• Dobré ráno, dámy a páni, vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rokovanie 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem vás požiadať, aby sme prezentáciou zistili uznášaniaschopnosť 9. schôdze. Dúfam, že máte všetci pripravené svoje hlasovacie zariadenia. Môžeme skúsiť prezentáciu? Takže budeme sa prezentovať, dámy a páni.

  • Prezentácia.

  • Je prítomných 117 poslancov. Konštatujem, že sme uznášaniaschopní a môžeme pokračovať v programe.

    Na 9. schôdzi Národnej rady budú overovateľmi páni poslanci Oľga Nachtmannová a Stanislav Kahanec. Náhradníkmi budú pán poslanec Džurina a pani Anna Szögedi.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 9. schôdze ma požiadali podpredsedovia pán Viliam Veteška a pani Anna Belousovová a páni poslanci Jozef Burian, Magda Košútová, Stanislav Kubánek, Pavol Kubovič, Martin Kuruc, Vladimír Mečiar, Milan Rehák, Alexander Slafkovský a Ján Slabý. Na zahraničnej pracovnej ceste sú ešte naši kolegovia pán poslanec Horváth a pán poslanec Maroš Kondrót.

    Dámy a páni, chcem vás informovať, že pán poslanec Národnej rady László Gyurovszky mi 11. apríla doručil písomné oznámenie o tom, že sa vzdáva mandátu poslanca Národnej rady. Týmto dňom, teda 11. apríla, zanikol jeho mandát. Uvedenú skutočnosť som zobral rozhodnutím na vedomie. Chcem vás len informovať, že nastúpenie náhradníka vykonáme až na májovej schôdzi, nie je možné v zmysle rokovacieho poriadku vykonať na schôdzi, ako je dnešná mimoriadna schôdza, nástup náhradníka, takže aj pre kolegov z SMK, na májovú schôdzu pripravíme nástup náhradníka.

    Dámy a páni, 9. schôdzu som zvolal podľa čl. 83 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na žiadosť skupiny 58 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Žiadosť poslancov o zvolanie schôdze ste dostali spolu s pozvánkou a páni poslanci, ktorí doručili písomne podpísaný návrh, žiadajú, aby sme na tejto schôdzi prerokovali

    návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ľubomírovi Jahnátkovi, poverenému riadením Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

    Podľa čl. 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov, teda program takejto schôdze sa neschvaľuje.

    Dostali ste návrh tlač pod číslom 252. Tento návrh som v zmysle § 109 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku zaslal aj vláde Slovenskej republiky, aby zaujala stanovisko, a pridelil som ho na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady, pričom ako gestorský som určil výbor pre hospodársku politiku.

    Teraz už poprosím podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Milana Horta, aby ako poverený člen skupiny poslancov uviedol návrh a oboznámil Národnú radu s dôvodmi, ktoré viedli skupinu poslancov k podaniu tohto návrhu.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene 58 poslancov opozície a v súlade s čl. 83 a 88 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj podľa § 17 a 109 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vás oboznámil s návrhom na vyslovenie nedôvery členovi vlády Ľubomírovi Jahnátkovi, poverenému riadením Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

    Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek zložil dňa 4. 7. 2006 do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento Ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov. Budem zachovávať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“

    Skupina poslancov, navrhovateľov vyslovenia nedôvery, je presvedčená, že minister Jahnátek sa spreneveril svojmu sľubu ministra, člena vlády Slovenskej republiky. Viaceré jeho doterajšie kroky a verejne vyslovované názory a z nich plynúce možné dôsledky sú v príkrom rozpore so záujmami občanov, ako aj morálkou ústavného činiteľa demokratického, právneho štátu. Jeho verejné vyjadrenia, ktoré sú uvedené v prílohe č. 1 tohto odôvodnenia, pritom nemožno chápať inak, ako priznanie sa k vedomosti o nezákonných finančných transakciách a nabádanie na ich uskutočňovanie obchodnými spoločnosťami v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu.

    Dovoľte mi, aby som na tomto mieste odcitoval časť rozhovoru s týždenníkom Trend.

    Otázka týždenníka Trend: „V týchto štátoch sa obchoduje hlavne cez úplatky, buďme realisti, v týchto nestabilných. Budú môcť štátne firmy si vedieť zúčtovať úplatky?“

    Odpoveď pána ministra Ľubomíra Jahnátka: „Pozrite sa, hovoríme o netradičných formách predaja. Tieto netradičné formy skutočne fungujú, to by sme klamali, keby sme nepotvrdili tento fakt. Ale ja si myslím, že aj toto je ošetriteľné aj v štátnych podnikoch. Len to musí byť niekde evidované. Ja sa vás pýtam, ako môže ten súkromník, ktorý má dodržiavať takisto zákony tejto republiky, má dodržiavať účtovnú osnovu, má dodržiavať daňový systém – akým spôsobom on vygeneruje tie čierne peniaze, ktoré idú na tú netradičnú formu obchodovania?! Veď ju musí takisto len nejakým zákonným spôsobom vyčleniť! A prečo to nemôže urobiť štátna firma?“

    Ďalšia otázka týždenníka Trend: „No nemôže, lebo on“, súkromník, „môže mať v rôznych krajinách dcérske spoločnosti, viete, ako to chodí, krížom-krážom, ste z biznisu, pán minister.“

    A odpoveď pána ministra Jahnátka: „Práveže som z biznisu a viem veľmi dobre, ako takéto toky fungujú. A preto si myslím, že vie to urobiť aj štátna spoločnosť. Pokiaľ je to v úvodzovkách transparentné, je všetko v poriadku.“

    Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek prezentoval názor, ktorý je v priamom rozpore s morálkou a praktickým konaním, aké demokratický, právny štát vyžaduje od všetkých občanov a považuje ich za samozrejmé u každého slušného občana. Musí byť prirodzené, že ústavný činiteľ nesmie ani verbálne tolerovať, nieto dokonca nabádať k niečomu, čo slušný, demokratický, právny štát odmieta a na čo hľadá mechanizmy, aby takémuto konaniu bránil, resp. z neho vyvodzoval trestnoprávnu zodpovednosť.

    Skupina navrhovateľov s poľutovaním konštatuje, že predseda vlády pán Robert Fico nekonal, keď nevyužil svoju ústavnú zodpovednosť podať návrh na odvolanie ministra hospodárstva z funkcie prezidentovi Slovenskej republiky. Skupina navrhovateľov s pobúrením konštatuje, že minister hospodárstva dodatočne klamal, keď tvrdil, že jeho slová boli prekrútené a on údajne nikdy nehovoril o čiernych peniazoch. Autentický záznam, ktorého prepis uvádzame v prílohe, ho s jeho názorom na ním tolerované aktivity štátu pri obchodovaní so zbraňami neodškriepiteľne usvedčuje.

    Dovoľte predsa len ešte raz, aby bolo každému zrejmé: „V týchto štátoch sa obchoduje hlavne cez úplatky, buďme realisti, v týchto nestabilných.“ A pán minister hovorí: „Tieto netradičné formy skutočne fungujú, to by sme klamali, keby sme nepotvrdili tento fakt. Ale ja si myslím, že aj toto je ošetriteľné aj v štátnych podnikoch. Len to musí byť niekde evidované.“ „A prečo to nemôže urobiť štátna firma?“ „Práveže som z biznisu a viem veľmi dobre, ako takéto toky fungujú. A preto si myslím, že vie to urobiť aj štátna spoločnosť. Pokiaľ je to v úvodzovkách transparentné, je všetko v poriadku.“

    Čiže k podaniu návrhu sme prikročili z týchto dôvodov:

    1. Národná rada Slovenskej republiky nemôže tolerovať, aby člen vlády Slovenskej republiky pôsobil vo svojej funkcii s presvedčením, že, a teraz citujem, „čierne peniaze, ktoré idú na tú netradičnú formu obchodovania“, by mala vedieť vygenerovať aj štátna spoločnosť, pričom zastáva názor, že „pokiaľ je to v úvodzovkách transparentné, je všetko v poriadku“.

    2. Štátne orgány Slovenskej republiky nemôžu vyžadovať súčinnosť a podporu občanov pri účinnom boji s korupciou a klientelizmom, pokiaľ členovi vlády, ministrovi hospodárstva stačí, aby finančné transakcie podnikov v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti boli transparentné len v úvodzovkách. Občania Slovenskej republiky nemajú u takéhoto člena vlády, ministra hospodárstva pána Jahnátka, žiadnu záruku, ba ani len odôvodnený predpoklad, že nebude k transakciám „transparentným“ nabádať svojich podriadených a zástupcov štátu v obchodných spoločnostiach. Riziko takéhoto konania sa priamoúmerne zvyšuje v tomto čase, keď sledujeme silnejúce kontakty predsedu vlády Slovenskej republiky a ministra hospodárstva s obchodníkmi so zbraňami a ich spoločne koordinované aktivity v zahraničí.

    3. Kombinácia prezentovaných názorov ministra hospodárstva a praktických aktivít predsedu vlády v zahraničnej politike predstavuje tiež veľké politické riziko pre dobré meno Slovenskej republiky.

    4. Návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi hospodárstva zároveň reflektuje spôsob, akým minister hospodárstva vykonával svoju právomoc vymenúvať zástupcov štátu do obchodných spoločností v období od septembra 2006. Kombinácia voluntarizmu, rodinkárstva a ústavnému činiteľovi nedôstojných pokusov zbavovať sa politickej zodpovednosti za jeho vlastnú zákonnú kompetenciu diskvalifikujú ministra hospodárstva pána Jahnátka pre výkon člena vlády Slovenskej republiky.

    V tejto súvislosti si spomíname na škandalózne nominácie ministra hospodárstva do orgánov Transpetrolu na čele s Júliusom Rezešom jr., ale i ďalšími známymi persónami z čias divokej mečiarovskej privatizácie a následného tunelovania bývalých zlatých nosníc z obdobia socializmu, keď pod tlakom verejnej mienky sa pán minister a následne aj pán premiér Fico zbabelo schovali za koaličných partnerov systémom „ja nič, ja muzikant, to Mečiar, to Slota“.

    Čiže ak v týchto konkrétnych prípadoch pán minister Jahnátek nenašiel odvahu zobrať zodpovednosť za tieto škandalózne nominácie sám na seba, bohužiaľ, ani pán premiér Fico, niet sa ani čo čudovať, že pri takom vážnom politickom a morálnom prešľape, aký reprezentuje, jeho výroky priamo navádzajúce na legalizáciu úplatkov v štátnych firmách, sa pán minister uchyľuje ku klamstvu. Lebo ak má inú nahrávku, prečo ju na svoju obranu nezverejní, ale podľa vzoru svojho šéfa iba osočuje médiá. Je však zrejmé, že žiadna iná nahrávka neexistuje a pán minister sa okrem osobnej diskvalifikácie znížil k verejnému klamstvu.

    V tejto chvíli, vážené kolegyne, kolegovia, by bolo namieste krátke zamyslenie sa nad etikou a morálkou v politike v podaní súčasnej vlády, v podaní vás, ctení jej členovia, vás pán minister hospodárstva, ale aj vás tu prítomných poslancov vládnej koalície, ktorí takéto počínanie schvaľujete. Nebudem tu pripomínať predvolebnú rétoriku, bombastické sľuby ani verejné záväzky vo vzťahu k principiálnym budúcim krokom reprezentantov terajšej koalície. To predpokladám, že tu zaznie z iných úst.

    Vo vzťahu k morálke a etike v politike si však pomôžem citátom zo stanoviska vlády Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery pánovi Jahnátkovi, poverenému riadením Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, myslím tým stanoviska, ktorým vláda výroky pána ministra bezprecedentne obhajuje, a teraz, ak dovolíte, citujem: „Vláda Slovenskej republiky oceňuje doterajšiu prácu Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky pod vedením pána ministra Ľubomíra Jahnátka a najmä jeho osobnú odvahu nazvať pravými slovami skutočnosti, ktoré sú neraz súčasťou obchodného prostredia.“

    Čiže aby bolo úplne zrozumiteľné, vláda Slovenskej republiky pod vedením Roberta Fica oceňuje osobnú odvahu pána ministra Jahnátka, ktorý na konštatovanie redaktora „buďme realisti, v týchto nestabilných štátoch sa obchoduje hlavne cez úplatky“ verejne vyhlasuje, myslím pán minister: „Tieto netradičné formy skutočne fungujú, to by sme klamali, keby sme nepotvrdili tento fakt. Ale ja si myslím, že toto je ošetriteľné aj v štátnych podnikoch. Len to musí byť niekde evidované“. „Prečo to nemôže urobiť štátna firma?“ „Práveže som z biznisu a viem veľmi dobre, ako takéto toky fungujú. A preto si myslím, že vie to urobiť aj štátna spoločnosť. Pokiaľ je to v úvodzovkách transparentné, je všetko v poriadku.“

    No, milé kolegyne a kolegovia, toto už nie je o bulharských sestričkách v Líbyi ako páchateľkách, čo mimochodom vážne poškodilo meno Slovenska a naše vzťahy s Bulharskom. To už nie je o tvrdení, že referendum v Srbsku bolo zmanipulované. Aj Srbom už táto vláda stihla poslať zopár „pekných odkazov“. Toto je vyjadrenie, ktoré diskvalifikuje kredibilitu pána ministra Jahnátka, ktoré vrhá veľmi zlé svetlo na Slovenskú republiku, na jej vládu cez prizmu boja proti takému fenoménu, akým je korupcia. Toto je niečo, čo je v priamom rozpore s etikou a morálkou v politike.

    No a aby toho nebolo dosť, ešte jeden citát zo stanoviska vlády Slovenskej republiky k tejto kauze: „Doterajšie aktivity Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky sú zrkadlom kvalitnej riadiacej práce pána ministra, jeho politickej zrelosti, odborných a životných skúseností, ako aj jeho morálnych a charakterových vlastností.“ Nuž „začem bukvy“? V priamom kontexte s vyhláseniami a vyjadreniami pána ministra a následným stanoviskom vlády niet čo dodať, iba súhlasiť s klasikom: „Je naozaj niečo zhnité v štáte dánskom.“

    Na základe uvedených skutočností si vás v mene skupiny poslancov dovoľujem požiadať o podporu nášho návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ľubomírovi Jahnátkovi, poverenému riadením Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

    Na záver mi dovoľte ešte jednu poznámku. Ako už bolo avizované niektorými poslancami vládnej koalície na verejnosti či v diskusiách vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, bude ich snahou odpútať pozornosť na rôzne iné témy. Táto schôdza je však o škandalóznych výrokoch pána ministra vo vzťahu k navádzaniu na legalizáciu úplatkov a korupcie v štátnych firmách a za opozíciu vás chcem ubezpečiť, že v diskusii túto vopred vami avizovanú hru neprijmeme.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem navrhovateľovi.

    Poprosím pána poslanca Pelegriniho, aby nás oboznámil s priebehom rokovania o návrhu vo výboroch. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri, členovia vlády, dovoľte, aby som predniesol správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ľubomírovi Jahnátkovi, poverenému riadením Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 246 z 10. apríla 2007 pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ľubomírovi Jahnátkovi, poverenému riadením Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (tlač 252), všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky s termínom prerokovania ihneď. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku pripraviť na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výsledky prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien prerokovali predložený návrh v určenej lehote a neprijali uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, členov výborov podľa čl. 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 146 zo dňa 13. apríla 2007 schválil správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ľubomírovi Jahnátkovi, poverenému riadením Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, súčasne ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma predniesť správu výborov o výsledku prerokovania tohto návrhu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasťou správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode. Chcem vás informovať, že písomne sa do rozpravy za kluby prihlásili za Stranu maďarskej koalície pán predseda Bárdos, za Kresťanskodemokratické hnutie pán Brocka, za SDKÚ pani poslankyňa Žitňanská, za SMER – sociálnu demokraciu pán podpredseda Národnej rady Číž. Ešte sa potom prihlásili písomne pán predseda poslaneckého klubu SDKÚ pán poslanec Janiš, pán Iván Farkas z SMK, pán Stanislav Kahanec z KDH a pán Jozef Ďuračka zo Slovenskej národnej strany. Takže otváram rozpravu. Ako prvý vystúpi – pán podpredseda vlády, chcete za vládu?

    Ako prvý vystúpi za vládu pán podpredseda vlády Kaliňák.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, ja si dovolím byť v úvode veľmi stručný, pretože podľa mňa nie je o čom.

  • Predovšetkým rád by som povedal, že vždy ma fascinuje, keď niekto hovorí o etike a o morálke, pričom sa ňou nikdy neriadil a sám ani presne nevie, čo to je.

  • Myslím predovšetkým, že uplynulých osem rokov dáva úplne jasné zrkadlo tým, ktorí by dnes chceli súdiť ministra Jahnátka. (Potlesk.) Spomeňte si, pán podpredseda Hort, ako fungovalo vládnutie za pomoci poslancov, ktorí nikdy neboli súčasťou vládnej koalície? Ako fungovalo vládnutie pomocou tých, ktorí nikdy nehlasovali za programové vyhlásenie? Všetci si dobre pamätáme, ako tu mnohí pobehovali a vyhľadávali voľne pohybujúce sa ryby a civilne v novinách sa tomu hovorilo kupovanie poslancov.

  • Ak tí dnes chcú hovoriť o morálke a o etike, potom musím povedať, že na tej listine, ktorá je tam, sú síce podpisy, ale 58-krát tam chýba chrbtica.

    Rád by som ešte povedal, že tento krok je prejavom predovšetkým zúfalstva.

  • Zúfalstva z toho, že už nevedela nájsť dôvod, ktorý by sa aspoň trochu podobal tým dôvodom, keď za uplynulé obdobie odvolávala opozícia alebo navrhovala odvolať jednotlivých ministrov. Za konkrétne faktické pochybenia, za konkrétny nezmyselný predaj niektorých významných podnikov výrazne pod cenu (potlesk), kde rozhodnutia ministrov poškodzovali záujem Slovenskej republiky reálne a reálne to všetci občania pocítili na svojich peňaženkách, na svojej životnej úrovni.

  • Nie preto ste prehrali voľby, vážená opozícia, že by ste boli dobrí.

  • Voľby ste prehrali preto, lebo ste boli zlí a nedokázali ste presvedčiť občanov o svojej práci, aj preto, že vám už skoro nikto neverí. A preto ani nemožno veriť slovám, ktoré tu dnes predniesol pán podpredseda parlamentu, hoci absolútne chápem, že tak robiť musí. Rovnako si veľmi vážim, samozrejme, všetky pravidlá demokracie, a preto si myslím, že právo opozície podávať takéto návrhy je absolútne relevantné, absolútne oprávnené. Len by som bol veľmi rád, keby sme mohli potom zvádzať večné debaty o tom, či konkrétne rozhodnutie ministra bolo správne alebo bolo nesprávne, či konkrétne rozhodnutie ministra a konkrétna práca ministra priniesla pozitívne alebo negatívne výsledky. Tam sa má odohrávať určitá forma súboja medzi opozíciou a medzi koalíciou. Pri vecných veciach, pri veciach, ktoré naozaj zaujímajú občanov Slovenskej republiky. Namiesto toho sa však dnes stretávame pri téme, či dobre bola položená čiarka, či dobre boli nasadené úvodzovky a či náhodou namiesto piatich slov nebolo použitých slov šesť.

  • A čo je hlavné, úplne sa potiera obsah slov a hľadá sa forma a naopak. Jednoducho zúfalosť, ako sa snaží opozícia dnes, a hlavne SDKÚ, nájsť nejaké chyby na tejto vláde, sa plnohodnotne prejavila až týmto návrhom na odvolanie ministra hospodárstva.

    Myslím si, že minister hospodárstva nastavil za tých pár mesiacov zrkadlo niekoľkým ministrom hospodárstva, ktorí tu boli osem rokov, ktorí mali rôzne povolania – od mediálnych mágov až po závodníkov – a boli všetkým, len nie dobrými ministrami hospodárstva. Dnes všetci vidíme, aké problémy sa musia odstraňovať na základe ich zlých rozhodnutí, za ktoré ste zodpovední aj vy, pretože v tom čase ste boli vo vláde. Problémy Gabčíkova, problémy zlej privatizácie elektrární, plynární, všetkých rozhodujúcich a strategických podnikov Slovenska.

    Iste, môžete si predtým zatvárať oči, ja rozumiem, že na úspech tejto vlády sa veľmi ťažko pozerá a ťažko sa s ním žije. O tom svedčí aj nadpis, ktorý povedal pán predseda SDKÚ Dzurinda, „ide ma z tohto šľak trafiť“, v týždenníku Týždeň.

  • Smiech v sále.

  • Aj mňa by z toho išiel šľak trafiť.

    Faktom zostáva, že ich strašenie pred voľbami o príchode katastrofy ekonomickej, odbornej a akejkoľvek ďalšej sa, samozrejme, nenaplnilo. Tri parlamentné strany vybrali zo svojich radov ľudí, ktorí sa dnes jednoznačne vo vláde osvedčujú. Minister Jahnátek hneď v úvode dokázal niečo, čo sa nepodarilo nikdy predchádzajúcim ministrom. Dokázal rozprávať s monopolmi tak, že svoj návrh na zvýšenie cien plynu nakoniec znížili.

  • Bohužiaľ, počujem tu tie ohlasy všetkých najmúdrejších, ktorí sa tiež do všetkého vyznajú, rád im na to odpoviem. Viete, aj predtým klesali ceny ropy, ale vláda nikdy nebojovala, aby tie návrhy sa menili. Dokonca nikdy ani nepolemizovala s návrhmi monopolov na zvýšenie cien, nikdy. A to aj preto, že nemala nikdy chuť zabojovať za občanov a za záujmy občanov Slovenskej republiky, veď mohla ten súboj prehrať.

  • Voči silným, voči silným človek prehrá často, aj my často ten súboj môžeme v budúcnosti prehrať, aj dnes, aj do budúcna. Ale ide o to, či máte snahu, to je ten problém, nemusí sa podariť ten výsledok, ide o snahu a tú ste nikdy nemali.

  • Na rozdiel od ministra, ktorý jednoznačne túto snahu mal a absolvoval siahodlhé rokovanie a rokovania, ktoré rozhodne sa nedali nazvať priateľským posedením pri čaji.

    Napriek tomu hľadáme riešenia ako v súčasnej problémovej situácii pomôcť občanom aj pri cenách energií, ktoré nezodpovedajú ich výške platu. A preto si myslím, že opozícia je naozaj mimoriadne nervózna z práce aj ministra hospodárstva, ktorí majú konkrétne výsledky, ktoré konkrétne dokazujú o tom, akí oni sami boli neschopní.

    Preto chcem vysloviť aj za vládu, že stolička pána ministra hospodárstva je pevná. Pevná aj preto, že dokáže komunikovať, so všetkými dokáže pretaviť záujmy ľudí do praxe a že je naozaj dobrým ministrom hospodárstva, aký tu dávno, dávno nebol.

  • A ten, kto dnes hovorí o morálke a o etike, ktorý osem rokov nedodržiaval, naozaj vyznie podľa môjho názoru až smiešne. Ak sa oni báli nazývať veci pravými slovami, je to ich vec. My sa nebudeme báť nazvať veci pravými slovami a vy za nimi vždy môžete hľadať zmysly, ktoré vám prídu prirodzené. Pretože sa hovorí, podľa teba, á, „podľa seba súdim teba“, aby som to neotočil, práve preto, že vám príde prirodzené v normálnej vete, kde naozaj nikto slušný nevidí to, čo tam vidíte vy. Čiže z môjho pohľadu iba neslušný človek môže dať takýto návrh a za týmito vetami vidieť takýto zmysel.

  • Chcem sa poďakovať všetkým tým pánom poslancom, ktorí budú hlasovať za dôveru v prospech pána ministra, že dokážu oceniť, keď človek slušne a poctivo pracuje.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    S faktickými poznámkami pán Dzurinda, Bugár, Mikloško, Kahanec, Abrhan, Janiš, Bauer, Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Je tam ešte viacej, technici? Nie.

    Ako prvý, nech sa páči, pán Dzurinda.

  • Pán podpredseda vlády, dnes nerokujeme o vyslovení nedôvery mojim bývalým ministrom. Dnes rokujeme o vyslovení dôvery súčasnému ministrovi. Parlamentné voľby vyhodnotili našu politickú zodpovednosť aj všetko to zlé, čo ste vo svojom vystúpení povedali. Je to už od vás veľmi priehľadná hra, keďže nemáte argumenty, a som si všimol, že vo svojom teatrálnom vystúpení ste jeden jedinýkrát vecne nereagovali na výhrady poslancov. Jeden jedinýkrát.

    Pán podpredseda vlády, je to jasná finta. Ja vás len upozorňujem, že je po parlamentných voľbách, parlamentné voľby dali vysvedčenie aj vtedajšej opozícii, aj prechádzajúcej vláde. Držme sa témy, nerobme z rokovania Národnej rady kabaret, tak ako ste sa o to pokúsili pred chvíľou vy. A tou témou sú podľa nás škandalózne výroky ministra hospodárstva. Nemá zmysel takto útočiť na opozíciu, nemá zmysel nám brať naše ústavné práva, ba aj povinnosť.

    Po deviatich mesiacoch sme dali prvýkrát návrh, urobte si rekapituláciu, ako často ste tento inštrument používali vy, nijako nešťastní sme z toho neboli vtedy, nebuďte z toho nešťastní ani vy. Nepristúpime na túto hru, opakujem ešte raz, dnes nerokujeme o politickej dôvere alebo nedôvere predchádzajúcich ministrov, ale ministra súčasného. Pán podpredseda vlády, nezastali ste sa ho vecným argumentom ani v jednom jedinom prípade.

    A na záver mi dovoľte takú otázku, ktorá má zaujíma osobne. Keď ste rokovali na vláde o návrhu poslanca na vyslovenie nedôvery, vy ste vychádzali z akého podkladu, z toho, čo sme čítali všetci, alebo čo ma stále zamknutý v sejfe pán minister hospodárstva? Čo ste vlastne posudzovali, povedzte nám?

  • Ďakujem, pán predseda. Pán podpredseda vlády, vy ste sa pýtali, že aké bolo vládnutie s poslancami, ktorí teda nikdy nehlasovali za programové vyhlásenie vlády. No ja sa vás pýtam, že aké je vaše vládnutie, keď ste síce skoro všetci hlasovali za programové vyhlásenie, ale ho nedodržujete. Hovorili ste, že pán minister Jahnátek dokázal bojovať s monopolmi o zníženie cien. Áno, ten výsledok vidíme napríklad aj teraz, ako stúpajú ceny pohonných hmôt, ale toto je konkrétny výsledok napríklad toho, čo ste sľubovali. Sľubovali ste nemožné, sľubovali ste to, že do všetkého strčíte vaše ruky a vy to budete riadiť. To sa nedá. Bohužiaľ.

    No a chcem vás upozorniť aj na ďalšiu vec, ja si nemyslím, že zasadnutie Národnej rady Slovenskej republiky je možné pretransformovať na zjazd Komunistickej strany.

  • Pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, prosím o pokoj. Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Pán podpredseda vlády, my sme dali návrh, teda opozícia dala návrh – len keby tí páni sa trošku upokojili.

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, naozaj vás poprosím o pokoj.

  • Je ich veľa, takže majú pocit sily, ale trošku pokoja.

    Pán podpredseda vlády, my sme dali návrh alebo opozícia dala návrh na odvolanie pán ministra Jahnátka za výroky, ktoré by minister vlády krajiny, ktorá je v Európskej únii, nemal povedať. To si treba uznať a, dobre, cez toto sa zrejme dneska prejde a dúfam, že táto vláda sa poučí.

    Len ja by som sa chcel dotknúť vašich suverénnych vystúpení v parlamente, od tých 40-minútových výstupov počas hodiny otázok a cez, by som povedal, dosť také posmešné vystupovanie voči opozícii. Ospravedlňuje vás vaša mladosť, ospravedlňuje vás to, že ste ministrom rezortu, ktorý je silový, kde človek veľmi ľahko uverí svojej moci a svojej sile. Rád by som vás ale upozornil, že vaša suverenita slov sa postupne bude konfrontovať s vašimi činmi a úspechmi práve v rezorte vnútra, a tu by som len skromne poznamenal, doteraz za ten rok, keď si spomíname, čo ste, ako ste sa vysmiali mnohým veciam ministra vnútra Palka, keď on bol minister, tak pekne sa k nim vraciate, ako akcia Jastrab a podobné veci. Čiže opakujem, áno, vaša mladosť vás ospravedlňuje, že môžete byť tu suverénny a smiať sa z nás, lebo je vás väčšina, to je v poriadku, vyhrali ste voľby, ale vaše reči budú konfrontované s vašimi úspechmi v rezorte vnútra, počítajte s tým, že aj všetko, aj morálku, aj všetko, čo nám tu hádžete do očí, budeme takýmto spôsobom naozaj my vám predkladať. Samozrejme, držím vám palce, aby vám to vyšlo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán podpredseda vlády, začali ste takým úvodným marketingovým, by som povedal, vystúpením na oslovenie predovšetkým občanov, akí sme my boli zlí. Ale skúsim sa pozrieť na niekoľko poznámok, ktoré ste povedali. Keď ste hovorili, že 58-krát tam chýba chrbtica, rád by som teda vedel, cez akú chrbticu prebiehali nominácie a účelové zmeny zákonov pri týchto nomináciách, ktoré ste robili pred krátkym časom.

    Chcel by som sa spýtať, keď hovoríte o vecných debatách, prečo tieto vecné debaty neboli pri schvaľovaní štátneho rozpočtu, kde žiaden váš člen vlády nebol ochotný vecne debatovať k predloženému štátnemu rozpočtu a obhajovať ho?

    Chcel by som sa takisto spýtať, keď hovoríte, že nikto slušný nevidí, čo tam vidíte vy, odkiaľ sa potom berú názory napríklad takých organizácií, ako je Transparency International alebo širokého okolia, ktoré majú iné pohľady a videli v týchto vetách iný význam?

    No a nakoniec ste spomínali, že pred voľbami sme strašili, našťastie sa tieto veci nenaplnili. Ale ja k tomu dodám, že našťastie sa nenaplnili a nenaplňujú ani vaše predvolebné sľuby, lebo by ste museli zrušiť aj reformu, aj rovnú daň a mnoho ďalších vecí, ktoré by nás priviedli k tomu zlému hospodárskemu výsledku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda vlády, povedali ste, že nemožno veriť slovám, ktoré predniesol pán podpredseda Hort. Dôležité však je podľa mňa, či je možné veriť slovám, ktoré povedal pán minister Jahnátek v týždenníku Trend (potlesk), keď hovorí, „akým spôsobom“ on, teda „súkromník vygeneruje tie čierne peniaze, ktoré idú na tú netradičnú formu obchodovania? Veď ju musí takisto len nejakým zákonným spôsobom vyčleniť. A prečo to nemôže urobiť štátna firma?“ Verím, že túto problematiku rovnako odvážne otvorí aj na Rade ministrov Európskej únie. Obávam sa však, že názory na tomto fóre nebudú totožné ani s názormi pána ministra, ani so stanoviskom vlády Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán podpredseda vlády, dnes tu v Národnej rade zastupujete vládu Slovenskej republiky a ja som dúfal a predpokladal, že vystúpite ako zástupca vlády Slovenskej republiky. Vy ste však vystúpili úplne nedôstojne, až by som povedal, až cirkusovo. A toto vaše teatrálne až cirkusové vystúpenie má zakryť, ale nezakryje, to, že nemáte odvahu a že ste zbabelí porovnávať to, na základe čoho ste získali voličské hlasy, porovnávať to, čo ste sľubovali pred voľbami, a to, čo v skutočnosti robíte. Nemáte odvahu. Ste zbabelí.

  • Pán podpredseda vlády, nedá mi, aby som nereagoval, pretože vy už vo svojej bohorovnosti nevidíte ani pravý význam slov. Hovoríte, že vecne treba reagovať. Nereagovali ste vecne na obsah tohto návrhu, hovorili ste, že potiera sa obsah slov, hľadá sa forma. Však práve podstatou návrhu je obsah slov, čo povedal pán minister hospodárstva, ktorý povedal: „A prečo to nemôže urobiť štátna firma?“ Čím dáva práve návod štátnym firmám, že aj vy môžete takéto neštandardné spôsoby obchodovania používať. Toto si jeden minister vo vláde nemôže dovoliť.

    Okrem toho, že sme členmi OECD a takisto nás zaväzuje protikorupčná konvencia, tzv. antibribery convention, prečítajte si ju, pán podpredseda, a preto pán minister mal reagovať ináč. My takýmto spôsobom, štátne firmy, postupovať nebudeme. A preto si myslíme, že pán minister porušil sľub v tej časti, kde hovorí: „Svoje povinnosti budem plniť v záujme občanov.“ Toto navádzanie na korupciu nie je v záujme občanov. Ďakujem.

  • Posledná faktická od pána poslanca Fronca, nech sa páči.

  • Pán podpredseda vlády, naštartovali ste veľmi zlú atmosféru v tejto Národnej rade. Vaše vystúpenie malo byť stručné, no nebolo až také stručné. Malo byť vecné, no nebolo vecné. Ale čo bolo a čo je zlé, bolo arogantné, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem. Budeme pokračovať v rozprave. Za poslanecký klub Strany maďarskej koalície vystúpi jeho predseda pán poslanec Gyula Bárdos. Nech sa páči, máte slovo. Chcete reagovať, pán podpredseda?

    Nech sa páči, pán predseda klubu.

    Gy. Bárdos, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia, ctení hostia, dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja sa vyjadril k prerokúvanému bodu nášho rokovania, a to k návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Ľubomírovi Jahnátkovi, poverenému riadením Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

    Nebudem reagovať na vystúpenie pána podpredsedu vlády, myslím, že tie reakcie boli dostatočné. Pán podpredseda vlády, iba jedna veta, aj koalícia, aj opozícia má opodstatnenie v Národnej rade a takýmto tónom vystupovať, myslím, to nepotrebuje žiaden komentár.

    Milé dámy, vážení páni, stáva sa v živote každého jedinca, rodiny alebo aj spoločnosti, že sa nedodrží dané slovo, že sa pozabúda na sľuby. Zvláštnosťou tohto javu je to, že raz sa to hodnotí pozitívne, inokedy negatívne. Prežili sme také prípady možno aj sami ako deti alebo už ako matky a otcovia, keď nám bol sľúbený trest za zlé vysvedčenie alebo sami sme strašili svoje ratolesti zákazom niečoho, ak ich študijné výsledky nebudú také, aké sme si vysnívali my. Pedagógov a možno ani blízku rodinu netešia také sľuby a o to väčšia je radosť, keď za dosiahnuté výsledky pochválime dieťa, i keď v niečom zaostalo za našimi očakávaniami. Stáva sa aj to, že to ocení tým, že v nasledujúcom ročníku je oveľa usilovnejšie ako v tom predošlom a koniec koncov dosiahne práve také výsledky, aké sme od neho očakávali už dávno. Sú však aj negatívne dôsledky zábudlivosti, teda nedodržiavania daného slova, silných sľubov, keď napriek ubezpečeniam rodine nedostavíme sa načas domov na narodeninové oslavy svojich detí, čoho následkom je hádka medzi rodičmi, čo len zvýrazní obrovské sklamanie dieťaťa. A keď také nedodržané sľuby sa opakujú, môže to mať neblahé následky vo vývoji osobnosti dieťaťa, môže to vyvolať agresivitu alebo opačne depresiu, v každom prípade takú psychickú anomáliu, z čoho sa nespamätá celé roky a aj ako dospelý môže byť zraniteľný, ba až zneužívateľný.

    Dámy a páni, život je už raz taký, že tie najjednoduchšie prípady každodenného života sa objavia ako jav alebo tendencia aj vo veľkej politike. Niet hospodárskeho analytika na domácej pôde, ktorý by sa neobával vývoja na Slovensku po preštudovaní predvolebných sľubov strany SMER – sociálna demokracia, a niet medzinárodného finančnoporadenského inštitútu, ktorý by dal deravý groš za zdravý vývoj slovenskej ekonomiky po vypočutí protireformne naladených vystúpení jej predsedu, toho času premiéra Slovenskej republiky pána Roberta Fica. A dnes nie je analytika, ktorý by nechválil vládu Slovenskej republiky na čele s pánom Robertom Ficom za to, že nič z toho, čo v predvolebnej kampani nasľuboval voličom, nepresadil do praxe. Všetky medzinárodné inštitúcie vychvaľujú Slovensko za to, že tzv. zaklínané reformy zostali v praxi, a teda hospodársky rast Slovenskej republiky vykazuje nevídané parametre, pričom pri zachovaní predošlou vládou uskutočnených reforiem tento trend bude pokračovať minimálne ešte 2 roky. Niet vlády v štátoch Európskej únie, ktorá by nespomenula Slovensko, keď sa chystá uskutočniť modernizáciu daňového a sociálneho systému, pracovného trhu alebo zdravotníctva, pričom dávajú nás ako dobrý príklad, keď rozprávajú o nových perspektívach spoločnosti po zavedení reforiem. Teda pochvaly zo všetkých strán za nesplnené sľuby a dobré vyhliadky ľudí za nedodržané slovo voličom a o zrušení tzv. nenávidených reforiem Dzurindovej vlády.

    Dámy a páni, keďže Strana maďarskej koalície s úprimným presvedčením sa spolupodieľala na uskutočňovaní týchto reforiem a vždy s veľkým rešpektom sledovala a vyhodnocovala analýzy domácich a zahraničných odborníkov, dovoľte nám, aby sme sa pripojili k tým, ktorí vás chvália za nedodržané a, dodajme, za neopodstatnené predvolebné sľuby na zrušenie predošlou vládou uskutočnených z reforiem.

    Dámy a páni, sú však sľuby, ktoré dodnes milo pôsobia v ušiach mnohých voličov, odborníkov, ale aj v našich ušiach – opozičných politikov. Nepoddajný boj proti korupcii a klientelizmu, zásadný prístup proti tunelovaniu a nekompromisné vyvodenie dôsledkov proti každému členovi vlády, ktorý akýmkoľvek spôsobom sa previní proti týmto zásadám, sú sľuby, ktoré získali plnú podporu verejnosti, ale veríte alebo neveríte, potešili aj nás, teda opozičných politikov a opozičné strany.

    Veď boli sme vo vláde, keď okrem podpory zo strany Európskej únie, OECD, Medzinárodného menového fondu – a mohol by som pokračovať ďalej – a ďalších renomovaných inštitúcií za reformné kroky museli sme si vypočuť aj kritiku za to, že také nebezpečné hospodárske a spoločenské javy, ako korupcia a klientelizmus, sú stále prítomné v našom každodennom živote a kroky, na ktoré sa podujala bývalá vláda, boli málo účinné, menej efektívne, ako sa očakávalo. Prijímali sme zákony, vytvorili sme Špeciálny súd a špeciálnu prokuratúru, podporovali sme nové zložky polície na boj proti závažnému hospodárskemu a organizovanému zločinu, ale výsledky dochádzali poskromne, čo nás trápilo a trápi aj dnes. Možno práve preto rezonoval veľmi ušľachtilo a nádejne v mnohých z nás, ako aj vo verejnosti a odborných kruhoch sľub pána premiéra o tom, že nebude váhať ani minútu, ak zistí zlyhanie niektorého člena vlády. Lenže sľuby ostali sľubmi aj v tomto prípade, teda v prípade, keď dodržané slovo mohlo ešte zvýrazniť úspechy Slovenska a prípadne prilákať zahraničný kapitál ešte vo väčšom množstve, ako sa to darilo nám.

    Pán minister hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomír Jahnátek svojimi činmi a vyjadreniami nielenže nedodržal sľuby strany, ktorá ho nominovala do vlády, ale priamo sa vysmieva ideám boja proti korupcii a klientelizmu. Je mi ozaj ľúto, vážené kolegyne a ctení kolegovia z vládnych strán, že vy to vidíte opačne a priam vychvaľujete pána ministra za jeho postoje. Je mi naozaj veľmi smutno z toho, že pán premiér ako vzdelaný právnik, ktorý má dlhoročné skúsenosti aj s uplatňovaním medzinárodného práva, si nevšimol, že vyjadrenia pána ministra možno nie sú priamym porušením práva, ale duchom odporujú všetkému, čo proti korupcii a klientelizmu robí či už Európska únia, alebo OECD, ba opačne, podnecujú účastníkov hospodárskeho života na Slovensku k tomu, aby sa správali opačne, aké sú medzinárodné záväzky Slovenskej republiky.

    Poviem vám úprimne, neviem, či pán minister hospodárstva hodnotil situáciu v obchodných vzťahoch so zbraňami pravdivo. Možno áno, ale kto sa ho z vás pýtal na to, odkiaľ má tieto skúsenosti. Vie o tom z čias, keď pracoval v rôznych súkromných firmách ako vysokopostavený vedúci pracovník? Nedajbože, on bol ten, ktorý v týchto firmách mal na starosti zúčtovanie čiernych zdrojov, a teda legalizáciu korupcie a klientelizmu? Alebo má také skúsenosti alebo konkrétne prípady už ako minister? Sú to legitímne otázky. Ak áno, kedy sa obrátil na orgány činné v trestnom konaní, aby tomu zabránil? Je to jeho povinnosťou a on je členom vlády Slovenskej republiky.

    Aby ukázal každému doma aj v zahraničí, že síce aj na Slovensku sa vyskytujú javy, proti ktorým vyhlásili boj také medzinárodné inštitúcie a organizácie, ako je Európska komisia, Rada Európy alebo OECD, ale slovenská vláda to netrpí a v súlade s medzinárodnými záväzkami, ktoré vyplývajú z členstva Slovenska v uvedených organizáciách, so všetkými silami chce bojovať proti týmto javom. A ak tak neurobil pán minister hospodárstva, prečo o tom hovorí? A keby len hovoril, ale on priamo nabádal v rozhovore pre renomovaný týždenník štátne firmy, aby sa zachovali obdobne ako podobné súkromné firmy. Nabáda ich na to, aby si vytvárali pochybnú klientelu, ktorá je skorumpovateľná, aby zároveň tunelovali štátne podniky. Veď ako inak môžeme chápať jeho vyjadrenia o tom, že zo zisku, čo by štátne firmy mali odvádzať do spoločnej kasy štátu, teda by mali tvoriť príjmy štátneho rozpočtu, majú tvoriť čierny fond a zdroje prelievať do pochybných súkromných firiem a peniaze zúčtovať ako náklady, teda znižovať aj základ dane, aj mieru zisku.

    Môže mať pravdu predseda vlády Robert Fico a všetci, ktorí po ňom vyhlasujú, že pán minister neporušil žiadny zákon a nezobral žiadne úplatky. Môže to byť pravda. Ale ako súvisí nabádanie vedúcich štátnych firiem na korupciu, na klientelizmus, na tunelovanie štátnych podnikov s ohlásenými sľubmi nekompromisného boja proti týmto negatívnym javom? Ako podporuje zámer vlády pán minister v tomto smere? Ak vôbec existuje takýto zámer. Keď minister nedáva skorumpovaným a korumpujúcim súkromným firmám ako dobrý príklad čistým spôsobom obchodujúce štátne firmy, ale opačne, štátne firmy dostávajú priamo výzvu na nekalú činnosť od ministra, je to politické a morálne zlyhanie veľkého kalibru, pán premiér, neprítomný, a preto si myslím, že mali ste konať tak, ako ste to sľubovali. Tým viac, že nebolo to prvé zlyhanie pána ministra, že jeho personálnu politiku pri obsadzovaní rôznych funkcií v štátom kontrolovaných akciových spoločnostiach dokonca sám kritizoval ako premiér.

    Keďže ste nekonali ani vtedy a nekonáte ani teraz po výzve pána ministra na nelegálnu hospodársku činnosť v štátnych podnikoch, dávame možnosť my opozičné strany vám, milé kolegyne, ctení kolegovia z vládnych strán, aby ste konali vy, aby ste dokázali verejnosti, že so sľubmi o boji proti korupcii a klientelizmu to myslíte vážne. Natoľko vážne, že podporíte náš návrh na jediné možné riešenie tohto nepríjemného úletu pána ministra, teda vyslovíte mu nedôveru a dáte šancu inému politikovi, aby dodržal sľuby strany SMER a vlády v oblasti boja proti korupcii a klientelizmu. Verte, podporíme takéhoto politika z vášho tábora v tomto snažení a pomôžeme mu aj v tom, aby mohol pokračovať v reformnom úsilí predošlej vlády pre dobro všetkých občanov Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Frešo Pavol. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som nadviazať na predrečníka, keď hovoril o čiernych fondoch na úplatky, ktoré propaguje pán minister. Sám som bol prekvapený a niekoľkokrát som si dal prácu na to, aby som vyhľadal, či je pravda, že hovoril pán minister o čiernych peniazoch, ktoré sa majú použiť na netradičné formy obchodovania, v tom kontexte bolo zrejmé, že sa hovorí o úplatkoch. A je to pravda, a to napriek tomu, že to najskôr minister poprel, potom to už nepoprel a do toho sa zaplietol jeho hovorca so zamknutou súkromnou nahrávkou. V každom prípade si myslím, že nie je správne, pokiaľ minister tejto krajiny čo len toleruje vytváranie čiernych peňazí na podobné aktivity. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz má slovo v rámci riadnej rozpravy pán poslanec Július Brocka. Pripraví sa pani poslankyňa Lucia Žitňanská.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda, páni ministri, jednu vetu by som, prv ako začnem tlmočiť stanovisko za poslanecký klub KDH, chcel by som povedať jednu vetu pánu ministrovi Kaliňákovi, možnože je tu niekde v priestoroch. Je mi veľmi ľúto, že pán minister nepochopil, že tento návrh je, inými slovami, o boji proti korupcii, o našom spoločnom boji proti korupcii. A je mi veľmi ľúto, že pán minister vo svojom vystúpení hovoril úplne od veci.

    Včera boli výbory, dámy a páni, včera k tomuto materiálu rokovali všetky výbory, takmer všetky výbory, dva, myslím, dnes ráno, a ja som bol v troch výboroch, kde som tento návrh za skupinu poslancov predkladal, a keď sa jeden pán poslanec opýtal predsedu výboru, že prečo na rokovaní nie je pán minister Jahnátek alebo že či pozval predseda pána ministra Jahnátka, tak odpoveď pána predsedu toho výboru bola, že rokujú všetky výbory a je to fyzicky nemožné pre pána ministra, keďže každú hodinu v inom výbore, niektoré výbory dokonca boli aj v tom istom čase, tak sa chcem opýtať pána ministra: Pán minister Jahnátek, v ktorom z výborov ste včera alebo dnes boli, keď sme rokovali o tomto návrhu? Ja mám informáciu, že ste neboli ani v gestorskom výbore. Ale zaujímalo by ma, či ste vôbec v niektorom výbore boli. Pretože páni poslanci vám chceli položiť konkrétne otázky. Otázky, aby ste vysvetlili tie slová, ktoré ste použili, ktoré boli zverejnené o tom, ako ste to mysleli, ako ste to skutočne povedali alebo ako by to podľa vás malo byť s tým generovaním čiernych peňazí a podobne.

    Dámy a páni, KDH spolu s ostatnými opozičnými stranami predkladá návrh na odvolanie ministra Jahnátka z nasledovných dôvodov:

    Pán minister sa v médiách vyjadril pre týždenník Trend, že pre súkromné firmy v istých oblastiach je bežné generovanie čiernych peňazí na netradičnú formu obchodovania. A vyslovil zároveň ľútosť, že to nemôžu robiť štátne firmy. Na položenú otázku, prečo to nemôžu robiť štátne firmy, si aj sám odpovedal, že vie to robiť aj štátna spoločnosť a pokiaľ je to „transparentné“, je všetko v poriadku.

    Takéto škandalózne vyjadrenie mohlo mať rôzne motívy. Prvým je napríklad vedomosť o takých nezákonných praktikách konkrétnych firiem, ktorým by legalizácia úplatkov, nie provízií, úplatkov mohla pomôcť do budúcnosti. Pokiaľ je takýto predpoklad pravdivý, tak ministrovou zákonnou povinnosťou by bolo oznámiť takéto korupčné konanie kompetentným orgánom. Ak tak minister neučinil, porušil zákon. Ak sa teda vyjadrenia ministra o korupčných praktikách zakladajú na pravde, musí odstúpiť zo svojho postu preto, že porušil zákon. Minister Jahnátek neodstúpil, preto bolo povinnosťou predsedu vlády ho odvolať. Predseda vlády nesie totiž politickú zodpovednosť za svojich ministrov. Mimochodom, bol to práve predseda vlády, ktorý sľuboval verejnosti, že bude do niekoľkých minút konať a okamžite odvolávať. Kresťanskodemokratické hnutie je presvedčené, že predseda vlády v tomto prípade mal konať bez ohľadu na to, či to verejnosti sľúbil, alebo nie. Mal konať pre porušenie zákona jedného zo svojich ministrov. Musím konštatovať, že predseda vlády Robert Fico nielenže nedodržal verejne daný sľub, ale zlyhal ako predseda vlády.

    Je tu však aj druhá možnosť, ak som hovoril o možných motívoch ministra k jeho škandalóznym vyjadreniam. Možnosť, že tvrdenie ministra Jahnátka nebolo pravdivé. Predpokladajme, že pán minister si to vymyslel, teda zákon by neporušil, keďže o korupčnom konaní firiem napríklad klamal. A toto svoje klamstvo použil ako argument na podporu inej úvahy o legalizácii úplatkov. Jeho argumentácia by bola teda nasledovná: dávanie úplatkov súkromnými firmami preto, aby získali zákazky, je častý jav. Preto by sme mali takéto konanie legalizovať.

    Pán minister, keby som takýmto spôsobom mal uvažovať v iných oblastiach, krádeží, vrážd, možno iných trestných činov, je tiež smutne často. Ale vo sne by mi nenapadlo, aby sme trestné činy, pretože sa stávajú, legalizovali. Pre Kresťanskodemokratické hnutie, ja predpokladám, že aj vy určite ste to nemysleli takto, dôvod iný môže byť a ten sa mi zdá najpravdepodobnejší, že dávanie úplatkov považujete za normálne, morálne odôvodniteľné, či dokonca správne. Preto treba vytvoriť zákonný rámec, v ktorom by už takéto konanie bolo prípustné. KDH takýto pohľad zásadne odmieta. Legalizácia korupcie je pre nás neprípustná. Sme presvedčení, že zákazky by mali získavať firmy, ktoré ponúkajú najlepšiu kombináciu kvality a ceny. A nie tie, ktoré dávajú najvyšší úplatok.

    Dámy a páni, minister hovoril o korupcii alebo pravdu, alebo klamal. Neviem ale, ktorá z týchto možností je pre Slovensko horšia. Ak hovoril pravdu, porušil zákon a kryje korupciu, ak si to vymyslel preto, lebo dávanie úplatkov považuje za správne a chce ho legalizovať, obe tieto možnosti sú pre nás neprijateľné.

    Dámy a páni, o politikoch, o nás, o verejných funkcionároch nemusí vždy rozhodovať generálny prokurátor, to znamená, že verejný funkcionár končí vtedy, keď spáchal trestný čin. O tom, kedy verejný funkcionár končí, o tom môže rozhodnúť aj verejná mienka, napríklad svojimi kritériami o morálke a etike. Dokonca o tom, už som to spomínal, môže rozhodnúť nielen teda skupina poslancov, ale jeden človek – predseda vlády. Predseda vlády v tomto prípade, ale už som hovoril, zlyhal a takémuto nemorálnemu, neetickému konaniu sa nečinne prizeral. Vlastne, nie je to úplne tak, lebo keď verejnosť sleduje, ako reagovala vláda tento týždeň k tejto kauze, tak je to aj smutné, aj zábavné, je to cirkus. Už to takisto niekto z mojich predrečníkov povedal. Predstavte si, minister Jahnátek obviňuje médiá po vypuknutí škandálu, že jeho slová prekrútili a že to bolo úplne inak. A vláda zasa ho vo svojom stanovisku zo stredy oceňuje, že to, čo povedal v Trende, bolo odvážne.

    A ja sa teraz pýtam, pán minister, neskrývate vy tu nahrávku preto, lebo sa bojíte, že náhodou vláda zmení stanovisko alebo svoj názor na vašu odvahu?

  • Smiech v sále.

  • Ale, ale to bol žart, pán minister. Žarty bokom. Toto je veľmi vážna vec.

    Dôvody na vyslovenie nedôvery z nášho pohľadu, z pohľadu Kresťanskodemokratického hnutia splnil minister Jahnátek už skôr. Ešte pred touto kauzou na jeseň minulého roka. Jeho personálne návrhy do orgánov spoločností s majetkovou účasťou štátu, to bol pre nás dostatočný dôvod na vyslovenie nedôvery a na jeho odstúpenie. Návrat ľudí spojených s divokou mečiarovskou privatizáciou, to je výsmech všetkých slušných ľudí. Pán minister, z tohto sa nemôžete vyzuť. Vy ste sa spreneverili sľubu ministra, že budete svoje povinnosti plniť v záujme občanov. A toto správanie je v príkrom rozpore aj s dobrými mravmi, s etickým kódexom vysokého štátneho úradníka, ktorý vláda schvaľovala, je v rozpore aj s konvenciou OECD o protikorupčnom boji, boji proti korupcii, ktorým je Slovenská republika viazaná.

    Preto dovoľte na záver parafrázovať palcové titulky z dennej tlače o stanovisku vlády k návrhu na vyslovenie nedôvery Ľubomírovi Jahnátkovi: „Jahnátek je morálne a politicky zrelý.“ A ja dodávam, dámy a páni, na odvolanie.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Faktické poznámky nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ako ďalšia vystúpi pani poslankyňa Žitňanská za SDKÚ – DS.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, pán minister, dámy a páni, dovoľte, aby som sa vyjadrila v mene poslaneckého klubu SDKÚ – Demokratická strana k návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi Jahnátkovi.

    Pán minister v rozhovore pre týždenník Trend na otázku o korupcii v zbrojárskom priemysle hovoril o netradičných formách predaja zbraní a špeciálnej techniky v krajinách tretieho sveta. Premiér sa ministra zastal. Podľa neho minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek neurobil nič zlé, len popísal, aká je situácia v obchode so zbraňami v krajinách tretieho sveta, a to, čo povedal, je podľa premiéra absolútna pravda, pričom v súvislosti s touto témou sám premiér povedal: „Choďte do Afriky robiť obchod so zbraňami a veľmi rýchlo uvidíte, kde je sever.“ Následne vláda Slovenskej republiky ocenila osobnú odvahu ministra Jahnátka nazvať pravými slovami skutočnosti, ktoré sú neraz súčasťou obchodného prostredia.

    Minister Jahnátek ale neostal len pri pomenovaní netradičných foriem predaja špeciálnej techniky. Práve preto by som si dovolila pánovi ministrovi Jahnátkovi, ako aj vláde pripomenúť naše medzinárodnoprávne záväzky, konkrétne jeden z nich, a to Dohovor o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách, z ktorého budem viackrát citovať.

    Začnem citovaním preambuly, pán minister: „Strany, berúc do úvahy, že podplácanie je jav rozšírený v medzinárodných podnikateľských operáciách vrátane obchodu a investícií, ktorý vyvoláva vážne morálne a politické obavy, podkopáva efektívne riadenie spoločnosti aj ekonomický rozvoj a deformuje podmienky medzinárodnej hospodárskej súťaže, berúc toto do úvahy a zároveň berúc do úvahy, že všetky krajiny nesú zodpovednosť za boj s podplácaním v medzinárodných obchodných transakciách, a ďalej uvedomujúc si úlohu vlád pri prevencii vyžadovania úplatkov od jednotlivcov a podnikov v medzinárodných obchodných transakciách.“ To je preambula z dohovoru.

    Ako preventívne pôsobia vyjadrenia ministra hospodárstva, ktoré poskytol týždenníku Trend. Na otázku redaktora, či vedia štátne firmy zúčtovať úplatky, minister hospodárstva reagoval nasledovne, citujem: „Pozrite sa, hovoríme o netradičných formách predaja. Tieto netradičné formy skutočne existujú, to by sme klamali, keby sme nepotvrdili tento fakt. Ale ja si myslím, že aj toto je ošetriteľné aj v štátnych podnikoch. Len to musí byť niekde evidované. Ja sa vás pýtam, ako ten súkromník, ktorý má takisto dodržiavať zákony tejto krajiny, má dodržiavať účtovnú osnovu, má dodržiavať daňový systém – akým spôsobom on vygeneruje čierne peniaze, ktoré idú na netradičnú formu obchodovania?“ Myslím, že nie je niečo v poriadku, keď minister hospodárstva v nadväznosti na to ďalej povie, „Pokiaľ je to v úvodzovkách transparentné, je všetko v poriadku. Pokiaľ je to evidované a evidovateľné, len to musí byť s nejakým súhlasom. Ale presne to, čo robí súkromník, vie, ešte raz, urobiť aj štát, lebo toto sú netradičné formy obchodu.“ Toto je prevencia korupcie, ku ktorým sme sa zaviazali?

    Ak minister hospodárstva povie v súvislosti s korupciou, že je všetko v poriadku, ak je to v úvodzovkách transparentné a pokiaľ je to evidované a evidovateľné, minister hospodárstva týmito slovami vlastne povedal občanom tohto štátu, celému podnikateľskému prostrediu, ak to viete zaevidovať účtovne, tak to spravte a všetko je v poriadku, ak to neviete zaúčtovať, tak ste babráci a hľadajte si lepšieho účtovníka.

  • Myslím si, že toto je prvé posolstvo ministra z rozhovoru pre týždenník Trend. Ak to viete zaúčtovať účtovne, tak to spravte a všetko je v poriadku, ak to neviete zaúčtovať, hľadajte si lepšieho účtovníka. Možno pre pána ministra vnútra, neviem, či tu ešte je, expresívne by sa tiež dalo povedať, kde nie je mŕtvola, nie je vrah.

    Budem ďalej citovať z dohovoru, pán minister: „Každá strana prijme akékoľvek opatrenie potrebné na stanovenie, že spolupáchateľstvo vrátane podnecovania, napomáhania, navádzania alebo schvaľovania podplácania zahraničného verejného činiteľa je trestným činom.“ Slovenská republika takéto opatrenia prijala a napomáhanie, navádzanie, schvaľovanie podplácania zahraničného verejného činiteľa je aj na Slovensku trestným činom, pán minister. Úplatok je a vždy zostane úplatkom, nech už to pán minister nazve akokoľvek. Pravdou však zostáva, že ten tzv. právne ošetrený úplatok sa ťažko dokazuje. Skutočnosť, že je niečo ťažké dokázať, pretože je to tzv. právne ošetrené, však sama osebe neznamená, že táto tzv. právne ošetrená korupcia prestáva byť protiprávnym konaním a úplatok prestáva byť úplatkom. Žiada sa mi k tomu povedať, aj podnikateľ Fruni si myslel, že jeho podvody sú právne ošetrené.

  • Opätovne sa vrátim k dohovoru a budem ďalej citovať z článku 8, ktorý sa týka účtovníctva: „Na účinný boj s podplácaním zahraničných verejných činiteľov urobí každá strana také opatrenia v rámci svojich zákonov a predpisov o vedení účtovných kníh a výkazov, zverejňovaní finančných správ a účtovných a audítorských noriem, ktoré zakazujú zakladanie účtov mimo účtovných kníh, vedenie operácií mimo účtovných kníh alebo neprimerane identifikovaných transakcií, vykazovanie nejestvujúcich výdavkov, zapisovanie záväzkov s nesprávnou identifikáciou ich predmetu, ako aj používanie falošných dokumentov spoločnosťou, ktoré podliehajú týmto zákonom a predpisom, s cieľom podplatiť zahraničného verejného činiteľa alebo zatajiť takéto úplatkárstvo.“ Ďalej: „Každá strana zabezpečí účinné, úmerné a odradzujúce postihy za takéto opomenutie alebo falšovanie v súvislosti s knihami, výkazmi, účtami a finančnými správami takýchto spoločností.“

    Pán minister, viete o tom, že Slovensko premietlo tieto ustanovenia dohovoru aj do našej legislatívy? Konkrétne si dovolím zacitovať § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov: „Daňovými výdavkami nie sú úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované.“

    Vyjadrenia ministra Jahnátka sú podľa môjho názoru o to nebezpečnejšie, že sa sám postavil do pozície človeka, ktorý, citujem, „je z biznisu a veľmi dobre vie, ako to chodí, ako také toky fungujú“. Tento minister však zároveň jedným dychom hovorí: „Všetko je v poriadku, pokiaľ je to evidované a evidovateľné.“ A zdôrazňujem opäť slová ministra hospodárstva, „lebo to musí byť s nejakým súhlasom. Ale presne to, čo urobí súkromník, vie, ešte raz, urobiť aj štát, lebo toto sú netradičné formy obchodu.“

    Inými slovami minister hospodárstva nielenže toleruje, ako to nazýva, netradičné formy obchodu v súkromnej sfére, on ich ešte odporúča ako prijateľný model pre štátnu sféru. To je druhé posolstvo ministra hospodárstva z rozhovoru pre týždenník Trend, tentoraz posolstvo pre štátnu sféru, ak to viete zaevidovať účtovne, tak to spravte a je to v poriadku.

    Vyjadrenia ministra Jahnátka sú podľa môjho názoru o to nebezpečnejšie, že ich povedal minister a minister hospodárstva. Namiesto preventívneho pôsobenia vlády, ku ktorému sme sa zaviazali, je tu negatívny vzor, ktorého dôsledkom je, samozrejme, deštrukčný vplyv na právne vedomie podnikateľského stavu. Veď minister, ktorý je z biznisu, hovorí, že všetko je v poriadku, ak je to evidované a evidovateľné, prečo by mali potom ostatní podnikatelia dodržiavať zákon, keď ho môžu obchádzať a je to ešte aj posvätené ministrom.

    Ak minister hospodárstva jedným dychom povie, že všetko je v poriadku, ak je to transparentné, je to s niečím súhlasom a zároveň chce súčasná vláda získať úplné rozhodovacie právomoci v DMD Group, pretože obranný priemysel je do veľkej miery pod politickým vplyvom, a preto, citujem, „musia mať štátnu kontrolu“, tak potom sa pýtam, aký je vlastne zámer a cieľ tejto vlády v oblasti boja proti korupcii a čo znamená veta v jej programovom vyhlásení, citujem: „Vláda Slovenskej republiky si je dobre vedomá toho, že závažná ekonomická kriminalita a korupcia ohrozuje základné princípy sociálne orientovaného, ekonomicky prosperujúceho, stabilného, právneho a vo svete uznávaného štátu.“ Súhlasím v tomto bode s programovým vyhlásením, pán minister.

    Podľa môjho názoru a názoru poslancov klubu SDKÚ – DS je v slušnej európskej demokracii neprijateľné, keď minister hospodárstva považuje úplatky v súkromnej sfére, samozrejme, ak sú dobre zakryté, za tolerovateľné, a to aj napriek tomu, že Slovenská republika sa zaviazala proti nim bojovať. A na dôvažok tento minister hospodárstva odporúča úplatky, samozrejme, ak sú dobre zakryté, ako prijateľný model aj pre štátnu sféru. Pre mňa a pre poslanecký klub SDKÚ – DS je to neprijateľné, a preto poslanecký klub SDKÚ – Demokratická strana podporí vyslovenie nedôvery ministrovi Jahnátkovi.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami poslanci Mikloš, Frešo, Tkáčová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Mikloš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som doplniť vystúpenie mojej kolegyne pani poslankyne Lucie Žitňanskej práve v súvislosti s dohovorom OECD, o ktorom hovorila, aj preto, že som bol zodpovedný za vstup Slovenska do OECD. Chcem spomenúť najmä čl. 1 ods. 2, ktorý je presne o tom, celý dohovor je o tom, a to priznali v reakcii aj pán minister Jahnátek, aj predseda vlády Fico, keď hovorili, že veď to sa týkalo reality pri obchodovaní s krajinami tretieho sveta a choďte obchodovať do Afriky a tak ďalej. Áno, práve dohovor OECD je o boji proti podplácaniu zahraničných činiteľov v tretích krajinách, teda v týchto krajinách. A tento dohovor hovorí v čl. 1 ods. 2: „Každá strana“, teda v tomto prípade Slovensko „prijme také opatrenia, ktoré sú potrebné na to, aby sa stanovilo, že spolupáchateľstvo vrátane podnecovania, napomáhania, navádzania alebo schvaľovania činu podplatenia je trestným činom.“

    Vážené dámy, vážení páni, minister hospodárstva Jahnátek svojimi slovami minimálne podnecoval, navádzal a schvaľoval na páchanie trestného činu úplatkárstva. Je to o to zarážajúcejšie, že ide o ministra, ktorý vykonáva akcionárske práva za štát práve v týchto podnikoch, kde na to navádzal, takisto ako bolo zarážajúce z úst ministra vnútra počuť takéto zľahčovanie, ktoré je naozaj veľmi nebezpečným návodom a môže mať veľmi nebezpečné dôsledky aj v rámci rezortu vnútra, ale aj v celkovom boji proti korupcii.

    Takže myslím si, že toto sú také jasné a také jednoznačné fakty a argumenty, ktoré vyplývajú z dokázateľne preukázateľných slov, ktoré minister hospodárstva povedal, že je nanajvýš opodstatnené, aby bol odvolaný.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som veľmi oceniť excelentný právny výklad výrazov, ktoré použil pán minister Jahnátek, kolegyňou Žitňanskou a v tomto mi nedá znova nepripomenúť to, čo bolo aj v médiách, že ako inak si vysvetliť výrazy generovanie čiernych peňazí na netradičné obchody, ako navádzanie alebo ako propagáciu generovania peňazí aj štátnymi firmami na úplatky. V tomto prípade mi príde, že pán minister má málo šancí z tohto nejakým spôsobom vybŕdnuť, možno by bolo chlapské priznať, že toto povedal, a aj chlapské vysvetliť, ako to myslel. Avšak on sedí a stále mlčí, ba nám trochu gestikuluje. Ale mám pocit, že by bolo veľmi, veľmi čestné sa k tomu vyjadriť a povedať, čo to znamená čierne peniaze na netradičné obchody. My, ako tu sedíme, hovorím pokojne za celý klub, to chápeme ako peniaze na úplatky, nota bene, keď to poviete v jednej vete na otázku, ako sa dajú zaúčtovať úplatky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja by som svoju kolegyňu pani Luciu Žitňanskú chcela doplniť, aj čo sa týka výrazu transparentnosť, ktorý tu dnes už niekoľkokrát odznel, a možno by som sa aj opýtala pána ministra, ako si predstavuje transparentnosť obehu čiernych peňazí. Transparentnosť, to je verejná kontrola. Verejná kontrola, to je otvorenosť a vypočítateľnosť konania. A tu mi vyvstávajú dve otázky.

    To nám pán minister chce povedať, že úplatky sa majú dávať pod verejnou kontrolou a nebodaj prikryté zákonom? A tá druhá otázka: To nám pán minister chce naznačiť, že nebodaj bude iniciovať zákon o legalizácii úplatkov?

    Vyplýva mi z toho taký záver, že po niektorých spiatočníckych zákonoch, ktoré už v tejto Národnej rade boli schválené, a po vyjadreniach o odvahe pána ministra sa možno aj tohto dočkáme.

    Ďakujem.

  • Ako ďalší vystúpi za poslanecký klub SMER – sociálna demokracia pán podpredseda Národnej rady Číž.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, máme teda pred sebou návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády, poverenému riadením ministerstva hospodárstva. Dôvodom podľa navrhovateľov majú byť verejné vyhlásenia ministra, v ktorých vyslovené názory sú, citujem, teda „v priamom rozpore s morálkou a praktickým konaním, ktorý demokratický, právny štát vyžaduje od svojich občanov“ a ďalej, ktoré navrhovatelia teda považujú za „samozrejmé u každého slušného občana“. Tvrdia, že minister porušil ústavu, predpísaný sľub alebo ústavou predpísaný sľub tým, že navrhovateľov pobúrilo, opäť citujem z návrhu, že „minister klamal, keď tvrdil, že jeho slová boli prekrútené“. Konanie ministra poškodzuje podľa nich dobré meno republiky s tým, že ešte v jeho konaní registrujú aj „kombináciu voluntarizmu, rodinkárstva a pokusy zbavovať sa politickej zodpovednosti v rámci jeho vlastných zákonných kompetencií“.

    Vážené kolegyne, kolegovia, som presvedčený, že korektný prístup k návrhu si vyžaduje posúdiť aj jeho kontexty, predovšetkým politické. Vyhnem sa hlbšiemu popisu aktuálnej politickej situácie, keď súčasný stav verejnej mienky berie viacerým kolegom z opozície pokojný spánok a keď ich dokonca pravicová tlač, a nie my, obviňuje zo slabej aktivity a neschopnosti nastoliť účinné témy. Doterajšie pokusy o nájdenie takýchto tém, ako sme to tu registrovali, daňová suverenita, druhý pilier, Kosovo, pravdepodobne zlyhali možno nedôveryhodnosťou, možno neodbornosťou alebo tým, že spoločnosť jednoducho neakceptuje hodnotové či ideové východiská vážených kolegov z opozície.

    Súčasný pokus stavil na diskreditáciu prvého člena vlády a má byť reflexiou na jeho teda poburujúce výroky, ktorými nabáda na porušovanie zákonov. Úplne posledná predrečníčka pani kolegyňa Žitňanská podľa kolegu Freša predniesla excelentnú právnu analýzu týchto výrokov, a teda nám naznačila, aká je viera korektnosti a etika pri interpretácii výrokov, ktoré v politike majú také miesto a takú úlohu, akú majú.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tón dnešnej debaty určil už prejav pána podpredsedu Horta, ktorý vystúpil za skupinu poslancov. Hľadal som kľúčové slová v jeho prejave. Zapísal som si zbabelosť, bombastickosť, klamstvá, ohrozenie činnosti vlády, veľmi zlé svetlo na republiku, úprimné rozhorčenie nad amorálnosťou ministra. Ďalej už nebudem pokračovať, nemá to naozaj zmysel.

    Vyvstáva len otázka, že či je etický fundament pánov navrhovateľov skutočne taký, aby ich to oprávňovalo k vysloveným tvrdeniam až teda maximám. Zodpovedá hodnotenie interview pána ministra tomu, o čom tak dramaticky hovoril pán podpredseda Hort? Vecné stanovisko k činnosti ministra prezentoval podpredseda vlády a okolnosti vlastného interview a jeho interpretácia, mu určite zaujme stanovisko pán minister Jahnátek. Pýtal som sa, či aspoň článok bol autorizovaný. Odpovedal mi jednoznačne, že nie, že tu je základný problém. Pravdepodobne každý z nás má isté skúsenosti s tlačou – bez ohľadu na to, že by som niekoho vinil z úmyslu –, každému z nás sa stalo a niekoľkokrát a niekomu až desiatkykrát, že zápasil s problémami, keď zrazu so zdesením čítal slová, ktoré nikdy nepovedal, v tlači v rôznych kontextoch.

    Ja len maličkú príhodu. Po účasti pána ministra na konferencii v Írsku mi telefonovali najmenej z dvoch mienkotvorných denníkov na Slovensku, že teda čo hovorím na výroky pána ministra, že Slovensko je dynamicky sa vyvíjajúci štát, s dokonale sa rozvíjajúcou ekonomikou a podobne a že či to nie je v rozpore atď. Následne som pátral, samozrejme, vyjadril som k tomu, predpokladajúc, že je to korektné stanovisko z redakcie. Následne som sa dostal k materiálom, kde sa ukázalo, že to, z čoho sa citovalo, teda stanovisko TASR-u, bolo vlastným TASR-om korigované a výrazným spôsobom zmenené a bola na to redaktorka príslušného mienkotvorného denníka upozornená. Úplne náhodou sa s tým odmietla zaoberať. Mohlo to byť spôsobené nepochybne aj tým, že jednoducho stratila by článok, stratila by tému, tlačila hodina vydania. Ale tento stav poznáme. Ale o tom ja hovoriť nechcem, o tom si myslím, že bude hovoriť pán minister Jahnátek.

    Ja by som sa chcel v mene klubu venovať inej otázke, teda tomu, čo ja považujem za kľúčové slovo – dôveryhodnosť návrhu, dôveryhodnosť navrhovateľov. Chcem to urobiť aj preto, lebo je naozaj dôležité posúdiť pohnútky, aký je skutočný etický fundament, ako sa prejavoval v minulosti a tak lepšie pochopiť zmysel a účel návrhu zákona, a teda aj to „nefalšované pobúrenie“ nad konaním ministra mu tu prezentované.

    Vážené kolegyne, kolegovia, skúsme sa len trošku zamyslieť teda, v čom spočíva etický fundament našich kolegov, ako to vlastne vyzeralo počas toho predchádzajúceho obdobia, a pre prípad, že teraz posudzujeme výroky ministra, o ktorých, sám minister ich spochybňuje, ktoré odzneli v neautorizovanom článku, kde veľmi ťažko chápem, v čom má byť neetickosť konania ministra v tom zmysle, či jeho konanie smerovalo k osobnému obohateniu, či jeho názory, ktoré boli vyslovené tak, ako boli publikované, ešte sa pravdepodobne o tej dôveryhodnosti toho, čo bolo publikované, budeme musieť pobaviť a či chcel nejako prospieť svojej rodine, či tam je to rodinkárstvo a to všetko, čo sme tu počúvali, alebo o čo vlastne išlo? Ten drobný náznak, že teda, a kto trošku chce, len trošku korektne, pán podpredseda Hort, odpusti mi to, ale musím to pripomenúť, korektne hovoriť o tých výrokoch, ktoré si tu dramaticky a nekorektne vytrhával z kontextu, a kto si prečítal celý článok, ba rozprávalo sa o tom, čo je mimochodom veľmi konzekventne zakotvené v programovom vyhlásení vlády, o tom, že chceme kapacity zbrojárskeho priemyslu na Slovensku revitalizovať, že chceme tieto kapacity v súlade s akceptovanou etickosťou znovu začať využívať v súlade s OSN, v súlade s krajinami Európskej únie. Je to povinnosť ministra. Pán Hort to vydal za čosi, čo má nejakým závažným spôsobom demonštrovať pokrivenie charakteru ministra. Považujem to za veľmi, veľmi neseriózne.

    Ale skúsim sa teda vrátiť k tomu etickému fundamentu vlád Mikuláša Dzurindu a pánov poslancov, z ktorých drvivá väčšina svojím hlasovaním v tomto parlamente ten politický fundament dennodenne potvrdzovala.

    Rok 1998, začiatok veľkej kampane, rok dramatického nástupu Mikuláša Dzurindu do vlády. No úplne náhodou ešte predtým podplácanie novinárov volebným štábom SDKÚ. Ak mám zacitovať manažérku PR, ktorá pracovala pre SDKÚ: „Priznávam, že som s novinármi sa kontaktovala, priznávam, že som im ponúkala peniaze.“

    Potom prišla vlastná vláda. Prvé kroky, veľmi zaujímavé, reprivatizácia Nafty Gbely. Aktéri pán minister Kaník plus ďalší páni, v tom období v tlači preferované sumy 100 – 200 mil., citát bývalého pána premiéra: „Ryba smrdí od hlavy a my nesmieme zažmurovať oči, aj keď je náš kočiar.“ Je fakt, že si to uvedomil veľmi dlho po tom, keď naozaj tá kampaň presiahla únosnú mieru a keď naozaj už spôsobila nedôveryhodnosť dokonca u vlastných podporovateľov.

    Ďalší taký drobný prejav etického fundamentu. Licencia na frekvenciu GSM 1 800 pridelená Globtelu a Eurotelu. Podmienky výberového konania nastavené a menené tak, aby sa do centra vlastne neprihlásil žiadny uchádzač, ten bol zrušený a licencia pridelená dvom existujúcim operátorom. Štát prišiel o koľko? O 500 mil., o miliardy? Pán minister, aký etický fundament?! O čo vlastne išlo? Aká je miera zodpovednosti? Ako je to s tým sľubom, ktorý uvádza Ústava Slovenskej republiky, že máme slúžiť všetkým občanom Slovenskej republiky? Možno niekedy budete mať príležitosť, že to opäť vysvetlíte občanom, ako ste to teda mysleli.

    Alebo výber dodávateľa systému Štátnej pokladnice? Miliardový tender. Štyri zrušené súťaže. Výhrady Transparency International nebudem pripomínať.

    Privatizácia Slovenských telekomunikácií – pochybný predaj s nedozernými následkami, pán minister.

    Kauza pán Palacka. Sumy, ktoré sa odohrávali. Citát pána Palacku: „Mrzí ma porušenie zákona, ku ktorému došlo pri výbere najvhodnejšieho poradcu pre privatizáciu Slovenských telekomunikácií.“ Rozpamätávam sa na kritické stanoviská a na široký etický fundament navrhovateľov, aj pána podpredsedu Horta a, samozrejme, pána Mikloša, pána Dzurindu. Mám zrejme krátku pamäť.

    A aby som teda nepripomínal niektoré veci iba kolegom z SDKÚ, pánom kolegom z KDH. Akože to len bolo s financovaním KDH firmou TV-com funkcionára pána Gaburu so všetkým, čo k tomu patrí?

    Vážení páni, kde si spomínam na vtedy demonštrovaný obrovský záujem o blaho občanov, o nakladanie s verejným majetkom, o zákonnosť a o všetko, čo k tomu patrí? Tunelovanie Štátnych hmotných rezerv pri obchode s obilím? Opäť treba o tom rozprávať? Privatizácia Zváračského ústavu – ďalší obrovský prejav toho, ako plníte sľub daný v ústave, pán predseda vlády. Za 20 mil. korún ste privatizovali Zváračský ústav, pričom na úložkách v ústave bolo 50 mil., hovorilo sa o pozemkoch, ktoré majú hodnotu 700 – 800 mil. Opäť etický fundament mlčal! Nič sa neobjavovalo.

    Právne služby Jánovi Čarnogurskému ml. pre Štátne energetické závody za 24 mil. bez akéhokoľvek výberového konania a bez súhlasu dozornej rady? Päťmiliónový byt riaditeľa Kinčeša? Krach Devín banky? Šesťdesiat miliónov dolárov ste tam požičali, aby ste udržali túto banku, pán premiér Dzurinda, vtedajší. Ako sa to s tým sľubom, ktorý je uvedený v Ústave Slovenskej republiky, zhoduje?

    Pán minister Mikloš v prvej akcii VSŽ. Ak si pamätáte, nemusím, keby som tu citoval údaje z tlače, ktoré vám teda rovno nebola nenaklonená, zabralo by to tu desiatky minút. Etický fundament.

    Kauza ľahké vlakové motorové súpravy, pán predseda vlády, opäť veľmi zaujímavá záležitosť, bývalý. Tender na výstavbu Košická. Privatizácia SPP. Úplne zbytočné o tom rozprávať. Nesmierne etické.

    Jediná zaujímavá vec prichádza na scénu a už predtým vami zavedená, pán Mikloš, nesmierne zaujímavá kategória privatizační poradcovia. Častokrát jeden privatizačný poradca, obrovské problémy pri výbere, cirkus, cucali z toho podplácania, samozrejme, nedokázal nikto. Nedokázal nikto.

  • Čo iné je ako prejavom surovej korupcie.

    A ešte aj to, čo ste vy, pani Žitňanská, rozprávali o tom, že je to nejaká devastácia podnikateľského prostredia, ako sú privatizační poradcovia. Koľko miliárd sme vyplatili privatizačným poradcom zvlášť, keď vyberali z jedného uchádzača? Koľko sme vybrali? Koľko škôl, štadiónov, nechcem byť naozaj demagogický. Len, vážení páni, hľadám len ten váš etický fundament. O toto mi ide.

    Skúsme ešte ďalej. Druhá vláda, roky 2002 – 2006. Kauza Badžgoň, pán predseda vlády, tiež to bolo nesmierne etické. Pán podpredseda Hort, tiež to bolo nesmierne etické. Tam sa začal zrejme formulovať ten vzťah, ktorý ste dneska demonštrovali, to vaše zhrozenie sa nad charakterom ministra Jahnátka, ktorý nabáda podnikateľov, aby hromadne dávali úplatky, ktorý nabáda všetkých, aby prestali plniť zákony, a nadomýšľate nezmysly, maximalizácia a úplne nezmyselná interpretácia ministrových slov, úplne vedome vytrhnutá z kontextu, kde viete veľmi dobre, že klamete, že je to nekorektné.

    Skúsme ďalej. Klientelizmus pri výstavbe pobočiek Národnej banky Slovenska. Pán Mikloš, 460-miliónový odpustok voči súkromným poisťovniam, ak si pamätáte svojho času, keď bude čas niekedy, môžeme sa ešte k tomu vrátiť. Netransparentný výber dodávateľa 40-miliónovej kampane k dôchodkovej reforme, ale nie len k tej, aj k niektorým ďalším ministerstvám, úplne náhodou to dostali firmy, ktoré tak alebo onak financovali vaše volebné kampane. Desiatky miliónov korún, niektorí hovoria, že viac.

    Trošku ma aj mrzí, a je tu aj apel na našich ministrov, že treba sa naozaj veľmi vážne pozrieť na tie veci. Faktom je, že pravdepodobne formálnoprávne podmienky boli splnené, len faktom je, že ide preukázateľne o nehospodárne nakladanie s majetkom a, bohužiaľ, naša spoločnosť má veľmi slabé nástroje na to, aby zabezpečila korektné, seriózne a v súlade s Európskou úniou a inými krajinami akceptovanými etickými normami na spravovanie verejného majetku.

    Financovanie SDKÚ, opäť, pán predseda, nebudem, 22-miliónový dlh, známe veci. Opäť nesmierne etické. A opäť nie my a nezávislá, a nie ľavicová, ale pravicová tlač v tomto smere robila povedzmeže veľký krik.

    Pán Kaník, odpustenie penále. Možno to také dôležité nie je, ani služobné auto pána ministra Lišku od sponzora SDKÚ, ktorý kúpil pre svoj úrad. Možno nie je dôležité ani ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja, páni kolegovia z KDH, taký drobný moment – prenájom, vypovedanie nájmu vo vlastných priestoroch, nákup za 50 mil. korún ročne, priestory v Bussines centra napriek tomu, že komisia ministerstva vnútra vtedy deklarovala, že úsporou vo verejnej správe, ktorú ste tak úspešne urobili tou reformou, bude voľných v Bratislave najmenej 13 veľkých budov. No tak za tých 50 mil. za 10 rokov 500 mil. myslím si, že ste prefinancovali stavbu Bussines centra minimálne v tej časti, kde ste umiestnili ten úrad. A opäť prejav nesmierne transparentného a korektného nakladania s verejnými financiami.

    Pána Simona si nezoberiem do úst za jeho dotácie, možno to nie je dôležité. Opäť, v informačnej kampani za stovky miliónov spriazneným firmám. Reforma zdravotníctva, dôchodková reforma, eurofondov na ministerstve pôdohospodárstva, úplne náhodou agentúra Step, ktorá spolupracovala na volebnej kampani SMK, a podobne. Železničná nemocnica v Košiciach a prenájom firmy manželky pána poslanca Novotného, a nech mi dopustí, že to trošku pripomínam, bol opäť prejav toho vysokého etického fundamentu. O kupovaní poslancov v parlamente, keby sme o tom rozprávali my, tak verejnosť bola relatívne zakríknutá, nepoznajúc tradíciu takýchto foriem. Situácia v Českej republike nastavila občanom zrkadlo. O čo vlastne ide? Ide o dvoch poslancov a aký obrovský mediálny krik sa spustil a ukazuje, čo všetko takéto kupovanie poslancov znamená pre politický systém. Pre demokraciu v štáte. Pre fundament demokracie, vážené kolegyne, kolegovia.

    Ministerstvo vnútra, vážení kolegovia z KDH, pán poslanec Brocka mal tiež veľmi vrelý a hodnotami nabitý program pred chvíľočkou, no len nakupovali sa policajné autá za 56 mil., úplne náhodou zabudli sme na výberové konanie. Hasičské autá – 212 mil., zabudli sme na výberové konanie. Zoberme si nakladanie s peniazmi, ktoré idú na dlho sa tiahnuci proces prípravy pasov, občianskych preukazov a podobne. Opäť čučiace z toho náznaky korupcie, priamej korupcie, častokrát korupcie, ktorá berie dych. Berie dych, dokonca v priamych prenosoch, vzhľadom na to, že teda právny poriadok Slovenskej republiky je, bohužiaľ, naozaj veľmi benevolentný.

    Utajená privatizácia, vážení kolegovia, Slovenských aerolínií. Opäť, dodnes cítime nesmierne korektné a nádherné kroky, ktoré sme v tomto smere urobili. Austrien Airlines sa relatívne potešil. Ale naozaj neutrpela etickosť, spôsoby nakladania s verejným majetkom?

    Verejné obstarávanie pre ministerstvo vnútra. Právne služby kancelárie Ernesta Valka, úplne náhodou bez akéhokoľvek výberového konania a zadania. Sumy? 900-tisíc, 2,3 milióna, 2,4 milióna. Ďalšie, ktoré boli na ministerstve vnútra. Zastupovanie pri vymáhaní pohľadávok 3,2 milióna, 182-tisíc, 320-tisíc, dodávka šifrovacích zariadení, opäť bez výberového konania, vyše 20 miliónov korún a podobne. To fundament etický, keď si dáme, o ktorom rozprávame?

    Pán Mikloš, možno sú niektoré veci sporné, možno menej. Osemmiliardová pomoc Slovnaftu na úkor štátu bola, nebola? Ako to bolo s novelou, ktorou ste znižovali pokutu pre podnik Slovnaft a podobne? Pripustím, že možno v danej situácii sa dá o tom nejakým spôsobom diskutovať, pretože naozaj hodnotovo pohľady liberálne alebo neoliberálne a aj tie naše povedzme, ak chcete, sociálnodemokratické, sú oba legitímne a v niektorých veciach sa naozaj líšia. Čiže v tomto smere naozaj chceme byť korektní, ale sú veci, ktoré sa prehliadnuť nedajú a nedajú sa vysvetliť nejakými hodnotovými a inými posunmi. Ale sú jednoducho u výberového konania jasne naznačujúce korupciu.

    A v tejto atmosfére, vážené kolegyne, kolegovia, teraz posudzujeme pochybenie ministra hospodárstva. Pochybenie podľa kolegov, ktoré malo spočívať v tom, že v rozhovore, v ktorom sa diskutovalo a v ktorom dostával také otázky, aké dostával od redaktora, sa mal vyjadriť k situácii, že akým spôsobom môžu štátne firmy, ktoré pán minister obraňoval a tvrdil, že tie pravidlá, tie štátne firmy môžu robiť také kroky v tomto smere vzhľadom na osobitnosti, ktoré súvisia s predajom takéhoto majetku, že vedia garantovať práve dodržiavanie zákonnosti. Že práve štátne firmy sú tie, ktoré práve musia byť principiálne transparentné, pretože majú verejné účtovníctvo, majú finančné prostriedky schvaľované prostredníctvom alebo čiastočne podľa štátneho rozpočtu, ktoré sa musia transparentne správať, ktoré podliehajú dozoru Národného kontrolného úradu, že práve takéto úrady, takéto štátne podniky majú obchodovať s vojenským materiálom, pretože aj tam boli známe obrovské podvody, obrovské nekorektné konania. A toto chcel pán minister nie pre seba, chcel, aby to mohla robiť štátna firma. V tej súvislosti ale mu naznačoval redaktor, že štátna firma sa ale nemôže správať ako súkromná. Príliš súkromná môže prostredníctvom dcérskych a iných firiem, neviem, čo robiť.

    Pán minister hovoril, že úplatky ako také majú morálny a právny charakter. Sú veci, ak sa budeme tu skutočne baviť, je privatizačný poradca legitímnou a korektnou inštitúciou, ktorá prinesie štátny rozpočet o desiatky miliónov, stovky miliónov a až miliárd korún? Ak áno, nemôže byť predajový poradca pre štátnu firmu, ktorý bude predávať firmám v treťom svete nejaké nástroje? Pán minister, vás ubezpečujem, veľmi dobre vie, že Slovenská republika sa nesmie diskreditovať takýmto obchodom, že musí robiť korektné obchody.

    V danej situácii vôbec, pani poslankyňa Žitňanská, ak chcete byť aspoň trošku korektná, nenaznačoval podnikateľskému svetu, že má podnikať prostredníctvom nejakých úplatkov. Naznačoval tým, že dá sa vytvoriť korektné právne prostredie na to, aby aj štátna firma – a tam bola primárna vec, ktorú chcel tvrdiť –, aj štátna firma mohla efektívne obchodovať so zbrojárskym materiálom.

  • Reakcie z pléna.

  • Takže, vážení páni, situácia je taká, že naozaj je veľmi komplikované...

  • Situácia je taká, že, ďakujem pekne, je veľmi komplikované s vami diskutovať, bývalý pán premiér Dzurinda. Verte mi, že sa celý čas teším na to, aby som mohol s vami začať vecne diskutovať. Naozaj na tú diskusiu je obrovské množstvo tém a naozaj už tie naše ideové schémy, s ktorými pracujeme, tú bitku a korektnú bitku vedie celý svet. To vaše neoliberálne videnie spolu s tým sociálnodemokratickým videním v dnešnom svete je v konflikte a poctivo sa vo svete hľadajú riešenia – bez kriku, bez klamania, korektne.

    Demonštrujete tu akúsi intelektuálnu prevahu. O tom ste neustále rozprávali, strana nemá program, neviem čo a tak ďalej. Čo iné čučí z tohto návrhu ako vaša vlastná programová bezradnosť, vážení páni kolegovia z opozície, vaša vlastná programová bezradnosť. Alebo si myslíš, vážený pán podpredseda Hort, že tvoj prejav teda niekto označí, ktorý si tu mal vo vzťahu k ministrovi Jahnátkovi, za práve ten produkt tej intelektuálnej prevahy?

  • Vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že to, čo som povedal, odpustíte mi to, kolegovia, stačí. Pokiaľ sa objavia aspoň trošku zmysluplné argumenty v tejto diskusii, aspoň trošku zmysluplné, aspoň trošku také, ktoré sa aspoň chcú tváriť ako korektné alebo zmysluplné a relatívne objektívne, sme pripravení na diskusiu.

    Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. S faktickými poznámkami, od pána poslanca Ivanča až posledný – môžete mi, technici, ukázať? – a končím možnosť, samozrejme, prihlásiť sa. Posledný je pán poslanec Jarjabek? Nie. Pán poslanec Halecký. Končím možnosť.

    Nech sa páči ako prvý pán poslanec Ivančo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, ja som veľmi dlho hľadal v pamäti z vášho vystúpenia nejaké kľúčové slová vášho prejavu. Musím povedať, že nakoniec som to kľúčové slovo našiel a to je ten etický fundament. Chcem sa vás ale spýtať, aký je váš etický fundament, keď minister Jahnátek povie, že úplatky by mali byť ošetriteľné, a premiér Fico povie, že to, čo povedal Ľubo Jahnátek, je úplne pravda. 2. 2. 2005 ste povedali, že „naším rozhodnutím určujeme stupeň a hranicu a toleranciu našej spoločnosti vo vzťahu k tomu, čo si môže dovoliť funkcionár verejnej správy“. To ste povedali pri odvolávaní ministra Kaníka. Aký je teda dnes stupeň vašej tolerancie k tomu, čo si môže dovoliť povedať funkcionár verejnej správy, ktorý sa volá minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek? Povedzte odpoveď na túto otázku: O koľko stupňov ale aj klesol váš etický fundament? Ďakujem.

  • Pán poslanec Mikloš. Zapnite pána poslanca Mikloša.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, musím konštatovať, že to, čo ste tu ukázali vo svojom prejave, bol dosť trápny a dosť nešikovný pokus odviesť od témy. My dnes rokujeme, pán podpredseda, o tlači 252 – návrh skupiny poslancov Národnej rady na vyslovenie nedôvery Ľubomírovi Jahnátkovi. Je po voľbách, už nie ste v opozícii, ste trištvrte roka v koalícii, preto sa vyjadrím len k tomu z toho dlhého prejavu, ktorý ste mali, čo sa týkalo pána ministra Jahnátka.

    Vy ste povedali, pán podpredseda Národnej rady, že článok nebol autorizovaný a že minister Jahnátek potom sám v tom článku čítal slová, ktoré nikdy nepovedal. Pán podpredseda vlády, ale podstatné a kľúčové je jedno, ani my ako opozícia, ani verejnosť, ani médiá nepoznajú iné výroky ministra Jahnátka ako tie, ktoré sú zverejnené v týždenníku Trend, a tie, ktoré následne Trend poskytol aj v nahrávke a ktoré sú presne identické presne s tým, čo bolo publikované. Preto sa pýtam a znovu sa pýtam, už sa pýtal náš predseda Dzurinda: K čomu sa vlastne, k akým slovám sa vyjadrovala včera vláda? Ak sa vyjadrovala k tým slovám, ktoré boli zverejnené, opakovane zverejnené, a pochválila ministra za tie slová, prečo vy teraz vystupujete a popierate tieto slová? Pýtam sa opakovane: Za aké výroky, za aké slová včera vláda, či predvčerom, pochválila ministra Jahnátka?

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, keď som sa hlásila s faktickou poznámkou, chcela som vám poďakovať za viacero momentov vo vašom príspevku. Chcela som poďakovať aj za pobavenie, ale záver vášho príspevku a reakcie najmä vašich partnerov poslancov, najmä strany SMER, naozaj zábavné neboli, keď ste sa snažili obhájiť neobhájiteľné a dostali ste za to potlesk. Tak mi ostáva len poďakovať vám za to, že ste pripomenuli občanom aj médiám to, ako my ako opozícia plníme to, čomu sme sa zaviazali, a to, že budeme obraňovať v tomto volebnom období reformy, že budeme obraňovať daňovú reformu, a to protestom proti harmonizácii daní a zámerom s tým spojeným, že budeme obhajovať dôchodkovú reformu, čo je stále aktuálna téma. Mohli ste pridať ešte Zákonník práce. To je k poďakovaniu.

    Ale je mi ľúto, že vás pravdepodobne zabudli oboznámiť jednak s tým, o čom je dnešné rokovanie Národnej rady, a mám taký pocit, že aj s dátumom, pretože ten rešerš tlače, ktorý ste tu predviedli, síce bol pomerne široký a komplexný, ale z nesprávneho dátumu. Dnes je po voľbách, dnes je volebné obdobie 2006 – 2010 a ten rešerš ste mali začať datovať augustom 2006.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Pán podpredseda, vy ste tu spomínali, že sme dramaticky a nekorektne vytrhávali z kontextu veci, a hovorili ste o výrokoch, ktoré v politike majú také miesto, ako majú. No, slová „také miesto, ako majú“ sú pre mňa nezrozumiteľné. Práve preto, aby sme mohli jasne pochopiť výroky, tak musia byť aj jasne povedané. Lebo musia byť jasné, zrozumiteľné tak, aby sa potom nedali vykladať ináč. Viac sú pre mňa zrozumiteľné výroky napríklad členov vlády či pána premiéra a podobne, ktoré sú kontroverzné. A potom sa robí obhajovanie. Tak ako naposledy, úplne čerstvé obhajovanie vystúpenia pána ministra zdravotníctva v rámci reklamy. No ako máme chápať napríklad jeho vystupovanie v rámci tejto reklamnej stránky s tým, že opäť hovorca ministerstva hovorí o tom, že minister nerobí reklamu, len prezentuje svoje názory...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, skúste sa venovať vystúpeniu pána podpredsedu Národnej rady. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Je to o presných výrokoch a toto isté sme očakávali aj pri výrokoch pána ministra hospodárstva. Ak by boli tieto výroky úplne jasné a pre nás ich význam je zrejmý, z týchto výrokov aj pre viacerých, tak by sme nemuseli ani o tom teraz tu debatovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán podpredseda Číž, vy ste tu spustili takú spŕšku faktov, ale nehovorili ste vôbec k veci. Ja vám chcem pripomenúť, že výpoveď pána ministra, že v zbrojárskom biznise úplatky jednoducho sú, a preto ich štátne firmy, ktoré ich budú robiť, nejako ošetria, veď to je na hranici trestnosti, keďže môže ísť o navádzanie na trestný čin. Veď pán minister navádzal svojimi vyjadreniami štátne firmy na porušovanie zákona. Preto aj vaša obhajoba pána ministra neobstojí, že to je všetko v medziach zákona.

    Vaši kolegovia vo vláde tento týždeň ocenili prácu pána ministra tým charakterizovaním, že ide o osobnú odvahu nazvať pravými slovami veci, ktoré sú neraz súčasťou obchodného prostredia. Tá vláda, ktorá to uviedla, však zabudla na jednu maličkosť. Síce ste zrejme opisovali nejakú skutočnosť, zároveň ste však iniciatívne a nahlas rozmýšľali, ako ju vylepšiť a doviesť tak úplatkárstvo v tejto krajine do dokonalosti.

    A navyše, pán podpredseda, pán minister klamal do očí každému, kto sedel pred televízorom, keď svojím obranným argumentom hovoril o akejsi nahrávke, ktorú on má a je iná, ktorú všetci počuli a ktorú si nechá pre seba. Zrejme dúfal, že ľudia už nebdejú a že už len tak sedia pred televízormi a počúvajú len šum, v ktorom sa orientujú podľa toho, ktorý obrázok je krajší. Spomínam si...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, oceňujem pomalší prejav, ako býva zvykom, a oceňujem, že na rozdiel od pána podpredsedu vlády ste sa venovali aj téme, ale veľmi, veľmi krátko, na ktorú aj ťažko reagovať, lebo porovnávať privatizačného poradcu s úplatkami je ako nereagovateľné.

    Ale dve pripomenutia. Pán podpredseda, sme 9 mesiacov po voľbách, vy ste v koalícii, my sme v opozícii, vy máte zodpovednosť, my kontrolujeme. Vaša obhajoba odvolávaného ministra má byť vedenie útoku na opozíciu? Spomeňte si na odvolávanie ministrov v minulom volebnom období.

    A druhé pripomenutie. Už tu raz dnes spomínaný Dohovor o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách, ku ktorému sa Slovenská republika zaviazala, hovorí v čl. I „Trestný čin podplácania zahraničného verejného činiteľa“ v odseku 2: „Každá strana“, Slovensko v tomto prípade alebo Slovenská republika, „prijme také opatrenia, ktoré sú potrebné na to, aby sa stanovilo, že spolupáchateľstvo vrátane podnecovania, napomáhania a navádzania alebo schvaľovania činu podplatenia“ atď. „je trestným činom.“

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V prvom rade, vážený pán podpredseda Číž, ste nehovorili k veci. Zabúdate na to, kvôli čomu sme sa tu dnes stretli. Ak chcete hovoriť o tom, čo bolo pred rokom, pred dvomi, pred ôsmimi, nech sa páči, zvolajte na tú tému mimoriadnu schôdzu parlamentu. A okrem toho máte dnes v rukách orgány činné v trestnom konaní. Takže konajte! Dnes sme tu preto, aby sme hovorili o výrokoch pána ministra Jahnátka. Takže hovorme k veci, pán podpredseda.

    A naozaj asi, pán podpredseda parlamentu, máte veľmi slabú pamäť. Dnes je 13. 4. a 23. 3. ste v denníku SME dali vyjadrenie, ktoré bolo zverejnené o deň neskôr 24. 3. Predseda poslaneckého klubu strany SMER hovorí, že: „Výroky ministra boli nešťastné, ale nie na odvolanie. Som ochotný krajne pripustiť, že to vyjadrenie bolo nešikovné a minister by mal viac vážiť svoje slová.“

    A teraz treba porovnať vaše vyjadrenie so stanoviskom vlády, ktoré chváli pána ministra za to, čo povedal. Tak sa pýtam, že máte aj vy ten pocit, že nie je všetko v poriadku? Ja ho mám.

    A ešte vám poviem ďalší výrok, ktorý bol zverejnený v tom istom denníku: „Výroky tohto druhu dokazujú, že nie všetci úplne chápu dôležitosť boja proti korupcii.“ Povedal denníku SME hovorca OECD Nicholas Brey. No a tu je vidno, že naozaj nie všetci chápu dôležitosť boja proti korupcii, lebo 26. 3. v denníku SME bolo napísané: „Predseda vlády obhajuje ministra hospodárstva tým, že iba hovoril pravdu o obchode so zbraňami.“

    No a perlička na záver: „I státní firmy smějí uplácet“, 23. 3. 2007 Lidové noviny: „Slovenský ministr hospodářství Ľubomír Jahnátek připustil, že při zbrojních zákázkách lze uplácet.“

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán podpredseda Číž, vy ste zhrnuli všetky tie prípady, čo je úplne korektné a v poriadku, z vašej strany legitímne.

    K prípadom KDH by som chcel povedať. Ak v prípade platenia, ako ste povedali, funkcionárov KDH firmou TV-com bolo niečo z etického alebo právneho hľadiska nie v poriadku, konajte. V prípade KDH a Bussines centra, v týchto dvoch laviciach, neviem, o čom ste hovorili, keby ste nám to mohli znovu nejako objasniť, čo s tým má KDH? V prípade tých výberových konaní na ministerstve vnútra sa vyjadrí minister Palko.

    Ale preto, že ste povedali taký sumár a úhrnný pohľad na kauzy z hľadiska etického fundamentu, dovoľte, aby som dal doplňujúci návrh k uzneseniu, a to tak, že v uznesení za slová „na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Ľubomírovi Jahnátkovi, poverenému riadením“ a tak ďalej...

  • Pán poslanec, nemôžete počas faktickej poznámky podávať žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, takže...

  • ... a ďalej ja dodávam „aj ministrovi Štefanovi Harabinovi za používanie služobného auta rodinným príslušníkom.“ Čiže aby sme naraz odvolávali nielen pána Ľubomíra Jahnátka, ale aj pána ministra Harabina z hľadiska tohto etického pohľadu.

  • Pán spravodajca, chcem vás upozorniť, že návrh pána poslanca počas faktickej poznámky neberte do úvahy. Pán poslanec, môžete sa prihlásiť do rozpravy a podať návrh, ak máte takýto postoj.

    Pán poslanec Novotný, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Číž, vaša chronologická precíznosť vo vystúpení ma síce uchvátila a musím povedať, že ma potešila aj zmienka o mojej manželke vo výpočte všetkých korupčných škandálov, akože korupčných škandálov, predchádzajúcej vlády. Ja tomu dobre rozumiem, o čo vám išlo vo vašom vystúpení. Chcete nás provokovať, chcete vyťahovať zašlé veci a čakať, že na to budeme reagovať, že dotknutí sa budú ozývať a budete odvádzať pozornosť od merita veci.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady, dnes rokujeme o vyslovení nedôvery ministrovi hospodárstva, ktorý mimochodom nesedí v tejto miestnosti na rozdiel odo mňa, ktorý tu sedím. Rokujeme o návodoch pána ministra hospodárstva na legalizáciu čiernych peňazí. Ak zvolá strana SMER schôdzu o vyslovení, dodatočnom vyslovení nedôvery predchádzajúcej Dzurindovej vláde za korupčné škandály, v prípade o vyslovení nedôvery mne za moje korupčné škandály, veľmi rád sa k tomu budem vyjadrovať, ale v danej chvíli dnes rokujeme o vyslovení nedôvery ministrovi hospodárstva pánovi Jahnátkovi.

    Bol by som rád, keby pán Jahnátek bol v sále, keď o ňom rokujeme, a bol by som rád, keby už konečne pán minister vystúpil a vysvetlil, čo vlastne povedal, keďže všetci si myslíme, že povedal niečo iné, ako si myslí on, že povedal. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Rád by som nadviazal na vystúpenie pána podpredsedu Číža. Ja chápem jeho vystúpenie ako vystrelenie alebo vypustenie mnohých klamlivých terčov, do ktorých sa majú triafať poslanci opozície, a preto si vyberiem ten termín, ktorý prislúcha dnešnému dňu a k tlači, ktorú máme prerokúvať, a to je etický fundament.

    Čakal som, že sa pán Číž vyjadrí k výrazom, ako je generovanie čiernych peňazí na netradičné formy obchodovania, ktoré použil pán minister Jahnátek. Alebo som čakal, že pán Číž povie, akým spôsobom došiel k záveru, že tieto slová nepovedal. Ale chápem to tak, že sa nevyjadril vôbec k týmto citáciám, len všeobecne tvrdil, že slová nepovedal. To je pravda, lebo je mnoho slov, možno miliardy slov, ktoré proste pán minister Jahnátek nepovedal. Ale tieto konkrétne povedal. A k týmto sa treba vyjadriť, lebo toto je dnes meritom veci.

    Samozrejme, som rád, že sa pán minister Jahnátek vrátil. Možno on teraz ako nadobudne pocit, že by sa mal vyjadriť k vlastným slovám, nie k tým, ktoré nepovedal. Môže skúsiť sa vyjadriť k slovám, ktoré povedal, tak, aby sme dodržali to, po čom volal pán Číž, aby sme tu nejaký etický fundament obhajovali.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Vášáryová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vy ste povedali, pán podpredseda parlamentu, že je s nami komplikované diskutovať. Ja si to nemyslím, pokiaľ sa zhodneme na určitých základných tézach. Vy ste tu hovorili, že tu je nejaká morálka neoliberálna a nejaká sociálnodemokratická. Tomu nerozumiem. Pán podpredseda, vy máte filozofické vzdelanie. Ja tiež. Aká morálka? Ja som doteraz myslela, že morálka je len jedna. Pravda, mali sme obdobie, keď sme mali špeciálnu morálku, ale to bolo za komunistického režimu. A vy o tom asi niečo viete, o tejto špeciálnej morálke. Naozaj mal byť celý váš prejav obhajobou neobhájiteľného, to znamená podporou ošetriteľných úplatkov? V demokracii obhájiteľnosť takéhoto argumentu nie je možná. Práve preto, že máme jednu morálku.

    Ďakujem pekne.

  • Pán podpredseda Národnej rady, vaše vystúpenie bolo dôkazom toho, že neviete brániť Jahnátka, preto útočíte na opozíciu. Škoda, že ste v tom exkurze začali až jeseňou ´98, bolo by to šarmantnejšie, keby ste boli začali povedzme jeseňou 1994. To by bol výpočet ešte elegantnejší. Ale keďže, samozrejme, neviete, nemáte argumenty, neviete brániť Jahnátka, odbiehate od tlače 252, snažíte sa tu rozpútať nie celkom serióznu prestrelku. Ale dnešnou témou je naozaj škandalózny rozhovor, ktorý poskytol minister hospodárstva, ktorý bol svedectvom o jeho tolerancii ku korupcii, ktorý je nabádaním ku korupcii. A vrcholom všetkého je, že vláda, predseda vlády toto všetko kryjú.

    Pán podpredseda Národnej rady, jediné relevantné a veľmi zaujímavé, čo som si vo vašom vystúpení všimol, relevantné k bodu programu, je veta, že aj pán minister Jahnátek povedal, že čítal slová, ktoré nikdy nepovedal.

    Viete, čo navrhujem, no veď naozaj, má tú pásku, nech ju pustí, nech to všetci počujeme. Aj vy budete vedieť, aj ja budem vedieť, čo to vlastne pán minister Jahnátek povedal. Vedeli sme sa zhodnúť pri takej citlivej téme, ako bolo Kosovo, nech nám tú pásku pustí, nech ten rozhovor prehrá, všetci budeme vedieť jasne, čo povedal, a potom možno opäť nájdeme aj spoločnú reč.

  • Ďakujem pekne. Ja si, pán podpredseda, našu takú rozdielnu interpretáciu slov pána ministra Jahnátka v rozhovore pre týždenník Trend neviem vysvetliť inak, akože sme čítali iný rozhovor. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Číž, v rámci etického fundamentu, ktorý ste tu rozoberali, by som ešte rada doplnila tieto kauzy, a to skrytý predaj Priemyselnej banky, tender na Slovenskú plavbu, zlé úvery zo Slovenskej konsolidačnej. Obe tieto skúpila známa finančná skupina. A keďže hovoríte, že ideme do ďalekej minulosti, rada by som citovala z denníka Pravda zo 17. mája 2006, čo nie je ani rok odvtedy: „Spoločnosti prepojené s ministerkou práce Ivetou Radičovou pomáhajú podpredsedovi tejto strany Pavlovi Kubovičovi v aktivitách, ktoré ho pred voľbami zviditeľňujú. Robia tak za peniaze štátu a Európskeho sociálneho fondu, ktorý je v správe rezortu práce. Ide o projekt za 6 miliónov korún, ktorý má zlepšiť sociálne služby v Ružinove, kde je Kubovič starostom. Štát z tejto sumy poskytol polovicu.“ Je to v súlade s morálnym kategorickým imperatívom, ktorý nám tu prezentujete?

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Čížovi, lebo tých káuz a kauzičiek za tých osem rokov, ktoré sme videli a proti ktorým sme sa postavili, hoci, tak ako sme sa postavili s tým počtom poslancov v opozícii, bolo ešte ďaleko viacej.

    Viete, vážená opozícia, vy ste hodili rukavicu a my sme ju zdvihli. To je v poriadku. A v zabíjaní tohto parlamentného času môžeme pokračovať ďalej, lebo nie je to proti žiadnej v tejto chvíli platnej norme. Ale ten rozdiel medzi nami dvomi, medzi týmito dvomi tábormi je v tom, že vy stále hovoríte o slovách a my hovoríme o činoch. A preto sa nemôžeme dohodnúť. Sú to dva jazyky. To je všetko. A to takto bude do konca, hoci vám je to nepríjemné, ale budete to počúvať do konca. Preto, lebo naozaj nie je dôvod na odvolanie pána ministra. Viete to veľmi dobre vy a vieme to veľmi dobre aj my. A toto, čo tu predvádzate, bohužiaľ, a my sa na to pozeráme, je nejaká hra na občana, ktorý presne, verím, že si z toho spraví absolútne správny dojem.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S poslednou faktickou poznámkou pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, pre mňa pri tomto odvolávaní je dosť podstatné a rozhodujúce, že chceme odvolávať ministra nie pre činy, ale pre slová. Predpokladám, že toto tu ešte nebolo ani v tomto funkčnom období, ani v predchádzajúcom, pretože nie je preukázateľné, aby pán minister niečo urobil v rezorte hospodárstva zlé, za čo ho možno kritizovať, odvolávať, dokonca ani vo vzťahu k svojej osobe, aby niečo spravil zlé, za čo by sme ho mali odvolávať. Takže z tohto dôvodu považujem za dosť nešťastné odvolávanie preto, že komentuje eventuálnu udalosť, ktorá možno by sa mohla stať, ktorá možno, že sa aj stala, ale nie v našej vláde, v našom parlamente alebo v našom systéme, ale popisuje situáciu v širšom zmysle slova bez nejakej konkrétnej inštitúcie. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán podpredseda Číž.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážení kolegovia z opozície, ja úprimne chcem poďakovať za vecný a pokojný tón, dokonca bez urážok. Dúfam, že to je náznak toho, že naozaj tá diskusia skôr či neskôr možno bude mať isté okamihy, kde naozaj bude zmysluplná. Veľmi ma mrzí, že nemôžem, ďakujem veľmi pekne za 15 faktických poznámok, či koľko ich bolo, nemôžem všetkým odpovedať. Chcem iba teda, čo tak stihnem, iba jednu vec.

    Hovoril som o dôveryhodnosti. Dôveryhodnosť spravidla v politike má veľký význam. Nie absolútny, ale má veľký. A chcel som povedať to, že problém je, buď ideme o veciach diskutovať korektne, vecne a rozoberať veci hodnotovo a posielať spoločnosti nejaké posolstvá, alebo to budeme využívať na bezuzdný politický zápas s tým, že nebudeme dbať o to, aby to, čo hovoríme, malo aj nejakú hodnotu. V tom je podľa môjho názoru problém.

    Ak som niekedy pochybil sám, mrzí ma to, ale chcem povedať, že robím všetko pre to, aby naozaj tá skutočná, vecná stránka veci mala zmysel. A vtedy potom môžeme hovoriť o tých veciach, o ktorých hovorili aj ostatní páni poslanci. Ďakujem.

  • Ako ďalší písomne prihlásený je pán predseda poslaneckého klubu SDKÚ, pán poslanec Janiš.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, otázku, ktorú si kladiem čoraz častejšie, a tá otázka znie: Kam kráčaš Slovensko? Niekto vie riadiť štát na princípoch osobnej slobody človeka, nedotknuteľnosti jeho osoby, práva na súkromie a niekto vie riadiť štát na presne opačných princípoch. Má v krvi filozofiu moci založenú na ovládaní silových zložiek, založenú na dokonalých informáciách o každom jednotlivcovi. Túto metódu dokonale ovládate.

    A tak po voľbách v rýchlom slede za sebou prijímate zákony, ktoré vám umožňujú túto filozofiu napĺňať v praxi. Ovládnuť verejnoprávne médiá, Ústavný súd, rušiť nezávislé úrady, sofistikovane, cez peniaze umlčať tretí sektor, oklieštiť slobodný prístup k informáciám, oklieštiť akademické senáty na vysokých školách a tak ďalej atď. A na ceste je novela zákona absolútne posilňujúca silu a právomoci policajných a spravodajských služieb na Slovensku. Ale to sme tu už mali. Neobmedzený a priamy prístup polície, SIS-ky a Vojenského spravodajstva k osobným údajom všetkých účastníkov telefónnych a internetových sietí, k údajom o komunikačnej prevádzke. Neobmedzený a priamy prístup. Priamy útok na súkromie, tak sa to dá nazvať, všetkých ľudí. Žiadna kontrola, žiadna ochrana proti zneužitiu, žiadny súhlas sudcu. Nepripomína vám to časy nedávno minulé?

    A na pozadí tohto vláda Roberta Fica sa aktívne angažuje v obchode so zbraňami, predseda vlády inklinuje ku Kube, Líbyi, chystá sa do Venezuely. A minister hospodárstva, bývalý manažér súkromnej firmy, úplne verejne hovorí o ošetriteľnosti úplatkov v štátnych, vládou Roberta Fica riadených spoločnostiach. No kam to kráča Slovensko? Keď minister vlády si zoberie dispozičné auto z ministerstva a dá ho k dispozícii svojej rodine a všetci občania sa mu skladáme na benzín, je to podľa vlády Roberta Fica v poriadku. Tej vlády, ktorá má plné ústa sociálneho cítenia a solidarity. Ak toto nie je zneužitie, tak potom čo je zneužitie? Nie je treba novelizovať žiadne zákony, ako ste nabádali vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií, ak treba niečo novelizovať, tak treba novelizovať koalíciu.

    „Práveže som z biznisu“, hovorí minister hospodárstva, „a viem veľmi dobre, ako takéto toky fungujú. A preto si myslím, že to vie urobiť aj štátna spoločnosť.“ Hovorí v odpovedi minister hospodárstva na margo ošetriteľnosti úplatkov v štátnych, ním riadených firmách. Keď predseda vlády Robert Fico hovorí na konferencii o pokuse ho korumpovať, 15 generácií dopredu zabezpečených, pamätáte sa na tie výroky, premiér nekoná. Prečo? Predseda vlády neurobí nič. Naďalej sa asi pohybuje v korupčnom prostredí a asi mu to vyhovuje. Ale je toto v poriadku?

    „Budú si môcť štátne firmy zúčtovať úplatky?“ otázka novinára. Odpoveď ministra: „Tieto netradičné formy skutočne fungujú, to by sme klamali, keby sme nepotvrdili tento fakt. Ale ja si myslím, že aj toto je ošetriteľné aj v štátnych podnikoch.“ Toto je odpoveď ministra hospodárstva. Keď minister vlády nehovorí o potieraní úplatkov, nehovorí o boji s korupciou, ale naopak. Dáva návod, ako i v štátnych, v štátnych firmách obieliť, len treba nájsť spôsob, účtovnú metódu, je to v poriadku. Dokonca je to najlepší minister a vláda dokonca oceňuje jeho osobnú odvahu.

    Za takéto praktiky, páni a dámy z koalície, sa vo všetkých slušných krajinách firmy sankcionujú, ich manažmenty sa trestne stíhajú, ale na Slovensku pán minister tieto firmy priamo podporuje a nabáda k takémuto konaniu.

    Aké štandardy správania, aké signály to vysielate do verejnosti? Premiéra sa pokúsia korumpovať, jeho minister legalizuje úplatky štátnych podnikov a podľa vás je to úplne v poriadku. Je toto vôbec normálne? K čomu povedie v spoločnosti legalizácia a obhajoba úplatkov v štátnych podnikoch? K čomu? Povedie k ich spoločenskej legalizácii, prehliadaniu – a toto vy potrebujete. Potrebujete legalizovať takéto správanie. Považovať ho za niečo úplne normálne, dokonca za úprimné. Takúto atmosféru potrebujete navodiť v spoločnosti. Tento rybník pre váš lov veľmi vyhovuje, preto ho podporujete. Korupciu chcete legalizovať tým, že nájdete spôsob, ako ju zaúčtujete, a ešte toto vydávate za otvorenosť, úprimnosť a vláda Roberta Fica dokonca za odvahu.

    Všetko, čo ste doteraz medializovali k téme ministra Jahnátka, a všetko, čo ste dnes komunikovali a budete možno ešte aj komunikovať, je iba hra. Zastieracie manévre pre obyvateľstvo. A keď niekto poukáže na túto vašu hru, tak znesiete na neho oheň a síru. Nasadíte rétoriku, ktorú ste tu predvádzali posledné štyri roky. Vyvolávanie káuz, bubliny, útoky. Nahodíte rétoriku odvádzania pozornosti od bodu rokovania.

    Pripomínam vám však, že vaša vláda, vláda Roberta Fica, si vo svojom programovom vyhlásení predsavzala, citujem: „Vláda si je dobre vedomá toho, že korupcia ohrozuje základné princípy sociálne orientovaného, ekonomicky prosperujúceho, stabilného, právneho a vo svete uznávaného štátu.“ Citácia z vášho programového vyhlásenia. Alebo, citujem zo zamerania zahraničnej politiky vlády Roberta Fica, citácia: „V porovnaní s predchádzajúcim obdobím Slovenská republika výrazne posilní ekonomický rozmer zahraničnej politiky a diplomacie.“

    No ako chcete, pán minister, po týchto výrokoch, po tomto navádzaní na zaúčtovanie úplatkov v štátnych spoločnostiach rozvíjať alebo začať rozvíjať medzinárodné hospodárske vzťahy? Hospodárske vzťahy na medzinárodnej úrovni? S touto rétorikou bude vláda Roberta Fica prezentovať štát Slovenskú republiku vonku v zahraničí? Akú vizitku, akú pečať si to vôbec dovoľujete vtláčať Slovenskej republike?

    Páni a dámy z koalície, a hlavne zo SMER-u, nemáte síl, nemáte odvahu a ste zbabelí porovnávať to, čo ste sľubovali pred voľbami a čo robíte v skutočnosti. Nemáte odvahu a ste zbabelí porovnávať to, na základe čoho ste získali voličské hlasy, s tým, čo v skutočnosti robíte. „Do troch sekúnd budem konať. Už pri podozrení budem konať.“ To sú citáty, výroky pána predsedu SMER-u. Poznáte ich veľmi dobre. „Do troch sekúnd budem konať.“ Dlhé tri sekundy.

    Keď prišlo obsadzovanie orgánov v štátnych firmách, vláda Roberta Fica na návrh ministra hospodárstva vrátila do hry aj tých, ktorí v minulosti tieto firmy napr. ruinovali, tunelovali. A dozvieme sa, že je to úplne v poriadku, lebo taká je koaličná dohoda. Na jednej strane plné ústa solidarity, sociálneho cítenia, minister dobrých cien a na druhej strane povolenie budovania paralelných sietí plynu súkromným firmám, však, pán minister?

    Čo na tom, že to bude mať negatívny vplyv na cenu plynu pre občanov? Čo na tom, že oberám štát o peniaze z distribúcie plynu? Čo na tom, že tieto peniaze budú chýbať v zdravotníctve, v školstve? To nie je podstatné. Podstatné je podľa vás to, čo hovoríte občanom, a nie to, čo v skutočnosti robíte. Hra na solidaritu a sociálne cítenie v ponímaní strany SMER. Čo na tom, že do regulačnej rady navrhnete, pán minister, človeka, ktorý je v konflikte záujmov. Čo na tom, že tento človek je spolumajiteľom firmy, ktorá sa ide súdiť s regulovanými energetickými firmami. Čo na tom, že ako člen regulačnej rady bude mať vplyv na ceny subjektov, s ktorými sa ide súdiť. Nezávislosť regulačnej rady v ponímaní ministra a strany SMER.

    Ministerstvo hospodárstva vlani v novembri účelovo zmenilo záväzné pravidlá na udeľovanie investičných stimulov. V predpise ste dokonca zmenili aj názov. Vzápätí vláda na váš návrh podporila 45 firiem takmer 10 miliardami korún. Regionálna pomoc v korunovom vyjadrení sa delí takto: východné Slovensko 10 %, stredné 30 a západné Slovensko 60 % stimulov. Vyrovnávanie regionálnych rozdielov v ponímaní strany SMER. To bolo rečí o regionálnych rozdieloch!

    A tento vlastný defekt a tento vlastný defekt si, páni a dámy z koalície, liečite tým, že vylievate stále tie isté vedrá špiny, ako ste to robili celé štyri roky dozadu. To, že žiadna vaša bublina sa nepotvrdila, je vedľajšie. Systém vyliať na niekoho vedro špiny, a ty sa umývaj, v spoločnosti zaberá, a tak ho účelovo praktizujete.

    Je legitímne a povinné ukázať a poukázať na to, kam sa uberá Slovensko, či zo Slovenska bude republika, kde vláda a jej minister budú hovoriť nie o potieraní úplatkov a korupcie, ale o ich legalizácii v štátnych podnikoch. A o tomto je tento bod programu. O tomto je táto schôdza Národnej rady. Či Národná rada a spoločnosť bude tolerovať, aby člen vlády Slovenskej republiky bol vo svojej funkcii s presvedčením, že úplatky budú súčasťou obchodovania štátnych spoločností. O tomto je rokovanie Národnej rady. Či budeme tolerovať predpoklad, že minister môže nabádať svojich podriadených a ním dosadených členov štátu v týchto spoločnostiach na generovanie čiernych peňazí. O tomto je táto schôdza.

    Schôdza je o tom, či vyšleme signál občanom, že boj s korupciou má zmysel. Či treba byť súčinní v boji s korupciou a klientelizmom, alebo nie, keď minister vlády Roberta Fica dáva návod na obielenie úplatkov v štátnych firmách? O tomto je táto schôdza, dámy a páni z koalície. Je o tom, či dopustíme, aby prezentované názory ministra hospodárstva a praktické aktivity vlády predstavovali politické riziko pre dobré meno Slovenska v zahraničí. O tomto je táto schôdza a o ničom inom.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými. Ešte pán poslanec Zvonár. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Ja len veľmi krátko a stručne. Samozrejme, pán poslanec, ja si veľmi spomínam na tvoje vystúpenie pri tej mimoriadnej schôdzi ohľadne novostavby Slovenského národného divadla. Bolo podobne demagogické ako toto súčasné tvoje vystúpenie, plné strašenia, plné informácií, ktoré v tej chvíli boli nedokázateľné. Ja dúfam, že pri dnešnej situácii prehodnotíš toto svoje vystúpenie po pár mesiacoch. Presne tak ako si určite prehodnotil aj to tvoje vystúpenie ohľadne novostavby Národného divadla a zajtra sa na tej slávnostnej premiére pri otvorení skutočne stretneme aj s tými, ktorí najskôr to divadlo nechceli a teraz tam určite prídu, a ja som tomu skutočne veľmi rád a budem sa na to tešiť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, chcete sa zviditeľniť. Aj táto téma je pre vás dobrá. Nemáte nič konštruktívne, tak poďme s deštrukciou a čokoľvek je pre vás dobré. Minister hľadá konštruktívne spôsoby vývoja, výroby a predaja v zbrojárskom priemysle. A aj to je téma. Poďme na to, hľadajme, či sa nedá nejaké jeho vyjadrenie prekrútiť, prispôsobiť, urobiť z neho aféru. Najlepšie nazvať ministra klamárom, ale keď sa to nedá, takže prinajmenšom prekrúca fakty. A keď ani to nejde, tak navádza na korupciu. Ja som si niekoľkokrát prečítal prepis jeho rozhovoru a začal som pochybovať o tom, či viem čítať. Priamy návod na úplatky, na korupciu som v jeho odpovediach nenašiel, na rozdiel od vás. Asi preto, že mi nie je korupcia blízka. Ďakujem.

  • Budem veľmi stručný. Pán minister má snahu o konštruktívne formy predaja zbraní, ak som vás dobre pochopil, pán kolega, tak ja vám prečítam ešte raz, čo som povedal: „Budú si môcť štátne firmy zúčtovať úplatky?“ Podľa ministra áno. Toto vy považujete za konštruktívne formy predaja zbraní? A vzápätí poviete, že ste proti korupcii. Viete vôbec, čo ste povedali?

  • Ako ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Farkas.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, 58 poslancov Národnej rady podpísalo návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi hospodárstva Ľubomírovi Jahnátkovi. Napriek tomu je každému v tejto sále jasné, že po rozprave a hlasovaní minister hospodárstva ostane vo funkcii, nebude odvolaný, pretože parlamentná matematika je neúprosná.

    Ale dovoľte, aby som na úvod skonštatoval, že vyjadrenia pána ministra zverejnené v týždenníku Trend boli výsostne nešťastné, nemorálne a znevažujúce nielen samotného ministra, ale po stredajšom uznesení vlády znevažujúce celú vládu. Dodnes sa totiž nepreukázalo, že by text a audiozáznam vyjadrenia ministra neboli pravdivé alebo autentické. Rád by som citoval výrok pána ministra: „Súkromník, ktorý má dodržiavať takisto zákony tejto republiky, má dodržiavať účtovnú osnovu, má dodržiavať daňový systém, akým spôsobom on vygeneruje tie čierne peniaze, ktoré idú na tú netradičnú formu obchodovania? Veď ju musí takisto len nejakým zákonným spôsobom vyčleniť. A prečo to nemôže urobiť štátna firma?“

    Pán minister, čierne peniaze nie je možné zákonným spôsobom vyčleniť ani zúčtovať. Čierne peniaze sú, primitívne povedané, podplácanie a podplácanie je korupcia a navodiť dojem, že takto sa môžu zachovať aj štátne firmy, je to výsostne odvážny výrok predstaviteľa štátnej moci, člena vlády, ktorý môže konať len v medziach zákona. Opäť tvrdím, že čierne peniaze sú podplácanie a podplácanie je korupcia.

    Po druhé, dovoľte, aby som citoval z programového vyhlásenia vlády Roberta Fica z kapitoly 7.3 Vnútorný poriadok a bezpečnosť? „Vláda Slovenskej republiky si je dobre vedomá toho, že závažná ekonomická kriminalita a korupcia ohrozuje základné princípy sociálne orientovaného, ekonomicky prosperujúceho, stabilného, právneho a vo svete uznávaného štátu. Urobí nevyhnutné kroky na zvýšenie úspešnosti práce orgánov, ktoré sa zúčastňujú na odhaľovaní a objasňovaní tejto trestnej činnosti. Vyhodnotí účinnosť špeciálnych právnych nástrojov a inštitúcií v boji proti najzávažnejšej ekonomickej kriminalite a korupcii. Vláda Slovenskej republiky nedopustí politické ovplyvňovanie ich činnosti. Vyvinie maximálne úsilie, aby nadobudol účinnosť zákon o preukazovaní pôvodu majetku, aby sa jeho mechanizmy čo najskôr začali v praxi uplatňovať. V záujme efektívneho boja s korupciou vláda Slovenskej republiky podnikne kroky na prijatie legislatívnych a technických podmienok potrebných na skrátenie času od odhalenia a objasnenia protiprávneho konania po jeho potrestanie. Znižovaním byrokracie, skvalitnením legislatívy v oblasti verejnej správy a správneho konania bude vytvárať podmienky na obmedzovanie priestoru pre korupciu.“

    Po tretie, vláda v stredu vyjadrila podporu ministrovi hospodárstva. Zaujímavé je pritom, že zároveň vláda charakterizovala ministra hospodárstva ako statočného, politicky zrelého, morálneho a charakterného človeka.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, skúsme skĺbiť tieto tri skutočnosti, skúsme skĺbiť vyjadrenie ministra hospodárstva o čiernych peniazoch v zbrojárstve, teda korupcie v zbrojárstve, znenie programového vyhlásenia vlády o vnútornom poriadku o bezpečnosti a napokon podporu vlády ministrovi s charakteristikou Ľubomíra Jahnátka ako statočného, politicky zrelého, morálneho a charakterného človeka. No toto nejde dohromady. Ak niekto chápe a zároveň toleruje logiku týchto postupností, tak ten asi bude z inej planéty. Niekto si tu uťahuje, robí srandu z občanov tejto republiky. Niekto občanov tejto republiky ponižuje na úroveň stáda oviec, keď si myslí, že toto môže prejsť u normálne uvažujúceho človeka.

    Nie je to ale jediný dôvod na vyslovenie nedôvery pánovi ministrovi hospodárstva. Minister Jahnátek totiž prefíkaným spôsobom krok za krokom robí etatizáciu, zoštátnenie vzťahov a relácií v hospodárstve. V zákone o regulácii v sieťových odvetviach nešlo o nič iné ako mocenské ovládnutie inštitúcie, ktorá by mala byť nezávislá, aby chránila záujmy spotrebiteľov. Napriek tomu, že Úrad pre reguláciu v sieťových odvetviach sa dostal pod kontrolu ministerstva hospodárstva, teda pod štátnu kontrolu, neplnia sa sľuby, ktoré sprevádzali hektické prijatie tohto zákona. Vtedy bolo povedané, že sa zlacní v 1. polroku tohto roka plyn, elektrická energia, že sa zníži vodné a stočné. Zdá sa, že sa tento sľub nesplní. Bolo povedané, že bude lacnejší benzín a nafta. No ceny benzínu a nafty rastú, občania nie sú spokojní, lebo sa im nasľubovalo niečo iné. Dokonca prijatie zákona o regulácii v sieťových odvetviach sa zdôvodňovalo potrebou zasahovania štátu do cenotvorby energonosičov, aby tie boli lacnejšie v prospech občanov. Dámy a páni, deje sa ale opačný proces, ceny sa neznižujú, nebolo to oklamanie spotrebiteľov, teda občanov? Dokonca programové vyhlásenie vlády sľubovalo únosnejšie ceny energií.

    Ďalším lapsusom ministerstva hospodárstva a samotného ministra hospodárstva bol spôsob, akým vykonával svoju právomoc nominovať zástupcov štátu do obchodných spoločností s majetkovou účasťou štátu. Nominácie v niektorých prípadoch prekročili hranice zdravého rozumu. Bez ohľadu na odbornosť a skúseností vládnych nominantov hovorí za seba len ich história. Fond národného majetku vedie bývalý policajt a bývalý profesionálny vojak. Neodbornosť, rodinkárstvo, dosadenie priateľov a blízkych do odborných pozícií, to je zásadná charakteristika personálnej práce. Ako budú títo členovia správnych rád a dozorných rád zastupovať záujem štátu v akciových spoločnostiach? Ako chcete hájiť záujem štátu – neodbornosťou a nekompetentnosťou?

    Na základe týchto skúseností a skutočností môžem povedať ako člen výboru pre hospodársku politiku, že členovia poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície podporia návrh na vyslovenie nedôvery členovi vlády Ľubomírovi Jahnátkovi, ministrovi hospodárstva.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Kahanec.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa tiež zapojil do rozpravy k vysloveniu nedôvery ministrovi vlády pánu Ľubomírovi Jahnátkovi. Aby som sa zapojil ako poslanec, člen výboru pre hospodársku politiku, keďže práve tento rezort hospodárstva pán minister riadi, ale aj ako človek, ktorý chce vnímať vývoj spoločnosti, postoje verejných činiteľov, ich kroky a konanie v rámci ich pôsobnosti, i ako človek, ktorý si uvedomuje, že váha ich konania, ale aj ich vyjadrení je oproti bežným občanom oveľa väčšia práve preto, že sú verejní činitelia a že tým môžu výrazne ovplyvňovať nielen verejnú mienku, ale aj konanie či aktivity mnohých osôb a subjektov na Slovensku.

    Hlavné dôvody návrhu na vyslovenie nedôvery pánovi ministrovi hospodárstva sú vedené v odôvodnení parlamentnej tlače 252, ktorú, samozrejme, máte k dispozícií a súvisia najmä s tým, že pán minister prezentoval názor, ktorý sa nedá pochopiť inak ako názor, ktorý je v rozpore s pravidlami demokratického štátu. Štátu, pre ktorý by malo byť prirodzené, že v ňom verejný činiteľ nemôže ani verbálne tolerovať či nabádať k nezákonným finančným transakciám, tobôž nie obchodných spoločností v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu. Štátu, pre ktorý by malo byť samozrejmé, že účinne bojuje s korupciou a klientelizmom, že presadzuje transparentné a zákonné spravovanie verejných financií, ale i obchodovanie v štáte, zvlášť pri rizikových obchodoch, ku ktorým určite patrí aj obchodovanie so špeciálnou technikou, v našom prípade sú to napr. tanky či húfnice, najmä s krajinami tretieho sveta. Štátu, v ktorom by ani verejne vyslovované názory nemali byť v rozpore so záujmami spoločnosti, morálkou ústavného činiteľa, v ktorom by bola v tomto prípade samozrejmá aj iná reakcia predsedu vlády. Štátu, v ktorom by si zvlášť verejní činitelia uvedomovali váhu svojich vyjadrení, ale aj zodpovednosť za svoje slová, nielen za svoje skutky.

    Naproti tomu môžeme vidieť niečo úplné iné. Snahu hovorcov, ale aj niektorých kolegov, členov vlády, ba i najvyšších ústavných činiteľov i samotného premiéra, že hľadajú cestu prekrúcania výrokov či skutočností, počnúc napr. výrokmi pána ministra, že jeho slová boli v týždenníku Trend zle interpretované, že sa hovorilo o províznych zmluvách, pričom takéto slová neboli v rozhovore vôbec použité. Či slová hovorcu, že výroky o úplatku a čiernych peniazoch sú vytrhnuté z kontextu, a zároveň aj vysvetľovanie hovorcom, čo mal pán minister na mysli. Takisto boli použité aj vysvetľovania, že výroky boli zmanipulované a podobne.

    Jasne vyjadrené je však to, čo pán minister povedal, nie to, čo mal na mysli. „Vyššiu“ formu vysvetľovania výrokov (vyššiu v úvodzovkách) pána ministra mali výroky jeho kolegov či koaličných partnerov, ktorí to obhajovali výrokmi, že napr. má ich totálnu dôveru, čím zľahčovali pri otázke, či existujú zákonné podmienky, aby svoje podnikateľské zámery štátne firmy v takomto prípade „ustáli“, a bolo to v súvislosti s vyjadrením kolegu ministra a podpredsedu vlády, že ide najmä o úplatky súkromných firiem v zahraničí, ktoré musia štátne firmy „ustáť“. No ťažko si vysvetľovať tie slová „ustáli“, „ustáť“. Na túto otázku pán minister a podpredseda vlády reagoval pre redaktorov vyjadrením: „Ľahšiu otázku mi položte, nepodnikám v zbraňovom priestore.“

    Ako ináč sa však dajú pochopiť výroky pána ministra hospodárstva, ktorý v rozhovore pre časopis Trend hovoril v súvislosti s otázkou, že o slovenské tanky a húfnice majú záujem najmä v krajinách tretieho sveta, kde sa obchoduje cez úplatky, a hovoril o netradičných formách predaja, že tieto netradičné formy skutočne fungujú a že toto je ošetriteľné aj v štátnych podnikoch, len to musí byť niekde evidované.

    Ako ináč sa dá pochopiť jeho ďalšie vyjadrenie, že ak súkromník zákonným spôsobom vygeneruje čierne peniaze, prečo to nemôže urobiť štátna firma? Už len postoj, že čierne peniaze sa dajú vyčleniť zákonným spôsobom, je pre mňa nepochopiteľný. Určité vysvetlenie by mohlo byť, že pán minister rozmýšľa iným spôsobom, ktorý sa v spoločnosti na Slovensku snažíme meniť už viac než 17 rokov. Vtedy na dobré rozhodnutia či vyjadrenia stačilo správne uznesenie.

    Presné citácie pána ministra sú zverejnené v mnohých médiách vrátane zvukového záznamu. Aj k tomu sa pán minister vyjadril, že má vlastný zvukový záznam, ale nevidí dôvod na to, aby ho poskytol médiám. No ak je iný, nechápem, prečo aj cez neho sa nebráni. A nie je to len o pohľade opozície či médií. Takéto výroky považuje za neprijateľné aj Transparency International a podobne vníma, že pán minister svojimi výrokmi priamo či nepriamo naznačil, že korupčné správanie podporuje a že takéto výroky nie sú hodné ministra. Zároveň táto inštitúcia upozornila aj na to, že Slovenská republika ako člen OECD pristúpila k Dohovoru OECD o zákaze podplácania zahraničných verejných činiteľov. Na prísnu reguláciu obchodu so zbraňami do krajín tretieho sveta v súvislosti s uzneseniami Bezpečnostnej rady OSN, embárg, požiadaviek NATO a podobne, najmä ak ide o rizikové krajiny, upozornil vo svojom vyjadrení aj bývalý minister hospodárstva pán Harach a tiež povedal, že legálny zisk je taký vysoký, že ísť do takého rizika nie je vôbec potrebné.

    Vážnosť takýchto vyjadrení, pán minister hospodárstva, možno vidieť aj v súvislosti so známymi zbrojárskymi škandálmi vo svete. Úplatkové aféry Lockhead Martin pri presadzovaní stíhačiek Startfighters pred francúzskymi Mirage, aféra BAE Systems – neúmerne vysokých provízií pri dohode BAE medzi britskou a saudskoarabskou vládou či Thales´ aféra s kúpou šiestich fregát pre thaiwanskú armádu, pri ktorej počas vyšetrovania prípadu došlo dokonca k zavraždeniu kapitána thaiwanského námorníctva, ktorý údajne podplácanie oznámil. A tu už nie je čo zľahčovať.

    A výroky pána premiéra či vlády nemožno nazvať ináč, na margo, samozrejme, kritiky výrokov pána ministra, nemožno nazvať ináč ako nenáležité, neadekvátne a nezodpovedné. Pre pripomenutie reakcia hovorkyne pána premiéra: „Na vyjadrenie členov vlády, ktoré sú vytrhnuté z kontextu a nesprávne interpretované, nebude Úrad vlády reagovať.“ Pýtam sa, ako si potom máme tieto výroky vysvetliť, keď nikto nechce reagovať. Keď nikto nechce hovoriť o vecnosti týchto výrokov. Či iná reakcia: „Ak by mal byť člen vlády odvolaný za to, že niekto si po svojom vyloží jeho vyhlásenie, predseda vlády by sa musel odvolať už asi tisíckrát sám.“ No toto tu považujem, samozrejme, za zľahčovanie.

    Kdeže sa podeli vyhlásenia pána premiéra zo začiatku volebného obdobia, že už pri podozrení vo vážnej veci v súvislosti s ministrami a podobne bude konať do troch sekúnd, do 24 hodín. Myslím si, že teraz už aj pre pána premiéra platí výrok, ktorý použil jeho člen vlády: „Človek mieni, premiér mení.“ A zrejme to už platí aj pre neho samého v súvislosti s týmto časom.

    Z obhajoby ministra hospodárstva pánom premiérom spomeniem len jeden: „Choďte do Afriky robiť obchody so zbraňami a veľmi rýchlo zistíte, kde je sever.“ Nechcel by som, aby Slovensko, ale aj slovenská vláda sa uberala na iný sever ako ten, ktorý sme naštartovali zamatovou revolúciou a ktorý mal smerovať k demokratizácii spoločnosť, k právnemu štátu, k dôstojnému životu občanov na Slovensku. Cesta k pomerom obvyklým v banánových republikách je cesta na juh, nie na sever. A o určitej strate orientácie možno hovoriť aj v súvislosti s vyjadreniami vlády, ktorá považuje slová pána ministra v súvislosti so zámerom oživiť zbrojárstvo na Slovensku za prejav osobnej statočnosti a osobnej odvahy. Vláda potvrdila, že stojí za pánom ministrom Ľubomírom Jahnátkom, ale svojím postojom, myslím si, potvrdila aj to, že stratila orientáciu a nevie, kde je sever.

    A mohli by sme rozprávať aj o ďalšom pôsobení pána ministra, počas ktorého veľmi ústretovo spolupracoval pri straníckych či koaličných nomináciách v Transpetrole, ÚRSO, SEPS, ba i nominantov na obchodného radcu v Rusku či nominácie šéfky jeho kancelárie do Juhoafrickej republiky a podobne. Ale šetrime čas! Podrobnosti a prípadné prepojenia týchto nominantov vládnej koalície so sponzormi strán si môže ten, kto má záujem, pozrieť napríklad v prehľade, ktorý je uvedený v prvom čísle týždenníka Žurnál z 15. marca tohto roku. Systém prekrúcania faktov či vyjadrení sa veľmi úspešne ujal už pri problémovom vyjadrení pána premiéra o páchateľoch. A v posledných dňoch aj pri aktívnej obrane pána ministra zdravotníctva vzhľadom na jeho vystupovanie v reklame.

    Dovoľte mi teda na záver vysloviť svoje osobné presvedčenie, že mnou, ale aj kolegami z opozície, ktorí tu vystúpili, uvedené dôvody, nielen čo sa týka množstva, ale predovšetkým čo sa týka vážnosti, sú dostatočné na to, aby som podporil vyslovenie nedôvery členovi vlády pánu ministrovi Ľubomírovi Jahnátkovi.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami: pán poslanec Halecký, pán poslanec Zvonár. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni ministri, vážený pán poslanec, ste použili vetu, že pán minister podporuje korupciu v tomto štáte, v tejto vláde. Myslím si, že je to dosť tvrdé vyhlásenie. Predpokladám, že tie dôkazy, ktoré ste tu chceli použiť, neboli také, ktoré by boli presvedčivé. Je známe, že v zbrojárskom priemysle nielen v demokratických krajinách, ale skoro na celom svete korupcia existuje. To nikto nepopiera a myslím si, že raz za čas v médiách čítame o veľkých korupčných aférach nielen v strede Európy, ale aj v Amerike, v Afrike, v Ázii atď.

    Ja sa chcel len opýtať, či to, za čo chceme odvolať pána ministra, sú činy alebo slová. Myslím si, že činy mu preukázať nevieme. Teraz poďme k tým slovám, ktorými vraj podporuje korupciu. Chcem sa opýtať, či svojimi výrokmi znížil štátny rozpočet aspoň o korunu? Či poškodil štátny rozpočet? Alebo či poškodí v budúcnosti? Chcem sa opýtať, či svojimi výrokmi, ktoré ja považujem tiež za nie príliš šťastné a vhodné, či učí našich zbrojárskych alebo cudzích zbrojárskych expertov korupcii? Myslím si, že tieto mechanizmy sú všeobecne známe a zaužívané a ničomu nikoho nič neučí.

    Takže záver je taký, že pre činy ho odvolať nemôžeme a pre slová môžeme ho trošku pokarhať, ale myslím si, že nič závažné také neurobil, aby bola kvôli tomu zvolávaná mimoriadna parlamentná schôdza. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Zvonár.

  • Vážený pán poslanec, vyzvali ste ministra, že ak má nahrávky, nech sa bráni. Pán minister sa nepotrebuje brániť. Nie proti čomu sa má brániť. Voči vaším nezmyselným úvahám? Ja tu sedím od rána a čakám, keď ma presvedčíte, keď ma presvedčíte, že sa stalo niečo, čoho sa mal pán minister dopustiť. Zatiaľ sa vám to skutočne nedarí. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pardon, s odpoveďou na faktické poznámky pán poslanec Kahanec. Má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Tu je to, pán poslanec Halecký, asi o tom, že či pozorne počúvate, alebo nie. Ja vám ešte raz prečítam, čo som povedal, lebo viem, v ktorej stati som to povedal: „A nie je to len o pohľade opozície či médií. Takéto výroky považuje za neprijateľné aj Transparency International a podobne vníma, že pán minister hospodárstva svojimi výrokmi priamo či nepriamo naznačil, že korupčné správanie podporuje a že takéto výroky nie sú hodné ministra.“ Skúste si pozrieť potom písomný záznam, či som povedal výrok, ktorý ste povedali vy. Ten výrok som nepovedal.

    A čo sa týka kolegu Zvonára. Ja si myslím, že by malo byť prirodzené, keď niekto je napadnutý tým, že použil zlý výrok, že tento výrok aspoň vysvetlí. Nevysvetlil ho ani na jednom výbore, nevysvetlil ho zatiaľ ani tu na tomto fóre. Tak ja by som považoval za prirodzené, úplnú normálnu obranu a úplné normálne zdôvodnenie jeho výrokov. Predsa výroky, to nie sú len tak ako hodené slová. To nie sú výroky obyčajného človeka, ktorý si v krčme pri pive môže niečo povedať. To sú výroky ústavného činiteľa, ktorý ich vyslovuje verejne a vyslovuje ich pre celú slovenskú spoločnosť a širokú verejnosť, dokonca aj pre zahraničie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Posledný písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Ďuračka. Má slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, chcem za Slovenskú národnú stranu vysloviť plnú podporu a dôveru pánu ministrovi Jahnátkovi. Pán minister nepovedal nič viac a nič menej ku skutkovej podstate spoločensko-ekonomického lobingu, ktorý predchádzajúca vláda realizovala v praxi. Nech si nikto nemyslí a nepredstaví, že príchod nových investorov na Slovensko či realizácia významnejších obchodov boli len pre pekné oči niektorých predstaviteľov bývalej vlády.

    Inak čo sa dá povedať okolo redaktora, aká otázka, si myslím, ako položená, relatívne účelovo, taká bola aj odpoveď. Veď každý lobing niečo stojí. Aj vytváranie dobrých podnikateľských podmienok pre zahraničných investorov stojí každú vládu desiatky, stovky, ba až niekoľko miliárd, ktoré idú od daňových poplatníkov. Nikto nepovedal, že kryje korupciu a ani nikto nenabádal podnikateľské subjekty ku klamstvu. Holou pravdou je, že nikto vám nič nedaruje, nedá len za to, že máte pekné oči alebo máte krásnu postavu.

    Každá vláda má svoju ekonomickú stratégiu tak postavenú, aby sa naša krajina rozvíjala, aby sem prišli investori, aby naša ekonomika sa rozvíjala vyššie a národohospodársky produkt bol, samozrejme, na podstatne vyššej úrovni. Je prirodzené, že podľa vás, páni z SDKÚ, KDH či SMK, vydávate svoje osemročné vládnutie za mimoriadne úspešné a konkrétne. Ale vo vašej vláde prepukli takisto kauzy korupcie nie jedného, ale celého radu plejád štátnych úradníkov od Slovenského pozemkového fondu, či zoberieme Siemens, spaľovňu a podobne, až po niektorých predstaviteľov na krajských úrovniach a samospráv. A tu je to len to, čo sa vlastne, o čom sa písalo a hovorilo. Aký bol skutkový stav? Ešte horší možno, ako sa nám dnes zdá.

    Vážený pán minister Jahnátek, si myslím, že je korektný, zodpovedný člen vlády a prirodzene som na jeho strane a váš návrh na jeho odvolanie je iba politickou fraškou, ktorou chcete ako niekoľkokrát v histórii manipulovať s verejnou mienkou a získať cez medializáciu politické body a verejnosť.

    Vážený pán minister, týmto vám podporu dávam za Slovenskú národnú stranu a myslím, že určite nebude súhlasiť s vaším odvolaním. Všetko dobré.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami: pán poslanec Kužma, Kahanec, Lipšic. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Kužma.

  • Pán poslanec Ďuračka, ja by som znovu chcel ísť k meritu veci, vás uviesť a zacitujem Dohovor o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných transakciách: „Každá strana prijme potrebné opatrenia na stanovenie, že spolupáchateľstvo v rámci podnecovania, napomáhania a navádzania alebo schvaľovania podplácania zahraničného verejného činiteľa je trestným činom.“ Dajme dôraz na slová schvaľovania. Ja mám aj taký trochu dojem, keď sa tento dohovor tvoril, ako keby tušili, čo sa u nás udeje a naschvál to takto presne dali.

    Pán poslanec, ak je pre vás prirodzené robiť biznis pomocou úplatkov, tak asi do tejto organizácie nepatríme. Ale ja sa chcem spýtať našej vlády, či skutočne chce z tejto organizácie vystúpiť, keď neakceptuje dohovor.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pán poslanec Ďuračka, hovorili ste, že pán minister nepovedal nič viac a nič menej. No pripomína mi to jeden predchádzajúci výrok, ktorý tu zaznel a ktorý vlastne nič nehovorí. Ale ja na základe toho len môžem skonštatovať, že naozaj nepovedal zatiaľ nič ani vo výboroch, ani tu v Národnej rade. A myslím si, že celá opozícia, ja určite by som bol rád, keby niečo povedal. A povedal aj na svoju obhajobu, vysvetlil tieto veci, vysvetlil svoje výroky. Ešte raz hovorím, bolo by to úplne normálne a prirodzené. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vystúpenie pána Ďuračku bolo stručné a musím povedať, že to záverečné potrasenie rúk bolo aj dojemné. Vychádzam z toho, že keďže pán minister hospodárstva nominoval dcéru pána poslanca Ďuračku do Predstavenstva Trnavskej teplárenskej, bolo to také žoviálne poďakovanie pred celým národom za takéto klientelistické správanie. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S odpoveďami na faktické poznámky pán poslanec Ďuračka má slovo.

  • Vážený pán poslanec Kužma, ja neviem, či vy ste spadli z Marsu, alebo ste sa teraz zobudili, ja som vravel, že aká bola otázka novinára, taká bola odpoveď pána ministra. Svojím spôsobom rozprávame o čiernych peniazoch, ale svojím spôsobom sú to všetky biele peniaze, pretože pokiaľ viete, čo je to lobing, sprostredkovanie, služby atď., tak sú to normálne ošetrené peniaze podľa zákona a toto sa dialo za vašej osemročnej vlády určite bez problémov a je to zákonom ošetrené a deje sa to aj teraz. Všetko bolo položené na otázke pani novinárke alebo novinára.

    A ďalšie veci, čo sa týka pána poslanca Lipšica, na vaše invektívy určite nebudem odpovedať, pretože vstúpte si do vášho kresťanského svedomia a povedzte, čo vy ste dokázali za tie roky a čo ste robili takisto tieto politické nominácie a potom mi môžete odpovedať.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím o pokoj v sále. Ukončili sme vystúpenia poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne. Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Páni poslanci Rydlo, Štefanec, Gál, Lipšic, Frešo, Jarjabek, pani poslankyňa Rosová. Ďakujem, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Rydlo.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím, vážené kolegyne, kolegovia, ešte o pokoj v sále, buďte takí láskaví.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán predkladateľ i pán spravodajca, vo svojom vystúpení budem veľmi stručný a krátky. Ubezpečujem vás, že si ctím právo každého človeka na vlastný názor a na jeho slobodné vyslovenie, pokiaľ nie je v rozpore so základnými ľudskými a mravnými hodnotami. V tejto súvislosti ctím si a vážim aj legálne právo politickej opozície na prezentáciu vlastného názoru, lebo táto je základom parlamentnej demokracie.

    V prípade návrhu opozície na odvolanie ministra Jahnátka mám však dojem, že mlátime účelovo mediálne prázdnu slamu. To, čo je v prílohe č. 1 k odôvodneniu, je v podstate konštatovanie ministra, akým spôsobom obchod so špeciálnou technikou funguje. Nič viac a nič menej. Dôležité je však jeho ďalšie vyjadrenie na otázku Trendu z 29. marca 2007, strana 25, ktorá znie, citujem: „Zmení sa politická garnitúra, prídu kontroly a toho, čo vtedy šéfoval, potrestajú.“ Koniec citácie. Tu minister uvádza, znova citujem: „Pokiaľ je to v úvodzovkách transparentné, je všetko v poriadku. Pokiaľ je to zaevidovateľné a evidované, len to musí byť s nejakým súhlasom.“ Koniec citácie. Vyčítať v tejto súvislosti ministrovi nabádanie na uskutočňovanie nezákonných finančných transakcií obchodnými spoločnosťami v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu je podľa mňa skreslené a účelové.

    Ďalšia časť jeho vyjadrenia, ktoré som citoval, je vlastne dokladom toho, že minister volá po vytvorení legislatívneho a daňového systému, ktorý by bol transparentný, jednoznačný a zaviedol by poriadok do obchodovania so špeciálnou technikou slovenských firiem a zároveň by vytvoril v tejto oblasti rovnocenné konkurenčné prostredie pre štátne a súkromné firmy. To však ctená opozícia už v návrhu neuvádza.

    Mám preto otázku, panie a páni poslanci z opozície, napokon aj z koalície: To vám prekáža vytvorenie čitateľného legislatívneho systému pri obchodovaní so špeciálnou technikou?

    Z tohto dôvodu návrh na odvolanie ministra hospodárstva Jahnátka osobne nepodporím. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Štefanec. Pripraví sa pán poslanec Gál Gábor.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ctené dámy, vážení páni, milí hostia, dovoľte aj mne, aby som vám predostrel svoje dôvody, pre ktoré považujem pána Ľubomíra Jahnátka za osobu, ktorá nemá akékoľvek morálne právo zastávať svoju súčasnú pozíciu.

    Jeho dnes už legendárne výroky o zúčtovaní úplatkov v štátnych podnikoch jednoznačne zvýraznili jeho spôsob myslenia a spôsob konania. Nemá právo zastávať pozíciu ministra, pretože podľa mňa

    1. obhajoval korupciu,

    2. navádzal na korupciu a

    3. opakovane klamal.

    K prvému bodu. K tomu, že obhajoval korupciu, chcem uviesť ešte raz veľmi zreteľne, že na otázku „Vedia si štátne firmy zúčtovať úplatky?“ odpovedal a tu opätovne citujem: „Pozrite sa, hovoríme o netradičných formách predaja. Tieto netradičné formy skutočne fungujú, to by sme klamali, keby sme nepotvrdili tento fakt. Ale ja si myslím, že aj toto je ošetriteľné aj v štátnych podnikoch. Len to musí byť niekde evidované.“ Koniec citátu. Ak teda takýto stav skutočne existuje, potom sú logické otázky – kde sa o tom dozvedel, ako sa správal a prečo nekonal?

    K druhému bodu. Navádzanie na korupciu. V ďalšej odpovedi tohto interview pán minister uvádza, opäť citujem: „Lebo toto sú netradičné formy obchodu“ a dodáva, „skôr ide o to, či viete technicky preukázať a rýchlo dodať. A toto je už vec manažovania.“ Koniec citátu. Myslím, že toto skutočne nepotrebuje ďalší komentár.

    K tretiemu bodu. O tom, že opakovane klamal, ak by teda bola skutočne pravda s rozprávkou o akej si inej nahrávke, pán Ľubomír Jahnátek má teraz jedinečnú príležitosť preukázať údajne tú svoju. Opäť si tu pomôžem jeho vlastným citátom: „Náš zvukový záznam je určite ten, ktorý je pravý, aký bude iný, to neviem.“ Koniec citátu. Ja osobne pochybujem, že sa tak stane, ak vôbec niečo také, samozrejme, existuje.

    Som ale presvedčený, že boj proti korupcii je hlavne o aktívnom prístupe. O zverejňovaní dobrých a ešte viac zlých príkladov, o potláčaní netrasparentných foriem narábania s verejnými zdrojmi a hlavne, a to by som chcel podčiarknuť, o osobnom príklade. Veď kto môže proti korupcii urobiť viac ako človek pod verejnou kontrolou? Ministrovi Jahnátkovi sa to podarilo. Svojím osobným príkladom zaujal. Bohužiaľ, negatívne. Svojím konaním dal neskutočný signál verejnosti, uplácať je vraj normálne, len je to vec manažovania.

    Korupcia je jednou z najväčších prekážok rozvoja všetkých štátov, spôsobuje deformácie pri verejných výdavkoch, kazí podnikateľské prostredie. Je zničujúce pre zdravú hospodársku súťaž, ak zákazku získa nie firma najefektívnejšia, ale firma, ktorá poskytla úplatok. Ak sa firmy sústreďujú na to, ako ponúknuť najlepší a najvýhodnejší produkt, strácajú konkurencieschopnosť a nakoniec na to doplácajú všetci. Korupcia je nielen morálne nesprávna, ale spôsobuje aj dodatočné a zbytočné náklady v podnikaní. Tieto náklady sú skryté a firmám sťažujú plánovanie a rozhodovanie a uskutočniteľnosť investície. Korupcia vedie k nesprávnemu využívaniu finančných zdrojov, ktoré by mohli byť využité na rozvoj výroby alebo poskytovania služieb, a teda v konečnom dôsledku na zlepšenie zamestnanosti. Tieto zdroje chýbajú, ak sa vyčleňujú na korupcie a úplatky, a je teda absolútne jedno, ako ich nazveme, alebo slovami ministra Jahnátka, ošetríme v účtovníctve.

    Po období divokých privatizácií 90. rokov, keď bolo viac normálne neplatiť ako platiť a takmer všetkých bez výnimky sužovala prvotná aj druhotná platobná neschopnosť, sme sa spolu s kolegami snažili o presadenie slušnosti a korektných praktík v podnikaní. Som totiž presvedčený, že dôležité je nielen, čo človek dosiahne, ale aj ako to dosiahne. Spolu sme založili Podnikateľskú alianciu Slovenska, organizáciu s cieľom zvýrazniť etiku v podnikaní a v správaní sa. Netrúfam si sám hodnotiť jej činnosť, ale som si istý, že aktivity na zlepšenie neformálnych vzťahov, etiky v podnikaní a osobne etického kódexu podnikateľov prispeli k postupnej zmene atmosféry.

    Je ale tiež pravdou, že táto bola v prvom rade ovplyvnená poriadkom vo finančnom sektore, verejných financiách a osobitne v oblasti daní. Výsledkom potom bolo spravodlivejšie prerozdeľovanie, zdravšie vzťahy v spoločnosti a rast životnej úrovne. Podľa prieskumu Finance Times klesla korupcia na Slovensku medzi rokmi 2002 a 2005 o 0,7 bodu, čo bolo hodnotené ako veľmi dobrý výsledok. Tento prieskum skutočne môžeme považovať za dôveryhodný. Autormi boli Európska banka pre obnovu a rozvoj a Svetová banka. Autori vyvodili závery na základe odpovedí od 8-tisíc firiem východnej Európy a strednej Ázie a výsledky porovnali s podobným prieskumom z roku 2002. Pokles korupcie potvrdili aj iné prieskumy, napríklad Transparency International Slovakia alebo Podnikateľská aliancia Slovenska.

    Dámy a páni, pri zmienke o etickom kódexe podnikateľov mi nedá nespomenúť aj etický kódex štátneho zamestnanca. Tento je z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Tu sa okrem iného uvádza, že cieľom kódexu je, citujem, „odstraňovanie korupcie v štátnej službe“. Koniec citátu. A v článku 9 sa doslovne uvádza, že: „Štátny zamestnanec nepožaduje alebo neprijíma dary, ocenenia alebo iné výhody ani nenavádza iného na poskytovanie darov alebo iných výhod v súvislosti s vykonávaním štátnej služby. Ak sa potom zamestnanec domnieva, že sa od neho vyžaduje, aby konal spôsobom, ktorý je v rozpore s etickým kódexom, písomne oznámi túto skutočnosť vedúcemu služobného úradu.“ Ak teda vláda vo svojom vyjadrení k odvolávaniu ministra Jahnátka dotyčného chráni slovami, že mal údajne „osobnú odvahu nazvať slovami skutočnosti, ktoré sú neraz súčasťou obchodného prostredia“, podľa môjho názoru koná v priamom rozpore s platným etickým kódexom, podľa ktorého majú všetci štátni zamestnanci povinnosť oznamovať akékoľvek korupčné praktiky. Pán minister dal teda nielen tvrdú ranu pod pás všetkým slušným ľuďom, snažiacim sa o presadzovanie korektných vzťahov v spoločnosti, ale išiel aj proti kódexu svojich priamych podriadených.

    Dovoľte mi ešte pristaviť sa pri pozícii vlády. Viacerí moji kolegovia to už spomínali, podľa mňa tu ide o ďalší priamy rozpor, keďže pán minister svoje výroky dementoval a vláda ho dodatočne za ne pochválila, je skutočne otázkou, za čo vláda vyjadrila pochvalu o údajnej osobnej odvahe pána ministra. Môžeme sa domnievať, že išlo o vyjadrenie vlády k iným nahrávkam, ktoré údajne existujú, ale pokiaľ to tak bolo, tak túto skutočnosť môže ozrejmiť sám pán minister, resp. iní členovia vlády, pretože ako vieme, vládna koalícia presadila, že schôdze vlády sú neverejné. Takže táto otázka takisto zostáva zahalená tajomstvom a radi by sme poznali na ňu odpoveď.

    Dámy a páni, navyše je tu dohovor OECD. 21. novembra 1997 členovia OECD a vtedy 5 nečlenských krajín, medzi nimi aj Slovensko, prijali Dohodu o boji proti korupcii a úplatkárstvu pri zahraničných obchodoch a transakciách. Jej prijatím sa Slovensko zaviazalo ju rešpektovať. Dovoľte mi z tohto miesta citovať zopár ustanovení, ktoré považujem za kľúčové.

    Článok 8 Účtovníctvo uvádza: „Pre účinný boj s podplácaním zahraničných verejných činiteľov urobí každá strana také opatrenia v rámci svojich zákonov a predpisov o vedení účtovných kníh a výkazov, zverejňovaní finančných správ a účtovných audítorských noriem, aby zakázala zakladanie účtov mimo účtovných kníh, vedenie operácií mimo účtovných kníh alebo neprimerane identifikovaných transakcií. Tiež vykazovanie nejestvujúcich výdajov, zapisovanie záväzkov s nesprávnou identifikáciou ich predmetu, ako aj používanie falošných dokumentov spoločnosťami, ktoré podliehajú týmto zákonom a predpisom, za účelom podplatenia zahraničného verejného činiteľa alebo za účelom skrytia takéhoto úplatkárstva.“ Osobitne zaujímavý je ešte aj článok 1, ktorý už bol takisto dnes citovaný. Tu sa uvádza, že: „Každá strana prijme také opatrenia, ktoré sú potrebné na to, aby sa stanovilo, že spolupáchateľstvo vrátane podnecovania, napomáhania a navádzania alebo schvaľovania činu podplatenia zahraničného verejného činiteľa je trestným činom.“ Je teda nad slnko jasnejšie, že stanoviská pána Jahnátka sú v priamom rozpore s dohovorom OECD, ktorý ratifikovala aj Slovenská republika a je pre nás záväzný.

    Od predstaviteľov vlády očakávam, že budú vytvárať štandardné a jasné prostredie a predkladať systémové návrhy, aby príležitostí na korupciu bolo čo najmenej. Očakávam, že budú navrhovať legislatívne úpravy, ktoré budú naďalej spriehľadňovať ekonomické prostredie, ktoré bude prínosom pre všetkých a nielen pre pár skorumpovaných úplatkárov.

    Výroky Ľubomíra Jahnátka celkom zaslúžene obleteli svet a zvýraznili Slovensko, bohužiaľ, negatívne. Tak ako hyperboly ministra Kubiša o zmanipulovanom referende či páchatelia predsedu Fica vo Veľkej socialistickej ľudovej líbyjskej arabskej džamahírii.

    Prokorupčné výroky Ľubomíra Jahnátka sa predsa len v niečom odlišujú. Predovšetkým v tom, že si ich zrejme dodatočne uvedomil a snažil sa ich tragikomicky zakryť údajnou manipuláciou s nahrávkou. Akékoľvek pochybnosti sú jednoznačne vyvrátené zverejnením nahrávky na webovej stránke periodika, kde si každý záujemca môže vypočuť odpovede na príslušné otázky. Je to jasné, je to jednoznačné, je to usvedčujúce. Usvedčujúce zo spôsobu myslenia, o ktorom sme si mysleli, že patrí histórii. Žiaľ, nepatrí. Je to súčasnosť. Návrat k mysleniu všemocného štátu na úkor jednotlivca, návrat k premene nezávislých inštitúcií na politické orgány a tiež návrat k nečestným praktikám a klamstvám.

    Viac ako paradoxne vyznieva v tomto kontexte uznesenie vlády Slovenskej republiky k návrhu presadzovania štátnej politiky boja proti korupcii len z minulého týždňa, ktoré ukladá ministrom a predsedom ostatných ústredných orgánov štátnej správy poskytnúť všetku požadovanú súčinnosť podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra a Úradu vlády pri plnení protikorupčných aktivít. Nuž teda pán Jahnátek už svoju súčinnosť jasne preukázal. Aj preto už na svojom mieste nemá čo robiť. Som totiž presvedčený, že na základe uvedeného nemá pán Ľubomír Jahnátek morálne právo zastávať pozíciu ministra. Obhajoval korupciu, navádzal na ňu a opakovane klamal.

    Predseda Fico a jeho vláda zaujali postoje, ktoré sú rovnako škandalózne ako výroky samotného Ľubomíra Jahnátka. Tieto postoje sa snažia obhájiť neobhájiteľné a stávajú sa tak smutnou vizitkou v úpadku ľudí, ktorí vraj chceli kedysi konať čo už len pri podozreniach.

    Dámy a páni, ďakujem vám veľmi pekne, a keďže som viackrát spomínal spolu so svojimi kolegami Dohovor OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách a odvolával som sa naň, rád by som bol faktický a pri tejto príležitosti odovzdal kópiu pánovi ministrovi Jahnátkovi, viem, že vie anglicky, ale aj tak je to slovenská verzia tohto prekladu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Faktické poznámky nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Gábor Gál.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na úvod môjho vystúpenia dovoľte niekoľko citovaní. Idem podľa kapitol, ako to je.

    Názov kapitoly 2.1 Makroekonomický rámec, verejné financie a dane: „Vzhľadom na existujúcu korupciu a klientelizmus vo verejnom sektore, ktoré zásadným spôsobom ohrozujú efektivitu verejných výdavkov a reálnu konvergenciu Slovenskej republiky v rámci Európskej únie vláda Slovenskej republiky pomocou vecne príslušných orgánov verejnej správy bude dôsledne potierať nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami.“

    Názov kapitoly 7.2 Spravodlivosť, podiel justície a legislatívy a väzenstva: „Vláda sa dôrazne zasadí za potlačenie korupcie, pričom boj proti nej pokladá aj za súčasť posilnenia nezávislosti justície.“ Tá istá kapitola, oddiel Justícia: „Vláda vytvorí podmienky na vykonanie podrobnej analýzy činností a vyhodnotí činnosť špeciálnych právnych nástrojov a inštitúcií v boji proti najzávažnejšej ekonomickej kriminalite a korupcii, najmä z hľadiska finančnej, materiálnej nákladovosti, pracovnej zaťaženosti, efektívnosti a vecnej opodstatnenosti. Navrhne opatrenia, ktoré zabránia diskriminácii v sudcovskom a prokurátorskom stave a pre budúcnosť vylúčia politické zasahovanie do práce orgánov ochrany práva.“

    Kapitola 7.3 Vnútorný poriadok a bezpečnosť: „Vláda Slovenskej republiky si je dobre vedomá toho, že závažná ekonomická kriminalita a korupcia ohrozuje základné princípy sociálne orientovaného, ekonomicky prosperujúceho, stabilného, právneho a vo svete uznávaného štátu. Urobí nevyhnutné kroky na zvýšenie úspešnosti práce orgánov, ktoré sa zúčastňujú na odhaľovaní a objasňovaní tejto trestnej činnosti. Vyhodnotí účinnosť špeciálnych právnych nástrojov a inštitúcií, boja proti najzávažnejšej ekonomickej kriminalite a korupcii. Vláda Slovenskej republiky nedopustí politické ovplyvňovanie ich činnosti. Vyvinie maximálne úsilie, aby nadobudol účinnosť zákon o preukazovaní pôvodu majetku, aby sa jeho mechanizmy čo najskôr začali v praxi uplatňovať. V záujme efektívneho boja s korupciou vláda Slovenskej republiky podnikne kroky na prijatie legislatívnych a technických podmienok potrebných na skrátenie času od odhalenia a objasnenia protiprávneho konania po jeho potrestanie. Znižovaním byrokracie, skvalitnením legislatívy v oblasti verejnej správy a správneho konania bude vytvárať podmienky na obmedzovanie priestoru pre korupciu.“ Tá istá kapitola stále, kde je uvedené, že: „Medzi priority vlády Slovenskej republiky bude patriť dosiahnutie plnej kompatibility a schopnosti štruktúr Policajného zboru kooperovať s európskymi policajnými zbormi, zlepšenie pripravenosti polície bojovať s korupciou, organizovaným zločinom a drogovou kriminalitou, zrýchlenie a zefektívnenie procesu skráteného vyšetrovania a vyšetrovania, zvýšenie spoľahlivosti pri poskytovaní služieb občanom a prehĺbenie dôveryhodnosti polície.“

    Tieto vety sú z programového vyhlásenia vlády Roberta Fica. Síce sú všeobecného rázu, ale ak ste pozornejšie počúvali, sami viete urobiť rázny rozdiel, k čomu sa vláda zaviazala v boji proti korupcii, čiže v boji proti úplatkárstvu, v boji proti čiernym peniazom a aká je súčasná realita.

    Buď pán minister uvedený materiál nepozná, alebo zabudol jeho obsah, alebo sa veci majú úplne inak. Vodu kážem, víno pijem. Lebo už žiadna zmienka v tomto materiáli o zlegálnení čiernych peňazí alebo v úvodzovkách transparentných platbách nie je. Preto sa čudujem, že pán premiér nespravil nápravu sám, ako to hneď po voľbách aj sám sľúbil.

    Už vo svojom vystúpení v rozprave k programovému vyhláseniu vlády som uviedol, že program je bez konkrétností, hlavne čo sa týka kapitoly justície. Až neskôr som došiel na to, prečo to tak je. Z prostého dôvodu. Aby sa sľuby nemohli porovnať so skutkami. Ale predsa, ak sa znova vrátime k textu programového vyhlásenia vlády, na všeličo môžeme natrafiť. Znova citujem z programového vyhlásenia vlády: „Vzhľadom na existujúcu korupciu a klientelizmus vo verejnom sektore,“ čiže popisujeme reálny stav, „ktoré zásadným spôsobom ohrozujú efektivitu verejných výdavkov a reálnu konvergenciu Slovenskej republiky v rámci Európskej únie, vláda Slovenskej republiky pomocou vecne príslušných orgánov verejnej správy bude dôsledne potierať nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami.“ Čo sme mali na mysli pod tým pojmom nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami? Úpravu zákona o účtovníctve? Aby sme vedeli dať do nákladových položiek čierne peniaze, úplatky?

    Ďalej: „Vláda sa dôrazne zasadí za potláčanie korupcie, pričom boj proti nej pokladá aj za súčasť posilnenia nezávislosti justície.“ Kebyže toto vyhlásenie vláda myslí vážne, nemala by obhajovať neobhájiteľné, mala byť v každom sektore potláčať čierne peniaze, korupciu, čiže aj vo sfére obchodu so zbraňami, a nie opačne, snažiť sa obohatiť o túto činnosť aj štátne podniky. A hlavne vláda by mala vyvodzovať zodpovednosť voči ministrovi hospodárstva. Nerobí to, robí to teraz opozícia.

    Ideme ďalej. V kapitole justície už sa nám vynára iný problém, ktorý bol dôvodom aj tohto dnešného rokovania Národnej rady, a to, že boj s korupciou táto vláda nemyslí vážne. Citujem znova: „Vláda vytvorí podmienky na vykonanie podrobnej analýzy činnosti a vyhodnotí činnosť špeciálnych právnych nástrojov a inštitúcií v boji proti najzávažnejšej ekonomickej kriminalite a korupcii najmä z hľadiska finančnej a materiálnej nákladovosti, pracovnej zaťaženosti, efektívnosti a vecnej opodstatnenosti. Navrhne opatrenia, ktoré zabránia diskriminácii v sudcovskom a prokurátorskom stave a pre budúcnosť vylúčia politické zasahovanie do práce orgánov ochrany práva.“ Táto pasáž sa týka Špeciálneho súdu a špeciálnej prokuratúry. Mali sa zrušiť tie inštitúcie, ktoré za pár mesiacov svojho fungovania dokázali, že sú efektívnymi nástrojmi v boji proti korupcii. Čiže boj proti korupcii z úst terajšej vlády nie je ničím iným ako povinnou propagandou pred verejnosťou, ale skutky, ako vidíme, sú úplne iné.

    Vláda dodnes nemá ani plán boja proti korupcii, ale ani nie tak plán ako každodenná činnosť v tejto oblasti je dôležitá. Lenže neustále snahy o zrušenie Špeciálneho súdu a špeciálnej prokuratúry, výmena v polícii, výmena tých policajtov, ktorí boli vlajkonosičmi boja proti korupcii, máme na mysli pán viceprezidenta, nejasné legislatívne kroky, návrat privatizérov-tunelárov jednak do štátnych podnikov, do predstavenstiev a dozorných rád, do predstavenstiev nasvedčujú tomu, že vláda chce korupciu vyriešiť tak, že to budeme len evidovať a potom bude všetko v poriadku.

    Keď všetko bude takto pokračovať ďalej s tými vecami verejnými, tak kľudne môžeme skonštatovať, že transparentnosť na Slovensku iba imitujeme. Je to tak s našimi majetkovými pomermi, kde ide len o to, že čo kam vieme ukryť, na ktorého priateľa zapísať, koho na aký teplý flek uložíme, ako utajíme rokovania vlády, zmeníme zákony, aby sme mohli odvolávať. Áno, je to len imitácia transparentnosti boja proti nežiaducim javom v našej spoločnosti.

    Argumenty, že pán minister len opísal reálny stav, sú úbohé a sú len olejom do ohňa a hádžu vás všetkých do jedného vreca s tými, ktorí sa ozajstne usilujú o zlegalizovanie úplatkov. Kebyže pán minister len popíše alebo skonštatuje neblahý stav vo sfére obchodovania so zbraňami, ja tu teraz nevystupujem a pán minister by tu nemal sedieť.

    No okrem poznatku pána ministra vysloví aj názor, že vie to urobiť aj štátna spoločnosť, pokiaľ je to v úvodzovkách transparentné, je všetko v poriadku. Ak vieme o takýchto praktikách, môžeme ich pomenovať, žiaden problém v tom nie je, ale je našou psou povinnosťou bojovať proti nim so všetkým, čo zákon dovoľuje, a nie to dávať do poriadku v štátnych podnikoch. Ideme opačným smerom. Niežeby sme potláčali korupciu aj u tých obchodníkov so zbraňami, ktorí pochádzajú zo súkromnej sféry, ale ideme opak, ideme tento neblahý stav zaviesť alebo chceme, alebo si myslíme, že by bolo v poriadku, kebyže to zavedieme v štátnych podnikoch.

    Pán minister tu nie je, ale určite sa mu dostanú do uší moje slová, si myslím, že pre ústavného činiteľa čierne peniaze, korupcia, podplácanie by mali byť také cudzie pojmy ako farárovi pornografia. Už nie ste v komerčnom sektore, pán minister, lebo na ministra platí iný meter ako na manažéra súkromného podniku. Ale podľa môjho názoru ani do seriózneho obchodného života nepatrí korupcia, netradičné formy predaja, čierne peniaze. Dobrým príkladom ideme našim obchodníkom, keď máme takýto zámer.

    Pán minister, ja vás ako súkromnú osobu, ako človeka nepoznám, môžete byť dobrý, slušný, čestný človek, ale ako verejný funkcionár, minister ste vaším vyhlásením prekročili prah, ktorý by sa dal tolerovať. Preto z princípu musím podporiť tento návrh.

    Ďakujem pekne za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Miššík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Janiš, procedurálny alebo? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovolím si vás požiadať, aby ste zabezpečili účasť pána ministra Jahnátka v rokovacej sále. Prerokovávame bod alebo program schôdze, je to návrh na vyslovenie nedôvery pánovi ministrovi Jahnátkovi, poverenému riadením Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Je nie jeho slušnosťou, ale jeho povinnosťou byť pri prerokúvaní tohto návrhu v rokovacej sále. A kým tu pán minister Jahnátek nebude, dávam návrh na prerušenie schôdze až do jeho príchodu.

  • Pán minister Jahnátek je určite v priestoroch parlamentu, sedel tu ešte pred chvíľočkou, určite príde. Pán poslanec Miššík, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, ja nadviažem na slová predrečníka, teda nie Stana Janiša, ale toho, ktorý stál za pultom, ktorý taktiež mal niekoľko konkrétnych otázok na pána ministra. A ja teraz poviem, čo mi tu chýba. Tak chýba mi tu

    1. pán minister, ktorý prišiel, som veľmi rád, aby počul to, čo sa ho poslanci pýtajú;

    2. chýba mi to, aby vystúpil a reagoval v tejto sále na tie vážne obvinenia, ktoré tu zazneli;

    3. chýbajú mi tu aj ostatní ministri, premiéra Slovenskej republiky nevynímajúc, z jednoduchého dôvodu, že aspoň ho mohli prísť morálne podporiť, keď si myslia, že majú pravdu, a po druhé si myslím, že neprišli možno preto, že sú si vedomí svojej sily, môžeme tu rozprávať, čo chceme, my nášho ministra podržíme aj bez toho, aby sme tu boli.

  • Ďakujem. Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Lipšic. Pán poslanec Lipšic nie je v rokovacej sále. Stráca poradie. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem pekne. Poprosím sekundu strpenia, pretože mám aj istý obrazový materiál k tomu, čo budem prednášať. Môžete prepnúť obrazovku? Ďakujem pekne za strpenie.

    Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi, prosím, na úvod netradičnou, ale autentickou formou vám priblížiť hlavný dôvod, pre ktorý sa dnes schádzame. Poprosím aj ďalej o vašu pozornosť a strpenie, bude to trvať pár sekúnd, presnejšie 47.

    Návrh na odvolanie ministra hospodárstva je priamou reakciou na výroky v rozhovore pre týždenník Trend. V spomínanom rozhovore pán minister nabádal štátny podnik na vytváranie čiernych peňazí. Čiernych peňazí na netradičné formy obchodovania, inak povedané – úplatky. A teraz tých 47 sekúnd.

  • Poslanec zapína zvukový záznam z osobne prineseného prístroja, z ktorého zaznie nasledujúci text.

  • „Budú môcť štátne firmy si vedieť zúčtovať úplatky, keď to poviem tak...“

  • Pán poslanec... Technici, vypnite zvuk, prosím vás. Pán poslanec, chcem vás upozorniť, že ste na pôde Národnej rady. Ide o záznam čoho? Mohli by ste nám sprostredkovať, prosím vás pekne?

  • Pretože ak chcete narábať s informáciami, ktoré podliehajú inému legislatívnemu režimu, bolo by dobré sa opýtať.

  • Reakcia pléna.

  • Pretože, nehnevajte sa na mňa, naozaj bol by som rád, keby ste nám povedali, čo idete prezentovať.

  • Áno, vysvetlím, pán predseda. Ďakujem pekne za tú možnosť. Idem odprezentovať to, čo zverejnili médiá, idem odprezentovať verejné vystúpenie pána ministra pred médiami. To znamená...

  • To je záznam z tlačovej konferencie?

  • Nie. Je to záznam jeho rozhovoru s médiami. Na tom boli prítomní redaktori tohto týždenníka, bol tam niekto z jeho tlačového a, samozrejme, pán minister. Toto tí ľudia...

  • Máte súhlas od redaktora na prezentáciu?

  • Pardon, môžem, môžem dopovedať? Toto bolo zverejnené na verejných stránkach internetových, odkiaľ som to stiahol a hodlám to odprezentovať. Je to verejný materiál, rovnako verejný ako ktorékoľvek iné verejné vystúpenie politikov.

  • Dobre, nech sa páči, ak je to z verejne dostupného zdroja.

  • Absolútne. Môžem vám kedykoľvek tú linku osobne ukázať a môžete si to, samozrejme, vypočuť aj vy.

  • Nech sa páči, dobre, môžete odprezentovať. Nech sa páči.

  • Poslanec znova zapína zvukový záznam z osobne prineseného prístroja, z ktorého zaznie nasledujúci text.

  • „Budú môcť štátne firmy si vedieť zúčtovať úplatky, keď to poviem takto?“

    „Pozrite sa, hovoríme o netradičných, netradičných formách predaja. Tieto netradičné formy skutočne fungujú, to, to by sme, to by sme klamali, keby sme nepotvrdili tento fakt. Ale ja si myslím, že aj toto je ošetriteľné aj v štátnych podnikoch. Len to musí byť niekde evidované. A ja sa vás opýtam, ako môže ten súkromník, ktorý má dodržiavať takisto zákony tejto republiky, má dodržiavať účtovnú osnovu, má dodržiavať daňový systém – akým spôsobom on vygeneruje tie čierne peniaze, ktoré idú na tú netradičnú formu obchodovania?!“

  • Potlesk v sále, rečník pokračuje vo svojom vystúpení.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ešte na margo raz poviem, je to na verejných internetových stránkach nielen spomínaného týždenníka, ale aj na ďalších a myslím si, že by to mali počuť aj páni poslanci, aby sme teda hovorili k meritu veci.

  • V poriadku, pán poslanec, len rozhodujem a zodpovedám za to, aby rozprava bežala korektným spôsobom. Samozrejme, rešpektujem, ak je to verejný zdroj, ak by nebol, samozrejme, podlieha inému režimu, tak ako som povedal. Ďakujem. Pokračujte ďalej.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a vážení kolegovia, považoval som za vhodné a nevyhnutné zároveň prezentovať vám aj autentické vyjadrenie ministra Jahnátka, vyjadrenia o korupcii v zbrojárskom priemysle. Išlo o verejné vystúpenie ministra pre médiá. Boli tam prítomní redaktori, boli tam prítomní pracovníci tlačového oddelenia ministerstva. Je to rovnaké, ako by to povedal včera večer v televíznom príhovore. A toto, čo ste práve počuli, sú odporúčania a rady pána ministra pre štátnu firmu, toto je jasná reč ministra, ako si poradiť s korumpujúcou konkurenciou. Toto je výzva, aby štátne firmy začali generovať čierne peniaze. Toto sú fakty, pán minister.

    Je zarážajúce, že vláda Slovenskej republiky si túto výpoveď a slová pána ministra vyložila ako prejav statočnej politickej zrelosti a morálneho charakteru ministra. Samotná vláda tak zatlačila latku politickej kultúry hlboko do zeme a môžeme sa len domnievať, kto všetko v tej vláde sedí.

    Krátko po zverejnení rozhovoru minister povedal, že on má vlastnú nahrávku, ktorá má akýmsi spôsobom poprieť túto verejnú, a že ju nikomu neukáže. V tlači sme sa mali následne možnosť dozvedieť, že v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám si požadovanú nahrávku vyhotovil jeho hovorca na osobné účely a súvisí to so štýlom jeho práce. Nahrávku ministrovho verejného vystúpenia pre médiá hovorca dokonca vyhotovil na súkromnom diktafóne, a preto ju ministerstvo nemôže vydať. V tejto chvíli je úplne jedno, prečo si hovorca nahráva svojho ministra a nahrávky si archivuje v súkromnom archíve. Konzultoval som to s kolegami v klube a navrhujem, že usporiadame pánu ministrovi zbierku, aby túto nahrávku svojho verejného mediálneho vystúpenia mohol kúpiť od svojho hovorcu.

    Pán minister, ak vaša nahrávka popiera to, čo sme počuli v úvode môjho vystúpenia, radi vám prispejeme. Obávam sa, že pravda je však taká, ako ju zverejnili médiá. Obávam sa, že pravda je to, čo sme dnes počuli. Obávam sa, že pravda je len jedna. A obávam sa, pán minister, že pravda bolí.

    Na otázku médií pánu ministrovi, ktorá znela, citujem, „sám ste použili výraz čierne peniaze aj v súvislosti s tým, že štátne firmy by ich mali vedieť zaevidovať“, odpovedal pán minister, citujem: „Toto som nikdy nepovedal.“ Dnes je doba nových technológií, pán minister, a doba internetu a práve internet usvedčil člena vlády z klamstva. Médiá vystúpenia pána ministra zverejnili a dnes ste aj vy, poslanci prítomní teraz tu v sále, počuli, že hovoril o čiernych peniazoch aj v súvislosti s tým, že štátne firmy by ich mali vedieť zaevidovať.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, korupcia a klientelizmus sú nebezpečné na všetkých úrovniach. Najnebezpečnejšie sú však vtedy, ak priamo ovplyvňujú život krajiny a prijímanie najdôležitejších hospodárskych rozhodnutí. Ak je prehnitá špička štátnej a politickej pyramídy, ohrozená je podstata celého spoločenského usporiadania. Tak ako sa nikomu nepodarí vykoreniť prostitúciu, nebude nikdy existovať ani politický systém, ktorý by si oprávnene mohol o sebe povedať, že je úplne čistý od korupcie a klientelizmu. Aj krajiny s osobitne prepracovanými kontrolnými a represívnymi mechanizmami a obrovským tlakom na morálnu čistotu politického života musia z času na čas čeliť korupčným škandálom na najvyššej úrovni.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto bol citát súčasného predsedu vlády z roku 2003. Som presvedčený, že svojou dnešnou prácou práve korupčnému škandálu na najvyššej úrovni predchádzame. A to v tejto chvíli znamená odvolať člena vlády, ktorý nazýva úplatky netradičnými metódami obchodovania, odvolať člena vlády, ktorý schvaľuje tvorbu čiernych peňazí v súkromnom alebo v štátnom sektore, odvolať člena vlády, ktorý nehovorí pravdu.

    Dámy a páni, nebudem sa skrývať za matematické počty, ktoré sú dnes v prospech vládnej koalície. No pri takých vážnych pochybeniach, akých sa dopustil pán minister Jahnátek a akých sa dopúšťajú ďalší členovia vládneho kabinetu, nebudeme nikdy otáľať. Je našou povinnosťou upozorňovať na ich závažné a neospravedlniteľné prešľapy a zlyhania. Kandidátov, zdá sa, bude viac. Predseda vlády sľuboval, že v takýchto prípadoch bude konať do troch minút. Nekonal do troch minút ani do troch dní a ako sa ukazuje, nebude konať vôbec a nebude konať nikdy. SDKÚ, a myslím, že aj celá opozícia, však konať bude. Dúfam, že sa rozhodnete v súlade s vlastným svedomím.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Majitelia Trendu budú určite radi za primeranú reklamu, ktorú ste im urobili aj vizuálne. Ako ďalší vystúpi...

  • Reakcie z pléna.

  • S faktickými poznámkami vystúpia pán poslanec Pado, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Lipšic. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Pado.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Ďakujem pekne, pán poslanec Frešo, za názornú ukážku aj audiovizuálnu ukážku pre všetkých kolegov poslancov, kolegyne poslankyne, aby si uvedomili, o čom vlastne dneska rokujeme.

    Ja by som si dovolil len pár slov k tomu, čo povedal pán poslanec Frešo. Vyjadrenia pána ministra Jahnátka v týždenníku Trend naznačujú nielen to, že Slovensko má záujem o obnovu výroby zbraní, pohnútky by som nechal bokom, to sa dá usudzovať aj z ciest, z obchodných ciest pána predsedu vlády. Je jasné, že tieto zbrane Slovensko nepotrebuje pre svoje potreby, ale pre export. Avšak vyjadrenia pána ministra naznačujú aj to, že rezort hospodárstva pod vedením pána ministra Jahnátka a aj vláda Slovenskej republiky, ktorá jeho vyjadrenia podporila, chce na rozvoj výroby a nielen výroby, ale aj predaja zbraní použiť všetky možné aj nemožné prostriedky, teda aj korupciu. V tomto prípade štátnu korupciu. Pán minister a cez neho aj vláda Slovenskej republiky naznačili, že dodržiavanie medzinárodných dohovorov o obchode so zbraňami a boj proti korupcii nie sú pre vládu Slovenskej republiky tým zásadným mantinelom. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Vystúpenie pána poslanca Freša znelo tak ako všetky vystúpenia v tóne ich vlastného výkladu textu. Pán poslanec Frešo hovoril, že pán minister schvaľuje černotu, asi tak by sme mohli v stručnosti povedať.

    No, vážení páni, vy ste si nevšimli v jeho vyjadrení, že sa dovoláva dodržiavania zákonov tejto republiky, citujem z textu, „má dodržiavať účtovnú osnovu, má dodržiavať daňový systém“, čiže on apeluje, aby to všetko bolo v súlade so zákonom. A o štátnom podniku hovorí, „veď ju musí takisto len nejakým zákonným spôsobom vyčleniť“. Čiže dôraz je tu v jeho vystúpení na zákonnosti. Vadí vám, že dvakrát vo vzťahu k súkromníkom aj vo vzťahu k štátnemu sektoru zdôraznil, že všetko, čo sa má diať, má sa diať zákonným spôsobom a v súlade. No, ak to nečítate, tak si to vyčerveňte, že to tam je. Pretože vy vidíte a domýšľate len to, čo vy chcete alebo máte tematické suchoty a potrebujete tému, aby ste sa zviditeľnili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán predseda, budem reagovať na vás, lebo ste prerušili pána poslanca Freša v rozpore s rokovacím poriadkom. Pán predseda, vy môžete prerušiť rečníka, ak sa odchyľuje od veci. Ale zverejnenie autentického zvukového záznamu predsa nemôže byť od veci. Nič iné nie je viac k veci ako zverejnenie. Pán predseda, vyzývam vás, aby ste rešpektovali rokovací poriadok, aby sa nestávalo, aby opozičným poslancom bol takýmto spôsobom vypínaný mikrofón. Aj keby dokonca pán poslanec Frešo mal nahrávku získanú nelegálne, napriek tomu nemáte právo mu vziať slovo. Je potom možné voči nemu vyvodzovať zodpovednosť na iných úrovniach. Takže žiadam vás, aby ste to nerobili nabudúce, aby ste rešpektovali rokovací poriadok.

  • Reakcia na faktické poznámky. Pán poslanec Frešo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som poďakovať tým predrečníkom, ktorí hovorili k obsahu toho môjho vystúpenia. Ja som chcel dať príležitosť, aby nahrávku alebo časť toho rozhovoru, o ktorom vlastne je celá dnešná schôdza, ktorú počuli na internete desaťtisíce, stotisíce ľudí, zaznela aj v tejto snemovni, aby poslanci sa mohli zodpovedne rozhodnúť. Nie je to žiadna nahrávka, ktorá vznikla medzi štyrmi očami. Naozaj vznikla ako vystúpenie pred médiom pána ministra za prítomnosti ďalších osôb. Spomínaný týždenník z toho urobil rozhovor a táto časť iba dokazuje, že to, čo ten týždenník napísal, čoho sa tu dovolávali skoro všetci moji predrečníci, je jednoducho pravda. A to, čo som hovoril, pravda asi bolí.

    A, pán predseda, ako ja chápem, že mali ste možno isté pochybnosti, ale som rád, že som to nakoniec mohol pustiť, a myslím si, že je to svojím spôsobom inšpirácia pre ostatných poslancov. Skúsme sa vyjadrovať k tomu, hlavne koaliční, k tomu, o čom táto schôdza je. A možno by bolo aj dobré, keby tak ako ja som ponúkol istú verziu toho, čo som počul a vysvetlil, nech aj pán minister vstane a ponúkne svoju verziu tak, aby sa dalo na to reagovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic, odporúčam prečítať rokovací poriadok a neporušujte rokovací poriadok. S faktickou poznámkou sa máte prihlásiť na predrečníčka. Ja som predrečníkom nebol.

    Po druhé. Preštudujte si rokovací poriadok v časti, ktorá hovorí, ako sa vedie rozprava, že sa vedie k veci a že sa spravidla hovorí ústne na základe poznámok. Nepozná rokovací poriadok používanie technických prostriedkov. Opäť vám dávam do pozornosti sadnúť si za stôl a dotiahnuť niektoré detaily rokovacieho poriadku a autentickosť nebude posudzovať niekto po tom, ako sa tu budú používať veci, ktoré rokovací poriadok nepozná. Pán poslanec ma ubezpečil, že ide o verejný zdroj. Vzhľadom na to som umožnil odprezentovať a urobím tak vždy. Ale nerobte si agendu na mne a na porušovaní rokovacieho poriadku. Vy ho nepoznáte, už vám to hovorím tretíkrát, prečítajte si ho.

  • Nech sa páči, ďalší vystúpi pán Jarjabek.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, nie je to dobrá debata, toto. Nie je to dobrá debata. O tom som presvedčený, že táto debata jednoducho nemôže mať politického víťaza a neprinesie vytúžený politický kapitál ani predkladateľom. O tom som presvedčený. Ale hodenú rukavicu treba prijať, takže preto tu stojím a preto sa určite zapojím do tejto debaty ako vždy.

    Vy vo svojom zdôvodňovaní pri odvolaní pána ministra Jahnátka hovoríte hlavne o morálke. Už pán poslanec, pán podpredseda Hort zle začal, keď začal hovoriť o etike a morálne, a myslím si, že z jedného jediného dôvodu, nemusíš sa báť, pán poslanec, už ťa nebudem urážať, ale myslím si, že z jediného dôvodu, že jednoducho tu sa nedá nájsť nejaká objektívna pravda. Je to mlátenie prázdnej slamy. A keby som ja mal reagovať na isté definície morálky z pozície svojich ctených opozičných kolegov, no tak môžem zase byť len subjektívny. Byť subjektívny v tejto chvíli, aby som dosiahol istý efekt, znamená uraziť. Pýtam sa, chceme uraziť? Nie je to trošku podpásový a nekorektný spôsob boja, nie je to trošku vyzývanie do nekorektného boja, nie je to trošku provokácia pre nekorektný boj?

    Hovoríte tu stále o morálke. Kto má dnes právo hovoriť o morálke? Pani poslankyňa Vášáryová, ktorá hovorí, že je jedna morálka? Ja si myslím, jedna morálka pred 1989, druhá po roku 1989? Vy ste hovorili o jednej morálke. Ja by som si to nedovolil tvrdiť ani nejakým spôsobom hodnotiť. Čo bolo morálne pred rokom 1989, nebolo morálne po roku 1989, myslím si ja. Ale tu sa hovorí o jednej morálke, tu sa isté veci zovšeobecňujú veľmi účelovo, a preto si myslím, že táto celá debata je jednoducho nezmyselná.

    Vidíme, ako lámu mnohé osobnosti kultúrno-spoločenského a politického života pod dojmom vyťahovania istých informácií spred roka 1989. Boli to morálne osobnosti, morálne autority. Dnes je situácia taká, že začíname pochybovať, lebo pravidlá hry, ktoré platili pred rokom 1989, akosi prestali platiť po roku 1989. Čiže o čo tu komu ide? Čakáme na isté materiály, ktoré prídu z Prahy, samozrejme. Aj tam sa dozvieme mnohé veci, ktoré sme doteraz nevedeli. Znovu bude posun v istých morálnych autoritách. Čo potom budeme hovoriť? Kto bude koho súdiť? A vôbec máme na to právo?

    Ale keďže hovoríme, aby som sa vrátil k téme, keďže hovoríme o odvolávaní pána ministra Jahnátka, nastolili ste tému, hodili ste rukavicu, rukavicu rád dvíham, a preto dovoľte aj mne niekoľko nesúvislých viet.

    Odvolávanie člena vlády, dámy a páni, je vcelku obvyklým gestom parlamentnej opozície, ak má pocit, že iba poskytovaním vyjadrení a prezentáciou svojich stanovísk pre médiá nedokáže verejnosť presvedčiť o svojej pravde alebo o zaujímavosti svojho pohľadu na nejaký závažný spoločenský problém. Pretože v parlamentnej demokracii je to zariadené tak, že tí, ktorí majú aktuálne v rukách politickú moc, umožnia pri príležitosti odvolávania člena vlády opozícii, aby sa vyrozprávala, publikovala svoje výhrady a pripomienky a predostrela svoje programové alternatívy.

    Počas ôsmich rokov môjho pobytu v opozičných laviciach som si, samozrejme, nenechal ujsť príležitosť povedať si svoje aspoň pri príležitosti prerokovávania návrhu na odvolanie ministra, to bol ten posledný politický priestor, ktorý sa vtedajšej koalícii nepodarilo eliminovať, zablokovať, vziať nám ho. Keď sme chceli diskutovať o rozpočte, nemali ste problém zablokovať nám priestor časovým limitom na vystúpenie. Inokedy ste zasa dokonca vynašli istý rozvrh, keď sa stačilo objaviť ráno a podvečer na hlasovaní a podržať vládu. Toť všetko.

    Pripomeňme si, vážené kolegyne a kolegovia, že sme v tejto rokovacej sále nie tak dávno nazhromaždili celú kopu argumentov, prečo by, žiaľ, medzitým už nebohý minister kultúry nemal byť poverený vedením rezortu kultúry. Lenže vy ste si povedali, nech sa opozičníci vyrečnia, my prídeme ráno po rozprave a zahlasujeme, ako bude treba. To vám celkom nedávno v decembri 2006 pripomenul denník Hospodárske noviny v komentári „Pohľad do zrkadla by nezaškodil“. O mesiac neskôr už mala kultúra iného ministra. Vtedy však pán premiér Dzurinda sám zopakoval mnohé z toho, čo sme zbytočne hovorili my.

    Ako sme si už zvykli, ani ďalší zo sľubov vtedajšieho pána premiéra Dzurindu nemal dlhé trvanie. Po dvojnásobných platoch, odovzdaní Národného divadla v roku 2002 a kadečom inom, čo národu počas svojej púte slovenským politickým svetom zatiaľ stihol svätosväte nasľubovať, skrachovalo tentoraz aj jeho povolebné predsavzatie, že nebude márniť čas a pokúšať sa dosiahnuť personálne zmeny vo vláde. Možno, že to chvíľkové povolebné precitnutie a reálne uvedomenie si vlastných možností vás už prešlo a zase začínate žiť v tom svojom skleníku, kde sa navzájom ubezpečujete o svojej genialite a výnimočnosti, ktorú chápe celý svet, za ktorú vás však všade zahŕňajú pozornosťou. Lenže len ten slovenský volič si zaťato myslí čosi iné. Možno dnes už opäť máte pocit, že by ste sa mohli pokúsiť dáko to zaonačiť, aby ste, nech si voliči volia, ako chcú, zasa čosi pestrofarebné polepili, prelepili a podliepali. A návrh odvolať ministra Jahnátka by vám mal otvoriť cestu k zákulisným politickým čachrom. Veď takých si tu pamätáme z toho minulého volebného obdobia veľmi veľa.

    Je čudné, že namiesto o Jahnátkovi hovorím práve o bývalom premiérovi Dzurindovi. Nemyslím si to. Veď už pred dvoma mesiacmi 12. februára povedal pán Dzurinda na svojej straníckej tlačovej besede, citujem: „Nedáme Transpetrolu pokoj, nedáme iným obchodným spoločnostiam pokoj, nezmierime sa s tým, že sa do týchto obchodných spoločností nominujú detí papalášov.“ Dávam tú vetu do pozornosti, ale nie pre obvinenie, že by azda deti Dzurindových papalášov nahrádzali nominanti novej vlády. Ja vidím zmysel tohto výkriku pána Dzurindu v jeho prvej časti: Nedáme Transpetrolu a obchodným spoločnostiam pokoj, pretože nová vláda si dovolila zmeniť naše stranícke nominácie. Pretože, pán poslanec Dzurinda, nikto v dejinách slovenskej parlamentnej demokracie tak hlboko neurazil a neponížil princípy parlamentarizmu ako vy a vaše koaličné rady s ich rozdeľovníkmi funkcií podľa koaličného kľúča až kamsi po vedúcich oddelení.

    Vládna koalícia preberá zostavením vlády zodpovednosť za veci verejné a je priamo jej mravnou povinnosťou odstrániť straníckych nominantov, ľudí, ktorých do funkcií nedoviedla odbornosť, vzdelanie a pracovné výsledky, ale vlastníctvo tej správnej straníckej legitimácie či dôvera straníckych centrál. Ako to onehdy povedal váš prvý minister kultúry Milan Kňažko: „Neodvolal som niektorých, odvolal som všetkých.“ Mám na myslí tých vyše 60 generálnych riaditeľov, ktorí boli odvolaní z noci na deň bez udania jedného jediného dôvodu a bez ospravedlnenia sa do dnešných časov.

  • Nielenže to urobil rád. On to aj urobiť musel, pretože vy ste sa na koaličných, parlamentom nekontrolovaných, a teda v princípe neústavných rokovaniach zjednali, na ktorý post ktorá strana dosadí svojho nominanta. Od divadla po banky, od správy ciest po okresné policajné riaditeľstvá a tak ďalej atď.

    Pán Dzurinda, ak niekto v moderných slovenských dejinách pracoval naozaj nekompromisne stranícky a ak niekto zadupal princípy parlamentnej demokracie do prachu, boli to vaše dve koalície. Preto si nesmierne vážim aj v tomto parlamente ľudí, ktorí okrem toho, že sú nominantami straníckymi, majú aj nejaké občianske povolanie, v ktorom čosi znamenajú, čosi robia, môžu sa pochváliť aj tým, že nielen sú straníckymi nominantami, ale majú aj isté pracovné, iné schopnosti, ktorými sa v živote presadzujú. A viete, poslanci sú asi trojakého druhu. Sú to politickí nominanti, sú to nejakí profesijní zástupcovia a potom sú to, prepáčte mi za výraz, platí to všeobecne, ale politickí táraji. Aj takých je tu dosť.

    Dámy a páni, ľudsky viem pochopiť všetkých tých bývalých ministrov a premiérov, ktorí zažili tortúru spojenú s prerokovávaním návrhu na ich odvolanie. Chápem, že im vtedy bolo nie najľahšie pri srdci, že si tu museli vypočuť nelichotivé hodnotenia svojej exekutívnej praxe, a keď osud tak chcel, že sa ocitli v laviciach parlamentu a nevedia odolať pokušeniu „vrátiť“ ten skľučujúci zážitok tým dnešným ministrom. Je to také pekné napriek vašej európskej orientácii a také slovenské, „keď zdochla koza mne, nech zdochne aj susedovi“.

    Ale predsa len je medzi týmto vaším pokusom a našou praxou jeden podstatný rozdiel. Každý z návrhov na odvolanie člena vlády Mikuláša Dzurindu bol podložený konkrétnou argumentáciou, faktami, pred ktorými ste mohli zatvárať oči a tváriť sa, že o nič nejde, ale ktoré reálne jestvovali. Či už to bola hrubá chyba pri rozpočte, však, pán Mikloš, to sa jednoducho zatĺcť nedá, bombardovanie Juhoslávie, či ako ste po európsky kultivovane hovorili – prelety tankových lietadiel, kauzy viacerých vašich ministrov hospodárstva alebo ten pán, čo sa zaoberal zdravotníctvom. Naopak, vy ste sa asi inšpirovali Shakespearom. Váš návrh to sú iba „slová, slová, slová“, ako ste si ich vy skombinovali, vy obsahovo interpretovali, ktorým ste vy pripísali isté významy a vzápätí s touto interpretáciou pustili polemizovať. Keby sme boli kdesi v súkromí alebo pri víne, nazval by som to jednoducho slušne samonaštvávanie.

    Vážené dámy, vážení páni, v dnešný deň patrí hlavné slovo opozícii, ktorá si túto príležitosť vyžiadala. No a nechcem vám to príliš kaziť, ale veľmi odporúčam venovať čas digitálnej parlamentnej knižnici. Nie je zle predtým, ako nám tu začnete držať prednášky o politickej kultúre, morálke a demokracii, prebehnúť si záznamy z rokovaní tohto parlamentu za ostatných osem rokov. Nájdete tam aj tieto „zlaté“ slová, citujem: „Plne rešpektujem demokratické právo opozície na akt, aký sa deje dnes,“ – na vysvetlenie, išlo o odvolanie nie člena vlády, ale predsedu vlády –, „plne rešpektujem právo opozície vidieť politiku, vývoj hospodárstva vlastnými očami. Aj ja sa uchádzam o právo vidieť vývoj na Slovensku vlastnými očami. Aj ja to vidím tak, že za ich návrhom vidím snahu rozoštvať vládnu koalíciu. Som však presvedčený, že to sa im nemôže podariť, lebo nechápu podstatu koaličnej formy vlády, ktorá je založená na vzájomnej dôvere. Vidím za ich snahou tiež snahu priživiť svoju popularitu na určitých nevyhnutných problémoch transformácie. Ani to sa im nemôže podariť. Keby chodievali, tak ako ja každý týždeň, medzi ľudí po Slovensku, tak by tomu rozumeli. Väčšina občanov nepotrebuje podobné nedôveryhodné elaboráty. Ľudia vyžadujú konkrétnu, jasnú víziu budúcnosti, víziu zlepšenia. Občania chcú, aby sme sa venovali ich problémom, najmä vytváraniu nových pracovných miest. Ale vaše počínanie, vážená opozícia, vládu zvyčajne zdržiava. Škodí to občanom. Vaše konanie zneisťuje zahraničných investorov, vaše konanie vytláča rizikové prirážky úverov do vyšších polôh. Úvery sú tým drahšie. Aj to poškodzuje občanov Slovenskej republiky. Preto je čas prestať s deštrukciou a kritike hovoríme áno, deštrukcii hovoríme nie.“

    Dámy a páni, autorom tohto citátu nie je pán minister Jahnátek a nie je ním ani premiér Slovenskej republiky Robert Fico. Nie je ním nikto z nás, ktorí sedíme v laviciach vyčlenených koalícii. Povedal ich tu, v tejto miestnosti, muž, ktorý ako prvý napísal návrh, o ktorom tu dnes rečníte. Je to, samozrejme, pán Mikuláš Dzurinda.

    A zo srdca, to hovorím veľmi úprimne, mi dodal aj tieto slová, citujem: „Stretávame sa s problémami, riešime tieto problémy, záleží nám na našej vlasti. Chceme, aby sa stala rovnoprávnou súčasťou vyspelej Európy. Robíme preto zásadné a úspešné kroky. Na konci volebného obdobia zložíme účty a budeme sa znova uchádzať o dôveru ľudí. Dovolím si vás preto požiadať, aby ste návrh opozície na vyjadrenie nedôvery zamietli.“ Pán poslanec, klobúk dole, boli ste zhodou okolnosti presný, toto ste povedali 13. apríla 2000.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami – pán poslanec Fronc. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Fronc.

  • Pán kolega, vaše vystúpenie nebolo k meritu veci, ale k minulosti. A nemyslím si, že to by malo byť dnes témou dňa, ale predsa na jednu vec, keď hovoríte, že ako ste odvolávali. Vy ste vyslovovali nedôveru a nevyslovovali dôveru nie na základe slov, ale na základe toho, že poslankyňa nebola spokojná s odpoveďou na interpeláciu, a dokonca ako ukázal Ústavný súd v rozpore s ústavou. Ale nechcem o tom hovoriť. Naozaj by som bol rád, aby sme zostali pri merite veci. A ten problém vidím v tom, že pán minister Jahnátek povedal to, čo povedal, ale následne ďalšia vec. Povedal, že má inú nahrávku, že čosi iné povedal, a dodnes to neobjasnil. A myslím si, že buď jeho slová platia, má inú nahrávku a bolo to inak, ako to bolo zverejnené, ako sme to tu počuli, a potom to má tu predniesť a dokázať nám, alebo inak musím povedať, že platí len to, čo ste povedali vy o tárajoch. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja len k tomu, čo hovorí pán poslanec Fronc o tom odvolávaní. Môžete si o tom myslieť, čo chcete pán Fronc, ja vám len pripomeniem, že vás sme odvolávali za spackané maturity, ktoré ste do dnešného dňa v podstate nevysvetlili. Kto ich spackal, ako ich spackal, prečo ich spackal. A za tým ste boli vy. Čiže to bol dôvod na vaše odvolávanie. Na vaše odvolávanie, o ktorom tu hovoríte, bola vtedy veľmi jasná situácia, pretože vy ste si v prvom rade nerozumeli s vaším štátnym tajomníkom. Vy ste prišli na výbor a hovorili ste niečo úplne iné, ako hovoril štátny tajomník. Čiže vy chcete hovoriť o tom, že nebol dôvod na odvolávanie niekoho? Na vás, v prvom rade na vás preto, lebo to školstvo aj vďaka vám tak vyzerá, ako vyzerá, a skutočne nie je sa čím chváliť.

    Čiže, pán poslanec Fronc, keby ste boli taký láskavý v budúcnosti, keď budete hovoriť o odvolávaní ministrov, povedzte si a pozrite si všetky tie vaše vyjadrenia na výbore, v parlamente, to všetko, o čom sme sa bavili. Vaše protirečenia so štátnym tajomníkom, váš rozklad, teda rozklad vášho ministerstva. Veď toto predsa nechcete spochybniť. Veď vy ste sa tu priamo pochytili so štátnym tajomníkom pánom Tóthom. Tak o čom to tu rozprávate? Pre vás bol dôvod na odvolanie dávno, pán minister, a to sme tu robili. Bohužiaľ, ste nás prevalcovali. Taká je pravda.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Rosová. Pripraví sa poslanec Daniel Lipšic.

  • Vážený pán podpredseda, ďakujem za slovo. Som rada, že môžem vrátiť debatu v tejto snemovni k téme dnešného rokovania, a to k návrhu skupiny poslancov na odvolanie pána ministra Ľubomíra Jahnátka. Ten návrh bol podľa mojej mienky veľmi jasný a dnes tu zaznelo mnoho ďalších rovnako jasných argumentov, prečo človek, ktorý sa dopustil toho, čo pán Jahnátek na poste ministra vlády Slovenskej republiky, poškodzuje záujmy tohto štátu.

    Zdanlivo neškodné „iba slová“, ako sme tu počuli z radov koaličných poslancov, ale navyše v spojení so skutkami súčasnej vlády majú však ozaj široké súvislosti. Slovenská republika bola v rokoch po svojom vzniku nechceným dieťaťom, čiernou dierou Európy. Dobre si pamätáme, ako postupne pohasínali naše nádeje na začlenenie do kľúčových medzinárodných inštitúcií, ako sme videli pomaly posledné vagóny OECD, NATO, Európskej únie. Komunikácia so zahraničím prebiehala v rovine demaršov. Ja si ale dobre pamätám aj na to, ako sme to prežívali ľudsky. Ako sme v zahraničí na otázku „Where do you come from?“ klopili zrak, ako bolo ťažké byť vlastencom, keď sa nás pýtali, „co se to tam u vás na Slovensku děje?“

    V rokoch 1998 až 2006 sa tento obraz Slovenska vo svete, ale aj jeho reálne postavenie zmenili na nepoznanie. Slovensko sa stalo – a dnes to vidno každým dňom lepšie – vzorom hodným nasledovania. Podarilo sa to zdanlivo nemožné, pretože sme na jednej strane začali bezvýhradne rešpektovať pravidlá demokratického civilizovaného sveta. Na druhej strane sme sa nebáli zavádzať riešenia, ktoré boli vo viacerých silných tradičných európskych štátoch vtedy nepriechodné a dodnes aj sú. Áno, stálo to veľa obetí každého občana, v tom sa súčasný predseda vlády nemýli a občania tie obete zniesli aj navzdory jeho štvaniu, navzdory rôznym plagátom a navzdory klamlivým argumentom o tom, že sa rútime to biedy.

    Pán minister Jahnátek svojimi výrokmi definitívne potvrdil, že táto vláda, aj keď už zdanlivo bezpečne zakotvená v medzinárodných štruktúrach, zaradila spiatočku, že vracia Slovensku jeho obraz čudnej exotickej krajiny s čudnými necivilizovaným praktikami, ktoré sú v rozpore s pravidlami a aj s konkrétnymi záväzkami demokratického sveta. Minister nieže odkryl, ale verejne obhajoval korupciu v obchode so zbraňami a zverejnil svoj zámer urobiť z nej štátnu politiku. Dokázal, že ignoruje Dohovor o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách. Pretože na základe tohto dohovoru spolupáchateľstvo vrátane napomáhania a navádzania alebo schvaľovania podplácania zahraničného verejného činiteľa je aj u nás trestným činom.

    Vidím však ešte iný aspekt práce pána ministra Ľubomíra Jahnátka, ktorý vyplýva z jeho zodpovednosti za hospodársku politiku Slovenskej republiky a ktorý ho podľa mňa diskvalifikuje z jeho roly ministra.

    Chcem naň upozorniť z pozície člena výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Slovenské hospodárstvo dostáva v posledných rokoch významné modernizačné impulzy v podobe zahraničných investícií. Všetky relevantné politické sily, vládne aj opozičné, sa v minulom volebnom období zhodli, že jediný recept pre krajinu, ako je Slovensko, na to, aby sa udržal ekonomický rast, je znalostná ekonomika. Odrazilo sa to aj v programovom vyhlásení súčasnej vlády. Lenže z aktivít ministerstva hospodárstva, zo smerovania zahraničných ciest predsedu vlády, zo zloženia delegácií, ktoré nás majú reprezentovať, je zrejmé, že reálne priority hospodárskej politiky ležia inde než v generovaní pridanej hodnoty v sofistikovaných výrobách, inováciách. Veď koľko bolo v sprievode vládnych činiteľov na zahraničných cestách našich špičkových vedcov, výskumníkov? A koľko priekupníkov so zbraňami?

    Pýtam sa, kde je takáto hospodárska politika ukotvená? Kde sa o takejto priorite hovorí v programovom vyhlásení vlády? Aký dokument podobného obsahu prerokúval slovenský parlament? O žiadnom neviem. Viem však, že akcent na znalostnú spoločnosť a ekonomiku je čisto verbálnou clonou. Teraz už vidíme, akú hospodársku politiku má zakrývať.

    A ešte jeden uhol pohľadu. Nedávno sa na pôde tohto parlamentu členovia vlády a poslanci vládnej koalície predbiehali v ľútosti nad obeťami, ktoré podľa nich spôsobilo povolenie preletov pri bombardovaní Miloševičovho Srbska. Inokedy sa predseda súčasnej vlády neváhal obliecť do maskáčov, aby demonštroval svoje odhodlanie stiahnuť našich vojakov z Iraku, samozrejme, s argumentmi, že naši vojaci sa nebudú podieľať na vojenských aktivitách cudzích mocností, pri ktorých prichádza o život civilné obyvateľstvo. Tak sa pýtam, ak má byť prioritným odvetvím našej ekonomiky obchod so zbraňami, a to aj podľa slov pána ministra Jahnátka aj nečistý obchod so zbraňami, myslíte si, páni a dámy, že snáď tieto zbrane, naše tanky a húfnice, ponúkané skorumpovaným africkým či iným režimom budú určené na ochranu ľudských životov?

    Na poste ministra hospodárstva podľa môjho presvedčenia potrebuje Slovensko človeka, ktorý sa bude prioritne starať o udržateľnosť ekonomického rastu, o to, aby zamestnanosť rástla v perspektívnych odvetviach s pridanou hodnotou znalosti a ľudského umu, a nie obchodovať so zbraňami. Nie sa starať o to, ako v štátnej firme zaúčtovať úplatok.

    Aj to sú pre mňa dôvody, pre ktoré podporím návrh na odvolanie ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. V zmysle rokovacieho poriadku požiadal o slovo člen vlády pán minister Jahnátek. Takže, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za starostlivosť. Vážený pán predseda, ďakujem pekne za príležitosť, že mám možnosť aj ja vystúpiť.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, priznám sa, do poslednej chvíle som rozmýšľal, či vôbec vystúpim, či budem reagovať. Jasné mi bolo, o čom bude táto diskusia.

    Ale ja skutočne som 28 rokov trávil v praxi, bol som v priemysle, bol som v biznise a ja som nikdy nepoužíval taktiku vracať sa dozadu. Zrejme ste si všimli aj z mojich vystúpení na verejnosti, že nikdy som nekritizoval svojich predchodcov ministrov na ministerstve hospodárstva. Vyjadroval som sa, samozrejme, k privatizácii, k cenotvorbe a k podobným veciam. Ale jednoducho zastávam názor, že každý má nejaké právo, nejaký priestor. A čo sa týkalo mojich predchodcov, jednoducho ja to nekomentujem. Ja som prišiel na ministerstvo hospodárstva nato, aby som sa pokúsil zveľadiť tento rezort.

    Nie je žiadnym tajomstvom, že, pán Dzurinda, vy ste mali ambíciu ministerstvo hospodárstva zrušiť a zrejme táto ambícia aj pokračuje naďalej, lebo pokiaľ si to tak spätne premietam, tak to ministerstvo hospodárstva je skutočne asi takým najväčším vaším tŕňom v oku. A idete po ministerstve, idete po mojich aktivitách veľmi sofistikovane, permanentne a máte ďalší dôvod na nejakú sebarealizáciu, sebazviditeľnenie. Čiže ja vám tieto jednoducho práva neberiem, ale nepoužívam ja túto taktiku. Ja som bol vždy pripravený robiť veci dopredu, aby jednoducho sa problémy riešili a aby tá podnikateľská aktivita mala aj nejaký konkrétny efekt.

    V konečnom dôsledku som sa však rozhodol, že vystúpim. A dovoľte mi, aby som svoje vystúpenie začal citovaním známeho amerického spisovateľa a filozofa Roberta Fulghuma, citujem: „Najúžasnejším konštatovaním, ktoré za posledných 25 rokov z výskumu mozgu vzišlo, je toto: tým, čo je vo vnútri našich hláv, sa navzájom líšime rovnako, ako sa líšime tým, čo máme zvonku.“ Koniec citátu. Chcem tým povedať, že ten, ktorý pracuje, môže sa aj pomýliť. A neraz sa stane, že si navzájom len nerozumieme a vysvetľujeme si rovnaké slová inak. Je rozdiel, keď si nechceme rozumieť a robíme všetko preto, aby sme si nerozumeli.

    Dámy a páni z opozície, používajme rovnaký meter a skúsme byť niekedy aj trošku objektívni. Dovoľte mi v súvislosti s tým, čo tu zaznelo v podaní rôznych rečníkov, otázku: Je téma, pre ktorú podľa niektorých z vás bolo potrebné zvolať túto schôdzu na Slovensku, naozaj nová? Je táto téma nová? Budem konkrétny a budem sa venovať aj oblasti zbrojárskeho podnikania. No najskôr poviem niečo z histórie predchádzajúcej vlády.

    Zabudlo sa napríklad už na podozrenia o úplatkoch pri tendri na tretieho operátora? Pre pamäť, prvý tender...

  • Prvý tender na tretieho mobilného operátora bol síce už v roku 1998, no vtedajší minister dopravy, váš, za SDKÚ, Gabriel Palacka, známy tiež ako pokladník SDKÚ, ho v roku 1990 zrušil a vyhlásil, že na tretieho operátora nemáme priestor. Prečo? Prečo si frekvencie rozdelili doterajší dominantní mobilní operátori na trhu? Teraz budem citovať. Budem citovať s periodika Korzár z 25. novembra 2005. Citujem: „Za voľnú frekvenciu vtedy zaplatili po 10 miliónov dolárov a táto suma bola podľa Palacku adekvátna.“ Koniec citátu. Vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda sa v tom čase za Palacku bezvýhradne postavil s tým, že ministrove argumenty, že trh neunesie tretieho operátora, ho presvedčili.

    Pán poslanec, dneska tu tretieho operátora máme, ukazuje sa, že bude veľmi efektívny, že veľmi efektívne vstúpi do cien hovorov, a pýtam sa vás, skutočne tie argumenty, ktorými vás pán Palacka presvedčil, boli skutočne len odborné? Pripomínam, že vtedy konzorcium Telenor a CDA ponúkalo 90 miliónov dolárov v investíciách a 90 miliónov dolárov know-how. Pán Palacka odišiel, pracuje v Európskej banke pre obnovu a rozvoj, je v Londýne. Mne prichádza otázka: Je to za odmenu?

  • Je za odmenu v Londýne?

    Ešte pre pamäť jeden tender. Tentoraz, už tu bolo spomínané, ľahké motorové vlaky pre slovenské železnice. Spomeniete si? Na verejnosť sa dostal list švajčiarskeho prezidenta, prezidenta Švajčiarskej konfederácie, to neboli slovíčka, to bol konkrétny apel prezidenta Švajčiarskej konfederácie na prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera s podozrením na korupciu v tendri. To bolo oficiálne. Vtedajší minister dopravy Jozef Macejko čelil priamemu obvineniu z korupcie, priamemu obvineniu z korupcie. Teraz budem citovať z Hospodárskych novín z 29. júla 2004, citujem: „Vtedajší generálny prokurátor vydal pokyn, aby vyšetrovatelia vypočuli okrem exministra Macejka jeho manželku, ale i ďalších svedkov.“ Koniec citátu. Medzi inými napríklad i brata vtedajšieho premiéra Miroslava Dzurindu, ktorý bol šéfom výberovej komisie v kauze vláčiky. Bol obvinený aj bývalý federálny minister obchodu Jozef Bakšay, ktorý v roku 2002 sa mal pred zástupcami ministerstva rozhovoriť o odmene v prípade, že v tendri uspeje istá francúzska firma. Výsledok? Kauza išla znovu dostratena alebo, ako by povedal bývalý poslanec Peter Kresánek, to pozadie, ktoré sa tým odhalilo, nebolo až také alternatívne.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, z radu príkladov si dovolím pripomenúť krátko ešte dva.

    Na verejnosť prenikli prepisy odposluchov podnikateľa Jána Badžgoňa, blízkeho SDKÚ. Sám Badžgoň ich pravdivosť potvrdil. Nasleduje doslovný citát z Pravdy z 20. februára 2003: „Podnikateľ Badžgoň sa obchodne rozprával s generálnym riaditeľom Národného úradu práce Jaroslavom Šumným o odkúpení budov v Komárne. Pritom podľa Šumného vec nedospela ani do štádia, že by sa na nákup budov vyhlásila verejná súťaž. Polícia začala vyšetrovať nelegálne kupčenie s odposluchmi a aj to, kto ich dal urobiť a prečo. V kauze vypovedali napríklad Ján Mojžiš, Igor Cibula, Peter Tóth, ale aj viacerí novinári. V tomto prípade, známom ako kauza skupinka, nebol nik obvinený.“ Koniec citátu. Škandál sa znovu rozplynul. Už mi to pripadá, pán poslanec Dzurinda, ako keby ste mali na to špeciálne know-how.

  • A azda najvypuklejší prípad, ktorý sa priamo dotýka témy provízie v prípade obchodu s vojenským materiálom, zrejme tušíte, o čom idem hovoriť, pamätáte sa na nákup podzvukových stíhačiek? V tomto prípade sa vtedajší líder opozície, terajší premiér Robert Fico, dostal do sporu s KDH a súdny spor právoplatne vyhral za vášho vládnutia, právoplatne vyhral tento súd. Opäť budem citovať. Spor sa týkal tlačovej správy pod názvom SMER – dôvodom nákupu stíhačiek za 70 miliárd sú provízie. Už na súde 1. stupňa sa preukázalo, že vyplácanie provízií pri takýchto nákupoch je bežné. To potvrdil nielen navrhovateľ KDH – že, pán Hrušovský? – priamo v návrhu. A teraz citujem: „Prostredníctvom provízií, ktoré sa sprostredkovateľom obvykle vyplácajú.“ Citoval som z listu č. 2 a 132 súdneho spisu, spisová značka 19C70/02. Ale potvrdil to aj svedok Marián Mikluš, ktorého vierohodnosť navrhovateľ v konaní pred súdom 1. stupňa nespochybnil. Znovu číslo listu 110, 113. Potvrdil to aj svedok Jozef Pivarči, ktorý na pojednávaní dňa 9. mája 2005 pred Okresným súdom Bratislava IV doslova uviedol, a budem citovať: „Viem o tom za celé štyri roky, čo som pracoval v tejto funkcii, že sa vyberali pre rôzne obchody sprostredkovateľské organizácie, ktoré následne dostávali provízie. Myslím si, že v takýchto obchodoch sú provízie a sú aj uznesenia vlády, ktoré určujú aj ich výšku. Vláda určuje, kto a aké odmeny bude v týchto obchodoch mať. Je to legálne, pretože to zákon umožňuje a povoľuje.“ Citát bol z listu č. 121 toho istého súdneho spisu. To boli trestné obvinenia.

  • Pokiaľ ide o provízie, Robert Fico ako odporca v konaní pred súdom 1. stupňa predložil aj novinové články a tlačovú správu uverejnenú v tlačovej agentúre SITA. Tieto články a tlačová správa, ktoré vyšli až v auguste 2004, teda po vyše troch rokoch ako odporca vyslovil hodnotiaci úsudok, citujú svedka Mariána Mikluša, bývalého náčelníka Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky, ktorý uviedol, že, citujem, teraz ten bonbónik pre vás: „Nákup podzvukových lietadiel presadzovalo KDH a štátny tajomník ministerstva obrany Jozef Pivarči, ktorý išiel do politiky ako nezávislý za KDH.“ Pokračujem v citáte: „Vo svete je obvyklé, že provízie sa pohybujú od 10 do 20 %, v arabskom svete sú až 40 %.“ Skúste si spočítať, že ak v tomto čase Pivarči hovoril o kúpe 70 podzvukových lietadiel, koľko miliárd to je. Pokračuje citát: „Spolu to môže byť okolo 100 až 120 miliárd korún. Nákup podporovali niektorí poslanci za KDH, to som ja videl, čítal a počul a tak to bolo.“ Koniec citátu. Táto výpoveď bola uverejnená agentúrou SITA 24. októbra 2004. Hovoríme o trestných oznámeniach.

  • Články na túto tému s podobnými citáciami nájdete aj na ďalších stránkach, napríklad Nový Čas 25. augusta 2004, písal o tom denník SME napríklad 18. marca 2005 na 4. strane alebo 7. decembra 2004 na 2. strane alebo Národná obroda 25. októbra 2004.

    Som skutočne prekvapený, aká dokáže byť krátka pamäť niekedy na Slovensku. Vy, dámy, páni z opozície, nemáte takisto pocit, že máte krátku pamäť? Je pre vás aj po tomto téma provízií naozaj taká nová? Ja si myslím, že nie.

  • Vážené poslankyne, páni poslanci, opakujem, v rozhovore, ktorý bol citovaný toľkokrát, som mal na mysli provízie. Možno trochu nepresne som volil slová alebo výrazy. Hovoril som však o praktikách nie na Slovensku, a to tu nezaznelo ani jedenkrát z vašich vystúpení, ale všeobecne v tretích krajinách. No na Slovensku žijem, zostanem tu žiť a po toľkej kritike som jednoducho nútený sa aj brániť a nielen seba, ale hlavne svojich blízkych priateľov, spolupracovníkov, lebo, bohužiaľ, aj mojich rodinných príslušníkov začínate obmedzovať a jednoducho preto sa budem musieť brániť.

    Preto zostanem na Slovensku a tentoraz budem hovoriť o činoch a nie o slovách. Nech konečne v tomto parlamente odznie jediný rozumný argument, prečo bolo potrebné privatizovať fungujúci Transpetrol v roku 2002?

  • Prečo energetické podniky, ako SPP, východoslovenská, stredoslovenská a západoslovenská energetika a ďalšie firmy, boli predávané po desiatkach na priamo, nie cez výberové konania, ale na priamo a platili ste za to miliardy vašim privatizačným poradcom.

  • A to nebolo všetko. Vy ste na ministerstve zabudli materiály, kde ste mali nachystanú privatizáciu ešte aj toho zbytku a znovu priamym zadaním. Žiadne výbery. Teraz sa tu hráte na čestných, poctivých, ale ste to mali všetko pripravené. Poďakujte sa vašim predchodcom, že zabudli tie materiály na ministerstve hospodárstva.

  • A, dámy, páni, to sa dialo za vášho vládnutia, všetko toto. Prečo zrazu toľko kritiky? Je to preto, že už strategické podniky privatizovať ďalej nechceme? Že obchody, ktoré tento štát potrebuje a musí robiť, ak chce byť úspešný, hodláme robiť transparentne? Aby provízie štátu zostali nie, ako ste to vy robili, vopred vybraným poradcom a sprostredkovateľom, firmám a rôznym kanceláriám, ktoré pripravili jedného kupca na privatizáciu, a to v priamom predaji? Aby sa milióny tejto republiky nestrácali na súkromných účtoch bez toho, aby tento národ, táto spoločnosť z toho niečo mala.

  • To bolo všeobecne. Teraz k zbrojárine. Je otázka, prečo je teraz vôbec témou dňa zbrojársky priemysel, odzneli tu teda aj od učiteľov, aj od rôznych profesií úplne odborné stanoviská k zbrojárine, myslím si, že mnohí ľudia neurobili jednu zahraničnú transakciu, aby vedeli, o čom rozprávali. A prečo sú tie časové súvislosti, kedy sa stupňujú tlaky na ministerstvo hospodárstva a na moju osobu? Mojím príchodom na ministerstvo hospodárstva sa pretrhli nite privatizačných aktivít.

  • Či už napríklad v oblasti energetiky a v poslednom čase aj zbrojárskeho priemyslu, čo vás hnevá. Najmä obranný priemysel a jeho príprava na privatizáciu bola evidentná a možno aj preto toľko kritiky. Veď ten balík toho DMD Group už bol takto na tácke. Teraz sme vám chňapli po prstoch a nie je z toho nič.

  • V posledných rokoch sme boli totiž svedkami likvidácie nášho zbrojárskeho priemyslu, napriek tomu, že stále disponujeme, a som presvedčený o tom, že disponujeme zdatnými odborníkmi, vedomostným a mozgovým potenciálom v tejto oblasti. My sme sa rozhodli do toho aktívne vstúpiť jednoducho aj preto, že do tohto odvetvia štát nalial stovky miliónov korún. Tie skutočne nikto ani pri privatizácii, ani doteraz verejne nezhodnotil a v privatizácii sa to jednoducho neprejavilo. Naopak, predovšetkým v uplynulých troch rokoch posledného vládnutia Mikuláša Dzurindu sa výroba a predaj rapídne zdecimovali. Ja to nazývam, že to je vytvorenie stavu umelého chátrania, čo je veľmi dobrá predfáza na to, aby sa to za lacný peniaz sprivatizovalo.

  • Známy to model SDKÚ. Poviem príklad, aby sme neboli len pri verbálnych konštatovaniach. Z bývalého veľkého DMD Holdingu, ktorý sa niekoľko ráz v čase pred príchodom terajšej Ficovej vlády transformoval, zostali v podstate už len nasledovné firmy: DMD Group, ZŤS Špeciál, DMD Trade, Constructa Defence a čiastočne ZVS. Dámy, páni, 4 až 5 podnikov a 40 podnikov, 40 podnikov bývalého koncernu ZŤS je v konkurze, je v likvidácii alebo v inej forme úpadku. To je výsledok vašej privatizácie, to je výsledok vašich aktivít.

  • A to je zároveň, páni, dámy z opozície, aj dôvod, prečo som neváhal a aj do tejto problematiky som razantne vstúpil.

  • Smiech v sále.

  • Aby sme sa pokúsili, smejete sa, my to chceme zachrániť, to, čo ste vy už mali prichystané na lopate. Vzhľadom na citlivosť tejto problematiky sa už nebudem ďalej k DMD vyjadrovať.

    No pri téme obchod s vojenským materiálom ešte zostanem, ale tentoraz z medzinárodnopolitického aspektu, lebo ten ste tu prepierali v každom vašom vystúpení. Možno to miestami bude nezáživné, ale kto bude chcieť, pochopí rôznorodosť a komplikovanosť hlavne, zložitosť tejto problematiky. Teraz budem výhradne citovať z oficiálneho materiálu Ministerstva spravodlivosti Spojených štátov amerických určeného pre verejnosť. Zákon sa nazýva Foreign Corrupt Practices Act (v skratke FCPA) a je to norma o zahraničných korupčných praktikách. Zákon o zahraničných korupčných praktikách bol pôvodne prijatý s cieľom zmeniť spôsob, akým americké firmy vyvíjajú svoju podnikateľskú činnosť v zahraničí. Mnohé firmy, ktoré dávali úplatky zahraničným verejným činiteľom, boli vystavené trestnému stíhaniu aj občianskoprávnym žalobám, boli im uložené vysoké pokuty, pozastavená činnosť a ich zamestnancom a zástupcom boli uložené tresty odňatia slobody. Po prijatí tohto zákona si Kongres Spojených štátov uvedomil, že americké firmy sú znevýhodnené v porovnaní s inými spoločnosťami, ktoré bežne dávajú úplatky, a dokonca v niektorých krajinách si tieto úplatky môžu odpočítať z daní ako náklady na podnikanie. Preto v roku 1988 Kongres uložil vláde, aby na pôde OECD otvorila rokovania o dohode, podľa ktorej by hlavní obchodní partneri USA tiež prijali zákony podobné tomu, aký majú Spojené štáty americké. V roku 1997, desať rokov neskôr, USA a 33 ďalších krajín podpísali Dohovor OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov. USA tento dohovor ratifikovali, pričom zákon vnútroštátneho práva, ktorým sa dohovor implementuje, je práve zákon o zahraničných korupčných praktikách. Tento zákon používa expressis verbis pojmy: dovolené platby a prípustná obhajoba. V oficiálnom materiáli Ministerstva spravodlivosti USA určeného pre verejnosť, ktorý vysvetľuje zákon FCPA, sa ďalej píše, citujem: „Zákon obsahuje explicitné výnimky zo zákazu dávania úplatkov týkajúce sa platby na uľahčenie alebo urýchlenie rutinných úkonov štátnej správy a menuje prípustné obhajoby, ktoré možno uplatniť v prípade obvinenia z porušenia tohto zákona.“ Jasná norma, koniec citátu.

    Pre istotu zopakujem ešte raz, lebo vidím, že vás to zaujíma, zo zákazu poskytovania úplatkov existuje výnimka v prípade platieb určených na uľahčenie alebo urýchlenie vykonania rutinného úkonu štátnej správy. Zákon vo svojom vnútri definuje a menovite položkuje všetky činnosti, ktoré je možné uplatniť podľa tohto zákona. V obsahu FCPA sa tiež uvádza: „Aj úkony, ktoré sú podobné menovaným úkonom, spadajú pod túto výnimku.“ Pokračujem v citovaní: „Osoba obvinená z porušenia ustanovení zákona môže ako prípustnú obhajobu použiť tvrdenie, že vykonaná platba bola v súlade so zákonom danej krajiny alebo že prostriedky boli vynaložené na ukážku produktu, prípadne na výkon zmluvného plnenia.“ Zmluvného plnenia. Oficiálny materiál Ministerstva spravodlivosti USA vysvetľujúci FCPA tiež obsahuje nasledujúcu formuláciu, citujem: „Niekedy je ťažké určiť, či platba bola v súlade s písaným zákonom danej krajiny, v prípade potreby je možné obrátiť sa s otázkou na príslušný útvar Ministerstva spravodlivosti Spojených štátov amerických.“ Koniec citácie. Pripomínam, že to bol výklad oficiálnej brožúry Ministerstva spravodlivosti Spojených štátov amerických.

    Teraz mi dovoľte, aby som citoval priamo zo zákona FCPA o zahraničných korupčných aktivitách. Citujem: „Výnimky pri rutinných úkonoch štátnej správy písm. a) a g) tohto paragrafu sa nevzťahujú na platby zahraničným verejným činiteľom, politickým stranám alebo predstaviteľom strán vykonané za účelom uľahčiť, urýchliť alebo zabezpečiť výkon rutinných úkonov štátnej správy zahraničnými verejnými činiteľmi, politickými stranami alebo predstaviteľmi strán.“ Po c) „prípustné obhajoby proti žalobám podľa písm. a) alebo g) tohto paragrafu je prípustné obhajovať sa tak, že

    1. poskytnutá platba, dar, ponuka alebo prísľub niečoho hodnotného bol zákonný, podľa písaných zákonných a právnych predpisov krajiny daného verejného činiteľa, politickej strany, predstaviteľa strany alebo uchádzača alebo

    2. poskytnutá platba, dar, ponuka alebo prísľub niečoho hodnotného bol primeraný výdavkom vzniknutým v dobrej viere a bol vynaložený zahraničným verejným činiteľom, stranou, predstaviteľom strany alebo uchádzačom, alebo v jeho mene a priamo súvisel

    a) s propagáciou, ukážkou alebo vysvetlením výrobku alebo služieb alebo

    b) s výkonom alebo plnením zmluvy uzatvorenej s iným štátom alebo zástupcom iného štátu.“ Koniec citátu.

    Vážené poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ešte zacitovať niekoľko bodov z dohovoru OECD vzhľadom na to, že niektorí rečníci veľmi používali vo svojom príspevku práve dohovor OECD. Aj keď samotné znenie dohovoru explicitne nemenuje žiadne výnimky, ale keby boli pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Mikloš dočítali ten dohovor do konca, zistili by, že sú tam aj, že sa uvádzajú v bodoch 8 a 9 nejaké výnimky.

    Citujem bod 8: „Nie je však trestným činom, ak prospech bol povolený, prípadne sa vyžadoval podľa písaných zákonov a právnych predpisov krajiny zahraničného verejného činiteľa vrátane judikatúry súdov.“

    Bod 9, citujem: „Drobné platby na uľahčenie nepredstavujú platby vykonané na získanie alebo udržanie obchodu alebo nenáležitej výhody v zmysle § 1, a preto nie sú ani trestným činom.“ Tieto platby, ktoré sa v niektorých štátoch dávajú verejným činiteľom, aby ich primäli k výkonu ich funkcie, ako napríklad vydávanie licencií alebo povolení, sú v daných štátoch vo všeobecnosti nezákonné. Ostatné štáty preto môžu a mali by riešiť tento nežiaduci fenomén napríklad formou podporovania programov zameraných na zlepšenie výkonu štátnej správy. Teraz tá dôležitá veta: „Ale postaviť túto prax mimo zákona v ostatných štátoch, zdá sa, nie je ani praktický, ani účinný podporný postup.“ Koniec citátu.

    Dámy, páni, v úvode môjho vystúpenia som vám povedal, že som človekom z praxe, takže prosím, nemajte mi za zlé, že som poukázal aj na predchádzajúcu prax tých, ktorí zvolali túto mimoriadnu schôdzu parlamentu. Dovolím si povedať, že ju zvolali poslanci bez komplexnej znalosti problematiky výroby špeciálnej techniky a bez vedomia, ako sa takáto špeciálna technika na zahraničných trhoch realizuje.

    Pre úplnosť však pociťujem potrebu objasniť vzťah OECD so Slovenskou republikou vzhľadom na to, že Slovenská republika má podpísanú zmluvu, má implementované odporúčania OECD, nemá však na rozdiel, na rozdiel od mnohých iných členských krajín OECD taxatívne menované prípustné zákonné platby, ktoré dohovor uznáva a povoľuje. V tom je ten základný problém. Toto nemáme. To ste neurobili. Oficiálna správa OECD, pán Janiš, nesmejte sa, oficiálna správa OECD o druhej fáze implementácie dohovoru OECD o boji s podplácaním z 2. decembra 2005 obsahuje niekoľko odporúčaní pre Slovenskú republiku, ktoré sa týkajú hlavne zvyšovania informovanosti medzi občanmi, podnikateľmi, štátnymi úradníkmi a zamestnancami NKÚ k téme podplácania a zahŕňa aj spomínané uľahčujúce platby na povolenia, licencie a podobne.

    Ale k veci. V bode 176 správy OECD z 2. 12. 2005 sa v tomto ohľade totiž hovorí, citujem: „Hlavní inšpektori majú obavy ohľadne obhajoby odvolaním sa na spoločensky prijateľné dary. Mnohé formulácie tohto inštitútu vytvárajú nejasnosti v súvislosti s jeho rozsahom. Taktiež nech bude tento inštitút akokoľvek preformulovaný, výška úplatku ďalej ostane relevantným, aj keď nie určujúcim faktorom pri určení, či došlo k spáchaniu trestného činu.“ Koniec citátu. V poslednej správe OECD o Slovensku ohľadne implementácie dohovoru o podplácaní sa teda hovorí o obavách, o obavách kvôli možným nejasnostiam v súvislosti s rozsahom darov a platieb, ktoré sú zákonné a povolené.

    V tom je vlastne ten kľúč celého. My sme úmyselne implementáciou dohovoru OECD nenaplnili jeho podstatu tak, ako to urobili všetky ostatné štáty, ako Veľká Británia, Dánsko, Francúzsko a podobne, aby bolo jasne definované, čo sa pokladá v danej krajine a v danej transakcii za úplatok, čo sa považuje za dar a podobne, a tým, to hovorí tá výčitka inšpektorov, sa vytvára priestor na politické vydieranie na Slovensku. A príklad takéhoto politického vydierania sa stal práve dneska. Keby bolo jasne definované v implementovanej smernici, čo všetko je taxatívne do toho zahrnuté, dneska by ste nemali tému na diskusiu, dneska by ste možno naháňali iné témy po teréne.

    Na príklade v USA, si myslím, že je jednoznačne definované, čo urobila americká vláda, čo urobil americký Kongres, aby podporil amerických vývozcov zbrojných a obranných systémov. Jednoducho zistil, že pokiaľ by sa správal tak, ako sa správa dneska naša opozícia, jednoducho by obranný priemysel v USA zanikol.

    Viete, smejete sa, dámy, páni, aj my by sme mohli moralizovať. Aj my by sme sa mohli vyžívať v prázdnych slovných cvičeniach na tému etiky, morálky, počas krasorečnení postupne likvidovať, likvidovať, ako ste to vy robili v predchádzajúcom období, to, čo sa ešte likvidovať dá, a privatizovať to, z čoho by sme mohli mať úžitok. Ale v praktikách bývalých vlád Mikuláša Dzurindu táto vláda pokračovať nebude. Táto vláda má úplne iné ciele.

  • Táto vláda je tu pre občanov Slovenskej republiky, táto vláda tu nie je pre vybrané finančné skupiny.

  • So všetkou vážnosťou vám hovorím, že urobím všetko pre oživenie špeciálneho priemyslu na Slovensku. A ak sa nám podarí vyrobiť konkurencieschopné výrobky, tak ich svetu ponúkneme podľa pravidiel, na ktorých sa dohodlo OECD, a nie podľa takých, ktoré sa nám tu snažia nanútiť politici, ktorí sú nervózni zo straty svojho vplyvu.

  • Som ministrom hospodárstva Slovenskej republiky. Zdôrazňujem vám, ja sa budem vždy vo svojom konaní riadiť svojou ministerskom prísahou a mojimi cieľmi budú ciele, ktoré sme si definovali v programovom vyhlásení tejto trojkoalície. Nikdy neskĺznem do toho, čo ste sa mi tu snažili celé doobedie nahovoriť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Prosím technikov, aby ukázali posledného, kto je prihlásený. Ešte raz. Ako posledný, máme 18 faktických poznámok, posledný bude pán poslanec Kahanec.

    Ako prvý pán poslanec Dzurinda. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, len tak poznámku na okraj. V niektorých praktikách by ste pokračovať mohli. Zúčastníte sa o niekoľko dní slávnostného uvedenia plnej prevádzky Hyundai-Kia v Tepličke pri Žiline. Zrejme sa tam budete dobre cítiť, budete hrdý na investíciu. Mohli by ste pokračovať v praktikách, ktoré viedli k hospodárskemu rastu Slovenska 8,3 % HDP vlani a v niektorých ďalších. To je tak na okraj.

    Po druhé, vy ste pospomínali toho z minulosti opäť veľmi veľa, aby ste sa nemuseli venovať vlastným výrokom. Za všetky tie reminiscenčné spomienky opäť len drobná poznámka. Napríklad taký Macejko. No veď som ho šmahom ruky odvolal, pán minister. A mám taký pocit, že to isté by mal urobiť aj Robert Fico, že urobil by dobre Slovensku a aj sebe a možno aj vám.

    Ale na záver to kľúčové. Opäť vaše vystúpenie bolo predovšetkým potvrdením toho, že to, čo ste narozprávali verejne, bolo prihlásením sa k legalizácii čiernych peňazí. Aj vám bolo veľmi nepríjemné, keď kolega Frešo išiel zapínať váš rozhovor. Bolo vám to veľmi nepríjemné, atakovali ste predsedu parlamentu. Bolo vám to nepríjemné preto, lebo aj vy ste si vedomý toho, že váš rozhovor bol podnecovaním, navádzaním, schvaľovaním korupcie a používaním čiernych peňazí pri vývoze zbraní. Toto je problém, pán minister. Člen slovenskej vlády, vysoký ústavný činiteľ sa hlási k legalizácii čiernych peňazí a ku korupcii. A preto sme dali návrh na vaše odvolanie.

  • Pán minister, posunuli ste celú tú problematiku do inej polohy, a preto aj toľko faktických poznámok, lebo ste otvorili akoby novú rozpravu. Chcel by som sa vyjadriť len k niektorým bodom.

    Vy ste spomenuli hneď v úvode dva prípady dvoch ministrov dopravy Palacku a Macejka. Nuž, naozaj to neboli celkom, by som povedal, v zmysle toho kontextu, ktorý tu preberáme, šťastné príklady, lebo tí dvaja boli odvolaní. Čiže v tomto smere to nebolo až tak, by som povedal, že politicky zaujímavé.

    Pokiaľ ide o víťazstvo Roberta Fica nad KDH v súdnom spore, rád by som vám povedal, že Robert Fico pred súdom povedal a tak sa bránil, že on to netvrdil, že KDH dostalo úplatok, že si to len myslel. To všetko...

  • Smiech v sále.

  • To bolo víťazstvo Roberta Fica, dnešného premiéra, nad KDH v tom súdnom spore. Takže ináč povedané, Robert Fico, dnešný premiér, odišiel s hrdo sklonenou hlavou s víťazstvom nad KDH zo súdu.

    A chcel by som vám ešte jednu vec povedať. Vy ste v tomto prejave pripomínali dosť minulosť a úspechy a neúspechy a podobne. Rád by som sa vás spýtal len jednu vec. Vy ste boli dlho riaditeľom Plastiky Nitra. Vy považujete príbeh Plastiky Nitra za úspešný príbeh? Tá fabrika skončila v úplnom útlme. No tak, že tam je teda nejaká maličká časť, ale tá fabrika bola trošku inakšia, pán minister, vtedy, keď ste riaditeľovali, a čo sa s ňou stalo. Čiže nakoniec v tomto smere sú veci zrejme ešte aj otvorené. Čiže príbeh Plastiky Nitra by som vám ako rodený Nitran rád pripomenul, že či to bol úspešný príbeh.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, ja, naopak, som rád, že ste vystúpili a pripomenuli minulosť súčasným opozičným poslancom, pretože odkryli ste aj vlastne skutočne dôvody, ktoré viedli súčasnú opozíciu podať tento návrh plénu Národnej rady Slovenskej republiky. Myslím si, a nielen ja, ale aj občania a verejnosť, že kroky ministra hospodárstva vedú k tomu, že občania Slovenskej republiky to priamo pociťujú aj vo svojom živote.

    Za vlády bývalého premiéra pána Dzurindu sa to jednoducho nedalo povedať a to je hlavný dôvod, ktorý trápi súčasnú opozíciu a vymýšľa rôzne zámery a kauzy a opäť je to – slová, slová, slová, bohužiaľ, prázdne slová, vážení páni z opozície. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, väčšinu toho, čo ste hovorili, boli citáty z novín z rokov 1999 až 2006, čo bola zase snaha len odvádzať pozornosť. Potom ste citovali vyjadrenia a názory pána Mikluša, pokiaľ sa pamätám dobre, na to, či sú alebo nie sú provízie. Pokiaľ viem, tento pán bol vysokým armádnym funkcionárom za vlády vašich koaličných partnerov do roku 1998. Ak takéto praktiky boli a on to potvrdzuje, že boli, a vy o nich viete, tak ste povinný, mimochodom, aj podať trestné oznámenie.

    Vy ste sa ale teraz – a to je zaujímavé, tá neuveriteľná ekvilibristika, keď raz niečo tvrdíte pre Trend, potom to popriete, potom vás za to vláda ohodnotí tým, že ste vlastne len povedali, ako to je, a teraz toto, čo ste predviedli teraz, bola taká snaha v zásade to potvrdiť, však provízie sú, ja len chcem, aby boli na Slovensku, ste povedali, a že ste mali na mysli tretie krajiny a nie Slovensko. To ste teraz povedali vo svojom vystúpení. No, pán minister, ten dohovor, ktorým sa aj oháňate, z ktorého sme vám citovali konkrétne články, ten dohovor sa týka práve podplácania verejných činiteľov v tretích krajinách. A v tom dohovore sa jednoznačne vraví, že spolupáchateľstvom je aj podnecovanie, navádzanie a schvaľovanie a že by to malo byť trestné aj v krajinách, ktoré sa k tomuto dohovoru prihlásili.

    Takže musím povedať, že to, čo ste všetko narozprávali v tom svojom príhovore, kde ste sa pýtali, prečo sme napríklad privatizovali tie strategické podniky, veď ste sa mohli opýtať, teraz tu bol generálny tajomník OECD, bol aj s vaším predsedom. Štúdia OECD o Slovensku hovorí, môžete si ju prečítať, že bolo dobré, že sa SPP sprivatizovalo, lebo sa tento podnik posilnil, zvýšila sa jeho efektívnosť, zapojil sa tento podnik do medzinárodných konzorcií, ozdravil sa a pretrhli sa politické vplyvy na tento podnik. To tvrdí OECD, ktorého generálneho tajomníka ste tu teraz mali a mohli ste sa na to, pán minister, opýtať. Takže zavádzate a odvádzate pozornosť od vlastných praktík, za ktoré...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, mňa ako neurochirurga upútal ten citát, kde ste hovorili o tajomstvách mozgu, a povedali ste, že sa líšime vo vnútri našich hláv. Zrejme ste tým mysleli na myšlienky, emócie či charakterové črty, lebo tie morfologické, anatomické rozdiely sú minimálne. Ale naozaj v tých myšlienkach, emóciách či charakterových črtách sa líšime.

    Pán minister, ako lekár hovorím, že to, čo ste vyprodukovali pre týždenník Trend, to vyprodukovalo vaše podvedomie, keď už chceme používať túto medicínsku nomenklatúru, a vaše vedomie si uvedomilo, že to, čo ste povedali, bolo zlé, aj preto prišla z vašej strany tá naivná obrana, o ktorej rozprával pán poslanec Mikloš, ktorou ste sa vlastne usvedčili, že ste to povedali. Problém je, že vaše svedomie ako ďalšia črta vám neavizuje nič. Výčitky svedomia nemáte. Ospravedlňujete vaše škandalózne vyjadrenia poukazovaním na vašu interpretáciu podozrení z korupčných afér SDKÚ.

    Pán minister, ak spáchate dopravnú nehodu, mali by ste aspoň prejaviť ľútosť a nie myknúť plecom poukázaním na dopravné nehody iných. Táto vlastnosť našej vyššej nervovej činnosti, ktorá je za to zodpovedná, sa volá charakter.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán minister, je smutné, že namiesto toho, aby ste nám vysvetlili svoje výroky, svoje konanie, aby ste sa obhájili alebo aspoň ospravedlnili, vy sa snažíte schovať za iných. To konaním druhých chcete ospravedlniť, že ste verejne obhajovali korupciu a nabádali firmy vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti na legalizáciu úplatkov? To konaním druhých chcete ospravedlniť, že ste verejnosť a občanov klamali?

    Pýtali ste sa, či je téma korupcie nová. Nie, nie je nová. Ale nové je, že korupciu verejne obhajuje vláda Slovenskej republiky a jej minister. Dnes boli opoziční poslanci obvinení, že nemajú chrbtovú kosť. Pán minister, keby ste ju mali vy, nenecháte sa odvolávať, ale odstúpite z funkcie.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, bol som veľmi smutný, keď som počul váš spôsob argumentácie, keď ste sa snažili proti nám vyrobiť nejaký argument v prípade kedysi plánovaného nákupu lietadiel pre ministerstvo obrany. Vy ste použili takú metódu, že Robert Fico vtedy povedal, že KDH za to malo zobrať provízie, a neuviedol vtedy absolútne žiadny dôkaz, ani len nespomenul žiadnu udalosť, z ktorej by snáď nejakým náznakom vyplývalo, že také niečo sa mohlo alebo malo stať. Aj všetky ďalšie osoby, ktoré ste spomínali a ktoré ste nám podsúvali ako nejaký dôkaz, postupovali presne rovnako. Nanajvýš povedali, že oni si to tak akože myslia. No tak, vážený pán minister, takýto spôsob argumentácie považujem za veľmi, veľmi úbohý. To je ľudské zlyhanie. Čo to znamená, pán minister, že keď vláda hodlá čokoľvek nakúpiť, tak možno ju odteraz obviňovať, že robí to za účelom korupcie, pretože chce zobrať za to nejaký úplatok? Čo to znamená, že niekto môže teraz v tejto sále povedať, že si myslí, že pán minister Jahnátek je zlodej, a od zajtra sa to môže používať ako dôkaz proti nemu, že však včera to niekto povedal o ňom?

    Pán minister, ja som veľmi sklamaný z vás, ja som mal o vás trošku lepšiu mienku a je to veľmi smutné a prekvapujúce, že kam až dokáže zájsť v argumentácii politik, ktorý politicky zlyhal, keď verejne obhajoval korupciu.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán minister vo svojom vystúpení evidentne neobhajoval svoje výroky, pretože viackrát boli dnes citované, bola pustená autentická nahrávka, takže tie dôkazy sú jasné a usvedčujúce. Z vašej argumentácie, pán minister, ale je zrejmý jeden pozoruhodný fakt a to je totiž ten, že nerobíte rozdiel medzi obchodnou províziou a medzi úplatkom. Veď predsa, keď obchodná provízia u obchodných firiem je legálna, nie je žiadny problém s jej účtovaním, žiadny problém s obchodnými vzťahmi. Úplní iná je situácia s čiernymi peniazmi, s úplatkom. Pokiaľ nevidíte tento rozdiel, tak len nám dávate ďalší dôkaz, že nie ste kompetentný a na svojom mieste nemáte čo robiť a potvrdzujete aj svojím vystúpením, že naša iniciatíva má zmysel. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán minister, na to, že ste sa rozhodovali dlho, či vôbec vystúpiť, ste dosť dlho vystupovali. Ale teraz vecne.

    Povedali ste, že vás prekvapilo od neodborníkov, ako sa vyjadrujú k zbrojárine, vy ste nám tu ako zbrojár urobili právnu analýzu dokonca amerického zákona, k čomu vám naozaj blahoželám, len by som chcel podotknúť, že ste ho zle prečítali. FCPA umožňuje, aby si podnikatelia započítali, ako ste povedali, poplatky za urýchlenie úkonov štátnej správy. Viete, čo to je? To je to napríklad, expresné príplatky napríklad u nás pri katastri alebo v obchodnom registri. Presne to je to. To nie je žiadna korupcia, to sú legálne správne poplatky. Môžete krútiť prstom, koľko chcete, tak to proste je. To po prvé.

    Po druhé. OECD nám v hodnotiacich správach vyčíta, že v ústavnom zákone o konflikte záujmov nie je určená maximálna výška spoločensky prijateľného daru pre verejného funkcionára. Nie to, čo hovoríte vy, že nie je rozdiel medzi darom a úplatkom. Samozrejme, že je veľmi jasne definovaný.

    Takže nabudúce, pán minister, keď sa podujmete nám tu urobiť právnu analýzu, odporúčal by som vám, aby ste ju konzultovali s odborníkmi. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, na úvod vášho vystúpenia ste predniesli množstvo citátov, možno by ste ich mohli doplniť ešte o citáty pánov Širokého, Dlhého a Bystrozrakého. Ale mal som dojem, že vám dali zlé podkladové materiály. Čo takto sa vyjadriť k tlači 252 a k citátu, na otázku „Budú môcť štátne firmy si vedieť zúčtovať úplatky?“ a vaša odpoveď bola, „akým spôsobom vygeneruje tie čierne peniaze“ súkromník, keď „idú na tú netradičnú formu obchodovania?!“. „A prečo to nemôže urobiť štátna firma?“ Alebo ďalej. Myslím si, že „vie to urobiť aj štátna spoločnosť“. Očakával som, že sa vyjadríte k tomuto, čo ste povedali vy, a očakával som tiež, že sa vyjadríte, ako na Rade ministrov túto problematiku nanesiete, aby aj v rámci Európskej únie sme ošetrili problematiku úplatkov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, keď dovolíte, ja ešte raz odcitujem to, čo som hovoril niekedy na začiatku, a to je stanovisko hovorcu OECD pána Nicholasa Breya. Bolo to publikované 24. 3. 2007 v denníku SME. „Výroky tohto druhu dokazujú, že nie všetci úplne chápu dôležitosť boja proti korupcii,“ povedal hovorca. „Slovensko podpísalo Medzinárodný dohovor o zákaze korupcie, je teda nevhodné, aby verejný predstaviteľ čo i len budil zdanie, že ju schvaľuje,“ dodal pán hovorca.

    A ešte jednu vec, pán minister. Skúsme si predstaviť, že váš kolega podpredseda vlády minister vnútra, ktorý disponuje informáciami, v rozhovore o trestnej činnosti majetkovej povahy v Slovenskej republike povie nasledujúce slová, skúsme si to predstaviť: Áno, máme indície, že mnohí občania nášho štátu prišli k svojmu bohatstvu trestnou činnosťou, no nie je možné dostupnými spôsobmi to dokázať. Áno, povedzme si, že mnohí čestne pracujúci občania nemajú nijakú šancu sa k podobnému majetku dostať. Ale ak títo páchatelia trestnej činnosti boli schopní k majetku prísť a zakryť spôsoby jeho získania tak, že porušenie zákona nevieme dokázať, prečo by to nemohli aj iní občania. Ak to vedia iní, prečo nie všetci?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som zareagovať na pána ministra. To, čo rozprával, som chápal ako jeho obhajobu smerom k tomu, čo tu bolo prezentované, čiže k nabádaniu štátnych podnikov vyrábať čierne peniaze a tie používať v netradičných formách obchodovania, ako inak on hovorí – úplatkoch. To, čo si myslím, alebo teda predčilo to moje očakávania, pretože pán minister sa tej témy čiernych peňazí vôbec nedotkol. Možno mal pocit, že hovorí o tom istom, ale ja si myslím, že nehovorí o tom istom, a jasne toto dali najavo aj mnohí predrečníci.

    To, čo ma ďalej zarazilo, bolo, že hovorí o politickom vydieraní a o nejakom obmedzovaní jeho rodiny. Pán minister, toto nie je rodinný podnik. Vy na tej funkcii ste ako človek, ktorý nemá na ňu nárok, vy ste na tej funkcii preto, lebo vám ľudia dôverujú. A my hovoríme, že nie je správne, že vám dôverujú, pretože propagujete korupciu, a nie je správne, že vám dôverujú a to vám hovorím ja, pretože aj v médiách klamete. Nemyslím si, že je správne mať ministra, ktorý v médiách klame, nemyslím si, že je správne mať ministra, ktorý propaguje tvorbu čiernych peňazí, nota bene ministra hospodárstva, a preto budem hlasovať za vaše odvolanie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja mám stále pocit nejakého veľkého nedorozumenia v pojmoch. Pán minister, pokiaľ hovoríme o zákonných platbách, za ktoré je riadna protihodnota, tak tie nie je potrebné nejako špeciálne ošetrovať, tie predsa si bez problémov zaúčtuje súkromná firma, bez problémov zaúčtuje štátna firma. Nemávajte rukou, je to tak. Pokiaľ sú to zákonné platby podľa riadnych zmlúv, platby za riadnu protihodnotu sa riadne zaúčtujú. Ale vy ste hovorili o čiernych peniazoch a to je rozdiel.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, ja mám pocit, ako keby nejaká viróza na vás preskočila od pána poslanca Jarjabka, rozprávate a rozprávate a neodpovedáte. Viete, on rozpráva, on sa často popletie ako umelec a tu berie parlament ako javisko, ale od vás by som čakal ako od ministra odpoveď na otázku a ja vám ju zopakujem ešte raz. Chcem sa dopátrať pravdy, a preto by som rád vedel, ako je to s tou vašou verziou nahrávky, čo ste povedali, čo tam teda máte a keby ste boli taký láskavý a odpovedali na tú otázku, aby sa človek mohol jednoducho rozhodovať naozaj objektívne. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán minister, myslím si, že odstupovať v žiadnom prípade by ste nemali z tohto dôvodu, že žiaden skutok sa nestal, čo sa týka úplatkárstva, ani žiaden návod sa nestal. Jedine ste povedali svoj názor na oblasť, ktorá možnože bola povedaná nešťastne, avšak nezakladá sa to na žiadnych činoch, skutkoch, ale iba na názore. A myslím si, že parlament je na to, aby odvolával za činy, skutky, ale nie za názor a dokonca nie za názor, ktorý sa dotýka všeobecne. Dokonca za názor, ktorý sa dotýka hospodárstva, osobných svojich postojov a podobne. Myslím si, že doteraz to boli najslabšie argumenty na odvolanie nejakého ministra, čo poznám. Odvolávanie za názor nikdy neexistovalo, odvoláva sa vždycky za skutok a za skutok, ktorý je v rozpore so zákonom. Preto myslím si, že by ste mali zotrvať vo svojej funkcii. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán minister, pán minister, zvolili ste zlú obhajobu svojej osoby. Čakal som, že budete hovoriť o sebe, čakal som, že budete hovoriť o svojej nahrávke, že nám ju tu prehráte a víťazne odídete zo sály. Nestalo sa, pán minister. Viete, akými premenami ste prešli od poskytnutia rozhovoru Trendu až po dnešok? Od popretia nahrávky Trendu cez svoju nahrávku, ktorá je iná ako tá z Trendu, až po dnešok, keď ste sa v podstate verejne v Národnej rade priznali, že tá nahrávka z Trendu je pravá. Pán minister, viete vy vôbec, o čom ste tu dnes v Národnej rade rozprávali? Pán minister, viete, o čom ste rozprávali? Alebo zajtra to popriete, čo ste tu povedali dnes, a vytiahnete opäť nejakú tajnú svoju nahrávku, aby ste opäť mohli prejsť svojimi premenami?

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Ja ešte raz pripomeniem možnosť pozrieť si všetky možné nominácie v časopise Žurnál. Vy ste, pán minister, spomínali viacero nominácií. Nespomínali ste však to, že predchádzajúca vláda bola schopná reagovať odvolaním určitých vysokopostavených členov vlády aj ministrov. Zatiaľ pre vás sú informácie aj podľa tohto prehľadu, ktorý sa tu uvádza, iné. Uvádza sa tam, že akým ľuďom zverila vláda miliardy, a uvádza sa tam to, že podľa právnika Transparency International Pavla Nechalu si súčasná vláda dala očividne za cieľ, za prvoradý cieľ obsadiť čo najviac funkcií svojimi ľuďmi. Možno tam spomenúť niekoľkých, ale vyberiem iba zopár.

    Keď ste hovorili o energetike, ktorá je taká dôležitá, tak práve v energetike má najväčší vplyv v týchto pozíciách strana SMER. Medzi inými sú tam podnikatelia ako Juraj Obložinský, ktorý je okrem toho, že je niekdajší prezident Futbalového klubu Inter spájaný aj s inými podnikateľmi a šéfom ľadového hokeja Jurajom Širokým, ktorý sa často spomína v súvislosti s financovaním SMER-u. Je tam aj mnoho ďalších osôb. Napríklad v SPP takisto je pán, ktorý bol spolu s pánom Jurajom Širokým konateľom v marketingu Slovenského ľadového hokeja, s. r. o., a podobne. Ja sa spýtam, napĺňa sa sľub pána premiéra, ktorý sľuboval, že na rozdiel od bývalej Dzurindovej vlády jeho kabinet dosadí do štátnych podnikov nezávislých odborníkov?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán minister, chcete reagovať? Nie. Ďakujem.

  • Ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem, pán predseda. Milé kolegyne, kolegovia, pán minister mlčí. Bol taký film, ale hovorí sa nomen omen – mlčanie a tak ďalej.

    Ja by som najskôr, pán predseda, vám chcel dať do pozornosti rokovací poriadok, keď ste na mňa reagovali, ktorý vám neumožňuje selektívne určovať, aké prostriedky tu kto bude používať. Neumožňuje vám to, pán predseda. Trvám na tom, že ste porušili § 32 a aj § 27 rokovacieho poriadku.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, skúste sa venovať meritu veci a vystúpte v rozprave, ktorá má veľmi jasnú charakteristiku. Nech sa páči.

  • Venujem sa meritu veci. Venujem sa meritu veci, ale venujem sa aj tomu, že je tu trvalá snaha, pričom máte väčšinu pri hlasovaní, obmedzovať vystúpenia opozičných poslancov. Už sa o to pokúšala minule pani podpredsedníčka, robíte to teraz aj vy. Porušujete rokovací poriadok.

    Takže najskôr k tomu, čo už tu bolo prednesené. Mne pripadá dnešná diskusia trochu ako taký vtip z Rádia Jerevan, pretože stále sa koalícia vracia do minulosti, odpovedá na úplne nesúvisiace veci, a ten vtip bol taký, že americkí novinári sa pýtali Rádia Jerevan, aký je priemerný plat sovietskeho robotníka, a odpoveď Rádia Jerevan bola, a vy vykorisťujete černochov. Pripadá mi, že diskusia sa vedie v tomto štýle, nie o výrokoch pána ministra Jahnátka, ale o všetkom ostatnom, čo s jeho výrokmi nijako nesúvisí. Dotknem sa aj dvoch káuz, ktoré spomínal pán minister Jahnátek vo svojom terajšom vystúpení.

    Spomenuli ste, pán minister, privatizáciu Transpetrolu. Fajn, môžeme diskutovať, či to bolo správne, alebo nie. Pán minister, neboli ste to vy, kto do Transpetrolu nominoval v súčasnosti pána Júliusa Rezeša? Neboli ste to náhodou vy, ktorý ho nominoval do orgánov Transpetrolu? Človeka, ktorý pokiaľ by zostal vo VSŽ, tak Košice sú dnes mestom nezamestnaných ľudí. Pán minister, vám nie je hanba hovoriť o Transpetrole v tejto snemovni? Po vašich škandalóznych nomináciách? Mne by asi bolo.

    Spomenuli ste aj zbojárinu, zbrojársky priemysel. Najväčší škandál podľa mojej mienky v tejto oblasti sa týka vášho rozhodnutia, vášho kolegu vo vláde, vyplatiť províziu v kauze Katrin Stela. Tento prípad mal ísť na Najvyšší súd v rámci mimoriadneho dovolania. Na základe rozhodnutia vašej vlády ste sa rozhodli nenapadnúť rozhodnutie súdov nižších inštancií a nechrániť záujmy Slovenskej republiky. Pán minister, o províziách v zbrojárine nám, prosím vás, nehovorte.

  • Mali sme tu na úvod, ako už spomenuli viacerí moji kolegovia, tak trochu cirkusové vystúpenie pána ministra vnútra, ktorý bol nedávno poverený bojom proti korupcii alebo koordináciou boja proti korupcii. Neviem, čo vláda v tejto oblasti robí, zatiaľ skôr kroky naspäť, k tomu sa o chvíľku vyjadrím, ale namiesto takýchto divadelných predstavení by bolo fajn, pán minister, keby ste najskôr čítali návrhy zákonov, ktoré do parlamentu dávate, aby sa nestalo ako minule, že nám navrhnete, aby aj páchatelia najzávažnejších zločinov mali právo voliť a byť volení. Bolo by fajn nie robiť divadelné vystúpenia, ale čítať vlastné návrhy zákonov, ktoré do parlamentu predkladáte. Na to asi nemáte čas.

    Teraz k samotnému vyjadreniu pána ministra hospodárstva. O tom tu veľa nezaznelo. Podľa mojej mienky je potrebné vždy slová vykladať podľa toho, aký význam im prisudzujeme v bežnej reči. Koaliční poslanci aj pán minister hovoril, aj pán premiér, že vlastne to bolo len konštatovanie skutkového stavu, že to nebol nejaký hodnotiaci úsudok pána ministra a časť toho vyjadrenia naozaj bolo popisom skutkového stavu. Odcitujem: „Ako môže ten súkromník, ktorý má dodržiavať takisto zákony tejto republiky, má dodržiavať účtovnú osnovu, daňový systém – akým spôsobom on vygeneruje tie čierne peniaze, ktoré idú na tú netradičnú formu obchodovania?! Veď ju musí takisto len nejakým zákonným spôsobom vyčleniť!“ On chce povedať, to je konštatovanie neblahého skutkového stavu. Ale pán minister to ešte priklincoval záverečnou vetou: „A prečo to nemôže urobiť štátna firma?“

    To je skutkový stav? To je zjavne hodnotiaci úsudok pána ministra. Bolo by to podobné, ako keby som vo funkcii ministra spravodlivosti na otázku, čo majú občania robiť, ak chcú vyhrať spor na súde, keďže vieme, že korupcia je aj v justícii, a či teda občania majú dávať úplatky, odpovedal, prečo by to nemohli robiť, ak chcú na súde uspieť? Bolo by to absolútne rovnaké. Ja som presvedčený, že dnešná vládna koalícia by celkom oprávnene navrhovala v tom čase moje odvolanie z funkcie ministra spravodlivosti. Dnes sa vám zdá, že je to o ničom. Pán minister vnútra hovorí, to je o ničom. Nezdá sa mi. Je to o tom, akú mieru citlivosti budú mať naši občania vo vzťahu ku korupcii a či budeme neustále tú mieru citlivosti posúvať dole.

    Už tu boli spomenuté naše medzinárodné záväzky, najmä Dohovor OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov, ja by som ešte spomenul Dohovor OSN proti korupcii, ktorý som mal tú česť za Slovenskú republiku v roku 2003 podpisovať. V čl. 12, ktorý sa týka práve súkromného sektora, sú konkrétne ustanovenia, odcitujem odsek 3, ktoré sú povinné na implementáciu do vnútroštátneho právneho poriadku: „S cieľom predchádzať korupcii každý štát, zmluvná strana prijme v súlade so svojimi vnútroštátnymi zákonmi a inými predpismi, týkajúcimi sa vedenia účtovných kníh a záznamov, uverejňovania finančných výkazov a účtovných audítorských štandardov, potrebné opatrenia na zákaz konania uvedeného ďalej, ktorého cieľom je spáchať niektorý z trestných činov podľa tohto dohovoru“, a tie konania sú vymedzené v jednotlivých písmenách,

    „a) zriaďovanie účtov, ktoré nie sú uvedené v účtovných knihách,

    b) uskutočňovanie transakcií, ktoré nie sú uvedené alebo sú nesprávne uvedené v účtovných knihách,

    c)“, a to je dôležité, „zaúčtovanie týchto výdavkov,

    d) zapisovanie záväzkov, ktorých predmet je nesprávne vymedzený,

    e) používanie falošných dokladov a

    e) úmyselné zničenie účtovných dokladov ešte pred lehotou ustanovenou zákonom.“

    Ako som už spomínal na ustanovujúcej schôdzi tejto snemovne, táto vláda nerobí žiadne kroky dopredu v oblasti boja proti korupcii a organizovanému zločinu, už to spomínal pán kolega Gál. Boj proti mafii a korupcii vybavila vláda dvoma vetami vo vládnom programe. Najkonkrétnejšia veta vo vládnom programe v oblasti boja proti korupcii je, citujem, „znižovaním byrokracie, skvalitnením legislatívy v oblasti verejnej správy a správneho konania bude vytvárať podmienky na obmedzovanie priestoru na korupciu“. Nič viac. Najmä skvalitňovaním legislatívy by sa dali v poslednej dobe od ustanovujúcej schôdze. Na každej schôdzi sa čím ďalej skvalitňuje naša legislatíva, čiže v tomto ohľade sa darí tento všeobecný záväzok vládneho programu napĺňať.

    Napriek tomu, že v minulosti sa nám nepodarilo všetko presadiť, tak dosiahol sa výrazný pokrok v oblasti boja proti korupcii. Od roku 2002 do roku 2005 sa počet zistených a objasnených trestných činov korupcie zvýšilo o 50 %. Slovensko v minulom roku, v roku 2005, dosiahlo najlepší celosvetový index v rámci Transparency International. Každým rokom od roku 2002 ten index stúpal. A to nebola analýza vlády, to bola analýza nezávislej celosvetovej organizácie. Dnes je trend opačný. Sústavné návrhy na zrušenie Špeciálneho súdu a špeciálnej prokuratúry alebo návrh novelizácie Trestného poriadku pripravovaný v dnešných dňoch na ministerstve spravodlivosti, ktorý okrem iného navrhuje zrušiť možnosť aktívneho použitia agenta.

    Pán minister, vy ste spomínali Spojené štátny americké, tam bol práve jeden prípad korupcie v zbrojárskej oblasti odhalený cez použitie aktívneho agenta a bol odhalený jeden predstaviteľ Kongresu, kde išlo o sprostredkovanie obchodu s jednou arabskou krajinou.

    Ministerstvo spravodlivosti chce zabrániť, aby takéto možnosti Slovenská republika používala pri odhaľovaní korupcie. V návrhu novely je návrh, aby sa zrušila možnosť zaistiť nárok poškodeného na majetkových právach právnickej osoby, v ktorej má obvinený účasť, ak bol trestný čin spáchaný v prospech právnickej osoby. To je odkaz poškodeným nebankových subjektov. Toto sú dnešné návrhy ministerstva spravodlivosti. Vy nerobíte krok dopredu, vy robíte celkom evidentný krok naspäť – a to je podľa mňa vážne.

  • Reakcie z pléna.

  • Páni kolegovia z vládnej koalície, my sme tu počúvali vystúpenia takmer vás všetkých aj pána ministra, ktoré k veci neboli vôbec, ani jednou jedinou vetou, tak by som vás požiadal o trpezlivosť.

    Vláda nazvala výroky ministra Jahnátka prejavom osobnej odvahy. Ja chápem, že niekto sa niekedy môže pomýliť, a na výbore sme hovorili, môže sa stať faux pas, nedorozumenie, ale vláda hovorí, že nešlo o nedorozumenie, lebo otvorene za seba môžem povedať, keby pán minister povedal, preriekol som sa, nemyslel som to tak, beriem späť, o. k., stane sa. Ale nie. Pán minister hovorí, to bol dobrý výrok, správny. Cituje nám americké vyjadrenia ministerstva spravodlivosti, vláda hovorí, že je to prejav osobnej odvahy, takže hlúpe a nebezpečné vyjadrenie ministra hospodárstva naša vláda orwellovsky nazýva prejav osobnej odvahy. Pripomína mi to naozaj Orwella. Tam mali ministerstvo pravdy, a keď sa rozhodli znížiť prídel čokolády z 30 gramov na 25, tak ministerstvo pravdy vyšlo s informáciou, že sa prídel čokolády zvyšuje. Vy máte naozaj obdivuhodný talent pomenúvať niektoré veci, ale úplne naopak. Ale odvaha, samozrejme, že to možno je. Odvaha to je. Odvaha je popierať holokaust, pretože tým niekto dokonca u nás riskuje trestné stíhanie. Je to však rozhodne hlúpa odvaha, ktorá nie je v slušnej spoločnosti dôvodom na ocenenie, ale skôr dôvodom na pohŕdanie.

    Pán minister, ak by ste boli priznali chybu a dali svoje výroky na pravú mieru, bola by to naozaj zveličená kauza. Tým, že zotrvávate na svojich výrokoch, že vláda ich považuje za prejav osobnej odvahy, považujem vaše zotrvanie vo funkcii ministra hospodárstva pre Slovenskú republiku a pre jeho občanov za demoralizujúce.

    Ak minister hospodárstva povie vo svojich výrokoch, že legalizácia korupcie je v poriadku, čo majú robiť občania tohto štátu? Čo si oni majú myslieť, keď takýto príklad im dávajú najvyšší predstavitelia štátu? Z tohto dôvodu budem hlasovať za vyslovenie nedôvery vašej osobe.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec ukončil svoje vystúpenie. S faktickými poznámkami pán poslanec Mikloško, Podmanický, Paška, Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Mikloško.

  • Vládna koalícia legitímne a naprosto, by som povedal, premyslene prešla do minulosti a rozprávala o minulosti, čo je v poriadku, čím sa otvorila veľmi zaujímavá diskusia a v tomto smere by som chcel doplniť pána poslanca Lipšica. Tu odznelo zo strany vládnej koalície, že minister Fronc bol svojho času odvolávaný za spackané, teda aj za spackané maturity. Rád by som sa spýtal vládnej koalície, či teda bude odvolávať aj ministra Mikolaja, lebo aj tam boli úniky, či v tomto smere to, čo bolo v minulosti dôvodom k odvolávaniu, či bude pre vládnu koalíciu aj v súčasnosti? Týmto by som faktickú poznámku ukončil.

  • Ďakujem pekne. Ja si skutočne dovolím, a naozaj to je priateľsky, drobnú poznámku, týmto ste sa, pán poslanec, vystavili určite veľkému tlaku zo strany pána Lipšica, lebo predsa len ste jemne porušili ten rokovací poriadok, lebo ste reagovali na poslanca a pán Lipšic vám to bude veľmi intenzívne, ale ja osobne za seba poviem, že by som vám to a že vám to odpúšťam, samozrejme.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Teda ďakujem pekne za vystúpenie s faktickou poznámkou pánovi Mikloškovi.

    Slovo má pán poslanec Podmanický.

  • Pán poslanec Lipšic, vy vždy vystupujete ako taký zásadný a neohrozený bojovník proti korupcii a proti korupčnému správaniu. Vyplynulo vám to z prieskumu, ktorý ste si za štátne peniaze objednali, keď ste boli vo funkcii ministra spravodlivosti.

  • Ja sa chcem spýtať, pán Lipšic, že aký máte názor na to, ak si minister objedná zo štátnych peňazí prieskum osobnej popularity za niekoľko miliónov. Je alebo nie je takéto správanie korupčným správaním? Je to alebo nie je to získanie nenáležitej výhody? Alebo to považujete vo vašom prípade za samozrejmé?

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo predseda parlamentu, pán poslanec Paška.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Je to po prvýkrát za deväť mesiacov, čo som sa uchýlil k faktickej poznámke, ale po tom, ako som si vypočul hlavne úvod vystúpenia pána Lipšica, mi nedá, pretože sa chcem ohradiť voči neustálym jeho útokom, ktoré pravdepodobne vyplývajú len z jeho snahy využiť akúkoľvek formu na svoj politický marketing. Dúfam, že už konečne prebehne snem KDH, ktorý veľmi jasne povie, aké tam budú pomery, a potom možno pán poslanec Lipšic opäť začne v tejto Národnej rade používať slovník a spôsob, ktorý je primeraný.

    Viete, je veľmi jednoduché kohokoľvek obviniť z čohokoľvek. Ja sa tu snažím naozaj deväť mesiacov túto Národnú radu riadiť nie podľa dojmov a citov a výkladov, ktoré používate bez mihnutia oka vy, pán poslanec, ale podľa toho, čomu sa hovorí zákon o rokovacom poriadku. A dovoľte, aby som vám prečítal, že v § 27 o rozprave v odseku 7 sa hovorí: „Rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese, pri ktorom môže použiť poznámky.“ Tento rokovací poriadok nepozná alebo nemá ani zmienku o žiadnych iných spôsoboch vyjadrovania sa a iných spôsoboch vedenia a riadenia rozpravy.

    Ak si sadneme konečne v komisii za stôl a urobíme taxatívny výklad, aké prostriedky môžeme používať, aká je ich záväznosť, ale aká je aj právna ochrana za to, čo tu odznie, tak potom nechám každého v zmysle týchto podmienok konať. Kým sa budeme riadiť týmto predpisom, pán Lipšic, a môžete tisíckrát hovoriť, či ho porušujem, alebo nie, ja ho neporušujem, zoberiem každému v tejto poslaneckej snemovni slovo, kto nebude postupovať v zmysle tohto zákona o rokovacom poriadku, bude hovoriť od veci alebo bude využívať prostriedky, ktoré majú byť unfair v rámci korektného politického zápasu na pôde demokratického parlamentu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Po prvé, preštudovala som si § 27 a 32 a na svoju právnickú česť vyhlasujem, že vôbec neboli porušené. Pán poslanec, skúste študovať právo ako právnik. Po prvé.

    Po ďalšie, hovorili ste o skvalitnení legislatívy. Áno, budeme meniť, pretože taký chaos, aký ste vy urobili v legislatíve, je hanbou slovenskej legislatívy a mám výstrižok, kde expremiér Dzurinda v jednom rozhovore priznal, že sa nepodarilo skvalitniť legislatívu.

    Po tretie, hovorili ste o agentoch, že rušíme nejakého aktívneho agenta. Pán poslanec, agent môže byť jedine agent provokatér a agent kontrolór. V záujme zabezpečenia boja proti korupcii budeme pracovať a podporovať agenta kontrolóra. Ale agenta provokatéra, ktorého ste vy zaviedli, ktorého odsúdila Európska únia, nebudeme rozširovať a prečítajte si materiály, kde Európska únia hovorí, že agent provokatér, ktorý navádza na konanie trestného činu, nie je želateľný. Tak, prosím vás pekne, nehovorte tu bludy.

    A posledná poznámka, vidím, pán poslanec, že ste sa zdokonalili v rétorike. Zrejme ste mali dobrého učiteľa. Ešte hlbšie do práva tiež by ste tento postup mohli uplatniť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. So stanoviskom k faktickým poznámkam pán poslanec Lipšic má slovo.

  • Samozrejme, už mi sľúbila doučovanie pani podpredsedníčka Belousovová, od vás, pani kolegyňa, samozrejme, tiež kedykoľvek veľmi rád, neučili ste ma na vysokej škole, možno je to tým, ale určite si rád doplním vedomosti, ak ma o tom poučíte.

    Čo sa týka legislatívy, už som sa k tomu vyjadroval viackrát na pôde tohto parlamentu. To, aký chaos v legislatíve vytvára táto vládna koalícia, ako sa sústavne na každej schôdzi dopĺňajú zákony nesúvisiacimi právnymi predpismi, to tu ešte nikdy nebolo. Vládna koalícia hovorí, stále spomína zákon o hasičskom zbore, o záchranároch. Áno, taký prípad bol. Žiaľ, nebol to dobrý príklad. Ale vy to robíte niekoľkokrát na každej schôdzi. Je to tak. Je to veľmi smutné a verím, že vládna koalícia s tým prestane.

    Po ďalšie, agent. Možnosť aktívneho použitia agenta u nás je limitovaná len odhaľovaním korupcie verejného činiteľa. Je to správne, pretože inými prostriedkami odhaľovať korupciu jednoducho nie je možné. Korupcia je taký špecifický druh trestnej činnosti, že tam neexistujú iné dôkazné prostriedky, nie sú tam ani ďalší svedkovia pri korupcii, ani mŕtve telá, čiže musia sa využívať osobitné prostriedky a z tých je, áno, aktívny agent jedným z najefektívnejších. Robíte krok naspäť a varujem pred tým.

    Po ďalšie, pán predseda Paška, ja som o sneme KDH nehovoril, to bolo trošku od veci, neviem, pán Číž vás asi neupozornil. Rokovací poriadok znie, že rečník hovorí spravidla vo voľnom prednese, pri ktorom môže použiť poznámky. Tu vo voľnom prednese hovorí pomerne malá časť poslancov, nie sú prerušovaní, pretože je tam slovko spravidla. Navyše poslanci používajú, mnohí, aj technické prostriedky. Nikdy im nebolo zabránené ich použiť, pán predseda, to ste urobili prvýkrát a to nemôžete selektívne používať, ako sa vám zachce, niekomu povoliť a niekomu nepovoliť. Tak to jednoducho proste nejde.

    K pánovi poslancovi Podmanickému. Bolo by fajn...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili všetci poslanci, ktorí sa prihlásili do rozpravy. Vyhlasujem teda rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Procedurálny návrh, pán poslanec Mikloško, poprosím postupovať podľa rokovacieho poriadku.

  • Áno. Pán predsedajúci, vzhľadom na, dávam procedurálny návrh. Vzhľadom na to, že vystupovaniu za ambónom dáva absolútny základ demokracie na celom svete, tak dávam procedurálny návrh, pretože pani poslankyňa Tóthová sa tu odvoláva, že to nie je tak, lebo že človek má hovoriť podľa nejakého predpisu, dávam procedurálny návrh, aby pani poslankyňa Tóthová sa podľa možnosti nevyjadrovala k právnickým otázkam.

  • Smiech v sále.

  • Pán kolega, no, mám zmysel pre humor, ale poprosím, ale naozaj, aby sme strážili hranice korektného a seriózneho vzťahu medzi poslancami.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, ešte raz, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú a pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, ctené kolegyne, kolegovia, máme za sebou takmer päť a polhodinovú diskusiu k téme, ktorou bolo alebo je návrh na odvolanie ministra povereného riadením ministerstva hospodárstva pána Jahnátka.

    Keď som vo svojom úvodnom vystúpení hovoril, že máme indície, a bolo to aj sľubované, že sa bude snažiť vládna koalícia odťahovať túto tému niekam inam, tak sa, bohužiaľ, vo všetkých vyjadreniach zástupcov vládnej koalície tieto slová potvrdili. Ja by som chcel z tohto miesta poďakovať všetkým poslancom, ktorí sa držali témy, ktorí sa držali návrhu, ktorý sme predložili, a ktorí vecne vystupovali k takému vážnemu problému, akým je korupcia, ako je legalizácia, ako je dokonca navádzanie na korupciu prostredníctvom vyjadrení jedného z najvyšších ústavných činiteľov tejto republiky, člena vlády. Ja by som sa chcel napriek tomu pozastaviť pri niektorých vystúpeniach a povedať na ne svoj názor.

    Pán podpredseda vlády Kaliňák spomínal – a oslovil mňa osobne, konkrétne – obdobie, keď sme boli v menšine, keď takmer táto Národná rada chvíľu nefungovala. Pán kolega, ja si spomínam na čas, keď ste sa nedokázali vtedy ako opozícia zastaviť ani pred smrťou jedného z poslancov a viac ako týždeň táto Národná rada bola nefunkčná a vy ste nedovolili nastúpiť vtedy jednému z náhradníkov za zomrelého Zsolta Komlóssyho. Trvalo to viac ako týždeň. Nerozumel som vtedy, o čom je etika a morálka v politike. Ale dnes ste minister vnútra. Dnes ste minister vnútra, ktorý na obhajobu slov pána ministra Jahnátka nepovedal nič. Vy ste vôbec nezdôvodnili, ani len ste nekomentovali stanovisko vlády a už vôbec ste ani len slovom nespomenuli to, o čom tu dnes rokujeme – o jeho navádzaní na korupciu.

    Pán minister, toto nie je policajná stanica, toto je Národná rada Slovenskej republiky. My sme tu nie ani vyšetrovatelia, ani policajti, my sme tu politici. Ak máte z obdobia nášho vládnutia nejaké dôkazy o kupovaní poslancov, prosím vás, ste minister vnútra a vám sú podriadené všetky silové zložky, aj vyšetrovatelia, aj policajti. Prečo nekonáte? Prečo sú to iba slová, slová, slová a žiadny čin, veď ste minister vnútra. No tak vyšetrite túto záležitosť a konajte. A miesto toho sa uchyľujete k tomu, že tu znova slovami hádžete špinu na predchádzajúcu koalíciu bez činu, len slovami. Čiže menej arogancie a viacej činov a menej slov, pán minister.

    Pán kolega Číž, trošku ma prekvapilo, keď som sa dozvedel, že vraj hodnotovo je spoločnosť aj v tejto oblasti na vašej strane. Ak by to malo tak naozaj byť, tak by to bolo s touto spoločnosťou veľmi smutné, keby bola necitlivá na to, čomu sa hovorí navádzanie na korupciu zo strany takého vysokého ústavného činiteľa, ako je minister hospodárstva. Tiež som očakával okrem toho výpočtu histórie, väčšinou z novín, podotýkam, pán kolega, že ani jeden z tých činov, alebo z tých káuz, dnes nie je trestne stíhaný napriek tomu, že máte ministra hospodárstva. To tu budeme dokedy o tých veciach rozprávať?

    Ja sa ale pýtam, opäť ste sa neodvážili – ale keď, tak len trochu – komentovať vyjadrenia pána Jahnátka. Ale aj to, čo ste povedali, bolo nakoniec rozporuplné s vašimi vlastnými tvrdeniami v médiách. A pýtam sa, veľakrát tu bolo povedané z vašich úst, ekonomický fundament, pardon, etický fundament, no neopísali ste, čo je to váš etický fundament, okrem útokov na naše vládnutie.

    No a nie prvýkrát som sa dozvedel, že máte pocit akejsi našej intelektuálnej prevahy, čiže akejsi vašej intelektuálnej menejcennosti. Viete čo? Nikdy sme to tu takto nepovedali, ale ak ten pocit naozaj máte – a nepovedali ste to naozaj prvýkrát –, tak je to problém váš a ja pri jeho postupnom odstraňovaní vám naozaj nijako neviem pomôcť.

    Pán kolega Zvonár, toho som dnes spoznal v parlamente prvýkrát, priznám sa, nás viackrát presviedčal o tom, že sme ho nepresvedčili. Ja som raz počul takú peknú myšlienku o dare poznania pravdy, ktorý si človek pestuje tým, akým spôsobom sa k pravde chová, ako ju chráni, ako ju rozvíja, ako ju zveľaďuje a je to priamo závislé od aj chrbtovej kosti každého z nás. Ak toto, čo odznelo z úst pána ministra Jahnátka, to, čo tu bolo dokumentované aj z tej nahrávky, ho neoslovuje a ho nepresviedča, tak bude niekde problém s tou možnosťou získania daru poznania pravdy vo vzťahu k osobnému vzťahu k pravde.

    Pán kolega Ďuračka, opäť neprítomný, viete, neočakával som, že práve vy budete vystupovať za poslanecký klub SNS a spôsobom, ako ste vystúpili. Už to tu bolo povedané, ale ja si to dovolím povedať ešte inak. Ja mám päť detí, z toho sú štyria vysokoškoláci, bývalí, dneska už len dvaja a dvaja už sú v pracovnom procese. Ani v najhoršom sne by mi nenapadlo, aby som, hoci ich považujem za šikovných, niektorého z nich, a už vôbec nie nedoštudovaného, navrhol do akejsi štátnej spoločnosti alebo do akéhosi orgánu štátnej spoločnosti. Myslím si, že dnes by bolo pre vás bývalo lepšie držať sa hesla: „Mlčať je niekedy zlato.“ A trošku ma to mrzí, že sa to tu prešlo tak ľahko, ako keby toto už naozaj mala byť tá nová politická etika, tá vyššia forma morálky v politike.

    Pán kolega Jarjabek sa niekedy na mňa hnevá, dokonca som sa dozvedel, že som podpásový bol minule, no dnes nebudem hovoriť o tej časti, ktorú on sám nazval nesúvislé vety, nebudem na to reagovať, ale naozaj sa cítim fascinovaný jeho pohľadom na morálku. Pred rokom 1989 bola iná morálka, teraz je iná morálka.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán kolega, ja budem citovať to, čo ste vy povedali o dvoch morálkach. Ja si myslím, že morálka by mala byť jedna. Ja poznám ľudí, ktorí aj pred rokom 1989, aj po roku 1989 si zachovali tú istú morálku. Mnohí za to trpeli, ale mali morálku. A toto, čo ste tu dnes predviedli, tak tiež naozaj stojí za zadokumentovanie.

    No a na záver som si nechal pána ministra. Priznám sa, že keď som sa prvýkrát kontaktoval s týmto problémom a keď som si prvýkrát uvedomil, aký prešľap pán minister spravil, tak som si myslel, že to bol naozaj akýsi úlet. Možnože aj takto rozmýšľa a možnože má aj také skúsenosti. Dokonca som si nahováral, že nemôže nebyť chlap a povedať: Toto sa naozaj nemôže diať, a preto odchádzam. Návod na korupciu a na legalizáciu úplatkov z jeho úst bol naozaj veľmi zlým vysvedčením morálky a etiky v dnešnej politike vládnej garnitúry. Myslel som si, že to nemôže povedať preto, lebo by sa mohli narušiť vzťahy medzi jednotlivými mecenášmi vládnej koalície, lebo by jednoducho tam zostala diera. Neviem, kým by to pán Široký vykryl. Ale dnes som si uvedomil, že to asi tak nie je. Totižto pán minister svojím vystúpením dnes nás presvedčil, že to s tou filozofiou legalizácie úplatkov a korupcie myslí naozaj vážne a že to je jeho názor. Ak to niekto inak prečítal, tak potom tu každý žijeme v inom svete. A trošku mi je ľúto členov vládnej koalície, myslím teraz vás, kolegyne a kolegovia, že ani to, čo tu dnes pán minister povedal, vás nepresvedčilo o tom, aké je jeho skutočné zmýšľanie.

    No rád by som sa ešte vrátil, pán minister, k vašim tvrdeniam ohľadom zbrojáriny a zbrojárskeho priemyslu. Viete, mám pocit, že máme na Slovensku lepších odborníkov na zbrojársky priemysel, ako ste vy, a máme, áno, aj v Dubnici sú, máte pravdu, áno, aj v DMD Holdingu boli, uvidíme, ako sa budú chovať tí, čo sú tam teraz, ale mňa fascinuje jedna iná vec, ste povedali, že idete tvrdo vstúpiť do revitalizácie zbrojného priemyslu. Niečo o tom zbrojnom priemysle viem. Začínal som tam ako vysokoškolák v ZVS Dubnica a môžem vám povedať, že to, čo ste tu dnes predviedli, ma tak trošku upozornilo na to, či ste vy tak náhodou nezaspali 20 rokov. Totižto dnes hovoriť o legalizácii úplatkov, o navádzaní na korupciu vo vzťahu k zbrojárskemu priemyslu, o praktikách, ktoré zrejme boli pravdivé vtedy, keď bola studená vojna, keď bol svet rozdelený a keď sa tieto zbrane vyvážali do Iraku, Iránu, do Líbye, a dnes hovoriť, že idete revitalizovať zbrojný priemysel a pritom vy ste súčasťou častých návštev krajín, ako je Líbya, dúfam, že nebudeme zbrane dodávať na Kubu, dúfam, že neobnovíme znovu vzťahy s Iránom. Pán kolega, ale toto boli krajiny, kde sa zbrane vyvážali vtedy, keď tu bola studená vojna a svet bol rozdelený.

    Mimochodom, keby ste sa spýtali tých ľudí, ktorí vtedy pracovali v zbrojnom priemysle, ale hlavne v obchode, tak by vám povedali, že tá zbrojárina nebola vtedy až taká efektívna, ako sa o nej hovorí, a nebol to až taký čarovný prútik, záchranný, aj vtedajšieho socialistického hospodárstva. Slovo deblokácia asi poznáte. Zo všetkých deblokácií, ktorých sme svedkami a ktorých ešte asi budeme svedkami a boli sme svedkami, je najviac tých, ktoré reprezentovali do tých krajín tzv. vývoz revolúcie. Boli to zbrane, ktoré sa nikdy nezaplatili a dnes, keď sa nám podarí alebo vám podarí za to získať nejakých 20 alebo 25 %, tak budete veľmi úspešní. Ale ja som zatiaľ nezaregistroval ani jednu vašu snahu a pritom ja predpokladám, že vy ste tiež už zaregistrovali, že sme členmi NATO, že by ste vo vzťahu k týmto zbraňovými systémom nejakým spôsobom komunikovali s krajinami NATO, ktorých sme členom. Zatiaľ cítim akurát to, že sa plánovali návštevy do Venezuely, boli v Líbyi, bolo sa v Číne a sú čulé kontakty s Kubou. No toto je pre mňa trošku nepochopiteľné a idú mi z toho vo vzťahu k zahraničnej politike vašej vlády a k revitalizácii zbrojárstva až zimomriavky na chrbát.

    No a chcel by som na záver povedať ešte jednu vec. Toto nebola schôdza o nejakom úplatku alebo o zákazke pre pána Širokého, toto bola schôdza o tom, že toto predsa sa diať na Slovensku ani v žiadnej civilizovanej krajine nemôže. Ak sa takýto prešľap spraví, tak by bolo treba, aby sa niekto verejne ospravedlnil. No a ja si nespomínam, napriek všetkým vami spomínaným kauzám, že by niekedy ústavný činiteľ takýto vážny prešľap urobil.

    Pán kolega, keby ste boli chlapom, tak by ste tu boli naozaj povedali niečo, čo by rešpektovalo alebo reflektovalo nejaký váš pohľad na tento prešľap, ktorý by bol aj o niečom inom ako o tom, že miesto obrany ste použili útok.

    Ja som veľmi sklamaný tým, že aj vy, kolegyne a kolegovia, tú pravdu, ktorá tu bola povedaná, nevnímate a že tak ako vláda zastávate sa tých výrokov, ktoré sú hanebné.

    A z tohto dôvodu chcem všetkých, ktorí to porozumeli a ktorí rozumejú tomu, že toto si nesmie ústavný činiteľ dovoliť, chcem ich vyzvať, aby hlasovali za odvolanie pána ministra.

    Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa, či chce v rozprave zaujať stanovisko spravodajca. Nech sa páči, má slovo.

  • Ďakujem pekne. Na úvod, pán kolega Hort, vám vadilo v mnohých tých obranných argumentáciách argumentovanie nejakými novinovými výňatkami, ale nemali ste žiaden problém zvolať túto schôdzu na základe časopisu.

  • Ja chcem poďakovať všetkým kolegom za tú rozpravu, ktorú teda z miesta spravodajcu som mohol sledovať. Mrzí ma, že neodznievali v rámci rozpravy aj iné pasáže toho rozhovoru, lebo mne osobne sa nepodarilo ten časopis už kúpiť, bol vypredaný, že neviem, o čom všetkom v tom časopise pán minister hovoril. Chcem oceniť aj kreativitu naozaj všetkých kolegov, že sme boli schopní z dvoch otázok a dvoch odpovedí urobiť takúto krásnu šesťhodinovú debatu. Čakal som naozaj úprimne, či zaznejú v niektorých tých vyjadreniach argumenty, ako člen hospodárskeho výboru som na to čakal, ktoré by mohli presvedčiť aj mňa o tom, že je nevyhnutné a dôležité dnes odvolať pána ministra hospodárstva. No a keď som sledoval tú rozpravu, tak som nejako tak tajne dúfal, že by to mohol byť pán kolega Lipšic, ktorý je určite nositeľom priezračne čistých morálnych hodnôt, dňom a nocou bdie nad ústavným zriadením tohto štátu.

  • Žiaľ, nepodarilo sa mu to a mňa, ako som mal možnosť za posledných deväť mesiacov počuť, mňa ako boľševického, demagogického, populistického a mafia-friendly poslanca v tomto prípade nepresvedčil.

    Takže dovoľte, aby som na záver povedal, že aj napriek tomu, že pán minister hospodárstva, ktorý ani mojej rodine, ani mojim známym nedal žiadny teplý „flek“ na žiadnom zaujímavom štátnom orgáne (smiech v sále), návrh na jeho odvolanie nepodporím a myslím, že tak urobia aj všetci kolegovia z klubu strany SMER – sociálna demokracia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpením navrhovateľa a spravodajcu sme ukončili jednu časť prerokovania tohto bodu programu.

    Teraz mi dovoľte vyhlásiť 10-minútovú prestávku s tým, že mi dovoľte tlmočiť pozvanie predsedu parlamentu pre predsedov poslaneckých klubov do priestorov, kde sa obvykle schádza poslanecké grémium.

  • Reakcie z pléna.

  • Mám pocit, nie, pán predseda pozýva predsedov poslaneckých klubov do priestorov, kde obvykle býva poslanecké grémium.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, keby ste postupne skúsili zaujať miesta v rokovacej sále, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu o prerokovanom bode programu.

  • Pauza pre nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále.

  • Takže, vážené kolegyne, kolegovia, predpokladám, že už drvivá väčšina poslancov zaujala miesto v poslaneckých laviciach, v priestore, kde sa dá hlasovať. Poprosím ešte pánov kolegov z KDH, aby sa nestalo, že by nestihli udeliť svoj hlas, aby zaujali miesta.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky.

    Podľa čl. 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. To znamená súhlas najmenej 76 poslancov.

    Pýtam sa teda, kto je za návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomírovi Jahnátkovi? Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 134 poslancov, za 59, proti 74, nehlasoval 1.

  • Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky nevyslovila nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky Ľubomírovi Jahnátkovi, poverenému riadením Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem vám za účasť a vyhlasujem 9. schôdzu Národnej rady za skončenú.

    Ešte, pardon, poprosím chvíľu ešte, procedurálny návrh – pán poslanec László Szigeti má slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, žiadam nové hlasovanie. Moje zariadenie nefungovalo.

  • Reakcie z pléna.

  • Skúšal som to trikrát a nešlo to.

  • Ak tomu dobre rozumiem, vznášate námietku, že ste nemohli hlasovať, že ste mali pokazené hlasovacie zariadenie. Máte pocit, že už je v poriadku?

    Takže ideme hlasovať o vašej námietke, o tom, kto je za to, aby sme opätovne hlasovali o tomto návrhu zákona.

  • Reakcie z pléna.

  • O námietke hlasujeme, samozrejme. Kto je za to, aby sme vyhoveli námietke pána poslanca Szigetiho?

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 126 poslancov, za 55, proti 48, zdržalo sa 22, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada nevyhovela námietke pána poslanca Szigetiho.

    Takže pre istotu ešte raz, ďakujem za účasť a vyhlasujem 9. schôdzu Národnej rady za skončenú.

  • Rokovanie 9. schôdze NR SR sa skončilo o 15.12 hodine.