• Otváram štvrtý rokovací deň 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadali poslanci Národnej rady: pán Vladimír Mečiar, pán Tibor Mikuš, pán Štefan Zelník.

    Na zahraničnej pracovnej ceste je predseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Pavol Paška spolu s poslancami pánom Eduardom Kukanom a pánom Milanom Urbánim.

    Teraz budeme pokračovať v rokovaní v súlade s dohodnutým postupom v poslaneckom grémiu.

    Pristúpime k rokovaniu v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 220. Rozhodnutie na pridelenie výborom na ich prerokovanie má číslo 221.

    Teraz poprosím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pána Ľubomíra Vážneho, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení zákona Národnej rady č. 160/1996 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento návrh bol vypracovaný ako iniciatívny materiál.

    Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 28. februára 2007 a prijala k nemu uznesenie č. 170. Cieľom predloženého návrhu zákona je urýchliť prípravu a výstavbu diaľnic a významných ciest pre motorové vozidlá a eliminovať predražovanie ich ceny.

    V zásade, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pri stručnom uvedení tohto zákona chcem skonštatovať to, že sme boli postavení pred otázku, ako postupovať ďalej vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest.

    Chcem vás všetkých ubezpečiť o tom, že programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky naplníme, pretože už dnes viem, že je splniteľné, ale na druhej strane je tu spoločenská objednávka budovať viac a rýchlejšie a hlavne zabezpečiť prípravu na ďalšie obdobia, pretože tá príprava, videli sme pri vyhodnotení plánovacieho obdobia 2004 – 2006, že na nedostatočnej príprave alebo z titulu nedostatočnej pripravenosti stavieb sme museli riešiť náhradné riešenia a potom riešiť výstavbu určitých ciest, pri ktorých spoločenská objednávka nebola až taká potrebná.

    Súčasný stav prípravy je veľmi dlhý. Niektoré stavby, môžem uviesť aj konkrétne príklady na diaľnici D1 Važec – Mengusovce 7 rokov a 8 mesiacov, Svinia – Prešov tiež na D1 11 rokov, D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka 11 rokov, D1 Sverepec – Vrtižer 10 rokov.

    Toto, dámy a páni, hovorí o tom, že keď udržíme takýto štandard času na prípravu stavby, to znamená od technickej štúdie ako prvotného podkladu po vydanie právoplatného stavebného povolenia sú až takéto horibilné časy, a keď zachováme takéto časy na prípravu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, tak jednoducho dospejeme do toho, že, ako som už v úvode povedal, programové vyhlásenie síce naplníme, ale nebudeme vedieť zabezpečiť viac a rýchlejšie.

    Myslím, že všetci vnímate tú spoločenskú objednávku, že treba viac a rýchlejšie, ale v takýchto časoch budeme možno jediná krajina z Európskej únie, ktorá nevyužije európske fondy v plnom rozsahu na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest.

    Momentálne máme v operačnom programe Doprava 3,2 mld., k tomu štátny rozpočet je 0,6 mld., to znamená, sme postavení pred úlohu zmysluplne prestavať 3,8 mld. eur v rokoch 2007 až 2013. Nevieme zabezpečiť zmysluplné prestavanie tejto sumy v prípade, že budeme nové stavby pripravovať 8, 9, 10 rokov a viac. Jednoducho termín začatia tej prípravy, keď bude v roku 2007, ukončená príprava bude v roku 2017, a to už nám ušiel vlak z hľadiska zmysluplného čerpania eurofondov. Čiže je tu spoločenská objednávka viac a rýchlejšie. Máme prostriedky z eurofondov spolu financované so štátnym rozpočtom a nevieme tieto dve úlohy splniť v prípade, že nebude zmenený zákon alebo v prípade, že nebude akceptovaný tento zákon o nadradenej dopravnej infraštruktúre. Takisto chcem zdôrazniť, že máme aj stavebné kapacity, ktoré v takomto utlmenom režime jednoducho takisto nebude vedieť vyťažiť na Slovensku.

    Zákon rieši dva základné okruhy problémov, a to je urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, čo som už povedal v úvode, a druhé, zlacnenie výstavby súčasných diaľnic a rýchlostných ciest z pohľadu akceptácie, resp. neakceptácie vyvolaných investícií v takom veľkom rozsahu, ako sú dnes definované v stavebnom zákone.

    Podrobnejšie ešte k zákonu. Zákon zrýchľuje prenos územnoplánovacích podkladov existujúcich do územného konania. Je tam režim rýchlejšieho, operatívnejšieho odňatia pôdneho a lesného fondu, aktualizuje územnoplánovacie podklady a dopĺňa ostatné podklady pre potreby územného rozhodovania, pripája prílohy s úsekmi diaľnic aktualizované, na ktoré sa budú vzťahovať navrhované opatrenia, a novelizuje v nevyhnutnom rozsahu cestný zákon a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Chcem zdôrazniť to, že mediálne najproblémovejšia bola oblasť vyvlastňovania. Túto oblasť sme doriešili, samozrejme, po konzultácii s ústavnými právnikmi tak, že nevidíme problém v tejto oblasti ani rozpor s ústavou. Samozrejme, hľadali sme riešenia aj s ústavnými právnikmi, ako túto vec pohnúť ďalej, nielenže je to zlé, ale ako ísť na to, ako to upraviť do súladu s ústavou. Myslím, že tento režim v súlade s ústavou sme tu našli a takto je tento návrh zákona aj predložený.

    Záverom tejto mojej úvodnej reči chcem vás všetkých požiadať, aby ste zvážili, ako ďalej sa naloží s týmto návrhom zákona o urýchlenej príprave a výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest, pretože to, čo som povedal v úvode v prípade, že tento zákon neschválime, budeme jediná krajina z Európskej únie, ktorá má peniaze, ktorá má stavebné kapacity a ktorá má aj spoločenskú objednávku na urýchlenú výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest, ale ktorá vyriešenie týchto problémov týmto zákonom trestuhodne zahodí a možno dospejeme do stavu, že budeme musieť prehodnocovať tie prostriedky, ktoré sú alokované v operačnom programe doprava a dať ich na iné operačné programy, hoci veľmi dobre vieme, že v tej doprave a vo výstavbe ciest nás najviac trápi operačný program doprava, resp. možno budeme musieť neprestavané prostriedky vrátiť naspäť do Európskej únie.

    Čiže preto, aby sme nenapĺňali ten scenár, ktorý som teraz povedal, ktorý je pre Slovensko veľmi zlý, si vás dovoľujem požiadať o podporu pri prerokovaní predloženého vládneho návrhu a o jeho schválenie v prvom čítaní. Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Pelegrinimu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 117 z 13. marca 2007 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 220).

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonnej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 5. marca 2007 č. 221 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákon prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 3. mája 2007 a v gestorskom výbore do 4. mája 2007.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa prihlásil jediný poslanec pán Prokopovič za SDKÚ – Demokratickú stranu. Potom dáme šancu sa ústne prihlásiť do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister dopravy sa podujal splniť „spoločenskú objednávku“, ako to nazval, na urýchlenie výstavby nadradenej dopravnej infraštruktúry. Úprimne priznáva, že si naložil úlohu, ktorá ide nad rámec programu vlády.

    Citujem ho: „Sľub vlády z vládneho programu nemáme problém naplniť,“ vyhlásil nedávno. A ja dodávam, že to bolo zrejmé už pri rokovaní o programovom vyhlásení o vládnom programe, pardon, v ktorom sa objavil záväzok odovzdať v tomto volebnom období 100 km diaľnic a rýchlostných komunikácií. Už vtedy som upozorňoval na to, že ide o alibistický cieľ.

    V čase striedania vlád v polovici minulého roku bola totiž vo vysokom štádiu rozostavanosti s predpokladom ukončenia v prvých rokoch tohto volebného obdobia zhruba 120 km diaľnic a rýchlostných komunikácií.

    Napriek tomu otvorene priznávam, že mi je nová ambícia pána ministra sympatická. Urýchlenie výstavby dopravnej infraštruktúry je totiž cestou k rozvoju regiónov a k ďalšiemu ekonomickému rastu. Čo mi však prekáža je spôsob, ktorým to chce ministerstvo a pán minister dosiahnuť. Kľúčovým slovom v argumentácii pána ministra je totiž rýchlosť, napokon urýchlenie je obsiahnuté už v názve zákona, ktorý máme na stole. Myslím si však, že hoci ide o takú dôležitú výstavbu, výstavbu diaľnic, žeby pred rýchlosťou malo dostať prednosť právo. Ústavou garantované právo na majetok a jeho nedotknuteľnosť, to je rozhodujúci moment, za ktorý podľa môjho presvedčenia ďalej nemožno ísť.

    Nebudem opakovať množstvo argumentov, ktoré predniesli viacerí právnici a ktoré určite tu aj dnes odznejú a podľa ktorých by sa návrh pána ministra mohol dostať do kolízie s Ústavou Slovenskej republiky.

    Namiesto akcelerácie zdrojov, ich neustáleho navyšovania, využitia súkromného kapitálu pri výstavbe infraštruktúry chce ministerstvo siahnuť na súkromný majetok občanov. Je to presne v duchu ideológie, ktorú nám tu strana SMER predvádza prakticky dennodenne. Je označená hlavnou prekážkou pri rýchlej výstavbe diaľnic proces vyvlastňovania pôdy.

    V rozpore s pravdou, a to musím podotknúť, sa pritom argumentuje dĺžkou rozostavanosti niektorých úsekov. Poviem konkrétne príklady, ktoré aj pred chvíľou pán minister použil.

    Úsek Važec – Mengusovce, ktorý sa stavia 7 rokov. Áno, je to pravda, pán minister, že sa stavia 7 rokov, ale nie pre problémy s vyvlastnením, ale výlučne pre nedostatok finančných prostriedkov. V roku 2002, keď som tam nastúpil, už sa to stavalo 3 roky a z plánu 800 mil. tam bolo poukázaných 50 mil. Minulého roku už to dosahovalo 600 mil., stále tam ešte niečo chýbalo, ale výlučne, ak by si mal o tom pochybnosti, myslím si, že vedúci predstavitelia inžinierskych stavieb, ktorí to stavajú, ti to jasne povedia, lebo 4 roky za mnou chodili s jednou jedinou požiadavkou – navýšiť finančné prostriedky na Važec – Mengusovce, a problém tam nie je.

    Podobne je to Ladce – Sverepec cez Považskú Bystricu. Myslím si, že vieme o tých problémoch s trasovaním, o tých problémoch s aktivistami, o tom nesúhlase s tým riešením diaľkovou estakádou a podobne. Takže zvaľovať to čisto len na tento problém vyvlastnenia je nepravdivý.

    Podobne je to, ako som spomínal, aj na iných stavbách. V skutočnosti sú však iné faktory, najmä, a to ešte raz podotknem, najmä nedostatok financií zo štátneho rozpočtu, lebo ide väčšinou o stavby, ktoré sa nemôžu z iných zdrojov financovať, výlučne iba zo štátneho rozpočtu, ktoré sa podieľajú na naťahovaní výstavby týchto úsekov v oveľa väčšej miere, ako je samotný proces vyvlastňovania.

    Na ústavnosť naráža tento návrh už od svojho zrodu. Pôvodný návrh predložený do pripomienkového konania totiž predpokladal odňatie pôdy vlastníkovi bez okamžitej náhrady. Som rád, že pod tlakom odbornej verejnosti aj opozície minister dopravy toto ustanovenie z návrhu vypustil. To kvitujem. Našiel v sebe tú silu, hoci dovtedy vytrvalo tvrdil, že všetko je v najlepšom poriadku a on ako minister by si nemohol dovoliť predložiť protiústavný návrh.

    Výhrada kolízie s ústavou však zaznela v rámci pripomienkového konania toľkokrát, že musel svoj názor korigovať, ako už je napokon zvyknutý podľa hesla človek mieni, ktosi vyšší mení. V tom prípade to, chvalabohu, nebol premiér, ale ústava. Teší ma, že odborná verejnosť mi dala za pravdu, keď som tvrdil, že zmena, a viackrát sme o tom debatovali aj v médiách, ktorou sa v minulom volebnom období preniesli právomoci rozhodovať o vyvlastnení a o primeranej náhrade z obcí na krajské stavebné úrady je dostatočná a rieši proces vyvlastňovania pri dodržaní ústavného rámca.

    Ale teraz musím byť opäť trošku kritický. Ako zlý sen však na mňa zapôsobilo, že ministerstvo dopravy vložilo už po skončení pripomienkového konania, čo pokladám za veľmi hrubý zásah, do zákona nový odsek, ktorý opäť hrozí problémom s ústavnosťou. Mám na mysli ustanovenie, podľa ktorého, citujem: „Odo dňa právoplatnosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby diaľnice nemožno diaľničný stavebný pozemok zaťažiť vecným bremenom prenajať, dať do výpožičky ani založiť, previesť vlastníctvo možno len na stavebníka diaľnice.“

    Ministerstvo síce tvrdí, že tým chce zabrániť špekuláciám s pôdou, ale zasahuje do výkonu vlastníckych práv bez primeranej náhrady. Vlastník nemôže užívať svoj majetok, a pritom budúci stavebník nemá povinnosť od neho túto pôdu ihneď odkúpiť. Ba čo viac, deje sa tak vo chvíli, keď nikto nedokáže povedať, kedy sa tam diaľnica stavať začne, či sa vôbec začne, teda ako budú dlho ich práva obmedzené. Dokonca sa môže stať aj to, že stavať sa napokon nebude. Je teda jasné, že nám tu absentuje naliehavý verejný záujem.

    Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, otázkami urýchlenia výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií som sa zaoberal veľmi intenzívne aj v predchádzajúcich rokoch a myslím, že nikto ma nebude obviňovať z toho, žeby som snáď nemal záujem o riešenie týchto problémov. Aj mne predkladali úradníci z ministerstva či zo Slovenskej správy ciest, neskoršie z Národnej diaľničnej spoločnosti rôzne „radikálne riešenia“ veľmi, veľmi podobné tomuto. Neakceptoval som ich práve z tých dôvodov, o ktorých hovorím aj dnes.

    Opätovne upozorňujem, pán minister, že ide o snahu niektorých úradníkov uľahčiť si svoju prácu v procese prípravy jednotlivých projektov bez ohľadu na občana, aby nemuseli za nimi chodiť, aby nemuseli vyvíjať úsilie dohodnúť sa s nimi. Je lepšie im to nariadiť. Ja si myslím, že o občana ide nám všetkým a o toho ide, aspoň tak deklaruje vládna strana SMER, ktorej ste členom, aj vám.

    Som presvedčený, že zmena, ktorou sa v minulom volebnom období preniesli právomoci rozhodovať o vyvlastnení a primeranej náhrade z obcí na krajské stavebné úrady, čo som už spomínal, je momentálne dostatočná a rieši proces vyvlastňovania pri dodržaní ústavného rámca, a to je dôležité.

    Ak sa chce minister, ak sa chceš, pán minister, držať vlastného vyhlásenia, že ako člen vlády si nemôžeš dovoliť predložiť protiústavný zákon, mali by tieto sporné formulácie, ktoré sa týkajú vyvlastnenia a zákazu toho, ako som citoval pred chvíľou vypustiť. Napokon to len pripomínam, SMER si hovorí sociálna demokracia a tá je všade v civilizovanom svete, uznáva nedotknuteľnosť súkromného majetku na rozdiel asi od nášho SMER-u.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, myslím si, že rýchlosť výstavby diaľnic neutrpí, ak by sme sa týmto zákonom teraz nezaoberali tým skôr, že mám informácie, že rezort výstavby pripravil komplexnejšiu normu, ktorá túto problematiku rieši. Nie je síce dokonalá, ale predstavuje dobrý fundament na ďalšiu diskusiu.

    Navrhujem preto, aby sme podľa § 73, dávam procedurálny návrh, aby sme podľa § 73 ods. 3 písm. c) nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona, aby bol stiahnutý na dopracovanie. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Pelegrini. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

  • Ďakujem pekne. Ja by som sa chcel len spýtať pána poslanca Prokopoviča, keby mi povedal v tomto vládnom návrhu zákona, kde presne je ten odsek alebo ten citát, ktorý zacitoval v rozprave, pretože ja som ho tam zatiaľ nenašiel, keby mi povedal. Ďakujem.

  • Pán Prokopovič, chcete reagovať alebo neskôr? Nie. Dobre. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Košútová bola ako prvá, musíte to opraviť, bola predtým už. Dobre. Pán poslanec Štefanec, pán poslanec Lipšic, pani poslankyňa Košútová a Žitňanská ako posledná. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Štefanec vystúpi prvý v rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán minister, dámy a páni, milí hostia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženému zákonu k tejto novele zákona.

    Oceňujem snahu ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií o urýchlenie výstavby diaľnic, lebo považujem skutočne budovanie infraštruktúry za jeden z dôležitých faktorov pre náš rozvoj. Skutočne to je snaha, ktorú treba oceniť. Už menej oceňujem spôsob, akým by sa mali diaľnice podľa tohto zákona urýchľovať.

    Moje tri výhrady sú formulované v nasledovných troch pripomienkach. Prvá je nedostatočná ochrana súkromného vlastníctva, druhá pripomienka sa týka odvolania proti vyvlastneniu a tretia princípu retroaktivity.

    Čo sa týka ochrany súkromného vlastníctva. V návrhu zákona sa uvádza, že odo dňa právoplatnosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby diaľnice nemožno diaľničný stavebný pozemok zaťažiť vecným bremenom, prenajať, dať do výpožičky ani založiť, previesť vlastníctvo možno len na stavebníka diaľnice.

    Podľa môjho názoru je to v rozpore s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, kde sa píše, že nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a za primeranú náhradu. Navyše, ak by vlastník chcel pozemok predať, potrebuje hneď peniaze a podľa tohto návrhu môže ho predať iba stavebníkovi diaľnice. Ten však povinnosť vykúpiť tento pozemok nemá.

    Druhý problémový bod sa týka zrušenia odkladného účinku odvolania. V návrhu sa píše, že odvolanie proti rozhodnutiu o vyvlastnení nemá odkladný účinok, čo je podľa mňa v rozpore so stavebným zákonom § 114 ods. 3, kde sa uvádza, že odkladný účinok odvolania proti rozhodnutiu o vyvlastnení nemožno vylúčiť. Z tohto je teda zrejmé, že aj stavebný zákon priznáva odvolaniu proti rozhodnutiu o vyvlastnení odkladný účinok a obdobnú ochranu by mali mať aj vlastníci, ku ktorým vyvlastneniu prišlo v súvislosti s výstavbou diaľnic. Mimochodom, takéto bolo stanovisko aj Protimonopolného úradu.

    No a čo sa týka toho tretieho princípu retroaktivity. V návrhu sa píše, že konanie začaté do 31. mája 2007 sa dokončí podľa tohto zákona v znení po úprave účinnej od 1. júna 2007, čiže v prípade, že by sa nedokončili vyvlastnenia do tohto dátumu, vzťahoval by sa na nich nový zákon. Znamenalo by to teda menenie pravidiel počas hry. Navyše sa obávam, že navrhovaná novela bude samospráve prikazovať, že do územného plánu na umiestnenie diaľnice sa musí bezvýhradne zakresliť tak, ako si to predstavuje investor a tento súhlas ani schválenie zastupiteľstvom nebude potrebný.

    Dovolím si ešte poznámku, že zrejme, keby sme prijali zákon v predloženej forme, znamenalo by to ďalšie množstvo súdnych sporov na už tak preťažené a nie celkom dobre existujúce a nie celkom dobre fungujúce súdy.

    Dámy a páni, snažil som sa vždy pri rozhodovaní riadiť filozofiou profesora Northa, ktorý je nositeľom Nobelovej ceny za ekonómiu v roku 1993, ktorý vychádzal z troch princípov a vychádzal z týchto princípov pri štúdiu ekonómie v súčasnosti a v minulosti. Snažil sa vždy aplikovať svoju teóriu na rozvoj tej ktorej krajiny. A prišiel k trom záverom, že pre rozvoj krajiny je vždy dôležité, po prvé, ochraňovať súkromné vlastníctvo, po druhé, mať jednoduchú legislatívu, a po tretie, dodržiavať tieto pravidlá.

    Obávam sa, že takto predložený návrh odporuje práve týmto princípom, teda koliduje s ochranou súkromného vlastníctva, je v rozpore so súčasnou legislatívou, obávam sa, že aj s Ústavou Slovenskej republiky a bolo by problematické jeho dodržiavanie.

    Preto si dovoľujem pripojiť sa k procedurálnemu návrhu pána poslanca Prokopoviča, ktorý ho vzniesol podľa § 73 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby tento návrh bol stiahnutý z rokovania na dopracovanie. Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Pelegrini. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Štefanec, ja tiež neviem, či ja mám zlú verziu vládneho návrhu zákona, alebo vy, pretože ustanovenie o odvolaní, ktoré ste tu spomínali, že nemá odkladný účinok, ja vo vládnom návrhu, v tom, ako ho máme predložený v tlači 220 vôbec nevidím. Čiže argumentujete na ustanovenia, ktoré vo vládnom návrhu zákona momentálne ani nie sú.

  • Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Lipšic, pripraví sa pani poslankyňa Košútová.

  • Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť veľmi stručne k možným právnym problémom návrhu zákona.

    Chcem na jednej strane privítať, že došlo k pomerne dobrej zmene v ustanovení § 8 ods. 4, to znamená pri samotnom procese vyvlastňovania. A musím povedať, že ten model, ktorý je navrhnutý, ktorý prešiel mnohými zmenami podľa mňa spĺňa ústavné kritériá ochrany vlastníckeho práva. Čiže tam problém nevidím ústavnoprávny.

    Ústavnoprávny problém ale vidím v inom ustanovení. A ten sa týka bodu 12 novely, konkrétne § 4a ods. 2, ktorý odcitujem: „Odo dňa právoplatnosti územného rozhodnutia o umiestnení stavby diaľnice do dňa skončenia jeho platnosti sa vzťahuje na diaľničný stavebný pozemok stavebná uzávera.“ Myslím si, že takáto stavebná uzávera na pozemok, ktorý nie je vo vlastníctve štátu, nepochybne predstavuje nútené obmedzenie vlastníckeho práva. To je ale možné vykonať podľa našej ústavy iba na základe zákona, teda nie priamo zákonom a za náhradu. Žiadna z týchto dvoch podmienok tu podľa mojej mienky nie je splnená.

    Čiže som toho názoru, že v tomto znení ustanovenie v návrhu § 4a ods. 2 je v rozpore s naším článkom ústavy, ktorý chráni vlastnícke právo s čl. 20 ústavy. To je problém ústavnoprávny.

    Druhý je problém komunitárny, a ten sa týka navrhovaného čl. 3 novely, podľa ktorého sa zainteresovaná verejnosť stáva z účastníka konania, dostáva postavenie zúčastnenej osoby. Ja chápem, že mnohé organizácie, ktoré sa angažujú v tejto oblasti, spôsobujú určité prieťahy v konaní. Faktom ale je, že smernica Európskeho parlamentu a Rady o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, rovnako ako aj Aarhuský dohovor priamo vyžaduje postavenie účastníka konania.

    Nechcem v prvom čítaní dlho zabávať snemovňu rozdielom medzi účastníkom konania a zúčastnenou osobou, to nám sem-tam určite porozpráva pani poslankyňa Tóthová, ale v každom prípade postavenie zúčastnenej osoby v zmysle § 15a správneho poriadku pre zainteresovanú verejnosť by v žiadnom prípade nespĺňalo požiadavky smernice Aarhuského dohovoru.

    Ja pevne verím, že budeme mať možnosť v druhom čítaní o tom detailne hovoriť v zmysle ustanovení nášho správneho poriadku, ale aj Aarhuského dohovoru a smernice.

    Poviem len na ilustráciu. Aarhuský dohovor aj predmetná smernica zakotvujú, že zainteresovaná verejnosť musí mať v konaní o povolení činnosti vymenovaných v prílohe dohovoru a smernice viaceré práva účasti na konaní. Právo byť informovaný o konaniach o povoľovaní, právo podávať pripomienky, právo byť informovaný o výslednom rozhodnutí a dôvodoch a úvahách, z ktorých rozhodnutie vychádza. To sú všetko procesné práva, ktoré náš vnútroštátny právny poriadok priznáva len účastníkovi konania.

    Zaujímal by ma názor pána ministra, aj keď chápem, že to je vecne problém. Ale, no, dovoľte mi trošku aj možno politickú poznámku. Nedávno sa premiér vyjadril o našej ochote diskutovať o harmonizácii daní, teda oblastí, kde nie sme nijako viazaní. Nijako viazaní ničím. Proste to je naše slobodné rozhodnutie. A pritom návrhy, ktoré vláda predložila, v tomto prípade svedčia o tom, že nie sme schopní plniť ani platné záväzky, ktoré máme z komunitárneho práva, ktoré môže byť ťažko splniteľné, vytvárajúce problémy, ale sú platné. Čiže by sme možno skôr, ako byť ústretoví pri prijímaní nových povinností mali určite svedomitejšie plniť už tie, ktorým podliehame.

    Takže zrekapitulujem. Vidím tam jeden problém ústavný pri stavebnej uzávere. Vidím tam problém súladu so smernicou. A som rád, je to môj názor, že sa podarilo vyriešiť problém pri vyvlastnení a ten model, ktorý je navrhnutý vládou v § 8 ods. 4 si myslím, že spĺňa parametre čl. 20 ods. 1 a ods. 4 našej ústavy.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Budeme pokračovať. V rozprave vystúpi pani poslankyňa Košútová a pripraví sa pani poslankyňa Žitňanská.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, predkladaný návrh novely zákona je reakciou na existujúce bariéry v právnych platných predpisoch, ako aj legislatívne zmeny od účinnosti tohto zákona s dopadom na plynulejšie presadzovanie verejného záujmu a potrieb našej spoločnosti odhliadnuc od faktickej moci v štáte.

    Je v záujme ľavice i pravice, liberálov i konzervatívcov, a preto očakávame široký konsenzus pri precizovaní tohto návrhu zákona za účelom odstránenia administratívnych prekážok a možných svojvoľných právnych výkladov, právnych inštitútov vzťahujúcich sa na proces územnej prípravy investícií vo verejnom záujme, ako i samotného priebehu majetkového vysporiadania pozemkov.

    Vo svojom vystúpení k samotnému návrhu novely tohto zákona by som sa chcela venovať inštitútu vyvlastnenia ako bodky za majetkovoprávnym vysporiadaním pozemkov potrebných pre samotnú realizáciu stavby, ako i vydaniu stavebného povolenia s osobitným zreteľom vplyvu na efektívnosť jestvujúcich právnych predpisov na kvalitu rozhodovacieho procesu a rovnovážne postavenie účastníkov tohto konania, ako i postavenia orgánu konajúceho vo veci samej.

    Vyvlastňovacím orgánom pozemkov potrebných na výstavbu diaľnic, nielen diaľnic, ale i všetkých komunikácií je v prvom stupni špecializovaný orgán štátnej správy krajský stavebný úrad. Odvolacím orgánom je ministerstvo. Orgán rozhoduje na základe návrhu o zmene vlastníckych práv v dočasnom obmedzení vlastníckych práv a vo vecnom bremene.

    Neurčitosti rozhodovacieho procesu vyvlastňovacieho orgánu v existujúcom súčasnom platnom práve s možným dopadom na samotné rozhodovanie sú:

    Po prvé. Právoplatné územné rozhodnutia ako podstatnej náležitosti na vyvlastnenie možno zmeniť alebo zrušiť rozsudkom súdu bez stanovenia lehoty pre jeho konečné rozhodnutie aj s dopadom na všetky už uzavreté zmluvy na kúpu pozemkov.

    Po druhé. Sú to možné zmeny vlastníctva v priebehu majetkovoprávneho vysporiadania, ako i vyvlastňovacieho konania okrem dedenia, resp. rozsudkov súdov. Bude potrebné precizovať konanie o vkladoch na katastrálnych úradoch.

    Po tretie. Správny orgán ani navrhovateľ Národná diaľničná spoločnosť, ľudská obec, ani súdny znalec nemá pri spracovaní návrhu stanovením primeranej ceny prístup k dokladom, ktoré viedli k zmene vlastníctva a sú v sfére pôsobnosti katastrálnych úradov. Prístup k týmto informáciám podľa doteraz platného katastrálneho zákona je umožnený iba tým orgánom činným v trestnom konaní súdom a daňovým úradom. Je potrebné toto ustanovenie upraviť aj v prospech týchto právnických osôb a znalcom pri ich aktívnom legitimovaní.

    V praxi sa noví vlastníci, najmä špekulanti odvolávajú práve na nedostatočne zdôvodnenú cenu, legitímne zneužívajúc túto informačnú bariéru pri návrhu a stanovení primeranej ceny náhrady za takýto pozemok.

    Po štvrté. V ojedinelých prípadoch, avšak v zákonom presne stanovených podmienkach vyvlastňovací orgán rozhoduje aj nad rozsah návrhu v petite tzv. zvyškových častiach parciel, ktoré nie sú bezprostredne potrebné na realizáciu stavby.

    Vzhľadom na existujúci rozpor so zákonom o Národnej diaľničnej spoločnosti je potrebné uložiť jej povinnosť takýto pozemok previesť do vlastníctva Slovenského pozemkového fondu a v intraviláne obce na obec.

    Na ilustráciu chcem uviesť informáciu o priebehu vyvlastňovania, vyvlastňovacieho konania na pozemky potrebné na výstavbu diaľnice D1 na úseku Sverepec – Vrtižer k dnešnému dňu. V súvislosti s majetkovoprávnym vysporiadaním pozemkov na tomto úseku boli podané tri návrhy na vyvlastnenie pre kataster Považská Bystrica. Všetky konania prebehli.

    Proti jednému rozhodnutiu bolo podané odvolanie. Zo siedmich účastníkov dvaja podali odvolanie z dôvodu výšky náhrady. Ostatní účastníci boli upovedomení o tejto právnej skutočnosti s možnosťou vyjadrenia sa k nej v lehote sedem dní. Po uplynutí tejto lehoty bol spis postúpený na odvolací orgán. Jedno rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Navrhovateľ dostal rozhodnutie s výzvou s vyznačenou doložkou právoplatnosti.

    Vzhľadom na zvolenú metódu vysporiadania pozemkov nie je dostatočne známe, koľko návrhov bolo v tejto veci ešte podaných. Proti územnému rozhodnutiu, ktoré potvrdilo rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, bolo v júli 2006 podané odvolanie a tohto času sa nachádza na Najvyššom súde. V prípade jeho spochybnenia môže byť celý doterajší výkup pozemkov, ako i vyvlastňovacie rozhodnutia spochybnené, čím sa výstavba úseku diaľnice opäť oddiali.

    Na záver ešte jednu pripomienku k predmetnému návrhu zákona. Vyvlastniť možno len vo verejnom záujme, a preto sa mi zdá nedomyslený správny poplatok zaň. Obce sú od tohto poplatku oslobodené, štát nie. Tento poplatok považujem za mierne povedané byrokratický, pretože je hradený zo štátnych prostriedkov, zo štátneho rozpočtu štátnemu orgánu. Nejde o príjem, ale len o presun štátnych peňazí. Navrhujem preto, aby sme túto položku zo zákona o správnych poplatkoch úplne vypustili.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, všetci isto chápeme potrebu urýchlene dobudovať diaľničnú, ale i ostatnú cestnú sieť v tomto štáte. Obraciam sa preto na vás s prosbou o podporu tohto zákona. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou teraz vystúpi pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa chcela vyjadriť k tej otázke ústavnosti, pretože to tu rezonuje a súhlasím s pani poslankyňou, že tu v otázke vyvlastnenia, tak ako je to upravené v predloženom návrhu, nie je rozpor s ústavou, pretože pokiaľ by musela byť dohoda, tak nejde o vyvlastnenie. Vyvlastnenie nastupuje vtedy, ak sa orgán alebo ten, ktorý má záujem o pozemok, ak sa nedohodne s vlastníkom. Teda nedohoda je podklad pre začatie vyvlastňovacieho konania, a pokiaľ v zákone je uvedené, že orgán, ktorý rozhoduje o vyvlastnení určí náhradu súladnú s trhovou cenou, tak je splnená požiadavka ústavy, že sa vyvlastňuje za primeranú náhradu, pretože trhová cena je primeraná.

    Pokiaľ ešte by vyvlastňovaný nesúhlasil s touto výškou, má nárok sa obrátiť na nezávislý súd, ktorý posúdi, či skutočne finančná náhrada za vyvlastnenie je v súlade s ústavou. Teda nevidím tu žiadnu protiústavnosť. Už tým, že je v zákone jasne uvedené, že musí byť náhrada súladná s trhovou cenou.

    Takže, prosím vás pekne, kolegovia, je tu jeden strategický záujem urýchliť výstavbu diaľnic, ktoré, žiaľ, Dzurindova vláda zahatala. Že sme s tým veľa zmeškali, vieme všetci, tak podporme toto, aby sa urýchlila výstavba diaľnic.

  • Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem pekne. Dobrý deň. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, viac-menej moji predrečníci asi vyčerpali okruh vecí, o ktorých budem hovoriť aj ja, ale chcem sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona aj preto, že k tejto téme, o ktorej dnes hovoríme, mám trošku citlivý vzťah.

    Moje prvé zamestnanie po skončení právnickej fakulty bolo na vodohospodárskej výstavbe na majetkovoprávnom oddelení, ktorého úlohou bolo majetkovoprávne vysporadúvanie vodných diel Gabčíkovo a podobne. Čiže aj som si to zažila. Zažila som si to v iných časoch pri iných právnych úpravách, ale zároveň som vtedy aj pochopila cenu vlastníckeho práva nielen z hľadiska práva, nielen z hľadiska ústavného, ale uvedomila som si, že ten konflikt medzi verejným záujmom a súkromným záujmom je, samozrejme, konflikt, ktorý sa musí riešiť ústavným spôsobom, ale že je to zároveň konflikt o mnohokrát veľmi pohnutých ľudských osudoch, pretože nie vždy sú to niekde pozemky, ktoré sa neobrábajú, ale často sú to aj domy, v ktorých sa býva a možno dlhé roky. Čiže nie je to len problém právny, ale vnímam ho ja aj z tohto hľadiska.

    Ale prejdem skôr k tej rovine právnej. Samozrejme, aj ja by som chcela povedať, že som rada, že tá predloha, ktorá prišla nakoniec z vlády po tých mnohých peripetiách, o ktorých sme mohli čítať, dvakrát cez legislatívnu radu vlády, je iná, ako bol pôvodný návrh, je iná, ako bol prvý návrh, ktorý bol predložený do legislatívnej rady vlády najmä v tej časti, ktorá sa týka vyvlastnenia.

    Súhlasím s predrečníkmi, ktorí povedali, že v tej podobe, ako je teraz navrhnutá právna úprava vyvlastnenia, asi je ústavne konformná, tam sa vám asi podarilo nájsť model, ktorý je dobrý základ. Keď to konfrontujem aj s tou inou rovinou, s tou rovinou aj ľudských osudov, je to citlivá otázka, keď naozaj dotknutá osoba sa bude súdiť o primeranú náhradu, ak má pocit, že znalecký posudok neurčil primeranú náhradu, pričom už príde o majetok, ale ako som povedala, treba asi naozaj priznať, že tento kompromis vyzerá byť ústavne v poriadku, pričom zároveň snáď jednu poznámku k tejto téme.

    Som si vedomá zároveň ale aj to, že trhová cena a primeraná cena v zmysle ústavnoprávneho nie sú totožné pojmy, a to chcem ale povedať aj naopak, pretože z rozhodnutí Štrasburského súdu, niektorých, vyplýva aj to, že primeraná cena nie vždy musí dokonca dosahovať výšku trhovej ceny a naopak. Ale môže to byť aj naopak, že tá primeraná za určitých okolností môže byť vyššia ako tá, ktorá je trhová, určená znaleckým posudkom, a to budú asi tie prípady, o ktorých bude rozhodovať súd. Ale hovorím, rešpektujem, že táto právna úprava prešla obrovským posunom oproti tomu, čo bolo pôvodne predložené, a keď som si včera prečítala, čo navrhuje váš kolega vo vláde v novej právnej úprave, tak myslím si, trošku sa pokúša o tú cestu, z ktorej vy ste sa už vrátili, ale predpokladám, že o tom bude ešte raz debata.

    Prikláňam sa k tomu, pán minister, aby ste zvážili alebo boli ústretový debatovať vo výboroch na tú právnu úpravu stavebnej uzávery, ktorú naznačil alebo ktorú pomenoval pán kolega Lipšic, pretože obdobne ako on sa domnievam, že tu ide o obmedzenie vlastníckeho práva a zároveň tiež za seba veľmi osobne môžem povedať, že to sú tiež veľmi citlivé otázky, lebo určite viacerí poznáme celé oblasti, kde boli dlhé roky stavebné uzávery bez náhrad.

    Ja spomeniem len takú obec Slatinka, stavebná uzávera od roku 1958, markantné porušovania vlastníckych práv. Mnohé citlivo dotknuté ľudské osudy a dodnes tam nestojí to dielo, ktoré stáť malo. To znamená, stavebná uzávera v čase, keď naozaj tie rozhodnutia ešte sa môžu meniť, je veľmi konfliktná téma. Preto sa prihováram tomu, aby sme sa touto témou naozaj seriózne zaoberali vo výboroch. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Žitňanská bola posledná prihlásená do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Pár slov, pokúsim sa, prepáčte, reagovať na vystúpenie kolegov alebo pánov poslancov a paní poslankýň, ktorí vystúpili v rozprave.

    Ako som to zachytil, pán poslanec Prokopovič. Programové vyhlásenie vlády, ja som rád, že sa mi podarilo presadiť reálne sľuby do programového vyhlásenia vlády a tie reálne sľuby sú tých 100 km. Nerobme preteky v programovom vyhlásení vlády, kto viac sľúbi a následne nesplní. Ten príklad je jednoznačný. Vy ste zadefinovali, že do roku 2006 bude spojazdnená diaľnica Bratislava – Žilina. Budeme radi, keď to bude v roku 2010 a veľmi rád by som bol, keby ste mi, pán poslanec, povedali, kde táto vláda spôsobila problém v tejto stavbe, že bude až v roku 2010. Taký problém táto vláda nespôsobila nikde. Čiže opatrne s tým, čo hovoríte, že máme nejaké vágne sľuby. Sú to reálne sľuby, splniteľné sľuby, ale naopak, tá objednávka spoločenská je tu omnoho vyššia, a to je ten problém. Prepadnú peniaze, resp. ich budeme musieť určiť na niečo iné a budeme mať cesty také, že sa budeme všetci smiať sami nad sebou.

    Bolo tu povedané, že pozdvihujeme právo a nie rýchlosť. Ja stále nevidím v tom problém, mám pocit, že aj pán poslanec Prokopovič, aj pán poslanec Štefanec reagovali na ten pôvodný návrh a nie ten, ktorý bol predložený dnes do Národnej rady a ktorý schválila vláda Slovenskej republiky.

    Takisto si myslím, že sa tu vyťahujú už nejaké novinárske vyhlásenia. Ja som to tomu novinárovi z Pravdy, myslím, že aj povedal. Ja som vyhlásil to, že si nedovolím predložiť protiústavný návrh zákona do vlády Slovenskej republiky. A on zase to skomentoval tak, že ja som povedal to a na druhý deň som potom menil. Ja som vždy povedal, do vlády Slovenskej republiky sme predložili návrh zákona, ktorý podľa môjho názoru aj podľa názoru kolegov, ktorí vystúpili v rozprave vo veci vyvlastnenia, našiel určitý konsenzus a vidíme tam, že by sa dalo postaviť tento konsenzus na tom, že nie je protiústavný.

    Čiže námietka toho, že ja som vyhlásil, že nepredložím protiústavný zákon si myslím, že nemá opodstatnenie, pán poslanec Prokopovič, pretože ja som vždy povedal, že do vlády som predložil ten, kde je odstránený tento rozpor s odňatím odkladného účinku a ty si komentoval ten odkladný účinok, odňatie odkladného účinku, ktoré v tomto návrhu zákona vôbec neexistuje.

    Čo sa týka zabezpečenia financií z iných zdrojov. Vláda Slovenskej republiky vyhradila pomerne veľký objem prostriedkov. Ja mám naopak problém tieto prostriedky zmysluplne vyčerpať. Pretože práve preto, že nemáme prípravu zabezpečenú. A čo sa týka PPP, robíme aj na tom, ale nechceme to urobiť neuvážene. Jednoducho musíme si zadefinovať to, že proces PPP spustíme vtedy, máme už aj určenú trasu, ktorú určila predchádzajúca vláda, tá trasa je v poriadku, ale sú tu technické a legislatívne náležitosti, záväzky pre budúce generácie. Čiže robíme na tom, NDS-ka na tom robí, ministerstvo na tom robí, tento proces spustíme len vtedy, keď budú vyvážené riziká medzi štátom a súkromným kapitálom, keď bude súkromný kapitál zodpovedný nielen za výstavbu, ale aj za prevádzku vymedzených úsekov a vtedy, keď nájdeme zmysel v tomto postupe. Čiže robíme aj na tom, pevne verím, že do septembra budeme mať jasné pravidlá hry postavené tak, že aj projekty PPP spustíme do realizácie.

    Odznelo tu od poslanca Prokopoviča, že zvaľujeme všetko na proces vyvlastňovania. Nepovedal som nikdy, že za všetkým je len proces vyvlastnenia. Proces vyvlastnenia v tých negatívnych prípadoch nám predlžuje výstavbu o 3 roky. Ale ten proces prípravy je 10 rokov, to som povedal. Čiže chceme odstrániť jednu časť, a to sú tie 3 roky. Našou ambíciou je, aby príprava stavieb netrvala 10 rokov, ale aby príprava stavieb trvala 2,5 až 3,5 roka. Urobili sme si ten časový scenár, kedy by sa to v prípade schválenia tohto návrhu zákona dalo v takýchto časových reláciách stíhať.

    Čo sa týka komentovania. Myslím, že Važec – Mengusovce si, pán poslanec, povedal. Ty si povedal, že stavia sa 7 rokov, ale ja som nepovedal o stavaní, ja som povedal o príprave, t. j. do procesu vydania stavebného povolenia. My máme tu najväčší problém, pretože príprava od technickej štúdie, čo je ten prvý moment, keď už sa zadefinuje nejaká trasa, diaľnica alebo rýchlostné cesty po právoplatné stavebné povolenie trvá 10 rokov a potom sa až začína vlastná výstavba, ktorá v procese Važec – Mengusovce naozaj bola nejako zdržovaná najmä tým, že neboli zabezpečené finančné prostriedky. To je pravda. Ale aj tento zákon nekomentuje výstavbu, ale komentuje prípravu alebo nerieši výstavbu, ale rieši prípravu stavieb. Čiže už zase sa mi zdá, že bolo nekorektné porovnanie o výstavbe úseku Važec – Mengusovce, pretože tento zákon nerieši výstavbu, ale rieši prípravu stavby.

    Takisto odznelo tu z úst pána poslanca Prokopoviča, že je dostatočne doriešené to, že prešiel proces vyvlastňovania z obcí na krajské stavebné úrady. Áno, odstránil sa ten problém, že starosta obce nemôže vyvlastniť svojmu susedovi, ktorý je možno jeho brat a jednoducho to tam nefunguje, to uznávam. Ja som tento návrh zákona aj podporil ako poslanec Národnej rady, aby prešiel tento proces na krajské stavebné úrady, kde tieto väzby také bezprostredné nie sú. Ale stále nemáme odstránený problém ten, že krajský stavebný úrad bude vyvlastňovať, bude konať.

    Procesne máme v praxi takéto príklady: na 10-kilometrovom úseku diaľnice je 1 000 vlastníkov zhruba. Tak sa to hýbe, lebo máme veľmi rozdrobené vlastnícke práva a majetkové práva, máme 1 000 vlastníkov. Z tých 1 000 vlastníkov 900 sa dohodne hneď pri prvom konaní, 100 ide do riešenia vyvlastňovania. Z tých 100, keď dostanú rozhodnutie o vyvlastnení, 90, možno 95 sa takisto dohodnú na úhrade trhovej ceny za tento pozemok, ale ostane tam 1, možno 2, ktorí sa nedohodnú a títo celý proces zdržujú 3 roky. Jednoducho takýto postup nemôžeme, brzdíme tým celú výstavbu a nemôžeme takýto postup pripustiť. Čiže to, že prešlo z obecného úradu, ako si, pán poslanec, povedal na krajské úrady, to je dobre, ale nerieši nám problém toho, že 1, 2, 3, možno 5 špekulanti zdržia celý proces výstavby, možno z tisíca 2, 3 zdržia celý proces výstavby.

    Predkladali mi, povedal si, že predkladali ti pracovníci ministerstva a takéto návrhy si zmietol. Myslím si, že sú to silné slová. Myslím si, že ani pracovníci ministerstva nechcú riešiť nejaké postupy bez ohľadu na občana. Myslím si, že väčšina pracovníkov ministerstva dopravy je tu postavená na to, aby slúžila občanom tohto štátu, samozrejme, pri daných pravidlách a ja som nemal ten pocit, že by mi pracovníci ministerstva predkladali na stôl nezmysly, samozrejme, ak také niektoré korekcie som urobil, tak to je bežný postup, ale takisto môžem garantovať to, že nebol som zavádzaný pracovníkmi ministerstva.

    Tento motív, ako spustiť proces tohto návrhu zákona, som zadefinoval ja, osobne, ja osobne som zadefinoval problémy, ktoré chceme riešiť a vnímam pozitívne prácu pracovníkov ministerstva, ktorí v podstate v spolupráci so mnou urobili to know-how, to ako na to a výsledkom je tento návrh zákona.

    Ešte chcem pár slov povedať k iným krajinám. Pozerali sme sa aj do inej legislatívy, komunikovali sme s inými krajinami. Nemecko. Nemecko má v zákone o nadradenej dopravnej infraštruktúre prvú vetu: „Diaľnice sú výsostným právom Nemeckej spolkovej republiky a týmto sa musí prispôsobiť všetko.“ Čiže nehľadia až tak ako my na ústavnosť, ale ja si myslím, že tú ústavnosť sme vyriešili.

    Spojené štáty americké. Takisto sme sa s nimi bavili o nadradenej dopravnej infraštruktúre. Tam nikto ani o tom nepochybuje, či je to zásah, alebo nie zásah, a to je iná demokraticky budovaná krajina, iné demokratické právo, rokmi, samozrejme, budované a nikto z nich sa nepozastavuje nad tým, že keď je tu nejaká diaľnica, nadradená dopravná infraštruktúra, jednoducho táto tadiaľto musí ísť a urobíme všetko preto, aby tadiaľ išla.

    Chorvátsko. Mám strašne veľa príkladov o tom alebo požiadaviek, stavajme tak ako Chorváti. Len stručne poviem. V Chorvátsku je technická štúdia, to znamená, ten geodet vytýči v teréne, kadiaľ tá diaľnica pôjde a za ním na druhý deň už ide buldozér, ktorý tú trasu zrovnáva. Na Slovensku geodet vytýči trasu v tej technickej štúdii a za ním za 10 rokov ide buldozér. Čiže toto je ten proces, ktorý chceme my odstrániť.

    Rezort výstavby pripravuje, alebo odznelo tu od pána poslanca Prokopoviča, rezort výstavby pripravuje novelu komplexnejšiu. Aj s tým súhlasím, len tá komplexnejšia novela jednoducho možno bude o 3, o 4 mesiace, možno o pol roka a našou ambíciou je ozaj už spustiť tento proces čo najskôr a takisto som prisľúbil rezortu výstavby, že nech do tej svojej komplexnej novely zapracujú aj tento náš zákon o nadradenej dopravnej infraštruktúre v týchto metodikách, ako máme pripravený, tým pádom bude zrušovacie ustanovenie, ktoré celý tento zákon zruší, lebo bude to riešené v tej komplexnejšej. Ale nemôžeme si dovoliť čakať ďalší polrok, pretože naozaj tie termíny nám unikajú a začneme to o chvíľu chytať za chvost aj my prípravu diaľnic a rýchlostných ciest.

    Pán poslanec Štefanec, ochrana súkromného vlastníctva. Samozrejme, je to aj mojou doménou, aby sme nesiahali do súkromného vlastníctva, len ozaj niekedy to nejde. Odkladný účinok je odňatý, nie je to pravda. Prosím vás, pozrite si ten vládny návrh zákona, ktorý máte pred sebou, o odňatí odkladného účinku tam nie je ani slovo, čiže komentujete tiež to, čo v zákone nie je alebo v návrhu zákona nie je.

    Ak investor chce, ešte tu odznelo z úst pána poslanca Štefanca, že diaľnice budeme mať budované tak, ako investor chce, a nie tak, ako chce samospráva. Áno. To je ten základný problém. Ja som dal Národnej diaľničnej spoločnosti spočítať, koľko nás budú stáť privádzače za najbližšie 3 roky. Privádzače nás budú stáť 9 mld. Sk. Musíme sa nad tým zamyslieť. My len dávame možnosť, že môžeme oklieštiť takéto veľké vyvolané investície. Ale ak bude dohoda, že robme to tak, súhlasím, robme to postupne ďalej, ale jednoducho za najbližšie 3 roky je, povedal by som, minimálne neúnosné, aby sme 9 mld. dali do rôznych požiadaviek samospráv obcí, ktoré takisto sú riešené v prospech týchto obcí, čo je veľmi správne, ale nie sú riešené v prospech rýchleho budovania nadradenej dopravnej infraštruktúry. Čiže je tam možnosť, samozrejme, aby investor alebo štát povedal, my to chceme realizovať takto. Samozrejme, ako sa rozhodne potom v praxi, ukáže čas.

    Pán poslanec Lipšic. Oceňujem prístup pána poslanca, lebo jeho prístup k veci bol taký, ako pohnúť veci dopredu, a nie taký, že je to zlé a nesúhlasím ani za svet. Čiže takisto sme dospeli ku konsenzu aj pri tom vyvlastňovaní. My sme dali na stôl určitý návrh, ale rokovali sme s ústavnými právnikmi, u ktorých bol ten istý prístup, lebo najľahšie je povedať: nie, je to zle. Ja súhlasím po a, povedz, že je to zle, ale po b, povedz mi, ako to mám vyriešiť lepšie, komfortnejšie v súlade s ústavou a k tomuto konsenzu sme podľa mňa dospeli, čo sa týka vyvlastňovania.

    Čo sa týka ústavnoprávneho problému § 4a ods. 2, to je tá stavebná uzávera, samozrejme, budeme zvažovať, čo s tým urobiť, budeme spolu konzultovať, rád sa aj s pánom poslancom Lipšicom stretnem k tomuto problému, aby sme našli riešenie, nevylučujem to, že, samozrejme, urobíme určite korekcie aj tohto. Keby len na tom malo všetko zastať, nevidím v tom problém a budeme hľadať, aby to bolo aj s ústavou v poriadku takto navrhované znenie.

    Čo sa týka zainteresovanej verejnosti. Pán poslanec Lipšic tu vzniesol pripomienku. Treba hlbšie poznať proces prípravy. Prvý moment, keď sa vytýči nová trasa novej diaľnice je technická štúdia. Táto technická štúdia spravidla skúma 5 až 7 variantov.

    Druhý moment je stavebný zámer, ktorý má dve polohy. Stavebný zámer ako taký a potom druhá poloha je správa o vyhodnotení konania v stavebnom zámere. V týchto obidvoch momentoch sú občianske iniciatívy ako účastníci konania so všetkými právami a povinnosťami. V týchto dvoch momentoch sa skúma, ktorá trasa je najvhodnejšia, tam sa vyhodnocujú ich pripomienky všetkých a vtedy to posledné v tej správe o vyhodnotení stavebného zámeru, tam sa zadefinuje už konečná trasa, ktorá je potom nemenná. Ale opakujem, v tomto konaní sú občianske iniciatívy postavené ako účastníci konania so všetkými právami a povinnosťami.

    Tento náš návrh zákona rieši, aby v územnom konaní, v stavebnom konaní a v kolaudácii, to znamená tie ďalšie stupne konania, aby tam vystupovali títo ako dotknuté osoby. A prečo? Ak majú byť desiatky takýchto iniciatív a organizácií účastníkom každého územného konania, každého stavebného konania a každého kolaudačného konania, nie je možná ďalšia výstavba diaľnic, pretože mnohé z nich sú z tých iniciatív programovo zamerané proti akejkoľvek výstavbe diaľnic. To znamená a veľakrát sa mi stalo, že sú aj zneužívané rôznymi podnikateľskými subjektmi.

    Príklad poviem. Štyri čerpacie stanice sú na jednom úseku, ktorý potom úplne bude mať vyťaženosť veľmi nízku, keď bude dobudovaná diaľnica a tie nabudia nejaké občianske iniciatívy, aby vystupovali takto proti. Čiže jednoducho strácajú tam zmysel v tom ďalšom konaní tieto organizácie. Ich zmysel je v tom, keď sa zadefinováva trasa. Ony znovu zdržujú celý proces, pretože sú programovo a zásadne proti výstavbe.

    To znamená, ak si tento štát povie, že nechceme diaľnice, povedzme si to a potom poďme na takéto dlhé trate behať s občianskymi iniciatívami. Ale ak si tento štát povie, že chceme, uplatníme im pozíciu a taká je aj nemenná účastníkov konania v tom procese, kedy sa zadefinováva trasa, ale keď už je na pevno zadefinovaná a to isté omieľať a zdržovať rok vo všetkých týchto troch konaniach je podľa mňa neefektívne, neúčelné a prakticky nám len preťahuje proces prípravy stavby.

    Čo sa týka pani poslankyne Košútovej. Primeraná cena za vyvlastnenie. Samozrejme s tým súhlasím. Tie poznatky z praxe hovoria aj o tom, čo tu boli prezentované, že určité problémy zdržania toho procesu prípravy má aj Národná diaľničná spoločnosť. Takisto je našou ambíciou, verte mi, nie že my pripravíme zákon, ktorý zadefinováva ostatným zainteresovaným organizáciám určité časy, v ktorých musia splniť prípravu diaľnic, ale takisto aj do vlastných radov (čriev) sa pozrieme a ja budem prísne, už sme pripravili aj harmonogramy postupu, kontrolný mechanizmus, ja budem prísne trestať každého, kto z pozície, preženiem to, lenivosti úradníka v Národnej diaľničnej spoločnosti alebo na ministerstve dopravy celý tento proces zdrží.

    Verte mi, že nie je mojou ambíciou zviazať alebo pripraviť návrh zákona, ktorý zaväzuje organizácie v nejakých kratších lehotách procesy a na ministerstve alebo v Národnej diaľničnej spoločnosti budeme oddychovať a naťahovať proces.

    Takisto, čo sa týka správnych poplatkov, ja som už s pani poslankyňou Košútovou hovoril, že zamyslíme sa spolu nad tým a vyvoláme stretnutie a pokúsime sa doriešiť ten problém, len je to na takú dlhšiu diskusiu.

    Pani poslankyňa Žitňanská. Pohnuté ľudské osudy. Plne s tým súhlasím. Verte mi, že ja sa nevyžívam v tom, aby som hýbal s ľudskými osudmi, mne je to takisto trápne. Ale jednoducho, ak chceme budovať diaľnice, musíme zasiahnuť aj do určitých pozemkov, aj do určitých pohnutých ľudských osudov. Myslím si, že všetci viete, že bez toho to nejde. Preto pripravujem mechanizmu rýchlejší, ktorý nám otvorí ruky, aby sme mohli rýchlejšie stavať.

    Samozrejme trhová cena, primeraná cena. Myslím, že správne tu odznelo to, že veľakrát tá trhová cena, ktorá je navrhnutá súdnym znalcom, môže byť vyššia, čo je problém, ale aj nižšia ako primeraná cena. Čiže takisto aj ten proces vyvlastňovania u tých nespokojných, ktorí nebudú súhlasiť s tou trhovou cenou, dostanú úhradu vo výške trhovej ceny, ale budú chcieť viac, tak budú riešiť na súde, lenže súd môže rozhodnúť, že to viac, to je primeraná cena, je nižšia ako tá trhová. Čiže takisto tam si myslíme, že nebude až toľko žiadostí na súd, ale, samozrejme, toto ústavné právo sa vyvlastňovanému neupiera.

    A zdôrazňujem, že ani ja, ani nikto z nás sa nevyžíva nad tým, že ideme teraz hýbať ľudskými osudmi, len jednoducho nemôžeme obchádzať niektoré parcely, ktoré tu sú, a musí vzniknúť aj pri tých, čo tu boli naznačené, nejaké dlhé úhrady, ktoré občania potom dostávali. Jednoducho chceme tieto problémy odstrániť, pretože Národná diaľničná spoločnosť dnes nemá problém výšky úhrady, lebo tá úhrada za tie pozemky, ktoré sa buď dohodou doriešia, alebo vyvlastnením predstavuje pomerne malý objem prostriedkov, ktoré sú určené na výstavbu, čiže nemá problém investor Národná diaľničná spoločnosť s úhradou, a to sú tie profesijné veci, ktoré som sľúbil a procesné veci, ktoré som sľúbil odstrániť aj v postupoch Národnej diaľničnej spoločnosti, aby sa takéto už ďalej nestávalo, že Národná diaľničná spoločnosť nebude platiť rok, dva, tri za vyvlastnenie alebo za pozemok doriešený dohodou.

    Jednoducho budeme prísne trestať takéto postupy, pretože je našou ambíciou vybudovať aj určitú hladinu dôvery medzi občanom a investorom budovania. Investor, ktorý buduje diaľnice.

    Takisto pani poslankyňa Žitňanská, čo sa týka stavebných uzáver. Takisto sa pozrieme na tento problém a budeme sa snažiť spolu nájsť nejaký konsenzus, aby sme odstránili problém ústavnoprávnosti alebo neústavnoprávnosti tohto ustanovenia.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, prepáčte, že som vás zdržal takto dlho, ale myslím si, že novela tohto zákona je veľmi významná pre budúcnosť budovania slovenských diaľnic a rýchlostných ciest. Preto si myslím, že si zasluhuje aj takúto širšiu diskusiu a záverom vás žiadam o podporu v prvom čítaní tohto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz bude nasledovať druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 174) a rozhodnutie o pridelení na prerokovanie vo výboroch číslo 174a.

    Opäť prosím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci z poverenia vlády Slovenskej republiky vám predkladám, resp. Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 174, na druhé čítanie.

    Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala 20. decembra 2006 a prijala k nemu uznesenie č. 1079. Predkladaná novelizácia zákona o vnútrozemskej plavbe transponuje predpisy Európskeho spoločenstva nutné pre ich aplikáciu v praxi.

    Návrh zákona doplňuje a spresňuje znenie pôvodného zákona s cieľom dosiahnutia harmonizácie s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie vo vodnej doprave.

    Ďalšie navrhnuté úpravy sú zamerané na vyriešenie vzniknutých problémov a na dosiahnutie jednotnosti výkladu niektorých ustanovení zákona.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaný zákon nebude mať dopad na výdavkovú časť štátneho rozpočtu v troch po sebe nasledujúcich rozpočtových rokoch a na príjmovú časť štátneho rozpočtu bude mať pozitívny dopad.

    Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a na rozpočty vyšších územných celkov. Bude mať priaznivý vplyv na životné prostredie a nebude mať vplyv na zamestnanosť ani na podnikateľské prostredie.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v spoločnej správe k návrhu zákona sú akceptovateľné, a preto ich odporúčam schváliť.

    Dovoľujem si vás, vážené dámy a páni, požiadať o prijatie predloženého vládneho návrhu zákona a o schválenie na postúpenie do ďalšieho konania. Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku poslancovi Pavlovi Pavlisovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi ako spravodajcovi výboru predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač č. 174).

    Návrh bol pridelený na prerokovanie uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 218 z 30. januára 2007 týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Výbory, ktorým bol návrh pridelený, tento prerokovali v termíne určenom uznesením Národnej rady s tým, že odporučili Národnej rade návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v spoločnej správe. Spoločná správa obsahuje celkom 10 pozmeňujúcich návrhov, o ktorých budem odporúčať hlasovať nasledovne: o bodoch 1, 2 a 4 až 10 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť, o bode 3 hlasovať s odporúčaním neschváliť. Zároveň v spoločnej správe je odporúčanie pre Národnú radu návrh zákona schváliť.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Nikto sa nehlási ústne. Končím rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov a zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 464/2005 Z. z. (tlač č. 176).

    Teraz prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky pána Kaliňáka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a predsedu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Mamojku, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Do rozpravy je ešte písomne prihlásený posledný v poradí poslanec Jozef Rydlo, ktorému odovzdávam slovo.

    Pán poslanec Rydlo, máte slovo. Nech sa páči.

  • Dobrý deň prajem. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, ja nemám žiadne pozmeňujúce návrhy, len chcem povedať niekoľko slov na tému referendum.

    Spôsob, akým slovenský politický establissement, či už koaličný, alebo opozičný, mienkotvorná inteligencia, médiá, hospodárske kruhy či cirkvi pristupujú k otázke referenda je neakceptovateľný, pretože referendum je v demokracii elementárne demokratické právo, elementárne demokratické právo, z ktorého vyplývajú občianske povinnosti i záväzky.

    Kto túto skutočnosť nechápe, treba mu to so všetkým rešpektom povedať, že nemá ani „šajnu“ o tom, čo je demokracia, a tobôž priama demokracia.

    V jednej internetovej diskusii o referende 2004 šéfredaktor mesačníka katolíckeho duchovenstva Duchovný pastier Daniel Dian napísal: „Všetci, čo presadzujú referendum si akosi neuvedomujú, že 15 % obyvateľov mi vnucuje svoju vôľu. Referendum by som pokladal za legitímne, keby o jeho vypísanie požiadalo 50 % a jeden volič a tak aj vzhľadom na toto, že sa nerešpektujú všetci voliči, na referende sa nezúčastním. Naviac by už parlament mal prijať uznesenie, že ak referendum bude neúspešné, hradí ho ten, kto ho vyvolal. Možno by sme sa naučili viacej referendum vážiť, a nie zvolávať ho, keď sa inak opozícia nevie dostať k moci.“ Toľkoto citát.

    Ak by takto uvažovali občania Švajčiarskej konfederácie, krajiny, v ktorej som prežil podstatnú časť svojho exulantského života, nuž by Švajčiarsko ako štát, vlastne súštátie už dávno nejestvovalo. Tam sa hlasuje aspoň štyri razy do roka na federálnej úrovni a nespočetne viackrát na kantonálnej a obecnej úrovni. Právo referenda bolo zakotvené vo švajčiarskej federálnej ústave v roku 1874 ako posilnenie práv občanov na federálnej úrovni, potom sa tento princíp odrazil aj v ústavách jednotlivých kantonálnych štátov.

    Občania majú právo vyjadriť sa ku každému rozhodnutiu federálneho, resp. kantonálneho parlamentu a vlády aj na komunálnej úrovni, teda v obciach a mestách.

    Na federálnej úrovni Švajčiari poznajú dva druhy referenda, povinné a fakultatívne.

    Povinné referendum sa vzťahuje na každú zmenu ústavy, resp. ústavný zákon, čo znamená, že akákoľvek zmena ústavného charakteru musí prejsť povinne referendom a na to, aby zmena ústavy, resp. ústavný zákon efektívne vstúpil do platnosti, musí v referende dosiahnuť väčšinu tak ľudu, teda voličov ako kantónov, t. j. musí ho akceptovať väčšina hlasujúcich a väčšina kantónov, ktorých je 23 plus 3, teda 26.

    Fakultatívne referendum, teda référendum facultatif sa vzťahuje nielen na federálne zákony, ale aj na dekréty federálnej vlády majúce všeobecný dopad, napríklad na medzinárodné zmluvy uzavreté na dobu neurčitú, napríklad nedávny vstup do OSN alebo hlasovania o vstupe alebo nevstupe do Európskej únie. V praxi to znamená, že ten, komu sa ten ktorý zákon nepáči, má právo požiadať o to, aby to ktoré rozhodnutie sa stalo predmetom referenda.

    Občan alebo skupina občanov musí do 100 dní odo dňa uverejnenia príslušného zákona či nariadenia vo Federálnom vestníku zozbierať 50-tisíc platných podpisov a o zákone sa hlasuje. Ak ho ľud neschváli, automaticky stráca platnosť.

    Okrem toho ďalším substanciálnym posilnením demokratických občianskych práv je už od roku 1891 právo tzv. ľudovej iniciatívy, čo znamená, že ak má občan alebo skupina občanov požiadavku, že treba prijať alebo zmeniť taký či onaký zákon, tak musí v období 18 mesiacov zozbierať 100-tisíc podpisov a ľudové hlasovanie nielenže musí byť vypísané, ale ak je úspešné, tak parlament musí na federálnej úrovni, opakujem, musí prijať takú zákonnú normu v zmysle žiadanom iniciatívou. A obdobne to platí na kantonálnej i miestnej úrovni, pričom každý kantón, resp. obec má svoje vlastné zákonodarstvo či zvyklosti. Napríklad v kantóne Bern stačí na fakultatívne referendum 10-tisíc podpisov a 3 mesiace. V kantóne Vaud, ktorého hlavným mestom je Lausanne, treba však 12-tisíc podpisov a 40 dní na referendum a 12-tisíc, resp. 18-tisíc podpisov a 4 mesiace na ľudovú iniciatívu.

    Čo je však dôležité, referendum sa koná v jeden deň a je platné za akejkoľvek účasti voličov.

    Argumentácia, že nech referendum platí ten, kto ho prehrá, je úplne scestné, je scestná rovnako argumentácia o finančnej nákladnosti. Vo Švajčiarsku je povinnosťou občana ísť do príslušnej komisie bez mimoriadnych nárokov na finančnú odmenu.

    V slovenskej legislatíve referendum nie je doriešené. Ak slovenská ústava v dnešnom znení referendum pozná a ho nijako neobmedzuje, vo Švajčiarsku nemôžu napríklad hlasovať o daniach alebo výdavkoch na národnú obranu, resp. podmieňuje ju platnosť 50-percentnou účasťou plus 1 hlas, čo je napokon v rozpore s elementárnou logikou, pretože parlamentné voľby sú platné pri akejkoľvek účasti, je potrebné dopracovať príslušnú právnu normu. V danom právnom stave však referendum na akúkoľvek tému vypísané byť musí a v dikcii zákona je záväzné, lebo vyhlasuje sa ako zákon.

    Ak by Slováci žili v právnom, o demokratické zásady sa opierajúcom štáte, tak by nijaký politik, tobôž ústavný činiteľ nemohol povedať, že na tomto referende sa nezúčastním.

    V ktoromkoľvek inom štáte, nehovoriac už o Švajčiarsku, by takýto politik mal okamžite po politickej kariére. Demokratické pravidlá hry požadujú, aby sa na referende zúčastnil čo najväčší počet voličov a zaujal svoje stanovisko. Toto jediné mravné, opakujem mravné stanovisko tvrdiť opak sa prieči nielen občianskej morálke, ale aj sociálnej náuke i učeniu katolíckej cirkvi. Pozitívny postoj nebohého pápeža Jána Pavla II. k demokracii je všeobecne známy a napokon veriacich aj mravne zaväzujúci.

    Korektná politická strana, slušná vláda by povedali: choďte hlasovať a hlasujte za nás. Lenže toho sa pravdepodobne politický establissement na Slovensku, nezáleží, či je koaličný, alebo opozičný, obáva.

    Vo Francúzsku pred každými voľbami či referendom v televízii intenzívne vysielajú reklamu s upútavacím heslom: Votez pour qui vous voulez, mais votez. Hlasujte za koho chcete, ale hlasujte. Demokracia, to je diskusia, participácia, účasť na budovaní spoločného dobra. Bonum comunae sa nebuduje tým, že sa občan stiahne do svojej ulity, z ktorej občas vykrikuje nezúčastním sa, nediskutujem.

    Opakujem, postoj slovenského politického establissementu koaličného i opozičného k tomuto inštrumentu, k ľudovej demokracii alebo priamej demokracie sa mi zdá nezodpovedný a ako taký dosť aj hlboko nemravný. Je aj právne pomýlený a politicky nebezpečný, pretože v strete ideí a pochopiteľne v strete záujmov sa nevedie viac diskusia o tom, čo je predmetom referenda, ale sa všetko zvrhuje na percentá účasti, čo je priam perverzné, lebo sa tým úplne znehodnocuje inštitút referenda, elementárneho nástroja demokracie.

    Z vlastnej skúsenosti viem, že zákonodarcovia pracujú omnoho zodpovednejšie, ak nad ich prácou visí onen Damoklov meč povinného či fakultatívneho referenda, lebo pracujú s vedomím, že občan ich prísne sleduje a kontroluje.

    Panie poslankyne, páni poslanci, referendum nie je prázdne gesto.

    A ako obyčajne, vďačím sa vám za pozornosť, ktorú ste mi venovali. Čo sa vám páčilo, povedzte iným, čo sa vám nepáčilo, povedzte mne. Ďakujem.

  • Pán poslanec bol posledný písomne prihlásený do rozpravy k tomuto bodu programu. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Páni poslanci Lipšic, pán poslanec Markovič. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja som vystúpil už včera večer k návrhu novely a avizoval som podanie pozmeňujúceho návrhu, ktorý sa týka tých novelizačných bodov, ktoré by mali dať aktívne a pasívne volebné právo osobám právoplatne odsúdeným za všetky trestné činy.

    Dovoľte mi najskôr prečítať pozmeňujúci návrh a potom ho zdôvodniť. Je pomerne jednoduchý. V čl. II návrhu sa vypúšťajú body 1, 2, 3, 7 a v čl. I sa vypúšťa bod 8. Dám to pánovi spravodajcovi. Má to?

    No, aký je dôvod tohto pozmeňujúceho návrhu? Neviem celkom, aký cieľ viedol vládu priznať aktívne a pasívne volebné právo osobám právoplatne odsúdeným. Dokonca aj za najzávažnejšie zločiny.

    Čo sa týka ústavnoprávnej roviny a roviny Európskeho dohovoru o ľudských právach, Európsky súd rozhodoval v tejto veci v prípade Hirst proti Spojenému kráľovstvu, kde bolo namietané porušenie čl. 3 protokolu č. 1, teda pravidelné konanie slobodných volieb. Súd poukázal na rámec voľnej úvahy a rôznorodú úpravu v členských štátoch Rady Európy. Vo väčšine štátov Rady Európy majú občania vo výkone trestu obmedzené volebné právo.

    Tu išlo o osobitný prípad v Spojenom kráľovstve, kde zostal odsúdený vo výkone trestu aj po uplynutí tzv. tarify pri doživotnom treste, čo je veľmi osobitný inštitút v britskom právnom poriadku. O tej tarife rozhoduje minister vnútra, keď je na doživotie odsúdený páchateľ. Súd konštatoval, že v tomto prípade, konkrétnom v prípade, pokiaľ je zbavenie volebného práva považované za súčasť potrestania páchateľa, niet logického vysvetlenia pre pretrvávajúce zbavenie práva voliť v prípade sťažovateľa. Ale opakujem, to je úplne iná situácia, ale záver súdu, si myslím, že je veľmi dôležitý. A súd povedal: „Legislatívna moc v štáte by mala rozhodnúť, či akékoľvek obmedzenie volebného práva by sa malo spájať len s konkrétnymi trestnými činmi alebo trestnými činmi dosahujúcimi určitý stupeň závažnosti.“

    V tomto si dovolím odcitovať aj smernice Benátskej komisie z roku 2002 k okolnostiam, za ktorých možno obmedziť právo voliť alebo byť volený.

    Po prvé. Ustanovenie možno prijať na zbavenie jednotlivcov ich práva voliť alebo byť volený, ak sú splnené tieto podmienky. Musí tak ustanovovať zákon, musí byť splnený princíp proporcionality a po ďalšie, pozbavenie sa musí zakladať na mentálnej nespôsobilosti alebo na trestnom odsúdení. Benátska komisia hovorí za závažný trestný čin. To sú ale odporúčania Benátskej komisie.

    U nás je ústavná situácia komplikovaná tým, že pasívne volebné právo do Národnej rady je v zmysle čl. 74 ods. 2 naviazané na podmienky výkonu aktívneho volebného práva. Čiže my nemôžeme celkom s výnimkou vekového cenzu odlišne upraviť aktívne a pasívne volebné právo. Čiže musíme to upraviť spoločne. A k tomu smeruje, k zachovaniu platného právneho stavu aj pozmeňujúci návrh.

    Včera, keď bola diskusia, tak bola polemika aj zo strany pána ministra, že veď ktorá strana by si dala na kandidátku osobu vo výkone trestu? To naozaj netuším, ale v každom prípade tento precedens by sa potom týkal určite aj zákona o komunálnych voľbách, zákona o voľbách do orgánov samosprávy a tam si už, žiaľ, viem celkom dobre predstaviť, že v nejakej malej obci by za starostu navrhli kamoša, ktorý je vo výkone trestu. A bol by zvolený. To už by bol naozaj veľmi reálny problém. A varujem pred tým, aby sme taký precedens urobili.

    Ja si myslím, že osoba, ktorá spácha závažný trestný čin by nemala mať právo počas výkonu trestu zúčastňovať sa správy vecí verejných. Ja si myslím, že tí, ktorí spáchali úkladné vraždy a vraždy by nemali mať rovnaké právo voliť a byť volení ako pozostalí po obetiach týchto trestných činov. Preto ma trochu mrzí, že ten návrh vôbec prišiel do parlamentu v takomto znení a pre budúcnosť je potrebné asi lepšie čítať vo vláde návrhy zákonov, ktoré pripravia aj v dobrej viere spolupracovníci.

    Takže by som vás chcel, milé kolegyne, vážení kolegovia, požiadať o podporu tohto stručného pozmeňujúceho návrhu, ktorý len zachováva platný právny stav tak, aby sme nepriznali rovnaké práva na účasť vo voľbách osobám, ktoré spáchali ťažké zločiny rovnako ako pozostalým po ich obetiach. Keď hovoríme v oblasti trestnej politiky aj ústavného práva, že je neprijateľný trest smrti, lebo nerešpektuje právo na život, rovnako je neprijateľné a nehumánne, aby sme osobám, ktoré spáchajú najzávažnejšie zločiny dávali osobitné ústavné práva zúčastňovať sa vecí verejných.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Markovič ako posledný.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ja veľmi vítam predložený návrh zákona ohľadne novelizácie zákona o vykonaní referenda a zosúladení aj so zákonom o voľbách do Národnej rady. Je mi veľmi sympatická aj snaha ministerstva vnútra smerovať k vytvoreniu tzv. jednotného volebného kódexu, ktorý by zosúlaďoval základné princípy vykonania všeobecného hlasovania či už vo voľbách, alebo povedzme v prípade referenda.

    Referendum je vážne hlasovanie, ktorým voliči štátu alebo niektorej z jeho časti rozhodnú o prijatí alebo zamietnutí zákona, predpisu, návrhu alebo programu, ktoré boli predložené na posúdenie obyvateľstvu, a nie zákonodarnému zboru. Je to z mála zachovaných metód priamej demokracie.

    V štátoch, ktoré referendum pripúšťajú, bývajú podmienky na jeho vykonanie zakotvené v ústave. V niektorých štátoch je referendum povinné pre určitú kategóriu zákonov, napríklad ako Švajčiarsko, čo tu hovoril pán poslanec Rydlo, v iných existuje iba na lokálnej, nie celonárodnej úrovni ako napríklad Spojené štáty. Významné sú referendá vypísané hlavou štátu pre schválenie dôležitých rozhodnutí a referendá vypísané zákonodarným zborom, ktorý preniesol na ľud zodpovednosť v kontroverzných prípadoch. Iniciatívu k referendu môžu otvoriť aj voliči sami zbieraním podpisov. Ak sa dosiahne určitý zákonom stanovený počet podpisov, referendum sa uskutočniť musí. Preto aj vo veľkej miere alebo často sa používa pre referendum aj iný názov plebiscit. Nie sme síce referendovou demokraciou, ale ide o veľmi vážny inštrument priamej demokracie, rozhodovania občanov o veciach verejných, a preto by sme mali s týmto inštitútom aj veľmi obozretne zaobchádzať.

    Preto by som sa chcel pristaviť pri jednej vážnej zmene, ktorú navrhuje ministerstvo vnútra a ku ktorému predložím aj pozmeňujúci návrh, a ide o zavedenie konania referenda len v jeden deň, nie ako to platí doteraz, keď prezident môže rozhodnúť o konaní referenda aj vo dvoch dňoch.

    Podľa súčasnej platnej úpravy, ktorú upravuje aj ústava, aj zákon o vykonaní referenda je potrebné pre platnosť referenda 50-percentná účasť občanov. Je to vážny inštrument na to, aby priama demokracia sa nejakým spôsobom nedala účelovo zneužiť a myslím si, že zmena konania referenda len na jeden deň pri takom vysokom kvóre, akým je 50 %, je vážnym zásahom do tohto jedného z mála inštitútov priamej demokracie, ktoré máme, a môže výrazne ovplyvniť vplyv občanov na rozhodovanie o veciach verejných.

    U nás sa uskutočnilo celkovo 6 referend od roku 2004, v ktorých účasť bola len v jednom prípade väčšia, ako je 50 %. V roku 1994 to bolo 19,96 %, v roku 1997 bolo referendum zmarené, v roku 1998 bola účasť 44,6 %, a to bolo referendum spojené s voľbami do Národnej rady. Upozorňujem, ani vtedy sme nevedeli dosiahnuť na referende účasť väčšiu, ako je 50 %. V roku 2000 to bolo 20,3 %, v roku 2003 na referende jedinom úspešnom sme dosiahli 52,15 % pri takom vážnom rozhodovaní, ako bolo vyjadrenie súhlasu so vstupom Slovenska do Európskej únie. Referendum v roku 2004 spojené s prvým kolom prezidenta opäť len 35,86 %. To znamená, že ani referendum spojené s iným všeobecným hlasovaním sa neukázalo ani ako úspešné. Je preto podľa mňa veľmi dôležité sa zamyslieť, či pristúpime k takémuto vážnemu kroku a obmedzíme možnosť vyhlásiť referendum aj na dva dni.

    Preto podávam tento pozmeňujúci návrh:

    Po prvé. K bodu 4. Vypúšťa sa celé navrhované znenie § 2 ods. 2.

    Po druhé. K bodu 6. Vypúšťa sa celé navrhované znenie § 4 okrem poznámky pod čiarou k odkazu 3.

    Po tretie. K bodu 24. Navrhujeme vypustiť zmenu navrhovanú v bode 24 vládneho návrhu.

    Po štvrté. K bodu 26 § 17 ods. 1 znie: „V deň konania referenda je až do skončenia hlasovania zakázané zverejňovať výsledky prieskumu verejnej mienky, ktoré sa týkajú otázok predložených v referende.“ Tu mne z neznámych príčin, napriek tej sympatickej snahe, ktorú ministerstvo má, zjednocovať volebný kódex, ponechalo aj v novele zákona pôvodné 4-dňové moratórium na zverejňovanie prieskumov napriek tomu, že pri voľbách do Národnej rady je to inak, tak týmto paragrafom navrhujem práve smerovať k tomu volebnému kódexu, to znamená, aby sa aj zverejňovanie prieskumov uskutočňovalo rovnako, ako je to pri voľbách do Národnej rady.

    Po piate. K bodu 27 § 18 ods. 2 sa na konci dopĺňa veta: „Hlasovanie je tajné.“ Mne z neznámych príčin vypadla v novele zákona táto veta, neviem prečo, teda navrhujem ju tam v tomto prípade ponechať, tak ako je to v doteraz platnom návrhu zákona.

    Po šieste. K bodu 31. Navrhujem vypustiť zmenu navrhovanú v bode 31 vládneho návrhu.

    Ďalej by som chcel poprosiť, aby sa o bodoch 1, 2, 3 a 6 z môjho pozmeňujúceho návrhu hlasovalo osobitne. Tieto 4 body vlastne súvisia s tou zmenou jedného a dvoch dní.

    Body 4 a 5 nesúvisia s navrhovanou zmenou ponechať možnosť vykonania referenda pri rozhodnutí prezidenta aj na dva dni.

    Chcel by som vás, vážené pani poslankyne, poslanci, poprosiť, aby sme sa vážne zamysleli pri hlasovaní o tomto návrhu a ponechali naďalej možnosť, tak ako to hovorí súčasne platný zákon, rozhodnúť prezidentovi, aby sa referendum mohlo konať aj vo dvoch dňoch, a nie ho obmedziť len na jeden deň, ako to navrhuje ministerstvo vnútra. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Boli ste posledný a skôr, ako vyhlásim rozpravu za skončenú, dávam možnosť faktickým poznámkam, ale ešte raz upozorňujem. Na faktickú poznámku sa počas vystúpenia rečníka hlási, pretože ja potom tu nestačím zareagovať a môžeme spoločne urobiť chybu. V pohode. Teraz budeme pokračovať. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Rydlo, pán poslanec Halecký. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Prosím mikrofón pre pána poslanca Rydla.

  • Ďakujem. Ja mám iba jednu poznámku. Zo skúseností, ktoré mám, tak referendá, pokiaľ sa dobre pamätám, iba v Taliansku sa konajú 2 dni, ale vo švajčiarskej referendárnej praxi taxatívne je stanovený 1 deň, vo Francúzsku je takisto iba 1 deň a práve tieto 2 dni sa mi zdajú také demotivačné, že referendum sa predkladá na 2 dni, tak naň nepôjdem v sobotu, pôjdem v nedeľu, dneska prší, zajtra je pekné počasie, tak možno pôjdem.

    Ja sa prikláňam k tej jednodňovej modifikácii. Mám taký, som toho náhľadu, že je to viac motivačné, keď je referendum na 1 deň, ako keď je stanovené na 2 dni. To isté, taký istý náhľad mám na konanie volieb, aby teda bolo referendum iba na 1 deň, nie jednodňové, ale na 1-krát. Aby bolo prípadne aj častejšie to referendum ako 1-krát.

    A druhú vec, čo chcem povedať, tá neúčasť na referendách je aj preto, pretože slovenská politická kultúra ešte nemá také vybavenie a také skúsenosti, aby tento inštrument vedela primeraným spôsobom používať. Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, že inštitúcia referenda je významným prejavom demokracie v štáte, a preto je dobré, pokiaľ sa modifikujú a upravujú podmienky tak, aby ten inštitút bol čím najrelevantnejší. Ja tiež osobne sa prikláňam ku konaniu referenda v jeden deň nielen z ekonomických alebo praktických dôvodov, ale myslím si, že tá účasť v jeden deň bude približne totožná aj s účasťou v dvoch dňoch. Ten rozdiel nejaký podstatne veľký nebude.

    Myslím, že je správne, že môžu sa zúčastňovať referenda aj občania, ktorí sú vo výkone väzby a ktorí majú trvalý pobyt mimo územia Slovenskej republiky, ale zásadnú vec, ktorú neviem, ako sa to bude vyvíjať a riešiť, je kvórum 50 %, lebo zdá sa mi, že nebude v najbližších 10 rokoch, pokiaľ by sa konalo referendum, taká politická alebo iná situácia, aby bolo to kvórum splnené. Neviem, či je možné v tom niečo urobiť tak, aby skutočne bolo možné od referenda to očakávať, čo sa očakáva. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel zareagovať na pána poslanca Rydla. Ja s vami súhlasím, je ale veľmi ťažké v našom politickom systéme porovnávať inštitút referenda napríklad so Švajčiarskom. Je to veľmi náročné, preto môj návrh, ja nijakým spôsobom nenegujem možnosť existencie alebo konania referenda len v jeden deň. Ono všetky referendá, ktoré sme dnes mali, keď to tak rýchlo pozriem, jeden, dva, tri sa konali v jeden deň a tri sa konali vo dvoch dňoch. Ja nemám v zásade nič proti tej technike, aby sa konalo v jeden deň, ale aby existovala možnosť, tak ako to hovorí súčasný zákon, referendum sa koná v ten istý deň na celom území Slovenska.

    Prezident Slovenskej republiky môže určiť, že sa referendum koná vo dvoch dňoch, aby ostala platná táto úprava, ktorá umožňuje prezidentovi rozhodnúť konanie referenda aj vo dvoch dňoch, aby sme legislatívnym rozhodnutím nezmenšili v rámci tých politických inštitúcií toho vývoja, ktorý má Slovenská republika, nezmenšili prístup občanov k výkonu svojho práva v priamej demokracii, teda v inštitúte referenda. Takže k tomuto smeruje môj návrh, referendum sa môže aj dnes, keď ho tak vyhlási prezident, konať v jeden deň, ale môj zámer je ten, aby sa mohol konať aj vo dvoch dňoch, tak ako je to v súčasnosti platné. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy, páni, ja budem veľmi stručný.

    V prvom vystúpení pána poslanca Lipšica je reakcia iba tá, že v zásade je to reakcia na niekoľko stanovísk Rady Európy a vôbec Európskeho spoločenstva o odstraňovaní prekážok, ale v tomto smere sa tomu nebránime.

    Väčší problém mám s druhým vystúpením pána poslanca, kde neúspešné referendá, sám ste to povedali, potvrdili, že ani dva dni nepomohli referendu a pravdepodobne ani týždeň by nepomohol niektorým referendám a z pohľadu toho, koľko nákladov referendá stoja, akým spôsobom je problém ich zabezpečovať, čím ďalej je to ťažšie, je jednoznačne efektívna situácia v jednom dni a myslím, že ak dostatočne tí, ktorí majú na referende záujem, či už to bude vláda, alebo teda predstaviteľ štátu, alebo iniciatívne občianska iniciatíva, téma, ak bude natoľko zaujímavá, je už iba úlohou, samozrejme, referendovej kampane, aby prilákali 50 % voličov k urnám. Z tohto pohľadu si myslím, že takáto benevolencia je prílišným zásahom do vôbec celej ekonomickej štruktúry. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 178 a spoločnú správu výborov máte ako tlač č. 178a.

    Opäť prosím pána podpredsedu vláda a ministra vnútra Slovenskej republiky pána Kaliňáka, aby vládny návrh zákona o odôvodnil.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, predložený návrh reaguje na požiadavky zrušiť povinnosť vypracúvať registratúrne poriadky uplatnené v minulom volebnom období podnikateľskou obcou a poznatky o aplikácii inštitútu obmedzenia prístupu k archívnym dokumentom v praxi.

    Návrh novely ráta s tým, že povinnosť vypracovať registratúrny poriadok sa bude vzťahovať len na taxatívne určených pôvodcov registratúrnych záznamov. Odbremení sa celá podnikateľská sféra, ako aj ďalšie subjekty. V číselnom vyjadrení ide približne v prípade živnostníkov o viac ako 400-tis. subjektov. Myslím si, že toto ustanovenie bolo dostatočne kritizované a v tomto prípade naozaj ide o zjednodušenie práce podnikateľov a živnostníkov.

    Návrh novely prerokovali štyri výroby, ktorým bol pridelený a vo všetkých výboroch k nemu prebiehala rozsiahla diskusia o pôsobnosti zákona vo vzťahu k registratúrnym záznamom Slovenskej informačnej služby, Vojenského spravodajstva.

    Toto vyňatie z osobitných zákonov o Slovenskej informačnej službe a Vojenskom spravodajstve vyplýva len nepriamo, a preto bolo pri novelizácii zákona na ich žiadosť do návrhu vyslovene zakotvené. Ide len o legislatívnotechnické vyjadrenie stavu existujúceho celé desaťročia nielen u nás, ale aj v iných štátoch. To je z toho, že orgány štátneho dozoru, štátne archívy zriadené ministerstvom vnútra ho nad správou registratúry Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva nikdy nevykonávali.

    Ak je tu záujem, aby sa táto téma riešila, poprosím, treba to riešiť v osobitnom zákone, tak ako hovoril aj pán poslanec Gál, v osobitnom zákone o činnosti Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva. Myslím, že tam je pre túto diskusiu miesto, ten zákon príde tak isto, čo nevidieť, do parlamentu a myslím, že túto otázku by som navrhoval opätovne otvoriť tam a mohla byť v širšom pléne aj vyriešená.

    Diskutovalo sa tiež o rozšírení kvalifikačných predpokladov týkajúcich sa vysokoškolského vzdelania pre výkon funkcie archivára tak, že popri študijnom odbore archívnictvo a pomocné historické vedy túto funkciu budú môcť vykonávať aj absolventi príbuzných študijných odborov.

    Rád by som zdôraznil, aby nedochádzalo k omylom, že ustanovenie sa nevzťahuje na štátne archívy. A jeho zmyslom je zabrániť zániku siete archívov organizácií, bývalých podnikových archívov. Myslím, že v tomto prípade nedošlo k pochopeniu ani zo samotnej strany archivárskej obce. Tu by som dal rád najavo, že pri všetkej úcte nemyslím to zle. Ale trošku úzkoprsý pohľad na vzdelanie v štátnych archívoch a možno dobrá snaha o to, aby sa zachovala kvalita vzdelania v týchto archívoch nám zlikviduje úplne inú časť archívnych dokumentov len preto, pretože nie sme ochotní pripustiť, aby v archívoch, ktoré nie sú štátne nemohli byť aj iné kvalifikačné predpoklady, ktoré si myslím, že pri kvalite práce archivára majú významný podiel, nie však rozhodujúci.

    A naozaj by som poprosil v tomto prípade o pochopenie, že ide o to, aby sa nám podarilo zachrániť niektoré podnikové archívy, nakoľko ich obsah a ich materiály nie sú práve pre študentov z odboru archívnictva až také atraktívne.

    Nemožnosť naplniť platnú kvalifikačnú požiadavku po roku 2002 znamenala zánik 200 podnikových archívov. Rád by som ešte raz teda apeloval, že ak má niekto naozaj seriózny záujem na tom, aby existovali kvalitné archívne pramene aj v iných ako len štátnych archívoch, aby pochopil, že toto ustanovenie je pozitívne smerom k zachovaniu práve týchto archívov, ktoré sú viac odborného charakteru.

    Ak neurobíme túto úpravu, hrozí naozaj zánik celej tejto siete. Ich archívne dokumenty by potom museli prevziať štátne archívy, čo by spôsobilo, samozrejme, veľmi vážne problémy štátnym archívom, ktoré na to v tejto chvíli, samozrejme, nemajú žiadne kapacity. Keďže absolventi študijného odboru archívnictva nemajú záujem o zamestnanie práve z toho, čo som spomínal, t. j. z neatraktívneho charakteru ich dokumentov, rozšírenie kvalifikačných predpokladov o ďalšie príbuzné študijné odbory je jediným, opakujem jediným možným riešením pre zachovanie tzv. podnikových archívov.

    Spoločná správa gestorského výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj vo svojich odporúčaniach k jednotlivým pripomienkam vyjadruje, že gestorský výbor považuje stanovisko predkladateľa za odôvodnené.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne a páni poslanci, odporúčam schváliť návrh s pripomienkami tak, ako sú uvedené v odporúčaniach spoločnej správy gestorského výboru. Ďakujem za pozornosť.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi predsedovi výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslancovi Tiborovi Cabajovi. Žiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu (tlač 178a) výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z. (tlač 178) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z. (tlač 178), ďalej budem používať len gestorský výbor, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po prvé. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 211 z 30. januára 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z. (tlač 178) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po druhé. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Po tretie. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z. (tlač 178) prerokovali všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky nasledovne: Národnej rade Slovenskej republiky ho odporúča schváliť s pripomienkami Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 125 z 15. marca 2007; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 109 z 13. marca 2007; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 45 z 15. marca 2007; Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien svojím uznesením č. 45 z 13. marca 2007.

    Po štvrté. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Nebudem tieto pozmeňujúce, doplňujúce návrhy čítať, pretože všetci máme pred sebou tlač 178a, kde pod bodom IV sú uvedené všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré prijali jednotlivé výbory. Zároveň je tam stanovisko aj gestorského výboru, ktoré buď predložený návrh odporúča prijať, alebo neprijať. Spolu všetkých týchto návrhov v spoločnej správe je 14.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch výbor odporúča hlasovať nasledovne: spoločne hlasovať o bodoch 4, 6, 9, 11, 12 a 13 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Spoločne hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 5, 7, 8, 10 a 14 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z. vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z. (tlač 178) v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v tejto správe schváliť.

    Predmetná správa výborov Národnej rady o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z. (tlač 178a) bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 59 z 15. marca 2007.

    Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o prednesenom vládnom návrhu zákona po skončení rozpravy ihneď.

    Toľko, pán predsedajúci, k spoločnej správe tlač 178a. Poprosím, keby ste teraz otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Skôr ako otvorím rozpravu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, skôr ako otvorím rozpravu na požiadanie pána podpredsedu Číža, ktorý je poverený zastupovaním v neprítomnosti predsedu Národnej rady pána Pašku, zvolávam hneď teraz poslanecké grémium do rokovacej sály za našu rokovaciu sálu.

    Nech sa páči, žiadam zástupcov poslaneckých klubov, aby hneď teraz prišli na stretnutie na zasadnutie poslaneckého grémia.

    Vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

  • Prerušenie rokovania o 10.57 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 11.30 hodine.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále (smiech v sále), budeme pokračovať v rokovaní.

    Dobre. Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní. S procedurálnym návrhom pani poslankyňa Jana Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, v mene troch poslaneckých klubov SMER – sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Ľudová strana – HZDS v súlade s rokovacím poriadkom pred hlasovaním žiadam o 30-minútovú prestávku na poradu klubov.

  • Vyhlasujem 30-minútovú prestávku do 12.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 11.32 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 12.00 hodine.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som vás pozval do rokovacej sály. Uplynula 30-minútová prestávka, budeme pokračovať v rokovaní.

  • Hlasy a šum v sále.

  • Vyzerá to tak, že... Ešte stále prichádzajú páni poslanci. Prosím naozaj všetkých poslancov, aby urýchlene zaujali miesta v rokovacej sále, aby prípadne nerušili ďalší priebeh rokovania.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ak dovolíte, pristúpime k ďalšiemu rokovaniu. Bodom nášho rokovania je hlasovanie. Napriek tomu chcem vás upozorniť, že pán podpredseda Národnej rady Hort požiadal o slovo. Nech sa páči, v zmysle rokovacieho poriadku.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, sme svedkami zaujímavej situácie v Národnej rade, keď koalícia, vládna koalícia obštruuje rokovanie Národnej rady.

    Priatelia, máme prerokovaných 12 zákonov a interpelácie. Včera sme nehlasovali, dnes nechcete hlasovať, prosím vás, čo to tu chceme nacvičovať? Ja sa vážne pýtam, kam až chceme verejnú mienku o parlamente, o tomto zákonodarnom zbore dostať. Okrem toho, že sme sa my pričinili o to, že sme rokovali a diskutovali na rozdiel od vašich vládnych predstaviteľov, na rozdiel od vás o stave reformy verejnej správy a okrem toho, že sa nám podarilo spoločne, dúfam, presadiť do rokovania Kosovo, tak nemáme tu tri dni čo robiť.

    Prosím vás, vráťme sa k rokovaciemu poriadku, k jeho rešpektovaniu, kde v § 36 sa hovorí, že sa hlasuje po každom bode, my sme sa korektne v grémiu dohodli, že budeme hlasovávať o jedenástej a o piatej, takže poprosím vás, vráťme sa k normálnej práci. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega podpredseda, prirodzene nebudem reagovať politicky na vaše vystúpenie, ale budem vychádzať iba z oprávnení, ktoré mám ako riadiaci schôdze. Nerozumiem dosť dobre niektorým vašim slovám, pretože pokiaľ ja vidím priebeh, o 11.00 hodine požiadali tri kluby o zvolanie poslaneckého grémia, po skončení grémia úplne legitímne v súlade s rokovacím poriadkom požiadali o prestávku v rokovaní a teraz pristupujeme k ďalšiemu rokovaniu, ale, prosím, váš názor zaznel.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime teda k..., no faktom je, že bodom programu je hlasovanie. Počas hlasovania sa procedurálne návrhy nedávajú a faktickými poznámkami na podpredsedu Národnej rady v danej situácii vystúpiť nie je možné, pretože nevystúpil v rozprave a využil osobitné oprávnenie rokovacieho poriadku na vystúpenie. Preto odpustite, kolegovia, nedám vám slovo na realizáciu faktických poznámok a pristúpime k hlasovaniu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najskôr budeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmenách a doplnení niektorých zákonov, máme to v laviciach pod tlačou 167.

    Spoločnou spravodajkyňou je členka ústavnoprávneho výboru poslankyňa Jana Laššáková. Prosím ju, aby uvádzala hlasovanie.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci a bol predložený jeden pozmeňujúci návrh. Prosím, teraz dajte hlasovať o návrhoch, ktoré sú uvedené pod bodom IV v spoločnej správe s tým, že gestorský výbor odporúča, aby sa o bodoch 1 a 2 hlasovalo spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Vážené kolegyne, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 123 poslancov, za návrh 122 poslancov, zdržal sa 1 poslanec.

    Tento návrh sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Teraz by sme mali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Lipšica, ale pod bodom 8 jeho pozmeňujúceho návrhu nemôžeme hlasovať, pretože sme odhlasovali bod č. 1 zo spoločnej správy, prechodné a záverečné ustanovenia, takže mali by sme hlasovať o bodoch č. 1 až 7 z pozmeňujúceho návrhu.

  • Áno. Ja by som žiadal hlasovať o bodoch z môjho pozmeňujúceho návrhu osobitne 1 a 4 spolu, 2 a 5 spolu, pretože súvisia, 3, 6 a 7.

  • Dobre. Budeme teraz hlasovať o bodoch 1 až 4 z pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Lipšica.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh 50 poslancov, proti 66 poslancov, zdržalo sa 10 poslancov.

    Tieto návrhy sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch, pán poslanec, 2 a 5.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh 51 poslancov, proti 66 poslancov, zdržalo sa 11 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme neschválili.

  • A teraz by sme mali hlasovať o bodoch 3, 6 a 7.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh 52 poslancov, proti 62 poslancov, zdržalo sa 14 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme neschválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, ako aj o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré boli prednesené v rozprave, prosím, pán podpredseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 75 poslancov, proti 53 poslancov, zdržal sa 1 poslanec, nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme schválili.

  • Hlasy v sále.

  • Dobre. Vaším návrhom, pani spravodajkyňa, je?

  • Aby sme hlasovali o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasy v sále.

  • Vážená pani spravodajkyňa, ešte (hlasy v sále)..., vážené kolegyne, kolegovia, otváram v treťom čítaní rozpravu k tomuto návrhu zákona. Má niekto návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Keďže teda v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 79 poslancov, za návrh 77 poslancov, zdržal sa 1 poslanec, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili (potlesk) vládny návrh novely zákona č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré máme pod tlačou 206. Dávam hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 10. februára 2007. Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za návrh 89 poslancov, proti 19 poslancov, zdržalo sa 19 poslancov.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem pekne.

    Ďalej budeme hlasovať v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, máme ho pod tlačou 173.

    Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Pavla Pavlisa, aby uvádzal hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi, ako spoločný spravodajca k vládnemu návrhu zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva si vzhľadom na množstvo legislatívnotechnických problémov a množstvo pozmeňujúcich návrhov dovoľujem požiadať o preloženie hlasovania na utorok na 17.00 hodinu.

  • Áno. Je všeobecný súhlas s touto žiadosťou spravodajcu?

  • Hlasy v sále.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme. Hlasujeme o návrhu spravodajcu hlasovať o tomto návrhu zákona v utorok o 17.00 hodine.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 100 poslancov, za návrh 87 poslancov, proti 2 poslanci, zdržali sa 3 poslanci, nehlasovalo 8 poslancov.

    Konštatujeme, že o tomto bode budeme hlasovať v utorok o 17.00 hodine.

    Ďalej pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 10/2004 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon) tlač 163.

    Spoločným spravodajcom je člen výboru pre hospodársku politiku pán poslanec Tibor Glenda. Prosím ho, aby uvádzal hlasovanie. Najskôr pristúpime k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov a potom o prípadných pozmeňujúcich návrhoch, ak boli podané.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave nevystúpil žiadnej poslanec.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch 1 až 6 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 130 poslancov.

    Tieto návrhy sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 128 poslancov, zdržal sa 1 poslanec.

    Tento návrh sme schválili.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či niekto z poslancov chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 130 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 10/2004 Z. z. o puncovníctve a o skúšaní drahých kovov (puncový zákon).

    Ďakujem veľmi pekne, pán spravodajca.

    Teraz poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Ivána Farkasa, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 179.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili štyria poslanci – pani Gibalová, pán Gál, Farkas a pani poslankyňa Tóthová, ktorí podali tri pozmeňujúce návrhy.

    Pani Gibalová v bode 2, 3, 5 a 7 a pán Gál mal 1 bod a pani Tóthová 2 pozmeňujúce návrhy.

    Poslanec Gál požiadal o vyňatie bodu 31 na osobitné hlasovanie a poslanec Farkas o vyňatie bodu 14 na osobitné hlasovanie. Najskôr budeme hlasovať však o bodoch spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch 1, 2, 4 až 13, 15, 16, 17, 19 až 27, 29, 30, 33 až 44 hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 129 poslancov, zdržal sa 1 poslanec, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • O bode 14 hlasovať s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Nakoľko ale je to obsiahnuté v návrhu § 8 ods. 6, tak nechám to zvážiť na vôľu poslancov.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 2 poslanci, proti 80 poslancov, zdržalo sa 49 poslancov.

    Tento návrh sme neschválili.

  • O bode 31 hlasovať s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 1 poslanec, proti 84 poslancov, zdržalo sa 46 poslancov.

    Tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • O bodoch 3, 18 a 32 hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 129 poslancov, proti 1 poslanec.

    Tento návrh sme schválili.

  • O bode 28 hlasovať nebudeme, pretože sme schválili bod č. 27 a tieto body sa navzájom vylučujú.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Najskôr budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslankyne Gibalovej, ktorá požiadala hlasovať o každom bode osobitne.

    Pán spravodajca, dajte hlasovať o bode č. 2.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 127 poslancov, proti 2 poslanci, zdržali sa 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Pán podpredseda, dajte hlasovať o bode č. 3.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 55 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa 75 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Budeme hlasovať o bode č. 5.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 54 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa 76 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Pán spravodajca, dajte hlasovať o bode č. 7.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 54 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa 75 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu poslanca Gála.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 129 poslancov, proti 1 poslanec, zdržali sa 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o doplňujúcom návrhu pani poslankyne Tóthovej. Pani poslankyňa navrhuje hlasovať spoločne o dvoch návrhoch.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 126 poslancov, zdržali sa 4 poslanci.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o návrhoch z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 98, proti 8 poslancov, zdržalo sa 26 poslancov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či chce niekto podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporučením gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 78 poslancov, proti 7 poslancov, zdržalo sa 46 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento vládny návrh zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sme schválili.

    Pekne ďakujem, pán spravodajca.

    Teraz poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Jozefa Ďuračku, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2005 Z. z. a o doplnení zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov, tak ako to máme v tlači 157.

    Pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Keďže v rozprave nevystúpil nikto s pozmeňujúcim návrhom, gestorský výbor odporúča o návrhu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto. O bodoch spoločnej správy č. 1 až 10 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 130 poslancov, zdržal sa 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Keďže sme schválili všetky body spoločnej správy 1 až 10, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku.

  • Pán spravodajca, ešte do tretieho čítania návrh? Najprv teda, vážené kolegyne, kolegovia, hlasujeme o tom, má spravodajca, pokiaľ som mu dobre rozumel, má splnomocnenie z výboru v spoločnej správe na predloženie návrhu do tretieho čítania.

  • Smiech a reakcie z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 126 poslancov, zdržalo sa 6 poslancov.

    Konštatujem, že návrh spravodajcu sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niekto z poslancov chce dať návrhy v zmysle § 85 zákona o rokovacom poriadku? Keďže nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 120 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa 12 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2005 Z. z. a o doplnení zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov.

    Teraz prosím predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Jozefa Buriana, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov z tlače 168.

    Pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem vám. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol tento návrh zákona. Najprv budeme hlasovať o spoločnej správe. Hlasujeme o bodoch spoločnej správy 1 až 37 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 91 poslancov, proti 41 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

  • Ďakujem. V rozprave vystúpili traja poslanci a podali štyri pozmeňujúce návrhy. Najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Slafkovského.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 55 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa 75 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Keďže sme neprijali pozmeňujúci návrh pána poslanca Slafkovského, budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu prvom pána poslanca Petráka.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 124 poslancov, zdržalo sa 6 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o ďalšom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Petráka.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 130, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Lukšu en bloc.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 90 poslancov, zdržalo sa 40 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

  • Pán predsedajúci, mám splnomocnenie výboru postúpiť zákon do tretieho čítania. Dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 103 poslancov, zdržalo sa 30 poslancov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či chce niekto podľa návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku? Ak nie, ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 77 poslancov, zdržalo sa 56 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Máme to v tlači 177.

    Opäť prosím pána Buriana, aby uvádzal hlasovanie.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o spoločnej správe, o bodoch spoločnej správy 1 až 63 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh 78 poslancov, zdržalo sa 50 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

  • Ďakujem. Keďže v rozprave nevystúpil žiaden poslanec s pozmeňujúcim návrhom, mám splnomocnenie výboru postúpiť tento návrh zákona do tretieho čítania. Dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Pardon, pardon, pardon. V rozprave vystúpil s pozmeňujúcim návrhom pán poslanec Ďuračka a prosím vás, pán predsedajúci, moja chyba, dajte hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu. Toto zrušiť.

  • Zmätočné hlasovanie. Môžeme to, prosím, na technike zrušiť toto hlasovanie?

  • Dobre, čiže toto hlasovanie rušíme. Teda, pardon, nech sa páči, pán spravodajca.

  • Budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Ďuračku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh 17 poslancov, proti 14 poslancov, zdržalo sa 95 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Mám splnomocnenie výboru postúpiť tento návrh zákona do tretieho čítania. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh 86 poslancov, proti 4 poslanci, zdržalo sa 37 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme schválili. Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu a pýtam sa, či chce niekto podať návrhy v zmysle § 85 zákona o rokovacom poriadku? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o zákone ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 76 poslancov, proti 6 poslancov, zdržalo sa 47 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch).

    Teraz budeme pokračovať v hlasovaní v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov (tlač 181).

    Poprosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre financie, rozpočet a menu pani poslankyňu Editu Angyalovú, aby uvádzala hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Keďže nebol prednesený žiaden procedurálny návrh, ani neboli vyňaté zo spoločnej správy žiadne body na osobitné hlasovanie, budeme hlasovať spoločne o bodoch spoločnej správy 1 až 13 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 90 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa 39 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu prednesenom v rozprave pani poslankyňou Žitňanskou.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 53 poslancov, zdržalo sa 77 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

  • Pán predsedajúci, odhlasovali sme všetky body spoločnej správy, aj odzneté v rozprave. Mám splnomocnenie výboru navrhnúť, aby Národná rada rozhodla, že prerokujeme tento zákon v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 105 poslancov, proti 2 poslanci, zdržalo sa 23 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa poslancov, či chce niekto dať návrhy podľa § 85? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 77 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa 51 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem pani spravodajkyni, pravda.

    Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 220).

    Nech sa páči, pán spravodajca Peter Pelegrini.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpili piati poslanci, z ktorých dvaja podali návrh, aby sa Národná rada v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) uzniesla na tom, že vráti návrh zákona na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 52 poslancov, proti 74 poslancov, zdržali sa 2 poslanci, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme neschválili.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 76 poslancov, proti 27 poslancov, zdržalo sa 25 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh Národná rada prerokuje v druhom čítaní. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 3. mája 2007 a v gestorskom výbore do 4. mája 2007.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 119 poslancov, zdržalo sa 9 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom a určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďalej poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Pavla Pavlisa, aby uviedol hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tak ako to máme v tlači 174.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Keďže v rozprave nevystúpil nikto z poslancov, nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh, pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch 1, 2, 4 až 10, hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 116 poslancov, zdržalo sa 13 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

  • O bode 3 hlasovať s odporúčaním neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, proti návrhu 73 poslancov, zdržalo sa 53 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní.

    M. Číž, podpredseda NR SR:

    Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 116 poslancov, zdržalo sa 13 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

    Teraz, vážené kolegyne, pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram opäť rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či chce niekto podať návrh podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku? Pokiaľ nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 105 poslancov, proti 2 poslanci, zdržalo sa 19 poslancov, nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 338/2000 Z. z . o vnútrozemskej plavbe.

    Teraz poprosím predsedu ústavnoprávneho výboru poslanca Mojmíra Mamojku, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov a zákon č. 333/2004 Z. z. o spôsobe o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 464/2005 Z. z., tak ako to máme v tlači 176.

    Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave boli prezentované pozmeňujúce návrhy dvoch pánov poslancov s tým, že najsamprv, ak dovolíte, by som prezentoval pozmeňujúci návrh, ktorý vyplýva zo spoločnej správy výborov. Ide o návrh zmeny posunutie účinnosti zákona z 1. apríla na 1. jún s tým, že túto zmenu gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 126 poslancov, zdržali sa 3 poslanci.

    Tento návrh sme schválili.

  • Ďalej, pán predsedajúci, ide o pozmeňujúci návrh pána poslanca Lipšica, ktorý sa viaže na návrh na vypustenie čl. I bod 8 z návrhu zákona a na vypustenie čl. II bodov 1, 2, 3, 7. Vzhľadom na vecnú previazanosť je tu návrh na spoločné hlasovanie o všetkých bodoch. O všetkých bodoch spoločne.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 126 poslancov, zdržali sa 2 poslanci, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento súbor návrhov sme schválili.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať teraz o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Markoviča, ktorý sa týka bodov 1, 2, 3 a 6 návrhu a bodov 4 a 5 s tým, že je tu návrh vzhľadom na vecnú previazanosť hlasovať o bodoch 1, 2, 3 a 6 spoločne. Tak najsamprv prosím o hlasovanie spoločne o týchto bodoch.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh 50 poslancov, proti 65 poslancov, zdržalo sa 12 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať teraz spoločne o bodoch 4 a 5 tohto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 51 poslancov, proti 70 poslancov, zdržalo sa 7 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že sa hlasovalo o všetkých pozmeňujúcich návrhoch, dovoľujem si požiadať o hlasovanie o postúpenie návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za návrh 97 poslancov, proti 17 poslancov, zdržalo sa 13 poslancov.

    Tento návrh sme schválili.

    Teda pristúpime, vážené kolegyne, kolegovia, k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu a zároveň sa pýtam, či má niekto návrhy v zmysle § 85 zákona o rokovacom poriadku? Pokiaľ nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 85 poslancov, proti 20 poslancov, zdržalo sa 24 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda a zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali hlasovanie o všetkých bodoch, ktoré sme v doterajšom priebehu prerokovali okrem bodov, ktoré sme hlasovaním preložili na 17.00 hodinu v utorok.

    Teraz dovoľte ešte k niektorým organizačným otázkam. Osvojujem si návrh, ktorý predniesla v poslaneckom klube pani poslankyňa za klub KDH. Navrhuje rokovať v zmysle rokovacieho poriadku bez obedovej prestávky do 14.00 hodiny s tým, že o 14.00 hodine prerušíme rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky a pokračovať budeme v utorok o 9.00 hodine.

    Teraz dovoľte krátku 3-minútovú prestávku. Po 3 minútach pokračujeme v prerušenom bode programu s tým, že rokujeme ešte raz do 14.00 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, začali sme, zopakujem len rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z.

    Zatiaľ vystúpil predkladateľ a takisto spravodajca, takže otváram rozpravu. Písomne sa k tomuto bodu prihlásil jediný poslanec – pán poslanec Rydlo. Pán poslanec Slafkovský? Potom, potom, áno.

    Takže slovo má pán poslanec Rydlo. Nech sa páči.

  • Pani predsedajúca, ctení páni ministri, nerado sa mi hovorí do poloprázdneho auditória, pretože to je dosť zaujímavá problematika. Chcem povedať, slávna snemovňa, že navrhovaná novelizácia zákona o archívoch a registratúrach v znení, v akom bola predložená do parlamentu, predkladateľom nebola vopred prerokovaná v odborných kruhoch.

    Informácia o pripravovanej novele bola zverejnená až prostredníctvom internetu v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Pripomienkovali ju Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave a špecializované verejné archívy. Tieto organizácie neboli priamo v medzirezortnom pripomienkovom konaní oslovené, preto sa ich pripomienky do záveru pravdepodobne nedostali.

    V odbornej verejnosti sa diskutovalo len o zmene okruhu pôvodcov, ktorí budú mať povinnosť predkladať na schválenie registratúrne poriadky. O iných zásadných zmenách sa v novom zákone vôbec neuvažovalo a napriek tomu do parlamentu bola predložená novela v znení, ktoré nepoznal ani najvyšší poradný orgán ministra vnútra pre otázky archívnictva a Vedecká archívna rada.

    Takéto počínanie ministerstva vnútra považujem za nezodpovedné a osobne aj za neprípustné. V návrhu novely zákona, ktorý predložil do parlamentu pán podpredseda vlády a minister vnútra do prvého čítania došlo dokonca k zásadným zmenám v § 1. Do § 1 je navrhovaný nový odsek, podľa ktorého je spod účinnosti zákona o archívoch a registratúrach vyňatá registratúra Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva. Zákon o archívoch a registratúrach sa týka všetkých archívov a registratúr v Slovenskej republike, nielen verejných archívov, preto takéto obmedzenie v zákone je podľa odbornej verejnosti nesprávne.

    Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo sú tvorcami registratúry, niektoré z nich z ich záznamov budú po uplynutí vysokej úložnej lehoty archívnymi dokumentmi, ku ktorým podľa požiadavky pôvodcu môže byť stanovenie reštriktívny a veľmi obmedzený prístup. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby svoje záznamy riadne odborne evidovali. Len tak je možné predísť nekontrolovateľnému a ľubovoľnému zničeniu dokumentu a ich účelovej manipulácii.

    Cieľom zákona o archívoch a registratúrach je úprava tvorby registratúry v záujme zachovania archívnych dokumentov z celého územia Slovenskej republiky, preto je neprípustné, aby niektoré štátne subjekty, ktoré sú financované z verejných prostriedkov boli vyňaté spod účinnosti tohto zákona.

    Druhým a podľa môjho skromného názoru závažným problémom je navrhovaná zmena znenia § 6. V prvom čítaní aj v kluboch sa na túto tému už diskutovalo, nie však s dostatočnou odbornosťou. Preto odvolávajúc sa na nespochybniteľné faktografické údaje Spoločnosti slovenských archivárov so sídlom v Slovenskom národnom archíve v Bratislave a Katedry archívnictva a pomocných vied historických Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave si dovoľujem oboznámiť slávnu snemovňu s niekoľkými skutočnosťami a formulovať v tomto druhom čítaní niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré žiadam zohľadniť v diskutovanej novele spod tohto zákona, pričom, panie poslankyne, páni poslanci, vašu pozornosť si dovolím upriamiť na skutočnosť, že zámerom mojich pozmeňujúcich návrhov sú len odborné otázky týkajúce sa predmetu zákona a profesie archivár.

    Keďže neviem, prečo gestorský výbor odporučil neschváliť niektoré pertinentné návrhy zmien, čo prijal napríklad výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien či ústavnoprávny výbor s odvolaním sa na požiadavky špičkových odborníkov archívnej verejnosti, prosím, aby zo spoločného hlasovania boli z čl. I vyňaté body 3, 5, 2, 7, 8, 10, teda 6, slovom šesť a hlasovalo sa o nich samostatne. 3, 5, 2, 7, 8 a 10.

    Za bod 2 doplniť nový tretí bod novely, ktorý znie: „V § 4 ods. 2 písm. b) znie: „b) Špecializované verejné archívy.“.“ Nasledujúce body novely sa prečíslujú. Odôvodnenie. Nahrádza sa pomenovanie archívov štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií súhrnným pojmom špecializované verejné archívy, ktoré lepšie vyjadruje osobitný charakter týchto archívov, ktoré patria medzi najvýznamnejšie inštitúcie vedy, kultúry a štátnej správy Slovenskej republiky.

    Súhrnný pojem špecializované verejné archívy odsúhlasila Vedecká archívna rada, poradný orgán ministra vnútra Slovenskej republiky pre vedecké a odborné otázky archívnictva v roku 2004. V praxi je tento termín zaužívaný. V záujme je zosúladiť rozhodnutie Vedeckej archívnej rady s praxou a legislatívou v európskych krajinách, ktoré definuje vo svojich legislatívnych normách tieto archívy ako špecializované alebo odborné archívy.

    Ide o archívy ústredných najvýznamnejších štátnych orgánov a organizácií s celoslovenskou pôsobnosťou v oblasti vedy, kultúry a štátnej správy, ktoré vznikli so súhlasom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Napríklad historických archívov ako Slovenskej akadémie vied, Slovenského národného múzea, Slovenskej národnej galérie, Pamiatkového úradu, Mincovne Kremnica, archívov orgánov štátnej správy, ako napríklad Národnej rady Slovenskej republiky, Kancelárie prezidenta republiky, ministerstva zahraničných vecí, Ústavu pamäti národa, vysokých škôl, Slovenskej technickej univerzity, Ekonomickej univerzity a ďalších.

    Ich výnimočné postavenie im bolo priznané preto, lebo sú to archívy orgánov a organizácií celoštátneho a mimoriadneho významu s osobitným postavením a zameraním a so špecifickými dokumentmi. Spĺňali všetky kritériá, ktoré im ukladal platný zákon o archívnictve.

    Aj predošlé zákonné normy riešili otázku týchto archívov v osobitných paragrafoch, vládne nariadenie č. 29/1954 Zb. a nariadení zo 7. mája 1954 v § 11 ods. 2 – minister vnútra môže určiť tiež výnimku pre niektoré celky zvláštneho významu.

    Zákon Slovenskej národnej rady č. 149/1975 Zb. o archívnictve v § 26, v ktorom sa označujú ako archívy organizácií osobitného významu a vymedzujú sa ich zberné oblasti. V zákone Slovenskej národnej rady č. 332/1992 Zb. o archívnictve úplné znenie, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom Slovenskej národnej rady č. 571/1991 Zb. v § 26 sú nazvané ako osobitné archívy. V zákone č. 395/2002 sú tieto archívy v sústave archívov už nazvané v § 4 ods. 2 písm. b) ako archívy štátnych orgánov, štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií bez bližšej špecifikácie a v písm. d) ako archívy právnických osôb zriadených zákonom. Patria sem archívy Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Fondy týchto inštitúcií sú súčasťou archívneho dedičstva a národného kultúrneho dedičstva.

    Druhý pozmeňujúci bod. K čl. I bodu 5 spoločnej správy výborov Národnej rady. Bod 3 vypustiť. Odôvodnenie. Uvedený návrh sleduje ochranu odborných predpokladov pre výkon funkcie archivára. Odmietnutím požiadavky na zachovanie znenia § 6 ods. 3 písm. b) bod 1 doteraz platného zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach sa de iure popiera zmysel existencie vyše polstoročia jestvujúceho univerzitného štúdia archívnictva a pomocných vied historických a potreby vysokoškolsky vzdelaných archivárov na Slovensku.

    Náročné odborné úlohy v archíve môžu plniť len odborne pripravení a najmä kvalifikovaní archivári. Práca s archívnymi dokumentmi si vyžaduje špecializovanú odbornú prípravu. Znalosť archívnej teórie a praxe, komplexu špeciálnych historických disciplín, pomocných vied historických a dejín správy na území Slovenska a celej Európy, ako aj cudzích jazykov. Latinčiny, nemčiny, maďarčiny, a to nielen živých jazykov, ale aj v ich stredovekej podobe. Napríklad pri spracúvaní stredovekých listín.

    Vzdelanie v týchto odboroch poskytuje vysokoškolské štúdium archívnictva a pomocných vied historických, ktoré sa už od roku 1950 realizuje na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, v súčasnosti na Katedre archívnictva a pomocných vied historických Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.

    Navrhovaná dikcia bude mať negatívny dopad na ďalší rozvoj a napredovanie archívnictva v Slovenskej republike.

    Problematike dosiahnutia profesionálnej mobility európskeho archivára sa venovala aj Medzinárodná rada archívov, ktorá zasadala 17. až 21. mája 2006 vo Varšave.

    Špecifická práca archivára je vysoko odborná a absolventi iných odborov teda nemôžu kvalifikovane nahradiť archivára a následne zabezpečiť adekvátnu odbornú úroveň archívnych činností v archíve, pretože toto špecifikované vzdelanie poskytuje len odbor archívnictva a pomocných vied historických.

    Údaje, ktoré spomínali v prvom čítaní pán podpredseda vlády a minister vnútra, 179 archivárov a z toho vraj 9 s univerzitným vzdelaním v odbore je potrebné poopraviť. Tieto čísla môžu pochádzať z podnikových archívov. Archívy podnikov uchovávajú len dokumenty pochádzajúce z vlastnej činnosti, prípadne z činností ich právneho predchodcu. Sieť podnikových archívov na Slovensku zatiaľ nie je vybudovaná. Väčšina pôvodcov disponuje len s registratúrnymi záznamami, ale niektoré z nich uchovávajú skutočné archívne dokumenty, ktorým už uplynula lehota uloženia, preto nie sú klasickými historickými archívmi v pravom zmysle slova.

    Dotvorenie siete podnikových archívov je možné postupne, kvalifikačné predpoklady pre tento typ archívov poskytne bakalárske štúdium archívnictva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

    Skutočný počet odborne kvalifikovaných archivárov na Slovensku je nasledovný. Univerzitné štúdium archívnictva a pomocných vied historických na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. K dnešnému dňu ukončilo štúdium archívnictva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského 541 absolventov. V súčasnosti dobiehajú tzv. slabé ročníky 6, 7, ale o dva roky budú už končiť ročníky s počtom cca 10 až 13 absolventov ročne a tento počet bude postupne narastať až na 20, 25. Okrem toho v budúcnosti sa počíta s 20 až 30 absolventmi bakalárskeho štúdia, ktorí budú zameraní najmä na správu registratúry, a to nielen pre archívy, ale aj pre hospodársku, resp. podnikateľskú sféru.

    Štátnych archívov máme 46, v nich vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov 157. Z tohto počtu je minimálny počet pracovníkov s inou špecializáciou. Okrem absolventov archívnictva a pomocných historických vied sú v archívoch zamestnaní aj absolventi iných odborov ako história, latinčina alebo tí, ktorí zabezpečujú špecifické profesie, ako sú ekonómovia, chemici a reštaurátori, venujú sa ochrane archívnych dokumentov.

    V sieti štátnych archívov pracujú aj stredoškolské archívne kádre. Sú, žiaľ, aj také archívy, kde archivári s odbornou aprobáciou archívnictva pomocné historické vedy chýbajú. Tu spravidla odborná práca stagnuje.

    V špeciálnych verejných archívoch, ktorých je 24, majú 189 pracovníkov, z toho 101 vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov. Absolventov univerzitného štúdia odbor archívnictva a pomocné historické vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského je ich 41, stredoškolských kádrov je 88 a odborné archívne vzdelanie zo strednej školy knihovníckej, ktorá viacej neformuje archivárov, sú dvaja. Medzi stredoškolákov sú započítaní napríklad aj zvukoví technici v Slovenskom rozhlase alebo Slovenskej televízii, pretože sú v personálnom stave archívov a pracujú so zvukovými alebo obrazovými archívnymi dokumentmi.

    Keďže novelou by sa znížili kvalifikačné predpoklady vo všetkých archívoch na Slovensku, nielen v podnikových, ale aj v štátnych, ktoré uchovávajú archívne dedičstvo Slovenskej republiky, nemožno súhlasiť s navrhovanou zmenou znenia § 6.

    Pôvodné znenie § 6 ods. 3 písm. b) bod 1 ostáva teda zachované. Úlohy archívu, citujem, „plní aspoň jedna osoba s vysokoškolským vzdelaním v študijnom odbore archívnictvo a pomocné historické vedy“. Musím upozorniť aj na to, že napríklad absolventi najpríbuznejšieho vedného odboru histórie nezískajú počas svojho štúdia žiadne poznatky z archívnej teórie, ale len elementárne zo základných pomocných vied historických, akými sú diplomatika, paleografia a obzvlášť dejiny správy atď.

    Študijná špecializácia historikov je totiž zameraná na využívanie, a nie na tvorbu archívnych fondov. A v tom je podstatný rozdiel. Odborné archívne vzdelanie na vysokej škole nemôže nahradiť niekoľkohodinový kurz pre pracovníkov archívov o tom, ako sa má narábať so spismi a písomnými materiálmi z hľadiska historického a dokumentárneho.

    Archivár v konečnej fáze rozhoduje, aké dokumenty vo fonde ostanú. On určuje ich archívnu historickú hodnotu v budúcnosti, musí poznať históriu pôvodcu fondu v celom historickom kontexte dejín, aby správne rozhodol. Musí sa postarať o to, aby bol archívny dokument uložený v štruktúre fondu na logicky správnom a prirodzenom mieste. Štruktúru fondu vytvára sám, ale zohľadňuje budúcich používateľov fondu ako historikov či širšiu verejnosť. Pri odbornom spracúvaní archivár využíva, samozrejme, aj modernú počítačovú techniku. Toto vysvetľuje vedeckú odbornú prácu archivára pri spracúvaní a sprístupňovaní archívnych fondov, archívnych zbierok.

    K čl. I bodu 2 spoločnej správy výborov. Navrhujem doplniť nový bod 1, ktorý znie: V druhom odseku 1 sa slová „archívy odborné“ dopĺňa slovo „vedecké“. Následne body prečísľovať. Odôvodnenie. Archív je vedecko-odborné pracovisko, ktoré preberá, eviduje, ochraňuje, sprístupňuje, odborne vedecky spracúva archívne dokumenty. Je potrebné zosúladiť de facto existujúcu skutočnosť, že archív je vedecko-odborným pracoviskom.

    K čl. I bodu 7. Bod 7 znie: „V § 16 ods. 2 sa vkladá nové písm. b), ktoré znie: „a) evidovať záznamy, ktoré vznikli z jeho činnosti, ako aj doručené záznamy v registratúrnom denníku“.“ Doterajšie písmená b) až k) sa označujú ako písmená a) až j). Odôvodnenie. „Z praxe je zjavné, že citácia evidovať záznamy, ktoré vznikli z jeho činnosti a došlé záznamy,“ koniec citácie, by mohla viesť k nesprávnemu výkladu. Nie je z nej jasné, že evidencia záznamov sa vykonáva v registratúrnom denníku, a to v jednom. Z praxe vieme, že pôvodcovia by nevytvárali spisy.

    K čl. I bod 8 vládneho návrhu. Bod 8 znie: „V § 16 ods. 2 písm. b),“ citujem, „b) vypracovať registratúrny plán a predložiť ho na schválenie Štátnemu ústrednému archívu alebo Štátnemu archívu s regionálnou územnou pôsobnosťou. Platí pre všetky právnické osoby, od tejto povinnosti sú oslobodení pôvodcovia z činností, ktorou nevznikajú záznamy majúce trvalú dokumentárnu hodnotu, t. j. fyzické osoby.“.“ Odôvodnenie. Pozmeňujúci návrh sleduje zjednodušenie vymedzenia povinností jednoznačného postupu pri spracúvaní a schvaľovaní registratúrneho plánu, ktorý schvaľuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, odbor archívov a registratúr, Štátny ústredný archív alebo Štátny archív s územnou pôsobnosťou.

    Dôvodová správa uvádza, že hlavným cieľom predloženého návrhu zákona je zrušenie všeobecnej povinnosti pôvodcov registratúr vypracovať registratúrny poriadok. Formulácia tejto povinnosti nie je laickej verejnosti jasná. Teda k čl. I bodu 10 spoločnej správy výborov navrhujem 14. bod sa vypúšťa. Ďalšie body sa prečíslujú. Odôvodnenie. V pôvodnom znení bodu 20 sa nerieši spôsob dokazovania doručovania návrhu na vyradenie a takáto forma by viedla k možnosti vyraďovať záznamy bez súhlasu štátnych archívov. V návrhu nie je uvedené, ako sa bude dokazovať, že povolenie k vyradeniu záznamov skutočne nebolo zaslané počas doby dvoch mesiacov. Dáva sa tým priestor k možným nekontrolovaným vyraďovaniam záznamov z registratúrnych stredísk.

    Slávna snemovňa, panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, panie poslankyne, páni poslanci, aby ste súhlasili s tými mojimi pozmeňujúcimi návrhmi k novelizácii zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z. vládneho návrhu zákona č. 178. Vznášam ich preto, aby nový zákon o archívoch a registratúrach zabezpečil kvalitnú prácu slovenských archivárov a umožňoval zachovať archívne bohatstvo Slovenskej republiky, ktoré je súčasťou kultúrneho dedičstva Slovákov a národnostných menšín, ktoré na Slovensku žijú a ktoré sa aj takýmto spôsobom zviditeľňujú v rodine európskych národov.

    A ako zvyknem hovoriť, vďačím sa vám za pozornosť, ktorú ste venovali týmto mojim slovám. Čo sa vám páčilo, povedzte iným, čo sa vám nepáčilo, povedzte mne. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Rydla sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Keďže pán Rydlo bol jediný, ktorý sa písomne prihlásil do rozpravy, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne?

    Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Biró, pán poslanec Abrhan, pán poslanec Slafkovský. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Biró a po nej sa pripraví pán poslanec Abrhan.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení páni poslanci, pani poslankyne, ja som veľmi pozorne sledovala pozmeňujúce návrhy pána poslanca Rydla a stáva sa to, čo nie je obvyklé, že musím konštatovať, že je jedna k jednému, aj Strana maďarskej koalície bude súhlasiť s týmito pozmeňujúcimi návrhmi, a to preto, že pán poslanec Rydlo si osvojil názor odbornej verejnosti alebo odborných kruhov.

    Napriek tomu musím poznamenať to, že v tom úvode spomenul ešte jednu závažnú zmenu, ktorú potom pri prečítaní jednotlivých bodov pozmeňujúceho návrhu opustil, alebo možno len ju zabudol spomenúť. Ide o § 1 alebo vo vládnom návrhu o bod 1, kde dochádza k tomu, že spod tohto zákona všeobecného bude vyňatá registratúra Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva.

    Mne veľmi bolo sympatické, že pán minister a podpredseda vlády prisľúbil, že túto problematiku bude riešiť špeciálnym zákonom, ale ako právnik a strážca týchto vecí určite uzná aj to, že nie je obvyklé, že kým špeciálny zákon nevznikne, aby vznikla legislatívna diera, a preto v takýchto prípadoch všeobecný zákon by mal platiť aj pre registratúru Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva. A na dôvažok by som chcela zacitovať to, čo pán poslanec Rydlo už povedal, ale aby dôrazne zarezonovalo, že o čo ide odbornej verejnosti a o čo ide aj nám.

    Ide nám o to, že Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo sú tvorcami registratúry a ich záznamy po uplynutí vysokej úložnej lehoty stanú sa archívnymi dokumentmi, ku ktorým podľa požiadavky pôvodcu môže byť obmedzený prístup. Ale z toho dôvodu, že sú tvorcami registratúry, je nevyhnutné, aby svoje záznamy riadne a odborne evidovali a len v tomto prípade je možné predísť nekontrolovateľnému a ľubovoľnému zničeniu dokladov alebo ich účelovej manipulácii.

    Takže môj návrh pozmeňujúci, ktorý by doplnil tu odznelé pozmeňujúce návrhy je ten, že navrhujem vyňať bod 1 z vládneho návrhu, to znamená to, aby sa tento zákon nevzťahoval na registratúrne záznamy, ktorých správu a uchovávanie upravuje osobitný predpis preto, lebo takýto osobitný predpis v súčasnosti neexistuje. Ďakujem.

  • Belousovová, podpredsedníčka NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. S reakciou na vystúpenie pani poslankyne Biró sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Abrhan a pripraví sa posledný prihlásený do rozpravy, to je pán poslanec Slafkovský.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Panie poslankyne, páni poslanci, ja by som chcel, aby sme vyriešili aj ten problém, ktorý sa tu diskutuje, teda predniesť procedurálny návrh, aby sme vyňali zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie bod 1, to je vlastne ten bod, o ktorom hovorila pani poslankyňa, A bod 4 a bod 5.

    K bodu 1 by som chcel vo svojom vystúpení poďakovať pánovi poslancovi Rydlovi. Som presvedčený, že z odborného hľadiska už lepšie argumenty nemôžu zaznieť preto, aby tento návrh vlády, ktorý je predložený a týka sa vypustenia archívov a registratúry pre Slovenskú informačnú službu a Vojenské spravodajstvo nemôžu zaznieť.

    Doteraz to v tomto zákone bolo a predchádzajúca vláda a predchádzajúce vlády sa vedeli vysporiadať s týmto návrhom a v dôvodovej správe k tomuto návrhu nie je žiadny argument uvedený, prečo by to nemohlo zostať a aké sú problémy pri napĺňaní tohto zákona. Preto sa pripájam k tomu, aby bola zachovaná povinnosť viesť archív pre Slovenskú informačnú službu a Vojenské spravodajstvo. Ja som rád, že časť poslancov vládnej koalície pochopila túto potrebu a že predkladá vlastne v odôvodnení takýto návrh.

    K vyňatiu návrhov v bodoch 4 a 5 si dovolím prečítať len stanovisko Katedry archívnictva a pomocných vied historických Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

    K bodu 4 uvádza, že návrh gestorského výboru, aby sa slová archívnictvo a pomocné vedy historické nahradili slovami archívnictvo a pomocné historické vedy je nekompetentný, pretože názov odboru pomocné vedy historické je tradičné už vyše sto rokov zaužívaný a v podstate ide o terminus technicus, pod ktorým sa rozumie najmä súbor konkrétnych 8 vedných disciplín. Kým za pomocné vedy historické sa všeobecne pokladajú všetky vedy vrátane pomocných vied historických, ktoré nejakým spôsobom pomáhajú histórii ako samostatnej vednej oblasti. Študijný a vedný odbor pomocné vedy historické je v tomto znení zaradený aj v nomenklatúre akreditovaných študijných odborov Ministerstva školstva Slovenskej republiky.

    Nuž a k bodu 5 spoločnej správy, ktorý vlastne sleduje ochranu odborných predpokladov pre výkon funkcie archivára, sa v tomto stanovisku uvádza, že tento návrh de iure popiera zmysel existencie vyše pol storočia jestvujúceho univerzitného štúdia archívnictva a pomocných vied historických a potreby vysokoškolských archivárov na Slovensku.

    Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Abrhana sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Slafkovský.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi predstúpiť pred vás len v podstate s procedurálnym návrhom, v ktorom žiadam, aby sa hlasovalo o bode 9 a 11 zo spoločnej správy osobitne, keďže vo výbore prešiel návrh vypustiť bod 9 z vládneho návrhu, ale podľa niektorých členov výboru je správne, že sa rozširuje okruh druhov študijných odborov, absolvovanie ktorých napĺňa kvalifikačné požiadavky pre výkon správy registratúry. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou sa na vystúpenie pána poslanca Slafkovského neprihlásil znova nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A keďže sme vyčerpali vystúpenia všetkých, ktorí boli riadne prihlásení do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať, či k rozprave chce zaujať stanovisko navrhovateľ, pán minister?

  • Ďakujem pekne. Ja iba k dvom bodom.

    Vážená pani predsedajúca, dámy poslankyne, páni poslanci, otázka registratúrnych poriadkov Slovenskej informačnej služby a Vojenského obranného spravodajstva sa stala politickou otázkou v tejto chvíli. Za bývalej vlády sa zákon nerešpektoval už len z jednoduchého dôvodu, pretože nemal kontrolný mechanizmus, ani ho mať nemôže. Čiže je to iba snaha mať obsolétne ustanovenie naďalej v zákone, ktoré pred tým nikto nedodržiaval.

    Čiže z môjho pohľadu sa to ustanovenie nikdy nenapĺňalo tak, ako by si to predstavoval správny zákon o archívnictve a zaujímalo by ma, koľkokrát boli odborné kruhy archívne na kontrole v Slovenskej informačnej službe a vo Vojenskom spravodajstve. Pochybujem, že sa dostali za zvonček týchto inštitúcií. To znamená, zmyslom vášho návrhu je, aby naďalej sme tolerovali v správnom poriadku nezmyselný predpis. To znamená nerealizovateľný a obsolétny, nepoužiteľný.

    V druhom, čo sa týka toho vzdelania, povedal som jasne, že to platí pre špecializované archívy podnikové, pardon, a z tohto uhlu pohľadu si tí, ktorí to navrhujú musia uvedomiť, že si berú na svedomie zničenie týchto podnikových archívov, pretože je krásne povedať, že absolvovalo 584 archivárov Filozofickú fakultu, ale časť z nich pracuje vo svojom odbore, zvyšok vo svojom odbore nepracuje. Už len preto, že finančné podmienky tejto práce nijakým spôsobom nie sú atraktívne, a preto by som poprosil, aby osobné záujmy, veľmi úzke boli trochu prekonané a bolo pochopené, že chceme, aby archívy aspoň fungovali, tak príbuzné študijné odbory majú šancu na to, aby tieto archívy udržali. Ale tu si treba vidieť ďalej od nosa. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Chcem sa opýtať ešte spoločného spravodajcu, či si žiada záverečné slovo?

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja len pripomeniem už to, čo bolo hovorené vo výbore pre verejnú správu. Niečo už spomenul pán podpredseda vlády, čo sa týka SIS-ky, postavenia je to špeciálny zákon, ktorý rieši osobitné postavenie, takisto Vojenské spravodajstvo. Nemusí ďalej presvedčovať. Ja nikomu svoj názor neberiem, ale myslím, že veľmi úzko sme sa tým zaoberali.

    Tak isto musím povedať, že výbor pre verejnú správu sa takisto oboznámil, všetci členovia aj s lobingom Univerzity Komenského, aj ďalšími – odbor archivárov, to znamená aj záujmová skupina, združenie archivárov, toto všetko boli materiály, s ktorými sa výbor v prvom kroku, keď to riešil ako výbor riadny v Národnej rade zaoberal, samozrejme, už otázka potom gestorského je iné postavenie, to vyplýva z rokovacieho poriadku.

    Ja len chcem povedať, že mám velikánsky problém vyjadriť sa k spôsobu hlasovania, a to z jednoduchého dôvodu, že pán poslanec Rydlo predložil pozmeňujúce návrhy, ktoré nespĺňajú náležitosti rokovacieho poriadku. Ale vzhľadom na to, že tieto návrhy sú tak zapracované, ako sú zapracované, viem sa z toho jediným spôsobom dostať, že už znenie z týchto návrhov, ktoré sú napísané, je zakotvené v spoločnej správe a budeme hlasovať osobitne, teda podľa spoločnej správy. Jediné, čo viem z jeho vystúpenia zobrať, že dáme na osobitné hlasovania tie návrhy, ktoré on navrhoval a potom už nemáme čo pri jeho pozmeňujúcom návrhu hlasovať, lebo inak sa neviem s tým podľa rokovacieho poriadku vysporiadať.

    Jeden problém, ktorý je tu, je bod 5, ktorý je v návrhu pána Rydla ešte potom rozšírený, pretože je v spoločnej správe zakotvená určitá časť toho návrhu, ktorý predložili poslanci opozície vo výbore, ale v tomto návrhu, ktorý on predložil teraz do rokovania Národnej rady je rozšírený o ďalšie vety, ale to už poviem potom pri hlasovaní, akým spôsobom sa s tým vysporiadame.

    Chcem len povedať, že nechcem veľa diskutovať na tému tej odbornosti, čo sa týka archívov najmä preto, že ambícia nás aj vo výbore bola, aby sme zachovali čo najviac dedičstva v podnikoch, v organizáciách, ktoré zas, povedzme si na rovinu, nie tak veľmi štedro zaplatia odborne vzdelaných archivárov, často sú to kumulované funkcie a sú to ľudia, ktorí to svojím spôsobom v tých podnikoch skôr robia ako zo záujmu, akoby čakali za to tú patričnú odmenu, ktorá im chodí. Osobitné postavenie sú štátne archívy, ktoré riešia.

    A tak isto, pán kolega, ešte je tam jeden problém pri tých pozmeňujúcich návrhoch, keď ste dávali k tomu vedecko-odbornému stanovisku, pretože v spoločnej správe je napísané, je odborným vedecké a odborné. A vy ste dali do toho, to áčko ste vypustili. Takže tiež nemá tú náležitosť potom, ako sa s tým treba vysporiadať. Tam tá spojka chýba, či už taká, alebo onaká, ale niečo tam chýba, pretože musí nadväzovať na to znenie, ktoré je v zákone napísané a následne potom na to. Ale to hovorím, s tým sa vysporiadame potom pri hlasovaní.

    Takže, aby som to skompletizoval. Čo ta týka stanoviska, že prečo gestorský výbor neodporučil, tak ako ja neberiem vám právo na názor, a predložil ho tu v rokovacej sále, tak isto je právo všetkých poslancov, aby sa týmto spôsobom oboznámili s pozmeňujúcimi návrhmi a je ich slobodné právo, aby v rámci gestorského výboru aj k pozmeňujúcim návrhom, ktoré zazneli z iných výborov sa slobodne vyjadrili, s hlasovaním to dopadlo, a preto je také stanovisko, teda aké je, pri odporúčaní vo vzťahu alebo teda k oprávneniam, ktoré vyplývajú poslancom z rokovacieho poriadku.

    Pani kolegyňa Biró, nedali ste písomne ten návrh, ale vzhľadom na to, že je o procedúre, tak to je iná záležitosť, ako by bolo treba potom tú zmenu, takže je už zakotvený, takže kompletizujem, že o prvom návrhu zo spoločnej správy dal osobitne hlasovať pán Abrhan a gestorský výbor odporúča neprijať, druhý navrhuje pán Rydlo, takisto gestorský odporúča neprijať, tretí na osobitné hlasovanie takisto pán Rydlo navrhuje, gestorský odporúča neprijať, štvrtý navrhuje pán Abrhan na osobitné hlasovanie, tu odporúča gestorský výbor tento prijať, piaty navrhujú aj pán Rydlo, aj pán Abrhan, odporúčanie gestorského výboru je neprijať, navyše hovorím v tom pozmeňujúcom návrhu pána Rydla je potom to rozšírenie v bode B tohto pozmeňujúceho návrhu.

    Ďalej bod 7 navrhuje pán Rydlo na osobitné hlasovanie. Takisto je odporúčanie gestorského výboru neprijať. To isté 8, pán Rydlo neprijať, bod 10 spoločnej správy takisto navrhuje pán Rydlo neprijať.

    Pán kolega Slafkovský navrhol bod 9 vybrať na osobitné hlasovanie. Gestorský výbor odporúča prijať, bod 11 takisto navrhuje pán kolega Slafkovský, odporúča gestorský výbor tieto prijať, a to už takýmto spôsobom aj budem uvádzať potom pri hlasovaní.

    Pani predsedajúca, ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a ďalej budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Vyhlásením Slovenskej republiky k Európskej charte miestnej samosprávy o rozšírení záväzkov Slovenskej republiky na ďalšie ustanovenia charty.

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 192 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 192a.

    Návrh vládny odôvodní pán podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák. Prosím ho teda, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, Slovenská republika podpísala Európsku chartu miestnej samosprávy 23. februára 1999 s tým, že sa zaviazala dodržiavať ustanovenia tejto charty, ktoré jej umožňovali platné vnútroštátne právne predpisy.

    Od 1. júna 2000 nadobudla charta platnosť pre Slovenskú republiku. Odo dňa nadobudnutia platnosti charty došlo k zmenám a doplneniam vnútroštátnych právnych predpisov, aj ústava bola doplnená o ustanovenie týkajúce sa regionálnej samosprávy a rozhodlo sa v rozsiahlom postupnom prechode pôsobnosti zo štátu na územnú samosprávu fiškálnej decentralizácii a miestnym orgánom v rámci hospodárskej politiky.

    V nadväznosti na uvedené skutočnosti predkladám materiál, ktorý upravuje rozšírenie záväzkov Slovenskej republiky na ďalšie ustanovenia charty, čím sa medzinárodne zviditeľní stupeň decentralizácie v Slovenskej republike.

    Vážená pani predsedajúca, dámy poslankyne, páni poslanci, po zohľadnení významu predkladaného materiálu, ako aj skonštatovaním, že tento návrh je v súlade so zahraničnopolitickou orientáciou Slovenskej republiky, jej právnym poriadkom so všeobecnými normami a zásadami medzinárodného práva, ako aj so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi jej z iných medzinárodných dokumentov si vás dovoľujem požiadať o vyslovenie súhlasu s rozšírením záväzkov Slovenskej republiky na ďalšie ustanovenia charty. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím teraz predsedu výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoja pána poslanca Tibora Cabaja, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona. Nech a páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o tlači 192a, teda spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Vyhlásením Slovenskej republiky k Európskej charte miestnej samosprávy o rozšírení záväzkov Slovenskej republiky na ďalšie ustanovenia charty (tlač 192).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Vyhlásením Slovenskej republiky k Európskej charte miestnej samosprávy o rozšírení záväzkov Slovenskej republiky na ďalšie ustanovenia charty (tlač 192) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po prvé. Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Vyhlásením Slovenskej republiky k Európskej charte miestnej samosprávy o rozšírení záväzkov Slovenskej republiky na ďalšie ustanovenia charty (tlač 192) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 212 z 1. marca 2007 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Zároveň určil ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Výbory, ktorým bol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Vyhlásením Slovenskej republiky k Európskej charte miestnej samosprávy o rozšírení záväzkov Slovenskej republiky na ďalšie ustanovenia charty pridelený ho prerokovali v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky takto.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 109 zo 14. marca 2007 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 53 z 15. marca 2007.

    Výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vyhlásením Slovenskej republiky k Európskej charte miestnej samosprávy o rozšírení záväzkov Slovenskej republiky na ďalšie ustanovenia charty.

    Po druhé. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vyhlásením Slovenskej republiky k Európskej charte miestnej samosprávy o rozšírení záväzkov Slovenskej republiky na ďalšie ustanovenia charty (tlač 192) vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom I tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s vyhlásením Slovenskej republiky k Európskej charte miestnej samosprávy o rozšírení záväzkov Slovenskej republiky na ďalšie ustanovenia charty.

    Po tretie. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vyhlásením Slovenskej republiky k Európskej charte miestnej samosprávy o rozšírení záväzkov Slovenskej republiky na ďalšie ustanovenia charty (tlač 192) vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj č. 60 z 15. marca 2007. V tomto uznesení výbor ma zároveň určil za spoločného spravodajcu a poveril ma informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov.

    Zároveň odporučil v zmysle prijatého uznesenia č. 60 z 15. marca 2007 Národnej rade Slovenskej republiky, aby vyslovila súhlas a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vyhlásením Slovenskej republiky k Európskej charte miestnej samosprávy o rozšírení záväzkov Slovenskej republiky na ďalšie ustanovenia charty (tlač 192), ktorý je prílohou tejto spoločnej správy.

    Tento návrh uznesenia znie. „Národná rada Slovenskej republiky,“ pravdepodobne s utorňajším dátumom, „k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vyhlásením Slovenskej republiky k Európskej charte miestnej samosprávy o rozšírení záväzkov Slovenskej republiky na ďalšie ustanovenia charty (tlač 192). Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vyhlásením Slovenskej republiky k Európskej charte miestnej samosprávy o rozšírení záväzkov Slovenskej republiky na ďalšie ustanovenia charty.“

    Toľko spoločná správa, pani predsedajúca, prosím, keby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Takže prihlásil sa pán spoločný spravodajca.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Áno, ďakujem pekne za slovo. Moje vystúpenie je veľmi stručné, a to z jednoduchého dôvodu. Chcem len upozorniť poslancov, ktorí nepôsobia v tejto oblasti, že Kancelária Národnej rady – parlamentný inštitút pod č. 02/2007 pripravila podrobnú informáciu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vyhlásením Slovenskej republiky k Európskej charte miestnej samosprávy. Je to veľmi dobrý materiál, nebudem vás oboznamovať s tým, pretože každý z nás vie čítať. Je priestor, aby sme sa teda intenzívne s tým oboznámili a som rád, že tento parlament môže skompletizovať naše pristúpenie k Európskej charte miestnej samosprávy. Toľko aj na záver.

  • Ďakujem. To bol jediný, ktorý bol prihlásený do rozpravy. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať ešte navrhovateľa, či chce slovo? Spravodajca? Stačilo. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej bude nasledovať druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o zákaze biologických zbraní a o doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 164 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 164a.

    Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Ivana Valentoviča, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, návrh zákona o zákaze biologických zbraní a o doplnení niektorých zákonov sa predkladá na rokovanie Národnej rady na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1043/2006 z 13. decembra 2006.

    Európska únia na summite v Bruseli v decembri 2003 prijala stratégiu proti šíreniu zbraní hromadného ničenia a ich nosičov, ktorá sa vo veľkej šírke venuje krokom smerujúcim k zamedzeniu šírenia predmetných zbraní ako jednej z najnaliehavejších požiadaviek svetovej bezpečnosti.

    V stratégii Európskej únie je identifikovaná nutnosť posilnenia Dohovoru o zákaze vývoja, výroby a hromadenia zásob bakteriologických, biologických a toxínových zbraní a o ich zničení, ktorý je v Slovenskej republike publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 96/1975. Tento dohovor nemá na rozdiel od ostatných základných noriem medzinárodného práva týkajúceho sa zbraní hromadného ničenia verifikačný mechanizmus.

    Problematika implementácie a záväzkov dohovoru sa stala tiež otázkou naplnenia záväznej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1540 z 28. apríla 2004.

    Predkladaný návrh zákona upravuje práva a povinnosti fyzických osôb, osôb podnikateľov, právnických osôb v oblasti zákazu vývoja, výroby, hromadenia, prechovávania a používania biologických zbraní a ich zničenia pri zistení a zaobchádzaní s vysoko rizikovými biologickými agensmi a toxínmi, ktoré môžu byť použité spôsobom porušujúcim dohovor o zákaze vývoja, výroby a hromadenia zásob bakteriologických, biologických a toxínových zbraní.

    Z uvedeného dôvodu sa na vás obraciam, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, so žiadosťou o podporu predloženého návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Jánovi Zvonárovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni poslanci, vážený pán minister, výbor pre zdravotníctvo ako gestorský výbor ma poveril ako spoločného spravodajcu výborov predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a návrhy v zmysle § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní vládneho návrhu zákona o zákaze biologických zbraní a o doplnení niektorých zákonov (tlač 164), ďalej len gestorský výbor, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 214 z 30. januára 2007 po prerokovaní vládneho návrhu zákona o zákaze biologických zbraní a o doplnení niektorých zákonov (tlač 164) v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona o zákaze biologických zbraní a o doplnení niektorých zákonov dňa 5. marca a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody prerokoval vládny návrh zákona o zákaze biologických zbraní a o doplnení niektorých zákonov 13. marca 2007. Uznesením č. 72 prerušil rokovanie. Výbor pokračoval v rokovaní dňa 19. marca 2007. S vládnym návrhom vyslovil súhlas a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh zákona o zákaze biologických zbraní a o doplnení niektorých zákonov dňa 15. marca a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Návrhy sú uvedené v spoločnej správe pod bodmi 1 až 23 s tým, že pozmeňujúce návrhy 1 až 3 sú pozmeňujúce návrhy, ktoré boli schválené vo všetkých výboroch. Pozmeňujúci návrh uvedený v bode 4 bol schválený iba vo výbore pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o zákaze biologických zbraní a o doplnení niektorých zákonov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 23 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy nasledovne. O bodoch 1 až 3 a 5 až 23 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. O bode 4 s návrhom gestorského výboru neschváliť.

    Ďakujem, pani predsedajúca, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa opýtať, či sa niekto z poslancov hlási do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Košútová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a zároveň, keďže sa naplnila pomaly, ale iste 14.00 hodina, prerušujem rokovanie 8. schôdze do utorka do 9.00 hodiny ráno. Chcem len upozorniť pred tým, ako sa rozídete, že v utorok podľa schváleného programu budeme pokračovať nie týmto bodom, ale bodom 46 až 52.

    Takže dovidenia a prajem všetkým šťastnú cestu domov.

  • Prerušenie rokovania o 13.58 hodine.