• Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste postupne zaujali miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať v rokovaní 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vážení páni poslanci, otváram 7. rokovací deň 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Viliam Veteška, Vladimír Mečiar, Peter Gabura, Martin Fedor, Jozef Berényi, Stanislav Kahanec, Juraj Liška, Zoltán Horváth, Viliam Novotný a Ľuboš Micheľ.

    Vážené kolegyne, kolegovia, v rokovaní 7. schôdze pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (zákon o tripartite).

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 146 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 146a.

    Registrujem dva procedurálne návrhy. Pani podpredsedníčka požiadala o slovo, tak, pardon, s procedurálnym návrhom pán poslanec Lipšic. Zapnite mu, prosím, mikrofón.

  • Pán predsedajúci, včera bolo požiadané v mene troch poslaneckých klubov poslanecké grémium o zvolanie, bezodkladne. Pani podpredsedníčka informovala, že nemá na to puvoár, ale vy asi už máte, tak by bolo fajn, keby ste nám oznámili, kedy zvolávate poslanecké grémium.

  • Pán kolega, veľmi rýchlo vyhodnotíme toto vaše želanie. Zaujmem k tomu stanovisko. Teraz poprosím, aby sa ujala slova pani podpredsedníčka parlamentu pani Belousovová.

  • Ak ste pozerali na svetelnej tabuli, ja som sa hlásila skôr, len pre tých, ktorí nemajú oči, ako pán poslanec Lipšic, a zase ako včera pán podpredseda Číž doplatil na slušnosť.

    Takže ja by som sa chcela, ak dovolíte, vyjadriť k tomu, čo sa tu dialo zo strany opozície včera večer a myslím si, že už je na čase zaujať aj z mojej strany také osobné, ale aj politické stanovisko. Ja chápem, že vám išlo o to, aby ste oddialili čas a prerušili včerajšie zasadnutie kvôli tomu, že nasleduje zákon, ktorý predkladá pani ministerka Tomanová a chýbalo vám tu ako opozícii publikum na balkóne zastúpené novinármi, ktorí by vám potom mohli robiť poriadne piáv.

  • Takisto som rozmýšľala nad tým, či vôbec vystúpiť, pretože ako sa hovorí, a včera to bola zvlášť pravda, svojím správaním a vonkajšími prejavmi si každý už vystavuje vysvedčenie sám. A tí, ktorí ste včera vystupovali, ste si ho vystavili jednoznačne, že ste arogantní, že jednoducho nie ste slušní a že sa s vami nedá normálne spolupracovať. Ale potom som si to rozmyslela a myslím si, že aj moje vystúpenie v tejto chvíli bude mať význam a možno medzi vami je niekto, kto si aspoň uvedomí, o čom je parlament a aká je to inštitúcia a s akou dôstojnosťou treba v ňom vystupovať.

    Takže, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, som človek, ktorý nevyhľadáva konflikty a myslím si, že život ma naučil aj potrebnej pokore a tolerancii, rešpektovaniu názorov iných, aj keď sa nezhodujú s mojimi. Za dlhé roky pôsobenia v politike sa snažím oddeľovať osobné pocity a osobné vnímanie, ale keďže politik, a ja som tiež len človek, nie vždy sa to dá zvládnuť a myslím si, že teraz je taká chvíľa.

    Po 4-ročnej prestávke som sa vrátila ja, aj Slovenská národná strana do parlamentu a musím konštatovať, ale s poľutovaním, že viac-menej sa tu nič nezmenilo. Myslím, nič sa nezmenilo, čo sa týka atmosféry. Nevadí mi, keď dochádza v parlamente k názorovému a politickému súboju alebo, ak chcete, súťaži – ja radšej používam ten výraz súťaži – medzi politickými stranami alebo medzi koalíciou a opozíciou. Ak však má mať Národná rada Slovenskej republiky váhu v očiach verejnosti, ak si má napraviť pokazenú reputáciu, je potrebné, aby politická súťaž prebiehala korektne a mala určité pravidlá a začala sa riadiť tým hlavným, možno jediným princípom, od ktorého by sme sa mohli odraziť, a to je dodržiavaním elementárnych pravidiel slušnosti.

  • Ruch v sále.

  • To som vám vlastne chcela povedať, páni poslanci. Ale myslím si, že už tým správaním teraz dokazujete, že asi elementárne princípy slušnosti sú vám úplne cudzie.

    Obrátim sa priamo na poslancov opozície. Veľmi často v minulosti, aj teraz sa pasujete v spolupráci s médiami, ktoré vám nahrávajú, do roly akejsi elity slovenskej spoločnosti. Tak sme to tu počúvali a tak nám to tu pchali do uší a do očí 8 rokov vami spriaznené médiá, že ste akási elita, ktorá jediná má tie najsprávnejšie, najdemokratickejšie a najkresťanskejšie názory. Ako to skutočne je, dokázali parlamentné voľby, chvalabohu, zdravý rozum majú obyvatelia Slovenska. A to, čo sa deje hlavne na tejto schôdzi Národnej rady, aká atmosféra tu vládne, je jednoducho nedôstojné. Nedôstojné inštitúcii, ktorá nesie názov Národná rada Slovenskej republiky. Hovorím to preto, lebo ja tu zastupujem Slovenskú národnú stranu. Tú Slovenskú národnú stranu, ktorú ste práve vy opľúvali za to, keď chcela samostatnú Slovenskú republiku. Takže na tom, akú dôstojnosť, akú váhu v spoločnosti bude mať táto inštitúcia, nám, poslancom Slovenskej národnej strany záleží tým viacej.

    Uznávam opozícii určitý nárok aj na nervozitu, veď príčiny na nervozitu tu jednoznačne sú. Najskôr je to zdrvujúca prehra v parlamentných voľbách a teraz prieskumy verejnej mienky, ktoré opakovane potvrdzujú takú podporu súčasnej vláde a súčasnej koalícii, akú nemala žiadna v histórii samostatného Slovenska a v akú ste vy nemohli ani dúfať, že budete mať. Z pohľadu opozície každý náš úspech a každý ďalší prieskum, každá dobrá správa o Slovensku a pre Slovensko musí byť, ak sa vcítim do vášho postavenia, sypanie soli do vašich rán a umieráčik vašej politike a budúcim politickým šanciam. Myslím si však, že i pri veľkej tolerancii a rešpektovaní všetkých druhov a príčin frustrácie opozície správanie viacerých jej poslancov sa nedá hodnotiť ináč, ako nevhodné, neslušné a nedôstojné.

    A budem, ako zvyknem byť, aj konkrétna. Veľmi sa ma dotýka napríklad, páni poslanci opozície, keď vám dôjdu vecné argumenty, čo sa stáva pomerne často, a znižujete sa a útočíte, urážate nielen mňa, ale aj ďalších poslancov, a hlavne si na útoky vyberáte ženy poslankyne podobným spôsobom, ako napríklad sa snažil včera uraziť alebo zosmiešniť mňa pán poslanec Lipšic, ktorý včera nezabudol úplne od veci mi pripomenúť, že som bola učiteľkou. A často to používate viacerí.

  • Ruch v pléne.

  • Aj teraz tam niektorí vybuchujete smiechom, ale často používate toto označenie „pani učiteľka“ s príchuťou nejakej nadávky. Viete, pán poslanec Lipšic, aj ostatní, ja som bola učiteľkou a ja sa za to nehanbím, ja som na to hrdá a som hrdá na to, že som bola učiteľkou, ktorá pôsobila na Kysuciach. Šokuje ma však, ak vy ako predstaviteľ KDH, ktoré bolo 8 rokov zodpovedné za školstvo a podieľa sa na tom, že postavenie učiteľa po tých 8 rokoch vášho bačovania, postavenie v súčasnosti učiteľa má nízky status. Tak ako ste dokrvavili školstvo, ako ste znehodnotili postavenie učiteľa, vy teraz budete s úškrnom ironicky používať učiteľ, označenie učiteľ ako nadávku? A nadávať doslova niekomu do učiteľov? Chvalabohu, že tento rezort má Slovenská národná strana a bude robiť všetko preto, aby, keď sa spomenie učiteľ, v nikom, ani vo vás, táto profesia nevyvolávala úškrny alebo posmešky. Znova opakujem, že za to, že som bola učiteľkou, sa nehanbím.

    Ale na doplnenie a vašu inšpiráciu, vážení páni opoziční poslanci, chcem ešte zo svojho životopisu uviesť, že som bola aj riaditeľkou úradu práce alebo primátorkou okresného mesta. Každé z týchto povolaní mi veľmi veľa dalo a obohatilo ma. Určite lepšie, ako mnohí vy a ďalší spomedzi vás tu, v Bratislave, poznám pocity ľudí tam na tom, čo vy označujete ako nepodstatný vidiek, poznám ich poníženie, napríklad keď som bola riaditeľkou úradu práce, keď títo ľudia, nie vlastnou vinou sa ocitne napríklad živiteľ rodiny na úrade práce alebo aké pocity vyvolalo v obyvateľoch Kysúc to, že vaša vláda na ne doslova kašľala a už aj v takej situácii, ako bola snehová kalamita, keď po 10 či 14 dňoch sa prišiel pán Dzurinda pozrieť na Kysuce ako vtedajší premiér nie preto, aby pomohol pri kalamite, ale preto, aby sa išiel v rámci predvolebnej kampane predvádzať na Raču. Chvalabohu, Pán Boh je spravodlivý.

  • Hluk v sále.

  • Na rozdiel od vás do vysokej politiky som sa nedostala tak, ako mnohí z vás ľahko. Všetko, čím som prešla, všetko, čo som si preskákala, ma však formovalo k pokore a k porozumeniu tých obyčajných ľudí, pre ktorých ochranu a pre ktorých prospech chcem teraz tak ako celá súčasná vládna koalícia robiť to najlepšie. Z podobných prejavov vás a vašich kolegov hovorí, neviem to inak nazvať, len zlo, zlo a obrovská pýcha. A pýcha, pán poslanec, a ďalší kresťanskí demokrati, ako všetci vieme, peklom dýcha, určite nie ničím dobrým.

    Mojím cieľom však nie je vás tu vychovávať, ani školiť, považujem za potrebné a korektné vám i ďalším podobným kolegom povedať nasledovné a chcem, aby ste si to veľmi dobre zapamätali. Neznižujte sa k osobným urážkam, zvlášť takým, keď sa snažíte urážať mňa alebo ďalšie kolegyne ako ženy. Dávate tým svedectvo o vlastnej úbohosti a robíte hanbu ostatným normálnym slovenským mužom, ktorých väčšina si ženy vedia vážiť a vedia sa správať slušne. Naučte sa rešpektovať stav, ktorý vznikol po voľbách nielen v parlamente, pretože je to výsledok regulárnej politickej súťaže, ktorú sme my vyhrali a vy ste ju prehrali. Viem, že po 8 rokoch sa ťažko zvyká na výmenu úloh, ale v rámci vašej psychohygieny vám radím, aby ste si zvykli veľmi skoro, pretože toto bude na 4 roky a som presvedčená, keď obyvatelia Slovenska vidia, čo predvádzate v parlamente, že to bude aj na ďalšie 4 roky a ešte na ďalšie.

    A ešte jedna úplne osobná poznámka na záver. Ja som povedala, ak si vymieňame argumenty, ak útočíte na mňa ako na politika, mne to neprekáža, ak však prekročíte hranice a budete používať osobné útoky ako na ženu, potom ja zabudnem na to, že som politik a vybavím si to s vami ináč.

    Ďakujem pekne.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, opäť sa nám nedarí dodržiavať elementárne zásady slušnosti a elementárne pravidlá rokovania v parlamente.

  • Krik v sále.

  • Poprosím vás, pán podpredseda Národnej rady, keby ste aspoň vy dodržiavali elementárne zásady slušnosti a svoju pozíciu podpredsedu Národnej rady, keby ste smerovali k tomu, aby sme udržali normálny poriadok a korektné, slušné vzťahy v parlamente.

    Vážené kolegyne, kolegovia, siedmi reagujete na pani poslankyňu. Chcem vás upozorniť, že pani poslankyňa vystúpila ako podpredsedníčka Národnej rady v reakcii na včerajšiu situáciu a požiadala o slovo podľa § 28 ods. 1. V danom prípade to nebolo vystúpenie v rozprave, ale chcela zaujať stanovisko k situácii, ktorá vznikla v parlamente. Na túto tému sme diskutovali a zaujal stanovisko ústavnoprávny výbor k tomu, že na takéto vystúpenia sa s faktickými poznámkami nevystupuje.

    Poprosím o stanovisko predsedu ústavnoprávneho výboru, či v danej situácii je možné vystupovať s faktickými poznámkami k takémuto vystúpeniu. Aké bolo stanovisko výboru?

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, ja si len dovolím pripomenúť veľmi čerstvé stanovisko ústavnoprávneho výboru spred týždňa, kde sme okrem iného riešili ustanovenie § 28 ods. 1 rokovacieho poriadku, kde sme skonštatovali, že predsedovi Národnej rady, podpredsedom Národnej rady a prezidentovi republiky a členom vlády sa udelí slovo kedykoľvek, teda aj mimo rozpravy. A vo väzbe na to, na ustanovenie § 33 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vychádzame z toho, že poslanci majú v rozprave, keďže toto bolo vystúpenie mimo rozpravy, tak by nemali existovať v tomto prípade faktické poznámky na takéto vystúpenie.

  • Ďakujem pekne. Takže v danom prípade procedurálne návrhy: pani poslankyňa Sabolová a pán poslanec Bugár Béla.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová, zapnite ju, prosím.

  • Zapnite mi mikrofón, buďte taký láskavý. Ďakujem za slovo.

    Aby ste nehovorili, že nepoviem skôr procedurálny návrh, tak žiadam okamžite zvolať grémium, tak ako bolo dohodnuté včera za 3 poslanecké kluby.

    A teraz vysvetlím dôvody, prečo ešte grémium. Jednak je to zákon o reklame, kde novelizujeme zákon o verejnom obstarávaní a druhá vec je teraz toto vystúpenie. Pán predsedajúci, doteraz sme nedostali, ani predsedovia klubov vyjadrenie ústavnoprávneho výboru. Veľmi dobre viete, že je to len schválené koalíciou, čiže bolo by veľmi, veľmi prezieravé a múdre, keby ste nám boli toto uznesenie výboru doručili. To nie je tajné uznesenie, aby sa prednieslo vtedy, kedy vám vyhovuje. A to, čo tu predniesla pani podpredsedníčka, skutočne záver bol učiteľský syndróm a to ostatné bolo komentovanie vystúpení ...

  • Vstúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Opäť zneužívate rokovací poriadok – to je procedurálny návrh –, aby ste politicky komentovali vystúpenie vašej oponentky. Znamená, hrubo zneužívate, pani poslankyňa, svoju pozíciu a to, že sme benevolentní a nechávame týmto spôsobom vaše vyjadrenia.

    Teraz poprosím, dajte slovo pánu poslancovi Bugárovi.

  • Pán podpredseda, pripájam sa k tomu procedurálnemu návrhu, procedúre, lebo takto, keď budeme rokovať, tak dnes rokovať nebudeme. To znamená, že zvolajte poslanecké grémium, to je jedna vec. Druhá vec, no nemali by ste komentovať vystúpenia jednotlivých poslancov. Tretia vec, pani podpredsedníčka, nech sa páči, má právo vystúpiť, v poriadku, ale neexistuje, že na jej vystúpenie nemôže reagovať opozícia. Tu nás poučovať a horšie ako dedinská učiteľka nebude. Ak niekto tu vytvára zlú atmosféru, tak to je ona ...

  • Zoberte mu, prosím, slovo.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem 15-minútovú prestávku. Nikto sa nehlási do rozpravy. Do akej rozpravy? Na základe žiadosti vyhlasujem 15-minútovú prestávku a zvolávam poslanecké grémium.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať v rokovaní 7. schôdze Národnej rady.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme teda pokračovať v rokovaní 7. schôdze, a to druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o trojstranných konzulátiách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (zákon o tripartite).

    Poprosím pani ministerku ešte o strpenie. O slovo požiadal podľa § 28 ods. 1 podpredseda Národnej rady Milan Hort.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, bola snaha aj včera, aby sme zvolali grémium predovšetkým preto, lebo nepriame novely zákonov sa začínajú vyskytovať ako huby po daždi, aby sme si na grémiu vysvetlili, či chceme takýmto spôsobom legislatívny proces nasmerovať, aj keď sa v minulosti tiež aj v tejto oblasti udiali občas prešľapy, ale teraz sa nám zdalo, ako by sa to stávalo normou spôsobu fungovania tejto Národnej rady. Plus sme chceli aj upokojiť situáciu po tom, čo sa tu už po niekoľkýkrát udialo počas vedenia schôdze pani kolegyňou Belousovovou.

    Nebola iná snaha, iba aby sme si vysvetlili aj stanovisko ústavnoprávneho výboru, ale aj naše pocity vo vzťahu k tomu, ako sa tu narába s rokovacím poriadkom. Ak je v § 28, ktorý je v časti rozprava, povedané, že môže vystúpiť kedykoľvek prezident, generálny prokurátor, člen vlády a člen vedenia parlamentu, tak sme mali za to, že sa to v minulosti tak chápalo a vysvetľovalo a dialo vždy vo vzťahu k otvorenej rozprave. Ak sa tu prvýkrát, a bolo to prostredníctvom vystúpenia pána predsedu Národnej rady, zaviedol iný mechanizmus a ústavnoprávny výbor ho potvrdil, že ten mechanizmus je správny, tak máme za to, že na každé takéto vystúpenie je možné reagovať minimálne faktickou poznámkou. Ak ani toto právo nám nie je dané, alebo ak nám je upierané, tak sme na grémiu mali snahu, aby sme sa aspoň na tomto dohodli. Bolo povedané, že zasadne najnovšie ústavnoprávny výbor a bude sa touto problematikou zaoberať.

    Ja len chcem povedať, že ak by sme mali byť svedkami takej situácie, aká tu bola pred chvíľou, keď pani podpredsedníčka môže rozprávať a nie je možné na ňu reagovať, tak v takom prípade je niečo choré v štáte dánskom, lebo každý, kto sa za tento pult postaví, tak nesie so sebou aj riziko, že si vypočuje aj názor na to, čo povie, so všetkými rizikami. Ak sa to nemôže diať, tak hovorím, litera zákona aj v tomto prípade je určite nad duchom zákona, a to by nám všetkým malo ísť o to, aby to bolo o možnosti diskutovať, a nie o zatváraní úst. Takže to je stanovisko k tomu, čo sa tu udialo.

    A pokiaľ ide o pani podpredsedníčku, mrzí ma to, mrzí ma to, že ak chce niekto vystúpiť ku spôsobu rokovania Národnej rady alebo k tomu, aké má pocity počas toho rokovania a skĺzne na takú úroveň, že nepriamo naznačí, že ju naplnilo uspokojením, že bývalý premiér si na Rači zlomil nohu, tak vydáva vysvedčenie o svojej morálke, mravnosti a o svojom charaktere, o ničom inom. A to, čo som sa dozvedel pri pulte hore, keď celé to extempore skončilo, nebudem tu komentovať, pretože sa to na hovorenie z tohto miesta absolútne nehodí.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, vrátime sa k vládnemu návrhu zákona o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. a o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, teda zákon o tripartite.

    Pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, účelom predloženého vládneho návrhu zákona o tripartite je upraviť fungovanie sociálneho dialógu na celoštátnej úrovni medzi štátom, zamestnávateľmi a zamestnancami prostredníctvom ich zástupcov, podporovať uskutočňovanie účinného sociálneho dialógu na celoštátnej úrovni ako demokratického prostriedku na riešenie hospodárskeho a sociálneho rozvoja, rozvoja zamestnanosti a zabezpečenie sociálneho zmieru. Vládny návrh zákona analogicky aplikuje konzultácie širšieho obsahu tak, ako sú upravené Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 144 z roku 1976 o trojstranných konzultáciách na podporu uplatňovania medzinárodných pracovných noriem.

    Podpora trojstranných konzultácií je zakotvená aj v čl. 136 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. Vládny návrh zákona predpokladá konzultácie na celoštátnej úrovni medzi vládou Slovenskej republiky ako zástupcom štátu a reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov a reprezentatívnymi združeniami zamestnancov ako zástupcov sociálnych partnerov. Sociálne partnerstvo podľa vládneho návrhu zákona je budované na princípe vzájomne preukázanej reprezentatívnosti sociálnych partnerov. Z uvedeného dôvodu vládny návrh zákona zároveň určuje podmienky reprezentatívnosti sociálnych partnerov.

    Ďalej tento návrh zákona upravuje riešenie sporu o určenie reprezentatívnosti sociálnych partnerov v prípade vyslovenia pochybností o naplnení všetkých podmienok reprezentatívnosti ustanovených zákonom. Navrhuje sa, aby spor týkajúci sa určenia reprezentatívnosti zástupcov zamestnávateľov alebo zamestnancov riešil nezávislý rozhodca, ktorého si po vzájomnej dohode určia sociálni partneri, a ak sa nedohodnú, určí ho Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

    Týmto návrhom zákona sa zriaďuje Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky ako konzultačný a dohodovací orgán vlády Slovenskej republiky a sociálnych partnerov na celoštátnej úrovni. Navrhuje sa, aby Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky vykonávala svoju činnosť prostredníctvom svojich orgánov, a to plenárnym zasadnutím a prostredníctvom.

    Vládny návrh ďalej ustanovuje kompetencie týchto orgánov, a, samozrejme, aj ich zloženie. V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou sa vládnym návrhom zákona v čl. 2 mení a dopĺňa zákon č. 575 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti si dovolím pripomenúť, že súhlasíme a odporúčame dámam poslankyniam a pánom poslancom schváliť aj pozmeňujúce návrhy z gestorského výboru.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci a bývanie poslancovi Róbertovi Madejovi, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby zdôvodnil návrh stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (zákon o tripartite).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k predmetnému vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 176 z 13. decembra 2006 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol predmetný návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 80 zo 16. januára 2007, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením č. 91 z 23. januára 2007 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie svojím uznesením pod č. 41 z 26. januára 2007.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v časti IV. spoločnej správy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (zákon o tripartite) vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení pozmeňujúcich návrhov schváliť.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 4 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy s návrhom schváliť.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Róberta Madeja na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní Národnej rady Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie pod č. 41 z 26. januára 2007.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku.

  • Hlasy z pléna.

  • Nie, zatiaľ som nedostala. Čože? Tak poprosím písomné prihlášky. Pardon, to je ešte zo včera. Máte pravdu.

    Takže som dostala do rozpravy tieto písomné prihlášky. Za Klub Kresťanskodemokratického hnutia pán Daniel Lipšic a ďalej poslanci pani Klára Sárközy, pani poslankyňa Vaľová, pani poslankyňa Radičová a pán poslanec Abrhan.

    Takže ako prvý vystúpi pán poslanec Lipšic, ale hlási sa ešte pred ním pán spravodajca, ten má prednosť. Takže potom vystúpi pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem veľmi pekne. Len veľmi v krátkosti mi dovoľte predložiť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa bude týkať len účinnosti zákona o tripartite.

    Aj vzhľadom na ústavné lehoty, ktoré je potrebné dodržať v prípade schválenia predmetného návrhu zákona, sa navrhuje k článku 3 tohto návrhu zákona: V článku 3 sa slová „1. marca“ nahrádzajú slovami „1. apríla“.

    Navrhovaná účinnosť zabezpečí dostatočnú legisvakančnú lehotu a navyše umožní, aby v prípade schválenia návrhu zákona bol dostatočný priestor časový na podpis schváleného zákona ústavným činiteľom.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Lipšic, po ňom vystúpi pani poslankyňa Sárközy.

  • Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, dotknem sa dvoch právnych problémov a jedného obzvlášť, ktorý nespomenula ani pani ministerka a ktorý rieši otázku rokovania vlády. Nijako nesúvisia s tripartitou. Ja som sa už pani ministerky pýtal v prvom čítaní, aký je dôvod tejto zmeny. Ako táto zmena súvisí s tripartitou? Pani ministerka po ukončení rozpravy ani nereagovala. Považujem to za prejav vašej pýchy, arogancie.

    V minulosti sme sa nemuseli zhodnúť na mnohých veciach, ale nereagovať vôbec na veľmi jasnú otázku poslanca to tu zvykom nebývalo. Máte iný názor na rokovania vlády, že majú byť neverejné, občania nemajú mať prístup k zvukovým záznamom. V poriadku. Ja mám iný názor. Ale ani ho nepovedať, báť sa ho povedať na rokovaní pléna, to, si myslím, že je pomerne veľká trúfalosť. A je to nový zvyk v parlamente, musím povedať. Nový zvyk, ktorý zavádza vládna koalícia a nie je to jediný nový zvyk. Vládna koalícia do poslednej schôdze predkladala cez poslancov svoje návrhy zákonov, aj vy, pani ministerka, cez poslanecké návrhy zákonov. To tu nebývalo. Sústavne, sústavne sa v druhom čítaní objavujú návrhy na novelizáciu ďalších zákonov. Do dnešného dňa vládna koalícia vyčíta bývalej vláde, že sa snažila novelizovať nesúvisiaci zákon v zákone o Horskej službe. Do dnešného dňa to počúvame. A bola to chyba.

    Aká je prax dnes? Dnes na každej schôdzi sú minimálne tri zákony, v ktorých sa novelizujú nesúvisiace právne predpisy. Včera sme mali dva také zákony v zákone o reklame, dnes rovnako v spoločnej správe sa otvára iný zákon, zákon o kolektívnom vyjednávaní. To je nová kvalita legislatívy, pani ministerka, ktorú sľubovala táto vláda, keď sa rokovalo o vládnom programe v pomerne bujarej nálade.

    Sú nové zvyky aj pri hodine otázok a odpovedí. Hodina otázok a odpovedí sa zmenila na hodinu otázok a odpovede. Jednej odpovede. Lebo to tiež prispieva k politickej kultúre vzťahov koalície a opozície. Odoberajú sa slová vo faktických poznámkach a vládna koalícia prelomila vo výbore hlasovaním stanovisko, podľa ktorého vedenie parlamentu, členovia vlády môžu vystúpiť kedykoľvek mimo rozpravy, a nie je možné na nich ani reagovať. Keď sme argumentovali tým, že veď § 28 je v časti, ktorá má názov Rozprava, a keď som sa spýtal, či je to náhoda, že tento paragraf bol taký voľne poletujúci elektrón, ktorý nemal kam zakotviť, tak zakotvil v časti rozprava, vládna koalícia nevedela odpovedať. Účel svätí prostriedky. No a nové nóvum je nereagovať vôbec na vážny problém v rozprave.

    Aký je dôvod takejto pýchy a arogancie? Pani ministerka nám to povedala včera v rozhovore, že tu budeme dvadsať rokov, ste povedali. Boli takí, čo si mysleli, že sú na večné časy, iní na tisíc rokov a nedopadlo to dobre. Takže uvidíme.

    Teraz sa vyjadrím k dvom konkrétnym právnym problémom a budem mať na vás, pani ministerka, dve konkrétne otázky k návrhu zákona o tripartite.

    Prvá otázka. Hospodárska a sociálna rada je definovaná ako konzultačný a dohodovací orgán vlády a sociálnych partnerov. Už som sa vo výbore pýtal, aká je povaha tohto orgánu. Je to orgán exekutívny, je to orgán poradný? V rámci trojdelenia moci kam tento orgán patrí? Vaša štátna tajomníčka potom povedala, že to bude občianske združenie. No tak to je naozaj veselé. To tu rokujeme o občianskom združení nazvanom tripartita? No, to bola odpoveď vašej štátnej tajomníčky. Takže by ma zaujímalo naozaj, aká je povaha tohto orgánu z pohľadu trojdelenia štátnej moci. Som si vedomý, že aj v roku 1999 prijatý zákon mal podobnú definíciu. Bol navrhnutý Stranou demokratickej ľavice a predložený jej ministrom za účasti podpredsedu vlády pre legislatívu Fogaša. A ten problém tu je.

    Po druhé. V tomto návrhu zákona máme ďalší pokus obmedziť právo na informácie. V tomto návrhu zákona je ustanovenie nijako nesúvisiace so zákonom o tripartite, a to je ustanovenie, podľa ktorého sú schôdze vlády neverejné. Chcem sa opýtať, aká je súvislosť tohto ustanovenia so zákonom o tripartite podľa legislatívnych pravidiel. Je to len náhoda, že ste prechádzali rokovací poriadok vlády a zrazu na ministerstve vám napadlo, aha, toto by bolo fajn aj do zákona. Na to sme predtým nemysleli.

    Zdôvodnenie v dôvodovej správe je naozaj kúzelné. Píše sa tam: „Absencia takéhoto ustanovenia v zákone spôsobuje aj v praxi značné ťažkosti.“ A ja sa pýtam: Aké ťažkosti spôsobuje v praxi? Aké konkrétne ťažkosti spôsobuje v praxi? Bol som tri a pol roka vo vláde a žiadne ťažkosti absencia tohto ustanovenia nespôsobovala. Aké spôsobuje dnešnej vláde? Nie náhodou tie, že by mohli mať občania prístup k zvukovým záznamom z rokovania? Nie náhodou tie, že je podozrenie, že keď sa odvolávali na 1. schôdzi vlády štátni tajomníci, boli odvolaní protizákonne? Nie je to preto, že prebieha súdne konanie, aby ste sprístupnili zvukový záznam, ktorý preverí, či podozrenie je oprávnené, alebo nie je oprávnené? Je to zrejme tak. Znovu je vláda dôležitejšia ako občan?

    Včera tu bol doplňujúci návrh k inému zákonu o reklame, ktorý sa týkal zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Pani poslankyňa Angyalová ho nakoniec stiahla, čo som rád, tvrdiac, že kvôli hystérii, ktorá vznikla v pléne. Neviem, či to bolo kvôli hystérii alebo kvôli tomu, že by návrh asi neprešiel ani vo vládnej koalícii, ale odcitoval by som vyjadrenia organizácií, nie opozície, zo včerajšieho dňa, ktoré sa vyjadrili k návrhu, ktorý tu bol predložený. Podľa združenia Občan a demokracia a Transparency International Slovensko išlo o mimoriadne závažný spôsob zásahu do práva občanov na informácie:

    „Navrhovaná formulácia zjavne nerozumná žiadosť je veľmi nejasná a nie je nikde definovaná. Posúdenie, či žiadosť občana o informácie je zjavne nerozumná, by záviselo iba od subjektívneho názoru konkrétneho úradníka. Navyše, novela navrhuje, aby úrad ani nemusel písomne zdôvodniť, prečo považuje žiadosť za zjavne nerozumnú. Toto ustanovenie umožní svojvoľne a bez zdôvodnenia zamietať žiadosti občanov o informácie. Vágne a nejasné ustanovenie zároveň narúša princíp právnej istoty, a preto je v rozpore s ústavou. Pokus o vážnu zmenu takéhoto zásadného zákona prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu k inému nesúvisiacemu zákonu, a to bez akejkoľvek verejnej diskusie o dôsledkoch tohto návrhu a bez jeho prerokovania vo výboroch parlamentu je veľmi neférovým prístupom.“ Takýto prístup hrubo porušuje princípy demokracie a transparentnosti, zdôrazňujú organizácie vo svojom stanovisku.

    Ale naspäť k rokovaniam vlády. Aký je platný stav a prečo je nevyhovujúci? Platný stav je taký, že zákon nerieši verejnosť, alebo neverejnosť schôdzí vlády. Rieši to rokovací poriadok, ktorý je interným predpisom. Tým, že v zákone nie je ustanovené, že schôdze vlády sú verejné na rozdiel napríklad od Národnej rady alebo pojednávaní súdov, čo je dokonca v ústave, nie je na nich možný prístup verejnosti. Pred úradom vlády nestoja každé ráno v stredu zástupy ľudí dožadujúci sa pozrieť na svojich ministrov. Zatiaľ. Možno o dvadsať rokov áno, ale zatiaľ nie. Takže, kde je problém? Kde je problém? Problém je v tom, že vláda nechce zverejňovať zvukové záznamy. Ale v minulosti tieto zvukové záznamy boli využívané aj opozičnými poslancami v rámci poslaneckých prieskumov.

    Nie je tu pán poslanec Jarjabek, ale chcel by som to zdôrazniť, a budem zvlášť zvedavý na jeho hlasovanie, pretože v minulosti, keď bola diskusia o predaji Národného divadla, minister Rusko v tom čase predložil návrh do vlády, aby išlo o nejakú formu nájmu so spoločnosťou Trutheim a vtedy opoziční poslanci, vrátane pána poslanca Jarjabka urobili poslanecký prieskum. Boli na úrade vlády, vyžiadali si zvukový záznam z rokovania vlády, dostali ho, vypočuli si ho a využili ho na svoj poslanecký prieskum. Vtedy to bolo v poriadku. A dnes to už v poriadku nie je? Aké nové zvyky chce ešte táto vládna koalícia v parlamente zavádzať?

    Navrhujem jeden ďalší návrh. Nielen rokovania vlády by mali byť neverejné, ale podľa mňa v ďalšom kroku aj rokovania výborov Národnej rady. Po tom, čo predviedol minister Kubiš vo výbore Národnej rady, by to asi bolo zjavne rozumné, terminológiou včerajšej novely zákona bolo by to zjavne rozumné. Minister Kubiš poškodil Slovenskú republiku a podrazil Srbsko veľmi nepekným a neférovým spôsobom.

    Keď nechcem ísť do ďalekej histórie, tak spomeniem minulé storočie, keď nás zradili spojenci v Mníchove, v Srbsku boli demonštrácie na našu podporu. Keď prišli sovietske vojská, v Srbsku boli demonštrácie na našu podporu a my sme včera Srbom vypálili tak neférovým spôsobom, že by sa im minister Kubiš mal za svoje slová ospravedlniť. Aká hyperbola? Čo to bolo za hyperbolu? To bol proste škandál ...

  • Pán poslanec, upozorňujem vás v zmysle rokovacieho poriadku, že odbočujete od témy, ak to urobíte ešte raz, zoberiem vám slovo.

  • ... je potrebné sa ospravedlniť. Pani predsedajúca, neodkláňam sa od témy. Pani predsedajúca, no skúste tú zábavu urobiť. Hovorím k veci, hovorím o tom, že navrhujem, aby ďalším krokom boli neverejné rokovania výboru a spomínam konkrétny príklad. To, čo urobil minister Kubiš na predvčerajšom rokovaní výboru. Takže, počúvajte, čo hovorím.

    Tento návrh je zacielený práve na to, aby sa občania nedozvedeli, čo si ministri skutočne o nich myslia, čo skutočne hovoria vo vláde, nie v parlamente, kde sú médiá, nie na „tlačovkách“, ale čo skutočne hovoria na rokovaní vlády. Vy sa znovu, pani ministerka, bojíte občanov, aj keď ich máte plné slová.

    Z tohto dôvodu mi dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh 15 poslancov k tomuto návrhu, ktorého cieľom je v čl. 2 vypustiť bod 1, to je práve bod, podľa ktorého by mali byť neverejné rokovania vlády. Odovzdávam pánovi spravodajcovi.

    Pán spravodajca vo výbore, a je to v spoločnej správe, podal pozmeňujúci návrh alebo doplňujúci návrh, podľa ktorého rokovania vlády budú neverejné, ale týmto nie je dotknutá povinnosť vlády zverejňovať texty materiálov podľa osobitného predpisu. To mi odľahlo. To znamená, návrhy zákonov prídu do parlamentu normálne verejne, nie tajne, že budeme vedieť, aké sú. To je veľmi fajn, to je fajn, to je dobre.

    Ale tento návrh len potvrdzuje, o čo vláde ide. Ide o to, aby nemusela zverejňovať zvukové záznamy z rokovania vlády nikomu – občanom, médiám, opozícii. O to ide. A som prekvapený, že takéto nové zvyky do parlamentnej demokracie chcete zaviesť. Možno preto, že si myslíte, že tu budete 20 rokov. Obávam sa ale, že sa môžete veľmi ľahko mýliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ešte predtým ako budú reagovať s faktickými poznámkami, chcem znovu zopakovať, aby ste sa držali, páni poslanci, vo svojich vystúpeniach témy, pretože rokovací poriadok umožňuje odobrať slovo, ak sa rečník odkláňa od témy po jednom upozornení. Odklonili ste sa od témy vtedy, keď ste začali hovoriť o, v úvodzovkách „zrade“ pána Kubiša. Ja možno poruším rokovací poriadok tiež, keď vám poviem, že boli ste vo vláde vtedy, keď vaša koalícia a KDH spolu povolili bombardovanie Belehradu.

  • Hlasy a ruch v sále.

  • Takže s faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Bačík, pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Madej, pán poslanec Gál, pán poslanec Frešo, pán poslanec Halecký a pani poslankyňa Sabolová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Bačík.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Vážený pán poslanec Lipšic, ja budem reagovať len na jednu záležitosť vo vašom vystúpení, že si tu zakladáte politický kapitál na vašom pojme, že posudzovanie žiadosti, keď bude žiadosť zjavne nerozumná, a hovoríte, že tento výraz neustanovuje žiadna právna úprava, ani nie je možné nejakým spôsobom ku nej zaujať stanovisko. No, tak ja sa vás teda pýtam a pýtam sa z toho dôvodu, že vy ste nám tu v utorok ako navrhovateľ predstavili novelu Občianskeho zákonníka, kde chcete spochybniť relatívnu neplatnosť právneho úkonu na základe zjavnej ľahkomyseľnosti. No, ja som už len zvedavý, keby táto vaša novela Občianskeho zákonníka prešla, ako by súdy posudzovali, či právny úkon bol vykonaný na základe toho, že bol zjavne ľahkomyseľný. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalšia faktická – pani poslankyňa Vaľová.

  • Vážený pán kolega Lipšic, nechápem, aký má súvis zákon o tripartite s osobnými invektívami na adresu pani ministerky, že ju hodnotíte ako pyšnú, ako arogantnú. Pán Lipšic, pokiaľ ma neklame to, čo o vás viem, tak ste právnik, nie ste psychológ, tak sa vás chcem spýtať, keďže nemáte na to právo, ani vzdelanie, kto vás poveril tým, aby ste charakterizovali vlastnosti ministrov a kolegov v parlamente. Pretože to tu odznieva dennodenne.

    A ďalšiu vec, ktorú chcem povedať, podľa § 5 ods. 4 vláda Slovenskej republiky je povinná zverejniť texty materiálov, návrhy, správy a rozbory a odkazuje na to aj ustanovenie. Jediné, čo nebude dávať verejnosti, sú zvukové prepisy. A pokiaľ viem, ani vláda Mikuláša Dzurindu zvukové prepisy verejnosti neposkytovala. Uznesenie vlády, záznamy o uznesení vlády, program rokovania, materiály, ktoré nie sú predmetom utajenia, s tým všetkým počítame, že to budeme zverejňovať. Takže ja by som k tomu len toľko a poprosila by som vás, tak ako jeden mladý muž, myslím si, že už len trošku by ste sa mohli zdržať toho, aby ste hodnotili kolegov, či sú učiteľky, či sú pyšní, či sú arogantní, lebo myslím si, že toto so žiadnym zákonom nesúvisí.

    Veľmi pekne vám ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická – pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Lipšic, v roku 2001 uznesením prvá vláda Mikuláša Dzurindu schválila rokovací poriadok vlády. Jedno z úvodných ustanovení ustanovuje, že schôdze vlády sú neverejné. Vážený pán poslanec Lipšic, ako ste uviedli, boli ste 3,5 roka ministrom a takéto ustanovenie vám neprekážalo?

    Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu, chcem povedať len to, pán poslanec Lipšic, že namiesto toho, aby niečo bolo v rokovacom poriadku vlády, ustanovuje sa v zákone.

    Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu, ten bol do spoločnej správy presadený len v čo najväčšom záujme toho, aby nevznikali pri aplikačnej praxi problémy a aby sa na poskytovaní informácií naďalej vzťahoval tzv. infozákon. Práve preto si myslím, že ak bol uvedený návrh zákona o tripartite aj s týmto článkom predložený, treba ho precizovať tak, aby nevznikali nijaké pochybnosti a aby právo na informácie nebolo uprené. Podstatné je, že si nepamätáte, na základe akého rokovacieho poriadku zasadala vaša vláda.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalšia faktická – pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Viacerí ste sa z pléna pri vystúpení pána poslanca Lipšica pýtali, ako to súvisí s danou problematikou, ktorú prerokúvame. No ako súvisí zákon o tripartite s tým, či rokovania vlády budú verejné, alebo neverejné.

    Pán poslanec Lipšic sa niekoľkokrát spýtal, prečo chce mať vláda neverejné zasadnutia, či sa zmenilo niečo, či máme výnimočný stav. Však predchádzajúca vláda s tým problémy nemala. Pán poslanec Lipšic, odpoviem vám, prečo chce mať vláda neverejné zasadnutia. Po tom, čo odvolala nezákonne štátnych tajomníkov, nezákonne previedla výkon práv akcionára DMD Group, a. s. z Fondu národného majetku na ministerstvo hospodárstva, inak sa to ani nedá, je to nutnosť tejto vládnej koalície, aby zatajila svoje nezákonné kroky. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ja by som tiež chcel reagovať na predrečníka pána poslanca Lipšica, keď sa pýta, prečo vláda potrebuje neverejné zasadnutia. Ale on si odpovedal vo svojom vystúpení v tej časti, keď hovoril o tom, že niekto tu má ambíciu fungovať 20 rokov, tak isto ako mnohí terajší členovia tých, čo chcú fungovať 20 rokov, predtým chceli fungovať na večné časy. Pán poslanec Lipšic, je predsa zrejmé, že keď niekto chce fungovať 20 rokov, tak sa mu nie veľmi hodí, aby ľudia boli informovaní. Sami sme to zažili za socializmu a pozerám, že socialisti znova chcú prijímať opatrenia, ktoré smerujú k tomu, aby ľudia neboli informovaní, lebo tak sa ľahšie vládne, tak sa ľahšie ľuďom vysvetľuje.

    A ešte by som chcel zareagovať na tú časť, kde pani ministerka nechodí predkladať vlastné zákony, kde ich predkladajú poslanci alebo pri zásadných zákonoch, ktoré súvisia s jej ministerstvom, sa nevyjadrí k rozprave, hoci má na to právo. Dnes sme tu o tom veľmi široko debatovali, kto kedy má právo vystúpiť a sám som sklamaný z toho, ako to dopadlo, hlavne, čo sa týka toho, že nemáme právo na to reagovať. A pani ministerka nereaguje na také debaty a nereagovala ani na ústavný zákon o ochrane sporiteľov a zareagovala nanovo nakoniec tlačovou konferenciou, ktorej nebolo veľmi dobre rozumieť, lebo hovorila toho veľa, ale nejako to nedávalo hlbší zmysel. A čo bolo úplne typické a dokladuje moje tvrdenie o tom, že nebyť občan informovaný, je, že, samozrejme, na záver tlačovej konferencie nepripustila žiadne otázky novinárov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktická poznámka – pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, k vystúpeniu pána poslanca Lipšica chcem toľko dodať, že nejako spochybňoval alebo nevedel prísť na inštitucionalizáciu alebo obsahovú náplň Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky. Chcel by som len zdôrazniť, že podobné inštitúcie už existujú od roku 1990 a vždy pri činnosti odborového hnutia a styku medzi zamestnávateľmi, zamestnancami a vládou taká vrcholná inštitúcia musí byť. Takže môžeme hovoriť o tom, čo by mala robiť, čo by nemala robiť, ale je to jednoznačný orgán, ktorý má charakter konzultatívny a dohodovací. Myslím, že je to tak aj v súlade so smernicami Európskej únie a podobný princíp existuje vo všetkých, aj európskych centrálach.

    Chcel by som ešte k tým neverejným zasadnutiam vlády. Myslím, že je to dosť striktná požiadavka a bolo by vhodné, aby sme sa pozreli, ako je to v iných krajinách v Európe. Nenazdávam sa, že je to spôsob, ktorý by nejako vyriešil kontakt alebo dôveryhodnosť občanov.

    Chcel by som sa na záver ešte pristaviť aj pri tom, že trošku ste, pán poslanec, hovorili viacej mimo témy, ako už bolo konštatované aj v prechádzajúcich vystúpeniach. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Posledná faktická – pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem za slovo. Chcela by som len podporiť vystúpenie pána poslanca, povedať to, že tak ako aj spoločná správa, ako mnohé iné normatívy, ktoré v tomto parlamente predkladáme, idú s vašimi pozmeňujúcimi návrhmi z vládnej koalície tak širokospektrálne, že aj jeho vystúpenie, ktoré sa dotklo viacerých tém súvisiacich aj s týmto návrhom zákona, je v poriadku a myslím si, že prerušovanie poslanca počas rokovania a vystúpenia tým, že mu odoberiem slovo, môže viesť len k ďalšiemu nedobrému konfliktu. Pani podpredsedníčka nebola na grémiu, tak ona nevie, na čom sme sa zrejme dohodli, na akých vzťahoch a bolo by veľmi dobré, keby sme sa nepokúšali opäť porušovaním rokovacieho poriadku, keď by mala odovzdať slovo a chce reagovať, vyvolať akési nové napätie.

    Chcem zvlášť spomenúť práve ten bod ešte vo vystúpení pána poslanca, na ktorý reagoval aj môj predrečník, ale práve tým podporným stanoviskom, že proste rokovania vlády sa nemôžu stať neverejné. Ako je pravda, že sú určení ľudia, ktorí sa zúčastňujú, ale informácia, dokumenty z rokovania vlády by mali byť tak prístupné a nemalo by sa nič meniť na mechanizme, ktorý dnes bol zaužívaný a bol dobrý, pretože sa potom dostaneme opäť k takej situácii ako včera, že proste už ani občan, ani poslanec, ani nikto nebude mať možnosť prístupu k informáciám, pretože budú zjavne nerozumné.

  • Ďakujem. Nevyvolávanie napätia bude závisieť od toho, keď budú všetci dodržiavať rokovací poriadok.

    Takže, pán poslanec Lipšic bude reagovať vo vystúpeniach vo faktických poznámkach. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Poprosím vás nekomentovať vystúpenia vo faktických poznámkach. Budem veľmi stručne reagovať na mojich predrečníkov.

    Najskôr pani kolegyni Vaľovej o charakteristike ministrov. Ja som v tejto snemovni predkladal ako minister mnohé zákony. Nikdy som si nedovolil neodpovedať na otázku opozičného poslanca alebo ju odignorovať. Ak to minister robí, je to podľa mňa prejav arogancie a pýchy. Áno, hovorím to veľmi zodpovedne. Ja som komunikoval s opozičnými poslancami aj mimo snemovne, pretože som chcel, aby na základných veciach bola konsenzuálna zhoda. A väčšinou aj bola. Bol iný štýl komunikácie. Ja som to zažil. Takže ma, prosím vás, nepoučujte. Áno, považujem to za prejav arogancie.

    Nikoho som tu inak nekvalifikoval ako učiteľku. To si pozrite záznam. Najlepšie reagovať na niečo, čo sa nestalo. Ale poprosím vás pozrieť si záznam zo včerajšieho dňa. To už nebudem ani komentovať.

    K pánovi poslancovi Madejovi v súvislosti s rokovacím poriadkom. Áno, bolo to v rokovacom poriadku a je to v rokovacom poriadku, čo znamená, že nikto nemá právo ísť na galériu vlády. Ale vláda nemôže odmietnuť poskytnúť zvukový záznam, pretože je to len interný predpis vlády, a nie zákon. Ale veď to priznajte, o čo vám ide. Veď vám ide o to, aby ste zakázali prístup k zvukovým záznamom z rokovania vlády. Už to tu viacerí priznali. Veď o to ide. Ak by ste nič nechceli zmeniť, tak načo to dávate do zákona, pán poslanec? V zákone o tripartite. Len tak z plezíru? Veď konečne to priznajte a povedzte, že sa bojíte, keby sa občania dozvedeli, čo si ministri na rokovaniach vlády rozprávajú a ako zmýšľajú o občanoch. To je celý dôvod vašej novely. Nič iné.

  • Ďakujem. Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Sárközy a pripraví sa pani poslankyňa Vaľová.

  • Vážená pani predsedajúca, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na začiatku povedať pár viet. Pani podpredsedníčka, pani predsedajúca, parlament alebo parlamentarizmus na celom svete je o dialógu, znamená dialóg medzi opozíciou a koalíciou, medzi poslancami. A v demokratických krajinách to znamená dialóg medzi opozíciou a koalíciou. Vašou povinnosťou je viesť rokovanie schôdze. Predsedajúci vedie rokovanie schôdze. Môže hocikedy vystúpiť, boli sme toho svedkami aj dnes, ale musí odovzdať vedenie schôdze niekomu inému. Máte na to právo. Takže komentovať vystúpenia poslancov to môžete robiť vtedy, keď odovzdáte vedenie schôdze.

    A teraz k problematike, ktorú prerokúvame. Priznám sa úprimne, pôvodne som nechcela vystúpiť k tomuto zákonu, teda k zákonu o tripartite, pretože v sociálnom výbore, kde nám tento návrh zákona predkladala pani štátna tajomníčka, ona nejako v prvej alebo druhej vete povedala, že tento zákon predkladá v súvislosti s programovým vyhlásením vlády. Je to v poriadku, majú sa k tomu vyjadrovať vládni poslanci. Opozícia tento zákon nechcela. My sme tam boli, nezúčastnili sme sa na diskusii, pretože nebolo o čom.

    Tento svoj názor som zmenila tento týždeň, keď som sa dozvedela z médií, že bod 4 spoločnej správy, ktorý predložila pani poslankyňa Vaľová, dokonca udobril Výbor pre sociálne veci a bývanie. Áno, udobril to Výbor pre sociálne veci a bývanie hlasmi, čo je regulárne a bezproblémové, hlasmi koaličných poslancov. Opoziční poslanci sa nezúčastnili na hlasovaní pri tomto návrhu, ani teda o spoločnej správe.

    Na začiatok by som chcela povedať pánovi spravodajcovi, dávam procedurálny návrh, aby zo spoločnej správy bod 4 bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Prečo? Prerokúvame návrh zákona o tripartite a tento bod 4 hovorí o tom, že sa mení zákon č. 2/1991 o kolektívnom vyjednávaní. Tento pozmeňujúci návrh vo výbore predložila pani poslankyňa Vaľová. Tam síce nepovedala, ale potom som sa dozvedela, že to bolo prerokované aj s ministerstvom.

  • Hlasy v pléne.

  • Tak potom mením svoj pozmeňujúci návrh aj bod 1, pretože tam ide o zmenu názvu zákona, takže musí tam byť zmenené aj to. Bolo to prerokované aj zo strany ministerstva. No tak určite to bolo, pretože to bol návrh ministerstva. V pôvodnom zákone o tripartite tento návrh bol, ale pretože pripomienkovým konaním ... Ďakujem. Inak teraz ste mali napomenúť, že, no ale v poriadku. Bolo to aj za udobrenia partnerov. To tak nebolo, preto ministerstvo pristúpilo k tomuto.

    A o čom hovorí tento bod 4? Bod 4 hovorí o tom, že za článok 2 sa vkladá nový článok 3, ktorý znie: „Zákon č. 2/1991 o kolektívnom vyjednávaní v znení zákona Národnej rady,“ nebudem čítať všetky veci, ale ja by som povedala len teda § 7 ods. 1 sa za slovo „uzavrela“ vypúšťa čiarka, vypúšťajú sa slová „len ak tento zamestnávateľ s rozšírením kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa súhlasí“, toto treba vypustiť.

    Krátke zdôvodnenie, ktoré je tu v spoločnej správe. Účelom navrhovanej zmeny zákona o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov je umožniť podľa objektívnejších kritérií rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na zamestnávateľov, na ktorých sa nevzťahuje žiadna platná kolektívna zmluva vyššieho stupňa. Platný právny stav umožňuje rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa len so súhlasom zamestnávateľa, na ktorého sa navrhuje takáto zmluva rozšíriť. Túto podmienku sa navrhuje v tejto novele zo zákona vypustiť. To znamená, zákon o kolektívnom vyjednávaní bez prerokovania s partnermi pripravuje vážny zásah do práv zamestnávateľov. Navrhuje sa vytvoriť zmeny v zákone o kolektívnom vyjednávaní v tom zmysle, aby bola rozšírená záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, na ktorých sa nevzťahuje žiadna platná kolektívna zmluva vyššieho stupňa. Teda nemá sa brať do úvahy názor zamestnávateľa, či súhlasí, alebo nesúhlasí. Doterajšia podmienka súhlasu sa navrhuje zo znenia zákona vypustiť. Je to jeden z prípravných krokov rozšíriť vplyv odborárov na riadenie firmy. Odborári by chceli mať veľké právomoci a žiadnu zodpovednosť. Samozrejme, treba sa odborárom nejako odvďačiť za tie hlasy, ktoré strana SMER dostala pred voľbami.

    Čo to znamená v preklade? Podstatou novely je, že rast miezd, ale aj ostatné sociálne atribúty, napríklad dĺžka dovolenky, budú riadené centrálne cez kolektívne zmluvy vyššieho stupňa. Pre mňa zarážajúce na tom celom je, že zmluvy budú platné aj pre podniky, ktoré nie sú členmi takýchto združení. Ak teda firma podniká v hociktorom zväze, zmluva, ktorú zväz vyjedná v tripartite s odbormi, bude záväzná aj pre neho a absolútne ich nebude zaujímať, či s tým súhlasí, alebo nie.

    Niekde som čítala z vyjadrení pani poslankyne, že však úplne iná je situácia v Bratislave a iná situácia je na východe a týmto pozmeňujúcim návrhom fakticky aj v nadväznosti na programové vyhlásenie vlády chcú zmierniť regionálne rozdiely. No možno, že to bolo myslené asi aj dobre. Ale treba si uvedomiť, že dnes na Slovensku asi 90 % produkujú práve súkromné firmy a nanútiť na niekoho štátny dirigizmus, to tu už bolo a, myslím si, že práve kvôli tomuto, že sa zamestnávatelia nebudú môcť vyjadriť k tomu, či majú napríklad na zvýšenie platov, alebo nie, práve sa to obráti naruby, pretože fakticky nebudú mať peniaze na to, aby tieto mzdy zvyšovali a pomaly tieto podniky pôjdu do krachu.

    Takže chceli znížiť nezamestnanosť a možno že to nebude v priebehu mesiaca alebo v priebehu dvoch mesiacov, ale postupne to bude smerovať k niečomu inému. Takže, protestujem proti tomuto návrhu. Prosím kolegov, aby v súvislosti s tým, čo som povedala, bol bod 4 vyňatý na osobitné hlasovanie, aby za tento zákon nehlasovali.

    Ďakujem pekne. (Potlesk).

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S reakciou na vystúpenie pani poslankyne Sárközy sa prihlásil pán poslanec Halecký, pán poslanec Kužma. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy a páni, myslím si, že pri vystúpení pani poslankyne Sárközy mali by sme vychádzať zo základného princípu, či je rovnovážne postavenie medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Túto otázku, myslím, že možno zodpovedať toho času jednoznačne po týchto dlhších skúsenostiach, že práva a ochrana zamestnancov je znížená významne, nedostatočná, a preto aj úpravy v tripartite v Zákonníku práce a v zákone o kolektívnom vyjednávaní musí sa to odraziť. Takže myslím si, že pokiaľ z tohto vychádzame, tak by to tak malo byť. Čo sa týka extenzibility vyšších kolektívnych zmlúv, je to horúca téma týchto minút a sekúnd a myslím, že sa konzultuje, aký záver by sme mali dnes prijať. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktická – pán poslanec Kužma.

  • Pani poslankyňa, keď sa má zvýšiť podiel odborárov na rozhodovaní vo firme a na jej vedení, nemal by sa potom zaviesť aj ich podiel prípadne na uhradení škôd, keď firma skrachuje alebo keď zamestnanci prídu o prácu, aby sa odborári tiež podieľali aj na tom?

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, chcete reagovať na faktické? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda výboru Halecký, maximálne s vami súhlasím. Ja som z toho, čo ste povedali, vyrozumela, že budete o tom konzultovať. Takže mám taký dojem, že to, čo som povedala, má šancu na to, aby to tak prešlo, ako som to ja navrhovala. A plne súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Kužma. Áno, nielen právomoci, ale aj zodpovednosť odborov. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, keďže sa blíži 11.00 hodina, ešte predtým ako vyhlásim prestávku, chcela by som povedať alebo upozorniť aj ďalších vystupujúcich v rámci toho, čo spomínala pani poslankyňa Sabolová, pokojnej atmosféry a dobrých korektných vzťahov pri ďalšom rokovaní parlamentu, aby ste si zobrali do pozornosti § 32 rokovacieho poriadku bod 1: „Ak sa rečník odchyľuje od prerokúvanej veci, predsedajúci ho vyzve, aby hovoril k veci a ak ani po opakovanej výzve nebude hovoriť k veci, odoberie mu slovo.“ To hovorím na adresu aj pani poslankyne Sárközyovej, pretože spôsob vedenia Národnej rady nie je vec. My hovoríme o zákone o tripartite. Takže to je všetko.

    Teraz vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku a po nej bude nasledovať hlasovanie.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím ešte kolegov, ktorí sa zdržujú v priestoroch mimo rokovacej sály, aby sa do nej dostavili, pretože ideme hlasovať o prerokovanom bode programu.

    Ako viete, prerokovali sme iba jeden bod programu, to znamená, na hlasovanie máme

    vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

    tak, ako ho máme uvedený v tlači 117.

    Takže dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Pavlovi Pavlisovi a prosím ho, aby hlasovanie uvádzal.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave k zákonu vystúpilo sedem poslancov, ktorí predniesli pozmeňujúce návrhy.

    Pani poslankyňa Sabolová predložila návrh na vyňatie bodov 6, 7 a 8 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

    Pani poslankyňa Angyalová podala pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka novely zákona o sprístupnení informácií a v tejto súvislosti požiadala o vyňatie bodu 1 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

    Pani poslankyňa Mušková predložila pozmeňujúci návrh a požiadala o vyňatie bodu 4 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

    Pani poslankyňa Angyalová následne svoj pozmeňujúci návrh stiahla.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať spoločne o bodoch 2, 3 a 5 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Prezentujme sa, vážené kolegyne a kolegovia, hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 126 poslancov, za návrh 124 poslancov, zdržal sa 1 poslanec, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Teraz budeme hlasovať o bode 4 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 57 poslancov, proti 69 poslancov, zdržalo sa 5 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Ďalej budeme hlasovať o bode 6 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 77 poslancov, proti 36 poslancov, zdržalo sa 19 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Ďakujem. Ďalej budeme hlasovať o bode 7 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 111 poslancov, zdržalo sa 22 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Ďalej hlasujeme o bode 8 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 79 poslancov, proti 36 poslancov, zdržalo sa 18 poslancov.

    Tento návrh sme schválili.

  • Ďakujem. A budeme ešte hlasovať o bode 1 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 78 poslancov, proti 23 poslancov, zdržalo sa 31 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Muškovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 118 poslancov, zdržalo sa 14 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh pani poslankyne Muškovej sme schválili.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o pozmeňujúcich návrhoch, mám splnomocnenie gestorského výboru a odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 78 poslancov, proti 23 poslancov, zdržalo sa 29 poslancov, nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či niekto z poslancov chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Ak to tak nie je, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 78 poslancov, proti návrhu 28 poslancov, zdržalo sa 26 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Vážené kolegyne, kolegovia,

    konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame.

    Tým sme vyčerpali program, bod programu hlasovanie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní o

    vládnom návrhu zákona o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (zákon o tripartite).

    Poprosím pani ministerku a pánu spravodajcu.

    Podľa prihlášok do rozpravy teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Vaľová. Poprosím ju ešte o pár minút, aby sme ukončili hodinu pre naše médiá a poprosím pánov poslancov, aby postupne zaujali miesta, buď v rokovacej sále, alebo, ak potrebujú niečo prekonzultovať, aby to urobili mimo rokovacej sály, aby sme nerušili kolegyňu, ktorá bude vystupovať.

  • Ruch v sále.

  • Budeme pokračovať v rokovaní 7. schôdze druhým čítaním zákona o tripartite. Poprosím pani ministerku, aby zaujala miesto pre navrhovateľa.

    Ďalšia prihlásená do rozpravy bola pani poslankyňa Vaľová, po nej bude vystupovať pani poslankyňa Radičová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, som rada, že môžem vystúpiť po rozprave pani poslankyne Sárközyovej, lebo ak dva – samozrejme, ja používam spisovnú slovenčinu, Sárközyovej, pardon – lebo ak dvaja hovoria to isté, vážení kolegovia, nie je to nikdy to isté.

    Chcela by som vás požiadať o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu, tak ako bol predložený spravodajcom k tlači 146. Za čl. II. sa vkladá čl. III v § 7 ods. 1 za slovom „uzavrela“ vypúšťa sa čiarka a vypúšťajú sa slová „len ak tento zamestnávateľ s rozšírením kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa súhlasí“.

    Dovoľte mi, aby som vysvetlila a odôvodnila opodstatnenie tohto pozmeňujúceho návrhu.

    Terajší platný právny stav umožňuje rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa len so súhlasom zamestnávateľa, na ktorého sa navrhuje takáto zmluva rozšíriť. Túto podmienku sa navrhuje v tejto novele zo zákona vypustiť. Takýto návrh, vážení kolegovia, nie je nový. Novo navrhovaný text predtým platil takmer 14 rokov od 1. 2. 1991 do 30. 11. 2004. To je 13 rokov a 10 mesiacov, aby som bola presná.

    Zmenený bol počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu na podnet ministra Ľudovíta Kaníka, ktorý presadzoval do pracovnoprávnej legislatívy liberálny prístup. Inštitút extenzie má dva ciele. Zabezpečiť rovnakú úroveň sociálnej ochrany zamestnancov, ktorí pracujú v rovnakých ekonomických podmienkach, v rovnakom odvetví, aby mali aj sociálnopodnikovú politiku na úrovni bežných štandardov, opakujem, bežných štandardov toho istého odvetvia, pretože práve zamestnanci sú tí, ktorí pomáhajú firmám vytvárať zisk. Zároveň zabezpečuje vyrovnané podmienky zamestnávateľov na konkurenčnom poli, čo znamená, že zamestnávateľ, ktorý uskutočňuje priaznivú sociálnu politiku, má aj určité náklady na pracovnú silu. Zamestnávateľ, ktorý redukuje sociálnu politiku pre zamestnanca, má na minimum výrazne znížené náklady na pracovnú silu. Tým pádom má obrovskú konkurenčnú nevýhodu.

    Vôbec nejde o poškodenie zamestnávateľov, absolútne. Ide o vyrovnanie podmienok na konkurenčnom poli. Nechceme, aby konkurencieschopnosť firiem bola zabezpečená cestou sociálneho dumpingu. Preto v takýchto prípadoch môže štát zasiahnuť, aby sa vytvorili rovnaké konkurenčné podmienky pre firmy a tým sa vyrovnala úroveň sociálnej ochrany zamestnancov.

    Preto inštitút extenzie vyrovnáva uvedené podmienky. Rozširovanie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov je podoprené aj v programovom vyhlásení vlády, kde sa v časti 3.2. Pracovné vzťahy a sociálny dialóg uvádza, citujem: „V záujme zvýšenia stability sociálneho prostredia bude podporovať bipartitný sociálny dialóg medzi zamestnávateľmi a odbormi, a to predovšetkým legislatívnymi opatreniami, ktoré odstránia bariéry účinnosti kolektívneho vyjednávania a zavedú model rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov v súlade s relevantnými dohovormi Medzinárodnej organizácie práce.

    Ak máme odstraňovať regionálne rozdiely, môžeme na to práve použiť aj extenziu kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, zabezpečovať to tak, že za rovnakú prácu a v rovnakých podmienkach budú zamestnanci rovnako zarábať v ktorejkoľvek časti Slovenska a nebudú zneužívané zlé podmienky, nezamestnanosť, ako je to napríklad na východnom Slovensku. Pretože práve tieto zlé sociálne podmienky tlačia ľudí, aby pracovali za minimálne mzdy.

    Treba brať do úvahy skutočnosť, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa obsahuje pracovné podmienky a podmienky zamestnania, na ktorých sa však zmluvné strany musia dohodnúť. Nie je to diktát, ako to uviedli Hospodárske noviny zo dňa 2. februára 2007. Veď predsa kolektívna zmluva je dobrovoľná na základe dohody. Je určitým štandardom na vytváranie pracovných, mzdových a sociálnych podmienok zamestnancov v príslušnom rezorte alebo odvetví, ktoré spadá do pôsobnosti kolektívnej zmluvy.

    Ako navrhovateľka som vychádzala z poznatkov aplikačnej praxe v zahraničí a odporúčaní medzinárodných inštitúcií. Inštitút rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov je bežnou praktikou využívanou vo vyspelých členských štátoch Európskej únie, uvediem Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Portugalsko, Španielsko. Uplatňuje sa takisto v Českej republike, Maďarsku, Poľsku a v ďalších európskych krajinách.

    Odvetvové kolektívne zmluvy sa rozširujú napríklad v Holandsku kráľovskými výnosmi. V Nemecku bola v roku, vážení – a to by som dala do pozornosti – v Nemecku bola v roku 2006 na žiadosť zamestnávateľov rozšírená kolektívna zmluva platná v stavebníctve na všetky stavebné firmy, aby sa zabránilo nekalej konkurencii z východných spolkových krajín. Čiže, môže požiadať aj zamestnávateľ. A toto je príklad. Aj toto je príklad, že vôbec nejde o poškodenie zamestnávateľov, ale o vyrovnanie podmienok na konkurenčnom poli, kde by sa mali vytvárať rovnaké konkurenčné podmienky firmám, ktoré uskutočňujú dobrú sociálnu politiku na úrovni bežných štandardov.

    Na vyvrátenie kritických stanovísk k inštitútu extenzie, ktoré sa v ostatných dňoch objavili v niektorých médiách, mi dovoľte ešte poznamenať toto. Ak by extenzia vyšších kolektívnych zmlúv mala nepriaznivé účinky, spomenuté krajiny, ktoré som spomenula, by už boli dávno vymazané z európskej mapy, z ekonomickej európskej mapy. My tu nejdeme zavádzať nič nové. Tieto krajiny naďalej úspešne prosperujú a zároveň podporujú priaznivú sociálnu politiku voči zamestnancom a starajú sa o svoj ľudský kapitál.

    Vážení, veď ľudský kapitál je obrovským bohatstvom tejto krajiny a každej jednej. Ak chceme napredovať, musíme vytvárať rovnaké ekonomické podmienky a sociálnu politiku. Verím, že tieto argumenty sú dostatočné na to, aby ste podporili tento pozmeňujúci zákon.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Reagovať faktickými poznámkami na vaše vystúpenie budú pani poslankyňa Tkáčová, pán poslanec Jarjabek, pán poslanec Janiš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Prokopovič, procedurálny návrh? Či omyl? Faktická? Niečo iné. Dobre. Takže pán poslanec Prokopovič posledný s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pani kolegyňa Vaľová, ja by som vám chcela povedať, že vy ste porušili tento zákon ešte skôr, ako začal platiť. Je to zákon o tripartite a k tejto nepriamej novele zákona sa nemali možnosť vyjadriť všetci partneri, ktorých sa týka. Tieto zmeny sú podľa Republikovej únie zamestnávateľov v zásadnom rozpore s tými dohodami sociálnych partnerov, ktoré boli výsledkom rokovaní pri príprave návrhu zákona.

    A po druhé, pokiaľ ide o argumenty o zmenšovaní rozdielov medzi regiónmi a posilňovaní konkurencieschopnosti, tak ste na fatálnom omyle a vyzerá to tak, že nerozumiete veci. Na východnom Slovensku sú platy síce nižšie, ale i ceny v obchodoch a za služby sú nižšie. Sú prispôsobené kúpnej sile. Ak vstúpite do cenotvorby umelým zvyšovaním miezd, stane sa nasledovné.

    Po prvé vyriešite možno výšku platov určitej malej skupiny zamestnancov, ale zároveň ohrozíte ich pracovné miesta, pretože ak podnik nebude na vyššie platy mať, zareaguje zrušením pracovných miest. Výsledok: zvyšovanie nezamestnanosti, znižovanie kúpyschopnosti, možný krach podnikov a tým oslabenie konkurenčného prostredia a hlavne na východnom Slovensku.

    Po druhé zvýšené mzdy sa premietnu do nákladov a tým do vyššej ceny výrobku. Opäť výsledok: zníženie kúpyschopnosti, opäť hlavne na východnom Slovensku.

    A po tretie podporíte silnejšie a väčšie podniky, ktoré majú akumulovaný kapitál, ktoré dočasne nebudú musieť premietnuť do cien zvýšené mzdové náklady a tým zlikvidujú konkurenciu cenovým dumpingom. Výsledok: menej podnikov v skupine a menšia konkurencia v sektore. Dosiahnete presne pravý opak toho, čo chcete.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. V nadväznosti na slová pani poslankyne Vaľovej, ktorá naozaj veľmi správne vysvetlila problematiku tohto zákona, a nie ako istý poslanec z malej frakcie KDH, ktorý demagogicky zneužíva neinformovanosť istej časti verejnosti ohľadne poslaneckých prieskumov. A chcel by som len povedať, že ohľadne poslaneckých prieskumov sa absolútne nič nezmení aj po prijatí toho § 1/a. Škoda, že tu ten nemenovaný poslanec Lipšic v tejto chvíli nie je. Veľmi rád by som mu to povedal aj takto z očí do očí, samozrejme, v nadväznosti na slová pani poslankyne Vaľovej.

  • Šum v sále.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalší s faktickou poznámkou, pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo. Prvá základná poznámka, že pani kolegyňa vôbec nepochopila, o čo kráča a navrhuje niečo, čo je realizovateľné a bolo tu realizované roky, roky dozadu. Pomôžem si vaším výrokom: „Za rovnakú prácu rovnaká mzda na celom Slovensku.“ Ale toto neplatilo ani za socializmu, tak neviem, kam cúvate. Pred nejaký socializmus? Toto neplatilo ani za socializmu. A potom sa pýtam, na čo tu robíme manévre s nejakým zákonom o tripartite. Dajte návrh zákona rovno. Za rovnaký tovar rovnaká cena na celom Slovensku. Jednoriadkový zákon a je svätý pokoj. Čo tu nacvičujete Spartakiádu!

  • Ďakujem. Posledný s faktickou poznámkou prihlásený bol pán poslanec Prokopovič.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa, snažili ste sa tu veľmi presvedčivo vystúpiť. Mali ste to celkom pekne pripravené, niekto vám to veľmi poradil, aby to malo taký spád. Ale ono by to bolo omnoho hodnovernejšie, keby ste mali skúsenosti aj s podnikaním, aby ste hovorili aj za podnikateľov. Ja som veľmi zvedavý, čo by vám v Humennom povedali v Chemese, čo by vám povedali v ďalších firmách aj z toho druhého pohľadu.

    Vrátim sa aj k tomu, čo hovoril pán kolega Janiš predtým, k tým rovnakým podmienkam pre prácu. Vy ste nám dokonca spomenuli, že všade v Európe to je tak. Ja sa vás chcem spýtať kde. Vo Francúzsku to tak nie je, v Taliansku sú úplne iné podmienky na priemyselnom severe a na priemyselnom juhu, absolútne rozdielne podmienky. To isté je v Anglicku, v Nemecku – východ a západ. Takže, prosím vás, dávajte také príklady, ktoré sú hodnoverné, nie také, ktoré sa dajú okamžite argumentmi napadnúť.

    A na záver tak všeobecne. Viete, celá táto novela, aj ten váš pozmeňujúci návrh podľa môjho názoru smeruje k potlačeniu podnikateľov a k zvýšeniu práv zamestnancov. Len ja sa pýtam jedno. Keď takto pôjdete proti podnikateľom všeobecne, kto bude tých zamestnancov zamestnávať? Začnú zamestnanci podnikať a stanú sa oni podnikateľmi?

  • Pani poslankyňa, chcete reagovať na faktické? Nech sa páči.

  • Reagovala by som na pani poslankyňu Tkáčovú. Nemáte pravdu s tým, že vlastne nebolo o tom vyjednávané, pretože s pôvodným návratom k pôvodnému stavu na rozširovanie kolektívnych zmlúv súhlasila aj Republiková únia zamestnávateľov. To je po prvé. Na ministerstve práce sa to odohralo.

    Potom by som chcela reagovať na pána Janiša. Pán Janiš, samozrejme, že nebolo to myslené – ja som tomu veľmi správne rozumela –, že za rovnakú mzdu na celom Slovensku rovnaké peniaze. Je to vecou vyjednávania. A ak ste si dobre prečítali tripartitný zákon, tak každý, kto sa prihlási ku kolektívnej zmluve, tak sa zúčastní na komisii, kde je tripartitná komisia, ktorá posúdi, či sú tam rovnaké ekonomické podmienky. Tak isto posúdi, či sú tam podmienky na to, aby k tejto tripartitnej zmluve pristúpili. My nechceme nikoho viesť do kolapsu a nechceme ani nikomu ubližovať, ak nebude možné použiť túto vyššiu kolektívnu zmluvu.

    A, pán Prokopovič, vám by som chcela povedať, vy ste východniar, prosím vás pekne, veľa nerozprávajte, lebo ja som videla, čo ste na východe všetko dokázali a hlavne v Stropkove. Mňa sa budú pýtať v Humennom, máte pravdu. Ináč 13 rokov som bola podnikateľka, ak vám to niečo hovorí a zamestnávala som 15 zamestnancov bez toho, aby som spôsobila nejakú ujmu alebo finančné vyrovnanie. Nikomu nie som nič dlžná. Takže nemusíte mi o podnikaní nič rozprávať. A takisto by som chcela povedať, že predstavte si, keď som šla do parlamentu, tak v Humennom bolo sedenie podnikateľov, môžete si to overiť, a ja som na tom sedení podnikateľov vystúpila s týmto pozmeňujúcim návrhom a dokázala som normálne komunikovať s podnikateľmi, pretože oni to na rozdiel od vás možno pochopili ináč alebo sa snažili to pochopiť a chceli vedieť, že ozaj ten ľudský kapitál a tie ľudské zdroje musíme podporovať v tejto republike. Takže to by som vám chcela povedať. A to by tak asi bolo všetko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Radičová a pripraví sa pán poslanec Abrhan, ktorý je posledný z písomne prihlásených rečníkov.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, ja predsa len na úvod zareagujem. Ak použijeme jednoduchý logický úsudok, pani poslankyňa Vaľová, ak podnikatelia v Humennom nemajú problém s uplatnením kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, tak by dali bez problémov súhlas na jej prijatie vo svojom podniku. Nevidím dôvod im to nariaďovať. Hej? Takže požiadame ich o súhlas, keďže s tým nemajú problém a podpíšu. A teraz vecne.

    Predkladáte pozmeňujúci návrh, ktorý má umožniť rozšíriť záväznosť zmlúv vyššieho kolektívneho stupňa aj na zamestnávateľov, ktorí s ňou nesúhlasili. Pozmeňujúci návrh teda rozširuje doteraz platné kolektívne zmluvy o kompetenciu tripartitnej komisie, ktorá bude môcť nariadiť, že sa zmluvou bude riadiť aj firma, ktorá sa ňou riadiť nechce alebo na to nemá jednoducho prostriedky, momentálne.

    Ďalej rozširujete návrh, ktorý pred komisiu bude môcť podať, takýto návrh, aj odborový zväz a zároveň je v tom návrhu konštatovanie, predmet činnosti firmy musí byť rovnaký, ako majú podniky, ktoré zmluvu dohodli. Rozšírenie kolektívnej zmluvy v rámci Európskej únie nie je prijaté žiadnym jedným regulatívom, ani Rada ministrov práce sociálnych vecí a rodiny nedospela k jednému jednoznačnému stanovisku. Je to spôsobené jednoduchým dôvodom. Krajiny v rámci Európskej únie majú veľmi rozdielnu ekonomickú situáciu, majú rozdielnu mieru zamestnanosti, majú rozdielne nástroje riešenia zamestnanosti, majú inú mieru organizovanosti v rámci odborov a majú iný spôsob kolektívneho vyjednávania. Tieto rozdiely sú tu, ktoré sa podpisujú i pod nie jednoznačné rozhodnutie o rovnakom riešení v rámci rozšírenia platnosti kolektívnej zmluvy.

    V dôvodovej správe argumentujete istými príkladmi niektorých krajín, kde toto rozšírenie existuje. Ale dovolila by som si pripomenúť, že i toto rozšírenie má tri rôzne podoby. Tri rôzne podoby. Tá prvá je podobou, kedy sa rozširuje na zamestnancov a zamestnávateľov i na tých, ktorí jednoducho nesúhlasili a nie sú členmi dohodovacích orgánov. To je návrh, ktorý predkladáme my.

    Druhý moment je pre takých, že sa to rozširuje aj na podniky a firmy, kde jednoducho odborová organizácia alebo zamestnanecká rada neexistuje.

    A tretie rozširovanie, rozširovanie nie cez legislatívu, ale v podstate funkčné rozšírenie, formálne, ktoré vyplýva z iných nariadení alebo zákonov vlády, keď sa to automaticky aplikuje na existujúce organizácie.

    Krajiny, ktoré uvádzate ako príklady, pripomeniem, uplatňujú rozšírenie kolektívnej zmluvy naozaj týmito tromi rozdielnymi spôsobmi. Príklad Maďarsko rozširuje kolektívnu zmluvu len na oblasť verejnej správy. Príklad Poľsko ostatná hodnotiaca správa, máte ju k dispozícii na internete, kde konštatuje, že síce v legislatíve istá možnosť rozšírenia kolektívnej zmluvy existuje, ale v realite sa vôbec neuplatňuje. Iné spomínané krajiny, Španielsko je princíp naozaj rozšírením nie formou prvou, ale tou druhou spomínanou formou, to znamená tam, kde neexistuje odborová organizácia.

    Ja by som rada podčiarkla tento moment a upozornila vás, že v dôvodovej správe tie príklady nie sú uvedené náležite a presne. Zostáva totiž pravdou, že väčšina členských krajín Európskej únie žiadnu formu rozšírenia kolektívnej zmluvy nemá. Navyše, lebo keď to zrátame, je to 6 + 4. Hej? Ale je to fakt. Je to fakt. Reagujú na svoju konkrétnu ekonomickú situáciu.

    Doplním ďalšími argumentmi. Sociálna politika je tiež jeden dnes už z vážnych nástrojov konkurencieschopnosti jednotlivých podnikov a firiem. Slovensko sa dostáva našťastie do etapy, keď začíname mať aj iný dopyt po pracovnej sile a to je dopyt po kvalifikovanej, špecializovanej pracovnej sile, ktorej cena práce potom naozaj veľmi rýchlo stúpa. A práve pre takýchto zamestnancov je sociálna politika, dobrá sociálna politika firmy a podniku tým, čím môžu týchto zamestnancov dlhodobejšie udržať alebo pre svoju firmu získať.

    Chcem zároveň upozorniť, že rozšírenie kolektívnej zmluvy nebude riešiť a nerieši regionálne rozdiely. Regionálne rozdiely nie sú totiž riešiteľné len tým, že za istých podmienok nariadim zamestnávateľom zvýšiť mzdy. Naozaj je tu riziko opačného, úplne kontrafinalitného efektu, väčšieho prepúšťania alebo, naopak, najímania lacnej pracovnej sily zo zdrojov migrácie. Toto riziko tu jednoducho je. Alebo presunu firiem do iných oblastí. Chcem zároveň zdôrazniť, že žiaden medzinárodný dohovor, ktorý sa aj uvádza v dôvodovej správe, jednoznačne nehovorí, akým spôsobom aplikovať rozšírenie kolektívnej zmluvy a už vôbec nehovorí o tom, že by sa automatický mala v krajinách aplikovať.

    To, čo ste tu spomínali ako argument, že to v tejto krajine 13 rokov bolo praxou, nepriviedlo k nejakým vysokým efektom v praxi. Veď aplikácia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na firmy a podniky dnes za tú éru, kedy sme to mali v legislatíve, sa ujala len v 50 % prípadoch firiem. Zároveň si dnes musíme uvedomiť, že organizovanosť v rámci odborov dosahuje len jednu štvrtinu pracovníkov a zamestnancov. My sme úplne v odlišnej situácii, ako je spomínané Belgicko a podobne, kde je vyššia organizovanosť a kde dobrovoľné prijatie kolektívnej zmluvy z prvej etapy, a potom rozšírené, viedlo k úplne inej miere jej aplikácie.

    Na záver. Implantovanie alebo nariadenie bez súhlasu zamestnávateľa nebude riešiť priamočiaro, ak vôbec, regionálne rozdiely. Nie je možné ním už vôbec aplikovať nejakú prax rovnakej mzdy v rovnakých regiónoch, keďže sú tie regióny cez celú štruktúru ukazovateľov v úplne rozdielnej situácii. Motivácia získania investorov a investícii do zaostalejších regiónov je tiež jedným z argumentov. Pretože potom sa pýtam, prečo by nemali zostávať tu na hranici alebo opäť v Bratislavskom kraji. Zároveň neplatí, že zamestnanci sú jediní tí, ktorí sa podieľajú na tvorbe zisku jednotlivých firiem a podnikov. To predsa záleží od toho (do akej miery je pracovná sila, jej podiel, aký je silný), na nákladoch danej produkcie. Sú odvetvia, kde je to prevládajúce a sú odvetvia, kde je to už zanedbateľné. A to už nehovorím o probléme z hľadiska odvetví a aplikácií, rozdielmi medzi veľkými podnikmi a malými a strednými podnikateľmi. Veď sú vnútorne štruktúrovaní v tom istom odvetví. Ak aplikujete túto kolektívnu zmluvu na veľký podnik a aplikujete ju na malú výrobňu, tak pre malé výrobne je tu vážne riziko nezvládnutia takýchto podmienok a takýchto regulatívov.

    A je tu ešte jeden vážny problém, ktorý vyplýva z existujúcej legislatívy. Ten pozmeňujúci návrh sa nedotýka jednej veľmi dôležitej podmienky a tá sa vždy, pri každom type kolektívnej zmluvy prvého princípu, t. j. aplikujem to aj na ostatné firmy a podniky, vždy je to doplnené o klauzulu reprezentatívnosti. Kto ju podpíše v prvom kole a na koho sa ďalej aplikuje. Vy nenavrhujete novelu práve v tejto miere reprezentatívnosti a zatiaľ v zákone znie, aby som to povedala presne „väčší počet zamestnávateľov“. Ja sa pýtam, čo je to väčší? Ako budeme konštatovať v prípade povinnosti, čo je väčší počet zamestnávateľov, ktorí túto zmluvu podpíšu? Traja, piati, desiati? Nie je tam explicitne povedané väčšina. Potom treba zadefinovať práve tieto podmienky, ktoré sú presne v spomínaných krajinách zadefinované. Toto v návrhu jednoznačne chýba. A bez presnej definície bude veľký problém vôbec výkladu takto prijatého návrhu.

    Toto sú dôvody, pre ktoré sa jednoznačne pridávam k návrhu pani poslankyne Sárközy a žiadam vyňať na osobitné hlasovanie body 1 a 4 spoločnej správy a doplniť naozaj vetou: Ak podniky a podnikatelia a firmy majú dostatočné zdroje na to, aby pristúpili k podpisu kolektívnej zmluvy, a komisia, ktorá to posudzuje, s nimi na túto tému bude komunikovať, nevidím dôvod, aby pre takéto zvýšenie nebol požadovaný ich súhlas.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami ako reakciami na vystúpenie pani poslankyne Radičovej sa prihlásili pani poslankyňa Vaľová, pani poslankyňa Sárközy, pán poslanec Mikloš, pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Halecký a pani poslankyňa Smolková. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pani poslankyňa Vaľová.

  • Opravila by som kolegyňu Radičovú, lebo povedala, že som vravela, ja to mám pred sebou napísané, že zamestnanci sú len tí, ktorí vytvárajú zisk. Nie, ja viem, kto vytvára zisk, aj manažment, ale ja som napísala, že zamestnanci sú tí, jednými z tých, ale nielen tí. Dobre? Aby sme to upresnili.

    Druhú vec by som chcela povedať, že nehovorte tu o nejakom diktáte. Veď ak ich tripartitná komisia vyjednáva, Odborový zväz podá písomne žiadosť o rozšírenie kolektívnej zmluvy, dá tripartitnú komisiu. Veď to je vyjednávanie, veď to nie je diktát, veď sú tam zastúpení aj zamestnávatelia. Prečo sa toho vyjednávania bojíme? A komisia posúdi, či daná firma má obdobné sociálno-ekonomické podmienky. Veď my nejdeme nikoho likvidovať.

    Takisto by som sa vyjadrila o zahraničných firmách. Samozrejme, pani kolegyňa, v každom štáte je to ináč, ale myslím si, že to je na dlhú diskusiu, v ktorom štáte to ako funguje. A nemôžeme tu to dnes rozoberať, ale môžeme si sadnúť a môžeme si tieto štáty bez problémov porovnať.

    A takisto by som sa ešte chcela vyjadriť k jednej veci. Chcela by som vám povedať – takú jednu zaujímavú tabuľku tu mám, a potom vám ju môžem postúpiť aj k nahliadnutiu –, zásadný zlom v rozširovaní nastal v roku 2002 kolektívnych zmlúv, keď minister Kaník začal podmieňovať rozširovanie kolektívnych zmlúv súhlasom zamestnávateľa, hoci to nebolo podmienkou určenou v zákone. Z prehľadu vyplýva, že za rok 2002 požadovalo KOVO rozšírenie o 104 podnikov, ale súhlas dalo len 26 podnikov. Na základe kritiky sociálnych partnerov, že postup ministra nie je v súlade so zákonom, prijal sa v roku 2004 zákon č. 585/2004 Z. z., ktorý dodatočne podmienky súhlasu zlegalizoval.

    Vážená kolegyňa, ja nehovorím o tom, že vyriešime regionálne problémy, ale je to jeden z nástrojov. A ja sa pýtam, dokedy naši ľudia budú takto robiť. Čiže, budeme tu posielať zahraničné firmy na to, aby naši ľudia robili len za mininálne mzdy. V Humennom máme belgickú a taliansku firmu. Pozrite si kolektívnu zmluvu jednej firmy a druhej. Ja som ju videla, donesiem vám ju k nahliadnutiu. Je to skutočne neporovnateľná vec, ľudia chcú pracovať pre túto firmu ...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Slovo má pani poslankyňa Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. V nadväznosti k tomu, čo povedala pani poslankyňa Radičová, ešte jednu perličku. Jediná možnosť, ako sa môže podnik dostať spod povinnosti dodržiavať odvetvovú kolektívnu zmluvu, je žiadosť, ktorú podá na ministerstvo práce. Keď ministerstvo uzná jej opodstatnenosť, podnik sa zmluvou nemusí riadiť. No ale teraz to dôležité. Žiadosť by však mal podať ešte predtým, ako vstúpi do platnosti daná kolektívna zmluva. Nie potom.

    Tak vy hovoríte o sociálnom dialógu, no, ale toto by bola sociálna diktatúra. A prečo si myslíte, že všetci podnikatelia sú gauneri? A myslím si, že odbory by sa mali zastať zamestnancov. Ale pani poslankyňa Radičová hovorila, že však v tých odborových zväzoch je združená len jedna štvrtina ľudí, ale odbory sa pasovali do politickej roviny. Napríklad iniciovali referendum a podobné záležitosti. Takže, myslím si, že každý by si mal ujednotiť, koho práva bude hájiť a nielen jednostranne sa k tomu vyjadrovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka – pán poslanec Mikloš.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som vyzdvihnúť najskôr zrozumiteľnosť a vyargumentovanosť toho, čo povedala pani poslankyňa Radičová. V nadväznosti na to by som chcel ešte povedať, chcem zdôrazniť to, čo povedala, že sociálna politika je jedným z vážnych faktorov konkurencieschopnosti. Týmto zákonom, najmä ustanovením o rozšírení kolektívnej zmluvy naozaj konkurencieschopnosť môžete ohroziť a, myslím si, že v mnohých prípadoch aj ohrozíte.

    Chcel by som vyzvať poslancov, najmä poslancov Smeru, aby naozaj už zabudli na marxistické poučky o antagonistickom vzťahu medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Z tých návrhov je to cítiť, je to proste z nich cítiť. A v tomto zmysle si myslím, že ste zaspali dobu, pretože, ak sa pozrieme na iné krajiny, a keď sa odvolávate napríklad na niektoré západoeurópske krajiny, tak práve silné postavenie odborov je dnes často prekážkou ich konkurencieschopnosti a je to aj jeden z dôvodov, prečo majú také vážne problémy, aké majú.

    Myslím si, že keď tvrdíte a dôvodová správa tvrdí, citujem: „Realizácia predloženého návrhu zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.“ Tak zrejme žartujete, zrejme žartujete, pretože nielen na podnikateľské prostredie, ale aj na to, čo možno v dobrej viere si myslíte, že tomu pomôže, že budú vyššie mzdy a väčšia zamestnanosť, opak bude pravdou. To je dokázané mnohými aj empirickými štúdiami.

    A ešte na jednu vec by som chcel poukázať, ktorá tu nebola spomenutá. To, že ministerstvo bude posudzovať, či podnik je schopný, alebo nie je schopný zvládnuť rozšírenie kolektívnej zmluvy, považujem za absolútne neakceptovateľné. To je ďalší zdroj subjektivizmu a korupcie. Možno nielen priamej korupcie, ale aj takej, že to bude nástroj tlaku na podnikateľov, aby podporovali napríklad tú správnu stranu. A ktorú asi? Skúsme hádať.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická – pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, na tom sme sa zhodli, že extenzia kolektivizmu je bežná, štandardná aj v iných krajinách Európy. Nový zákon zlepší však nielen podmienky pre zamestnancov, na ktoré ste sa zamerali vo svojom vystúpení, ale asi sa zhodneme aj v tom, že zlepší podmienky aj pre samotných zamestnávateľov. Aj tento aspekt by sme mali rozoberať. Veľa firiem nechce kolektívne vyjednávať a hoci majú veľké zisky, svojim zamestnancom dávajú len minimum a cez sociálny dumping si na trhu vytvárajú konkurenčnú výhodu. Usmievate sa pri tom, ale je to fakt. Je teda potrebné týmto zákonom zabezpečiť, aby bola konkurenčná rovnosť aj na poli zamestnávateľov.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Slovo má pán Halecký.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, že sme pri uzlovom bode tripartitného vyjednávania, pretože rozsah pôsobnosti vyššej kolektívnej zmluvy, zdá sa, bude nás zamestnávať ešte trošku dlhšie. A je niekedy dosť ťažké zodpovedať, pokiaľ by mal ten rozsah až siahať. Predpokladám, že máme v záujme vždy rovnováhu medzi záujmami zamestnávateľov, ale aj zamestnancov a v neposlednom rade aj vlády a parlamentu a to na tomto princípe, aby bol sociálny zmier. Aby neboli rozsiahle štrajky, aby životná úroveň, či už jedných alebo druhých, rástla v rozsahu ekonomického dosahu. Chcem zdôrazniť, že tento zákon sa bude dotýkať predovšetkým zamestnancov s nižším príjmom, zamestnancov, ktorí majú mzdy okolo minimálnej mzdy. To znamená, že ide väčšinou o ľudí, ktorí pracujú vo firmách s menším počtom zamestnancov. A tam aj kvalita odborárskych funkcionárov, ale aj založenie odborovej organizácie je niekedy sporné a otázne. Takže, ich záujmy by mal ochraňovať niekto, kto je silnejší a kto má na to svoju určitú právnu silu, aby mohol ich záujmy ochraňovať. Takže, je možný na to aj ten pohľad.

    Samozrejmá vec, uznávam, že musí byť rovnováha. Ale tú rovnováhu vieme napríklad zistiť podľa počtu a rozsahu sociálnych dávok. Za posledných 8 rokov dvoj- až trojnásobne vzrástli dávky v sociálnej sfére práve pre túto kategóriu nezamestnaných a tých, ktorí mali nižšie mzdy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Posledná faktická poznámka – pani poslankyňa Smolková.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa Radičová, chcela som reagovať obšírnejšie, len už moje predrečníčky reagovali. Čo sa týka vašej pripomienky, že klesla organizovanosť odborov na jednu štvrtinu. Kde sú vlastne príčiny? Príčina je za vášho vládnutia. Je to na dlhšie, ale pani Vaľová v krátkosti to zodpovedala. Ja by som sa chcela skôr spýtať, pretože z vášho vystúpenia som neporozumela, čoho sa vlastne bojíte, keď sa ten zákon prijme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Reagovať na faktické poznámky bude pani poslankyňa Radičová.

  • Ďakujem veľmi pekne. V inom poradí.

    Pán poslanec Halecký, citujem vaše vyjadrenie z médií: „Tripartitné dohody by sa mali robiť na úrovni podniku. Vnucovanie dohôd vyššieho stupňa nemusí byť dobré pre podnik. To snáď už máme za sebou,“ z 5. februára. To je odpoveď na vašu faktickú poznámku.

    K pani poslankyni Vaľovej. Ja som reagovala na dôvodovú správu, pani poslankyňa, kde vymenúvate krajiny, v ktorých je táto aplikačná prax, kde, keď ich spočítate, tak to nie je väčšina krajín EÚ. A navyše, hovorila som jednoznačne, že i tam má iné uplatnenia a navyše, má ďalšie podmienky, pri ktorých je možné takúto zmluvu nariadiť aj zamestnávateľovi, ktorý nedá súhlas. Toto bola moja pripomienka. A že mi toto, táto špecifikácia vo vašom pozmeňujúcom návrhu naozaj vážne chýba.

    K regionálnym rozdielom. Viete, domýšľate situáciu, ktorú riešila vaša vláda a to bola dotácia 182 miliónov napríklad firme Siderit, ktorej, ak nariadite kolektívnou zmluvou ďalšie zvyšovanie miezd, ako udržíme tieto firmy? Pýtam sa. Ale viete, že boli v platobnej neschopnosti. Ja som tiež riešila už hroziace odpojenie plynu a podobne. Boli v platobnej neschopnosti. Mám vymenúvať ďalšie a ďalšie firmy? Ja sa bojím, áno, ohrozenia takýchto firiem, ktoré prežívajú len a len za tých podmienok, ktoré teraz majú a hrozí tam masové prepúšťanie. Toho sa bojím a ...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Ďakujem.

    Panie poslankyne, páni poslanci, keďže sa blíži 12.00 hodina a ostal posledný vystupujúci, pán poslanec Abrhan, vyhlasujem obedňajšiu prestávku, ktorá bude do 14.00 hodiny a po nej vystúpi, začneme rokovanie vystúpením pána poslanca Abrhana. Pardon.

  • Prerušenie rokovania o 11.57 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.07 hodine.

  • Siedmy deň rokovania

    7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ak dovolíte, poprosím vás, aby ste postupne zaujali miesta v rokovacej sále. Nasleduje bod programu hodina otázok, tak poprosím, aby sme vytvorili čo najskôr dôstojné prostredie na prerokovanie tohto bodu.

    Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní 7. schôdze Národnej rady pravidelným bodom

    hodina otázok,

    ktorý týmto otváram. Písomne poslanci predložili včera do 12.00 hodiny 9 otázok predsedovi vlády a členom vlády 27 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil z dôvodu zahraničnej služobnej cesty. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pána Roberta Kaliňáka, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky a v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Medzi neprítomnými sú: pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti Štefan Harabin, pracovná cesta mimo Bratislavy, zastupujem ho ja. Minister pôdohospodárstva Milan Jureňa, zahraničná pracovná cesta, zastupuje pán minister životného prostredia Izák. Minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek je na pracovnej ceste s pánom prezidentom, zastúpi ho pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Vážny. Ďalej ospravedlňujem pána podpredsedu vlády Dušana Čaploviča, ktorý je na Konferencii o rodovej rovnosti, nie sú naňho kladené žiadne otázky, pán minister zdravotníctva, ktorý nám ochorel, nie sú naňho kladené otázky, pán minister obrany František Kašický je na zahraničnej pracovnej ceste v Španielsku, nie sú naňho kladené otázky.

    Pán podpredseda, skončil som.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Teraz vás poprosím, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Rudolfa Bauera, je v sále, ktorá znie: „Pán predseda, v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky ste sa zaviazali venovať zvýšenú pozornosť vyrovnávaniu regionálnych rozdielov na Slovensku. Čo ste pre to doteraz urobili a aké nástroje sa chystáte použiť v najbližšom čase?“

    Nech sa páči, pán podpredseda. Poprosím vás zároveň o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, chcem sa predovšetkým poďakovať za otázku pánovi poslancovi, myslím si, že ako dlhoročný politik, ktorý pôsobil aj v komunálnej, aj vo vysokej regionálnej politike, presne vie, na čo sa pýta. Samozrejme, aj tuší, že za uplynulé obdobie nebolo urobené v tejto oblasti toľko, ako by sme očakávali. Myslím si, že sám mohol sledovať, keďže bol členom vládnej strany, že znižovanie regionálnych disparít v uplynulom období nenapredovalo nijakým spôsobom veľmi rýchlo dopredu.

    Na druhej strane je aj pravda, že táto otázka nepatrí medzi jednoduché a medzi tie, ktoré sa dajú vybaviť šmahnutím čarovného prútika. Je teda, samozrejme, správne, pán poslanec, že ako člen výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj aj týmto spôsobom sa zaujímate o predmetnú problematiku.

    Na túto otázku však je možno aj z našej strany odpovedať veľmi jednoznačne. Hlavnou úlohou regionálnej politiky vlády je zastaviť pokračujúci trend regionálnych disparít účelnou kombináciou centrálnych rozvojových impulzov a parciálnych politík samosprávnych krajov tak, aby bol podporený harmonický a trvalo udržateľný rozvoj na celom území Slovenskej republiky.

    Slovensko predložilo do Európskej komisie Národný strategický referenčný rámec na roky 2007 a 2013, ktorý má absolútne priamy súvis s riešením regionálnych rozdielov v rámci Slovenskej republiky a tiež riešenie rozdielov medzi regiónmi v rámci celej Európskej únie. Tento dokument stanovuje národné priority, ktoré budú financované zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v programovom období roku 2007 až roku 2013. K tomu je potrebné prirátať zdroje zo štátneho rozpočtu a vlastné zdroje konečných prijímateľov.

    Strategický cieľ Národného strategického referenčného rámca je výrazne zvýšiť do roku 2013 konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky a zamestnanosti pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja. Na Národný strategický referenčný rámec nadväzuje séria operačných programov, cez ktoré bude priamo zabezpečovaná implementácia projektov v regiónoch a obciach Slovenskej republiky. Treba uviesť, že absolútna väčšina vyčlenených finančných prostriedkov bude použitá pod cieľom, ktorý sa nazýva konvergencia a ide o územie 7 krajov s výnimkou kraja bratislavského, voči ktorému práve sa snažíme tieto regionálne disparity čo najviac vyrovnávať.

    Každý z uvedených operačných programov má svoj regionálny priemet, nielen regionálny operačný program. A tiež Európska komisia požaduje, aby v rámci operačných programov boli stanovené alokácie aj na úrovni tzv. NUTS2, kde ide o začlenenie a o členenie na západné Slovensko, stredné Slovensko a východné Slovensko v rámci cieľa konvergencie a tak, ako sme poznali členenie Slovenska pred rozdelením na 8 krajov.

    Na regionálne aspekty bude potrebné prihliadať aj v samotnej príprave implementačného mechanizmu. Realizácia operačných programov bude jednoznačne vyplývať a vplývať na znižovanie rozdielov jednak medzi regiónom Bratislavského kraja a zvyškom Slovenskej republiky a tiež medzi regiónmi navzájom v rámci spomínaného cieľa konvergencie a tiež medzi regiónmi NUTS2 na Slovensku a ostatnými regiónmi Európskej únie.

    Niet žiadnych pochýb o tom, že niekoľko tisíc projektov, ktoré sa budú v rámci zostávajúcich regiónov realizovať v období rokov 2007 až 2013, bude mať pozitívny dosah jednak na sociálno- -ekonomický rozvoj a tiež na znižovanie regionálnych disparít.

    Riadiace orgány sa poučili z programového obdobia rokov 2004 a 2006 a kladú veľký dôraz na to, aby finančné prostriedky na podporu rozvoja regiónov mali synergický efekt. Nesmieme zabudnúť ani na tzv. európsku územnú spoluprácu, do ktorej spadá aj cezhraničná spolupráca. Na obdobie rokov 2007 až 2013 sú pripravené programové dokumenty na rozvoj cezhraničnej spolupráce a tým aj všetkých regiónov nachádzajúcich sa pozdĺž hraníc Slovenskej republiky. Ide o spoluprácu regiónov Slovenskej republiky s českými, poľskými, rakúskymi, maďarskými a, samozrejme, aj ukrajinskými prihraničnými regiónmi.

    K znižovaniu regionálnych disparít bude prispievať aj Program rozvoja vidieka Slovenskej republiky na programovacie obdobie 2007 a 2013, ktorý sa momentálne dopracúva. Tento zdôvodňuje nové priority rozvoja vidieka. Obsahuje 4 základné osi: zvýšenie konkurencieschopnosti sektoru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, zlepšenie životného prostredia krajiny, kvalita života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva a realizácia prístupu LEADER.

    Celkový objem finančných prostriedkov na roky 2007 až 2013 predstavuje vyše 2,5 mld. eur, z toho takmer 2 mld. eur príspevok z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka a zvyšok približne 0,6 mld. eur predstavuje nárok, ktorým bude v budúcnosti zaťažený štátny rozpočet Slovenskej republiky.

    Vláda Slovenskej republiky rovnako v súlade s programovým vyhlásením vlády pripravuje novelizáciu zákona č. 503/2001 o podpore regionálneho rozvoja v znení zákona č. 351/2004 Z. z., ktorá predpokladá vytvorenie lepších legislatívnych podmienok pre rozvoj regiónov Slovenskej republiky. Potreba aktualizácie uvedeného zákona vzniká aj na základe nevyhnutnosti reflektovať nové zmeny v oblasti regionálnej politiky, ktoré reforma verejnej správy počas posledných rokov priniesla.

    Návrh zákona o podpore regionálneho rozvoja Slovenskej republiky musí byť zároveň v komplementárnom vzťahu k pripravovanému návrhu zákona o využívaní pomoci Európskych spoločenstiev podľa novoprijatých relevantných nariadení Európskych spoločenstiev a finančného rámca na obdobie rokov 2007 a 2013.

    Hlavnou úlohou novelizácie zákona č. 503/2001 o podpore regionálneho rozvoja Slovenskej republiky je ustanoviť podmienky podpory regionálneho rozvoja a pôsobnosť orgánov štátnej správy obcí a samosprávnych krajov na Slovensku.

    Nevyhnutné je predovšetkým stanoviť základné pojmy, hlavné ciele podpory regionálneho rozvoja, vymedziť základné programové dokumenty a pôsobnosť orgánov štátnej správy obcí a samosprávnych krajov pri podpore regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

    V rámci prípravy predmetného zákona bude medzi dôležité úlohy patriť aj potreba zadefinovania integrovanej siete regionálnych rozvojových agentúr, euroregionálnych a mikroregionálnych združení iných spôsobov vzájomnej spolupráce na regionálnej a lokálnej úrovni, napríklad tzv. tvorba klastrov, ako i aktivít v oblasti cezhraničnej spolupráce. Pokiaľ sa budú jednotlivé regióny Slovenskej republiky za účelom spolupráce prirodzeným spôsobom spájať a vytvárať tak priestor ku konkurencii, môže v intenciách trhového mechanizmu rásť aj ich rozvojový potenciál.

    Doplnkovými zdrojmi na finančné zabezpečenie podpory regionálneho rozvoja budú fondy Európskej únie, pričom prostriedky z fondov Európskej únie nesmú nahrádzať verejné alebo iné rovnocenné výdavky štátu. Osobitný zreteľ si vyžaduje potreba vytvorenia vhodných podmienok na územnú spoluprácu jednotlivých regiónov.

    Predmetný návrh zákona musí klásť dôraz nielen na regionálnu, ale aj na lokálnu úroveň. Bez previazanosti s vytváraním územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie či už na celoštátnej, regionálnej alebo lokálnej úrovni nie je možné vyhotoviť základné programové dokumenty vyšších územných celkov a obcí.

    Pán poslanec, myslím, že nám obom je jasné, že desiatky a stovky rokov tvoriace sa regionálne rozdiely sa budú odstraňovať postupne a verím, že aj vaším prístupom podobným, ako bolo položenie tejto otázky, prispejeme k tomu, aby sme spoločne tieto rozdiely čo najrýchlejšie odstránili, keďže je to v záujme nielen koalície a opozície, ale naozaj všetkých, všetkých občanov Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Takže, pán poslanec Bauer, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku v rozsahu 2 minút. Chcete položiť túto otázku?

    Nech sa páči, zapnite, prosím, mikrofón pánovi poslancovi.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, za referát, ktorý vám pripravili, ktorý ste nám tu predniesli. Keď ste ďakovali na úvod za otázku, myslel som, že to myslíte vážne, že naozaj vás táto téma zaujíma. V zmysle tohto poďakovania ste mysleli, že som vám umožnil tou otázkou predniesť takýto referát a potiahnuť tento čas, týchto 15 minút, ktoré má premiér vyčlenených na úvod. Tieto veci, ktoré ste tu prednášali, si myslím, že každý, kto sa zaujíma o túto problematiku, ovláda, čiže nebolo potrebné informovať o tom.

    A jediný nástroj, ktorý som počul, pretože moja otázka smerovala, aké nástroje chcete použiť do budúcnosti, súhlasím s tým, že tých 7 či 8 mesiacov je relatívne krátky čas a že teda nebolo urobené toľko, ako by sme očakávali. Ale jediný nástroj, o ktorom ste hovorili, to je zákon 503 o podpore regionálneho rozvoja, kde ste odpovedali len jeden cieľ, a to lepšie legislatívne podmienky. Lepšie legislatívne podmienky ešte nemusia prispieť k tomu, aby proste sa zastavil trend zvyšovania regionálnych rozdielov, ktorý existuje. Keď chodíte po Slovensku, každý vidí, že proste situácia je iná na východe a na juhu Slovenska ako na západe, na západnom a na Považí.

    To, že sme predložili Národný strategický referenčný rámec a že to je vlastne naša hlavná ako keby nádej na znižovanie regionálnych rozdielov, to asi tiež nebude tak celkom pravda, lebo jednak je tam tá citlivosť len Bratislava voči 7 krajom a to nezohľadní rozdiely Považia a východného Slovenska. A jednak tie alokácie sú také, ktoré vôbec nezastavia narastajúce rozdiely. Moja doplňujúca otázka znie: „Ako chcete zastaviť odliv kvalitných vysokoškolsky vzdelaných ľudí z menej rozvinutých regiónov Slovenska?“

  • Prosím pána podpredsedu o odpoveď na doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne. Áno, pán poslanec, väčšina z nich za posledných 8 rokov už odišla. Čiže, možno by tá otázka bola správna, keby sme ju formulovali, ako skúsime motivovať tých ľudí, ktorí už odišli za uplynulých 8 rokov, na to, aby sa vrátili späť na Slovensko.

    Samozrejme, znižovanie regionálnych disparít sa dá robiť na úrovni teoreticky, ale aj prakticky každého rezortu, ktorý dnes vláda má. Aj na úrovni ministerstva vnútra máme pripravené veci, ktoré budú z regiónu robiť región zaujímavejší. Predovšetkým z pohľadu civilnej stránky ministerstva, kde by sme zabezpečovali kvalitný servis štátnej správy, ktorý by bol lákavý aj pre podnikateľov, že zabezpečiť si všetky legislatívne a povoľovacie podmienky na svoje podnikanie bude u nás omnoho jednoduchšie ako v ktorejkoľvek inej krajine.

    Ale čo je dôležité, samozrejme, je vytvorenie kvalitného trhu s ponukami práce, ktoré môžeme robiť iba cestou kvalitných ponúk, ktoré budú reprezentovať aj zvýšenú mzdu, ktorá bude atraktívna pre tých, ktorí dnes za vysokými platmi chodia do zahraničia.

    Na to je naviazaná, samozrejme, predovšetkým dopravná infraštruktúra, ktorá je asi tou hlavnou chrbticou rozvoja každého regiónu, pretože iba na základe dopravy, kedy každý moderný podnikateľ väčšieho rozmeru sa snaží šetriť peniaze na takých záležitostiach, ako je skladové hospodárstvo, pre ktoré je dobrá cestná infraštruktúra nevyhnutná.

  • Nezrozumiteľná komunikácia medzi predsedajúcim a podpredsedom vlády.

  • Možno ako človek, ktorý je z Košického kraja, budete vnímať pozitívne tlak, ktorý je vyvíjaný smerom k tomu, aby sme čo najrýchlejšie uzavreli cestu Košice - Miškolc. To je pre nás podľa mňa alfa a omega práve pre ten región, na ktorý sa konkrétne vy pýtate.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Čas určený odpovediam na otázky položené predsedovi vlády uplynul. Ďakujem vám za vaše odpovede.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka na ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Vieru Tomanovú je od poslankyne Kláry Sárközy a znie: „Aké odborné a kvalifikačné predpoklady museli spĺňať novovymenovaní riaditelia úradov práce a sociálnych vecí?“

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ešte, ak dovolíte, len poprosím, aby ste oznámili ukončenie odpovede. Poprosím, aby ste po skončení odpovede oznámili, že ste skončili, v zmysle rokovacieho poriadku.

  • Áno, ďakujem.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pripomeniem, že zákonom č. 664/2006, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 453/2003 o orgánoch štátnej správy v oblasti zamestnanosti, sociálnych vecí a rodiny a zákon č. 312/2001 o štátnej službe, o zmene a doplnení niektorých zákonov, samozrejme, v znení neskorších predpisov, sa funkcie riaditeľov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny stali funkciami politickými. Na návrh ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny týchto riaditeľov vymenúva vláda Slovenskej republiky. Podmienkou na vymenovanie riaditeľov ako štátnych zamestnancov na uvedenú funkciu je splnenie ustanovení § 14 zákona č. 312/2001 o štátnej službe.

    Aké sú podmienky prijatia do štátnej služby podľa tohto zákona? Mimochodom, podľa zákona, ktorý vytvorila predchádzajúca vládna koalícia a ktorý novelizovala vyše dvadsaťkrát, aby ho napokon dostala do podoby ementálu, vymenovanie riaditeľov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bolo v súlade s právnou úpravou, ktorá vyšla z dielne predchádzajúcej vlády. Podmienkou vstupu do štátnej služby sú vek minimálne 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, bezúhonnosť, zdravotná spôsobilosť na vykonávanie štátnej služby, trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, ovládanie štátneho jazyka, kvalifikačné predpoklady, ktoré sú podľa zákona vysokoškolské vzdelanie II. stupňa.

    Všetky uvedené podmienky zákona novovymenovaní riaditelia spĺňali. Na doplnenie však považujem za potrebné uviesť, že riaditelia vymenovaní do 31. 12. 2006 prešli výberovými konaniami. Tieto výberové konania však boli terčom kritiky nielen verejnosti, ale aj samotných zamestnancov štátnej správy, pretože zloženie výberových komisií a predurčenie víťaza výberového konania bolo objednávkou dohôd politických strán. Celý tento proces zaťažoval výkon štátnej správy a odoberal personálne a finančné zdroje na plnenie tých úloh, ktoré spoločnosť a občan očakávali. Riešenie politických nominácií ukázalo spôsob, že ak niečo ako politické deklarujeme, tak nech ním bude pokryté a neskrývame sa za tzv. pseudovýberové konania s vopred vybraným víťazom.

    Určite pán exminister práce, sociálnych vecí a rodiny, pán exgenerálny riaditeľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, pani exvedúca služobného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj riaditeľka osobného úradu, bývalá, vedia o čom hovorím, keďže bez ich súhlasu nebol vybraný žiadny víťaz výberového konania. A tak sa stali víťazmi výberových konaní predchádzajúci riaditelia úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorí veľmi seriózne a čestne boli nahradení politickými nominantmi.

    Okresné úrady boli vtedy rozdeľované podľa dohôd medzi politickými stranami, výberové konania boli degradované na komparz pre budúcich a pre určených víťazov. Odborná úroveň riaditeľov úradov práce – aká je? Vláda Slovenskej republiky odvolala 42 riaditeľov úradov práce a menovala nových 42 z celkového počtu 46 riaditeľov. 4 riaditelia ostali na svojich miestach. Sú to riaditelia Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach, Starej Ľubovni, Humennom a v Spišskej Novej Vsi. Áno, vymenovali sme aj riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, do ktorého sa s obľubou pustili a, púšťate aj vy, a pustili aj médiá. Na jednej strane sa síce deklaruje dať šancu mladým, na druhej strane sa kritizuje, že riaditeľom je mladý človek, ktorý má vzdelanie, prax, ambície, jazykové znalosti, ale aj chuť popasovať sa s problémami. Má vlastný názor, víziu a dostal šancu.

    Predchádzajúca vláda vymenovala do funkcie riaditeľa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny pána Ing. Ladislava Kollára v Leviciach. Bol v takom istom veku, ako je pán Ing. Valentovič, bol vo veku, teda aj je doteraz, musím povedať, riaditeľom úradu práce a ponechali sme ho v tejto funkcii. Ukázal sa ako zdatný, ambiciózny. Nevidíme dôvod ho meniť. Môžem hovoriť ďalej o iných riaditeľoch. Napríklad spomeniem bývalého riaditeľa úradu práce, člena DS v Prešove, ktorý je postavený mimo činnej štátnej služby, väzobne stíhaný úradom boja proti korupcii, čaká na súd. Aké boli jeho odborné znalosti? Aké boli jeho predpoklady?

    Môžem hovoriť o ďalšom riaditeľovi úradu práce, bývalom riaditeľovi úradu práce v Topoľčanoch. Taktiež postavený mimo činnej služby pre podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomocí verejného činiteľa a porušovania zákona o štátnej službe. Za necelé tri roky vymenil cca 2/3 personálu, protizákonne vyhodil z úradu ľudí, ktorí súdnou cestou dokázali jeho protizákonné konanie. Pocítili teda veľkosť objektívnych výberových konaní a vybratého víťaza výberového konania.

    Musím spomenúť, alebo, nedá mi nespomenúť milióny korún vynaložených na nezmyselné rekonštrukcie, nákupy a tieto sú dôkazom takého arogantného groteskného prístupu obchodníkov z minulej vládnej koalície. Mohla by som spomenúť, prečo sa stal Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny úrad práce, ktorý je v Banskej Štiavnici, ktorý bol dovtedy iba detašovaným pracoviskom. A je to množstvo ďalších vecí, o ktorých by som mohla hovoriť. Žilinu, riaditeľa, ktorý sa neunúval ani po 9 mesiacoch po výsledkoch výberového konania vymenovať do funkcie vedúcu osobného úradu, pretože sa mu víťazka výberového konania nehodila. Čiže v určitých prípadoch je možné konštatovať, že sa politické strany požierali a ich nominanti požierali medzi sebou.

    Ako odborne riadili bývalí starí riaditelia v Michalovciach, v Lučenci, v Galante, keď ich podriadení vymysleli popri nich systém na vlastné obohacovanie sa, okrádanie štátu o státisíce korún?

    Vážené dámy, vážení páni, zo súčasných riaditeľov sú riaditeľkami tri riaditeľky pôvodným povolaním učiteľky – Nové Zámky, Dunajská Streda, Námestovo. Pred svojím menovaním do funkcie riaditeliek absolvovali stáž na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny. Prešli všetkými odbornými úsekmi zamestnanosti sociálnych vecí a rodiny, kontrolou i osobného úradu. Prevažná väčšina riaditeľov sú zamestnanci, ktorí na úradoch pracovali, a to od pozícií samostatných radcov, po hlavných radcov, dlhé roky. Veľká časť z nich boli predchádzajúcou vládou odvolaní riaditelia úradov práce. Do funkcií riaditeľov však nastúpili za predchádzajúcej vlády aj riaditelia v Žiline pán Ing. Igor Braniša, vedúci úradu poistného, v Čadci pán Peter Špita a podobní. Mohla by som menovať ďalších.

    Ale spomeňme ešte systém vzdelávania rekvalifikácií, ktorý poznáte už aj z televízie z TA3. Bývalý námestník Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny – milióny pre jeho firmu. Odbornosť verzus etika.

    Vážené dámy poslankyne a páni poslanci, spochybňovať odbornú a kvalifikačnú úroveň súčasných riaditeľov je možné len porovnaním a nastavením štandardu. Vy ste ho nastavili v predchádzajúcom období a vy ste nastavili pravidlá zákona o štátnej službe. My si ctíme zákon. O ľuďoch, ktorí dostali dôveru a šancu pracovať v tomto rezorte, hovorme teda vtedy, keď za nich budú hovoriť výsledky. Žiaľ, za veľa vašich riaditeľov hovorí aj niečo iné. Sú to policajné štatistiky, chátrajúce budovy, vyhodené investície, súdne spory pre neplatnosť o skončení pracovnoprávnych vzťahov, netransparentné verejné obstarávanie a podobne.

    Systém, ktorý sa odďaľoval občanovi, bujnel byrokraciou, šíril aroganciu moci, bral ľuďom dôveru v prácu úradníka v rezorte práce, sociálnych vecí, týmto krokom sme sa snažili odstrániť.

    Ďakujem, skončila som.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Vážená pani poslankyňa, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku v rozsahu dvoch minút. Chcete využiť túto možnosť? Nech sa páči, prosím zapnúť mikrofón.

  • Ďakujem za odpoveď, pani ministerka. Nuž, ťažko sa vyjadrovať k tým veciam, kde nemáte argumenty. Oveľa ľahšie bolo povedať, kto boli riaditelia v minulom volebnom období. Ale moja otázka nesmerovala tam. Ale vy ste povedali, aké boli kritériá. Bola to politická funkcia štátna služba, to vieme všetci. Ale vy ste povedali, že ako podmienka je tam vysokoškolské vzdelanie II. stupňa. No, neviem sa k tomu celkom kvalifikovane vyjadriť, pretože ani jeden riaditeľ nemá životopis na internete, kde by sme to vedeli pozrieť, ale podľa mojich vedomostí riaditeľom Úradu práce v Novom Meste nad Váhom je výsluhový dôchodca, baník s titulom RSDr. Možnože len mám zlé vedomosti, RSDr. je tiež vysokoškolské vzdelanie II. stupňa.

    Mohla by som replikovať na to, čo ste tu povedali, na riaditeľa, ktorý je vymenovaný v Úrade práce v Piešťanoch, vy ste sa k tomu vyjadrili, že je to mladý, ambiciózny človek a vy ste priniesli nejaký, teda priniesli ste príklad riaditeľa z Levíc. Ja som sa touto problematikou sociálnych vecí zaoberala v minulom volebnom období. Musím vám povedať, že najväčšie problémy sme mali práve s Levicami, takže ja osobne som prekvapená, že pán riaditeľ Kollár ostal na svojom mieste, ale určite viete prečo.

    No, a už len na margo toho. Pán riaditeľ Sihelský bol najdlhšie, dnešný generálny riaditeľ bol v Dunajskej Strede od roku 1990 do roku 2004. Takže, len na to, čo ste povedali, kto a za akých podmienok bol odvolaný. Prežil prvú Dzurindovu vládu a prvé dva roky druhej Dzurindovej vlády. Nezamestnanosť vtedy, keď bol v Dunajskej Strede, bola 20 %, dnes, keď ste odvolali pána riaditeľa súčasného, je nezamestnanosť v okrese Dunajská Streda 6 %.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, pani ministerka, máte slovo, môžete odpovedať na doplňujúcu otázku.

  • Keby som hovorila o nezamestnanosti, musela by som hovoriť o tom, ako sa z úradov práce vytlačili ľudia. Mohla by som hovoriť o tom, koľko zdravotne postihnutých, bolo ich viac ako 29 000 k 1. 1. 2004 a mohla by som hovoriť o tom, že v súčasnosti je ich 9 000, ale keby ste hľadali v štatistikách, kde tí ľudia boli zamestnaní, zistíte, že neboli zamestnaní nikde.

    Mohla by som hovoriť o tom, ako sú vytláčaní aj v súčasnosti, aj ako boli vytláčaní z úradov práce ľudia. Môžem hovoriť o tom, keď sa preklopili zákony, a teda od 1. 1. 2004 došlo k reforme, ale zákon o službách zamestnanosti nadobudol účinnosť, nový zákon, až od 1. februára 2004, ako vypadlo z evidencie 100 000 ľudí, ale nikde ste sa nestretli s tým, že 100 000 ľudí bolo niekde zamestnaných. Mohla by som hovoriť o mnohých veciach.

    Pani poslankyňa Sárközy, poviem jednu vec. Pána Dr. Sihelského prepustila tiež predchádzajúca vláda napriek tomu, že veľmi účinne spolupracoval na príprave vašej novely a ja si nemyslím, že by nebol odborník a nepoznal problematiku, a preto zastávam názor, že je na mieste tam, kde patrí. Obdobne ako pán Valentovič. Ja som vo vašich, v mojom vystúpení spomenula pána riaditeľa úradu, ktorý bol menovaný predchádzajúcou vládou, hovorím o Leviciach, ktorý nemá problém, je schopný. Dokázal veľa, zostal na svojom mieste. Ale mohla by som takto hovoriť aj o ďalšom riaditeľovi v Humennom a podobne. Ale, pani poslankyňa, ja som znovu povedala, my sme priznali, že sú to politickí nominanti. Všetci z nich spĺňajú vysokoškolské vzdelanie II. stupňa a teda naplnili zákon o štátnej službe § 14.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Ďalšou vyžrebovanou otázkou je otázka, ktorú položila pani poslankyňa Mária Sabolová ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Viere Tomanovej. Táto otázka znie: „Váš včerajší rozhovor v denníku Sme (7. 2. 2007) má zneistiť všetkých občanov, ktorí sú v I. aj v II. pilieri? Či aký zámer ste mali na mysli?“

    Pani ministerka, nech sa páči odpovedať. Poprosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Vážené dámy, vážení páni poslanci, jednoznačne odpovedala som na otázky, ktoré mi boli položené a účelom mojich vyjadrení v tomto rozhovore určite nebolo zneistenie občanov, ktorí sú v I. aj v II. pilieri. Mojím zámerom bolo poukázať na niektoré skutočnosti, ktoré sú v súčasnosti upravené v zákone o starobnom dôchodkovom sporení, a to predovšetkým na platby príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za občanov, ktorí nevykonávajú zárobkovú činnosť. Vyjadrila som názor, že príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré spravujú súkromné spoločnosti, by mali byť odvádzané výlučne z výkonu zárobkovej činnosti sporiteľa, a nie z finančných prostriedkov, ktoré sú súčasťou verejných financií.

    Ide o sporiteľov, ktorí vstúpili do II. piliera z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti, avšak po tomto ide aj o sporiteľov, ktorí vstúpili do II. piliera z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti, avšak po tomto vstupe sa stali invalidnými a z toho titulu a z dôvodu poberania invalidného dôchodku príspevky do II. piliera za nich platí Sociálna poisťovňa. Tieto platby príspevkov do súkromných spoločností sa uskutočňujú z Fondu invalidného poistenia výlučne na princípe sociálnej solidarity všetkých poistencov, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť a platia poistné na invalidné poistenie.

    Keďže rozpočet Sociálnej poisťovne, ktorý tvorí aj základný fond invalidného poistenia, je súčasťou verejných financií, tieto prostriedky by mali byť použité výlučne vo verejnom záujme. Zopakujem, sú súčasťou verejných financií, a preto by tieto prostriedky mali byť použité výlučne vo verejnom záujme. Tento verejný záujem však nie je naplnený, pretože aj z príspevkov platených Sociálnou poisťovňou z Fondu invalidného poistenia súkromné spoločnosti majú právo na odplatu za správu dôchodkového fondu a odplatu za vedenie osobného dôchodkového účtu sporiteľa.

    Rovnaký názor zastávam aj vo vzťahu k sporiteľom, za ktorých príspevky do II. piliera sú hradené zo štátneho rozpočtu z dôvodu starostlivosti o dieťa alebo z dôvodu opatrovania občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Keďže aj príspevky za týchto sporiteľov sú hradené z verejných zdrojov, je odôvodnené, aby občania za obdobie vykonávania takýchto činností boli poistení výlučne v I. pilieri. Cieľom mojich vyjadrení teda nebolo zneistiť občanov, pretože príspevky do II. piliera, ktoré boli odvedené na ich osobný dôchodkový účet z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti, budú naďalej spravovať súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti a do I. piliera by mali byť prevedené len tie príspevky, ktoré za nich zaplatil štát alebo Sociálna poisťovňa a ktoré budú zohľadnené v sume ich budúceho dôchodku z I. piliera v plnej výške.

    Vo vzťahu k zárukám upraveným v zákone o starobnom dôchodkovom sporení je potrebné uviesť, že túto záruku, t. j. ručenie Sociálnej poisťovne a štátu za škodu spôsobenú na majetku v dôchodkovom fonde je potrebné rozšíriť aj o záruku dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

  • Ďakujem, pani ministerka, za odpoveď.

    Pýtam sa pani poslankyne Sabolovej, či chce využiť možnosť. Nech sa páči, pani Sabolová. Zapnite, prosím, mikrofón.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani ministerka, toto vaše vystúpenie má nejakú konzistenciu. Z toho sa dá pochopiť, o čo vám asi ide. Ale z toho rozhovoru, ktorý zneistil skutočne strašne veľa ľudí, boli to e-maily, telefonáty, čo vlastne znamená – názov článku je – Nechceme zneistiť, ale to, čo ste povedali, ako skutočne nestálo za to, aby ste boli robili jeden rozhovor pre médiá, z ktorého nie je známe a jasné, či, ak sa ten človek vráti do I. piliera s peniazmi, či to bude lepšie, či, keď sa redaktor pýta, ak sa nevráti, neviete dať odpoveď. Čiže, ja sa len chcem opýtať krátko, lebo hovoríte o veciach, ktoré nie sú ešte spracované ani v koncepte a preto to zneisťuje aj tých, ktorí dnes sporia, ktorí dnes sú v I. pilieri. Veď to nezávisí len, aj vaša odpoveď, čo bude za 20 rokov, pýta sa redaktor. Veď to nezávisí od vlády, veď my musíme urobiť takú koncepciu pre tento systém dôchodkový, aby 20 rokov do toho nebolo potrebné zasiahnuť. Ja netvrdím, že netreba urobiť nejaké úpravy, ale zatiaľ sme ich nepočuli, zatiaľ len hovoríte aj v závere svojho rozhovoru, že nikto vás nepočul hovoriť o tom, že znížime odvody do II. piliera. Ale otázka redaktorky je, ale od premiéra áno. Vaša odpoveď, pani ministerka: „Premiér je človek, ktorý môže mať názor a môže ho povedať. Mojou úlohou je urobiť analýzu a pripraviť riešenie. V analýze bude obsiahnuté zníženie percenta“, čiže hovoríme zníženie percenta, nie je tam aj, ale už dnes vieme, že prijaté opatrenia nebudú mať negatívny dosah na občana.

    Pani ministerka, pýtam sa vás, ako to viete takto povedať na záver, keď nemáme analýzu, koncept, nevieme, čo chceme meniť, zatiaľ sa stále hovorilo len o zmene percenta v II. pilieri. Čiže je to, poviem taký ...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, uplynuli dve minúty na položenie otázky.

    Pani ministerka, máte slovo, môžete odpovedať na doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, mňa osobne mrzí tento rozhovor, ale ten rozhovor bol veľmi nekompetentne vedený a musím povedať, že som sa aj veľmi ohradila voči redaktorom, ktorí tento rozhovor uskutočňovali. Snažila som sa ho vylepšiť, ale bolo to pomerne zložité napriek tomu, že sme sa to snažili autorizovať a vnímala som ten rozhovor ako absolútne rozbitý a nekompetentný.

    Na druhej strane musím povedať napríklad v časti, kde konštatujete, že som povedala, že odvody do II. piliera, ja som povedala, že jedným z opatrení – pretože analýza bude zahŕňať krátkodobé, strednodobé a dlhodobé opatrenia – a jedným z týchto opatrení určite bude aj znižovanie, ale som povedala: „už dnes viem povedať, že toto nebude riešením.“ Čiže vlastne ja som doteraz nikdy nepripustila túto možnosť. To je jedna vec.

    Druhá vec. Vláda si osvojí analýzu a z nej prijmeme potom definitívne riešenie, ktorým smerom pôjdeme. Keď hovorím o zneistení, ja nemôžem za to, aký názov dá novinár článku. Odpusťte, ani som nevedela, že takýto názov bude mať. A musím povedať, že hneď úvodná veta a vstupná otázka sú, by som povedala, minimálne nekorektné.

    Pokiaľ ide o II. pilier, už som tu odpovedala na otázku pani poslankyne Sárközyovej, kde som hovorila, čo konkrétne chceme urobiť v II. pilieri, a znovu hovorím o tom, že je tam, a vrátim sa teda k tomu, aby som povedala, čo sa deje. Prvý i druhý pilier je prepojený a viete to všetci veľmi dobre, pretože od 1. 7. nakoniec je povinný II. pilier pre všetkých a v tomto systéme je skupina občanov, ktorí vďaka masívnej reklame, ktorá sa uskutočnila, nedostatočných informácií vstúpili aj do II. piliera v podstate dobrovoľne, že sa rozhodli doňho vstúpiť. Musím povedať, že tá masívna reklama bola dokonca financovaná z pôžičky zo Svetovej banky, čo, si myslím, že sme vo veľmi nadštandardnom aspoň stave reagovali na to, na čo sme využili pôžičku zo Svetovej banky, aby do tohto systému vstúpilo viac ako 1 500 000 poberateľov, ani pôvodné predpoklady takéto neboli.

    A na druhej strane treba povedať aj to, že je tu položená aj taká otázka, že v tomto pilieri sú ľudia, ktorí si nenasporia. Ja len keby som vychádzala z údajov, a sú veľmi rozporuplné výpočty, ktoré robili DSS-ky, ktoré dostali licenciu, ministerstvo práce robilo, inštitút finančnej politiky ministerstva financií, a dá sa povedať, že kým DSS-ky vek, v ktorom sa oplatí vstúpiť do II. piliera sa pohyboval medzi 40 - 45 rokom, podľa ministerstva práce to bolo 40 rokov, podľa inštitútu finančnej politiky ministerstva financií dokonca len okolo 35 rokov. Čiže je množstvo vecí, ktoré neboli jasné, ktoré neboli presné, o čom občania neboli presne informovaní.

    Ja by som mohla hovoriť dokonca aj o rôznych príkladoch a dokonca o výpočte a o sporiteľovi na úrovni priemerného príspevku. Ak vstúpil do II. piliera 45-ročný zamestnanec, má v roku 2022 dosiahnuť schopnosť dôchodok zhruba 2 611 korún. To je muž. Žena, vzhľadom na nižšie mzdy žien aj spôsob výpočtu, samozrejme, kde sa to premieta, je 2 033 korún. 35-ročný poistenec, ktorý bude teda sporiť tých 20 rokov do roku 2032, tomu už vychádza dôchodok 5 135 korún – muž, žena – 4 012. Samozrejme, že sa prehlbuje rozdiel medzi ženou a mužom. A to je to, že vlastne žiadny systém poistný a dôchodkový nevyrieši demografiu tohto štátu. 25-ročný poistenec má šancu dosiahnuť v roku 2042 dôchodok 8 574 – muž, žena – 6 676. Sporiteľ na úrovni príspevku, ktorý by bol platený z vymeriavacieho základu na úrovni priemernej mzdy v národnom hospodárstve, po 44. rokoch sporenia v II. pilieri má takýto sporiteľ šancu dosiahnuť dôchodok vo výške 12 799 korún. Rovnaký poistenec, pokiaľ by zostal iba v I. pilieri, by mal po 44. rokoch priznaný dôchodok z I. piliera 43 306 korún. Keďže dôchodok z I. piliera sa takému sporiteľovi kráti na polovicu, bude mať z I. piliera dôchodok 21 653 k tomu 12 799 z II. piliera, t. j. spolu dostane 34 452 korún. Čiže za to, že sa stal sporiteľom, bude mať výsledný príjem z dôchodkov nižší o 8 854 korún. Aj takýto prípad je možný.

    Pani poslankyňa, jediným zámerom v našom prípade je to, aby sme stabilizovali. Mohla by som hovoriť o vlastnom cieli, aký bol cieľ, mohla by som hovoriť o tom, prečo sa vlastne nasypali zdroje z verejných zdrojov za poistencov, hovorím o rodičoch, ktorí sa starajú o maloleté nezaopatrené deti do 3 rokov veku života a platíme za nich do II. piliera, môžem hovoriť o tom, aký to je vynikajúci nástroj. Áno, je to vynikajúci nástroj, že ich poistím na starobu a platí to za nich štát. Ale ja sa spýtam, vy ste schvaľovali zákon o pomoci v hmotnej núdzi od 1. januára 2004. Pokiaľ si dobre pamätám, vtedy to bolo 3 790 korún pre ženu s tromi deťmi a nedostala pomoc v hmotnej núdzi, pretože jej nevznikol podľa tohto zákona na ňu nárok. My sme ju zabezpečili, že jej zaplatíme na starobu, teda odloženú spotrebu, ale keď bude mať vychovávať deti, zomrie s deťmi od hladu.

    Ďakujem za pozornosť. Skončila som.

  • Ďakujem, pani ministerka, za odpovede.

    Tretiu vyžrebovanú otázku položila pani poslankyňa Jarmila Tkáčová ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky Miroslavovi Jureňovi. Otázka znie: „Pán minister, môže š. p. Lesy SR predávať drevo iba drevospracujúcim firmám?“

    Podľa oznámenia zastupujúceho podpredsedu vlády odpovie pán minister Izák. Pán minister, máte slovo. Poprosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani poslankyňa Tkáčová, ako vieme, drevo je jednou zo základných obchodných komodít Lesov Slovenskej republiky, š. p. Banská Bystrica. Z uvedeného dôvodu postupujú Lesy Slovenskej republiky v súlade s obchodnou politikou podniku, ktorá smeruje k dosiahnutiu čo najefektívnejšieho zhodnocovania vyťaženého dreva vo všetkých sortimentoch a triedach kvality. Z uvedeného dôvodu, ako aj z dôvodu rešpektovania pravidiel obchodovania na jednotnom trhu Európskej únie Lesy Slovenskej republiky môžu uzatvárať zmluvné vzťahy so širokým spektrom obchodných partnerov s cieľom dosiahnutia horeuvedeného cieľa obchodnej politiky, teda čo najefektívnejšieho zhodnocovania dreva.

    Jednoznačne je však cieľom obchodnej politiky štátneho podniku predaj dreva subjektom, ktoré sa zaoberajú spracovaním dreva, jeho zhodnocovaním práve v procese jeho spracovania. Nie je záujmom štátneho podniku podporovať predaj dreva subjektom, ktoré bez akéhokoľvek zhodnocovania toto nasledovne používajú ako tovar a tak do určitej miery deformujú trh s touto komoditou. Preferovanie uplatňovania takejto obchodnej politiky zároveň vytvára dôležité sociálno-ekonomické vzťahy medzi lesným hospodárstvom a drevospracujúcim priemyslom.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Pani ministerka, môžete položiť v rozsahu dvoch minút otázku. Pani poslankyňa, prepáčte. Chcete položiť otázku?

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Asi viete viac ako ja. Pán minister, ďakujem vám za odpoveď. Myslím si, že ste mi potvrdili to, čo som očakávala. Mám aj doplňujúce otázky, ale myslím si, že v tomto momente by ste mi bez prípravy nevedeli na ne odpovedať, takže vám ďakujem. A ja sa budem pýtať pána ministra pôdohospodárstva. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister, za odpoveď.

    Štvrtú vyžrebovanú otázku položila pani poslankyňa Ľudmila Mušková ministrovi školstva Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Jánovi Mikolajovi. Otázka znie: „V programovom vyhlásení vlády sa hovorí o potrebe novelizovať vysokoškolský zákon. Ktorých oblastí sa novela dotýka?“

    Nech sa páči, pán minister, poprosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, pripravovaná novela zákona o vysokých školách bude komplexným materiálom, ktorý zohľadní Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky a opraví nedostatky takmer vo všetkých oblastiach dnes platného zákona. Upraví sa poslanie vysokých škôl, ich vznik a postavenie, práva akademickej samosprávy, vplyv verejnosti na chod verejných vysokých škôl prostredníctvom správnych rád, upravia sa ustanovenia týkajúce sa zamestnancov vysokých škôl, pravidlá akreditácie, financovanie verejných vysokých škôl, zmení sa systém sociálnej podpory študentov, zmení sa systém motivačných štipendií, upravia sa kompetencie vo vzťahu k Akreditačnej komisii. Novelou sa ďalej zavedie Centrálny register zamestnancov, ktorý poskytne lepšie alebo dokonalé informácie o vysokoškolských učiteľoch a umožní pripraviť kvalitnejšie opatrenia na zlepšenie chodu vysokých škôl.

    Ďalej umožníme vysokým školám spoplatnenie tzv. externej formy štúdia, čím sa zlepší ich možnosť získavania prostriedkov v rámci viaczdrojového financovania. Rozmýšľame alebo v novele bude navrhnutý určitý systém ekonomickej podpory napríklad formou rôznych štipendií podnikových alebo grantov, alebo niektorých nových foriem, ako sú excelentné pracoviská, poprípade, je to síce v angličtine, ale volá sa to tak spin-off pracovísk.

    Ďalej navrhneme zrovnoprávniť podmienky vzniku a pôsobenia súkromných a verejných vysokých škôl tak, aby boli pravidlá pre ich vznik rovnaké a ďalej navrhujeme zlepšiť práva akademickej obce na súkromných vysokých školách tak, aby sa tieto práva priblížili právam akademickej obce verejných vysokých škôl.

    Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pýtam sa pani poslankyne Muškovej, či chce využiť, nech sa páči, rozsah 2 minút. Zapnite mikrofón pani poslankyni, prosím.

  • Ďakujem. Ja len chcem poďakovať pánu ministrovi, ja len verím, že tieto vaše plány budú realizované, lebo sú veľmi pozitívne. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, pán minister, ďakujem pekne.

    Piatu vyžrebovanú otázku položil pán poslanec Ivan Štefanec a to ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Viere Tomanovej. Otázka znie: „Pani ministerka, vaše subjektívne posudzovanie výhodnosti vstupu do II. piliera ohrozuje jeho stabilitu. Ako chcete vy garantovať úspory občanov v II. pilieri?“

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny od okamihu, kedy sa vláda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlásení zaviazala riešiť situáciu tých sporiteľov, pre ktorých je starobné dôchodkové sporenie nevýhodné, opakovane zdôrazňovalo, že stanovenie takéhoto kritéria je výlučne odborná záležitosť, ekonomická a matematicko-poistná. K tejto otázke nie je žiadny priestor pre subjektivitu.

    Samostatnou otázkou je problematika garancií úspor sporiteľov na osobných dôchodkových účtoch. Zámerom ministerstva práce je v maximálnej miere zvýšiť bezpečnosť finančných prostriedkov naakumulovaných v dôchodkových fondoch. Tento zámer je jasne čitateľný v programovom vyhlásení vlády, ako aj v krokoch ministerstva práce. Už v minulom roku začalo ministerstvo s podrobným prehodnocovaním existujúcich pravidiel investovania majetku v dôchodkových fondoch spolu s odborníkmi Národnej banky Slovenska a zástupcov dôchodkových správcovských spoločností. Cieľom tohto prehodnocovania by mala byť právna úprava, ktorá zvýši nielen bezpečnosť dôchodkových úspor investovaných na finančných trhoch, ale i možnosti efektívneho zhodnocovania týchto finančných prostriedkov.

    Ministerstvo práce navyše veľmi úzko spolupracuje s Národnou bankou Slovenska, ktorá vykonáva dohľad nad činnosťou dôchodkových správcovských spoločností a má tak všetky predpoklady na to, aby včas dokázala identifikovať prípadné problémy. Je potrebné uvedomiť si, že systém dôchodkového sporenia je súčasťou povinného dôchodkového systému a jeho bezpečnosť a stabilita musí byť na Slovensku prioritou pre každú zodpovednú vládu.

  • Ďakujem, pani ministerka. Pýtam sa pána poslanca, či chce v rozsahu 2 minút položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pán poslanec, ak sledujem dobre. Zapnite, prosím, mikrofón.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ďakujem pani ministerke za odpoveď. No ja si stále myslím, že o tom, či niekto chce vstúpiť do II. piliera, o tom mali možnosť občania sa slobodne rozhodnúť. Trvalo to 18 mesiacov, takže nepočúvajú sa mi dobre slová o tom, že niekto iný bude posudzovať výhodnosť, alebo nevýhodnosť, ale myslím, že najlepšie to posúdi ten, kto vstúpil do II. piliera.

    Dovolím si opýtať sa ešte, pani ministerka, v tejto súvislosti na otázku, ktorá súvisí s II. pilierom. Vy ste sa vyjadrili, že čakáte na analýzu posúdenia v súvislosti s výhodnosťou II. piliera a v súvislosti vôbec s komplexnou reformou, ktorá prebehla, ako ďalej. Zachytil som takisto informáciu, že ste hovorili už o akejsi siedmej verzii tohto návrhu, takže chcem sa opýtať, v akom stave je táto analýza a aké výsledky, aké výstupy z nej očakávate.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, táto analýza je v štádiu spracúvania, je pracovná verzia, dá sa povedať, a povedala som, siedma verzia bude dopracovaná do konca mesiaca marca a bude predložená na rokovanie vlády. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Vážené kolegyne, kolegovia, šiestu otázku položil pán poslanec Branislav Bačík a položil ju ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomírovi Jahnátkovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, chcem sa vás spýtať, že či ministerstvo skutočne plánuje výstavbu 5. bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach? Ak áno, tak v akom časovom horizonte?“

    Za neprítomného ministra Ľubomíra Jahnátka bude odpovedať minister dopravy Ľubomír Vážny. Má slovo, poprosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, samozrejme, vážený pán poslanec Bačík, v súvislosti s vašou otázkou je potrebné v prvom rade uviesť, že obdobie rokov 2006 až 2010 prináša a prinesie mnohé zmeny do štruktúry elektroenergetiky Slovenskej republiky.

    Z dôvodu splnenia záväzkov vyplývajúcich z prístupových rokovaní s Európskou úniou a z dôvodov zastaranosti a neplnenia ekologických požiadaviek bude postupne v tomto období dochádzať na Slovensku ku kumulácii vyraďovania veľkých elektrárenských kapacít. Do roku 2010 predpokladáme vyradenie cca 1 794 MW elektrických výkonov, ktoré zabezpečujú výrobu okolo 8 TW hodín elektriny. Tento pokles bude predstavovať na Slovensku do 25 % pri výkonoch, ako aj pri výrobe oproti stavu v roku 2006. Aj za predpokladu realizácie opatrení smerujúcich k zníženiu energetickej náročnosti sa predpokladá nárast spotreby elektrickej energie. Určitú časť prírastku spotreby bude možné nahradiť súčasným vývozom, ako aj ďalším dovozom, ak vzhľadom na vývoj v okolitých štátoch k dispozícii taká možnosť bude.

    Pre dodržanie vyrovnanej bilancie elektrizačnej sústavy bude však potrebné nahradiť vyraďované výkony novými zdrojmi. V súčasnosti je aktuálna výstavba Jadrovej elektrárne Mochovce 3. a 4. bloku, rozhodnutie v tomto smere je na stane ENEL-u. Až po jeho vyradení, ktoré očakávame v II. štvrťroku tohto roku, sa pristúpi k hľadaniu ďalších riešení. S výstavbou ďalších blokov však počítame bez ohľadu na rozhodnutie ENEL-u vo veci dostavby 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce. Možnosť výstavby ďalších blokov sa bude posudzovať aj v súvislosti s využitím areálu v Jaslovských Bohuniciach v porovnaní s lokalitami Mochovce a Kecerovce. Pri hľadaní vhodných lokalít sa preto uvažuje s lokalitami Jaslovské Bohunice, Mochovce a Kecerovce. Toto poradie je vzhľadom na vybudovanú infraštruktúru zachované doteraz. Najprv však treba rozhodnúť, či stavať a kde, a až následne budeme môcť upresniť kedy. Výstavba jadrovej elektrárne trvá cca 15 – 20 rokov od rozhodnutia o jej výstavbe, takže dnes presne stanoviť časový horizont ešte nevieme. Uvedené rozhodnutia však chceme realizovať čo najskôr.

    Ministerstvo hospodárstva v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky do konca júna vypracuje Stratégiu energetickej bezpečnosti s výhľadom do roku 2030, ktorá má zabezpečiť sebestačnosť vo výrobe elektrickej energie, optimálnu cenovú politiku, proexportnú schopnosť Slovenskej republiky a posilnenie pozície tranzitnej krajiny na trhu s elektrickou energiou, plynom a ropou, ako aj spoľahlivé zásobovanie tepelnou energiou a s inými energonosičmi. V tejto stratégii tiež povieme, ako si predstavujeme budúcu bilanciu spotreby a výroby elektriny na Slovensku a aký bude náš príspevok do bilancie Európskej únie. Našou ambíciou je tiež, aby predmetný materiál dal odpoveď aj na otázky, ktorými sme sa práve teraz zaoberali.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa pána poslanca Bačíka, či chce položiť doplňujúcu otázku. Zapnite, prosím, mikrofón pánovi Bačíkovi. Máte k dispozícii 2 minúty, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja nebudem mať doplňujúcu otázku. Chcem sa len poďakovať pánovi ministrovi za jeho odpoveď. Práve cieľom tejto mojej otázky bolo to, že si myslím, že ministerstvo hospodárstva v tomto urobí veľmi značný krok z toho, aby Slovensko ako jedna z členských krajín Európskej únie nemusela byť do budúcnosti závislá od takej komodity, akou je elektrická energia. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec, ďakujem pánovi ministrovi.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyžrebovanú otázku č. 7 položila pani poslankyňa Mária Sabolová a to ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Viere Tomanovej. Otázka znie: „Môže úrad práce obmedziť možnosti na vyplácanie pre osobitného príjemcu?“

    Pani ministerka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa Sabolová, neviem, kam smeruje táto otázka, pretože predpokladám, že všetky možnosti vyplývajúce z právneho stavu, a to tak zákon č. 599 o pomoci v hmotnej núdzi, ako aj v rámci štátnej sociálnej podpory dávky štátnej sociálnej podpory, teda zákon č. 600 o prídavku na dieťa, ale aj príspevku pri narodení dieťaťa, príplatku a ako aj príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodilo 3 a viac detí, resp. opakovane dvojčatá a taktiež pri prídavku na dieťa, predpokladám, že poznáte taktiež zákon č. 195/1998 Z. z. pri kompenzáciách, v § 102 taktiež umožňuje osobitného príjemcu, ale v každom prípade priblížim teda, kedy je možné využívať osobitného príjemcu a vyplácať teda osobitnému príjemcovi.

    Pokiaľ ide o zákon o pomoci v hmotnej núdzi, teda č. 599 o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov úrad určí osobitného príjemcu, príslušným úradom je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska, samozrejme, občana, ak sa doterajšou výplatou dávky alebo príspevkov nedosiahol, alebo je zrejmé, že sa nedosiahne cieľ alebo účel, na ktorý dávka a príspevky boli určené. Osobitný príjemca je obec alebo, ak je to odôvodnené, môže to byť aj iná právnická alebo fyzická osoba. Osobitný príjemca zabezpečuje dávku a príspevky v peňažnej forme alebo vo vecnej forme a je povinný ich použiť výlučne v prospech občana v hmotnej núdzi a fyzických osôb, ktoré sa z občanov v hmotnej núdzi spoločne posudzujú.

    Ak osobitný príjemca zabezpečuje dávku a príspevky vo vecnej forme, je povinný ich poskytnúť za cenu obvyklú na mieste dostupnom občanovi v hmotnej núdzi. Obec alebo iná právnická osoba, ktorá vykonáva funkciu osobitného príjemcu, rozhoduje o použití finančných prostriedkov, aby mal občan zabezpečené základné životné potreby, podmienky, môže ich použiť na zaplatenie úhrad nákladov spojených s bývaním, na nákup potravín, šatstva a podobne. Keďže obec je vlastne najbližšie teda k občanovi a bližšie ako úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, môže teda oveľa kvalitnejšie posúdiť aktuálne potreby občana a operatívne ich zabezpečiť, ale môže zabezpečiť aj operatívne riešenie. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny dohliada nad ním, ako určený osobitný príjemca plní svoje povinnosti. Ak si osobitný príjemca neplní svoje povinnosti, úrad ho uvoľní z funkcie osobitného príjemcu a určí iného osobitného príjemcu.

    Na základe zmeny zákona o pomoci v hmotnej núdzi od 1. 1. 2006 môže obec využiť možnosť vykonávať funkciu osobitného príjemcu dávky a príspevkov voči všetkým občanom vo svojom územnom obvode, ktorým úrad priznal dávku a príspevky právoplatným rozhodnutím. Na takýto výkon osobitného príjemcu úrad s obcou uzatvorí písomnú dohodu. Takýmto spôsobom je možné vykonávať funkciu osobitného príjemcu aj v tých prípadoch, keď sa dávky a príspevky využívajú v súlade s účelom, na ktorý sú určené.

    V zmysle výnosu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny zo 14. decembra 2005 č. 3749/2005 II/1 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny môže obec vykonávajúca funkciu osobitného príjemcu pre najmenej 20 spoločne posudzovaných fyzických osôb požiadať o dotáciu na výkon osobitného príjemcu dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi.

    Spomenula som tie štátne sociálne dávky, to je zákon č. 600, ktorý to umožňuje, taktiež zákon č. 235/1998 Z. z. pri tom príspevku pri narodení dieťaťa a taktiež pri prídavku na dieťa sa osobitný príjemca využíva v tých prípadoch, ak oprávnená osoba nevyužíva prídavok na výživu a výchovu dieťaťa, t. j. na účel, na ktorý je ten prídavok poskytovaný. Ak vyplynie z písomnej informácie o školskej dochádzke poskytovanej školou, že dieťa zanedbáva plnenie povinnej školskej dochádzky, taktiež je možné ustanoviť osobitného príjemcu. Pri príspevku pri narodení dieťaťa, pri príplatku pri narodení dieťaťa a príspevku rodičom, ktorým sa teda osobitný príjemca využíva v prípadoch, ak sú odôvodnené pochybnosti o účelnom použití týchto prostriedkov, teda štátnych sociálnych dávok, alebo, ak v čase rozhodovania sa vyplácajú prídavky na deti nie rodičom, ale obci z dôvodu, že ich rodič nevyužíva na výchovu a výživu.

  • Ďakujem, pani ministerka. Ďakujem vám veľmi pekne za odpovede. Vážené kolegyne, kolegovia, čas určený na hodinu otázok uplynul.

    Teraz vyhlasujem 3-minútovú prestávku na reinštaláciu technického zariadenia. Potom budeme pokračovať v riadnom bode programu.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím zaujať miesta v rokovacej sále. Prestávka sa skončila.

    Pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (zákon o tripartite).

    Sme v časti vystúpenia poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne.

    Ako štvrtý písomne prihlásený vystúpi v rozprave pán poslanec Abrhan Pavol. Má slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci, na decembrovej schôdzi som začal svoje vystúpenie k návrhu novely zákona, ktorý predkladal pán poslanec Kondrót slovami: „Pôvodne som vôbec nechcel vystúpiť k tomuto návrhu zákona. Vyprovokovala ma však jedna, jediná veta.“

    Dovoľte, aby som dnes na januárovej schôdzi začal úplne rovnako. Pôvodne som vôbec nechcel vystúpiť k tomuto návrhu zákona. Vyprovokovala ma však jedna, jediná veta. Je to tá istá veta v decembri, tá istá veta teraz. Tá veta znie: „Schôdze vlády sú neverejné.“ Ako neverejné rokovania vlády súvisia s tripartitou, pani ministerka? Kto zo sociálnych partnerov požadoval do tohto návrhu zákona zakomponovať neverejné rokovania vlády? Boli to zamestnávatelia? Ale veď oni by mali mať záujem o čo najviac informácií z rokovania vlády. Boli to snáď odboroví predáci? Nevidím dôvod, prečo by odbory presadzovali takéto ustanovenie do zákona. Jedine, ak by to vychádzalo zo zmluvy, ktorú ešte pred voľbami uzavrela s odbormi strana Smer.

    Stále to však vychádza tak, že jediný z tripartity, kto má záujem presadzovať uvedený návrh, je vláda. A svedčí o tom i fakt, že už v decembri, keď bol tento návrh len v prvom čítaní, do návrhu novely zákona pána poslanca Kondróta, ktorý sme vtedy prerokúvali v druhom čítaní, vláda v rámci svojho stanoviska uplatnila pripomienku o neverejnom rokovaní vlády. To znamená, že v čase, keď sme rokovali o tomto návrhu v prvom čítaní, vláda sa pokúšala iným spôsobom si zabezpečiť neverejné rokovanie. Prečo sa vláda bojí informovaných občanov?

    Dovolím si tiež upozorniť ctených kolegov poslancov, že o tomto istom návrhu, teda o neverejnom rokovaní vlády sme hlasovali už v decembri. Vtedy som ja žiadal pána poslanca Kondróta, aby toto ustanovenie označil ako ustanovenie, ktoré je nad rámec novely. On tak neurobil, čím vás neuchránil pred hlasovaním o tomto návrhu. Nuž, a v decembri za tento návrh nehlasoval ani jeden, jediný poslanec Národnej rady. Text návrhu je ten istý.

    Čo sa vtedy zmenilo, keď dnes je koalícia pripravená hlasovať za tento návrh? Snáď len bod 3 spoločnej správy, ktorý dopĺňa tento návrh. Videli sme však včera, ako koalícia uvažuje o zmene infozákona. A preto toto ustanovenie nepovažujem za dostatočné a predkladám procedurálny návrh, aby sme o ňom hlasovali osobitne.

    Navyše, ani tento pozmeňujúci návrh nerieši prístupnosť zvukových záznamov z rokovania vlády. V odôvodnení k predmetnému návrhu zákona sa uvádza, že absencia takéhoto ustanovenia v zákone spôsobuje aj v praxi značné ťažkosti. Vláda priznáva, že má značné ťažkosti. Ako ich rieši? Zruší prístup k zvukovým záznamom zavedením neverejných rokovaní vlády. Čo však urobí vláda, ak bude mať značné ťažkosti s podnikateľmi či živnostníkmi? Zruší ich? Čo urobí, ak bude mať značné ťažkosti s opozíciou? Zavedie neverejné rokovanie Národnej rady?

    Včera mi jeden poslanec o vysielaní jedného nemenovaného rozhlasu hovoril, kde sa občania dožadovali pána premiéra, aby sa urýchlene vrátil domov, lebo len čo odišiel, už chcú zvyšovať ceny benzínu a nafty. Nuž, parafrázujúc túto príhodu, mohol by som po včerajšku a dnešnom ráne ja volať: „Pán predseda parlamentu, vráťte sa urýchlene späť, lebo niektorí predstavitelia vedenia parlamentu, porušujúc rokovací poriadok, nedovoľujú opozícii zvolať politické grémium či vyhlásiť prestávku.“

  • Rokovací poriadok, vážení, je pritom jedinou ochranou práv menšiny a teda opozície. Lebo ona je opozíciou preto, že je v menšine. Keby bola vo väčšine, bola by koalíciou.

    Poďme však späť k neverejnému rokovaniu vlády. Pani ministerka, aký súvis má neverejné rokovanie vlády s tripartitou? Skúšate našu ostražitosť alebo trpezlivosť?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za vystúpenie posledného poslanca, ktorý sa prihlásil do rozpravy písomne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, s faktickou poznámkou, pán poslanec Martin Pado, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za tie slová. Ja sa obávam, že môže byť pravda, keď by aj nám celkom nezakázali zúčastniť sa na rokovaní, ale možno nebudú k dispozícii prepisy zvukových nahrávok.

    Ale chcem položiť jednu otázku kolegovi poslancovi Abrhanovi. Paľo, čo ty hovoríš na to, že v rámci vyrovnania odmeny na celom Slovensku by sme mohli navrhnúť športovcom, ja neviem, či futbalistom alebo hokejistom, aby založili odborový zväz, a potom aby hokejisti v Skalici požadovali rovnaké platy, ako majú Košice alebo Slovan, eventuálne futbalisti v Petržalke, aby mali ostatní futbalisti rovnaké platy, ako majú v Petržalke alebo v Ružomberku, alebo v Žiline. Ďakujem pekne.

  • S odpoveďou na faktickú poznámku sa hlási pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem veľmi pekne za otázku. Pán poslanec, dovoľte, aby som odpovedal tak, ako vy ste sa pýtali. Martin, na túto otázku by mohol byť odborník pán poslanec Galis, ale podľa môjho názoru, ak by sme mali zrovnať platy na úroveň platov futbalistov zo Slovana, tak si myslím, že dokonca väčšina futbalistov, alebo tých, čo hrávajú futbal, by s tým aj súhlasili.

    Čiže, v hlasovaní by to aj prešlo. A bol by som jeden z tých, ktorý by opäť začal hrať futbal. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, páni poslanci. Ja samozrejme, oceňujem vtipnosť, len ten rokovací poriadok, o ktorom toľko hovoríme, o pravidlách hovorí, že máme sa vyjadrovať k veci. Nie som si istý, či úplne každý pochopí súvis s tou vecou, ale nechám to, samozrejme, na tom vašom vyjadrení.

  • Hluk v sále.

  • Zároveň poprosím nevykrikovať v sále. Zachovajme tvorivú a pracovnú atmosféru.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme ukončili vystúpenia poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne.

    Teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Halecký, Štefanec Ivan, Mikuš Jozef a Miroslav Číž. Ďakujem pekne.

    Teraz má slovo pán poslanec Jozef Halecký.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán spravodajca, dovoľte aj mne, aby som povedal niekoľko informácií a názorov k zákonu o tripartite a k niektorým otázkam, ktoré už dnes boli pertraktované a ktoré možno sú kontroverzné alebo vhodné na to, aby sme o nich rokovali ešte trošku dlhšie a podrobnejšie.

    Úvodom by som chcel zdôrazniť, že otázka toho, či tripartita áno, či odbory dokonca áno, či nie, myslím, že je jasná a vyriešená, že bez odborov a bez odborárskych funkcionárov nie je možné, ako tu počujeme hlasy o zosmiešňovaní niekedy, aby v pracovnom procese boli dobré vzťahy medzi zamestnancami, zamestnávateľmi a medzi tretím činiteľom, teda o vláde, o ktorej hovoríme pri tých vyjednávaniach. Takže, predpokladám, že aj v Európe európske smernice hovoria o tom, že spochybňovať úlohu odborov nie je možné. Je možné jedine rokovať o tom, aký rozsah by sme jej mali umožniť zákonom, ktoré kompetencie by odborári mali brať, mali dostať a podobne.

    Vieme, že aj celý vývoj, ktorý bol od roku 1990 až doteraz, mal niektoré etapy, ktoré hovoria o tom, že nie je jednoduché zapájať odbory do činnosti v pracovnom procese a s cieľom, ako som už spomínal, aby bol sociálny zmier alebo sociálny mier, aby neboli štrajky a aby takisto aj obhajoba zamestnancov, pracovníkov bola na primeranej úrovni.

    Chcem spomenúť, že úloha tejto otázky a jej riešenie bola dosť poznačená v tzv. reformnom období, pokiaľ to tak môžeme nazvať, od roku 1998 až do roku 2005, 2006, a to z toho pohľadu, že ten vyrovnaný vzťah medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, ale hlavne medzi tretím partnerom v tejto hre, teda medzi vládou bol narušený a bol narušený do tej miery, že to postavenie zamestnancov je trošku v disbalancii, v postavení, ktoré sa táto vládna koalícia snaží aj týmto zákonným opatrením narovnať.

    Hovorím o oprávnených nárokoch zamestnancov, to znamená, nehovorím o nárokoch, o ktorých by sme mohli diskutovať a ktoré by nemuseli zodpovedať tomuto procesu, takému pracovnému procesu, aby bol, ako som spomínal, sociálny zmier, aby nedochádzalo k takým disbalanciám, ktoré by mali sociálny, ale aj hospodársky dosah.

    Takže chcem poukázať, že v období rokoch napr. 1994 – 2002 bol nárast sociálne odkázaných o 200 000. Je to číslo, ktoré je vážne pre spoločnosť a hovorí o tom, aký dôležitý je význam, aby všetky tri zúčastnené strany boli nielen informované o tom, ale aby mohli k tomu zaujať ten správny postup.

    Napríklad ďalší faktor, sociálne dávky za uvedené obdobie narástli dvoj- až trojnásobne, takže táto vec sa musela riešiť a mala riešiť v období, keď vznikali. Keď sa oslabí úloha odborov, ako to bolo v predchádzajúcich piatich, šiestich rokoch, dochádza k tomu, že nespokojnosť je taká a takého rozsahu, že spôsobí napríklad zmenu v politickom pomere síl a odrazí sa to aj vo voľbách, čo nie je zanedbateľná a malá záležitosť, a preto už teraz o tomto fenoméne odborárskeho hnutia sa rozmýšľa dosť seriózne aj vzhľadom na nasledujúce obdobie.

    Zákon o tripartitných konzultáciách na celoštátnej úrovni, tak totiž znie oficiálny názov, hovorí skutočne o konzultáciách, nehovorí o žiadnych zákonných opatreniach smerom dole a hovorí o tom, že jedine konzultácie a dohadovanie je pracovnou metódou tohto zákonného opatrenia a vzťahu medzi týmito tromi partnermi v trojstrannom rokovaní a konzultáciách. Chcem zdôrazniť, že konzultácie a tak isto aj dohodovanie sú metódy, ktoré sú prijateľné, prijateľné pre každého, pretože nechávajú zodpovednosť na výsledky, vládu, rozhodovanie vo finančných otázkach na toho, kto za to zodpovedá, a to je vláda Slovenskej republiky.

    Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky, ako znie oficiálny orgán, ktorý tieto otázky bude mať na starosti, jeho nový názov vyplýva aj zo zákona, je trošku pozmenený oproti predchádzajúcemu obdobiu. Má jednu slabinku, že totiž podobný alebo totožný názov má aj analogická organizácia v Organizácii Spojených národov. Samozrejme, že preto sa tam aj dodala tá skratka SR – Slovenskej republiky, aby bolo odlíšenie. Ale to iba tak úsmevne na okraj tohto názvu.

    Chcem pripomenúť jednu oblasť, o ktorej sa tu nehovorilo, a to je o politizácii odborov, pretože to nie je zanedbateľná vec. Vyplýva to z toho, že je záujem politikov o odbory a opačne, je záujem odborárov o politiku, o politických činiteľov. Je ťažké, ale je potrebné, aby sa našiel určitý modus vivendi medzi týmito dvomi zúčastnenými zložkami, a to z toho dôvodu, že čím menší politický charakter, politický náboj odborového hnutia alebo odborových funkcionárov, tým je to lepšie pre všetkých zúčastnených, ale aj výsledný efekt je taký, aký by mal byť.

    Chcem pripomenúť, že zrejme aj v nasledujúcom období nebude prípustné, aby odbory boli zneužívané alebo využívané na politický boj, ako to bolo v roku 1998, keď ten postoj bol taký, ktorý nepovažujeme za najlepší. Chceme zdôrazniť, že aj také formulácie, akože 200 alebo 600 tisíc voličov, odborárov pomôže tomu alebo onému politickému zoskupeniu, nebudú vhodné ani v nasledujúcom období, lebo sú nepotrebné a myslím si, že vyplynú už zo samotnej podstaty odborov a smerovania odborov.

    Čo je dôležité, je dôležité to, aký štatút, akú štruktúru bude mať Hospodárska a sociálna rada, teda aký bude charakter zákona o tripartitných konzultáciách. Myslím si, že je veľmi vyvážený, lebo 21 členov zastupuje všetky zúčastnené strany rovnakým pomerom po 7 členov. Čo je dôležité, v zákone je daný priestor aj na to, aby to boli reprezentatívni zástupcovia alebo zložky jednotlivých komponentov, troch, takže charakter, zloženie bude závisieť už iba na ďalšom výbere osôb tak, aby tie konzultácie a výsledky Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky zodpovedali aj veľmi dobre nastavenému zákonu v tejto časti.

    Druhá oblasť, ktorá je veľmi dôležitá, je okruh otázok, ktoré Hospodárska a sociálna rada bude riešiť a ktorý vlastne aj obsahuje zákon o tripartitných konzultáciách na celoštátnej úrovni. Tieto otázky sú vymedzené už v zákone a to je tiež veľmi dôležité a dobré, že nebude to dané na náhodu, o ktorých otázkach bude Hospodárska a sociálna rada rozhodovať.

    Chcel by som iba pripomenúť, lebo sa tu o tom nehovorilo, že Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky bude dohadovať odporúčania, zdôrazňujem, odporúčania a stanoviská v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja a rozvoja zamestnanosti.

    Po b) bude uzatvárať dohody v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja a rozvoja zamestnanosti. Bude dohadovať stanoviská a odporúčania v oblasti štátneho rozpočtu, teda stanovisko, odporúčanie. Ďalej dohoduje stanoviská k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa dotýkajú dôležitých záujmov zamestnancov a zamestnávateľov, najmä hospodárskych, sociálnych, pracovných a mzdových podmienok, podmienok zamestnanosti a podmienok podnikania.

    Po e) podporuje všetky formy kolektívneho vyjednávania.

    Po f) zriaďuje svoje poradné orgány, tak ako ste si to mohli prečítať aj v návrhu zákona a schvaľuje rokovací poriadok rady. Teda obsah, myslím si, že je náležitý, primeraný a bude mať pozitívny ohlas aj v ďalšom období.

    Viem, že tejto otázky sa budú dotýkať niektoré neuralgické body, ktoré budú prerokované aj v nasledujúcom období, jednak Zákonník práce, zákon o kolektívnom vyjednávaní, ale aj otázka minimálnej mzdy, ktorá je tiež kontroverzná a predpokladám, že sa úspešne vyriešia, aby tripartita dobre fungovala.

    Čo sa týka rozsahu, pôsobnosti odborov, myslím si, že tiež považujem trošku za kontroverznú účasť odborov v niektorých inštitúciách. Napríklad by ma zaujímalo, v Sociálnej poisťovni odborárov máme, otázka by stála, či budú aj v ďalších poisťovniach, verejnoprávnych, verejnoprospešných, zdravotných. Dajme tomu, na úradoch práce, ktoré majú právnu subjektivitu, z toho zákona ťažko bolo vyjsť, ale spomenuté tam nie je.

    Ďalším neuralgickým bodom bude napríklad aj spôsob vyjednávania v niektorých rezortoch. Rozvíja sa nám určitá aktivita v zdravotníctve. Bude na Hospodárskej a sociálnej rade, koho bude považovať za partnera, pretože vieme, že máme tam rozdielne odborové združenia, ktoré majú rôzne ciele, rôzne personálne obsadenie týchto organizácií a každý sa hlási k tomu, že zastupuje záujmy zdravotníckych pracovníkov, zastupuje záujmy lekárov, takže bude zaujímavé, kto bude kompetentný v tom reprezentatívnom výbere, kto by mal zdravotníkov zastupovať.

    Na záver sa dotknem aj otázky, ktorá bola už spomínaná na tomto fóre, a to je extenzia vyšších kolektívnych zmlúv na nižšie organizácie, hlavne na organizácie, kde, dajme tomu, nie sú odbory, alebo nie sú, nepodpíšu tieto tripartitné dojednania na tej nižšej úrovni.

    Ešte k tomu môjmu vyjadreniu v médiách toľko, že hovoril som, že kolektívna zmluva na vyššej úrovni áno, ale na tej nižšej úrovni mali by dojednávať konkrétne odborové organizácie, konkrétne firmy, „eseročky“ spolu s odborovými funkcionármi na tejto úrovni, pretože je dosť ťažko predstaviteľné alebo možno, že aj nevhodné, aby detailné veci sa určovali z centrály. Takže toto je všetko.

    K tomu chcel by som pripomenúť, že skutočne je to neuralgický bod, rozsah a dosah vyšších kolektívnych zmlúv na nižšie zložky zamestnanecko-odborovo-zamestnávateľského vzťahu, pretože je to citlivá téma, o ktorej už sme tu počuli dosť veľa názorov. Myslím si, že je to zložitá téma, o ktorej taká celospoločenská diskusia nebola až taká široká a dokonca aj toto, čo pani poslankyňa Sárközy pripomínala, že vo výbore pre sociálne veci sme tiež tú otázku neprebrali tak podrobne a tak analyticky, aby sme sa mohli k tomu vyjadriť s pochopením veci a so zaujatím správneho stanoviska. Výsledkom toho je tu aj dnešné naše rokovanie a výsledky, ku ktorým smerujeme.

    Chcem povedať, že aj v našej Ľudovej strane Hnutie za demokratické Slovensko tiež sme mali búrlivé rokovania ráno, poobede k tomuto bodu a pozmeňujúci návrh pani poslankyne Vaľovej nevedeli sme rozanalyzovať tak, aby sme zaujali jednoznačné stanovisko. Preto aj navrhujem, aby bod 1, 4 zo spoločnej správy bol daný na osobitné hlasovanie o tomto zákone.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Vaľová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Pado, dobre.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem. Podporím kolegu Haleckého v tom, čo sa týka práce. Práca nie je tovar, ale pracovná sila tovar je. Ak vstúpi na trh práce, musí byť chránená a vyplýva to z Ústavy Medzinárodnej organizácie práce. To by som chcela k tomu poznamenať. A druhá vec, čo sa týka vo výboroch, myslím si, že ak hlasujeme v sociálnom výbore, je takou zaužívanou tradíciou, že opozícia nehlasuje vôbec. Znamená, že nezaujíma stanovisko, nehlasuje ani za, ani proti, ale nehlasuje vôbec, čiže veľmi ťažko je povedať, ako sú veci rozanalyzované a veľmi ťažko vo výbore zisťujeme, aký názor majú opoziční poslanci. Oni ho prednesú až v parlamente. Takže k tomu asi toľko. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Pán poslanec Halecký, chcete reagovať na faktickú? Nie. Ďakujem. Takže ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážená pani ministerka, dámy a páni, vážení hostia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril tiež k tomuto predkladanému návrhu, ktorý považujem za veľmi, veľmi dôležitý. Vyjadril som sa k nemu už v prvom čítaní a považujem za pomerne zábavné hovoriť predovšetkým zo strany poslancov vládnej koalície o sociálnom dialógu ako o nejakej modle, ktorá predtým nefungovala a teraz údajne má fungovať a bude fungovať. No, dámy a páni, realita je taká, že sociálny dialóg v súčasnosti je chaotický, formálny a nefunguje.

    A dovolím si vám poskytnúť zopár dôkazov. Prvý je napríklad stanovenie minimálnej mzdy. Vláda navrhovala v poslednom prípade nejakú sumu, bolo to 7 500 Sk, zamestnávatelia inú, odborári 7 600 Sk, nakoniec vláda rozhodla bez toho, aby to bolo prerokúvané v tripartite, normálne diktátom negovala svoj jeden vlastný návrh a bez toho, že by to bolo prerokované v tripartite, pristúpila na návrh odborárov.

    Ďalším dôkazom bolo napríklad riadenie Sociálnej poisťovne. V tripartite je skutočne realitou, že o tomto návrhu rokovali sociálni partneri, ale nakoniec bol predložený poslaneckým návrhom na poslednej schôdzi úplne iný návrh proti vôli sociálnych partnerov. Toto je teda fungovania sociálneho dialógu?

    Ďalšie príklady nemusíme hľadať dlho. Napríklad zákon o Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, takisto nebol v tripartite. No a považujem za absolútne škandalózne, že samotný zákon o tripartite tak, ako ho máme teraz predložený v druhom čítaní, ani tento nebol odsúhlasený sociálnymi partnermi. Dôkaz je napríklad v tom, že samotní zamestnávatelia sa obrátili na pani ministerku, aj na predsedu Národnej rady so žiadosťou, aby tento zákon vrátila do tripartity.

    Ja si vám dovolím zacitovať z toho, čo poslala Republiková únia zamestnávateľov a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení: „Tieto zmeny sú v zásadnom rozpore s dohodami sociálnych partnerov, ktoré boli výsledkom náročných rokovaní pri príprave návrhu zákona o tripartite v rámci RHSP. Na základe uvedeného si vás dovoľujeme požiadať, aby tieto úpravy návrhu zákona boli prerokované v pléne Národnej rady až po ich prerokovaní v Rade hospodárskeho a sociálneho partnerstva.“

    Takže všetky reči, ktoré sme počuli o sociálnom dialógu, o tom, ako sociálni partneri súhlasili s týmto návrhom, sú klamstvom, jednoducho tento zákon nebol v tejto podobe prerokovaný. A ide predovšetkým o klauzulu, o ktorej sme hovorili už veľakrát. Ide o novelizáciu zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorý by mal byť cez zákon o tripartite novelizovaný.

    Skutočne, keď vychádzam zo základnej logiky, nedá mi nespomenúť skutočnosť, že každý človek je iný od svojho kolegu. Na svete snáď neexistujú dvaja ľudia, ktorí sú absolútne rovnakí, ktorí majú absolútne rovnaké schopnosti, ktorí sú absolútne schopní podávať rovnaký výkon za prípadne aj rovnakých podmienok. Preto mi pripadá, neviem nájsť iné slovo, boľševické až leninské dávať im zákonom rovnakú plácu za prácu, ktorá nie je rovnaká, proste každý podáva nejaký iný výkon. A my teraz v tomto zákone chceme odsúhlasiť, dámy a páni, že skutočne ľudia by mali mať rovnaké podmienky pri odmeňovaní, také, aké dohodnú, trebárs, ich bossovia alebo ľudia, ktorí ani nie sú ich šéfmi a ich nadriadenými, ale podľa tohto zákona by sa mali tieto podmienky na nich vzťahovať.

    No v skutočnosti k čomu to môže viesť? K tomu, že ak firma má napríklad na rok dopredu stanovený podnikateľský plán, ak napríklad kolektívna zmluva vyššieho stupňa by dohodla iné podmienky, ktoré sa vzťahujú na tú firmu, tak firma, ktorá by im nedokázala tieto podmienky dať, trebárs, rovnaké odmeňovanie, rovnaké sociálne benefity, tak jednoducho skrachuje.

    My sme tu už mali, je pravdou, že kedysi takéto ustanovenia platili, začiatkom 90. rokov. Sám z vlastnej skúsenosti viem, lebo som pracoval vo veľkom strojárskom podniku v tom čase, že práve aj vtedy sa prepúšťalo na základe zákona o kolektívnom vyjednávaní, lebo jednoducho zamestnávateľ nebol schopný tieto podmienky dodržať, viedlo to k prepúšťaniu ľudí. A som si absolútne istý, že keby sme prijali zákon v tomto zmysle, tak by to viedlo k väčšej nezamestnanosti, k väčšiemu prepúšťaniu, ďalej k väčším regionálnym rozdielom a k zhoršeniu konkurencieschopnosti na Slovensku.

    Dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa preto pripojil k procedurálnym návrhom, ktoré tu odzneli, ktoré súvisia s tým, že navrhujem, aby body 1 a 4 spoločnej správy boli vyňaté na osobitné hlasovanie, lebo som presvedčený o ich nezmyselnosti a som presvedčený, že nie sú správne.

    Dovoľte mi tiež povedať pár slov o tom, že opätovne sa v tomto zákone objavuje klauzula v zmysle, že schôdze vlády by mali byť neverejné. Ako tu už bolo povedané naposledy pánom poslancom Abrhanom, takúto klauzulu sme už na poslednej schôdzi odmietli v inom zákone. No a nedá mi nespomenúť aj včerajšiu, pomerne zaujímavú debatu o pokuse obmedzení práva občanov na slobodný prístup k informáciám, ktorá sa našťastie skončila úspešne. Tento pokus považujem za tretí pokus obmedziť práva občanov a teda jasný pokus ísť nie smerom k ľuďom, ale proti ľuďom. Dovolím si vás preto požiadať, aby ste nehlasovali práve za obmedzenia práva občanov na informácie.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Štefanca sa prihlásili pán poslanec Faič. Pán poslanec Faič, vy máte ...

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Faič, pán poslanec Senko, pán poslanec Janiš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Senko.

  • Vážený pán poslanec, ja by som sa chcel dotknúť iba záležitosti kolektívneho vyjednávania a zastupovania zamestnancov vo vzťahu k zamestnávateľom.

    Z pohľadu tejto vládnej koalície je ochrana zamestnancov veľmi dôležitý problém. Venuje mu aj náležitú pozornosť, nakoniec netreba to ani spochybňovať. Vláda sa zaviazala už vo svojom programovom vyhlásení, ktoré je ináč, pripomínam, programom všetkých koaličných strán, je programom vlády, nielen strany Smer a pri plnej vážnosti jeho napĺňania vo vzťahu k verejnosti zaväzuje túto koalíciu aj jeho napĺňaním.

    Ale príklad zo života. Netvrdím, že je to pravidlo, ktoré funguje na celom Slovensku, netvrdím, vôbec nemám ani taký pocit, že všetci zamestnávatelia sú zlí, že nevytvárajú primerané podmienky pre prácu svojich zamestnancov, že im za uvedenú prácu nevyplatia primeranú mzdu či odmenu, že všetci podnikatelia sú, neviem, akí zlí, krutí vo vzťahu k zamestnancom, ako sa to snaží opozícia vsugerovať verejnosti cez médiá širokej verejnosti a vytvoriť tak konflikt medzi touto vládou a podnikateľskou verejnosťou a týmto spôsobom ukrajovať z popularity tohto vládneho zoskupenia medzi verejnosťou. Toto je úplne jasné.

    Ale keď hovoríme o obhajobe zamestnancov, na strednom Slovensku existuje jeden výrobný podnikateľský subjekt, ktorý zmenil výrobný sortiment, ale aj výrobné normy. Zamestnáva prevažne krajčírky. Po zmene výrobného programu enormne rastie nespokojnosť zamestnankýň. Prečo? Normy sú také vysoké, že ich jednoducho nestíhajú plniť. Často zostávajú v práci dlhšie, len aby ich splnili, bez príplatku za nadčasy. Tie im do odpracovaných hodín nerátajú, a preto tieto zamestnankyne ...

  • Vystúpenie bolo automaticky prerušené časomierou.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej faktická poznámka – pán poslanec Janiš

  • Ďakujem za slovo. No celý tento zákon, aj rozprava zo strany koalície tu silne zaváňa administratívnym riadením ekonomiky. Ale to sme tu už mali, keď sme niečo administratívne riadili a predpisovali a nariaďovali. Treba si uvedomiť, že vždy, pokiaľ bude rozdiel medzi veľkým počtom nezamestnaných a počtom pracovných miest, vždy sa nájdu zamestnávatelia, ktorí túto nerovnosť budú využívať alebo zneužívať. Toto sa ale administratívne odstrániť nedá, nedá sa to eliminovať.

    Toto sa dá systémovo naprávať vytváraním takých podmienok, aby vznikali pracovné miesta, aby vznikala konkurencia aj medzi zamestnávateľmi, aj v oblasti určitých sociálnych výhod, aj, keď chcete, konkurencia v ľudských zdrojoch. A tu je hlavná sila štátu a poslanie štátu, v nástrojoch, ktoré má v rukách, či dane alebo odvody alebo investičné stimuly alebo, povedzme, aj dobré medzinárodné postavenie, dobrú medzinárodnú stabilitu pre prílev investícií a toto sú hlavné nástroje štátu, aby vytváral zamestnávateľom konkurenciu. Vytvoriť zamestnávateľom konkurenciu, aby človek nebol odkázaný na jedného zamestnávateľa, je to, o čo sa má vláda usilovať.

    Keď my budeme predpisovať výšku mzdy a neviem, čo ešte všetko zamestnávateľom, zamestnávateľ pri tej istej produktivite minie viac peňazí. Keď minie viac peňazí, bude mať menej peňazí na rozvoj, na investície, bude menej konkurencieschopný a odíde z trhu. Odíde z trhu a za sebou nechá nezamestnaných. A toto je smer a účel tohto zákona.

  • Ďakujem, pán poslanec. Posledná faktická – pán poslanec Faič.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vo vystúpení pána poslanca Štefanca ma zaujal jeho postoj k tej časti tejto novely, ktorá hovorí o rokovaní vlády. Beriem to, že máte na mysli možnosť prístupu k informáciám občanov a že vaša snaha povedať to aj tu v pléne, je úplne objektívna, ale musíme mať vždy na mysli, ak prerokúvame v druhom čítaní návrh zákona, že je tu aj nejaká spoločná správa a ustanovenia, ktoré sú v nej. Nazdávam sa, že absolútne nie je dotknutá táto povinnosť zverejňovať rozhodnutia vlády tak, ako to hovorí iný zákon, ktorého sa nedotýkame.

    A ďalej, naschvál, pán poslanec, vedeli by ste, keď v roku 2001 prvá Dzurindova vláda schvaľovala rokovací poriadok vlády, že čo je v jej ustanovení v čl. 1 ods. 3? Pomôžem, pretože uznesením č. 512 to bolo schválené a v tomto čl. 1 ods. 3 je takéto konštatovanie alebo takéto znenie: „Schôdze vlády sú neverejné.“ Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Štefanec bude reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.

    Začnem odzadu. Pán poslanec Faič, ja považujem nariadenie vlády a zákon v parlamente za absolútne iný právny akt inej právnej sily, a preto aj vieme, že by to malo iné právne následky a dovolím si opakovať, že raz sme tu už odmietli takýto pokus.

    Pán poslanec Senko hovoril o ochrane zamestnancov. Ja som nevystúpil v tom zmysle, ani nikdy nechcem vystupovať, aby som spochybňoval ochranu zamestnancov, ale spochybňujem fakt, že jedinou ochranou zamestnancov môže byť odborová organizácia a nejaká organizácia, ktorá by chránila niekoho z centrálnej úrovne. Podľa mňa sociálny dialóg by mal byť, by mal byť prirodzený a mal by ísť zdola nahor a nie opačne.

    A čo mi prekáža na tejto legislatíve, je to, že v tomto prípade ide sociálny dialóg zhora nadol, čiže diktuje akési podmienky a to je presne to, o čom hovoril pán poslanec Janiš. Tá súvislosť s produktivitou. Ak sa totiž dostaneme do štádia, že jednoducho rast platov by takto bol rýchlejší ako rast produktivity, tak to je jednoducho problém. Nemôžeme dostávať viac, než na čo zarobíme a aj táto klauzula zákona je hrozbou preto, že jednoducho rast platov by bol väčší ako rast produktivity, čo by nebolo dobré pre nikoho z nás a predovšetkým pre zamestnancov. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mikuš a po ňom posledný ústne prihlásený pán podpredseda Číž.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, vážená pani ministerka, takmer všetci ekonómovia, rôzne agentúry, tabuľky, ale hlavne fakty a koniec koncov aj minister financií súčasnej vlády priznávajú, že ekonomika Slovenska je vo vynikajúcej kondícii. Prichádzajú ešte stále noví investori, vznikajú nové pracovné miesta, nezamestnanosť klesá, až na nepatrné výnimky v zimných mesiacoch, reálne rastú platy aj nominálne, zlepšujú sa podmienky zamestnancov, vzniká veľká konkurencia aj na pracovnom trhu, niektoré regióny, hlavne západného Slovenska, sa už boria s prezamestnanosťou.

    Jedným z dôvodov, prečo tak je, bolo vytvorenie veľmi priaznivého podnikateľského prostredia za obdobie minulých vlád. Keďže sa ekonomika tak dobre vyvíja a nejaké veľké nepokoje z oblasti zamestnancov ani zo strany odborov neprichádzajú, otázka znie, prečo sa zaoberáme návrhom zákona o tripartite. Samozrejme, volebný sľub strany SMER s odborárskymi predákmi, väčšia ochrana zamestnancov, čo je relevantná a úplne normálna agenda socialistických strán a vlád, je úplne relevantné, nič sa proti tomu nedá namietať a dokonca ani proti, nejako veľmi namietať, ani proti vládnej novele okrem doplnku tej nepriamej novely.

    Avšak body spoločnej správy, ale hlavne argumentácia niektorých členov vlády a ochrana, resp. niektoré výroky členov vlády, vzbudzujú, už dnes môžeme povedať, aj veľké obavy. Včera pani štátna tajomníčka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v televíznej relácii a koniec koncov aj dnes tu, v tomto pléne niektorí poslanci strany SMER vyjadrili výrok, že niektoré podniky majú vysoké zisky a existuje tam sociálny dumping. Ak si to doplníme výrokom predsedu vlády o nenažratých gágoroch, o vyjadrení ministra hospodárstva o tom, že musíme zadefinovať zisk firmám, ktoré distribuujú a dodávajú energie na náš trh, tak z toho vychádza, že vláda bojuje proti zisku. A o čo horšie, ten zisk sa tu predkladá, ako by to bolo niečo zlé, ako by to bolo dokonca niečo proti zamestnancom. Pritom Obchodný zákonník hovorí, že všetky firmy, ktoré sú podnikateľské a spoločnosti, sú vytvorené na základe vytvárania zisku.

    Len takú tichú otázku: Budeme novelizovať aj Obchodný zákonník v tomto smere? Mne sa zdá, že celá táto argumentácia je len pokračovanie útoku takmer na všetko, čo je neštátne. Začalo to cirkevnými a súkromnými školami a školskými zariadeniami, pokračovalo útokom na súkromné zdravotné poisťovne, verbálny útok na druhý pilier a dôchodcovské správcovské spoločnosti, teraz prichádzajú na rad podnikatelia. Po ziskoch, druhý argument, ktorý som dnes v rozprave vycítil, bolo, že v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou je málo firiem, konkurencia je tam malá, a preto treba z moci štátu zdvihnúť platy, pretože firmy tam majú veľké zisky a existuje tam sociálny dumping. Tu musím povedať, že táto argumentácia pokrivkáva minimálne na jednu nohu a dosť rapídne. Všetci vieme, že v regiónoch s nízkou nezamestnanosťou, ja som z jedného z nich, kde minimálne južná časť stredného Slovenska sa veľmi borí s nezamestnanosťou a už dlhé roky, prispôsobujú sa ceny kúpyschopnosti obyvateľstva. Ak z vyššej moci príde tlak na podnikateľov na zvýšenie platov, môžu nastať len dve možnosti. Buď sa zvýšia ceny, alebo sa budú prepúšťať ľudia. V tom teoreticky lepšom prípade sa naši ľudia môžu nahradiť ľuďmi cudzími alebo imigrantmi, ktorí budú schopní pracovať možno aj inak ako naši.

    V každom prípade to ide proti občanom Slovenskej republiky a z dlhodobého hľadiska najviac na to doplatia tí, ktorí sú dnes na úrovni nízkopríjmových alebo nekvalifikovaných pracovných síl. Som presvedčený o tom, že naša snaha, snaha poslancov, snaha vlády, ak chceme riešiť regionálne rozdiely, by mala byť v tom, aby sme stále zlepšovali podnikateľské prostredie, aby podnikatelia našli svoje miesto aj v týchto regiónoch, aby tu vznikla konkurencia a prirodzeným tlakom, štandardným spôsobom rástli aj platy a mzdy obyvateľov.

    Ale na margo regionálnych rozdielov chcem pripomenúť alebo povedať hlavne poslancom vládnej koalície, že 29. novembra v minulom roku schválila vláda zmeny doterajších pravidiel na poskytovanie investičných stimulov. Tá zmena, veľmi krátko sa ju snažím popísať dvomi vetami, z pomoci boli vylúčené projekty zamerané na vzdelávanie, vedu a výskum, zrušil sa limit na finančnú pomoc na tvorbu nových pracovných miest, ale hlavne zmenil sa mechanizmus schvaľovacieho procesu.

    Do roku 2006, teda do novembra 2006 ministerstvo hospodárstva pripravovalo konkrétnu investičnú zmluvu, ktorú potom konkrétne vláda schválila. Od novembra sa to zmenilo tak, že vláda schváli len rozhodnutie o poskytnutí regionálnej pomoci a potom ministerstvo pripraví vo svojej réžii zmluvu na jednotlivé finančné pomoci, s výnimkou poskytnutia pomoci daňovej úľavy. Toto by nebolo až také dôležité, ale dôležitejšie je niečo iné. 6., 13. a 20. decembra 2006 bola schválená vládou pomoc pre 45 podnikov, a to v pomere: Východoslovenský kraj, ak zoberieme aj stimuly pre KIA niečo vyše 10 %, stredné Slovensko niečo pod 30 % a západné Slovensko niečo nad 60 %. Ak to zoberieme bez KIA, tak západné Slovensko takmer 70 %, stredné Slovensko takmer 20 a východné Slovensko niečo nad 10. Týmto chcem naznačiť a dokumentovať, že vláda nemá záujem na stieranie regionálnych rozdielov, a teda argumenty typu, že táto novela zákona rieši regionálne rozdiely alebo snaha je riešiť regionálne rozdiely, stojí na vode, pretože investičné stimuly je absolútne nástroj v rukách vlády na to, aby sa mohli regionálne rozdiely stierať.

    K meritu veci. Ak tripartitná komisia alebo niekto zo strany štátu bude mať kompetenciu určiť firme výšku alebo zvýšenie platov, to znamená niečo, čo nevyjednal on a on s tým nesúhlasí, ale jemu to vplýva na priame náklady, potom znie ozaj úplne relevantne otázka, ktorú položil jeden z mojich predrečníkov, či tripartitná komisia, odbory a vláda budú sa podieľať aj na odškodnení tých zamestnancov, ktorí po prijatí alebo z titulu prijatia tohto zákona prídu o svoju prácu, pretože budú prepustení, alebo preto, že firma skrachovala. Myslím si, že prijatie tohto zákona, hlavne teda bodov spoločnej správy, veľmi popiera princíp trhovej ekonomiky a vo veľmi negatívnom zmysle zmení podnikateľské prostredie na Slovensku, čím vlastne aj negatívne bude pôsobiť na príjmy obyvateľstva a na ich životnú úroveň.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Mikuša sa prihlásila pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Vaľová, máte slovo.

  • Po prvé by som odporučila kolegovi, aby sledoval, akú legislatívu schvaľujeme, lebo 2 % na vzdelanie sme schválili, pán kolega, takže to bolo veľmi mylné a zavádzajúce.

    Ďalej sa chcem opýtať, ako chcete vyrovnať konkurenčné pole zamestnávateľov, ak zamestnávateľ, ktorý zabezpečuje dobrú sociálnu politiku, ostáva na konkurenčnom poli vo veľkej nevýhode. A my, si myslím, že nemáme záujem práve týmto zákonom poškodzovať zamestnávateľov, ako sa snažíte nasmerovať svoju debatu a vyhrotiť ju do takýchto problémov. A prosím vás, pán kolega, nestrašte ľudí s prepúšťaním, skúste ísť na východné Slovensko k mladým ľuďom a oni vám povedia, že Halloween bude až v jeseni, takže nestrašte ich, pretože títo mladí ľudia sa húfne sťahujú preč, a to práve preto, že majú také nízke mzdy a také nízke platy, za ktoré si nemôžu dovoliť kúpiť ani byt, ani si založiť rodinu a myslím si, že je to výsledkom niečoho, čo tu bolo predtým. Takže, tiež by som vám odporučila sa prejsť a spýtať sa ich. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalej s faktickou – pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy a páni, niekoľko poznámok k vystúpeniu predrečníka. Chcem len povedať, že mala by sa naša diskusia v tomto parlamente nejako koncentrovať, čo áno a čo nie, aby sme mohli mať aj určitý, aspoň parciálny konsenzus medzi koalíciou a opozíciou.

    Môj postoj je taký, že zákonné opatrenia, aké prijímame dnes na tej vyššej úrovni, na makroúrovni áno. Teraz čo dole na mikroúrovni, na úrovni firiem, „eseročiek“ atď.? Tu by sa mal každý vyjadriť ako ďalej. My hovoríme, áno, ale je potrebné rozanalyzovať, prijať konkrétnejšie body, o čom, v akom rozsahu tak, aby to ochránilo záujmy zamestnancov, ale zase na druhej strane, aby to nepoškodilo záujmy firiem, zamestnávateľov, hlavne tých drobných živnostníkov, firmy s 5, 10 členmi, pretože tam to bude asi najcitlivejšia vec, aby sme ich zákonným opatrením nezlikvidovali.

    Takže tieto veci, predpokladám, že prerokujeme v ďalšom zákone o kolektívnom vyjednávaní a prijmeme také zákonné opatrenie, ktoré bude prospešné pre všetky zúčastnené strany a bude smerovať k tomu, aby hospodársky, ale aj sociálny vývoj smeroval pozitívne.

    Chcem ešte podčiarknuť jednu vec, že všetky tie opatrenia sa robia hlavne kvôli tým, ktorí sa nevedia brániť, ktorí nevedia vyjednávať, ktorí nevedia sa dokonca ani zorganizovať pri počte 5, 10, 15 zamestnancoch. A keď sme už hovorili, či dosah tam, kde odbory nie sú, musíme vedieť, že nie všade sú odbory, ale všade sú zamestnanci ...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikuš bude reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, ďakujem pekne aj za faktické poznámky.

    Pani Vaľová, neviem, či ste ma dobre počúvali, ale ak dnes na východnom Slovensku, ako hovoríte, máte problém s tým, že sú nízke mzdy, s čím ja naprosto súhlasím, pred nejakými 4 – 6 rokmi tam bol problém, že nezamestnanosť bola podstatne vyššia ako teraz. Ja nehovorím o tom, že tie nízke mzdy sú dobré a treba sa s tým uspokojiť, ja hovorím o riešení toho problému, aby tie mzdy boli vyššie. Ak ste ma dobre počúvali, tak som hovoril o tom, aby sme sa snažili vytvoriť ešte lepšie podnikateľské prostredie, aby tam bolo ešte viacej pracovných miest a tým pádom porastie tlak na zvýšenie miezd, a nie administratívne zo strany štátu určiť, koľko kto má zarábať.

  • K 2 percentám. Ja hovorím o investičných stimuloch, pani Vaľová, to je o niečom inom, prosím vás. A ešte raz podotýkam, veľmi dobre si, ak to chcete počuť, tak si to dajte vytlačiť, čo som povedal. Investičné stimuly, to znamená priame rozhodnutie vládou komu, koľko a kde. A keď 60 % dáme na západné Slovensko, kde dnes je problém s prezamestnanosťou, a nie na východné Slovensko, k vám, kde je obrovská nezamestnanosť, aké robíme kvalitné podnikateľské prostredie u vás? Čo robíme na stieranie regionálnych rozdielov a komu pomáhame? To je priamy inštrument vlády.

  • A pán Halecký, naprosto s vami súhlasím, myslím, že sme našli dokonca aj spoločnú reč v tom zmysle, že treba oddeliť to, čo áno a to, čo nie. Ja som vo svojom príhovore jasne povedal, s tou základnou rámcovou novelou alebo teda zákonom, ktorý navrhuje vláda, vcelku až taký veľký problém nemáme, ako skôr s tými pozmeňujúcimi návrhmi zo spoločnej správy.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ako posledný v rozprave vystúpi pán podpredseda Číž.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, k môjmu vystúpeniu ma trošku vyprovokovalo vystúpenie pána kolegu Abrhana, ktorý teraz nie je v rokovacej sále, ale, samozrejme, zároveň chcem pripomenúť, že naozaj nechcem, aby tu moje vystúpenie bolo ... Ach, výborne, ďakujem pekne.

    Takže na teba, Paľko, sa chcem obrátiť. Nechcem, aby to vystúpenie bolo osobné, len chcem predsa niektoré veci, myslím si, že nezaškodí, keď si ich tu pripomenieme. Nie je žiadny problém, veď irónia, „nadsázka“ a to všetko do politiky patrí, len problém je, že ak to bude používať ako koalícia, tak aj opozícia, tak tá diskusia sa výrazne bude devalvovať. Takže, predsa len asi prevládať by mal vecný tón a snáď identifikovať problémy a pokúsiť sa ich začleniť do teoretického rámca, ktorý je známy a všeobecne akceptovaný, prípadne uznávaný, no a potom nejako dostať tie výstupy do konkrétnej správy štátu. A dobre by bolo, keby sme nejako mali troška zoradený nejaký systém hodnôt, z ktorých odvíjame svoje vnímanie skutočnosti, a potom sa snáď bude dať identifikovať náš postoj, ktorý prezentuje Smer, možno, naši kolegovia v koalícii a, samozrejme, aj politické strany, ktoré teda relatívne jednotne vystupujú ako členovia opozície.

    To, k čomu sa chcem vyjadriť, je toľko inkriminovaný a aj teda komentovaný moment – otázka verejného a neverejného zasadnutia vlády. Vážené kolegyne, kolegovia, ja sa snažím rozumieť kolegom, ktorí rozprávajú tým tónom, ktorým hovoria, ktorý, tento fakt je akože čosi, čo pomaly narušuje demokraciu, keď dávame takéto ustanovenie do znenia a podobne. Ja som to ani veľmi nechcel komentovať, lebo je veľmi príznačné, že v tomto smere sa nevyjadril ani jeden, jediný trošku známy odborník na ústavné či štátne právo, aby teraz hovoril o tom, že zasadnutia vlády majú byť verejné.

    Je všeobecne známe a učí sa to v lepších stredných školách, ale určite na právnických v prvom ročníku, že štruktúra orgánov verejnej moci sa veľmi ľahko identifikuje – zákonodarné, výkonné, súdne, dozorové, dohľadové a kontrolné. A v rámci týchto orgánov, samozrejme, niekde musíme stanoviť istú mieru verejnosti konania týchto orgánov a, samozrejme, zostávajú dve, kde je táto verejnosť úplne samozrejmá a sú súčasťou potom aj právne úpravy v danom smere. Teda sú to predovšetkým súdy, kde sa rozhodujú spory, predovšetkým to je hlavná úloha súdov a prirodzene, keďže v takej kategórii, ako je spravodlivosť, dodržiavanie zákona, je nevyhnutné vytvoriť priestor pre účasť verejnosti na tomto procese.

    Druhý potom, ten, ktorý je úplne samozrejmý a to je zase dané tým, že máme zastupiteľský charakter demokracie v tomto štáte, že si volíme volených zástupcov, občania si volia a tí volení zástupcovia sedia. Keď hovoríme o ústredných orgánoch, tak sedia v parlamente a ich úlohou je potom vykonávať v mene občanov základné povinnosti a, samozrejme, aj kontrolu a podobne. V tejto sfére, samozrejme, musíme diskutovať aj o istých formách priamej informovanosti občanov a Smer nemá žiadny problém so zásadami, ktoré sú obsiahnuté v zákone o prístupe k informáciám a občania prirodzene majú celý rad predindikácie a oprávnení, na základe ktorých môžu byť informovaní o základnom dianí v štáte. Podpisujeme, nemáme s tým žiadny problém. Ak niekde cítime problémy, demonštrujeme ich a v rámci toho aj tu začína byť a bola diskusia, ktorá teda tento parlament veľmi nectila, minimálne chvíľami.

    Chcem ale povedať aj to, že, áno, poďme spolupracovať na tom, aby sme rozširovali predindikácie a demokracie, len tá demokracia má viac atribútov. Okrem tej zastupiteľskej, toho zastupiteľského charakteru je tu aj forma priamej demokracie. Paľko, aj ty, aj tvoja strana ste robili všetko pre to, aby sme to, čo občania naozaj potrebujú, aby boli tými nositeľmi štátnej moci, ako to hovorí článok, tuším, 1 alebo 2 ústavy v ods. 1, takže naozaj na to ich treba vybaviť, predindikácia. Mnohokrát informácie napríklad o priamej účasti na správe štátu, čo je napríklad referendum, to sme zdiskretizovali z rôznych dôvodov a referendum vlastne už prestalo byť faktickou súčasťou politického systému Slovenskej republiky. To je jedna vec.

    Druhá vec je, ak hovorím o informáciách občanov, som podpredseda parlamentu a z hľadiska výkonu svojich vlastných funkcií som chcel vedieť, ako to vlastne bolo s tými zmluvami, ktorými sme predali SPP, kde sme síce 51 % vlastníkom majetku, ale napriek tomu manažérsky absolútne nevlastníme alebo nemôžeme vykonávať vlastnícke práva dostatočným spôsobom. Či aj tu nie je priestor, kde by sme mali zameniť fókus našej pozornosti a hľadať pre občanov možnosť informácie alebo možno aspoň pre nás ako poslancov cez tú zastupiteľskú demokraciu, aby ako podpredseda parlamentu som sa mohol pozrieť, ako sa nakladá s verejným majetkom. Takže, chcem tým naznačiť, že informácia a právo občanov na informácie je súčasťou širšieho kontextu demokratických práv občanov a veľmi radi privítame akúkoľvek spoluprácu v tomto smere, aby sme ju rozširovali. Takže toľko k tomu.

    Čo sa týka verejného zasadnutia vlády. Ale nikde na svete v normálnom štandardnom prostredí zasadnutie vlády nie je verejné. Nikde, pretože ide o zložku výkonnej moci. Tá výkonná moc, to zasadnutie vlády sa zaoberá zásadnými strategickými otázkami fungovania štátu, otázkami menovej politiky, rôznymi otázkami, ktoré môžu ovplyvňovať verejné prostredie, otázkami bezpečnosti štátu, otázkami zahraničnej politiky, kde sa jednoducho vyžaduje dôverný charakter. Samozrejme, musíme spolu hľadať, a veľmi korektne a poctivo, aký rozsah informácií zo zasadnutia vlády musíme občanom poskytnúť. Viem si opäť predstaviť, že si spolu sadneme a budeme hľadať nejakú konkrétnu formu, ako existujúcu právnu úpravu rozšírime a nájdeme nejaký mechanizmus, ak súčasná úprava toho, čo všetko vláda musí vo väzbe na informovanosť občanov urobiť, nestačí. Aby dnes v zákone o informáciách, ale aj v iných zákonoch máme jasne povedané, čo vláda musí dávať. Schválené materiály, uznesenia, ktoré tam sú atď. Nemám ambíciu, ani možno nedokážem vymenovať všetko, ale pokiaľ chceme napadnúť tento fakt, nech sa páči. Ale vlastné zasadnutie vlády vydávať za verejné, veď to nemá elementárnu logiku.

    Veď si predstavme teraz, to znamená, vo vláde urobíme priestor pre verejnosť a verejnosť pôjde a bude dostávať lístky, aby mohla sledovať zasadnutia vlády? Dokonca aj tretí sektor pri všetkej úcte k nemu, nechcem sa ho dotknúť, ale ja si myslím osobne, že čas toho tretieho sektora pod hlavičkou tretieho sektora vykonával veľmi konkrétnu politickú činnosť, ktorá smeruje, pravdepodobne dosť korešponduje s vašimi záujmami, ale nech sa páči, je to legitímne a demokratické a robí to, len nie je tam ten čistý charakter tretieho sektora a nedarí sa nám vytvoriť objektívny stav v tomto smere. Aby sme naozaj tieto otázky postavili z tej hlavy na nohy, aby to stálo tak, ako to má, aby tá diskusia mala reálny zmysel. Čiže to chcem povedať, podľa môjho názoru je a dávam tu svoju odbornú reputáciu, samozrejme, v šancu a rád, pokiaľ to tak nie je, budem prístupný na všetky argumenty a treba o tom diskutovať, je neverejné. Musí byť neverejné, je to v záujme štátu a ak aj tretí sektor argumentoval, tak argumentoval, že v Lotyšsku možno sledovať zasadnutie vlády na internete.

    Nech sa páči, navrhnite právnu úpravu, zdôvodnite verejnosti, poďme hľadať možnosti, či naozaj je v záujme Slovenskej republiky, aby vláda zasadala tak, že jej zasadnutie bude prenášané na internete, či nejakou inou formou, verejnosti. Ale pokiaľ to tak nie je, tak vtedy ako logicky sa má za to, že to zasadnutie je neverejné. Len tlak a interpretácia tej skutočnosti spôsobuje, aby sme uzavreli nezmyselné debaty, aby sa tieto veci dostali do zákona.

    A teraz úplne posledné, čo chcem povedať v tejto súvislosti, to je otázka formy predkladania návrhov zákonov. My všetci vieme, ak sme aj v minulosti kritizovali, že ste dávali do zákonov, ktoré pojednávajú o vecnom obsahu, veľmi konkrétnom, ďalšie články, ktoré teoreticky s tým zákonom nesúvisia a v konečnom dôsledku zahlcujú a robia nepriehľadným právny poriadok, na tom trváme aj dnes. Pravda je, že tá politická účelovosť občas prichádza a stávajú sa problémy, kde užívame všetky tie nástroje, ktoré nie sú výslovne protizákonné, ale môžu mať charakter istého zneužitia práva. Chcem ubezpečiť ako vás, tak aj verejnosť, že urobíme všetko pre to, aby sme ich minimalizovali, ale tam, kde naozaj ide o veľmi jednoduchú úpravu, kde je jasný spor zadefinovaný, áno, alebo nie, kde žiadne ďalšie veľké diskusie nie sú potrebné, tam si myslím, že je takéto konanie možné, aj keď urobíme všetko pre to, aby sme ho minimalizovali.

    V čom je ale problém? Pán kolega Paľko, veď si sedel v tejto sále, keď vy, tvoja vláda, tvoji kolegovia, 90 % tu sedí, ste zrušili Úrad pre verejnú službu tak, že pán poslanec, ktorý to urobil, vystúpil posledný v rozprave tesne pred hlasovaním o piatej, po skončení jeho vystúpenia sme hlasovali o zrušení tohto úradu, pričom sa to uskutočnilo formou normálneho vystúpenia v rozprave s tým, že až potom sme dostali, po hlasovaní, písomne rozdaný návrh a text toho zákona. To bolo to hrubé zneužitie zákona, o ktorom sme toľko rozprávali. Takže, my sme dali tieto veci k dispozícii, diskutuje sa dlho, prebiehajú u nás, hovorím to veľmi korektne, odborné diskusie na túto tému, prevládol názor, že jednoducho to patrí do právneho poriadku. Treba tú vec právne deklarovať.

    Opäť chcem povedať na záver, sme pripravení na túto tému diskutovať, budeme radi, ak nám dáte k dispozícii nejaké materiály, aby ste nám dokázali, že rokovanie vlády má byť verejné. Diskusia je otvorená. V tomto čase o tejto forme právnej úpravy sme presvedčení a nesieme za to zodpovednosť, do právneho poriadku jednoznačne patrí ustanovenie o tom, že zasadnutie vlády je neverejné.

    Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    S faktickými poznámkami sa na vystúpenie pána podpredsedu Číža prihlásili páni poslanci Mikloško, pán poslanec Lipšic, Abrhan, pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Mikloš, pani poslankyňa Žitňanská, páni poslanci Miššík, Janiš, pani poslankyňa Sárközy a pani poslankyňa Tóthová, páni poslanci Halecký a Frešo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Mikloško.

  • Pán podpredseda Číž, bol by som rád, keby si ma počúval, pretože sa nepatrí, aby som na teba reagoval, ty si sa rozprával napriek tomu s veľmi šarmantným dnes lídrom HZDS vlastne, designovaný líder HZDS.

  • Pán podpredseda Číž, vláda, na ktorú vy nemáte, takmer neviete nájsť slovo, vláda predchádzajúceho volebného obdobia mala rokovania verejné v tom zmysle, že ktokoľvek si mohol zobrať záznam z rokovania vlády, nič netajili. Tá vláda proste nemala žiadnu škrabošku, išla na verejnosť so svojou kožou. Nerozumiem celkom dobre, prečo chcete toto zmeniť. Nerozumiem, resp. pokúsim sa tomu porozumieť. Ja si nemyslím, že to meníte preto, že by ste tam rozprávali nejaké škaredé, nemravné, „nestydaté“, nečisté slová, ja si nemyslím, že by ste tam dohadovali nejaké kšefty, obchody, nejaké také zákulisné. Ja si myslím jednu vec. To, čo vy teraz robíte, je typická psychológia autoritatívnej moci. To robili komunisti, to robila Mečiarova vláda, to robíte vy. Tajomnosť. Tajomnosť. Nikto nevedel, či žije ešte Brežnev, alebo nežije. Dohadovali sme sa, vsádzali sme stávky. Tajomnosť centra moci, to je psychológia a o to ide premiérovi Ficovi, bohužiaľ. Proste, autoritatívna moc vládnutia. To je všetko. Vy si to ani neuvedomujete, ale jednoducho to je takto čitateľné. Čiže proste, samozrejme, aj dnes, veď na Kube nebudeme už hovoriť pán ... Žije ešte Castro. To je dobré. Dobre.

  • Hlasy v sále.

  • Pán podpredseda, to je psychológia autoritatívnej moci, my to poznáme, veď sme ... (Automatické prerušenie vystúpenia poslanca po uplynutí určeného časového limitu.)

  • Pán poslanec Lipšic má faktickú poznámku.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som najskôr dve faktické pripomienky k pánovi kolegovi Čížovi.

    Po prvé zákon o štátnej službe, keď bol v parlamente, bol dopĺňaný, ale bol dopĺňaný zákon o štátnej službe, teda zákon, ktorý bol predmetom rokovania. To, čo robíte vy, je, že na každom rokovaní parlamentu sú minimálne tri zákony, ktoré dopĺňate s úplne nesúvisiacimi predpismi a stále spomínate Horskú službu. Jeden prípad. Ale robíte to trikrát na každej schôdzi to isté. To po prvé.

    Po druhé prístup k informáciám a zmluvy. Veď bolo to práve ministerstvo spravodlivosti a potom vláda, ktorá spracovala a schválila analýzu zverejňovania zmlúv a vďaka nej boli potom zverejnené zmluvy s Kiou a s Peugeotom a ďalšie. Tú analýzu som včera spomínal a dávam ju, samozrejme, k dispozícii. Myslím, že je aj na internete.

    K rokovaniam vlády. Ja som tu už ráno spomínal, že ani dnes zákon nehovorí, že rokovania vlády sú verejné, to znamená, že nehrozí, že by sa občania tlačili v stredu ráno na úrade vláde, že chcú sa ísť pozrieť na svojich obľúbených ministrov. Nič také, pán podpredseda, nehrozí. Ale faktom je, že platný právny stav umožňuje občanovi vyžiadať si záznam, zvukový záznam z rokovania vlády podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám a to vy nechcete, vy sa toho bojíte. Vy sa bojíte, že by sa občania dozvedeli, o čom sa ministri rozprávajú vo vláde, na oficiálnom rokovaní vlády platenej z peňazí daňových poplatníkov. Ak by ste nechceli urobiť žiadnu zmenu v právnom poriadku, prečo to navrhujete? Veď to nemá význam. Vy chcete obmedziť právo občanov dostať zvukový záznam z rokovania vlády, aby občania nemohli vedieť, čo si o nich skutočne myslíte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka – pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, začali ste najprv mojím oslovením ako, pán poslanec Abrhan, potom ste končili, pán kolega Paľko, nebol som si istý, či oslovujete mňa alebo môjho kolegu Vladimíra Palka. Keď mňa, tak dovoľte, aby som aj ja vás tak oslovil, pán kolega Mirko, teším sa, že priznávate politickú účelovosť tohto zákona a hlavne neverejného rokovania vlády. Teším sa, že ste ochotný diskutovať a privítať akékoľvek aktivity smerujúce k zverejňovaniu informácií. Nuž, ale problém je v tom, že tento návrh ide opačným smerom a že bude zabraňovať zverejneniu informácií a že ťažko sa k informáciám nielen občania dostanú, ale aj poslanci. Ten problém nie je vo verejnom, alebo neverejnom zasadnutí vlády, ale v prístupe k záznamu rokovania. V tomto je kľúčový problém. Pýtam sa vás, či ja ako poslanec aj po schválení tohto návrhu zákona, ak budem chcieť pre svoju poslaneckú prácu, pre naplnenie svojho poslaneckého mandátu, si vyžiadam záznam, zvukový záznam z rokovania vlády, či mi ho po schválení tohto návrhu zákona vaša vláda dá k dispozícii, alebo nie. Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktická poznámka – pani poslankyňa Vaľová.

  • Ja by som chcela podporiť a ešte raz zopakovať, ktorí nepočúvali dobre pána Číža, jeho slová, že je jasne napísané v zákone č. 211/2000 Z. z., aký rozsah informácií okrem utajovaných materiálov má vláda poskytovať. Myslím si, že na uverejňovaní týchto materiálov pre verejnosť sa vôbec nič meniť nebude.

    A čo sa týka poklesu zamestnanosti na východnom Slovensku za minulé roky, myslím si, že tento pokles nie je aktívnou politikou bývalej vlády, ale vysťahovaleckej vlny mladej generácie a strednej do zahraničia tak, ako to bolo v období 20. a 30. rokov. Zato bývalá vláda tomuto ďakuje, že na východnom Slovensku takto klesla nezamestnanosť.

  • Ďakujem. Faktická poznámka – pán poslanec Mikloš.

  • Najskôr mi dovoľte povedať, dúfam, že ma nevypnete, pani podpredsedníčka, keďže ste nevypli teraz pani poslankyňu Vaľovú, že vaša interpretácia toho, že môžete hodnotiť obsah faktických poznámok a podľa toho ich aj vypínať, je podľa mňa absurdná a nezmyselná a ak ju myslíte vážne, mali ste vypnúť pani poslankyňu Vaľovú v druhej časti toho, čo povedala. K pánovi ...

  • K pánovi podpredsedovi Čížovi. Pán podpredseda, ja by som vás chcel poprosiť, aby ste vo svojej reakcii na faktickú poznámku, na faktické poznámky nám povedali, čoho sa bojíte. Čoho sa vláda bojí, keď takéto ustanovenie ide navrhnúť do zákona, dokonca do iného zákona. Vy ste povedali jediný argument, ktorý má akú-takú logiku a to je ten, že vláda často rokuje aj o citlivých veciach, týkajúcich sa bezpečnosti atď., ale to nie je absolútne žiaden problém. Dovoľte mi, aby som vám ako človek, ktorý sedel v troch vládach, a dosť dlho, povedal, že toto absolútne nie je problém, pretože existuje inštitút neverejného rokovania, pričom môže byť so zapnutým záznamom alebo dokonca aj s vypnutým záznamom z rokovania vlády a bez účasti aparátu, alebo tej obsluhy administratívnej. Takže absolútne to neobstojí.

    Hovoríte, že v žiadnej krajine zasadnutie vlády nie je verejné. To jednoducho nie je pravda. A to, čo je tu riskantné, je to, že vy sa pokúšate aj obmedziť slobodný prístup k informáciám, viď včerajší pozmeňujúci návrh pani poslankyne Angyalovej, ktorý stiahla až po nátlaku a po tlaku a pod hrozbou, že naozaj sa úplne zdiskreditujete. Čiže vo väzbe na takéto iniciatívy, ako je obmedzenie prístupu k informáciám a zároveň explicitné vymedzenie, že rokovanie vlády je neverejné, nehnevajte sa, ale to svedčí o tom, že nemáte dobré úmysly. Ak hovoríte a máte plné ústa toho, že vy ste tu pre ľudí a vy robíte politiku pre ľudí, tak sa vás pýtam a odpovedzte mi, prosím vás, čoho sa bojíte.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikloš, nespokojnosť s postupom predsedajúceho poslanci môžu vyjadriť námietkou alebo procedurálnym návrhom, nie svojím vystúpením vo faktickej, to pre budúcnosť.

    Ďalšia faktická poznámka – pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, hovorili ste, spomenuli ste nezmyselné debaty, ktoré tu vedieme na tému neverejných zasadnutí vlády. Tieto debaty by tu vôbec neboli, keby tu nebol na stole návrh, návrh zákona a ja skutočne stále neviem, prečo tento návrh zákona vlastne na stole je. Pretože ja stále neviem, kde je vlastne podľa dnešného stavu problém, ktorý treba riešiť, lebo na každý návrh zákona potrebujem mať nejaký dôvod, to znamená, niečo chcem riešiť, nejaký problém. Moja otázka je, aký reálny problém v praxi existuje, ktorý chcete riešiť, ibaže ten problém naozaj je v tých nahrávkach. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktická poznámka – pán poslanec Miššík.

  • Chcem poprosiť, pani podpredsedníčka, ja som najprv procedurálny mal mať.

  • Pardon, nech sa páči, procedurálny návrh.

  • Ďakujem za slovo. Keďže ste nás poučili, ako máme postupovať podľa rokovacieho poriadku, dávam námietku voči tomu, ako vediete túto schôdzu práve kvôli tomu, ako reagujete na faktické poznámky, ktoré padajú zo strany opozície a zo strany vládnej koalície.

  • Takže, pán poslanec Miššík, prečítam vám § 32 ods. 5: „Proti opatreniam predsedajúceho vykonaným podľa ods. 1 až 3 môže poslanec, ktorého sa opatrenia týkajú, podať námietku hneď po ich uložení. O námietke rozhodne Národná rada bez rozpravy.“

    To znamená, že ja som vás len upozornila, že je takáto možnosť, ja som nikomu žiadne opatrenie podľa 1 až 3 § 32 neuložila. To znamená, že vaša námietka nemá opodstatnenie, nemáte o čom hlasovať, lebo hlasovať o námietke môžem vtedy, ak by som niečo urobila. Dúfam, že súhlasíte. Ak máte problémy, môžete požiadať zvolať grémium ešte.

  • Smiech a hlasy v sále.

  • Ak nie, budeme pokračovať.

    Chcete vystúpiť, pán poslanec Miššík? Mali ste aj faktickú poznámku. Dobre, čiže pán poslanec Mikloš má procedurálny, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, chcem sa vám poďakovať za to poučenie. Ja som naozaj nevedel, ja som poslancom prvýkrát, iba pár mesiacov, že to mám robiť formou procedurálneho návrhu, takže ďakujem za poučenie a dovoľte mi, aby som teda touto formou procedurálneho návrhu povedal, že s interpretáciou, akú máte a akú používate, že ten, kto vedie schôdzu, môže rozhodovať, či je to k veci, alebo to nie je k veci, zásadne nesúhlasím, pretože je obmedzovaním práva poslanca.

  • Dajte procedurálny návrh, pán poslanec Mikloš, a potom ho zdôvodnite.

  • A keďže ho ale máte, keďže máte takúto interpretáciu, tak by ste ju mali používať potom aj na koaličných, aj na opozičných poslancov. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Mikloš, ak vás ospravedlňuje naozaj len to, že ste poslancom pár mesiacov, tak to ospravedlnenie beriem, pretože znovu prečítam

  • § 34: „Poslanci majú právo podávať procedurálny návrh, ktorý sa týka spôsobu prerokúvania veci, časového a vecného postupu rokovania Národnej rady s výnimkou hlasovania o veci samej.“

    To znamená, že najprv máte dávať návrh o týchto, o tomto, čo som prečítala. Vy ste žiadny návrh nedali, vy ste sa vyjadrili, aj keď ste vlastne mali takúto potrebu a porušili ste rokovací poriadok, ja z toho žiadne dôsledky nebudem vyvodzovať. Pýtam sa, pán poslanec Miššík, máte procedurálne? Ale upozorňujem vás, že ...

  • Hlasy a šum v sále.

  • Ďakujem. Ja mám procedurálny návrh, pani predsedajúca, aby sa Národná rada uzniesla, že predsedajúci nemôže brať slovo vo faktických poznámkach. Zdôvodňujem to nasledovným. Pred pár dňami ste vzali faktickú poznámku a odňali slovo pánovi poslancovi Galbavému tým, že nereagoval na predrečníka. Teraz pani poslankyňa Vaľová vôbec na predrečníka nereagovala, ale faktickú poznámku ste jej nevzali. To isté sa udialo aj dnes viackrát. Proste, inak reagujete na vystúpenia opozičných a koaličných poslancov. To sa mi zdá, že v parlamentnej demokracii je jednoducho ne-pri-ja-teľ-né! Takže vás žiadam, aby ste dali o tomto návrhu hlasovať.

  • V prvom rade, pán poslanec Lipšic, máte právne vzdelanie. O práve poučujete. Nemôžem dať o tom hlasovať, pretože ...

  • Šum v sále.

  • ... pretože jednoducho rokovací poriadok hovorí, kedy môžem a nemôžem odobrať slovo. Čiže, ak máte problém, môžeme znovu zvolať poslanecké grémium, ak máte chuť robiť cirkus každý raz, prosím. Nemôžem dať o tom hlasovať, pretože je to v rozpore s rokovacím poriadkom. Zopakujte ešte raz svoj návrh na hlasovanie! A prosím ostatných, aby počúvali.

  • Smiech v sále.

  • No, ja som ho, pani predsedajúca, sformuloval, takže počúvajte môj procedurálny návrh, nebudem ho opakovať dvakrát, ale zopakujem to pre vás ešte raz.

    Dávam návrh, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že vo vystúpení vo faktickej poznámke predsedajúci nemá oprávnenie zobrať poslancovi slovo. A zdôvodnenie som už povedal. Beriete slovo opozičným poslancom a spokojne ho nechávate koaličným, aj keď nereagujú na predrečníka. Ak nerozumiete pomerne ľahkému logickému zdôvodneniu tohto návrhu, tak je mi to ľúto.

  • Prečítajte si, pán Lipšic, rokovací poriadok.

  • Šum v sále.

  • Je vlastne nutné, aby predsedajúci odobral, a je to v rokovacom poriadku, ak nereagujete na vystúpenie toho, koho sa tá faktická poznámka týka.

    Ale o slovo sa prihlásil s procedurálnym návrhom potom pán poslanec Mikloško.

  • Pani podpredsedníčka, dávam procedurálny návrh, aby nezávislá komisia zložená z odborníkov vás preskúšala z rokovacieho poriadku ...

  • Smiech a potlesk v sále.

  • , pretože tam máte veľké medzery. Môže to byť, samozrejme, bez prítomnosti verejnosti a médií, ale myslím si, že to treba urobiť.

  • Takisto myslím si, že týmito svojimi nezmyselnými návrhmi si dávate len vysvedčenie sami a dokazujete, že moje vystúpenie bolo opodstatnené.

    Ďalší procedurálny návrh – pán Mikloš.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem za opätovné poučenie, pani podpredsedníčka, dávam poučený, súc poučený, procedurálny návrh, aby ste boli vymenená vo vedení schôdze pánom podpredsedom Čížom.

  • Takisto je to procedurálny návrh, ktorý nemá opodstatnenie v rokovacom poriadku ...

  • Smiech v sále.

  • , aj keď sa ho snažíte tu, neviem ako vysvetľovať, pretože vedením schôdze poveruje predseda.

    Ďalej, pán poslanec Bugár.

  • Hlasy v sále.

  • Pani predsedajúca, musím vám pripomenúť, že aj v minulosti boli takéto návrhy, aby buď predseda alebo ním určený podpredseda vykonal túto úlohu, to znamená, aby vymenil predsedajúceho alebo v tomto prípade vás, keďže ste nespôsobilá. Vy komentujete, nemáte čo komentovať ani procedurálne návrhy, ani faktické. Máte upozorňovať poslancov, aby dodržali rokovací poriadok, ale vy porušujete rokovací poriadok. Takže, pán podpredseda, ak máte vy takéto právomoci, ak ste poverený pánom predsedom Národnej rady, nech sa páči, konajte.

  • Ešte raz, pán Bugár, ja neviem, možno dobre nerozumiete po slovensky, ja nekomentujem.

  • Smiech v sále.

  • Ja vysvetľujem, že vaše návrhy sú v rozpore s rokovacím poriadkom, a preto nemôžem dať o nich hlasovať.

    Ďalej, pán poslanec Číž má procedurálny návrh, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedníčka, žiadam v mene poslaneckého klubu strany Smer, aby ste vyhlásili 15-minútovú prestávku a zároveň žiadam, aby sme zvolali poslanecké grémium. Vzhľadom na to, že mám oprávnenie od predsedu Národnej rady, tak zvolávam poslanecké grémium s termínom ihneď.

  • Čiže, zvolávam, teda pardon, vyhlasujem 15-minútovú prestávku a je zvolané poslanecké grémium.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ospravedlňujem sa trošku kolegom poslancom – nečlenom poslaneckého grémia, že sme opäť raz nejaký čas zbrzdili rokovanie 7. schôdze Národnej rady. Dohoda na poslaneckom grémiu bola taká, že sa pokúsime vo všetkých kluboch trošku utíšiť vášne a pokúsime sa všeobecným obojstranným dodržiavaním rokovacieho poriadku vytvoriť korektnú rokovaciu atmosféru v sále.

    Takže, ak dovolíte, budeme pokračovať podľa poradia na tabuli. Pán poslanec Bugár, máte procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Samozrejme, to, čo povedala pani podpredsedníčka Národnej rady, žiadam, aby sa ospravedlnila. Ja som nikdy v živote, čo sa týka slovenčiny, neskloňoval Maticu ako pre Maticucu, nikdy som si nepomýlil pôžitky s požitkami. Takže, bolo by dobré, keby pani podpredsedníčka si toto uvedomila.

  • Reagujem vyslovene iba na vašu požiadavku, pán poslanec, máme § 135 rokovacieho poriadku, ak máte pocit, že porušila svoje etické povinnosti poslanca, nemáme to tu ako v sále vyriešiť, uznáte. Ďakujem.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ďalší s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Stanislav Janiš. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasy v sále.

  • S faktickou poznámkou, pán poslanec Janiš, nech sa páči.

  • Vy ste, pán podpredseda, vo svojom diskusnom príspevku v rozprave hovorili o dobrom nápade zneverejniť rokovania vlády a ja si kladiem len takú otázku, či to nie je náhodou preto, aby sa ...

  • Šum v sále.

  • Pán podpredseda, či to nie je práve preto, aby sa nevedelo, akým spôsobom vláda rokuje a ako toto rokovanie prebieha. Čo sa hanbíte za to, ako vláda rokuje? Prečo? Hanbíte sa za profesionálne rokovania vlády? Bojíte sa, aby tých 47 % ľudí, čo podporuje túto vládnu koalíciu alebo stranu Smer, sa dozvedelo o skutočnostiach, čo sa deje na vláde? Čoho sa bojíte? Za týmto krokom spokojne bude nasledovať, že pre istotu, za týmto krokom môže spokojne nasledovať aj to, že o chvíľku budete hlasovať aj pre to, aby sme zneverejnili rokovania Národnej rady. Tak, lebo aj to bude niečo pre verejnosť tajné alebo neverejné? Čo je na rokovaniach vlády neverejné? Tajné veci sa dajú utajiť, mikrofóny vypnúť, nahrávania vypnúť a všetko ostatné, čo nie je tajné, je pre občana dostupné. Takže dúfam, že po tomto kroku nebude nasledovať aj to, že zrušíte aj verejnosť rokovania parlamentu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pani poslankyňa Klára Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, ja sa chcem vyjadriť k tej pasáži z vašej rozpravy, kde ste hovorili o zákone o štátnej službe, že to bolo predložené na poslednú chvíľu a potom sme o tom hlasovali. No, keď sa dobre pamätáte, a pevne verím, že sa dobre pamätáte, práve poslanci sociálneho výboru žiadali vtedy predsedajúceho, aby tento zákon išiel do výborov. Dvakrát sa to vrátilo do výboru, mali sme na to viac mesiacov času, a potom sa to vrátilo do sály a potom sme o tom hlasovali. Boli ste tu, sedeli, takže musíte sa na to pamätať.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz má slovo pani poslankyňa Katarína Tóthová, nech sa páči.

  • Ďakujem. Nadväzujem, pán podpredseda, na vaše vystúpenie. Myslím, že argumenty, ktoré ste tu vysvetľovali, mali svoju logiku, len reakcie nemajú svoju logiku. Ja by som poslancom opozície chcela pripomenúť, že počas ich vládnutia všetky citlivé otázky sa prerokúvali na koaličnej rade, ktorá vlastne v tom čase vládla a vláda už bola len akýmsi sprostredkovateľom a zverejňovateľom dohodnutých záležitosti. To po prvé.

    Po ďalšie, pokiaľ sú tu myšlienky o utajovaní a nekomunikovaní s občanmi, tak si myslím, že práve bývalá vládna koalícia nechcela komunikovať s občanmi, pretože napriek našej viacročnej snahe a požiadavkám, aby rokovania parlamentu, kde sa skutočne riešia otvorené otázky a otázky, ktoré sa dotýkajú občanov, aby boli v priamom prenose cez deň, keď si to ľudia môžu pozrieť, boli ako plané výkriky na púšti, pretože ste robili všetko pre to, aby bolo len nočné skrátené vysielanie a do programu citlivých otázok, citlivé návrhy ste dávali tak, že sme o nich rokovali od 6.00 do 7.00 alebo do 9.00, čo už nikdy nebolo v prenose, pretože televízia ráno o 7.30 končila prenosy a pokiaľ ste začali a pokiaľ sa prenos robil od 1.00 v noci, o 2.00, tak občania v noci mohli vidieť ...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Slovo má pán poslanec Jozef Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy a páni, ja by som chcel tiež nadviazať na to, čo hovoril pán podpredseda o zlepšení a zlepšení informovanosti na úrovni vlády, ale aj na úrovni parlamentu. Myslím si, že o zlepšení musíme asi hovoriť, aj o zlepšení vzťahu a prístupu k ženám a dámam, pretože aj napriek mnohým chybám, ktoré sa im stanú, ten vzťah tolerancie musí byť zachovaný.

    K zákonom, ktoré sa prijímajú, mám takúto poznámku, že 1. polrok bol dosť hektický a intenzívny. Boli dosť významné úlohy, ktoré bolo potrebné v prvých mesiacoch zvládnuť, ale v ďalšom období sa dá očakávať, že už tzv. skryté novely budú v menšom rozsahu, aby bol čas a priestor na kvalitnejšiu prípravu, a pokiaľ je nutné a potrebné cez poslancov, tak je vhodné, keď sú to poslanci z dvoch alebo troch koaličných strán tak, aby bola zaručená garancia informovanosti, ale aj zodpovednosti za to, o čom rokujeme a čo prijímame. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pán poslanec Pavol Frešo. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán podpredseda Číž vo svojom prejave hovoril aj o organizáciách tretieho sektora, ktoré, alebo časť z nich pod rúškom tretieho sektora vraj vyvíja politickú činnosť, jasnú politickú činnosť. Chcel by som ho v tejto súvislosti upozorniť, že práve predkladaný zákon favorizuje istú organizáciu alebo istý typ organizácií, ktoré vytvárali, vyvíjajú a otvorene sa k tomu hlásia, jasnú politickú činnosť a myslím tým odbory. Favorizuje tým, že inštitucionalizuje niečo, čo umožní odborom získať istý lobistický výtlak a tento lobistický výtlak použije v ďalšej svojej činnosti. Myslím si, že keď hovoríme o tom, že politická činnosť by nemala patriť do tretieho sektora, tak rozhodne by nemala patriť odborom, a keď už im patrí, tak v žiadnom prípade by sme nemali cez takéto zákony im ďakovať za túto politickú podporu, tak ako to urobili socialisti týmto zákonom. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené kolegyne, kolegovia, za seba poviem iba toľko, že vám ďakujem za faktické poznámky, ale nemôžem reagovať, keďže vediem schôdzu a nemám komu odovzdať momentálne riadenie, takže ešte len ďakujem za faktické poznámky.

    Zároveň, keďže moje vystúpenie bolo posledné v rozprave, tak vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka. Pani ministerka? Nech a páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aj keď som si myslela, že pôvodne sa nebudem dotýkať mechanizmov a vôbec tripartity ako-takej, pretože na túto tému tu neodznelo skoro nič až na pána poslanca Janiša. Dovolím si iba pripomenúť, že mechanizmus tripartity je princípom činnosti Medzinárodnej organizácie práce od roku 1919 a že Česko-Slovenská republika bola spoluzakladateľom a musím povedať, že v Medzinárodnej organizácii práce na princípe tripartity pracuje aj Európska komisia, ktorá neprijme žiadny strategický dokument alebo legislatívny dokument v hospodárskej oblasti alebo sociálnej bez prerokovania so sociálnymi partnermi, ba sa dá povedať dokonca, keď takýto uzatvorí, sociálni partneri o takomto dokumente uzatvoria dohodu, ktorú vlastne potom už len komisia pokryje svojou smernicou.

  • Hluk v pléne.

  • Mohla by som sa vrátiť na koniec II. svetovej vojny, teda do roku 1944, kedy na báze tripartity pripravovali významné dokumenty týkajúce sa obnovy vojnou rozbitého hospodárstva a túto iniciatívu vyvinuli v štátoch Beneluxu. Môžem hovoriť o tom, že bol položený základ týmto Rímskej zmluvy, ktorá vlastne predstavuje prvý dokument a základ vzniku Montana paktu. Mohla by som hovoriť o tom, že na tomto vzniklo Európske spoločenstvo, že dodnes sa princíp tripartity uplatňuje a zverejňuje a venuje sa mu maximálna pozornosť, že posledná konferencia dokonca prebieha dnes a týka sa tiež dobrej práce, v ktorej som sa stretala a s ktorou vyšlo nemecké predsedníctvo 18. januára, tiež hovorilo o dobrej práci, o rozširovaní kolektívnych zmlúv. Ale myslím si, že toto všetko nie je podstatné, pretože väčšina z vás by to mala vedieť.

    Dovolím si zareagovať na poznámky, ktoré tu odzneli, na pána poslanca Lipšica. Vážený pán poslanec Lipšic, postavenie Rady hospodárskeho a sociálneho partnerstva navrhovanej hospodárskej a sociálnej rady z hľadiska prerozdelenia štátnej moci nie je ani zákonodarným, ani výkonným, ani súdnym orgánom. Je to konzultatívny dohodovací orgán, tak ako je to uvedené v zákone.

    Musím povedať jednu vec, že na rokovaniach v ústavnoprávnom výbore a v ďalších výboroch Národnej rady, kde sa prerokúval návrh tohto zákona, sa zúčastnila pani štátna tajomníčka, ktorá, myslím si, že je, ak nie, predpokladám, že je osobou číslo jedna, ktorá je v tejto problematike v rámci Slovenska absolútne doma, ktorá pozná tak problematiku, že vlastne bolo by sa možné z jej vedomostí iba poučiť. V tejto súvislosti si myslím, vážený pán poslanec, že ste sa poučili, keď o ničom inom, tak poviem, že aspoň o „korporcionizme“, pretože dnes ste ho tu nespomenuli, tak ako ste ho spomenuli v ústavnoprávnom výbore. Znovu pripomínam, nejde o žiadny orgán, je to vlastne fórum a inštitucionalizované fórum, Hospodárska a sociálna rada tak, ako je navrhnutá.

    Vážený pán poslanec, dotknem sa vašej druhej otázky, keď ste hovorili o tom, že rokovania vlády sú neverejné, ktorá je vlastne, novela zákona je obsiahnutá v kompetenčnom zákone a v súvislosti so zákonom o tripartite. Viete veľmi dobre, práve preto, že bolo potrebné vypustiť ako poradný orgán z kompetenčného zákona RHSP, je neverejné rokovanie vlády. Práve pozmeňujúcim návrhom z výboru, zo sociálneho výboru a výboru pre bývanie bolo jednoznačne dané zadosť zákonu o informáciách, ktorý v § 5 ods. 4 jednoznačne garantuje zverejňovanie vládou povinných materiálov, všetkých materiálov, textov, návrhov uznesení, ich príloh, vrátane záznamu z rokovania.

    Nedá mi však nepovedať jednu vec. Úrad vlády má povinnosť v súlade s rokovacím poriadkom, pripomínam, vážený pán poslanec, že tento rokovací poriadok vlády SR bol schválený uznesením vlády, tak ako to povedal pán poslanec Faič, č. 512 z 13. júna 2001, teda schválený prvou vládou pána poslanca Mikuláša Dzurindu. V čl. I v bode 3 hovorí, že schôdze vlády sú neverejné. Rovnako sa v tomto rokovacom poriadku v čl. XIV v bode 2 hovorí, že zvukový záznam si môžu vypočuť účastníci rokovania vlády, zamestnanci Úradu vlády Slovenskej republiky a predkladateľom materiálu poverené osoby, ak sa potrebujú oboznámiť s pripomienkami a prijatými závermi k materiálu, aby ho mohli upraviť v súlade s výsledkom rozhodnutia vlády. Z tohto ustanovenia je absolútne jednoznačne zrejmé, že zvukové záznamy sú určené pre vnútornú potrebu, najmä pre účely vyhotovenia materiálov a dokumentov z rokovania vlády, vrátane záznamu z rokovania vlády. Všetky tieto materiály touto novelou, týmto pozmeňujúcim zákonom nie sú dotknuté. Toľko k vášmu vystúpeniu, vážený pán poslanec. Dúfam, že som obsiahla a nepozabudla som na žiadnu z vašich pripomienok.

    Pokiaľ ide o rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, musím povedať, že od roku 1991 prebiehala a na základe novely zákona o kolektívnom vyjednávaní v roku 2004 sa začal vyžadovať súhlas zamestnávateľa. V tejto súvislosti by som povedala jednu základnú vec a to, že pani Janka Vaľová je poslankyňou tohto zákonodarného orgánu. Z Ústavy Slovenskej republiky jej vyplýva povinnosť priam, nie možnosť, ale priam povinnosť predkladať zákony, návrhy zákonov, novely zákonov. Čiže je to jej legitímna a ústavou opodstatnená povinnosť. Čiže je úplne v jej práve predložiť pozmeňujúci návrh zákona. Ja by som v tejto súvislosti pripomenula, na webovej stránke ministerstva práce nájdete zverejnený návrh novely zákona o kolektívnom vyjednávaní. Čiže, z mojej strany toľko a myslím si, že som povedala všetko.

    Postup pri rozširovaní záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov nechcem v tomto prípade citovať, musela by som sa vracať k materiálu, ktorý bol schválený, ktorý je zaužívaný, ktorý sa používa doteraz. Ale predsa len pripomeniem jedno, že najskôr som si myslela, že pani poslankyňa Sárközy nerozumela dobre návrhu, ale z jej druhého vystúpenia bolo absolútne zrejmé, že porozumela. A pripomeniem len to, že pokiaľ ide o tento pozmeňujúci návrh, zastávam názor a podporujem ho, že je to dobrý návrh, pretože rieši konkurencieschopnosť zamestnávateľov a zamedzuje možnosti sociálneho dumpingu. V každom prípade umožňuje skúmať aj podmienky alebo obdobné podmienky zamestnávateľa a zamestnávateľ môže uplatniť a komisia v tripartitnom zložení posudzuje oprávnenosť týchto požiadaviek zamestnávateľa. Takže, tu zastávam názor, že nie je potrebné k tomu viacej čo dodávať.

    Pokiaľ ide o vystúpenie pani poslankyne Radičovej, ja si len dovolím pripomenúť a som pevne presvedčená, že pani profesorka o tom musí vedieť, pretože u nej na ústave všetky dokumenty, štúdie a materiály týkajúce sa tohto sú v podstate dostupné. Má tam mnoho odborníkov z tejto oblasti. Všetky dohovory MOP v oblasti kolektívneho vyjednávania zaväzujú členské štáty na účinnú podporu kolektívneho vyjednávania v súlade s vnútroštátnou praxou a vnútroštátnymi podmienkami.

    Dovolím si zacitovať z odporúčania 91 ku kolektívnym zmluvám, ktoré konferencia prijala na svojom 34. zasadnutí: „Rozšírenie kolektívnych zmlúv, kde je to vhodné vzhľadom na zavedenú prax kolektívneho vyjednávania, opatrenia, ktoré sa majú vymedziť vnútroštátnymi zákonmi alebo predpismi a majú vyhovovať podmienkam každej krajiny, mali by sa vykonať na rozšírenie použitia všetkých alebo určitých ustanovení kolektívnej zmluvy a všetkých zamestnávateľov a pracovníkov zahrnutých v rámci odvetvového a územného rozsahu zmluvy. Vnútroštátne zákony alebo predpisy môžu rozšíriť kolektívnu zmluvu okrem iného za týchto podmienok:

    - ak kolektívna zmluva už pokrýva istý počet príslušných zamestnávateľov a pracovníkov, ktorý je podľa názoru kompetentného orgánu dostatočne reprezentatívny,

    - ak v zmysle všeobecného pravidla žiadosť na rozšírenie zmluvy predloží jedna alebo viacero organizácií pracovníkov alebo zamestnávateľov, ktoré sú zmluvnými stranami,

    - ak pred rozšírením zmluvy zamestnávatelia a pracovníci, na ktorých by sa zmluva mala vzťahovať, dostanú príležitosť, aby predložili svoje podmienky.“

    Vážené dámy, vážení páni, dovolím si pripomenúť ešte jednu vec a skutočnosť, že posledná novela Zákonníka práce, ktorú vykonal pán exminister Kaník, vyhnala odbory za ploty. Dokonca zamedzila možnosť uzatvorenia a teda zablokúva súčasný Zákonník práce, platný Zákonník práce zablokúva možnosť uzatvorenia kolektívnej zmluvy. V tejto súvislosti by som skutočne povedala, a navyše, pokiaľ sa obracal pán exminister Kaník na Medzinárodnú organizáciu práce o zaujatie stanoviska práve k predkladanej novele zákona, tej inkriminovanej, o ktorej hovorím, tak dokumentoval a dokladoval, že máme pokrytých kolektívnym vyjednávaním a kolektívnymi zmluvami 60 % zamestnancov.

    Ak by ste sa spýtali dnes, ako to vyzerá, tak to rapídne klesá a je to približne 30 – 35 %.

  • Neutíchajúci ruch v sále.

  • Mali by vás počuť občania, pán kolega poslanec.

  • Takže, ak je to len trochu možné, prosím všetkých účastníkov tohto zhromaždenia, aby skutočne seriózne zvážili, a pripomínam znovu, že aj návrh pani poslankyne Vaľovej je návrh, ktorý zrovnoprávňuje dobrých podnikateľov, dobrých zamestnávateľov s dobrou sociálnou politikou s tými, ktorí nerobia dobrú sociálnu politiku. Dobrá sociálna politika si vyžaduje väčší nárok peňazí, pričom, dá sa povedať, že tí nie veľmi slušní podnikatelia, nechcem im nejako ublížiť, v každom prípade vlastne spôsobili sociálny dumping. Pripomínam ešte jednu vec, že nejde o celoplošné, tak ako ste to tu predviedli, páni poslanci, a rovnomerné zavádzanie rovnakých miezd a podobne. Zamestnávateľ má právo požiadať na báze tripartity zasadajúcu komisiu, aby takáto zmluva pre neho neplatila.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca. Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, na základe toho, čo sme hovorili o ďalšom priebehu schôdze na poslaneckom grémiu, máme ešte viac ako 15 bodov programu. Nie je celkom pravdepodobné, že by sme dnes skončili. Takže pokračujeme ďalej v rokovaní. Pokiaľ by sme prerokovali body programu, pravdepodobne aj tak to bude trvať minimálne do 11.00 hodiny, takže potom by som mohol uviesť, že hlasovanie by bolo zajtra o 11.00 hodine.

    Teraz budeme pokračovať podľa schváleného programu druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 140 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 140a.

    Poprosím ministra financií Slovenskej republiky Jána Počiatka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, predložený návrh zákona vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2006.

    Zámerom návrhu zákona je plne implementovať do právneho systému Slovenskej republiky Smernicu Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 11. mája 2005 č. 2005/14/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

    Návrh zákona v súlade s čl. 2 smernice využíva v maximálnej miere prechodné obdobie 5 rokov, ktoré umožňuje ponechať limit poistného krytia na súčasných hodnotách, pričom v prechodných ustanoveniach návrhu sa ustanovila prechodná lehota zvýšenia limitov poistného krytia v dvoch etapách.

    Prvá etapa – od 1. 1. 2009 do 31. 12. 2011 výška poistného krytia v prípade škody na zdraví a nákladov pri usmrtení na 2,5 mil. eur na nehodu bez ohľadu na počet zranených alebo usmrtených a v prípade škody na majetku na 500 tisíc eur.

  • Ruch a šum v sále. Upozornenie predsedajúceho, aby poslanci zachovali pokoj v rokovacej sále.

  • Druhá etapa – od 1. 1. 2012 výška poistného krytia v prípade škody na zdraví a nákladov pri usmrtení na 5 mil. eur na nehodu bez ohľadu na počet zranených alebo usmrtených a v prípade škody na majetku na 1 mil. eur.

    Ďalej táto novela rozširuje práva poisteného o právo kedykoľvek požiadať poisťovňu o vydanie dokladu o škodovom priebehu poistenia zodpovednosti za obdobie najmenej predošlých 5 rokov zmluvného vzťahu a zavedenie povinnosti pre poisťovňu vydať tento doklad v zákonom stanovenej lehote poistenému.

    Ďalej z tých väčších vecí, ktoré upravuje, upravuje problematiku kontroly poistenia zodpovednosti útvarom Policajného zboru pri vykonávaní kontroly poistenia zodpovednosti cudzozemského motorového vozidla, ktoré sa spravidla nachádza na území iného ako členského štátu a vstupuje na územie Slovenskej republiky z iného ako členského štátu.

    Ďalej zavádza tvorbu technických rezerv Slovenskou kanceláriou poisťovateľov, nakoľko spravuje garančný fond, vykonáva hraničné poistenie a tvorba technických rezerv sa vzťahuje na celý rozsah jej činností, to znamená, aj na úhradu záväzkov v súvislosti s prechodom práv a povinností Slovenskej poisťovne, a. s. na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov.

    V čl. 2, ktorý novelizuje zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmenách a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa zavádza povinnosť tvorby technickej rezervy na záväzky poisťovní a pobočiek zahraničných poisťovní voči Slovenskej kancelárii poisťovateľov vznikajúcich z činnosti podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, rozsah jej tvorby a spôsob jej výpočtu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre financie, rozpočet a menu pani poslankyni Edite Angyalovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 177 z 13. decembra 2006 pridelila tento vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre zdravotníctvo.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor – výbor pre financie, rozpočet a menu nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady v súlade so zákonom o rokovacom poriadku.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tento zákon prijali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodársku politiku.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo neprijal platné uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Gestorský výbor prijal uznesenie a odporúča o jednotlivých návrhoch, ktoré sú súčasťou spoločnej správy, hlasovať o tom, o akých bodoch by som povedala potom pri hlasovaní.

    Na základe uvedeného gestorský výbor odporúča vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcim návrhmi a súčasne ma poveril, aby som predniesla spoločnú správu výborov na tejto schôdzi Národnej rady a navrhla postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy. Tak isto som dostala poverenie hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po skončení rozpravy k nemu.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu a hlásim sa do nej ako prvá.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Vážené kolegyne, kolegovia, kancelária mi nedoručila žiadnu písomnú prihlášku poslanca k tomuto bodu programu.

    Takže sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Lukša Michal. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Teraz má slovo ako prvá v rozprave pani spravodajkyňa, potom sa pripraví pán poslanec Lukša.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh, vzhľadom na ktorý je potrebné vyňať bod 11. spoločnej správy. Keby sa schválil, tak by nebolo možné o ňom hlasovať.

    Na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku sú podané tieto pozmeňujúce návrhy.

    1. Bod 28. znie: 28. § 19 vrátane nadpisu znie: „§ 19 Pokuty.“

    Ods. 1: „Obvodný úrad tomu, kto podľa § 3 ods. 1 neuzavrie poistnú zmluvu, uloží pokutu od 500 do 100 tisíc slovenských korún.“

    Ods. 2: „Obvodný úrad na základe oznámenia kancelárie podľa § 25 ods. 3 vyzve bez zbytočného odkladu toho, kto má podľa § 3 ods. 1 povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, aby do 7 pracovných dní od doručenia výzvy predložil doklad preukazujúci existenciu poistenia zodpovednosti.“

    Ods. 3: „Pri ukladaní pokuty podľa ods. 1 sa prihliada na závažnosť porušenia povinnosti o dĺžku trvania protiprávneho stavu.“

    Ods. 4: „Pokuta podľa ods. 1 sa môže uložiť do 2 rokov odo dňa, keď sa obvodný úrad o porušení povinnosti dozvedel. Najneskôr však do 3 rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.“

    Ods. 5: „Na konanie o uložení pokuty podľa ods. 1 je miestne príslušný obvodný úrad v mieste trvalého pobytu alebo sídla držiteľa vlastníka alebo prevádzkovateľa motorového vozidla.“

    Ods. 6: „Pokutu podľa ods. 1 vymáha obvodný úrad. Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.“

    Ods. 7: „Na konanie a uloženie pokuty podľa ods. 1 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.“

    Bod 48. znie: 48. Za § 28b sa vkladá § 28c, ktorý vrátane nadpisu znie: „§ 28c) prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2007.“

    Ods. 1: „Od 1. apríla 2007 do 31. decembra 2008 limit poistného plnenia z jednej škodovej udalosti podľa § 7 ods. 2 musí byť najmenej

    a) 19 miliónov korún za škodu podľa § 4 ods. 2 písm. a) a nákladov podľa § 4 ods. 3 na každého zraneného alebo usmrteného,

    b) 5 miliónov korún za škodu podľa § 4 ods. 2 písm. b) až d).“

    Ods. 2: „Od 1. januára 2009 do 31. decembra 2011 limit poistného plnenia z jednej škodovej udalosti podľa § 7 ods. 2 musí byť najmenej

    a) 2,5 milióna eur za škodu podľa § 4 ods. 2 písm. a) a nákladov podľa § 4 ods. 3 bez ohľadu na počet zranených alebo usmrtených,

    b) 500 tisíc eur za škodu podľa § 4 ods. 2 písm. b) až d) bez ohľadu na počet poškodených.“

    Ods. 3: „Ustanovenie § 7 ods. 3 sa na zníženie poistného plnenia neuplatní do 31. decembra 2008, ak sa na poistné plnenie vzťahuje limit poistného plnenia podľa ods. 1. písm. a).“

    Ods. 4: „Pre nároky zo škodovej udalosti platia limity poistného plnenia účinné v deň vzniku škodovej udalosti.“

    Ods. 5: „Konania o uložení pokuty podľa § 19 ods. 1 písm. a) v znení účinnom do 31. marca 2007 začaté a právoplatne neukončené sa dokončia podľa § 9 v znení účinnom do 31. marca 2007. Konania o uložení pokuty podľa § 19 ods. 1 písm. b) v znení účinnosti do 31. marca 2007 začaté a právoplatne neukončené sa zastavia. Dvojročná lehota na uloženie pokuty podľa § 19 ods. 4 v znení účinnom od 1. apríla 2007 sa prvýkrát uplatní v konaní o uložení pokuty za porušenie povinnosti, o ktorom sa obvodný úrad dozvedel po 31. marci 2007.“

    Ods. 6: „Právne vzťahy vzniknuté z poistenia zodpovednosti pred 1. aprílom 2007 zostávajú nedotknuté.“

    Odôvodnením tohto návrhu je úprava § 28c, teda nadväzuje na nové znenie § 19, keďže existujúce znenie nie je úplné. Konania o uložení pokuty za neuposlúchnutie výzvy, ktoré už podľa nového znenia § 19 nebude sankcionované, obvodný úrad na základe nového znenia v § 28c ods. 5 zastaví.

    Prosím vás o podporu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Michal Lukša.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    V súlade s ustanoveniami zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    V čl. 1 bod 14 znie: V § 9 ods. 1 písm. f) sa slová „cestnej premávky“ nahrádzajú slovami „premávky na pozemných komunikáciách“, a v § 12 ods. 1 písm. c) a v § 12 ods. 2 písm. d) sa slová „cestnej premávke“ nahrádzajú slovami „premávke na pozemných komunikáciách“.

    Poznámka pod čiarou k odkazu 14a znie: „§ 24 zákona č. 725/2004 Z. z.“

    Odôvodnenie. Ide o legislatívnotechnickú úpravu. Znenie bodu 14 návrhu zákona uvedené v spoločnej správe bod 5 je potrebné legislatívnotechnicky upraviť z dôvodu zamedzenia nezrovnalosti pri jeho výklade v praxi. Z hlasovania odporúčam vyňať bod č. 5 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

  • Ďakujem, pán poslanec. Tým sme vyčerpali vystúpenia všetkých poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa ministra, či chce zaujať k rozprave stanovisko k pozmeňujúcim návrhom. Nechce. Ďakujem.

    Pani spravodajkyňa?

  • Hlas z pléna.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Indickou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Tento návrh máme pod tlačou 138 a spoločnú správu výborov máte pod č. 138a.

    Návrh vlády opäť odôvodní minister financií Ján Počiatek, ktorému odovzdávam slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Indickou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    V záujme rozširovať svoju účasť v medzinárodných ekonomických vzťahoch a investičných procesoch je vysoko účelné, aby Slovenská republika uzatvárala dohody o podpore a vzájomnej podpore investícií najmä s krajinami, ktoré nie sú členmi Európskej únie. Vzhľadom na možnosť hospodárskej spolupráce Slovenskej republiky a Indickej republiky uzavretie zmluvy prispeje k vytvoreniu právneho rámca na ochranu investorov jedného štátu na území druhého štátu a zároveň aj k zvýšeniu podnikateľských iniciatív obidvoch zmluvných strán, ktoré súvisia so vzrastajúcim medzinárodným pohybom kapitálu, ale aj s obchodom s tovarmi a službami.

    V zmluve akcentuje najmä ustanovenie o doložke najvyšších výhod a o režime národného zaobchádzania. Tento režim zrovnoprávňuje zahraničný kapitál s kapitálom domácim a priznáva zahraničným investorom rovnoprávne postavenie s postavením domácich investorov alebo investorov zmluvných štátov.

    Zmluva medzi Slovenskou republikou a Indickou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií bola schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 735 zo dňa 6. septembra 2006 a bola podpísaná v Bratislave dňa 25. septembra 2006.

    Táto zmluva je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a so všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva. Zmluva rozširuje bilaterálnu zmluvnú základňu Slovenskej republiky a jej články zabezpečujú súlad dohody so záväzkami vyplývajúcimi z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.

    Uvedená zmluva je medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy, ktorá má vždy charakter prezidentskej zmluvy. Zmluva priamo zakladá práva a povinnosti fyzických a právnických osôb podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Zmluva podlieha ratifikácii a bude vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.

    Týmto odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Indickou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána Lukšu, aby informoval o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

  • Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Indickou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií, tlač 138, v druhom čítaní podľa § 78 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uvedenou zmluvou.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 146 z 23. novembra 2006 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Indickou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií, tlač 138, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky:

    Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uvedenou zmluvou v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Indickou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií, tlač 138, stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    K predmetnej zmluve zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky toto stanovisko.

    Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 92 z 24. januára 2007 a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 85 zo 16. januára 2007.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 z tejto správy nevyplynuli iné návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Indickou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií, tlač 138, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a stanoviská poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Indickou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií vysloviť súhlas a aby rozhodla, Zmluva medzi Slovenskou republikou a Indickou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Výbor ma určil zároveň za spoločného spravodajcu výborov.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, vážený pán poslanec. Chcem vás informovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa preto, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Singapurskou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií,

    ktorý sme dostali ako tlač 139 a spoločnú správu výborov ako tlač 139a.

    Návrh vlády opäť odôvodní pán minister Počiatek. Má slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Singapurskou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Zmluva medzi Slovenskou republikou a Singapurskou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií bola schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 820 zo dňa 4. októbra 2006 a bola podpísaná v Singapure dňa 13. októbra 2006.

    Táto zmluva je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a so všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva. Týmto odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky vyjadrila súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Singapurskou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Ďuračku, aby informoval Národnú radu o stanovisku výborov k tomuto návrhu vlády.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, spoločná správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Singapurskou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií, tlač 139.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uvedenou zmluvou.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 147 z 23. novembra 2006 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Singapurskou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uvedenou zmluvou v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Singapurskou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    K predmetnej zmluve zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky toto stanovisko.

    Odporúčanie pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi: výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 93 z 24. januára 2007 a ústavnoprávny výbor uznesením č. 84 zo 16. januára 2007. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 tejto správy nevyplynuli iné návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vysloveniu súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Singapurskou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrenými v rozprave k tomuto návrhu v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Singapurskou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií vysloviť súhlas, aby rozhodla, že Zmluva medzi Slovenskou republikou a Singapurskou republikou o podpore a vzájomnej ochrane investícií je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

  • Ďakujem, pán poslanec a spravodajca zároveň.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Opäť vás chcem informovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku od kancelárie. Pýtam sa preto, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem ako navrhovateľovi, tak aj spravodajcovi za aktívnu spoluprácu.

    Ďalším bodom nášho rokovania je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona sme dostali ako tlač 145 a spoločnú správu výborov máme pod č. 145a.

    Prosím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pána ministra Ľubomíra Vážneho, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a poslanci, z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov na druhé čítanie.

    Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 15. novembra 2006 a prijala k nemu uznesenie č. 963. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je transponovať do nášho právneho poriadku Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/49/ES z 29. apríla 2004 o bezpečnosti železníc spoločenstva. Transpozičná lehota na prebratie tejto smernice uplynula 30. apríla 2006 a za jej netransponovanie už bolo začaté proti Slovenskej republike konanie formálnym oznámením vo veci netransponovania tejto smernice.

    Návrh zákona v súlade s uvedenou smernicou v porovnaní s doterajšou právnou úpravou novo upravuje postupy pri vyšetrovaní nehôd v železničnej doprave, upresňuje postupy pri vydávaní bezpečnostného osvedčenia a bezpečnostného povolenia, upravuje systém riadenia bezpečnosti u dopravcov a prevádzkovateľov dráhy, upravuje úlohy ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a Úradu pre reguláciu železničnej dopravy vo vzťahu k bezpečnosti železničnej dopravy a obsahuje niektoré legislatívnotechnické a ďalšie úpravy, ktorých potrebu si vyžiadala doterajšia aplikačná prax.

    Navrhovaná právna úprava nezakladá nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nebude mať dosah ani na verejné financie. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v spoločnej správe k návrhu zákona odporúčam schváliť.

    Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, záverom vás žiadam o prijatie predloženého vládneho návrhu zákona a schválenie na postúpenie do ďalšieho konania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (tlač 145).

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 179 z 13. decembra 2006 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 24. januára 2007 a v gestorskom výbore do 26. januára 2007, nasledovným výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 145, prerokovali výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 16. januára 2007 a uznesením č. 79 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval návrh zákona 23. januára 2007 a uznesením č. 84 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval návrh zákona 23. januára 2007 a uznesením č. 40 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v prílohe uznesenia.

    Časť IV. spoločnej správy obsahuje celkovo 26 pozmeňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať nasledovne:

    O bodoch 1, 2, 3, 4, 6, 7, 9, 11 až 26 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť a o bodoch 5, 8 a 10 hlasovať spoločne s odporúčaním neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, schváliť.

    Súčasne ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade túto spoločnú správu a podať informáciu o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ma právomocami podľa príslušných paragrafov rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Chcem vám oznámiť, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa preto, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne.

    Ak nikto, ďakujem, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a zároveň rozpravu vyhlasujem za skončenú.

    Ďakujem navrhovateľovi, aj spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení zákona č. 581/2003 Z. z.

    Tento vládny návrh zákona sme dostali pred prvým čítaním ako tlač 122 a spoločnú správu výborov ako tlač 122a.

    Poprosím opäť pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení zákona č. 581/2003 Z. z., ktorý ste dostali ako tlač 122 na druhé a tretie čítanie.

    Návrh zákona vláda Slovenskej republiky prerokovala 11. októbra 2006 a schválila ho uznesením č. 843. Hlavným cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je dosiahnuť úplnú kompatibilitu s právom Európskej únie upravujúcim námornú plavbu v oblasti spoločných pravidiel a noriem pre organizácie vykonávajúce inšpekcie a prehliadky a pre príslušné činnosti námorných úradov.

    Vo vládnom návrhu zákona sú ďalej zapracované zmeny a doplnky smerníc Európskej únie a medzinárodných dohovorov, týkajúce sa najmä zabránenia znečisťovania mora z lodí, ako aj poznatky z uplatňovania zákona v praxi.

    Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vládny návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, životné prostredie, zamestnanosť ani na podnikateľské prostredie.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v spoločnej správe k návrhu zákona odporúčam schváliť.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prijatie predloženého vládneho návrhu zákona a schválenie na postúpenie do ďalšieho konania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Pavlovi Pavlisovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby ako spoločný spravodajca výboru pre hospodársku politiku som vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 o námornej plavbe v znení zákona č. 581/2003, tlač 122, v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 o námornej plavbe a v znení zákona č. 581/2003, podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 180 z 13. decembra 2006 pridelila vládny návrh zákona ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru Národnej rady pre hospodársku politiku a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona o námornej plavbe prerokovali výbory, ktorým bol pridelený a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami, ktoré sú predložené v spoločnej správe.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 73 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 o námornej plavbe v znení zákona č. 581/2003, schváliť.

    Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Opäť vás chcem informovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Tak sa pýtam, či sa niekto chce prihlásiť ústne.

    Ak nie, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, podľa schváleného programu schôdze nasleduje druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím mnohostrannej Euro-stredozemnej leteckej dohody medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej.

    Tento návrh vlády ste dostali ako tlač 161 a spoločnú správu výborov ako tlač 161a.

    Návrh opäť odôvodní pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Ľubomír Vážny. Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vláda Slovenskej republiky uznesením č. 1020/2006 zo dňa 6. decembra 2006 schválila návrh na uznesenie mnohostrannej Euro-stredozemnej leteckej dohody medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej.

    Dohoda je prvým krokom v procese posilnenia vzťahov v civilnom letectve medzi Európskym spoločenstvom a krajinami susediacimi s Európskou úniou a je v súlade s agendou politiky vonkajších vzťahov v oblasti civilného letectva spoločenstva.

    Cieľom dohody je vytvorenie bezproblémovej integrácie marockého leteckého dopravného trhu do jednotného európskeho trhu s vyústením do voľného komerčného prostredia, kde môžu dopravcovia slobodne prijímať obchodné rozhodnutia a podnikať v rovnakých podmienkach hospodárskej súťaže pri zabezpečení prevádzky podľa najvyšších štandardov bezpečnosti leteckej prevádzky, ochrany civilného letectva a ochrany životného prostredia.

    Dohoda má charakter prezidentskej zmluvy, priamo upravuje práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb v príslušných organizáciách a podľa Ústavy Slovenskej republiky sa vyžaduje pred jej ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ustanovenia dohody sú v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj s platnými právnymi predpismi Európskeho spoločenstva. Na vykonanie dohody nie je potrebný zákon. Dohoda nemá negatívne finančné ekonomické a environmentálne vplyvy, ani vplyvy na zamestnanosť a podnikateľské prostredie a nebude mať priamy dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí, ani na rozpočty vyšších územných celkov.

    V priebehu prerokúvania materiálu vo výboroch Národnej rady nevznikli pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, a preto vás, vážené pani kolegyne, vážené pani poslankyne a páni poslanci, záverom žiadam o vyslovenie súhlasu s predkladanou dohodou.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie tohto návrhu.

    Teraz prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána Pelegriniho, aby podal spravodajskú správu.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím mnohostrannej Euro-stredozemnej leteckej dohody medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 170 z 9. januára 2007 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Lehotu na prerokovanie vo výbore, vrátane v gestorskom výbore určil do 26. januára 2007.

    Výbory prerokovali pridelenú parlamentnú tlač a zaujali k nej nasledovné stanoviská.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh 16. januára 2007 a uznesením 78 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas Národnej rady Slovenskej republiky s mnohostrannou Euro-stredozemnou leteckou dohodou medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval návrh 23. januára 2007 a uznesením č. 92 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas Národnej rady Slovenskej republiky s mnohostrannou Euro-stredozemnou leteckou dohodou medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor prerokoval a schválil spoločnú správu výborov 26. januára 2007 uznesením č. 104. Súčasne poveril spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s mnohostrannou Euro-stredozemnou leteckou dohodou medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Marockým kráľovstvom na strane druhej a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto.

    Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem navrhovateľovi, aj spravodajcovi.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 733/2004 Z. z.

    Tento vládny návrh zákona ste dosali ako tlač 142 a spoločnú správu výborov ako tlač 142a.

    Poprosím pána ministra životného prostredia Slovenskej republiky Jaroslava Izáka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 733/2004 Z. z. sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky do druhého čítania.

    Dôvodom vypracovania návrhu zákona bola povinnosť Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie prebrať ustanovenia a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/2001 Európskeho spoločenstva, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica 2003/87 Európskeho spoločenstva o vytvorení systému obchodovania s kvótami emisií skleníkových plynov v rámci spoločenstva s ohľadom na projektové mechanizmy Kjótskeho protokolu.

    Smernica umožňuje členským štátom Európskej únie povoliť používanie jednotiek zníženia emisných skleníkových plynov získaných z projektových aktivít v národných schémach obchodovania a v schéme spoločenstva. Návrh zákona upravuje možnosť využívať jednotky zníženia emisií skleníkových plynov povinnými účastníkmi a dobrovoľnými účastníkmi schémy obchodovania na pokrytie svojich emisií z prevádzky až do výšky percentuálneho podielu pridelených kvót, ktorý sa určí v národnom pláne prideľovania kvót pre skleníkové plyny.

    Ďalej upresňuje niektoré ustanovenia zákona týkajúce sa uplatňovania mechanizmov obchodovania s emisnými kvótami. Zosúlaďuje podmienky a požiadavky zákona s ustanoveniami nariadenia č. 2216/2004 o normalizovaných a zabezpečených systémoch registrov. Aplikácia zákona napomôže znižovaniu celkového množstva emisií, z čoho vyplýva jeho priaznivý dosah na životné prostredie.

    Predložený návrh zákona zabezpečuje úplnú transpozíciu vyššie uvedenej smernice.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem, že predkladaný návrh zákona prerokujete a podporíte v druhom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo poslancovi Jánovi Slabému z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody predsedovi tohto výboru, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 183 z 13. decembra 2006 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č.733/2004 Z. z., tlač 142, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Všetky výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade schváliť s pripomienkami tak, ako ich máte ich uvedené v časti IV. spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúčal o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto:

    O bodoch spoločnej správy č. 1 až 8 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy navrhuje Národnej rade vládny návrh zákona schváliť.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 66 z 29. januára 2007.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem pánovi ministrovi, aj pánovi predsedovi výboru. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, nasleduje druhé čítanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Pada na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 147 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 147a.

    Navrhovateľ pán poslanec Pado, páni kolegovia, je mimo, pán spravodajca Bugár mimo. No nič.

    S vaším všeobecným súhlasom preskočíme rokovanie o tomto bode programu. Prerušujem teda, resp. nemôžem ani prerušiť, lebo sme nezačali rokovanie o bode, takže tento bod programu preskakujeme.

    Ďalším bodom programu je návrh na voľbu členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

    Návrh na voľbu zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne ste dostali ako tlač 170 a návrh na voľbu zástupcov odborových zväzov zástupcov zamestnávateľov a zástupcu poberateľov dôchodkových dávok do Dozornej rady Sociálnej poisťovne ste dostali ako tlač 171.

  • Návrh na voľbu členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne

    a) Návrh na voľbu zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

    b) Návrh na voľbu zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov, zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov a zástupcu navrhnutého záujmovými združeniami občanov reprezentujúcimi poberateľov dôchodkových dávok do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

  • Teraz dávam slovo ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Viere Tomanovej a prosím ju, aby tento návrh vlády uviedla, mám na mysli teraz tlač 170.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh na voľbu zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

    Vláda Slovenskej republiky dňa 10. januára 2007 prerokovala a schválila svojím uznesením č. 27 návrh na voľbu zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

    24. januára 2007 vláda Slovenskej republiky prerokovala návrh na zmenu uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 27 z 10. januára 2007 k návrhu na voľbu zástupcu navrhnutého vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne. Svojím uznesením č. 67 schválila zmenu navrhnutého člena Dozornej rady Sociálnej poisťovne z Ing. Anny Joštiakovej na Ing. Petra Siku, štátneho tajomníka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Všetci zástupcovia navrhnutí vládou preukázali bezúhonnosť predložením výpisu z registra trestov nie starším ako 3 mesiace.

    Ďakujem, skončila som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne, vážená pani ministerka.

    Teraz dávam slovo poverenému členovi výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie poslancovi Róbertovi Madejovi a prosím ho, aby uviedol návrhy na voľbu zástupcov odborových zväzov, zástupcov zamestnávateľov a zástupcu poberateľov dôchodkových dávok do Dozornej rady Sociálnej poisťovne, a súčasne, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie podal správu o prerokovaní týchto návrhov vo výbore.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu na voľbu zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne a dodatku k parlamentnej tlači 170 a návrhu na voľbu zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov, zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov a zástupcu navrhnutého záujmovými združeniami občanov reprezentujúcimi poberateľov dôchodkových dávok do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

    V súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z. z. do zvolenia všetkých členov Dozornej rady podľa zákona účinného od 1. januára 2007 vykonáva Dozorná rada, ktorej členovia boli zvolení podľa zákona účinného do 31. decembra 2006, svoju činnosť podľa zákona účinného do 31. decembra 2006.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky požiadal listom zo dňa 19. decembra 2006 prezidenta Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky, prezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky, prezidenta Republikovej únie zamestnávateľov, predsedu Jednoty dôchodcov na Slovensku, predsedníčku Slovenského zväzu telesne postihnutých, prezidenta Slovenskej humanitnej rady, predsedu Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike, prezidenta Asociácie organizácií zdravotne postihnutých občanov v súlade s § 123 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z. z. o predloženie návrhov na voľbu členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne v termíne do 15. januára 2007.

    Návrhy na voľbu zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne predložila Národnej rade Slovenskej republiky vláda Slovenskej republiky pod číslom tlače 170 a dodatkom k parlamentnej tlači 170.

    Návrhy na voľbu Mariána Lacku, Magdalény Mellenovej, Jany Slávikovej zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne predložil Miroslav Gazdík, prezident Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky.

    Návrhy na voľbu Františka Bruckmayera, Pavla Brnku, Petra Masára zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne predložil Tomáš Malatinský, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky.

    Návrhy na voľbu Juraja Borgulu, Ludvika Posoldu, Ľudovíta Pausa do Dozornej rady Sociálnej poisťovne predložil Slavomír Hatina, viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov.

    Návrh na voľbu Kamila Vajnorského zástupcu navrhnutého Záujmovými združeniami občanov reprezentujúcimi poberateľov dôchodkových dávok do Dozornej rady Sociálnej poisťovne predložila Jednota dôchodcov na Slovensku.

    Návrh na voľbu Ivana Sýkoru zástupcu navrhnutého Záujmovými združeniami občanov reprezentujúcimi poberateľov dôchodkových dávok do Dozornej rady Sociálnej poisťovne predložila Slovenská humanitná rada.

    Návrh na voľbu Moniky Vráblovej zástupkyne navrhnutej Záujmovými združeniami občanov reprezentujúcimi poberateľov dôchodkových dávok predložil Slovenský zväz telesne postihnutých a Národná rada občanov so zdravotným postihnutím.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 176 z 12. januára 2007 pridelil návrh na voľbu zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne a dodatok k parlamentnej tlači 170 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Návrh na voľbu zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov, zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov a zástupcu navrhnutého Záujmovými združeniami občanov reprezentujúcimi poberateľov dôchodkových dávok do Dozornej rady Sociálnej poisťovne predkladá Národnej rade Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, do ktorého pôsobnosti Sociálna poisťovňa patrí.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval predložené návrhy na voľbu členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne spoločne a konštatoval, že predložené návrhy boli predložené v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z. z. a okrem návrhu Ludvika Posoldu a Juraja Borgulu spĺňajú podmienky stanovené v § 123 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z. z.

    Návrhy Ludvika Posoldu a Juraja Borgulu nespĺňajú zákonom stanovenú podmienku uvedenú v § 123 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z. z., a to skončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa právnického, ekonomického alebo matematického zamerania. Z uvedeného dôvodu výbor nepredkladá Národnej rade Slovenskej republiky Ludvika Posoldu a Juraja Borgulu ako kandidátov na voľbu za členov do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

    Výbor konštatoval, že bezúhonnosť navrhnutých zástupcov je preukázaná výpisom z registra trestov a súhlas navrhnutých zástupcov s voľbou do Dozornej rady Sociálnej poisťovne je preukázaný čestným vyhlásením.

    Uznesením č. 42 z 26. januára 2007 výbor súhlasil s predloženými návrhmi na voľbu zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne a s návrhmi na voľbu zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov, návrhmi reprezentatívnych združení zamestnávateľov a návrhmi na voľbu zástupcov navrhnutých Záujmovými združeniami občanov reprezentujúcich poberateľov dôchodkových dávok do Dozornej rady Sociálnej poisťovne.

    Výbor uznesením č. 42 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 123 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov a najmä zákona č. 677/2006 Z. z. zvoliť za členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne:

    a) zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky: 1. Petra Siku, 2. Františka Palka, 3. Marka Lendackého;

    b) zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov: 1. Magdalénu Mellenovú, 2. Mariána Lacku, 3. Janu Slávikovú;

    c) troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov zo 4 predložených návrhov: Františka Bruckmayera, Pavla Brnku, Petra Masára, Ľudovíta Pausa;

    d) jedného zástupcu navrhnutého Záujmovými združeniami občanov reprezentujúcimi poberateľov dôchodkových dávok z 3 predložených návrhov: Kamila Vajnorského, Ivana Sýkoru a Moniky Vráblovej.

    Jedenástym členom Dozornej rady Sociálnej poisťovne a predsedom Dozornej rady Sociálnej poisťovne je zo zákona minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby voľba členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne sa konala verejným hlasovaním, a to:

    1. spoločne o zástupcoch navrhnutých vládou Slovenskej republiky,

    2. spoločne o zástupcoch navrhnutých reprezentatívnymi Združeniami odborových zväzov,

    3. osobitne o každom zástupcovi navrhnutom reprezentatívnymi Združeniami zamestnávateľov s tým, že za člena Dozornej rady Sociálnej poisťovne budú zvolení zástupcovia, ktorí získajú nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov s najvyšším počtom hlasov,

    4. osobitne o každom zástupcovi navrhnutom Záujmovými združeniami občanov reprezentujúcimi poberateľov dôchodkových dávok s tým, že za člena Dozornej rady Sociálnej poisťovne bude zvolený ten zástupca, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov s najvyšším počtom hlasov.

    Národná rada Slovenskej republiky v súlade s § 123 ods. 3 a ods. 4 zákona o sociálnom poistení volí do Dozornej rady Sociálnej poisťovne: 3 zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky, 3 zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi Združeniami odborových zväzov, 3 zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi Združeniami zamestnávateľov a 1 zástupcu navrhnutého Záujmovými združeniami občanov reprezentujúcimi poberateľov dôchodkových dávok.

    V prípade nezvolenia zákonom stanoveného počtu členov Dozornej rady Sociálnej poisťovne vykoná sa nová voľba a v prípade rovnakého počtu získaných hlasov sa voľba opakuje. Správa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu na voľbu zástupcov navrhnutých vládou Slovenskej republiky do Dozornej rady Sociálnej poisťovne a návrhu na voľbu zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi Združeniami odborových zväzov, zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi Združeniami zamestnávateľov a zástupcu navrhnutého Záujmovými združeniami občanov reprezentujúcimi poberateľov dôchodkových dávok do Dozornej rady Sociálnej poisťovne, tlač 171, bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci a bývanie pod č. 42 z 26. januára 2007.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte k tomuto bodu rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec a zároveň spravodajca.

    Otváram rozpravu a teda chcem vás hlavne najprv informovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne. Nikto. Uzatváram možnosť podania písomných prihlášok do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Navrhovateľ chce zaujať stanovisko? Nie. Spravodajca? Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, máme posledných 5 minút, zdá sa mi, že na správu výboru pre obranu a bezpečnosť asi 5 minút nestačí. Pýtam sa, či by náhodou, ak by sme ešte urobili návrh Smernice o zahraničných veciach a zajtra by nám zostali 3 body, návrh pána poslanca Pada, správa výboru o použití mimoriadnych prostriedkoch a potom návrh na zriadenie stálej komisie, ktorý by mal predložiť predseda Národnej rady. Dobre? Ďakujem pekne za súhlas.

    Takže pán predseda zahraničného výboru, pán poslanec Zala, keby ste ešte uviedli návrh Smernice o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelárie Národnej rady, tlač 197.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Milé kolegyne, vážení kolegovia, zákon Národnej rady Slovenskej republiky o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky určuje, že výška cestovných náhrad pri cestách do zahraničia, ktoré súvisia s výkonom poslaneckej funkcie, určí Národná rada Slovenskej republiky uznesením. Keďže posledná smernica, ktorá bola schválená 15. januára 2003, nebrala ešte do úvahy členstvo Slovenska v Európskej únii, ako aj nové skutočnosti a iné súvislosti, napr. kurzový pohyb eura, dolára atď., je potrebné schválenie aktualizovať, teda túto smernicu je potrebné aktualizovať.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojej 8. schôdzi dňa 17. januára 2007 prerokoval a schválil návrh Smernice o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady a zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky a prijal platné uznesenie č. 19.

    Dovoľte mi v tejto súvislosti, aby som predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto bodu, kde:

    Národná rada Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov schvaľuje Smernicu o uskutočňovaní zahraničných pracovných ciest poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a zamestnancov Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky v znení, ako je uvedené v tlači, ktorú máte pred sebou.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem informovať opäť, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku k tomuto bodu. Pýtam sa preto, či sa niekto chce prihlásiť ústne.

    Ak nie, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy, vyhlasujem zároveň rozpravu za skončenú.

    Ďakujem pekne navrhovateľovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že je 18.57 hodiny a už nie sme schopní v tom krátkom zostávajúcom čase za 2 minúty rokovať o konkrétnom bode programu, poďakujem vám za účasť na dnešnom rokovaní 7. schôdze Národnej rady a oznamujem vám, že pokračujeme ráno o 9.00 hodine návrhom poslanca Národnej rady Martina Pada na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 147.

    Zároveň oznamujem, že na základe už uzavretej dohody hlasovať budeme o týchto návrhoch zákonov o 11.00 hodine, aby ste si vedeli zariadiť program.

    Ďakujem pekne za účasť, príjemný večer.

  • Prerušenie rokovania o 18.58 hodine.