• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadali poslanci: Vladimír Mečiar, Beata Sániová a Renáta Zmajkovičová.

    Na zahraničnej pracovnej ceste je predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Pavol Paška a pán poslanec József Berényi.

    Budeme pokračovať v rokovaní v prerušenej rozprave o návrhoch týkajúcich sa problematiky Kosova. Prosím predsedu zahraničného výboru pána poslanca Borisa Zalu, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Nevidím pána predsedu zahraničného výboru. Pán doktor Knapp, môžem poprosiť, že by ste skúsili zistiť, kde je pán Zala? Takže pán predseda zahraničného výboru Zala o malú chvíľu sa dostaví do sály.

    Pán poslanec Hrušovský, ktorý bude teraz vystupovať v rozprave, súhlasí so začiatkom svojho vystúpenia.

    Pán poslanec, nech sa páči, dávam vám slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, pán predsedajúci, súhlasil som s neprítomnosťou pána predsedu zahraničného výboru a spoločného spravodajcu len preto, lebo už som mal možnosť niekoľkokrát aj spolu s ostatnými členmi zahraničného výboru, a vidím tu pána ministra a poslanca Kukana, prezentovať názor môj ako poslanca, ale aj Kresťanskodemokratického hnutia v takej závažnej téme a otázke, akú prerokovávame na tejto schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Milí priatelia, priznám sa, že som trošku smutný, ale aj sklamaný z tejto diskusie, ktorú viacerí z nás považujú za absolútne formálnu, nepotrebnú a zbytočnú a takto mnohí naši kolegovia aj pristupujú či už v rozprave, alebo k zaujímaniu stanovísk samých za seba alebo za jednotlivé politické strany.

    Ja vás chcem poprosiť naozaj, aby sme, ak sa dá, ešte sa spamätali a aby sme nezostali spať na vavrínoch, tak, milí priatelia, ako to cítim a vidím u vás zo strán vládnej koalície a prepáčte, nezvykol som byť takto osobný a expresívny, ale včera ma k tomu tak trošku nepriamo vyprovokoval pán poslanec Kvorka, ktorý, keď sa pozrel na nás, tak nám trošku vytýkal, že máme krvavé oči. A že máme krvavé oči len preto, lebo nevieme zniesť našu novú pozíciu, a to naše opozičné postavenie. Nie je tomu tak, pán poslanec. My máme isté obavy, čo sa tu deje, čo sa tu odohráva a čoho sme svedkami.

    V prvom rade ako bývalý predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ako jeden z tých, ktorý som sa snažil pestovať istý nový druh politickej kultúry, som včera zostal v nemom úžase, keď som počul o socialistických záväzkoch niektorých poslancov, ktorí aj napriek tomu, že nesúhlasia, musia hlasovať.

    Priatelia, je to pre mňa zarážajúce, je to návrat do obdobia imperatívneho mandátu, na ktorý sme si mysleli, že už Slovenská republika a Národná rada Slovenskej republiky a my poslanci ako jedni z najvyšších ústavných činiteľov sme dávno zabudli a rezignovali. Žiaľ, s ľútosťou musím konštatovať, že nie je tomu tak, z čoho som veľmi smutný.

    No a po druhé, že sa vracia akýsi duch socializmu nielen do tohto parlamentu, ale pravdepodobne aj do celej krajiny cez vás, ktorí sa už dnes verejne neobávate takto otvorene hovoriť o situácii, ktorú dnes v Slovenskej republike všetci prežívame a ktorú cítime.

    Teraz mi dovoľte, páni poslanci a pán predsedajúci, krátko sa vyjadriť k situácii a k bodu programu, o ktorom diskutujeme trošku z iného pohľadu. Možno aj nezvykle tvrdo, ako ma nepoznáte, ale snažil som sa byť veľmi otvorený a pravdivý aj v takej závažnej veci, ako je prerokovávanie otázky budúceho statusu Kosova.

    Mrzí ma, že tu nie je prítomný ani jeden člen vlády Slovenskej republiky, lebo bude to práve niektorý z členov vlády, ktorý bude v Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov svojím hlasom prispievať tiež k postojom Slovenskej republiky, ktoré budeme vyjadrovať k budúcemu usporiadaniu Kosova.

    Medzinárodné orgány, ale aj Národná rada Slovenskej republiky už prijímali rozhodnutia, ktoré sa týkali ďaleko väčších území štátov a väčšieho počtu obyvateľov, o akom budeme rozhodovať dnes. Územia, ktoré je štyrikrát menšie ako Slovensko a na ktorom území žijú približne 2 mil. obyvateľov.

    Prijímanie stanoviska k budúcemu statusu srbskej provincie Kosovo má však osobitný význam a bez pátosu môžem povedať, že význam pre celú Európu. Ostatne svedčia o tom aj mediálne ohlasy, ktoré naše dnešné rozhodovanie už v predstihu vyvolalo na Slovensku, ale, ako sa vyjadril pán minister zahraničných vecí, aj v zahraničí značné ohlasy.

    Dámy a páni, v júni 1999 Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov prijala rezolúciu č. 1244, ktorá sa stala základnou právnou normou pre Kosovo. Vitajte, pán predseda. Uvedená rezolúcia potvrdzuje príslušnosť Kosova vtedy k Juhoslávii, dnes k Srbsku a zaviedla v Kosove civilnú správu pod vedením splnomocnenca generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov. Rezolúcia stanovila ciele civilnej správy Kosova. Ako výsledné ciele vyňatia provincie spod správy vtedy Juhoslávie a zavedenia správy Organizácie Spojených národov sa uvádza vytvorenie podmienok pre bezpečný návrat utečencov do svojich domovov, obnovenie a zabezpečenie ľudských práv v Kosove a v neposlednom rade zamedzenie ďalším možným násilnostiam.

    Po takmer 8 rokov od prijatia rezolúcie je skutočnosť však taká, že utečenci z Kosova sa nemohli vrátiť do svojich domovov. Srbské úrady evidujú asi 230-tisíc prevažne srbských utečencov z Kosova, ktorí sa nemôžu vrátiť do svojich domovov. Enklávy srbských obyvateľov, ktoré sa udržali v Kosove, musia strážiť medzinárodné vojenské jednotky, pretože inak by kosovským Srbom hrozilo vyvraždenie.

    Áno, dámy a páni, také tvrdé slovo treba použiť pri označení existujúceho stavu ľudských práv v Kosove. Podotýkam, ľudských práv v Kosove.

    Slovensko môže byť hrdé, že na ochrane týchto obyvateľov Kosova sa podieľajú aj slovenskí vojaci. Chcem však povedať, že v Kosove systematicky ničia kresťanské a náboženské stavby. Podľa správ svetovej tlače, ktoré sú dostupné všetkým, už niekoľko rokov sa konštatuje, že sa Kosovo stalo kontinentálnym trhoviskom drog, prostitúcie, zbraní a cez Kosovo prúdia zbrane a násilie aj do okolitých regiónov, konkrétne do Macedónska.

    Viacročný predseda kosovskej vlády Haradinaj je obžalovaný z vojnových zločinov pred Medzinárodným vojnovým tribunálov v Haagu a svojej funkcie predsedu vlády sa vzdal iba minulý rok. Jeden z veliteľov kosovskej oslobodzovacej armády Hashim Thaci v rozhovore publikovanom nedávno 11. marca v rakúskom denníku Österreich priznal, že v roku 1999 kosovská oslobodzovacia armáda vyhnala z Kosova Srbov.

    Panie poslankyne, páni poslanci, v tejto snemovni sme viackrát prijímali rozhodnutia na podporu ľudských práv na Slovensku aj v iných krajinách. Ak chceme byť a zostať vierohodní pri ochrane ľudských práv, nemôžeme sa tváriť, že ľudské právo na návrat 230-tisíc utečencov nás nezaujíma a rovnako nás nezaujíma ľudské právo na bezpečnosť života, zdravia a majetku ďalších 10-tisíc obyvateľov Kosova, ktorých aspoň aké také ľudské práva musia chrániť medzinárodné vojenské jednotky.

    Téma budúceho statusu Kosova prišla na program tohto zasadnutia Národnej rady preto, že o statuse Kosova sa má v najbližších azda najneskôr v týždňoch rozhodovať, ale podľa predložených a nám dostupných dokumentov, najmä podľa tzv. Ahtisaariho plánu ľudské práva, o ktorých som hovoril, podľa ktorého by neboli dostatočne garantované.

    Formálne by síce mala v Kosove existovať naďalej misia Organizácie Spojených národov a Európskej únie, ale nemali by žiadne mocenské nástroje na nápravu, ak by pokračovalo porušovanie ľudských práv. Ani také nástroje, ktoré v Kosove existujú doteraz. Kresťanskodemokratické hnutie sa hlási k nedeliteľnosti ľudských práv, preto takýto budúci status Kosova podporiť nemôže.

    V slovenských médiách sa v uplynulých dňoch objavili články a príspevky proti samostatnému stanovisku Národnej rady k budúcemu statusu Kosova. Autorov týchto článkov by som sa však chcel spýtať. Prečo vo svojich príspevkoch sa vôbec nezaoberali osudom vyhnancov z Kosova a osudom menšiny tam žijúcej, ktorú musia chrániť vojaci, aby aj táto menšina sa nestala vyhnancami. KDH je proti projektu budúceho statusu Kosova, ktorý de facto zakladá už teraz samostatnosť Kosova, čiže jeho odrhnutie zo zväzku srbského štátu a otvára cestu k uznaniu odtrhnutia Kosova zo zväzku srbského štátu aj de iure v budúcnosti bez toho, aby sa srbský štát a jeho ústavné orgány mohli k veci rozhodujúcim spôsobom vyjadriť.

    A je pre mňa smutným faktom, že dnes strany vládnej koalície predkladajú takýto návrh, ktorý len podporuje moje tvrdenie. Včera pán kolega Dzurinda veľmi podrobne uviedol dôvody, ktoré nás k tomu vedú a, páni poslanci a navrhovatelia zo strán vládnej koalície, ktorí ste podpísaní pod návrhom, neviem, či si to uvedomujete, alebo neuvedomujete, alebo, či ste to len podpísali bez toho, že by ste si uvedomili, čo vlastne podpisujete preto, lebo vy ste podpísali naozaj súhlas na hlasovanie nášho zástupcu v akomkoľvek orgáne s nezávislosťou provincie Kosovo. Tak je to napísané, či sa vám to páči, alebo nie v prvej vete vášho vyhlásenia, kde konštatujete, že úplná a ničím neobmedzená nezávislosť provincie Kosovo nie je v záujme stability a nemôže byť istým precedensom pre ďalšie takéto možné konanie v iných regiónoch či už Európy, alebo sveta. To znamená, že vy priznávate samostatnosť Kosova. Pán predseda, darmo krútite hlavou, ale je to tak.

    Je to princíp, ktorý nabúrava záverečný akt Helsinskej konferencie, čiže dokumentu, ktorý v Európe nahradzuje zmierovú zmluvu po druhej svetovej vojne.

    Navrhnutý projekt budúceho statusu Kosova prelamuje základný princíp medzinárodného práva, podľa ktorého zmena hraníc štátu môže nastať iba so súhlasom daného štátu.

    Ak sa v prípade Kosova, panie poslankyne, páni poslanci, založí takýto precedens, pýtam sa, kto udrží v budúcnosti možné odstredivé hnutia v Španielsku, vo Francúzsku aj v ďalších európskych štátoch až po Kaukaz. Som presvedčený o tom, že ľahšie sa udrží stabilita v Európe, ak existuje iba jedno Kosovo, ako keď budú existovať mnohé Kosová.

    Dámy a páni, aj keď sa v politike príliš udomácnil cynizmus a reálpolitika, predsa si dovolím poznamenať, že Slovensko má aj morálny záväzok voči Srbsku a kauza Kosovo je dobrou príležitosťou, aby sme podľa tohto záväzku postupovali.

    V Uhorskom období našich dejín Slováci a Srbi boli tradiční spojenci. V roku 1948 Ľudovít Štúr dostal finančný príspevok od srbského kniežaťa Mihaila Obrenoviča na vyzbrojenie vynikajúcich slovenských národných oddielov. Ďalej chcem povedať, že srbský poslanec Uhorského snemu Drahomír Miletič sa v budapeštianskom sneme po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 zastával Slovákov vtedy, keď nikto iný sa nás nedokázal zastať.

    Kosovo má osobitný význam pre Srbsko a nemali by sme byť takí nezodpovední, že sa neodvážime ani zdvihnúť hlas, keď z Kosova násilím, milí priatelia, vyháňajú Srbov.

    A ešte jeden ďalší morálny záväzok. Už včera bol spomenutý. V auguste 1968 po okupácii našej vlasti armádami Varšavskej zmluvy sa mnoho našich vtedy dovolenkárov v Juhoslávii rozhodlo prinajmenšom nevrátiť domov. Aj vtedy sa juhoslovanské orgány vrátane srbských zachovali veľkoryso a ďalekosiahle im vychádzali v ústrety.

    Kresťanskodemokratické hnutie nepredložilo do tejto diskusie vlastný návrh rezolúcie. Pokúšali sme sa dlho hľadať naozaj konsens medzi viacerými parlamentnými politickými stranami, tak ako sa to od zodpovedných politikov v tejto chvíli vyžaduje.

    Aj keď bola istá iskierka nádeje, že by sme mohli prijať naozaj vyhlásenie alebo rezolúciu Národnej rady, na ktorú by sme mohli byť hrdí ako Slováci, žiaľ, zvíťazil politický kalkul a ľutujem všetkých tých poslancov, ktorí budú musieť aj proti vlastnej vôli hlasovať za návrh uznesenia, ktoré nepovažujem za dobré.

    Považujem za dôležité však, aby Národná rada prijala aspoň niektorý návrh uznesenia, ktorý bude chrániť ľudské práva a medzinárodné právo v Kosove. Poslanci Kresťanskodemokratického hnutia sú pripravení podporiť každé takéto uznesenie, ktoré túto vznešenú úlohu bude plniť.

    A aby som nebol len v rovine konštatovania, ale aby som bol aj v rovine vecnej, predkladám preto pozmeňujúci návrh k tlači 248 a žiadam, aby Národná rada o mojom pozmeňujúcom návrhu hlasovala.

    Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k riešeniu budúceho statusu srbskej provincie Kosovo. „Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje presvedčenie, že trvalo udržateľné riešenie pre Kosovo a západný Balkán možno zabezpečiť len rešpektovaním územnej celistvosti a štátnej suverenity Srbska.“ To predkladám ako prvý pozmeňujúci návrh k návrhu 248, kde je pôvodný návrh označený ako Národná rada, vyjadrujúc presvedčenie.

    V druhej časti, kde navrhovatelia očakávajú, ja navrhujem zmenu na konštatovanie Národnej rady, že riešenie budúceho štatútu musí vychádzať z rešpektovania charty Organizácie Spojených národov a ostatných medzinárodných právnych noriem.

    V časti „očakáva“ navrhujem nahradiť „deklaruje“ podporu vyššie uvedeným princípom v záujme stabilizácie západného Balkánu a možnej integrácie jeho krajín do Európskej únie.

    A nakoniec navrhujem nahradiť slovo „verím“ odporúčaním vláde Slovenskej republiky, aby v zahraničnej politike najmä pri rozhodovaní medzinárodných orgánov o budúcom statuse srbskej provincie Kosovo rešpektovala zásady obsiahnuté v tejto deklarácii.

    Dámy a páni, toľko moje vystúpenie k návrhu prerokovávaného bodu programu. Nie je tu prítomný pán minister zahraničných vecí, ale predsa len mi nedá. Predpokladám, že sa dostaví na rokovanie o tomto bode programu, aj keď to nie je vládny návrh, ale vládnej politiky sa bezprostredne týka, položiť mu jednu otázku, poprípade aj pánovi predsedovi zahraničného výboru. Ako bude náš zástupca v Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov hlasovať v prípade, ak bude schválený návrh vyhlásenia, ktorý predložili poslanci strán vládnej koalície do Národnej rady? Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Gabura, pán poslanec Horváth a pán poslanec Halecký. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Gabura.

  • Som rád, že poslanec Hrušovský zdôraznil práve ľudské práva, pretože skutočnou prioritou je chrániť ľudské práva ľudí, ktorí boli vyhnaní z Kosova. A našou povinnosťou je apelovať na to, aby sa vyhnaní Srbi mohli vrátiť naspäť do svojich domovov a hlavne v tých svojich domovoch mohli žiť bez obavy o svoje životy.

    V súčasnosti je však návrat Srbov do ich domovov v Kosove len ilúziou. Iluzórna je totiž často aj bezpečnosť Srbov, ktorí v Kosove napriek týmto všetkým udalostiam zostali. Nebyť prítomnosti medzinárodných vojsk, kosovskí Srbi by nemali nádej udržať sa. V takejto situácii navrhovať a podporovať plány, ktoré by dali kosovským Albáncom fakticky štátnu nezávislosť, je nezodpovedné a škodlivé.

    Nechcem špekulovať, či je to výsledok neznalosti európskych a špecifických balkánskych pomerov, alebo výraz zaujatosti časti západných krajín voči pravoslávnemu Srbsku a pravoslávnej civilizácii ako celku. Ostáva však neodškriepiteľným faktom, že spočiatku sa OSN a medzinárodné spoločenstvo pri riešení kosovského konfliktu riadili zásadou najprv princípy, potom status, avšak v súčasnosti časť vplyvných kruhov presadzuje doktrínu najprv status, potom princípy.

    Takéto videnie kosovského problému je pre Slovensko z principiálnych dôvodov neprijateľné. Nemôžeme súhlasiť, aby sa Kosovo osamostatnilo bez toho, aby s tým súhlasili Srbi. Preto sa plne pripájam k vyhláseniu nášho klubu. Ďakujem.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Horváth.

  • Vážený pán poslanec pán Hrušovský, predseda KDH, dovoľte mi reagovať na vaše poznámky k tlači 248. Vy ste poukázali na prvý odsek, ktorý hovorí, že sa vám nepáči znenie o úplnej a ničím neobmedzenej nezávislosti provincie Kosovo, ktorá nie je v záujme stability regiónu vystaveného dlhé roky tragédiám a krízam z toho dôvodu, že týmto dáva Národná rada mandát ministrovi zahraničných vecí, aby postupoval na medzinárodných fórach s cieľom umožniť nezávislosť Kosova.

    No ja si dovolím vás teda poopraviť, pretože to znenie návrhu uznesenia je, že Národná rada vyjadruje presvedčenie, teda je presvedčená, že úplná a ničím neobmedzená nezávislosť provincie Kosovo nie je v záujme stability regiónu. To znamená, znenie hovorí úplný opak toho, čo ste povedali vy. Úplný opak.

    To znamená, že ja by som si dovolil vašu pozornosť upriamiť aj na tie dve slovíčka vyjadrujúc presvedčenie, teda tie patria k tomu zneniu, o ktoré ste sa opierali.

    Na druhej strane si dovolím hneď pripomenúť ďalšiu vec. Povedali ste, že KDH neprišlo so svojím návrhom. Je to pravda a hneď hovorím svoj názor. Je to škoda. Je to škoda a v tom zmysle nie, že by bolo málo tých návrhov, ale je škoda, že sa pripájate k postupu, ktorý zvolil Mikuláš Dzurinda k tomu postupu, ktorý je veľmi politicky lacný a zvrátený. Ten postup, o ktorom možno budeme hovoriť dnes ďalej. Je to škoda, pretože doteraz vystupuje KDH vo...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja by som chcel vo svojom príspevku pripomenúť z vystúpenia pána poslanca Hrušovského, že skutočne fenomén kresťanstva mimo štátotvorného a mocenského aspektu je dôležitý, aj keď sa o ňom veľmi nehovorí. Myslím si, že vytvorenie islamského štátu v Európe je niečo, na čo nie sme ani psychicky, ale ako vidíme ešte ani vyhláseniami pripravení, aký postoj k tomu zaujať.

    Predpokladám, že vývoj v nasledujúcich rokoch by bol dosť ťažko odhadnuteľný vzhľadom aj na populačnú explóziu v krajinách podobného typu.

    Takže prijímať nejaké vyhlásenie, ktoré by bolo jasné, jednoznačné a ktoré by bolo bez diskusie zrozumiteľné nie je možné, pretože zdá sa, že v tomto regióne Európy vývoj naberá svoju dynamiku a už je dosť ťažko ovplyvniteľný všelijakými vyhláseniami alebo postojmi krajín. Zdá sa, že tam už rozhoduje vnútorná sila 90, resp. 80 % obyvateľov danej provincie, resp. budúceho štátu, ktorí už určujú, ako sa vývoj bude uberať. Rozhodujúce je vždy 90 % alebo 80 % obyvateľov v demokratických voľbách, ako bude hlasovať. A zdá sa, že v takýchto 80 a 90 % srbská menšina nemá šancu.

    Takže otázka je, ako my ochránime srbskú menšinu, pokiaľ by chcela zostať žiť na území svojich predkov, svojich rodičov a prarodičov. Zdá sa, že pri mentalite novovznikajúceho sa štátneho útvaru to ani teoreticky neprichádza do úvahy.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Rydlo. Pripraví sa pán poslanec Rafaj.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasy v sále.

  • Ale, ale, no, pán Bárdos, snáď máte obavy, že nedáme slovo pánovi Hrušovskému.

    Pán Hrušovský má slovo.

  • Ja budem reagovať na pána poslanca Horvátha. Pán poslanec Horváth, treba čítať nielen začiatok, ale aj koniec. A vy asi čítate len začiatok. A nemôžem súhlasiť s vaším stanoviskom, aj keď vám ho iste nemôžem zobrať preto, lebo vy na jednej strane potvrdzujete nezávislosť provincie Kosova. V tej prvej časti návrhu hovoríte o úplnej a ničím neobmedzenej nezávislosti Kosova, síce konštatujete, že to nie je v záujme stability regiónu, ale to je všetko. Ale ďalej je logicky rozporuplný tento odsek v tom, že hovoríte o tom, že si neželáte, aby takáto ničím neobmedzená nezávislosť Kosova nezaložila precedens v medzinárodnom práve. O tomto diskutujme, veď vy sami neviete, čo ste navrhli. V tomto je ten problém.

    Kresťanskodemokratické hnutie, ja som hovoril, sa veľmi aktívne podieľalo na tom, aby sme prijali dobrý návrh uznesenia. Žiaľ, vy ste ho storpédovali a je mi ľúto Slovenskej národnej strany. Už tu v takej krátkej histórii novodobej slovenskej štátnosti zaznelo, že národná hrdosť a česť Slovenskej národnej strany končí pred dverami Slovenskej poisťovne. Ak by som mal parafrázovať, slovenská česť a národná hrdosť v otázke Kosova skončila pred dverami Elektry, čo mi je veľmi ľúto, milí priatelia.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Rydlo a pripraví sa pán poslanec Rafaj.

  • Ruch v sále.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda zahraničného výboru, slávna snemovňa, tragédiou osemročného hľadania nového štatútu srbskej provincie Kosovo-Metohija je mylná domnienka, že dostatočne silná vojenská ofenzíva nasledovaná vytrvalým politickým nátlakom zo strany svetovej superveľmoci spoza Atlantiku dokáže vytvoriť optimálne predpoklady na vyriešenie stáročných etnických, kultúrnych a náboženských konfliktov na západnom Balkáne.

    Práve v nich totiž pramenia nezmieriteľné postoje oboch strán kosovského sporu, srbskej aj kosovoalbánskej a práve ich faktickým ignorovaním sú zaangažované medzinárodné organizácie – OSN, EÚ, NATO, dopúšťajú sa kľúčovej chyby pri pátraní po odpovedi na túto naliehavú otázku.

    Keďže však možno usúdiť, že uvedené nadnárodné ustanovizne zrejme disponujú postačujúcim intelektuálnym potenciálom na to, aby mohli byť už dávno oboznámené so základnými historickými skutočnosťami a geopolitickými súvislosťami, podieľajúcimi sa rozhodujúcou mierou na súčasnom stave Kosova-Metohije, len ťažko sa ubrániť dojmu, že nejde ani tak o chybu ako skôr o zámer. O vedomé prehliadnutie zložitosti pertraktovaného problému a v dôsledku toho o ľahostajné odmietnutie morálnej povinnosti rešpektovať zásady medzinárodného práva na oboch stranách, nielen na jednej.

    Na prvý pohľad spočíva podstata celého sporu v ostrom strete historickej tradície a štátnej suverenity na jednej strane a postupne vykryštalizovanej demografickej prevahy na strane druhej. Kým pre Srbov je Kosovo symbolom éry najväčšieho územného rozmachu za cára Štefana Dušana v 14. storočí a zároveň najväčšej traumy v ich dejinách, teda dvoch momentov výrazne sa podieľajúcich na vytváraní srbskej identity ešte v časoch osmanskej nadvlády, pre kosovských Albáncov je domovinou, v ktorej sa ich početná dominancia začala prejavovať už na prelome 17. a 18. storočia, no prvýkrát nadobudla štatút územnosprávnej autonómie až po druhej svetovej vojne v Juhoslávii maršala Josipa Broza Tita. A práve toto Kosovo-Metohija sa napokon stalo ako svedok masových demonštrácií z roku 1988 zárodkom krvavého rozpadu juhoslovanského federálneho štátu.

    Pri konzekventnejšom rozbore udalostí z nasledujúcich rokov už ale nemožno prehliadnuť niekoľko známych, avšak málo zdôrazňovaných faktov, ktoré ďaleko presahujú rámec zdanlivého dvojstranného konfliktu.

    V prvom rade ide o sériu bombových útokov z rokov 1996 – 1997 namierených voči predstaviteľom srbskej štátnej moci v Kosove-Metohiji, ku ktorým sa prihlásila dovtedy neznáma Kosovská oslobodzovacia armáda, alias UCK.

    Ďalším závažným medzníkom bolo sklamanie umiernenej frakcie kosovských Albáncov vedenej Ibrahimom Rugovom zo záverov konferencie v Daytone v Spojených štátoch amerických, ktorá nezohľadnila albánske separatistické požiadavky a potvrdila územnú celistvosť vtedajšej Juhoslávie.

    Tretím významným bodom v tomto vývoji bol krach rokovaní kosovských Albáncov s juhoslovanskou vládou vo francúzskom Rambouillet začiatkom roku 1999, po ktorom už nasledovala vystupňovaná ofenzíva juhoslovanskej armády v Kosove-Metohiji ako pomyselná rozbuška otvorenej veľmocenskej intervencie síl NATO, t. j. 77-dňového bombardovania Juhoslávie.

    Spoločným menovateľom všetkých uvedených udalostí je ich nejasné zahraničnopolitické pozadie a vzájomná rozporuplnosť, ktorú navyše podčiarkuje fakt, že po vstupe vojsk NATO, KFOR a OSN, t. j. misie dočasnej správy OSN do Kosova-Metohije na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 sa aj napriek deklarovaným prísľubom zaistiť bezpečný návrat všetkých utečencov a odzbrojiť kosovskú oslobodzovaciu armádu do dnešného dňa nepodarilo stabilizovať pomery v provincii a vytvoriť tak reálne podmienky pre návrat srbských, rómskych či moslimských utečencov. Naopak, v marci 2004 sa v oblasti rozpútal ďalší konflikt, ktorý ešte viac vyostril už aj tak napäté vzťahy medzi albánskou väčšinou a kosovskými menšinami.

    Za týchto okolností je plán Marttiho Ahtisaariho doviesť Kosovo-Metohiju k samostatnosti nielen bezohľadným ortieľom nad tamojšími nealbánskymi menšinami, ale súčasne nebezpečným precedensom pre trištvrtemiliónovú albánsku menšinu v Macedónsku, ďalej pre albánske okresy v Srbsku, ako je Bujanovac, Preševo, Medvedža a v konečnom dôsledku aj pre srbskú a chorvátsku minoritu v nefunkčnej federácii Bosna a Hercegovina.

    Na druhej strane by sa však malo predísť aj radikalizácii nálad u frustrovanej albánskej populácie v Kosove-Metohiji, a to zosúladením princípov Charty OSN, ako aj záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe s legitímnym nárokom kosovských Albáncov na autonómiu v rámci Srbska.

    Hlavným nástrojom tejto politiky by sa malo stať výrazné posilnenie zodpovednosti Európskej únie za vývoj v tomto regióne a motivovanie všetkých obyvateľov Srbska k snahe o vzájomný zmier cestou reálnej perspektívy plnoprávneho členstva v Európskej únii. Nie obchodom Kosovo za prísľub vstupu Srbska do Európskej únie a z neho plynúcich benefitov, ale úprimne akceptovaním Srbska vrátane srbskej autonómnej provincie Kosovo-Metohija ako rovnocenného partnera a rovnoprávneho príslušníka európskej multikultúrnej rodiny je možné odpútať mysle Srbov a Albáncov od hlboko zakorenenej túžby po krvavej odplate a trpezlivým spôsobom ich podnecovať ak už nie k vzájomnej láske, tak aspoň k vzájomnému rešpektu. Ten nech je založený predovšetkým na práve na ľudskú dôstojnosť a na posvätnosti ľudského života.

    Z dejín nášho národa v 20. storočí, či to už bolo v pohnutých rokoch prvej Slovenskej republiky, alebo potom v rokoch ľudovej demokracie a reálneho socializmu viem veľmi dobre, že Slovensko je príliš malý činiteľ na šachovnici svetovej politiky na to, aby vyriešilo problémy súčasného sveta, ktorých príčinou je nerešpektovanie prirodzeného zákona.

    Viem však aj to, povedané slovami veľkého pápeža Jána Pavla II., že pravda sa nemeria väčšinou verejnej mienky.

  • Preto považujem za „vere et dignum est“ za jedine dôstojné a správne, aby naprieč celým politickým spektrom slovenský zákonodarný zbor nášho štátu, Národná rada Slovenskej republiky demokraticky vyjadrila presvedčenie, že trvalo udržateľné riešenie pre Kosovo-Metohiju a západný Balkán možno zabezpečiť len rešpektovaním územnej celistvosti a štátnej suverenity Srbska, aby Národná rada Slovenskej republiky jasne konštatovala, že riešenie budúceho štatútu Kosova-Metohije musí vychádzať z rešpektovania Charty OSN a ostatných medzinárodných právnych noriem a, pochopiteľne, jednoznačne deklarovala podporu vyššie uvedeným princípom v záujme stabilizácie západného Balkánu a možnej integrácie jeho krajín do Európskej únie.

    A napokon odporučila slovenskej vláde, aby v zahraničnej politike, najmä pri rozhodovaní medzinárodných orgánov o budúcom štatúte srbskej provincie Kosovo-Metohija rešpektovala cítenie Sloveniek a Slovákov vyjadrené hlasom ich poslankýň a poslancov opreté o ich historickú skúsenosť.

    Slovenky, Slováci, občania Slovenskej republiky majú vo svojej kolektívnej pamäti pevne zakotvenú nielen amputáciu hornej Oravy a severného Spiša v prospech Poľska, ku ktorému došlo rozhodnutím Rady veľvyslancov v Spa 28. júla 1920, ale aj mníchovský diktát z 30. septembra 1938, ktorý vtedajšie Česko-Slovensko okýptil o Sudety i Viedenskú arbitráž z 2. novembra 1939, ktorou fašistické Taliansko a nacistické Nemecko umožnili totalitnému šovinistickému horthyovskému Maďarsku anektovať územia na juhu Slovenska a Podkarpatskej Rusi.

    Slovensko vtedy stratilo 10 390 štvorcových kilometrov s hlavnou obilninárskou oblasťou a 854 217 obyvateľov, z ktorých bolo 272 150 občanov slovenskej národnosti. O etnických čistkách a perzekúciách Sloveniek a Slovákov vydáva nespochybniteľné svedectvo kniha Krvácajúca hranica, ktorej obsah bol taký otrasný, že ešte aj režim tej deravej totality, ako autoritatívny režim prvej Slovenskej republiky charakterizoval z BBC v Londýne Vladimír Clementis, ju dal zošrotovať.

    Aj v belgickom Spa, aj v bavorskom Mníchove, aj v paláci Belvedér vo Viedni sa rokovalo o nás bez nás. Plán Fína Marttiho Ahtisaariho nemôže každému súdnemu obyvateľovi tejto krajiny nepripomínať aktivity istého anglického lorda Runcimana z jesene 1938. Čo z týchto rozhodnutí o nás, bez nás vzišlo, všetci dobre vieme. Politika appeasementu, politika ustupovania zlu spôsobila, že aj my Slováci sme dodnes poznačení Kainovým znamením, ktoré nám ustavične pripomína, že v dejinách Európy sme sa aj my sprotivili prirodzenému zákonu.

    Slovensko problém Kosova-Metohije nevyrieši, má však jedinečnú príležitosť mocným tohto sveta v Bezpečnostnej rade OSN i v Bruseli ukázať, že má svoju vlastnú historickú skúsenosť, svoj názor i svoje vlastné hodnoty, za ktoré sa nehanbí, veď sú zakotvené v preambule našej terajšej ústavy.

    V mojom srdci i v mojej mysli Slováci sú národom, ktorý má hrdosť i chrbtovú kosť, nie bezstavcovým plazom, a preto vyslovujem túžbu, ba želanie, aby v otázke Kosova-Metohije Národná rada Slovenskej republiky nehlasovala ako politikárske klbko vreteníc, ale ako svojej dôstojnosti si vedomý zákonodarný zbor starého slovanského národa, vedomý si svojej zodpovednosti nielen pred našou históriou, dejinami Slovanov či dejinami iných malých národov v Európe, ale aj pred Bohom, od ktorého pochádza všetka moc a právo a na ktorého, ako to v súčasnosti ostro pranieruje aj pápež Benedikt XVI., poukazujúc na kresťanské korene európskych národov, bez ktorých by Európa nebola Európou.

    Ako obyčajne vďačím sa vám za pozornosť, ktorú ste venovali týmto mojim slovám. Čo sa vám páčilo, povedzte iným, čo sa vám nepáčilo, povedzte mne. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa na vystúpenie pána poslanca Rydla prihlásili pán poslanec Fronc, pán poslanec Gabura, pán poslanec Dzurinda ako posledný. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Prosím mikrofón pre pána Fronca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega, všetci poznáme vašu angažovanosť v prospech Srbska. Aj dnes na internete cez e-mail som dostal od vás jeden materiál v prospech Srbska. Známe mi je aj vaše stanovisko, keď na diplomatickom stretnutí ste sa priam nediplomatickými slovami vyjadrovali v prospech Srbska, aj teraz ste sa vyjadrili v jeho prospech, len ako poslanec sa občas človek ocitne v situácii, že sa musí rozhodnúť a vždy jeho rozhodnutie má následky, ale je dobré, ak rozhodnutie je také, že svedčí o jednote slov a činov. Pokiaľ nebudete hlasovať za pôvodnú deklaráciu, tak potom to budú len slová, slová, slová, ale bez ceny.

  • Ja som veľmi rád tomuto vyjadreniu, ktoré predniesol pán poslanec Rydlo, a chcel by som k tomu povedať ešte jeden veľmi dôležitý dôvod, prečo slovenská vláda by mala odmietnuť prijatie návrhu splnomocnenca OSN Marttiho Ahtisaariho a uznať tak faktickú samostatnosť Kosova.

    Uznanie samostatnosti Kosova, tu už s takou ľahkosťou hovoril o tomto probléme z iného pohľadu pán poslanec Halecký a uznanie samostatnosti Kosova vskutku nie je záujmom Slovenskej republiky a Európskej únie aj preto, lebo nie je správne posilňovať pozície islamu v Európe.

    Povstanie kosovských Albáncov a kosovskej oslobodzovacej armády je súčasťou veľkého celosvetového zopätia islamu, vyplývajúceho z mimoriadnej populačnej explózie v rámci islamskej civilizácie a hľadania nových civilizačných identít po skončení studenej vojny.

    Spor o Kosovo môžeme vnímať aj ako zápas medzi ortodoxnými Srbmi a albánskymi moslimami.

    Viem, že prívrženci politickej korektnosti toto videnie tvrdohlavo odmietajú. Chcem im pri tejto príležitosti povedať, že zatvárajú oči pred realitou a chceli by, aby sa s privretými očami na problém Kosova pozeral celý svet. Ten, kto má oči otvorené, musí vidieť, že západná civilizácia, ktorej sme súčasťou, má historicky oveľa lepšie vzťahy s civilizáciou pravoslávnou ako s islamom. Preto...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Pán poslanec Dzurinda, nech sa páči.

  • Pán poslanec Rydlo, aj mňa vaše vystúpenie oslovilo a hneď na úvod vám chcem povedať, že sa veľmi dobre cítim aj na rokovaniach zahraničného výboru, keď preberáme vážne veci a som rád, že ste mojím susedom tu v lavici. Ale chcem si z úcty aj k vám zachovať čisté svedomie, a preto vám poviem to, čo povedať chcem.

    Vy ste začali tak pôsobivo hovoriť, ako sa ťažko bráni ofenzíve veľmoci a možno niečo aj o tom viem, pán kolega Rydlo. Každý máme svoje záujmy, aj malí, aj veľkí, aj slabí, aj silní, a to inak nebolo a myslím si, že ani inak nebude, ale povedzte – my aj ja, ale chcem povedať, že áno, je našou povinnosťou niekedy sa brániť aj veľkým tlakom, ba aj tlakom, o ktorých si niekedy myslíme, že ich nezvládneme.

    Ale dovoľte mi, veľmi pekne vás prosím, aby ste sa neurazili, ale dovoľte mi otázku. Ako máme ako povedzme národ alebo krajina mať silu brániť sa veľmociam, keď poslanec nemá silu brániť sa tlaku svojho šéfa? A pritom Ústava Slovenskej republiky hovorí, že nie šéf, ale svedomie by malo viesť našu ruku pri hlasovaní. Je mi to ľúto, že som vám to musel povedať, ale tu nie sme filozofi alebo primárne filozofi, ale tu sme ľudia, ktorí v zastupiteľskej demokracii zastupujeme voličov, ktorí nám dali náš hlas a žiaľ alebo chvalabohu musíme tu a tam aj hlasovať. Toto považujem za nesmierne dôležité a aj za mravné.

    Kde budeme hľadať silu ako národ, keď ju nevieme hľadať sami v sebe ako ľudia, keď sme podobným tlakom vystavení. Každý musí začať sám od seba a najprv ukázať schopnosť niesť zodpovednosť za svoje vlastné osobné rozhodnutia.

  • Pán poslanec Rydlo, nech sa páči.

  • Len krátko. Ja ďakujem za diskusné príspevky, ktoré tu odzneli. Nechcel by som byť ani v koži ministra zahraničných vecí, pretože viem, akú úlohu mal doktor Ďurčanský alebo akú mal pán Kňažko, keď vznikol slovenský štát, a viem veľmi dobre, že malý štát príliš si toho veľa nemôže dovoliť.

    A pokiaľ ide o to moje svedomie, ja som sa rozhodol 27. septembra 1968, takže mne lekcie o mojom svedomí ťažko dávať. Ja nie som politik, aby som sa priznal, ale chcem povedať jednu vec. V zásadných otázkach zahraničnej politiky, v zásadných otázkach štátu má zákonodarný zbor vystupovať jednotne. Ak sme ešte do takejto úrovne nedospeli, modlím sa k Pánu Bohu, aby tento snem či už o päť rokov, alebo o päťdesiat dospel raz do takej zrelosti, že koaličné aj opozičné strany budú schopné v zásadných otázkach tohto štátu a jeho zahraničnej politiky sa vedieť dohodnúť. Ďakujem.

  • Pán poslanec Rafaj vystúpi, bude pokračovať v rozprave, a pripraví sa pán poslanec Vestenický.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, budem improvizovať, pretože už veľa bolo povedané, a pokúsim sa možno dať svojmu vo svojom príspevku nový rozmer, ale využijem výzvu z predchádzajúcich faktických poznámok a začnem teda od seba alebo od Slovenskej národnej strany. SNS si uvedomovala od samého počiatku nespravodlivosť, ktorá voči Srbom zo strany medzinárodného spoločenstva bola evidentná už od rozpadu Juhoslávie. Práve na našom mítingu v roku 1990 sme dali priestor predstaviteľom Slovincov, keď sa osamostatňovali.

    V roku 1999, keď najskôr po výdatnej mediálnej ofenzíve, ktorá predchádza diplomatickej ofenzíve a ktorá predchádza vojnovému konfliktu alebo ataku, poslanci za Slovenskú národnú stranu v tejto sále prejavili v rozprave, či bombardovať, alebo nebombardovať jednoznačné stanovisko a potvrdzujú sa slová nášho pána predsedu, že SNS ide vždy tou svojou rovnou cestou. Ale opäť sa potvrdzuje so spätnou platnosťou aj to, čo možno niektorí politici vedeli a zamlčali, ale verejnosť sa nakoniec dozvie pravdu.

    Takže, ak dovolíte, aby sme trošku načreli, na čej strane je tá vina. Denník SME, myslím, že mienkotvorný denník môžeme citovať, nadpis: „UCK podľa BBC provokovala Srbov, aby získala Západ pre svoju vojnu.“ Pozorne som počúval kolegov, ktorí obhajovali súhlas na bombardovanie Juhoslávie. Nuž tu je odpoveď.

    Alan Little, autor dokumentárneho programu len rok po bombardovaní povedal a odvysielala to britská verejnoprávna BBC: „Severoatlantická aliancia vojnu v bývalej Juhoslávii viedla nie preto, aby zabránila etnickým čistkám v Kosove, ale aby sa pomstila Miloševičovi.“ Toto odznelo v dokumente. Ďalej: „Chcela odčiniť pocit viny, že včas nezasiahla v konflikte v Bosne.“

    Pán Alan Little ďalej uviedol, že Kosovská oslobodzovacia armáda zámerne provokovala Srbov, aby získala podporu Západu, no a teda aj podporu Slovenskej republiky pri bombardovaní. „Jej úlohou bolo vtiahnuť svet do konfliktu v Kosove,“ hovorí Little. Citácia v úvodzovkách, čiže stopercentne overená. „UCK naverbovala NATO pre svoju vec.“ Bohužiaľ, naverbovala aj slovenskú vládu a niektorých politikov v tejto sále, ktorí sa snažia obviňovať Slovenskú národnú stranu z nejakej, z dodržiavania nejakých predpisov o politickej komunikácii, ktorá by sa mala niekde končiť alebo začínať.

    Keď sme pri tom, tak my sme začali, poprosím, pani Vášáryová, nevykrikujte na mňa, ďakujem. Keď sme pri tom začiatku, nie je to ani ako chvála, je to len púhe konštatovanie vzhľadom na to, že tu máme päť, alebo neviem, či už to dokonca nie je šiesta deklarácia, že to bola Slovenská národná strana, ktorá prišla na svojej tlačovke dopredu s informáciou, áno, zajtra predložíme alebo v dohľadnej dobe predložíme deklaráciu po tom, ako bol zverejnený plán pána Ahtisaariho na riešenie budúceho statusu provincie Kosovo.

    Sľub sme dodržali, transparentne sme predložili, myslím, vcelku dobrý text, ku ktorému sme sa snažili hľadať všeobecný konsenzus. Bohužiaľ, z principiálnej otázky sa stali stranícke preteky. O tri dni na to bola druhá deklarácia zo strany SDKÚ, následne možno o nejaké tri týždne zareagovala aj Strana maďarskej koalície, no a takýmto spôsobom to prišlo až do dnešného predloženia tej ostatnej, toho ostatného návrhu.

    Deklarácia alebo vyhlásenie, ku ktorému by sme sa mali vyjadriť a na ktoré chcem upozorniť, teda to posledné, ku ktorému sa našla koaličná zhoda troch vládnych strán, vychádza jednoznačne z rešpektovania Charty Organizácie Spojených národov a ostatných noriem, ktoré tu boli citované, mimochodom aj z helsinského procesu.

    Myslím, že sa zhodneme, že Albánci v Kosove alebo kosovskí Albánci, aby som pripomenul lepšie, o čom hovoríme, je to podobná terminológia, ako hovoríme buď Maďari na Slovensku, alebo slovenskí Maďari, čím chcem povedať, že ide jednoznačne o menšinu, nejde o národ. Spojené národy nepriznávajú medzinárodné právo na sebaurčenie menšinám. Tým je to jasne povedané. Ani úplná, ani čiastočná, nijaká suverenita pre menšinu.

    Takže, aby som rozptýlil obavy tých, ktorí hovoria, že my schvaľujeme Ahtisaariho plán, na základe ktorého sme my vlastne vystúpili s tou prvou našou deklaráciou je zavádzajúca. Poprosil by som, keby sme si mohli odpustiť nejaké pripisovanie straníckych bodov do vlastných straníckych knižiek.

    Je tam takisto očakávanie od vlády, že bude zohľadňovať spravodlivé riešenie na západnom Balkáne, pretože aj v programovom vyhlásení vlády, aj v hlavných dokumentoch predchádzajúcich vlád sa západnému Balkánu zo strany Slovenskej republiky prisudzovala mimoriadna alebo prioritná pozornosť. Takže v tomto smere je to kontinuita.

    Aj z tejto rozpravy je zrejmé, na koho alebo čej strane je väčšina poslancov slovenského parlamentu. Je to princíp spravodlivosti, princíp nenadržiavania jednej priorizovanej menšine alebo skupine, ktorá má možno veľmi dobrý lobing v jednej superveľmoci, ktorej sa dokonca podarilo získať Západ a niektorých poslancov tu sediacich na isté rozhodnutie v roku 1999.

    Opäť mi padol zrak na citáciu: „UCK používala pri honbe na Srbov v Kosove špecializované jednotky, ktoré sa systematicky uchyľujú k zastrašovaniu a vraždám.“ Zdroj francúzska agentúra Ason France Press. A to uviedla na základe priznania dvoch veliteľov UCK. Mimochodom, pred tribunálom v Haagu, ktorý dosť demonštratívne sa snaží súdiť vojnových zločincov, vypovedal ako svedok aj vysoký predstaviteľ jednej veľmoci, ktorý uviedol, že jeho vláda plánovala bombardovať Juhosláviu už v roku 1998. Teda rok pred tým, než sa zinscenovali alebo objavili, aby som nikoho neurazil, veľmi emotívne snímky vraždenia v jednej kosovskej dedine. Ako som povedal na začiatku, všetko má svoju pravú príčinu. Mimochodom, 25. marca, teda v roku 1999 cez Slovensko smerom na vtedajšiu Juhosláviu preletelo už jedenásť bojových lietadiel NATO. To mám ďalší fakt.

    Pokiaľ zostanem pri tom celostnom uvažovaní, na koho stranu sa postaviť, pretože aj Šalamún sa musel rozhodnúť, koho dieťa patrí ktorej matke a na jednej strane tu máme Srbov a Srbsko, národné záujmy Srbska a na druhej strane tu máme agresívnu agilnú militantnú menšinu, ktorá tvrdí, že je utláčaná a dožaduje sa statusu samostatnosti.

    Pripomeniem slová prezidenta Rugova, ktorý povedal, „šéfovia UCK prijali odzbrojenie len preto, aby vyzerali menej zlí“. Ja si myslím, že nie sme v situácii, keď nemusíme už nikoho presviedčať o tom, či sme menej zlí, či sme menej alebo viac vlasteneckí, alebo principiálni, jednoducho som rád, že slovenské politické sily bez ohľadu na to, či majú, alebo nemajú mierne alebo väčšie názorové rozdiely v prípade riešenia tejto problematiky v podstate všetky zareagovali v tom, že áno, je to potrebné riešiť, je to potrebné riešiť preto, lebo Slovensko by malo prejavovať aj svoju slovanskú príbuznosť. Podobne, ako to robia iné štáty v rámci svojej jazykovej alebo kultúrnej či duchovnej príbuznosti.

    Táto príbuznosť, ktorú zdôrazňuje SNS, však neuberá mieru spravodlivého riešenia ani v texte predloženej deklarácie. Takže na margo tých, ktorí možno ešte donedávna pochybovali, či má zmysel, alebo nemá zmysel dávať takéto stanovisko, myslím, že sa ozýva ten komplex malého brata, ktorý nás prenasleduje už niekoľko storočí a je načase sa ho zbaviť, pretože spravodlivosť jednoducho nepozná takéto kategórie.

    Keď Hospodin hľadal desať spravodlivých a žiadal od Abraháma, aby mu ukázal desať spravodlivých a že zachráni zničenie Sodomy a Gomory, tak tých desať spravodlivých sa, bohužiaľ, vtedy nenašlo.

    Takže pozerajme sa a hovorme svetu, áno, možno tu sedí 150 spravodlivých, ktorí hľadajú riešenie a chceme vyslať istý signál do sveta, že plán pána Ahtisaariho nie je dobrý, pretože nevychádza z tých základných medzinárodných postulátov, ktorým všetci veria a ktoré sa väčšina štátov, národov snaží aj dodržiavať.

    Takže naše stanovisko je podľa mňa legitímne. Na druhej strane tu možno máme to, čo je nepísané a čo niektorí publicisti označujú ako nový svetový poriadok. My ho určite neovplyvníme, ale v tej morálnej rovine, keby sme náš hlas nepovedali, tak by sme sa asi cítili vinní aj vzhľadom na to, čo tu už bolo povedané, na tie historické prepojenia. Jednoducho čestní ľudia vždy vracajú to, čo od iných dostali v akejkoľvek forme.

    Ja osobne odmietam plán pána Ahtisaariho, pretože mi to pripomína politickú eutanáziu. Je to vlastne asistovaný diktát. Treba len správne čítať. Už som povedal, že našťastie máme čisté ruky a nemusíme sa prihlásiť, bohužiaľ, k takým následkom, ako bolo zavraždených od roku 1999 do roku 2006 927 Srbov. Ďalších 800 bolo zmiznutých, 100-tisíc domov Srbov a Nealbáncov bolo zničených a nelegálne okupovaných. Prečo? Z akého následku? No jednoducho po tých bombách utekali hore. A čo mi je veľmi, veľmi ľúto, tak osem rokov po týchto smutných udalostiach predstaviteľ inej menšiny v Srbsku, maďarskej menšiny povie, aby tí chudáci Srbi z Kosova neutekali do Vojvodiny, lebo to vraj naruší národnostné pomery, ktoré sú v tejto severnejšej provincii.

    Pripomeňme si, prečo zo 427 sídiel, v ktorých žili Srbi, bolo 312 očistených od Srbov. Áno, to sú etnické čistky. Prečo? Prečo muselo dôjsť k takémuto stavu? 156 pravoslávnych kostolov a kláštorov bolo zrovnaných so zemou. Prečo? Kto asistoval takémuto stavu a vyhrocovaniu národnostného napätia?

    Ak by sme takúto deklaráciu neprijali, tak by sme búrali princíp nedotknuteľnosti hraníc štátov. Rovnako tak by sme ignorovali, že poskytnutie práva na sebaurčenie sa dáva len národom, a nie národnostným menšinám.

    Možno by sme zbúrali aj celý helsinský akt, ktorý možno už dnešným politikom nič nehovorí, pretože to bola generácia zo 70. rokov. Samotný bývalý generálny tajomník OSN pán Kofi Annan povedal, že je veľmi znepokojený kvôli meškaniu a nedostatkom v prijímaní štandardov vo väčšine oblastí Kosova. Aby sme rozumeli, o aké štandardy ide, hovorí ďalej, zdroj je z Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Bezpečnostnú situáciu v Kosove označil za veľmi krehkú aj kvôli častým incidentom, ktorých cieľom možno aj z etnických dôvodov sú práve kosovskí Srbi. Bývalý generálny tajomník OSN tu hovorí, že nie páchateľmi, ale obeťami sú Srbi. Dokonca upozorňuje na to, že sústavnými odstávkami elektrickej energie pre lokality obývané srbskou menšinou dochádzalo s tichým súhlasom tých, ktorí majú dodržiavať právo a spravodlivosť v tejto oblasti. A to všetko pre to, aby sa dokončila etnická čistka, aby to mohlo vzniknúť, tak ako hovoril náš pán predseda, opäť idea veľkého Albánska za asistencie medzinárodného spoločenstva.

    Keď sme pri tom, že ako reagovať. Určite si spomeniete na nedávny incident v Perzskom zálive, keď Iránci zajali hliadku Veľkej Británie, ktorá kontrolovala istú loď kvôli nejakým podozreniam. Oni sa podriadili a nechali sa odzbrojiť a prečítal som si, že veliteľ USA Andewood, teda bojovej lode Spojených štátov, Erich Horner povedal: „Americkí námorníci by na Iráncov spustili paľbu.“ Čiže neexistujú dve rovnaké riešenia. Rovnaký identický prípad. Briti sa nechali a podrobili zajať, Američania by okamžite opätovali a ukázali by silu. Takže chcem povedať, že môžeme mať rôzne názory, ale nevylievajme s tou vodou aj to podstatné z tej vaničky, a to je dieťa. Dieťa srbskej štátnosti, srbskej suverenity, nezávislosti, celistvosti, samozrejme, pri rešpektovaní všetkých základných politických a ľudských práv.

    My pred predložením deklarácie sme mali aj politické rozhovory s viacerými stranami, ktoré sa snažia vplývať na riešenie tohto problému, ale kľúčové bolo stanovisko srbskej ambasády, ktorá nám tlmočila, že je neprijateľná nezávislosť Kosova a Metohie aj z tých dôvodov, o ktorých sme hovorili.

    Prečo aj takáto diskusia taká vážna. No určite aj preto, že SNS si uvedomuje, a nech mi je odpustené, ale toto nie je maďarská karta, ale predsa áno, aj my tu máme veľkú menšinu. Sú tiež veľké menšiny ruské, Korzika verzus Francúzsko, Baskovia boli spomínaní, takže, aby sme nevytvorili precedens, nemohli by sme ísť proti sebe, samozrejme, aj vzhľadom na to, čo je o SNS známe, a preto vylučujem akékoľvek podozrenia v rámci tej novej propagandistickej iniciatívy, ktorú by som nazval – nájdime čierneho Petra a niekomu ho dajme. Pretože to je to najlepšie.

    A zisťujem, že nielen, ako som hovoril na začiatku, propagandistická alebo mediálna iniciatíva je aj na začiatku konfliktov. Ona je, samozrejme, nutná aj po stanovisku zúčastnených strán a subjektov a je niekedy potrebné dať toho čierneho Petra niekomu. SNS nikomu čierneho Petra nedáva.

    Preto by som chcel znova zopakovať to, čo hovoril tuná kolega Horváth. Zrejme niekto má problém s chápaním aristotelovskej logiky. Pretože zamieňa si ten trojrad – pojem, definícia, súd, hneď súd je na prvom mieste. Hneď to musím odsúdiť, hneď si tam musím dať tú svoju klasifikáciu, aby som jednoducho predstihol to vysvetlenie, ten obsah a rozsah toho pojmu. Ale ten pojem je veľmi jednoznačný. Vyjadrujeme presvedčenie, že nezávislosť Kosova nie je v záujme stability regiónu. Veľmi jednoduchá redukcia, pokiaľ by mal niekto pojem chápať v súvislosti v dvojriadkovej vete.

    Keby som bol zlomyseľný, mohol by som ďalej hovoriť, že v jedenástich týždňoch agresie na Juhosláviu, čo bol začiatok konca, ktorý sa my teraz snažíme riešiť, aby nebolo dokonané, dokonané tak, že niekto odstrihne historickú časť suverénneho štátu a dá ho niekomu inému. Spomenutých 3-tisíc cieľov, ktoré boli zničené pri viac ako 45-tisíc preletoch, keď bolo použitých vyše 10-tisíc rakiet s plochou dráhou letu, a to hovoríme o Európe takmer v 21. storočí, pretože to bolo ešte v roku 1999. Môžeme hovoriť viac ako 3 500 priemyselných závodoch a prevádzkach, ktoré boli zničené, bolo zničených 66 cestných, železničných mostov, 50 diaľničných úsekov, zničených 150 lodí, 50 kostolov, monastierov, 30 mestských jadier a centier, 60 architektonicky hodnotných objektov zapísaných v kultúrnych pamiatkach, 330 predškolských zariadení škôl a univerzitných stredísk, ktoré boli zničené.

    Aby som nezdržoval, pretože viac-menej všetko bolo povedané, dovolím si na záver patetickú vsuvku Jána Kalinčiaka Serbianka, ktorý sa ešte pred 150 rokmi pýtal: „Ty Kosovo, pole bielo našej padlej slávy, pole, čož tak smutne zašumelo, čo že značia tvoje bôle?“ A Kosovo odpovedá: „Jak by som ja nešumelo, srbský synak v putách sedá, srbské dieťa onemelo.“

    Ja pevne verím, že slovenský parlament nájde dostatok rozumnej vôle na to, aby našiel zhodu k predloženým deklaráciám, ponúkam tu z 27. marca aj v tom, že pokiaľ sme operatívne hovorili, je tu ešte možnosť, pokiaľ by bola vôľa, niektoré pasáže mierne upravovať. Takže to je ponuka, ktorá platí a je to myslím aj dobrá vôľa na to, aby sme nemuseli opúšťať túto sálu ktokoľvek s pocitom, že má vo vrecku čierneho Petra. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili páni a panie poslankyne a poslanci Vášáryová, Mikloš, Kukan, Kahanec, Miššík, Abrhan, Halecký, Frešo, Horváth ako posledný a nie, pardon, ešte pán Dzurinda, pán Jánoš ako posledný. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Ako prvá pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som sa znovu vrátila k tomu, o čom tu vlastne diskutujeme. My tu vlastne začíname diskutovať o jednej závažnej otázke, pán minister zahraničných vecí, a to je: Bude a je slovenská zahraničná politika iná v tejto novej vláde, alebo je tu diskontinuita. Myslím si, že čím viacej hovoria koaliční poslanci, tým viacej sa ukazuje, že máme do činenia naozaj s diskontinuitou našej zahraničnej politiky. Počúvame dobre, čo títo poslanci hovoria?

    Dovoľte, aby som vám citovala to, čo povedala pani Štrofová včera večer v diskusii s pánom Kukanom. Povedala: „Ja si myslím, že je to tak umelo pritiahnuté za vlasy, lebo je tu stále ešte jednoznačný ťah na NATO.“ Ešte? Počúvame dobre túto protinatovskú kampaň, ktorá tu je v tomto parlamente? Z úst poslancov SNS, HZDS aj SMER-u? Ja si myslím, že sa jasne pre všetkých, ktorí túto debatu počúvajú, črtá jasná diskontinuita slovenskej zahraničnej politiky. Nechcela by som byť vo vašej koži, vážený pán minister, ako vaša 18-ročná spolupracovníčka.

    Slovenská národná strana pokračuje vo svojej politike. Veď všetci, ktorí máme trochu ešte pamäť, si pamätáme, že Slovenská národná strana bola zásadne proti vstupu Slovenska do NATO. Presadzovala politiku neutrality, ktorá vystrašila Poliakov na smrť.

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Rafaj, ja už som za 17 rokov v politike zažil všeličo, ale salto, ktoré urobila Slovenská národná strana po návšteve svojho predsedu v Elektre v tejto veci, to bola jedna z najsilnejších vecí, aké som zažil a videl.

    A čo sa týka vášho dnešného vystúpenia, musím povedať, že som bol prekvapený, že ste sa vôbec prihlásili do rozpravy, včera ste, rozumel by som tomu, keby ste mlčali, tak ako ste sa včera nespojili do TA3, kde ste sa mali spojiť a pokúšali sa s vami spojiť, pretože vy tvrdíte, citujem vás teraz, čo ste povedali: „Plán pána Ahtisaariho nie je dobrý, ja osobne ho odmietam, je to politická eutanázia.“

    Chcem vám povedať tri zásadné fakty. Po prvé, Ahtisaariho plán zakladá nezávislosť Kosova. Sám Ahtisaari to povedal, nie úplne a ničím neobmedzenú, ale v zásade nezávislosť.

    Po druhé, Srbsko tento plán odmieta a takáto nezávislosť bude proti vôli Srbska, a po tretie, to podstatné, koaličný návrh deklarácie, teda aj návrh, za ktorý chcete hlasovať, umožňuje hlasovať slovenskému zástupcovi v Bezpečnostnej rade za Ahtisaariho plán, teda za nezávislosť Kosova proti vôli Srbska.

    Vy to sami viete a vyviňujete sa práve tými dvomi odrážkami, že úplná a ničím neobmedzená nezávislosť nie je dobrá a že budúci štatút provincie Kosovo nemá zakladať precedens v medzinárodnom práve. Sami sa týmto vyviňujete a skutočnosť, že nechce odpovedať ani jeden zástupca vlády, ani SMER-u na to, ako bude slovenský zástupca hlasovať, to jasne dosvedčuje.

    Vy chcete len odpútavať pozornosť tými neustálymi rečami o roku 1999 od tejto vašej zrady, od toho, že si absolútne protirečíte, keď tu rozprávate o tom, že vlastne nechcete niečo, za čo idete hlasovať.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Kukan.

  • Ďakujem pekne. K pánovi poslancovi Rafajovi. Ja naozaj sa vždy chcem vyvarovať toho, že nechcem byť osobný. Ale nehnevajte sa, mne vaše vystúpenie pripomínalo veľmi silne takú silnú schizofréniu. Na jednej strane hovoríte proste o tom, že, ja sa pamätám, ako ste hovorili ten veľmi zaujímavý genealogický rešerš o Ahtisaarim. Ako ste ešte pred 10, 14 dňami tu rozprávali proste, že je neprijateľné, že sú neprijateľné jeho návrhy. Ako ešte asi pred týždňom alebo aj v nedeľu váš pán predseda takto na kameru v televízii ukazoval rezolúciu, ktorú bude podporovať a o 2 dni to bolo úplne inak.

    Viete a nechápem, keď diskutujete a hovoríte o tom, ako Srbi trpeli a podobne, že sa dívate naším smerom. Veď vy hovoríte v mnohých veciach to isté čo my, akurát budete inak hlasovať proti tomu, čo tu stále v diskusii, proste čím argumentujete, čo tu rozprávate, a keď príde k hlasovaniu, tak budete hlasovať proti sami sebe. Tomuto nerozumiem, to je absolútna schizofrénia.

    Pán poslanec, naozaj pokojne. Viete, anglického politológa Littla, keď mi budete citovať, ja vám nájdem 37 ďalších, ktorí hovoria niečo úplne iného. Takže keď si vyberiete jedného, a tu to dávate, že to sú fakty a to sú pre vás sväté, nuž mňa tým neohromíte. Aj tie štatistické údaje, ktoré ste uvádzali, ja viem, že sú správne, ale neboli vybalansované, neboli všetky. Čiže boli účelovo vybraté. Tak hlavne na toto by som chcel apelovať, že vy jedno hovoríte a inak budete hlasovať, a to odkazmi na rok 1999 a vtedajší postup vlády.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

  • Prosím vás, prečo sa nám neukazuje čas, keď diskutuje s faktickou poznámkou. Zariaďte to, aby sa mohol pán poslanec zorientovať. A teraz dajte druhý čas pánovi Kahancovi. Dajte mu 2 minúty na začiatok. Dobre?

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.

    Pán poslanec Rafaj, vy ste hovorili o tom, čo odznelo v dokumentoch, ale ja som presvedčený, že to podstatné nie je to, čo vlastne je v dokumentoch, ale to, čo sa v skutočnosti deje. A ešte podstatnejšie je to, čo tu hovoril váš kolega pán poslanec Rydlo, že podstatná by mala byť posvätnosť ľudského života a ja si k tomu dovolím doplniť: ochrana jeho ľudských práv od práva na jeho vlastný domov až po právo na bezpečnosť, na ochranu jeho života.

    Spomínali ste, pán poslanec, že SNS prišla na tlačovú besedu a prvá predložila deklaráciu po vyhlásení Ahtisaariho. A že ste tak vlastne dodržali a predložili, teda dodržali sľub a predložili dobrý text. Spomínali ste, že potom nastali stranícke preteky. Povedali ste, že sám chcete vydať signál do sveta, že plán Ahtisaariho nie je dobrý a že to osobne odmietate a na konci ste tiež rozprávali, že potvrdzuje sa, že SNS ide rovnou cestou. No v tomto smere si trošku dovolím polemizovať. Veď už viacerí tu spomínali, že SNS nemôže hlasovať za svoju vlastnú deklaráciu k návrhu na budúci štatút srbskej provincie. A dokonca, že niektorí musia hlasovať proti svojmu vlastnému svedomiu. Nezdá sa mi, že to je tá rovná cesta.

    Nastal však ten spomínaný zlom v Elektre a SNS si prestala stáť za svojím vlastným návrhom. Včera takisto hovorila vaša pani podpredsedníčka, akí by sme mali byť. Že by sme mali byť, ak sme zvrchovaní, tak máme hovoriť, že sme zvrchovaní. Z uvedeného výroku mi vyplýva, že ak poslanecký klub SNS podá vlastný návrh, o ktorom navyše hovorí, že je dobrý a že je to dobrá deklarácia pre budúcnosť Kosova, tak by mal za ním stáť. Preto som sa vás...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ja budem veľmi stručný a poviem len dve myšlienky, ktoré z toho, čo tu predniesol pán predseda poslaneckého klubu ma oslovili, a to hlavne to, že stále ste, pán predseda poslaneckého klubu, hovorili o roku 1999 veľmi podrobne, veľmi emotívne, veľmi tvrdo, ale, pán predseda poslaneckého klubu SNS, vy týmto len odpútavate pozornosť od vášho vlastného zlyhania. To je prvá veta.

    Druhá veta je tá, že ste stále rozprávali, o tom, ako nikomu nechcete dať v tomto parlamente čierneho Petra. Žiaľbohu, dali ste si ho sami sebe, pán predseda poslaneckého klubu.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Rafaj, prečo diskutujeme túto tému alebo túto otázku. Nuž v prvom rade z toho dôvodu, že vláda nezaujala doteraz žiadne stanovisko. Vzhľadom na to niektorí poslanci a poslanecké kluby predložili vlastné návrhy deklarácií, a tým vznikla táto diskusia.

    Jednou z týchto návrhov deklarácií bol aj návrh, ktorý ste predkladali vy poslanci Slovenskej národnej strany. V tomto pôvodnom návrhu vyjadrujete presvedčenie, že trvalo udržateľné riešenie pre Kosovo a západný Balkán možno zabezpečiť len rešpektovaním územnej celistvosti a štátnej suverenity Srbska. Tento návrh ste ale stiahli. A v novom návrhu, ktorý teraz podporujete, už toto presvedčenie nevyjadrujete.

    Preto sa vás chcem spýtať, po tom, čo som sa spýtal pána predsedu Slotu a neodpovedal, čo som sa pýtal pani podpredsedníčky Belousovovej a neodpovedala, chcem sa aj vás spýtať, prečo ste stiahli svoj vlastný návrh a po druhé, tento návrh bol predložený ako pozmeňujúci návrh k tlači 248, a chcem sa opýtať, či so svojím vlastným návrhom v hlasovaní budete súhlasiť, alebo či opäť zmeníte názor. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja si opačne myslím, že vystúpenie pána Rafaja bolo veľmi dobré. Jeho postoj a postoje jeho strany prirovnávať k tomu, že by chceli podporovať Ahtisaariho zámer a rozhodnutia, myslím, že je minimálne úsmevné a bez komentára.

    Chcem aj k svojmu stanovisku a možno aj k stanovisku Ľudovej strany – HZDS. Myslím si, že Ľudová strana k Srbsku a nebojím sa povedať aj k Slovanom vyjadrovala svoj postoj už od založenia slovenského štátu od roku 1993. Takže vtedy, keď pán predseda Mečiar dokázal zaujať stanovisko jednoznačne jasné, ostatní sa ešte báli čo len tieto slová vysloviť.

    Chcel by som sa zastaviť pri slove slovanstvo, lebo som bol dvakrát okríknutý, čo to tu hovorím, že to je ako keby zakázané slovo slovanstvo. Myslím si, že je to jasný fenomén v Európe, silný, ktorý ešte bude hrať rozhodujúcu úlohu, a preto pochybovať, že hociktorý slovanský národ, slovanský štát zaujme iné stanovisko k Srbsku, ako má, je úsmevné a smiešne.

    Myslím si, že Ahtisaariho plán nie je európsky plán, aj keď je Európan. Je to plán mimoeurópsky a hlavne mimoeurópske sily snažia sa postaviť tak, ako niekto tu už pripomenul, že som spomenul ľahkosť samostatnosti Kosova, vnútiť Srbsku riešenie už či za sľuby, alebo za vyhrážky, aby sa prispôsobilo plánom, ale ani Európska únia nikdy neprijme stanovisko, ktoré by bolo totožné alebo približné s Ahtisaariho plánom. Je to plán mimo Európy a je to prieskum, ako zareagujú európske štáty a myslím si, že realizácia tohto plánu bude až o 5, 10 rokov, teraz sa iba, je to vlastne prieskum verejnej mienky, prieskum...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pozorne som si vypočul prejav pána poslanca Rafaja a pochopil som, akože v mnohých súvislostiach sa snaží túto problematiku nám osvetliť. Ale, pán poslanec Rafaj, prípad je veľmi jasný. Je to tak, že je na stole plán, ktorý hovorí o faktickej samostatnosti Kosova.

    Slovenská republika je nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN, a teda môže o tom pláne hlasovať, aj hlasovať o ňom bude. My navrhujeme, aby ho v súvislosti s tým, čo si tu všetci myslíme odmietla a vy hovoríte o tom, že v zásade ste proti, ale nechcete zaviazať k tomu našu vládu, nechcete, aby tento parlament sa vyjadril tak jasne, aby tu sediaci minister pán Kubiš tomu rozumel.

    A čo je na tom veľmi smutné, je, že aj vy, aj ja viete, že pán Kubiš podporí tento plán a vy aj ja sedíme tu a stále si hovoríme o tom, ako keby sme si nerozumeli, ako by sme boli v takej situácii, že vlastne to je problém, že podporujeme Srbov, že sme proti samostatnosti Kosova. Nie. Pravda je taká, že ja budem hlasovať za to, aby sme Ahtisaariho plán nepodporili a práve tak, že vy budete hlasovať za to, aby ten plán sme koniec koncov podporili. A na tom nič nezmenia žiadne reči o čiernom Petrovi, žiadne exkurzy do histórie, to je holá realita. Ďakujem pekne.

  • Vážený pán poslanec Rafaj, dovoľte mi reagovať na tú časť vášho vystúpenia, kde ste sa dotkli tých straníckych pretekov. Len možno pre malé vysvetlenie, no, tie stranícke preteky tu nastali, tie sú tu od samého začiatku. Tento súťažný postup zvolil Mikuláš Dzurinda hneď na začiatku, keď sám vlastne týmto postupom vylúčil konsenzuálny prístup, po ktorom dnes volá on, celá strana SDKÚ, prípadne ostatné strany. Toto bol ten dôvod, prečo nie je konsenzus, to je dôvod, pre ktorý sa rozbehol celý tento vývoj vo veci Kosova v parlamente takto, ako sa vyvíja.

    Doplním to len, že tento postup, tak ako som ho nazval a pokojne sa k tomu vrátim, politicky lacný a zvrátený postup, ktorý bol motivovaný podradným motívom, veľmi podradným motívom vylúčil konsenzus, vylúčil a dnes už je to problém.

    A doplním ešte, že sklamaním pre mňa je, že KDH neprišlo so svojím návrhom, ktorý by bol možno prijateľný pre konsenzus v tomto vývoji a že by sa dosiahol ten konsenzus. KDH je síce oveľa kultivovanejšie, je síce, nesmelo sa k tomu hlási, ale hlási sa už k tomu postupu, ktorý zvolilo SDKÚ. Ďakujem.

  • Pán poslanec Jánoš. Prepáčte, ospravedlňujem sa. Pán poslanec Dzurinda.

  • Nie je problém. Pripájam sa, pán poslanec Rafaj, ku kolegovi Miklošovi. Naozaj také salto mortale v parlamente, a ja som poslancom od roku 1992, som tiež ešte nezažil. My dvaja sme sa dohadovali, ako budeme v utorok rokovať a zlaďovať stanoviská. Reči o roku 1999 používate iba preto, aby ste odpútali pozornosť od vlastnej zrady.

    Pán Rafaj, zradili ste text svojho vlastného kolegu pána Rydla, podpredsedu zahraničného výboru. Chcete tú zradu zakryť, chcete prekryť, že budete hlasovať za suverénne, zvrchované, nezávislé Kosovo. O tom bolo celé vaše vystúpenie. Ale je úplne evidentné, že budete podľa návrhu, ktorý bol nadiktovaný na stretnutí troch predsedov koaličných strán, bude Slovensko hlasovať za Ahtisaariho plán. Budete sa spolupodieľať na tom, ako sa bude realizovať.

    Vaše hlasovanie v Národnej rade dnes za text bude hlasovaním za suverénne a nezávislé Kosovo. Môžete o tom rozprávať zľava, sprava, je to neodškriepiteľný fakt. Tak stojí otázka. Dnes, nie v roku 1999, v týchto dňoch sa rozhoduje a bude rozhodovať, ako bude vyzerať finálny štatút Kosova. A otázka znie, či budeme rešpektovať územnú celistvosť a suverenitu Srbskej republiky, alebo sa zaradíme k tým, ktorí budú diktovať suverénne, nezávislé Kosovo. Nenecháme sa odpútať od vašich, by som povedal, rečičiek, ktoré sa týkajú rôznych iných vecí, len nie podstaty tejto témy. Aj SNS, aj HZDS, aj SMER dalo návrh, ktorý je návrhom za suverénne, zvrchované Kosovo ako samostatný štát.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Rafaj, chcel by som reagovať na vás a som veľmi rád, že ste poukázali skutočne na to salto mortale od roku 1999, ktoré tu predvádzali aj v priebehu včerajšieho dňa niektorí poslanci.

    Som veľmi rád, že ste poukázali na skutočnosti, ako je 45-tisíc preletov nad Juhosláviou v roku 1999, 10-tisíc rakiet, 35 450 bômb, ktoré boli zhodené na územie Juhoslávie. Toto rozhodnutie v roku 1999 niekto predsa podporil.

    Takže ak dnes niekto hovorí o schizofrénii, tak mi je to prinajmenšom čudné, ak niekto vôbec takýto výraz používa, ako je schizofrénia a včera odzneli aj iné výrazy, slušnejšie ako výraz, že to bolo slušné rozhodnutie. Takže 35-tisíc bômb zhodených na Juhosláviu bolo slušné rozhodnutie? Ďakujem pekne.

  • Máte pravdu. Pán poslanec Rafaj bude teraz reagovať.

  • Pôvodne som ani nechcel, ale na rôzne psychoanalýzy kolegov sa nedá nereagovať. Predovšetkým chcem povedať, že Slovenská národná strana sa na túto problematiku pozerá komplexne a máme veľmi dobrú historickú pamäť, nielen čo sa týka Maďarov, ale aj iných káuz, a preto s nami by som odporučil, keby ste sa nesporili, lebo väčšinu nosím tuto vo svojej hlave a tá je absolútne v poriadku.

    Chcem vás ubezpečiť, že naozaj nič nebolo nadiktované, že autorom prvého textu som bol ja, dokonca toho nultého textu, takže ani nepoznáte celú pravdu. Bol som aj pri tom poslednom texte a je plne v kontinuite toho, čo je v tejto sále alfou a omegou. Nestačí len kričať a robiť zo seba geroja, musíte mať na to aj dostatok hlasov. Jednoducho pragmatika nepopustí, koaličná väčšina tu je a toto je text (potlesk), za ktorý zahlasuje, áno, väčšina tohto parlamentu zahlasuje (reakcie z pléna), zahlasuje väčšina tohto parlamentu. (Hlasy v sále.) A ja by som si, žiadne rozkazy tu nie sú, vy prijímate, viete, ja by som áno splnil rozkaz môjho šéfa, ale nikdy by som neplnil rozkazy cudzích mocností, ako ste to robili vy. A nikdy to ani neurobím.

  • Potlesk a reakcie z pléna.

  • Teraz budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Vestenický a ako posledný prihlásený vystúpi potom pán poslanec Mikloško.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, dovoľte aj mne podeliť sa s vami o názor na problém Srbska, Kosova a v tej súvislosti aj nás. Myslím si, že nielen virtuálne stojíme na križovatke charakteru tvorcov dejín, a preto by som poprosil, aby sme nehovorili o Kosove s cieľom osobného či straníckeho profitu, vnucovaním potreby brať všetko. Hovorme s cieľom pomôcť riešiť stav, ktorý tam je, ktorý nevznikol sám od seba a ktorý mnohí z nás tu prítomní pomohli sformovať.

    Otázka budúcnosti Kosova sa priamo alebo nepriamo dotýka takmer všetkých obývaných svetadielov a v rámci nich väčšiny štátov sveta. Logika tohto tvrdenia spočíva v tom, že existuje len veľmi málo štátov pozostávajúcich z jedného národa a že takmer každý národ je historicky zaťažený nejakým etnickým alebo náboženským problémom a taktiež to vyplýva z premisy, že existuje len malý počet štátov, ktorých sa historické hranice dôsledne prekrývajú so súčasnými hranicami. Mnoho týchto štátov a ich demokraticky zmýšľajúcich elít vidí v násilnom riešení kosovského problému nebezpečný precedens, priamo ohrozujúci budúcnosť ich vlastnej národnej suverenity.

    Svetová komunita svojím málo principiálnym postojom k riešeniu kosovského problému a hlavne NATO, pani Vášáryová, svojím bombardovaním Juhoslávie vytvorili v oblasti medzinárodných vzťahov a v globálnej bezpečnostnej oblasti nebezpečný mentálny model, ktorý ako budúci vzor má svoju vnútornú kapacitu destabilizovať existujúci svetový poriadok.

    Z týchto dôvodov, vážené panie poslankyne, páni poslanci, sme my ako zákonodarcovia svojho demokratického štátu spôsobilí chápať, že v Kosove sa dnes sprostredkovane rozhoduje aj o Slovensku a prijať také postoje a rozhodnutia, za ktoré by sme v budúcnosti mohli niesť zodpovednosť pred našimi deťmi aj vnukmi za nami spôsobené následky. Pozorne som sledoval a sledujem reakcie mocensky významných štátov na vývoj v Kosove. Svetové mocenské centrá a za nimi stojace médiá sa ešte na začiatku 90. rokov rozhodli pre mediálnu agresiu voči Srbsku, čo považujem za tragédiu a prejav hlbokej krízy demokracie a nezávislosti médií, našich z toho nevynímajúc.

    Ako to už v mocenských hrách býva, po mediálnej agresii pekne podľa biblického vzoru – a na počiatku bolo slovo –, nasledovala faktická vojenská agresia trvajúca 78 dní. Napriek tejto agresii a pokračujúcej zlovoľnej mediálnej kampane, ostatný vývoj ukazuje, že ani Medzinárodný súdny dvor v Haagu doteraz nespochybniteľne nedokázal žalované skutky srbskej genocídy v Kosove a podľa nedávnych vyhlásení ani priamu zodpovednosť Srbska za genocídu voči Moslimom v Srebrenici v roku 1995. A Medzinárodný súdny dvor v Haagu ani v najmenšom nemožno upodozrievať z nejakého nadŕžania Srbom. Práve naopak. Má však k tomu svoje dôvody, ktoré ja vidím takto.

    Čo sa týka obvinenia zo srbskej genocídy v Kosove. Kanadský policajný tím spolu s tímom investigatívnych filmárov a žurnalistov vyslaných do Kosova Haagskym tribunálom už v roku 2004 vydali kritické vyhlásenie voči pani Arbourovej, vtedajšej vysokej komisárke pre ľudské práva za jej obvinenie, že Srbi zabili 200-tisíc civilistov v priebehu etnických čistiek v Kosove. Toto obvinenie z masakrov bolo následne využité ako dôvod na bombardovanie Juhoslávie a intervenciu do Kosova. Jej domnienky boli rutinne prezentované ako pravdivé fakty v televíznych staniciach ako CBS a CNN. Kanadské forenzné tímy však potvrdili, že sa podarilo nájsť a odkryť len 5 080 obetí, čo je ľudsky hrozné. Je to ľudsky hrozné! Ale na druhej strane je to žalostne málo oproti proklamovaným 200-tisícom. Pritom bola používaná najmodernejšia satelitná aj letecká vyhľadávacia technika.

    Nepripomínam to, vážené dámy a páni, len tak pre nič za nič. Nepripomínajú tieto vyfabrikované a svetovými médiami rozšírené falošné obvinenia niečo takého, čo sa udialo v Iraku? Nepripomína vám to niečo z tých argumentov obviňujúcich Irak, že vlastní zbrane hromadného ničenia, ktoré ako oficiálna zámienka poslúžili na vyvolanie vojny v Iraku? Ani tieto dôvody vedúce k začatiu vojny, ako vieme, sa dodnes nepotvrdili.

    Taktika postupu bola a je jasná každému, kto ju vidieť chce. Krivým obvinením nepohodlných štátov si propagačne vytvoriť podmienky a takto odôvodnenou vojnou si naplniť svoje národné a koaličné ciele. A keď sa neskôr ukáže, že proklamované zámienky na vojnu sa ukázali nepravdivé, tak nevadí, pretože víťaza už súdiť nikto nebude.

    Chceme takéto mentálne modely kodifikovať ako metódy riešenia medzinárodných problémov 21. storočia? Ak áno, predpovedám, že toto storočie bude ešte agresívnejšie ako to predchádzajúce. Nedostatok sily a vplyvu nás síce bude ospravedlňovať, ale pravda nás obviní.

    Napodiv mnohých existujú, i keď v menšine, ale aj iné médiá. Za tie médiá a autorov, ktorí sa nebáli nepopulárne pomenovať daný vývoj, spomeniem aspoň profesora Paula Eiderberga, ktorý prezentoval izraelsky prezieravo pohľad na riešenie kosovskej otázky bombardovaním Juhoslávie vzdušnými silami NATO. Toto veľmi jasne vyjadril vo svojom článku „Od Kosova k Izraelu“, publikovanom tlačovou agentúrou GAMLA dňa 29. marca 1999. Citujem: „Ak prijmeme dôsledne NATO-m presadzovanú optiku, útoky NATO na Juhosláviu sú pozvánkou pre akúkoľvek nespokojnú skupinu v ktorejkoľvek krajine na zneužitie osamostatnenia sa pod demokratickým transparentnom sebaurčenia. NATO sa pustilo do realizácie politiky, ktorá podporuje medzinárodnú anarchiu.“ Koniec citátu.

    Ďalej sa tento profesor tiež odvoláva na popredného izraelského profesora z hebrejskej univerzity Rafaela Israeliho, ktorý v novinách Jeruzalem Post z 29. marca 1999 odmietol útoky na Juhosláviu ako medzinárodné pirátstvo. Citujem profesora Israeliho: „Predstavte si zvyšujúcu sa mexickú populáciu v južnej Kalifornii alebo rastúcu arabskú komunitu vo Francúzsku, ktorá deklaruje odtrhnutie sa od Ameriky alebo od Francúzska a bude používať násilie alebo teror na dosiahnutie svojho cieľa. Bude mať Mexiko alebo Alžírsko právo bombardovať Los Angeles alebo Marseille na podporu požiadaviek disidentov o samostatnosť?“

    Budem ďalej citovať tohto autora: „To je viac či menej podobné tomu, čo sa deje dnes v Kosove. Srbi považovali Kosovo za svoju kolísku kultúry a etnickej identity a miesto, odkiaľ sa odvíja ich história od 14. storočia. V priebehu posledných dekád z dôvodu chudoby a biedy v susednom Albánsku desiatky tisíc prevažne nevzdelaných migrantov infiltrovalo do Kosova hľadať nové možnosti. To nie je nepodobné procesu nelegálnej migrácie z Mexika na juhovýchod USA alebo zo severu Afriky do Francúzska. A dnes tie isté krajiny, ktoré by nedovolili populácii ilegálnych imigrantov politicky sa osamostatniť tým, že odtrhnú časť národného územia Spojených štátov či Francúzska, stoja na čele západného úsilia delegitimizovať srbskú snahu chrániť svoje národné teritórium a navyše používajú silu na dosiahnutie tohto morálne a politicky problematického cieľa.“ Koniec citátu.

    Dnes sme znova v situácii, keď hore uvedené trendy dostávajú vyšší cieľ prejavujúci sa v rozhodnutí o medzinárodnom uznaní Kosova ako samostatného štátu a subjektu medzinárodného práva, v čom vidím iba pokračovanie tej istej politiky, ktorá už raz viedla k bombardovaniu Srbska, k pokračovaniu takej politiky, ktorá môže viesť i k ďalšiemu ozbrojenému násiliu nielen voči Srbsku, ale aj voči ďalším krajinám, ktoré si dovolia vzoprieť sa medzinárodnému diktátu.

    Nebude na škodu pripomenúť si aj na nás potvrdenú historickú skúsenosť, že silnejší alebo väčší národ má tendenciu vyhlasovať, že má vyššie postavenie než akýkoľvek národ iný, že si uzurpuje právo nútiť iných slúžiť jeho vlastným politickým potrebám. Že výsledkom takých nárokov je nevyhnutná zrážka, ak sa slabší nepodvolí.

    Takže dnes otázka znie čomu? Opakujem čomu? Nie komu to budeme pomáhať svojimi postojmi, ak ponecháme Srbov s ich kosovským problémom osamotených.

    Podľa môjho názoru kosovská otázka predstavuje ťažký etnicko-nábožensko-politický problém, ktorý sa vytváral a komplikoval naprieč celou históriou regiónu. Rozpliesť všetky hybné sily, ktoré celkový stav až do dnešnej podoby vytvárali a formovali si preto vyžaduje interdisciplinárnu metodológiu využívajúcu historické, politologické, etnografické, kultúrno-antropologické, ale aj religionistické metódy skúmania.

    Na základné pochopenie problémov súčasného srbsko-kosovského problému je potrebné popísať etnickú mapu Kosova, podať aspoň krátke charakteristiky zainteresovaných etník a tiež i osvetliť politickú a demografickú históriu Kosova. Bol Ahtisaariho plán vypracovaný na základe niečoho podobného? Bez zaujatosti, spravodlivo, prezieravo? Ak by odpoveď na túto otázku bola súhlasná, nemohol by tak bohorovne pripraviť Srbsko o takmer 11-tisíc štvorcových kilometrov územia a vytvoriť precedens na získanie cudzieho územia susediacim štátom cestou programového množenia sa, cestou podnecovania násilia a vyvolávaním nepokojov záujmových národnostných menšín.

    Ako vyzerá Kosovo dnes? S príchodom vojsk NATO do Kosova opustilo svoje domovy viacej ako 300-tisíc osôb, prevažne Srbov a Nealbáncov. Doteraz sa z nich do svojich domovov vrátilo len okolo 20-tisíc osôb hlavne kvôli strachu o svoje životy. Mnoho srbských domov bolo vypálených a zvyšok srbskej populácie žije v uzatvorených enklávach prevažne na severe Kosova.

    Situácia albánskej populácie je podstatne lepšia, pretože väčšina Albáncov sa už vrátila do svojich domovov a začali si budovať normálny život. Albánske polovojenské jednotky doteraz zničili alebo poškodili mnoho významných srbských pamiatok, monumentov, medzi ktorými pripomínam 156 pravoslávnych kostolov. Násilie, vraždy a všetky typy teroru voči nealbánskemu etniku Kosova sú častým zjavom doteraz, a to aj napriek prítomnosti vojsk OSN.

    Na podloženie tohto tvrdenia uvediem aspoň najmasovejšie etnické násilie proti srbskému nealbánskemu obyvateľstvu Kosova zo 17. marca 2004, keď viacej než 50-tisíc etnických Albáncov páchalo fyzické násilie proti nealbánskej populácii, jej vlastníctvu a duchovným pamiatkam.

    Aj keď Kosovo doteraz formálne ostáva súčasťou Srbska, pre srbský národ je vplyvom riadeného formovania podmienok dočasne stratené. Všetky doterajšie politické rokovania medzi belehradskými vládami a reprezentantmi kosovsko-albánskej „autonómnej vlády“ a veľmocami zodpovedajúcimi za správu Kosova doteraz neviedli k žiaducim výsledkom. Okrem troch severných okresov provincie a polovice Mitrovice nemá srbský štát na území Kosova prakticky významný vplyv.

    Veľmi zložitý, nákladný a miestami chaotický proces budovania medzinárodného protektorátu využila Kosovská oslobodzovacia armáda na faktické mocenské ovládnutie krajiny. Nesplnili sa ani ciele nacionalistov túžiacich po osamostatnení sa a spojení s Albánskom. Splnili sa ale ambície militantného a kriminálneho krídla, čo sa týka dosiahnutia moci a kontroly nad ekonomickými aktivitami. Napriek svojmu formálne najvyššiemu postaveniu v krajine zostal prezident Rugova až do svojej smrti v januári 2006 izolovanou reprezentatívnou figúrkou v rukách skutočného vedenia, teda elity bývalej KLA. Tá si zmonopolizovala mocenské posty a ovládla hospodárske aktivity.

    Medzinárodnej správe sa len veľmi pomaly a nestabilne darí presadzovať spravodlivosť a štandardné fungovanie politických a občianskych inštitúcií. Väčšina skutočných vinníkov konfliktu zostáva nepotrestaná.

    Celkom izolovaní a odsunutí do úzadia sú v provincii kosovskí Srbi. Po odchode srbských inštitúcií z Kosova boli vystavení verejným aj skrytým násiliam, pričom vojenské sily OSN, prípadne OBSE ich nedokázali efektívne ochrániť. Telegramy o tomto prichádzali na naše ministerstvo zahraničných vecí zo srbskej ambasády takmer každý týždeň. Okrem zmienených severných okresov Srbi dnes prežívajú v Kosove len v malých izolovaných enklávach v ťažkých životných podmienkach pod stálou hrozbou násilia. Na ostatné menšiny, ako sú Turci, Rómovia, lebo slovanskí moslimovia je vyvíjaný silný albanizačný tlak. Samotné Albánsko sa zatiaľ usiluje o zbližovanie s európskymi atlantickými štruktúrami a nateraz nemá na zjednotení otvorený záujem. Súčasné veľmoci tak svojimi rozhodnutiami podporujú vznik štátnych subjektov s nedostačujúcou demokratickou kontrolou moci, čím podkopávajú budúci demokratický vývoj na Balkáne.

    Taktiež ma prekvapujú vysoké politické hodnotenia, vysoký rating demokratizácie Albánska a kosovských Albáncov zo strany Spojených štátov, pričom civilizačne a demokraticky rozvinutejšie Srbsko sa dlhodobo umelo účelovo démonizuje. Civilizačné rozdiely sa nedajú prekonať za niekoľko málo rokov a demokratické nálepky, ktoré Albánsku a kosovským Albáncom niekto dnes prisudzuje, veľmi rýchlo prekryje doteraz krytá kriminálna a mafiánska podstata týchto spoločenstiev. Toto musím povedať aj napriek tomu, že osobne rozvoju demokracie v Kosove a v Albánsku veľmi nadŕžam.

    Dnešné pomery v Kosove boli zámerne vyvolané a zatiaľ ponúkajú predčasne jednoznačné východisko zo situácie. Možno, že by bolo najúčinnejšie súčasný stav zakonzervovať a staviť na postupné riešenie daného problému so silným kontrolným a demokratizačným vplyvom Európskej únie. V takom prípade by malo medzinárodné spoločenstvo stále možnosť korigovať daný vývoj i naďalej doň vstupovať. Domnievam sa, že v prípade uznania samostatnosti Kosova medzinárodnou komunitou pôjde o proces už nezvratný a cesta späť možná nebude.

    Odchod medzinárodných mierových síl a civilných štruktúr z Kosova zatiaľ neprichádza do úvahy, a to predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Súčasná politická reprezentácia Albáncov sa vyčerpáva vo frakčných mocenských bojoch, za ktorými stojí obohacovanie sa často i veľmi pochybným podnikaním, ktoré je v priestore považované ale za takmer normálne.

    Nie bezvýznamnou je aj otázka vyhrotenia vzťahov kresťanskej a moslimskej civilizácie. Kosovo a Albánsko sa ľahko môžu stať bázou islamistických extrémistov, pretože obe krajiny doteraz nie sú a kvôli moci rodinných klanov dlho ešte nebudú pod skutočnou demokratickou kontrolou štátnych inštitúcií. Zdá sa, že systém uplatňovania medzinárodného práva v novodobej histórii je vo veľmi hlbokej kríze. Znova sa prechádza na právo silnejšieho. Nepísaná zásada, že víťaz berie všetko a že supermoci sa nikto na nič pýtať nemôže, by nemala byť vôbec v novodobej diplomacii akceptovaná, a teda ani pri riešení medzinárodných bezpečnostných výziev 21. storočia.

    Medzinárodná komunita by preto mala pri riešení kosovskej otázky byť maximálne neutrálna a nemala by v žiadnom prípade nikomu nadŕžať. Doteraz tak tomu nebolo a postoje medzinárodnej komunity boli jednoznačne proalbánske a výrazne protisrbské. Takže na pozitívne riešenie tejto závažnej otázky, ale aj ďalších podobných problémov vo svete nie je potrebná len pacifikácia a privedenie zainteresovaných znepriatelených strán k zmierlivejšiemu postoju, ale aj vnútorná sebareflexia medzinárodnej komunity a jej snaha o vlastný dôsledný neutrálny postoj pri riešení ktoréhokoľvek problému.

    Pokiaľ celá medzinárodná komunita nebude ochotná riešiť tento a podobné konflikty spravodlivo, neutrálne a nebude hľadať prijateľné východiská pre všetky zainteresované strany, tak daný problém svojou činnosťou len zhorší a urobí ho ešte krvavejší. V lepšom prípade ho len na nejakú dobu zakonzervuje.

    Čo dnes Kosovo potrebuje, nie je ani tak podpora jeho samostatnosti, ale výdatná podpora jeho ekonomiky, vzdelávania, školstva, rozvojových kultúrnych programov a podobne. Je Európa a medzinárodná komunita schopná a ochotná pomôcť v tejto veci? Osobne si myslím, že jednu šancu sme už premárnili, pretože keby boli štáty NATO preinvestovali zdroje, ktoré venovali do bombardovania a celej vojny voči Juhoslávii do pozdvihnutia sociálnej a kultúrnej úrovne Kosova, dneska by sme už boli ďalej.

    Vážené panie poslankyne a páni poslanci, teší ma, že sa, či to chceme priznať, alebo nie otvorene, znižuje počet tých, ktorí veria, že vojenský úder v roku 1999 situáciu v Kosove nevyriešil. Vývoj situácie v Kosove a postup medzinárodného spoločenstva...

  • Pán poslanec, ja vás musím, keď dovolíte, prepáčte mi to, prosím, ale ja vás musím prerušiť na sekundu z organizačných dôvodov. Je 11.00 hodín, dámy a páni, panie poslankyne, páni poslanci, včera sme si odhlasovali o tom, že hlasovať o všetkých bodoch programu, ktoré sme prerokovali, budeme až po prerokovaní tohto bodu programu, ktorý ešte teraz stále prebieha.

  • Hlasy zo sály.

  • Včera, keď sme (hlasy z pléna), dajte mi dokončiť a potom sa dohodneme, určite. Včera sme nepredpokladali, že ešte budeme naďalej pokračovať. To znamená, že moja otázka je. Je všeobecný súhlas, aby sme pokračovali v tomto bode programu a až potom hlasovali?

  • Reakcie z pléna.

  • Keďže nie je všeobecný súhlas, musím, pán poslanec, prerušiť vaše vystúpenie a budeme hlasovať.

    Na prípravu hlasovania potrebujeme aspoň 5 minút prestávku. Päťminútová prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, keby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu.

    Dobre, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k hlasovaniu. Ešte predtým s procedurálnym návrhom pani poslankyňa Laššáková.

  • V mene troch poslaneckých klubov SMER – sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Ľudová strana – HZDS navrhujem, aby sme hlasovanie presunuli na popoludňajšie, teda o 17.00 hodine.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme. Prezentujeme sa a hlasujeme, prosím.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 120 poslancov, za návrh 68 poslancov, proti 30 poslancov, zdržali sa 2 poslanci, nehlasovalo 20 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Podľa hlasov zo sály boli ešte niektoré iné procedurálne návrhy. Pristúpili sme k hlasovaniu. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, berme to na vedomie.

    Pán poslanec Peter Miššík.

  • Pán podpredseda, ja chcem povedať, že toto hlasovanie podľa môjho názoru je neplatné. Z jednoduchého dôvodu. My sme si včera odhlasovali, že dnes o 11.00 hodine hlasujeme. To znamená, znova hlasovať o tom istom nie je možné. Ďakujem.

  • Pán poslanec, chcem veriť, že ste vedený dobrou vôľou. Poprosím vážne dodržiavať rokovací poriadok. Ste právnik a viete, že nejde nám o nič, aby sme dodržiavali rokovací poriadok. Ak máte tento procedurálny návrh podľa rokovacieho poriadku, môžete ho vzniesť a môžeme sa k tomu niekedy vrátiť. Dobre, ďakujem pekne.

    Prosím vás pekne, takže budeme za týchto okolností pokračovať ďalej v rozprave o predloženom...

    Pán poslanec Janiš s procedurálnym návrhom.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dávam procedurálny návrh, aby ste hlasovanie, ktoré sme uskutočnili asi pred minútou, vyhlásili za neplatné. A to z toho dôvodu, že včera sme hlasovali o tom, že budeme hlasovať dnes o 11.00 hodine. To značí, že toto hlasovanie sme si odhlasovali a dvakrát o jednom a tom istom hlasovať nemôžeme. Vyhláste ho za neplatné.

  • Ďakujem vám za váš názor, pán predseda klubu. Ešte sa hlási s procedurálnym návrhom pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Páni podpredsedovia, teraz sa obraciam na všetkých. Chcela by som vedieť dôvody, prečo odsúvame hlasovanie o banskom zákone.

  • Pani poslankyňa, nechcem vás vypnúť, ale prosím vás, demonštratívne nezneužívajte procedurálny návrh. Prosím, návrh na hlasovanie pre poslancov a potom ho odôvodnite.

  • Pán podpredseda, nevidím dôvod, prečo máme už od minulého týždňa odkladať hlasovanie o zákone, kde je úplne transparentné, že o ňom môžeme hlasovať.

  • Pani poslankyňa, používate inštitút procedurálneho návrhu, prosím, neporušujte flagrantne a vedome rokovaní poriadok.

    Páni poslanci, nemám ten váš názor, beriem váš názor na vedomie. Ja ten názor nemám, nemôžem vám vyhovieť. Pokračujeme ďalej v rozprave. Nerozumiem tomuto problému opäť. Pokračujeme ďalej v rozprave. V rozprave by mal pokračovať pán poslanec Vestenický.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    Pani poslankyňa Tóthová.

  • No, ďakujem. Mám procedurálny návrh, aby sme pokračovali, pretože včera bolo odsúhlasené 11.00 hodín pod podmienkou, že skončíme rokovania ku Kosovu.

  • Smiech zo sály.

  • Samozrejme, vtedy bolo povedané, že o všetkých prerokovaných návrhoch budeme hlasovať. Pokračujme v rokovaní.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Áno, pán poslanec Vestenický, máte slovo.

  • Mrzí má, že nešetríme energiu a kvôli takémuto krátkemu prerušeniu som musel dvakrát premiestniť svojich 80 kíl.

  • Smiech v sále.

  • Ale ja skončím o chvíľočku.

  • Ruch v sále.

  • Vývoj situácie v Kosove a postup medzinárodného spoločenstva pri riešení kosovskej otázky sa stáva mentálnym modelom pre budúci vývoj v ďalších juhoeurópskych i stredoeurópskych štátoch. Teda Slovensko nevynímajúc. Hovorilo sa to často v rôznych ekonomických súvislostiach a prosperite vo väzbe na túto otázku.

    Chcel by som na adresu výrokov práve o tejto ekonomickej prosperite v súvislosti s Kosovom i nútenou spoluprácou často s mnohými mocnosťami pripomenúť, že aj biblických 30 strieborných predstavovalo ekonomickú prosperitu. A v nadväznosti už na reakcie na predchádzajúcich rečníkov by som si dovolil konštatovať, že povinnosť, pravda, manévrovanie, pocit viny, predsudky, bezzásadovosť môžu vytvoriť a určite aj vytvoria veľmi zaujímavý prienik množín aj pri dnešnom hlasovaní o tejto problematike. Ďakujem za pozornosť.

  • Áno. S faktickými poznámkami pán poslanec Slafkovský, Janiš, Dzurinda. Uzatváram možnosť hlásiť sa faktickými poznámkami.

    Slovo má pán Slafkovský.

  • Ďakujem pekne. Chcem na pána Vestenického reagovať, pretože ma nenecháva pokojným. Nenechávajú pokojným jeho výroky o agresii, o bombardovaní a podobne o tom rozhodnutí súdu v Haagu, pretože to sú veci, ku ktorým sa treba vrátiť. Jednoznačne bombardovanie Srbska bol ako výsledok určitého dlhodobého procesu a bol to posledný krok, ktorým bolo možné zabrániť oficiálnu a riadenú genocídu Belehradu. To nikto nespochybňuje.

  • Vážení poslanci, poprosím, zaujmite miesta v poslaneckých laviciach, prosím.

  • Medzinárodný súd v Haagu neodsúdil Srbsko ako krajinu, ako národ za pokus o genocídu, ale chce súdiť a bude súdiť, pokiaľ sa tam dostanú Mladič alebo Radovan Karadžič, Miloševič už je, bohužiaľ, mimo hry.

    Hovoriť o Mexiku a arabskej komunite v rovnakom porovnaní, ako je, keď hovoríme o Srbsku, je absolútnym nezmyslom a nepoznaním medzinárodných súvislostí. Je, bohužiaľ, asi pravda, že kým sa nenarodí niekto podobný ako Maurice Schumann alebo Kondrad Adenauer v Srbsku a Kosove, asi ťažko dosiahneme nejaký pokojný stav na tomto území. Preto bude dlhodobo nevyhnutná prítomnosť medzinárodných síl na tomto území, aby tam bol zachovaný určitý pokoj a status tej krajiny taký, aký je momentálne, kde je umožnená existencia aj srbskému etniku, aj albánskemu etniku.

    A vrcholom bolo hovorenie o 30 strieborných, o ktorých tu nemusíme hovoriť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Veľmi šarmantne predrečník naznačil tých biblických 30 strieborných a moja otázka znie, že koľko strieborných bolo predvčerom vo vile Elektre za súhlas SNS s Ahtisaariho plánom.

  • Teraz má slovo pán poslanec Dzurinda. Ešte raz poprosím pánov poslancov a pána ministra, aby si sadol, aj iných poslancov v sále, nech máme dôstojné prostredie. Vážení páni poslanci, zaujmime miesta v sále, aby sme nerušili pokojný priebeh.

    Nech sa páči, slovo má pán poslanec Dzurinda.

  • Pán poslanec Vestenický, priznám sa, že vaše vystúpenie bolo pre mňa zaujímavé. Nesúhlasím s vaším hodnotením minulosti, ale zistil som, že povedzme dopredu sa pozeráme veľmi podobne, čo sa týka Kosova. Ale viete, čo ma mrzí, že aj keď to bolo naozaj nielen dlhé, ale aj zaujímavé, ste sa vyhli tomu podstatnému. My rokujeme o konkrétnej predlohe, pán poslanec. Naozaj, čo chcete podporiť? Ahtisaariho plán alebo pôvodnú predstavu vášho kolegu Rydla?

    Chcem vás poprosiť, aby ste doplnili, ešte raz poviem, toto vaše pre mňa vskutku zaujímavé vystúpenie, aby ste sa vyjadrili k tomu kľúčovému. Či podporíte návrh, ktorý spúšťa vznik suverénneho nezávislého štátu, alebo či budete hlasovať za alternatívu, ktorá má hľadať riešenie, rešpektujúc územnú celistvosť Srbska. Ocenil by som, keby ste toto svoje vystúpenie naozaj doplnili. Pretože návrh troch poslaneckých klubov alebo vládnej koalície je, jednoznačne spúšťa suverénne nezávislé Kosovo bez najmenších pochýb a o niekoľko týždňov hlasovanie v Bezpečnostnej rade to preukáže.

  • Ďakujem. Teraz sa prihlásil o slovo podľa rokovacieho poriadku podpredseda Národnej rady pán Hort.

  • Ruch v sále.

  • Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, najskôr sa ospravedlňujem pánovi Mikloškovi, ale tentoraz to bude kratšie.

    No, milé dámy, vážení páni, počnúc vystúpením predsedu SNS pána Slotu cez pani podpredsedníčku Belousovovú, pána Rafaja a teraz pána Vestenického je zrejmé, že všetky tieto vystúpenia, ktoré idú hlboko k podstate veci, ktoré sa zamýšľajú nad problémom Srbov sú iba zadúšaním vlastného svedomia za zradu, pre ktorú ste sa včera rozhodli, ku ktorej ste sa včera znížili. Najlepšie to pomenoval pán kolega Rydlo, keď tu z tohto miesta povedal, že ten návrh, ktorý nakoniec vzišiel z dohody v Elektre mu pripomína klbko vreteníc. Včera som dostal jednu peknú SMS-ku, ktorá hovorila. „To musela byť v Elektre žatva pre pána Mečiara a pána Slotu, keď dokázali urobiť takýto zásadný hodnotový kotrmelec.“ Dnes pán kolega Vestenický zakončil tým, že zbytočne bolo to ex tempore kvôli hlasovaniu, pretože musel premiestniť svojich 80 kíl.

    Pán kolega, niekedy je dobre sa aj prejsť a je to zdraviu prospešné, ale premiestniť svedomie tam, odkiaľ ho nie je počuť, je ďaleko horšie a náročnejšie pre každého z nás.

  • No, pán kolega Jarjabek, vy ste tu po nás pokrikovali, že sme slovenskí Američania. Viete, ja by som sa vás chcel spýtať, čo ste vy vlastne? Ste pravičiar, ľavičiar, HZDS, SMER?

  • Hlas zo sály a smiech.

  • Priateľu, mám pocit, že ani dva kozmodisky nepomôžu tomu, aby tá chrbtica bola tam, kde patrí.

  • Smiech a potlesk.

  • Pán poslanec, poprosím vážne o správanie medzi poslancami, prosím.

  • ... Sabolovej odpoviem, keď som už pri pulte. Pani Sabolová, bola otázka na podpredsedov. Využijem ten čas, keď som tu. Ja neviem, prečo sa to hlasovanie stále odkladá. To za seba hovorím ako za podpredsedu. Ďakujem pekne.

  • Potlesk v sále.

  • S faktickými poznámkami pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Jánoš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Dušan Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, ja by som pekne poprosil pána poslanca Horta, aby sa nezhadzoval. Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz má slovo pán poslanec Jánoš.

  • Ďakujem pekne. Takisto v krátkosti. Pán poslanec Hort, pán podpredseda Hort, prosím vás pekne, vy ste kde mali chrbticu v roku 1999? Aká žatva bola v roku 1999? Ako používate takéto expresie, ako je to neskutočné. Veď tu bola predsa analýza, čo spôsobilo to rozhodnutie z roku 1999, veď to boli desaťtisíce bômb, ktoré boli zhodené aj na civilné obyvateľstvo. A teraz sa snažíte aj s vaším poslaneckým klubom SDKÚ si umývať ruky ako ten mýtický alebo reálny Pontius Pilatus.

  • Pán kolega Jánoš, nebudete mi veriť, ale mám priateľov aj v Kosove. A bol som v tom období vystavený jednému ataku. Jeden neurochirurg z Kosova mi telefonoval a povedal: „Dokedy vy, ktorí máte moc a žijete v civilizácii a nič vám nehrozí a máte aj zbrane, sa budete pozerať na to, čo sa tu s nami deje? Bezbranných zabíjajú, vyháňajú z domovov, deti tu zomierajú.“ Aj takéto stanovisko som počul z Kosova. A pýtal sa ma: „Vy ste kresťania, keď sa na toto vraždenie a na toto vyháňanie a na tento exodus a na túto genocídu môžete dívať?“

    Ja sa vás pýtam, pán kolega. Vám to vtedy nevadilo? Zadúšate sa tu rokom 1999. Ja som povedal včera a opakujem to dnes. Ak sa takéto niečo deje kdekoľvek na svete a tí, ktorí majú moc tomu zabrániť a nezabránia, tak sú rovnako vinní ako tí, ktorí to páchajú.

    A po druhé. Viete čo, už by som bol rád, keby ste sa niekedy prihlásili a išli tam k pultu, lebo zatiaľ reagujete iba vo faktických poznámkach, a konečne nám povedali svoj názor ucelený a nielen na Pontského Piláta, ale aj na to, o čom tu rokujeme nielen dnes, ale inokedy, keď ide o veľmi dôležité veci vo vzťahu k tomu, ako bude vyzerať slovenská pospolitosť ďalej. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz po dlhších peripetiách vystúpi pán poslanec Mikloško riadne prihlásený v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, na úvod budem trošku polemický. Včerajšie vystúpenie Jána Slotu a pani Belousovovej, podpredsedníčky parlamentu, kde bojovali a zastávali sa historického a kresťanského Srbska, bolo také dojímavé, že som plakal nielen ja a moji kolegovia, ale ešte aj tieto lustre. Naozaj zápas za kresťanské a historické Srbsko bol dojímavý.

    Ale druhá vec je, že obidvaja títo rečníci to Srbsko absolútne jednoducho a pokojne predali.

  • Kolegyne a kolegovia, v tomto dokumente slovo Srbsko neexistuje. Nespomína sa vôbec. Ak dovolíte, Ahtisaariho plán hovorí o obmedzenej nezávislosti Kosova. My sa tu dovolávame neobmedzenej nezávislosti Kosova. Z tohto dôvodu je to veľmi jednoduché logické myslenie, ku ktorému nás včera vyzývala aj pani podpredsedníčka, aby sme ho používali, že toto vyhlásenie sa netýka Ahtisaariho vyhlásenia a jeho plánu.

    A teraz idem ešte ďalej k tomuto vyhláseniu. Vyhlásenie je značne vnútorne rozporné, ale viem si predstaviť, že v dramatických situáciách diplomatická reč možno musí byť taká. Vyhlásenie hovorí o tom, že neobmedzená nezávislosť provincie Kosova nie je v záujme stability.

    Na druhej strane v ďalšom bode, teda v treťom odseku spomína chartu OSN, ktorá veľmi všeobecne žiadnymi podmienkami hovorí o práve národov na sebaurčenie, čo je vlastne cesta k nezávislosti.

    Na druhej strane spomína ďalšie medzinárodné právne normy, medzi ktoré nutne musí patriť aj Helsinský dokument z roku 1997, ktorý hovorí o nemeniteľnosti hraníc. Čiže je tam spomínané všetko a každý, ako by si tam mohol niečo nájsť.

    Vyhlásenie je jemne komické v bode 4, o ktorom som diskutoval, lebo naozaj medzinárodný precedens nebudeme určovať my, ale určujú ho, ako som povedal veľmoci, a najmä povedal by som mocenská realita, ktorá v tej ktorej historickej situácii nastane.

    A, samozrejme, trošku problematicky vyznieva aj bod 7, v ktorom Národná rada vyjadruje akúsi vôľu, ale pričom túto vôľu odovzdáva vláde a jej predstaviteľom. Ale prosím, aj toto si viem predstaviť, že je súčasť diplomatického textu.

    To, čo sa vlastne stalo predmetom celej tejto diskusie a posunulo tento medzištátny dokument alebo medzištátnu, medzinárodnú diskusiu do vnútropolitickej situácie je ten bod 6, ktorý považujem za úplne zbytočný, pretože tento bod 6 poškodí aj vládnej koalícii. Tento bod 6 otvorí znovu problém, ktorý tu dávno je, ktorý je za nami a ktorý dnes, či chceme, či nechceme, sme členmi NATO a otvorí sa na pôde NATO a európskych inštitúcií.

    Čiže považujem ho za zbytočný, môžeme my o ňom tu koľkokrát diskutovať, ale ísť týmto nazad do zahraničia, pretože toto naše vyhlásenie bude súčasťou štúdia zahraničných politických elít. Tak toto považujem za zbytočné.

    Teraz, ak dovolíte k meritu celého vyhlásenia. Niekedy od roku 1996 začali kosovskí politici hovoriť o nezávislosti snáď s výnimkou Rugova a bolo to sprevádzané násilnosťami, to všetci vieme.

    Otázka je, či veľmoci v tej chvíli zareagovali správne, adekvátne, ale ešte vážnejšia otázka je, či veľmoci sú povinné vždy, keď sa nejaké štáty do seba pustia, robiť svetového žandára.

    Pamätám si na výrok staršieho prezidenta, prezidenta Busha staršieho, teda Georga Busha, ktorý ešte pri vojne v Iraku v roku 1991 povedal, že Spojené štáty nie sú svetový žandár, aby zasahovali všade tam, kde sa do seba pustia ľudia. Samozrejme, keď nezasiahnu, je zle, keď zasiahnu, je často ešte horšie. Ale poraďme veľmociam, ako sa majú správať.

    A druhá vec je, a tá sa mi zdá podstatná, že Srbsko robilo po roku 1988, 1989 tragickú a zločineckú politiku. Výsledok tejto tragickej politiky prezidenta Miloševiča a celej jeho garnitúry je, že Srbsko stratilo všetko. Však Srbsko nemá ani more, proste nemá už nič. To je výsledok politiky.

    Dámy a páni, ale taká je logika dejín, taká je logika veľmocí. Nezmyselná politika Budapešti na konci 19. storočia a na začiatku 20. storočia spôsobila, že v roku 1918 došlo k radikálnym zmenám hraníc. To bola logika veľmocí, o ktorej dodnes nikto nevystupuje. Proste stalo sa to status quo. To bol výsledok nezmyselnej politiky.

    Dámy a páni, keby Slovensko v roku 1944 a 1945 nebolo preskočilo veľmi divne z krajiny porazenej spojeneckej s Nemeckom na krajinu víťaznú, bol to veľmi beťársky krok, by som povedal, no tak by ste videli, ako by veľmoci zachádzali so Slovenskom ako s porazenou krajinou. No proste v politike sa za takéto tragické kroky platí. Takáto je tá tragika omylných krokov v politike a taká je logika veľmocenských rozhodnutí. Diskutovať o nich môžu nanajvýš historici.

    Na druhej strane Srbsko naozaj za dramatických okolností, pamätáme si vysielania televízie, keď sa Koštunica dostával k moci, za dramatických okolností si vybojoval svoju cestu k demokracii. To zase nemožno na tomto celom nevnímať a nevidieť. A čo teda povedať? Samostatné Kosovo je precedensom, pokiaľ ide aj o helsinský proces z roku 1977.

    Na druhej strane samostatné Kosovo presadzujú títo politici už v roku 1996, a teda všetci sme to sledovali. Ale dôležitejšia pre mňa a takmer rozhodujúca je iná vec.

    V medzinárodnej politike platí niečo ako tradičné priateľstvo. Ak dovolíte nie v mene slovanstva. To je pre mňa nezmyselný pojem. Ale v mene overených a vyskúšaných známych postojov týchto krajín v minulosti. To je niečo, to je bonus, to je tradícia, s ktorou sa nehazarduje. Takéto postoje sa pamätajú aj do budúcnosti.

    My sa veľmi dobre pamätáme, akým spôsobom predseda vlády niekedy v roku 1996 sa zachoval voči predsedovi vlády Rumunska. Ubezpečujem vás, že Rumunsko nám to už aj niekoľkokrát vrátilo. Na takéto veci sa nezabúda. A takéto tradičné postoje boli medzi Srbskom a Slovenskom a takéto tradičné postoje boli aj medzi Juhosláviou a Československom.

    A podľa mňa preto Národná rada Slovenskej republiky nemôže prijať vyhlásenie, ak to nemá byť len vôľa vyslovene teda politickej väčšiny, ktoré nebude brať do úvahy aj postoje Srbska. Proste to sa celkom dobre v politike nerobí.

    A preto dávam tri pozmeňujúce návrhy k tejto deklarácii. Prvý pozmeňujúci návrh je, že v ods. 3, to znamená, že riešenie budúceho štatútu provincie Kosovo atď. Prečítam to, že riešenie budúceho štatútu provincie Kosovo musí vychádzať z rešpektovania a teraz dodávam legitímnych požiadaviek Srbska, ako aj Charty Organizácie Spojených národov a ostatných medzinárodných právnych noriem. To znamená, že za „rešpektovanie“ dodávam „legitímne požiadavky Srbska“.

    Druhý pozmeňujúci návrh, že bod 4 totiž, že ods. 4, že budúci štatút provincie Kosovo nezaloží precedens v medzinárodnom práve, aby bol vylúčený.

    A šiesty. Ak hovoríme, že by sme mali prijať nejaký spoločný dokument, ktorý nás vzájomne nebude, nazval by som to, zásadne rozdeľovať, tak navrhujem, aby bol vypustený ods. 6. A to je tá pripomienka parlamentu, že z rozhodnutia vlády Slovenskej republiky v roku 1999, ktoré prispeli k destabilizácii regiónu západného Balkánu. Navrhujem takýto kompromis.

    Pokiaľ by bol prijatý, ja osobne si viem predstaviť, alebo ja osobne vyhlasujem, že za takéto vyhlásenie budem hlasovať, pretože v danej chvíli nie je možné absolútne víťazstvo žiadneho politického názoru. A je snáď možné dať vyhlásenie, ktoré bude aj zásadným spôsobom zahrnovať stanovisko aj druhé. A za takéto považujem zmienku o legitímnych požiadavkách Srbska.

    Dávam na vaše zváženie. Toto je môj pozmeňujúci návrh. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami pán poslanec Zala, Rydlo, Horváth, Rafaj, Belousovová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán spravodajca Zala.

  • Ďakujem pekne. Ja len poznámku k argumentom, že stav Kosova je výsledkom zlyhania srbskej politiky. Áno, je to tak z istého pohľadu. Ja som o tomto mal diskusiu aj s pánom Ahtisaarim, ktorý mi tiež tvrdil presne tieto argumenty. To bola podstata jeho argumentov. A ja som oponoval týmto argumentom, že možno z hľadiska reality, ktorá prebiehala, je to tak, ale to neznamená, že kvôli týmto chybám Miloševiča je potrebné postaviť Srbsko do nespravodlivej polohy.

    Je pravda, že sa za to trpí, že výsledky či prvej, či druhej svetovej vojny mali tento charakter a že mocnosti postupujú týmto spôsobom, ale my by sme sa mali usilovať o to, aby sa to minimalizovalo. A tak som aj pochopil vystúpenie pána poslanca Mikloška, že by to nemalo negatívne dopadnúť na srbské záujmy.

    Pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy, ktoré boli dané. Ja som si ich veľmi pozorne vypočul a myslím si, že nie sú nijakým spôsobom v protiklade s duchom ani s cieľom vyhlásenia, ktoré sme podali a z mojej osobnej stránky si myslím, že by boli akceptovateľné. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Rydlo, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Som rád, že v tejto snemovni dochádza k určitému konsenzu. Bol by som rád, aby táto snemovňa prijala nielen politickou väčšinou väčšiny uznesenie týkajúce sa Kosova. A bol by som rád, aby táto snemovňa jedným slovom povedala to, čo si o Kosove myslí. Podporujem pozmeňujúce návrhy poslanca Mikloška. Podporujem aj to, čo povedal pán Zala. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Horváth.

  • Vážený pán poslanec Mikloško, dovoľte mi reagovať na tú časť prejavu, kde ste sa dotkli faktu, že veľmoci podľa vašich slov, že veľmoci budú určovať status Kosova a že by sme mali poradiť veľmociam, ako sa budú správať, teda inými slovami, aby sme mali nejaký poradný hlas v tomto procese.

    Dovoľte mi na margo toho poskytnúť malú informáciu, že Slovensko tak robí, Slovensko tak robí nielen dnes, ale už dosť dlho a bude robiť naďalej, pretože disponuje takou výbavou diplomatickou, takým personálom diplomatickým, ktorý je jeden z najkompetentnejších vo veci Balkánu, západného Balkánu, a preto to robí. Ale robí to diskrétne. Presne tak, ako je to obvyklé v medzinárodnom prostredí. Robí to spôsobom kultivovaným, spôsobom, ktorý je obvyklý medzi diplomatmi. Toto beží.

    To znamená, že v kontraste s týmto sa v Národnej rade pokúšame veľmi pokútnym spôsobom prijať jednostranný unilaterálny prejav vôle Národnej rady ako poradný hlas, ktorý je len zbúchaný narýchlo v nejakých straníckych pretekoch.

    Takže mi dovoľte informovať vás, že toto dávno beží, a ak budete mať záujem, určite sa dozviete potom v diskrétnejších debatách viac o týchto konzultáciách, ktoré prebiehajú.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Rafaj.

  • Dovoľte, aby som aj ja vyjadril úprimné poďakovanie za snahu o kompromis a ktorá môže zmeniť charakter tejto diskusie. Ale napriek tomu ako presvedčený Slovan si dovolím zacitovať: „Slávne slávme slávu slávou slávnych.“ A to budem hovoriť stále bez ohľadu na to, aký máme názor na rok 1918, pretože si myslím, že v roku 1918 sa žalár národov nerozpadol preto, že Budapešť, Baťáni a ďalší mali zlú politiku voči všetkým nemaďarským národom, ale že išlo o uplatnenie základného práva národov na sebaurčenie a práve o tomto istom práve a jeho rozsahu dnes diskutujeme, že patrí len a patrilo a patrí a aby aj patrilo len národom tak, aby sme prispeli k stabilite.

    A k tomu slovanskému rozmeru len pripomínam. Keď som si čítal, ako Štúrovci so Srbmi a ďalšími riešili spoločne veci slovanské, mali aj vtedy v 19. storočí rozdielne názory, ale vždy, keď si zaspievali hymnu Hej Slované alebo Hej Slováci, alebo v tej poľskej verzii, ako chcete, alebo v srbskej, čo sú vlastne štátne hymny, tak vždy našli spoločnú reč. A ja verím, že aj do budúcnosti budeme nachádzať aj slovanský rozmer, ktorý v našej zahraničnej politike chýba. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pani podpredsedníčka Belousovová.

  • Vážený pán poslanec Mikloško, ako aj ďalší poslanci opozície, už odvčera počúvam dojímavé prejavy starostlivosti o Slovenskú národnú stranu. Vystupujete, a nakoniec aj pán poslanec Mikloško to zdôrazňoval, čo sa asi udialo v Elektre atď., naznačujete tu kadejaké, by som povedala, detektívne zápletky.

    Možno, pán poslanec Mikloško, vychádzate z vlastných skúseností spolu aj s ostatnými vašimi kolegami z KDH, keď 8 rokov vaše kádehacke svedomie uspávali koaliční partneri. Čím asi, keď všetci vieme, že tu zúrila privatizácia, ktorá bola v neprospech Slovenskej republiky. Aké uspávanky vtedy spievali svedomiu KDH, ktoré spalo sladko 8 rokov a zobudilo sa až pár mesiacov pred voľbami.

    Takisto pán poslanec Mikloško, máte popletené, ak hovoríte, že Charta OSN zabezpečuje pre kosovských Albáncov právo na sebaurčenie. Veď oni nie sú národ. Teda zasa tá logika, v ktorej máte v KDH určité, ale vnímam, že už dostatočne veľké medzery. Máte to trošku popletené s menšinovými právami vôbec. Veď stačilo, a ja som si vás naživo predstavila, pán Mikloško, že by ste pri tomto rečníckom pulte mohli obhajovať menšinové práva s tým hrdým vyznamenaním Esterházyho na svojej hrudi, ktoré ste prijali práve za tú podlízavú politiku voči Maďarom. To je všetko.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikloško s odpoveďou na faktické poznámky. Máte slovo.

  • Pani poslankyňa Belousovová, ďakujem vám za vaše vystúpenie. Som už na ne zvyknutý. Česť práci.

  • Smiech a potlesk.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpením pána Mikloška vystúpili všetci poslanci, ktorí boli do rozpravy prihlásení písomne. Teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne? Pán poslanec Palko, Lipšic, Horváth, Janiš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy a slovo dávam pánovi poslancovi Palkovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som krátko zhrnul, čo sa udialo v slovenskej politike v posledných dňoch na tému Kosovo a čo sa udialo počas týchto dvoch dní v slovenskom parlamente.

    Moja prvá poznámka. Myslím si, že stále sa máme čo učiť, aby naše debaty vedeli vystihnúť dnes už historické udalosti v ich plnej šírke a presne. Tá pravda o Kosove nie je čierno-biela. Nemožno ospravedlňovať srbskú politiku vo všetkom. Už vôbec nemožno byť bezvýhradne na strane Albáncov. Je úplný nezmysel obviňovať Ameriku za všetko zlo sveta. Ale bolo by tiež chybou zamlčiavať, že aj medzinárodné spoločenstvo robí chyby.

    Správne už bolo z úst predrečníkov viackrát povedané, že v tom čase na jar 1999, keď bolo vyháňanie Albáncov z Kosova a bol to Miloševičov zločin, tak už ťažko sa tomu dalo zabrániť inak ako vojenskou akciou NATO. Ale pre úplnosť treba povedať, že pred vojnou a pred vyháňaním Albáncov boli rokovania vo francúzskom meste Rambouillet, ktoré už spomínal pán poslanec Berényi. Bolo to rokovanie, ktorého sa zúčastňovala srbská strana, kosovskí Albánci, USA, Veľká Británia a Rusko.

    Pán poslanec Berényi povedal, že bolo historickou chybou Srbska, že dohody s Rambouillet nepodpísalo. Nuž to si nemyslím. Podmienky s Rambouillet boli totiž na úrovni dnešného Ahtisaariho plánu. Napríklad obsahovali klauzulu, že do niekoľkých rokov to budú obyvatelia Kosova, ktorí rozhodnú o definitívnom štatúte Kosova. No aj to predsa by znamenalo referendum do niekoľkých rokov a výsledkom tohto referenda by bolo, samozrejme, rozhodnutie o samostatnosti.

    Toto nemohol podpísať žiadny srbský politik. Či už demokrat, komunista, alebo fašista. Nemohol a bolo chybou medzinárodného spoločenstva, že do takéhoto niečoho bolo Srbsko tlačené. To, samozrejme, nijako neospravedlňuje ďalšie Miloševičove zločiny, ďalšie i predchádzajúce. Ale toto treba povedať pre úplný obraz o udalostiach.

    Ďalšia moja poznámka sa týka toho, čo sa deje v slovenskom parlamente. Rád by som sa vyjadril k politike Slovenskej národnej strany.

    Slovenská národná strana bola proti bombardovaniu Juhoslávie. Slovenská národná strana hovorí o všeslovanskej vzájomnosti. A Slovenská národná strana predložila zmysluplný návrh, za ktorý by sme boli radi hlasovali. Návrh odmietajúci Ahtisaariho plán a garantujúci alebo prihovárajúci sa za územnú integritu Srbska. Ale SNS tento návrh stiahla.

    Včera sme počuli vyhlásenia, prejavy politikov SNS, ktorí stále hovorili slová Srbsko, Srbi, srbský. Len v návrhu, ktorý nám dnes predkladajú na hlasovanie, sa slovo Srbsko, srbský nevyskytuje.

    Prejavy politikov SNS zakrývajú jednu vec. Verbálne odsudzujú Ahtisaariho plán, ale deklaráciu, ktorú nám dávajú, do tejto deklarácie nedali jasné odmietnutia Ahtisaariho plánu. Naopak, sú tam formulácie, ktoré pre každého, kto bude mať zlú vôľu, je tam umožnené, aby za ten Ahtisaariho plán hlasoval.

    Politici Slovenskej národnej strany hovorili o potrebe zachovania územnej integrity Srbska, ale nechcú, aby sme vo vyhlásení explicitne nenarušiteľnosť tejto integrity potvrdili.

    Pán poslanec Rydlo kritizuje politiku appeasementu a robí politiku appeasementu.

    Prejavy politikov SNS zakrývajú jednu vec, ktorá je podstatná. SNS stiahnutím svojho pôvodného návrhu a navrhnutím návrhu, ktorý je prinajmenšom bezzubý, bohužiaľ, hodili Srbov cez palubu.

    Tretia poznámka. Prečo to Slovenská národná strana robí? Asi našla nejakú vyššiu prioritu, ako je obhajoba princípu národného štátu v Európe. Vyššia priorita je v tomto prípade zrejme poslušnosť voči predsedovi vlády a SMER-u Robertovi Ficovi so všetkým, čo z tejto poslušnosti vyplýva.

    V ďalšej poznámke sa chcem dotknúť toho, čo robí strana SMER. Je to strana SMER, ktorá donútila SNS stiahnuť svoj návrh. SMER spôsobil toto. Bola tu šanca na širokú zhodu v slovenskom parlamente, lebo naozaj mnohí sme naprieč politickými stranami, opozičnými a vládnymi, cítili, že Kosovo môže byť precedens, že to môže vyvolať istý dopad niekedy na budúcnosť Slovenska.

    Táto široká zhoda sa črtala, ale zabránil jej práve SMER. Prečo jej zabránil? SMER má totiž predsedu vlády. SMER má ministra zahraničných vecí. SMER by bol nútený takúto širokú dohodu v prospech Srbska proti Ahtisaariho plánu obhajovať v zahraničí. Ale SMER a predseda vlády Robert Fico toto nie je schopný robiť. Robert Fico dostal šancu nerobiť pudlíka. Túto šancu sa ani nepokúsil premeniť, lebo vedel, že takúto politiku nie je schopný robiť. SMER teda obetoval možnosť širokej zhody v slovenskom parlamente, ktorá by bola v konečnom dôsledku i na prospech štátneho záujmu Slovenskej republiky.

    Moja ďalšia poznámka sa týka toho, ako to strana SMER maskuje. Robí to tak, že odvádza pozornosť do roku 1999 a kritizuje povolenie preletov vládou Slovenskej republiky. Tým zamlčiava, že predseda SMER-u Robert Fico ako politik SDĽ v roku 1999 k týmto veciam mlčal a najmä zamlčiaval, že ministri, ktorí schvaľovali v roku 1999 prelety lietadiel cez územie Slovenska, sú dnes politikmi SMER-u. Neviem, ako je dneska s pánom Fogašom alebo Magvašim, alebo Schmögnerovou, ale pokiaľ viem, tak vtedajší minister školstva, ktorý hlasoval za prelety, Milan Ftáčnik je dnes starostom Petržalky za stranu SMER. Tak sa pýtam, či ste si to už v SMER-e vyjasnili?

    Tým prichádzame k problému kontinuity myslenia v slovenskom parlamente. Slovenská národná strana aspoň v otázke Kosova zachováva určitú kontinuitu myslenia, prinajmenšom celé roky aspoň verbálne podporovala srbskú stranu. Myslím si, že kontinuitu myslenia vykazujú i KDH a SDKÚ.

    Nikdy sme nevideli problematiku Kosova v čierno-bielom, a aj keď sme sa snažili v tom roku 1999 zabrániť vyháňaniu Albáncov, ale zároveň od toho istého roku, celých 8 rokov sme hovorili, že územná integrita Srbska nemôže byť narušená. Čiže dnes robíme to, čo sme robili aj pred ôsmimi rokmi a celý čas.

    Jedine strana SMER vykazuje veľkú diskontinuitu myslenia. Mysliac si, že keď niekto premenuje stranu, alebo keď zmení stranícky dres, tak jeho minulosť je zabudnutá. Ale tak to nefunguje.

    Ďalšia poznámka sa týka istého zvláštneho vzťahu medzi SMER-om a SNS. Tento vzťah v konečnom dôsledku bráni robiť efektívnu politiku v prospech štátneho záujmu Slovenskej republiky. Na začiatku je prehnaná radikálna, občas trošku vulgárna rétorika nacionalistická zo strany SNS, ktorá spôsobí, že SNS si pokazí svoj imidž v zahraničí. Potom nasleduje vytvorenie koalície SMER – SNS a dôsledkom toho je, že ten zlý imidž zdedí aj SMER v Európe, aspoň v socialistických kruhoch, a následne sa SMER snaží tento imidž nejakým spôsobom zlepšovať, a to tak, že sa bojí zastať sa aj úplne normálneho národnoštátneho záujmu Slovenskej republiky, len aby si svoj imidž nezhoršil, a dokonca potom tlačí do postojov, ktoré sú proti štátnemu záujmu Slovenskej republiky aj Slovenskú národnú stranu, ktorá sa rada zatlačiť nechá.

    Dôkazom toho napríklad je nielen dnešná diskusia o Kosove, ale dôkazom toho je aj diskusia, ktorá tu už bola, ktorá nás čaká napríklad o obhajobe záujmov Slovenskej republiky v oblasti daňovej suverenity. Toto je začarovaný kruh. A je to dôkaz toho, ako prehnaná nacionalistická rétorika v konečnom dôsledku smeruje k politike, ktorá je proti štátnemu záujmu Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som na záver stručne zhrnul, čo sa stalo a čo sa deje počas posledných dvoch dní v slovenskom parlamente.

    Po prvé. SMER a predseda vlády nechcú prijať skutočné vyhlásenie slovenského parlamentu, skutočne odmietajúce Ahtisaariho plán a skutočne podporujúce územnú celistvosť Srbska. Robí tak preto, lebo nemá politickú schopnosť a silu obhajovať takúto správnu politiku v zahraničí.

    Po druhé. SMER donútil k rovnakému postoju i SNS, ktorá hodila Srbsko cez palubu v rámci pokoja vo vládnej koalícii.

    Po tretie. Opozičné strany KDH, SDKÚ podnikli reálne kroky ku prijatiu deklarácie, ktorá by skutočne odmietla Ahtisaariho plán, skutočne by podporila integritu Srbska a skutočne by tým podporila jej princíp obhajoby národného štátu v Európe. Vládna koalícia tomuto kroku v prospech Slovenska pravdepodobne dneska zabráni. Takto to vojde do histórie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami poslanci Zelník, Jasaň, Jánoš, pani podpredsedníčka Belousovová, pán poslanec Podmanický, Horváth, Rafaj, Paška. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán poslanec Palko, ja som nemal záujem o reagovanie, ale nemôžem nereagovať na vaše slová, že Slovenská národná strana robila nejakú nacionalistickú rétoriku alebo robí nejaký nacionalizmus. Ten obraz, bohužiaľ, v zahraničí sa vytvára takto umelo aj vďaka takýmto vyhláseniam. Mohli by ste mi konkrétne povedať, kedy Slovenská národná strana sa buď takouto rétorikou, alebo nejakými konkrétnymi činmi prejavovala? Či v tomto parlamente, alebo vôbec navonok? Ak hájila národné záujmy, to neznamená, že pôsobila alebo robila, alebo vytvárala nejaké nacionalistické snahy. Prosím vás, aby sme v budúcnosti takéto označovania nepoužívali. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Jasaň.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len pár poznámkami, lebo zrejme pán kolega Palko nemá dostatok informácií, tak chcem len upozorniť, že SMER nie je SDL a SMER nie je nacionalistická strana. To po prvé.

    Po druhé. Nikto z bývalých ministrov, ktorí vtedy hlasovali za to, čo väčšina vlády nie sú členmi SMER-u, ani starosta Petržalky nie je členom SMER-u.

    Po tretie. Viete, odvolať sa na minulosť je niekedy dobré, ale niekedy aj dosť škodlivé. Ja keď sa pozriem do tejto sály, vidím tu množstvo ľudí, ktorí počnúc VPN boli v rôznych politických stranách, kým sa dostali do tých, kde sú. Nikdy sme to nepoužívali, používať to nebudeme, pretože každý má svojím spôsobom nárok na určitý vývoj, vývin svojej osobnosti.

    Po štvrté. Mnohokrát a zvyčajne aj vy sa odvolávate na Ústavu Slovenskej republiky, na ústavu, za ktorú poslanci KDH nehlasovali. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Jánoš.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Palko, reagujem faktickou poznámkou, aj keď sa to pánovi podpredsedovi Hortovi nepáči, ale chcel by som uviesť niektoré skutočnosti. Ako včera bolo spomenuté, v roku 1999 pán vtedajší poslanec Národnej rady, súčasný predseda vlády pán Fico nehlasoval za prelety, áno, to je k veci, za prelety bojových lietadiel cez územie Slovenskej republiky na rozdiel od vás, ktorí ste hlasovali a tie dôsledky toho bombardovania, ktoré tu už dnes odzneli, sme mali možnosť vidieť všetci.

    Takže nie my sme hodili alebo hádžeme Srbsko cez palubu, ako to hovoríte a radi konštatujete, ale vy ste to Srbsko hodili cez palubu v roku 1999.

  • Teraz má slovo pani podpredsedníčka Belousovová.

  • Tak, vážený pán poslanec Palko, vy ste podrobili Slovenskú národnú stranu takej svojej vlastnej analýze.

    Ak dovolíte, ja vám ju opätujem a tiež vám poviem, prečo teda takáto analýza Slovenskej národnej strany z vás vyšla. Jednoducho sa snažíte, pretože s vami zmieta vo vzťahu k SNS závisť, závisť kvôli tomu, že vy ste boli absolútne neúspešný nielen osobne, ale hlavne KDH, tak sa snažíte kompenzovať si svoje komplexy a neúspechy tým, že vlastne triafate tu jeden za druhým z tých svojich zadných opozičných lavíc, kam vás posadili voliči, do Slovenskej národnej strany.

    Takže, ak som povedala, že opätujem tú vašu analýzu, tak akú politiku robilo a robí KDH, keď tvrdíte, že Slovenská národná strana robila a robí nacionalistickú politiku? My hovoríme, že robíme vlasteneckú politiku. Váš program, program KDH sa triafa o najmenej 100 rokov vedľa, pričom dozadu, nie dopredu.

    Pretože návrhy z vašej dielne sú absolútne odtrhnuté od reálneho života a reálnych potrieb slovenských občanov. Vnútorne ste rozhádaní. Ako som už povedala viackrát, vám ani nechýba nový líder, vám chýbajú nové nejaké myšlienky, ktoré by boli reálne späté so slovenským životom.

    A summa summarum vlastne toto bolo, vlastne sa podpísalo na totálnom fiasku vašej politiky, aj keď ste vyvolali predčasné voľby pár mesiacov pred voľbami normálnymi a voliči vás posadili, ako som povedala, do tých zadných lavíc a ja som presvedčená, že tým, ako teraz vystupujete, ako arogantne sa správate vy pán Lipšic, pán Mikloško a ďalší, v tých laviciach budete sedieť nielen štyri roky, ale podstatne dlhšie. Nie ja, ale slovenskí občania vás tam posadili. Takže seďte a počúvajte.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Podmanický.

  • Pán poslanec Palko, ja vám chcem zagratulovať k zmene vášho imidžu. Naozaj začínate pôsobiť ako sympaťák, ale chcem sa vás spýtať, pán poslanec, o čom hovoríte, keď spomínate nejakých bývalých ministrov za Stranu demokratickej ľavice, keď tu v tejto sále tí, ktorí organizovali, ktorí schvaľovali prelety, sedia tu v predných laviciach. Je tu bývalý predseda vlády a ďalší ministri, ktorí sa podpísali na tejto obrovskej hanbe pre Slovensko. Tam treba zamerať svoju pozornosť a myslím si, že útok na nezávislý štát zostane vždy útokom a barbarstvom.

    No a dovoľte mi ešte, pán poslanec Palko, jedno také prekvapenie, že po tom, čo ste po ôsmich rokoch odišli z vlády, tak ste zrazu úžasní socialisti, úžasne ľavicoví politici, rozdávate a teraz ste už aj úžasne nacionalisti, ktorí sa bijú za Slovensko. Ja som osobne rád, verím, že to myslíte úprimne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, chtiac-nechtiac je 12.00 hodina, takže dovoľte, aby som prerušil rokovanie, vyhlásil obedovú prestávku. Stretneme sa o 14.00 hodine v rokovacej sále. Dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.06 hodine.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím tých, ktorí majú záujem ešte o pokračovanie diskusie, aby sa dostavili do rokovacej sály. Poprosím tiež spravodajcu, pokiaľ je to možné, aby sa dostavil do sály a zaujal miesto pre spravodajcov. Budeme pokračovať.

  • Hlasy v sále.

  • Podľa toho, ktorý máme viacero navrhovateľov, vážení kolegovia.

  • Hlasy zo sály.

  • Jedného tu máme.

    Ešte raz poprosím spravodajcu, aby sa dostavil do rokovacej sály. Zdá sa, že to je základný predpoklad, aby sme začali rokovanie. Ak je všeobecný súhlas, môžeme začať rokovať s tým, že spravodajca, pevne verím, dostane texty vystúpení.

    Dobre, vážené kolegyne, vzhľadom na to, že nemám prítomného spravodajcu, vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

    Dobre, vážené kolegyne, kolegovia, dôvody na prestávku pominuli, takže, ak dovolíte, budeme pokračovať v rokovaní. Pokračujeme faktickou poznámkou pána poslanca Horvátha. Pán poslanec Horváth má slovo. Poprosím zapnúť mikrofón pánovi poslancovi Horváthovi.

  • Ďakujem. Vážený poslanec pán Palko, dovoľte mi reagovať teda pár slovami na vaše vystúpenie. Treba povedať, jednoznačne treba a nahlas treba povedať, že áno, je pravda, že v interpretácii textu (tlač 248) sa určite strana SMER – SD nezhoduje s interpretáciou strany SDKÚ, to po prvé.

    Po druhé. Text tak, ako je navrhnutý, vyjadruje, v princípoch vyjadruje reálny vývoj, súčasný reálny vývoj v medzinárodných vzťahoch ohľadom západného Balkánu a Kosova a žiada sa mi dodať, že z tých vyjadrení pána Hrušovského vo výbore, zahraničnom výbore mám naozaj pocit, že KDH sa snaží poctivo pristupovať k tejto problematike na rozdiel od iných politických strán, a preto možno, možno je dobré komunikovať viac a vyčistiť si niektoré názory, nedorozumenia ohľadom textu tak, aby sme našli zhodu v tom texte a verím, že sa to môže ešte stať, že nič nie je uzavreté. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Rafaj, nech sa páči.

  • Ja sa priznám, že po tej dvojhodinovej prestávke nadviazať na toho pána predrečníka je pomerne ťažké, ale mám tu dve poznámky skutočne neskutočné a dal som si aj poznámku moju čudo judo. Ja si myslím, že môžeme obrátiť list a prejsť od vykladačov snov alebo slov iných k pragmatickému a nejakému čestnému posudzovaniu textu a aj to, že už budú len traja rečníci, podľa môjho názoru bude spieť k nejakej pragmatickej zhode. Takže ja sa vzdám nejakých ďalších reakcií na pána Palka. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalší s faktickou poznámkou je pán poslanec Paška, ale ho tu nevidím, takže stráca možnosť vystúpiť s faktickou poznámkou.

    Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v rozprave. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Lipšic, má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, začnem fakticky, upozornil na to už aj pán kolega Mikloško. Poslanci vládnej koalície nás presviedčajú, že text vyhlásenia je zameraný na podporu Srbska a srbskej vlády. Ale v celom tomto vyhlásení sa Srbsko nespomína ani jedným jediným slovom. Okrem názvu vyhlásenia k riešeniu budúceho štatútu srbskej provincie Kosovo sa Srbsko alebo ani prídavné meno srbský v texte nevyskytuje ani jeden jediný raz. Je to náhoda?

    Fakticky sa ale situácia s Kosovom mení, vyvíja sa. Splnomocnenec OSN Martti Ahtisaari dnes už otvorene hovorí o nezávislosti Kosova. Ako povedal, „nezávislosť je jediná schodná cesta pre politicky stabilné a hospodársky životaschopné Kosovo“. Také je Ahtisaariho konečné odporúčanie, jeho posledné slovo, nezávislosť.

    Spojené štáty a Európska únia sa už tiež dohodli na nezávislosti Kosova. Kosovo má podľa amerických diplomatov v Bruseli byť nezávislé do mája tohto roku aj napriek nesúhlasu Srbska a Ruska. Nezávislosť chcú dohliadať. Nová Rezolúcia OSN má byť predložená do 30 až 60 dní. Európska únia sama plánuje prevziať kontrolu nad Kosovom.

    Podľa médií o budúcnosti Kosova existuje v Bruseli dôverná správa, ktorú získala aj tlačová agentúra AFP, a tento dokument EÚ údajne hovorí o prechode administratívy správy Kosova spod OSN na Európsku úniu. Dohľad nad tom má 72-členná delegácia Európskej únie s podporou 200 kosovských zamestnancov. Dokonca sú vyčíslené aj náklady tohto projektu. V prvom roku dá Únia na tento proces 18,8 mil. eur. Európski diplomati už dokonca hovoria o kandidátovi na šéfa Európskej misie. Má ním byť holandský diplomat Peter Faith.

    Materiál podľa agentúrnej správy hovorí aj o mestách, kde bude misia Európskej únie sídliť. Modelom správy je Bosna. Šéf misie Európskej únie bude môcť vetovať rozhodnutia kosovskej vlády či odvolať kosovských ministrov. Pod dohľadom EÚ si má táto srbská provincia napísať vlastnú ústavu a podobne.

    Preto text v prvom odseku vyhlásenia, že parlament vyjadruje presvedčenie, že úplná a ničím neobmedzená nezávislosť provincie Kosova nie je v záujme stability regiónu, je textom, ktorý nič nehovorí. To, že Kosovo nebude neobmedzene nezávislé, je zrejmé. Bude pod protektorátom Európskej únie, ale bude neobmedzene nezávislé od Srbska a o tomto text vyhlásenia mlčí, a preto predložím pozmeňujúci návrh v tomto smere.

    Čo sa teda deje s Kosovom dnes? Kosovo je dnes podľa diplomatov jedna zo zahraničnopolitických priorít vlád Spojených štátov a orgánov EÚ. Hovorí sa o nezávislosti. Na stole je jasný návrh – Dokument Európskej únie, stanovené sú termíny a máj 2007 je blízko.

    Milé kolegyne, vážení kolegovia, o ničom z tohto nás neinformovala slovenská vláda ani predseda zahraničného výboru. Nenájdete o tom ani články, ani čiarku, ani zmienku v dôvodovej správe. Píše sa o tom len v novinách. Aj takto vyzerá zahraničná politika našej vlády.

    Aká je reakcia slovenskej vlády? Čo riešime v Národnej rade? V prvej fáze vláda zaspala. Neprišla so žiadnou iniciatívou, premiér cestoval po svete. V druhom kroku minister zahraničných vecí svojimi výrokmi podľa mojej mienky poškodil slovenské záujmy, poškodil nášho tradičného spojenca. A to nemyslím ako hyperbolu, pán minister. Potom prišli návrhy SNS a SDKÚ. Obidva sledovali niečo iné. Jeden z nich bol z 19. storočia, druhý z 21. storočia, ale obidva boli k veci a bol som pripravený za ne hlasovať. Včera nám vládna koalícia predložila vlastný návrh. Na poslednú chvíľu, samozrejme. Ale čo je vážnejšie – v úbohom znení. Vecné sú v texte deklarácie asi dve, tri vety. Inak je to prázdnota a tápanie.

    Dovoľte, aby som sa vyjadril k niektorým vybraným častiam predloženej deklarácie. So slovami o stabilite, nevyčerpaných možnostiach, Charte OSN nemám problém. Problém však mám s vetou o precedense. Predkladatelia musia mať svojský zmysel pre humor. Píšu, „že budúci štatút Kosova“, čo je, mimochodom, nenáležitý termín, pretože vyjadrujeme sa k nezávislosti Kosova, „nemá byť medzinárodným precedensom pre iné konfliktné oblasti“. Vskutku vtipné. Presne takýto cieľ sa dosahuje hlasovaním v slovenskom parlamente. Bol by som rád, keby na túto tému mohol vystúpiť aj pán minister zahraničných vecí a takéto tvrdenie obhájiť.

    Nie, dámy a páni, Kosovo bude precedensom. Na tom my nič nezmeníme. Ide len o tom v čom. Ak vznikne pod dohľadom OSN a Európskej únie či bez neho, samostatný kosovský štát bude to precedens minimálne pre oblasť Kaukazu a dve teritóriá – Abcházsko a Južné Osetsko, ktoré sú dnes súčasťou Gruzínska. Ak vznikne nezávislé Kosovo pod dohľadom Bruselu, neexistuje dôvod, aby nevzniklo nezávislé Abcházsko pod dohľadom Moskvy. Kto tomu nerozumie, nerozumie medzinárodnej politike.

    Navrhovatelia si to však, ako inak si vysvetliť prítomnosť tej zmienky, uvedomujú, a preto je to ešte trochu trápnejšie. Navyše zmienka o precedense vnáša do textu deklarácie logický rozpor. Zároveň ste akože proti nezávislosti Kosova a súčasne predpokladáte vznik nezávislého kosovského štátu, keď hovoríte, že Kosovo nemá byť precedensom. Precedensom však môže byť len jeho nezávislosť.

    Pred pár dňami v sobotu 24. marca to bolo práve osem rokov, čo sa začalo bombardovanie Juhoslávie jednotkami Severoatlantickej aliancie. Slovenská republika vtedy nebola ešte členom NATO, a teda sme sa nezúčastnili tohto bombardovania, ale ako kandidátska krajina sme otvorili vzdušný priestor. KDH vtedy hlasom vtedajšieho ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského nesúhlasilo s otvorením vzdušného priestoru Slovenskej republiky na tento účel.

    Postkomunistická SDĽ, ktorá je dnes súčasťou strany SMER, bola vtedy vo vláde za otvorenie vzdušného priestoru. K tomuto hlasovaniu sa vracia, pripomínam, v návrhu deklarácie. Musím však povedať, že napriek tomu, že KDH nebolo v tom čase za takéto rozhodnutie, táto veta, ktorá je v návrhu deklarácie, tam nemá čo hľadať. Dvakrát nie, ak otvorenie vzdušného priestoru podporovala aj SDĽ, súčasť SMER-u. Hovorí sa tomu pokrytectvo.

    A napokon posledná poznámka k textu. V návrhu deklarácie sa píše všeličo, ale chýba obsah. Vo vašom texte, vážení kolegovia, sú veci, ktoré tam nemajú čo hľadať, naopak, chýba tam to, čo by tam malo byť. A tým je zreteľná podpora vlády v Belehrade, zrozumiteľný text, ktorým by malo byť vyjadrené, že nezávislé Kosovo nemôže vzniknúť proti vôli Srbska, ktorého je súčasťou a jasný záväzok parlamentný mandát, záväzné stanovisko podľa ústavného zákona o spolupráci parlamentu a vlády v záležitostiach Európskej únie, že práve takúto politiku má v Bruseli robiť slovenská vláda.

    Poviem aj prečo. Je to celkom jednoduché. Slovenská republika je najbližším spojencom Srbska v Európskej únii. Má to svoje historické opodstatnenie, má to opodstatnenie v našich záujmoch na Balkáne, máme na takýto postoj dejiny, právo aj medzinárodný kredit. V rozprave včera aj dnes už viacerí poslanci hovorili o historických vzťahoch Slovákov a Srbov či z rokov meruôsmych, alebo v 20. storočí.

    Spomenul by som len, že Srbsko a srbskí občania boli jednými z mála, ktorí podporili Slovensko a Česko-Slovensko v dvoch kritických časoch. V časoch, kedy nás ostatné krajiny, resp. ich predstavitelia zradili – v čase Mníchova a v roku 1968. Ako reakcia na Mníchovskú dohodu sa v Srbsku konali protestné demonštrácie vo viacerých mestách. Ako reakcia na vpád vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 boli opäť verejné protesty a štrajk na Belehradskej univerzite. Keď neskôr komunisti uväznili počas normalizácie disidentov, srbské divadlá často začali na znak solidarity hrať ich hry či vydávať preklady ich diel. Napokon, naše dobré vzťahy boli potvrdené aj po páde komunizmu. Neboli to vzťahy medzi Miloševičom a Mečiarom. Nie. Boli to vzťahy medzi demokratmi. To všetko sú príklady vzájomnej solidarity, príklady, akých nenájdete veľa. A to som nehovoril o našej menšine, ktorá sa teší privilegovanému postaveniu a vyššej podpore Belehradu. Tieto vzťahy však predstavujú aj záväzok. Preto má slovenská zahraničná politika, slovenská vláda stáť na strane Belehradu. V minulosti sme to dokázali.

    Slovenská vláda na základe rozhodnutia môjho kolegu Vladimíra Palka bola jediným štátom Európskej únie, ktorý kosovské identifikačné karty ako medzinárodný dokument neuznával. Samozrejme sme čelili tlaku, určite o tom vie aj ministerstvo zahraničných vecí, Srbi si však tento náš postoj cenili rovnako, ako keď Ján Čarnogurský podporil zbierku na opravu pravoslávnych pamiatok ničených práve v Kosove.

    Rok 2007 je však významnejším testom nášho spojenectva so Srbskom. Srbsko patrí do Európskej únie. Srbsko nielen vojnou zničené a zdecimované. Dnešné Srbsko je demokratický európsky štát, a preto patrí do Únie. Ak by Kosovo zostalo jeho súčasťou, bolo by v Únii tiež. Niet lepšej budúcnosti ani pre Kosovčanov. O to však bývalým bojovníkom UCK nejde. Nezávislé Kosovo preto nie je európske riešenie. Nevedie k stabilite na Balkáne ani vo svete. Tomu na Slovensku rozumieme. Nebojím sa povedať, že lepšie ako naši priatelia vo Washingtone alebo v Bruseli. A preto máme mať zahraničnú politiku, ktorá bude náš národný záujem aj naše miesto na strane srbskej vlády sledovať.

    Navyše moja strana má na takýto postup aj mandát od ľudí. KDH bolo zrejme jedinou stranou, ktorá mala vo volebnom programe nesúhlas s nezávislosťou Kosova. A preto, ak mám zostať verný programu vlastnej strany, ak má byť môj postoj konzistentný, nemôžem hlasovať za deklaráciu, ktorú predložili poslanci vládnej koalície. Jej text je zlý a nejasný, nechráni nášho spojenca.

    V roku 1918, roku 1938 aj v roku 1968 stáli Srbi na našej strane. Dnes máme stáť na strane Belehradu my. Nie však s týmto textom, ktorý, žiaľ, nemôžem podporiť. Ale bolo by dobré, keby sme vedeli prísť, a začal s tým pán kolega Mikloško s pozmeneným textom, ktorý by bol prijateľný pre široké spektrum v parlamente. Ak naozaj nechceme robiť z otázky Kosova vnútropolitickú tému, mali by sme mať ambíciu sa zhodnúť na texte, ktorý bude kompromisný, ktorý ale jasne podporí Srbskú vládu a ktorý bude prijateľný pre široké spektrum strán vládnej koalície aj opozície.

    Viacerí mi hovorili, že Kosovo bude nezávislé, taká je realita a my s tým už nič neurobíme. A ja sa pýtam. Keby v roku 1941 európske štáty, štáty vo svete, Spojené štáty rešpektovali realitu, ktorá vtedy vo svete vládla, čo by sa s Európu udialo? Lebo v roku 1941 nikto nevedel predpokladať, ako dopadne druhá svetová vojna a v tom roku práve naopak sa ukazovalo, že Nemci budú úspešní. Takže rešpektovanie reality v mnohých prípadoch môže viesť k tragickým následkom.

    Dovoľte mi, dopĺňajúc kolegu Mikloška predložiť ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka prvého odseku návrhu deklarácie, kde sa píše: „Parlament vyjadrujúc presvedčenie, že úplná a ničím neobmedzená nezávislosť provincie Kosovo,“ a teraz navrhujem doplniť slová „od Srbska nie je v záujme stability regiónu vystaveného dlhé roky tragédiám a krízam.“ Dám to pánovi spravodajcovi.

    Zdôvodnenie je prosté. Dnešný text by umožnil vznik úplne nezávislého Kosova od Srbska s tým, že by tam bol protektorát Európskej únie. Preto je potrebné v prvom odseku doplniť, aby bolo zrejmé, že nesúhlasíme s ničím neobmedzenou nezávislosťou provincie Kosova od Srbska.

    Myslím, že pozmeňujúce návrhy, ktoré predložil pán kolega Mikloško, sú dobré, sú správne, a pokiaľ by si získali podporu, tak si viem predstaviť, že naprieč politickým spektrom by sme, parlament by mohol deklaráciu odsúhlasiť a neurobiť z nej vnútropolitickú tému.

    Ale na záver by som postavil jednu ťažkú otázku. My prijmeme nejakú deklaráciu v parlamente a, pán minister, ako bude hlasovať Slovenská republika v Bezpečnostnej rade? Lebo o tom to je. Dva dni budeme diskutovať a nakoniec snáď prijmeme deklaráciu, bol by som rád, ktorá pôjde naprieč politickým spektrom, ktorá bude dohodnutá, podporí srbskú vládu a otázka je: No, ako bude Slovenská republika v Bezpečnostnej rade v priebehu nasledujúcich mesiacov hlasovať? Lebo to je kľúčové. A pokiaľ Slovensko je suverénny štát, tak či na úrovni Európskej únie, alebo na úrovni OSN, musíme vedieť povedať áno, ale musíme vedieť povedať aj nie. Aj keď budeme v menšine. Určite aj pán minister Kubiš viackrát také situácie zažil. Ja som ich vo vláde zažil tiež, keď v Rade ministrov sme boli v menšine. Niekedy sme boli sami a vedeli sme povedať nie, a niekoľkokrát. A potom sme aj uspeli.

    Takže, dovoľte mi na záver povedať, že verím, že sa dohodneme na texte deklarácie naprieč politickým spektrom, a verím, že text deklarácie, ktorú parlament prijme, bude významným faktorom pri rozhodovaní Slovenskej republiky o tom, ako hlasovať v rámci Bezpečnostnej rady OSN. Inak by naša dvojdňová diskusia bola pomerne prázdna a zbytočná. Ja verím, že naša vláda aj minister bude rozhodnutie parlamentu rešpektovať.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Lipšica sa s faktickými poznámkami prihlásili páni poslanci Zala, ďalej pán poslanec Číž, pán Horváth, pán poslanec Frešo, pán poslanec Kahanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Ako prvý má slovo pán poslanec Zala, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vaše konštatovanie, pán poslanec Lipšic, k problematike precedensu je založené na tom, že neakceptujete reálny stav. Reálny stav je proste taký, že územie Kosova je protektorátom pod správou OSN. Kto už to z mandátu OSN tam vykonáva, či jednotky Európskej únie, či kohokoľvek iného, ale realita je presne taká, že Kosovo je v túto chvíľu závislým územím, pretože je pod protektorátom a problém (reakcie z pléna), to je v poriadku; ale ten problém precedensu spočíva práve v tom, že konštatuje, že toto je nepoužiteľné pre iné územia, ktoré sú normálnym suverénnym štátom ani pre časti tohto uznaného suverénneho, medzinárodne uznaného suverénneho štátu, preto tento problém nie je prenášateľný. Čiže to len konštatuje toto uznesenie, čo je pre Slovenskú republiku mimoriadne dôležité.

    Pán kolega, ja vždy hovorím, čo si myslím ja, nie čo si myslíte vy. Ja nie som Janiš, to je úplne logické. A, samozrejme, časť, ktorá sa dotýka bodu 2, veď tam predsa jasne hovorí bod 2 o tom, že všetky možnosti dialógu na dosiahnutie dohody neboli vyčerpané. Kto rozumie trochu medzinárodnej politike vie, že toto je namierené k tomu, že Ahtisaariho plán nie je konečným riešením, že nie je výsledkom dostatočného dialógu a v tomto je jasne povedané, že tieto vzťahy vyčerpané neboli a hovorí o tom, že by rokovanie medzi srbskou vládou a albánskymi kosovcami mali pokračovať ďalej. To je tak jasné a logické, že ja neviem čo, len kto fakt nevidí, to môže postaviť do polohy, do ktorej ste to postavili vy. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej má slovo pán podpredseda Číž s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Možno vás to bude mrzieť, pán poslanec, ale dovolím si predsa len jednu osobnú poznámku vo vzťahu k vám. Po mojom vystúpení ste tak vám vlastným spôsobom skonštatovali, teda, že nič, žiadny obsah a dlhé vystúpenie, tak skúsim sa ja pozrieť na vaše vystúpenie.

    Dlho pravdepodobne, dvakrát toľko ste hovorili ako ja, som sa to snažil nejakým spôsobom si odstopnúť a teraz, čo ste povedali, no, 95 % z toho, čo ste povedali, tu už odznelo. Zásadne tu odznelo s tým, že ani náznak dialógu vo vašom vystúpení, veď tie repliky, ktoré ste znovu opakovali, sme dali my naše stanoviská, tak ste mali s nimi polemizovať. Tomu som rozumel, lebo to je dialóg. To tu nebolo opäť. Opäť ste prišli, no tak ja som tam cítil povýšený tón, demonštrovaný sebaobdiv, teda, že ak máme byť z toho hotoví, ani náznak volania po dialógu a po tom, že trošičku pracujete s našimi argumentmi, s naším videním a istú mieru možno aj empatie sociálnej napríklad. To mi tam jednoducho chýbalo.

    Bez ostychu hovoríte o tom, že my vyrábame z tohto vnútropolitický problém, predtým z toho je to naša aktivita? Veď ten problém, ktorý tu je, ak niekto z toho robí vnútropolitický problém, pán kolega, no, nie sme to my, principiálne nie, a chcem zároveň aj zademonštrovať, že naozaj sa chceme dohodnúť.

    Chceme nájsť zmysluplný argument, ale nie v tej polohe, ktorý sa tu ponúkol ako forma dialógu a hľadanie pravdy. A ak sa trošku zlepšila celá situácia, chcem povedať za náš klub, že to veľmi vítame, aspoň trošku, a že sme schopní o veciach rozprávať aspoň tých posledných 20 alebo posledné 2 hodiny z celej tej dvojdňovej diskusie zmysluplne. Vážim si to, pevne verím, že toto je ten moment, to malé svetielko nádeje do budúcnosti. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Horváth.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec Lipšic, dovoľte mi znovu pár slovami odpovedať na vaše otázniky.

    Po prvé. Vláda, súčasná vláda vôbec nezaspala. Ona vôbec nespala, ona neležala niekde v húpacej sieti a nespala počas vývoja v Kosove a Srbsku. Vôbec nie. Celá tá kauzička začala a potom narastala do rozmerov kauzy, začala vtedy, keď Mikuláš Dzurinda nervózny vo svojej strane sa prebudil a povedal ústami pána Janiša, pána Horta a prípadne niektorých iných do médií, že nová vláda spí, nič nerobí, cestuje po svete a že treba riešiť Kosovo. Kosovo je to, čo treba riešiť, na všetko treba zabudnúť a hlavne sa venujme Kosovu. Takto sa to začalo a takto sa to vyvíja až do dnešného dňa a o chvíľočku si možno zase viacej povieme o tom. Jednoducho nie je to pravda.

    Pokiaľ ide o vaše úvahy, o napríklad moje alebo mojich kolegov, o úvahy mojej účasti v SDĽ alebo nejakej príslušnosti k SDĽ. Viete, ja som príslušník novej politickej generácie, ktorá nastúpila, ktorý sa vôbec necíti byť viazaný hlasovaním ministrov v nejakých predošlých vládach, ktorý sa vôbec necíti byť viazaný nejakými vyjadreniami, ani neviem, ani neviem, utíšte, trošičku pokoja, trošičku poprosím, tak. Ani neviem, kde dnes tí bývalí ministri pracujú, kde pôsobia a nezávisle od toho viem pôsobiť ja, viem mať svoj samostatný autonómny názor, viem ho vyjadriť, otvorene ho viem povedať tak ako teraz. Takže ten vzťah medzi SDĽ, ten vzťah medzi SDĽ (reakcie z pléna)...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pán poslanec Frešo. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Predrečník hovoril o bode, kde sa bude naozaj rozhodovať, a to bude hlasovanie v Rade bezpečnosti. Ja mám tento istý názor. Myslím si, že Slovensko ako nestály člen Rady bezpečnosti má výnimočnú príležitosť ako krajina z regiónu, ktorého sa to bezprostredne týka, tlmočiť názor obyvateľov Slovenska, ale aj niektorých ostatných krajín na problém Kosova. Myslím si, že má výnimočne názor ukázať to, čo si myslíme a upozorniť ten zvyšok sveta alebo tých, ktorí sú za nezávislé Kosovo, ako veľmi sa mýlia.

    Myslím si, že Slovensko by túto šancu malo využiť, malo by túto historickú šancu využiť a ukázať, že to miesto v Rade bezpečnosti nie je formálnou záležitosťou, naozaj, že tento región reprezentujeme a dokážeme, keď už nie presadiť, tak aspoň tlmočiť záujmy ľudí, ktorí žijú v tomto regióne.

    Ja som rád a oceňujem, že pán minister zahraničných vecí je prítomný počas tejto diskusie, je to výnimka medzi ministrami, pokiaľ ide o poslanecké návrhy, ja mu touto cestou chcem poďakovať, ale bol by som rovnako rád, keby aj obsah tej diskusie, aj to, k čomu sa väčšina rečníkov vyjadrila kladne, to znamená k tomu, že nie sú za nezávislosť Kosova. Sú za to, aby Kosovo zostalo ako súčasť Srbska, aby to tlmočil prostredníctvom svojich podriadených tam, kde to má. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Posledná faktická poznámka pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Mnoho vecí, poznámok k obsahu, k stanoviskám a očakávaniam, čo sa bude rozhodovať v Bezpečnostnej rade či na ďalších úrovniach tu už zaznelo.

    Ja chcem nadviazať na jednu vetu, ktorú povedal pán poslanec Lipšic na konci. Vedieť povedať svoj vlastný názor. Plne s tým súhlasím. Treba vedieť povedať svoj postoj ako postoj zodpovedný a povedať ho aj vtedy, ak má byť na obranu bezbranných, prípadne aj proti vôli silných tohto sveta. A vedieť ho povedať ako múdre a zodpovedné stanovisko, v našom prípade vyhlásenie. Ja dúfam, že k takémuto vyhláseniu dospejeme na konci tejto dlhej rozpravy už aj preto, že sme jej venovali toľko času. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Lipšic, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja by som najskôr na pána predsedu výboru Zalu zareagoval. No, návrh vyhlásenia hovorí, že ide o budúci štatút provincie Kosovo, nie dnešný štatút, ktorý má, lebo nemá byť precedensom. Vy ste včera hovorili, že precedensom nechceme, aby boli napríklad kolektívne práva a iné usporiadania, ktoré nie sú ešte nezávislosťou, potom je v práve jeden argument, ktorý sa volá logický argument dôkaz opaku, čiže nezávislosť už proste precedensom – to už nám nevadí, keby bol? No, tak proste logika nás v tomto myslím si, že nepustí, aj keď som, samozrejme, ešte nemal doučovanie od pani kolegyne Belousovovej, ale dôkaz opaku je pomerne známa logická operácia v práve.

    Čo sa týka pána poslanca Číža. Ja si myslím, že vy ste z toho urobili, žiaľ, pán kolega vnútropolitický problém. Napríklad tým, že ste začlenili do návrhu vyhlásenia pripomienku na rok 1999 a že veľká časť diskusie včera, aj dnes sa vedie o roku 1999. Vy ste spolitizovali ten problém, obávam sa. A to je smutné.

    Takže poďme teraz sa pozrieť dopredu, a nie dozadu a skúsme nájsť taký text, ktorý by bol prijateľný a ktorý, trúfam si povedať, by mohol pomôcť našej vláde a jej ministrovi zahraničných vecí. Pretože, ak sa parlament vyjadrí jasne v neprospech nezávislosti Kosova, tak to môže výrazne posilniť mandát, ktorý bude mať minister zahraničných vecí na rokovaní Európskej únie alebo OSN. Takže myslím si, že v tomto, ak sa zhodneme a parlament prijme konsenzuálny text deklarácie, tak to môže slovenskej pozícii a v tomto aj slovenskej vláde len pomôcť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec, pardon, áno, takže v zmysle rokovacieho poriadku požiadala o vystúpenie pani podpredsedníčka Belousovová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, poslankyne, vážení páni kolegovia, možno vás prekvapí to, čo teraz poviem, pretože za tieto dva dni, ktoré sme tu diskutovali k vyhláseniu Národnej rady k riešeniu budúceho štatútu srbskej provincie Kosovo, odznelo v rozprave strašne veľa názorov. Niekedy boli tie vystúpenia emotívne viac, niekedy menej. Odznievali tu mnohé tvrdé slová, samozrejme, že je to téma, ktorá je citlivá, ako sme hovorili, dovnútra, ale aj navonok.

    To, čo sa mi však nepáčilo, a to, čo chcem povedať najprv a potom prejdem k tomu zásadnému postoju je, že veľakrát hlavne vy predstavitelia opozície ste skĺzavali do urážok voči Slovenskej národnej strane. A teda nedržali ste sa merita veci, to, čo sme prerokovávali. Často sme tu počuli útoky na predsedu Slovenskej národnej strany, vaše vyjadrenia o tom, že Slovenská národná strana zásadne zmenila postoj, čo sme v Elektre dostali a podobne.

    Viete, vôbec nebudem reagovať teraz ani urážlivo, ani v takom tóne, ako ste nastavili vy, práve naopak, nechcem tie urážky vracať a poviem vám možno to, čo vás úplne prekvapí.

    Slovenská národná strana je pripravená podporiť napriek všetkému, napriek tým urážkam a tým neopodstatneným ohováračkám a nechutnostiam, ktoré ste tu predvádzali, je pripravená podporiť pozmeňujúci návrh pána Mikloška. A poviem vám úplne prečo.

    Slovenská národná strana vlastne prvá vyšla, keď vznikla situácia s Kosovom, prvá Slovenská národná strana pripravila deklaráciu. Vtedy ešte nikto na nič nereagoval, nikto z toho nevytĺkal politické body. Nechceme, aby vlastne toto, čo sa deje, boli úzke nejaké preteky alebo hranie sa malých detí, alebo malých politikov na piesku. Aby si tu niektorí liečili traumy za to, že povolili prelety, za to, že niektorí boli proti, dalo by sa o tom veľmi veľa hovoriť, ale chcem povedať, že povznesme sa.

    My zo Slovenskej národnej strany, za našich poslancov teraz hovorím, pretrpíme aj všetky urážky, ktorými ste nás častovali, aj tie, ktoré ste osobne adresovali na moju adresu, pretože, a nečakám dokonca, že sa niekto z vás ani ospravedlní, to by som zažila asi najväčší šok. Mnohokrát sa tu ironizovalo. Situácia bola veľmi vážna, ale za tou niekedy úsmevnou atmosférou alebo za tými niekedy takými prejavmi, ktoré nie sú hodné tejto snemovne sú skutočné osudy skutočných ľudí. Sú osudy ľudí, ktorí sú len niekoľko sto kilometrov ďalej od nás. Sú v Európe a stále hovoríme, že áno, je to náš spriaznený bratský slovanský národ.

    Čiže hovorím úplne otvorene, že Slovenská národná strana podporí tento návrh napriek všetkým urážkam. Nečakáme žiadne ospravedlnenie, pretože, a to chcem zdôrazniť a chcem, aby ste to úplne s plnou vážnosťou pochopili, tak ako vám to hovorím.

    Tu nejde ani o KDH, tu nejde ani o Slovenskú národnú stranu, nejde o našich voličov, tu skutočne ide o Srbov, tu ide o Srbsko a v prenesenom a priamom slova zmysle ide aj o Slovensko a Slovákov. Pretože vám pripomeniem to, čo som povedala v úvode, teda tie slová, ktoré parafrázujú slová Ernesta Hemingwaya, že nikto z nás nie je ostrovom samým osebe a nepýtaj sa, komu zvoní hrana, ona zvoní aj tebe. Čiže, keď ide o osud jedného národa v Európe, ide vždy aj o nás. A práve preto má Slovenská národná strana takýto zásadný postoj a bude ho mať, pretože naozaj chceme, aby v tej histórii, v tých učebniciach histórie bolo zapísané, že nie Slovenská národná strana, možno na tú sa za stovky rokov zabudne, ale že Slovensko sa zachovalo principiálne.

    A my urobíme všetko preto aj za cenu toho, že zatneme zuby a budeme trpieť vaše urážky, aby sa táto snemovňa, všetci 150 poslanci dohodli na konsenzuálnej podpore toho, čo sme dali ako koaličný návrh vyhlásenia k situácii v Kosove.

    Čiže my sme pripravení toto podporiť a žiadam všetkých ostatných a myslím si, že ak bude mať pán minister zahraničných vecí pán Kubiš takýto silný mandát, podporu všetkých 150 poslancov, skončia tieto naše trápne žabomyšie vojny, že vtedy skutočne môžeme v Bezpečnostnej rade povedať jednoznačné nie, pretože vtedy si niekto všimne, že Slovensko je zvrchované a že skutočne zaujíma zvrchované postupy.

    Takže myslím si, že toto by malo byť hlavné motto a mali by sme ukončiť tie žabomyšie vojny, ktoré nečakajú ani naši voliči, ich to neteší, a venujme sa problémom, ktoré sú, dohodnime sa na tom, že s tými návrhmi, ktoré dal pán Mikloško, vieme tú deklaráciu podporiť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. S faktickými poznámkami pán Janiš, Vášáryová, Pado. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani podpredsedníčka, normálne zo srdca s vami súhlasím, aj to, ako vystupujete na obranu nezávislého Srbska, aby sa od neho neodtrhlo Kosovo, aj to, že je to pár kilometrov od nás. Úplne súhlasím s tým, čo ste povedali, ale s jedným, čo neviem, a to mi vysvetlite, prečo pozeráte na opozíciu, prečo nám kladiete nejakú výčitku. Pozerajte sa doľava, ale najlepšie by bolo, pani podpredsedníčka, keby že sa opýtate priamo pána ministra zahraničných vecí, aký pokyn dá zástupcovi Slovenska v Bezpečnostnej rade OSN, či bude hlasovať za Ahtissariho plán, alebo bude hlasovať proti nemu. Jeho sa spýtajte, na opozíciu sa ako nemusíte obracať, my sme ku Kosovu zaujali úplne jasný, priamy a rovný postoj.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pani Magdaléna Vášáryová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Keď hovoríte o urážkach, pani podpredsedníčka, čo keby ste začali ako prvá a ospravedlnili by ste sa mi za to, že ste ma včera úplne bezdôvodne nazvali Indiánkou.

  • Reakcie v pléne.

  • Ja si myslím, že tým by sa dalo začať. A nemôžete sa čudovať, že ja som trošku skeptická na to, čo hovoríte, hoci veľmi vítam vaše slová, pani podpredsedníčka, skutočne, len nezmení sa tento váš postoj, keď sa stretnú šéfovia v Elektre? To je ďalšia moja otázka. Je to naozaj postoj, ktorý už dokážete udržať?

    A pripájam sa k pánu Janišovi. My tu všetci diskutujeme, ale otázka je na pána ministra zahraničných vecí, ktorý tu ticho celý čas sedí a počúva nás. Aký pokyn dostane pán veľvyslanec Peter Burian v New Yorku? Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Slovo má s faktickou pán poslanec Pado.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani podpredsedníčka, ja som veľmi rád, že ste povedali to, čo ste povedali a vlastne sa okľukou vrátili k tomu, čo bolo dohodnuté na začiatku, len dalo sa vyhnúť zbytočným útokom, ak by ste neboli uhli na rokovaní v Elektre a nevymenili principiálny postoj ku Kosovu a Srbsku za 30 strieborných, ako to povedal pán poslanec Vestenický. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Chcete reagovať? Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

  • Tak skutočne, páni poslanci, držme vážnosť situácie. Teraz sa nepýtajte na pána Kubiša. Povedzme, čo si myslí táto snemovňa, všetci 150 do noty a pán minister to bude musieť splniť.

    Pri všetkej úcte a vážnosti situácie, pani Vášáryová, ako nechcem zľahčovať ani vás uraziť, preboha, ja som strašný fanda humoru vášho manžela, ale vy ste ho tromfli. O tej Indiánke vám to povedal pán Slota, nie ja.

    No a myslím si, že pán Pado, vy si odporujete alebo tiež, akože nechcem zasa, poviete, že učí nás logiku, kvalitatívne sa zmenil, pán Lipšic. Dobre. Ale veď tým, že sme povedali, že to podporíme, vyvraciame tie vaše, s prepáčením, štyri razy hlúposti o tom, čo sa udialo a neudialo v Elektre. Nič sa neudialo, my vám ponúkame, zahlasujeme, dajme sa dokopy, urobme jedno normálne štátnické vyhlásenie, kde jasne povieme: „Slovenská republika nechce samostatné Kosovo, pôjde to do sveta a prestane tu strašiť nejaká Elektra.“ Keby to bola pravda, tak vystúpim takto? To je vlastne, to sú, to, čo som vám povedala, sú slová nášho predsedu. Takže prestaňte hrať preteky, voličov to nebaví, sú z nás znechutení. Čakajú, že budeme jednotní. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Teraz vystúpi v rozprave pán Horváth Juraj, pripraví sa Stanislav Janiš.

  • Vážené dámy, vážení páni, vážené dámy kolegyne, kolegovia, ja si dovolím otvoriť tento môj príspevok do rozpravy obrátením pohľadu na to, čo sa tu udialo na začiatku, to znamená niekde v časoch schôdze minulej, predošlej schôdze, zhruba pred vyše mesiacom a pol alebo dvomi, a to, keď sa spustila po rokovaní vo výbore pre európske záležitosti vlna namierená proti jednému z ministrov tejto vlády, proti ministrovi zahraničných vecí.

    V tom čase, žiaľ, som bol chorý a musel som byť doma, ale čo sa stalo vtedy, bolo zaujímavé. Jedna kolegyňa z SDKÚ si dovolila na margo tej situácie, ktorá sa vyvinula, priam do médií povedať, že pán minister by si mal dávať pozor na jazyk. By si mal dávať pozor na jazyk.

    Pani kolegyňa z SDKÚ toto povedala na pôde parlamentu, to znamená na slobodnej pôde a povedala, označila takto svojimi slovami situáciu, ktorá sa tiež udiala na pôde parlamentnej, to znamená na slobodnej pôde. Tak slobodnej pôde, ako je slobodnou pôdou akademická pôda, ktorá je nedotknuteľná rovnako ako parlamentná pôda. Povedala „pozor na jazyk“. No, dovolím si povedať, že ako ten, ktorý pochádza z rodiny, ktorá má istú skúsenosť z minulosti, cítim, cítim aj z tohto vyjadrenia niečo, čo zaváňa časmi minulými, to znamená takým tým malým modrým „plíživým“ boľševikom, ktorý sa tu kdesi medzi členmi SDKÚ motá a ktorého cítiť občas v niektorých situáciách.

    Tento náznak boľševizmu, a poviem to veľmi otvorene, tak ako hovorím všetky svoje stanoviská otvorene, sa vyjadril na pôde, slobodnej pôde parlamentu. V podstate to znamená to, že by tu mala byť cenzúra, že by sme mali cenzurovať to, kto čo povie. To znamená aj člen vlády, ktorý príde na pôdu parlamentu na to, aby sa zodpovedal parlamentu, to je jedno či na schôdzi, alebo vo výbore, v orgáne parlamentu, a to celkom asi nebude v poriadku. Tak ako nebude v poriadku to, čo tu včera odznelo z radov SDKÚ, opäť SDKÚ zase z úst pána kolegu Kužmu, ktorý svojím vyjadrením pripomenul časy spred niekoľkých rokov z európskeho parlamentu, kedy sa začala prestrelka medzi Martinom Schultzom, predsedom frakcie socialistov v parlamente a Berlusconim. Silne to pripomenulo tie časy a znovu bolo cítiť, znovu bolo, vážení kolegovia, cítiť istý prístup, ktorý zaváňa totalitným postupom, pohľadom na veci, istou snahou zmocniť sa všetkého totálne, a to by nebolo dobré, to by určite nebolo dobré a ja verím, že aj členovia SDKÚ si myslia, že to nebude celkom dobré, ak by sa to malo takto vyvíjať.

    Dodnes sa na žiadosť kolegu Podmanického ani pán Kužma neospravedlnil za ten výrok a dokonca predseda SDKÚ pán poslanec Mikuláš Dzurinda povedal, že on necíti alebo niečo v tom zmysle, že necíti potrebu sa ospravedlňovať za člena svojej strany a za jeho výroky.

    Mimoriadne zaujímavou je tiež skutočnosť, že my tu vlastne prerokovávame na schôdzi, v pléne jeden z návrhov, teda návrh SDKÚ, ktorý nebol prerokovaný v zahraničnom výbore, bol otvorený do diskusie, ale nebol prerokovaný a ani nebolo o ňom hlasované. Napriek tomu tu o ňom rokujeme, samozrejme, je nám všetkým jasné, že tak ako to ostatné, o čom o chvíľku poviem, bolo vedené motívom len dosiahnuť možnosť pre Mikuláša Dzurindu, aby tu viackrát mohol vystúpiť, čo je úplne v poriadku, ale dá sa to, dá sa to robiť aj obvyklou cestou, ktorú poznáme.

    Na margo toho dávania pozor na jazyk si dovolím povedať len toľko, že nie, totalitu už nie, totalitné spôsoby už nie a ani boľševizmus, prosím, už nie. Ale napriek tomu, čo tu odznieva, napriek tomu, a to chcem dvakrát podčiarknuť, všetci sme ochotní ďalej počúvať, čo hovoria aj tí ľudia, ktorí majú tento prístup. A preto teda pristúpim teraz viacej k tej téme ohľadom Kosova ako takého.

    Celá táto kauza ohľadom Kosova, juhosrbskej provincie Kosovo a jej budúcom štatúte sa začala úplne inak. Jedného dňa sa kolegovia v SDKÚ zobudili, nie vláda, vláda tá pracuje stále, ale konečne sa opozícia zobudila a povedala si v SDKÚ tá časť opozície, že ešte nezviedla súboj v opozícii o opozičného lídra, a teda by bolo dobré, keby už konečne sa rozhodlo, kto bude viesť opozíciu, pretože sa to nedarilo, tak to bolo treba otvoriť túto tému.

    No nanešťastie si vedenie SDKÚ zvolilo tému Kosovo. Kosovo, ktoré nemá s opozičným súbojom vôbec nič spoločné ako vnútroštátnou straníckou témou vôbec nič spojené. Otázka Kosova sa takto stala podvodnou témou, témou, ktorá nesúvisí vôbec s opozičným súbojom.

    Inými slovami môžeme to komentovať, vážení kolegovia, tak, že SDKÚ a Mikuláš Dzurinda zneužil túto tému, túto vážnu tému. Vážnu tému o osudoch ľudí na Balkáne, v Srbsku a v Kosove zneužil túto tému na jeden obyčajný súboj v opozícii. Tento súboj, tento súboj však by bolo dobré, keby naňho nenaskočili ako muchy na lep ostatné strany, ako je SMK a KDH.

    Verím tomu, že sa to tak nestane, aj keď KDH, ktoré som si všímal tiež počas rokovaní vo výbore, ústami Pavla Hrušovského naozaj sa snažilo poctivo celý čas pristupovať k tejto téme a zvažovalo určite spôsob, akým sa zapojí do tejto témy. Treba do istej miery oceniť tento prístup a robím to rovnako otvorene ako ostatné veci. Treba to oceniť a stále, stále podotýkam, tak ako som povedal pred chvíľou, že ten priestor na hľadanie toho konsenzu tu ešte stále je. To znamená, že Mikuláš Dzurinda a SDKÚ povýšilo opozičný súboj, hodnotu opozičného súboja a možného výsledku nad tému Kosovo, nad tému medzinárodných vzťahov, medzinárodného vývoja, ktorý sa dokonca netýka len Srbska a Kosova, ale celej medzinárodnej komunity.

    Dovoľte mi, prosím, povedať, čo sa stalo. Ako dôvod uviedlo SDKÚ, že vláda zaspala a púšťala sa do vlády ako celku s úmyslom získať viac informácií a donútiť vládu, aby konala tak, ako si to SDKÚ myslí. Preto SDKÚ prišlo s návrhom textu, ktorým chce zaviazať ministra zahraničných vecí a zviazať mu ruky tak, aby robil presne to, čo si v centrále SDKÚ myslia a želajú, aby to robil na medzinárodných fórach, aby sa vždy, keď sa vráti z cesty, pýtal v centrále SDKÚ, či to môže, alebo nemôže robiť a či to dobre spravil, alebo to nespravil dobre.

    Samozrejme, že medzinárodné vzťahy sú dosť komplikovanou témou, nie je to vôbec také jednoduché a všetci dobre vedia, že každá diplomacia každého štátu musí byť veľmi pružná, musí veľmi pružne reagovať na vývoj a nielen pasívne reagovať, dodatočne reagovať, ale dokonca sa k nemu stavať tak, aby mohla aktívne pristupovať a vstupovať do procesov rozhodovacích.

    A tak mi, prosím, dovoľte povedať niečo o slovenskej diplomacii a Ministerstve zahraničných vecí Slovenskej republiky, ktoré vedie práve pán Kubiš, ktorému SDKÚ malo snahu zviazať ruky a limitovať ho v jeho práci.

    Slovenská diplomacia, ministerstvo zahraničných vecí, samozrejme ako súčasť, ako jedna pevná súčasť vlády, vládnej zostavy nemôže byť takto atakovaná. Nemôže byť z jednoduchých dôvodov. Z principiálnych, ktoré som povedal, pretože treba pružne, mať možnosť pružne reagovať v medzinárodných vzťahoch, ale je tu ešte jeden dôvod.

    Slovenská, špeciálne konkrétne slovenská diplomacia, slovenské ministerstvo zahraničných vecí vrátane diplomatov, ktorí tam pôsobia, sú známi tým, vážení kolegovia z SDKÚ, sú známi tým, že sa dlhodobo venujú tejto agende, že sú kompetentní, odborne veľmi dobre pripravení, sú mimoriadne skúsení práve špeciálne z tohto regiónu, že si počínajú veľmi dobre, mimoriadne dobre, tak, že zvýšili kredit slovenskej diplomacie a zašlo to tak ďaleko, a vy to, ak to neviete, vám to poviem, slovenská diplomacia je tým konzultantom, častým konzultantom pre delegácie, ktoré prichádzajú zo zahraničia, alebo pre delegácie, s ktorými sa v zahraničí stretáva.

    So slovenskou diplomaciou iné štáty uprednostňujú konzultácie o tom, ako je dobré riešiť niektoré či už celkové veci, alebo čiastkové kroky, pretože naša diplomacia disponuje informáciami spoza scény. Má také, aké naozaj má málokto a treba ju pochváliť. Treba ju pochváliť. Treba to otvorene povedať, že sme na ňu hrdí a práve preto treba dodať aj to, že je úplne naruby, úplne naopak a je veľmi nesprávne, ak ju ideme atakovať, ak ju ideme zväzovať, limitovať, obmedzovať a znemožňovať jej ten klasický výkon zahraničnej politiky, ten efektívny, flexibilný postup, ktorý môže robiť a ktorý doteraz robila.

    Ja si v tejto súvislosti dovolím povedať ďalšiu vec. Tento rezort, samozrejme, viedol Eduard Kukan ako bývalý minister zahraničných vecí. A tu došlo k jednej pozoruhodnej paradoxnej veci, ktorá sa stáva raritou. Eduard Kukan spoločne, samozrejme, s členmi SDKÚ sa vyjadroval na tlačových konferenciách SDKÚ a vyjadroval aj na iných miestach svoje postoje, ktoré reprezentovali stranu SDKÚ tak, že zaujali každého jedného, kto je zainteresovaný do problematiky práce slovenskej diplomacie na Balkáne. Nikto tomu neverí, naozaj málokto je taký, čo by tomu veril, že Eduard Kukan prešiel takým vývojom, aby urobil takýto dramatický profesionálny obrat, aby vyjadroval takéto postoje, ako si želá centrála SDKÚ.

    Z toho vyplýva veľmi jasne, že centrála SDKÚ vyvíja veľké tlaky na svojich členov vrátane Eduarda Kukana, ktorý je takto nútený vyjadrovať postoje, ktoré sú inak nezmyslom. Som rád, že ma ďalej počúvate, vážení kolegovia z SDKÚ.

    SDKÚ jednoducho jedného dňa odštartovalo kauzu s cieľom viesť opozičný súboj a vyhrať ho. Pretože nemá, hľadá, hľadá, naozaj usilovne hľadá, ale nenachádza témy, svoje vlastné témy na vnútroštátnej scéne, tak sa uchýlilo k tomu, že vykročí do zahraničia a nájde tam nejakú tému. No, tak došla k téme Kosovo a otvorila tému Kosovo. Keďže to bol problém, tak sa stupňovala aj nervozita, aj hystéria SDKÚ, ale teda najmä sa to prejavovalo v správaní lídra SDKÚ pána poslanca Mikuláša Dzurindu, čo teda naozaj neprispievalo, žiadnym spôsobom neprispievalo k hľadaniu konsenzu, po ktorom tak strašne voláte.

    SDKÚ dnes volá, a nielen SDKÚ volá po konsenze, po širokospektrálnom konsenze, v zmysle ktorého by sa mohli dohodnúť relevantné politické strany. Tak ja si dovolím pripomenúť, že strana SMER – sociálna demokracia, keď bola v opozícii, veľmi dlho, veľmi dlho naliehala na vtedy vládne strany, aby došlo k nejakej dohode na štátnych alebo národných, alebo ako to nazveme slovenských záujmoch v tých hlavných prioritách či už v oblasti vnútroštátnej politiky, alebo v zahraničnopolitických cieľoch. Samozrejme SDKÚ, ktoré lídrovalo vtedy vláde, tak odmietalo, arogantne odmietalo tieto požiadavky a dnes je to práve to isté SDKÚ bezo zmeny, to isté SDKÚ, ktoré volá po takomto konsenze.

    No ale tak mi vysvetlite, prosím, vážení kolegovia z SDKÚ, keď ste to zamietli vtedy a veľmi tvrdo a ani sa dodnes teda neurobila žiadna dohoda na štátnych záujmoch a dnes v tejto sále voláte po konsenze, ako to chcete urobiť, keď ste túto kauzu odštartovali súťažou, tou opozičnou súťažou, tým súbojom, ktorý a priori, a priori logicky vylučuje konsenzus, ktorý je postavený ako každá súťaž na istom konflikte, na istom súperení.

    Nehovorím, že sa to nedá, my to stále ponúkame, aj v dnešných našich vyjadreniach to veľmi jemne odznelo, ale to teraz hovorí otvorene, je tu tá možnosť, je tu naozaj stále tá možnosť, pretože sme to ešte neuzavreli, ale bude si to pravdepodobne vyžadovať hlavne od vás, vážení kolegovia z SDKÚ, istý obrat vo vašom postoji.

    Viem si to predstaviť, samozrejme, oveľa ľahšie zo strany KDH, ktorí nepostupovali takto ako vy. Je to možné, je to stále možné, len vzhľadom na to, akú cestu ste začali, na ktorú ste vykročili, tak to bude oveľa ťažšie, takže sa budete musieť pozrieť sami do seba, dovnútra. Ale starám sa, starám sa aj o vás, pretože sme kolegovia a máme sa radi, radi sa na seba smejeme, prečo nie? A hlavne, keď sa pokútnym a podvodným lacným politickým spôsobom pokúšate zneužiť také vážne témy, ako je Kosovo, tak práve preto sa budem starať a nielen ja.

    Osem rokov ste, áno, osem rokov ste to tu robili a dopracovali ste to tam, kam to došlo. To znamená, že ste dospeli do fázy, kedy po vnútroštátnych opatreniach, ktoré ste robili, dnes neviete pokračovať ďalej a hľadáte témy v zahraničí na to, aby ste ich zneužili, aby ste tie osudy tých ľudí na Balkáne zneužili len pre jeden tuctový obyčajný súboj v opozícii.

    Problém bol v tom, že vy ste sa snažili zvýšiť rýchlosť, zvýšiť rýchlosť v tom, že vláda musí zasadnúť, bleskovo prijať rozhodnutie, vyhlásiť ho, aby SDKÚ bolo spokojné. No, ale ono to tak asi nebude celkom fungovať a nielen dnes, pretože to ste robili tak osem rokov, hej, ale teraz to asi tak celkom nebude. To znamená, že vláda, inými slovami postupuje tak, ako sa na jednu solídnu serióznu vládu patrí. Úzko intenzívne komunikuje so svojou diplomaciou, získava, permanentne získava aktuálne informácie o vývoji v teréne na západnom Balkáne, vyhodnocuje ich v úzkej súčinnosti, pripravuje si postoje veľmi zodpovedne, vôbec nepotrebuje bežať niekam ako vy, jednoducho pristupuje k tomu inak, serióznejšie ako vy. No, sa mi páči, že ma počúvate, to sa mi páči. Ďakujem.

    Takže pokračujem ďalej. Vtip je ale v tom, že vy ste sa pustili tak rýchlo na ten svoj orientačný beh do zahraničia, do toho spletitého prostredia medzinárodných vzťahov, že ste tam trošku poblúdili. Zistili ste, zistili ste, ale áno, zistili ste, že je to komplikovanejšie a vy viete veľmi dobre, o čom hovorím, tak ste začali revidovať svoje názory, len zase veľmi, veľmi, veľmi pomaly ich revidujete. Tak aby ste stihli prísť dokonca a vrátiť sa zase tam, odkiaľ ste prišli. Viete, nestačia len tretry, niekedy naozaj nestačia len tretry na tú rýchlosť.

    Takže si vás dovolím poprosiť, vážení kolegovia, aby ste už ďalej nezneužívali tému Kosovo, aby ste (hlasy v sále), aby ste prestali zneužívať tému Kosovo, aby ste mali úctu a rešpektovali slovenskú diplomaciu, ktorá si robí svoju prácu, aby ste jej neobmedzovali výkon povolania a výkon služby, bude to tak dobre.

    A preto sa vrátim, preto sa vrátim na začiatok k tomu úvodnému slovu, ktorým som začal. Napriek tým prejavom, z ktorých cítiť modrého boľševika, napriek tomu, že ste nás vyzvali, napriek tomu, že ste nás vyzvali, aby sme dávali pozor na jazyk, napriek tomu osobne sa pripájam k tomu, aby táto pôda zostala otvorenou, slobodnou pôdou, kde budú môcť hovoriť všetci. Chcem, aby bola táto pôda slobodnou pôdou, aby mohli všetci hovoriť to, čo chcú hovoriť, teda aj vy, aby ste mohli hovoriť to, čo máte na mysli napriek tomu, že sa nemusíme zhodovať vždy.

    Spolu s tou nervozitou sa k vám pripája aj nedisciplinovanosť, vážení kolegovia. Ja to ukončím už. Takže, prosím, hovorte, hovorte vždy, čo potrebujete, nech vidíme, nech vidíme, čo sa vo vás skrýva, či je ten boľševik ešte len malý, alebo už je veľký. Hovorte, nech vás všetci počujeme, vidíme, nech to nevieme len my tu vnútri v sále, ale nech to vedia všetci ostatní. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky pán poslanec Jarjabek, Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má poslanec Jarjabek.

  • Ja budem veľmi krátky, naozaj len štyri vety. Ja sa vrátim k tej časti toho dlhého monológu, ktorý hovoril pán poslanec na začiatku. Ja by som naozaj chcel poprosiť len o také elementárne slušné správanie, lebo doteraz to tu vždy išlo. Ale viete, keď dochádzajú argumenty, prichádzajú podpásové údery. Predviedol to dneska, bohužiaľ, pán podpredseda Hort.

    Ja som ho takisto volil ako podpredsedu parlamentu, ja si ho vážim, ale jednoducho isté veci podpásového charakteru by mali zostať niekde inde a myslím si, že takéto vystúpenia by tu nemali byť jednoducho z toho dôvodu, že po takýchto vystúpeniach tam za tými dverami potom si tie ruky už podať nemôžeme, keď sa náhodou stretneme. Súhlasím so všetkým, čo hovoríš. Buďme na seba ostrí, buďme na seba nekompromisní, ale len tak, aby sme si za tými dverami tam mohli podať ruku.

    A dovolím si tvrdiť, že po dnešnom a po včerajšom dni to už také ľahké nebude, ja by som si veľmi prial, aby to také zase mohlo byť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som sa vyjadriť k predrečníkovi k téme, ktorú opakovane tuná nejako otvára, to je konsenzus v parlamente. Myslím si, že je to požiadavka príliš optimálna a ideálna, pretože v tomto parlamente ku konsenzu v tejto otázke, ktorá by mohla byť konsenzuálna, nedôjde. Lebo nejde tak ani o Kosovo, ako ide o tému, ktorá má aj svoju veľkú dimenziu vnútropolitickú, a preto aj niektoré koaličné snahy o vylepšenie alebo pribratie ďalších deklarácií nevidím ako za veľmi šťastné.

    Čo sa týka formulácie deklarácie, ja si myslím, že je dobrá, pretože vystihuje podstatu vecí a nesnaží sa povedať viacej, ako v tejto chvíli sme schopní povedať a urobiť. A nebolo by šťastné, keď chceme vyjadriť svoj názor, aby sme hneď zväzovali ruky aj ministrovi zahraničných vecí, čo musí niekde povedať, pretože zrejme že vývoj v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch ešte môže byť prekvapivý, dynamický a niekedy mám taký dojem, že skôr ide o snahu preniesť centrum pozornosti z určitých dôvodov z Iraku zase do Európy.

    Zaujala ma téma, a to by som chcel odpoveď od svojho predrečníka, čo to je ten modrý boľševik a červený boľševik, lebo je to nový termín. Takže snáď, keď by ho vedel vysvetliť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, teraz vystúpi v rozprave ako posledný pán poslanec Janiš. Nech sa páči. Prihlásený poslanec do rozpravy.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, pán minister už ušiel, som posledný v rozprave, ale neberiem si nejako také právo, aby som mohol hodnotiť rozpravu, ale dovolím si upriamiť trošku pozornosť na to, čo tu povedal kolega Mikloško a aby to bolo úplné, ten jeho návrh, tak sa mi žiada povedať jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka síce dôvodovej správy, ale ho predkladám.

    V treťom odseku odspodu v dôvodovej správe vypustiť vetu: „Všetky ostatné riešenia ostávajú otvorené a predložené vyhlásenie ponecháva priestor na hľadanie riešenia.“ Túto vetu si dovolím dať návrh, aby v dôvodovej správe nebola. Tretí odsek odspodu veta, tak ako som ju prečítal.

    Kolegyne, kolegovia, možno, že každý z nás sa už ocitol v situácii, keď zostal v určitom kruhu osamotený, čakal, že mu niekto podá pomocnú ruku, že si ho zastane, že sa za neho prihovorí. Aby nebol okolo neho len chlad, nezáujem, však tých okolo sa to netýka. Vtedy, keď človek cíti, že potrebuje pomoc a ona neprichádza, a pritom je blízko pri ňom, lebo si ho nikto nevšíma, tak je tomuto človeku najhoršie.

    A myslím si, že tak je dnes na tom Srbsko. A celá vec okolo Srbska a nezávislého Kosova to nie je žiadne „premielik“, to nie je žiadne play-off, ak to nevyjde dnes, tak zajtra bude ďalší zápas. A ak to nevyjde ani zajtra, tak aj o rok sa stretneme v nejakom zápase a môžeme to napraviť. Tak ako je navrhnutý konsenzuálny návrh koalície, bohužiaľ, tento návrh smeruje Kosovo do nezvratného procesu nezávislého Kosova, nebude existovať žiadny reparát, žiadne iné zápasy, po tom to bude nasledovať len samostatné Kosovo.

    V Srbsku zo začiatku nastane smútok, sklamanie a hnev. Nikdy však nenastane v Srbsku stotožnenie sa s takto urobenou umelou hranicou. Nikdy nenastane stotožnenie sa s takouto hranicou. A ak sme my v rozprave vystupovali k tomuto, tak chceme tomuto zabrániť. A preto si myslíme a sme presvedčení o tom, že Slovensko a Národná rada Slovenskej republiky musí vyslať jasný signál. Jasný signál do Bezpečnostnej rady OSN, jasný signál za oceán, že nesúhlasí, aby na európskom kontinente sa administratívne menili hranice, aby sa vytvoril nový štát bez súhlasu a proti vôli zvrchovaného a medzinárodne uznávaného štátu Srbsko.

    Toto považujeme my za postoj zvrchovaného Slovenska. Toto považujeme my za postoj Národnej rady Slovenskej republiky ako postoj rovného, priameho a hrdého Slovenska. A o toto nám išlo, ide a pôjde aj do budúcnosti. Ďakujem vám.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali v rozprave vystúpenia všetkých riadne prihlásených poslancov. Ešte chcem vám oznámiť, že ma požiadal o slovo pán minister zahraničných vecí. Má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nebudem hovoriť dlho. Tá diskusia bola skutočne veľmi bohatá a vy, pre ktorých je práve Národná rada Slovenskej republiky tou správnou platformou, ste vlastne použili všetky argumenty, ktoré ste potrebovali použiť vo svojich vystúpeniach na to, aby ste zdôvodňovali svoje stanoviská a ja som rád, že som mal možnosť sa zúčastniť vlastne týchto dvoch dní veľmi intenzívnych rokovaní. Uvidíme, do akého výsledku tieto rokovania privedú.

    Chcem možno veľmi krátko reagovať na jednu, dve veci, ktoré sa tuná zmieňovali. V prvom rade záležitosť, ktorá sa tu opakovala. Neberte to nejako ako defenzívne, jednoducho chcel by som veci postaviť na pravé miesto. To sú otázky, že či vláda mala stanovisko, či vláda aktívne konala, či vláda nejakým spôsobom reflektovala ten vývoj. No, isteže mala. Ešte raz chcem potvrdiť. Ten, kto chce buď počúvať, alebo čítať, tak ho našiel.

    My sme ho vyjadrovali, my sme hovorili, my sme vydávali stanovisko a k tomuto je kompetentné ministerstvo zahraničných vecí. Nájdete stanoviská. Ja som s nimi prichádzal, pretože sa tieto záležitosti v danej dobe prerokúvali na pôde Európskej únie.

    Ja som prichádzal do výboru pre európske záležitosti, a keď bolo treba, a keď tieto veci boli na programe, ja som o nich hovoril a hovoril veľmi otvorene. Hovoril som skutočne otvorene, pretože som nechcel veci zakrývať a niekedy som vyjadroval svoj osobný názor, za ktorý sa nehanbím, svoju analýzu, ktorá niektorých mohla prekvapiť, ale aj na to som tu, aby som reflektoval situáciu, aby som zanalyzoval veci, aby som informoval vás poslancov Národnej rady o tom, ako vidím trebárs osobne ako určitým slovom expert na oblasť zahraničnej politiky riziká ďalšieho vývoja, smerovanie ďalšieho vývoja.

    Čiže či už sa niektoré moje vyjadrenia niekomu páčili, alebo nie, boli to vyjadrenia, ktoré mali dokresliť situáciu a dodať určité videnie celej tejto záležitosti, tak ako sa vyvíjala. A takto budem postupovať ďalej. Len ako malú poznámku. Nikdy som nebol nediplomaticky indiskrétny, čo sa mi niekedy ako pripisovalo. Nechcel som sa k tomu vyjadrovať a ani sa nemienim k tomu vyjadrovať. Niekedy sa mi pripisovali nejaké výroky, ktoré som vraj vytiahol z rozhovoru medzi štyrmi očami. No, štyri oči sú štyri oči. To sú dvaja ľudia. To nie je dvanásť ľudí, hej. Napríklad na verejných rokovaniach, ale nechcem sa k tomuto príliš vracať, hej. Čiže to je pre mňa jedno. Ja som prichádzal pred vás so stanoviskami. Vy ste boli informovaní, keď ste chceli počúvať, pokiaľ ste mali záujem.

    Tiež tu padla poznámka, že som akosi neprejavil záujem o... alebo my ako vláda o rokovanie zahraničného výboru. No ja som aj inicioval dokonca zasadanie zahraničného výboru, ktoré sa potom neuskutočnilo z rôznych dôvodov mimo môjho mandátu, mimo mojej moci. Ja som prišiel do zahraničného výboru a neutiekol som z neho, pán poslanec Dzurinda, asi pred týždňom na to, aby som vyprával o zameraní zahraničnej politiky a potom, keďže sme sa začali vyprávať aj o Kosove, a pôvodne som tam mal byť polhodinu a potom som mal ďalší program. Potom vlastne ste mi dali mandát, aby som mohol ostať, dostal som pozvanie, pokiaľ sa nemýlim, to je nutné, a ja som sa tam zdržal v pozitívnom slova zmysle až do tretej hodiny a diskutovali sme aj o otázke Kosova na vašu žiadosť, pretože ja sa nikde vnútiť nemôžem. To aspoň predpokladám podľa zase vašich mandátov, ktoré tu existujú, no a prepáčte, potom som naozaj musel letieť na zahraničnú služobnú cestu. Keby som bol vedel dopredu o tom, že bude z vašej strany pozvanie, čo mi nikto ale netlmočil, rád by som tam bol býval ostal, predĺžil by som si služobnú cestu. Toľko na margo komunikácie.

    Otázky, či máme stanovisko. No máme. Teda ešte raz môžem potvrdiť, a mali sme ho a s ním sme vystupovali aj na pôde Európskej únie zase na základe prerokúvania v tom príslušnom výbore, kde bolo treba a na základe toho, že som si aj v tomto výbore, keď bolo treba, nechal schváliť určitý mandát.

    To, že po poslednom alebo jednom zo zasadaní výboru pre európske záležitosti vznikol zmätok, pretože niektoré panie poslankyne, páni poslanci asi nepočúvali dosť pozorne, asi sa zľakli toho, čo si mysleli, že prijali a bez toho, aby sa ma spýtali, aby si overili, čo si mysleli, že prijali, že či je to správne, tak vytvorili určitý zmätok, ktorý priviedol nakoniec aj k dnešnému zasadaniu, za to ja už naozaj nemôžem. Ja viem veľmi dobre, s akými žiadosťami prichádzam aj do výboru, a viem veľmi dobre, aký mandát požadujem, a viem veľmi dobre, aký mandát dostávam, podľa neho aj konám. V tom prípade, keď je nutné, ešte raz zdôrazňujem, išlo o úroveň Európskej únie a tam viem, aké sú moje povinnosti ako člena vlády v tejto záležitosti.

    Veľa sa hovorilo, že naša vláda nemá stanovisko. Ešte raz chcem potvrdiť. Naša vláda má stanovisko, súčasný vývoj a stanovisko, ktoré aj odráža súčasný vývoj, nájdete zase na webovej stránke ministerstva zahraničných vecí so včerajším dátumom. Pokiaľ sa vám nepáči, za to ja už nemôžem, to je už druhá záležitosť, ale je.

    Hovorilo sa o ďalších stanoviskách ďalších vlád. Tak tam, kde vlády prijímali stanovisko, tak v drvivej väčšine s výnimkou jedného prijali jedno stanovisko. Plná podpora plánu Ahtisaariho. To chcem zdôrazniť. Tam neexistuje, že my sme v akejsi menšine, by sme mali byť aspoň podľa tých interpretácií, čo som počúval, nie sme.

    Vlády Európskej únie buď sa stotožňujú s určitými stanoviskami EÚ, alebo jasne hovoria, a to vrátane našich susedov Českej republiky, Poľskej republiky a vyjadrujú plnú podporu plánu Ahtisaariho. Dokonca pred tým, než sa ukončili konzultácie vo Viedni, ktoré prebiehali. Len na dokreslenie reálnej situácie, ako vyzerá situácia v rámci Európskej únie, nijako inak.

    Pán poslanec Dzurinda sa odvolával niekoľkokrát na stanovisko jednej zo susedných krajín. Že vraj ho rozoslali listom a že v tom liste bolo jasne vyjadrené. Ja ten list mám, samozrejme, však sme ho dostali. To stanovisko hovorilo len jedno, že návrh pána Ahtisaariho, ako bol predložený ešte pred vlastne tými viedenskými rokovaniami, predstavuje, to je parafráza, ale list mám tu, môžeme distribuovať, predstavuje významný krok, ktorý má prispieť k tomu, aby celý proces napredoval. To bolo stanovisko. Keď sa odvolávate na takéto stanovisko, no tak naše je podstatne špecifickejšie, naše je podstatne jasnejšie. Zároveň tento list ako stanovisko hovoril o nutnosti dodržania jednoty Európskej únie, na ktorej základe bude a má byť prijatá nová Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN. To sú substantívne body. Opäť je problém rozdistribuovať.

    Takže, keď už sa hovorí, že existuje stanovisko, ktoré išlo a bolo distribuované, bolo by tiež dobré povedať, v čom spočíva jeho podstata, ale tá už sa nehodí do argumentária, ktorý tuná bol používaný.

    Mimochodom argumentačná báza pri predložení daného návrhu SDKÚ – DS vlastne sa opierala o stanovisko zahraničného výboru Európskeho parlamentu. Hovorila a odvolávala sa na celý rad paragrafov, či už preambulárnych, alebo konkrétne operatívnych, paragrafov, ktoré hovoria a operujú s pozíciami plánu Ahtisaariho. To je parafráza. Tie všetky veci, ktoré sa tu zmieňovali, to je parafráza pozícií plánu Ahtisaariho. Ale zase pri predstavovaní návrhu a pri predstavovaní celého toho argumentária nepadlo to z môjho pohľadu najdôležitejšie. Operatívny § č. 1, t. j. ten dôležitý, ktorý vlastne zakladá podstatu takéhoto návrhu tejto rezolúcie vyslovuje podporu plánu Ahtisaariho, hej.

    Takže je veľmi nekorektné z môjho pohľadu nepovedať aj toto. Keď už vyslovujeme nejaké súdy a keď už operujeme s niektorými akože faktami. Ale dokonca aj tie prvky, ktoré boli uvádzané, odrážali návrh pána Ahtisaariho. Jeho elementy. Toľko, pokiaľ ide o stanoviská Európskej únie. Stanoviská Európskej únie, ešte raz, či sa to zase tu niekomu páči, alebo nie a my musíme reflektovať, aká je realita. Krajiny, ktoré vystupujú a drvivá väčšina z nich, ktorá vystupuje, vyslovuje podporu plánu Ahtisaariho.

    Pre mňa tuná je jedna otázka alebo dve, ktoré tiež chcem položiť vám pri zvažovaní celej situácie. Ako je možné, že 27 členských štátov alebo 26 členských štátov Európskej únie niečo nevidí a my to vidíme? Ako je možné, sme my tu takí dokonalí? A oni všetci takí, že to nevidia, nechcú reflektovať? Že pre nich je to irelevantné, zatvárajú oči? Neviem. To je otázka. Ja ju kladiem. Ja nechcem, nechcem na ňu dávať odpoveď, ani na ňu nebudem dávať odpoveď. My vidíme ako slovenská diplomacia určité výzvy a veľké riziká. A my hovoríme o tých rizikách mimochodom aj s partnermi a veľmi otvorene počas celého nášho pôsobenia a môjho pôsobenia vo vláde.

    Počas mojich rokovaní s pánom Ahtisaarim, ktorých bolo nespočetne relatívne, no niekoľko, aby som nehovoril nespočetne, hovorím niekoľko a veľmi intenzívnych, moji spolupracovníci s ním rokovali a potom aj s predstaviteľmi dotknutých krajín Európskej únie a v prvom rade s predstaviteľmi Srbska my hovoríme veľmi otvorene. A snažíme sa presadzovať pozície, ktoré nám trebárs naši srbskí kolegovia hovoria, že by im prospeli v tej miere, ako to je možné, hej. A takto pôsobíme a pôsobiť budeme ďalej.

    No a ďalšia otázka, ktorá zase mne sa ponúka, keď počúvam diskusiu v Národnej rade, je otázka: A čo my ponúkame ako riešenie? Ako realistické riešenie, nie z hľadiska appeasementu, nie z hľadiska zatvárania očí, nie z hľadiska nereflektovania, naopak, z hľadiska toho, čo je reálne možné. Aké riešenie my ponúkame? Ponúkame vôbec nejaké riešenie takouto deklaráciou? Alebo si hojíme niečo iné. Hej? Je to otázka. Ja nechcem príklad do diskusie, vy ste si tu povedali všetko, čo ste si potrebovali povedať a predpokladám, že ja sa k tomuto nejakým spôsobom vyjadrím v rezolúcii, takže v tomto prípade ja naozaj nechcem sám sa dávať do tejto diskusie, som pripravený kedykoľvek, ako som už povedal, vždy som bol pripravený, ale tieto dve otázky tu stoja. A na ne tiež potrebujeme dostať čestnú odpoveď. My ju hľadáme a budeme hľadať.

    Neviem, hovorilo sa tu o hájení záujmov. No samozrejme, že nemôže byť nič lepšieho, než obhajoba štátnych záujmov Slovenskej republiky. To je to, čo robím, hej. To, čo budem robiť a budem to robiť aj v tomto prípade. Robím to a budem to robiť aj v tomto prípade. Štátnych záujmov Slovenskej republiky ako člena Európskej únie, ako člena NATO, ako člena Bezpečnostnej rady.

    Pri všetkej úcte, sympatiách a empatii, ktoré môžem mať k akémukoľvek inému štátu a v prvom rade v danom prípade k Srbsku, ja budem obhajovať štátne záujmy Slovenskej republiky, a nie Srbska, keď budú v rozpore. Keď budú v súlade, nemám problém. Tam, kde sa dostanú do určitého rozporu, do disharmónie budem obhajovať štátne záujmy Slovenskej republiky.

    Je mi, toto mi dokonca nie je ľúto, hej, používam toto ako floskulu. Takáto je moja pozícia. Vždy to tak bude a nevadí mi, že vystupujem preto, že sa mi to stáva skutočne mnohokrát a v otázkach Kosova sa mi to stáva viac než často, že vystupujem ako jediný s určitými pripomienkami a pozíciami, aj pokiaľ ide o rokovania Rady ministrov Európskej únie. Nevadí mi to, vážené dámy a páni. Naopak, keď je to nutné, tak to robím a budem to tak robiť aj ďalej.

    Ako budeme ďalej pokračovať. No, v prvom rade ja som veľmi rád, že som mohol stráviť tieto dva dni tu. Predpokladal som, že tá diskusia bude kratšia. Neskrývam, musel som zrušiť veľmi veľa z bodov svojho programu vrátane nejakých návštev, aj zahraničné musel som popresúvať, ale to stojí za to.

    Ja si vysoko vážim, že som mal možnosť si vypočuť vaše stanoviská, nech boli akékoľvek z môjho pohľadu kontroverzné. Je to veľmi prospešné. Ja uvidím, aký bude výsledok a chcem vás ubezpečiť, že ja s plnou vážnosťou budem narábať s týmto výsledkom, nech bude akýkoľvek a či už to bude stanovisko, ktoré podporí jedna, dve, tri, štyri, päť, neviem koľko strán, ktoré ho podporia, alebo ako to bude vyzerať. Budem narábať s týmto stanoviskom s plnou vážnosťou. Pre mňa to nebude len určité vyjadrenie vôle. Pre mňa to bude naozaj niečo, čo pre mňa je dôležité, a ako povedal, neviem teraz, ktorý z vystupujúcich, že to bude zohrávať úlohu významného faktora pri rozhodovaní. Samozrejme, že bude. Myslím, že to bol pán Lipšic. Významného faktora pri rozhodovaní. Ale som rád, že zároveň toto stanovisko, ja predpokladám, že bude rešpektovať to, že je tu vláda a vláda zase s plnou vážnosťou bude konať to, čo je jej povinnosť. A takto budem vystupovať v každom prípade.

    Takže, vážené dámy, vážení páni, ja som chcel povedať aspoň niekoľko, niekoľko slov. My budeme veľmi aktívne komunikovať, ja chcem povedať, že budúci týždeň sa pripravuje rokovanie Bezpečnostnej rady. Tento týždeň budeme rokovať v Brémach neformálne ministri zahraničných vecí Európskej únie budeme, samozrejme, diskutovať aj o situácii okolo Kosova, ako napredovať ďalej.

    Môžete si byť stopercentne istí, že charakter diskusie, ktorá tuná prebiehala dva dni, že budem verne tlmočiť, pretože sa ma pýtajú a budú pýtať. Dneska ráno sa ma pýtali predtým, než sa začalo toto rokovanie na priebeh včerajšieho rokovania. Áno, naši partneri z Európskej únie sa ma pýtali a budem s nimi hovoriť aj ďalej, samozrejme, že ich budem informovať. A pokiaľ bude výstup z tohto rokovania, no tak budem verne tento výstup tlmočiť. Pretože naši partneri musia vedieť, aké je stanovisko. No a ďalej uvidíme. Budeme rokovať o Rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN. To je to rokovanie, ktoré nás čaká. Bude to rokovanie, kde my budeme aktívne prichádzať s námetmi do tejto rezolúcie. Nebudeme čakať, než nám ho niekto hodí na stôl, ktokoľvek to bude. Budeme sa snažiť, aby naše pohľady a naše prvky sa v nej odrážali v maximálnej miere a budeme pracovať tak, a to chcem tiež zdôrazniť, aby výsledkom bola nová Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN. Pretože, keď ju nedosiahneme, tak riskujeme príliš veľa. Riskujeme skutočne z môjho pohľadu destabilizačný vývoj. A to nie je v našom záujme.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja vám ďakujem za pozornosť. Ja si vysoko vážim celú diskusiu. Musím povedať, že to bola diskusia veľmi poučná a určite budeme spolu komunikovať ďalej, pretože otázka Kosova prípadným prijatím vašej deklarácie ani u nás, ale určite nie pokiaľ ide Bezpečnostnú radu a pôsobenie Slovenska nekončí, takže budeme spolu komunikovať ďalej. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister. S faktickými poznámkami pán poslanec Palko, Lipšic, Fronc. Slovo má pán poslanec Palko.

  • Ďakujem. Vážený pán minister, ďakujem za obsiahle vystúpenie a komentovanie situácie. Trošku je prekvapujúca vaša otázka ako to, že my niečo vidíme a ostatných 26 krajín nič nevidí? No upozorňujem vás, že hovoríte do vlastných radov. Jednak do radov koaličného partnera SNS, ktorý považoval za potrebné nejakú deklaráciu predložiť, aj keď ju potom zmäkčil do nejakej bezzubosti, a hovoríte to aj vlastnému predsedovi vlády, ktorý pred pár dňami ešte, týždňami považoval za potrebné vysloviť verejne v médiách názor, že samostatnosť Kosova nie je v našom záujme. To je výrok, ktorý napríklad tiež nikto z ostatných 26 premiérov krajín Európskej únie nepovedal.

    Čiže hovoríte do vlastných radov túto otázku. A, no ja vám to skúsim nejako komentovať, odpoveď na vašu otázku. Jednoducho aj v zahraničnej politike platí zásada, čo ťa nepáli, nehas a iných 26 krajín proste nevidí alebo vidí problém samostatnosti alebo nesamostatnosti Kosova ako indiferentný vzhľadom na ich národné štátne záujmy. Zatiaľ čo my mnohí politici mnohých strán v tomto parlamente vidíme, že proste osud Kosova a Srbska nejakým spôsobom súvisí s naším štátnym záujmom. Preto ten rozdiel medzi nami a ostatnými 26 krajinami. V tomto je ten rozdiel a mrzí ma, že tento rozdiel nevidíte tak výrazne a tak jasne, ako to vidíme my.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem. Ďakujem, pán minister, za vaše korektné vystúpenie. Ja by som nadviazal na to, čo povedal pán kolega Palko. Aj my sme mali skúsenosti, že niekedy v Rade ministrov sme boli sami. A nakoniec sa možno niektorí pridali a dosiahli sme to, čo sme plánovali, a ako som povedal vo svojom vystúpení, v Európskej únii, samozrejme, že musíme mať odvahu povedať áno, ale musíme mať odvahu niekedy povedať aj nie. Aj keby sme mali byť sami.

    Ja nechcem prirovnávať Ahtisaariho plán, to urobil iný kolega z vládnej koalície, k Mníchovu. Ale aj vtedy veľmoci videli reálnu situáciu úplne inak, úplne inak – takmer všetky veľmoci v Európe. A vtedy to zase videli spravodlivejšie, rozumnejšie práve Srbi. Čiže máme tam podľa mojej mienky aj určitý morálny záväzok.

    Pán minister, viem, že ste natoľko diplomat, že nám nepoviete, ako bude Slovenská republika hlasovať v Bezpečnostnej rade, aj keď to nás všetkých najviac zaujíma. Vy ste povedali, že budete hlasovať podľa štátnych záujmov Slovenska. To je správne a s tým každý súhlasí. Otázka len je, aké sú štátne záujmy Slovenska? Mne sa zdá z tejto parlamentnej rozpravy, že absolútna väčšina poslancov koalície a opozície si myslí, že hlasovať za nezávislé Kosovo je v rozpore so štátnymi záujmami Slovenska. Taká bola rozprava.

    A teda moja otázka, aj keď obávam sa, že bude skôr rečníckou, je, či takto vyjadrené štátne záujmy Slovenska podporené parlamentnou rezolúciou bude exekutíva rešpektovať.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Martin Fronc.

  • Ja by som najprv rád zopakoval slová kolegu, naozaj v rade ministrov aj ja mám tú skúsenosť, boli sme občas sami a ťažko sme hľadali spojencov, ale občas sa nám podarilo niektoré veci presadiť. Ale iné chcem povedať.

    Vážený pán minister, vy ste vo svojom vystúpení položili otázku. A ja by som tiež chcel položiť vám otázku. Viete, počúvali sme tu mnohé emotívne vystúpenia, ako nám záleží na Srbsku. Srbi sú naši najlepší priatelia. Chceme ich záujmy hájiť a boli to mnohé vystúpenia práve poslancov z vládnej koalície. Vládna koalícia pripravila deklaráciu, ktorú nakoniec aj vy istým spôsobom hájite ako minister zahraničia tejto vládnej koalície. A tak by som sa rád opýtal, že či, keď už tak nám ide o tie záujmy Srbska ste sa opýtali našich partnerov, teda srbskej strany, či tá deklarácia, ktorú predložila vládna koalícia je naozaj v ich záujme?

  • Ďakujem, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili všetci prihlásení poslanci v rozprave. Dovoľte, aby som vyhlásil rozpravu za skončenú. Teraz sa pýtam jednotlivých navrhovateľov, či chcú vystúpiť?

    Pán Dzurinda, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, páni ministri, dovoľte, aby som na záver sa aj ja vyjadril k rozprave, ktorú podobne ako pán minister Kubiš aj ja vnímam ako rozpravu veľmi živú a zaujímavú.

    Pán minister, chcem sa vám poďakovať za to, že ste jej venovali časť svojho programu a nakoniec aj za racionálny tón vo vašom záverečnom slove, aj keď chcem hovoriť preto, lebo niektoré veci vidím inak, ako vidíte vy. V piatich bodoch by som chcel na záver hovoriť.

    Ten prvý je trošku polemika s tým, čo vy ho označujete vetou, že vláda má jasno.

    Pán minister, osobne si myslím, že vy osobne máte jasno. Ale vláda jasno nemá. A hlboko som presvedčený, že rozumiem tej časti ústavy, ktorá hovorí, že o zásadných veciach zahraničnej politiky má vláda rozhodovať v zbore. Vy ste o tom v zbore nerozhodovali. Preto Kašický hovorí inak, ako hovoríte vy, pán minister. A je evidentné, že aj pán predseda vlády, ja som si dal záležať, pozrel som „pozmeňováky“, o ktorých pán kolega Jarjabek hovoril, je to naozaj tak. Pozrel som si vystúpenie predsedu vlády v OSN. Naozaj hovoril: „Belehrad sa musí dohodnúť s Prištinou.“ Myslím si, pán minister zahraničných vecí, že vláda v tom jasno nemá. A usvedčuje ju aj fakt, že dnes, keď začal rokovať o danej veci európsky parlament, vláda doposiaľ o tejto veci nediskutovala v zbore, nerozhodla v zbore. A obávam sa, že sa ešte k tejto téme budeme musieť vracať. To je moja prvá poznámka.

    Druhá poznámka. Vytkli ste mi alebo upozornili ste ma, že som si povyberal z vyhlásenia zahraničného výboru Európskeho parlamentu, kde vlastne to vyhlásenie bolo dnes diskutované v pléne, len to, čo mi vyhovovalo. Chcel by som povedať, že to je tak trošku aj normálne, pán minister. Keďže tak ako ja si myslím, že vy máte jasno, verím, že nemáte pochybnosti o tom, že aj ja mám jasno, aj keď v tomto prípade naše pozície sú podľa všetkého odlišné. No ale prečo by som si vyberal to, čo je v prospech vašej argumentácie. Je to tak trošku aj logické a ja som vedel, že pán Zala to vykompenzuje, aj vy to vykompenzujete.

    Ale aj tak vás chcem upozorniť, že nielen taká vypočítavosť z mojej strany v tom bola, ale aj poznanie, že poslanci vo výbore hovorili o Ahtisaariho návrhu, kde sa o slovíčku nezávislosť nikde nezmieňoval. Nehovoril som o tom, lebo tá formulácia v bode 1 je taká, že áno, víta Ahtisaariho plán zahraničný výbor, ale na jeho báze odporúča pripravovať novú rezolúciu. Potom je tam ďalších 39 bodov. Čiže nemôžeme zase len ten 1 bod urobiť dominantný a tých 39 bodov neexistuje. Sú tam písmená a) až n) a potom je tam ešte 9 odrážok, ktoré tvoria čosi ako preambulu. A sú tam naozaj veľmi silné pasáže, ktoré hovoria, že pri záverečnej deklarácii treba brať do úvahy názory zainteresovaných strán, Chartu OSN, medzinárodné právo. A preto som považoval za dôležité o tom hovoriť vrátane povedzme toho hlasovania poslancov, kde sa s obmedzenou suverenitou nakladalo. A chcel som povedať slovenskému parlamentu, že Európsky parlament aj takúto obmedzenú suverenitu v zahraničnom výbore odmieta. Lebo taká je pravda. To bola moja druhá poznámka.

    Tretia moja poznámka bude podobná, ako sa zamýšľal kolega Palko, či to vidíme inak, alebo že či sme niečím výnimoční. Musím povedať, že kolega Palko zvolil veľmi dobrú formuláciu alebo argumentáciu. Ja sa to pokúsim povedať inými slovami. No, prosím vás, pán minister, kto má Srbsku rozumieť viac z členských krajín Európskej únie ako my? Nechcem sa už opakovať, ako to bolo v súvislosti s Chorvátskom. Nechcem pripomínať, že aj Turecko –začiatok rokovania s otvoreným koncom, tak sa to presadilo do záverov Európskej rady na slovenský návrh, že sme boli na počiatku sami. Ale skúste mi poradiť v tejto sále, kto lepšie by mal z členských štátov Európskej únie rozumieť Srbskej republike ako Slovensko. Niekto vždy musí byť prvý a niekedy sa to môže javiť tak, že ide sám proti veľkému prúdu. A ja o tom prúde tiež niečo viem, pán minister zahraničných vecí. A viem aj, aký vie byť koncentrovaný a aký vie byť silný ten prúd. Ale už som tiež krátko o tom hovoril, že je našou morálnou povinnosťou niekedy aj proti tomu prúdu sa postaviť možno aj s rizikom, že nás tak trošku vychýli.

    Som si tu poznačil takú vetu a ja verím, že to nevezmete v zlom, pán minister zahraničných vecí, ale keď ste hovorili, že či to vidíme my inak a prečo práve my inak, tak mi to vychádzalo, že to je veta skôr šéfa diplomacie ako politika, ktorý musí niesť zodpovednosť pred voličmi. Nechcem sa vás dotknúť. A či sa vám to páči, alebo nepáči, bez jasného politického mandátu vlády, preto som sa jej dovolával, alebo jeho mandátu, a dovolávam sa ho aj teraz, sa ministrovi zahraničných vecí asi funguje ťažšie, ako keď takýto jasný politický, podčiarkujem mandát, alebo ak chcete zadanie od vlastnej vlády má.

    Štvrtá poznámka. Pýtali ste sa, aké ponúkame riešenie. Ja som sa pokúšal včera to formulovať. Iste, že človek verejne nepovie do koncovky svoju najintímnejšiu predstavu, ako by sa to mohlo, malo vyvíjať. Ale ten základ zopakujem veľmi stručne a veľmi pokojne. Ahtisaariho plán by nemal byť chápaný ako koniec procesu, ale začiatok a bez európskeho angažmán, bez európskeho líderstva, bez naozajstného dialógu, politického dialógu medzi Prištinou – Belehradom, Belehradom – Prištinou za účasti európskych lídrov to jednoducho nepôjde.

    Je veľmi mohutná podpora v Srbsku o vstup do Európskej únie. Treba s nimi o tom intenzívne hovoriť, hovoriť a hovoriť. Ale myslím, že aj vy viete to, čo viem ja, že ten politický dialóg a osobitne európske vodcovstvo tu chýbalo. Možno zo subjektívnych, možno sčasti objektívnych príčin. Tie objektívne mám na mysli predovšetkým to, že to ihrisko, na ktorom sa doposiaľ hralo, bolo ihrisko Organizácie Spojených národov. Je tu medzník, míľnik, ktorý treba uchopiť tak, aby sa to ihrisko prenieslo tam, kde je nám bližšie, to je ihrisko európske, pretože niet pochýb, že Srbsko je európskou krajinou.

    No a napokon po piate ešte mi dovoľte povedať. Áno, ja tiež som mal vzťah s parlamentom a vedel som, čo môžem, čo nemôžem. Vláda rozhoduje o zásadných otázkach zahraničnej politiky v zbore a nikto vám to vziať nemôže. Máte kompetenčný zákon a tam máte vlastné kompetencie. Ja len pripomínam, že aj my máme zodpovednosť, pán minister. A v slušnej spoločnosti, v normálnej vláda rešpektuje vôľu parlamentu alebo sa aspoň o takýto rešpekt uchádza. Čiže ja len pripomínam pre dôslednosť aj ten pohľad druhej strany, pričom vášho sa nedotýkam a, samozrejme, kompetencie vlády treba rešpektovať. Len pripomínam aj vôľu Národnej rady a ten vzťah politický medzi vládou a parlamentom.

    Takže, ak dovolíte, pán predsedajúci, záver. Tá diskusia bola niekedy nielen živá, ale aj taká smutná, pretože väčšina poslancov horlila za to, aby sme nevytvárali z Kosova samostatný suverénny štát, len, žiaľ, deklarácia tomu nenasvedčovala.

    Milo ma prekvapil pán poslanec Mikloško a mám taký pocit, že ponúkol možnosť, na ktorej by sme sa znovu mohli pokúsiť o to, čo pán Rydlo nazýva taký, ja to neviem povedať cudzím slovom. Ale naprieč politickým spektrom sa tomu hovorí, že o dohodu naprieč politickým spektrom.

    Zdá sa mi, keby sme to vylepšili ešte o jednu drobnosť, ktorú navrhol kolega Janiš, že by toto mohlo byť východiskom preto, aby sa nám podarilo takúto, ak nie celkom na 100 % jednotnú textáciu schváliť tak aspoň takú, že by si získala naozaj dominantnú časť Národnej rady Slovenskej republiky.

    A za SDKÚ – DS chcem povedať, že sme pripravení tieto návrhy podporiť tak, aby si naozaj ten finálny text mohol získať maximálnu podporu Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa navrhovateľov ďalších návrhov textov.

    Pán poslanec Bugár, vy ste naznačovali. Nech sa páči.

  • Ctená snemovňa, dovoľte, aby som povedal pár viet k rozprave, ktorá bola hlavne k tomu návrhu, ktorý ste ako vládna koalícia položili na poslednú chvíľku na stôl.

    Prvá poznámka je k tomu, k tej poslednej časti, v ktorej hovoríte o tom, že predchádzajúca vláda v roku 1999 ako poškodila stabilizácii tých pomerov na Balkáne.

    Chcem vyjadriť počudovanie, že sme asi prvá krajina, ktorá bičuje sama seba. Ja si nemyslím, že by sme mali využívať, povedzme, aj takéto uznesenie, návrh uznesenia na to, aby sme poprípade kopli do tej predchádzajúcej vlády. Toto uznesenie, samozrejme, sa dostane aj von.

    Druhá poznámka moja je vôbec k rozprave. Trošku ľutujeme, že k takejto rozprave došlo. Tu sa nehľadalo riešenie, ale len rôzne politické stanoviská. Fakticky druhý deň tu boli prezentované rôzne politické stanoviská, ale bez toho, že by sme navrhli našim, povedzme, priateľom či z OSN, alebo z Európskej únie nejaké riešenie.

    No a tá tretia poznámka je k tomu návrhu, čo Strana maďarskej koalície položila na stôl. A si myslíme, že ponúka určité riešenie a zároveň chce zabezpečiť stabilitu. Tak ako pán poslanec Berényi, ktorý vystúpil na začiatku a ako predkladateľ povedal svoje stanovisko aj v mene Strany maďarskej koalície. Musím povedať znovu k tomu nášmu stanovisku tri poznámky.

    Máme za cieľ zabezpečiť aspoň regionálnu stabilitu a si myslíme, že cez regionálnu stabilitu sa dá aj medzinárodná dosiahnuť. Chceme, samozrejme, týmto naším návrhom podporiť medzinárodné inštitúcie, tak ako som povedal, aspoň teda našich priateľov v OSN alebo v Európskej únii.

    A čo je veľmi dôležité pre nás, nakoľko vieme, čo to je žiť v menšine, vyjadriť určitú solidaritu pre menšiny na oboch stranách. Toto má za cieľ náš návrh. Takže by som vás chcel poprosiť, aby ste mohutne podporili stanovisko a návrh rezolúcie SMK.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz sa pýtam spravodajcu, či chce vystúpiť v priebehu diskusie? Nech sa páči, máte slovo, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení páni ministri, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi na záver niekoľko iba poznámok, pretože skutočne diskusia tu bola veľmi emotívna, mala predovšetkým politický charakter a veľmi málo sa dostala do diskusie obsahová a vecná stránka, o ktorú som sa tu celý čas pokúšal. Boli tu rôzne iné názory, ale pýtam sa celkom reálne, aké sa tu navrhlo iné riešenie?

    Pán poslanec Hrušovský vystúpil s tým, že sú porušované ľudské práva. Utečenci sa nemôžu vrátiť do Kosova a nevracajú sa. Ale pýtam sa, aké riešenie tejto situácie, ktorú tu napríklad pán poslanec Vestenický veľmi plasticky a detailne popísal, ako sa vyvinuli. Má srbská armáda znovu vstúpiť do Kosova? Majú sa stiahnuť medzinárodné jednotky? Má sa tým vytvoriť vojnový konflikt s 95 % Albáncami? Nebude toto otvorenie podstatne väčšieho priestoru na to, aby sa nielen porušovali ľudské práva, ale aby nastalo masové vraždenie znovu vo vojnovom konflikte? Ja len kladiem otázky, aké riešenie tu vlastne ako alternatívne zaznelo.

    To isté sa pýtam pána poslanca Dzurindu. Aké riešenie navrhol? Ja z toho, čo som počúval z vecného hľadiska iba apeloval na vládu, aby hľadala v spolupráci s ostatnými európskymi krajinami nejaké riešenia, s ktorými by súhlasili aj Srbi. Ale povedal som už to vtedy celkom otvorene, že takéto riešenie vzhľadom na postoj skoro všetkých európskych krajín znamená vytváranie iba formálneho nátlaku na Srbov, keď nie je obsahové riešenie, aby súhlasili s tým riešením, ktoré predložil Ahtisaariho plán. No mne sa práve nezdá toto vhodné, aby sme robili nátlak na Srbov, aby súhlasili s niečím, s čím súhlasiť sa nedá. Radšej nech čestne ostanú v nesúhlase s tým, čo sa stalo výsledkom vojnového konfliktu.

    Nechcem rozoberať tuto politické motívy, ktoré viedli k takýmto stanoviskám, ktoré nenavrhovali riešenie. Ja už som spomínal, že tu bol záujem vraziť klin do radov vládnej koalície atď. To všetko tu už zaznelo, poznáme to tu. Preto mi dovoľte niekoľko poznámok k samotnému textu.

    Časť diskutujúcich predovšetkým z opozície hovorí o tom, že väčšina sme tu v samotnej diskusii povedali veci, s ktorými sa oni stotožňujú a s ktorými oni súhlasia, len podľa nich v tej deklarácii samotnej obsiahnuté nie sú. To je podľa nich problém založený na falošnom predpoklade, že toto vyhlásenie hovorí o tom, že podporuje nezávislé Kosovo. No, nie je to pravda. Toto vyhlásenie celkom zrejme a jasne hovorí o tom, že nepodporíme alebo nepodporujeme nič, čo by k samostatnému Kosovu malo viesť. K tomu nechávame, páni poslanci, hneď druhý odsek otvorený, že všetky možnosti dialógu na dosiahnutie dohody neboli vyčerpané, čo je celkom jasný postoj k Ahtisaariho plánu, ktorý ho chcel postaviť ako uzavretý, ako hotový, celkom jasne otvárame priestor k tomu, aby sa mohlo ďalej o veci diskutovať.

    A preto práve v tomto momente a v tejto súvislosti chcem povedať pár slov k otázke, ako budeme hlasovať v Bezpečnostnej rade OSN. No, ako to môžeme dopredu povedať, keď sa nevie, o čom sa hlasovať bude. Nepochybne sme zástancami toho, aby bola prijatá nová rezolúcia. Určite áno. Nová rezolúcia je vždy rozhodnutie na úrovni medzinárodného práva a zakladá skutočne to, čo dneska máme, aj keď nedokonalý mechanizmus, ale založený a opretý o Chartu OSN. To je to, čo sme vyčítali, že nebolo v prípade Iraku. Nie to, že bol povalený diktátor Saddám Husajn, ale to, že neboli dodržané podmienky medzinárodného práva, a preto je nepochybne dôležité, aby bola prijatá nová rezolúcia Organizácie Spojených národov.

    Ale my nevieme, aký materiál, aký obsah tam bude. My nevieme, či sa na hlasovaní vôbec Ahtisaariho plán dostane. My nevieme, ako sa situácia vyvinie. Ale môžem povedať to, a z tohto vyhlásenia to jasne vyplýva, že určite náš zástupca by nemal a podľa mňa ani nebude hlasovať za samostatnosť Kosova. Toto sa mi zdá jasné. Toto sa mi zdá nepochybné a z tohto dôvodu si myslím, že všetci v tomto parlamente môžu s pokojným svedomím dať hlas tomuto vyhláseniu. Je spravodlivé, rešpektuje medzinárodné právo a priamo to tam deklaruje, že sa opiera len o riešenia medzinárodného práva.

    Preto aj nemáme problém, a keď vyšiel s návrhom pán poslanec Mikloško, ja si myslím a hovorím to za seba, pre mňa sú jeho návrhy akceptovateľné a myslím si, keď budeme mať aj sedenie klubu, že príde k dohode, že budú akceptovateľné aj pre klub ako celok. Pretože sú v súlade s duchom nášho vyhlásenia, ktoré sme predložili, ale pre tých, ktorí majú pocit neistoty z niektorých formulácií tak vytvára určité skonkrétnenie týchto textov, aby posilnil ich pocit istoty a jednoznačnosti. Myslím si, že za takýchto okolností sa vieme dohodnúť a ja sa teším, ak by vznikol konsenzus tohto parlamentu ako celku. Ďakujem.

  • Ďakujem predsedovi zahraničného výboru a prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu.

    Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, pristúpime teraz k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Tretím dodatkovým protokolom k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 týkajúcim sa prijatia dodatkového rozoznávacieho znaku.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 201 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 201a.

    Návrh vlády odôvodní minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Ján Kubiš a prosím ho, aby sa ujal slova.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na dnešnom zasadaní pléna Národnej rady by som vám chcel predstaviť vládny návrh na vyslovenie súhlasu s Tretím dodatkovým protokolom k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 týkajúcim sa prijatia dodatkového rozoznávacieho znaku.

    Štyri ženevské dohovory z roku 1949 a dva dodatkové protokoly z roku 1977 tvoria základ súboru noriem medzinárodného humanitárneho práva. Ich hlavnou úlohou je zabezpečiť ochranu osôb, ktoré sa nezúčastňujú bojových akcií alebo príslušníkov ozbrojených síl, ktorí sú vyradení z boja, pričom obsahujú aj úpravu rozoznávacích znakov jednotlivých zdravotníckych služieb a národných spoločností. Slovenská republika je zmluvnou stranou všetkých uvedených medzinárodnoprávnych dokumentov.

    Účelom protokolu, ktorý predkladá vláda Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady SR, je umožniť národným spoločnostiam používanie ďalšieho rozoznávacieho znaku na účely ochrany zdravotníckych jednotiek a zdravotníckych prepravných prostriedkov alebo zdravotníckeho duchovného personálu zariadení alebo zásielok. Ide o rozoznávací znak, ktorý je uvedený v prílohe protokolu tzv. červený kryštál.

    Tretí dodatkový protokol nadobudol platnosť 14. januára 2007. Protokol má charakter prezidentskej medzinárodnej zmluvy podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, na ktorej vykonanie je potrebný zákon.

    Keďže používanie a ochrana rozoznávacieho znaku sú v podmienkach Slovenskej republiky upravené v zákone o Slovenskom Červenom kríži a ochrane znaku a názvu Červeného kríža, nebude potrebné v krátkodobom horizonte prijímať ďalšie zákonné opatrenia. V dlhodobej perspektíve sa pripravuje zmena zákona, resp. prijatie úplne nového zákona o Slovenskom Červenom kríži, kde by bolo okrem iného explicitne uvedené používať aj používanie červeného kryštálu.

    Po vyslovení súhlasu vlády Slovenskej republiky bol protokol za SR podpísaný 25. apríla 2006, po vyslovení súhlasu Národnej rady bude predložený na ratifikáciu prezidentovi Slovenskej republiky. Ratifikačná listina bude uložená u depozitára, ktorým je Švajčiarska spolková rada. Pred nadobudnutím platnosti pre SR bude protokol publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pripomínam, že zahraničný výbor, výbor pre zdravotníctvo a výbor pre obranu a bezpečnosť odporučili Národnej rade SR vysloviť súhlas s protokolom. Dovoľujem si vás preto požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s Tretím dodatkovým protokolom k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 týkajúcim sa prijatia dodatkového rozlišovacieho znaku. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím teraz určenú spoločnú spravodajkyňu zo zahraničného výboru pani poslankyňu Leu Grečkovú, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesla spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Tretím dodatkovým protokolom k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 týkajúcim sa prijatia dodatkového rozoznávacieho znaku vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh na vyslovenie súhlasu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 215 zo dňa 5. marca 2007 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, výboru pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil zahraničný výbor.

    Výbory, ktorým bol návrh pridelený, prerokovali tento v určenej lehote. Výbor pre zdravotníctvo uznesením č. 34 z 15. marca 2007, výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 34 z 15. marca 2007 a zahraničný výbor uznesením č. 23 zo 14. marca tohto roku odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Tretím dodatkovým protokolom k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 týkajúcim sa prijatia dodatkového rozoznávacieho znaku.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s týmto Tretím dodatkovým protokolom.

    Spoločná správa bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 30 zo dňa 22. marca 2007. Týmto uznesením zároveň poveril poslankyňu Leu Grečkovú plniť úlohy spoločnej spravodajkyne.

    Prosím, pani predsedajúca, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nikto sa nehlási. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať pána ministra ako navrhovateľa, či chce zaujať...? Pani spravodajkyňa? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem.

    V rokovaní budeme ďalej pokračovať v prerušenej rozprave o druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o zákaze biologických zbraní a o doplnení niektorých zákonov (tlač 164).

    Prosím pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Ivana Valentoviča, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spoločného spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Jána Zvonára, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Ďakujem.

    Do rozpravy je ústne prihlásená poslankyňa pani Magda Košútová, ktorej týmto odovzdávam slovo.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, najskôr chcem uviesť pozmeňujúci návrh, ktorý znie: „§ 12 ods. 2 písm. a). „Odpis z registra trestov pre fyzickú osobu, fyzickú osobu podnikateľa, fyzickú osobu, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby a výpis z registra trestov pre ich zodpovedného zástupcu.“.“

    Dôvody, ktoré ma viedli k tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Tento zákon upravuje v bode B podmienky zaobchádzania s vysoko rizikovými biologickými agensmi. Z dikcie zákona biologické zbrane sú, po prvé, zbrane, ktorých ničivý účinok je založený na vlastnostiach biologických agensov a toxínov, ktoré spôsobujú smrť alebo poškodzujú zdravie ľudí alebo zvierat, alebo spôsobujú úhyn alebo poškodenie rastlín.

    Po druhé. Materiály, ktoré obsahujú biologické agensy alebo toxíny akéhokoľvek pôvodu alebo postupu výroby takého typu a v takých množstvách, ktoré nezodpovedajú použitiu pre profylaktické ochranné alebo iné mierové účely.

    Po tretie. Zariadenia plnené takýmito biologickými agensmi alebo toxínmi, ktoré sú určené na terorizmus, na trestnú činnosť, na nepriateľské účely alebo v ozbrojenom konflikte spôsobilé vyvolávať smrť, ochorenie alebo poškodenie zdravia ľudí alebo zvierat, úhyn alebo poškodenie rastlín.

    Biologickým agensom je akýkoľvek organizmus prírodný alebo modifikovaný, ktorého úmyselné použitie môže spôsobiť smrť, ochorenie alebo poškodenie zdravia ľudí a zvierat a poškodenie rastlín. Myslím si, že už len z týchto charakteristík vyplýva, že ide o také skutočnosti, ktoré si zasluhujú značnú pozornosť, a preto predpokladám, že preukázanie bezúhonnosti fyzickej osoby, ktorá pracuje s takými nebezpečnými látkami len výpisom z registra trestov je nedostatočný.

    Aj napriek tomu, že som bola obvinená, že chcem zavádzať policajný štát, mám stále presvedčenie, že výpis z registra trestov je nepostačujúci, a preto ho treba preukázať odpisom. Chápem, že odpis z registra trestov by mal byť z dôvodu obmedzenia účinnosti inštitútu zahladenia používaný v právnom systéme čo najmenej, avšak v niektorých oblastiach, v ktorých môžu vzniknúť celospoločensky nebezpečné situácie, by mal byť napriek tomu odpis z registra na preukázanie bezúhonnosti pre podmienky tohto zákona požadovaný.

    Nazdávam sa, že je to v tomto prípade veľmi opodstatnené. Pretože v súčasnosti je odpis požadovaný napríklad na vydanie licencie pre súkromnú bezpečnostnú službu, licenciu na akékoľvek zdravotnícke zariadenie, povolanie, vykonanie niektorých finančných služieb, ale aj na vydanie zbrojného preukazu.

    Treba pritom podotknúť, že okruh trestných činov pre posúdenie bezúhonnosti podľa tohto zákona je zúžený iba na trestný čin proti životu a zdraviu, trestný čin všeobecne nebezpečný a trestný čin proti životnému prostrediu.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, verím, že zvážite opodstatnenosť tejto zmeny, a preto sa uchádzam o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S reakciou na vystúpenie pani poslankyne Košútovej sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto. Uzatváram preto možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko?

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som poukázať len na pripravovaný nový zákon o registri trestov, v ktorom sa vôbec neuvažuje, že by sa od fyzických osôb mal vyžadovať odpis z registra trestov, aj keď v podstate nemám nejaký problém s týmto pozmeňujúcim návrhom, upozorňujem na túto skutočnosť, keďže prijatím tejto novely zákona o registri trestov budeme musieť spätne novelizovať aj v súčasnosti predkladaný zákon o biologických zbraniach. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Chcem sa opýtať ešte spoločného spravodajcu, či si žiada záverečné slovo. Nie? Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime ďalej k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní).

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 154 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 154a.

    Prosím teraz pána ministra kultúry Slovenskej republiky pána Mareka Maďariča, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, máte pred sebou návrh zákona, ktorého schválením by bol urobený veľmi dôležitý krok v takom zložitom manévri, aký ešte v prostredí televízie sa nekonal, to znamená, ide o prechod z analógového na digitálne vysielanie.

    Viete asi, že s týmto zákonom máme niekoľkoročné meškanie a aj preto som rád, že sa využil čas medzi prvým a druhým čítaním a došlo aj k dohode a spoločnému postupu súkromných vysielateľov a Slovenskej televízie, čo našlo odraz v pozmeňujúcich návrhoch obsiahnutých v spoločnej správe, ktorých hlavnou podstatou je, pokiaľ ich schválite, uzákonenie v tomto zákone aj verejnoprávneho multiplexu a takisto prechodného multiplexu, ktorý by poskytoval relevantným vysielateľom v tomto alebo v tom najbližšom období rovnaké postavenie.

    K samotnému návrhu zákona. Ten vytvára všeobecný právny a regulačný rámec pre poskytovanie obsahových služieb v digitálnom prostredí, vytvára predpoklady stabilného trhového mediálneho aj spotrebiteľského prostredia pre digitálne vysielanie programových služieb a šírenie iných obsahov prostredníctvom multiplexu.

    Zároveň sa upravujú týmto zákonom podmienky pre poskytovanie obsahových služieb digitálnym prenosom, ktorý v budúcnosti už nebude brzdiť rozvoj potenciálne nových digitálnych platforiem.

    Návrh zákona, ako iste viete, nadväzuje na schválenú stratégiu prechodu z analógového na digitálne pozemské televízne vysielanie. Podmienky prechodu, ktorého ukončenie sa predpokladá v roku 2012, sú navrhnuté tak, aby neboli negatívne dotknuté práva televíznych vysielateľov využívajúcich v súčasnosti analógové frekvencie.

    Návrh zákona takisto reflektuje všetky relevantné právne akty Európskych spoločenstiev, najmä smernicu Televízia bez hraníc.

    Návrh ďalej posilňuje rozvoj mediálneho pluralizmu ochranou pred vertikálnou integráciou kľúčových zložiek produkcie, vysielania, distribúcie a príbuzných činností.

    Pokiaľ schválite pozmeňujúce návrhy obsiahnuté v spoločnej správe, tak nie že vytvára garantovaný priestor pre verejnoprávne vysielanie, ale priamo uzákoňuje verejnoprávny multiplex a osobitnú pozornosť venuje aj lokálnemu vysielaniu. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá pánovi poslancovi Rafaelovi Rafajovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Dámy a páni kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 207 z 30. januára 2007 pridelila vládny návrh zákona o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov, budeme ďalej hovoriť o tzv. digitálnom vysielaní, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu, Výboru Národnej rady pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá.

    Poslanci Národnej rady, ktorí neboli členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, teda vládny návrh zákona odporučili schváliť ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá, tento uznesením č. 48 z 13. marca 2007.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v tlači 154a.

    Ďalej dovoľte, aby som vás informoval, že gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona (tlač 154) v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 24 a 27 až 81 s návrhom schváliť a spoločne o bodoch 25 a 26 s návrhom neschváliť.

    Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som podal správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch.

    Ďakujem, pani predsedajúca, týmto som skončil. Otvorte, prosím, rozpravu a v zmysle právomoci, ktorú mám, sa hlásim ako prvý do rozpravy.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky. Písomne sa prihlásil pán poslanec Galbavý a pán poslanec (hlasy v sále) Minárik, ale o slovo sa ešte medzitým do rozpravy hlási aj spravodajca, takže má prednosť. Najskôr vystúpi teda pán poslanec Rafaj v rozprave a pripraví sa pán poslanec Galbavý. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, napriek tomu, že predmetný návrh zákona prešiel pomerne prísnym a precizujúcim procesom vrátane gestorského výboru, dovolil by som si v mene skupiny poslancov podať pozmeňujúci návrh, ktorý máte pred sebou. V ňom by som požiadal vyňať na osobitné hlasovanie bod 52 a 56 spoločnej správy, a to z dôvodu pri § 27 z legislatívnotechnickej úpravy, ktorá precizuje text poznámky č. 21 aj s ohľadom na text poznámky č. 35. Táto úprava nebola zahrnutá do spoločnej správy.

    Druhý návrh sa týka § 68, ktorý bude v ods. 2 až 5. Výberové konanie podľa ods. 1 úrad ohlási ako spoločné výberové konanie na udelenie terestriálnych prevádzkových povolení pre frekvenčné vyhradenia podľa § 67 ods. 2 písm. c) a frekvenčné vyhradenia podľa § 67 ods. 2 písm. d).

    Bod 3 znie: „Úrad udelí terestriálne prevádzkové povolenie pre frekvenčné vyhradenia podľa § 67 ods. 2 písm. c) a terestriálne prevádzkové povolenia pre frekvenčné vyhradenia podľa § 67 ods. 2 písm. d) jednému poskytovateľovi multiplexu, to je tá podstatnejšia zmena.

    Po štvrté. Bod 4. „Úrad je povinný zaviazať poskytovateľa multiplexu, ktorému boli udelené terestriálne prevádzkové povolenia podľa ods. 3, aby spustenie prevádzky terestriálneho multiplexu nastalo tak, že súčasné alebo postupné spúšťanie prevádzky vo frekvenčných vyhradeniach negatívne neovplyvní celkový rozsah vysielania analógových vysielateľov.“

    A bod 5. „Na konanie podľa ods. 1 až 4 sa vzťahujú ustanovenia druhej hlavy štvrtej časti.“ To zdôvodnenie máte pred sebou, ja ho napriek tomu ešte uvediem. Je to alternatíva k bodu 52 spoločnej správy z legislatívnotechnického dôvodu, s ktorým súhlasí aj predkladateľ.

    Tretia zmena sa týka § 69, a to v ods. 15 sa v prvej vete za slová „podľa odseku“ vkladajú slová „10 alebo“ a na konci druhej vety sa pripájajú slová, citujem, „umožňujúci analógový príjem signálu koncovým užívateľom“. Je to navrhovaná úprava k alternatíve k 56. bodu spoločnej správy takisto predrokovaná so súhlasom predkladateľa. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Rafaela Rafaja sa prihlásil jediný poslanec pán poslanec Rydlo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Rydlo, máte slovo, nech sa páči.

  • Prepáčte, ja mám iba jednu úplne analfabetskú poznámku. Ja som skôr narodený. Čo to dohroma ten multiplex je? To by ma zaujímalo, nič viac, nič menej, aby som vedel, keď mám hlasovať, čo to ten multiplex je? Viem, čo je duplex, viem, čo je triplex, ale čo je multiplex? Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Rafaj, budete reagovať na faktickú?

  • Ja si myslím, že treba si pozrieť, samozrejme, predmetný návrh zákona zavádza viaceré nové pojmy, ktoré, áno, ktoré v podstate sú kompatibilné s tým, ktoré sa používajú v medzinárodnom hľadisku a rozmeroch.

    Predmetné vyjadrenie pojmov rieši § 2 a z neho vám odcitujem: „Multiplex je súhrnný dátový tok obsahujúci čiastkové dátové toky televíznych programových služieb, rozhlasových programových služieb alebo iných obsahových služieb, prípadne ďalších služieb vrátane hlasových upravených na spoločné šírenie prostredníctvom príslušného technického prostriedku elektronickej komunikačnej siete.“

    Ono to súvisí, pán poslanec, s novou technológiou digitalizácie, takže je dosť problematické vám veľmi zjednodušene vysvetliť, čo daný multiplex je. Je to v podstate ten súhrnný dátový tok, ktorý plynie ku konečnému divákovi alebo recipientovi, len nebude to už len ten televízny signál, ale aj ďalšie služby.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Galbavý a pripraví sa pán poslanec Minárik.

    Pán poslanec Galbavý, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, rokujeme o vládnom návrhu zákona, digitálneho zákona, ktorého hlavným cieľom je upraviť podmienky pre digitálne vysielanie na území Slovenskej republiky, ktorého cieľom je upraviť podmienky pre poskytovanie programových obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu.

    Vážené dámy a páni, digitálny zákon nie je ani o ľavicovom či pravicovom videní, ide o vecný problém. Že je tomu naozaj tak, ukázalo aj rokovanie vo všetkých parlamentných výboroch. Dokázali sme sa veľmi racionálne, pragmaticky a vyvážene dohodnúť na ustanoveniach, ktoré možno pridávajú do pôvodného návrhu zákona nové fenomény, ako je tu už spomínaný verejnoprávny multiplex, nové ustanovenia, ktoré minimalizujú riziká, ktoré mohli poškodiť regionálnych televíznych vysielateľov, ale aj celoplošných komerčných vysielateľov.

    Veľmi si vážim, že verejnoprávny multiplex vznikol po dohode komerčných súkromných vysielateľov a verejnoprávnych vysielateľov, takže som spokojný s týmto priebehom a procesom, môžem povedať, že aj poslanci sa k tejto otázke postavili veľmi zodpovedne a vecne.

    V žiadnom prípade nechcem romantizovať digitálne vysielanie, ale stojím na strane tých, ktorí hovoria, že digitálne vysielanie pre televízny priestor mediálny bude znamenať jednu obrovskú revolúciu, revolučnú technologickú zmenu, s ktorou sa ešte televízne vysielanie od čias svojho vzniku nestretlo. To je jednoducho tak.

    Z pohľadu obyvateľstva digitalizácia je možno takým tretím alebo treťou najvážnejšou, najdôležitejšou revolúciou po mobilnej komunikácii a po internete.

    Vážené dámy a páni, v súvislosti s týmto prirodzene vznikajú nové otázky a ony aj budú vznikať. Základné otázky, ako napríklad prečo musíme prejsť z analógu na digitálne terestriálne vysielanie nakoniec nie je hanba, aj pán poslanec Rydlo sa priznal, že tých informácií má málo o digitalizácii a vôbec o verejnoprávnom multiplexe, čiže znovu opakujem, budú vznikať základné otázky, prečo musíme prejsť na digitálne vysielanie.

    Otázky, aké z tohto procesu budú vyplývať benefity a riziká, otázky, či je slovenská verejnosť pripravená na tento prechod a, samozrejme, v neposlednom rade veľmi dôležitá otázka, koľko to všetko bude stáť. Čiže náklady, ktoré vyplývajú z prechodu na digitálne vysielanie, a to z pohľadu občana, z pohľadu štátu, vysielateľov, či už verejnoprávnych, alebo súkromných, z pohľadu prevádzkovateľov a v konečnom dôsledku koncového užívateľa.

    Odpoveď na otázku. Pokúsim sa vám veľmi stručne ponúknuť odpovede na tieto otázky. Odpoveď na otázku, prečo musíme prejsť na digitálny spôsob vysielania. No, existujú dva základné dôvody.

    Po prvé. Nevyhnutnosť digitalizácie vysielania je determinovaná skutočnosťou, že ďalší vývoj analógu už prakticky nie je možný. A frekvenčné spektrum je ako prírodný zdroj de facto vyčerpané. Čiže inými slovami ľudovo povedané, aby ste to pochopili všetci, už neexistuje frekvencia, ktorá by mohla vytvoriť podmienky pre vstup nových programov, neexistuje frekvencia, ktorá by mohla vytvoriť podmienky pre nové obsahové formy.

    Práve digitalizácia je technológia vďaka dátovému spracovaniu signálu, ktorá sa do tohto frekvenčného pásma efektívne dokáže dostať a taktiež môže následne vyplniť požiadavky nových programov, nových obsahových služieb, interaktívnych služieb. To je obrovská výhoda. Čiže to je prvý základný dôvod, prečo musíme prejsť na digitálne vysielanie.

    A druhý základný dôvod, ten nám je zrejme ako politikom známy. Slovenská republika sa zaviazala v Európskej komisii do roku 2012, do konca roku 2012 vypnúť analógové vysielanie.

    Druhou otázkou, na ktorú sa pokúsim odpovedať. Aké benefity a riziká vyplývajú z tohto prechodu? No benefity. V prvom rade treba zdôrazniť, že slovenský mediálny trh, televízny trh aj rozhlasový trh sa zliberalizuje a rozšíri.

    Z pohľadu diváka ako koncového užívateľa bude digitalizácia predstavovať benefit v podobe televíznych programov, viac televíznych programov, nové interaktívne služby a, samozrejme, kvalitný obraz a zvuk, a to ešte nie je všetko. Napríklad aj taká maličkosť. Diváci si budú môcť prostredníctvom digitálneho prenosu v budúcnosti vybavovať byrokratickú agendu bez toho, že by sa pohli od televíznej obrazovky.

    Ďalší bod, na ktorý chcem upozorniť, druhá časť tejto otázky sú riziká. Riziká napriek skvelým vyhliadkam digitálneho vysielania aj táto technológia predsa v sebe nesie. Tým najvážnejším rizikom je fakt, že digitálny signál ešte dlho po zavedení nepokryje alebo nemusí pokryť také veľké územie ako analógový kanál, analógový signál. No to z jednoduchého dôvodu, pretože prevádzkovateľom frekvenčných pásiem sa to neoplatí. Je to finančne nákladné.

    A v tejto súvislosti chcem upozorniť, že aj ministerstvo kultúry pripravuje zákon o koncesionárskych poplatkoch, ktorého filozofia je postavená na základnom princípe solidarity, že koncesie za verejnoprávnu službu, za verejnoprávne vysielanie budú musieť platiť všetci, všetky domácnosti a celkom prirodzene, lebo sa vychádza aj z toho, že všetky domácnosti na 99 % majú televízny príjem, majú televízory. Len v prípade, že sa takéto niečo stane a z prechodu na digitálne vysielanie desaťtisíce až stotisíce domácností sa môžu ocitnúť na určité obdobie bez televízneho príjmu, bez televízneho signálu.

    Bolo by veľmi nespravodlivé, aby sme im uložili zo zákona povinnosť platiť koncesionárske poplatky a v tejto súvislosti sa aj pri tvorbe tohto návrhu zákona budem obracať na kompetentných –ministerstvo, ministra kultúry, aby sme spoločnými silami prijali do tohto zákona ustanovenie, ktoré udelí domácnostiam, vlastne ktoré nebudú vlastným pričinením môcť prijímať televízny signál tak, aby boli oslobodení od platenia koncesionárskych poplatkov.

    Čiže keďže nebudú dostávať reálne verejnoprávnu službu, neviem, prečo by mali platiť. To by bolo nespravodlivé a bolo by dobré, aby sme bazírovali a veľmi pregnantne sa postavili riešiť tento problém v zákone o koncesionárskych poplatkoch, v zákone o Slovenskej televízii a taktiež by bolo dobré, aby v budúcnosti aj spoločnosti, ktoré budú mať záujem obsadiť a prevádzkovať tieto frekvenčné pásma, aby tieto spoločnosti jasne definovali, či budú ochotní prostredníctvom svojich kompetencií a možností zabezpečiť každej domácnosti televízny signál, tak ako to dokázal zabezpečiť ten analóg.

    Odpoveď na otázku, či je slovenská verejnosť pripravená na tento prechod? Potvrdil aj pán poslanec Rydlo, že asi nie. Bohužiaľ, za každým televíznym vysielaním je v prvom rade alebo hlavným dôvodom každého vysielania alebo programu je divák. A mám taký pocit, že zatiaľ, myslím si, že ešte nie je neskoro, zatiaľ sme koncového užívateľa diváka akosi z tohto procesu vynechali. Ľudia nemajú žiadne informácie alebo len minimálne. Čo je to vlastne digitalizácia, čo je to verejnoprávny multiplex, aké výhody, benefity. Taktiež by som nepovažoval za správne, keby sme ľuďom vysvetľovali, že to budú jediné benefity, že im to prinesie lepší obraz, lepší zvuk a viac programov.

    Tu vidím nezameniteľnú úlohu vlády, nás politikov, ministerstva kultúry, taktiež médií, viem si predstaviť, že téma digitalizácie sa nestane len témou v špecializovaných médiách, ale stane sa aj témou v mienkotvorných médiách. Aby sme spoločnými silami dokázali kvalitnou informačnou kampaňou povedať ľuďom, prečo je nevyhnutné a prečo je dobré takýto proces úspešne začať.

    Taktiež budeme musieť odpovedať na otázky typu, koľko verejnoprávny multiplex bude stáť, budeme musieť odpovedať na otázky, kto to bude platiť, taktiež sa tu objavujú otázky, poviem celkom otvorene, zo spoločností telekomunikačných, ktoré hovoria už dnes, že je pre nich podozrivé a vidia v tom akýsi skrytý kartel, že verejnoprávne médiá sa dokázali konsenzuálne dohodnúť na verejnoprávnom multiplexe s komerčnými médiami. Ja si to naozaj nemyslím. Ale toto podozrenie tu existuje a myslím si, že pre jeho minimalizáciu alebo zaslúži si aj takáto otázka relevantnú a korektnú odpoveď. Nakoniec aj pre nás všetkých to bude veľmi dôležité.

    Odpoveď na poslednú postavenú otázku. Náklady pre diváka. No, totiž je tu prvé úskalie. Vyžiada si to od občanov určité náklady. Pravda, vo väčšine domácností sa tento problém odstráni sám prirodzenou cestou do piatich rokov. Budú musieť tak či onak kúpiť nový televízor alebo rádio a moderné prijímače už zväčša rátajú s digitálnym príjmom. Treba otvorene ľuďom povedať, že bez toho, že by neinvestovali 3-tisíc korún možno, ja to teraz neviem odhadnúť, a kúpili si digitálny tuner, nebudú môcť televízny signál prijímať.

    Napriek tomu možno predpokladať, že určitú skupinu obyvateľov bude nákup nového televízora alebo set-top-boxu významným a možno až neprekonateľným finančným spôsobom zaťažovať. Bude to pre nich určitým bremenom. Mám na mysli predovšetkým starých, starších ľudí, invalidných dôchodcov atď. Pritom ide práve o tú skupinu, pre ktorú je televízor alebo rádio prvkom, ktorý skvalitňuje život. Možno tu bude tiež namieste otázka, či by štát nedokázal kompenzovať tieto skupiny. Nebol by to nejaký precedens, s ktorým sa štáty Európskej únie nestretli. Nie som zástancom tejto myšlienky, ale zrejme sa budú objavovať aj takéto riešenia a my budeme musieť k nim kompetentne zaujať postoj.

    Napríklad v Rakúsku alebo v iných krajinách Európskej únie to robili tak, že sociálne slabším skupinám tento tuner digitálny a set-top-box jednoducho zakúpili.

    Vážené dámy a páni, myslím si, že aj pozmeňujúce návrhy, ktoré tu predniesol kolega Rafaj, sú výsledkom našich spoločných dohôd. Ja nevidím dôvod, prečo by som ich nepodporil. Rovnako budem presviedčať aj môj poslanecký klub, aby sme sa k tomuto hlasovaniu pridali, pretože zákon o digitálnom vysielaní je kľúčovým zákonom pre naštartovanie procesu digitalizácie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Galbavého sa prihlásili pán poslanec Jarjabek a pán poslanec Senko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja si nesmierne vážim ten prístup, akým spôsobom sa ujal tejto problematiky pán poslanec Galbavý. Naozaj so všetkým, čo povedal, sa dá súhlasiť, možno až na to, že ten set-top-box, o ktorom hovoril, ten digitálny tuner, tie najlacnejšie stoja, už nie sú ľahko kúpiteľné, okolo tých 1 500, 1 600 korún, ale hovorím, toto nie je to najdôležitejšie, lebo myslím si, že v priebehu dvoch rokov toto bude vyriešené priamo z hľadiska nových televízorov, kde to bude priamo vmontované. Ale hovorím, so všetkým súhlasím a ešte raz sa chcem veľmi pekne poďakovať aj pánovi poslancovi Galbavému za ten absolútne profesijný prístup. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej pán poslanec Senko, faktická.

  • Ďakujem za slovo. Tiež by som chcel oceniť vecný prístup k tomuto zákonu. Myslím si, že treba oceniť aj prácu ministerstva kultúry, ministerstva dopravy, ako aj Telekomunikačného úradu v procese prípravy tohto veľmi náročného zákona a v neposlednom rade treba kladne hodnotiť aj konečný prístup všetkých prevádzkovateľov televíznych staníc, ktoré vysielajú v analógovom priestore. Pretože osobne si myslím, že vznik verejnoprávneho multiplexu, ako aj dohoda, a nechcel by som hovoriť o nejakej kartelovej dohode, vytvára priestor pre to, aby digitalizácia bola výhodná z hľadiska príjmu televízneho signálu pre všetkých obyvateľov a aby nevznikal problém z hľadiska neochoty kupovania set-top-boxov a prípadne iných, prípadne nového digitálneho televízora.

    Osobne si myslím, že možnosť kvalitnejšieho príjmu, možnosť príjmu viacerých televíznych staníc na súčasnú jednu anténu vytvára celkom dobrý predpoklad na to, že digitalizáciu v rámci Slovenska v terestriálnom priestore zvládneme a to si osobne myslím, že aj v oblasti celkového pokrytia digitálnym vysielaním v rámci Slovenska, pretože osobne si myslím, že v priebehu krátkej doby...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Galbavý, chcete reagovať? Nechcete reagovať, že. Dobre robíte. Vystúpte. Pán Minárik bude ako posledný písomne prihlásený do rozpravy.

  • Vážený pán podpredseda, ja sa budem držať toho písomného textu a potom sa mi to možno za tých 15 minút podarí, lebo to je vždy rýchlejšie, ako keď sa pustíte do voľného prednesu.

    Úplne prvú poznámku pred tým ešte, ako začnem. Chcem povedať áno, ide o komplikovaný, technicky komplikovaný zákon, ale tá podstata pre toho koncového užívateľa nebude až taká komplikovaná. Množstvo ľudí počúva Rock FM a vôbec nemusí vedieť, že čo tá frekvenčná modulácia je. Vie, že na konkrétnom rádiu si má natočiť gombík na konkrétnu stanicu. Takže tá zložitosť zákona spočíva trošku v niečom inom.

    Máme pred sebou hlasovanie o zákone, ktorý, aj keď nie je možno mediálne najviditeľnejší, je mimoriadne dôležitý. Hovoríme o zákone, ktorý by mal zabezpečiť prechod z analógového terestriálneho vysielania na digitálne terestriálne vysielanie, tzv. DVB-T.

    Slovensko prijalo záväzok prechodu, ako to už môj predrečník spomínal, do konca roku 2012. Rokujeme teda o zložitom zákone, technicky zložitom a taký bude aj samotný prechod, ale predloha má, samozrejme, aj politickú dimenziu.

    Chcem zdôrazniť, že tento proces, teda aj tento zákon sa dotkne prakticky všetkých občanov tejto krajiny, snáď s výnimkou Františka Mikloška a podobných, ktorí sú zarytí nevlastníci televíznych prijímačov. Všetkých občanov bez rozdielu veku, pohlavia, vzdelania, sociálneho zázemia, výšky príjmov a podobne. Je to teda oblasť, v ktorej politik musí byť nanajvýš obozretný a musí maximálne chrániť záujmy občana, za ktorého štát prijal rozhodnutie o prechode na toto vysielanie a určil mu aj termín, kedy sa to musí stať. Preto sme povinní ho maximálne chrániť.

    Samozrejme, musíme zohľadniť aj oprávnené záujmy podnikateľov v tejto oblasti už aj preto, že podnikajú na základe štátnym orgánom licencovaného podnikania. Našou povinnosťou je urobiť všetko, aby tento proces sa nedostal do slepej uličky, tak ako sa tomu stalo v Českej republike.

    Treba si položiť otázku, komu a aké výsledky má proces digitalizácie terestriálneho vysielania priniesť. Z technickej stránky, a toto už pán Galbavý spomínal, je to lepšie využitie technického frekvenčného spektra, náklady na prenos, rozsah doplnkových služieb, odstránenie kvalít v príjme a mnohé ďalšie.

    Komu ale takéto technické výhody by mali predovšetkým slúžiť? Samozrejme spotrebiteľovi, v tomto prípade je to vlastne divák a diváci sú obyvatelia celého Slovenska, a tým treba podriadiť celý proces.

    Ak si teda položíme otázku, čo hlavne môžeme priniesť pre obyvateľov, tak je to asi jednoduchá odpoveď. Viac televíznych programov. Veď práve preto terestriálne digitálne vysielanie vzniklo a nemôže sa stať jediným cieľom zabezpečiť prechod a taký prechod, ktorý by slúžil len na prechod súčasných vysielateľov. Potom by sme ponúkali za rovnakú muziku len vyššie platby pre obyvateľstvo.

    Chcem zdôrazniť, a to si musíme dobre uvedomiť, že pre obyvateľov nebude prechod na digitálne vysielanie bezbolestný. Dotkne sa ich minimálne tak, že si budú musieť zakúpiť buď nový televízny prijímač na to už prispôsobený, alebo ten spomínaný set-top-box, čo je vlastne teda tá skrinka, ktorá sa má použiť na prijímač a má konvertovať digitálny signál na signál, ktorý je spracovateľný tými staršími televízormi.

    Niekto by mohol namietať, že to nemusí byť problém, pretože množstvo obyvateľov je dneska na buď satelitnom, alebo na káblovom vysielaní, ale to nie je pravda. Treba povedať, že v tejto krajine to úplne pravdou nie je, pretože sme druhou alebo treťou najmenej zakáblovanou krajinou. 60 % nášho obyvateľstva, a to je myslím, že po Českej republike a možno po Španielsku najviac, je na terestriálnom vysielaní.

    Treba povedať aj zároveň, že sú to obyvatelia, ktorých sa to bude dotýkať najviac, pretože ak je niekde veľmi kompaktné zakáblovanie, tak je to v mestských aglomeráciách Bratislava, ďalšie veľké mestá. To znamená, že tí, ktorí sú na terestriálnom vysielaní, sú tí, ktorí sú v tejto krajine na tom príjmovo horšie.

    Na zabezpečenie hlavného cieľa, teda pre viac programov je nevyhnutné urobiť niekoľko krokov. Po prvé, urýchliť proces samotného prechodu na maximálnu možnú mieru, po druhé, vytvoriť čo najskôr frekvenčný priestor pre čo najviac digitálnych terestriálnych sietí, a to znamená aj priestor pre nových televíznych vysielateľov, pritom treba však, samozrejme, myslieť aj na ekonomiku celého procesu.

    Ak majú obyvatelia platiť za kúpu set-top-boxov, ktoré doteraz nepotrebovali, tak musia mať motív. A tým motívom môžu byť len nové televízne programy, a to programy v tých oblastiach, ktoré doteraz nie sú pokryté káblovými rozvodmi. Tým sa zabezpečí rýchly prechod domácností, čo je vlastne aj túžba súčasných analógových vysielateľov a je to jediná cesta pre to, aby títo obyvatelia prechádzali dobrovoľne na nové vysielanie bez nejakých väčších problémov, pretože za kúpu set-top-boxu majú nádej niečo dostať. Myslím tým, samozrejme, prechod bez nárokov na verejné zdroje.

    Tým nechcem vylúčiť diskusiu, ktorá tu už bola čiastočne naznačená, o tom, aby sme diskutovali o pomoci pre tých, pre ktorých by znamenal prechod na terestriálne digitálne vysielanie sociálnu exklúziu, teda vylúčenie z toho priestoru príjmu len z toho dôvodu, že síce územie je pokryté, ale oni na ten set-top-box nemajú. To musí byť však veľmi presne, presne sociálne cielené.

    Po preštudovaní pozmeňujúcich návrhov, ktoré nám boli predložené, musím konštatovať, že sú v rozpore s tými požiadavkami, ktoré som teraz hovoril. Proces prechodu zrejme predlžujú, ale hlavne nevytvárajú priestor pre nových televíznych vysielateľov a nevytvárajú tým ani žiadnu motiváciu pre obyvateľov a bez nej, ako som už hovoril, to nejde.

    Pozmeňujúce návrhy okrem iného predlžujú dobu paralelného šírenia televízneho signálu analógovo a digitálne, to znamená, že zvyšujú náklady pre súčasných vysielateľov, oddiaľujú tak proces uvoľňovania frekvencií potrebných na dobudovanie digitálnych sietí. V záujme toho sa v nich napríklad s pojmom ekonomickej viazanosti pracuje trošku inak, ako bol pôvodne zamýšľaný cieľ práce s týmto pojmom v návrhu, ktorý ste predkladali, pán minister, vy.

    Je tu ešte jedna oblasť, ktorá je citlivá, tzv. verejnoprávny multiplex, a to je oblasť, ktorá podľa môjho presvedčenia je politikou a politikou by nemala byť. Je to politikou konkrétnych záujmov a tá by v tomto priestore rozhodovania nemala mať hlavné slovo. Vo verejnoprávnom multiplexe sa hovorí s úplnou ľahkosťou, ako keby že ide o nejakú maličkosť, na ktorú vaše ministerstvo len pozabudlo, a maličkosť celkom logickú, pretože sa v niektorých iných krajinách vyskytuje.

    Keď sa na to pozrieme bližšie, ja si myslím, že na verejnoprávny multiplex vaše ministerstvo nezabudlo, len hľadalo najvhodnejší model pre Slovensko. Zatiaľ sa pri verejnoprávnom multiplexe povedalo len to A, treba dopovedať celú vetu. Chceme verejnoprávny multiplex, ale nehovoríme, čo na ňom a čo to bude stáť a kto to zaplatí.

    Hovorí sa o ďalších programoch, treťom a štvrtom programe STV a koľko budú stáť tieto programy, koľko bude treba financií, o koľko bude treba zvýšiť koncesionárske poplatky na ne, alebo sa všetko bude vykrývať zo štátneho rozpočtu? Taký zámer tu bol, ale taký zámer, samozrejme, uvrhuje Slovenskú televíziu do výrazne závislého postavenia od tej ktorej konkrétnej vlády, pretože o také prostriedky bude treba každoročne žiadať v štátnom rozpočte, bude to musieť schváliť vláda, predložiť do tohto parlamentu a nakoniec to budeme musieť v parlamente my schvaľovať. To určite neprispieva k nezávislosti verejnoprávneho média.

    Treba povedať, že verejnoprávny multiplex by mal význam, keby že ho vie Slovenská televízia obsadiť celý. Hovorí sa o treťom a štvrtom programe. Dobre, môže ísť o tretí a štvrtý program spravodajský a športový. Koľko by asi stál? V Čechách stojí športový kanál plus-mínus 400 mil. českých korún, z toho 230 na právach. Samotná olympiáda, naplnenie takéhoto programu na tri týždne stála posledná 30, 20 mil. korún. 20 mil. na výrobu, a to sme boli tu za humnami. Keď budeme vyrábať pre špecializovaný kanál, budeme musieť vyrábať viac a budeme ich musieť vyrábať v Číne. To znamená, že to asi za tie peniaze pôjde veľmi ťažko.

    Je pravda, že verejnoprávny multiplex vo viacerých krajinách existuje, ale tieto krajiny majú trochu väčší mediálny trh a ich koncesionárov je podstatne viacej ako na Slovensku, v Čechách je ich napríklad dvakrát toľko. To znamená, že môžu vyrábať aj tretí a štvrtý program a môžu mať potom aj súčasnú umeleckú tvorbu, po ktorej sa tak volá. Neviem, kam sa táto tvorba zmestí, ak dáme, povedzme, 700 mil. na ďalšie dva kanály Slovenskej televízie. Ak sa pozrieme bližšie na vytvorenie verejnoprávneho multiplexu, tak riešenie vládneho návrhu, ako aj tento návrh hovoria prakticky o tom istom. Že verejnoprávny multiplex by nemal byť prevádzkovaný Slovenskou televíziou, mal by byť prevádzkovaný súkromným vysielateľom a mal by šíriť programy primárne STV.

    Ale už váš návrh, pán minister, takýto prístup STV do multiplexov prevádzkovaný súkromnými vlastníkmi zabezpečuje, a preto nevidím, že by tieto dva návrhy si v tomto zmysle konkurovali.

    Keď som hovoril o potrebe štyroch kanálov na to, aby sa naplnil verejnoprávny multiplex vysielaním Slovenskej televízie, samozrejme, som stále hovoril o kompresii MPEG2, ktorá zhruba tie 4 až 5 kanálov televíznych umožňuje vysielať, ak by však išlo o vyššiu a novšiu kompresiu, tak by už bolo týchto kanálov treba 6, a to je už myslím že každému úplne jasné, že je to mimo možností a potrieb Slovenska a Slovenskej televízie.

    Takže verejnoprávny multiplex podľa môjho názoru vôbec nie je niečo také samozrejmé a nie je to základ digitalizácie a nie je to niečo, bez čoho digitalizácia by nemohla byť vyriešená. Riešení je, samozrejme, aj v európskej praxi oveľa viac.

    Vrátim sa na začiatok. Základom digitalizácie má byť divák a jeho záujem a jeho motivácia a tomu treba podriadiť aj znenie zákona. Ak sa pozrieme na znenie vládneho návrhu, tak pozmeňujúce návrhy výrazne menia jeho filozofiu. Tu nejde o to, či schválime dobrý, alebo zlý zákon, tak ako ste ho vy navrhli s malými vylepšeniami pozmeňujúcich návrhov. Tu ide o to, že či budeme schvaľovať zákon, ktorý sa bude výrazne filozoficky líšiť od toho, pán minister, čo ste predložili vy. A ak sa na to pozriem očami divákov, tak si myslím, že ich záujmom viacej vyhovuje návrh, ktorý spracovalo vaše ministerstvo, s ktorým ste vy išli do vlády a ktorý ste vy poslali do tejto snemovne. Samozrejme, že aj tento návrh znesie zmeny. Za všetky zmeny, ktoré napríklad prináša legislatívny odbor Národnej rady som schopný zahlasovať. A vôbec nevylučujem, že v procese digitalizácie sa objavia ďalšie problémy, ktoré možno budeme musieť riešiť aj nejakou menšou novelou, pretože prax bude určite v tomto smere veľmi, veľmi zložitá.

    Vážený pán minister, je paradoxné, že ja musím obhajovať váš návrh zákona proti koaličnému pozmeňujúcemu návrhu.

  • Pán poslanec, prepáčte, že ruším. Poprosím, uplynula 17.00 hodina, ktorá je určená na hlasovanie. Máte ešte krátky text alebo ešte potrebujete čas na dokončenie vystúpenia? Pár minút? Tak poprosím ešte predsa len potom. Dobre? Veľmi pekne ďakujem.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem krátku 3-minútovú prestávku na to, aby sme mohli zaujať miesta, aby sme mohli pristúpiť k tomu, k čomu nás vedie 17.00 hodina, to znamená k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pre korektnosť, vážené kolegyne, dovoľte mi ešte predĺžiť prestávku o 5 minút. Chýbajú nám kolegovia z KDH. Poprosím ich, aby urýchlili rokovanie svojho poslaneckého klubu, aby vzhľadom na čas prišli do rokovacej sály.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, zdá sa, že sme už v plnom počte. Poprosím vás, keby ste zaujali miesta určené pre poslancov k svojim hlasovacím zariadeniam, aby sme mohli pristúpiť k bodu, ktorý sa realizuje vždy o 17.00 hodine, teda k hlasovaniu.

    Dobre. Vážené kolegyne, kolegovia, tak dovoľte, aby sme pokračovali v rokovaní hlasovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva, teda banský zákon v znení neskorších predpisov.

    Rokovanie o tomto bode sme prerušili v piatok 23. marca v druhom čítaní po rozprave s tým, že k nej zaujal navrhovateľ aj spoločný spravodajca poslanec Pavol Pavlis, ktorých poprosím, aby aj zaujali miesta určené pre spravodajcov. Chcem ale povedať, že o slovo v rámci tohto bodu požiadal pán minister Marek Maďarič.

  • Ruch v sále.

  • Pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 35 ods. 6 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ako člen vlády Slovenskej republiky vystúpil, a tým opätovne otvoril rozpravu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva v znení neskorších predpisov (tlač 173), a to z dôvodu, že sa domnievam, že v rozprave je vhodné pokračovať, aby sa pri citlivých otázkach týkajúcich sa návrhu zákona našlo riešenie, ktoré bude akceptovateľné pre poslaneckú snemovňu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Chcem skonštatovať, že vystúpením pána ministra ako člena vlády sa podľa § 35 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku otvára rozprava znova. Teda rozpravu, prosím, považujme za otvorenú a pýtam sa, kto z poslancov chce vystúpiť v rozprave?

    Pani poslankyňa Zdenka Kramplová má slovo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne a kolegovia, vážení páni ministri, dovoľte mi, aby som predniesla pozmeňujúci návrh, ktorý vzišiel v rámci návrhov v súvislosti s výnimkou, ktorú som uviedla pri rozprave, s výnimkou, ktorá sa týka § 30 v súvislosti s technológiou kyanidového lúhovania.

    Tento pozmeňujúci návrh akceptuje najmä verejný záujem a záujem obcí, ktorých sa to priamo dotýka pri ťažbe nerastov, z ktorých sa získavajú kovy, rovnako ako vyššieho územného celku.

    Podľa môjho názoru práve povolenie ministerstva životného prostredia veľmi inteligentne nahrádza výnimku, ktorá bola spochybnená v predchádzajúcom návrhu.

    Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva v znení neskorších predpisov.

    Po prvé. V čl. I bod 22 § 30 ods. 5 a 6 znejú: „Pri otvárke, príprave, dobývaní, úprave a zušľachťovaní nerastov a pri likvidácii banských diel sa použije technológia, ktorá je v súlade s princípom trvalo udržateľného rozvoja s podmienkami ochrany životného prostredia alebo jeho zložiek podľa osobitných predpisov a s najlepšími dostupnými technológiami podľa osobitného predpisu. Na použitie technológie kyanidového lúhovania je nevyhnutné povolenie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Toto povolenie môže byť vydané len na základe písomnej žiadosti organizácie, ktorá mieni túto technológiu použiť.“

    Šiesty odsek. „O vydaní povolenia podľa ods. 5 druhej vety rozhodne Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o vydanie povolenia. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky žiadosť o vydanie povolenia zamietne, ak žiadateľ k predmetnej žiadosti nepriloží nasledovné prílohy: po a technický popis technológie, na použitie ktorej sa povolenie žiada; po b preukázanie skutočností, že nie je možné použiť inú technológiu ako technológiu kyanidového lúhovania; po c súhlasné stanovisko obce, v katastrálnom území ktorej sa spracovanie, resp. úprava nerastov metódou kyanidového lúhovania má použiť, súhlasné stanovisko obce, v katastrálnom území ktorej má byť umiestnená skládka, úložisko, odkalisko a podobne odpadov z banskej činnosti a zo spracovania nerastov a obcí bezprostredne súvisiacich; po d súhlasné stanovisko vyššieho územného celku samosprávneho kraja a v územnom obvode ktorého sa obce uvedené v písm. c) nachádzajú. Súhlasné stanovisko obcí a vyššieho územného celku (samosprávneho kraja) podľa ods. 6 písm. c) a d) musí byť vydané formou uznesenia zastupiteľstva, inak je neplatné.“

    Odôvodnenie. Cieľom navrhovaných úprav je zabezpečenie všeobecného zohľadňovania a rešpektovania verejného záujmu v oblasti ochrany životného prostredia, ako aj väčšia možnosť občanov prostredníctvom svojich volených orgánov vyjadrovať sa k problematike dotýkajúcej sa života občanov. Technológiu kyanidového lúhovania možno použiť len na základe povolenia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky pri splnení súhlasu obce a príslušného územného celku. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to predpokladám s faktickou poznámkou pán László Miklós. Áno? S procedurálnym návrhom? Nech sa páči. S procedurálnym návrhom, nech sa páči. Do rozpravy?

  • Reakcie z pléna.

  • No len, pán poslanec, bohužiaľ, bola ukončená rozprava.

    Môžem poprosiť, vážené kolegyne, kolegovia, aj keď viem, že nemôžeme úplne na základe nášho súhlasu meniť „rokovák“, ale ak dovolíte, ja by som vás požiadal o súhlas všeobecný, aby sme umožnili pánovi poslancovi vystúpenie. Je všeobecný súhlas?

  • Všeobecný súhlas.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, nie je všeobecný súhlas, úprimne ma to mrzí. Ešte raz, pýtam sa, je všeobecný súhlas?

  • Všeobecný súhlas.

  • Pán poslanec, nech sa páči. Ďakujem veľmi pekne, prepáčte.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ide len o to, že na základe toho, čo pani poslankyňa Kramplová predniesla, ja by som dal len opravu, teda uviedol som, ako sa má hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu. Čiže tu ide o jedinú malú opravu. Tak by som žiadal, pán spravodajca, aby o mojom pozmeňujúcom návrhu bod 3 sa hlasovalo tak, ods. 5 vynechať, nežiadam hlasovanie, o ods. 6 tak, že ods. 6 bod A, B osobitne, bod C, D osobitne, bod E osobitne a bod F až do konca. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, vážený pán poslanec. Pán spravodajca má zaznamenaný text?

    Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že podľa § 83 ods. 4 pre prípad, že bol podaný pozmeňujúci návrh v druhom čítaní, tak je potrebné rešpektovať buď 24-hodinovú lehotu, alebo Národná rada bez rozpravy rozhodne hlasovaním o skrátení tejto lehoty až na okamžite. Takže informoval spravodajcu, že navrhuje skrátenie tejto lehoty, takže poprosím, budeme hlasovať o tom, či skrátime lehotu na to, aby sme mohli hlasovať o tomto nasledujúcom návrhu ihneď. Takže prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 83 poslancov, zdržalo sa 40 poslancov, nehlasovalo 17 poslancov.

    Konštatujem, že sme tento návrh schválili.

    Teraz sa pýtam, či si žiada... Vyhlasujem rozpravu za skončenú a pýtam sa, či si žiada slovo, pán spravodajca, záverečné. Nie., Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, pristúpime teda k hlasovaniu. Poprosím pána spoločného spravodajcu pána Pavla Pavlisa, aby hlasovanie uvádzal.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili poslanci pán poslanec Miklós, pani poslankyňa Sabolová, pani poslankyňa Kramplová, pani poslankyňa Tkáčová a pán poslanec Lebocký.

    Pán poslanec Miklós podal dva pozmeňujúce návrhy a požiadal o vyňatie bodov 7, 8, 23, 24 a 25 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

    Pani poslankyňa Sabolová predložila pozmeňujúci návrh a požiadala o vyňatie na osobitné hlasovanie tieto body: bod 6, 7, 8, 12, 14, 17, 23, 24, 25, 27, 34, 35, 36. Keďže bod 35 súvisí s bodom 40, musíme o nich hlasovať spoločne.

    Pani poslankyňa Kramplová požiadala vyňať na osobitné hlasovanie body 23, 24 a 25.

    A pani poslankyňa Tkáčová bod 35.

    Pán poslanec Lebocký sa stotožnil s návrhom poslankyne Kramplovej o vyňatí bodov 23, 24 a 25 na osobitné hlasovanie. Po znovuotvorení rozpravy zástupcom vlády sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Kramplová, ktorá predložila jeden pozmeňujúci návrh. Ďalej sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Miklós.

    Najskôr pristúpime k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch 1, 2, 4, 5, 9, 10, 11, 15, 16, 18, 19, 20, 21, 22, 26, 28, 29, 30, 32, 33, 37, 38, 41, 42 a 43.

    Prosím, dajte hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 140 poslancov, zdržal sa 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 23 osobitne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 1 poslanec, proti 131 poslancov, zdržalo sa 9 poslancov.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 24 osobitne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, proti 132 poslancov, zdržalo sa 5 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Ďalej hlasujeme o bode 34 osobitne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 79 poslancov, proti 61 poslancov, zdržal sa 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Ďalej hlasujeme o bode 35 a 34 spoločne, pardon, 35 a 40 osobitne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, proti 132 poslancov, zdržalo sa 7 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Kotian, predpokladám, že...

  • Ďalej o bode 36 osobitne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 75 poslancov, proti 62 poslancov, zdržal sa 1 poslanec, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Ďalej o bodoch 3 a 13 hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, proti 113 poslancov, zdržalo sa 28 poslancov.

    Tento návrh sme neschválili.

  • O bode 27 hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 62 poslancov, proti 73 poslancov, zdržalo sa 5 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 7 osobitne s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 61 poslancov, proti 77 poslancov, zdržali sa 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Ďalej hlasujeme o bode 8 osobitne s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 62 poslancov, proti 75 poslancov, zdržali sa 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 12 osobitne s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 61 poslancov, proti 76 poslancov, zdržali sa 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Ďalej o bode 14 osobitne s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 61 poslancov, proti 74 poslancov, zdržali sa 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Ďalej hlasujeme o bode 17 osobitne s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 61 poslancov, proti 77 poslancov, zdržali sa 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 25 osobitne s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme, prosím.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 45 poslancov, proti 85 poslancov, zdržalo sa 9 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • O bodoch 6, 31, 39, 44 a 45 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť hlasovať nebudeme, pretože boli schválené body 5, 30, 40 a 43 spoločnej správy.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Najskôr o návrhoch pána poslanca Miklósa, a to o prvom návrhu. Prvý návrh obsahuje jeden bod.

    Pán predsedajúci, dajte o tomto bode hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 138 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Druhý návrh pána poslanca Miklósa obsahuje štyri body.

    Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o prvom bode tohto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 140 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o druhom bode návrhu pána poslanca Miklósa.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh 63 poslancov, proti 71 poslancov, zdržalo sa 8 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o treťom bode návrhu pána poslanca Miklósa. Tak ako vystúpil v rozprave, žiada hlasovať o bodoch A, B, C, D, E, F a G osobitne. Chcem len upozorniť pána poslanca, že v prípade, ak nebude schválený jeden z týchto bodov, celý tento bod je zmätočný.

  • Budeme teraz hlasovať o bodoch A a B.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 58 poslancov, proti 74 poslancov, zdržalo sa 5 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bodoch C a D.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 61 poslancov, proti 74 poslancov, zdržalo sa 5 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme neschválili.

  • Ďalej hlasujeme osobitne o bode E.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 62 poslancov, proti 69 poslancov, zdržalo sa 7 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme neschválili.

  • Ďalej hlasujeme o písmene F a G.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh 64 poslancov, proti 72 poslancov, zdržalo sa 5 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto návrhy sne neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o štvrtom bode návrhu pána poslanca Miklósa.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh 142 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

  • Smiech a ruch v sále.

  • Poprosím o pokoj, aj keď mám porozumenie pravda, že smiech patrí aj to tejto sály.

    Pán spravodajca.

  • Tým sme hlasovali o všetkých bodoch pána poslanca Miklósa a môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu pani poslankyne Sabolovej.

  • Pán predsedajúci, o prvom bode hlasovať nebudeme, pretože bol schválený bod 5 spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať o druhom bode návrhu pani poslankyne Sabolovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 133 poslancov, zdržalo sa 5 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o treťom bode návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh 62 poslancov, proti 76 poslancov, zdržali sa 3 poslanci, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o štvrtom bode návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 139 poslancov, zdržal sa 1 poslanec, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o piatom bode návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 60 poslancov, proti 70 poslancov, zdržalo sa 10 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, o šiestom bode hlasovať nebudeme, lebo bol schválený bod 15 spoločnej správy.

    Ďalej, pán predsedajúci, dajte hlasovať o bode 7.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 137 poslancov, zdržali sa 2 poslanci, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, o ôsmom bode hlasovať nebudeme, lebo bol schválený bod 22 spoločnej správy.

    Ďalej budeme hlasovať o bode č. 9.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh 63 poslancov, proti 75 poslancov, zdržali sa 4 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o desiatom bode návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh 62 poslancov, proti 74 poslancov, zdržali sa 4 poslanci, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o jedenástom bode návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 62 poslancov, proti 76 poslancov, zdržali sa 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, o dvanástom bode hlasovať nebudeme, lebo bol schválený bod 34 spoločnej správy. Tým sme hlasovali o všetkých bodoch pani poslankyne Sabolovej a môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu pani poslankyne Kramplovej.

    Pán predsedajúci, prosím vás, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh 138 poslancov, proti 1 poslanec, zdržali sa 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Tým sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru. Odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh 94 poslancov, proti 3 poslanci, zdržalo sa 45 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či má niekto návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh 78 poslancov, proti 5 poslancov, zdržalo sa 59 poslancov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva, teda banský zákon.

    Teraz budeme pokračovať o ďalších prerokovaných bodoch programu. Prosím predsedu zahraničného výboru Borisa Zalu, aby uviedol hlasovanie k zameraniu zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2007, tak ako to máme uvedené v tlači 203.

    Pán poslanec, pán predseda výboru, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Keďže k predloženému materiálu neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako je uvedený v tlači 203.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 76 poslancov, proti 31 poslancov, zdržalo sa 32 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh uznesenia sme schválili.

    Ďakujem pekne, pán predseda, a poprosím vás, keby ste ešte zostali, pretože pristúpime k hlasovaniu o návrhoch týkajúcich sa problematiky Kosova. Vzhľadom na to, že sme mali zlúčenú rozpravu k trom bodom, poprosím uvádzať návrhy hlasovaní.

  • Ďakujem pekne. K návrhu skupiny poslancov (tlač 248) Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k riešeniu budúceho statusu srbskej...

  • Ešte prepáčte, pán poslanec, viem, že ma požiadal o procedurálny návrh pán poslanec Hrušovský. Platí to alebo nie? Dobre.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • K tlači 248 boli podané 4 pozmeňujúce návrhy. Preto by sme najprv mali hlasovať o 4 pozmeňujúcich návrhoch. Prvý pozmeňujúci návrh bol návrh práve pána poslanca Hrušovského.

  • Prezentujeme sa. Slovo. Pardon, poprosím o slovo s procedurálnym návrhom pán Hrušovský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne poslankyne, poslanci, Kresťanskodemokratické hnutie považuje prijímanie uznesenia Národnej rady o budúcom statuse Kosova za jedno z ďalších historicky v poradí rozhodnutí, ktoré Národná rada Slovenskej republiky prijíma.

    Vedomí si tejto historickej zodpovednosti sme takto pristupovali zodpovedne aj v rozprave o jednotlivých návrhoch uznesení. Pozorne som počúval rozpravu po tom, ako som predniesol pozmeňujúci návrh, ako zazneli aj ďalšie pozmeňujúce návrhy a vedomý si svojej zodpovednosti, že vo vážnych veciach, ak naozaj ide aj tak, ako som povedal, o historické rozhodnutia, treba vedieť prijať aj veľké politické gestá.

    Vedomý si tejto zodpovednosti, pán podpredseda, sťahujem môj pozmeňujúci návrh po tom, ako z úst pani podpredsedníčky parlamentu a podpredsedníčky Slovenskej národnej strany Belousovovej, pána predsedu zahraničného výboru Zalu, ale aj predsedu poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany zazneli vyjadrenia, že podporia pozmeňujúci návrh pána poslanca Mikloška, som pristúpil k tomuto rozhodnutiu. A nežiadam, aby sa o mojom pozmeňujúcom návrhu hlasovalo. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. V tom prípade máme pozmeňujúci návrh číslo 2 od pána poslanca Mikloška, ktorý žiadal o bodoch v tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovať spoločne. Prečítam teda zmeny, ktoré navrhuje vo svojom návrhu.

    Vo vyhlásení v ods. 3, „že riešenie budúceho štatútu provincie Kosovo musí vychádzať z rešpektovania“ a tam je dodatok dodať slová „legitímnych požiadaviek Srbska, ako aj Charty Organizácie Spojených národov a ostatných medzinárodných právnych noriem“.

    Ďalej vylúčiť bod 6, ktorý pripomína rozhodnutia vlády Slovenskej republiky z roku 1999, ktoré prispeli k destabilizácii regiónu západného Balkánu a, po tretie, vylúčiť ods. 4 zhora, že budúci štatút provincie Kosovo nezaloží precedens v medzinárodnom práve.

    Toto je pozmeňujúci návrh pána poslanca Mikloška, prosím, dajte hlasovať.

  • Čiže o všetkých troch návrhoch hlasujeme spolu.

    Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov (potlesk), za návrh 123 poslancov, proti 0 poslancov, zdržalo sa 18 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Máme ale aj ďalšie návrhy. Je tu doplňujúci návrh pána poslanca Lipšica, ktorý navrhuje, aby v prvom odseku za slovo „Kosovo“ boli doplnené slová „od Srbska“. Dajte, prosím, pán predsedajúci, hlasovať.

  • Pardon, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh 48 poslancov, proti 46 poslancov, zdržalo sa 30 poslancov, nehlasovalo 18 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Máme tu ďalší návrh. Je to návrh pána poslanca Janiša, ktorý navrhuje zmenu v dôvodovej správe. Chcem poznamenať ako spravodajca, je to veľmi netradičný návrh, pretože normálne sa v dôvodovej správe nemení, ale zároveň nie je to upravené rokovacím poriadkom. To znamená, že nehrozí, že by sa z tohto dôvodu mohol stať nejaký negatívny precedens hlavne pri rokovaní o zákonoch, a nie o vyhláseniach.

    Uvediem pozmeňujúci návrh. Pán poslanec Janiš navrhuje, aby v dôvodovej správe v treťom odseku sme vypustili vetu: „Všetky ostatné riešenia zostávajú otvorené a predložené vyhlásenie ponecháva priestor na hľadanie riešenia.“

    Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Reakcie a ruch v pléne.

  • Zrušte hlasovanie, prosím, a dajte, páni technici...

    Prosím toto hlasovanie, keby sme nechali uplynúť márne, ruším toto hlasovanie. Neplatné hlasovanie, samozrejme.

    Prosím, dajte slovo pánovi poslancovi.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. O takomto návrhu sa jednoducho nedá hlasovať. Spoločná správa je súčasť návrhu, ktorý tu odznel, a my hlasujeme o uznesení. Jedine, čo sa dá predložiť v tomto parlamente ako zmena k návrhu uznesenia. Ale nie do dôvodovej správy, ktorá už tu bola predložená.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ja sa nestotožňujem s týmto návrhom. Ja som presvedčený, že podľa rokovacieho poriadku nie je to jednoduchý návrh, je kontroverzný, ale dá sa hlasovať, môžeme sa zaoberať potom platnosťou tohto hlasovania následne. Takže poprosil by som, prezentujeme sa.

    Pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán predsedajúci, parlament vždy hlasuje o zákonoch alebo o uzneseniach. O dôvodovej správe, odkedy sa pamätám, nikdy, nikdy sa nehlasovalo, a ak chcete zaviesť takú prax, no, tak potom sa budeme hrať na štylistikách v dôvodovej správe a na iných veciach. To nepríde o úvahy, pán predsedajúci.

  • Pani poslankyňa, skôr navrhujem riešenie, keď budeme hlasovať o tom a v najbližšom grémiu sa dohodneme, že takáto prax je alebo nie je do budúcnosti žiaduca. Doriešime.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Pán poslanec Lipšic sa hlási? Nechajte mi to právo, keďže interpretujem rokovací poriadok ja, nesiem dôsledky za nesprávne rozhodnutie. Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 118 poslancov, za návrh 87 poslancov, proti 3 poslanci, zdržalo sa 5 poslancov, nehlasovalo 23 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prosím, teraz dajte hlasovať o celom návrhu vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k riešeniu budúceho štatútu srbskej provincie Kosovo (tlač 248).

  • Prosím, sústreďme sa, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh 123 poslancov, proti ani jeden poslanec, zdržalo sa 19 poslancov.

  • Konštatujem, že sme schválili uznesenie týkajúce sa problematiky Kosova.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne všetkým, ktorí splnili túžbu pána profesora Rydla, aby tento parlament bol jednotný a vyspelý, a to nie za 5 ani za 50 rokov, ale za 1 deň. Ďakujem.

  • Ďakujem vám, pán spravodajca, alebo máte ďalšie návrhy?

  • No, áno, k ďalšiemu bodu. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Teraz by sme pristúpili k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady na prijatie Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky k rokovaniam o budúcom statuse srbskej provincie Kosovo (tlač 229). Keďže...

  • Pán spravodajca, tam je problém, že sme vo veci rozhodli. Nie je možné predsa prijať teoreticky viac uznesení k tejto problematike. Takže už hlasovanie o ďalších návrhoch je bezpredmetné.

    Procedurálny návrh pán poslanec Dzurinda.

  • Predpokladám, že ide o náš návrh, pán predseda výboru. Nie? Chcem teda oznámiť, že my považujeme návrh nášho navrhovaného uznesenia za premietnutý do uznesenia, ktoré sme pred chvíľou schválili do tretej časti, a preto v mene predkladateľov nežiadam hlasovať, ale sťahujem náš materiál z hlasovania.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec Rydlo ešte.

  • Ja má iba jeden procedurálny návrh, ktorý som chcel uskutočniť dnes, ale, prosím vás, s tým, že Národná rada Slovenskej republiky bola schopná sa uzniesť na veľmi dôležitom rozhodnutí, zajtra po skončení zasadnutia parlamentu pozývam všetkých poslancov na pohár šampanského.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, procedurálny návrh má pán poslanec Bárdos.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán predseda Národnej rady aj v grémiu, aj tu v pléne povedal, že sa bude hlasovať o každom návrhu zvlášť. Prosím hlasovať o návrhu skupiny poslancov.

  • Obávam sa, nemôžem súhlasiť s vašou interpretáciou.

    Gy. Bárdos, poslanec: Pán podpredseda, hlasovali sme o dôvodovej správe, takže je možné hlasovať aj o našom návrhu.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o uznesení SMK prirodzene, o návrhu SMK.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 18 poslancov, proti 66 poslancov, zdržalo sa 42 poslancov, nehlasovalo 7 poslancov.

    Konštatujem, že uvedený návrh sme neschválili.

    To je v poriadku. Vážené kolegyne, kolegovia, takže ukončili sme bod hlasovanie o uzneseniach k problematike Kosova.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Tretím dodatkovým protokolom k Ženevským dohovorom z 12. augusta 1949 týkajúcim sa prijatia dodatkového rozoznávacieho znaku. Máme to pod tlačou 201.

    Dávam slovo poslankyni určenej gestorským zahraničným výborom pani Lei Grečkovej, aby hlasovanie uviedla.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte predniesť návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k tlači 201 v tomto znení: „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Tretím dodatkovým protokolom k Ženevským dohovorom týkajúcim sa prijatia dodatkového rozoznávacieho znaku.“

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme. Pripomínam, že podľa článku 84. ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu podľa čl. 7 ods. 3 a 4 ústavy je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 135 poslancov, nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Teraz nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o zákaze biologických zbraní a o doplnení niektorých zákonov (tlač 164).

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Jánovi Zvonárovi, aby hlasovanie uvádzal.

    Najprv pristúpime k hlasovaniu zo spoločnej správy výborov a potom o iných návrhoch, ak boli podané.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, v rozprave vystúpila poslankyňa Magda Košútová, ktorá dala jeden pozmeňujúci návrh.

    Najprv budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy, tak ako ich odporučil gestorský výbor.

    Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy (tlač 164a) 1 až 3 a 5 až 23 spoločne s odporučením gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 122 poslancov, zdržalo sa 12 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode č. 4 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 4 poslanci, proti 114 poslancov, zdržalo sa 16 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Hlasovali sme o všetkých bodoch spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Magdy Košútovej.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme. Pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Košútovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 109 poslancov, zdržalo sa 24 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili. Teda pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či chce niekto podať návrhy v zmysle § 85 zákona o rokovacom poriadku? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, ešte sme nehlasovali o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Teraz sme hlasovali. Dobre. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 133 poslancov, zdržali sa 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili, teda pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či má niekto návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku? Ak nie, vyhlasujeme rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 135 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o zákaze biologických zbraní a o doplnení niektorých zákonov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teda tým sme aj vyčerpali hlasovanie o materiáloch, ktoré sme prerokovali a teraz pristúpime k opakovanej voľbe členov Súdnej rady Slovenskej republiky, tak ako to máme v tlači 235.

    V prvom kole, ako viete, voľby bol zvolený len jeden člen Súdnej rady, preto je potrebné dovoliť ešte dvoch členov. Do opakovanej voľby postupujú nezvolení kandidáti s najvyšším počtom hlasov, a to dvojnásobok, ako treba zvoliť. Sú to pani Berthotyová, Marková, Novák, Žitňanská. Alternatívu za je možné na hlasovacom lístku označiť len u dvoch kandidátov.

    Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh voľby a pristúpime k tajnému hlasovaniu.

    Nech sa páči, dajte, prosím, slovo pani poslankyni Sabolovej.

  • Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, mohli by ste nám vlastne povedať, ako budeme tú procedúru, ako budeme ďalej pokračovať v rokovaní po tomto hlasovaní?

  • Normálne pokračujeme ďalej v prerokovaných bodoch programu, tak ako ich máme v programe. Áno, áno, veď odvolíme. Pokiaľ odvolia všetci, tak ešte do siedmej hodiny môžeme využiť čas a môžeme pokračovať. Dobre?

  • Opakované tajné hlasovanie.

  • Kolegovia, pýtam sa, či každý poslanec využil právo hlasovať? Pokiaľ áno, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené a prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, navrhujem, aby sme ďalej pokračovali nasledujúcim bodom programu, že by sme dokončili diskusiu o digitalizácii s tým, že po skončení tejto digitalizácie by sme vyhlásili výsledky volieb. Pokiaľ je súhlas, poprosím, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, aby ste zaujali opäť miesta v rokovacích laviciach.

    Vážení kolegovia, mám pocit, že mikrofóny nefungujú, ale... Pani kolegyňa Vaľová, páni kolegovia, zaujmite, prosím, miesta v poslaneckých laviciach. Chceme pokračovať, ukrajujeme sa o cenné minútky. Pán poslanec Bačík, poprosím srdečne naozaj, pán poslnaec Bačík, poprosím, pani Vaľová. Ešte raz, pani poslankyňa Vaľová, nemôžem vás poprosiť aj všetkých ostatných. Skúšam na našich, keby ste zaujali miesta v laviciach, aby sme mohli pokračovať v rozprave.

    Poprosím pána poslanca Minárika, aby pokračoval vo svojom vystúpení, aby ho dokončil. Má slovo.

  • Pán predsedajúci, vážená snemovňa, pán minister, myslím, že som skončil tam, že váš návrh zákona dáva dobré predpoklady za súčinnosti Telekomunikačného úradu, aby digitalizácia prebehla tak, že hneď od začiatku bude možné, aby vzniklo viacej digitálnych sietí a takýto proces by pozitívne ovplyvňoval konkurenciu v digitálnom terestriálnom vysielaní. Myslím, že teda tak môžeme pokračovať.

    Pán minister, je naozaj paradoxné, že ja musím obhajovať váš návrh pred návrhmi koaličných poslancov, ktoré zavádzajú verejnoprávny multiplex. Ak ste si vy mysleli, že verejnoprávny multiplex je to pravé orechové, myslím, že ste mali dosť času aj dosť síl a prostriedkov na to, aby ste to vo svojom návrhu zákona vyriešili, pretože legislatívna sila vášho rezortu je určite aspoň taká ako legislatívna sila Slovenskej televízie a ostatných komerčných vysielateľov, ktorí tvrdia, že verejnoprávny multiplex a všetky návrhy, ktoré sú s jeho zavedením spojené, sú z ich dielne a vlastne si ich poslanci vládnej koalície odtiaľ osvojili.

    Ja si to však nemyslím, myslím si, že vaša predloha bola dobrá, a tak ste k tomu aj pristupovali, preto neodporučím, aby sa všetky návrhy, ktoré sú s týmto spojené prijali a žiadam, aby sa vyňali na osobitné hlasovanie. Sú to body 2, 10, 24, 27 až 33, 47 až 49, 58, 59 až 79.

    Vzhľadom na to, pán spravodajca, že vy ste predkladali tieto body, dovolím si obrátiť sa na vás o konzultáciu, že či som niečo nepridal, alebo niečo nevynechal, ale myslím, že takto by to malo byť v poriadku.

    Žiadam ich teda vyňať na osobitné hlasovanie a žiadam, aby sa o nich hlasovalo spolu, pretože nemá zmysel, aby sa hlasovalo o nich akokoľvek inak. Tvoria jeden ucelený komplex verejnoprávneho multiplexu. Neschválenie týchto bodov by mi umožnilo hlasovať za zákon ako celok, takže preto tento môj návrh.

    Osobitne sa chcem pristaviť ešte pri ďalších dvoch bodoch, ktoré tiež budem žiadať na osobitné hlasovanie, ale mimo týchto. A to body 11a 13 každý zvlášť.

    Bod 13 chápem a plne si uvedomujem, že život nie je jednoduchý a treba prijímať kompromisy. Ide tu o umožnenie vydania licencie na monotematické vysielanie. To zdôvodnenie asi bolo len preto, aby bolo. Ja si uvedomujem, že nejaký kompromis bude treba prijať a za predpokladu neprijatia verejnoprávneho multiplexu by to možno bol dobrý kompromis, aby Markíza, JOJ-ka mohli dostať dodatkový taký akýsi bonusový kanál.

    Za predpokladu existencie verejnoprávneho multiplexu nevidím už ale na to žiaden dôvod, a preto, ak bude verejnoprávny multiplex odhlasovaný, tak budem hlasovať aj proti takémuto zvýhodneniu. Je možné niečo ponúknuť, ale nie je možné ponúkať všetko a dopredu.

    Iný problém je bod 11, ktorého odôvodnenie je podľa mňa silne zavádzajúce, pretože ide o to, ako sa má vytvoriť konkurencia v poskytovaní digitálneho vysielania.

    Zámer vášho ministerstva bol, myslím, veľmi precízny a iné zákony toto tak pregnantne vyriešiť nemôžu. Preto si myslím, že tento bod by prijatý nemal byť a mali by sme ísť tiež v línii, ktorú pripravoval váš rezort.

    A poslednú poznámku si chcem ešte dovoliť. Dohoda televízií ohľadne digitalizácie je v podstate dobrá vec, ale v žiadnom prípade nerieši to, čo sa vyhlasuje, že rieši, že odbúra problémy s prechodom týchto vysielateľov na digitálne vysielanie.

    Koniec koncov, veľmi presne to povedal aj riaditeľ jednej z komerčných televízií, že ak by reálne pokrytie nedosahovalo požadovanú a potrebnú úroveň, ktorú si zvolia oni a ktorá sa musí blížiť k tomu, ktoré majú teraz, bude postupovať napriek všetkým dohodám právnymi cestami, aby sa takéhoto reálneho pokrytia domohol. Je to úplne prirodzené a ja to úplne chápem.

    Ak by nejaká dohoda mohla riešiť problém prechodu, tak je to dohoda vás, vášho rezortu so súkromnými vysielateľmi. V žiadnom prípade nie dohoda televízií navzájom. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, tým vystúpili všetci poslanci, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne. Teraz sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Ešte s faktickou? Pardon. Prepáčte, pán poslanec. Poprosím slovo pre pána poslanca Jarjabka.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. V nadväznosti na slová pána poslanca Minárika ja si nemyslím, že toto je návrh zákona, ktorý spĺňa nejaké opozičné alebo koaličné kritériá aj vzhľadom na dĺžku tohto zákona, ktorý sa legislatívne pripravoval. Ja by som si len dovolil odcitovať, aby sme si teda uvedomili, ako dlho tento zákon je na svete.

    Všetko sa to začalo uznesením č. 589 vlády Mikuláša Dzurindu z júna 2001 nazvané Stratégia a technické kritériá na zavedenie pozemského digitálneho televízneho vysielania v systéme DVB-T na Slovensku a príslušná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22-ES. Tá smernica tiež pochádza zo 7. marca 2002 napríklad. Tým chcem naznačiť, že tie rôzne ministerstvá kultúry, ktoré odvtedy boli s rôznym osadenstvom, ktoré v nich bolo, dokonca zápasili aj s tým problémom svojej existencie, ako bolo teda ich zrušenie, to znamená, že tie legislatívne procesy v istom momente zastali a nemohli pokračovať a je len prirodzené a ja som veľmi rád, že sa tak stalo, že toto ministerstvo kultúry personálne stabilizované v tomto prípade predložilo tento zákon, ktorý, pochopiteľne, musel prejsť istými zmenami. Ale hovorím, je to len kvôli tomu, že táto norma sa doslova a do písmena vyrába od roku 2001. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán Minárik s odpoveďou, nech sa páči.

  • Inými slovami, pán poslanec Jarjabek, hovoríte, že ministerstvo za toľko mesiacov, koľko je tam pán minister nebolo schopné vyrobiť taký pozmeňujúci návrh, ako dokázali vyrobiť televízie, aký si dokázali osvojiť vaši poslanci a aký dokázali priniesť do tohto parlamentu? Ja som to vo svojom vystúpení povedal úplne jasne. Kebyže to pán minister bol chcel, odborná kapacita ministerstva určite bola natoľko silná, aby ešte pred začatím pripomienkového konania bola verejnoprávny multiplex ako problém schopná zvládnuť a zaradiť do návrhu ministerstva kultúry.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, ešte raz teda, odzneli vystúpenia poslancov prihlásených do rozpravy písomne. Teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne? Pani poslankyňa Vášáryová, pán poslanec Frešo. Nikto iný. Ďakujem pekne, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ešte aj pán poslanec Jarjabek? Do rozpravy, áno?

  • Hlasy v sále.

  • Do rozpravy. Dobre. Registrujem. Pán poslanec Jarjabek sa hlási do rozpravy, hoci tam má péčko. Ďakujem, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Frešo.

  • Hlasy v sále.

  • Áno? Tak, nech sa páči, prepáčte, pán poslanec Frešo, ak má pocit pani Vášáryová, že bola prvá, má slovo, nech sa páči.

  • Hlasy v sále.

  • Ja viem. Nech sa páči. Viem. Problém tu nemáme a pán Frešo je známy džentlmen, tak on vás pustí.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako tu už bolo niekoľkokrát povedané, stojíme pred úlohou vysporiadať sa s nastavením legislatívnych podmienok pre revolučnú zmenu v mediálnom správaní sa nášho obyvateľstva, ktorá, ako tu už bolo tiež povedané, je porovnateľná s takými prevratnými zmenami, ako bolo zavedenie internetu a mobilnej komunikácie.

    Ja som už v prvom čítaní, teda vo svojom prvom vystúpení pri prvom čítaní upozornila na niektoré úskalia vtedy predloženého návrhu. Zároveň som prisľúbila, že prídem v druhom čítaní s niektorými návrhmi, ktorými sa pokúsim predloženú normu vylepšiť.

    Som rada, že niektoré riešenia, ktoré obsahoval môj pozmeňujúci návrh, ktorý som predložila vo výbore, a námety, o ktorých som vtedy hovorila, sa dostali do spoločnej správy výborov a odrazili sa aj v dohode súčasných vysielateľov programových televíznych služieb.

    Zvlášť by som sa chcela zastaviť pri tejto dohode. Ja som ju úprimne privítala, pretože dáva nádej, že na Slovensku sa nebude musieť zopakovať negatívna skúsenosť našich českých susedov, kde pri schvaľovaní digitálneho zákona úplne chýbala akákoľvek komunikácia poslancov s vysielateľmi a má to neuveriteľne negatívne konzekvencie. Každý, kto trochu sleduje situáciu v Českej republike, mi to potvrdí.

    Dohoda však nevznikla len tak náhodou myknutím vyššej moci, ona mala svoju genézu a ja dúfam, že som k tomu svojím vystúpením v prvom čítaní trochu prispela. Napriek tomu musím povedať, že táto dohoda vysielateľov či už verejnoprávnej televízie, alebo súkromných televízií je dobrá vec, ale nesníma z nás konečnú zodpovednosť, ktorú máme ako zákonodarcovia pred verejnosťou. V konečnom dôsledku my sme zodpovední za to, aký kvalitný zákon to bude.

    Pozmeňujúci návrh, ktorý pripravili Slovenská televízia so súkromnými vysielateľmi odobrilo aj ministerstvo kultúry a osvojili si ho, zdá sa, aj koaliční poslanci. Máme ho teda pred sebou ako podstatnú časť spoločnej správy výborov. Návrh úplne legitímne odráža záujmy televízií, ktoré ho pripravili. Isté problémy ale môžu súvisieť s jeho uvedením do života, ako signalizoval na jednom stretnutí samotný Telekomunikačný úrad. To je oriešok, ktorý sa pravdepodobne pán predkladateľ bude snažiť rozlúsknuť.

    Otázkou je pre mňa, ako aj potom zabránime českej ceste. Vieme všetci veľmi dobre, že súkromní vysielatelia využijú všetky možnosti zbrzdiť proces digitalizácie. Dokážeme garantovať, že po prechode na digitálne vysielanie budú mať rovnaké pokrytie ako teraz a že ľudia, teda tí, čo pozerajú ich televízie, budú mať toľko sep-top-boxov, aby nebola dramaticky ohrozená ich súčasná sledovanosť? A preto chápem, že sa chcú poistiť možnosťou v zákone vysielať do roku 2011 aj analógovo.

    Popri nespornom prínose zavedenia novej technológie musíme otvorene hovoriť aj o možných rizikách či nepohodlnostiach pre niektoré skupiny obyvateľov, dotkol sa v tom o tom vo svojom vystúpení aj pán poslanec Tomáš Galbavý. Ide o riziko obmedzenia prístupu k televíznemu vysielaniu, najmä pre starších ľudí a zdravotne postihnutých predovšetkým v prvých fázach procesu zmeny, pre ktorých je televízia často jediným spôsobom nielen trávenia času, ale aj spôsobom komunikácie s okolitým svetom.

    Podľa skúseností z Českej republiky a z Rakúska sú problémovou skupinou už ľudia vo veku 50 až 55 rokov. Títo ľudia podľa prieskumu vraj ťažko prijímajú technické zmeny a majú pocit, že všetko je dobré tak, ako bolo doteraz. Nakoniec malé reformy vysielania v Slovenskom rozhlase dokazujú, že hlavne staršia generácia berie veľmi ťažko akékoľvek zmeny a v jej predstavách všetky zmeny, ktoré sa dotýkajú toho, čo zažili ako mladí, sú nelegitímne.

    Pritom tie zmeny v Slovenskom rozhlase neobsahovali v sebe potrebu zakúpiť si a naučiť sa obsluhovať nové technické zariadenie. Všetko, čo bolo treba urobiť, bolo preladenie frekvencie.

    Výsledok sú organizované petičné akcie hlavne starších ľudí z kultúrnej obce alebo bývalých zamestnancov Slovenského rozhlasu. Táto skúsenosť, ktorú máme teraz v týchto dňoch úplne čerstvo, by mala byť mementom, pretože digitalizácia vysielania sa dotýka zhruba 60 % domácností, ktoré prijímajú televízny signál prostredníctvom antény. A keď sa pozrieme na to, kde podnikajú kábloví operátori, tak je zrejmé, že hovoríme o zásahu do doterajšieho modelu mediálneho správania sa najmä u vidieckeho obyvateľstva so všetkými sociodemografickými ukazovateľmi, ktoré k tomu patria, ako je napríklad vek, sociálny status či vzdelanie.

    Je to teda výzva pre vás, pán minister, a pre vašich kolegov vo vláde a všetkých zainteresovaných v procese digitalizácie na prípravu veľmi dôkladnej a dôslednej mediálnej kampane, ktorú ľudia už aj podľa posledných prieskumov očakávajú hlavne od verejnoprávnej Slovenskej televízie.

    Rada by som sa pristavila aj pri probléme verejného právneho multiplexu. Napriek počiatočnému odmietaniu, pán poslanec Jarjabek proti mne vtedy vystúpil veľmi ostro, sa v diskusii aj vo výboroch, aj v kuloároch väčšina zhodla na tom, že ho potrebujeme. Samozrejme za určitých podmienok. Tou najzásadnejšou podmienkou je to, že vznikne, lepšie povedané má možnosť vzniknúť až po zvládnutí prechodného obdobia. Zároveň existencia verejnoprávneho multiplexu podľa môjho názoru bude naším splnením si povinností zákonodarcu voči vysielateľom zo zákona. Ide o napĺňanie nášho záväzku udržať duálny model vysielania tak, ako sa Slovenská republika zaviazala v Rade Európy, ktorej budeme o chvíľu predsedníckou krajinou, ale zaviazali sme sa tomu aj v Európskej únii.

    V riešení predloženom v spoločnej správe výborov mi však chýba odpoveď na jednu otázku: Kto bude platiť služby spojené nielen s vysielaním televíznej programovej služby vo verejnom multiplexe, ale aj ako to bude s platením za ostatné služby, ktoré v budúcnosti na tomto verejnoprávnom multiplexe môžu byť. Mám na mysli, ako som o tom hovorila, verejná rozhlasová služba, elektronická správa, teda verejná správa, to znamená e-goverment.

    Chcem vás preto poprosiť pri hlasovaní o podporu mojich dvoch návrhov. Jeden je na vyňatie bodu 24 spoločnej správy na samostatné hlasovanie a po druhé, o podporu môjmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý ponúka takmer totožné znenie § 41 ako spoločná správa, ale s jednou jedinou zmenou, jednou vetou, ktorá v tomto zákone predsa len trochu rieši, kto a ako bude platiť prevádzku verejnoprávneho multiplexu.

    Návrh ste všetci dostali, ale musím splniť podmienky rokovacieho poriadku, a preto sa pokúsim ten § 41 prečítať čo najrýchlejšie. Verejnoprávny terestriálny multiplex v televíznom pásme.

    Po prvé. Verejnoprávny terestriálny multiplex sa poskytuje v jednej frekvenčnej vrstve televízneho pásma, ktorú na tieto účely určí úrad všeobecne záväzným právnym predpisom. Frekvenčné vyhradenie tvoriace takú frekvenčnú vrstvu sa prideľujú ako ekonomicky viazané frekvenčné vyhradenia s viazanosťou do roku 2012.

    Po druhé. Poskytovateľ multiplexu s terestriálnym prevádzkovým povolením na poskytovanie verejnoprávneho terestriálneho multiplexu obsadí verejnoprávny terestriálny multiplex na základe žiadosti verejnoprávneho vysielateľa televíznej programovej služby prednostne vysielaním televíznych programových služieb a inými obsahovými službami tohto verejnoprávneho vysielateľa. O rozsahu potrebnej verejnej kapacity multiplexu a o spôsobe jej využívania verejnoprávnym vysielateľom televíznej programovej služby vrátane kompresie dátového toku a kódovania signálu rozhoduje tento verejnoprávny vysielateľ.

    Po tretie. Ak verejná kapacita multiplexu nie je obsadená podľa ods. 2 úplne, poskytovateľ multiplexu písomne oznámi verejnoprávnemu vysielateľovi rozhlasovej programovej služby voľnú verejnú kapacitu multiplexu a na základe žiadosti verejnoprávneho vysielateľa rozhlasovej programovej služby obsadí voľnú verejnú kapacitu multiplexu vysielaním rozhlasových programových služieb a inými obsahovými službami tohto verejnoprávneho vysielateľa.

    Po štvrté. Ak verejná kapacita multiplexu nie je úplne obsadená ani podľa ods. 3, poskytovateľ multiplexu predloží úradu ponuku, na základe ktorej sa o voľnú verejnú kapacitu multiplexu môže uchádzať poskytovateľ obsahovej služby, služieb elektronickej verejnej správy alebo inej služby, ktorý je právnickou osobou zriadenou zákonom alebo právnickou osobou zriadenou orgánom verejnej moci. Na obsah ponuky sa primerane vzťahuje § 42 ods. 2. Úrad zverejní predloženú ponuku na svojej internetovej stránke do troch pracovných dní odo dňa jej predloženia.

    Odsek päť, a to je ten odsek. Poskytovateľ multiplexu je povinný s poskytovateľom služby podľa ods. 2 až 4 uzatvoriť zmluvu o podmienkach šírenia jeho služby vo verejnoprávnom terestriálnom multiplexe. Teraz prichádza tá veta. Náklady na prevádzku vysielacej siete a náklady spojené s poskytovaním verejnoprávneho terestriálneho multiplexu znáša poskytovateľ služby podľa ods. 2 až 4 len v rozsahu ním využívanej alebo vyhradenej verejnej kapacity multiplexu.

    Krátke odôvodnenie. Zavádza sa verejnoprávny multiplex a zmenou, mojom zmenou navrhovaného § 41 sa upravuje poskytovanie multiplexu pozemským vysielaním tak, aby verejnoprávny vysielateľ mohol poskytovať televízne vysielanie prostredníctvom jemu vyhradeného priestoru a jedinej siete, pričom sa zároveň zmenou nenarúša zamýšľaná liberalizácia na príslušných trhoch a účastníci verejnoprávneho multiplexu budú platiť len za to, tú kapacitu, ktorú využijú.

    Ďakujem vám veľmi pekne a dovoľte, aby som môj pozmeňujúci návrh, keďže ste ho neuviedli, aby som vám ho odovzdala. Nech sa páči, ďakujem vám za pozornosť.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz poprosím o ospravedlnenie spravodajcu a navrhovateľa, ale preruším rokovanie o tomto bode programu ešte raz a dáme priestor overovateľom, aby vyhlásili výsledky volieb. Takže poprosím povereného overovateľa, aby informoval o výsledku tajného hlasovania volieb.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, zápisnica z 28. marca 2007 opakovaná voľba.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Súdnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 129 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 129 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Súdnej rady Slovenskej republiky nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky.

    Zo 129 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 4 neplatné a 125 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za Elenu Berthotyovú hlasovalo za 22, proti 69, zdržalo sa 34; Annu Markovú za 74, proti 33, zdržalo sa 18; Bohumil Novák za 71, proti 36, zdržalo sa 18; pani Luciu Žitňanskú 44 za, 50 proti, 31 sa zdržalo.

    Na voľbu členov Súdnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za členov Súdnej rady Slovenskej republiky zvolení pani Anna Marková a pán Bohumil Novák.

  • Ďakujem veľmi pekne. Teda konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky v opakovanej voľbe zvolila kandidátov, tak ako to uviedol pán poverený spravodajca.

    Takže budeme pokračovať ďalej v rozprave k prerušenému bodu programu.

    Poprosím pána poslanca Freša, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja mám len krátku pripomienku a jeden návrh k predkladanému zákonu, nakoľko nie všetkým aj mojim kolegom je zrejmé, akým spôsobom bude realizovaná tu spomínaná dohoda televízií. Tak by som poprosil v zmysle rokovacieho poriadku vyňať bod 55 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, teraz má slovo pán poslanec Jarjabek. Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Tým sme, vážené kolegyne, kolegovia, vyčerpali vystúpenia všetkých poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy tak písomne, ako aj ústne, preto uzatváram rozpravu a vyhlasujem ju za skončenú. Pýtam sa navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko?

    Nech sa páči, pán navrhovateľ a pán minister.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, a ďakujem aj za vecný prístup k zákonu, k návrhu zákona ako v rozprave, tak aj alebo najmä v tej poslednej fáze, kedy sa tvorili pozmeňujúce návrhy.

    Tie pozmeňujúce návrhy, pán poslanec Minárik, vznikali za výdatnej účasti ministerstva kultúry, takže váš pokus postaviť návrh zákona proti koaličným, alebo resp. proti pozmeňujúcim návrhom obsiahnutým v spoločnej správe môžem chápať ako taký chabý pokus o iróniu a o nič viac.

    Skôr ma prekvapilo, že vidíte v uzákonení verejnoprávneho multiplexu nejaké politikum. Ja som naozaj prekvapený, nijaké politikum tam nevidím, je to jednoducho posilnenie významu verejnoprávneho vysielania a je to najmä dôležité pre vyváženie duálneho systému. Pocítil som vo vašom príspevku akú takú inklináciu práve k súkromným vysielateľom, povedzme, na rozdiel od pani poslankyne Vášáryovej, ktorá, si myslím, chápe plne význam verejnoprávneho multiplexu aj toho, čo môže priniesť slovenskej spoločnosti.

    Ten verejnoprávny multiplex, jeho uzákonenie formou pozmeňujúceho návrhu prichádza preto, lebo ministerstvo na to, aby ho vložilo samo do zákona, potrebovalo partnera, potrebovalo verejnoprávneho vysielateľa, ktorý jasne deklaruje vôľu, že má o takýto verejnoprávny multiplex záujem, že má schopnosti a predstavu, ako ho naplní. A toto, bohužiaľ, bývalé vedenie Slovenskej televízie nebolo schopné ponúknuť. Takže to je odpoveď na vašu otázku alebo teda na váš pokus byť svojím spôsobom ironickým na konto návrhu a pozmeňujúceho návrhu.

    Legitímne sa, samozrejme, otvorili pri prerokovaní zákona aj otázky, ktoré síce priamo zákon nerieši, ale otvárajú sa schválením alebo otvoria sa schválením zákona. To znamená, financovanie digitálneho vysielania a ubezpečujem vás, že prídeme s návrhom, ktorý umožní verejnoprávnej televízii verejnoprávny multiplex zvládnuť aj z tejto stránky, a to spôsobom, ktorý ho v žiadnom prípade tu neuvrhne do vami naznačovanej nejakej závislosti.

    Takisto je tu naozaj zložitá a náročná otázka technického plánu prechodu, ktorá stojí teraz pred Telekomunikačným úradom. Bude musieť aj Telekomunikačný úrad postupovať cestou dohody so zúčastnenými stranami, tak ako aj ministerstvo muselo byť mediátorom pri dohode vysielateľov, a to aj z toho jednoduchého dôvodu, že jednoducho tento štát niektorým vysielateľom udelil licenciu na analógové frekvencie do roku 2018 a práve keby sme nešli cestou dohody, tak by hrozila česká cesta, hrozilo by možno súdne zablokovanie celého procesu digitalizácie možno až s hrozbou medzinárodnej arbitráže. Takže v tej dohode a v takomto postupe sa musí pokračovať, musí tak pokračovať aj Telekomunikačný úrad a myslím, že mu nič nebráni v tom, aby pripravil zvládnuteľný technický plán prechodu na digitálne vysielanie.

    Samozrejme, je to aj otázka informovanosti obyvateľstva a niekoľkokrát spomínanej kampane. Sú na to vyčlenené prostriedky, je to v gescii ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, ale ubezpečujem vás, že dôležitosť kampane a informovanosti obyvateľstva si uvedomujú aj vysielatelia, aj súkromní, aj som na túto tému s nimi viedol rozhovory, pretože aj im záleží na tom, keď v istom okamihu budú vysielať na digitálnom multiplexe, tak jednoducho im záleží na tom, aby im neklesol počet divákov, aby ľudia boli motivovaní, samozrejme, nielen ekonomicky, ale aj programovou ponukou na to, aby si zabezpečili buď prídavné zariadenie, alebo priamo digitálne televízory.

    Otázka kompenzácie. Viete, že pracuje skupina pre digitálne vysielanie pri ministerstve dopravy takisto, ktorá okrem iného má za úlohu analyzovať túto situáciu s ohľadom na potrebu kompenzácií. Myslím, že je potrebné to priebežne sledovať, lebo naozaj postupom času klesá cena prídavných prístrojov, ako aj určite bude klesať cena samotných digitálnych televíznych prijímačov, ale, a v istom čase bude musieť prísť nejaký návrh na nejakú formu kompenzácie, budeme musieť hľadať takú cestu, aby zase nedošlo k nejakému porušeniu hospodárskej súťaže, lebo nemôžeme to kompenzovať len vysielateľom, teda len v rámci terestriálneho vysielania, ale je tu otázka, či potom nebudú ukrátení, povedzme, kábloví operátori.

    Napokon je tu otázka tiež legitímne nastolená pokrytia a jednoducho poviem, musíme zabezpečiť, aby to pokrytie bolo porovnateľné so súčasným.

    Dovoľte mi v závere povedať, že návrh zákona otvára zložitý technologicko-ekonomický proces, na ktorého konci bude viac vysielateľov nielen celoplošných, ale aj lokálnych a regionálnych, viac televíznych kanálov, najmä pribudnú monotypové, bude viac služieb, čiže to znamená to rozšírenie o ďalšie služby, nielen televízne vysielanie samotné a bude aj, samozrejme, vyššia kvalita signálu na vysielanie.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť a naozaj ešte raz aj za vecný priebeh rozpravy.

  • Ďakujem, pán minister, za vaše vystúpenie ako navrhovateľa, za záverečnú reč. Pýtam sa spravodajcu?

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo. Dámy a páni, pán predsedajúci, ako spravodajca si dovolím ešte na záver upozorniť na jednu technickú opravu v spoločnej správe.

    V bode 67 namiesto § 49 ods. 1 má byť správne § 49 ods. 4, čiže namiesto jednotky je správne štvorka, a v bode 79 správne poznámka pod čiarou má znieť: číslovka 2 a 3, nesprávne je tam uvedené 1 a 2. Takže poprosil by som zaevidovať tieto zmeny. Z mojej strany je to všetko. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi spravodajcovi.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vzhľadom na to, že nám uplynul čas, už nemá význam začínať žiadny ďalší zákon.

    Dovoľte mi, aby som vám zaželal príjemný večer, poďakoval všetkým tým, ktorí nám pomáhali pri dnešnom rokovaní aj pracovníkom Kancelárie Národnej rady.

    Pokračujeme zajtra ráno o 9.00 hodine. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 18.57 hodine.