• Dobré ráno, dámy a páni, otváram piaty rokovací deň 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali pán poslanec Vladimír Mečiar a pani poslankyňa Beata Sániová.

    Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní podľa schváleného programu a pristúpime k Správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2006.

    Je tu pán minister zahraničných vecí? Poprosím vás o chvíľočku strpenia, nemáme tu pána ministra, ktorý by mal uviesť správu o plnení úloh zahraničnej politiky.

  • Pauza pre neprítomnosť ministra zahraničných vecí v rokovacej sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, máme tu ministra zahraničných vecí pána Kubiša, a preto pristúpime podľa schváleného programu k rokovaniu o

    Správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2006 (je to tlač 214).

    Spoločná tlač výborov je 214a.

    Požiadam teraz pána ministra zahraničných vecí, aby uviedol správu.

  • Dobrý deň. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, som rád, že po diskusii vo výboroch Národnej rady môžem dnes predstúpiť pred vás s prezentáciou materiálov Správa o plnení úloh zahraničnej politiky SR v roku 2006 a Zameranie zahraničnej politiky SR na rok 2007. Ako viete, ide o každoročne vypracované materiály ministerstva zahraničných vecí a štruktúra aj obsah materiálov vychádza z priorít zahraničnej politiky Slovenskej republiky tak, ako sa plnili podľa Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva aj charakter správy o plnení úloh, ktorá je výpočtom kľúčových realizovaných aktivít zahraničnej politiky Slovenskej republiky. V prípade zamerania, počnúc týmto rokom, sme zvolili nový prístup k jeho vypracovaniu. Akcentujeme v ňom nielen konkrétne plnenie priorít, ale aj reformu nástrojov zahraničnej politiky, vychádzajúc z programového vyhlásenia vlády.

    Teraz k Správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2006.

    Pôsobenie zahraničnej politiky v minulom roku charakterizovala kontinuita, ale aj zmena určitých akcentov na vládnej úrovni. Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že základné parametre nášho pôsobenia v oblasti zahraničnej politiky budú jednoznačne dané naším členstvom v Európskej únii a NATO. Táto kontinuita je daná, nemôže byť a ani nie je spochybňovaná. Rámcovaná je v prvom rade tým politickým a celospoločenským konsenzom, ktorý vznikol, keď sme vstupovali do Európskej únie a do NATO, keď sme preberali záväzky, na základe týchto našich záväzkov teraz aj konáme. Pochopiteľne, pri zmene vlády dochádza aj k istým zmenám akcentov, niekedy aj k zmenám priorít, ale v rámci jedného hodnotového, aj cieľového zamerania zahraničnej politiky. Takže diskusie o našom pôsobení v zahraničí a v zahraničnej politickej oblasti sa nemôžu za žiadnych okolností týkať otázok zmeny základnej orientácie. Tá je daná naším členstvom v EÚ a členstvom v NATO.

    Zahraničnú politiku v uplynulom roku charakterizovala dôslednosť, vyváženosť a stabilita. Nová vláda sa v nej upriamila a upriamila v nej pozornosť na posilnenie ekonomického rozmeru zahraničnej politiky a diplomacie, na aktívne pôsobenie Slovenska v juhovýchodnej Európe smerom na východ od našich hraníc, na dôslednú európsku politiku v oblasti ľudských práv, osobných slobôd vrátane práv osôb patriacich k menšinám, na podporu efektívneho multilateralizmu, posilnenie susedskej spolupráce a činnosti Vyšehradskej štvorky, kde od júla minulého roku zastávame post predsedníckej krajiny, na lepšie nastavenie mechanizmu spolupráce s našimi krajanmi v zahraničí, na podporu rozvojovej spolupráce a v neposlednom rade na zefektívnenie samotnej zahraničnej služby. V roku 2006 sme začali aj s prípravou zákona o zahraničnej službe, čo je téma, pri riešení ktorej budete mať aj vy, práve poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, nezastupiteľné miesto.

    Slovenská republika bola aktívna aj pri plnení prioritných úloh, ktoré sa týkali všetkých krajín Európskej únie a NATO a týchto dvoch zoskupení pri riešení problémov týchto dvoch zoskupení. Mám na mysli najmä diskusiu k ďalšiemu rozširovaniu Únie, k prijímaniu Ústavnej zmluvy či k transformácii Severoatlantickej aliancie. Pri všetkých debatách na tieto témy som bol presvedčený, že aj naďalej bude slovenský hlas zreteľný, jasný a počuteľný.

    Tým, že sa naša republika stala voleným členom Bezpečnostnej rady OSN, tieto aktuálne priority sa v minulom roku na politických fórach maximálne prelínali a koncentrovali do jedného veľkého úsilia. Jedným z jeho vrcholov bolo aj naše februárové predsedníctvo v Bezpečnostnej rade OSN, kde sme veľmi kvalitne, aktívne, ale aj substantívne nastolili celý rad tém, ktoré sú významným prínosom k činnosti Bezpečnostnej rady a posúvajú ďalej aj celkovú prácu OSN.

    Počas nášho mesačného pôsobenia na tomto poste sme boli schopní vynegociovať štyri rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, predložiť mandát misie na Haiti, v Kongu a vo Východnom Timore, autorizovať vyslanie síl Africkej únie do Somálska. Predovšetkým však príprava a vedenie tematickej diskusie k reforme bezpečnostného sektora a verejnej diskusie zameranej na problematiku nešírenia zbraní hromadného ničenia potvrdilo naše renomé zodpovedného profesionálneho partnera, ktorý pôsobí aktívne, primerane a vyvážene. Sú to pritom hodnotenia našich partnerov.

    K naplneniu úloh zahraničnej politiky v roku 2006 viedlo viacero ciest. Tie naše však boli určované geopolitickými a inštitucionálnymi súradnicami, v rámci ktorých sme vyvíjali svoje aktivity. Preto keď hovorím o našom pôsobení smerom napríklad k Bielorusku alebo k Ukrajine, mám na mysli aktívnu účasť Slovenska na formovaní východnej politiky takej Európskej únie ENP, ako aj Severoatlantickej aliancie.

    Politika Slovenskej republiky voči Bielorusku pokračovala v dvoch základných líniách: v obmedzených kontaktoch s vládou a v podpore občianskej spoločnosti, demokratických síl a v ich úsilí o dodržiavanie ľudských a politických práv. V tom vidíme vyváženosť politiky Slovenska voči Bielorusku, ktoré je, mimochodom, v plnom súlade s obmedzeniami Rady EÚ z roku 1997. Ja som zdôraznil otázku Bieloruska, pretože tá je dneska svojím spôsobom opäť citlivá. Ako viete, došlo tam k určitým udalostiam cez tento víkend a my ako ministerstvo zahraničných vecí sme aj v tomto duchu na tieto udalosti reagovali.

    Záujmom Slovenska je tiež euro-atlantická orientácia Ukrajiny. Je to, pochopiteľne, v prvom rade rozhodnutie našich ukrajinských partnerov, obyvateľov a občanov Ukrajiny, ale my chceme pôsobiť, pokiaľ je to ich vôľa, na to, aby sme pomáhali pri rozvoji spolupráce s EÚ a NATO. Uznanie Slovenska za pôsobenie na Ukrajine sa materializovalo okrem iného v rozhodnutí Aliancie z konca minulého roku o tom, že Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Kyjeve bude od 1. januára, čo sa stalo, na dva roky plniť funkciu kontaktného Veľvyslanectva NATO pre Ukrajinu.

    V európskych politikách, pokiaľ ide o východnú dimenziu, Slovensko aj v rámci Vyšehradskej štvorky veľmi aktívne pracovalo a spolu s partnermi V 4 sme pripravili niekoľko námetov, či už politických, ale aj substantívnych, na to, ako pomôcť pri rozvoji spolupráce EÚ s krajinami na východ od našej hranice a pomoc pri vypracovávaní novej politiky susedstva, ktorú si zobralo za svoju práve nemecké predsedníctvo Európskej únie. Na tomto budeme pracovať ďalej aj počas nadchádzajúceho stretnutia ministrov zahraničných vecí Európskej únie v neformálnom formáte v nemeckých Brémach koncom tohto mesiaca, vlastne koncom tohto týždňa.

    Takže pochopiteľne, že Slovenská republika aktívne pôsobila aj v európskych politikách, pokiaľ ide o rozvoj Európskej únie, či už ide o podporu vytvorenia novej energetickej politiky EÚ alebo implementácie Lisabonskej stratégie. Slovensko podporovalo a naďalej podporuje aj pokračovanie ratifikácie Zmluvy o Ústave pre Európu. V priebehu roku 2006 rozhodlo päť členských štátov EÚ o liberalizácii prístupu na ich pracovné trhy pre občanov Slovenska, na druhej strane však ostáva ešte sedem krajín, ktoré naďalej uplatňujú vlastnú reštriktívnu legislatívu v tejto oblasti a my vždycky tieto otázky zdvíhame pri našich rokovaniach s partnermi.

    K úspechom môžem s potešením zaradiť dosiahnutie odsúhlasenia termínu rozšírenia schengenského priestoru aj pre Slovensko do konca roku 2007. Nová vláda deklarovala v roku 2006 aj svoj konzistentný záujem o vstup krajiny do eurozóny k 1. 1. 2009. V pôsobení EÚ navonok sa Slovensko aktívne zasadzovalo za pokračovanie procesu rozširovania Únie, stabilizačného asociačného procesu a posilňovanie európskej susedskej politiky so zameraním na východnú Európu. Podporné stanoviská v rámci EÚ dopĺňalo Slovensko aj bilaterálnymi konkrétnymi krokmi v pomoci príslušným krajinám.

    Podobne ako v prípade EÚ, aj členstvo v Severoatlantickej aliancii ponúklo Slovensku možnosti na aktívnu účasť na tvarovaní medzinárodnej politiky a bezpečnostného prostredia. V roku 2006, ktorý bol pre Alianciu rokom samitovým, sme sa aktívne zapojili do prípravy Ríšskeho samitu, jeho iniciatív, dokumentov a záverov, ktorých hlavným cieľom a zmyslom bolo dosiahnuť zásadný pokrok pri transformácii Aliancie, pretože nám záleží na zlepšení schopnosti na to pružne reagovať, na zmeny v bezpečnostnom prostredí vo svete. Severoatlantická aliancia ostáva pre Slovensko hlavným garantom bezpečnosti euro-atlantického priestoru. Samozrejme, najviditeľnejšou, hoci zďaleka nie jedinou stránkou činnosti Aliancie sú jej vojenské operácie a misie. Slovensko sa zúčastnilo na štyroch operáciách v misiách NATO, AISA v Afganistane, výcviková misia NATO v Iraku, KFOR v Kosove a NATO Headquarters Sarajevo v Bosne a Hercegovine. Integrálnou súčasťou pôsobenia našich vojakov a vôbec operácia misií NATO je nielen zaisťovanie bezpečnostného prostredia, ale aj širšie pôsobenie v záujme stabilizácie a rekonštrukcie danej krajiny, budovania jej bezpečnostnej kapacity a podobné úlohy.

    Z iných výsledkov nášho pôsobenia chcem zdôrazniť našu podporu pre to, aby niektoré krajiny západného Balkánu dostali možnosť vstúpiť do programu Partnerstvo pre mier. Išlo o pozvánku pre Srbsko, Čiernu Horu a Bosnu a Hercegovinu. Slovensko sa aktívne zapájalo do medzinárodných misií a operácií nielen pod vedením NATO, ale aj OSN, EÚ a tzv. koaličných síl. Rozhodnutie vlády Slovenska o koordinovanom rozfázovanom stiahnutí vojakov z Iraku do konca februára tohto roku prijali partneri s pochopením. Spojenci, ako aj afganská vláda prijali a uvítali aj rozhodnutie vlády o presune našej kombinovanej ženijnej jednotky z Kábulu do Kandaháru, ktoré sa tiež pripravovalo ešte počas minulého roku.

    Keď hovorím o ďalších prioritných oblastiach nášho záujmu, nemôžem opomenúť vytvorenie mechanizmu priamej rozvojovej pomoci v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci a toto zaujíma aj našich partnerov. Aktuálny plán rozvojovej pomoci Slovenska obsahuje dve programové krajiny Srbsko a Čiernu Horu, trinásť projektových krajín Afganistan, Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, ale aj krajiny strednej Ázie a Afriky a jednu pilotnú krajinu Kambodžu. Do Fondu Bratislava – Belehrad vláda Slovenska vyčlenila prostredníctvom národných programov Oficiálne rozvojové pomoci 217 242-tisíc korún. Podporu získalo 65 projektov, z ktorých niektoré spolufinancujú aj naše spriaznené vlády, ako je kanadská a rakúska.

    V roku 2006 efektívne fungoval aj model prepojenia zahraničnej služby aj mimovládneho sektora, založený na korektnej komunikácii a nezriedka aj na komplementárnych aktivitách.

    Podrobne som sa nezastavoval na našich bilaterálnych vzťahoch, to je všetko uvedené v materiáloch. Ešte raz chcem zdôrazniť, že pre nás prioritami sú naše bilaterálne vzťahy so susednými krajinami, sú to potom vzťahy so štátmi Európskej únie a štátmi NATO, kde chcem zdôrazniť pokračujúci záujem a podporu nášho strategického spojenectva so Spojenými štátmi severoamerickými.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu zahraničného výboru poslanca Eduarda Kukana, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2006 (tlač 214) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2006 (tlač 214) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 229 zo 6. marca 2007 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky za gestorský výbor. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením zo 14. marca 2007 č. 75 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 14. marca 2007 č. 21 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2006.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k Správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2006 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2006.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2006 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 214a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 22. marca 2007 č. 28. Týmto uznesením zároveň poveril poslanca výboru Eduarda Kukana plniť úlohu spoločného spravodajcu.

    Toľko, prosím, pán predsedajúci, spoločná správa a prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu a chcel by som sa do nej prihlásiť.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu a písomne som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Najskôr podľa rokovacieho poriadku vystúpi pán spravodajca, pán poslanec Kukan, potom vystúpi pán poslanec Fronc. Nikto viac sa nehlási. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Nech sa páči, pán Kukan, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážení prítomní, správa ministerstva zahraničných vecí, vlastne dve správy, parlamentná tlač 214 Správa o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2006 a tlač 203 Zameranie zahraničnej politiky SR na rok 2007 sú materiálmi, ktoré ministerstvo zahraničných vecí predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky každý kalendárny rok. Obidva materiály dokumentujú široký záber a veľké množstvo otázok a problémov, ktoré dnes tvoria obsah pojmu zahraničná politika.

    Dovoľte mi predniesť niekoľko poznámok, pán predsedajúci, ja budem trochu hovoriť aj o tom ďalšom bode, lebo tie dva materiály sú spojené.

    Predložená správa o plnení úloh zahraničnej politiky za rok 2006 je profesionálne dobre spracovaným rutinným materiálom. Vo väčšine oblastí zodpovedne popisuje aktivity zahraničnej politiky, v mnohých štandardných témach svetovej, európskej a bezpečnostnej politiky v medzinárodných organizáciách a v ďalších oblastiach, ktoré našťastie prebiehajú bez problémov. Je to bezpochyby aj výsledok správne nasadených trendov v minulosti. Treba len dúfať, že nutkanie nových vládnych štruktúr nepovedie v ďalšom období k demontáži orientácie, ako aj kvality nášho ďalšieho pôsobenia v zahraničí. Lebo zopár takýchto náznakov takejto demontáže sme zažili a nebolo by šťastné, keby sa v nich pokračovalo. Dobré aj profesionálne fungovanie aparátu diplomacie totiž ani pri najlepšej vôli nedokáže odstrániť škody spôsobené vyhláseniami politikov. A takých sme už zažili príliš mnoho za necelé ročné pôsobenie tejto vlády.

    V samotnej správe o plnení úloh sa napríklad pnutie medzi zdravou diplomatickou mierou na formulovanie problémových otázok a neskonalým politickým pokušením pomenovať problémy populisticky ostro prejavilo v pasáži o vzťahoch s Maďarskom (strana 39 materiálu). V tomto prípade získala prevahu druhá opcia, teda populistickoostrá formulácia. Úplne zbytočne to vyvolalo reakcie na maďarskej strane ešte pred prerokovaním tohto materiálu v našej Národnej rade. Naozaj zbytočne. Ak jestvuje problém, pomenujme ho, ale tak, aby sme ho ešte nezväčšovali alebo nedramatizovali samotným pomenovaním. To hádam patrí k základnej abecede diplomacie. Na druhej strane, aby som bol férový, autori materiálu celkom objektívne zaznamenali aktivity zahraničnej politiky v prvom, ako aj v druhom polroku 2006. Teda v dvoch časových obdobiach, keď bola zahraničná politika realizovaná dvomi vládami. A to na mnohých miestach aj celkom detailne a ilustratívne.

    Napríklad v celom materiáli, a to platí aj pre ten ďalší bod, sa pretláča úmysel novej vlády ekonomizovať diplomaciu, a to hlavne voči Rusku a Číne. Týmto zdôrazňovaním sa tak nejako vsugerúva vlastne myšlienka, že bývalá vláda v tejto oblasti zlyhávala. Zoberme si však fakty, lebo tie nepustia. Spomeniem aspoň jeden z nich. V Správe o plnení úloh za rok 2006 sa na strane 52 uvádza, že nárast slovenského exportu do Ruska za 1. polrok 2006, teda za obdobie predchádzajúcej vlády, bol o 50 % väčší ako export v rovnakom období predchádzajúceho roku. Nuž a to pravdepodobne ani najslabší počtári z radu početných priaznivcov premiéra Fica nebudú môcť tento nárast pripísať jeho múdrej proruskej politike.

    Správa o plnení úloh s nemalou dávkou uspokojenia hovorí o kontinuálnosti zahraničnopolitického pôsobenia Slovenskej republiky v roku 2006, pričom opodstatnenosť tejto charakteristiky vraj vyplýva z vnútropolitických reálií na Slovensku v uplynulom roku. Nuž žiada sa mi povedať, že z vnútropolitických reálií Slovenska v minulom roku vyplýva pravý opak. Máloktorá demokratická, opakujem demokratická, zmena v štátoch Európskej únie spôsobila takú diskontinuitu v zahraničnej politike predchádzajúcej vlády ako tá na Slovensku. O tej proklamovanej kontinuite zapochybovali mnohí naši partneri. Nielen zapochybovali, ale aj konali. Ak niekto vydáva dočasný stop – a ja ako opozičný politik skutočne dúfam, že dočasný – hlavnej politickej strane, ktorá tvorí vládnu koalíciu, v jej európskych štruktúrach len za čisto stranícku záležitosť, tak to je hrubé zavádzanie občanov, občanov Slovenskej republiky, ktorým na dobrej zahraničnej politike štátu záleží.

    Ja ako opozičný politik si naozaj neželám, aby slovenské vládne strany mali problémy v medzinárodnej komunikácii. Chcem, aby sme mali kontinuitu zahraničnej politiky, lebo tak sa to v stabilných a demokratických štátoch patrí. SDKÚ – DS nepotrebuje a nechce získavať politické body v zápase s vládou v zahraničí. Nielen preto, že to pokladáme za neetické, ale aj preto, že si trúfame viesť úspešný zápas s ňou na domácich témach. Aj preto budeme s veľkou pozornosťou sledovať praktickú realizáciu tých nových prvkov a akcentov, o ktorých hovorí zameranie, pokiaľ ide o zahraničnopolitické pôsobenie súčasnej vlády. Ide o to, či sú tieto prvky naozaj nové, napríklad pokiaľ ide o posilnenie ekonomického rozmeru diplomacie alebo aktívne pôsobenie Slovenska vo východnej a juhovýchodnej Európe. Ale aj o to, či aktivizácia vzťahov s Ruskom a Čínou bude a zostane iba v rovine akcentov alebo či pôjde o krátkodobé, zbytočne scestné aktivity, ktoré nám v spomínaných štátoch nezlepšia pozíciu, ale za to určite pohoršia pozíciu medzi spojencami.

    Ešte pokiaľ ide o zameranie na rok 2007. Celkom správne sa na viacerých miestach zdôrazňuje dôveryhodnosť. Tá, samozrejme, vyplýva hlavne z domácich stabilných pomerov. Určite viac ako z taktických krokov v zahraničnej politike, na ktoré má každý suverénny štát v rámci danej stratégie a spojeneckých záväzkov plné právo. Medzinárodné vzťahy sú komplikované. Jednoduché riešenia jednoducho nie sú na stole. Navyše akékoľvek riešenie má v období globalizácie medzinárodných vzťahov vplyv na ďalšie potenciálne problémy. Na to si treba s chladnou hlavou privyknúť.

    Preto udivuje nervozita, s akou sa slovenská diplomacia zhostila kosovskej témy, najmä pokiaľ ide o konkrétne postupy jej vedenia. V zameraní sa totiž dopredu bianko podporuje misia zvláštneho vyslanca generálneho tajomníka OSN Marttiho Ahtisaariho. Vôbec sa však pritom nespomína, a to bez ohľadu na to, či je to v tomto prípade reálne, alebo nie, že k takým závažným rozhodnutiam, ako je zmena hraníc v Európe, by malo dôjsť so súhlasom zainteresovaných strán. Som realista a som si plne vedomý toho, že Slovenská republika nebude mať rozhodujúci podiel na riešení kosovského problému, ale pri takýchto príležitostiach by nemala byť pasívna a mlčanlivá. Naopak, práve pri takýchto príležitostiach by mala rozhodne dať najavo, ako vníma zásady medzinárodných vzťahov. Určite by sa nemala obmedzovať iba na machiavellistické konštatovanie, že pre Kosovo niet dobrých riešení. Teda floskulu, ktorú opakuje často súčasný šéf našej diplomacie. Ale o tejto otázke budeme určite hovoriť podrobnejšie v ďalších bodoch nášho dnešného rokovania.

    Kolegyne, kolegovia, na záver by som chcel iba zopakovať, že pred sebou máme na posúdenie dva solídne, profesionálne spracované materiály. Hlavne zameranie na rok 2007 vyzerá na papieri lepšie ako zahraničná politika realizovaná v praxi. Lebo už uplynula takmer štvrtina kalendárneho roku, na ktorý je toto zameranie určené, a už teda môžeme aj hodnotiť. A táto realita nás opozíciu v Národnej rade upozorňuje a nabáda k tomu, aby sme veľmi pozorne, včas a dôrazne upozorňovali na tie kroky, ktoré by pri realizácii zahraničnej politiky Slovenskej republiky mohli priniesť oslabenie nášho postavenia v medzinárodných vzťahoch.

    Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Fronc. A chcem ešte kolegyne a kolegov poslancov informovať o tom, že v čase, keď som uzatváral možnosť podania prihlášok do tejto rozpravy, som si nepovšimol hlásenie sa pani poslankyne Vášáryovej, prosím, keby ste rešpektovali, že sme ju doplnili do zoznamu a pani Vášáryová, pani poslankyňa Vášáryová je posledná prihlásená do tejto rozpravy.

    Pán poslanec Fronc, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, prečítal som si veľmi podrobne správu o plnení zahraničnej politiky a hneď na začiatku ma zarazila jedna vec. Konštatuje sa, že táto správa bola vo vláde schválená bez pripomienok. Uznávam, že tá správa je napísaná veľmi podrobne a profesionálne, ale že by tam neboli žiadne rozporné miesta a že by nikto o to nemal záujem? Mám pocit, že skôr toto konštatovanie vystihuje to, že členovia vlády nemajú záujem o zahraničnú politiku.

    K samotnej správe dovoľte niekoľko poznámok. Na strane 5 sa píše, že „kontinuita bola charakteristická črta slovenskej zahraničnej politiky“, nakoniec to aj pán minister povedal vo svojom úvodnom vystúpení. Nuž musím povedať, že domnievam sa skôr, že to bola diskontinuita.

    Pán minister, vy si môžete zodrať aj nohy po kolená svojimi návštevami a diplomatickou aktivitou, ale orientáciu zahraničnej politiky určuje v prvom rade premiér. Je to jeho doména a rozhodujúce sú jeho kroky a jeho zahraničné cesty. Jeho zahraničné cesty do Číny, Líbye, jeho priateľstvá s Kubou, jeho prípadné možné stretnutie vo Venezuele s Hugom Chávezom svedčia o čomsi inom. Svedčia o tom, že sa postupne otáča smerovanie zahraničnej politiky od úspešnej zahraničnej politiky vlády Mikuláša Dzurindu, ktorá Slovensku priniesla prosperitu a medzinárodné uznanie. Od úspešnej zahraničnej politiky reprezentovanej trebárs predsedom Národnej rady pánom Hrušovským, ktorý naozaj svojimi aktivitami bol človek, ktorý chránil demokraciu a ľudské práva a ochraňoval v prípade Kuby väzňov svedomia. Vo vyjadreniach pán premiéra, ale aj tejto vlády často počujem, že tieto zahraničné cesty priniesli veľké ekonomické úspechy. Pán minister, dobrý premiér vie robiť nielen dobrý biznis, ale v prvom rade buduje dobré vzťahy a dobré priateľstvá, pretože tie sú zárukou stability Slovenska.

    Chcel by som sa zmieniť ešte o dvoch veciach. Prvá je Kosovo a Balkán. A treba vysloviť uznanie slovenským diplomatom, ktorí v minulosti na Balkáne urobili kus užitočnej práce. Naozaj pán Lipka a pán Lajčák na Balkáne odviedli, myslím si, naozaj prácu, ktorá si zaslúži uznanie, a nakoniec aj sme získali za to uznanie medzinárodné. No kroky, ktoré sa v týchto dňoch dejú, nejasné postoje v Srbsku, tento morálny kapitál vlastne istým spôsobom ničia a vyzerá tak, ako keby sme ho boli schopní veľmi ľahko prešafáriť. Bude tu ešte dlhšia diskusia zrejme o Kosove, preto nechcem o tom viac rozprávať.

    A tretia moja poznámka sa týka Európskej únie. Pán minister, rád by som povedal, že máte naozaj jedno vynikajúce pracovisko v Bruseli. Naša misia je naozaj excelentné pracovisko, ktoré vlastne je takou vstupnou bránou do všetkých európskych inštitúcií. Ale musím povedať, že v ostatnom čase fungovanie, a to je aj tá moja väzba k poznámke, že vláda prijala tento materiál bez pripomienok, nuž fungovanie tejto misie je veľmi zložité, keď páni ministri o návštevy na radách ministrov, ktoré sa dejú, nejavia veľký záujem, keď jednoducho viacerí z nich nedokážu ani komunikovať a stáva sa, že nedokážu ani prijímať relevantné stanoviská. Tam sa dejú podstatné veci pre Slovensko, preto by som vás chcel poprosiť, pán minister, aby ste zo svojej pozície naozaj venovali tejto otázke podstatne viac času.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz vystúpi pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, raz sa dostal známy nám to človek, bývalý poľský prezident, známy po celom svete svojimi jadrnými výrazmi, jedným výrokom dostal sa do ťažkostí a nevedel, alebo lepšie povedané, nechcel povedať presne, čo si skutočne myslí, a vyslovil pamätnú vetu, ktorá zľudovela a dnes sa v Poľsku používa veľmi často. Povedal: „Jestem za a nawet przeciw.“ („Som za, ba dokonca proti.“) Pri čítaní zamerania našej zahraničnej politiky na rok 2007 som si nevdojak spomenula na tento výrok Lecha Wałęsu. Na všetkých nasledujúcich stretnutiach, ktoré sme mali na výboroch, aj na výbore pre európske záležitosti, kde sme mali možnosť diskutovať s pánom ministrom, som sa nemohla ubrániť dojmu déja vue. To znamená, že som sa s tým už niekde stretla. Áno, je to tak. Keď čítame tento materiál, „sme za, ba dokonca proti“. Sme za kontinuitu, ba dokonca sme proti nej. Sme za kontinuitu zahraničnej politicky a zároveň sme za zmenu, občas akcentov, ba dokonca priorít. Pretože zameranie je štandardný dokument vypracovaný diplomatmi ministerstva zahraničných vecí, toto je politikum tohto dokumentu, tam treba hľadať medzi riadkami tohto dokumentu politikum zamerania zahraničnej politiky tejto vlády.

    Dovoľte, aby som citovala pár krátkych viet: „Každý, kto by chcel vyhodnotiť realitu, tak si ju musí vyhodnotiť. A keď si tú bude hodnotiť nie očami politickými, ale očami odbornými, tak musí zistiť, kde je tu realita, ale sú zmeny v akcentoch. Došla nová vláda a táto nová vláda je nielen charakterizovaná inou zostavou politických síl, ale hlavne tým, že dominujúca sila je strana SMER.“ – citát pána ministra Kubiša zo 6. 3. 2007. Ja v tom cítim, „ja som za a ba dokonca proti“. Ako sa to inak dá pochopiť?

    Dovolím si citovať ďalej: „Strategickým cieľom Slovenska zostáva posilňovanie transatlantických vzťahov, rozvoj partnerstva a spolupráce medzi členskými štátmi EÚ a USA.“ Zostáva? Teda nie jednoducho je? Zostáva ako zatiaľ?

    „Nosnou témou predvolebného boja pred poslednými parlamentnými voľbami bolo heslo Otočíme našu zahraničnú politiku viacej na východ, sever, ba dokonca na juh.“ V dokumente sa už len „chceme podieľať na perspektívnom partnerstve v rámci EÚ a zachováme mechanizmus každoročných rokovaní s Ruskou federáciou pre dobro oboch krajín“. Zachováme? Ale to znamená, že ten mechanizmus každoročných konzultácií bol aj predtým. Táto vláda chce len zachovať to, čo bolo predtým? To znamená, nebude meniť? Bude to ale skutočne tak? Vieme vôbec dnes povedať podľa tohto zamerania, čo bude skutočnými prioritami našej zahraničnej politiky? Tej, ktorú budú uskutočňovať vládni politici? Kto skúsi skutočne odhadnúť z tejto sklenenej gule, ako to naozaj bude?

    Nepochybujem, že naša diplomatická služba a ľudia, ktorí sedia na ministerstve zahraničných vecí, majú v prioritách jasno, aj v kontinuite, ale má v tej kontinuite jasno pán premiér, ba dokonca pán prezident? Čítal z nás niekto niekedy koaličnú zmluvu podpísanú koaličnými partnermi o skutočných prioritách koaličných strán v oblasti zahraničnej politiky? Dokument, ktorý by bol pre všetkých záväzný?

    Na otázku, ktorú som položila pánovi ministrovi zahraničných vecí na zasadaní európskeho výboru, a to nakoľko je zameranie záväzné pre vládu a jeho členov, pre koaličných partnerov a napríklad pre pána prezidenta, som nedostala odpoveď. Sú za, ba dokonca proti.

    V zameraní sa píše: „Medzi priority zahraničnej politiky Slovenskej republiky jednoznačne“, podotýkam jednoznačne, „patrí aktívna politika v oblasti ľudských práv, osobných slobôd vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tento profilujúci smer bude Slovenská republika okrem iného realizovať na predsedníckom poste Rady Európy, ktorý bude Slovenská republika zastávať od novembra 2007 do mája 2008.“ Ďalej citujem: „Prioritou pre Slovensko zostane ľudsko-právna dimenzia činnosti OBSE a jej demokratizačný charakter.“ (zo strany 39 tohto dokumentu) Ďalej: „Slovenská zahraničná politika bude naďalej pokračovať v spolupráci so srbským mimovládnym sektorom a podporovať jeho aktivity zamerané na posilnenie demokratického a proeurópskeho smerovania krajiny.“ (zo strany 33). Kto bude spolupracovať s mimovládnymi organizáciami? – dovoľte, aby som sa spýtala.

    „Podľa tohto materiálu je globálna situácia v oblasti dodržiavania ľudských práv neuspokojivá a v mnohých častiach sveta dochádza k ich masívnemu porušovaniu, preto Slovenská republika mieni v roku 2007 akcentovať aktívnu politiku v oblasti ľudských práv.“ Materiál teda počíta s veľkou kapacitou a, povedala by som, kompetenciou mimovládnych organizácií Slovenskej republiky, ktoré sa zaoberajú politickými témami. Zrejme tými, tiež tými, ktoré sa zameriavajú na monitorovanie stavu ochrany ľudských práv aj tu na Slovensku. S tými, ktoré vypadli pri schvaľovaní pozmeňujúceho návrhu strany SMER, ktorý chcel vylúčiť všetky mimovládne organizácie – spomenieme si ešte na to? Vylúčiť všetky organizácie z 2-percentnej asignácie dane. Len pozmeňujúci návrh pani bývalej ministerky z dielne HZDS vrátil aspoň mimovládne organizácie humanitárneho zamerania späť do hry. Potom boli po kritike dodané celkom ako v detskej hre „Škatule, škatule, hýbte sa!“ tie, ktoré sa zaoberajú edukáciou. Ale kde zostali mimovládne organizácie, ktoré bude potrebovať Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky na uskutočnenie bohumilého predsavzatia pracovať s nimi nielen ako predsednícka krajina Rady Európy, ale aj na Balkáne?

    Pripomeňme si, čo všetko bolo povedané pri tejto debate v parlamente. Bolo to 6. decembra 2006, nie je to tak dávno. Schvaľovali sme novelizáciu zákona o dani z príjmov. Pri tejto príležitosti povedal pán Halecký, poslanec za koalíciu: „Vážený pán predseda, pár poznámok k dvom percentám. Po prvé, pokiaľ by sme chceli dosiahnuť úspech, ktorý možnože si značná časť tu želá, musí si uvedomiť, že táto cesta viedla a vedie možno aj cez Ľudovú stranu – HZDS.“ Z tohto dôvodu, že pamätáme si na pamätné vystúpenie pána Mečiara, ktorý povedal, že „2 % budú, urobil však limity, urobil však limity, ktoré dodržiavame, a to z tohto dôvodu, že asignácia tých 2 % sa nedotkne aktivít či už sociálnych, čo garantujem ja ako predseda výboru, to by som za tým stál, ale takisto ani aktivity zdravotného, športového a kultúrneho charakteru. Jedná sa hlavne o limitáciu tých neziskových mimovládnych, limitáciu tých neziskových mimovládnych organizácií, ktoré skrytou formou cez výchovu vedú a cez iné veci robili v roku 1998 politiku a v značnej miere ovplyvnili aj výsledky volieb. Zrejme, že tam bude treba urobiť určitú nápravu, korekciu a nič nestojí tomu, aby sme k tejto veci mohli zaujať aj iné stanovisko“. To je toľko citácia.

    Ja som vtedy k tejto debate povedala – máme pred sebou ľahostajné obecenstvo? Ľahostajné voči občianskej spoločnosti na Slovensku? Na Slovensku, ktoré je členom Európskej únie, a tak by malo patriť, a ja dúfam, že stále patrí, medzi najvyspelejšie demokratické štáty sveta. Za čo sme? S kým bude spolupracovať minister zahraničných vecí na svojich veľmi dôležitých prioritách zahraničnej politiky Slovenskej republiky? Pilierom Rady Európy je totiž presadzovanie ochrany ľudských práv.

    Dovoľte ešte pár slov k energetike. V zameraní, tam, kde celkom prirodzene sa dočítame v pár vetách o tom, že Slovensko bude v rámci Európskej únie usilovať o energetické partnerstvo s Ruskou federáciou, alebo v kapitolke venovanej Ruskej federácii, kde sa dočítame, že budeme usilovať o lepšie využitie tranzitných sietí, som si najviac uvedomila, akou v podstate sklenenou guľou je tento dokument. Základnou otázkou, na ktorú by mal vedieť pán minister zahraničných vecí odpovedať, je, či sme v oblasti energetiky za liberalizáciu trhu a diverzifikáciu zdrojov. Ak áno, tak potom by sme mali vedieť my tu dnes, aký bude postoj premiéra Slovenskej republiky v rozhovore s premiérom Maďarskej republiky Gyurcsányom napríklad o tom, či Blues Stream alebo Nabucco. Lebo nemôže byť aj to, aj to prioritou, lebo to by sme zase boli za a ba dokonca proti.

    Čo budeme podporovať? Maďarská republika je takisto ako my členským štátom Európskej únie, takže za politiku Európskej únie sa nebudeme môcť schovať. A každý, kto sleduje detailnejšie ruskú zahraničnú politiku v oblasti energetiky, vie, že oslabenie tranzitných ciest aj cez Slovensko je jednou z priorít ruského prezidenta Putina už od roku 2002, a na tom naše opatrné vyhlásenia nič nezmenia. Podrobnosti, samozrejme, nemôžu byť v tomto dokumente, to je jasné, ale mali by sme ich mať jasne akcentované aspoň v koaličnej zmluve, ktorá, ako sa ukazuje, aj dnes a o chvíľku, keď budeme rokovať o Kosove, je tým rozhodujúcim dokumentom, ktorý rozhoduje, nie toto zameranie. Pretože to je dokument, zrejme, ktorý určuje politiku tejto vlády, ale tento dokument my nepoznáme.

    Po vstupe Slovenska do Európskej únie a NATO sme začali hovoriť o novej ére v našej histórii. Je to pravda, splnili sme si sny všetkých generácií pred nami, všetkých národných buditeľov, dokonca aj Ľudovíta Štúra, ktorý po porážke revolúcie 1848 napísal „Slovanstvo a svet budúcnosti“, knihu, ktorú sme radšej niekoľko desaťročí nepreložili, až do roku 1996, keď sa tomu venovala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku.

    Sme dnes štátom, ktorý bezpochyby patrí do rodiny demokratických štátov na svete, patríme medzi 30 najvyspelejších štátov sveta a máme to, čomu sme začali hovoriť „new responsibility“ (nová zodpovednosť) za nás, za náš región, za osud Európskej únie, Severoatlantickej aliancie a týmto spôsobom za osud celého sveta. Musíme byť preto transparentní a jasní vo svojich odpovediach, postojoch, musíme byť vypočítateľní. Či k tomu vedie aj utajovanie materiálov zo zahraničných ciest našich politických predstaviteľov, ktorých pribúda, o tom si dovolím pochybovať. Zameranie je teda dokumentom, ktorý jasne ukazuje, že na papieri sme asi za – ale čo bude v skutočnosti? To je moja otázka na pána ministra.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som mala len takú malú pripomienočku. Celá konštrukcia vystúpenia bola na výroku Lecha Wałęsu, ktorý vlastne v Poľsku dementoval, pretože sa preriekol. Bolo tu povedané: „Ja som za a dokonca proti.“ Pôvodne bol zámer, a to bolo viackrát vysvetlené, ja nie som za, ale som proti.

    Toto prerieknutie je bežné v politike, ja som dlhé roky v politike a stane sa to v strese. Stane sa to aj našim ministrom, stane sa to aj našim poslancom. Dokonca naposledy sa to stalo poslancovi za SMK, keď povedal „Malina Hedvigová“. To každý musí uznať a uznať by mali, aj keď sa niekedy terminologicky použije termín z trestného práva slovenského a súvislostí vzájomných je význam úplne iný, ako opozícia dáva niektorým významom vystúpeniam našich ministrov a poslancov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja som dokonca osobne hovorila o tom s pánom Lechom Wałęsom, ktorého veľmi dobre poznám, takže nemáte pravdu, pani poslankyňa. On to povedal a naozaj dodnes si to úprimne myslí, že to je možné byť „za, ba dokonca proti“. Ale dúfam, že tento dokument zameranie zahraničnej politiky nevznikol v strese, ktorý by znamenal, že je trochu napísaný jazykom „sme za, ba dokonca proti“.

  • Teraz uzatváram celú rozpravu. Pýtam sa pána ministra, či chce vystúpiť. Až potom ďalej. Pán spravodajca? Nie.

    Budeme pokračovať rokovaním o nasledujúcom bode, ktorým je

    Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2007 (tlač 203).

    Spoločná správa výborov 203a.

    Opäť dávam slovo ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky pánovi Kubišovi a prosím ho, aby materiál uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, druhý predkladaný materiál zameranie je kľúčovým plánovacím dokumentom zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2007 a môžem vás ubezpečiť, že praktický výkon slovenskej zahraničnej politiky bude s ním v plnom súlade vo všetkých otázkach.

    Hlavným cieľom zamerania je definovať krátkodobú víziu zahraničnej politiky na rok 2007. Vychádza zo základných štátnych záujmov Slovenskej republiky a z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Aké sú to tie kontinuálne témy, pretože, bohužiaľ, musím tu byť v rozpore s partnermi, ktorí tu vystupovali, s pánmi poslancami, pani poslankyňou, o žiadnej diskontinuite, samozrejme, nemôže byť ani reč. To môžem povedať na základe mnohých a mnohých rozhovorov, na základe toho, ako nás vnímajú naši zahraniční partneri a podobne. Takže je mi veľmi ľúto, ale takéto tvrdenia jednoducho sú odtrhnuté od reality.

    Aké kontinuálne témy teda budeme mať, pokiaľ ide o naše aktivity? Je ich mnoho, opäť zameranie o nich hovorí, ja nemôžem dať kompresívny výklad, ale v každom prípade chcem povedať, že pokiaľ ide o naše kontinuálne témy, sú tu aktivity Slovenskej republiky ako voleného člena Bezpečnostnej rady OSN, pôsobenie na západnom Balkáne a vo východnej Európe, kde sa rozhoduje o stabilite a ďalšom dlhodobom smerovaní tohto regiónu alebo týchto regiónov a krajín. Ako člen Bezpečnostnej rady OSN do konca roku 2007 sa Slovenská republika bude naďalej aktívne podieľať na prijímaní účinných opatrení smerujúcich k odstráneniu hlavných bezpečnostných hrozieb, predovšetkým problematiky šírenia zbraní hromadného ničenia, mám najmä na mysli otázky problematiky nešírenia jadrových zbraní, a to najmä zo strany Iránu, a takisto aj na aktivitách iných výborov, ktoré sa týmto zaoberajú.

    V súvislosti s naším členstvom v Bezpečnostnej rade OSN musíme hľadať odpoveď na možno najhorúcejšiu otázku v Európe posledných dní – vyriešenie statusu Kosova, pričom možno predpokladať, že rezolúcia o Kosove bude do Bezpečnostnej rady OSN predložená v najbližších týždňoch a budeme stáť pred mnohými rozpornými otázkami, ktoré nebudú mať jednoznačné odpovede, či sa to zase niekomu páči, alebo nie, jednoducho nebudú mať jednoznačné odpovede. A naším základným záujmom bude podporiť riešenie, ktoré podporí stabilitu regiónu a otvorí reálnu európsku perspektívu všetkým krajinám západného Balkánu. Chceme v tejto súvislosti osobitne zdôrazniť potrebu potvrdiť pokračovať v napĺňaní európskej perspektívy Srbska.

    K problematike Kosova by som sa dostal ešte v závere svojho vystúpenia, keď si dovolím predniesť stanovisko ministerstva zahraničných vecí k poslednému vývoju, t. j. k predloženiu návrhov a správy pána Ahtisaariho do konečne až Bezpečnostnej rady OSN. Takže k tejto otázke sa ešte vrátim.

    Z ďalších takých priorít je trvalým dlhodobým cieľom zahraničnej politiky náš vstup do schengenského priestoru, ktorým sa naša činnosť v tomto smere dostáva do aktuálnej záverečnej fázy. Náš postup budeme ďalej koordinovať najmä so susednými štátmi, s krajinami V 4. A tento vstup, my predpokladáme, vytvorí ešte ďalší nástroj na pôsobenie jeho vzťahu k Spojeným štátom severoamerickým, prípadne Kanade s cieľom dosiahnuť zrušenie vízovej povinnosti pre našich občanov. A ja som miernym optimistom a predpokladám, že v priebehu roka, dvoch by k tomuto kroku mohlo dôjsť. Je to aj zásluhou nášho aktívneho pôsobenia v tejto oblasti, v ktorom budeme naďalej veľmi intenzívne pokračovať. Je to súčasťou všetkých mojich rokovaní s relevantnými partnermi a naďalej to ostane súčasťou takýchto rokovaní.

    Mnohé témy, ktoré by sa mohli brať ako bilaterálne, akými je napr. otázka posilnenia ekonomických vzťahov s Ruskou federáciou, s Čínou, s ďalšími krajinami, ktoré, žiaľ, tak iritujú našich partnerov, my v nich budeme pokračovať a budeme v nich pokračovať aj pri hľadaní východísk na platforme Európskej únie, pretože tam sa tieto témy pertraktujú, tam sa diskutujú a vlastne hľadanie týchto vzťahov a ich, svojím spôsobom, modalít, ako prichádzať ku kontaktom s Ruskou federáciou, s Čínou, je súčasťou strategického dialógu v rámci strategického partnerstva Európskej únie s Čínou a s Ruskou federáciou. Ja to chcem zdôrazňovať a budem neustále zdôrazňovať. Aj Rusko, aj Čína sú strategickými partnermi EÚ a my sme súčasťou EÚ a takto budeme aj pokračovať.

    V žiadnom prípade však tento rozmer, nový možno rozmer, našej politiky neuplatňujeme na úkor hodnotovej, prípadne ľudsko-právnej roviny. Je to jednoducho naše členstvo v EÚ, ktoré nám dáva ďalšie nástroje na to, aby sme mohli formulovať, presadzovať naše záujmy, či už bilaterálne, alebo aj multilaterálne, a to aj v oblasti energetickej bezpečnosti či v diverzifikácii surovín a podobne. A v tomto smere budeme pracovať aj s inými krajinami daného regiónu v strednej Ázii, kde opäť aj o týchto otázkach som sa len nedávno mal možnosť rozprávať v Uzbekistane a Kazachstane, kde som opäť neopomenul otázky ľudských práv, pretože tieto naozaj patria do súčasti agendy a vybavenia každého politika Európskej únie na tejto úrovni.

    Pod vedením nemeckého predsedníctva bude v nadchádzajúcom období akcelerovať aj diskusia o Ústavnej zmluve. Tu vychádzame zo skutočnosti, že všetky členské štáty EÚ Ústavnú zmluvu na úrovni hláv štátov a vlád potvrdili podpisom a väčšina členských krajín EÚ Ústavnú zmluvu ratifikovala. Dôsledne sa pritom držíme mandátu, ktorý nám odsúhlasila Národná rada Slovenskej republiky v máji 2005. Nezasadzujeme sa teda za otvorenie negociácie o zmene textu Ústavnej zmluvy, hoci predpokladám, že v záujme dosiahnutia dohody sa pravdepodobne nevyhneme ďalšej diskusii o jej prípadnej úprave. Očakávame však, že tie štáty, ktoré majú vnútropolitický problém s jej ratifikáciou, predložia konkrétne návrhy a riešenia.

    Otvorenou otázkou naďalej bude aj skvalitnenie spolupráce medzi NATO a EÚ. V záujme jej riešenia sa Slovensko bude aktívne zasadzovať za oživenie a rozšírenie politického dialógu medzi NATO a EÚ tak na strategickej, ako aj na operačnej úrovni. Slovensko bude podporovať všetky cesty, ktoré vedú k zbližovaniu stanoviska k spolupráci. Aktívne sa budeme podieľať na operáciách pod vedením NATO v Afganistane či v Kosove. EÚ je tiež pripravená nasadiť misiu pod svojím vedením v Kosove a my aj túto aktivitu budeme podporovať. V každom prípade budeme naďalej pôsobiť aj v ďalších misiách, vo výcvikovej misii NATO v Iraku, prípadne v operácii Althea, policajnej misii v Bosne a Hercegovine, v misiách pod vedením OSN.

    Dnes je jednou z hlavných otázok aj efektívnosť pôsobenia v rozhodovacích procesoch Únie a spôsoby, akým aktívnejšie pôsobiť pri spoluvytváraní politík Európskej únie. My ešte niekoľko mesiacov budeme zastávať vo Vyšehradskej skupine post predsedajúceho a aj prostredníctvom tejto platformy budeme hľadať možnosť ovplyvňovania stanovísk Európskej únie v tom žiadanom smere, v tých otázkach, kde sa môžeme v rámci Vyšehradu zhodnúť. My budeme hľadať spoločné prieniky aj v diskusiách Vyšehradskej skupiny s Beneluxom, s Baltickou trojkou, ale aj so štátmi, ako je Portugalsko, nastupujúca predsednícka krajina, či Japonsko a niektorými ďalšími. Chceme naštartovať aj spoluprácu, aspoň dáme na zváženie, spoluprácu Vyšehradu a kontakty s Guamom, no a takisto budeme pokračovať v rámci našej aktívnej činnosti v rámci regionálneho partnerstva s Rakúskom, Slovinskom a ďalšími štátmi Vyšehradu, ktoré sa na tomto partnerstve zúčastňujú. V konkrétnom výkone, ale aj v strategickom pláne budeme klásť ďalší dôraz na pokračovanie nadštandardnej spolupráce s Českou republikou, na rozvojových výborných vzťahoch s Poľskom a Rakúskom a intenzívneho dialógu s Ukrajinou. V slovensko-maďarských vzťahoch sme dokázali vytvoriť a obhájiť naše názory a pozície. Opäť, či sa to niekomu páči, alebo nie, a takto budeme vystupovať aj ďalej. Jednoznačne sa potvrdilo, že je správne robiť vecnú a principiálnu, a keď treba aj ofenzívnu politiku, a že akákoľvek defenzíva či pasivita škodí našim záujmom. A nebojíme sa to povedať aj v našich materiáloch. Opäť, či sa to niekomu páči, alebo nie. Sú to naše záujmy a tie si budeme takto obhajovať.

    Takže budeme pokračovať v takej politike, ale najdôležitejšie je, že máme záujem, aby vzťahy s Maďarskou republikou boli naozaj postavené na reálnom, vecnom základe, na základe dobrosusedskej spolupráce, tento základ posilňujeme, budujeme. Ukazuje sa, že je to možné, že je to realistické, my takto pokračujeme ďalej. A podobné želanie – a som veľmi rád, že to môžem konštatovať – cítime aj na strane našich maďarských priateľov a kolegov. Ukazuje sa zhoda v diskusiách na rôznych fórach a platformách, aj v rámci rôznych podskupín, v rámci našej veľkej zmluvy s Maďarskom. A potvrdením tohto pragmatického realistického vývoja na oboch stranách je skutočnosť, že dneska pripravujeme stretnutie premiérov, ktoré by malo vyústiť do prijatia určitých konkrétnych záverov, z ktorých by zase profitovali občania našich dvoch krajín.

    V úvode som spomínal kontinuitu a ja budem zdôrazňovať, že o kontinuitu ide. Jednoducho nie je možné vydávať skutočnosť, že, bohužiaľ, strana SMER má určité otázky na riešenie so svojimi partnermi v skupine európskych socialistov, na vládnej úrovni sa to nijakým spôsobom neodráža. A kontinuita spočíva aj v našich vzťahoch, dobrých vzťahoch s našimi prioritnými partnermi, sú to štáty susedské, pochopiteľne, a ďalej štáty Európskej únie a NATO vrátane nášho strategického spojenca Spojených štátov severoamerických. A práve takýto rozvoj, dobrý rozvoj vzťahov nám pomáha aj trebárs pri tom riešení v otázkach bezvízového styku. Ako vravím, som miernym optimistom a vysoko oceňujem činnosť americkej administratívy a takisto činnosť Senátu a Kongresu, ktorý, zdá sa, reflektujú na tie pozitívne, na tie naše požiadavky, aby sa jednoducho odstránila táto vízová nerovnosť.

    K profilujúcim zahraničnopolitickým prioritám v tomto roku skutočne patrí aj aktívna politika v oblasti rešpektovania ľudských práv, osobných slobôd vrátane práv osôb patriacich k menšinám. My v tomto pokračujeme a budeme pokračovať nielen vydávaním vyhlásení, i keď toto robíme, keď je to nutné, ako sme urobili v prípade Bieloruska včera po tých udalostiach, ku ktorým došlo v Minsku, ale aj konkrétnymi krokmi a rozhovormi, kde zase budeme tieto témy vnášať do dialógu. Pretože je veľmi jednoduché len vydávať vyhlásenia, treba hovoriť a ovplyvňovať mienku a my sa o toto budeme snažiť našou aktívnou politikou aj kontaktov, i keď obmedzených, pretože sú obmedzené a sú rámcované v niektorých prípadoch naozaj trošku reštriktívnou politikou zo strany Európskej únie a my toto rešpektujeme a budeme rešpektovať. Sústredíme sa v najbližšom období na predsedníctvo vo Výbore ministrov Rady Európy a dlhodobo budeme venovať tejto otázke pozornosť v rámci Európskej únie.

    Pomerne novou politikou nášho rezortu je politika rozvojovej pomoci aj vzhľadom na naše záväzky sme iniciovali založenie samostatnej rozvojovej agentúry od 1. januára tohto roku a naším cieľom je v tomto roku pripraviť zákon o rozvojovej pomoci a prostredníctvom tejto agentúry zefektívniť poskytovanie tejto pomoci.

    Takže toľko len niekoľko bodov a veľmi stručných nepolemických reakcií na vystúpenia, pretože do rétorických cvičení, prepáčte, ja sa púšťať nebudem. Máme tu materiály. Materiály sú založené na faktoch. Ja nemám záujem tu ísť na nejaké, ako vravím, rečnícke cvičenia, to nech robí, kto chce, to nie je môj prístup k práci. Ja som ochotný a pripravený diskutovať o faktoch, kedykoľvek, akokoľvek. Nie vždycky sa však stretávam s touto ochotou na druhej strane.

    Spomenul som, že sa vrátim k problematike Kosova. Ja viem, že bude nadchádzať, nasledovať diskusia o, neviem, niekoľkých návrhoch. Mnohokrát som sa k tejto problematike vyjadroval verejne, na pôde Národnej rady Slovenskej republiky v rôznych výboroch, potom som sa na moje veľké prekvapenie dočítal rôzne interpretácie a dezinterpretácie, ktoré si – niekedy veľmi na moje zase prekvapenie, ale nie už také veľké – osvojili aj politickí partneri a rôznym spôsobom, niekedy až manipulatívne, tieto dezinterpretácie používali ďalej. Vytvárali aj určitý mýtus. Jeden z mýtov, ktorý zaznel aj dneska, je o akejsi pasivite tejto vlády. No tak keď mám hovoriť o pasivite v otázke Kosova, je mi veľmi ľúto, ale bola to vláda predchádzajúca počas ôsmich rokov, ktorá mlčky, mlčky, nebol som si vedomý žiadnych nejakých veľkých vyjadrení, jednoducho akceptovala, že sa vývoj uberá určitým smerom, mlčky endorsovala tento vývoj, potvrdzovala ho svojou mlčanlivosťou, doviedla to do toho, že pán Ahtisaari dostal určitý mandát, ktorý zase mlčky alebo expressis verbis privítala v stanoviskách Európskej únie, ktoré boli, a dneska sa tvári, aspoň časť opozície, ako keby zrazu by šli objaviť nejaký vývoj. Za tento vývoj nesie v prvom rade zodpovednosť tá vláda, ktorá tu bola predchádzajúcich osem rokov. Nebojím sa to povedať. Pretože tento vývoj, čo sa dneska deje okolo Kosova, ten bol naštartovaný a determinovaný v predchádzajúcom období od roku 1999 a nie dnes.

  • A za tým si stojím a som pripravený to kedykoľvek dokázať zase vo vecnej diskusii, na faktoch.

    Naša vláda zaujala jednoznačné stanoviská, jednoznačné stanoviská tak, ako išiel vývoj. My sme sa nezaoberali žiadnymi hypotézami, žiadnymi politizovanými vyjadreniami. Nám nejde a nesmie ísť o to, aby sme sa snažili získavať si politické body na tejto mimoriadne citlivej a zložitej otázke. My takto pracovať nemienime, ja určite nie, vážené panie poslankyne a páni poslanci, určite nie.

  • Reakcia z pléna.

  • Nedeje sa to práve. Je mi veľmi ľúto.

    A práve to, že vy vediete takú diskusiu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej naozaj zostáva rozum stáť našim partnerov, zase môžem potvrdiť len rokovaniami, ktoré som mal len v priebehu včerajšieho dňa alebo minulý týždeň s ministrom zahraničných vecí predsedajúcej krajiny Európskej únie Frankom Walterom Steinmayerom, včera s ministerkou zahraničných vecí Rakúska pani Plasnik, včera s poradcom, hlavným poradcom pána Ahtisaariho pánom Rohanom. Všetkým zostáva rozum stáť nad tým, ako sa tu profiluje, s prepáčením, najmä naša opozícia. Je mi to veľmi ľúto.

  • Reakcie z pléna.

  • Áno, darmo, darmo hovoríte, je to skutočnosť.

  • Je to skutočnosť.

    Keď máte záujem reflektovať stanoviská a reflektovať stanoviská vlády, pardon, áno, áno, ospravedlňujem sa, časť opozície, aby to bolo precíznejšie, keď máte záujem o stanoviská vlády Slovenskej republiky, nájdete ich. Nájdete ich v stanoviskách Európskej únie, ktoré sa kontinuálne pripravovali počas nášho pôsobenia vo vláde. Nájdete ich aj v konkrétnych stanoviskách, keď to bolo nutné, a vyjadreniach vrátane mojich vyjadrení, vrátane vyjadrení ministerstva zahraničných vecí, len to už nikto nechcel registrovať. Nájdete ich aj v poslednom, v ostatnom stanovisku ministerstva zahraničných vecí, ktoré sme pripravili po včerajších krokoch, ktoré sa uskutočnili.

    Ja si dovolím ho prečítať, aby nedošlo k nejakým dezinterpretáciám, a čítam: „Ministerstvo zahraničných vecí vzalo na vedomie zverejnenie odporúčaní zvláštneho vyslanca generálneho tajomníka OSN pre proces určenia budúceho statusu Kosova Marttiho Ahtisaariho v súvislosti s jeho návrhom na budúce usporiadanie v Kosove, ako aj skutočnosť, že generálny tajomník OSN Pan Ki-mun predložil 26. 3. 2007 návrh a odporúčania zvláštneho vyslanca Ahtisaariho členom Bezpečnostnej rady a vyjadril im svoju plnú podporu.“

    Tu odchádzam od citátu a chcem podčiarknuť, že generálny tajomník OSN vyjadril plnú podporu návrhom a odporúčaniam pána Ahtisaariho. Chcem podčiarknuť, že ju takým istým spôsobom v rôznych vyjadreniach vyjadril plnú podporu generálny tajomník NATO, na ktorého sa tu takisto veľmi často odvolávame, že ako je možné, v rôznych diskusiách, že nejdeme na základe jeho odporúčaní a želaní, my ideme tam, kde je to nutné, viď Afganistan. Tu sa takto vyjadril. Pán Solana takisto sa vyjadril veľmi jednoznačne, preto hovorím o týchto ľuďoch a vysokých funkcionároch medzinárodného spoločenstva, pretože sú to tí ľudia, na ktorých sa často odvolávame, tak sa odvolávajme na nich konzistentne. Ešte raz, generálny tajomník OSN vyjadril návrhom a odporúčaniam pána Ahtisaariho svoju plnú podporu, to chcem zdôrazniť a podčiarknuť. Každý k tomu môže vystupovať, ako chce, ale toto je skutočnosť, s ktorou vyšiel.

    Vraciam sa k citátu: „MZV SR očakáva začatie neformálnych diskusií o Ahtisaariho návrhoch odporúčaných na pôde Bezpečnostnej rady OSN, ako aj o príprave novej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN.“ Začiatkom apríla malo by k tomu dôjsť na prvom zasadaní buď 3., alebo 4. apríla. A vtedy sa odštartuje diskusia o týchto otázkach. Na pôde, kam už dneska táto otázka patrí, kam sa dostala, t. j. na pôde Bezpečnostnej rady OSN. Akékoľvek diskusie na iných platformách sú svojím spôsobom už len diskusiami, aby som povedal, teraz to má v rukách Bezpečnostná rada OSN.

    „V súlade s doterajšími stanoviskami Slovenská republika bude počas týchto rozhovorov presadzovať návrhy a myšlienky, ktoré budú rešpektovať objektívnu realitu v otázke Kosova a v konečnom dôsledku povedú k upevňovaniu mieru a bezpečnosti.“ To je naša zodpovednosť ako člena Bezpečnostnej rady. Posilňovanie mieru a bezpečnosti, to je dané Chartou Organizácie Spojených národov.

    „Zároveň bude Slovenská republika usilovať o naplnenie hlavného cieľa svojej politiky voči západnému Balkánu, ktorým je posilnenie stability a európskej perspektívy celého regiónu na základe jednotného postupu Európskej únie.“ My si nemôžeme dovoliť a nechceme dovoliť ohroziť naše postavenie, naše štátne záujmy tým, že by sme sa teraz hrali na akúsi politiku, ktorá by nás absolútne znemožnila a ktorá by nám podkopala naše medzinárodné postavenie takým spôsobom, že by to privádzalo skutočne k podstatne sťaženému nášmu fungovaniu či už v rámci Európskej únie, alebo NATO. To je naše prirodzené prostredie, v tom je kontinuita našej zahraničnej politiky, v tom je kontinuita našej existencie a toto je naším štátnym záujmom, nie nejaké ďalšie vyjadrenia. Preto my toto budeme presadzovať aj na pôde Bezpečnostnej rady pri diskusiách o novej rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN na základe jednotného postupu Európskej únie. O tomto by bolo možné dlho elaborovať, čo by znamenala nejednota štátov Európskej únie v rámci diskusie v Bezpečnostnej rade a pre vývoj celkovej situácie v Kosove. Ja vám garantujem, že by to bolo veľké nešťastie a že Bezpečnostná rada v prípade, že by dochádzalo k nejakému tragickému vývoju, sa zase bude musieť, musela by sa, zaoberať touto otázkou, ale už z hľadiska hľadania východísk pre posilnenie mieru a bezpečnosti a to je úplne iná operácia. Toto my nechceme. My chceme riadený vývoj, riadené diskusie, nech sú akokoľvek ťažké.

    Vraciam sa k citátu: „Slovenská republika v tejto súvislosti podporí všetky návrhy, ktoré by mohli priblížiť proces určenia budúceho statusu Kosova k obojstranne prijateľnému riešeniu.“ Podporí všetky návrhy, ktoré k tomuto, a my budeme vychádzať aj s týmito návrhmi, jednoducho budeme diskutovať o rezolúcii Bezpečnostnej rady, budeme diskutovať o tých otázkach, ktoré stavia pred nás všetkých členov Bezpečnostnej rady návrh pána Ahtisaariho a jeho správa, budeme ich reflektovať, budeme v tesnom dialógu, ako aj sme so srbskými partnermi.

    Ja som dvakrát tohto roku navštívil Srbsko a rokoval som ešte aj pri iných príležitostiach s vedúcimi predstaviteľmi Srbska veľmi otvorene, kde som hovoril o našich problémoch, o našich dilemách, o našich diskusiách aj v parlamente, o našich pocitoch, ktoré toto všetko vyvoláva, ale takisto aj o realitách, o štátnom záujme Slovenskej republiky a naši partneri toto rešpektujú, jednoducho. A opäť, hovoril som o tom s pánom Koštunicom, s pánom Tadičom a budem o týchto veciach diskutovať aj ďalej. Včera som bol na návšteve v krajine regiónu v Bosne a Hercegovine, kde som opäť hovoril o týchto otázkach tak s predstaviteľmi Bosny a Hercegoviny, ako aj s predstaviteľmi Republiky srbskej, t. j. jednej súčasti Bosny a Hercegoviny, ktorá je mimoriadne dotknutá. Tí si k tomuto zachovávajú svojím spôsobom dištanc. A my sa chceme k tomuto vyjadrovať pritom spôsobom, ktorý je „unikátny“ pre celú Európu. Jednoducho nechápem, tak ako nechápu všetci naši partneri v EÚ a NATO. Jednoducho nechápu to.

    Vraciam sa k citátu: „Slovenská republika bude tiež presadzovať, aby rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN potvrdila, že akékoľvek riešenie v otázkach Kosova je riešením sui generis a že nepredstavuje precedens pre akékoľvek iné situácie a prípady.“ To je pre nás veľmi dôležité. Naši partneri o tomto vedia. My budeme takto pôsobiť aj počas našich diskusií v Bezpečnostnej rade, takto pôsobíme, budeme vyprávať aj s partnermi na najbližšom zasadaní Rady ministrov Európskej únie v gymnickom neformálnom formáte v Brémach na konci tohto týždňa (piatok – sobota).

    „Ministerstvo zahraničia“, citujem, „plne podporuje doterajšiu riadiacu a určujúcu úlohu“ – ešte raz podčiarkujem riadiacu a určujúcu úlohu – „Kontaktnej skupiny v procese hľadania budúceho statusu Kosova.“ Pretože, odchádzam od citátu, pretože je to Kontaktná skupina, ktorá od roku 1999 určovala vývoj a nesie zaň plnú zodpovednosť Kontaktná skupina ako celok svojimi vyjadreniami, svojimi pozíciami, svojím mandátom, čo dala pánu Ahtisaarimu svojimi posudzovaniami jeho predbežných správ, svojimi diskusiami s nimi a svojimi stanoviskami, ktoré prijímala na základe takýchto diskusií.

    „A my sme presvedčení,“ zase k citátu, „že význam práce Kontaktnej skupiny pre úspešné riešenie otázky statusu Kosova sa v nadchádzajúcej diskusii na pôde Bezpečnostnej rady OSN ešte zvýrazní. Z tohto dôvodu ministerstvo zahraničia verí, že členovia Kontaktnej skupiny vynaložia všetko nevyhnutné úsilie, aby obnovili svoju názorovú jednotu, ktorá je dôležitým predpokladom pre úspešné prijatie rozhodnutia o budúcom statuse Kosova a jeho implementáciu.“ Prečo názorová jednota? Pretože sa ukazuje, že v tomto posledné, v tej poslednej fáze rokovaní nie je plná názorová jednota a jeden člen Kontaktnej skupiny, menovite Ruská federácia, jednoducho otvára celý rad otázok. A otázka našich partnerov v Európskej únii a NATO je jednoznačná, na ktorej strane stojíme pri týchto diskusiách. A ja mám len jednu odpoveď: na strane Európskej únie, na strane NATO ako zodpovedný člen Bezpečnostnej rady, súčasťou Aliancie, súčasť Európskej únie. Ja inú odpoveď nebudem akceptovať ani v týchto situáciách, ani v týchto diskusiách.

    „Čiže vo svojich stanoviskách na pôde Bezpečnostnej rady OSN, ako aj v ďalšom priebehu procesu Slovenská republika podporí názorovú jednotu EÚ a preukáže, že vie niesť svoj diel zodpovednosti ako člena EÚ, NATO a Bezpečnostnej rady OSN aj v tejto otázke takej dôležitej pre ďalšie osudy spoločnej Európy.“ Koniec citátu aj s doplnkami.

    Vážený pán predsedajúci, pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, ja som si dovolil tento vstup o otázke Kosova, i keď je to súčasťou nášho zahraničnopolitického pôsobenia v tomto roku, ale trošku extenzívnejšie aj vzhľadom na to, aby som vstúpil do diskusie, ktorú tu budete mať onedlho. Verím, že bude živá, ako som pochopil z diskusie a prestreliek v ostatnom období, a urobím všetko, aby som mal možnosť ju aspoň tu sledovať, a pokiaľ budú otázky, veľmi rád na ne budem odpovedať.

    Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Teraz požiadam predsedu zahraničného výboru pána Borisa Zalu, aby ako spravodajca zaujal stanovisko k prerokovanému návrhu.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Zamerania zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2007 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2007 (tlač 203) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie Výboru Národnej rady pre európske záležitosti, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, zahraničnému výboru a Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory, ktorým bol materiál pridelený, prerokovali tento materiál v určenej lehote a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2007 (tlač 203).

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2007.

    Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania Zamerania zahraničnej politiky na rok 2007 bola schválená uznesením zahraničného výboru č. 29 dňa 22. marca 2007. Týmto uznesením zároveň výbor poveril predsedu výboru Borisa Zalu plniť úlohy spoločného spravodajcu. Ďakujem pekne.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto bodu rokovania.

  • Ďakujem pekne, pán predseda zahraničného výboru.

    Otváram rozpravu. Písomne mám prihlášku od pána poslanca Tomáša Galbavého. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja vám ponúkol moju predstavu, stanovisko k zameraniu zahraničnej politiky na rok 2007. Na začiatok chcem odmietnuť tvrdenia pána ministra, ktorý sa vyslovil veľmi jasne, že opozícia svojím správaním škodí tejto krajine v zahraničí, a v tejto súvislosti uvediem pár príkladov, ktoré hovoria o reálnych skutkoch súčasnej vlády, a ponúkam ich aj našim spoluobčanom, aby vlastným uvažovaním posúdili, kde je skutočne pravda. Je pravda tiež, že na výbore pre európske záležitosti som zhodnotil tento materiál pozitívne z jedného jednoduchého dôvodu, pretože sa hlási ku kontinuite bývalých vlád Mikuláša Dzurindu, je štandardný.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister nám predniesol dokument, aký by sme pred niekoľkými rokmi pravdepodobne vzali bez veľkých problémov na vedomie. V minulých rokoch totiž opozícia aj koalícia v podstate sa zhodovali v základných cieľoch, aké chce Slovensko na poli zahraničnej politiky dosiahnuť, teda na členstve v OECD, Európskej únii, NATO. Chceli sme zachovať dobré vzťahy so susednými štátmi, osobitne s Českou republikou, s ktorou nás viaže história, ale aj osobné, rodinné väzby. V tomto všetkom panovala medzi nami viac-menej zhoda. To oceňovali aj naši partneri v medzinárodných organizáciách, pre ktorých sme boli vypočítateľní, ba dokonca považovaní za spoľahlivých partnerov.

    Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, aj materiál, o ktorom máme rokovať, sa hlási k tomu, že naša zahraničná politika bude pokračovať v ceste, na ktorú sme nastúpili po roku 1989 a najmä po roku 1998. Budem citovať: „Základným východiskom zahraničnej politiky Slovenskej republiky preto je kontinuálne uskutočňovanie politiky hodnotovo ukotvenej v euro-atlantickom priestore a dôsledne presadzujúcej národne a štátne záujmy Slovenskej republiky.“ Dokument pokračuje konštatovaním, že „členstvo Slovenskej republiky v EÚ a NATO posilnilo postavenie Slovenska na medzinárodnej scéne. Zároveň aj Slovensko prispieva k vnútornej súdržnosti oboch organizácií a k zvýšeniu činnosti a účinnosti ich pôsobenia. Aktívne sa zúčastňujeme na diskusii o budúcom smerovaní EÚ, o jej priblížení k občanom a o novej konfigurácii rozhodovacích mechanizmov.“ S tým všetkým možno súhlasiť. Podobne možno súhlasiť s tým, že hlavným garantom európskej bezpečnosti je NATO. Čo určuje jeden z hlavných smerov zahraničnej politiky Slovenskej republiky, ako sa uvádza v dokumente. Slovensko sa preto chce angažovať nielen v procese transformácie NATO, teda v jeho zmenách do vnútra, ale podporuje aj politiku otvorenosti NATO voči ďalším záujemcom o členstvo. Tu ide predovšetkým o krajiny západného Balkánu, teda oblasti, ktorú dokument považuje za veľmi významnú z hľadiska Slovenska. Taktiež so všetkým týmto možno, samozrejme, súhlasiť. Rovnako ako so zámerom angažovať sa v oblasti ochrany ľudských práv a slobôd a dokonca aj s tým posilňovaním ekonomického rozmeru politiky.

    Vážené dámy a páni, tu vidím ale iný problém. Problém však nie je to, čo je napísané v dokumente, o ktorom teraz rokujeme, problémom je skutočnosť, že kroky vlády aj niektorých jej členov sa s deklarovanými zámermi akosi rozchádzajú. Inak povedané, koncepcia zámeru zahraničnej politiky na rok 2007 je lepšia na papieri, ako je v skutočnosti.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ak deklarujeme, že našou zahraničnou prioritou je udržiavanie transatlantických väzieb, teda členstvo v EÚ a NATO, tak by sa dalo čakať, že prvé cesty predsedu vlády povedú na Západ – do Berlína, Londýna, ak už nie do Washingtonu. Tu musím konštatovať, že náš predseda vlády sa síce vybral na Západ, ale skončil už na kubánskom veľvyslanectve na recepcii venovanej víťazstvu socialistickej revolúcie. Mimochodom tej revolúcie (potlesk), ktorá nastolila režim potláčajúci ľudské a občianske práva, o ktorých sa mimochodom môžeme dočítať aj v tomto dokumente a ktorý je mimochodom našou prioritou. Tak ako je to s tými prioritami, pán minister?

    Len ako perličku v tejto súvislosti uvádzam, že čo sa ľudských práv týka, „uvedenú oblasť svojej zahraničnej politiky bude Slovenská republika naďalej presadzovať aj v spolupráci s mimovládnym sektorom“. To je citát z dokumentu. S akými mimovládnymi organizáciami to chcete presadzovať? Veď podľa vami presadeného zákona budú od budúceho roka všetky tzv. politické mimovládne organizácie vylúčené z možnosti prijímať 2 % z daní občanov. Teda hrozí im zánik. To nie je žart, ale smutná skutočnosť.

    Podľa predloženého materiálu je pre nás mimoriadne významná oblasť západného Balkánu. Tu sme urobili problémy rovno na dvoch frontoch. Prvý vedie do Sofie cez Tripolis, pretože je omyl si myslieť, že kauza bulharských sestričiek je zažehnaná. Pán predseda Fico síce, a to má pravdu, nepovedal natvrdo, že sú páchateľkami, teda že nakazili niekoľko 100 líbyjských detí vírusom HIV, napriek tomu však dal jasne najavo, ako si treba vysvetľovať jeho slová o tom, že treba zohľadňovať nielen páchateľov, ale aj obete, tak jasne, že to okomentoval aj jeho líbyjský partner ministerský predseda Bagdádí Alí Mahmúdí, citujem: „Sme radi, že Slovensko uznáva líbyjské súdnictvo,“ povedal. Nepochybne to myslel úprimne. Jeho krajina sa pri akomkoľvek spochybňovaní rozsudku smrti nad bulharskými sestričkami a palestínskym lekárom pri akomkoľvek vyjednávaní o ich prepustení, pri debatách o cene, ktorú za to bude požadovať, bude môcť oprieť o názor odborníka na trestné právo, ktorým pán premiér bezpochyby je. Alebo inak. Pán premiér narušil jednotný postoj Európskej únie, krajín Európskej únie, ktoré bránia bulharské sestričky a palestínskeho lekára, krajín, ktoré označujú rozsudok za nespravodlivý až politicky motivovaný. Ako som už povedal, myslieť si, že to ostane zabudnuté, je veľký omyl. Na také niečo sa nezabúda.

    Druhým, ešte vážnejším problémom je Kosovo. Jednoducho výroky pána ministra zahraničných vecí na výbore pre európske záležitosti o informáciách z dôverných rozhovorov s kolegom o nezvratnom smerovaní Kosova k nezávislosti a podobne boli mimoriadne nešťastné. Rovnako nešťastné bolo následné hlasovanie, o ktorom viacerým poslancom nebolo jasné, čo vlastne odhlasovali. A nešťastné je aj to, do čoho všetko vyústilo. Do potreby prijať parlamentnú deklaráciu, ktorá by tento prešľap aspoň čiastočne zahladila. Pretože naozaj neslobodno zabúdať na naše historické vzťahy so Srbskom a skutočnosť, že vytvorenie samotného Kosova by bolo precedensom. Zároveň ale nesmieme zabudnúť ani na skutočnosť, že proti kosovským Albáncom sa postupovalo často neľudsky. Treba preto hľadať také riešenie, ktoré bude prijateľné aj pre Srbsko, aj pre Kosovčanov.

    Vrátim sa ešte k tomu posilňovaniu ekonomického rozmeru politiky. Proti tomu v podstate nemám námietky. Politika je aj niekedy hlavne o peniazoch, o obchodných vzťahoch. Mám len prosbu, aby sa v tomto záujme konalo obozretne a s ohľadom na isté naše priority. Tu opäť hovorím o tej návšteve Líbye. Pretože ohrozenie života bulharských sestričiek a palestínskeho lekára výmenou za zákazku na opravu a modernizáciu líbyjských albatrosov, ktorá ešte nie je vôbec istá, nepovažujem za dobrý obchod, ale za medzinárodnú blamáž.

    Zároveň musím konštatovať, že riadnu dieru do deklarovaného úmyslu posilniť ekonomický rozmer diplomacie vysekol aj pán minister hospodárstva Jahnátek. Je nehorázne otvorene pripúšťať, že pri zahraničných obchodoch si vie predstaviť aj netradičné formy, ergo úplatky. A na tom nič nemení, že podmienkou je, aby si tie štátne firmy dokázali nejako zaevidovať. Teraz síce pán minister tvrdí, že on nemyslel úplatky, ale provízie, lenže, kto počul originál rozhovoru, vie, o čom bola reč. Ak pán minister hovoril o úplatkoch a myslel provízie, tak by mal odstúpiť pre nedostatok vedomostí, tobôž ak tvrdí, že je dlhoročný manažér a vie, ako to v podnikaní chodí. Lenže pán minister nie je sám. Bráni ho lojálne celá jeho strana vrátane predsedu. Tu počujeme, že nemyslel, čo povedal, tam zasa, že on len pomenoval stav, aký je.

    Aký je vlastne sumár? Nuž ten, že konečne vieme, prečo táto vláda nepotrebovala prijať žiadny plán boja s korupciou. Ona ho totiž už realizuje tým, že korupciu legalizuje. Stačí mať peniaze na úplatky, pardon, netradičné formy obchodovania šikovne zaevidované a je po probléme. Dokonca aj pán premiér bude mať pokoj od nepríjemných otázok týkajúcich sa finančného zabezpečenia jeho rodiny na 15 generácií dopredu. Tie firmy, ktoré mu to údajne ponúkali, to určite mali dobre ošetrené. Ostáva len jeden problém, ako toto všetko vysvetlíme našim partnerom v EÚ a NATO, tam sa totiž korupcia nenosí, práve naopak, postihuje.

    Dovolím si ešte jeden citát z dokumentu, o ktorom rokujeme: „Slovenská republika je po necelých troch rokoch svojho pôsobenia v EÚ a NATO vnímaná ako spoľahlivý a dôveryhodný spojenec NATO a prosperujúca členská krajina EÚ, ktorá plní svoje záväzky vo vzťahu k svojim spojencom, partnerom a medzinárodným organizáciám.“ Bol by som veľmi rád, pán minister, keby sme túto vetu mohli po úprave počtu rokov s pokojným svedomím prečítať o rok či o dva.

    Z mojej strany je to všetko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Predpokladám, že na tabuli svietia kolegyne a kolegovia, ktorí chcú vystúpiť ústne. Technici, prečo sa zmenilo to poradie? Bola tam pani poslankyňa Kramplová ako prvá. Dobre. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Ako prvý vstúpi pán poslanec Dzurinda, ďalej pán poslanec Berényi, Kubovič, Krajkovič a pani poslankyňa Kramplová.

    Pán poslanec, chcem sa opýtať, vzhľadom na to, že blíži sa 11.00 hodina, čas hlasovania, či stihnete, aby som vás potom neprerušoval.

  • Stihnem, stihnem, pán predseda. Stihnem, lebo vlastne to, čo chcem povedať, vyplynulo z toho, že som pozorne počúval pána ministra zahraničných vecí, kde významnú časť svojho vystúpenia venoval Kosovu. K zahraničnej politike za klub SDKÚ – DS vystúpil pán poslanec Galbavý, vystúpi ešte pán poslanec Kubovič.

    Ale predsa len dovoľte mi, aby som reagoval vo svojom vystúpení práve na tú časť pána ministra zahraničných vecí, ktorá sa týkala Kosova. Chcem tak urobiť aj preto, že pán minister sa veľmi rozohnil a veľmi obsiahle hovoril o tejto téme tu v pléne, pričom vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky sa raz veľmi ponáhľal, takže sme sa s ním o tom porozprávať nemohli. Druhýkrát neprišiel na rokovanie zahraničného výboru ani on, ani štátny tajomník, keď sme o tejto téme hovorili. Takže sa trošku obávam, aby aj dnes sme nerokovali o Kosove bez neho. To je hlavný leitmotív, ktorý ma vedie k tomu, aby som sa čiastočne k tejto téme vyjadril, lebo meritórne sa vyjadrím práve vtedy, keď bude Kosovo samostatným bodom nášho rokovania.

    Pán minister, vo vašom vystúpení ma zaujali niektoré pasáže, predovšetkým veľmi silný príklon v jednote. Vaše volanie po jednote za európskym stolom, za stolom Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov. Ja by som povedal, že mi to bolo aj sympatické, len by som to chcel dať povedzme do protikladu napríklad s návrhom vyhlásenia Národnej rady k riešeniu budúceho štatútu srbskej provincie Kosovo, ktorý mám asi 10 minút na stole, ktorý predkladajú poslanecké kluby vládnej koalície, a kde tiež sa v jednom bode očakáva od vlády Slovenskej republiky, že „bude hľadať spoločné riešenie budúceho usporiadania pomerov na západnom Balkáne v spolupráci s ďalšími členskými krajinami Európskej únie“. Čo je v poriadku. To je to za. Ale hneď ďalší odsek pripomína, aké chyby sme narobili v roku 1999 v súvislosti s destabilizáciou západného Balkánu.

    Pán minister zahraničných vecí, ale veď to je pokryté Rezolúciou Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 1244 z 10. júna 1999. Teda to, čo pani poslankyňa Vášáryová hovorila, že vy ste tak za, že ste proti, tu máte hneď vedľa seba v dvoch odsekoch. V jednom odseku ste za, vaše vystúpenie bolo plamenným príklonom k jednote Európskeho spoločenstva a hneď vedľa v odseku nadávate Európskemu spoločenstvu. Vy ste tak za, že ste proti.

  • A človek sa v tom lepšom prípade nevyzná. V tom skutočnom prípade je to inak, ale ak dovolíte, o tom až poobede, lebo sa blíži 11.00 hodina.

    Druhá vec, ktorá ma vo vašom vystúpení, pán minister, veľmi zaujala, bola vaša vášnivá kritika zlej opozície. Pán minister, nie je to tak trošku postavené za hlavu? No prečo je opozícia aktívna? Pretože vláda je neaktívna. Kedy ste rokovali o Kosove vo vláde, pán minister? Doteraz ste nerokovali. V parlamentnej demokracii vláda vládne, opozícia kontroluje a kritizuje. A vy vládnete až tak vehementne, že začínate kritizovať opozíciu. Gratulujem vám k takémuto vládnutiu.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • A pomaly sa budeme hanbiť za to, že sme aktívni.

    Pán minister, tretia vec, ktorá ma zaujala vo vašom vystúpení, boli slzy, ktoré roní medzinárodné spoločenstvo nad nevídanými výrokmi SDKÚ – DS. Vy chodíte po svete a počúvate, ako všetci padajú na hlavu, ako vyjadrujú úžas, ako vyrážame dych našim zahraničným partnerom. Pán minister zahraničných vecí, ale nechodíte po svete len vy. Ôsmeho marca som bol na samite Európskej ľudovej strany, boli tam najvyšší predstavitelia Európskej únie pán Petering, pani Merkel, pán Barroso, 10 premiérov, v Berlíne som bol teraz na samite Európskej únie – pán minister ani slovo. Citovali ste pána ministra zahraničných vecí Steinmeira, pani Merkelová si dovolila ma pozvať aj na slávnostný koncert, ktorý bol prvou časťou Európskej rady, však som sedel vedľa neho – ani slovo.

    Ale celkom iné veci nám hovoria naši zahraniční partneri. Priatelia z CDÚ mi teraz v Berlíne povedali, že kade chodíte, vy otvárate otázku zlej slovenskej opozície. S predsedom Zahraničného výboru Bundestagu ste sa pohoršovali, čo si to SDKÚ – DS na Slovensku dovoľuje. Takže vy chodíte žalovať na zlú slovenskú opozíciu, nieže by s nami medzinárodné spoločenstvo malo problémy.

  • No a celkom na záver. Pán minister, my robíme také nevídané psie kusy v súvislosti s Kosovom, že vás naozaj privádzame do zúfalstva, a pritom vám prečítam výrok vášho šéfa – predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica, ktorý povedal po návšteve z Číny ako reakciu na to, že my sme dali našu predstavu na papier. Pán minister, prosím, počúvajte: „Snaha poskytnúť Kosovu status nezávislého štátu môže podľa mňa“ (teda Roberta Fica) „viesť k nekontrolovaným pohybom v iných krajinách s nedozernými následkami. Úlohou medzinárodného spoločenstva vrátane Slovenska ako nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN je brať na zreteľ aj oprávnené záujmy Srbska a vytvárať všetky predpoklady na to, aby sa o postavení Kosova ako integrálnej súčasti Srbska dohodol delegát a Priština. Toto je stanovisko, ktoré ja budem presadzovať vo vláde. Opakovane zastávam názor, že uprednostňujem dohodu pred medzinárodným diktátom a riešenie, ktoré bude možné v prípade potreby prispôsobovať danej realite. Priznanie statusu nezávislého štátu Kosovo nenapĺňa ani jeden z týchto atribútov. Tak ako by sme sa cítili my, keby o podobnej situácii na Slovensku tu rozhodoval niekto iný? My im dáme priestor, nech sa dohodnú, nech hľadajú nejaké riešenie. Ale nemôžeme brať na zreteľ záujmy iba jednej strany a tú druhú stranu akoby sme nerešpektovali. To im hovorím, vážené dámy, páni, už pol roka. Hovoril som to na Valnom zhromaždení OSN, povedal som to priamo generálnemu tajomníkovi OSN.“

    Pán minister, ale veď my sme s pánom predsedom vlády Ficom v absolútnej zhode. Tak prečo na nás útočíte? Zahlasujte za našu deklaráciu.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Katarína Tóthová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, mne sa veľmi ťažko počúva, keď vy hovoríte o žalovaní v zahraničí súčasnej vládnej koalície. Vzala by som to alebo vedela by som to prehltnúť, keby som nebola bývala určitý čas podpredsedníčkou vlády alebo ministerkou spravodlivosti, vtedy to ešte nebolo také hrozné. Ale keď som bola podpredsedníčkou vlády, tak stále som chodila po zahraničí vysvetľovať a uvádzať na pravú mieru všetky tie veci, ktoré ste vy do Európskej únie ako žalobaby nosili. Už pracovníci, a keď mi neveríte, dám vám prečítať záznamy z rokovania, už pracovníci Európskej únie alebo Rady Európy hlavne nás prosili, že snažte sa niektoré veci vybaviť doma, lebo my sme už z tých impulzov unavení, to je úplne neslýchané, čo robí vaša opozícia. Toto hovorím úplne zodpovedne. Vy ste boli absolútna vzorka v Európe, ako sa chodí žalovať do Bruselu a Štrasburgu. Takže je to úsmevné, keď práve vy s niečím takým vystúpite. To je také úsmevné, ako keď minister školstva začne hovoriť, že unikli nejaké témy a že nie sú maturity dobre pripravené, keď okolo neho za jeho vlády toto bol taký problém, ktorý hýbal celou mediálnou časťou.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S reakciou na faktickú poznámku – pán poslanec Dzurinda, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, ja som nechodil žalovať do zahraničia. Nebolo treba, viete, lebo keď ste vyhodili Gauliedera, to sa komentovalo samo, a nechcem sa k tomu vracať aj preto, že to nebola podstata môjho vystúpenia. Podstata môjho vystúpenia bola niekde úplne inde. Mne nevadí, že pán Kubiš sa sťažuje u predsedu Zahraničného výboru Bundestagu na mňa, vôbec mi to neprekáža. Ja som to použil iba preto, aby som vyvrátil alebo dal to do súvislosti s jeho interpretáciou, ako nás vníma zahraničie. Ale medzi nami, no ak sa nám bude pán minister zahraničných vecí v zahraničí venovať aj v budúcnosti, mne to vôbec, ale vôbec neprekáža, len keď budem považovať za vhodné, tu a tam to dám na pravú mieru. Ale to išlo mimo hlavnej témy, o ktorej som ja hovoril za pultom.

  • Ďakujem, pán poslanec. No, vážené kolegyne, kolegovia, blíži sa nám 11.00 hodina, takže ak dovolíte, preruším rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku a pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým o 11.00 hodine je hlasovanie.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

    Dámy a páni, pristúpime k hlasovaniu, najskôr budeme hlasovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z. Je to tlač 178.

    Poprosím pána Tibora Cabaja, predsedu výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby uviedol hlasovanie. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.

    V rozprave vystúpili štyria poslanci, traja dali...

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, chvíľočku vás poprosím. Kolegyne, kolegovia, požiadam vás o pokoj v rokovacej sále, aby nedochádzalo k nedorozumeniam. Pán spravodajca bude uvádzať hlasovanie. Venujte mu pozornosť. Ďakujem pekne.

  • Traja poslanci navrhli vyňať niektoré body zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Pán poslanec Rydlo dal pozmeňujúci návrh, ktorý nespĺňa náležitosti. O tom budem hovoriť, keď prídeme potom k hlasovaniu. Takže najskôr by sme mali pristúpiť k hlasovaniu o spoločnej správe, kde pôvodné odporúčanie, tak ako som uviedol, už neplatí, preto budeme spoločne hlasovať o bodoch 6, 12 a 13 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Takže hlasujeme o uvedených bodoch zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 120 za, 15 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili uvedené body zo spoločnej správy.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Ďalej podľa návrhu zo spoločnej správy budeme hlasovať o bode 14 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 28 za, 84 proti, 23 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme tento bod zo spoločnej správy.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode č. 4 zo spoločnej správy, ktorý pán poslanec Abrhan dal na osobitné hlasovanie. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 75 za, 17 proti, 43 sa zdržalo.

    Tento bod sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode č. 9 zo spoločnej správy, ktorý vyňal pán poslanec Slafkovský. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 78 za, 20 proti, 40 sa zdržalo.

    Aj tento bod sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode č. 11 zo spoločnej správy, ktorý vyňal na osobitné hlasovanie pán poslanec Slafkovský. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 77 za, 7 proti, 56 sa zdržalo.

    Schválili sme tento bod.

  • Budeme hlasovať o bode č. 1 zo spoločnej správy. Na osobitné hlasovanie vyňal pán poslanec Abrhan. Gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 64 za, 62 proti, 16 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme uvedený bod zo spoločnej správy.

  • Budeme pokračovať hlasovaním o bode č. 2 zo spoločnej správy. Na osobitné hlasovanie vyňal pán poslanec Rydlo. Gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 34 za, 80 proti, 26 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme uvedený bod.

  • Budeme pokračovať hlasovaním o bode č. 3 zo spoločnej správy. Na osobitné hlasovanie vyňal pán poslanec Rydlo. Gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 36 za, 68 proti, 38 sa zdržalo.

    Ani tento bod sme neschválili.

  • Budeme hlasovať o bode č. 5 zo spoločnej správy. Vyňali na osobitné hlasovanie pán poslanec Abrhan a Rydlo. Gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 68 za, 61 proti, 13 sa zdržalo.

    Ani tento bod sme neschválili.

  • Hlasujeme o bode č. 7 zo spoločnej správy. Na osobitné hlasovanie vyňal pán poslanec Rydlo. Gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 20 za, 74 proti, 47 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme uvedený bod.

  • Hlasujeme o bode č. 8 zo spoločnej správy. Na osobitné hlasovanie vyňal pán poslanec Rydlo. Gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 3 za, 64 proti, 76 sa zdržalo.

    Neschválili sme tento bod.

  • Budeme hlasovať o bode 10. Zo spoločnej správy vyňal na osobitné hlasovanie pán poslanec Rydlo. Gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 53 za, 67 proti, 24 sa zdržalo.

    Ani tento bod sme neschválili.

  • Hlasujeme o bode 11. Zo spoločnej správy vyňal na osobitné hlasovanie pán poslanec Slafkovský. Gestorský výbor odporúča neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 67 za, 66 proti, 9 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Ani tento bod sme neschválili.

  • Pán predseda, hlasovali sme o všetkých bodoch zo spoločnej správy. Z tých vystúpení, ktoré boli v rozprave, pán poslanec Rydlo predložil návrhy, ale o tých sme hlasovali v spoločnej správe, takže o nich hlasovať nebudeme. Chcem upozorniť na jeho pozmeňujúci návrh č. 3, ktorým je rozdiel medzi tým, čo je v spoločnej správe a jeho návrhom, iba spojka „a“. Len na vysvetlenie, „archív je odborné a vedecké pracovisko“ a on dal, archív je „odborné vedecké pracovisko“. Takže budeme hlasovať o tomto návrhu.

  • Ešte raz, pán spravodajca, keby ste mohli uviesť, pretože...

  • Tak ako som uviedol, pán poslanec Rydlo mal tie isté pozmeňujúce návrhy, ktoré boli už v spoločnej správe. V tomto jednom mu tam chýba spojka „a“. Takže ja preto hovorím...

  • Čiže nejde o identický návrh. Budeme o ňom hlasovať, čiže o návrhu č. 3 pána poslanca Rydla.

  • Áno, č. 3 pána poslanca Rydla.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 68 za, 32 proti, 41 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Nechválili sme tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Rydla.

  • Ďalej pán poslanec Rydlo mal pozmeňujúci návrh č. 8, o ktorom sme takisto hlasovali v spoločnej správe, ale s tým, že pán poslanec Rydlo, keďže sme ho neprijali, rozšíril tento pozmeňujúci návrh o ďalší odsek, takže budeme o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 58 za, 17 proti, 69 sa zdržalo.

    Neschválili sme tento pozmeňujúci návrh.

  • Pán predseda, odhlasovali sme všetky hlasovania, ktoré prebehli, ale vzhľadom na skutočnosť, že pri tých vyňatiach na osobitné hlasovanie my sme bod č. 11 zo spoločnej správy na návrh pána poslanca Slafkovského odhlasovali, to znamená, že tento sme prijali a to ďalšie hlasovanie potrebujeme vyhlásiť za zmätočné, pretože už sme o ňom hlasovali.

  • Všeobecný súhlas? Nie, pán Janiš? Budeme hlasovať o...

  • Ako piate hlasovanie sme hlasovali o bode 11, ktoré dal vyňať na osobitné hlasovanie pán poslanec Slafkovský. Tento návrh podľa odporúčania gestorského výboru sme prijali a omylom som ja potom uviedol na záver ešte raz pána poslanca Slafkovského, lebo on vystúpil posledný. Preto hovorím, že o tom už nepotrebujeme hlasovať.

  • Je všeobecný súhlas, aby to druhé hlasovanie bolo považované za zmätočné a neplatné?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno, ďakujem pekne. Budeme pokračovať, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Tým, že sme odhlasovali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli prijaté vo výboroch a boli prijaté takisto v rozprave, mám odporúčanie gestorského výboru, aby sme pristúpili k rokovaniu v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení do tretieho čítania.

    (Hlasovanie). 145 prítomných, 81 za, 62 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme uvedený vládny návrh zákona postúpili do tretieho čítania.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť v zmysle § 85. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Neboli podané žiadne návrhy.

    Budeme, pán spravodajca, hlasovať.

  • Pán predseda, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 76 za, 8 proti, 57 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach.

    Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať, poprosím vás, pán poslanec, aby ste uviedli hlasovanie k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Vyhlásením Slovenskej republiky k Európskej charte miestnej samosprávy o rozšírení záväzkov Slovenskej republiky na ďalšie ustanovenia charty. Je to tlač 192.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dovoľte, aby som uviedol návrh hlasovania na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 27. marca 2007 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Vyhlásením Slovenskej republiky k Európskej charte miestnej samosprávy o rozšírení záväzkov Slovenskej republiky na ďalšie ustanovenia charty (tlač 192): „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 Ústavy písm. d) vyslovuje súhlas s Vyhlásením Slovenskej republiky k Európskej charte miestnej samosprávy o rozšírení záväzkov Slovenskej republiky na ďalšie ustanovenia charty.“ Gestorský výbor odporúča prijať.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 144 za, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh uznesenia schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Kukana, aby uviedol hlasovanie k

    Správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2006. Je to tlač 214.

  • Pán predseda, v rozprave k bodu Správa o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2006 (tlač 214) vystúpili dvaja poslanci, vo svojich vystúpeniach nepredniesli nijaké pozmeňujúce návrhy, a preto, prosím, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky tak, ako ho obsahuje parlamentná tlač 214a. Nemusím ho snáď čítať. Berie na vedomie.

  • Ďakujem pekne. Budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 81 za, 62 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie k Správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2006.

    Pani poslankyňa Laššáková, procedurálny návrh?

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Panie poslankyne, páni poslanci, podľa § 24 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku v mene troch poslaneckých klubov SMER – sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Ľudová strana – HZDS podávam návrh, aby sme do programu 8. schôdze zaradili bod návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k riešeniu budúceho štatútu srbskej provincie Kosovo, ktoré máte rozdané ako tlač 248. Navrhujem, aby sme tento bod zaradili do programu ako prvý bod popoludňajšieho rokovania po skončení rozpravy k tlači 203. Súčasne žiadam, aby sme podľa § 25 zákona o rokovacom poriadku bez rozpravy rozhodli o skrátení 24-hodinovej lehoty s tým...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Zapnite mikrofón ešte pani poslankyni.

  • ... s tým, že predseda Národnej rady ju pridelí na prerokovanie zahraničnému výboru, ktorý ju prerokuje počas obedňajšej prestávky. Ďakujem.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o tomto návrhu. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 80 za, 58 proti, 4 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme odsúhlasili túto zmenu, doplnenie programu rokovania schôdze Národnej rady.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško, procedurálny návrh.

  • Pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby, samozrejme, súčasťou toho bodu, o ktorom sme hlasovali, boli aj tie ďalšie dve alebo tri deklarácie a spoločná rozprava, to sa rozumie sama asi sebou, alebo hlasujeme?

  • Chcem vás informovať, že, samozrejme, dám o tom hlasovať, ale bolo súčasťou dohody z poslaneckého grémia, že aj body alebo všetky body, návrhy sa zlúčia do jednej rozpravy, to znamená, budú prednesené a bude rozprava spoločne k návrhom.

  • Reakcie z pléna.

  • V poradí, ako boli, samozrejme.

  • Pán predseda, len ešte formálne treba povedať, že o ktorom budeme hlasovať ako prvom, resp. či by sa nemalo hlasovať o všetkých troch, to som si nie celkom istý.

  • Samozrejme, samozrejme. To procedurálne, ak bude prednesený návrh uznesenia, tak budeme o ňom hlasovať. Hovorím o zlúčení rozpravy. Pán predseda Bugár, ja vás chcem len upozorniť, že sme odsúhlasili predradenie bodu návrhu skupiny poslancov, to znamená, že dnes máme odsúhlasené snemovňou, ako budeme postupovať, v akom poradí. Dobre?

    Nech sa páči, pán predseda klubu SDKÚ Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V mene troch poslaneckých klubov žiadam o zvolanie poslaneckého grémia teraz hneď, a to v súvislosti, že dvakrát hlasujeme o tej istej veci, a v súvislosti, že opäť päť minút pred hlasovaním sa tu rozdávajú materiály, rušia sa klasické časy na predkladanie návrhov, aby sme si o tom otvorene porozprávali na grémiu, či v týchto praktikách ideme pokračovať, alebo nie.

  • Pán predseda, keby sme boli počúvali predkladateľku pani poslankyňu Laššákovú, v zmysle rokovacieho poriadku predniesla návrh, aby sme odsúhlasili nedodržanie 24-hodinovej lehoty, čo poslanci väčšinovo odsúhlasili. Návrh je pridelený zahraničnému výboru a sú splnené všetky podmienky v zmysle rokovacieho poriadku na to, aby sme poobede uvedený návrh prerokovali.

    Nech sa páči, pán poslanec Zala.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Poprosím všetkých členov zahraničného výboru, aby prišli na zasadnutie výboru práve k tomuto návrhu (tlač 248) do miestnosti 149, teraz hneď po hlasovaní. Ďakujem pekne.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem pekne. Čo je v rozpore s rokovacím poriadkom, prepáčte. Po hlasovaní, samozrejme, cez prestávku, samozrejme, páni poslanci. No skúsme už normálne... V tejto súvislosti ale dovoľte, aby som predniesol otázku práve na poslanecký klub SDKÚ – DS, ktorý v zmysle zápisu rokovania zahraničného výboru stiahol svoj pôvodný návrh, a keďže riešime otázku programu, je minimálne rozpor medzi tým, čo je zo zápisu v zahraničnom výbore, kde pán poslanec Dzurinda stiahol návrh poslancov SDKÚ – DS, takisto aj uznesenie z rokovania zahraničného výboru hovorí o tom, že členovia SDKÚ – DS vyhlásili, že sťahujú z rokovania tlač 226.

    Chcem sa opýtať, pán poslanec Dzurinda, ako to teda je? Lebo v zmysle vášho vyjadrenia na zahraničnom výbore by sme vôbec o návrhu za skupinu poslancov SDKÚ – DS nemali v dnešnom programe rokovať.

  • Pán predseda, ja som bol na výbore v tom, že sa črtá široká zhoda, aj SMER hovoril, že rokuje o pripojení sa k tejto zhode, a za týchto podmienok som netrval na hlasovaní o našom uznesení vo výbore, ale o sťahovaní z Národnej rady nebola ani reč. Takže...

  • Ja som osobne bol na tom výbore, ale, samozrejme, budem to rešpektovať, pretože si myslím, že vám umožním, aby ste predniesli svoje názory, aj keď do budúcnosti by som bol rád, keďže ste aj vy jedným z tých, ktorí tak striktne trváte často na dodržiavaní podmienok rokovacieho poriadku, keby ste si to premysleli.

  • Pán predseda, materiál z rokovania Národnej rady Slovenskej republiky nikto nestiahol.

  • Dobre. Ešte, pán Abrhan, procedurálny návrh?

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja sa chcem rovnako ako vy opýtať, dostali sme materiál, ktorý podpísal pán poslanec Rafaj. Mám tomu rozumieť, že návrh SNS je tým stiahnutý alebo pán poslanec Rafaj predkladá dva návrhy?

  • Zapnite pána predsedu klubu SNS.

  • Áno, pokiaľ bude prijatý, a už bol, tak sťahujeme logicky ten pôvodný návrh.

  • Ruch v sále.

  • Dobre, poprosím vás o pokoj. Pán predseda poslaneckého klubu, to znamená, sťahujete svoj pôvodný návrh z rokovania?

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, dobre. Pán predseda zahraničného výboru Zala, nech sa páči, procedurálny návrh.

  • Ja len k tej procedurálnej, pán predseda, otázke, o ktorej sa hovorilo na zahraničnom výbore, treba povedať celkom, celkom jasne, že na základe návrhu, ktorý bol predložený poslancom Rydlom ako pozmeňujúci návrh, vystúpil pán poslanec Dzurinda s tým, že SDKÚ sťahuje z rokovania tlač 226. Úplne jednoznačne tak to počuli aj všetky médiá, je to tak aj v zápise, čiže je to také polovičné riešenie, že teda...

  • Pán predseda, poprosím vás o návrh, procedurálny návrh.

  • Ešte, pán poslanec Janiš, nech sa páči. Procedurálny návrh?

  • Áno. Tak ako rokujeme, pán predseda Národnej rady, procedurálny návrh jednoducho znie, že musíme rokovať o návrhu deklarácie, ktorý dala Slovenská národná strana vzhľadom na to, že tento návrh podpísalo asi 20 poslancov. To, že predseda poslaneckého klubu podpísal aj iný návrh, nesťahuje automaticky návrh deklarácie Slovenskej národnej strany z rokovania Národnej rady.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán predseda, chcem vás uistiť, že ak nebude prejavená vôľa všetkých tých, ktorí predkladaný návrh predložili, tak, samozrejme, budeme o ňom rokovať. Keďže sme sa dohodli, že budeme o predmetnom obsahu rokovať až poobede, určite využije pán predseda klubu ten čas na to, aby všetci poslanci, ktorí predložili návrh, svoj návrh stiahli.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško, procedurálny návrh.

  • Áno, pán predseda, chcem upozorniť, že tým, že sa zmenili podmienky, v ktorých sa rokovalo na zahraničnom výbore, to, čo sa dohodlo na zahraničnom výbore, už vôbec neplatí, návrhom pani Laššákovej je úplne nová situácia. Čiže aj pán predseda Zala, prosím, aby to zobral na vedomie.

  • Návrh je pridelený zahraničnému výboru, zahraničný výbor bude rokovať predtým, ako plénum bude zaujímať stanovisko k uvedenému návrhu.

    Nech sa páči, pán predseda Hrušovský.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, ja len k procedúre. Na začiatku rokovania tejto schôdze sme si schválili program. Jedným z bodov programu bola aj rezolúcia, resp. návrh deklarácie, ktorú predložili poslanci Slovenskej národnej strany. V zmysle platného rokovacieho poriadku, aj keby všetci podpísaní poslanci stiahli tento bod z rokovania, Národná rada rokovať, ak nerozhodne inak o tomto bode programu, musí. Takže nepokúšajme sa...

  • Pán predseda, procedurálny návrh poprosím.

  • Ja upozorňujem len preto, lebo padli tu procedurálne návrhy v rozpore s rokovacím poriadkom, pán predseda.

  • Národná rada v súlade s rokovacím poriadkom rozhodla o novom bode programu...

  • ... a v súlade s rokovacím poriadkom poslanci alebo skupina poslancov môže v priebehu rokovania schôdze stiahnuť svoj návrh. Ďakujem pekne. Keď dovolíte, dámy a páni, podľa...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán predseda, ja len chcem upozorniť na § 24 ods. 5, na ktorý sa odvolala pani poslankyňa Laššáková, keď dávala návrh na zaradenie nového bodu programu, že to isté platí aj o vypustení bodu programu z rokovania Národnej rady. To nie je len taká jednoduchá vec, že niekto sa zodvihne a povie, ja netrvám na rokovaní, to nie je v súlade s rokovacím poriadkom...

  • Pán predseda, pán predseda...

  • Navrhujem teda, ak ste sa ma pýtali...

  • Rešpektujem váš postoj, znovu opakujem, v zmysle rokovacieho poriadku väčšina v Národnej rade rozhodla o zmene programu. Ďakujem pekne.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu posledným bodom programu 8. schôdze Národnej rady je aj návrh na zriadenie Stálej komisie Národnej rady Slovenskej republiky pre Ústavu Slovenskej republiky a Rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vzhľadom na to, že od stredy som na zahraničnej pracovnej ceste, podľa § 24 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme tento bod presunuli za body týkajúce sa návrhov prijatia vyhlásenia ku Kosovu a po prerokovaní, samozrejme, a ukončení rozpravy. Dávam o tomto návrhu hlasovať. Kto je za? Keďže nemôžem zajtra fyzicky byť prítomný vzhľadom na zahraničnú cestu, chcel by som bod programu, ktorého som navrhovateľom, prerokovať dnes.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 78 za, 25 proti, 29 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Ďakujem pekne. Konštatujem, že sme odsúhlasili návrh zmeny programu.

    Pani poslankyne, páni poslanci, ešte predtým, ako pristúpime k rokovaniu o nasledujúcich štyroch bodoch programu, navrhujem, aby sme tajné hlasovanie o voľbe člena Dozornej komisie Slovenskej televízie, členov Súdnej rady Slovenskej republiky, kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu a kandidátov na členov Rady pre reguláciu po ich odôvodnení a rozprave vykonali naraz na osobitných hlasovacích lístkoch. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s takýmto postupom.

  • Reakcia pléna.

  • Ďakujem. Nie? Je súhlas? Ďakujem pekne.

    Pristúpime k...

  • Reakcia z pléna.

  • Nech sa páči, pán predseda klubu SDKÚ, pán Janiš.

  • Pán predseda, ja som vo svojom návrhu v mene...

  • Áno, zvolám poslanecké grémium.

  • ... poslaneckých klubov vás požiadal o zvolanie poslaneckého grémia.

  • Zvolám poslanecké grémium, len ukončíme hlasovanie, samozrejme. Takže po ukončení hlasovania zvolám poslanecké grémium.

    Pristúpime k návrhu na voľbu člena dozornej komisie...

  • Reakcie z pléna.

  • Pán predseda, naozaj, však skúsme trošku normálne, veď beží nejaký čas, veď beží nám hlasovanie, procedúra, zvolám poslanecké grémium po ukončení procedúry, ktorú sme otvorili. Takže vás poprosím, keby ten výklad rokovacieho poriadku bol z vašej strany korektný nielen vtedy, keď ho potrebujete využiť proti vedúcemu schôdze.

    Takže pristúpime k

    návrhu na voľbu člena Dozornej komisie Slovenskej televízie, je to návrh pod č. 212, tlač 212.

    Pán poslanec Tomáš Galbavý, chcem vás poprosiť, aby ste ako poverený člen výboru pre kultúru a médiá zaujali, alebo teda uviedli návrh. Nemáte? Pán predseda, kto je poverený z výboru?

  • Ruch v sále.

  • Pán predseda, ospravedlňujem sa, ale počítal som s tým, že najskôr zvoláte grémium, tak ten materiál som si nechal.

  • Smiech v sále.

  • Pán poslanec, skúste sa venovať tomu, čo máte.

  • Ďakujem pekne. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol správu, uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na voľbu člena Dozornej komisie Slovenskej televízie (tlač 212).

    Národná rada Slovenskej republiky konštatuje

    A. dňom 31. marca 2007 skončí funkčné obdobie Dr. Kataríne Horňákovej, po druhé je potrebné zvoliť jedného člena Dozornej komisie Slovenskej televízie na funkčné obdobie tri roky;

    B. zvolila podľa § 16 ods. 1 zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov v tajnom hlasovaní člena Dozornej komisie Slovenskej televízie na funkčné obdobie tri roky, ktoré začne plynúť dňom 1. apríla 2007.

    Správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá k návrhu na voľbu členov Dozornej komisie Slovenskej televízie. Dňom 31. marca...

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím o väčší pokoj v rokovacej sále.

  • Dňom 31. marca 2007 skončí funkčné obdobie členke Dozornej komisie Slovenskej televízie Dr. Kataríne Horňákovej. Z uvedeného dôvodu je potrebné zvoliť podľa § 16 ods. 1 zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov jedného člena Dozornej komisie Slovenskej televízie na funkčné obdobie 3 roky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa listom zo 6. februára 2007 č. 177/2007 obrátil na predsedov všetkých poslaneckých klubov Národnej rady Slovenskej republiky, profesijné a občianske združenia pôsobiace v oblasti audiovízie, hromadných informačných prostriedkov, kultúry, vedy, vzdelávania (§ 9 ods. 2 zákona), aby v určenej lehote predložili Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá návrhy kandidátov na člena Dozornej komisie Slovenskej televízie.

    Do stanoveného termínu výbor dostal tieto návrhy kandidátov: Dr. Martin Marko, návrh predkladá Klub poslancov Národnej rady za Ľudovú stranu – HZDS, po druhé Ing. Katarína Pacnerová, Matica slovenská, Ing. Martin Šenfeld, Klub poslancov NR SR za SNS.

    Gestorský výbor prekontroloval predložené návrhy kandidátov na voľbu člena Dozornej komisie Slovenskej televízie a konštatoval, že kandidáti spĺňajú potrebné náležitosti, predložené návrhy sú v súlade s kritériami uvedenými v § 10a ods. 1 citovaného zákona.

    Gestorský výbor po zvážení týchto skutočností v prijatom uznesení z 13. marca 2007 č. 57 vyslovil súhlas s návrhom na voľbu jedného člena Dozornej komisie Slovenskej televízie. Odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby konštatovala, že dňom 31. marca 2007 končí funkčné obdobie Kataríne Horňákovej, po b) je potrebné zvoliť jedného člena podľa § 16 ods. 1 zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov. Po druhé zvolila podľa § 16 ods. 1 zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov jedného člena na obdobie tri roky, ktoré začne plynúť dňom 1. apríla 2007. Voľbu uskutočnila tajným hlasovaním podľa § 39 ods. 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Po štvrté uskutočnila druhé kolo voľby v prípade, že v prvom kole nebude zvolený člen Dozornej komisie Slovenskej televízie. Z navrhovaných kandidátov do druhého kola postupujú dvaja kandidáti, ktorí v prvom kole získali najvyšší počet hlasov.

    Z mojej strany, pán predseda, je to všetko.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil nik. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť, prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pán poslanec Korba? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Laššákovú, aby nás oboznámila s

    návrhom na voľbu členov Súdnej rady Slovenskej republiky (tlač 235).

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás ako poverená spravodajkyňa informovala k návrhu na voľbu členov Súdnej rady Slovenskej republiky, ktorý máte všetci rozdanú ako tlač 235.

    Súdna rada Slovenskej republiky má 18 členov. Troch z nich volí Národná rada Slovenskej republiky. Dvom členom doterajšej Súdnej rady zvoleným Národnou radou uplynie funkčné obdobie v máji tohto roku. Tretí Peter Brňák dňom zloženia sľubu 16. februára 2007 sa ujal funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky a týmto dňom končí jeho činnosť v Súdnej rade. V určenom termíne bolo predložených 8 kandidátov, následne bol návrh na jedného z nich stiahnutý.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrhy 14. marca tohto roku na svojej 13. schôdzi. Skonštatoval, že kandidáti Elena Berthotyová, Juraj Dubovský, Miroslav Duriš, Peter Hulla, Anna Marková, Bohumil Novák, Lucia Žitňanská spĺňajú ustanovené podmienky.

    Odporučil vykonať akt voľby podľa volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov a v súlade s ním navrhol ďalší postup takto: Ak nebude ustanovený počet členov Súdnej rady zvolený, vykonať podľa čl. 15 ods. 2 volebného poriadku opakovanú voľbu. Do opakovanej voľby postupujú nezvolení kandidáti s najväčším počtom hlasov, a to dvojnásobok, ako treba zvoliť. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci nezvolení kandidáti, ktorí majú rovnaký počet hlasov. Ak ani pri opakovanej voľbe nebude zvolený zostávajúci počet členov Súdnej rady Slovenskej republiky, vykonať podľa čl. 16 volebného poriadku novú voľbu na ďalšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Pri novej voľbe sú vylúčení kandidáti, o ktorých sa hlasovalo v prechádzajúcom kole volieb.

    Skončila som, prosím, pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu, písomne som nedostal prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa ústne a prerušujem tento bod programu.

    Ďalším bodom je

    návrh na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu (tlač 236).

    Poprosím pána predsedu Mamojku.

  • Vážený pán predseda, dovoľte, aby som predniesol správu, ktorá sa týka návrhu na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu.

    Sudcom disciplinárneho súdu zvoleným na základe návrhu Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2004 končí trojročné funkčné obdobie v mesiaci apríl tohto roku. Súdna rada Slovenskej republiky určila počet sudcov disciplinárneho súdu a požiadala Národnú radu Slovenskej republiky o navrhnutie 14 kandidátov na miesto 7 sudcov. Za kandidáta môže byť zvolený sudca a iná osoba, ktorí spĺňajú zákonom ustanovené podmienky. Oprávnené subjekty predložili v určenom termíne 8 návrhov, v predĺženom termíne do 20. marca ďalšie tri návrhy.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 13. schôdzi 14. marca 2007 a na 15. schôdzi 22. marca 2007 návrhy prerokoval. Konštatoval, že navrhnutí kandidáti Stanislav Beňo, Miroslava Čutková, Vladimír Kitta, Vojtech Leffler, Ladislav Lóška, Jozef Martišík, Katarína Ondrejáková, Anna Pikulová, Ladislav Tomčovčík, František Vavrač, Ľuboslava Vendrinská spĺňajú podmienky ustanovené v § 119 ods. 4 a ods. 6 predmetného zákona.

    Odporučil vykonať akt voľby podľa volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov a v súlade s ním navrhol ďalší postup takto: Podľa čl. 15 ods. 2 volebného poriadku vykonať opakovanú voľbu. Do opakovanej voľby postupujú nezvolení kandidáti s najväčším počtom hlasov, a to dvojnásobok, ako treba zvoliť. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci nezvolení kandidáti, ktorí majú rovnaký počet hlasov.

    Z dôvodu, že požadovaný počet 14 nie je možné v tejto voľbe ani v opakovanej voľbe reálne naplniť, treba postupovať podľa čl. 16 volebného poriadku a vykonať na ďalšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky novú voľbu. Pri novej voľbe sú vylúčení kandidáti, o ktorých sa hlasovalo v predchádzajúcom kole volieb.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu, písomne som nedostal prihlášku. Chce niekto ústne v rozprave vystúpiť? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a prerušujem rokovanie o tomto bode.

    A ešte požiadam pána predsedu výboru pre hospodársku politiku, pána Kondróta, aby uviedol

    návrh na voľbu kandidátov na členov Rady pre reguláciu (tlač 238).

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh na voľbu kandidátov na členov Rady pre reguláciu (tlač 238).

    Podľa ustanovenia § 8 ods. 1. zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola s účinnosťou od 15. marca 2007 zriadená Rada pre reguláciu ako nezávislý kolektívny štátny orgán stratégie a riadenia regulácie v sieťových odvetviach so sídlom v Bratislave. Týmto dňom sa skončilo funkčné obdobie členov regulačnej rady a účinky skončenia funkčného obdobia nastávajú dňom vymenovania nových členov Rady pre reguláciu.

    Rada má 6 členov, ktorých vymenúva prezident Slovenskej republiky, a to 3 členov na návrh Národnej rady Slovenskej republiky a 3 členov na návrh vlády Slovenskej republiky, pričom na každé miesto člena rady sa navrhujú aspoň dvaja kandidáti. Za člena rady môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý spĺňa citovaným zákonom ustanovené podmienky.

    Na základe listu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku zo dňa 12. marca 2007, adresovaného predsedom klubov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, bolo predložených šesť návrhov.

    Výbor tieto návrhy prerokoval na svojej 14. schôdzi 23. marca 2007 a konštatoval, že navrhnutí Ing. Augustín Arnold, Ing. Marián Giba, JUDr. Ing. Ján Hijj, PhD., Ing. Jozef Holjenčík, Ing. Ivan Chabana a Ing. Stanislav Reguli spĺňajú predpoklady ustanovené v § 9 ods. 2, 3, 5, 7 a 8 predmetného zákona.

    Odporučil vykonať akt voľby podľa volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov, schváleného uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. septembra 2006 č. 61, a v súlade s ním navrhol ďalší postup.

    Ak nebude zvolený požadovaný počet kandidátov, čiže aspoň 6 kandidátov, podľa čl. 15 ods. 2 volebného poriadku vykonať opakovanú voľbu. Do opakovanej voľby postupujú nezvolení kandidáti. Ak ani v opakovanej voľbe nebude zvolený požadovaný počet kandidátov, teda aspoň 6 kandidátov, vykonať novú voľbu podľa čl. 16 volebného poriadku na ďalšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Do novej voľby postupujú nezvolení kandidáti, o ktorých sa hlasovalo v predchádzajúcom kole volieb, a novonavrhnutí kandidáti.

    Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu, písomne nemám prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je to tak. Končím možnosť prihlásiť sa ústne a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k tajnému hlasovaniu o všetkých prerokovaných návrhoch tak, ako odzneli. Chcem znovu upozorniť, že na každom hlasovacom lístku pri každom mene treba označiť alternatívu buď „za“, buď „proti“, alebo „zdržiavam sa“.

    Pri voľbe člena Dozornej komisie Slovenskej televízie je platný hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva „za“ len u jedného kandidáta. Voľba členov Súdnej rady – tam volíme troch kandidátov. Pri ostatných dvoch voľbách možno alternatívu „za“ označiť u všetkých navrhnutých kandidátov.

    Hlasovací lístok jen neplatný, ak pri niektorom mene nie je voľba označená. Hlasovanie, dámy a páni, vykonáme na osobitných hlasovacích lístkoch, ktoré sú v pravo hornom rohu označené písmenami A, B, C a D.

    Poprosím teraz overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh voľby. Súčasne ich prosím, aby odvolili ako prví. Pristúpime k hlasovaniu.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dúfam, že každý využil svoje právo na tajnú voľbu, a vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

  • Prerušenie rokovania o 12.27 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.04 hodine.

  • Pekné popoludnie, dáma a páni, pozrel som sa, či tu máme nejakú kolegyňu, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na základe požiadavky predsedu poslaneckého klubu SDKÚ – DS zvolávam poslanecké grémium ihneď.

    Budeme pokračovať v rozprave k zameraniu zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2007. Ako...

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, nie, nie, pán poslanec, ja som jasne hovoril, aj bolo to tak prednesené, že ukončíme rozpravu k zameraniu zahraničnej politiky a potom budeme pokračovať Kosovom.

    Takže poprosím pána poslanca Berényiho. Pán poslanec, ospravedlňujem sa, môžem vás požiadať, ešte potrebujeme vyhlásiť a informovať poslancov o výsledku tajných volieb.

    Takže poprosím overovateľa, aby oznámil výsledky volieb. Najprv budeme oznamovať výsledok

    voľby člena Dozornej komisie Slovenskej televízie (tlač 212).

    Pán poslanec, máte slovo, nech sa páči. Ospravedlňujem sa.

  • Ďakujem. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, zápisnica o tajnom hlasovaní z 27. marca 2007. Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Dozornej komisie Slovenskej televízie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 142 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Dozornej komisie Slovenskej televízie 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky, zo 142 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 21 neplatných.

    Zo 121 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe

    - pána Martina Marka hlasovalo za 88, proti 22, zdržalo sa 11 poslancov,

    - Kataríny Pacnerovej hlasovalo za 0, proti 73, zdržalo sa 48,

    - pána Martina Šenfelda hlasoval za 1 poslanec, proti 71, zdržalo sa 49.

    Na voľbu člena Dozornej komisie Slovenskej televízie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Dozornej komisie Slovenskej televízie zvolený Martin Marko.

  • Ďakujem pekne.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila pána Martina Marka za člena Dozornej komisie Slovenskej televízie.

    Teraz poprosím, pán poslanec, aby ste nám podali informáciu o výsledku tajného hlasovania o

    voľbe členov Súdnej rady SR (tlač 235).

  • Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Súdnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 143 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 143 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Súdnej rady Slovenskej republiky 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 143 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 15 neplatných a 128 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za

    - pani Elenu Berthotyovú: hlasovalo za 26, proti 66, zdržalo sa 36,

    - Juraj Dubovský: za 0, proti 82 a zdržalo sa 46,

    - Miroslav Ďuriš: za 1, proti 82, zdržalo sa 45,

    - Peter Hulla: za 109, proti 12, zdržalo sa 7,

    - Anna Marková: za 70, proti 41, zdržalo sa 17,

    - Bohumil Novák: za 69, proti 41, zdržalo sa 18,

    - Lucia Žitňanská: za 50, proti 46, zdržalo sa 32.

    Na voľbu členov Súdnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Súdnej rady Slovenskej republiky zvolený pán Peter Hulla.

    Keďže nebol zvolený potrebný počet kandidátov, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú nezvolení kandidáti s najväčším počtom hlasov, a to dvojnásobok, ako treba zvoliť. Sú to Elena Berthotyová, Anna Marková, Bohumil Novák a Lucia Žitňanská.

  • Ďakujem pekne.

    Konštatujem, že Národná rada zvolila pána Petra Hullu za člena Súdnej rady.

    Ďalej vás poprosím, aby ste informovali o výsledku tajného hlasovania o

    voľbe kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu (tlač 236).

  • Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 142 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 142 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 142 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 29 neplatných a 113 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za

    - Stanislav Beňo: za 74, proti 19, zdržalo sa 20,

    - Miroslava Čutková: za 76, proti 19, zdržalo sa 18,

    - Vladimír Kitta: za 75, proti 20, zdržalo sa 18,

    - Vojtech Leffler: za 75, proti 18, zdržalo sa 20,

    - Ladislav Lóška: za 75, proti 19, zdržalo sa 19,

    - Jozef Martišík: za 74, proti 21, zdržalo sa 18,

    - Katarína Ondrejáková: za 75, proti 21, zdržalo sa 17,

    - Anna Pikulová: za 75, proti 20, zdržalo sa 18,

    - Ladislav Tomčovčík: za 75, proti 20, zdržalo sa 18,

    - František Vavrač: za 75, proti 21, zdržalo sa 17,

    - Ľuboslava Vendrinská: za 74, proti 20, zdržalo sa 19.

    Na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu zvolení Miroslava Čutková, Vladimír Kitta, Vojtech Leffler, Ladislav Lóška, Katarína Ondrejáková, Anna Pikulová, Ladislav Tomčovčík, František Vavrač, Stanislav Beňo, Jozef Martišík a Ľuboslava Vendrinská.

  • Ďakujem pekne. Konštatujem, že Národná rada navrhuje Súdnej rade sudcov disciplinárneho súdu, kandidátov zvolených tajným hlasovaním, ako ich oznámil poverený overovateľ podľa zápisnice o hlasovaní.

    Konštatujem, že všetci navrhnutí kandidáti boli zvolení.

    A ešte vás poprosím nakoniec, aby ste nás oboznámili s výsledkami

    voľby kandidátov na členov Rady pre reguláciu (tlač 238).

  • Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na členov Rady pre reguláciu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 141 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 141 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na členov Rady pre reguláciu 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 141 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 11 neplatných a 130 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za

    - Augustín Arnold: za 75, proti 34, zdržalo sa 21,

    - Marián Giba: za 75, proti 35, zdržalo sa 20,

    - Ján Hijj: za 76, proti 34, zdržalo sa 20,

    - Jozef Holjenčík: za 73, proti 37, zdržalo sa 20,

    - Ivan Chabana: za 73, proti 37, zdržalo sa 20,

    - Stanislav Reguli: za 98, proti 15, zdržalo sa 17.

    Na voľbu kandidátov na členov Rady pre reguláciu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za kandidátov na členov Rady pre reguláciu zvolení Stanislav Reguli, Ján Hijj, Augustín Arnold, Marián Giba, Jozef Holjenčík a Ivan Chabana.

  • Ďakujem pekne.

    Konštatujem, že Národná rada zvolila Augustína Arnolda, Mariána Gibu, Jána Hijja, Jozefa Holjenčíka, Stanislava Reguliho a Ivana Chabanu za kandidátov Národnej rady na vymenovanie za člena Rady pre reguláciu.

    A teraz, dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní 8. schôdze, a to pokračovaním rozpravy k materiálu

    Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2007, čo je tlač 203.

    Pán poslanec, ešte raz, tento raz už dúfam, vám nebudem musieť zobrať slovo. Máte slovo, nech sa páči, pán poslanec Berényi.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nebudem sa vyjadrovať v tomto okamihu k problematike Kosova, pretože máme dostatočný priestor pri nasledujúcich bodoch.

    Čo sa týka prerokúvaného materiálu s názvom Zameranie činnosti zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2007, dovoľte mi položiť len dve otázky priamo na pána ministra zahraničných vecí. Prvá sa týka účasti Slovenska v mierových misiách a medzinárodných vojenských operáciách a druhá sa týka budovania zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí.

    Ohľadom prvej otázky mi dovoľte najprv poznamenať, že oceňuje v predkladanom materiáli to, že deklaruje zachovanie doterajšej úrovne angažovanosti Slovenskej republiky v medzinárodných mierových misiách a vojenských operáciách. Moja otázka nadväzuje na vyjadrenie predsedu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky pri nedávnej návšteve poslancov irackého parlamentu. Vtedy pán Zala za účasti médií povedal, že si vie predstaviť, predpokladám v mene celej vládnej koalície, naďalej slovensko-irackú vojenskú alebo policajnú spoluprácu, dokonca širšiu a obsiahlejšiu ako doteraz, ale skôr na báze bilaterálnej dohody ako v rámci multilaterálnych operácií. Aký je váš názor, pán minister, na takéto vyjadrenie? Môže dôjsť k zvýšeniu počtu vojakov, slovenských vojakov v Iraku na základe takejto určitej bilaterálnej dohody, či vôbec sa takáto dohoda pripravuje aj u vás na ministerstve alebo na ministerstve obrany?

    Čo sa týka druhej otázky, predkladaný materiál v bode č. 5 hovorí o budovaní zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí. Musím však poznamenať, pán minister, že táto časť dokumentu je trošku prázdna. Po prečítaní predloženého textu totižto som sa nedozvedel, kde, ak vôbec, mieni otvoriť vláda Slovenskej republiky zastupiteľský úrad v tomto roku, resp. v ktorých štátoch plánujete zrušiť existujúce veľvyslanectvo. Zamerania z minulých rokov vždy konkrétne popísali plány ministerstva zahraničných vecí ohľadom budovania a zrušenia úradov. Preto sa vás, pán minister, pýtam, v ktorých štátoch plánujete otvoriť, resp. zrušiť zastupiteľské úrady v roku 2007?

    A prosím vás, aby ste na moje otázky odpovedali ešte počas rozpravy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa neprihlásil nikto. Končím možnosť podania faktických poznámok.

    Ako ďalší vystúpi pán poslanec Kubovič.

  • Vážený pán minister, vážený pán predseda parlamentu, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne ako členovi zahraničného výboru aj v predchádzajúcom období, aj v tomto, aby som aj ja v rámci tejto diskusie možno zopár otázok položil pánovi ministrovi, prípadne sa ho spýtal na niektoré záležitosti, ktoré z tohto materiálu nie sú celkom jednoznačné, a myslím si, že by bolo dobré, aby sme na ne poznali odpoveď, ak to bude zo strany pán ministra možné, aby na ne odpovedal.

    Pán minister, vy ste spomínali a hovorili ste aj okrem iného pri predkladaní nielen zamerania, ale aj správy zahraničnej politiky za predchádzajúce obdobie, že nás čaká reforma nástrojov v zahraničnej politike. Ja sa vás chcem opýtať, či ste tu mali na mysli nástroje a veci, ktoré sa týkajú práve uznesenia vlády, ktoré hovorí o 20-percentnom znížení stavu pracovníkov na všetkých ministerstvách, a to aj na vašom ministerstve zahraničných vecí. Prečo sa to pýtam? Pýtam sa to preto, lebo mám za to, že takéto opatrenie je nesystémové a práve zahraničná politika, ktorá potrebuje, by som povedal, dokazovať svoju dôležitosť, a hovoríme o tom veľmi často, aj o rozširovaní zastupiteľských úradov a podobne, tak jednoducho si myslím, že takéto opatrenie nie je vhodné a je nesystémové práve pre tento rezort.

    Ja som sa vás na výbore aj na túto otázku pýtal, ako sa staviate k tomuto rozhodnutiu vlády. Vy ste mi odpovedali, že ho rešpektujete. Ja som vás aj vtedy poopravil a povedal som, že asi ťažko hovoriť o rešpektovaní, keď ste s týmto uznesením vlády súhlasili. Očakával som, že v tomto materiáli, či už v jednom, alebo druhom, bude aspoň nejaký náznak, akým spôsobom sa ministerstvo zahraničných vecí s touto záležitosťou vysporiada. No, bohužiaľ, som sa to jednoducho z tohto materiálu nedozvedel. Takže pýtam sa vás preto, aké kroky mienite robiť, aby ste reálne naplnili toto uznesenie vlády.

    Druhým takým silným argumentom pri predkladaní takejto správy bola zmena akcentov. Zmena akcentov zahraničnej politiky, pretože si máme uvedomiť, že prišla nová koalícia, nové zloženie, no a priznám sa, že vo všetkých materiáloch aj vo vašich vystúpeniach zaregistrovávam stále len jednu silnú rezonanciu akcentu a tá hovorí o priorite zahraničnej politiky na tzv. ekonomickú dimenziu zahraničnej politiky. Priznám sa, že už dlhšie si kladiem otázku, v čom tento nový rozmer zahraničnej politiky má poslúžiť Slovenskej republike. Zatiaľ sa len, stále sa o tom presviedčam, ukazuje, že to má byť jasný signál a dôvod na organizovanie návštev nášho predsedu vlády do krajín, ak to môžem tak nazvať, netradičných, myslím, že to tak nazývate aj vo vašom materiáli, ale môžeme ho nazvať aj inak, ak chcete, do krajín blízkych zmýšľaniu nášho predsedu vlády a jeho politickej strany SMER. Mám tým na mysli krajiny, ako sú Líbya, Kuba, Venezuela a podobne, o ktorých sa stále častejšie hovorí.

    Celkom určite dôkazom zvláštnosti tejto novej a dôležitej činnosti našej zahraničnej politiky sú aj iniciatívy v podnikaní vlády, a teda aj zrejme ministerstva zahraničných vecí v zbrojárskom priemysle. Kam až pri týchto výhodných obchodoch v tejto oblasti má dospieť slovenská diplomacia? Celkom jasne, myslím si, na túto otázku istým spôsobom dal odpoveď aj nedávno pán minister hospodárstva, pán Jahnátek. Pán minister zahraničných vecí, vy si naozaj myslíte, že toto je tá správna cesta a nová dimenzia zahraničnej politiky?

    Popri naháňaní výhodných obchodov je však potrebné, samozrejme, nielen robiť imidž vláde, ale i najsilnejšieho politického zoskupenia SMER – sociálna demokracia. Je samozrejme potrebné, aby mal tzv. európske začlenenie medzi európskymi socialistami. Pre tento cieľ možno do budúcna bude potrebné aj niečo obetovať.

    Pod heslom „cudzie nechceme, svoje si nedáme“ vláda zrušila výhodnú privatizáciu bratislavského letiska s tým, že investovať budeme sami. Bohužiaľ, keď sa pozrieme na rozpočet ministerstva dopravy, ktorému zrejme finančné prostriedky nevychádzajú a nevedia zabezpečiť taký rozvoj letiska, je potrebné aj s touto vecou niečo urobiť. Niekde vznikla myšlienka – a čo tak dlhodobý prenájom tohto letiska? A určite, keď budeme hovoriť o takomto prenájme, možno by sme z toho mohli niečo vyťažiť. Bohužiaľ, tu sa nedá uplatniť návod pána ministra Jahnátka, tak prečo by sme to neskúsili nejakým iným spôsobom. Možno mohli by sme za to získať aj podporu iných krajín pri vstupe opäť medzi európskych socialistov.

    Po tomto, keď sa na to takto pozriem, jednoducho mám taký pocit, že okrem tej ekonomickej dimenzie k zahraničnej politike, o ktorej hovoríte, pán minister, a veľmi rád ju zopakovávate, sa rodí aj taká nejaká nová dimenzia. Dimenzia, ktorá má poslúžiť prospechu jednej politickej strany. Pán minister, mám taký pocit a vnímam to aj ja tak, naozaj, že nemôžete hovoriť alebo jednoducho zodpovedať za to, čo nielen vy, ale, samozrejme, aj niektorí predstavitelia vlády, resp. niektorý minister povie na niektorej tlačovej besede. Ale celkom určite budete so mnou súhlasiť, že stanoviská vládnych predstaviteľov by mali byť, ak nepoviem, že rovnaké, minimálne konzistentné a ísť v jednej línii, čo sa týka zahraničnej politiky.

    Keď sa pozriem napríklad na vyjadrenie k otázke Kosova, o ktorej budeme ešte určite dosť dlho hovoriť aj dnes a budú uvedené aj konkrétne príklady, keď sa pozriem na stanovisko vaše a stanovisko pána ministra obrany, tak si kladiem otázku, čo vlastne platí. Verím, že budete súhlasiť tiež so mnou, že prijímanie stanovísk vlády, a teda aj tej jednotnej línie v takýchto dôležitých otázkach sa dá dnes jednoznačne povedať, že sú oneskorené a že sú nedôsledné a jednoducho vláda o nich nerokuje. Prečo to hovorím? Hovorím to preto, že mám za to, že takéto návrhy pri takýchto dôležitých otázkach iniciatívne jednoducho by dnes do vlády mal predkladať minister zahraničných vecí.

    Dovoľte mi, pán minister a tu prítomné dámy a páni, v závere povedať, že pokiaľ by Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2007 bolo naozaj reálne aj vykonané tak, ako je to v tomto materiáli, dala by sa možno vyjadriť aj spokojnosť s týmto materiálom. Musím však konštatovať, že praktická zahraničná politika formulovaná predsedom vlády, niektorými členmi vlády je v mnohých ohľadoch v rozpore s týmto materiálom. Preto na záver, pán minister, si dovolím otázku, aká je záväznosť tohto materiálu pre vládu a jej členov?

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou pán poslanec Jozef Halecký. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Halecký.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, myslím, že toto, čo tu bolo predo mnou povedané, môžem akceptovať. Ja len by som chcel vzhľadom na východné Slovensko povedať, že v tej analýze a perspektíve našej zahraničnej politiky na rok 2007 je pánom ministrom zahraničných vecí dobre akcentovaná aj spolupráca s Ukrajinou. Pre nás z východu je to dôležité vzhľadom aj na cezhraničnú spoluprácu, regionálnu, hlavne so Zakarpatskou Ukrajinou, pretože má to okrem politického aspektu aj ekonomickú dimenziu perspektívneho rozvoja spolupráce, ktorá možnože nám na východe najviac pomôže. Takže by som chcel doplniť, aby aj táto poznámka bola akceptovaná v tej perspektíve. A myslím, že tam sa plánuje návšteva ukrajinského prezidenta na Slovensku, resp. predsedu vlády na Ukrajine. Takže budú to impulzy pre rozvoj tejto spolupráce na vyššej úrovni. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Mikuláš Krajkovič a pripraví sa Zdenka Kramplová.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som začal tým, čo je pre správu o Zameraní zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2007 príznačné, a to koncepčná jasnosť a významová obsažnosť i hutnosť, ktoré spočívajú v systematickej sumarizácii ťažiskových problémov zahraničnej politiky a v následnom načrtnutí priliehavých postupov pri ich riešení.

    Okrem otázok pertraktujúcich vzťah Slovenskej republiky k Európskej únii a NATO, ktoré sú viac-menej ustálené a dané spoločenským konsenzom, za zvlášť prínosné a nosné pokladám nasledujúce momenty:

    Správa minuciózne akcentuje otázky západného Balkánu. Nielenže si to momentálne vynucuje aj aktuálna situácia s ohľadom na problémy okolo budúceho statusu Kosova, ale taktiež si to žiada vplyv Balkánu na vývoj v strednej Európe vôbec a tradične dobré bilaterálne vzťahy Slovenskej republiky s týmto regiónom. To všetko nás zaväzuje prispieť k stabilite, harmónii a rovnováhe balkánskeho priestoru, k potrebe podporovať jeho rozvoj vo všetkých smeroch a postupným, racionálne uchopeným znižovaním kontroly medzinárodného spoločenstva nad jeho politickým vývojom mu pomôcť intenzívnejšie cítiť nutnosť vlastnej zodpovednosti za vývoj svojej krajiny, pretože len cesta autentických konaní a rozhodnutí podmienená silným pocitom úprimnej zodpovednosti za vlastný životný priestor môžu dať krajine konštruktívnu stabilitu a slobodu.

    Ďalším dôležitým momentom dokumentu je riešenie pomeru Slovenskej republiky k štátom východnej Európy. Je len na škodu, že v posledných rokoch Slovensko podceňovalo kontakty s Ruskom a Ukrajinou. V dôsledku toho sme stratili mnoho ekonomických pozícií, ktoré zaujali firmy zo západnej Európy a Ameriky.

    Zahraničná politika tu teda má ambíciu pracovať a pôsobiť v dvoch polohách, a to tou prvou je aktívne podieľanie sa na formovaní spoločnej politiky Európskej únie a NATO voči Rusku a druhá poloha spočíva v potrebe zintenzívňovať vzťahy aj na platforme regionálnej, teda slovensko-ruskej. Jej prísľubom je zachovanie mechanizmu každoročného rokovania na úrovni ministrov zahraničných vecí obidvoch krajín. Rusko ako náš dôležitý ekonomický partner si túto pozornosť nepochybne vyžaduje a zaslúži. Umocňovanie obojstranných vzťahov a paralelne intenzívnejšia práca i dôraz na ekonomickú platformu spolupráce garantujú pozitívny dosah na hospodársky rozvoj Slovenskej republiky.

    Vysoko hodnotím v správe aj rozpracovanie ekonomickej dimenzie zahraničnej politiky. Tento rozmer je v dokumente tohto charakteru prítomný, myslím, po prvý raz, pričom v jeho významovom priestore sa garantujú také dôležité veci, akými sú uplatňovanie Slovenskej republiky na svetových trhoch, zvyšovanie konkurencieschopnosti, podieľanie sa na ozdravovaní a konštruktívnom inovovaní energetickej politiky Európskej únie, pričom sa nezabúda ani na utváranie a rozvoj kontaktov s krajinami mimo Európskej únie. Práca na prehlbovaní ekonomických vzťahov s inými krajinami je opätovne prísľubom hospodársky zdatnejšieho a mohutnejšieho Slovenska. Koniec koncov na rozvoji ekonomických vzťahov s krajinami mimo Európskej únie sa už začalo intenzívne pracovať. Aj preto mi dovoľte na tomto mieste oceniť už uskutočnené zahraničné cesty predsedu vlády či už do Číny, Líbye, Izraela alebo plánované cesty do Chile, Brazílie či Argentíny.

    Ako posledný bod chcem vypichnúť i potrebu prezentácie Slovenskej republiky v zahraničí, ktorú si zahraničná politika taktiež kladie za cieľ. S povahou a kvalitou reklamy totiž konzekventne súvisí potencia i schopnosť, obrazne povedané, predať sa a následný príliv kapitálu do Slovenskej republiky. Samozrejme, s tým sa viaže iný problém, a to úroveň našich rekreačných oblastí, schopnosti ich zatraktívnenia, kultúrneho zlepšenia a kvalita služieb. V tomto priestore vidím ešte obrovské rezervy.

    Sám pochádzam z naozaj prírodne a historicky impozantného kraja, ktorého lukratívne mikročasti umierajú na nedostatok financií, chátranie a odliv obyvateľstva. A tak, samozrejme, platí rovnica, aby bolo čo v zahraničí prezentovať, bude potrebné subtílnejšie dohliadať na kvalitu ponúk a súčasne ju zvyšovať. Samozrejme, mnohé vzácne, potenciálne ekonomicky prínosné lokality krajiny ešte bude nutné objaviť a vybudovať, aby za väčším zviditeľnením Slovenskej republiky v zahraničí stála aj adekvátne kvalitná ponuka.

    Na záver by som teda chcel skonštatovať, že ako som už vyššie naznačil, ako to naznačujú aj uvedené vypichnuté momenty, predkladaná správa o zameraní zahraničnej politiky Slovenskej republiky je obsažným, racionálne konštruktívnym dokumentom, citlivo mapujúcim a riešiacim kľúčové fenomény filozofie zahraničnej politiky.

  • Ďakujem pánovi poslancovi. Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa... A, pardon, s faktickou poznámkou pán poslanec Martin Fronc. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister hovoril o faktoch, o tom, že máme kontinuitu zahraničnej politiky. Nuž, pán poslanec, rád by som vám povedal, vy ste vymenovali všetky tie návštevy, ako je Čína, Líbya, ktoré svedčia o presnom opaku, že tá kontinuita tu nie je. Je tu diskontinuita, že jednoducho žiadne oficiálne návštevy západoeurópskych významných krajín. Dokonca aj pracovné boli obmedzené. Mnohé tie stretnutia premiéra boli skôr náhodné ako pripravované stretnutia premiéra. A je to aj o symboloch, kolegovia, pretože vždy premiér symbolizuje zahraničnú politiku. Takže musím konštatovať, pán kolega, že ste dali v tejto chvíli za pravdu opozícii. Ďakujem.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Zdenka Kramplová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som sa v krátkosti zapojila aj do rozpravy o takom vážnom materiáli, ako je zameranie zahraničnej politiky na rok 2007.

    Viacerí ste tu skonštatovali, že ide o klasický materiál, ktorý býva predkladaný do pléna Národnej rady Slovenskej republiky každým rokom. Musím však konštatovať, že má oveľa lepšiu výpovednú hodnotu a je koncepčnejšie postavený ako tie, ktoré tu boli v predchádzajúcom období. Ide o pohľad vyváženosti zahraničnej politiky Slovenskej republiky a ide najmä o jasne definované priority zahraničnej politiky s rešpektovaním štátnych záujmov Slovenskej republiky.

    Z môjho pohľadu by sme v budúcnosti pri takomto materiáli na rok 2008 mali aktívnejšie využívať dostupné všetky formy, všetky nástroje zahraničnej politiky. Je absolútne bez diskusií, že neurčujeme svetovú politiku. Ale oveľa výraznejšie by sme mali presadzovať a hájiť záujmy tohto štátu. V programovom vyhlásení súčasnej vládnej koalície sa v časti zahraničnej politiky po dlhom čase – a znovu hovorím, po dlhom čase – opätovne objavuje tzv. ekonomický rozmer diplomacie. Tento pojem tu už bol vo viacerých príspevkoch diskutovaný. Pridám sa k nemu aj ja. V rokoch 1993 – 1998 tento aspekt diplomacie bol aktívny a prinášal aj veľmi zaujímavé kontakty v zahraničí. Dúfam, že v zahraničnej politike na budúci rok táto otázka bude vypracovaná oveľa ambicióznejšie.

    Vážení kolegovia z opozície, ja by som chcela len jednu pripomienku. Som veľmi prekvapená, že ani za posledných osem rokov ste nepochopili, že okrem politickej diplomacie existuje aj ekonomický rozmer diplomacie, ktorý je dnes prioritou aj v iných krajinách Európskej únie. Dnes sa tejto téme venujú takmer všetky štáty sveta a jej význam postupne rastie. To súvisí s procesmi, ako je rozpad bilaterálneho sveta, s integráciou a globalizáciou. Štáty sveta postupne upúšťajú od tradičných foriem diplomacie a ekonomická, alebo niektoré ho nazývajú obchodná diplomacia, je súčasťou každodenného života diplomatických misií, pretože dochádza k prelínaniu politických a ekonomických záujmov štátu a integračných zoskupení. Jednotlivé štáty si jasne uvedomujú, že v konkurenčnom prostredí si musia oveľa viac chrániť vlastné trhy pred zahraničnou konkurenciou a vytvárať vlastným firmám a spoločnostiam podmienky na ich expandovanie na zahraničné trhy.

    V Európe sme svedkami rozširovania Európskej únie a NATO. V Ázii vznikla Šanghajská organizácia pre spoluprácu. Aktivizuje sa ASEAN, kde okrem Japonska stále významnejšiu úlohu zohráva Čína. Podobným smerom pokračujú aj zoskupenia v Amerike, Ázii, Afrike aj v ázijsko-tichomorskej oblasti. Integračné procesy sú dôležité tak pre veľké krajiny, ako aj pre malé štáty. Veľké štáty vstupujú na menšie trhy ako investori, eliminujú domácu aj zahraničnú konkurenciu a odtiaľ potom expandujú na ďalšie, tretie trhy.

    Slovenská republika už môže hodnotiť výsledky tejto integrácie. Na jednej strane sa podarilo prilákať zahraničných investorov, čo bol pozitívny efekt na našu ekonomiku. Na strane druhej slovenské firmy nezískali adekvátne postavenie na zahraničných trhoch. V uplynulých 8 rokov sme boli svedkami odchodu našich firiem z krajín východnej Európy, Ruskej federácie, Číny, Arabských krajín a podobne. A hlavným dôvodom je aj to, že ministerstvo zahraničných vecí, oblasť ekonomickej dimenzie akosi potlačilo.

    Často hovoríme o Európskej únii, často hovoríme o NATO. Áno, sú našimi spojencami, ale platí to len čiastočne. Čo sa týka obchodu a ekonomiky, často sú našimi najväčšími konkurentmi. A len ťažko nám otvárajú svoje trhy, nehovoriac už o spolupráci na tretích trhoch. Je to fakt, ktorý často prehliadame, a dovolím si tvrdiť, podceňujeme. Naša diplomacia musí presadzovať také postavenie, ktoré je pre Slovenskú republiku najvýhodnejšie, a nie také pozície, ktoré sú výhodné len pre veľké krajiny, prípadne pre Európsku úniu. Najmä na tretích trhoch vrátane Ruska, Balkánu, Číny a podobne sú staré krajiny Európskej únie našimi najväčšími konkurentmi. Dnes už nie je nič výnimočné, že najväčší predstavitelia krajín, napríklad francúzsky prezident, britský premiér či nemecký kancelár, na zahraničných cestách sú sprevádzaní zástupcami významných firiem a otvárajú im dvere na trhy, ktoré sú veľakrát ťažko otvoriteľné bez ich účasti. Dnes sa už nové trhy spravidla nezískavajú vojenskou intervenciou, ale slúžia na to cesty najvyšších predstaviteľov štátu, prípadne rôzne multilaterálne fóra. Aj keď v tomto boji neprichádzajú o život vojaci v zákopoch, vedie sa premyslená strategická a taktická operácia politikov, diplomatov a obchodníkov za rokovacími stolmi.

    Informácie sa dnes považujú za najdôležitejšiu oblasť v ekonomickej expanzii na nové trhy a ich cena je vysoká. Pokiaľ budeme mať spojencov a nie informácie, naše možnosti a pozície budú veľmi, veľmi obmedzené. Ako príklad uvediem Belgicko, ktoré možno definovať ako modelový príklad v oblasti uplatňovania ekonomickej dimenzie a tesného prelínania diplomacie politickej a ekonomickej. Myslím si, že najnovší vývoj u nás i vo svete potvrdzuje viaceré paralely medzi Belgickom a Slovenskou republikou.

    V zahraničí existujú viaceré možnosti a metódy, ako ekonomickú diplomaciu zaviesť, uplatniť a využiť v prospech záujmov Slovenskej republiky. Stačí sa pozrieť na príklady vo Francúzsku, Holandsku, USA, Číne alebo v Indii. Ekonomický rozmer diplomacie má slúžiť na presadenie našich záujmov na zahraničných trhoch. Ide o spoluprácu vlády s diplomaciou. Na to však musíme mať jasné ciele a stratégiu. Budem veľmi rada, ak súčasnej vládnej koalícii sa podarí realizovať práve v tejto oblasti krok dopredu a ak sa ekonomický rozmer diplomacie stane súčasťou práce ministerstva zahraničných vecí a vlády Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Vážené kolegyne, kolegovia, s faktickými poznámkami sa prihlásilo päť poslancov: pán poslanec Mikloš, Kubovič, Fronc, Halecký a Vášáryová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Ivan Mikloš.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, ja veľmi súhlasím s tým, že súčasťou zahraničnej politiky by mala byť aj ekonomická dimenzia. Zásadne ale nemôžem súhlasiť s vaším konštatovaním, že takýto rozmer naša zahraničná politika mala v rokoch 1993 – 1998 a nemala po tomto období. Ak považujete za prínos k ekonomickému rozmeru diplomacie to, že sme boli vylúčení z integračných procesov, že sme nevstúpili do OECD, aj keď sme sa tam hlásili, že sa s nami nezačali rokovania do Európskej únie, aj keď sme tam chceli ísť, a takisto rokovania do NATO, tak potom asi áno, avšak obávam sa, že je to opačne. Dostali ste v tomto období Slovensko do medzinárodnej izolácie, čo malo aj svoje veľmi významné a silné negatívne ekonomické dôsledky, viď prílev zahraničných investícií.

    A čo sa týka dnešnej vlády, ktorej ste zase súčasťou, ak považujete za ekonomický rozmer diplomacie to, že s predsedom vlády chodia na zahraničné návštevy vrátane krajín, ako je Líbya, priekupníci so zbraňami; chcem to ilustrovať napríklad, že z piatich podnikateľov v Izraeli boli s pánom predsedom vlády štyria priekupníci so zbraňami, zdôrazňujem priekupníci, nie výrobcovia, Slovensko má aj výrobcov zbraní, tak potom áno. A ak si to dáme do súvislosti aj so známymi výrokmi ministra hospodárstva, aký špinavý je obchod so zbraňami, tak potom treba konštatovať, že ak si takto predstavujete ekonomický rozmer diplomacie, tak ten prínos bude skôr ku korupcii ako k rozvoju slovenskej ekonomiky.

  • Teraz má slovom pán poslanec Pavol Kubovič. Nech sa páči.

  • Pani poslankyňa, ja som, dovoľte, aby som reagoval aj trošku tým, čo som povedal v predchádzajúcom mojom vstupe, že papier naozaj asi znesie veľa, ale teraz už mám po vašich slovách aj ďalšiu vec na mysli a to je, že aj mikrofón asi znesie veľa. Pretože hovoriť o tom, že v rokoch 1993 – 1998 aktivita našej diplomacie v oblasti ekonomického rozmeru diplomacie priniesla na naše trhy, otvorila naše trhy a priniesla vlastne finančné investície na Slovensko, je prinajmenšom, ak nepoviem, že lož, tak bohapustý výmysel. Jednoducho veľmi rád by som z vašich úst počul, keby ste mi nejaký konkrétny príklad za toto obdobie povedali, pretože ak moja pamäť potiaľ siaha, tak jednoducho o ničom takom neviem. Práve naopak. Všetky aktivity a všetky, by som povedal, investície, ktoré prišli na Slovensko, prišli po roku 1998.

    Veď vy hovoríte o období, keď nás nikto nechcel ani do NATO, keď s nami nikto nechcel rozprávať ani v Európskej únii. No a ja to poviem aj tu na plné ústa, však vaša politická strana bola v čele v tomto období a jednoducho presne možno aj práve ten súvis s dnešnou dobou, že tá politická strana, ktorá je tá najsilnejšia dnešná v koalícii, si myslí presne také isté nejaké vlastnosti, ktoré, keď už sme pri moci, tak môžeme všetko jednoducho. Asi v tom budú nejaké synonymá, keď sa na to tak spätne pozriem. A potom naozaj nie je problém takéto klamstvá do mikrofónu tu hovoriť.

    Ďakujem.

  • Teraz má slovo pán poslanec Martin Fronc.

  • Pani kolegyňa, ja si takisto myslím, že diplomacia má aj ekonomický rozmer. S tým s vami celkom iste súhlasím. Ale to „aj“ nemôže byť povýšené nad rozmer prirodzenej diplomacie a to je budovanie dobrých vzťahov. Jednoducho dobrý premiér buduje dobré vzťahy a nielen robí biznis. To je prvá poznámka.

    A druhá, keď ste hovorili o rokoch 1993 – 1998, nuž ja si dobre spomínam, keď takto zo zahraničia priniesol vtedajší pán premiér Mečiar 100-tisíc pracovných miest a zostala z toho len bublina. Bol by som rád, keby nezostalo len pri bratských socialistických rozhovoroch Muamara Kaddáfiho a Roberta Fica, ale aby tá ekonomika sa reálne naplnila.

    Ďakujem.

  • Aj ja. Teraz má slovo pán poslanec Jozef Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že s tým, čo povedala pani poslankyňa Kramplová, možno plne súhlasiť. Povedala to stručne a jasne. A ja pokiaľ by som sa chcel vrátiť ešte k tomu, čo tu je dosť diskutované, to je otázka rokov 1993 – 1998, myslím, že nie je možné nepovedať, že bez týchto rokov žiadne Slovensko a žiadna politika by nebola. A bez toho, že by sme si uvedomili, že sme v centre Európy a o centrum či v šachovej hre, či vo futbalovej alebo nejakej inej vždycky sa hrá a vždycky ten hráč je významný a nakoniec sa presadí. Čiže Slovensko skôr či neskôr aj tak by sa dostalo tam, kde je teraz. Takže zvaľovať to, že Mečiar to niečo zamedzil alebo zabrzdil, alebo skoro zlikvidoval, myslím si, že je to len nejaká dogma, ktorá nie je pravdivá.

    Ja však v tom, čo povedala pani poslankyňa, vidím jednu dobrú vec a to túto, že zdá sa, že koaličné strany, a svedčí o tom aj to vyhlásenie ku Kosovu, predsa len počas svojho polročného pôsobenia smerujú k určitej jednotnej nejakej viac-menej línii v zahraničnej politike, ktorá má svoju odlišnú charakteristiku alebo farbu ako v tom predchádzajúcom období. Chcel by som zdôrazniť, že nie je zanedbateľná aj snaha povedať aj o slovanskom princípe v politike, či to nazveme ako nejaký juhozápadný Balkán, alebo ako, ale nehanbíme sa hovoriť ani o Ukrajine a o Rusku, pretože sú to naši susedia a krajiny, s ktorými mimo hlavného, dominantného, rozhodujúceho transatlantického fenoménu by sme mali počítať. Myslím si, že tieto veci boli zdôraznené tak, ako v skutočnosti u pani poslankyni boli povedané. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pani Magdaléna Vášáryová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dúfam, že akýsi „slovanský“ princíp v zahraničnej politike sa nikdy neprejaví. Ale to len tak medzi nami.

    Ja by som len chcela reagovať na bývalú pani ministerku zahraničných vecí Kramplovú. Myslím si, že konečne treba povedať jasne, že niečo iné sú cesty premiéra a niečo iné je ekonomická dimenzia slovenskej diplomacie. Činnosť našich diplomatov v zahraničí sa riadi Viedenským dohovorom. A každý, kto prekročí Viedenský dohovor, bude potrestaný. Nie raz som sa s tým stretla, s výstrahami. A prečo s výstrahami v činnosti našich obchodných zástupcov na našich misiách v zahraničí? Pretože medzi ministerstvom hospodárstva a ministerstvom zahraničných vecí neexistuje dodnes jasná dohoda.

    Ja držím pánu ministrovi zahraničných vecí palce, aby sa konečne dohodol s ministerstvom hospodárstva, že obchodní zástupcovia, ktorí majú v rukách červené pasy, budú kontrolovaní vo svojej činnosti veľvyslancami misií. To je zásadný problém, ktorý stavia pred veľvyslancov mimoriadne nebezpečné situácie a veľvyslanci vo svojej práci sú dennodenne ohrozovaní, pretože nevedia, čo im obchodní zástupcovia s červeným pasom robia za chrbtom.

    Ak teda hovoríme o ekonomickej dimenzii diplomacie, netrepme tu hlúposti o „slovanských“ princípoch a ja neviem o čom všetkom. Zaoberajme sa naozaj tlakom na ministerstvo hospodárstva a ministerstvo zahraničných vecí, aby sa konečne dohodli na spolupráci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. So stanoviskom k faktickým poznámkam pani poslankyňa Zdenka Kramplová.

  • Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, ďakujem aj za vaše námety a vaše pripomienky.

    Ja by som sa len chcela spýtať, že rozprávala som iným jazykom ako slovenským? Myslím, že rozprávala som po slovensky, len vy počujete len to, čo chcete počuť, a myslíte si, že len to, čo vy rozprávate, je pravda a máte pravdu vy a vždy len vy. Prosím vás, počúvajte aj nás a myslím, že to, čo som povedala, s čím som vystúpila, bolo jasné.

    Nehovorila som to, že my sme za našej vlády pritiahli viac investícií ako vy. Hodnotila som integračné obdobie veľmi v krátkosti s tým, že na ekonomiku Slovenska, áno, bolo pozitívnym efektom to, že prišli investori. Ja som nehovorila v akom období. Ja som obdobie rokov 1993 – 1998 spomenula len v súvislosti s ekonomickou dimenziou diplomacie, keď boli naše zastupiteľstvá obsadzované systematicky zástupcami, obchodnými zástupcami.

    Dnes, vážený pán Mikloš, vážená pani Vášáryová, napríklad pre celý región Latinskej Ameriky máme jedného obchodného zástupcu v Mexiku a nič viacej. Za našej vlády tento systém bol rozpracovaný a fungoval.

    Pokiaľ ide o dohody medzi ministerstvom hospodárstva a ministerstvom zahraničných vecí, tieto dohody existujú, platia a sú stále k nahliadnutiu a k realizovaniu. Len je smutné to, že tieto dohody sa nerealizujú. Treba ich oprášiť a treba ich realizovať. A keď je niekde nejaká chyba, treba ju opraviť.

    Odporúčam vám všetkým, ktorí sa zaoberáte zahraničnou politikou, aby ste si dôkladne prečítali materiál, ktorý sa týka ekonomického aj politického rozmeru diplomacie Belgicka, ktorý je veľmi dobre spracovaný, kde sú zapracované skúsenosti z rozvinutých štátov sveta, a myslím si, že bude veľkým podnetom aj pre vás, pre opozičných politikov, ale najmä pre naše ministerstvo zahraničných vecí a pre vládu Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili všetci prihlásení poslanci. Dovoľte mi teda vyhlásiť rozpravu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľa, či chce vystúpiť.

    Nech sa páči, máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi reagovať veľmi stručne aspoň na niekoľko bodov. Ja sa nebudem púšťať do nejakej rétoriky, výmeny nejakými vyhláseniami, rečníckymi cvičeniami. Pokúsim sa držať sa faktov a aspoň v niektorých veciach odpovedať.

    A som veľmi vďačný tým paniam poslankyniam a pánom poslancom, ktorí naozaj sa snažili hľadať to racionálne zrno a ponúkli ho na diskusiu aj vo svojich vystúpeniach. Ja budem veľmi vďačne reagovať na takéto veľmi konkrétne otázky.

    V prvom rade tá ekonomická dimenzia, skutočne tu existuje dohoda. Bola tu snaha už aj za predchádzajúcich vlád, koľko ich nebolo, uzavreli sa dohody medzi dvoma ministerstvami a skutočne, bohužiaľ, tieto dohody sa neplnia. Je k tomu veľmi veľa dôvodov. My sa pokúšame toto napraviť a s pánom ministrom hospodárstva budeme v prvom rade dôsledne trvať, aby sa tieto dohody plnili. Pracujeme proti určitým byrokraciám. Ja sa to nebojím tu povedať, jednoducho je to skutočnosť. Budeme hľadať aj strategické východiská. Ja ďakujem za pripomienku ohľadom existujúceho materiálu belgického ministerstva zahraničných vecí a my takéto materiály dneska študujeme. Máme záujem, aby to skutočne nebolo len o sprevádzaní pána premiéra, pána prezidenta skupinami podnikateľov. Toto je veľmi dôležitá práca, ale toto keby sa malo obmedzovať len na sprievod, tak určite nedosiahneme tie výsledky, ktoré potrebujeme.

    Chceme sa v tomto zmysle pozrieť aj na konkrétnu spoluprácu našich veľvyslancov a vedúcich obchodných oddelení, ako to má fungovať, pretože toto nám nefunguje. Ide nám o jednotný výkon zahraničnej politiky vrátane jej ekonomického rozmeru v zahraničí. Na to si však potrebujeme nastaviť, čo chceme v jednotlivých reláciách, v jednotlivých teritóriách. Za to zodpovedá aj veľvyslanec a v prvom rade veľvyslanec, pretože ten je predstaviteľ štátu. Tam, kde štát má ingerencie, aby vystupoval, pochopiteľne, vytvárať podmienky a prostredie pre našich podnikateľov, do toho my zasahovať zase už potom nemôžeme, ako to chcú robiť a čo chcú robiť. My môžeme otvárať dvere, ale toto musíme robiť podstatne dôslednejšie. Preto my budeme pracovať v tomto smere, je to dlhodobý projekt, nie je to záležitosť dnešného dňa.

    Takže ja som veľmi rád, že tu odznelo v niektorých vystúpeniach predsa len hlbšie pochopenie a nielen taký skeč na povrchu, že vlastne nám ide o nejaké zahraničné cesty.

    Nota bene, keď hovoríme o cestách. Ja sa strašne nerád vyjadrujem k týmto otázkam, pretože už som tu tiež počul o tom, kam sa cestuje, ako sa cestuje, kam chodí pán premiér, aké návštevy prijíma. A hovorí sa, ako keby existovala len jedna dimenzia. No neexistuje.

    Panie poslankyne, páni poslanci, však sa len pozrite na jeho program ciest alebo na návštevy, ktoré sem prichádzajú. Nuž aj dneska, no kde je? Nech sa vám páči, trebárs vyžiadajte si od nás informáciu, pán poslanec. S radosťou, s radosťou ju poskytnem. Ja uznávam, že vy ste nezaregistrovali také cesty do zahraničia, ako je do Talianskej republiky a do Portugalska, ako je do Írska, do Českej republiky, do Poľska. Vy ste nezaregistrovali zrejme návštevu z Rakúska a podobne. Tieto všetky veci pre vás ako keby neexistovali. Je mi veľmi ľúto, že ste to nezaregistrovali. My vám v priebehu tohto roku dodáme ďalšie takéto návštevy, pretože sa pripravujú. Nie je korektné z hľadiska diplomatickej praxe hovoriť o návštevách, ktoré sú v príprave. Ony sa uskutočnia a v priebehu jedného roku určite budete vidieť predsa len komplexnejší prehľad. To vám dávam ako vecnú reakciu na politické tézy, na politické nejaké vyhlásenia, ktoré naozaj sa nezakladajú na skutočnosti. Teda skúste reflektovať realitu. Bol by som tomu veľmi rád.

    Dvadsaťpercentné znižovanie a vôbec efektivita. Ja pochopiteľne a ešte raz ja uznávam, že musím neustále dopĺňať, aby som nebol misinterpretovaný tu, hej. Pochopiteľne, ako člen vlády, tak som súhlasil s určitým uznesením a, pochopiteľne, že ja ho budem rešpektovať. Toto som povedal. Ja uznávam, že to potrebujete asi počuť niekoľkokrát. Je mi veľmi ľúto. Ja myslím, že slovo rešpektovať je pomerne jasné v slovenčine, že hovorí a má tento náboj, ktorý hovorí, čo, ako to chceme robiť. Chcem to však urobiť tak, aby tu nešlo o opatrenie nejakého nastavenia stropu a potom rezania do živého. A chcem len informovať, neviem, či ste o tom informovaní, ale chcem len informovať, že na ministerstve zahraničných vecí prebieha audit, hĺbkový audit pracovných procesov. Chceme dosiahnuť trvalé udržiavanie kvality riadenia.

    Tento audit sa nám pozrie na celý systém, ako funguje ministerstvo zahraničných organizácií, pripojené organizácie vrátane zahraničných zastupiteľstiev. Výsledkom tohto auditu budú aj odporúčania, ktoré my potom pretavíme do našich konkrétnych krokov v tej miere, do akej miery budeme chcieť nad tieto odporúčania ísť a, pochopiteľne, predpokladáme aj to, že privedú k racionalizácii, a tým pádom, že nám privedú aj k nejakým organizačným zmenám vrátane ušetrenia pracovných miest, ušetrenia nákladov. Takže tu do značnej miery ide o znižovanie nákladov, nielen o šetrenie pracovných miest. Toto bude naša odpoveď. A opäť v našich materiáloch, ktoré sme ako informácie predkladali do vlády, sme veľmi jasne hovorili, že výsledky sa dostavia do konca tohto roku. Dnes vám nemôžem povedať, o koľko to bude. Výsledky sa dostavia do konca tohto roku. Tam jednoducho dôjde k týmto opatreniam. To je moja vecná odpoveď. Ja vám dnes nebudem hovoriť a nechcem hádzať jednoducho číslami. Na konci roku budeme mať diskusiu a ja vám určite tieto čísla dám, pretože budú existovať, budú dostupné pre všetkých.

    Sieť zastupiteľských úradov. Opätovne chcem povedať, že aj na základe uznesenia vlády vypracovávame materiál do vlády, ktorý sa tam dostane niekedy v máji-júni tohto roku, kde posudzujeme komplexne celú sieť zastupiteľských úradov v zahraničí a chceme prísť s určitými návrhmi. S návrhmi, ktoré nám povedia veľmi jasne, ktoré úrady potrebujeme, ktoré úrady nepotrebujeme, prečo a potom budeme dávať námety a návrhy, aj ktoré úrady prípadne zatvárať a ktoré otvárať. Bude sa to posudzovať, pochopiteľne, aj so sieťou obchodných zastúpení v zahraničí a budeme tento materiál potom v konečnom dôsledku posudzovať aj s ministerstvom hospodárstva, prípadne i s niektorými inými rezortmi. Zase vecná odpoveď, páni kolegovia, táto vec je v procese, dokonca do leta tohto roku vláda posúdi tento materiál. Je to záväzný materiál a bude na toto reagovať. Dávam vám kompletnú odpoveď na vaše konkrétne otázky.

    Reakcia na poznámku typu „zbrojáriny“ a že ministerstvo zahraničných vecí, pretože tak to zaznelo, pokiaľ to nezaznelo, ja sa ospravedlňujem, tak mne to aspoň zaznelo, ako keby ministerstvo zahraničných vecí podnikalo v „zbrojárine“. Ministerstvo zahraničných vecí nepodniká v „zbrojárine“. Ministerstvo zahraničných vecí je súčasť licenčného procesu, má právo veta a toto právo uplatňuje v súlade s našimi zahraničnopolitickými záujmami, v súlade s politikami Európskej únie v tejto oblasti, v súlade, aj keď je to skutočnosť, s embargami, aj ktoré boli naložené Bezpečnostnou radou OSN, a v tomto zmysle máme veľmi solídnu reputáciu, to vás chcem ubezpečiť, dlhodobo. Ministerstvo zahraničných vecí takto vystupuje a vystupovať bude.

    K ďalším otázkam sa vyjadrovať nemienim, zase to považujem za určitú rétoriku a určite o týchto veciach budete diskutovať na iných formátoch, v iných diskusiách, nijako o tom nepochybujem. Ale netreba podsúvať nám, ministerstvu zahraničných vecí, teraz sa bavíme o ministerstve zahraničných vecí, záležitosti, ktoré nerobíme, ktoré nám nepatria. Prosím vás, aspoň nejakým spôsobom by som uvítal, keby sa táto diskusia aj na úrovni Národnej rady, aj na úrovni výborov viedla korektne, s faktami, s používaním proste skutočne faktov.

    Preto musím sa vrátiť, žiaľ, v neprítomnosti pána poslanca Dzurindu, aj k niektorým veciam, ktoré zdvíhal on vo svojom vystúpení ešte dopoludnia, keď hovoril trebárs o Európskej únii a podobne. No je mi veľmi ľúto, ja to nerobím rád, keď sa ma moji partneri, či už na ministerskej úrovni, alebo poslanci – a je to úplne jedno, či sú to predstavitelia takého prúdu alebo onakého prúdu, ľavého alebo pravého –, dôrazne pýtajú, od momentu, keď SDKÚ – DS prišlo so svojimi stanoviskami v otázkach Kosova: Čo sa to deje? Je mi veľmi ľúto. Pokiaľ sa domnievate, že ja mám v tomto prípade mlčať, aj to mi je ľúto. Ja nemôžem, ja im chcem dať a budem dávať korektnú odpoveď. To nie je žiadna propaganda, ja tam nechodím na vás donášať, to nie potrebné, vy ste si to urobili sami. Vy ste sa tak odprezentovali ako SDKÚ – DS k otázke Kosova, že skutočne k tomuto už netreba čo dodať, hej.

  • Ale ešte raz vám môžem povedať, aj členovia, pretože som mal minulý týždeň rokovania v Berlíne, bol som aj s celým radom poslancov parlamentu, vrátane s predsedom zahraničného výboru, otázky otvorili oni. Neotváral som ich ja. Ja nemám v záujme takéto veci proste roznášať, ale ich to trápi, jednoducho. Tieto otázky tam vznikajú. Opäť je mi veľmi ľúto. Budem vždycky hovoriť korektne aj s partnermi, ja som ich oboznámil s tým, aká je línia SDKÚ – DS, pretože sa ma to pýtali. Čo vám poviem, boli z toho ako trošku vedľa, ale dobre, je to vaša záležitosť. To, že...

  • Reakcie z pléna.

  • Ja so vám líniu vlády prečítal a dostanem sa k tomu, keď dovolíte, ešte hovorím, ešte hovorím, takže budem veľmi rád, keď sa dostanem aj k tomu, aby som sa vyjadril aj k tejto otázke.

    Z hľadiska prerokúvania na vláde, no samozrejme, že som informoval vládu o otázke Kosova. Snáď sa nedomnievate, že som si to nechával vo vrecku a že som o tom diskutoval akurát niekde v nejakých diskusiách na mimovládnej pôde, aby som to povedal takto. Vláda bola informovaná. Vláda vie veľmi dobre, vie o tom takisto, všetci tí, ktorí to majú vedieť, a o týchto veciach ďalej diskutujeme. Na základe takýchto diskusií ja potom vydávam ako člen vlády zodpovedný za stanoviská konzistentne postoje Slovenskej republiky, ktoré vyjadrujú postoj Slovenskej republiky. Ráčte sa pozrieť na vyjadrenia, ktoré existujú aj na webovej stránke, pokiaľ ide o ministerstvo zahraničných vecí a Kosovo. Takto to robíme a takto to robiť budeme.

    Pokiaľ máte nejaké otázky, nech sa vám páči. Pozície sú jasné. Sú odrazené aj v spoločných pozíciách Európskej únie. Či sa vám to zase páči, alebo nie, sú to pozície, ktoré prijímame konsenzom, to znamená, tá pozícia, ktorá je spoločne prijatá, vyjadruje aj naše stanovisko, aj naše postoje.

    Toľko možno len veľmi skrátka, ja by som naozaj mohol podobným spôsobom a keby som chcel ísť do polemík, tak už určite reagovať na celý rad otázok. Nemám na to absolútne chuť. Ja mám chuť na vecné diskusie. Je mi veľmi ľúto, keď sa nedostávame k vecným diskusiám, keď tu prichádzame s nejakými výkrikmi, na to si nájdite nejakých iných partnerov, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci...

  • Reakcie z pléna.

  • Áno, ja vám dávam odpoveď, ja vám dávam odpoveď na otázky...

  • Reakcie z pléna.

  • Poprosím vás o pokoj, páni kolegovia, dobre.

  • Takže, pán predseda, ďakujem veľmi pekne. Vždycky budem komunikovať veľmi otvorene, veľmi jasne, veľmi ústretovo, veľmi vecne.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne pánovi ministrovi zahraničných vecí. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vypočul som si podrobne rozpravu, ktorá tu prebehla, a musím konštatovať, že 99 % rečníkov so správou, ktorú predložil minister zahraničných vecí, so zámermi na zahraničnú politiku roku 2007, 99 % súhlasilo a dokonca túto správu vyslovene pochválilo. Myslím si, že je to veľmi dobré ocenenie a dobrý obraz aj o samotnej činnosti ministerstva zahraničných vecí, aj o tom, čo chystá na rok 2007. Ale pokúsili sa tu rečníci urobiť jeden rozdiel a oddeliť reálnu zahraničnú politiku, ktorá je obsiahnutá v príslušnom materiáli a v konaní ministerstva zahraničných vecí, s tým, čo robí premiér Slovenskej republiky, a pokúsili sa urobiť akýsi protiklad medzi týmito dvomi základnými postojmi.

    Chcel by som povedať, že všetky argumenty, ktoré tu zazneli na tento akýsi rozkol medzi postojom a materiálom ministerstva zahraničných vecí a zahraničnopolitickou činnosťou premiéra, samozrejme, založené na vyslovene vytrhnutých jednotlivých izolovaných prvkoch, ktoré, samozrejme, sa do tejto koncepcie a predstavy hodia. Preto mi dovoľte, aby som veľmi jednoznačne zdôraznil, že Slovensko je a postupuje vo svojej činnosti ako integrálna súčasť Európskej únie.

    Táto vláda dala celkom jasne najavo, že podporuje integračný proces, či aj ďalší, nielen ten, ktorý bol doteraz, predovšetkým ten, ktorý sa bude dotýkať práve západného Balkánu, o čom tu ešte bude diskusia, bude sa dotýkať, ja neviem, Chorvátska, Srbska, Macedónska, Bosny a Hercegoviny atď. Veľmi jasne táto vláda dala najavo, že je aj za inštitucionálnu reformu Európskej únie, či už v podobe ústavy, návrhu Zmluvy o Ústave Európskej únie, ktorú sme ratifikovali v tomto parlamente, pretože Európska únia inštitucionálnu reformu potrebuje a bez takejto reformy sa postupne rozpadne iba na spoločný trh. A potom sa pýtam aj tých poslancov opozície, ktorí tu kedysi, keď boli vo vládnej koalícii, nás presviedčali o tom, že treba sledovať základné hodnoty Európskej únie, potom sa stratia aj tieto spoločné základné hodnoty, ako aj akcieschopnosť Európskej únie na medzinárodnom poli, ak takúto inštitucionálnu reformu nepodporíme.

    Nepochybne sme aj za posilnenie NATO (Severoatlantickej aliancie). A tu chcem práve celkom jasne povedať, nie je možné oslabovať Severoatlantickú alianciu a potom sa viazať na nejaké bilaterálne vzťahy s mocnosťami, či už sú to Spojené štáty americké, či už je to Rusko, alebo ktorékoľvek iné krajiny, ktoré sú nám práve výhodné ad hoc v nejakej politike, ktorú si chceme robiť a ktorú sme videli, akým spôsobom to robila práve minulá vláda napr. pri tvorbe koalície ad hoc, pri útoku na Irak, ktorý nebol akciou Severoatlantickej aliancie a bola to akcia mimo našich bezpečnostných záväzkov, ktoré sme mali.

    Práve NATO (Severoatlantická aliancia) musí byť dôsledne priestorom našej bezpečnosti, a hovorím to presne v tom kontexte, lebo o chvíľu bude v tomto parlamente debata o rozmiestňovaní radarov, či už v Česku, alebo v Poľsku, prípadne v iných krajinách, pokusu práve znovu na bilaterálnej úrovni vytvoriť istý systém alebo vzťah práve v tomto prípade so Spojenými štátmi americkými, čím sa Severoatlantická aliancia znovu posúva nabok, zmenšuje sa jej pozícia a znovu tu je protest väčšiny európskych krajín, aj predsedníckej krajiny Európskej únie, proti takémuto postupu, proti praktikám, ktoré práve vy ste mali, keď ste boli vo vláde, práve ako svoj zvyk.

    Nepochybne aj zápas proti nedemokratickým režimom, ktorý nepochybne patrí ku kontinuite slovenskej zahraničnej politiky, a my sa k tejto kontinuite hlásime, aj ten musí prebiehať v rámci spoločnej politiky Európskej únie aj v rámci spoločnej politiky Severoatlantickej aliancie. Preto aj vzťahy s Ruskom ako s politickomocenským útvarom musia byť dané prostredníctvom práve politiky Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, ale to neznamená, že my do toho nemôžeme priniesť svoj vlastný prvok. Žiadna proruská, v pejoratívnom zmysle, ako to vy používate, páni poslanci z opozície, žiadna takáto proruská politika tu z tohto pohľadu neexistuje. Vy konštruujete, vo všetkých výrokoch to zaznelo, vy konštruujete želania a zo želaní vašich vyplývajúce konštrukcie, ako sa tie, ktoré sa dotýkajú Venezuely alebo ktoré sa dotýkajú Kuby, vy hovoríte o tom, čo nikdy, ja som nikdy v pláne premiéra nevidel cestu do Venezuely, a hovorím tu inak celkom otvorene, Venezuela je taká istá krajina ako ktorákoľvek iná, len vo vás, vo vašich pravicových očiach to tak nie je.

  • Pretože vláda vo Venezuele dneska nebola nikým napadnutá, že by porušovala ľudské práva, že by bola nelegitímna alebo že by mala nedemokratický režim, pokiaľ ide o Venezuelu.

  • Reakcie z pléna.

  • To, že znárodňujú, je úplne iný problém.

    To isté, len pripomínam svojmu kolegovi pánovi poslancovi, ktorý spomínal problematiku Kuby, pretože neustále a permanentne operujete problematikou Kuby. Nepochybne je potrebné viesť dialóg, to je aj koncepcia Európskej únie. Je potrebné viesť dialóg, ale vždycky tak, aby tento dialóg poukazoval na to, že ide o režim, ktorý je nedemokratický, alebo režim, ktorý porušuje ľudské práva.

    Keď bol tuto na návšteve bieloruský opozičný politik Milinkievič, na tlačovej konferencii oficiálne vyzval k tomu, aby kontakty s Bieloruskom boli na všetkých úrovniach, aby neprišlo k negatívnym dopadom na obyvateľstvo, ale s tým, aby pri každej príležitosti krajina pripomínala nedemokratické praktiky Lukašenkovho režimu, áno. A to je úplne rozdielny a praktický postoj ako ten váš, ktorý je postojom iba demonštratívnym, ktorý nemá skutočne z tohto pohľadu reálny obsah.

    A už som niekde, tuto spomeniem kolegovi Galbavému, len aby sme na to nezabudli, že aj kubánska revolúcia vznikla ako revolúcia proti pravicovej diktatúre Batistu a ktorá až tým, že bol bipolárne rozdelený svet, pán kolega, sa začala komunizovať táto revolúcia. Ja si myslím, že to vy, ty ako študent u mňa na katedre, že je to moja chyba, že sme ti nedali dostatočné vzdelanie v tejto oblasti.

  • Pani poslankyňa Vášáryová, práve som sa chystal k vám povedať niekoľko slov. No nie koaličná zmluva upravuje zahraničnú politiku vlády Slovenskej republiky, ale programové vyhlásenie, to je oficiálny dokument, ktorým vláda získala dôveru tohto parlamentu, a nie koaličná zmluva, ktorá sa obsahovo zaoberá niečím úplne iným – mechanizmom koaličných vzťahov a nie obsahom reálnej politiky.

    Teda celkom na záver mi dovoľte, vaše argumenty sú argumenty, ktoré vychádzajú len z toho, že musíte reálne akceptovať a oceniť smer zahraničnej politiky terajšej vlády na rok 2007 a musíte konštruovať, pretože nemáte žiaden reálny základ, konštruovať súvislosti, ktoré nezodpovedajú absolútne skutočnosti a ktoré majú signalizovať iba niečo, po čom vy túžite, ale čo nie je predmetom reálnej zahraničnej politiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Vážené kolegyne, kolegovia, keďže vystúpili všetci prihlásení poslanci v rozprave, dovoľte mi, aby som prerušil rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k ďalšiemu bodu v zmysle schválenej zmeny programu, ktorú sme mali. Ja ešte poprosím pánov poslancov, ktorí nie sú tu, predpokladám, že tento bod programu bude vzbudzovať záujem, takže aby potom prichádzajúci nerušili, ďakujem veľmi pekne.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, skôr ako pristúpime k rokovaniu o návrhoch týkajúcich sa problematiky Kosova, chcem vás informovať, že predsedovi Národnej rady bolo doručené písomné oznámenie, že poslanci členovia Klubu sa Slovenskú národnú stranu berú späť svoj návrh, ktorý máte pod tlačou 205, a takisto bolo doručené písomné oznámenie, kde navrhovatelia poslanci za SMER – sociálnu demokraciu berú späť svoj návrh uvedený pod tlačou 241.

    Podľa toho, čo sme na tému spôsobu prerokovania tohto bodu diskutovali, mi dovoľte povedať, že pri prerokovaní návrhov budeme postupovať tak, že najskôr vystúpia predkladatelia, po nich potom vystúpi určený spravodajca zo zahraničného výboru a rozprava k nim bude zlúčená.

    Takže teraz dávam slovo predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, pánovi Pavlovi Paškovi, aby uviedol

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k riešeniu budúceho štatútu srbskej provincie Kosovo v zmysle návrhu, ktorý máte pred sebou ako tlač 248.

    Pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Vážený pán minister zahraničných vecí, dámy a páni, dovoľte, aby som za skupinu navrhovateľov, ktorú tvoria členovia poslaneckých klubov SMER-u – sociálnej demokracie, Slovenskej národnej strany a Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko, predniesol návrh textu vyhlásenia Národnej rady k riešeniu budúceho štatútu srbskej provincie Kosovo.

    Národná rada Slovenskej republiky

    vyjadrujúc presvedčenie, že úplná a ničím neobmedzená nezávislosť provincie Kosovo nie je v záujme stability regiónu vystaveného dlhé roky tragédiám a krízam; že všetky možnosti dialógu na dosiahnutie dohody neboli vyčerpané; že riešenie budúceho štatútu provincie Kosovo musí vychádzať z rešpektovania Charty Organizácie Spojených národov a ostatných medzinárodných právnych noriem; že budúci štatút provincie Kosovo nezaloží precedens v medzinárodnom práve;

    očakáva od vlády Slovenskej republiky, že bude hľadať spoločné riešenie budúceho usporiadania pomerov na západnom Balkáne v spolupráci s ďalšími členskými krajinami Európskej únie a s jasnou perspektívou integrácie krajín západného Balkánu do Európskej únie;

    a pripomína rozhodnutia vlády Slovenskej republiky z roku 1999, ktoré prispeli k destabilizácii regiónu západného Balkánu;

    a zároveň verí, že takto vyjadrená vôľa Národnej rady Slovenskej republiky prispeje k stabilizácii pomerov v danom regióne.

    Dámy a páni, predložené vyhlásenie, vyjadrujúce stanovisko poslancov Národnej rady k riešeniu Kosova, vychádza zo skutočnosti, že stabilizácia regiónu západného Balkánu je v bezprostrednom záujme Slovenskej republiky. Za základný cieľ považuje okrem udržania stabilného prostredia v regióne predovšetkým odstránenie akýchkoľvek príčin vzájomnej neznášanlivosti, ktorá by eventuálne mohla prerásť do vojnových konfliktov.

    Bezpečnostná rada OSN bude rozhodovať o prijatí rezolúcie, ktorá vytvorí priestor na stanovenie budúceho štatútu Kosova. Predložené vyhlásenie Národnej rady reflektuje skutočnosť, že Slovenská republika si uvedomuje svoj diel zodpovednosti za budúcnosť tohto priestoru, a preto chce prispieť k prijatiu takej rezolúcie, ktorá by vytvorila čo najvhodnejšie podmienky na mierové spolužitie všetkých občanov v danom regióne.

    Dámy a páni, splnenie podmienok uvedených v predloženom vyhlásení Národnej rady môže vytvoriť adekvátny priestor na presadzovanie spravodlivého riešenia budúceho štatútu Kosova a na nastolenie trvalého mieru a stability v regióne, čo je, predpokladám, bytostný záujem všetkých nás, ako tu sedíme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Teraz sa pýtam pána poslanca Mikuláša Dzurindu, ktorý predkladal pôvodný návrh pod tlačou 226 v mene skupiny poslancov, či teda považuje návrh za stiahnutý z rokovania, alebo nie. Pán Dzurinda? Nie. Takže v takom prípade máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, ja by som si dovolil náš materiál, náš návrh uviesť v takých troch ťažiskových bodoch. V prvej časti by som chcel hovoriť vlastne o tom, prečo sme predložili náš návrh do Národnej rady. V druhej časti by som sa chcel venovať podstate nášho návrhu. A na záver v časti ostatnej, tretej sa krátko, dovolím si, zamyslieť, ako by sa vývoj v Kosove, v Srbsku celkove mohol alebo mal uberať v ďalších mesiacoch a rokoch.

    Prečo sme predložili návrh stanoviska Slovenskej republiky s návrhom na uznesenie do Národnej rady? Máme na to tri dôvody. Ten prvý je skutočnosť, že riešenie štatútu Kosova považujeme za jeden z najvážnejších zahraničnopolitických problémov so širokým dopadom na oblasť strednej a juhovýchodnej Európy, ba aj širšie. Pritom vláda Slovenskej republiky k tejto téme dodnes mlčí. Vláda dodnes mlčí, hoci Ústava Slovenskej republiky v čl. 119 písm. i) hovorí: „Vláda rozhoduje v zbore o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky.“

    Dňa 10. marca tohto roku sa skončili vo Viedni politické rozhovory o návrhu Marttiho Ahtisaariho, ako riešiť štatút Kosova. Rozhovory skončili tak, že kosovskí Albánci s návrhom Ahtisaariho súhlasia, ale Srbsko zásadne nesúhlasí. Vláda Slovenskej republiky zostala ticho. Včera, ako je známe, predložil pán Martti Ahtisaari svoj návrh Bezpečnostnej rade a, samozrejme, ani dnes nepoznáme stanovisko vlády Slovenskej republiky, hoci je to jej ústavná povinnosť, aby k takýmto vážnym témam stanovisko zaujímala.

    V tejto súvislosti chcem podotknúť, že návrhom rezolúcie o Kosove sa zaoberal napríklad Výbor Európskeho parlamentu pre zahraničné veci. Svoju pozíciu schválil dva dni po skončení neúspešných rokovaní vo Viedni, teda 12. 3. 2007. Mimochodom, presne v ten istý deň 12. 3. 2007 minister zahraničných vecí Slovenskej republiky pán Kubiš pre Pravdu hovorí: „Slovensko si ešte len vytvára postoj k otázke Kosova.“ Koniec citátu. Takže v deň, keď hlasujú, a podotýkam, že aj slovenskí poslanci v Zahraničnom výbore Európskeho parlamentu o podrobnej rezolúcii ku Kosovu, ona má desať strán, si slovenský minister zahraničných vecí svoj postoj ešte len vytvára. Myslím, že toto je veľmi smutný obraz slovenskej zahraničnej politiky.

    V tejto súvislosti pripomínam, že SDKÚ – DS predložila svoj návrh, návrh pozície do Národnej rady Slovenskej republiky už 12. februára 2007. O rokovaní Zahraničného výboru Európskeho parlamentu som už sčasti hovoril, ešte sa k nemu vrátim. Chcem ale najprv povedať alebo pripomenúť, že ináč, omnoho pasívnejšie sa správa Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Mrzí ma, že po predložení dvoch dokumentov, najprv z dielne SNS a vlastne súbežne aj z SDKÚ – DS, vznikol nielen, ale napokon aj štvrtý návrh vyhlásenia alebo deklarácie k tejto téme z dielne SMER-u, ktorý nebol pokusom zladiť dovtedajšie návrhy, ale myslím, že vec iba komplikoval. Bolo to už v čase, keď tri zo šiestich strán, ktoré v Národnej rade Slovenskej republiky pôsobia, boli svoje predstavy schopné zladiť do jednotnej predstavy, do jednotného záveru. Namiesto konštruktívneho príspevku však predseda Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky skôr maril dosiahnutie širšieho konsenzu, ako by k nemu bol býval prispel.

    Druhý dôvod, pre ktorý sme predložili našu predstavu, je ten, že to považujeme za povinnosť, za povinnosť Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa k takejto téme vyjadrovala. Je to povinnosť voči našim občanom, je to povinnosť voči našim krajanom, ktorí žijú v Srbsku, je to naša povinnosť voči západnému Balkánu a napokon je to aj naša povinnosť, myslím, voči medzinárodnému spoločenstvu.

    Zahraničný výbor Európskeho parlamentu v zmienenej rezolúcii okrem iného vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, osobitne tie, ktoré sú členmi Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, aby „aktívne podporili životaschopné riešenie budúceho štatútu Kosova“. Je to citát z bodu 14 rezolúcie Európskeho parlamentu zahraničného výboru. V bode 20 sa v danej rezolúcii vyslovene píše: „Európsky parlament žiada členské štáty Bezpečnostnej rady OSN, aby zohrávali konštruktívnu rolu, usilujúc sa zabezpečiť, že obe zainteresované strany budú konať flexibilným spôsobom a prijmú udržateľné riešenie pre Kosovo, pokiaľ je to možné, dohodou oboch strán.“ Teda nie diktátom, podotýkam, ale dohodou oboch strán.

    Chcem teraz v tejto súvislosti vysloviť otázku: Akú rolu zohráva Slovenská republika? Nielen člen Európskej únie, ale aj Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, ak v čase, keď treba konať, jej vláda nevie alebo nechce formulovať pozíciu Slovenska. Ako je možné, že o budúcom štatúte Kosova rokoval Zahraničný výbor Európskeho parlamentu trikrát, prvýkrát v polovici decembra minulého roku, a vláda Slovenskej republiky, členského štátu Bezpečnostnej rady OSN, ani raz? Mala v takejto situácii zostať Národná rada tiež nečinná?

    No a napokon, je tu aj tretí dôvod, pre ktorý sme urobili vlastný návrh. Predložili sme vlastný návrh a boli sme ochotní a schopní zladiť tento návrh s predstavou nielen Kresťanskodemokratického hnutia, ale aj s pôvodnou predstavou Slovenskej národnej stany aj preto alebo, povedal by som, najmä preto, že Slovensko má alebo malo by mať aj vlastné štátne záujmy a úlohou vlády a, samozrejme, aj Národnej rady je tieto záujmy presadzovať. Dovoľte, aby som o týchto záujmoch krátko hovoril.

    Základným záujmom Slovenska je podľa môjho názoru pokoj v krajinách západného Balkánu, pokoj v Srbsku, pokojné spolužitie Srbov a kosovských Albáncov. A sme presvedčení, že pokoj bude vtedy, keď bude založený na rešpektovaní práva, na rešpektovaní pravidiel. Preto je kľúčom k nášmu základnému postoju rešpektovanie týchto základných pravidiel, rešpektovanie medzinárodného práva. Som presvedčený, že medzi základné atribúty medzinárodného práva patrí rešpektovanie princípu suverenity a územnej celistvosti štátov, rešpektovanie individuálnych práv občanov bez ohľadu na rasovú alebo národnostnú príslušnosť, bez ohľadu na pohlavie či vierovyznanie. To je záujem Slovenska.

    Dovolím si povedať alebo charakterizovať aj to, čo záujmom Slovenska nie je alebo nemalo by byť. Záujmom Slovenska nie je podpora vzniku nových štátov na báze etnickej príslušnosti a bez dohody so štátom, v ktorom dané etnikum žije. Záujmom Slovenska nie sú nové štáty, pri vzniku ktorých najsilnejším argumentom je hrozba násilia a nepokojov. Za absolútne scestné a neprijateľné považujem vyhrážky typu: tí, ktorí nesúhlasia so suverénnym zvrchovaným štátom Kosovo, budú zodpovední za nepokoje, ktoré tam po prípadnom odmietnutí nezávislosti nastanú. S politikou appeasementu má Európa neblahé skúsenosti. O etickom rozmere takéhoto prístupu ani nehovoriac.

    Preto veľmi vítam bod f) zmienenej rezolúcie Zahraničného výboru Európskeho parlamentu, v ktorom sa píše, odcitujem: „Konečná dohoda nemôže byť diktovaná hrozbami radikalizácie v Kosove alebo v Srbsku, ale musí byť výsledkom riešenia, ktoré berie do úvahy záujmy všetkých zainteresovaných strán.“ Toto považujem za nesmierne významnú pasáž záverov vyhlásenia, ktoré sa presadili v Zahraničnom výbore Európskeho parlamentu. Výsledok musí byť riešenie, ktoré berie do úvahy záujmy všetkých zainteresovaných strán, nielen kosovských Albáncov.

    Toľko k tej prvej časti, prečo sme my, SDKÚ – DS, v danú chvíľu predložili náš vlastný návrh do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Teraz dovoľte, v tej druhej, najobsiahlejšej časti by som sa chcel zamýšľať nad podstatou nášho návrhu. Zmienil som sa, že záujmom Slovenska je pokoj založený na rešpektovaní medzinárodného práva. Podľa viacerých dostupných analýz rozhodnutie o vytvorení nezávislého štátu Kosovo by bolo porušením Charty OSN, napríklad čl. 2 ods. 1, ktorý garantuje suverénnu rovnosť všetkých členov. Pritom všetci vieme, že práve vznik nového suverénneho zvrchovaného štátu Kosovo je nervovým bodom, kľúčovou otázkou definitívneho štatútu Kosova. Je to evidentné napríklad z Rezolúcie Národného zhromaždenia Srbskej republiky k návrhu riešenia statusu Kosova Marttiho Ahtisaariho, prijatej 14. 2. 2007 srbským parlamentom. Hneď v prvom odseku tejto rezolúcie sa pripomína, že „Ústava Srbskej republiky ustanovuje, že provincia Kosovo a Metohija je súčasťou územia Srbska.“ Národné zhromaždenie Srbskej republiky pomerom hlasov 225 z 250 schválilo stanovisko, ktorého prvý odsek hovorí: „Národné zhromaždenie Srbskej republiky prijalo záver, že návrh osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN Marttiho Ahtisaariho porušuje základné princípy medzinárodného práva, pretože neprihliada k suverenite a územnej celistvosti Srbskej republiky vo vzťahu ku Kosovu a Metohiji.“ Koniec citátu.

    Čo z toho vyplýva? Srbsko sa obáva diktátu medzinárodného spoločenstva, ktoré by mohlo rozhodnúť o nezávislom suverénnom štáte Kosovo proti vôli Srbska. A takýto štát Srbsko odmieta. Ako potom sa ale má naplniť volanie Zahraničného výboru Európskeho parlamentu, to je zase bod i) rezolúcie, ale podľa mňa aj všetkých normálnych ľudí, aby, a to je opäť citát: „Vzťahy medzi Kosovom a Srbskom dané ich tesnými kultúrnymi, náboženskými a ekonomickými väzbami mali byť rozvíjané v duchu partnerstva a susedských vzťahov v záujme celej populácie Kosova a Srbska.“

    Tu vás chcem informovať, že pri prerokúvaní návrhu rezolúcie v Zahraničnom výbore Európskeho parlamentu boli snahy niektorých poslancov presadiť do rezolúcie v súvislosti s Kosovom pojem nezávislosť a suverenita. Spravodajca k tejto rezolúcii, je to Holanďan, však napokon uznal, že v pléne také pojmy, ako suverenita Kosova, nezávislosť Kosova, neprejdú, a preto ponúkol kompromisný návrh. Ten návrh znel: „Suverenitu pod dohľadom medzinárodného spoločenstva.“ Neviem, či viete, alebo neviete, o takomto návrhu sa v Zahraničnom výbore Európskeho parlamentu hlasovalo a tento návrh poslanci odmietli najtesnejším pomerom 33 : 32. Neprešiel ani tento zmäkčujúci alebo suverenitu Kosova zmäkčujúci návrh, 33 : 32.

    A tu prvýkrát by som urobil väzbu na dokument, ktorý práve predseda parlamentu pred chvíľou uviedol. V tom dokumente „Národná rada Slovenskej republiky vyjadrujúc presvedčenie, že úplná a ničím neobmedzená nezávislosť provincie Kosovo nie je v záujme stability regiónu vystaveného dlhé roky tragédiám a krízam“. To je trošku transponované to, čo navrhoval Holanďan Zahraničného výboru Európskeho parlamentu. Je to suverénne, nezávislé Kosovo. A tá finta spočíva v tom, že tu sa tvárime, že nie úplne a ničím neobmedzene bude suverénne. No myslí sa tým naozaj dočasná prítomnosť povedzme mierových a bezpečnostných síl Európskej únie, Severoatlantickej aliancie.

    Ale aby bolo medzi nami jasno a bolo by dobré, keby aj my sme mali silu v Národnej rade hovoriť tak otvorene, ako hovorili poslanci v Zahraničnom výbore Európskeho parlamentu. Nechoďme okolo horúcej kaše. Hovoríme o suverenite, zvrchovanosti Kosova alebo o zachovaní suverenity a zvrchovanosti Srbskej republiky? To je prvý vážny problém, v ktorom sa líši predloha, ktorú uviedol predseda Národnej rady, od predstavy, ktorú sme uviedli v dokumente my SDKÚ – DS alebo, ak chcete, pán Rydlo v tom pôvodnom dokumente, ktorý si získal podporu aj KDH a SDKÚ.

    Ja to poviem trošku možno britko, ale nemyslím to zle, predpokladám, že tá prvá štylizácia, to znenie, že „úplná a ničím neobmedzená nezávislosť provincie Kosovo nie je v záujme stability regiónu“, že to pochádza práve, alebo tak trošku je to odpísané od toho návrhu, ktorý vymyslel poslanec holandský a pre ktorý chcel získať podporu v Zahraničnom výbore a nezískal ju, pretože bolo viac tých o jedného poslanca, ktorý ten návrh odmietli, oproti tým, ktorí ten návrh podporili. Takže toto je, myslím, prvý vážny moment, ktorý si treba uvedomiť. V návrhu skupiny poslancov, ktorý uviedol predseda Národnej rady, hovoríme o suverénnom, nezávislom Kosove.

    Len pre zaujímavosť, aby sme si dobre rozumeli, doplním, že sa do rezolúcie v Zahraničnom výbore Európskeho parlamentu presadil iný pozmeňujúci návrh, ktorý by človek považoval za samozrejmý, ale takým zvláštnym pomerom síl, o chvíľu vám poviem. Ten návrh znel, že „akákoľvek dohoda o budúcom štatúte Kosova musí byť prijatá v súlade s medzinárodným právom“. Je zaujímavé, že za túto formuláciu hlasovalo 44 poslancov, ale 20 bolo proti a 3 sa zdržali hlasovania, vedomí si toho, že suverénne, zvrchované Kosovo bude mať do činenia s právnikmi, odborníkmi na medzinárodné právo. Taká vážna je tá situácia a tak je jasné, úplne jasné, že návrh Marttiho Ahtisaariho nespochybniteľne hovorí a vedie k suverénnemu, zvrchovanému Kosovu.

    Čo z tohto vyplýva? Som si istý, že v hre je naozaj obmedzenie suverenity Srbska a narušenie jeho územnej celistvosti a že tak v zásade stojí otázka dnes pred Bezpečnostnou radou OSN, pred Európskou úniou, a teda dvojnásobne aj pred Slovenskom. Podľa mňa tak stojí otázka aj pred Národnou radou Slovenskej republiky a toto je podstata našej témy. Toto je podstata našej témy, ktorej sa nesmieme vyhnúť, nemali by sme sa vyhýbať, nemali by sme sa tváriť, že otázka stojí inak, pretože otázka stojí jasne – čo budeme podporovať? Či proces vedúci k suverénnemu, zvrchovanému Kosovu, alebo rešpektovanie medzinárodného práva, súčasťou, základnou súčasťou ktorého je rovnocenné postavenie Srbskej republiky, a teda právo Srbska udržať si suverenitu a územnú celistvosť?

    Čo teda navrhuje SDKÚ – DS, ešte donedávna spolu s KDH a SMK, a čo navrhuje SMER, alebo podľa najnovšieho vývoja od včerajšieho večera vládna koalícia? Podstata nášho návrhu spočíva v presvedčení, že riešenie budúceho štatútu Kosova musí rešpektovať Chartu OSN a medzinárodné právo, teda musí rešpektovať aj alebo najmä územnú celistvosť a suverenitu Srbskej republiky.

    Čo je podstatou návrhu, ktorý poznáme niekoľko hodín, čo je podstatou návrhu vládnej koalície? Odpoveď jasne vyplýva z tretej časti pôvodného návrhu predsedu parlamentu, predsedu frakcie SMER-u a predsedu výboru, z tretej časti, ale tej sa venovať nebudem, lebo je bezpredmetná, ale podstata návrhu, ktorý predkladá vládna koalícia, naozaj spočíva v dvoch bodoch, a to: v presvedčení, že „úplná a ničím neobmedzená nezávislosť provincie Kosovo nie je v záujme stability regiónu vystaveného dlhé roky tragédiám a krízam“, kde je schovaná suverenita a nezávislosť Kosova úplne jasne, a potom v presvedčení, že „budúci štatút provincie Kosovo nezaloží precedens v medzinárodnom práve“.

    No ale tu by sa mi žiadalo povedať niečo podstatné. Precedensu sa nedá zabrániť nijakou deklaráciou, precedensu sa nedá brániť nijakým vyhlásením. Precedens sa nevyhlasuje, precedens sa jednoducho stáva. A vznik samostatného štátu na etnickom princípe proti vôli samotného pôvodného štátu rozhodnutím medzinárodného spoločenstva by precedensom samozrejme bol. Taký v Európe, vo svete po 2. svetovej vojne nemáme. Môžeme o precedense hovoriť v súvislosti s Izraelom, ale to je úplne iný príbeh, po rozpade Britského spoločenstva a môžeme potom, samozrejme, siahodlho hovoriť aj o tom, ako sa darí stabilizovať vývoj na Blízkom východe. Ale takýto vznik európskeho štátu Kosovo dnes by nepochybne precedensom, unikátnym spôsobom kreovania nového suverénneho, nezávislého bol. A bol by to precedens, ktorého dôsledky si mnoho európskych politikov ani nevie dosť dobre predstaviť.

    Priznám sa, že pre mňa najväčším prekvapením bolo, keď som si naozaj ten text dnes popoludní z dielne vládnej koalície prečítal. Veľkým prekvapením pre mňa to bolo preto, lebo na jednej strane, a musím povedať, že na výbore pred niekoľkými minútami, v zahraničnom výbore, to už bolo úplne jasné, že hovoríme o nezávislom, suverénnom Kosove. No ale na strane druhej bolo pre mňa toto zistenie veľmi prekvapujúce, pretože je v zásadnom rozpore s doterajšími stanoviskami súčasného predsedu vlády Slovenskej republiky.

    Keď sme podali náš návrh v ten istý deň, 12. februára sa predseda vlády vyjadril po návrate z Číny prvýkrát k danej téme, a dovoľte, aby som jeho vyjadrenie prečítal, bude trvať minútu. Predseda vlády Fico povedal toto: „Snaha poskytnúť Kosovu status nezávislého štátu môže podľa mňa viesť k nekontrolovaným pohybom v iných krajinách s nedozernými následkami. Úlohou medzinárodného spoločenstva vrátane Slovenska ako nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN je brať na zreteľ aj oprávnené záujmy Srbska a vytvárať všetky predpoklady na to, aby sa o postavení Kosova ako integrálnej súčasti Srbska dohodol delegát a Priština. Toto je stanovisko, ktoré ja budem presadzovať vo vláde. Opakovane zastávam názor, že uprednostňujem dohodu pred medzinárodným diktátom a riešenie, ktoré bude možné v prípade potreby prispôsobovať danej realite. Priznanie statusu nezávislého štátu Kosovo nenapĺňa ani jeden z týchto atribútov. Tak ako by sme sa cítili my, keby o podobnej situácii na Slovensku tu rozhodoval niekto iný? My im dáme priestor, nech sa dohodnú, nech hľadajú nejaké riešenie, ale nemôžeme brať na zreteľ záujmy iba jednej strany a tú druhú stranu akoby sme nerešpektovali. To im hovorím, vážené dámy a páni, už pol roka. Hovoril som to na Valnom zhromaždení OSN, povedal som to priamo generálnemu tajomníkovi OSN.“ Keď tu bol premiér Koštunica, vychádzali články s takýmto titulkom: „Fico s Koštunicom sa zhodli, Kosovo nemôže byť samostatné.“

    Ja dnes tomu naozaj nerozumiem. Tak vy hovoríte vo svojom materiáli, ktorý predkladáte, že vyjadrujete presvedčenie, že „budúci štatút provincie Kosovo nezaloží precedens v medzinárodnom práve“ a predseda vlády hovorí: „Snaha poskytnúť Kosovu štatút nezávislého štátu môže podľa mňa viesť k nekontrolovaným pohybom v iných krajinách s nedozernými následkami.“ Vy hovoríte vo svojom návrhu, poslanci, že precedens nemôže byť, Fico hovorí, bude to obrovský precedens. Čo sa tu vlastne hrá?

    Ja by som túto kľúčovú časť zhrnul do konštatovania, ktoré bude pravdivé a pravdivé v tom zmysle slova, že ak schválime návrh vyhlásenia Národnej rady, tak ako ho uviedol pán predseda Národnej rady, dáme vláde súhlas a kredit, aby v Bezpečnostnej rade hlasovalo za to, čo predložil včera Ahtisaari Bezpečnostnej rade, to znamená, za vznik suverénneho, nezávislého štátu Kosovo. Toto je pointa veci, toto je podstata veci.

    A ešte niekoľko myšlienok si dovolím pridať, prečo si myslím, že by sme takto hlasovať v Bezpečnostnej rade nemali, a dovolím si povedať pár ideí, pár nápadov, ako by sme mali v tejto veci pokračovať v budúcnosti. Skôr ako tak urobím, pre poctivosť a slušnosť považujem za potrebné sa vysporiadať ešte s jedným akože argumentom, ktorý používajú zástancovia okamžitej suverenity, zvrchovanosti Kosova, ktorý som počul aj od nášho ministra zahraničných vecí, a ktorý, treba čestne priznať, sa nachádza aj v bode č. 6 deklarácie Zahraničného výboru Európskeho parlamentu.

    Sú totiž politici, ktorí hovoria, že vraj o zvrchovanosti a suverenite Kosova sa rozhodlo už na jar v roku 1999. Že o tom svojím konaním rozhodol Slobodan Miloševič a podobne. Bod 6 návrhu deklarácie, ktorú som niekoľkokrát už zmienil, Zahraničného výboru Európskeho parlamentu hovorí napríklad toto: „Kosovo nezaloží precedens v medzinárodnom práve, pretože Kosovo je pod správou OSN už od roku 1999 a rezolúcia Bezpečnostnej rady č. 1244 už obsahuje ustanovenia o potrebe riešiť otázku finálneho statusu Kosova.“

    Dovoľte mi, aby som sa krátko teda pozrel spolu s vami na rezolúciu č. 1244. Táto rezolúcia v preambule víta všeobecné princípy politického riešenia krízy, prijaté na stretnutí ministrov zahraničných vecí G 8 v Petersbergu 6. mája 1999. Tieto princípy definujú aj potrebu politického procesu vedúceho k dosiahnutiu cieľového riešenia, ale vždy a všade rešpektujú princípy suverenity a územnej celistvosti Juhoslávie.

    Chcem vám oznámiť, pripomenúť pre tých, ktorí to čítali, na troch miestach v rezolúcii č. 1244 je expressis verbis uvedené, že „cieľové riešenie musí byť prijaté striktne a prísne, rešpektujúc územnú integritu a suverenitu Zväzovej republiky Juhoslávia“. Na troch ďalších miestach sa hovorí o Kosove ako o súčasti Srbska s podstatnou autonómiou vo vnútri Juhoslávie. Teda dohromady rezolúcia č. 1244 je zaujímavá tým, že na šiestich miestach garantuje územnú integritu a suverenitu Juhoslávie a nenájdete ani jedinú pasáž, ani jediný riadok, ani jediný ani náznak, že by cieľovým riešením mohlo byť nezávislé, suverénne Kosovo.

    V tejto súvislosti mi dovoľte, aby som zároveň vám pripomenul, čo sme schválili aj v Národnej rade v tomto zhromaždení 14. apríla 1999. Chcem vám to prečítať aj preto, že ma mrzí pasáž v návrhu, ktorý uviedol pán predseda Paška, kde sa pripomínajú rozhodnutia vlády Slovenskej republiky z roku 1999, ktoré prispeli k destabilizácii regiónu západného Balkánu. Prekvapuje ma to, ako keby nie režim Slobodana Miloševiča, nie zabíjanie nevinných ľudí, ale Slovenská republika destabilizovala Juhosláviu, to ma veľmi prekvapilo. Je to veľmi nepravdivé, poľutovaniahodné aj preto, že podľa mňa je to urážkou všetkých slušných Srbov, ale aj medzinárodného spoločenstva, ktoré jednomyseľne rezolúciou č. 1244 verifikovalo všetko to, čo medzinárodné spoločenstvo proti režimu nie Juhoslávie, režimu Slobodana Miloševiča vykonalo.

    My sme prijali 14. apríla 1999 uznesenie Národnej rady, nečakajúc na poslancov, ale bol to návrh vlády, ja vám to celé čítať nebudem, ale ak dovolíte iba písm. e): „Národná rada Slovenskej republiky vyzýva všetky zainteresované strany, aby v najkratšom možnom čase obnovili politické rokovania vedúce k mierovému urovnaniu zložitého a tragického konfliktu tak, aby došlo k urýchlenému ukončeniu vojenských operácií a zastavilo sa zabíjanie nevinného civilného obyvateľstva, čo predpokladá zastaviť etnické čistky, zabezpečiť návrat utečencov a zaručiť ich bezpečnosť a hľadať riešenie, ktoré zabezpečí práva občanov národnostných menšín a zachová územnú integritu Juhoslovanskej zväzovej republiky.“

    Panie poslankyne, páni poslanci, ešte raz „a zachová územnú integritu Juhoslovanskej zväzovej republiky“. Dnes hovoríme presne to isté, čo sme hovorili na jar v roku 1999. Ani rezolúcia č. 1244, ani uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky nezakladá ani v najmenšom zmenu toho zásadného postoja, dodržanie tohto základného princípu medzinárodného práva osem rokov po tom, čo Juhoslávia nastúpila cestu silnej a jasnej demokratizácie.

  • A teraz, ak dovolíte, v tej tretej avizovanej časti by som si dovolil niekoľko zamyslení o tom, ako by sa situácia v Kosove mohla alebo mala odvíjať ďalej. Myslím, že to, čo je dnes najpodstatnejšie povedať, je to, že riešeniu tejto neľahkej situácie v Srbsku chýba predovšetkým intenzívny európsky dialóg. Európsky politický dialóg o Kosove nebol, chýba a toto považujem za najväčšie manko, ktoré je potrebné vyrovnať a o ktorom je potrebné hovoriť.

    Navrhujeme nahradiť kvetnaté, ale bezobsažné frázy o európskej budúcnosti Srbska a Kosova konkrétnym návrhom a konkrétnou požiadavkou tak voči Belehradu, ako aj voči Prištine. Ak chcete európsku budúcnosť, usporiadajte si svoje vzájomné vzťahy. Vzájomné usporiadanie vlastných vzťahov medzi Belehradom a Prištinou by malo byť nutnou, aj keď možno alebo zrejme nie postačujúcou podmienkou na vstup Srbska do Európskej únie. A o európskej budúcnosti Kosova bez toho, že by si usporiadalo vzťahy s Belehradom, by sme azda nemali hovoriť vôbec. Najviac zo všetkého mi v oblasti riešenia kosovského problému chýba európske angažmá, európsky dialóg a európske vodcovstvo. Pritom niet pochýb, že Srbsko je európska krajina s dobrým potenciálom rozvíjať sa a prispieť k posilneniu znovuzjednotenej Európy.

    My v Európe sme schopní siahodlho diskutovať o hocičom. Kosovu sa ale urputne vyhýbame. Pán minister zahraničných vecí hovoril, že to bola naša chyba v minulosti, môžeme aj o tomto rozprávať, ako často, na akých fórach, kde všade sme navrhovali, aby sa o Kosove rokovalo, a nie sme možno ani bez chyby, ale fakt je ten, že takýto dialóg, takáto diskusia, podstatná diskusia v Európe chýba. Mali sme európsku radu 8. – 9. marca, ani slovo. Teraz sme oslavovali 50 rokov Rímskych zmlúv, ani slovo, ako keby tento príbeh nebol európsky, ako keby sa nás nedotýkal. Snažím sa tomu porozumieť, možno to tak bolo aj preto, že ten proces sa odvíjal pod taktovkou OSN. Som si ale istý, že pred týmto problémom neujdeme a ani na Američanov by sme sa vo všetkom spoliehať nemuseli alebo nemali. Práve kosovská otázka je taká, ktorej by sa mala Európa, Únia venovať viac ako ktorejkoľvek inej.

    Zodpovedanie tejto otázky je veľmi zložité a vyžaduje si veľa práce a veľa trpezlivosti a zrejme aj oveľa viac času, ako by sme si všetci želali. Misia pána Ahtisaariho sa naplnila predložením jeho predstavy. Otázkou je, či túto predstavu upraví do podoby, ktorá by umožnila prijať novú rezolúciu Bezpečnostnej rady, alebo ponechať v platnosti rezolúciu č. 1244. Túto otázku by mala aktívne riešiť už aj Európska únia počas nemeckého predsedníctva a nadchádzajúce portugalské a tie ďalšie je potrebné využiť na prácu, ktorú treba v kosovskej otázke vykonať. Na intenzívny politický dialóg Európskej únie s Belehradom a Prištinou.

    Dnes si však zo všetkého najviac musíme uvedomiť, že keď si na tomto kabáte, na srbskom kabáte zapneme chybne prvý gombík, môže veľmi zle vyzerať nielen výzor juhovýchodnej Európy, ale aj celej Európskej únie. Inými slovami, ktovie, či takýto pokrivený výzor by sa dal potom aj v dohľadnej dobe narovnať. Alebo inak, mali by sme sa vyvarovať prvého vážneho kroku, ktorý by sa po čase ukázal ako chybný a nebolo by ho možné napraviť. Alebo celkom inými slovami, misiu pána Ahtisaariho by sme nemali vnímať tak, že je ukončením procesu, ale práve naopak, že je začiatkom nového procesu intenzívneho politického dialógu tých, ktorých sa táto téma najviac týka – a to je Európska únia, to je Belehrad, to je Priština.

    Často, azda až príliš často hovoríme o európskej budúcnosti pre Srbsko. Neustálym opakovaním akoby nám unikal cieľ tejto vznešenej perspektívy, jej samotná podstata. Ale problém neleží iba v opakovaní európskej budúcnosti. Kameň úrazu je v tom, že sa ju neusilujeme naplniť skutočným, reálnym obsahom. Ako inak by sa nám mohlo stať, že hovoríme o európskej budúcnosti Srbska a jedným dychom navrhujeme riešenie, ktoré v Európe od čias 2. svetovej vojny nemá obdobu? O ktorom hovoríme, že nemôže byť precedensom. A ak nemôže byť precedensom pre Európu, pýtam sa, môže byť riešenie, ktoré nemôže byť precedensom pre Európu, precedensom pre Srbsko? Kde sa vzala táto nadutosť, ktorá káže hovoriť, že riešenie, ktoré nie je dosť dobré pre nás samotných, má byť dobrým pre iných? Toto nie je obsah skutočného európanstva.

    Aké parametre by teda malo mať európske riešenie, o ktoré by sme sa mali usilovať a čo je jeho cieľom? Z čoho by takéto európske riešenie malo pozostávať? V prvom rade cieľom je zabezpečenie udržateľného pokoja, podotýkam, udržateľného pokoja. A takýto pokoj je možný iba vtedy, ak sa rešpektujú pravidlá, ak sa neporušuje medzinárodné právo, ak je riešenie založené na rešpektovaní suverenity a územnej celistvosti krajiny, ak sa aktívny dialóg nezamieňa s nanútením, ak sa rozhodovanie o vzťahoch Belehradu a Prištiny vráti tam, kde má svoje prirodzené miesto, teda do Európy a priamo do Srbska. Riešenie vzťahov medzi Belehradom a Prištinou, ktoré sa nenarodí v Belehrade, nebude ani dobré a nebude ani udržateľné. Cieľom je zabezpečenie pokoja, ktorý bude možno docieliť iba vtedy, ak sa Európa dokáže k tejto téme postaviť priamo, ak sa nebude zbavovať ani vlastnej zodpovednosti, ale ani vlastných nástrojov na dosiahnutie udržateľného pokoja.

    Takže, dámy a páni, toto sa mi žiadalo povedať ako uvedenie dokumentu z dielne SDKÚ – DS. Zhrniem toto úvodné slovo do takého zásadného obrazu, ktorý ponúka vlastne dve riešenia. Jedno riešenie, to je návrh rezolúcie, deklarácie, vyhlásenia, ktoré predstavil pán predseda Národnej rady, podotýkam, je to už piaty návrh, podotýkam, tento návrh vzišiel zo stretnutia troch lídrov strán vládnej koalície včera večer v Elektre a podstatou tohto návrhu je vlastne v lepšom prípade danie voľnej ruky vláde pri hlasovaní v Bezpečnostnej rade, ale ak pozorne politicky ten text čítame, niet najmenších pochybností, že je to vyslovenie súhlasu aj s riešením, ktoré bude znamenať suverénny, zvrchovaný nový štát Kosovo. Náš dokument hovorí, potrebujeme viac času, potrebujeme omnoho viacej práce, potrebujeme nový európsky líderšip a predovšetkým potrebujeme základnú dohodu, ktorej sa táto téma týka, dohodu Belehradu a dohodu Prištiny. A k tomuto európske vodcovstvo, k tomu ten európsky líderšip by mal viesť.

    Ďakujem, že ste ma vypočuli.

  • Po návrhu skupiny poslancov, ktorý uviedol pán poslanec Dzurinda, pokračujeme ďalej tretím návrhom, a to

    návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky k rokovaniam o budúcom statuse srbskej provincie Kosovo, ktorý máme pod tlačou 229.

    Tento návrh uvedie pán poslanec József Berényi, ktorému teraz odovzdávam slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády, pán minister zahraničných vecí, kolegyne, kolegovia, politika Strany maďarskej koalície vyjadrená poslaneckým návrhom deklarácie, je vo veľmi zložitej kosovskej otázke konzistentná od samotného vzniku strany od roku 1998. Nikdy sme nehovorili a ani dnes netvrdíme, že existuje ideálne riešenie, že existujú len čisto kladné a záporné odpovede na otázky spojené s budúcim postavením Kosova. Myslíme si ale, že hľadanie konkrétneho riešenia má spočívať v uplatňovaní troch súvislých princípov, ktorými sú:

    1. medzinárodná regionálna stabilita v zmysle čo najrýchlejšieho dosiahnutia trvalo udržateľného riešenia pre Kosovo,

    2. podpora medzinárodných inštitúcií, najmä OSN, Európskej únie a Severoatlantickej aliancie a

    3. solidarita s menšinovým obyvateľstvom a jeho podpora.

    Súhlasné stanovisko s doterajšími aktivitami pána Marttiho Ahtisaariho navrhujeme prijať v rámci predloženej deklarácie práve preto, lebo sme v nich našli odzrkadlenie hore uvedených troch principiálnych bodov, ktoré vzhľadom na okolnosti priviedli splnomocnenca OSN k návrhu obmedzenej nezávislosti pre Kosovo.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v ďalšej časti môjho prejavu pokračoval výkladom týchto troch princípov.

    Čo sa týka uplatňovania princípu medzinárodnej a regionálnej stability, najviac kladené otázky doteraz súviseli s tým, či Ahtisaariho obmedzená nezávislosť nevyvolá nekontrolovateľné reakcie v celom regióne a či nebude precedensom pre iné separatistické pokusy vo svete. Ohľadne objasnenia regionálnej stability vychádzajme z faktov. Kvôli zásahu juhoslovanskej armády v Kosove v rokoch 1998 až 1999 zhruba 850-tisíc kosovských Albáncov opustilo Kosovo, z toho okolo 350-tisíc uniklo práve do Macedónska. Ak by nebolo došlo k zásahu zo strany NATO, tak títo utečenci by sa pravdepodobne nikdy neboli vrátili domov, ale boli by žiadali trvalé usadenie. Macedónsko má zhruba 2 mil. obyvateľov. Takýto náhly nárast obyvateľstva by bol krajinu nielenže destabilizoval z dôvodu sociálnych požiadaviek, ale by bol vážne narušil aj etnické zloženie obyvateľstva. Z existujúcej 25-percentnej menšiny by sa bola stala takmer 40-percentná komunita so všetkými možnými politickými dôsledkami. Dnešné prípadné neriešenie, oddialenie rozhodnutia alebo zlé riešenie môžu znovu vyvolať masívny odchod obyvateľov Kosova. Regionálna stabilita môže byť teda potenciálne ohrozená skôr z pohľadu migrácie kosovského obyvateľstva do susedných krajín v prípade opakovania otvorených konfliktov v Kosove. Tí, ktorí dávajú Kosovo do súvislosti s Abchádzkom, s Podnesterskom a Náhorným Karabachom, taktiež nevychádzajú z faktov. V týchto troch prípadoch ani OSN, ani NATO, ani ďalšie medzinárodné inštitúcie nepodnikli žiadne podobné kroky, najmä čo sa týka vojenského zásahu a následného zavedenia medzinárodného protektorátu na určitom území štátu, ako to bolo v prípade Kosova. Preto kosovské riešenie ani doteraz nebolo, a tým pádom ani v budúcnosti nebude pre nich precedensom.

    Na záver princípu stability mi dovoľte ešte poukázať na to, že od stiahnutia juhoslovanskej armády v roku 1999 kosovskí Albánci s pomocou medzinárodných organizácií vybudovali svoje správne orgány prakticky bez vplyvu Belehradu. Uznanie obmedzenej nezávislosti dnes neznamená nič iné len legitimizáciu už de facto existujúceho stavu.

    Prečo považujeme podporu medzinárodných inštitúcií za druhý nevyhnutný princíp? Dnešný svet funguje, po prvé, na základe medzinárodných dokumentov, z ktorých najdôležitejšia je nepochybne Charta OSN a paralelne, po druhé, pod vplyvom medzinárodných organizácií, najmä OSN, NATO a EÚ, ktoré tieto dokumenty zo svojej moci uplatňujú. Dnes už vieme, že medzinárodné spoločenstvo v tejto veci zastúpené splnomocnencom OSN pánom Ahtisaarim, Kontaktnou skupinou a čiastočne už aj Zahraničným výborom Európskeho parlamentu sa stotožňuje s názorom, že vďaka historickému vývoju mierové spolunažívanie kosovských Albáncov a Srbov je bez väčšej zmeny pravdepodobne naďalej nemožné. Preto ako riešenie navrhujú obmedzenú nezávislosť Kosova.

    Slovenská republika môže odmietnuť takýto návrh, odvolávajúc sa na Chartu OSN, tým ale de facto napomáha k oslabeniu medzinárodných organizácií, ktorých je členom a ktoré garantujú udržiavanie mieru a stability vo svete vrátane strednej Európy. Preto si kladiem otázku: Čo je viac v záujme bezpečnosti Slovenska – interpretácia o nenarušiteľnosti územnej celistvosti povojnového, ale nesúdržného štátu Srbska s Kosovom alebo posilnenie medzinárodných organizácií a napomáhanie v hľadaní konsenzu v rámci Európskej únie a krajín Severoatlantickej aliancie?

    Pri tejto myšlienke mi dovoľte trošku aj odbočiť. Na zasadnutí Parlamentného zhromaždenia Rady Európy 18. septembra 2006 sme prerokovali materiál lorda Russela Johnstona ohľadom aktuálnej situácie v Kosove. Návrh rezolúcie predkladaného návrhu obsahoval aj zmienku o tom, že nezávislosť Kosova s určitými podmienkami je jediným možným riešením pre región. Na návrh srbskej delegácie bola táto veta z textu odstránená aj s hlasom celej slovenskej delegácie vrátane mňa, zástupcu Strany maďarskej koalície. Dokonca nielenže som hlasoval za vypustenie tejto myšlienky, ale vystúpil som vo frakcii európskych ľudovcov, mám na to svedkov prítomných, aby hlasovali podobne. Konal som tak práve preto, lebo materiál sme prerokovali osem dní predtým, ako Ahtisaari predložil svoj návrh Kontaktnej skupine a zainteresovaným stranám. Nenarušenie koncepcie splnomocnenca OSN Kontaktnej skupiny som považoval aj vtedy, aj dnes spolu s ostatnými poslancami SMK za kľúčové v procese hľadania riešenia pre Srbsko a Kosovo. Tým som chcel naznačiť aj to, že SMK nepresadzovala a nepresadzuje nezávislosť Kosova za každú cenu. Cenu v našich očiach má konzistentné uplatňovanie hore uvedených troch princípov, ktoré dnes, je pravda, vedie k obmedzenej nezávislosti Kosova.

    Ale vrátim sa k pôvodnej otázke o princípe podpory medzinárodných organizácií. Dovoľte mi pokračovať tým, že väčšina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vrátane SMK už aj pred vstupom Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie v roku 1999 počas bombardovania juhoslovanských cieľov vojenskými lietadlami NATO prostredníctvom parlamentnej deklarácie vyjadrila presvedčenie, citujem, „že dodržiavanie ľudských práv je záležitosťou celého medzinárodného spoločenstva, ktoré sa nemôže nečinne prizerať k ich masívnemu porušovaniu, masakrovaniu civilného obyvateľstva, etnickým čistkám a rastúcemu prúdu utečencov v Kosove“. Len podotýkam, že taktiež táto deklarácia konštatuje, že rozhodnutia, ktoré v súvislosti s bezpríkladnou krízou v Kosove urobila vláda Slovenskej republiky, sú v súlade s dlhodobými štátnopolitickými záujmami Slovenska. Za tento návrh vtedy v parlamente, v roku 1999, hlasovali aj pán poslanec Vladimír Maňka, ktorý je v súčasnosti poslancom Európskeho parlamentu za stranu SMER, hlasovala aj pani Diana Štrofová, súčasná štátna tajomníčka na ministerstve zahraničných vecí, a pán Jaroslav Wolf, ktorý je zástupca SMER-u v Správnej rade Slovak Telecom.

    Preto sa pýtam, že keď, kolegyne, kolegovia z vládnej koalície, prijmete predložený váš nový návrh, ktorý pripomína, že rozhodnutia vlády Slovenskej republiky z roku 1999 prispeli k destabilizácii regiónu západného Balkánu, ktorá deklarácia bude relevantná pre tých troch vašich bývalých poslancov?

    Náš postoj sa nezmenil ani štyri roky po vstupe Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie, aj v roku 2007 hovoríme to isté ako v roku 1999 a nemalo by to byť inak ani v prípade Národnej rady Slovenskej republiky. Totižto kontinuita v základných princípoch bezpečnostnej politiky Slovenskej republiky je nemenej dôležitá ako kontinuita v základoch zahraničnej alebo hospodárskej politiky. Preto podporujeme Ahtisaariho plán a žiadame vás o hlasy v prospech našej deklarácie.

    Realizácia tretieho princípu podpory menšinového obyvateľstva. Platí pravidlo, že počas hocijakého vojnového konfliktu nie je jedna zo zapojených strán sveta a tá druhá výlučne vinná. Nie je to inak ani v kosovskom konflikte. Strašné krivdy boli napáchané na obidvoch stranách. Pred prijatím dnešného rozhodnutia si však treba pripomenúť aj to, že kosovskí Albánci od roku 1990 disponovali územnou autonómiou. Po odňatí tohto práva protestovali skôr mierovými prostriedkami. Ani počas srbsko-slovinskej, srbsko-chorvátskej a bosnianskej vojny nepodnikli agresívne kroky. K radikalizácii situácie v Kosove došlo až potom, ako medzinárodné spoločenstvo nereagovalo na ich požiadavky počas tzv. daytonských rokovaní o Bosne – Hercegovine v roku 1995. Tento otvorený vojnový konflikt si následne vyžiadal najviac ľudských životov a vyvolal najväčšiu humanitárnu katastrofu v Európe po 2. svetovej vojne. Počas konfliktu zahynulo zhruba 10-tisíc kosovských Albáncov a 2-tisíc Srbov. Zhruba milión ľudí opustilo Kosovo a z toho 200-tisíc boli kosovskí Srbi.

    V roku 1999 boli bojujúce strany pod medzinárodným tlakom prinútené k rokovaniam vo francúzskom Rambouillet. Navrhnutú dohodu o znovuzavedení kosovskej autonómie a umiestnení 30-tisícovej mierovej jednotky v Kosove podpísali 8. marca 1999 len zástupcovia kosovských Albáncov a medzinárodných organizácií. Srbská delegácia podpísanie dohody vtedy odmietla. Podľa môjho názoru to bola fatálna historická chyba a zároveň pravdepodobne posledná šanca na zachovanie územnej integrity súčasného Srbska. Len poznamenávam, že vtedajším srbským ministrom zahraničných vecí bol ten istý Vuk Draškovič, ktorý zastáva tento post aj teraz. Pri hľadaní príčin neochoty kosovských Albáncov prijať dnes autonómiu treba vnímať aj v takýchto personálnych súvislostiach.

    Až keď 22. marca medzinárodní pozorovatelia boli stiahnutí z Kosova a srbská strana pochopila, že vojenský útok zo strany NATO je reálny, 23. marca srbský parlament súhlasil so znovuobnovením autonómie pre Kosovo, ale už bolo neskoro. Chavier Solana, vtedajší generálny tajomník NATO, po súhlase členských krajín 24. marca dal pokyn na bombardovanie juhoslovanských cieľov leteckými silami Aliancie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, naša solidarita sa ale nekončí len podporou kosovských Albáncov, preto sme do našej deklarácie zahrnuli ochranu ľudských a menšinových práv kosovských Srbov, ako aj dôležitosť prístupnosti a ochrany náboženských a kultúrnych pamätníkov Srbov v Kosove. Splnenie týchto požiadaviek by malo byť popri získavaní medzinárodnej podpory alfou a omegou pre kosovských Albáncov.

    Riešenie pre Kosovo za precedens nepovažujeme. Celý konflikt však vnímame ako relevantné ponaučenie pre každého, bez ohľadu nato, či je Slovák, Angličan, Maďar alebo Srb. S menšinovou politikou treba narábať opatrne a s citom a nie na základe dennodenných politických záujmov.

    Na záver mi dovoľte vyjadriť sa k otázke, ktorú nám kladú najmä naši európski partneri. Prečo práve na Slovensku po Srbsku prebieha najostrejšia diskusia v Európe o budúcom postavení Kosova? Niektorí hovoria, že je to vďaka prirodzenej solidarite z dôvodu slovanskej spolupatričnosti. Iní hovoria, že je to vďaka národnostným pomerom na južnom Slovensku, ďalší zase, že prostredníctvom kosovskej témy sa dá najviac poukázať na obmedzenú akcieschopnosť súčasnej slovenskej vlády v medzinárodných inštitúciách. Bohužiaľ, nemôžem odobriť ani jeden z týchto prístupov. Aj keď kvitujem pozitívne hodnoty slovanskej spolupatričnosti, ani táto silná väzba by zástupcov Slovenska nemala oslepiť a nevnímať vďaka nej realitu a, nedajbože, oklamať seba aj našich partnerov. To, čo bolo možné ešte v roku 1999 v Rambouillete, dnes už možné pravdepodobne nie je. Za chyby sa platí aj v osobnom živote, aj v živote národov. Nebolo to inak ani po prvej, ani po druhej svetovej vojne, ani po novodobej balkánskej vojne. Ak chce byť Slovenská republika Srbsku naďalej nápomocná, treba sa orientovať na členstvo v EÚ a naďalej poskytovať zvýšenú oficiálnu rozvojovú pomoc tak, ako sme začali v roku 2003.

    Čo sa týka južného Slovenska, sme veľmi radi, že téma Kosova sa spája stále menej, aspoň navonok a otvorene, so slovenskými Maďarmi. Toto spojenie je pre mňa inak až také absurdné, že spomeniem len toľko: Srbsko na rozdiel od Slovenskej republiky nie je súčasťou Európskej únie a Severoatlantickej aliancie a zároveň, krátko a výstižne, Slováci nie sú Srbi a slovenskí Maďari kosovskí Albánci. Preto poukázať na južné Slovensko pri odmietnutí Ahtisaariho plánu je zavádzajúce a nebezpečné z hľadiska budovania tohto štátu.

    Nakoniec téma Kosova sa priam ponúka pre opozíciu, aby poukázala na horšie postavenie súčasnej vlády v zahraničí. Áno, poukázať na chyby vlády je síce ústavou predurčená úloha opozície, ale nástroj Kosovo je veľmi zlý a nebezpečný. Na Balkáne už stáročia ľudia riešia svoje konflikty častokrát aj so zbraňami, preto do vnútroštátnych straníckych a parlamentných zápasov by sme nemali zahrnúť takéto medzinárodné vojenské konflikty a povojnové riešenia. Inak sa môže stať, že takto vygenerovanými parlamentnými stanoviskami vyvoláme zbytočné očakávania z jednej alebo z druhej konfliktnej strany, čo môže viesť k nepredvídateľným následkom. Nato, aby sme poukázali na vládnu silu v Európskej únii, máme k dispozícii stále dosť iných politických tém v záujme štátu, ako napr. daňová politika či využívanie jadrovej energetiky atď.

    A úplne na záver mi dovoľte poznamenať, že doterajšia, miestami až trošku hektická domáca diskusia o Kosove nebola prínosom pre Slovenskú republiku. Nielenže vyvolala zbytočné otázky o našich euro-atlantických partneroch, ale tichým a skrytým spôsobom rozširovala z najvyšších štátnych miest pocit nedôvery voči slovenským Maďarom. Jedna nevydarená, alebo možno pre niektorých vydarená, mediálna debata môže za neuveriteľne krátku dobu zničiť dlhú konštruktívnu mravčiu robotu odvedenú v prospech slovensko-maďarského porozumenia. Toto je nezodpovedné, toto by sme robiť nemali.

    Strana maďarskej koalície ľutuje, že nakoniec nedošlo k predloženiu spoločného textu deklarácie najmä preto, že keby došlo k malej zmene predkladaného návrhu, posledného návrhu vládnej koalície v prvom paragrafe a keby odvolávka na rok 1999 bola vynechaná, mohli by sme zvážiť hlasovanie aj za tento návrh. Škoda, že širšia politická zhoda nebola dôležitá pre súčasnú vládnu koalíciu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, Strana maďarskej koalície vás žiada o podporu nami predloženého návrhu, ktorý obsahuje v súčasnosti jediné možné riešenie pre Kosovo a zároveň posilňuje medzinárodné inštitúcie, ktorých súčasťou je aj Slovenská republika a ktoré inštitúcie v medzinárodnom kontexte zabezpečujú bezpečnosť našich občanov a garantujú územnú integritu tohto štátu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Teraz požiadam spoločného spravodajcu, predsedu zahraničného výboru pána poslanca Borisa Zalu, aby nás informoval o priebehu rokovania o jednotlivých návrhoch v zahraničnom výbore.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán predseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol správu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady na prijatie Vyhlásenia Národnej rady k riešeniu budúceho štatútu srbskej provincie Kosovo (tlač 248), ktoré pridelil predseda Národnej rady na prerokovanie zahraničnému výboru. Zároveň rozhodol, že zahraničný výbor podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore. Zahraničný výbor na svojom 12. zasadnutí 27. marca prerokoval uvedený návrh, uznesením ma poveril informovať o výsledku prerokovania predloženého návrhu na schôdzi Národnej rady.

    Návrh skupiny poslancov na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k riešeniu budúceho štatútu srbskej provincie Kosovo (tlač 248) získal z 12 prítomných poslancov zahraničného výboru podporu 7 a 5 hlasovali proti. Z uvedeného vyplýva, že návrh získal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov zahraničného výboru.

    Zároveň mi, pán predseda, dovoľte, aby som informoval o výsledku prerokovania ďalších návrhov skupín poslancov s tým, že o tých návrhoch, ktoré boli prerokované, ale boli stiahnuté z rokovania, z programu Národnej rady nebudem hovoriť, budem teda hovoriť o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov na prijatie stanoviska Národnej rady k rokovaniu o budúcom statuse srbskej provincie Kosovo (tlač 226) a takisto o návrhu skupiny poslancov na prijatie Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky k rokovaniam o budúcom statuse srbskej provincie Kosovo (tlač 229).

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady na prijatie stanoviska Národnej rady k rokovaniu o budúcom statuse srbskej provincie Kosovo (tlač 226) pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím; návrh skupiny poslancov (tlač 229) pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím z 5. marca 2007 na prerokovanie zahraničnému výboru. Zároveň rozhodol, že zahraničný výbor podá správu o výsledku prerokovania uvedených materiálov vo výbore. Zahraničný výbor prerokoval všetky uvedené návrhy a uznesením ma poveril informovať o výsledku prerokovania predložených návrhov na schôdzi Národnej rady.

    O návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie stanoviska Národnej rady k rokovaniam o budúcom statuse srbskej provincie Kosovo (tlač 226) sa nehlasovalo, pretože členovia SDKÚ – DS ohlásili jeho stiahnutie z rokovania výboru.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady na prijatie Deklarácie Národnej rady k rokovaniam o budúcom statuse srbskej provincie Kosovo (tlač 229) získal z 11 prítomných poslancov podporu 2 poslancov, 5 poslancov hlasovalo proti a 4 poslanci sa zdržali.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady (tlač 241), ten bol stiahnutý, o tom nemusím informovať.

    Z uvedeného teda vyplýva, že ani jeden z návrhov nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov Národnej rady.

    Toľko k správam o výsledku prerokovania týchto bodov v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň, pán podpredseda, sa hlásim do diskusie ako spravodajca.

  • Ďakujem, teraz ešte by som, alebo dobre. Ďakujem vám za prednesenie správy, pán predseda výboru.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu k týmto bodom programu. Do rozpravy sa ústne v mene poslaneckých klubov prihlásil pán poslanec Ján Slota a pán poslanec Hrušovský. Písomne sa ďalej do rozpravy prihlásili páni poslanci Rydlo, Rafael Rafaj, Emil Vestenický a pán poslanec Mikloško. V tomto poradí budú rečníci dostávať aj slovo. Teraz nech sa páči, keďže v zmysle rokovacieho poriadku požiadal o slovo spravodajca, tak ho má.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som sa na chvíľu zamyslel nad zmyslom vyhlásenia, ktorý podávame spoločne ako poslanecké kluby vládnej koalície, a zároveň sa zastavil aj pri niektorých diskusných bodoch, ktoré tu zazneli od spravodajcov.

    Treba predovšetkým povedať, že vytvoril sa postupne priestor na dohodu medzi jednotlivými poslaneckými klubmi Národnej rady, ktoré sú súčasťou vládnej koalície, a tento prienik, ktorý sa síce hľadal dlho, to treba povedať, našiel ten minimálny základ, na ktorom boli schopné sa pri mnohých bodoch skutočne s rozdielnymi názormi strany vládnej koalície a poslanecké kluby dohodnúť. Ten minimálny návrh spočíva predovšetkým v tom, že je neprijateľná pre všetky tri poslanecké kluby úplná a neobmedzená nezávislosť provincie Kosovo, pretože takáto nezávislosť skutočne nie je v záujme stability regiónu, ktorý bol skutočne aj vystavený dlhodobým tragédiám a už sa tu o nich dosť podrobne hovorilo. Takéto stanovisko celkom jasne hovorí o tom, že riešenie, ktoré by malo dospieť k úplnej nezávislosti Kosova, je neakceptovateľné, a teda celkom jasne a zreteľne hovorí o tom, že dezintegrácia alebo plná dezintegrácia Srbska, zdôrazňujem Srbska, nie Juhoslávie, ešte sa pri tom zastavím v reakcii na vystúpenie pána poslanca Dzurindu, je niečím, čo je z hľadiska medzinárodného práva veľmi ťažko narušiteľná. Zároveň toto vyhlásenie hovorí aj o tom, že riešenie budúceho štatútu srbskej provincie Kosovo musí vychádzať z rešpektovania Charty Organizácie Spojených národov a ďalších právnych noriem.

    Ale bod, ktorý pokladám za veľmi dôležitý a ktorý vyvolal veľkú diskusiu aj na zahraničnom výbore, je bod, ktorý hovorí o tom, že budúci štatút tejto provincie Kosovo sa nesmie stať alebo nezaloží precedens v medzinárodnom práve. O tom treba hovoriť celkom otvorene, pretože z hľadiska národných a štátnych záujmov Slovenskej republiky je toto rozhodujúci bod a rozhodujúci moment. Tu sú skutočne udalosti, ktoré viedli k nešťastnej a zlej situácii, ktorá sa vyvinula po vojne v roku 1999, k situácii, ktorá, samozrejme, ohrozuje mier v tejto oblasti, pretože ohrozuje integritu Srbska a zároveň sa veľmi ťažko hľadá riešenie, s ktorým by boli spokojní, 95-percentná väčšina v Kosove.

    Pre Slovensko je skutočne ale dôležité, aby sa akékoľvek riešenie, ktoré príde, aj keby to bola obmedzená suverenita, aj keby to bola tzv. nadautonómia, ako navrhujú samotní Srbi, sa nesmie stať skutočne v tomto prípade precedensom a nesmie sa prenášať na iné krajiny, čo je výzva pre slovenskú zahraničnú politiku, aby minimalizovala takúto možnosť, pretože takáto možnosť môže vzniknúť a v našich silách to nie je zlikvidovať, ale v našich silách je minimalizovať takúto aktivitu. A to by mala byť aktivita na pôde Európskej únie, na ktorú tu vyzýval pán poslanec Dzurinda vo veľmi neurčitej podobe, to by mala byť veľmi konkrétna aktivita, aby sa na úrovni najvyšších orgánov Európskej únie skutočne prijalo takéto stanovisko, ktoré by neumožňovalo a nepripúšťalo zmenu hraníc na základe etnických pohybov. To je to, k čomu by sme skutočne mali smerovať a k čomu toto vyhlásenie smeruje a k čomu smeruje aj aktivita vlády Slovenskej republiky.

    Je celkom zrejmé, a treba sa ešte pri tom probléme precedensu zastaviť, je to tak v právnom vyjadrení, ide o tzv. prípad sui generis, v ktorom sa proces štatútu určuje, pretože v Kosove ide o medzinárodný protektorát, to je rozdiel oproti iným riešeniam, čiže je Kosovo pod dočasnou správou Organizácie Spojených národov, čiže Kosovo je v túto chvíľu závislým územím a nie je de facto zatiaľ plnou súčasťou z hľadiska faktického, faktického Srbska samotného.

    Z uvedeného vyplýva, že precedens určenia štatútu Kosova nie je použiteľný v prípade územia, ktoré nie je medzinárodným protektorátom na základe rezolúcie OSN, ale je súčasťou suverénneho, medzinárodne uznaného štátu. Čiže takéto riešenie môže platiť len v prípade toho, že ide o medzinárodný protektorát.

    Navyše treba si uvedomiť, že v medzinárodnom práve menšiny nemajú právo na sebaurčenie. To súčasne znamená, že menšiny nemajú právo ani na secesiu, na odtrhnutie sa, na nezávislosť, prípadne na spojenie sa s nejakým iným štátom, s nejakou inou krajinou alebo s inými menšinovými skupinami v inom štáte. Skutočne vzhľadom na túto špecifickosť súčasného štatútu Kosova a aj nejednoznačnosť medzinárodných noriem, priznajme si to tak, ako to je, týkajúcich sa aplikácie práva národov na sebaurčenie, ale je celkom zrejmé, že nemožno akékoľvek budúce riešenie štatútu Kosova považovať za precedens, ktorý by sa dal vo všeobecnosti, ale aj partikulárne aplikovať na iniciatívy smerujúce k zmenám hraníc suverénnych štátov založených predovšetkým na etnickom princípe. Toľko k pozícii z hľadiska medzinárodného práva.

    Ale to, čo najviac vidím, vidím to tu na tej diskusii, tá rezolúcia navyše, ktorú my predkladáme, otvára priestor na hľadanie určitého riešenia. O toto hľadanie riešenia nám ide. My nevieme, ako sa vyvinie situácia v Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov, my neviem ešte, aké bude skutočné stanovisko Európskej únie, môžeme ho iniciovať, ale paradoxné na tom je práve to a dôkazom toho je aj to, že sa tu poslanec Dzurinda opieral o Zahraničný výbor Európskeho parlamentu, ktorý z hľadiska mocenskej politiky Európskej únie samotnej nepredstavuje žiadnu autoritu a nemá z tohto pohľadu vplyv, pretože sa nemôže oprieť o žiadny iný dokument, o žiadne iné stanovisko Európskej únie, dokonca ani o žiadne stanovisko významného európskeho politika. A to je problém, prečo sa musel poslanec Dzurinda oprieť o materiál Európskeho parlamentu, o ktorom navyše musím povedať, že svojím obsahom tento materiál podporuje Ahtisaariho správu a Ahtisaariho plán. Pán poslanec Dzurinda si z neho vybral body, iba ktoré jemu vyhovovali do jeho koncepcie. A naše vyhlásenie nič nehovorí o podpore Ahtisaariho plánu. Hovorí o tom, že treba vytvoriť podmienky na rokovanie. Ak je Ahtisaariho plán, môže byť jeden zo základov, o ktorom sa bude diskutovať, lebo je to oficiálny vyslanec OSN, takže jeho materiál bude predložený, ale v ničom nás nezaväzuje, aby sme tento materiál brali za jediné východisko. A to toto vyhlásenie túto možnosť obsahuje.

    Potom si kladiem otázku: Čo je vlastne zámerom predloženia tej deklarácie, ktorú predložilo SDKÚ a ktorú poslanec Dzurinda tak vehementne obhajuje? Áno, ja chápem jeho smútok z toho, že sa mu nepodarilo strany vládnej koalície na základe jeho návrhu rozdeliť, vraziť medzi nich klin a poukazovať na to, že sú nejakým spôsobom rozdelené a že majú iné záujmy a že v zahraničnej politike nemajú jednoznačné stanovisko, čo by sa nadväzovalo na to, čo som tu už spomínal pri rečnení o zahraničnej politike Slovenskej republiky v tom rozpore, ktorý umelo vymysleli medzi politikou premiéra a medzi oficiálnymi dokumentmi ministerstva zahraničných vecí. Toto by bol cieľ.

    Paradoxné na tej prudkej zmene je to, pani poslankyňa Vášáryová, spomeňte si, tu na tomto koberci, keď som povedal, že sme za to, aby vznikla dohoda medzi Srbskom a kosovskými Albáncami o riešení situácie, až v prípade, že nenastane takáto dohoda, je možné začať diskutovať o Ahtisaariho pláne, tu ste mi povedali, že som poškodil záujmy Slovenskej republiky, že mi dáte lekciu z diplomacie, odvolávali ste sa na medzinárodné spoločenstvo, a keď som ja povedal, že to pre mňa veľa neznamená, lebo pojem medzinárodného spoločenstva je len taká „obezlička“, ja poznám len medzinárodné organizácie ako OSN, Európska únia alebo Severoatlantická aliancia, toto je len „obezlička“ vytvárania ad hoc koalícií, ktoré si môžu robiť, čo chcú mimo medzinárodného práva. Čiže pýtam sa, potom ste mi povedali, že ak teda mám takýto postoj, tak sa veľmi blížim k predstavám Jána Slotu a ja som vám na to povedal, ja nemám vnútornú potrebu sa od Jána Slotu dištancovať, ja mám svoj vlastný názor.

    Pýtam sa teraz, čo viedlo za pár dní k takejto prudkej zmene stanoviska, že ste naraz podporili úplne iné vyhlásenie, ktoré smeruje proti Ahtisaariho plánu, čo ste mne teda vyčítali, že som to urobil? Jednoducho ste naleteli na lep, povedal by som to celkom jednoducho, v ktorom ste sa nechali zaniesť do politických intríg, ktoré mali úplne iný cieľ, ako riešenie a seriózne riešenie problematiky Kosova.

    Pár slov ešte k problému rezolúcie, ktorá bola prijatá v roku 1999. Ja si myslím, že je úplne neadekvátne hovoriť o kontinuite a používať túto rezolúciu, pretože tá hovorí o integrite Juhoslávie, nie Srbska. Pýtam sa vás, pán poslanec Dzurinda, kde je tá Juhoslávia, za ktorú integritu ste vy zápasili? Výsledkom vašej politiky, aj toho, čo ste podporili v roku 1999, proti čomu som sa postavil, proti otvoreniu vzdušného priestoru a bombardovaniu práve tej Juhoslávie, viedla k likvidácii a rozpadu Juhoslávie a nie k tej integrite, o ktorej ste hovorili. A my dnes hovoríme o Srbsku a nie o Juhoslávii.

  • Potlesk a reakcie z pléna.

  • A teraz na záver celkom k vašim návrhom, ktoré ste predniesli a ktoré ste nám tu povedali skoro ako spásu. Bol som šokovaný obsahom toho celého a pochopil som váš zámer. Európske inštitúcie by podľa vás mali teda pôsobiť tak, aby neprišlo k násilnému odtrhnutiu Kosova od Srbska, ale aby kladením podmienok Srbsku donútili Srbsko súhlasiť s tým, aby sa dobrovoľne Kosova vzdalo a na základe toho by boli splnené podmienky, o ktorých vy hovoríte, že áno, obidve strany by súhlasili pod nátlakom Európskej únie, by Srbsko samo povedalo, áno, my súhlasíme a to by bol podľa vás dohovor, ktorý by mal viesť k usporiadaniu situácie. Myslím si, že je to veľmi neadekvátne, násilné a vo vzťahu k Srbsku je to pokrytecké stanovisko. Naše stanovisko z tohto hľadiska je oveľa úprimnejšie, viacej berie do úvahy reálnu situáciu, ktorá sa vyvinula v tejto oblasti, aj reálne možné riešenia a nie ilúzie a plány a symboly a špekulácie, o ktoré sa vy opierate.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v rozprave, pardon, ešte je tam faktická poznámka pána poslanca Mikloška. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Mikloško.

  • Pán poslanec Zala, ja som pred chvíľou počúval váš výklad o tom, ako ste pedagogický pracovník, ako niektorý žiak sa vám tu nevydaril. Nuž musím vám povedať, že váš výklad bol trošku taký učebnicový, ako keby ste tu prednášali skriptá. Ubezpečujem vás, že to, čo je a nie je medzinárodný precedens, neurčujú skriptá, ale určujú v danej historickej situácii veľmoci a najmä mocenské postavenie jednotlivých krajín. Čiže v tomto zmysle politika a jej história sa riadi inými zákonmi ako podľa vašich skrípt.

    A druhá vec. Verím, že ako predseda zahraničného výboru vládnej koalície, ktorá patrí do NATO, do zoskupenia NATO, bude rovnako vehementne odsudzovať otvorenie vzdušného priestoru aj pred politikmi NATO a budete hovoriť, že to bola destabilizácia západného Balkánu. Verím, že budete mať túto istú odvahu, nie teraz, keď tu prebieha vnútropolitický zápas, ale potom, keď budete musieť ten postoj obhajovať na medzinárodnom poli pred politikmi NATO.

  • Pán predseda Zala, s reakciou. Áno? Nie? Pán Zala? Nie. Ďakujem.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz vystúpi v mene poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany poverený člen poslanec Ján Slota. Má slovo.

  • Vážený pán premiér, vážené dámy, vážení páni, Slováci, Slovenky, skutočne tu sedím, sa smejú ešte dokonca aj z toho názvu, že niekoho oslovím Slováci, Slovenky, no to je skutočne...

  • Reakcia z pléna.

  • No vy ste možno Indiánka a nie Slovenka. To je skôr možné, hej, ale to je už vaša vec.

    Skutočne je zarážajúce, ako tu v slovenskom parlamente vykladajú niektorí páni proste svoj vzťah k terajšiemu Srbku, ako ja normálne žasnem a padám do kolien, ako pán poslanec Dzurinda tu rozpráva, ako mu záleží na suverenite a integrite srbského územia. Ja neviem, kde bol v roku 1999, asi v nejakej vedľajšej galaxii alebo mal rozdvojenú osobnosť, alebo ja skutočne neviem to nazvať (potlesk), že či mu dá jeho to vnútorné cítenie vôbec silu, aby tu rozprával ako z otvorenej knihy. A ja som normálne žasol, ako rozpráva, rozpráva, to je úplne uspávanka, o tom, ako on je za jednotné Srbsko. A na druhej strane normálne spí a pritom si musím uvedomovať, že aj jeho zásluhou bez uznesenia vlády dal povolenie na prelety stíhačiek, stíhacobombardovacích lietadiel, ktoré bombardovali Belehrad, ktoré bombardovali celé Srbsko, kde zahynuli tisíce nevinných ľudí, tisíce nevinných ľudí. Ja sa pýtam, kde je jeho svedomie a vedomie? Tých ľudí, ktorí tam zahynuli pod ruinami nevinne, absolútne nevinne? Kde? Kde, prepána, a on teraz rozpráva o nejakej samostatnosti. Áno, samozrejme, Slovenská národná strana vtedy pred ôsmimi rokmi pozdvihla jednoznačne tvrdý hlas proti, proti tejto zlovôli, zlovôli, že niekto si dovolil bez vyhlásenia vojny, bez zvolenia Bezpečnostnej rady OSN bombardovať suverénny štát. Suverénny štát. Áno, to je tá pravda, ale toto som povedal mimo toho, čo mám pripravené.

    Ja by som chcel začať aj trošku históriou, pretože všetko to, čo vnímame teraz v prítomnosti, sa začalo dávno predtým, dávno predtým. Dnes v slovenskom parlamente po 618 rokoch po bitke na Kosovom poli poslanci Národnej rady Slovenskej republiky diskutujú o deklarácii, ktorá podporuje územnú celistvosť a štátnu suverenitu Srbska. V navrhovanej deklarácii vládnej koalície je odmietnutá myšlienka nezávislosti srbskej provincie Kosovo. Ale načrime do histórie tohto hrdého a kresťanstvo chrániaceho národa na Balkáne.

    Stredoveký srbský štát zažil obdobie územného a kultúrneho rozmachu za osvietenej vlády kráľa Štefana Dušana. Oblasť Kosova bola vtedy centrom, centrom srbského života. Tento stredoveký štát je pre Srbov symbolom suverenity a štátnosti. Je pre nich doslovne posvätný. A tá svätyňa je práve, práve v provincii Kosovo. Hneď po jeho smrti, teda kráľa Štefana Dušana, v roku 1355 sa táto ríša začala rozpadať na panstvá súperiacich kniežat, podobne ako u nás na Slovensku Veľkomoravská ríša. Pre malicherné spory ignorovali hrozbu, ktorá sa blížila z juhu. Osmanskú ríšu s Muradom I. Turci šikovne využívali vnútorné vzájomné konflikty rôznych balkánskych štátov a porážali ich jeden za druhým. Po bitke pri rieke Marici v roku 1363 museli tureckú zvrchovanosť uznať srbské kniežatá v Macedónsku a v roku 1386 v bitke pri Niši Turci porazili aj najsilnejšie srbské knieža Lazara Hrebeljanoviča. K rozhodujúcej zrážke došlo na Deň svätého Víta 15. júna 1389, tzv. Vitov dan po srbsky, na planine Kosovo pole. Lazar proti Turkom postavil široké spojenectvo. V bitke na srbskej strane bojovali aj Bulhari, Bosniaci, Chorváti a menšie jednotky z Valašska a Uhorska. Turecké vojsko však bolo početnejšie, kresťanské vojsko rozprášili a pobili. Výsledok nezachránil ani zúfalý čin srbského veliteľa Miloša Obiliča, ktorý sa nechal doviesť pred sultána Murada s tvrdením, že chce Lazara zradiť. Keď sa však k Muradovi priblížil, preklal ho dýkou a zabil. Knieža Lazar padol do zajatia a spolu s inými zajatcami prišiel o hlavu. Po mučeníckej smrti sa z neho stal jeden z najvýznamnejších svätcov srbskej pravoslávnej cirkvi. Turci o pár rokov porazili aj Bulharsko. V povedomí srbského národa však bitka na Kosovom poli pretrváva ako rozhodujúca porážka, ktorá na stáročia ukončila jeho štátnosť. Zlú povesť, ale aj význam Kosového poľa umocnila onedlho aj ďalšia katastrofa. Porážka koalície kresťanov vedených uhorským vojvodom Jánom Huňadym od Turkov v roku 1448. Porážka balkánskych národov doviedla postupne tureckých dobyvateľov až na Slovensko. Dôsledky pol tisícročia trvajúceho tureckého panstva boli pre Balkán tragické. Odklonili vývoj národov od európskeho a výrazne zmenili etnické pomery v regióne.

    V 19. storočí v roku 1848 sa Srbi na strane Slovákov postavili proti utláčateľským Maďarom. Počas existencie Rakúsko-Uhorska srbské a rumunské politické strany spolu so Slovenskou národnou stranou vytvorili spoločný národný kongres a postup proti veľkomaďarskému šovinizmu a násilnej asimilácii. Začiatkom 20. storočia žilo v rámci Kosova asi 400-tisíc Albáncov. Albánci boli v tejto provincii „takí utláčaní“, že v roku 2007 je ich 2 mil. Asi sa mali strašne zle, keď tak im množenie dobre išlo.

    Ešte jeden dôležitý rok pre nás. V roku 1968 sa Juhoslávia nekompromisne postavila proti okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Suma summarum: Srbi boli od stredoveku stále na tej správnej strane – európskej, kresťanskej, civilizačnej, morálnej, antifašistickej, na strane práva, spravodlivosti, aj na strane Slovákov.

    Na základe horeuvedeného je pre Slovenskú národnú stranu v súčasnosti nepochopiteľný prístup predstaviteľov OSN, Spojených štátov amerických, ako aj niektorých politikov Európskej únie pri riešení problému srbskej provincie Kosovo vo vzťahu k tam žijúcim Albáncom. Je pre nás nepochopiteľný prístup splnomocnenca OSN Ahtisaariho, ktorý nerešpektuje základné princípy existencie OSN vo vzťahu k suverénnym štátom. Posledné vyjadrenia tohto pána z Fínska sa nesú už v duchu nezávislosti pre Kosovo, čo je smutnejšie. Takto sa vyjadruje priamo aj námestník americkej ministerky zahraničných vecí Nicolas Buns, ktorý už 12. apríla 2006 povedal, že rozhovory o štatúte Kosova vedú k jeho nezávislosti a predpokladal jej vyhlásenie už na konci roku 2006.

    Pred dvoma týždňami vo Viedni bol samit, ktorý mal schváliť Ahtisaariho plán s konečnou platnosťou. Rusko zablokovalo tento proces a celý plán bol odstúpený na rokovanie Bezpečnostnej rady OSN. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu 21. 3. 2007 vyhlásil, že aj v OSN budete tento plán Rusko vetovať. Povedal, že ak Fín Ahtisaari nebol schopný urobiť prijateľné riešenie, tak ho treba vymeniť za niekoho iného, kto bude vedieť niečo také splniť. Provládny denník Rossijskaja gazeta a iné médiá v Rusku vyhlasujú, že v prípade rozbitia Srbska cieľom osamostatniť Kosovo môže Rusko pomôcť utvoriť politické a mocenské podmienky na osamostatnenie sa Podnesterskej oblasti od Moldavska, ale odtrhnutie sa aj Abchándzka a Južného Osetska od Gruzínska. Podobne by sa mohlo postupovať aj v prípade východnej Ukrajiny, ktorá je výlučne proruská. Môžeme dať za príklad demokraciu v Lotyšsku, kde žije vyše 40 % Rusov, skoro 50 %, z toho 26 % má štatút neobčanov. Toto nikomu v rámci Európskej únie nevadí? Je to výsmech demokracie a ľudských práv.

    A keby sme si už mali naliať čistého vína, tak podľa môjho názoru nárok na svoje sebaurčenie a na svoj vlastný národný štát má napríklad nemecká menšina v južnom Tirolsku, ktorá je súčasťou Talianska. Tu okrem Nemcov žijú asi 2 % dohromady Talianov, Latínov a Rétorománov. Bojujú za samostatnosť, tak ako Baskovia alebo Katalánci v Španielsku, resp. Flámi v Belgicku, a nikto im ju nedá. Nikto nebombarduje Taliansko ani Španielsko, ani Belgicko. Jednoducho tam je strategický záujem, nie je tam strategický záujem rozbiť integritu štátu. Na Balkáne tento záujem je jasný.

    Chcem, samozrejme, zdôrazniť, že takéto jednoznačné zmýšľanie vo vzťahu ku Kosovu nemajú ani všetci kongresmani v Spojených štátoch amerických, ako aj politici v Európskej únii. Tým, že Európa v podstate viac-menej toleruje americký plán nezávislého Kosova, umožňuje spustiť v budúcnosti jeden nekontrolovateľný pekelný mechanizmus. Poviem aký. V Kosove sa utvára základňa pre islamský terorizmus v srdci Európy. Tzv. vahabiti, to sú sunnitskí islamisti, títo sú už v Kosove všade zastúpení. Postavili tam štyristo nových mešít. Celý svet vie, že je duchovné a ideologické zázemie al-Káidy. A nič sa nedeje. Všetci, celý svet rozpráva o boji proti terorizmu, proti al-Káide a tu sa vytvára podmienka na to, aby sme ich doslovne tam legalizovali.

    Rakúsky denník Die Presse 21. 2. 2007 uvádza, že v Kosove sú stabilné útoky na Srbov. V marci 2004 tam bol dvojdňový pogrom, keď Albánci zabili 19 Srbov, zbúrali mnohé kresťanské kostoly, to všetko sa udialo pred očami medzinárodných mierových síl – a svet mlčal. Za vlády Gerharda Schrödera bol v Nemecku odvolaný zo svojej funkcie minister obrany Oscar La Fontaine. Tento pán mal v Bonne tlačovku, na ktorej povedal, že „nemecký kontigent v Kosove mal po skončení bojov za úlohu zbierať a zhromaždiť zbrane, ktoré odovzdávali albánski bojovníci z tzv. UČK po podpísaní prímeria“. Dôslední Nemci, chvalabohu, zapísali aj čísla zbraní, ktoré potom následne odovzdali Američanom. Keď vypukli podobné konflikty a boje v Macedónsku o pol roka a opäť Nemci zbierali tie isté zbrane od Albáncov, tak 50 % týchto zbraní mali tie isté čísla ako tie, čo vyzbierali od Albáncov v Kosove. Tie zbrane vtedy odovzdali Američanom. Tak sa zrazu našli zase u Albáncov, ale nie kosovských, ale macedónskych. Okrem toho minister obrany La Fontaine povedal, že nemecké spojovacie služby zistili, že počas konfliktu v Kosove komunikovali albánski teroristi z UČK cez americkú spojovaciu vojenskú družicu. Aj toto je dôkazom toho, ako objektívne pristupuje najdemokratickejší štát v galaxii, lebo už zemeguľa je malá, k riešeniu takej závažnej skutočnosti, ako je Kosovo, vo vzťahu k Európe a k svetu.

    Záverom by som chcel zdôrazniť, že Ahtisaariho plán, ktorého konečným a výsledným efektom má byť nezávislosť Kosova, je výsmechom demokracie a znegovaním všetkých základných atribútov OSN. My Slováci a predovšetkým tento zákonodarný zbor je povinný aj touto deklaráciou povedať jednoznačné nie nezávislosti Kosova. K tomuto nás zaväzuje vždy kladný prístup srbského národa k problémom Slovákov v minulosti, ako aj ten fakt, že si musíme zachovať svoju vlastnú tvár a česť pred týmto národom, Európou a svetom.

  • A úplne pod čiarou by som chcel dodať, že vyjadrujem hlboký údiv ešte raz nad tým, ako predstavitelia slovenskej opozície sa zrazu prebudili, ako im chvályhodne záleží na osude a celistvosti srbského štátu. Chcel by som im pripomenúť fakt situáciu, keď aj ich zásluhou a bez riadneho uznesenia vlády a bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN boli povolené prelety lietadiel cez naše územie, ktoré bombardovali Belehrad a ostatné časti Srbska. Boli bombardované nemocnice, školy a ďalšie civilné budovy v rámci celého Srbska, predovšetkým Belehradu. A z toho dôvodu mi nedá, aby som nevyjadril minimálne počudovanie nad ich farizejstvom, ale to už je asi systém ich práce.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánu poslancovi. Za poslanecký klub KDH vystúpi pán poslanec Hrušovský. Pardon, s faktickými poznámkami poslanci Kužma, Slafkovský, Dzurinda, Frešo, Abrhan. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Palko, predpokladám, že tiež chce.

  • Reakcia poslanca.

  • Faktickú, áno? Tak ešte aj pána poslanca Palka, keby ste... Ďakujem pekne.

    Slovo má pán poslanec Kužma.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, keď spojenci za 2. svetovej vojny bombardovali hitlerovské Nemecko, to dnes neznamená, že keby Nemecko bolo ohrozené, že títo spojenci ho nebudú brániť. V Srbsku sa páchali genocídy, bolo tam mučenie, bolo tam znásilňovanie. Postaviť sa proti tomu bolo presne rovnakou povinnosťou demokratov, ako postaviť sa proti hitlerovskému režimu. Odsúdenie práve zastavenia týchto zločinov je rovnakým odsúdením, ako keby ste dnes odsudzovali tých, ktorí bojovali proti Hitlerovi. To, že sa demokratické štáty stavajú proti takýmto zločinom, to neznamená, a postavili sa v histórii aj proti Hitlerovi, aj proti Miloševičovi, to neznamená, že majú niečo proti Nemcom alebo Srbom. Čiže toľko k tomu.

    A k tým ostatným veciam, čo ste hovorili, podľa mňa to bola čistá kritika pána ministra zahraničia, takže k tomu sa nebudem vyjadrovať.

  • Ďakujem. Ďalej má slovo pán poslanec Alexander Slafkovský.

  • Ďakujem. Ja by som len pár slovami sa chcel pozastaviť pri kolegovi Slotovi, pretože ja som osobne bol v Belehrade, pardon, v Sarajeve v roku 1993 pred Vianocami, bol som aj v roku 1999 v lete v Čiernej Hore a za obidvomi utrpeniami stál vtedajší Miloševičov režim v Belehrade. Táto skupina ľudí pri moci si nechcela dať povedať od celého demokratického sveta a tam, kde zlyhá dohoda alebo dohováranie, nakoniec museli prísť k slovu aj zbrane. Ako lekára ma, samozrejme, veľmi mrzí, že pritom zomreli aj nevinní ľudia, ale tých vyše 800-tisíc Albáncov, ktorí boli v priebehu týždňa vyhnaní z domova s rôznymi sprievodnými efektmi, ktoré sa vtedy v Albánsku udiali, resp. v Kosove udiali, pardon, to boli všetko veci, ktoré demokraticky zmýšľajúcich ľudí nemohli nechať len tak chladných. A ja si myslím, že rozhodnutie vtedajšej Národnej rady podporiť a schváliť prelety nad Slovenskom, podporiť vojenskú akciu, ktorá zabránila pokračovaniu jasnej genocídy, bolo správne. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Mikuláš Dzurinda.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Slota, celkom stručne. Keď budete hlasovať za návrh uznesenia poslancov vládnej koalície, budete hlasovať za nezávislé, suverénne Kosovo. Toto je kľúčové, môžete hovoriť vzletne, plamenne, môžete nás urážať, môžete prekrúcať, môžete nás nálepkovať, ale máte to tam napísané.

    Pán poslanec Slota, keď neviete prečítať to prvé presvedčenie, že „úplná a ničím neobmedzená nezávislosť provincie Kosovo nie je v záujme stability regiónu“, ak neviete toto politicky prečítať, že je to o nezávislosti a suverenite Kosova, tak to môžete úplne jasne prečítať v dôvodovej správe v treťom odseku odspodu. Ja vám to prečítam: „Úplná a bezpodmienečná nezávislosť Kosova by sama osebe viedla ku konfliktu na Balkáne. Všetky ostatné riešenia ostávajú otvorené.“

    Pán poslanec Slota, môžete rozprávať, koľko chcete, môžete nám nadávať, vy to niekedy viete aj lepšie ako dnes, ale jedno je...

  • Reakcia z pléna.

  • Ale jedno je pravdivé, prečo ste sa vzdali svojho vlastného návrhu, ktorý sformuloval pán poslanec Rydlo? Prečo ste jasne v kontinuite s tým, čo ste pred chvíľou hovorili, prečo nechcete hlasovať za svoj vlastný návrh?

    Preto vám chcem veľmi pokojne a jasne povedať, bez prívlastkov, bez urážok, ak podporíte tento návrh, budete hlasovať za suverénne a nezávislé Kosovo.

  • Teraz má slovo pán poslanec Pavol Frešo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Akcia NATO v Kosove bola odpoveď na režim jedného diktátora, ktorý vyhnal státisíce vlastných obyvateľov zo svojej krajiny. Bola to posledná možnosť, ako predísť masakrom, aké boli napríklad v Srebrenici alebo aj inde na území bývalej republiky Juhoslávie. Bola to možnosť, ako predísť začínajúcej genocíde. To je na vysvetlenie toho bombardovania.

    V ostatnej časti prejavu pána poslanca Slotu som pochopil, že principiálne kritizuje a odmieta Ahtisaariho plán, to znamená, že nie je za nezávislé Kosovo. Ja len predpokladám, že to dokáže aj vo svojom hlasovaní a naozaj nebude hlasovať za toto. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. So záujmom som si vypočul vystúpenie pána poslanca Slotu. Očakával som a bolo zrejmé, že poslanci Slovenskej národnej strany sa pripravovali na tento bod, veď predložili aj vlastný návrh deklarácie. Očakával som, že pán predseda Slota aj zdôvodní, z akého dôvodu sa vzdali vlastného návrhu, a že uvedie dôvody, prečo pristúpili ku kompromisu, ktorý predkladá vládna koalícia. Dúfam, že v odpovedi mi na túto otázku zodpoviete. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Vladimír Palko.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Slota, spomínali ste určitú rozpoltenosť v súvislosti s preletmi lietadiel, ktoré povolila vláda Slovenskej republiky v roku 1999. Ja by som chcel len pripomenúť jednu vec, keď hovoríme o rozpoltenosti, že nemusel by som, pretože nakoniec hlasovalo sa iba vo vláde, ja som bol vtedy poslanec a predseda strany, ktorej som členom, vtedy minister Ján Čarnogurský sa zdržal pri tom hlasovaní, ale pripomínam, že tam bolo 5 ministrov za istú stranu, ktorá sa volala Strana demokratickej ľavice, ktorí všetci hlasovali za povolenie tohto preletu. A pokiaľ mi pamäť slúži, tak celá táto Strana demokratickej ľavice s tisícami jej členov vplávala do strany SMER a teraz tam vlastne všetci sú. Nevšimol som si, že by sa nejakým spôsobom dištancovali od tej politiky z roku 1999. Takže toto hovorím na margo určitej rozpoltenosti, ktorú si musí vyriešiť aj vládna koalícia.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Slota? Chce. Nech sa páči, má slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel teda od začiatku, keď hovoríme o Srboch ako o národe, ktorý roznáša len zlo a nenávisť a zabíjajú nevinných ľudí, ja by som chcel zdôrazniť, áno, veď určite pri tom bombardovaní to bol hlavný argument a všetci sa vyhovárali na Miloševiča. Ten je už mŕtvy. Teraz sú tam noví vo vláde, demokraticky zvolení. A myslím si, že nemajú ďaleko od myšlienok Miloševiča. Nemajú veľmi ďaleko pri obrane srbských záujmov vo vzťahu ku Kosovu a kosovským Albáncom. To chcem zdôrazniť. Keď si niekto niečo iné myslí, tak je farizej a klamár. Pretože to tak nie je. Pretože jeden premiér, prezident, druhý expremiér, minister zahraničných vecí, všetci majú rovnaký názor na tento problém.

    Chcem zdôrazniť jedno, že kde sú kosovskí Albánci, hej, a akí boli oni skutočne v tej blízkej minulosti. Zoberme si 2. svetovú vojnu, keď kosovská provincia bola pod záštitou Talianska premenovaná vtedajším Albánskom na Veľké Albánsko. Neviem, ktorí z vás poznajú túto históriu. V priebehu týchto rokov boli postavené dve divízie z Albáncov SS-Wafen a SS-Kandenberg, ktorí skutočne pôsobili v západnej Európe, ktorí robili zverstvá také, že boli z toho užasnutí aj priamo esesáci Nemci a Rakúšania. Také zvieratá to boli. A povraždili 60-tisíc Srbov civilov. Tak aby sme si naliali čistého vína aj v tomto smere, aká ľudskosť je na strane kosovských Albáncov.

    A chcem zdôrazniť jedno, že to, čo...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec, bohužiaľ, uplynul čas, nedá sa pokračovať ďalej v prejave.

    Teraz požiadal o slovo predseda vlády Robert Fico.

  • Reakcie z pléna.

  • Pardon. Vážené kolegyne, kolegovia, áno, je 17.00 hodina. Vzhľadom na to, že máme prerokovaný iba jeden bod programu zo zákonov, je to banský zákon, a mali by sme hlasovať iba o prerokovanom bode zahraničná politika, aby sme netrhali túto diskusiu v prípade tajnej voľby, tak navrhujem, že by sme pokračovali ďalej v rozprave a hlasovali o prerokovaných bodoch programu zajtra o 11.00 hodine. Podľa predbežných konzultácií by mohol byť všeobecný súhlas. Preto sa pýtam, či ten všeobecný súhlas na takýto postup je.

  • Reakcie z pléna.

  • Nesúhlasí kto? Poslanecký klub KDH, ak tomu dobre... Áno?

    Takže za takýchto okolností budeme hlasovať, vážené dámy a páni, o návrhu, že by sme preložili hlasovanie z dnešného dňa na zajtra na 11.00 hodinu vyslovene z toho dôvodu vzhľadom na to, že máme rozbehnutú diskusiu, sú tu aktéri, bolo by dobré pokračovať kontinuálne ďalej. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, aby sme preložili hlasovanie zo 17.00 hodiny dneska na 11.00 hodinu zajtra. Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 129 poslancov, za 75 poslancov, proti 43 poslancov, zdržalo sa 8 poslancov, nehlasovali 3.

    Vážení kolegovia, tento návrh sme schválili, preto budeme pokračovať teda kontinuálne ďalej v prerokúvaní tohto bodu programu.

    O slovo požiadal predseda vlády Robert Fico, má slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som nie príliš dlho, ale v niekoľkých poznámkach zareagoval na diskusiu, ktorá prebieha o budúcom štatúte srbskej provincie Kosovo.

    Predovšetkým chcem zdôrazniť, že sme pravdepodobne jediná krajina v Európskej únii, ktorá sa budúcnosťou tejto provincie v Srbsku zaoberá ako vnútropolitickou témou. Prosím, ak je také želanie, netreba sa tomu brániť, je to potrebné rešpektovať, hoci by sme určite privítali, keby podobná diskusia takto intenzívna a takto pripravená prebiehala aj k iným dôležitým vnútropolitickým témam.

    Chcel by som v každom prípade potvrdiť, že informácie, ktoré tu odzneli ohľadne Európskej únie, nie sú pravdivé, pretože Európska únia sa na všetkých svojich zasadnutiach, pokiaľ ide o jednotlivé rady, konkrétne zaoberá situáciou v Srbsku a v Kosove a myslím si, že to tak musí byť aj ďalej. Nakoniec návrh vyhlásenia, ktorý je predložený koaličnými stranami, hovorí veľmi jasne, že v spolupráci s členskými krajinami Európskej únie je potrebné hľadať spoločné riešenie budúceho usporiadania pomerov na západnom Balkáne.

    Chcel by som potvrdiť aj to, že nie je žiadny rozdiel medzi názormi, ktoré sme prezentovali v minulosti, a tým, čo je obsiahnuté v tomto návrhu vyhlásenia, pretože ja podpíšem všetko to, čo tu bolo citované, pokiaľ ide o moje vyhlásenia, a vždy budem zastávať názor, že úplná nezávislosť, v podstate poskytnutie štatútu nezávislého štátu Kosovu nemôže prispieť k stabilite v tomto regióne. V tomto duchu sme sa správali, v tomto duchu sme vystupovali aj v zahraničí a v tomto duchu je aj návrh vyhlásenia.

    Mňa však zaujali dve také významné poznámky, ktoré boli urobené k samotnému vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predložili strany vládnej koalície.

    Prvá poznámka je, a bola opakovaná neustále dookola, že ak schválime v Národnej rade alebo ak schválite v Národnej rade Slovenskej republiky vyhlásenie predložené stranami vládnej koalície, dávame vraj srbskej provincii Kosovo nezávislosť a postavenie nezávislého štátu.

    Pán poslanec Dzurinda, viete, to je tak. Tu je taký letáčik, na ktorom je napísané, že spolu si pripomíname 50. výročie Rímskej zmluvy. Všetci to tam vidíme. Je tam 50-ka, len vy tam vidíte 60-ku. A stále budete opakovať dookola, že to je 60-ka.

    Prvá časť vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky, ako je predložené stranami vládnej koalície, hovorí úplne jasne: „Národná rada vyjadruje presvedčenie, že úplná a ničím neobmedzená nezávislosť provincie Kosovo nie je v záujme stability regiónu vystaveného dlhé roky tragédiám a krízam.“

    Prosím vás, o čom to hovoríte, že toto vraj hovorí o pozícii nezávislého štátu Kosovo? Však teda čítajte! Ja jednoducho niekedy naozaj už ani neviem nájsť vhodné argumenty na to, aby som dokázal reagovať na tvrdenia, ktoré sú evidentne v rozpore s tým, čo je formulované v samotnom návrhu vyhlásenia. Som presvedčený, že návrh vyhlásenia je v tomto duchu absolútne vyvážený a presne vieme, čo týmto vyhlásením chceme všetci povedať.

    Druhá poznámka, ktorá ma mimoriadne zaujala, že vraj pripomienka vo vyhlásení Národnej rady Slovenskej republiky, že „rozhodnutia vlády Slovenskej republiky z roku 1999 prispeli k destabilizácii regiónu západného Balkánu“, že táto pripomienka vraj uráža slušných Srbov. Ja sa potom chcem spýtať, že – a čo s urážkou tých naozaj tisícov mŕtvych civilistov, ktorí zomreli pri bombardovaní? Toto ma najviac trápi na tejto diskusii, pán poslanec, pán poslanec Dzurinda, že bez akéhokoľvek zaváhania súhlasíte s preletom lietadiel, ktoré tam neviezli ani humanitárnu pomoc, ani hračky nezhadzovali, ani letáky nezhadzovali, ani potraviny nezhadzovali, ale zhadzovali bomby. A čo dokážu...

  • ... čo dokážu bomby, sme videli v malom v Novákoch nedávno a to naozaj v porovnaní s tým, čo dokáže urobiť jeden bombardér, si len veľmi, veľmi ťažko predstaviť. V tomto, a ja sa plne hlásim k tomu, čo povedal, myslím, pán predseda Slovenskej národnej strany, v tomto je to hlboké farizejstvo, ktoré nemá jednoducho obdobu. Vy kľudne zahlasujete...

  • ... kľudne súhlasíte ako nečlenský štát NATO, pripomínam, v tom čase Slovenská republika nebola v Severoatlantickej aliancii, za prelet lietadiel. Vedeli ste, čo tie lietadlá idú urobiť v bývalej Juhoslávii, a dnes sa staviate a hovoríte, že jedna veta na papieri vraj urazí slušných Srbov. A čo potom tí mŕtvi ľudia? Majme trošku úcty a, prosím vás, prestaňte s týmto farizejstvom, ktoré ako keby už nemalo ani obdobu.

  • Pán predseda SDKÚ, ja som o tom absolútne presvedčený, že keby dnes ste boli naďalej predsedom vlády Slovenskej republiky, tak stojíte prvý s transparentmi a kričíte „Nezávislosť Kosovu, dajme mu samostatný štát!“, veď sa dobre poznáme a vieme, ako rýchlo sa prispôsobujú názory tomu, kde sa človek nachádza a čo robí.

  • My sa jednoducho držíme svojich pozícií. Povedali sme napríklad, že nesúhlasíme s vojnou v Iraku a stiahli sme ženijnú jednotku domov. Povedali sme, že nesúhlasíme s privatizáciou, zastavili sme privatizáciu bratislavského letiska a tak ďalej atď. Prosím vás, skončite s týmto farizejstvom, pretože je nenormálne, aby niekto citoval alebo interpretoval vetu, ktorá je úplne jasne napísaná v prvom odseku, úplne inak.

    Vážené dámy a páni, naša pozícia je v Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov. Sme tam nestálym členom a je evidentné, že ako nestály člen budeme môcť pristupovať k rokovaniam aj s vlastnými názormi, vlastnými postojmi. Som za to, aby sme maximálne toto postavenie využili, aby sme maximálne a veľmi aktívne vystupovali na pôde Bezpečnostnej rady a prinášali také riešenia, ktoré po prvé naďalej umožnia dialóg, naďalej umožnia dohodu medzi Belehradom a Prištinou a nebudú to v žiadnom prípade rozhodnutia a stanoviská, ktoré by boli diktátom.

    Za takéto vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky som všetkými desiatimi, podporujem ho, samozrejme, nemôžem to prejaviť svojím hlasovaním. Ale prosím poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ak už teda chcú niesť zodpovednosť za situáciu v tomto regióne – a chcú, lebo o tejto téme diskutujú –, aby toto uznesenie prijali a takým spôsobom odmietli aj farizejstvo niektorých politikov na slovenskej politickej scéne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda vlády.

    S faktickými poznámkami pán poslanec Dzurinda, Lipšic, Mikloško, Palko, Janiš, Kužma. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán Dzurinda.

  • Pán predseda, chcem vystúpiť v rozprave ako jeden z predkladateľov.

  • Nech sa páči. Len vás poprosím, bolo, pán poslanec, zvykom, že dokončíme faktické poznámky, aby nedochádzalo potom k mixu toho, na koho sa reaguje, samozrejme.

    Takže, pán poslanec Lipšic, faktická poznámka.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som mal dve pripomienky k vystúpeniu pána premiéra.

    Po prvé, bombardovanie sa začalo 24. marca 1999. V akej strane ste, pán premiér, boli 24. marca 1999?

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Nie náhodou v strane, ktorá podporila bombardovanie Juhoslávie vo vláde?

    A po druhé, deklarácia hovorí, a trochu by som vás poprosil sledovať tú logiku, hovorí, že budúci štatút, vyjadruje presvedčenie, že budúci štatút provincie Kosovo nezaloží precedens v medzinárodnom práve. Aký precedens? Zrejme nezávislé Kosovo. Čiže vy v texte deklarácie predpokladáte vznik nezávislého kosovského štátu, keď hovoríte, že Kosovo nemá byť precedensom. Precedensom však môže byť len jeho nezávislosť. Preto je deklarácia rozporuplná, je zlá a vôbec nie je proti nezávislosti Kosova.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mikloško, faktická.

  • Pán predseda vlády, my tu riešime medzinárodné problémy, nie vnútropolitické problémy. Ale vy aj pán predseda Slota robíte z celej tejto záležitosti vnútropolitický problém. Keď hovoríte o vojenských preletoch v roku 1999, prečo nespomeniete to, že v tom čase Miloševičova vláda, Miloševič na čele štátu vyhnali už minimálne 200-tisíc Albáncov z Kosova? A po tomto všetkom, áno, tragicky tam išli vojenské lietadlá. A náš minister nehlasoval za to. Ale po tomto všetkom, po tejto absolútnej genocíde a vyhnania Albáncov išli do toho veľmoci, aby tento problém nejakým spôsobom riešili. A ja som naozaj zvedavý, ako vy, ktorý ste taký konzekventný ako predseda vlády krajiny, ktorá je v NATO, ako sa k tomu vyjadríte, keď v tejto deklarácii na jednej strane chcete ísť v línii veľmocí a na druhej strane vojská NATO, ktorého sme my členom, úplne spochybňujete a robíte zodpovednými za to všetko, čo sa tam dialo už dávno predtým.

  • Pán premiér, vy ste povedali, že sme jediná európska krajina, ktorá urobila z Kosova vnútropolitickú tému. Pán premiér, pre nás je to téma zahraničnopolitická. A vnútropolitickú tému ste z toho urobili vy. My všetci vieme, a to sa týka ako poslancov opozície, tak aj koalície, že nejakým spôsobom téma Kosovo sa dotýka aj štátnych záujmov Slovenskej republiky. A tu bola jedna veľká šanca, veľká šanca, že pokojne sme mohli dospieť k stanovisku, za ktoré by hlasovala drvivá väčšina slovenského parlamentu. A bolo by to spoločné stanovisko, ktoré by bolo vyjadrením štátneho záujmu Slovenskej republiky. Bohužiaľ, odkazom v tom návrhu vládnych poslancov na konanie vlády z roku 1999 ste túto šancu zmarili. Proste vy ste pred vyjadrením štátneho záujmu Slovenskej republiky dali prednosť vnútropolitickému zápasu a v tom je vaša malosť.

  • Ďakujem za slovo. Dve poznámky. Pán predseda vlády, k preletom. Za vlády diktátora, diktatúry, za vlády Miloševiča bolo treba zastaviť genocídu, vyvražďovanie, zverstvá, ktoré sa v tom čase diali v Kosove. Mali ste iný spôsob, ako zastaviť toto vraždenie detí a starcov v Kosove? Mlčali ste, pán predseda vlády, vtedy. Mlčali ste. Neboli ste chlap vtedy a nie ste chlap ani dnes. Ak by ste boli chlap vtedy, boli by ste chlap aj dnes a dnes by ste sa zachovali tak, ako sa Srbi zachovali v roku 1968 pri okupácii Československa komunistickými vojskami. Srbi vtedy dokázali proti vôli celého komunistického sveta povedať nie a podporiť nás.

  • Pán predseda vlády, i za 2. svetovej vojny lietadlá neniesli ani hračky, ani humanitárnu pomoc. Ja si na rozdiel od vás však pána Churchila i pána Rosewelta, ktorí tieto lietadlá poslali, vážim, lebo oni bojovali proti zločinnému režimu. Takisto spojenci poslali lietadlá proti režimu a takisto ako Hitlerov režim zničili, zničili aj Miloševičov režim. Ale vy jasne dávate najavo, keďže sú to rovnaké prípady, že vám by vyhovoval evidentne aj ten Hitlerov režim, tak ako vám vyhovuje Miloševičov režim, lebo lietadlá sa nesmú poslať (veľký ruch v sále, reakcia pléna), lebo čo keď trafia niekoho.

  • Ruch v sále.

  • Nie je v tom rozdiel! Aj tie lietadlá za 2. svetovej vojny zabili civilov. A keď to takto odsudzujete, tak odsudzujete aj boj proti Hitlerovi.

  • Veľký ruch v sále.

  • Ďakujem pekne. K tým rečiam o tom, ako to bolo v roku 1999, by som chcel poznamenať iba to, že vláda prijala rozhodnutie vtedy aj hlasmi všetkých ministrov za SDĽ a tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky vtedy takisto nikto z poslancov SDĽ nehlasoval proti tomu vyhláseniu. Sedí tu pán poslanec Faič, ktorý tu bol aj vtedy, férovo treba povedať, že sa zdržal hlasovania, ale nikto, ani pán predseda vlády Fico vtedy nám nepovedal, aké iné možnosti riešenia tej situácie, ktorá bola vtedy na Balkáne, lebo tam bola naozaj vojna, desaťtisíce Albáncov opúšťali proste svoje domovy. Boli tam koncentračné tábory, čiže podľa mňa nešlo, všetky možnosti diplomatického riešenia boli vtedy vyčerpané.

    Chcel by som ešte povedať, pretože tak tu horlíte za proste Srbov, iba takú faktickú vec. Vtedajšia vláda v Belehrade neprerušila s nami diplomatické styky, po celý čas mali tu v Bratislave svoje veľvyslanectvo na čele so chargé d´ affaires a nikdy potom vtedajšej vláde Slovenskej republiky nevyčítali to, čo urobila, tak ako nám to vy tu teraz vyčítate. A vždy sme mali s vládou Srbska veľmi dobré vzťahy. Zorganizovali sme bratislavský proces, ktorý dával dohromady opozíciu proti Miloševičovi, takže tie vaše také starosti o to, ako sme vtedy proste poškodili Srbom, samozrejme, že ľutujeme tie obete na ľudských životoch, ale naše dvojstranné vzťahy zo strany Srbov nikdy neboli proste spochybnené.

  • Ďakujem pekne. Pán Dzurinda ako navrhovateľ.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, pán premiér, panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som reagovať na vystúpenie predsedu vlády asi v piatich bodoch.

    Po prvé, chcem sa pripojiť k tým, ktorí chcú pripomenúť predsedovi vlády, kým bol na jar v roku 1999, keď vláda bola vystavená pred rozhodnutie otvoriť vzdušný priestor, neotvoriť, ako reagovať. Pán predseda vlády Fico bol vtedy poslancom za Stranu demokratickej ľavice. Strana demokratickej ľavice, mám pred sebou výsledok hlasovania, 16 poslancami z 23 verifikovala náš postoj, už niekto povedal, že mala 5 ministrov vo vláde vrátane ministra obrany, ktorí jednoznačne presadzovali takýto postoj. A nie som prvý, ktorý povie, že SDĽ bola plne inkorporovaná do SMER-u.

    Ja som si dal navyše tú námahu, keď som počúval niektoré rozhorčené hlasy pána predsedu vlády Fica, a som si pozrel ako hlasoval on. Mám pred sebou zápisnicu z prezenčky, pán predseda vlády je tam podpísaný, vtedy o 9.00 hodine tu bol, ale patrí medzi tých, ktorí nehlasovali. Hľadal som, strávil som nejaký čas nad tým, že som hľadal v rôznych vystúpeniach, kedy sa vyjadril pán, vtedajší poslanec, Fico k tejto nepochybne neobvyklej téme. Diskutovali sme o Kosove vtedy, keď vláda predložila návrh uznesenia Národnej rady. Diskutovali sme obsiahlo, keď vtedajšia opozícia dala návrh na odvolanie Eduarda Kukana. Súčasný pán predseda vlády sa ku Kosovu v roku 1999 nevyjadril nikde, nikde, ani raz. Ani pre médiá som nič nenašiel. V Národnej rade sme prezreli všetky vystúpenia, jednoducho mlčal. Kto mlčí, ten svedčí.

    Takže, pán predseda vlády, rád by som pripomenul, že s takýmito pojmami ako farizej na vašom mieste by som naozaj operoval veľmi, veľmi opatrne. Možnože byť oportunistom nie je oveľa väčšie vyznamenanie ako byť farizejom. Toľko k tomu hlasovaniu v roku 1999.

    A keď ste už použili ten pojem farizej, pán predseda vlády, my môžeme veľmi, veľmi konzistentne pokračovať v politike na danú tému, tak ako som už o tom dnes hovoril v jednom svojom vystúpení. Keď sme prijali vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k situácii v Kosove 14. apríla 1999, stojím si za každým jedným slovom, ktoré v tom uznesení je. Nie som si istý, či ho tu treba celé čítať, ale je pravdivé to vyhlásenie, pretože sa vyjadruje ku genocíde, k ničeniu ľudských životov, detí, starých bezbranných ľudí, k masovým vraždám, ku ktorým tam dochádzalo, a práve tam je poloha Bezpečnostnej rady, práve tam je poloha Severoatlantickej aliancie, a preto potom aj Bezpečnostná rada OSN jednomyseľne schválila rezolúciu č. 1244, ktorá posvätila vlastne to konanie voči bývalej Juhoslávii, ktorej je Srbská republika plnoprávnym nástupcom.

    Takže chcem upozorniť pána predsedu vlády, že nadávať dnes spojencom za aktivity v roku 1999, nadávať dnes aj medzinárodnému spoločenstvu Organizácii Spojených národov a Bezpečnostnej rade. Ja z toho uznesenia prečítam len ten záver, ktorý som už dnes raz povedal, ktorý volá po zachovaní územnej integrity Juhoslovanskej zväzovej republiky. Srbská republika je legitímnym plnoprávnym nástupcom Juhoslovanskej zväzovej republiky. Čierna Hora sa odtrhla so súhlasom Srbskej republiky, takže je úplne evidentné, že nechceme nič iné len kontinuitu, nie farizejstvo, pán predseda vlády, chceme iba kontinuitu tejto našej politiky.

    Vy ste hovorili, ste sa rozhovorili vo svojom prejave, vo svojom vystúpení aj o Iraku, o Afganistane. Vy ste na otázku novinára povedali, a teda otázka novinára znela: „Opozícia a mimovládne organizácie vás kritizujú, že otáčate kurz zahraničnej politiky. Prestávate sa orientovať na tradičných európskych spojencov a Ameriku?“ Pán predseda vlády hovorí, že zahraničnú politiku nik neotáča, ale že nebude robiť nikomu „pudlíka“, tak hovorí pán predseda vlády.

    No ale keď si pozrieme to, čo dnes navrhujete Národnej rade, aby schválila, je jednoznačne otočenie toho, čo predseda vlády povedal iba pred niekoľkými týždňami. Ja už som to dnes tu čítal. Jeho výroky z 12. februára sú absolútne nespochybniteľné. Pán minister Kašický hovorí: „Nikdy nebudeme súhlasiť s akýmkoľvek riešením, s ktorým nebude súhlasiť Srbská republika.“ Nedávno tu mal ministra obrany. A odrazu otvoríme dokument, z ktorého trčí suverénne, nezávislé Kosovo.

    Pán predseda vlády, prečo nerokovala vláda o tejto otázke? On hovoril o tom, že čo by som bol urobil ja, keby som bol predsedom vlády, ale veď súčasný premiér má so mnou skúsenosť. Bol by som pozval opozíciu, aby sme zladili záujmy tak, ako sme to robili pri referende o vstupe do Európskej únie, tak ako sme to robili pri takej citlivej otázke, ako bolo pozvať-nepozvať Turecko rokovať o Európskej únii, tak ako sme to robili pri európskej Ústavnej zmluve, keď som sa nehanbil ani mi neprekážalo pozvať aj predsedu SMER-u, aj predsedu HZDS, aby sme hľadali čo najširší politický konsenzus. Podobnú aktivitu som čakal aj od súčasného predsedu vlády a bol som rád, že povedzme SNS prichádza so svojou predstavou, z ktorej sa dalo vyjsť a na ktorej báze sme mohli nájsť konsenzus. Veď ja som nelipol na tom, že musíme hľadať zhodu na návrhu SDKÚ – DS. A stále môžeme hlasovať za návrh, ktorý SNS dala, ktorý je dobrý, je vyvážený, je pravdivý. Obsahuje to podstatné, o čo ide aj nám, súc presvedčení, že princíp územnej celistvosti a suverenity sa musí zachovať. Takže, pán predseda vlády, takto by som sa správal a takéto správanie som očakával aj od súčasného predsedu vlády Slovenskej republiky.

    No a na záver ale predsa len to najpodstatnejšie, pretože mal som dva ciele týmto vystúpením: Po prvé ukázať, že naša politika voči Srbsku je kontinuálna od jari 1999, úplne kontinuálna. Dnes je našou povinnosťou upozorniť našich spojencov, že sa mýlia. Kamarát nie je iba ten, ktorý stále súhlasí. Na mňa vykrikujú, že som Amerikán. Ja to poviem aj dnes, cítim sa byť veľmi silným spojencom Spojených štátov, ale tu cítim, že sa mýlia. A ak my máme priority zahraničnej politiky, a ja si myslím, že mali by sme mať, a rozumieť krajinám bývalej Juhoslávie by malo byť našou prioritou. Preto sme sa opreli za Chorvátov, a preto by sme sa mali oprieť aj za Srbov a mali by sme aj s priateľmi a spojencami o tom veľmi otvorene hovoriť. Nezraziť opätky alebo robiť „pudlíkov“, aby som použil povedzme ten expresívnejší výraz, ktorý sám pán predseda vlády ale vymyslel a použil.

    No, teda prvý cieľ tohto môjho vystúpenia spočíval v tom, že my držíme kontinuitu, chceme pokoj, ako som povedal, na Balkáne. Chceme, aby bolo prijaté riešenie, ktoré je dlhodobo udržateľné, nie aby si povedzme jeden vysokopostavený úradník urobil fajku, že splnil svoj plán. O toto nám ide. A chceme to veľmi pokojne artikulovať ako zahraničnopolitickú tému. Presne ako hovoril povedzme kolega Palko.

    No a mám potom ešte aj druhý cieľ, pán predseda vlády. Vážme slová ako farizej a tak, naozaj veľmi pokojne čítajme tieto dokumenty. Kto nerozumie tomu prvému, že „Národná rada, vyjadrujúc presvedčenie, že úplná a ničím neobmedzená nezávislosť provincie Kosovo nie je v záujme stability regiónu vystaveného dlhé roky tragédiám a krízam“, kto nerozumie tomu, že z toho trčí suverénne Kosovo, nech si prečíta dôvodovú správu, veď má tuším jednu stranu, predposledný odsek, „úplná a bezpodmienečná nezávislosť Kosova by sama osebe viedla ku konfliktu, všetky ostatné riešenia ostávajú otvorené“. No tak dáme Kosovu dve-tri podmienky, nazajtra, napozajtra, o dva dni tým nezávislým, úplne nezávislým suverénnym Kosovom bude. To je jedna vec a druhá vec je precedens.

    Pán predseda vlády, veď sa nedá na užšom a kratšom priestore ilustrovať rozpor vyhlásenia predsedu vlády a navrhovanej deklarácie. Pán predseda vlády 12. 2. hovorí: „Snaha poskytnúť Kosovu status nezávislého štátu môže podľa mňa viesť k nekontrolovaným pohybom v iných krajinách s nedozernými následkami.“ A vy píšte v návrhu vyhlásenia, že povedzme podmienečná nezávislosť Kosova nebude precedensom. No môže byť príkrejší rozpor na takom malo priestore? Aj vecnom, aj časovom? Dvanásteho druhý predseda vlády hovorí, že nezávislé Kosovo by bolo precedensom, by mohlo vyvolať nedozerné vlny, reakcie, následky, a dnes sa tvárime v návrhu vyhlásenia, že to precedens nebude.

    Preto som presvedčený, že tento návrh nie je dobrý. Som presvedčený, že návrh, ktorého autorom je pán Rydlo, áno, je to naozaj tak, a ktorý si získal podporu SDKÚ – DS, získal si podporu Kresťanskodemokratického hnutia, je v národnom a štátnom záujme Slovenska. Ostatok je len prekrúcanie faktov. Chceme sa zaľúbiť doma voličom, aby nám preferencie neklesali, ale v Bezpečnostnej rade zrazíme opätky a budeme hlasovať s veľký prúdom.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami, pán Podmanický, predpokladám, že s faktickou, pán poslanec. Áno. Pán poslanec Podmanický, Nachtmannová, Jarjabek, Zala, Kvorka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán Podmanický.

  • Pán poslanec Dzurinda, vy vždy vystupujete ako veľký humanista a tvárite sa ako demokrat, dokonca vo svojom vystúpení ste vyzvali nás všetkých, aby sme vážili svoje slová, ktoré používame v Národnej rade. Ja sa vás teda chcem spýtať, že či súhlasíte s výrokom vášho kolegu pána poslanca Kužmu, ktorý prirovnal predsedu vlády Slovenskej republiky k Hitlerovi. Ak nesúhlasíte, pán Dzurinda, tak vás prosím, aby ste sa ospravedlnili, aby ste aj vy nám dali príklad, ako sa má v tejto sále správať. Ak s tým súhlasíte, bohužiaľ, svedčí to potom o kultúrnej úrovni nielen pána Kužmu, ale celého SDKÚ a v takom prípade ja si myslím, že je absolútne nenáležité prirovnávať kohokoľvek v tejto sále k Hitlerovi. Ja to považujem za mimoriadne urážlivé vyjadrenie, ktoré podľa môjho názoru by sa malo stať predmetom disciplinárneho konania. A ak ospravedlnenie nepadne v tejto sále, ja ako člen mandátového a imunitného výboru požiadam o začatie disciplinárneho konania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pani poslankyňa Nachtmannová, nech sa páči.

  • Pán poslanec Dzurinda, nedá mi nereagovať na vaše vystúpenie. Viacerí z klubu SDKÚ zdôvodňujete nevyhnutnosť vojenského zásahu v roku 1999. Nedávno, 7. marca, som sa s inými kolegami z Národnej rady Slovenskej republiky, za SDKÚ ste mali tiež zastúpenie, zúčastnila pracovnej návštevy na misii Spojených štátov pri Európskej únii. Strategický politicko-vojenský poradca misie Spojených štátov pri Európskej únii v tom čase ako analytik, teda v roku 1999, bol analytikom vo Washingtone a zároveň veľmi dobre poznal situáciu na západnom Balkáne, pretože tam predtým dlhé roky pôsobil, tak on v roku 1999 vo Washingtone upozorňoval, že operácia, vojenská operácia môže destabilizovať západný Balkán. Takže ja si myslím na rozdiel od vás, že je vhodné, dokonca nevyhnutné v predloženom vyhlásení pripomenúť tento rok a naše povolenie na prelety.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Buďme v tejto chvíli trošku korektní a pozrime sa na faktografiu, ktorá bola toho 14. 4. 1999. Pán poslanec Dzurinda, vy aj pán poslanec Kukan hovoríte, že neboli žiadne iné riešenia, že tento parlament nepriniesol žiadne iné riešenia toho 14. 4. 1999. Ja by som skutočne vám chcel dať do pozornosti, lebo ten materiál, ste hovorili, že ste z neho citovali a že ho máte pred sebou, bolo vtedy deväť pozmeňujúcich návrhov v tomto parlamente, deväť pozmeňujúcich návrhov, ktoré dávala opozícia k tejto téme na riešenie situácie. Hovoríme o tom nešťastnom uznesení o preletoch. Z tých deviatich pozmeňujúcich návrhov, ktoré dávala opozícia ako návrh na iné riešenia, nebolo prijaté koalíciou ani jedno. To záverečné hlasovanie potom vyzeralo tak, aby sme sa nemuseli smerom do budúcnosti hanbiť za to uznesenie, ktoré bolo prijaté, hovorím stále o preletoch, tak sme všetci vytiahli karty, čo sme boli, teda niektorí sme vytiahli karty, a tak sme sa vlastne zneprítomnili, hovorím ešte raz, aby sme sa nemuseli hanbiť za to rozhodnutie, ktoré bolo o tých preletoch. Ďakujem za pozornosť. Taká je faktografia.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Ján Kvorka. Ešte pán Kvorka má faktickú poznámku.

  • Reakcie z pléna.

  • Pardon, Boris Zala?

    Tak potom slovo má pán poslanec Zala.

  • Ďakujem pekne. Ja k tomu, k nezávislosti Kosova. No to je prekrúcanie, pán poslanec Dzurinda, absolútne, pretože my hovoríme o úplnej a neobmedzenej nezávislosti Kosova preto, že faktom, ktorému sa treba reálne postaviť, je to, že Kosovo už aj dnes užíva isté znaky nezávislosti. Dokonca aj srbský návrh, ktorý hovorí o tzv. nadautonómii, teda takých právach, ktoré by sa udelili Kosovu, ktoré prekračujú aj územnú autonómiu, vytvára isté znaky nezávislosti. My práve preto, že toto reflektujeme, tak hovoríme, že nemôžeme pripustiť úplnú a neobmedzenú nezávislosť provincie Kosova, ani keby išla opačná formulácia, ktorú ste navrhovali vy, o integritu samotného Srbska, aj tak táto integrita už je ochrnutá tým, že Kosovo už dneska má znaky nezávislosti. Čiže je to skutočne demagógia, ktorá provokuje, ktorá citovo vydiera poctivých ľudí, ktorí sú skutočne so Srbskom veľmi dobre spätí a cítia s ním, a len preto to robíte, aby ste poškodili vládnu koalíciu. Ale vy nepoškodzujete vládnu koalíciu, vy poškodzujete týmto stanoviskom Slovensko.

    V krátkosti k precedensu, pán Lipšic, a tu je, pán Mikloško, treba vedieť, že niekedy treba aj dačo poučiť ľudí. My hovoríme o precedense nie k nezávislému Kosovu, ale práve k tomu, čo som spomenul. Precedensom nesmie byť ani medzinárodný protektorát, ani obmedzená nezávislosť, ani nadautonómia, o ktorej teraz hovoríme, ale ani autonómia na princípe kolektívnych menšinových práv, lebo aj proti tomu zápasíme, ani takýto precedens nechceme prijať.

  • Ďakujem. Teraz teda má slovo pán poslanec Kvorka.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dámy a páni z opozície, keď sa tak na vás dívam pri tomto vašom vystupovaní v určitých momentoch, tak človek vám pomaličky vidí krv v očiach, hnev, nenávisť a treba si položiť otázku, prečo to je? Prečo ste takí? Čo vás tak znervóznilo? Myslím si, že vás znervóznilo asi to, že na tom poste ste videli premiéra, ktorý nepatrí vám, ale patrí dakomu inému. Premiéra, ktorý sa snaží robiť pre túto republiku dačo iné, nie to, čo robil ten váš premiér, ktorý tu sedel osem rokov a porobil také nezmyselné veci, ako tu už bolo povedané, ohľadom preletov, čo malo nedôsledné následky.

    Pán poslanec Dzurinda sa tu snaží vystupovať, vo svojom vystúpení nás poučovať, dávať nám rozumy, ako keby my sme tu všetci boli, ja neviem, voľajakí školáčikovia a on mal patent na rozum a mohol nás tu poučovať zo všetkého, čo ani spolovice nie je pravda. Pán poslanec Dzurinda, vstúpte si do seba, zmierte sa s tým, že jednoducho vaše postavenie je teraz také, aké sa rozhodlo vo voľbách, je nezmenené, vydrží to štyri roky, máte právo na opozičné pôsobenie, máte právo na kritiku, ale buďte kritický a vystupujte aj tak, keď tu nie je premiér, ktorý vám pije krv v žilách a ktorého vy strašne nerád vidíte.

    Ďakujem pekne.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím o pokoj v sále. Teraz s odpoveďou na faktické poznámky, pán poslanec Dzurinda má slovo.

  • Nepije, nepije, pán kolega, dokonca neuveríte, ale ja som sa tešil a bol som veľmi zvedavý, čo povie pán predseda vlády. Som rád, že prišiel, a budem rád, keď bude chodiť častejšie. Bol by som ešte radšej, keby na Vianoce nás bol býval pozval a keby sme začali, ako som už povedal, o tejto téme vážne diskutovali. Takže nemám s tým problém. A dokonca vám môžem povedať, že v opozícii sa nepracuje zle.

    No, pán Podmanický, ja sa necítim hovorcom pána kolegu Kužmu. Myslím si, som presvedčený, že on svoj výrok obháji sám. Viacej k tomu hovoriť nebudem.

    Ale to, čo chcem povedať, najpodstatnejšie je to, a ešte možno kolega Jarjabek, no veď vám sa nebudem tak ani čudovať, pretože HZDS na rozdiel od SDĽ išla proti nám veľmi tvrdo. Nie SDĽ, vy ste dali návrh na odvolanie Kukana, ste sa nám vyhrážali, že pôjdeme pred národný tribunál, čiže ja sa nečudujem ani SNS v tomto, ani HZDS, keď povedzme sú tvrdší voči nám, ale čudujem sa pánovi premiérovi, pretože vtedy on bol členom SDĽ, súčasťou vládnej koalície, o to tu išlo.

    Ale najpodstatnejšie je to, čo hovoril pán Zala. Pán predseda výboru, keby bola diktovala tempo vláda, rokujeme o vládnom návrhu. My sme nepretláčali zubami-nechtami ani náš materiál. Pán prezident nás 12. februára poprosil, aby sme vyčkali. Nemali sme problém mesiac to dať pod stôl. A napokon sme boli radi, že rokujeme o návrhu SNS. Nepodsúvajte to verejnosti. Nám išlo naozaj o to, aby Slovensko prijalo pozíciu, ktorá vychádza z jeho národných a štátnych záujmov. Toto sa vám nepodarí. Rovnako sa vám nepodarí to, že predseda vlády hovorí, že deklarácia nie je o nezávislom, suverénnom Kosove, to isté predseda SNS, a ona je o súhlase Slovenska so suverénnym, nezávislým Kosovom. Opýtajte sa Srbov, tí vám povedia.

  • To boli faktické poznámky. Pokračujeme v rozprave.

    O slovo sa v zmysle rokovacieho poriadku prihlásila podpredsedníčka Národnej rady pani Belousovová, nech sa páči.

  • V úvode chcem poďakovať za prejavený záujem opozícii a začnem, vážení kolegovia, svoj prejav trošku netradične.

    Všetci vieme, že Kosovo, a bolo to tu už viackrát zdôrazňované, je pre srbský národ územím, ktoré má pre nich veľký historický, duchovný, a dovolím si povedať, až akýsi mystický význam. Je to územie, kde nie sú len stovky pravoslávnych kláštorov a kresťanských kostolov, ale tie boli mnohé už poškodené hlavne tými bombardovacími lietadlami Spojených štátov amerických, teda nie sú tam len tieto pravoslávne kláštory a kostoly a podľa tohto je to miesto, ktoré je pre Srbov prameňom kresťanskej viery. Je to zároveň i miesto, kde sa sila viery v Boha preverovala nie hocijako, ale silou ľudských obetí. Môžeme doslova povedať, že sila v Boha sa tu preverovala srbskou krvou a neznie to podľa mňa ani pateticky, vystihuje to skutočnú historickú pravdu a hodnotu tohto územia pre srbský národ.

    Myslím si, že si málo uvedomujete tí, ktorí sa snažíte teraz vystupovať ako pragmatickí politici, že takáto zem má obrovskú cenu nielen pre Srbov. Takejto zemi sa nie nadarmo hovorí, že je to zem posvätná. Pretože je posvätená krvou veriacich kresťanov, musí byť posvätná i pre všetkých ostatných kresťanov Európy, ak Európa je ešte kresťanská a ak jej kresťanské hodnoty vôbec niečo ešte hovoria.

    Dnes totiž Európska únia a ďalšie medzinárodné inštitúcie vlastne riešia otázku, čie bude Kosovo. A pre mňa tá otázka tak znie, vychádzam aj z toho, čo tu v tom historickom exkurze vo svojom prejave povedal pán predseda Slovenskej národnej strany, pán Slota, že bude Kosovo srbské, to znamená kresťanské? Alebo bude albánske, to znamená moslimské? A ako je to potom s hodnotovou orientáciou vlastne Európskej únie?

    Takéto miesta, takéto územia sú ojedinelé a ich význam je tiež v histórii ľudstva alebo v nejakej spoločnosti jedinečný. Pre mňa je význam jedinečný.

    Poprosím pánov, nediskutujte vedľa, Jaro, ruší ma to.

    Pre mňa je ten význam Kosova dnes viac ako čitateľný. Pre mňa ten význam sa dešifruje na to, že chce Kosovo zobudiť Európu a zobudiť Európanov. Zobudiť aj nás Slovákov, aby sme si uvedomili to hemingwayovské, ktoré sa budem snažiť parafrázovať, že nikto z nás nie je ostrovom samým osebe a nepýtajme sa, komu zvoní hrana, pretože zvoní vždy tebe. Zobuďme sa preto pri Kosove k zodpovednosti, k solidarite, k ľudskosti. Totiž odkaz Kosova pre Slovákov je viac ako čitateľný tomu, kto čítať chce. A ten nám hovorí, Slováci, Kosovo je len pár kilometrov od slovenských južných hraníc.

    Ak dnes chceme posúdiť tu v tejto rokovacej sále a určitým spôsobom aj prezentovať možný postoj Slovenskej republiky a jej ústavných orgánov k riešeniu otázky Kosova a v tejto súvislosti aj štátnej integrity Srbska a jeho územnej celistvosti, treba povedať, že je to problém z mnohých príčin veľmi zložitý a len zdanlivo, ako som sa snažila už naznačiť, sa netýka Slovenska. Týka sa hneď napríklad dvoch v polohách. Predovšetkým nie nadarmo tento problém irituje celú politickú scénu na Slovensku a zároveň, súdiac podľa mediálnej odozvy, táto otázka vyvoláva veľký záujem občianskej verejnosti. Táto téma, vážení, nie je len témou politikov, ale verejnosť na Slovensku ju veľmi hlboko prežíva. Dovolím si preto tvrdiť, že riešenie, ktoré v Národnej rade dnes prijmeme, môže značne ovplyvniť dôveru občanov k politikom a politike ako takej v budúcnosti. Samozrejme, že obdobne to platí aj pre možné rozhodnutia medzinárodných organizácií. Otázka je o to zložitejšia, že treba sa pravde pozrieť pri Kosove do očí a povedať si, že v otázke Kosova, bohužiaľ, dobrých rozhodnutí už niet. Je rozhodnutie len také, ktoré bude zlé a ešte horšie.

    A položme si teraz otázku, prečo je to tak? Spojené štáty americké sú jednoznačne, ako bolo deklarované, za Ahtisaariho plán, ktorý sa snažia presadiť aj cez Organizáciu Spojených národov. A každý už vie, že je to fakticky plán uznania samostatnosti provincie Kosovo na úkor štátnej integrity zvrchovanej krajiny, ktorá sa volá Srbsko. A vôbec by ma neprekvapilo, keby niekoľko dní po prijatí Ahtisaariho plánu niektoré štáty, hlavne moslimské, uznali samostatnosť a štátnosť Kosova. Toto riešenie dôveru nevyvoláva už aj preto, že – a poviem možno to, čo sa bojíte niektorí povedať, hoci si to myslíte – že tam, kde Spojené štáty americké zasiahli v záujme demokracie, tam, obrazne povedané, dlhú dobu tráva nerastie. Európska únia, tak ako v nedávnej minulosti, v podstate ako celok aj dnes v otázke Kosova pchá hlavu do piesku, aby nemusela prijať zásadné rozhodnutie. Pritom je to zvrchovane európsky problém, ktorého dôsledky bude musieť, či chce, alebo nie, znášať Európa. Ahtisaariho plán, či si to chceme priznať, alebo nie, slúži Európskej únii aj členským štátom ako plenta, za ktorú sa môžu schovať. A schovať možno svoju zbabelosť. Ponuky Srbsku, že jeho prijatím sa uľahčí jeho vstup do Európskej únie, slúžia len ako vábnička. Ako cukrík pre dieťa, ktorý im, Srbom, má uľahčiť, aby prehltli horkú pilulku.

    Zabúda sa však na veľmi závažný fakt, že Srbi sú hrdý národ, ktorý nezabúda na príkoria, a môžu stratiť dôveru vo svoju budúcnosť v Európskej únii i NATO a možno ju nebudú chcieť. A nielen srbský národ môže zobrať takéto poučenie, pretože to, ako sa Európska únia zachová pri riešení kosovského problému, bude mať dopad aj na jej samotnú autoritu vo svete a dôveru členských štátov. Chcem povedať, hovorím veľmi úprimne ako vždy, že Kosovo, to posvätné miesto, aj tu plní veľmi symbolický a mystický význam, je zlým svedomím, čiernym svedomím hriešnej Európy, ktorí sa na Srboch veľmi prehrešili.

    Ahtisaari, keď hovoríme o jeho návrhu, nie je Pán Boh. Ak jeho riešenia sú zlé a nevyhovujú realite, treba, aby tieto riešenia boli zmenené, možno aby samotný pán Ahtisaari bol vymenený. Jednoducho preto, lebo plán nerieši otázku napätia medzi Srbmi a kosovskými Albáncami. Práve naopak, ak bude prijatý, všetci vieme, že napätie v tomto regióne sa zvýši s možnosťou rozšírenia na Macedónsko, Krajinu srbskú ako terajšiu súčasť Bosny a Hercegoviny. Je nakoniec možné, že do hry sa dostane aj Albánsko a Grécko, kde v otázke albánskej menšiny panujú určité napätia už i dnes. A to nehovorím o precedense, ktorý Ahtisaariho plán prináša v širšom medzinárodnom kontexte, pretože, vážení, dôjde cez porušenie charty OSN a noriem medzinárodného práva k niečomu, čo bude nezvratné.

    Z dôvodov, ktoré som uviedla, dnes v Národnej rade otázku Kosova a prijatie deklarácie k riešeniu musíme posudzovať hlavne z dvoch hľadísk. Možno to prvé hľadisko bude pre niektorých politikov, skúsených, ostrieľaných, bezvýznamné, ale pre mňa je a bude vždy dôležité. Musíme posudzovať z prvého hľadiska srdca a z druhého hľadiska rozumu.

    Z hľadiska srdca musíme mať na pamäti elementárnu vďačnosť za postoje Srbov k nám samým Slovákom v histórii. Veď je faktom, že Srbi v rokoch meruôsmych 19. storočia sa tvrdo postavili na obranu niektorých slovenských národovcov pred výkonom uhorského hrdelného práva a zachránili im životy. V roku 1918 boli prví, ktorí uznali Československú republiku ešte pred oficiálnym vyhlásením jej samostatnosti. Postavili sa rovnako proti rozhodnutiu Mníchova a Viedenskej arbitráže, ako aj proti vstupu vojsk do Československa v roku 1968. Počas trvania železnej opony umožňovali odchod občanov Slovenska za slobodou. Príkladov možno uviesť veľmi veľa. Chápem, vážení, že vďačnosť nie je politická kategória, že sa dnes akosi nenosí. Vytvára však historické povedomie medzi štátmi a ich občanmi a my dnes nevieme, či takéto pre nás priaznivé povedomie nebudeme v budúcnosti potrebovať sami.

    Z toho druhého hľadiska, z hľadiska rozumu v otázke Kosova treba a musíme pristupovať z dvoch pozícií. Prvá pozícia je tá, ako som už naznačila, že cez porušenie charty OSN a noriem medzinárodného práva sa vytvára precedens, ktorý môže zasiahnuť strednú Európu. Neviem, či je v poslaneckej snemovni pán poslanec Duray, ale netají sa tým a verejne prezentuje, že už píše koncept autonómie pre južné Slovensko. Možno súbežne s tým, prepáčte, že ironizujem, by mohol písať, ak má vlohy, aj koncept autonómie pre Slovákov na tom istom juhu a pohorí Matra nad Budapešťou. A nielen pre strednú Európu, ale aj východný Balkán, Podnestersko, Abchádzko, Slovinsko, Taliansko, Španielsko a pre ďalší rad tzv. zmrazených ohnísk etnického napätia.

    Samozrejme, nemôžeme pustiť zo zreteľa, že historicky – a toto by som chcela dať do pozornosti všetkým poslancom, lebo história nás to učí a ona nám to znovu a znovu opakuje ako žiačikom, aj keď sa to niekomu nepáči – a ten odkaz histórie je, že Západ otázky podobného charakteru väčšinou riešil na úkor slovanských krajín. Vždy na úkor slovanských krajín. Tak učí história. Aj keď možnosť vytvorenia precedensu cez chválenie Ahtisaariho plánu pokladám za dôležité, rozhodujúci pre prijatie deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky je však iný rozumový prístup. Prístup, ktorý jasne v medzinárodnom rozmere zadokumentuje jednu veľmi podstatnú vec, že Slovenská republika je suverénnym subjektom medzinárodného spoločenstva, plnoprávnym členom NATO, Rady Európy a europarlamentu s vlastnými suverénnymi názormi, ktoré sa nebojí aj odprezentovať.

    Spomeňme si znovu na históriu. Kompromisy sa totiž vždy robia na úkor toho, kto je ku kompromisom sklonný alebo kto k nim nevie alebo nechce zaujať jasné vlastné stanovisko. A toto je pre Slovensko veľmi dôležité. Ak sme zvrchovaní, tak hovorme ako zvrchovaní. Ak sa nám niečo nepáči, hovorme, že sa to nepáči. Nebuďme len nejakými doskakovačmi mocných v Európe či v NATO.

    Som za to, že hlas Slovenska v prípade Kosova a porušenia integrity Srbska a jeho územnej celistvosti musí zaznieť jasne a zreteľne v intenciách tohto, čo som tu uvádzala. Obava, že Slovenská republika zostane v tomto názore osamotená, je trochu irelevantná. Svoje záujmy z pohľadu možnej budúcnosti obhajovať musíme, pretože nikto to za nás neurobí. Myslím si však, že aj keď v Bezpečnostnej rade OSN inštitút právo veta nebude stálymi členmi použitý, ale ja verím, že bude, osamotený vo svojich názoroch jednoznačných na podporu Srbov nebudeme.

    Ešte by som sa rada vyjadrila k niektorým otázkam, lebo boli otázky, či Národná rada Slovenskej republiky vôbec má či nemá prijímať deklaráciu ku Kosovu, či to patrí na rokovanie, či nepatrí. Myslím si, že v celom mojom vystúpení odznelo mnoho argumentov za, za to, aby sme prijali vyhlásenie k situácii v Kosove.

    Na záver uvediem ešte jeden pre mňa osobne veľmi dôležitý a hádam najpodstatnejší argument. My politici totiž svojimi postojmi aj skutkami, veľmi pekne povedané, píšeme históriu. Naozaj to, čo robíme, sa dostane do histórie. Možno si to niekedy ani neuvedomujeme. Mne záleží úprimne alebo mne leží úprimne na srdci, aby v histórii Európy alebo aj sveta Slovensko aj našou zásluhou, naším pričinením malo čo najpozitívnejší obraz. Nie vždy to tak bolo. Musíme si uvedomiť, že za zlé alebo hanebné rozhodnutia politických reprezentácií nesie hanbu predovšetkým nie ten konkrétny politik, ale konkrétny národ a konkrétny štát.

    Už sme tu mali vládu, ktorá pošpinila obraz Slovenska vo svete, už sme mali vládu, za ktorú sa Slováci museli hanbiť. Veľmi dobre viete, o čom hovorím. Hovorím o roku 1999, keď vláda Mikuláša Dzurindu povolila bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN a v rozpore s náladami alebo s mienkou väčšiny občanov Slovenska prelety amerických lietadiel nad územím Slovenska. Lietadiel, ktoré bombardovali Belehrad a ďalšie mestá Srbska, lietadiel, ktoré zámerne a plánovite vraždili civilné obyvateľstvo. Kde bolo vtedy medzinárodné právo? Ja som si vás vypočula, pán Dzurinda, a chcela by som vás vyzvať k pokore, lebo Pán Boh všetko vracia. Kde boli vtedy záujmy Slovenskej republiky? Kde boli vtedy, to, čo ste tak pekne nazvali, etické princípy vo svojom príhovore a morálka, pán Dzurinda?

    Ja osobne nikdy nezabudnem, tak ako väčšina Slovákov, na dva pocity pri tomto hroznom bombardovaní: na pocit hanby a bezmocnosti. Hanby, nekonečnej hanby za vašu vládu, pán Dzurinda, a pocit bezmocnosti, pretože sme nemohli to strašné vraždenie, áno, bratského srbského národa zastaviť. Jedine Slovenská národná strana vtedy protestovala pred americkou ambasádou a pamätám si, že mňa tam vykázali z chodníka a povedali mi, že som na americkej pôde a nemám tu šíriť takéto názory. Na ten pocit tiež nikdy nezabudnem a budem ho veľmi dlho nosiť v sebe.

    Dnes hovoríte o vyhláseniach, aké ste vtedy prijali o etnických čistkách a pod. Ale boli krajiny ako Rakúsko, ktoré nedalo súhlas k bombardovaniu. A história už zapíše a zapísala, že keby Slováci nesúhlasili, vláda vaša, tak nikdy by nebolo možné Srbsko a Belehrad bombardovať. Nikdy by deti pri narodení v belehradskej nemocnici niektoré nezomreli a niektorí neboli do konca života postihnuté hluchotou. Pretože sa narodili do sveta, kde ich takýmto privítaním privítali americké bombardéry. Aj vďaka vám.

    Podobné pocity, musím povedať, hanby a hnusu som prežívala teraz pri vystúpení predsedu SDKÚ pána Dzurindu. Vy teraz obhajujete územnú integritu Srbska a práva Srbov? Neverím vlastným očiam a ušiam. Či sa vo vás ozvalo svedomie? Ja o tom vážne pochybujem. Skôr je to vypočítavá snaha získať stratené hlasy slovenských voličov. Veď Kosovo, to nevzniklo včera, veď my dnes hasíme a medzinárodné spoločenstvo to, čo ste ako priskakovači Spojených štátov amerických vtedy zapálili. Čiže ja sa obraciam na vás, hlavne na vás, poslancov opozície, preboha, spamätajte sa a viac pokory, ak je vo vás trošku kresťanstva!

    Pán Mikloško sa teraz nepríčetne, ako je jeho zvykom, smeje. Vy ste kádehák? Vy ste kresťan? Veď za kresťanskú vieru Srbi vždy držali stráž proti moslimom. Pani Vášáryová tiež hádže herecké úsmevy a vypočula som si doobeda, keď ste hovorili o oživovaní slovanskej vzájomnosti. Vy nemáte právo o tom absolútne nič povedať. Slovenská národná strana na rozdiel od vás vždy hrala a hrá s čistými kartami. Nielen v roku 1999, keď sme jediní protestovali verejne proti bombardovaniu Juhoslávie a politike Mikuláša Dzurindu. Hráme s čistými kartami i teraz, keď považujeme za potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala vyhlásenie k situácii v Kosove. Kosovo je veľmi blízko južných slovenských hraníc. Podpora Srbov je podpora samých seba a to si musíme uvedomiť.

    Z uvedených dôvodov je budem hlasovať za deklaráciu a som veľmi rada, že vládna koalícia sa zjednotila a pripravila spoločné vyhlásenie. Kto chce, jeho obsahu rozumie. Kto nechce, nebude rozumieť nikdy, pretože mám pocit, akože žijeme v dvoch svetoch a rozprávame dvoma jazykmi. Ja som veľmi rada, že nežijem v tom vašom svete bezcitnosti, pokrytectva a farizejstva.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani podpredsedníčky Národnej rady sa prihlásili poslanci: pán poslanec Mikloško, Kužma, Abrhan, Slafkovský, Lipšic, Dzurinda, Kukan, Kubovič, Tóthová. Pani Tóthová je posledná? Ešte pán Podmanický, pán Podmanický desiaty. Pán Podmanický je posledný, hej? Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami k vystúpeniu pani podpredsedníčky.

    Nech sa páči, ako prvý dostáva slovo pán poslanec Mikloško.

  • Pani podpredsedníčka, vy ste povedali, že kde stúpia Spojené štáty, dlho nerastie tráva. Nuž ja viem, že vy ste prírodovedkyňa, nemôžete mať také vedomosti z histórie, ale chcem vás upozorniť, že v 20. storočí Spojené štáty dvakrát nasadili nespočítateľné obete na to, aby zachránili mier v Európe v dvoch svetových vojnách, ktoré, vojny, rozvírili blázniví Európania, ktorí už nedeli, čo so sebou, a potom Spojené štáty boli tou poslednou záchranou. Bez Spojených štátov a studenej vojny by ste ani vy, ani my by sme nesedeli tu, ale by sme sa pohybovali každý tam niekde po našich kopcoch.

    Pani podpredsedníčka, pýtam sa vás, vy ste podpredsedníčka Národnej rady a zároveň podpredsedníčka SNS, ak naši predstavitelia politickí nakoniec budú súhlasiť s postupom Spojených štátov a západných veľmocí a výsledok bude nezávislosť Kosova, vystúpi SNS z vlády? Prosím, aby ste mi odpovedali.

    A tretie otázka. Pani poslankyňa a pani podpredsedníčka, inantne rozprávate o kresťanstve, pretože pre mňa bombardovanie srbských detí je rovnako hrozné ako vyháňanie a likvidovanie moslimských detí v Kosove a v tom je prejav kresťanstva, že neobraciam sa v nejaký všeslovanský svet imaginárne a neobraciam sa iba na kresťanov, ale každý ľudský život je pre mňa posvätný. A obávam sa, že teda vo vašom prípade neviem, či to tak je.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán Podmanický, chcem povedať, ale to hovorím aj teraz pani podpredsedníčke, povedal som, že odsudzovať tých, čo bojovali proti Miloševičovi, je ako odsudzovať tých, čo bojovali proti Hitlerovi. Lebo keď sa proti nejakému zlu bojuje, aj vtedy lietali lietadlá, aj vtedy to boli americké lietadlá, a my sa k tomu hlásime, aj vtedy hynuli deti, aj vtedy nemocnice boli bombardované, rovnako za II. svetovej vojny, my to neodsudzujeme, takže treba toto zvážiť. Je iné, keď sa bojuje proti režimu, ktorý pácha zločiny, a iné, keď niečo vzťahujem na národ. Keď ten režim skončí, ako skončil Hitlerov, Američania začali budovať Nemecko, bol Marshalov plán. Čiže nemôžeme spájať útok na zločinný režim, ktorý pácha genocídy, s nenávisťou k národu. Dneska sú Nemci a Američania spojenci, Nemci a Francúzi založili Európsku úniu a pritom vzájomne sa vraždili pred niekoľkými rokmi.

    Čiže o tom som hovoril, to bol zmysel toho, čo som povedal, myslím, že mal som to napísané, takže dúfam, že som sa trafil správne, a to chcem povedať aj pani podpredsedníčke. To neznamená, že my sme proti Srbsku, keď sme sa postavili proti Miloševičovmu režimu. Ja nemám nič proti Rusku, ale nenávidel som Brežnevov režim. Moji rodičia nenávideli Stalinov režim, ale nič nemali proti Rusku a ani nijaká všeslovanská vzájomnosť im nepomohla na to, aby milovali Stalinov režim. Proste to je o princípoch.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vy ste vyzvali poslancov opozície na pokoru. Nuž chcem vám povedať, že poslanci SDKÚ a KDH boli pripravení hlasovať za váš návrh deklarácie. Mali ste sa obrátiť na poslancov SMER-u a poslancov HZDS. Ten váš návrh bol pripravený jasne, zrozumiteľne a čitateľne. Každému bolo jasné, o čo v tom návrhu ide. Ak by sme prijali tento váš návrh a pokiaľ by zástupca Slovenska v Bezpečnostnej rade OSN chcel hlasovať v súlade s týmto návrhom, nemohol by podporiť návrh pána Ahtisaariho. Opýtajte sa pána ministra Kubiša, ak prijmeme návrh, ktorý dnes predkladáte, ako bude hlasovať zástupca Slovenska v Bezpečnostnej rade OSN? Opýtajte sa, ako bude hlasovať.

    A posledná vec, dal som túto otázku aj pánovi predsedovi Slotovi, neodpovedal. Vás prosím, odpovedajte, prečo ste stiahli svoj návrh deklarácie? Ďakujem.

  • Áno, ďakujem pekne. Ja by som sa len troška chcel vrátiť k tomu, čo povedal Ferko Mikloško. Ja to asi nebudem vedieť povedať tak...

  • Ja vás poprosím, pán poslanec, musíte reagovať na pani podpredsedníčku.

  • Áno, presne na to chcem reagovať, lenže nedokážem to možno povedať tak presne, ako to povedal on, len môžem to doplniť možno dvoma-troma vecami ako argumentárium v prospech toho, že Spojené štáty, keď zakročili v Európe, tak vždycky priniesli rozuzlenie spletitých problémov. V tom, čo sa dialo v Juhoslávii, bývalej, v Bosne, v Kosove, v Albánsku, absolútne zlyhal UNPROFOR, zlyhali modré prilby. Určité zastavenie tohto procesu nastalo až vtedy, keď zasiahli Spojené štáty, a ja som rád, že my sme boli na ich strane. Verím, že k Spojeným štátom a ich predstaviteľom sa dostane k ich ušiam aspoň odraz tejto debaty z nášho parlamentu a je tu možno ešte čas ich upozorniť na to, ako my vidíme tú situáciu v Kosove a v Albánsku, a že tá podpora, ktorú dneska dávajú Ahtisaariho plánu, nemusí byť trvalá.

    K tomu, čo sa udialo v Kosove a v Albánsku, tam treba povedať len toľko, že keď budeme hľadať a rekriminovať históriu, nedostaneme sa nikam, pretože Ilírci podľa starých Rimanov boli predchodcami dnešných Albáncov, tak bude ťažko hovoriť o tom, kto tam bol skôr a kto má väčšiu pravdu na pobyt tam. A prikláňam sa k tomu, že pred večnosťou je život jedného Albánca rovnaký ako jeden život srbský, a preto som rád, že násilie v Kosove pred tými ôsmimi rokmi prestalo a dnes...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Pani podpredsedníčka, bolo to už o niečo lepšie vystúpenie ako na minulej schôdzi, aj keď ten záver už mal taký trošku ten, ako to pekne povedať, no, samovznecujúci efekt, aby som nepovedal niečo škaredo, teda až na pár výrokov, ako Pán Boh všetko vracia, neviem, ktoré vierovyznanie ste mali na mysli, my už máme Nový zákon, a pokiaľ by Pán Boh všetko vracal, tak by s nami všetkými bolo veľmi zle.

    Ale v zásade k Spojeným štátom už hovoril pán kolega Mikloško a súhlasím s ním, že pokiaľ by nebol vstup Spojených štátov do dvoch svetových vojen v Európe, zrejme by sme dnes nesedeli v slobodnom parlamente. A je mi ľúto, že tak ľahko ľudské obete iného štátu viete zhadzovať. Je to smutné podľa mojej mienky. Ale v zásade ste z tej obsahovej stránky hovorili celkom dobre, len teda mi nie je zrejmé, ako budete hlasovať na záver, lebo tá deklarácia je pomerne jednoznačná a napriek tomu, že pán kolega Zala hovorí niečo celkom odlišné, ten text je jasný. Proste vy hovoríte, že budúci štatút provincie Kosovo by nemal založiť precedens, čo precedens založí, samozrejme, keď bude Kosovo nezávislé. Čiže chápem to zrejme tak, a opravte ma, ak sa mýlim, že po tomto vašom dobrom prejave nepodporíte návrh deklarácie, ktorú predložila vládna koalícia a ktorá súhlasí s vytvorením nezávislého Kosova, len dúfa, že to nevytvorí v medzinárodnom práve precedens, čo je podľa mojej mienky pomerne márne úsilie. Ďakujem.

  • Pán poslanec Dzurinda, nech sa páči.

  • Chcem sa pripojiť ku kolegovi Mikloškovi a Lipšicovi a vyjadriť poľutovanie nad tým, akým spôsobom pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky urazila Spojené štáty. Ale rád by som vedel, pani podpredsedníčka, čo budete cítiť, lebo v súvislosti s našimi rozhodnutiami ste cítili hnus a hanbu. Čo budete cítiť, keď veľvyslanec Slovenska bude v Bezpečnostnej rade hlasovať za Ahtisaariho plán a vy budete dobre vedieť, že svojím hlasovaním v Národnej rade ste k tomu prispeli?

    Na rozdiel od kolegu Lipšica je aj vec, v ktorej s ním nesúhlasím. Vy ste povedali, ako budete hlasovať. Povedali ste, že budete hlasovať za uznesenie, ktoré dáva slovenskej vláde mandát hlasovať za Ahtisaariho plán, a vy to veľmi dobre viete. Viete aj to, že ste popreli sami seba, národná strana, pretože naozaj bol to váš návrh, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vy ste tento svoj návrh stiahli, návrh, ktorý jasne hovoril o tom, že budeme držať suverenitu, územnú celistvosť Srbska, a priklonili ste sa k návrhu, ktorý rovnako jasne hovorí, že slovenská vláda môže podporiť aj mandát suverénneho, nezávislého Kosova.

    Ja by som mal teda inú otázku: Prečo ste tak popreli podstatu svojej politiky? A ak som ja pokojne zniesol povedzme vaše výroky na našu adresu, verím, že aj vy pokojne znesiete moju ďalšiu otázku. Ten obrat je taký obrovský, že chcem sa opýtať: Neviete, čo pán Slota dostal od pána Fica v Elektre za to, že SNS doslova cez noc sa otočila v takej principiálnej veci doslova na opätku? Čo dal Fico Slotovi? Akú brebendu?

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, kým ste prednášali svoj príspevok z pripraveného textu, mne sa veľmi páčil a už som tu hovoril susedovi Kubovičovi, že vám zatlieskame, keď skončíte. Len ten záver, keď už ste nečítali a dali ste priechod svojim emotívnym výlevom, bez nejakej urážky, už to stratilo tú noblesu, ktorú mala tá prvá časť vášho prejavu.

    Ja by som sa chcel, ja by som vám chcel pripomenúť jednu vec. Niekedy v roku 2000 navštívil Slovensko Koštunica a stretol sa v Národnej rade s predstaviteľmi politického života. Vy ste mu vtedy pripomenuli, že SNS bola jediná strana, ktorá proste protestovala proti bombardovaniu a podobne. Pán Koštunica vás vtedy ani nepochválil, ani to nekomentoval a on povedal, citujem, „že bombardovanie bolo dôsledkom špatnej politiky predchádzajúcej vlády“. Tak ja znovu hovorím, že nebuďme až takí nedotkliví a až takí tendenční pri kritike toho, čo urobila vtedy Dzurindova vláda.

    Vy hovoríte, že keby Slovensko nebolo otvorilo svoj vzdušný priestor, že by nebola možná vojenská operácia NATO na Balkáne. Nemám, nemám skutočne také informácie. A spytujete sa, že čo by bolo bývalo. Nuž bola by pokračovala genocída proste kosovských Albáncov zo strany vtedajšej juhoslovanskej armády a tých obetí by možno bolo omnoho, omnoho viac.

    Takže vidím, že kolegovia zo SNS si viaceré vystúpenia zrejme pripravili k tomu svojmu pôvodnému návrhu, lebo racionálne z toho, čo hovoria, by som očakával, že by podporili ten pôvodný návrh a nie ten, o ktorom sa bude hlasovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, naozaj môžem v tejto chvíli povedať, že z veľkej časti sa dá s vaším vystúpením súhlasiť, len mal som taký pocit, ako keby ste si ten príhovor pripravovali, keď ešte to koaličné uznesenie vlastne neexistovalo, lebo celá tá časť toho príhovoru jednoznačne, mám taký pocit, smerovala vlastne k poslancom SMER-u – sociálnej demokracie, pretože to boli tí práve, ktorí tieto slová asi potrebovali počuť. Mrzí ma, že potom naozaj v tom závere ste spomenuli rok 1999, kde ste označili, že za tú vládu, ktorá v roku 1999 isté opatrenia prijala, sa musíte hanbiť, ja sa s tým nestotožňujem. Ja by som skôr povedal, že ja som sa musel hanbiť za vládu v rokoch 1994 – 1998, v ktorej ste aj vy a vaša strana boli členmi, a vtedy, keď ste Slovensko diskvalifikovali z rokovaní o vstupe do NATO a Európskej únie.

    Taktiež ste hovorili o tom, že si máme dobre pamäť, čo história zapíše alebo zapísala, tak by som vám chcel pripomenúť, že vlastne vy zdvihnutím ruky k tomu uzneseniu, o ktorom hovoríte, že je najlepšie, sa určite pričiníte o to, že zástupca Bezpečnostnej rady za Slovenskú republiku bude mať možnosť zdvihnúť ruku za samostatné Kosovo. A som naozaj zvedavý, tak ako tu odznelo, ako to budete potom zdôvodňovať.

    A rád by som ešte jeden taký poznatok k tomu včerajšiemu stretnutiu v Elektre. Nemôžem sa zbaviť dojmu po týchto vystúpeniach, že Slovenská národná strana zamenila jednoducho svoj postoj k Srbsku za nejaké teplé miesta v dozornej rade, vedení štátneho podniku alebo možno nákupu tých vysnívaných stíhačiek, o ktorých hovorí váš predseda, a celé to zapredala za jednoducho územnú celistvosť Srbska. Takže pozrite sa naozaj aj na tieto veci takto.

  • Ďakujem za slovo. Ja si myslím, že pani poslankyňa mala jednu veľkú pravdu, že opozícia nevie stráviť skutočnosť, že vládna koalícia sa vedela ujednotiť na texte vyhlásenia, ktoré vyhovuje všetkým trom subjektom. Vážení, už aj tie posledné pripomienky o biznise a ja neviem čo, to už nie sú veci riešiace skutočnosť. To sú žlčové vyhlásenia a žlč vám stúpa v skutočnosti, že vládna koalícia sa vedela ujednotiť.

    A pokiaľ tu boli náznaky k našim postojom v minulosti, ktoré boli v parlamente v roku 1999, tak chcem potvrdiť, že to, čo tu bolo prezentované v diskusii zo záznamov, pán poslanec Jarjabek hovoril, skutočne my sme vytiahli karty v nádeji, že nás neprevalcujete, že vás tu nie je dostatok. Bolo daných 9 pozmeňujúcich návrhov, tak nehovorte to, čo ste uvádzali k vystúpeniu pani poslankyne, že sa nesnažila riešiť táto koalícia ani hľadať iné alternatívy a podobne. Skutočne uvedomte si, prečítajte si vaše vystúpenia a uvidíte, že odchádzajú od témy, sú žlčovité, a len preto, že sme sa vedeli ako vládna koalícia ujednotiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Posledný s faktickou poznámkou pán Podmanický. A potom bude s reakciou vystupovať pani podpredsedníčka Belousovová.

  • Vážená pani podpredsedníčka, ja plne súhlasím s vaším vystúpením a najmä s pasážou, kde ste veľmi pravdivo zdôraznili a pripomenuli, a naozaj tie prelety v roku 1999, ktoré sú hanbou moderných slovenských dejín a hanbou tejto opozície, ktorá tieto prelety schválila, na ktoré dala súhlas. Ja si myslím, že moderné slovenské dejiny majú také dve škvrny, ktoré sa z histórie nevymažú. Prvá škvrna bola v roku 1992, keď opäť tí istí ľudia hlasovali proti slovenskej zvrchovanosti a potom proti slovenskej ústave. To je škvrna voči vlastnému národu. A potom v roku 1999 títo ľudia povolili prelety na bratský slovanský národ. No a to je škvrna proti bratskému národu. Tieto dve škvrny nebudú z histórie Slovenska vymazané, a to aj napriek tomu, že všetci predstavitelia SDKÚ sa tak usilovne snažia ukázať, ako im dnes, v roku 2007, ide o Srbskú republiku.

    Na margo pána poslanca Kužmu, ktorý zas zmizol, a keďže reagoval na mňa, pán predsedajúci...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Nie, nie, nie, neroznášajte to. Ak ste skončili na pani podpredsedníčku, už ďalej nie, už by to tu bolo potom nepekné.

  • Ruch v sále a potlesk.

  • Pani podpredsedníčka Belousovová, nech sa páči. Zapnite, prosím, mikrofón.

  • No, berúc do úvahy, že je čas maturít, a berúc do úvahy aj charakter vystúpení pánov z opozície, chcem sa na vás obrátiť: Vážená skúšobná komisia, som veľmi rada a oceňujem, že ste dali môjmu vystúpeniu také vysoké hodnotenie, a som veľmi rada, že ste si ho veľmi pozorne vypočuli. Takže to je po prvé.

    Po druhé, ale nepočúvali ste dostatočne pozorne, lebo niektoré veci ste poplietli. Takže som ochotná napr. pánovi Lipšicovi dať lekcie, bezplatne, základnej, elementárnej logiky, pretože ak si niekto prečíta odrážku 3 a 4 z tej prvej časti vyhlásenia, tak mu je všetko jasné. Ak niekto má trošku málo rozvinuté logické myslenie, tak má s tým problémy. Ale skúsenosti z pedagogickej praxe ma presvedčili, že je to riešiteľné, treba sa len viacej učiť.

  • Smiech v sále.

  • Ďalej, vážení páni, to, čo ste si dovolili povedať na adresu nášho predsedu pána Slotu, teraz vás niektorých strašne do krvi urazím, takže dúfam, že bude znovu grémium, chcem povedať, že nie ste chlapi. Totiž keby ste boli chlapi, tak to poviete jemu do očí a iba zbabelec čaká, ale mali ste možnosť, zbabelec čaká, kým odíde, to je ako v dedinskej krčme, a potom chodí, jednoducho, a trepe dve na tri. U nás sa hovorí, keď hovoríte, že som z vrchov, že keď si chlap, tak poď na férovku. Ale vy ani to neviete.

  • Reakcie z pléna.

  • No a dúfam, že mi bude odpustené, že som si dovolila uraziť Spojené štáty americké, ospravedlňujem sa im, tak som to nemyslela.

    A úplne vážne chcem povedať, že KDH, sa popierate sami seba, pretože keď pán Mikloško hovorí o tom, že bombardovanie, veď vy ste proti trestu smrti. Vy ste ešte k tomu zaviedli trest smrti úplne nelogicky, lebo za Miloševičove zločiny ste smrťou potrestali nevinné deti, a to...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, o slovo požiadal podpredseda Národnej rady pán Hort. Nech sa páči.

  • Pani podpredsedníčka, ja vás chcem na úvod poprosiť, keby ste, ak môžete, telefonicky zabezpečili pána Slotu, lebo ja by som chcel v druhej časti vystúpenia sa obrátiť priamo na neho (potlesk), pokiaľ tu nesedí, tak obrátim sa aj tak, ale zase to bude vraj „neférovka“. No ak môžem, myslím, že vám pán podpredseda Veteška dovolí telefonovať v takomto prípade aj zo sály. (Reakcie z pléna.) No, milé kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda...

  • Ruch v sále.

  • Nevadí.

    Milé kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda, bolo tu povedané veľa o tom, akým spôsobom sa vo vzťahu ku Kosovu menili a menia názory vládnej koalície. Bol tu spomínaný výrok pána premiéra Fica, ja by som pridal ešte aj rozpory medzi výrokmi pána Kašického a ministra zahraničných vecí pána Kubiša.

    A ja by som sa chcel, škoda, že tu nie je ani pán predseda Paška, pochváliť, že jedenkrát som bol hrdý na pána predsedu Pašku, keď sme boli spolu v Budapešti, bol som súčasťou jeho delegácie, nie, nebolo to v čárde, bolo to, keď sme boli u Katalin Szili, predsedníčky parlamentu, u pani Gönczovej, ktorá je ministerka zahraničných vecí, a u pána Sólyoma, čo je prezident Maďarskej republiky, a pán Paška vtedy, keď bola reč o Kosove, čo som bol milo prekvapený, citoval stanovisko Slovenska ako najvyšší tam prítomný, najvyšší ústavný činiteľ, spôsobom, že riešenie budúceho statusu srbskej provincie Kosovo môže byť iba také, ktoré nevytvorí nezávislý štát Kosovo bez súhlasu Srbska. Toto povedal pán kolega Paška, ja som bol veľmi hrdý. Medzitým som sa ale vrátil domov a zistil som, keď prišlo na rad Kosovo, že treba pripraviť iné stanovisko, ako tu bolo stanovisko SDKÚ – DS alebo stanovisko Slovenskej národnej strany, niečo, čo je pre neho už neprijateľné alebo pre stranu SMER už neprijateľné, čo by bolo akési preklenovacie stanovisko.

    Spomenul som si na túto chvíľu, aj na to, čo sa tu odohráva a čo sa tu vlastne odohráva od včerajšieho rána alebo poobedia, alebo večera, aj vtedy, keď som bol v televíznej relácii JOJ a tam som sa dozvedel z úst pána Buriana, že slová sú slová a činy sú činy. Priznám sa, že vtedy som tomu nerozumel, dnes už tomu rozumiem lepšie.

    No a chcel by som sa ešte v krátkosti vyjadriť aj k tomu, čo tu povedal pán premiér Fico, ale povedali to tu aj mnohí iní. Viete, je to fascinujúce, keď nás tu div niekto nenazýva hrdlorezmi a ľudia, ktorí sa hrajú na morálnych a na tých, ktorí akože im ide o nevinné deti v Kosove či v Belehrade, alebo nevinné obete v Belehrade, a to nie je farizejstvo, to je cynizmus, ak niekto pri tejto príležitosti nie je schopný tu aspoň niečo povedať na obranu tých bezbranných, ktorých podľa mňa bolo viac ako 100-tisíc alebo 200-tisíc, ktorí museli zobrať svoj batôžtek len preto, lebo boli iní, len preto, lebo niekto sa chcel pomstiť ešte z 15., 16., 17. storočia, a musel odísť. Tam, kde mal svoj rodinný dom, tam, kde mal korene, dnes nachádzame hroby. Koľko ich je – 10-tisíc, 20-tisíc, 30-tisíc?

    A toto sa vás, páni, netýka, a dámy. Ja som šokovaný, pán Podmanický tu pred chvíľou povedal dve najväčšie hanby Slovenska, bohužiaľ alebo chvalabohu, neviem, máme vraj spoločných kňazov známych. Ak toto je kresťanstvo, že nám nezáleží na tom, čo sa tam dialo s tými Albáncami, potom, čo tu žil Kristus, na tejto Zemi, tak ja nerozumiem vášmu vnímaniu toho, „čo ste urobili jednému z tých najmenších, dnes ste urobili“. Ak nám nevadilo to, že niekoľko kilometrov od našich hraníc sa diali také zverstvá, aké sa diali, a budeme hovoriť len o tom, akým spôsobom väčšia sila musela zastaviť tú nenávisť a to vraždenie a tú genocídu, tak, ak dovolíte, naozaj každý z nás žije dva svety, resp. každý sme v inom svete.

    Nedokázali sme v Európe prísť na to, ako toto šialenstvo zastaviť. A viete, koľko bolo signálov tých bezbranných a tých nevinných? Až museli prísť Američania. A na tomto si dnes robíte body? To do tohto, prepytujem, svinstva tlačíte dušu slovenského národa? Aby bol hluchý na jednu bezbrannosť a nadával na druhú? Prepánakráľa!

  • No a teraz, bohužiaľ, ten Janko nedošiel, tak budem musieť hovoriť, aj keď tu nie je. Viete, pýtal sa pán Slota, že kde bol Dzurinda v roku 1999? My vieme, kde bol pán Slota včera večer.

  • Smiech v sále.

  • Včera večer pán Slota bol v Elektre, kde bolo stretnutie troch koaličných lídrov. Kým tam išiel, zo všetkých úst – zo všetkých úst – poslancov Slovenskej národnej strany sme počúvali, ako si stoja za svojím, akým spôsobom si nedajú jednoducho zobrať to stanovisko, ktoré naformulovali. Najskôr to bolo stanovisko iba ich a potom to bolo stanovisko, na ktorom sme sa dokázali zhodnúť aj za SDKÚ – DS, aj za KDH, a priznám sa, očakávali sme, že sa k tomu pridá minimálne HZDS, lebo to na rozdiel od predstaviteľov SMER-u nemalo v tejto oblasti také rozporuplné vyhlásenia. Dokonca som sa dozvedel, že im vraj vadí iba to, aby sa to nevolalo deklarácia, ale stanovisko.

    No medzitým bola Elektra a hoci ešte o 9.00 hod. ráno sme nemali nič na stole, už dnes je situácia iná. Ja sa tiež pýtam pána Slotu, čo sa v tej Elektre udialo? Ja totižto viem, a viete to všetci, ktorí tu sedíte, ktorí trošku sledujete politiku, kde skončila národná hrdosť pána Slotu v roku 1994 – 1998. No pred bránami Slovenskej poisťovne, alebo to bola sporiteľňa? Myslím, že poisťovňa. Tam končila národná hrdosť pána Slotu. Ja sa pýtam, kde ona končí teraz?

    Spomínal tu, nie tu, ale na iných miestach, Ahtisaariho ako kopu hnoja. Už mu teraz ten hnoj tak nesmrdí, odrazu? Už mu tak nesmrdí. Čo sa stalo? Tak ako to bola vtedy poisťovňa, dnes sú to tie EL 410, čo tu boli spomínané? Alebo je to, vtipne to poznamenal Béla Bugár, sú to tie štadióny? Alebo je to už konečne dohoda o tom, ako bude vyzerať Slovenský pozemkový fond, ktorý máte osem mesiacov nedokončený, čo sa týka personálneho obsadenia, pretože sa rujete o tú korisť ako psy. Osem mesiacov je nefunkčný Slovenský pozemkový fond. O čo tam ide? Alebo je v tom DMD, ktoré malo byť rozdelené medzi HZDS a SNS, a pokiaľ bol Mečiar v nemocnici, tak to všetko obsadila momentálne strana SMER. Naozaj sú to legitímne otázky a pýtame sa, kde je pes zakopaný?

    Takže je mi veľmi ľúto, naozaj je mi z tohto miesta veľmi ľúto pána Rydla, ktorý bol jeden z protagonistov a bojovníkov toho normálneho a čistého riešenia, ktoré bolo zrozumiteľné, pre každého pochopiteľné. Až tak ďaleko ste zašli, dámy a páni, že musel na zahraničnom výbore povedať tie slová, že v rámci zachovania pokoja bude hlasovať proti svojmu presvedčeniu a proti svojmu svedomiu, čo si osobne myslím, že je tak trošku v rozpore s ústavou, a že podporí socialistický záväzok, ktorí si dali tí traja páni v Elektre.

    No tak takýmto spôsobom znova začínate narábať so svedomím poslancov? Spomíname si na časy Gaulieder a spol. Až takto ďaleko to dotláčate? Kvôli čomu? A potom je legitímna otázka, prečo vlastne ste stiahli, páni z SNS a dámy z SNS, ten návrh, ktorý bol pre vás ešte včera večer dobrý? Myslím si, že sú to legitímne otázky.

    No a škoda, že aj moja kolegyňa podpredsedníčka Národnej rady odišla, viackrát tu bolo spomínané slovo hnus a hanba. Ja som pociťoval hnus a hanbil som sa v období, keď ešte pán Slota a vtedy pani Malíková boli v inom vzťahu, tak ako sú dnes, a hanbil som sa a bol to hnus, keď som počúval vyjadrenia pána Slotu na adresu pani Malíkovej. Vtedy som ja pociťoval hnus.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci: pán poslanec Zala, pán Jarjabek ako posledný. Končím možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán Zala.

  • Pán podpredseda Hort, pletiete dohromady dve veci. Je nepochybné, že v roku 1999 bolo treba zabrániť čistkám, etnickým čistkám, ktoré prebiehali z jednej aj z druhej strany. Ale my tu hovoríme o bombardovaní. My tu diskutujeme o tom, či bombardovanie bolo adekvátnym riešením. To sa to isté týka aj bombardovania nemeckých miest, o ktorých tu bola diskusia. Je predmetom stovky kritiky serióznych historických prác problém bombardovania nemeckých miest, pretože sa diskutuje o tom, či to bolo adekvátne a viedlo to k cieľu, ku ktorému to malo ísť. Brutalita za dobrým cieľom neprestáva byť brutalitou. A to sa týka, a nikto, kto kritizuje alebo rozoberá, či tento zásah bol adekvátny, nepodporoval a nepodporuje z týchto historikov Hitlera. To je úplný nezmysel. Iba sa otvára diskusia o primeranosti zásahu a to sa týka aj bývalej Juhoslávie. Ja som si vedel predstaviť aj inú formu vojenskej operácie, ktorá by vedela toto riešiť, ako bombardovanie srbských a juhoslovanských miest. A o tom tu je diskusia, o adekvátnosti tohto zásahu, ktorý vláda umožnila v roku 1999. A treba potvrdiť, že keby vláda nebola otvorila vzdušný priestor, z technického hľadiska toto bombardovanie nebolo možné a bolo by sa hľadalo iné riešenie a iný typ vojenskej operácie – a to je to podstatné.

  • Pán poslanec Hort, položili ste si na záver rečnícku otázku, citujem, povedali ste, že: „Kde je pes zakopaný?“ No tak ten pes zakopaný veľmi jednoducho je v tom, aj celý ten váš monológ bol o tom, a skutočne ten pes je zakopaný v tom, že ste v opozícii. Keby ste neboli v opozícii, rozprávali by ste úplne inak.

    Ale chcel by som sa spýtať inú vec, lebo aj dnes podľa dostupnej literatúry, podľa toho, čo si môžeme prečítať, či už na internete, alebo vôbec, čo môžeme pozerať v médiách, aj dnes sa prehodnocuje zo strany Spojených štátov vtedy ten akt toho bombardovania. Nie všetky hlasy v Spojených štátoch, o ktoré sa vy stále opierate, hovoria o tom, že bombardovanie bolo nutné. No a ja teraz chcem úplne vám položiť jednu konkrétnu otázku: V zmysle poznania veci dnes hlasovali by ste opäť za bombardovanie tak, ako ste hlasovali toho 14. 4. 1999?

  • Ruch v sále, smiech a potlesk.

  • Pán... S reakciou pán poslanec Hort.

  • No, pán kolega, pán kolega Jarjabek, bežia mi sekundy, pán kolega Jarjabek, chcem reagovať. No áno, presne tak by som hlasoval. Dokonca si myslím, že aj to, čo sa deje v Iraku, keď sme sa dozvedeli o všetkých tých masových hroboch Kurdov napríklad, ku ktorým sa teraz dochádza, tak dúfam, že aj tým, ktorí vtedy roznecovali nenávisť voči Američanom, že im ide o ropu a o plyn, takže už aj dneska postupne zhasínajú názory tohto druhu.

    Ale pokiaľ hovoríte o tom, a už to povedali úsmevne veľakrát mnohí z vás o tom, že sa nevieme vtesnať do toho, že sme v opozícii, ja vám za seba poviem, že nemám s tým žiadny problém. Lebo keď som bol predseda poslaneckého klubu, tak som sa trošku aj tešil na tú opozíciu, že si trochu oddýchnem. Len, len...

  • Reakcie z pléna.

  • Áno, taký papaláš som ešte nebol. Ale, pán kolega Jarjabek, my vieme sedieť aj v opozičných laviciach, len keď vám hrozilo, pán kolega, že sa ocitnete v opozícii, keď išli preferencie HZDS dole, tak ste veľmi rýchlo preskočili do tej lode, ktorá sa volá SMER (smiech v sále), lebo bolo jasné, že tá bude minimálne v parlamente a že tá bude možno aj vo vláde. Takže ten presun z HZDS do SMER-u bol o tom, že vy neviete sedieť v opozičných laviciach, resp. už vás to tak omrzelo v tom predchádzajúcom období, že už ste to jednoducho nevydržali.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, o slovo požiadal podpredseda Národnej rady pán Miroslav Číž.

  • Ruch v sále.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení kolegovia z SDKÚ, známi to priaznivci etiky, korektnosti a toho všetkého, čo tu vyprávate, len ten váš spôsob teraz, ako sa správate, naznačuje, ako hlboko vám ide o taký zásadný problém, ktorý tu riešime, ako naozaj hlboko SMER vyrába vnútropolitickú krízu...

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán Mikloš, ja vám prepustím miesto, poďte sem vrieskať, nie z lavice, načo?

  • Poprosím o pokoj v rokovacej sále.

  • Alebo sa prihlásite s 29 faktickými poznámkami, bude ma to tešiť.

    Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj nie je tu vytvorený priestor na korektnú diskusiu a teraz už asi verejnosť posúdi, vďaka komu a kde a akým spôsobom sa argumentuje, čo je vlastne predmetom toho, čo má v konečnom dôsledku dokumentovať dôstojnosť tohto parlamentu. Vystúpenie pána kolegu Horta bolo tiež demonštrovaním záujmu o odborný obsah našej diskusie, navysvetľoval, akej koristi sa všetci ako snažíme zmocniť a podobne a kopu iných vecí, ktoré naozaj naznačili, že to nie je vnútropolitická záležitosť.

    Myslím si, že to, o čom hovoríme, je veľmi dôležité, dotýka sa to osudu a záujmov jedného veľkého národa v Srbsku, možno aj niektorého iného v Kosove. Ide o problém, ktorý naozaj má istým spôsobom už minimálne desaťročnú aktuálnu históriu, ktorú vnímame my, ale, samozrejme, mnohí dokumentovali aj históriu, ktorá je oveľa dlhšia. Porozprávali sme tu všeličo, ale faktom je, že ak som sa odhodlal vystúpiť, tak iba k tomu, že naozaj, ak niečomu nerozumiem, to je motivácia pána Dzurindu, ale dokonca aj pána Kukana, kde som obvykle nevyvolával rôzne konfrontácie, lebo naozaj priznám sa, že v tom roku 1999 sme preciťovali všetci tú situáciu. Všetci sme cítili iste istú aj slovanskú spolupatričnosť, cítili sme akési nie vždy pochopenie a nie vždy korektné riešenie podľa hesiel, ktoré nás v tom roku 1990 primäli k tomu, že sme aktívne vošli do tých ulíc, že sme verili tomu, že ľudské práva, aj individuálne, že treba rokovať, že v medzinárodnej politike je nutnosť hľadať konsenzuálne riešenie prioritou, že ideme do 21. storočia, kde humanita a kvalita vzťahov a tak ďalej stoja na trošku iných hodnotách.

    A diskusia dneska, v roku 2007, o tom, že teda aký bol Miloševič vrah a tak ďalej, samozrejme, ide o kontroverzné a zložité otázky. Len ak zoberiem tú paralelu a hodnoty, ktoré sú demonštroval napríklad pán Dzurinda, veď tam tiež nejde o nič. Tam ide iba o tých 600-tisíc mŕtvych, pre istotu, pán Dzurinda, o 600-tisíc! O 600-tisíc! Nezávislá americká zdravotnícka organizácia hovorí o počte 600-tisíc ľudí, ktorých zahynulo. Denne zomierajú desiatky až stovky ľudí v tom Iraku pri tom geniálnom riešení, ktoré ste presadzovali vtedy a o ktorom s nesmelou hrdosťou hovoríte, že by ste ju presadzovali aj teraz.

    Existuje iba váš osvietený názor a istej skupiny ľudí a neexistuje čosi, o čom máme viesť spory a naozaj hľadať ťažko a komplikovane dobré riešenia. To je sféra humanity, sféra dopadov. Ide o veci, ktoré sú pre slušného človeka nesmierne kontroverzné. Nesmierne kontroverzné. Naozaj, kde silu a kde trpezlivosť, kde pokoru a kde široké porozumenie a kde nie je iba bohapusté uplatňovanie vlastných záujmov. Slovensko v tomto smere je pre mňa jednoznačne malou krajinou a celá táto diskusia jednoducho nie je schopná obsiahnuť ten kontext, že či my tu prijmeme akékoľvek vyhlásenie, tak bude to kurióznym vyhlásením, na ktoré, samozrejme, pán politikov zareaguje, ale veci nijakým spôsobom nepomôže.

    Ale vážne tu už štyri hodiny vyprávať o tom, aká je to len kontinuita v politike SDKÚ po tom, čo sa dialo v roku 1999, ako sa teraz prejavuje v parlamente tým, že znovu teraz zrazu, pán Dzurinda, akéže národné záujmy Srbov, nebodaj, veď vy ste nepoznali ani národný, slovenský národný záujem, čo to vlastne je. Nikdy ste...

  • Vo vašom vystúpení, ja to nerád opakujem, len pripomínam, v roku 1998, keď ste sa sem postavili ako nový predseda vlády, tak ste povedali, že ako vy neviete, čo je to národnoštátny záujem a keby vám to len niekto vysvetlil. Ja som nepátral a nechodil po archívoch parlamentu, ja si to jednoducho pamätám, pán Dzurinda. Bez problémov vám to, samozrejme, ale nájdem, keby to bolo treba. Ale to nie je dôležité, lebo toto vystúpenie naozaj netreba strácať tým, že budem s vami viesť takýto nezmyselný konflikt.

    Chcem povedať zásadné veci. Slovensko musí nájsť vzťah a myslím si, že to je úloha našich humanitných elít, čo je to vlastne lojalita? Ako sa má prejavovať naša lojalita pronatovská, ako sa má prejavovať naša lojalita proeurópska? Je priestor na to, čo z tej Ameriky k nám prichádzalo a bolo najsympatickejšie, a to je sloboda názoru. Pán Dzurinda je osvietený a teraz zrazu zistil, že jeho nesmierne dobrý osobný priateľ Bush, som cítil z tých novín, keď som čítal to vaše interview, že ako teda je to váš priateľ blízky a tak ďalej, však mu zavolajte, zavolajte mu teda, že sa mýli, a keď je taký veľmi dobrý priateľ, vás vypočuje.

    Problém je to, že pre slovenskú vládu nie je žiadny problém hľadať optimálne východiská pre to, aby formulovalo politiku Slovenska tam, kde to má istý význam, to znamená aj v Bezpečnostnej rade. Veď my predsa vedieme diskusiu o stanovisku Slovenska. Predseda vlády ju veľmi jasno zadeklaroval, dokonca vy ste mu ho niekoľkokrát, pán Dzurinda, zacitovali. Veď tam je to úplne jasné. Náš problém je, že hoci nejde nikomu o vnútropolitický a iný priestor, ktorý treba využiť alebo zneužiť, alebo hľadať rehabilitáciu, pán Dzurinda. Trošičku tých 4-tisíc, 5-tisíc, 6-tisíc Srbov, to niekedy trošku cítiť. To rozhodnutie, ktoré ste zobrali na seba veľmi nelegitímne, stačilo požiadať Národnú radu, aby sa k tomu vyjadrila. Urobili ste všetko pre to, aby ste to urobili sám. Vošli ste do dejín a máte tú obrovskú smolu, že história je neúprosná. Za 5, 10, 15, 20 rokov tento váš počin bude v učebniciach dejepisu, ale nemyslím si, že to bude už tam napísané ako niečo, na čo máme byť ako Slováci hrdí. Určite som presvedčený, že to v tejto polohe tam nebude.

    Ak by vás teraz osvietilo slnko poznania, aj to som povedal tisíckrát, ja si to budem ceniť, lebo je to dobré, Slovensko potrebuje naozaj na obidvoch stránkach politického spektra ľudí, ktorí vedia, čo sú to základné konštanty európskeho usporiadania štátneho a nadštátneho. To znamená istá miera národnej suverenity, hodnoty s tým späté a, samozrejme, aj potreba spolupracovať a hľadať strategické ciele vo vyššom spoločenstve, ktoré chceme nejakým spôsobom zabezpečiť. Ony tu sú. Ešte raz opakujem, časť problémov, o ktorých sa bavíme, je úplne legitímna, bavia sa o nich všade inde, pán Dzurinda. Ale tá diskusia má vtedy význam, keď nevyprávame dopredu veci, ktoré sú objektívne v rozpore s elementárnou logikou. Čím ste začali váš prejav, ste sa sem postavili, predpokladám, že ste si dali na úvod tie najdôležitejšie argumenty, začali ste tým, že je nesmierne smutné, že vláda Slovenskej republiky porušila svoje ústavné povinnosti, nezaujala žiadne stanovisko k situácii v Kosove, veď aj Európska únia dokonca ako nesmierne rýchlo vo výbore zareagovala na čosi.

    Pán Dzurinda, ak toto vážne chcete hovoriť, tak ja mám pochybnosti o elementárnej odbornej erudícii. Veď potom by sa patrilo povedať, nie čo robila Európska únia, ale čo robili aj iné národné štáty, lebo predpokladám, že vo vzťahu k medzinárodným otázkam je postavenie slovenskej vlády a parlamentu presne také isté, ako je v krajinách iných, v Maďarsku, Poľsku, Belgicku a kdekoľvek inde. Ale bezostyšne ste zacitovali výbor Európskej únie ako jediný, ktorý sa týmito vecami začal zaoberať týmto spôsobom, a vydávali ste to dokonca za nejaké nesmierne smutné, tragické a neviem aké pochybenie slovenskej vlády. To je nezmysel! Na tom sa nedá postaviť seriózna diskusia, preto aj prevažná väčšina našich ľudí mlčí. Čakáme, kým sa naozaj budeme baviť o tom, čo reálne Slovensko môže spraviť, aby sme si zadefinovali a ujednotili sa aspoň na základných hodnotách a východiskách, a má to istý význam, alebo aspoň aby sme zadefinovali korektne stav diskusie, ako to vnímame, akým spôsobom veci fungujú, aby sme sa okamžite nevyčlenili na jednotlivé spektrá toho poznania s tým, že jeden aj druhý potom už drží, samozrejme, tú floskulu a stráca schopnosť počúvať toho druhého a hľadať dobré riešenia.

    Pán Dzurinda, ani na sekundu sme nevytvorili situáciu, že my môžeme ako v parlamente hľadať teraz dobré riešenie. S tým, že prejavíte aspoň elementárnu empatiu pozícii vlády, bez vzájomnej situácie, ktorá tu funguje, záujem Slovenska ako takého, reálne možnosti, ktoré sú v danej situácii k dispozícii, to je to smutné. Budeme ešte možno ďalšie tri hodiny, možno viac na túto tému diskutovať s tým, že základné otázky, ktoré tu sú: Prečo vláda potrebuje také stanovisko? Aké je to stanovisko v kontexte iných krajín? Čo sa stane s takým stanoviskom? Či bude mať situáciu A alebo B, či to bude teda stanovisko toho uznesenia, ktoré sme dali my, alebo bude niektoré iné a podobne? Čo reálne budeme robiť v Bezpečnostnej rade? Ak ide iba o hlasovanie v Bezpečnostnej rade, pravdepodobne tá diskusia by mala mať celkom iný charakter. Celkom iný charakter, ako má teraz. Pretože potom sa bavme o tom, že chceme alebo nechceme ministrovi, bez ohľadu na to, aký bude stav za týždeň, za tri týždne, za šesť týždňov, odporovať nejaké riešenie. Alebo budeme potom nejako tvrdiť, všeobecne zadefinovať v hodnotách základných ten postoj, ale potom musíme sa pýtať, či to naozaj treba, aký to má význam, či to vláda náhodou sama nevie, keďže poznáme jej stanoviská, ako sa bude správať a podobne.

    Čiže toto všetko je vlastne pre mňa iba vnútropolitický cirkus, pán Dzurinda, prepáčte, ale priznám povedzme subjektívne stanovisko, chcete sa trošku rehabilitovať, chcete nájsť nový vzťah vašej strany k týmto udalostiam, lebo ste zistili, že škodia, že ľudia si to stanovisko nevážili, cítili sa podvedení a niektorí sa hanbili, že sme Slováci, že sme mali takú vládu, ktorá sa správa tak, ako sa správala vtedy napriek tomu, že to bolo veľmi ťažké rozhodnutie a nie jednoduché. Ten tlak Spojených štátov naozaj bol veľmi veľký. Ale ten vzťah a lojalita k Spojeným štátom ako taká v našich podmienkach, predsa veď ona, ako je zadefinované právo, aby sme videli vlastnými očami ten problém, ktorý tu je? Aký stupeň nevyhnutnej empatie k požiadavkám veľmocí, ktoré okolo nás sú, musíme ho mať, aby boli naše stanoviská dobré, a do akej miery teda si môžeme formulovať zmysluplné vlastné stanoviská, aká je tá väzba a siločiary? A diskutovať o tom význam má, pán Dzurinda, ale nie takýmto spôsobom.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci Mikloš, Miššík, Abrhan, Lipšic, Hort, Halecký, posledný pán poslanec Frešo. Končím...

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? (Reakcie z pléna.) Aj pán Dzurinda bude tam zapísaný, výborne, zapíšte tam aj pána poslanca Dzurindu, poprosím, aby bol tam zapísaný proste ako posledný. A teraz...

  • Reakcie z pléna.

  • A je prvý, no prvý bude, bude hovoriť prvý, tak nech hovorí prvý, pán Dzurinda, nech sa páči, ak mu pán Mikloš dá šancu, dobre? Nech tu v tom máme poriadok.

  • Ďakujem vám aj kolegovi Miklošovi. Pán podpredseda Národnej rady, len dve faktické poznámky.

    Po prvé, neviem všetko, ale viem, že Maďarská republika reagovala 9. februára. Overte si to, Gyuracsány a predsedníčka parlamentu napísali svoju pozíciu, pozíciu teda Maďarskej republiky, trom ľuďom, pani Merkelovej, lebo predsedá Európskej rade, pánovi Barrosovi, šéfovi komisie, a pánovi Solanovi, vysokému komisárovi. Dávam jednu konkrétnu informáciu, ktorá by vyvracia kopu z toho, čo ste povedali.

    Po druhé, nie je pravdivý výrok, že som nehľadal dobré riešenie na pôde Národnej rady. Pán Číž, počúvate ma? Je tu poslanec, sú tu poslanci, ktorí dobre vedia, že aj v nedeľu som tu prišiel, a nie na báze nášho návrhu. Na báze návrhu vládnej strany som hľadal dohodu, ktorá by bola širokoprijateľná. Nemáte jednoducho pravdu.

    A opäť ste hovorili veľa, dlho a nepovedali svoj osobný postoj. Či budete podporovať integritu Srbskej republiky, alebo budete za to, že sa uplatnia Ahtisaariho plány. Mne môžete nadávať koľko chcete, ale nepovedali ste to podstatné. To racionálne, čo ste hovorili v súvislosti so mnou, som vám práve teraz odpovedal.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda parlamentu, ja vás podozrievam, že vy viete hovoriť aj pomalšie, ale zámerne hovoríte tak rýchlo, aby zanikla alebo nebolo možné tak ľahko demaskovať tu bezobsažnosť toho, čo hovoríte. Keď vám vadilo, že som niečo vykríkol na začiatku, tak sa ospravedlňujem, chcel som vám povedať to, že ak nám vyčítate, že neberieme vážne rokovanie o tomto bode, tak to nie je pravda. Jasným dôkazom toho je, koľko tu sedí poslancov vládnej koalície, koľko tu sedí poslancov opozície. Napriek tomu, že vás je viac, o dosť viac, v celkom počte, sedelo vás tu vtedy 26 a nás 35.

    Chcel by som zdôrazniť, že použitie sily na zastavenie zla a genocídy a vyvražďovania je legitímne správne a dokonca aj slušné a ľudské. To, že, áno, to, že pritom vždy, vždy dôjde aj k istým obetiam, to je, žiaľbohu, to sú náklady nie toho zásahu, to sú náklady toho, čo sa tam dialo. To sú náklady zastavenia genocídy, ktorá by pokračovala, ak by k tomuto zásahu nedošlo.

    Hovoríte, že my nevieme, čo je národnoštátny záujem. Pán podpredseda, tak napríklad národnoštátnym záujmom tejto krajiny bolo, aby sa dostala z medzinárodnej izolácie, v ktorej bola v roku 1998, aby sme dobehli susedné krajiny pri vstupe do Európskej únie, do OECD, do NATO, aby sme stabilizovali ekonomiku a urobili také reformy, ktoré prinášajú ľuďom prácu. Toto je národno-štátny záujem. Napríklad aj to, že sme sa vedeli postaviť proti tomu, aby zákon inej krajiny platil na území tejto krajiny. To je napríklad ochraňovanie národnoštátnych záujmov.

  • A treba povedať jedno, a to podstatné a kľúčové, a to je to, že tento návrh, za ktorý chcete hlasovať, umožňuje hlasovať Slovensku za Ahtisaariho návrh. To je to podstatné a kľúčové. A preto nechcete odpovedať na otázku, ako bude Slovensko hlasovať, ak k hlasovaniu príde, v Bezpečnostnej rade.

  • Pán podpredseda, ja sa dotknem dvoch vecí z toho, čo ste tu pomerne dlho hovorili, som si všimol dve také záležitosti. Prvé, čo vás udivovalo, bolo, že koľko času venujeme otázke rozhodnutia vlády Slovenskej republiky v roku 1999. Nie my, pán podpredseda, ale vy ste dali do vášho Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k riešeniu budúceho štatútu srbskej provincie Kosovo túto časť uznesenia. Nie my, vy ste to boli, vedomí si toho, že tým rozviniete túto diskusiu, ktorej sa my tešíme.

    A ešte k jednej veci. Čo bude v učebniciach? Pán podpredseda, ak nebudete tvoriť dejepis vy, tak v tých učebniciach bude, že za vlády Mikuláša Dzurindu vstúpilo samostatné Slovensko do NATO a EÚ. To je pravda. A to v živote nikto nemôže povedať nič iné.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda, povedali ste, že diskutujeme o vyhlásení, na ktoré možno zareaguje pár politikov a to bude všetko. A v tom je práve problém, že vy takto vnímate túto deklaráciu a toto vyhlásenie. Potrebujete sa zbaviť horúceho zemiaka a hovoríte, že na to zareaguje možno pár politikov. Pre nás je táto deklarácia podkladom na postup a hlasovanie Slovenskej republiky v Bezpečnostnej rade. Preto dávame tomu taký dôraz. A to je ten rozdiel v prístupe medzi vami ako koalíciou a nami ako opozíciou.

  • Ďakujem. Pán podpredseda, ako zvyknete, ste hovorili dlho a rýchlo. Ja som si všetky tie myšlienky ani nestihol zaznamenať, sa priznám, ale vy vždy všetko pojmete tak všeobecne, z rôznych kontextov filozofických, historických, ekonomických, len nikdy neviem, aký je záver. Vy to príliš v takom tom kontexte vnímate a tak tým, že nemôžem, keďže som záver nepočul, reagovať na žiadnu myšlienku vo vašom prejave, týmto by som aspoň pozdravil stenografky v Národnej rade a vyjadril presvedčenie, že zostanú Národnej rade verné. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega podpredseda Číž, dozvedel som sa, že som nediskutoval vecne, keď som diskutoval. No, viete, ja som sa snažil popísať v tej mojej diskusii dve slová – cynizmus a farizejstvo.

    Cynizmus, ktorý vychádza z vašich vyjadrení, keď mám pocit, a nie pocit, ale presvedčenie, že mŕtve dieťa kosovské je iné ako mŕtve dieťa srbské. Tomu hovorím cynizmus a snažil som sa to dosť jasne povedať.

    No a farizejstvo je to, čo tu predvádzame dnes od rána, resp. to, čo vy tu predvádzate od rána, vzhľadom na všetko to, čo sa tu udialo v tejto Národnej rade predtým a čo všetko bolo povedané vo vzťahu ku Kosovu.

    No a trošku úsmevne na mňa zapôsobilo vaše vyjadrenie, že vraj nediskutujete preto, lebo nie je o čom. Ja sa vás chcem spýtať, keď bolo o niečom možné diskutovať, myslím teraz programové vyhlásenie vlády, myslím rozpočet, myslím dvojpercentná asignácia daní, ja si nespomínam, či vôbec jeden minister vystúpil k programovému vyhláseniu vlády. Mám pocit, že ani jeden. A koľko poslancov z vládnej koalície? Môžem spočítať na prstoch jednej ruky. Pri rozpočte to bolo obdobné.

    No a teraz sa konkrétne spýtam vás, pán kolega podpredseda, čo sme sa napočúvali vašej kritiky z pohľadu etatistu na reformu verejnej správy. Sami ste si presadili do programu analýzu verejnej správy v súčasnosti. Veľmi som vážne očakával, akým spôsobom uchopíte túto šancu diskutovať v Národnej rade nad tou našou zlou reformou verejnej správy. Ani vy, ani pán Faič, a len vás dvoch spomeniem, vôbec, ste ale vôbec nevystúpili. O čom bolo celé to divadlo?

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, poslanci, tiež by som chcel upozorniť na niektoré otázky, o ktorých sa tu možno nehovorilo, pretože hovorí sa skôr o niektorých procesných záležitostiach, ako to prebiehalo v minulosti. Mňa to zaujíma, ako to bude, pokiaľ dôjde k realizácii toho, čo zrejme asi de facto možno bude v krátkej dobe alebo dlhšej dobe skutočnosť, že sa vytvorí islamský štát v Európe. Je to, myslím, vec, na ktorú ešte ani teoreticky, ani prakticky nie sme zvyknutí.

    Nechcem hovoriť o dôsledkoch, o vzájomnej pomoci, solidarite, povahe príslušných ľudí atď., ale trošku ma máta otázka, komu to vlastne vyhovuje, že také niečo sa chystá a také niečo bude. Chcem len podotknúť, čo bude, či sa spojí, čo ja viem, Kosovo s Albánskom, čo bude s tretinovým obyvateľstvom v Macedónsku, aký bude tam pohyb? Zrejme, že žiadnej európskej krajine, a teda ani Slovensku, takéto pohyby, ktoré sú kontroverzné, a zrejme, že aj z hľadiska bezpečnosti Európy vyhovovať nemôžu. Toto riešenie, aby sa dokončil ten proces s vytvorením daného štátu, vyhovuje niekomu mimo Európy, čo je pochopiteľné, pretože aspoň v tej západnej časti Balkánu by nemali starosti, by nemali spoje vojská a zrejme, že asi by bol aspoň dočasne kľud.

    Je pre nás jasné, že žiadne riešenie nie je dobré, žiadne riešenie nebude dobré pre všetkých, vždycky bude riešenie dobré len pre určitú stranu a určitých zástancov tohto riešenia. Takže všetky otázky, ktoré preberieme, budú zohľadňovať len aspekty, ktoré pomáhajú buď jednému, alebo druhému táboru, ktorý tu v rečiach v tomto parlamente súperí.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som pozorne počúval vystúpenie pána podpredsedu Národnej rady, pána Číža, a mal by som tri poznámky z toho, čo som počul.

    V úvodnej časti nás označil za priaznivcov etiky, korektnosti a neskôr dôstojnosti. Myslím si, že to by mohol adresovať naozaj svojim poslancom, ktorí svojou neprítomnosťou v sále dali asi najavo, čo si o jeho vystúpení myslia, rovnako ako sa to stalo jeho podpredsedníčke pani Malíkovej, kde odišiel takmer kompletný poslanecký klub, pardon, Belousovovej.

    V druhej časti hovoril, to som si nebol celkom istý, pretože naozaj ten tok slov bol príliš rýchly, asi o Iraku, tak mi prišlo, že v Iraku tiež mali diktátora, podobne ako ho mali v Srbsku, ten diktátor sa volá Saddám Husajn. Mal so sebou takú kamarilu, volala sa Socialistická strana BAZ, neviem, čo si mám o tom myslieť, a títo ľudia veselo vraždili kurdské obyvateľstvo napríklad chemickými zbraňami, odporučím vám film o tom, myslím si, že je to veľmi, veľmi, bol to veľmi, veľmi zlý režim a bolo správne, že tento režim je dnes dolu.

    Tretiu vec, ktorú som zachytil, bol výraz, ktorý ste spojili s touto diskusiou a asi so svojím vystúpením, keď ste použili výraz vnútropolitický cirkus. Na to odpovedám áno, súhlasím s tým, čo som videl, bol to cirkus.

    A posledná vec, nebolo mi zrejmé, či hovoríte naozaj za alebo proti. Naozaj neviem, ako budete hlasovať o tom uznesení k Ahtisaariho plánu. Ja by som odporučil naozaj, keď vám leží na srdci stabilita tej juhovýchodnej Európy, naozaj zvážte svoje rozhodnutia, hlasujte proti tomu, aby to bolo bez súhlasu jedného zo zúčastnených. Myslím si, že je lepšie uprednostniť dohodu, ako niekomu nejaké riešenie nanútiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán podpredseda Číž, ja si dovolím nadviazať na váš výrok o tom, keď ste povedali, že pán Dzurinda má zavolať Bushovi a že sa mýli. K tomu mýleniu chcem povedať, resp. k tomu, keď niekedy niečo ujde, myslím si, že je potrebné mať k tomu odvahu a odvahu treba mať predovšetkým k vlastným prestreleným výrokom. A už by sme to veľmi opakovali, keď tu pripomenieme výroky o páchateľoch, o netradičných formách obchodu, ale ku konkrétnej téme aj k rozporuplným výrokom ku Kosovu, čo hovoril na jednej strane pán minister Kašický a na druhej strane pán premiér. Veď tieto výroky, tiež možno povedať: Tak tu som prestrelil a ospravedlňujem sa. Dá sa to povedať aj diplomaticky. V týchto veciach absolútne nepripúšťate nijaké zmýlenie sa, nijaký iný výrok, a dokonca meníte aj také jasné výroky, ktoré sú mediálne úplne jasne prezentované.

    No a treba mať aj odvahu zaujať postoje aj vtedy, keď napríklad v roku 1999 bolo potrebné rozhodnúť o riešení problému genocídy na bezbranných. A dôstojnosť a ochrana predsa patrí každej ľudskej bytosti, nielen tej, ktorá sa mi páči, ale každej ľudskej bytosti a o to viac tým, ktorým sa ubližuje, a to už nehovorím o tých, ktorí sú zabíjaní a vraždení.

    A na záver, keď ste hovorili o tom, že je tu vytvorený priestor na korektnú diskusiu, tak doplním, škoda, že tu nie je priestor na konsenzus, ktorý bol vyslovene pripravený aj zo strany opozície a bol priestor na podporu deklarácie, ktorú predložila SNS. Zmarili sme si vlastnú šancu, aby sme spoločne podporili úplne jasnú a zreteľnú deklaráciu. Nielen strany koalície, ale aj strany opozície.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ešte raz to hovorím a budem to hovoriť veľakrát. Nikdy nezabudnem na toho 14. 4. 1999, keď sme sedeli a počúvali tie pseudoargumenty, ktoré tu hovorili ohľadne toho bombardovania. Jednoducho vy sa za to bombardovanie ani nemôžete ospravedlniť, ani sa z tohto zlého rozhodnutia nemôžete vyviniť. Hovoriť o tom stále, že neexistovali iné riešenia. Ešte raz to hovorím. Bolo tu 9 pozmeňujúcich návrhov, z ktorých ste neprijali ani jeden. No a ten záver toho hlasovania. Skutočne by som vám prial všetkým to zažiť preto, lebo my sme tam z tej strany potom odišli na poslanecký klub HZDS dole a tam som videl to, čo som už potom nikdy nevidel. Niekoľko poslancov a poslankýň plakalo. Môžete si o tom myslieť, čo chcete, a cynicky sa rehotať v tejto chvíli. Naozaj plakalo, lebo im nešlo ani o kufríky peňazí, ani o nič iného. Proste plakalo tak, ako plakala časť národa, ktorú ste vy vtedy podviedli. Taká je pravda.

  • S reakciou na faktické poznámky vystúpi pán podpredseda Číž.

  • Ďakujem pekne. Je lákavé sa pokúsiť zase akože floskulami všelijakými odpovedať na tie invenčné pripomienky. Ale predsa len skúsim seriózne, pán Frešo, no, ako budem hlasovať, som podpísaný na tom jednom návrhu. To si veľmi ľahko zistíte a otázka je v podstate teda zbytočná. A teda, že mi nerozumiete. No tak je možné tým, že naozaj tie moje vystúpenia sú nezmyselné. Alebo po druhé možnože, aby ste im rozumeli, potrebujete elementárnu znalosť politologického slovníka, keď to nejde, tak sa ospravedlňujem.

  • Ja to skúsim nabudúce teda zjednodušiť.

    Pán kolega Dzurinda, mám tu pred sebou ten list, ktorý, teda ako jedinej krajiny, ktorá prijala, ako ste tu spomenuli, teda to, čo smutne slovenská vláda zanedbala, mám ten list pána premiéra Maďarskej republiky, kde svoje stanovisko ako premiéra vlády hovorí o tom teda, že je mimoriadne dôležitý dokument, ktorý umožní ďalšie pokračovanie procesu riešenia kosovskej otázky. Ja som ochotný ho dať rozmnožiť a všetkým dať k dispozícii, aby videl, o čom je teda tento dokument. Na túto tému pravdepodobne tá diskusia naozaj, keby bola korektná, tak by smerovala inde.

    Pán Dzurinda, viete, v čom je problém? Charakter tejto diskusie určil váš prejav pilotný. Prejav za našu stranu predniesol predseda parlamentu Paška. Bol formálny, korektný, štandardný, ponúkol diskusiu o veci. Potom ste nastúpili s prejavom vy. Určili ste charakter tej diskusie. Deväťdesiat percent ľudí nemá chuť do tejto diskusie vstúpiť. Ja v tom trošičku mám funkciu aj v tom našom klube, tak som vystúpil iba preto, inak tá diskusia naozaj bola úplne zbytočná a nezmyselne akcentovala iba to, že ste chceli tento problém vnútropoliticky využiť. Bohužiaľ. Akonáhle zaregistrujem minimálne prejavy ochoty na dialóg, verte, že dramaticky sa zvýši naša aktivita k tomu, čomu hovoríte diskusia.

    Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, končím dnešný rokovací deň zasadnutia Národnej rady Slovenskej republiky. Budeme pokračovať zajtra ráno o 9.00 hodine. Ako prvý v rozprave k prerokúvanému bodu vystúpi pán poslanec Hrušovský a pripraví sa ako druhý pán poslanec Rydlo.

    Dobrú noc prajem.

  • Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.