• Dobré ráno, vážené kolegyne, kolegovia. Poprosím ešte tých poslancov, ktorí sú mimo rokovacej sály a chcú sa zúčastniť rokovania na dnešnom dopoludní, keby zaujali miesto v rokovacej sále, budeme pokračovať.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, otváram ôsmy rokovací deň 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi, aby som najprv uviedol, ktorí poslanci požiadali písomne o ospravedlnenie na dnešnom rokovaní. Je to jednak podpredseda Národnej rady pán Viliam Veteška a poslanci: Vladimír Mečiar, Peter Gabura, Martin Fedor, József Berényi, Juraj Liška, Zoltán Horváth, Viliam Novotný, Jozef Líška, Ľuboš Micheľ, Jaroslav Ivančo, Mikuláš Dzurinda, Juraj Horváth a Jozef Halecký.

    Vážené kolegyne, kolegovia...

  • Hlasy z pléna.

  • Aj Kahanec? (Odpoveď z pléna.) Dobre. Takže počúvam, poprosím písomne...

  • Hlas v sále.

  • Je to tu. Dobre, áno, ďakujem pekne. Takže ešte mi dovoľte zaradiť medzi poslancov, ktorí požiadali o ospravedlnenie neúčasti na dnešnej schôdzi, na dnešnom rokovacom dni, aj pána poslanca Kahanca.

    Takže, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, v rokovaní 7. schôdze pokračujeme druhým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Pada na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 147 a spoločnú správu výborov máte pod tlačou 147a.

    Teraz poprosím pána poslanca Martina Pada, aby návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, prerokovávame dnes v druhom čítaní návrh novely zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. Ako ste sa iste už dozvedeli, tento zákon bol doteraz novelizovaný 24-krát, čo je naozaj veľký počet novelizácií. A na druhej strane je ale tento počet aj dôkazom toho, že tento zákon je veľmi vážny a dôležitý, pretože výrazným spôsobom ovplyvňuje cestnú premávku, výrazným spôsobom ovplyvňuje životy a zdravie občanov tejto krajiny, ale nielen tejto krajiny, ale všetkých bez rozdielu politickej príslušnosti, bez rozdielu vierovyznania, každého jedného, kto sa na ceste zúčastní, ale nielen tými, ktorí sa zúčastňujú na premávke na pozemných komunikáciách, ale aj rodinnými príbuznými. Takže je to zákon, ktorý vážnym spôsobom ovplyvňuje životy a zdravie. A tento zákon nesmie a nemôže byť ani nemenný. Z tohto hľadiska 24, 25 a možno aj 45 novelizácií niekedy je lepších ako žiadna novelizácia.

    Ročne na našich cestách dochádza od 30 000 dopravných nehôd, a to už dávno je pánom zabudnuté, bolo to v roku 1988, až po zatiaľ najväčší počet dopravných nehôd a v roku 1996 to bolo 75 607. Za posledné 2 roky, roky 2006 a 2005, došlo k 62 033 nehodám v roku 2006 a k 59 972 dopravným nehodám v roku 2005. Na našich cestách ročne zahynulo, počnúc zase najnižším číslom, 436 v roku 1988 až po 819 ľudí v roku 1998. Za posledné 2 roky, minulý a predminulý rok, to bolo 579 v roku 2006, resp. 560 mŕtvych v roku 2005.

    Dámy a páni, neviem, či po týchto číslach treba ešte iným spôsobom odôvodňovať novelu zákona o premávke na pozemných komunikáciách, 579 mŕtvych z minulého roku, to nie je číslo ani najvyššie, ale ani najnižšie. Každopádne je to v porovnaní s rokom 2005 nárast o 19 usmrtených.

    V roku 2005 som ako štátny tajomník vo výboroch predkladal návrh novely zákona o premávke na pozemných komunikáciách, ktorý na škodu, zopakujem ešte raz, na škodu veci v tom čase nenašiel dostatočnú podporu. Bol som a aj dnes som presvedčený, že to nebolo dobré riešenie, aj keď chápem, že niektoré ustanovenia navrhovanej novely boli tvrdšie, ako bola ochota poslancov Národnej rady to prijať.

    V novinách Polícia, ktoré vydáva Odborový zväz polície, z jesene minulého roku sa píše, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v roku 2007 pripraví rozsiahlu novelu zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách tak, aby nový zákon mohol platiť v roku 2008.

    Dámy a páni, čísla, ktoré som uvádzal pred chvíľou, a citácie z novín Polícia sú jedny zo základných dôvodov, prečo som sa rozhodol pripraviť takúto krátku novelu zákona. Nebolo a ani nie je mojou ambíciou pripraviť rozsiahlu a komplexnú novelu, ktorá by postihovala všetky druhy otázok a zmien, ktoré sa v priebehu používania zákona o premávke na pozemných komunikáciách od poslednej novely ukázali ako veci, ktoré je potrebné riešiť.

    Táto novela, ktorú predkladám, nie je novelou o politických bodoch pre politickú stranu alebo poslancov Národnej rady. Je to novela, ktorá sa snaží vyriešiť dva problémy, prvý o svietení, druhý o minimálnej konštrukčnej rýchlosti motorových vozidiel pohybujúcich sa na diaľnici. Preto ma trošku prekvapilo zamietavé stanovisko ministerstva vnútra a rovnako tak následne aj vlády Slovenskej republiky. Argumenty, ktoré uvádzajú v prvom aj v druhom prípade, sú naozaj nedostatočné. Nemajte mi za zlé, ak je argumentom to, že zákon bol novelizovaný 24-krát a mal by byť novelizovaný 25. krát, pričom samotná novela nijakým spôsobom nezneisťuje účastníkov cestnej premávky a ani nijakým zvlášť výrazným a krutým spôsobom nezasahuje do ich činnosti, nie je, pokiaľ ide o životy ľudí, to argument dostatočne vážny. Takže toto je dôvod, ktorý je absolútne nenáležitý a, myslím si, v tomto prípade aj nemiestny.

    Nedostatok, ktorý je vytýkaný ohľadom neriešenia problému električiek, považujem za problém, ktorý je možné vyriešiť v priebehu jednej minúty. A na výbore pre obranu a bezpečnosť to aj kolega Liška navrhol. A členovia výboru veľmi dobre vedia, že je to naozaj úplne banálna záležitosť. Okrem toho, ak by som chcel trošku nadľahčiť situáciu, poviem, že problematika svietenia električky je síce vážna, pretože je to účastník premávky na pozemných komunikáciách, je naozaj vážna, pretože stávajú sa časté dopravné nehody, ale nemyslím si, že to naozaj najviac trápi obyvateľov či v Kotešovej alebo Hornej Marikovej, alebo vo Veľkých Ozorovciach. Ale naozaj tým nechcem zľahčovať problematiku svietenia električiek.

    Dámy a páni, toto sú vyslovene pseudoargumenty na zakrytie skutočných dôvodov, prečo nie je súhlas ani dotknutého ministerstva, ani vlády s touto novelou zákona. Je to fakticky len mimikry, teda kamufláž naozaj reálnych dôvodov. Dôvodom je jednoznačne neochota podporiť návrh novely zákona z dielne opozičného poslanca. A podporuje ma v tomto tvrdenie aj to, že v prvom čítaní prešiel tento návrh zákona počtom hlasov, ktorý prekvapil nielen mňa, ale asi všetkých poslancov, ktorí v tom čase v sále boli. A ja do istej miery aj chápem tie dôvody, pretože politické šachy často nemajú logiku. A nenamietam proti tomu, len treba sa k tomu naozaj otvorene priznať, priznať sa k tomu, že veci, keď ide o životy občanov a materiálne hodnoty nielen občanov, ale celej spoločnosti, nemajú prednosť pred politickými záujmami a že sa nedokážeme vyrovnať s takou jednoduchou vecou, ako je koalično-opozičné súperenie a stranícka rivalita. Stále počúvame, že v prípade dôležitých otázok pre občana, pre spoločnosť by sa koalícia a opozícia mali spojiť. Áno, ja s tým súhlasím, ale nemalo by to byť tak, že opozícia podporí koaličné návrhy, ak ich považuje za rozumné a správne, ale opačne, ak by išlo o čokoľvek, tak opozícia koaličné návrhy už nepodporí.

    Dámy a páni, súčasná situácia na našich cestách, v našej doprave na komunikáciách je veľmi riziková práve v čase, keď nie je zavedené povinné svietenie celodenné. Na cestách sa totiž pohybujú motorové vozidlá, ktoré sú, a motorové vozidlá, ktoré nie sú osvetlené. Neosvetlené vozidlo v rade svietiacich áut, ak ešte nie je výraznej farby, je prakticky neviditeľné, možno nie celý deň, možno nie každému, ale riziko dopravnej nehody neosvetleného vozidla v rade osvetlených vozidiel je ďaleko vyššie ako v prípade, keď sú všetky vozidlá osvetlené.

    Aby som nehovoril len tak vo všeobecnosti, poviem aj pár čísiel. Novela zákona č. 73/2002 Z. z. z 30. 1. 2002 prvýkrát hovorí o celodennom svietení od 15. októbra do 15. marca. Takže prvýkrát sa celý deň svietilo v zimnom období v roku 2002.

    Teraz k vývoju dopravnej nehodovosti práve od roku 2001 až po rok 2005. Počet dopravných nehôd v roku 2001 bol 57 242, v roku 2002 bol 57 046, v roku 2003 bol okolo 60 000, v roku 2004 bol okolo 61 000, následne bol okolo 59 000. Počet usmrtených v roku 2001 bol 614, v roku 2002 bol 610, predtým bol nárast počtu usmrtených. Ťažko zranených v roku 2001 bolo 2 366, v roku 2002 bolo 2 211, v roku 2003 bolo 2 162. Netvrdím, že vďaka zavedeniu povinného celodenného svietenia v zimnom období došlo v priebehu teda štatisticky počas celého roka k výraznému zníženiu počtu dopravných nehôd, ale efekt je viditeľný, hlavne čo sa týka počtu ťažko zranených a v prvom prípade aj počtu usmrtených.

    Dámy a páni, Rada vlády pre bezpečnosť cestnej premávky na svojom 6. rokovaní 7. novembra minulého roku sa v 8. bode rokovania zaoberala materiálom Celodenné svietenie v podmienkach Slovenskej republiky. Teraz si dovolím citovať zo zápisu z rokovania rady, kde zastupujúci generálny riaditeľ Sekcie dopravnej politiky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a člen rady uviedol materiál Celodenné svietenie v podmienkach Slovenskej republiky. Materiál bol predložený za účelom využitia zahraničných skúseností pri úprave národnej legislatívy. Z neho vyplýva, že zavedenie celodenného svietenia motorových vozidiel v cestnej premávke je aktívnym prvkom bezpečnosti cestnej premávky, štúdia Európskej komisie charakterizuje možnosť implementácie, význam, ako aj odhad dopadov na životné prostredie a na účastníkov cestnej premávky, materiál sa zaoberá aj spoločenskými, legislatívnymi a technickými nákladmi i celkovým prínosom, celodenné svietenie môže zachrániť v európskom merítku 1 200 až 2 000 životov ročne, vzhľadom na všetky súvisiace aspekty sa navrhuje zavedenie povinného svietenia počas celého dňa pre všetky kategórie vozidiel, zavedenie tejto povinností si vyžaduje legislatívne zmeny. V rámci diskusie bolo prijaté, že Prezídium Policajného zboru pripravuje novelu zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách, ktorá zohľadní viaceré európske odporúčania, prezident Policajného zboru bude radu informovať o časovom harmonograme a o novom znení zákona.

    Dámy a páni, teraz mi dovoľte, aby som rovnako tak citoval z oficiálnej stránky Ministerstva dopravy Českej republiky, zo zdôvodnenia sprísnenia pravidiel premávky na pozemných komunikáciách na základe novely zákona o premávke na pozemných komunikáciách. Prečo sa sprísnili pravidlá? Podľa Ministerstva dopravy Českej republiky je cieľom nového zákona odradiť bezohľadných vodičov od nezodpovedného správania sa a tým pádom chrániť slušných vodičov. To je k tomu bodovému systému. Výskumy tiež ukazujú, že celodenné svietenie prispieva k zníženiu nehodovosti o celých 13 %. Navyše, Európska komisia v súčasnosti pripravuje smernice, podľa ktorých by sa celodenné svietenie aj za nezníženej viditeľnosti zaviedlo vo všetkých krajinách Únie. Svietenie počas dňa je povinné v 14 európskych krajinách, od júla 2006 je medzi nimi aj Česká republika. Ďalej citujem z materiálu Centra dopravného výskumu Brno, ktoré hovorí o celodennom svietení. Aj keď ešte stále veľa vodičov nechce prijať myšlienku celodenného svietenia, jazdenie so zapnutými svetlami počas dňa prináša jasné zvýšenie viditeľnosti. Celodenné svietenie, DRL (Daytime Running Lights), vyžaduje zákony už vo viacerých európskych krajinách a v niektorých ďalších počas zimných mesiacov, resp. za zníženej viditeľnosti na niektorých úsekoch či v tuneloch. Celodenné svietenie pomáha prevencii nehôd, hlavne na križovatkách a cestných uzloch. Svietenie môže byť otázkou života a smrti hlavne pre motocyklistov, pretože ak sa otáčajú alebo predbiehajú, uvidia vozidlá so zapnutými svetlami oveľa skôr ako tie, ktoré nemajú zapnuté svetlá. Nezanedbateľný je aj fakt, že najpreferovanejšou farbou pri výbere automobilu je šedá alebo tmavé odtiene, ktoré sa ľahšie prehliadnu aj v horúcom lete. Analýzy dokazujú, že keby všetky automobily v celej Európe svietili počas jazdy celý deň, predišlo by sa takmer 2 mil. nehôd, 5 500 ľudí by ostalo nažive a vyše 155 000 ľudí by sa vyhlo zraneniu. Svetová zdravotnícka organizácia uvádza, že celodenné svietenie počas dňa prináša zníženie počtu dopravných nehôd o 13 % a celkové zníženie počtu obetí dopravných nehôd o 20 %. Zavedenie tohto opatrenia v Maďarsku prinieslo zníženie počtu čelných stretov vozidiel o 13 % ročne.

    Renomovaný holandský výskumný ústav SWOV uskutočnil výskum dopadu celodenného svietenia počas dňa za nezníženej viditeľnosti v 21 štátoch. A jeho výsledky sú prekvapujúco pozitívne. Uvediem niekoľko základných faktov z tejto správy. Pri jasnom svetle na otvorenej komunikácii, ktorá nie je v tieni, nie je viditeľných 8 % vozidiel, pokiaľ nepoužívajú svetlá. Na zatienených komunikáciách alebo v prípade, že vozidlo je v pozadí tmavého objektu, sa neviditeľnosť vozidla mnohonásobne zvyšuje. Prehliadnutie iného vozidla je účastné na 50 % všetkých nehôd a na 80 % nehôd na križovatke. Svietenie počas dňa zvyšuje nielen viditeľnosť vozidiel, ale i periférne vnímanie vozidiel, ktoré prevádzajú konfliktné manévre. Pri vozidlách, ktoré svietia počas dňa za nezníženej viditeľnosti, je možné bezpečnejšie odhadnúť ich vzdialenosť.

    Dovoľte, aby som ešte uviedol pár údajov o efektívnosti celodenného svietenia. Takmer všetky uvedené štúdie vyjadrujú zníženie počtu hromadných dopravných nehôd zavedením celodenného svietenia. Dôkazy účinkov DRL na dopravnú nehodovosť pochádzajú zo štúdií vypracovaných v Škandinávii, Kanade a Spojených štátoch. Skúmanie účinkov zákona o DRL v Nórsku medzi rokmi 1980 až 1990 odhalilo 10-percentný pokles hromadných dopravných nehôd počas dňa. Dánska štúdia zaznamenala 7-percentné zníženie dopravných nehôd počas prvých 15 mesiacov od tohto povinného dodržiavania celodenného svietenia , ktoré súvisia s DRL, a 37-percentný pokles v počte dopravných nehôd spôsobených pri odbočovaní vľavo. V inej štúdii, ktorá pokrývala 2 roky a 9 mesiacov dánskeho zákona, sa zistilo 6-percentné zníženie dopravných nehôd počas prvých 15 mesiacov od tohto povinného dodržiavania a 34-percentný pokles v počte dopravných nehôd spôsobených pri odbočovaní vľavo. Kanadská štúdia z roku 1994 porovnávajúca modely vozidiel s DRL z roku 1990 s vozidlami z roku 1989 bez DRL zistila 11-percentné zníženie počtu hromadných dopravných nehôd. Štúdia zo Spojených štátov v roku 1985 zistila pri osobných vozidlách, ktoré boli modifikované na DRL, 7-percentné zníženie hromadných zrážok počas dňa, než to bolo pri vozidlách bez DRL.

    Dámy a páni, teraz si dovolím odcitovať stanovisko Medzinárodnej automobilovej federácie FIA k rozšíreniu celodenného svietenia. S ohľadom na 42 000 účastníkov cestnej premávky, ktorí každoročne zomrú na európskych cestách, je hlavným cieľom Európskej únie znížiť tento počet na polovicu t. j. 21 000. FIA sa v tomto ohľade domnieva, že dôležitým medzníkom na ceste k redukcii usmrtených na cestách by mohlo byť rozšírenie celodenného svietenia. Opätovne sú tu citované výsledky štúdií. Dávnejšie štúdie vypracované firmou BASF z Nemeckej spolkovej republiky predpokladali zníženie nehodovosti o 3 %, zatiaľ čo v holandskej TNO to bolo o 5 % až 15 %. Finančná analýza vyplývajúca z týchto štúdií uvádza celkovú úsporu cirka 16 mld. eur. Úspory vzťahujúce sa na znižovanie nehodovosti, teda nielen čo sa týka nákladov alebo hmotných škôd, ale aj nákladov na liečenie, sú vyčíslené v čiastke 49 mld. eur. Sú neporovnateľné so zvyšujúcimi sa emisiami, kde sa uvádza čiastka 10 mld. eur, vyššou cenou svetelného systému v prípade zmien vo vozidlách, kde je to 7 mld. eur, väčšou spotrebou pohonných hmôt, kde je to 7 mld. eur, a vyššou spotrebou žiaroviek, kde je to 9 mld. eur.

    Dámy a páni, ešte pár ďalších dôvodov na zavedenie celodenného svietenia. Ako som už povedal, sú to rýchlejšie vnímanie v bočnom zornom poli, periférne videnie hlavne protiidúcich áut a pri odbočovaní, lepšia schopnosť vnímania za zníženej viditeľnosti proti nízko stojacemu slnku alebo v oslňujúcom slnečnom svetle, včasnejšia rozoznateľnosť pri striedaní svetla a tieňa, lepšia viditeľnosť v jednotvárnej krajine, dochádza k zvýšeniu kontrastu, presnejší odhad vzdialenosti, jasné rozoznanie pohybu dopravných prostriedkov. Ďalej je to situácia, keď dôjde k dopravnej nehode v takýchto prípadoch a akékoľvek presné definovanie zníženej viditeľnosti je objektívne úplne nemožné, pretože vždy ide o subjektívny pocit. Mohol by som uviesť príklad z dopravnej nehody v roku 1995, ktorej som bol aj sám účastný, kde Meteorologický ústav charakterizoval situáciu počas dňa ako občianske šero, teda čas, keď je možné ešte vidieť, ale nie je možné voľným okom bez prispenia iného svetla čítať dennú tlač.

    Dámy a páni, argument, ktorý hovorí o veľkom zvýšení spotreby, je absolútne nedokázateľný alebo, opačne povedané, je úplne scestný, je možné priemerne dokladovať zvýšenie spotreby o 0,1 l na 100 km, 1 litra na 1 000 kilometrov. Pre zvýšenie bezpečnosti dopravnej situácie a nás všetkých, ktorí sa pohybujeme, je to veľmi dobrá investícia.

    Posledných pár argumentov. Jazdiť s rozsvietenými svetlami počas dňa znamená zvýšenie bezpečnosti. Príčinou 50 % všetkých nehôd a hlavne 80 % všetkých zrážok na križovatkách, ku ktorým dochádza, je to, že jedno vozidlo svieti a druhé nesvieti.

    Dámy a páni, na záver mi dovoľte povedať, ak sa potvrdí ktorékoľvek z čísiel, ktoré som tu citoval, nech sú to 3 %, nech je to 5 %, nech je to 15 %, nech je to 1 % zníženia počtu dopravných nehôd a usmrtení vďaka zavedeniu celodenného svietenia, tak je to minimálne 5 ľudských životov na našich cestách, ktoré takýmto spôsobom môžeme zachrániť. Ja sa vás chcem opýtať, či to nestojí za to, či to nestojí za to aj preto, že táto vláda má v legislatívnom pláne v decembri tohto roku prerokovávať novelizáciu zákona, ktorá by vstúpila do platnosti niekedy v polovičke budúceho roka. Pýtam sa, či to nestojí za to, urobiť ďalšiu novelizáciu zákona, aby sme tie ľudské životy zachránili. Ďakujem vám pekne. (Potlesk).

  • Ďakujem pánovi navrhovateľovi, poslancovi Martinovi Padovi, za uvedenie návrhu zákona.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Bélu Bugára, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko tohto výboru. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, dovoľte, aby som podal informáciu z výboru a z prerokovania tohto poslaneckého návrhu novely zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 193 zo 14. decembra 2006 pridelila na prerokovanie návrh poslanca Martina Pada na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách (tlač 147), Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a gestorskému výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Tieto výbory predmetný návrh zákona prerokovali v stanovenej lehote.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, a to podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť neprijal platné uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku. Za návrh hlasovali 4 poslanci, proti hlasoval 1 poslanec a hlasovania sa zdržalo 6 poslancov, z celkového počtu poslancov 12 bolo prítomných na rokovaní 11 poslancov výboru.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky súhlasil s návrhom zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami. Pripomienky čítať nebudem, máte 3 pripomienky v tej spoločnej správe. Vzhľadom na to, že výbor neprijal platné uznesenie, mne ako spravodajcovi pripadá jedna úloha, aby som navrhol, ako ďalej postupovať. Ja, samozrejme, navrhujem, aby sme schválili pripomienky 1 a 2. Pripomienku 3, ktorá sa týka účinnosti zákona, aj keď na výbore návrh bol iný, tiež odporúčam schváliť.

    Gestorsky výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Pada na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 147), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto informácie rokoval 30. januára 2007 o spoločnej správe na svojej 9. schôdzi. Spoločnú správu výborov, ako som už spomenul, neschválil, nakoľko návrh nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny.

    Uznesením č. 32 z 30. 1. 2007 výbor poveril spoločného spravodajcu poslanca Bugára informovať Národnú radu Slovenskej republiky o priebehu a výsledkoch rokovania.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Miššík, pán poslanec Richter, pán poslanec Kuruc. Ešte niekto? Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A dávam slovo pánovi poslancovi Miššíkovi.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dovoľte mi, aby som k danej téme, ktorú veľmi obšírne a veľmi presne uviedol môj kolega pán poslanec Pado, podal dva krátke pozmeňujúce návrhy, teda k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Pada na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Prvý pozmeňujúci návrh. V bode I § 30 ods. 1 sa v prvej vete za slová „motorové vozidlá“ vkladajú slová „a električky“.

    Ide o doplnenie okruhu vozidiel, na ktoré sa táto povinnosť vzťahuje.

    Druhý pozmeňujúci návrh. Za bod 2 sa dopĺňa bod 3, ktorý znie: „3. V § 34 ods. 2 sa slová „50 km/h“ nahrádzajú slovami „70 km/h“.“

    Znova, ide o zmenu rýchlostného limitu v nadväznosti na limit uvedený v § 33 ods. 1 tohto zákona.

    Zároveň poprosím, aby sa o oboch týchto mojich pozmeňujúcich návrhoch hlasovalo spoločne.

    Na záver dovoľte jednu vetu. Ja tento návrh novely zákona podporím práve z tých dôvodov bezpečnosti cestnej premávky, na ktorej by nám všetkým asi malo záležať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Ján Richter. Nech sa páči, má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení sa zaviazala dôrazne presadzovať uplatňovanie osvedčených, ale i nových preventívnych opatrení v záujme bezpečnosti a plynulosti premávky na pozemných komunikáciách, ale aj prísne postihy v prípadoch závažného porušovania pravidiel cestnej premávky. Zaviazala sa urobiť potrebné kroky na to, aby sa Slovenská republika priblížila k cieľu stanovenému Európskou komisiou znížiť do roku 2010 počet usmrtených pri dopravných nehodách na slovenských cestách na polovicu. Realizácia tohto programového cieľa si žiada celý komplex opatrení, preventívnych činností, ale aj výchovných dopravných programov už od dopravnej výchovy na školách a v uplatňovaní Národného plánu na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky. Tento ambiciózny cieľ už nie je možné napĺňať nesystémovými ďalšími vylepšeniami zákona o premávke na pozemných komunikáciách. Je to, akoby sme prišívali novú záplatu na starú, a tým plátali neustále diery, zákon č. 315/1996 Z. z. bol vo svojej existencii už 24-krát novelizovaný. Súčasné znenie tohto zákona vzhľadom na množstvo prijatých noviel je jednoducho potrebné riešiť už komplexne a systémovo vo vzťahu k zvyšovaniu bezpečnosti na pozemných komunikáciách, čiastkové riešenia nie sú systémovými. Takáto komplexná úprava tohto zákona je pripravovaná na ministerstve vnútra a je súčasťou Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento rok.

    Nový zákon o premávke na pozemných komunikáciách, ktorý nahradí doposiaľ platný zákon č. 315/1996 Z. z., bude obsahovať o. i. aj nasledovné zmeny: povinnosť celodenného osvetlenia vozidiel počas celého roka, zníženie rýchlosti jazdy vozidiel v obci zo 60 km/h na 50 km/h, ustanovenie o povinnosti vodičov a správanie sa pri prejazde cez kruhový objazd, ustanovenie povinnosti dieťaťa používať pri jazde na bicykli ochrannú prilbu. V súvislosti s plynulosťou premávky na diaľnici sa zvyšuje najnižšia dovolená rýchlosť na diaľnici na 80 km/h s výnimkou jazdy v obci, kde sa navrhuje rýchlosť 65 km/h. Ustanovuje sa zákaz predchádzania na diaľnici, ak predchádzanie obmedzí premávku rýchlejšie idúcim vozidlám. Navrhuje sa používanie bezpečnostného odevu, tzv. reflexnej vesty. Ďalej, poníma okruh miest, kde je zakázané predchádzať alebo zastaviť, alebo stáť, otázku používania zimných pneumatík, ďalej, zákaz používania zariadení, ktoré umožňujú odhaliť technické prostriedky na meranie rýchlosti jazdy vozidiel, ďalej, otázku používať motorové vozidlo na iných miestach než na tých, ktoré sú určené na premávku na pozemných komunikáciách, ďalej, obmedzenie jazdy niektorých druhov vozidiel, vymedzenie a používanie cestičky pre cyklistov. Upravuje sa okruh dôvodov na zadržanie vodičského preukazu. Ustanoví sa okruh dopravných nehôd, ktoré budú objasňovať orgány Policajného zboru, ďalej, inštitút zrušenia a vzdania sa vodičského oprávnenia. Novo sa vymedzí výmena vodičského preukazu cudzích štátov za vodičské preukazy Slovenskej republiky. Platnosť vodičských preukazov sa asi tiež bude prispôsobovať súladu s Európskou úniou, pretože u nás je ich platnosť neobmedzená, ale v Európskej únii sú časové isté obmedzenia tejto platnosti s maximálnou dĺžkou 15 rokov podľa jednotlivých skupín. Tento materiál bude novo upravovať aj kompetencie orgánov, povolenie výnimiek. Bude sa tiež novelizovať zákon o priestupkoch, ktorý zabezpečí sprísnenie postihov za opakované páchanie priestupkov. To je len časť pripravovaných zmien v novom zákone o pozemných komunikáciách. Z toho, čo som uviedol, vyplýva, že aj časť okruhov, ktoré sú súčasťou tejto malej novely, ktorú predkladá pán poslanec Pado, bude riešená v novom zákone inak.

    Z uvedeného odporúčam aj v súlade s rozhodnutím vlády Slovenskej republiky uvedenú novelu nepodporiť, ale zvýšenie bezpečnosti a plynulosti premávky na cestách riešiť systémovo a komplexne v novom zákone o premávke na pozemných komunikáciách, ktorý je pripravovaný do legislatívneho procesu už v tomto kalendárnom roku. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz vystúpi s faktickou poznámkou pán Štefan Kužma, pán Jánoš Vladimír. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má s faktickou poznámkou pán poslanec Kužma.

  • Vážené dámy, vážení páni, v tejto novele nejde o politiku, toto nie je vec politického názoru, či ide o ľavicový či socialistický návrh, tuná ide o životy ľudí. Mám obavu, pán poslanec, že kvôli tomu, že je to opozičný návrh, ste ochotní odložiť svietenie o dve letné obdobia, pokiaľ sa pripraví vládny zákon. Ak by prijatie tejto novely ušetrilo len 5 % životov, ktoré strácame na cestách, a to vám všetci odborníci povedia, že je to podstatne, podstatne viac, tak ste ochotní obetovať vyše 20 ľudských životov len kvôli tomu, aby nebol prijatý tento zákon. Skutočne, toto nie je politika, tu ide o život ľudí. Tu si musíme povedať, či sme za tie dva roky ochotní obetovať 20 ľudských životov z politických dôvodov alebo nie. Ja osobne ich obetovať nie som ochotný.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalší s faktickou poznámkou je pán poslanec Jánoš. Nech sa páči, zapnite mu mikrofón.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, chcel by som reagovať na pána poslanca Richtera, ktorý vo svojej správe uviedol, že vláda Slovenskej republiky chystá kompletný zákon o premávke na pozemných komunikáciách, ktorý zahŕňa všetky aspekty, ktoré ovplyvňujú nehodovosť a taktiež aj smrteľné dopravné nehody, ktoré vznikajú na cestách aj v Slovenskej republike. Tým pádom vlastne nedá sa hovoriť o nejakých politických šachoch alebo niečom podobnom, čo tu odznelo. A toto len dokladuje to, že vláde Slovenskej republiky záleží na tom, aby nehodovosť na slovenských cestách klesla, pokiaľ možno v čo najvyššej miere. Takže nehovorme tu len o jednej časti, o novele, ktorú predkladá pán poslanec Pado. Určite, svietenie je jeden z aspektov, ktorý ovplyvňuje nehodovosť ako takú, ale určite nemôžeme zabudnúť ani na ďalšie aspekty. Ja osobne poviem svoj subjektívny názor. Používam osvetlenie vozidla alebo svietim s vozidlom počas celého roka. Ale nemôžeme vyňať len jeden aspekt a na ostatné zabudnúť. A práve na toto sa myslí v tej komplexnej novele. Prosím vás pekne, 25. krát ideme novelizovať len jeden zákon. A, tak ako bolo spomenuté, ideme dať záplatu na starú záplatu. Pripravme komplexne nový zákon, ktorý bude hovoriť o všetkých aspektoch, ktoré v podstatnej miere znížia nehodovosť na slovenských cestách. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz pán Richter nevystúpi so stanoviskom.

    Vystúpi v rozprave pán poslanec Kuruc. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte aj mne vyjadriť svoj názor na novelizáciu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 147).

    Viem, že aj koaliční poslanci vedia o pozitívach a prínosoch tejto novely pre občanov. Myslím si však, že vaše politické špičky nemajú v princípe vôbec vôľu podporovať zákony z dielne opozície. Preto ste zásadne proti, aj keď je to na úkor občanov, na úkor tých občanov, ktorých váš pán premiér má tak rád v predvolebných alebo povolebných sľuboch.

    Zámerom predloženého poslaneckého návrhu zákona je zvýšenie bezpečnosti a plynulosti premávky na cestách. Aj keď sa motoristi vo vzťahu k povinnému svieteniu delia na dva tábory, je veľmi pravdepodobné, že táto povinnosť bude o pár rokov platiť nielen v zime, ale aj po celý rok, a to v celej Európskej únii, vo Švédsku, Nórsku, Fínsku, Dánsku, Estónsku, Lotyšsku, Slovinsku, Chorvátsku, Španielsku a vo Švajčiarsku, ale aj v ďalších krajinách, kde si už na celoročné svietenie zvykli. Taliani svietia po celý rok na diaľniciach a rýchlostných komunikáciách. Celoročné svietenie navrhuje aj nemecké ministerstvo vnútra a budú sa snažiť presadiť tento zámer aj do európskej legislatívy.

    Hoci zaznievajú aj hlasy, že vodiči budú diskriminovaní vyššou spotrebou paliva, argument o zvyšovaní spotreby pri celoročnom svietení veľmi neobstojí. Technici spočítali, že celkový elektrický výkon, ktorý si vyžaduje rozsvietenie vozidla, je približne 250 W. Aj z tohto čísla vidieť, že o žiadne enormné zvýšenie spotreby nepôjde. Tie dve stovky wattov, ktoré potrebujeme na svetlá, tvoria len zanedbateľnú časť spotreby pohonných látok. Priemerný nárast výdavkov na palivo pri celodennom svietení odborníci odhadujú na 500 Sk ročne.

    V severských krajinách sa bezpečnostní inžinieri pustili do náročného skúmania, ktoré malo objasniť, ako súvisí celodenné osvetlenie vozidiel s vývojom dopravnej nehodovosti. Na základe niekoľkých štúdií sa im podarilo dospieť k záveru, ktorý možno mnohých veľmi prekvapil. Vedci zistili, že ak autá jazdia osvetlené aj počas dňa, najviac sa znižuje riziko nehôd, a to práve v tých najťažších následkoch. Svetlá rozsvietené cez deň sú podľa vedcov schopné zachrániť až 15 % životov, pričom o ďalších 10 % sa môže znížiť počet ťažko zranených. Tých, ktorí utrpia zranenia ľahšieho charakteru, by mohlo byť podľa štatistiky výskumu zhruba o 5 % menej.

    Dôvodom na celoročné svietenie je bezpečnosť. Ochrana zdravia a života je predsa tým najcennejším a o to by nám malo ísť predsa všetkým. Denne sa stretávame s konštatovaním, že dopravná nehoda sa stala v dôsledku nepozornosti vodiča alebo iného účastníka cestnej premávky, ktorý na ceste nezbadal prekážku, či už iné auto, osobu alebo predmet. Polícia nedisponuje osobitnou štatistikou o nehodovosti vozidiel so zapnutými alebo vypnutými svetlami. Praktický život nás však denne presviedča, že vidieť a byť videný na ceste je doslova životu zachraňujúce. Mnohí vodiči, ktorým záleží na živote, zdraví a majetku, jazdia s rozsvietenými svetlami aj mimo obdobia od 15. októbra do 15. marca, čo je aj v mojom prípade. Uvedomujú si, že je to v záujme bezpečnosti. Jazdenie s rozsvietenými svetlami počas dňa podľa prieskumov značne znižuje riziko nehody. Neosvetlený automobil je cez deň vystavený o 25 % vyššiemu riziku havárie, so zasvietenými svetlami by sa nestalo 35 % čelných zrážok. Účastníkmi ťažkých dopravných nehôd sú autá s vypnutými svetlami o 50 % častejšie. Neosvetlené auto v kolóne svietiacich vozidiel je takmer neviditeľné. Na našich cestách sme svedkami toho, že len čo sa list v kalendári obráti na 16. marec, odrazu cestné ťahy ešte viac ošedivejú a stmavnú. Počas jasnejších dní čoraz častejšie alebo zriedkavejšie vidíme rozsvietené svetlá, akoby sa od tohto dňa všetci potešili, že im odpadlo plnenie neuveriteľne namáhavej povinnosti. A pritom ide len o najobyčajnejší pohyb, o pohyb, ktorý by človek zvládol vari aj so zlomenou rukou. Zamyslieť sa nad tým, že aj takéto riešenie možno ozaj nie je samoúčelné, na to času obvykle nebolo.

    Najväčšie dopady by však neprestajné svietenie malo na dopravné nehody, v ktorých sa ocitnú najzraniteľnejšie skupiny, a to chodci, cyklisti či motocyklisti. Dôvod je jednoduchý, pokiaľ si nevšimnú predchádzajúce auto, následky nehody sú omnoho horšie ako pri zrážke dvoch vozidiel. A to, že neosvetlené vozidlo je menej viditeľné, sa jednoducho poprieť nedá.

    Vážené kolegyne, kolegovia, odložte, prosím, stranícke tričká a zamyslite sa nad svojím hlasovaním. Ak schválením tohto zákona zachránime čo i len jeden ľudský život, bude to mať veľký význam. Nebudeme tu sedieť nadarmo. Sme tu predovšetkým pre občanov a na to, prosím, nezabudnime. Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami sa hlásia Štefan Kužma, Jasaň Viliam, Richter Ján, Markovič Peter. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán Štefan Kužma.

  • Ďakujem. Ja súhlasím s komplexnou novelou, ktorú pripravuje vláda. A som rád, že sú v nej obsiahnuté veci, ktoré sú v návrhu pána Pada, čo len potvrdzuje, že ani vláda nemá nič proti tomu návrhu a vecne s ním súhlasí. Ja len nie som ochotný kvôli čakaniu na novelu obetovať ľudské životy. To je jediný rozdiel.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz má slovo pán Viliam Jasaň.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Hovorili ste tu viacerí, aj pán Kužma, aj pán Kuruc, že to nie je o politike, ale je to v prospech občana. Ale boli tam tóny, ktoré hovorili, že je to aj o politike. A čo mňa osobne veľmi mrzí, a to nielen dnes, je, že vy využijete každú možnosť vo svojom vystúpení, aby ste si buď do vládnej koalície, alebo priamo do premiéra trošku kopli. Keď sa vždy hovorí o ochrane života občana, tak je to naozaj veľmi vážne, pretože každý zachránený ľudský život je viac než hocičo iné. S tým s vami absolútne súhlasím. Čísla, ktoré ste uviedli, sú naozaj varujúce, ale príčinou týchto nehôd nie je len to, že sa nesvieti celý rok, lebo tých príčin je oveľa, oveľa viac. A preto bude nový zákon o pozemných komunikáciách. Ja z vlastných skúseností viem, a za tri roky mám prejazdených 145 000 kilometrov, že mnohokrát vozidlo idúce za mnou tým, že svieti, má zle nastavené svetlá, nedodržuje vzdialenosť, má zapnuté hmlovky, ohrozuje môj život, šoféra, ktorý ide pred ním. Samozrejme, slovami pána Kužmu spred pár dní treba veci riešiť komplexne. Súhlasím s tým, to povedal pri inej novele zákona, ale, samozrejme, tiež by ma veľmi zaujímalo, a nechcel som to, ale poviem to vašimi slovami, lebo oháňať sa ľudskými životmi je niekedy veľmi vábne, prečo takáto novela nebola prijatá na začiatku vášho vládnutia, koľko ľudských životov mohlo byť doteraz zachránených. Ale vážne som to nechcel takto povedať, ale jednoducho vždy to opakujete, tak to musím urobiť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz má slovo pán poslanec Richter.

  • Ďakujem pekne za slovo. Priznám sa, že úmyselne som nechcel reagovať po mojom vystúpení na faktické, ale aj toto vystúpenie ma svojím spôsobom núti k tomu. Priatelia, ja mám ten dojem, že vy nás politicky vydierate cez prizmu, že my nemáme záujem prispieť k bezpečnosti premávky na cestných komunikáciách. Takto vnímam viaceré vystúpenia voči nám ladené. Opakujem ešte raz, politicky nás vydierate. A chcem sa pridať k svojmu predrečníkovi. Pán poslanec Pado, boli ste posledný minister vnútra pred zmenou vlády. Pýtam sa: Prečo vy a váš predchodca, pán Palko, ste nenavrhli systémové riešenie a nezabezpečili komplexne zvýšenie bezpečnosti na cestných komunikáciách, prečo až, obrazne povedané, na druhý deň, keď ste zložili ministerskú funkciu, ste podali poslanecký návrh len v určitom čiastkovom členení problému, ktorý, samozrejmá vec, tu je? Skúste mi odpovedať aj na túto otázku. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz má slovo s faktickou poznámkou pán poslanec Markovič Peter.

  • Ďakujem pekne. Ja ďakujem pánovi poslancovi Kurucovi za jeho názory. A súhlasím s tým, že ide o čisto vecný návrh, aj keď tá diskusia už tomu nenasvedčuje. Myslím si, že dôvodom toho bolo skôr zamietavé stanovisko vlády k tomuto návrhu napriek tomu, že ide o čisto vecný návrh, možno preto nie niektoré reakcie v tomto zmysle. Myslím, že nikto ale ani nespochybňuje zámer vlády komplexne riešiť túto problematiku. A myslím, že to všetci tak v koalícii, ako aj v opozícii vítame. Ale akýkoľvek deň, tak ako to už aj odznelo, ktorým vieme túto situáciu zlepšiť a prijať len jednoduchú novelu a naozaj zavedením svietenia zlepšiť situáciu na našich cestách, je to tak či tak dobrý návrh napriek tomu, že všetci privítame komplexné riešenie, ktoré prinesie minister vnútra. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    S odpoveďou na faktické otázky je pán poslanec Martin Kuruc.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel reagovať na faktické poznámky. Samozrejme, nikto neberie ten návrh vlády, podľa stanoviska vlády Slovenskej republiky má byť na rokovaní vlády Slovenskej republiky predložený komplexný zákon v mesiaci december 2007 čiže v podstate o rok, o rok. Za ten rok naozaj keď zachránime čo len jeden ľudský život tým, že budeme svietiť celý rok, bude to mať význam. A nikto neberie to, že za rok príde komplexná novelizácia alebo nový zákon. Však určite, samozrejme, budeme o tomto diskutovať a budú viacerí za to. Ale naozaj, keď počas toho jedného roka touto malou novelou zachránime čo i len jeden ľudský život, tak bude to mať naozaj význam.

    A, pán Richter, k vracaniu sa do dôb minulých. To by som mohol povedať, že aj vy, keď SDĽ bola vo vláde, mohli ste to aj predkladať.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    K rozprave chce zaujať stanovisko navrhovateľ. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, dámy a páni, ja som veľmi veľa rozprával v úvodnom slove, takže tie veci nechám bokom.

    Pán poslanec Richter, začnem vami, prepáčte, lebo vy ste sa pýtali, prečo som to neurobil ja, prečo sme to neurobili my, bývalé vedenie ministerstva. Keby ste ma dobre počúvali, tak by ste počuli to, čo som povedal na začiatku, že ja som predkladal vo výboroch ako štátny tajomník návrh novely zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách. A povedal som, že som to považoval vtedy za zlé rozhodnutie, aj teraz to za to považujem, že novela zákona nebola schválená. Stačí počúvať. Rovnako som chcel predložiť na rokovanie parlamentu ešte vo februári, marci minulého roka štyri novely zákonov. Vtedajšie vedenie parlamentu spolu, teda politické grémium sa dohodlo, že už tie novely zákonov nepôjdu, pretože je koniec volebného obdobia, pán poslanec Richter. Nedávajte mi za vinu to, čo nie je mojou vinou. Dobre? Buďte taký láskavý.

    Hovoriť o politickom vydieraní, to môže len cynik. Vy hovoríte o politickom vydieraní vo veci záchrany ľudských životov. Z nás nikto nehovorí, že kto zahynie vďaka tomu, že sa nebude svietiť, tomu alebo jeho pozostalým treba povedať, že to je kvôli tomu alebo tomu. To nikto nehovorí. To nie je vydieranie. Je to reálna snaha o to, ako zlepšiť situáciu.

    Pán Richter, stačí si pozrieť vývoj dopravnej nehodovosti. Ja som vás tu nechcel kŕmiť číslami celý čas. Počet dopravných nehôd v roku 2004 bol 61 228, v roku 2005 bol pokles, bol 59 972. To bolo aj vďaka zavedeniu tých nepopulárnych jastrabov. A v roku 2006 je ten počet 62 033. Je to opätovný nárast dopravnej nehodovosti. Počet usmrtených na cestách v roku 2004 bol 603, v roku 2005 bol 560, je to pokles o 43, a v roku 2006 bol 579. Ja som takisto nehovoril o tom, že v prvom polroku bol počet dopravných nehôd v porovnaní s rokom 2005 nižší o 10 alebo 11 a v druhom polroku to stúplo tak, že je vyšší o 19. Ja som nepovedal, že na vine je Kaliňák a vedenie ministerstva vnútra, ale došlo reálne k zvýšeniu počtu dopravných nehôd, usmrtených, ťažko zranených aj ľahko zranených. To sú objektíve fakty.

    Hovorili ste tu o systémovom opatrení. Ja sa pýtam, či systémové opatrenie v duchu prijatia rozsiahlej novely zákona v roku 2008 vráti život tým ľuďom, ktorí zahynú na cestách v tomto roku. Pýtam sa, či im ich to vráti a či toto systémové opatrenie je tak dôležité z hľadiska záchrany ľudských životov.

    Vy hovoríte o naplnení cieľa Európskej komisie znížiť to o 50 %. Ja nehovorím o tomto naplnení cieľa. Ja hovorím o znižovaní počtu dopravných nehôd a o záchrane ľudských životov. To je dôležitejšie ako naplnenie cieľa systémovými opatreniami.

    A ešte jedna vec. No neurobil som to ani na druhý deň, keď som sa stal poslancom, ale čakal som na to, aké kroky z hľadiska vývoja dopravnej nehodovosti pripraví ministerstvo vnútra, vedenie ministerstva vnútra. A to som povedal hneď na začiatku. Vývoj dopravnej nehodovosti a plán prerokovať takúto novelu zákona v decembri v roku 2007, to sú dôvody, prečo som túto novelu podal. Pre mňa nebol nijaký problém zobrať tú novelu zákona, ktorá bola pripravená v roku 2004, možno ju trošku upraviť a predložiť sem rozsiahlu novelu zákona. To nebol nijaký problém.

    A ak vy považujete to, čo som navrhol, za nedostatočné, nie je nijaký problém v tom, aby ste cestou pozmeňujúcich návrhov upravili môj návrh novely zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem navrhovateľovi.

    O slovo požiadal spravodajca. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán podpredseda, v rozprave vystúpili traja páni poslanci. Len jeden pán poslanec predložil dva pozmeňujúce návrhy, pán poslanec Miššík, ktorý žiada o týchto dvoch návrhoch hlasovať spoločne. Ďalší dvaja poslanci len hodnotili návrh zákona.

    Dovoľte, aby som povedal aj k tým vystúpeniam pár slov.

    Veľa sa hovorilo o tom, že návrh zákona rieši celoročné svietenie, ale sa nehovorilo o druhej časti novely zákona, ktorá reaguje na to, kde fakticky súčasné vedenie ministerstva vnútra správne, podotýkam, teda sa rozhodlo, že kamióny na určitých častiach a nákladné vozidlá na určitých častiach autostrád, našich diaľniciach nemôžu predbiehať. Dobre viete, tí, ktorí cestujete, a o tom dnes tu reč nebola, že ak sa dostanú za pomalšie auto v úseku, kde je zákaz predbiehania pre tieto nákladné vozidlá, pre kamióny, tak ide aj 20 kamiónov, povedzme, za Aviou, ktorá maximálne jazdí šesťdesiatkou. Máme povolenú najnižšiu rýchlosť na diaľniciach 50 km/h. Táto novela toto rieši. To znamená, že pomáha aj teda vedeniu ministerstva vnútra v tom, aby tá premávka bola plynulá a nielen plynulá, ale aj bezpečná.

    A, samozrejme, nikto tu ani z vládnych, ani z opozičných poslancov nehovorí o tom, že vôbec toto riešenie nie je potrebné. A z opozičných poslancov nikto ani nenaznačil to, že poprípade vláda by nechcela znížiť nehodovosť. My hovoríme o jednej veci, a táto novela je o tom, vláda má riešiť komplexne túto záležitosť v legislatívnom pláne až v decembri tohto roku. To znamená, keď sa to dostane v decembri, ak tam nebude nejaký posun, na vládu, na pripomienkové konanie, v Pláne legislatívnych úloh vlády, je december 2007, tak najskôr Národná rada môže o tom rokovať budúci rok niekedy na jar, možnože neskoršie. Takže rozdiel medzi dvoma návrhmi je v tom, že teraz môžeme minimálne o rok skôr vyriešiť dva problémy, z toho jeden, musím povedať, na diaľniciach v súvislosti so zákazom predbiehania kamiónov, kde je otázka, ktorá nestrpí žiadny odklad. Takže preto ja odporúčam, aby sme aj pozmeňujúce návrhy, ale aj novelu zákona potom počas hlasovania podporili. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Mám tomu tak rozumieť, že je to odporúčanie výboru alebo vaše, spravodajcu, osobné?

  • Odpoveď z pléna.

  • Dobre, ďakujem. Iba upresňujem. Ďakujem.

    Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k ďalšiemu bodu rokovania, ktorým je

    správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za II. polrok 2006.

    Správa výboru vám bola rozdaná ako tlač 198. Súčasťou materiálu je aj návrh uznesenia Národnej rady.

    Správu uvedie poverený člen výboru pre obranu a bezpečnosť pán poslanec Viliam Jasaň. Prosím ho, aby sa ujal slova. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predkladá v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 32 zo 4. augusta 2006 a § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) správu výboru o stave použitia informačno-technických prostriedkov za II. polrok 2006.

    V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Slovenskú informačnú službu, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Policajný zbor, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Vojenské spravodajstvo, zvlášť vojenské obranné spravodajstvo a zvlášť vojenskú spravodajskú službu, ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií, Železničnú políciu, ministerstvo spravodlivosti, Zbor väzenskej a justičnej stráže, ministerstvo financií, colnú správu v mesiaci december 2006 o zaslanie správy o použití informačno-technických prostriedkov za II. polrok 2006. Správu o použití informačno-technických prostriedkov za II. polrok 2006 predložili všetky dotknuté subjekty vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti a niektoré z nich predložili aj informácie vo verzii obsahujúcej utajované skutočnosti. Údaje o použití informačno-technických prostriedkov neobsahujúce utajované skutočnosti, tak ako ich jednotlivé dotknuté subjekty predložili, sú uvedené v predloženej správe.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedenú správu prerokoval 23. januára 2007 a zobral ju na vedomie. Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prijať uznesenie, ktorým ju vezme na vedomie.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto materiálu.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie správy výboru.

    Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa písomne prihlásil pán poslanec Köteles László z SMK. Nech sa páči, má slovo.

  • Ďakujem. Vážená Národná rada, pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, v minulom období pod vedením veľmi agilného predsedu špeciálneho Výboru Národnej rady na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov poslanca Vavríka na základe viacerých poslaneckých prieskumov sme zistili, že v predošlých rokoch ani poverené bezpečnostné orgány, ani súdy nemali jednotný systém vedenia evidencie žiadostí o vydanie súhlasu na použitie ITP. Tento stav komplikoval zisťovanie počtu žiadostí, vydaných súhlasov z jednotných príslušných súdov. Vyskytli sa nezrovnalosti medzi počtom vydaných a použitých informačno-technických prostriedkov. Napriek tomu hlavne v spolupráci s vtedajším ministrom spravodlivosti pánom Lipšicom sme dosiahli, že naše zainteresované orgány aspoň z formálno-administratívneho hľadiska tie počty zosúladili. Ale treba konštatovať aj to, že niektoré nejasné prípady sa vyjasnili až na tretí či štvrtý pokus. Pri každej zistenej nezrovnalosti bolo dokázané, že išlo o administratívnu chybu. Takže nezákonné použitie ITP sme vtedy nezistili, tak ako ich teraz nezistili poslanci z Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Čo dodať?

    Aké závery som robil z tohtoročnej správy.

    Po prvé. Podľa správy výboru všetky prípady použitia informačno-technických prostriedkov boli legálne. Všetky žiadosti boli schválené príslušným súhlasom sudcu. Nedošlo k ani jednému prípadu nezákonného použitia informačno-technických prostriedkov. Napriek tomu by som konštatoval, že sme robili, resp. oni robili len administratívnu kontrolu. Veď ani nemáme právo na konkrétnu kontrolu, len porovnávať predložené čísla. Od našich bezpečnostných orgánov by bolo naozaj neprofesionálne, keby sme dokázali zistiť len tú najmenšiu chybu, tak ako vtedy správne predpovedal poslanec Vavrík. Som presvedčený, že pri ďalších skúmaniach nášho výboru v jednotlivých rezortoch nebudeme na ten druhý alebo tretí alebo štvrtý raz dohliadať prostredníctvom súdu, či teda to odpočúvanie bolo legálne alebo ilegálne.

    Po druhé. Len vo výnimočných prípadoch boli žiadosti na použitie ITP odmietnuté. Vzhľadom na fakt, že naše súdy sú zo zákona nezávislé a na základe vlastného uváženia samostatne rozhodujú o týchto žiadostiach, tak tieto rozhodnutia len akceptovať môžeme. Doposiaľ ale ani raz sa nestalo, že podľa § 5 zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov zákonný sudca dodatočne by nevydal povolenie na použitie informačných prostriedkov v prípade, keď Policajný zbor, vo výnimočnom prípade, ak existuje dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, pri ktorom možno použiť ITP, vec neznesie odklad a súhlas zákonného sudcu nemožno vopred získať, môže použiť informačno-technický prostriedok aj bez predchádzajúceho súhlasu. To uznám, že v týchto prípadoch existuje aj časový stres. Ale právom sa vynorí otázka, či nie je najväčšia šanca práve takto využívať alebo zneužívať takto získané povolenie.

    Podľa správy použitia informačno-technických prostriedkov prevažne väčšina prípadov splnila zákonom dané účely, ale len minimálne boli využívané ako dôkaz v trestnom konaní. Existuje tu jasný nepomer. Napriek tomu, že uznáme právo odborníkov aj subjektívne na základe vlastného uváženia hodnotiť výsledky použitia informačno-technických prostriedkov, je nejasné, kto, kedy a ako hodnotí tzv. splnenie zákonom daných účelov.

    Po štvrté. Podľa mňa v tejto správe je jedným z najcitlivejších konštatovaní to, že sa opäť vynorila otázka zákonnosti a efektívnosti odpočúvania telefonických hovorov. O tejto otázke sme viackrát diskutovali aj vo výbore na kontrolu Slovenskej informačnej služby. Obsahuje toto aj správa Vojenského spravodajstva, či je vôbec efektívne vydať povolenie na odpočúvanie konkrétnych telefónnych čísel. Veď pri dnešných technických možnostiach každý smrteľník a hlavne profesionáli si môžu dovoliť niekoľko SIM kariet a telefónnych prístrojov, teda možnosť využívať konkrétne telefónne číslo len na jeden rozhovor, potom to zahodiť alebo, keď chce niekto väčšiu zábavu, dať to niekomu. Pravdepodobne právom sa sťažovali rodinní príslušníci Eugena Čuňa a Pavla Bielika, že ilegálne boli odpočúvaní. Veď v našich rodinách je všeobecným zvykom, že si občas požičajú alebo vymieňajú telefónne prístroje, teda aj telefónne čísla. Ak príslušné orgány mali povolenie na odpočúvanie konkrétneho telefónneho čísla, je naozaj ťažké odhadnúť, kedy bude alebo či vôbec bude práve to telefónne číslo používať inkriminovaná osoba. Vážená Národná rada, v súčasnej dobe je kritizovaná prax O2 mobilného operátora, že nezaregistruje všetky údaje zákazníkov. Dotyčná firma zase argumentuje tým, že zo zákona to nie je jej povinnosťou. Tu sa vynára otázka: Takže Orange a T-Mobile doposiaľ nezákonne zberali údaje o zákazníkoch? Či zbierať alebo nezbierať tieto údaje z národno-bezpečnostného hľadiska, to je otázne. Nedávno som urobil pokus. V jednom mestečku som oslovil človeka vo viac-menej ťažkej sociálnej situácii, nechcem tvrdiť, že to bol asociál, a bez najmenších ťažkostí mi za 200 korún, nový poplatok, na svoje meno kúpil SIM kartu s telefónnym číslom. Teda mám k dispozícii telefónne číslo bez toho, aby som tam bol nejakým spôsobom uvádzaný ako majiteľ. A z tohto dôvodu nesúhlasím s cieľom Vojenského spravodajstva, aby právomoci spravodajstva boli rozšírené na všetky dostupné telefónne čísla. Podľa mňa ani toto riešenie by neznamenalo ani z legislatívneho, ani z technického hľadiska efektívne monitorovanie osôb. Zároveň by som dodal, že takto by sme nevyriešili otázku SMS, MMS, e-mailov a tak ďalej a tak ďalej.

    Po piate. Pri súčasnej forme práce našich bezpečnostných orgánov nie je vylúčené, že na tom istom prípade pracujú viaceré zložky. Bolo by načase vytvoriť určitú formu koordinácie alebo kontrolu na hodnotenie efektivity práce aj v tejto oblasti. V niektorých susedných štátoch je takouto kontrolou poverený minister bez kresla, pod ktorého patria všetky bezpečnostné zložky používajúce informačno-technické prostriedky. Je na uváženie, či by sme sa nemali zaoberať opäť návrhom SMK, aby sme vytvorili špeciálny úrad alebo útvar na vykonávanie práce s informačno-technickými prostriedkami. Jednak by sme odbremenili od týchto citlivých a ťažkých úloh naše špeciálne orgány a zároveň by sme radikálne mohli znížiť možnosti zneužívania nelegálneho použitia týchto prostriedkov.

    Vážená Národná rada, v súčasnom svete teraz, keď sa zosilneli teroristické trendy a organizovaný zločin, ktoré súvisia aj s naším členstvom a angažovanosťou v NATO, je už určitý tlak, aby sme rozšírili právomoci našich bezpečnostných a spravodajských zložiek na preventívne konanie. Dodal by som, že je načase, aby sme zároveň prehodnotili náš kontrolný systém bezpečnostných služieb. Som pevne presvedčený, že tento spôsob, ako my, presnejšie, Národná rada Slovenskej republiky hodnotí a kontroluje zákonnosť a efektivitu práce slovenských bezpečnostných a spravodajských služieb, je maximálne neefektívny. Mali by sme vytvoriť naozaj efektívny a pružný systém kontroly a nielen robiť administratívne úlohy. Tak by sme možno dosiahli, aby sa neopakovali prípady napr. ilegálneho odpočúvania podpredsedu Národnej rady Ruska alebo keď predseda Vladimír Mečiar právom alebo neprávom obvinil slovenské spravodajské služby, že odpočúvali, monitorovali centrály politických strán.

    Na záver mi dovoľte podať návrh. Odporúčam, aby v budúcnosti túto správu najprv prerokovali výbory na kontrolu Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva. Pán kolega Šimko z KDH bude mať aj konkrétny návrh. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú.

    Boli ste jediný písomne prihlásený. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Šimko. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v krátkosti pár poznámkami by som chcel reagovať na predloženú správu výboru pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov v II. polroku 2006.

    Treba povedať, že táto správa je zložená zo 7 čiastkových správ subjektov v pôsobnosti rôznych ministerstiev. Každá z nich v súlade so zákonom o ochrane pred odpočúvaním uviedla počet realizovaných prípadov použitia informačno-technických prostriedkov v jednotlivých kategóriách.

    Najpodstatnejšie v správach je, že ani v jednom prípade nedošlo k nezákonnému využitiu informačno-technických prostriedkov.

    Najobšírnejšiu správu predložilo ministerstvo obrany, Vojenské spravodajstvo, ktoré asi najviac analyzovalo aj súčasný právny stav. A práve problémy alebo slabé miesta v legislatíve sa dajú zneužiť a prinášajú niektoré paradoxy aj do práce Vojenského spravodajstva. Ja upozorním len na jeden možno takýto paradox. V súvislosti so zákonom č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách zanikla povinnosť telekomunikačných operátorov, ktorá je viazaná na udelenie licencie, spĺňať podmienky priemyselnej bezpečnosti. Dôsledky toho sú niektoré údaje v súvislosti s používaním ITP, ktoré sú pri Vojenskom spravodajstve chránené ako celok, ako utajované skutočnosti poskytované operátorom. Vzhľadom na závažnosť informácií, ktoré sú získavané v súvislosti s plnením úloh Vojenského spravodajstva, predstavuje ich postupovanie operátorom, a opakujem, ktorí nespĺňajú podmienky priemyselnej bezpečnosti, závažné riziko pre bezpečnosť a obranu štátu. A, samozrejme, mohol by som hovoriť aj o ďalších slabých miestach v súčasnej legislatíve.

    Ale dovoľte mi, aby som sa ešte vrátil do predchádzajúceho obdobia. Viete, že predtým existoval aj Výbor Národnej rady na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov, potom zanikol tento výbor a jeho kompetencie prebral výbor pre obranu a bezpečnosť. A práve tento výbor na kontrolu ITP v minulom období prijal niektoré odporúčania. A ja dovolím si vrátiť sa k týmto odporúčaniam.

    Je tu jedno odporúčané opatrenie, rozšíriť kontrolnú právomoc výboru aj na ITP, realizované podľa zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok. Čiže to je vlastne aj v správe, keď je uvedené, že informácie získané použitím ITP neboli využité ako dôkaz v trestnom konaní. Teda my ideme podľa zákona, nejdeme podľa Trestného poriadku.

    Ďalšie také opatrenie je ustanoviť povinnosť pre orgán štátu s právom používania ITP, upraviť činnosť špecializovaných útvarov a pracovísk pri používaní ITP a spracovaní, evidovaní, ukladaní a vyraďovaní dokumentácie z informačno-technického úkonu internými predpismi. Tu treba tiež podčiarknuť, že špecializovaný útvar, ktorý realizuje použitie ITP, musí rešpektovať dva právne predpisy, to je Trestný poriadok a zákon o ochrane pred odpočúvaním. Avšak umožňujú vznik situácie, keď jeden orgán štátu žiada v zmysle zákona o ochrane pred odpočúvaním zničenie záznamov a druhý v zmysle Trestného poriadku žiada ich uchovanie. Takže myslím si, že aj toto odporúčanie stojí za to, aby sme sa v budúcnosti venovali odstraňovaniu týchto problémov, a teda doplňovaniu možno alebo kontrolovaniu interných predpisov, poprípade novele zákona.

    Ďalšie odporúčanie je upresniť povinnosti, lehoty a postup príslušného orgánu štátu a zákonného sudcu v nadväznosti na povinnosť vyplývajúcu zo zákona pre orgán štátu a zákonného sudcu pri sústavnom skúmaní dôvodov použitia ITP.

    Ďalej je to stanovenie povinnosti pre všetkých príslušníkov alebo zamestnancov orgánu štátu, ktorí plnia úlohy súvisiace s ITP, podrobiť sa psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti v lehotách určených orgánom štátu, pre všetky orgány štátu s právom používania ITP určenie povinnosti určenia dopadu na pracovníka v prípade pozitívneho zistenia.

    Preto sa možno tak tomu venujem alebo dovolil som si upozorniť na tieto opatrenia, pretože ozaj za týmito opatreniami alebo týmto návrhom sa skrýva, myslím, kvalitná práca predchádzajúceho výboru.

    Mne chýba v tejto správe možno taký istý teda prehľad, ako sa tieto opatrenia využívajú, ako sú premietnuté do interných predpisov, ktoré teda tú problematiku riešia, samozrejme, mimo tých okruhov, ktoré si vyžadujú zmenu v zákonoch.

    Dovoľte mi, aby som predniesol návrh a takú technickú záležitosť, že túto správu prerokúval len výbor pre obranu a bezpečnosť. A myslím si, že je logické, že pokiaľ máme osobitné kontrolné výbory v Národnej rade, ktoré by mali zasahovať aj do kontroly tých príslušných subjektov, tak bolo by dobré, aby táto správa sa dostala na rokovanie aj týchto výborov, pretože podľa zákona o Vojenskom spravodajstve nám minister obrany ročne predkladá správu o použití ITP komplet za celý rok, zákonom o ITP bolo rozhodnuté prerokovať túto správu jedenkrát polročne za všetky subjekty, ktoré majú právo vyžadovať nasadenie alebo používať ITP. Podľa zákona prerokúva túto správu teda ešte iba výbor pre obranu a bezpečnosť.

    No a vzhľadom na to, že v správe je aj obsiahnutá teda oblasť Vojenského spravodajstva, Slovenskej informačnej služby, tak dopĺňam návrh na uznesenie, že za uznesením teda by sa zmenilo, že A. berieme správu na vedomie a B. by bolo pridelenie správy na prerokovanie osobitnému kontrolnému výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a osobitnému kontrolnému výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Je to teda po dohode aj s pánom predsedom Prokopovičom ohľadom Slovenskej informačnej služby. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Končím rozpravu.

    Pýtam sa navrhovateľa, či sa chce ešte vyjadriť. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja len možno tromi poznámkami zareagujem, lebo v minulom období som tu nebol a tejto problematike sa nejako veľmi dlhodobo nevenujem. Ale napriek tomu si myslím, že každé použitie informačno-technických prostriedkov je vždy citlivé a vždy bude vyvolávať otázky, či použité správne boli alebo neboli. Samozrejme, keď sme to prerokovali na výbore, tiež tam hovorili o akomsi nesúlade medzi použitím a výsledkami. Ale nie vždy sa použitím týchto informačno-technických prostriedkov hľadá len dôkazový materiál. Tam sa hľadá aj informácia, ktorá môže viesť k ďalším nejakým dôkazovým materiálom.

    A k tomu návrhu, čo predložil pán Šimko. Myslím si, že aj doteraz mohol každý výbor, dokonca má právo sa zaoberať využitím týchto prostriedkov a navrhnúť riešenie prípadných nejasností. Ale, neviem, ja som konzultoval s predsedom nášho výboru, či túto kompetenciu, túto komplexnú správu môžu mať aj obidva tieto osobitné kontrolné výbory okrem tej svojej časti, má SIS svoju, Vojenské spravodajstvo svoju. Ale ak Národná rada sa uzhodne, ja s tým problém nemám. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Prejdeme k poslednému bodu dnešného programu rokovania okrem hlasovania, ktorým je

    návrh na zriadenie Stálej komisie Národnej rady Slovenskej republiky pre Ústavu Slovenskej republiky a rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poprosím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Pavla Pašku, aby návrh na zriadenie tejto komisie predložil.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, ja sa chcem ospravedlniť za ten hlas, ale asi to s tou našou imunitou nie je až tak dobre, ako si myslia občania.

    Dovoľte mi, aby som predniesol návrh na zriadenie Stálej komisie Národnej rady Slovenskej republiky pre Ústavu Slovenskej republiky a rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky. A predkladám ho podľa § 61 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. A navrhujem, aby sme zriadili túto stálu komisiu, ktorej účelom bude analýza právnych predpisov, predovšetkým Ústavy Slovenskej republiky, ústavného zákona o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a doteraz platného zákona o poslancoch Slovenskej národnej rady a definovanie problémov a nedostatkov v nich obsiahnutých.

    Stála komisia podľa môjho názoru ponúka priestor pre politickú a odbornú diskusiu o možnom vývoji nielen ústavy, ústavných zákonov a rokovacieho poriadku Národnej rady, jej cieľom a ambíciou je sústredenie poznatkov a rozvoja v oblasti spoločenského a ústavnoprávneho systému zhromažďovania a systematizovania novelizačnej matérie.

    Vytvorenie stálej komisie pre ústavu a rokovací poriadok je logickým vyústením a reakciou na diskusie a aktivity, ktoré sa uskutočnili v politických kruhoch, laickej, odbornej verejnosti, ale aj ktoré prebiehajú na základe požiadavky občanov Slovenskej republiky. A bolo by veľmi nešťastné, ak by sme na tieto podnety nereagovali a aby tieto podnety na základe odbornej analýzy neboli zhmotnené v legislatívnej podobe.

    Tá technika navrhovanej komisie je nasledovná, aby v nej bol predseda Národnej rady a členmi po dvaja poslanci z každého poslaneckého klubu. Členmi komisie budú aj odborní konzultanti, významné osobnosti z oblasti ústavného práva. A každý klub si, samozrejme, nadeleguje ešte aj svojho odborného zástupcu z tejto oblasti. Ďalej by som bol rád, aby tam pracoval zástupca, ktorého navrhne pán prezident. Jedného navrhne vláda Slovenskej republiky a jedného predseda Ústavného súdu a jedného Slovenská akadémia vied. Sekretariát, keďže táto komisia ako inštitút musí mať zabezpečené aj svoje materiálno-technické a personálne pozadie, by bol úsek legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady. A, samozrejme, komisia musí informovať o činnosti minimálne raz ročne, to ale znamená na základe či už požiadavky pléna alebo jednotlivých výborov, kde obsah činnosti súvisí.

    Dámy a páni, toľko z predkladacej správy.

    Chcem hneď na úvod povedať, že dávam návrh, aby sme rokovanie o tomto bode programu dnes prerušili a pokračovali v ňom až na marcovej schôdzi. Ten dôvod je veľmi prozaický. Chcem sa naďalej pokúšať o získanie širšej alebo celej politickej podpory v rámci politického zastúpenia v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Neberte, dámy a páni, tento môj návrh ako určitý prejav bezradnosti, pretože existujú aj dnes viaceré možné aj legislatívne čisté riešenia. Cez to všetko si myslím, že by bolo dobré, ak by sme, a možno tak trochu aj na základe toho, s čím sa stretávame počas rokovania Národnej rady, vytvorili túto komisiu.

    Chcem znovu zdôrazniť to, čo som niekoľkokrát zdôrazňoval aj na stretávaní sa počas poslaneckých grémií, že nie je ambíciou nikoho ani mojou vytvárať v rámci fungovania tejto komisie akýkoľvek typ dominancie či už obsahovej alebo politickej, ktorá by mala byť potom transponovaná do diania alebo do aktov súvisiacich či už so samotnou legislatívnou činnosťou alebo s rokovaním pléna Národnej rady.

    Dovoľte mi už naozaj povedať len krátko, ak už pre nič iné, tak preto, že rokovací poriadok, a asi sa na tom zhodneme, nás dostáva často do úzkych. Moja osobná skúsenosť, a už som tu bol aj minulé volebné obdobie, je, že naozaj plénum Národnej rady dnes funguje tak trošku na mixe výkladu rokovacieho poriadku a zvykového práva. Veľmi veľa ustanovení, a už sme to zistili, ja spomeniem len včerajšok aj predvčerajšok, sa nedá pravdepodobne vyložiť taxatívnym spôsobom. A, úprimne hovorím, budem veľmi rád, ak nájdeme také formulácie a také úpravy rokovacieho poriadku, ktoré nám umožnia sa veľmi jasne a nielen nám, ale potom aj z pohľadu výkladu pred občanmi vyhnúť akémukoľvek konfliktu počas vedenia Národnej rady.

    Preto vás chcem požiadať, aby, a znovu zopakujem ten návrh, sme dnes prerušili rokovanie o tomto bode programu, samozrejme, rozprava bude otvorená.

    A chcem vás požiadať, hlavne vedenia jednotlivých politických klubov zastúpených v Národnej rade, aby sme sa napriek tomu, že som sa stretol v poslednom období s odporom najmä v opozičných kluboch, pokúsili nájsť riešenie, aby sme vytvorili túto odbornú pôdu, na ktorej by sme si vedeli odkomunikovať problémy, ktoré sa týkajú fungovania Národnej rady a, samozrejme, aj súvisiacich ústavných právnych noriem. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda, za uvedenie návrhu.

    Otváram rozpravu, vážené kolegyne, kolegovia. Do rozpravy sa písomne za poslanecký klub KDH prihlásila predsedníčka klubu pani Sabolová. Má slovo.

  • Vážený pán predseda, vážení páni podpredsedovia, kolegyne, kolegovia, krátke vystúpenie za poslanecký klub KDH.

    Tak ako sme k tejto téme diskutovali aj na grémiu, ako sme zaujali stanovisko aj na grémiu, aj verejne chcem povedať, že tento návrh na zriadenie stálej komisie, tak ako ho predložil aj teraz pán predseda parlamentu, je príliš všeobecný na to, aby sme robili analýzu právnych predpisov, tak ako to bolo teraz vymenované, lebo nemáme predkladaciu správu k tomuto bodu. Je to vlastne predložená správa teraz ústne.

    Iste, je možné robiť analýzu k rôznym právnym predpisom, ktoré pociťujeme, že sa týkajú nás poslancov, rokovania, niektorých možno názorov alebo výkladových pohľadov. Ale táto komisia sa nazýva stála komisia pre ústavu a rokovací poriadok.

    Prvou výhradou aj Kresťanskodemokratického hnutia, ale tak ako sme aj opozícia hovorili, je, že by sme nemali spájať tieto dve normy, pretože nikto zatiaľ nepovedal, pán predseda, ani vy vo svojom vstupnom vystúpení ste nehovorili, prečo treba novelizovať ústavu. Alebo treba vytvoriť novú ústavu? Nepovedali ste konkrétne dôvody, o ktoré sme vás žiadali, aby boli uvedené, aký dôvod nás vedie k zriadeniu takejto komisie. Chceme urobiť novú ústavu? Počuli sme to možno z úst pána predsedu HZDS, ktorý má predstavu o inom modeli fungovania niektorých inštitútov štátu. Chceme urobiť len nejakú novelu, lebo chceme rozšíriť, zúžiť kompetencie? Žiadali sme vás, pán predseda, o konkrétne dôvody, prečo treba zriadiť takúto stálu komisiu. Na to, aby sme niečo analyzovali, nepotrebujeme stálu komisiu. Na to potrebujeme sa zísť a povedať si k jednotlivým zákonom konkrétne témy, ktoré chceme otvoriť pri rokovaní, a potom môžeme zriadiť aj komisiu.

    To, čo je možno skôr také legitímne. A myslím, že tento týždeň bol ukážkou aj takých nedokonalostí, možno nedopovedaných vecí. Ale žiadna norma, žiaden zákon neurobí vykonávací predpis k tomu, ako sa má používať, na to je rokovací poriadok. A tu už si možno vieme skôr predstaviť diskusiu, že urobíme nejakú komisiu z poslancov, vychytáme všetky problémové okruhy a možno pustíme sa do jedného veľkého projektu, otvoríme rokovací poriadok so všetkými nuansami, ktoré sme zachytili počas rokovania parlamentu aj v predchádzajúcich obdobiach, aj teraz.

    Preto si myslím, že takto komisia, ako bola teraz predložená, nebude riešiť problém, lebo nie sú zadefinované dôvody na zriadenie komisie pre Ústavu Slovenskej republiky.

    Nie je veľmi dobré ani spájať ústavu a rokovací poriadok, a preto za klub Kresťanskodemokratického hnutia môžem povedať, že nie sme zatiaľ stotožnení s tým, aby takáto komisia vznikla.

    Nebola ani zhoda nejaká na grémiu a bolo by dobré, keby sme možno ani dnes o takomto zložení alebo o takomto inštitúte ako stálej komisii Národnej rady nehlasovali. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pani Sabolovej sa prihlásila pani poslankyňa Tóthová. Máte slovo.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, mňa veľmi prekvapuje postoj súčasnej opozície, ktorá chce zadefinovať dôvody. Je to politická slepota, pretože tie dôvody tu existujú a všetci o nich vieme.

    Pani poslankyňa, nepamätáte si, keď bolo a malo byť teda referendum k parlamentu, aké diskusie boli na stránkach tlače, ako dôležité je zadefinovať, aký je vzťah výsledku referenda k hlasovaniu a postojom poslancov a aká je jeho záväznosť? Naraz nevidíte problém? A vtedy boli útoky, nedoriešená ústava, že to treba riešiť a podobne.

    Ďalej, otázka kontrolných výborov parlamentu, keď boli tvrdé diskusie, tvrdé politické útoky z jednej strany, áno, na tých, ktorí ich navrhovali. A dneska to nevidíte. Vy o tomto nechcete diskutovať? Mohla by som tu uviesť veľa dôvodov, prečo treba v kľude za účasti odborníkov porozprávať si o týchto otázkach, ktoré už v minulosti vyvolali rôzne názory, a skutočne sme sa nevedeli ujednotiť. Nepovažujem za dobré diskutovať vtedy, keď je konkrétny problém. Treba diskutovať vtedy, keď vieme, že takýto konkrétny problém už bol, a v kľude na základe odborných znalostí.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S odpoveďou na faktickú poznámku sa prihlásila pani Sabolová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, ja nevidím dôvod, čo vám bráni, aby to, čo ste teraz vo faktickej poznámke dali k tomuto návrhu na zriadenie takejto komisie, bolo ako konkrétne dôvody. Veď zjavne z úst vášho predsedu zaznelo, že by bolo dobré hovoriť o druhej komore čiže zmeniť ten systém. Vy dnes hovoríte o komisiách, o referende. A myslím si, že ale táto komisia, tak ako zaznelo z úst pána predsedu v úvodnom slovo, nie je na to, aby sme si o tom porozprávali, ale aby sme zadefinovali problémy. A tie problémy, tak ako teraz o nich hovoríte, ste mohli pokojne zadefinovať na grémiu, mohli ste ich odovzdať pánu predsedovi parlamentu. Bol by predložil konkrétny návrh, pretože my dnes a zjavne teraz nevidíme dôvod na to, aby sme išli nejakým smerom meniť ústavu. Ak k tomu vy poviete dôvody, my povieme dôvody. Ale zatiaľ sme nepočuli konkrétne reálne výstupy, prečo treba zriadiť komisiu na porozprávanie si, to môžeme urobiť na ústavnoprávnom výbore, na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií, všade tam, kde sú zákony, ktoré sa nás bezprostredne dotýkajú a ktoré chceme upraviť, novelizovať. To sa vieme dohodnúť. Ale nevidím dôvod na zriadenie tej komisie. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Vážené kolegyne, o slovo sa prihlásil navrhovateľ. Nech sa páči.

  • Naozaj len krátko. Dámy a páni, v prvom rade pani predsedníčka poslaneckého klubu KDH, ja som dal v úvode návrh, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode programu, to znamená nie preto, že s tým nesúhlasíte vy, ale jednoducho som povedal, že mám ambíciu, aby sme našli ešte priestor.

    No a viete, tak trošku mi pripadá scholasticky tá debata, o nič iné nejde, len práve oddeliť otázku politickej ambície a politického tlaku od odborného de grandu, hovorí sa tomu metodológia vedy. Predpokladám, že právo má nárok postupovať tiež takýmto spôsobom.

    A k tomu, čo ste vy povedali. Nuž tak boli ste súčasťou vlády, ktorá v roku 1999 takúto komisiu zriadila, a to tiež preto. A tiež sa to mohlo porozprávať kdekade na výbore. A veď vtedy tá vládna koalícia mala väčšinu aj ústavnú, aby mohla presadiť takýto návrh zákona. Ale naozaj ja to nechcem dostávať do polohy len nejakej konfrontácie, lebo, tak ako som povedal v úvode, mojou ambíciou je skôr nájsť spôsob, ako sa to bude dať, a nie vytvárať rozhrania, prečo sa to nedá a ako sa to nedá. Len, viete, vy ste preklopili celú tú ambíciu, ktorú od začiatku som pomenúval, vo veľmi širokom rámci problematiky a možno aj parciálnych prístupov do legitimity, zmena ústavy áno alebo nie. Povedzte nám, akú chcete, a my vám potom povieme, či chceme alebo nechceme. Tak znovu chcem povedať, že to je asi buď nedorozumenie, alebo potom zámer vytvárať tlak, o ktorom ja som vo svojom úvodnom vystúpení hovoril, že práve tento odborný priestor prekrytý legitímnou politickou reprezentáciou má byť nástrojom na to, aby neboli tlaky. A teraz nehovorím o zmene ústavy ako takej, veď som pomenoval aj vo svojom vystúpení, ktoré súvisiace problémy by sme mali riešiť. A vy sami dobre viete, že jednoducho je to niekedy, áno, politicky, veľmi pohodlné prísť, predložiť, zoberme imunitu, zoberme tamto, zmeňme verejný záujem, priznanie bude také. Nechcem nič iné, len to, aby konečné riešenie bolo výsledkom širokej politickej dohody, aby nebolo výsledkom tlaku akéhokoľvek, len aby bolo výsledkom porovnania a rovnováhy záujmov, ktoré do toho vstupujú, nič viac, nič menej. Ak, samozrejme, nie je vôľa na takýto prístup, rešpektujem to. Znovu hovorím, chcem požiadať, aby sme prerušili rokovanie o tomto bode, a budem sa pokúšať komunikovať s vami, s klubmi politickými a predkladať možno už aj konkrétnejšie návrhy, tak ako ich poznáme z politického spektra, aby sme našli, ak sa bude dať, vôľu na to, aby sme takýmto spôsobom vytvorili priestor pre zmeny, o ktorých som hovoril. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    S faktickými poznámkami sa hlásia pani Mária Sabolová, Mikloško František, Cabaj Tibor. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Sabolová.

  • Pán predseda, len krátko. Všetko sa dá, ak sa chce, len sa musíme aj počuť. Niekedy sa počúvame, ale sa nepočujeme. Ústava nie je zákon, pri ktorom môžeme povedať, že chceme zmenu alebo nie. My sme hovorili a hovoríme aj teraz takto verejne, ak niekto predkladá návrh, je to návrh váš na také zriadenie komisie, povie nie, áno, chcem tú komisiu, lebo sú na to také a také dôvody, ak by sme sa uchádzali my ako poslanecký klub o nejakú takúto komisiu, tak povieme áno, chceme zmenu, lebo máme tému napr. imunity. Ale proste nie je možné to tiež tak zjednodušiť, že vy chcete len áno, nie. My chceme diskutovať, ale chceme vedieť, prečo máme ísť diskutovať do nejakej komisie k témam. A vy určite keby ste dali dokopy, vládna koalícia, svoje témy, ktoré chcete mať v tej ústave alebo v rokovacom poriadku, viete to dať na papier, pretože máte legislatívcov, ktorí vedia, čo chcete vy predniesť, prednesieme to aj my. Potom v tej druhej fáze povieme, áno, naše pohľady sú tie a tie. Určite kolega ešte vystúpi v rozprave, ak bude možnosť sa ústne prihlásiť, a povie aj ďalšie dôvody.

  • Ďakujem.

    Slovo má pán poslanec Mikloško s faktickou.

  • Pán predseda parlamentu, samozrejme, to je vaša vôľa, ako na to pôjdete, ale ja si myslím, že ak sa má meniť ústava v niektorých zásadných veciach, ako je druhá komora, referendum, vzťah parlamentu a pod., tak na to je v prvom rade potrebná politická vôľa, pričom ja si osobne myslím, že najprv by sa mali stretnúť predsedovia politických strán a poprípade si vyžiadať nejaké odborné pripomienky nejakej komisie. Ale zmena ústavy je v prvom rade vec politickej vôle. Akonáhle sa politické elity dohodnú, tak potom to je technická záležitosť a sa to prevedie. Čiže mám pocit, že nerozumiem celkom, prečo začať odborným, musíme vedieť, čo chceme. A to by mali povedať predsedovia politických strán, ktoré sú dneska v parlamente.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Slovo má pán poslanec Cabaj Tibor.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, mňa to tak trochu prekvapuje. V tomto parlamente sa dokáže urobiť politika zo všetkého aj z toho, z čoho nie je, pretože, ja neviem, myslím, že poslanecké grémium vždy bolo o tom, že hľadalo nejakú zhodu, ako pokračovať v technických a organizačných veciach ako poradný orgán predsedu, a potom sa išlo ďalej. Takže až tak ďaleko neviem, čo poslanecké grémium zvažovalo, prečo komisiu áno alebo nie. Ale na druhej strane chcem povedať, že je tu niekoľko poslancov, ktorí majú na svedomí, že Národná rada, ktorá by si mala ctiť zákony a základné pravidlá, práve postupuje podľa zákona o rokovacom poriadku, ktorý je v rozpore s mnohými inými ustanoveniami vo viacerých bodoch. Ale keďže poslanci vtedy kalkulovali s tým, že nechceli, aby by boli vyšetrovacie výbory, tak jednoducho za pozmeňujúce návrhy, ktoré prešli k novele rokovacieho poriadku, účelovo nezahlasovali pri vrátenom zákone prezidentom. A preto máme ten stav, ktorý máme. Ale mám taký dojem, keďže došlo k opačnému garde, tí, čo boli v koalícii, sú v opozícii, tak im jednoducho vyhovuje mať taký rokovací poriadok, aký ho máme, aby sa dalo to zneužívať a jednoducho každý si to vysvetľoval po svojom. To znamená, že nie sú jasné pravidlá, podľa ktorých by sa malo postupovať. A preto má význam, aby sme sa tou otázkou zaoberali. A, samozrejme, niektorí poslanci ešte asi nepracovali v žiadnych takýchto komisiách, tak preto sú naučení robiť iba s poslaneckým alebo s vládnym návrhom zákona, ktorý sa objaví v parlamente, a potom k nemu sa vyjadrovať áno, nie, polemizovať o tom a niečo podobné. Ale tá komisia má zozbierať všetky podnety, pripomienky, ktoré sú, a z odborného hľadiska pripraviť ten návrh, aby tí poslanci, ktorí tak radi mudrujú okolo toho, mali vlastne o čom vôbec hovoriť. A to bol zmysel tohto návrhu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené kolegyne, vystúpením pani poslankyne Sabolovej sme uzavreli vystúpenia poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne. Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Hlásia sa pán poslanec Daniel Lipšic, Mamojka Mojmír. Ak nie je nikto ďalší, ďakujem, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja by som nadviazal na to, čo hovorila aj pani kolegyňa Sabolová o tom, že nikto nevie, o čom bude táto komisia celkom rokovať. Má rokovať o veľmi širokom množstve právnych predpisov.

    Ja si viem predstaviť, že by opozícia išla do komisie k rokovaciemu poriadku, lebo naozaj vidíme aj v posledných dňoch, že rokovací poriadok má viaceré nejasné miesta a koalícia ich nakoniec prelomí hlasovaním v ústavnoprávnom výbore, niekedy aj hlasovaním, ktoré nemá veľkú oporu v právnej logike. Preto by bolo lepšie precizovať zákon o rokovacom poriadku. A tam máme konkrétne zadanie, viacero prípadov je, najmä prípady, kedy sa môže vystúpiť mimo rozpravy. To je téma posledných dní, ale aj posledných schôdzí. Tam konkrétne vieme, čo je potrebné upraviť. Naopak, pri ústave sa mi zdá, že nevieme, čo chceme upravovať. A pokiaľ nebude dané zadanie, vecné zadanie, čo by sa v ústave malo upraviť, tak si myslím, že je zbytočné vytvárať akési stále komisie, ktoré budú rokovať, debatovať, dajú si chlebíčky. A to bude všetko. Proste efekt bude z toho minimálny, ak vôbec nejaký bude.

    Samozrejme, je viacero ústavnoprávnych problémov, ktoré by bolo možné otvoriť. Už tu bola spomenutá druhá komora parlamentu. Ale za druhú komoru parlamentu je v celom parlamente HZDS a zrejme ja ako jediný poslanec KDH, čo je teda dobrý paradox, ale je to tak. Budeme o tom rokovať tri roky? Nemá to asi veľký zmysel. Proste nie je vôľa, politická vôľa zriadiť druhú komoru, bodka. Tak môžeme o tom robiť konferenciu, debatovať aj dva týždne, lebo to je vážna téma, zaujímavá téma. Ale aký to bude mať konkrétny efekt?

    Obávam sa jednej veci, že by návrhy, ktoré sú podľa mojej mienky ľahko identifikovateľné, na novelu ústavy boli blokované s odôvodnením, že veď máme stálu komisiu. Poviem konkrétny príklad poslaneckej imunity. Pred niekoľkými mesiacmi bol tu v parlamente návrh na zúženie poslaneckej imunity. A napriek tomu, že vo volebnej kampani strany vládnej koalície, najmä strana Smer hovorila o tom, ako zúži poslaneckú imunitu, aký európsky model imunity zavedie, tak celý klub nepodporil zúženie poslaneckej imunity, proste slová, slová, slová, skutky žiadne. Kto to podporil, bola časť poslaneckého klubu SNS. A ja by v tomto chcel poďakovať časti poslaneckého klubu SNS, že návrh podporili. Ale obávam sa, že ak by sme stálu komisiu zriadili, tak ak príde nový pokus zúžiť imunitu alebo nový pokus stransparentniť majetkové priznania, tak bude hneď odpinknutý argumentom, že ale veď máme komisiu, rokujeme. Rokujeme, rokujeme, tri roky rokujeme a potom čo, aký bude efekt toho rokovania? Bude koniec volebného obdobia a bude volebná kampaň a rokovanie skončí.

    Takže obávam sa, že vznik tejto stálej komisie je motivovaný sčasti aj tým, aby citlivé ústavné problémy mohli byť odsunuté nabok. Poznáme už aj z minulého režimu to pravidlo, že keď je nejaký problém, napr. poslanecká imunita, aby sme zriadili komisiu, čím dobre ten problém zabijeme, veď rokuje komisia.

    Takže myslím si, že ak nebude mať komisia jasné zadanie v oblasti ústavy, aké zmeny v ústave má pripraviť, na ktorých je konsenzus politických strán v parlamente, tak nemá veľký význam takúto komisiu zriaďovať. Opakujem, na zbytočnú diskusiu to nemá význam.

    Takže ja by som navrhol, pán predseda, určite rokovanie bude prebiehať aj na ďalšej schôdzi, aby buď ste vy ako predseda parlamentu identifikovali, ale pomerne jasne, konkrétne ústavnoprávne problémy, ktoré by novela ústavy mala riešiť, netvrdím, že nie sú, ale treba ich identifikovať, alebo, v opačnom prípade, keby sa takáto komisia zúžila len na prípravu novely rokovacieho poriadku, kde vieme, čo chceme riešiť, kde môže mať konkrétny výstup a kde môže prísť aj konkrétne riešenie v podobe novely rokovacieho poriadku. V opačnom prípade si myslím, že rokovanie takejto širokej komisie na také veľmi široké témy nemá celkom zmysel, minie sa úplne účinkom a bude mať opačný efekt, že zabije riešenie aktuálnych ústavnoprávnych problémov, ktoré možno niektorí kolegovia vnímajú ako problémy citlivé. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Cabaj, Jarjabek, Tóthová, Urbáni. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Tibor Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, práve to je zmysel, aby sa vytvorila komisia, stála komisia, ktorá by zozberala všetky podnety, ktoré by sa objavovali, aby o týchto podnetoch diskutovala, pripravovala návrhy, aby sa práve predišlo tomu, čo sa robí v tomto parlamente, keď zo zákona zákonov sa robí trhací kalendár, pretože niektorí exhibicionisti jednoducho predkladajú poslanecké návrhy na novelu ústavy, pritom jasne vedia, že nemajú žiadnu podporu, často ani podporu vlastných poslaneckých klubov. O tom je zmysel, aby sa to pripravilo komplexne a takto aby sa mohlo pokračovať. Preto sa hľadá spôsob, aby bola komisia, nie aby sa niečo zakrylo, ale aby sa predišlo práve týmto politickým šarvátkam, na ktoré teda bola zneužívaná novela ústavy.

    A čo sa týka rokovacieho poriadku. Vy hovoríte, že áno, máte témy, poznáte, čo treba. Ja vám len chcem dať do pozornosti, že rokovací poriadok nie je ani pre koalíciu, ani pre opozíciu, rokovací poriadok je preto, aby mohol parlament byť funkčný, aby mohol pokračovať. A, samozrejme, aj koalícia, aj opozícia môže mať námety, môže mať podnety, ale jednoducho bude sa vychádzať z toho, že dneska momentálne my sme v koalícii, vy ste v opozícii, na druhý raz to môže byť opačne. A takisto ten rokovací poriadok funguje pre tých istých. Takže využívať toto na nejaké politické ciele, na to zabudnime, jednoducho rokovací poriadok má byť funkčný tak, aby mohol byť funkčný aj parlament.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Slovo má pán poslanec Dušan Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Lipšic, ja na rozdiel od vás si myslím, že rozprávať jednoducho treba o týchto veciach všetkých, aj keď, ako vy hovoríte, tie témy nie sú dopredu jasné. Ale ako sa tie témy ujasnia, keď o tom ani len nebudeme, resp. nechceme rozprávať a chceme jasné témy? A ako sa k tým jasným témam chcete dopracovať, keď vzápätí tvrdíte, že o tom niet čo diskutovať? Veď to je také kolo, kolo mlynské, ktoré vy ste si tuná zaviedli, z ktorého jednoducho niet úniku.

    No tak, pozrite sa, téma, o ktorej ste vy hovorili a veľmi často a rád hovoríte, poslanecká imunita. Veď túto tému doslova a do písmena vy ako osoba zneužívate pre svoje zviditeľnenie a nemáte na ňu riešenie. Nemáte to riešenie a doslova ani o tejto téme nechcete diskutovať. Tak predsa povedzte, aby sme išli o tejto téme diskutovať. Jediný z KDH, kto chce túto tému otvoriť, je váš pán predseda Hrušovský, ktorý povedal jednu vec, povedal veľmi jednoznačne: „Zoberme všetky európske modely, ktoré existujú v rámci rôznych imunít Európskej únie, a hovorme o tom, ktorá je najprijateľnejšia pre Slovenskú republiku.“ Chcete to alebo to nechcete? Tak o čom to tuná potom rozprávate už asi 5. krát, keď sa postavíte k tomuto pultu? Je to kolo, kolo mlynské, pán kolega, nič iné to nie je, len vaše individuálne zviditeľnenie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Slovo má pani poslankyňa Tóthová Katarína.

  • Ďakujem. Pán poslanec, nehnevajte sa na mňa, ale podľa môjho názoru vaše vystúpenie bolo absolútne deštruktívne vystúpenie. Ak niekto povie, že má dostať, čo chceme riešiť a ako by sme to chceli riešiť, tak poviem, ak ja viem už dneska, čo chcem v ústave, a aj mám ponuku, ako to riešiť, tak už nepotrebujem veľký tím odborníkov, aby problém analyzovali a aby ponúkli varianty riešenia.

    Súhlasím s tým, a tiež som chcela povedať to, čo hovoril pán poslanec Jarjabek. Vaše vystúpenia sú na mediálne zviditeľnenie. A poslanecká imunita je jedna z tých tém, ktoré tu už omieľate. Tak súhlaste s komisiou a jeden z problémov bude poslanecká imunita. A tam všetci dáme riešenia, aké sú v západných krajinách, podľa toho, aké modely sú. A na základe analýz a odporúčaní odborníkov dospejeme k nejakému záveru. Ja znovu hovorím, vyšetrovacie komisie, no tie existujú v západných krajinách. Keď ste vy boli vo vláde, ste to zmietli. A nepamätáte si, keď štyria poslanci bez akejkoľvek analýzy v minulom volebnom období došli s novelou ústavy? A mali ste väčšinu, podporil vás príslušný politický subjekt, ešte aj ďalší a ste to presadili. A chcem povedať, že tá novela má mnohé úskalia veľmi zlé a...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem. Čas, bohužiaľ, uplynul, pani poslankyňa.

    Teraz má slovo pán poslanec Milan Urbáni s faktickou.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, ja som veľmi rád, že máme Slovenskú republiku a že máme slovenskú ústavu. Pán poslanec Lipšic, vy sa tu hráte na veľkého bojovníka za spravodlivosť. Sme mladý štát, táto ústava potrebuje analýzu, na tom sa zhodneme. Aj vy ste to nepriamo povedali. Čo je zlé na tom, ak sa spraví analýza, ak sa prizvú aj externí experti a ak sa potom po tej analýze povie, čo treba opraviť a ako spraviť v ústave, pretože ústavu pripravujeme na veľa rokov dopredu? Čiže je čas ju zrevidovať, a nie rušiť, nie meniť všetko. Ale analýza a pripraviť nový program, ako by tá ústava mala vyzerať, ja neviem, čo je na tom zlé a prečo proti tomu bojujete? Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S odpoveďou na faktické poznámky pán poslanec Lipšic má slovo.

  • Ďakujem. Najskôr k pánovi poslancovi Cabajovi, potom k imunite.

    Ústava a trhací kalendár. Pán kolega Cabaj, ak sa do novely ústavy dá mnoho vecí, potom neprejde z nej nič. Veď to sme videli v minulosti. Vláda riešila dve veci v novele ústavy, NKÚ a imunitu, a neprešlo to. Časť poslancov hovorila, že im sa nepáči NKÚ, časti poslancov sa nepáčila imunita a novela ústavy neprešla vôbec. Potom sme museli dávať samostatnú novelu ústavy k NKÚ, pokiaľ si spomínate, a potom tá prešla. Takže nie je mi zrejmé, ako je možné povedať, že ak sa nevieme dohodnúť na užšej novele ústavy, isto sa dohodneme na širšej novele ústavy. To trošku postráda elementárnu logiku.

    Ale k imunite by som sa vyjadril. Pán poslanec Jarjabek, vy ste hlasovali na jar roku 2003 na rokovaní schôdze, aby parlament zaviazal vládu predložiť do parlamentu zúženie poslaneckej imunity, ako opozičný poslanec. Vláda to predložila a vy ste hlasovali proti. Takže vy o poslaneckej imunite, pán poslanec Jarjabek, veľmi v parlamente už nerozprávajte.

    A imunita, áno, podľa mňa je to vážna vec, pretože ak sa dohodneme na tom, že základný princíp v právnom štáte je rovnosť pred zákonom, tak rovnosť pred zákonom je tak široko koncipovanou imunitou porušovaná, a keď to je základný princíp právneho štátu, tak ide o veľa, ide aj o dôveryhodnosť poslaneckého zboru. Takže nabudúce, keď budete o imunite hovoriť, pán poslanec, spomeňte si na svoje vlastné hlasovanie. Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím o pokoj v sále, vážené kolegyne, kolegovia.

    Posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Mamojka Mojmír. Má slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte niekoľko poznámok k tejto téme.

    Najskôr komisia ako taká. Ja viem, že v praxi sa občas zvykne hovoriť, že ak sa chce problém zamiesť pod koberec, tak sa zriadi komisia. Aj to sa občas deje. Ale je to otázka uhla pohľadu. Nemusí každá komisia byť na to, aby sa problém zamietol predsa pod koberec. To je naozaj otázka pozitívneho alebo negatívneho pohľadu. Ja som dosť prekvapený tým, že je tu takáto búrlivá diskusia o tom, že v krajnom prípade, v najnegatívnejšom, predsa tá komisia povie to, že, dobre, novela ústavy nie je potrebná.

    Ale je to otázka diskusie, polemiky s tým, že dnes napr. po 13 rokoch platnosti ústavy, hovorím môj osobný názor, sú polemické názory a diskutuje sa o tom, či nemá byť žiadna novela alebo či má byť novela alebo nová ústava. Však ani toto nie je ustálené. Ja osobne si myslím, hovorím môj osobný názor, že po 13 rokoch novú ústavu nie je potrebné prijímať, je potrebná len istá novela, pretože tá ústava po 13 rokoch si určité zmeny, určité modifikácie zaslúži, pretože prešiel určitý čas. Je postavená na klasických parlamentných inštitútoch európskych. Novú ústavu podľa môjho názoru potrebné nie je prijímať, ale novelu áno. Tak tá komisia povie prinajhoršom, že je potrebné to alebo ono, ale ani toto nevieme, tak prečo by sme sa mali báť profesionálnej diskusie.

    Čo sa týka rokovacieho poriadku, ak dovolíte, vám poviem, ja som tu len 8 mesiacov, ale ako právnik s 34-ročnou praxou vám poviem, že pri všetkej úcte k autorom, ktorí to isto mysleli dobre, nechcem sa nikoho dotknúť, ja som taký procedurálny guláš v živote ešte nečítal, pri všetkej úcte k tým, ktorí to robili, pretože výsledok chceli urobiť čo najlepšie. Je tam x ustanovení, ktoré umožňujú pätoraký výklad, je tam x ustanovení, ktoré tam nie sú a mali by byť, alebo ustanovenia, ktoré príliš precízne upravujú niečo, čo nie je potrebné upravovať. Minimálne tieto 3 zásadné principiálne problémy sú tam.

    A opakujem ešte raz, diskusia profesionálna a dobre myslená nikdy nikomu neublížila, aspoň nie tomu, kto vie, o čom diskutuje, prečo diskutuje, a vie, o čom hovorí. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Cabaj, Rydlo, Tóthová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem len pripomenúť tým, ktorí sú noví v tomto parlamente, že minulé funkčné obdobie, keď fungovala komisia k rokovaciemu poriadku, ktorú viedol vtedajší predseda pán Hrušovský, jednoducho táto komisia sa vedela po dlhých hádkach a dohadovaniach dopracovať k tomu, že, myslím, že s výnimkou jednej veci, ktorá bola výsostne politická, a to boli tzv. vyšetrovacieho výbory, všetko bolo priechodné. Komisia pripravila návrh, bol v tomto parlamente a na tomto jednom politickom bode sa to zlomilo, nakoľko prezident republiky potom vrátil zákon na opätovné prerokovanie a pri opätovnom prerokovaní novela získala iba 74 hlasov, pretože vtedajšia vládna koalícia za ňu nehlasovala. Výsledok je to, a nie, že komisia to neurobila. Komisia to urobila, ale na politike to potom skrachovalo.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz má slovo pán poslanec Rydlo.

  • Mám iba jednu poznámku. Táto ústava vznikla v roku 1992 podľa môjho náhľadu, keď vznikla Slovenská republika, malo sa uvažovať o Ústave Slovenskej republiky v podmienkach samostatného štátu. To je jedna vec.

    A druhá vec. Myslím si, že zákonodarný zbor Slovenskej republiky by mal mať permanentnú komisiu, ktorá sa zaoberá problémami Ústavy Slovenskej republiky, základného zákona nášho štátu. Nevidím nijaký problém, prečo by nemala byť zriadená nejaká komisia, ktorá by sa permanentne zaoberala problémami, ktoré vznikajú so základným zákonom nášho štátu. A toto by malo byť nielen akousi politickou povinnosťou, ale aj mravnou povinnosťou každého člena zákonodarného zboru, aby sa na takejto komisii nielen zhodol, ale aj v nej pôsobil a v nej pracoval. Skrátka, podporujem zriadenie takejto komisie.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz má slovo pani poslankyňa Katarína Tóthová.

  • Ďakujem. Chcem vyjadriť súhlas s vysoko objektívnym a rozumným vystúpením pána predsedu ústavnoprávneho výboru.

    A chcem len doložiť, že v zahraničí je bežnou praxou, že existujú komisie 5, 10 rokov, ktoré pracujú na jednotlivých ústavnoprávnych inštitútoch, na ich súčasnom účinkovaní a pôsobení a riešia otázku de lege referenda, akým smerom jednotlivé ústavné inštitúty sa budú uberať. A podľa toho vypracovávajú analýzy týchto jednotlivých inštitútov.

    Takže stanovisko súčasnej opozície vidím ako politicky slepé, čo som už povedala, a viac politicky zamerané na určitý boj a negáciu rozumného návrhu, ktorý tu vznikol. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    O slovo požiadal navrhovateľ, predseda Národnej rady pán poslanec Paška. Nech sa páči.

  • Veľmi krátko. Dámy a páni, znovu asi po 777. krát, pretože reakcie KDH sú zrejme hlbokým nedorozumením, sa pokúsim ozrejmiť, aký je rozdiel medzi politickou interpretáciou a odbornou prípravou čohosi, čo sa nazýva riešenie problému. Samozrejme, rešpektujem, dámy a páni z KDH, tento váš prístup, lenže ak by som ho prijal, tak by to pravdepodobne malo vyzerať takto: „Nuž dobre, tak navrhni teda, čo chceš zmeniť. Toto? Hm, toto nám nevyhovuje. Toto? Hm, toto nám nevyhovuje, toto áno, toto je súčasť našich fundamentov, tak sa poďme teda baviť.“ Ale tu sedia ľudia, ktorí povedia: „Ale to nie je súčasť našich fundamentov, a nie tých, čo tu sedia, ale tých, ktorí ich sem poslali, ktorí im dali svoje hlasy.“ Preto sa vám snažím stále povedať, že je lepšie, aby sme zbytočne týmto politickým rozhraním problém, ktorý tak či tak vzhľadom na potreby občana treba riešiť, neriešili len politickým spôsobom.

    A jediné, čo ma mrzí, pán poslanec Lipšic, naozaj vy ste to povedali, a už som ten bonmot o chlebíčkoch počul niekoľkokrát, ja vám rád pošlem nejaké chlebíčky, ak len o to ide, skutočne toto som nechcel vyvolať. Ten prístup naozaj z mojej strany bol korektný, chcel som, aby sme korektne vytvorili priestor na korektnú, odbornú diskusiu. Toto som naozaj nechcel, aby sa takýmto spôsobom zhadzovalo zo stola niečo, čo malo úplne inú ambíciu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Tým sme vyčerpali všetky body, ktoré sme si schválili ako súčasť programu 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené kolegyne, zostáva nám posledný bod rokovania 7. schôdze Národnej rady a to je hlasovanie. Predsa len vzhľadom na to, že diskusia bola dlhšia, ako sme pôvodne predpokladali, tak myslím si, že je...

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, ešte, pardon, najprv dám teda priestor pre procedurálny návrh. Nech sa páči, pán poslanec Rafaj.

  • Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si vás požiadať na základe návrhu troch poslaneckých klubov, a to SNS, Smeru a HZDS, podľa § 24 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku, aby sme po hlasovaní zaradili do programu schôdze návrh na zmenu v zložení výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, je to rozdané pod tlačou 204. A rovnako vás chcem, pán predsedajúci, požiadať, aby sme pred hlasovaním mali 10-minútovú prestávku.

  • Dobre. Ďakujem pekne. Beriem na vedomie tento návrh. Práve to som chcel povedať, že teda pred hlasovaním, pred posledným bodom rokovania schôdze by bolo pravdepodobne vhodné urobiť prestávku. Takže na váš návrh vyhlasujem 10-minútovú prestávku. Po desiatich minútach sa tu stretneme a budeme pokračovať hlasovaním.

  • Prerušenie rokovania o 11.20 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 11.33 hodine.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, keby sme zaujali miesta v rokovacej sále, aby sme mohli odhlasovať prerokované body a snáď aj ukončiť schôdzu.

    Vážené kolegyne, poprosím vás, aby ste postupne zaujímali miesta v poslaneckých laviciach, aby sme si vytvorili prostredie pre korektnú prácu.

    Tak poprosím, vážené kolegyne, aby sme mohli do dvoch minút začať hlasovať.

    Dobre. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, naozaj poprosím, keby ste sa usadili v poslaneckých laviciach.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

    Najprv budeme hlasovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (zákon o tripartite) (tlač 146).

    Poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre sociálne veci a bývanie pána poslanca Madeja, aby hlasovanie uvádzal.

    Najprv pristúpime k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov, príp. o procedurálnych návrhoch.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpilo 5 poslancov, neodznel žiaden procedurálny návrh okrem návrhov na vyňatie jednotlivých bodov na samostatné hlasovanie.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o bodoch 1 a 4 spoločnej správy, ktoré navrhli pani poslankyňa Sárközy, pani poslankyňa Radičová a pán poslanec Štefanec vyňať na osobitné hlasovanie. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bodoch 1 a 4 spoločnej správy.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, prezentujeme sa a hlasujeme. Len poprosím pánov z techniky, nefunguje mi hlasovacie zariadenie tu. Dobre. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Ruším toto hlasovanie.

    Ktorí poslanci majú problémy s hlasovacím zariadením?

  • Odpoveď z pléna.

  • Pani poslankyňa Vášáryová. Vážení kolegovia od techniky, keby ste to pozreli. Dobre. Je to v poriadku, prosím, vážení kolegovia?

  • Odpovede z pléna.

  • Dobre. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím ešte raz spravodajcu, aby uviedol návrh.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bodoch 1 a 4 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh 68 poslancov, proti návrhu 48 poslancov, zdržalo sa 10 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Keďže pán poslanec Abrhan navrhol vyňať bod 3, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať teraz o bode 2 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh 76 poslancov, proti 4 poslanci, zdržalo sa 46 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, teraz hlasovať o bode 3 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh 75 poslancov, proti 23 poslancov, zdržalo sa 27 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Reakcia z pléna.

  • Dajte, prosím, hlas pánovi Mikloškovi, len s procedurálnymi návrhmi počas hlasovania máme problém. Nefunguje zariadenie?

  • Pán predsedajúci, prepáčte, ale ja dám svoj krk na to, že tu nie je viac ako 126 ľudí, tak nejako to skontrolujte.

  • No, to ťažko. Ďakujem pekne.

    No pokračujeme v hlasovaní, pán spravodajca. Prosím, uvádzajte návrhy.

  • Ďakujem pekne. To boli všetky body zo spoločnej správy. Pán predsedajúci, prosím, dajte teraz hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vzišli z rozpravy.

    Prvý pozmeňujúci návrh som predložil ja. Týka sa zmeny účinnosti predmetného návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 124 poslancov, za návrh 83 poslancov, proti 6 poslancov, zdržalo sa 35 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh v rozprave predniesol pán poslanec Lipšic. Keďže sa však týka toho istého ustanovenia, ktoré bolo schválené v bode 3 spoločnej správy, nemôžeme o tom dať hlasovať, ale pán poslanec asi Lipšic dáva námietku.

  • Odpoveď z pléna.

  • Dávam námietku, pretože sa to týka úplne inej situácie.

  • Dobre. Prezentujeme sa a hlasujeme o námietke pána poslanca Lipšica.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 124 poslancov, za návrh 50 poslancov, proti 69 poslancov, zdržalo sa 5 poslancov.

    Konštatujem, že námietke pána poslanca Lipšica sme nevyhoveli.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • To boli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy z rozpravy. Pán predsedajúci, mám splnomocnenie gestorského výboru, aby sme návrh zákona postúpili do tretieho čítania ihneď.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za návrh 75 poslancov, proti 37 poslancov, zdržalo sa 13 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niekto chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Nie je tomu tak.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 75 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada je neuznášaniaschopná.

    Vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, aby sme zaujali miesta, uplynulo 5 minút.

    Poprosím, vážené kolegyne, kolegovia, keby ste zaujali miesta v laviciach, aby sme mohli pokračovať v hlasovaní a v zistení, či Národná rada je uznášaniaschopná.

    Vážené kolegyne, kolegovia, skúsime, či medzitým sme sa nestali uznášaniaschopní. Takže skúsime opakovať hlasovanie.

    Pán spravodajca, ešte raz.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 76 poslancov, za návrh 73 poslancov, nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili, teda mi zároveň dovoľte konštatovať, že sme schválili vládny návrh zákona o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (zákon o tripartite).

    Teraz prosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre financie, rozpočet a menu pani poslankyňu Editu Angyalovú, aby uvádzala hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 140).

    Vážená pani poslankyňa, máte slovo.

  • Hlasy v sále.

  • Súhlasíme s tým, aby sme prehodili hlasovanie o tomto bode, kým sa pripraví spravodajkyňa? Áno. Ďakujem pekne.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Michala Lukšu, aby uviedol hlasovanie k návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Indickou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií (tlač 138).

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky A. vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Indickou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií (tlač 138), B. rozhodla o tom, že je to medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Teda budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Indickou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií a zároveň rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi. Prezentujeme sa hlasujeme. Pripomínam, ďalej, že podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4 ústavy je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 124 poslancov, za návrh 124 poslancov.

    Konštatujem, že navrhované uznesenie sme schválili.

    Ďakujem pánovi spravodajcovi.

    Teraz poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Jozefa Ďuračku, aby uviedol hlasovanie k návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Singapurskou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií (tlač 139).

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 9. januára 2007 k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Singapurskou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií (tlač 139): „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky A. vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Singapurskou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií, B. rozhodla o tom, že je to medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.“ Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať.

  • Kolegovia, prezentujeme sa a hlasujeme. Pripomínam zároveň, že podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

    (Hlasovanie). Prítomných 123 poslancov, za návrh hlasovalo 123 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila s uvedenou zmluvou súhlas.

    Pani poslankyňa Angyalová je pripravená, tak ju poprosím, aby uvádzala v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 140).

    Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, prepáčte a ďakujem za porozumenie. Najprv by sme mali hlasovať o bodoch spoločnej správy, ale dovoľujem si upozorniť, že boli vyňaté na osobitné hlasovanie body 5 a 11 spoločnej správy, takže o nich musíme hlasovať samostatne.

    Takže budeme v tejto fáze hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 4, 6, 7, 8, 9, 10, 12, 13 a 14 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Prezentujme sa a hlasujeme.

    (Hlasovanie). Prítomných 126 poslancov, za návrh 122 poslancov, zdržali sa 4 poslanci.

    Konštatujem, že tieto pozmeňujúce návrhy sme schválili.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 5 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho, ale bol predložený lepší pozmeňujúci návrh v rozprave.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme.

    (Hlasovanie). Prítomných 126 poslancov, za návrh 3 poslanci, proti 54 poslancov, zdržalo sa 69 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalej budeme hlasovať o bode 11 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho. Opäť bol predložený návrh v rozprave.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme.

    (Hlasovanie). Prítomných 126 poslancov, za návrh 2 poslanci, proti 59 poslancov, zdržalo sa 65 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalej boli predložené dva pozmeňujúce návrhy v rozprave.

    Prosím, aby ste dali hlasovať o prvom z nich, ktorý som predložila ja.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme.

    (Hlasovanie). Prítomných 126 poslancov, za návrh 77 poslancov, proti 4 poslanci, zdržalo sa 44 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďalej vás poprosím, aby sme hlasovali o druhom pozmeňujúcom návrhu z rozpravy, ktorý predložil pán poslanec Lukša.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme.

    (Hlasovanie). Prítomných 126 poslancov, za návrh 90 poslancov, proti 2 poslanci, zdržalo sa 34 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, tým sme odhlasovali všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy aj z rozpravy. Mám poverenie výboru, aby sme mohli prerokovať návrh zákona ihneď v treťom čítaní.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme.

    (Hlasovanie). Prítomných 125 poslancov, za návrh 81 poslancov, proti 3 poslanci, zdržalo sa 41 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania.

  • Ruch v sále.

  • Hlási sa pani poslankyňa Belásová? Omyl. Ďakujem pekne. Teda žiaden z poslancov neuplatnil možnosť podať návrh podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani spravodajkyňa, nech sa páči.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že návrh zákona schvaľujeme v treťom čítaní s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme.

    (Hlasovanie). Prítomných 126 poslancov, za návrh 77 poslancov, proti 2 poslanci, zdržalo sa 47 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve.

    Ďalej budeme hlasovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov,

    pod tlačou 145.

    Spoločným spravodajcom je pán poslanec Peter Pelegrini. Prosím, aby návrh zákona uvádzal.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Keďže v rozprave nevystúpil nik, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 4, 6, 7, 9, 11 až 26 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Prezentujme sa hlasujeme.

    (Hlasovanie). Prítomných 126 poslancov, za návrh 105 poslancov, proti 2 poslanci, zdržalo sa 19 poslancov.

    Konštatujem, že pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, teraz dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy 5, 8 a 10 spoločne s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Prezentujme sa a hlasujeme.

    (Hlasovanie). Prítomných 126 poslancov, za návrh 1 poslanec, proti 76 poslancov, zdržalo sa 48 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam dať hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme.

    (Hlasovanie). Prítomných 126 poslancov, za návrh 102 poslancov, proti 4 poslanci, zdržalo sa 20 poslancov.

    Tento návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či niekto chce z poslancov podať pozmeňujúce návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme.

    (Hlasovanie). Prítomných 126 poslancov, za návrh 103 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa 22 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon).

    Nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení zákona č. 581/2003 Z. z.

    Máme ho pod tlačou 122.

    Nech sa páči, pán poslanec Pavlis, uvádzajte hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Keďže v rozprave nevystúpil nik z poslancov, pán predsedajúci, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 až 5 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme.

    (Hlasovanie). Prítomných 126 poslancov, za návrh 125 poslancov, zdržal sa 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy, mám splnomocnenie gestorského výboru a odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme.

    (Hlasovanie). Prítomných 126 poslancov, za návrh 123 poslancov, proti 1 poslanec, zdržali sa 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či niekto z poslancov chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme.

    (Hlasovanie). Prítomných 126 poslancov, za návrh 124 poslancov, proti 1 poslanec, zdržal sa 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe.

    Teraz prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Pelegriniho, aby uviedol návrh uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím mnohostrannej Euro-stredozemnej leteckej dohody medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s uzavretím mnohostrannej Euro-stredozemnej leteckej dohody medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej a v ktorom rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, prezentujme sa a hlasujeme. Dovoľte mi pripomenúť, že podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4 ústavy je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 124 poslancov, za návrh 122 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďalej budeme hlasovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 733/2004 Z. z.,

    pod tlačou 142.

    Poprosím predsedu výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pána poslanca Jána Slabého, aby hlasovanie uvádzal.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave nevystúpil nik, a preto môžeme pristúpiť k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o všetkých bodoch spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh 90 poslancov, proti 2 poslanci, zdržalo sa 34 poslancov.

    Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Poprosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh 100 poslancov, proti 2 poslanci, zdržalo sa 24 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh spravodajcu sme schválili.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa opäť, či niekto z poslancov chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku v znení schválených pripomienok s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh 81 poslancov, proti 2 poslanci, zdržalo sa 43 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami.

    Teraz pokračujeme hlasovaním o

    návrhu na voľbu zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne (tlač 170)

    a

    návrhu na voľbu zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov, zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov a zástupcu navrhnutého záujmovými združeniami občanov reprezentujúcimi poberateľov dôchodkových dávok do Dozornej rady Sociálnej poisťovne (tlač 171).

    Poprosím spravodajcu z výboru pre sociálne veci a bývanie pána poslanca Róberta Madeja, aby uvádzal hlasovanie.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V zmysle čl. 8 volebného poriadku a návrhu gestorského výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, prosím, dajte hlasovať o tom, aby sa voľba vykonala verejným hlasovaním, a to, po prvé, hlasovaním spoločne o zástupcoch navrhnutých vládou Slovenskej republiky, po druhé, spoločne o zástupcoch navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov, po tretie, osobitne o každom zástupcovi navrhnutom reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov s tým, že za člena Dozornej rady Sociálnej poisťovne budú zvolení traja zástupcovia, ktorí získajú nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov s najväčším počtom hlasov, po štvrté, osobitne o každom zástupcovi navrhnutom záujmovými združeniami občanov reprezentujúcimi poberateľov dôchodkových dávok s tým, že za člena Dozornej rady Sociálnej poisťovne bude zvolený jeden zástupca, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov s najväčším počtom hlasov. Pán predsedajúci, prosím, dajte o tomto spôsobe hlasovania bez rozpravy hlasovať.

  • Hlasy z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Je námietka o tom, že niektorí poslanci boli uvedení do omylu?

  • Reakcie v sále.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, hlasujeme o spôsobe hlasovania, verejnom, samozrejme, ale aj o jednotlivých bodoch podľa subjektov, ktoré navrhujú kandidátov. Takže prezentujeme sa a hlasujeme. Ešte raz poprosím, áno, o opakované hlasovanie teraz.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 123 poslancov, za návrh 78 poslancov, proti 22 poslancov, zdržalo sa 20 poslancov, nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že gestorským výborom navrhnutý spôsob hlasovania sme schválili.

    Nech sa, páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, teraz hlasovať spoločne o zástupcoch navrhnutých vládou Slovenskej republiky. A to sú, po prvé, Peter Sika, po druhé, František Palko, po tretie, Marek Lendacký.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za návrh 78 poslancov, proti 8 poslancov, zdržalo sa 39 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila Petra Siku, Františka Palka a Marka Lendackého za zástupcov vlády do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

    Ďalej.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, teraz hlasovať spoločne o zástupcoch navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov. To sú, po prvé, Magdaléna Mellenová, po druhé, Marián Lacko, po tretie, Jana Sláviková.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za návrh 76 poslancov, proti návrhu 25 poslancov, zdržalo sa 23 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila Magdalénu Mellenovú, Mariána Lacka a Janu Slávikovú za zástupcov reprezentatívnych združení odborových zväzov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, prosím, dajte teraz hlasovať osobitne o každom zástupcovi navrhnutom reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov, a to najprv, prosím, dajte hlasovať o kandidátovi pánovi Františkovi Bruckmayerovi.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za kandidáta 19 hlasov, proti 27 hlasov, zdržalo sa 77 poslancov, nehlasovali 2.

    Návrh sme neschválili.

    Ďalej.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte teraz hlasovať o kandidátovi Pavlovi Brnkovi navrhnutom reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za návrh 66 poslancov, proti 13 poslancov, zdržalo sa 46 poslancov.

    Návrh sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte teraz hlasovať o kandidátovi pánovi Petrovi Masárovi navrhnutom reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh 76 poslancov, proti 4 poslanci, zdržalo sa 44 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Návrh sme schválili.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o kandidátovi pánovi Ľudovítovi Pausovi navrhnutom reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za návrh 125 poslancov.

    Návrh sme schválili.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Konštatujem, že za členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne nominovaných reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov boli zvolení pán Pavol Brnka, Peter Masár a pán Ľudovít Paus.

    Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať osobitne o každom zástupcovi navrhnutom záujmovými združeniami občanov reprezentujúcimi...

  • Ešte poprosím, pán spravodajca, aj pre zápis je potrebné, aby som skonštatoval ja výsledky voľby.

    Takže konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila Pavla Brnku, Petra Masára a Ľudovíta Pausa za zástupcov reprezentatívnych združení zamestnávateľov v Dozornej rade Sociálnej poisťovne.

    Nech sa vám páči.

  • Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa. Pán predsedajúci, prosím, dajte teraz hlasovať osobitne o každom zástupcovi navrhnutom záujmovými združeniami občanov reprezentujúcimi poberateľov dôchodkových dávok.

    A, pán predsedajúci, prosím, dajte najprv hlasovať o pánovi Kamilovi Vajnorskom.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 124 poslancov, za návrh 65 poslancov, proti 40 poslancov, zdržalo sa 16 poslancov, nehlasovali 3 poslanci.

    Návrh sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o ďalšom kandidátovi navrhnutom záujmovými združeniami občanov reprezentujúcimi poberateľov dôchodkových dávok pánovi Ivanovi Sýkorovi.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za návrh 49 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa 75 poslancov.

    Návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o kandidátke navrhnutej záujmovými združeniami občanov reprezentujúcimi poberateľov dôchodkových dávok pani Monike Vrábľovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 125 poslancov, za návrh 60 poslancov, zdržalo sa 65 poslancov.

    Návrh sme neschválili.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Konštatujem, že najvyšší počet a nadpolovičnú väčšinu hlasov získal pán Kamil Vajnorský.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tak mi dovoľte konštatovať, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila Kamila Vajnorského za zástupcu záujmových združení občanov reprezentujúcich poberateľov dôchodkových dávok do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

    Ďakujem vám pekne, pán spravodajca.

    Tým sme vyčerpali hlasovanie o tomto bode programu.

    Teraz prosím predsedu zahraničného výboru poslanca Borisa Zalu, aby uviedol hlasovanie k návrhu uznesenia o

    návrhu smernice o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Máme to pod tlačou 197.

    Máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Návrhom uznesenia Národnej rady k návrhu smernice o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady a zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 3 zákona Národnej rady č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov schvaľuje smernicu o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady a zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky v znení, ako je uvedené v prílohe tohto návrhu uznesenia. Keďže v rozprave neboli dané pozmeňujúce návrhy, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 120 poslancov, za návrh 117 poslancov, zdržali sa 2 poslanci, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada schválila smernicu o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Pada na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov,

    tak ako to máme v tlači 147.

    Spoločným spravodajcom je člen výboru pre obranu a bezpečnosť pán poslanec Béla Bugár. Prosím, ho, aby uvádzal hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili traja poslanci. Len jeden poslanec predložil pozmeňujúce návrhy.

    Ale najprv navrhujem hlasovať o bodoch z informácií, a to spoločne o bodoch 1, 2, 3, ktoré prešli ústavnoprávnym výborom. Navrhujem hlasovať teda spoločne o bodoch 1, 2, 3 z informácií.

  • S odporúčaním gestorského výboru?

  • Gestorský výbor dal len informáciu. Takže nemôžem dať odporúčanie.

  • Áno. Dobre, pardon, prepáčte, jasné.

    Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 124 poslancov, za návrh 70 poslancov, proti 4 poslanci, zdržalo sa 50 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

    Ďalej.

  • Ďakujem. V rozprave podal dva pozmeňujúce návrhy pán poslanec Miššík a žiadal, aby sme o týchto dvoch bodoch hlasovali naraz. Takže, nech sa páči, pán podpredseda.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 124 poslancov, za návrh 75 poslancov, proti 6 poslancov, zdržalo sa 43 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán podpredseda, odporúčam, aby sme tento návrh zákona prerokovali v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 123 poslancov, za návrh 68 poslancov, proti 7 poslancov, zdržalo sa 47 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niektorí z poslancov chcú v zmysle § 85 zákona o rokovacom poriadku vystúpiť v rozprave. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Odporúčam hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 124 poslancov, za návrh 67 poslancov, proti 7 poslancov, zdržalo sa 50 poslancov.

  • Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách.

    Gratulujem, kolegom z opozície a poprosím o kľud v sále.

    Teraz prosím člena výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Viliama Jasaňa, aby uviedol hlasovanie k návrhu uznesenia k

    správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za II. polrok 2006 (tlač 198).

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, pán Köteles a pán Šimko, ktorý predložil doplňujúci návrh k návrhu uznesenia, ktorý znie: „Národná rada Slovenskej republiky ukladá prideliť správu o použití informačno-technických prostriedkov na prerokovanie osobitnému kontrolnému výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a osobitnému kontrolnému výboru na kontrolu činnosti SIS.“ Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o každom návrhu na uznesenie zvlášť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 119 poslancov, za návrh 102 poslancov, zdržalo sa 16 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Ďalej.

  • Prosím, dajte hlasovať o návrhu na uznesenie, ktorým Národná rada Slovenskej republiky A. berie na vedomie správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o použití informačno-technických prostriedkov za II. polrok 2006.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 120 poslancov, za návrh 98 poslancov, zdržalo sa 20 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia, ktorým vzala na vedomie správu Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť o stave použitia informačno-technických prostriedkov za II. polrok 2006.

    Ďakujem pekne.

  • Dajte, prosím, hlasovať ešte o ďalšej časti návrhu uznesenia, kde Národná rada Slovenskej republiky ukladá prideliť správu na prerokovanie osobitnému kontrolnému výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a osobitnému kontrolnému výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 120 poslancov, za návrh 52 poslancov, proti 4 poslanci, zdržalo sa 63 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh uznesenia sme neschválili.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz pristúpime k

    návrhu na zmeny v zložení výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Je to návrh, ktorý ste dostali do lavíc ako tlač 204, ktorý bol vypracovaný na základe návrhu členov poslaneckého klubu za Slovenskú národnú stranu, v rámci ktorého navrhujú odvolať ako člena z výboru pre nezlučiteľnosť funkcií pani poslankyňu Martu Damborskú a súčasne zvoliť za nového člena tohto výboru poslanca Jozefa Ďuračku.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Hlási sa niekto? Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť do rozpravy.

    Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu. Dávam teda hlasovať o návrhu na zmeny v zložení výboru Národnej rady, tak ako je uvedený v tlači 204. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 119 poslancov, za návrh 115 poslancov, proti 2 poslanci, zdržal sa 1 poslanec, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh o zmene v zadelení do výboru sme schválili.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali program 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, preto mi dovoľte, aby som túto schôdzu...

  • Hlasy z pléna.

  • Ešte, nech sa páči, zapnite, prosím, pána Prokopoviča s procedurálnym návrhom.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, ja len chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí nehlasovali za pridelenie materiálu, o jeho odporúčaní pre kontrolné výbory. Je to prvýkrát v histórii parlamentu, kedy sa toto stalo, že bolo upreté členom výboru mať informáciu, ktorá im zo zákona patrí. Ďakujem.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, len chcem upozorniť napriek tomu, aký máte vzťah, pán Prokopovič, bohužiaľ, zneužil procedurálny návrh na svoje zaujatie politického stanoviska. Poprosím, nerobme to, pretože v budúcnosti naozaj budem musieť odobrať slovo.

    Chcem poďakovať za účasť na schôdzi a vyhlasujem 7. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky za skončenú.

  • Rokovanie 7. schôdze NR SR sa skončilo o 12.42 hodine.