• Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím tých, ktorí majú záujem o účasť na dopoludňajšom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky, aby zaujali miesta v sále, pretože pokúsime sa zahájiť, teda začať rokovanie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, takže poprosím, aby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach. Otváram 7. rokovací deň 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Vladimír Mečiar, Beata Sániová, Martin Pado a Tatiana Rosová. Zároveň uvádzam, že na zahraničnej pracovnej ceste je predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška.

    Vážené poslankyne, páni poslanci, pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2002 Z. z. o environmentálnom označovaní výrobkov v znení zákona č. 587/2004 Z. z.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 159 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 159a.

    Poprosím teda teraz ministra životného prostredia Slovenskej republiky pána Jaroslava Izáka, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2002 Z. z. o environmentálnom označovaní výrobkov v znení zákona č. 587/2004 Z. z., bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2006.

    Dôvodom na vypracovanie a prijatie predloženého návrhu zákona je nadobudnutie platnosti Zmluvy o prístupe Slovenskej republiky k Európskej únii, čím vznikla pre Slovenskú republiku povinnosť implementovať Nariadenie Európskeho parlamentu Rady č. 1980/2000 zo 17. júla 2000 o reevidovanej metóde spoločenstva pri udeľovaní environmentálnej značky, vrátane vykonávajúcich rozhodnutí komisie. Predmetom úpravy zákona č. 469/2002 Z. z. sa tak stali podmienky a postup pri udeľovaní a používaní národnej environmentálnej značky, ako aj environmentálnej značky Európskeho spoločenstva.

    Návrh zákona nepredpokladá ekonomický dosah na štátny rozpočet a na verejné financie, bude mať pozitívny vplyv i na životné prostredie.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ďakujem za pozornosť. Žiadam vás o podporu tohto zákona.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Pavlovi Frešovi, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil stanoviská a návrhy gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pekné ráno.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predstavil spoločnú správu, ktorú máte pod tlačou č. 159a. Je to spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2002 Z. z. o environmentálnom označovaní výrobkov v znení zákona č. 587/2004 Z. z., tlač 159, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 233 z 30. januára 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2002 Z. z. o environmentálnom označovaní výrobkov v znení zákona č. 587/2004 Z. z., tlač 159, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 108 zo dňa 14. marca 2007 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami;

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 106 zo 14. marca 2007 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami;

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 110 z 13. marca 2007 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami;

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 75 z 13. marca 2007 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Všetky pripomienky sú legislatívneho charakteru a máte ich v časti IV spoločnej správy, čiže v časti IV tlače 159a.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 15 hlasovať spoločne, s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2002 Z. z. o environmentálnom označovaní výrobkov v znení zákona č. 587/2004 Z. z., vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 89 zo dňa 19. marca 2007.

    V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, prosím zaujať miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa do rozpravy chce niekto prihlásiť ústne. Ak nie, uzatváram možnosť podať ústnu prihlášku do rozpravy. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Za tých okolností ďakujem navrhovateľovi. Záverečné slovo spravodajca pravdepodobne tiež nie. Vážení páni, ďakujem veľmi pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 180 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 180a.

    Poprosím ministra životného prostredia Jaroslava Izáka, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov, sa na zasadnutie Národnej rady Slovenskej republiky predkladá podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

    Šiesty Environmentálny akčný program spoločenstva prijatý rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002 ustanovuje nutnosť znížiť znečistenie ovzdušia na úrovne, ktoré minimalizujú škodlivé účinky na ľudské zdravie, najmä na citlivú časť obyvateľstva a životné prostredie, zlepšiť monitorovanie a hodnoty kvality ovzdušia, vrátane depozície znečisťujúcich látok a poskytovať informácie verejnosti. Tieto zámery týkajúce sa požiadaviek na kvalitu ovzdušia sú zapracované aj do Smernice Európskeho spoločenstva a parlamentu, Rady 2004/2007, ktorá sa týka arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší. Prebratie tejto smernice do nášho právneho systému je hlavným dôvodom novelizácie zákona o ovzduší.

    Okrem ustanovení preberaných z citovanej smernice sa vo vládnom návrhu zákona upravujú ustanovenia, ktoré vyplývajú zo zmien našich právnych predpisov a ustanovenia, ktoré vyplývajú z praktických skúseností pri uplatňovaní zákona o ovzduší. Ide o úpravu ustanovení týkajúcich sa požiadaviek na kvalitu regulovaných výrobkov a ich uvádzania na trh, úpravu povoľovania technologických celkov, ktoré sú malými zdrojmi znečisťovania ovzdušia, ak nepodliehajú stavebného konaniu a o určenie orgánov štátnej správy, ktoré budú nepovolené zdroje, ktoré nepodliehajú stavebnému konaniu, zastavovať.

    Ďalej návrh zákona obsahuje formulačné úpravy a úpravy vyplývajúce zo zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov týkajúce sa zmeny názvu orgánov na ochranu zdravia na orgány verejného zdravotníctva.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.

  • Pekne ďakujem, pán minister.

    Teraz poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pána Lászlóa Kötelesa a dávam mu slovo, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil stanovisko a návrhy gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená Národná rada, pán minister, vážení hostia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 224 z 30. januára pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia na prerokovanie týmto výborom:

    Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:

    ústavnoprávny výbor odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu odporučil schváliť s pripomienkami;

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku odporučil schváliť s pripomienkami,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody odporučil vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 38 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán spravodajca, nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa niekto chce do rozpravy prihlásiť ústne. Ak nie, uzatváram možnosť ...

  • Hlas z pléna.

  • Vy? Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážená Národná rada, žiadam, aby o bodoch 33 a 37 sme hlasovali osobitne, aby boli vyňaté na osobitné hlasovanie z toho dôvodu, lebo ide v týchto bodoch o výnimky, ktoré boli udelené v Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a vzťahujú sa na podniky s vyššou zamestnanosťou v jednotlivých regiónoch. „V prípade vysokých postihov vo forme vysokých poplatkov za látky zaradené do triedy B podniky nie sú schopné vytvárať finančné zdroje na realizáciu opatrení, čo môže mať negatívny dosah na ďalšie prevádzkovanie uvedených zariadení, na schopnosť prevádzkovať alebo riešiť ekologické problémy a následne aj zamestnanosť.“ Citoval som z dôvodovej správy.

    Vážená Národná rada, túto dôvodovú správu čítame, sa mi zdá, že od roku 1995. Tie isté podniky doposiaľ nerobili nič, lebo majú určité privilégiá. Tie privilégiá sú zvyčajne potvrdené Národnou radou Slovenskej republiky. Ja všeobecne súhlasím s týmto prístupom, ale mali by sme analyzovať túto situáciu, na ktoré podniky sa to vzťahuje, resp. na ktoré regióny, lebo sa mi zdá, že sme vytvorili určité privilegované podniky, na ktoré sa tzv. trhový mechanizmus nevzťahuje.

    Z tohto dôvodu odporúčam, aby sme o týchto bodoch hlasovali osobitne a odporúčam, aby výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody všeobecne analyzoval túto situáciu a prijal uznesenie.

    Ďakujem.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán poslanec.

    Takže ešte raz sa pýtam, chce sa niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko k pánovi Kötelesovi? Nie. Ďakujem.

    Pán spravodajca pravdepodobne nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, chcem vás požiadať o súhlas k tomu, aby sme predradili teraz a prerokovali

    návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Prosím vás pekne, pán Cabaj ako navrhovateľ tohto zákona z vážnych osobných dôvodov požiadal o možnosť prerokovať tento návrh o čosi skôr. Myslím, že sme urobili tie základné konzultácie na tú tému, či je to možné. Ale predsa len sa pýtam, je všeobecný súhlas na túto zmenu?

  • Hlasy z pléna.

  • Veľmi pekne ďakujem.

    Pán poslanec Cabaj, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, chcem sa poďakovať za ústretovosť. Len pre vašu informáciu chcem povedať, že o 13.30 hodine má pohreb náš bývalý kolega z tohto parlamentu, dr. Ján Korec, ktorý bol aj potom primátorom mesta Topoľčany, tak z toho dôvodu som poprosil, aby som sa na tom pohrebe mohol zúčastniť. Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som veľmi stručne uviedol v druhom čítaní novelu zákona č. 39/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov tak, ako sme mali možnosť už na tú tému hovoriť pri prvom čítaní. Upozornil som už vtedy, že cieľom tejto novely je doriešiť nezávislé postavenie Najvyššieho kontrolného úradu, to znamená, aj nezávislosti od vlády a priamo teda na postavení v Národnej rade Slovenskej republiky, ako dokončenie tých postupov, ktoré sme robili, keď sme vytvárali aj Najvyšší kontrolný úrad.

    Zároveň v tomto návrhu sa upravujú platové triedy štátnych zamestnancov Najvyššieho kontrolného úradu, platové tarify, ale to je zase takisto zosúladenie s tým osobitným postavením tak, ako majú napríklad pracovníci, či už je to Kancelárie prezidenta alebo Národnej rady Slovenskej republiky, tak z toho dôvodu aj toto osobitné postavenie pracovníkov Najvyššieho kontrolného úradu. Zároveň sa navrhuje aj zmena zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe, a to už som spomínal, takisto to nadväzuje na osobitné postavenie Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý je konštituovaný podľa Ústavy Slovenskej republiky.

    Zároveň chcem informovať, že tento návrh nebude mať dosah na štátny rozpočet, aj keď sa vám môže zdať, že sa upravujú triedy a platové náležitosti. Už v dôvodovej správe a predkladacej správe som uviedol stanovisko, že nebude to mať dosah na rozpočet, pretože tak, ako je schválený rozpočet na tento rok, z tohto rozpočtu Najvyšší kontrolný úrad vie doriešiť aj túto novelu zákona o NKÚ.

    Samozrejme, je tam dopad aj ďalších náležitostí, hovoril som, že nebude mať dopad na štátny rozpočet, ani na rozpočty obcí, ani vyšších územných celkov. Dopady súvisiace s týmito navrhovanými zvýšeniami platových taríf budú vykryté z rozpočtu Najvyššieho kontrolného úradu.

    Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Zároveň prijatím tejto novely zákona vytvárame priestor na otváranie expozitúr Najvyššieho kontrolného úradu aj v ďalších krajských mestách, čím vlastne naplníme aj ďalší krok toho rozhodnutia, ktoré sme tu, v Národnej rade urobili, keď sme splnomocnili Najvyšší kontrolný úrad aj vykonávaním kontrol v samosprávach, a to miestnych aj regionálnych.

    Chcem vás veľmi pekne poprosiť o podporu tohto návrhu. Pripomínam len, že pôvodný zámer, tak ako som uvažoval pri zákone o štátnej službe, pozmeňujúcim návrhom, kde by sa bol takýmto spôsobom upravil aj zákon o Najvyššom kontrolnom úrade, nakoniec som zvolil tento štandardný postup, keď sa predkladá osobitný návrh zákona, ktorý prešiel celým tým procesom, prešiel prerokovaním vo výboroch a potvrdzuje sa tá skutočnosť, ktorú som tu raz uviedol, že nešťastím pre tento parlament sú tzv. nepriame novely, pretože aj pri tomto prerokovaní poslaneckého návrhu zákona som mal možnosť vo výboroch sa oboznámiť s mnohými pripomienkami, podnetmi a nakoniec v spoločnej správe, keď si pozriete všetky tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré sa objavujú, vlastne komplexne riešia celú túto problematiku. Takže myslím, že bolo veľmi dobré rozhodnutie nedať to ako pozmeňujúci návrh, o ktorom sa rozhodne iba hlasovaním, ale dať to ako novelu zákona o Najvyššom kontrolnom úrade.

    Vážené pani kolegyne, kolegovia, chcem vás poprosiť o podporu tejto novely zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu predsedovi výboru Jozefovi Burianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil stanoviská a návrhy gestorského výboru.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu k návrhu zákona, k poslaneckému návrhu zákona Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 234 z 1. februára 2007 pridelila návrh poslanca Národnej rady výborom:

    Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Uvedené výbory prerokovali tento návrh zákona v stanovenom termíne.

    K predmetnému návrhu tohto zákona boli v spoločnej správe pozmeňujúce návrhy – bod 1 až bod 13 – s odporúčaním gestorského výboru všetky body schváliť a aj s odporúčaním Národnej rady schváliť tento návrh zákona s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Zároveň určil spoločného spravodajcu poslanca Jozefa Buriana za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a po druhé navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Veľmi krátko chcem povedať, že prišlo k rozumnému kompromisu a k rozumnému návrhu, ktorý, tiež by som bol veľmi rád, aby ste podporili tento návrh zákona vzhľadom na to, že má racionalitu a opodstatnenie, ďalšie súvislosti ako nezávislosti Najvyššieho kontrolného úradu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som opäť nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa do rozpravy chce niekto prihlásiť ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a zároveň, vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem navrhovateľovi, ako aj spravodajcovi za aktívnu účasť pri prerokovaní tohto bodu programu a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz podľa schváleného programu pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

    Máme tento návrh ako tlač 182, spoločnú správu výborov ako 182a.

    Prosím ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky Miroslava Jureňu, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2006 a na základe plnenia záväzkov voči Európskej komisii a Európskemu spoločenstvu podľa Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.

    Hlavným cieľom predloženého návrhu zákona je úprava podrobností o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat vyplývajúca z prebratia Smernice Rady 2005/2004/ES zo 14. marca 2005, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica 87/327/EHS týkajúca sa inseminačných staníc na skladovanie spermií a používanie vajíčok a embryí čistokrvného plemenného hovädzieho dobytka.

    Ďalším cieľom návrhu zákona sú úpravy niektorých ustanovení, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.

    Návrh zákona nezakladá nároky na štátny rozpočet, nemá vplyv na rozpočty obcí, ani rozpočty vyšších územných celkov a nemá vplyv na zamestnanosť, životné prostredie a podnikateľské prostredie.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na potrebu uvedenia navrhovaného zákona do praxe dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a vyjadrenie súhlasu s ním.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Spoločným spravodajcom z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody je poslanec Zsolt Simon. Dávam mu teraz slovo, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania jednotlivých výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený a o návrhu a stanoviskách gestorského výboru.

    Nech sa páči, máte slovo.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky ako spravodajca v druhom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, tzv. živnostenský zákon v znení neskorších predpisov, tlač 182.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady, tlač 182a.

    V časti 1 sa uvádza, že Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 220 z 31. 1. 2007 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom:

    Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, ktorý bol určený aj ako gestorský výbor.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenej lehote a zaujali k nemu nasledovné stanoviská:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 115 zo dňa 14. marca 2007 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami,

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 86 z 19. marca 2007 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    V časti IV sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporučením gestorského výboru schváliť okrem jedného bodu.

    V súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady gestorský výbor odporučil vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, informujem, že do rozpravy sa prihlásil písomne Marián Záhumenský. V zmysle rokovacieho poriadku teraz vystúpi spravodajca pán poslanec Zsolt Simon.

    Pripraví sa pán poslanec Marián Záhumenský.

    Zs. Simon, poslanec: Vážená snemovňa, dovoľte, aby som vyňal na osobitné hlasovanie body 3, 9, 10, 12, 15, 16 a 26 samostatne s mojím odporúčaním neschváliť.

    Odôvodňujem body 9, 10, 12, 15, 16 a 26 spolu. V zmysle § 33 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat ministerstvo ustanovilo podrobnosti prostredníctvom Vyhlášky č. 18/2001 Z. z. o vykonaní kontroly úžitkovosti, kontroly dedičnosti a testovania úžitkových vlastností, kontroly zdravia a kontroly dedičnosti a testovania zdravia, hodnotenia zovňajška hospodárskych zvierat a založení a vedení plemennej knihy, založení a vedení plemenného registra a vedení predpísanej evidencie a overovaní pôvodu hospodárskych zvierat.

    Vzhľadom na to, že uvedená vyhláška ministerstva pôdohospodárstva presne definuje priame a nepriame úžitkové vlastnosti pre jednotlivé hospodárske zvieratá, je takáto právna úprava zákona neopodstatnená. Preto žiadam, aby sme o týchto bodoch hlasovali osobitne.

    Zároveň žiadam z tlače 182 vypustiť z dôvodovej správy z druhého odseku časť vety „Smernice Rady 2005/24/ES zo dňa 14. marca 2005, ktorou sa mení a dopĺňa“ a ďalej veta pokračuje tak, ako je predložená v dôvodovej správe. Nakoľko týmto návrhom transponujeme len Smernicu 87/328/EHS, takéto odôvodnenie v dôvodovej správe je nadbytočné, preto žiadam, aby aj o tomto bode bolo osobitné hlasovanie s odporúčaním vypustiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Marián Záhumenský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister, ctené poslankyne, vážení páni poslanci, v rámci poľnohospodárstva v Slovenskej republike je chov hospodárskych zvierat jedným z rozhodujúcich odvetví. Jeho ekonomická úspešnosť je podmienená aj aplikáciou najmodernejších metód v procese šľachtenia a plemenitby. Šľachtenie a plemenitba za podmienok, že je dosahovaný vysoký realizovaný genetický zisk pri nízkych nákladoch šľachtiteľského programu, predstavuje najefektívnejšiu formu intenzifikácie a skvalitnenia živočíšnej produkcie.

    Hlavným cieľom predkladanej novely zákona je úprava podrobností o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat vyplývajúca z prebratia Európskej smernice týkajúcej sa inseminačných staníc na skladovanie spermií a používania vajíčok a embryí čistokrvného plemenného hovädzieho dobytka.

    Predkladaný návrh zákona je v rámci legislatívy Európskeho spoločenstva plne harmonizovaný. Návrh vyplýva z potreby plnenia noriem Európskeho spoločenstva o šľachtení a plemenitbe. Svojím obsahom stanovuje pravidlá pre obchodovanie s plemenným materiálom, spermou, embryami a živými hospodárskymi zvieratami, stanovuje podmienky výkonu kontroly úžitkovosti a dedičnosti hospodárskych zvierat, ako aj spôsob výkonu prirodzenej plemenitby, hlavne u chovov dojčiacich kráv a inseminácie hospodárskych zvierat.

    Súčasťou návrhu je určenie spôsobu overovania genetického pokroku na území Slovenskej republiky s cieľom zabezpečenia konkurencieschopnosti slovenských chovateľov v podmienkach voľného trhu Európskej únie. Predkladaný návrh v neposlednom rade zabezpečuje kontinuitu a bezproblémový chod všetkých chovateľských poverených a oprávnených organizácií na území Slovenskej republiky a Plemenárskej inšpekcie Slovenskej republiky.

    Testovanie vlastností, resp. genetické hodnotenie a následné určovanie plemenných hodnôt u tých jedincov, ktorí sú zaraďovaní do plemenitby, je vo všetkých chovateľsky vyspelých krajinách základom selekčných postupov a šľachtiteľských programov a teda najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcim produkčnú úroveň populácie hospodárskych zvierat. Šľachtenie predstavuje najefektívnejšiu formu intenzifikácie produkcie hospodárskych zvierat. Tento najdôležitejší intenzifikačný činiteľ, teda podiel geneticko-šľachtiteľských metód sa vyrovná podielu ostatných intenzifikačných faktorov.

    Aj v dôsledku neustále sa zvyšujúceho trhu v oblasti genetického materiálu vo svetovej populácii dojných kráv, ako sú inseminačné dávky embrya, ale aj dobytok vo forme vysokoteľných jalovíc s vysokou genetickou hodnotou, chovatelia, farmári žiadajú vo všetkých chovateľsky vyspelých krajinách stále presnejšie výsledky genetického hodnotenia s dôrazom na rozdielnosti populácií a príslušných podmienok chovateľského prostredia jednotlivých krajín.

    Toto porovnávanie je zložité a náročné aj vzhľadom na odlišné národné genetické hodnotenia v jednotlivých krajinách. Práve uľahčenie takéhoto porovnávania je hlavným poslaním a zodpovednosťou medzinárodnej organizácie pre vyhodnocovanie býkov takzvaný Interbull. Interbull je zodpovedná a poverená celosvetová organizácia na podporu, vývoj a štandardizáciu medzinárodného genetického hodnotenia. Súčasne pôsobí ako sprostredkovateľ pri výmene informácií medzi členskými krajinami aplikujúcimi vlastné hodnotenia a modely, ale predovšetkým vykonáva dohľad nad postupmi a procedúrami národného genetického hodnotenia. Interbull ako nezisková organizácia sa snaží byť nezávislá od jednotlivých komerčných firiem, a preto svoju činnosť zabezpečuje z príspevkov jednotlivých členov, ktoré sú úmerné veľkosti ich populácií. Odhadovaný ročný poplatok za našu populáciu sa pohybuje okolo 10 tisíc EUR.

    V tejto súvislosti treba povedať, že Slovensko je jednou z posledných krajín v Európe, ktorej národné výsledky nie sú zahŕňané do medzinárodného hodnotenia Interbull. Znižuje sa tým miera dôveryhodnosti pre výsledky, ktoré prezentujú naše komerčné organizácie, keď chcú ponúknuť svoje produkty na európskom alebo svetovom trhu. Dočasne prekonávame tento problém s odkazom na prebiehajúce rokovania z ministerstva pôdohospodárstva, Štátneho plemenárskeho ústavu, univerzity a pracoviska Interbull a zároveň vyjadrujeme presvedčenie, že výsledky rokovania smerujú k našej skorej aktívnej účasti v Interbulle.

    Treba tiež zdôrazniť, že pri medzinárodnom genetickom hodnotení Interbull nevykonáva a nezabezpečuje žiadne top rebríčky. Členské krajiny sú zodpovedné za stanovovanie poradia býkov, využívajúc ich vlastné hodnotenie, vrátane zodpovednosti za publikovanie výsledkov. Interbull ako medzinárodné hodnotenie nenahrádza systém národného genetického hodnotenia. Len akceptovaním uvedenej skutočnosti bude môcť aj Slovenská republika aktívne vstúpiť do medzinárodných systémov genetického hodnotenia. Súčasne tak naplní požiadavky nariadenia a smerníc Európskej únie požadovaných v tejto oblasti.

    Len aktívna účasť Slovenskej republiky v Interbulle nám dá možnosť sa v budúcnosti aktívne zapojiť na trh v oblasti genetického materiálu a to nielen v krajinách Európskej únie. Zapojením sa Slovenska do medzinárodného genetického hodnotenia bude súčasne kontrolovaný a akceptovaný aj systém národného genetického hodnotenia. Národné systémy predstavujú a budú aj v budúcnosti predstavovať nevyhnutnú súčasť vstupných informácií pre samotné medzinárodné genetické hodnotenia, tak ako to vykonáva Interbull.

    V súčasnosti vo väčšine členských krajín Ikaru a Interbullu štandardne vykonávané štyrikrát ročne národné genetické hodnotenie a medzinárodné genetické hodnotenie pre jednotlivé znaky, a to hlavne mlieko, tuk a bielkoviny, ale aj znaky exteriéru, somatické bunky, dlhovekosť, priebeh pôrodu a reprodukčné znaky. Ďalšie znaky sú v súčasnosti pripravované. Ide o ďalšie nepriame úžitkové vlastnosti, akými sú perzistencia, laktácia a dojiteľnosť.

    V podmienkach Slovenska vykonáva Štátny plemenársky ústav v zmysle jeho predmetu činnosti výkon národného genetického hodnotenia štyrikrát ročne a súčasne zastupuje Slovenskú republiku v organizáciách Ikaru od roku 1994 a Interbullu od roku 1995. V našich podmienkach sú rutinne hodnotené a vypočítavané plemenné hodnoty pre základné produkčné znaky mlieko, tuk a bielkovina.

    Význam uvedenej oblasti pre chovateľskú verejnosť potvrdzujú aj iniciatívne požiadavky chovateľských zväzov, konkrétne najväčšieho chovateľského zväzu v rámci chovu hovädzieho dobytka Slovenskej holsteinskej asociácie, ktorá spolupracuje so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou Katedrou genetiky a plemenárskej biológie, vypracovala metódu a systém na výpočet plemenných hodnôt exteriéru ako súčasť národného genetického hodnotenia.

    Objektívne treba konštatovať, že naše členstvo v Interbulle je zatiaľ len pasívne vzhľadom na skutočnosť, že výsledky nášho národného genetického hodnotenia nezasielame na medzinárodnú akceptáciu v rámci medzinárodného genetického hodnotenia v Upsalle. Slovensko sa tak stáva jednou z posledných krajín, ktorej chýba táto dôležitá medzinárodná akceptácia. Táto skutočnosť degraduje práce organizácií, ktoré sú zapojené do kontroly úžitkovosti a kontroly dedičnosti. V tejto súvislosti by som chcel pripomenúť vysokú úroveň a dlhoročnú tradíciu kontroly úžitkovosti, ktorá sa na Slovensku vykonáva už od roku 1925. Okrem toho táto skutočnosť prináša komparatívnu nevýhodu pre komerčné organizácie, ktoré sa snažia uplatniť svoj produkt šľachtenia na európskom alebo svetovom trhu, pretože nevedia hodnoverným spôsobom osvedčiť hodnotu svojho produktu. Zapojenie Slovenska do tejto medzinárodnej organizácie akceptovanej najvyspelejšími chovateľskými krajinami sveta nás súčasne úspešne zapojí aj do medzinárodného obchodu v danej oblasti.

    Testovanie vlastností, resp. genetické hodnotenie a následné určovanie plemenných hodnôt u tých jedincov, ktorí sú zaraďovaní do plemenitby, je vo všetkých chovateľsky vyspelých krajinách základom selekčných postupov a šľachtiteľských programov a tým najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcim produkčnú úroveň populácie hospodárskych zvierat.

    Šľachtenie predstavuje najefektívnejšiu formu intenzifikácie produkcie hospodárskych zvierat. Tento najdôležitejší intenzifikačný činiteľ, teda podiel geneticko-šľachtiteľských metód sa vyrovná podielu ostatných intenzifikačných faktorov. Publikovanie dosahovaných plemenných hodnôt je dôležitá informácia ako pre odbornú, tak aj pre chovateľskú verejnosť. Interpretácia plemenných hodnôt robí chovateľom často problémy a väčšinou kladú väčší dôraz na nameranú úžitkovosť, hlavne pri dojniciach, než na plemennú hodnotu.

    V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti, že rozdiely namerané v úžitkovosti medzi zvieratami sú spôsobené hlavne chovateľskými podmienkami, ako je úroveň výživy, ktorá sa líši medzi chovmi, ako aj v rôznych obdobiach roka a aj v iných rokoch. Rozdiel úžitkovosti ovplyvňujú aj ďalšie faktory, ako vek pri prvom otelení, poradie laktácie, dĺžka medziobdobia a iné, vrátane genetického založenie jedinca. V súčasnosti sú dostupné moderné počítačové programy optimalizujúce výber plemenníkov, ktorých využitie chovateľovi uľahčí orientáciu pri výbere býkov pre individuálne dojnice v stáde a ktoré využívajú výsledky plemenných hodnôt.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh zákona významne približuje Slovensko, slovenské legislatívne prostredie v oblasti šľachtenia a plemenitby hospodárskych zvierat k vyspelým krajinám Európskej únie a odstraňuje zaostávanie spôsobené predchádzajúcim vedením Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky aj v tejto oblasti. Zároveň umožňuje aj aktívne zapojenie Slovenska do medzinárodného genetického hodnotenia.

    Záverom treba zdôrazniť, že predkladaný zákon bude slúžiť pre potreby širokej chovateľskej odbornej verejnosti, ale aj pracovníkom vedy a výskumu. Jeho obsah je možné aplikovať pre jednotlivé druhy hospodárskych zvierat. Bude slúžiť aj celej chovateľskej verejnosti v Slovenskej republike ako nástroj, ktorý výrazne zlepší ich konkurencieschopnosť a umožní im vykonávať operatívne a efektívne selekčné a chovateľské opatrenia s cieľom posilniť ich ekonomickú úspešnosť.

    Keďže väčšina mojich pozmeňujúcich návrhov je zapracovaná do spoločnej správy a v niektorých ustanoveniach gestorský výbor nahradil pomernú plemenársku organizáciu poverenú chovateľskou organizáciou, čo je mäkšia forma, s ktorou aj ja súhlasím, keďže toto ustanovenie sa bude týkať iba okrajových druhov zvierat, pre ktoré nie sú zriadené iné inštitúcie, je potrebné zosúladiť s touto zmenou aj ustanovenie o plemennej knihe a preto predkladám tento pozmeňujúci návrh.

    Bod 2 v § 2 ods. 14 znie: „Plemenná kniha je kniha, kartotéka alebo údajové médium, ktoré vedie združenie chovateľov, šľachtiteľská organizácia, uznaná chovateľská organizácia alebo poverená chovateľská organizácia, v ktorej sú zapísané alebo podmienečne zapísané čistokrvné plemenné zvieratá určitého plemena s uvedením ich predkov okrem zvierat uvedených v ods. 16 podľa kritérií uvedených v osobitných predpisoch. Pre každé plemeno podľa odseku sa zriaďuje a vedie jedna plemenná kniha.“

    Odôvodnenie. Dôvodom zmeny je zjednodušenie významu a sprehľadnenie textu. Ďalším dôvodom úpravy textu je doplnenie poverenej chovateľskej organizácie z toho dôvodu, aby pre niektorý druh, resp. plemeno hospodárskych zvierat nebola zriadená žiadna z uvedených organizácií. Ministerstvo pôdohospodárstva má možnosť poveriť výkonom vedenia príslušnej plemennej knihy aj chovateľskú organizáciu.

    Z vyššie uvedených dôvodov, ctené kolegyne a kolegovia, vás chcem požiadať o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Záhumenský bol jediný, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy.

    Teraz sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Ak nikto, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať pán minister stanovisko? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán spravodajca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, záverom vám len poďakujem za konštruktívny prístup najmä v gestorskom výbore. Chcem vás požiadať, aby ste v zmysle návrhu spoločnej správy gestorského výboru aj hlasovali a zároveň aj akceptovali pripomienku pánu poslanca Záhumenského.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Chce zaujať stanovisko pán spravodajca? Nie. Veľmi pekne ďakujem. Teda prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o sociálnom zabezpečení.

    Tento návrh vlády ste dostali ako tlač 199 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 199a.

    Tento návrh odôvodní za vládu minister Jaroslav Izák. Poprosím ho, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o sociálnom zabezpečení je prvým zmluvným dokumentom v tejto oblasti medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou.

    Európska únia začala prístupové rokovanie s Tureckou republikou, čo predpokladáme, že bude mať za následok širšiu spoluprácu v oblasti obchodu, výmeny služieb a tovarov a teda aj vplyv na vzájomnú zamestnanosť. Podľa údajov z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny k 31. marcu 2006 na území Slovenskej republiky malo povolenie na zamestnanie 35 občanov Tureckej republiky. K uvedenému dňu na území Tureckej republiky pracovalo 11 našich občanov. Predkladaná zmluva sa z hľadiska osobného rozsahu vzťahuje na všetky osoby, ktoré podliehajú alebo podliehali právnym predpisom jednej zo zmluvných strán, ako aj na iné osoby, ak tieto odvodzujú svoje práva od týchto osôb. Z hľadiska vecného rozsahu sa vzťahuje na dôchodkové poistenie, pracovné úrazy a choroby z povolania, poistenie v nezamestnanosti, príspevok na pohreb a rodinné dávky.

    Vykonávanie tejto zmluvy nekladie zvýšené nároky na štátny rozpočet, nebude mať ekonomický, environmentálny vplyv ani na zamestnanosť.

    Zmluva svojím obsahom a rozsahom je v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky a všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva. Záväzky pre obidva štáty sú rovnaké a vzájomne vyvážené.

    Dňa 25. januára 2007 bola zmluva podpísaná v Ankare. Za Slovenskú republiku zmluvu podpísala ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Viera Tomanová, za Tureckú republiku minister práce a sociálnej bezpečnosti pán Murad Basesgioglu.

    Podľa čl. 86 psím. d) Ústavy Slovenskej republiky so Zmluvou vyslovuje súhlas Národná rada Slovenskej republiky. Zároveň odporúčame Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, pretože zakladá práva a povinnosti pre fyzické a právnické osoby.

    Ďakujem vám, pani poslankyne, páni poslanci, za podporu tejto zmluvy.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz prosím určenú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Moniku Gibalovú, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

    Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako spoločný spravodajca predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorského výboru k rokovaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o sociálnom zabezpečení

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 202 z 9. februára 2007 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Výbory prerokovali predmetný návrh v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 114 zo 14. marca 2007 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 46 z 15. marca 2007 odporučili vysloviť súhlas s návrhom.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o sociálnom zabezpečení odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá ma prednosť pred zákonmi.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, páni spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku k tomuto bodu programu.

    Preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť ústne. Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem ako navrhovateľovi, tak aj spravodajkyni.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz nasleduje druhé čítanie o

    návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ľudmily Muškovej a Kataríny Tóthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 68/2005 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento návrh zákona ste dostali ako tlač 160. Spoločnú správu máme uvedenú pod č. 160a.

    Dávam slovo pani poslankyni Kataríne Tóthovej, aby v mene navrhovateľov návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

    Milé kolegyne, milí kolegovia, v podstate ide o predložený legislatívny návrh, ktorý vyvolal v tlači a v elektronických médiách dosť veľkú pozornosť, vrátane diskusií aj medzi poslancami navzájom. Dostali sme ako predkladateľky tohto legislatívneho návrhu viaceré petície od občanov. Jednu sme dali aj rozmnožiť tu, do vašich lavíc. Bola to petícia Občianske združenie – Právo staromešťanov na bývanie. To sú tí obyvatelia bytov, ktorí by podliehali deregulácii nájomného, pokiaľ by ostal v platnosti doterajší zákon. Máme petícií viac, od Košíc, Banská Bystrica, Bratislava, ďalšie obvody, ale myslím, že vás nebudeme kópiami týchto petícií zahŕňať.

    Všetci vieme, o čo v podstate ide. Najväčší problém, ktorý bol diskutovaný, bola otázka vzájomného vzťahu k ústave, či už nájomcov alebo vlastníkov – reštituentov a podobne. S pani poslankyňou Muškovou predkladáme tento legislatívny návrh a konštatujeme v dôvodovej správe, že tu ide o konflikt dvoch celospoločenských záujmov. Jednak záujmov tých nájomníkov bytov, ktorých by sa to dotklo a ďalej celospoločenského záujmu vlastníkov bytových domov.

    Pokiaľ by nami predložený legislatívny návrh táto ctená snemovňa neodobrila, po 1. júli dôjde k viacerým sociálnym otrasom, čo konštatovali viacerí odborníci. Konštatovalo sa to aj na zasadnutí vlády a myslím, že netreba tu dlhšie presviedčať, že by došlo k viacerým ťažkým situáciám početných nájomcov. Nájomcovia argumentujú a požadujú predĺženie deregulácie nasledovnými argumentmi, ktorými aj my podopierame náš legislatívny návrh. Je to skupina občanov, ktorí majú platný nájomný pomer z minulosti v rámci štátnych bytov. Títo občania sa cítia byť diskriminovaní voči ostatným bývalým nájomcom, teda nájomcom bývalých štátnych bytov, ktoré prešli na obce a mohli si v zmysle vyhlášky občania tieto byty za pomerne nízke ceny 17, 25 tisíc, 30 tisíc podľa rozlohy a početnosti, izbovosti odkúpiť. Títo občania argumentujú, že táto diskriminácia ich už postihla a v súčasnosti veľmi citlivo vnímajú skutočnosť, že v mnohých prípadoch nastúpením deregulácie by bolo prudko zvýšené nájomné na trhovú cenu nájmov. Napríklad 3-izborý byt 30 tisíc korún, čo už prezentovali aj vlastníci bytov, teda domov a tým aj bytov.

    Chcem pripomenúť, že máme viaceré impulzy, kde sa snažili nájomcovia riešiť túto bytovú situáciu tým, že by sa vysťahovali, teda uskutočnili výmenu bytov, avšak nedostali súhlas súčasných vlastníkov bytov. Ďalej chcem poukázať na skutočnosť, že situácia v praxi je taká, že mnohí reštituenti už nie sú tí pôvodní, ale predajom niekde až 4 – 5 vlastník už dnes figuruje, s ktorým vlastne títo nájomníci vonkoncom nemajú uzavreté nájomné zmluvy a tí len čakajú, kedy proste sa otočí kalendár na 1. júla.

    Pokiaľ ide o vlastníkov týchto bytových domov, je pravdou, že ide o obmedzenie ich súkromného vlastníctva. Ale neodškriepiteľnou pravdou je, že Ústava Slovenskej republiky obmedzenie súkromného vlastníctva pripúšťa za primeranú odmenu. Všetky, aj v zahraničí súdne spory, ktoré sa dostali na Medzinárodný súd ľudských práv v Štrasburgu, pokiaľ bolo žalobcom vyhovené, tak bolo vyhovené z toho dôvodu, nieže je obmedzené vlastníctvo, ale z dôvodu, že náhrada nebola, resp. bola nízko pod primeranou náhradou.

    V tomto zmysle chcem upozorniť aj na stanovisko výboru pre financie, rozpočet a menu, ktorý dal pozitívne stanovisko k predloženému legislatívnemu návrhu, tak ako aj ostatné výbory, ktoré prerokúvali tento návrh, ale zároveň požiadal ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky vypracovať návrh opatrení na riešenie problému regulovaného nájomného.

    Tým chcem povedať, že vláda Slovenskej republiky, ktorá súhlasila s týmto legislatívnym návrhom a dala pozitívne stanovisko k tomuto legislatívnemu návrhu, vyjadrila želanie, aby lehota deregulácie, odsunutia deregulácie bola do 31. decembra 2008. Zároveň na zasadnutí vlády sa uložilo vypracovať nový výnos na výpočet nájomného, ktorý by mal byť primeraný k ekonomickým požiadavkám, teda kde by mala byť zabezpečená primeranosť výpočtu nájomného v týchto bytoch s regulovaným nájomným.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ešte ako poslednú informáciu, pretože už v prvom čítaní som sa tu dosť obsiahlo vyjadrovala k predloženému legislatívnemu návrhu, uviesť, že nie je pravdou to, čo niektorí právnici v tlači uviedli, napríklad pán JUDr. Valko, že Ústavný súd sa nikdy k otázke deregulácie a regulácie nájomného nevyjadril. Pravdou je, že o tejto otázke ako meritórne nerozhodoval, ale sa vyjadril v náleze ústavného súdu PLUS26/00 zo 4. 4. 2004, kde sa uvádza, citujem: „Navrhovateľ,“ to bol generálny prokurátor, ktorý dal návrh na vyjadrenie neústanovsti povinnosti samosprávy predávať byt a Ústavný súd uviedol, že takáto povinnosť nie je protiústavná, teda predávať byt nájomcom, ktorí v ňom bývajú. Vraciam sa k textu a citácii: „Navrhovateľ neberie do úvahy špecifickú povahu bývania, ktoré ako jedna zo základných potrieb má svoju nezastupiteľnú hodnotu. Riešenie bytových potrieb občanov je záujmom súkromným, ale zároveň aj verejným a v tomto štádiu prechod na trhové prostredie i bez rizika sociálnych otrasov nemožno ponechať živelnému pôsobeniu trhu. Preto musí byť trh“, opakujem, nie môže byť, ale musí byť, sa uvádza, „preto musí byť trh s bytmi aspoň do vybudovania fungujúceho trhového prostredia štátom usmerňovaný.“

    Chcem len pripomenúť, že bývalá vláda Mikuláša Dzurindu prijala vo svojom programovom vyhlásení dereguláciu nájomného. Zakotvila ju, túto dereguláciu, aj do právnych predpisov. Nevytvorila podmienky pre trh s bytmi. Navyše, odsunula účinnosť deregulácie na obdobie po parlamentných voľbách, ale zároveň zase nevytvorila dostatočné podmienky na vznik trhu s bytmi.

    Dovolávam sa ešte ústavy, kde sa uvádza, že Slovenská republika je trhová ekonomika so sociálnou a ekologickou dimenziou. Čiže, aj ten trh s bytmi bude musieť mať určitú sociálnu dimenziu. Myslím, že v tomto štádiu bude úlohou vlády Slovenskej republiky, aby vytvorila, jednak prijala výnos, ktorým sa nájomné zlepší a nebude ho možné, teda výpočet nájomného v týchto bytoch nebude možné považovať za neprimerane nízky, a zároveň verím, že sa urobia ďalšie opatrenia, ktoré budeme žiadať, aby vláda Slovenskej republiky prezentovala tu, v parlamente po schválení tohto návrhu zákona.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem vás požiadať, aby ste podporili tento legislatívny návrh, je už kompromisný. Je kompromisný v tom, že nie je deregulácia odsunutá do roku 2010, ale len do decembra, teda do 31. decembra 2008.

    Ďalej chcem záverom povedať, že v spoločnej správe sú dva pozmeňujúce návrhy. Jeden, ktorý sa týka práve odsunu termínu deregulácie na 31. december 2008 a ďalej je zmena v účinnosti predloženého legislatívneho návrhu a je to z marca na jún.

    Ja si myslím, že oba pozmeňujúce návrhy v spoločnej správe skutočne vychádzajú z logických dôvodov a plne ich prijímam a tak isto aj pani poslankyňa Mušková ako druhá predkladateľka tohto návrhu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Poprosím zaujať miesto pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu predsedovi výboru pánovi Burianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a o návrhoch a stanoviskách gestorského výboru.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov.

    Národná rada uznesením č. 233 z 1. februára 2007 pridelila návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky pani poslankyne Ľudmily Muškovej a pani poslankyne Kataríny Tóthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 68/2005 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky stanoviská, kde navrhli schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Zároveň požiadal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ministra výstavby a regionálneho rozvoja vypracovať návrh opatrení na riešenie problému regulovaného nájomného do termínu 30. júna 2007.

    Vo výboroch boli predložené 2 pozmeňujúce návrhy, kde gestorský výbor odporúčal tieto návrhy prijať a schváliť. Čiže, gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslankýň pani Muškovej a pani Tóthovej na vydanie zákona č. 68/2005 Z. z. o cenách schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásil iba pán poslanec Miššík.

    Dávam mu preto teraz slovo, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážená pani navrhovateľka, kolegyne, kolegovia, chcel by som sa svojím vystúpením vyjadriť k tomuto poslaneckému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 68/2005 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh mení iba čl. 8 predmetného zákona, ktorý posúva účinnosť čl. 1 bod 12 na 1. júl 2010. Ľudovo povedané, predlžuje stav, na základe ktorého je možné regulovať nájomné bytov, ktoré sa nachádzajú v bytových domoch patriacich súkromným vlastníkom.

    Nebudem sa vyjadrovať o tom alebo k tomu, či je takáto právna úprava v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože pri ochrane vlastníckeho práva, ktoré Ústava Slovenskej republiky poskytuje, to musí byť každému hneď jasné. Táto úprava je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá vyslovene v čl. 20 ods. 4 uvádza: „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere vo verejnom záujme a to na základe zákona a za primeranú náhradu.“

    Je zrejmé, že regulovaním nájomného závažným spôsobom zákonom obmedzujeme vlastnícke právo predmetných vlastníkov. V dôvodovej správe navrhovateľ uvádza, že po deregulácii nájomného by sa pre týchto občanov neprimerane zvýšilo nájomné a existenčne by ich to ohrozilo. Samotný zákon o cenách však v prvom rade počíta s dohodou zmluvných strán. Teda nie je možné, aby bolo stanovené ľubovoľné nájomné. Nájomné ako cena za tovar musí podliehať dohode zmluvných strán. Rovnako nájomníci požívajú aj práva na základe zákona č. 40/64 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, na základe ktorého je zrejmé, že na ulici by sa určite neocitli. Čiže, nie je to tak, ako nás navrhovateľky strašia v dôvodovej správe. Rovnako je podľa mňa scestné chrániť záujmy jednej skupiny občanov takým spôsobom, že poškodzujeme inú skupinu občanov.

    Najdôležitejší argument, prečo by sme predmetnú novelu nemali podporiť, je ale skutočnosť, že ak tento stav predĺžime, bude hroziť Slovenskej republike niekoľko tisíc žalôb, ktoré môžu stáť tento štát nemalé finančné prostriedky. Zdôvodním aj tento argument, aj keď pani navrhovateľka krúti hlavou.

    Dňa 19. 6. 2006 Veľký senát Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Mária Hutten–Czapska verzus Poľsko sťažnosť č. 35 014 z roku 97 rozhodol, že Poľsko reguláciou nájomného poškodilo práva tejto pani vyplývajúce z čl. 1 dodatkového protokolu č. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Súd priznal rovnako pani Hutten–Czaapskej náhradu škody vo výške 52 500 eur. Čo je suma takmer na úrovni 1 mil. 800 000 Sk. Toto rozhodnutie bolo pritom jednoznačné. Pomer hlasov pri hlasovaní v senáte bol 16:1. Podľa tohto rozsudku Poľsko porušilo dohovor, pretože zlyhalo v legislatívnej činnosti, ktorá uvaľovala a stále uvaľuje na majiteľov nehnuteľností obmedzenie ich vlastníckych práv.

    Rovnako súd rozhodol pomerom hlasov 15:2, že v záujme ukončenia systematického porušovania práva konštatovaného v prípade žiadateľky musí Poľsko príslušnými zákonnými alebo inými prostriedkami zaistiť v rámci svojho právneho poriadku mechanizmus, ktorý by vyvážil záujmy majiteľov domov a verejný záujem spôsobom, ktorý bude v súlade so štandardmi ochrany vlastníckeho práva.

    Tento rozsudok má pritom precedentálny charakter a v podobných prípadoch sa určite bude opakovať. Ak sa poškodení vlastníci domov obrátia na Európsky súd pre ľudské práva, budú úspešní, vážené dámy a páni. Týmto Slovenskej republike hrozí, že bude musieť vyplatiť náhradu škody v značnej výške pohybujúcej sa rádovo v miliardách slovenských korún.

    Pre ilustráciu poviem príklady zo zahraničia. V Českej republike sa odhaduje prípadné odškodnenie časti vlastníkov domov postihnutých reguláciou nájomného vo výške približne 50 mld. korún českých. V spomínanom Poľsku to je rádovo ešte viac.

    Ešte snáď jednu poznámku k tomuto, čo hovorím. Dostali sme všetci poslanci aj list verejného ochrancu práv pána Kandráča, v ktorom nám dal do pozornosti tieto moje údaje, ktoré dokonca v tomto liste aj cituje a svojím spôsobom vlastne dôrazne upozorňuje na to, aké dôsledky môže mať predĺženie účinnosti platnosti takéhoto zákona, ktorý bol, to musí uznať, prijatý v minulom období.

    Ak teda nechceme predĺžiť tento právny stav, ktorý je v príkrom rozpore s právom Európskeho spoločenstva, ktorý reálne spôsobuje štátu povinnosť uhradiť náhradu škody vo výške niekoľkých miliárd slovenských korún, nemali by sme predmetnú novelu zákona podporiť.

    Na záver uvediem len to, že je na nás, či uprednostníme záujem asi 1 % užívateľov bytového fondu pred všetkými daňovými poplatníkmi, ktorým reálne hrozí to, že následné škody by museli svojimi daňami uhradiť.

    A preto ja takýto návrh zákona v prípade, ak tam nebudú významné pozmeňujúce návrhy, podporiť nemôžem.

    Pani navrhovateľke, ktorá sa ma pýtala, aký list to bol, to bol list pána ombudsmana zo dňa 22. 3. 2007.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pýtam sa teraz, kto sa hlási do rozpravy ústne. Páni poslanci Lipšic, Šimko, Belásová, Kužma. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Lipšic.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, vystúpil som aj v prvom čítaní, pretože považujem otázku regulácie nájomného za vážny problém jednak spoločenský, ale, samozrejme, že aj ústavnoprávny a obidva aspekty sa musia zohľadniť.

    Návrh prešiel do druhého čítania, a preto je fér povedať aj návrh na úpravu, ktorá by bola akceptovateľná tak, aby zákon mohol byť podporený aj klubom KDH.

    Ja som v prvom čítaní citoval nález Českého ústavného súdu, pretože naozaj je pravdou, že náš Ústavný súd sa reguláciou nájomného nikdy nezaoberal, ale pri identickej úprave ústavnej, v tom čase aj zákonnej, ten nález je určite inšpirujúci. A z neho pomerne jednoznačne vyplýva, že štát nemôže, a vôbec nie dlhodobo, nútiť vlastníkov dotovať z vlastného nájom bytu. A teraz to tak je. To, že v Ústave máme zakotvené, že Slovenská republika je trhová ekonomika, ktorá má sociálny a ekologický aspekt, neznamená, že štát môže povedať, že to zaplatí konkrétny vlastník. Ak štát chce robiť sociálnu politiku, tak to musí robiť zo štátneho rozpočtu, ale nie z peňazí súkromného vlastníka. Tam podľa mojej mienky je zjavná protiústavnosť. Napriek tomu si nemyslím, že regulácia nájomného všeobecne je protiústavná. Ale myslím si, že ak je výška regulovaného nájomného nižšia, ako sú náklady na údržbu a minimálny zisk, tak protiústavná určite je.

    Dostávali sme mnohé listy aj od nájomcov, ale aj od vlastníkov. A dostávali ste pravdepodobne, pani kolegyňa Tóthová, od vlastníkov listy aj vy, aj keď ste nám o nich v rozprave nepovedali. Pretože je to spor dvoch práv. A obidve sú chránené Ústavou a v takom prípade musí nastať určitá rovnováha, nejaké vyvažovanie.

    Ja som dostal listy, podľa ktorých v centre Piešťan byty s rozlohou 150 m2, obrovské byty, majú nájomné 1 000 korún, 1 500 korún. To je spravodlivé? A v týchto bytoch niekedy naozaj nežijú len sociálne slabé prípady, pretože prešiel nájom už na úplne iné osoby – na dcéry, vnukov – a to, samozrejme, spravodlivé nie je.

    Ale dôležité podľa mojej mienky pri rokovaní v druhom čítaní je nielen povedať ako nie, to vie každý, ale ako áno. A preto predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý som avizoval už na rokovaní ústavnoprávneho výboru, a to taký, aby regulácia nájomného nemohla byť nižšia, ako je súčet ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku, pričom upozorňujem, že tieto termíny sú definované v zákone o cenách v § 2 v ods. 3 písm. a) a písm. b). Dokonca ministerstvo financií môže ustanoviť vyhláškou najvyšší rozsah primeraného zisku.

    A tento pozmeňujúci návrh, ktorý zároveň odovzdávam pánovi spravodajcovi, znie: Za čl. 1 sa vkladá nový čl. 2, ktorý znie: Zákon Národnej rady č. 18/96 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto: § 11 sa dopĺňa novým ods. 3, ktorý znie: Ods. 3: „Ak ide o rozhodnutie cenového orgánu o regulácii ceny nájmu bytu, určená cena nesmie byť nižšia ako súčet ekonomicky oprávnených nákladov a primeraného zisku.“ Doterajší čl. 2 sa označuje ako čl. 3.

    Zároveň bod 2 – je potrebné zmeniť názov zákona, pretože vlastne pani poslankyňa Tóthová a Mušková nenovelizujú zákon o cenách priamo, ale novelizujú novelu zákona o cenách. Preto je potrebné zmeniť aj názov zákona tak, aby znel: „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 68/2005, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/96 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.“

    Dovoľte mi na záver ešte jednu poznámku. Pani kolegyňa Tóthová, ale, žiaľ, je to niekedy aj prípad iných kolegov v snemovni, keď predkladajú vlastné návrhy, tak sa – a to bolo aj včera, čo mi je trochu ľúto – obracajú vždy na opozíciu. A často, ako keby bola potreba vracať sa do minulosti. A prečo minulá vláda reguláciu nájomného? A prečo? Mne sa zdá, že tadiaľ cesta nevedie. To sme videli včera. Proste, keď sa budeme neustále vŕtať v minulosti, na ktorú máme rôzne názory a legitímne rôzne názory, tak sa nepohneme do budúcnosti. A je to taký prejav trošku, sa mi zdá, také nastavenie mysle, ktorá prejavuje určitú frustráciu z toho, že v tej minulosti niekto nemohol ovplyvňovať chod vecí verejných. A mali by sme sa posunúť ďalej podľa mojej mienky. A to je budúcnosť.

    Preto som pristúpil k vášmu návrhu, pani kolegyňa, konštruktívne a navrhujem pozmeňujúci návrh, ktorý umožní reguláciu nájomného na dočasné obdobie, ale zároveň zabráni alebo minimalizuje šancu, aby Ústavný súd návrh vašej novely zákona zrušil.

    Možno viete, možno nie, už sa pripravujú návrhy na Ústavný súd vo forme ústavných sťažností vlastníkov nájomných bytov. A obávam sa, že pokiaľ by tento pozmeňujúci návrh neprešiel a pokiaľ by cena regulovaného nájomného mohla byť nižšia, ako sú oprávnené náklady, tak by Ústavný súd tento režim zrušil. A mali by sme sa vyvarovať toho, aby sme prijímali zjavne protiústavné návrhy. A myslím, že tento pozmeňujúci návrh minimalizuje, minimalizuje možnosť zrušenia regulácie nájomného Ústavným súdom, a preto verím, že bude podporený.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou – pán Peter Miššík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, chcem zareagovať na pána Lipšica v tom, že určite tento pozmeňujúci návrh podporím, lebo sčasti odstraňuje tú možnosť, že by boli úspešní žiadatelia na Ústavnom súde. Ale ja stále chcem poukázať ešte na jednu vec, o ktorej nehovoril ani pán poslanec, a to je, že tento zákon už platil. Tá lehota mala uplynúť. To znamená, vlastníci boli pripravení ujať sa svojich vlastníckych práv bez obmedzenia. My túto lehotu predlžujeme, a tým ich dostávame do právnej neistoty, čo môže byť ďalším vážnym právnym problémom. To som považoval za potrebné povedať.

  • Ďakujem. Teraz má slovo ... Nech sa páči, pán navrhovateľka, môžete požiadať o slovo kedykoľvek.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, milé kolegyne a kolegovia, prihlásila som sa, lebo predpokladám, že aj pán poslanec Šimko, aj pán poslanec Kužma budú opakovať to, čo bolo a bola by som rada, keby už potom odpovedali aj na to, čo teraz poviem, lebo keď vystúpim nakoniec, nebudú mi môcť odpovedať.

    Obaja predrečníci hovorili o protiústavnosti. Opakujem, obmedzenie vlastníctva nie je protiústavné. Tu ide len o výšku, o slovo primeraná náhrada. Prezentovala som, že vo vláde bolo uložené príslušnému ministerstvu vypracovať výnos, s určením primeranej náhrady a s lokalizačnými prípadne diferenciami.

    Pán poslanec Lipšic tu hovoril o Piešťanoch, kde v centre 3-izbový byt – 1500 korún. Pán poslanec, kto robil legislatívu? Kto bol vo vláde, keď bol vydaný výnos ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja z 22. decembra 2003 č. V-1/2003? Prečo ste vtedy robili výnos, ktorý nebol adekvátny? Vy ste robili protiústavnosť. Vy ste nerešpektovali ústavu. Ohradzujem sa proti tomu, aby ste hovorili, že tento legislatívny návrh je protiústavný, pretože vláda prezentovala, že pripraví nový výnos s primeraným výpočtom adekvátneho nájomného.

    Protiústavnosť bola počas vašej existencie. Vy ste nemali primerané výpočty. Keď by ste to chceli poprieť, tak popierate realitu a pravdu. Tu je na papieri, že ste spravili výpočty, o ktorých vy dnes hovoríte – v Piešťanoch 1500 korún. Prečo ste tam nedali inú sumu? Prečo ste nedali kúpeľné mestá so zvýšenou sadzbou? Prečo ste nedali povinnosť odsúhlasiť tých, ktorí si chcú zlepšiť situáciu a ísť z bytu väčšieho do menšieho, aby vlastníci to nehatali?

    Tu, z Medenej ulice boli priamo za mnou obyvatelia, starší penzisti majú priestranné byty, žiadali, mali výmeny dohodnuté. Chceli riešiť bytovú situáciu a vlastníci nesúhlasili, vlastník teda. Tu za rohom, chceli prísť aj do parlamentu. Hovorím, netreba. Ja to viem tlmočiť za týmto pultom. Čiže situácia, o ktorej hovoríte, obdobná bola v Poľsku. Lenže my po prijatí tejto novely spravíme také opatrenia, aby to nebolo protiústavné. Už na tom príslušný rezort pracuje. Robí aj prieskum, o aký počet bytov ide, aby vedeli, aké finančné prípadne doplatky občanov, ktorí budú v sociálnej núdzi atď. A vy ste si len lebedili. A nič ste nerobili, aby to nebolo protiústavné.

    Takže sa ohradzujem a prosím ďalších, keď chcú, nech tu rozprávajú o protiústavnosti, ale budú hovoriť nepravdu, pretože tu mám v rukách výnos a ten výnos je za vašej éry.

    Pán poslanec Lipšic, odkedy ste sa presadili odtiaľ tam, tak nechcete o minulosti nič počuť. Keď som ja sedela tu, a potom som sedela tam, a vy ešte tu, tak stále ste hovorili, Ústavný súd toto a v minulosti to atď. Kto zaviedol minulosť? Kto začal písať čierne knihy, kde celú minulosť proste rozvŕtavala časť vládnutia, dlhé mesiace sa venoval len minulosti? Tak potom nehovorte, že vašou stratégiou je pozerať sa len dopredu, aj keď osobne uznávam, že to je význam ísť dopredu a riešiť veci, ktoré sú v prospech spoločnosti, a nie sa hašteriť, ale nemôžem tu počúvať o protiústavnom stave, ktorý ste vy zaviedli.

    Všetko, čo ste povedali, je vaša kritika, ale nie kritika tohto legislatívneho návrhu a našich vládnych záujmov, ktoré rozmýšľajú aj ekonomicky, aj ľudsky. Pretože to, čo povedal pán poslanec Miššík, že nikto neostane na ulici, pán poslanec, ja všetkým, lebo ich mám v počítači v tomto e-maile, dovolím si dať váš e-mail, nech sa potom na vás obrátia, keď budú mať bytové problémy, pretože vy viete všetko, ako to bude výborné. Ja verím, že mnohí si tento prenos potom v noci vypočujú, takže už aj tí, ktorých nemám v e-maile, budú vedieť, na koho sa obrátiť, kto vie, kto má zlaté riešenie, že nikto neostane na ulici.

    Prečítajte si Slovo, a tam už sú prípady, ako sa dostali ľudia na ulicu, práve – myslím Slovo týždenník – práve prechodom vlastníkov na tretieho, štvrtého atď., ktorí neuznali nájomné zmluvy a podobne. Takže nesúhlasím s vami. A pokiaľ hovoríte, že je nie protiústavné dať, čo i vôbec reguláciu, to pán poslanec Miššík hovoril, nuž, to nie je pravda. Aj nebytové priestory, samospráva dáva všeobecne záväzné nariadenie, kde dáva rozpätia na výpočet náhrady za nebytové priestory a podobne. Takže to by sme skutočne popreli ...

  • Hlas z pléna.

  • Čoby nie, pán poslanec Kužma. No tak možno vaša samospráva nie. Pán poslanec, vy ste robili v jednej, poznáte desať a na Slovensku je 2 961 samospráv. Takže, môžeme o tom diskutovať. Nechcem sa o tom škriepiť, ale jednoznačne vyslovujem názor, že dať predpis, ktorý určí určitý strop pre nájomné, ktoré bude adekvátne, ústava žiada primerané, tak je, myslím, všetko v poriadku.

    A ďalej posledná pripomienka. Bytový problém je skutočne citlivý problém, vážení. Európa sa začína veľmi obracať na problém bývania členov Európskej únie. Chcem len povedať, že vo Francúzsku už čoskoro nikto nebude musieť mať problémy s bývaním, pretože dokonca právo na bývanie chcú zakotviť ako ústavné právo. Áno, pán poslanec, trošku ste zakrútili hlavou. Mám tu výpis, prezident Jacques Chirac uviedol: „Čakajú nás dôležité reformy, ktoré by mali zaviesť skutočne vymáhateľné právo na byt, čiže, aby právo na bývanie nebolo iba teóriou, ale stalo sa realitou.“ Tento výrok odznel v Rádiožurnále 3. 1. 2007 alebo ho nájdete na portáli Slovenského rozhlasu, zavináč, import, dve bodky, portál, bodka, CSS. Nech sa páči, pozrite si.

    Čiže otázka bývania, zabezpečenia bývania je veľmi citlivá otázka, kde musí mať aj štát určitú ingerenciu a neverím, že keď bude vydaný nový výnos a keď existuje ten názor ústavného súdu, ktorý som tu prezentovala, že by Ústavný súd Slovenskej republiky, čo i jeden prípad vlastníkov bytových domov vybavil pozitívne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    S faktickými poznámkami – pán poslanec Lipšic, Miššík, Kužma, Frešo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Znovu ste boli otočená na pravú stranu snemovne. Ja si pamätám, keď som tu býval ako minister, tak som sa obracal na celú snemovňu. Vládni poslanci sa obracajú stále, aj včera, len na opozíciu. Inak sa obraciate doprava, pani poslankyňa, neviem, či je to v súlade s ľavicovou orientáciou vlády, ale možno, že je.

  • Hlas v pléne.

  • Ale teraz konkrétne. Vy ste sa nevyjadrili k tomu pozmeňujúcemu návrhu, čo som myslel, že sa vyjadríte. Lebo ak dnešný stav považujete za protiústavný a je jedno, kto ho zaviedol, tak predpokladám, že ho nechcete predlžovať. A ja som ponúkol návrh, ako je možné tú protiústavnosť minimalizovať do budúcnosti, už do minulosti, to, samozrejme, že nejde. A preto by ma zaujímalo, že ak ste naozaj vyjadrili celkom jasne, že dnešný stav je protiústavný, ako to chcete riešiť okrem toho, že ho chcete predĺžiť. Tam mi proste nie je celkom zrejmý váš myšlienkový pochod.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Miššík.

  • Vážená pani kolegyňa, ja naozaj musím zopakovať to, čo som hovoril vo svojom príspevku, keď som vpredu stál. Tam som povedal jednu vetu, že Poľsko porušilo dohovor, pretože zlyhalo v legislatívnej činnosti, ktorá uvaľovala a stále uvaľuje na majiteľov nehnuteľností obmedzenie ich vlastníckych práv. Toto bolo konštatované a znova hovoríme to isté, čo ja hovorím, to hovorí aj pán exminister Lipšic a hovoríme to, že predĺženie tohto stavu je protiústavné. To je jedna vec.

    Druhá vec je tá, že vy sa stále odvolávate len na záujmy jednej skupiny občanov. Táto skupina občanov sú nájomníci. Je ich 1 %. Ale zabúdate na druhú skupinu občanov, ktorí boli právne zneistení už tým, že im mala uplynúť lehota platnosti tohto zákona a vy ju idete predlžovať. To znamená, dostávame sa znova do pozície Poľska. Veľmi nebezpečné a bude to veľmi veľa peňazí stáť Slovenskú republiku.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Kužma.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, v mojom prípade ste sa netrafili, určite som nechcel hovoriť o protiústavnosti. A keby ste si pamätali, jak som vystupoval pri prvom čítaní, tak by ste vedeli, že týmto smerom určite nepôjdem. A čo sa týka tých samospráv, samosprávy nemôžu zo zákona obmedzovať prenájom súkromných nebytových priestorov. Samosprávy si takéto čísla na výšky prenájmu na stropy robia ako interné predpisy pre prenajímanie vlastných, čiže mestám a obciam patriacich priestorov, ale nenájdete zákon, ktorý by dovolil súkromné nebytové priestory – ich výšku obmedzovať samospráve. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, ja mám poznámku k tej časti, kde hovoríte o tom, že protiústavný stav je v podstate v poriadku predlžovať vaším návrhom zákona, keď to spôsobila súčasná opozícia. Myslím si, že ten argument nie je správy. Ja si myslím, že pokiaľ chceme byť seriózni, tak treba dávať na stôl a podporovať na stole také návrhy, ktoré súčasný stav zlepšia, nie ho zakonzervujú a to ospravedlnenie, že my sme to spôsobili, sa mi naozaj nezdá veľmi vhodné do tejto snemovne. A čo sa týka toho ďalšieho postupu, myslím si, že by bolo dobré, keby sme podporili nejaký taký charakter alebo taký zákon, ktorý by ústavný problém nemal. A odvolávať sa na to, že v budúcnosti sa to zmení alebo pripravuje sa niečo nové, sa mi tiež nezdá ako dostatočná záruka.

    Ďakujem pekne.

  • Budeme pokračovať v rozprave – pán poslanec Šimko.

    Pripraví sa pani poslankyňa Belásová.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa aj ja pár poznámkami vyjadril k návrhu zákona pani poslankýň k zákonu č. 68/2005 Zb. o cenách.

    Z vecného hľadiska treba povedať, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, závažnú problematiku zvanú regulácia nájomného v reštituovaných domoch. A súhlasím s tým, čo tu už bolo povedané, že ide naozaj o konflikt dvoch spoločenských záujmov. Ale možno tento cieľ by sa dal aj nazvať, že či nejde o snahu presunúť riešenie sociálnej politiky na reštituentov. A to podľa môjho názoru treba riešiť oveľa citlivejšie.

    Podľa pani poslankýň treba brať ohľad na situáciu nájomníkov. Znie to dobre a ľudsky, ale to len dovtedy, kým neberieme do úvahy fakt, že byt, v ktorom nájomník býva, má aj svojho majiteľa. Predpokladajme, že ten sa rozhodne bývať vo svojom byte. Podľa predkladateľov by nemal právo tam žiť, pretože by tým existenčne ohrozil nájomníkov a zhoršil ich sociálnu situáciu. A čo majiteľ? Ak by sa rozhodol vysťahovať nájomníka z dôvodu maximalizácie zisku z investovania do prenájmu, vyzeralo by to podľa predkladateliek zákona bezcitne a kruto.

    Som však presvedčený, že regulácia nájomného spôsobuje nedostatok možnosti bývania. Môj uhol pohľadu na problém nemôže prekvapiť žiadneho človeka so znalosťami ekonómie. K dispozícii nie sú žiadne byty, absentuje signál pre podnikateľov, aby sa stavali nové nájomné byty. Chcel by som podotknúť, že podľa švédskeho ekonóma Assara Lindbeka je, citujem: „Regulácia nájomného v súčasnosti najúčinnejší spôsob zničenia mesta okrem jeho zbombardovania.“

    Práve keď vychádzame z potreby ochrany súkromného vlastníctva, jednoznačne podporujeme dereguláciu nájomného v reštituovaných a obecných bytoch. Ja súhlasím s možnými nástrahami, že bez prijatia tejto novely zákona možno očakávať, že po 1. 7. 2007 majitelia domov s bytmi s regulovanými nájomnými nájomné okamžite môžu zvýšiť. Ale tu sa treba pozrieť aj trošku ďalej, ako sa z tejto situácie dostať, aby sme sa zamysleli a skúsili naozaj vzniknutý problém riešiť. A súhlasím aj s tým, čo tu bolo naznačené, že mnohé potrebné nástroje na jeho riešenia majú v rukách aj mestá, obce, majú v rukách vlastnícke práva k pozemkom, územné plánovanie, prístup k dotáciám a lacným úverom zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Takže aj toto je cesta, ktorou by sme sa mohli uberať.

    Pani predkladateľka, tiež by som vás chcel poprosiť, aby ste sa možno pozerali aj ústretovo na ten pozmeňujúci návrh, ktorý dal pán poslanec Lipšic, pretože možno aj toto je cesta, ako môžeme viacerí podporiť túto vašu novelu zákona.

    Ďakujem.

  • Teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Belásová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na úvod musím povedať, že ja osobne podporujem návrh poslankýň pani Ľudmily Muškovej a Kataríny Tóthovej, ale vzhľadom na to, že regulácia cien nájmu bytov okrem iného negatívne zasahuje aj do práv vlastníkov bytových domov, ja si myslím, že na tento problém sa musíme dívať skutočne objektívne. Každá minca má dve strany a ja naozaj tento citlivý problém vnímam objektívne. Takisto mi záleží aj na reštituentoch, ako aj na nájomníkoch týchto bytov. A preto si myslím, že kompromis, ktorý sa pripravuje, čo sa týka skrátenia lehoty, si myslím, že je veľmi dobrý, že to nebude trvať tri roky, ale rok a pol približne a za toto obdobie ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja v spolupráci s inými ústrednými orgánmi pripraví, ako už povedala pani predkladateľka, návrh zákona o nájomných vzťahoch, nájomnom bytovom fonde, ktorý by mal byť do konca tohto roku predložený na rokovanie vlády Slovenskej republiky.

    Vzhľadom na šírku problematiky, ako aj dosahy jej riešenia, ktoré sa dotýkajú pôsobnosti viacerých orgánov štátnej správy, bola vytvorená už pracovná skupina zo zástupcov ministerstva spravodlivosti, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstva financií, a ako som spomenula, aj Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ako aj samosprávy s cieľom dospieť k vzájomne prijateľnej dohode o obsahovom zameraní pripravovanej právnej úpravy.

    Ja len na ilustráciu poviem, že v štádiu súčasnej rozpracovanosti sa v právnej úprave v princípe navrhuje:

    1. Umožniť jednostranné zvýšenie nájomného zo strany prenajímateľov v prechodnom období, cca 5 rokov po etapách až do maximálnej úrovne vo výške 5 % obstarávacej ceny bytu ročne.

    2. Umožniť nájomcom spĺňajúcim vybrané kritériá požiadať o náhradný byt v určenej lehote.

    3. Poskytnúť v týchto prípadoch nájomný byt prostredníctvom obcí s finančným zabezpečením cez štátny rozpočet v určenej lehote.

    4. Ukončiť zo zákona starý nájom bytu v nájomných bytoch v reštituovaných domoch za zákonom vymedzených podmienok.

    5. Uplatňovať v nájomnom sektore realizovanom s podporou verejných finančných zdrojov nákladové nájomné vo výške maximálne 5 % obstarávacích nákladov bytu ročne.

    6. Umožniť v nájomnom sektore jednostranné úpravy zmluvne dohodnutého nájomného periodicky so zohľadnením miery inflácie.

    Ja by som však chcela poukázať aj na iný problém, ktorý tu vyvstáva, že na realizáciu predpokladaných potrebných opatrení je potrebné poznať, koľkých osôb, resp. bytov a domácností by sa mala pripravovaná úprava dotýkať. Keďže v súčasnosti nie sú k dispozícii ani na úrovni štátu, ani samosprávy hodnoverné údaje o počte bytov v domoch s problémovou reguláciou nájomného, čo je, samozrejme, rozhodujúce na určenie výšky verejných finančných prostriedkov potrebných na zabezpečenie náhradného bývania, je potrebné zabezpečiť ich jednorazové štatistické zisťovanie a najlepšie by to bolo prostredníctvom vlastníkov takýchto bytov, domov, čo dáva predpoklad objektívnosti zistených informácií.

    Preto podľa môjho názoru bude potrebné uložiť povinnosť, aby vlastníci bytov, ktorých sa dotýka regulácia nájomného, oznámili spomínané údaje na ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja. Potreba uloženia povinnosti vychádza z toho, že ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja prednedávnom v tejto súvislosti už oslovilo vlastníkov bytov. Bohužiaľ, dostali sa k nim spätne údaje len z jednej tretiny, čo, samozrejme, nedáva podklad na to, aby sa vypracovala seriózna analýza a na základe nej by sa prijali opatrenia.

    Na záver vás chcem, vážené kolegyne a kolegovia, požiadať o podporu návrhu zákona aj s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, pretože naozaj si myslím, že toto, takýto prístup je, dovolím si povedať, určitým vyváženým kompromisom, kde sa dívame naozaj tak na jednu stranu, ako sú reštituenti, tak aj na druhú stranu, ako sú nájomníci bytov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Ako posledným v rozprave je pán poslanec Kužma. Pýtam sa ho, či ... Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, ja som už vystúpil pri prvom čítaní tohto zákona, kde som nespochybnil argumenty, ktoré viedli predkladateľky k tomuto zákonu, ale poukázal som ešte na ďalšiu skupinu ľudí, ktorých sa vlastne tento zákon aj jeho predošlé znenie dotýkal a hovoril som o tom, že nemôžeme robiť sociálnu politiku jedných na úkor druhých. Ak chce robiť štát sociálnu politiku, musí ju on financovať, a nie druhý.

    Je pravdou, že sú novelou zákona určití ľudia ohrození a niektorí sú v sociálne ťažkej situácii. Pani kolegyňa hovorila o tom, že mohli by byť aj niektorí vyhodení na ulicu. Je ale pravdou, že na tej druhej strane medzi tými majiteľmi domov je mnoho ľudí, buď oni alebo ich rodičia, mnohí ešte žijú, ktorí boli nielen vyhodení na ulicu, ale vyhodení z mesta a vo väčšine prípadov dokonca ešte aj vyhodení zo Slovenska a museli ísť na Sudety, kde boli voľné priestory po vysťahovaných Nemcoch. Čiže, hovoríme o skupine ľudí, ktorí mali veľmi, tiež im bolo veľmi sociálne ublížené a nemali by sme teraz riešiť sociálny problém na úkor týchto ľudí. Tak, ako sú prípady, keď majitelia sú zo sociálne silných skupín a nájomníci zo sociálne slabých, takisto sú aj majitelia, hlavne tí starší dôchodcovia, ktorým boli domy vrátené, mnohokrát sociálne oveľa slabší ako nájomníci, mnohokrát veľmi dobre zarábajúci ľudia v ich domoch.

    Vtedy som upozorňoval, že nájdime riešenie, ktoré by vyhovovalo obidvom týmto skupinám a myslím si, že práve to riešenie, ktoré navrhol vo svojom pozmeňujúcom návrhu pán Lipšic, nič nekazí na novele, ktorú, pani predkladateľka, dávate, ale zároveň garantuje, že nebude poškodená tá druhá skupina.

    To, čo pred chvíľou pani kolegyňa povedala, že ministerstvo práce chystá vyhlášku, kde bude riešiť mnohé veci, ja som veľmi rád, že sa to deje, ale myslím si, že ak prejde pozmeňujúci návrh pána Lipšica, vôbec to nebude mať vplyv, dokonca to bude ešte väčšia motivácia pre ministerstvo, aby túto vyhlášku pripravilo a nebudeme mať problém, že by sa nám stalo, že sa jej nedočkáme. Čiže, prosím vás, aj pani navrhovateľky, na vašej idei zákona to nič nemení, keby ste podporili túto zmenu, myslím si, že by sme našli to riešenie, o ktorom sa hovorilo pri prvom čítaní, že vlastne i váš akcent na nájomníkov bude splnený, aj ten akcent na prenajímateľov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Budete krátko? No tak s vaším dovolením, páni poslanci, ešte veľmi krátko na záver pani poslankyňa Tóthová ako navrhovateľka. Pardon.

    Potom, páni kolegovia, mrzí ma to, ale je 11.01 hodina. Budem musieť prerušiť to rokovanie, aj keď sa stratí kontinuita, veľmi ma to mrzí, ale pokiaľ pán Halecký to je dve minúty, už potom by sme to pretiahli viac, ako je snáď únosné.

    Takže, dovoľte, vážené kolegyne, kolegovia, máme jedenástu hodinu. V zmysle dohôd je táto hodina hodinou hlasovania o prerokovaných bodoch programu. Takže, poprosím vážených kolegov, ešte raz všetkých, ktorí majú záujem zúčastniť sa na hlasovaní, aby zaujali miesta v rokovacej sále a hlavne za svojimi miestami, čo im umožní hlasovať.

    Ešte raz poprosím, vážené kolegyne, aby ste zaujali miesto v poslaneckých ľaviciach, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime a budeme hlasovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní),

    tlač 154. Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá pánovi poslancovi Rafaelovi Rafajovi, aby hlasovanie uvádzal.

    Nech sa páči, pán poslanec. Najskôr teda budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy, nech sa páči. A poprosím, vážené kolegyne, kolegovia, naozaj o pokoj v sále.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi uviesť, že v rozprave vystúpili títo poslanci, ktorí predložili pozmeňujúce návrhy k zákonu, tlač 154.

    Prvý som bol ja, predložil som návrh osobitne hlasovať o bodoch 52 a 56 spoločnej správy a predložil som ďalšie tri návrhy, o ktorých, prosím, budeme hlasovať osobitne.

    Nasledoval pán poslanec Minárik, ktorý predložil návrh, vyňať na osobitné hlasovanie body spoločnej správy 2, 10, 24, 27 až 33, 47, 48, 49, 58, 59, 79 a body 11 a 13.

    Tretia bola pani poslankyňa Vášáryová, navrhla osobitne hlasovať o bode 24 spoločnej správy a podala jeden pozmeňujúci návrh.

    Štvrtý vystúpil pán poslanec Frešo, ktorý žiadal vyňať na osobitné hlasovanie bod 55 spoločnej správy.

    Vážený pán predsedajúci, najprv budeme hlasovať o návrhoch uvedených v spoločnej správe, ktorá obsahuje 81 pozmeňujúcich návrhov v zmysle uvedených v rozprave, a to vyňať zo spoločného hlasovania moje návrhy a návrhy poslanca Minárika.

    To znamená, že budeme hlasovať o návrhoch uvedených pod bodmi 1, 3 až 9, 12, 14 až 24, 34 až 46, 50, 51, 53, 54, 57, 60 až 78, 80 a 81 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme, vážení kolegovia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh 128 poslancov.

    Tieto návrhy sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode č. 52 spoločnej správy, ktorý som predložil v rozprave na osobitné hlasovanie, s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Ešte upozorním, že budeme hlasovať o upravenom návrhu, ktorý sa týka bodu 52.

  • Dobre. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 10 poslancov, proti 57 poslancov, zdržalo sa 64 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 56 spoločnej správy, s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Opäť upozorňujem, že budeme ešte hlasovať o upravenom návrhu, ktorý sa týka § 69.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov. Za návrh 1 poslanec, proti 61 poslancov, zdržalo sa 71 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Ďalej budeme pokračovať v hlasovaní o bodoch spoločnej správy 2, 10, 27 až 33, 47, 48, 49, 58, 59 a 79, ktoré vyňal pán poslanec Minárik na osobitné hlasovanie s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 106 poslancov, proti 14 poslancov, zdržalo sa 11 poslancov.

    Tieto návrhy sme schválili.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať o bode 24 spoločnej správy, ktoré navrhli poslanci pani Vášáryová a pán Minárik vyňať na osobitné hlasovanie a ku ktorému predložila aj pani poslankyňa alternatívny pozmeňujúci návrh s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Opakujem, hlasujeme o bode 24 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 72 poslancov, proti 6 poslancov, zdržalo sa 51 poslancov, nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Budeme pokračovať hlasovaním o bode 11 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 109 poslancov, proti 13 poslancov, zdržalo sa 11 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 13 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 108 poslancov, proti 16 poslancov, zdržalo sa 9 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Teraz budeme pokračovať o bode 55 spoločnej správy, ktorý vyňal pán poslanec Frešo na osobitné hlasovanie s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 80 poslancov, proti 37 poslancov, zdržalo sa 15 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem že tento návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, ďalej by sme mali hlasovať o bodoch 25 a 26 spoločnej správy, ale keďže sme schválili bod 24 spoločnej správy, hlasovanie o týchto bodoch je tým pádom bezpredmetné.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch zo spoločnej správy, pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Budeme teda hlasovať o mojich troch návrhoch podaných v rozprave spoločne. Nemožno ...

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 107 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa 23 poslancov.

    Tieto návrhy sme schválili.

  • Ďalej by sme mali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Vášáryovej, ale keďže sme schválili bod 24 spoločnej správy, nemožno už o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať.

    Pán predsedajúci, keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy aj o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy, na základe poverenia, ktoré mám od gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predmetný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Dajte, prosím, hlasovať.

  • O tomto návrhu budeme hlasovať. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 110 poslancov, zdržalo sa 23 poslancov.

    Tento návrh sme schválili.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či chce niekto podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Ak nie, uzatváram rozpravu a zároveň ju vyhlasujem za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, teda ... Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 107 poslancov, proti 14 poslancov, zdržalo sa 12 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

  • Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o digitálnom vysielaní programových služieb a o poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní).

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2002 Z. z. o environmentálnom označovaní výrobkov v znení zákona č. 587/2004 Z. z.,

    tak ako to máme v tlači 159.

    Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pána poslanca Pavla Freša, aby hlasovanie uvádzal.

    Najskôr teda pristúpime k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, teda nebol podaný žiaden pozmeňujúci návrh.

    Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o všetkých bodoch spoločnej správy 1 až 15 spoločne, s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 130 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a z rozpravy nevyplynuli žiadne ďalšie body a ja mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • O tomto návrhu spravodajcu budeme hlasovať. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 133 poslancov.

    Tento návrh sme schválili.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu tohto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či chce niekto predložiť návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku v znení schválených pripomienok s návrhom gestorského výboru uvedený vládny návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 132 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 469/2002 Z. z. o environmentálnom označovaní výrobkov.

    Teraz budeme hlasovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov,

    tlač 180. Spoločným spravodajcom je člen výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pán poslanec László Köteles. Prosím ho, aby hlasovanie uvádzal.

  • Vážená Národná rada, konštatujem, že v rozprave okrem mňa nevystúpil ani jeden z poslancov, ani som nepodal pozmeňujúci návrh, len som odporúčal, aby sme vyňali zo spoločnej správy body 33 a 37 na osobitné hlasovanie.

    Takže, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že budeme hlasovať o spoločnej správe o bodoch 1 až 32, 34 až 36 a o bode 38 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 133 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Odporúčam, aby sme hlasovali o bodoch 33 a 37 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 84 poslancov, proti 2 poslanci, zdržalo sa 47 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

  • Ďakujem. Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a neboli podané pozmeňujúce návrhy, odporúčam na základe splnomocnenia gestorského výboru, aby sme prerokovaný vládny návrh prerokovali ihneď v treťom čítaní s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 130 poslancov, zdržali sa 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Zároveň sa pýtam, či chce niekto podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku v znení schválených pripomienok s návrhom gestorského výboru uvedený vládny návrh zákona schváliť.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh 109 poslancov, zdržalo sa 16 poslancov, nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Cabaja, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    tak ako to máme v tlači 169.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Jozefovi Burianovi, aby hlasovanie uvádzal.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uvádzal spoločnú správu k návrhu zákona Tibora Cabaja, zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade.

    V rozprave nevystúpil žiadny poslanec, neboli podané teda žiadne pozmeňujúce návrhy.

    Budeme hlasovať o spoločnej správe o bodoch 1 až 13 s návrhom gestorského výboru schváliť. Dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 128 poslancov, zdržali sa 2 poslanci, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, mám splnomocnenie výboru postúpiť návrh zákona do tretieho čítania ihneď. Dajte hlasovať.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o tomto návrhu spravodajcu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 117 poslancov, zdržalo sa 12 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa na návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem. A, pán predsedajúci, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme. Ďakujem, pán spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 130 poslancov, zdržali sa 3 poslanci.

  • Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody poslanca Zsolta Simona, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov,

    tak ako to máme v tlači 182. Pán poslanec, máte slovo.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, v rozprave vystúpili 2 poslanci, ktorí podali 2 pozmeňujúce návrhy.

    Najskôr však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy o bode 1, 2, 4, 6, 7, 11, 12, 13, 15, 17 až 25, 27 a 28 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 132 poslancov, zdržal sa 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

    Zs. Simon, poslanec: Keďže som v rozprave vyňal zo spoločnej správy body 3, 9, 10, 12, 15, 16 a 26 na osobitné hlasovanie, teraz žiadam hlasovať o týchto bodoch. Gestorský výbor odporúča tieto body schváliť, ja odporúčam neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 80 poslancov, proti 22 poslancov, zdržalo sa 30 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

    Zs. Simon, poslanec: O bodoch spoločnej správy 5 a 8 nie je potrebné hlasovať, keďže sa vylučujú prijatím bodu a 4 a 7.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bode 14 spoločnej správy s odporučením gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 87 poslancov, proti 36 poslancov, zdržalo sa 9 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

    Zs. Simon, poslanec: Tým sme odhlasovali všetky body spoločnej správy.

    A v rozprave som vystúpil ja a pán poslanec Záhumenský. Pán poslanec Záhumenský predložil pozmeňujúci návrh, ktorý je identický s bodom č. 5 spoločnej správy. Keďže prijatím bodu 4 sa vylučuje bod č. 5, taktiež sa vylučuje aj návrh pána poslanca Záhumenského, o tomto bode nie je možné hlasovať.

    Ďalej som v rozprave vystúpil ja a podal pozmeňujúci návrh.

  • Ešte poprosím, pán spravodajca, zdá sa, že pán poslanec má námietku, Záhumenský, poprosím slovo.

  • Tento bod sa nevylučuje, bod 5 hovorí o plemennej knihe, takže ja žiadam, aby sa o tomto bode hlasovalo.

  • Dobre. Takže hlasujeme o námietke pána poslanca. Prezentujeme sa a hlasujeme.

    Zs. Simon, poslanec: Pán predsedajúci, dovoľte, nie je možné hlasovať o tomto bode, keďže Národná rada prijala pozmeňujúci návrh § 2 ods. 14, ktorý je totožný s § 2 ods. 14, ktorý navrhuje pán poslanec Záhumenský. Nie je možné o bode pána poslanca Záhumenského hlasovať. Keďže sme odsúhlasili ...

  • Dobre, ďakujem vám za názor, pán kolega, on vznáša námietku, má iný názor ako vy, musíme o tomto spore rozhodnúť a rokovací poriadok v tomto smere hovorí, že sa to dá urobiť hlasovaním. Takže, poprosím zrušiť toto hlasovanie a opätovne hlasujeme o námietke pána poslanca Záhumenského. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 80 poslancov, proti 49 poslancov, zdržali sa 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme vyhoveli námietke pána poslanca Záhumenského, preto je potrebné dať, pán spravodajca, o tom hlasovať.

  • Ruch a hlasy v pléne.

  • Poprosím vás, pán spravodajca. Presne tak, páni poslanci, nerozumiem tomu, pokiaľ dal pán poslanec zmätočný návrh, pán prezident návrh zákona vráti.

    Zs. Simon, poslanec: Pán predsedajúci, musím oboznámiť ctenú snemovňu, že pokiaľ prijmeme, ctená snemovňa prijme tento návrh pána poslanca Záhumenského, tak § 14 ods. 2 bude mať 2 znenia. Jedno už Národná rada pred chvíľočkou prijala, takže ešte raz podotýkam, prijatím tento návrh dáme do pozície zmätočného zákona. O tomto bode sa nedá hlasovať.

  • Dobre. Páni kolegovia, skúsime nájsť nejaký kompromis.

    Spýtam sa, je všeobecný súhlas na to, aby sme prerušili hlasovanie o tomto bode programu a vrátili sa k nemu pri záverečnom hlasovaní. Dobre, takže ak dovolíte pán spravodajca, ďakujem vám, prerušujem hlasovanie o tomto bode programu a budeme o ňom hlasovať ... Poprosím aj pracovníkov legislatívneho odboru, aby so spravodajcom, aj s pánom poslancom prekonzultovali veci a vypočuli si ich názory k tomuto.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz pristúpime k hlasovaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o sociálnom zabezpečení,

    tlač 199. Poprosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Moniku Gibalovú, aby uviedla hlasovanie o návrhu uznesenia.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia zo spoločnej správy ako o celku, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Tureckou republikou o sociálnom zabezpečení a rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

  • Áno, vážené kolegyne, kolegovia, ešte pripomínam, že podľa čl. 84 ods. 3 ústavy na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4 je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh 126 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali všetky hlasovania o prerokovaných bodoch programu.

    Pán Rydlo, s procedurálnym návrhom? Dajte slovo, prosím, pánovi Rydlovi s procedurálnym návrhom.

  • No, mám procedurálny návrh ten, že víno je pripravené, takže môžeme si ísť, s prepáčením vypiť. Ďakujem.

  • Potlesk a smiech.

  • Áno, ďakujem za oznámenie, ale napriek tomu je potrebné, aby sme pokračovali v rokovaní o jednotlivých návrhoch zákonov.

    Ešte s procedurálnym návrhom, pán poslanec László Nagy.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Oznamujem členom výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a pripomínam, že zasadnutie výboru bude o 12.00 hodine na prízemí v miestnosti č. 33. Ďakujem pekne.

  • Dobre. Vážené kolegyne, kolegovia, ešte mi dovoľte predbežne o ďalšom priebehu nášho rokovania.

    Ukončíme rokovanie tých bodov, ktoré máme schválené v programe. Viete, že štvrtok je potrebné uskutočniť v zmysle rokovacieho poriadku hodinu otázok a odpovedí s tým, že je všeobecný súhlas, aby sme hlasovali hneď po prerokovaní všetkých bodov programu na záver.

  • Hlasy z pléna: Áno.

  • Dobre, ďakujem pekne.

    Takže budeme pokračovať v rokovaní o

    návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ľudmily Muškovej a Kataríny Tóthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 68/2005 z. z. o cenách v znení neskorších a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Uzavreli sme rozpravu. Pokračujeme ešte vystúpením navrhovateľa, prípadne spravodajcu.

    Len poprosím, pani poslankyňa, ešte dáme 3 minúty prestávku, aby sme upokojili prostredie v sále.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže, vážené kolegyne, kolegovia, naozaj poprosím, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále, tí, ktorí chcú byť pripravení a prítomní na tomto bode programu. Poprosím vážne všetkých poslancov, neviem, či mám nedostatočne nahlas pustený mikrofón.

    Vážení kolegovia, ešte raz poprosím, zaujmite miesta v rokovacej sále! Nechcem upozorňovať menovite pánov kolegov. Skúsim to menovite. Pán poslanec Janiš, prosím, zaujmite miesto, pán poslanec Glenda, pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Mikuš. Poprosím naozaj, páni poslanci. Vážení kolegovia z klubu HZDS, tiež poprosím usadiť sa do rokovacích lavíc, aby sme vytvorili dôstojné rokovanie a prostredie pre poslancov.

    Pokračovať ešte budeme, v rámci rozpravy ešte boli prihlásení s faktickými poznámkami na posledného diskutujúceho, pán poslanec Halecký a pani poslankyňa, tuším, Belásová.

    Takže slovo má pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, chcel by som podporiť zákon pani poslankyne Muškovej a pani poslankyne Tóthovej, pretože tak, ako požadujeme, aby zákony riešili problémy, tento zákon problémy rieši. Nechcem sa vyjadrovať, ani hovoriť, či je ústavný, či je protiústavný, necítim sa na to kompetentný a myslím, že sú organizácie, ktoré o týchto veciach rozhodnú, pokiaľ bude podnet.

    Ale chcem len pripomenúť, že ide približne o 60 až 100 tisíc nájomníkov v týchto reštituovaných bytoch a pokiaľ by sme nerešpektovali ich sociálnu a bytovú situáciu, mohli by sme ich pripraviť o bývanie a dostať do bezvýchodiskovej situácie až s konečným dosahom, že viacerí z nich by mohli byť bezdomovci. Preto chcem ešte zdôrazniť aj druhý fakt, a to ten, že väčšinu týchto reštituovaných bytov vlastní mesto, nielen súkromníci, a mesto bude týmto zákonom, ktorý má len dočasnú platnosť, prinútené, aby riešilo situáciu týchto nájomníkov. Myslím, že sú spôsoby, či už mesto, myslím, cez ministerstvo výstavby, alebo, ako už bolo spomínané, aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, aby sa tomu akútne venovali a aby pomohli týmto nájomníkom vyriešiť ich bytovú situáciu, lebo riešiť to tak, že ich vyhodíme z bytu, nie je možné. A myslím si, že v týchto bytoch je to nájomné ekonomicky odôvodnené. Takže situácia asi nestojí tak, koho by sme mali ochraňovať, ale bývanie je základné právo a my sme povinní týmto ľuďom pomôcť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pýtam sa ešte, pani poslankyňa Belásová je prítomná v sále. Nie je prítomná, takže faktickú poznámku nemôže uplatniť. Uzatváram definitívne rozpravu o tomto bode programu.

    Pani navrhovateľka chce zaujať stanovisko k rozprave, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, chcem zaujať stanovisko, ale väčšina tých, na ktorých chcem reagovať, tu nie sú. Pretože aj vyjadrenie pána ombudsmana nie je v takom zmysle, ako sa tu prezentovalo, chcem to prečítať a skutočne toto je vážny problém. Toto je vážny problém. Pozrite sa, v „zasadačke“ vzhľadom na to, že je aj iný program, nie je dostatočný počet ľudí, preto vás chcem požiadať, aby sme prerušili rokovanie a aby som mohla vystúpiť vtedy, keď nebude už súbežný program s rokovaním parlamentu.

  • To znamená, že by sme skončili teraz rokovanie, obedňajšia prestávka a po obede by som vystúpila, pretože namietam jej súbežný program.

  • Pani profesorka, mrzí ma, ja rozumiem vám, že ...

  • Požiadať môžete, ale nemôžem vám, bohužiaľ, v zmysle rokovacieho poriadku by sme museli prerokovať opäť, prerušiť rokovanie o tomto bode, ísť s ďalším bodom a vrátiť sa k nemu, ale na to je potrebný všeobecný súhlas.

  • Pán predsedajúci, v poriadku, ja rešpektujem vaše rozhodnutie, samozrejme, môžem hovoriť do 12.00 hodiny a poviem, že ešte som neukončila, budem po obede pokračovať. Môžeme sa aj tak dohodnúť.

  • Áno? Je to legitímne, pán predsedajúci?

  • Je to legitímne, pani poslankyňa.

  • Áno, dobre. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, otázka deregulácie nájomného je veľmi citlivou otázkou. Pred chvíľou sa tu pán poslanec dovolával vyjadrenia pána ombudsmana Kandráča, na ktorého sa obrátili občania.

    Chcem uviesť, že pán ombudsman sa skutočne dôsledne zaoberal doručenými podnetmi a napísal pánovi predsedovi Národnej rady pánovi Mgr. Pavlovi Paškovi prípis, ktorý došiel do parlamentu 22. marca 2003.

    Informoval ho, že podávatelia namietajú nesúlad výnosu ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja z decembra 2003, t. j. ten výnos, ktorý som aj ja označila za nesúladný s ústavou, čiže pán ombudsman nehovorí o súčasnom legislatívnom návrhu, ale viac sa venuje výnosu, ktorý bol prijatý v minulosti, ktorý som tu poukázala do priestoru a uviedla som, že ten bol protiústavný, pretože nezabezpečoval primeranú náhradu.

    Pán ombudsman doslova hovorí nasledovné: „Podávatelia tiež namietajú nesúlad výnosu ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja č. V-1/2003 zo dňa 22. decembra 2003 o regulácii cien bytov. Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky z roku 2003, ktorými sa mení výmer ministerstva financií z roku 1996, teda konkrétne z 12. marca 1996, ktorým sa určuje rozsah regulovaných cien v znení neskorších predpisov, opatrenia ministerstva, ďalej opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 11/1999 zo dňa 21. decembra 1999, čo sa tiež netýka predloženého legislatívneho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa výmer ministerstva financií z roku 1997, ale zo dňa 12. marca, pardon 1996, a to zo dňa 12. marca 1996“, to znamená, kedy ešte sme neboli vo vláde, „sa určuje rozsah tovaru s regulovanými cenami v znení neskorších predpisov so zákonom č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a s vyhláškou Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 87/1996, ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady č. 18/1996 Z. z. o cenách, je nesúladný s Ústavou Slovenskej republiky a Listinou základných práv a slobôd.“

    Vážení, o čom je toto, táto časť stanoviska ombudsmana? Táto časť stanoviska ombudsmana jasne uvádza, že predpisy prijaté v minulom volebnom období, t. j. tie, ktoré som tu zdvihla v ľavej ruke a ja som uviedla, že neboli v súlade s ústavou, pán ombudsman obdobne uvádza, že tieto predpisy boli v nesúlade s ústavou. Čiže, keď ste to predložili ako argument proti tomu, o čom som tu vystupovala, vlastne ste mi dali do rúk argument, ktorý potvrdil môj názor aj zo stanoviska ombudsmana a teda nemôžete uvádzať, že názor vyslovený predkladateľmi tohto legislatívneho návrhu, že doterajší stav bol neústavný, že je zavádzanie alebo je nepravda, pretože máme tu síce nie nález Ústavného súdu, ktorý jediný je možný, má kompetenciu toto konštatovať, ale máme tu stanovisko nezávislého subjektu ombudsmana.

    Čiže ďakujem, veľmi srdečne ďakujem pánovi poslancovi Miššíkovi, že tento prípis, ktorý mne nebol postúpený, keďže nebol daný všetkým poslancom, bol adresovaný pánovi predsedovi parlamentu a vy ho máte k dispozícii, ja ho nemám k dispozícii, že som ho teraz dostala do rúk a vlastne som sa mohla opätovne presvedčiť, že to, čo som tu uvádzala, nebola nejaká koaličná zlomyseľnosť alebo snaha o konfrontáciu, ale že bolo vyjadrenie právneho názoru, ktorý zrejme nebude ďaleko od pravdy.

    Ďalšia časť sa týka zahraničia. Pán poslanec, ak si dobre všimnete, pán ombudsman informuje o poľskom náleze, ktorý sme s pani poslankyňou Muškovou veľmi podrobne, ako aj české nálezy, preštudovali a vlastne sme pozerali, v čom tieto súdy konštatovali neústavnosť. Dospeli sme k názoru, že ani české, ani teda poľský prípad, ktorý bol na Európskom súde pre ľudské práva, nekonštatoval neústavnosť obmedzenia vlastníctva, ale konštatoval, že pri obmedzení vlastníctva nebola poskytnutá primeraná náhrada. A opätovne pán ombudsman sa zaoberá týmito prípadmi a znovu zhodne s tým názorom, ku ktorému sme my dospeli, aj on dospieva k záveru, že, ja som to nepodčiarkla, nedovolila som si, ale som si vypísala, že poľský súd, vlastne Európsky súd pre ľudské práva vo veci Hutten-Czapska kontra Poľsko č. 35014/1997 konštatoval, že poľský právny systém nezaisťoval pokryť straty spojené s údržbou. Čiže to, čo som tlmočila, a to, k čomu sme dospeli s pani poslankyňou Muškovou, vlastne aj nielen poľský súd, nielen český súd, ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že neústavnosť nie je v obmedzení vlastníctva, ale neústavnosť je v neprimeranej náhrade. Ale to hovoril aj ombudsman.

    Vážený pán poslanec, čl. 20 ústavy ods. 4 hovorí: „Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné, podmienka nevyhnutná miera, verejný záujem“, čo už Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že ide tu o dva protichodné verejné záujmy, teda aj záujem nájomcov je verejný záujem, a to na základe zákona za primeranú náhradu. Ak prijme príslušné ministerstvo nový výnos, na čom už pracuje, a ten určí primeranú náhradu, tak žiadna neústavnosť nie je. O neústavnosti budete môcť hovoriť až vtedy – pretože náhrada sa určuje výnosom –, ak tento výnos príslušného ministerstva neurčí primeranú náhradu. My hovoríme o oddialení deregulácie a predĺžení regulácie. Je to obmedzenie vlastníckeho práva. Ústava takéto obmedzenie vlastníckeho práva pripúšťa. Čiže nerobíme nič, čo je protiústavné. O protiústavnosti budeme môcť hovoriť vtedy, ak výnos nebude mať primeranú náhradu. Mňa zaráža, že ste taký citlivý a neveríte vyhláseniam, ktoré boli prijaté a záverom na zasadnutí vlády, že vám nestačí uznesenie finančného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, kde vyzývajú, aby urýchlene táto otázka bola riešená, pritom za vašej vlády ste mihnutím oka vydali výnos, ktorý neposkytoval primeranú náhradu vlastníkom bytových domov, toto ste až do dnešného dňa nikdy ako protiústavnosť nenamietali.

    Dnes, keď súčasná vláda chce riešiť túto situáciu tak, aby vlastníci obytných domov, pokiaľ sa nevytvorí primeraný trh a pokiaľ sa nevytvoria páky, ktoré by nájomníkom, ktorí sú sociálne slabí, poskytli zo strany štátu určitú kompenzáciu, aby neboli diskriminovaní tými nájomníkmi bývalých štátnych bytov, ktorí si za malé financie mohli kúpiť štátne byty, tak toto sa vám nepáči. Vy ste nepodnikli žiadne účinné kroky. My musíme predĺžiť účinnosť regulácie, aby sme to mohli napraviť a vy to považujete za protiústavnosť. Vážené kolegyne, kolegovia, skutočne sa mi tento váš postoj zdá ako čisto opozičný postoj, postoj, ktorý je kontra.

    Prišiel pán poslanec Lipšic. Pán poslanec, vyjadrím sa aj k vášmu legislatívnemu návrhu, budeme rokovať do 12.00 hodiny, tak aspoň pán predsedajúci uviedol, ja rešpektujem jeho názor a nie som schopná za dve minúty vám dať odpoveď, pretože obdobný problém sme mali s pani poslankyňou Belányiovou, ktorá tiež dala, predtým prišla za nami a dala veľmi rozumný pozmeňujúci návrh, ale po diskusii s legislatívou sme dospeli k názoru, že ani pozmeňujúci návrh pani poslankyne Belányiovej, žiaľ, ktorý si žiadajú aj ministerstvá, nevieme zahrnúť, pretože sú tu proste legislatívnotechnické problémy. O nich budem hovoriť poobede, bude tam sedieť aj odborníčka z legislatívy, z úseku legislatívy Národnej rady Slovenskej republiky. Bola by som rada, pán poslanec, vidím, že už diskutujete, že by ste to prediskutovali, ja by som potom v záverečnom slove, ktoré budem dokončovať, mohla zaujať jednoduchšie stanovisko.

    Čiže by som chcela uviesť, že, žiaľ, nevieme nájsť legislatívny spôsob, ako to zvládnuť, pokiaľ by ste cez obed našli, ja osobne neviem nájsť, pretože, ak si povšimnete, nejdeme bežnou cestou, nenovelizujeme základný zákon, čo je zásadou legislatívy. Ale na legislatívnej rade sme dospeli k záveru, keďže účinnosť, ktorá sa predlžuje, je len v novele, nemôžeme vstúpiť do zákona, ale musíme vstúpiť do novely. Čiže ideme novelizáciou novely, čo odobrila legislatívna rada, vzhľadom na to aj vláda, že proste nebol iný spôsob a toto je určitou prekážkou a robí problémy. Ja by som bola rada, pán poslanec, keby ste cez obed skúsili diskutovať a ďalej, keď budem uvádzať, budem reagovať už potom konkrétne na vás.

  • Dobre. Dobre, takže ďakujem, vážená pani poslankyňa a navrhovateľka, za doterajšie vystúpenie.

    S tým prerušujem rokovanie vzhľadom na to, že je 12.00 hodín a budeme pokračovať o 15.00 hodine po skončení hodiny otázok, ktorá v zmysle rokovacieho poriadku sa bude konať medzi 14.00 a 15.00 hodinou.

  • Pán predsedajúci, môžem tomu rozumieť tak, že ešte môžem dokončiť svoje vystúpenie?

  • Veľmi pekne ďakujem za pochopenie.

  • Pokiaľ ste neoznámili koniec záverečnej reči, tak v takom prípade, ďakujem pekne.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, stretneme sa o 14.00 hodine na hodine otázok.

  • Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Siedmy deň rokovania

    8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále. Budeme pokračovať bodom programu, ktorý vyplýva z rokovacieho poriadku, teda hodina otázok.

    Dovoľte teda, aby som rokovanie 8. schôdze Národnej rady a pravidelný bod

    hodina otázok

    otvoril. Chcem vás informovať, že písomne poslanci položili do včera do 12.00 hodiny 72 otázok predsedovi vlády a členom vlády 76 otázok, i keď niektoré otázky sa v modifikovanej podobe opakujú viackrát.

    Overovatelia schôdze vyžrebovali aj ich poradie. Upozorňujem tiež na známy fakt, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Teraz poprosím predsedu vlády pána Roberta Fica, ktorého zároveň vítam, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Prajem vám všetkým dobrý deň.

    Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážená Národná rada Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som v znení ustanovenia § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodu ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomní na dnešnej hodine otázok budú: pán podpredseda vlády a minister vnútra pán Kaliňák, ktorý je na pracovnej ceste vo Vyšnom Nemeckom, zastupuje ho pán minister zahraničných vecí pán Kubiš. Ďalej je neprítomný pán minister financií Počiatek, takisto je na pracovnej ceste vo Vyšnom Nemeckom, zastúpi ho minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Vážny. Ďalej je neprítomný z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty do Spojených štátov pán minister hospodárstva pán Jahnátek, zastúpi ho pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Vážny. Z dôvodu pracovnej cesty na východnom Slovensku v Michalovciach je neprítomný aj pán minister obrany pán Kašický, zastúpi ho minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Vážny. Prítomný nebude ani pán podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Čaplovič, ale jemu neboli podané žiadne otázky.

    Pán podpredseda Národnej rady, som pripravený odpovedať na postavené otázky.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Teda vás prosím, aby ste v limite 15 minút odpovedali na vám adresované otázky podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Janiša a znie: „Pán premiér, ako hodnotí vláda prieskum inštitútu INEKO, ktorý sa uskutočnil na dvanástich renomovaných analytikoch a odborníkoch, že súčasný hospodársky rast je najmä výsledkom vlády Mikuláša Dzurindu a príspevok vašej vlády len 2 %, aj to nie za to, že ste niečo urobili, ale za to, že ste neurobili nič, teda nič nepokazili.“

    Ešte mi dovoľte, pán predseda, vás požiadať, aby ste oznámili ukončenie odpovede. Nech sa páči.

  • Ďakujem za otázku, pán poslanec.

    Chcem však povedať, že organizujete nezmyselné preteky. Sedíte v kancelárii, sledujete štatistiky a pozeráte von z okna a chcete, aby niekto s vami súťažil v kategórii, ktorá vláda má väčšiu zásluhu na hospodárskom raste. Keďže každý okrem vás považuje tieto preteky za non plus ultra nezmysel, nikto s vami súťažiť, samozrejme, nechce a vám preto neostáva nič iné, len sa opakovane s veľkým krikom a všade vyhlasovať za jediného absolútneho víťaza týchto pretekov.

    Súčasná vláda Slovenskej republiky si už zvykla na to, že za všetko zlé zodpovedá ona a že všetko pozitívne, čo sa v spoločnosti objaví, je potrebné pripísať tej vláde predchádzajúcej. Nedarilo sa slovenskej korune krátko po vzniku tejto vlády? Hoci bolo zrejmé, že išlo o regionálne vplyvy, vrhli ste sa na nás ako pirane a obviňovali zo zodpovednosti za pád kurzu koruny. Darí sa slovenskej korune takmer rok po voľbách? Kričíte, že ide o regionálny vplyv a výsledok vašej politiky a že súčasná vláda s tým nemá absolútne nič spoločné. Keď dobré, tak vy, keď zlé, tak my. S vami ani z voza, ani na voz.

    Mesiace pred voľbami ste šírili najzlovestnejšie predpovede, aká katastrofa príde, ak dôjde k výmene vlád a presadeniu sociálnodemokratických hodnôt na úkor neoliberálnych hodnôt. Žiadna katastrofa. Takmer rok po voľbách krajina patrí k najstabilnejším v regióne a máme ambiciózne a dobré vyhliadky. A verím, že sa nám ich podarí spoločne všetkým bez ohľadu na to, kde sa nachádzame, na ktorej časti politickej scény, dosiahnuť.

    Čo nás teší najviac, na rozdiel od vás sa venujeme obyčajným ľuďom, ktorí boli pre vás len zdrojom príjmov a ziskov a ktorí boli pre vás len lacná pracovná sila. Aby som ešte na jednom príklade ilustroval, s kým máme do činenia. Dva dni nás v tejto Národnej rade obviňujete, že návrh vyhlásenia k srbskej provincii Kosovo z našej dielne podporuje nezávislosť Kosova, a potom za vyhlásenie všetci do nohy zahlasujete. Zvykli sme si na to a dokážeme s tým určite spoločne žiť.

    Vážený pán poslanec, prečo sú vami vyhlásené preteky nezmyselné? Kto nesie pozitívnu zodpovednosť za hospodársky rast, z ktorého sa všetci, pravdepodobne okrem vás, tešíme? Sú to vlády? V zanedbateľnej miere možno áno. Opakujem ešte raz, v zanedbateľnej miere sú to možno aj vlády.

    Ale, vážené dámy a páni, ak máme niekomu poďakovať za hospodársky rast, poďakujme stovkám tisícom ľudí, ktorí boli ochotní dlhé roky tvrdo robiť za nízke mzdy, poďakujme stovkám tisícom ľudí, ktorí dokázali a dokážu žiť z nízkych miezd pri cenách raketovo sa blížiacich k európskemu priemeru, tisícom dôchodcov, ktorí na úkor dôstojnosti svojho života v seniorskom veku znášajú útrapy spojené s nízkymi dôchodkami. Poďakujme tisícom živnostníkov, poďakujme tisícom korektných podnikateľov, ktorí sa prebíjajú komplikovaným podnikateľským prostredím. Toto je zdroj rastu. Toto je zdroj rastu ekonomiky na Slovensku, a nie vaše, Zajacove dvadsaťkorunáčky alebo zvýšenie DPH na 19 % alebo sprivatizovanie penzijného systému alebo lacný výpredaj najcennejšieho majetku.

  • Vláda Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, ktorej som predsedom, rešpektuje, že zdrojom hospodárskeho rastu sú práve títo ľudia, ktorých som teraz vypočítal, ľudia vo fabrikách, v obchodných firmách, službách, učitelia, lekári, ale aj tí, čo si svoje už odpracovali. Preto, vážený pán poslanec, sú vami vyhlásené preteky nezmyselné, nikdy sme sa na nich nechceli zúčastňovať a ani sa na nich nikdy nezúčastníme. Práve naopak, teraz prichádza naša povinnosť voči ľuďom, hlavnému to zdroju ekonomického rastu na Slovensku. Dokážme to, čo dokázali aj v iných krajinách. Dokážme udržať hospodársky rast, dokážme naďalej lákať investorov, zaveďme spolu euro v januári v roku 2009, ale súčasne urobme všetko pre to, aby z hospodárskeho rastu mala prospech väčšina, a nie iba úzka skupina ľudí.

    My sme na rozdiel od vás zvýšili minimálnu mzdu okamžite. A budeme ju zvyšovať ďalej. Nezobrali sme a neznížili sme 20 tisícom invalidov dôchodky, ako ste to urobili vy. Ale vraciame im tieto dôchodky naspäť do poslednej koruny tam, kde to je čo len trochu možné. Vyplatili sme dôchodcom s nízkymi dôchodkami vianočný príspevok a urobíme všetko pre to, aby sme ho vyplatili opäť v roku 2007. Znížili sme opakovane ceny liekov, najskôr cez zníženie DPH a teraz vďaka posilňovaniu kurzu koruny. Trojnásobne sme zvýšili príspevok pri narodení prvého dieťaťa, podporujeme hypotekárne úvery pre mladých a mohol by som v tomto výpočte ešte dlho, dlho pokračovať. A nikoho a nič sme neohrozili. Opakujem ešte raz, a nikoho a nič sme neohrozili. A vyhlasujem to znovu z tohto miesta, že inú politiku ako kombináciu podpory hospodárskeho rastu a silných sociálnych programov robiť nikdy nebudeme. Toto je naša politika a túto robiť budeme.

  • Vážený pán poslanec, nerád to robím, ale chcem sa vyjadriť aj k tomu tzv. prieskumu, na ktorý sa pýtate vo svojej otázke. Pán poslanec, bolo by nedobrým vysvedčením vlády, ak by mala svoju činnosť zakladať len na názoroch analytikov, tým skôr, ak možno pochybovať o ich nezávislosti a objektívnosti. Najmä, ak sa týka uskutočnenia prieskumu, v úvodzovkách „prieskumu“ 12 renomovaných analytikov a odborníkov orientovaného na zistenie zásluh jednotlivých vládnych garnitúr na súčasnom hospodárskom raste. Asi nie je časový priestor polemizovať, ani to nebudem robiť, ohľadne ich renomovanosti. Rovnako sa nechcem dotknúť ani organizátora tohto rýchleho v úvodzovkách „prieskumu“ INEKA a jeho sponzorov, ktorých si môžete nájsť a oboznámiť sa s nimi na webovej stránke, ktorá patrí k INEKU. Úplne chápem, že tí, ako mecenáši pravicovo liberálnych krokov, ktoré tu robila vaša vláda, rozhodne nebudú chváliť sociálnejšie prístupy súčasnej vlády.

    Hneď v úvode sa pozastavme nad otázkou, kto sú tí 12 renomovaní analytici a odborníci, za čie farby kopú, koho záujmy presadzujú. Ja sa nebudem obťažovať, ani nebudem zaťažovať parlament konkrétnymi menami, ale poviem, kto sú títo ľudia. Piati podľa vás renomovaní analytici a odborníci sú zamestnanci bánk. Pán poslanec, to je polovica z opýtaných a chcem povedať, že Slovenská republika už nemá ani jednu banku, lebo všetky ste predali a sprivatizovali ...

  • ..., máme len vysoké bankové poplatky a údaje o fantastických ziskoch bánk v cudzích rukách. Nečudujem sa, že analytici z týchto bánk, veď nakoniec tak to vždy bolo, sa hlásili predovšetkým k vám. Ďalší dvaja, ktorí sa v tomto prieskume objavili, sú z dôchodkových správcovských spoločností. Nuž, bodaj by vám jednoducho neblahoželali, byť v dôchodkovej správcovskej spoločnosti je dnes vynikajúci biznis. Ďalší je zo Slovnaftu. Za nimi nasleduje bývalý ekonomický teoretik ministra financií pána Mikloša a poradca ministra zdravotníctva pána Zajaca a nakoniec je hlavný analytik časopisu Trend, časopisu, v ktorom stačí prečítať si v každom čísle úvodník a okamžite pochopíte, o čom tento časopis je, za koho kope, aké má názory. Ja ich rešpektujem tie názory, ale určite to nie sú názory, ktoré sú blízke sociálnodemokratickej vláde.

    Veľmi si vážim, pán poslanec, že ste v otázke nenaznačili, že ide aj o objektívnych a nezávislých odborníkov. Asi ste vedeli, prečo tak robíte. Nakoniec veľkou odvahou je určite nazvať subjektívne názory 12 pravicovo orientovaných ľudí na sociálnodemokratickú vládu prieskumom. To chce naozaj veľkú odvahu. To my vám takých 12 ľudí pozbierame kedykoľvek a kdekoľvek, ktorých si špeciálne vyberieme ...

  • Smiech a hluk v sále.

  • ... a títo ľudia na vaše vládnutie povedia, čo treba. Ale my to nerobíme, lebo to nie je objektívne. Takéto prístupy v každom prípade odmietame. Ak by ste sa spýtali namiesto niektorých mladých analytikov prevažne bánk, ktorých vy nazývate renomovanými, naozaj renomovaných odborníkov napríklad zo Slovenskej akadémie vied, možno by ste počuli niečo, čo počuť nechcete. Jednoducho niečo, čo počuť nechcete, že totiž rast je aj v dôsledku dôvery podnikateľského prostredia v ďalší vývoj ekonomiky. O mnohom svedčí vývoj a stav našej koruny. Vy si myslíte, že ak by renomovanejší analytici zahraničných, najmä londýnskych finančných trhov nehľadeli pozitívne na ekonomickú budúcnosť Slovenska a neverili by ľuďom ako hlavnému zdroju ekonomického rastu, že by tak investovali do koruny, aj takto ju posilňovali? Naozaj ste presvedčený, že postupné napĺňanie únijných kritérií konvergencie našej ekonomiky je výsledkom nečinnosti?

    Ak by sme v mene ľudí a nižších cien nerokovali s energetickými monopolmi v oblasti cien, čo by, samozrejme, vaša vláda nikdy neurobila, ani to neurobila, tak by sa to určite prejavilo aj na zabrzdení ekonomického rastu, vývoja inflácie, posilňovaní koruny a podobne. Vy chcete tvrdiť, že vývoj obchodnej bilancie je spôsobený nostalgiou za vašou vládou? To snáď nie. Nazdávate sa, že rozhodnutie talianskej spoločnosti ENEL investovať do rozvoja energetiky vybudovaním nových blokov v Mochovciach je vďaka vám? No určite nie. Je to vďaka ľuďom, ktorým jednoducho zahraničie verí a teraz nehovorím opätovne o vládach. Hovorím o konkrétnych ľuďoch, ktorí robia na rôznych postoch v tejto republike. A to, že dokázali robiť za málo peňazí dlhé roky, toto je hospodársky rast. Toto je základ tohto hospodárskeho rastu. Takže, pán poslanec, zodpovedne vám vyhlasujem, že táto vláda sa nebude riadiť názormi analytikov INEKA nikdy, ale jedine hlasom a potrebami svojich voličov a vy si môžete zrátať, koľko týchto voličov v posledných parlamentných voľbách bolo.

    Ja by som sa, samozrejme, mohol venovať aj teraz jednotlivým odpovediam, ktoré títo kvázi nezávislí a objektívni analytici pravicoví, samozrejme, vaši ľudia, ktorí boli na to nahovorení a pripravení, čo povedali na adresu tejto vlády. Napríklad, do akej miery hodnotia niektoré ukazovatele, ktoré podľa nich vplývajú pozitívne, alebo negatívne na vývoj ekonomiky. Len pre zaujímavosť by som chcel povedať, že nulovým percentom ohodnotili odlišný prístup k regulácii sieťových odvetví. Vraj to, že v tomto období sa tvrdo zapracovalo, zatlačilo na monopoly, že sa iným spôsobom regulujú veci, že sme prvýkrát v histórii dokázali, samozrejme, v spojení s ďalšími pozitívnymi faktormi pristúpiť k zníženiu cien energií. A ja verím, že k tomu ešte príde aj v najbližšom období. Tak toto bolo označené nulovým faktorom. Toto vraj nemá žiadny význam. Ako keby ste nevedeli, aký obrovský význam napríklad na mieru inflácie, ako jedno z hlavných kritérií, ktoré sa týka zavedenia eura v roku 2009, má práve boj s jednotlivými cenami.

    Za tým, čo sme urobili, je kus obrovskej roboty a chcem poďakovať aj tomuto zákonodarnému zboru za to, že pristúpili k regulácii a k prijatiu toho zákona, o ktorom som v poslednom čase hovoril. Ja by som vám odporúčal, vážení páni poslanci, my nikdy nekomentujeme prieskumy verejnej mienky, ani to robiť nebudeme z hľadiska rôznych prieskumov a ďalších vecí. Je zaujímavé, že v ten istý deň, v ten istý deň bol uverejnený aj iný prieskum, ale bol to iný prieskum, ktorý bol urobený reprezentatívne, nieže ste si zobrali 11 svojich ľudí a spýtali ste sa, čo si myslia o sociálnodemokratickej vláde. Podľa tohto prieskumu tie čísla sú úplne, ale úplne iné. Ale ako som už povedal, my prieskumy nekomentujeme a komentovať nebudeme. Jediné, na čom nám záleží, je, a k tomuto vyzývam, páni poslanci z opozície, aj vás, poďme robiť modernú európsku politiku, ktorá spočíva v podpore hospodárskeho rastu. Som všetkými desiatimi za podporu hospodárskeho rastu. Ale robme všetko pre to, aby z tohto hospodárskeho rastu mala profit väčšina, opakujem ešte raz, väčšina.

  • Ak sa sústredíme len na menšinu, tak je to neoliberálna politika, ktorá v žiadnom prípade nemôže mať podporu. A my inú politiku robiť nemôžeme a ani nebudeme robiť, pretože išli by sme zásadne proti programovému vyhláseniu vlády.

    Pán poslanec Národnej rady, otvorili ste preteky, ktoré okrem vás, ako som povedal, absolútne nikto nechce. Vyhlásili ste sa dopredu za víťaza. Nastavili ste si kritériá podľa seba a tvárite sa, ako keby vám práve niekto zavesil na krk zlatú medailu. Bohužiaľ, to nie je zlatá medaila. Zlaté medaily vám môžu vešať iba slovenskí voliči, a nie pravicoví analytici, ktorých si tak poctivo a dôsledne vyberáte.

    Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. No, hodina, teda 15 minút určených na odpovede predsedu vlády uplynulo, mrzí ma, pán Janiš, už priestor na vašu doplňujúcu otázku nezostal.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v zmysle rokovacím poriadkom stanovených pravidiel odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka na ministra zdravotníctva pána Ivana Valentoviča je otázka od poslankyne Márie Sabolovej a znie: „Aké sú výsledky kontroly rezortu záchranných zdravotných služieb?“

    Prosím vás, pán minister, o odpoveď na túto otázku, ako aj oznámenie o ukončení odpovede. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky v súlade so zákonom č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov v stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonávalo od 48 týždňa minulého roku kontroly u poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby zamerané na dodržiavanie podmienok na prevádzkovanie ambulancií rýchlej lekárskej pomoci a rýchlej zdravotnej pomoci v staniciach záchrannej zdravotnej služby a v zmysle zamerania kontrolnej činnosti na I. polrok 2007 je ich ukončenie plánované k 30. 6. 2007.

    Spolu je potrebné vykonať kontrolu u 48 poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby, ktorí prevádzkujú 264 staníc záchrannej zdravotnej služby. Spracované sú výsledky kontrol u 14 poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby, a to v 63 staniciach. U 6 poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby sa kontrola toho času ukončuje. Kontroly prebiehajú podľa stanoveného harmonogramu a zostáva ešte vykonať kontrolu 28 poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby, ako som už povedal, v termíne do 30. 6. 2007.

    Kontroly sú zamerané na dodržiavanie podmienok na prevádzkovanie ambulancií rýchlej lekárskej pomoci a ambulancií rýchlej zdravotnej pomoci v staniciach záchrannej zdravotnej služby v zmysle vyhlášky č. 30/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o záchrannej zdravotnej službe. Takže kontroluje sa personálne vybavenie sídla záchrannej zdravotnej služby, priestorové vybavenie sídla záchrannej zdravotnej služby, materiálno-technické vybavenie sídla mobilnej ambulancie záchrannej zdravotnej služby, vedenie dokumentácie v sídle záchrannej zdravotnej služby, orientačná previerka odbornej spôsobilosti pre výkon praxe v záchrannej zdravotnej službe, technický stav vozidla, kontrola v zmysle STN EN 1789.

    Orientačná previerka odbornej spôsobilosti má len informatívny charakter a bude slúžiť ako podkladový materiál na zvyšovanie kvality vzdelávania a taktiež kontrola technického stavu vozidla v zmysle STN EN 1789 slúži ako podkladová informácia na zvyšovanie kvality technického vybavenia mobilných ambulancií záchrannej zdravotnej služby. O výsledku kontroly priestorového, materiálno-technického a personálneho vybavenia stanice záchrannej zdravotnej služby sa na mieste spracúva priebežný protokol, v ktorom sa uvedie celkové hodnotenie stanice záchrannej zdravotnej služby, ktoré podľa určených kritérií môže byť nasledovné: veľmi dobrý, dobrý, vyhovujúci a nevyhovujúci.

    Kontroly vykonávajú tri kontrolné skupiny. Vedúcim kontrolnej skupiny je zamestnanec odboru kontroly a sťažností a odbornými garantmi sú prizvané osoby, a to hlavný odborník pre urgentnú medecínu, ďalší zamestnanci Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby Slovenskej republiky, zamestnanci krajských operačných stredísk záchrannej zdravotnej služby a zamestnanci SLOVDEKRA, s. r. o. Zamestnanci krajských operačných stredísk kontrolujú dodržiavanie priestorového, materiálno-technického a personálneho vybavenia stanice záchrannej zdravotnej služby a zamestnanci SLOVDEKRY, s. r. o zabezpečujú kontrolu technického stavu vozidla.

    Aktuálny stav vo vykonaných kontrolách poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby k 29. 3. 2007.

    Boli skontrolovaní:

    Poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby Nemocnica s poliklinikou Brezno, nezisková organizácia, ktorá má sídla staníc: Brezno, Bystrá, Lom nad Rimavicou, Heľpa. Sú to všetko teda v Brezne rýchla lekárska pomoc, v Bystrej rýchla lekárska pomoc, v Lome nad Rimavicou rýchla zdravotná pomoc a v Heľpe rýchla zdravotná pomoc. Celkové hodnotenie podľa priebežného protokolu nevyhovujúci.

    RESKI, s. r. o. Veľký Krtíš so sídlami Poltár, Kokava nad Rimavicou. V prvom prípade ide o rýchlu lekársku pomoc, v druhom o rýchlu zdravotnú pomoc. Priebežné hodnotenie nevyhovujúce.

    Mestská NsP Krupina, nezisková organizácia, sídlo stanice Hontianske Nemce. Rýchla lekárska pomoc vyhovujúca.

    NsP Vaše zdravie Zvolen so sídlami Zvolen-stred, Senohrad, Čerín, Krupina, Zvolen-juh a Horný Tisovník. V jednotlivých prípadoch, ako som čítal, ide o rýchlu lekársku, rýchlu zdravotnú, rýchlu zdravotnú, rýchlu lekársku, rýchlu zdravotnú a rýchlu zdravotnú pomoc. Hodnotenie dobrý, vyhovujúci, dobrý, vyhovujúci, vyhovujúci, vyhovujúci.

    DZS M.K TRANS, s. r. o. Michalovce, sídlo stanice Sobrance rýchla lekárska pomoc výsledok dobrý.

    Vranovská nemocnica, nezisková organizácia Vranov nad Topľou, sídlo stanice Michalovce, rýchla zdravotná pomoc, priebežné hodnotenie dobrý. Oborín – rýchla zdravotná pomoc, dobrý.

    Poliklinika Veľké Kapušany, nezisková organizácia, sídlo stanice Veľké Kapušany, rýchla lekárska pomoc vyhovuje.

    NsP Nové Mesto nad Váhom, Nové Mesto nad Váhom sídlo stanice, rýchla lekárska pomoc nevyhovujúci.

    UCD servis, s. r. o. Bratislava, sídlo stanice Banská Bystrica- Sásová RLP nevyhovujúci, sídlo Staré Hory RLP nevyhovujúce, sídlo Brusno RZP vyhovuje. sídlo Šturec RZP vyhovuje, sídlo Banská Bystrica RZP veľmi dobrý, sídlo Banská Bystrica RLP, čiže rýchla lekárska pomoc, veľmi dobrý.

    Nemocnica s poliklinikou Nová Baňa, nezisková organizácia, sídla staníc Nová Baňa rýchla lekárska pomoc nevyhovuje, Žarnovica rýchla zdravotná pomoc veľmi dobrá.

    Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky, sídlo Nové Zámky – rýchla lekárska pomoc nevyhovujúce, Podhájska – rýchla zdravotná pomoc vyhovujúca.

    ZaMED, s. r. o. Komárno. Komárno – rýchla lekárska pomoc nevyhovuje, rýchla zdravotná pomoc vyhovuje. Šaľa – rýchla lekárska pomoc nevyhovuje. Vlčany – rýchla zdravotná pomoc vyhovuje. Komiatice – rýchla zdravotná vyhovuje. Kolárovo – rýchla lekárska vyhovuje. Nové Zámky – rýchla lekárska dobrá. Vrbová – rýchla zdravotná pomoc vyhovuje. Hurbanovo – rýchla lekárska pomoc vyhovuje. Gbelce – rýchla zdravotná pomoc vyhovujúca. Štúrovo – rýchla lekárska pomoc vyhovujúca.

    Ďalšie sú v šetrení, a to kontrola nie je ukončená Búč – rýchla zdravotná pomoc, ďalej Patince, kúpele – rýchla zdravotná pomoc, Dunajská Streda – rýchla lekárska pomoc, Trstice – rýchla zdravotná pomoc, Veľký Meder – rýchla lekárska pomoc, Sereď – rýchla zdravotná pomoc, Galanta – rýchla lekárska pomoc, Zlaté Klasy – rýchla zdravotná pomoc. Tieto ešte nemajú priebežné výsledky.

    Rýchla zdravotná pomoc, a. s. Bánovce nad Bebravou, sídlo Veľké Ripňany – rýchla zdravotná pomoc dobrá. Topoľčany-juh – rýchla zdravotná pomoc dobrá. Bánovce nad Bebravou – rýchla lekárska pomoc dobrá. Stará Turá – rýchla zdravotná pomoc vyhovuje. Handlová – rýchla lekárska pomoc vyhovuje. Nitrianske Pravno – rýchla zdravotná pomoc dobrá. Nitrianske Rudno – rýchla lekárska pomoc dobrá. Valašská Belá – rýchla lekárska pomoc veľmi dobrá. Lysá pod Makytou – rýchla zdravotná pomoc vyhovuje. Trenčianske Jastrabie – rýchla zdravotná pomoc vyhovuje. Trenčín-juh – rýchla lekárska pomoc veľmi dobrá.

    Resustic Zemplín, s. r. o. sídla staníc: Michalovce – rýchla lekárska pomoc dobrá, Slovenské Nové Mesto – rýchla lekárska pomoc dobrá, Sečovce – rýchla zdravotná pomoc dobrá, Trebišov – rýchla lekárska pomoc dobrá, Kráľovský Chlmec – rýchla lekárska pomoc vyhovuje.

    Najčastejšie kontrolné zistenia:

    Porušenie prílohy č. 3 vyhlášky č. 30/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o záchrannej zdravotnej službe písm. c) personálne vybavenie. Porušenie prílohy č. 5 vyhlášky č. 30/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o záchrannej zdravotnej službe, bod 2 špecifické materiálno-technické vybavenie, porušenie prílohy č. 5 ...

  • Ruch v sále.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vážne poprosím, udržme dôstojnosť rokovania v sále. Poprosím aj našich poslancov, pán kolega Madej, prosím, aj s pánom Horváthom, ak potrebujete diskusiu, treba radšej naozaj ísť mimo sály.

    Prepáčte, pán minister, nech sa páči, pokračujete.

  • Porušenie prílohy č. 5 vyhlášky č. 30/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o záchrannej zdravotnej službe bod 1 písm. p) minimálne vybavenie zdravotníckou technikou stanovené technickou normou STN EN 1789/2000.

    Porušenie prílohy č. 3 vyhlášky č. 30/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o záchrannej zdravotnej službe písm. a) priestorové vybavenie, porušenie zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe, porušenie § 5 povinnosti poskytovateľa ods. 4 písm. e) zhodnotenie zdravotného stavu osoby, keď evidencia o zhodnotení zdravotného stavu osoby nebola vedená.

    Porušenie nariadenia vlády č. 331/2006 o podrobnostiach a požiadavkách na prevádzku zdravotníckych zariadení z hľadiska ochrany zdravia. § 13 ods. 2: „Zariadenia musia vykonávať všetky opatrenia na zabránenie vnikania a množenia a šírenia škodlivých a epidemiologicky významných živočíchov do svojich objektov a musia v nich zabezpečovať pravidelné ničenie týchto škodcov.“

    Porušenie zákona č. 140 o liekoch a zdravotníckych pomôckach, písomná informácia pre používateľov liekov písm. g) bod 1 výstraha nepoužiť liek po uplynutí dátumu expirácie.

    Porušenie zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti § 79a písm. e), podľa ktorého poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný oznamovať príslušnej zdravotnej poisťovni k poslednému dňu v kalendárnom mesiaci na tlačive predpísanom Úradom pre dohľad každé poskytnutie zdravotnej starostlivosti osobe v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia návykovej látky.

    Zistenie, že držiteľ povolenia preniesol svoje právo poskytovať zdravotnú starostlivosť, prevádzkovať ambulanciu záchrannej zdravotnej služby na inú právnickú osobu, čo je v rozpore s ustanovením § 15 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

    Technický stav vozidla. Porušenie § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 725/2004 Z. z. zo dňa 2. 12. 2004 o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, keď nebolo podrobené sanitné vozidlo technickej kontrole, keď nebolo podrobené sanitné vozidlo emisnej kontrole.

    Kontrolovaný subjekt bez súhlasu ministerstva zdravotníctva a bez vydania nového povolenia nahradil sídlo stanice RZP za nové sídlo, čím porušil § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby povinný zriadiť stanice záchrannej zdravotnej služby v sídlach uvedených v povolení na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby a sídlo stanice možno zmeniť len za podmienok ustanovených v § 17b ods. 1 zákona č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

    Ministerstvo zdravotníctva na základe kontrolných zistení postupuje voči poskytovateľom záchrannej zdravotnej služby, ktorí v celkovom hodnotení nevyhoveli a u ktorých boli zistené porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov a vykonávacích predpisov v súlade s ustanovením § 81 zákona č. 578 o poskytovateľoch, kde je ministerstvo zdravotníctva oprávnené ukladať pokuty, dočasne pozastaviť povolenie alebo zrušiť povolenie.

    V súčasnosti na základe kontrolných zistení ministerstvo zdravotníctva začalo správne konanie vo veci uloženia pokuty voči 8 poskytovateľom záchrannej zdravotnej služby a voči 1 poskytovateľovi záchrannej zdravotnej služby bolo správne konanie ukončené zrušením povolenia.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pýtam sa pani poslankyne Sabolovej, či chce využiť právo položiť otázku v rozsahu dvoch minút. Áno. Poprosím, slovo má pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne. Položím pánu ministrovi tri otázky, ale na začiatok by som chcela povedať tri poznámky.

    Akú úctu máte všetci, páni ministri a pán premiér, k občanom, ktorí očakávajú vecné odpovede? Pán minister teraz číta správu. To je evidentné, aj keď ju nepoznám, ale myslím si, že číta. A z ľudského hľadiska len naňho nebudem reagovať, pretože si myslím, že nemáte úctu mnohí ani sami k sebe. A ešte žiadam, aby na všetky otázky v zmysle rokovacieho poriadku, na ktoré nezodpovedáte, páni ministri a pán premiér, aby ste nám zaslali písomné odpovede v lehote v zmysle rokovacieho poriadku.

    A teraz moje tri otázky. Vieme dobre, že už v minulom roku ste nás informovali, pán minister, vo výbore, že bude prebiehať kontrola týchto záchranných zdravotných služieb. Chcem sa opýtať, pretože ste tu v texte povedali pár nezrovnalostí, aké vyvodíte sankcie za nedodržiavanie týchto pravidiel v zmysle vyhlášok, nariadení a zákona. Či zverejníte výsledky kontroly a aké budú tie sankcie? Podľa mňa to, čo najviac pociťujeme a vieme z praxe, je nedostatočné, a aj tu zaznelo niekoľko poznámok, personálne vybavenie rýchlej lekárskej, ale aj rýchlej zdravotnej pomoci, a chcem sa spýtať, akými krokmi rezort zabezpečí to, aby sme nemali len počet záchranných staníc, ale aby sme mali aj kvalitnú službu, aby sa nestalo, že pacient je dovezený do nemocnice, záchranka ako taxík ho zloží v nemocnici, v štátnej nemocnici a pacient nedostane ani o dve hodiny základnú zdravotnú starostlivosť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán minister, máte slovo. Rovnako poprosím o oznámenie ukončenia odpovede.

    Nech sa páči.

  • Celkom som nepochopil, ktoré sú to tri otázky. Ale na tú prvú otázku, ak som ju správne pochopil, áno, zverejníme výsledky, budú všeobecne dostupné, akonáhle bude ukončené preskúmanie všetkých záchranných staníc.

    To, čo som už hovoril, to myslím si, že sa týka tej druhej otázky, že budeme využívať všetky dostupné prostriedky, ktoré nám zákon umožňuje, a to pokuty, dočasné pozastavenie alebo zrušenie povolenia. To som takisto povedal.

    Čo sa týka počtu záchranných staníc, samozrejme, na základe tejto komplexnej analýzy prehodnotíme, čí 264 staníc je dosť, veľa alebo málo na území Slovenska. Už dnes sa nám hlásia rôzni poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby, ktorí by veľmi radi, a možno odpoviem týmto aj na vašu tretiu otázku, veľmi radi preklasifikovali rýchlu lekársku pomoc na rýchlu zdravotnú pomoc, pretože nedokážu personálne zabezpečiť rýchlu lekársku pomoc. To určite súvisí s tou otázkou, ktorá aj padla, že máme nedostatok kvalifikovaných záchranárov, teda lekárov, ktorí by túto činnosť mohli vykonávať.

    Neviem, či som odpovedal na všetko, na čo ste sa pýtali.

  • Dobre. Ďakujem, pán minister. Pochopil som, že ste ukončili odpoveď na otázku pani Márie Sabolovej.

    Takže pristúpime k ďalšej vyžrebovanej otázke. Tu opäť poverení overovatelia vyžrebovali otázku pani poslankyne Márie Sabolovej, ktorá znie: „Kedy doriešite sľúbené sťahovanie pacientov s cystickou fibrózou z Podunajských Biskupíc do niektorej nemocnice v Bratislave?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem.

    Na základe rozhodnutia ministra zdravotníctva o vyčlenení nemocnice Podunajské Biskupice ako samostatnej príspevkovej organizácie k 1. 3. 2006, ten dátum by som podčiarkol, z Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava, sa špecializovaná geriatrická nemocnica Podunajské Biskupice stala samostatnou príspevkovou organizáciou. Preto podčiarkujem ten dátum, pretože som to nebol ani ja, ani táto vláda, ktorá najprv zlučovala v Bratislave a pričleňovala Podunajské Biskupice, ktoré vybrala a z pľúcnych Podunajských Biskupíc spravila geriatrické Podunajské Biskupice. Takže preto si dovolím upozorniť na túto skutočnosť, že sa stala z nej Špecializovaná geriatrická nemocnica Podunajské Biskupice. Činnosť pľúcna alebo pľúcnych oddelení, ktoré boli pred odčlenením Podunajských Biskupíc prenesené na Fakultnú nemocnicu s poliklinikou Bratislava. Nemocnica v Podunajských Biskupiciach v skutočnosti je profilovaná na poskytovanie len komplexnej geriatrickej, gerontopsychiatrickej starostlivosti pacientom vyššieho veku a s tým súvisiacej dlhodobej starostlivosti o takýchto pacientov.

    V nadväznosti na túto zmenu sa Centrum cystickej fibrózy v Podunajských Biskupiciach stalo súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti vo Fakultnej nemocnici Bratislava, pracovisko Ružinov. Starostlivosť o dospelých pacientov prešla na pracovisko do Ružinova, v areáli Špecializovanej geriatrickej nemocnice Podunajské Biskupice zostala fyzicky len časť Centra cystickej fibrózy, a to Detské centrum cystickej fibrózy, ktoré je napriek tomu, že je umiestnené v Podunajských Biskupiciach, organizačne tiež súčasťou Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava. Detské centrum cystickej fibrózy sa síce nachádza v areáli Špecializovanej geriatrickej nemocnice Podunajské Biskupice, ale oddelenie aj budova, v ktorej prevádzkujú činnosť, je takisto vo vlastníctve Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava. Detské centrum cystickej fibrózy je súčasťou Kliniky detskej pneumológie a ftizeológie Slovenskej zdravotníckej univerzity a venuje sa problematike diagnostiky a liečby detí s cystickou fibrózou. Deťom s cystickou fibrózou, ktoré sú v akútnom stave, sa poskytuje intenzívna liečebná starostlivosť na jednotke intenzívnej starostlivosti Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava.

    Pre dospelých pacientov s cystickou fibrózou sú vytvorené podmienky poskytovania liečebnej starostlivosti v priestoroch Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava, konkrétne v Ružinove v pavilóne D, ktorý je toho času v dostavbe. Priestorové a personálne vybavenie je zabezpečené, zatiaľ chýba materiálno-technické a prístrojové vybavenie. Vzhľadom na to, že pľúcna jednotka intenzívnej starostlivosti Kliniky pneumológie a ftizeológie Slovenskej zdravotníckej univerzity nie je dokončená, pacientom v kritickom stave sa poskytuje liečebná starostlivosť na anesteziologicko-resuscitačnom oddelení na pracovisku v Ružinove.

    Projekt prestavby pavilónu bol schválený ešte v minulom období, teda za minulej vlády ministerstvom financií a mal by byť realizovaný z vlastných zdrojov nemocnice. Fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava plánovala financovať dostavbu pavilónu z prostriedkov, ktoré mali byť získané z odpredaja prebytočného nehnuteľného majetku štátu v správe Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava, avšak tento proces odpredaja bol pozastavený uznesením vlády, myslím si, že to bolo vo februári 2006. Fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava žiadala ministerstvo zdravotníctva v Investičnom pláne na rok 2007 o pridelenie finančných prostriedkov na dostavbu predmetného pavilónu D a pľúcnej jednotky intenzívnej starostlivosti v Ružinove, avšak ministerstvo nemá v tomto roku, teda v roku 2007, rozpočtované finančné prostriedky na predmetnú dostavbu. Jedine, ak uvoľníme odpredaj prebytočného majetku a získame finančné prostriedky, tieto finančné prostriedky použijeme na dostavbu Detského centra cystickej fibrózy a na jednotku intenzívnej starostlivosti v Ružinove.

    Skončil som.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa pani poslankyne, chce využiť právo položiť otázku v rozsahu 2 minút. Pani poslankyňa má slovo.

  • Ďakujem za slovo. Pán minister, ďakujem za odpoveď. Ja registrujem to schválené presťahovanie a viem, že ste zdedili po ministrovi Zajacovi niekoľko problémov a jeden je aj tento, pacienti s cystickou fibrózou. Ale už z toho vášho vystúpenia bolo zjavné, že tí pacienti a hlavne detskí pacienti sú rozlezení po celej Bratislave, že to akútne lôžko pre pacientov chýba v Podunajských Biskupiciach, že intenzívnu starostlivosť dostávajú v Ružinove, na Kramároch, a preto sa chcem opýtať, nebolo by dobré doriešiť spojenie týchto nemocníc a nájsť tie zdroje na to, (alebo týchto oddelení) nájsť tie zdroje tak, ako boli prísľuby aj pri stretnutiach s rodičmi detí s cystickou fibrózou, že sa vyčlenia zdroje. Nejde o takú veľkú položku, aby nebolo možné – aj keď veľmi pekné – oddelenie v Podunajských Biskupiciach presťahovať do niektorej z nemocníc, kde by bola komplexná zdravotná starostlivosť. A chcela by som teda poprosiť vás a aj sa opýtať, či je možné z rezortu zdravotníctva z položiek, ktoré sú v kapitole ministerstva zdravotníctva – tak ako som aj pri rozpočte vystúpila, je tam nejaká miliarda, ktorá je určená na rekonštrukcie stavby, dostavby, možno technické vybavenie –, či nie je možné z týchto prostriedkov vyčleniť možno 20, 40 miliónov korún na to, aby sme vytvorili nielen komplexnú zdravotnú starostlivosť, ale aj pokojnejšie prostredie pre deti a rodičov, ktorí majú mnohokrát život zrátaný a prechádzajú ťažkými životnými skúškami aj rodičia, aj deti.

  • Chcel by som len na to poznamenať jednoducho ...

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prepáčte, pán minister, nech sa páči, v zmysle „rokováku“ by som vám mal udeliť slovo. Nech sa páči, odpovedajte na otázku.

  • Ďakujem. Chcel by som povedať, že nie sú rozlezení. To, čo som povedal, je fakt, že dospelí sú už umiestnení v budove ružinovskej nemocnice, akútna starostlivosť je im poskytovaná na ARE ružinovskej nemocnice. Problém je, a my ho vnímame a chceli by sme ho veľmi rýchlo vyriešiť, problém zakútnenia stavu detských, ktorí musia byť potom hospitalizovaní v Detskej fakultnej nemocnici. Samozrejme, z tohto postu môžem povedať len toľko, že urobím všetko pre to, aby sa tie peniaze našli a dokonca predkladám aj návrh do vlády, aby sme mohli nejaký prebytočný majetok, ktorý v Bratislave máme, odpredať, aby sme dostali výnimku, keď ju dostaneme, tieto peniaze skutočne použijeme na dostavbu skutočne dôstojného, by som povedal, na európskom štandarde postaveného stánku pre tak ťažko chorých pacientov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Tretia otázka vyžrebovaná, položila ju pani poslankyňa Jarmila Tkáčová, znie, teda ministrovi vnútra Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Robertovi Kaliňákovi a znie: „Pán minister, vy osobne súhlasíte s použitím metódy kyanidového lúhovania pri ťažbe kovov na Slovensku?“

    Ako oznámil predseda vlády, v mene podpredsedu vlády Kaliňáka bude odpovedať pán minister Kubiš. Má slovo.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja skutočne tu odpovedám menom podpredsedu vlády a ministra vnútra pána Kaliňáka, takže mne nič iné nezostáva, iba aby som prečítal to, čo pripravili jemu, a preto dúfam, že to takto s porozumením aj prijmete, keď nebudem reagovať tak priamo, ako mávam vo zvyku a budem naozaj len čítať jeho veľmi stručné vyjadrenie.

    Takže s vaším porozumením a menom pána podpredsedu vlády a ministra vnútra odpoveď na otázku: Pán minister, vy osobne súhlasíte s použitím metódy kyanidového lúhovania pri ťažbe kovov na Slovensku?

    Odpoveď: Vážená pani poslankyňa, problematika posudzovania metódy kyanidového lúhovania pri ťažbe kovov nie je v pôsobnosti ministerstva vnútra. K používaniu kyanidov pri ťažbe kovov môžem konštatovať, že ide o nebezpečné látky, keby sa pri ťažbe používali vo veľkých množstvách. Ich používanie aj za predpokladu, že by boli dodržané najprísnejšie bezpečnostné opatrenia, by pri vzniku mimoriadnej udalosti malo vážny potenciálny dosah na ohrozenie životného prostredia, resp. obyvateľstva. V prípade, že získavanie kovov takouto metódou bude na území Slovenska v súlade s banským zákonom povolené ...

  • Ruch v pléne.

  • Prepáčte, pán minister, že vás prerušujem na chvíľočku.

    Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj to takto nejde, poprosím rešpektujte elementárne pravidlá korektného správania, poprosím. Tam, kde potrebujete prediskutovať problém, radšej mimo sály, lebo nie je tu dôstojné prostredie na vystúpenie ministra vlády Slovenskej republiky. Ďakujem vám veľmi pekne za porozumenie.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem. Takže ja pokračujem v čítaní.

    V prípade, že získavanie kovov takouto metódou bude na území Slovenska v súlade s banským zákonom povolené, bude musieť ministerstvo vnútra, konkrétne Úrad civilnej ochrany prijať adekvátne opatrenia na ochranu obyvateľstva pred možným únikom. Z uvedeného hľadiska z dôvodu potenciálnych rizík by som používanie kyanidov v súvislosti s ťažbou kovov neodporúčal.

    Toto je, prosím, stanovisko, ktoré pripravil pán podpredseda vlády a minister vnútra pán Kaliňák a ktoré som z jeho poručenia, poverenia si dovolil prečítať. Je to osobné stanovisko, je to jeho osobný názor a je to osobný názor, ktorý je jasne vyjadrený tak, ako si to vyžadovala otázka.

    Pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister. Pýtam sa pani poslankyne, či chce využiť ... Nech sa páči, prosím. Slovo má pani poslankyňa 2 minúty.

  • Ďakujem vám za slovo, pán predsedajúci, a ďakujem aj vám, pán minister, že ste prečítali odpoveď pána ministra Kaliňáka. Ale možno ste si všimli, že ja som túto otázku položila aj vám, takže tá prvá moja podotázka je, aby ste sa aj vy vyjadrili, však na to nepotrebujete svojich úradníkov, aby vám pripravili odpoveď na váš osobný názor.

    Ale chcela by som ešte predtým poznamenať, že vláda Roberta Fica stále zdôrazňuje spätosť s obyčajnými ľuďmi. Stále sa pasuje do pozície ochrancu tých slabších. Aj dnes pán premiér povedal, že vy a vaša vláda sa venujete obyčajným ľuďom, ktorých sme my vraj zanedbávali. Preto vyvstáva otázka, prečo ste vy a vaši kolegovia vo vláde nehlasovali za zákaz použitia kyanovodíkovej metódy. Veď ľudia z Kremnice, tí obyčajní ľudia, ktorých sa zastávate, o ktorých stále radi hovoríte, vám veľmi jasne povedali, že si neželajú, aby im za záhradami manipulovali s jedom, že si neželajú, aby im zostala na pamiatku ťažby zdevastovaná mesačná zem plná kadmia, olova, zinku, medi. A vy ste jednoducho vo vláde ignorovali želanie ľudí bývať a žiť bezpečne.

    Pýtam sa preto priamo, prečo teda, keď dôjde na to, či vláda skutočne odsúhlasí kyanidové ťaženie zlata v Kremnici.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Ďakujem aj za podotázku a za doplnenie, či už vystúpením alebo položením ďalších otázok. Ja sa pokúsim zodpovedať aspoň na niektoré z nich, i keď musím povedať, že neovládam natoľko celú problematiku kyanidového ťaženia akýchkoľvek kovov, nehovoriac už o zlate, ale v každom prípade nejaké vyjadrenie teda v rámci mojich znalostí o tejto problematike poskytnem. Je pravdou, že nemôže byť úplne kompetentné, pretože môj osobný názor v danom prípade nemôže naozaj ovplyvniť nič tak dvakrát, nakoľko je to veľmi laický názor, je to názor človeka, ktorý len kde-tu v knihách si prečítal o týchto záležitostiach. Prečítal som si ale aj to, že takáto forma ťažby kovov, a ide o zlato, ale pochopiteľne aj o iné kovy podobnej skupiny, je používaná vo svete, je používaná aj rôznymi firmami, prináša určité výsledky a dnes čoraz viacej je ju možné používať, pretože pochopiteľne platí dodržiavanie určitých pravidiel bezpečnosti.

    A nedomnievam sa, že je možné, a teraz ešte raz hovorím, to je môj osobný názor ako laika, ako človeka, ktorý predsa len to nepozná natoľko, že nie je možné porovnávať situácie, ku ktorým dochádzalo pred 50 rokmi v iných krajinách, za iných okolností, keď sa nedbalo o životné prostredie, keď sa nedbalo o záujmy ľudí, keď nebolo možné vlastne ani tieto záujmy zohľadňovať alebo porovnávať to so situáciami naozaj takého drsného drancovania prírody a prírodných rezerv v krajinách, ktoré, trebárs, nemali natoľko vypracovanú legislatívu, nemali natoľko vypracovaný cit pre to, aby jednoducho sa aj pri takýchto ťažbách so substanciami, ktoré sú pomerne nebezpečné inak, s nimi zachádzalo patričným spôsobom.

    Takže, ja by som nerobil nejaké analógie, pokiaľ ide o tú situáciu u nás s tým a s hypotetickými nejakými, ale aj praktickými prejavmi podobnej, veľmi zložitej situácie v minulosti v iných krajinách. A toto by som povedal ako svoj názor. Nemôžem sa vysloviť za, alebo proti, pretože naozaj nie som kompetentný. Ja nechcem hovoriť o tom len tak od boku, aby som proste povedal, že mám také proste vnútorné pnutie a cítenie povedať, že kyanid je nebezpečný a nechcem to, alebo mám také presvedčenie, že som si niekde prečítal štyri články a na základe štyroch článkov sa môžem vyjadriť a povedať, je to všetko pokryté, je to bezpečné.

    Preto odpovedám, že akékoľvek bude rozhodnutie v takýchto podobných otázkach, nielen v tejto, bude to rozhodnutie, ktoré bude pevne postavené na právnom základe a bude postavené aj na realitách a reáliách Slovenskej republiky ako krajiny, ktorá sa stará o záujmy aj životného prostredia, aj obyvateľov.

    Ja ešte raz môžem potvrdiť, že vláda Slovenskej republiky, v ktorej pôsobím, by nemohla inak pôsobiť, iba že vždy zohľadní a na 100 % všetky záujmy, aj pokiaľ ide o obyvateľov a v prvom rade pokiaľ ide o obyvateľov, aj pokiaľ ide o životné prostredie.

    Ja vôbec nepripúšťam, že by aj pri takýchto citlivých otázkach vláda Slovenskej republiky mohla pokračovať alebo vystupovať akýmkoľvek iným spôsobom. Bude vždy dbať o tieto záujmy. Takže, irelevantne od toho, aký ja mám názor osobný, pretože ten naozaj v tomto prípade nie je natoľko relevantný momentálne na tejto pôde, ja môžem len potvrdiť jedno, že akékoľvek rozhodnutia táto vláda bude prijímať, bude prijímať s plným zohľadnením záujmov v prvom rade ľudí a pochopiteľne aj životného prostredia. To sa bude týkať v tej miere, či už zákonných úprav, ktoré ale nemôžu byť zväzujúce, nemôžu byť charakteru, ktorý zväzuje ruky v určitých oblastiach a pochopiteľne aj v prípade, že bude dochádzať alebo by dochádzalo k priamemu rozhodovaniu.

    Ešte raz, záujmy ľudí nikdy nebudú odsúvané stranou, nebudú proste nejakým spôsobom ignorované. Vždy budú na 100 % zvážené a takýmto spôsobom budeme postupovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Lebocký a to ministrovi životného prostredia pánovi Jaroslavovi Izákovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, mohli by ste informovať plénum Národnej rady Slovenskej republiky o cieľoch, stave a vývoji organizačných zmien?“

    Tak pardon, pán poslanec Lebocký v sále nie je, takže stráca možnosť odpovede na položenú otázku.

    Takže, pán Ivan Štefanec, ako sledujem, je tu, áno.

    Pán Ivan Štefanec položil otázku ministrovi hospodárstva Ľubomírovi Jahnátkovi, ktorá znie: „Pán minister, zaznamenal som váš výrok, že ´Slovensko sa v poslednom období vybralo cestou hlbokých ekonomických reforiem.´ Mysleli ste tým daňové, pracovnoprávne a penzijné reformy vlády Mikuláša Dzurindu alebo vašu premenu nezávislých inštitúcií na politické orgány?“

    Za neprítomného ministra Jahnátka odpovedá pán minister Vážny. Pán minister, máte slovo s tým, že poprosím oznámenie o ukončení odpovede.

  • Ďakujem.

    Vážený pán poslanec, dovoľte mi na úvod ospravedlniť ministra hospodárstva, ktorý je na zahraničnej služobnej ceste.

    Škoda je, že ste neupresnili, v akom kontexte použil minister tento výrok, čo by uľahčilo a mohlo konkretizovať jeho odpoveď.

    Nie je a ani nikdy nebude záujmom súčasnej vlády popierať pozitívne kroky predchádzajúcej vlády súvisiace so zlepšovaním podnikateľského prostredia najmä v otázke realizácie daňovej reformy, ale aj iných reforiem.

    V tejto súvislosti ale pripomínam, že predchádzajúca vláda v poslednom roku vládnutia stratila svoj reformný dych, čo sa odzrkadlilo aj v medzinárodnom umiestnení Slovenskej republiky a to v hodnotení kvality podnikateľského prostredia v publikácii Svetovej banky Doing business a tiež v hodnotení medzinárodného umiestnenia Slovenskej republiky v indexe verejných inštitúcií v publikácii Svetového ekonomického fóra Global Competitiveness Report, ktoré boli publikované ku koncu roka 2006, teda za obdobie vládnutia minulej vlády, kde si Slovenská republika pohoršila v obidvoch hodnoteniach svoje postavenie o jedno miesto.

    Realizovať ekonomické reformy, ktoré sú porovnateľné s reformnými krokmi predchádzajúcej vlády, zaväzuje súčasnú vládu, ako aj ministerstvo hospodárstva i vstup Slovenskej republiky do eurozóny.

    Uvedené reformné kroky sú ale rozpísané v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, a preto ich v mene ministra hospodárstva nebudem teraz rozoberať.

    V krátkosti ale spomeniem agendu, ktorú rieši Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v súčasnosti, na ktorej výstupom je materiál Akčný plán znižovania administratívneho bremena v rezorte ministerstva hospodárstva, kde vychádzame z uznesenia vlády z konca minulého roka z novembra 2006, kde je ustanovenie o 20-percentnom znížení zamestnancov ministerstva hospodárstva, čo sa minister hospodárstva zaväzuje naplniť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Ešte máte chvíľu času, pán poslanec. Ak chcete položiť otázku, faktom je, že pravdepodobne už odpoveď na ňu nedostanete. Máme 45 sekúnd.

    Pán poslanec. Poprosím pánovi poslancovi Štefancovi zapnúť mikrofón. Bojím sa, pán poslanec, prepáčte, ale vzhľadom na 30-sekundový limit pravdepodobne už otázku nepoložíte.

    Vážené kolegyne, kolegovia, čas vyhradený ... Ďakujem pekne, pán minister.

    Čas vyhradený na hodinu otázok uplynul. Teraz dovoľte mi vyhlásiť 5-minútovú prestávku, pretože potrebujeme prestaviť hlasovacie zariadenie. Po 5 minútach pokračujeme ešte poslednými tromi bodmi nášho programu. Takže 5-minútová prestávka.

    Ďakujem členom vlády za prítomnosť a za odpovede na otázky poslancov na dnešnej hodine otázok.

  • Prerušenie rokovania o 15.08 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 15.10 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o

    návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ľudmily Muškovej a Kataríny Tóthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 68/2005 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 160).

    Rokovanie o tomto bode programu sme prerušili po skončení rozpravy.

    Svoje vystúpenie so stanoviskom k rozprave pred obedňajšou prestávkou však neukončila ako navrhovateľka pani poslankyňa Katarína Tóthová, ktorej týmto odovzdávam slovo. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ctení páni ministri a pani ministerka, dovoľte, aby som reagovala na to, na čo ma vyzval pán poslanec Lipšic, keď uviedol, že som sa nevyjadrila k pozmeňujúcemu návrhu. Má pravdu, ja som dlžná túto odpoveď, ktorú za chvíľočku vám tu v krátkosti prednesiem.

    Pozmeňujúci návrh dal len pán poslanec Lipšic, ale pozmeňujúci návrh mala aj pani Milada Belásová, ktorá ho stiahla po diskusii s legislatívno-právnym odborom Národnej rady Slovenskej republiky. V jej návrhu malo ísť o povinnosť prihlásiť sa, teda oznamovaciu povinnosť vlastníkov a reštituentov bytov, aby ministerstvo financií mohlo spraviť také rozhodnutia a finančné protihodnoty, ktoré budú adekvátne počtu bytov. V čom je problém? Dozaista ste si nevšimli a možno niektorí áno, že sa nenovelizuje priamo zákon o cenách, ale novelizuje sa novela zákona o cenách. Je to výnimočný prípad tvorby legislatívy, pretože legislatíva má pravidlo, že aj keď zákon má 10 – 20 novelizácií, vždy treba vstúpiť do základného zákona. Ale v základnom zákone bol termín účinnosti, ktorý bol už mŕtvy, keďže novela posunula termín účinnosti. Legislatíva hovorí, mŕtve ustanovenia nemožno novelami oživiť. Preto aj vláda, aj Legislatívna rada sa zhodli v tom, že keďže ide o novelu účinnosti, ktorá v pôvodnom zákone nie je, musíme novelizovať novelu. Lenže, my sme nepredložili zákon o cenách, my sme do parlamentu predložili novelu, ktorú novelizujeme. Preto všetko, čo predložil pán poslanec Lipšic alebo chcela predložiť pani poslankyňa Belásová, treba dať ako novelu základného zákona, pretože nemožno do novely vložiť zmenu základného zákona. Tým pádom by sme zaviedli doteraz neobvyklú prax, ktorá, keby sa opakovala, by znepriehľadnila platný právny poriadok, lebo by sme predložili novelu toho zákona, ktorého novelu zároveň novelizujeme ešte v tejto novele. Novelizovať v novele by sme mohli obdobný alebo príbuzný zákon. Ale ešte pozmeniť pôvodný zákon, ktorého novelu novelizujeme, to v legislatívne také nie je. Kýva mi odborníčka na legislatívu, legislatíva vládna hovorila obdobne. Dá sa povedať, že kvôli vecnému problému by sme to mohli preklenúť vo výnimočnom prípade.

    Nuž ja sa pýtam: Čo prináša novela pána poslanca Lipšica? Stručne povedané, inými slovami povedané, to, čo je v ústave. Ústava totiž v čl. 20 ods. 4 hovorí, že obmedziť vlastnícke právo možno vo verejnom záujme a tak ďalej za primeranú náhradu. Čiže ústava už dáva regulu, aká má byť tá náhrada. Prečo máme k tomu takýmto kúzelným spôsobom ešte prijímať ďalší zákon? Veď ústava dáva pokyn, aká má byť tá náhrada. A ústava je vyššia právna norma. Pán minister, ak si myslíte, že toto treba, tak je to preterústava, pretože inak by som začala diskusiu, ktorú tu nechcem rozvádzať, či pri bytových veciach primeranou náhradou je aj zisk primeraný, či sa to netýka len podnikateľskej sféry, kde možno vytvárať zisk, a či musí byť aj pri deregulovanom nájomnom. Ale obmedzím svoje expozé, pretože čas je tiež cenný. A chcem len toľko povedať, že osobne som toho názoru, že ústava dáva dostatočný priestor.

    Potom ešte posledná informácia, dal mi ju pán poslanec Miššík tak ako ombudsmanský návrh, že pán generálny prokurátor protestoval proti výnosu určujúcemu náhradu, že nie je v súlade s ústavou. K tomu by som povedala len jedno, že doobeda som tu stála s tým výnosom v rukách, tu ho mám, a som ukazovala, vážení priatelia, ak hovoríte o protiústavnosti, tak toto bolo protiústavné. Dnešný stav je protiústavný. Pán generálny prokurátor mi dáva za pravdu. Prokurátor nemôže ísť na Ústavný súd proti návrhu vládnemu ani poslaneckému. Čiže logika veci je, aj keby ste chceli tuto transformovať a deformovať, že generálny prokurátor na Ústavný súd niečo dáva, čo ja tu predkladám s pani poslankyňou Muškovou, to nie je možné, pretože v zmysle ústavy môžete sa obrátiť na Ústavný súd len proti platnému právu. A toto ešte nie je platné právo.

  • Reakcia z pléna.

  • No ja to vysvetľujem. Čiže skrátim to, aby som dlho nehovorila. Ďakujem touto cestou aj generálnemu prokurátorovi, že potvrdil to, čo som ja tu takto doobeda vám dávala, informáciu, že súčasný stav je protiústavný, ale nie to, čo predkladáme ako poslanecký návrh.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem,. že ste mi dali taký priestor a ste si vypočuli moje záverečné vystúpenie. Veľmi úpenlivo vás prosím, aby ste podporili tento legislatívny návrh, lebo nechcem zažiť to, čo a koľko súdnych návrhov na súd bude, ak by sme do konca roku 2008 nepredĺžili účinnosť odloženia deregulácie. Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Chcem sa opýtať spoločného spravodajcu pána poslanca Buriana, či si žiada záverečné slovo. Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 186 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 186a.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Danielovi Lipšicovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi odôvodniť v druhom čítaní návrh novely Občianskeho zákonníka, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby nedochádzalo k zneužitiu osobitného inštitútu v občianskom práve. A tým je zabezpečovací prevod práva, ktorý používajú niektoré inštitúcie, obchodné spoločnosti ako zabezpečenie svojej pohľadávky, ktorým dochádza k prevodu vlastníckeho práva už v čase poskytnutia pôžičky alebo úveru. A v prípade neplnenia čo len časti dlhu alebo v prípade omeškania sa definitívnym vlastníkom nehnuteľnosti stáva veriteľ. Tam už neprichádza k žiadnej exekúcii ani dražbe, veriteľ má nehnuteľnosť už na svojom liste vlastníctva.

    Dovoľte mi vyjadriť sa veľmi stručne k vyjadreniu vlády. Som rád, že je tu pán minister spravodlivosti. Dúfam, že keď potom budem reagovať na jeho vystúpenie, tak znovu zbabelo neodíde. Zbabelosť je podľa C. S. Lewisa najhoršia vlastnosť, lebo je kombináciou nenávisti a strachu. Tak uvidíme dnes.

    A tie výhrady sa týkali troch oblastí.

    Prvá výhrada sa týkala odstúpenia od zmluvy v tiesni. Tieseň je, musím povedať, len jeden dôvod pre relatívnu neplatnosť v návrhu novely, § 49 Občianskeho zákonníka sa však neaplikuje v obchodnoprávnych vzťahoch na rozdiel od § 39. A väčšina zmlúv, ktorými sú poskytované tieto úvery alebo pôžičky, ide práve cez Obchodný zákonník, cez voľbu práva podľa § 262 Obchodného zákonníka.

    Druhá výhrada je, že už dnes Občiansky zákonník umožňuje zneplatniť takýto právny úkon podľa § 38, ktorý sa týka právneho úkonu osoby, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony, alebo osoby, ktorá koná v duševnej poruche. Tu ale nejde o prípady takýchto osôb. Tu ide o prípady, keď táto osoba koná nerozumne, ľahkovážne, niekedy až hlúpo, ale nekoná v duševnej poruche.

    Po tretie. Je zdôvodňované vo vládnom materiáli, že už je zabezpečovaná aj ochrana cez spotrebiteľské zmluvy. Zmluvy, ktoré chce postihnúť návrh tejto novely, však nepodliehajú režimu spotrebiteľských zmlúv, po prvé preto, že spotrebiteľ mohol ovplyvniť obsah návrhu na uzavretie zmluvy, po druhé preto, že tieto zmluvy neobsahujú ustanovenia, ktoré označuje Občiansky zákonník v § 53 ods. 3 za neprijateľné, napr. možnosť previesť práva a povinnosti na iného dodávateľa, obmedziť zodpovednosti dodávateľa a pod., a po tretie preto, že tieto ustanovenia sa nevzťahujú na obchodnoprávne vzťahy.

    V rozpore so stanoviskom aj ministerstva, ktoré ešte pred mesiacom, deň pred prvým čítaním tvrdilo, že novela Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nie je nevyhnutná, je skutočnosť, že o mesiac na to už novela Občianskeho zákonníka je súčasťou novely zákona o dobrovoľných dražbách. To tiež poukazuje na celkom neujasnenosť toho, k akej forme prevodu tu prichádza, že dochádza k prevodu vlastníckeho práva, tam dobrovoľné dražby už do úvahy neprichádzajú.

    Takisto v prvom čítaní bola diskusia aj na ústavnoprávnom výbore. Ja by som chcel veľmi oceniť diskusiu na ústavnoprávnom výbore a stanoviská kolegov aj z vládnej koalície. Bola prediskutovávaná akási vágnosť termínov. Chcem povedať, že rovnako všeobecné termíny ako dobré mravy a tieseň obsahuje aj platný Občiansky zákonník. Termín neskúsenosť obsahuje § 235 Trestného zákona pri trestnom čine úžery. Vychádzali sme však pri formulácii návrhu novely aj z úprav laesio enormis v krajinách s podobnou civilistickou tradíciou, či ide o úpravu ABGB v Rakúsku, teda rakúskeho Občianskeho zákonníka, alebo BGB v Nemecku. Podľa § 138 nemeckého Občianskeho zákonníka sú to prípady zneužitia núdze, neskúsenosti, nedostatku súdnosti alebo značnej nerozhodnosti. Diskutovali sme aj o tom, že aj v súčasnosti by bolo možné posúdiť takýto právny úkon ako rozporný s dobrými mravmi, čo zakladá absolútnu neplatnosť podľa platného Občianskeho zákonníka. Žiaľ, judikatúra našich súdov takéto prípady nesankcionuje neplatnosťou z dôvodu rozporu s dobrými mravmi a jediná možnosť, ako to zmeniť, je úprava zákona.

    Dovoľte mi pár poznámok na záver. Deň predtým, ako návrh bol na rokovaní vlády, ministerstvo zverejnilo, že má vlastný návrh. A som rád, že sa ministerstvo tak intenzívne venuje mojim návrhom. Najskôr teda bolo, že Občiansky zákonník nie je potrebné novelizovať. To bolo vyjadrenie pani štátnej tajomníčky 1. februára tohto roku. Teraz už je novela Občianskeho zákonníka v pripomienkovom konaní. Ale podľa mojej mienky problém nerieši, z pomerne jednoduchého dôvodu. Aj keď upravuje zabezpečovací prevod práva, tak ustanovuje, že tento musí mať formu písomnej zmluvy a je potrebné v ňom dohodnúť cenu prevádzanej veci, teda v tomto prípade bytu alebo domu. Ale čo ak sa dohodnú veriteľ a dlžník, že cena prevádzanej veci bude vo výške pohľadávky? Tým to celé skončí a sme na začiatku.

    Ja by som chcel oceniť na záver rokovanie ústavnoprávneho výboru, kde došlo k určitému konsenzu v tom, že by sa návrh týkal len prípadov zmlúv, ktorých predmetom je prevod nehnuteľnosti. A chcem sa poďakovať kolegom z vládnej koalície, že takýto návrh akceptovali, pánovi predsedovi výboru Mamojkovi, pani poslankyni Laššákovej, pánovi poslancovi Babičovi, Petrákovi, Záhumenskému a Paškovi. Niektorí tu nie sú. A z opozície, samozrejme, tým by som tu ďakoval stále.

    Chcem povedať, že novelizácia Občianskeho zákonníka by nemala byť politicky sporná vec. Aj keby vládny návrh zákona doznal zmenu, ešte nie je vládny návrh, je len z ministerstva predloha v pripomienkovom konaní, tak má byť účinná táto zmena od 1. januára 2008. Nám by malo ísť aj o ľudí, ktorí v priebehu nasledujúcich 9 mesiacov prídu o svoje celoživotné úspory vložené do domu alebo do bytu.

    Teším sa na diskusiu a na rozpravu a chcem vyjadriť presvedčenie, že pri novele Občianskeho zákonníka prevládne záujem ľudí nad politikou. Bol by som tomu veľmi rád. Pani predsedajúca, ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Kataríne Tóthovej, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky som bola zmocnená ako spravodajkyňa. Tento legislatívny návrh prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    K predloženému návrhu poslanci, ktorí nie sú členmi týchto výborov, nedali žiaden pozmeňujúci návrh.

    Z rokovaní uvedených troch výborov Národnej rady vzišiel jeden pozmeňujúci návrh, ktorý si dovolím prečítať.

    V čl. I v 1. bode sa slová „sebe alebo tretej osobe sľúbiť alebo poskytnúť výhodu, ktorá je v zjavnom nepomere k plneniu“ nahrádzajú slovami „na seba alebo na tretiu osobu previesť nehnuteľnosť, ktorej hodnota je v zjavnom nepomere k hodnote plnenia“.

    Gestorský výbor predmetný legislatívny návrh odporúča schváliť.

    Ďakujem za pozornosť. Snažila som sa byť stručná, keďže v predchádzajúcom bode som dosť obsiahlo vystupovala. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram teraz rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku.

    Predtým, ako sa spýtam na ústne prihlášky, o slovo požiadal minister spravodlivosti pán Štefan Harabin. Dávam mu teda slovo. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, veľmi nerád začínam zase určitým negativizmom, že aj pri tomto návrhu poslaneckého zákona sa len a len prejavuje to, že pán Lipšic nikdy na súde nebol. Preto skutočne, pán kolega, ja by som hneď na úvod vám odporučil, že by ste radšej vrátili tú justičnú skúšku, čo máte podvodom, pretože vidíte, nie je to o tom, že ste podviedli všetkých sudcov, prokurátorov a advokátov, ktorí na súde boli, ale sám sebe škodíte. Sám sebe škodíte. Vy určite do toho štádia raz dospejete, že tú skúšku vrátite.

    Rád by som pred hlasovaním predniesol niekoľko závažných argumentov, prečo si nielen ja, ale aj väčšina odbornej verejnosti myslí, že návrh novely Občianskeho zákonníka z dielne pána poslanca Lipšica, ktorý má akože chrániť majetok občana pred úžerníkmi, je vyslovene škodlivý a v praxi nič nerieši. Čo je horšie, je, že z radov sudcov sa už teraz ozývajú hlasy, že takáto norma evidentne rozširuje priestor pre úverové podvody. A už o pár mesiacov by ste museli túto novelu zrušiť. Budem sa vám snažiť tieto závažné tvrdenia bod po bode vysvetliť.

    Takže najskôr tvrdenie navrhovateľa. Pán poslanec Lipšic tvrdí, že sa teraz od občanov dozvedel, teraz, že pre pártisícové pôžičky prichádzajú v dôsledku vysokých úrokov o svoje byty a majetky. Skutočný stav je ale taký, pravdou je, že už niekoľko rokov občania v dôsledku vysokých úrokov prichádzajú pri pártisícových pôžičkách o svoje byty. Upozorňoval totiž na to už pán poslanec za KSS pán Ondriaš pred tromi rokmi. Avšak pán Lipšic jeho návrh označil za zmätočný. Ale nič neurobil, hoci o tomto probléme už vtedy vedel. Naopak, prijal sa zákon o dobrovoľných dražbách bez dostatočnej zákonnej ochrany dlžníkov a problém ožobračovania občanov sa ešte viac umocnil a rozšíril. Takže tento problém existuje na Slovensku už niekoľko rokov a pán Lipšic ako minister spravodlivosti a šéf legislatívy o ňom dlhodobo vedel a neriešil ho. To je fakt, ktorý sa nedá odškriepiť. To nemôžeme hovoriť o tom, že tu svetlo nesvieti a že je tma, keď svieti jednoducho.

    Dobre, ale vráťme sa k návrhu pána Lipšica. Uplatním príklad zo života. Keď dnes príde občan v dôsledku, použijem taký ľudový výraz, nekresťanských úrokov o byt, môže sa jednoducho súdiť a byť úspešný. To v právnej reči znamená, že ide o podmienky zmluvy v rozpore s dobrými mravmi. Pán Lipšic návrhom novely tomu však nezabraňuje, iba chce dať šancu občanovi, aby bol na súde úspešný akože na 100 %, čo sa môže zdať šľachetné, ale iba populisticky. Pritom ale zvolil veľmi nesprávny spôsob. Už dnes ak dôjde k porušeniu dobrých mravov, ide o neplatnú zmluvu o pôžičke podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Keďže táto neplatnosť má povahu absolútnej neplatnosti, môže sa jej domáhať každý a kedykoľvek, t. j. bez časového obmedzenia. Na absolútnu neplatnosť, ako je známe, prihliada súd alebo iný štátny orgán ex offo, ex officio, t. j. aj bez návrhu. Plnenie, ku ktorému ale došlo z absolútne neplatného právneho úkonu, je v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením a musí byť vydané tomu, na úkor koho bolo získané.

    Okrem toho viaceré konkrétne prípady, o ktorých je v návrhu reč, majú úžernícky charakter, a preto ich zrejme možno kvalifikovať ako trestný čin úžery podľa § 235 Trestného zákona. Z občianskoprávneho hľadiska by aj v tomto prípade súčasne jednoznačne išlo o rovnako neplatnú dohodu, teda absolútnu neplatnosť.

    Dámy a páni, ibaže prax je taká. Dnes podvodníci poskytujúci pôžičky za vysoký úrok bez problémov pripravia občana o byt alebo využijú právne nedostatky v zákone o dobrovoľných dražbách. Občan sa musí súdiť. Podvodníci však byt predajú asi päť- a viackrát a nový majiteľ – občan –, ktorý si zoberie napr. hypotekárny úver, ani len netuší, že jeho byt stratil občan pre pártisícovú pôžičku. Na toto máme konkrétne príklady i v Trnave. Vzniká nám situácia, súd rozhodne, že predaj bytu bol nezákonný, ale posledný majiteľ ho nadobudol v dobrej viere. Čo teraz? Čo v tomto smere rieši návrh pána Lipšica? Pôvodný majiteľ bytu sa však napriek rozhodnutiu súdu k bytu nedostane. Pán Lipšic mi na vláde školácky argumentoval, že súd predsa môže vydať predbežné opatrenie. To svedčí iba o jednom, že si to nevie predstaviť v praxi. A tu zase sme v tom probléme, o ktorom som hovoril. On nebol nikdy na súde a nemá žiadne praktické skúsenosti. Súd musí ustáliť účastníkov konania, i konania o predbežnom opatrení. A keď byt do mesiaca stále mení majiteľa, nie je jednoducho šanca pri zákonom predpokladaných doručovacích lehotách stihnúť rozhodnutie, ktoré by zamedzilo dražobnému podvodu.

    Vážený ctený a zákonodarný zbor, ako minister som sa o tomto probléme dozvedel od novinárov. Prípad som ihneď nechal preskúmať a pracovali sme so šéfkou legislatívy JUDr. Vittekovou na náprave tohto stavu. Ministerstvo spravodlivosti už predložilo do pripomienkového konania návrh právnej úpravy, ktorá sa netýka len zneužívania dobrovoľných dražieb, ale aj zneužívania zabezpečovacieho inštitútu prevodom vlastníckeho a iného práva – preto v treťom poradí aj novela Občianskeho zákonníka, ktorú tu teraz argumentačne zneužíva pán poslanec. Po prijatí tohto zákona, pokiaľ sa občan dostane do problémov, s prehľadom sa z nich môže bez ujmy aj dostať. Môžem vás uistiť, že úžera v záložniach sa pre slušných ľudí skončila. Jednoducho občan sa nebude musieť súdiť a pre rafinovaných podvodníkov to prestane byť výhodný biznis. Návrh novely je pre každého aj na internetovej stránke ministerstva spravodlivosti.

    Záverom si vás dovolím upozorniť na úskalia návrhu z dielne pána Lipšica, prečo som vlastne volil také tvrdé slová, že zákon otvorí bránu úverovým podvodníkom. Viem z môjho sudcovského pôsobenia živo v praxi si predstaviť tisíce občanov z rôznych sociálnych skupín, ktorí nebudú mať pred súdom problém preukázať svoju neskúsenosť. Čo to je za pojem? V pokoji založia svoje byty a budú vedieť, že nemusia splácať svoje pôžičky. Nebude to ani podvod, lebo preukazujú tieseň, neskúsenosť, nebodaj ľahostajnosť. Kto vie reálne posúdiť, za akých okolností je občan považovaný za neskúseného? Ja? Síce som sudca s 26-ročnou praxou, ale nedovolím si teda toto posudzovať, bez ďalšieho, samozrejme, pretože takéto pojmy do nášho právneho poriadku ste zaviedli, človek bez praxe, mediálny a marketingový teoretik pán Lipšic. Neskúsený môže byť pritom napr. aj vysokoškolsky vzdelaný človek. Okrem toho podvodníkovi pri úvere alebo pôžičke by jednoducho stačilo tvrdiť, že bol neskúsený alebo ľahkomyseľný.

    Návrh poslanca Lipšica nepomôže občanom, ale v skutočnosti zužuje priestor a mantinely ochrany, ktorú ponúka súčasná právna úprava. A konkrétne poukazujem na nasledovné skutočnosti. Podľa platnej právnej úpravy sa právo namietať absolútnu neplatnosť osôb, ktoré nešťastne a v dobrej viere pouzatvárali nevýhodne zmluvy, nepremlčiava, kým podľa návrhu pána poslanca bude podliehať premlčaniu. Relatívna neplatnosť, ktorú navrhuje, totiž podlieha premlčaniu. Dnes ak sa zmluva urobila pri hrubom nepomere práv a povinností, pri zneužití tiesne, teda pri evidentne nevýhodne uzavretej zmluve, postačí dotknutej osobe jednoduchý úkon tým, že odstúpi od zmluvy a zmluva sa zo zákona zrušuje. Poslanecký návrh však počíta s relatívnou neplatnosťou. Ale čo ak uzavrie súd, že si to občan spôsobil sám? A vtedy to môže skôr skončiť jeho neúspechom. Ak bol občan neskúsený v občianskoprávnom vzťahu, o čom hovorí pán poslanec, napr. pri uzatváraní zmluvy o pôžičke, pýtam sa pána „teoretika“ Lipšica, o čo viac bude skúsený v súdnom spore a či sa takto dotknutí občania nevystavia ďalšiemu riziku, starostiam, stresom a nákladom z neúspešného súdneho konania. Ďalšie peniaze, za trovy v neúspešnom súdnom procese, lebo ide o neskúseného človeka, tak ho ošklbe ešte aj advokát. No ani na lacného advokáta zrejme už ale nebudú mať títo ľudia peniaze. V súčasnosti je súd povinný zasiahnuť na ochranu občana, kým podľa návrhu pána poslanca súd nieže nebude musieť, ale nebude ani môcť poučovať účastníka konania o hmotnoprávnych veciach týkajúcich sa relatívnej neplatnosti.

    Chápem snahu politika poslanca Lipšica cez médiá, v čom je naozaj majster, lacno zabodovať u občanov. Téma je naozaj lákavá, ľudské nešťastie. Ale ľudské nešťastie však nemôže byť ani u kresťana zdrojom lacnej popularity. Sám som zhrozený, ako mnohí ľudia prišli o byty pre pártisícové pôžičky. Neviem, či sa pánovi Lipšicovi ozvalo svedomie, ale toto skutočne nie je riešenie. Jeho návrh na jednu stranu však spôsobí pre čestných a poctivých občanov iba nenapraviteľné škody. Som presvedčený, že pán Lipšic si o chvíľu bez najmenších pochybností určite nájde inú mediálnu tému, buďte si istí. V legislatíve už ale napáchal také škody, z ktorých sa občan, celá spoločnosť a súdnictvo budú ešte veľmi, veľmi dlho spamätávať, kým tieto veci postavíme z hlavy na nohu. Preto bez domyslenia a analýzy, čo novela spôsobí v praxi, a bez zváženia všetkých dôsledkov jej zneužitia len pre mediálno-populistickú motiváciu naháňať body vo vnútrostraníckom zápase v rámci KDH na podporu jeho platformy v procese boja o predsednícke kreslo, myslím si, toto nie je platforma, na takéto zneužívanie legislatívy.

    Z uvedených dôvodov, vážené poslankyne, vážení poslanci, navrhujem poslanecký návrh ako neodborný, zlý, škodlivý a nedôsledný neposunúť do ďalšieho legislatívneho procesu. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pána ministra sa prihlásil pán poslanec Mikloško. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Takže, nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Pán minister, vráťte sa, pre boha vás prosím.

  • Smiech v sále.

  • Pán minister, veď neopúšťajte nás. (Ruch v sále.) Možnože pán minister si musel len odskočiť. Tak ja počkám.

  • Reakcia z pléna.

  • Prepáčte, ale cítim potrebu zareagovať na vystúpenie ministra slovenskej vlády, ktorá nemá úroveň.

    Pán minister tu rozprával o tom, že pán Lipšic nemá justičnú prax a skúsenosti a je marketingový typ a podobne. Nuž ja som chcel povedať pánovi ministrovi, že v Nitre na Krajskom súde bol bývalý predseda súdu JUDr. Vaňko. Dvakrát uspel vo výberovom konaní a pán minister ho ani raz nemenoval. On s takou 26-ročnou skúsenosťou, on s takým citom pre súdy absolútne ignoroval výberovú komisiu, absolútne ignoroval jedného človeka a vyhlásil tretie výberové konanie. To je tá skúsenosť alebo je niečo na tom? A to som sa chcel opýtať, že keď sa hlasovalo o predsedovi Najvyššieho súdu, hovorí sa, že pán Vaňko nehlasoval za pána JUDr. Harabina, že teda či to súvisí s tým.

    A pokiaľ už ide o marketingový typ, a tak niekto je v médiách za to, že podáva novely zákonov, a niekto je v médiách za to, že jeho syn chodí na služobnom aute svojho otca, no tak každý máme iný spôsob, ale za to nemusím útočiť na druhého.

    Ale, bohužiaľ, mi už nebude odpovedať pán minister. Snáď to aspoň počul.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    O slovo sa prihlásil navrhovateľ pán poslanec Lipšic. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Nemýlil som sa. Pán minister vie útočiť, len keď sa nedá reagovať. A keď sa dá reagovať, tak odíde. Zbabelo odíde. Blahoželám.

    Čo sa týka praxe, ja pánu ministrovi doložím aj moju prax. Ale keď sa uchádzal o miesto na Ústavnom súde, tak nám povedal, že Ústavný súd je vrcholná justičná inštitúcia. A je to tak. Ja som na Ústavnom súde, keď som zastupoval kauzy, vždy vyhral. Na Ústavnom súde pán minister Harabin vždy prehral. Toľko k praxi.

    Mrzí ma, že návrh, ktorý by nemal byť politický, sa stáva predmetom takejto politickej polemiky. Povedal nám pán minister Harabin, že to je škodlivý návrh, lebo rozširuje priestor pre úverové podvody. Tento návrh podporilo v prvom čítaní 123 poslancov vládnej koalície a opozície, ktorí nevedeli, že to rozširuje priestor pre podvodníkov? Alebo je to lož? Skôr to druhé je pravdou.

    Pán minister nám povedal, že občan sa bude musieť súdiť. No, samozrejme, vždy to je tak, že keď je spor, tak rozhoduje súd. To je v povahe našej súdnej moci.

    Povedal, že aj teraz môže súd vyhlásiť takýto právny úkon za rozporný s dobrými mravmi. Ja by som po posledných medializovaných informáciách o pánovi ministrovi o dobrých mravoch veľmi nehovoril v tejto snemovni. By som tíško sedel a šúchal nôžkami. Ale v zásade som povedal v úvodnom slove, že áno, možné by to bolo. Ale prax je, žiaľ, taká, že naše súdy interpretujú v týchto prípadoch úzko dobré mravy a nesankcionujú neplatnosťou takýto právny úkon. Koniec koncov keď je všetko v poriadku a platný právny stav vyhovuje, prečo prišlo ministerstvo na poslednú chvíľu s návrhom novely Občianskeho zákonníka, keď je všetko v poriadku? No lebo nie je to tak, to všetci dobre vieme.

    Pán minister hovorí, že predbežné opatrenie nemôže byť riešením. Môže byť riešením, pokiaľ sa zmení právna situácia. A mám tu jedno uznesenie o predbežnom opatrení, ktoré by som rád pánovi ministrovi dal, keď sa možno niekedy vráti, ktoré zamietlo predbežné opatrenie, práve kvôli tomu, aká bola platná úprava. A stále ten byt bol vo vlastníctve na LV tej veriteľskej spoločnosti.

    Pýtal sa pán minister, kto posúdi neskúsenosť. Ale veď neskúsenosť je termín v novom trestnom zákone. A už som citoval aj § 235 Trestného zákona pri trestnom čine úžery.

    Tieseň je v Občianskom zákonníku už aj dnes. Samozrejme, keďže väčšina z týchto zmlúv ide cez Obchodný zákonník podľa voľby práva, tak sa paragraf o tiesni na tieto úkony nevzťahuje.

    Diskutovali sme pomerne korektne, pani kolegyňa Tóthová, o regulácii nájomného. Však?

  • Reakcia z pléna.

  • Hej. Mňa mrzí, že o veciach, ktoré sa týkajú občanov, ktorí môžu byť v núdzi, či sú to tí, ktorí sú v nájomných bytoch, alebo tí, ktorých z bytov vyhadzujú kvôli takýmto zmluvám, rokujeme v atmosfére, ktorá je politická. Je mi to veľmi ľúto. A pevne verím, že zvyšný priebeh rozpravy už bude mať iný charakter. Pani predsedajúca, ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S reakciou na vystúpenie pána poslanca Lipšica sa neprihlásil nikto.

    Teda chcem sa opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne.

  • Reakcia z pléna.

  • No pardon. To sú už prihlášky ústne, áno? (Odpoveď z pléna.) Dobre. Takže ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Žitňanská.

  • Hlasy z pléna.

  • Dobre.

    Takže najskôr s faktickou poznámkou na vystúpenie pána Lipšica, nech sa páči, pán poslanec Kovarčík.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, ja som chcel len podať informáciu o tom, prečo pán minister musel súrne odísť. Pán minister sa ponáhľal na lietadlo, pretože letel do Talianska. Samozrejme, je možné si to overiť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán Lipšic, budete reagovať na faktickú? Nech sa páči, zapnite pána poslanca.

  • Teda nechal si tu materiály, tak neviem, či to lietadlo stihne, ale snáď hej.

    Pán minister vždy odíde, keď ja reagujem. Bolo to aj minulý týždeň keď tu bola novela zákona o advokácii. A potom príde zase. Proste bojí sa. A je mi to ľúto. Už som povedal, že zbabelosť považujem za vlastnosť, ktorá je poľutovaniahodná. A ľudí, ktorí sa ňou vyznačujú, ja osobne trochu aj ľutujem. Neviem, aký komplex si lieči, ale ani to nebudem posudzovať, na to nie som odborník.

  • Odpoveď z pléna.

  • Ďakujem.

    Čiže chcem sa teraz opýtať, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásila zatiaľ pani poslankyňa Žitňanská. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vôbec mi nie je príjemné vystúpiť teraz po toľkých invektívach. Ale budem vecná a stručná.

    K predloženému návrhu pána poslanca Lipšica predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý spočíva v dvoch bodoch.

    Prvý bod. Čl. I navrhujem doplniť bodom 3, ktorý znie: „V deviatej časti sa za dvanástu hlavu vkladá trinásta hlava, ktorá vrátane nadpisu znie: „§ 879j. Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. júnom 2007. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky, ktoré z nich vznikli pred 1. júnom 2007, sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.“.“

    Ide o štandardné prechodné ustanovenie v Občianskom zákonníku, aké mávame na riešenie situácií, aby bolo zrejmé, na ktoré vzťahy sa nová právna úprava vzťahuje.

    A čo považujem za dôležité? 2. bod pozmeňujúceho návrhu, ktorým navrhujem doplniť novelu Obchodného zákonníka. A konkrétne v § 267 ods. 2 navrhujem takéto znenie: „Vo vzťahoch upravených týmto zákonom neplatia ustanovenia § 39 ods. 2 a § 49 Občianskeho zákonníka s výnimkou dohody o voľbe práva alebo tohto zákona podľa § 262.“

    Ani podľa súčasného právneho stavu právna úprava Občianskeho zákonníka, ktorá umožňuje odstúpiť od zmluvy, ktorá bola uzatvorená v tiesni, sa nevzťahuje na obchodnoprávne vzťahy z jednoduchého dôvodu, v obchodnoprávnych vzťahoch predpokladáme, že máme proti sebe dvoch profesionálov, ktorí vedia zvážiť všetky riziká daného právneho vzťahu. Preto navrhujem v súlade aj so súčasnou právnou úpravou, aby navrhované ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré navrhuje pán poslanec Lipšic vo svojom návrhu zákona, sa nevzťahovali na obchodnoprávne vzťahy. Zároveň táto veta obsahuje dodatok: „s výnimkou dohody o voľbe práva alebo tohto zákona podľa § 262“. Zmysel je ten, aby nebolo možné špekulatívne podriadiť inak občianskoprávne vzťahy Obchodnému zákonníku, len z toho dôvodu, aby toto ustanovenie sa vzťahovalo aj na obchodnoprávne vzťahy.

    To je podstata môjho pozmeňujúceho návrhu. Pani poslankyňa, nech sa páči. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S reakciou na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa ešte opýtať, či chce navrhovateľ zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči, pán navrhovateľ, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som sa poďakovať pani kolegyni Žitňanskej za podanie pozmeňujúceho návrhu. Považujem ho za dobrý, za vylepšujúci, za riešiaci veľmi elegantným spôsobom vzťah v tomto prípade občianskeho a obchodného práva.

    A na záver by som znovu chcel poďakovať poslancom zo Smeru a zo Slovenskej národnej strany, ktorí vo výbore hlasovali za návrh novely.

    Chcem povedať, že počas mojej funkcie ministra spravodlivosti prešli mnohé reformy právneho poriadku, nové trestné právo, nové konkurzné právo, nové rodinné právo. Ja nepotrebujem si nejakým zákonom urobiť pomník v parlamente. Mne prešlo veľa zákonov v parlamente. Ale myslím si, že je dôležité, aby sme čím skôr, akonáhle to je možné, akonáhle to je možné, pomohli ľuďom, ktorí prichádzajú o svoje celoživotné úspory vo forme nehnuteľností, áno, niekedy aj zo svojej hlúposti a vtedy, ak sa dajú nahovoriť na rôzne pofidérne pôžičky. O to tu podľa mojej mienky ide. A takýto cieľ by nás mal podľa mojej mienky spájať bez ohľadu na stranícke tričká. A ja verím, že to tak aj bude. Pani predsedajúca, ďakujem.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Žiada si záverečné slovo ešte spravodajkyňa? Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcela by som začať odpoveďou na otázku, ktorá tu padla. Pán predkladateľ ju dal. Tento legislatívny návrh bol skutočne posunutý do druhého čítania vyše 120 hlasmi. Áno, je to pravda, ale pravda nie celá. Bola som predkladateľkou a vystúpila som v prvom čítaní. A napriek tomu, že už v prvom čítaní boli niektoré pripomienky, osobne som uviedla, že navrhujem posunúť tento legislatívny návrh do druhého čítania, pretože realita je taká, že v praxi dochádza k tým negatívnym javom, ktoré tu boli uvádzané. Pravda je, že už minulé volebné obdobie trikrát sa táto snemovňa pokúšala zlepšiť ten stav. Žiaľ, predložil poslanec za Komunistickú stranu tie legislatívne návrhy. Trikrát to vládna koalícia zamietla. A fakt bol taký, že zákon o dražbe, predložil ho tu teraz sediaci pán poslanec Prokopovič, bol tak voľne koncipovaný, že dochádza k situáciám, že ľudia skutočne...

  • Reakcia z pléna.

  • Vy ste zastupovali vtedy niekoho, pán poslanec, mám to zo záznamov, ako minister, áno, ja si overujem, pozerám záznamy, žiaľ, som taký hlupák, že idem do hĺbky, čo ma stojí energie a čas, ale, verte mi, preto to hovorím. Čiže vy ste dali novelu, ktorá tak uvoľnila pravidlá dražby, že ľudia za pártisíckorunové dlžoby strácali byty. Preto som tu v snemovni povedala, predložme túto novelu do druhého čítania, pretože ak rezort obratom rýchlo nepredloží novú komplexnú, resp. komplexnejšiu právnu reguláciu otázok, aby ľudia nemohli prichádzať o byty, budeme pracovať a, pamätáte si, dáme doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, tak aby sme tu už mali niečo, čím tie negatívne javy v praxi zahatáme. Rezort sa zobudil a predložil komplexný nový zákon o verejnej dražbe. Mám ho tu. Je tu, je v medzirezortnom. Pán poslanec Miššík, keď poviete, že tento zákon to nerieši, ja sa dovolám toho, čo ste vy povedali na ústavnoprávnom výbore, ja vás mám pred očami.

    Daniel, po tvojej novele nebudú musieť ísť tí chudáci takisto na súd ako dnes? Budú tam musieť ísť. A ja si myslím, že pokiaľ pôjdu na súd a budú dlhé súdne konania, prípadné dražby to zastavia. Novú úpravu, prosím vás, preštudujte si, je veľmi účinná. Osobne som toho názoru, že skutočne niektoré pojmy sú vágne. A tá neskúsenosť, čo vyhovuje v trestnom konaní, je úplne v iných súvislostiach, pán poslanec, než neskúsenosť v občianskosúdnom konaní, pretože chirurgovi, ktorému naraz idú dražiť byt, pričom on ide na súd a musí tam ísť aj po vašej novele a bude argumentovať, že je neskúsený, tak uveria. Ale musia uveriť takisto podvodníkovi, ktorý si vypočíta kroky, spraví scenár, ako to už robia, a bude hovoriť, že ja som neskúsený.

    Hovorím svoj názor, že osobne som odporúčala tento legislatívny návrh do druhého čítania. Aj som nahovárala kolegov, aby ho podporili, lebo keď by nebol prišiel do medzirezortného pripomienkového konania zákon, ktorý to rieši komplexnejšie a je účinný, skutočne by bolo treba vložiť niečo do tohto zákona, do Občianskeho, vášho, vašej novely, čo by ešte viacej spevnilo právnu istotu tých, ktorí sú v práve.

    Naviac, pán poslanec, mám jedno. A to hlásam už dlhé roky. Treba vstupovať do ústavy s posvätnou pokorou a veľmi premyslene aj do kódexov, a Občiansky zákonník je kódex, len vtedy, keď je to skutočne nevyhnutne nutné a keď to výrazne mení situáciu.

    Ako vieme, už prichádza ďalšia novela Občianskeho zákonníka.

  • Hlas z pléna.

  • No pracuje sa na nej. Tak váš legislatívny návrh skutočne pokrýva, aj keď nepoviem, že bližšie nekonkretizuje, tie otázky, na ktoré zo zákona, ex offo musí už dnes súd prihliadať.

    Z týchto dôvodov ja osobne predložený legislatívny návrh nebudem podporovať, pretože, ako som uviedla, je tu adekvátna zmena, ktorá to vylepší. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. A ďalej nasleduje druhé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Podmanického a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení zákona č. 394/2000 Z. z.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 187 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 187a.

    Teraz dávam slovo poslancovi Jánovi Podmanickému, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni poslanci, pani poslankyne, dovoľte mi, aby som v druhom čítaní predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností. K tomuto zákonu určitá diskusia bola v prvom čítaní, určitá diskusia bola na výboroch. Dovoľte mi teda, aby som v tomto úvodnom vstupe šetril váš čas a aby som len veľmi krátko predstavil dôvody, prečo sme tento návrh zákona pripravili.

    Hlavná idea tohto návrhu zákona je spresnenie podmienok registrácie cirkví a náboženských spoločností. Viedli nás vlastne k tomu také tri hlavné dôvody. Po prvé, tento návrh zákona sa zneužíval rozličnými recesistickými skupinami. A vlastne takýmto spôsobom sa snažili získavať finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, ktoré boli účelovo určené práve na podporu náboženského vyznania a viery. Druhý dôvod, prečo máme právo takýto zákon prijať, je ten, že štát má právo stanoviť podmienky, za akých poskytuje akékoľvek benefity. No a tretí dôvod je to, že vlastne štát prejavuje úctu k náboženskej viere tých ľudí, ktorí majú úprimný záujem na jej rozvíjaní, týchto ľudí. Týchto úprimných ľudí, ktorí naozaj svoje presvedčenie berú vážne, sa štát rozhodol podporovať. A na druhej strane štát má povinnosť chrániť týchto ľudí pred tými, ktorí chcú finančné prostriedky na tieto správne veci zneužívať.

    Predpokladám, že v diskusii odznejú aj určité protiargumenty. Potom v záverečnom slove vystúpim a odôvodním ich. Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem.

    Teraz dávam slovo predsedovi výboru pre kultúru a médiá pánovi poslancovi Pavlovi Minárikovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, výbor ma poveril za spravodajcu k tomuto návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 242 zo 6. februára 2007 pridelila predmetný návrh kolegov Podmanického a Muškovej, ktorým sa dopĺňa a mení zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení zákona č. 394/2000 Z. z. (tlač 187), na prerokovanie štyrom výborom, a to ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, výboru pre vzdelanie, mládež, vedu, šport a nakoniec výboru pre kultúru a médiá, ktorý sa stal gestorským výborom.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi týchto výborov, v stanovenom termíne nedoručili gestorskému výboru žiadne svoje pripomienky a návrhy.

    Všetky štyri výbory predmetný návrh prerokovali s tým, že všetky odporúčajú návrh schváliť.

    Výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport odporučil schváliť tento návrh s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené pod bodom IV tejto správy. A je ich spolu 8.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a po svojej diskusii na základe zákona o rokovacom poriadku sa uzniesol na tom, že odporúčame Národnej rade tento návrh schváliť s tým, že z 8 predložených pozmeňujúcich návrhov odporúčame schváliť návrhy 1 až 5 a 7, body 6 a 8 odporúčame neschváliť s tým, že o týchto bodoch sa na gestorskom výbore rokovalo, a vzhľadom na to, že tieto body riešili konkrétne problémy, hlavne formulačné, tak aby výsledný návrh zákona dával gramaticky správne a zrozumiteľné formulácie, nie je možné to formulovať takto, ako je to v týchto dvoch bodoch, naviac, bod 8 ani nemá normatívnu podobu, s tým, že prídu od poslancov spracované iné návrhy, ktoré dané dva body vyriešia.

    Ďalej ma gestorský výbor schválil za spoločného spravodajcu a vybavil ma oprávneniami, aby som navrhol postúpiť tento návrh do ďalšieho čítania ihneď a aby som sa vyjadril aj k možnosti hlasovať ihneď o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré prídu z pléna.

    Z mojej strany ako spravodajcu, pani predsedajúca, je to všetko. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku. Písomne sa prihlásil pán poslanec Rafaj, ktorému teraz odovzdávam slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, právna existencia cirkví ako verejnoprávnych korporácií sa viaže na akt registrácie. Táto registrácia má významný dosah v zmysle akceptovania určitej spoločnosti štátom ako náboženskej spoločnosti. A pretože ide o vzťah štátu a občanov, slovo „občanov“ by som zdôraznil, podávam pozmeňujúci návrh, ktorý spresňuje legislatívne aj vecne problematiku. Ak dovolíte, v mene 18 poslancov z 3 poslaneckých klubov prečítam návrh, ktorý máte rozdaný k tlači 187.

    Teda po prvé. V bode 3 § 12 písm. d) sa slová „s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky“ nahrádzajú slovami „ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a sú občanmi Slovenskej republiky“.

    Zdôvodnenie. Občianstvo Slovenskej republiky v predloženej zmene presnejšie vymedzuje okruh plnoletých osôb hlásiacich sa k cirkvi alebo náboženskej spoločnosti, ktorých podpora sa vyžaduje k registrácii. Prispeje sa tým k zachovaniu kultúrno-spoločenskej kontinuity v oblasti, ktorá zohrávala a zohráva dominantnú úlohu v slovenskej spoločnosti, a zamedzí sa tak aj prípadným špekuláciám a európskej či mimoeurópskej turistike ľudí, ktorí by chceli za daného pôvodného stavu využiť alebo zneužiť prihlasovanie sa k danej cirkvi. Ďakujem za pozornosť. To je všetko.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S reakciou na vystúpenie pána poslanca Rafaja sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A pýtam sa teraz, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Biró, pán poslanec Lipšic. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A ako prvá vystúpi pani poslankyňa Biró. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, vážená snemovňa, tak ako sme počuli, máme pred sebou zákon, ktorým rušíme jeden zákon, a to zákon č. 192/1992 Zb. o registrácii cirkví a náboženských spoločností, a jeho upravené ustanovenia inkorporujeme do zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov. Táto úprava včlenených ustanovení však sleduje nielen spresnenie, ale i sprísnenie a sťaženie registrácie cirkví a náboženských spoločností tým, že namiesto 20 000 podpisov plnoletých osôb, ktoré majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, bude sa vyžadovať čestné vyhlásenie 20 000 členov cirkvi a náboženskej spoločnosti.

    Ja nechcem spochybniť zámer tejto novely. A to chcem ešte raz zdôrazniť, že zámer naozaj nie je mojím cieľom spochybniť, ale to, ako sa to odôvodnilo, že touto novelou chcú zabrániť tomu, aby sa zneužili alebo zneužívali výhody, príp. aby niektoré recesistické skupiny mohli získať finančný príspevok od štátu, si myslím, nie správnou cestou chceme dosiahnuť. Mňa teda znepokojuje spôsob, akým predkladatelia chcú dosiahnuť tento cieľ. A ja ho považujem v demokratickej spoločnosti za neprijateľný. Predpokladám to, že naším cieľom v tejto snemovni je prispieť k budovaniu slobodnej demokratickej spoločnosti zákonmi, v ktorých odkaz na súlad s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj na súlad s právnymi normami Európskej únie nie je len prázdne klišé, zaužívaná povinná fráza na dekorovanie dôvodovej správy predkladaného návrhu zákona.

    Z uvedeného dôvodu dovoľujem si vás upozorniť na stanovisko odboru legislatívy Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky pod č. 97, v ktorom sa uvádza: „V súvislosti s úpravou navrhovanou v § 11 2. bode a v § 12 písm. d) 3. bode upozorňujeme, že stanovenie registračného cenzu vyvoláva pochybnosť o súlade týchto navrhovaných ustanovení s čl. 1 ods. 1, s čl. 12 ods. 1 a 2 a s čl. 24 ods. 2 až 4 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 9 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože bráni veriacim malých náboženstiev slobodnému uplatňovaniu svojho náboženského vyznania tak, ako im ho zaručuje ústava v čl. 24 ods. 2 a 3. Určenie minimálneho počtu veriacich hlásiacich sa k príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti nespĺňa podmienky možnosti obmedzenia výkonu týchto práv podľa čl. 24 ods. 4 ústavy, pretože v tomto prípade nejde o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podľa relevantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva jedným z najdôležitejších prvkov demokratickej spoločnosti a v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pluralizmus ako neoddeliteľná súčasť demokratickej spoločnosti závisí od náboženskej slobody a nezávislá existencia náboženských spoločenstiev je pre existenciu pluralizmu nevyhnutná. Generálny prokurátor Slovenskej republiky v zmysle uvedeného podal návrh na začatie konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky o súlade súčasne platných zákonov, teda spomínaného zákona č. 308/1991 Zb. a zákona č. 192/1992 Zb. s čl. 29 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 11 dohovoru z 29. júna 2004 doplnené návrhom z 25. januára 2007.“

    Dámy a páni, v súčasnosti máme registrovaných 17 cirkví a náboženských spoločností. Štrnásť cirkví a náboženských spoločností sa etablovalo ešte pred prijatím týchto zákonov, teda zákona č. 192/1992 Zb. a č. 308/1991 Zb. s tým, že sa nevzťahovali na registračné povinnosti. Od roku 1991 boli zaregistrované ďalšie tri cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré o. i. preukázali, že sa k nim hlási 20 000 plnoletých občanov, presnejšie, že takýto počet občanov nemá námietky voči ich registrácii. To znamená, že už podľa súčasne platnej legislatívy v priebehu uplynulých pätnástich rokov podmienku na registráciu vedeli splniť len traja, teda tri spoločnosti. A boli to, presnejšie, náboženská spoločnosť Svedkovia Jehovovi, novoapoštolská cirkev a posledne zaregistrovaná bola v roku 2006 cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní, tzv. mormónska. Takže už dnes máme cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré boli zvýhodnené automatickou registráciou, a cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré boli registrované na základe toho, že preukázali 20 000 podpisov od sympatizantov, teda nie členov. A budeme mať, ak prijmeme túto novelu, také cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré budú musieť predložiť registráciu 20 000 členov vrátane uvedenia ich rodných čísiel, teda ich presnou identifikáciou, kvôli tomu, aby mohli uplatniť niektoré svoje ústavné práva. Ja sa tak trošku obávam, že práve týmto krokom sa aktivizujú cirkvi a aktivizujú sa z dôvodu, aby vyvíjali dôraznejší nábor členov pre to, aby mohli spraviť zadosť tomuto zákonu. A možno aj presvedčia niektorých z tých, ktorí koketujú s týmito cirkvami. A to, že koľko majú členov registrované cirkvi, nikde sa presne neuvádza. Ja neviem o žiadnej právnej norme, ktorá by unifikovala vedenie registra ich členskej základne. Možnože existuje, ale ja by som ju považovala, ak by existovala, za niečo absurdné. Jedine na stránkach Štatistického úradu sú zverejnené údaje podľa sčítania ľudu z 26. mája 2001 ohľadom počtu veriacich, ktorí sa hlásia k jednotlivým už registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam. Z týchto údajov vyplýva, že zo sedemnástich do dnešného dňa registrovaných cirkví a náboženských spoločností len k šiestim sa hlási viac ako 20 000 veriacich, v dvoch cirkvách je menej ako 10 000 veriacich a v ďalších deviatich cirkvách a náboženských spoločnostiach je počet veriacich 1 000 až 5 000. Teda len 30 % cirkví a náboženských spoločností by splnilo podmienku pre registráciu, ktorú dnes zavádzame alebo chceme zakotviť do zákona.

    Na tvrdosť súčasného právneho stavu poukázala aj správa ministerstva zahraničných vecí v roku 2005, v ktorej sa písalo takto: „Kritériá pre registráciu cirkví na Slovensku patria k najtvrdším vo vyspelej Európe a sú vo viacerých aspektoch porovnateľné s právnym poriadkom v krajinách strednej Ázie. Aj keď na Slovensku je sloboda vierovyznania zabezpečená, súčasná prax v otázke registrácií cirkví do značnej miery nahráva tým krajinám uvedeného regiónu, ktoré nemajú záujem vyjsť v ústrety požiadavkám na liberalizáciu v oblasti náboženskej slobody.“

    Dámy a páni, ani jedna z krajín, ktoré sú našimi susedmi, a krajiny V-4, s ktorými sme sa dali v rovnakom čase na spoločnú cestu demokratizácie spoločnosti, nepociťujú ohrozenie z dôvodu rešpektovania slobody vierovyznania. V Poľsku a v Maďarsku žiadosť o zápis do registra cirkví musí podať najmenej 100 občanov. V Česku je tzv. dvojstupňová registrácia a na prvostupňovú registráciu, teda na získanie právnej subjektivity postačuje 300, ale na získanie ďalších práv 10 000 podpisov. V Rusku stačí 10 ľudí na registráciu cirkvi.

    Ak Slovenská republika je ideologicky a konfesijne neutrálny štát, ak v ústave deklarujeme, že „ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach, základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať, nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach preto, že uplatňuje svoje základné práva a slobody“, ak Slovenská republika je demokratický a právny štát, nemali by sme upierať menším cirkvám ich ústavný nárok na právnu subjektivitu, nemali by sme prehlbovať rozdiely medzi cirkvami a náboženskými spoločnosťami pod žiadnou zámienkou, aj keď je pre nás, pre väčšinu výhodná.

    Dovoľte mi parafrázovať Voltaira: „Nemusíme súhlasiť s ich názorom, ale do posledného dychu bráňme ich právo naň.“ Mala by nám byť vzácnejšia sloboda, rovnosť a ochrana ľudských práv, ktoré sme nevydobyli a nezískali ľahko.

    Dámy a páni, dnes ide o slobodu vierovyznania. Zajtra možno pôjde o právo na slobodu myslenia, slobodu prejavu, slobodu majetku či iné základné práva a slobody. A ak chceme mať slobodu, tá predsa musí patriť každému, lebo ak nepatrí každému, to nie je sloboda, to je len právo vyvolených.

    Ctené kolegyne, vážení kolegovia, ja som toho názoru, že predkladatelia by mali zvoliť iný postup na dosiahnutie svojho cieľa. Som toho názoru, že dnes platný právny stav je dostatočne prísny a nič nás nenúti k tomu, aby sme dnes pritvrdili a zbytočne sa unáhlili najmä vtedy, ak čakáme na rozhodnutie Ústavného súdu v súvislosti s podnetom generálneho prokurátora. Poskytovanie výhod a financií cirkví by sa malo oddeliť od registrácie a riešiť osobitným právnym predpisom, aby zákon o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností zostal zákonom o slobode, a nie o neslobode vierovyznania a koniec koncov aby sme v rámci Európy nepatrili k raritám v tejto oblasti.

    Slová, ktoré povedala pani Katarína Tóthová, sa mi veľmi páčili, týkali sa ústavy, totiž že ak sa budeme oháňať ústavou, tak by sme sa mali oháňať ňou tak, že vždy by sme mali na tie veci, ktoré tam deklarujeme, hľadieť s akousi posvätnou pokorou. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Biró sa prihlásila pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A slovo má pani poslankyňa Mušková. Nech sa páči.

  • Pani poslankyňa, všetky cirkvi a náboženské spoločnosti i tie, ktoré nie sú registrované, majú z ústavy právo svoje náboženstvo slobodne vyznávať, prejavovať, slúžiť a zúčastňovať sa náboženských obradov bez obmedzenia. Jediný rozdiel medzi neregistrovanými a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami je v tom, že neregistrované cirkvi a spoločnosti nemôžu čerpať financie zo štátneho rozpočtu, ako to už bolo povedané. Štát môže stanoviť podmienky, za ktorých tie-ktoré subjekty, a netýka sa to iba cirkví, môžu čerpať finančné benefity. Ústava, ako ste tu citovali, zaručuje práva všetkých občanov bez rozdielu a určite tento zákon ich neobmedzuje.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Biró, chcete reagovať na faktickú poznámku?

  • Áno, chcem reagovať preto, lebo tomu, čo hovorí pani poslankyňa, nie je tak. Zabránime malým cirkvám sa registrovať. A to, čo všetko tvrdíte tu, prieči sa aj tým krásnym slovám, ktoré pán predkladateľ hovoril, že mali by sme vytvoriť priestor na to, aby tí, ktorí majú úprimný vzťah a sú naozaj veriaci ľudia, mohli všetky ústavné práva uplatňovať. Ja si myslím, že tým tomu zabránime. A budú tri skupiny cirkví. Už z tých 17 cirkví, ak sa dobre pamätám, len 12 čerpá zo štátneho rozpočtu. Takže toto obhajovanie sa, že preto treba spraviť tento zákon, tak ako ho navrhujete, neobstojí, preto, lebo môžeme spraviť inú právnu úpravu a nie každá cirkev, ktorá chce získať právnu subjektivitu, má záujem odčerpávať aj zo štátneho rozpočtu. A koniec koncov keď tak nad tým rozmýšľam, pritvrdzujeme a hovoríme, že majú to byť ľudia, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky, ktorí majú tu trvalý pobyt. A predsa tí občania asi aj platia dane. Takže pravdepodobne sa podieľajú aj na tvorbe štátneho rozpočtu. Takže toto, čo hovoríte, je upieranie práva niektorým našim občanom Slovenskej republiky.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Ďalší do rozpravy prihlásený bol pán poslanec Lipšic. Pán poslanec Lipšic, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, budem stručný. Najskôr by som chcel povedať, že z vecného pohľadu podporujem zámer navrhovateľov. Ako som povedal už na výbore, nie som priaznivcom multikulturálnej spoločnosti. A pôvodne som chcel aj dať návrh uznesenia, ale nedám ho, ale poviem vecne, o čo ide.

    Myslím si, že by bolo dobré pre budúcnosť upraviť systémovo vzťah k registrácii cirkví. A zdá sa mi, že dobrý model je ten dvojstupňový model registrácie, ktorý nedávno prijala aj Česká republika, ktorý znamená, že sa môžu registrovať cirkvi aj s menším počtom veriacich, ale všetky ostatné práva, teda oprávnenie na financovanie duchovných zo štátneho rozpočtu, vyučovanie náboženstva na školách, zriaďovanie cirkevných školských zariadení, výkon duchovnej služby v ozbrojených silách a ďalšie práva, by im bolo možné priznať až po dosiahnutí vyššieho počtu veriacich. A to by potom spĺňalo všetky ústavné parametre. A nebol by tam problém s možnou nerovnosťou, ktorý môže byť pri dnešnom modeli, pretože už sú registrované aj menšie cirkvi. To je možno jediný problém. Preto by bolo dobré, keby vláda a ministerstvo kultúry, viete, že prebieha konanie na Ústavnom súde už vo vzťahu k platnému zákonu, podľa mojej mienky v krátkej dobe pripravili návrh nového zákona o registrácii cirkví a náboženských spoločností.

    Ja si nemyslím, že model vzťahu štátu a cirkví musí byť založený na striktnej odluke cirkvi od štátu. Mal by byť založený na modeli spolupráce štátu s cirkvami. Nemecký Spolkový ústavný súd odmietol názor, že cirkev je len jednou z mnohých sociálnych skupín, a teda podlieha rovnakým zákonným obmedzeniam ako iné neštátne subjekty. Jeho rozhodnutie z roku 1976 prišlo k záveru: „Cirkvi majú kvalitatívne iný vzťah k štátu ako ostatné veľké sociálne skupiny. Je tomu tak preto, že tieto skupiny zastupujú iba čiastkové záujmy, pričom cirkev podobne ako štát reprezentuje osobnosť vo všetkých dimenziách a prejavoch právnych a morálno-náboženských. Jedinečný charakter cirkvi je založený na jej duchovnom a náboženskom poslaní na tomto svete.“ A dovoľte mi na záver povedať jeden ďalší citát, ktorý sa týka hľadania ústavne konformného vzťahu štátu a cirkvi a ktorý vyjadril v rozhodnutí Najvyššieho súdu Spojených štátov sudca Goldberg, bolo to rozhodnutie vo veci Abington School District verzus Schempp: „Neohraničená oddanosť princípu neutrality vo vzťahu k cirkvám môže viesť k následkom, ktoré sú poznačené úplným príklonom k sekularizmu a pasívnym a niekedy dokonca aj aktívnym nepriateľstvom k náboženstvu. Takéto následky nielenže nie sú výsledkom príkazu ústavnej normy, ale ústava ich podľa môjho názoru zakazuje.“ Ďakujem, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Lipšica sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa ešte opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja si dovolím reagovať na vystúpenie pani poslankyne Biró, ktorá zopakovala tie určité argumenty, ktoré sa objavovali či už zo strany generálneho prokurátora alebo zo strany legislatívneho odboru Národnej rady.

    Taký hlavný argument, ktorý sa používa, sústavne sa opakuje, je ten, že tento zákon už teraz platný a tým viac ten, o ktorom práve rokujeme, bráni náboženským právam zaručeným v Ústave Slovenskej republiky.

    Ja si vám dovolím, vážené pani poslankyne, páni poslanci prečítať, čo nám Ústava Slovenskej republiky hovorí o náboženských právach.

    Čl. 24 ods. 1 ústavy hovorí, že sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery sa zaručujú. Ja tu nevidím absolútne nič v rozpore vo vzťahu k registrovaným cirkvám. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru. Každý má právo byť bez náboženského vyznania. Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie. Každý jeden člen aj neregistrovanej cirkvi má zaručenú slobodu myslenia, má zaručenú slobodu svedomia, má zaručenú slobodu náboženského vyznania a viery. Takisto každý má možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru, má právo byť bez náboženského vyznania, má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie. Čiže absolútne tu nevidím žiaden rozpor. Odsek 2 hovorí: „Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru, buď sám, buď spoločne s inými, súkromne alebo verejne, bohoslužbou, náboženskými úkonmi, zachovávaním obradov alebo zúčastňovať sa na jeho vyučovaní.“ To všetko je aj dnes garantované. Máme veľké množstvo cirkví, ktoré nie sú registrované, napriek tomu sa stretávajú ich členovia, vykonávajú svoje bohoslužby, odovzdávajú si svoje články viery. Čiže absolútne ja nevidím rozpor s Ústavou Slovenskej republiky.

    Druhý argument, ktorý sa často používa vo vzťahu k tejto novele, ale aj k už pôvodnému zákonu, je ten, že zákon zabraňuje združovaciemu právu. Opäť prečítam Ústavu Slovenskej republiky: „Právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach.“ Tento ústavný článok je aplikovaný v zákone č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, ktorý síce hovorí, že sa nevzťahuje na združovanie v cirkvách a v náboženských spoločnostiach, ale na druhej strane umožňuje registrovať také spolky, kluby, spoločnosti, ktoré vo svojom obsahu sa môžu svojim náboženským činnostiam venovať, len nie sú považované za cirkvi a náboženské spoločnosti podľa osobitného zákona. To znamená, nemajú právo na benefity, ktoré štát poskytuje. Čiže ústavou garantované práva zaručené sú, hoci nemajú nárok na benefity, ktoré štát poskytuje. Ako príklad vám prečítam niekoľko organizácií, ktoré sú registrované v registri občianskych združení na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, ktoré sú vedené práve pod kapitolou Cirkevná a náboženská oblasť. Sú to napr. Združenie na podporu moslimskej kultúry, Klub arabskej kultúry, Bódhi Považská Bystrica, to je budhizmus, Asociácia orientálnych umení a metód, Pravoslávny zbor svätého Nikolaja a tak ďalej a tak ďalej.

    Tretí argument, ktorý sa často používa, je argument, že ten cenzus 20 000 či teraz podpisov alebo podľa navrhovaného znenia je privysoký. Treba povedať, že štát si často v rozličných predpisoch umelo stanovuje cenzus, na základe ktorého alebo po splnení ktorého poskytuje určité benefity. Takto umelo máme stanovenú 5-percentnú hranicu, ktorú musia politické strany získať, aby sa dostali do parlamentu. Takto umelo máme stanovenú hranicu 3 % na to, aby získali podporu. A takto máme v mnohých, v mnohých ďalších prípadoch stanovenú umelú hranicu. Táto hranica vychádza z histórie. Bola prijatá v roku 1991. A myslím si, že pre podmienky Slovenskej republiky je aj naďalej primeraná. Mohol by som, samozrejme, ešte pokračovať aj v tých ďalších čiastkových protiargumentoch a v ich oponovaní.

    Každopádne dovoľte mi, aby som povedal, že v podobnej veci, ktorú namieta aj generálny prokurátor a ktorá sa objavila aj v niektorých ďalších dokumentoch, rozhodoval Ústavný súd Českej republiky. Ja chápem, že toto rozhodnutie nie je pre Slovenskú republiku záväzné, no napriek tomu je to rozhodnutie, ktoré nám slúži minimálne na podporu a porovnanie, pretože sa týka zákona, ktorý bol spoločne prijatý pre vtedajšiu federáciu. Vo viacerých ustanoveniach sa tu veľmi presným spôsobom argumentuje, prečo ten istý zákon, ktorý platí aj na Slovensku a platí aj v Českej republike, nie je protiústavný. Dovolím si prečítať aspoň jednu krátku pasáž: „Listina,“ t. j. Listina základných práv s slobôd, ktorá je inkorporovaná aj v Ústave Slovenskej republiky, „hovorí o cirkvách a náboženských spoločnostiach bez toho, aby ich rozlišovala na registrované a neregistrované. Predchádzajúca aj súčasná právna úprava rešpektuje postavenie cirkví a náboženských spoločností na základe listiny tak, že aj cirkvám a náboženským spoločnostiam, ktoré nie sú registrované, t. j. nemajú právnu subjektivitu, je zaručené právo organizovať sa na vykonávanie náboženskej slobody a nie je to v rozpore s ústavným poriadkom a právnym poriadkom Českej republiky.“ Hovorím, mohol by som aj ďalšie ustanovenia z tohto uznesenia Ústavného súdu Českej republiky prečítať.

    Dovoľte mi však na záver povedať, štát sa rozhoduje, ktoré trendy spoločnosti bude podporovať a voči ktorým trendom bude opatrný. Štát by si mal veľmi pozorne všímať obsah, náplň a zameranie rozličných subjektov, ktoré žiadajú o štátnu podporu a štátne benefity. Je výsostným právom štátu stanoviť si podmienky, za akých určité benefity poskytovať bude. Ja si myslím, že aj súčasne platný zákon aj ten, ktorý predkladáme, súhlasí s týmto základným právom štátu urobiť si v oblastiach, v ktorých poskytuje finančné

    prostriedky, poriadok. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Pán spoločný spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, ako posledné bude nasledovať rokovanie o

    návrhu na zriadenie Stálej komisie Národnej rady Slovenskej republiky pre Ústavu Slovenskej republiky a rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na 7. schôdzi Národnej rady sme rokovanie o tomto bode prerušili po skončení rozpravy, ku ktorej zaujal svoje stanovisko aj predseda Národnej rady SR pán Pavol Paška ako navrhovateľ. Dnes ho bude zastupovať pán podpredseda Číž.

    K návrhu na toto zriadenie máte rozdaný návrh uznesenia Národnej rady pod tlačou 247.

    Uvedeným uznesením sa zriaďuje komisia, ktorej predsedom bude predseda Národnej rady pán Pavol Paška. A súčasne sa mu ukladá povinnosť vymenovať členov zriadenej komisie na základe návrhov predsedov poslaneckých klubov.

    Pýtam sa panie poslankyne, páni poslanci, či sa chce niekto vyjadriť k návrhu uznesenia. Takže o slovo požiadal pán podpredseda Číž. Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, skutočne nechcem zneužívať trpezlivosť, ja viem, že čas je vzácny, ale dovoľte mi iba niekoľko slov k predloženému návrhu. Text je známy a rozdaný do lavíc, ale predsa len niekoľko slov. Nebola otvorená diskusia, nediskutovali sme o tomto návrhu komplexne, doteraz sme sa viac-menej sústredili na politické vyhlásenia jednotlivých strán či politických klubov, predsa len mi dovoľte ešte niekoľko slov povedať k zriadeniu tejto komisie.

    Naozaj základným cieľom pre predloženie tohto návrhu zákona je jedna zásadná vec. Ak ako politické strany v rámci politického systému vedieme politický zápas, máme viesť tento politický zápas o jednotlivých vecných otázkach správy štátu, ale tam, kde sa dohadujeme na pravidlách o fungovaní štátu, kde určujeme, v akom prostredí sa bude ten politický zápas odohrávať, tam si myslíme, že prejavom politickej kultúry je konsenzualita, že je potrebné o veciach hovoriť a vytvárať aj inštitucionalizované formy organizácie odborného sveta, odbornej sféry vo väzbe na to, aby naozaj to, čo má vytvoriť ten základný rámec pre fungovanie a spravovanie štátu v politickom zmysle, bolo vystavené najvyšším kritériám, aby sme naozaj to najlepšie, čo máme, či v krajine, ale aj v medzinárodnom prostredí, vedeli zapojiť do tohto procesu, aby sme sa čo najviac vyvarovali rôznych typov voluntarizmu, politických účelovostí, bezprostredných záujmov a čohosi, kde sa dá konkrétne diskutovať o širších, dlhodobých opatreniach, ktoré presahujú strednodobý či krátkodobý rámec, a teda jednoznačne vykazujú aj isté strategické potreby štátu.

    Naozaj treba vystavovať a pravidelne vyhodnocovať existujúci status, právny status, spoločenský, politický status spravovania štátu. Ukazuje sa a zvlášť doterajšie skúsenosti v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v politickom živote Slovenska ako takom ukazujú, že osobitne v otázkach ústavy od roku 1992 sme korektné prostredie pre spoločné hľadanie východísk, hľadanie konsenzu pre korektné posudzovanie všetkých návrhov nevytvorili. Doteraz je situácia taká, že poslanecké návrhy, pokiaľ ich korektne analyzujeme – z nich posledných päť –, boli pod rôznymi mediálnymi tlakmi vo väzbe na aktuálne potreby či už v oblasti imunity poslancov a tak ďalej. Na druhej strane sú avizované viaceré pokusy politikov a relevantných politikov a relevantných odborníkov v oblasti ústavy. Pripomeniem ústavné diskusie pána Mečiara, pána Čiča a podobne. Je veľmi aktuálnou otázkou otázka, o ktorej sa diskutuje, zmeny volebného systému. Naozaj nie je potrebné, aby sme spoločne v korektných inštitucionalizovaných formách a v situácii, kde máme k dispozícii relevantné stanoviská príslušných odborníkov, o týchto otázkach nediskutovali? Naozaj nie je potrebné, aby sme sa znovu začali zaoberať, či volebný systém ten, ktorý funguje, má priestor, či začneme pracovať na príprave prípadných korektných variantov a podobne?

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, mrzí ma, že opäť sa tento bod dostal do takého časového stresu, že už pravdepodobne nezískame dostatočnú pozornosť na to, aby sme korektne posúdili tento návrh, hoci ho považujem za veľmi dôležitý a veľmi korektný a veľmi potrebný. Takže pokiaľ je to tak, že sme si naň urobili názor, že to prostredie naozaj sme schopní vnímať, poprosím vás, aby ste ho chápali ako prejav dobrej vôle, ako prejav výrazného skvalitnenia slovenského parlamentarizmu a slovenskej ústavnosti. Je naozaj nesmierne korektný v tom zmysle, že chce dať priestor všetkým relevantným silám na Slovensku, aby mali bezprostrednú možnosť minimálne osobne prezentovať v korektnom prostredí svoje názory.

    Takže podporím vás, aby ste návrh chápali takto, a poprosím vás zároveň o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A vyhlasujem 5-minútovú prestávku. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím všetkých pánov poslancov, keby zaujali svoje miesta v poslaneckých laviciach, aby sme pristúpili k poslednému bodu rokovania 8. schôdze Národnej rady, a to k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, predpokladám, že tí, ktorí chcú hlasovať, zaujali miesta v rokovacej sále. Ešte nám niektorí páni poslanci prichádzajú. Ak dovolíte, ja teda pristúpim k hlasovaniu o prerokúvaných bodoch programu.

    Najskôr, vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerušenom hlasovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 182).

    Poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pána poslanca Zsolta Simona, aby uvádzal hlasovanie a aby zaujal aj stanovisko k situácii, ktorá vznikla.

    Ešte predtým, ak dovolíte, dám slovo pánovi poslancovi Záhumenskému.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Podľa § 26 ods. 5 rokovacieho poriadku beriem späť svoj pozmeňujúci návrh, keďže jeho znenie je identické už so schváleným bodom. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Takže, nech sa páči, pán spravodajca.

    Zs. Simon, poslanec: Pán predsedajúci, ctená snemovňa, svoj návrh, ktorý sa dotýkal vypustenia časti dôvodovej správy, sťahujem. Pán predseda Národnej rady, chcem len upozorniť na to, že včera sa vytvoril nebezpečný precedens, kde otvárame rozpravu k dôvodovej správe, čo je asi nežiaduce. A týmto spôsobom som na to chcel upozorniť, aby sme tieto pravidlá a praktiky nezavádzali, pretože potom rokovania budú trvať niekoľko mesiacov.

    Takže teraz by sme pristúpili k hlasovaniu o návrhu ako o celku, keďže sme prebrali všetky pozmeňujúce návrhy a spoločnú správu. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu, o jeho posunutí do druhého čítania.

  • Prezentujeme sa, páni poslanci, a hlasujeme.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, o postúpení návrhu do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 123 poslancov, za návrh 121 poslancov, zdržal sa 1 poslanec, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. A pýtam sa, či chce niekto z poslancov podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona schvaľuje.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 123 poslancov, za návrh 85 poslancov, proti 38 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

    Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať v druhom čítaní o

    návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ľudmily Muškovej a Kataríny Tóthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 68/2005 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    A máme to pod tlačou 160.

    Spoločným spravodajcom je predseda výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Jozef Burian. Má slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu k návrhu zákona pani poslankyne Muškovej a Tóthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 68/2005 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    V diskusii bol podaný jeden pozmeňujúci návrh, návrh pána poslanca Lipšica, teda boli tam dva pozmeňujúce návrhy. Pýtam sa: Budeme hlasovať o každom zvlášť alebo en bloc?

  • Reakcia z pléna.

  • Spolu.

    Takže, pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Lipšica spoločne...

  • Prepáčte, pán spravodajca. Čiže zo spoločnej správy neboli pozmeňujúce návrhy?

  • Áno, boli v spoločnej správe návrhy. Pardon, najprv dáme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy.

  • Áno, musíme o návrhoch zo spoločnej správy dať najskôr hlasovať.

  • V spoločnej správe boli dva pozmeňujúce návrhy so spoločným návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 124 poslancov, za návrh 123 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Tieto návrhy sme schválili.

  • Áno, ďakujem. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Lipšica.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme teda o dvoch pozmeňujúcich návrhoch, o ktorých hlasujeme spoločne.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 124 poslancov, za návrh 51 poslancov, proti 11 poslancov, zdržalo sa 62 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Mám splnomocnenie výboru posunúť do tretieho čítania tento návrh zákona ihneď. Dajte hlasovať.

  • O tomto návrhu spoločného spravodajcu dávam hlasovať. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 123 poslancov, za návrh 81 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa 37 poslancov, nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Zároveň sa pýtam, či chce niekto podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 124 poslancov, za návrh 79 poslancov, proti 3 poslanci, zdržalo sa 38 poslancov, nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 68/2005 Z. z. o cenách.

    Ďalej budeme hlasovať v druhom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (pod tlačou 186).

    Poprosím spoločnú spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru pani poslankyňu Katarínu Tóthovú, aby hlasovanie uvádzala s tým, že teda najprv pristúpime k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy, pokiaľ boli predložené. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, ďakujem za slovo. Dovoľte, aby som predniesla spoločnú správu. Návrh prerokovali tri výbory. Z ústavnoprávneho výboru prešiel pozmeňujúci návrh, ktorý sa dostal do spoločnej správy. V spoločnej správe je jediný jeden pozmeňujúci návrh, preto, prosím, vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu v čl. I, ktorý vzišiel z ústavnoprávneho výboru s odporúčaním schváliť ho.

  • Ruch v sále.

  • Ten pozmeňujúci návrh vlastne dopĺňa pôvodný text.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 123 poslancov, za návrh 69 poslancov, proti 32 poslancov, zdržalo sa 21 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme schválili.

    Ďalej.

  • Áno, ďakujem. V rozprave vystúpili traja.

    Pani poslankyňa Lucia Žitňanská dala pozmeňujúci návrh týkajúci sa dvoch bodov. Pani poslankyňa, pýtam sa, lebo pri vystúpení ste to nepovedali, či si želáte osobitné hlasovanie.

  • Odpoveď z pléna.

  • Čiže spoločné. Prosím, hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Žitňanskej s odporúčaním schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 122 poslancov, za návrh 87 poslancov, zdržalo sa 35 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán podpredseda, mám zmocnenie ústavnoprávneho výboru, aby sa prešlo do tretieho čítania ihneď. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 124 poslancov, za návrh 52 poslancov, proti 5 poslancov, zdržalo sa 67 poslancov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, konštatujem, že sme neschválili návrh na posunutie tohto zákona do tretieho čítania.

    To znamená, v zmysle rokovacieho poriadku hlasujeme štandardne po 24 hodinách. Ďakujem.

  • Smiech a potlesk.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Podmanického a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení zákona č. 394/2000 Z. z. (tlač 187).

    Spravodajcom je predseda výboru pre kultúru a médiá pán poslanec Pavol Minárik. Prosím ho, aby uvádzal hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili traja páni poslanci a panie poslankyne. Pán poslanec Rafaj predniesol aj pozmeňujúci návrh. Najprv však budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy.

    Prosím, dajte hlasovať o bodoch 1 až 5 a 7 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 118 poslancov, za návrh 95 poslancov, zdržalo sa 22 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch 6 a 8 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 120 poslancov, za nikto z poslancov, proti 23 poslancov, zdržalo sa 96 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Rafaj.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 119 poslancov, za 110 poslancov, proti 1 poslanec, zdržali sa 4 poslanci, nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, vzhľadom na oprávnenie, ktorým ma vybavil gestorský výbor, dajte teraz hlasovať, aby sme postúpili tento návrh do tretieho čítania ihneď.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 118 poslancov, za návrh 111 poslancov, zdržal sa 1 poslanec, nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niekto z poslancov chce predložiť návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Nie.

    Uzatváram rozpravu a vyhlasujem ju za skončenú.

    Pán spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 117 poslancov, za návrh 108 poslancov, proti 1 poslanec, zdržali sa 2 poslanci, nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k

    návrhu na zriadenie Stálej komisie Národnej rady Slovenskej republiky pre Ústavu Slovenskej republiky a rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky,

    tak ako je to uvedené v tlači 247.

    Prosím, vážení páni poslanci a panie poslankyne, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 76 poslancov, za návrh 75 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia k návrhu na zriadenie Stálej komisie Národnej rady Slovenskej republiky pre Ústavu Slovenskej republiky a rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som teraz vyhlásil krátku 5-minútovú prestávku a pozval na poradu predsedov poslaneckých klubov tuto, pokiaľ je to možné, na chvíľu.

    Následne ešte, nech sa páči, pani profesorka, procedurálny návrh.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, ako spravodajkyňa poslaneckého návrhu pána poslanca Lipšica navrhujem, aby tretie čítanie sa konalo v prvom hlasovaní budúcej schôdze parlamentu, pretože podľa § 84 ods. 2 sa najskôr koná za 24 hodín po druhom čítaní, výnimku som navrhla, tá neprešla a keďže minimálna lehota je 24 hodín, ja navrhujem inú, čo môžem, a to je nasledujúce rokovanie parlamentu v prvých hlasovaniach.

  • To je pravda, takže by som poprosil, vážené kolegyne, kolegovia, keby sme sa prezentovali a hlasovali o tomto návrhu. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie. Predsedajúci neoznámil výsledok hlasovania. Výsledok hlasovania: 74 prítomných.

  • Národná rada je neuznášaniaschopná.

    Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.

  • Prerušenie rokovania o 17.15 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 17.26 hodine.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, keby ste postupne zaujali miesta v rokovacej sále, pokúsime sa pokračovať ešte posledným hlasovaním 8. schôdze Národnej rady, či sa nám to náhodou nevydarí. Dobre, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím pánov poslancov, keby zaujali miesta v poslaneckých laviciach.

    Majú tu všetkých poslancov aj páni kolegovia z opozície? Zdá sa, že áno. Dobre. Vážené kolegyne, kolegovia, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie. Predsedajúci neoznámil výsledok hlasovania. Výsledok hlasovania: 74 prítomných.

  • Ruším hlasovanie.

    Prosím, nejde zariadenie pánovi poslancovi. Všetkým ostatným funguje, áno? Je to v poriadku, pán poslanec?

    Dobre. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 75, za návrh 75 poslancov.

    Národná rada nie je uznášaniaschopná.

    Vážení páni poslanci, prerušujem dnešné rokovanie schôdze Národnej rady, stretneme sa zajtra o 9.00 hodine na rokovaní.

  • Chcem upozorniť aj vážených kolegov z opozície, že v zmysle rokovacieho poriadku budem veľmi rád, keď mi každý doručí ospravedlnenie svojej neúčasti. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 17.32 hodine.