• Dobré ráno. Vážené dámy, vážení páni, pani poslankyne, páni poslanci, pán podpredseda vlády, dobré ráno.

    Otváram druhý rokovací deň 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie na dnešnom rokovaní písomne požiadali pán poslanec Vladimír Mečiar a pán poslanec Tibor Mikuš.

    Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o

    informácii o výsledkoch analýzy vývoja a súčasného stavu verejnej správy a návrhoch opatrení.

    Včera sme rokovanie prerušili po vystúpení navrhovateľa a spravodajcu. Písomne sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Abrhan. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, úvodom môjho vystúpenia dovoľte, aby som vyjadril poďakovanie za to, že vláda Slovenskej republiky sa rozhodla predložiť informáciu o analýze vývoja a súčasného stavu verejnej správy.

    Mnohokrát, keď sme diskutovali o problémoch verejnej správy, tak analýza sa stala zaklínadlom na každú otázku, aké problémy a aké riešenia nás budú čakať, tak bola odpoveď, že spracuje sa analýza a na základe tejto analýzy budeme vedieť odpovedať na všetky otázky a všetky problémy, ktoré verejná správa dnes prináša. Žiaľ, musím konštatovať, že predložená správa podľa môjho názoru je nedostatočná. Ak by sme si položili otázku, na základe čoho a prečo vlastne bola táto analýza spracovaná, tak odpoveď nájdeme v programovom vyhlásení vlády, v ktorom sa uvádza: „Vláda Slovenskej republiky vykoná potrebné kroky smerujúce k modernizácii verejnej správy, predovšetkým jej ekonomizáciou a informatizáciou. Zlepší systém jej riadenia a verejnej kontroly, bude podporovať využívanie iniciatívy občanov, občianskych združení v miestnom verejnom živote. Bude sa usilovať o to, aby orgány štátnej správy a územnej samosprávy svojou činnosťou uľahčovali život občanom, ako aj právnickým osobám. Na tento účel považuje za potrebné vykonať analýzu vývoja a súčasného stavu verejnej správy s cieľom postupne riešiť otvorené problémy a dosiahnuť tak vyššiu efektívnosť administratívnych a vecných služieb poskytovaných jej štruktúrami na jednotlivých úrovniach.“

    Analýza je spracovaná v nasledujúcom členení.

    I. časť Postavenie, pôsobnosť miestnych orgánov štátnej správy, frekventovanosť a kvalita výkonu štátnej správy, riadiaca a kontrolná činnosť, personálne, finančné, priestorové zabezpečenie orgánov miestnej štátnej správy, informačné systémy a komunikačné technológie, výkon štátnej správy v pôsobnosti orgánov územnej samosprávy, ďalšie vzdelávanie zamestnancov verejnej správy, vytypovanie hlavných problémov v jednotlivých úsekoch štátnej správy, opatrenia navrhnuté ministerstvami.

    II. časť Smery a nástroje modernizácie miestnej štátnej správy a návrh na jej nové usporiadanie.

    Na záver v prílohe č. 1 je uvedený návrh opatrení na ďalšiu racionalizáciu organizačných štruktúr štátnej správy.

    Nie je mi zrejmé podľa toho označenia jednotlivých úsekov, prečo bolo potrebné rozdeliť túto analýzu na I. a II. časť, aj keď označovanie pokračuje ďalej G., H., I., J. a tak ďalej. Čiže z tohto mi nie je zrejmé, prečo je to označenie na I. a II. časť. Z uvedeného členenia ale vyplýva, že je zrejmé, že táto analýza nezodpovedá zadaniu z programového vyhlásenia vlády, nakoľko sa zaoberá len jednou časťou verejnej správy, a to štátnou správou, nemá ambíciu popísať vývoj a súčasný stav verejnej správy napriek tomu, že to deklaruje v nadpise. Očakával som, že v úvode popíše vývoj verejnej správy od roku 1990, prijatie tristošesťdesiatdeviatky o obecnom zriadení, rušenie národných výborov, územnosprávne členenie, vznik vyšších územných celkov, ako i presun kompetencií a fiškálnu decentralizáciu z minulého volebného obdobia. To by bola analýza vývoja. Po tejto analýze by mala nasledovať analýza súčasného stavu verejnej správy, teda štátnej správy, ale i samosprávy. Žiaľ, problematika samosprávy v tejto analýze absentuje úplne. Nemôžeme sa potom čudovať, že v časti návrhu opatrení problémy samospráv nie sú riešené vôbec.

    Z analýzy nie je zrejmé, čo chce vláda Slovenskej republiky v tomto volebnom období v oblasti verejnej správy okrem rušenia krajských úradov robiť. Veď tak ako vrcholom predminulého volebného obdobia v tejto oblasti bol vznik vyšších územných celkov, v minulom volebnom období to bol presun kompetencií a fiškálna decentralizácia. Ak v tomto volebnom období by to malo byť len rušenie krajských úradov, tak je to žalostne málo. Preto si myslím, že napriek možno dobrým úmyslom táto analýza nie je spracovaná na dostatočnej úrovni, aby mohla byť podkladom pre návrhy, ktoré by postupne odstraňovali problémy a skvalitňovali výkon verejnej správy.

    Nezaoberá sa analýza ani restmi z minulých období. Veď napr. ani nepopisuje problémy pri delimitácii majetku štátu na obce, mestá a vyššie územné celky, či už škôl alebo ciest, koľko takéhoto majetku je nevysporiadaného, v akej hodnote a aké by mohli byť riešenia tohto problému. Tí, čo pôsobia v regionálnej komunálnej politike, veľmi dobre vedia, aké vážne problémy to spôsobuje zvlášť pri zabezpečovaní rôznych grantov či pri spracovávaní projektov z fondov Európskej únie. Nemám predstavu, že to, čo sa tu nahromadilo neriešením problémov za mnohé roky, táto vláda vyrieši za jeden rok. Ale ak analyzujem súčasný stav verejnej správy, tomuto problému sa nemôžem vyhnúť, lebo je vážny. Preto je dôležité ho popísať a navrhnúť aspoň postupnosť krokov na jeho odstraňovanie.

    Keď hovorím, že v analýze absentuje problematika samosprávy, tak je zrejmé, že nepopisuje situáciu v miestnej samospráve, a preto nemôže byť podkladom pre otázky komunálnej reformy, i keď všetci vieme, že výkon samosprávy v 2 900 bodoch na Slovensku je dlhodobo neudržateľný a znižuje i kvalitu výkonu. Na základe tejto analýzy vláda potom nemá ambíciu ani len otvoriť diskusiu o riešení tohto, priznávam, citlivého problému.

    A mohli by sme pokračovať problematikou regionálnych disparít, územnosprávnym členením, prípadným spojením komunálnych i regionálnych volieb a tak ďalej a tak ďalej. Očakával som, že v analýze budú načrtnuté úskalia v ďalšej decentralizácii reformy verejnej správy. Veď i napriek pokroku v tejto oblasti nie je možné považovať tento proces za ukončený.

    Výsledkom analýzy mal byť návrh opatrení, príp. úloh, ktoré chce vláda v oblasti verejnej správy vo svojom volebnom období vykonať. Nič také uvedená analýza neobsahuje. Ak by niekto očakával, že bude aspoň potvrdením už spravených rozhodnutí vlády, nuž musel byť sklamaný. Vláda totiž svojím uznesením č. 856/2006 podľa bodu C.15. ukladá ministrom, vedúcemu Kancelárie Národnej rady, vedúcemu Úradu vlády a predsedovi Slovenskej akadémie vied zabezpečiť 20-percentné zníženie plánovaného počtu zamestnancov jednotlivých orgánov štátnej správy. Je len prirodzené, že správnosť tohto rozhodnutia vlády mala byť potvrdená v predloženej analýze. Pravda je však iná. Analýza neudáva žiadne dôvody na takéto zníženie počtu pracovníkov, a tým usvedčuje vládu z neodborného, populistického a čisto politického rozhodnutia bez ohľadu na kvalitu výkonu štátnej správy. Ba práve naopak, odborná analýza tvrdí: „Problémové situácie vznikajú najmä na úradoch, v ktorých je najvyššia frekventovanosť rozhodovacej činnosti alebo rozhodovacia pôsobnosť je zložitá. Napr. na úseku sociálnych vecí a rodiny je znásobená aj výkonom nových agend na jednotlivých úsekoch štátnej správy. Tým v určitých oblastiach pretrváva preťaženosť zamestnancov z dôvodu ich poddimenzovaných počtov.“ Alebo citujem ďalej: „Na nedostatočný počet zamestnancov a na nedostatky v softvérovom vybavení odvetvových orgánov miestnej štátnej správy poukázali aj ďalšie ústredné orgány štátnej správy, napr. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na obvodných pozemkových úradoch.“ A napokon v časti Vytypovanie hlavných problémov v štátnej správe sa uvádza: „V dôsledku zvyšovania frekventovanosti výkonu štátnej správy, a to aj z dôvodov rozširovania pôsobnosti jednotlivých miestnych orgánov štátnej správy podľa osobitných predpisov, ktoré súvisia aj so vstupom Slovenska do Európskej únie, niektoré ústredné orgány štátnej správy požadujú zvýšiť počet zamestnancov v záujme odstránenia neúmernej zaťaženosti.“

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, nie je mojím cieľom obhajovať počty úradníkov na jednotlivých úsekoch štátnej správy, ale určujúcim faktorom by v každom prípade mala byť efektivita a kvalita služieb občanom. Ak pri zachovaní týchto atribútov sme schopní znížiť počet zamestnancov, tak to urobme, ale na základe odborného posúdenia alebo, ak chcete, na základe odbornej analýzy verejnej správy. Táto analýza argumenty na takéto rozhodnutia neposkytuje, je to skôr naopak.

    Veľmi podobná je situácia aj s návrhom opatrení, ktorý je prílohou tejto analýzy. Musím povedať, že neobsahuje žiadne dôvody na zmeny, ktoré sú v tejto prílohe uvedené, ani jeden argument na rušenie krajských úradov. Pokus bol možno urobený v oblasti počtu zamestnancov štátnej správy. Ak je to však analýza verejnej správy, prečo neobsahuje údaje za jednotlivé roky v celom verejnom sektore, nielen oblasť štátnej správy, ale aj úsek preneseného výkonu štátnej správy a oblasť územnej samosprávy? Týmto je táto analýza aj v tejto oblasti len čiastková, a teda neúplná.

    Záverom. Snahou každej vlády je, aby výkon štátnej správy bol efektívny a kvalitný, aby čo najviac uspokojoval občana v službách, ktoré má zabezpečovať. Aj v tomto volebnom období je nutné pokračovať v skvalitňovaní týchto služieb. A možnosti sú v elektronizácii verejnej správy, v ďalšej pokračujúcej decentralizácii, v komunálnej reforme či v zjednodušovaní legislatívy. Predložená analýza mnohé spomínané dôvody ani len neuvádza. A nie je možné na jej základe spracovať návrh krokov v oblasti verejnej správy pre toto volebné obdobie. Preto ju považujem za nedostatočnú.

    Dovoľujem si zároveň predniesť aj návrh uznesenia v nasledujúcom znení: „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby zákonom v stanovenom termíne predložila správu o koncepcii pokračovania reformy verejnej správy v IV. volebnom období.“ Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Preto, kolegyne, kolegovia, dávam možnosť...

  • Reakcia z pléna.

  • Faktická, pani poslankyňa, nech a páči. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Ja by som chcela upozorniť teda na jeden fakt, čo sa mi páčilo vo vystúpení môjho kolegu, že skutočne podčiarkol tú situáciu, že absentovala tu analýza verejnej správy. A keď si prejdeme ten materiál, tak vidíme, že, samozrejme, je tam návrh opatrení, ktoré sa dotýkajú štátnej správy, a je to ďalšia racionalizácia organizačných opatrení v štátnej správe. Táto informácia prišla do pléna preto, aby sme o tejto veľmi vážnej téme verejnej správy diskutovali, práve aby sme počúvali aj vaše názory. A, samozrejme, ambíciou tejto vlády je, aby verejná správa bola moderná a aby bola skutočne efektívna a blízko občanovi. A ja si myslím, že táto analýza práve priniesla tú možnosť, aby sme nastúpili ten ďalší krok. A tým je následne potom ďalší zákon, ktorým je rušenie krajských úradov. A, samozrejme, znovu opakujem, ďalším krokom je integrácia štátnej správy. Takže ja si myslím, že analýza, ktorá prišla do tohto pléna, je dostatočná.

  • Ďakujem.

    Chce reagovať, pán poslanec? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja môžem len poďakovať pani kolegyni Zmajkovičovej za to, že priznáva, že táto analýza neobsahuje to, čo by mala obsahovať analýza verejnej správy, že sa netýka samosprávy. Ak by sme totižto na základe tejto analýzy mali spracovať návrh koncepcie alebo návrh ďalších krokov v tomto volebnom období vo verejnej správe, no tak časť o samospráve by jednoducho neobsahovala tie návrhy opatrení, ktoré by mali vychádzať z tejto analýzy. Ak by to malo byť len na základe tejto analýzy, no tak potom by možno bolo vhodné, aby sme vláde odporučili, aby sa v reforme verejnej správy v tomto volebnom období správala obdobne ako Remek v kozme, ktorému podľa pospolitého ľudu všetci hovorili, že, prosím ťa, len sa ničoho nedotýkaj.

  • Ďakujem pekne.

    Dámy a páni, dávam teraz možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Hlásia sa pán poslanec Goga, Frešo, Slafkovský, Bauer, Ivančo. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, ako prvý pán poslanec Goga.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, pán minister, problematika verejnej správy ako inštitútu zabezpečujúceho riadenie štátu a zároveň realizáciu politiky vlády deklarovanú programovým vyhlásením vlády je stále frekventovanou témou politických i mediálnych diskusií. Až s odstupom 12 rokov máme na parlamentnom stole dokument, ktorý rámcovo vymedzuje závery vlády pri postupnej realizácii organizačných štruktúr riadenej správy a jej racionalizácie.

    Každá organizačná zmena prináša potrebu zásahov do viacerých právnych predpisov, a tak považujem za plne opodstatnené najskôr prezentovať širšie koncipované zámery, v rámci ktorých sa potom ľahšie a logickejšie riešia zmeny v štruktúre a obsahu jednotlivých právnych noriem. Vláda vo svojom programovom vyhlásení proklamovala vykonanie potrebných krokov smerujúcich k modernizácii verejnej správy, predovšetkým jej ekonomizáciou a informatizáciou, zlepšeniu systému jej riadenia a verejnej kontroly, čím sa neprihlásila len k čiastočným organizačným zmenám, alebo k dosiahnutiu lepších funkčných parametrov jednotlivých subsystémov verejnej správy v horizonte najbližších rokov. Nie je reálne naraz otvárať problematiku všetkých segmentov verejnej správy, i keď dôvody na väčšie alebo menšie korektúry sú prakticky všade. Preto je opodstatnené, že ako prvá sa otvára problematika miestnej štátnej správy, ktorá najfrekventovanejšie reprezentuje štát v kontakte s občanmi i podnikateľskou sférou, naviac, keď vykonané reformné kroky v nedávnej minulosti sa ukázali ako nevydarené. Zdôrazňovanie ekonomického prístupu k riešeniu problematiky modernizácie verejnej správy nemôžeme chápať len ako prejav módneho interpretovania trendov aplikovaných v zahraničí. Ekonomizáciu by sme nemali chápať len ako znižovanie výdavkov. Naša orientácia sa musí uberať viac k sledovaniu konečných pozitívnych efektov vyplývajúcich z činností čiže kompetencií vo vzťahu k sociálnemu, resp. ekonomickému prostrediu, v ktorom dominuje občan. Vyžaduje si to postupne hlbšie sa zaoberať obsahom a metódami konkrétnych činností pri výkone jednotlivých odvetví štátnej správy. Preto aj v ďalšej časti programového vyhlásenia vlády sa avizuje vypracovanie odborného auditu, vykonanie legislatívy súvisiacej s verejnou správou a konaním pred jej orgánmi. Myslím si, že aj v našej legislatívnej praxi by sme mali viac dbať aj na zodpovedané otázky, ako nová alebo novelizovaná právna norma zaťaží administratívny systém, a to jednak dovnútra, či sú k tomu súbežne pripravované patričné úpravy existujúcich systémov, či sú k tomu súbežne pripravované aj kapacity informačných a komunikačných technológií, ale rovnako navonok ako zaťaží alebo skomplikuje styk občana, resp. firmy s príslušnými odbormi, úradom a podobne. Zmena organizačných štruktúr verejnej správy je síce určitým nevyhnutným východiskom, ale rovnako dôležité je strážiť a podľa potreby aj riešiť problematiku vnútorného obsahu činností.

    Tieto stručne opísané postupy a princípy si však vyžadujú aj zmeny riadenia celej problematiky verejnej správy. Medzi učebnicové prvky a prvé kroky procesu riadenia patrí posúdenie východiskového stavu a definovanie problémových okruhov. A preto aj programové vyhlásenie vlády považovalo za potrebné vykonať analýzu vývoja a súčasného stavu verejnej správy s cieľom postupne riešiť otvorené problémy a dosiahnuť tak vyššiu efektívnosť administratívnych a vecných služieb poskytovaných štruktúrami verejnej správy na jednotlivých úrovniach. Na margo tohto citátu musím konštatovať, že v našom makrosystéme riadenia verejných záležitostí, žiaľ, doteraz absentuje ucelený a trvalý systém priebežného monitorovania kvantitatívnych a hlavne kvalitatívnych parametrov administratívnych činností jednotlivých odvetvových štruktúr verejnej správy. Predpokladám, že príslušné orgány, ktoré sa podieľali na spracovaní predmetnej analýzy, budú pokračovať v takejto monitorovacej činnosti, aby aj v budúcnosti pri rozhodovacích procesoch vlády a parlamentu bolo na stole viac konkrétnych faktografických údajov.

    I keď v predloženom dokumente máme zostručnený prehľad o parametroch dnešnej miestnej štátnej správy reprezentovanej 23 druhmi úradov a inšpekcií, predsa nám primerane signalizujú, resp. charakterizujú základné problémy súčasného organizačného usporiadania.

    Prvým problémom je odvetvová roztrieštenosť úradov. Organizačné zmeny vykonané v roku 2004 znamenali totálne rozloženie dovtedy spolovice integrovanej miestnej štátnej správy. Pri prezentovaní vtedajších zmien sa argumentovalo tým, že vznikne sieť orgánov miestnej štátnej správy a zlepší sa úroveň odvetvového riadenia. Sieť však nevznikla, ale vytvorila sa početná množina 23 prísne vertikálne členených štruktúr úradov, ktoré na horizontálnej miestnej úrovni majú minimálne koordinačné prepojenie. Aj zahraničný audit tohto systému vykonaný v roku 2005 v rámci programu PHARE vyjadril nad týmto stavom počudovanie. Pritom základným poslaním a zároveň umením riadenia verejných záležitostí v územnom priereze je práve každodenné zosúlaďovanie odvetvových záujmov politík s potrebami občana daného územia. Občan sa musí na miestnej úrovni orientovať v spleti malých úradov vytvárajúcich problémy v nákladovosti a v obslužnosti činností. Zároveň si musíme tiež pripomenúť nesúlad medzi zákonom definovaným územným a správnym členením Slovenskej republiky na 79 okresov a územnou pôsobnosťou miestnych štátnych orgánov, keď ich počet sa pohybuje od 44 po 72. Najviac je daňových úradov, 101. V iných počtoch pôsobia súdne aj policajné orgány a občania niektorých okresov navštevujú im príslušné štátne orgány až v troch sídlach.

    Ďalším otvoreným problémom je početnosť a zároveň odôvodnenosť správnych orgánov na úrovni kraja. Princíp dvojstupňovitosti v hierarchii štátnej správy je nesporný. Na druhej strane z analýzy vyplýva, že miera akceptovaných odvolaní nedosahuje vo väčšine agend 1 % k celkovému počtu vydaných rozhodnutí. Aj to podporuje záver, že je možné usporiadať miestnu štátnu správu aj s vypustením krajskej úrovne riadenia. Tento model už v určitej miere fungoval na Slovensku v rokoch 1990 až 1996, keď ministerstvo vnútra riadilo priamo 38 okresných úradov. V záujme neodkladnej realizácie prvého kroku k tejto problematike vláda predložila do legislatívneho procesu už návrh na zrušenie krajských úradov s tým, že ich úlohy prevezme sčasti ministerstvo vnútra, resp. ďalšie vecne príslušné ministerstvá, financií a obrany, a na druhej strane obvodné úrady, ktoré prevezmú prvostupňové agendy vyžadujúce určitý kontakt s občanmi. Tento návrh znamená zároveň určité zvýhodnenie silového postavenia obvodných úradov v štruktúre celej verejnej správy a naplnenie ďalšieho zámeru z programového vyhlásenia vlády zlepšiť výkon koordinačných úloh štátu v zabezpečovaní sociálno-ekonomického rozvoja území a pri riešení krízových situácií.

    Ak sa pozrieme na analýzu stavu verejnej správy, nájdeme tam aj ďalšie zaujímavé momenty dôležité pre jej fungovanie, ako je napr. vzdelávanie zamestnancov verejnej správy, vytypovanie problémov na jednotlivých úsekoch verejnej správy, ale aj nástroje a smery pre jej modernizáciu.

    Ako vyplýva z analýzy, zámerom vlády je v ďalších krokoch v roku 2008 postupne riešiť horizontálnu integráciu orgánov štátnej správy na miestnej obvodnej úrovni pri plnom rešpektovaní zachovania odvetvového riadenia v špecifickom výkone odvetvovej štátnej správy. V záujme vytvorenia podmienok pre pružné riešenie operatívno-riadiacich úloh na miestnej úrovni sa uvažuje určiť obvodným úradom aj právnu subjektivitu v hospodársko-personálnej oblasti. Súbežne s uvedeným krokom by sa zrušila krajská úroveň týchto úradov, čo má priniesť úspory hodné zreteľa vo výdavkoch na obslužné činnosti a zlepšenie využitia informačných a komunikačných technológií.

    Realizácia ďalšieho kroku spočívajúceho v riešení špecializovanej štátnej správy na krajskej úrovni sa pri prvom prerokovaní koncepčného materiálu vo vláde nestretla s porozumením u časti dotknutých ministrov. Takže nie sú tu doteraz fixované postupné termíny a konkrétna doba. Predpokladám však, že ďalšími rokovaniami a odbornou argumentáciou sa podarí preklenúť túto situáciu.

    Súbežne s riešením organizačných zmien v štruktúrach štátnej správy bude nevyhnutné zaoberať sa postupnou modernizáciou jej každodennej činnosti. Ako konkrétny príklad mimoriadne prospešného zámeru na skvalitnení administratívnej služby občanom je projekt Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na vybudovanie jednotných kontaktných miest pre zabezpečovanie živnostenskej agendy na obvodných úradoch, integrovanie viacerých administratívnych úkonov na jedno miesto ako živnostenský odbor obvodného úradu, čím sa subjektu, ktorý potrebuje riešiť niektoré z povinností vyplývajúce zo živnostenského zákona, mimoriadne uľahčí kontakt s úradom. Zároveň sa zlepší aj kvalita vstupných informácií do elektronického informačného systému, ktorý budú priamo využívať viaceré subjekty štátnej správy.

    Vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ako naznačuje analýza, vláda bude postupne množstvom opatrení na úrovni a na úseku ekonomizácie a informatizácie štátnej správy vytvárať podmienky pre reálne kvalitatívne posuny výkonu štátnej správy k modernejším európskym parametrom. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú, pán poslanec. Predsa len, pán poslanec Šimko, nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Možno poviem jednu poznámku, že, pán poslanec, ako ste prezentovali tú modernizáciu verejnej správy, tak mám taký pocit, že ak by sme nedodržiavali ten princíp decentralizácie, tak potom by sme možno mohli rozmýšľať aj o rušení niektorých ministerstiev. Veď práve asi to je zmysel tej decentralizácie, aby fungoval a autonómne pod každým ministerstvom bol príslušný úrad miestnej štátnej správy.

    Treba brať predovšetkým do úvahy, a sa to hovorí v uznesení vlády č. 856/2006 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009, že vláda sa zaviazala znížiť počet zamestnancov v štátnych organizáciách o 20 %. Viete, keď len zoberiete obvodné úrady, a tam sa konštatuje, že by sa malo usporiť 151 funkčných miest, chcem možno trošku poopraviť to číslo, lebo keď si to prepočítate, tak dnes je na kraji 1 072, na obvodoch 2 437, čiže dokopy 3 509 miest. Celkove by sa malo usporiť teda 183 funkčných miest. No a to je necelých 5 %. Takže neviem, či sa vlastne podarí naplniť tú hlavnú úlohu z uznesenia. Ale tiež skôr si myslím, že možno ešte ten stav sa bude navyšovať. Veď sa predpokladá, že bude 50 obvodných úradov a do tohto sa začlenia aj úrad životného prostredia, úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Pán poslanec, chcete reagovať? Zapnite pána poslanca Gogu. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Zareagoval by som asi takto, že ja som sa nesnažil hovoriť vo svojej rozprave o číslach. Tie sú zjavné aj v samotnej koncepcii. Skôr mi išlo o to, aby som poukázal na dôvody a niektoré aspekty, prečo by malo dôjsť k modernizácii verejnej správy. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Frešo, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, po včerajšom prerušení rokovania o tomto bode sme sa k nemu dnes znova dostali. Pán minister mal včera takú poznámku, že dúfa, že dostatočne osviežení polhodinovou prestávkou budeme schopní aktívne vnímať to, čo bude rozprávať. Zhruba takto by som to voľne preložil a pochopil. Ja som si uvedomil včera potom, čo skončilo rokovanie Národnej rady, že bola to iná polhodinová prestávka. A zistil som tiež, prečo bola. Bola zo strany koalície. A bola preto, že pán minister nestihol prísť na rokovanie tohto bodu, nakoľko natáčal PR spot pre televíziu v Poprade. A tento PR spot mu asi zabral mnoho času. Možno nebolo dobré svetlo, možno niečo iné zlyhalo. A kvôli tomu sme mali aj inú polhodinovú prestávku. A summa summarum si hovorím, že je to takto nejako vyrovnané. A ja som naozaj ten čas využil, ja som si tú správu podrobne prečítal.

    Ten záver môj je, že správa zakrýva neschopnosť tejto vlády konať v oblasti efektívneho riadenia štátu. Tá neschopnosť je daná tým, že jednotliví partneri nie sú ochotní naplniť záväzok, ktorý bol deklarovaný, to 20-percentné zníženie. A má to byť podporené práve touto správou alebo analýzou, alebo informáciou, ktorá obsahuje 19 strán čísiel, z ktorých nevyplýva, ako ďalej. A už vôbec z nich nevyplýva, prečo zrušiť krajské úrady a hlavne ako a čím ich nahradiť. Autor predpokladá, že množstvo čísiel ohúri. A keď sa k nim prilepí aj nesúvisiaci záver, tak to vyzerá tak, že vlastne všetko je v poriadku a že ten záver nejako lícuje s tým, čo tam je dané. Materiál hovorí o miliónoch úkonov, ktoré štátna správa robí a urobila. Sčítava ich a vzápätí ich delí, prepočítava na jednotlivých pracovníkov, na jednotlivé pracoviská, ale všetko bez hlbšej znalosti a náročnosti spomínaných úkonov. To znamená, že naozaj zmiešava jednoduché úkony o sociálnej oblasti so zložitými úkonmi v rôznych iných oblastiach. A na základe toho vzbudzuje dojem, že ide o analýzu, z ktorej má vyplývať záver. Prázdne uvádza priemerné mzdy a hodnoty obstaraného tovaru na jednotlivých úradoch bez toho, aby nejako objasnila, ako to súvisí s ich činnosťou. Vzbudzuje to dojem, že niekde sa šetrí viac, niekde sa šetrí menej. A čo je úplne nepochopiteľné, na to sa chcem spýtať aj predkladateľa, na čo je dobré sčítavať počty pracovníkov v kumulatíve na dve desatinné miesta, kde sa dozvedáme, že tam máme niekde celá 45 pracovníkov v sumári za celú republiku, alebo všetky plochy úradov spočítavať až na presnosť decimetrov štvorcových. Do toho potom pripadajú ešte dve veci, ktoré som si v tej správe povšimol. A to je konštatácia, že počítačový softvér je zastaraný a zlý a že s tým treba niečo robiť. A potom tam ešte vchádza jedna taká správa, niekde k záveru, doporučujem ju do pozornosti, ktorá hovorí o prebytočnom majetku krajských úradov a že tiež by bolo treba s ním niečo robiť, nakoľko zbytočne zaťažuje.

    Vážení kolegovia, vážené kolegyne, sedíme tu naozaj pre snahu naplniť sľuby predsedu vlády o 20-percentnom znížení počtu pracovníkov, ktorých štát platí. Ale už len z toho, keď vezmeme vyjadrenia jednotlivých ministrov, ktorí chodia s rôznymi málo percentnými zníženiami alebo niektorí dokonca so zvýšením i pracovníkov, je zrejmé, a ja si myslím, že za rok, keď tu budeme sedieť znova k nejakej podobnej analýze, to zrejmé bude aj predkladateľom, že k žiadnemu takémuto zníženiu nedôjde. Pokiaľ by to bola firma, pripadá mi to k niečomu, čomu možno pán predkladateľ aj ja rozumieme, tak by takéto zníženie sa dalo dosiahnuť, pokiaľ by sme pristúpili k istému procesnému auditu a na základe toho, že niektoré činnosti zjednodušíme, budeme schopní naozaj niektorých ľudí prepustiť. Takto sme k tomu pristúpili spôsobom socialistického záväzku, znížime to o 20 % a teraz hľadáme, ako.

    Myslím si, že keď mám zhodnotiť celú tú správu a celé snaženie o toto zníženie a takisto zrušenie krajských úradov, dostávame sa do stavu, keď máme spoločný cieľ, to môžem povedať aj za kolegov z opozície, naozaj máme spoločný cieľ zefektívniť štátnu správu, ale touto analýzou, ktorá nespĺňa ani tie základné kritériá a naozaj iba zakrýva vec, že tohto nie ste schopní, sa vlastne vy od toho cieľa odchyľujete. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie sa hlásia pán poslanec Faič, Kahanec, pani poslankyňa Vaľová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Faič.

  • Pán poslanec Frešo, vy ste hovorili, že táto analýza zakrýva neschopnosť tejto vlády riadiť štát. Ale keby ste si ju dobre prečítali, tak by ste videli, že to je analýza stavu verejnej správy, všetkých jej komponentov. A hovorí o tom, v akom stave verejná správa je v tomto období, ja to musím povedať, po skončení vašej vlády. Ak ste si to nevšimli, tak to nie je o zrušení krajských úradov, ale je tam zhodnotená miestna štátna správa, výkon kompetencií samosprávou, je tam problematika personálneho a priestorového zabezpečenia štátnej správy, sú tam vážne otázky ohľadne informatizácie verejnej správy, čo ste spomenuli, ale aj vzdelávania vo verejnej správe, ktoré teda boli v nejakých zámeroch, ak sa vstúpilo...

  • Prerušenie rečníka časomierou.

  • Ešte minútku prosím pre pána poslanca, lebo bol prihlásený s procedurálnym. Nech sa páči, ešte máte minútu.

  • Ak boli zámery nejaké v etape reformy verejnej správy, teda jej decentralizácie, tak niektoré veci neboli dotiahnuté. Táto analýza a táto správa, ktorá je tu prerokovávaná, hovorí o tom. Je to po prvýkrát v histórii tejto Národnej rady, keď takýto materiál, ktorý hovorí o istej filozofii verejnej správy, je tu prerokovávaný. Nikdy doteraz to nebolo, boli prerokovávané vždy len zákony. Teraz rokujeme o tej analýze. Tá správa je o tom. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Pán poslanec Frešo spomínal na konci, že mali by sme v tom vidieť spoločný cieľ, zefektívniť verejnú správu. Ja sa k tomu teda pripájam, lebo určite celá tá činnosť, ktorá sa robí, s úpravami alebo s vylepšením pôsobenia verejnej správy, by mala smerovať k tomuto spoločnému cieľu, zefektívniť verejnú správu a priblížiť túto správu tak, aby bola pre občana čo najdostupnejšia a najpohodlnejšia, bez komplikácií s jednotlivými úradmi. Je otázka, či tento hlavný cieľ zabezpečíme tým, že urobíme analýzu, kde už len pri samotnom úvode si odporujú navzájom vláda i rezorty. A je tam uvádzané, že vláda navrhla schváliť návrh – zrušiť krajské úrady k 30. septembru. A ďalej sa tam hneď uvádza, že v nadväznosti na nesúhlasné stanoviská príslušných ministerstiev k zrušeniu krajských úradov a tak ďalej sa prijímal ďalší návrh opatrení, ktorý je v prílohe. Chcem len povedať, že keď sa má robiť dobrý spôsob pre zefektívnenie verejnej správy, tak to musí vyplývať z jednotného záujmu pre dobrý výsledok cieľa. A na to je potrebný nielen záujem vlády, nielen programové vyhlásenie, nielen deklarácia 20-percentného zníženia stavu pracovníkov, ale predovšetkým fundovaná príprava tejto verejnej správy, ktorá bola celé roky predtým pripravovaná za volebné obdobia. Takže mám taký dojem, že touto správou chceme niečo vyriešiť za 2 minúty a to, čo sa pripravovalo celé roky, tak chceme zmietnuť zo stola. Myslím si, že to je zlá cesta. Ďakujem.

  • No ja by som chcela oceniť prístup hlavne pána ministra Kaliňáka, že bol tak skutočne promptný a že sa snažil prísť na zasadanie tohto parlamentu.

    A neviem, kolegovia, ale asi máme rozdielne názory na to, ak minister prezentuje svoje projekty alebo programy, ktorými je povinný teda zodpovedať sa občanom, ktorými je povinný sa prezentovať, a my to prezentujeme ako PR. Ja si myslím, že je to jeho povinnosť.

    A ešte raz by som chcela povedať, že oceňujem si práve tento prístup, že minister aj napriek tomu, že je rokovanie parlamentu, aj medzi tým si nájde čas na občanov a aj medzitým má svoj pracovný program a skutočne využíva každú chvíľu a minútu. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, nech sa páči, reakcia.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Som prekvapený, lebo nebeží čas, ale je to v pohode.

    Najprv by som zareagoval na pani poslankyňu Vaľovú. Myslím si, že naozaj natáčať klip do televízie v Poprade a nechať stáť túto snemovňu, to o niečom hovorí, o tom, čo si pán predkladateľ myslí minimálne o tom bode, ktorý predkladá. Nemyslím si, že je správne sa vyhovárať na to, že musí mať styk s občanmi. Všetci máme styk s občanmi a všetci sa s nimi stretávame. Ale zatiaľ som nestretol, aspoň v tejto snemovni, nikoho, kto by kvôli tomu žiadal o polhodinový odklad celej snemovne.

    K pánu poslancovi Kahancovi. Ja mám rovnaký rozpačitý pocit z toho, že tento bod naozaj za dve minúty chce spláchnuť to, čo tu bolo celý čas robené, ale nejako na to nenadväzuje.

    A k pánu poslancovi Faičovi. Ja som hovoril o neschopnosti vlády konať v oblasti efektívneho riadenia. To znamená, hovorím o tom, že táto, ja to už teraz nazvem úplne jasne, pseudoanalýza má vlastne zakryť to, že sa nič nebude diať, veľmi jednoducho povedané. Preto som hovoril o tých nezmyselných číslach, ktoré sú tam pouvádzané.

    A ďalej by som pánu kolegovi doporučil, aby si pozrel analýzu a z nej vyplývajúce závery. Tie závery skutočne nesúvisia s tou analýzou samotnou alebo veľmi málo súvisia s tou analýzou samotnou. Ešte aj ten text tam hovorí, že navrhuje sa, v takejto tretej osobe, navrhuje sa. Nie sú tam ani slová navrhujeme, preto lebo a tak ďalej. Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Slafkovský, máte slovo. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi pár slovami okomentovať analýzu vývoja súčasného stavu verejnej správy, ktorá nám bola predložená.

    Táto analýza je plná čísiel, miestami možno aj nepresných, lebo niekedy sa nezhodujú s číslami, ktoré uvádzajú odborníci z ministerstva financií. Ale poskytuje určitý základ pre úvahy, ako ďalej. A táto úvaha je potom koncentrovaná do grafu a do textu opatrení, ktoré sú súčasťou tohto materiálu.

    Hľadal som pri analyzovaní tohto návrhu nejaké ratio. A to ratio som tak čiastočne našiel v tom, že je potrebné dať úrady prvého stupňa štátnej správy pokiaľ možno pod jednu strechu. Ale bude otázka, kde ju vziať, pretože štát nemá dostatok budov, predovšetkým v mestách a obciach, kde by ich mohol umiestniť. Bude otázka, kto bude spoločnému domu štátnej správy potom veliť. Bude to ministerstvo vnútra alebo budú jednotlivé ministerstvá mať svoje prierezové úrady naprieč celou krajinou? Aká bude stabilita takéhoto spoločného domu štátnej správy, keď sme to za ostatných desať rokov už raz rozložili na časti, teraz to skladáme znova? Koľko štátnych úradníkov a úradníkov vo verejnej správe bude prepustených? A prečo? Bude to len tých 151, o ktorých sa hovorí, alebo to bude úplne iné číslo a nakoniec bude ešte nárast namiesto poklesu? Číslo 742 bodov verejnej správy na prvé počutie znie ako naozaj veľmi veľké číslo. Ale je to v 79 okresoch a tých agend štátnych nie len desať na jeden okres. Takže aj tých bodov musí byť potom pomerne veľa. A keď sa to takto povie, tak nám vychádza, ako keby sme mali 742 samostatných úradovní na každú agendu samostatne. Pritom máme 79 okresov a 8 krajov. Pritom si treba uvedomiť, že niektorý z tých bodov predstavuje len niekoľko málo pracovníkov. Takže ak by sme hľadali priestor, kde ich dať dohromady, kam ich pre občana akosi priblížiť, tak nájdeme budovy a priestory, ktoré sú v správe samospráv. Tam by sa mohlo umiestniť eventuálnych 50 nových obvodných úradov, ak ich naozaj potrebujeme.

    Ak sa úspory a zmeny majú udiať pre občana a túto krajinu, tak je potrebné predovšetkým pokračovať nie v takomto presúvaní úradov pod jednu strechu, ale v dekoncentrácii štátnej moci a v decentralizácii smerom ku samosprávam, pretože tam sa dostáva verejná správa čo najbližšie k občanovi. Pokiaľ ste si mohli všimnúť, za ostatné štyri roky vzniklo v mnohých mestách veľké množstvo tzv. občianskych centier, klientských centier alebo centier prvého kontaktu pre občana, kde mestá skoncentrovali do jednej miestnosti pre občana agendu správy vecí verejných tak, že občan sa veľmi ľahko dostane k informácii a rýchlo mu je predložená aj odpoveď a je to pre neho prehľadné, pretože sa nachádzajú prakticky všetci úradníci na jednom poschodí a spolu. To znamená, že prenos štátnej správy v oblasti prenesených kompetencií a originálnej kompetencie je vykonávaný na obciach. Sú pre občana jednoznačne bližšie. A takto je to pre občana výhodnejšie. Ale z výsledku analýzy vyplýva, že bude potrebné zrušiť krajské úrady a viaceré úrady popresúvať. Je to tu na tomto grafe, v ktorom ma zarazili dve také svojím spôsobom nekoncepčnosti, keď školské úrady ministerstva školstva na úrovni kraja sa rušia a presúvajú sa na samosprávu na úrovni kraja, na VÚC, ale na úrovni obcí sa presúva kompetencia štátu, teda zostane na obvodnom úrade. To znamená, že odrazu druhý stupeň, to bude ten, čo zriaďuje školy, bude sám sebe aj druhostupňovým orgánom v jednom prípade, a nie v druhom prípade. To, si myslím, nie je dobré a tam má ministerstvo školstva pravdu, že netreba rušiť školské úrady v tomto smere. Viaceré ministerstvá, samozrejme, namietajú rušenie svojich agend. A tam bude ešte veľký boj vo vláde a, predpokladám, aj v zákulisí parlamentu o tom, že ktoré tie úrady krajské zrušené budú alebo nebudú.

    A v pozadí celého tohto posunu vlastne vnímam akúsi tendenciu vytvoriť nové právne subjekty, ktorých by mohlo vzniknúť podľa návrhu 50. A, samozrejme, s novou právnou subjektivitou to prinesie všetko to, čo to prináša. A to je prepúšťanie, nové prijímanie a nové politické trafiky pre svojich priaznivcov v území. Nebude výsledkom toho zlepšenie štátnej správy. Už je to dnes pomaly 16 rokov, čo robím vo verejnej službe, tak viem, že každá generálna výmena priniesla oslabenie výkonu v odbornosti. A zasa tu neprinesie takáto zmena posilnenie výkonu štátnej správy, resp. skvalitnenie výkonu štátnej správy. Predovšetkým politická vôľa získať nové miesta pre svojich priaznivcov sa takto zhmotní a prejaví.

    V našej krajine už dlhodobo delíme kompetencie, delíme si správu vecí verejných na tzv. prenesené kompetencie a originálne kompetencie. Občanovi je to ale jedno, či on potrebuje vyriešiť problém, ktorý je prenesenou alebo originálnou kompetenciou. On potrebuje povolenie na výrub stromu, on potrebuje stavebné povolenie, potrebuje, aby dieťa chodilo do škôlky, aby bola zabezpečená družina a tak ďalej. Takže takýmto presúvaním v tomto smere sme v Európe unikátni, že si kompetencie takto delíme a podľa toho potom aj obviňujeme za nedostatky pri výkone verejnej správy chvíľu štát, chvíľu samosprávy. O tom analýza nehovorí, ako z tohto močiara vybŕdnuť.

    Analýza ani nehovorí o tom, ako vybŕdnuť z problému, ktorým je svojím spôsobom nízka kvalita niektorých prenesených kompetencií vykonávaných predovšetkým malými obcami. Skúsenosť hovorí to, že tam, kde sa obce spojili dohromady, vytvorili spoločné obecné úrady, tak tam je námietok, resp. odvolaní niekoľkonásobne, myslím, až dvadsaťnásobne menej ako tam, kde sa nespojili dohromady. A tým sa dostaneme k tomu, že je potrebné realizovať ten spôsob atestácie a vzdelávania pracovníkov, ktorí prichádzajú s občanom do styku pri riešení otázok verejnej správy, tak aby to boli ľudia, ktorí majú príslušné vzdelanie, príslušnú zodpovednosť. A toto je vec, ktorou sa bude musieť, samozrejme, parlament zaoberať.

    Ja si myslím, že pri súčasnom stave správy vecí verejných, keď sú vybudované prierezové inštitúcie v rámci krajiny, tak by bolo vcelku vhodné dosiahnuť to, že na obvodných úradoch by vznikli akési informačné body, ktoré by občanovi poskytli informáciu, že čo kde sa dá presne vybaviť, pretože skutočnosť je taká, že naozaj tie úrady, ktoré v praxi máme, sú rozmiestnené tak, že nie sú pod jednou strechou. A je jednoduchšie povedať, že ak sú viaceré inštitúcie pod jednou strechou, že to je na druhom alebo na treťom poschodí, alebo na prízemí a kvôli tomu nie je potrebné ich rušiť, len treba nájsť priestor, kde ich dať dohromady.

    Otázka celého toho rušenia, ktoré by sa malo dotýkať predovšetkým druhého stupňa štátnej správy, ešte narazí na jeden veľký problém, ktorým je, že druhý stupeň štátnej správy má pracovníkov, ktorí sú pomerne veľmi dobre ohodnotení finančne. Priemerný príjem jedného pracovníka na druhom stupni štátnej správy je vyše 32 000 korún. Čiže sú to ľudia, ktorí sa budú vehementne brániť tomu, aby tieto úrady boli rozpustené, a vznikne tu veľký tlak od pracovníkov proti tomuto pohybu, ktorý, myslím, bude a je úplne legitímny.

    V našej krajine v podstate my sme sa nedostali ešte do bodu, keď by sme vedeli druhý stupeň štátnej správy nahradiť správnym súdnictvom. Je to aj následkom toho, že stále niečo sa snažíme prehadzovať a vždycky sa len o tom rozprávalo, že sa vytvorí správne súdnictvo, ktoré by vlastne nahradilo odvolací stupeň štátnej správy. O tomto analýza takisto nič nehovorí, ako riešiť správne súdnictvo a vyriešiť problém odvolacieho konania.

    Takže mne to celé vychádza tak, je tu predovšetkým politická objednávka nájsť spôsob, ako vytvoriť trafiky pre pracovníkov, pre svojich priaznivcov, a nie riešiť verejnú správu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktická poznámka, pani poslankyňa Zmajkovičová, Kovarčík, Petrák, nech sa páči. Končím možnosť sa prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Zmajkovičová.

  • Ďakujem za slovo. Ja sa dotknem dvoch okruhov.

    Pán kolega, vy ste hovorili o kompetenciách, ktoré prešli zo štátnej správy na obce, pričom ako malé obce nemôžu vykonávať tieto kompetencie. A práve som veľmi rada, že ste to povedali, pretože predchádzajúca vláda prišla s rozsiahlym zákonom o presune kompetencií a tomuto zákonu nepredchádzala diskusia v pléne. Tie malé obce skutočne neboli pripravené na tieto kompetencie. A keby bola možno práve takáto diskusia v pléne, ten presun kompetencií možno na tie malé obce alebo možno sústredenie tých malých obcí do určitých úradovní skôr, tak by predchádzala tomu zákonu.

    A potom ešte k jednej téme o tom, čo často počúvame od opozície, o politických trafikách. Pán kolega, predchádzajúca vláda reformu verejnej správy robila kvôli tomu, aby dala trafiky svojim politickým prívržencom?

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, musel som zareagovať faktickou na pána predrečníka. Je vidieť, že nemáte zo štátnej správy absolútne skúsenosti a rozprávali ste veľmi veľa vecí. Ale chápem vás ako bývalého primátora, že sa vyznáte v tom, čo sú to klientské centrá, že treba spojiť podľa možnosti viacero inštitúcií do jedného priestoru, aby ľudia nechodili po celom meste, aby si vedeli vyriešiť problém na jednom mieste, čo je pochopiteľné.

    Ale s tými politickými trafikami, to ste skutočne prehnali, pretože viete veľmi dobre, a to mi potvrdí aj bývalý prednosta okresného úradu pán Hrušovský z KDH, že vlastne v minulosti v tej dobe, keď on bol prednosta, a taktiež keď za vlády Vladimíra Mečiara do roku 1998 boli vlastne pod prednostom okresného úradu odbory, ktoré ste vy rozdelili na špecializované štátne správy, to bolo pod jednou strechou, tak ako ste hovorili, na poschodiach. Dneska ste to rozhádzali po celých mestách. Ľudia nevedia mnohokrát, kde si majú ktorý problém vyriešiť, pretože ste urobili tie trafiky doslova a do písmena, vytvorili ste sekretariáty, dali ste, samozrejme, vedúcim týchto špecializovaných štátnych správ autá. Tam ste si vlastne urobili tú trafiku. Teda tam ste si upratali svojich ľudí. A dneska, samozrejme, chápem to, že tí ľudia budú musieť odísť. A prídete vlastne o miesta. A budú si tí ľudia musieť hľadať nové zamestnanie, novú prácu. Takže len z tohto dôvodu to chápem. Ale berte to tak, že trafiky ste vytvárali vy po roku 1998. A tie trafiky treba jednoducho zrušiť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Slafkovský, ja vás vnímam ako úspešného komunálneho politika v predchádzajúcom období, ktorý je zorientovaný v danej problematike. Z vášho vystúpenia som, žiaľ, nemal takýto dojem. A ja sa dotknem niekoľkých bodov.

    Ja osobne si nemyslím, že hlavným problémom dnešného stavu je vytvoriť informačné body, aby sa občan v tomto chaose orgánov a organizácií, ktoré zabezpečujú výkon štátnej správy, mohol zorientovať, ale jednoducho treba urobiť reformu verejnej správy tak, aby slúžila občanovi. A toto je podstata aj tejto analýzy, aby sme upozornili na stav, že existuje 742 štátnych organizácií vykonávajúcich výkon štátnej správy, čo je nezmyselný a neudržateľný stav. A jednoducho toto treba riešiť.

    Druhá vec, ktorej by som sa chcel dotknúť. A tu budem plne súhlasiť s vaším tvrdením, že občanovi je absolútne jedno, či je to originálna alebo prenesená kompetencia, ale takisto je mu jedno, kto ju vykonáva. Nie je hlavným problémom na Slovensku, kto bude riadiť orgány štátnej správy, hlavným problémom na Slovensku je to, aby štátna správa fungovala efektívnejšie a kvalitnejšie.

    A keď ste spomenuli tézu, že spoločné obecné úradovne, kde sa všetko zintegrovalo pod jednu strechu, vykonávajú efektívnejšie a kvalitnejšie výkon štátnej správy, tak ja vám ďakujem za potvrdenia našej tézy, že je potrebné opätovne zintegrovať aj výkon štátnej správy do jednotných orgánov.

  • Ďakujem pekne.

    Chcete reagovať, pán poslanec? Nech sa páči, pán poslanec Slafkovský.

  • Áno. K pani kolegyni Zmajkovičovej. Malé obce, tam diskusia bola. Jednoznačne návrh bol predložený a schválený tak, ako prešiel. Výsledkom bola určitá dobrovoľnosť. A tento stupeň dobrovoľnosti vo všetkých krajinách, kde sa robila reforma komunálnej sféry, bol, nejaký čas trval. Potom, keď sa nevedeli dohodnúť, tak prišiel zákon, ktorý to povedal natvrdo, koľko bude týchto obcí, aké budú mať kompetencie, pretože ste sa nevedeli dohodnúť a fajka zhasla.

    K pánovi Kovarčíkovi. No sám ste to povedali, budú musieť odísť. Tak o čom to je? Je to o politických trafikách. Nie je to o schopnosti, o vedomosti, je to o politických trafikách.

    A čo sa týka spoločných obecných úradovní. Tam, kde vznikli spoločné obecné úradovne, vznikali predovšetkým pre jednotlivé kompetencie v priereze, či to bol stavebný úrad, školský úrad, či išlo o sociálne veci, regionálny rozvoj. Mám s tým skúsenosti, tam to aj skutočne ide. Najväčší objem prostriedkov zo štrukturálnych fondov v minulom období v Žilinskom samosprávnom kraji prišiel na Horný Liptov, pretože tam sme takéto štyri spoločné typy úradovní vytvorili. A bol aj efektívny výkon verejnej správy. Nebol problém získať rýchlo stavebné povolenie. Nebolo odvolanie. Bolo to odborné a bolo to funkčné. Výsledok bol, že občanovi to prinieslo obrovské množstvo výhod.

    Druhá vec je taká, že tam, kde sa politicky alebo historicky a tradične nedokázali dohodnúť a zostali rozdelení tak, že každý si obhajoval svoju malú vežičku vo svojej malej dedinke, resp. dokonca sa nedohodli pomerne veľké mestá so svojím okolím a tvárili sa, akože ich sa región netýka, tak tam tento výkon tejto verejnej správy a kvalita správy pre občana bola výrazne oslabená. Takže si vôbec nemyslím, žeby spoločné obecné úrady boli niečím zlým. Je to cesta, ktorou treba ísť stále. Ďakujem.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Bauer, pripraví sa ako posledný ústne prihlásený pán poslanec Ivančo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, pán minister vnútra vo svojom úvodnom príhovore uviedol, že predkladaný materiál je krokom do diskusie, ako by mohla vyzerať verejná správa na Slovensku v budúcnosti. Rád by som sa svojím príspevkom do takejto diskusie zapojil.

    Pretože hovoríme o vývoji verejnej správy, na úvod mi dovoľte krátky exkurz do minulosti z pohľadu reformy verejnej správy. Pred viac ako šiestimi rokmi bol rozsah právomocí na úrovni miest a obcí vo finančnom vyjadrení na úrovni cirka 6 % všetkých verejných príjmov. Mestá a obce boli kompetenčne slabo vybavené a dekoncentráciou vzniknuté krajské úrady nemali samosprávneho partnera. Pri odbornej diskusii bola zhoda v tom, že modernizovať štát znamená decentralizovať ho a že rozdelenie právomocí medzi národnou úrovňou, miestnou úrovňou a novou regionálnou úrovňou by malo byť rovnomernejšie. Mimochodom, na začiatku deväťdesiatych rokov existovala predstava o zhruba 40 % na národnej úrovni, 30 % na regionálnej a 30 % na miestnej úrovni čo do kompetenčného, a teda aj finančného vyjadrenia. Z pohľadu požiadaviek na decentralizáciu, ktoré mala aj Európska komisia pred naším vstupom do Európskej únie, bolo zrejmé, že je potrebné urobiť ďalší veľký krok v reforme verejnej správy. Vláde súčasných opozičných strán SDKÚ – DS, KDH a SMK sa to podarilo. Výsledkom tejto časti reformy verejnej správy je, že bola legislatívne kreovaná regionálna samospráva a mnohé dôležité právomoci boli prenesené aj na mestá a obce. Z pohľadu finančného vyjadrenia bol posun zo 6 % na dnešných viac ako 30 % príjmov verejných zdrojov pre územnú samosprávu. Proces nebol jednoduchý, mal aj svojich odporcov, je jasné, že to bolo hlavne na centrálnej úrovni. Ale s odstupom času môžeme konštatovať, že ďalší veľký krok v reforme verejnej správy, ak sa pozeráme na obdobie od začiatku deväťdesiatych rokov až po dnešok, bol úspešný, a nie nevydarený, ako povedal pán poslanec Goga.

    Kľúčovým nástrojom zmien v organizácii štátu a verejnej správy sa stala decentralizácia vo všetkých jej úrovniach, v politickej decentralizácii, v decentralizácii kompetencií a v decentralizácii financií, ako píše vo svojej zhrnujúcej publikácii bývalý splnomocnenec vlády Viktor Nižňanský. Touto časťou reformy a fiškálnou decentralizáciou sa naplnili definované ciele, najmä zlepšenie efektívnosti verejnej správy, nie tak, ako ste vy, pán minister, povedali, že posledná reforma nepriniesla vyššiu efektivitu. Neviem, čo ste tým presne mysleli. Verejná správa sa zefektívnila, čo ocenila aj Európska komisia. Spravovanie verejných vecí sa priblížilo k občanom, lepšie sa naplnil princíp subsidiarity, verejná správa sa stala flexibilnejšia a transparentnejšia a systém je určite viac demokratický. Z pohľadu vývoja posttotalitnej spoločnosti bola táto reforma verejnej správy dosť dôležitá.

    Pretože reforma mala svojich odporcov, pre úspech bolo, žiaľ, potrebné urobiť určité kompromisy. Jedným z takýchto kompromisov bolo vytvorenie bohatej siete špecializovanej miestnej štátnej správy.

    Aj z predloženého analytického materiálu vidno, že súčasný systém mnohých úradov štátnej správy území nemá logiku, je neprehľadný a je málo citlivý vo vzťahu k potrebám občanov. Preto jedným z hlavných cieľov do budúcnosti by mala byť jednoznačne určitá integrácia siete špecializovanej štátnej správy, s čím súhlasím, pán poslanec Petrák.

    Ďalším logickým krokom po procese decentralizácie právomocí na miestnu a regionálnu úroveň je zanalyzovať štruktúry dotknutých útvarov centrálnych orgánov. Niektoré ministerstvá prešli už v minulom období následným auditom a optimalizáciou organizačnej štruktúry, ale proces nebol ukončený. Jednou z nevýhod demokratického zriadenia je krátke volebné obdobie, keď ste vo vláde. Preto je ďalej potrebné analyzovať aj štruktúry centrálnych orgánov. Buchnúť sa po bruchu a povedať, že to znížime o 20 %, je tiež cesta, na ktorej ale chýbajú odborné argumenty.

    Zaujímavým problémom z pohľadu usporiadania verejnej správy na Slovensku je rozdrobené osídlenie a veľký počet obcí. To sťažuje nastavenie správneho rozloženia verejných kompetencií a takisto zdražuje verejnú správu. Proces tzv. municipalizácie v mnohých krajinách predchádzal procesu decentralizácie. Druhou najväčšou výzvou je práve proces municipalizácie, čo ale nenájdeme v programovom vyhlásení vlády. Vstup do Európskej únie a pravidlá čerpania európskej pomoci pomáhajú spájaniu obcí, vytváraniu mikroregiónov. Určenie dolných hraníc finančnej pomoci pre jednotlivé projekty alebo projekt Líder plus nútia obce spolupracovať a spájať sa. Tento proces už nie je na začiatku, dnes už funguje mnoho spoločných úradov a mnohé mikroregióny vzorovo spolupracujú.

    Prejdem teraz k navrhovanému materiálu. Ako už predo mnou bolo povedané, už samotný názov materiálu nezodpovedá jeho obsahu. V materiáli úplne chýba analýza vývoja a súčasného stavu územnej samosprávy ako súčasti verejnej správy. Územná samospráva je spomínaná len pri prenesenom výkone štátnej správy. Zacitujem z programového vyhlásenia vlády: „Vláda považuje za potrebné vykonať analýzu vývoja a súčasného stavu verejnej,“ opakujem, verejnej „správy s cieľom postupne riešiť otvorené problémy,“ pýtam sa, ktoré, „a dosiahnuť tak vyššiu efektívnosť administratívnych a vecných služieb poskytovaných jej štruktúrami na jednotlivých úrovniach.“ Z tohto citátu vidno, že aj programové vyhlásenie vlády predpokladá podrobnejšiu analýzu.

    O územnosprávnom členení sa predložená správa vôbec nezmieňuje, a pritom bez tohto pohľadu nemôžete zhodnotiť existujúci stav a ani správne nastaviť štruktúry na jednotlivých úrovniach. Niektorí predstavitelia vládnej koalície hovoria o potrebe zmeny územnosprávneho členenia ako napr. pani podpredsedníčka Belousovová, čo ale v programovom vyhlásení vlády nenájdete. Tu musím povedať, že zmeny územnosprávneho členenia ako také vážne zásahy do štruktúry verejnej správy sa nedajú robiť v krátkom horizonte, ale najskôr až po dvoch, skôr troch volebných obdobiach.

    Materiál tiež nič nehovorí o outsourcingu štátnych služieb, a pritom vo viacerých krajinách OECD outsourcing v posledných rokoch výrazne narastal. Pre zaujímavosť, odhaduje sa, že napr. v Spojených štátoch sa outsourcing štátnych služieb za posledných desať rokov zvýšil o 33 %.

    Zaujímavá by bola tiež analýza verejno-súkromných partnerstiev.

  • Hlasy v sále.

  • Áno, tak išiel telefonovať.

  • Pán predkladateľ je na dosah stále, je tu a počuje, čo hovoríme.

  • V programovom vyhlásení vlády nájdeme tiež nasledovnú vetu: „Pri riešení závažných úloh v oblasti verejnej správy bude vláda Slovenskej republiky úzko spolupracovať s reprezentatívnymi združeniami obcí a miest, osobitne so Združením miest a obcí Slovenska, ako aj s vyššími územnými celkami.“ Chcem sa tu opýtať, pán minister vnútra, ako úzko ste spolupracovali s územnou samosprávou pri príprave tohto strategického materiálu.

    V analytickej časti materiálu chýba analýza z pohľadu prístupu občanov na jednotlivé úrady pri vybavovaní jednotlivých agend. Bez teritoriálnej analýzy navrhnúť správne rozloženie jednotlivých sietí území nie je dobre možné.

    A teraz k navrhovaným opatreniam.

    Vláda navrhuje zrušiť krajské úrady k 30. septembru tohto roka a preniesť ich kompetencie na obvodné úrady a na niektoré ministerstvá. Ak sa ešte raz pozrieme do programového vyhlásenia vlády, zistíme, že vláda si dala záväzok v čo najkratšom čase zrušiť krajské úrady, ktorých kompetencie prejdú na územnú samosprávu. Tá druhá časť tejto vety, tohto záväzku je úplne zmenená. O čom to svedčí? Svedčí to jednak o nekvalite programového vyhlásenia vlády, lebo ono sa to ani nedá, preniesť všetky právomoci krajských úradov na územnú samosprávu.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem, pán minister. Štát nemôže pustiť z ruky niektoré činnosti najmä v oblasti civilnej ochrany, krízového riadenia či hospodárskej mobilizácie, aby som vymenoval aspoň niektoré. Ale tiež to svedčí aj o tom, že územná samospráva stále nie je mnohými vyššími štátnymi zamestnancami považovaná za plnohodnotnú súčasť verejnej správy, a preto sa nenavrhol presun pôsobnosti z krajských úradov do pôsobnosti územnej samosprávy, ako sa dočítame v predloženom materiáli.

    Navrhované rušenie krajských úradov nie je z legislatívneho pohľadu korektné, pretože napr. v ústavnom zákone č. 319/2002 Z. z. o obrane majú krajské úrady povinnosti pri obrane štátu a tento zákon nie je pripravený na súčasnú novelizáciu. Riešenie problematiky bezpečnostných rád krajov je odsunuté na neskôr. Navrhované riešenie zhoršuje kvalitu právneho prostredia, pretože vytvára nefunkčné či obsolétne časti v zákonoch, ktoré existenciu krajských úradov stále predpokladajú.

    Presun pôsobnosti väčšinou výkonu štátnej správy v druhom stupni na ministerstvo vnútra, ministerstvo hospodárstva, ministerstvo obrany a ministerstvo financií je otázny, pretože v podstate ide o vzďaľovanie verejnej správy od občanov, nie o približovanie, ale o vzďaľovanie. Vytvorenie vysunutých pracovísk ministerstiev v území nie je dobrým riešením. A vytváranie nových pracovísk, nových miest zamestnancov je naviac v rozpore s plánovaním, znižovaním zamestnancov v štátnej správe o 20 %.

    V materiáli sa dočítame, že vláda Slovenskej republiky nepovažuje zrušenie krajských úradov za jediné opatrenie na racionalizáciu miestnej štátnej správy, ale predpokladá v tomto procese pokračovať, pretože až komplexný prístup jej umožní spolu s ďalšími krokmi najmä v komunálnej oblasti a v administratívnom usporiadaní Slovenskej republiky dosiahnuť výraznejší pokrok v racionalizácii a efektívnosti sústavy orgánov miestnej štátnej správy. Samozrejme, až druhý krok v navrhovanom postupe môže priniesť viac efektívnosti. Ale už pri prvej diskusii o takomto riešení na vláde sa ukázalo, že tadiaľto cesta nevedie. A ak to trochu prifarbím, tak všetci ministri, ktorí majú sieť úradov území, sú za racionalizáciu miestnej štátnej správy, pokiaľ sa netýka ich ministerstva. Až následný krok navrhovaného postupu má ambíciu riešiť jednu z dvoch najväčších priorít procesu reformy verejnej správy, integráciu miestnej štátnej správy. Pokiaľ prvý krok, zrušenie krajských úradov, nebude nasledovaný tou druhou etapou, tak nesplní žiaden účel a bude to len formálne naplnenie politického záväzku deklarovaného v programovom vyhlásení vlády.

    Dámy a páni, reforma verejnej správy je v podstate nekonečný príbeh. Zmena vlády prináša nové pohľady, nové riešenia. Každá reforma si vyžaduje dostatočnú diskusiu, pretože bez nej málokedy vznikajú dobré riešenia. Preto som rád, že ste, pán minister vnútra, otvorili širokú diskusiu o budúcnosti verejnej správy na Slovensku. Dúfam, že som svojím príspevkom túto diskusiu obohatil. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Abrhan. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Prosím, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Pán poslanec, musím otvorene povedať, keď ste hovorili, aká bola Nižňanského reforma výborná, tak ja práve som dostala z toho žihľavku, pretože úplne nervy všetkým odborníkom tiekli, keď Nižňanský predložil svoju reformu bez kvalifikovania, čo má ostať štátu, čo možno presunúť na samosprávu, a ďalších vecí vyriešených. Veď potom Nižňanský sám priznal, že bolo treba robiť korekcie, vrátiť stavebné konanie z obcí, teda určitú časť, čo sme ako vtedajšia opozícia namietali, aby to nešlo na obce. Vrátilo sa vyvlastňovacie konanie, čo bol veľký gól. Ďalej, integrovaná štátna správa sa rozdrobila na také množstvo orgánov, že v niektorých oblastiach robili kvíz, že kde sa nachádza ich miestny orgán, či je to v ich kraji alebo vo vedľajšom kraji a podobne. Takže táto vláda bude mať čo naprávať, aby dala logiku a systém reforme. Vy ste vytvorili vyše 250 miestnych orgánov štátnej správy. Stavebné konanie, na ktorom pracovalo predtým 260 pracovníkov na území celého Slovenska, ste rozdistribuovali do 2 962 obcí. Veď to bol absolútny nezmysel. O ďalšom nemám čas hovoriť, ale to je na ságu.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Bauer, dve poznámky by som chcel uviesť.

    Po prvé, bolo by vhodné možno v budúcom vystúpení upozorniť pána ministra, že urgentnú komunikáciu pokiaľ má, tak môže ju vykonať formou SMS. Nemusí zakaždým odbiehať, a pritom by mohol sledovať váš prejav.

    Druhá poznámka. Vy ste povedali vo svojom vystúpení, že pri uskutočňovaní reforiem je jednou z nevýhod demokracie krátke volebné obdobie, keď ste vo vláde. S odľahčením by som chcel dodať, že druhou nevýhodou je dlhé volebné obdobie, keď ste v opozícii. Ďakujem.

  • Teraz o slovo požiadal...

    Ešte najskôr pán poslanec Bauer chce reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som pani kolegyni Tóthovej povedať, že jednou z podmienok nášho vstupu do Európskej únie bola aj decentralizácia verejnej správy. Čiže keby sa vyjednávači Európskej komisie orientovali podľa vašej žihľavky, tak dneska možno nie sme v Európskej únii.

    A keď ste ma dobre počúvali, súhlasím s vami. Ja som tiež hovoril, že to rozdrobenie miestnej štátnej správy bolo určitou daňou za decentralizáciu, je to môj osobný názor, s ktorým nemusia všetci súhlasiť, a že je potrebné pokračovanie reformy, že práve týmto sa zaoberať, to má, samozrejme, prioritu. A preto pri navrhovanom postupe práve ten ďalší krok je zaujímavý, a nie ani tak ten prvý krok, zrušenie krajských úradov, ale práve ten ďalší krok, pretože pokiaľ naozaj chcete integrovať, tak je potrebné siahnuť aj do krajských školských úradov a ďalších krajských úradov a snažiť sa o nejaké efektívnejšie zlúčenie a proste aby naša verejná správa nemala tieto charakteristiky.

    Chcem poďakovať pánu kolegovi Abrhanovi, hlavne čo sa týka tej časti, a naozaj súhlasím tiež s tým, že to volebné obdobie v opozícii je zase, naopak, strašne dlhé. Ale taký je politický život. Ďakujem.

  • Teraz o slovo požiadal podpredseda vlády. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Užite si to dlhé obdobie. Ja by som rád veľmi krátko a stručne iba reagoval, aby som vás nezdržiaval, na niektoré poznámky.

    Pán poslanec Frešo, podľa toho, čo ste hovorili, tá prestávka mala byť aspoň 2 hodiny. Možno by malo to vystúpenie potom nejakú hlavu a pätu väčšiu. Treba povedať, že 20 %, a to ste nepochopili zjavne, ale to aj preto, že sa tomu venujete okrajovo, nesúvisí priamo so zrušením krajských úradov. To je iný záväzok, ktorý má s tým spoločné to, že ide v niektorých prípadoch o tých istých pracovníkov. Ale pri 20 % každý minister najviac siaha na svoje vlastné ministerstvo a potom ide ďalej. A krajské úrady sú jednou z epizód tejto snahy. Ale hlavne motiváciou krajských úradov nie je otázka tých 20 %, ale efektivita štátnej správy. A to je úplne niečo iné. Chápem, že vám to až tak veľa nehovorí.

    Čo sa týka pána poslanca Kahanca, ten sa už asi diskusie nechce zúčastniť v tejto chvíli, tak len toľko, že neviem o nesúhlase rezortných ministrov so zrušením krajských úradov, o tom, čo hovoril. To znamená, že ak hovoríme nejaké veci, tak neviem o tom, že by to bolo tak. Áno, v špecializovanej štátnej správe je to iná vec, ale krajské úrady máme iba jedny, pokiaľ viem.

    Pán poslanec Slafkovský, čo sa týka spoločných úradov, to je to nepochopenie samotnej veci, že základný rozdiel je medzi tým, dať úrady špecializovanej štátnej správy pod jednu strechu, a budú naďalej samostatnými úradmi, a jedna vec je integrovať štátnu správu. Každý taký úrad má svoje ekonomické oddelenie. Každý takýto úrad má svoju správu. Každý úrad má niečo podobné. A v tom je tá efektivita, o ktorej sa bavíme na konci celého toho procesu, áno, že jednoducho veci, ktoré nesúvisia priamo s tým výkonom štátnej správy, majú byť jednotné, pretože práve tie máme niekoľkonásobne v každom úrade a tie nám de facto tie prostriedky zo štátneho rozpočtu najviac odčerpávajú.

    Čo sa týka pána poslanca Bauera. No, efektivita je pomer cena : výkon, pomer vstup : výstup a pomer medzi tým. To je jednoduché. To znamená, nesúvisí to priamo s tým, či občan má tú správu priamo blízko pri sebe. To je iný bod. Efektivita výkonu je, koľko do nej vkladáme a koľko z toho máme výsledkov. A to kritizujeme, že nie je dnes v poriadku. Pomer prostriedkov, ktoré do toho vkladáme, k výkonu nie je ten, o ktorom si myslíme, že je správny, a preto ho chceme zmeniť. Ale to snáď by ste chceli všetci. Ja chápem, že musíte byť proti, veď tu je opozícia, to je vaša úloha. To isté sme do určitej miery aplikovali aj my. Čiže to je pochopiteľné. Ale keď sa bavíme o tej efektivite, myslím, že je to jednoduché, čo to je efektivita štátnej správy.

    Čo sa týka outsourcingu. Všetko, čo ste bývalých 8 rokov outsourcovali, bolo drahé, v rozpore s princípom outsourcingu. Jednoducho v slovenských podmienkach ešte v rámci štátnej správy sme jeden zdravý outsourcing nezažili. Aj ten, čo sa pripravoval na ministerstve obrany ako posledný v rámci ochrany, bol drahší ako ten, ktorý dnes armáda prevádzkuje. Áno, outsourcing je vhodný vtedy, keď sa má daná organizácia venovať len svojmu predmetu činnosti, keď to nechcem nazvať corebusinessom, len tomu istému predmetu činnosti, aby sa nazaťažovala inými činnosťami. Ale iba vtedy sa robí outsourcing, ak je to ekonomickejšie. To znamená, ja mám omnoho viacej nákladov so svojimi zamestnancami, ako keď si to platím u tretej osoby. Zatiaľ všetky outsourcingy, ktoré sa vykonali, boli drahšie ako tie, dokiaľ si to štát robil sám. Preto outsourcing tu možno nie je zaujímavý. Možno v Amerike ten outsourcing je lacnejší. Tu zatiaľ aj posledná analýza ukázala, preto sa to ani na obrane vlastne nespustilo, že tá ochrana vychádza drahšie. A tým pádom outsourcing stráca svoj význam. Iba to je jeho význam. A to je asi všetko v úvode. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Frešo, pán poslanec Bauer. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Ja len upozorňujem, že aby boli právoplatne prihlásené faktické poznámky, treba sa počas vystúpenia rečníka prihlasovať s faktickými poznámkami.

  • Člen vlády kedykoľvek o to požiada, môže hovoriť. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Len by mohol reagovať. K tomu programu. Pán poslanec, program sa zmenil. V tom bol problém. Viete, ja som musel doťahovať to, čo sa za uplynulé 3 roky neurobilo. To bola požiadavka. Ale problém bol, že program bol nastavený tak, že bod programu bol až štrnásty. A tým, že sa ráno zmenil program, aj my sme zmenili program, akurát tam bolo to drobné omeškanie, za ktoré sa vám bezpochyby ospravedlňujem.

  • Výborne.

    Pán poslanec Frešo, potom pán poslanec Bauer, s faktickými poznámkami, nech sa páči. Potom končím ďalej prihlášky s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, mikrofón pre pána poslanca Freša.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, keď už si teda vykáme na tejto pôde, tak k tomu záveru sa ospravedlňujem za to meškanie. To je presne to, čo som očakával na začiatku toho vystúpenia, a nie ironické poznámky na adresu opozície, ako bola prestávku využitá alebo nevyužitá. Čakal som normálne ospravedlnenie. Čakal som možnože priznanie. Mal som inú prácu. Potom by som sa asi, samozrejme, nevyjadroval k tomu, že sa točí nejaký PR klip niekde v Poprade, ktorý si večer musím pozrieť v televízii.

    K tej časti o analýze, o tom , či hovorí o krajských úradoch alebo nehovorí o krajských úradoch tá analýza. Pojednáva aj o iných zložkách. Ja som kritizoval jej nekvalitu a kritériá, ktoré tam neboli síce pomenované, ale nejako z nej implicitne vyplývali. A tá analýza samotná hovorila, samozrejme, o zložkách, ktoré patria pod ministerstvá, napr. o Hasičskom zbore, ktorý patrí pod ministerstvo vnútra, o Policajnom zbore, ktorý patrí pod ministerstvo vnútra, a tak ďalej. Stačí si to prečítať. Je to tam napísané. A keď hovoríme o nekvalite tej analýzy, tak hovorím, samozrejme, aj o týchto častiach.

    A celá moja téma smerovala k tomu, že tá analýza má zakryť niečo, preto je tak nekvalitná, preto je to 19 strán čísiel, ktoré vzájomne nesúvisia, preto sú to rôzne priemery. A myslím si, že to rušenie tých krajských úradov, samozrejme, s týmto súvisí. A dovolával som sa toho, neviem teraz, či mám pozornosť pána ministra, ale tak dopoviem to, že naozaj tie výsledky alebo tie závery, ktoré sú na konci analýzy, nevyplývajú z nej samotnej. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • No rád by som reagoval na obidve pripomienky, ktoré mal pán minister k môjmu vystúpeniu.

    Čo sa týka efektivity štátnej správy, pán minister, samozrejme, z ekonomického pohľadu je tu pomer vstup : výstup. Ale keď sa pozeráte z pohľadu občana, keď chodí na jednotlivé úrady pri dnešnej rozdrobenosti, tak, samozrejme, vidíte, že je neefektívne strávený čas, ktorý musí stráviť pri vybavovaní stavebnej agendy alebo pri iných agendách. Čiže z takého pohľadu na efektivitu, a tá je tiež dôležitá, a to úplne absentuje v tomto materiáli, takáto analýza by mala byť tiež urobená.

    Čo sa týka outsourcingu, samozrejme, pri corebusinesse a tak pri niektorých štátnych službách, súhlasím, je lacnejšie mať doma zamestnancov, ktorí to urobia. Ale už aj dneska sú niektoré činnosti, ktoré musíte zabezpečovať vo svojom úrade a na každom úrade, len pokiaľ ide o správy, či sú to právne služby napr. alebo aj tie služby, je omnoho lepšie zaplatiť si konzultácie alebo proste ten výkon právnej služby vonku, aj keď zaplatíte 1 000 korún alebo koľko za hodinu, ako mať právnika, povedzme, priemernej kvality, pretože špičkový k vám nepríde. A než platiť mu mzdu a proste kanceláriu, réžiu, komplexne všetky fixné náklady, keď to spočítate, je to už výhodnejšie outsourcovať. To isté sa týka zabezpečenia niektorých komunikačných služieb. A možno pri podrobnej analýze by sa dalo ukázať, že už aj niektoré ďalšie typy činností, ktoré na ministerstve a proste v každom vlastne úrade verejnej správy zabezpečujete, by bolo zaujímavé posunúť do súkromného sektora, ktorý by bol zabezpečený tzv. outsourcingom. Ďakujem.

  • Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Ivančo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, škoda, že minister vnútra odišiel, ale verím, že je, ako povedal pán podpredseda, na dosah.

  • Dobre, ja to vysvetlím, keď už ste začali. Treba jasne deklarovať, pán minister podpredseda vlády išiel viesť rokovanie vlády a alternuje ho pán podpredseda vlády Harabin. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne aj za vysvetlenie. Správa, ako aj informácia o vývoji súčasného stavu verejnej správy a s tým súvisiacich návrhoch opatrení je spracovaná rozsiahlo. A hlavne v tabuľkovej časti šla do pomerne veľkého počtu číselných údajov. A treba uznať, že týmto dáva pomerne slušný obraz o štatistických údajoch, a tým aj o efektívnosti, ale aj výkonnosti verejnej správy. Chýba mi v tom už len efektívnosť a výkonnosť územnej samosprávy, ktorá je tiež v systéme verejnej správy. A, samozrejme, mi chýba aj výkonnosť a efektivita ústredných orgánov štátnej správy, čo, žiaľ, v tomto materiáli nenájdeme. Chcem však oceniť informačný prínos tejto správy pre poslancov Národnej rady. Vzniká však otázka, pri pozornom študovaní, kde je skutočná analýza, teda rozbor chýb a nedostatkov vyplývajúcich z čísiel, na to závery a náčrt vývoja. Medzirezortné pripomienkové konanie trvalo len štyri dni. A práve tam sme mohli detailnejšie rozpracovať predstavy jednotlivých dotknutých orgánov k tejto správe. Tu chcem len uviesť na to, čo bolo povedané mojimi predrečníkmi, že pri reforme verejnej správy, ktorú predkladal pán Nižňanský, sa diskutovalo najprv o stratégii a až následne o jednotlivých rámcoch decentralizácie. A celé to pripomienkové konanie trvalo viac ako mesiac.

    Informácia preberá členenie správy a sumarizuje tabuľky správy do textu. A v časti H. sa stretávame s termínom typujú sa hlavné problémy, z ktorých jasne podľa mňa trčí to, že nie sú výsledkom serióznej analýzy, ale výsledkom politickej objednávky. Na stranách 15 a 16 informácie sa teda typuje 5 hlavných problémov, ktoré, žiaľ, nie sú následne riešené v opatreniach. A vzniká otázka prečo. Spomeniem niektoré z vytypovaných problémov.

    Prvý problém je, že miestna štátna správa sa stala neprehľadná, je to uvedené na strane 15, a že u daňovníka namiesto toho, aby si vybavil niektoré záležitostí naraz v jednom úrade, osobne chápem aj po tom, ako sme diskutovali na výbore, že vládna koalícia má predstavu, aby to bolo aj v jednej budove, je problémom, keď musí absolvovať cestu na viac úradov. K tomuto prvému vytypovanému problému sa ešte vrátim.

    Druhý vytypovaný problém je, že v dôsledku zvyšovania frekventovanosti výkonu štátnej správy aj z dôvodov vstupu do EÚ požadujú niektoré ústredné orgány zvýšiť počet zamestnancov. Opäť musím uviesť, že v navrhovaných opatreniach sa o tomto vytypovanom probléme v správe nehovorí absolútne nič.

    Že ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja uvádza vo vzťahoch k územnej správe, že sa nezlepšuje kvalitatívna úroveň činností stavebných úradov, to je ďalší vytypovaný problém na strane 15.

    Štvrtý vytypovaný problém je, že ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií vo veciach špecializovaného stavebného úradu odporúča presun kompetencií na prvostupňové miestne štátne správy. Opäť sa v návrhu opatrení obišiel tento vytypovaný problém autormi správy.

    Piaty vytypovaný problém je, že ministerstvo životného prostredia odporúča v záujme racionalizácie a zvyšovania efektívnosti a ďalšieho skvalitňovania preneseného výkonu štátnej správy, aby sa obce vo väčšom rozsahu združovali na výkon činností na úseku životného prostredia. Opäť v návrhu opatrení sa neuvádza nič o predstave predkladateľov, ako ďalej s týmto vytypovaným problémom.

    V úvode informácie je konštatované, že opatrenia navrhnuté jednotlivými ministerstvami vo výsledkoch analýz neboli zamerané na úlohy programového vyhlásenia vlády. A odporúča sa, aby ich ministerstvá riešili v rámci vlastných zdrojov. Mňa napadla taká myšlienka pri tejto vete, že podľa môjho názoru táto veta je kľúčová pre potvrdenie cieľov a zámerov nami realizovanej reformy verejnej správy. Táto veta hovorí o logike reformy verejnej správy predstavenej pánom Nižňanským, o vertikálnom riadení špecializovanej štátnej správy. Aj predkladatelia tejto správy odporúčajú, aby ministerstvá riešili v rámci vlastných zdrojov svoje návrhy.

    Dovolím si povedať, že opatrenia nevyplývajú celkom zo správy, ktorá je len účelovým krycím manévrom, aby sa naplnil politický sľub, sľub zrušiť krajské úrady a následne z toho vyplývajúci krok, zmeniť postavenie a pôsobnosť obvodných úradov, čo však nevyplýva, podotýkam slovo, z „analýzy“ predloženej správy. K tomu však smerujú aj napriek tomu, že keď to budem analyzovať, to tak nie je, všetky opatrenia vyplývajúce zo správy, ako to predložili predkladatelia. Aby sme boli objektívni, jedno opatrenie vyplýva z analýzy. A to je to, že máme Vyššiu vojenskú správu v Banskej Bystrici. A tú asi skutočne treba zrušiť. Preto hovoríme, že správa je zameraná na naplnenie politicky deklarovaného cieľa. A totižto ani jeden nástroj modernizácie sa netýka týchto 5 vytypovaných problémov v samotnej správe. Ak by išlo o skutočnú analýzu, ukázali by sa iné závery. A čiastočne ich ďalej uvediem.

    V úvodnej časti sa síce konštatuje, že vláda nepovažuje zrušenie krajských úradov za jediné opatrenie na racionalizáciu miestnej štátnej správy, a predpokladá v tomto procese pokračovať, nedostaneme sa však k odpovedi, kedy a v čom. Treba si všimnúť, že v správe o vývoji verejnej správy je deklarované pokračovať len na úrovni miestnej štátnej správy v reforme, čo už je aj vzhľadom na rozsah údajovej bázy predstavenej v materiáli skutočne veľmi málo ambiciózny cieľ.

    Skutočná analýza súčasného stavu verejnej správy by mala mať aspoň riadok o týchto podľa mňa minimálne troch problémoch.

    Prvý problém je, ako ďalej v reforme ústredných orgánov štátnej správy, zvýšenie ich efektívnosti, racionalizácii, ale aj reštrukturalizácii.

    Druhý problém, by mal vyplývať z analýzy tejto správy, je, kde je v programovom vyhlásení vlády deklarovaný prenos kompetencií na regionálne samosprávy, ktoré, len tak, mimochodom, v pripomienkovom konaní uvádzali aj samotné samosprávne kraje, kde je potreba komunálnej reformy, o ktorej sme diskutovali aj na tom našom veľmi dobrom výbore v Papierničke.

    Deklarované dôvody pre naplnenie politického zadania sú postavené na účelových porovnávaniach. Správa veľmi účelovo narába s pojmami „orgány štátnej správy“ a „úrady štátnej správy“ a porovnáva čísla, čísla počtu orgánov pred reformou a počtu integrovaných úradov štátnej správy po reforme teda a počtu integrovaných úradov štátnej správy pred reformou. V správe však nie je uvedené, že v rámci predreformných integrovaných úradov pôsobilo v roku 2004 až okolo 1 000 orgánov štátnej správy. A táto správa ministerstva vnútra posudzovala 742 miestnych orgánov štátnej správy. Pýtam sa: Je rozdiel medzi 1 000 orgánmi štátnej správy pred reformou a 742 orgánmi štátnej správy po reforme?

    Politické sľuby a vyhlásenia, ktoré predchádzali politickému zadaniu, sú odôvodňované mýtmi, mýtmi o reforme v rokoch 2004 až 2006.

    Mýtus prvý, ktorý používa vládna koalícia, je úspora, hlavný cieľ. Hlavný cieľ nebola úspora, ale zmena a vytvorenie nových podmienok pre občiansku spoločnosť, pre princípy subsidiarity, zvyšovanie efektívnosti, transparentnosti a dostupnosti služieb, decentralizácia moci a decentralizácia peňazí na regióny a obce a prišla aj úspora. Prišli aj problémy, ale prišla aj úspora. Dôsledky tejto stratégie, ako aj ostatných reformných krokov sa ukázali ako správne a robia dnes zo Slovenska jednu z najrýchlejšie rastúcich ekonomík.

    Mýtus druhý je rast byrokracie, rast byrokracie z môjho pohľadu čo už do počtu rozhodnutí alebo počtu úradníkov. Takéto argumenty sa používajú pri tejto informácii. Predseda vlády šíri tézu o zvýšení počtu úradníkov o 13 000. Odkiaľ prišlo toto číslo, nikto nevie, keď správa ministerstva financií prerokovaná na vláde hovorí, že v roku 2002 vo verejnej správe pracovalo 414 770 zamestnancov a v roku 2006 pracovalo vo verejnej správe 379 133 zamestnancov, pokles zamestnancov je o 35 637 ľudí. My uznávame, že nie všetko bolo dôsledkom reformy verejnej správy. Je v tom zahrnutý aj pokles počtu učiteľov medziročne o 3 % súvisiaci s počtom žiakov. Ale aj to je dôsledok reformy, pretože sa zreformovalo financovanie regionálneho školstva. A sprehľadnilo sa, zobjektivizovalo sa, ale zvýšil sa aj motív spravodlivosti vo financovaní regionálneho školstva.

    Táto správa bola prerokovaná na vláde Slovenskej republiky a hovorí o zníženom počte 35 637 úradníkov. Pán predseda alebo podpredseda odborového zväzu Gašperan 15. 3. v denníku Pravda konštatuje, že odbory majú iné čísla ako predseda vlády o znižovaní počtu zamestnancov vo verejnej správe. A odvoláva sa práve na správu ministerstva financií. A určite nechcete povedať, predstavitelia vládnej koalície, že odbory sú na strane pravicovej opozície. Ale pán Gašperan použil verejne tento argument 15. 3. v denníku Pravda.

    Čo sa týka byrokracie, znížil sa stav v personálnom zabezpečení pri odborných činnostiach pri výkone štátnej správy, konkrétne o 1057. Pritom len tak mimochodom sa navrhuje, že obvodný úrad v sídle kraja, doteraz som neporozumel, aký je rozdiel medzi krajským úradom a obvodným úradom v sídle kraja, bude mať 150 zamestnancov, to je číslo zo správy, a dochádza k presunu právomocí druhostupňových orgánov na ministerstvá, teda na centrálne orgány. Terajší obvodný úrad a krajský úrad teda v sídle v krajskom meste majú v priemere 180 zamestnancov. Bavíme sa o týchto 30 zamestnancoch na krajskej úrovni. A to je to avizované zníženie o 151 zamestnancov. Otázka však je taká, či udržíme tento stav po tejto zmene minimálne ďalšie tri roky. Znížil sa aj počet prvostupňových rozhodnutí. Pred reformou to bolo 1,27 rozhodnutia na občana a v roku 2004 v prvom roku spustenia reformy to bolo 0,83, je to uvedené na strane 5 predloženej správy. A vychádza sa z výkazov o činnosti krajských a obvodných úradov. Celkovo bolo po reforme vydaných o 42 634 prvostupňových rozhodnutí menej. Keby tu bol pán minister vnútra, by som sa ho spýtal: Nie je to efektívne?

    Mýtus tretí. Verejná správa sa nepriblížila občanovi. Ak samosprávy rozdeľujú viac ako 70 mld., a mnohí z vás ste poslancami obecných zastupiteľstiev, ste starostami, ste poslancami regionálnych samospráv, priamo rozhodujete na miestnej úrovni v globálnom ponímaní na Slovensku o 70 mld. korún a spravujete majetok za vyše stovky miliárd, podľa nášho názoru je to evidentný posun správy do rúk občanov a do rúk volených zástupcov, do rúk priamo volených zástupcov vo väčšinovom systéme, rozhodujú ľudia v obciach, mestách a regiónoch. Viac ako 90 % kompetencií bývalých integrovaných krajských a okresných úradov prešlo na obce. Asi 10 % agendy štátu sa znížil počet úradov, ktorú z hľadiska efektívnosti posudzujú ministri.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, skutočná analýza čísiel správy jasne ukazuje na opodstatnenosť reformy v roku 2004, na opodstatnenosť decentralizácie aj na opodstatnenosť súčasnej štruktúry verejnej správy.

    Navrhované opatrenia, ktoré sú uvedené v prílohe analýzy, sú chápané jednoduchou politickou optikou a sú neprijateľné z týchto dôvodov.

    Dôvod prvý. Naruší sa efektívnosť súčasnej štruktúry, ktorá vyplýva z počtu rozhodnutí, ako som povedal, ako z počtu zamestnancov a počtu samotných orgánov miestnej štátnej správy.

    Preto aj niektoré špecializované orgány štátnej správy pokrývajú územia viacerých okresov. Zavedie sa nevhodné delenie zodpovednosti, delenie zodpovednosti za odborné riadenie na ministerstvo a za finančné a personálne riadenie na ministerstvo vnútra. Komu sa vlastne bude zodpovedať prednosta úradu pri odbornom pochybení úradu pri špecializovanom výkone? Na túto otázku by som rád dostal uspokojivú odpoveď.

    Po tretie. Zruší sa politická zodpovednosť za kvalitu štátnej služby, špecializovaných výkonov štátnej správy, politická zodpovednosť príslušného ministerstva a jeho špecializovaných orgánov štátnej správy.

    Vznikne chaos, keď niektoré ministerstvá budú mať špeciálky krajské aj obvodné a iba obvodné budú mať niektoré a niektoré budú mať iba pracoviská. Nebude to skutočným chaosom a nezmyselným modelom?

    Podľa môjho názoru sa znepružní aj metodické riadenie a odborné vzdelávanie zamestnancov, ktorí sa zaoberajú vo výkone svojej činnosti špecializovanou štátnou správou.

    Po šieste. Znepriehľadnia sa finančné toky, ktoré sú pre špecializovaný výkon teraz v kapitole príslušného ústredného orgánu ministerstva. A tým znepriehľadnením tokov sa vytvorí ale aj priestor na navyšovanie výdavkov verejnej správy. A pri súčasnom modeli sa vytvára aj motivácia na reguláciu výdavkov a, opakujem, aj preto niektoré špecializované úrady štátnej správy nesídlia vo všetkých okresných mestách alebo pokrývajú aj územia viacerých okresov.

    Po siedme. Zavedie sa dominantné postavenie ministerstva vnútra ako jedného ústredného orgánu štátnej správy.

    A po ôsme. Presunom agendy z miestnej štátnej správy na ministerstvá prichádza centralizácia a posilňovanie postavenia ústredných orgánov v Bratislave na úkor regionálnych správ. Opäť v pripomienkovom konaní to uvádzajú Košický samosprávny kraj, Banskobystrický samosprávny kraj a, myslím, Žilinský samosprávny kraj. To nie je len môj názor.

    A ešte jedná otázka, ktorú som spomínal na začiatku. Ako bude riešená téza a cieľ vybavovania agendy v jednom úrade, keď sa ponecháva takmer identické umiestnenie obvodných úradov a správa konštatuje, že ak teraz sídlia štátne orgány hlavne v krajských mestách a v niektorých okresných mestách vo viacerých budovách, tak je to z dôvodu nedostatku vhodných administratívnych priestorov, a v sídlach, kde sú kapacitne vhodné priestory, sídlia štátne orgány v jednej budove? Už teraz je tomu tak. Len tam, kde jednoducho nie sú kapacitné priestory, tak sú špecializované orgány štátnej správy vo viacerých budovách. Táto vládna téza sa napr. zrušením krajských úradov vôbec nerieši, pričom bola jedna z prvých deklarovaná.

    Na záver mi dovoľte povedať, že som presvedčený o tom, že každej vláde záleží na tom, aby mala verejnú správu efektívnu a kvalitnú. A teraz i ten rozdiel medzi nami a vami je v tom, že podľa nášho názoru sa to dá dosiahnuť zjednodušením legislatívneho prostredia, elektronizáciou verejnej správy, ďalšou decentralizáciou a vnútornou reorganizáciou existujúcich inštitúcií, hlavne ústredných orgánov štátnej správy. Rezervy sú podľa nás dnes väčšie na centrálnej úrovni ako na regiónoch. V minulom volebnom období sa dosiahla väčšia úspora zamestnancov na ministerstve financií svojou vnútornou reštrukturalizáciou než navrhovanou vládnou reorganizáciou 8 krajských a 50 obvodných úradov, jednom ministerstve, jednom ústrednom orgáne štátnej správy. O takomto postupe sa však v predloženej správe o analýze vývoja verejnej správy nepíše ani jediné slovíčko. Pre súčasné vládne návrhy opatrení uvedené v prílohe neexistujú žiadne relevantné dôkazy. Tvrdenia o úsporách rušením a integrovaním úradov, ale aj znižovaním počtu samosprávnych krajov, ako sa to objavilo v poslednom čase, bez realizácie systémových zmien sú mediálne titulky a nástroj na dočasné udržanie preferencií.

    Preto predkladám súčasne návrh uznesenia, že Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby v zákonom ustanovenom termíne predložila správu o koncepcii pokračovania reformy verejnej správy v IV. volebnom období. Ja verím, že to bude koncepcia, ktorá bude hovoriť o reorganizácii ústredných orgánov štátnej správy. Ďakujem veľmi pekne.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja vás len z pragmatických dôvodov informujem, že keďže sme neprerokovali so záverom žiadny zákon, čiže nie je o čom hlasovať, budeme pokračovať až do 12.00 hodiny v prerokovaní tohto bodu programu.

    Teraz sa prihlásili na predrečníka s faktickými poznámkami páni poslanci Petrák, Krajčovič a Bobrík. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, ako prvý vystúpi pán Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja chcem oceniť vcelku konštruktívny tón u predchádzajúceho rečníka, pána poslanca, ale chcem povedať, že na niektorých veciach sa môžeme zhodnúť a na niektoré veci budeme mať, prirodzene, odlišný názor. Ja súhlasím s tým, že cesta k efektívnej štátnej alebo celkovo verejnej správe je v zjednodušení legislatívneho prostredia. A to by som dal absolútne na prvé miesto. Druhá vec, určite sa zhodneme, že cesta je aj v elektronizácii výkonu verejnej správy. Tu jednoducho niet o čom debatovať. Jednoducho ale nemôžem súhlasiť s tým, že sa preukázala opodstatnenosť súčasnej štruktúry. Ja vám to budem dokumentovať na zámere reformy verejnej správy, ktorú predkladal pán Nižňanský niekedy v roku 2001. Prijali sa dve premisy, z ktorých sa bude vychádzať, duálny model, to znamená oddelenú štátnu správu, samosprávu, a druhý princíp, na ktorom sa to zakladalo, bol princíp symetrickosti z hľadiska ako samosprávy, tak aj štátnej správy. Ak sa pozrieme na organizáciu štátnej správy od 39 obvodných lesných úradov cez 50 obvodných úradov všeobecnej štátnej správy po 72 správ katastra, kde môžeme hovoriť o tom, že dochádza z hľadiska územnej pôsobnosti k narúšaniu hraníc jednotlivých krajov, tak nemôžeme hovoriť o symetrii. Ak budeme hovoriť následne o inšpektorátoch napr. životného prostredia alebo stavebnej inšpekcii, kde sú štyri alebo päť týchto orgánov, znovu nemôžeme hovoriť o žiadnej symetrii. To znamená, sami ste porušili jeden z princípov, čo považujem za nesprávne. Ak hovoríme o chaose, tak považujem dnešný súčasný stav za chaos, ktorý jednoducho treba napraviť.

  • Pán poslanec Krajčovič, Krajkovič, ospravedlňujem sa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, vo svojom rozsiahlom vystúpení ma zaujal fakt, že si pochválil reformu verejnej správy pána Nižňanského. A ja by som teraz vysvetlil túto „logiku“ reformy na takom menšom príklade, na občanoch mesta Giraltovce. Občania mesta Giraltovce majú výkon svojej štátnej alebo verejnej správy v štyroch mestách. Vo Svidníku majú obvodný úrad, odbor podnikania, odbor všeobecnej verejnej správy, odbor krízového manažmentu, správu katastra a Pôdohospodársku platobnú agentúru, súd a prokuratúru. V Stropkove majú obvodný pozemkový úrad, obvodný lesný úrad, obvodný úrad životného prostredia, obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie. V Bardejove majú úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a v Prešove majú krajský úrad. Čiže každý občan Giraltoviec podľa tejto reformy, keď si potrebuje vybaviť svoju záležitosť napr. na obvodnom úrade lesného hospodárstva alebo na odbore životného prostredia, musí napr. ísť pre list vlastníctva do Svidníka. Potom ide do Stropkova, odkiaľ sa vracia späť do Svidníka. A z toho pohľadu ja chápem aj takú citáciu bývalého ministra vašej vlády, ktorý hovoril, že nehľadajte v reforme logiku. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, vážené dámy, páni, ja si myslím, že tak ako rečník vo svojom vystúpení hovoril o prechode kompetencií na samosprávu, je napr. pohľad ministerstva dopravy o tom, že je potrebné využívať spoločné obecné úrady, čo rečník napadol s tým, že nie je nijakým spôsobom ustanovené v analýze ako. Myslím si, že v samospráve netreba ukazovať cestu, ona si ju už našla. A má veľmi dobré skúsenosti, či je to spoločný stavebný úrad alebo všeobecne spoločné obecné úrady. Čiže táto možnosť je využívaná. A myslím si, že by som to nechal na to, aby samospráva si tieto problémy vyriešila. A rieši si ich veľmi dobre. To sa týka vlastne aj celého systému prechodu týchto kompetencií na samosprávu, kde v závere ako jedno z opatrení by bolo potrebné ďalej decentralizáciu aktivizovať, iniciovať alebo zvyšovať. Ja si myslím, že je obdobie, keď by sme mali určitú stabilizáciu prechodu kompetencií na samosprávu zastabilizovať, aby sa vytvoril priestor na to, aby sa ukázali výsledky naozaj za určité dlhšie obdobie. Podľa mojich skúseností, som bol ako prednosta mestského úradu v iných štátoch, tak jeden taký poznatok je. Všetci nám hovoria, že, pozrite sa, samospráva sa u vás vyvíja revolučne. A to je ten rozdiel, že u nás je evolučný vývoj. Čiže určitým spôsobom treba nechať dať priestor na to, aby sme sa prirodzeným spôsobom takto vyvíjali. A tá stabilizácia je momentálne potrebná. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Ivančo, v reakcii na faktické poznámky.

  • Dovoľte mi poďakovať sa kolegom za reakcie.

    K pánovi kolegovi Petrákovi. Čo sa týka efektivity, citoval som čísla zo správy a následne z informácie, ktoré jednoducho tam sú uvedené. Došlo k zníženiu minimálnej byrokracie, čo sa týka počtu rozhodnutí, počtu úradníkov a tak ďalej. Hovorili sme o tom aj včera neformálne.

    Čo sa týka toho duálneho modelu štátnej správy. Terajší model hovorí alebo je postavený tak, že na krajskej úrovni má každé ministerstvo svojho predstaveného, svojho delegáta, svojho prednostu. Ale práve potom, čo sme tu počuli, po informácii a následne zrušení krajských úradov sa poruší tento duálny model. A poruší sa tento duálny model práve v ministerstve vnútra. A pritom krajský prednosta mal ešte jednu nadrezortnú funkciu, bol koordinátorom jednotlivých zástupcov štátu na danom území na úrovni kraja. Dnes po tejto zmene krajský prednosta nebude. A práve podľa môjho názoru preto sa poruší duálny systém, pretože nebude mať vláda, centrálna vláda partnera na úrovni územnej samosprávy, pretože bude v danom kraji 13 – 14 prednostov obvodných úradov, ale napr. len jeden predseda samosprávneho kraja. Nemyslím si teda, že naša reforma spôsobila chaos. To si skutočne nemyslím.

    A k pánovi poslancovi Krajkovičovi. Pán kolega, sme z jedného okresu a ja viem, aký je problém Giraltoviec, len poviem ti ešte jednu otázočku, a to takú: Čo sa zmení na postavení mesta Giraltovce...?

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Budeme pokračovať v rozprave, panie poslankyne, páni poslanci, o slovo požiadal podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky pán Milan Hort, ktorý vystúpi v rámci rozpravy.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Haľko. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, ctené dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia, vláda vo svojom programovom vyhlásení deklarovala, že sa bude usilovať o to, aby orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy svojou činnosťou uľahčovali život občanom. Je to pekne zapísané, o tom niet pochýb. A v každom prípade s touto tézou možno súhlasiť. Na naplnenie tohto cieľa si vláda zadala úlohu v podobe vypracovania analýzy vývoja a súčasného stavu verejnej správy. Analýza mala údajne ukázať, čo s prebujnenou štátnou správou, ktorá je podľa nej málo efektívna a drahá. Aspoň takto to niekoľkokrát odznelo z úst premiéra Fica v predvolebnej kampani. V septembri minulého roku si preto vláda určila zadanie na takéto vypracovanie analýzy aj s prílohou akejsi základnej kostry, podľa čoho majú na ministerstve vnútra postupovať. Týmto netradičným spôsobom v podstate vymedzila isté mantinely a stanovila pre úradníkov ministerstva vnútra zadanie. Po preštudovaní tejto analýzy som opäť zostal sklamaný. Ako som hľadal, tak som hľadal, ale žiadnu analýzu som tam nenašiel.

    Tento materiál obsahuje vcelku podrobný štatistický popis počtu miestnych orgánov štátnej správy. Môžeme sa tam dočítať o počte vydaných prvostupňových rozhodnutí, koľko bolo odvolacích konaní voči prvostupňovým rozhodnutiam a tak ďalej. Nájdeme tam informácie o rôznych poradách, ktoré sa vedú v rámci orgánov štátnej správy. A dokonca sa dozvieme aj o formách vzdelávania jednotlivých úradov verejnej správy. Chýba mi tu však skutočná analýza stavu verejnej správy. Nerozumiem, prečo si vláda nestanovila za cieľ miesto štatistického sumarizovania údajov zamerať sa na možné dopady vládou navrhovaného nového usporiadania, prečo nekládla dôraz na skúmanie efektivity výkonu štátnej správy pri tomto novom usporiadaní. Zvýši sa, kde a v čom? Nič také som tam nenašiel. Kde sú konkrétne rozanalyzované návrhy? Ozaj, a čo je to vlastne vládou navrhované nové usporiadanie? Je to takmer nič nehovoriace programové vyhlásenie vlády? Sú to vyjadrenia premiéra na adresu neschopných a prebujnených úradníkov, pričom aj pod vplyvom týchto útokov sa slovo úradník stáva ešte horšou nadávkou ako poslanec? Sú to vari vyjadrenia koaličného predsedu pána Slotu, ktorý ako kapric voči porušeniu dohody vládnej koalície o rozdelení miest v štátnej správe navrhuje zrušenie piatich vyšších územných celkov, samozrejme, tých, ktoré ovláda strana Smer?

    Nuž, dámy a páni z koalície, tento ťah na odbornosť a vaša jednota v tejto citlivej téme je z vašej strany vskutku obdivuhodná. Tí z vás, ktorí v tejto snemovni pôsobíte už dlhšie, viete, že som sa reforme verejnej správy venoval nejaký ten rok. Preto som s veľkým záujmom očakával, čo za materiál sa k nám dostane. Samotné návrhy na nové usporiadanie miestnej štátnej správy, podotýkam, bez akejkoľvek podrobnej analýzy a na ne nadväzujúci návrh zákona o zrušení krajských úradov možno bez preháňania označiť za nezmyselný a nekoncepčný nedorobok tejto vlády. Aby nevznikol dojem, že týmto konštatovaním nebodaj útočím na prácu odborného tímu v sekcii verejnej správy ministerstva vnútra. Z kvality politického zadania však žiadny iný materiál vzniknúť nemohol. Má táto vláda vôbec predstavu, čo chce robiť s ďalším procesom verejnej správy? Z tohto materiálu priam kričí bezradnosť a nerozhodnosť ako ďalej. Nebije sa táto tzv. analýza náhodou s programovým vyhlásením vlády, kde sa uvádza, že v čo najkratšom čase zrušíte krajské úrady, ktorých kompetencie prejdú na samosprávu? V tomto materiáli už o tom nie je ani slovo. Nenájdete tu žiadne konkrétne vysvetlenie, prečo vláda zmenila nositeľa kompetencií, na ktorého má prejsť pôsobnosť. Akurát som sa o tom dočítal v predkladacej správe pri predložení materiálu na rokovanie vlády, kde predkladateľ uvádza, že vzhľadom na rozsiahlu decentralizáciu pôsobnosti z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v rokoch 2001 až 2004 sa neodporúča ďalší prenos kompetencií z krajských úradov na samosprávu. Na to prišla ctená vláda až teraz? To naozaj nevedeli, keď tvorili programové vyhlásenie vlády, keď si to tam zapísali? Či je skôr za tým niečo iné? Môžem iba hádať, či za tým nie je majetok štátu, ktorý v prípade prenesenia na vyššie územné celky by stratil čaro možno výhodného speňaženia.

    Tu mi dovoľte sa trochu pozastaviť pri rušení krajských úradov. Krajské úrady síce vláda chce zrušiť, ale v samotnom návrhu zákona sa hovorí, že ich pôsobnosť má prejsť na obvodné úrady a ministerstvá. Čo sa stalo? Veď ešte koncom roku 2006 štátny tajomník Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pán Vladimír Čečot v časopise Verejná správa hovoril v súvislosti so zrušením krajských úradov o prechode kompetencií na vyššie územné celky. Vo svojom príspevku tiež spomenul potrebu širšej politickej dohody, pretože táto zmena si vyžaduje zásah do ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov. Vládou navrhované nové usporiadanie neprinesie do celého modelu štátnej správy žiaden úžitok, iba zbytočný chaos. V tzv. analýze, časti II, kde sa píše o návrhu nového usporiadania, vládny materiál uvádza, že pôsobnosť zrušených krajských úradov prejde na obvodné úrady, na obvodné úrady v sídlach krajov a na odvetvové ministerstvá. To bude mať jeden obvodný úrad iné postavenie ako druhý? Na jednej strane rušíte krajské úrady, na druhej strane hovoríte, že ak zákon ustanovuje pôsobnosť obvodného úradu v sídle kraja, územným obvodom na výkon pôsobnosti je kraj. Nejde náhodou iba o kozmetickú úpravu? Čo na tom, že o efektivite a systémovom riešení nemôže byť ani reči? Občanovi veľkolepo oznámime, že rušíme úrady a prepúšťame úradníkov. K tomu znižovaniu úradníkov sa však o chvíľu ešte dostanem.

    Poďme ale ďalej. V materiáli sa uvádza, že v niektorých prípadoch bude odvolacím orgánom proti prvostupňovým rozhodnutiam priamo ministerstvo. To znamená, že ministerstvo bude zo zákona ústredným orgánom štátnej správy a zároveň bude aj druhostupňovým orgánom miestnej štátnej správy. Základnou filozofiou reformy verejnej správy bola decentralizácia verejnej správy. Pri jej napĺňaní sme chceli čo najviac a najbližšie priblížiť občanovi správu vecí verejných. To, s čím prichádzate, je absolútne popretie tejto filozofie a ukazuje jasne nasmerovaný trend k centralizácii. Neodškriepiteľným príkladom toho je presun agend z miestnej štátnej správy na jednotlivé ministerstvá. Je to celé nepremyslené, nekoncepčné, neodborné a ukazuje to na žalostný stav odbornej pripravenosti vašej vlády vo vzťahu k ďalšiemu pokračovaniu reformy verejnej správy. Ak by toto mal byť komplexný podklad k toľko avizovanej verejnej diskusii k vášmu modernému náhľadu na ďalší postup reformy verejnej správy, tak potom platí známe konštatovanie z ostatných oblastí verejného života, najlepšie pre krajinu bude, keď nebudete robiť nič.

  • Už som sa niekoľkokrát vo svojich predchádzajúcich vystúpeniach vyjadril, že vláda, ale predovšetkým jej predseda Robert Fico sa stali zajatcami vlastných predvolebných sľubov a tiež povolebných sľubov. Nie je tomu inak ani v tomto prípade. Úspora a znižovanie štátnej administratívy o 20 % ako základné ciele v programe tejto vlády sa čoraz viac zdajú byť nedostižnou ilúziou. Nedá mi, aby som sa v tejto súvislosti neopýtal: To čo je za zníženie o 151 zamestnancov, pri ktorom bude treba novelizovať vyše 50 právnych predpisov? Tomu sa hovorí výkon. Dovoľte mi, aby som vám k tomu, vážená koalícia, naozaj zagratuloval. Taký počin si naozaj zaslúži uznanie. Ak si tento spôsob osvojíte ako všeobecné pravidlo, je naozaj v nedohľadne avizované zníženie zamestnancov o 20 %. Apropo, zníženie o 151 zamestnancov, ako priznáva aj tento materiál, zrejme aj toto číslo je silne nadhodnotené. Dočítame sa tam totiž o potrebe ďalšieho personálneho posilnenia na obvodných úradoch z dôvodu presunu pôsobnosti na úsekoch integrovaného záchranného systému, štátneho občianstva a matrík, vnútorných vecí a tak ďalej a tak ďalej. Zlé jazyky z radov odborníkov, ktorí sa stihli pohrať už aj s prepočtami, hovoria, že v podstate úspora nebude žiadna. Aká bude teda vlastne úspora?

    Zaujíma ma aj ďalšia vec. Ako sa chcete vysporiadať s už spomínaným ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z.? V materiáli o tom nie je v podstate nič. Reforma verejnej správy je totiž nesmierne vážny proces. Pristupovať k zásadným zmenám bez dôkladnej analýzy, odborných diskusií, kvalitnej pripravenosti a aspoň snahy o čo najširší politický konsenzus považujem za veľký hazard. Netvrdím, že sme boli pri spúšťaní reformy verejnej správy vo všetkom neomylní, veď napokon, kto robí, robí aj chyby, avšak každé dôležité zmeny sme v predchádzajúcom období veľmi dôkladne analyzovali, vedomí si toho, k akým vážnym zásahom do systému verejnej správy by malo dôjsť až po veľmi dôkladnom zvážení a odbornej pripravenosti. A nikdy sme netvrdili aj na základe vlastných skúseností, že proces verejnej správy je ukončený. Vo vašom prípade mi však absentuje takáto dôkladná analýza, ale aj závery, aj to, čo chcete robiť ďalej. Stále sa viac ukazuje, že premiér Fico je pod tlakom, pod tlakom vlastných neuvážených sľubov a populistických vyjadrení, ktoré ho tlačia do kúta. A výsledok je materiál, ktorý o analýze ani nesníval. Nemám veľmi dobrý pocit z toho, ako vníma táto vláda ďalšie smerovanie k procesu verejnej správy. Populistická rétorika ruka v ruke s ťažkou improvizáciou má v ľuďoch vyvolať zdanie tej skutočnej a jedinečnej politiky pre ľudí. To, že ani v oblasti verejnej správy nemáte pripravené nič svetoborné, dokazuje aj tento materiál. Je to obdobné ako aj vo vašom vzťahu k hospodárskej politike predchádzajúcej vlády. Toľko a vášnivo a často až vulgárne kritizovaná hospodárska politika predchádzajúcej vlády zrejme nebude až taká zlá, keďže s nejakými zásadnými hospodárskymi zmenami táto vláda neprichádza, možno až na avizované nešťastné kroky v zdravotnom systéme či pokusy deformovať dobre fungujúci Zákonník práce. I ostatné kozmetické úpravy, ktoré sa vláda snaží ľúbivo odprezentovať a s ktorými, samozrejme, nesúhlasíme, našťastie nebudú mať, dúfam, vážnejšie dôsledky na chod ekonomiky.

    Vrátim sa však k verejnej správe. Rád by som vám dal jedno odporúčanie. Pokiaľ naozaj nemáte v rukáve skutočnú alternatívu existujúceho modelu fungovania systému verejnej správy, podloženú fundovanými odbornými argumentmi, pokiaľ sa naozaj nechystáte popasovať s komplexným riešením postavenia a fungovania nielen miestnej štátnej správy, ale aj ústredných orgánov štátnej správy, možnou reorganizáciou ministerstiev a okrem strašenia samosprávy ohlasovaním krátenia príjmov, nemáte pre túto súčasť verejnej správy pripravené vôbec nič, tak to, prosím, radšej nechajte tak. Známy americký režisér a spisovateľ Woody Allen raz pri jednej príležitosti povedal: „Život sa delí na veci hrozné a mizerné.“ Aj keď s ním, čo sa týka vnímania daru života, nesúhlasím, myslím, že úplne a presne sa to hodí na označenie vašich návrhov, s ktorými prichádzate do parlamentu.

    Spomínam si na situácie na ostatných a nielen ostatných, ale takmer všetkých snemoch ZMOS-u. Odkedy vznikla strana Smer a pán Fico vtedy už ako predseda tejto strany pravidelne na tieto snemy chodieval, nikdy sa nevyhol brisknej kritike reformy verejnej správy. Vtedy keď pískali na našich vládnych predstaviteľov, tak pískal s pískajúcimi. Ale už sa nedržal potom hesla biblického: „Plačte s plačúcimi, radujte sa s radujúcimi.“ Keď za ostatné dva snemy pri prejavoch predsedu vlády vtedajšieho Mikuláša Dzurindu a podpredsedu a ministra financií pána Mikloša sa ozval potlesk, vtedy sa pán Fico potichučky vyparil. Už nemal čo predstaviteľom Združenia miest a obcí a reprezentantom slovenskej samosprávy povedať. To je jeden dôvod, kvôli ktorému som ja očakával, že tento materiál, ktorý nám predložíte, bude naozaj vážnou výzvou do diskusie a budeme mať o čom rozprávať. Druhý dôvod potom bola už tá avizovaná diskusia. Prvýkrát idete predložiť niečo, čo tu vraj nikdy v živote nebolo. No ja sa pýtam, o čom máme diskutovať. O tých štatistických informáciách? O tom, že jediný efekt z tohto je, že idete zrušiť krajské úrady, o ktorých, mimochodom, všetci, ktorí tomu rozumejú, hovoria, že ak má byť niečo v tejto oblasti zrušené, tak by tým mali byť tieto krajské úrady ako posledné, pretože ony pri všetkom, čo sme urobili, sme decentralizovali aj na systém špecializovanej štátnej správy štátnu správu, majú predsa len ešte stále neodňateľnú povinnosť akéhosi metodického článku v tejto oblasti?

    Toto je zrejme to maximum, čo zatiaľ viete ponúknuť. A ja som bol dosť sklamaný. A, bohužiaľ, tu teda sedí iný pán minister. Ale včera som očakával od pána ministra Kaliňáka po tom všetkom, čo sme tu už zažívali počas hodiny otázok a odpovedí k takejto vážnej veci, ktorá bola tak dlho avizovaná, jeden plamenný prejav. A vybavil túto reformu alebo modernizáciu, ako to budete nazývať, v podstate dvojminútovým príhovorom. A dnes akurát reagoval na včerajšie hodinové meškanie. Bol som tým naozaj veľmi sklamaný. Nebýva to zvykom, aby v takejto chvíli vám radila opozícia, ale predsa len si dovolím upriamiť vašu pozornosť na tri iné problémy a okruhy problémov, ktoré, si myslím, hýbu momentálne verejnou správou na Slovensku a ktoré čakajú na riešenie.

    Keď sa spýtate všetkých predstaviteľov samospráv, čo ich trápi alebo bolí, a o tom vo vašom materiáli nie je skoro nič alebo úplne vôbec nič, tak vám povedia, že aj v zmysle uhorského práva, ktoré sme tu zdedili, nie sú do dnešného dňa vysporiadané vlastnícke vzťahy k obecným cestám, pozemkom, ktoré sú pod školami a inými ustanovizňami miest a obcí, čo im bráni v tom, aby efektívne mohli nie používať peniaze, ale čo i len zažiadať o peniaze Európskej únie. Keď dnes ekonomika ide a je naštartovaná, vidíte, čo sa deje s korunou, a keď dneska žnete to, čo sme my zasiali, prečo nemáte odvahu vstúpiť do tejto vody a povedať, že vy ste tá vláda, ktorá by sa mala začať s týmto bremenom pasovať, že vy budete tí, ktorí nebudete míňať peniaze na predvianočné darčeky a kupovanie si cieľových skupín obyvateľstva, ale že pôjdete riešiť tento problém, o ktorom niekto povedal, že možnože bude stáť až 400 mld. korún? Tento problém každého počká. Ale vláda, ktorá zdedila takúto ekonomiku, nemá silu sa do tohto pustiť, vôbec ste to ešte nikdy nespomenuli. Choďte na snem ZMOS-u a spýtajte sa starostov a primátorov, čo ich trápi a kde na to majú zobrať peniaze. Vláda, ktorá ovláda ekonomiku a rozdeľuje, sa tomuto problému akosi nechce venovať. Kedy bude ešte lepšia doba na to, aby sme sa s tým popasovali?

    Druhá vec, o ktorej sa veľa v minulosti diskutovalo, je spôsob, ako sa dá uchádzať z prostredia miest a obcí o peniaze Európskej únie. Všetci vedia, že máme v určitých zásobníkoch veľa projektov, na ktoré sa už nedostali peniaze, lebo tie prestupové fondy boli také, aké boli. Dnes sa hovorí o vyše 400 mld., o ktoré je možné sa uchádzať, ale starostovia plačú a nariekajú, že strašne veľa ich to stojí peňazí, kým to majú dostať až do štádia vykonávacieho projektu. Čo takto porozprávať sa s európskymi komisármi a s európskymi úradníkmi, či by sa nedal ten systém zmeniť, že by podklad na rozhodovanie bol iba do úrovne územného konania? Čiže by to bola určitá štúdia a nemuseli by zbytočne starostovia vyhadzovať peniaze aj na to, kde v budúcnosti nemajú istotu, že na to vôbec tie peniaze dostanú. To je len téma do diskusie, v čom by sme vám chceli pomôcť a o čom by sa dalo rozprávať.

    No a posledné, čo by som vám poradil, je komunálna reforma. To tu akosi nie je spomenuté. Všetci hovoríte o neefektivite výdavkov na verejnú správu. A všetci vieme, že naozaj prvý kontakt občana s verejnou správou alebo s verejnou službou na úrovni viac ako 2 900 miest a obcí na Slovensku je niečo, s čím bude treba začať robiť. Ktorá vláda sa to má pokúsiť alebo sa má toho chytiť, ak nie tá, ktorá sa chváli tým, že má 45 % a viac preferencií. No na to treba mať vnútornú silu a odbornosť, akým spôsobom tento problém uchopiť. Alebo ho zase necháte na tých, ktorí prídu po nás? Budeme nadávať na úradníkov? A vieme, kde nás päta tlačí a kde by sa tá efektívnosť skutočne dala dosiahnuť.

    V minulých obdobiach ani jedno, ani druhé, ani tretie sa robiť nedalo, lebo stáli pred nami dôležitejšie výzvy, stála pred nami výzva, aby sa ekonomika pozviechala.

    A posledná vec, čo som chcel povedať. Mrzí ma to, že sa vraciate týmto návrhom k centralizácii. Viete, od roku 1931, a to vtedy, keď sa Európa zmietala po prvej svetovej vojne v nastupujúcom fašizme, ktorý nebol ničím iným, iba centralizáciou a uchopením moci do jedných rúk, tak cirkev prišla s encyklikou Quadragesimo anno, kde pomenovala meno subsidiarita. A chcela tým bojovať proti tomu, aby sa tie hrôzy, ktoré boli z centralizácie a sú odskúšané, neopakovali v Európe. Dopadlo to, ako to dopadlo. Nikto ich vtedy nepočúval, ale po roku 1945 už každý porozumel, že ak toto nebudeme uvádzať do života, je to cesta do pekla. Subsidiarita sa preniesla do reálneho života dnes civilizovanej západnej Európy a centralizácia sa stala hlavným nástrojom riadenia v bývalých sovietskych republikách a vo východnej Európe. Ak niekto nerozumie tomu, že v rokoch 1945 a 1946 chodili k nám Rakúšania kradnúť zemiaky a dnes sa na nich pozeráme smerom nahor, akú majú životnú úroveň, tak poviem, to nie je len výsledok Jaltskej konferencie, ale aj výsledok toho, akým systémom sa riadili veci verejné v tej či inej časti sveta. Vy dnes týmto návrhom potierate subsidiaritu a vraciate sa k centralizácii. A vám to chcem dať do pozornosti, aby ste odišli z tejto cesty skôr, než sa narobia také škody, aké tu musíme naprávať dnes po 40 rokoch alebo po 45 rokoch bačovania komunizmu.

    A ešte jedna vec. Veľmi dlho bude trvať, kým sa vylieči v tejto krajine od centralizmu duša národa. Sú ľudia, ktorí znova uverili falošným prorokom a myslia si, že štát za nich všetko vyrieši. Je to cesta do pekla. Ja vás varujem, keď ideme takéto vážne veci robiť, ako je rozhodovanie o tom, ako tá krajina bude vyzerať, tak sa zamyslime aj nad týmito skutočnosťami. Ďakujem pekne.

  • Slovo má spravodajca pán poslanec Cabaj.

  • Vážený pán predseda, predsedajúci, pán podpredseda vlády, dámy a páni, dovoľte, aby som aj ja vystúpil v rozprave, pretože v tomto parlamente nejaký piatok pôsobím. A zastávam názor, že radšej vystúpim v rozprave, aby bol priestor na reakciu, hoci som mohol reagovať aj v záverečnom vystúpení ako spravodajca. Takže v tomto prípade využívam skôr tento priestor, pretože ja som zástanca diskusie.

    A najmä po vystúpení pána podpredsedu Horta musím práve reagovať takým tým slovenským príslovím, ktoré hovorí, že každá mačka si chváli svoj chvost a najmä vtedy, ak je presvedčená, že ten jej chvost je najkrajší.

    Pán kolega Hort bol predo mnou predseda výboru pre verejnú správu a mal možnosť v tejto oblasti pôsobiť. Ale ako sme sa v záverečnom príhovore presvedčili, nebol priestor, aby výbor sa venoval tejto veci, pretože bolo treba riešiť dôležité ekonomické veci a neriešili sa tie, ktoré nám odporúča do pozornosti, aby sme sa nimi zaoberali, pretože my sme teraz vládna koalícia a my sme na to, aby sme to riešili. Ja mám presne opačný názor, pretože prevzatím funkcie predsedu som vytvoril všetky predpoklady na to, aby tento výbor ako odborný a garančný výbor za verejnú správu minimálne prediskutovával a rozoberal všetky problémy, ktoré v tejto oblasti sú, pretože každý poslanec v tomto parlamente, ktorý len trochu má snahu poctivo túto robotu robiť, vie, aké problémy naši občania majú s úradmi verejnej správy. Samozrejme, mali sme doteraz dve stretnutia v rámci výboru, kde boli pozvaní zástupcovia ministerstva vnútra, Rada ZMOS-u, ale aj predsedovia vyšších samosprávnych krajov, zástupcovia tých oblastí, v ktorých sa pohybujeme. Bol prizvaný splnomocnenec vlády pre verejnú správu, a to z toho dôvodu, aby sme si o týchto otázkach povedali. A môžem vám povedať záver, ktorý tlmočil splnomocnenec vlády pán Turčan, ktorý by mal teraz robiť v oblasti samosprávy, to, na čo niektorí poukazujú, že im to chýba v analýze, pretože analýza nerieši otázku samosprávy. Vypočul si od poslancov koalície aj opozície, bez ohľadu na to nikto nedával na seba politické tričko, problémy, ktoré v oblasti verejnej správy sú. A bola to pre neho poriadna sprcha, pretože možno išiel trochu s inou predstavou do tejto funkcie, do ktorej vstupoval, pretože predtým celé svoje obdobie vlastne vykonával funkciu primátora mesta Bánovce. Išiel do funkcie splnomocnenca vlády pre územnú samosprávu ten, ktorý v tej samospráve pôsobil a ktorý podstatne veľmi dobre vie, o čom územná samospráva je. A to je práve aj tá pozícia, ktorú sa snažíme riešiť, pretože sa vrátim do minulosti a veľakrát sa hovorilo na tému pána Nižňanského, v minulosti ten náš výbor fungoval asi tak, že pán Nižňanský pripravil návrh, použil vládu ako nosiča, ktorá ho doniesla do parlamentu, a potom toto obhajoval nie ako vláda, ale ako splnomocnenec vlády obhajoval toto na výbore. A v podstate už k tomu takmer žiadna diskusia nebola, pretože prišli konkrétne návrhy na zákony. A vo výbore sa to takisto riešilo, ako sa to riešilo, že jednoducho sa to posúvalo do parlamentu, kde situácia bola taká, najmä dočasu, pokiaľ vláda mala ešte väčšinu. Nikdy sa nás nepýtala, či s tým súhlasíme alebo nesúhlasíme. Jednoducho silou hlasov o tom rozhodla a odhlasovala to. To bola realita. Takto to fungovalo. A preto hovorím, že prvýkrát je tu priestor, aby Národná rada diskutovala na túto problematiku, pretože je to problematika, ktorá by nás mala trápiť všetkých, pretože vždy na stretnutiach s našimi občanmi všetky tieto informácie dostávame.

    Takže toľko k vystúpeniu pána Horta, že akým spôsobom k tomu pristupujeme, ako je vypracovaná analýza. Samozrejme, každý z nás môže tú analýzu čítať odpredu dozadu, vyberie si z toho, čo sa mu páči, on o čom chce hovoriť, ale ak by sa komplexne pozrel na všetky tie čísla, sumár tých čísel, ktoré sa nachádzajú v analýze, tak len sa utvrdí v tom, čo nám občania hovoria, že naša verejná správa je poriadne predražená a má veľké množstvo ľudí, ktorých tam netreba. Toto je podstata z tých čísiel. Kto chce, teda si to prečíta. Samozrejme, kto to nechce čítať, tak jednoducho si vyberie iba to svoje a možno aj sa drží tej zásady, že štatistika je presný súbor nepresných informácií, a potom si vyberá len tie jeho akože presné.

    Samozrejme, ja chcem sa k tejto diskusii vrátiť aj tak trochu od začiatku, pretože už aj vo vystúpeniach opozičných kolegov z výborov zaznelo, že chýba tu určitá postupnosť vývoja všetkých náležitostí, vzhľadom na to, že posledných 6 rokov kolega Bauer v podstate zhodnotil. Ale ja sa musím vrátiť, pán kolega, dozadu, pretože reforma verejnej správy začala zmenou systému v roku 1989. V roku 1989 sa urobili prvé kroky. A keďže ty už si tu spomenul tých posledných 6 rokov, ktoré hodnotíte vy aj z vašej pozície ako úspešné, pretože vy ste boli pri tom, dovoľte teda, vážené kolegyne, kolegovia, aby som sa ja dotkol teda celkového toho vývoja verejnej správy, ako to vlastne po novembri 1989 s reformou bolo, pretože ak by niekto teraz prišiel a povedal, že ide robiť nejakú reformu alebo niečo podobné, tak sa začnem tomu smiať. Reforma jednoducho od roku 1989 prebieha, pokračuje. A ja už som tu svojho času povedal, že vždy mala každá reforma ambíciu veľké upratovanie, veľké znižovanie stavu pracovníkov. A ja som tu svojho času povedal, že, bohužiaľ, každá reforma doteraz priniesla iba viacej úradníkov a viacej byrokracie. To je realita za tie roky, ktoré prebehli. A s tým by sme sa mali popasovať. A chceme túto otázku riešiť.

    Najpodstatnejším spôsobom do riešenia štátoprávneho usporiadania zasiahol pomerne zdĺhavo a po náročných vzájomne rozporných diskusiách ústavný zákon č. 556/1990 Zb., ktorým sa zmenil ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o česko-slovenskej federácii. Riešil totiž vymedzenie kompetencií medzi federáciou a národnými republikami, pritom značne posilnil kompetencie národných republík. Určité náznaky nového riešenia kompetencií sa objavovali už na jar roku 1990. A aj hlavne rokovania v tomto smere sa uskutočnili až po prvých slobodných voľbách do zákonodarných zborov v júni roku 1990, ktoré sa konali podľa zákonov č. 47/1990 Zb. o voľbách do Federálneho zhromaždenia, č. 54/1990 Zb. o voľbách do Českej národnej rady a č. 80/1990 Zb. o voľbách do Slovenskej národnej rady. Úmyselne som aj spomenul tieto zákony, pretože ak sa chceme touto otázkou zaoberať, mali aby sme sa dotknúť celej tejto oblasti. Z pohľadu občana v tomto období nepochybne veľký význam má tiež Listina základných práv a slobôd obsiahnutá v ústavnom zákone č. 23/1991 Zb. A táto dôležitosť z hľadiska občana je daná predovšetkým tým, že ustanovuje medze, ktoré štátne a samosprávne orgány nesmú prekročiť, aby neporušili, príp. neobmedzili základné práva a slobody občana zaručené ústavným zákonom. Listina základných práv a slobôd občanov bola potom aj v podstate zaradená a začlenená do Ústavy Slovenskej republiky. Novozvolená Slovenská národná rada v júli roku 1992 v nadväznosti na tento proces prijala dovtedy viackrát odkladanú Deklaráciu Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Pripomínam len tým, ktorí si nepamätajú, že je to zo 17. júla 1992. Na základe medzinárodne uznávaného prirodzeného práva národov na sebaurčenie vyhlásila zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa. Následne na to Ústava Slovenskej republiky z 1. septembra roku 1992, pripomínam, bola ratifikovaná 3. septembra 1992 na Bratislavskom hrade a vyšla v Zbierke zákonov pod č. 460 v roku 1992. Národnodemokratický a emancipačný proces slovenského národa sa zavŕšil vznikom samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993.

    Slovenská republika patrí medzi štáty, v ktorých v posledných rokoch prebieha radikálna transformácia verejnej správy. Idea reformy verejnej správy vznikla krátko po novembri 1989 v podmienkach ešte Česko-slovenskej federatívnej republiky. Ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia č. 294/1990 Zb. boli zrušené príslušné ustanovenia o národných výboroch a zakotvila sa miestna samospráva na úrovni obcí. Z tejto ústavnoprávnej novely vyšli zákony o obecnom zriadení, zákon SNR č. 369/1990 Zb. a zákon Českej národnej rady č. 367/1990 Zb. Čiže paralelne už v roku 1990 vznikol v Slovenskej a v Českej republike základ nového usporiadania verejnej správy. Len pre informáciu pripomínam, že oficiálne postulát miestnej samosprávy sa prvýkrát objavil v Programovom vyhlásení vlády ešte Česko-slovenskej federatívnej republiky z 3. júla 1990.

    Rozpad politického systému sa dotkol aj základného článku verejnej správy, národných výborov. Zmeny v organizácii miestnej verejnej správy viedli k zániku centralizovaného modelu z trojstupňovej sústavy orgánov štátnej správy. V tom čase to trojstupňové bolo KNV, ONV a MNV. Spájalo to správu a hospodárske zriadenie štátu a obcí do jedného celku. Miestna samospráva prevzala z organizácie verejnej správy postavenie orgánov štátnej moci a hospodárskeho riadenia. Tretia funkcia národných výborov, boli orgánmi štátnej správy v území, bola zverená do právomoci novo konštituovaných orgánov miestnej štátnej správy. Miestna verejná správa sa začala koncipovať ako duálny model orgánov miestnej štátnej správy a orgánov miestnej samosprávy.

    Došlo k zásadnej zmene v koncepcii budovanie miestnej verejnej správy, a to na občianskom princípe zdola v zhode s ideou – slobodná obec v slobodnom štáte. Nová ponovembrová politická reprezentácia podporila myšlienku budovať miestnu verejnú správu na princípe samosprávy, čo malo zásadný význam z hľadiska posilnenia politického statusu občana v rozvoji demokracie. Obnovou samosprávy a uskutočnením prvých demokratických volieb do ich orgánov, som spomínal, v júni 1990 a na jeseň 1990 vznikli nové podmienky v mestách a obciach pre revitalizáciu občianskych aktivít a rozvoj miestnej demokracie. Boli prijaté mnohé základné zákony, s ktorými máme možnosť sa ešte stretnúť, č. 346 o voľbách do orgánov samosprávy obcí, č. 347 o organizácii ústrednej štátnej správy, č. 369 o obecnom zriadení, č. 472 o organizácii miestnej štátnej správy, č. 377 o hlavnom meste Bratislava, č. 401 o meste Košice, č. 517 o územnom a správnom členení v Slovenskej republike, č. 518 o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, č. 544 o miestnych poplatkoch, čo boli všetko zákony z roku 1990 Zb., a č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.

    Realizáciou reformy Slovenskej republiky na začiatku deväťdesiatych rokov sa naplnil zámer ustanoviť obecné zriadenie, obce a mestá a oddeliť výkon základných samosprávnych funkcií obcí od výkonu štátnej správy. Vtedy prešla v prílohe zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení pôsobnosť KNV a ONV na obce na siedmich úsekoch štátnej správy a podľa príloh A aj B k zákonu č. 472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy z pôsobnosti KNV na okresný úrad. Už vtedy sa uvažovalo o presune kompetencií na obce, čo sa podmieňovalo realizáciou koncepcie miestnych správnych jednotiek, municipalít s minimálnym počtom zhruba 3 000 obyvateľov.

    Zákonom o obecnom zriadení boli definované samosprávne funkcie obce ako právnickej osoby. Jedným z problémov, ktorý sprevádzal činnosť samospráv už od ich vzniku, bol istý nesúlad medzi politickou samostatnosťou a ekonomickými možnosťami pre vlastný rozvoj obce. V zmysle tohto zákona o obecnom zriadení sa vytvorilo do roku 1991 až 2 835 miestnych samospráv. Z nich 2 704 nemalo viac ako 5 000 obyvateľov, 1 165 evidovalo menej ako 500 obyvateľov. Každá z týchto miestnych samospráv si mohla stanoviť programové ciele iba do výšky svojho finančného rozpočtu. Kým politicky už neboli nové samosprávy podriadené centrálnej vláde, ekonomicky stále záviseli predovšetkým od štátneho rozpočtu. Prevažná väčšina malých samosprávnych celkov nedisponovala dostatočnou ekonomickou silou a technicky rozvinutou infraštruktúrou. Pripomínam, som spomenul to číslo 2 835 miestnych samospráv, len pre informáciu, že na konci roku 1989 bolo 2 694 obcí. To sú tie následné odčleňovačky od miest aj zlúčených obcí. Až nakoniec sa toľko teda obcí vytvorilo. Bolo prijaté veľké množstvo zákonov, ktoré už som spomínal, aby mohli tieto náležitosti fungovať. Už v čase prijatia zákona o obecnom zriadení v roku 1990 prevážila predstava o obci len ako o samosprávnom územnom celku, hoci už vtedy v § 5 tohto zákona sa pripúšťala možnosť preniesť na obec niektoré úlohy štátnej správy. Zákon o obecnom zriadení nenaznačoval, že by mali v rámci územnej samosprávy vzniknúť vyššie samosprávne celky. Dokonca tí, čo si pamätajú, keď sa prijímala ústava, vedia, že táto časť nebola ani zahrnutá do ústavy. Následne až po jej novelizácii po roku 2001 táto záležitosť bola riešená aj v ústave a následne potom boli aj vytvárané vyššie samosprávne celky.

    Druhým zákonom, ktorý v podstate ovplyvnil konštitúciu duálneho systému miestnej verejnej správy, bol zákon SNR č. 472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy.

    Súčasne s formovaním miestnej samosprávy reforma verejnej správy riešila aj otázku novej štruktúry a funkcií výkonnej moci štátnej správy. Najvhodnejším územným sídelným útvarom pre tento účel bol po zrušení krajských národných výborov okres. Na okresnú úroveň sa preniesla časť výkonu moci štátu, ale väčšia časť agendy pripadla na prvostupňové úrady všeobecnej a špecializovanej štátnej správy zriadenej na úrovni obvodov. Od roku 1991 bola na základe zákona o organizácii miestnej štátnej správy rozdelená agenda národných výborov z pôvodne 38 okresných národných výborov a 4 krajských národných výborov do 38 okresných úradov a 121 obvodných úradov. Pripomínam tým, ktorí v tom období pôsobili, že mali sme tu zavedený jeden experiment, s ktorým sa tak trochu koketuje aj teraz, pomiešanie nejakým spôsobom štátnej správy a samosprávy, pretože vtedy prednostu obvodného úradu štátnej správy volili zvolení starostovia a primátori príslušného volebného obvodu. Tí, ktorí ste v tom čase pôsobili, si to pamätáte, ako potom táto situácia sa vyvinula a veľmi v krátkej dobe tento experiment bol zrušený, pretože samospráva rozhodovala o tom, kto bude vykonávať štátnu správu v ich príslušnom obvode.

    Popri týchto úradoch, ktoré vznikli, teda 38 okresných úradoch a 121 obvodných úradoch všeobecnej štátnej správy boli zriadené úrady špecializovanej štátnej správy, a to tak na úrovni okresnej, ako aj obvodnej. Tieto úrady začali vznikať pomerne živelne podľa individuálnej požiadavky rezortných ministerstiev. Tzv. voľný rezortizmus spôsobil nebývalý rast úradov a úradníkov do miestnej úrovne riadenia, pretože každé ministerstvo chcelo mať vlastné miestne úrady. Medzi prvými vznikali úrady práce, úrady životného prostredia, školské správy, daňové úrady, pozemkové úrady, lesné úrady, katastrálne úrady a tak ďalej. Ich činnosť bola postupne upravovaná v rôznych zákonoch týkajúcich sa špeciálnych programov rezortných politík, jednotlivých ministerstiev. A tak sa počet úradov štátnej správy postupne rozšíril na 448 na úrovni obvodov a 128 na úrovni II. stupňa. Vo financovaní štátnej správy zostal centrálny systém financovania prostredníctvom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Naproti tomu metodická správa orgánov miestnej štátnej správy bola vykonávaná prostredníctvom odvetvových ministerstiev, ktoré riadili samostatné špecializované orgány miestnej štátnej správy ako školská správa, správa životného prostredia, zdravotná správa a podobne. Táto právna úprava veľmi všeobecne a nejasne rieši aj otázku vzťahu týchto orgánov miestnej štátnej správy k novovytvorenému obecnému zriadeniu.

    V čase k 1. 1. 1993, keď vznikla Slovenská republika, v tomto období zmeny v organizácii miestnej verejnej správy boli charakteristické ako prvé obdobie reformy. Jej ďalší postup sa však spomalil. Trochu tomu napomohla aj otázka delenia a štátoprávneho usporiadania všetkých týchto náležitostí, až postupne sa pripravovali tieto náležitosti tak, aby vláda svojím uznesením č. 755 zo 17. 10. 1995 vzala na vedomie návrh postupu na reformu miestnej verejnej správy a uložila ministrom vlády Slovenskej republiky a predsedom ostatných orgánov ústrednej štátnej správy vypracovať analýzu náročnosti nového usporiadania odvetvovo riadených orgánov miestnej štátnej správy a ostatných orgánov štátu, v ktorej mali byť zohľadnené všetky tie náležitosti, kde sa uvažovalo s návrhom administratívneho členenia Slovenskej republiky na 8 vyšších správnych celkov a 75 až 90 nižších správnych celkov. Mala pripraviť, predložiť na rokovanie vlády návrh zákona Národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky, a pripraviť a predložiť na rokovanie vlády návrh zákona Národnej rady o konštituovaní vyšších územných celkov Národnej rady Slovenskej republiky, ďalej, návrh zákona o kompetenciách orgánov miestnej štátnej správy Slovenskej republiky, návrh zákona o presune niektorých právomocí z orgánov miestnej štátnej správy na orgány miestnej samosprávy, návrh zákona o vojenských obvodoch a o výkone samosprávy a štátnej správy v nich. Bola prijatá Stratégia reformy miestnej verejnej správy. Postupne teda sa to zapracovalo tak, aby teda sa naplnili tie názory, ktoré zaznievali.

    Len pre informáciu pripomínam, že pôvodne existovali tri tzv. varianty územnosprávneho členenia a horizontálnej integrácie miestnej štátnej správy. A tieto už v podstate sa objavovali od roku 1993. Prvý bol tzv. župný variant, ktorý predpokladal obnovenie župného systému s prihliadnutím na nové ekonomické, geografické či demografické podmienky. Druhý variant bol tzv. oblastný variant. Neskôr sa stal z toho v podstate vládny návrh, ktorý predpokladal zriadenie 8 územných oblastí krajov, ale obsahoval aj ďalšie možnosti, varianty členenia na základe ekonomických kritérií. Tretí návrh predpokladal návrat k územnému usporiadaniu bývalých troch krajov a zachovaniu Bratislavy ako samostatného kraja. Nakoniec teda tento návrh sa neobjavil. Tí, ktorí si pamätáte situáciu, keď sa riešila otázka vytvorenia v rámci územnosprávneho členenia, dobre si pamätáte, že členovia vtedy Výboru Národnej rady pre štátnu správu, samosprávu a národnosti sme mali výškovo metre papierov, kde jednotliví predstavitelia samospráv predkladali argumenty, analýzy a draho vypracované podklady, prečo ich mesto má byť to dôležité, prečo to má byť okres, sídlo okresu a všetky tieto pozície.

    Takže z tohto keď vychádzam, čo všetko sme mali možnosť vidieť, tak to bola tá zaujímavá situácia, že nakoniec došlo k tomu územnému a správnemu usporiadaniu tak, ako si to už pamätáme, keď išlo o reorganizáciu miestnej štátnej správy podľa zákona č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy zo 4. júla 1996. Na výkon miestnej štátnej správy sa zriadili krajské úrady, ktoré medzitým, keď sa vytvárali okresy a obvody, boli zrušené. Následne sa vytvorili teda krajské úrady a okresné úrady ako právnické osoby. Tieto úrady sa vo svojej činnosti riadili ústavou, ústavnými zákonmi a inými právnymi predpismi v medziach, uzneseniami vlády, smernicami a ďalšími opatreniami ministerstiev a ich ústredných orgánov štátnej správy. Krajské a okresné úrady spolupracovali pri dodržiavaní zákonnosti verejného poriadku, ochrany práva a slobôd občanov. Tento zákon už vychádzal zo schváleného dvojstupňového územnosprávneho členenia. Podľa neho sa rušil doterajší obvodný stupeň miestnej štátnej správy, ktorý prejde na horizontálny integráciou s príslušnými okresnými úradmi štátnej správy. Nová štruktúra redukuje pôvodných 448 prvostupňových obvodných úradov a 128 druhostupňových úradov všeobecnej štátnej správy na 79 úradov na prvom stupni v pozícii okresu a 8 úradov na druhom stupni kraja. Štátni zamestnanci boli prerozdelení do nových úradov bez zmeny. Zákon o miestnej štátnej správe súčasne taxatívne stanovil, ktoré kompetencie sa preniesli na ministerstvá, na krajské orgány štátnej správy. Všetky ostatné kompetencie vykonávali prvostupňové orgány štátnej správy, teda okresné úrady. Toto bol systém, ktorý naštartoval v roku 1996. Politika tej horizontálnej integrácie miestnej štátnej správy počítala s následnou fúziou dovtedajších úradov obvodnej štátnej správy s úradmi okresnej štátnej správy. Pripomínam, že podľa toho zákona následne boli teda zahrnuté v tom okresné úrady, obvodné úrady, okresné, obvodné úrady životného prostredia, okresné úrady a obvodné úrady práce, okresné úrady a obvodné správy Zboru požiarnej ochrany, lesné úrady obidvoch stupňov, školské správy obidvoch stupňov, katastrálne úrady obidvoch stupňov, veterinárne správy obidvoch stupňov a pozemkové úrady. Horizontálna integrácia sa vtedy netýkala daňových úradov a finančných správ.

    Budovanie orgánov miestnej štátnej správy ostatných územných orgánov štátu a zriadených odvetvových pôsobností bolo od roku 1996 riešené tak, že časť týchto orgánov kopírovala územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky, to znamená 8 krajov a 79 okresov, časť orgánov bola riešená v 55 okresoch (tzv. súdne okresy) podľa zákona č. 328/1996 Z. z. a zostávajúce orgány mali osobitý počet svojich úradov, napr. zo zákona SNR č. 444/1990 Zb. o zriadení územného plánu, podľa zákona č. 540/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, zákona č. 84/1991 Zb. o územných finančných orgánoch. Kraje a okresy ako administratívne správne jednotky sa stali teda územnými obvodmi aj pre iné orgány štátnej správy. To je to v podstate, o čom sme sa tu veľa rozprávali pri predkladaní návrhu koncepcie pána Nižňanského, keď sa rušili okresné úrady a vytváral sa nový systém usporiadania štátnej správy, keď sme upozorňovali na skutočnosť, že už predtým to fungovalo tak, že občan čo potreboval vybaviť si, si vybavil na obci, čo nevybavil doma, odišiel s tým na okres a riešil to v rámci štátnej správy na okresnom úrade.

    Zrušením týchto okresných úradov nám zostali správne jednotky, tých 79 správnych jednotiek, ktoré máme doteraz. A pozícia 50 obvodných úradov je špeciálne postavená teraz v zákone o usporiadaní štátnej správy. Len pre informáciu pre tých, ktorí tu neboli, uvediem, že keď dochádzalo k zániku okresných úradov, bol tu predložený pôvodný materiál, ktorý hovoril, že nástupcom bude 46 obvodných úradov štátnej správy. Na to, aby to vôbec prešlo, tak v rámci koalície, a to pripomínam pánu Hortovi, keď hovoria kolegovia z opozície terajšej o politických tlakoch a pozíciách, nech si spomenú na situáciu vtedy, keď 4 koaličné politické strany dostali šancu, aby si každá vytvorila ešte jeden samostatný obvod, Bánovce, Svidník, ja neviem Štúrovo, ani si nespomeniem, to je štvrtý teraz. Preto sa nakoniec vytvorilo 50 obvodných úradov na základe politického tlaku jednotlivých politických strán, ktoré vtedy pôsobili v koalícii. Takže zrejme už teraz sa to nehodnotí ako politikum, vtedy to politikum bolo.

  • Hlas z pléna.

  • Len hovorím, že tá pozícia bola v každom tom období svoja, špecifická, ktorú treba takýmto spôsobom riešiť a ktorá vždy vyvolala to riešenie. Takisto ja sa môžem vrátiť do minulosti, ako sa vytváralo 79 okresov. Tiež pôvodný návrh vlády uvažoval o 72 alebo tak nejako okresoch. A po zmenách, ktoré nastali pri hlasovaní v parlamente, konečné číslo bolo 79 okresných úradov, teda okresov v rámci nového usporiadania Slovenskej republiky.

    Takže, samozrejme, tu sa musím dotknúť toho, keď som v tom roku 1996, že niektoré úlohy štátnej správy na základe zákona takisto zabezpečujú aj iné právnické osoby, najmä štátne rozpočtové organizácie, ktoré nie sú štátnymi orgánmi, a teda ani orgánmi štátnej správy. Preto aj to číslo a hodnotenie tých pozícií je v tej rovine trochu iné. To sú napr. priamo riadené organizácie ministerstiev poverené účelovými odbornými úlohami. Reforma v ostatných častiach verejnej správy sa spravidla dotýka vzájomných vzťahov zložiek štátnej správy a samosprávy, ako aj časti týchto zložiek, ktoré sa potom v súhrne podieľajú na zvyšovaní efektívnosti správy.

    Osobitne prudký vývoj sa zaznamenal v zakladaní verejných korporácií v tomto čase ako časti špecializovanej samosprávy a potom poradných zborov rozmanitých druhov a úrovne najmä v rokoch 1990 až 1997. Tento ich vznik bol zdôvodňovaný potrebami a úlohami transformácie spoločnosti smerom k demokratickej spoločnosti pri vytváraní trhového hospodárstva na základe súkromného vlastníctva. V rámci rozvoja verejných korporácií a vzniku nezávislých orgánov od roku 1990 boli zriadené významné inštitúcie ako Národná banka Slovenska, Slovenská obchodná a priemyselná komora, Najvyšší kontrolný úrad, Fond národného majetku, Sociálna poisťovňa, mnohé ďalšie významné korporácie, Fond na podporu zahraničného obchodu, Eximbanka, Slovenská televízia a rozhlas, Sociálna, zdravotná poisťovňa, vtedy Národný úrad práce, viaceré nové univerzity, inšpekčné, výrobné nadácie, agentúrne organizácie s úplným financovaním alebo príspevkami zo štátneho rozpočtu. Samozrejme, nebudem vás zaťažovať, všetky tieto vznikali v Slovenskej národnej rade na základe osobitných zákonov a takýmto spôsobom aj sú evidované.

    So zreteľom na záväzok Slovenskej republiky aproximovať všetky existujúce i budúce právne predpisy k právu Európskej únie a k dohovorom Rady Európy bol zriadený Inštitút na aproximáciu práva Slovenskej republiky a k právu Európskej únie. Svoju činnosť začal 1. júna 1995 postavením štátnej rozpočtovej organizácie na plnenie úloh, ako ich určoval dokument Koncepcia aproximácie práva k právu Európskej únie a k dohovorom Rady Európy.

    Rôzne poradné zbory na vstup do pôsobnosti často zaznamenali mohutný až rozporuplný vývoj. Príkladom rozpornosti je existencia inštitúcií tripartity pod záštitou vlády, keď oproti Rade hospodárskej a sociálnej dohody bola ustanovená vládou nová Sociálna rada určená na riešenie týchto istých záležitostí, ale bez účasti hlavných zástupcov hnutia. Pozitívny vplyv práce poradných zborov v tomto čase ale treba hodnotiť ako nezastupiteľný a mimoriadny, pretože význam nadobudli na najvyššej úrovni v rámci organizácie štátu, ale napr. aj vznikali inštitúcie na úrovni organizácie štátu, a to na Úrade vlády, ministerstvách, ostatných ústredných orgánoch štátnej správy, na krajských, okresných úradoch, ako aj na všetkých druhoch samosprávy.

    Nové územné a správne členenie Slovenska a reštrukturalizácia miestnej štátnej správy zatiaľ nedoriešila problém decentralizácie moci na regionálnu samosprávu. Reformné opatrenia a stratégia reformy z roku 1996 tak zostali v podstate na polceste...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Pán poslanec, musím vás prerušiť, je 12.00 hodín. V súlade s rokovacím poriadkom je čas na prestávku. Ešte pokračovanie vystúpenia bude o 14.00 hodine.

    Prerušujem rokovanie Národnej rady a vystúpenie bude pokračovať o 14.00 hodine. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.01 hodine.

  • Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, budeme pokračovať v rokovaní schôdze Národnej rady, pokračujeme v rozprave. V rozprave ešte vystúpi pán poslanec Tibor Cabaj, ktorý dokončí svoje vystúpenie spred obedňajšej prestávky. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, tak dovoľte mi ešte stručne dokončiť svoje vystúpenie. Už v tej prvej časti som konštatoval, že po obnovení miestnej samosprávy sa zvýšil počet obcí, kým v roku 1989 bolo 2 694 obcí, v roku 1991 ich už bolo 2 825. A takisto som hovoril, že v roku 1990 prišlo k zrušeniu krajskej úrovne štátnej správy a miestna štátna správa bola na území Slovenska organizovaná v 38 okresoch, v 121 obvodoch, v roku 1996 prišlo k ďalšej reorganizácii miestnej štátnej správy, bolo zrušených 121 obvodov, opätovne sa zaviedla krajská úroveň štátnej správy, Slovenská republika bola rozdelená na 8 krajov, 79 okresov zákonom č. 221/1996 Z. z. o územnosprávnom usporiadaní Slovenskej republiky. Bolo zároveň rozhodnuté o symetrickom usporiadaní miestnej štátnej správy, aj pokiaľ ide o druhú úroveň miestnej samosprávy na úrovni kraja. Samozrejme, potom tieto práce ešte pokračovali, pretože tým, že bolo vytvorených 8 krajov, vláda svojím nariadením č. 64 z roku 1998 vyhlásila záväznú časť územných plánov veľkých územných celkov, a to pre Bratislavský kraj, Trenčiansky, Trnavský, Nitriansky, Prešovský, Žilinský, Banskobystrický a Košický kraj.

    A, samozrejme, potom už sa dotýkam tej ďalšej oblasti, o ktorej sme už hovorili, o ktorej začali kolegovia hovoriť. A to je nástup vlády Mikuláša Dzurindu a príprava novej reformy verejnej správy a postupne aj presun kompetencií na územné samosprávy, resp. nové usporiadanie. Samozrejme, to prvé obdobie bolo zaujímavé tým, že veľké debaty sme tu viedli najmä s ministerkou Schmögnerovou o fiškálnej decentralizácii, pretože často tu zaznievali názory, a ja som bol jeden z tých, ktorý tu hovoril o tom, že najskôr treba prerozdeliť finančné prostriedky a potom hovoriť o otázke kompetencií. Dokonca som parafrázoval jedného primátora, ktorý hovoril, že on ani tak nepotrebuje kompetencie, ako potrebuje finančné prostriedky, že on si potom kompetencií vytvorí toľko, koľko budú obyvatelia potrebovať tak, aby boli spokojní, aby tieto veci boli zabezpečené. Samozrejme, došlo potom k presunu kompetencií, čím sa naplnil jeden z tých programov, o ktorých sa už dlho hovorilo a na ktoré sme čakali, aby prešli kompetencie z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky, to bolo 20. septembra 2001, zákon štyristošestnástka. Samozrejme, nastali určité problémy, ktoré sme aj tak trochu predpokladali, ale ktoré sa postupne darilo riešiť, pretože samospráva sa vedela s mnohými vecami vysporiadať oveľa pružnejšie ako, bohužiaľ, musím to povedať, štátna správa, ktorá dosť tvrdo na niektoré veci reagovala. A preto ak ku koncu svojho funkčného obdobia pán Nižňanský na výbore informoval o skutočnosti, že najnovšie bude pokračovať v reforme samosprávy, tak vtedy sme ho trochu prosili, aby do samosprávy nechodil, pretože samospráva pri rozbitej štátnej správe bolo to, čo nám vôbec fungovalo a zabezpečovalo chod Slovenskej republiky v prospech občanov Slovenskej republiky.

    Samozrejme, veľa sa na tú tému pohovorilo aj v súvislosti s prerozdelením štátnej správy a vytvorením špecializovanej štátnej správy, keď predtým v integrovanej štátnej správe sme mali všetky tieto úrady sústredené pod jednou strechou v okresnom úrade. Zrušením okresných úradov došlo k presunu kompetencií na špecializované miestne štátne správy. To bolo takisto schválené tu v Národnej rade. A to je množstvo zákonov od štyristosedemnástky, štyristodvadsaťtrojky, štyristopäťdesiattrojky, už z roku 2003 päťstopätnástky, kde aj došlo k zániku potom okresných úradov, päťstoosemnástky, päťstodevätnástky, päťstodvadsaťpäťky, päťstotridsaťštvorky, päťstodeväťdesiatšestky po šesťstoosmičku. To boli presuny kompetencií na špecializované miestne štátne správy. Veľa sa už na tú tému hovorilo. Z každej strany, ktorá pri tomto predkladaní vystupovala, či to bola vtedy vládna koalícia a dnes opozícia, vtedy veľmi túto činnosť obhajovali, tvrdili, ako je to veľmi dobré, máme iné skúsenosti, medzi občanmi. My sme boli práve tí, ktorí sme na to upozorňovali, že vytvorením veľkého množstva špecializovanej štátnej správy dôjde k roztriešteniu štátnej správy a problémom, ktoré následne budú mať naši občania. Dokonca parafrázoval som jedenkrát, že nie je to len otázka budov, v ktorých je umiestnená špecializovaná štátna správa. Ale vyvolalo to aj také rozpaky, že po dokončení tejto reformy nastala taká situácia, že obyvateľom bolo pomaly treba dať cestovnú mapu, podľa ktorej by sa na turistických chodníkoch oboznamovali s umiestnením jednotlivých budov a úradov, ktoré sú rozhádzané po mestách. Preto sme mali rôzne úrovne prvostupňových výkonov v štátnej správe. Niektoré boli v okrese, niektoré boli na kraji, niektoré boli len na úrovni centra, dokonca sme mali aj také prípady. Takže toto chcem povedať, že nestotožňoval som sa týmto krokom a stále si za tým stojím, že rušenie okresných úradov nebol dobrý krok. Bol to nešťastný krok. Na jednej strane sa tvrdilo, že sa to robí v prospech občana, na druhej strane sa vytvorilo množstvo úradov. A tu som to už povedal, že kým predtým sme mali jedného prednostu okresného úradu, teraz v našom okrese pôsobia deviati prednostovia týchto úradov špecializovanej štátnej správy a celkove týchto špecializovaných štátnych správ vzniklo 16. To len ako pre poriadok, aby sme si tieto veci povedali, že takýmto spôsobom aj došlo k usporiadaniu, resp. neusporiadaniu týchto vecí.

    Samozrejme, je potrebné ešte spomenúť zákon č. 302/2001 Z. z. zo 4. júla o samospráve vyšších územných celkov, o samosprávnych krajoch, následne teda aj zákon, podľa ktorého prebehli voľby do vyšších územných celkov. Tu mám len jednu poznámku. Už tá diskusia tu prebiehala, pretože parlament rozhodol nepokračovať v rokovaní o novele zákona, ktorý už tu bol predložený, ktorým malo dôjsť k premenovaniu firiem z vyššieho územného celku na župu. Už som mal možnosť diskutovať na túto tému. A zopakujem tú otázku, čo som povedal na tom spoločnom výbore, že či tí, ktorí hovoria o župnom usporiadaní alebo o župách v rámci samosprávnych krajov, vedia, že župa, to bol štátny úrad, nie samospráva, predstavitelia štátnej moci, ale nie samosprávy. Len to pre poriadok treba povedať, že samosprávny kraj je vyšší územný celok, ale župa bol štátny úrad. Pritom ďalšia vec, to je základné, čo nás práve učili. Neviem, akým spôsobom sa dá zmeniť zákon, ktorý má už v názve zákon o samospráve vyšších územných celkov alebo zákon o samosprávnych krajoch. A v texte ideme zmeniť podstatu teda tohto zákona, ktorý je. Takže len pre pozornosť upozorňujem, že v prípade akejkoľvek zmeny je potom zrejme potrebné prísť s novým zákonom, lebo nedá sa tento zákon novelizovať v tom zmysle alebo v tom zámere, ktorý majú predkladatelia, ktorí o tom uvažovali.

    Nedá mi nedotknúť sa tejto analýzy vývoja súčasného stavu verejnej správy, pretože padajú tu rôzne názory v diskusii, že je tam množstvo štatistických údajov a neviem čo všetko okolo toho. Kolegovia, ktorí ste boli na výbore, si pamätáte, že v prvopočiatku, keď sa začalo o tejto analýze uvažovať v minulom roku, keď sme diskutovali ešte v Papierničke na tú tému, už vtedy sme hovorili, že niekde musíme tie podklady zobrať. Ja som vtedy upozorňoval, že ministerstvo vnútra zrejme k otázkam samosprávy nebude schopné nám dať podklady z jednoduchého dôvodu, lebo 2. decembra boli voľby primátorov, starostov, poslancov obecných, miestnych a mestských zastupiteľstiev. A jednoducho ťažko sa dalo predpokladať, že v tom čase budú k dispozícii ľudia, ktorí by spracovali podklady. Preto aj je veľmi málo informácií o výkone týchto samosprávnych činností. Pritom ale, samozrejme, je priestor, aby sa v tom pokračovalo. A ja preto aj upozorňujem na túto analýzu, že na mnohé otázky, ktoré tu padali, je odpoveď vôbec v úvode tejto informácie, jednak s tým, že súčasťou opatrení, ktoré na základe vykonanej analýzy navrhlo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, by mala byť aj integrácia orgánov miestnej štátnej správy v pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva, ministerstva práce, sociálnych vecí, rodiny a tak ďalej.

    Takisto k otázke bezpečnostných rád. Keď tu kolegovia na tú tému diskutovali, hneď na prvej strane je na to odpoveď. Vláda zároveň vo svojom uznesení k správe o analýze súhlasila, aby problematika bezpečnostných rád krajov bola riešená v zámere ďalšieho rozvoja a výstavby bezpečnostného systému Slovenskej republiky do roku 2010, ktorý má byť v zmysle uznesenia Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky č. 128 z 29. januára 2007 a uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 119 zo 14. februára 2007 vypracovaný a predložený na rokovanie Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky a následne na rokovanie vlády. To len upozorňujem, že diskutovali sme o niečom alebo sme mali výhrady k niečomu, čo je už v tej analýze, čo sa teda objavilo.

    A ďalej, takisto k tým číslam, keď sa o nich hovorí. Dávam do pozornosti len obvodmi územie pôsobnosti, 727 miestnych orgánov štátnej správy z celkového počtu 742 analyzovaných územných orgánov štátnej správy, to sú kraje a okresy. A tu je pekne teda rozpísané kto kde čo v akej pôsobnosti pôsobí. Zo 742 analyzovaných miestnych orgánov štátnej správy má 179 postavenie služobného úradu a je zamestnávateľom. Sú rozpočtovými organizáciami štátu, ktoré sú svojimi príjmami, výdavkami zapojené na rozpočet odvetvového ministerstva a v prípade prvostupňových orgánov na rozpočet príslušného druhostupňového miestneho orgánu štátnej správy. Z uvedeného počtu 179 úradov je to 14 úradov zriadených na celoštátnej úrovni, medzi ktoré napr. patrí Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, a 6 inšpekčných orgánov, 83 úradov zriadených na krajskej úrovni, z ktorých je 72 druhostupňových krajských úradov, 3 správy finančnej kontroly a 8 inšpektorátov práce, 82 úradov zriadených na obvodnej úrovni, medzi ktoré patrí 46 úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva. To sú len veci, ktoré som vytiahol alebo teda pripomenul z tejto analýzy, pretože je to tam obsiahnuté a bolo treba si to tam nájsť.

    Ďalej, je tu takisto zaradený návrh postupu vypracovania koncepcie komunálnej reformy v Slovenskej republike. Takisto keď si to nalistujete v tomto našom materiáli, všetko je tu, akým spôsobom sa majú riešiť aj otázky komunálnej politiky, aj otázky ďalšieho vzdelávania verejnej správy. Samozrejme, na tom stretnutí v Papierničke my sme diskutovali veľa aj na tému vzdelávania tých, na koho bola presunutá pôsobnosť štátnej správy, kde bol urobený teda presun kompetencií, pretože ak aj v minulosti niekto vykonával na úseku štátnej správy určitú agendu špecializovanú, tak dokazoval si odbornú spôsobilosť, aby ju mohol vykonávať. Teraz, keď sme toto presunuli na obce, samozrejme, v podstatnej časti teda na starostov a primátorov, pretože zastupiteľstvo sa zíde raz za dva mesiace, takže týmto to bolo presunuté na obce, iba dva orgány to môžu vykonávať, je táto realita takýmto spôsobom usporiadaná, že je potrebné hľadať možnosti, ako zabezpečiť dovzdelávanie tých ľudí, ktorí v oblasti aj preneseného výkonu štátnej správy budú tieto úlohy plniť, tak aby to bolo v prospech občanov Slovenskej republiky.

    Toľko, vážené kolegyne, kolegovia, ja som považoval za potrebné v rámci diskusie povedať k tomuto materiálu, ktorý máme pred sebou. Samozrejme, je potom priestor ešte, aby som reagoval na vystúpenia jednotlivých rečníkov a ich pripomienky, ktoré budú mať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    S reakciou na vystúpenie pána poslanca Cabaja sa s faktickými poznámkami prihlásili pán poslanec Hort, pán poslanec Abrhan, pán poslanec Janiš, pán poslanec Pado a pán poslanec Bauer. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán podpredseda Národnej rady pán Hort.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. No, ja keď som v tej svojej úvodnej reči hovoril o tom, že sme sa veľmi tešili na tento materiál, tak to bolo jednak preto, akým spôsobom on bol avizovaný. On bol avizovaný vlastne už asi 9 rokov dozadu minimálne. A čakali sme na to, že budeme vedieť o niečom diskutovať, čo je vaša predstava o tom, ako urobiť reformu verejnej správy. Inak ďakujem pánovi predsedovi výboru za tento hlboký výpočet všetkých informácií, ktoré možno existujú smerom dozadu. Sú to tie, ktoré hovoria o tom, čo sa dialo a v akom stave to je dnes. Ale opäť som sa nedozvedel, čo je tak zásadné rozdielne, čo chcete robiť do budúcnosti oproti tomu, čo bolo tak strašne zlé v tom, čo sme my doposiaľ urobili. A to je mi dosť ľúto.

    Bolo tu spomenuté meno Nižňanský Viktor. Chcel by som povedať, že Viktor Nižňanský bol splnomocnenec vlády, ktorá zadala mu konkrétne politické zadanie. A to politické zadanie predstavovala decentralizácia, subsidiarita, posilnenie právomocí samospráv, vyššie územné celky, zákon o kompetenciách a tak ďalej. Toto všetko sa zvládlo. A každý vie dnes, čo je jeho povinnosť. A aj filozoficky sme tú verejnú správu posunuli niekam inam. A teraz nech to nikto neberie osobne, ale pán minister Kaliňák zrejme má väčšieho koníčka v polícii ako vo verejnej správe. Pán štátny tajomník Čečot je človek, ktorý je veľmi dobrý odborník na trestné právo. Pán Turčan, ktorý je váš splnomocnenec, je môj dlhoročný priateľ a človek, ktorý sa vo verejnej správe, samospráve potuluje už minimálne nejakých 20 rokov. Ale nemá nikto z nich žiadne politické a ani filozofické zadanie, a preto to potom aj tak vyzerá. A koniec koncov ide aj o ten záujem. Vážení, keď sa tu dialo niečo okolo verejnej správy, Viktor Nižňanský vždycky stával hore. Pán Kaliňák dnes musel viesť vládu, pán Čečot tu nie je. Dokonca takí veľkí bossovia v reforme verejnej správy, ako sú pán Číž alebo pán Faič, vôbec nie sú prítomní.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Cabaj, ja by som vám chcel poďakovať za to, že ste doplnili materiál, ktorý vláda predložila o analýzu vývoja verejnej správy. A tým ste aj potvrdili to, že celý tento rozmer v tejto informácii chýba. Čiže to je prvé, za čo vám chcem poďakovať, že ste potvrdili, že ten materiál nie je v dostatočnej miere spracovaný.

    Druhá vec. Je trošku na škodu veci, že keď ste už vystúpili v rozprave, že ste sa nevyjadrili k súčasnému stavu verejnej správy a hlavne k návrhu opatrení, ktoré z tohto materiálu vychádzajú, lebo myslím si, že to by mal byť základ tejto informácie, čo súčasná vládna koalícia chce v tomto volebnom období v reforme verejnej správy vlastne uskutočniť. Ďakujem.

  • Ďalší s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Janiš.

    Pán poslanec Janiš tu nie je, takže ďalší je pán poslanec Pado.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Pán poslanec Cabaj, myslím si, že to bol veľmi dobrý odpočet. Ja by som len chcel doplniť pár vecí, ktoré ste nepovedali.

    Už od začiatku reformy verejnej správy v roku 1990 dochádzalo vždy ku zmenám. Raz boli samostatné úrady životného prostredia, školská správa, potom neboli. A takže je to počas celého toho sedemnásťročného obdobia, odkedy prebieha reforma verejnej správy. V roku 1993 boli zavedené okresné úrady s rozšírenou pôsobnosťou, ktoré mali určitý výkon agendy, ktorá zostala po krajských úradoch, odvolacie konanie. Prevažne išlo o regionálny rozvoj, o obchodné záležitosti alebo cenové záležitosti. A boli tie okresné úrady s rozšírenou pôsobnosťou práve v sídlach terajších krajských úradov. Teda na východnom Slovensku to boli Košice a Prešov. A mali rozšírené pôsobnosti, ktoré prekračovali hranice bývalých krajov alebo terajších krajov.

    Župa, ako ste vraveli, no iste, nemohol to byť samosprávny orgán, pretože v čase, o ktorom hovoríme, kedy existovali župy, neexistovala regionálna samospráva, pretože boli župani, ktorí boli správcami územia, ale nebolo to tohto charakteru, o akom hovoríme dneska.

    A bezpečnostná rada kraja, áno, pán poslanec, je to, čo ste povedali, len otázka je, kedy vlastne vyriešenie problému bezpečnostnej rady kraja príde na pretras, pretože ten termín tam nie je.

    No a posledná vec. Hovorili ste o tých 179 rozpočtových organizáciách. Áno, zvyšné sú to úrady, ktoré nemajú právnu subjektivitu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Bauer.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Tibor Cabaj, takto som si predstavoval vystúpenie ministra vnútra na úvod vtedy, keď uvádzal tento bod. A tiež to, čo ste prezentovali, mi chýba v tom materiáli, ktorý vláda predložila. Chcem sa vyjadriť podobne ako kolega Pado k tej terminológii župy. To, že župný úrad bol úradom štátnej správy, to bolo len krátke obdobie v histórii, lebo po dlhé storočia stolice sa bežne, viacerí historici sa tomu venujú, tak sa zhodnú v tom, nazývali aj lupy. Čiže bola to samosprávna entita, samosprávny subjekt. Takže z toho, že v krátkom období sa úrad štátnej správy pomenoval ako župný úrad, sa nedá dneska vyvodzovať, že dneska už, povedzme, nemôžeme sa vrátiť k tejto terminológii. A ste hovorili, že zmeniť názov zákona nie je dobre možné. Niektorí právnici hovoria, že je to možné, druhí hovoria, že nie je to možné. Ale pokiaľ je možné zmeniť názov zákona, tak, samozrejme, je možné predložiť celý novelizovaný zákon, v ktorom už bude názov iný. A chcem pripomenúť, že tu na schôdzi na jeseň minulého roku sme vlastne túto poslaneckú novelu preberali, ktorú podpísali zástupcovia všetkých poslaneckých klubov, takže vie to aj pán poslanec Faič, ste argumentovali tým, že bude pripravená kompletná novela, ktorá pôjde na vládu v januári tohto roku, dneska už je marec, čiže zase termín sa nedodržal, a že tam vlastne táto terminológia bude riešená. Takže čakám na tieto sľuby, ktorými ste vtedy argumentovali, že je potrebné tento poslanecký návrh stiahnuť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Cabaj, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Samozrejme, nikto nespochybňoval, že ak pán Nižňanský plnil tieto úlohy, že niekto mu tú politickú objednávku dal. To by ma aj prekvapilo, keby to nebolo na politickú objednávku, lebo však vláda je politický zložená. Tak o tom sa nemusíme ani baviť, ani presvedčovať. Pri odpovedi na otázku, či títo ľudia majú alebo nemajú politické skúsenosti, vychádzam z praktickej roviny, pretože najlepšou školou doteraz mi bol život.

    A keďže som robil v štátnej správe a samospráve, podstatne som sa viac naučil tam ako zo všetkých skrípt, z ktorých som mal možnosť študovať a pozrieť všetky tieto náležitosti. A myslím, že o tomto svedčila aj tá diskusia, ktorá bola v prvý rokovací deň v Papierničke, kde sme sa stretli a zosumarizovali si všetky tie problémy, ktoré sú. A ono treba povedať, že ak by som mal o všetkých tých problémoch hovoriť, ktoré sme si my tam načrtli a ktoré sa objavili, čo je všetko potrebné riešiť, tak určite to vystúpenie by bolo o hodinu dlhšie. Ale to nemá význam tu, pretože my sme si už vo výbore všetko povedali. A v tejto oblasti, myslím si, kolegovia, súhlasíte s tým, že keď budeme my vo výbore pokračovať ďalej, že tam je priestor. Netreba zrejme ani zaťažovať ostatných kolegov v parlamente najmä aj z toho dôvodu, že ani nejaký veľký záujem o túto diskusiu nie je. Je to naša parketa. A myslím, že hrdo sa k tomu hlásime.

    Len, samozrejme, čo sa týka ešte tých ďalších vecí. K tým opatreniam ja sa nevyjadrujem z jednoduchého dôvodu, pretože je to návrh. A aj z tej diskusie našej vyplývalo, že objaví sa tu niečo do uznesení, do podnetov, čo všetko akým spôsobom budeme riešiť, pretože ja toto beriem ako pozíciu na štart. To je štartová čiara, na ktorej sme momentálne.

    Urobila sa analýza a z toho vyplývajú kroky, ktoré sú. A ťažko môže niekto spochybňovať vládu v tom, že nemá záujem myslieť toto úprimne s tou úsporou, pretože ak sme si dali úlohu zaviesť euro v roku 2009 a chceme udržať infláciu, musíme zvažovať náklady na chod štátnej správy.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Keďže v rozprave vystúpili všetci prihlásení rečníci, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A chcem sa opýtať navrhovateľa, či sa chce k rozprave ešte vyjadriť. Pán minister? Nie.

    Chce sa vyjadriť alebo zaujať stanovisko k rozprave ešte spravodajca? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja myslím, že tým, že v tom svojom vystúpení som využil priestor, aby som hovoril ešte v rámci rozpravy, sme si navzájom mohli poprípade niektoré veci vydiskutovať, tak som reagoval len na tie vystúpenia jednotlivých kolegov.

    Len ešte treba pre poriadok spomenúť z tých úloh, ktoré vyplývajú. Koncepcia komunálnej politiky má byť predložená do vlády do 31. októbra tohto roku. To aj súvisí zrejme s tým, že je nový splnomocnenec vlády pre územnú samosprávu. A aj z tých rozhovorov vyplýva, že ju budeme mať, samozrejme.

    Viac nechcem k diskusii hovoriť. Chcem iba povedať, že padli tu dva návrhy uznesenia, kde Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby v zákonom stanovenom termíne predložila správu o koncepcii pokračovania reformy verejnej správy v IV. volebnom období. Tieto návrhy sú identické. Samozrejme, je to priestor potom na hlasovanie, keď pristúpime k tomu.

    Zároveň ja už som uviedol, že navrhuje výbor, aby Národná rada zobrala túto analýzu na vedomie. A vychádzajúc z toho, že je to tá prvá pozícia, ktorá je momentálne ako odpočet urobená, všetky ďalšie kroky neminú tento parlament, lebo všetko sa bude musieť riešiť cez novelizáciu zákona, možno cez prijatie niektorých nových zákonov. Takže beriem to ako prvý stupeň. Ja neviem, koľko ich bude, či to bude 10 stupňov ku zlatej. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem spravodajcovi.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, ďalej budeme podľa programu pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z. z.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 218. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 219.

    Vládny návrh tohto zákona uvedie podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky pán Robert Kaliňák, ktorému týmto odovzdávam slovo. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, tento zákon vlastne už bol často spomínaný aj v úvodných diskusiách, v úvodnom slove k analýze stavu verejnej správy. A je tým prvým krokom, ako som naznačoval už v predchádzajúcom slove, k tomu cieľu, ktorý táto vláda chce dosiahnuť. A to je efektívnejšia štátna správa na jednej strane a na druhej strane jej priblíženie k občanom. Každý z týchto pojmov má svoje cesty vývoja. A pri efektivite štátnej správy ide o to, aby sme sa pokúsili čo do najmenšieho množstva integrovaných orgánov štátnej správy stlačiť celú štátnu správu, ktorú zabezpečuje v tomto prípade štát. O tomto hlavne to je.

    Prvým krokom je teda návrh zákona o zrušení krajských úradov. Je predložený do legislatívneho procesu na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. V spomenutom programovom dokumente sa vláda zaviazala v nadväznosti na analýzu verejnej správy v čo najkratšom termíne zrušiť krajské úrady a posúdiť možnosť zredukovania aj ďalších miestnych orgánov štátnej správy na krajskej úrovni. Predložený návrh zákona je teda prvým legislatívnym krokom na uskutočnenie zámeru vlády racionalizovať miestnu štátnu správu.

    Zároveň sa rieši prechod práv a povinností zo štátnozamestnaneckých a pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov zrušovaných krajských úradov a prechod správy majetku štátu na príslušné orgány štátnej správy. Navrhuje sa, aby obvodný úrad bol miestnym orgánom štátnej správy s plnou právnou subjektivitou vzhľadom na charakter úloh, ktoré má plniť. Obvodný úrad v sídle kraja však bude mať rozšírenú vecnú i územnú pôsobnosť, pretože to vyžaduje výkon kompetencií na niektorých úsekoch štátnej správy. Počet a sídla obvodných úradov zostávajú nezmenené. Rovnako sa nemenia ani princípy personálneho riadenia obvodných úradov.

    Návrhy súvisiacich osobitných zákonov upravujúcich na jednotlivých úsekoch štátnej správy prechod pôsobnosti z krajských úradov na iné orgány verejnej správy predložia príslušní ministri na rokovanie vlády najneskôr začiatkom apríla tohto roku, aby mohli nadobudnúť účinnosť spolu s týmto návrhom zákona, to znamená od 1. októbra tohto roku.

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúčam predmetný návrh zákona podporiť, po všeobecnej rozprave rozhodnúť o jeho prerokovaní v druhom čítaní.

    Tou najnosnejšou časťou, kde vlastne dochádza k zmene popri prerozdeľovaní kompetencií, je práve právna subjektivita obvodných úradov, ktorú vlastne nadobudnú, čím sa vlastne priamo prenáša ten základ, ktorý by mohli tvoriť v budúcnosti v rámci integrovaných úradov štátnej správy. A to je vlastne ten cieľ, na ktorý sa mnohí pýtali v rámci diskusie. A to je vlastne práve zintegrovanie štátnej správy tým spôsobom, aby jednotlivé ministerstvá mali, samozrejme, aj svoje rozhodovacie právomoci k jednotlivým odborom, ktoré by mohli byť na obvodnom úrade v budúcnosti, s tým, že by bolo iba jednotné zabezpečovanie všetkých materiálno-technických záležitostí a tým pádom aj ušetrenie personálnych miest. To je vlastne zníženie tých nákladov, ktoré v najbližšom období potrebujeme. A to je hlavný zmysel, aby nakoniec tá štátna správa bola aj na jednom mieste.

    Niekde som zaregistroval v tej predchádzajúcej debate aj tú otázku, že nie sú budovy. Nuž ale boli, to znamená, štát stále spravuje aj mnohé budovy v tomto smere. A bezpochyby prebytočnosť majetku, ktorú v tejto chvíli na mnohých úsekoch v mnohých okresoch máme, dokáže vytvoriť adekvátny priestor pre plnenie všetkých úloh, ktoré by v rámci plánovanej integrácie, ktorá bola opísaná v tejto správe, sa mohli uskutočniť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalej dávam slovo predsedovi navrhnutého gestorského výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Tiborovi Cabajovi.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z. z. (tlač 218).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, hospodárskom, finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v Európskej dohode o pridružení, v čl. 70, čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

    Vzhľadom na skutočnosť, že v predkladajúcom bode sme prerokovali analýzu súčasného stavu verejnej správy, nebudem sa ďalej k tejto problematike vyjadrovať, iba vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 5. marca 2007 č. 219 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 3. mája 2007 a gestorský výbor do 4. mája 2007 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončil som. Prosím, keby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásili nasledujúci poslanci: pán poslanec József Berényi za klub Strany maďarskej koalície a ďalej páni poslanci Abrhan, Janiš a pán poslanec Galbavý.

    Takže ako prvý v diskusii vystúpi za klub poslancov SMK pán József Berényi a ako ďalší sa pripraví pán poslanec Abrhan. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, moji predrečníci v rámci prerokovania analýzy vývoja o súčasnom stave verejnej správy opakovane poukázali aj na nedostatky prerokovaného návrhu o zrušení krajských úradov, preto ja môžem byť krátky a môžem zhrnúť v štyroch bodoch môj prejav.

    Potvrdzujem aj ja, že tento návrh nie je v súlade s programovým vyhlásením vlády, lebo po zrušení krajských úradov nedochádza k presunu kompetencií na územnú samosprávu tak, ako to explicitne určuje programové vyhlásenie vlády. To je ako po prvé.

    Po druhé. Prerokovaný návrh nemôžem inak nazvať, kolegyne, kolegovia, iba ako zvláštny. Nakoľko by síce malo dôjsť k zrušeniu krajských úradov a prideleniu právnej subjektivity, čo je ako pozitívny posun, ale okamžite tento návrh vytvorí tzv. obvodné úrady v sídle kraja. Tieto obvodné úrady by mali sídliť v budovách súčasných krajských úradov a mali by sme ich naďalej nazývať ako obvodné úrady, ale mali by mať krajské kompetencie. Ďalej, de facto obvodný prednosta bude krajskými kompetenciami riadiť svojich kolegov, obvodných prednostov. Takéto riešenie preto, opakujem, je zvláštne, skôr prináša, než rieši problémy.

    Po tretie. Návrh neuľahčí život občanom a nepriblíži štátnu správu občanovi, nakoľko úrady de facto zostávajú sídliť v krajských mestách. Pán minister vnútra včera argumentoval najmä úsporami v oblasti prevádzkových nákladov budov. Je síce pravdou, že analýza hovorí o tom, že „v roku 2008 po rozhodnutí o dislokácii obvodných úradov bude možné vykázať ročnú úsporu na prevádzkových výdavkoch za uvoľnené budovy týchto obvodných úradov“, ale ďalej v tom istom texte sa môžeme dočítať aj to, že obvodné úrady v dôsledku presunu niektorých pôsobností z krajských úradov a ich postavenia ako právnických osôb budú na svoje umiestnenie potrebovať viac administratívnych priestorov ako doteraz. Takže zdá sa mi, že úvahy o úsporách tohto riešenia sú skôr zatiaľ len otázne ako reálne.

    Pán minister vnútra taktiež počas výjazdového zasadnutia výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj v Papierničke hovoril o tom, že „tento návrh je prvým výstrelom v oblasti modernizácie verejnej správy“. Len poznamenávam, že prvým výstrelom bola ťažko zrealizovateľná téza súčasného predsedu vlády, keď hovoril o zrušení krajských úradov presunom kompetencií na samosprávne kraje. Tým, že tento „trošku kovbojský politický výstrel“ sa dostal aj do programového vyhlásenia vlády, ministerstvo vnútra malo nezávideniahodnú úlohu. Odborný aparát ministerstva vnútra v posledných mesiacoch nerobil, ja predpokladám, nič iné, len sledoval dráhu tejto vystrelenej guľky so snahou umiestniť terč tak, aby premiérov výstrel do terča aj trafil.

    Vážené kolegyne, kolegovia, výsledok tejto snahy máme práve teraz pred sebou. A z týchto dôvodov predkladaný návrh zákona poslanci Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja podporiť nemôžu. A podotýkam, že by ho nemali podporiť ani tí, ktorí hlasovali za programové vyhlásenie vlády. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S reakciou na vystúpenie pána poslanca Berényiho sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Abrhan, pripraví sa pán poslanec Janiš.

  • Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, predložený návrh zákona podľa môjho názoru je zlý a nedobrý, nakoľko narúša a nerieši otázky bezpečnostného systému Slovenskej republiky v súvislosti s ústavným zákonom, čím ohrozuje občanov. Príkladmi môžu byť nielen také situácie, ako sa stali v Novákoch, ale i živelné pohromy, povodne či problémy s Rómami na východe Slovenska, ktoré si pamätáme. Zlý je aj preto, že výkon štátnej správy nepriblíži, ale vzdiali občanom, ktorí na základe tohto zákona niektoré odvolacie konania, ktoré doteraz vybavili v krajskom meste, budú musieť absolvovať v Bratislave na ministerstvách.

    Ale poďme postupne a pozrime sa, čo k tejto problematike hovorí programové vyhlásenie vlády v časti Verejná správa: „V čo najkratšom termíne vláda Slovenskej republiky zruší krajské úrady, ktorých kompetencie prejdú na územnú samosprávu. Vykonané opatrenia by mali zároveň zlepšiť výkon koordinačných úloh štátu v zabezpečovaní sociálno-ekonomického rozvoja v území a pri riešení krízových situácií.“ Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že uvedený materiál je v súlade s programovým vyhlásením vlády, na prvý pohľad. V programovom vyhlásení vlády sa totiž hovorí nielen o tom, že vláda zruší krajské úrady, ale aj o tom, že ich kompetencie prejdú na územnú samosprávu. Z uvedeného je zrejmé, že zámerom vlády bolo zrušiť v čo najkratšom čase aj špecializované krajské úrady a ich kompetencie presunúť na územnú samosprávu. Tento návrh však nič také neobsahuje, a teda nie je plnením programového vyhlásenia vlády, možno jeho prvou etapou. Uvidíme, koľko etáp budeme evidovať na sklonku volebného obdobia. Dúfam, pán minister, že z toho nechcete urobiť Preteky mieru, ak áno, tak potom v úvodnej časovke ste už dosť zaostali. Z návrhu zákona je jasné, že vládna koalícia sa nezhodla na rušení všetkých krajských úradov alebo aspoň tých, ktorých kompetencie by mohla preniesť na územnú samosprávu. A tak predložila návrh zákona, ktorým ruší krajské úrady v gescii Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

    V informácii o výsledkoch analýzy vývoja a súčasného stavu verejnej správy, ktorú schválila vláda, sa uvádza: „V súvislosti so zrušením krajských úradov bude potrebné zmeniť alebo doplniť viac ako 50 zákonov.“ Tento návrh zákona však tiež nič také neupravuje. Ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového a výnimočného stavu v čl. 9 ods. 6 hovorí, že „predsedom bezpečnostnej rady kraja je prednosta krajského úradu“, a ods. 8, že „členovia bezpečnostnej rady kraja sú pri výkone funkcie nezastupiteľní“. Váš predkladaný návrh neupravuje tento zákon, aj keď s ním priamo súvisí. Presúva niektoré kompetencie na obvodný úrad v sídle kraja. A tento úrad a jeho prednosta by mal, počítam podľa vás, prevziať úlohy zrušeného krajského úradu. Na základe čl. 9 ods. 4 ústavného zákona bezpečnostná rada kraja ukladá úlohy bezpečnostným radám obvodov. To znamená, že prednosta obvodného úradu v sídle kraja bude teda predsedom bezpečnostnej rady kraja i obvodu a bude ukladať úlohy nielen ostatným obvodom, ale aj sám sebe a kontrolovať aj ich plnenie. Nechcem už diskutovať o tom, na čo v našom právnom poriadku existuje inštitút ústavného zákona so stanoveným kvórom hlasov na schválenie, ak ho môžeme svojvoľne obchádzať takýmto spôsobom. Túto diskusiu nechám pre právnikov. Chcem však pripomenúť, že takýmto spôsobom vnášame neporiadok do orgánov, ktoré v zmysle citovaného zákona majú zachovávať bezpečnosť štátu, pričom čl. 1 ods. 3 tohto ústavného zákona uvádza, že bezpečnostný stav je ten, v ktorom je zachovávaný mier a bezpečnosť štátu, jeho demokratický poriadok, zvrchovanosť, územná celistvosť, nedotknuteľnosť hraníc štátu, základné práva a slobody občanov a v ktorom sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie. Navrhované opatrenie nie je teda v súlade s programovým vyhlásením vlády, nakoľko nezlepšuje výkon koordinačných úloh štátu pri riešení krízových situácií.

    Čo sa týka presunu kompetencií, vychádzam z informácie o výsledkoch analýzy vývoja súčasného stavu verejnej správy, podľa ktorej by mali byť kompetencie zrušených krajských úradov presunuté nasledovne: časť na ministerstvo vnútra a časť na obvodné úrady, a to z oblasti štátneho občianstva, matrík, vnútorných vecí, živnostenského podnikania, pričom odvolacím orgánom by bolo ministerstvo a úsek krízového riadenia a civilnej ochrany obyvateľstva. Ďalej by malo prejsť na ministerstvo hospodárstva vykonávanie štátnej správy v druhom stupni na úseku hospodárskej mobilizácie, ministerstvo obrany vykonávanie štátnej správy v druhom stupni v správnom konaní podľa zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky a na ministerstvo financií vykonávanie štátnej správy v druhom stupni vo veciach ukladania pokút podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ako vidno, vôbec nejde o priblíženie výkonu štátnej správy, skôr naopak, jeho vzdialenie a centralizáciu. Ďalšie pôsobnosti krajských úradov sa presúvajú nasledovne: na obvodné úrady správa majetku štátu a na obvodné úrady v sídlach krajov vnútorné veci, vydávanie osobitných označení, preukazov pre vozidlá určené na prevoz ťažko zdravotne postihnutých, krízové štáby krajských úradov, civilná ochrana, integrovaný záchranný systém, hospodárska mobilizácia, krízové plánovanie, rómska problematika, problematika drogovej závislosti, prevencia kriminality a správa majetku štátu, ktorý nie je v správe žiadneho správcu podľa § 5 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, a mimosúdne rehabilitácie podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách.

    Nuž ako vidno, napriek návrhu zákona o rušení krajských úradov vôbec nejde o ich rušenie, ale len o premenovanie z krajských úradov na obvodné úrady v sídle kraja. Stačí prestriekať tabule a tváriť sa, že zápasíme s byrokraciou a zlepšujeme výkon štátnej správy. Pripomína mi to oný bradatý vtip s pokazeným autobusom, keď sa cestujúci pýtali tajomníka strany, čo majú robiť, a on im povedal, že nič, len si kľudne sadnite a tvárte sa, že sa veziete. Nuž v tomto autobuse sa s vami nepoveziem, pán minister.

    Preto záverom môjho vystúpenia dovolím si predložiť procedurálny návrh v súlade s § 73 ods. 3 písm. b), aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S reakciou na vystúpenie pána poslanca Abrhana sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto, takže bude pokračovať ďalší prihlásený do rozpravy.

    Vystúpi pán poslanec Janiš a pripraví sa pán poslanec Galbavý. Pán poslanec Janiš, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Janiš tu nie je? Nie. Takže stráca poradie. Ďalej vystúpi pán poslanec Galbavý.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja veľmi stručne prezentoval môj pohľad, moje stanovisko k vládnemu návrhu zákona, ktorý hovorí o rušení krajských úradov.

    Ak dovolíte, začal by som vetou, ktorou pán minister ako predkladateľ ukončil svoje vystúpenie: „Posledná reforma priniesla veľké množstvo úradníkov, ale navyše nepriniesla úsporu.“ Myslím si, že reforma verejnej správy si zaslúži aj lepšie ohodnotenie. Keby komunisti v minulosti všetko nezoštátnili a všetko nescentralizovali, nemuseli sme robiť žiadne zásadné zmeny a bol by pokoj. Pán minister, v tejto súvislosti si dovolím povedať a vysloviť podozrenie, že ani tento predkladaný návrh zákona nie je garanciou úspornosti ani modernizácie a, bohužiaľ, ani poriadku. Chcem vám ešte v tejto súvislosti pripomenúť, že hlavným cieľom reformy nebola úspora, ale prispôsobenie správy vecí verejných novým spoločenským podmienkam. Cieľom bolo vytvorenie podmienok pre rozvoj občianskej spoločnosti, pre napĺňanie princípov subsidiarity, pre zvyšovanie efektívnosti a dostupnosti služieb, lepšieho reagovania na potreby občanov a transparentnosti vo verejnej správe. Stratégiou, ako dosiahnuť toto všetko, sa stala decentralizácia. Inými slovami, chceli sme odobrať všetky kompetencie, právomoci z centrálnej vlády alebo centrálnej vláde tak, aby sme ich vrátili späť občanovi, obciam, vyšším územným celkom a občianskym združeniam. Iste, dnes tu zaznelo veľmi veľa dôveryhodných, presvedčivých argumentov o tom, že tento predkladaný návrh zákona nie je správny.

    Ak by som sa mal veľmi stručne ďalej vyjadriť k zrušeniu krajských úradov, musím povedať, že ide o nedomyslený krok, ktorý vyplýva z túžby splniť programové vyhlásenie vlády, nech to stojí, čo chce, a bez ohľadu na to, či deklarovaný úmysel je rozumný a realizovateľný. Tým sa nedotýkam povinnosti plniť programové vyhlásenie, ale kvality tohto programu, ktorý je plný podobných vyhlásení, nerealizovateľných a nerozumných zámerov.

    Od prvej chvíle, keď sa začalo hovoriť o rušení krajských úradov, prešiel tento plán mnohými časovými aj obsahovými posunmi. Najprv mali byť k 1. januáru, potom koncom leta, raz mali byť kompetencie prenesené na VÚC. Potom sa zistilo, že by to znamenalo presun peňazí na ľudí. Raz sa mali rušiť krajské úrady vrátane špecializovanej štátnej správy. Teraz návrh predpokladá len rušenie krajských úradov, teda toho, čo je v rezorte ministerstva vnútra. Je pochopiteľné, prečo je tento stav. Už ohlásený úmysel rušiť krajské úrady nevyplýval zo serióznej analýzy, ale skôr z priania zapáčiť sa voličom, presvedčeným, že štátna správa je akousi stohlavou hydrou, ktorá sa rozrastá a dusí všetko, čo je v jej dosahu. Kým ostalo len pri deklarácii, tak bolo ticho. Len čo došlo k skutočným diskusiám, odmietli plán na rušenie krajských úradov aj koaliční partneri. Celkom podľa očakávania ide predsa o miesta, na ktorých sa rozhoduje o ľuďoch a o peniazoch. A oznámené plány na zmeny sa týkali siete špecializovanej štátnej správy, ktorá je v rezortoch poľnohospodárstva, výstavby, ochrany životného prostredia. Bolo naivné domnievať sa, že predsedovia krajských úradov špecializovanej štátnej správy opustia svoje doterajšie miesta len preto, aby sadli do kresla, ktoré o niekoľko mesiacov sa zruší. Najmä na úkor rezortov koaličných partnerov sa malo tiež dosiahnuť to plánované 20-percentné zníženie počtu úradníkov, ktoré odmietli ministri takmer ako jeden muž a žena. Keby sa najprv diskutovalo, až potom ohlásili zamýšľané kroky, mohlo sa tejto blamáži predísť. O úrovni, na akej sa tento krok pripravoval, svedčia aj výroky predsedu vlády, podľa ktorého „ide o prelom do slovenskej byrokracie“. A je dôležité, že sa niekde vôbec začne, bez špecifikácie, čo vlastne má byť výsledkom celého procesu, okrem vágneho konštatovania, že by malo dôjsť k zníženiu počtu úradníkov. Ako som už povedal, proti takémuto zníženiu početných stavov sa ministri už vzbúrili. Naopak, viacerí tvrdia, že ich ministerstvá potrebujú viac zamestnancov, najmä v súvislosti s agendou eurofondov. A poukazujú na to, že špecializovaná štátna správa v ich rezorte je početne poddimenzovaná vzhľadom na množstvo úloh, ktoré musia plniť.

    A teraz poviem nahlas, čo podľa môjho názoru tento najnovší model prinesie. Čo bude výsledkom zvažovaného návrhu? Predovšetkým musím povedať, že v krátkodobom horizonte neprinesie žiadne úspory finančných prostriedkov. Naopak, v krátkom čase prinesie skôr stratu, prepusteným úradníkom bude treba vyplatiť odstupné. Ani z dlhodobého horizontu k žiadnej úspore peňazí nedôjde. Maximálne dôjde k ich prerozdeleniu, zvýšia sa platy tým úradníkom, ktorí ostanú. K čomu teda môže dôjsť? K výmene úradníkov tých terajších za absolútne lojálnych súčasnej vláde, lojálnych preto, že budú dosadení na základe vzťahov, s akými sme sa už v minulosti stretli.

  • Hlas v sále.

  • Nebolo to pri našej vláde, ale súčasnej vláde. Tak iste, môžete si to vysvetľovať akokoľvek, tá politika vždy bude tam. Ale vieme, nechcel som to tak nahlas povedať, aby som sa nedostal do konfliktu s vami. Ale určite každý z vás vie, na čo som myslel. Ale nič sa nedeje, keď si myslíte, že sa to robilo aj v minulosti, kľudne.

    Ďalším dôsledkom bude chaos v štátnej správe. Krajské úrady špecializovanej štátnej správy, ktoré ostanú zachované, nebudú mať po prijatí tohto zákona partnera na odpovedajúcej úrovni, pretože obvodné úrady, ktoré vzniknú, budú v inej pozícii. Podobne to bude na úrovni vzťahov medzi VÚC a štátnou správou. Preto sa domnievam, že návrh zákona treba odmietnuť, nie preto, že by SDKÚ dnes nemala záujem o znižovanie počtu úradníkov, zvlášť takých úradníkov, ktorí sú zbytoční a nie sú potrební práve pri vykonávaní služby občanovi. Aj nám záleží na modernizácii štátnej správy, tak ako záleží možnože aj vám na tom, len máme rozdielne názory, akým smerom sa máme vybrať.

    Teraz je návrh naozaj narýchlo ušitý, pričom ihlu viedol pud populistickej naháňačky za priazňou voličov. Preto takýto návrh zákona nepodporím a dúfam, že som nevyvolal v tejto ctenej snemovni animozity. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za vystúpenie, pán poslanec.

    S reakciou na vystúpenie pána poslanca Galbavého sa s faktickými poznámkami prihlásili pán poslanec Kužma, pani poslankyňa Zmajkovičová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Kužma. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Galbavý, ja vám odpoviem, aký bude prvotný výsledok. Prvotný výsledok bude pár desiatok pracovných miest znížených v Prešovskom, Košickom, Žilinskom kraji a pár tisícok miest pribudnutých na ministerstvách v Bratislave, keď to sčítame úhrnom. A veľmi zaujímavé čítanie bude, keď si v nejakom roku 2009 porovnáme celkovú štátnu správu, ktorá bude vtedy, s tým, čo sa deklaruje teraz. Až vtedy budeme vidieť výsledok skutočne.

  • Ďakujem.

    Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Zmajkovičová.

  • Pán kolega Galbavý, ja poviem len jednu krátku vetu na vaše vystúpenie. Žiaden ten katastrofický scenár, ktorý ste pred chvíľočkou nám tu previedli, sa nebude konať. To vás môžem uistiť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pán poslanec Galbavý, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Žiadne otázky nezazneli, takže, ďakujem, nebudem reagovať.

  • Keďže sme zatiaľ vyčerpali vystúpenia všetkých, ktorí boli v zmysle rokovacieho poriadku písomne prihlásení do rozpravy, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Janiš, pán poslanec Pado, pán poslanec Kuruc. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. A ako prvý vystúpi pán poslanec Janiš.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegovia a kolegyne, vážený pán minister, vitajte v parlamente.

    Tento návrh zákona o zrušení krajských úradov sa dá ponímať dvojakým spôsobom. Ak si zoberieme aj rokovanie o analýze, analýze, ktorá tu bola predložená, dá sa argumentovať číslami o chaose, ktorý vznikol aj v samotnej tej analýze, a o tom, ktorý vznikne. Ale ja som presvedčený, že na jednej strane by sme mohli povedať, že hurá, konečne tu máme niečo na písme, konečne tu máme zákon, o ktorom sa vraví už od júla minulého roku.

    Ale ja asi stále som presvedčený, pán minister, úprimne, že vy ten zákon ani nechcete, ani nepotrebujete. Realizáciu tohto zákona vôbec nepotrebujete, lebo vám to skomplikuje život. Myslím, že vy to, čo ste potrebovali dosiahnuť kvázi bojom s byrokraciou, ste už dosiahli a teraz pôjdete na iné mediálne bubliny. Hovorím to preto, že tento zákon vznikal ako produkt marketingovej politiky Smeru. Tieto marketingové ťahy sú robené na základe verejnej mienky. To, čo musí zaznieť silno, veľmi v médiách ako prvé, tak je to vyhlásenie boja proti byrokracii, proti administratíve, proti štátnej správe, proti verejnej správe. A nasledujú tlačovky, okamžité zrušenie krajských úradov. Okamžité je ihneď, lebo šetríme. To ihneď nebolo ani 31. decembra, nebolo ani 31. marca. A podľa toho, čo ste predložili, to nebude nikdy. Ale jedným dychom úplne v pohode vláda vyhlási boj za zníženie administratívy a urobí si viac štátnych tajomníkov ako predchádzajúca vláda. Aj to je znižovanie administratívy, 20-percentné úspory na administratíve, tlačovka ako hrom, stretnutie so županmi, ako vyššie územné celky preberú prácu krajských úradov, ako to budú robiť efektívne. Sú župani šikovní, však sú naši, dohoda na spadnutie, stretnutie premiéra so županmi, tlačovky, hurá, výborný marketingový ťah, odbúrame administratívu, ďalšia tlačovka. Úradníci sa bránia. Čo s tým? Nie hneď, nie do konca roku 2006, lebo úradníci sa bránia, tá administratíva je jeden moloch, tak v januári zahlásime, ohlásime na tlačovke veľké vypracovanie mohutnej analýzy činnosti verejnej správy.

    Teraz sme tu pred pár hodinami prerokovávali tú mohutnú analýzu verejnej správy, tú zmes čísiel, čo spolu vôbec nesúvisia. Jedna strana sa bije s druhou stranou, takto poskladali rôzne správy rôznych úradníkov dokopy. To bola ďalšia tlačovka. A na základe tejto analýzy navrhneme riešenie. A už je tu aj zákon o rušení krajských úradov. Medzitým ministri neposlúchajú, žiadne 20-percentné zníženie sa nedeje, skôr naopak, vyhlasujú, že potrebujú viac ľudí, ako majú teraz. A opäť je tlačovka. Ministri sami musia vypracovať materiál, lebo to, čo im pripravili úradníci na rokovanie vlády, je zlé. Sami ministri musia tento materiál pripraviť. A všetky tieto posolstvá tlmočí občanom predseda vlády Robert Fico, ktorý stojí na čele boja s administratívou. A za týmito posolstvami sa neušetrí takmer nič. A to už nikoho netrápi a nezaujíma, to nie je podstatné. To, čo je tlmočené občanom cez tlačovky mohutné predsedu vlády, je, čo zaberá na občanov, my bojujeme s byrokraciou, my bojujeme s prebujnenou administratívou. No a čo robia ostatní koaliční partneri? Tí sa len prizerajú a prispievajú do kasy Smeru, napr. na vianočné darčeky dôchodcom, ktoré si bravúrne privlastnil premiér Fico spolu s celým Smerom. A čo je na tom napr., že minister školstva prispel do kasy z peňazí ministerstva školstva, že ubral školstvu a dal na PR Smeru a PR premiéra? Však patrí SNS školstvo, Smeru sociálne veci, dobrý PR. A takto sa Smer len pohráva s témou šetrenia. Pohráva sa s témou boja s byrokraciou. Keď koaličný partner HZDS vyjde s požiadavkou nového ministerstva cestovného ruchu, mediálne prehrá skôr, ako s touto požiadavkou vyšiel. Veď dobrý predseda vlády Fico šetrí, lieta komerčnými linkami, pritom špeciál lieta naprázdno, však musí nalietať hodiny, aby vôbec mohol lietať, ak ho nechceme dať do šrotu, lieta naprázdno, ale on chodí komerčnými linkami, lebo on šetrí. No a do tohto veľkého šetrenia predsedu vlády a Smeru príde požiadavka HZDS, urobme ďalšie ministerstvo, nakúpme ďalšie autá, na ďalšie stovky miliónov korún, priberme nových úradníkov. No kým koaliční partneri zistili, do akej pasce Smeru padli, medzitým im preferencie klesali, pričom Smeru stúpali. Však je to prehľadná hra. Nie? Všetci ju vidíme, čítame o nej, akurát niektorí trošku neskôr.

    Teraz, keď je mediálny vlak Smeru rozbehnutý, tak koaliční partneri SNS a HZDS dokážu len medzi stanicami, medzi jednotlivými tlačovkami Smeru, potichu zaprotestovať, že krajské úrady špecializovanej štátnej správy, ktoré im patria, rušiť nebudú alebo že by ich nechceli rušiť, že by si ich chceli ponechať. Pocítili nebezpečenstvo, že to, čo im patrí, im teraz Smer úplne pragmaticky zoberie. A špecializovanú štátnu správu podriadi všeobecnej štátnej správe, lebo všeobecná štátna správa patrí pod ministerstvo vnútra a na čele ministerstva vnútra je pán minister za Smer. Bim, pekná hra, páči sa mi to. Vy o nej viete, kolegovia koaličníci na to prichádzajú postupne.

  • Smiech v sále.

  • Inak sa to volá centralizmus. Ale to sme tu už mali. Áno, prednostovia a odborné útvary, krajské dopravné úrady a krajské stavebné úrady a životné prostredie dnes patrí pod rezortného ministra, lebo je to profesionálny špecializovaný úrad štátnej správy, bude patriť pod všeobecnú štátnu správu, pod ministra vnútra. Ak budú koaliční partneri HZDS a SNS vzdorovať, tak ich preferencie pôjdu ešte nižšie, lebo dobrý Smer akože ruší krajské úrady, ide bohovským príkladom, no a oni svoje nechcú zrušiť. Je to dobrá pasca, paráda. Že na tzv. zrušení krajských úradov Smer nič neušetrí, to je úplne vedľajšie. To nie je podstatné. Podstatná je hra, mediálna hra Smeru ohľadne zrušenia krajských úradov a tzv. šetrenia administratívy, lebo ak sa pozrieme na zákon, ktorý prerokovávame, a dobre si ho prečítame, však je úplne kratučký, úplne kratučký, má dve a tri strany aj s dôvodovou správou, ale kľúčové sú prvé dva paragrafy, všetko ostatné je iba o tom, že štátnozamestnanecké pomery na krajskom úrade prejdú na obvodné úrady, a také ako nič.

    Keď si pozrieme návrh zákona, na jeho prvej strane je napísaný § 1: „Zrušujú sa krajské úrady.“ Toto je mediálne posolstvo, mediálne. Toto je mediálne posolstvo Smeru a predsedu vlády, zrušujú sa krajské úrady. Stavím sa, že na tlačovke zaznie iba prvý paragraf a nič iné. Načo? Však je posolstvo – zrušené krajské úrady. Zacitujem § 2: „Pôsobnosť krajských úradov prechádza na obvodné úrady a ministerstvá podľa osobitných zákonov.“

  • Smiech v sále.

  • Tak čo ste zrušili? Niečo ste zrušili, pán minister? Zacitujem § 1: „Zrušujú sa krajské úrady.“ Zacitujem § 2: „Pôsobnosť krajských úradov prechádza na obvodné úrady a ministerstvá podľa osobitných predpisov.“ (Reakcia z pléna.) No, netreba, pokoj, čítam, to je fakt, to je fakt. No mám čítať ďalej? (Odpoveď z pléna.) Áno: „Povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov krajského úradu, ktorí vykonávali štátnu službu, prechádzajú na obvodný úrad.“ To je fakt.

  • Reakcia z pléna.

  • V pohode, pán minister, veľmi dobre to chápem a chápete aj vy túto hru, ibaže kolegovia z koalície sa neskoro zbadali, ale dobre, to je ich problém.

    O akom šetrení to vôbec hovoríte? Čo ste vôbec zrušili? Nič. Zrušíte osem krajských úradov, vyhlásite, že ste ušetrili až 151 miest, hm, dosť. Je to paráda. Pán minister, nezrušili ste nič, premenovali ste krajské úrady na obvodné úrady. Zamestnanci krajských úradov budú zamestnanci obvodných úradov všeobecnej štátnej správy. Je to šetrenie á la Smer, výborne. A ako zásterku šetrenia, a to ste aj vy aj v médiách povedali a určite to poviete aj dnes, predkladáte také nehmatateľné, neuchopiteľné, nemerateľné mediálne zaujímavé témy, napr. ideme priblížiť štátnu správu ľuďom, a preto rušíme krajské úrady a presúvame ich agendu do sídiel obvodných úradov v sídle kraja. Nerozumiem tomu, priblížime štátnu správu ľuďom, agendu krajských úradov presunieme na obvodné úrady v sídle kraja. A aby sme to úplne priblížili, tak časť agendy dnes vykonávanej na ôsmich krajských úradoch presunieme na ministerstvá, totálny gól. Opäť sme to priblížili. Z Prešova sme to priblížili do Bratislavy. Nemá to chybu, pán minister, nemá to chybu. A medzi nami, pán minister, kedy ste boli ako občan na krajskom úrade, ako občan, nie ako podnikateľ, nie ako poslanec, nie ako minister? Kedy to bolo? Nikdy, ja teda nikdy, vy asi tiež nikdy, moja rodina tiež nikdy. Ale priblížime to, však sa to dobre počúva a ľudia sú radi, aj keď tam nechodia, ale sú radi, dobre.

  • Hlasy v sále.

  • Vadí mi vaša mediálna hra. A vadí mi to, že vaši kolegovia koaličníci...

  • Reakcia z pléna.

  • Nie. Lepšie využijeme budovy. Lepšie využijeme budovy, lebo ich uvoľníme, lebo presúvame úradníkov z jednej budovy do druhej budovy. Ale ak úradníkov len presťahujete, nič neušetríte. Ak ušetríte presunom, tak to urobíte presunom na menej lukratívne miesta, preto, lebo potrebujete vypratať viac lukratívne miesta tam, kde sídli štátna správa, z dobrých lukratívnych miest. Napr. aj vlastné ministerstvo chcete presťahovať, lebo sídli na lukratívnom nábreží Dunaja. Je to veľmi lukratívne nábrežie, drahé pozemky. Tak si postavíte nový úrad, aby ste tento mohli predať. No ale potom je to obyčajná realitka alebo developer, to nemá nič spoločné so štátnou správou.

    No a na záver výsledok, výsledok zákona o rušení krajských úradov, ktorý opodstatňuje § 1, lebo všetko ostatné je tam o ničom, lebo iba ten sa dá medializovať. Úspory sa nekonajú, čo potvrdzuje aj vaša dôvodová správa. A to, čo sa bude konať, je len chaos. Keďže ste nenašli spoločnú reč ani so županmi, ktorí mali prevziať činnosť krajských úradov, samozrejme, za úhradu, nenašli ste spoločnú reč ani s HZDS, ani so SNS, ktoré si bránia špecializovanú štátnu správu. Ale s nimi ste ani dohodu nechceli, lebo by ste nemohli mediálne získavať. Takže vôbec nejde o nejaké faktické rušenie krajských úradov, ide o rušenie de iure, a nie de facto, lebo návrh zákona ani v jednom slove, ani v bodke, ani nikde nehovorí o tom, že by ste zrušili akúkoľvek agendu, ktorú dnes robí krajský úrad. Iba to presúvate. Teda nerušíte nič, neušetríte nič.

    A tu stojí za zmienku aj to, čo som už spomenul. Časť agendy krajských úradov presúvate do Bratislavy na príslušné ministerstvo alebo ministerstvá. Teda v regiónoch rušíte pracovné miesta úradnícke, lebo však tam ten úradník zarobí iba 15 000, a navyšujete ich v Bratislave, lebo tu on zarobí 25 000. Je to boj proti regionálnym rozdielom ako vyšitý, paráda.

  • V Prešove to zrušíme, v Košiciach to zrušíme, v Bystrici to zrušíme, v Bratislave to pridáme. Minister zdravotníctva mi je presne príkladom, vzorom, tam to zruším, v Bratislave to pridám. Je to parádny boj s regionálnymi rozdielmi. Zákon keďže nič nehovorí o rušení agendy, ktoré jediné môže priniesť úspory na zamestnancoch a priestoroch, tak celý je, čo sa týka šetrenia hlavného, o ničom. Celý krik a celé tlačovky okolo rušenia krajských úradov a o úsporách bol jeden veľký marketingový ťah, jedna veľká bublina, za ktorou príde ďalšia, z iného súdka, lebo však táto sa už vyčerpala.

    A jednu otázku vám položím, lebo budete reagovať v záverečnom slove: Pán minister, ako ste sa vysporiadali s ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z., v ktorom postavenie prednostu krajského úradu v mimoriadnych situáciách je presne vymedzené? Ako ste sa vysporiadali s týmto? V tomto vašom zákone sa nič o tom nehovorí. Čakám odpoveď. Predpokladám, že bude fundovaná, ste profesionál a právnik.

    Takže celá analýza verejnej správy a návrh zákona a tlačovky a všetko, čo sa deje od júla minulého roku a bude sa diať ešte nejaké 2 mesiace, je len a len mediálna hra, a nie šetrenie. Aj keď tých 150 miest zrušíte na krajských úradoch v Prešove, v Košiciach, v Bystrici, v Žiline a neviem kde, tak ak ich vytvoríte v Bratislave, tak budú drahšie ako tých 150 miest, ktoré zrušíte. Takže nebude žiadne šetrenie. A ja si myslím, že by najlepšie bolo, kebyže pri tejto mediálnej hre a marketingovej hre ste aj zostali. Takto totižto nenapáchate škody spoločnosti. A ak nebudete robiť nič, tak urobíte to najlepšie, čo môžete pre občana Slovenska urobiť. To je všetko. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S reakciou na vystúpenie pána poslanca Janiša sa s faktickými poznámkami prihlásili poslanci: pán poslanec Kužma, pán poslanec Bobrík, pani poslankyňa Zmajkovičová, pán poslanec Rafaj. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Kužma.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Janiš, tie tlačovky, to nie je až taká veľká hra, lebo prvý veľký bojovník u nás s byrokraciou Klement Gottwald, ten si dal ako prvý cieľ bojovať proti byrokracii, ktorá cicia krv pracujúcemu ľudu. A vtedy sa organizovali dokonca estrády, keď herci museli chodiť po Slovenku a takto bojovať s byrokraciou. A vo všetkých novinách boli karikatúry, ktoré sú dodnes zachované, ako sa má bojovať s byrokraciou. Výsledok bol akurát ten, že vzdelaných úradníkov nahradili tzv. robotnícke kádre alebo z ľudu ľudia väčšinou bez vzdelania, často bez maturity. Dokonca boli aj prípady, napr. v Prešove, keď človek, ktorý nevedel čítať a písať, sa stal šéfom odboru. Takže takéto boje s byrokraciou boli. Samozrejme, tej byrokracie potom bolo oveľa viac, než keď sa ten boj začal, a to z jednoduchého dôvodu: Keď neznížite kompetencie štátu, ale opačne, ešte viac centralizujete krajinu. Tak akékoľvek takéto scénky sú len kamufláž a v skutočnosti to vždy dopadne tak, že byrokratov je viac. A keďže v tomto zákone nie je ani zmienka o znížení kompetencií štátu, tak výsledok roku 2010, na ktorý si skutočne posvietime, bude za celé Slovensko vrátane tých ministerstiev, pri ktorých sa už hovorí rádovo o stovkách ľudí, ktorí majú pribudnúť, oveľa vyšší ako teraz pri počiatočnom stave. A to som ochotný povedať, že s týmto určite v tom roku 2010 ako tromfom vyjdem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S ďalšou faktickou poznámkou je pán poslanec Bobrík.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že pán Janiš vo svojom vystúpení krásne ukázal, ako sa tá reklama a propagácia, propaganda má robiť. Bolo to veľmi poučné vystúpenie. Videl som to. Je to krásna nôška politických invektív a bonmotov a demagógie, čo tam bolo. Bola tam, musím pochváliť, aj jedna konkrétna otázka na pána ministra. Ale treba jasne povedať, že to, z čoho máte obavy, že nebodaj teraz preferencie našich koaličných partnerov budú klesať a nám budú stúpať, ja som predpokladal, že týmto vaším vystúpením vysoko stúpnu, pretože ak takto budeme sa prezentovať jedni aj druhí, tak som zvedavý na to vystúpenie vašich preferencií po našom poklesnutí, po vašom príspevku, teda v rozprave vystúpení. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalšia faktická poznámka, pani poslankyňa Zmajkovičová, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, vaše vystúpenie bolo úplne v intenciách ideológie vašej politickej strany. Takže nič iné som od vás ani nemohla očakávať.

    Vy ste si asi neprešli ten návrh zákona dostatočne, lebo videli ste v ňom iba to, čo ste chceli vidieť. Pre vás zrušenie krajských úradov znamená, že zruší sa krajský úrad so svojou kompetenciou a tá kompetencia nebude nikde. Štátnozamestnanecký pomer je na krajskom úrade, je tam krajský prednosta aj personalista. A zároveň tá kompetencia musí prejsť na obvodné úrady. A, samozrejme, my sme nehovorili pri zrušení krajských úradov, že kompetencia bude prechádzať na samosprávu. Hovoríme o štátnej správe.

    A ešte by som vám chcela poďakovať za ten prehľad, chronologický, prehľad tlačoviek nášho premiéra. Veľmi pekne vám ďakujem. Ale ste nám zabudli asi naplánovať ďalšiu tlačovku, čo sa týka krajských úradov.

  • Ďakujem.

    Poslednú faktickú poznámku má pán poslanec Rafaj.

  • Ďakujem taktiež z tohto miesta hovorcovi dvoch menších koaličných strán. Ale cítim potrebu ubezpečiť všetkých, že SNS v tejto vláde nevisí na šnúrke gatí Smeru, ako za bývalej vlády ste viseli na šnúrke na gatiach SMK.

  • A vtedy sa rušila nie štruktúra nejakých úradov, lebo bola priamo ohrozená štruktúra slovenskej štátnosti. Takže snáď si môžem dovoliť ubezpečenie, že urobíme všetko pre to, aby sa tam tá konkrétna strana, ktorú som menoval, opäť čím skôr nedostala. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Janiš, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Dve také pripomienky.

    Po prvé. Od kolegu Kužmu som zistil teda, že vidím, že Smer sa má ešte čo učiť od svojich predchodcov, nemajme obavu. My nemáme tú obavu, len na ňu upozorňujeme.

    Ja si pamätám na rok 1996, na vznik 8 krajských úradov, keď vláda HZDS a SNS toto urobila. Pamätám si na ohňostroje v krajských mestách. Pamätám si na vznik krajských úradov, na všetky oslavy. Toto všetko bolo za vlády HZDS a SNS. A preto ak dnes počúvam spravodajcu, ak dnes počúvam SNS, tak neviem, či to je tá istá SNS alebo sú to tí istí ľudia. A pán spravodajca vtedy za to hlasoval. Zúčastňoval sa osláv. A dnes sa bude zúčastňovať osláv rušenia toho, čo v roku 1996 urobili. A neviem teda pochopiť, na základe čoho to urobili, či to bolo na základe analýzy, ktorá nič nehovorí, na základe toho, že tu zaznelo more čísiel, ktoré, či pozeráte odzadu, odpredu alebo z druhej strany, tak vám nič nepovedia. Na základe tohto názoru dve vtedajšie koaličné strany, keď boli pri vláde, dnes úplne upúšťajú od krajských úradov. Dnes všetko rušia. Dnes je podľa nich všetko zlé. A sami ste to všetko zaviedli. Sami ste to všetko zaviedli, sami ste to zriadili a teraz tu plačete a nariekate, ako to je všetko zlé.

  • Odpoveď z pléna.

  • Ďakujem.

    Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Pado a pripraví sa posledný prihlásený do rozpravy pán poslanec Kuruc.

    Pán poslanec Pado, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k vládnemu návrhu zákona o zrušení krajských úradov a o zmene zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z. z.

    Dámy a páni, viete veľmi dobre, že od prvého dňa, odkedy boli zverejnené tézy Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, som sa k zámeru rušiť krajské úrady vyjadroval veľmi kriticky. Iste si na to dobre pamätáte, hlavne pri prerokovávaní programového vyhlásenia vlády ako takého. Ale nebolo to kvôli samotnému zámeru zrušiť krajské úrady. Vtedy, a hovorím to aj dnes, a vždy aj medzitým som hovoril o tom, že nie je reálne zrušiť krajské úrady, tak ako to bolo prezentované k 1. 1. Dneska máme predsa 21. marca. Je jasné, že teda bol to nezmysel. A rovnako tak som hovoril o nezmyselnosti a nereálnosti proklamovaných obrovských úspor. Veď sa celý čas rozprávalo o tom, aké strašné peniaze, koľko budov a koľko ľudí dokážeme ušetriť zrušením krajských úradov. Z veľkých sľubov a očakávaní dnes zostali len veľké bonmoty o prelomovej situácii v racionalizácii štátnej správy a o začiatku novej cesty a neviem čo všetko ešte podobné, samé vzletné reči a vzletné slová. Ale už len ako o začiatku hovoríme o skromnej úspore 151 pracovníkov a o nejasných, skôr by som povedal, zbožne žiadaných úsporách, aspoň tých 48 mil. korún ročne, aj to od roku 2008. Ja sa teda otvorene pýtam, kde sú tie tisíce zbytočných úradníkov, kde sú tie ťažké milióny a miliardy majetku, ktoré obhospodarujú krajské a obvodné úrady, zbytočného majetku, ktorý štát môže zhodnotiť iným spôsobom, kde sú tie peniaze, kde sú tie majetky a kde je presun kompetencií na samosprávu, tak ako to povedal pán predseda vlády 13. júla 2006 po stretnutí s predsedami VÚC.

    Dovolím si citovať. Poznáte predbežný návrh, ktorý sa objaví v programovom vyhlásení, že nová vláda má záujem zrušiť existenciu krajských úradov ako všeobecnej štátnej správy na úrovni krajov a špecializovaných krajských úradov, predovšetkým krajských školských úradov. „Tu po odbornej diskusii,“ ja som si dovolil pochybovať vtedy, a dneska je to znova takisto úsmevné, keď to čítam, „sme došli k záveru, že 1. január 2007 je reálny termín, ku ktorému by vyššie územné celky mohli prevziať zostávajúce právomoci, ktorými dnes disponujú krajské úrady, ako aj špecializované krajské školské úrady, a že toto rozhodnutie môže významnou mierou prispieť k úsporám na úrovni vládnej spotreby.“ Prepáčte, že zdôrazňujem ešte raz: „Tu po odbornej diskusii sme došli k záveru.“ Preboha, čo to bolo za odbornú diskusiu, keď sa po odbornej diskusii odborníci zhodli, že 1. 1. 2007 je ten najlepší termín a reálny termín, kedy to môže prejsť. A to bolo 13. 7.

    Dňa 16. augusta minulého roku na tlačovej konferencii predsedu vlády Slovenskej republiky a štátneho tajomníka Ministerstva financií Slovenskej republiky pána Palka po skončení 7. schôdze vlády Slovenskej republiky predseda vlády povedal: „Toto je cieľ dnešného rozhodnutia a v najkratšom možnom termíne, to znamená, ako nám to umožní legislatíva, technické podmienky, pristúpime k splneniu tohto záväzku, ktorý sme si dali do programového vyhlásenia vlády. A netreba tento záväzok spochybňovať. Ba práve naopak,“ nebudem ešte teraz hovoriť o číslach, to číslo sa dozviete v krátkom čase, „táto vláda pristúpi, môžem povedať, k razantnému zníženiu počtu štátnych úradníkov.“ Razantné je zdôraznené. Neviem. Ja neviem, 151 ľudí z 10 000 štátnych zamestnancov na úrovni miestnej štátnej správy a aj z 3 500 neviem koľko presne zamestnancov na krajských a obvodných úradoch, že by toto bolo razantné zníženie? Ministerstvo financií jedným jednoduchým opatrením znížilo počty pracovníkov na ministerstve financií o 250. A nikto nehovorí o ničom razantnom. Ukázalo sa tiež, že toľko proklamované rušenie krajských úradov bez náhrady nie je ničím iným ako bublinou, ktorá bola vypustená s veľkým hurhajom, aby bolo jasné, o akú super dôležitú vec ide.

    A opäť pán predseda vlády, 12. decembra minulého roku na diskusnom fóre HN klubu povedal: „Predpokladám, že v marci by mal byť vyriešený problém krajských úradov, ktoré chceme zrušiť bez náhrady. Odmietame alternatívu, že namiesto ôsmich krajských úradov chceme vytvoriť medzistupeň troch alebo dvoch krajských úradov. Chceme ísť bez náhrady a presunúť kompetencie, právomoci a finančné prvky na vyššie územné celky. Bude treba vyriešiť niekoľko právnych otázok, ale do marca sme schopní tieto veci zvládnuť. Potom príde na rad špecializovaná štátna správa. Vidím tu aj niekoľko pánov primátorov, určite potvrdia, že opodstatnenosť existencie všeobecnej a špecializovanej štátnej správy na krajských úradoch je veľmi diskutabilná.“ No nie je to pravda a ani to nebola pravda, nielen preto, že špecializovanej štátnej správy sa racionalizácia vôbec netýka. Ja sa pýtam, a bolo tu už dnes toto vlastne aj povedané, aký je rozdiel medzi krajským úradom a obvodným úradom s rozšírenou pôsobnosťou. Je taký, že sa nevolá krajský úrad, nie je nijaký iný. Ale toto nie je systémová zmena, dámy a páni, to je obyčajné premaľovanie tabule. Či to bude krajský úrad, obvodný úrad s rozšírenou pôsobnosťou alebo vysunuté pracovisko ministerstva vnútra v regióne ako druhostupňový odvolací orgán, na veci to nič nerieši. Je to stále to isté, len v bledoružovom. Nijaká zmena to nie je. A v prvom rade to nie je zrušenie krajských úradov bez náhrady. Bez náhrady je to vtedy, ak presuniete kompetencie na územnú samosprávu a na obecnú samosprávu alebo zavediete také systémové opatrenia, že výkon týchto kompetencií nebude potrebný. Toto je bez náhrady, všetko ostatné je s náhradou. A či sa náhrada volá dva medzistupne alebo tri medzistupne, krajské úrady v Košiciach, v Bystrici a v Bratislave, je to úplne jedno. A je to absolútne to isté. Dámy a páni, ako vtedy, tak aj dnes je jasné, že ste nevedeli, o čom hovoríte, keď ste písali programové vyhlásenie vlády a púšťali tieto vzletné slová. A svedčia o tom aj údaje, ktorými pohadzujete dookola, okolo seba a šibrinkujete ako mečom.

    Tohto roku 2. januára pán predseda vlády po inšpekcii plnenia úloh vlády Slovenskej republiky súvisiacich so zámerom rušenia krajských úradov a spracovaním analýzy stavu verejnej správy na Slovensku, ktorú sme prerokovávali včera a dnes, povedal: „Na Slovensku, ktoré je naozaj prebyrokratizované, je pre vládu mimoriadne dôležitá a záleží na tom, aby sme vyriešili túto úlohu čo najrýchlejšie.“ Rovnako sa potvrdzuje údaj, že po tejto slávnej reforme verejnej správy, o ktorej sme toľko počúvali, máme na Slovensku o 13 000 štátnych úradníkov viac, ako ich bolo pred reformou verejnej správy. Takže dnes majú občania dokonca ďalej a sťaženejší prístup k tomu, aby si mohli ohľadne štátu uspokojiť svoje potreby, ktoré potrebujú, bol som dnes oboznámený, čo to všetko obnáša. Ale všetko smeruje k tomu, že krajské úrady a postupne aj špecializované úrady štátnej správy na krajskej úrovni budú zrušené, že sa posilní vplyv štátu prostredníctvom obvodných úradov, ktoré dnes existujú, ale ktoré preberú niektoré kompetencie krajských úradov alebo špecializovaných úradov štátnej správy. Sú tam plus, samozrejme, aj niektoré ministerstvá z toho dôvodu, že sa stanú odvolacími orgánmi v správnom konaní, budú mať posilnené pozície. A ďalej, v štáte musí byť poriadok, štát musí byť racionálny, štát musí živiť len toľko štátnych úradníkov, koľko si môže dovoliť a koľko reálne potrebuje. Dnes má Slovensko o niekoľko tisíc štátnych úradníkov viac, ako ich potrebuje. S kľudným svedomím môžem opätovne povedať, že informácie o zvýšenom počte pracovníkov nie sú pravdivé, sú vymyslené a skutočnosť je nasledovná.

    V správe Ministerstva financií Slovenskej republiky k vývoju zamestnanosti v štátnej správe sa hovorí, že: „V roku 2002 pred reformou verejnej správy pracovalo vo verejnom sektore 414 770 zamestnancov, v roku 2006 to bolo už iba 379 133.“ Neviem, ja som skončil aj základnú školu, aj strednú, aj vysokú, všade som mal matematiku, ale nikde ma pritom neučili, že by 414 000 bolo menej ako 379 000. Ak vás to učili, povedzte, kde, to bolo, veľmi som na to zvedavý. Ale toto sú len celkové čísla. V roku 2002 v miestnej štátnej správe, a hovoril som to už aj na pôde tejto snemovne minimálne dvakrát, teda v čase po realizácii reformy verejnej správy, po presune kompetencií a decentralizácii, ale pred posledným znížením počtu pracovníkov, ktoré vyplývalo z rozpočtu na rok 2004, pracovalo približne 12 360 štátnych zamestnancov plus cirka 5 000 verejných zamestnancov na úradoch práce, teda spolu niekde okolo 17 360. Po poslednom znížení počtu pracovníkov v roku 2004 na tej istej úrovni pracuje 15 540 zamestnancov. Otázka o počtoch je taká istá ako pred chvíľou, či je 17 360 menej ako 15 540. Teda nie je to žiaden nárast, ako je nám to sústavne podsúvané.

    Údaje v analýze, ktorú sme prerokovávali, sú akoby nevinným klamstvom, ktoré má ale odkryť neodborné, prepáčte mi za výraz, ja som to povedal do médií a poviem to aj teraz, hlúpe politické trvanie na splnení jedného nepremysleného populistického sľubu. Ja viem, že treba občanom povedať to, čo ľudia radi počúvajú, a dnes je to módne a bolo to módne vždy, pretože sa hovorí o míňaní daní, o míňaní peňazí daňových poplatníkov, a teda hovoriť o znížení byrokracie. Ale to, čo predvádzate, je jasným dôkazom, že vaše slová o znížení byrokracie nie sú ani pravdivé a ani reálne. Okrem toho, čo som povedal, čísla, ktoré sú uvádzané v správe o analýze vývoja, ktorá je predskokanom, dalo by sa povedať, k tomuto návrhu zákona, sú chaotické a o. i. ešte nesúhlasia. V časti IV Zrušenie krajských úradov všeobecnej štátnej správy k 30. 9. 2007 sa uvádza, že: „Počet obvodných úradov má byť 50, z toho 8 z nich bude v pozícii obvodného úradu v sídle krajského mesta. Po zmene sa predpokladá zabezpečiť úlohy 3 325,8 funkčnými miestami.“ Pritom v ďalšom odseku sa píše, že: „Obvodný úrad bude mať priemerný počet 50 funkčných miest a obvodný úrad v sídle kraja bude mať 151 funkčných miest.“ A z toho vyplýva takáto jednoduchá matematika: 46 x 50 = 2 300 + 8 x 151 = 1 208. Dokopy je to 3 508 funkčných miest. Že by 3 325,8 bolo to isté ako 3 508? Asi nie. Je to jednoduchá matematika, obyčajné počty, nič mimoriadne, netreba na to nijaké špeciálne vzdelanie.

    A k tomu, čo tu bolo povedané ohľadom, pán minister, myslím, že ste to hovorili vy, zavedenia právnej subjektivity, a teda že všetkých 50 obvodných úradov bude mať právnu subjektivitu a že by snáď mohlo dôjsť k nejakým úsporám. No nedôjde k žiadnym úsporám, pretože ak dnes osem krajských úradov má právnu subjektivitu, obvodné úrady právnu subjektivitu nemajú. Obvodné úrady majú len administratívnosprávnu subjektivitu, aby mohli vykonávať správne akty. A teda to, čo zabezpečujú krajské úrady pre všetky obvodné úrady v územnej pôsobnosti kraja, prejde na obvodné úrady. A s tým tam prejdú aj pracovníci. Takže hovoriť o nejakej úspore je absolútny nezmysel. Podľa tohto istého materiálu, ktorý sme dnes prerokovávali, dnes pracuje na krajských a obvodných úradoch ministerstva vnútra 3 532 zamestnancov. Podľa materiálu je predpokladaná úspora 151 zamestnancov na obvodných úradoch. A sú tu uvádzané finančné prostriedky, ktoré by mali byť, samozrejme, usporené. Myslím si, že netreba to ešte raz zdôrazňovať, že to nie je pravda, rovnako ako nebude pravda to, čo ste zdôrazňovali, že sa usporia priestory.

    Pán minister, ja tu mám svoju prednášku z roku 2003. V tejto mojej prednáške sa vyskytujú údaje, o ktorých tak veľmi rád rozpráva pán predseda vlády. Sú to znova čísla, čísla, čísla, údaje o náraste úradníkov a ja neviem čo všetko. Ale tým chcem dokladovať, že tieto čísla, ktoré ja mám vo svojom vystúpení, boli známe v roku 2003 a sú známe aj dnes. A tak si dovolím povedať, pán minister, že keby ste sa azda namiesto špekulovania a amatérskeho pôsobenia v oblasti jasnovidectva viacej venovali otázkam, o ktorých dnes hovoríme, tak by ste mali aj tie informácie, ktoré tu mám ja. Hovorím o špekulovaní preto, že, aj včera ste sa vyjadrili o tom a špekulovali ste nad dôvodmi, ktoré viedli vášho predchodcu, teda mňa, k tomu, že som podpísal zmluvu v posledný deň môjho pôsobenia.

    A druhá vec je, že ste sa tvárili ako amatérsky jasnovidec, keď ste dopredu hovorili o možnom lepšom využití polmiliónovej pokuty, o ktorej sa tak niekde rozpráva. Ale dnes je prerokovávanie záverečného protokolu, vy to dobre viete. A posledné stanovisko Úrad pre verejné obstarávanie možno prednesie niekedy o dva, možno o tri týždne. Vy už dnes ale viete, že tú pokutu, tých 500 000 korún, by ste mohli využiť na niečo iné. Takže buď ste amatérsky jasnovidec, alebo len prezentujete dopredu dohodnuté výsledky. To neviem.

    Pán minister, nemajte mi za zlé, ale v otázkach verejnej správy sa nevyznáte ani ako začínajúci starosta možno najmenšej obce na Slovensku. Ale napriek tomu, že teda máte chabé vedomosti v tejto oblasti, ja sa ospravedlňujem za tento výraz, ale zrejme je to tak, snažíte sa vo svojom vystúpení, a predviedli ste to tu aj dnes, napomínať a upozorňovať ostatných, ako keby naozaj ste tými vedomosťami v tejto oblasti oplývali viac ako tí, ktorí tu stoja a rozprávajú.

    A nakoniec, pán minister, to, čo ste predviedli včera pri úvodnom slove k správe o analýze a aj dnes vo svojom vystúpení, ktoré ste tu mali, bolo jasným dôkazom vášho postoja k celej problematike. A naozaj svedčí to o plytkosti vašich vedomostí v tejto oblasti. A, pán minister, ak by ste sa chceli, a ja teraz seriózne ponúkam vám spoluprácu, problematike ministerstva vnútra, a teda nielen verejnej správy, ale aj iných oblastí, civilnej ochrany, Hasičského záchranného zboru a polície možno, dostať trošku viac na kobylku a venovať sa tomu trošku viac, poznať aj tie problémy, aj keď to nie je zvykom, ako opozičný poslanec vám ponúkam pomocnú ruku. Môžem vám poskytnúť informácie a skúsenosti, ktoré mám z oblasti štátnej správy už, chvalabohu, 17 rokov, a aj z riadenia určitých záležitostí ešte ako prednosta krajského úradu. Iste by to bolo celkom namieste.

    A teraz by som chcel spustiť tú prezentáciu. Poprosím, pán kolega. Takže nechcem hovoriť a nebudem hovoriť ku každému jednému obrázku, je to prezentácia z roku 2003. A dnes nie je namieste, ja viem, aký je dnes dátum. Takže nie je namieste, aby som o všetkom tomto rozprával, čo je tu. Ale ak by ste si, pán minister, toto vyžiadali od pracovníkov sekcie verejnej správy ministerstva vnútra, ktorý to v roku 2003 pripravovali mne ako štátnemu tajomníkovi, dopátrali by ste sa k údajom, ktoré sú uvedené v tomto materiáli. A dopátrali by ste sa aj tejto tabuľky, ktorá je následne tu. A je to tabuľka o prehľade o vývoji personálneho budovania krajských úradov a obvodných úradov a personálneho zabezpečenia krajských úradov, obvodných úradov a orgánov špecializovanej miestnej štátnej správy. Sú tu presne uvedené čísla.

  • Hlas v sále.

  • No tak aké to je, také to je. Ja vám to môžem dať k dispozícii. Sú tu presne uvedené čísla, ktoré hovoria o tom, na ktorý úrad v rámci decentralizácie, v rámci presunu kompetencií koľko zamestnancov odišlo. Každý jeden úrad je tam uvedený. Ja vám môžem hovoriť o tom, čo prešlo na hasičov, veterinárnu starostlivosť, kataster, verejné obstarávanie, školskú inšpekciu a tak isto ostatné úrady, aj presune na samosprávu. A ďalšie, to je vývoj počtu zamestnancov aparátu krajských a okresných úradov od roku 1996 až do roku 2003. A v tejto tabuľke, pán minister, by ste sa dočítali, deň po dni kedy koľko ľudí pribudlo a ubudlo v aparáte krajských a okresných úradov, pretože v roku 1996 sme mali ešte okresné úrady, od projektovaného stavu 17 753 v roku 1996 až po konečný stav, ktorý je tu na tejto strane. A ten konečný stav hovorí o čísle 12 255 zamestnancov pred posledným znížením, ktoré predpísalo ministerstvo financií. A tak teda rozprávať o tom, že dnes v štátnej správe pracuje o 13 000 ľudí viac, je číročíry nezmysel a bohapustá lož, nič iné to nie je. Nemal som to tu preto, aby som vám z tohto ukazoval všetky záležitosti, ktoré sú tam uvedené, pretože to nie je mojím cieľom. Mojím cieľom bolo len ukázať že takéto niečo existuje. A kto má záujem o tieto čísla ešte z roku 2003, nech si to pozrie a nech nevymýšľa čísla, ktoré nie sú pravdivé, čísla, ktoré k niekomu pasujú v tomto období.

    Pani poslankyne, páni poslanci, predložený vládny návrh zákona o zrušení krajských úradov je v príkrom rozpore s programovým vyhlásením tejto vlády. V programovom vyhlásení sa deklaruje, v čo najkratšom čase, najkratšom možnom termíne vláda SR zruší krajské úrady, ktorých kompetencie prejdú na územnú samosprávu. Žiadna kompetencia na samosprávu neprechádza. A to nehovorím o ostatnej špecializovanej štátnej správe, ktorej sa to nedotkne.

    Predložený návrh opatrení napriek niektorým čiastkovým riešeniam, ktoré je možné podporiť, a myslím si, že to by privítala aj opozícia, napr. zrušenie krajských školských úradov, pretože tam sú naozaj možné úspory, je zlý z nasledovných dôvodov.

    Vznikne absolútne nezmyselný model štátnej správy, v ktorom niektoré ministerstvá budú mať krajské a obvodné úrady, iné iba obvodné, niektoré žiadne úrady, niektoré obvodné a pracoviská v území a podobne. Skrátka, je to chaos vo vzťahu k iným štátnym orgánom, ale aj k samosprávnym partnerom v úzadí.

    Ešte väčší nezmysel vznikne, ak sa zrušia iba krajské úrady ministerstva vnútra a ostatné krajské úrady špecializovanej štátnej správy ostanú zachované. Poruší sa symetria, už to tu dneska bolo povedané. A ak niekto nevie, o akej symetrii hovoríme, je to symetria medzi krajskými úradmi, štátnou správou a vyššími územnými celkami. Túto symetriu do dnešného dňa nikto nespochybnil. Táto symetria zabezpečovala stabilitu územnosprávneho usporiadania, zabezpečovala koordináciu medzi územnou samosprávou a štátnou správou a aj koordináciu v rámci štátnej správy, pretože v zákone o krajských úradoch je uvedená jedna čarovná formulka, ktorá hovorí, že krajské úrady v určitom slova zmysle koordinujú činnosť aj špecializovanej štátnej správy.

    Tento návrh, ktorý predkladáte, nijakým spôsobom nerieši ani optimalizáciu usporiadania obvodných úradov. Uvažuje s integrovanými obvodnými úradmi v obvodoch s počtom obyvateľov v intervale mimo Bratislavy a Košíc od 20 862 obyvateľov v obvode do 222 282 obyvateľov v obvode, resp. keď to chcete na štvorcové kilometre, 356 štvorcových kilometrov je najmenej a 2020 štvorcových kilometrov je najviac. Dámy a páni, to nemá nijakú logiku.

    Už tu bolo povedané dneska, že nie je jasné, akým systémom bude doriešená otázka bezpečnostného systému Slovenskej republiky a ako bude naložené s ústavným zákonom, ktorý o tom hovorí. Ak ste sa rozhodli jednoducho ho ignorovať, nie je to dobrým signálom pre občanov tejto krajiny. Ak vláda bude ignorovať ústavný zákon tejto krajiny, nehovorím o dôsledkoch, ktoré môžu nastať, ako tu už bolo povedané.

    Dámy a páni, namiesto pokračovania decentralizácie prichádza presunom agendy z miestnej štátnej správy na ministerstvá k centralizácii. Zlučovaním obvodných úradov špecializovanej štátnej správy pod riadením obvodného úradu ministerstva vnútra dochádza k absolútnemu chaosu. Mnohí to nepoznáte, ja som to zažil na vlastnej koži. A viem, ako to je, keď na jednom úrade vykonávate kompetencie viacerých rezortov a riadi to šéf, ktorý spadá pod jedného ministra, odborne tento úrad riadia ďalšie ministerstvá, finančne časť zabezpečuje rozpočet ministerstva vnútra, ale zvýšené kompetencie alebo potreby pre jednotlivé rezorty ministerstvo vnútra potom nezabezpečuje. A takýto je potom spor na samotných úradoch.

    Ďalší veľmi vážny moment, ktorý sa mi z tejto správy javí ako vedomé zahmlievanie pravdy, sú dezinformácie o počte miestnych orgánov, ktoré majú robiť zdanie racionalizácie, racionálneho konania tejto vlády. Analýza nehovorí o tom, že by v územnom obvode kraja fungovalo alebo na Slovensku fungovalo 1 000 úradov, analýza hovorí o 1 000 orgánoch alebo o 752, 742 úradoch, ale 742 orgánoch. A ja chcem povedať, že v čase pred reformou verejnej správy v roku 2004 na území Slovenskej republiky pracovalo viac ako 1 000 miestnych orgánov. A v tomto čase je to 742 orgánov, teda ďaleko, ďaleko menej. Tak nezavádzajte verejnosť, pretože nie je pravda, čo hovoríte, že došlo k zvýšeniu počtu. Došlo k zníženiu počtu, k radikálnemu zníženiu, pretože sa ich znížilo o viac ako o štvrtinu.

    Nijakým spôsobom, dámy a páni, neriešite agendu o jednom úrade, o tom, ako priblížiť potreby občanovi, pretože takmer identicky ponechávate štruktúru a umiestnenie obvodných úradov. A okrem toho tá, to tu povedal pred chvíľou môj predrečník pán poslanec Janiš, tuším toľkokrát kritizovaná záležitosť ohľadom častého chodenia na úrady, to v reálnom živote veľmi kríva. Reálne potrebujete navštíviť viac úradov v prípade otvárania živností. Ale ani tam to nie je návšteva viacerých úradov štátnej správy. Idete z obvodného úradu všeobecnej štátnej správy do Sociálnej poisťovne. A toto tento návrh nerieši. Problém, ktorý je pri vybavovaní živností, vyriešia jednotné kontaktné miesta. A tie sa riešia úplne iným spôsobom, úplne iným spôsobom. Toto s tým nemá nič spoločné.

    Dámy a páni, hovoríte o fiktívnej úspore 151 funkčných miest. Ja to nazývam fiktívnou úsporou. A reálne ide o 1,4 % z dnešného počtu funkčných miest v miestnej štátnej správe. Kvôli 1,4-percentnej úspore, dámy a páni, bude treba novelizovať možno 54 zákonov. Ak toto je racionalizácia, tak potom klobúk dole. Za fiktívnu považujem túto úsporu aj z nasledovných dôvodov. Ako som povedal, dochádza k centralizácii. A táto centralizácia bude znamenať nárast nákladov súvisiacich s presunom agend. Ako tu už bolo povedané, na viacerých ministerstvách sa uvažuje o navýšení počtu zamestnancov. A okrem toho navýšenia tak či tak sa zdráhajú samotných úspor 20 %.

    Dochádza k zvýšeniu počtu miestnych orgánov, dámy a páni, pretože dnes, bolo to tu vami kritizované, úrady špecializovanej štátnej správy sú rozmiestnené po území rôzne, je to od 36 až po 50, ale vy všetky dávate do každého jedného miesta, aj tam, kde to nie je potrebné. Takže neznižujete, ale zvyšujete počty týchto úradov.

    Je toho veľmi, veľmi, veľmi veľa.

    A posledná vec, a to som už dokladoval aj týmto, je, že tu vlastne tieto veci sú dokladované iným spôsobom. Naozaj porovnateľný stav počtu úradníkov v dnešnej situácii a pred rokom 2004 nie je, ako je uvádzané v materiáli, 22 198, ale 10 539. Teda je to menej ako 50 % z toho, čo všade píšete.

    Pán minister, mali by ste to vedieť. Pracovali ste v súkromnom sektore. A racionalizácia, zníženie počtu zamestnancov by pre vás mali byť absolútnou samozrejmosťou. Možno aj je to tak, ale zrejme v súkromnom sektore, a nie vo verejnom sektore, a tak vám chcem dať do pozornosti tri základné záležitosti. Jedna z nich tu už bola povedaná, že zníženie počtu zamestnancov vo verejnom sektore dosiahneme zjednodušením legislatívneho prostredia. To je prvá alfa a omega. Ďalšou sú zásadné reformy, ktoré vy nejdete robiť, ale reformy, ktoré sú spojené s privatizáciou, ktorú ste v programovom vyhlásení vlády odmietli. A po tretie, je to elektronizácia verejnej správy, pán minister. A v tomto smere vaša vláda nerobí s novým splnomocnencom vlády absolútne, ale absolútne nič. A toto považujem za jednu z najväčších tragédií, pretože ak sa v tomto smere nepohneme, nikdy, nikdy nedôjdeme k racionalizácii verejnej správy, nielen štátnej správy, ale aj samosprávy, nikdy, pretože to, čo spája, čo môže spájať samosprávu a štátnu správu, to, čo môžu v rámci verejnej správy všetci využívať, nijakým spôsobom nezriadime.

    Takže na záver mi dovoľte povedať, predložený vládny návrh zákona o zrušení krajských úradov z môjho pohľadu je zlý. Je nekoncepčný a nerieši naozajstný problém v organizácii verejnej správy s cieľom racionalizovať jej výkon a priblížiť verejnú správu k občanovi. Predložený návrh celý systém verejnej správy komplikuje znepriehľadňuje a, čo je dôležité, centralizuje výkon štátnej správy. Otázku reorganizácie miestnej štátnej správy je nutné riešiť paralelne s reorganizáciou ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a s realizáciou komunálnej reformy, ktorej súčasťou má byť pokračovanie prenosovej centralizácie.

    Preto, dámy a páni, predkladám v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto vládnom návrhu zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Bauer. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán Bauer.

  • Ďakujem za slovo. Chcem doplniť pána poslanca Pada v tej časti, kde hovoril o premaľovaní tabúľ, že fakticky toto v čl. II rieši zákon č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch, obvodných úradoch. Všade vo viacerých častiach sa vypúšťajú slová „krajské úrady“. Ale výsledok je taký, že vlastne výsledný stav toho zákona nezodpovedá tomu názvu. A tu chcem upriamiť pozornosť na podobný prípad, ktorý sa týka vlastne tej terminológie o župách, kde tiež bola jedna výhrada, že ten obsah toho zákona po zmene terminologickej nebude zodpovedať názvu zákona. V jednom prípade to bola výhrada, že to tak nejde. Tu v tomto prípade, keď sa to hodí, tak to tak ide. Tak je to jednak nerovnaké zaobchádzanie s návrhmi. A keď tam v tom prípade to nešlo, tak potom ani tu to nejde. A potom budete musieť iným spôsobom riešiť tento zákon, buď teda predložíte celý zákon, kde sa zmení názov, alebo potom je to dôvod na to, že takýto zákon nemá miesto v právnom systéme a nie je korektné takýmto spôsobom meniť a robiť úpravy právnych noriem. Ďakujem.

  • Posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Kuruc.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť svoj názor k navrhovanému zákonu o zrušení krajských úradov a o zmene zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z. z.

    K 1. januáru 2004 prišlo k zmene usporiadania miestnej verejnej správy. Dôvodom bol presun viac ako 400 kompetencií zo štátnej správy na samosprávu a zámer zvýšiť efektívnosť a kvalitu riadenia v štátnej správe. Miestnymi orgánmi štátnej správy na úsekoch všeobecnej vnútornej správy, živnostenského podnikania, civilnej ochrany a riadenia štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu sú krajské a obvodné úrady, ktoré si doteraz plnia svoju funkciu.

    Predložený návrh zákona svedčí o zložitosti celého procesu. Na zrušenie krajských úradov treba zmeniť vyše 50 zákonov vrátane jedného ústavného. Krajský úrad vo svojom územnom obvode zriaďuje krízový štáb, vykonáva opatrenia na riešenie krízových situácií, plní úlohy ustanovené vládou a v rozsahu určenom vládou aj ústredným krízovým štábom pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení. V prípade ich zrušenia bude nutné zmeniť ústavný zákon. Krajské úrady momentálne zamestnávajú vyše 1 000 ľudí. A na ich činnosť idú ročne takmer 2 mld. korún. V návrhu novely sa uvádza, že zrušením krajských úradov sa usporí 151 funkčných miest a na odstupnom sa vyplatí 13,5 mil. korún, väčšina ich zamestnancov prejde pracovať na obvodné úrady, okamžitý efekt to neprinesie žiadny a v roku 2007 stratu cirka 2 mil. korún. Od roku 2007 vraj bude úspora 48 mil. ročne, čo je v rozpore s vyhláseniami Ministerstva financií Slovenskej republiky o zvyšovaní platov vo verejnej správe.

    V priebehu rokov 2002 až 2006 však uskutočnila štátna správa a územná samospráva aj viaceré opatrenia vedúce k znižovaniu počtu zamestnancov. Výsledkom týchto zmien je celkový pokles počtu zamestnancov verejného sektora v roku 2002 až 2006 o 35 637 miest, a nie nárast o 13 500 miest, ako sa to účelovo podsúva občanom. Je preukázateľné, že od roku 2004 sa rozhodovanie o regionálnom školstve, sociálnych službách, kultúre, zdravotníctve, zásobovaní vodou, teplom presunulo výrazne k občanom a ich samosprávam. Majú vplyv na použitie viac ako 70 mld. korún na využívanie majetku v hodnotách stoviek miliárd korún. A rozhodujú napriek individuálnym ľudským pochybeniam čoraz lepšie a v prospech občana. Nielenže tak občania sami veci realizujú, ale umožňujú investovať súkromnému kapitálu. Stačí sa len na to pozrieť v slovenských mestách a obciach nezaujato.

    Zrušenie krajských úradov ministerstva vnútra a prerozdelenie ich úloh nerobí našu verejnú správu efektívnejšou a racionálnejšou. Je to len čiastkové riešenie. Chýba zadefinovanie cieľa pre vývoj reformy verejnej správy. Zrušenie vyvolá zmenu mnohých zákonov, ktoré budú musieť byť v prípade pokračovania procesu opäť novelizované, a zbytočne zaťaží územnú samosprávu úlohami. Krajské úrady zabezpečujú napr. úlohy na úsekoch živnostenského podnikania (40 zamestnancov na celom území Slovenska), krízového riadenia (48 zamestnancov), civilnej ochrany (216 zamestnancov), drogových záležitostí (74 zamestnancov), informatizácie (48 zamestnancov), všeobecnej vnútornej správy (176 zamestnancov), financií (84 zamestnancov) a správy majetku štátu (87 zamestnancov). Väčšinu činností, úloh treba zabezpečiť tak či tak.

    Aké úspory sa potom dosiahnu. Peniaze sa opäť použijú na platy tých, čo ostanú v rezorte, a ostatok bude slúžiť na úhradu odstupného, nákladov spojených so zmenami pôsobnosti a podobne. Časť kompetencií zrušených krajských úradov ministerstva vnútra prevezmú jeho obvodné úrady, časť ich prevezmú ministerstvá, pričom presun kompetencií na samosprávu nebude žiadny. Pritom budú naďalej fungovať všetky ostatné krajské úrady špecializovanej štátnej správy. Bude to nesporne zaujímavý model, či už symetrický alebo asymetrický. Zrušením úradov ostanú finančné zdroje pôvodne určené pre krajské úrady v kapitole ministerstva a bude pre určité oblasti nie tak zaručená efektívnosť ich ďalšieho využitia.

    Záujmom každej vlády má byť efektívna a kvalitná verejná správa. To sa dá dosiahnuť pokračovaním v systémových opatreniach, v elektronizácii verejnej správy, v ďalšej decentralizácii, v zjednodušovaní legislatívneho prostredia alebo vnútornou reorganizáciou existujúcich inštitúcií, nesporne aj vo vykonaní auditu právnych predpisov na úseku verejnej správy. Rezervy sú dnes podstatne väčšie na centrálnej úrovni ako v regiónoch. Dosiahla sa väčšia úspora zamestnancov na ministerstve financií svojou vnútornou reštrukturalizáciou než navrhovanou vládnou reorganizáciou 8 krajských a 50 obvodných úradov. Pritom nepotrebovalo zaťažovať desiatky úradníkov a poslancov Národnej rady zmenou viacej ako 50 zákonov.

    Tvrdenia o úsporách rušením a integrovaním úradov, ale aj napr. znižovaním počtu samosprávnych krajov bez realizácie systémových zmien sú dobré ako mediálne titulky a nástroje na zvyšovanie preferencií. Z dlhodobého hľadiska však Slovensku iba uškodia. Chcel by som znova zdôrazniť, že časť kompetencií zrušených krajských úradov ministerstva vnútra prevezmú jeho obvodné úrady a ich časť prevezmú ministerstvá. Väčšina ich zamestnancov prejde pracovať na obvodné úrady. Rozhodne to nebude prelom do slovenskej byrokracie, ako o tom presviedča premiér Fico, ale naopak, to Slovensku iba uškodí. Tvrdenia o úsporách rušením a integrovaním úradov, ako aj znižovaním počtu samosprávnych krajov bez systémových zmien sú dobré len na dočasné udržanie preferencií.

    Reorganizáciu miestnej štátnej správy treba doriešiť pokračovaním procesu decentralizácie, a nie vytvorením chaosu v štátnej správe. Nie je žiaduce riešiť opätovnú reorganizáciu miestnej štátnej správy bez väzieb na reorganizáciu ústredných orgánov a komunálnu reformu.

    Preto neodporúčam, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona posunúť do druhého čítania. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Frešo, pán poslanec Halecký. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Ešte pani Tóthová sa hlási. Stihla to naposledy. Posledná je pani poslankyňa Tóthová.

    Pán Frešo. Zapnite mikrofón pánovi Frešovi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcel by som poďakovať predrečníkovi pánovi poslancovi Kurucovi, nakoľko dal do veľmi jednoduchých čísiel celý tento návrh. A ja by som na tie čísla upozornil a dal na zamyslenie aj predkladateľovi, že ušetriť 151 zamestnancov za cenu zmeny 50 zákonov s výhľadom na 46-miliónovú úsporu pri 2 mld. rozpočtu krajských úradov mi pripadá, že tá úspora naozaj bude tak možno na úrovni štatistickej odchýlky. Príde mi to naozaj ako niečo, čo je len na zaujatie verejnosti, na akúsi kamufláž, že robíme nejakú činnosť ohľadne úspor. Ale úspora reálna nie je žiadna. Keď to prerátame obyčajnou kalkulačkou, vychádza to niekde okolo 2,5 % a aj to s otázkami, ktoré vyplývajú z predošlého prerokovaného materiálu, kde sa hovorilo o poddimenzovaní v elektronizácii a v ďalších nárokoch na pracovné sily.

    Čiže myslím si, že celý tento návrh je len taká propagandistická kamufláž a v konečnom sčítaní aj by som si trúfol povedať, že bude určite drahší, ako keby sme urobili to, čo s tým návrhom máme urobiť, to znamená odmietnuť ho a nerobiť nič. Ďakujem pekne.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som niekoľko poznámok povedať k tematike, ktorú tuná tak zoširoka rozoberáme. Myslím si, že reštrukturalizácia verejnej, ale aj štátnej správy nie je ukončený ani nejaký konečný stav, ktorý možno aj v budúcnosti očakávať, že je to pokračujúci buď intermitentne alebo trvale progredujúci stav. Preto aj vyhodnotenie, aký charakter má verejná alebo štátna správa, je dosť ťažké hodnotiť či už podľa odozvy a spokojnosti občanov, obyvateľov alebo aj podľa niektorých ukazovateľov. Ale myslím si, že jedným z nich je aj sledovanie finančných, ale aj ostatných nákladov v pomere k HDP. A je to ukazovateľ, ktorý zrejme sa sleduje aj v rámci Európskej únie, ale aj v rámci jednotlivých štátov. Takže táto efektívnosť v spolupráci so spokojnosťou cez, dajme tomu, prieskumy verejnej mienky môže byť určitým ukazovateľom. Nemožno však povedať, že nie je nejaký ukazovateľ, ktorý by vedel to zhodnotiť. Ja si myslím, že pokiaľ nasledujúca vláda neruší systémové alebo nesystémové kroky predchádzajúcej vlády, je to najlepším dôkazom toho, že tieto kroky boli urobené dobre. Táto vláda sa rozhodla, že skôr mení charakter štátnej a verejnej správy, čo svedčí o tom, že je presvedčená o tom, že tie zásadné smery, či už smerom dole k obvodným úradom alebo centrálnym úradom, považuje za potrebné. A nemožno povedať, že sú zanedbateľné aj tie milióny alebo tie počty, ktoré ušetrí. Nie je nakoniec dôležitý cieľ, ale dôležitá je tendencia. A keď je správna tendencia, myslím si, že vždycky sa smeruje aj k správnemu cieľu. A táto vláda...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem. Sledovala som vystúpenie v parlamente. A tak vo vystúpení pána poslanca Kuruca, ako aj u ostatných rezonoval jeden podtón, že predložený legislatívny návrh búra to, čo HZDS vybudovalo. Inými slovami povedané, jeden koaličný partner búra inštitúciu iného koaličného partnera. Vážení opoziční poslanci, zobuďte sa, veď vy ste zbúrali naše krajské úrady, vy ste ich slovami „ženy gazdinky“ akosi vypitvali z kompetencie. To, čo bolo v krajských úradoch integrované, rozhádzali ste na krajské špecializované úrady. V projekte Hnutia za demokratické Slovensko boli VÚC-ky ako miestne parlamenty, čo má v Európe tiež obdobu, áno. Vy ste tam nasunuli množstvo preneseného výkonu štátnej správy. Čiže urobili ste absolútny chaos. A teraz to bude chcieť veľkú robotu, dobrých odborníkov, aby z toho niečo spravili. Preštudujte si dejiny miestnej správy v Anglicku a uvidíte, že ste úplne pripravili taký chaos, ktorý Thatcherová musela riešiť ráznym krokom a rezom. Skutočne miestna správa po reorganizácii Nižňanského bola a je v úplnom chaose.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa: Pán podpredseda vlády, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, budem stručný, pretože inak by som iba opakoval čísla, ako tu mnohí moji predrečníci povedali.

    Ja si myslím, že toto je celkom názorným príkladom. Podobne ako to bolo po bývalej vláde, aj ja musím ešte usporiadať ten neporiadok, čo tu zostal po niektorých predrečníkoch, pán poslanec Pado. To je iba ako prejav názorne. Ja si, samozrejme, všetky tie vystúpenia vážim. Ale v mnohých vystúpeniach išlo skorej o prezentáciu toho, ako sa to nedá, nie ako hľadať spoločné riešenie. A ja som niekoľkokrát prezentoval, že, pán poslanec, nechcem sa dotýkať majetku Národnej rady. Bolo by to zasahovanie do kompetencií. A často sa miešali pri vystúpeniach naozaj hrušky s jablkami. A ťažko to vysvetľovať, pretože zjavne aj v tejto chvíli by to neostalo úplne dostatočne dobre pochopené.

    Systém úradov v sídle kraja nie je náhradou, ale predovšetkým tým, že tieto úrady majú rozšírené kompetencie o niektoré ostatné, ktoré ostatné úrady nevykonávajú. Ani im nerobia veliteľov a nič podobné. Len sú rozšírené kompetencie, ktoré tam pre nich spočívajú. A to isté platí ako predpríprava napr. pre budúce prípadné rušenie ďalších špecializovaných úradov. Nie všetky sú na všetkých obvodných úradoch zastúpené. Niektoré majú len krajské štruktúry, a preto len skončia zase len na obvodných úradoch v sídle kraja, keďže tento počet pre vykonávanie ich kompetencií stačí.

    Chcem povedať ešte raz, záväzok znížiť o 20 % zamestnancov je záväzok, ktorý nie úplne priamo súvisí s týmto zákonom, predovšetkým preto, že tam ide každý minister. V rámci svojho rezortu sa snaží racionalizovať ten systém úradníkov, ktorý má. Preto som povedal, že najväčší počet bude ubúdať práve na ministerstvách a potom na ostatných úradoch, ktoré sám v sebe má. A zrušenie krajských úradov má úplne inú pointu ako tento záväzok, má pointu zefektívniť štátnu správu. Ale hovorím, možno to opakujem už ôsmykrát, v rámci toho, že bola snaha do tých stanovísk dať nejaké zaujímavosti, ostalo toto vysvetlenie nepochopené. A obávam sa, že ani ďalej pochopené asi nebude.

    Treba povedať, že takisto bolo narábané s číslami, ako to už býva, narábané s číslami, ktoré sa niekomu hodia, ktoré sa niekomu nehodia. Výpočet percent z určitej skupiny je vždy podľa iného nominálneho základu, tiež podľa nominálneho základu, ktorý sa hodí alebo ktorý sa nehodí. Ale spomeniem len niekoľko drobností, ktoré boli priamo spomenuté.

    Aj pán poslanec Berényi, aj pán poslanec Abrhan spomínali určité športové disciplíny. Pán poslanec Berényi strieľal do terča. Viete, vo fyzike platí, že ak je terč dostatočne príťažlivý, náboj si ho sám nájde. To je prvá vec. Čo sa týka tých etáp, v časovke možno človek trochu zaostáva, pretože nie tá rýchlosť, ale tá kvalita sa prejaví až v šliapaní do vrchu, pán poslanec. A toto je naozaj zefektívnenie štátnej správy, je vrcholová etapa. Takže tá bude naozaj ťažká. Na časovku si ešte nájdeme čas. Ďakujem pekne. A, po druhé, pán poslanec, chcem sa vás opýtať, keď ste už hovorili o tom autobuse, že nechcete ísť s nami v tom autobuse, kedy ste naposledy išli autobusom.

  • Odpoveď z pléna.

  • No tak vidíte. No ide o to, že efektivita štátnej správy práve má byť záujem úplne všetkých, a preto si myslím, že nakoniec na tú palubu predsa len nastúpite aj vy.

    Čo sa týka pána poslanca Galbavého, že sa snažila bývalá vláda, nie je tu Tomáš, ale on to pochopí, prispôsobovať jednotlivé úrady a rozdelenie vlastne integrovanej štátnej správy na viacero úradov prispôsobením potrebám občanov. Dnes to všetci vidia, že rozdelenie jednotlivých úradov bolo predovšetkým prispôsobovaním potrebe počtu funkcionárov vládnej strany.

    Po ďalšie. To, čo sa našlo vo všetkých tých prejavoch, bolo predovšetkým strašenie, strašenie, ktoré je tak typické pre SDKÚ, pretože žiadne iné argumenty v rukách nemá. To isté robila pred voľbami. A dnes je v podstate nešťastná, že sa nič z toho nenaplnilo. A obdobne to bude aj v tomto prípade. Opäť je tu strašenie, ktoré vystrieda zúfalosť z toho, že predpovede opäť raz nevyšli, keď tá štátna správa bude fungovať efektívne.

    Mimoriadne som sa pobavil na vystúpení pán poslanca Janiša, ktorý rozprával všeobecne o diskusii napriek tomu, že na tej diskusii vôbec nebol. Sám zmeškal svoje vystúpenie. Ale napriek tomu sa vyjadroval ku všetkým, ktorí tu, samozrejme, boli. Je pravda, pán poslanec, že vy ste pravdepodobne všetky tlačovky Smeru videli, ale nepočuli, pretože by ste nemohli rozprávať to, čo ste hovorili. V tom je ten základný rozdiel. Teda až najbližšie uvidíte tlačovku Smeru v televízii, vypnite vežu a zapnite zvuk na televízore, pretože by ste inak vedeli napr. to, že my rušíme úrad, a nie kompetencie. Medzi úradom a kompetenciami je obrovský rozdiel. Len nemáme toľko času, aby som vám to vysvetlil. V každom prípade rušíme úrad. A kompetencie musia tak prejsť, pretože štát má nejaké povinnosti, ktoré musí vykonávať. Čiže dôvodom v rámci rušenia krajských úradov je zrušenie úradu ako takého, nie jeho kompetencií. Ale to už je druhá vec. Úspora predovšetkým vychádza z toho, pán poslanec, že náklady na prevádzku sa zmenšujú. A to je podstatné. To znamená, ak bude jeden úrad napr. v sídle kraja, o ktorom hovoríte, doteraz tam existovali dva úrady, tak aj správa bude lacnejšia. Ale to vám je tiež asi ťažké vysvetľovať, pretože ak ani tejto ľahkej matematike nerozumiete, tak potom je to naozaj komplikované.

    Čo sa týka regionálnych rozdielov, naozaj povedať, že úradníkmi sa riešia regionálne rozdiely alebo sa regionálne rozdiely úradníkmi neriešia, to snáď sa nedá ani komentovať, pretože úradníkmi naozaj sa regionálne rozdiely robiť nemôžu ani zväčšovať, ani zmenšovať. A keď som povedal, že napr. úradníkov v Bratislave ubudne podstatne viacej ako úradníkov z ostatných regiónov, tak je to, samozrejme, pravda, pretože tak to aj bude. Ale zase sme tu len pri tom, že vašou obľúbenou disciplínou je strašenie a v konečnom dôsledku nič iné ani neviete.

    K pánovi poslancovi Padovi. Rád by som povedal, že presne to narábanie s číslami, pán poslanec, sa týka práve vás, 1,4-percentná úspora podľa vás je z celého počtu všetkých administratívnych pracovníkov ministerstva vnútra, je to tak. Ale my sme tu hovorili o 151 ľuďoch z celkového počtu pracovníkov na krajských úradoch. A tých je zhruba 1 000. Koľko je 151 z 1 000? Nuž podľa mojich výpočtov je to zhruba 15 %. Čiže každý môžeme hovoriť iné čísla, ako sa nám to hodí. A keď ste pri tej jednoduchej matematike, čo ste povedali, že počet úradov klesol, tak ja viem inú matematiku. Ja viem, že bol predtým jeden krajský úrad a teraz je ich osem. Ktoré číslo je väčšie? Čiže z môjho pohľadu preto vám hovorím, čísla si môžete robiť, ako chcete, ako si ich upravíte. Toto neriešme, to nie je podstatné. Pán poslanec, čísla si nastavíte presne podľa toho, ako ich potrebujeme aj ja, aj vy. Ale teraz tu neriešime čísla, teraz riešime systém. A systém je v tom, že chceme začať robiť efektívnejšiu štátnu správu.

    Áno, hovorili ste, že pre vás je najväčšou katastrofou to, že nedostatočne sa táto vláda venuje internetizácii. A to máte odkiaľ? Videli ste, ako sú plánované programy zo vzťahu k Európskej únii na roky 2007 až 2013? A viete, že s hlavnými programami je práve na ministerstve vnútra v súvislosti s internetizáciou štátnej správy?

  • Reakcia z pléna.

  • No tak potom, ako to, že nie. Veď tie najsilnejšie programy sú u nás. V tejto chvíli musíme meniť, bohužiaľ, systém, ktorý ste zaviedli vy na ministerstve, aby sme mali osem rôznych druhov informačných systémov. A boli problémy v prechádzaní v databázach, ale už dnes pracujeme na tom, aby boli integrované tie databázy. Z toho pohľadu teda vás môžem ubezpečiť, že štátna správa bude k občanom o 4 roky určite bližšie, určite výrazne a citeľnejšie bližšie. A preto sa ešte raz k tomu vrátim, aby sme nestrašili, ale počkali si na výsledky, pretože toto je vec, ktorá sa ukáže, a môžeme si robiť ten odpočet. Potom môžeme komentovať, potom môžete kritizovať.

    A, pán poslanec, naozaj ja nebudem invektívny teda. Ale keď nás chcete poúčať, poúčajte nás vlastnými správami, nie správami, ktoré vám niekto napíše. Ja som si len podčiarkoval, ako som si čítal v jednej správe, ktorú som dostal pred týždňom ako prípravu pre vás. Ja som si škrtal, čo v nej máte. A viem, že ste ju nevyrábali vy. Čiže vás poprosím, ak nás chcete poúčať, skúste to robiť vlastnými slovami. Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, keďže na niektoré veci už pán minister odpovedal, budem to o to mať jednoduchšie. Len, samozrejme, keby kolega Janiš bol tu sedel dneska celý deň, vedel by, ako tá rozprava prebiehala. Na žiadosť poslancov opozície som spravil to, čo som spravil. Urobil som analýzu vývoja štátnej správy za celé obdobie od roku 1989. A tam som rozoberal aj tú pozíciu krajských úradov, pozíciu jednotlivých okresných úradov, aké je to zloženie, o ktorom sa tu hádame, či je to jeden, osem alebo koľko, áno. V integrovanom systéme bolo 8 krajských úradov, v ktorom boli zakomponované odbory. Neskôr po zásahu pána Nižňanského bola vytvorená špecializovaná štátna správa. A to už sa bavme o tých číslach, koľko sa ich vytvorilo. Len pre poriadok, už vtedy som uviedol, že sa vytvorilo 16 špecializovaných štátnych správ. Takže to len akože k tomu.

    Samozrejme, ono je tu ten pohľad taký dvojaký. Keď je niekto v miestnosti a pozerá sa cez okno von, vyzerá to inak, ako keď sa cez to okno pozerá do miestnosti. A my sme v tom opačnom garde teraz. Minulých 8 rokov ste tu vy boli vládna koalícia, nepýtali ste sa nás na mnohé veci, jednoducho pokým ste mali silu hlasovať, tak ste rozhodovali. Ale mňa skôr prekvapuje tá skutočnosť, že teba, pán kolega, som poznal skôr z tej pozície, že si hovoril do ekonomiky, do konkrétnych čísiel a reálnosti. Skôr tým zabávačom bol Tomáš Galbavý, ale akože tam by som to prijal, že je známy recesista. Ale vieme si veci vydiskutovať a povedať o problémoch, ktoré sa vyskytnú a ktoré neviem si často posúdiť. Ale ak si to posunul do tej roviny, mne to tak trochu pripomína situáciu, že keď nie sú argumenty, aspoň nech je sranda. Ale myslím, že k tomu sa nemusíš znižovať, že máš v klube odborníkov, ktorí sa rozumejú štátnej správe, verejnej správe. A mohli by ti to vysvetliť, pretože boli na nejakých sústredeniach, ktoré boli trojdňové dvakrát už medzi tým s odborníkmi, ktorí mali čo do toho povedať a rozumejú tomu. Takže preto to hovorím. Čo sa týka kolegu Pada, my sa môžeme škriepiť, dohadovať, lebo vieme, o čom hovoríme. Ale do konkrétností sa nebudem tuto púšťať, pretože tu to nemá význam.

    Samozrejme, k týmto ostatným náležitostiam, keď som už kolegu Pada spomenul ako bývalého ministra. Samozrejme, uznávam to prerozdelenie integrovaných obvodov, je od tých malých až po tie veľké. Ale čo mám na to povedať? Veď my sme ich vytvorili tam, kde ste vy vytvorili obvodné úrady. A ste ich vytvorili tak, ako ste ich vytvorili. To znamená, že len pokračujeme v tom, čo ste spravili. Takže vytýkať si jeden druhému, teraz na to jednoducho nie je tu priestor. Ak toto beriem ako štartovaciu pozíciu, ja verím, že sa dožijeme aj toho, že aj tieto veci sa podarí usporiadať. Ale asi nemôže byť ambícia na prvý raz zvládnuť všetko a urobiť všetko tak, ako by to malo byť. Tiež mám veľa výhrad k niektorým veciam. A musím súhlasiť aj s tým, že mne stále chýbajú aj pohľady na to, akým spôsobom sa usporiada centrálna štátna správa. A tiež zastávam názor, že schody sa zametajú odvrchu. Ale to hovorím, to je otázka do diskusie. Preto aj tu bola tá rozprava vlastne k informácii o analýze, ktorá bola urobená, ako správa fungovala takýmto spôsobom.

    No a ak tu bola tá dojemná starostlivosť o koaličných partnerov samozvaným hovorcom, že prečo je to v takejto pozícii. Poznám také pekné príslovie, ktoré hovorí, že podľa seba súdim teba. Ak ste to 8 rokov takto robili s vašimi koaličnými partnermi, vôbec sa nečudujem, že vám odišli. Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Stratili sa nám ministri.

    Máme teraz prerokovať v prvom čítaní

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 277/2005 Z. z. (tlač 195).

    Návrh na pridelenie návrhu na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 191.

    Chcem požiadať pána ministra Izáka, ktorý tu ešte pred chvíľou bol...

  • Hlasy z pléna.

  • Pán Galbavý, ešte ja hovorím, poprosím o chvíľočku strpenia.

    Ja vyhlasujem 5-minútovú prestávku a hneď, aby sme zistili... A už je tu pán minister. Takže 5-minútová prestávka bude, lebo už raz som to povedal a to sa musí dodržať.

  • Hlasy v sále.

  • Bude 5-minútová prestávka, pretože už som to raz povedal, tak sa to má dodržať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prerokovaniu ďalšieho bodu programu (tlač 195).

    Prosím teraz ministra životného prostredia Slovenskej republiky pána Jaroslava Izáka, aby uviedol vládny návrh zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 277/2005 Z. z., sa predkladá na schválenie Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle úlohy C.11. uznesenia vlády č. 856 z 11. októbra 2006 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009. V zmysle tejto úlohy som bol povinný predložiť do 31. decembra 2006 na rokovanie vlády návrh novely zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde, ktorou by sa tento zákon v § 4 ods. 4 zosúladil so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy tak, aby návrh rozpočtu Environmentálneho fondu s uvedením predpokladanej výšky zdrojov fondu a predpokladanej výšky poskytnutia a použitia prostriedkov Environmentálneho fondu, ako aj zmeny v schválenom rozpočte Environmentálneho fondu schvaľovala vláda Slovenskej republiky na návrh ministra životného prostredia.

    V predkladanom vládnom návrhu zákona sa upresňuje znenie o zdrojoch Environmentálneho fondu tak, že sa uvádzajú zdroje, ktoré sú jeho zdrojmi aj teraz podľa osobitných zákonov. Ide o úhradu za nerasty vydobyté z výhradného ložiska, na ktoré bol dobývací priestor určený, a úhradu za uskladňovanie plynov alebo kvapalín v prírodných horninových štruktúrach a v podzemných priestoroch podľa banského zákona, ďalej, o úhradu za prieskumné územie podľa geologického zákona.

    V predloženom návrhu zákona je výrazná zmena pri predkladaní žiadosti o podporu formou úveru. Predkladanie všetkých žiadostí v uvedenom termíne do 31. októbra predchádzajúceho roku sa ukázalo ako neoperatívne, preto na podporu formou úveru sa budú žiadosti predkladať počas celého príslušného kalendárneho roku.

    Ďalšími novelizačnými bodmi návrhu zákona sa návrh zákona zosúlaďuje so zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, zákonom č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a s vodným zákonom.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o postúpenie tohto vládneho návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto, prosím, pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo Lászlóovi Kötelesovi, ktorý nám predstaví stanovisko za navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Nech sa páči.

  • Vážená Národná rada, pán predsedajúci, páni ministri, dovoľte mi, aby som predložil spravodajskú správu o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v rokovacom poriadku.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.

    Vážené dámy, vážení páni, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali určené výbory do 3. mája a gestorský výbor do 4. mája.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu. Pýtam sa vás, kto sa hlási do rozpravy ústne. Nikto sa nehlási.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Preto pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/2005 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 202. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 206.

    Prosím teraz pána Miroslava Jureňu, ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/2005 Z. z o vinohradníctve a vinárstve, vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky ako svoj iniciatívny návrh na základe schválených zmien príslušných právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a potreby prispôsobiť niektoré ustanovenia požiadavkám vo verejnom záujme.

    Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je dosiahnutie súladu s novým nariadením Rady č. 2165 z roku 2005, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady č. 1493 z roku 1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom, ktorým bolo prijaté ustanovenie týkajúce sa povinnej destilácie vedľajších výrobkov z výroby vína pochádzajúcich z vinohradníckych oblastí Slovenska, a tiež úprava ochrany viníc tak, aby bolo možné vykonať zmenu druhu pozemku z poľnohospodárskeho na iný druh pozemku, ak ide o zmenu v záujme výstavby verejnoprospešných stavieb.

    Predkladaný vládny návrh zákona upravuje najmä možnosť použiť vedľajšie výrobky iným ako stanoveným spôsobom, upravuje tiež špecifikáciu, užívaciu povinnosť vlastníka a nájomcu vinohradníckej plochy v záujme zachovania užívania vinohradníckych plôch ako viníc. V taxatívne vymedzených prípadoch verejného záujmu sa navrhuje úprava súčasného znenia zákona, ktoré neumožňuje využitie viníc na iné účely, a dopĺňa sa ustanovenie o zrušení Tokajskej správnej komisie po prechode jej kompetencií na Tokajské združenie.

    Ďalšie úpravy sú prevažne legislatívnotechnického charakteru, pričom reagujú na aktuálne aplikačné problémy a zmeny v dotknutých právne záväzných aktoch Európskych spoločenstiev.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na potrebu nanovo upraviť právne vzťahy týkajúce sa vinohradníckych plôch v Slovenskej republike obraciam sa na vás so žiadosťou o prerokovanie vládneho návrhu zákona, a to odporučenie na jeho prerokovanie v Národnej rade v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, poslancovi Jánovi Čechovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni ministri, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 78 zo dňa 13. marca 2007 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/2005 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev. V práve Európskej únie upravená nie je.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 20. februára 2007 č. 206 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali určené výbory do 3. mája 2007 a gestorský výbor do 4. mája 2007.

    Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Nikto.

    Uzatváram rozpravu.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 211).

    Rozhodnutie na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte pod č. 216.

    Opäť žiadam ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Miroslava Jureňu, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vypracovalo ministerstvo pôdohospodárstva podľa Plánu legislatívnych úloh na rok 2007.

    Vládny návrh upravuje podmienky na získanie odbornej spôsobilosti pre osoby, ktoré predávajú prípravky na ochranu rastlín konečnému spotrebiteľovi v Slovenskej republike, a zosúlaďuje ich s ustanoveniami smerníc 74/556/EHS a 74/557/EHS. Zároveň sa vládnym návrhom zákona do právneho poriadku Slovenskej republiky preberajú ustanovenia smernice Rady 91/414/EHS o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a upravujú sa podmienky na získanie odbornej spôsobilosti pre konečných užívateľov prípravkov na ochranu rastlín a iných prípravkov. Aktualizujú sa a spresňujú podmienky ochrany údajov v dokumentačných súboroch, v údajoch pre účinné látky a prípravky na ochranu rastlín podľa požiadaviek smernice Rady 91/414.

    Vládny návrh zákona je v súlade so zistením Misie Potravinárskeho a veterinárskeho úradu – Dublin v oblasti prípravkov na ochranu rastlín konanej 4. až 8. apríla 2005 v Slovenskej republike.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že prebratím príslušných právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev do právneho poriadku Slovenskej republiky sa dosiahne úplná zlučiteľnosť s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, a na potrebu zavedenia tohto vládneho návrhu zákona do praxe obraciam sa na vás so žiadosťou o jeho prerokovanie a odporučenie na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky v druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pani poslankyni Magde Košútovej.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 79 z 13. marca 2007 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárení a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev. V práve Európskej únie upravená nie je.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 5. marca 2007 č. 216 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali určené výbory do 3. mája 2007 a gestorský výbor do 4. mája 2007.

    Pán predsedajúci, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 196.

    Rozhodnutie na pridelenie na prerokovanie výborom máte pod č. 193.

    Prosím ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky pána Mariana Januška, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, zákon č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach upravuje podmienky na prípravu a posudzovanie verejných prác, zabezpečovanie ich kvality a vykonávanie štátneho dozoru nad týmito prácami. Verejnými prácami v zmysle uvedeného zákona sú činnosti na prípravu a uskutočňovanie stavby alebo zmeny dokončenej stavby financovanej celkom alebo sčasti z verejných financií. Zákon v systéme právnych predpisov pôsobiacich v Slovenskej republike predstavuje súčasť kontrolného mechanizmu štátu v oblasti technickej kontroly prípravy a realizácie stavieb.

    Predloženým vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach, sa predovšetkým posilňujú preverovacie a kontrolné funkcie tejto právnej normy. Zároveň sú do zákona premietnuté zmeny kompetencií samosprávnych krajov v oblasti regionálnej politiky vyplývajúce zo zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov vo vzťahu k zákonu o podpore regionálneho rozvoja.

    Ďalej je navrhnuté rozšírenie pôsobnosti zákona na stavby financované zo zdrojov obcí, ak sa obec pre takéto riešenie rozhodne. Zmena umožňuje obci využiť kontrolný mechanizmus zákona v procese technickej prípravy stavby s vyššou navrhovanou cenou. Znenie tejto časti zákona je výsledkom konsenzu so ZMOS-om. V zmysle predloženej úpravy budú pod režim zákona zahrnuté verejné práce s cenou viac ako 40 mil. Sk, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zabezpečiť stavebný zámer.

    Zásadnou zmenou je preverovanie stavebného zámeru, čím sa zabezpečí, aby celkové náklady stavby už v tejto fáze prípravy vychádzali z konkrétneho technického riešenia stavebného zámeru.

    Zavádza sa inštitút opakovanej štátnej expertízy v prípade zmeny technického riešenia stavby, ktorá má vplyv na cenu uvedenú v protokole o vykonaní štátnej expertízy.

    Vymedzujú sa činnosti štátneho dozoru v etapách prípravy, uskutočňovania a ukončenia stavby a pravidlá výkonu štátneho dozoru.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, žiadam o prerokovanie predkladaného vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach. Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Dubravayovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach (tlač 196).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí.

    A, konečne, osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Ďalej, návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená, je ponechaná na vnútroštátnu právnu úpravu. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v Európskej dohode o pridružení, čl. 70, čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

    Dovoľte na okraj, aby som podotkol, že po niekoľkoročnej aplikácii zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach sa ukázala potreba jeho novelizácie, najmä pokiaľ sa týka posilnenia kontrolného mechanizmu zákona. Do zákona sú premietnuté zmeny vyplývajúce zo zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky, ďalej, zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Zo zákona sa vypúšťa inštitút maximálnej ceny, čím došlo k odstráneniu cenovej regulácie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený vládny návrh zákona sa prerokuje v druhom čítaní.

    Ďalej, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 30. januára 2007 č. 193 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 3. mája 2007 a gestorský výbor do 4. mája 2007 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, žiadam, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne nemám žiadne prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Nikto.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, zaujmite miesta, prosím vás, pristúpime k hlasovaniu k prerokovaným bodom programu.

    Najskôr budeme hlasovať o návrhu uznesenia k

    informácii o výsledkoch analýzy vývoja a súčasného stavu verejnej správy a návrhoch opatrení (tlač 219).

    Prosím predsedu výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanca Tibora Cabaja, aby uvádzal hlasovanie.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky 21. marca 2007 k informácii o výsledkoch analýzy vývoja a súčasného stavu verejnej správy a návrhoch opatrení, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie informáciu o výsledkoch analýzy vývoja a súčasného stavu verejnej správy a návrhoch opatrení.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133, za 74, proti 46, zdržalo sa 11, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme schválili tento návrh uznesenia.

    Prosím, máte ďalšie hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhoch z rozpravy V rozprave dali pán poslanec Abrhan aj pán poslanec Ivančo identický návrh uznesenia, kde Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby zákonom v stanovenom termíne predložila správu o koncepcii pokračovania reformy verejnej správy v IV. volebnom období.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 63, proti 11, zdržalo sa 65, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme neschválili tento návrh uznesenia.

    Ďakujem.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o zrušení krajských úradov a o zmene a doplnení zákona č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 263/2006 Z. z. (tlač 218).

    Opäť žiadam predsedu navrhnutého gestorského výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pána poslanca Cabaja, aby uvádzal hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpili s návrhmi dvaja páni poslanci, ktorí dali rovnaký návrh. Pán poslanec Abrhan a Pado dali návrh, aby podľa § 77 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto vládnom návrhu zákona.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 62, proti 74, zdržalo sa 5, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Ďalej.

  • Ďakujem pekne. Teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o tom, že v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada súhlasí s prerokovaním predloženého vládneho návrhu v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 80, proti 60, zdržal sa 1, hlasovali všetci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Ďalej budeme hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujú ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ďalej, tým istým hlasovaním rozhodneme, že gestorským výborom bude Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, a určíme lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 3. mája 2007 a gestorskému výboru do 4. mája 2007.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 125, proti 2, zdržalo sa 14, hlasovali všetci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila tento návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty na jeho prerokovanie vo výboroch v druhom čítaní.

    Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 277/2005 Z. z. (tlač 195).

    Spravodajcom je člen navrhnutého gestorského výboru pán László Köteles. Prosím, uveďte hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, konštatujem, že v rozprave o predmetnom návrhu zákona nevystúpil nikto, takže odporúčam, aby sme hlasovali o tom, aby sme predložený návrh zákona prerokovali v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 87, proti 23, zdržalo sa 30, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.

    Ďalej.

  • Pán predsedajúci, prosím vás, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že vládny návrh zákona prerokujú určené výbory v termíne do 3. mája, gestorský výbor do 4. mája.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 129, proti 3, zdržalo sa 8 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a stanovila termíny na jeho prerokovanie vo výboroch v druhom čítaní.

    Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/2005 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve (tlač 202).

    Slovo dávam spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pánovi poslancovi Čechovi a prosím ho, aby hlasovanie uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, konštatujem, že v rozprave nevystúpil nikto. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 77, proti 31, zdržalo sa 30, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že Národná rada tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Prosím, dajte ďalšie hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že vládny návrh zákona prerokujú určené výbory v termíne do 3. mája 2007 a gestorský výbor do 4. mája 2007.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 129, proti 1, zdržalo sa 10, hlasovali všetci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a stanovila termíny na jeho prerokovanie vo výboroch v druhom čítaní.

    Teraz prosím spravodajkyňu z navrhnutého gestorského výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pani Magdu Košútovú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Nech sa páči.

  • V rozprave nevystúpil žiadny poslanec, preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 110, proti nikto, zdržalo sa 30, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Taktiež prosím, aby ste dali hlasovať o tom, aby za gestorský výbor bol určený hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že vládny návrh zákona prerokujú určené výbory v termíne do 3. mája 2007 a gestorský výbor do 4. mája 2007. Ďakujem.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 141, proti nikto, zdržal sa 1, hlasovali všetci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a stanovila lehoty na jeho prerokovanie vo výboroch v druhom čítaní.

    Ďalej prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pána poslanca Dubravaya. Pán poslanec, uveďte hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach (tlač 196).

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, do rozpravy sa nikto neprihlásil, preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujte sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135, za 75, proti 1, zdržalo sa 54, nehlasovalo 5.

    Konštatujem, že tento návrh zákona bude Národná rada prerokúvať v druhom čítaní.

    Uveďte, prosím, hlasovanie ďalšie.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 3. mája 2007 a gestorskému výboru do 4. mája 2007 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 131, proti nikto, zdržalo sa 10, hlasovali všetci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a stanovila termíny na jeho prerokovanie vo výboroch v druhom čítaní.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, odhlasovali sme všetky prerokované body v doterajšom priebehu rokovania Národnej rady.

    Teraz vyhlasujem päťminútovú prestávku a potom budeme pokračovať podľa programu ďalšími bodmi, bude to bod č. 17 (tlač 223) a budú to poslanecké návrhy zákonov. Nasleduje 5-minútová prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, keby ste zaujali svoje miesta, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady. Prerokujeme súbor poslaneckých návrhov zákonov.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

    Návrh ste dostali ako tlač 223, rozhodnutie o pridelení návrhu na prerokovanie výborom máte pod č. 222.

  • Ruch v sále.

  • Dávam slovo pánovi poslancovi Pavlisovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

    Skôr ako začnete hovoriť, pán poslanec, ešte raz poprosím, panie poslankyne, páni poslanci, ak máte dvojstranné rokovania, tak choďte mimo sály alebo zaujmite miesta, alebo sa rozhodneme a bude prestávka. A zase nebudeme pokračovať v rokovaní.

  • Ďakujem, pán predsedajúci...

  • Ruch v sále.

  • Počkajte ešte chvíľu. Páni poslanci, potom sa budete sťažovať, že tu nemáte kľud. Pán poslanec Slafkovský, pán poslanec Janiš, Liška a ďalší, zaujmite svoje miesta. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi predložiť vám za skupinu poslancov návrh novely zákona, ktorou sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

    Cieľom navrhovanej novely zákona je korekcia platnej právnej úpravy, ktorá vychádza z praktických skúseností pri uplatňovaní samotného zákona.

    Precizujú sa niektoré ustanovenia platného zákona, napr. pri uplatňovaní majetkových práv štátu na súde alebo pri možnosti dočasných stavieb na pozemku vo vlastníctve štátu. Návrh novely zákona prispeje aj k optimalizácii využitia nehnuteľného majetku štátu, ak nie je potrebný na výkon poverených funkcií. Táto novela zákona uvažuje efektívne nakladať s majetkom vo vlastníctve štátu, aby sa príjmy z realizácie predaja využili ako zdroj príjmu štátneho rozpočtu a súčasne sa dosiahla úspora na jeho správu a prevádzku. Navrhovaná zmena je potrebná, najmä ak ide o štátne príspevkové organizácie, keď príjmy z predaja sa stávajú zdrojom ich príjmov, a to aj v prípadoch, keď je účelné, aby boli príjmami štátneho rozpočtu. Súčasný stav má za následok pri mnohých organizáciách nadmerné požiadavky na štátny rozpočet, na správu, prevádzku, údržbu a obnovu takýchto objektov.

    Mnou predložená novela obsahuje všetky doložky nevyhnutné na predloženie zákona.

    Dovoľte mi, dámy a páni, záverom vás požiadať o vašu podporu pri spomenutej novele zákona.

    Ďakujem, pán predsedajúci. Skončil som.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, predsedovi tohto výboru, pánovi poslancovi Jozefovi Burianovi.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Jasné. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa k tomuto bodu nikto neprihlásil do rozpravy. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Nikto sa nehlási.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rafaela Rafaja a Jána Slotu na vydanie zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom (tlač 224).

    Rozhodnutie na prerokovanie návrhu vo výboroch máte pod č. 223.

    Slovo dám pánovi poslancovi Rafajovi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte, aby som upriamil vašu pozornosť a poprosil aj o podporu pri návrhu zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom.

    Účelom predkladaného návrhu zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom je zmierniť krivdy, ktoré komunistický režim spôsobil politickým väzňom a ich rodinným príslušníkom. Návrh zákona vychádza z ustanovenia § 6 zákona Národnej rady č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, podľa ktorého má osobitný zákon upraviť zmiernenie niektorých krívd spáchaných na odporcoch tohto režimu a na osobách, ktoré boli postihnuté jeho perzekúciami.

    Cieľom návrhu zákona je zlepšiť sociálnu situáciu osôb, ktoré boli v období od 25. februára 1948 do 31. decembra 1989 väznené a boli súdne rehabilitované podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov.

    Zákon o súdnej rehabilitácii riešil len zlú sociálnu situáciu, do ktorej sa dostali bývalí politickí väzni. Upravoval iba nárok na odškodnenie, ktorý zahŕňal náhradu za škody na zárobku, náhradu škody na zdraví, náhrady trov, náhrady nezaplateného peňažného trestu. Sociálna situácia bola doposiaľ riešená iba poskytnutím jednorazového finančného príspevku podľa zákona č. 462/2002 Z. z. o poskytnutí jednorazového finančného príspevku politickým väzňom v znení neskorších predpisov. Toto riešenie sa ukazuje ako nepostačujúce, preto sme prikročili k vypracovaniu tohto návrhu zákona. Chcem vás upozorniť, že obdobnú právnu normu prijali v roku 2004 aj v Českej republike vo forme nařízení vlády č. 622/2004 Sb. o poskytování příplatku k důchodu ke zmírnění některých křivd způsobených komunistickým režimem v oblasti socialní.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie. Odhad dopadov na štátny rozpočet je uvedený v doložke finančných ekonomických a environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a na podnikateľské prostredie. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov, životné prostredie, zamestnanosť, životnú úroveň obyvateľstva a podnikateľské prostredie.

    Predmetom je sociálna dávka, ktorá je vypočítaná podľa dĺžky väznenia príslušnej osoby alebo oprávnenej osoby, ktorá bola väznená najmenej 3 mesiace, a to vo výške 60 korún za mesiac väzby. Podotknem, že v Českej republike to riešili výškou sumy 50 CZK, takže ide v podstate o totožný ekvivalent finančnej náhrady. Oprávnenou osobou podľa odseku 2 je aj manželka, vdova alebo vdovec po oprávnenej osobe, kde sme pristúpili k modelu 60 % náhrady, tak ako je to v prípade vdovcov pri stanovení vdoveckého dôchodku.

    Chcel by som vás preto poprosiť o podporu návrhu a jeho posunutie do druhého čítania. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Damborskej.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako určený spravodajca v súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Cieľom poslaneckého návrhu zákona je zmierniť krivdy, ktoré komunistický režim spôsobil politickým väzňom a ich rodinným príslušníkom.

    Návrh zákona sa týka osôb, ktoré boli v období od 25. februára 1948 do 31. decembra 1989 väznené a boli súdne rehabilitované podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 223 z 5. marca 2007 prideliť návrh zákona (tlač 224) na prerokovanie nasledovným výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby tento návrh prerokovali výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, v lehote do 3. mája 2007 a gestorský výbor v lehote do 4. mája 2007.

    Vážený pán podpredseda, ďakujem, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Zároveň končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Ako jediný vystúpi pán poslanec Mikloško František.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa, chcem len veľmi stručne podporiť tento návrh zákona a chcem povedať dva dôvody, ktoré ma k tomu vedú.

    Po prvé, uvedomme si, že títo ľudia politickí väzni, aj keď sa vrátili do civilu, nemohli vykonávať žiadne významné funkcie. Čiže ich platové zaradenie, ich spoločenské postavenie bolo vždy tak nízke, že teraz keď im dáme ten príplatok k dôchodku, tak vyrovnáme trošku ten spoločenský handicap, ktorý vlastne počas celého obdobia komunizmu prežívali. To je prvá vec.

    Druhá vec. Je pomaly 20 rokov od nežnej revolúcie. Končí jedna éra. Najmladší politickí väzni majú dnes vek 70 – 80 rokov. Myslím, že celý tento parlament by mohol spontánne a kolektívne vzdať im česť za ten celý ich strhujúci život a umožniť im tento príplatok. Čiže v tomto smere to vidím ako aj taký politický, štátnický krok, že si uctíme tú éru a tých ľudí, ktorí vlastne bez toho, aby vedeli často za čo, strávili vo väzení dlhé roky. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Pado, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel veriť, že to bude tak, ako to povedal pán poslanec Mikloško, len mám jednu prosbu, aby za tento zákon hlasovali aj poslanci za stranu Smer. Bolo by to veľmi sympatické gesto. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcete, pán navrhovateľ, hovoriť? Nie.

    Pani spravodajkyňa, chcete hovoriť? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime v rokovaní k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (tlač 225).

    Rozhodnutie o pridelení návrhu na prerokovanie výborom máte pod č. 224.

    Slovo dávam pani poslankyni Renáte Zmajkovičovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložila návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov, ktorým sa sleduje odstránenie existujúcich legislatívnych a kompetenčných rozdielov, ktoré vznikli po novele zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov v slovenskej samospráve.

    Predkladaný návrh zákona má za cieľ zosúladiť existujúci platný stav v slovenskej samospráve a pomôže odstrániť rozpor, ktorý vytvára nerovnaké podmienky pre výkon verejných funkcií v samospráve. Preto v záujme zjednotenia právnej reglementácie tejto situácie v Bratislave, aká je teda aj v iných samosprávach v našom štáte, predkladám novelu zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov.

    Ctené kolegyne a kolegovia, zároveň vás žiadam o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Bačíkovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov (tlač 225).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v Európskej dohode o pridružení, čl. 70, čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritnou podľa Partnerstva pre vstup.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 5. marca 2007 č. 224 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. A odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 3. mája 2007 a gestorský výbor do 4. mája 2007.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Do rozpravy sa ústne hlásia pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Minárik Pavol, pán poslanec Kubovič, pán poslanec Frešo ako posledný. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som niekoľkými slovami podporila tento legislatívny návrh. Ja som to urobila už aj svojím podpisom pod tento legislatívny poslanecký návrh. Som hlboko presvedčená, že túto otázku treba riešiť, pretože jedine Bratislava a Košice mali iný systém menovania prednostu ako celé Slovensko. Zákon o Košiciach už zmenil túto situáciu a zanikli problémy v praxi. Hlavné mesto Bratislava je v súčasnosti jediným subjektom, ktorý na území Slovenskej republiky v rámci samosprávy má menovacie oprávnenie nie u starostu na prednostu úradu mestskej časti. Ak by to v praxi nevyvolávalo problémy, dalo by sa to prežiť. Ale to vyvoláva v praxi značné problémy. A v podstate tento legislatívny návrh ujednocuje právnu reglementáciu na celom Slovensku.

    Keď pozerám na tabuľu, vidím, že viacerí sa hlásia do rozpravy. Zrejme budú uvádzať, že sa pripravuje zákon o Bratislave a tento problém by sa mohol riešiť v tomto zákone. Áno, keby bola ochota medzi primátorom Bratislavy a starostami jednotlivých mestských častí komunikovať a dohodnúť sa na určitom legislatívnom návrhu. Ale ja už počúvam tri, ak nie viac rokov, že tento zákon sa pripravuje. A, žiaľ, som akosi presvedčená, že ešte viac ako rok alebo dva roky to budem počúvať a na diskusie budem vyzývaná tak z jednej strany, ako z druhej a nevidím blízko chvíľu ujednotenia názorov tak, aby sa mohol prijať zákon, ktorý bude vyhovovať funkcionárom v Bratislave.

    Ale ja kladiem otázku: Okrem špeciálnych otázok Bratislavy, prečo majú otázky, ktoré sú všeobecné a spoločné pre celé územie Slovenska, byť inak riešené práve v Bratislave, v bratislavskej samospráve, ak nejde o špecialitu hlavného mesta Slovenska? A v tejto otázke, kde je predložený legislatívny návrh, o žiadnu špecialitu nejde, čoho dôkazom je, že taký systém, ako máme my, bol zakomponovaný aj do zákona o Košiciach a uznalo sa, že tu nejde o špecialitu a v Košiciach sa urobila náprava smerom k ujednoteniu. Žiaľ, novelizácie jednotlivých zákonov prinášajú nielen nejednotnú úpravu, teda úpravu vágnu, kde nie je jasné zo zákona, napr. koľko má byť počet viceprimátorov, či jednotné číslo uvedené v zákone je rozhodnutie zákonodarcu, aby bol len jeden alebo viac primátorov, lebo napr. špecialitou Bratislavy je, že napr. pre bratislavskú samosprávu majú byť zriadené komisie na ochranu verejného záujmu, ktoré nie sú zriaďované, a pri samospráve na celom území Slovenska takéto komisie zriaďované nemajú byť.

    Nejdem rozširovať problém, chcem uviesť len jedno, treba, aby veci, otázky spoločné v samospráve pre samosprávu typu, aký prijal náš právny poriadok, boli rovnako upravované. Jedine iná úprava v oblasti samosprávy by mala byť v hlavnom meste Slovenska vtedy, ak ide o špecifikum tohto hlavného mesta našej republiky.

    Osobne podporujem tento legislatívny návrh. A vyzývam všetkých, aby sme z otázky jednej krátkej myšlienky v legislatívnom návrhu, ktorá má pomôcť praxi, nerobili problém zbytočnými úvahami o niečom, čo nie je predložené ešte v parlamente. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Kuruc, máte faktickú alebo procedurálny návrh?

  • Odpoveď z pléna.

  • Faktickú. Tak, prosím vás, musíte si stlačiť druhé tlačidlo. A s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kuruc ako jediný. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel reagovať na pani poslankyňu Tóthovú. Samozrejme, viem, že zákon o Bratislave je potrebný, to uznávam aj ja. Takisto si myslím, ako ste spomenuli, že treba to riešiť komplexne. Keď už teda niečo treba prijímať, tak sa pýtam, prečo sa neprijímajú aj ostatné veci, ktoré sú iné ako v zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, to je napr. počet poslancov, ten je napr. takisto v Bratislave iný, ako je v zákone č. 369/1990 Zb. Tak prečo sa účelovo vyťahuje len jedna vec, a to prednostovia? Je to preto, že v niektorých mestských častiach má vládna koalícia alebo jedna strana problém s menovaním prednostov? Na toto sa pýtam. Takisto 17 rokov, to nikomu problém nerobilo, 17 rokov sa starostovia s prednostami a so zastupiteľstvom dohodli. A teraz účelovo, horúcou ihlou sa ide šiť novela zákona? Veď počkajme si na zákon o Bratislave. Kľudne to môže byť poslanecký návrh. Nemusíme čakať na primátora, môže sa to vypracovať tu. Ale účelovo meniť len jeden paragraf? Však meňme aj ostatné. Zmeňme potom aj počet poslancov alebo napr. podľa môjho názoru je trošku aj diskutabilná aj účasť starostu v mestskom zastupiteľstve, aby nemohol byť starosta zároveň aj mestským poslancom, lebo podľa môjho názoru je to konflikt záujmov. A podobné veci, nielen účelovo jednu vec, a to menovanie prednostov, riešme. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Tóthová bude reagovať.

  • Ďakujem. Pokiaľ hovoríte o počte poslancov, asi hlavné mesto Slovenskej republiky bude mať iné nároky a iné potreby v počte poslancov, ako je to napr. v samospráve v Hornej Marikovej. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Minárik bude pokračovať v rozprave, pripraví sa pán poslanec Kubovič.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda, ctená snemovňa, ak nechcem mať dlhšie vystúpenie, ako je dôvodová správa tohto návrhu, a zahrniem do toho aj dôvodovú správu ku návrhu poslancov Rafaja a Jasaňa (tlač 227), budem mať veľký problém. Jedným dychom však chcem dodať, že i tak stručné odôvodnenie prekračuje dosah, dopad a význam tohto návrhu zákona. Bratislava a jej obyvatelia majú tisíce a tisíce problémov. Množstvo z nich by sa dalo riešiť aj tu v tejto snemovni. Možno desiatka z nich má rovnaký charakter, ako tieto dva plus dva problémy, ktoré sa idú takto riešiť, teda spolu tri čiastkové riešenia predložené na dnešnú ôsmu schôdzu parlamentu. Aj keď bol, samozrejme, ten návrh (tlač 227) stiahnutý z rokovania, logika jeho odôvodnenia hovorí, že mal by prísť ten posledný, tretí návrh ako doplňujúci návrh v druhom čítaní k tejto predkladanej novele. Možno si poviete, že moje vyjadrenie nemá logiku, keď hovorím, že ide o dva plus dva, čo by malo dávať štyri, pričom ja hovorím o troch návrhoch. Áno, jeden tento návrh je v obidvoch návrhoch totožný, ale nie úplne. Inými slovami, chcem povedať, že jeden z našich kolegov sa podpísal pod dva rôzne návrhy zákona, ktoré novelizujú ten istý paragraf dvoma rôznymi spôsobmi. Prečo to spomínam? No chcem tým dokumentovať, že ako konzistentne a systémovo sa hodláme postaviť k problémom riešenia Bratislavy, nášho hlavného mesta. Budem tolerantný a už to viacej nebudem spomínať, lebo ten návrh je stiahnutý a všetko sa dá zachrániť.

    Dámy a páni, o čo ide v predloženom návrhu, čo ideme riešiť. Len tak na okraj poviem, že návrh, ktorý nikto nielenže neprerokoval, ale ani nekonzultoval s tým, koho sa bytostne dotýka, teda s bratislavskou samosprávou. A teraz myslím tým obidve úrovne, aj mesto, aj mestské časti, pretože mestské časti majú tu taký nejaký väčší priestor na konzultácie, nielen konzultácie s konkrétnymi niektorými našimi. Teda čo ideme riešiť? Je to problém Bratislavčanov alebo aspoň veľkej časti Bratislavčanov, nejakej rozhodujúcej skupiny Bratislavčanov alebo aspoň malej skupiny Bratislavčanov alebo aspoň problémy návštevníkov tohto mesta? Nie, nič z tohto riešiť nejdeme, ideme riešiť problémy dvoch-troch ľudí. Komu to teda ideme „vypĺňať doliny a znižovať každý kopec, narovnávať chodníky“? Dvom-trom konkrétnym ľuďom. Riešime dvoch-troch konkrétnych verejných funkcionárov, ľudí neschopných riešiť svoje problémy, ľudí neschopných riešiť ťažkosti, s ktorými museli jednoducho počítať. Ja aspoň verím, že každý, kto ide kandidovať na nejakú funkciu, si prečíta príslušné zákony, ktoré sa tejto funkcie dotýkajú. A myslím, že ak títo ľudia kandidovali, a nielen preto, aby sa takejto súťaže zúčastnili, ale aj s dôverou, že vyhrajú, museli vedieť, do čoho idú. A myslím si len, že len naivky by mohli myslieť, že sa im nemôže stať to, čo inač v tejto krajine nie je neobvyklé, že zastupiteľstvo bude iného politického zmýšľania, ako sú oni. Najmä u kandidátov Smeru v Bratislave to bola celkom reálna možnosť.

    A ešte ideme riešiť problémy, riešiteľné inými postupmi, ako je zmena zákona. Stačí trochu skúseností, komunikatívnosti, tolerancie a ochoty reflektovať danú situáciu, zobrať ju jednoducho na vedomie. Na niektorých miestach sa to darí. V Petržalke je skúsený politik, ktorý má proti sebe tridsaťsedem plus jedného, lebo asi pán Šebej tiež nebude nejaký veľmi jeho, zo štyridsiatich si s týmto problémom poradil bezproblémovo, poradil, on nemá žiaden problém. Nehovorím, že to tam fičí úplne najlepšie. Možnože by sa mu lepšie fungovalo, kebyže tých tridsaťsedem je jeho. Ale funguje. Ak sa to na dvoch miestach nedarí, to im hneď musíme hodiť záchranný pás vo forme novelizácie zákona? A ideme riešiť problém, ktorý sa nakoniec bez dohody zúčastnených strán aj tak úplne nedá vyriešiť. Dá sa s ním žiť. Obidve tieto veci dokumentuje napr. VÚC v Žilinskom kraji. Tam je taký stav, ako si želáte. Tiež tam je problém. A žije s ním ten župan. Ozaj, mimochodom, prečo, keď hlavnou motiváciou je vnútorné zjednocovanie, to je tá motivácia autorov, prečo to robia, nenovelizujú hneď aj zákon č. 302/2001 Z. z. o samosprávnych krajoch vo veci riaditeľa úradu.

    Dámy a páni, v prospech navrhovaného riešenia by som ja vedel argumentovať celkom slušne a, myslím si, hlavne vecne. Určite by som sa neuchýlil len k odvolávaniu sa na zjednocovanie právnej úpravy a na systémové prepojenie a vnútornú logiku platného práva. To boli, prosím pekne, voľné citácie, ktorými argumentujete v dôvodovej správe, celej argumentácie. Je to tam dvakrát, aby tam aspoň bolo niečo, a bodka a nič viac, žiaden vecný argument tam už nie je.

    Vážení predkladatelia, ja za vás zdôvodnenie nebudem robiť, ja vás nebudem suplovať, aj keď by to naozaj nebol žiaden problém, nebudem ale ani v tomto parlamente hľadať cesty, ako kompenzovať neschopnosť vašich ľudí, a preto tento návrh podporiť nemôžem.

  • Ďakujem za vystúpenie, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa prihlásili pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Halecký, pán poslanec Mikloško, pán poslanec Kahanec a pán poslanec Rafaj. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Pán poslanec, nepočúvate ma teraz, ale ja by som vám odporučila, aby ste si, ak bude urobený záznam, prečítali ešte raz sám svoje vystúpenie. Vy ste proti, nepodporíte zákon. Ale ani jeden jediný argument ste neuviedli, prečo by mala ostať v Bratislave špecifická úprava, ktorá nekorešponduje s úpravou tej istej otázky pri 2 961 samosprávach, keď 2 961 samospráv má inú úpravu, ako ju má Bratislava. A vy tu idete hovoriť o nejakých personálnych otázkach. Vidím, že ste zaťažený systémom legislatívy, akú robila minulá a predminulá vláda, keď Trestný zákon sa tu novelizoval kvôli tomu a priamo sa uvádzalo meno, že pán obvinený Č. by mal odísť z väzby pre neschopnosť príslušných orgánov, a kvôli tomu sme museli predĺžiť väzbu a tu menovite vy ste uvádzali meno a šili zákon na konkrétny prípad. Nie som ochotná šiť zákony na konkrétne prípady, ale chcem to zosúladiť, aby úprava v Bratislave bola zosúladená s 2 961 prípadmi.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som poukázať na svojom prípade, že skutočne je to dôležitá vec. A ešte dôležitejšia vec je, či v prípade slov „zástupca starostu“ by nemalo byť uvedené „jeden alebo viacerí zástupcovia starostu“, pretože inak môžeme sa dostať do situácie, ktorá bude veľmi problematická. Uvediem to na príklade, lebo som bol pred mesiacom zvolený za viceprimátora mesta Bardejov a nepostačovalo toto riešenie (zástupca primátora). Politická situácia v mestskom zastupiteľstve nás prinútila, aby sme museli zvoliť dvoch viceprimátorov, pretože inač by sme boli nefunkční, nepohli by sme sa z miesta. Rozdiel bol 1 alebo 2 hlasy. A kvôli politickej stabilite na 4 roky toto riešenie bolo nevyhnutné. Ale ani pre mestá legislatíva neumožňuje, aby boli zvolení dvaja viceprimátori, ale iba 1 viceprimátor. Takže našlo sa riešenie ako poslanec dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie. Čiže pokiaľ by sme chceli povedať, aby to bolo riešenie legislatívne, mohlo by tam byť riešenie nielen jeden viceprimátor. Takže chcem poukázať, že tak jednoduchá, banálna možno záležitosť niekedy ohrozuje stabilitu zastupiteľstva niekoľkodesaťtisícových miest na obdobie 4 rokov a vytvára situácie, ktoré sú ohrozením výstavby komisií, ďalších orgánov v mestskom zastupiteľstve, ale aj finančného rozpočtu. Pokiaľ budú jednotlivé politické neorganizované a vyvíjajúce sa skupiny v mestskom zastupiteľstve súťažiť o tieto funkcie a pokiaľ nebude stabilný orgán, môže dôjsť k tomu, že je tam nielen personálna, ale aj finančná a hospodárska nestabilita. Chcem poukázať, že zástupca starostu alebo zástupcov starostu, a chcem...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalší s faktickou poznámkou je pán poslanec Mikloško.

  • Vážená pani predsedajúca, rád by som odporúčal pánovi poslancovi Minárikovi, aby si už nečítal ešte raz svoj príhovor, lebo skôr si myslím, že by si ho mohla prečítať pani poslankyňa Tóthová. Totiž problém je v tom, že ja nie som odborník v samospráve. A myslím si, že je legitímne diskutovať o tom, či tieto funkcie má menovať starosta alebo zastupiteľstvo. To je legitímne. A legitímne je diskutovať o tom aj v tom zmysle, že všetky obce na Slovensku a mestá to majú ináč, ako to má Bratislava. Ale podľa mňa politicky nie je legitímne o tom diskutovať vtedy, keď nastane problém a nevie ho ten starosta riešiť. Totiž keď po troch mesiacoch nevie riešiť tento problém, ako ho bude riešiť a ako bude žiť s tým zastupiteľstvom štyri roky? Tak budete postupne meniť všetky ustanovenia, na ktorých sa s nimi nedohodne? Proste vystupujete, chcete pomôcť starostovi vo chvíli, keď sa nevie dohodnúť. A myslím si, že veľmi hovoril pán poslanec Halecký, ktorý povedal vlastne presne to isté.

  • Ďakujem.

    Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Kahanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Keď sa vrátime trošku do minulosti, tak vidíme, že v minulom období sme mali možnosť riešiť mnohé problémy. Myslím, že pán poslanec Minárik tu uviedol, že tento zákon, ktorý je predložený, chce riešiť iba špecifický problém, a to účelovo. A my sme tieto veci mohli riešiť principiálne už v minulom období. Ja neviem o tom, že by nejaká taká iniciatíva vznikla skôr na komplexné riešenie. A dnešný prípad, keď bola debata okolo rušenia krajských úradov, takisto poukazoval na to, že systémové riešenie absentuje, presadzujú sa určité veci, ktoré sa chcú presadiť, či už z populistického hľadiska alebo z hľadiska riešenia personálnych vecí, tak ako to bolo pri Úrade pre dohľad či ÚRSO, či Sociálnej poisťovni alebo Eurojuste. A takéto iniciatívy môžu vzniknúť vtedy, keď chceme riešiť problém iniciatívne a principiálne v normálnom období, nie práve vtedy, keď sú konkrétne problémy. Problém, že nefungujú napr. zástupcovia primátora, bol úplne bežný aj v minulom období. A minulé obdobie tak prežil napr. Bardejov úplne bez zástupcu primátora, lebo sa nedohodli. A takých problémov je všade plno. Čiže keď budeme chcieť nabudúce presadiť napr., aby sme mali zástupcu primátora, tak zmeníme zákon aj tam? Zmeníme ho tak, že primátor bude musieť rešpektovať zastupiteľstvo alebo bude môcť blokovať ako teraz svojím návrhom zástupcu primátora? Keď chceme riešiť tieto problémy, tak ich riešme principiálne. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Poslednú faktickú poznámku má pán poslanec Rafaj.

  • Ďakujem. Pán poslanec Minárik, prepáčte, ako zákonodarca mám pocit, že môžem a mám právo riešiť problémy. A mám pocit, že neriešim len problémy konkrétneho starostu ako lex specialis, ale že riešim problémy občanov cez zablokovanie obsadenia riadiaceho útvaru na miestnom úrade. Čiže nesúhlasím s vami, že by daná novela riešila ad hoc prípad starostu verzus schopnosť obsadiť miesto prednostu alebo zástupcu starostu. A to hovorím s plným vedomím a miestopríslušný Bratislavčan mestskej časti Rača ako zástupca starostu som tiež presvedčený, že vzájomným vydieraním sa starostu a miestneho zastupiteľstva trpia najviac občania a dokonca samotní pracovníci úradu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Minárik. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Najprv sa patrí poďakovať pánovi poslancovi Haleckému. Musím mu naozaj vysloviť vďaku, lebo v podstate ma podporil, aj keď nereagoval priamo na mňa, ale to v tomto prípade mňa nehnevá.

    Pán poslanec Rafaj, vy, samozrejme, ako zákonodarca máte právo, aby ste riešili problémy, ale konzistentne. Ja som v tom mojom vystúpení nepomenoval toho, kto to robil nekonzistentne. Keby ste boli mlčali, nemusel by som to povedať, že ste to boli vy.

    Pani poslankyňa Tóthová, už tu nie je.

  • Hlas z pléna.

  • Je tu, výborne. Pani poslankyňa, vy ste profesorka práva, vy ste nepovedali jediný argument, ktorý by vecne odôvodňoval také riešenia, aké navrhujete. Ja som povedal, že vecne by som ich vedel povedať dosť. Ale nevidím dôvod, aby som to robil za vás. A povedal som, aj prečo to nemôžem podporiť. Nemôžem to podporiť, lebo je to čisto účelové a zákony sa neprijímajú kvôli jednému alebo dvom neschopným ľuďom.

  • Ďakujem.

    Ďalej v diskusii vystúpi pán poslanec Kubovič a pripraví sa pán poslanec Frešo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda, aby som v mojom diskusnom príspevku sa vyjadril aj k tomuto, čo tu do tejto chvíle odznelo, pretože si myslím, že po mnohých stránkach je to inšpiratívne a treba na to reagovať.

    Pani poslankyňa Tóthová aj tuná predkladateľka pani Zmajkovičová nás vyzývajú, aby sme dávali do súladu dva zákony, z ktorých jeden je zákon o hlavnom meste, druhý je zákon o obecnom zriadení. Ale ja si kladiem otázku, prečo robiť zmeny v tejto chvíli, keď je štyri mesiace po voľbách, keď vlastne všetci, ktorí kandidovali, tak ako to bolo povedané, vedeli, do čoho idú, vedeli, aké zákony platia. Ja sa prihováram za to. A chcem byť konštruktívny. Súhlasím s vami. Dajme do súladu aj ostatné veci, dajme do súladu aj veci, ktoré sa týkajú počtu poslancov, pretože určite budete so mnou súhlasiť, že napr. mestská časť, keď poviem príklad, Staré Mesto, ktorá má 45 000 obyvateľov, má 38 poslancov, mestská časť Nové Mesto ich má 38, ktorá má tiež okolo 30 000 – 40 000 obyvateľov. Ešte donedávna napr. mestská časť, ktorej som bol osem rokov starostom, mala 60 poslancov. Jednoducho sú to čísla, ktoré absolútne nie sú v súlade so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Ak chceme, a myslíte to úprimne v dôvodovej správe, o ktorej hovoríte, tak som pripravený a, myslím si, aj náš poslanecký klub je pripravený na to, aby sme takéto zmeny urobili, ale tak, aby sme dali naozaj potom do súladu kompletne v tomto zákone všetky body, ktorých sa to týka. A ak to máme urobiť, tak sa prihováram za to, aby sme to urobili tak, aby to bolo v období pred voľbami a stanovili sme pravidlá pre budúce volebné obdobie, lebo inak celkom určite potom tie vaše frázy z dôvodovej správy, ktoré hovoria o dávaní do súladu, a dávate do súladu len jednu jedinú záležitosť, nemôžem nijako inak pomenovať, iba účelovými. A ja si to môžem na rozdiel od vás, pani Zmajkovičová, dovoliť, pretože robil som 12 rokov v samospráve tohto mesta na rozdiel od vás, ktorá ste ani deň v samospráve tohto mesta nerobili. A veľmi ma prekvapuje, že ste si dovolili vôbec takýto zákon z vášho postavenia predložiť. A potom si naozaj nemôžem položiť žiadnu inú otázku, len tú, kto vás prinútil to urobiť.

    A keďže tú situáciu poznám, tak absolútne musím súhlasiť so slovami môjho predrečníka pána Minárika, ktorý povedal, že sú dvaja ľudia v Bratislave, kvôli dvom ľuďom v tomto meste ste sa podujali na účelovú zmenu, ktorá má vyniesť body pre dvoch starostov Smeru, ktorí dneska sú v Bratislave. Ale podotýkam, a to presne, páčilo sa mi prirovnanie, ktoré povedal pán Minárik. A hovoril o tom, že skúsený politik pán Ftáčnik si dokázal s vecami poradiť v zmysle zákonov. Ale dvaja ľudia, ktorí nastúpili ako nekompetentní, ktorí nastupovali do funkcie a nevedeli a nepoznali zákony, dneska hľadajú cestu, pretože vedia, že v tejto snemovni dneska existuje pohodlná 85-členná väčšina, jednoducho mašinéria zafunguje a oni to vyriešia za nich. Ja sa vás pýtam: Toto je namieste? Toto je správne riešenie? Ja sa vás pýtam, čo tým získate. Tým absolútne nič nezískate.

    A vôbec sa nedá hovoriť o tom, o čom aj pán Rafaj zase hovoril, že to má byť na prospech občanov. Ja vám môžem zodpovedne povedať napr., že budem hovoriť o jednom konkrétnom prípade, na stoličke prednostu sedí človek, ktorý nikdy nebol v žiadnej politickej strane, ktorý sa celý život venoval samospráve a ktorého ako odborníka by ste na Slovensku márne hľadali kdekoľvek inde. A tohto človeka idete jednoducho týmto zákonom len preto, že potrebujete zase niekoho s vašou legitimáciou niekde dosadiť, odpáliť. A toto sú metódy, ktoré sa stávajú pravidlom pre prácu vašej politickej strany doslova a do písmena po tom, ako ste prevzali moc v tejto republike. Jednoducho toto sú spôsoby, o ktorých sa zrazu dozvedáme a ktoré tu začínajú fungovať.

    Opäť vám hovorím, poďme spoločne urobiť zmeny, tak ako hovorí pani profesorka, absolútne s ňou súhlasím, že nie je namieste, aby Bratislava mala iné postavenie, lebo nemá mať prečo iné postavenie v tejto veci, ale poďme to urobiť s platnosťou od budúceho volebného obdobia. Na toto určite získate podporu možno aj celej opozície, nielen nášho poslaneckého klubu. A nebude tak okaté a jednoznačné to, o čo vám v tejto chvíli ide, účelovosť, účelovosť zameraná kvôli dvom neschopným a nekompetentným ľuďom z politickej strany Smer na obsadenie dvoch miest, dvoch, podotýkam. To je prvá poznámka, ktorú si nemôžem odpustiť. A jednoducho, taká je skutočnosť.

    Druhá vec. Spomínal sa tu zákon o Košiciach. Tí, čo sme tu v predchádzajúcom volebnom období sedeli, vy ste tu tiež sedeli, si dobre pamätáte, že s iniciatívou pre nový návrh o Košiciach prišli všetko ľudia z Košíc a poslanci, ktorí v samospráve mesta Košice pracujú. To je prvá vec. Druhá vec, keď tento zákon predkladali, jasne povedali, a v celej tejto snemovni bolo všetkým poslancom jasné, že je to dohoda medzi primátorom Košíc a starostami v Košiciach. Tak bol ten zákon jednoducho predložený a predkladaný sem. Nevidel som dôvod, a, predpokladám, ani vtedy od žiadnych poslancov dôvod, takýto návrh, ktorý má prispieť k tomu, po čom volá pán Rafaj, aj ľudia, ktorí pracujú v samospráve, a následne aj občania, ktorí vlastne produkt tej samosprávy vnímajú, aby sme prijali pre vylepšenie situácie v meste Košice.

    Dnes máme na stole účelovú novelu. Na druhej strane dnes prebiehajú podľa mne dostupných informácií záverečné rokovania medzi primátorom hlavného mesta, sedemnástimi, nie dvomi, podotýkam, sedemnástimi poslancami, pretože Bratislava, ak, pani poslankyňa, neviete, tak vám poviem, má sedemnásť mestských častí, nielen dve, teda medzi 17 starostami mestských častí a zákon o hlavnom meste Bratislave je v takej podobe, že predpokladám, že ak to všetko dobre pôjde, v tomto roku určite bude predložený, a tak to prisľúbil a má o to záujem aj primátor hlavného mesta, do tejto snemovne. Pevne verím, že čítate aj noviny, aj novinové články. A jeho vyjadrenia boli, ktoré žiadali práve túto snemovňu o to, aby sa týmto zákonom nezaoberala, pretože môže narušiť to krehké, čo možno existuje medzi primátorom a starostami v tejto chvíli. A ak vám nestačí, že vás o to žiada primátor, pretože nie je z vášho politického spektra, tak určite vám môže pomôcť k tomu to, že vás o to žiada aj starosta Nového Mesta, ktorý je dneska starostom s vašou podporou, teda aj vaším starostom. On sám si dobre uvedomuje, akým problémom bolo dospieť k nejakej dohode, ktorá dneska, ak poviem, že začína existovať, ale podľa mne dostupných informácií existuje, vy jednoducho ako človek, ktorý v živote nepôsobil v tejto samospráve tohto mesta, sa podpíšete pod zákon, ktorý má všetku túto krehkosť, ktorá existuje a speje k tomu, po čom volá aj pani poslankyňa a volám aj ja, ja som tiež mal záujem, aby sme mali nový komplexný zákon, ktorý bude zákonom o hlavnom meste samostatnej Slovenskej republiky, lebo tento zákon, ktorý máme, je ešte z roku 1990. A vlastne o novelizáciu toho v tejto chvíli sa usilujete.

    Takže ja by som vás veľmi rád z tohto miesta, tak ako ste nás vy vyzvali na podporu, vyzval, aby ste túto iniciatívu stiahli a odložili a ponechali ju na tých, ktorí v tomto meste jednoducho pre tú samosprávu aj niečo urobili, niečo o tej samospráve vedia a, myslím si, majú dobrý záujem, aby bol predložený taký zákon, ktorý naozaj pomôže tomuto mestu.

    Ešte jedna poznámka k tomu, čo povedal, aj keď vo faktickej poznámke, pán poslanec Halecký. Opäť si pomôžem, veď hlasy starostov aj vo veľkých mestských častiach, a teda aj vášho starostu pána Ftáčnika volajú presne po tom, že sú to veľké mestské časti. A po presune kompetencií majú veľké množstvo zodpovednosti a mnoho funkcií, ktoré hlavné mesto dokonca presunulo na mestské časti, ako je to v školstve napr., ktoré napr. v takej Petržalke určite zaberie dostatok času, keď sa má rozvíjať a má fungovať tak, ako je potrebné. A preto aj on sa ozval hlasom, že by bolo vhodné, aby mohol mať nielen jedného zástupcu, ale dvoch zástupcov starostu. Napr. tento návrh, neviem prečo, z akého dôvodu, ste vôbec do tohto návrhu nezakomponovali. Vôbec ste sa ním ani nezaoberali. Čiže chcem povedať, že áno, pán Halecký, treba naozaj sa možno nad tým zamyslieť, a to z prostého a jednoduchého dôvodu, aby mestá a obce možno, ja si myslím, aj na celom Slovensku, mali možnosť mať nielen jedného, ale možno aj dvoch zástupcov alebo toľko zástupcov, ako uzná za vhodné, koľko ich potrebuje dané miestne zastupiteľstvo. Jednoducho toľko si ich zvolí, ak majú tam ten pocit, že je to pre dané mesto alebo obec vhodné. A mali by sme možno práve nad takýmito vecami, ktoré naozaj riešia, dá sa povedať, konštruktívne problémy, rozmýšľať, a nie rozmýšľať nad tým, ako robiť účelové zmeny. A ja to poviem, mňa veľmi prekvapilo, že s takým záujmom a zápalom dokonca aj koaliční partneri vaši, ako je SNS a HZDS, sa púšťajú do toho, keď jednoducho toto nie je problém ani jedného z nich. A je to problém doslova a do písmena jednej politickej strany, ktorá si nevie usporiadať problémy v dvoch mestských častiach v Bratislave.

    Ale aby už som sa neopakoval, dovoľte mi, aby som na záver v tejto chvíli predložil nasledovný návrh. Teda ak náhodou po tomto príhovore nebudete mať záujem pristúpiť k tomu, že tento návrh stiahnete, tak mi dovoľte predložiť v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kuboviča sa prihlásili pán poslanec Kužma, pán poslanec Kuruc, pán poslanec Slafkovský. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A ako prvý vystúpi pán poslanec Kužma. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Kubovič, dosť ste ma inšpirovali, ale za väčší vzor si beriem pani predkladateľku, lebo tak ako Trnavčania možno nemajú radi Bratislavčanov evidentne a chcú im niečo vylepšovať proti ich vôli, tak my to tak máme s Košičanmi. A podľa jej vzoru ja by som sa mohol rozhodnúť, že začnem babrať do zákona o Košiciach. Síce tam nežijem, nič s nimi nemám spoločné, ale prečo by som im niečo proti ich vôli nepokazil. Však sebe nič nepokazím. Nie? Však sú to Košičania, mne to neublíži, ja som Prešovčan. Takže tento spôsob sa mi veľmi, veľmi páči, ako druhým kaziť život z cudzieho mesta, keď mňa sa to nedotkne. Je to geniálny nápad, keď Trnavčan mení pravidlá Bratislavčanom. To bude veľký vzor pre nás Prešovčanov. A sme tu niekoľkí, aby sme to tým Košičanom dobre natreli.

    A druhý moment chcem povedať. Všade na svete sa uznáva, že slušní politici nemenia pravidlá počas hry. Všetky strany a všetci kandidáti išli do volieb s určitými platnými pravidlami. Je to úplne normálne. A aj ten zákon, na ktorý sa pani prof. Tóthová odvoláva, tiež menil pravidlá nie počas hry. Vstúpil do platnosti s novými zastupiteľstvami. Čiže ak vám ide skutočne o vec, a nie o taký drobný podvodík, a ešte nasadený z úplne iného mesta, tak dajte tam dobu účinnosti.

  • Ruch v sále.

  • A či vy nie ste nakoniec z Bratislavy, keď krútite hlavou? Asi ste z Bratislavy. Tak dajte tam účinnosť normálne od budúcich volieb. A všetci, ktorí pôjdu do volieb, budú vedieť, že za týchto podmienok tam idú.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Kuruc, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som takisto chcel reagovať na kolegu Kuboviča, ktorý to spomenul pri tom výpočte poslancov v mestských častiach alebo v meste. Ale opomenul počet poslancov v meste. Tam by som chcel zareagovať na to, že keď si porovnáme počet poslancov mestského zastupiteľstva v zákone č. 377/1990 Zb. s počtom poslancov v samosprávnom kraji, kde Bratislava má v samosprávnom kraji za mesto Bratislavu 36 poslancov z 50 a hlavné mesto má 80 poslancov, tak aj toto by bolo treba dať do súladu so zákonom 369/1990 Zb. Ale to evidentne predkladateľov netrápi, lebo v tom problém nemajú, tam poslancov nemajú, takže to nepotrebujú. A takisto v samosprávnom kraji už len tých 36 poslancov je menej, ako má niektorá mestská časť, či už je to Nové Mesto alebo Staré Mesto. Takže podľa môjho názoru by bolo treba dať do súladu so zákonom č. 369/1990 Zb. aj toto, nielen účelovo jednu vec, ktorá 17 rokov nikomu nevadila. Nikoho z týchto predkladateľov, ktorí tu už sedia dve volebné alebo tri volebné obdobia, tak predtým to nenapadlo. A teraz zrazu 3 mesiace po voľbách, keď ich starostovia majú problémy alebo teda starostovia jednej politickej strany majú problémy, tak účelovo sa mení zákon. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Posledná faktická poznámka, pán poslanec Slafkovský, nech sa páči.

  • Áno, ďakujem. Ja by som sa len pár slovami pridal k tomu, čo hovoril pán kolega Kubovič. Chcel by som ho doplniť v tom zmysle, že ak chceme robiť niečo v zákonoch, ktoré sa dotýkajú samosprávy, či ide o Bratislavu a Košice alebo tristošesťdesiatdeviatku alebo tristodvojku, bolo by vhodné predovšetkým, aby sme si priamo vo výbore k tomu sadli a urobili taký zoznam problémov, ktoré samosprávy tlačia pred sebou, pretože je ich neúrekom a nemôžeme sa predsa osobitne vracať ku každému jednému z takýchto problémov, k tomu, aby sme to samostatnou novelou akosi sa snažili zmeniť v prospech jednej politickej strany, jedného zoskupenia ad hoc. To už tu bolo rozobrané, k tomu sa vracať nebudem. Ale chcem povedať ešte raz a zdôrazniť to, že podporujem myšlienku vrátiť sa k tomu, prijať to, ale nech je niečo komplexné s platnosťou od nového volebného obdobia a aby všetky problémy, ktoré dneska sú známe a chceme riešiť na samosprávach, boli v týchto zákonoch zahrnuté. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Kubovič. Máte slovo.

  • Ďakujem kolegom za faktické poznámky. Ja by som reagoval na pána Slafkovského. No veď práve to som aj hovoril. A myslím si, pán Slafkovský, že to by bola tá správna cesta. A práve výbor, ktorý spomínaš, si myslím, je práve ten vhodný, kde by sa mohli tieto informácie zozbierať a urobila naozaj taká tá novelu, ktorá nebude vyvolávať pochybnosti o účelovosti a podobných účelových veciach, ktoré opäť, ako som povedal, musím len skonštatovať, majú slúžiť len jedinému účelu.

    Pán poslanec Kuruc, k tomu čosi povedal, ja by som ešte doplnil informáciu, že vlastne ten zákon o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb. bol od svojej existencie 19-krát novelizovaný, bol naposledy novelizovaný v roku 2002. No ale ja sa pýtam predkladateľov v podstate v tejto chvíli prostredníctvom toho, čo si naznačil o tých ostatných zmenách, ktoré si naznačoval, ktoré majú ísť do súladu s týmto zákonom, prečo vlastne oni už tieto zmeny nerobili od roku 2002, prečo to je práve v roku 2007 a štyri mesiace po voľbách. To je otázka základná, jednoducho na ktorú mi nikto z predkladateľov doteraz neodpovedal a nebude asi ani odpovedať, pretože by musel odpovedať len jednou jedinou vetou: „Potrebujeme obsadiť dva posty prednostov, lebo máme dvoch starostov zo Smeru v Bratislave.“ To je celé.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Posledný prihlásený do rozpravy bol pán poslanec Frešo. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Príjemný pekný večer, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Máme pred sebou jednostranový návrh novely zákona o Bratislave, typický prípad, keď pre lokálny problém koaličného politika ideme prijímať novelu zákona. Máme v Bratislave taký prípad jedného politika, ktorý v kampani sľuboval možné aj nemožné, len aby zvíťazil vo voľbách na starostu. Sľuboval zeleň, sľuboval málo stavieb, pomaly sľuboval aj odstránenie stavieb, ktoré už existujú, bicykle, slnečné počasie a podobné veci. Zhodou okolností tento politik vyhral, nastúpil do úradu a zistil, že tento úrad sa riadi zákonmi. A dokonca zistil takú novinku, asi pre neho takú prekvapivú, že tam má aj miestne zastupiteľstvo a s týmto zastupiteľstvom treba komunikovať. Ukázalo sa, že nemá dosť veľký manažérsky talent. Dokonca niekde v novinách aj trošku napísal, že je taký samotár. A to sa ukázalo aj pri komunikácii s miestnym zastupiteľstvom, keď nedokázal presvedčiť o tých najelementárnejších veciach, a to napriek tomu, že pán predrečník Minárik uvádzal iný príklad, ktorý je hneď za riekou, kde existuje iný politik, tiež z tejto koaličnej strany, konkrétne zo Smeru, ktorý to dokázal. Miesto toho, aby meral tú cestu do Petržalky, naučil sa to, ako sa to robí, oboznámil sa s tým, dal sa poučiť a usporiadal si to vo svojej mestskej časti, tak tento politik nelenil, oslovil svojich kolegov a kolegovia predložili jednostranový návrh novely, ktorý dnes tu máme my schvaľovať. A tvária sa, že ide o nejakú zásadnú vec, ktorú treba prudko zmeniť, ktorá všetkých 17 rokov trápila a ktorú teraz rýchlo treba urobiť.

    To, čo máme v Bratislave, je, že máme taký zvyk, že sa v tom komunále trochu rešpektujeme medzi mestom a mestskými časťami. A v rámci tohto rešpektovania vieme o tom, že primátor chce predložiť zákon, zákon je vo vysokom štádiu rozpracovania a nehľadá nejaké cesty, ktorými by to obišiel, ale komunikuje so starostami a snaží sa dôjsť k takej novele, ktorá by bola konsenzuálna. Samozrejme, nehovorím o tomto prípade novely, ktorý máme na stole. Nie je konsenzuálna. A naopak, došlo k inému konsenzu. A ten konsenzus je, že primátor aj zástupca istého výboru všetkých starostov, mimochodom, tiež váš nominant, sú proti, proti teraz predloženej novele. Čiže moja otázka je, kto vlastne zo samosprávy v Bratislave tento návrh podporuje, okrem teda mnou zmieneného neúspešného kandidáta, na plagáty ktorého, občas keď som chodil so psom, som sa pozeral, ako vyzerá. Pýtam sa, kto to podporuje a prečo vlastne ideme proti vôli komunálnych politikov v Bratislave, prečo ideme proti vôli, keď oni sa snažia konsenzom dôjsť k niečomu, čo by bolo pre všetkých obyvateľov správne.

    Zaznela tu reč, že robíme to v prospech občanov. No ja si myslím, že v prospech občanov by možno nebolo od veci nenavrhovať zákon, ale naozaj spomínaného politika poslať na to školenie cez ten jeden most, máme tam dokonca nejaký nový, taký celkom vysvietený, aby sa skutočne naučil, ako sa pracuje s miestnym zastupiteľstvom. Ja sám som sa bol pozrieť na to, akým spôsobom to vedie. A skutočne odporúčam aj ostatným kolegom, poslancom Národnej rady, aby si pozreli, v koho prospech vlastne dnes predkladajú návrh novely tohto zákona. Myslím si, že to nie je správne, keď to nepriznáme. Myslím si, že je nesprávne, keď sa tvárime, že naozaj naprávame nejaký právny stav. Myslím si, že nie je správne, keď sa voči ľuďom tvárime, že táto vec je super dôležitá a treba sa jej teraz venovať. Bolo by férové, keby ste priznali, naozaj máme medzi sebou takého človeka, ktorý si nevie dať rady, nie je komunikatívny, vyhral, ale nevie, ako na to, zrazu upadol do kopy problémov, nevie si poradiť s miestnym zastupiteľstvom, a preto mu musíme rýchlo, rýchlo pomáhať, aby sme mu aspoň umožnili akých takých ľudí okolo seba dostať s tým, že snáď keď budú mať tú správnu legitimáciu po celom úrade, tak už to bude možno trochu lepšie, minimálne to nebude také krikľavé a občanom to nebude klať oči. Jedinej veci, ktorej sa tento spomínaný kvázi politik venuje, je, že do médií tieto svoje problémy neustále zverejňuje. A teraz najnovšie to zdá sa, že bude aj v celoštátnych médiách, keďže tu máme návrh zákona, ktorý má riešiť jeho osobný problém.

    Ešte by som k tomu povedal, čo pani prof. Tóthová hovorila, že prečo sa vlastne nechce ujednotiť alebo neujednotí primátor so starostami a že to príliš dlho trvá. Možno to dlho trvá, ale možno, že to nikoho tak veľmi netrápi, ako hovorili moji predrečníci. Ale v jednej veci sa ujednotili, až na dve výnimky, sa ujednotili, že tento zákon, ktorý je predkladaný, je šitý horúcou ihlou. Takže keď voláte po tom ujednotení, tak si myslím, že by bolo fajn, keby ste rešpektovali ujednotený hlas a tento návrh zákona stiahli.

    Takisto si myslím, že to, čo hovoril pán kolega Kužma o menení pravidiel počas hry, samozrejme, má svoje racionálne jadro. Myslím si, že toto je typický príklad, keď kľudne porušíme všetky pravidlá, kľudne zmeníme pravidlá počas hry, len aby sme pomohli niekomu, kto sa dostal do tvŕdze ohľadne svojich predvolebných sľubov. Myslím si, že to nie je správne. Myslím si, že kolegovia predložili dosť odborných argumentov na to, čo všetko ostatné by bolo treba zmeniť. Myslím si, že by sme mali pristupovať k tomu tak, že by sme sa mali pobaviť aj s dotknutými stranami, myslím tým ostatných starostov, nielen toho jedného, ktorý takto veľmi trpí, ostatných starostov a primátorov v rámci mesta, a potom predložiť návrh zákona, ktorý by bol ozaj na prospech občanom, nielen jednému alebo dvom, konkrétne starostom, nielen dvom miestam prednostov, o ktoré v tomto prípade ide. A naozaj si myslím, že by sme mali občanom vydať signál, že pracujeme v prospech nich, a nie v prospech svojich menej schopných kandidátov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S reakciou na vystúpenie pána poslanca Freša sa s faktickými poznámkami prihlásili pán poslanec Kubovič, pán poslanec Minárik. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A ako prvý vystúpi pán poslanec Kubovič. Máte slovo.

  • Pán poslanec Frešo, hovoril si o postavení starostu, prednostu a o vzťahoch, ktoré vlastne z nejakej tej výmeny alebo obsadenia tohto postu vyplývajú. Ja ti chcem len pripomenúť, že, a pripomínam to aj tuná ostatným poslancom, celkom určite sa zhodneme na tom, že napr. v Národnej rade najdôležitejším zákonom, ktorý schvaľujeme, je zákon o štátnom rozpočte. Tým, že si starosta obsadí svojho prednostu, určite zákon zákonov v meste, obci, mestskej časti, ktorým je rozpočet mesta a obce, mestskej časti, si touto výmenou nezabezpečí. Ak starosta alebo starostka, o ktorých si hovoril, jednoducho si myslia, že keď si tieto dve pozície týmto štýlom účelovej zmeny vymôžu, že niečo tým dosiahnu, tak sú na veľkom omyle, pretože pre tých občanov v tom meste, obci, mestskej časti jednoznačne najdôležitejším ukazovateľom je schválený rozpočet, rozpočet, ktorý hovorí o zabezpečovaní potrieb mesta, o investíciách, ktoré sa tam majú robiť. Takže ak si aj jednoducho predkladatelia a spomínaní tebou starostovia myslia, že si niečo dokážu zabezpečiť touto zmenou, po ktorej neskonaným spôsobom túžia, tak žijú v hlbokom omyle. No a to už si môžu myslieť len takí ľudia naozaj, ktorí si môžu robiť to, čo robia, alebo myslieť, že jednoducho budú ignorovať a ignorujú rozhodnutia im rovnocenného orgánu, ktorým je miestne zastupiteľstvo. Ale to je cesta do pekla a tak sa naozaj robiť nedá.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalší s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Minárik. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán poslanec, nečudujeme sa, len si, preboha, nezvyknime, že sa tu prijímajú také účelové zákony, teraz v tomto prípade zákon o Bratislave len pre potreby konkrétnych jednotlivcov. Dožadovať sa toho, aby sa v tejto snemovni pri tejto osemdesiatpäťke robili zákony pre občanov, je asi trochu naivné. Tento zákon sa nijako predsa nevymyká iným zákonom, ktoré tu boli tiež urobené len kvôli personálnym potrebám vládnej koalície. Spomeniem len tak námatkovo Sociálnu poisťovňu, ÚRSO, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, jadrový vyraďovací fond. A aby sme tu neboli po 19.00 hodine, tak to by aj stačilo.

  • Ďakujem.

    Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Frešo. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Tak najprv ku kolegovi Minárikovi. Áno, videli sme to v tejto snemovni už niekoľkokrát. Bohužiaľ, boli sme neúspešní. Ale mňa optimizmus neprechádza. Ja pevne verím v zdravý rozum. A verím v to, že demokratické princípy si osvoja niektorí poslanci koalície.

    K tomu, čo si hovoril, pán kolega Kubovič. No ja som veľmi znervóznel, keď si rozprával o rozpočte, nakoľko pri spomínaných kvalitách predmetného starostu, starostky sa obávam, že o chvíľu príde ďalšia zmena zákona, ktorou bude rozpočet schvaľovať sám sebe starosta. Vôbec by som sa tomu nečudoval. Vôbec by som sa tomu nečudoval, nakoľko tak sa zdá, že politické tričko je cennejšie ako služby občanom. Takže v tomto prípade chcel by som ťa požiadať, aby si tieto rady neudeľoval. A ja dúfam, že aj táto moja nadnesená myšlienka sa nestane realitou, ale že zato tento spôsob uvažovania, ktorý v nej opisujem, si uvedomujú aj koaliční poslanci, a to, že do akého rizika vlastne vystavujú celý náš systém demokratický, aj keď iba na komunálnej úrovni, aj keď sa teraz tvárime, že to nevadí, aj keď sa tvárime, že pomôžme nášmu a bude to naozaj, naozaj, naozaj naposledy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    V rozprave vystúpili všetci prihlásení poslanci. Vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať navrhovateľky, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči, máte slovo, pani navrhovateľka.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som najprv na pána poslanca Minárika reagovala. Pán poslanec, navrhovaný zákon spĺňa všetky podmienky navrhovaného zákona. Dôvodová správa v legislatívnom procese neobsahuje, koľko má mať strán A4. Myslím si, že dôvodová správa je dostatočná. A, samozrejme, sme tu na to v pléne, aby sme si na ďalšie veci alebo otázky odpovedali, aby sme si to odôvodňovali.

    Ešte k tomu zákonu č. 302/2001 Z. z. o vyšších územných celkoch. Je v ňom uvedené, a ja som rada, že ste to spomenuli, že riaditeľa úradu menuje predseda vyššieho územného celku, neschvaľuje ho zastupiteľstvo. Robila som riaditeľku úradu vyššieho územného celku a menoval ma predseda. Takže neschvaľuje ho zastupiteľstvo. Tento návrh zákona je v súlade so zákonom o obecnom zriadení.

    Ja by som sa vyjadrila k pánovi poslancovi Kubovičovi. Pán poslanec, ja som poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasy v sále.

  • Ja by som vás poprosila, pani poslankyňa, aby ste sa prihlásili s faktickou poznámkou. (Reakcia z pléna.) Ja viem, že je to teraz. Mala reagovať predtým, aby zachovala vážnosť tejto snemovne. Tak keby ste na mňa nevykrikovali, ja nevykrikujem na vašich pánov poslancov, keď hovoria v snemovni. Ja som, opakujem, poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky a volili ma občania Slovenskej republiky, tak ako vás volili. A vy dnes sa ma pýtate, akým právom ja predkladám zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky, lebo nemám trvalý pobyt v meste Bratislave. To znamená, že ak ja sa venujem verejnej správe, ak sa venujem regionálnemu rozvoju, nemôžem predložiť žiaden iný zákon, lebo asi je to také neplatené pravidlo. Možnože to platí u vás v poslaneckom klube, ale u nás to neplatí, pán poslanec, vás uisťujem, že poslanecký zbor je iniciatívny a zákonodarný. To znamená, že vy mi neupierajte právo, aby som nemohla predložiť takýto istý zákon. To isté pán kolega Frešo mi povedal, nie je tu, že čo si môžem dovoliť alebo on si môže dovoliť do zákona o Košiciach dať. Všetci sme poslancami Národnej rady.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno. Pán poslanec Kužma, ospravedlňujem sa. Takže dostala som hlasy od všetkých občanov Slovenskej republiky, to znamená, že mám právo predložiť aj takýto zákon. A uisťujem vás, že sme konzultovali aj s predkladateľmi tento návrh zákona. Možno sme ho nekonzultovali s niektorými poslancami za poslanecký klub SDKÚ.

    Pozícia prednostu mestského alebo miestneho úradu podľa môjho názoru, pretože som pracovala v samospráve a vy mi tu hovoríte, že som nepracovala v samospráve, samosprávu poznám, je manažérska funkcia.

  • Hlasy v sále.

  • Ale, prosím vás, pán poslanec, ja viem, že Bratislava je špecifická, ale prečo mi odoberáte určité právo? Prednosta miestneho úradu alebo mestského úradu či riaditeľ úradu vyššieho územného celku alebo magistrátu je podľa môjho názoru, som tam pracovala, manažérska funkcia. A osobne si myslím, že tak ako predseda vyššieho územného celku, ako aj starosta si má vybrať človeka, ktorý spĺňa tie určité kritériá a je odborník, je, samozrejme, odborník, aby manažoval ten celý chod toho úradu. A vy sa nám tu vopred teraz vyhrážate určitými, keďže tie pozície v rámci mestských zastupiteľstiev sú iné, že príde rozpočet a že, samozrejme, to neschválite. To veď predsa neznamená, keď prijmeme tento zákon, že starosta mestskej časti nemá už komunikovať s poslancami mestského zastupiteľstva alebo miestnej časti. Samozrejme, tá komunikácia musí byť. Tá komunikácia musí byť i v tých rozhodnutiach. Ale ja znovu opakujem, že funkcia prednostu úradu je manažérska funkcia a to právo by malo byť na starostovi, tak ako je to v zákone o obecnom zriadení.

    Ja by som chcela poprosiť kolegov a kolegyne, ktorí zostali ešte dnes na záver rokovania, aby podporili tento návrh zákona, aj keď z vašej strany sa vám to zdá účelové.

    A ešte som zabudla, mám tu ešte jednu poznámku, ktorú ste pán Kubovič, myslím si, vy povedali, ale bola už v jednej rozprave k jednému zákonu. A to je o zrušení krajských úradov. A je to možnože v nejakých zasa intenciách, možno v nejakom manuáli SDKÚ, jednom manuáli SDKÚ.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem, že ste ma, pán kolega, doplnili, že idete vtláčať, že prečo práve poslanci za Slovenskú národnú stranu, prečo poslanci za Hnutie za demokratické Slovensko predkladajú takýto návrh. A to isté ste vraveli pri návrhu zákona o zrušení krajských úradov. Sme vo vládnej koalícii, pán poslanec. A pretože to predkladajú poslanci za vládnu koalíciu, tak to už vám hovorí niečo, že sme spolu komunikovali. A komunikovali sme aj v rámci poslancov mestských zastupiteľstiev.

    Takže ja znovu opakujem, že novela nie je účelová, novela dáva len do právneho poriadku tie veci, ktoré dnes nie sú riešené v zákone o hlavnom meste Bratislave.

    Ja znovu poprosím kolegyne a kolegov o podporu tohto zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani navrhovateľka.

    Chcem sa opýtať spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Áno. Upozorňujem, že rokujeme do 19.00 hodiny.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Ak dovolíte, milé kolegyne, milí kolegovia, ja len pre upokojenie situácie. Nebudem reagovať na jednotlivé vystúpenia poslancov, ale na vystúpenie niektorých, ktorí neboli v rokovacej v sále, a to z toho dôvodu, že ako určený spravodajca gestorského výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, chcem povedať, že určený gestorský výbor bude práve ten, v ktorom sa budú schvaľovať všetky tieto pripomienky, o ktorých sa bude môcť viesť naďalej táto odborná diskusia. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, prerušujem rokovanie o tomto bode.

    A keďže sa blíži 19.00 hodina, prerušujem aj rokovanie 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem upozorniť, že schôdza bude pokračovať zajtra o 9.00 hodine, ale bude pokračovať bodom č. 22 podľa schváleného programu, čo je tlač 208. Ďakujem a dovidenia.

  • Prerušenie rokovanie o 18.57 hodine.