• Dobrý deň, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále, aby sme sa mohli venovať rokovaniu 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Dúfam, že už všetky kolegyne a kolegovia sú v rokovacej sále.

    Vítam vás na otvorení 8. schôdze. Vôbec nie som rád, že toto otvorenie bude sprevádzané spomienkou na obete udalosti, ktorá sa stala 2. marca tohto roku v Novákoch vo VOP. Je to udalosť, ktorá naozaj otriasla celým Slovenskom a vyžiadala si obete na životoch, na majetku, a táto udalosť zasiahla do osudov rodín, spolupracovníkov, pracovníkov vo VOP v Novákoch. Chcem za seba, a dúfam, že aj za vás, vyjadriť želanie, aby sme sa už nikdy nemuseli s takouto hroznou udalosťou stretnúť. A chcem vás požiadať, aby sme si teraz na úvod schôdze, ešte predtým ako pristúpime k rokovaniu, uctili pamiatku obetí.

    Chcem vyjadriť hlbokú sympatiu a sústrasť všetkým pozostalým a vysloviť nádej, že to naozaj bola posledná smutná udalosť, ktorá postretla v takomto rozsahu občanov Slovenskej republiky. Chcem vás požiadať o minútu ticha.

  • Minúta ticha.

  • Ďakujem pekne. Teraz už môžeme, kolegyne, kolegovia, pristúpiť k samotnému rokovaniu 8. schôdze. Tak ako býva obvyklé, poprosím vás, aby ste sa prezentovali, aby sme zistili uznášaniaschopnosť.

  • Prezentácia.

  • 109 prítomných. Konštatujem, že Národná rada je uznášaniaschopná.

    Na 8. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky sú za overovateľov určení páni poslanci Ján Chrbet a Peter Markovič. Ich náhradníkmi budú pani poslankyňa Oľga Nachtmannová a pán poslanec Stanislav Kahanec.

    O ospravedlnenie na dnešnom rokovaní 8. schôdze požiadali písomne pán poslanec Vladimír Mečiar, pán poslanec Tibor Mikuš a pani poslankyňa Lucia Žitňanská.

    V zmysle § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku je navrhnutý program 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, bol vám rozdaný do lavíc. My sme sa ešte pred pár minútami stretli aj na poslaneckom grémiu, aby som zástupcov jednotlivých parlamentných politických klubov informoval o niektorých zmenách, ku ktorým došlo v programe. Azda tá najdôležitejšia súvisí s problematikou prijatia pozície alebo textu či už uznesenia, alebo deklarácie k problematike riešenia Kosova, tak ako boli navrhnuté klubmi za SMK, za Slovenskú národnú stranu a za SDKÚ – DS.

    Chcem vás informovať, že do programu pribudol návrh vyhlásenia, ktorý som podal spolu s pánom podpredsedom Národnej rady Čížom a pánom predsedom zahraničného výboru Borisom Zalom. Tak ako som informoval už na predchádzajúcom grémiu, chcem vás informovať, že som sa rozhodol zlúčiť rozpravu k týmto štyrom návrhom do jedného bodu s tým, že hlasovať, samozrejme, budeme samostatne.

    Chcem sa opýtať, dámy a páni, či k návrhu programu, tak ako vám bol rozdaný do lavíc, chce niekto podať pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh. Pripomínam, že podľa § 24 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku vystúpenie poslanca, ktorý navrhuje zmenu alebo doplnenie programu, môže trvať najviac jednu minútu. A potom vás poprosím, keby ste mohli tí, ktorí podáte takýto návrh na zmenu, doručiť váš návrh aj v písomnej podobe. Nech sa páči.

    Pán poslanec Palko.

  • Áno. Ďakujem. Vážený pán predseda, v uplynulých dňoch sme boli svedkami niektorých výrokov pána predsedu vlády Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva, že vláda Slovenskej republiky nebude trvať na obhajovaní nezávislosti nášho daňového systému a že nebude trvať na suverenite Slovenskej republiky pri rozhodovaní o priamych daniach, čo by znamenalo, že chce vyhovieť návrhom na harmonizáciu. Toto nie je v súlade s obhajobou štátnych záujmov Slovenskej republiky, preto navrhujem, aby bol zaradený na program schôdze bod – návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie stanoviska Slovenskej republiky Deklarácia o daňovej suverenite v priamych daniach. Predkladá sa to na základe podpisov 35 poslancov za KDH, SDKÚ, SMK. Navrhujem, aby tento bod sa prerokoval...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ešte poprosím, dajte mikrofón pánovi poslancovi Palkovi, aby mohol dokončiť návrh.

  • Navrhujem prerokovanie vo štvrtok po bode interpelácie.

  • Ďakujem pekne. Samozrejme, uzatváram možnosť prihlásiť sa s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Ako ďalší pán poslanec Novotný. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, navrhujem zaradiť do programu 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky ako bod č. 50 správu o pripravovanej reštrukturalizácii siete zdravotníckych zariadení. Ostatné body, teda terajší bod 50 a ďalšie, by sa náležite prečíslovali.

    Odôvodnenie: Predmetnú správu si vyžiadal výbor Národnej rady Slovenskej republiky od ministra zdravotníctva. Vláda materiál vzala na vedomie 21. februára, výbor prerokoval a vzal na vedomie túto správu 15. marca. Správa sa dotýka závažných zmien siete zdravotníckych zariadení. Vzhľadom na závažnosť tejto problematiky navrhujem, aby správa bola prerokovaná v Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda Klubu SDKÚ – DS, pán poslanec Janiš, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V mene troch opozičných poslaneckých klubov SDKÚ – DS, KDH a SMK si vás dovoľujem požiadať, aby bod 50 pod tlačou 241 a všetky body týkajúce sa Kosova boli do programu Národnej rady zaradené tak, ako prichádzali postupne do Národnej rady, v tom poradí, ako prichádzali do Národnej rady. Viem, pán predseda, že vy predkladáte návrh rokovania, avšak logika veci káže, že by to malo byť usporiadané v programe tak, ako som navrhol.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem, pán predseda. V mene troch poslaneckých klubov KDH, SDKÚ – DS a SMK predkladám návrh, aby do programu rokovania Národnej rady bol zaradený bod, v ktorom Národná rada prijme uznesenie, v ktorom zaviaže vládu Slovenskej republiky, aby do 30 dní podala správu o vyšetrení úniku testov v priebehu Monitoru 9 a zabezpečení maturitnej skúšky v školskom roku 2006/2007.

    Odôvodnenie: Že testy unikli, dnes už je evidentné a hlavný problém vidím v tom, že otázka, čo ďalej a čo bolo príčinou úniku testov, sa nekoná, nevyšetruje. A druhý dôvod. Maturitná skúška bude o chvíľu, takisto bude testovaná. A podľa informácií, ktoré máme, bol zrušený bezpečnostný projekt. Čiže sú veľké obavy, že...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani poslankyňa, poprosím vás o pokoj. Pán poslanec, nedokončili ste. Zapnite ešte mikrofón, aby mohol pán poslanec dokončiť.

  • Máme obavy, že situácia v prípade maturity sa môže opakovať. Kľúčové nevidím v tom, že sa to udialo, ale kľúčové vidím v tom, že sa nekoná a nevyšetruje a jednoducho nevyvodí sa riešenie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ako posledný s návrhom pán poslanec Jasaň.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Po dohode s kolegom Rafajom sťahujem z rokovania Národnej rady bod č. 20, pretože v bode č. 19 je obdobný návrh novely, a preto si dovoľujem to stiahnuť. Ďakujem.

  • Vy ste boli sám navrhovateľom.

  • S kolegom Rafajom. Takže spolu.

  • Súhlas, pán kolega Rafaj? Nemusíme potom hlasovať o týchto veciach – stiahnutie bodu 20.

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem pekne. Odzneli návrhy na zmenu programu a doplnenie programu a budeme o nich teraz, dámy a páni, hlasovať v poradí, ako boli prednesené.

    Ako o prvom budeme hlasovať o návrhu na stanovisko Deklarácia o daňovej suverenite, ktorú predniesol pán poslanec Palko.

    Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 55 za, 49 proti, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh pána poslanca Palka sme neschválili.

    Ako druhý predniesol návrh na doplnenie programu pán poslanec Novotný a žiada, aby sme do programu schôdze zaradili správu vlády o redukcii siete zdravotníckych zariadení. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 61 za, 43 proti, 32 sa zdržalo.

    Konštatujem, že ani tento návrh o rozšírenie programu sme neprijali.

    Budeme pokračovať hlasovaním o návrhu predsedu poslaneckého klubu SDKÚ – DS pána poslanca Janiša, ktorý žiada, aby body týkajúce sa problematiky Kosova boli usporiadané v postupnosti tak, ako boli prijímané v Národnej rade. V tejto súvislosti, pán poslanec, je mi ľúto, využívam svoje právo a o programe v zmysle rokovacieho poriadku rozhoduje predseda Národnej rady, napriek tomu dám hlasovať o tomto vašom návrhu.

    Prezentujeme sa a hlasujeme. Technici, vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné. Viacero kolegov ukázalo, že hlasovacie zariadenie nie je funkčné. Požiadam vás, kolegyne, kolegovia, aby sme ešte raz hlasovacie karty vybrali zo zariadenia a znovu reštartovali systém. Môžeme pristúpiť k opakovanému hlasovaniu? Ide to zariadenie? Technici, môžeme spustiť hlasovanie?

    Budeme hlasovať, dámy a páni. Čiže hlasujeme o návrhu pána poslanca Janiša. Nech sa páči, dámy a páni.

    Prítomných 140...

  • Reakcia z pléna.

  • Vznášate námietku, pán Rafaj?

  • Reakcie z pléna a smiech.

  • Pán predseda, samozrejme, samozrejme.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 73 za, 24 proti, 42 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili návrh pána poslanca Janiša.

  • Budeme pokračovať hlasovaním o návrhu pána poslanca Fronca, ktorý žiada, aby sme zaradili do programu správu o úniku informácií pri monitore a potenciálnej možnosti úniku pri maturitných skúškach. Budeme hlasovať. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 63 za, 59 proti, 21 sa zdržalo.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    O poslednom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Jasaň, vzhľadom na súhlas obidvoch predkladateľov nemusíme dať hlasovať.

    Vzhľadom na to, že sme hlasovali o všetkých návrhoch, ktoré prišli z pléna, budeme teraz, dámy a páni, hlasovať o návrhu programu 8. schôdze ako o celku. Poprosím vás, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 109 za, 2 proti, 32 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme odsúhlasili program 8. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené dámy, vážení páni, chcem vás informovať, že o všetkých prerokovaných bodoch dnešného programu budeme v zmysle dohôd z poslaneckého grémia hlasovať vždy o 11.00 a o 17.00 hodine. Všetky tajné hlasovania vykonáme v utorok 27. marca po hlasovaní o 11.00 hodine. Ešte vás chcem informovať, že dnes po hlasovaní o 17.00 hodine o prerokovaných bodoch programu prerušíme rokovanie, pripomenieme si výročie Rímskych zmlúv krátkym vystúpením, príhovorom a potom vás, samozrejme, všetkých veľmi rád privítam na čaši vína.

    Vážené dámy, vážení páni, pristúpime k rokovaniu o samotných bodoch programu. Ako o prvom budeme rokovať o

    návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na schválenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k žiadosti na predloženie správy o plnení Národného akčného plánu na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2005 – 2008 (tlač 222).

    Pán poslanec Vladimír Jánoš je spravodajcom a poprosím ho, aby uviedol návrh.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky uviesť návrh výboru na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý ste dostali v tlači pod číslom 222. Predmetným uznesením sa má zaviazať vláda Slovenskej republiky, aby predložila správu o plnení Národného akčného plánu pre prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2005 – 2008.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, do marca 2008 trvá celoeurópska kampaň na podporu odstránenia domáceho násilia, do ktorej sa na základe výzvy Parlamentného zhromaždenia Rady Európy zapájajú mnohé národné parlamenty. Usporadúvajú diskusie, tlačové konferencie, výstavy a podobne. Informácie o jednotlivých podujatiach v členských krajinách sa uverejňujú na špeciálnej webovej stránke Rady Európy venovanej tejto kampani.

    Pán predseda Národnej rady konanie kampane dal do pozornosti všetkým poslancom v októbri 2006 a zároveň vám všetkým doručil aj Rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy pod číslom 1512 pod názvom Parlamenty zjednotené v boji proti domácemu násiliu voči ženám.

    Výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien v rámci kampane už jednomyseľne prijal jedno vyhlásenie v decembri 2006. Členovia výboru sú však presvedčení, že seriózna účasť na kampani, ktorá okrem parlamentnej má aj svoju vládnu a regionálnu dimenziu, vyžaduje aj ďalšie aktivity. Preto výbor, vykonávajúc tým zároveň...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, chvíľočku vás poprosím. Kolegyne, kolegovia, poprosím o väčší pokoj v rokovacej sále. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem.

    Preto výbor, vykonávajúc tým zároveň svoju kontrolnú právomoc, sa chce oboznámiť s priebežnými výsledkami plnenia vládneho akčného plánu boja proti násiliu páchanému na ženách. Aby výbor, ale aj celá Národná rada mohli získať ucelený obraz o týchto výsledkoch, je potrebné, aby vláda predložila súhrnnú správu obsahujúcu informácie zo všetkých rezortov a iných štátnych orgánov, ktoré sa na plnení plánu podieľajú.

    Jednotlivé výbory však podľa § 53 rokovacieho poriadku môžu vyžadovať správy len od jednotlivých členov vlády. Preto výbor predkladá návrh na schválenie uznesenia Národnej rady. V návrhu uznesenia je uvedená pomerne dlhá lehota na predloženie správy. Dôvodom na takéto riešenie je fakt, že v samotnom akčnom pláne pri viacerých úlohách, ktoré sa majú plniť priebežne počas celého vymedzeného obdobia, je určený termín na každoročnú kontrolu 31. máj. Posledná schôdza Národnej rady v 1. polroku 2007 sa plánuje na mesiac jún. Vo svetle týchto skutočností sa javí ako vhodne plánovať diskusiu o správe v Národnej rade na začiatok druhého polroku.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím vás o podporu predloženého návrhu uznesenia. Vážený pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám žiadnu prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, dámy a páni. Končím možnosť... Pani poslankyňa Damborská, do rozpravy? Nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia...

  • Sústavný ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani kolegyňa, chvíľočku vás poprosím. Dámy a páni, chcem vás požiadať o pokoj v rokovacej sále.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nielen ako žena, ale aj ako poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky sa dlhodobejšie zaujímam o problematiku eliminácie násilia v našej spoločnosti. Bezvýhradne podporujem a hlásim sa k požiadavke výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, aby vláda predložila Národnej rade Slovenskej republiky priebežný odpočet plnenia Národného akčného plánu pre prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách.

    Nedávno bol 8. marec – Medzinárodný deň žien a aj pri tejto príležitosti je opäť vysoko aktuálne upriamiť pozornosť nielen nás poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ale aj širokej verejnosti na to, že násilie páchané na ženách je závažný celospoločenský špecifický problém, ku ktorému treba pristupovať komplexne. Som totiž presvedčená, že právo nebyť vystavovaná či vystavovaný násiliu alebo hrozbe násilia je základným a univerzálnym ľudským právom. Pretrvávanie násilia páchaného na ľudských bytostiach je hrubým porušovaním ich ľudských práv. Násilie na ženách je tiež kategorizované ako porušovanie ľudských práv, pretože porušuje právo na život, bezpečnosť, dôstojnosť, ako aj právo na fyzickú a duševnú integritu osobnosti.

    Len na krátke osvieženie pamäti. Európsky parlament na svojom februárovom plenárnom minizasadnutí v roku 2006 schválil iniciatívnu Správu o boji proti násiliu páchanému mužmi na ženách. Táto správa poukazuje na fakt, že problém násilia páchaného mužmi na ženách sa týka žien všetkých sociálnych skupín zo všetkých členských krajín Európskej únie. Zameriava sa najmä na násilie v rámci rodinných či partnerských vzťahov a vyzýva na nulovú toleranciu voči všetkým formám násilia na ženách. V správe sa odhaduje, že v Európe každý rok zomrie minimálne 700 až 900 žien v dôsledku násilia zo strany partnera, pričom tento údaj sa dokonca považuje za podhodnotený. Rozsiahle štúdie vykonané vo Švédsku, Nemecku a Fínsku ukazujú, že najmenej 30 až 35 % žien vo veku medzi 16 a 67 rokom sa niekedy stalo obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia. Ak sa sem zahrnie aj psychické násilie, tieto hodnoty stúpnu na neuveriteľných 45 až 50 %, čo je už alarmujúce.

    Výskumy ďalej dokladajú, že 65 až 90 % žien, ktoré sa stali prostitútkami, boli buď v detskom veku alebo neskôr vystavené sexuálnemu zneužívaniu. Skutočnosť, že svet čoraz častejšie uznáva rodovo podmienené násilie za dôležitý problém, je predovšetkým výsledkom snahy druhej vlny feministického hnutia, ktoré sa najmä od 70. rokov 20. storočia sústredilo na detabuizovanie a pomenovanie násilia páchaného na ženách. Verejná tematizácia násilia páchaného na ženách bola a aj v súčasnosti je prvým krokom k jeho rozpoznaniu a eliminácii.

    Určitým posunom v tejto problematike je aj to, že od roku 2001 sa v mnohých štátoch každoročne uskutočňuje 16-dňová kampaň proti násiliu na ženách. Táto kampaň prebieha v období od 25. novembra, t. j. od Medzinárodného dňa za odstránenie násilia na ženách, do 10. decembra, ktorý je Medzinárodným dňom všeobecných ľudských práv. Kampaň vždy poukazuje na fakt, že násilie na ženách je zločin proti ľudskosti a že je nevyhnutné využívať medzinárodné nástroje na ochranu ľudských práv na predchádzanie všetkým formám násilia na ženách a diskriminácii žien a na integrovanie rodového prístupu do základných spoločensko-politických a kultúrnych funkcií spoločnosti. V kampani sa zdôrazňuje význam spolupráce oficiálnych miest s mimovládnymi organizáciami, ako aj potrebu spolupráce všetkých zložiek občianskej spoločnosti a médií pri zvyšovaní...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pani kolegyňa, chvíľočku vás nerád preruším. Dámy a páni, ešte raz vás chcem požiadať, tí, ktorí máte inú agendu, poprosím vás, nerušte pani poslankyňu pri vystúpení. Veľmi pekne ďakujem.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem.

    V kampani sa zdôrazňuje význam spolupráce oficiálnych miest s mimovládnymi organizáciami, ako aj potreba spolupráce všetkých zložiek občianskej spoločnosti a médií pri zvyšovaní informovanosti verejnosti a pri mobilizácii zdrojov, expertíz a informácií na podporu žien.

    Na Slovensku mimovládne feministické organizácie realizovali celonárodnú kampaň po prvý raz v roku 2001 pod názvom Piata žena. Predchádzalo jej dlhodobé úsilie, približne od roku 1998, viacerých ženských organizácií medializovať tému násilia na ženách. Najmä vďaka práci s médiami mohlo sedem mimovládnych organizácií v roku 2001 vstúpiť do tejto medzinárodnej aktivity. Kampaň trvala až do februára 2002. V roku 2002 sa uskutočnil druhý ročník tejto celonárodnej kampane. Obe kampane organizovali výlučne mimovládne organizácie za finančnej podpory zahraničných a domácich nezávislých donorov. Oficiálne inštitúcie ich, bohužiaľ, nepodporili finančne ani oficiálnym vyhlásením. Táto aktivita prerástla do vytvorenia Stálej iniciatívy Piata žena, ktorá sa v nasledujúcich rokoch zapájala do celosvetových dní proti násiliu na ženách jednotlivými aktivitami. Aj spomínané kampane poukázali na obrovský rozsah násilia páchaného na ženách, ktorý sa v Slovenskej republike po čiastkových prieskumoch snažili zachytiť aj reprezentatívne výskumy.

    Záujem oficiálnych miest na Slovensku o túto závažnú problematiku nie je podľa môjho názoru stále dostatočný, a to ani po schválení Národnej stratégie na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách a v rodinách v roku 2004 a na ňu nadväzujúceho Národného akčného plánu schváleného vládou v roku 2005.

    Tie kolegyne a tí kolegovia, ktorí sa uvedenej problematike trochu venujete, si určite spomínate, že prijatie oboch dokumentov sprevádzala dosť veľká kritika mimovládnych organizácií a odbornej obce, ktoré im vyčítali najmä konfúzny charakter, nedostatočné rešpektovanie rodovej podmienenosti násilia na ženách a absenciu finančnej podpory zo štátneho rozpočtu.

    S prihliadnutím na to, že každé násilie páchané v rodinách postihuje vo veľkej miere aj deti a prenáša sa do ďalších generácií, je potrebné vážne sa touto témou pravidelne zaoberať aj na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Som hlboko presvedčená, že je riešenie závislé nielen od výchovy k úcte k človeku, ale aj od intenzívnej spolupráce medzi vládou, Národnou radou Slovenskej republiky a mimovládnymi organizáciami, ktoré by mali spoločne koordinovať postupy na boj proti tomuto javu. Preto ešte raz vítam túto iniciatívu výboru pre ľudské práva a postavenie žien a odporúčam návrh uznesenia schváliť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa ešte, či k stanovisku pani poslankyne chce zaujať stanovisko navrhovateľ. Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem teda rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé a tretie čítanie o

    zákone zo 7. februára 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Tento materiál ste dostali ako tlač 233.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pánovi poslancovi Jánov Čechovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného návrhu zákona vo výboroch. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor predkladá túto spoločnú správu.

    Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 7. februára 2007 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov. Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky zákon zo dňa 7. februára 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.

    Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky. Na základe uvedeného predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 230 zo dňa 7. marca 2007 rozhodol, že podľa § 90 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prideľuje ho na prerokovanie jednotlivým výborom a určil gestorský výbor a lehotu na jeho prerokovanie.

    V súlade s citovaným rozhodnutím rokovali o zákone vrátenom prezidentom Slovenskej republiky tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie, pôdohospodárstvo a ochranu prírody.

    Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 7. marca 2007 č. 1031-2007-BA uviedol dôvody na vrátenie zákona a navrhol, aby Národná rada po opätovnom prerokovaní zákon schválila s týmito zmenami:

    1. V článku I v 47. bode v § 28 ods. 1 v úvodnej vete sa slová „môže uložiť“ nahrádzajú slovom „uloží“.

    2. V článku I v 47. bode v § 28 ods. 2 v úvodnej vete sa slová „môže uložiť“ nahrádzajú slovom „uloží“.

    3. V článku I v 47. bode v § 28 ods. 3 v úvodnej vete sa slová „môže uložiť“ nahrádzajú slovom „uloží“.

    4. Článok III znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. mája 2007.“

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval zákon zo 7. februára 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, dňa 15. marca 2007. Výbor svojím uznesením č. 132 súhlasil s pripomienkami uvedenými v III. časti rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 7. marca 2007. Odporučil tieto schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie, pôdohospodárstvo a ochranu prírody prerokoval zákon zo dňa 7. februára na svojom zasadnutí dňa 13. marca 2007. Výbor svojím uznesením č. 81 súhlasil s pripomienkami uvedenými v III. časti rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 7. marca 2007. Výbor odporúča slovenskej Národnej rade schváliť tieto pripomienky v zmysle doplnkov. Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zákon zo dňa 7. februára 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, pri opätovnom prerokovaní schváliť s pripomienkami pána prezidenta. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor rokoval dňa 19. marca 2007 a zaujal k pripomienkam stanovisko, ktoré ste dostali a máte ho pred sebou.

    Gestorský výbor ďalej odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon zo dňa 7. februára 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, schváliť s pripomienkami pána prezidenta. O pripomienkach pána prezidenta navrhuje gestorský výbor hlasovať takto: o všetkých bodoch spoločnej správy hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa niekto chce do rozpravy prihlásiť ústne. Ak to tak nie je, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem zároveň rozpravu za skončenú. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Ďakujem veľmi pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje druhé a tretie čítanie o

    zákone z 9. februára 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z . o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál ste dostali ako tlač 234.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Bélovi Bugárovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, podávam správu, ktorú máte v laviciach pod č. 234a. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor pri rokovaní o zákone z 9. februára 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou (tlač 234), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku túto správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím zo 7. marca 2007 č. 231 pridelil vrátený zákon na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vrátený zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k vrátenému zákonu. Oba výbory, ktoré vrátený zákon prerokovali, súhlasili s pripomienkou prezidenta Slovenskej republiky zo 7. marca 2007 č. 1032-2007-BA a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky pri opätovnom prerokúvaní zákon schváliť v znení pripomienky uvedenej v časti IV tejto správy.

    Pripomienka prezidenta Slovenskej republiky uvedená v III. časti jeho rozhodnutia zo 7. marca 2007 je k čl. 2 a je takéhoto znenia: „Článok II. Tento zákon nadobúda účinnosť 15. apríla 2007 okrem článku I a to druhého bodu a tretieho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. júla 2007.“ Gestorský výbor odporúča schváliť túto pripomienku pána prezidenta Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor k zákonu z 9. februára 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, odporúča zákon v treťom čítaní schváliť v znení pripomienky uvedenej v tejto správe.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec, za prednesenie spravodajskej správy.

    Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, či sa do rozpravy chce niekto prihlásiť ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán spoločný spravodajca sa zrejme nechce vyjadriť k zákonu, takže mu ďakujem za účasť na tomto bode programu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Ruch v sále.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím naozaj o pokoj v sále, nemáme vytvorenú dôstojnú atmosféru na rokovanie. Poprosím tie diskusie, ktoré sú zrejme nevyhnutné, tak ich preniesť do predsália, aby sme v sále mali korektné prostredie. Ďakujem za pozornosť.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh máme pod tlačou 200 a návrh na jeho pridelenie je v rozhodnutí predsedu pod č. 204.

    Teraz poprosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Štefana Harabina, aby tento vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona Národnej rady č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Cieľom predkladaného návrhu je zosúladenie právnej úpravy označení pôvodu a zemepisných označení v právnom poriadku Slovenskej republiky s novou komunitárnou právnou úpravou označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení týkajúcich sa poľnohospodárskych výrobkov a potravín, obsiahnutou v nariadení Rady ES č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín, ktorým bola nahradená dosiaľ platná právna úprava označení pôvodu a zemepisných označení na komunitárnej úrovni.

    Predkladaný návrh zákona v súlade s nariadením upravuje postup príslušných orgánov Slovenskej republiky v konaní o žiadosti o ochranu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia pre poľnohospodárske výrobky alebo potraviny podľa nariadenia, ktoré sú vyrobené, spracované alebo pripravené v Slovenskej republike na komunitárnej úrovni.

    Predmetom úpravy je tiež konanie o námietkach proti žiadosti o zápis označenia pôvodu alebo zemepisného označenia iného členského štátu do registra komisie, konanie o zrušení zápisu označenia pôvodu alebo zemepisného označenia v registri chránených označení pôvodu a zemepisných označení, konanie o zmene a doplnení špecifikácie a úprava inštitútov prechodnej ochrany a doby na prispôsobenie.

    Účelom návrhu zákona je aj odstránenie viacerých problémov aplikačnej praxe, ako aj odstránenie legislatívnotechnických nedostatkov, ktoré súvisia s existenciou zákona č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Navrhovaná úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Nebude mať vplyv na zamestnanosť ani na tvorbu pracovných miest. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, v súlade s právom Európskej únie a s právom Európskych spoločenstiev.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády a pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Istvánovi Farkasovi. Nech sa páči, má slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 117 z 13. marca 2007 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 200).

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu, dôvod novej právnej úpravy o tom, že návrh nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, nebude mať vplyv na zamestnanosť ani na tvorbu pracovných miest, nebude mať dopad na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 13. februára 2007 č. 204 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 3. mája 2007 a v gestorskom výbore do 4. mája 2007.

    Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky do rozpravy som nedostal žiadne. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 209).

    Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 210.

    Opäť prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Štefana Harabina, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na rokovanie Národnej rady sa predkladá ako iniciatívny materiál Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 93/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 21. februára 2007 uznesením č. 143/2007.

    Hlavným cieľom navrhovaných zmien je predovšetkým zrýchliť súdne konanie, odstrániť zbytočné prieťahy v civilnom procese, a tým posilniť procesnú ekonomiku konania vrátane zásady hospodárnosti konania. Ďalej odstrániť vybraný okruh naliehavých aplikačných a interpretačných problémov, ktoré sa vyskytli v súdnej praxi.

    Pokiaľ ide o článok I Občiansky súdny poriadok a zrýchlenie súdneho konania, základný pilier navrhovanej právnej úpravy tvorí korekcia platnej koncepcie predkladania spisu odvolaciemu súdu, ktorá vychádza z doterajších viac ako ročných skúseností súdov. Upúšťa sa od mechanizmu, keď celé ťažisko narábania s odvolaním, aj chybným, bolo prenesené na odvolací súd. S podaním odvolania je spojená spisová agenda, ktorú predstavujú úkony vykonávané súdnymi úradníkmi, a to predovšetkým vyberanie súdnych poplatkov, doručovanie odvolania ostatným účastníkom konania a odstraňovanie chýb odvolania.

    Zákonom č. 341/2005 Z. z. došlo k presunu týchto viac-menej úradníckych úkonov na odvolacie súdy, pričom tie neboli na nárast odvolacej agendy personálne ani materiálne pripravené. Presunom vybavovania úradníckych úkonov spojených s predkladaním spisu na súdnymi úradníkmi lepšie vybavené prvostupňové súdy sa dosiahne efektívnejšie využitie súdnych úradníkov a zrýchli sa proces vybavenia vecí od podania odvolania, pretože odvolací súd už nebude zaťažovaný úradníckymi úkonmi a sústredí sa na svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť. Ťažisko úkonov podľa § 209 ods. 1 je v návrhu zákona rozdelené medzi súdy prvého stupňa a odvolacie súdy, a to v závislosti od toho, či sa podanie nachádza na súde prvého stupňa alebo či už bolo predložené odvolaciemu súdu.

    Ďalším zámerom zmien je odstrániť prieťahy vznikajúce s predkladaním spisu odvolaciemu súdu len v súvislosti s odvolaniami podanými proti uzneseniam, ktorými súd nerozhodol vo veci samej. Rozhodujúce je to, aby prvostupňový súd mohol pokračovať v konaní aj bez predloženia spisu a veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní proti takémuto rozhodnutiu po tom, čo súd prvého stupňa rozhodne vo veci samej, takéto odvolanie až následne postúpi odvolaciemu súdu, prípadne aj spolu s odvolaním proti rozhodnutiu vo veci samej. Tak sa bude minimalizovať opakované predkladanie veci odvolaciemu súdu.

    Navrhuje sa, aby po predložení veci odvolaciemu súdu v prípade, že súd prvého stupňa nesprávne postupoval podľa § 209a ods. 1, odvolací súd sám vyzval toho, kto podal odvolanie, aby chýbajúce náležitosti doplnil a poučil ho o následkoch neodstránenia chýb odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d) OSP, t. j. o odmietnutí odvolania. Výnimkou sú nesporové veci a veci vypočítané v § 120 ods. 2. Po predložení veci odvolací súd bude odstraňovať už nielen chyby týkajúce sa náležitostí odvolania, ale zároveň odstráni chyby pri doručovaní odvolania a výzvy na vyjadrenie účastníkov k odvolaniu. Jednoducho ide o to, aby sa odstránil pingpong predkladania spisu medzi prvo- a druhostupňovým súdom.

    Novela rozširuje okruh vecí bez nariadenia pojednávania tzv. neverejných vecí vybavovaných odvolacím súdom pri splnení zákonných podmienok rešpektujúcich princíp ústavnosti. Rozsudok sa vyhlási vždy verejne. Zákonné podmienky, rozsudok súdu prvého stupňa je napadnutý odvolaním iba z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, účastníci konania sa vzdali práva zúčastniť sa na pojednávaní alebo súhlasia s tým, aby bol vo veci vydaný rozsudok bez nariadenia pojednávania. Nie je daný rozpor k dôležitým verejným záujmom.

    Novela odstraňuje problémy v doručovaní. Súd poučí účastníka konania o možnosti žiadať o doručenie písomnosti i na adrese iného miesta v Slovenskej republike, ak na takéto miesto môže byť písomnosť doručená zákonom predpísaným spôsobom, prípadne zvoliť si zástupcu na doručovanie. Ak by si kedykoľvek počas konania účastník neprevzal niektorú zásielku určenú do vlastných rúk, všetky nasledujúce doručované písomnosti môže súd tomuto účastníkovi ukladať na súde a za dátum doručenia sa považuje deň, keď sa mu zo súdu odošle rovnopis uloženej písomnosti. Nie je pritom významné, či si zásielku s rovnopisom účastník prevezme. Ak sa niektorá zásielka určená do vlastných rúk vráti z miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, alebo z miesta, ktoré na doručovanie označil účastník konania, alebo od zvoleného zástupcu pre doručovanie ako neprevzatá, súd môže všetky nasledujúce písomnosti pre tohto účastníka ukladať na súde s účinkami doručenia ku dňu odoslania rovnopisu doručovanej písomnosti. Predkladateľ taxatívne vypočítal okruh osôb, pri ktorých nebude možné zásielky ukladať na súde, napríklad osoby umiestnené v zariadeniach pre výkon ústavnej starostlivosti a ochrannej výchovy. V tomto prípade ide o odstránenie obštrukcie v prípade doručovania zásielok.

    Ďalej novela realizuje zmeny v piatej časti zvanej správne súdnictvo. Zmeny v časti rozhodovania opravných prostriedkov proti rozhodnutiam o správnych orgánoch podľa tretej hlavy piatej časti OSP sledujú priblíženie sa konaniu podľa druhej hlavy piatej časti. Takáto potreba vyplýva zo skúseností a požiadaviek praxe. Navrhuje sa rozšíriť dôvody, na základe ktorých správny súd môže rozhodnúť o žalobe proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov bez pojednávania. Pôjde o veci, v ktorých je zrejmé, že rozhodnutie správneho orgánu je potrebné zrušiť pre závažné vecné a procesné pochybenia v zmysle § 250j ods. 3. Z dôvodov procesnej ekonomiky po zadovážení vyjadrenia žalovaného správneho orgánu nie je efektívne a ani potrebné nariaďovať pojednávanie. V ustanovení § 250ja ods. 3 sa zakotvuje možnosť, aby odvolací súd spravidla nemusel vykonať odvolacie pojednávanie pri rešpektovaní požiadavky, že neverejné zasadnutie nie je v rozpore s verejným záujmom. Navrhovaná zmena vyplýva z poznatkov doterajšej súdnej praxe pri aplikácii úpravy dvojinštančného správneho súdnictva.

    Úmysel, ktorý sleduje, spočíva v ďalšom zrýchlení a zefektívnení konania o opravnom prostriedku v právnych otázkach na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Na základe potrieb, ktoré vyvstali v prokurátorskej praxi, precizujú sa otázky súvisiace s aktívnou legitimáciou prokurátora v správnom súdnictve, napríklad v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, úprava lehoty na podanie žaloby proti rozhodnutiam a postupom správneho orgánu. Novela odstraňuje i aplikačné problémy, najmä vyprecizuje niektoré aspekty právnej úpravy, námietky zaujatosti, ukladania poriadkovej pokuty, skúmania miestnej príslušnosti a ďalšie. Ďalej doplňuje dôvody, na základe ktorých je generálny prokurátor oprávnený podať návrh na začatie konania a tiež dôvody, keď môže vstúpiť do začatého konania (§ 35).

    Článok II predmetnej novely zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov upravuje zmeny spojené hlavne s navrhovaným prerozdelením úkonov pri narábaní s odvolaním medzi súd prvého stupňa a odvolací súd. Navrhuje sa, aby sa v odvolacom konaní poplatok platil na účet súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje. Súd vyzve poplatníka na zaplatenie poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania, predtým ako nariadi pojednávanie, tak, aby lehota od zaplatenia poplatku do pojednávania, vydania platobného rozkazu alebo rozhodnutia bez nariadenia pojednávania nebola dlhšia ako 2 mesiace. Predsedovi súdu sa priznáva oprávnenie z dôležitých dôvodov povoliť predĺženie dvojmesačnej lehoty. Ak ide o podanie odvolania, navrhuje sa, aby nezaplatenie súdneho poplatku v súdom určenej lehote nebolo dôvodom na zastavenie konania. Úprava smeruje k tomu, aby sa odvolanie dostalo čo najrýchlejšie do štádia meritórneho rozhodovania a odstránil sa tak stav prílišného procesného formalizmu, teda procesného zastavenia konania. Navrhovanou právnou úpravou pritom nie je, samozrejme, dotknutá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie.

    Ďalej ide o odstránenie výkladových otáznikov. Štylisticky sa upresňujú vybrané dikcie napríklad v spoločných poznámkach, k položkám 1 a 2 sa expressis verbis rieši dlhodobý aplikačný problém spoplatňovanie žaloby na vypratanie nehnuteľnosti a tiež žalôb na vydanie veci. V sadzobníku súdnych poplatkov sa vypúšťa osobitná paušálna suma 3 000 korún, ktorou sa spoplatňovali žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánov verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom.

    Na základe pripomienok uplatnených v medzirezortnom pripomienkovom konaní predkladateľ upúšťa od súdneho poplatku zakotveného v položke 10 písm. s) zákona o súdnych poplatkoch, ktorý sa týka správneho súdnictva, konkrétne agendy, v ktorej je vecne príslušným Najvyšší súd Slovenskej republiky.

    Ďalej ide o vypustenie súdneho poplatku za podanie odporu proti platobnému rozkazu. S cieľom stimulovať účastníkov, aby dosiahli zmier, navrhovaná právna úprava znižuje percentuálnu sadzbu súdneho poplatku za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v prípade zmieru z doterajších 3 na 1 %.

    Novonavrhovaný súdny poplatok v položke 20a nadväzuje na úpravu v § 42 OSP, ak bolo podanie urobené elektronicky, podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, súd si bude účtovať za vyhotovenie rovnopisu takéhoto podania a jeho príloh, ktoré vytvoria súdny spis, a rovnopisu podania a ich príloh doručovaných účastníkom súdny poplatok za každú stranu 2 Sk, najmenej 200 korún za podanie, ktoré je návrhom na začatie konania s prílohami, najmenej 50 Sk za ostatné podania.

    V prípade takto urobených podaní súd vyhotoví potrebný počet rovnopisov a ich príloh bez toho, aby žiadal náhradu vecných nákladov. Už samotný novozavedený poplatok v sebe zahŕňa aj náhradu vecných nákladov tak, že v prípade podaní urobených elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom súd už osobitne nebude žiadať od účastníka náhradu nákladov podľa § 42 ods. 3 posledná veta OSP.

    Článok III zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v tomto smere zmena v § 41a reaguje na praktické problémy, ktoré vznikajú pri posúdení zásady lex fori, právomoci súdu vo veciach osvojenia dieťaťa, navrhované znenie vyjasňuje súčasný právny stav tým, že umožňuje slovenskému súdu, ktorý rozhodol o zverejnení maloletého dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti, rozhodnúť tiež o osvojení, a to aj v prípade, že dieťa v čase rozhodovania o vlastnom osvojení nemalo pobyt v Slovenskej republike. Táto zmena smeruje k prehĺbeniu zapojenia slovenských orgánov do osudu detí, ktoré mali pôvodne svoj obvyklý pobyt v Slovenskej republike a ktoré boli zverené do predosvojiteľskej starostlivosti rozhodnutím slovenského súdu. Súčasne sa sleduje zvýšenie právnej istoty takýchto detí a ku konaniu o osvojenie z rôznych dôvodov či administratívno-právnych dôvodov nemôže v primeranej dobe dôjsť v štáte, do ktorého bolo dieťa premiestnené.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Jane Laššákovej.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte ako tlač 209, podala spravodajskú informáciu.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 15. marca 2007 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý máme ako tlač 209. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona sa predkladá ako iniciatívny návrh Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Konštatujem, že spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Doložka finančných, ekonomických a iných vplyvov uvádza, že predmetný návrh zákona nepredpokladá zvýšené nároky na štátny rozpočet. Dopad zmien navrhovaných v zákone o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis z registra trestov na príjmovú časť štátneho rozpočtu je vyčíslený v doložke finančných vplyvov spolu s uvedením návrhu na úhradu dôsledkov navrhovaných zmien na rozpočet verejnej správy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a súdu 1. stupňa Európskych spoločenstiev.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. februára 2007 č. 210 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 3. mája 2007 a gestorský výbor do 4. mája 2007.

    Skončila som so svojou spravodajskou informáciou, prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu a hlásim sa do rozpravy ako prvá.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Ešte niektoré postupy musíme najskôr zvládnuť.

    Otváram všeobecnú rozpravu, po prvé. Po druhé, oznamujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky. Po tretie, pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Ako prvá pani spravodajkyňa Laššáková a potom do rozpravy sa hlásia pán poslanec Miššík, pán poslanec Lipšic a pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    A teraz vystúpi pani spravodajkyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v prvom čítaní rokujeme o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok. Dovoľte mi, aby som pár poznámkami vyzdvihla legislatívne zmeny, ktoré predkladateľ navrhuje, ktorých cieľom je riešiť problémy v aplikačnej praxi súdov a tiež vytvoriť ďalšie mechanizmy na zrýchlenie súdneho konania.

    Za prieťahy v súdnom konaní, ako aj nízku vymožiteľnosť práva v Slovenskej republike kritizujú Slovenskú republiku nielen domáce subjekty, ale aj medzinárodné inštitúcie. K vzniku prieťahov v občianskom súdnom konaní výraznou mierou prispievajú problémy súvisiace s úpravou doručovania. Úprava obsiahnutá v navrhovanej novele v § 49 v ods. 2 až 4 podľa mojej mienky zamedzí tzv. nekonečnému doručovaniu, ale hlavne nebude trpieť poctivá strana sporu.

    Vzhľadom na citlivosť otázky doručovania a s tým spojené právne následky navrhovaná právna úprava na rozdiel od platnej právnej úpravy zakotvuje mechanizmus na zvýšenie ochrany účastníka konania bez toho, aby trpeli ostatní účastníci konania. Tým, že sa rovnopis každej písomnosti, ktorá sa ukladá na súde, doručuje účastníkovi konania spolu s oznámením, že sa táto písomnosť považuje za doručenú uložením na súde s účinkami doručenia ku dňu odoslania zásielky, má účastník možnosť oboznámiť sa s doručovanou písomnosťou a nie je mu bránený prístup k súdu. Navrhovaný postup bude nútiť účastníkov starať sa o svoje záležitosti v súdnom konaní. Navrhované ustanovenia budú prínosom aj z hľadiska rýchlosti konania, pretože problémy s doručovaním boli dôvodom aj na posúvanie spisov z vyššej inštancie na prvostupňový súd.

    Ďalej považujem za správny náhľad k vymedzeniu osobitnej miestnej príslušnosti vo veciach ochrany osobnosti tak, ako to bolo do 30. augusta 2003, to znamená, že príslušnosť súdov sa bude riadiť bydliskom žalobcu. K urýchleniu konania podľa môjho názoru prispeje aj úprava vybavovania agendy súvisiacej s vybavovaním úradníckych úkonov v odvolacom konaní.

    Chcela by som povedať, že skutočne dôvodová správa a hlavne jej osobitná časť, ktorá zdôvodňuje navrhované zmeny, je vypracovaná veľmi precízne a ja môžem povedať, že si nepamätám, aby v minulom volebnom období pri zmenách Občianskeho súdneho poriadku alebo iných legislatívnych zmenách v oblasti justície bola tak podrobne vypracovaná dôvodová správa aj s poukazom na judikatúru. A chcem vysloviť presvedčenie, že navrhovaná zmena prispeje k zrýchleniu a zefektívneniu súdneho konania, preto vás prosím o jej podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Miššík. Pripraví sa pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som naozaj len v krátkosti vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

    Tento právny predpis naozaj patrí medzi najdôležitejšie právne predpisy, ktoré upravujú konanie pred súdom v civilných veciach. Cieľom môjho vystúpenia nie je hodnotiť návrh zákona komplexne, skôr sa chcem vyjadriť k tej časti, myslím, že je to druhá časť, návrhu novely týkajúcej sa súdnych poplatkov, pretože ide o tému, ktorá býva často skloňovaná nielen tu na parlamentnej pôde, ale rovnako je dôležitá pre činnosť súdov a rýchlosť ich konania, ako aj náhradu trov konania.

    Navrhovaná úprava totižto počíta so zrušením súdnych poplatkov za podanie odporu voči platobnému rozkazu. Toto je vec, ktorá ma teda mimoriadne prekvapila, pán minister. A poviem prečo. Som si istý, že tento krok neprispeje k zrýchleniu konania, skôr k jeho spomaleniu. Tu môžeme o tom polemizovať, ale myslím si to a poviem aj prečo. Poviem to preto, že doteraz človek voči platobnému rozkazu mohol podať odpor a zároveň podanie odporu bolo spoplatnené. V prípade, ak podanie odporu nebude spoplatnené, je úplne logické, že ľudia, ktorí nebudú musieť platiť poplatok za podanie odporu, budú tieto odpory podávať, samozrejme, častejšie, ako to bolo doteraz.

    Osobne som chcel naznačiť len naozaj túto vec a myslím si, pán minister, že v osobitnej časti, teda v druhej časti, kde hovoríte o súdnych poplatkoch, je to asi najväčšia, najzávažnejšia chyba, ja sa nebudem k tej ostatnej veci vyjadrovať. A zároveň musím povedať, je tu prítomný aj pán minister financií, že tento výpadok súdnych poplatkov ročne robí sumu okolo 28 mil. korún, ktorá bola uvedená v dôvodovej správe. Ja teraz nehovorím, či to bude chýbať, či to nebude chýbať, ale pokiaľ vieme o tom, že súdnictvo je naozaj poddimenzované finančne, tak skôr si myslím, že ministerstvo spravodlivosti by v tejto veci malo skôr zastávať ten názor, že tento bod do tejto novely jednoducho nedá. Z tohto dôvodu aj z ďalších dôvodov budem veľmi uvažovať nad tým, či tento návrh zákona podporím do druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Lipšic. Pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, najskôr by som povedal, čo na návrhu oceňujem, do čoho skôr nejde a zvýraznil by som však aj tri problémové body tohto návrhu. Jeden už povedal pán kolega Miššík, ktorý prispeje k spomaleniu konania, nie k zrýchleniu a spomeniem ešte dva ďalšie.

    Oceňujem, že návrh novely nadväzuje na viaceré procesné zmeny, ktoré sme urobili v minulom období s cieľom eliminovať prieťahy v konaní. Po prvé riešenie námietok zaujatosti a po druhé, a to je dôležité, prevaha apelačného princípu v odvolacom konaní. To znamená, že sa výrazne zúžili možnosti zrušenia a vrátenia veci na nové konanie novelou Občianskeho súdneho poriadku v roku 2005. A oceňujem, že rezort spravodlivosti nejde naspäť. Polemické je, kto má vykonávať administratívne úkony pri podanom odvolaní, ale o tom budeme hovoriť v rámci druhého čítania, na to sú názory rozdielne, najmä medzi sudcami súdov okresných a súdov krajských. Ale to, že princíp zostáva zachovaný, že sa nevraciame k pingpongu, ktorý tu bol pred rokom 2005.

    Keď si pozriete prevažnú väčšinu, absolútnu väčšinu prípadov, ktoré končia v Štrasburgu, to nie sú veci, ktoré boli na jednej inštancii. To sú veci, ktoré išli na odvolanie, boli zrušené, vrátené naspäť a niekedy hore-dole niekoľkokrát. Takže som rád, že v tomto, pevne verím, rezort spravodlivosti bude posilnenú apeláciu v odvolacom konaní naďalej podporovať.

    Kde vidím tri problémové body?

    Po prvé, znovu sa zavádza nie povinnosť uloženia poriadkovej pokuty, ale len možnosť bez akýchkoľvek kritérií. Teraz nenamietam späťvrátenie možnosti následného odpustenia, to si myslím, že môže byť v poriadku. Ale stanoviť súdu možnosť bez akýchkoľvek kritérií uložiť alebo neuložiť poriadkovú pokutu, to považujem za krok späť a krok, ktorý nebude prospievať disciplíne súdneho konania.

    Po ďalšie, na rozdiel od pani kolegyne Laššákovej nevítam zmenu miestnej príslušnosti v sporoch na ochranu osobnosti. Prečo tu má byť osobitná miestna príslušnosť podľa bydliska žalobcu? V dôvodovej správe, ktorá je naozaj pomerne podrobná, sa dočítame, že je to tak preto, že väčšina médií, ktoré v praxi vystupujú na strane žalovaného, má svoje sídlo v Bratislave. Čiže čo riešime? Riešime politikov? Lebo vo väčšine prípadov, keď ide o médiá a spory na ochranu osobnosti, tak na strane žalobcov sú politici, v absolútnej väčšine prípadov. Čiže my čo riešime? My riešime, aby politici mohli žalovať médiá na svojom súde? V mieste svojho bydliska?

    Ja by som sa veľmi rád opýtal pána ministra, keď bude počúvať, v akej inej krajine je osobitná miestna príslušnosť pri sporoch politikov, pri sporoch na ochranu osobnosti? Lebo iné zdôvodnenie som v dôvodovej správe nenašiel okrem zdôvodnenia, že kde sídli väčšina médií.

    No a po tretie, a to je podľa mojej mienky najdôležitejšie, už to spomenul kolega Miššík, vypustenie súdneho poplatku za odpor. Samozrejme, že nájdeme dôvody, pre ktoré by sa nemal platiť poplatok za odpor. V poriadku. Len uvedomme si, že to bude mať za následok, samozrejme, zvýšenie počtu podávaných odporov, to je logické. Človek je Homo economicus, keď to bude bezplatné, bude podávať odpor takmer každý. To je jasné, to si nemusíme vysvetľovať. A tým pádom to bude mať za následok zvýšenie počtu vecí v občianskoprávnej a obchodnej agende. To je veľmi jednoduché. Čiže povedzme, že riešime akýsi legitímny záujem potenciálnych dlžníkov, v poriadku, ale na úkor rýchlosti súdneho konania. To znamená, týmto krokom spomalíme súdne konanie tým, že sa zvýši počet vecí v občianskoprávnej a obchodnej agende. Úplne evidentne. Čiže novela neprispeje k zrýchleniu konania, ale k spomaleniu konania.

    V posledných rokoch od roku 2004 už našťastie súdy sú schopné vybaviť viac vecí, ako im v bežnom roku napadne, to znamená, že postupne sa znižuje, aj keď pomaly, počet neskončených vecí. Ale keď zvýšime počet nápadov v občianskoprávnej a obchodnej agende práve týmto krokom, tak ten trend podľa moje mienky zvrátime.

    A posledná poznámka. Mnohé veci zostávajú v novele nevyriešené, chápem, že je to obmedzená novela Občianskeho súdneho poriadku pomerne stručná, ale napríklad by ma zaujímalo, či rezort nezvažoval, čo sme zvažovali my a parlament s tým vtedy nesúhlasil, aby pri bagateľných deliktoch bolo len jednostupňové konanie. Urobili sme pokrok v § 238 ods. 5 OSP, že nie je tam prípustné dovolanie, teda vo veciach, kde je hodnota sporu maximálne trojnásobok minimálnej mzdy, v obchodných veciach maximálne 10-násobok. To je úplne štandardný prvok v občianskych súdnych poriadkoch veľkej väčšiny krajín Európskej únie, že pri sporoch s malou hodnotou veci je len jednostupňové konanie. Zaujímalo by ma, či sa tým rezort zaoberal a do akej miery, aký má k tomu postoj, pretože to by mohlo prispieť k zrýchleniu súdneho konania najmä vo veciach akejsi menšej závažnosti, aj keď nerád to používam, pretože pre každého môže byť jeho spor pomerne závažný, ale to meradlo výšky sporu, hodnoty sporu je zrejme objektívne.

    Takže si myslím, že návrh novely má pomerne veľa sporných ustanovení v sebe, o ktorých určite budeme diskutovať, najspornejšia je otázka spoplatnenia alebo zrušenia spoplatnenia odporu, tento krok spomalí súdne konanie, preto nemôžem podporiť návrh novely OSP do druhého čítania.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Gál. Končím možnosť podania prihlášok s faktickými poznámkami. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja plne súhlasím s mojím predrečníkom pánom poslancom Lipšicom. Neviem, koho nápad bol zrušiť súdne poplatky pri odporoch. Keď podávam odpor proti vydanému platobnému rozkazu, tak mám za to, že navrhovateľ v tomto spore nemá pravdu. Podám odpor, zaplatím súdny poplatok, a keď vyhrám súdne konanie, tak súd mi tento zaplatený súdny poplatok prizná ako náhradu trov konania. Tu fakt dôjde k tomu, že budú podávané aj v takých evidentných prípadoch opravné prostriedky, v ktorých dnes nie sú. Predĺžime, natiahneme súdne spory aj v tých najjednoduchších, v najelementárnejších konaniach. Ďakujem.

  • Teraz vystúpi v rozprave ako posledná prihlásená pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení páni ministri, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aby som veľmi stručne, nie do hĺbky, ale ku koncepcii predloženého legislatívneho návrhu, pretože v prvom čítaní je viac predmetné o tom hovoriť ako o jednotlivých štylizáciách konkrétnych ustanovení.

    Osobne si myslím, že zlepšovať v občianskosúdnom konaní a v občianskom konaní je čo, pretože v týchto oblastiach za minulé obdobie sme možno nesplnili všetko, čo by bolo treba k lepšej vymožiteľnosti práva v súdnom konaní. Moji predrečníci uviedli niektoré názory, viac tu rezonovali poplatky pri odpore, ja si myslím, že toto sú otázky, ktoré v druhom čítaní si objasníme, pretože aj pri tomto ustanovení možno dať ešte rôzne alternatívy.

    Jednostupňové konanie, ktoré tu predo mnou uvádzal pán poslanec Lipšic, je tiež otázka, o ktorej možno diskutovať, ale osobne som tohto názoru, že účastník konania má mať právo na opravný prostriedok vždy, samozrejme, pokiaľ to výslovne zákon nevylučuje vzhľadom na charakter, ale výška financií by nemala byť tým dôvodom, ktorý robí rôzne postavenia pri možnosti dvojinštančného konania.

    Osobne chcem vyzdvihnúť niektoré zmeny, a to hlavne zmenu, o ktorej som hovorila pri poslednej legislatívnej úprave súdnych poplatkov v tejto miestnosti dosť dlho, apelovala som, vysvetľovala som, ale nenašla som ohlas. A to je poplatok, ak žaluje občan náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Vážení, takáto úprava, ktorá bola prijatá, bola absolútne, ale absolútne nemorálna. A ja veľmi vítam, že tento legislatívny návrh to mení. Vžime sa do situácie, orgán verejnej moci prijme nejaké rozhodnutie, ktoré v rámci opravných prostriedkov konečne sa občan domôže toho, že je autoritatívne konštatovaná nezákonnosť, a rozhodnutie, ktorým on bol dotknutý, je zrušené pre nezákonnosť, samozrejme, logika hovorí, že by mu mala byť nahradená škoda, keď orgán verejnej moci nezákonne rozhodol. A on sa tej škody nemôže inak domôcť, ibaže sa obráti na súd. A Bože čuduj sa, ešte musí za to platiť.

    Vážení, to bolo niečo také amorálne, tak priečiace sa princípom právneho štátu, čo tu za minulé volebné obdobie prešlo v tomto parlamente, a som rada, že pán exminister Lipšic sa vrátil do miestnosti, pretože s ním som tu diskutovala, argumentovala, aby sa toto zrušilo, nebolo možné, bolo to spoplatnené. Čiže toto mimoriadne vítam, pretože v právnom štáte, ak sa autoritatívne zistí, že orgán štátnej správy alebo verejnej správy vydal nezákonné rozhodnutie a ním bol spôsobená škoda, predsa musím mať otvorené dvere na súde, aby sa táto škoda identifikovala, poprípade aby som si mohla obhájiť, že škoda vznikla, keď už voči mne bolo vydané nezákonné rozhodnutie, čo už aj príslušný orgán autoritatívne zistil.

    Ďalej si myslím, že treba v právnych predpisoch vždy podporovať, aby účastníci boli stimulovaní k tomu, aby uzavreli zmier. Preto doterajšie zníženie percentuálnej sadzby súdneho poplatku za vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov z doterajších 3 % na 1 % osobne vítam.

    Veľmi budem uvažovať v druhom čítaní, či nedám aj návrh na zníženie poplatku, ktorý enormne bol zvýšený ako súdny poplatok pri žalobách na ochranu osobnosti. Nesúhlasím s názormi, ktoré sa domnievajú, že ochranu osobnosti uplatňujú jedine politici. To je zúžený názor. Ochranu osobnosti si uplatňujú a môžu uplatňovať a uplatňujú si aj spisovatelia, ľudia z umeleckej brandže, ba dokonca podnikatelia, áno, ktorí sú obvinení, že napríklad propagujú alebo vyrábajú výrobok, ktorý je dajme tomu nevhodný alebo nebezpečný atď., a tým sa zasiahne aj do ich aktivít. Čiže tuto paleta ochrany osobnosti, pretože aj cez zníženie mojej cti môže byť nepriamo, áno, aj moja podnikateľská aktivita ohrozená, čiže tuto je veľmi široká paleta a je skutočne veľmi úzky pohľad, že by ochrana osobnosti bola len u politikov. Možno, pokiaľ dá politik návrh na ochranu osobnosti, médiá rezonujú, pretože toto je zaujímavé, senzácia, ale koľko žalôb je z iných profesií, ktoré nedostanú medializáciu. A pokiaľ minister pozerá len cez noviny na túto agendu, tak potom skutočne môže vzniknúť dojem, že to je len ochrana politikov, a ja som rada, že súčasný minister na túto problematiku len cez médiá sa nepozerá, cez bulvárne médiá myslím.

    Vážené dámy, vážení páni, ja si myslím, že treba to posunúť do druhého čítania. Ako som už naznačila, možno treba ešte dať doplňujúce, možno niečo pozmeniť, ale v každom prípade je to legislatívny návrh, ktorý je aktuálny a ktorý má ambíciu zlepšiť vymožiteľnosť práva v Slovenskej republike.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán minister, ešte najskôr s faktickou poznámkou vystúpi pán Lipšic. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Tóthová hovorila o ochrane dobrého mena, obchodného mena, ale to nie je spor o ochrane osobnosti. To znamená, že takéto ustanovenie, ktoré je v bode 11 novely § 88 ods. 1 písm. o), nijako nemení miestnu príslušnosť v týchto typoch konania. Mení len príslušnosť pri konaní o ochrane osobnosti ako fyzickej osoby.

    No a máte pravdu, že nie vždy ide o politikov. Ja som len hovoril, čím zdôvodňuje rezort zmenu príslušnosti. Zdôvodňuje ju tým, keď na strane žalovaného stoja médiá, čiže medializované kauzy, to je v dôvodovej správe návrhu novely OSP. Dôvod je, že keďže väčšina médií má sídlo v Bratislave, je potrebné, aby sa zrejme viac rozvrstvili spory aj do iných kútov Slovenska. Čiže je potrebné čítať dôvodovú správu a cieľ, ktorý rezort sleduje. Áno, v absolútnej väčšine prípadov, keď na strane žalovaného stoja médiá, sú žalobcami politici. A nemali by sme prispôsobovať zákon svojim záujmom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vy ste ma poučili, ale chcem vás ubezpečiť, že už vzhľadom na svoj vek a dlhoročnú právnickú orientáciu rozoznávam ochranu dobrého mena fyzickej osoby a ochranu dobrého mena právnickej osoby a že to, čo som hovorila, ste asi nepočúvali, keď som uviedla, že cez útok na dobré meno fyzickej osoby možno znehodnotiť dobré meno právnickej osoby. Takže buďte taký dobrý, trošku počúvajte a nepredpokladajte, že takúto elementárnu vec vaši kolegovia neovládajú. Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán podpredseda Harabin.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená spravodajkyňa, vážení páni poslanci, teda, vážené dámy, najprv, pôvodne som myslel, že nevystúpim k tejto rozprave, ale vzhľadom na určité nepochopenie a možno aj určitú zmätočnosť niektorých pripomienok, som nútený tak urobiť.

    Začnem odzadu, pokiaľ ide o tú otázku miestnej príslušnosti. Pán poslanec, zrejme, nechcem byť konfrontačný, ale vy ste asi nepochopili, o čo ide v tomto prípade, pretože je pravdou, že prevažná väčšina mienkotvorných médií, či elektronických, alebo printových, má sídlo v Bratislave. Aj v podstate prevažná väčšina politikov je koncentrovaných v Bratislave, takže tu o tento problém vôbec nejde. Tu ide o iný problém, prečo sa treba vrátiť k starej právnej procesnej úprave miestnej príslušnosti. Vy zrejme nemáte štatistické čísla a treba si ich zabezpečiť, koľko je žalôb na ochranu osobnosti, koľko je v tomto smere sporov.

    Predsa pre mňa je amorálne, keď ide o človeka, ktorý je zo Svidníka alebo z Humenného, ktorý je z Považskej Bystrice, ktorý je z Lučenca a je mediálne atakovaný samými lžami dajme tomu a nepravdami, on je šikanovaný nepravdou zo strany médií, a i napriek tomu, že on je šikanovaný, on má ísť za tým účastníkom súdneho sporu do Bratislavy, lebo on tam má sídlo? To je morálne? To je spravodlivé? Takže k tomu len toľko, nejde vôbec o politikov.

    Mám rád úprimnosť, pán poslanec, ale na druhej strane nemám rád farizejstvo. Začali ste tak spontánne, že nadväzujeme na vaše právne úpravy. Práve táto novela vznikla skutočne z iniciatívy ministerstva spravodlivosti. Jednoducho, zrejme mám tú výhodu oproti vám, že chodím na súdy a jednoducho viem, že nie je možné riadiť justíciu od zeleného stola, tak ako ste to robili vy, aj keď ste robili výjazdy do Košíc, tak na súde ste sa nezastavili, ani v Prešove, lebo mi to teraz povedali, ale centrály KDH ste navštevovali. Práve z podnetov sudcov mám tie poznatky, že práve vami zavedená novela č. 341/2005 Z. z. zaviedla tieto zmätky a pingpong medzi prvo- a druhostupňovým súdom, čiže práve táto novela je iba reakcia na ten zmätok, ktorý ste zaviedli do OSP. Toto sú poznatky civilných sudcov, ja som trestný sudca. Za sedem mesiacov som stihol navštíviť dokopy 25 okresných a krajských súdov. Toto sú ich iniciatívy, oni upozorňujú na to, čo ste urobili. Čiže to len vo vzťahu k tomu, že nehovorte, že nadväzujem na tie vaše zmätky, lebo to sú fakt zmätky.

    Pokiaľ ide o jednostupňové konanie, na to môžem zareagovať tým, čo som povedal v predchádzajúcom odseku. Táto novela je reakcia iba na ten právny predpis, ktorý ste prijali č. 341/2005. My pripravujeme, samozrejme, komplexnú novelu OSP v časovom horizonte minimálne jedného roka, ale nechceme pripravovať novely noviel novelizovaných noviel, preto aj táto právna úprava je precízne pripravená, tak ako aj novela dražobného zákona, ktorá rieši podvody v dražbách, nie dvoj-, trojstranový návrh, ktorý je vytrhnutý z kontextu, pokiaľ ide o riešenie problému.

    Pán poslanec Miššík, ale aj pán poslanec Lipšic, aj pán poslanec Gál, pokiaľ ide o platobný rozkaz. Sami ste prišli ku mne, a teda som vám povedal hneď výhradu, ktorá nás k tomu viedla. Táto vláda je ľavicová vláda. Táto vláda si dala do vládneho programu uľahčiť prístup občanov k súdu. Ale pokiaľ ide o platobný rozkaz, veď tam je zjavná duplicita, veď to je amorálne vymáhať duplicitne ten istý súdny poplatok v tomto istom úkone a to je aj v rozpore so štrasburskou judikatúrou.

    Ešte jedna výhrada zo strany pána poslanca Lipšica bola, pokiaľ ide o možnosť ukladania pokuty. Veď v tom je podstata celého návrhu, že nerobíme zo sudcu stroj ani automat. Sudca je kreatívne rozhodujúci subjekt, pretože pokiaľ by nebol, tak potom jednoducho netreba nám súdy a môžeme všetko nalinkovať a upraviť tak, že budú rozhodovať automaty. Veď práve tá úprava námietok pokút a doručovania má odstrániť obštrukcie, ktoré tu doteraz boli možné a dali sa realizovať. Čiže v žiadnom prípade nemôžem v tomto smere súhlasiť s vami, že by sa obmedzila rozhodovacia právomoc, a ešte raz opakujem, kreativita sudcu, lebo sudca je tam na to, aby posúdil vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu, čo je potrebné a čo je nutné.

    Snáď len toľko k tomu, čo tu teda najviac odznelo z hľadiska výčitiek k tomuto návrhu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán poslanec Haľko, netelefonovať a hlásiť sa, ak je potrebné. Pán poslanec, procedurálny návrh? Nie. Dobre, dobre. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať nasledujúcim bodom, ide o prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o uznávaní odborných kvalifikácií (tlač 217).

    Rozhodnutie na pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 218.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra školstva Slovenskej republiky pána Jána Mikolaja, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrhom zákona o uznávaní odborných kvalifikácií sa vykonáva transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/36 Európskeho spoločenstva zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií do právneho systému Slovenskej republiky.

    Cieľom návrhu zákona je okrem implementácie smernice aj zjednodušenie a sprehľadnenie súčasného právneho stavu v problematike uznávania odborných kvalifikácií, dokladov o vzdelaní a časti štúdia, spojením problematiky profesijného uznávania a zlúčením jednotlivých častí uvedenej problematiky do jedného právneho predpisu.

    Oblasť uznávania dokladov o vzdelaní na profesijné účely má za úlohu eliminovať prekážky pri profesijnej mobilite, ktoré vyplývajú z existencie rozdielov v národných vzdelávacích systémoch. Každý, kto získa určitú kvalifikáciu v príslušnom štáte, ktorá ho oprávňuje v tomto štáte vykonávať špecifické povolanie, môže bez ťažkostí použiť túto kvalifikáciu na výkon povolania v tomto štáte. Každý, kto však plánuje vykonávať povolanie v inom štáte, než v ktorom nadobudol svoje vzdelanie, si musí dať uznať svoju kvalifikáciu v príslušnom štáte, kde chce toto povolanie vykonávať. Právo na prácu, či už ako platený zamestnanec, alebo podnikateľ na území členského štátu iného, než je jeho vlastný, je základným právom občana Európskej únie. V rámci Európskej únie je profesijné uznávanie prostriedkom, pomocou ktorého môžu dať občania Únie svojmu vzdelaniu a svojej odbornej činnosti európsku dimenziu.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi a členovi navrhnutého gestorského výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pánovi Lászlóovi Szigetimu. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o uznávaní odborných kvalifikácií (tlač 217) ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Konštatujem, že zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu, dôvodu novej právnej úpravy a o tom, že návrh nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, nebude mať vplyv na zamestnanosť ani na tvorbu pracovných miest. Nebude mať dopad ani na životné prostredie.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 218 z 5. marca 2007 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 3. mája 2007 a gestorský výbor do 4. mája 2007.

    Pán predsedajúci, skončil som a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne? Pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Dubravay. Končím možnosť podania ďalších prihlášok ústne do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Pani poslankyňa Nachtmannová ako prvá vystúpi. Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, všetci sa určite zhodneme na tom, že treba eliminovať prekážky pre profesijnú mobilitu. Sú profesie a v blízkom období ich bude určite viac, ktoré sú v podmienkach Slovenskej republiky nedostatočne zastúpené. To je jedným z hlavných dôvodov, prečo je dôležité prijať predložený zákon. V súvislosti so supranacionalitou práva Európskej únie je rovnako dôležitá transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/36 Európskeho spoločenstva zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií do právneho systému Slovenskej republiky.

    Predkladaný návrh zjednodušuje a sprehľadňuje súčasný právny stav v problematike uznávania odborných kvalifikácií na výkon povolania. Jasne je v ňom naformulovaný predmet úpravy a pôsobnosť zákona, sú jasne a podľa môjho názoru jednoznačne vymedzené základné pojmy, ako uznávanie dokladu o vzdelaní, regulované povolanie, regulované vzdelávanie, kto je príslušný orgán pre uznávanie odbornej kvalifikácie, čo to vôbec je odborná kvalifikácia, čo je to doklad o odbornej kvalifikácii, čo sa považuje za vysokoškolský diplom, čo sa považuje za absolventský diplom, čo sa považuje za vysvedčenie, osvedčenie, čo chápeme pod odbornou praxou, pod adaptačným obdobím, skúšok spôsobilosti, uznaná škola. Čiže myslím si, že tieto pojmy sú ozaj veľmi jasne a jednoznačne vymedzené.

    Prehľadne je spracovaný systém uznávania odborných kvalifikácií. Na jednej strane systém automatického uznávania odborných kvalifikácií vrátane automatického uznávania vysokoškolského vzdelávania tretieho stupňa nadobudnutý v členskom štáte na vysokej škole uznanej členským štátom a všeobecný systém uznávania odborných kvalifikácií. K týmto paragrafovým zneniam sú rovnako jasne priložené a prehľadne priložené jednotlivé prílohy.

    Za klub SMER – sociálna demokracia vyjadrujem podporu predloženému návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Dubravay.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, dovoľte, aby som sa krátko vyjadril k navrhovanému zákonu o uznaní odborných kvalifikácií.

    V školstve som strávil zhruba 35 rokov a sám som veľmi rád, že po toľkých reformách, ktoré školstvo zaznamenalo, po toľkých legislatívnych a iných úpravách, ktoré tu nejdem menovať, konečne svetlo sveta uzrel tento zákon, ktorý v prvom rade zľahčuje prácu vedeniam školy, či už základnej, strednej, alebo vysokej školy, a vnáša, samozrejme, jasný pohľad na to, ako ďalej bez toho, žeby sme sa dohadovali o existencii a právoplatnosti niektorého z dokladov alebo či dáme bodku, výkričník, malé alebo veľké písmeno.

    Uznávanie dokladov o vzdelaní sa dostalo do stredobodu pozornosti začiatkom deväťdesiatych rokov, keď sa otvorením hraníc zvýšila študijná i profesijná mobilita medzi jednotlivými štátmi. Postupne sa vytvárali právne predpisy, ktoré mali za úlohu riadiť proces uznania dokladov o vzdelaní v Slovenskej republike. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa však celý proces a legislatívny rámec uznávania zmenil. Boli prijaté nové právne predpisy, ktoré boli súčasťou povinnej aproximácie práva Slovenskej republiky s právnymi predpismi Európskej únie.

    Dnes prijatím Smernice č. 2005/36 Európskeho spoločenstva Európskym parlamentom proces uznávania stojí opätovne pred veľkou výzvou a transpozícia tohto právneho predpisu priniesla so sebou ďalšie početné zmeny v uznávaní dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikáciách. Vzhľadom na to, že transpozíciu uvedenej smernice Ministerstvo školstva Slovenskej republiky uskutoční tvorbou nového právneho predpisu, najhmatateľnejšou formou a zmenou bude výrazné zjednodušenie právnej úpravy tejto problematiky. V súčasnosti problematiku uznávania upravujú početné právne predpisy rôznych úrovní. Uvedený právny predpis jasne zadefinuje dva účely uznávania, ako profesijné a akademické účely. Profesijné uznanie je typ uznávania, ktorý sa vzťahuje na vôľu žiadateľa vykonávať povolanie na území Slovenskej republiky bez ohľadu na to, či ide o regulované alebo neregulované povolanie, alebo či žiadateľom je občan členského štátu alebo tretieho štátu. Predkladaný právny predpis vnesie poriadok, právnu jasnosť a rovnaký prístup k občanom, samozrejme, Európskej únie a tretích štátov do legislatívy uznávania prostredníctvom zmien kompetencií.

    Týmto sa Ministerstvo školstva Slovenskej republiky vzdá kompetencie uznávať niektoré doklady o vzdelaní na účely pokračovania v štúdiu. Túto celú kompetenciu prenechá vzdelávacím inštitúciám, na ktorých absolvent zahraničného štúdia má záujem pokračovať vo svojom vzdelávaní. Súčasne sa im však zoberie kompetencia uznávať odborné kvalifikácie na účely výkonu povolania. Navrhovaným zákonom sa celý proces profesijného uznávania presunie na Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, a tým sa odstránia súčasne rozdielne prístupy k uznaniu odbornej kvalifikácie na základe štátu pôvodu. Vytvoril sa jednotný rámec, ktorý každý žiadateľ o uznanie svojej kvalifikácie musí spĺňať a je v súlade s požiadavkami Európskej únie.

    Môžeme len teda potvrdiť to, čo už povedal pán minister, okrem výrazného zjednodušenia legislatívy, a tým aj procesu uznávania sa predkladaným zákonom zavádzajú aj nové pojmy, ktoré majú úlohu eliminovať existujúce rozdiely v národných systémoch vzdelávania. Takýmto, Európskou komisiou zavádzané riešenie, je vytváranie spoločných platforiem, ktoré majú nahrádzať vykonávanie jednu z foriem kompenzačných mechanizmov. Spoločné platformy sú sústavou kritérií odbornej kvalifikácie, ktoré sú vhodné na kompenzovanie podstatných rozdielov, ktoré sa identifikovali medzi požiadavkami na odbornú prípravu pre dané povolanie v Slovenskej republike a v štáte pôvodu získanej kvalifikácie. Podstatné rozdiely sa definujú na základe porovnania trvania a obsahu vzdelávania v najmenej dvoch tretinách členských štátov vrátane členských štátov, kde dané povolanie regulované nie je.

    Ďalej ešte dovoľte povedať, že navrhovaný zákon zruší terminologickú nejasnosť v uznávaní, určí zásady pri používaní akademických a profesijných titulov získaných v zahraničí, pretože v súčasnej dobe je v tejto oblasti nedostatok právnej úpravy a vyhovuje napredujúcim trendom odbúravania prekážok v profesijnej mobilite.

    Preto to, čo bolo povedané, to, čo som konštatoval, predkladaný návrh zákona navrhujem zaradiť do ďalšieho legislatívneho procesu, samozrejme, na schválenie Národnou radou a som presvedčený, že poslanci Národnej rady bez výhrady, bez ohľadu, do ktorej skupiny koalície alebo opozície patria, zákon schvália.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil jediný pán poslanec Fronc. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Prosím mikrofón pre pána poslanca Fronca.

  • Ďakujem. Pán poslanec, povedali ste, že je to zákon o uznávaní dokladov o vzdelaní, dokonca o platnosti dokladov – o tom tento zákon nehovorí. Tento zákon hovorí o tom, či doklad o vzdelaní, ktorý máte, vás oprávňuje a kvalifikuje vykonávať istú odbornú činnosť, čiže je to o čomsi inom. Ďakujem.

  • Chcete reagovať, pán poslanec Dubravay? Nie? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete hovoriť? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (tlač 215).

    Návrh na jeho pridelenie a prerokovanie máte v rozhodnutí č. 217.

    Prosím teraz ministra financií Slovenskej republiky pána Jána Počiatka, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

    Cieľom vládneho návrhu zákona je zvýšiť efektivitu spravovania bytových domov, na ktorú sa v súčasnosti kladie hlavný dôraz, pretože prevažná časť bytového fondu je prevedená do vlastníctva občanov. Vládny návrh zákona má odstrániť aplikačné problémy praxe, a to najmä pri zmene formy správy domu uzatváraním nových zmlúv o výkone správy so správcom a súčasne vládny návrh zákona definuje aj pojem správa bytového domu a špecifikuje, ktoré platby patria do úhrad za plnenia.

    Na základe skúseností správnych orgánov novela zákona spresňuje aj konanie pri registrácii spoločenstiev a zmien v spoločenstve. Podrobnejšie sa tiež upravuje zvolanie schôdze vlastníkmi bytov, zavádzajú sa sankcie pre správcu, ktorý si neplní povinnosti vyplývajúce mu zo zákona.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o podporu vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Jane Vaľovej.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená Národná rada, pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (tlač 215) podala spravodajskú informáciu.

    Ako spravodajca určený v súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ja vás preruším na chvíľočku, prosím vás, s tým telefónom podľa zásad, ktoré máme pre rokovanie, poprosím, keby ste opustili rokovaciu sálu. Poprosím, keby ste opustili rokovaciu sálu a netelefonovali, nepoužívali mobilné telefóny.

    Nech sa páči, pokračujete.

  • Ďakujem.

    ... Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Účelom vládneho návrhu zákona je upresnenie definície jednotlivých pojmov, precizovanie rozhodovacích procesov pri správe bytového domu a premietnutie poznatkov aplikačnej praxe. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplýva z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 215 z 5. marca 2007 prideliť návrh zákona (tlač 215) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 3. mája 2007 a gestorský výbor v lehote do 4. mája 2007.

    Ďakujem, pán predsedajúci. Skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Ústne sa hlási kto? Vy, pani spravodajkyňa. Tak najskôr prečítam, že sa hlási ústne aj pán poslanec Miššík, a keďže ste spravodajkyňa, budete hovoriť ako prvá. Nech sa páči. Potom pán poslanec Miššík. A končím možnosť ďalších – ja tu mám takú procedúru, viete. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Teraz máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, aj za trpezlivosť. Tento zákon zlepšuje podmienky na činnosť v spoločenstve vlastníkov bytov a opravuje podmienky na správu bytov ich vlastníkmi. Návrhom zákona sa upresňujú definície jednotlivých pojmov, precizujú sa rozhodovacie procesy pri správe bytového domu a premietajú sa poznatky získané pri praktickej aplikácii zákona. Tento zákon, vážení kolegovia, kolegyne, má technický charakter, napríklad v § 2 ods. 2, a verím, že ho podporíte, pretože v praxi zjednoduší starostlivosť spoločenstva vlastníkov bytov a skutočne upravuje väčšinou technické parametre tohto zákona. Veľmi pekne ďakujem a prosím o podporu tohto zákona.

  • Nech sa páči, pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 182/993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

    Ide o návrh zákona, ktorý má za cieľ upraviť legislatívu tak, aby bola pre prax precíznejšia, presnejšia, jednoducho lepšie aplikovateľnejšia pre vlastníkov bytov, správcov, ako aj pre spoločenstvá, ktoré sú vlastníkmi zriadené.

    Práve prax pri spravovaní bytov, zakladaní spoločenstiev vlastníkov, ako aj uplatňovaní samotných a samostatných práv jednotlivých vlastníkov mala byť východiskom na úpravu zákona, ktorý má za cieľ upravovať podmienky pre vlastníkov bytov, ako aj pre správcu a správcov ako takých. Zámerne som v úvode použil výraz „mala byť“, pretože nie vo všetkom to tak je. Je nepochybné, že legislatívnou úpravou nikdy nevyhovieme všetkým, rozhodne by však mala slúžiť čo najširšiemu okruhu dotknutých subjektov, čo však nie je podľa môjho názoru prípad tohto vládneho návrhu zákona.

    Návrh síce precizuje niektoré pojmy, ktoré bolo potrebné precizovať a presnejšie vymedziť, avšak v niektorých prípadoch zavádza inštitúty, ktoré často bývajú zneužívané, pričom nerieši zložitú situáciu ohľadom kvóra pre hlasovanie jednotlivých vlastníkov bytov.

    Vládny návrh zákona v § 8a počíta so zavedením inštitútu splnomocnených zástupcov vlastníkov bytov, ktorí komunikujú so správcom. Inštitút zástupcu vlastníkov bytov považujem za archaický, ktorý neprispieva k lepším susedským vzťahom, ale vo veľa prípadoch ide o osobu, ktorá je platená správcom a rozhodne teda nezastupuje práva vlastníkov, ale najmä svoj prospech, prípadne záujmy správcu. Rovnako silný argument proti splnomocnenému zástupcovi je skutočnosť, že ak má niekto reálny záujem o správu bytového domu, v ktorom sa nachádza jeho bydlisko, tak si to dokáže najlepšie zariadiť sám, pričom na to naozaj nepotrebuje zástupcu. Rovnako na druhej strane, ak niekto takýto reálny záujem nemá, tak ani splnomocnený zástupca nevyrieši jeho nezáujem o správu domu. Takáto úprava iba pomáha politikárčeniu v domoch a nadraďovaniu jedných vlastníkov nad druhými.

    Výhrady mám aj k bodom 31 a 33 tohto návrhu, ktoré upravujú spôsob hlasovania. Bolo by viac ako vhodné iným spôsobom stanoviť kvórum aj pri závažnejších rozhodnutiach schôdze vlastníkov bytov. Problém spočíva v skutočnosti, že vlastníci majú právo, nie povinnosť zúčastniť sa na schôdzi vlastníkov bytov. Reálne teda aj svojou neúčasťou dokážu ovplyvniť, najmä v negatívnom zmysle slova, schôdzu vlastníkov bytov. Svojou neúčasťou alebo skôr akýmsi bojkotom obmedzujú výkon práv ostatných vlastníkov. Zastávam názor, že by bolo lepšie aj pri závažnejších rozhodnutiach ponechať kvórum nadpolovičnej väčšiny zúčastnených vlastníkov, teda tých, ktorí majú záujem na správe bytového domu. V praxi sa totiž veľmi často stáva, že schôdza vlastníkov bytov nie je schopná dlhšie obdobie platne rozhodnúť o závažných otázkach v súvislosti so správou a užívaním domu. Minimálne by stálo za úvahu znížiť kvórum na opakovanej schôdzi. V praxi by to znamenalo, že ak má schôdza vlastníkov bytov rozhodovať o zmene spôsobu správy, tak na prvej schôdzi by vyžadované kvórum dosahovalo výšku 2/3 všetkých vlastníkov bytov. Ak by takéto kvórum nebolo dosiahnuté, zvolala aby sa nová schôdza, pre ktorej platnosť by už stačilo nižšie kvórum ako 2/3.

    Vládny návrh rovnako zavádza inštitút písomného hlasovania vlastníkov bytov. Na prvý pohľad sa zdá, že takýto spôsob hlasovania, keď sa v určitom časovom úseku môžu vyjadriť všetci vlastníci, môže zefektívniť spôsob výkonu správy. Na druhej strane riziká spojené s takýmto spôsobom hlasovania sú značné a podľa môjho názoru prevládla tu viac negatív ako pozitív. Tento spôsob hlasovania totiž veľmi ľahko môže byť zneužitý. Prax to v podstate doteraz potvrdila najmä tým, že pred hlasovaním budú vlastníkom poskytnuté iba určité informácie, ktoré nemusia postačovať na vytvorenie si komplexného obrazu o predmete rozhodnutia. Rovnako tento spôsob hlasovania pomáha určitým osobám, ktoré sa chcú vyhnúť diskusii na schôdzi vlastníkov bytov v presadzovaní svojich názorov, s ktorými väčšina vlastníkov bytov nemusí reálne súhlasiť.

    Vážené kolegyne, kolegovia, toľko veľmi stručne k tejto veci. Pôvodne som chcel navrhnúť procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona, ale myslím si, že pokiaľ tento vládny návrh zákona sa hlasmi vládnej koalície dostane do druhého čítania, pokúsim sa niektoré tie veci, ktoré som naznačoval v tomto mojom príspevku, zlepšiť pozmeňujúcimi návrhmi, o ktorých podporu vás v druhom čítaní potom požiadam.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, želáte si vystúpiť? Nie. Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 210).

    Rozhodnutie na jeho pridelenie výborom je pod číslom 205.

    Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Ivana Valentoviča, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na zmeny vyplývajúce z pristúpenia Bulharska a Rumunska k Európskej únii dňa 1. januára 2007 je potrebné zákonnou formou upraviť oblasť vzájomného uznávania kvalifikácií získaných v členských štátov Európskej únie ako neodmysliteľnej súčasti pravidiel voľného pohybu osôb.

    S požiadavkou zmeny legislatívny v oblasti vzájomného uznávania získaných kvalifikácií v rámci Európskej únie v súlade so smernicou Rady upravujúce vybrané smernice v oblasti voľného pohybu osôb z dôvodu pristúpenia Rumunska a Bulharska boli jednotlivé členské štáty oboznámené dňa 1. decembra 2006 na pracovnom rokovaní v Bruseli. Doplnením ustanovení o Bulharsku a Rumunsku sa umožní osobám, ktoré hodlajú vykonávať zdravotnícke povolanie na území Slovenskej republiky podľa stanovených pravidiel uznať ich vzdelanie, čo je jednou z požiadaviek výkonu zdravotníckeho povolania v členskom štáte.

    Predloženým návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje smernica Rady č. 2006/100/ES z 20. novembra 2006, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Bulharska a Rumunska upravujú určité smernice v oblasti voľného pohybu osôb. Uvedenou smernicou sa doplnili a zmenili aj smernica Rady č. 93/16/EHS na uľahčenie voľného pohybu lekárov a vzájomného uznávania ich diplomov, osvedčení a iných dokladov formálnych kvalifikácií a smernica Rady č. 78/686/EHS o vzájomnom uznávaní diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách zubných lekárov vrátane opatrení na uľahčenie efektívneho uplatňovania práva usadiť sa a slobodne poskytovať služby.

    Uvedené doplnenie a zmeny sú premietnuté v prílohe č. 3, v ktorej sa súčasne upravujú aj názvy kvalifikácií v niektorých špecializáciách, ktoré boli v období od mája 2004 zmenené alebo doplnené kompetentnými orgánmi členských štátov.

    Cieľom navrhovanej právnej úpravy je vytvorenie podmienok pre zdravotníckych pracovníkov z Bulharska a Rumunska v oblasti uznávania ich kvalifikácií s prihliadnutím na ich právo usadiť sa a slobodne poskytovať služby na území Slovenskej republiky.

    Navrhovaná právna úprava nezakladá zvýšené nároky na verejné financie, nemá vplyv na výdavky štátneho rozpočtu a rozpočtu samosprávnych krajov alebo obcí. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že predložený návrh zákona podporíte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pani poslankyni Márii Sabolovej. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, máme predložený v prvom čítaní vládny návrh zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku bola som určená výborom pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 210). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, návrh je v súlade s ústavou, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaná právna úprava nezakladá zvýšený nárok na verejné financie, nemá vplyv na výdavky štátneho rozpočtu a rozpočtu samosprávnych krajov alebo obcí. Návrh zákona nebudem mať negatívny vplyv na zamestnanosť. Toľko formálna náležitosť spravodajcu.

    Krátka moja vsuvka a moja úvaha. Tak ako aj minister povedal, ide o transponovanie smernice Rady č. 2006/100/ES z novembra 2006. Je to z dôvodu pristúpenia Bulharska, Rumunska, a preto je potrebné upraviť niektoré náležitosti. Tento návrh zákona je síce obsiahly hrúbkou, ale veľmi jednoduchý. Je na škodu veci, že vlastne po trištvrte roku máme otvorený návrh zákona o poskytovateľoch a ministerstvo zdravotníctva mohlo predložiť oveľa širšiu novelu zákona, ktorá by vyriešila problémy z praxe, ktorá by mohla posunúť celý návrh zákona do reálnejšej podoby. Preto aj v druhom čítaní, tak ako sme rokovali na výbore pre zdravotníctvo, pokúsime sa nájsť nejaký spoločný súlad po prerokovaní aj s jednotlivými komorami, aj zo skúseností z praxe a doplniť tento vládny návrh zákona o pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Uvidíme, aký to bude mať dopad.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada prerokovala vládny návrh zákona v druhom čítaní v zmysle § 73 ods. 3 písm. c).

    V súlade s rozhodnutím predsedu odporúčam, aby vládny návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, Výbor NR SR pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, výbor pre zdravotníctvo do 3. mája 2007 a gestorský výbor do 4. mája 2007.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Procedurálny. Tak najskôr dokončíme túto procedúru. Keďže sa nikto nehlási do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči, s procedurálnym návrhom. Zapnite mikrofón pani poslankyni Laššákovej, poprosím.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, v mene troch poslaneckých klubov SMER-u – sociálnej demokracie, Ľudovej strany – HZDS a Slovenskej národnej strany žiadam o prestávku do 16.00 hodiny.

  • Vyhlasujem prestávku do 16.00 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zaujmite svoje pracovné miesta a chcem vás požiadať o všeobecný súhlas vzhľadom na to, že podľa programu máme prerokúvať zákon, konkrétne bod č. 9, je to informácia o výsledkoch analýzy vývoja a súčasného stavu verejnej správy a návrhoch opatrení (tlač 219), pán minister sa blíži do parlamentu, aby sme nestrácali čas, navrhujem, aby sme, ak dáte na to všeobecný súhlas, pristúpili k poslaneckým návrhom zákonov. Prišli sme k bodu 15 a bodu 16, kde poslanci pán Varga a pán Brocka predkladajú poslanecké návrhy zákonov, aby sme mohli prerokovať.

    Moja otázka je, je všeobecný súhlas? Môžeme?

  • Reakcie z pléna.

  • Prosím? Pán Minárik, vy zásadne hovoríte, že nie? V rámci vlastnej strany jeden hovorí tak, druhý tak? Tak ešte raz sa pýtam, súhlasíte, aby mohol pán Varga zákon, ktorý nasleduje?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem.

    Budeme pokračovať, pán Varga, nech sa páči, je to

    návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Vargu a Mariana Záhumenského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 216) a rozhodnutie o pridelení č. 213.

    Teraz dávam za skupinu poslancov pánovi poslancovi Ivanovi Vargovi slovo a žiadam ho, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a zákona č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Predmetná novela zákona sa týka hlavne § 21a ods. 8 písm. g) a ďalších zmien, ktoré sa týkajú veterinárnych liečiv. Zákon č. 140 v znení neskorších predpisov v § 19, 20, 21a, b, 22a, b, ustanovuje podmienky na uvádzanie liekov na trh, žiadosti o ich registráciu, posúdenie žiadosti o registráciu lieku, podmienky na registráciu tradičných rastlinných liekov, rozhodnutie o registrácii lieku a stanovuje postup registrácií liekov podľa európskych pravidiel a postup vzájomného uznávania registrácií medzi členskými štátmi.

    V podmienkach vymedzených v § 21a ods. 8 písm. g) dáva zákon možnosť Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv zamietnuť žiadosť o registráciu liekov, ak lieky alebo liečivá obsiahnuté v liekoch sú chránené patentom alebo dodatkovým ochranným osvedčením, čo nie je v súlade s legislatívou Európskej únie. Je to direktíva č. 2004/27, s ktorou náš zákon je v rozpore, a toto rozšírenie, uvedené v našom zákone, dôvodov na zamietnutie žiadosti o registráciu liekov vlastne umožňuje alebo teda dáva nad rámec kompetenciu Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o registráciu lieku.

    Slovenská republika týmto ako jediná krajina v rámci Európskej únie zabraňuje podať žiadosť o registráciu lieku, pokiaľ naň platí patentové alebo dodatkové osvedčenie ochranné, buď na liečivo, alebo na samotnú liekovú formu. Návrh novely vlastne zosúlaďuje náš zákon s podmienkami a postupmi a zákonmi, ktoré platia v členských štátoch Európskej únie.

    Vypustenie § 21a ods. 8 písm. g) – vlastne týmto sa zabezpečí a zrovnoprávni sa podávanie žiadostí o registráciu generických liečiv v Slovenskej republike a, samozrejme, tým aj sa umožnia realizovať, ktoré sú už uvedené v zákone ako európske registračné procedúry.

    Ďalej predmetná novela, ktorú predkladáme v oblasti distribúcie liečiv, umožňuje nadobúdať veterinárne lieky a prípravky pre chovateľov hospodárskych zvierat, ako aj od veľkodistribútorov veterinárnych liečiv, pretože doteraz platné znenie zákona vlastne túto možnosť neumožňuje a je nutné tieto prípravky, aj keď na lekársky predpis, dodávať cez lekárne. Následkom tohto vlastne nedôjde k ovplyvneniu bezpečnosti pri nakladaní s veterinárnymi liekmi a liečivami, pretože chovatelia hospodárskych zvierat aj tak môžu nadobúdať tieto len na základe predpisu na veterinárny liek a uskladňovať takto veterinárne lieky a nakladať s nimi už v nezmenených podmienkach.

    Návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zároveň je v súlade s právnymi normami Európskej únie, ktoré Slovenská republika ako členský štát sa zaviazala dodržiavať.

    Návrh novely nezakladá nároky na výdavkovú časť štátneho rozpočtu, nemá vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov, nemá podstatný vplyv na zamestnanosť a životné prostredie. Nezakladá nároky na výdavky štátneho rozpočtu ani na podnikateľské prostredie, naopak, je podstatným pozitívnym prínosom pre štátny rozpočet z hľadiska úspor výdavkov na lieky substitúciou vlastne originálnych liečiv generickými výrobkami. Toto by malo priniesť významné úspory, ako je to aj dokumentované pri generickej substitúcii liekov a liečiv.

    Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás o podporu tohto zákona. Viete, že na poslednej schôdzi v minulom volebnom období vlastne som tento pozmeňujúci návrh predkladal a neprešiel výbormi a znenie zákona ostalo vlastne v rozpore s európskou legislatívou. Preto by som vás poprosil o podporu tejto novely.

    Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Markovičovi. Žiadam ho, aby predložil správu.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Vargu a Mariana Záhumenského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nezakladá nárok na pracovné sily, nepredpokladajú sa finančné dôsledky na štátny rozpočet a nemá vplyv na rozpočet obcí a vyšších územných celkov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 74 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 213 z 1. marca 2007 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný poslanecký návrh zákona výbory prerokovali do 3. mája 2007 a gestorský výbor do 4. mája 2007.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som. Môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa prihlási ústne? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 221).

    Rozhodnutie o pridelení na prerokovanie vo výboroch č. 214.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Brockovi a žiadam ho, aby návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám spolu s kolegyňou Monikou Gibalovou novelu zákona o sociálnej pomoci. Obsahom tejto novely je úprava príspevku za opatrovanie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím. O čo ide?

    Je medzi nami veľa občanov, ktorí sú ťažko zdravotne postihnutí a sú odkázaní na opatrovanie blízkou osobou, prevažne blízkymi príbuznými. Opatruje tak manžel manželku, rodič dieťa, nevesta svokru a pod. a sú časté prípady, keď rodič zanechá svoje zamestnanie, aby sa celodenne staral o svoje choré dieťa, miesto toho, aby ho umiestnil napr. do sociálneho zariadenia. Štát v takomto prípade môže podľa zákona o sociálnej pomoci poskytnúť tomuto opatrovateľovi príspevok za opatrovanie 6 000, resp. 8 000 korún, ak opatruje dve osoby a viac blízkych osôb ťažko zdravotne postihnutých.

    Na Slovensku tak minulý rok poberalo tento príspevok okolo 50-tisíc poberateľov, nie však sumu 6 000 ani 8 000 korún, ale tá suma bola výrazne nižšia. V priemere to bolo mesačne okolo 4 600 korún. Namieste je možno otázka – prečo? A táto suma sa nemenila už niekoľko rokov. Tento príspevok za opatrovanie je dnes krátený o sumu, o ktorú prevyšuje príjem opatrovanej osoby 1,2-násobok sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu, rovnako sa kráti tento príspevok o sumu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť. Príspevok sa nielenže nevalorizuje podľa každoročne sa zvyšujúcich životných nákladov, ale jeho výška, ako som aj na tom priemernom čísle z minulého roka ukázal, klesá.

    Cieľom nášho návrhu je zrušiť ustanovenie v zákone, ktorým sa kráti príspevok za opatrovanie. Keďže v praxi dochádza k rýchlejšej valorizácii dôchodkov, ako je zvyšovanie životného minima, i toto je dôvodom stáleho znižovania príspevku za opatrovanie.

    Uvediem niekoľko čísiel. Ak minulý rok, teda nie minulý rok, ale pred 5 rokmi bol príspevok za opatrovanie 6 485 korún. V minulom roku táto suma klesla na reálne vyplatené príspevky v priemere 4 600 korún. Na porovnanie v Českej republike je tento príspevok dnes na úrovni 11 000 českých korún. Na druhej strane náklady spojené so starostlivosťou o ťažko zdravotne postihnutého občana v ústavnom zariadení sú niekoľkonásobne vyššie, tie, ktoré znáša štát, rádovo 25 000 korún mesačne.

    Týmto návrhom reagujem i na požiadavku mnohých občanov opatrovateľov, ktorí sa cítia znevýhodnení a diskriminovaní nielen teraz, ale aj vo svojich budúcich dôchodkových nárokoch. Myslím si, že v tejto chvíli štát nepamätá tak na túto skupinu občanov, teda nepamätá primeranou úpravou alebo zvyšovaním príspevku za opatrovanie, a keď to tak je, že v rozpočte nemá viac peňazí, nemal by týmto ľuďom aspoň brať. Pretože oni plnia v spoločnosti nezastupiteľnú úlohu a dokonca svojou obetavosťou, dovolím si povedať, šetria štátu nemalé finančné prostriedky. Ak by tá množina ľudí, o ktorých sa starajú ich blízki príbuzní za takýto veľmi nízky príspevok, ak by sa o nich mal postarať štát, tak by to pri dnešných nákladoch bolo 10 mld. korún.

    Dámy a páni, tento návrh je v súlade aj s ústavou, aj s inými právnymi predpismi, aj medzinárodnými zmluvami a dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ale ak dovolíte, ešte by som povedal, čo ma inšpirovalo k predloženiu tejto novely zákona o sociálnej pomoci.

    Určite aj vy ste dostali list od pani Ábelovej. Nebudem ten list čítať celý, ale aby som ho pripomenul, tak aspoň niekoľko viet z jej listu. Stará sa o svojho 27-ročného syna, ktorý je ležiaci, ťažko zdravotne postihnutý a ona sa zriekla svojho zamestnania, aby za príspevok za opatrovanie a miesto toho, aby umiestnila svojho syna v zariadení, teda v sociálnom zariadení, sama sa oňho stará. Jej príspevok dnes nie je 6 000 korún, pretože jej syn poberá príspevok vo výške 500 korún, ktorý je príspevkom k dôchodku človeka, ktorý je nemobilný. O túto sumu jej tento príspevok znížili. Jej ho znížili ešte o ďalšiu sumu, to je suma, ktorá presahuje 1,2-násobok životného minima.

    Píše vo svojom liste veľmi rozčarovaná, že štát nepamätá na takýchto ľudí, ktorí sa obetujú síce pre svojho blízkeho, ale obetujú sa mierou, ktorá mnohokrát nemá obdobu v porovnaní s inými oblasťami, ktorým venujeme väčšiu pozornosť a štát takéto situácie podporuje.

    Prečo spomínam pani Ábelovú? Pani Ábelovú spomínam preto, lebo pani Ábelovej odpísal na tento veľmi smutný a vážny list predseda parlamentu. Pán predseda parlamentu pani Ábelovej napísal veľmi krátky list, ak dovolíte, ten by som prečítal:

    „Ďakujem za Váš list.“ Bolo to písané, samozrejme, riaditeľkou jeho sekretariátu, ale píše v mene pána predsedu. „Ďakujeme za Váš list, ktorý si predseda Národnej rady Pavol Paška prečítal s nesmiernym porozumením. Argumenty, ktoré v liste uvádzate, ho veľmi zaujali a považuje Vaše námietky za nanajvýš opodstatnené. Bezodkladne si dá zistiť čo najviac informácií o problematike, ktorú vo Vašom liste spomínate, a v prípade, že sa potvrdí neopodstatnenosť predmetnej právnej úpravy, predloží návrh na prehodnotenie platného zákona, ktorého dôsledky považuje v zmysle Vášho listu za zarážajúce.

    Pani Ábelová, predseda Národnej rady Vám vyjadruje uznanie za Vašu obetavú činnosť a rodičovskú opateru. Pevne verí, že bude v jeho možnostiach, aby Vám a ďalším rodičom v podobnej situácii pomohol. Ubezpečujeme Vás, že sa Vaším návrhom budeme zaoberať.

    S pozdravom Adriana Korbeľová, riaditeľka sekretariátu predsedu Národnej rady.“

    Dámy a páni, teraz sa týmto návrhom môžeme zaoberať. Teraz je príležitosť, že môžeme vyriešiť nielen problém pani Ábelovej, ale všetkých takýchto rodičov, ktorí sú v núdzi a potrebujú našu pomoc.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pánov Horváthovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ako určený spravodajca v súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1999 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.

    Cieľom poslaneckého návrhu zákona je zrušiť ustanovenie, ktorým sa kráti príspevok za opatrovanie, a zrušiť ustanovenie, ktorým sa kráti príspevok za opatrovanie a o sumu zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 214 z 1. marca 2007 prideliť návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, ako i výboru pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 3. mája a gestorský výbor do 4. mája 2007.

    Ďakujem, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto? Pani poslankyňa Vaľová. Nikto viac. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec Brocka, vážení páni poslanci, myslím si, že veľmi dojemne ste zakončili svoju rozpravu o tom, čo vás viedlo k tomu, aby ste navrhli túto zmenu zákona.

    Ja by som chcela povedať, že to, čo rozprávate, kolega mi tu našepkáva, ja mu dám za pravdu, je to pravdivé, ale viete, koľko listov je na ministerstve práce a sociálnych vecí, že teda opatrovateľskú službu nemôžu vykonávať ľudia telesne postihnutí, ktorí sa nemôžu teda starať o svoje dieťa, že študenti, ktorí pracujú popri zamestnaní, ktorých ste vy vyradili z úradov práce, nemôžu takisto sa starať a poberať opatrovateľský príspevok len preto, že v sobotu študujú. A ako viem a sú na to aj listy, pani Radičová im to kedysi sľúbila, že to dá do zákona, aby aj oni mohli vykonávať opatrovateľskú službu.

    Ja si myslím, pán Brocka, a prečítam aj dôvody, prečo si nemyslím, že práve tento útržok alebo výtržok, ktorý komplexne nerieši opatrovateľskú službu, by mal byť v takejto podobe podporený. Dávam vám úplne za pravdu, je potrebné týmto ľuďom pomôcť, ale pomôžme im komplexne. Pretože ak zvýhodníme jedných, teda vy riešite iba tých, ktorých momentálne v aktívnom živote robia opatrovateľskú službu...

  • Reakcia poslanca.

  • Neriešite všetkých. No neriešite a nariešite ani telesne postihnutých. Pán Brocka, neviem, či takto môžeme diskutovať, asi nie, tak buďte taký láskavý, neklaďte mi otázky, ja si na to počkám, kým mi to položíte.

    Takže ja by som v takejto podobe určite tento návrh zákona nepodporila, pretože programové vyhlásenie vlády jednoznačne takisto chce od 1. januára tieto veci riešiť.

    Ďalšiu vec, ktorú vám vyčítam, je, že účinnosť navrhujete od 1. mája 2007, veď to predsa nie je možné. Veď táto účinnosť sa posunie a takisto sa rieši komplexný program, ktorý navrhuje ministerstvo práce a sociálnych vecí, a účinnosť bude skoro rovnaká.

    Obsahom vášho poslaneckého návrhu je zrušiť zohľadňovanie príjmu opatrovaného občana s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť na účely poskytovania peňažného príspevku za opatrovanie podľa § 64 zákona č. 195/1998 Z. z. zákona o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Táto zmena by vlastne mala za následok, že peňažný príspevok za opatrovanie by bol poskytovaný fyzickým osobám v produktívnom veku vo výške 6 000 korún pri opatrovaní jedného občana s ťažkým zdravotným postihnutím a vo výške 8 000 korún pri opatrovaní dvoch a viacerých občanov. Navrhovaná zmena by predstavovala reálne zvýšenie peňažného príspevku za opatrovanie u týchto opatrovateľov, ktorí sú v produktívnom veku, ale na druhej strane by to predstavovalo predpokladaný nárast výdavkov na tento príspevok o 676 mil. korún v roku 2007 za osem mesiacov a o 1 096 mil. v roku 2008. Ja si myslím, že by to bolo oveľa jasnejšie, pretože takéto finančné prostriedky treba aj do rozpočtu jednoducho naplánovať a vsunúť.

    Predbežný návrh však nerieši v súčasnosti najviac kritizovaný problém pri poberaní tohto peňažného príspevku, ktorým je neustále znižovanie peňažného príspevku pri každom zvýšení dôchodku opatrovateľov, ktorí poberajú dôchodkové dávky.

    Navyše v súčasnosti ministerstvo práce a sociálnych vecí pracuje na príprave návrhu zákona o kompenzácii sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktorého obsahom je aj komplexná zmena podmienok peňažného príspevku za opatrovanie. V uvedenom návrhu sa uvažuje zrušiť okruh osôb, ktorým je možné poskytovať tento príspevok, zvýšiť jeho výšku prostredníctvom zvýšenia ochrany príjmu opatrovaného občana s ťažkým zdravotným postihnutím na 1,3-násobok sumy životného minima ako prvá alternatíva. Ako druhá alternatíva poskytnúť peňažný príspevok opatrovateľom v produktívnom veku vo výške 6 000 korún na 8 000 korún mesačne bez ohľadu na príjem občana a súčasne opatrovateľom, ktorí poberajú dôchodkovú dávku, poskytnúť tento príspevok v paušálnej výške 2 500 korún mesačne.

    V návrhu sa naďalej uvažuje ponechať zohľadnenie zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť, pretože táto dávka je poskytovaná, aj keď v inom systéme zo štátneho rozpočtu, na rovnaký účel ako peňažný príspevok za opatrovanie a navyše jeho nezohľadňovanie by diskriminovalo občanov, ktorí sú odkázaní na pomoc inej osoby, a pritom už im nie je možné takúto dávku dôchodkového poistenia priznať.

    V súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky je cieľom návrhu zákona zlepšiť postavenie opatrovateľov, ktorí poskytujú občanom pomoc v rámci peňažného príspevku za opatrovanie, čo si však tiež vyžiada zvýšenie výdavkov v sume 710 mil. Sk na rok 2008. V nadväznosti na zmeny v tomto príspevku, týkajúce sa zohľadňovania príjmu, podotýkam, že cieľom vládneho návrhu zákona je riešiť nielen peňažný príspevok za opatrovanie, ale aj iné formy kompenzácie. Aj tieto zmeny však budú predstavovať zvýšenie výdavkov, na čo sa vláda v roku 2008 dostatočne pripraví.

    A tak by som ešte chcela povedať, pán Brocka, ak toto podporíme, pýtam sa, potom ja vystúpim, že nám napísali študenti, že nám napísali telesne postihnutí, a zistíme, že máme kopu ľudí diskriminovaných a znevýhodnených, pretože sme neriešili toto ako celok. Ja si plne uvedomujem, že týmto ľuďom treba pomôcť, títo ľudia, ktorí takúto preukazujú zodpovednosť, že teda opustia svoje pracovné miesta a starajú sa o ľudí, ktorí sú telesne postihnutí a ich potrebujú, ale prosím vás pekne, riešme to komplexne. Riešme to tak, aby sme zajtra nemali iné listy na stole a aby iní opätovne nepísali a nereagovali sme na jeden list. Veľmi pekne ďakujem.

    A ešte by som snáď na záver, ak dovolíte, v návrhu sa naďalej uvažuje ponechať zohľadňovanie zvýšenia dôchodku pre bezvládnosť, keďže táto dávka je poskytovaná, aj keď v inom systéme, ale zo štátneho rozpočtu, to som už povedala, a tieto zmeny sa chystáme urobiť v januári a mali by platiť už v januári 2008.

    Ďakujem pekne.

  • O slovo požiadal navrhovateľ pán Brocka.

  • Chcel som sa opýtať, že kde je pán poslanec Madej, keďže nereaguje na moje návrhy, ale z vystúpenia pani Vaľovej mi je jasné, že už pán Madej by nemusel aj tak vystupovať.

    Pani kolegyňa Vaľová, začnem odzadu. Nereagujem na všetky listy. Ak som sa trošku rozcítil, ak ste mali pocit, že som to tak dojemne zakončil, tak som hovoril o liste predsedu Národnej rady, ktorý prisľúbil na tento list pani Ábelovej, že sa tým budeme seriózne zaoberať. A ja som taký návrh predložil.

    Druhá vaša poznámka k tomu, a hovorili ste o tom niekoľko ráz, ako pripravuje ministerstvo a treba to riešiť systémovo. Prosím vás, dnes je pomaly koniec marca. V septembri som predložil návrh novely zákona o službách zamestnanosti, lebo sú regióny, kde je nezamestnanosť napriek príchodu silných investorov ešte stále veľmi vysoká. Vtedy ste argumentovali a pani ministerka to povedala, že predloží ona komplexný návrh, dnes je marec, žiaden návrh tu nie je. Ak vy hovoríte, že v januári bude, prosím vás, no tak je to neskoro, je to neskoro a považujem to za frázu a za obchádzanie riešenia problémov ľudí, ktoré ich naozaj trápia.

    Ďalšia poznámka k účinnosti. Áno, ste boli pozorná, navrhol som 1. mája. Keď som ten návrh novely zákona písal, nevedel som, nemal som pri sebe kalendár rokovania Národnej rady a zabudol som, že v apríli Národná rada rokovať nebude, ale spoliehal som sa na to, že ak by ste hlasovali za to, že budeme rokovať o tom aj v druhom čítaní, je to ten najmenší problém, aby sme účinnosť návrhu zákona posunuli o mesiac.

    Ak vy hovoríte o dopade na štátny rozpočet, pani kolegyňa, štátny rozpočet a zákon hovorí, že príspevok za opatrovanie je 6 000 korún alebo 8 000 korún; 6 000 – ak opatruje jednu osobu, 8 000 – ak opatruje dve a viac. Ale tí ľudia dostávajú menej, tí ľudia dostávajú 4 500 korún, možno ešte menej, čiže štát na týchto ľuďoch šetrí.

    Ja som nemyslel na študentov, pani kolegyňa, aby si mohli prilepšiť. Ja myslím na tých ľudí, ktorí kvôli svojim blízkym chorým nechávajú svoje zamestnanie a nechcú ich dať do ústavného zariadenia, ale sami sa chcú starať o svojich najbližších. Čiže ak vy hovoríte o šetrení miliónmi, ja hovorím, že títo ľudia nám všetkým, štátu šetria miliardy, miliardy.

    Dámy a páni, napriek vyjadreniu kolegyne zo SMER-u vás chcem poprosiť, aby ste podporili tento užitočný a dobrý poslanecký návrh zákona.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán spravodajca? Pardon. Nemôžem vyhlásiť za skončenú. Pani Vaľová s faktickou poznámkou, nech sa páči. Prosím?

  • Reakcie z pléna.

  • Nebolo záverečné slovo, nie, nie.

  • Ale tlačila som, ja som sa pýtala kolegu. Áno.

  • Reakcie z pléna.

  • Nebolo, nie, nech sa páči s faktickou poznámkou.

    J. Vaľová: Ja by som chcela povedať, čo sa týka zákona o službách zamestnanosti a sociálnych služieb, tak si myslím, že určite pán Paška to, čo napísal, si za tým stojí, aj pani ministerka a pripravuje sa celý balík, teda aby komplexne riešil tieto veci.

    Pán Brocka, ja vám verím a ja takisto chcem týmto ľuďom pomôcť, ale ako tí iní, čo nám píšu tie listy o tom, že telesne postihnutá matka nemôže ošetrovať svoje dieťa, lebo jej to neumožňuje zákon. Chceme to riešiť komplexne a veríme, a v roku 2002, v decembri, ste predsa novelizovali tento zákon. Prečo jednoducho ste vtedy nenavrhli takúto možnosť a prečo ste už vtedy, keď ste boli pri vláde, tak útržkovito neriešili určitú časť občanov?

    Ja si myslím, že treba to riešiť komplexne. A táto vláda je sociálna a verte mi, že budeme myslieť na týchto občanov a myslíme na týchto občanov. Určite budete spokojný a budete milo prekvapený, ale chceme to riešiť komplexne.

  • Ako posledná s faktickou poznámkou pani poslankyňa Radičová. Končím možnosť podania ďalších faktických poznámok. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani Vaľová, chcem sa poďakovať, že ste využili z predloženej a pripravenej verzie zákona o zdravotných kompenzáciách tie časti, ktoré sa vzťahujú práve na takéto komplexné riešenie, lebo je pravdou, že ešte za čias, keď som pôsobila ako ministerka, sme pripravili aj tento zákon, aj zákon o sociálnych službách a zverejnili ste ho na internete, jeho pracovnú verziu, a je to presne tá verzia, ktorá bola pripravená. Ja sa z tej kontinuity teším, vážne, to hovorím ako pozitívnu reakciu. Ale faktom zostáva i to, že nevkladajte tým pádom, prosím, do úst ani mne, ani nikomu inému, že sme na túto tému nemysleli a nepripravovali takúto zmenu. Dôkazom je naozaj ten pracovný materiál, ktorý na internete je a ktorý to chcel týmto spôsobom riešiť.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán poslanec Janiš? S procedurálnym návrhom? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V mene troch poslaneckých klubov SDKÚ – DS, SMK a KDH žiadam o vyhlásenie prestávky do hlasovania.

  • Najskôr ukončím predchádzajúci zákon. Prerušujem rokovanie o tom bode programu, ktorý bol, a vyhlasujem prestávku do 17.00 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v hlasovaní o prerokovaných bodoch programu. Poprosím vás, keby ste zaujali miesta v rokovacej sále. Zdá sa, vážené kolegyne, kolegovia, že už sme zaujali miesta v rokovacej sále. Takže, dovoľte, pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

    Najskôr budeme hlasovať o

    návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na schválenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k žiadosti na predloženie správy o plnení Národného akčného plánu pre prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2005 – 2008 (tlač 222).

    Poprosím teda pána poslanca Jánoša, aby uviedol hlasovanie k prijatiu tohto uznesenia.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v rozprave k tomuto bodu programu vystúpila pani poslankyňa Damborská, ktorá podporila predložený návrh výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Pani poslankyňa bola jediná, ktorá vystúpila v rozprave. Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila správu o plnení Národného akčného plánu pre prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2005 – 2008.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 143 poslancov, za 143 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie k žiadosti na predloženie správy o plnení Národného akčného plánu pre prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2005 – 2008.

    Teraz budeme hlasovať v druhom a treťom čítaní o

    zákone zo 7. februára 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Máme to uvedené pod tlačou 233.

    Na prijatie zákona vráteného prezidentom Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Rovnakou väčšinou sa schvaľujú aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pána poslanca Čecha, aby hlasovanie uvádzal podľa pripomienok prezidenta, ktoré sú uvedené v časti III rozhodnutia prezidenta.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil nikto z poslancov. Dajte, prosím, hlasovať o všetkých pripomienkach pána prezidenta spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 144 poslancov, za 144 poslancov.

    Ďakujem. Pýtam sa, pán spravodajca, môžeme pristúpiť k tretiemu čítaniu, teda k hlasovaniu?

  • Nech sa páči. Jaj, netreba vzhľadom na to, že sme schválili.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Keďže sme hlasovali o časti v pripomienkach pána prezidenta, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku v znení schválených pripomienok.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 145 poslancov, za 103 poslancov, proti 2 poslanci, zdržalo sa 38 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schválila zákon zo 7. februára 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov, ktorý vrátil prezident Slovenskej republiky.

    Veľmi pekne ďakujem, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme hlasovaním v druhom a treťom čítaní o

    zákone z 9. februára 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 234).

    Spoločným spravodajcom je člen výboru pre obranu a bezpečnosť pán poslanec Bugár. Tak ho prosím, aby hlasovanie uvádzal podľa pripomienky prezidenta uvedenej v časti III rozhodnutia prezidenta.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil nikto, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu. Budeme hlasovať o jedinom návrhu pána prezidenta Slovenskej republiky s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 145 poslancov, za 139 poslancov, zdržali sa 3 poslanci, nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že túto pripomienku sme schválili.

    Ďalšie návrhy, pán spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Môžete otvoriť rozpravu v treťom čítaní.

  • Otváram teda rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niekto z poslancov chce podať návrh podľa ustanovenia § 85 zákona o rokovacom poriadku. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, môžete dať hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 144 poslancov, za 72 poslancov, proti 22 poslancov, zdržalo sa 47 poslancov, nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní neschválila zákon z 9. februára 2007, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 200).

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z gesčného výboru pánovi poslancovi Ivánovi Farkasovi, aby hlasovanie viedol. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Veľký ruch v sále.

  • Poprosím o pokoj v sále, vážené kolegyne, kolegovia.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • V rozprave nevystúpil nikto. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 145 poslancov, za 115 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa 29 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada tento návrh prijala.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 3. mája 2007 a v gestorskom výbore do 4. mája 2007.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 145 poslancov, za 138 poslancov, zdržalo sa 5 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďalej budeme hlasovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 209).

    Poprosím spravodajkyňu pani Janku Laššákovú, aby hlasovanie uviedla.

  • Ďakujem pekne. V rozprave k tomuto bodu programu vystúpili 4 poslanci a v zmysle rokovacieho poriadku neboli predložené žiadne návrhy. Preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 145 poslancov, za 83 poslancov, proti 6 poslancov, zdržalo sa 56 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Teraz, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 3. mája tohto roku a gestorský výbor do 4. mája tohto roku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 145 poslancov, za 132 poslancov, zdržalo sa 12 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďalej pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o uznávaní odborných kvalifikácií.

    Máme ho pod tlačou 217.

    Spravodajcom je člen výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pán poslanec László Szigeti. Má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili 2 poslanci, avšak nepredložili žiadne pozmeňujúce návrhy, preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje vládny návrh zákona o uznávaní odborných kvalifikácií (tlač 217) v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 145 poslancov, za 83 poslancov, proti 2 poslanci, zdržalo sa 59 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 218 z 5. marca 2007 prideľuje návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 3. mája a gestorský výbor do 4. mája 2007.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 143 poslancov, za 136 poslancov, zdržalo sa 7 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz poprosím spravodajkyňu, ktorú navrhol gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyňu Janu Vaľovú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 215.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V rozprave vystúpil pán poslanec Miššík, keďže nepodal žiaden pozmeňujúci návrh, prosím vás, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa... Skončili ste, pani spravodajkyňa?

  • Nie. A po druhé o pridelení návrhu zákona, tlač 215...

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, nie, pán Miššík nepodal žiaden návrh.

  • Dobre, takže hlasujeme o posunutí tohto návrhu zákona do druhého čítania. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 142 poslancov, za 79 poslancov, zdržalo sa 62 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Po druhé o pridelení návrhu zákona (tlač 215) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 3. mája 2007 a gestorský výbor v lehote do 4. mája 2007. Môžete dať hlasovať, pán predsedajúci.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 145 poslancov, za 126, zdržalo sa 19 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Máme to pod tlačou 210.

    Poprosím spravodajkyňu z navrhnutého gestorského výboru pre zdravotníctvo pani poslankyňu Máriu Sabolovú, aby hlasovanie uviedla. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať, že Národná rada sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c), že predložený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 145 poslancov, za 145 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Dajte hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujú výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a výbor pre zdravotníctvo do 3. mája a gestorský výbor pre zdravotníctvo do 4. mája 2007.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 144 poslancov, za 143 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďalej prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslanca Petra Markoviča, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Vargu a Mariana Záhumenského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 216).

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 145 poslancov, za 83 poslancov, proti 2 poslanci, zdržalo sa 60 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že predmetný návrh zákona výbory prerokujú do 3. mája 2007 a gestorský výbor do 4. mája 2007.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 145 poslancov, za 138 poslancov, zdržali sa 4 poslanci, nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na prerokovanie tohto zákona v druhom čítaní.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 221).

    Nech sa páči, slovo má pán poslanec Zoltán Horváth a prosím ho, aby hlasovanie uvádzal.

  • Ďakujem za slovo. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 144 poslancov, za 67 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa 74 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa rozhodla nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme ukončili hlasovanie o prerokovaných bodoch programu. S procedurálnym návrhom pani poslankyňa Laššáková. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, v mene troch poslaneckých klubov SMER – SD, SNS a ĽS – HZDS navrhujem, aby sme po krátkom raupte pokračovali ďalej v programe dnešnej schôdze a rokovali až do 19.00 hodiny. To znamená, navrhujem zmenu programu, ktorú sme si schválili.

  • Áno. Vážené kolegyne, kolegovia, o tomto návrhu sa hlasuje bez rozpravy, preto vás prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Veľký ruch v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 137 poslancov, za 76 poslancov, proti 38 poslancov, zdržalo sa 20 poslancov, nehlasovali 3 poslanci.

    Vážené kolegyne, konštatujem, že tento návrh pani poslankyne sme schválili.

  • Ruch v sále.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím o pokoj.

    V týchto dňoch si pripomíname 50. výročie podpísania Rímskych zmlúv. Prosím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku o príhovor k tomuto výročiu. Nech sa páči.

    Ešte predtým s procedurálnym návrhom pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči, má slovo.

  • Ja vám len, pán predsedajúci, chcem pripomenúť dohody z grémia, ktoré raz platia, raz neplatia, a vy sa nám večne vyhrážate, že my nedodržiavame dohody, ale tu bola veľmi jasne aj na začiatku schôdze pánom predsedom povedaná celá procedúra. Takže namietam procedúru, akou rokujeme, že sme mali dohody.

  • Pani poslankyňa, predpokladám, že návrh na hlasovanie ste nedali, to znamená, že... (výpadok zvuku) ... pôjdeme podľa rokovacieho poriadku, ale ďakujem vám za váš procedurálny návrh.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, kolegyne, kolegovia, v týchto dňoch si pripomíname 50. výročie od podpísania Rímskych zmlúv – od položenia prvého stavebného kameňa zjednotenej Európy.

    Netreba azda pripomínať, že podpísanie Rímskych zmlúv bolo míľnikom v európskej histórii. V roku 1957 sa začala písať budúcnosť Európy, ktorá vyústila až do podoby Európskej únie. Slovenská republika sa v roku 2004 stala rovnoprávnou a plnohodnotnou členskou krajinou Európskej únie. Preto sa aj my Slováci s hrdosťou a úctou obzeráme k roku 1957. K roku, keď zjednotená Európa konečne prestala byť snom a stala sa skutočnosťou.

    Európa, kolíska západnej civilizácie, bola po stáročia dejiskom krvavých vojen a mocenského súperenia. Ešte pred sto rokmi bola myšlienka zjednotenej Európy iba utópiou v hlavách niekoľkých vizionárov. V 20. storočí sa myšlienka zjednotenej Európy stávala čoraz naliehavejšou. Dve svetové vojny priniesli milióny obetí a nespočetné množstvo srdcervúcich ľudských tragédií. Európske národy stáli proti sebe v nezmieriteľných konfliktoch, pri ktorých zomierali nevinní ľudia. Kto by si bol vtedy pomyslel, že raz Európu nebudú rozdeľovať hranice, že európske národy nájdu cestu k jednote. Ešte pred 50 rokmi bola myšlienka zjednotenej Európy iba v zárodku a málokto tušil, že prvé nesmelé pokusy o európsku integráciu dovedú starý kontinent k bezprecedentnej jednote. Dokonca ešte pred 20 rokmi bola Európa stále rozdelená železnou oponou a úvahy o zjednotení celej Európy boli len fantáziami politických rojkov. Európa potrebovala tisícky rokov na to, aby našla cestu k vnútornej jednote.

    Som šťastný, že rovnako ako vy, vážené dámy, vážení páni, patrím ku generácii, ktorá sa stala súčasníkom úspešného zavŕšenia tohto procesu, a že dnes o sebe môžeme hrdo a legitímne hovoriť nielen ako o Slovákoch, ale aj ako o Európanoch.

    Bolo to presne pred 50 rokmi, keď boli podpísané Rímske zmluvy, ktoré vštepili myšlienke európskej integrácie reálny základ. Pred 50 rokmi európski politici konečne našli politickú vôľu na to, aby raz a navždy zabudli na to, čo ich rozdeľuje, a začali budovať mosty porozumenia. Spustil sa proces integrácie, ktorý má nespochybniteľnú vnútornú hodnotu a ktorý, ako som presvedčený, sa neskončí, pokiaľ jedného dňa nebude plne demokratická, jednotná a solidárna celá Európa.

    Vážené dámy, vážení páni, Slovenská republika je od svojho vzniku aktívnym obhajcom myšlienky zjednotenej Európy. Všetci si uvedomujeme, že Európska únia nielenže posilňuje ekonomickú spoluprácu na kontinente, ale zároveň pomáha upevňovať humanistické hodnoty solidarity, slobody a mierového spolužitia medzi národmi. V máji tohto roku to budú tri roky, odkedy sa Slovenská republika stala rovnoprávnym členom Európskej únie. A vývoj dokazuje, že naše rozhodnutie vstúpiť do rodiny európskych národov bolo nadovšetko rozumné a správne.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi z tohto miesta poďakovať všetkým tým, ktorí stáli od začiatku myšlienky vstupu Slovenska do Európskej únie a ktorí stáli a podieľali sa na tomto komplikovanom procese, všetkým predstaviteľom vlády, ale aj tým stovkám ľudí, ktorí sa podieľali na odborných analýzach, ale aj na plnení podmienok prístupového procesu, ktorý úspešne Slovenská republika zavŕšila vstupom do Európskej únie. Všetkým sa chcem z tohto miesta poďakovať.

  • Na Slovensku sa pred deviatimi mesiacmi zmenila vláda, no čo sa nezmenilo – a som presvedčený, ani sa nezmení –, je hlboké proeuropánstvo Slovákov a kontinuita našej zahraničnej politiky. Nová vláda je pripravená čo najdôraznejšie hájiť pokračovanie procesu európskej integrácie, podporuje prehlbovanie európskej spolupráce, ako aj rozvíjanie diskusie o budúcnosti Európy. Nejde pritom iba o rozhodnutie politických elít. Drvivá väčšina slovenskej verejnosti hlboko podporuje myšlienku zjednotenej Európy, ako aj ďalší rozvoj európskej kooperácie.

    Podpora verejnosti dokazuje, že Európska únia, dámy a páni, tu nie je len z vôle politikov, ale predovšetkým z vôle našich občanov. A my ako politici na oplátku môžeme dokázať, že Európska únia tu nie je pre politikov, ale, naopak, pre našich občanov.

    Aj Národná rada Slovenskej republiky prispeje svojím dielom k diskusii o budúcnosti Európy. Ideálnou príležitosťou bude májová konferencia predsedov parlamentov členských krajín Európskej únie, ktorá sa uskutoční v priestoroch Národnej rady. Konferencia ponúkne priestor na otvorenie otázok o posilňovaní úlohy národných parlamentov v Európskej únii, o možnostiach prehlbovania vzájomnej spolupráce, ako aj o rozširovaní Európskej únie. Bratislava sa v máji na niekoľko dní stane ústredným dejiskom európskej politiky. Slovensko bude v centre pozornosti celej Európskej únie. Je to pre nás výzva a príležitosť, ktorej sa náležite chopíme.

    Dámy a páni, Rímske zmluvy stáli na začiatku spletitej cesty zbližovania európskych národov. Slovensko sa k Európskej únii pripojilo iba prednedávnom, no históriu európskej integrácie chápeme aj ako našu históriu, pretože Slovensko k Európe neodmysliteľne patrí. Hrdo sa hlásime k demokratickej a sociálnej podobe Európy, akú stelesňuje projekt Európskej únie. To sme potvrdili naším vstupom do Únie v roku 2004.

    V týchto dňoch spoločne s ostatnými európskymi národmi oslavujeme podpísanie Rímskych zmlúv, a aj keď sa Slovenská republika priamo nepodieľala na ich príprave a realizácii, podieľala sa, podieľa sa a bude sa podieľať na obohacovaní a skvalitňovaní myšlienky zjednotenej Európy. Pretože – a to by som chcel zdôrazniť na záver – Európska únia je dnes aj našou Európou a budúcnosť Európy je aj našou budúcnosťou.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz v zmysle schváleného procedurálneho návrhu prerušujem rokovanie do 18.00 hodiny. Dovoľte...

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, tak pardon. Pán poslanec Csáky, chcete vystúpiť v rámci rozpravy v tomto k tomuto bodu?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ctený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda, páni podpredsedovia, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície sa pripojil k vystúpeniu pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý privítal výročie podpísania Rímskych zmlúv. Aj poslanci za Stranu maďarskej koalície sú presvedčení o tom, že išlo o skutočne historický krok, ktorý zmenil paradigmu, to znamená základnú filozofiu spolunažívania európskych národov.

    Ak sa pozrieme na históriu Európy, vidíme, že túto históriu tvorí de facto neustály mocenský súboj jednotlivých národov, pričom aj spoluexistencia dvoch najsilnejších národov na kontinentálnej časti Európy spočívala v tom, že nové generácie každých 20 rokov vypochodovali na bojiská a časť z nich tam aj ostala. Raz vyhral jeden, raz druhý, ale jedna vec bola istá, budúce generácie chceli uplatniť odvetu, a tak z celého procesu zostal nekonečný príbeh prepracovaný do takých detailov, že kapitulácia napríklad nemeckých vojsk po 1. svetovej vojne bola podpísaná na tom istom mieste a v tom istom starom železničnom vagóne ako kapitulácia francúzskych vojsk s 20-ročným časovým odstupom.

    A tak po 2. svetovej vojne politická elita európskych národov bola konfrontovaná s otázkou, či mienia takto ďalej pokračovať vo svojich aktivitách, alebo skúsia nastoliť niečo iné, kvalitatívne nové. Do tohto procesu veľmi šťastne vstúpil človek, ktorého dnešnou terminológiou by sme mohli označiť za príslušníka menšiny. Áno, meno otca Európy Schuman nie je francúzskym menom, napriek tomu, že hovoríme o členovi bývalej francúzskej vlády. Tento človek pochádzajúci z nemecko-francúzskeho pohraničia, inak hlboko veriaci kresťan, vedel niečo, čo nevedeli tzv. čistokrvní francúzski alebo nemeckí politici – čoho sa bojí Nemec, keď počuje slovo Francúz, a opačne. A na ruinách Európy po 2. svetovej vojne vymyslel riešenie a názvom tohto riešenia bola vzájomná dôvera.

    Keďže tanky a delá sa aj vtedy vyrábali z ocele a k výrobe ocele bolo potrebné aj vtedy okrem rudy uhlie, prišiel s nápadom, že keď európske národy budú vzájomne vedieť, koľko z týchto komodít majú vzájomne k dispozícii, tento fakt môže prispieť k dôvere a vzájomnej spolupráci.

    A tak sa aj stalo. A vďaka tejto myšlienke sme, chvalabohu, nemali vojnu na európskom kontinente už 60 rokov, až na balkánske vojny v 90. rokoch minulého storočia, a táto porucha nieže anuluje, ale skôr zvýrazňuje platnosť uvedených myšlienok.

    Je aj podľa nás teda správne, že si pripomíname tento historický proces, ale sme presvedčení o tom, že v roku 2007 to nestačí. V súčasnom období, keď naša Európska únia prežíva ťažké obdobie svojej existencie, toto výročie od nás politikov v súčasnosti žiada viac – snahu o pokračovanie tohto diela. Náš európsky kontinent čelí novým význam a v globalizačnom súperení pre Nemcov, Francúzov, Britov, Talianov nie sú súpermi Francúzi, Briti, Taliani alebo Nemci, ale ekonomický a finančný potenciál iných častí sveta. Pred 40 rokmi naši otcovia možno ani nevedeli, kde je bezvýznamná provincia menom Kórea, a teraz naše hrdé vlády tu v strednej Európe súperia v tom, kto z nich dá najväčšie investičné stimuly pre juhokórejských investorov, aby tí mali možnosť, používajúc terminológiu staromarxizmu, čo najúspešnejšie vykorisťovať našich vzdelaných európskych spoluobčanov.

    Touto vetou nechcem viac povedať ako to, že naším záujmom je, aby naša Európska únia bola čo najsilnejšia a najefektívnejšia. Táto potrebná sila a efektivita sa však nedá dosiahnuť tak, že my stále budeme len o tom rozmýšľať, čo je potrebné blokovať na európskej úrovni, resp. čo dostaneme zo spoločnej európskej kasy. Aj teraz prežívame obdobie, v ktorom známa kennedyovská výzva má svoje opodstatnenie, možno trošku v pozmenenej forme, teda nečakajme len to, čo my môžeme dostať od iných v Európe, ale uvažujeme aj o tom, čo my môžeme dať Európskej únii, aby bola skutočne bohatšia, efektívnejšia a úspešnejšia.

    Sme Európania, sila Európy znamená aj našu silu, pričom slabosť Európy znamená aj našu slabosť. Aj pri tejto príležitosti sa prihováram teda za vyššiu empatiu aj zo strany našich ústavných orgánov, aj zo strany politických predstaviteľov.

    A ešte jedna dôležitá vec. Hovoril som o tom, že jedným z najdôležitejších prínosov európskeho zjednocovacieho projektu bolo odbúranie vzájomných obáv Nemcov, Francúzov, Talianov, Britov, Španielov a ďalších. Výsledkom toho je nová kvalita spolunažívania európskych národov, ktorých spolunažívanie zďaleka nie je bezproblémové, ale oveľa prijateľnejšie, než to bolo pred 60, 70 rokmi.

    Pýtam sa teda, či 60 rokov po 2. svetovej vojne neprišiel čas aj na odbúranie vzájomných obáv v maďarsko-slovenskej relácii. Predpokladom úspešnosti toho procesu medzi Francúzmi a Nemcami bola úprimnosť snáh na dosiahnutie kvalitatívnej zmeny. Pýtam sa, či existuje úprimnosť snáh v tejto otázke napríklad v tomto parlamente. Dovoľujem si tu deklarovať za Stranu maďarskej koalície našu pripravenosť pre takýto proces za predpokladu, že to bude úprimné.

    Dámy a páni, 50. výročie podpísania Rímskych zmlúv je skutočne sviatkom každého Európana, teda aj nás všetkých. Vážme si prácu politických velikánov, otcov tohto diela, a berme si z ich aktivít aj ponaučenie a vážme si fakt, že už sme v rodine európskych národov, že už nemusíme mať obavy o to, že Európa sa nám vzdiali a my ostaneme mimo týchto procesov.

    Ctený pán podpredseda, ďakujem za slovo. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec, vzhľadom na to, že sa už do rozpravy nehlásia žiadni páni poslanci, dovoľte, aby som vás v mene predsedu Národnej rady pozval do poslaneckého salónu na času vína.

  • Prerušenie rokovania o 17.45 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 18.11 hodine.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás pozval opäť do rokovacej sály, aby sme mohli pristúpiť k rokovaniu v zmysle schváleného programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode, ktorým je podľa schváleného programu

    informácia o výsledkoch analýzy vývoja a súčasného stavu verejnej správy a návrhoch opatrení.

    Tento materiál vlády ste dostali ako tlač 219.

    Teraz dávam slovo podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi a prosím ho, aby materiál uviedol.

    S procedurálny návrhom? Poprosím vás, pani poslankyňa, aby sme dodržali ustanovenia rokovacieho poriadku. Nech sa páči, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, žiadam v mene troch poslaneckých klubov KDH, SDKÚ a SMK prestávku do 19.00 hodiny.

  • Pani poslankyňa, veľmi rád by som vyhovel, viete, že 30 minút je tá lehota.

  • Takže ak chcete na 30 minút, tak môžem túto prestávku vyhlásiť. Dobre?

  • Reakcia poslankyne.

  • Ďakujem pekne. Pokračujeme v týchto formách obštrukcie.

    Vážení kolegovia, vážené kolegyne, vyhlasujem prestávku do 18.45 hodiny.

  • Reakcia z pléna.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, po prestávke na rokovanie klubov budeme pokračovať rokovaním o ďalšom bode, ktorým je informácia o výsledkoch analýzy vývoja a súčasného stavu verejnej správy a návrhoch opatrení. Je to materiál vlády tlač 219.

    Pán podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky, pán Robert Kaliňák, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Veľmi nerád vás oberám takto večer o čas, ale verím, že prestávka poslúžila, aby ste sa vedeli dokonale sústrediť na materiál, ktorý sa predkladá. Takže táto informácia je predovšetkým krokom, ktorý tu v uplynulom období urobený, samozrejme, nebol a je určitým slovom do diskusie o tom, akým spôsobom by mohla v najbližšom období vyzerať verejná správa.

    Predovšetkým môžem konštatovať, že vláda na svojom rokovaní vzala túto správu na vedomie s tým, že prvá etapa, ktorá je aj v tejto správe definovaná, sa dotýka iba krajských úradov.

    V tejto správe bolo analyzovaných 742 orgánov štátnej správy. Ako hlavný výsledok, ktorý bol určitým znakom smerom k ďalším riešeniam, bolo, že integrované krajské úrady a okresné úrady do roku 1996 tvorili v rokoch 2004 a 2005 napríklad v porovnaní s rokom 2001 takmer rovnaký počet rozhodnutí napriek decentralizácii vysokofrekventovaných úsekov štátnej správy, ako bol napríklad stavebný poriadok na obce.

    Je teda určite dobrým dôvodom na to, aby aj v tejto správe sme sa zamysleli nad ďalšou formou a štruktúrou verejnej správy, aby sme otvorili širokú diskusiu k tomu, akým spôsobom by mohla vyzerať štátna správa v najbližších rokoch. Takým tým head lineom celej správy je zrušenie krajskej štátnej správy tak všeobecnej, ako aj špecializovanej a na úrovni obvodov jej vzájomná integrácia.

    V mnohých prípadoch som počul názory tak opozície, aj koalície, samozrejme, že s novými návrhmi nesúhlasia, ale dovolím si povedať, že ide predovšetkým o predsudky z toho pohľadu, že ministerstvo vnútra rozhodne nemá záujem riadiť ani školstvo, ani ďalšie odbory, ktoré nie sú v jeho náplni a v jeho kompetencii.

    Integrovaná štátna správa predovšetkým z nášho pohľadu ako výsledok na konci tejto analýzy predstavuje pre nás možnosť poskytovať kvalitnú štátnu správu pre občana na jednom mieste pod dozorom jednotlivých rezortných ministerstiev, ktoré by tak finančne, ako aj metodicky riadili jednotlivé odbory, ktoré by daný obvodný úrad mal, s tým, že ministerstvo vnútra samotné by zabezpečovalo naozaj iba technickú otázku fungovania samotného úradu.

    Samozrejme, to, čo sa každý môže opýtať ako prvú otázku, ktorá je však väčšinou od tých, ktorí nie úplne dobre tomu rozumejú, je okamžitá úspora, ktorá nastane po takýchto opatreniach. Tá úspora sa ukáže nielen či už v pracovných miestach, ktoré nie sú vlastne tým hlavným motívom tejto analýzy, ale aj na správe budov, aj na správe všetkých nákladov, ktoré vlastne štátna správa so sebou prináša.

    Všetci budete so mnou súhlasiť, že v mnohých prípadoch, minimálne v rámci ekonomických otázok, sú nie zdvojené ani strojené činnosti, ale zniekoľkonásobené práve počtom jednotlivých špecializovaných správ. To, čo má ostať v riadení jednotlivých rezortov, sú ich odborné stránky, ktoré riešia od životného prostredia, školstva a všetkých ďalších inštitúcií, ktoré sú.

    Ten prvý krok, ktorý bude prezentovaný následne aj v ďalšom zákone, je zrušenie krajských úradov, ktorý má byť vlastne tým prvým krokom, na ktorom môžeme demonštrovať to, akým spôsobom sa zrušenie a zjednodušenie štátnej správy dá demonštrovať. A myslím si, že je to krok dobrým smerom, pretože posledná reforma priniesla naozaj veľké množstvo úradníkov navyše a nepriniesla vyššiu efektivitu, čo tá analýza jednoznačne dokazuje, pretože bola spracovaná naozaj podrobne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Poprosím určeného spravodajcu pána poslanca Tibora Cabaja, predsedu výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore.

  • Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o výsledku prerokovanej informácie o výsledkoch analýzy vývoja a súčasného stavu verejnej správy a návrhoch opatrení na prerokovanie výboru Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 219).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k informácii o výsledkoch analýzy vývoja a súčasného stavu verejnej správy a návrhoch opatrení na prerokovanie výboru Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 219) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov správu výboru.

    I. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 220 z 5. marca 2007 pridelil informáciu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Lehotu na prerokovanie určil do 16. marca 2007.

    II. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval informáciu 15. marca 2007 a uznesením č. 54 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledkoch analýzy vývoja a súčasného stavu verejnej správy a návrhoch opatrení na prerokovanie výboru Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 219) vziať na vedomie.

    III. Gestorský výbor prerokoval a schválil správu výboru 15. marca 2007 a uznesením č. 61 súčasne ma poveril za spravodajcu a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o prerokovaní informácie vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať informáciu na vedomie. Preto aj predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, zrejme už zajtra bude 21. marca 2007, k informácii o výsledkoch analýzy vývoja a súčasného stavu verejnej správy a návrhoch opatrení na prerokovanie výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie informáciu o výsledkoch analýzy vývoja a súčasného stavu verejnej správy a návrhoch opatrení na prerokovanie výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Toľko, pán predseda, k informácii výboru o prerokovanej informácii. Zároveň na základe dohody v poslaneckom grémiu odporúčam, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu k tomuto materiálu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Abrhan z Kresťanskodemokratického hnutia. Pán poslanec, chcem sa opýtať, keďže čas sa blíži k 19.00 hodine, či chcete pokračovať, alebo vystúpiť až zajtra ráno?

  • Reakcia poslanca.

  • Dobre.

    Dámy a páni, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Chcem vás ešte aj ja ešte raz informovať, že napriek tomu, že ide o informatívny materiál, došlo k dohode na poslaneckom grémiu, že bude rozprava k tomuto materiálu. A aby nedochádzalo k nedorozumeniam, po tomto materiáli budeme pokračovať už samotným vládnym návrhom zákona o zrušení krajských úradov, o ktorom, samozrejme, bude opäť samostatná rozprava. Tieto body neboli zlúčené.

    Takže prerušujem rokovanie a prerušujem dnešný rokovací deň.

    Budeme pokračovať zajtra ráno vystúpením pána poslanca Abrhana, ktorý bol písomne prihlásený, po jeho vystúpení bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy k informácii ústne.

    Ďakujem pekne, príjemný večer, dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 18.54 hodine.