• Dobré ráno, kolegyne, kolegovia, otváram tretí rokovací deň 8. schôdze Národnej rady.

    O ospravedlnenie požiadali páni poslanci Vladimír Mečiar, Tibor Mikuš a Ferdinand Devínsky a na zahraničnej pracovnej ceste je pán predseda výboru pre európske záležitosti pán Milan Urbáni.

    Pristúpime teraz k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač pod číslom 208.

    Prosím teraz pána ministra Františka Kašického, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dôvodom na vypracovanie predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky, je motivovanie záujemcov, ako aj samotných príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky pre službu v ozbrojených silách Slovenskej republiky a ďalej sú to poznatky z aplikačnej praxe. Z nich totiž vyplynula potreba precizovania niektorých ustanovení zákona, zavedenie nových inštitútov do systému personálneho manažmentu a taktiež odstránenie čiastkových nepresností, ktoré sú dôsledkom zmien vykonaných v priebehu legislatívneho procesu k zákonu.

    Toto navrhované znenie zákona má na jednej strane vytvoriť optimálne podmienky na výkon štátnej služby profesionálneho vojaka, avšak na druhej strane je nevyhnutné, aby zavedený systém personálneho manažmentu vytváral podmienky aj na dôsledný postih tých profesionálnych vojakov, ktorí si neplnia určené služobné úlohy alebo sa snažia účelovým konaním zneužívať tento systém.

    Tieto zmeny je nevyhnutné vykonať aj z toho dôvodu, že ozbrojené sily Slovenskej republiky očakávajú náročné úlohy pri zabezpečovaní úloh súvisiacich s obranou Slovenskej republiky a pri plnení medzinárodných záväzkov, ktoré Slovenskej republike vyplývajú z nášho členstva v Severoatlantickej aliancii.

    Dovoľte mi povedať teraz o niektorých navrhovaných zmenách, ktoré sa týkajú predovšetkým týchto oblastí.

    Zavádza sa príplatok za vyvedenie vojsk do výcvikového priestoru, ktorý má finančne kompenzovať náročnosť služby profesionálnych vojakov, ktorí sa pravidelne zúčastňujú na takomto výcviku a príplatok za výkon služby vo vojenskej polícii. Na účely identifikácie osoby sa dopĺňajú ustanovenia o odoberaní biologickej vzorky profesionálnemu vojakovi. Navrhuje sa, aby príspevok na bývanie poberali všetci profesionálni vojaci podľa podmienok určených týmto zákonom. Služobný pomer profesionálneho vojaka sa má skončiť obligatórne z dôvodu opakovaného užitia omamných a psychotropných látok aj mimo výkonu služby. Tiež má byť profesionálny vojak prepustený, ak v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokoch v určených termínoch nesplní požadované normy z pohybovej výkonnosti. Zavádza sa taktiež možnosť prepustenia profesionálneho vojaka zo štátnej služby, ak opakovane v priebehu šiestich po sebe nasledujúcich mesiacoch porušil niektorú zo základných povinností.

    Taxatívne sa vymedzuje rozsah služobného času a služobnej pohotovosti, pretože platný zákon neustanovuje maximálnu dĺžku služobnej pohotovosti a ustanovenie o vykonaní štátnej služby nad určený čas vytvára priestor na subjektívne rozhodovanie, čomu je potrebné zabrániť. Keďže systém personálneho manažmentu v ozbrojených silách Slovenskej republiky je v súčasnosti založený na princípe rotácie vojenského personálu a plnenie určených úloh profesionálnymi vojakmi podľa potrieb ozbrojených síl, navrhuje sa vyplácanie cestovných náhrad po celý čas odlúčenia profesionálneho vojaka od jeho rodiny bez uvedenia časového obmedzenia, a nie ako podľa platného zákona najdlhšie po dobu 12 mesiacov od priznania náhrad.

    Uplatňovanie správneho poriadku na konanie vo veciach súvisiacich so vznikom služobného pomeru, jeho priebehom, ale i skončením v aplikačnej praxi vytvára zbytočnú administratívu aj v tých oblastiach, kde to nie je nevyhnutné. Z toho dôvodu sa dopĺňajú ustanovenia zákona, podľa ktorých je vedúci služobného úradu oprávnený vydať personálny rozkaz v niektorých právnych vzťahoch profesionálneho vojaka, ktorý nemusí mať náležitosti rozhodnutia podľa zákona o správnom konaní.

    Taktiež legislatívnotechnické úpravy, ktoré sú v zákone, vychádzajú z aplikačnej praxe, ktoré precizujú platné znenie zákona.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o postúpenie predloženého návrhu zákona do druhého čítania.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť určil ako spravodajcu pána Jána Kovarčíka.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 33 z 15. marca 2007 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač č. 208. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní ako spravodajca informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona z formálnoprávnej stránky spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. februára 2007, č. 208 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 3. mája 2007 a gestorský výbor do 4. mája 2007.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k uvedenému návrhu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomne som nedostal prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Sárközy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť k návrhu novely zákona, ktorú predkladal pred chvíľou pán minister obrany.

    Ja sa dotknem jednej, jedinej časti tejto novely zákona. Je to príspevok na bývanie, ktorý by mali od júla dostať všetci vojaci. Ako pred chvíľkou pán minister povedal, príspevok na bývanie, ktorý sa v súčasnosti pohybuje približne okolo od 5 500 do 6 600 korún, by sa mal zvýšiť v priemere o takmer tisícku a mali by ho dostávať všetci vojaci bez ohľadu na hodnosť. Doteraz mali naň nárok len vojaci od hodnosti čatára vyššej. Vojakom by mali pribudnúť aj ďalšie príplatky, pred chvíľou to tiež hovoril pán minister.

    A teraz, pán minister, vás citujem: „Zistili sme po určitých analýzach, že platové náležitosti, ktoré majú profesionálni vojaci na tých najnižších funkciách v hodnostiach, už nedokážu konkurovať súčasným podnikom a zamestnávateľom, ktorí sú napríklad v automobilovom priemysle.“

    Rozšírenie okruhu poberateľov príspevku sa podľa vás dotkne zhruba 6 tisíc ľudí v hodnostiach vojak druhého stupňa slobodník a desiatnik, ktorí v súčasnosti môžu bývať bezplatne vo vojenských ubytovniach. Okrem toho sa vojakom zvýši od júla aj plat, ale to je v poriadku, samozrejme, zvyšuje sa plat v národnom hospodárstve.

    Moja otázka je. S rozšírením okruhu poberateľov príspevku na bývanie v pripomienkovom konaní nesúhlasilo ministerstvo financií a zdôvodnilo to tak, že podľa neho a podľa mňa tiež, je to nesystémové riešenie a zvýhodnilo by to jednu skupinu obyvateľov. Nehovorím o tom, že to bude znamenať aj enormnú záťaž na rozpočet. V tomto roku by si plánované zmeny mali vyžiadať takmer pol miliardy korún, z toho viac ako polovicu predstavuje práve príspevok na bývanie, o čom hovorím, a v roku 2008 novela zákona zaťaží rozpočet ministerstva takmer o 870 mil. korún.

    A moja posledná otázka znie, pán minister: Čo bude s ubytovňami a kasárňami, do modernizácie a výstavby ktorých sa za posledných 5 rokov preinvestovali miliardy korún? Chcela by som odpoveď na tieto moje otázky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Boli ste jediná prihlásená do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za ukončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa: Pán minister, chcete reagovať? Nech sa páči.

  • Pani poslankyňa, ďakujem veľmi pekne za váš záujem o tento návrh zákona. To, čo ste hovorili a tie moje vyjadrenia sú pravdivé. Chcem len povedať jednu vec, že ak hovoríte o diskriminácii, tak v súčasnosti odstraňujeme určitú diskrimináciu, pretože časť príslušníkov ozbrojených síl jednoducho tento príspevok poberá a časť nepoberá. To znamená, my odstraňujeme stav, ktorý jednoducho tu už predchádzajúcou právnou normou bol založený. Pretože máme časť vojakov, tak ako ste presne povedali, od čatára vyššie, ktorí ju poberajú a my potrebujeme v ozbrojených silách v prvom rade v rámci rotácie zastabilizovať tých príslušníkov ozbrojených síl, ktorí sú práve do tejto hodnosti a ktorých platové náležitosti sú nižšie ako platové náležitosti dôstojníkov a vyšších hodností. Čiže to má byť jeden z motivujúcich prvkov na to, aby sme jednoducho dostali ľudí do ozbrojených síl a jednoducho aj tých, ktorých máme v ozbrojených silách, aby nám ďalej slúžili.

    Ak hovoríme o nesystémovom riešení, treba povedať jednu vec, že my máme záujem nepokračovať vo výstavbe týchto ubytovní, pretože tieto ubytovne si jednak vyžadujú náklady na ich výstavbu a druhá vec, ktorá tam je, náklady na ich pravidelnú údržbu. Tie, ktoré boli doteraz vystavané, jednoducho ostanú pre potreby ozbrojených síl Slovenskej republiky a jednotlivých útvarov, jednak ako záloha v prípade mimoriadnych udalostí na ubytovanie vojakov, poprípade iných zložiek a súčasne časť bude využitá na každodenné potreby života útvaru jednak ako kancelárske priestory a jednak ako priestory na šatne a na každodennú činnosť príslušníkov ozbrojených síl.

    Ak hovoríme o záťaži na rozpočet, tak my sme si nechali urobiť prepočty a jednoducho tie náklady, ktoré dáme teraz priamo ako stimulujúci faktor pre príslušníkov ozbrojených síl, tak na druhej strane by sme ich museli dávať do výstavby týchto ubytovní alebo do ich ďalšej údržby. Takže to je odpoveď na vaše otázky.

    Návrh, ktorý je predložený, je predložený v súlade s potrebami ozbrojených síl Slovenskej republiky a práve, keď analyzovali tieto problémy v ozbrojených silách, hovorili, že toto by malo byť to riešenie, ktoré podarí tento stav nejakým spôsobom eliminovať a zastabilizovať personálne v ozbrojených silách.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ja by som len chcel zareagovať na pani kolegyňu Sárközy. Včera tu bol na návšteve náčelník Generálneho štátu Českej armády. Pri návšteve vo výbore sme mu položili otázku, ako sa pozerá na tento pripravovaný zákon a on nám jednoznačne povedal, u nich vojaci armády Českej republiky poberajú nie 1 000 korún, ale 10 000 korún. A pokiaľ ide aj o manželov, ktorí sú v armáde, je to po 10 000 na každého. A v prípade, že majú aj syna, povedzme, v armáde, tak je to ešte ďalších 10 000.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Miššíka, ktorého tu nevidím. Je všeobecný súhlas na to, aby som prehodil a pokračoval, keďže tu vidím pána poslanca Lipšica? Pán poslanec Lipšic, môžete? Je všeobecný súhlas?

  • Hlasy z pléna.

  • Dobre. Takže preskočím bod. Skúste zohnať Petra, kde je, aby sme vedeli.

    Takže budeme pokračovať v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (tzv. živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

    Je to tlač 228. Rozhodnutie o prerokovaní vo výboroch je tlač 227.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, ide o pomerne stručnú novelizáciu zákona o advokácii, ktorá by umožnila, aby advokát okrem prípadov, keď ide o jeho klienta, alebo, ak neporuší povinnosti advokáta, mohol pôsobiť vo funkcii agenta. Prečo je to také dôležité? A prečo je vôbec použitie agenta také dôležité pri odhaľovaní korupčných deliktov?

    Priebeh korupčných deliktov je špecifický. Väčšinou tam nemáme žiadnych svedkov a žiadne mŕtve telá, preto je potrebné získať osobitné dôkazy na odhalenie korupcie. V opačnom prípade by štát bol v dôkaznej núdzi. Preto musia byť aj spôsoby odhaľovania korupcie špecifické a musia sa odlišovať od konvenčných spôsobov používaných pri iných druhoch kriminality. Inak povedané, keďže korupcia sa deje v utajenom prostredí, na utajovanú trestnú činnosť je potrebné nasadiť utajované prostriedky.

    Keďže ide o špecifické formy páchania trestnej činnosti, ktorých odhaľovanie je mimoriadne sťažené, má to za následok nevyváženosť medzi záujmom na postihu týchto konaní a ochrane ľudských práv. V našom právnom poriadku agent v zásade nemôže konať iniciatívne, iba s jednou výnimkou zavedenou v roku 2003 v prípade, ak odhaľuje korupciu verejných činiteľov. Ale aj tam musia byť konkrétne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že páchateľ by spáchal taký trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na použitie agenta nebol vydaný. Samozrejme, advokát nie je verejný činiteľ, čiže v takomto prípade iniciatívne konanie agenta zákon nepripúšťal, ani nepripúšťa.

    Inštitút agenta bol v posledných rokoch mimoriadne využívaný na odhaľovanie korupcie. Tento počet využívania mimoriadne vzrástol v posledných rokoch. Dám vám porovnanie. Od 1. 1. 2005 do 30. 6. 2006 bol použitý pri odhalení korupcie Úradom špeciálnej prokuratúry vo viac ako 100 prípadoch. Na porovnanie v roku 2001 to boli 3 prípady ročne. Ide naozaj o kľúčový inštitút.

    Odcitujem z nedávnej relácie vyjadrenie špeciálneho prokurátora JUDr. Kováčika: „Nemáme ani jednu vec, kde by súdy v konečnom dôsledku nejako spochybnili postavenie nášho agenta a činnosť nášho agenta. Agenta využívame veľmi často, z roka na rok stále rastie ten počet tohto inštitútu a osobne považujem postavenie agenta, použitie agenta za kľúčové pri odhaľovaní korupcie.“ Toľko citát špeciálneho prokurátora.

    Návrh novely umožňuje, aby advokát mohol pôsobiť ako agent, ak po prvé nejde o odhaľovanie a zisťovanie a usvedčovanie jeho klienta, alebo po druhé takýmto konaním neporuší povinnosti advokáta pri poskytovaní právnych služieb klientovi.

    Je samozrejmé, že vzťah advokát – klient musí byť dôverný a absolútne chránený. Ale mimo tohto rámca vzťahu advokát – klient nie je legitímny dôvod na rozšírenie akejsi imunity advokáta pôsobiť v pozícii agenta. Aké ďalšie profesie by nasledovali? Máme nedávne prípady korupcie v športe, vo futbale. Budú aj futbaloví funkcionári imunizovaní vo vzťahu k pôsobeniu v pozícii agenta? A aké ďalšie profesie budú nasledovať?

    V právnom štáte je navyše neprípustné – a teraz sa vyjadrím ku konkrétnemu prípadu, ktorý je mediálne známy –, aby zákonne získaný dôkaz v trestnom konaní, ktorý je jedným z dôkazov na odsúdenie páchateľa korupčného deliktu, bol v inom konaní, disciplinárnom konaní označený ako dôkaz získaný porušením zákona. Navyše, milé kolegyne, vážení kolegovia, justícia je uzavretý systém. Bez možnosti použitia inštitútu agenta bude odhaľovanie korupcie v justícii mimoriadne sťažené. Všetci to veľmi dobre vieme.

    Mnohí kritici Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry argumentovali, že nepotrebujeme špecializované justičné inštitúcie na korupčné delikty, pretože každý súd je schopný zákonne a spravodlivo rozhodnúť, pokiaľ orgány činné v trestnom konaní zadokumentujú také zákonné dôkazy, ktoré preukazujú korupčné správanie sa obvineného. Tí istí však väčšinou spochybňujú práve tie zákonné dôkazné prostriedky, ktoré sú jedinými efektívnymi pri preukázaní viny v prípade podozrenia z korupcie. Trochu mi to pripomína argument z Hlavy XXII.

    Vysoká miera korupcie, milé kolegyne, vážení kolegovia, oslabuje dôveru v štátne inštitúcie, vrátane justičných a policajných orgánov a podkopáva hodnoty, na ktorých je založená demokracia. Všetci občania si zaslúžia právny systém, ktorý dáva šancu všetkým, namiesto toho, aby chránil len úzke záujmy niekoľkých.

    Dovoľte mi na záver vyjadriť sa skôr laicky. Prípad, keď advokátka mala odvahu odhaliť korupciu svojho kolegu, je všeobecne známy. Tento kolega, koniec koncov, je aj stíhaný a bol na prvom stupni Špeciálnym súdom aj uznaný vinným. Za jej odvahu bola najskôr vylúčená z advokátskej komory tak, aby nemohla vykonávať svoje živobytie. Chápem, že život nie je rozprávka, ale rád by som bol, aby dobro a zlo bolo ľahko identifikovateľné aj v živote. Nie je to vždy tak. Ale v tomto prípade to je tak. Zlo spôsobil advokát, ktorý konal korupčne, ktorý chcel skorumpovať svoju kolegyňu, aby docielil zmenu výpovede jej klienta. Tento advokát ohrozil integritu a dôveryhodnosť celého súdneho systému. A postihnutá bola osoba, ktorá mala odvahu usvedčiť ho z takéhoto korupčného konania. A to by sa nemalo stávať. Nemali by sme mať také právne predpisy a takú judikatúru, kde preváži zlo nad dobrom. A preto som navrhol novelu zákona o advokácii, ktorá by tento anomálny stav mala odstrániť, a preto vás, milé kolegyne, vážení kolegovia, žiadam o podporu novely do druhého čítania.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pekne navrhovateľovi.

    Za spravodajcu určil gestorský ústavnoprávny výbor pani poslankyňu Laššákovú. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v prvom čítaní predniesla spravodajskú informáciu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 15. marca 2007 určil za spravodajkyňu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v Legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhovateľ v dôvodovej správe uvádza, že návrh predmetného právneho predpisu je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Návrh zákona, ako vyplýva z dôvodovej správy ďalej, nebude mať priamy dosah na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika navrhovaného právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie, ani v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a súdu 1. stupňa Európskych spoločenstiev.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 5. marca tohto roku č. 227 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 3. mája tohto roku a gestorský výbor do 4. mája tohto roku.

    Skončila som, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Písomne som nedostal prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Pán poslanec Jánoš, ale aj pani spravodajkyňa do rozpravy.

    Takže najprv pani spravodajkyňa, pani poslankyňa Laššáková.

    Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predseda, pán predkladateľ, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v krátkosti vystúpila k predloženému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o advokácii.

    Hneď na úvod chcem povedať, že nesúhlasím s predloženým poslaneckým návrhom pána poslanca Lipšica a vo svojom vystúpení uvediem dôvody, prečo s týmto návrhom nesúhlasím.

    Navrhovaná poslanecká novela zákona o advokácii v dôvodovej správe tvrdí, že vychádza z konfliktu medzi verejným záujmom na potieranie závažnej trestnej činnosti na jednej strane a ústavným právom na obhajobu prostredníctvom obhajcu na strane druhej, pričom v súlade s princípmi právneho štátu deklaruje, že rieši tento konflikt nastolením rovnováhy medzi týmito záujmami. Zakotvenie vnútorného pocitu navrhovateľa, že nezávislosť advokáta nie je porušená, ak koná ako agent, je podľa mojej mienky v priamom rozpore so záväzným právnym názorom Najvyššieho súdu vyjadrenom v konaní, v ktorom navrhovateľ novely nebol úspešný. Prijatie takéhoto návrhu by nebolo vytvorením rovnováhy, ale zakotvením nerovnováhy, ktorá by mala za následok ohrozenie klientov advokáta napriek ich deklarovanej ochrane. Nestačí preto subjektívne vyhlásenie navrhovateľa, že advokát – agent by bol nezávislý, ale advokát musí nezávislým aj naozaj byť.

    V justičnom systéme demokratického štátu, najmä v jeho trestnoprávnom subsystéme existujú presne definované orgány a osoby, to znamená polícia, prokurátor, sudca, advokát s presne vymedzenými úlohami a žiadny z týchto subjektov nemôže byť v takom postavení, že bude pôsobiť súčasne na dvoch alebo viacerých miestach, a to ani v rozličných prípadoch, ak nemá dôjsť k rozvratu tohto systému. Postavením advokáta do roly agenta vzniká konflikt medzi verejným záujmom na potieraní závažnej trestnej činnosti na jednej strane a ústavným právom na obhajobu prostredníctvom obhajcu na strane druhej. Konflikt musí byť riešený tak, aby obe hodnoty boli rešpektované bez ujmy na ich podstate a zmysle tak, ako je to uvedené v článku 50 ods. 3 v spojení s článkom 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Takýmto riešením nemôže byť zakotvenie možnosti advokáta pôsobiť ako agent v zákone o advokácii.

    Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí č. 3 SŽ 36/2006 konštatoval, že ustanovenie § 2 ods. 2 zákona o advokácii je statusovou právnou normou, pôsobí voči všetkým osobám a zodpovedá povinnosti všetkých ostatných právnych subjektov toto postavenie rešpektovať a zdržať sa všetkého, čím by bolo narušené. Advokátovi z neho vyplýva povinnosť odmietnuť akékoľvek postavenie, zamestnanie, povolanie alebo funkciu, ktoré sú spôsobilé narušiť jeho nezávislosť.

    Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí tiež konštatoval, že konaním advokáta, ktorý sa stal agentom, sú potencionálne priamo dotknuté oprávnené záujmy jeho klientov, ktorí sú formálne nezúčastnení a neinformovaní o prebiehajúcej utajenej činnosti agenta. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí neakceptoval reštriktívny výklad, že advokát nemôže pôsobiť ako agent iba vo vzťahu ku klientovi. V odôvodnení citovaného rozhodnutia Najvyšší súd uvádza, že vzťah medzi klientom a advokátom je dôverný vzťah a ako-taký je zákonom chránený tým, že nielen informácie získané od klienta, ale i informácie získané v súvislosti s ním, sú predmetom štátom uznanej povinnej mlčanlivosti advokáta podľa § 23 ods. 1 zákona o advokácii. Táto povinnosť je limitovaná iba výnimkou podľa § 23 ods. 9 zákona o advokácii, kedy sa povinnosť zachovávať mlčanlivosť nevzťahuje na prípad, keď ide o zákonom uloženú povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu.

    Najvyšší súd sa stotožnil s názorom, že teória zdania aplikovaná na nezávislosť a nestrannosť súdov je aplikovaná i na nezávislosť advokátov. Aplikovanie tejto teórie totiž objektívne odstraňuje vznik potenciálnych pochybností klientov na rozsah možného konfliktu záujmov advokátov, advokáta pôsobiaceho ako agenta, ktorého činnosť je utajená. Keďže ide o utajenú činnosť orgánov polície, klient nemôže objektívne zistiť a posúdiť mieru, či a v akom rozsahu sa činnosť jeho advokáta môže dotknúť jeho záujmov, ktoré má advokát chrániť. Preto prístup vo forme teórie zdania je na mieste. Eliminuje všetky tie faktory, ktoré sú čo i len potencionálne spôsobilé vyvolať pochybnosti o nezávislosti advokáta pri výkone advokácie. Nestačí preto subjektívne vyhlásenie advokáta, že je nezávislý, ale nezávislým sa aj navonok musí zdať. Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých veciach, o ktorých sa od svojho klienta dozvie. Je to kategorický imperatív výkonu tohto povolania. Advokát ako policajný agent jednoznačne a fundamentálne popiera existenciu základných princípov, na ktorých advokácia spočíva a to nezávislosť a mlčanlivosť. Advokát ako policajný agent nemôže zaručiť presadzovanie záujmov klienta, keďže musí konať podľa príkazov orgánu činného v trestnom konaní.

    Nemožno pochybovať o tom, že úsilie štátu o potieranie závažnej trestnej činnosti je legitímne a je vo verejnom záujme. Rovnako je nesporné aj to, že v rámci tohto úsilia treba považovať zákonnú možnosť použitia agenta podľa § 88b Trestného poriadku za primeranú, ak sú splnené stanovené podmienky. Nemôžu byť ďalej pochybnosti ani o tom, že ústavou zaručené právo na obhajobu prostredníctvom advokáta nemôže byť zmarené, resp. podstatne sťažené ako následok postupu podľa § 88b Trestného poriadku. Princíp nezávislého výkonu obhajoby a povinnosti advokáta rešpektovať pri obhajobe v medziach zákona príkazy, resp. pokyny klienta, jednoznačne vylučuje, aby advokát zároveň pôsobil ako agent.

    Nezávislosť ako základný predpoklad výkonu advokátskeho povolania nie je právom advokáta, ale zárukou realizovania základného práva na nezávislú obhajobu, ktorá je zakotvená v článku 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Uplatnenie princípu nezávislosti znamená, že obhajca bude obhajobu vykonávať nezávisle od akýchkoľvek vplyvov zo strany kohokoľvek i zo strany štátu a jeho mocenských orgánov, vrátane polície. Stručne povedané, vyjadruje zásadu, že advokátom bude človek, ktorý nebude plniť príkazy nikoho iného, iba príkazy svojho klienta a to, samozrejme, v súlade so zákonom. Nemožno považovať za nezávislého toho, kto koná na základe príkazu. Práve naopak, ten, kto koná na základe príkazu iného, je vždy v závislom postavení voči tomu, kto príkazy vydáva, pretože jeho povinnosťou je príkazy plniť. Pokiaľ sa advokát stane agentom, musí konať na základe príkazu Policajného zboru, tým stráca svoju nezávislosť, ktorá je základným predpokladom výkonu advokátskeho povolania.

    Najvyšší súd Slovenskej republiky priamo v odôvodnení citovaného rozhodnutia zdôraznil, že neposudzoval zákonnosť použitia agenta ako dôkazu v trestnom konaní, ale výlučne jeho zlučiteľnosť s postavením advokáta a dospel k záveru, že advokát pri výkone advokácie nemôže pôsobiť ako agent. Bez toho, aby sa negovala povinnosť trestnej súčinnosti advokáta s orgánmi činnými v trestnom konaní v presne vymedzených prípadoch a za podmienok ustanovených Trestným zákonom, treba zdôrazniť, že advokát ako ochranca práv a záujmov všetkých klientov v postavení policajného agenta je absurdný a paradoxný jav popierajúci základy ústavnosti a právneho štátu.

    Na základe týchto dôvodov celý poslanecký klub Smer – SD nepodporí predložený návrh novely zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne.

    V každom prípade ja rešpektujem každé rozhodnutie súdu a tobôž rozhodnutie Najvyššieho súdu. Ale ako právnikovi mi nedá nepovedať, že je to skutočne veľmi šalamúnske rozhodnutie a ja som veľmi zvedavá, ako pôjde vývoj ďalej v prípade, ak opätovne advokát sa stane agentom. Totiž Najvyšší súd jednoznačne uviedol, že nemôže byť agent. Ale za to, čo nemôže robiť, ho advokátska komora vylúčila, ale Najvyšší súd, keď povedal, že to nemôže robiť, tak zároveň zrušil vylúčenie. Čiže, podľa môjho názoru to nemá logiku. Pýtam sa, nabudúce, ak bude advokát agentom, čo nemôže robiť, Najvyšší súd tak povedal, a advokátska komora ho vylúči a dotyčný advokát sa odvolá, ako rozhodne Najvyšší súd. Nuž, už spravil precedens, že to zruší. Čiže, tu môže nastať kolobeh, nebudú môcť, budú vylúčení a Najvyšší súd to bude rušiť a oni advokátmi ostanú. Teda preto považujem toto rozhodnutie Najvyššieho súdu za veľmi šalamúnske. Dovolila som si to povedať vzhľadom na to, že vo veľkej časti vystúpenia spravodajkyne bola pozornosť práve tomuto rozhodnutiu Najvyššieho súdu, ktoré ja ako právnik skutočne ...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Laššáková, chcete reagovať? Nie.

    Ako ďalší je prihlásený pán poslanec Jánoš.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v rámci rozpravy k návrhu pána poslanca Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, si vám dovoľujem predniesť niektoré z mojich postrehov a pripomienok k predloženému návrhu pána poslanca.

    Som presvedčený, že môj príspevok do rozpravy k predmetnému návrhu pána poslanca bude reprezentovať nielen môj názor, ale aj názor väčšiny občanov tohto štátu, ktorí počas svojho života sa ocitli v situácii, keď boli vo vzťahu klienta voči svojmu advokátovi. Chcem zaprezentovať časť názoru občanov tohto štátu, ktorí majú skúsenosti s prácou advokátov, ktorí potrebovali advokáta a ktorí majú tiež názor na predložený návrh zmeny zákona.

    Z predloženého návrhu je zrejmý zámer zapracovať do zákona o advokácii možnosť, aby advokát mohol konať ako agent pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov korupcie za predpokladu dodržania týchto podmienok. Po prvé, ak nejde o odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie svojho klienta a po druhé, ak takýmto konaním neporuší povinnosť advokáta pri poskytovaní právnych služieb klientovi.

    Návrh pána poslanca akiste vychádza, resp. je určitou reakciou na niekoľkokrát medializovanú kauzu v súvislosti s vyčiarknutím pani advokátky zo zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu v disciplinárnom konaní z dôvodu spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní ako agentky v zmysle Trestného poriadku.

    Keďže táto kauza bola často pertraktovaná v médiách, pravdepodobne je vám, vážené kolegyne, vážení kolegovia, známe, že predmetná vec nakoniec skončila na Najvyššom súde Slovenskej republiky, ktorý nepotvrdil rozhodnutie Slovenskej advokátskej komory vyčiarknuť advokátku zo zoznamu advokátov, avšak čo je dôležité, vo vzťahu k prerokúvanému návrhu na doplnenie zákona o advokácii Najvyšší súd Slovenskej republiky uznal advokátku za vinnú z porušenia ustanovenia zákona o advokácii týkajúceho sa nezávislosti advokátov. Je nesporné, že zverejnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyvolalo patričné reakcie nielen príslušnej stavovskej organizácie, či príslušných štátnych orgánov, ale aj reakcie v radoch našich občanov.

    Podľa komentárov predstaviteľov Slovenskej advokátskej komory rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky garantuje, že všetci, ktorí sa obrátia na advokátov, nebudú vystavení nebezpečiu, že ich bude obhajovať osoba, ktorá koná na základe príkazov polície. Stanovisko Slovenskej advokátskej komory k danému rozhodnutiu je jasne čitateľné. Podľa Slovenskej advokátskej komory advokát nemôže byť v pozícii agenta, ale iba v pozícii svedka. Svedok je fyzická osoba, ktorá dokazuje určité skutočnosti. Ale svedka nikto neriadi. Výpoveď svedka je rovnako silná, ako je výpoveď agenta.

    Postoj ministerstva spravodlivosti k predmetnému rozhodnutiu je podľa môjho názoru taktiež zreteľný z reakcie jeho hovorcu, ktorý zdôrazňuje, že stav, keď bývalá štátna bezpečnosť využívala ako agentov advokátov, sudcov a prokurátorov, je pre právny štát neprístupný.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pri pohľade do príslušných ustanovení zákona o advokácii je otázka nezávislosti advokáta a povinnosti mlčanlivosti advokáta jasne definovaná. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 zákona o advokácii je advokát pri poskytovaní právnych služieb nezávislý. Je viazaný všeobecne záväznými právnymi predpismi a v ich medziach príkazmi klienta. Povinnosti advokáta vo vzťahu ku klientovi sú presne stanovené. Podľa predmetného zákona je advokát povinný pri výkone advokácie chrániť, presadzovať práva a záujmy svojho klienta a riadiť sa, samozrejme, jeho pokynmi. Advokát je tiež povinný uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné.

    Jednou z podmienok na zápis advokáta do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory je taktiež aj zloženie sľubu do rúk predsedu komory, v ktorom okrem iného advokát sľubuje na svoje svedomie a česť, že bude zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvie v súvislosti s výkonom svojho povolania. Pán navrhovateľ v dôvodovej správe návrhu na doplnenie zákona o advokácii tvrdí, že novela rešpektuje súčasné znenie zákona, ktorý definuje základné predpoklady výkonu advokácie, ako je nezávislosť advokáta a viazanosť všeobecne záväznými právnymi predpismi a v ich medziach príkazmi klienta tým, že vylučuje konanie advokáta ako agenta voči klientovi a pri poskytovaní právnych služieb klientovi.

    Zastávam ale názor, že s uvedeným tvrdením navrhovateľa nemôžeme súhlasiť. V prípade, ak by advokát vykonával činnosť agenta pre orgány činné v trestnom konaní pri odhaľovaní páchateľov korupcie, hoci by nešlo o odhaľovanie a zisťovanie a usvedčovanie jeho klienta, nie je vždy možné bezpodmienečne zabezpečiť, aby takýmto konaním advokát neporušil svoje povinnosti pri poskytovaní právnych služieb klientovi. Ak by bol advokát v pozícii agenta, v podstate sa riadi príkazmi bezpečnostných zložiek štátu, ktorým by podával, samozrejme, správy týkajúce sa skutočností, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie, prípadne by sa nechal kontrolovať pri výkone advokácie napríklad sledovaním, odpočúvaním telekomunikačnej techniky a podobne.

    Na tomto mieste je dôležité poznamenať, že nikto nedokáže efektívne zabrániť, aby v odpočúvaných rozhovoroch sa neobjavili aj skutočnosti súvisiace nielen s obhajobou klienta v danej veci, ale aj dôverné informácie súvisiace so zastupovaním iných klientov.

    Advokátske povolanie je slobodné povolanie. Advokát nie je štátnym zamestnancom. Pri výkone advokácie sa neriadi pokynmi žiadneho orgánu a nemusí sa obávať, že by bol naňho robený nejaký nátlak. S uvedeným korešponduje aj odporúčanie Rady Európy, Výboru ministrov, v ktorom sa požaduje prijať všetky potrebné opatrenia na to, aby bola rešpektovaná, ochraňovaná a presadzovaná sloboda výkonu advokácie, čiže sloboda vykonávať toto povolanie bez akejkoľvek diskriminácie a bez nevhodného zasahovania, či už zo strany štátu alebo verejnosti.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, okrem iného som dostal aj stanovisko Slovenskej advokátskej komory k poslaneckému návrhu novely zákona o advokácii zo strany pána navrhovateľa.

    Dovoľte mi teraz, aby som v krátkosti zacitoval niektoré dôležité pasáže, ktoré považujem za potrebné, aby ste boli s nimi oboznámení.

    Slovenská advokátska komora odporúča nepostúpiť predmetný poslanecký návrh do druhého čítania a legislatívny proces zastaviť. Citujem: „Podľa nášho názoru odporuje tento zámer postaveniu a funkcii advokáta v súvislosti so základným právom na obhajobu zakotveným v čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky. Poslaním advokácie je pomáhať uplatňovať práva fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy klientov v súlade s ústavou a ostatnými normatívnymi aktmi. Právny princíp existuje pritom nezávisle na normatívnej úprave a v jej forme nachádza iba svoje vyjadrenie. Je to kategorický imperatív výkonu tohto povolania a právo občana – klienta. Uzákonenie možnosti pôsobenia advokáta ako policajného agenta by jednoznačne popieralo existenciu základných princípov, na ktorých advokácia spočíva, a to je nezávislosť a mlčanlivosť.“

    Ďalej vyberám: „Advokát nemôže byť agentom nielen vo vzťahu ku klientovi, ale ani v súvislosti s poskytovaním právnych služieb vôbec. Ide o dve zásadne nezlučiteľné a navzájom sa vylučujúce aktivity, ktorých zosúladenie nie je možné ani prostredníctvom zákona. Snaha o harmonizáciu týchto diametrálne odlišných záujmov a činností sa, obrazne povedané, rovná pokusu urobiť zo štvorca kruh. Svedčí to o absurdnosti zamýšľanej idey a zmyslu legislatívneho projektu. Princíp nezávislého advokáta vylučuje, aby zároveň pôsobil ako agent a plnil príkazy iného subjektu ako klienta v súlade so zákonom.“

    Na záver: „V justičnom systéme demokratického štátu, najmä v jeho trestnoprávnom subsystéme existujú presne definované orgány a osoby, to je polícia, prokurátor, sudca, advokát s presne vymedzenými úlohami a žiadny z týchto subjektov nemôže byť v takom postavení, že bude pôsobiť súčasne na dvoch alebo viacerých miestach a to ani v rozličných prípadoch a nemá dojsť k rozvratu tohto systému. Ako anomálne a duchu európskej legislatívy odporujúce opatrenie odporúčame nepostúpiť predmetný poslanecký návrh do druhého čítania a legislatívny proces zastaviť.

    Predseda Slovenskej advokátskej komory.“

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si tvrdiť, že advokát nemôže byť agentom za žiadnych okolností, pretože takéto postavenie je nezlučiteľné s jeho povolaním. Z týchto dôvodov, ktoré som uviedol v mojom príspevku v rámci rozpravy, preto navrhujem predložený návrh nepodporiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    O slovo v rozprave požiadal pán minister spravodlivosti. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda parlamentu, vážený predkladateľ návrhu, vážené dámy, vážení páni, pôvodne som sem prišiel kvôli niečomu inému a nemal som úmysel vystúpiť k tomuto bodu, pretože je taký nezmyselný, že som to ani nepovažoval za potrebné.

    Ale i napriek tomu si neodpustím zopár poznámok. Pán poslanec Lipšic sa pasuje do roly modernistu a reformistu justičného systému. Tak to aspoň prezentuje posledných osem rokov.

    Tento návrh nás regresne vracia do 50. rokov minulého storočia, do obdobia policajného štátu, keď advokáti, sudcovia a prokurátori namiesto procesného postavenia v trestnom konaní, ktoré majú presne vymedzené trestným poriadkom, ústavou a aj medzinárodnými normami, sa dostávajú do pozície agentov polície. Čiže, to je návrat do obdobia policajného štátu.

    Ja budem veľmi rád, keď nám pán poslanec Lipšic vymenuje krajiny Európskej únie a krajiny sveta, až na diktátorské režimy, kde agent môže byť aj v procesnom postavení advokáta. Skutočne sa dám poučiť a rád si aj preštudujem tieto právne úpravy. Ide tak ako v mnohých smeroch o deformácie nášho legislatívneho systému pánom poslancom Lipšicom ešte v iných politických postaveniach, aj teraz, o čisto populistický návrh akože bojovníka proti korupcii, lebo motívom tohto návrhu je boj proti korupcii.

    Mňa zarazilo, že s takým podnetom prišiel človek, ktorý bez súdnej praxe – neviem, či vôbec niekedy pán poslanec bol na súde – za neštandardných okolností a spôsobom nesúladným so zákonom získal justičnú skúšku, čo konštatoval ústavnoprávny výbor ešte pod vedením pána Kresáka a myslím, že podpredseda bol pán poslanec Orosz. Ja sa pýtam, či toto nie je korupcia, osobno-politická súkromná korupcia.

  • Mňa zaráža, že s týmto návrhom prišiel politik, ktorý pár mesiacov pred voľbami si nechal urobiť za takmer 2,5 milióna korún súkromno-politický prieskum verejnej mienky za peniaze daňových poplatníkov.

  • Pýtam sa, či to nie sú najrafinovanejšie formy korupcie.

    Ale predkladaný návrh nám umožňuje sa predvádzať pred televíznymi obrazovkami – ja som bojovník proti korupcii. A všetci ostatní, ktorí náhodou majú iný názor, zhodou okolností väčšinový a právny, ktorý je aj v Európe a v štandardných právnych demokratických štátoch ten správny, to sú tí, ktorí chcú podporovať korupciu, lebo ten efekt medzi televíznymi kamerami a pred verejnosťou sa dosiahne, kto je za korupciu, kto je proti korupcii.

    Skutočne, teraz už nie právna poznámka, viete si predstaviť, pán poslanec Lipšic je kresťanský politik, že kňaz bude svojich spovedníkov udávať polícii?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja by som mohla doplniť pána ministra, čo spomínal to uznesenie ústavnoprávneho výboru, bolo to z 19. februára v roku 2002, kde ústavný výbor konštatoval to, čo tu bolo uvedené. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Uzatváram rozpravu. Pán navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, milé kolegyne a vážení kolegovia, začnem teda odzadu. Som prekvapený, že, pán minister, stále sa vyjadrujete k mojej osobe, ale keď to tak robíte, pripomína mi to trošku také obsedantné nutkanie z vašej strany, ale v poriadku. Vyjadrím sa teda ja, veľmi jasne.

    Ja som mal ten názor, že justičné skúšky posudzujú orgány na to príslušné – súdna rada, advokátska komora, notárska komora a vždy ich posúdili ako zákonné. Ako je to možné? Takže nabudúce si treba preštudovať rozhodnutia orgánov na to príslušných, čo nie je ústavnoprávny výbor, čo je súdna rada, advokátska komora, notárska komora a potom treba diskutovať, ale vecne, nie hlúposti.

    Po ďalšie spovedník. Spovedník je v pozícii klienta, kňaza. Preto aj tento návrh novely nijako neumožňuje advokátovi pôsobiť ako agent pri odhaľovaní korupcie svojho klienta. Je to veľmi jasné. Takže, nedá sa porovnávať neporovnateľné a treba dobre čítať návrh novely.

    Pán minister nám povedal, že nás to vracia do obdobia policajného štátu. My sme dokedy mali policajný štát na Slovensku? Do roku 1989? A kto bol sudcom v policajnom štáte? Nie náhodou pán minister Harabin? Tak asi dobre vie, aký bol policajný štát, keď nás poučuje, čo bolo a čo nebolo v súlade s policajným štátom. Nabudúce by som ho varoval, aby trošku premýšľal predtým, ako niečo povie snemovni. Ale, samozrejme, že veľmi rád mu poskytnem konkrétne kauzy v demokratických štátoch, kde agent bol advokát v inej veci ako vo veci vlastného klienta, a kde vďaka spolupráci tohto agenta prišlo k odhaleniu pomerne veľkej korupčnej siete v justícii.

    Teraz by som sa vyjadril k pani spravodajkyni, čiže, už sa môže pán minister vrátiť.

  • Hlas z pléna.

  • Pani spravodajkyňa prečítala stanovisko advokátskej komory, dokonca ešte aj so zlou citáciou Trestného poriadku. Agenta u nás už upravuje nie § 88 d, ale § 117 Trestného poriadku aj s tým, čo už trošku korigovala pani kolegyňa Tóthová, rozhodnutie Najvyššieho súdu, a pani kolegyňa Tóthová ho nazvala podobne ako ja, šalamúnske – my sa čoraz viac a viac v mnohých veciach zhodneme, pani kolegyňa –, lebo šalamúnske bolo v tom, že ani jedna strana nebola veľmi úspešná, ani neúspešná, pretože na jednej strane bolo potvrdené rozhodnutie o vine, ale ten drakonický rozsudok nebol znížený, bol proste úplne zrušený na nulu.

    Ale aký je vlastne teraz právny stav? Môže každý, za kým príde advokát s úplatkom, vedieť, že je v suchu? Že advokát nemôže byť agent, preto nie je problém? Asi to tak je.

    Pán kolega Jánoš povedal, že, a teraz ho budem citovať a opravte ma, ak zle: „Advokát nemôže byť agentom za žiadnych okolností.“ Čiže príde na katastrálny úrad advokát zapísať si niečo do listu vlastníctva, bude konfrontovaný s korupciou a nemôže spolupracovať pri odhalení, pretože je advokát. Ale to je nezmysel. Kto porušil nezávislosť advokácie v konkrétnom prípade, ktorý bol medializovaný? Advokát, ktorý chcel korumpovať svoju kolegyňu, aby jej klient zmenil výpoveď? Ten neporušil nezávislosť advokácie? Ten neporušil dôveryhodnosť celého fungovania justície, keď za úplatok chcel docieliť krivú výpoveď klienta svojej kolegyne? Kto porušil nezávislosť advokácie? Alebo advokátka, ktorá mala odvahu a pôsobila v pozícii agenta?

    Komora hovorí a hovorili ste to aj vy, pán kolega, že veď mohol byť ako svedok. A ako by to dopadlo? Dopadlo by to možno trestným stíhaním tejto advokátky pre krivú výpoveď alebo krivé obvinenie. Prečo? No práve preto, keďže nemáme žiadnych iných svedkov, tak potom je to tvrdenie proti tvrdeniu. To znamená, advokátka by povedala, že sa ju snažil korumpovať, advokát by to poprel a vec by bola vybavená. A ešte by mohol tento advokát dať trestné oznámenie pre krivú výpoveď alebo krivé obvinenie. No, tak to proste je. Preto nie je možné bez využitia osobitných inštitútov odhaľovať korupciu. Proste nie je to možné a toho sme boli svedkami aj v minulosti, keď sa dali prípady korupcie spočítať na prstoch jednej ruky, ktoré boli odhalené. Práve preto, že sme nemali osobitné prostriedky na jej odhaľovanie.

    Spomínali ste, že aj odpočúvanie je problém, ktorý môže porušiť nezávislosť advokácie. Ale veď odpočúvanie nie je závislé na súhlase odpočúvanej osoby, advokát môže byť odpočúvaný, ak sú splnené podmienky Trestného poriadku aj bez svojho súhlasu. Aj niekedy dokonca si to bude situácia vyžadovať, aby to bolo dokonca na jeho žiadosť, ak bude on potenciálnou obeťou trestného činu. Takže to neobstojí. Ja by som vás, vy ste citovali stanovisko ministerstva, to je, samozrejme, vždy strašne inšpirujúce, ale ja vám odcitujem, čo hovorí JUDr. Kováčik, špeciálny prokurátor, už som citoval jeho výrok ohľadne kľúčového faktoru, ktorým je agent pri odhaľovaní korupcie, označuje výsledky jeho použitia za veľmi dobré: „Ak mám reagovať na posledný prípad na rozhodnutie Najvyššieho súdu, ak je agent označovaný za policajného špicľa a iné prívlastky, čo bol názor predsedu advokátskej komory, nie je to veľmi dobré. Nie je to dobré z toho pohľadu, že ťažko my potom presviedčame občanov, aby spolupracovali, aby boli nápomocní pri odhaľovaní takej závažnej trestnej činnosti, ako je samotná korupcia.“

    Milé kolegyne, vážení kolegovia, ako som povedal v úvode, vzťah advokát – klient musí byť absolútne chránený. Je to dôverný vzťah. Ale niet legitímneho dôvodu rozširovať túto akúsi advokátsku imunitu na prípady nesúvisiace s dôverným vzťahom advokát – klient. Uzavriem tým, čo som povedal v úvodnom slove. Ja som presvedčený, že v konkrétnom prípade, o ktorom všetci vieme a o ktorom rozhodoval Najvyšší súd a na ktorého je tento návrh novely reakciou, veľmi dobre vieme, kto konal čestne a kto konal nemorálne. Podľa mňa to všetci veľmi dobre v tejto snemovni, pevne verím, veľmi dobre vieme. Podľa mojej mienky by zákon mal chrániť tých, ktorí konajú čestne, ktorí konajú slušne, ktorí neohrozujú svojím konaním oprávnené záujmy svojho klienta a práve naopak, sankcionovať tých, ktorí zákony porušujú a ktorí ohrozujú integritu celého justičného systému. Preto si vás dovolím ešte raz požiadať o podporu návrhu zákona do druhého čítania.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Áno, teraz sa pýtam spravodajkyne, či chce vystúpiť. Nie. Dobre. Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz sa vrátime k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Miššíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh máme ako tlač 213 a návrh na pridelenie výborom máte v tlači 207.

    Nech sa páči, pán poslanec Miššík, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo.

    No začnem tak, že zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov upravuje vo svojej IV časti aj rokovanie na schôdzach Národnej rady Slovenskej republiky. Tým začnem. V tom § 28 rokovacieho poriadku je ustanovenie, ktoré dáva možnosť vystúpiť predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, prezidentovi republiky, podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky, predsedovi vlády Slovenskej republiky, aj ministrom vlády Slovenskej republiky, kedykoľvek o to požiadajú.

    Ak si spomíname, tak to bol problém, ktorým sme sa zaoberali na niekoľkých schôdzach a zaoberal sa tým aj ústavnoprávny výbor, ktorý, musím povedať, že rozhodol, áno, rozhodol uznesením pomerom hlasov 6:4, či 7:5, kde má väčšinu vládna koalícia, o tom stanovisku, že nie je možné faktickými poznámkami v tomto prípade reagovať na takéto vystúpenie, pretože nejde o rozpravu.

    Vzhľadom na to, že je asi nie veľmi demokratické nechať kohokoľvek vystúpiť v tejto krajine bez toho, aby nemal možnosť niekto reagovať faktickými poznámkami, som nastolil tento problém a navrhol som úpravu, ktorú máte pred sebou. Tá úprava znamená dve veci.

    Prvá vec je, že by bolo možné vystúpiť kedykoľvek – a bolo by to v rokovacom poriadku – kedykoľvek ústavným činiteľom uvedeným pod § 28, ale zároveň by bolo normálne, demokratické a bežné, aby na tieto vystúpenia mohli páni poslanci a panie poslankyne reagovať faktickou poznámkou. Tá faktická poznámka by sa riadila potom ustanoveniami o faktickej poznámke, to znamená, po všetkých by znova vystúpil rečník.

    Ja osobne mám s týmto návrhom zákona jeden malý problém. Viete, keď som predtým, ako som ho pripravoval, hovoril so všetkými ľuďmi aj z vládnej koalície, aj z opozície, tak nikto s tým nemal problém, pretože je to demokratické, je to normálne. Až do momentu, keď prišlo k tomu, že pán predseda parlamentu chcel plniť svoje vyhlásenie, ktoré tu niekedy na začiatku volebného obdobia predniesol a v ktorom povedal, že by nebolo zlé, keby sme mali nejakú komisiu, ktorá bude robiť novelu ústavy, možnú, bude sa baviť novelami rokovacieho poriadku a ďalších ustanovení, ktoré sú dôležité pre rokovanie tejto snemovne.

    My sme voči tomuto názoru vystúpili úplne pokojne a normálne a povedali sme, asi to nemá význam, pretože zákonodarnú iniciatívu má v zmysle ústavy poslanec Národnej rady, výbor Národnej rady a vláda Slovenskej republiky, teda žiadna komisia. Ja nebudem tento problém rozvádzať, lebo, žiaľbohu, nestihol som začiatok, ale pán predseda tu už nie je a rád by som s ním o tom hovoril, aj v budúcnosti rád s ním budem o tom hovoriť, ale osobne si myslím, že kto nepodporí tento návrh, budem ho považovať za človeka, ktorý rozmýšľa nad tým, ako nám vráti to, že my SDKÚ nebudeme v komisii, ktorá nemá význam a Miššíkovi to vrátime tým, že za tento návrh nebudeme hlasovať.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny, navrhol za spravodajkyňu pani poslankyňu Tóthovú. Má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dostalo sa mi uznesením ústavnoprávneho výboru za povinnosť ako spravodajkyne predložiť tento legislatívny návrh, teda vyjadriť sa k tomuto legislatívnemu návrhu. Áno, na žiadosť pána poslanca dopĺňam a konkretizujem k legislatívnemu návrhu pána poslanca Petra Miššíka, ktorý je k rokovaciemu poriadku a má číslo tlače 213. Pán poslanec, spokojný? Ďakujem.

    Dovoľte, aby som konštatovala, že tento legislatívny návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky požiadavky. Účel, ktorý chce dosiahnuť poslanec týmto legislatívnym návrhom, je zrejmý. Legislatívny návrh je v súlade s ústavou, legislatívny návrh je v súlade s medzinárodnými zmluvami. Tento legislatívny návrh nebude mať vplyv na verejné financie, nebude mať vplyv na životné prostredie a osobitná časť, tak ako to vyžadujú legislatívne predpisy, obsahuje odôvodnenie navrhovaných zmien.

    Je pripojená aj doložka zlučiteľnosti, z ktorej vyplýva, že problematika navrhovaného právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, ani v práve Európskej únie, ani v judikatúre Súdneho dvora, ani Súdu 1. stupňa Európskych spoločenstiev, teda predkladateľ nemusel preukázať súladnosť s týmito materiálmi.

    Ďalej chcem informovať ctenú snemovňu, že navrhujeme, aby predložený legislatívny návrh, keďže ide o rokovací poriadok, prerokovalo všetkých 11 výborov Národnej rady Slovenskej republiky, pričom gestorským výborom má byť ústavnoprávny výbor.

    Ak dovolíte, priložím vlastnú úvahu. S poslednou vetou, ktorá tu odznela, nesúhlasím, pretože považujem legislatívny návrh za konkrétny dôkaz, že návrh predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby bola vytvorená komisia na analýzu ústavy a prípadných potrebných zmien, ako aj na analýzu rokovacieho poriadku a jeho prípadných zmien, tento návrh predsedu parlamentu bol skutočne odôvodnený, lebo sú tu otázky, ktoré v rokovacom poriadku by bolo v dohľadnom čase treba prerokovať a na novo upraviť.

    Ďakujem za pozornosť, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ, do rozpravy.

  • Kolegyne, kolegovia, ja som pôvodne nechcel vystúpiť v rozprave, ale nevdojak ma vyzvala k tomu pani podpredsedníčka ústavnoprávneho výboru v tom, ako povedala posledné dve vety vo svojom vystúpení.

    No, ak spájame tento návrh zákona s tým, ako funguje parlament a ako sa rozhodol parlament pokračovať ďalej v rokovaniach koalície a opozície vo veciach rokovacieho poriadku, tak sa podľa mňa veľmi, veľmi mýlime a dostávame sa na cestu do pekla. Ja som týmto návrhom, pani profesorka, chcel riešiť len jeden, jediný problém a ten problém sa volal veľmi jednoducho. Ten problém sa volal, že keď niekto má oprávnenie vystúpiť v parlamente kedykoľvek, to znamená podľa ustanovenia dikcie § 28, následne aj vyjadrenia ústavnoprávneho výboru kedykoľvek, to znamená aj počas hlasovania, čo bolo v zrejmom rozpore s niektorými ustanoveniami rokovacieho poriadku, tak jej sa to nepáčilo, to je celé. A ja sa pýtam, čo je na tom zlé, keď zákonodarnú iniciatívu, ktorú majú poslanci Národnej rady, vláda Slovenskej republiky a výbory tejto Národnej rady Slovenskej republiky, podávajú konkrétne návrhy na zmeny zákonov a rokovacieho poriadku Slovenskej republiky. Ja nehovorím, že ste povedali zle, ja len reagujem na vás, to je celé.

    A znova chcem zdôrazniť a chcem poprosiť ctených kolegov, ctené kolegyne, že prosím vás, vôbec tento môj návrh, prosím vás, nespájajte s tým, či Peter Miššík alebo ktokoľvek z vládnej koalície a opozície bude členom komisie, ktorú vytvorí predseda Národnej rady Slovenskej republiky na zmenu ústavy a rokovacieho poriadku.

    Apropo, bol som spravodajcom v minulom volebnom období zákona o rokovacom poriadku. Bol to veľmi ťažký zákon, veľmi ťažké rokovania a ak možno povedať, tak tam bola takáto kvázi komisia, ktorá nebola menovaná rokovacím poriadkom alebo nebola uvedená v rokovacom poriadku, ale fungovala, kde sme sa na všetkých veciach dohodli. Len problém bol, že to došlo v druhom čítaní do posledného bodu, kde vystúpili niektorí poslanci vtedajšej opozície a chceli zaviesť do „rokováku“ to, na čom sme sa všetci nedohodli, to boli vyšetrovacie komisie a na jednom pozmeňujúcom návrhu, myslím si, že poslanca HZDS, to celé padlo. To znamená, trojročná práca komisie.

    Opakujem, zákonodarnú iniciatívu v tejto krajine v zmysle ústavy majú Národná rada Slovenskej republiky, jej poslanci, výbory, vláda, to je všetko. Preto vás pekne, ešte raz pekne vás poprosím o podporu môjho krátkeho návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pán navrhovateľ využil svoje právo vystúpiť kedykoľvek v rozprave, keď o to požiada, preto sa teraz ešte raz pýtam, či sa niekto hlási do rozpravy ústne.

    Keď nie, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Ak dovolíte, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa ešte raz, pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko. Pravdepodobne nie, ďakujem.

    Ďakujem aj pani spravodajkyni. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 167 a spoločnú správu výborov máte uvedenú ako tlač 167a.

    Poprosím teda podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Štefana Harabina, aby návrh zákona odôvodnil.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ctená poslanecká snemovňa, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je predložený na rokovanie Národnej rady s cieľom predovšetkým zosúladiť legislatívne prostredie Slovenskej republiky s rozhodnutím rady z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust za účelom posilniť boj proti závažnej trestnej činnosti.

    Podstatou návrhu je zmena spôsobu vymenovania a odvolania národného zástupcu Slovenskej republiky a asistentov národného člena. Prijatie uvedenej zmeny je nevyhnutné najmä z dôvodu zabezpečenia plnenia úloh súvisiacich s účasťou Slovenskej republiky v Eurojuste prokurátorom a zjednodušenia procesu odvolania asistenta národného člena. Po dvoch rokoch účinnosti zákona č. 530/2004 Z. z. a po rekodifikácii trestných kódexov sa ukazuje, že sudca, ak by bol národným zástupcom Slovenskej republiky v Eurojuste, nemôže plniť všetky úlohy tak, ako to predpokladá čl. 6 a 7 rozhodnutia rady z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom.

    Z tohto dôvodu je vhodné určiť, že národným členom, asistentom národného člena môže byť len prokurátor a primerane k tomu zmeniť aj spôsob jeho menovania a odvolania. Novela zákona zároveň zjednodušuje proces odvolávania asistenta národného člena a zástupcu spoločného dozorného orgánu.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona, ktorého ambíciou je nielen zosúladenie právnej normy Slovenskej republiky s právnym nástrojom a prostredím práva v EÚ, ale najmä zefektívnenie plnenia úloh Slovenskou republikou v rámci Eurojustu.

    Spoločná správa výborov Národnej rady k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov, obsahuje nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ide o tlač 167 spoločné body 1 a 2 časť IV, odporúčam súhlasiť s návrhom gestorského výboru a schváliť predmetný návrh zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani Jane Laššákovej, aby informovala Národnú radu o výsledkoch prerokovania vo výboroch a aby zdôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás oboznámila so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré máme ako tlač č. 167.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    V bode I spoločnej správy sa konštatuje, že Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 6. februára tohto roku č. 244 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a zahraničnému výboru. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Podľa bodu III spoločnej správy vládny návrh zákona odporúčali schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    V časti IV sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré vyplynuli z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Predkladateľ sa vyjadril, že so všetkými návrhmi, ktoré sú tu uvedené, vyslovuje súhlas.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch tak, že budeme hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach a uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2004 Z. z., schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 19. marca tohto roku pod číslom 134. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predniesla som spoločnú správu výborov, prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Informujem opäť, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne. Ďakujem, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Do rozpravy sa prihlásili páni poslanci Daniel Lipšic a pán poslanec József Berényi. Ďakujem.

    Teraz má slovo pán poslanec Daniel Lipšic, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi najskôr reagovať na vystúpenie ešte z prvého čítania, na záverečné slovo pána ministra spravodlivosti, pretože reagovať sa už vtedy nedalo. Pán minister vystupuje vždy len vtedy, keď sa už nedá reagovať, čo je taká osobitná povahová črta. A povedal dve veci. Povedal, že tento návrh vlastne zmenšuje právomoci ministra spravodlivosti vo vzťahu k menovaniu – mám tu prepis – prokurátorov za národného člena Eurojustu. Je to naozaj tak?

    Podľa platného stavu, pokiaľ ide o prokurátora, môže byť menovaný len ministrom spravodlivosti a len na návrh generálneho prokurátora. Návrh sa mení, už to bude možné len po prerokovaní, teda minister nebude viazaný návrhom generálneho prokurátora. Takisto odvolávanie sa zľahčuje. Už nebude potrebné ani porušenie povinnosti, nebude potrebné ani vyjadrenie predsedu kolégia. To je zmenšovanie právomoci ministra spravodlivosti? Ale veď si porovnajme platný zákon a návrh novely. Takže, podľa mňa je neprijateľné prísť do parlamentu a vedome zavádzať snemovňu v záverečnom slove. Stačí si len porovnať platný zákon s návrhom novely.

    Po druhé pán minister nám povedal, že síce to je prvý návrh z dielne ministerstva spravodlivosti po 9 mesiacoch, ale ide o to, aby bola tá legislatíva kvalitná, nie ako v minulosti. Koniec koncov, to sme už počuli niekoľkokrát, od ustanovujúcej schôdze počínajúc. Takže, naozaj tá vládna legislatíva sa zmenila? Je naozaj lepšia?

    No, po prvé parlament sústavne mení nesúvisiace zákony cez doplňujúce návrhy v druhom čítaní. Pri novele zákona o starobnom dôchodkovom poistení sa zmenil zákon o sociálnom poistení, v ktorom sa zásadne zmenilo fungovanie Sociálnej poisťovne. Pamätáme si, pani kolegyňa Laššáková tu pomerne dlho čítala v druhom čítaní doplňujúci návrh – nesúvisiaci.

    Pri novele zákona o štátnej službe sa zmenil zákon orgánov štátnej správy v oblasti sociálnych vecí. V novele zákona o reklame sa zmenil zákon o verejnom obstarávaní. Posledným výkrikom bola snaha zmeniť infozákon v zákone o reklame. Doteraz počúvam a oprávnenú kritiku, že v minulosti sa mali zmeniť pravidlá cestnej premávky v zákone o horskej službe. Podľa mňa to bola chyba, ale dnes to je pravidlo. Dnes to je absolútne pravidlo fungovania legislatívy.

    Po ďalšie, a to pravidlo nikdy nebolo, sa predkladajú, predkladali vládne návrhy ako poslanecké bez toho, aby prešli pripomienkovým konaním, Legislatívnou radou a vládou.

    A po tretie sa schvaľujú aj evidentne protiústavné právne predpisy. Napríklad zákaz exekúcie v zdravotníctve. Mňa by zaujímalo, pán minister, ako ste hlasovali pri tomto zákone, keď vláda dávala stanovisko k tomuto návrhu, formálne bol poslanecký, vo vláde.

    Ďalší návrh máme zajtra, ktorý sa týka zjednodušenia vyvlastňovania, kde sa umožňuje obmedziť vlastnícke právo priamo zákonom a bez náhrady. Aj tam by ma zaujímalo, ako ste vo vláde hlasovali.

    Takže, odporúčam vám nabudúce, keď sa budete vyjadrovať ku kvalite legislatívy, skôr sa nevyjadrovať a tíško sedieť, lebo to, čo predvádza súčasná vládna koalícia v legislatíve, to tu nikdy nebolo. Nebola nikdy ani perfektná legislatíva, ale to zhoršenie je absolútne evidentné.

    Takže, k návrhu novely zákona, ktorej cieľom je v zásade zjednodušiť odvolanie národného člena v Eurojuste, teda bez dôvodu a bez vyjadrenia predsedu kolégia. Zároveň návrh novely stanovuje miernejšie odborné podmienky na vymenovanie. Národný člen už nebude musieť mať desaťročnú prax a dôvodová správa čarovne píše: „v dôsledku kvalifikačnej nadbytočnosti“.

    Keďže som už spomenul, že ide o prvý návrh zákona pripravený súčasným vedením ministerstva spravodlivosti, moja otázka je, aký je jeho cieľ. No, prvou poznateľnou aktivitou ministerstva spravodlivosti je riešenie osobných sporov svojho ministra takmer jedinou aktivitou. Pritom nápad slovenského národného člena sa každým rokom zvyšoval. V roku 2004 to bolo 8 vecí, v roku 2005 18 vecí, v roku 2006 47 vecí. Za prvé dva mesiace v roku 2007 26 vecí. Tak kde je vecný problém?

    Druhou poznateľnou aktivitou ministerstva od volieb je klientelizmus. Minister síce tvrdí, že nie je politik, ale ministerstvo pod jeho vedením sa politizuje v rozsahu, o akom sa nám od roku 1989 ani nesnívalo. Generálny riaditeľ sekcie legislatívy JUDr. Bernát bol kandidát HZDS na generálneho prokurátora. Generálny riaditeľ sekcie justičnej informatiky a štatistiky Ing. Kaffka je kandidát HZDS na námestníka riaditeľa SIS. Riaditeľ Centra právnej pomoci riaditeľka JUDr. Čutková je právnička HZDS. Príbuzných, samozrejme, že nespomínam. Tých je strašne veľa.

    Kto má byť kandidátom na post v Eurojuste? Je len náhoda, že sa vypúšťa potreba desaťročnej praxe pre prokurátora? Nesúvisí to so snahou vymenovať nejakého známeho na zaujímavý post v zahraničí? Nie je pravdou, že podmienku desaťročnej praxe nespĺňa dcéra jedného sekčného šéfa, ktorá je mladou prokurátorkou na Okresnej prokuratúre v Komárne?

    Citoval som z vyjadrenia v prvom čítaní riaditeľa medzinárodného odboru generálnej prokuratúry, ktorý nie je politik a ktorý k tomuto návrhu novely povedal, citujem: „Pokiaľ by to prešlo, tak by to asi znamenalo toľko, že by sa politická vôľa dokázala preniesť do činnosti apolitických orgánov.“

    Dovoľte mi z toho dôvodu, že nevidím žiaden racionálny dôvod zľahčovať podmienky odvolania našich predstaviteľov v Eurojuste, ani zmierňovať odborné podmienky na vymenovanie národného člena a jeho zástupcu, podať pozmeňujúci návrh, pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu a aj ich zdôvodniť. Zároveň ich dám pani spravodajkyni.

    1. V bode 1 sa za slovo „byť“ vkladajú slová „aspoň 10 rokov“.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa zachovať požiadavku platného práva, aby mal národný člen zastupujúci Slovenskú republiku v Eurojuste aspoň desaťročnú prax z pôsobenia na úseku trestného práva.

    2. V bode 2 sa slová „po prerokovaní s generálnym prokurátorom“ nahrádzajú slovami „na návrh generálneho prokurátora“.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa zachovať platný stav, aby národného člena prokurátora menoval a odvolával minister spravodlivosti na návrh generálneho prokurátora.

    3. Bod 3 sa z návrhu vypúšťa.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa zachovanie platného právneho stavu. V prípade, ak má byť národný člen odvolaný ministrom spravodlivosti z dôvodu neplnenia si povinností, je vhodné, aby mal k dispozícii písomné vyjadrenie prezidenta kolégia Eurojustu.

    4. V bode 6 sa na konci vypúšťa bodka a dopĺňajú sa slová „najmenej päť rokov".

    Odôvodnenie. Navrhuje sa ponechať pre asistenta národného člena podmienku päťročnej praxe pôsobenia na úseku trestného práva.

    5. V bode 7 sa slová „po prerokovaní s generálnym prokurátorom“ nahrádzajú slovami „na návrh generálneho prokurátora“. A rovnako pri asistentovi sa navrhuje zachovať platný stav, aby bol minister spravodlivosti viazaný návrhom generálneho prokurátora.

    6. Bod 8 sa vypúšťa.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa ponechať podmienku na odvolanie asistenta národného člena v prípade, ak si neplní svoje povinnosti.

    7. Bod 9 sa vypúšťa. Navrhuje sa zachovanie platného právneho stavu. V prípade, ak ním bude zástupca spoločného dozorného orgánu odvolaný ministrom spravodlivosti z dôvodu neplnenia si povinností, je vhodné, aby mal k dispozícii písomné vyjadrenie prezidenta kolégia Eurojustu.

    8. Za bod 9 sa dopĺňa nový bod 10, ktorý znie: Bod 10. Za § 10 sa vkladá nový § 11, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 11. Prechodné ustanovenie k zmenám účinným od 1. mája 2007. Národný člen, asistent národného člena, národný spravodajca a zástupca vymenovaní alebo určení podľa predpisov účinných do 30. apríla 2007 zostávajú vo funkciách až do uplynutia lehoty, na ktorú boli podľa predpisov účinných do 30. apríla 2007 do funkcie vymenovaní alebo určení.“

    Odôvodnenie. Navrhuje sa prechodné ustanovenie, ktoré jasne určí funkčné obdobie osôb, ktoré sú vo funkciách do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Navrhuje sa, aby ich funkčné obdobie plynulo ďalej a skončilo sa uplynutím lehoty, na ktorú boli vymenovaní, resp. určení.

    Keď som pred chvíľkou spomenul, a aj v prvom čítaní, vyjadrenie riaditeľa medzinárodného odboru generálnej prokuratúry, tak vo svojom záverečnom slove pán minister povedal, že „pre mňa je dôležité stanovisko generálneho prokurátora, nie jeho podriadeného“. Tak by som sa ho rád spýtal, ako to je s názorom generálneho prokurátora, že zverejňovanie osobných údajov národného člena Eurojustu je v rozpore so zákonom. Či ho zaujíma stanovisko generálneho prokurátora len vtedy, keď je vyhovujúce alebo vždy? To by mňa naozaj zaujímalo. Je podľa mojej mienky prejavom takej trošku ľudskej malosti až úbohosti, ak sa publikujú správy na internete, ktoré obsahujú osobné, niekedy aj rodinné údaje národného člena Eurojustu. To, či išiel do nemocnice s deťmi, alebo nie, pokiaľ išiel vlastným autom, však. Takže, myslím si, že by bolo fajn vedieť, aký je názor aj ministerstva spravodlivosti na upozornenie generálneho prokurátora, že takouto publikáciou údajov na internete prichádza k neodôvodnenému zásahu do ochrany údajov.

    Záverom. Milé kolegyne, vážení kolegovia, mali by sme mať všetci spoločný záujem, aby naši predstavitelia v Eurojuste boli odborne erudovaní. Inými slovami, aby robili dobré meno slovenskej justícii v Haagu. Preto nevidím dôvod, aby sa zľahčovali odborné podmienky na ich vymenovanie a aby sa zľahčovali a zväčšoval priestor na politické rozhodovanie o menovaní a odvolávaní. Preto vás prosím o podporu pozmeňujúcich návrhov v rámci hlasovania v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem aj ja. S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Katarína Tóthová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo dávam pani poslankyni Tóthovej.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Chcela by som sa vyjadriť k tej časti vystúpenia pána poslanca, kde hovoril o zákaze exekúcie. Pán poslanec, vy ste vlastne tým, že ste išli na Ústavný súd, strelili do vlastného terča. Totiž prvá variácia zákazu exekúcie bola za Dzurindovej vlády, keď ste boli vedúci úradu ministerstva spravodlivosti a veľmi ste to podporovali a práve HZDS ja som zastupovala na Ústavnom súde, sme išli ako protiústavnosť takéhoto riešenia a vyhrali sme. Napriek tomu, že Ústavný súd povedal, že je to protiústavné, za vášho pôsobenia ako ministra spravodlivosti bol prijatý zákon, kde ste v rozpore s nálezom, nielen s Ústavou, ale aj nálezom Ústavného súdu opätovne zaviedli exekúciu nemocníc.

    Vy ste mi raz povedali, že, áno, ale ja som to nepodporoval. Boli ste vo funkcii a nevystupovali ste jednoznačne proti. Čiže, boli ste vo funkcii, keď sa prijal zákon. V parlamente došlo k džentlmenskej dohode, aby počas Dzurindovej vlády neboli problémy v nemocniciach, tak my sme nešli opätovne na Ústavný súd a dohodli sme sa, že do určitého času sa tieto exekúcie nezrealizujú a dáte zdravotníctvo do poriadku. Vy ste ho nedali, čiže, keď sme prevzali teraz po voľbách vládu, dovolili sme si to predĺžiť na niekoľko mesiacov, aby sme dali do poriadku to ...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Bohužiaľ, čas uplynul. So stanoviskom k faktickej poznámke, pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, vždy ma fascinuje, že napriek tomu, že dobre poznáte skutočný stav vecí, hovoríte v rozpore s ním. Ja som aj veľmi jasne za minulej vlády, dokonca to bolo aj verejne známe a ja vám to ešte aj prinesiem, povedal, že som považoval zákaz exekúcií, ktorý bol schválený, za protiústavný. Preto som ani nehlasoval vo vláde za návrh novely zákona. A preto som sa opýtal pána ministra, ako hlasoval on. Takže, môj názor, či som v koalícii alebo v opozícii, sa nemení. Nemení sa podľa toho, v akej konkrétnej lavici v parlamente sedím. Vy to dobre viete, viete to už niekoľkokrát, lebo sme o tom hovorili, preto ma fascinuje, že napriek tomu sústavne, sústavne hovoríte opak toho, čo je skutočnosťou, čo ma mrzí.

  • Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec József Berényi. Má slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som sa vyjadril počas prvého čítania dosť komplexne k tomuto návrhu. Nebudem opakovať všetky moje argumenty, ale, bohužiaľ, aj naďalej trvám na tom, aj pri prerokovaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky tohto návrhu, že je to nepotrebný návrh a nebudeme podporovať najmä z dvoch dôvodov.

    Máme naďalej pocit, že tento návrh, bohužiaľ, stelesňuje najmä vašu osobnú pomstu, pán minister, voči súčasnému zástupcovi Slovenskej republiky v Eurojuste vďaka minulým hádkam a nedorozumeniam. Nechcem povedať sporom, lebo ste minule hovorili, že spory ste nemali, ale dúfam, že netvrdíte, pán minister, že zástupca je váš priateľ a úzky spolupracovník.

    A po druhé, to som povedal aj minule, bohužiaľ, tento návrh naďalej degraduje neakceptovaným spôsobom kvalifikačné predpoklady pri výbere slovenského kandidáta do Eurojustu.

    Takže našu podporu tento návrh zatiaľ nemá, ale ak prijmeme pozmeňujúce návrhy pána poslanca Lipšica, tak môžeme hlasovať za tento návrh, takže tým pádom chcem vyjadriť aj podporu k pozmeňujúcim návrhom pána Lipšica.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Tým sme vyčerpali vystúpenia všetkých rečníkov, ktorí sa ústne prihlásili do rozpravy. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ. Zrejme áno, nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, je len logické, že s pánom Lipšicom nemôžem mať identické názory na vedenie chodu justície, aj pokiaľ ide o zastúpenie nášho pána zástupcu v Eurojuste, a to z jednoduchého dôvodu, lebo ja Slovenskú republiku nechcem zaviesť do 50. rokov policajného štátu ako najväčší reformista práva na Slovensku. Ja na rozdiel od pána Lipšica som 25 rokov strávil v pojednávacej miestnosti, do ktorej zatiaľ pán Lipšic ešte ani raz nezavítal. Keď sa súdil s pánom Ábelovským, ktorý spor prehral, ináč všetky právne spory pán Lipšic poprehrával, tak prišiel na súd a nevedel, kde sa má postaviť. Sudca ho musel päťkrát upozorňovať, že účastník konania tam a tam má stáť. To je vizitka bývalého ministra spravodlivosti. Ideme k veci.

    Zareagujem hneď aj na pána poslanca Berényiho a aj na pána poslanca Lipšica, pokiaľ ide o erudíciu pána Paludu.

    Vážené dámy a vážení páni, pán Paluda je trestný sudca Najvyššieho súdu. Zrejme na objednávku, ja sa len domnievam, pána Lipšica podal na mňa trestné oznámenie, lebo potom ho navrhol za toho zástupcu v Eurojuste a pán Paluda podal trestné oznámenie, to je trestný sudca Najvyššieho súdu, ktorého trestné oznámenie ešte v časoch, kedy bývalá vládna koalícia bola pri moci, bolo hodené vyšetrovateľom do koša. To je vizitka trestného sudcu a jeho erudície, odbornosti, keď sa bavíme o odbornosti. Ale o odbornosti pána Paludu svedčí aj niečo iné. Pozrite si správu o činnosti pána Paludu v Eurojuste, ktorú mi poslal ako úradnú správu. Je na internete k dispozícii každému. Ja iba na ilustráciu, lebo tá erudícia je skutočne veľmi dôležitá, ale treba aj vidieť, aký zástupca bol navrhnutý pánom Lipšicom za Slovenskú republiku.

    Keďže sú tu aj študenti, tak na ilustráciu, aby jednoducho pochopili, o čo ide. Ja ako sudca píšem rozsudok, pre mňa je to úradný akt. Tak ako úradný akt u pána Paludu je správa o činnosti. Tak napíšem prvý odsek – právna kvalifikácia, trestný čin taký a taký, obvinený taký a taký. Potom napíšem ďalší odsek – idem teraz na kávu. Potom píšem ďalší odsek, taký a taký trest si zaslúži páchateľ, lebo bol päťkrát súdne trestaný. Ďalší odsek – mám prestávku, idem na recepciu. Potom píšem ďalší odsek – právny, lebo rozsudok je úradný akt a ďalší odsek – idem vyberať e-mailovú poštu. Totižto toto je v správe pána Paludu. V úradnej správe o jeho činnosti. Tak tu máte kvalifikáciu človeka, ktorý zastupuje Slovenskú republiku v Eurojuste. Vybral ho osobne pán Lipšic, dokonca rozhodol ešte aj o jeho stáži za 230 000 korún aj so všetkými výhodami, takýto človek zastupuje Slovenskú republiku. Pozrite si všetci tu prítomní správu pána Paludu o jeho úradnej činnosti.

    No a keď pán Lipšic hovorí, že ide o osobné údaje. Pán Lipšic, zase viete, máte jeden hendikep, že ste dostali justičnú skúšku bez toho, že by ste boli na súde, teda neviete, čo je právo. To je váš problém a trpíte tým. Vidíte, chceli ste oklamať všetkých advokátov, sudcov, prokurátorov, ktorí museli poctivo drieť, tri roky justičná skúška, niektorí aj dlhšie, vy ste na súde neboli ani jeden deň a podvodným spôsobom ste získali justičnú skúšku. Ale vidíte, to je na vašu škodu. Viete, lebo predsa len, keď ten adept na sudcovské, advokátske, prokurátorské postavenie je na tom súde alebo na tej prokuratúre, ono to má svoje. Jednoducho, zistí tam aj také veci, čo nepíšu ani v amerických knižkách alebo iných knižkách, viete, lebo teória je pekná vec, ale keď nie je skĺbená s praxou, potom vás doháňa do týchto dôsledkov, do ktorých sa dostávate. Možno by bolo lepšie, keby ste išli ešte aj dodatočne na ten súd a zistili, ako to tam vyzerá v praxi. Bude to v prospech aj celej Slovenskej republiky, aj v prospech tejto poslaneckej snemovne.

    Tak pán Paluda na podklade vášho rozhodnutia bol zobraný na stáž. Ja keby som chcel, ja som minister spravodlivosti, ja som váš právny nástupca, na druhý deň by som mohol zrušiť rozhodnutie o stáži a pán Paluda by v Eurojuste skončil. Ale však ja som to neurobil, lebo počúvajte, vy tu nejaké osobné – pán Berényi už dobre povedal, už nehovorí spory, ale hádky – povedzte mi ale aj tak, pán poslanec Berényi, kedy som sa ja s pánom Paludom hádal. Lebo je pravdou, že nie sme kamaráti, tým pádom sa ani nestretávame, ani nerozprávame, tak sa ani nemôžeme hádať. Viete, to sú také trápnosti, že by som nemal na ne reagovať, ale jednoducho, aby ostali bez vysvetlenia, tak to by tiež bolo na druhej strane trápne.

    No a zase sa dostávame k pánu Lipšicovi, keď nepochopil, a zase je tu len tá otázka praxe, že nikdy nebol na súde. Viete, nechcem, nechcem ja tu polemicky takto reagovať, ale zase, keď som povedal, že tento návrh, aj ten návrh zužuje právomoci ministra spravodlivosti, tak za tým si stojím a trvám na tom. Totižto vy ste to nepochopili. Hej? Tu ide o to, že vy ste na seba ako bývalý minister atrahovali právomoc menovať aj sudcu. Ja sa tejto právomoci vzdávam, nechcem menovať sudcu. Nech tam je prokurátor. Čiže, nech tam nie je osoba, vo vzťahu ku ktorej mám ako minister návrhovú disciplinárnu právomoc. A o to tu ide. Lenže vy ste návrhovú disciplinárnu právomoc používali voči sudcom z politických dôvodov, aby ste sudcov zastrašovali. Totižto robil som si štatistiku. Podali ste minimálne 75 % disciplinárnych návrhov na sudcov, ktoré boli zastavené alebo oslobodené. Čiže, podali ste neopodstatnene.

    Keď prokurátor podá žaloby, ktoré sú mu oslobodzované alebo zastavené maximálne v 5 %, tak ho diskvalifikujú pre právnu nespôsobilosť. Vy ste v 75 % podali disciplinárne návrhy, ktoré boli zastavené a oslobodené. Vy ste vystavili Slovenskú republiku ešte do pozície škody, pretože keď títo sudcovia budú Slovenskú republiku žalovať, budeme platiť za váš rozmar. Budeme platiť, čiže daňoví poplatníci budú platiť, keď pôjdu cestou ochrany osobnosti, lebo vy ste podali disciplinárny návrh, neopodstatnený, a hneď na druhý deň, keďže zrejme trpíte exhibicionizmom, bola tlačová konferencia – ten je vinný, ten je vinný, ten spáchal to, tam urobíme poriadok a 75 % oslobodených.

  • Keď má prokurátor 5 % oslobodených, už ho deklasujú, už nemôže robiť prokurátorskú funkciu, lebo je nespôsobilý, lebo nevie, jednoducho nevie.

    Pokiaľ ide ešte o vyjadrenie prezidenta Eurojustu, veď my sme zvrchovaná republika, my si delegujeme svojho člena, ktorého my chceme, to je naša vnútroštátna záležitosť.

    Takže, ja navrhujem, samozrejme, neschváliť návrhy pána poslanca Lipšica, pretože ide o skutočné právne nezmysly.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pýtam sa spoločnej spravodajkyne, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči.

  • Nechcem zaujať stanovisko, ja by som len chcela poprosiť, pán predsedajúci, vzhľadom na to, že pozmeňujúce návrhy pána poslanca Lipšica iba teraz dostávajú poslanci do lavíc, aby sme o tomto bode nehlasovali teraz o jedenástej, ale navrhujem, aby sme hlasovali až o sedemnástej o tomto bode. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Z toho dôvodu, vzhľadom na znenie § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku, pokiaľ návrh podaný cez 15 podpisov nebol rozdaný poslancom včas do lavíc, je možné o tom hlasovať až po 24 hodinách. O skrátení lehoty treba hlasovať, takže, pani spravodajkyňa, chcem vám oznámiť, že o vašom návrhu na skrátenie lehoty do 17.00 hodiny budeme hlasovať teraz počas hlasovania o 11.00 hodine. Dobre.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Máme 3 minúty do 11.00 hodiny, čo je čas určený na hlasovanie o prerokovaných bodoch programu.

    Pán minister, mám pocit, že na 3 minúty už nemá význam, aby ste predkladali vládny návrh zákona.

    Vážené kolegyne, kolegovia, urobíme prestávku do 11.00 hodiny, o 11.00 hodine poprosím všetkých o účasť v sále. Budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále, hlavne na svojich sedadlách, aby ste mali dostupné hlasovacie zariadenie.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, naozaj poprosím ešte pánov poslancov, neustále prichádzajú do sály, aby zaujali miesta. Pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

    Najprv budeme teda hlasovať v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

    Poprosím predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Jozefa Buriana, aby hlasovanie uvádzal.

    Pripomínam, že najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave k tomuto návrhu zákona nikto nevystúpil. Preto odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu, pán predsedajúci.

  • Poprosím o chvíľu, vystavuje sa náhradná hlasovania karta.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 73 poslancov, zdržalo sa 57 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech a páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 222 z 5. marca 2007 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre vzdelávanie, mládež, vedu a šport.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 3. mája 2007 a gestorský výbor do 4. mája 2007.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme, prosím.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 127 poslancov, zdržalo sa 5 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďalej prosím spravodajkyňu, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyňu Martu Damborskú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní, opäť teda budeme najskôr hlasovať o návrhoch podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Nech a páči, pani spravodajkyňa.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja a Jána Slotu na vydanie zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom.

  • Ďakujem, pán podpredseda. K predmetnému návrhu zákona vystúpil pán poslanec František Mikloško s podporným stanoviskom. Inak v rozprave nevystúpil nik. Prosím preto, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za návrh 113 poslancov, zdržalo sa 6 poslancov, nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, prosím vás, aby ste dali hlasovať o pridelení návrhu zákona, tlač č. 224, na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

  • Prezentujeme sa ... A pardon, ešte máme. Nech sa páči, lehoty ešte, pardon.

  • Áno. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

  • Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 3. mája 2007 a gestorský výbor v lehote do 4. mája 2007. Ďakujem.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 135 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty na prerokovanie tohto zákona v druhom čítaní.

    Veľmi pekne ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Teraz poprosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pána poslanca Branislava Bačíka, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov.

    Návrh máme ako tlač 225. Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili 4 poslanci k predmetnému návrhu zákona – pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Minárik, pán poslanec Kubovič a pán poslanec Frešo. Ako jediný pán poslanec Kubovič podľa § 73 ods. 3 písm. b) podal návrh nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Pán predseda, poprosím, dajte hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Kuboviča.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 61 poslancov, proti návrhu 67 poslancov, zdržalo sa 7 poslancov.

    Tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 73 poslancov, proti 20 poslancov, zdržalo sa 28 poslancov, nehlasovalo 12 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 3. mája 2007 a gestorskému výboru do 4. mája 2007.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 128 poslancov, zdržalo sa 6 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty na prerokovanie v druhom čítaní.

    Veľmi pekne ďakujem, pán spravodajca.

    Teraz pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    tlač 208. Spravodajcom je člen výboru pre obranu a bezpečnosť pán poslanec Ján Kovarčík. Má slovo, prosím, aby viedol hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, k uvedenému návrhu zákona vystúpila jedna poslankyňa. Nedala žiadny pozmeňujúci návrh, preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Áno, prezentujeme sa a hlasujeme, prosím.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 111 poslancov, proti 2 poslanci, zdržalo sa 24 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, odporúčam, aby ste dali hlasovať, že tento návrh zákona prerokujú výbory, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby uvedené výbory prerokovali tieto návrhy do 3. mája 2007 a gestorský výbor do 4. mája 2007.

    Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 135 poslancov, zdržali sa 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty na prerokovanie zákona v druhom čítaní.

    Ďalej budeme hlasovať v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.,

    tlač 228. Poprosím pani spravodajkyňu, pani Laššákovú, aby uviedla hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpili 2 poslanci, neboli prednesené žiadne návrhy v zmysle rokovacieho poriadku. Preto, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme, prosím.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 14 poslancov, proti 67 poslancov, zdržalo sa 49 poslancov, nehlasovali 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem pani spravodajkyni.

    Teraz nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Miššíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov,

    tlač 213. Slovo dávam určenej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Kataríne Tóthovej, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Dovoľte, aby som z poverenia ústavnoprávneho výboru a na základe zákona o rokovacom poriadku odporučila uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 61 poslancov, proti 7 poslancov, zdržalo sa 69 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz sa ešte musíme hlasovaním vyjadriť k situácii, ktorá vznikla pri vládnom návrhu zákona o eurojuste. Vzhľadom na to, že boli rozdané návrhy, pozmeňujúce návrhy, ktoré nemajú poslanci v laviciach, budeme hlasovať o návrhu spravodajkyne, aby sme o tomto zákone hlasovali o 17.00 hodine.

    Prezentujeme sa a hlasujeme. Poprosím o hlasovanie a potom sa vyjadrím k vášmu názoru.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 122 poslancov, za 108, proti 1, zdržalo sa 0, nehlasovalo 13.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Vážené kolegyne, kolegovia, rokovací poriadok určuje, že je potrebné o tom hlasovať, keby stačil všeobecný súhlas, do budúcnosti budem rád, len zatiaľ som mal obavu, že by to nebolo konštruktívne. Ale ďakujem za váš návrh.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme skončili hlasovanie o prerokovaných bodoch programu.

    Takže teraz budeme naďalej pokračovať v schválenom programe. S faktickou poznámkou to pravdepodobne nejde. Ale je to procedurálny návrh? Pán poslanec Zala, máte slovo, len s faktickou poznámkou nemáte k čomu. S procedurálnym návrhom.

    Takže, je to procedurálny návrh. Slovo má pán poslanec Zala.

  • Ďakujem pekne. Chcel som poprosiť členov zahraničného výboru, aby prišli na rokovanie do miestnosti 149a teraz hneď. Ďakujem pekne.

  • Ďalší procedurálny návrh – pani poslankyňa Renata Zmajkovičová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcela pripomenúť členom mandátového a imunitného výboru, že zasadnutie výboru bude o 13.45 hodine v miestnosti č. 32. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S procedurálnym návrhom, pán poslanec Tibor Cabaj, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pripomínam členom výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj – zasadnutie výboru o 12.00 hodine.

  • Ďakujem pekne.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, aby sme teda urobili potrebné presuny, lebo budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 173 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 173a.

    Poprosím pána ministra hospodárstva, pána Ľubomíra Jahnátka, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám vám do druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva v znení neskorších predpisov ...

  • Hluk v sále.

  • Vážení páni kolegovia, prosím, udržme štandardné prostredie v sále. Poprosím všetkých pánov poslancov, ktorí stoja mimo svojich poslaneckých miest, aby buď zaujali miesto, alebo aby opustili rokovaciu sálu, nech máme dôstojné rokovanie. Ešte poprosím, pán minister, dáme minútu pánom kolegom, aby sa udisciplinovali.

  • Ako som už uviedol pri uvádzaní návrhu v prvom čítaní, predloženým návrhom sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/22 ES a súčasne si tento návrh kladie za cieľ odstrániť duálne znenie niektorých ustanovení zákona č. 44/1988 Zb. a zákona č. 313/1999 Z. z. a realizovať legislatívnotechnické úpravy, ktoré si vyžiadala doterajšia aplikácia pôvodného banského zákona.

    V krátkosti ďalej uvediem, že návrhom sa štandardizuje postup výberového konania na určenie dobývacieho priestoru, zvýši sa ochrana životného prostredia, umožní sa obciam podať návrh na zmenu chráneného ložiskového územia a umožní sa využiť hlavné banské diela a lomy na turistické účely.

    Okrem toho návrhom sa ukladá povinnosť ťažobným podnikateľským subjektom rekultivovať pozemky po ukončení ťažby a zvyšujú sa sadzby za jednotku dobývacieho priestoru z pôvodných 5 000 korún na 20 000 korún.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalej dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Pavlovi Pavlisovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Pán poslanec Pavlis, máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Dovoľte mi, aby som vám ako spoločný spravodajca výboru pre hospodársku politiku predložil spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 o ochrane a využití nerastného bohatstva, tzv. banský zákon v znení neskorších predpisov, tlač 173, v druhom čítaní.

    Gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov. Národná rada Slovenskej republiky pridelila vládny návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Pani poslankyňa Národnej rady Zdenka Kramplová, členka výboru, ktorému nebol návrh zákona pridelený, predložila gestorskému výboru pozmeňujúci návrh. Gestorský výbor o tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý si osvojil poslanec Miroslav Kotian, člen tohto výboru, rokoval a hlasovaním rozhodol o jeho prijatí.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré máte predložené v spoločnej správe.

    Spoločná správa obsahuje spolu 45 pozmeňujúcich návrhov, o ktorých navrhujem hlasovať tak, ako máte uvedené v spoločnej správe. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 o ochrane a využití nerastného bohatstva v znení neskorších predpisov, schváliť.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky. Prihlásili sa do rozpravy pán poslanec László Miklós a pani poslankyňa Mária Sabolová.

    Takže, najskôr má slovo pán poslanec Miklós. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predovšetkým mi dovoľte pripomenúť, že dnes máme sviatok, environmentalisti, je Svetový deň vody. Dúfam, že toto v nás vzbudí dobromyseľnosť pre otázky životného prostredia a budeme pristupovať aj k tejto rozprave dobromyseľne. Celkom iste tí, ktorí ma poznáte, tak viete, že aj v iné dni pristupujem ku všetkým materiálom dobromyseľne a predpokladám, že aj táto novela bola predložená týmto spôsobom.

    Napriek tomuto úvodu treba skonštatovať – a teraz to nehovorím absolútne so žiadnym nádychom –, že sme mali problémy s prerokovaním. Vie to aj predkladateľ a vieme to aj my, najmä vo výbore pre životné prostredie sme museli prerušiť rokovanie výboru pre nevyjasnené otázky a zároveň sme predložili predkladateľovi niektoré poznámky alebo návrhy, s čím by sa mal vysporiadať do ďalšieho zasadnutia výboru.

    Bolo to vysporiadať sa s nepriamou novelou zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia a nepriamou novelou stavebného zákona. Ďalej upresniť otázky technológie, najmä čo sa týka toho kyanidového vylúhovania a vysporiadať sa s otázkou starých environmentálnych záťaží, resp. aby nevznikali staré environmentálne záťaže.

    Na ďalšie zasadnutie došli návrhy, ale teraz veľmi dobromyseľne hovorím, zrejme to bolo aj z nedostatku času. Však sme mali na to alebo predkladateľ mal na to len dva dni, aby upravil určité tézy alebo paragrafy tohto zákona, takže nepodarilo sa to úplne, a preto teraz sa pokúsim to, čo sa dá ešte napraviť, pretože si myslím, že nie je záujem nikoho, aby sme prijali zákon, ktorý bude o chvíľu mať kopu problémov a budeme sa s ním musieť vysporiadať inakším spôsobom.

    Tak ako pán minister už uviedol, tento zákon má najrôznejšie časti. Ja by som to rozdelil na také tri okruhy problémov. Prvý okruh to sú naozaj dôležité úpravy, s ktorými ja súhlasím a tie sú bezproblémové a myslím si, že ich treba odsúhlasiť a treba zaviesť do novely, pretože to jednoducho uľahčí a zlepší celú situáciu okolo banských činností, geologických činností.

    Druhý okruh problémov to sú tie technologické otázky, najmä s úpravou rúd a nedá sa tomu vyhnúť, že sa to zvrhlo, teraz hovorím tak trošku pejoratívne, na otázku kyanidu a používanie kyanidového vylúhovania v Kremnici. No, to je naozaj problém.

    No a tretia časť z môjho pohľadu sú tie nepriame novely zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia a stavebného zákona, ktoré, keby sme nič nezmenili na tomto predloženom návrhu, by mohli zapríčiniť, že z určitého procesu povoľovania technológií by vypadol veľmi dôležitý zákon, a to je integrovaná prevencia a kontrola znečistenia, čo, samozrejme, predpokladám, že nikto nechce, ani predkladateľ, ani nikto z nás.

    Na druhej strane, keby sme nič nezmenili na tomto zákone, tak je to takisto obava, že by z určitých procesov vypadla obec, čo je tiež z hľadiska aj politického, ale aj z hľadiska environmentálneho neprípustné. Ja si myslím, že ani predkladateľ, ani Banský úrad, ani nikto nechce, aby to takto dopadlo.

    Takže podstatou mojich návrhov, ktoré o chvíľu presne prečítam, sú vlastne tieto tézy, o ktorých som hovoril, teda nevynechať IPKZ z celého schvaľovacieho procesu, neznečisťovať životné prostredie, vysporiadať sa so starými záťažami a nenovelizovať stavebný poriadok, aby nevypadli z celého schvaľovacieho procesu obce.

    Ak dovolíte, ja by som teraz konkrétne tieto tri okruhy problémov prečítal, ako som to sformuloval do paragrafového znenia a vopred môžem povedať, že nič iné nebude obsahovať, len to, o čom som hovoril.

    Tak najprv mám dva pozmeňujúce návrhy, resp. na dvoch papieroch. Jeden je pozmeňujúci návrh, ktorý obsahuje len jediný bod, a to je bod – vypustiť z návrhu zákona bod 12. Totižto, to je tá nepriama novela IPKZ, teda zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia, pretože sa tam doložilo slovo „úpravne“. Ja nemám nič proti úpravniam, ani proti slovu úpravne, len ten problém je, že zákon o IPKZ takéto slovo neobsahuje a tým pádom by teoreticky mohlo nastať, že úpravne vypadnú z celého procesu IPKZ. Všetko ostatné bude pod IPKZ, akurát úpravne nebudú. A ako vieme, tam práve sú tie problémy aj s kyanidovým vylúhovaním, preto, a keďže som sa bavil aj s predkladateľom, tak tvrdil, že to nebol zámer. Keď to nebol zámer, prosím vás, tak vynechajme z toho slovo „úpravne“ a nechajme to v tomto momente tak, ako to je, pretože IPKZ pokrýva všetky doterajšie definované banské činnosti, ktoré sa objavili v doterajšom banskom zákone a objavujú sa aj v iných zákonoch.

    Druhá nepriama novela by bola novela stavebného zákona, kde v čase o územnom plánovaní sú presne vymenované, priamo vymedzujú stavby slúžiace prevádzke banských diel. Tam úpravne nie sú. Čiže, zase by to mohlo viesť k sporom, že keď to nespadá pod ten režim, no tak kto to bude povoľovať. Teraz znovu, prosím vás, naozaj mne nejde o to, že kto to má povoliť, či banský úrad alebo obec, ale v tomto momente je právny stav taký a keby sme to tam nechali, tak je to nepriama novela stavebného zákona a mohlo by to viesť k obrovským sporom. Preto by som navrhol, aby sa vypustil z návrhu zákona bod 12.

    Ten druhý pozmeňujúci návrh, kde mám štyri body, je trošku zložitejší. Jedna časť návrhov sa týka starých environmentálnych záťaží, resp. vysporiadania so starými environmentálnymi záťažami, s ktorými, verím, že nebudete mať žiadne problémy. Ja si vám dovolím prečítať najprv tieto, lebo sú menej problematické.

    V § 32 ods. 1 sa na konci odseku mení bodka na čiarku a dopĺňa sa: „ako aj plány na zabránenie obmedzenia likvidácie environmentálnych záťaží“. Tu ide o to, že doteraz táto environmentálna záťaž nebola zahrnutá do plánov, ktoré musí záujemca o ťažbu, resp, spracovateľ musel pripraviť do svojho plánu.

    O tom istom je aj § 32 ods. 5, kde sa za slová „banských diel a lomov“ vkladá text „a o plánoch na zabránenie obmedzenia likvidácie environmentálnych záťaží ustanoví Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky“.

    Tu som si dovolil navrhnúť, keďže ide čiastočne aj o environmentálne činnosti, aby to bolo v spolupráci s ministerstvom životného prostredia. Doteraz to bolo len ministerstvo hospodárstva. Myslím, že tým som pána ministra nezarmútil.

    Dovolím si teraz prečítať návrh, ktorý je v mojom pozmeňujúcom návrhu napísaný pod bodom 4, lebo tiež sa týka starých environmentálnych záťaží.

    V článku 1 v bode 26 spoločnej správy § 31 sa do doplneného odseku 6 na konci odseku dopĺňa: „Ak orgány štátnej správy životného prostredia považujú banskú stavbu, banské dielo alebo lom za významný prvok územného systému ekologickej stability alebo za významný biotop podľa osobitných predpisov, organizácia je povinná po skončení alebo trvalom zastavení prevádzky v hlavných banských dielach a lomoch vykonať iba také likvidačné práce, ktoré nespôsobia ujmu na ich hodnote z hľadiska životného prostredia. Tým nie sú dotknuté povinnosti podľa osobitného predpisu.“

    Odkaz 16i a poznámka pod čiarkou k odkazu 16i znie: „16i najmä zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a zákon 1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, stavebný zákon, zákon Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov“. To sa zdá, že je dlhé, ale v tomto paragrafe je úplne identický odkaz, keď sa budú považovať banské diela za kultúrnu pamiatku. Takže, toto nič iné nie je, len je to paralela ku kultúrnej pamiatke.

    No a teraz to najťažšie, čo sa týka § 30.

    Vážení kolegovia, to, čo ste ma podporili a súhlasíte s mojím pozmeňujúcim návrhom po tom ešte, keď ste ma podporili, tak sme tu viedli aj diskusie v rámci koalície, v rámci opozície, takže naozaj to berte tak, že to boli vecné diskusie a zdá sa, že bude niekoľko návrhov, ktoré sa budú týkať tohto istého paragrafu, preto mi dovoľte mierne zmeniť to, čo som tu napísal. Ja, ak dovolíte, by som v tom bode 3 môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý sa týkal článku 1 bod 22 § 30 ods. 5 a 6, ja by som to, čo som dal návrh v ods. 5, vynechal, lebo viem s určitosťou, že budú kolegyne, kolegovia, ktorí dajú návrh na tento odsek 5 a ktorý môže byť lepší ako tento môj.

    Takže to bude pozmeňujúci návrh len k bodu 6, ktorý znie: „O povolení technológie podľa odseku 5 rozhodne ministerstvo životného prostredia do 60 dní od doručenia žiadosti a o povolenie použitia technológie. Žiadosť o povolenie navrhovanej technológie obsahuje:

    a) preukázanie súladu technológie s podmienkami ustanovenými osobitným predpisom, odkaz na IPKZ a najlepšími dostupnými technológiami upravenými v osobitnom predpise;

    b) technický popis technológie, na použitie ktorej sa povolenie výnimky žiada;

    c) nesporný odborný dôkaz, že sa použije najlepšie dostupná technológia z pohľadu ochrany života zdravia a majetku ľudí a ochrany životného prostredia;

    d) nesporne odborný dôkaz, že nie je možné použiť inú technológiu ako navrhovanú;

    e) popis technológie na zabránenie vzniku environmentálnej záťaže a technológie jej odstránenia;

    f) súhlasné stanovisko obce v katastrálnom území, ktorej sa spracovanie, resp. úprava nerastov navrhovanou technológiou má použiť a súhlasné stanovisko obce, v katastrálnom území ktorej má byť umiestnená skládka (úložisko, podkalisko a pod.) odpadov z banskej činnosti a zo spracovania nerastov ako aj obcí bezprostredne susediacich;

    g) súhlasné stanovisko vyššieho územného celku (samosprávneho kraja) v územnom obvode, ktorého sa obce uvedené v odseku za písm. c) nachádzajú.

    Súhlasné stanovisko obcí a vyššieho územného celku samosprávneho kraja musí byť vydané formou uznesenia zastupiteľstva, inak je neplatné. Ministerstvo žiadosť zamietne, ak neobsahuje náležitosti uvedené v odseku 6 za písm. a) až f)“.

    Tu by som ešte poprosil, aby hlasovanie o tomto bode bolo rozdelené na hlasovanie o bode 6 pod bod a) a b), osobitne c), d), e) a osobitne f), g) až do konca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dosť je to zložité, ja viem a ospravedlňujem sa, ale ešte raz, nebolo to vyvolané nami ako poslancami, ale tým, že tu sa zrejme aj predkladateľ, a tým pádom aj my sme sa dostali do časovej tiesne, ale skutočne tu ide len o vylepšenie tých procesov, ktoré som uviedol.

    A teraz, keďže sa tie moje návrhy týkajú bodov záverečnej správy, ktoré boli zahrnuté do spoločných hlasovaní, preto by som požiadal, aby sa na osobitné hlasovanie vyňal bod 23 a 24, to je o tých technológiách. Ako som povedal, zrejme sú aj lepšie návrhy aj z koalície, aj z opozície. 25 – to je o tom istom, potom bod 7 a bod 8. To sú tie moje ďalšie návrhy.

    Kolegyne, kolegovia, je to dôležitý zákon. Mojou snahou je, samozrejme, aby sa ochránilo predovšetkým životné prostredie, na druhej strane, aby sme boli dostatočne pružní v najrôznejších situáciách, zákon musí byť ladený všeobecne. Veľmi ťažko by sa dalo, aby sme jeden zákon posudzovali z hľadiska jedinej lokality, jedinej technológie alebo jediného druhu ťažby. Je to banský zákon. Nie je to zákon o Kremnici, nie je to zákon o kyanidoch. Možno týmto spôsobom, ako som ja predložil návrhy a ako predložia ešte kolegovia, kolegyne, tak sa nám to podarí vylepšiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Miklósa sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A ďalej v diskusii vystúpi pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie začnem niekoľkými vetami z dôvodovej správy a z doložky environmentálnym vplyvom.

    Dôvodová správa hovorí, že bolo potrebné vykonať úpravu, aby sa odstránilo duálne ustanovenie v zákone, aby sa presunuli kompetencie pod jedno ministerstvo, lebo vážna novela alebo veľká novela banského zákona si vyžiada dlhé obdobie, rok 2010.

    Tak ako aj na záver bývalý minister životného prostredia pán poslanec Miklós hovoril, že je dojem z celej diskusie vo výboroch a z celej diskusie vo verejnosti, že tento návrh zákona, táto novela má jeden a jediný cieľ, sporné veci v ťažbe v niektorých lokalitách na Slovensku vyriešiť a dať ich do zákona. Myslím si, že takýto zmysel novelizácie zákona nie je dobrý a správny.

    Ak si prečítame doložku finančných ekonomických a environmentálnych vplyvov a čítame environmentálne dosahy návrhu zákona, myslím si, že je toto odôvodnenie veľmi otázne a veľmi nezmyselné. Návrh zákona bude mať pozitívny dosah na životné prostredie a to tým, že obvodné banské úrady budú vystupovať ako špecializované stavebné úrady a vo výberových komisiách na uvoľnené dobývacie priestory budú zo zákona obsadzované aj pracovníkmi odborov ochrany životného prostredia. Neviem, či toto je dosah na životné prostredie. Myslím si, že veľmi treba zvažovať vždy to, čo na odôvodnenie dáme.

    A ak hovoríme v ďalšej časti, že návrh zákona bude mať dosah na verejný rozpočet a mal by mať podľa vyjadrenia dôvodovej správy navýšenie príjmu verejných financií a financií obcí, tiež si dovolím tak trochu zapochybovať. Pokiaľ nezmeníme aj nariadenie vlády č. 50/2002, ktoré je k banskému návrhu zákona, kde sa dá čiastočne na základe nejakých úvah urobiť úhrada, ktorú sa pokúsilo urobiť aj samotné mesto Kremnica a z dokladov a materiálov, ktoré predkladá podnikateľská obec a ktoré je možné v zmysle nariadenia vlády porovnať, môžeme povedať veľmi stručné krátke čísla. Ak by z prepočtov vychádzal zisk ťažobnej spoločnosti okolo nejakých 18 mld., odpočítame z toho investície do výstavby, odkaliská a prípadne prevádzkové náklady a zisk spoločnosti na základe takých prepočtov je a si 10,5 mld. Z tohto celého zisku môžeme hovoriť, že zisk pre verejné financie a financie pre štátny rozpočet alebo štát alebo obce je nejakej 0,5 miliardy. Neviem, či to je taká skvelá investícia do životného prostredia a jej dosah vlastne aj na príjmy štátu, či obcí a miest je proste nereálny. Ak by sme si porovnali s inými krajinami, kde takéto ťažobné spoločnosti svoj zisk rozdelia možno v 50 % pre obce a pre verejné zdroje, myslím si, že nie je toto nejaký skvelý biznis pre Slovenskú republiku.

    Predložím pozmeňujúce návrhy, ale skôr, ako ich predložím, vyjadrím sa k spoločnej správe, kde budem žiadať o niektorých bodoch hlasovať samostatne. Budem žiadať hlasovať o bode 6, 7, 8, 14, 17 a tam ešte 12 samostatne a odporúčam, pretože v mnohých prípadoch to hlasovanie je neschváliť, aby ste si, páni poslanci, pozreli tú správu a odporúčam schváliť tieto body. A samostatne hlasovať o každom jednom bode. Samostatne žiadam hlasovať aj o bode 23 a 24, môžeme teda o nich ako spoločne, lebo hovoria o odsekoch 4 a 5. Samostatne hlasovať o bode 25, ktorý považujem za veľmi dôležitý bod, ktorý aspoň čiastočne rieši to, o čom zaznieva diskusia vo verejnosti. Ja dám k tomu bodu ešte vážnejší pozmeňujúci návrh, a samostatne hlasovať aj o bode 27, ktorý odporúčam prijať, a body 34, 35 a 36, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť, odporúčam neschváliť.

    Ešte k bodu 35 snáď, prečo odporúčam neschváliť. Je to vecné bremeno, ktoré sa tam dostalo na poslednom rokovaní výboru, kde pre obec, v ktorej sa takáto ťažba, otvárka alebo dobývací priestor vytvára, by to snáď znamenalo, a možno práve pre občanov v Kremnici, že ľuďom, ktorí bývajú v Kremnici, by mohli vlastne vstupovať do záhrad a vykonávať práce spojené s ťažbou aj na ich území. Čiže, nepovažujem za správne toto vecné bremeno a vôbec takáto vážna vec neprešla pripomienkovým konaním. Bol to posledný návrh vo výbore pre hospodárstvo.

    A teraz môj pozmeňujúci návrh bude trošičku dlhší, ale poprosím o trpezlivosť, budem sa snažiť byť stručná.

    V bode 1 ...

  • Pani poslankyňa, keď bude o sociálnych zákonoch, budem sa aj ja potom baviť s vašou pani ministerkou.

  • Bod 1. V § 19 ods. 2 banského zákona, ktorý je platný dnes, navrhujem vypustiť poslednú vetu: „Žiadosť o povolenie stavby a zariadenia musí žiadateľ doložiť vyjadrením organizácie spolu s návrhom podmienok ochrany vyhradeného ložiska.“

    Je to aj spoločný bod spoločnej správy, bod 6, ktorý odporúčam schváliť. Je to: „V prípade potreby vykonať v chránenom ložiskovom území stavbu nesúvisiacu s dobývaním je žiadosť o povolenie stavby podmienená vyjadrením organizácie, ktorá tam vykonáva banskú činnosť.“

    Zákon neustanovuje organizácii povinnosť také vyjadrenie vydať, ani lehotu, v ktorej tak musí urobiť, bez takéhoto vyjadrenia stavebný úrad ale nemôže žiadosti o povolenie stavby rozhodnúť. Som toho názoru, že postačujúcou podmienkou povolenia stavieb súhlas obvodného banského úradu je v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona.

    Bod 2. V článku 1 bod 13 § 23 ods. 4 tohto návrhu zákona sa slová „v hraniciach dobývacieho priestoru alebo na území vystavenom priamym účinkom ťažby“ nahrádzajú slovami „na území vystavenom priamym účinkom ťažby v hraniciach dobývacieho priestoru“. Odôvodnenie. Navrhuje sa obmedziť kompetenciu banského úradu vo vzťahu k banským stavbám slúžiacim k otvárke, príprave alebo dobývaniu a úprave nerastov v súvislosti s dobývaním v lomoch a v skrývkach len na prípady, ak ide o stavby na území vystavenom priamym účinkom ťažby. Vládny návrh zákona rozširuje kompetenciu banského úradu na celý dobývací priestor.

    Bod 3. V článku 1 doplniť nový bod, za bod 13 sa vkladá nový bod 14, ktorý znie: „14. V § 23 sa na konci pripája nový ods. 7, ktorý znie: Ods. 7. Ak pri otvárke, príprave, dobývaní, úprave a zušľachťovaní nerastov, ktoré sa vykonávajú v súvislosti s ich dobývaním, alebo, ak pri likvidácii banských diel bude dochádzať k činnostiam, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie a ktoré vymedzuje osobitná medzinárodná zmluva (poznámka 12aa), tak banský úrad môže na túto činnosť vydať povolenie (poznámka 12) len s predchádzajúcim súhlasom každej obce, v ktorej katastrálnom území bude dochádzať k týmto činnostiam a každej obce so susediacim katastrálnym územím. Predchádzajúci súhlas za dotknutú obec schvaľuje obecné zastupiteľstvo v príslušnej obci.“

    Poznámka po čiarou k odkazu 12aa znie: „12aa. Čl. 6 ods. 1 a príloha 1 Dohovoru o prístupe k informáciám účasti verejnosti na rozhodovacom procese a pri prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, prijatý v Aarhuse 25. júna 1998, oznámenie č. 43/2006 Z. z..“

    Cieľom navrhnutých úprav je teda doplnenie nového paragrafu a odseku v tomto paragrafe, je celkom jednoznačne zabezpečiť, aby pri všetkých banských činnostiach a činnostiach vykonávaných banským spôsobom bolo celkom jasne a jednoznačne zabezpečené všeobecné zohľadňovanie a rešpektovanie verejného záujmu na ochrane životného prostredia, vrátane ochrany prírody a krajiny a aby nedochádzalo k nešetrnej exploatácii nerastného bohatstva na úkor iných neobnoviteľných prírodných zdrojov a aby boli dôsledne rešpektované princípy trvalo udržateľného rozvoja.

    Ďalší bod. Je to článok 1 bod 14 § 24 ods. 6, v bode D2 text „opatrenia na zníženie vplyvov činnosti v dobývacom priestore na životné prostredie“ nahradiť textom „opatrenia na zníženie vplyvov činnosti na životné prostredie“. Budem čítať už len niektoré ustanovenia.

    Bod 5. V článku 1 bod 14 § 24 ods. 9, ktorým sa mení a dopĺňa zákon, navrhujeme v druhej vete za bodkočiarkou text: „Komisia je zložená tak, aby zástupcovia obvodného banského úradu a slovenskej komory boli v menšine.“

    Odôvodnenie. Komisia môže byť zložená zo 7 členov: 2 z banského úradu, 1 z banskej komory, 2 zo zástupcov obcí, 2 členovia zastupujúci ochranu životného prostredia. Posilňuje sa tým právo samosprávy a ochrany životného prostredia a vtedy bude mať zmysel aj to, že ten návrh zákona, ako bol v dôvodovej správe uvedený, bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie.

    Táto podmienka alebo táto zmena bola rokovaná aj na ministerstve hospodárstva 20. februára tohto roku a v tom čase bola účastníkmi rokovania akceptovaná.

    Bod 6. V § 27 ods. 4 banského zákona, ktorý platí dnes, sa navrhuje znenie: „Obvodný banský úrad na návrh organizácie obce, v ktorej katastrálnom území sa dobývací priestor nachádza, alebo ktorej katastrálneho územia sa dobývací priestor dotýka, orgánu územného plánovania, ako aj z vlastného podnetu zmení, alebo zruší dobývací priestor, ak sú na to z hľadiska verejného záujmu závažné dôvody.“

    Určenie vymedzenia dobývacieho priestoru predstavuje výrazné obmedzenie činnosti pre všetky subjekty pôsobiace na území, v ktorom sa dobývací priestor nachádza, pretože akákoľvek investičná výstavba je viazaná na súhlasné stanovisko obvodného banského úradu podľa § 19 ods. 1, ktorý je povinný pri jeho vydávaní rešpektovať záujmy organizácie vykonávajúcej banskú činnosť vo vymedzenom dobývacom priestore. Je neúčelné, aby obmedzenia pretrvávali aj po skončení banskej činnosti v prípade, že nebude možné zrušiť dobývací priestor len z dôvodu, že takúto možnosť zákon obvodnému banskému úradu neumožňuje.

    Bod 7. Čl. 1 bod 20 § 27 ods. 3 v bode d2, to je podobné ako v § 24, text „opatrenia na zníženie vplyvov činnosti v dobývacom priestore na životné prostredie“ sa nahrádza textom „opatrenia na zníženie vplyvov činnosti na životné prostredie“.

    Bod 8. V § 28 ods. 1 súčasne platného zákona sa navrhuje text v prvej vete: „Konanie o určenie, zmenách a zrušenie dobývacieho priestoru (ďalej len konanie o určenie dobývacieho priestoru) sa začína na návrh organizácie alebo obce v katastrálnom území, v ktorej sa dobývací priestor nachádza alebo na podnet obvodného banského úradu“, dopĺňa sa text o „alebo obce v katastrálnom území“. Podľa platného znenia zákona nie je možné konanie o určení a zmenách zrušením dobývacieho priestoru začať na návrh obce v katastrálnom území, v ktorom sa dobývací priestor nachádza, a preto je potrebná táto zmena.

    Vážny bod je bod 9, ktorý je aj v spoločnej správe a ktorého sa dotkol aj pán poslanec Miklós. V článku 1 bodu 22, to je § 30 ods. 3 až 6. V čl. 1 sa v bode 22 navrhuje nové znenie ods. 5 a upravuje sa takto: „Ods. 5. Pri otvárke, príprave, dobývaní a úprave a zušľachťovaní nerastov, ktoré sa vykonávajú v súvislosti s ich dobývaním a pri likvidácii banských diel je zakázané používanie každej technológie, ktorá môže mať významný negatívny vplyv na životné prostredie, vrátane prírody a krajiny (poznámka 15a) alebo nie je v súlade s princípom trvalo udržateľného rozvoja (poznámka 15b) s podmienkami ochrany životného prostredia alebo jej zložiek podľa osobitných predpisov (15c) alebo s najlepšími dostupnými technológiami podľa osobitného predpisu (15d poznámka).“

    Poznámky pod čiarou znejú: „15a zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov a zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákonov v znení neskorších predpisov č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.“

    „Poznámka 15b § 6 zákona č. 17/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.“

    „Poznámka 15c § 26 až § 28 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.“

    „A poznámka 15d § 5 a príloha č. 3 zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“

    Cieľom navrhovaných úprav v odôvodnení je teda spresnenie znenia § 30 nového ods. 5, je celkom jednoznačne zabezpečiť, aby pri všetkých banských činnostiach a činnostiach vykonávaných banským spôsobom bolo celkom jasné a jednoznačne zabezpečené všeobecné zohľadňovanie a rešpektovanie verejného záujmu na ochranu životného prostredia, vrátane ochrany prírody a krajiny, aby nedochádzalo k nešetrnej exploatácii nerastného bohatstva na úkor iných obnoviteľných prírodných zdrojov a aby boli dôsledne rešpektované princípy trvalo udržateľného rozvoja.

    Bod 10. Je to nové znenie. Navrhujem doplniť o § 30a v nasledovnom znení, je to nové znenie. 30a ods. 1. je aj v spoločnej správe, neodporúča sa prijať, je trochu v inom znení: „Organizácia je povinná pred začatím otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska v určenom dobývacom priestore zložiť na osobitný účet Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky finančnú zábezpeku za účelom zabezpečenia splnenia povinnosti organizácie podľa § 31 ods. 4 až 6. Pre zloženie finančnej zábezpeky banský úrad nevydá povolenie v zmysle § 23 ods. 3, 4 a 5 zákona.“.

    Ods. 2: „Finančnú zábezpeku možno použiť len na účel, na ktorý bola zložená. Nepoužitú časť finančnej zábezpeky ministerstvo životného prostredia vráti organizácii po splnení jej povinnosti § 31 ods. 4 až 6.“

    Ods. 3: „Suma finančnej zábezpeky sa určí v závislosti od predpokladaného vplyvu činnosti organizácie v určenom dobývacom priestore, zohľadňujúc najmä rozsah činnosti, spôsob dobývania, ako aj spôsob otvárky, prípravy, úpravy a zušľachťovania a predpokladané budúce využitie rekultivovaného územia.“

    Ods. 4: „Zloženie finančnej zábezpeky organizácia preukáže v konaní o povolení otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska.“ Tam je odvolávka na poznámku, ktorá nemá číslo, je to § 10 zákona č. 51/1998 Z. z. o banskej činnosti.

    Ods. 5: „Podrobnosti o spôsobe určenia sumy finančnej zábezpeky ustanoví ministerstvo životného prostredia všeobecne záväzným právnym predpisom.“

    Odôvodnenie. Súčasná právna úprava nezaväzuje žiadnym spôsobom organizáciu vykonávajúcu banskú činnosť zabezpečiť splnenie povinností § 31 ods. 4 až 6 právne relevantným spôsobom. Považujeme za nevyhnutné, najmä v prípade ekologických havárií, ale aj pri bežnej likvidácii následkov po banskej činnosti zabezpečiť výkon, ich likvidáciu aj zo stránky finančnej z prostriedkov organizácie vykonávajúcej banskú činnosť, a nie z verejných zdrojov, ako to bolo doteraz. Tu možno jedna poznámka. Môže sa stať, že organizácia, ktorá vykonáva túto banskú činnosť, jednoducho zanikne a nikto už nevymôže od organizácie, aby vrátila veci do pôvodného stavu, aby tu došlo ...

  • Pani poslankyňa, prepáčte, že vás prerušujem, ale ...

  • Už máte? Áno, takže ukončíte, len som sa chcela opýtať. Nech sa páči.

  • Takže môže sa stať, že vlastne ostane územie nezabezpečené a môže dôjsť aj k ekologickej havárii.

    Bod 11. Len krátko. Tam je, v článku 1 sa za bod 24 vkladá nový bod 25, ktorý znie – a je to k poznámke pod čiarou k odrážkam 16 a 16a znejú: „16: Článok 20 Ústavy Slovenskej republiky a č. 108 a č. 116 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku.“ „16a je to § 5 až 10 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, § 12 až § 19 zákona č. 220/2000 Z. z. o ochrane a využití poľnohospodárskej pôdy a zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia.“

    Poznámky pod čiarou sú k odkazom, sa spresňujú a aktualizujú tak, aby bolo nepochybné, že pri vyvlastňovacom konaní treba plne zohľadňovať pravidlá pre ochranu a vyvlastnenie vlastníctva podľa Ústavy Slovenskej republiky a že pri rekultivácii pozemkov dotknutých ťažbou nerastného bohatstva treba postupovať podľa terajšej zákonnej úpravy o ochrane poľnohospodárskeho, lesného a pôdneho fondu. Napríklad v doteraz platnom znení poznámky 16a sú totiž už uvedené staré a neplatné zákony.

    Bod 12 a to je jedna veta. V § 33 ods. 5 článok 1 bod 30 zákona sa navrhuje vypustiť celý ods. 5, pretože tam ide o vágne termíny „verejné blaho“, „verejná núdza“, ktoré nie sú definované v budúcnosti ako právne spory, ktoré by sa dali definovať.

    Dovolila som si vystúpiť k tomuto návrhu zákona, pretože som osem rokov bola vo výbore pre životné prostredie a myslím si, že sa nám podarilo spolu s ministerstvom hospodárstva a s mnohými ochranárskymi zoskupeniami, a nemyslím teda nič extrémne, vytvoriť banský zákon tak, aby spĺňal pre súčasnosť pomerne dobrú právnu normu aj na ochranu životného prostredia, aj na možnosť technológií, ktoré by sa mohli uplatniť pri banskej ťažbe.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Ešte dokončíme s faktickými poznámkami, ako reakciami na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej sa prihlásili pán poslanec Martinák, pán poslanec Kahanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Kramplová, vy sa hlásite potom už ústne? Hej?

    Takže zatiaľ prerušíme rokovanie 8. schôdze Národnej rady, pretože je obedňajšia prestávka. Obedňajšia prestávka bude trvať do 14.00 hodiny.

    Po prestávke, upozorňujem, budeme pokračovať hodinou otázok a odpovedí, potom budú nasledovať interpelácie a po nich bude pokračovať schôdza bodom programu, schváleného programu č. 26, čo je vlastne tento banský zákon, čiže budú nasledovať faktické poznámky a potom možnosť prihlásiť sa ústne.

    Ďakujem a dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.01 hodine.

  • Tretí deň rokovania

    8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás všetkých, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále. Budeme pokračovať ďalším bodom nášho programu, ktorým je

    hodina otázok.

    Osobitne prosím aj členov vlády, keď sa nachádzajú v priestoroch Národnej rady, aby urýchlene zaujali svoje miesta v rokovacej sále.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, aby ste zaujali miesta. Opäť poprosím aj členov vlády, aby zaujali miesta. Pristúpime k hodine otázok. Dovoľte, aby som zároveň týmto otvoril tento bod programu.

    Chcem vás informovať, že poslanci písomne položili včera do 12.00 hodiny 100 otázok predsedovi vlády a členom vlády 137 otázok, aj keď niektoré otázky sa opakujú viackrát. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú v sále prítomní, takže na ne sa neodpovedá.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predseda vlády Slovenskej republiky pán Robert Fico sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil z dôvodu prijatia predsedu vlády Moldavskej republiky. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky pána Roberta Kaliňáka, ktorého poprosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Takže poprosím, pán podpredseda Kaliňák.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, dovoľte mi z poverenia predsedu vlády a v znení § 130 ods. 7 a v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby som ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomný minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa, pracovná cesta v Topoľčiankach, zastupuje ho pán minister životného prostredia Izák. Minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomír Vážny, zahraničná pracovná cesta v Bruseli, zastúpi ho pán minister Ľubomír Jahnátek. Pán podpredseda vlády Dušan Čaplovič, pracovná cesta v Liptovskom Mikuláši, zastúpim ho ja.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán podpredseda vlády, teraz vás poprosím, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Gála Gábora a znie: „Pán premiér, ako docent práva nemáte vedomosť o tom, že pod pojmom páchateľ rozumieme osobu, ktorá trestný čin sama spáchala?“

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Veľmi pekne ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, dovoľte aj mne ešte raz v úvode ospravedlniť pána premiéra, ktorý má štátnu návštevu a podľa dlhodobého protokolárneho programu sa musí zúčastniť na tomto prijatí. Dovoľte mi preto, aby som v mene pána predsedu vlády na niekoľko otázok odpovedal. Som veľmi rád, že môžem odpovedať práve pánovi poslancovi Gálovi, ktorý má tiež právnické vzdelanie.

    Úvodom, samozrejme, pán poslanec, sa chcem poďakovať za vašu pozoruhodnú starostlivosť o vedomosti predsedu vlády z odvetvia trestného práva. Osobne mám pochopenie a zmysel pre takýto tréning a cibrenie mysle. Áno, pán poslanec, v určitom zmysle slova máte pravdu, na slovenskej politickej a mediálnej scéne je dlhodobo zaužívané sa zaoberať tým, kto a čo povedal a nemal povedať, alebo nepovedal, keď sa od neho očakávalo, že hovoriť bude. A takto v úvodzovkách vyslovené vety sa často stávajú predmetom reťazových reakcií o nekonečných traktátoch na tému povedaného, do pozadia ustúpi samotný obsah diskutovaného predmetu, zámer politika urobiť taký alebo opačný krok v praktickej politike. Slová a vety vyslovené na tlačových konferenciách, ako by boli najvyšším ukazovateľom správnosti, alebo nesprávnosti spravovania vecí verejných, boli predmetom a obsahom hospodárskeho a sociálneho pokroku. Dá sa povedať, že v najširšej miere sa tu ukazuje, že vám v žiadnom prípade nejde o obsah, ale o formu.

    Majstri duchovného slova hovoria, že Pán Boh dáva fakty a diabol interpretácie. Informácia a fakty sa dajú povedať dôsledne alebo povrchne, anemicky alebo s mocou, ktorá dokáže vytvárať schémy správania alebo spoločenské normy. Je taký príklad, keď Jesse Jackson počas svojej prezidentskej kampane v roku 1984 chcel svojich oponentov prichytiť a utvrdiť z výberového servírovania informácií, vedome novinárom rozprával vymyslenú historku, ako rád spoločne s pápežom Jánom Pavlom II. chytali v malej loďke ryby. V jednom momente silný vietor schytil pápežovu prikrývku hlavy a odniesol ju niekoľko desiatok metrov.

    Chvíľu sedeli obaja zaskočení, potom Jackson vyskočil z loďky a brodiac sa vo vode zachytil pokrývku hlavy pápeža a doniesol ju späť pápežovi. Reportéri boli celý čas v loďkách a sledovali celú udalosť. Jackson zakončil svoje rozprávanie slovami: Viete, ako zneli titulky novín na druhý deň po tejto udalosti? Jesse Jackson nevie plávať. Anekdota výstižne ukazuje, že aj nevinné brodenie sa vo vode sa dá interpretovať negatívne a prinajmenšom uštipačne.

    Ale vrátim sa k téme. Ako minister vnútra mám dostatočné skúsenosti s používaním a citovaním z materiálov, ktoré zachytávajú a dokumentujú určité dianie z minulosti. Vybral som si z verejne dostupných zdrojov mediálne zachytené slová vo vzťahu k bulharským sestričkám a predpokladám, že sem smeruje vaša otázka, pán poslanec. Môžem otvorene a jednoznačne konštatovať, že predseda vlády nikdy nevyslovil, že bulharské sestričky sú páchateľmi. Analýza spomínaných podkladov však rovnako poukazuje, že už niekoľko týždňov pred cestou do Líbye existovali všemožné snahy účelovo konfrontovať predsedu vlády s touto témou, kombinovať, klásť nášľapné míny a čakať, či sa chytí, alebo nie. Keďže sa nechytil, bolo nutné opäť účelovo interpretovať premiérovo vyjadrenie a je mi iba ľúto, že sa na ňom zúčastňujete aj vy, človek tiež s právnickým vzdelaním. Opakujem, že predseda vlády nikdy nevyslovil, že bulharské sestričky sú páchateľmi.

    V danej súvislosti veľvyslanec Bulharskej republiky uviedol pre agentúru SITA: „Neverím, že slovenský premiér Robert Fico označil palestínskeho lekára a bulharské zdravotné sestry za páchateľov.“ Predseda vlády problematiku viackrát objasnil a vysvetlil tak, že každý, kto jej chcel porozumieť, porozumel. A kto tomu porozumieť nechcel a nechce, tomu je vlastne zbytočné niečo objasňovať a vysvetľovať, pretože nemá záujem, aby to pochopil.

    Je mi ľúto, že ste takúto precíznu právnu terminológiu nepoužívali pri medializácii činnosti údajných páchateľov v nemenovanej kauze, ktorú ste oného času zastupovali, či už ako advokát alebo mediálny manažér. Vtedy ste hľadali páchateľov údajného útoku s národnostným podtextom. Podľa tlače vo vyšetrovacom spise sú podľa právnika Gála závažné nedostatky a z celého spisu jasne vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní nevykonali všetky dostupné metódy na zistenie páchateľov, naopak, všetky svoje sily sústredili na bagatelizovanie prípadu.

    To ste sa už nepohybovali iba v rovine trestnoprávnej a pokiaľ ide o prvý odsek § 19 Trestného zákona, rovnako ste používali širší význam slovenského slova „páchať či spáchať niečo“, najmä so zreteľom na kontext, t. j. textovú spojitosť. V právnej praxi sa často používa aj spojenie podozrivý páchateľ, obvinený páchateľ alebo odsúdený páchateľ, a to ešte pred právoplatnosťou súdneho výroku o vine, a teda v čase, kedy platí v plnom rozsahu zásada prezumpcie neviny. To znamená, že aj na takto označenú osobu sa musí pozerať ako na nevinnú. Čiže uvedené označenie ešte vôbec, ale vôbec neznamená, že táto osoba je vinná a že to, z čoho je obviňovaná, aj spravila. Po právoplatnosti súdneho výroku o vine sa obžalovaný stáva formálnoprávne páchateľom bez ohľadu na to, či skutok spáchal, alebo nie. V tomto prípade už ide o terminus technicus, ktorý je právne čistý, ale opäť nevyjadruje presvedčenie toho, kto je, kto tento pojem použil o vine takto označenej osoby, ale iba akceptáciu tej skutočnosti ako faktu existencie právoplatného súdneho výroku o vine, viď mnoho justičných omylov.

    Áno, pán poslanec, aj takýmto spôsobom je možné sa zviditeľniť, ak nie sú iné témy, aj takto je vhodné zalievať a zalievať a možno takéto témy prinesú aj nejaké ovocie. Chcem vám povedať, že tiež ste používali slovo páchateľ tam, kde páchatelia nie sú. Tiež ste používali slová páchatelia tam, kde je nanajvýš právne pochybné, že by vôbec niekedy mohli existovať. Sám seba ste aj pri tejto otázke z toho usvedčili.

    Ja by som ešte rád k tomuto povedal krátku faktografiu. Tým, že predseda vlády Robert Fico počas jeho oficiálnej návštevy Líbye v dňoch 21. a 22. februára ako predseda vlády členskej krajiny Európskej únie na všetkých stretnutiach s predstaviteľmi Líbye komunikoval oficiálny postoj Európskej únie k prípadu obvinených bulharských zdravotných sestričiek a palestínskeho lekára, zo záznamov z rokovania jednoznačne vyplýva, že predseda vlády Slovenskej republiky žiadal líbyjskú stranu o spravodlivý proces a humánny prístup k obvineným osobám. Líbyjským predstaviteľom odovzdal aj list prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča, ktorý bol formulovaný v tom istom duchu. Predseda vlády takto jasne preukázal solidaritu Bulharsku ako členskému štátu Európskej únie.

    Treba zdôrazniť, že predseda vlády Slovenskej republiky na rokovaniach v Tripolise preukázal už jeho tradičný záujem o obete trestných činov. Nikto nemôže spochybniť skutočnosť, že došlo k infikovaniu niekoľko sto detí vírusom HIV a že už viac ako 60 detí na túto infekciu zomrelo. To vám je, pán poslanec, asi úplne jedno. Takýto postoj nakoniec vyplýva aj z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktoré, citujem, hovorí: „Do popredia záujmu celého trestného systému vláda Slovenskej republiky kladie starostlivosť o obete trestných činov.“ Aj preto predseda vlády Slovenskej republiky ponúkol líbyjskej strane pomoc pri diagnostikovaní a nastavení liečby pre skupinu takto postihnutých detí a v súčasnosti sa prijímajú opatrenia na realizáciu tohto humanitárneho projektu.

    Predseda vlády Slovenskej republiky nikdy neoznačil bulharské sestričky, ešte raz to hovorím, a palestínskeho lekára obvinených v Líbyi za právoplatne odsúdené osoby, ako sa to snaží niekto interpretovať. V súlade s vyhláseniami počas tlačovej konferencie v Tripolise, konanej 22. februára 2007 predseda vlády ihneď po príchode na územie Slovenska telefonicky informoval bulharského partnera Sergeja Staniševa o obsahu rozhovorov, týkajúcich sa obvinených bulharských sestričiek. Nedorozumenia spojené zlou interpretáciou alebo zlomyseľnou interpretáciou jedného zo základných pilierov modernej trestnej politiky, že stredobodom trestného systému musí byť obeť, a nie páchateľ, boli okamžite vysvetlené a celá vec bola v ten istý deň aj uzatvorená.

    Je prekvapujúce, že po oficiálnych vyhláseniach predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica a predsedu vlády Bulharska pána Staniševa 23. februára 2007, ktoré jednoznačne potvrdili obsah rozhovorov a záujem Roberta Fica postaviť sa v zmysle postojov Európskej únie na stranu obvinených, existujú snahy túto problematiku politicky zneužívať. Je pravda, pán poslanec, že niekoľko káuz, ktoré by sa dali politicky zneužiť, radi vždy využijete.

    Rád by som povedal, že k tejto téme mám aj osobne veľmi blízko z jedného prostého dôvodu. Z jednej polovice je moja krv bulharská. Pán poslanec, až dostanete slovo, potom hovorte, zatiaľ vás nepočujem, ste strašne ďaleko. Aj moja krv je spolovice bulharská a preto som mal mimoriadny záujem na tom, aby sa tieto veci cestou pána predsedu vlády jasne vysvetlili. Pán poslanec, ja rozumiem, že slušné správanie vám nič nehovorí, ale keď budete na mňa kričať počas toho, čo rozprávam, zjavne vám nebudem vedieť na vaše otázky odpovedať. Budete mať dve minúty na to, aby ste mi mohli položiť tú otázku a teraz ani neviem, či hovoríte po slovensky alebo inak. Vážne, ja ho nepočujem, lebo v podstate ...

  • Hlasy z pléna.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, prosím vás o pokoj v sále.

  • Čiže, pán poslanec, ja mám pocit, že hovorím k otázke. Ja chápem, že pravda je vec, ktorá vás mimoriadne znervózňuje. Akonáhle čelíte reálnej pravde, tak ste v koncoch. Ste nervózny, trasú sa vám kolená, potia sa prsty. Pochopte to, toto je pravda, pán poslanec, a ja rozumiem, že je vám to trápne.

  • A čo je najlepšie, sám by ste sa nestrápnili, keby ste takú trápnu otázku nepoložili.

    Čiže ja vám ešte raz odpoviem k tej otázke. Sám som bol pred dvomi týždňami v Bulharsku na oficiálnej návšteve, kde som sa rozprával s ministrom vnútra Bulharskej republiky a túto tému sme otvorili. Nikto iný okrem vás túto tému nespochybňuje, pretože to bolo jasne povedané. A keby ste si pozreli záznam, vedeli by ste, že nikdy predseda vlády Robert Fico nepovedal a neodpovedal na tú otázku spôsobom, že bulharské sestričky sú páchateľmi, pretože sám som sa niekoľkokrát o to intenzívne zaujímal už aj z dôvodu, ktorý som vám tu vysvetlil.

  • Poprosím vás, pán poslanec, v zmysle všetkých tých pravidiel, ak náhodou máte nejakú otázku.

    Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Teraz sa pýtam pána poslanca Gála, či chce využiť možnosť položiť v rozsahu dvoch minút otázku. Pokiaľ áno, prosím slovo pre pána poslanca Gála.

  • Áno, ďakujem vám veľmi pekne. Ja by som sa najprv spýtal, že videli ste tú otázku, čítali ste otázku, ktorú som položil, lebo veľká časť odpovede smerovala absolútne niekde inde. Čo sa týka prípadu Maliny Hedvigovej, som prekvapený, že ste toto spomenuli, ale na to len poviem jednu vec, pán minister, a počúvajte, dobre počúvajte. K tejto téme sa nebudem vyjadrovať, lebo tiež sa chcem dožiť vnúčat tak isto ako Malina Hedvigová alebo jeho právni zástupcovia ...

  • Smiech v sále.

  • Áno, smejete sa, kolegyne, kolegovia, ale, bohužiaľ, veci sa majú takto. Dobre, nazvali ste ma diablom, nevadí ...

  • To si o vás naozaj nemyslím, až tak vysoko by som vás nepostavil.

  • To už je vaša vec, nech to posúdia vaši voliči. Ale, pán minister, otázka bola adresovaná na premiéra, nie na vás. Ja som vás počúval, kým ste odpovedali v mene pána premiéra Fica. Vy ste už aj v minulosti zneužívali inštitút hodiny otázok tým, že ste vyčerpali celú dobu, ktorá bola na to vyčlenená. Teraz to robíte opakovane. Ale len záverom, čiže, pán premiér Fico na svojom brífingu nepoužil pojem páchateľ? To mi chcete povedať? Nepoužil pojem páchateľ? Použil, alebo nepoužil? Použil.

  • Ďakujem, pán poslanec, uplynul váš čas. Ak teda dúfam, že bola jasná doplňujúca otázka, poprosím ešte veľmi rýchlo odpoveď vzhľadom na to, že už uplynul čas.

  • Pán poslanec, veľmi rýchlo vám poviem, slečna študentka, ktorú ste obhajovali, sa nevolá Malina Hedvigová, ale Hedviga Malinová po prvé.

  • Len aby ste vedeli presne meno svojho bývalého klienta. A po druhé vám chcem povedať, že v súvislosti s bulharskými sestričkami nepoužil spojenie, že bulharské sestričky sú páchateľmi.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Vážené kolegyne, kolegovia, zdá sa, že čas na položenie otázok premiérovi uplynul.

    Teraz budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi je od poslanca Martina Pada a znie: „Pán minister vnútra, v Programovom vyhlásení vlády SR sa na strane 49 píše: Vláda SR pokladá prevenciu kriminality za základ trestnej politiky štátu atď. Myslíte si, pán podpredseda vlády, že 5 mil. Sk v rozpočte MV SR vyčlenených na prevenciu kriminality je dosť na to, aby ste tento sľub realizovali? Alebo sa väčších peňazí prevencia dočká až v poslednom roku vášho vládnutia?“

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ja by som veľmi rád, pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo, veľmi rád by som na otázku odpovedal, i keď, samozrejme, moja prítomnosť za pultom nie je veľmi obľúbená, lebo odpovedám naozaj rozsiahlo a podstatne, ale chcem upozorniť, že pán poslanec Pado nie je v sále, tak neviem, či mu môžem odpovedať.

  • Nemôžete. Ďakujem pekne, nevšimol som si to.

  • Aj mne je to veľmi ľúto, lebo mal som výborne pripravenú odpoveď.

  • Áno, mrzí to aj mňa, pán podpredseda.

    Ak dovolíte teda, prikročíme k druhej otázke. Pýtam sa, pán László Köteles je prítomný v sále. Áno. Otázka znie: „Aký je predpokladaný vplyv zavedenia elektronického mýta na priechodnosť a bezpečnosť tzv. južnej trasy?“

    Odpovedá minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomír Vážny, v zastúpení odpovie minister hospodárstva pán Jahnátek. Nech sa páči. Poprosím, aby ste oznámili ukončenie odpovede, pán minister.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, Európska únia presadzuje jednotný systém spoplatňovania a financovania dopravnej infraštruktúry. Zavedenie spravodlivejšieho spoplatnenia užívateľov cestnej infraštruktúry je riešenie financovania rozvoja ich priamymi užívateľmi a hlavne tými, ktorí ju najviac zaťažujú a poškodzujú životné prostredie. Ministerstvo dopravy pripravuje zavedenie nového systému spoplatnenia vymedzenej cestnej infraštruktúry podľa prejazdenej vzdialenosti a výber poplatku bez zastavenia vozidla, elektronický výber mýta pre vozidlá nad 3,5 tony. Pre vozidlá do 3,5 tony zostane naďalej povinnosť úhrady za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a ciest pre motorové vozidlá formou zakúpenia nálepky.

    Zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje povinnosť platenia mýta za užívanie vymedzených úsekov diaľnic, ciest pre motorové vozidlá a ciest I. triedy. Zavedenie elektronického výberu mýta pripravujeme od roku 2009 na vymedzených úsekoch diaľnic, ciest pre motorové vozidlá a ciest I. triedy. Keďže aj na tzv. južnej trase prebieha výstavba niektorých úsekov rýchlostnej cesty R2, po ich dokončení predpokladáme ich spoplatnenie. Elektronický výber mýta bude zavedený len na tých úsekoch, kde bude výnos výberu v porovnaní s nákladmi na výstavbu a prevádzku efektívny. Technológia systému elektronického výberu mýta obsahuje prvky inteligentných dopravných systémov, ktoré umožňujú reguláciu dopravy a tým podstatné zvýšenie priepustnosti a bezpečnosti premávky. Vybudované úseky rýchlostných ciest sú jednoznačne priechodnejšie a bezpečnejšie v porovnaní so súčasnými cestami.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pýtam sa pána poslanca Kötelesa, či chce využiť svoje právo. Nech sa páči, máte dve minúty.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Mohli ste jednou vetou odpovedať na to, že pravdepodobne bude mať to negatívny vplyv. Ako doplňujúcu otázku treba tu dodať, že ma provokovali, aby som položil ako doplňujúcu otázku, že kto je najrýchlejším ústavným činiteľom na južnej trase, ale som tomu odolal. A doplňujúcu otázku, vážený pán minister, hlavne vy ako minister hospodárstva viete veľmi dobre, že najväčší vplyv na nezamestnanosť, na rozvoj určitých regiónov je výstavba týchto diaľnic. Aj vo vládnom programe pre mňa je veľmi sympatickým bodom, že treba riešiť tie veľké regionálne rozdiely. A teraz mi dovoľte, aby som prečítal najčerstvejšiu štatistiku nezamestnanosti: Rimavská Sobota skoro 30 %, Revúca 28 %, Veľký Krtíš 23 %, Rožňava 23 %, Trebišov 20 %, Lučenec 20 %, Košice 19 % atď. To je skoro celá južná trasa. Jediná otázka. Ako chce riešiť ministerstvo dopravy tie regionálne rozdiely s tým, že tie výstavby budú prerušené budúci rok a potom všetky peniaze budú investované do tzv. severnej trasy?

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán minister, nech sa páči.

  • Pán poslanec, myslím si, že na túto otázku vám môže dať najlepšiu odpoveď pán minister dopravy. Pokiaľ moje informácie sú aktuálne, viem, že južná trasa nie je vynechaná z realizácie. Hľadá sa forma prefinancovania tejto južnej trasy a skutočne súhlasím s tým, ako ste citovali tie miery nezamestnanosti, je to obrovský problém pre ekonomiku Slovenska. Jednoducho aj naše štatistiky ukazujú, že rozvoj súkromného financovania rôznych projektov, účasť zahraničných investorov v procese výstavby investičných celkov na Slovensku sa deje v tých lokalitách, kde je dobrá infraštruktúra a kde je možný bezproblémový prenos tovaru, vyrobeného tovaru v takýchto závodoch.

    Ministerstvo hospodárstva, budem hovoriť teraz za seba, chce aspoň sčasti napomôcť riešeniu tejto vysokej nezamestnanosti v týchto oblastiach tým, že sme pripravili do parlamentu novelu zákona o investičných stimuloch, kde sme výrazne zmenili systém prideľovania investičných stimulov práve do oblastí s vysokou mierou nezamestnanosti. Nami nastavený systém hovorí, že pre oblasti s priemernou nezamestnanosťou Slovenska musí byť minimálna investícia na to, aby sa mohla uchádzať o štátnu podporu vo výške 400 mil. korún. Pre oblasti, kde je táto miera nezamestnanosti vyššia o 25 % oproti priemernej výške nezamestnanosti, znižujeme povinnú investíciu na 200 mil. korún a pre oblasti, kde je nezamestnanosť vyššia ako 50 %, ako je priemer Slovenska, dávame túto povinnosť len na úrovni 100 mil. korún, plus sú tam možné ďalšie regionálne príplatky. Bližšie sa s touto novelou zoznámite v čase, keď príde táto novela do výborov a do parlamentu.

    Ministerstvo hospodárstva chce aspoň takouto nepriamou formou podporiť záujem investorov investovať do oblastí, kde nie je zatiaľ vybudovaná vysoká infraštruktúra, kde nie sú až také vysoké nároky zamestnancov na mzdu a chceme aspoň takouto formou trošku umožniť práve týmto zaostalým regiónom, aby sa k určitým investičným projektom dostali, pokiaľ nemali túto možnosť doteraz.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Mária Sabolová a položila ju ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Viere Tomanovej. Otázka znie: „Mnohé vyššie územné celky nerešpektujú pri uzatváraní zmlúv pre neštátne subjekty prílohu č. 14 zákona o sociálnej pomoci a znižujú príspevky pre klientov, ktorí boli v starostlivosti aj v roku 2006. Ako môžu prežiť, ako majú postupovať?“

    Prosím o odpoveď, pani ministerka, a oznámte ukončenie odpovede. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, táto otázka dotýkajúca sa sociálnych služieb je oveľa zložitejšia ako len položená otázka, že mnohé vyššie územné celky nerešpektujú pri uzatváraní zmlúv pre neštátne subjekty prílohu č. 14 k zákonu 195. Zákon 195 v § 14 presne vymedzuje, čo sú to sociálne služby a hovorí o sociálnych službách ako o špecializovaných činnostiach na riešenie stavu sociálnej núdze.

    Musím však povedať, že sociálne služby neriešia len stav sociálnej núdze, riešia aj stav hmotnej núdze, pretože v § 40 – 47a je presne zakotvená sociálna ochrana občana pred úhradou za sociálnu službu neprimeranou jeho príjmu a majetku. Pripomínam, že množstvo občanov, ktorí sú v stave sociálnej núdze, to znamená, že sa nevedia postarať sami o seba, nevedia si sprostredkovať kontakt so spoločenským prostredím, nevedia dostatočne chrániť svoje práva a právom chránené záujmy, vlastne táto skupina ľudí a to, či už z titulu veku, nepriaznivého zdravotného stavu, spoločenskej neprispôsobenosti, táto skupina ľudí často je aj v hmotnej núdzi, to znamená, že nemá dostatok finančných zdrojov na to, aby zaplatila za poskytnutú sociálnu službu.

    V rámci sociálnej pomoci sociálne služby sú jediným nástrojom sociálnej pomoci, za ktorý občan platí úhradu. Všetky ostatné nástroje, či už ide o sociálne poradenstvo, sociálnu prevenciu do prijatia zákona č. 305/2005 Z. z., teda zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele to bol ešte aj nástroj sociálnoprávnej ochrany, potom sú to peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Všetko toto sú príspevky, ktoré občan, ktorý je v sociálnej núdzi, dostáva. Za sociálnu službu platí úhradu a tú úhradu platí zo svojho príjmu a majetku. To však neznamená, že občan, ktorý nemá príjem alebo má nízky príjem, nedostačujúci na úhradu požadovanú od neho za poskytnutú sociálnu službu, nemá nárok na sociálnu službu.

    Práve tu spočíva taký zásadný problém, ktorý so sociálnymi službami sa prakticky ťahá a to už od roku 1991, kedy, dá sa povedať, po prvýkrát by mohlo byť hovorené a konštatované, že sociálne služby s výnimkou poskytovania opatrovateľskej služby pre starších ľudí bolo možné a v nadväznosti na prijatie zákona 195 od 1. 7. 1998 bolo možné zo strany obcí poskytovať vlastne všetky sociálne služby s výnimkou opatrovateľskej služby pre dospelých občanov. Od 1. 7. 1998 to bolo možné aj pre deti.

    Čiže dá sa povedať, že už v roku 1991 zákonom teda 518 boli prenesené určité kompetencie v oblasti sociálnych služieb na obce. Išlo o zriaďovanie zariadení typu strediska osobnej hygieny, práčovne, opatrovateľskej služby, jedálne s vlastnou kuchyňou pre dôchodcov, kluby dôchodcov a na území Bratislavy to bola aj zriaďovateľská pôsobnosť k domovom dôchodcov a k domovom penziónom. Bratislava bola taká jediná, kde tieto zariadenia, ktoré boli zriadené v pôsobnosti štátu, už s účinnosťou od 1. januára boli odovzdané práve do zriaďovateľskej pôsobnosti hlavného mesta Bratislavy, magistrátu hlavného mesta Bratislavy.

    Ďalšia teda transformácia nasledovala v sociálnych službách od 1. 7. 1998 prijatím zákona o sociálnej pomoci a vlastne tu začal byť aj problém, pretože zákon, dá sa povedať, druhýkrát nanovo upravoval poskytovanie sociálnych služieb fyzickými a právnickými osobami. Dá sa povedať, že doplnením § 70a do zákona 100/1988 Zb., myslím, že tá účinnosť bola od 1. septembra, bola vlastne doplnená možnosť už predtým poskytovať sociálne služby a vyhláška k zákonu 135 umožňovala aj poskytovanie príspevkov fyzickým a právnickým osobám práve na úhradu nákladov za poskytované sociálne služby. Od 1. 7. 1998 bola upravená osobitne časť, a to paragrafom 72 – 88 zákona o sociálnej pomoci, teda zákona č. 195/1998 Z. z. a tento zákon vlastne taktiež vymedzil, o ktoré sociálne služby ide a ktoré sociálne služby je možné, aby poskytovali fyzické a právnické osoby. Sú to vlastne totožné služby, ktoré do účinnosti zákona č. 416/2001 Z. z., ktorý v časti VIII. menil a dopĺňal zákon o sociálnej pomoci, preniesli sociálne služby do originálnej pôsobnosti vyšších územných celkov s účinnosťou od 1. 4. 2002, 1. 7. 20002, 1. 1. 2003 a 1. 1. 2004. Čiže vlastne boli odovzdané sociálne služby ako originálna pôsobnosť obcí a vyšších územných celkov.

    Pri schvaľovaní zákona č. 416 boli navrhované sociálne služby a ich odovzdanie do zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov a do zriaďovateľskej pôsobnosti obcí prerozdelené na princípe subsidiarity. Dá sa povedať, že všetkými ďalšími novelami, do ktorých sa vstupovalo, pretože bol eminentný záujem tretieho sektora prostredníctvom tohto nástroja využiť tento nástroj a treba povedať aj skutočne pravdu, že sociálne služby boli nedostatočne rozvinuté. Je ich nedostatočná sieť na Slovensku, nedokážu pokryť všetok záujem o poskytovanie sociálnych služieb a s účinnosťou od 1. 7. sa zmenil aj charakter sociálnych služieb ako-takých a zmenila sa aj štruktúra klientov, ktorým sa sociálne služby poskytujú.

    Pripomínam to z toho dôvodu, že kým do tohto obdobia sociálnej služby napríklad v domove dôchodcov starostlivosť bola poskytovaná aj dôchodcovi, ktorý nemal nepriaznivý zdravotný stav, po 1. júli 1998 táto skutočnosť neplatí a skutočne iba tí občania, ktorí majú nepriaznivý zdravotný stav, ktorým nepostačuje poskytovanie inej sociálnej služby, sa mohli dostať do zariadenia, trebárs, typu domova dôchodcov.

    Práve zákon 416, ktorý vlastne odovzdal originálnu pôsobnosť na úseku sociálnych služieb, rozdelil služby do takých dvoch balíkov, kde vlastne v rámci obcí zostalo poskytovanie tých sociálnych služieb, ku ktorým občan má skutočne najbližšie. Boli to denné pobyty, boli to zariadenia a teda bola odovzdaná aj opatrovateľská služba. Problém na úseku opatrovateľskej služby a pri príprave zákona 416 na všetky negatíva aj riziká, vyplývajúce z odovzdania kompetencií na úseku sociálnych služieb boli predmetom rokovania. Napriek tomu predchádzajúca vláda mala záujem tieto služby dostať do originálnej pôsobnosti.

    Pomerne necitlivo bolo k sociálnym službám pristupované aj v ďalšom období a to napriek tomu, že v roku 2000 bola podaná súhrnná správa o tom, ako vyzerá stav sociálnych služieb na Slovensku a koľko je žiadateľov a súčasne bolo aj uvedené to, že čakacia doba na poskytovanie vybraných druhov služieb sa pohybovala od 2 do 14 rokov. Čiže to znamenalo, že sme neboli schopní a nie sme dodnes schopní okamžite poskytnúť sociálnu službu tomu občanovi, ktorý sa ocitne v sociálnej núdzi, tak, aby sme zabezpečili jeho dôstojný život.

    Kým Česká republika od roku 1993 do roku 2000, a mala oveľa lepší štandard vybavenia sociálnych služieb, investovala do rozvoja sociálnych služieb zhruba 13 mld., my sme v roku 2000 konštatovali, že nám chýba na rozvoj sociálnych služieb a aké-také vykrytie siete, rovnomernej siete na Slovensku sociálnymi službami zhruba 4,4 mld. korún. Napriek tomu, že tento údaj sme zverejnili, že sme rokovali, že bol predmetom rokovania vlády, tomuto problému nebola venovaná pozornosť a sociálne služby boli odovzdané do originálnej pôsobnosti obcí. Tá prvá várka, kde boli odovzdávané s účinnosťou od 1. 7. zariadenia sociálnych služieb do zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov a obcí, a to tých zariadení sociálnych služieb, ktoré boli zriadené do 30. 6. 2002 v zriaďovateľskej pôsobnosti orgánov štátnej správy, táto prebehla relatívne bez komplikácií, pretože bol vyčíslený presný stav, potreba nákladov na financovanie a osobitným spôsobom financovanie tak, ako to bolo zabezpečené až do prijatia fiškálnej reformy, tieto zariadenia prakticky boli vyfinancované.

    Úplne iná situácia bola na úseku sociálnych služieb a to konkrétne opatrovateľskej služby, kde bolo veľké riziko, pretože je to pomerne variabilná služba, ktorá skutočne v jednej chvíli môže byť poskytovaná 10 občanom a na druhý deň to nemusí byť pravda, môže to byť raz toľko občanov, ale nemusí to byť ani jeden občan. A tie bývalé okresné úrady, odbory sociálnych vecí vedeli pomerne pružne reagovať v teréne a tam, kde obec nečerpala prostriedky, vedeli teda, kde a v ktorom území sa nečerpali prostriedky na opatrovateľskú službu, okresné úrady vedeli veľmi seriózne, pružne a flexibilne manipulovať s balíkom peňazí a odovzdávať tieto peniaze tam, kde tá potreba vznikla.

    Ministerstvo práce v roku 2003 zvolilo taký neštandardný prístup a nadväzne upravilo v právnom predpise a pridalo prílohu. Práve § 86, ktorý pojednáva o príspevkoch na poskytovanie nielen opatrovateľskej služby, ale všetkých druhov služieb a upravila ich príloha č. 14. Táto príloha sa počas mesiaca menila, pretože vtedy ministerstvu práce dokonca vypadol jeden druh zariadení z tejto prílohy č. 14, išlo o domovy sociálnych služieb pre dospelých.

    Keď hovorím o opatrovateľskej službe, ktorá je vlastne alfou a omegou a dnes možno hovoriť, že táto služba je v teréne prakticky zdecimovaná a v súčasnosti sa poskytuje o viac ako 1/3 nižšiemu počtu občanov, ktorí sú na ňu odkázaní, ako to bolo pri odovzdaní opatrovateľskej služby z podmienok orgánov miestnej štátnej správy. Je to, samozrejme, spôsobené tým, že ministerstvo práce zvolilo za jediné kritérium vek rozhodný na poskytnutie príspevku a prerozdelenie peňazí. Bolo to zhruba 900 mil. korún, necelá miliarda, ktorú prerozdelila do obcí podľa počtu 62-ročných a starších občanov. Ale opatrovateľská služba, pripomínam. sa neposkytuje iba občanom starším ako 62 rokov. Poskytuje sa deťom s ťažkým zdravotným postihnutím, poskytuje sa deťom, ak starostlivosť o tieto deti nevedia zabezpečovať rodičia alebo osoby nahrádzajúce starostlivosť rodičov. Poskytuje sa deťom v tom prípade, ak sa rodičom súčasne narodili 3 a viac detí alebo opakovane v rozpätí 2 rokov za sebou dvojčatá. Čiže, vlastne toto vôbec nebolo zohľadnené.

    Navyše v prílohe č. 14 sa nevychádzalo tak ako predtým do upraveného § 86, kde sa vychádzalo z priemerných nákladov na poskytovanú sociálnu službu, ale sú tam upravené sumy a poviem len taký príklad, je to napríklad 120 tis. na zariadenie opatrovateľskej služby na občana a na rok v porovnaní s domovom dôchodcov, kde je to 110 tis. na občana a na rok. Pričom rozsah starostlivosti v domove dôchodcov so zariadením opatrovateľskej služby je absolútne neporovnateľný. A to, ja poviem len príklad, kým v domove dôchodcov tomu občanovi nielenže poskytujeme bývanie, stravovanie, zaopatrenie, ale mu poskytujeme v prípade, že na to nemá, aj osobné ošatenie, obutie. A keď hovorím ošatenie, ide aj o bielizeň, aj o vrchné ošatenie. Sprostredkúvame kultúrnu, záujmovú, spoločenskú činnosť, rehabilitačnú starostlivosť.

    Pri zariadení opatrovateľskej služby ide o zariadenie, ktoré skutočne slúži na nejaké prechodné obdobie vtedy, keď rodina potrebuje odľahčiť situáciu v rodine a nezvláda situáciu a vlastne toto zariadenie poskytuje na prechodnú dobu bývanie, stravovanie a zaopatrenie a môže, ak má na to vytvorené podmienky, poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť, či už prostredníctvom zdravotníckeho zariadenia, agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti zriadenej podľa osobitného predpisu alebo prostredníctvom, v súčasnosti prostredníctvom zdravotných sestier, ktoré získali licenciu od komory, teda zdravotných sestier a pôrodných asistentiek. Nie je tu pán minister, ale ak by som sa pomýlila, určite ma opraví.

    Čiže, tá situácia v súčasnosti je taká, že, a pripomínam, že kým v zariadení opatrovateľskej služby, tak toto zariadenie dostane 120 tis. korún na občana na rok, v domove dôchodcov, ktorý zabezpečuje oveľa väčší rozsah starostlivosti, je v tejto prílohe stanovený príspevok len 110 tis. korún na občana a na rok. V tejto súvislosti pripomeniem ešte to, čo som povedala v úvode, že občan, ktorému sa poskytuje nielen opatrovateľská služba, ale ktorýkoľvek druh sociálnej služby, platí za ňu úhradu a to zo svojho príjmu a majetku. § 40 až 44 a § 45 hovorí však o tom, že úhradu platí zo svojho príjmu a majetku tak, aby mu bol zabezpečený určitý zostatok.

    Pokiaľ ide o terénne sociálne služby, opatrovateľskú službu – prepravnú službu, je to zostatok vo výške 1,2-násobku sumy životného minima. Ak by sa jeho príjem rovnal tejto sume alebo bol nižší, úhradu za túto službu poskytovať nebude. Taktiež je stanovený zostatok a to v závislosti od rozsahu starostlivosti a od druhu zariadenia, v ktorom sa poskytuje starostlivosť. Poviem napríklad, ak sa občanovi poskytuje dlhodobá starostlivosť v domove dôchodcov s celoročným pobytom, zostatok pri komplexne poskytovanej starostlivosti, ktorý mu je garantovaný, je vo výške 20 % sumy životného minima, čiže to je 996 Sk v súčasnosti. Napríklad v zariadení, trebárs, v domove – penzióne, pokiaľ sa mu neposkytuje strava, musí mu zostať 75 % sumy životného minima. Ak sa mu poskytuje jedno hlavné jedlo denne, musí mu zostať 60 % sumy životného minima. Samozrejme, ak občan nemá na úhradu, za túto službu môže platiť čiastočnú úhradu alebo neplatí úhradu, vymáha sa úhrada, ale zákon v § 45 presne vymedzuje od koho. Sú to len rodičia, deti a manželia medzi sebou navzájom, čiže je tam oveľa užší rozsah tej vyživovacej povinnosti stanovený na úhradu stanovenú za poskytovanú sociálnu službu, ako je v zákone o rodine, teda v zákone 36/2005 Z. z.

    Navyše treba povedať ešte aj tú skutočnosť, že aj občania, ktorí by mali platiť úhradu, teda, trebárs, manžel za manželku alebo deti za svojich rodičov, resp. opačne rodičia za svoje deti, sú chránení pred úhradou neprimeranou ich príjmu a majetku a taktiež do výšky 1,2-násobku sumy životného minima. To znamená, že občan, ktorý svojím spôsobom by nemal na zaplatenie úhrady, je to manželka a manžel by mal za ňu platiť úhradu, jemu a osobám spoločne s ním posudzovaným, napríklad ak má nezaopatrené deti, bude musieť im zostať príjem a iba vtedy budú platiť úhradu za svoju manželku, prípadne matku, ak ich zostatok po zaplatení tejto úhrady bude vyšší ako 1,2-násobok na fyzickú dospelú osobu a plus počet detí, nezaopatrených detí, ktoré má.

    Pokiaľ hovorím ešte o týchto sociálnych službách, musím povedať, že ...

  • Hlasy v sále.

  • Vážení kolegovia, ale vážne prosím, to sú neslušné veci, ak máte, vyjadrite to inak potom, nie teraz. Nerušte, prosím, ministerku.

  • Pokiaľ dovolíte, myslím si, že sociálne služby nie sú nezanedbateľnou súčasťou sociálnej pomoci. Myslím si, že sú veľmi dôležitou súčasťou a myslím si, že je skutočne dôležité venovať im náležitú pozornosť vzhľadom na to, že je tu určite medzi vami viacej ľudí, ako pani poslankyňa Gibalová, ktorá sa tomu venuje, pani poslankyňa Sabolová, a určite vedia, s čím sa zápasí v teréne pri poskytovaní týchto sociálnych služieb.

    Takže ja by som bola rada, keby ste ešte mali chvíľku strpenia, ja sa to pokúsim skrátiť a pokúsim sa teda povedať to, že skutočne teda ten systém aj ochrany je tu stanovený, ale odovzdaním kompetencií, originálnych kompetencií na úseku sociálnych služieb obciam a vyšším územným celkom došlo k tomu, že v zákone je stanovená iba zákonná ochrana, sociálna ochrana pred úhradou neprimeranou príjmu a majetku, ale nie je stanovená v zákone, nie je stanovená v zákone cena za poskytnutú sociálnu službu. Cenu za poskytnutú sociálnu službu ustanovujú vo všeobecne záväznom nariadení obce a vyššie územné celky, pričom priamo zo zákona vyššie územné celky a obce a nimi zriadené rozpočtové organizácie sú viazané vlastne všeobecne záväzným právnym predpisom a § 40 až § 44 pri stanovovaní úhrady za poskytnutú sociálnu službu.

    Sociálne služby ako-také môžu teda zriaďovať, povedala som, okrem vyšších územných celkov a obcí aj fyzické a právnické osoby, pokiaľ, samozrejme, splnia podmienky ustanovené v § 74 zákona 195 a pokiaľ sú zaregistrované na vyššom územnom celku. Vyšší územný celok má kompetenciu poskytovať peňažný príspevok v súlade s prílohou č. 14, avšak na druhej strane tento zákon o sociálnej pomoci nepozná nejakú obmedzujúcu klauzulu alebo možnosť vyššieho územného celku, trebárs, tendrami si vyberať a objednávať u záujemcov, ktorí majú záujem poskytovať sociálne služby, tie druhy sociálnych služieb, ktoré sú vlastne v teréne potrebné.

    Čiže, každý občan, ktorý splní podmienky ustanovené v § 74, či je to fyzická osoba alebo právnická osoba a zaregistruje sa na vyššom územnom celku, samozrejme, po dodržaní zákonných podmienok môže poskytovať sociálnu službu a iba v tom prípade, ak vyšší územný celok uzatvorí zmluvu, ktorá musí obsahovať druh sociálnej služby, rozsah sociálnej služby, deň začatia poskytovania sociálnej služby, čas poskytovania sociálnej služby a miesto poskytovania sociálnej služby, pričom v tejto zmluve musí byť uvedená aj cena sociálnej služby a podmienky jej platenia. A cena sociálnej služby je určená na základe zákona o cenách, teda na základe zákona 18/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov, je vlastne táto cena vecou dohody medzi občanom a poskytovateľom a nepodlieha cenovej regulácii.

    Uzatvorenie písomnej zmluvy o poskytnutí finančného príspevku na úhradu nákladov za sociálnu službu, sociálnu prevenciu alebo sociálne poradenstvo medzi samosprávnym krajom ako príslušným orgánom a subjektom, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa zákona o sociálnej pomoci alebo s obcou, je slobodným prejavom vôle obidvoch zúčastnených strán. Ide teda o dvojstranný právny akt a to v súlade s § 34 a následne Občianskeho zákonníka. Podstatné náležitosti tejto písomnej zmluvy sú pritom ustanovené v § 85 zákona o sociálnej pomoci, ktorými sú vlastne účastníci zmluvy, tejto zmluvy viazaní.

    Zmluvná voľnosť, resp. voľná úvaha pri uzatváraní zmluvy, pokiaľ ide o uzatvorenie zmluvy zo strany samosprávneho kraja ako príslušného orgánu, je však pritom obmedzená v § 86 ods. 1 zákona o sociálnej pomoci. Ak dôjde k splneniu podmienok ustanovených v § 86 ods. 1 zákona o sociálnej pomoci, ktorý ustanovuje aj podmienky vzniku nároku na finančný príspevok na úhradu nákladov za sociálnu službu, ktorou musia byť súčasne splnené, zmluva o poskytnutí finančného príspevku na úhradu nákladov za sociálnu službu na základe písomnej žiadosti subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa zákona o sociálnej pomoci, musí byť medzi účastníkmi zmluvy uzatvorená.

    V § 86 ods. 1 zákona o sociálnej pomoci je pritom z hľadiska právnych podmienok ustanovených pre vznik nároku na poskytnutie finančného príspevku obsiahnutý verejný záujem či potreba poskytovania a tým aj finančnej podpory z verejných prostriedkov sociálnej služby, sociálneho poradenstva alebo vykonávania sociálnej prevencie v území. Právny nárok na poskytnutie finančného príspevku na úhradu nákladov za sociálnu službu zápisom do registra nevzniká, ale vzniká len na základe právoplatne uzatvorenej písomnej zmluvy o poskytnutí finančného príspevku.

    Pre komplexnosť informácie dovolím si ešte uviesť, že Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky nie je daná vecná príslušnosť preskúmavať postup samosprávneho kraja vo veci uzatvárania zmlúv o poskytovaní finančného príspevku, ani posudzovať voľbu samosprávneho kraja, pokiaľ ide o konkrétny výber verejného subjektu, s ktorým uzatvára zmluvu v rámci svojej samosprávnej pôsobnosti. Tunajšie ministerstvo nie je oprávnené posudzovať postup samosprávneho kraja vo veci priznania, alebo nepriznania finančného príspevku na úhradu nákladov za sociálnu službu a jeho výšky.

    Záverom si dovolím, dámy a páni, ešte pripomenúť, že prípadný finančný príspevok podľa prílohy č. 14 zákona o sociálnej pomoci vyšším územným celkom priznávajú podľa potrieb verejný záujem, teda podľa verejného záujmu, a nie podľa kapacity zariadenia, ktoré príspevok žiada, pričom však musia byť dodržané podmienky, ktoré sú obsiahnuté v zmluve.

  • Ďakujem, pani ministerka. Skončili ste?

    Teraz sa pýtam pani poslankyne Sabolovej, či chce využiť dvojminútový limit na položenie doplňujúcej otázky. Áno. Poprosím udeliť slovo pani poslankyni Sabolovej.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pani ministerka, už ani ja neviem, akú otázku som dala na začiatku, lebo ten polhodinový exkurz, skutočne tá otázka je vo vzduchu, kolegovia nevedia, na čo ste odpovedali. Vy ste nám síce urobili exkurz do celého sociálneho systému, ale moja otázka bola pomerne konkrétna a to bolo v závere vašej odpovede čiastočne zodpovedané. Ja mám prierezové informácie tak, ako ste hovorili z tých problémov, ktoré sa nás dotýkajú a poskytovanie finančných príspevkov pre domovy sociálnych služieb. Ja nechcem ani o opatrovateľskej službe hovoriť, ani nič, teraz nie o tejto téme, ale chcem sa spýtať, či podľa vás je správny systém podpisovania zmlúv na jeden rok pre subjekty poskytujúce tieto služby. Napríklad pre tie, ktoré majú zariadenia so stálym pobytom, s týždenným pobytom alebo celoročným pobytom, je to neperspektívne, je to nekoncepčné. Podľa zákona o sociálnej pomoci by mali byť poskytnuté prostriedky v zmysle rozsahu za predchádzajúci rok.

    Mám veľmi čerstvý príklad z Banskej Bystrice, kde dom sociálnych služieb pre mentálne postihnuté osoby dostal len 80 % zdrojov z minulého alebo podľa počtu klientov z minulého roku, podľa rozsahu minulého roku a je to na likvidáciu týchto subjektov. Preto sa pýtam, či my budeme podporovať len štátne subjekty, len subjekty VÚC, či ten klient nemá právo si vybrať ktorýkoľvek subjekt, ktorý dnes má registráciu niekoľko rokov a myslím si, že na škodu veci je práve to jednoročné podpisovanie zmlúv, nielen dodatkov o príspevku, ale zmlúv na poskytovanie služieb. Čiže, ja si myslím, že máte dosah na to, aj politický, ale aj odborný, aby vyššie územné celky, ktoré v zmysle zákona o sociálnej pomoci poskytujú tieto ...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Pani poslankyňa, váš čas uplynul. Je faktom, že som nezachytil celkom doplňujúcu otázku, ak, pani ministerka, máte záujem odpovedať, nech sa páči.

  • Určite áno. Pani poslankyňa, máte absolútnu pravdu a súhlasím s tým, čo ste povedali. Musím však povedať, že ani jeden z paragrafov zákona o sociálnej pomoci neobsahuje povinnosť uzatvárať zmluvu na jeden rok. Vlastne týmto sa vyššie územné celky chránia pred tým, aby museli ten príspevok poskytovať. Ja mám ešte oveľa ťažšie písomné žiadosti o pomoc, ale neviem pomôcť, a to z toho dôvodu, že to nie sú peniaze zo štátu a v rámci sociálnych služieb už nemáme žiadnu sociálnu službu, ktorá by bola poskytovaná v podmienkach štátnej správy. Všetko je to v podmienkach miestnej samosprávy a regionálnej samosprávy a teda aj všetky peniaze v rámci fiškálnej reformy boli prenesené do pôsobností obcí a vyšších územných celkov.

    Možnože, ja som to hovorila s najlepším vedomím a svedomím, keď som hovorila o tom, ako tie kompetencie prechádzali, tá originálna pôsobnosť, že obce si upravujú vo všeobecne záväznom nariadení aj spôsob ceny, aj systém teda bližších podmienok pre poskytovanie sociálnych služieb a to isté sa vzťahuje na VÚC-ky. A VÚC-ka môže poskytnúť príspevok nielen fyzickej, právnickej osobe, ale aj obci, samozrejme, za podmienok ustanovených zákonom, ale vrátim sa k meritu veci.

    Mám tiež jeden prípad, kde na území Bratislavy pôsobí nezisková organizácia, ktorá poskytuje, myslím, okolo 119 ľuďom s Alzheimerovou chorobou, teda najťažším, najťažšie zdravotne postihnutým starším ľuďom, komplexnú starostlivosť nepretržitým pobytom. Dokonca toto zariadenie prevzalo aj na Jakubovom námestí, to bol domov dôchodcov, ktorý zriadila Kongregácia Najsvätejšieho spasiteľa a podľa prílohy č. 14 Bratislavského samosprávneho kraja mali dostať okolo 22 miliónov na celý balík služieb, ktoré poskytujú a dostali nejakých 8 miliónov, čím sa dostávajú tieto subjekty do situácie, že následne sú zadlžené, neplatia odvody, lebo nemajú, ale na druhej strane v tých zariadeniach sú občania, ktorí majú právo a právo, ktoré im bolo priznané ešte pred odovzdaním kompetencií zo zákona vyšším územným celkom, teda sú chránené § 112f, ak sa nemýlim, kde im musí byť poskytnutý rovnaký rozsah starostlivosti, a napriek tomu to tie vyššie územné celky nerešpektujú a ten balík peňazí pre nich neposkytujú.

    Musím povedať, že nielenže sa znížil rozsah poskytovaných služieb, znížila sa v niektorých prípadoch výrazne i kvalita a v mnohých prípadoch sa znížila aj kapacita. Ja na jednej strane to hodnotím ako pozitívne, a to aj vzhľadom na opatrenie ministerstva zdravotníctva z minulého roku, kde sú stanovené podmienky z hľadiska hygienických podmienok, ale bolo potrebné stanoviť prechodné obdobie, vyčleniť balík peňazí a povedať, aby títo poskytovatelia sa k týmto peniazom dostali, aby mohli poskytovať kvalitnejšiu starostlivosť, aby tým ľuďom, ktorým sa starostlivosť poskytuje, bola zagarantovaná právna istota, že im tá starostlivosť dovtedy, kým ju budú potrebovať, bude poskytovaná.

    A ja len na dôvažok dodám k tomu, pripravujeme nový zákon o sociálnych službách, ktorý na všetky tieto skúsenosti reaguje a ktorý sa snaží pohľadať riešenie. Tento zákon bude určite predložený najneskôr v septembri tohto roku na rokovanie. Mal by byť účinný s účinnosťou od 1. 1. 2008.

    A súčasťou, nebude len zákon o sociálnych službách, ale zákon o kompenzácii sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.

  • Ruch a hlasy v sále.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Ďalšiu otázku, ktorá bola vyžrebovaná, položil pán poslanec Zoltán Horváth. Je prítomný v sále. Jeho otázka je položená ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny pani Viere Tomanovej. Otázka znie: „SR zaznamenáva silný ekonomický rast, rast reálnych miezd a zamestnanosti. Je to dôsledok predovšetkým daňovej reformy a Zákonníka práce, ktorý sa podpísal pod rozvoj malého a stredného podnikania a rôznych foriem zamestnanosti. Pani ministerka, prečo navrhovaná novela Zákonníka práce má tieto skutočnosti negovať?“

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, nie je to tak a musím povedať, že Zákonník práce je jedným z nástrojov, ktorý pomáha riešiť, samozrejme, nezamestnanosť, hovorím, jedným z nástrojov, pretože nemá ani takú veľkú váhu, aká sa mu až pripisuje, pretože ak by mal, tak by som sa spýtala, prečo v okrese Rimavská Sobota pretrváva 30 % nezamestnanosť. Čiže, buďme, skúsme byť skutočne uvážlivými a skúsme zvažovať vyváženosť tohto Zákonníka práce.

    A musím povedať, že pri pripravovanej novele sme predovšetkým vychádzali z potreby zosúladenia Zákonníka práce so smernicami Európskej únie, s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce. Taktiež sme vychádzali z právoplatných rozsudkov Európskeho súdneho dvora, kde práve v dôsledku premietnutia do tejto právnej úpravy týchto právoplatných rozsudkov nám hrozia veľmi vysoké sankcie. A hovorím o niekoľkých stámiliónoch.

  • Neustály ruch v sále.

  • Ďalej musím hovoriť o tom, že sme sa pokúsili Zákonník práce urobiť vyvážený nielen vo vzťahu k zamestnancom, ale aj zamestnávateľom a hovoriť vlastne aj o tom, že sme sa snažili vytvoriť podmienky pre dobrú, bezpečnú a dôstojnú prácu. Ja považujem v našej spoločnosti tieto podmienky za nesmierne dôležité. Keď hovorím o bezpečnej, samozrejme, že sme sa snažili posilniť ochranu života a bezpečnosti pri práci a taktiež sme sa snažili tú vyváženosť svojím spôsobom rozdeliť do takých 4 skupín opatrení, ktoré sú obsiahnuté v pripravenej novele Zákonníka práce.

    Znovu by som si dovolila pripomenúť, že v súčasnosti nie je ešte uzatvorené, máme stále prebiehajúce rozporové konanie a s tým, že teda do konca budúceho týždňa by mali byť tieto rozporové konania uzatvorené, čiže v niektorých paragrafoch dnes ešte neviem jednoznačne povedať, aká tá situácia, ako to bude uzatvorené, ale môžem povedať jedno, že sa zúžil počet zásadných rozporov. Medzi tie zásadné rozpory skutočne patrí v súčasnosti už len závislá práca, to je taký najväčší rozpor.

    Ale ešte by som sa vrátila k tým 4 druhom opatrení. Jednak sú to teda opatrenia, pretože Zákonník práce v prvom rade slúži na ochranu práv zamestnancov a na druhej strane musím hovoriť o tom, že, a v tejto súvislosti poviem, že si vážim každého jedného zamestnanca a každého jedného zamestnávateľa, ktorý vytvorí čo len jedno pracovné miesto alebo zamestná sám seba. A mám záujem udržať akékoľvek pracovné miesto. Čiže, sú to opatrenia na ochranu zamestnancov. Potom sú to opatrenia, ktoré sú zamerané na sprísnenie zodpovednosti zamestnancov za spôsobenú škodu. Potom sú to opatrenia, ktoré sú zamerané na flexibilitu práce a teda pružný pracovný trh. A potom sú to, samozrejme, opatrenia, ktoré sú zamerané aj na ochranu zástupcov zamestnancov a podporu kolektívneho vyjednávania a sociálneho dialógu ako-takého.

    Keď hovorím o tých opatreniach zameraných na ochranu zamestnancov, v prvom rade je to ochrana pracovného pomeru, teda je to definovanie závislej činnosti. Ja môžem povedať, že definícia závislej činnosti naberá priam také démonizujúce rozmery a nie je to tak, pretože živnosť je jednoznačne definovaná v zákone č. 455, teda v živnostenskom zákone a má presne vymedzených 6 charakteristických znakov. A všetkých 6 týchto charakteristických znakov musí byť dodržaných. My sme ničím nevstúpili, a poviem, že to je ten užší právny rámec, kde je živnosť definovaná v živnostenskom zákone, a musí byť naplnených všetkých 6 znakov pre to, aby spĺňal občan a napĺňal podstatu živnosti.

    Pokiaľ ide o ten širší právny rámec, tam je podnikanie upravené v Obchodnom zákonníku v § 2, ale ani do tohto zákona sme nevstupovali. Upravili sme v § 2 definíciu závislej práce, pričom táto definícia závislej práce je absolútne diametrálne odlišná, ako je definícia v zákone o živnosti. Čiže, jednoznačne môžem konštatovať, že pokiaľ ide o Zákonník práce, tak ako je navrhnutý, a tak ako je definovaná závislá práca, nemá nič spoločné s rušením živností alebo s nejakou likvidáciou živnostníkov. Veľmi si ich vážim a urobím všetko pre to aj do budúcnosti, aby som ich podporila.

    V tejto súvislosti by som si dovolila pripomenúť, že okrem definovania závislej činnosti sme vstupovali do reťazenia pracovných pomerov. Keď hovorím o reťazení pracovných pomerov, musím hovoriť, že obmedzujeme vlastne možnosť uzatvorenia pracovného pomeru na dobu určitú a to maximálne na 3 roky, pričom na poslednej tripartite bolo dojednané jedno možné ďalšie dojednanie a pričom výnimkou sú všetky sezónne práce a okrem toho, kde je možné uzatvoriť na dobu 8 mesiacov opakovane a opakovane pracovný pomer.

    Taktiež sa to týka v prípade, že ide o materskú dovolenku, rodičovskú dovolenku, kde je taktiež možné opakovane uzatvárať pracovný pomer nepretržite. Čiže, dá sa povedať, a je tam ešte ďalších množstvo výnimiek, či je to pre umelcov alebo je to pre poskytovanie opatrovateľskej služby a na tomto paragrafe, ide konkrétne o novelu § 48 ods. 3 písm. b), sme sa v podstate absolútne dohodli aj so zástupcami zamestnávateľov.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Vážené kolegyne, kolegovia, čas určený na hodinu otázok uplynul, takže mi dovoľte, aby som sa poďakoval členom vlády, ktorí odpovedali na vyžrebované otázky. Končím tento bod programu.

    Dávam krátku 3-minútovú prestávku na prepnutie technického zariadenia. Po 3 minútach nasleduje rozprava k písomným odpovediam členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady, písomne podané do 10. februára 2007, ktoré máme pod tlačou 206. Takže 3-minútová prestávka.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, technické zariadenie máme funkčné. Poprosím vás, aby ste sa vrátili do rokovacej sály, aspoň tí, ktorí sa chcete zúčastniť na nasledujúcom bode programu, rovnako prosím členov vlády, ktorí sa nachádzajú v okolí rokovacej sály, aby sa dostavili do nej.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tak ako som už oznámil, nasledujú

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré boli podané do 10. februára 2007,

    ktoré máme pod tlačou 206.

    Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 206 nachádza.

    Teraz mi dovoľte otvoriť rozpravu. Chcem povedať, že písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Martin Fronc, takže mu dávam slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, keďže chcem sa vyjadriť k interpelácii č. 8, kde som interpeloval ministra financií, poprosil by som vás, keďže je tu, aby bol prítomný v sále.

  • Nejde mi o konfrontáciu, chcem vám rozumieť, nebýva zvykom, beriem vašu žiadosť na vedomie. Poprosím prítomnosť pána ministra financií, pokiaľ sa nachádza v blízkosti rokovacej sály, aby zaujal svoje miesto, ale nie je oprávnený poslanec, pán Fronc, týmto spôsobom žiadajúci ...

  • Prerušil poslanec M. Fronc.

  • Pán predsedajúci, ale páni ministri by na interpeláciách mali byť, viem dobre, aký je rokovací poriadok ...

  • Prerušil podpredseda NR SR M. Číž.

  • Buďte taký láskavý, pán predsedajúci. Chcel by som povedať pánovi ministrovi financií ...

  • Prerušil podpredseda NR SR M. Číž.

  • Máte slovo iba na uskutočnenie interpelácie, prosím.

  • Chcel by som povedať pánovi ministrovi financií, že mu tak trošku závidím. Chodieva na obedy do kaviarne s tým, kde chodievam aj ja, a závidím mu, že má tam čas tráviť 2 hodiny v pokojnej rozprave s priateľmi. Viem, čo obnáša práca ministra a bolo nemálo dní, keď som mohol jesť prvé jedlo až o 8.00 hodine večer. A súvisí to aj s touto interpeláciou, pretože si myslím, že k tomu obedu by si možno mohol zobrať aj nejaké čítanie.

    Interpeloval som pána ministra v súvislosti s tým, že sme podali novelu zákona ako poslaneckú a týkalo sa to zákona o financovaní škôl a školských zariadení, veľmi malú novelu, a v zmysle legislatívnych pravidiel ministerstvo financií dalo stanovisko, že táto novela má dosah na štátny rozpočet. Následne bola novela toho istého zákona predložená vládou, kde tie drobné úpravy sa prakticky v tom istom zákone, ktorý predložila vláda, nachádzali a tá akosi nemala dosah na verejné financie. Čakal som, ako mi odpovie pán minister. Pravdu povediac, priznať chybu by si žiadalo istú noblesu. Tej noblesy som sa nedočkal.

    Ale čo má úplne prekvapilo, musím povedať, že pokiaľ, dovoľte, aby som odcitoval, v návrhu zákona o financovaní škôl a školských zariadení č. 597, ktoré bolo podané vládou, sa píše: „návrh zákona nemá dopad na verejné financie“, tak sa dočítam v odpovedi od pána ministra financií, citujem: „Vláda uznesením č. 72 z roku 2007 schválila sumu 386 mil. korún pre obce a vyššie územné celky na zabezpečovanie financovania týchto škôl a školských zariadení“. 386 miliónov nie je žiaden dopad na štátny rozpočet? Pán minister, ja vás nechcem spochybňovať a zosmiešňovať ohľadom 386 miliónov, ale, pán minister, moja otázka znie: Čítate vôbec materiály, ktoré vám pripravia vaši zamestnanci? A, pán minister, viete vôbec, čo podpisujete?

    Ďakujem, skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa ešte, chce sa niekto z ďalších poslancov, ktorí nie sú prihlásení písomne, prihlásiť do rozpravy k písomným odpovediam členov vlády ústne. Do rozpravy pani Sániová Beata, pani Žitňanská Lucia. Uzatváram možnosť, áno, registrujem aj pána poslanca, keby ste ohlásili meno našim technikom, aby vás dali na tabuľu, pán poslanec. Uzatváram možnosť, traja ústne prihlásení poslanci.

    Slovo má pani poslankyňa Sániová Beata. Prítomná je pani Sániová Beata? Pani Sániová je tu prítomná? Nech sa páči, prosím, v rozprave treba pristúpiť tiež k rečníckemu pultu, prosím. Zrejme aj s procedurálnym návrhom alebo vysvetlením stanoviska, zapnite, prosím, mikrofón pani Sániovej.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja mám interpelácie, takže potom sa prihlásim, áno? Ďakujem pekne.

  • Omyl, dobre. Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Žitňanská má k písomným odpovediam. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vystúpiť v rozprave k odpovedi na moju interpeláciu pod č. 11, odpovedi pána ministra Harabina.

    Ja som sa pýtala na rozširovanie siete Centra právnej pomoci a musím povedať, že odpoveď, ktorú som dostala, pán minister, ma, žiaľ, neuspokojila a ani nie kvôli nejakým vecným rozporom, pretože neviem, či máme, alebo nemáme vecný rozpor, pretože ste neodpovedali vo svojej odpovedi na to, čo som sa v interpelácii pýtala. Pretože ja som sa vo svojej interpelácii pýtala na to, aké máte plány na rozvoj Centra právnej pomoci, akú máte predstavu o tom, čo stojí jedna pobočka, koľko, kedy a kde plánujete otvoriť ďalšie pobočky Centra právnej pomoci a vôbec, ako si predstavujete ďalšie opatrenia ministerstva spravodlivosti na zdokonaľovanie právnej pomoci pre chudobných, pre tých, ktorí si nemôžu dovoliť advokáta. Žiaľ, v odpovedi som sa nedočkala odpovedí, pretože nejakých rozvojových plánov ste sa dotkli len jednou vetou a ja ju odcitujem: „V blízkej budúcnosti je v záujme ministerstva spravodlivosti otvoriť ďalšie kancelárie pobočky centra najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou“, čo je veľmi široko a všeobjímajúca odpoveď, ale veľmi nekonkrétna a neodpovedá na to, čo som uvádzala vo svojej interpelácii.

    Reagujem aj preto, pretože svojimi krokmi zatiaľ smerujete skôr proti rozširovaniu rôznych foriem pomoci pre tých, ktorí si advokáta nemôžu dovoliť. Reagujem aj preto, pretože ste zrušili právne poradne, bezplatné právne poradne, ktoré pôsobili viac ako 6 rokov vo všetkých krajských mestách, detašované boli pri krajských súdoch, v Bratislave na ministerstve, čo bola veľmi nenákladná, resp. relatívne s nízkymi nákladmi poskytovaná služba, trošku iná služba, ako poskytuje Centrum právnej pomoci, ktorú občania, najmä starší, dôchodcovia, si zvykli využívať. Ste to zrušili potichu, nikto o tom nevie a neponúkli ste žiadnu adekvátnu náhradu, pretože 4 pobočky Centra právnej pomoci, samozrejme, v tejto situácii nie sú žiadnou adekvátnou náhradou o to viac, že neviete špecifikovať, ako si predstavujete ďalšie rozširovanie tejto právnej pomoci.

    Ja s vami súhlasím, pán minister, s jednou vecou, že platí to staré známe, že kvantita nezodpovedá vždy kvalite, ale v tomto prípade pre ľudí, ktorí sú v núdzi, naozaj zastavenie rozvoja Centra právnej pomoci nie je dostatočné a tu zohráva naozaj aj dostupnosť svoju úlohu. Inak som vám vďačná za tú vetu, že kvantita nezodpovedá vždy kvalite, pretože myslím, že ju budem ešte citovať v našich diskusiách.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. V zmysle rokovacieho poriadku pán minister, nech sa páči, má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážené dámy, vážení páni, nepripravoval som sa na takúto otázku, ale rád vám odpoviem, pani kolegyňa. Nie, Centrum právnej pomoci nie je ani tak vaše dielo ako dielo vášho predchodcu. Ja by som sa snažil do budúcnosti zachovať pojem Centra právnej pomoci, ale iba pojem a názov, lebo doteraz to nebola žiadna právna pomoc. Poviem vám prečo. Naše kontroly, ktoré sme tam poslali, nám ukázali, že okrem rozšafného a nehospodárneho nakladania s finančnými prostriedkami na luxusné zariadenia kancelárií v Bratislave, Bystrici a Košiciach nás presviedčajú o tom, že išlo len o trafiky pre niektorých ľudí, ktorí vôbec neposkytovali právnu pomoc.

    Budem úplne konkrétny. Kontrola zistila, že len na to, aby títo ľudia, ktorí tam boli, aby vedeli, ako majú namaľovať steny na zeleno, na bielo, si dali robiť výberové konanie na 300, 400 tisíc korún, aby im ten, ktorý takú službu im poskytol, povedal, „túto stenu namaľujete na zeleno, túto na červeno“, no tak toto nie je právna pomoc, to je prvá vec.

    A dostaneme sa aj k podstate veci. Aká je tam právna pomoc? Aký je systém? Tam máte osobu prvého kontaktu, druhého, tretieho, štvrtého, piateho kontaktu. Chudáčik človek z Uble má prísť do Košíc alebo do Prešova, má zaplatiť za cestu, potom musí zaplatiť 150 korún registračný poplatok a človek a osoba prvého kontaktu ho pošle k osobe druhého kontaktu, tretej, štvrtej, piatej. Tento chudáčik odíde domov s tým, že nevie, kde je sever, nevie, kde je sever, hovorím to otvorene. A Centrum právnej pomoci, sme si dali urobiť štatistiky, dosiaľ poskytlo 5 právnych pomocí. Ostatné právne pomoci boli také – choďte tam, choďte tam, choďte od Kajfáša k Judášovi. A títo chudáčikovia z Uble od Humenného chodili a právna pomoc nikde. Tak toto teda nie je právna pomoc.

    Pracujeme na úplne inej koncepcii a poviem vám na akej, lebo toto ste chceli vedieť. Moja predstava je, aby išlo o skutočnú pomoc vo všetkých regiónoch, lebo právnu pomoc nepotrebujú chudobní v Bratislave, v Košiciach a v Prešove. Títo, ktorí sú z Oravy, z Uble, z Gelnice, tí, z tých najchudobnejších regiónov, tí potrebujú právnu pomoc.

    Vo všetkých oblastných miestach po spolupráci s advokátskou komorou vytypujeme advokátov, ktorí budú platení štátom za poskytnutú právnu pomoc, ale tak, aby ten chudáčik z Uble nešiel až do Prešova, ale bude mať maximálne 10 km advokáta, ktorého my zaplatíme. Lebo my sme doteraz platili 30 úradníkov miliónmi korún a posielali týchto ľudí – prvý kontakt, druhý, to vám hovorím úplne otvorene – päť kontaktov bolo pre toho chudáčika, ale právna pomoc nikde. Prebiehajú rokovania aj s ministerstvom financií v tom smere, že by ten advokát si hodnotu poskytnutej právnej služby odpísal z odpočítateľnej položky, aby sme našli aj mechanizmus. Čiže, ešte raz opakujem, výsledky kontroly sú na internete, nič netajíme, nič neskrývame, môžete skutočne zistiť, o čo tam išlo. Samozrejme, nebudeme živiť tento byrokratický aparát, ktorý neposkytoval právnu pomoc. Išlo len o depozitár detí a synáčikov a dcér politických predstaviteľov minulej vlády, nehovorím konkrétne vás.

    Takže, neupúšťame od tejto myšlienky. Chceme týmto ľuďom pomôcť a za tým účelom sme, samozrejme, keďže som odvolal za nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami riaditeľku, vypísali sme nové výberové konanie, je vymenovaná nová riaditeľka, ktorá okrem už vecí tých, o ktorých som rozprával, sama má predostrieť návrh koncepcie svojej predstavy, aj my pracujeme na ministerstve na určitej koncepcii a po konfrontácii najlepšieho variantu pristúpime ku skutočnej právnej pomoci. To je všetko.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. S faktickou poznámkou, pani Lucia Žitňanská. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána ministra.

    Pani poslankyňa Lucia Žitňanská má slovo.

  • Ja som chcela len poznamenať, že moja interpelácia smerovala k tomu, akú máte predstavu, kedy a ako, čiže tá vaša reakcia podľa mojej mienky bola v tejto súvislosti nenáležitá. Nedotkla sa napríklad mojej ďalšej otázky, keď ste už reagovali, pán minister, prečo ste zrušili tie bezplatné právne poradne. A jedna poznámka. Advokáti, ktorí sú na zozname poskytovateľov bezplatnej právnej pomoci, sú rozložení po celom Slovensku, čiže tento model je zakomponovaný aj do dnešného systému a môžu túto bezplatnú právnu pomoc poskytovať. To len na margo, ale hovorím, moja interpelácia smerovala na vaše predstavy do budúcnosti a, žiaľ, túto predstavu som sa nedozvedela.

    Ďakujem pekne.

  • Áno, ďakujem pekne, pani poslankyňa. S krátkou reakciou – pán minister. Zapnite pána ministra.

  • Pani poslankyňa, o časových horizontoch sa skutočne nedá rozprávať, ale pokiaľ sa teda chceme rozumieť, ide mi o to, aby sme poskytli právnu pomoc v najchudobnejších regiónoch, aby odpadol byrokratizmus, pretože ten chudáčik zaplatil, vám hovorím, cestovné z Uble do Prešova, zaplatil 150 korún a právnej pomoci sa nedožil. Tí ľudia, ktorí ju mali poskytovať, ho posielali z jedného na druhé, na tretie, na piate miesto, ale reálne, máme štatistiky, bolo za celé obdobie vzniku Centra právnej pomoci poskytnutých 5 právnych pomocí, hovorím vám to otvorene. A o časových horizontoch nemôžem rozprávať, pretože urobíme to v čo najkratšom čase, ale musím mať aj daný návrh zo strany novej riaditeľky. Ale uisťujem vás, že sa na tom intenzívne pracuje a ide o prenos právnej pomoci do najchudobnejších regiónov. Pre nás Košice, Bratislava, Bystrica a Žilina nie sú centrá pre právnu pomoc. Aj tam bude, ale my to potrebujeme preniesť do týchto regiónov. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec László Szigeti, má slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister Mikolaj, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, kolegyne, kolegovia, pokúsim sa byť taký krátky a stručný, aká bola odpoveď pána ministra Mikolaja na moju interpeláciu, keď som pána ministra školstva interpeloval vo veci vytvorenia svojho poradného orgánu pre národnostné školstvo, kde som sa zaujímal predovšetkým o to, akým spôsobom to bolo vytvorené a na základe akých kritérií boli vybraní ľudia do tohto poradného orgánu.

    Bohužiaľ, s odpoveďou pána ministra nie som spokojný, pretože sa domnievam, keď ministri a predpokladám, že aj keď pán minister si vytvoril svoj poradný orgán pre konkrétnu oblasť, pre národnostné školstvo, tak sa usiloval o to, aby oslovil skúsených odborníkov, ktorí poznajú danú problematiku, majú nielen teoretické vedomosti, ale aj praktické skúsenosti. V poradnom orgáne by podľa môjho posúdenia mali byť ľudia, ktorí danú problematiku dôkladne poznajú, vedia, v čom a kde sú problémy a ťažkosti, majú konkrétne návrhy na riešenie, na vylepšenie situácie, jednoducho majú nadhľad.

    Sám pán minister vo svojej odpovedi uvádza: „Od členov očakávam, že na základe skúseností a poznatkov pomôžu svojimi radami pri naplnení cieľov, či už legislatívnych, koncepčných alebo iných, ktoré si ministerstvo školstva Slovenskej republiky stanovilo.“

    Zrejme pán minister nie je zvedavý na moje stanovisko, pretože nepočúva moje vystúpenie. Pán minister, od koho, prosím vás pekne, od koho očakávate pomoc a dobré rady pre oblasť národnostného školstva, konkrétne, pretože školy s vyučovacím jazykom maďarským tvoria súčasť a najväčšiu súčasť národnostného školstva na Slovensku, keď ani jedného člena v tomto poradnom orgáne ani zo škôl, ani zo školských zariadení s výchovným, resp. vyučovacím jazykom maďarským nemáte?

    Argument, ktorý uvádzate v závere svojej odpovede, citujem: „Na zasadnutie rady môžu byť prizvaní domáci a zahraniční odborníci“, žiaľ, nič negarantuje, pretože veľmi dobre poznáme význam slova môžu alebo čo je to možnosť, môže, ale nemusí. To znamená, že vy môžete prizvať, ale nemusíte prizvať a, bohužiaľ, ostáva v platnosti to, čo som vám aj v interpelácii uviedol, pravdepodobne v oblasti národnostného školstva budete rozhodovať o nás bez nás a skutočne si myslím, že by ste tam mohli vybrať a zvoliť minimálne jedného, kto pozná problematiku regionálneho školstva v oblasti národnostného školstva.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme ukončili vystúpenia poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy.

    Teraz sa pýtam, či sa chce k vystúpeniam poslancov vyjadriť niektorý člen vlády.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec, takisto budem veľmi stručný. Poradný orgán pre národnostné školstvo je poradný orgán ministra, kde si minister môže nanominovať toho, koho sám uzná za vhodné, pretože radia ministrovi. Pokiaľ ide o osobnostné zastúpenie, je tam pán profesor Béla László, dekan Fakulty stredoeurópskych inštitúcii z Univerzity Konštantína Filozofa z Nitry, ktorý je podľa mňa mimoriadne významný odborník. Ale ako prejav dobrej vôle, pretože poradný orgán je otvorený, osobne vám ponúkam účasť v tomto orgáne, takže akonáhle prejavíte záujem, tak budete členom. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Vážené kolegyne ... S faktickou poznámkou, pán poslanec Szigeti, zapnite mu, prosím, mikrofón.

  • Pán minister, ďakujem pekne za túto ponuku a prijímam túto ponuku.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, chcem upozorniť, rozpravu sme uzatvorili, takže som rád, že sme našli riešenie tejto situácie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si konštatovať, že sme prerokovali písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a dovoľte mi vyhlásiť tento bod programu za skončený.

    Teraz pokračujeme bodom

    interpelácie poslancov.

    Úvodom chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady.

    Písomne sa do interpelácií prihlásilo päť poslancov: pán poslanec Köteles László, Gibalová Monika, Pásztor István, pani poslankyňa Katarína Tóthová a pani poslankyňa Damborská.

    Teraz má slovo pán poslanec László Köteles.

  • Vážená Národná rada, pani ministerka, páni ministri, vážené dámy, vážení páni, interpelujem ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána ministra Harabina.

    Vážený pán minister spravodlivosti, viacerí, hlavne starší občania sa obrátili na mňa ako na poslanca Národnej rady Slovenskej republiky v súvislosti legálnosti postupu firmy Inkaso pohľadávok, spol. s r. o., ktorá už aj v minulosti za uhradený 1 000 korunový dlh žiada od nich 4 589 korún, poprípade, keď to budú riešiť s exekútorom, tak s konečným dlhom vo výške 14 598 korún.

    Uvedená firma podľa môjho názoru bezdôvodne šikanuje občanov Slovenska a hlava – nehlava posiela výzvy pre účastníkov druhej vlny kupónovej privatizácie. Vyzýva ich na zaplatenie údajného záväzku v súvislosti s druhou vlnou kupónovej privatizácie za nezaplatenie príslušných platieb z uzatvorenej zmluvy s investičným fondom. Podľa tvrdenia firmy Inkaso pohľadávok, spol. s r. o. so sídlom v Lučenci vraj všetci oslovení neuhradili svoj záväzok voči investičnému fondu, tak tie pohľadávky na základe dohody boli jej postúpené. Tak na základe zmluvy o postúpení pohľadávok a teraz citujem z výzvy: „bol veriteľ nútený vymáhať svoju pohľadávku súdnou cestou a príslušný súd vydal na základe podanej žaloby súdne rozhodnutie, v ktorom vás zaviazal dlžnú sumu s príslušenstvom uhradiť.“

    Z vyššie uvedených dôvodov žiada od nich skoro 5 tisíc korún a poprípade, keď budú to riešiť exekútorom, tak skoro 15 tisíc korún. Určuje popritom krkolomnú lehotu od datovania výzvy 10 dní.

    Pán minister, prosím vás o vyšetrenie legálnosti tohto postupu, ktorým zbytočne stresujú hlavne našich starších občanov, poprípade aj pozostalých, ktorí ani nevedia o takých uhradených, alebo neuhradených dlhoch. Popritom dotknutá firma nevyvíjala ani tú námahu, aby vôbec preverila, kto je im dlžný. Týmto konaním podľa mňa nielen stresuje občanov, ale ich donúti prehrabávať v lepšom prípade ešte existujúce desaťročné papiere, alebo, ako ste už spomínali Ubľu, osobne na vlastné náklady z celého Slovenska, berme tak z Uble, cestovať do Lučenca na osobné pojednávanie. K svojej interpelácii by som priložil aj fotokópiu výzvy firmy Inkaso pohľadávok, spol. s r. o. atď.

    Vážená Národná rada, zároveň by som interpeloval aj ministra hospodárstva, pána ministra Jahnátka. Povedal by som, že v tejto veci som už konzultoval s pánom ministrom, len by som potreboval oficiálne potvrdenie rezortu.

    Vážený pán minister hospodárstva, interpelujem vás vo veci odškodnenia podnikov za nezákonné zdraženie plynu a elektriny z roku 2003. Firmy na základe rozhodnutia Ústavného súdu žalujú štát o 2,7 mld. korún, popritom pripustili aj mimosúdnu náhradu strát, teda mimosúdnu dohodu. Na základe týchto nepotvrdených informácií zástupcovia niektorých advokátskych kancelárií navštevujú hlavne naše obce na východe Slovenska a žiadajú od nich zoznam občanov, s ktorými by podpísali zmluvy, že ich budú zastupovať v konaní voči štátu vo veci ich odškodnenia za tzv. nezákonné zdraženie plynu. Popritom žiadajú pre seba nemalé čiastky.

    Pán minister, otázka vám, či môžete potvrdiť, že vláda, resp. váš rezort pripravuje vo veci odškodnenia podnikov za tzv. nezákonné zdraženie plynu a elektriny z roku 2003 a či podľa našich zákonov je to reálne, aby boli odškodnení aj občania Slovenskej republiky v tejto veci.

    Tak túto odpoveď by som žiadal aj z tohto dôvodu, aby naši občania zase zbytočne nepodpísali všelijaké pofidérne zmluvy s nejasnými zámermi.

    Pána ministra dopravy, telekomunikácií a športu budem interpelovať až písomne ohľadom splnenia programového vyhlásenia vlády vo veci riešenia regionálnych rozdielov na Slovensku. Ako som povedal už na hodine otázok, najväčšia nezamestnanosť je na tzv. južnej trase Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, okres Lučenec, Rožňava, Košice-vidiek. Popritom, tento rezort v budúcnosti, aspoň do roku 2010 ani korunu nechce investovať na rozšírenie cestných trás alebo cestnej komunikácie, infraštruktúry v tomto regióne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalším prihláseným do rozpravy je pani poslankyňa Monika Gibalová, má slovo. Pripraví sa pán poslanec István Pásztor.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.

    Vážená pani ministerka, páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci, interpelujem pani ministerku práce sociálnych vecí a rodiny.

    Vážená pani ministerka Tomanová, na hodine otázok dňa 1. februára 2007 ste zaujali stanovisko a dali ste mi uspokojivú odpoveď na moju otázku, či môže samosprávny kraj navrhnúť subjektu, ktorý poskytuje sociálne služby, finančný príspevok nižší, ako je uvedené v prílohe č. 14 zákona 195 o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

    S odvolaním sa na jednotlivé ustanovenia citovaného zákona zdôrazňujete garanciu poskytovania finančného príspevku zo strany samosprávnych krajov subjektom poskytujúcim sociálne služby, ktoré majú so samosprávnym krajom uzatvorenú písomnú zmluvu o poskytnutí finančného príspevku.

    Vážne vyjadrenie v závere vašej odpovede, citujem: „Je pravdou, že sme sa stretli s porušovaním zákona zo strany samosprávnych krajov a dá sa povedať vo všetkých samosprávnych krajoch“, koniec citácie, je podnetom, som presvedčená, pre veľmi razantné konanie, aby sa napravilo bezprávie, o ktorom všetci vieme a nepodnikáme relevantné kroky na jeho odstránenie.

    Preto sa pýtam, pani ministerka, aké opatrenia prijmete vy a ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ak viete, že zo strany samosprávnych krajov sa tak hrubo porušuje zákon a diskriminujú sa poskytovatelia sociálnych služieb, ale najmä občania, ktorí sú prijímateľmi sociálnych služieb prostredníctvom poskytovateľov, najmä fyzických osôb a právnických osôb. Žiaľ, postoj samosprávnych krajov k činnosti poskytovateľov sociálnych služieb je evidentne diskriminačný a centralizačný. VÚC-ky hľadajú rôzne prekážky a výhovorky, najmä na literu zákona a jeho vlastné výklady a odkazovanie na štát alebo obce.

    Dovoľte mi ešte moju druhú interpeláciu, vážená pani ministerka Tomanová. V zákone č. 681/2006 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2007 sú v prílohe č. 5 vyčlenené finančné prostriedky na dotácie pre zariadenia sociálnych služieb pre obce. Ide o dotácie z kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Ja sa pýtam, o ktoré konkrétne zariadenia a v ktorých obciach ide. Na základe akých pravidiel a kritérií sa prideľujú tieto dotácie? Prečo sú tieto zariadenia preferované oproti ostatným zariadeniam sociálnych služieb?

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa Gibalová.

    Teraz má slovo pán poslanec István Pásztor, pripraví sa pani poslankyňa Katarína Tóthová.

  • Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, interpelujem pána ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

    Vážený pán minister, bývam v okrese Trebišov. V tomto okrese je vysoká miera nezamestnanosti a nedostatočný prílev kapitálu, ktorý by vytváral nové pracovné miesta a takto pomáhal riešiť túto vysokú mieru nezamestnanosti. V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky je aj uvedené, že sa pripravuje nový zákon o regionálnom rozvoji, ktorý by mal podstatným spôsobom ovplyvniť hospodársky rast v zaostalých regiónoch Slovenskej republiky, teda aj vyššie uvedeného okresu. Nič bližšie sa mi dosiaľ nepodarilo získať o tomto návrhu.

    Z uvedeného dôvodu, ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky vás, pán minister, interpelujem a žiadam o poskytnutie informácie, v akom štádiu je príprava tohto nového zákona a v čom by mal byť tento nový zákon prínosom oproti súčasnej platnej právnej úprave v tejto oblasti, predovšetkým z hľadiska jeho dopadu na okresy Veľký Krtíš, Lučenec, Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava a Trebišov. Za vašu odpoveď ďakujem.

    Ďalej interpelujem pána podpredsedu vlády pre vedomostnú spoločnosť a európske záležitosti, ľudské práva a menšiny.

    Vážený pán podpredseda vlády, v okrese Trebišov je riešenie rómskej problematiky veľmi závažnou otázkou. Z vládneho programu vyplýva, že vláda Slovenskej republiky riešenie tejto otázky považuje za jednu zo svojich priorít, čo odôvodňuje zmenu doterajšej stratégie tejto politiky. Práve v tejto súvislosti by som vás chcel požiadať, pán podpredseda vlády, aby ste mi uviedli, v čom konkrétne sa bude meniť táto stratégia, resp. aké konkrétne kroky sa budú realizovať v záujme naplnenia tejto novej stratégie vlády Slovenskej republiky. V súvislosti s touto problematikou by som rád poznal, pán podpredseda vlády, váš názor na problém, či je možné v sociálnej núdzi pozdvihnúť povedomie rómskeho etnika v súčasnosti v Slovenskej republike.

    Ďalej interpelujem pána ministra financií Slovenskej republiky.

    Vážený pán minister, ako poslanca Národnej rady Slovenskej republiky s trvalým pobytom v Kráľovskom Chlmci, vzdialenom asi 12 km od štátnej hranice s Ukrajinou, asi 25 km od hraničného priechodu pre chodcov a cyklistov do Ukrajiny vo Veľkých Slemenciach ma opakovane žiadajú občania o pomoc pri riešení nepriaznivej situácie na tomto priechode.

    Ako vám je iste známe, ide o najnovší hraničný priechod s Ukrajinou, ktorého zámerom bolo predovšetkým spojiť pôvodne obce, ktoré boli rozdelené vďaka vytvoreniu nových hraníc v minulosti. Z uvedeného dôvodu tento priechod v súčasnosti slúži pre malý pohraničný styk. Hraničný priechod využívajú občania Slovenskej republiky predovšetkým z okresov Michalovce a Trebišov. Podstatou problémov je to, že pri návrate na územie Slovenskej republiky sa vytvárajú dlhé rady občanov, ktorí musia stáť niekedy až 4 hodiny a takto čakať na vykonanie colnej kontroly colnými orgánmi Slovenskej republiky. Tento stav trvá aj napriek posilneniu počtu colníkov o dvoch, ktorí boli dočasne presunutí z hraničného priechodu z Vyšného Nemeckého. To, že situácia je naozaj zlá, som sa osobne presvedčil. Uvedený stav potvrdil aj starosta obce Veľké Slemence.

    Z uvedeného dôvodu, ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky vás, pán minister, interpelujem o vysvetlenie tejto situácie. Ďalej vás žiadam, aby ste mi oznámili, aké opatrenia prijme váš rezort na odstránenie tejto nepriaznivej situácie, ktorá je dehonestujúca pre občanov našej republiky.

    Ďalej interpelujem pána ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

    Vážený pán minister, interpelujem vás vo veci sporu zástupcov ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja a samosprávnych krajov, ktorý sa týka alokácie eurofondov vyčlenených pre regióny zo štrukturálnych fondov v novom programovom období 2007 až 2013.

    Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja je centrálnou koordinačnou jednotkou na čerpanie eurofondov Slovenskej republiky a presadzuje, aby alokácia eurofondov ostala v jeho kompetencii. Bez jeho rozhodnutia nemôžu vyššie územné celky vytvárať sprostredkovateľský orgán. Predsedovia samosprávnych krajov s tým nesúhlasia a požadujú, aby na alokáciu mali priamy dosah samosprávne kraje a vystupovali ako sprostredkovateľský orgán. Vyššie územné celky sú zodpovedné za rozvoj a musia preto disponovať relevantnými nástrojmi, aby mohli regionálny rozvoj zabezpečiť.

    Pýtam sa vás, pán minister, či ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja umožní, aby mohli prostriedky z fondov Európskej únie alokovať samosprávne kraje, a nie úradníci vzdialení od problémov a potrieb občanov kraja a tým aj vznik sprostredkovateľských orgánov na úrovni vyšších územných celkov. Ďalej, pri alokácii finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie na základe akých kritérií chcete zohľadniť regionálne rozdiely?

    A nakoniec interpelujem pána ministra hospodárstva Slovenskej republiky.

    Vážený pán minister, v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky sa hovorí o príprave nového zákona o investičných stimuloch. Pán minister, v čom by mal byť tento nový zákon prínosom oproti súčasnej platnej právnej úprave, predovšetkým z hľadiska jeho dosahu na najzaostalejšie regióny s najväčšou mierou nezamestnanosti, ako sú napríklad okresy Veľký Krtíš, Lučenec, Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava, Trebišov atď? Akými opatreniami chcete docieliť rovnoprávnosť domácich a zahraničných investorov a vyššiu transparentnosť procesu poskytovania štátnej pomoci oproti súčasnému stavu? Za vašu odpoveď ďakujem.

    Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz má slovo pani poslankyňa Katarína Tóthová. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som interpelovala – nie je tu pán minister, možno o chvíľočku príde – pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Vieru Tomanovú.

    Vážená pani ministerka, obracajú sa na mňa, zrejme tak ako aj na vás, zdravotne ťažko postihnutí občania, pre ktorých platia u nás zľavy cestovného na linkách vnútroštátnych, t. j. na území Slovenskej republiky. Ale pri vycestovaní, tak ako oni píšu, do krajín Európskej únie tieto zľavy pre nich neplatia. Takisto ako pre ich sprievodcov. Považujú to za určitý hendikep, napríklad pri cestovaní za príbuznými v okolitých krajinách.

    Vážená pani ministerka, mám informáciu, že pripravujete novú právnu úpravu, v rámci ktorej mienite riešiť mnohé sociálne otázky zdravotne postihnutých občanov, ktoré minulá vláda zanedbala. Chcela by som sa vás spýtať a dať vám do pozornosti aj spomínaný problém a spýtať sa vás, či budete riešiť alebo hľadať kontakty s Európskou úniou v možnosti vyjsť ťažko zdravotne postihnutým pri zľavách na cestovaní aj v zahraničí v ústrety. Ďakujem už dopredu za vašu odpoveď.

    Ďalej by som chcela interpelovať pána ministra kultúry Marka Maďariča.

    Vážený pán minister, v poslednom čase sme všetci svedkami, že osobnosti kultúrneho a spoločenského života, ako aj mnohé novinárske organizácie v otvorených výzvach žiadajú, aby deštrukčné, podľa nich deštrukčné, zmeny v Slovenskom rozhlase boli zastavené.

    Mne ako občianke a zároveň aj ako poslankyni parlamentu takéto výzvy nie sú ľahostajné, keďže ide o verejné výzvy a o výzvy, ktoré poukazujú podľa nich na mnohé programové nedostatky v Slovenskom rozhlase. Preto sa obraciam s interpeláciou na vás, vážený pán minister, aby ste uviedli svoj názor na tieto výzvy, ktorých početnosť si skutočne zasluhuje pozornosť.

    Pokiaľ by som osobne mala vyjadriť svoj názor, osobne som nespokojná s časovým skrátením relácie Rádiožurnál a napríklad aj s výmenou známej zvučky Rádiožurnálu, ktorá nám bola všetkým známa a už zďaleka, keď sme ju započuli, vedeli sme, aká relácia nasleduje a mnohí, ktorí si zvykli počúvať Rádiožurnál, zbystrili pozornosť a často si aj naladili túto stanicu na vyššiu frekvenciu počuteľnosti. Neviem, prečo táto zvučka, ktorá sa stala už určitým takým klenotom tohto vysielania, bola nahradená zvučkou, ktorá vonkoncom nielenže neupozorňuje a neťahá pozornosť poslucháčov, ale je úplne bezvýrazná a pre mňa aj zvukovo nepríjemná. Mohli by sme sa dozvedieť, aké boli dôvody? Veď zvučka nemení obsahovú náplň. Zvučka nemá nič spoločné s kvalitou alebo s nekvalitou. Osobne by som bola aj zvedavá, či zmena zvučky pre nových konštruktérov a navrhovateľov znamená aj nejaké finančné ohodnotenie, pretože zvučka Rádiožurnálu bola skutočne veľmi charakteristická.

    Vážený pán minister, vopred ďakujem za vašu odpoveď.

    Ďalej interpelujem tiež pána ministra školstva na túto tému. Zavedenie etickej výchovy na základných školách považujem v našom školstve za správny krok správnym smerom. Žiaľ, doteraz nejestvujú učebné texty pre tento potrebný vyučovací predmet, čo je určitý hendikep nielen pre učiteľov, ale aj pre žiakov. V zahraničí, kde zaviedli výučbu etickej výchovy, zároveň sa postarali aj o učebné texty. Preto sa obraciam na vás, vážený pán minister, s otázkou, či sa pripravujú učebné texty, prípadne jednotné metodické príručky pre učiteľov etickej výchovy vo všetkých ročníkoch I. a II. stupňa základných škôl na území Slovenskej republiky.

    Len okrajovo by som chcela pre skompletizovanie tejto interpelácie uviesť, že podľa informácií z jednotlivých základných škôl I. stupňa som zistila, že prvý ročník má k dispozícii iba pracovné listy a nemá žiadne metodické príručky. Na II. stupni niektoré ročníky síce majú metodické príručky, ale zase chýbajú im pracovné listy. Z týchto informácií som teda konštatovala, že je tu určitá medzera, že je tu skutočne situácia na prípravu učebných textov pre zavedenú etickú výchovu na základných školách.

    A posledná moja interpelácia je tiež na pána ministra školstva a myslím, že ide o interpeláciu, ktorú budete vnímať aj vy, vážené kolegyne a vážení kolegovia, asi tak ako ja, pretože verejnosť, ale aj nás, musela šokovať nedávno udalosť na Základnej škole Andreja Kubínu v Trnave, kde si deviataci nahrali na mobilný telefón bitku spolužiakov a záznam posielali ako dobrú zábavu ostatným svojim priateľom a spolužiakom. Z tejto zábavy však napadnutý chlapec sa musel liečiť niekoľko týždňov. Keďže príklady priťahujú, mohli sme sa z médií dozvedieť, že to nebol jediný prípad, ba dokonca došlo k takej forme zábavy, kde došlo k upáleniu, poliatiu horľavou látkou a upáleniu zvieratka, konkrétne mačičky, tiež s nahrávkou, tiež ako zábava a tiež s rozposlaním ostatným.

    Áno, sú to šokujúce hry našej mládeže. Ale pre mňa ešte ako pedagóga, dlhoročného, je ešte šokujúcejšie, že trnavská škola sa od prípadu dištancovala, pretože k nahrávke došlo mimo budovy školy, opakujem, budovy školy. Pre mňa úžasná logika. Nuž, neviem, ako budú pokračovať pedagógovia, keď si títo mladí ako zábavku pripravia prepadnutie učiteľa, tiež mimo budovy školy. Aj od tohto sa bude dištancovať pedagogický zbor za to, že to nebolo na území budovy školy? Vážený pán minister, je podľa vás nevyvodenie výchovných opatrení voči týmto žiakom správnym pedagogickým postupom? Vážený pán minister, nie je to zlyhanie vedenia školy, ktoré sa k agresivite svojich žiakov nechcelo ani len vyjadrovať, pretože sa to nestalo v rámci budovy školy?

    Vážený pán minister, nejde mi o to, aby minister školstva na základe mojej interpelácie nejakým spôsobom postihol vedenie spomínanej školy, ale zaujíma ma váš postoj. Váš postoj, ktorý by ste dali k interpelácii, čo by mohlo byť aj základom ďalšej diskusie, ako majú postupovať vedenia škôl v obdobných prípadoch, aký nastal v Trnave. Pretože mňa ako ženu, matku a ženu, ktorá má vnúčatá, znepokojuje ľahostajnosť k násiliu medzi deťmi na školách, šikanovaniu navzájom a podobne. Osobne sa domnievam, že ak sa o túto problematiku nebudeme zaujímať a nebudeme jej venovať pozornosť, nebude to dobré.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za prednesený súbor interpelácií.

    Teraz má slovo pani poslankyňa Marta Damborská, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda.

    Vážený pán podpredseda, ctení kolegovia, vážená pani ministerka, pán minister, interpeláciu obraciam, teda alebo smerujem ministrovi kultúry Slovenskej republiky pánovi Markovi Maďaričovi.

    Vážený pán minister kultúry Slovenskej republiky, pán Marek Maďarič, interpelujem vás s nasledovnou problematikou. Nedávno sme boli svedkami rozsiahlych zmien vo vysielaní Slovenského rozhlasu, ktoré bolo ešte donedávna najpočúvanejším médiom. Možno si teda oprávnene položiť otázku, prečo ho bolo treba tak radikálne meniť. Z doterajších ohlasov totiž vyplýva, že táto zmena rozhlasu neprospela. Zaujímal by nás okrem iného aj dôvod rozsiahleho prepúšťania profesionálnych pracovníkov Slovenského rozhlasu, ktorí sa svojou dlhoročnou prácou zaslúžili o to, že Slovenský rozhlas bol najpočúvanejším médiom na Slovensku. Aký je dôvod ich prepúšťania, za koho sú títo ľudia vymieňaní? Aká je pritom záruka zachovania vysokej počúvanosti a profesionality Slovenského rozhlasu?

    Hoci ide o verejnoprávnu inštitúciu, zmena zasiahla aj symbol našej štátnosti – slovenskú hymnu. O polnoci už nevysielajú kodifikovanú podobu hymny, teda spievané dve slohy, nahradila ju zrýchlená orchestrálna skladba Petra Breinera. Kým kodifikovaná verzia spievanej hymny trvá 77 sekúnd, zrýchlená verzia tohto symbolu štátnosti obrala o jej text a skrátila údajnú hymnu, ktorá ňou v skutočnosti nie je, na 50 sekúnd, teda asi o tretinu.

    Kvôli spresneniu a pripomenutiu si historických súvislostí uvádzam slová z dokumentov slovenskej národnej identity a štátnosti, ktoré vydal Ústav politických vied Slovenskej akadémie vied. Hymnickú pieseň Ponad Tatrou blýska zložil Janko Matúška, štúrovský básnik, vychovávateľ a úradník pod vplyvom nespravodlivého zosadenia Ľudovíta Štúra z katedry Evanjelického lýcea v Bratislave asi začiatkom januára v roku 1844. Bola inšpirovaná melódiou ľudovej piesne známej v textových verziách Kopala studienku či Pri studienke stála. Matúškova pieseň sa stala piesňou študentov, ktorí ju spievali na rozlúčke v Bratislave a cestou do Levoče, kam z bratislavského Evanjelického lýcea odišli mnohí študenti na protest proti zosadeniu Ľudovíta Štúra z katedry.

    Podľa zákona č. 63/1993 Z. z. prvé dve upravené slohy sú štátnou hymnou Slovenskej republiky. Podotýkam, že k tejto zámene hymny jej zrýchlenou napodobeninou bez textu prišlo aj v minulosti, avšak na základe početných sťažností samotných poslucháčov napokon musela byť vrátená jej pôvodná pravá podoba. Na tento fakt upozornil aj vedecký grant VEGA zo Slovenskej akadémie vied, Slovenská politika a médiá po roku 1989. Vedenie Slovenského rozhlasu však vymenilo nielen kodifikovanú podobu slovenskej hymny, ale z vysielania sa stratila aj typická zvučka Kto za pravdu horí, ktorá symbolizovala toto vysielanie. Bola nahradená jinglom, ktorý pripomína už nie verejnoprávne médium, ale skôr rádio Twist. Je nám známe, že člen vedenia Slovenského rozhlasu predtým pôsobil v tomto komerčnom médiu. Podobne nedeľný príhovor Živé slová, trvajúci iba pár minút, v ktorom sa privrávali známe osobnosti slovenského spoločenského života, bol odstránený.

    Takýchto a podobných deštruktívnych zmien, ktoré potláčajú prvky verejnoprávnosti, neslúžia svojim poslucháčom a nášmu národu, takýchto prvkov je aj viac a sú hodné vysvetlenia a nápravy. Očakávame, vážený pán minister Maďarič, vyjadrenie vášho ministerstva a teda vaše a vedenia Slovenského rozhlasu a nebola by od veci možno účasť vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre médiá a kultúru.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpením pani poslankyne Damborskej sme ukončili vystúpenia písomne prihlásených poslancov.

    Teraz sa pýtam, či sa ešte niekto chce do bodu interpelácie prihlásiť ústne. Sániová Beata, Berényi József. Ďakujem pekne, uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do bodu interpelácie.

    Slovo má pani poslankyňa Beata Sániová.

  • Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, interpelujem pána ministra školstva Slovenskej republiky Jána Mikolaja.

    Nariadenie vlády Slovenskej republiky z 3. mája 2006 hovorí o spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov v sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností. V § 7 tohto nariadenia vlády špecializačné štúdium sa uvádza, citujem: „Zdravotníckeho pracovníka do špecializačného štúdia zaraďuje Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave“, to je koniec citácie.

    Preto sa obraciam na pána ministra s nasledovnou interpeláciu. Či sa neuvažuje o úprave tohto nariadenia tak, aby študenti v priebehu špecializačného štúdia mali možnosť prihlásiť sa podľa svojho výberu na ktorúkoľvek akreditovanú vzdelávaciu inštitúciu. Dnes je na lekárskych fakultách v Slovenskej republike akreditovaných niekoľko špecializačných študijných programov na to, aby sa mohli vykonať atestácie lekárov. Podľa platného nariadenia vlády, ktoré som citovala, Slovenská zdravotnícka univerzita vydáva diplomy o absolvovaní špecializačného štúdia, ktoré sa končí atestačnou skúškou. Ďalej podľa informácie hlavného odborníka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v odbore hematológia vydaný diplom po vykonaní atestácie v tomto menovanom odbore nie je platný v Európskej únii. Preto, vážený pán minister, obraciam sa s touto interpeláciou, pretože lekári v Slovenskej republike sa obracajú na mňa s takýmito otázkami.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa Sániová.

    Teraz má slovo pán poslanec József Berényi.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, aj za prvé správne vyslovenie môjho mena.

    Interpelujem pána Jána Kubiša, ministra zahraničných vecí a pána Dušana Čaploviča, podpredsedu vlády aj pre ľudské práva a menšiny.

    Moja interpelácia sa týka záverov zasadnutia Výboru ministrov Rady Európy z 21. februára 2007. Výbor ministrov Rady Európy na tomto zasadnutí prijal Rezolúciu o implementácii Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov Slovenskou republikou. V texte okrem iného odporúča, teda Rada Európy odporúča, aby požiadavka 20-percentnej hranice používania menšinových jazykov v obciach bola prehodnotená, resp. znížená. Zákon o štátnom jazyku Slovenskej republiky bol novelizovaný s cieľom odstrániť obmedzenia používania menšinových jazykov a boli odstránené obmedzenia používania menšinových jazykov v konaní pred súdmi. A preto touto cestou si dovoľujem interpelovať pána ministra zahraničných vecí a pána podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny, ako mieni vláda Slovenskej republiky vyhovieť týmto odporúčaniam.

    Vopred ďakujem za vašu odpoveď.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Pán poslanec, vaše vystúpenie bolo posledné v rámci bodu interpelácie. Dovoľte mi, aby som vyhlásil tento bod programu za skončený.

    Vážené kolegyne, kolegovia, kým prídem, budeme pokračovať, chcem vás informovať o situácii, ktorú teraz máme. Na 17.00 hodinu máme vyhlásené hlasovanie, ale doteraz máme vlastne prerokovaný iba jeden zákon o Eurojuste a bude treba hlasovať o odpovediach na písomné interpelácie. Vzhľadom na to, že naozaj sa ukazuje zbytočné prerušovať rokovanie na tento bod, pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme teraz pokračovali v bodoch programu tak, ako nasledujú s tým, že hlasovania by sme urobil komplexne zajtra o 11.00 hodine.

  • Hlasy z pléna.

  • Je všeobecný súhlas.

    Ďakujem pekne.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Prerušili sme rokovanie v čase, keď boli prihlásení páni poslanci s faktickými poznámkami. Pýtam sa techniky, či vieme ten stav dostať na tabuľu. Nevieme? Nevieme, tak podľa záznamov, ktoré tu mám, na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej boli s faktickými poznámkami prihlásení: pán poslanec Martinák a pán poslanec Kahanec. Je to tak?

    Dobre, takže v takom prípade poprosím, dajte slovo pánovi poslancovi. Teda ďakujem pekne pánu ministrovi a spravodajcovi, že zaujali miesta, pardon.

    A dávam slovo pánovi Martinákovi na vystúpenie vo faktickej poznámke.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vo svojej faktickej poznámke chcem zareagovať na dva body z vystúpenia pani poslankyne Márie Sabolovej.

    Prvý bod je otázka životného prostredia. Pani poslankyňa vyslovila určité pochybnosti, či bude mať novelizovaný banský zákon skutočne pozitívny dosah na životné prostredie. Ako lesník som presvedčený, že práve tým, že vo výborových komisiách na uvoľnené dobývacie priestory budú zo zákona aj pracovníci odborov ochrany životného prostredia, som presvedčený, že tento zákon skutočne bude mať pozitívny vplyv na celé naše životné prostredie. Veď komu viac by sme mali dôverovať, ak nie odborným pracovníkom životného prostredia.

    V druhom bode sa chcem zmieniť o otázke financií, a to zvýšenia verejných financií a zvýšenia financovania obcí. Je diskutabilné, či je to veľa, alebo málo. Ale faktom zostáva jedna vec, že v § 32 ods. 1 úhrada za dobývací priestor sa zvýši pre organizácie, ktoré majú určený dobývací priestor z ceny 5 000 Sk na cenu 20 000 Sk ročne za každý, aj započatý km2 dobývacieho priestoru. Čiže na tomto príklade vidíme, že skutočne dôjde k zvýšeniu financií, a to jednak verejných a jednak financovanie obcí až štvornásobne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Pán poslanec Stanislav Kahanec, pokiaľ vidím, nie je v sále, rovnako ani pani poslankyňa Sabolová. Takže nemôže reagovať na vašu faktickú poznámku. Takže tým sme vyčerpali faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej, ktorá sa prihlásila písomne.

    Teraz sa pýtam, vážené kolegyne, kolegovia, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ďakujem, keď nikto ďalší, uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Slovo má pani poslankyňa Zdenka Kramplová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadrila k tomuto návrhu zákona. Návrh alebo zákon má veľmi krásne pomenovanie a mňa veľmi mrzí, že stále hovoríme dnes, ale aj v predchádzajúcom mesiaci, či už to bolo vo výbore alebo na iných fórach, stále hovoríme o využití nerastného bohatstva, ale ten zákon má názov a volá sa zákon o ochrane a využití nerastného bohatstva. Čiže, na prvom mieste je ochrana a ja celý tento zákon chápem aj v tomto poňatí, a preto som vystúpila aj s určitými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré si osvojil pán poslanec Kotian vo výbore pre hospodársku politiku a pán poslanec Džurina vo výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Začala by som v krátkosti takými dvomi myšlienkami. Hoci ročne zahynie na cestách niekoľko sto ľudí, nemôžeme zrušiť cestnú premávku. Hoci banská činnosť ohrozuje životné prostredie, nemôžeme ju zakázať. Myslím si, že to je tá hlavná myšlienka z celého banského zákona a som veľmi rada, že pomerne veľká diskusia vo výboroch sa rozprúdila pri tejto novele zákona. Tu by som len chcela dať do pozornosti to, že samotná novela obsahuje, myslím si, 30 bodov, ktoré sa dotýkajú novely, ale spoločná správa už obsahuje 45 bodov vylepšenia tejto novely a samotné pozmeňujúce návrhy, ktoré tu dnes boli podané, je ich takmer 20.

    Na čo by mal v podstate reagovať banský zákon? Banský zákon by mal reagovať na to, že banskými spoločnosťami dnes sú už súkromné firmy. Nie je to štát. Mal by reagovať na to a brať do úvahy to, že rozsiahle dobývacie priestory pokrývajú územia obcí a obmedzujú ich rozvoj. Mal by dbať o to, že čoraz častejšie sa hlbinná ťažba nahrádza povrchovou ťažkou a rovnako aj o to, že sa spracúva čoraz väčšie množstvo horniny so všetkými dôsledkami na životné prostredie. Myslím si, že nepoviem nič nové, keď zdôrazním, že témou číslo 1 v medzinárodných organizáciách, či už je to OSN, ale rovnako aj v Európskej únii, je trvalo udržateľný rozvoj, sú to princípy trvalo udržateľného rozvoja. A princípy trvalo udržateľného rozvoja musia zabezpečiť ochranu zdravia ľudí, zachovať vysokú kvalitu zložiek životného prostredia, minimalizovať využívanie neobnoviteľných zdrojov, zachovať možnosti využívania existujúcich zdrojov pre budúce generácie a uprednostniť preventívne opatrenia pred odstraňovaním nežiaducich následkov činností a súčasne rešpektovať možné riziká.

    Som rada, že v návrhu zákona určitý posun existuje v súvislosti so starým zákonom a som veľmi rada, že pán minister prisľúbil, že sa bude pripravovať nový banský zákon. Skutočne som presvedčená o tom, že dnes potrebujeme kvalitný moderný banský zákon, pretože podmienky od roku ´88, keď bol prijatý starý zákon, sa skutočne zmenili, ale nie je možné všetky nedostatky vychytať v novele zákona, o čom svedčí aj pomerne veľmi rozsiahla spoločná správa a aj pozmeňujúce návrhy.

    Pozmeňujúci návrh, ktorý som dala, mal 6 bodov. Som rada, že 3 body sú obsiahnuté v správe a je odporúčané sa s nimi stotožniť. Chcela by som požiadať a boli tu už tieto body spomínané, aby sa body 23 a 24 vyňali zo spoločnej správy a aby sa o nich hlasovalo spoločne a prikláňam sa k názoru, aby bod 25 bol rovnako vyňatý zo spoločnej správy.

    Dnes sa tu dosť povedalo pri tomto zákone o kyanide a tu by som dala len zopár informácií do pozornosti. V minulosti banský priemysel sa sústreďoval na hlbinnú ťažbu. Dnes je to povrchová ťažba. V minulosti to bola ručná práca, dnes tú to silné mechanizmy. V minulosti to boli malé objemy hornín, dnes sú to veľké objemy hornín v porovnaní až o 160-krát väčšie objemy. V minulosti to boli malé objemy rúd, dnes sú to veľké objemy, je to 50-krát viac. V minulosti to boli malé objemy kyanidu 30 kg denne, dnes sú to veľké objemy kyanidu viac ako 100-násobné, takmer 3 tony denne. V minulosti to boli malé objemy kalu, dnes sú to veľké objemy kalu.

    Je to skutočne pomerne vážna hrozba pre Slovenskú republiku, aj keď kyanidová technológia ako-taká je zvládnutá, ja ju nespochybňujem a netajím sa tým, že pokiaľ je v uzavretých priestoroch, je v poriadku, ale nie pri tých objemoch surovín, ktoré je nutné premlieť na to, aby sa získali nerasty, z ktorých sa získavajú následne kovy, myslím tým zlato a striebro. To, že sa vyťaží striebro, alebo zlato cez detoxikáciu následne kyanidu, je všetko v poriadku. Ale celá tá hlušina, všetok ten odpad zostáva tam, kde v podstate prebehla detoxikácia a tu si treba uvedomiť, že životné prostredie nesmierne zaťažujú odpady, ktoré vznikajú z banskej činnosti a práve z banskej činnosti pri ťažbe nerastov, z ktorých sa získavajú kovy. Čiže tá opodstatnenosť ohľadne kyanidu je správna.

    Samozrejme, je dôležité zvoliť takú cestu, ktorá bude prijateľná aj pre banský priemysel a dáva sa možnosť práve v pozmeňujúcom návrhu, aby vo výnimočných prípadoch bolo možné použiť aj túto technológiu, ale, samozrejme, musí táto výnimka zohľadňovať súhlasné stanovisko obce, v ktorej je dobývací priestor, musí zohľadňovať stanovisko, kladné stanovisko obce, kde sa bude nachádzať hlušina, teda odpad z tejto činnosti a musí zohľadňovať aj stanovisko vyššieho územného celku. Bez týchto kladných stanovísk nie je možné výnimku použiť. Čiže v podstate je možnosť, je otvorená možnosť túto technológiu vo výnimočných prípadoch použiť, ale nie je ju možné použiť kedykoľvek, kdekoľvek a za akýchkoľvek podmienok.

    Kyanid sa dnes skutočne používa pri ťažbe nerastov, z ktorých sa získavajú kovy vo veľkých množstvách. Preto aj v krajinách, v ktorých sa používa táto metóda, je to najmä Kanada, je to Švédsko a je to Fínsko, sa používa v oblastiach, ktoré sú vzdialené niekoľko desiatok, ba až stoviek kilometrov od osídiel, od obývaných oblastí. U nás by sa mali ťažiť a používať kyanid v bezprostrednej blízkosti osídiel. Nemyslím tým vôbec Kremnicu, myslím tým aj na ďalšie miesta, kde sú náleziská drahých kovov a ktoré by mali byť v budúcnosti otvorené ako ťažobné priestory.

    Keď sa nájde a, verím, že v tejto snemovni, sa nájde rozumné riešenie na to, aby novela banského zákona zohľadnila aj skutočnosť ohľadne životného prostredia, tú skutočnosť, že občania Slovenskej republiky sú skutočne vystavení pomerne negatívnemu vplyvu životného prostredia aj z minulosti, že tam, kde sa ťažili nerasty, ešte dnes doznievajú negatívne vplyvy na ich zdravotný stav a na ich kvalitu života.

    Z toho dôvodu by som vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosila, aby sme pri hlasovaní skutočne zohľadňovali súvislosti, ktoré sú nevyhnutné na to, aby táto novela zákona bola zrealizovaná, ale aj súvislosti, ktoré majú veľmi výrazný dosah na budúce generácie. Dávam do pozornosti aj návrh, ktorý som dávala ohľadne finančnej zábezpeky na realizáciu likvidácie pozostatkov po banskej činnosti. Tu sme tiež rozprávali s pánom ministrom o možnostiach, akým spôsobom to bude v budúcnosti realizované, ale v budúcnosti môže to byť o rok, môže to byť o dva. Z toho dôvodu v spoločnej správe je obsiahnutý aj tento bod, ako bod, ktorý by mal byť riešený na prechodné obdobie a následne nový banský zákon by ho mal vyriešiť.

    Ďakujem za pozornosť a ďakujem aj za podporu tých rozumných návrhov, ktoré sú v spoločnej správe.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami – pán poslanec László Miklós, Kahanec Stanislav. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec László Miklós.

  • Ďakujem pekne za slovo. Reagujúc na vystúpenie pani Kramplovej, ja absolútne súhlasím s tými slovami, ktoré povedala o trvalo udržateľnom rozvoji a ja to všetkými desiatimi podporujem, len sme si už povedali niekoľkokrát, že je to relatívne ťažko chytateľný pojem a veľmi ťažko sa z toho konkrétne ustanovenia alebo konkrétne povinnosti a konkrétne sankcie môžu vyvodzovať. Takže nechávajme, odvolávajme sa na to, držme sa princípu trvalo udržateľného rozvoja, ale je to veľmi ťažko chytateľné.

    Čo ste hovorili o novom banskom zákone. Ja si myslím takisto, keď pán minister prisľúbil, som veľmi rád, že to tak bude, len by som chcel odkázať na dôvodovú správu k tejto novele, ktorú máme pred sebou, že by nebolo šťastné a myslím si, že sa netreba usilovať spájať geologický zákon a banský zákon. To sú dve odlišné veci, aj keď navzájom veľmi silno súvisia. Totižto naozaj geologický zákon je predovšetkým o ochrane a banský zákon je predsa len predovšetkým o ťažbe a oni musia byť vo vzájomnom aj určitom protiklade, lebo by sme potom naozaj asi dospeli k nejakým nepríjemným veciam z hľadiska prírodných zdrojov.

    Kyanid veľmi dobre charakterizovala pani poslankyňa, nebudem sa toho dotýkať. Ale ešte by som sa jej chcel spýtať, keby mohla na to reagovať, nespomenula, ja som dával pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú starých alebo odstraňovania starých environmentálnych záťaží aj konkrétnej formy do pozmeňujúcich návrhov. Neviem, aký má na to názor, či by sme mohli potom skombinovať jej návrhy s mojimi návrhmi.

    Nakoniec, ešte o tej likvidácii. Naozaj je to dôležitá záležitosť a treba zabezpečiť aj finančne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Teraz má slovo pán poslanec Stanislav Kahanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa tu hovorila o problémoch, ktoré vyplývajú v spojení s ťažbou a v spojení s problémovými technológiami. Ja by som chcel nadviazať na to, že návrh zákona určite bude mať problém, aby zabezpečil to, čo je uvádzané v dôvodovej správe: rovnovážny vplyv na životné prostredie a vlastne, aby to zabezpečili zástupcovia odborov životného prostredia vo výberových komisiách, keďže ich úlohou by malo byť posudzovanie vplyvu ťažby na životné prostredie. A že to nebudú mať jednoduché, tak to určite vyplýva aj zo spomínaných faktov k zákonu, či už je to časová tieseň, súvis zákona, ktorý svojou novelizáciou zasahuje ďalšie súvisiace zákony, problém kompetencií, problém nepriamej novelizácie ďalších zákonov, či absentujúce vykonávacie predpisy. Ale v snahe vylepšiť stav predloženého zákona a problémy v jeho ustanoveniach riešia a sledujú aj podávané pozmeňujúce návrhy a pozmeňujúce návrhy aj v rámci tejto rozpravy.

    Nepríjemné skúsenosti s haváriou, či už v Španielsku, Guyane, ale najmä v Rumunsku, ale aj nedávne nešťastie u nás na Slovensku, v Novákoch, by nás všetkých malo nabádať k tomu, aby bezpečnosť a ochrana zdravia, ale aj dôstojných a zdravých podmienok pre život obyvateľov našich obcí a miest bola prvoradá. Aj cez dôslednú prípravu prijímania zákona. Preto podporím všetky dobré pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Tým sme vyčerpali vystúpenia vo faktických poznámkach. Teraz pokračujeme v rozprave.

    Slovo má pani poslankyňa Jarmila Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, rada by som obohatila dnešnú debatu o ľudský rozmer, o rozmer nášho každodenného života. Zákony sú strohou kompiláciou právnickej reči a sú napísané tak, aby boli jasne dané mantinely konania ľudí, firiem, štátu. Komplikovaná reč a jazyk práva zbavujú zákony podstatnej esencie, esencie človeka, jeho vnímania a prežívania života.

    A pre mňa sa v procese diskusií k banskému zákonu, či už vo verejnosti, vo výbore alebo aj dnes vynorili ani nie odborné, ale skôr filozofické otázky, na ktoré sa snažím hľadať odpovede.

    Človek je tvor nepoučiteľný. Celá ľudská história je plná dôkazov o tom, že vždy preváži okamžitý záujem pred dlhodobým záujmom. Vždy víťazia ekonomické záujmy pred inými. Žiaľ, aj v procese diskusie o banskom zákone a konkrétne o ťažbe kovov kyanovodíkovou metódou som sa stretla s podobnými argumentmi. Najviac rezonovala, samozrejme, Kremnica, pretože tam je ťažba kyanovodíkom aktuálna, ale upozorňujem na to, že nejde len o Kremnicu. Pretože napríklad ide aj o ťažbu uránu na Jahodnej pri Košiciach, kde chodia všetci Košičania športovať a relaxovať. Ide napríklad aj o ťažbu uránu pri Spišskej Novej Vsi v blízkosti chráneného územia.

    Ide o to, že prijatím tohto zákona vyšleme signál, či máme odvahu chrániť si vlasť, jej obyvateľov a prírodu. Myslím si, že odvaha to je to správne slovo. Totiž chrániť niečo aj za cenu nepopulárnych opatrení, chce odvahu čeliť ekonomickým a sociálnym argumentom. Chce odvahu čeliť lobistickým tlakom. Čeliť obvineniam z podpory radikálnych ochranárskych združení, či nebodaj z populizmu. Ochrana životného prostredia nie je biznis. Práve naopak, vyžaduje veľké náklady z daní i z prostriedkov firiem. Neprináša okamžité alebo krátkodobé efekty a jej výsledky nie sú ekonomicky zmerateľné.

    Pokúsim sa teraz zhrnúť tie najčastejšie argumenty z debaty, ktorá sa točila takmer výhradne okolo používania kyanovodíku. Sú to tri také najviac sa opakujúce argumenty.

    Ten prvý je, metódu nemôžeme zakázať, pretože Slovensko musí využiť všetky svoje nerastné suroviny a zdroje. Ten druhý argument je tá najmenej zlá metóda z tých všetkých zlých a je relatívne bezpečná. A ten tretí argument, výhody budú mať mikroregióny, pretože sa vytvorí veľa pracovných miest.

    Pokiaľ ide o ten prvý argument, že Slovensko musí využiť všetky svoje nerastné suroviny, lokality ťažobného priemyslu na Slovensku, sú lokality, kde sa kovy ťažili v minulosti a boli v podstate vyťažené. Hovoríme o tzv. zvyškovom zlate, ktoré je možné vyťažiť iba lúhovaním kyanovodíkom, a to povrchovou ťažbou. Ide o nepatrné množstvá. Sú to dva gramy na tonu horniny a ťažia sa povrchovou metódou, čo je okrem jedovatosti kyanovodíku ďalší priťažujúci fakt. Výnosy, či ekonomický efekt pre Slovensko sú neporovnateľne mizivé v porovnaní s vyvolanými nákladmi na environmentálne záťaže a mizivé v porovnaní s rizikami.

    Pýtam sa: Olovo, meď, kadmium, zinok v odkaliskách, to je nič? Pýtam sa: Kto zaručí, že sa ozaj nestane žiadna ekologická havária, napríklad pri preprave kyanidu? Pýtam sa: Nespraví povrchová ťažba z krajiny mesačnú zónu? Nezničí mikroflóru a mikrofaunu a nepriamo aj celý ekologický systém daného územia?

    Chcem podotknúť, že úžitok z tejto činnosti bude mať hlavne prevádzkujúca firma, ale ekologickú záťaž, náklady na túto ekologickú záťaž ponesie konkrétny región, konkrétni ľudia a slovenský štátny rozpočet. Nezabúdajme, že dnes Slovensko potrebuje podľa posledných údajov z Hospodárskych novín na likvidáciu starých environmentálnych záťaží 100 miliárd korún, ktoré nemáme. Odhaduje sa, že na Slovensku je 30 tisíc starých záťaží, ale ich presná inventarizácia sa skončí až v roku 2008, a to sa budú preverovať aj územia vo vojenských útvaroch, ktoré sú dnes veľkou neznámou a môžeme iba tušiť, čo tam nájdeme. Ak sa nebudeme dištancovať od pľundrovania svojej krajiny, tak táto suma a tieto záťaže budú narastať a budeme žiť na skládkach alebo v ich blízkosti.

    K argumentácii, že ide o menšie zlo, že metóda kyanidového lúhovania je metóda z tých zlých najmenej zlá, k tomu chcem poznamenať, aj o marihuane sa tvrdí, že je mäkkou drogou, že je z tých zlých tá najmenej zlá, dokonca v niektorých prípadoch aj liečivá a napriek tomu nemáme konopné plantáže a jej pestovaním a spracovaním si nevytvárame pracovné miesta. Veď je to nenormálne a podľa môjho názoru je aj nenormálne, aby sme si vedome sypali na našu zem tony jedu. Len na ilustráciu, spotreba kyanidu sodného na jeden deň je okolo 3 ton a toto množstvo na miesto ťažby je potrebné aj dopraviť, aj uskladniť.

    K tej tretej argumentácii o pracovných miestach, o význame pre mikroregióny by som chcela podotknúť, že pri bližšom skúmaní v Kremnici vyšlo na povrch, že väčšinu prác a služieb by museli poskytovať zahraničné firmy, pretože v danom regióne nie je dostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Existujú však aj ekonomické argumenty, ktoré hovoria v neprospech využitia takejto metódy ťažby. Povolenie ťažby je pre Slovensko výhodné len v tom prípade, ak výnosy plynúce z vlastníctva nerastov prevýšia náklady spojené s odstraňovaním následkov ťažby. V súčasnosti platné predpisy ustanovujú úhradu za dobývací priestor a za vydobyté nerasty pre Slovensko na úrovni, ktorá je veľmi nízka a nevýhodná pre štát, avšak veľmi výhodná pre ťažiarske spoločnosti. Znamená to, že sa im oplatí využívať aj výrazne menej efektívne a mimoriadne nákladné technológie ťažby drahých kovov a s nezanedbateľným environmentálnym vplyvom, ako je napríklad kyanidová metóda. Zákon ďalej nezahŕňa do nákladov ťažby negatívne spoločenské externality, ktoré sú spojené s ťažbou, nakoľko neukladá odstrániť environmentálne záťaže vzniknuté ťažbou na náklady ťažobnej spoločnosti.

    A preto, vážení kolegovia a kolegyne, prosím, kým budete hlasovať o tomto zákone, úprimne si odpovedzte na všetky spomenuté otázky a riziká. Stojí nám to za to?

    A ešte mi dovoľte na záver, aby som zo spoločnej správy vybrala na osobitné hlasovanie bod 35, ktorý sa tam dostal v gestorskom výbore a ktorý vkladá do novely nový § 33a o zriadení vecného bremena. Dávam to do vašej pozornosti, pretože tento paragraf hovorí, že ak nedôjde k vyriešeniu konfliktu záujmov, vzniká v neprospech fyzických a právnických osôb vecné bremeno s rôznymi povinnosťami: povinnosť umožniť dobývať výhradné ložisko, umožniť zamestnancom organizácie vstupovať na pozemky, strpieť umiestňovanie a udržiavanie dočasných zariadení, možnosť predkupného práva k pozemkom atď. Myslím si, že mnohí ani neviete, že takýto návrh sa do spoločnej správy dostal, a preto vás chcem poprosiť, aby ste zvážili, či je to v súlade s tým, ako Ústava Slovenskej republiky chráni vlastnícke práva.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, vážená pani poslankyňa, za vaše vystúpenie.

    Teraz má slovo pán poslanec Lebocký. Poprosím pánov poslancov v dobrej viere, aby tie faktické poznámky zneli skôr, lebo takto to vyzerá po lehote. Teda s faktickými poznámkami, pán poslanec Miklós a pán poslanec Kahanec, pani poslankyňa Radičová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec László Miklós.

  • Ďakujem pekne a ospravedlňujem sa. Naozaj som dosť neskoro stlačil. Ale chcel by som reagovať na vystúpenie pani Tkáčovej v dvoch bodoch. Staré záťaže – musíme dosiahnuť, aby staré záťaže nevznikli, totižto preto máme problémy, lebo tie staré záťaže tu sú a naozaj budú stáť strašne veľké peniaze. Takže nesmú vzniknúť. A keď vzniknú, musíme v tomto zákone zabezpečiť, aby boli čo najskôr zlikvidované, ľudovo by som povedal, že nesmú zostarnúť.

    Druhá vec je, ešte len takú poznámku k tým výhodám alebo výnosom z baníctva vo všeobecnosti. V súčasnosti sa aj vo svete, ale aj u nás po tom, keď sa už úplne zastavili rudné a najmä stredoslovenské rudné oblasti, baníctvo môže prinášať aj naďalej zlato predovšetkým tým, že staré banské diela premeníme na turistické atrakcie a budú prinášať takým spôsobom prínosy. Takže aj na to budú musieť budúci ťažiari myslieť.

    Ďakujem pekne.

  • Všetko? Ďakujem. Ďalšia faktická – pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.

    V predchádzajúcom vystúpení pani poslankyňa Tkáčová spomínala, že pracovné miesta nevytvárame ani zakladaním plantáží na marihuanu, i keď môžeme aj tam brať, že vznikajú tam pracovné miesta. Mne v tejto súvislosti napadá takisto problém s podporou napríklad pestovania tabaku, ktorý súčasne podporujeme v kontraste s nákladmi, ktoré vynakladáme na liečbu v dôsledku používania tabakových výrobkov, teda fajčenia. A Európska únia už pripravuje zmenu a je len otázka času, kedy sa tieto dotácie pestovania tabaku zrušia. Lebo je to úplný protiklad. Na jednej strane podporovať niečo, z čoho sa vytvárajú náklady na to, ktoré potom spoločnosť musí znášať. Preto si aj v súvislosti s metódou kyanidového lúhovania kladiem otázku, do akej miery budeme využívať také činnosti a také technológie, resp. procesy, ktoré nám spôsobujú problémy a ktoré nám síce dávajú pracovné miesta, ale na druhej strane nás oberajú o zdravé životné prostredie. Budeme to robiť, až keď nám prikáže únia? Alebo urobíme tento krok sami?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Posledná faktická poznámka – pani poslankyňa Radičová. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela podporiť návrhy, ktoré zohľadňujú pri takto vážnom rozhodnutí postoje tých, ktorých sa to bytostne dotýka, teda žijú v danej lokalite a budú žiť v danej lokalite a podporiť i návrh vyňatia na samostatné hlasovanie § 33a z bodu 35 spoločnej správy jednoducho preto, že zakladá precedens zásahu do vlastníckych práv osoby. A existuje rozhodnutie Ústavného súdu, jednoznačné, kedy v zákone takéto obmedzenie byť nemôže, ale môže vyplývať len zo zákona. A v tomto prípade by sme aj toto rozhodnutie porušili, takže odporúčam neschváliť takéto znenie paragrafu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Posledný bol ústne prihlásený do rozpravy pán poslanec Lebocký. Pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasy z pléna.

  • A, pardon, ospravedlňujem sa. Chcete reagovať ešte na faktické poznámky? Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ja sa chcem svojim kolegom poďakovať za podporné stanoviská a myslím si, že keď podporíme kolegu Miklósa a jeho pozmeňujúce návrhy, tak sa nám aspoň čiastočne podarí predísť tým starým záťažiam.

    A čo sa týka, pán poslanec Kahanec, skutočne PCB, DDT sú známe škodliviny a tiež sme ich celosvetovo zakázali, pretože neboli únosné pre ľudskú populáciu. Tak už sa ozaj raz poučme zo svojej histórie a buďme aspoň jeden krok dopredu.

    Ďakujem vám.

  • Ďakujem. Takže slovo má pán poslanec Lebocký.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, proces schvaľovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva, teraz nami prerokúvaný banský zákon, sa pomaly, ale isto zmenil z procesu zákonodarného na proces prezentačný. Na proces zahrňujúci prezentáciu názorov sympatizantov a odporcov jednej z technológií, ktorá sa v banskom priemysle používa bežne, dokonca v prípade získavania zlata z nerastov sa používa viac ako sto rokov a doteraz sa ňou získal viac ako 90-percentný podiel tohto vzácneho kovu.

    Pomerne široká novelizácia, sledujúca zosúladenie zámerov ťažobného priemyslu a ochrany životného prostredia v súlade s legislatívou Európskej únie, je zatienená glorifikáciou nebezpečenstva využitia technológie kyanidového lúhovania pri úprave a zušľachťovaní nerastov. Príčiny, ktoré tento stav spôsobili, sú rôzne, zjavne subjektívne, dôsledky sú jasné a aj z priebehu rozpravy vo výboroch, ktorým bol tento zákon pridelený na prerokovanie a v konečnom dôsledku aj z priebehu rozpravy dnes tu, v pléne.

    Čiže za iné ako subjektívne dôvody totiž nie je možné označiť iniciatívu kanadskej spoločnosti a jej slovenskej dcéry, ktorá v značnom predstihu, skôr ako sa vôbec zákon dostal do parlamentu, začala uplatňovať taktiku osobných stretnutí s poslancami Národnej rady Slovenskej republiky s cieľom prezentovať metódu kyanidového lúhovania v rámci svojich plánovaných podnikateľských aktivít v Kremnici ako technológiu zlučiteľnú so záujmami štátu v oblasti ochrany životného prostredia. Zástupcovia spoločnosti sa pri snahe získať podporu u zákonodarcov, samozrejme, nezabudli posťažovať na odpor a „nepochopenie miestnej samosprávy a mimovládnych organizácií“, ktoré im, čuduj sa, svete, jednoznačne vyslali signál o trvalom nesúhlase s dobývaním a úpravou nerastov v predmetnom katastri.

    Cieľom tejto snahy mohlo byť dosiahnutie stavu, aby sa zo zákona oslabila pozícia regiónu pri rozhodovaní o regionálnom environmente, alebo, aby tam, kde nie je nádej získať investičné stimuly, sa získali aspoň stimuly environmentálne v podobe politickej podpory silných stránok projektu a možno, že v konečnom dôsledku naozaj išlo len o odbornú prezentáciu zámerov spoločnosti.

    Z praktického poznania postupov, ktoré sú pre podobné aktivity na Slovensku záväzné podľa platnej slovenskej legislatívy, som uznal, že obavy manažmentu projektu sú opodstatnené, lebo súčasné všeobecne záväzné právne predpisy v dostatočnej miere garantujú účasť zainteresovaných pri rozhodovaní o osude ložiskových území, prípadne dobývacích priestorov, nachádzajúcich sa v katastri, ktorý považujú títo zainteresovaní za svoj životný priestor.

    Otázne však je, či toto tvrdenie platí aj o možnosti vyjadriť sa a ovplyvniť postupy a metódy úpravy a zušľachťovania nerastov, prípadne, či navrhovaný návrh na zmenu a doplnenie banského zákona rieši tento problém komplexne. Subjektívnym dôvodom na vstup do tohto procesu, vyplývajúcim zo samotnej podstaty a poslania organizácie, boli a sú aktivity mimovládnej organizácie Greenpeace prostredníctvom negatívnej prezentácie dôsledkov akejkoľvek alternatívy použitia kyanidovej technológie. Táto organizácia celosvetovo bojuje proti používaniu kyanidov s premenlivými výsledkami a názor ich predstaviteľov bol prezentovaný aj na zasadnutí jednotlivých výborov Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokúvaní príslušného vládneho návrhu zákona.

    V tejto súvislosti je potrebné spomenúť aj aktivity niektorých opozičných poslancov, ktorí sa zo subjektívnych dôvodov rozhodli využiť tento, ako som už povedal, glorifikovaný § 30 v odseku 5, prípadne 6 na svoju „pozitívnu politickú, prípadne mediálnu prezentáciu“ tak, že postihnúc aj keď len nepatrný názor, názorový rozpor medzi predkladateľom alternatívy totálneho zákazu a návrhom mimovládnej organizácie, sa obratne stotožnili s návrhom „mimovládky“, čomu sa v konečnom dôsledku ani nemôžeme čudovať.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, disponujeme poznaním smerníc Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie o BAT technológiách, teda o technológiách najlepšie dostupných. Disponujeme poznaním o permanentnom uplatňovaní širokej účasti na posudzovaní vplyvov projektov na životné prostredie, tzv. EIA, určite to mnohí poznáte. Disponujeme poznatkami o funkčnom systéme integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia. Vieme, teda aspoň tí, čo vedieť chceme, že vláda sa v programovom vyhlásení vlády zaviazala v oblasti racionálneho využívania zdrojov na elimináciu environmentálnych rizík prostredníctvom prísnej kontroly zameranej na kontrolu environmentálnej bezpečnosti a vhodnosti stavieb, zariadení a technológií.

    Určite vnímame záväzok Slovenska okamžite zaviesť sprísnené environmentálne limity, teda bez využitia prechodného obdobia do roku 2018, prípadne pri ich nových prevádzkach do roku 2008. Vieme o snahe implementovať používanie najlepších dostupných technológií rovnako, ako najvyspelejšie krajiny Európy a sveta tieto technológie už v súčasnosti využívajú a používajú. Tieto skutočnosti zaraďujú Slovensko medzi krajiny s pragmatickým prístupom k implementácii výsledkov technického a technologického pokroku do oblasti ochrany životného prostredia, pričom zmeny v oblasti legislatívy sú prioritou nielen z aspektu dostatočnej flexibility pri aktualizácii legislatívnych rámcov, ale sú aj prejavom progresívneho prístupu aproximácie práva Európskej únie.

    Z uvedeného vyplýva, že Slovenská republika garantuje prostredníctvom všeobecne záväzných právnych predpisov harmonizovaných s platnou legislatívou Európskej únie nielen ochranu životného prostredia, nielen bezpečnosť a ochranu zdravia a života občanov, ale aj právo zúčastňovať sa osobne alebo prostredníctvom samospráv na rozhodovaní o dobývacích územiach. Súčasne však štát ako vlastník nerastného bohatstva by mal mať právo a nielen právo, ale aj povinnosť, aby v prípade rozhodnutia, opakujem, v prípade rozhodnutia o využití svojho nerastného bohatstva využil najlepšie dostupné technológie, a to, podotýkam, všade, nielen v Kremnici.

    Vzhľadom na skutočnosť, že považujem predloženú novelu zákona o ochrane a využití nerastného bohatstva za banský zákon, a nie za zákon o Kremnici, ako aj vzhľadom na to, že predkladateľ predložil harmonizovanú právnu normu, ktorá nie je v rozpore s programovým vyhlásením vlády, podporujem filozofiu obsiahnutú v návrhu na zmenu a doplnenie zákona spracovanú predkladateľom.

    Osvojujem si pozmeňujúce návrhy odporúčané na schválenie gestorským výborom, výborom Národnej rady pre hospodársku politiku a v súlade s jeho odporúčaním v bode 7 spoločnej správy v záujme vylúčenia nepriamej novelizácie zákona č. 245/2003 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia sa stotožňujem s pozmeňujúcim návrhom o vypustení bodu 12 z návrhu zákona.

    V záujme podpory práv a zodpovednosti regionálnych samospráv na komplexnom rozhodovaní o projektoch banskej činnosti, vrátane úpravy a zušľachťovania nerastov podporujem návrh pani poslankyne Kramplovej na vyňatie bodov 23, 24 a 25 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

    A na záver by som chcel pánovi ministrovi povedať, že sa stotožňujem aj s názorom, ktorý tu bol prezentovaný, že vzhľadom na rozsiahle úpravy, ktoré táto novela priniesla a vzhľadom na aktuálnu situáciu v tejto oblasti, plne podporujem spustenie, teda formuláciu nového legislatívneho zámeru nového zákona o baniach, resp. banského zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S reakciou na vystúpenie pána poslanca Lebockého sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Miklós. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Miklós.

  • Kolegovia a kolegyne, mrzí ma, že zase som len ja prihlásený, ale chcel by som reagovať na to, čo povedal pán poslanec Lebocký celkovo o filozofii, ktorú predniesol. Ja by som chcel len upozorniť všetkých nás tu, ktorí sme v sále, tí, ktorí sú proti, ktorí sú miernejší, tí, ktorí sú za tento návrh nového zákona, veľmi pragmaticky, súčasné znenie banského zákona neupravuje nijakým spôsobom žiadne zákazy, žiadne obmedzenia na použitie kyanidovej metódy a akejkoľvek inej metódy. Sú tam ustanovenia, ale neobmedzujúce. Čiže akýkoľvek návrh, ktorý odznel v tejto sále, je o voľačo prísnejší, aj ten, by som povedal, najmenej prísny, aj najmenej prísne obmedzenie je prísnejšie, ako je súčasné znenie zákona. To, prosím, si uvedomme pri tom, keď budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Lebocký, chcete reagovať na faktickú poznámku? Ďakujem.

    Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, keďže v diskusii vystúpili všetci prihlásení rečníci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    A chcem sa opýtať navrhovateľa, či chcete zaujať stanovisko. Pán minister?

  • Hluk v sále.

  • Nie? Ďakujem.

    Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom rokovania je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 10/2004 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon).

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 163 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 163a.

    Prosím opäť ministra hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám do druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 10/2004 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov.

    Len v krátkosti uvediem, že predložený návrh si kladie za cieľ rozšíriť pôsobnosť pôvodného zákona o puncovníctve o oblasť drahých kameňov, čím nadväzuje na Nariadenie Európskej smernice č. 2368/2002 z 20. decembra 2002, ktorým sa vykonáva certifikačná schéma Kimberleyského procesu pre medzinárodný obchod s neopracovanými diamantmi v platnom znení a ktoré má zabrániť, aby sporné diamanty negatívne neovplyvňovali obchod so zákonnými diamantmi, a tak neovplyvňovali hospodárenie v mnohých štátoch, ktoré produkujú, spracúvajú a vyvážajú diamanty.

    V návrhu sa ďalej v tejto oblasti upravuje aj pôsobnosť orgánov štátnej správy. Schválením predloženého návrhu zákona sa stane Puncový úrad Slovenskej republiky expertíznym pracoviskom pre spoluprácu s colnými orgánmi pre oblasť Kimberleyského procesu.

    Návrh zákona, ktorý vám predkladám, bol prerokovaný vo všetkých výboroch, ktoré mu pridelila Národná rada Slovenskej republiky. So spoločnou správou predloženou gestorským výborom sa ministerstvo hospodárstva stotožňuje.

    Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku poslancovi Tiborovi Glendovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 10/2004 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon), tlač č. 163.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 216 z 30. januára 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 10/2004 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov na prerokovanie v druhom čítaní do 15. marca 2007: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a gestorskému výboru do 16. marca 2007.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 10/2004 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov prerokovali výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 14. marca 2007 a uznesením č. 110 odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh zákona 14. marca 2007 a uznesením č. 104 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval návrh zákona 13. marca 2007 a uznesením č. 105 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, uvedených pod bodom III tejto správy, vyplýva 6 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 6 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť. Súčasne ma výbor poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.

    Pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa chcem opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nech sa páči. Nie.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce ešte zaujať stanovisko. Pán spravodajca? Takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme v rokovaní pokračovať ďalším bodom, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 179 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 179a.

    Prosím pána ministra hospodárstva Slovenskej republiky, pána Ľubomíra Jahnátka, aby odôvodnil aj tento vládny návrh zákona.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám do druhého čítania vládny návrh zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Ako som už uviedol v prvom čítaní, predložený návrh si dáva za cieľ urýchliť a zjednodušiť legislatívny proces pri harmonizácii právnych predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa s právom Európskej únie.

    Predložený návrh je koncipovaný ako všeobecný, rámcový, podstatne jednoduchší ako predchádzajúci, pričom riešenie konkrétností sa navrhuje realizovať nariadeniami vlády, cez ktoré sa do sústavy slovenských právnych predpisov budú môcť transponovať smernice EÚ vo forme aproximačných nariadení vlády.

    K takto postavenej koncepcii ministerstvo pristúpilo z dôvodu, že smernice Európskej únie v tejto oblasti podliehajú častým zmenám.

    Návrh zákona, ktorý vám predkladám, bol prerokovaný vo všetkých výboroch, ktoré mu pridelila Národná rada Slovenskej republiky.

    Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, keďže doteraz dosiahnutá úroveň práv spotrebiteľov je v návrhu zákona zachovaná a právne vzťahy medzi spotrebiteľmi, výrobcami, distributérmi a predávajúcimi sú vzájomne vyvážené a navyše sa zjednoduší legislatívny proces schvaľovania právnych noriem spotrebiteľského práva, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalej dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Ivánovi Farkasovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku k vládnemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 179, v druhom čítaní v súlade s § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.

    Návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy, spolu 44 pozmeňujúcich návrhov.

    Gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1, 2, 4 až 17, 19 až 27, 29 až 31, 33 až 44 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. O bodoch 3, 18 a 32 hlasovať spoločne s odporúčaním neschváliť. O bode 28 hlasovať s odporučením neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov schváliť.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky. Prihlásení sú pani poslankyňa Gibalová – KDH a pán poslanec Gál – SMK.

    Takže najskôr má slovo pani poslankyňa Gibalová, nech sa páči. Prepáčte, pani poslankyňa. Pán poslanec Mikloško?

  • Pani predsedajúca, veľmi sa ospravedlňujem, ale 15 minút čakám na hlasovanie, keby ste nás aspoň informovali, čo bude.

  • Ospravedlňujem sa, ale 15 minút čakám na to, že budeme hlasovať a nedostal som informáciu, keby ste nás informovali, čo bude ďalej, či budeme hlasovať, alebo nebudeme.

  • Nie, budeme pokračovať ďalej podľa bodov, ktoré boli schválené. Takže nebudeme teraz hlasovať.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasy v sále.

  • Takže bude sa hlasovať až zajtra o 11.00 hodine. Ja som tu takisto nebola, ospravedlňujem sa, pán poslanec, takže už vieme obidvaja. Dobre. Slovo má pani poslankyňa Gibalová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca.

    Vážený pán minister, vážené dámy a páni, nový zákon o ochrane spotrebiteľa v niektorých prípadoch, žiaľ, aj vynechaním podstatných ustanovení teraz platného zákona o ochrane spotrebiteľa prepisuje paragrafy týkajúce sa výsostne apolitickej témy ochrany slabšieho článku v obchodných vzťahoch spotrebiteľa. V porovnaní s platným zákonom na ochranu spotrebiteľa sa paradoxne výrazne znižuje právna ochrana spotrebiteľa, čo je v rozpore so záväzkom Slovenskej republiky poskytovať spotrebiteľom vysokú ochranu ich práv.

    Nový zákon má snahu vytvoriť akýsi právny rámec, ktorého naplnenie sa dosiahne prijatím nariadení vlády ako podzákonných právnych predpisov, vykonávajúcich zákonom stanovené rámce. Už samotný úmysel zachovať dosiahnutú úroveň ochrany spotrebiteľa vylúčením jednotlivých práv a povinností do podzákonných predpisov nie je správny. Akákoľvek ochrana daná zákonom je nesporne vyššia ako ochrana odkázaná na nespočetné zmeny uvedené v predpise nižšej právnej sily, než je zákon.

    V okolnostiach prípadu sa smernice Európskeho spoločenstva, Európskej únie musia prevziať zákonom o ochrane spotrebiteľa a na základe týmto zákonom udeleného splnomocnenia, to znamená, že nariadenia vlády preberajúce smernice Európskeho spoločenstva musia mať povahu vykonávacích predpisov k zákonu o ochrane spotrebiteľa, lebo v opačnom prípade nebude ich uplatnenie spojené so zodpovednosťou a so sankciami určenými zákonom o ochrane spotrebiteľa.

    Nový zákon uberá spotrebiteľom práva dosiahnuté pri a po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. V stručnosti by som chcela upozorniť na tie najvypuklejšie nedostatky, ktoré, myslím si a som presvedčená, že je nevyhnutné odstrániť.

    Bezpečnosť výrobkov sa upravuje niekoľkými právnymi predpismi rôznej právnej sily. Nový zákon iba stručne pojednáva o povinnostiach predávajúcich predávať len bezpečné výrobky. V podrobnostiach odkazuje na nariadenie vlády, ktoré bude prijaté na základe aproximačného zákona a na všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá samo ministerstvo hospodárstva. To bude mať za následok neuposlúchnutie práva nijakým z dotknutých subjektov s odôvodnením, že právny predpis je nejasný a neumožňuje bez akýchkoľvek pochybností uplatniť sankcie proti porušiteľovi práva.

    Ďalej, spotrebiteľským združeniam, ktoré dosiaľ museli verejne prezentovať svoje požiadavky na poskytnutie štátnej dotácie, sa táto povinnosť v novom zákone neukladá. Inak povedané, akýkoľvek, aj nejestvujúci subjekt môže dostať na ochranu spotrebiteľa štátne prostriedky bez toho, aby ktorýkoľvek spotrebiteľ vedel, kto a na aký účel ich má použiť. Takéto odstránenie transparentnosti do prideľovania dotácií nemožno hodnotiť inak, len ako úmysel ministerstva hospodárstva znemožniť verejnú kontrolu prideľovaných verejných prostriedkov.

    Preto mám výhrady voči tomuto návrhu zákona, vládnemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a predkladám pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré môžu čiastočne odstrániť nedostatky návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, z môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý ste dostali do svojich lavíc, uplatňujem body č. 2, 3, 5 a 7. Bod 1 a 6 rieši spoločná správa v bode 15 a 21.

    A bod 4, tento bod je už poriešený, je už aproximačné nariadenie v Legislatívnej rade vlády.

    Teda, bod 2 zároveň nasledovne upravujem, aby bol legislatívne korektný, a znie: V § 6 ods. 9 sa vypúšťa slovo „technických“.

    V § 6 bod 3 môjho pozmeňujúceho návrhu.

    V § 6 sa dopĺňa nový ods. 10, ktorý znie: „Podrobnosti o požiadavkách na bezpečnosť z textilných vlákien a priadzí, textilných usňových a odevných výrobkov z textilu a usne určených na priamy styk s pokožkou upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“

    S účinnosťou od 1. januára 2006 vydalo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vyhlášku upravujúcu najvyššie prípustné hodnoty nebezpečných chemických látok a prípravkov v textilných a odevných výrobkoch z textilu a usne určených pre priamy styk s pokožkou. Napriek negatívnym výsledkom zisteným v textilných výrobkoch v predaji navrhovaný nový zákon o ochrane spotrebiteľa s vydaním podobnej vyhlášky nepočíta.

    Ďalej je to bod 7 môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý znie:

    V § 21 sa dopĺňajú ods. 6, 7, 8, 9, ktoré znejú:

    Ods. 6: „Podpora sa poskytne formou dotácie na činnosť združenia v súlade so zákonom o štátnom rozpočte. Združenia predkladajú ministerstvu žiadosť o dotáciu do 30. októbra bežného roka.“

    Bod 7: „Ministerstvo na svojej internetovej stránke do 7 dní od uplynutia lehoty na predloženie žiadosti zverejní zoznam združení žiadajúcich o dotáciu, čas a miesto konania verejnej prezentácie predložených žiadostí. Komisia ustanovená ministrom rozhodne o žiadostiach po verejnej prezentácii projektov. Združenie, ktoré svoj projekt verejne neprezentuje, stráca právo na dotáciu zo štátneho rozpočtu. Proti rozhodnutiu o dotácii nemožno podať opravný prostriedok.“

    Ďalej je to bod 8: „Ministerstvo na svojej internetovej stránke do 24 hodín od rozhodnutia o dotáciách zverejní všetky rozhodnutia o podaných žiadostiach. Po skončení rozpočtového roka ministerstvo na svojej internetovej stránke zverejní informáciu o spôsobe využitia pridelených dotácií každým združením.“

    Bod 9: „Združeniu, ktoré nezúčtovalo dotáciu zo štátneho rozpočtu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a zmluvou o pridelení dotácie, nemožno prideliť ďalšiu dotáciu zo štátneho rozpočtu, pokiaľ nevykoná svoj záväzok voči štátnemu rozpočtu.“

    Platný zákon o ochrane spotrebiteľa vytvoril transparentný model prideľovania dotácií spotrebiteľským združeniam, preto sa navrhuje jeho zachovanie. V prvom rade, každé združenie ktoré sa uchádza o štátnu dotáciu, je povinné verejne prezentovať svoj projekt. Táto prax zabraňuje prideľovaniu dotácií tým združeniam, ktoré nechcú alebo nevedia prezentovať svoj projekt verejnosti. Vynechaním týchto ustanovení osvedčujúcich správnu a verejnosťou kontrolovateľnú prax pri prideľovaní štátnych prostriedkov by sa zabránilo kontrole prideľovania verejných prostriedkov spotrebiteľským združeniam, čím by sa negovali princípy transparentnosti nevyhnutné práve v takej citlivej oblasti, akou je rozdeľovanie financií verejných subjektov.

    Prepáčte, ja som neuviedla bod 5 môjho pozmeňujúceho návrhu, v ktorom stojí: V § 11 sa vypúšťa ods. 3. Ministerstvo hospodárstva uvedeným ustanovením malo v úmysle zaviesť povinnosť nosenia rovnošiat v obchodných prevádzkach. Náklady na pracovný odev predávajúcich a jeho zamestnancov sa premietnu do cien predávaných výrobkov a prakticky nemajú žiadny efekt týkajúci sa ochrany spotrebiteľa ako-takej. Postihnú pritom najviac práve malých a stredných podnikateľov a živnostníkov, u ktorých požiadavka pracovného odevu pri predaji napríklad za pultom je nezmyselná a zbytočne zaťažuje takýchto predávajúcich. Preto sa uvedené ustanovenie navrhuje vypustiť.

    Ctené dámy, vážení páni, pretože ide o veľmi citlivú vec, ochranu spotrebiteľa a tým je každý občan, prosím vás o podporu pre moje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a zároveň prosím hlasovať o každom bode môjho návrhu zvlášť.

    Ďakujem za pozornosť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S reakciou na vystúpenie pani poslankyne Gibalovej sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A ako ďalší z prihlásených v diskusii vystúpi pán poslanec Gábor Gál.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca.

    Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

    Najprv prečítam vlastný pozmeňujúci návrh, potom by som to odôvodnil.

    V čl. 1 za § 16 navrhujem doplniť ods. o ods. 14, ktorý by znel: „Orgán dohľadu vybavuje sťažnosti spotrebiteľov, ktoré sa objasňujú ako priestupok, ak je spotrebiteľ poškodený, klamaný na kvalite, množstve alebo hmotnosti tovaru, alebo druhu akosti a množstve poskytovaných výkonov, alebo, ak je spotrebiteľ poškodzovaný uvádzaním na trh výrobkov, prác alebo služieb, ak sa zataja ich podstatné vady.“

    Táto definícia nie je neznáma. Pozná ju Trestný zákon pod § 269 ako trestný čin poškodzovania spotrebiteľa, ako osobitný prípad podvodu. Keďže nie každé poškodzovanie spotrebiteľa je kvalifikované ako trestný čin, ani rozsah protiprávneho konania priestupku by nemal byť širší, než rozsah uvedený v Trestnom zákone, kvôli tomu navrhujem tento odsek.

    K tomu ale treba vybrať na osobitné hlasovanie bod 31 zo spoločnej správy, čo navrhujem spoločnému spravodajcovi, nakoľko tento bod zo spoločnej správy už navrhuje doplniť § 16 o ods. 14, ktorý tiež odkazuje orgán dohľadu na vybavenie sťažnosti ako priestupku. Jednak je tam chybná terminológia, lebo v spoločnej správe je napísané, že orgán dozoru. Pritom celý § 16 hovorí o orgáne dohľadu. Čiže, sama osebe táto norma, ktorá je navrhnutá v spoločnej správe, je z právneho hľadiska zmätočná.

    A čo sa týka vecnej stránky, tak ja si myslím, že treba zúžiť v tomto kontexte právomoci Slovenskej obchodnej inšpekcie v orgánoch dohľadu na tie skutky, na tie priestupky, ktoré sa týkajú bytostne jeho konkrétnych právomocí. A to, ako som uviedol, je to poškodenie klamaním na kvalite, množstve, hmotnosti poskytovaných výkonov, služieb, lebo sa môže stať, že aj nekalé praktiky, ktorými klamú alebo nejako neprávom privádzajú do nevýhody spotrebiteľov predajcovia, by mohli byť použité alebo posudzované ako priestupok podľa terajšej širokej právnej úpravy, a to tak, že Slovenská obchodná inšpekcia by vybavovala ako priestupok aj ťažšie nekalé praktiky, povedzme, čo je v kompetencii Slovenskej veterinárnej starostlivosti alebo iných orgánov. Aby sa, nedajbože, nestalo, že v priestupkovom konaní dostane nejaký obchodník 5 tisíc korunovú pokutu za priestupok, ktorý by mal byť postihovaný oveľa, oveľa tvrdšie, ako to je, povedzme, upravené v zákone o potravinách. Čiže, kvôli tomu navrhujem tento bod, teda upraviť právomoci Slovenskej obchodnej inšpekcie v priestupkovom práve tak, ako je to, povedzme, v trestnom zákone, ktorý presne vymedzuje pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie.

    Ďakujem za pozornosť, ja dúfam, že môj návrh podporíte. Nejde o nejaký stranícky alebo nejaký politický návrh, čisto len pre čistotu právneho prostredia.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S reakciou na vystúpenie pána poslanca Gála sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A keďže zatiaľ v rozprave vystúpili všetci písomne prihlásení rečníci, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne.

    Takže ústne sa do rozpravy prihlásili: pán poslanec Farkas, pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Farkas.

  • Ďakujem pekne. V rámci rozpravy by som chcel ako spravodajca navrhnúť procedurálny návrh, a to bod č. 14 zo spoločnej správy navrhujem vyňať na samostatné hlasovanie s návrhom neschváliť kvôli tomu, že totožné znenie je v návrhu zákona v § 8 ods. 6.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán minister, teda vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, myslím, že nepochybujeme všetci o tom, že zákon na ochranu spotrebiteľa je skutočne zákon, ktorý sa dotýka širokého okruhu občanov, vrátane všetkých nás poslancov. Problémy, ktoré tento zákon upravuje, vlastne sú okruhom problémov, ktoré boli regulované v ďalšom, teda bývalom zákone, ktorý sa ruší, a to v zákone č. 310 o ochrane spotrebiteľa.

    Nebudem sa rozvádzať k významu tohto zákona, ja by som pristúpila k pozmeňujúcim návrhom, ale veľmi sa ospravedlňujem, miesto svojho pozmeňujúceho návrhu som vzala zo svojho miesta pozmeňujúci návrh pani poslankyne Gibalovej, preto prosím, pani predsedajúca, dajte mi možnosť, aby som si vzala svoj návrh. Malý moment.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem za pochopenie. Tento pozmeňujúci návrh bol rozdaný, neviem, či bol taký záujem oň, že ešte aj môj si niekto vzal, lebo teraz som ho nevedela nájsť.

    V podstate o čo ide? Ochrana spotrebiteľa sa uskutočňuje stanovením požiadaviek na bezpečný výrobok, jeho kontrolu a podobne. Ochrana spotrebiteľa však nemôže končiť tým, že konštatujeme, že niektorý výrobok je nebezpečný a prikážeme ho stiahnuť z obehu. Ale z týchto výrobkov sa časť mohla už predať. Preto ďalšou fázou ochrany spotrebiteľa musí byť informácia spotrebiteľa, že už takýto výrobok, ktorý si on kúpil, je zdraviu škodlivý, nebezpečný, nevhodný a podobne.

    Preto si dovoľujem doplniť predložený legislatívny návrh. V § 6 za ods. nový, a to ods. 9, ktorý by sa, samozrejme, vložil za predchádzajúci ods. č. 8 a tento nový text by znel: „Ak výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ na základe informácií, ktoré zistia odborníci, že výrobok, ktorý uviedli na trh, je nebezpečný, musia o tom ihneď informovať Slovenskú obchodnú inšpekciu a uviesť informácie o opatreniach, ktoré prijali alebo ktoré treba prijať na zabránenie ohrozenia spotrebiteľa.“

    Čiže je tu jednoznačná oznamovacia povinnosť vo vzťahu ku konkrétnemu subjektu. Nepovažujem za dobrú právnu úpravu, keď sa dá, že oznámi príslušnému orgánu dohľadu alebo dozoru. To nie je inštruktívne pravidlo správania sa, preto ho priamo konkretizujem. Ďalej sa uvádza, že Slovenská obchodná inšpekcia je informáciu o nebezpečnom výrobku povinná bez zbytočného odkladu zverejniť ako oznam prostredníctvom verejnoprávnych informačných inštitúcií.

    Vážení, je nevyhnutné, aby sme vytvorili systém, ako sa tieto informácie dostanú k spotrebiteľovi, k nám občanom. Napríklad v nedávnej minulosti zistili príslušné orgány, že termosky sú zdraviu škodlivé, vyrobené tým a tým výrobcom, takej a takej značky, takej a takej ceny. O tomto bola maličká informácia v denníku Plus 1 deň pod nadpisom Vrátia peniaze.

    Vážení, to nie je informovanie občanov. Preto navrhujem, aby Slovenská obchodná inšpekcia mala povinnosť prostredníctvom Slovenského rozhlasu, Slovenskej televízie takúto informáciu občanom poskytnúť. Máme na to priestor. Veď podľa zákona o Slovenskom rozhlase podľa § 5 hlavnou činnosťou rozhlasu je podľa písm. j) poskytovať potrebné informácie štátnych orgánov, výzvy v krízových situáciách a poskytovať iné dôležité oznámenia určené verejnosti. Toto považujem za inú dôležitú informáciu.

    Ďalej vo svojom pozmeňujúcom návrhu bližšie určujem pojem nebezpečného výrobku, ktorý v platnom súčasnom práve je obsiahnutý, ale v predkladanom legislatívnom návrhu nie je. Takže nepostačuje dať do legislatívy len pojem a znaky bezpečného výrobku, ale treba aj povedať, čo je nebezpečný výrobok. Pretože napríklad, ak je na trh uvedený výrobok, ktorý má vyšší parameter znakov bezpečnosti, nemusí to ešte znamenať, že dosiaľ vyrábané výrobky sa stávajú nebezpečnými.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, uchádzam sa o podporu tohto môjho doplňujúceho legislatívneho návrhu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S reakciou na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Zároveň sme vyčerpali teda všetkých, ktorí boli prihlásení v zmysle rokovacieho poriadku do rozpravy a vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie, pán minister?

  • Odpoveď ministra: Nie.

  • Nie.

    A takisto, či si žiada záverečné slovo aj spoločný spravodajca? Nie? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A ďalej v rokovaní 8. schôdze budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2005 Z. z. a o doplnení zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 157 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 157a.

    Prosím teda ministra financií Slovenskej republiky pána Jána Počiatka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2005 Z. z. a o doplnení zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov.

    Zákon č. 652/2004 Z. z. upravuje problematiku postavenia, organizácie, právomoci a pôsobnosti colnej správy a Ministerstva financií Slovenskej republiky v colnej oblasti, ako aj povinnosti, oprávnenia a prostriedky colníka. Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2005. Návrhom novely zákona č. 652/2004 Z. z. sa prijímajú implementačné opatrenia potrebné na riadenie a plynulé plnenie úloh, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z Nariadenia rady č. 1383/2003, ktoré sa týka colného konania pri tovare podozrivom z porušovania niektorých práv duševného vlastníctva a opatrení, ktoré sa majú prijímať pri tovare, u ktorého sa zistilo, že sa takéto práva porušili. Podľa toho istého nariadenia návrh novely v porovnaní s doterajšou úpravou ustanovuje Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky povinnosť poskytovať Európskej komisii informácie o žiadostiach a prijatí opatrení proti porušovaniu práv duševného vlastníctva, ako aj informácie o realizácii prijatých opatrení v tejto oblasti.

    Predkladaným návrhom zákona sa ustanovuje zoznam osobných údajov, ktoré bude Ministerstvo financií Slovenskej republiky oprávnené spracúvať vo svojich informačných systémoch. V návrhu zákona sú zároveň vykonané potrebné legislatívnotechnické úpravy vyplývajúce z prijatia nových národných aj komunitárnych právnych predpisov.

    Ďalšími zmenami zákona sa upravujú niektoré jeho ustanovenia na základe poznatkov z aplikačnej praxe. Na základe uvedeného žiadam o prerokovanie predloženého návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalej dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Jozefovi Ďuračkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 652/2004.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 219 z 30. januára 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2005 Z. z. a o doplnení zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov, tlač 157, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:

    Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 111 zo dňa 14. marca 2007, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 104 zo dňa 14. marca 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 47 zo dňa 15. marca 2007 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavanie žien uznesením č. 46 zo dňa 13. marca 2007.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto:

    O bodoch spoločnej správy č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 a 10 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Zároveň gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 652/2004 Z. z., schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Zároveň určil výbor mňa za spoločného spravodajcu výborov.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto.

    Uzatváram preto možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce ešte zaujať stanovisko. Pán minister? Nie.

    Žiada si záverečné slovo spoločný spravodajca? Nie, ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A ďalej budeme pokračovať v rokovaní druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 168 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 168a.

    Prosím znovu ministra financií Slovenskej republiky pána Jána Počiatka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, predmetný návrh novely reaguje na zmeny vykonané v jednotlivých hmotnoprávnych daňových zákonoch, predovšetkým zákona o dani z pridanej hodnoty a zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ďalšie zmeny vyplynuli z poznatkov získaných z aplikácie tejto právnej normy z praxe ako napríklad oblasť kontroly, sankcií, registrácie, lehôt odvolacieho konania, preskúmavania rozhodnutia mimo odvolacieho konania, poskytovania úľav, odpisovania daňového nedoplatku, doplnenia titulov, ktoré nepodliehajú daňovej exekúcii v daňovom exekučnom konaní atď., ako aj zavedením nových ustanovení, napríklad rieši sa problém neprevzatia hnuteľných vecí daňovým dlžníkom, ak ich správca dane nepredá na dražbe alebo na základe ponuky a vyzve daňového dlžníka na ich prevzatie; zabezpečenia tovaru zahraničnej osobe, ktorá predala tovar na trhovom mieste a nesplní podmienky podľa návrhu tohto zákona, zistenia novej ceny nehnuteľností, ak došlo k zníženiu všeobecnej hodnoty nehnuteľností.

    Súčasťou novely procesného zákona o správe dní a poplatkov sú aj novely zákona č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, ktorou sa navrhuje riešiť problém daňových únikov v praxi a to rozšírením povinností pre správcov trhových miest.

    Súčasťou novely je aj novela zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, na základe ktorej daňovému subjektu nevznikne nárok na plnú náhradu škody v prípade zaplatenia sankčného úroku správcom dane, ale len vo výške rozdielu medzi vyčíslenou náhradou škody a zaplateným sankčným úrokom.

    Ďalej s tým súvisí aj novela zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, zámerom ktorej je zabrániť daňovým únikom pri predaji tovaru na trhových miestach.

    Ďalej je to novela zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorou sa zabezpečí poskytovanie údajov a informácií aj pre colné orgány a obce ako správcov daní, ktoré vedú daňové konanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej dávam slovo spoločnému spravodajcovi predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Jozefovi Burianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Pán poslanec Burian, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 220 z 30. januára 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 168, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky:

    Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, tlač 168, stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.

    Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 112 zo dňa 14. marca 2007, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 105 zo dňa 14. marca 2007 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 46 zo dňa 15. marca 2007.

    Gestorský výbor odporúčal o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať spoločne vzhľadom na to, že všetky body spoločnej správy boli s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor Národnej rady na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 511/1992 o správe daní a poplatkov a zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    A výbor určil poslanca Jozefa Buriana za spoločného spravodajcu. Súčasne poveril predniesť spoločnú správu a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch. Ďakujem za uvedenie tohto návrhu a, pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku. Písomne sa prihlásil pán poslanec Slafkovský.

    Pán poslanec Slafkovský, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi pár slovami uviesť alebo povedať niekoľko slov o pozmeňujúcom návrhu, ktorý som s kolegami predložil a ktorý hovorí o zmenách v článku 1 v bode 11 predloženej tlače 168, ktorá sa v tomto bode, tento bod 11 má § 14b, dotýka predovšetkým správ trhových miest. My sme vo výbore pre verejnú správu mali o tomto bode dosť rozsiahlu diskusiu, kde zaznieval návrh na to, aby sme vlastne celý tento bod 14b z návrhu vypustili. Pardon, to je celý bod 11, ktorý sa dotýka § 14b a 14c, aby sme v tej časti 14b ho vypustili, ale návrh nedostal dostatočnú podporu.

    Čo ma viedlo k tomu predkladať takýto návrh? Viedlo ma k tomu to, že týmto bodom sa ukladá správcom trhových miest, ktorým sú vo väčšine mestá a obce alebo nimi zriadené právnické osoby, alebo to priamo mestá a obce spravujú, ukladajú sa im nové povinnosti, ktoré svojím spôsobom zasahujú do kompetencií obcí. Na to, aby sa mohli efektívne splniť, potrebujú aj zvýšiť personálne obsadenie ľuďmi, ktorí by sa tomuto venovali priamo na trhoviskách a na trhových miestach. Ja si myslím, že tam ale nie je cesta, ktorou by sa dali znížiť daňové úniky, ak budú mestá a obce, resp, správcovia trhovísk povinní, ako to hovorí odsek 2 v § 14b, bezodkladne písomne informovať správcu dane, ktorým je daňový úrad, o predávajúcom, ktorý nepoužíva elektronickú registračnú pokladnicu.

    Totižto, tí, ktorí majú predávať s elektronickou registračnou pokladnicou, sú dostatočne prefíkaní na to, aby pred zamestnancom mesta, ktorý toto kontroluje vizuálne, lebo nemá inú možnosť to skontrolovať, ho oblafli nejakou maketou alebo dokonca oklamali samotný daňový úrad, ako to v mnohých prípadoch údajne aj robia s tým, že majú často dve pokladnice, pritom jedna pokladnica je používaná na trhovom mieste, druhú má doma, na ktorej naťuká večer aktuálny obrat, povedzme, 1 500 korún napriek tomu, že mal na trhovom mieste obrat 15 – 20 000 korún a len lístok z tejto registračnej pokladnice priloží potom k daňovému priznaniu a celkový obrat, ktorý sa udial na trhovisku, je mimo, je to nepostihnuteľné, pokiaľ tam priamo daňový úrad na mieste nebude a neurobí kontrolný nákup a neporovná potom paragon, ktorý dostal ku kontrolnému nákupu s evidenčným číslom pokladnice, ktoré musí byť na tomto paragone s tými paragonmi alebo páskami z pokladnice, ktoré daňový úrad potom dostane pri predkladaní svojich nákladov a výnosov príslušného subjektu.

    Takže, v tomto smere, myslím si, ukladať mestám a obciam povinnosť, aby bezodkladne – a teraz je otázka, čo to je bezodkladne, ihneď, dnes, za hodinu, na druhý deň, za týždeň – dali nejaký zoznam, že mal som tam na trhovisku 10, 15 ľudí, ktorí nemali registračnú pokladnicu a informovať o tom daňový úrad. Ako reálne v praxi si myslím, že to dokáže skontrolovať len ten, kto má prehľad o tom, ktoré pokladnice sú registrované a vie to skontrolovať aj potom s daňovými dokladmi. Ináč je to len taká vizuálna kontrola, ktorá nepomôže ničomu a bude svojím spôsobom len šikanovať mestá a obce.

    Máme tu zároveň predložený aj druhý pozmeňujúci návrh kolegu Petráka, ktorý hovorí o tom, že vypustíme ods. č. 1 a doplní sa do neho časť, do toho, čo zostane, sa doplní len časť o tom, koho treba informovať. No, je to tak troška na zváženie, na rozobranie, ktorý z týchto návrhov podporiť. Ja si myslím, že, a medzi ľuďmi, ktorí v tomto sektore žijú zo samospráv, prevláda názor, že to ustanovenie, aké bolo, staré, k § 14b, je najvýhodnejšie, aby zostalo pôvodné a nezaťažovať mestá a obce takouto nejakou povinnosťou, ktorá je úplne navyše.

    Takže, nechám to tak troška aj na predkladateľa, na pána Petráka a na zváženie, ale pokiaľ by sa našla podpora pre môj návrh, tak si myslím, že by to bolo pre mestá a obce a pre správcov dane výhodnejšie. Pri tomto mi napadla aj taká situácia, že dávame takúto povinnosť správcovi trhového miesta, ale vôbec nedávame takúto povinnosť správcovi nehnuteľností, ktorý môže mať ďalších 20, 30 obchodíkov, „krámikov“, kde beží normálny obchod. A tam to nemusí nikto kontrolovať? Dávať takúto povinnosť? Takže, mám taký dojem, že tu si chce zjednodušiť troška daňové riaditeľstvo svoje povinnosti. Pritom má všetky páky na to, len treba byť dôsledný pri tom, aby to kontroloval. Lebo niekedy tá skúsenosť samospráv o bezprostrednej kooperácii medzi daňovými riaditeľstvami a samosprávami a mestskými políciami nebola vždy najlepšia a dosah bol taký, že úniky daní boli zvýšené.

    Teda dovolím si požiadať o podporu môjho návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S reakciou na vystúpenie pána poslanca Slafkovského sa prihlásil pán poslanec Kužma, pán poslanec Mikuš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Kužma. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. V tom množstve argumentov pána kolegu asi trošku zanikol ten úplne najvážnejší argument, ktorý bol povedaný na konci. Správca trhového miesta je vlastne prenajímateľom predajného priestoru, čiže by sme urobili precedens, že prenajímateľ predajného priestoru má kontrolovať registračné pokladne. V tom prípade by napríklad mesto, keď prenajíma budovu s množstvom obchodov, malo kontrolovať aj tým obchodníkom registračné pokladne, čo nemá žiadnu logiku. Takže chcem poprosiť pánov ostatných poslancov, aby si to uvedomili a podporili tento návrh.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalšia faktická – pán poslanec Mikuš.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcem doplniť kolegu Slafkovského, že pozmeňujúci návrh pána Petráka, ktorý zrejme o chvíľku budeme počuť, rieši bod 1 toho § 14b a jeho pozmeňujúci návrh hovorí o tom druhom bode.

    Ten prvý bod hovorí o nahlasovaní zoznamu, nie kontrole, ale nahlasovaní zoznamu, čo je pre obce a mestá relatívne jednoduchšia práca, pretože určite majú zmluvy s tými prenajímateľmi.

    Ale chcem vlastne, môj predrečník kolega Kužma povedal to, čo som chcel povedať aj ja, že zavádzame precedens kontroly nájomcu na prenajímateľa, čo svojím spôsobom môže byť takým precedensom, že nezavádzame to u všetkých, u ďalších iných, čo je relatívne nespravodlivé a nesystémové. Tým nechcem ale povedať, že návrh kolegu Petráka nie je dobrý. A ako bolo povedané aj v diskusnom príspevku, mestá a obce by chceli zachovať status quo, to znamená, vypustiť celý paragraf.

    A chcem ešte podporiť ďalšiu myšlienku. To, čo chce vyžadovať zákon, sa dá relatívne veľmi jednoducho spraviť lepšou komunikáciou medzi daňovým úradom a obcami a mestami.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Slafkovský, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči. Zapnite pána poslanca.

  • Ďakujem. V podstate odzneli podporné názory, takže nemám veľmi k tomu čo dodať a súhlasím plne s tým, čo povedal aj môj kolega pán Miššík, takže aj pán kolega Kužma. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Páni poslanci Lukša a Petrák, vy sa hlásite s procedurálnym alebo už do rozpravy? Dobre. Takže pán poslanec Slafkovský bol jediný písomne prihlásený rečník.

    Pýtam sa preto, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Petrák, pán poslanec Lukša.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. A ako prvý vystúpi pán poslanec Petrák.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja povedal pár slov k predloženému návrhu zákona č. 511/1992 o správe daní a poplatkov. Z aplikačnej praxe starostu obce pri prevádzkovaní trhových miest skutočne považujem aj ja za problémový návrh, ktorý je uvedený pod bodom § 14 b).

    Obec síce má podľa iného zákona povinnosť kontrolovať prevádzkovanie elektronických registračných pokladníc, ale na druhej strane je to len povinnosť kontrolovať bez nejakej ďalšej odozvy. Nemá právo uložiť sankciu, nevie reálne skontrolovať, či daná elektronická pokladnica je registrovaná na daňovom úrade, alebo nie je registrovaná na daňovom úrade a v podstate celé toto ustanovenie je svojím spôsobom, no nazvem to, možno nadbytočné, lebo nevedie k žiadnym sankciám, ani k žiadnemu zvýšenému výberu dane.

    Obdobne ustanovenie uvedené pod ods. 1, kde sa obci zavádza nová povinnosť, a to je na výzvu správcu dane, ktorým je daňový úrad, predložiť zoznam predávajúcich na trhovom mieste za obdobie určené vo výzve, považujem za nadbytočné. Toto ustanovenie v svojej podstate nič nerieši. Ak správca trhoviska predloží daňovému úradu, kto, kedy predával na príslušnom mieste svoj tovar, čo sa dá z takéhoto ustanovenia zistiť? Vieme zadokladovať, že predávajúci mal skutočne v ten deň tržbu? Vieme týmto spôsobom zvýšiť výber daní? Ja sa osobne domnievam, že nie, a preto si dovolím predložiť dva pozmeňujúce návrhy k predmetnému zákonu.

    V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia.

    1. V čl. 1 v bode 11 v § 14 b) sa vypúšťa ods. 1 a súčasne sa zrušuje označenie ods. 2. Poznámka pod čiarou k odkazu 9b sa vypúšťa.

    2. V čl. 1 v bode 11 v § 14 b) posledná veta znie: „V informácii sa uvedie meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno, sídlo právnickej osoby, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona.“

    3. V čl. 1 v bode 11 v § 14 c) ods. 1 v úvodnej vete sa nad slovom „osobe“ a v ods. 1 písm. a) nad slovom „zákona“ odkaz „9c“ označuje ako odkaz „9b“ a v ods. 1 písm. b) sa nad slovom „zákona“ odkaz „9d“ označuje ako odkaz „9c“.

    4. V čl. 1 v bode 11 sa veta „poznámky pod čiarou k odkazom 9a až 9d znejú“, nahrádza vetou „poznámky pod čiarou k odkazom 9a až 9c znejú“.

    5. V čl. 1 v bode 11 poznámky pod čiarou k odkazom 9b a 9c znejú: „9b § 5 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov“ a odkaz: „9c § 78 a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení zákona č. 2007 Z. z.“

    Odôvodnenie. Vypustením ods. 1 sa zrušuje navrhovaná povinnosť obce a ostatných správcov trhových miest, podľa ktorej by boli povinní predkladať na výzvu správcu dane zoznam predávajúcich na trhovom mieste z dôvodu, že takáto povinnosť doteraz nevyplýva z iných predpisov, pričom obce ani ostatní správcovia trhových miest nedisponujú takýmito zoznamami a mali by prácu navyše. Ponecháva sa však povinnosť informovať správcu dane o predávajúcom, ktorý nepoužíva elektronickú registračnú pokladnicu vzhľadom na to, že podľa súčasne platného zákona 178/1998 Z. z. správca trhoviska, ktorým je aj obec, má povinnosť kontrolovať používanie elektronickej registračnej pokladnice.

    Ak dovolíte, súčasne by som predložil aj druhý pozmeňujúci návrh k predmetnému vládnemu návrhu zákona, ktorý by v čl. 1 v bode 11 vypustil poznámku pod čiarou k odkazu 9d. Je to len legislatívnotechnická zmena nadväzujúca na navrhované vypustenie ods. 1 v § 14 b) a týmto sa dávajú do súladu aj odkazy pod čiarou so znením textu zákona.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja si dovolím poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. Poviem to úplne úprimne, podľa môjho názoru by najschodnejšou cestou bolo vypustiť celý § 14 b), ktorý je uvedený vo vládnom návrhu zákona, ale keďže z hľadiska legislatívnotechnickej čistoty predkladaného návrhu a väzby na ostatné ustanovenia, ktoré sú vo vládnom návrhu zákona 511, ako aj vo väzbe na zmeny v zákone 178/1998 o správe trhovísk, môže dôjsť pri aplikácii pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladá pán Slafkovský, k problémom.

    Ja osobne sa domnievam, že prvý krok, ktorý môžeme dnes urobiť, je akceptovať môj pozmeňujúci návrh a osobne sa prihováram za to, aby pri najbližšom otvorení zákona 511 sme doriešili tento problém v celej šírke a vrátili znenie § 14 b) do pôvodnej podoby.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S reakciou na vystúpenie pána poslanca Petráka sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Lukša. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších prepisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:

    V čl. 1 v bode 13 v § 15 ods. 5 sa za písmeno c) vkladá nové písmeno d), ktoré znie: „Nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu.“ Doterajšie písmená d) až f) sa označujú ako písmená e) až g).

    Odôvodnenie. Pre daňový subjekt sa ustanovuje právo na nahliadnutie do zápisnice z miestneho zisťovania, ktoré sa vykonávalo u iného daňového subjektu za účelom napríklad dokazovania skutočností uvádzaných kontrolovaným daňovým subjektom. Nadväzne na novo označené písmeno f) má kontrolovaný daňový subjekt právo ešte v priebehu daňovej kontroly vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole a k spôsobu ich zistenia, to znamená, aj ku skutočnostiam zisteným aj pri miestnom zisťovaní, prípadne môže navrhnúť, aby vyjadrenie k zisteniu bolo uvedené v protokole.

    V článku 1 za doterajší bod 76 vložiť nový bod, ktorý znie: V § 50 ods. 4 v prvej vete sa slová „daňový dlžník“ § 1 a písmeno g) nahrádzajú slovami „daňový subjekt“. Ďalšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie. Z praxe vyplýva, že problémy s evidenciou daní a platením daní sa dotýkajú aj osôb, ktoré nie sú daňovými dlžníkmi. Preto sa navrhuje zmena ustanovenia, aby reklamáciu mohli podať aj tieto osoby.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Lukšu sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto. Uzatváram preto možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A keďže v rozprave vystúpili všetci prihlásení rečníci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Pán minister? Áno. Nech sa páči.

  • Ja by som len úplne krátko zareagoval na to, pretože v zákone 178 je ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že správca trhoviska aj tak už má povinnosť kontrolovať u predávajúcich používanie elektronickej registračnej pokladnice podľa osobitých predpisov. To znamená, že v prípade, že na to príde, jediné, čo od neho chceme, aby to nahlásil. Ja v tom nevidím nijakú super väčšiu nadprácu. Pretože, ak sa tu argumentuje tým, že to aj tak nerobia, tak to podľa mňa nie je ako dostatočne relevantný argument. Ale v prípade, že to robia a zistia to, tak to majú nahlásiť. Tá logika je v podstate jednoduchá.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nie? Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom rokovania je druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a o investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov.

  • Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 177 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 177a.

    Prosím ministra financií Slovenskej republiky pána Jána Počiatka, aby uviedol aj tento vládny návrh zákona a odôvodnil ho.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážené dámy, vážení páni, predložený návrh zákona vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2006. Cieľom navrhovaného zákona je implementovať nasledovné smernice Európskeho parlamentu a Rady a implementačné opatrenia Európskej komisie k predmetným smerniciam a to:

    1. Smernica č. 2004/39/ES o trhoch a finančných nástrojoch z 21. apríla 2004, ďalej len smernica MIFID, ktorá upravuje právny rámec regulácie pre finančné trhy.

    2. Smernica č. 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť z 15. decembra 2004, ktorá ustanovuje zákonné princípy harmonizácie požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s vlastníctvom akcií, dlhových cenných papierov alebo hlasovacích práv.

    3. Smernica 2006/73/ES z 10. augusta 2006, ktorou sa vykonáva smernica MIFID, pokiaľ ide o organizačné požiadavky a podmienky výkonu činnosti investičných spoločností, ako aj o vymedzené pojmy na účely uvedenej smernice.

    4. Opatrenie stanovujúce podrobné pravidlá implementácie určitých ustanovení smernice o transparentnosti v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu zo 17. 11. 2006.

    Nad rámec implementácie legislatívy EÚ predkladaný návrh zákona na základe požiadaviek účastníkov trhu zavádza možnosť vedenia držiteľských účtov aj pre obchodníkov s cennými papiermi, čím rozširuje pôvodný okruh právnických osôb, kde držiteľský účet bolo možné viesť len pre zahraničný centrálny depozitár.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Jozefovi Burianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku o výsledku prerokovania vládneho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 221 z 30. januára 2007 pridelila vládny návrh zákona Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a výboru pre hospodársku politiku.

    Uvedené výbory predmetný návrh prerokovali v stanovenom termíne a odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky je návrh schváliť s pozmeňujúci a doplňujúcimi návrhmi.

    V spoločnej správe je 63 pozmeňujúcich návrhov s tým, že gestorský výbor odporúčal všetky tieto pozmeňujúce návrhy schváliť, čiže došlo k zhode a gestorský výbor na základe stanovísk k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Výbor určil poslanca Jozefa Buriana za spoločného spravodajcu a súčasne ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Ďakujem pekne, pani predsedajúca, a prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku.

    Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásili páni poslanci: pán Ďuračka, pán Farkas. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne.

    A slovo má pán poslanec Ďuračka, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh k vládnemu zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač č. 177.

    Na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov je podaný pozmeňujúci návrh k článku 6 bod 16.

    V doterajšom bode 16 v prvej vete sa za slovo „vzťahuje“ vkladajú slová „odsek 7a“.

    Ide o zdôvodnenie, o zvýšenie investičného limitu pre špeciálne podielové fondy nehnuteľností na nadobúdanie cenných papierov neobchodovaných na regulovaných trhoch z 10 na 20 %, to z toho dôvodu, aby sme za účelom zjednotenia úpravy s limitmi platnými aj pre iné špeciálne podielové fondy.

    Asi toľko, prosím.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S reakciou na vystúpenie pána poslanca Ďuračku sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto. Uzatváram preto možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Farkas. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu zákona č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách v podobnom duchu, ako som sa vyjadril vo výbore pre hospodársku politiku a zároveň, aby som odsúdil nepriamu novelizáciu tohto zákona vlani v novembri a decembri, pretože to bolo absolútne neopodstatnené.

    V zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky inštitút nepriamej novelizácie iných zákonov sa má využívať len v ojedinelých a opodstatnených prípadoch. Vlani v novembri a decembri sme novelizovali zákon o bankách. Do tejto novelizácie predkladateľ vsunul nepriamu novelizáciu zákona č. 566 o cenných papieroch a investičných službách tak, že táto nepriama novelizácia absolútne nesúvisela so zákonom o bankách.

    Počas tej novelizácie som vystúpil v pléne Národnej rady Slovenskej republiky a poukázal som na neopodstatnenosť nepriamej novelizácie a nesúvislosť paragrafov zákona o bankách, ktoré sa vtedy novelizovali, s paragrafmi zákona o cenných papieroch a investičných službách, ktoré sa vtedy záhadným spôsobom nepriamo novelizovali tiež. Poukázal som vtedy na skutočnosť, že nepriamej novelizácii zákona o cenných papieroch a investičných službách išlo o vytesňovanie drobných akcionárov v akciových spoločnostiach. Išlo o marginalizáciu drobných akcionárov, ktorí aj bez vytesňovania majú vplyv na fungovanie akciovej spoločnosti úmerný svojmu podielu, teda minimálny. Nebolo potrebné siahnuť na ďalšie oslabenie ich pozície. Neočakával som to najmä od vládnej koalície, ktorá sa hlási v programovom vyhlásení za ochrankyňu občanov, medzi nimi drobných akcionárov proti monopolom, proti veľkým spoločnostiam s majetkovou účasťou štátu.

    Dovoľte, aby som ako príklad upriamil vašu pozornosť na nedávnu novelizáciu zákona o Úrade pre reguláciu v sieťových odvetviach alebo zákona o energetike. Neviem tiež pochopiť, prečo bolo potrebné takúto zásadnú zmenu, ktorá sa bytostne dotýka drobných akcionárov, teda občanov štátu, prečo bolo potrebné takúto zásadnú zmenu uskutočniť nepriamou novelizáciou, utajene, bez ohlasu, resp. s minimálnym ohlasom v médiách. A ajhľa, po dvoch mesiacoch sa priamo novelizuje zákon o cenných papieroch a investičných službách.

    Prečo bolo teda, pán minister, potrebné pred dvomi, tromi mesiacmi nepriamo novelizovať tento zákon o cenných papieroch a investičných službách, keď sa teraz novelizuje tento zákon priamo, ak nie preto, aby sa utajenie s minimálnym ohlasom u občanov, občania samotní, teda drobní akcionári vytesnili z akciových spoločností. Je to nečestná a neseriózna hra s drobnými akcionármi, teda s občanmi tohto štátu. Opäť musím povedať, že som to nečakal od vládnej koalície, ktorá sa pasuje za ochrankyňu občanov a chce zmierniť chudobu v tomto štáte.

    Predkladateľ to zdôvodňuje prebratím, prevzatím legislatívy Európskeho spoločenstva v prípade nepriamej novely vlani v decembri, aj v tomto prípade priamej novelizácie tohto zákona. Mohli ste to, pán minister, urobiť naraz, priamo, aby to malo väčší ohlas u obyvateľov, drobných akcionárov. Oni sa vám za to asi nepoďakujú.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S reakciou na vystúpenie pána poslanca Farkasa s faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto. Uzatváram preto možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A keďže v rozprave vystúpili všetci prihlásení rečníci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce k rozprave zaujať stanovisko. Pán minister, nie? Nie.

    Pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Áno, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, ten posledný príspevok, myslím si, že nie je celkom korektný vzhľadom na to, že fakt na záver bolo povedané, že ten squeezeout nie je požiadavkou Slovenskej republiky, ale vznikol ako požiadavka Európskeho spoločenstva a myslím, že Slovensko prijalo práve tú najmäkšiu formu toho squeezeout, teda 95 % a vytlačenia možno tých 5 %.

    Musím povedať, že na squeezeout pracovalo veľa odborníkov z oblasti ekonomiky, z oblasti legislatívy tak, aby ten squeezeout bol nastavený tak, aby jednoducho to vytesnenie drobných akcionárov nepocítil nikto z tých ľudí, ktorí by v prípade predaja alebo predaja svojho podielu to pocítili v cene akcie. Myslím, že všetky prepočty cenných akcií, všetky systémy, ktoré tam boli zavedené, sú veľmi sofistikovane postavené. Ja nemám pocit, ani vôbec nepociťujem nejakú potencionálnu ujmu pre tých budúcich akcionárov, ktorí práve v zmysle squeezeout by boli vyplatení tou spoločnosťou, ktorej sa to týka. Takže ja osobne si myslím, že práve naopak, squeezeout dáva veľmi tvrdé podmienky pre tých, ktorých by sa týkalo toto vytesňovanie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

    Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A ďalej pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 181 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 181a.

    Prosím opäť ministra financií Slovenskej republiky Jána Počiatka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, ktorý predkladáme na základe Plánu legislatívnych úloh ministerstva financií za rok 2006.

    Navrhovaná novelizácia zákona o účtovníctve vyplynula zo zavádzania novej metodiky účtovníctva v štátnej správe a samospráve s cieľom zabezpečiť kompatibilitu systému účtovníctva, účtovníctva subjektov verejnej správy so systémami štátov Európskej únie prostredníctvom aplikácie základných princípov medzinárodných účtovných štandardov pre verejný sektor do národných postupov účtovania a vykazovania.

    V súlade s článkom 43 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok sa ukladá vybraným účtovným jednotkám zriadiť výbor per audit a dopĺňa sa obsah výročnej správy v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/25/ES o ponukách na prevzatie. Súčasne sa zapracúvajú ustanovenia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/46/ES o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností a konsolidovaných účtovných závierkach.

    Ďalšími zmenami zákona sa upravujú niektoré ustanovenia na základe poznatkov aplikačnej praxe. Navrhovanou novelou sa súčasne mení zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a mení sa zákon č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Proti Slovenskej republike bolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa článku 226 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení. Komisia konštatuje, že Slovenská republika neprijala všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so Smernicou EP a Rady 2004/25/ES o ponukách na prevzatie súvisiace s nesplnením povinností vyplývajúcich z článku 21 uvedenej smernice. Komisia v odôvodnenom stanovisku vyzýva Slovenskú republiku, aby prijala požadované opatrenia s cieľom vyhovieť jej obsahu v lehote 2 mesiacov od jeho doručenia, t. j. do 15. 2. 2007.

    Na základe uvedeného žiadam o prerokovanie predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalej dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre financie, rozpočet a menu pani poslankyni Edite Angyalovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pani poslankyňa .

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade ohľadom tohto zákona spoločnú správu. Národná rada pridelila vládny návrh zákona 3 výborom, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku a k predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku odporúča návrh schváliť, výbor pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávny výbor odporúča schváliť s pozmeňujúci a doplňujúcimi návrhmi.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 431 o účtovníctve v znení neskorších predpisov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne ma určil ako spoločného spravodajcu výborov.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu o tomto bode. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku.

    Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Žitňanská. Uzatváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy.

    A slovo má pani poslankyňa Žitňanská. Nech sa páči.

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem pekne, ospravedlňujem sa za malé extempore.

    Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, nebudem hovoriť dlho, nebudem hovoriť k zákonu o účtovníctve. Budem hovoriť k článku 3, pretože zákonom o účtovníctve v článku 3 novelizujete alebo navrhujete novelizovať aj v jednom bode zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

    Ja som, využijúc alebo pokúsila som sa využiť skutočnosť, že ministerstvo spravodlivosti v rámci pripomienkového konania vám dovolilo takýmto spôsobom vstúpiť do zákona o konkurze a reštrukturalizácii jedným bodom a v bode, ktorý podľa mňa je zanedbateľný, pretože takýchto drobných nedopatrení v zákone o konkurze a reštrukturalizácii je pomerne dosť. Tak som bola prekvapená, že vám to umožnilo ministerstvo spravodlivosti a snažila som sa to využiť a predložila som vo výbore návrh, ktorý podľa mojej mienky chcel riešiť problém, ktorý dnes sa ukazuje v zákone o konkurze a reštrukturalizácii ako najvážnejší, a to je možnosť iniciovať otvorenie konkurzného konania veriteľmi. Dnes je tam príliš veľká bariéra.

    Po debatách vo výbore aj so štátnym tajomníkom, ktorý bol prítomný, v zásade sme sa podľa mňa vecne zhodli v tom, že, a to chápem, ministerstvo financií chcelo v tejto veci vyjadrenie ministerstva spravodlivosti, pretože išlo by o relatívne závažný zásah do zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Ministerstvo spravodlivosti vyjadrilo nesúhlas. Moje informácie sú tiež také, že nie z vecných dôvodov, skôr z toho dôvodu, že samé pracuje na nejakej analýze zákona o konkurze a reštrukturalizácii, i keď v dlhšom horizonte niekde budúceho roku.

    Môj návrh súvisí s týmto, preto som sa to snažila vysvetliť. Ja v tej súvislosti, keď teda chceme dodržiavať určitú legislatívnu čistotu, si dovolím navrhnúť, aby sme vôbec vypustili novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, lebo je, úprimne, nič nehovoriaca v tom bode, v ktorom ju navrhujete. To sú také body, ktoré by sa naozaj mali riešiť v tom komplexnejšom návrhu. Nechcem tu teraz v druhom čítaní v pléne predkladať môj zásadnejší návrh, ten predložím ako návrh zákona ako-taký. V tom je podstata môjho návrhu, ktorý predkladám, čiže článok 3 sa vypúšťa. To je môj návrh.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S reakciou na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Keďže pani poslankyňa Žitňanská bola jediná, ktorá bola prihlásená do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nie? Ďakujem.

    Pani spoločná spravodajkyňa, žiadate si záverečné slovo? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonávania referenda v znení neskorších predpisov a zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 464/2005 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 176 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 176a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republika pána Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Veľmi pekne ďakujem.

    Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spôsobe vykonania referenda, predkladám v súlade s Rámcovým plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na IV. volebné obdobie.

    Dôvodom je potreba zosúladiť znenie zákona s právnymi predpismi, ktoré v priebehu jeho platnosti a účinnosti boli prijaté, a to predovšetkým so zákonom o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Cieľom návrhu je zjednocovanie právnej úpravy volieb a referenda vôbec.

    Návrh zákona sa zaoberá viacerými aktuálnymi otázkami. Rieši možnosť hlasovať v referende občanom bez trvalého pobytu na ich území, umožňuje hlasovať v referende aj vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky osobám, ktoré sa nachádzajú vo výkone trestu odňatia slobody, zakotvuje konanie referenda v jeden deň a umožňuje petičnému výboru referenda, ak bolo referendum vyhlásené na základe petície občanov, delegovať do všetkých stupňov komisií pre referendum svojho zástupcu.

    Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, dovolím si požiadať o podporu predkladanému návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Mojmírovi Mamojkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech a páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som prezentoval spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov a zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 464/2005 Z. z.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný zákon Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, podľa § 79 ods. 1 rokovacieho poriadku v znení neskorších predpisov predkladá spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 30. januára 2007 č. 210 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov a zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 464/2005 Z. z. na prerokovanie týmto výborom, a to:

    Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov a zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 464/2005 Z. z. odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 124 z 15. marca 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a to uznesením č. 108 zo 14. marca 2007 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 44 z 15. marca 2007.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh, a to zmena posunutia účinnosti zákona z 1. apríla na 1. júna z dôvodu trvania legislatívneho procesu. Gestorský výbor odporúča pozmeňujúci návrh schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov a zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 464/2005 Z. z. vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov a zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 464/2005 Z. z. vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 19. marca 2007 č. 129.

    Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, 83 ods. 4, 84 ods. 2 a 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu k tomu bodu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky. Písomne sa prihlásili páni poslanci: pán Daniel Lipšic za KDH a pán poslanec Jozef Rydlo.

    Takže ako prvý vystúpi pán poslanec Lipšic. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca.

    Pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, mal som asi vystúpiť už v prvom čítaní, mea culpa, ale vždy radšej neskôr ako nikdy.

    A chcem sa vyjadriť k zmene, ktorú označil aj pán minister, aby mohli právoplatne odsúdení aj za najzávažnejšie delikty voliť a byť volení. Priznám sa, prekvapilo ma to. Poznám síce jedno rozhodnutie Európskeho súdu v Štrasburgu vo veci proti Británii, podľa ktorého by štát nemal paušálne vylúčiť z aktívneho a pasívneho volebného práva všetkých odsúdených. Ale súd povedal, že môže, rozhodne môže vylúčiť z aktívneho a pasívneho volebného práva tých, ktorí spáchali závažnejšie, už nehovorím o najzávažnejších zločinoch. To znamená, páchateľov vrážd, lúpeží, znásilnení, podvodov, nevidím najmenší legitímny dôvod, aby takíto ľudia u nás mali aktívne a pasívne volebné právo, pokiaľ sú vo výkone trestu, pokiaľ je právoplatne konštatovaná vina. A som prekvapený, že do takéhoto zásahu v návrhu volebného zákona idete.

    Navyše to môže spôsobovať pri pasívnom volebnom práve podľa mňa aj trošku ústavnoprávne problémy. Čo keď niekto taký bude zvolený do parlamentu? Ústava nepočíta s tým, že by spočíval jeho mandát. Ústava počíta s tým, že spočíva mandát poslanca, ktorý je vo väzbe. To v ústave máme. V ústave máme, že mandát zaniká, ak je niekto právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest. A čo v prípade, ak zvolíme niekoho, kto bude v treste odňatia slobody? Parlament bude mať 149 poslancov? Aká je predstava ministerstva vnútra s týmto riešením? Čiže sa mi zdá, že to nie je domyslené a ja by som veľmi varoval, aby sme prijímali právnu úpravu, ktorá umožní páchateľom najzávažnejších zločinov vykonávať aktívne volebné právo alebo aj pasívne na ten účel.

    Mnohé krajiny majú osobitný trest v trestnom zákone straty občianskych práv, ktorý platí po výkone trestu. My ho nemáme. O. K. Máme iné druhy trestov. Ale prečo by osoba, ktorá sedí za vraždu, lúpež, podvod, znásilnenie, spreneveru mala mať právo zúčastňovať sa na veciach verejných? Aký je toho legitímny cieľ? Ak chcelo ministerstvo vyhovieť judikatúre štrasburského súdu, malo dať, že majú právo hlasovať tí, čo sú za prečin vo výkone trestu. O. K.? Za nedbanlivostný delikt. O. K. Ale za obzvlášť závažný zločin? Prečo?

    No plus je tam teda ten problém praktický v prípade, ak bude taká osoba zvolená do Národnej rady. Podľa mojej mienky neexistuje ústavný mechanizmus, ako by takejto osobe mal spočívať mandát, lebo ústava to nepozná. Ja si myslím, že ústava umožňuje obmedzenie volebného práva, aktívneho aj pasívneho, v takomto prípade. Ustanovenie čl. 74.

    Takže bol by som rád, keby ste sa k tomu vyjadrili a najmä k problému, ktorý môže vzniknúť, ak bude zvolená osoba, ktorá je vo výkone trestu. Ja si myslím, že to obmedzenie, ktoré je v platnom znení zákona o voľbách, či v aktívnom alebo pasívnom volebnom práve, je ústavné, nekonštatoval žiaden orgán na to povolaný, že to je protiústavné. Myslím si, že to je obmedzenie legitímne, legitímne obmedzenie, sledujúce legitímny cieľ ustanovený v ústave, a preto by som navrhoval zvážiť prijatie tohto zákona ako-takého alebo zmeniť jeho znenie.

    Ja nemám pozmeňujúci návrh. Zaujímalo by ma vaše stanovisko možno ešte v rámci rozpravy, ak by to išlo, lebo som nevedel, že tak ďaleko chcete ísť. Keď som tu povedal určité tvrdé slová na ustanovujúcej schôdzi a nebudem ich opakovať, lebo mi ide o vecné riešenie.

    Takže budem rád, keď na to budete môcť, pán minister, reagovať a naozaj, keď nám poviete, z akého dôvodu vaša vláda chce dať aktívne a pasívne právo, volebné právo, osobám právoplatne odsúdeným za najzávažnejšie zločiny v tomto štáte.

    Ďakujem, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S reakciou na vystúpenie pána poslanca Lipšica sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a vyjadriť sa chcel alebo o slovo požiadal navrhovateľ.

    Máte slovo, pán minister.

  • Pán poslanec, jedna faktická a druhá odpovedná na hodenú loptičku.

    Prvá je v tom, že naozaj išlo o veľmi jednoduchú snahu o to, aby boli odbúrané akékoľvek prekážky v aktívnom a pasívnom práve. Máte veľkú pravdu, od toho sa to tak trochu aj odvíja. V Trestnom zákone nepoznáme trest, ktorý by znamenal stratu volebného práva alebo niečo podobné. Ak máte záujem rozlišovať skupiny odsúdených, nech sa páči, čakám nejaký pozmeňujúci návrh. Ten ste ale nepodali v rozprave a neviem, či je štandardné dvakrát do rozpravy vystupovať, ale však teda ak sa dá, samozrejme.

    Druhá vec, je faktom, že rozumiem, asi máte veľké obavy, že by sa vám na kandidátku dostali nejakí, ktorí sú vo výkone trestu. To je asi problém. My sa ale takej veci nebojíme, my nikoho vo výkone trestu neplánujeme na kandidátku dávať, čiže pravdepodobne to asi bola tá reakcia. A myslím si, že má byť na zvážení každej politickej strany, či si dá kandidáta na kandidátku, ktorý je vo výkone trestu. V každom prípade je to v súlade s tým, čo vlastne presadzuje a o čom hovorí aj Európska únia – o zrušení prekážok v rámci volebného práva. Ale skutočne na tom nijakým spôsobom nenástojíme. Keď príde pekný a rozumný návrh, ktorý to bude znamenať, nijako sa mu nebránime. Ale na takú otázku, ako ste mi položili v súvislosti s vaším prvým prejavom, vám môžem odpovedať iba tak, ako som povedal, že možno vás k tomu vedie vlastná obava o vašu kandidátku.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Faktická poznámka, pán Lipšic.

  • Pán minister, s pribúdajúcou dobou ako ste vo funkcii, sa vaše vyjadrenia stávajú oveľa menej vecnými, zbytočne podľa mojej mienky politickými, lebo ja som sa vás opýtal, či je pre vás prijateľné riešenie, že by sa to napríklad stanovilo len pri prečinoch, a ak áno, tak áno, zajtra predložím pozmeňujúci návrh, môžem sa ešte do rozpravy prihlásiť ústne.

    Pretože podľa našej ústavy, čl. 74 ods. 2 je pasívne volebné právo viazané na aktívne volebné právo, teda ten môže byť zvolený, kto má volebné právo. My aktívne volebné právo môžeme upravovať v tom zmysle slova, aby bolo obmedzené pri osobách, ktoré sú vo výkone trestu pre najzávažnejšie zločiny. A ak je záujem to vyriešiť, aby naozaj nemohli osoby odsúdené za najzávažnejšie zločiny ani voliť, ani byť volené, ja nemám záujem sa dohadovať za akú stranu, to sa mi zdá byť trochu smiešne, nehnevajte sa. Možno to je ako vtipné v túto večernú hodinu, ale veľmi vecné to nie je. Otázka je, či chceme, aby títo ľudia mali právo zúčastňovať sa na veciach verejných na Slovensku. Ja taký záujem nemám, ak ani vy nie, tak to poďme vyriešiť bez zbytočných rečí.

  • Ďakujem. Pán minister, chcete reagovať na faktickú? Nech sa páči.

  • Pán poslanec, ja som iba odpovedal na vašu prvú otázku, to bola vecná časť a potom som odpovedal na tú druhú. To bola tá, ktorá bola tiež za vtipnú podľa vás. Čiže, myslím si, že by sme si k tomu mohli sadnúť aj spolu s ďalšími odborníkmi, povedať si bližšie, či bude treba ešte v zajtrajšom dni, keďže sa už dnes nebude pokračovať, pristúpiť k prípadnému pozmeňujúcemu návrhu.

  • Ďakujem. Vážení páni poslanci, ďalej bol prihlásený ešte v rámci písomných prihlášok pán poslanec Rydlo, ktorý tu nie je prítomný, čiže zatiaľ stratil poradie.

    A keďže sa blíži 19.00 hodina, dovoľte mi, aby som oznámila prerušenie rokovania 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem vás upozorniť, že pokračovať budeme zajtra o 9.00 hodine, ale budeme pokračovať tak, ako bola dohoda, bodmi 23 a 24 podľa schváleného programu.

    Prajem všetkým ešte pekný večer a pokojnú dobrú noc. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 18.58 hodine.