• Dobré ráno, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán Vladimír Mečiar, Peter Gabura, Martin Fedor, Zoltán Horváth, Juraj Horváth, Mikuláš Dzurinda, Zdenka Kramplová. Na zahraničnej pracovnej ceste je predseda Národnej rady Pavol Paška a poslanci Pál Csáky, Ferdinand Devínsky a Maroš Kondrót.

    Teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tak ako to máme v tlači 149.

    Poprosím, teda pána ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, aby zaujal miesto, ako sa aj stalo, rovnako pána spravodajcu.

    Chcem pripomenúť, že včera neukončil svoje vystúpenie pán poslanec Janiš, takže mu odovzdávam slovo, aby mohol dokončiť svoje vystúpenie. Zároveň pripomínam, že sa pripraví pán poslanec Lipšic.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja som včera skončil bodom 3 môjho pozmeňujúceho návrhu, tak budem pokračovať, aspoň tak to mám poznačené.

    Budem pokračovať bodom 4 môjho pozmeňujúceho návrhu. Po štvrté. V čl. I 20. bod sa vypúšťa, nasledujúce body sa prečíslujú. Odôvodnenie: Ponechať v platnosti teraz platné znenie o regulácii, nakoľko navrhované znenie sa predmetné ustanovenie javí ako diskriminačné.

    Piaty bod. V čl. I v 30. bode v § 14 ods. 2 sa vypúšťa slovo „ministerstvo“. Odôvodnenie: Na základe vládneho návrhu zákona sa účastníkom cenového konania okrem navrhovateľa má stať aj ministerstvo hospodárstva. Uvedené ustanovenie je neprimerané a cenové konanie stráca nestrannosť. Navyše postup je zmätočný, nakoľko ministerstvo hospodárstva podľa uvedeného ustanovenia je účastníkom cenového konania, na druhej strane aj subjektom, ktorý podľa § 12 ods. 6 návrhu zákona vyjadruje sa k návrhu ceny a zároveň vykonáva aj akcionárske práva v regulovaných subjektoch, teda je účastníkom trhu, a preto nemôže mať dosah na regulátora. Táto navrhovaná úprava je v rozpore so základnými princípmi fungovania orgánov štátnej správy, implikujúc rozpor s princípmi právneho štátu. Taktiež z pohľadu teórie procesného práva navrhovaná úprava neobstojí. Navrhovaná úprava takisto neobstojí v ústavnoprávnom kontexte.

    Šiesty bod. V čl. I 33. bod v § 19a vypustiť ods. 1 až 6. Odôvodnenie: Z hľadiska zachovania právnej kontinuity nie je dôvodné vymenovať úplne novú regulačnú radu. Navyše ustanovenia o dvojročnej periodicite výmeny tretiny členov regulačnej rady by nemalo praktické využitie. Skončenie funkčného obdobia doterajších členov regulačnej rady nie je opodstatnené a prináša len právnu nestabilitu a vyvoláva otázky ústavnosti takéhoto návrhu. Navyše ani v dôvodovej správe navrhovateľ neuviedol žiadne odborné dôvody, z ktorých by malo členstvo v regulačnej rade skončiť od účinnosti zákona.

    Ďalej podľa vládneho návrhu regulačná rada je povinná predložiť ministerstvu hospodárstva prvý návrh regulačnej politiky po nadobudnutí účinnosti novely zákona do 31. marca 2007, pričom regulačná politika bola už schválená v roku 2006 na nastávajúce regulačné obdobie.

    Takéto ustanovenie by znamenalo nepriame doplnenie § 12 ods. 2 a 3 zákona, kde je ustanovený jednotný postup na tvorbu a schvaľovanie regulačnej politiky. Je možné povedať, že v tejto súvislosti ide o svojvoľné zasahovanie do už schválenej regulačnej politiky a by znamenalo porušenie právnej istoty ako jedného z atribútov právneho štátu.

    Po siedme. V čl. I bod 33 v § 19a ods. 7 znie: „Konania začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.“ Odôvodnenie: Vo vládnej novele je navrhované znenie, aby sa konania začaté pred účinnosťou tohto zákona dokončili podľa tohto zákona. Toto je z procesnoprávneho hľadiska neštandardné riešenie popierajúce princípy právnej istoty a kontinuity.

    A ôsmy bod. V čl. III 14. bod sa vypúšťa, nasledujúce body sa prečíslujú. Odôvodnenie: V súčasnosti neexistuje dôvod pre zvýšenie súčasnej pokuty 50 mil. Sk. Spojenie tak vysokej pokuty, ktorá predstavuje absolútny precedens, pokiaľ ide o výšku pokuty stanovenú štátnymi orgánmi s takým všeobecným porušením povinnosti neakceptovateľné a prináša riziko zneužitia. Výška úrokov z omeškania 400-tis. za každý deň omeškania je v rozpore s dobrými mravmi a zásadami obchodného styku. Toľko moje pozmeňujúce návrhy.

    Chcem upriamiť pozornosť na spoločného spravodajcu. Čo sa týka spoločnej správy body 9, 10, 14, 18, 23, 24 a 27 vynímam na osobitné hlasovanie a o každom bode hlasovať osobitne. 9, 10, 14, 18, 23, 24 a 27.

    Toľko môj pozmeňujúci návrh a teraz sa vrátim a budem pokračovať, čím som včera začal, o návrhu tejto novely a úvodom by som veľmi rád a tak pokojne a otvorene chcel povedať a pomenovať filozofiu vládnutia tejto koalície, kde máte jeden jediný cieľ a ja ho vidím, ako získať si absolútnu moc.

    Spomeniem len niektoré kroky. Napríklad snaha ovládnuť verejnoprávne médiá. Úloha splnená. 5 nových členov Rady STV z radov koalície. Bolo málo, zmena zákona o voľbe riaditeľa, nový riaditeľ televízie a môže nastať politické obsadzovanie postov vo verejnoprávnej STV. A úplne verejne to aj v koaličných médiách ani nepopierajú, vyhlasujú o politickom zasahovaní alebo politickom ovládaní médií.

    Ďalší taký príklad získania absolútnej moci je ovládnuť Ústavný súd. Aj táto úloha je splnená. Voľba sudcov Ústavného súdu na 12 rokov, zvolení sú až na 1, 2 z 18 nominanti vládnej koalície a akí nominanti vládnej koalície. Ja sa k Ústavnému súdu vrátim, aký je Ústavný súd dôležitý a ako môže Ústavný súd svojimi rozhodnutiami hlboko, hlboko siahnuť do vrecka ľuďom.

    Ovládli ste Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Nezávislý, dnes závislý od ministra. Keďže neboli v zákone dôvody, zmenili ste dôvod klauzulka, možno odvolať aj z iných dôvodov, podriadili ste ho ministrovi a vláde. Nestranný úrad komu prekážal? Pacienti sa mali kde obracať, úrad neututlával kauzy, neututlával prešľapy a pre pacientov to značí to dávnominulé – choď sa sťažovať na lampáreň.

    Ale ďalší dopad to má aj v zdravotníctve preto, lebo som zvedavý, aké zmluvy a za akých podmienok budú uzatvárané medzi štátnymi poisťovňami a neštátnymi poskytovateľmi. Ak je úrad podriadený ministrovi, ktorého zdravotné poisťovne a ktorého zdravotnícke zariadenia sú v monopolnom postavení. Ako bude minister kontrolovať sám seba a prijímať sankcie sám na seba, to som veľmi zvedavý.

    A úplne v pohode stojí otázka, že nebudú to práve poisťovne pána ministra a nemocnice pána ministra, ktoré budú mať úplné iné zmluvy, nazvime ich lepšie, ako iní poskytovatelia nie štátni?

    Vy ste si demokraciu vytvorili alebo si ju vytvárate podľa vlastných pravidiel, vysvetľujete si to ako absolútnu moc väčšiny a postupne a sofistikovane sa dostávate do štádia prenikania politickej moci do všetkých inštitúcií. Možno si to mnohí poslanci vládnej koalície ani neuvedomujú, novinári ako by vyčkávali, nepíšu, však sa nás to netýka, a ja k tomu dodávam, že zatiaľ, len zatiaľ.

    Potvrdilo to aj prerokovávanie zákona o druhom pilieri dôchodkovej reformy, teda ochranu úspor cca 1,5 mil. občanov.

  • Máme zákon o regulácii v sieťových odvetviach...

  • ... na programe rokovanie o zákone na..., novelu zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Preto som tento úvod spomenul, že ono to má svoj sled, má to svoj sofistikovaný postup pekne jeden za druhým.

    Po prvé, chcem sa zamerať..., o stupni zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Pán minister v dôvodovej správe pre istotu ani ten stupeň zlučiteľnosti s právom EÚ neuviedol, asi vedel, prečo ho neuviedol. Podľa stanoviska úseku legislatívy Kancelárie Národnej rady novela nie je úplne zosúladená. To úplne stačí, viac to už netreba ani rozvíjať, ale ja pre ilustráciu z 8-stránkového materiálu posúdenia tohto zákona legislatívou Národnej rady pár citácií:

    „Predkladateľ neuvádza stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie, predkladateľ sa rovnako opomenul vyjadriť ku skutočnosti, že Európska komisia zaslala Slovenskej republike odôvodnené stanoviská vo veci porušenia implementácie niektorých ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou a vnútorný trh so zemným plynom s tým, aby Slovenská republika prijala požadované opatrenia do 15. februára 2007.“

    My máme otvorený zákon regulácie v sieťových odvetviach, potom sa pýtam, prečo v zákone nie je riešené to, čo riešiť musíme a prečo riešime v zákone to, čo riešiť nemusíme a čo je na škodu.

    Pôjdem ďalej a znova budem citovať z legislatívy Národnej rady: „V rozpore s uvedenou právnou úpravou sa navrhuje taká právna úprava regulačného úradu a regulačnej rady, ktorých postavenie ako nezávislých orgánov štátu je problematické.“

    Alebo ďalej: „Z hľadiska právnej úpravy regulácie úradom je ďalej neprípustné, aby regulačný úrad rozhodoval aj o regulácii iného tovaru alebo služieb, najmä ak tovar nie je v právnom poriadku s výnimkou colného zákona pre jeho účely definovaný.“

    To sú iba 3 citáty z 8-stránkového elaborátu, kde tá časť, ktorú legislatíva Národnej rady dáva, že doplňte, vymeňte, odporúčame, vôbec nie je preto, lebo ten zákon je nenapraviteľný, ten zákon je zrelý ho vrátiť iba späť.

    A keď hovoríme o zlučiteľnosti s právom EÚ, tak ak bol tento návrh zákona prekonzultovaný s Európskou komisiou a pripomienky boli zapracované, bolo by dobré tieto pripomienky vidieť, aké Európska komisia dala, ale keďže ich nikto nevidel, no tak v pohode sú zapracované. O tom som vravel včera, že to protirečí s dokumentom, ktorý Európska komisia zverejnila 10. januára 2007.

    Po druhé, potrebujem povedať alebo pripomenúť, ako na novelu reagovali odborné kruhy zamietavo s odkazom, že návrh by bolo najlepšie vrátiť späť, je neopraviteľný. Dvakrát sme sa stretli v silnom zložení v energetickej komisii a taký stručný alebo výstižný záver som pred chvíľkou pomenoval. Preto ani veľké pozmeňujúce návrhy nemajú veľký zmysel.

    Navrhovaná novela nie je o ničom inom ako o odchode od systému, od pravidiel v energetike, ako do nich práve naopak kontaminovať politickú moc. Ministerstvo v rámci pripomienkovania síce pristúpilo na niektoré zmeny, v priebehu rokovania napríklad vypustilo neštandardné a silným lobizmom zavádzajúce nominovanie členov regulačnej rady zo zástupcov odberateľov energií. V skutočnosti pustenie odberateľov do cenotvorby, ale sofistikovane si to ošetrilo v § 9, kde štatutári týchto organizácií môžu byť nominovaní do regulačnej rady, kde navrhovatelia vstupujú do ústavného zákona o konflikte záujmov. A občania, o tých sa v médiách len vraví, aké to bude mať na nich perfektný dosah. A ja sa dotknem práve tej veci, tých hlavných cieľov zákona.

    Podľa mňa hlavný cieľ zákona je odvolať stoj čo stoj regulačnú radu dňom účinnosti zákona a ten druhý cieľ je mať politický vplyv na výšku ceny a zriadiť si na ministerstve svoj vlastný politický regulačný úrad. Súčasný úrad dostať tým pod politický tlak ministerstva, a to spôsobom odvolávania predsedu úradu spôsobom odvolávania členov regulačnej rady, vyjadrovaním sa ministerstva k cene a dokonca účasťou ministerstva pri cenovom konaní. A vôbec ministerstvu, teda štátu nevadí, že je súčasne aj akcionárom v regulovaných subjektoch, a to nevytýkam len ako opozičný politik, ale aj legislatíva Národnej rady vo svojom stanovisku to spomína ako konflikt.

    Ak chce niekto v škole použiť príklad, čo je to konflikt záujmov, tak toto je doslovný príklad z praxe. Škoda, že tento príklad dáva ministerstvo, lebo ministerstvo by malo byť to, ktoré proti konfliktu záujmov bude bojovať, a nie ho podporovať a dokonca ho ešte aj sofistikovane navrhovať v zákone.

    Je pravda, že ošetrujete trošku konflikt záujmov regulačnej rady, ale ja som spomínal, ako to je v tom § 9, ale to, že konflikt záujmov vťahujete do zákona je pravda, a to už nie je v poriadku.

    Ministerstvo, teda štát je účastníkom trhu, lebo vykonávate akcionárske práva, beriete dividendy, beriete podiel na zisku, ale súčasne je aj regulátorom ceny pre regulovaný subjekt, v ktorom sedí ako akcionár. Krásny konflikt, učebnicová schizofrénia postavenia ministerstva hospodárstva.

    To, že v správnom konaní, a cenové konanie je správne konanie, platí zásada rovnosti účastníkov konania, ministerstvu navrhovateľovi nič nehovorí. Záujem navrhovateľa regulovať všetko a všetkých a čakať, kým na Slovensku nastane nejakým zázrakom trh je absolútne nepochopenie veci, absolútne nepochopenie veci.

    Týmto zákonom robíte pravý opak, robíte všetko preto, aby sa Slovensko a jeho energetika uzatvárala do seba, aby sa robili hranice, aby sa komplikovali a zneisťovali investície do energetiky. A potom je úplne namieste otázka. Myslíte to vážne s energetickou bezpečnosťou Slovenska?

    Nie je jasné, ako chcete zabrániť, ja som to včera spomenul, aby výrobcovia, ktorým sa stanoví prinízka cena, aby nevyviezli energiu von. Alebo ako chcete diktovať dovoznú cenu plynu, cenu ropy? Máte ju možnosť regulovať, ale ako to chcete robiť, to sa tu už nepíše.

    A čo je úplne fascinujúce v tomto zákone a vôbec v komunikačnej stratégii ministerstva, to je neustále pripomínanie, že novela je pre občanov.

    Tak sa bližšie pozrime, či je to ozaj tak. Ako to vyzeralo v minulosti a kam to smeruje aj touto novelou sme všetci zažili a chvalabohu to máme za sebou. A to bolo prvé regulačné obdobie, kedy sa muselo do energetiky investovať, aby sme čiastočne odstránili technický hendikep a dodávky boli bezpečné. Občanom sa v minulosti nehovorila pravda, štát dotoval ceny tepla, elektriny, plynu z daňových peňazí a všetci sme sa tvárili, že je to úplne o. k.

    Chudobní síce doplácali aj na vykurovanie bazénov bohatých, všetci sme doplácali napríklad aj na plyn aj napriek tomu, že sme ho nemali zavedený a všetko bolo akože v poriadku. A dnes navrhujeme týmto zákonom podobnú cestu do prekonanej minulosti a tvárime sa, ako pomáhame občanom. A niektorí túto nepravdu prijímajú, však nech štát dotuje, lebo podľa nich to nemá na nich žiadny dopad, ale toto ich uvažovanie, že sa ich to netýka, keď štát dotuje ceny, platí len dovtedy, kým nepríde na tému zdravotníctvo, školstvo, dôchodky, sociálne dávky atď., kým sa nenadáva, že na potrebné aktivity štátu v týchto sférach nie je dostatok peňazí.

    Toto uvažovanie, „však sa ma to netýka“, platí dovtedy, kým sa nepríde na tému výšky daní, výšky odvodov, ktoré chceme, aby sa znižovali, a nie zvyšovali. Teda jednou rukou bombasticky občanom akože dávam dotovaním cien, ale druhou rukou im v skrytosti beriem. Beriem im zo zdravotníctva, zo školstva, beriem im z dôchodkov, z diaľnic, ciest.

    V dôvodovej správe váš minister financií to odhadol na 5 mld. ročne, a to si dovolím povedať, že tento odhad je dosť opatrný, konzervatívny, že dopad na štátny rozpočet bude viac ako 5 mld. ročne. A toto je koaličné číslo vášho ministra, číslo, a nie naše opozičné. Tých 5 mld. korún je dosť. Koľko je to nových ciest v mestách, v obciach, čo by zdravotníci dali, kebyže dostanú 5 mld. do rezortu.

    Ak by v minulosti neboli občania klamaní dotovanými cenami, ináč by sa rozhodovali pri svojich investíciách do zabezpečenia si vykurovania do prípojok a do kotlov. Ak bol boom v minulosti na elektrické vykurovanie, tak bol preto, lebo elektrina bola umelo lacnejšia. Keď ľudia zainvestovali zo svojich peňazí do kotlov, do prípojok, do stavebných úprav, tak zdražela a dnes je elektrické vykurovanie jedno z najdrahších, ak nie najdrahšie, a príprava teplej úžitkovej vody detto. Myslíte si, že občanom sa pomohlo, keď sa im v minulosti nehovorila pravda? Takto to bolo aj s plynom, ťahali sme ho aj do hôr, lebo bol tzv. lacnejší. Takýto postup považujete za dobré riešenie pre občanov? Ja nie.

    A ešte jednu tému spomeniem a je tiež akože pre občanov vo vašom zákone. A to je návrh výšky pokuty trom distribučným spoločnostiam vo výške 600 mil. korún oproti súčasnej 50-miliónovej pokute.

    Nie je to, pán minister, táto pokuta práve preto, že nepríde k unbundlingu, t. j. rozdeleniu a založeniu distribučnej spoločnosti, ktorá bude za regulovaný poplatok prepravovať elektrickú energiu od všetkých dodávateľov na trhu? To jest oddelenie komodity od elektriky, od jej prepravy? K zákonnej povinnosti k ambandlingu nepríde preto, že to brzdíte vy ako akcionár na valných zhromaždeniach. A pokutu v tomto zákone využívate ako donucovací prostriedok a zvyšujete ju z 50 mil. na 600 mil. plus 400 mil. penále za každý deň omeškania. Pekne to znie, pekne sa to marketingovo predáva, ako potrestáme tých privátnych spoluvlastníkov, na východe Nemcov, v strede Francúzov, na západe opäť Nemcov, však my im ukážeme. Pekne to znie. Lenže občanom treba povedať aj b. A to, že 50 % tej pokuty – 300 mil. zaplatí štát zo svojho, teda sám sebe, lebo je 51-percentný akcionár a o tých druhých 300 mil. plus úroky môže prísť, keď ho 49-percentný akcionár zažaluje pre zneužitie práv akcionára, lebo vinou akcionára štátu nebude unbundling. Pekný stret záujmov, pekný konflikt záujmov. Zabránim unbundlingu a potom ten istý štát za nezavedenie unbundlingu uloží pokutu. A takto to môže fungovať pri všetkých distribučkách. Ako rozmýšľam, tak rozmýšľam, ale občanov tu nikde nevidím. A ak bude pravda to, že nám hrozí pokuta z Európskej únie, tých 600 mil. korún, no tak potom my posunieme 600 mil. korún daňových peňazí Únii. Ako logiku v tom úplne nevidím.

    A ešte jeden príklad pomoci občanom v súvislosti s týmto zákonom. Na základe veľmi dlhého rokovania o tomto zákone a mnohých diskusií prichádzam na odpoveď, prečo tento zákon, prečo teraz a prečo taký, aký je?

    Pán minister na energetickej komisii v súvislosti s odvolaním členov regulačnej rady dňom účinnosti zákona spomenul aj rozhodnutie Ústavného súdu voči úradu. Tak som sa troška bližšie pozrel, o aký prípad ide. V hospodárskom výbore (ruch v sále) to pán minister zopakoval a doplnil, že ide o miliardy korún a aj o mimosúdne vyrovnanie, rozumej dohodu s druhou stranou, teda dohodu štátu s podnikateľskými subjektmi na odškodnom. Len na okraj, aby sme vedeli, o čom sa bavíme, bavíme sa o miliardách.

    Čo bolo predmetom rozhodnutia Ústavného súdu? Predmetom rozhodnutia Ústavného súdu bolo to, že prijal sťažnosť podnikateľských subjektov, že úrad im porušil základné práva a slobody ustanovené v ústave, a to tým, že úrad nevydal pred cenovým rozhodnutím všeobecne záväzný predpis upravujúci podmienky a postup pri regulácii. Týmto mal úrad porušiť základné ľudské práva sťažovateľov – právnických osôb, ja si ich dovolím vymenovať: Železiarne Podbrezová, Slovenská paroplynová spoločnosť Ružomberok, Duslo Šaľa, Slovenské magnezitové závody Jelšava, Slovmak Lubeník, Novácke chemické závody.

    Či zákon splnomocňoval úrad, aby takýto všeobecne záväzný predpis mohol vydať, to sa neskúma, to je úplne bokom. Ja si myslím, že nemohol preto, lebo definitívne sme túto problematiku vyriešili až v novele zákona v roku 2004, takže ÚRSO konal v tom čase podľa vtedy platného zákona. No ale čo je podstatné, čo je podstatné na tomto rozhodnutí Ústavného súdu, že na základe tohto rozhodnutia podali sťažovatelia, tieto právnické osoby žalobu o náhradu škody, ktorá im vznikla zvýšením cien. Zdá sa vám to absurdné? Podali žalobu na štát, že zvýšením cien im bola spôsobená škoda a žiadajú náhradu. Takéto rozhodnutie Ústavného súdu ja považujem za úplne absurdné.

    Namieste stojí otázka, že chráni ústava podnikateľa pred konkurenciou? Nechráni. Zaručuje ústava podnikateľovi, že bude mať úspech v podnikaní? Nezaručuje. A preto argumenty sťažovateľov nasvedčujú, že im ide viac o dosiahnutie ekonomických výhod ako o transparentnosť normotvorby. A za rovnako absurdné považujem aj definovanie ujmy škody, ktorá týmto súkromným spoločnostiam vznikla. Použijem alebo pomôžem si s dôvodnením sťažovateľov, že zisk je priamo závislý od ceny energií, keďže ceny energií úrad nastavil vysoko, ani nemôžu dosahovať zisk. A túto ujmu im má nahradiť štát. Absurdné a neskutočné.

    Ak som na začiatku povedal, že ste si navolili politicky len vlastných nových ústavných sudcov a dáme to do súvislosti napríklad s rozhodnutím tohto senátu Ústavného súdu, ktorý o tomto rozhodoval, tak ak sme my pri voľbe ústavných sudcov apelovali na profesionalitu, odbornosť a morálnosť, tak sme vedeli prečo. A to preto, aby občania na základe aj takýchto rozhodnutí Ústavného súdu sa nemuseli skladať právnickým osobám zo svojich daňových peňazí na ich zisk. Som veľmi zvedavý a veľmi ma zaujíma, ako sa budú sťažovatelia na všeobecnom súde brániť a vyčísľovať túto ujmu, keďže ich firmy nešli do likvidácie a dosahovali zisk. Som veľmi zvedavý.

    Poznámka na mimosúdnu dohodu so sťažovateľmi v súvislosti s touto novelou dostáva v súvislosti s rozhodnutím Ústavného súdu a s tou žalobou úplne iný rozmer a úplne inú podobu. Prečo sa mimosúdne dojednávať o miliardách korún? Na základe akých dokumentov chce vláda Roberta Fica sa mimosúdne dohodnúť so súkromnými spoločnosťami? Tým, že sa vláda bude tváriť a tvrdiť, že ak sa nedohodne mimosúdne, môže prehrať viac? Ak môže vláda prehrať, tak prečo sa sťažovatelia chcú mimosúdne dohodnúť na oveľa menšej sume, akú si vyčíslili? Tých spomínaných 2,7 mld. korún v liste predsedovi vlády Robertovi Ficovi od právneho zástupcu sťažovateľov doktora Fogaša je už po zľave od sťažujúcich sa. Už dali zľavu, už nechcú 17 miliárd, už chcú iba 2,7. Ja byť na ich mieste, ja byť na mieste sťažovateľov, tak sa súdim a vysúdim viac. Ale toto by som urobil len vtedy, ak by som mal šancu vyhrať a mimosúdne by som sa chcel dohodnúť vtedy, ak nemám šancu vyhrať. A oni zjavne nemajú šancu vyhrať, keď sa tlačia do mimosúdneho vyrovnania.

    Som presvedčený, že ten, kto sa chce brániť na súde, to je práve súčasná regulačná rada. A ten, kto sa chce dohodnúť, je súčasná vláda. A nie náhodou § 19a vo vašej novele, pán minister, že dňom účinnosti tohto zákona sa končí funkčné obdobie súčasnej regulačnej rady, nie je náhodou o tomto? O tomto si myslím, že je práve návrh tejto novely a § 19a a myslím si, že jedným z cieľov tohto zákona je dostať týchto ľudí preč, odstaviť ich, a keď nemáte zákonné dôvody, tak to jednoducho zmeníte, ako ste napríklad zmenili zákon o Úrade na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. A preto otázka, čo získa občan tým, že privátnym spoločnostiam vyplatíte zo štátneho rozpočtu 2,7 mld. korún je úplne namieste.

    A ak uvažujete na odškodnení časti právnických osôb, tak očakávam, že vláda odškodní aj každého jedného občana, lebo aj on utrpel ujmu tým, že sa zdvihli ceny energií. Je to predsa voči občanom neférové, ak odškodníte súkromné právnické osoby alebo 6 právnických osôb a občanov nie.

    Čo povedať na záver? Dámy a páni z koalície, skúste sa nad týmto zákonom zamyslieť. Zamyslieť sa nad jeho podstatou, zamyslieť sa nad tým, prečo sa vláda s ním tak ponáhľa, dokonca sme ho mali prerokovať aj v skrátenom legislatívnom konaní. Prečo sa tlačí na prijatie zákona, ktorý je v rozpore s vnútornou legislatívou, dokonca s ústavným zákonom, ktorý je v rozpore s legislatívou Európskej únie a ktorý uzatvára slovenskú energetiku do hraníc, spochybňuje investície do nej a jednoducho ohrozuje bezpečnosť, energetickú bezpečnosť na Slovensku.

    Pán podpredseda, dámy a páni, to je všetko, čo som chcel vo svojom príhovore povedať. Ďakujem vám.

  • Ďakujem. Teraz vystúpi pán poslanec Daniel Lipšic, pripraví sa pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja sa dotknem najskôr dvoch právnych problémov, ktoré odrážajú absolútne katastrofálnu úroveň vládnej legislatívy, a to, že do návrhu sú predkladané úplne zjavne protiústavné návrhy zákonov bez mihnutia oka. A dokonca včera sme si vypočuli v parlamente, že sa biele vydáva za čierne a čierne za biele. Hovorím o konflikte záujmov.

    Je zjavné, že návrh, ako bol doručený do parlamentu, je v rozpore s ústavným zákonom o konflikte záujmov. Budem citovať, aby to bolo úplne zjavné, lebo pravda, pokiaľ sa hľadá, dá sa nájsť.

    Ústavný zákon nám hovorí a vzťahuje sa aj na členov regulačnej rady, to je čl. 2 ods. 1 písm. y) ústavného zákona. V čl. 5 ods. 2 hovorí: „Verejný funkcionár,“ teda aj člen regulačnej rady, „nesmie byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti.“ Akejkoľvek, akejkoľvek.

    Čo nám hovorí návrh zákona predložený našou vládou? Návrh zákona nám hovorí v § 9 ods. 5, ale aj ods. 7, že konflikt záujmov sa týka len pôsobenia v regulovaných subjektoch, teda v iných nie. Tento návrh je zjavne protiústavný. To si uvedomil asi aj navrhovateľ, a preto v spoločnej správe sa už vypúšťa v § 9 ods. 7 slovo „regulovaných“, v § 9 ods. 7. A v § 9 ods. 5? Tam to zostane, pán minister? Prečítam vám, ako znie a žiaden návrh na jeho zmenu nebol predložený.

    „Prezident Slovenskej republiky nevymenuje za člena regulačnej rady kandidáta, ktorého blízka osoba je zamestnancom úradu, zamestnancom regulovaných subjektov, má majetkovú účasť na podnikaní len regulovaných subjektov, podniká v regulovaných činnostiach,“ ale nič viac. Tento návrh je stále protiústavný. No, môžem dočítať: „Alebo prostredníctvom združenia osôb, alebo je členom riadiacich, dozorných alebo kontrolných orgánov regulovaných podnikateľských subjektov.“ Regulované zostáva aj po spoločnej správe.

    Ak tento návrh schválime, schválime protiústavný návrh zákona. Blahoželám. Sú tu, samozrejme že aj ďalšie právne vymoženosti. Regulačná rada sa definuje ako nezávislý, kolektívny štátny orgán. Nezávislý až tak, že podľa § 9 ods. 14 prezident odvolá člena regulačnej rady, ak koná v rozpore s regulačnou politikou, ktorú schvaľuje regulačná rada, čiže ak bude zle hlasovať. Dať do názvu orgánu, že je nezávislý, ale jeho nezávislosť oklieštiť, čo je cieľom tohto zákona, je farizejské, nie je to pravdivé. Zároveň je regulačná rada kolektívny štátny orgán, ale o odvolaniach proti rozhodnutiu úradu podľa § 8 ods. 3 rozhoduje predseda, nie regulačná rada, ale predseda. Predseda je kolektívny orgán? Alebo vychádzame z toho, že keďže predsedu vlastne bude nominovať vláda, ktorá je jeden šťastný kolektív, tak je to kolektívny orgán?

    Považujem tieto ustanovenia z hľadiska právneho za neakceptovateľné a súhlasím s pánom kolegom Gálom, že by mal byť vrátený návrh zákona na dopracovanie. Tento návrh zákona je podľa mojej mienky okrem iného dôsledkom lobistického konania konkrétnych obchodných spoločností.

    Už tu pán kolega Brocka aj pán kolega Janiš spomínali rozhodnutie Ústavného súdu. Rozhodnutie, kde navrhovateľky, navrhovateľky, nie preto, že to boli dámy, ale preto, že to boli veľké obchodné spoločnosti zastupoval predstaviteľ bývalej SDĽ, v senáte bol tiež predstaviteľ bývalej SDĽ a rozhodnutie, ktoré považujem za veľmi povážlivé ide v prospech práve tých subjektov, v ktorých prospech ide návrh novely tohto zákona.

    Napočúvali sme sa na viacerých fórach o nenásytných gágoroch dôchodkovských správcovských spoločností, zdravotných poisťovní tiež. A Klub 500, to je kto? To sú sociálne slabšie vrstvy? V prospech ktorých je tento návrh novely zákona určený? Priznajte farbu.

    Dovoľte mi, vážený pán predsedajúci, ešte na záver spomenúť, keďže som spomínal legislatívne problémy tohto návrhu, jeden návrh. Návrh, ktorý nám bol takto za ranných hodín predložený, ktorým vládna koalícia ide v zrýchlenom konaní novelizovať zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Ja viem, vyjadrujem sa k legislatíve. Považujem to za škandál, za absolútny škandál, táto vláda dnes chce obmedziť prístup na informácie. Na poslednú chvíľu podanou novelou k zákonu nijako nesúvisiacemu, k zákonu o reklame. Táto vláda sa bojí, bojí sa, keď ide zakotviť neverejné rokovania vlády. Bojí sa poskytovať informácie občanom. Táto vláda je zbabelá a bojí sa pravdy.

    Pani poslankyňa Angyalová, chcem vás vyzvať (potlesk), chcem vás vyzvať a vyzvem vás ešte raz, vyzvem vás ešte raz, aby ste zvážili podanie tohto návrhu. Považujem to za okliešťovanie kompetencií parlamentu predkladať v druhom čítaní nijako nesúvisiace doplňujúce návrhy k takému závažnému zákonu, ako je zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Vy sa bojíte aj diskusie. Je to tak. A preto vás vyzývam, aby ste zvážili podanie tohto doplňujúceho návrhu v takomto konaní a týmto spôsobom. Je to nehodné parlamentu a je to nehodné krajiny, ktorá sa nazýva demokratický a právny štát.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Gábor Gál, pán poslanec Petrák Ľubomír. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem pánovi kolegovi Lipšicovi, že zopakoval ešte raz tie normy, ktoré sú navrhnuté v tomto zákone, v tomto návrhu zákona, ktoré sú zjavne v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Síce včera sme boli poučení mimoriadnym profesorom práva pánom poslancom Podmanickým, že aj keď je to tak napísané, všetko zostane tak, ako je.

    No vytiahnime tie hlavy z toho piesku a začnime sa vážne zaoberať neústavnosťou tohto návrhu. Vidím, že tie veci, ktoré spomenul aj pán poslanec Lipšic sa spoločnou správou alebo niektorými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré má potom asi predložiť pán poslanec Pelegrini, naprávajú určité nedostatky tohto zákona, ale zďaleka nie všetky. To sa ani nedá. Preto by bolo najvhodnejšie, aby sme tento návrh zákona vrátili navrhovateľovi na prepracovanie. Ďakujem.

  • Teraz má slovo pán poslanec Petrák Ľubomír. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Lipšic, zaznelo tu opakovane, tak ako sme si už zvykli od opozície, rad výhrad, obvinení, osočovaní. Vraj obhajujeme lobistické skupiny pri návrhu zákona. Vraj siahame na nezávislosť úradu, vraj ideme bojovať proti záujmom občanov. Ja chcem postaviť v tomto kontexte iba jednu jedinú otázku. Od čoho bol doteraz nezávislý regulačný orgán, keď až po celospoločenskom tlaku, alebo nazvime to inak, po cielenom tlaku vlády prvýkrát v histórii sa začali zreálňovať ceny regulovaných komodít, pokiaľ ide o vodu, pokiaľ ide plyn, pokiaľ ide o elektrickú energiu. Myslíte si, že tieto kroky a vytváranie tlaku, dám to do veľkých úvodzoviek, na nezávislý orgán je proti záujmom občanov? Veď ten orgán sa správal nezávisle od všetkého, možno len bol závislý od svojich vlastných záujmov.

  • Ďakujem, pán poslanec. S odpoveďou na faktické otázky pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Petrák. No, zatiaľ sa vám darilo presviedčať občanov, že znižovanie plynu, cien plynu a ropy je dôsledkom politiky tejto vlády.

  • Smiech zo sály.

  • Len dnes som sa dočítal a nestihol som včera natankovať, že sa má zvyšovať cena ropy a nafty. Táto vláda ide zvyšovať cenu ropy a plynu? A asi áno, lebo ste presvedčili občanov, že to je vec vlády, aké sú ceny ropy a nafty. Je to dvojsečné, pán poslanec, lebo keď sa znižuje, je to fajn, ale keď sa zvyšuje, už je problém.

    Takže znižovanie týchto komodít bolo dôsledkom najmä trhových cien na svetových trhoch. A nie vašej novely zákona, ale zjavne to fungovalo aj bez novely zákona, takže potom prečo ju predkladáte? Proste vy si protirečíte úplne v základných logických súvislostiach.

  • Ďakujem. Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, predkladaný návrh novely zákona o regulácii v sieťových odvetviach rieši predovšetkým tri základné okruhy problémov. Chcel by som sa k dvom vyjadriť a podám jeden pozmeňujúci návrh.

    Vo svojom diskusnom príspevku sa budem venovať teda dvom témam, a tak pokračovať v diskusii, ktorú sme začali vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Jedným z problémov, ktorý uvedený návrh zákona prináša, je rozširovanie predmetu regulácie, teda znovuzavedenie regulácie na slovenskom energetickom trhu.

    Trendy Európskej komisie pri budovaní rozvinutého trhu Európskej únie sú presne opačné a spočívajú v liberalizácii energetického sektora v európskom kontexte, čo je vyjadrené v smernici č. 2003/54C, ktorá zaviedla liberalizáciu trhu s elektrinou pre všetky členské štáty, a to od 1. júla 2004 pre všetkých odberateľov s výnimkou domácností a od 1. júla 2007 vrátane domácností. Preto je namieste otázka, prečo ministerstvo navrhovanou zmenou vracia energetický trh späť do minulosti. Len klesajúca miera regulácie umožní fungovanie trhových síl. Preto by mala existovať skôr podpora zvyšovaniu konkurencie namiesto zavádzania opätovnej regulácie trhu.

    Navrhované opatrenie je pre členskú krajinu krátkozraké a dlhodobo neudržateľné. Je zarážajúce, prečo ministerstvo navrhuje znovuzavedenie regulácie, keď je zrejmé, že deregulácia je z dlhodobého hľadiska perspektívou, ktorej sa ani Slovensko aj tak nevyhne. Táto regulácia slovenskú energetiku oslabí a s veľkou pravdepodobnosťou ohrozí jej schopnosť konkurovať na vnútornom trhu Európskej únie.

    Vyústením celého návrhu je potom navrhovaný bod 22, ktorý v § 12 ods. 12 umožňuje úradu regulovať aj iný tovar alebo službu, ak vznikne mimoriadna trhová situácia.

    Pán minister, o aký tovar alebo o akú službu ide, o ktorých regulácii by mal úrad svojvoľne rozhodovať? Čo to je mimoriadna trhová situácia? Kto o nej rozhodne a akým právnym úkonom? V § 12 ods. 1 taxatívne menujete oblasti podliehajúce cenovej regulácii. Prečo zrazu umožňujete úradu svojvoľne regulovať iné tovary a služby, ktoré nie sú zahrnuté v § 12 ods. 1. Ak vládna koalícia chce v budúcnosti rozširovať cenovú reguláciu, prosím, je to jej politika a môže tak urobiť. Má väčšinu v parlamente a môže to realizovať úpravou rozšírením § 12 ods. 1. Ale žiadam poslancov vládnej koalície, aby sme sa nezbavovali tejto zodpovednosti schválením uvedeného bodu 22. Preto predkladám pozmeňujúci návrh na vypustenie tohto bodu z návrhu zákona.

    Druhým problémom, ktorý predmetná novela navrhuje, je inštituovanie novej regulačnej rady a s tým súvisiacej nezávislosti nových členov regulačnej rady. V prvom rade nie je zrejmé, prečo pán minister navrhuje v prechodných ustanoveniach § 19a ukončenie funkčného obdobia doterajších členov regulačnej rady. Veď oddelenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví od regulačnej rady nevyvoláva nutnosť voľby nových členov do regulačnej rady. Navyše dvom členom regulačnej rady, súčasným, končí mandát v októbri tohto roku a vládna koalícia si bude môcť doplniť jedného nominanta za vládu a jedného za Národnú radu Slovenskej republiky pri súčasnom zachovaní kontinuity regulačnej rady, ktorú i vy, pán minister, navrhujete v § 19a ods. 3 zachovať. Teda aby prví členovia rady boli volení s rôznou dĺžkou funkčného obdobia.

    To znamená, že túto kontinuitu rušíte pre súčasných členov regulačnej rady, ale zároveň navrhujete pre vami zvolených nových členov regulačnej rady. Prečo toľká netrpezlivosť? Už tu bol spomenutý prípad, a v tlači prebehli informácie, že tento váš návrh, pán minister, súvisí s odškodnením sedmičky firiem, ktoré po vlaňajších rozhodnutiach Ústavného súdu žalujú štát o 2,3 mld. korún a vy, pán minister, v hospodárskom výbore ste pripustili mimosúdnu náhradu štátu. A tak návrh zákona má umožniť výmenu ľudí v regulačnom úrade, ktorí odškodnenie odmietajú.

    Ukončenie funkčného obdobia súčasnej regulačnej rady dňom účinnosti novely zákona preto predstavuje hrubý politický nátlak a spochybňuje nezávislosť regulátora. Navyše, táto nezávislosť je spochybnená aj ďalším vaším návrhom uvedený v bode 13 § 9 ods. 14, ktorý ukladá prezidentovi povinnosť odvolať člena regulačnej rady, ak jeho odvolanie navrhne ten, kto navrhol jeho vymenovanie. Teda vláda alebo Národná rada Slovenskej republiky.

    Ak bude teda člen regulačnej rady konať nezávisle od vôle vlády, tá jednoducho navrhne jeho odvolanie.

    Pozmeňujúci návrh pána poslanca Faiča, ktorý je uvedený v spoločnej správe pod bodmi 9 a 10 je len zmiernením týchto obáv, ale pochybnosti o nezávislosti regulátora neodstraňuje. Zároveň musím pripomenúť, že aj so zabezpečením nezávislosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví mal zjavne problém i výbor pre financie, rozpočet a menu, ktorý to konštatoval vo svojom uznesení k pozmeňujúcemu návrhu uvedenom v bode 18 spoločnej správy.

    Preto predkladám aj procedurálny návrh, aby sme o tomto pozmeňujúcom návrhu hlasovali osobitne, nakoľko navrhované ustanovenie o tom, že účastníkom cenového konania je i ministerstvo hospodárstva, je v rozpore so zákonom č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, pretože ono nemá v kompetenčnom zákone pôsobnosť v oblasti cenovej regulácie.

    Vážený pán minister, z uvedeného je zrejmé, že tento návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach neposilní slovenskú energetiku, zhorší jej konkurencieschopnosť na vnútornom trhu Európskej únie a zhorší stabilitu regulačného rámca spochybnením nezávislosti regulátora, a preto je vhodný skôr na prepracovanie ako na schválenie Národnou radou Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali zoznam rečníkov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne. Teraz sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Do rozpravy sa hlásia poslanci Pelegrini, Bauer, Kužma, Mikuš, Mikloš, Faič, Štefanec. Ďakujem a uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Pelegrini. Máte pocit, že ste nestihli, alebo (hlas zo sály)? Dobre. Tak ešte poprosím aj pána poslanca Kahanca, keby ste... Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Pelegrini.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 149).

    Bod 1. V čl. I v 22. bode v § 12 ods. 12 sa na konci „bodka“ nahrádza „čiarkou“ a dopĺňajú sa slová, „a ak je to v súlade s regulačnou politikou“. Odôvodnenie: Ide o ustanovenie pôvodné, ktoré umožňuje Úradu pre reguláciu sieťových odvetví regulovať aj také služby alebo tovar poskytované v sieťových odvetviach, ktoré nie sú uvedené v § 12 ods. 1, a to v prípade, že si to vyžiada situácia na trhu. Ide o prípady mimoriadnej trhovej situácie, ak dôjde k ohrozeniu trhu vplyvom nedostatočne rozvinutého konkurenčného prostredia, alebo ak si to vyžaduje ochrana spotrebiteľa. Posudzovanie, kedy nastanú tieto prípady, ako aj to, ktoré tovary a služby by sa prípadne regulovať mali, bude vykonávané v súlade s platným právom Európskej únie a v súlade s energetickou politikou Európskej únie. Uvedené znenie je v súlade so znením v platnom zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách.

    Bod 2 pozmeňujúceho návrhu. V čl. III v 12. bode v § 48 ods. 2 písm. a) znie: „Uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu na vymedzenom území s každým, kto o to požiada, ak sú splnené technické podmienky a obchodné podmienky dodávateľa plynu, je k dispozícii dostatočná prepravná, distribučná a uskladňovacia kapacita a dostatočné množstvo plynu. Povinnosť dodávateľa uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu sa nevzťahuje na odberateľa, ktorý za posledných 12 mesiacov hrubo porušil zmluvu o dodávke plynu alebo neoprávnene odoberal plyn.“

    Odôvodnenie: Predpokladaná povinnosť všetkých obchodníkov s plynom uzavrieť zmluvu o dodávke plynu s každým, kto o zmluvu o dodávke požiada, tak ako sa to navrhuje pôvodne v zákone, nemôže byť technicky možné, nakoľko zemný plyn nemôže byť na Slovensku vyrábaný vo významnom množstve. V prípade, že neexistuje žiadna primeraná importná zmluva, obchodník s plynom nemôže byť schopný splniť túto povinnosť. Okrem toho musia byť pre dodávku plynu splnené ďalšie podmienky týkajúce sa kapacít, prepravnej a distribučnej siete a uskladňovacie kapacity. Navyše všeobecná povinnosť dodávok pre subjekt s dominantným postavením na trhu vyplýva zo súťažného práva.

    Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, žiadam vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Gál Gábor. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vítam tento pozmeňujúci návrh pána poslanca Pelegriniho, ale mali by vystúpiť ešte z poslaneckého klubu SMER – sociálna demokracia asi ešte 20, aby odstránili všetky tieto nedostatky a až vtedy sa môžeme baviť o zákone ako o nejakom ucelenom právnom predpise, ktorý by mohol novelizovať doteraz platný zákon. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Rudolf Bauer, pripraví sa ešte pán Kužma.

  • Vážený pán podpredseda Číž, vážený pán minister Jahnátek, kolegyne, kolegovia, chcem tiež vystúpiť k tomuto návrhu, upozorniť opäť na to, že Európska komisia zverejnila dňa 10. januára 2007 tzv. tretí balík opatrení pre odvetvie energetiky. Tento balík obsahuje okrem iného aj výsledky prieskumu v sektore energetiky, správu o postupe na vnútornom energetickom trhu, akčný plán na dosiahnutie energetickej efektívnosti, rolmed pre obnoviteľné zdroje atď.

    Návrh opatrení vychádza z analýzy vnútorného energetického trhu Európskej únie a bol zverejnený v čase, keď téma energetickej bezpečnosti a zaistenia zdrojov je v Európskej únii témou č. 1, bude sa ňou zaoberať nasledujúci samit Európskej rady a je tiež jednou z priorít nemeckého predsedníctva Európskej únie.

    Novela, o ktorej rokujeme, bola predložená Národnej rade skôr, ako Európska komisia zverejnila tento návrh, a preto, samozrejme, nemôže reagovať na opatrenia navrhované v tomto balíku.

    Súčasná právna úprava zákona o regulácii v sieťových odvetviach zabezpečuje nezávislé postavenie regulačného úradu. Počas prvých 3 rokov svojej existencie získal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví mnohé skúsenosti a vykonal celý rad opatrení, ktoré pomohli stabilizovať trh s energiou a vytvárať lepšie podmienky pre všetky kategórie spotrebiteľov. A pritom v tomto období bolo na Slovensku potrebné akumulovať značné prostriedky na investície v energetike, na preklenutie dlhodobého finančného deficitu, ktorá v sebe niesla nevyhnutnosť odstránenia cenových deformácií z minulosti.

    Nezávislosť regulačného orgánu je jednou z podmienok stabilného regulačného rámca. Väčší politický vplyv na proces cenotvorby v elektroenergetike, v plynárenstve, v zásobovaní teplom a vo vodnom hospodárstve prináša vyššiu nestabilitu a ohrozuje investície.

    Prioritou regulačnej rady je, samozrejme, chrániť koncových spotrebiteľov, ale zabezpečiť hospodárnu, spoľahlivú a kvalitnú dodávku tovarov a služieb sa nedá dosiahnuť bez ignorovania investičných potrieb na strane dodávateľov. To je najťažšia úloha regulačného orgánu, dosiahnuť a zachovať rovnováhu medzi kvalitnými službami s čo najnižšími cenami pre koncového spotrebiteľa a dostatočnými zdrojmi na investície.

    Rozhodovanie orgánu takého typu má byť postavené na odbornom základe a nemá byť ovplyvňované politickými pozíciami a preferenciami. Väčšia ingerencia štátnych orgánov na rozhodovanie regulačného úradu narušuje potrebnú rovnováhu a zakladá potenciálne ohrozenie koncových spotrebiteľov do budúcnosti napríklad v dôsledku nedostatočného investovania do prenosovej a distribučných sústav.

    Štátne orgány majú zodpovednosť za „nastavenie systému“, a nie za priame riadenie zložitých systémov. Systém, ktorého súčasťou je regulačná rada, ktorá môže pracovať s vedomím určitej stability je odskúšaným a uznávaným systémom v mnohých vyspelých krajinách, a preto znižovanie nezávislosti regulátora nie je dobré riešenie.

    Preto sa pripájam k návrhu, ktorý tu zaznel od kolegu Gála aj Lipšica, vrátiť predložený vládny návrh predkladateľovi na prepracovanie aj preto, aby sme počkali, pokiaľ nebude vyhodnotený energetický balík Európskej komisie a nebudú známe závery nadchádzajúceho marcového samitu Európskej rady. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz vystúpi pán poslanec Štefan Kužma, pripraví sa Jozef Mikuš.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, pán minister Jahnátek pripravil novelu zákona, ktorú, ako pred chvíľou dobre povedal kolega Bauer, budeme pravdepodobne už v lete musieť novelizovať.

    Na zasadnutí Európskej rady v Bruseli sa má totiž prijať tzv. energetický balíček, ktorý sa automaticky stane záväzným pre všetky členské štáty Európskej únie, teda aj my budeme musieť novelizovať zákon o regulácii v sieťových odvetviach.

    Aj na základe prípravy európskeho energetického balíčka sa viedli rokovania s Bruselom. Pán minister tvrdí, že Brusel schvaľuje túto novelu. Ani slovom však nespomenul, že tieto rokovania ešte nie sú ukončené. Ba čo viac, eurokomisár pre energetiku Andris Piebalgs sa 16. januára tohto roku vyjadril, že slovenská vláda v niektorých veciach síce ustúpila požiadavkám Komisie, ale on osobne verí, že pri ďalších stretnutiach sa ešte podarí dosiahnuť ďalšie ústupky. Keďže majú byť ďalšie stretnutia, tak sa asi rokovania neskončili.

    Európska komisia podľa slov komisára nie je určite spokojná s doterajším stavom vecí a jeho súčasným vývojom, no napriek tomu si myslí, že sa vláda v konečnom dôsledku vyhne neštandardným zásahom do fungovania trhu.

    Preto sa vás, pán minister, pýtam, kedy sa ohľadom vašej novely zákona o regulácii v sieťových odvetviach ukončili rokovania s Bruselom. Ak máme rokovať o vašej novele, kedy nám dáte k dispozícii písomné podklady so závermi z tohto rokovania.

    Transformácia úradu vo vašom podaní robí z nezávislého orgánu poslušnú slúžtičku vlády. Táto slúžtička bude aktívne sa podieľať na populistickej politike. Napokon na zasadnutí hospodárskeho výboru ste to sám priznali, keď ste povedali, že keď budeme potrebovať prijať euro a splniť kritérium inflácie, tak regulačný úrad nám môže pomôcť znížiť ceny, aby sme sa vmestili do kritéria inflácie. Čiže jednoducho znížime umelo ceny, aby sme splnili kritériá.

    Keď prijmeme euro, potom čo sa stane? Tie ceny vrátime? Potom povieme, že na vine nie je vláda, že sa zdražilo, ale na vine je prijatie eura a za všetko môže euro? Alebo ešte ten jeden rok počkáme s umelými cenami, nech to musí urobiť ďalšia vláda po voľbách. Predsa ceny, to nie je hračka v rukách vlády, s ktorými si robí politiku, keď potrebujem znížiť znížim, keď potrebujem zvýšiť zvýšim. Na toto už mnoho ľudí na takéto umelé ceny v tomto štáte doplatilo, keď sa rozhodovali napríklad pri plynofikácii na základe umelých cien plynu a dnes ľutujú, koľko musia platiť, keď sa tieto ceny zreálnili.

    Z vášho vystúpenia, pán minister, pred výborom vyplýva ešte jedna vec, že napriek tvrdeniam, že je to nezávislý úrad a že nezávislosť úradu bude zabezpečená, že to nie je pravda. Ako inak už teraz vo februári viete, aké budú ceny, keď bude potrebné, aby boli nižšie. Odpoveď je veľmi jednoduchá. Tento úrad nebude nezávislý, tento úrad jeho úlohou bude len robiť politiku, ktorá bude výhodná podľa toho, aké budú potrebné preferencie, ale ceny, to skutočne nie je hračka, ceny, to je ekonomická kategória.

    Vážené dámy, páni, tento zákon skutočne nie je dobrý, skutočne ho treba prepracovať, a preto vás vyzývam, pán minister, aby ste tento zákon stiahli a začalo sa s ním úplne odznova.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz vystúpi pán poslanec Jozef Mikuš, pripraví sa Mikloš Ivan.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, jedným z prvých materiálov, ktorým sa zaoberala nová vláda po vlaňajších parlamentných voľbách bol návrh postupu pri vytvorení operatívneho systému, ktorý reaguje na akútnu situáciu súvisiacu so zvyšovaním cien pohonných hmôt a energie. Je príznačné, že táto téma sa stala predmetom záujmu už v septembri roku 2006. Vláda sa hneď od začiatku podujala proklamovať plnenie nesplniteľných sľubov, ku ktorým sa zaviazla v programovom vyhlásení. Stručne povedané, podujala sa riešiť témy, na ktoré nemá dlhodobo reálny dosah.

    Európska únia, ktorej členom je Slovensko už tri roky, vypovedala už dávno pred zasadnutím Roberta Fica na stoličku predsedu vlády v Bratislave vojnu dvom subjektom v oblasti energií, a to národným vládam a energetickým monopolom. Robila tak v záujme tretieho najdôležitejšieho subjektu, ktorým je zákazník.

    Liberalizácia na energetickom trhu má priniesť zákazníkovi lepšie služby za prijateľnejšie ceny, pritom si treba uvedomiť, že za relatívne prijateľnejšie ceny. Veď nemožno od distribútorov benzínov a nafty žiadať nižšie ceny v čase, keď 150-litrový sud surovej ropy stojí 60 dolárov ako v období tretinovej ceny vstupnej suroviny. Cieľom procesu liberalizácie je zefektívňovanie nákladov výrobných a dodávateľských energetických firiem, aby nezneužívali na trhu svoje monopolné alebo dominantné postavenie.

    Samozrejme, že proces liberalizácie je zložitý. Naráža na protichodné záujmy dodávateľov energií a zákazníkov, narúša sny národných vlád o tzv. energetickej sebestačnosti, prestáva rozoznávať hranice medzi štátmi. Ale tento pohyb má význam, pretože prináša úžitok zákazníkovi.

    Stačí sa pozrieť do iných liberalizovaných odvetví, kde je na ceste menej komplikácií, napríklad na telekomunikácie. Tam je dnes už kritikov málo. Nepridávajú sa k nim ani populistické vlády, lebo sa nedá z toho žať politický úspech. Liberalizácia v tomto odvetví naozaj priniesla kvalitnejšiu ponuku produktov za lepšie ceny. Slovensko to pozná na vlastnej koži, aj keď sme si od súčasnej koalície v minulosti okolo toho vypočuli strašne veľa.

    Útok na súčasný spôsob regulácie cien energií s úmyslom posilňovania právomocí vlády nie je nič iné ako populizmus. Je nezmyselný, nevedie nikam a ide proti zákazníkovi. Bojovať proti tomu, čo je jednou z hlavných ekonomických agend Európskej únie je navyše vopred stratené. Navyše je nezmyselné, pretože myšlienka liberalizácie na energetickom trhu sleduje presne to, čo vláda Roberta Fica vyhlasuje, ale proti čomu vedome vystupuje, sleduje prospech zákazníka.

    Reguláciu v členských štátoch Európskej únie nemožno chápať inak ako prechodný stupeň na ceste k maximálnej možnej liberalizácii. Slovensko doteraz nebolo výnimkou. Už pred niekoľkými rokmi ustúpilo od regulácie z vôle politicky zostavovanej vlády k odbornej regulácii zastrešenej nezávislým orgánom. Hoci nemožno povedať, že na verdiktoch alebo vo verdiktoch Úradu na reguláciu sieťových odvetví sa nevyskytli žiadne chyby. Jednoznačne išlo o historický posun dopredu.

    Slovensko je na ceste od striktnej vládnej regulácie cien k liberálnemu trhu. V horizonte niekoľkých rokov by sa regulácia mala odbúrať a ceny energií by mal určovať trh. Trh, na ktorom je viacero hráčov, usilujúcich sa získať zákazníka napríklad tak, ako je to v spomenutých telekomunikáciách.

    Mnohým dodnes v ušiach dobre neznie slovo liberalizácia. Vidia za ňou nenásytných kapitalistov zdierajúcich biednych zákazníkov. Vysoké zisky nahonobené na úkor masy zbedačených. Ľudia, ktorí takto uvažujú by sa mali zamyslieť nad vlastnými vedomosťami a pohnútkami. Práve liberalizácia vedie k tomu, aby sa zisky dodávateľov služieb minimalizovali a aby firmy boli nútené ponúkať v konkurenčnom boji produkty za nižšiu cenu. Ľudia, ktorí o sebe vyhlasujú, že majú silné sociálne cítenie, myslia vlastné slová úprimne, by mali liberalizáciu vítať. Reguláciu v prechodnom období by mali viac a viac odpútavať od politických vplyvov a mali by sa snažiť prechodné regulačné obdobie čím viac skracovať.

    Týmto ľuďom je ešte ťažšie pochopiť pojem podnikateľské prostredie. Všetky firmy pôsobia v nastavenom podnikateľskom prostredí, pričom stále veľký vplyv má naň vláda. Ako svedčia štúdie mnohých renomovaných inštitúcií, kvalitné podnikateľské prostredie sa vyznačuje rovnosťou šancí. Nikto nie je uprednostňovaný, nikto nie je utláčaný. Kde sa všeobecne darí podnikateľom, darí sa zamestnancom, darí sa občanom.

    Vrátiť proces liberalizácie v jeho pohybe naspäť je útok proti podnikateľskému prostrediu, je útok proti občanovi. A je to aj vo veľkom rozpore s konštatovaním predkladateľa v dôvodovej správe, že predložená novela zákona nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Pritom nepomôže ani alibistické skrývanie sa za záujmy firemných odberateľov energií. Tí sami veľmi dobre vedia, že dočasná výhoda bude v budúcnosti draho zaplatená. Čo energetické firmy nezískajú dnes, to neinvestujú, a tým predražia svoje produkty v budúcnosti.

    Vláda už pred pol rokom vyhlásila grotesknú vojnu proti dodávateľom energií. Výsledkom tzv. operatívneho postupu je návrh na zmenu regulácie. Pravdepodobne sa jej pomocou koaličných poslancov zámer podarí presadiť. Ale ak áno, potom jej okrem spomenutých postrehov možno vyčítať aj krátkozrakosť, pretože ešte počas svojho funkčného obdobia môže pocítiť negatívne aj jeho dopady. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Teraz dávam slovo poslancovi Ivanovi Miklošovi, pripraví sa pán poslanec Vladimír Faič. Pán poslanec Mikloš nie je v sále, stráca poradie. Slovo má pán poslanec Vladimír Faič, pripraví sa pán poslanec Ivan Štefanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, na tému cenovej regulácie v energetickej oblasti je, myslím si, užitočné pozrieť z hľadiska dvoch rovín. A to prvej, bezprostredného riešenia vzťahov súvisiacich s reguláciou v sieťových odvetviach. A druhou v širších súvislostiach a pohľadoch na hospodársku politiku štátu.

    Problematika regulácie v sieťových odvetviach nemá v Slovenskej republike príliš dlhú tradíciu a z toho dôvodu si objektívne vyžaduje dopracovanie do vecnej aj legislatívnej oblasti.

    Ako dôležité sa javí aj prekonanie niektorých subjektívnych názorov a predstáv preniknutých do predmetného zákona a najmä praktickej regulačnej politiky. V minulých rokoch v politike prevládal ideologický náhľad na ekonomiku a boli sme zvyknutí počúvať najmä osobné predstavy o trhu. Aj úloha národného regulátora bola v uvedenom duchu prezentovaná ako zabezpečenie transparentnej nediskriminačnej a efektívnej hospodárskej súťaže v sieťových odvetviach. Pravdepodobne vedome sa však zabúdalo na opačnú stranu problému spočívajúcu v ochrane spotrebiteľa.

    Príslušné smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie jasne zdôrazňujú, citujem, „že výhody vyplývajúce z vnútorného trhu majú byť dostupné pre celý priemysel a obchod Spoločenstva vrátane malých a stredných podnikov a pre všetkých obyvateľov Spoločenstva v čo najkratšom čase z dôvodov spravodlivosti, konkurencieschopnosti a nepriamo aj vytvorenia nových pracovných miest v dôsledku rastu efektívnosti, ktorú dosiahnu podniky“. A rovno národným štátom stanovujú povinnosť prijať opatrenia na ochranu konečných odberateľov na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, najmä zabezpečiť vhodné záruky na ochranu zraniteľných odberateľov. A mali by zabezpečiť, citujem, „aby odberatelia z domácností a pokiaľ to členské štáty považujú za vhodné aj malé podniky používali právo zásobovania elektrinou určenej kvality za jasne porovnateľné, transparentné a primerané ceny“. A členské štáty ďalej zabezpečia, aby bol oprávnený odberateľ účinne schopný prejsť k inému dodávateľovi. A v neposlednom rade členské štáty zavedú vhodné opatrenia na dosiahnutie cieľov sociálnej a hospodárskej súdržnosti.

    Ak vláda chcela začať napĺňať svoj program v ekonomickej oblasti, musela začať tam, kde sa zdali deformácie v ekonomických záujmoch ako najvypuklejšie medzi monopolnými dodávateľmi energií a odberateľmi.

    Ekonomická časť vládneho programu je totiž založená na spojení dôslednej prorastovej hospodárskej politiky s postupným hľadaním rovnováhy medzi verejnými záujmami a záujmami firiem obchodných a finančných spoločností tak, aby hospodárska politika štátu vytvárala základné podmienky pre rast zamestnanosti, prosperitu trhových subjektov, ktorí na druhej strane uznávajú potrebu akceptovania verejných záujmov.

    Doteraz platný a účinný zákon o regulácii v sieťových odvetviach jednostranne premietol príslušnú legislatívu Európskej únie, čím dôsledne chránil záujmy monopolných dodávateľov energií a nebral do úvahy záujmy väčšiny odberateľov.

    Treba tu povedať, že pôvodný návrh ministerstva, ktorý bol predložený najskôr do vlády, prešiel významnými zmenami v celom legislatívnom procese. Myslím, že pri predkladaní návrhov zákonov treba brať do úvahy celý legislatívny proces.

    Rovnako boli akceptované prvotné pripomienky vznesené orgánmi Európskej únie počas osobných konzultácií, ktoré uskutočnili pracovníci ministerstva hospodárstva, také mám informácie. Pripomínam to preto, že reakcie na túto novelu, tak ako som to ja počul v rozprave, ale aj v médiách sú reakciami práve na pôvodnú predlohu, pôvodný návrh, ktorý bol predložený do vlády a ktorý prešiel zásadnými zmenami aj vo vláde, aj v priebehu posunutia návrhu zákona do druhého čítania.

    Podľa môjho názoru ide o takéto zmeny. Z pôvodného alebo prvotného návrhu bola vypustená možnosť vymenovania dvoch členov regulačnej rady z relevantných združení odberateľov energie a nahradiť troch členov na návrh Národnej rady a troch členov na návrh vlády, čím bola vlastne aj akceptovaná pripomienka orgánov Európskej komisie, podľa ktorej zastúpenie odberateľov v regulačnej rade je väčší problém ako politickí nominanti. Bol doplnený dôvod odvolania člena regulačnej rady.

    Podľa pripomienky orgánov Európskej komisie odvolanie členov musí prebiehať podľa transparentných, dopredu stanovených kritérií. Rovnako sa vypustila prísna možnosť odvolania celej regulačnej rady. Počas konzultácií v Bruseli je nazvaná ako extrémne opatrenie. Druhú konzultáciu uskutočnili príslušní odborní funkcionári ministerstva hospodárstva po schválení návrhu vo vláde.

    Podľa mojich informácií pripomienky smerovali k dvom základným skupinám otázok. Po prvé, v ešte stále veľmi prísne nastavených pravidlách pre odvolávanie členov a funkcionárov orgánov štátnej správy regulácie v sieťových odvetviach, a po druhé, príliš rozsiahleho predmetu cenovej regulácie.

    Po odbornej diskusii a po konzultácii s pracovníkmi ministerstva hospodárstva som aj ja vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj predložil pozmeňujúci návrh riešiaci výhrady orgánov Európskej komisie. Návrh bol akceptovaný a spolu s ostatnými 18 pozmeňujúcimi návrhmi je v spoločnej správe.

    Prvá skupina zmien vlastne navrhuje zmiernenie prísnosti pri eventuálnom odvolaní členov a funkcionárov orgánov štátnej správy regulácie v sieťových odvetviach. Rovnako dolaďuje usporiadanie dvoch orgánov štátnej správy regulácie, a to Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a regulačnej rady.

    Pozmeňujúci návrh rieši rozšírenie nezlučiteľnosti členstva regulačnej rady nielen na členstvo v riadiacich, dozorných a kontrolných orgánoch regulovaných podnikateľských subjektov, ale na takéto členstvo vo všetkých podnikateľských subjektoch, čím vlastne reaguje, a to musím povedať, na konštruktívny názor pána kolegu Gála, ktorý predniesol už na prerokovaní v ústavnoprávnom výbore.

    Uznávam, nie je tu pán poslanec Gál, že ako prvý vystúpil v súvislosti s predmetným návrhom a poukázal na túto skutočnosť. Samozrejme, že to vystúpenie, emotívne, ktoré bolo včera o protiústavnosti, som vnímal ako istý dramatický prvok pri jeho právnom názore.

    Bol by som veľmi rád, vážení kolegovia, keby sme pri prerokovaní tohto zákona brali skutočne do úvahy celý legislatívny proces, tak správu z gestorského výboru, teda spoločnú správu, ako i navrhované zmeny a pozmeňujúce návrhy.

    Druhá skupina zmien navrhuje upraviť najproblematickejšiu časť súvisiacu s predmetom a spôsobom samotnej regulácie. Predovšetkým z návrhu vypustiť regulovanie výroby elektriny vrátane silovej elektriny, dodávku elektriny a plynu pre iných odberateľov ako domácnosti. V prípade akceptovania pozmeňujúceho návrhu na rozsah regulácie sa vlastne v podstate nezvýšil oproti doterajšiemu stavu. Takto som zdôvodňoval moje pozmeňujúce návrhy aj v už citovanom výbore.

    Nazdávam sa, že po premietnutí pozmeňujúcich návrhov pôjde o tretie znenie novely zákona. Myslím si, že po výrazných zmenách.

    Takto poňatá novela rieši podľa môjho názoru nasledovné oblasti. Regulačná činnosť bude predstavovať spojenie zabezpečenia transparentnej nediskriminačnej a efektívnej hospodárskej súťaže v sieťových odvetviach a adekvátnej ochrany spotrebiteľa.

    Ďalej. V návrhu novely budú tiež zakomponované nástroje na monitorovanie trhu s energiami zo strany ministerstva hospodárstva, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a Protimonopolného úradu.

    Taktiež zavádza usporiadanie dvoch orgánov štátnej správy regulácie v sieťových odvetviach. A v neposlednom rade v procesnom postupe cenovej regulácie prináša všeobecne vítanú možnosť zavedenia odvolania proti rozhodnutiu úradu vydanému v cenovom konaní v prvom stupni. O odvolaní má rozhodovať regulačná rada, čo pri konzultácii bolo ocenené aj orgánmi Európskej komisie.

    V ďalšej časti, dámy a páni, by som sa chcel venovať otázke toľko diskutovanej nezávislosti národného regulátora. Nazdávam sa, že v súvislosti s predmetnou novelou je to zásadná otázka.

    Obe smernice Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a zemným plynom zhodne vyžadujú od členských štátov, aby stanovili jeden, prípadne viac kompetentných orgánov plniacich funkciu regulačného úradu, ktoré by boli úplne nezávislé od záujmov elektroenergetického a plynárenského odvetvia. Ako ste si všimli, kolegyne a kolegovia, stále sa hovorí o nezávislosti regulačného úradu od vlády a zároveň, ako keby sa mlčalo o potrebe jeho nezávislosti od energetických monopolov. Nazdávam sa, že aj tento aspekt pri prerokovávaní tohto návrhu zákona treba brať do úvahy.

    Jeden z interných výkladov smerníc hovorí, že nie je bezpodmienečne nutné žiadať, aby bol regulátor oddelený od jestvujúcich vládnych štruktúr, a to aj napriek skutočnosti, že najbežnejším a najvhodnejším modelom je nezávislý regulačný orgán. Smernica umožňuje, aby rozhodnutie regulátora mohlo posudzovať príslušné ministerstvo. Ministerstvo môže disponovať oprávnením na prijatie alebo zamietnutie rozhodnutia regulačného úradu. Rozhodnutia regulačného úradu však nemôže upravovať alebo meniť.

    Možno ste si všimli, kolegyne, kolegovia, že parlamentný inštitút spracoval jednu analýzu, ktorá hovorí o vývoji úradov, regulačných úradov v krajinách Európskej únie. Ak si pozriete tento materiál uvidíte, že aj táto naša novela nie je niečím neobvyklým v súvislosti s postavením regulačných úradov.

    Od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví som dostal materiál orgánov Európskej komisie hovoriaci o kompatibilite národných právnych podmienok v súvislosti s regulačnými kompetenciami. Tieto kompetencie závisia od podmienok na trhu a jeho dynamiky. V ideálnom prípade je trh s elektrinou charakterizovaný patričným oddelením monopolných činností od súťažných aktivít a dostačujúcou súťažou na úrovni výroby a maloobchodu. V tomto prípade postačí, ak sa regulátor koncentruje na monitorovanie trhu a jeho spoznávanie vrátane ex ante regulácie a dohľadu nad sieťovými činnosťami a tarifami.

    Tieto podmienky v Slovenskej republike neexistujú, preto platí druhá alternatíva, ktorú zacitujem s vaším dovolením. „Pokiaľ je trh v prechodnom období, pre regulátora sú potrebné dostatočné právomoci za účelom dohľadu a urýchlenia prechodného obdobia napríklad zabezpečením, aby na posilnenie hospodárskej súťaže a zabránenie výskytu príkladov uplatňovania trhovej sily boli zavedené pravidlá veľkoobchodného trhu. Od vyhlásenia pozície Európskej únie k liberalizácii energetických trhov zostáva vo všeobecnosti väčšina národných energetických trhov vo svojej prechodnej fáze, a tak rozsah právomocí a kompetencií opísaných nižšie je daný do tohto kontextu.“

    Materiál rovnako hovorí o nezávislosti regulátora od politického tlaku. Som si vedomý vývojových tendencií Európskej únie v súvislosti s postavením národných regulátorov. Nemôžeme však prehliadať naše vlastné slovenské skúsenosti s neúmernou dereguláciou v podmienkach, keď takmer 100 % spotreby zemného plynu a 80 % výroby elektriny zabezpečuje jeden dominantný dodávateľ. V priebehu rozpravy sa tu hovorilo o konkurencieschopnosti a konkurenčnom prostredí na trhu s energiami. Opak je pravdou.

    Je čas úprimne si povedať, že platné legislatívne opatrenia prijaté s cieľom podpory pozitívneho pôsobenia konkurenčných mechanizmov v praxi priniesli práve opačný efekt. Každoročný nárast cien energií pre spotrebiteľov na jednej strane a rast monopolných ziskov energetických podnikov na strane druhej.

    Aj posledné pravidelné ročné správy Úradu pre reguláciu sieťových odvetví potvrdzujú neexistenciu konkurenčného prostredia v oblasti distribúcie a dodávky zemného plynu a dodávky elektrickej energie pre konečných spotrebiteľov.

    Iste máte informácie, že najrozsiahlejšia a najostrejšia diskusia o negatívnych dopadoch unáhlenej liberalizácie v energetickom sektore prebieha v súčasnosti v Nemecku.

    Záverom, dámy a páni, sa nazdávam, že predchádzajúca vláda nevytvorila podmienky pre nezávislosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví od energetických monopolov. Doterajší stav nevytváral konkurenčné prostredie v prospech hospodárskeho rastu a oprávnených záujmov spotrebiteľov, ale podporil len spomínaný nárast cien energií. Súčasná exekutíva dôsledne trvá na nezávislosti národného regulátora od energetických podnikov. A voči tomu bol pri prerokovávaní tohto zákona smerovaný hlavný tlak.

    Chcem ctenú snemovňu informovať, že predložený návrh novely zákona o regulácii v sieťových odvetviach s pozmeňujúcimi návrhmi podporím, pretože jeho schválenie, a to si treba uvedomiť a my si to uvedomujeme, priamo prispeje k plneniu ekonomickej časti programového vyhlásenia vlády, podporujúceho skĺbenie hospodárskeho rastu a ekonomickej výkonnosti s rastom zamestnanosti, sociálnej súdržnosti a zvyšovaním kvality života pre všetkých. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou, s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca sa prihlásil pán poslanec Kužma, pán poslanec Abrhan. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Abrhan, vy máte ešte návrh?

  • Hlas zo sály.

  • To bola chyba? Dobre?

    Takže, nech sa páči, pán poslanec Kužma ako prvý.

  • Pán kolega, uvádzate správne, že regulátor má byť nezávislý od energetických monopolov. Preto chcete podriadiť úrad pod akcionára týchto monopolov?

  • Ďakujem. Ako ďalší s faktickou poznámkou pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem pekne. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Faičovi, že potvrdil to, čo tu opozícia hovorí, že výhrady smerovali k dvom oblastiam. K dvom oblastiam, a to je práve rozsah regulácie a nezávislosť regulátora. A že to boli výhrady Európskej komisie, a to sú aj výhrady, ktoré boli spomínané práve opozíciou. Čiže ďakujem za toto potvrdenie.

    Po druhé. Zdá sa, ste nás informovali o legislatívnom procese, zdá sa, že treba, aby ste mali ešte dlhší čas, aby tento legislatívny proces dobehol, lebo v obidvoch týchto oblastiach aj v rozsahu regulácie rozširujete reguláciu, to po prvé.

    A po druhé, v § 12 ods. 12 nechávate voľne na úrade, aby mohol voľne regulovať podľa svojho uváženia aj iné tovary a služby. A v druhej nezávislosti je pravda, že ste ustúpili a pôvodný návrh bol, že prezident na návrh toho, kto navrhuje člena regulačnej rady musí odvolať, ale teraz nechávate už len môže odvolať, ale to znamená, že spochybňujete nezávislosť regulátora, a tým vlastne spochybňujete aj stabilitu tohto regulačného priestoru. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Faič, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem za faktické pripomienky od mojich kolegov. Znovu chcem zopakovať, aby sme pri prerokovávaní tohto návrhu zákona v druhom čítaní brali do úvahy celý legislatívny proces, tak ako on plynul, pretože mnohé vystúpenia, ktoré boli v rozprave, posudzovali pôvodný, by som povedal, prvý návrh novely, ktorý ale bol doplňovaný už vo vláde. Pretože vláda prerušila rokovanie o tejto novele, boli uskutočnené konzultácie, ktoré som v rozprave vo svojom vystúpení uviedol.

    Je tu spoločná správa, ktorá obsahuje pozmeňujúcimi návrhmi dotvorenie tejto novely. No a, samozrejme, podľa môjho názoru vám nejde o to, aby tento návrh zákona bol kvalitný tak, ako mnohí hovoríte, ale ide o to, aby ste mohli prezentovať jeho nedostatky a aby ste mohli prezentovať svoju filozofiu vo vzťahu k regulovaným subjektom. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Štefanec a po ňom bude nasledovať pán poslanec Kahanec.

    Pán Štefanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni, milí hostia, návrh novely zákona o regulácii sieťových odvetví č. 276/2001 je podľa mňa ďalším v sérii návrhov zákonov z dielne súčasnej vlády, ktorá mení nezávislé inštitúcie na politické orgány. Nie je to novinkou. Už sme toho boli svedkom v tejto snemovni pri rade správcov jadrového fondu či pri Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    A dôkazy, dámy a páni, nám dáva samotná vláda. Veď pár dní po platnosti novely zákona o Rade správcov jadrového fondu boli okamžite všetci nominanti vymenení. A nielen to. 10. januára tohto roku napríklad bol vymenovaný do rady správcov pán Imrich Sitáš, ktorý bol o dva týždne 24. januára vládou bez udania dôvodu vymenený.

    Toto sú priame dôkazy našej argumentácie, že jednoducho orgány, ktoré boli predtým nezávislé, sú politicky podriadené a vláda si robí s nimi, čo chce. Podobne to bolo pri Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Pár dní po platnosti tohto zákona bol odvolaný pán Gajdoš z čela ústavu, no a túto novelu, ktorú máme na stole, no tak tuto sa vláda ani neobťažovala s nejakými veľkými dôvodmi, lebo priamo v § 19 sa uvádza, že sa končí funkčné obdobie všetkých členov rady. Priamo s funkčnosťou alebo s platnosťou zákona všetci členovia rady sú odvolaní.

    No a tá nezávislosť, dámy a páni, o ktorej toľko hovoríme, sa prejavuje v tom, tá strata nezávislosti, aby som bol presný, napríklad v tom, že nominanti, politickí nominanti budú podliehať odvolaniu na základe výkladu o regulačnej politike. No však toto samo je dôkazom toho, že ide o politický orgán, a nie o nezávislú inštitúciu. To sú teda tie výhrady, ktoré stále pretrvávajú.

    Pán poslanec Faič hovoril o procese pripomienkovania zo strany Európskej komisie a pozorne som ho počúval, lebo podľa mňa to bol ďalší dôkaz pre našu argumentáciu, že ten zákon jednoducho nebol dobrý, že bol nekvalitne pripravený a že aj ďalšie výhrady pretrvávajú. Niektoré sa odstránili. Veď len v medzirezortnom pripomienkovom konaní bolo 300 pripomienok, ale niektoré stále pretrvávajú. A podľa mňa podstatné. Boli to výhrady o nezávislosti, ale sú tu aj ďalšie výhrady o nesúvislosti tejto legislatívy, ktorá je v priamom protiklade s legislatívou Európskych spoločenstiev.

    A dovolím si citovať v tejto súvislosti na potvrdenie mojej argumentácie odbor legislatívy a aproximácie práva Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý v stanovisku k tejto právnej norme uvádza, že ako vieme, s cenovou dereguláciou dodávok elektriny a plynu pre všetkých odberateľov sa podľa tejto novely zákona počíta až od 1. januára 2012.

    Podľa čl. 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2033/55/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s plynom a s čl. 21 smernice EP a Rady 2003/54/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou sa určuje termín otvorenia sprístupnenia trhu tohto tovaru podľa slobodného výberu odberateľov od 1. júla 2007.

    Aj na základe tohto sa v závere uvádza nasledovné, citujem: „Predložený návrh zákona nie je plne zlučiteľný s príslušnými právnymi aktmi Európskeho spoločenstva vrátane ustanovení zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.“ Koniec citátu.

    Aby som to ešte dokumentoval ďalšími slovami, ctené kolegyne a kolegovia, situácia je taká, že napríklad v Česku alebo v Nemecku si občania môžu slobodne vybrať svojho dodávateľa elektrickej energie. Na Slovensku to malo byť možné od 1. júla t. r. Táto novela zákona ale to znemožňuje. V súčasnosti je stav taký na Slovensku, že voľne si môžu slobodne vybrať svojho dodávateľa elektrickej energie len právnické subjekty, ale občania ešte nie. Európska komisia tlačí na to, aby to bolo vo všetkých krajinách od 1. júla. Bohužiaľ táto novela znemožňuje takýto slobodný výber občana pri výbere svojho dodávateľa.

    Ďalšou argumentáciou, ktorá je, alebo ďalším faktom, ktorým chcem podporiť svojich kolegov, je skutočnosť nesmierne vysokej pokuty, ktorá je v rukách štátu. Hovorí sa tu o pokute 600 mil. za nedodržanie unbundlingu a 400-tis. za každý deň omeškania, nezaplatenia tejto pokuty v prípade nedodržania pravidiel unbundlingu.

    Skutočnosť je taká, že napríklad v podniku Stredoslovenská energetika má štát majoritu a zástupcovia štátu zo strany ministerstva hospodárstva i Fondu národného majetku práve neurobili tento proces. Čiže pripadá mi to ako pokuta daňovým poplatníkom za neschopnosť úradníkov a nominantov štátnych inštitúcií.

    O regulácii všetkého sa tu už hovorilo a pozorne som si vypočul aj pozmeňujúci návrh pána poslanca Pelegriniho, ktorý zjemňuje túto reguláciu, ktorá v pôvodnom ustanovení hovorila, že by sa mala vzťahovať na všetky tovary a služby a podľa tohto návrhu by to malo byť iba v súlade s regulačnou politikou. Je to miernejšia formulácia, ale podstata zostáva rovnaká. Pod rúškom ochrany spotrebiteľa by sa mohli podľa tohto zákona regulovať všetky tovary a služby.

    Že som, dámy a páni, presvedčený, že tento zákon nie je dobrý pre občana, nie je dobrý pre spotrebiteľa, lebo znemožňuje slobodnú voľbu pri jeho výbere a navyše je v jednoznačnom rozpore s legislatívou Európskych spoločenstiev. Aj to sú dôvody, pre ktoré budem hlasovať proti takto formulovanému návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na vystúpenie pána poslanca sa s faktickou poznámkou neprihlásil nikto. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Kahanec a za ním pán poslanec Mikloš.

  • Ďakujem, vážená pani predsedajúca, za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k predloženému prerokovávanému zákonu i k pozmeňujúcim návrhom k tomuto zákonu č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, ktorý máme na stole v druhom čítaní.

    O tom, že je potrebné vytvoriť regulačný rámec cez systémové riešenia, ktoré by viedli k zabezpečeniu transparentnej objektívnej i spravodlivej cenotvorby v oblasti sieťových odvetví a že je to zvlášť citlivé najmä vo vzťahu k cenám energií pre domácnosti som už hovoril pri prvom čítaní. V ňom som aj pomenoval principiálne problémy súvisiace s navrhovanou novelou predmetného zákona od vstupovania do nezávislosti ÚRSO cez problémy s presadzovaním politickej nominácie a zabezpečenia politického vplyvu až po nejasne definované podmienky odvolateľnosti členov regulačnej rady či nesystémové vstupovanie ministerstva do procesu cenotvorby, alebo nesúlad novely s právnymi normami Európskej únie i neprepojenosť na Európskou komisiou pripravovanú novú spoločnú koncepciu európskej energetickej politiky i pripravované zmeny európskej energetickej legislatívy a z nej vyplývajúcej potreby harmonizácie s európskymi nariadeniami a smernicami. Mnohé veci už zazneli v predchádzajúcej rozprave.

    Principiálne výhrady k predmetnému zákonu zazneli opäť včera aj dnes z úst diskutujúcich v rozprave. V rozprave zazneli aj konkrétne pozmeňujúce návrhy. Keď vnímam predkladanie návrhov zákonov, pri mnohých z nich je až neuveriteľné, ako sa vládna koalícia pri predkladaní vládnych návrhov zákonov snaží do navrhovaných zmien premietnuť aj zmeny, ktoré v príslušných oblastiach jej zabezpečia pohodlnú personálnu výmenu vedení, ktoré nie sú na jej obraz či už zmenou podmienok pre odvolanie doterajších predstaviteľov, ba dokonca aj zákonom zadefinovaným ukončením pôsobenia týchto ľudí s nadobudnutím účinnosti novelizovaného zákona, ako je to v tomto konkrétnom zákone.

    Spomínať tu Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, zmeny Rady riaditeľov pri Sociálnej poisťovni, verejnoprávne médiá STV, Slovenský rozhlas je len nosením dreva do lesa. „Obdivujem“ však neskutočnú usilovnosť a pedantnosť pri tom, aby sa na žiadnu výmenu nezabudlo. Dokonca aj v rámci včera prerokovaného zákona o Eurojuste.

    Pri zákone o ÚRSO sa však okrem personálnych záujmov ide ešte ďalej. Nechcem tu už opakovať dôvody i snahy predkladateľa, ktoré spomenuli moji predrečníci, či už to bol pán poslanec Brocka, alebo pán poslanec Janiš. Niektoré záujmy sú naozaj „výhľadové“. Avšak nie z hľadiska potrieb riešenia deklarovaných cieľov novely a už vôbec nie z hľadiska zabezpečenia riadneho fungovanie trhu či rozvoja investícií v záujme efektívnosti i energetickej bezpečnosti. „Výhľadové“ sú predovšetkým v záujme podnikateľských subjektov či skupín, ktoré už boli spomínané v súvislosti s mimosúdnym vyrovnaním.

    Keďže dnes je na stole druhé čítanie k predmetnému zákonu, dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia poslanci, aby som vašu pozornosť upriamil na niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v druhom čítaní predložené a zároveň vás požiadal i poprosil o podporu aspoň niektorých pozmeňujúcich návrhov. Robím to predovšetkým preto, lebo mi je jasná parlamentná aritmetika. Lepšie je to však nazvať parlamentné počty a merba, z ktorej s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vyplýva, že predložený návrh zákona koalícia svojimi hlasmi schváli. Preto aj môj pokus o aspoň čiastočné úpravy zákona cez pozmeňujúce návrhy.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, práve kvôli týmto parlamentným počtom vás chcem poprosiť o podporu pozmeňujúcich návrhov skupiny poslancov, ku ktorým som sa aj ja pripojil a ktoré máte k dispozícii v pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Janiša. Ale ide tiež aj o niektoré návrhy uvedené v spoločnej správe.

    Tento pokus robím aj napriek tomu, že tou najlepšou cestou by bola cesta vrátenia zákona na prepracovanie so serióznym zohľadnením a zapracovaním pripomienok a návrhov, ktoré zazneli v rozprave k predmetnému zákonu a ktoré zazneli aj z kruhov odbornej verejnosti na Slovensku, ale aj na základe stanoviska legislatívy Národnej rady, ako aj legislatívy i cieľov vytýčených Európskou úniou.

    Zvlášť teda ide o vypustenie bodu 16 čl. I, keďže novelou navrhované znenie dáva priestor pre vstupovanie do nezávislosti úradu, priestor pre politický tlak na úrad tak, aby konanie predsedu mohlo byť „riadené vládou“.

    Podľa môjho názoru a nielen podľa môjho je schizofrenické, ak by sa ministerstvo hospodárstva v zmysle ustanovenia § 12 ods. 6 návrhu zákona vyjadrovalo k návrhu ceny a malo tým úplne jednoznačný vplyv na regulátora. Na druhej strane by bolo súčasne účastníkom cenového konania a zároveň ešte navyše by malo vykonávať akcionárske práva v regulovaných subjektoch. Táto trojjedinosť len potvrdzuje schizofréniu tohto návrhu.

    Udelenie procesných práv účastníka konania ministerstvu hospodárstva je taktiež problémom v ustanovení § 14 ods. 2 v čl. I v bode 30, keďže navrhovaná právna úprava navyše umožňuje ministerstvu odvolať sa proti rozhodnutiu v cenovom konaní v zmysle § 14 ods. 10, resp. navrhnúť jeho zmenu alebo zrušenie v zmysle § 14 ods. 6, čo z hľadiska ústavnoprávneho posúdenia asi ťažko obstojí.

    Vážnym problémom je aj ustanovenie v § 19 bodu 33 čl. I, ktoré bez náležitého zdôvodnenia navrhovateľom zavádza zmeny súvisiace s ukončením členstva v regulačnej rade. Ustanovenie neberie do úvahy zachovanie právnej kontinuity prostredníctvom doteraz zavedenej výmeny jednej tretiny členov regulačnej rady s dvojročnou periodicitou, ale určuje zánik funkčného obdobia všetkých doterajších členov, podotýkam všetkých a podotýkam od účinnosti zákona. Opäť sa tu vynára problém opodstatnenosti tohto kroku, ktorý prináša nielen právnu nestabilitu, ale aj otázku ústavnosti uvedeného návrhu. Zároveň vzniká aj problém s opätovným schvaľovaním regulačnej politiky, keďže táto politika bola na ďalšie regulačné obdobie už schválená v roku 2006. A takéto ustanovenie v podstate predstavuje aj nepriame zasahovanie a doplnenie § 12 ods. 2 a 3 zákona, kde už bol ustanovený jednotný postup na tvorbu a schvaľovanie regulačnej politiky.

  • Pán poslanec, prepáčte je 11.00 hodín, takže prerušíme na chvíľočku rokovanie a ďalej budeme pokračovať po 5-minútovej prestávke, ktorú teraz vyhlasujem, hlasovaním. Takže vyhlasujem 5-minútovú prestávku a potom budete pokračovať vy.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste postupne zaujímali miesta v rokovacej sále. Pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu. Ešte vytvoríme malý priestor pre kolegov z tlače a potom začneme hlasovať, aby nás nerušili.

    S procedurálnym návrhom sa hlási pani poslankyňa Sabolová. Má slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem sa vrátiť k včerajšiemu dňu a požiadať vás, aby ste nám pred hlasovaním vysvetlili procedúru, ako budeme hlasovať o bode 17 zo zákona o potravinách, pretože včera ste zjavne pri hlasovaní porušili všetky pravidlá rokovacieho poriadku. A nebudem vás poúčať, ako môžeme postupovať, ale potom v prípade, že teraz neprednesiete procedúru hlasovania, budem žiadať opäť procedurálny návrh, aby som vám vysvetlila, akým spôsobom by mala rokovať Národná rada.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Je to trošku nezvyklý tento postup, ktorý volíte. Neberiem vám váš názor, rešpektujem ho. Problém je, že procedurálny návrh, keďže sama nechcete porušovať rokovací poriadok, má svoje pravidlá, ktoré ste vy teraz práve porušili. Ale pevne verím, že ste vedená dobrou vôľou.

    Chcem vás ubezpečiť, že sme konzultovali problém hlasovania okolo toho zákona a diskutovali sme aj mechanizmus postupu pri riadení tohto hlasovania. Nejasnosti, ktoré tam boli, sa vysvetlili. Myslím si, že ten postup, ktorý má pripravený spravodajca, je absolútne v súlade s rokovacím poriadkom. Prirodzene, pokiaľ budete mať nejaký procedurálny návrh, ale poprosím vás, aby ste dodržiavali rokovací poriadok. Takže, keby ste ten procedurálny návrh, ktorý zrejme bude smerovať k spôsobu riadenia, forme schôdze, formulovali tak, aby sa dalo o ňom hlasovať a budem pokračovať potom ďalej podľa toho, aký bude výsledok hlasovania, lebo nejako inak iný postup si nevieme predstaviť.

    Vážené kolegyne, kolegovia, takže pristúpime k hlasovaniu o prerokovávaných bodoch programu. Včera sme teda, ako aj upozornila pani predsedníčka poslaneckého klubu KDH, prerušili hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 o potravinách v znení neskorších predpisov, ktorý máme uvedený ako tlač 129.

    Poprosím spoločného spravodajcu výborov pána poslanca Čecha, aby zaujal svoje miesto spravodajcu a aby hlasovanie uvádzal.

    Vzhľadom na to, že sme prerušili hlasovanie o tom bode programu v časti, keď sme schvaľovali teda pozmeňujúce návrhy uvedené v spoločnej správe, takže v podstate začneme hlasovať od začiatku tým, že teda tie včerajšie hlasovania o jednej časti pozmeňujúcich návrhov vyhlasujem za neplatné.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili 4 poslanci, ktorí podali celkom 15 pozmeňujúcich návrhov. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. Vo svojom vystúpení som podal návrh na osobitné hlasovanie o bode 6 a 17.

    Gestorský výbor navrhol spoločne hlasovať o bodoch 1, 3, 4, 5, 7, 8, 10 až 16, 18, 19, 20 s odporúčaním tieto schváliť.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1, 3, 4, 5, 7, 8, 10 až 16, 18, 19 a 20 s návrhom gestorského výboru tieto body schváliť.

  • Áno, ďakujem pekne, pán spravodajca. Ešte sledujem, že sa hlási pani poslankyňa Sabolová s procedurálnym návrhom. Takže poprosím schvaľovať v zmysle rokovacieho poriadku. Máte slovo.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, takže podľa návrhu spravodajcu hlasujeme o príslušných bodoch spoločnej správy okrem vyňatých bodoch, ktoré uviedol pán spravodajca. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za 109 poslancov, zdržalo sa 18 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Tieto návrhy sme schválili.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 2 a 9 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za 2 poslanci, proti 119 poslancov, zdržalo sa 9 poslancov.

    Body 2 a 9 spoločnej správy sme neschválili.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, ďalej dajte, prosím, hlasovať o bode 6 spoločnej správy, ktorý som vyňal na osobitné hlasovanie a ku ktorému som predložil pozmeňujúci návrh.

    Gestorský výbor navrhol bod č. 6 spoločnej správy schváliť. Môj pozmeňujúci návrh je však legislatívne čistejší.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 50 poslancov, proti 75 poslancov, 6 poslancov sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ako ďalšie hlasovanie dajte, prosím, hlasovať o častiach bodu 17 spoločnej správy 3, 6, 7 a 8 s návrhom gestorského výboru schváliť. Po hlasovaní.

  • Ruch v sále.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, prerušíme toto hlasovanie. Je tu zjavný pokus, podľa môjho názoru, správať sa nekorektne a nejakým spôsobom narušovať rokovanie parlamentu.

    Pani poslankyňa, iba pre vaše vysvetlenie. V § 37 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku sa píše. Skúsim vám to prečítať. Pevne verím, že potom na základe elementárnej korektnosti prestanú tieto nezmyselné pokrikovačky.

    „Na návrh poslanca sa o jednotlivých častiach pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu môže hlasovať oddelene. Ak sa pri oddelenom hlasovaní neschvália všetky časti návrhu, je potrebné, ak schválené časti tvoria obsahový celok, hlasovať o nich aj ako o celku.“

    Iste vám nešlo, pani poslankyňa, že rovnako návrh pána poslanca za stranu SMK je daný tak aj s návrhom, aby sa hlasovalo po častiach. Takže nezmyselné návrhy, prosím vás pekne, odložme a pracujme korektne a seriózne.

    Pán spravodajca, poprosím, predkladajte návrhy.

  • Pán predsedajúci, ako ďalšie hlasovanie...

  • ...dajte, prosím, hlasovať o častiach bodu 17 spoločnej správy 3, 6, 7 a 8 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Reakcie z pléna.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme. Po hlasovaní, pani kolegyňa.

  • Hlasovanie.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, prítomných 76 poslancov, za návrh 75 poslancov, zdržal sa 1 poslanec.

    Tieto návrhy sme schválili.

    Nech sa páči ďalej, pán kolega.

  • Pán predsedajúci, tým sme odhlasovali všetky body spoločnej správy. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Ako prvý som v rozprave vystúpil ja.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o mojich pozmeňujúcich návrhoch spoločne.

  • Pán kolega, ešte vás ale chcem upozorniť, je tam hlasovanie v postupe ako ďalšie hlasovanie o častiach spoločnej správy 3, 6, 7 a 8 s návrhom gestorského výboru? A tie zvyšné, tie predtým?

  • Dobre. Takže nech sa páči. Ešte raz poprosím, prezentujte návrh.

  • Pán predsedajúci, tým sme odhlasovali všetky body spoločnej správy. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Ako prvý v rozprave som vystúpil ja.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o mojich pozmeňujúcich návrhoch spoločne.

  • Reakcie z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

  • Nech sa páči, môžeme vybaviť procedurálne návrhy. Pani poslankyňa Sabolová. Zapnite mikrofón pani Sabolovej, prosím.

  • Vážený pán predsedajúci, teraz ste exemplárne porušili rokovací poriadok, žiadam okamžite zvolať poslanecké grémium za 3 poslanecké kluby KDH, SDKÚ, SMK a chcem vám povedať, že vy ako doktor práv, ako dlhodobý pracovník Národnej rady ste sa dnes ukázali ako jeden bezcharakterný a dovolím si povedať jeden bezcharakterný poslanec.

  • Pani poslankyňa, opäť hlboko porušujete rokovací poriadok. Váš procedurálny návrh nesmeruje k spôsobu riadenia schôdze. Osobné invektívy si, prosím, odložte, vážená pani kolegyňa. Potrebujeme udržať korektný charakter rokovania parlamentu. Pani poslankyňa, berieme slovo.

    Vyhlasujem 5-minútovú prestávku. Zároveň zvolávam poslanecké grémium.

    Vážené kolegyne, kolegovia, žiadali ste poslanecké grémium, tak prosím, keby ste sa dostavili do priestorov, kde sa poslanecké grémium uskutočňuje.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že sa ešte úplne neskončilo rokovanie poslaneckého grémia a je 12.00 hodín, tak prerušujem hlasovanie.

    Vyhlasujem prestávku do 14.00 hodiny. O 14.00 hodine budeme pokračovať riadnym priebehom schôdze s tým, že hlasovať budeme znovu o 17.00 hodine, tak máme stanovené termíny. Dobre? Príjemnú dobrú chuť prajem.

    Procedurálne návrhy, pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, už sme hlasovali o tomto návrhu dvakrát. Teraz sme znovu neodhlasovali spoločnú správu, pretože ste nedali hlasovať o zvyšných bodoch spoločnej správy. V bode 17 sme o nich nehlasovali. To hlasovanie je znovu neplatné. Neplatné bolo prvýkrát, neplatné bolo druhýkrát a keď bude neplatné aj tretíkrát, tak viete potom, čo platí. Trikrát a dosť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nerád to robím, pretože ste právnik a demonštrujete tu záujem o dodržiavanie práva.

    § 34 procedurálny návrh zákona o rokovacom poriadku znie: „Poslanci majú právo podávať procedurálny návrh, ktorý sa týka spôsobu prerokovávania veci, časovovecného postupu rokovania s výnimkou hlasovania o veci samej.“

    Vážený pán poslanec, dodržiavajte elementárne zásady rokovacieho poriadku. Ďakujem.

  • S procedurálnym návrhom pán Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dávam návrh, aby v súvislosti s tým, čo sa tu teraz udialo z porušovania rokovacieho poriadku a vzhľadom na to, že sme neprišli v grémiu k nejakému spoločnému stanovisku, aby pred vlastným pokračovaním hlasovania o tomto bode programu zasadol ústavnoprávny výbor a podal plénu Národnej rady stanovisko k spôsobu hlasovania o tomto bode rokovania Národnej rady a aby sme potom o 17.00 hodine po stanovisku ústavnoprávneho výboru sa k hlasovaniu o tomto bode programu vrátili.

  • Môžem sa spýtať, pán poslanec, teda ako znie váš procedurálny návrh, ako konkrétne? Aby sme mohli o ňom hlasovať.

  • Výklad k hlasovaniu o bode programu, ktorý to je, dobre, podľa § 146 rokovacieho poriadku, ak počas schôdze Národnej rady sa vyskytne pochybnosť o postupe podľa tohto zákona, a tá pochybnosť tu je, v jednotlivých prípadoch na návrh poslanca dávam hlasovať o tom, aby podal výklad ústavnoprávny výbor.

  • Ešte poprosím pána poslanca Mikloška, keby ste ho zapli, s procedurálnym návrhom.

  • Pán predsedajúci, dávam procedurálny návrh, aby dobehlo hlasovanie a potom dávam návrh, aby sme vrátili rokovanie do druhého čítania. To je môj procedurálny návrh. A zdôvodňujem ho takto.

    Pán predsedajúci, rokovací poriadok je byrokratický a často zväzujúci. Ale rokovací poriadok treba do puntíka dodržiavať, pretože je ochranou menšiny v parlamente. Nie väčšiny, ktorá si môže robiť, čo chce. A treba ho dodržiavať vždy. A v tomto prípade ho zle vykladáte. Pretože čokoľvek možno navrhnúť, ale pred hlasovaním, nie počas hlasovania. A vy vykladáte niečo, čo on tu povedal počas hlasovania. Bohužiaľ, je to byrokratický moment, ale nedá sa pohnúť. Dávam procedurálny návrh, aby sme to vrátili do druhého čítania po skončení.

  • Pán poslanec, pevne verím, že ste vedený dobrou vôľou. Problém je, že opäť pripomínam § 34, ak máme do puntíka dodržiavať rokovací poriadok, nie je možné dávať návrhy o hlasovaní vo veci samej. Tak znie ustanovenie, ktoré hovorí o procedurálnom návrhu. Nie je problém sa s tým zaoberať, len tieto veci boli predmetom rokovania grémia.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že je vyhlásená prestávka, je 12.00 hodín, pravdepodobne sa k hlasovaniu už nedostaneme.

    Vyhlasujem opäť prestávku s tým, že od 14.00 hodiny pokračujeme v riadnom programe s tým, že hlasovanie je opäť o 17.00 hodine, tak ako to máme stanovené v rokovacom poriadku a na základe dohody poslaneckého grémia. Želám príjemnú dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.05 hodine.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste sa postupne dostavili do rokovacej sály, aby sme mohli otvoriť pokračovanie 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v poobedňajších hodinách.

    Poprosím tiež pána ministra, aby sa dostavil do rokovacej sály.

    Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste zaujali miesta. Už sme kompletní.

    Svoje miesto zaujal minister hospodárstva, ako aj spravodajca poverený gestorským výborom. Poprosím, páni poslanci, aby ste zaujali miesta v poslaneckých laviciach.

    Budeme pokračovať teda v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tak ako to máme v tlači 149. Budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

    Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Stanislav Kahanec, pripraví sa pán poslanec Mikloš Ivan.

  • Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Možno na úvod poviem, že škoda, že nie sme rovnako precízni pri rozličných situáciách, ktoré tu máme. Tak ako precízne bolo ukončené moje vystúpenie pred obedom, keď sa ma ani nikto nenamáhal spýtať sa, či vlastne tam mám ešte na 1 alebo na 2, alebo na 20 minút, tak by bolo dobré, aby sme takto začínali aj teraz. Teraz začíname s oneskorením bez toho, aby sme uviedli dôvod. Dúfam, že je to povolené tu na tomto fóre povedať.

    Takže bol by som rád, keby sme veci dodržiavali, dodržiavali aj pri rokovacích poriadkoch a procedúrach hlasovania a podobne.

    A teraz mi dovoľte, aby som pokračoval vo svojom vystúpení, ktoré som začal pred obedom, a dokončil ho. Ukončím s tým posledným odsekom, ktorý sa týkal toho, že vzniká tu problém aj s opätovným schvaľovaním regulačnej politiky, keďže táto politika bola na ďalšie regulačné obdobie už schválená v roku 2006 a že takéto ustanovenie v podstate predstavuje nepriame doplnenie § 12 ods. 2 a 3 zákona, kde už bol ustanovený jednotný postup na tvorbu a schvaľovanie regulačnej politiky. A pokračujem ďalej. A to sa už asi nedá chápať inak ako svojvoľné zasahovanie do už schválenej regulačnej politiky a opäť je to spojené s otázkou porušovania právnej istoty.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, hostia, ďalšie problémy predloženej novely zákona súvisia najmä s ustanoveniami § 6 ods. 6, § 11 ods. 4, § 69 písm. a). V podstate sú to body spoločnej správy 23, 24, 27 a týkajú sa najmä návrhov, ktoré na prerokovanie gestorského výboru predložil Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. V týchto navrhovaných ustanoveniach je riešená otázka úradom vydávaných povolení na distribúciu plynu pre prípady, že už je vybudovaná distribučná sieť, resp. je navrhnutá na jej vybudovanie a nie je nasýtená a je zároveň schopná zabezpečiť distribúciu.

    Hlavným zámerom týchto návrhov je zabezpečiť efektívnosť prevádzky a zabrániť fragmentácii plynovodnej sústavy, ktorá by viedla k znižovaniu efektívnosti existujúcich sietí a udržať princíp poštovej známky pre existujúce distribučné spoločnosti, t. j., aby všetci odberatelia platili rovnaké distribučné poplatky.

    Napriek tomu, že gestorský výbor odporučil tieto navrhované zmeny neschváliť, chcel by som vás, vážení poslanci, poslankyne, poprosiť predovšetkým v záujme zabezpečenia ekonomickej efektívnosti siete, aby sme tieto návrhy podporili.

    Zároveň chcem v súvislosti so spoločnou správou (tlač 149a) procedurálne navrhnúť, aby boli body 9, 10 a 14, 18, 23, 24 a 27 vyňaté na osobitné hlasovanie.

    Na záver vás, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľujem si ešte raz poprosiť o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov skupiny poslancov predloženého pánom poslancom Janišom a o podporu bodov 18, 23, 24, 27 spoločnej správy, a to aj napriek tomu, že pri takýchto vážnych výhradách k zákonu o regulácii sieťových odvetví, ktoré odzneli v rozprave, by tým najlepším riešením bolo vrátenie zákona na prepracovanie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Ivan Mikloš.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, milí hostia, dovoľte mi vystúpiť v druhom čítaní k vládnemu návrhu zákona o regulácii sieťových odvetví.

    K tomuto zákonu už tu bolo povedané mnoho aj pri prvom čítaní, aj teraz v rozprave v druhom čítaní, aj vo výboroch a musím povedať, že všetky prednesené výhrady, či už boli ústavné, legislatívnoprávne, vecné, prípadne výhrady súvisiace s nesúladom s európskymi pravidlami, s európskymi smernicami a s európskou politikou, myslím si, že boli vážne a svedčia o tom, že hovoríme o jednom z najhoršie pripravených zákonov či už z legislatívnoprávneho hľadiska, alebo z hľadiska vecného.

    Mohol by som dlho opakovať všetky tie veci, ktoré sú na tomto zákone zlé, ale myslím si, že by som opakoval to, čo kolegovia hovorili, preto len preletím tie najväčšie výhrady, tie najdôležitejšie výhrady a potom sa sústredím na jednu vec, ktorá s tým súvisí, ktorá tu síce tiež bola spomenutá, ale myslím si, že nie dostatočne komplexne a nie dostatočne presne.

    Po prvé, to kľúčové a podstatné, čo na tomto zákone je, že tento zákon je ďalším v rade krokov v mocenskom ovládnutí tých inštitúcií, ktoré majú byť nezávislé od štátu. Nezávislosť týchto inštitúcií od štátu je v záujme spotrebiteľov, je v záujme rozvoja, zdravého rozvoja aj sektora, ktorý je regulovaný. Nie je to teda v prospech ľudí, v konečnom dôsledku je to v neprospech ľudí. Vládna koalícia a vláda týmto zákonom sa tvári, že dáva ľuďom 5 korún, ale zároveň im, ľavou rukou im dáva 5 korún a pravou rukou im skryte berie 10 korún.

    Pán poslanec Petrák sa opýtal, a dovolím si využiť jeho otázku na môj názor na to, prečo je to tak. Pán poslanec Petrák sa opýtal, od čoho bol ÚRSO nezávislý, keď až po tlaku vlády sa znížili ceny.

    Pán poslanec Lipšic reagoval, že znížili sa ceny najmä kvôli zníženým svetovým cenám ropy a zemného plynu, čo je pravda, ale na druhej strane ja si myslím, že aj kvôli politickému tlaku sa tieto ceny znížili. Jednoducho preto, že bol vykonaný hrubý nátlak zo strany vlády na regulačný úrad aj nátlak týmto návrhom vládneho zákona, ktorý bol predkladaný v inom znení, ešte v surovejšom znení, aj keď aj dnešné znenie po úpravách znamená obmedzenie nezávislosti regulačného úradu, ale ten tlak bol aj inými krokmi, verejnými vyhláseniami, spochybňovaniami, spochybnením činnosti regulačného úradu, útokmi a tlakom na dodávateľov energie a plynu.

    Čiže áno, ceny sa znížili a sú v tomto okamihu zrejme nižšie, ako by boli, keby boli stanovené regulačným úradom bez tlaku vlády. Ten problém ale je v tom, že takéto krátkodobé zníženie cien, ak sú ceny znížené pod úroveň skutočných ekonomických cien, teda takých, ktoré obsahujú opodstatnené náklady a primeraný zisk, síce môže vyzerať z krátkodobého hľadiska výhodne, lebo ceny sú nižšie, ale z dlhodobého hľadiska zakladá omnoho, omnoho vyššie náklady a aj ceny pre odberateľov.

    Chcem vás upozorniť a pripomenúť vám, že analogickú situáciu, kedy do roku 2003 priamo vláda určovala ceny, a ceny boli stanovené nižšie, ako bola ich ekonomická úroveň, znamenalo obrovské straty pre ekonomiku a znamenalo, že v konečnom dôsledku ceny museli neskôr vzrásť oveľa viac. Takže ak dnes umelo stlačíte a budete tlačiť ceny na nižšiu úroveň, ako je ekonomická, bude to znamenať, že v budúcnosti skôr alebo neskôr budú musieť ceny vzrásť oveľa viac, ako by vzrástli, keby existovala normálna regulácia, ktorá by bola stanovovaná nezávislým regulačným úradom a navyše naozaj ohrozíte energetickú bezpečnosť krajiny, pretože v dôsledku toho, že ceny budú stanovené nižšie, ako je ich skutočná ekonomická úroveň, sa investorom neoplatí v odvetví investovať, najmä ak môžu investovať v iných krajinách, kde tá miera zisku a miera návratnosti investícií bude vyššia.

    V situácii, v akej sme, že sa zvyšuje spotreba elektriny a že dochádza k odstavovaniu blokov, to znamená naozaj ohrozenie energetickej bezpečnosti krajiny.

    Takže nie náš návrh, nie náš zákon o regulácii sieťových odvetví, nie vytvorenie nezávislého regulačné úradu, nie privatizácia energetických podnikov, ale vaše obmedzovanie nezávislosti regulačného úradu a politické ovplyvňovanie cien spôsobí, môže spôsobiť s veľkou pravdepodobnosťou ohrozenie energetickej bezpečnosti a v konečnom dôsledku vyššie ceny.

    Mimochodom na pripomenutie vám na ilustráciu poviem, že iste si pamätáte, že sme tu mali aj mlieko za 2 koruny a kam to viedlo? Jednoducho systém, ktorý sa snažil administratívne držať ceny na nízkej úrovni skolaboval a následne tie nepriame náklady a konečné nevyhnutné zvýšenie cien bolo omnoho, omnoho vyššie.

    Takže ja netvrdím, že v činnosti regulačného úradu neexistovali žiadne rezervy a že by sme nemali hľadať nástroje, akými by sme zefektívňovali jeho činnosť tak, aby tam naozaj neboli rezervy, aby tam naozaj nebola vata, ale vy idete opačne, pretože tým najefektívnejším nástrojom na takéto zefektívňovanie činnosti ÚRSO by bolo posilňovanie jeho nezávislosti a zároveň posilňovanie konkurencie, pretože konkurencia je tým najefektívnejším nástrojom na znižovanie nákladov, a teda aj znižovanie cien a zvyšovanie kvality služieb.

    No a preto z tohto dôvodu popri všetkých tých výhradách legislatívnych, nesúladu s európskymi smernicami za najzávažnejší nedostatok tohto návrhu zákona považujem zrušenie nezávislosti, výrazné obmedzenie nezávislosti regulačného úradu najmä § 19a ods. 1, ktorý znie, „že dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa končí funkčné obdobie doterajších členov regulačnej rady“ a tiež § 9 ods. 4 písm. b), „keď člen regulačnej rady môže byť odvolaný, ak koná v rozpore s regulačnou politikou, pričom rozpor alebo súlad s regulačnou politikou bude posudzovať, samozrejme, vláda“.

    Keď som rozmýšľal nad tým, čo môže byť skutočnou príčinou toho, prečo tak vehementne vláda tlačí tieto návrhy, tak mi pomohol článok, ktorý bol zverejnený minulý týždeň v denníku Pravda, pretože tento článok, a spomínal to tu aj myslím, že pán poslanec Brocka, pán poslanec Janiš a ďalší, poukázal na niektoré zaujímavé súvislosti, ktoré priznal vo svojom vystúpení vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie aj pán minister Jahnátek, keď povedal, že jedna z možností je aj mimosúdne vyrovnanie s firmami, ktoré podali žalobu na Ústavnom súde.

    Dovoľte mi preto, aby som sa venoval tejto kauze, pretože podľa môjho názoru, a rád by som vás oboznámil aj s informáciami, ktoré neboli v tom článku a ktoré neboli povedané ani mojimi kolegami, pretože ich považujem za zásadné, za dôležité a považujem ich za také, ktoré výrečným spôsobom objasňujú a ilustrujú, o akú veľkú nehoráznosť tu ide.

    Takže dovoľte najskôr chronologicky, čo sa vlastne udialo a dialo. Najskôr mi dovoľte povedať, že do roku 2003 sme tu mali krížové dotácie, mali sme ceny za plyn a za elektrinu a energetické médiá, ktoré boli nižšie ako skutočné ekonomické ceny, a teda v konečnom dôsledku sme tu mali situáciu, keď štát a daňoví poplatníci dotovali, a to výrazne dotovali súkromné podnikateľské subjekty, najmä odberateľov, a dotovali aj domácnosti, to je pravda. Na základe toho, že sme museli prijať smernice Európskej únie, ale aj na základe toho, že tento stav bol neakceptovateľný, neudržateľný, nespravodlivý a vyslovene asociálny, došlo k zmene a v roku 2001 vláda, ešte prvá vláda Mikuláša Dzurindu, pripravilo ministerstvo hospodárstva zákon o regulácii sieťových odvetví, v rámci ktorého sa predpokladal aj vznik Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. 1. 8. 2001 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vznikol, ale ešte zhruba rok a pol mal čas na prípravu regulácie. Pripravovali sa regulačné smernice, zriaďoval sa úrad tak, aby regulácia mohla byť efektívna od 1. 1. 2003.

    Po prvé, chcem pripomenúť, že už vtedy, keď sme tento zákon diskutovali vo vláde a pripravovali, došlo k obrovskému tlaku, lobistickému tlaku najväčších odberateľov priemyselných podnikov, odberateľov plynu a elektriny, dokonca došlo k tomu, a dobre si to pamätám, pretože som v tom čase viedol tripartitu, že Asociácia zamestnávateľských zväzov prerušila sociálny dialóg a odišla z tripartity. Pripomínam, že šéfom Asociácie zamestnávateľských zväzov, podpredsedom asociácie a šéfom delegácie asociácie v tripartitných rokovaniach bol pán Kollár, majoritný vlastník Dusla Šaľa a Duslo Šaľa bolo najväčším podnikom, ktorý na tom zarábal. Ktorý jednoducho nakupoval plyn aj elektrickú energiu, ale najmä plyn za ceny dokonca nižšie, než za aké Slovenský plynárenský priemysel dovážal plyn z Ruska.

    Keďže si tieto podniky uvedomovali, že sa toto zlaté obdobie končí, tak bol tu obrovský tlak proti tomu, aby došlo k takejto regulácii. Zároveň sme mali aj vo vládnej koalícii isté problémy so schválením tohto zákona, najmä s jedným z koaličných partnerov, so Stranou demokratickej ľavice, ktorá mala a neustále sa snažila, aby tá nezávislosť regulačného úradu nebola taká silná a aby to bolo možné politicky ovplyvňovať. Následne ale bol zákon schválený, ÚRSO vznikol a ÚRSO od 1. 1. 2003 určil regulované ceny, ktoré sa zvýšili aj pre domácnosti, ale aj pre týchto odberateľov.

    Hneď v prvom mesiaci fungovania týchto zvýšených cien 24. a 27. 1. 2003 išlo podanie na Ústavný súd, keď 7 akciových spoločností najväčších alebo jedných z najväčších odberateľov plynu podali tento podnet na Ústavný súd a čuduj sa svete, tieto akciové spoločnosti boli zastupované docentom Fogašom, tým istým docentom Fogašom, ktorý v rokoch 1998 až 2002 bol podpredsedom vlády zodpovedným za legislatívu a ktorý viedol aj Legislatívnu radu vlády Slovenskej republiky, v ktorej legislatívnej rade aj vo vláde bol prerokovávaný aj návrh zákona o regulácii sieťových odvetví.

    Podstata podnetu na Ústavný súd bola v tom, že vraj mal ÚRSO konať protiústavne, keďže rozhodol o regulácii na základe vlastných rozhodnutí, a nie na základe všeobecne platného právneho predpisu. Absurdné na tom je, že ÚRSO, keďže znenie zákona bolo v tomto nejednoznačné, či teda môže ÚRSO konať na základe vlastného rozhodnutia, alebo na základe všeobecne platného právneho predpisu, tak ÚRSO pripravil návrhy všeobecne platných právnych predpisov ešte v priebehu roka 2002 a išiel s tým do medzirezortného pripomienkového konania a do legislatívnej rady vlády.

    V legislatívnej rade vlády bol ÚRSO, ale s touto iniciatívou odmietnuté predsedom legislatívnej rady, ktorí, ale legislatívna rada celá, nielen predseda, tvrdili, že je to protiústavné a že jednoducho sa to takto robiť nedá. Nato teda ÚRSO neprijal, resp. neprijal sa všeobecne platný právny predpis, ale ÚRSO v priebehu novembra a decembra 2002 rozhodol svojimi vlastnými rozhodnutiami.

    Ako som povedal, v januári 2003 bol podaný tento podnet, o ktorom plénum, resp. senát Ústavného súdu rozhodol, čuduj sa svete, po takmer po 3 rokoch 7. 7. 2006, teda mesiac a pol po parlamentných voľbách, 3 roky nič, mesiac a pol po parlamentných voľbách, a druhé rozhodnutie prišlo 29. 11. 2006.

    V tejto súvislosti je zaujímavé, bolo to už povedané, ale nie úplne, že senát rozhodoval v trojčlennom zložení, predsedom senátu bol doktor Babjak a členmi senátu boli doktor Barányi a doktor Dobrík. Doktor Barányi zhodou okolností, možno zhodou okolností bol predtým poslancom za Stranu demokratickej ľavice a doktor Dobrík pôsobil predtým aj vo funkcii štátneho tajomníka ministerstva spravodlivosti za HZDS. Toto rozhodnutie, ktoré prijali hneď po voľbách, bolo v prospech sťažovateľov, teda v prospech 7 spoločností, ktoré sa sťažujú na Ústavnom súde, ale bolo prijaté hlasovaním 2 hlasy za, proti 1, pričom predseda senátu Ústavného súdu doktor Babjak bol proti a nielenže bol proti, ale jeho stanovisko bolo tak zásadne odlišné, že svoje stanovisko zverejnil ako súčasť nálezu Ústavného súdu.

    Odporúčam vám tento nález Ústavného súdu do pozornosti, je pod číslom I.US 95/03 a myslím, že sa oddá zacitovať zo stanoviska doktora Babjaka, pretože uvádza zásadné argumenty v neprospech rozhodnutia, ktoré bolo prijaté. Budem niektoré z jeho argumentov citovať.

    Doktor Babjak, predseda senátu, píše: „Nesúhlasím najmä s výrokmi o porušení práva sťažovateliek.“ Sťažovateľky, to je tých 7 akciových spoločností, teda „nesúhlasím najmä s výrokmi o porušení práva sťažovateliek na podnikanie podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky napadnutými rozhodnutiami Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o zrušení týchto rozhodnutí, ako aj s odôvodnením uvedených výrokov“.

    Takéto stanovisko väčšiny senátu a naň nadväzujúci postup odporuje právnej realite. Základnou myšlienkou rozhodnutia väčšiny senátu je protizákonnosť všetkých napadnutých rozhodnutí vydaných v období november až december 2002, pretože im nepredchádzalo vydanie všeobecného záväzného predpisu úradom na základe § 12 ods. 4 zákona o regulácii. Keď však úrad takto postupuje, zrejme aj v dôsledku napadnutia rozhodnutí na Ústavnom súde a vydá všeobecne záväzné právne predpisy podľa § 12 ods. 4 zákona o regulácii, konkrétne výnosy č. 1 z roku 2003 a č. 2 z roku 2003, ktoré sú základom pre zánik právnej existencie napadnutých rozhodnutí, väčšina senátu to neakceptuje. Zdá sa teda, že väčšine senátu nevyhovuje ani nesprávny, ani správny postup úradu.

    Na vysvetlenie. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví po tom, ako začalo byť napádané a spochybňované to, že prijal tie rozhodnutia bez všeobecne záväzného predpisu začiatkom roka 2003, prijal rozhodnutia, prijal tento všeobecne záväzný právny predpis, ale senát tvrdil, že aj jedno je zlé, aj druhé je zlé.

    Ďalej citujem: „Na rozhodovaní o regulácii cien sa podľa § 14 ods. 5 zákona o regulácii nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Rozhodnutie nie je preskúmateľné súdom, autoremedúra, ktorou argumentuje, väčšina senátu tu teda nemá opodstatnenie.“

    Ďalej citujem: „Skutočnosť, že možno zmeniť a rušiť vlastné rozhodnutie vydané pri regulácii cien, nie je výslovne uvedená v zákone o regulácii, je irelevantná, pretože táto možnosť implikovane vyplýva z pôsobnosti úradu regulovať ceny v sieťových odvetviach. Rozhodnutie väčšiny senátu o vyslovení porušenia práva sťažovateliek napadnutými rozhodnutiami a o ich zrušení teda odporuje právnej realite v tom, že sa vyslovuje porušenie práva v čase rozhodovania Ústavného súdu právne neexistujúcimi rozhodnutiami, lebo boli medzičasom zrušené a ruší sa to, čo už bolo zrušené.“

    Ďalej. V naznačenom trojuholníku vecí spomína doktor Babjak iné dve veci, a teraz, „z prejednávanej veci sa potom javí, že rozhodovanie senátu nemá logiku a princípy právnej istoty a rovného prístupu k Ústavnému súdu nie sú realizovateľné. Keď teda k podnecovateľovi, resp. sťažovateľovi nebol v dvoch označených predchádzajúcich veciach umožnený prístup na Ústavný súd, aby nastolený problém meritórne aj posúdil a rozhodol, tým viac sa tak potom malo stať aj v tejto veci a ohľadne napadnutých rozhodnutí malo byť konanie zastavené. Právne existujúce napadnuté rozhodnutie je napokon aj nevyhnutnou podmienkou konania Ústavného súdu“.

    Zase inými slovami a možno zrozumiteľnejšie povedané, doktor Babjak poukazuje na dva podobné prípady, keď neboli prijaté tieto prípady ani na konanie pred Ústavným súdom, pričom išlo o analogické prípady.

    Ďalej. „Napadnuté regulačné rozhodnutia úradu nemôžu ustanovovať zásadné podmienky podnikania sťažovateliek, pretože tieto rozhodnutia sa vzťahujú na podnikateľov, ktorí vykonávajú regulovanú činnosť, podnikanie v sieťovom odvetví, ktorými sú výroba, výkup, tranzit a rozvod elektriny a plynu a výroba, výkup a rozvod tepla.“ Inými slovami, a to je zásadná vec, sťažovatelia vôbec nepodnikajú v tých oblastiach, na ktoré sa vzťahuje zákon, ktorého porušenie napadli na Ústavnom súde, preto už z tohto dôvodu nemal tento podnet byť prijatý na konanie.

    Ďalej. „Podľa právneho názoru Ústavného súdu sa právo podnikať podľa ústavy zaručuje len fyzickým osobám, pretože čl. 35 ods. 1 ústavy sa nevzťahuje na právne postavenie právnických osôb.“ Teda ďalší dôvod, prečo podľa doktora Babjaka nemal byť tento podnet prijatý na konanie.

    Mohol by som citovať ďalej, ale myslím si, že každý si to nakoniec môže pozrieť sám, je to verejne prístupný dokument. O čo teda ide? Teraz by som rád hovoril, toto boli citáty, stanoviská predsedu senátu doktora Babjaka, teda právne stanoviská.

    Ja by som sa rád teraz vyjadril k ekonomickej a politickej rovine tohto problému, ktorú považujem za zásadnú. Myslím si, že pán poslanec Brocka to tu nazval slovom nehoráznosť. Obrovská nehoráznosť. Táto iniciatíva, tieto kroky, ktoré by mohli viesť buď k mimosúdnej dohode, alebo k úspechu na súdoch, na všeobecných súdoch na základe nálezu Ústavného súdu, ak by boli zrealizované, považoval by som to za najväčšiu donebavolajúcu nehoráznosť. Prečo?

    Po prvé. Treba povedať a vrátim sa k tomu, že podniky, o ktorých hovoríme, boli do roku 2003, kým ceny nedosiahli skutočnú ekonomickú úroveň zo strany štátu a daňových poplatníkov dotované rádovo v čiastkach miliárd korún. Nepreháňam, miliárd korún a poukážem to aj na konkrétnom roku, za ktorý to mám vyčíslené. Ide teda o 7 podnikov, medzi ktorými, ako som povedal, najväčším odberateľom na ilustráciu bol podnik Duslo Šaľa.

    Len v roku 2000, len v jednom z tých rokov, v roku 2000 týchto 7 podnikov zaplatilo za plyn Slovenskému plynárenskému priemyslu o cca 1,5 mld. korún menej, ako by boli platili, ak by ceny boli stanovené na ekonomickej úrovni a ak by ceny neboli dotované. Inými slovami, Slovenský plynárenský podnik by len v roku 2000 mal len z titulu reálnych cien pre týchto 7 najväčších odberateľov vyššie príjmy o 1,5 mld. korún. Teda môžeme predpokladať, že aj vyššie zisky zhruba o toľko korún a že napríklad aj do štátneho rozpočtu by odviedol oveľa viac peňazí, ale aj to, že hodnota, trhová hodnota tohto podniku by bola oveľa, oveľa vyššia, pričom 100 % akcií v tom čase vlastnil štát.

    Ak teda štátny podnik dotuje v jednom roku len 7 najväčších odberateľov, všetky súkromné firmy väčšinou privatizované v polovici 90. rokov podnikateľom blízkym vláde za smiešne symbolické ceny, ak teda tento najväčší štátom vlastnený podnik dotuje súkromné odberateľské firmy len za 1 rok vo výške zhruba 1,5 mld. korún, už tomu hovorím nehoráznosť.

    Toto sa dialo počas všetkých tých rokov. Urobil tomu koniec zákon o regulácii sieťových odvetví. Samozrejme, podnikom sa nepáčilo, že nepokračuje takýto biznis, preto dali toto rozhodnutie na Ústavný súd. Ústavný súd rozhodol, tak ako rozhodol.

    Ak by sme dnes akýmkoľvek spôsobom, či už mimosúdnou dohodou, alebo rozhodnutím súdov priznali týmto firmám, že majú právo na odškodnenie, tak by mali právo na odškodnenie za to, že nepokračovali v nehoráznom, že štát nepokračoval v ich nehoráznom dotovaní. Že by sme teda tak mali ešte robiť naďalej, lebo boli poškodené.

    Mimochodom, chcel by som povedať, že nielen kvôli tomuto dôvodu, nielen z dôvodu Európskych pravidiel, ku ktorým sme sa, samozrejme, zaviazali a museli zaviazať v procese prístupových rokovaní, ale aj z toho dôvodu, že ak by tieto firmy pokračovali v takomto, resp. štát by pokračoval v takomto nepriamom dotovaní týchto firiem, tak tieto firmy by prehrali súdne spory. A to nebola teória.

    Okolo roku 2000 – 2001 Železiarne Podbrezová už boli napadnuté na súde za dumping práve preto, že ich konkurenti, ktorí odoberali plyn za nedotované ceny sa cítili poškodení na trhu a cítili teda krivdu v tom zmysle, že im nemohli, Železiarňam Podbrezová, konkurovať, pretože Železiarne Podbrezová mali dotované ceny, vstupy, a teda náklady mali nižšie, mali nižšie náklady.

    Môže sa objaviť argument, a možno sa objaví, že či tých 1,5 mld., že či tá cena, oproti ktorej to porovnávame, lebo tých 1,5 mld. vyplýva z ceny, akú odhadoval ÚRSO, že by mala byť v roku 2000, ak by bola regulovaná tak, že by obsahovala opodstatnené náklady a primeraný zisk, že či tá cena bola stanovená presne.

    Áno, to je otázka, ja nemám dôvod spochybňovať tie výpočty, ale v poriadku, ak aj vezmeme iný prepočet a porovnáme ceny, za aké týchto 7 podnikov odoberalo plyn nie s tými, ako je určené ako ekonomicky oprávnené, ale len s tými cenami, za ktoré SPP dovážal plyn z Ruska, a to iste uznáte, že to nie sú úplné náklady SPP, lebo to sú len náklady, ktoré priamo zaplatí do Ruska, SPP má ešte náklady ďalšie, s dopravou toho plynu so zariadeniami a ešte k tomu treba prirátať primeraný zisk, ale teda dobre, keby sme brali len ceny, za aké SPP nakupuje z Ruska, tak by sme prišli k tomu, že len týchto 7 odberateľov zhruba za 1 rok, za ten rok 2000 nakúpilo o miliardu lacnejšie, ako boli náklady SPP na nákup plynu z Ruska.

    Teda dotovanie v konečnom dôsledku zo štátneho rozpočtu, pretože opakujem, znamenalo to nižšie príjmy SPP, štátneho podniku, a dokonca, aj keď by ste argumentovali tým, že keď sa predala časť SPP, tak potom už nie všetky akcie mal štát, to je síce pravda, ale pravda tiež je, že ak by SPP mal príjem, skutočný príjem, ak by nedotoval takto tieto podniky, tak aj cena pri predaji by bola vyššia, samozrejme, pretože by to znamenalo pri predaji akcií SPP, pretože by to znamenalo vyššiu hodnotu akcií podniku a SPP.

    Teda štát strácal. Jednoznačne strácal. Štátny podnik, štátom vlastnený podnik strácal na úkor podnikov vlastnených privátne. A musím povedať, že aj dnes v tej dnešnej logike návrhu tohto zákona, kedy sa často argumentovalo tým, že sú poškodzovaní odberatelia, a musím povedať, že ministerstvo sa ani nejako neskrývalo s tým, že presadzuje záujmy odberateľov, veď si spomeňte na predkladaciu správu prvého vládneho návrhu tohto zákona, kde bolo jasne napísané, že na tomto znení ministerstvo hospodárstva úzko spolupracovalo so Združením odberateľov od energií a s Klubom 500 atď. atď., pričom teda je tu snaha zvýhodňovať odberateľov, ktorí sú čisto privátne firmy na úkor príjmov spoločnosti energetických, ktoré sú stále čiastočne vlastnené aj štátom.

    No, myslím si, že z toho, čo bolo uvedené, je zrejmé, že ide o záležitosť, ktorá, ak by mala viesť k mimosúdnej dohode alebo k tomu, že by súdy skončili v prospech týchto sťažovateľov, by bola nehoráznosťou.

    A teraz mi dovoľte povedať, v čom vidím dôvod, prečo je taký tlak na výmenu celej regulačnej rady. Regulačná rada v jej dnešnom zložení zväčša pozostáva z ľudí, ktorí všetkým týmto prešli, ktorí boli pri založení regulačného úradu, ktorí boli v tej legislatívnej rade, ktorí pripravili tie všeobecne záväzné právne predpisy, ktorí vedia o podaní na Ústavný súd aj a ktorí poznajú celú túto kauzu, celý jej vývoj. A títo ľudia jasne a jednoznačne odmietajú zodpovednosť úradu za to, že by bol porušený zákon a jasne odmietajú akékoľvek nároky odberateľov, a teda sťažovateľov na to, že by mali byť ich údajné straty kompenzované. A myslím si, že v tom je zámer alebo jeden zo zámerov tejto predkladanej novely zákona o regulácii sieťových odvetví.

    Myslím si, že zámer je v tom, aby nové vedenie regulačného úradu nekládlo odpor a aby sa jednoducho tento kšeft dotiahol do konca. Myslím si, že o tom minimálne nepriamo svedčia aj tie citácie, ktoré boli uverejnené v dennej tlači o liste docenta Fogaša ministrovi hospodárstva, v ktorom spomína aj to, že predseda vlády je o tom informovaný. Myslím, že o tom svedčia aj isté väzby a spojenia, ktoré som spomínal. Myslím, že o tom svedčia dátumy, v akých boli rozhodnutia prijímané.

    Tie možnosti sú v zásade dve. Ak sa úspešne naplní, ak odhlasujete, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto znenie návrhu zákona o regulácii sieťových odvetví, tak sa jednoducho dňom účinnosti zákona odvolajú všetci členovia regulačnej rady. Vieme, a nielen z regulačnej rady, ale aj z iných inštitúcií, akým spôsobom sa dnes nominujú predstavitelia do všetkých orgánov, kde má štát moc a potom sú tu otvorené dve možnosti.

    Tá prvá možnosť je mimosúdna dohoda. Už lieta v médiách aj cifra, že teda oni tvrdia, že mali škodu 17 mld., ale uspokojili by sa s 2,7 mld. koruny, o mimosúdnom vyrovnaní by ale musela rozhodnúť vláda. Neviem, či si to vláda trúfne. Dúfam, že nie, pretože by išlo naozaj o nehoráznosť najhrubšieho zrna, ale je tu ešte aj iná možnosť.

    A tá druhá možnosť spočíva, pretože rozhodnutie Ústavného súdu ešte nedáva, samozrejme, právny nárok na to, aby si vymáhali údajnú škodu sťažovatelia, o tom by museli rozhodnúť všeobecné súdy. Ale to riziko spočíva v tom, že ak nové vedenie regulačného úradu nebude klásť aktívny odpor, ak nebude spochybňovať, ak nebude argumentovať, ale ak pripustí, že možno došlo zo strany minulého odvolaného vedenia regulačného úradu k pochybeniu, môže to byť dôležitý krok k tomu, aby súdy, všeobecné súdy rozhodli tak, že túto škodu priznajú, odvolajúc sa na nález Ústavného súdu.

    Takže dovoľte mi uzavrieť toto a považujem to naozaj za nehorázne aj z toho dôvodu, že priamo človek, ktorý bol pri schvaľovaní toho zákona a ktorý potvrdil ÚRSO, že nie sú potrebné, nie je potrebný všeobecne, dokonca ani možný všeobecne záväzný právny predpis, potom zastupuje firmy s hlavným argumentom, že to bolo protiústavné, lebo to nebolo vydané na základe všeobecne platného právneho predpisu.

    Považujem to za absolútne nehorázne, a preto o tom hovorím otvorene, tak otvorene, ako o tom hovorím, pretože myslím si, že už tie informácie, ktoré sú dnes k dispozícii, svedčia o tom, že tomu, kto toto organizuje nejde o záujmy ľudí. Ide mu o záujmy úzkej skupiny podnikateľov, ktorí dlho profitovali na štáte, na štátnom rozpočte, na daňových poplatníkoch, a ide o to, aby dokonca boli odškodnení za to, že nemohli v takomto spôsobe podnikania pokračovať aj naďalej. A toto považujem za absolútne neakceptovateľné. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami pán poslanec Petrák, Nachtmannová, Frešo. Aj pán poslanec Faič je faktická? Áno, teda pán poslanec Faič, Petrák, Nachtmannová, Frešo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán Vladimír Faič.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Mal by som jednu otázku na pána poslanca Mikloša. Je ekonóm a hovoril, že pri uplatnení tohto spôsobu regulácie, ktorý je o doterajšom zákone, mali ceny vždy ekonomickú úroveň. Ak ten úrad je nezávislý a ak obchodné tajomstvo chráni nákladové položky týchto spoločností, z čoho sa odvíja vaše konštatovanie a z čoho sa odvíja potom vaše konštatovanie, že pri tomto novom spôsobe uplatnenia tejto novely zákona a novom spôsobe regulácie nebudú mať ceny ekonomickú úroveň? To je otázka.

    A potom nie je mi celkom jasné, ak ste tu spomínali docenta Fogaša, ktorý je súkromná osoba od roku 2002 a jeho verejné účinkovanie bolo naposledy na stoličke, ktorá bola vedľa vás vo vláde Slovenskej republiky, čo to má spoločného s touto garnitúrou, ktorá tu sedí? Považujem ho aj teraz za súkromnú osobu a celú kauzu za jeho súkromnú advokátsku prax. Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Mikloš, ja som veľmi rád, že som si mohol vypočuť váš príspevok v rozprave a ja by som sa dotkol veci, keď ste hovorili o predaji, nazvime to strategických podnikov, ktoré podľa vášho tvrdenia, a ja s ním plne súhlasím, mohli byť podstatne vyššie, ak by bola cena médií, ktoré predávajú, iná, lepšie povedané, nebola by regulovaná, alebo by boli odstránené krížové regulácie atď. Áno, s týmto tvrdením absolútne súhlasím.

    Jedna vec mi však nie je jasná, a dokonca si myslím, že to bolo dnes vaše prvé verejné priznanie, že ste podcenili cenu podnikov, za ktoré sa predávali. A poviem prečo. Lebo ste mali pripravený krok b, ktorý znamenal liberalizáciu cien a dnes ceny podnikov, ktoré boli predané pod cenu, sa investorom, ktorí ich odkúpili, vracajú o pár rokov. A toto považujem za jeden veľmi vážny problém, ktorý ste v minulosti urobili.

    A druhú vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť. Dnes z vášho prejavu mi nebolo absolútne jasné, koho záujmy zastupujete. Bolo mi jasné, že snáď brojíte proti Klubu 500, ale nechápem žiadnu súvislosť, lebo zo strán vládnej koalície som nezaznamenal žiadnu obhajobu Klubu 500, alebo že by pripravovaný zákon o regulácii v sieťových odvetviach im nejakým spôsobom dával nejaké výsadné postavenie, ktoré by malo za cieľ ich zvýhodňovanie. Jednoducho si myslím, že aj v prípade napríklad cien elektrickej energie, ak sa ide do podstaty, ak sa ide do stanovovania regulačného vzorca, tak cieľ, že treba do regulačného vzorca zahrnúť všetky vstupy, nielen distribúciu, ale aj nákup, aby nemohla byť skúpená výrobná kapacita cez tretiu spoločnosť predaná a zvýšená cena...

  • Prerušenie časomierou.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Nachtmannová Oľga.

  • Ďakujem. Budem veľmi krátka. Pán poslanec, v spojitosti s opodstatnenými nákladmi a primeraným ziskom; tieto pojmy rezonovali v celom vašom vystúpení, by som vám položila jednu otázku. Ako mi vysvetlíte, že hoci náklady na pracovnú silu sú na Slovensku jedny z najnižších v Európe, cena energií na Slovensku bola jedna z najvyšších v Európe?

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcel poďakovať pánu poslancovi Miklošovi, že upozornil vo svojom vystúpení nielen na to, čo my aj cítime, že pokiaľ vláda začne zasahovať do nezávislých orgánov, tak je to zlé, ale už na konkrétnom príklade avizoval, čo tým sledujú jednotliví lobisti a aké riziká sa môžu objaviť priamo vo finančnom vyjadrení. Ja som si sám kládol otázku aj počas jeho vystúpenia, aj počas vystúpení kolegu Štefanca, aj pána Gábora Gála, prečo takýto zlý zákon tu dnes máme a aké riziká s tým sú spojené a toto riziko, ktoré kolega Mikloš hovoril, je nesmierne, nesmierne jasné a myslím si, že treba sa mu postaviť alebo treba sa mu pozrieť do očí.

    Ja som veľmi smutný z toho, že kolegovia z koalície a takisto aj minister nedokážu obhájiť, prečo chcú siahnuť na nezávislosť tohto regulačného úradu a snažia sa dostať ďalší úrad pod kontrolu vlády.

    Veľmi ma mrzí, že priamo v zákone už odvoláme kompletné vedenie tohto úradu a to, čo to znamená a akí ľudia tam prídu, o tom svedčí aj stav na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde okamžite si dali svojho straníckeho kolegu, a tým pádom majú po probléme. Myslím si, že výsledkom bude len to, že do úradu pre sieťové odvetvia sa dostanú stranícki nominanti, ktorí potom následne budú realizovať nejaké úlohy, ktoré im cez vládu alebo priamo budú zadávať rôzni lobisti spriaznení so socialistami. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S odpoveďami na faktické poznámky poslanec Mikloš.

  • Ďakujem pekne za otázky, pretože mi umožňujú dovysvetliť niektoré veci. Prečo si myslím, že ceny nebudú mať ekonomickú úroveň? Už dnes sa zdá, že po tom tlaku vlády išli nižšie ako je ekonomická úroveň. Napríklad vodárne dali vyhlásenie, že sa ich zisk zníži na desatinu, čo im neumožní investovať napríklad nielen do rozširovania kanalizácie a dodávok vody. A máme veľa ešte domácností, ktoré nie sú odkanalizované, nemajú vodu, ale aj do modernizácie zariadení, čo v konečnom dôsledku v budúcnosti bude znamenať vyššie ceny. Takže ak sa pani poslankyňa Nachtmannová pýtate, prečo je u nás cena relatívne vysoká, aj keď náklady na pracovné sily sú nízke, no napríklad preto, že sme mali najdlhšie umelo držané ceny na nízkej úrovni, oveľa dlhšie ako napríklad Česi, a teda náklady, ktoré z toho dnes musíme platiť, že sa nemodernizovalo, že sa neinvestovalo, pretože sa im nevracali tieto prostriedky, sú aj dnes v oveľa vyšších cenách. A presne to sa stane do budúcnosti, keď budete tlačiť ceny na nižšiu úroveň.

    Druhý dôvod, prečo máme vyššie náklady a ceny sú napríklad v tom, že v rámci tzv. systémových nákladov platíme napríklad stratové baníctvo. Asi 1 mld. korún to platíme vlastne všetci tí, ktorí kupujú elektrickú energiu.

    Čo má Fogaš spoločné s dnešnou garnitúrou? No, je čarovné, keď sa to pýta práve pán poslanec Faič a po ňom vystúpi pán poslanec Petrák, no. Predovšetkým ale spoločné záujmy. Koho prospech zastupujem? Ja zastupujem ľudí, ja zastupujem ľudí, aby štát a štátny rozpočet nepoužil 2,7 mld. koruny na takýto nezmysel nehorázny, ale aby tieto peniaze mohli byť použité tam, kde naozaj ich ľudia potrebujú. Takže na rozdiel od vás ja zastupujem ľudí.

  • Skončili ste? Ďakujem.

    Kolegovia, tým sme vyčerpali vystúpenia všetkých prihlásených do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či navrhovateľ chce zaujať stanovisko? Podľa výrazu áno.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, že sa blížime k finále dlho diskutovaného zákona a zákona, ktorý myslím si, že dosť rozvíril politické protipóly zákona, ktorý dosť akcentoval aj v médiách a v názoroch obyvateľstva.

    Myslím si, že veľké veci sa skutočne ťažko rodia a rodia sa pomaly, a preto je veľmi potrebné dať každému priestor na vystúpenie a vypočuť si každú stranu a veľmi trpezlivo zvažovať a analyzovať, čo je únosné, čo nie je únosné, čo autor je schopný akceptovať, čo nie je schopný akceptovať a my sme vždy od začiatku, ja viem, že sme kritizovaní za tú prvú verziu zákona, ale my sme stále aj vo vláde, aj v médiách, aj vo výboroch tvrdili, že ministerstvo hospodárstva je pripravené rokovať o všetkých návrhoch, je ochotné akceptovať všetky rozumné návrhy, ktoré ale nenarušia ten základný princíp potreby novely, to znamená tie 3 základné piliere, a o všetkom sme schopní skutočne diskutovať a viesť diskusie a myslím si, že tento zákon dostal skutočne taký priestor, že už nastal čas, kedy môžeme pristúpiť k určitým záverom a myslím si, že aj keď budú poslanci hlasovať podľa svojej vôle, budú mať dostatok argumentov na to, aby sa pri hlasovaní rozhodli správne.

    Skôr než sa dostanem ku konkrétnym bodom, chcem ešte vysoko oceniť dnešnú diskusiu jednotlivých poslancov a som veľmi rád, že dnešná diskusia nepokračovala v tých invektívach a sčasti vulgarizmov, ktoré začali túto diskusiu o tomto zákone včera večer. Skutočne som veľmi rád, že sme sa vyvarovali už takýmto útokom a myslím si, že dneska všetky tieto návrhy mali svoje opodstatnenie, vychádzali z určitého pohľadu a ja som si ich skutočne, ak ste si všímali, veľmi pozorne vypočul a robil som si poznámky pri vystúpeniach jednotlivých poslancov.

    Čo som si však všimol, niektorí diskutujúci používali v tej argumentačnej časti tú prvú verziu zákona, ktorá išla do vlády ešte pred prerušením. Medzitým bola trikrát vlastne upravovaná táto verzia a verzia, ktorú vy dneska, páni poslanci a panie poslankyne, prerokovávate je už v inej podobe, ako bola v tej prvej forme predložená do vlády.

    Teraz k tým jednotlivým diskusným príspevkom. Ja by som sa snažil zareagovať na všetko, čo som stihol si podchytiť. Vzhľadom na to, že nemal som prípravu na tieto výhrady, takže niekde sa možno budem opakovať a niekde aj skonštatujem, že pripomienka už bola zodpovedaná u niektorého iného poslanca.

    Začal by som pripomienkami včerajšími, pripomienkami pána poslanca Brocku. Tu mám prvú poznámku, v ktorej hovorí, že návrh novely zákona je v rozpore s legislatívou Európskej únie a energetickou politikou Európskej únie. Predovšetkým je v rozpore oblasť cenovej regulácie a nezávislosti ÚRSO.

    Pán poslanec, skutočne vás uisťujem, že predložený návrh nie je v rozpore s legislatívou Európskej únie ani s novou energetickou politikou pre Európu. Naším cieľom bolo pripraviť taký návrh novelizácie právnych predpisov, ktorý zohľadňuje súčasnú situáciu v energetike na slovenskom trhu, berie do úvahy primerané záujmy všetkých účastníkov trhu s energiou a zároveň rešpektuje príslušnú legislatívu Európskej únie.

    Taktiež vo svojom príspevku ste povedali, že dňa 10. 1. 2007 Európska komisia zverejnila energetický balíček, ktorý je základom pre novú legislatívu a uvedené sa prerokuje na marcovej rade ministrov, t. j., kam sa ponáhľame, keď bude nová európska legislatíva.

    Pán poslanec, chcem vás uistiť, Slovenská republika víta tento energetický balíček a aktívne sa zapája do rokovaní a diskusií s cieľom prípravy záverov Európskej rady k jednotlivým materiálom v rámci balíčka.

    Chcem však uviesť na správnu mieru, že na februárovej rade ministrov, na ktorej sa zúčastním, bude prerokované a zrejme aj budú pripravené závery k politickým, zdôrazňujem k politickým dokumentom, a nie k legislatíve. Legislatíva sa bude pripravovať v zmysle pravidiel prijímania legislatívy a nie je predbežne v programe ani na júnovej rade ministrov. Odhaduje sa, že príprava na prijatie prípadnej novej legislatívy bude zhruba do roka a predpokladám, že členské štáty budú mať určitú transpozičnú lehotu na prijatie národných zákonov na aplikáciu smernice Európskej únie. Takže čakať. Asi by bolo predsa len na dlhšie, lebo hovoríme o horizonte 2 až 3 rokov a myslím si, že tento termín sa tu úmyselne podsúva a skutočne v marci sa nič nerozhodne.

    Ja tu mám, prosím vás pekne, pokiaľ tomu neveríte a ovplyvňovali ste takto poslancov, ja tu mám pozvánku na toto stretnutie ministrov, ktoré sa uskutoční 15. februára o 10.00 hodine. Tu je program. Prosím vás, každý poslanec si ho môže prečítať. Tu je program, kde nič také nie je, čo pán poslanec spomínal. Čiže došlo tu a dochádza tu aj v iných diskusných príspevkoch k úmyselnému zavádzaniu a skresľovaniu a, bohužiaľ, tieto tvrdenia sa nezakladali na pravde, lebo oficiálny program zasadnutia mám pred sebou.

    Tretiu poznámku tu mám – útok na regulačnú radu. Aby sa mohli rozdeliť zisky svojim blízkym a spájanie rozhodnutia ústavného zákona s pripravovanou novelou, boli tam napadnuté údajne tie sumy 17 mld., potom 2,7 mld. a podobne.

    Pán poslanec, jediným nepriamym spojením prípravy novely a rozhodnutia Ústavného súdu je, aby v budúcnosti, ak takto pochybia členovia rady pre reguláciu, mohli byť za to braní na zodpovednosť, t. j. odvolaní, čo dnes nie je možné ani pri porušeniach zákonnosti napríklad potvrdených rozhodnutím Ústavného súdu.

    Pokiaľ hovorím o Ústavnom súde a o mimosúdnom vyrovnaní, skutočne nabieha mi úsmev na tvári, ako tu opoziční poslanci predikujú a pravoverne tvrdia, ako sa ideme dohodnúť s týmito podnikmi a ako nás ovplyvňuje pán docent Fogaš a podobne. Ja jednoducho nezodpovedám za výroky médií. Ja zodpovedám za svoje skutky a konania, ktoré v tejto veci robím spoločne s ministrom financií. Bohužiaľ, nie je tu, mihol sa tu aj pán minister financií doobeda.

    Môžem vás, páni poslanci, uistiť, my rokujeme len v 2 alternatívach s pánom docentom Fogašom, ktorý zastupuje tieto podniky. Prvá alternatíva je nulový variant. To znamená nič. Nič, nula. Žiadne odškodnenie zo štátneho rozpočtu, žiadne výhody zo strany štátu. Nič, nula. To je prvý variant.

    Druhý variant. Pokiaľ podniky nebudú súhlasiť s takýmto variantom, nech rozhodnú okresné súdy. Vtedy sa budeme musieť jednoducho dohodnúť, ale potom sme... (reakcie z pléna).

    Pán poslanec, sme v parlamente, nie doma, ale ja neviem, čo teraz znovu kombinujete. Ja vás len upozorňujem. Vaše tvrdenia, že my sa chceme s niekým dohodnúť sú vymyslené, nepravdivé a nikdy sa v takýchto intenciách nerokovalo. Nikdy sa v takýchto intenciách nerokovalo. Ešte raz opakujem. Prvý variant je nula. Druhý variant, keď sa podniky chcú súdiť, musia ísť cez okresné súdy. Keď tam niečo vysúdia, asi vláda čo môže v tom spraviť?

  • Reakcie z pléna.

  • Platí u nás nezávislosť súdov? Ja si myslím, že platí. Tak sa spoľahnime na súdy.

    Ďalšiu pripomienku tu mám k tej pokute 600 mil. Sk za unbundling. Vláda Slovenskej republiky a ministerstvo hospodárstva jasne deklarujú, že je naším záujmom schválenie procesu právneho oddelenia v distribučných spoločnostiach do 1. júla tohto roku, ako to ukladá smernica 2000/54-ES a náš zákon o energetike.

    Niekoľkokrát bolo včera v rozprave konštatované, že štát je akcionárom týchto spoločností. Ak sme teda akcionári, tak máme plné právo mať vlastný názor a vlastnú predstavu o tom, ako sa tento proces má zrealizovať.

    Súčasná vláda má inú predstavu o výkone akcionárskych práv, ako mala vláda predchádzajúca. Nechceme pokračovať v praxi, že zahraničný investor niečo pripravil a zástupcovia štátu v predstavenstvách, dozorných radách a na valných zhromaždenia to bez väčšej diskusie schválili. Ak si myslíme, že model unbundlingu navrhovaný zahraničným investorom je pre štát nevýhodný, tak ho nemôžeme podporiť. Záujmom ministerstva hospodárstva je nájsť taký model, ktorý zaručí 51-percentnému akcionárovi postavenie zodpovedajúce jeho majetkovej účasti a také rozhodovacie právomoci, ktoré zodpovedajú 51 % akcií. Nie, ako ste to vy urobili v prípade SPP.

  • Súčasne musíme veľmi pozorne posúdiť dopad unbundlingu na ceny, a to je práve úloha pre ÚRSO, aby jasne deklaroval, že realizácia tohto procesu nebude mať dopad na ceny. A nakoniec, čo je veľmi dôležité pre každého akcionára, je otázka dividend. Unbundling sa musí zrealizovať, aby akcionári nepocítili výpadok dividend z týchto spoločností. Realizácia unbundlingu je veľmi náročný proces, kde je potrebné zobrať do úvahy mnohé aspekty a skutočnosti. Štát sa tomu veľmi zodpovedne venuje, ale nemôžeme akceptovať bezvýhradne to, čo je navrhované druhou stranou, páni.

    Čo sa týka pripomienok pán poslanca Gála. Predložený návrh zákona podrobne a dôsledne prerokovalo, pán poslanec, niekoľko výborov Národnej rady a z ich rokovania vyplynulo niekoľko zmien predloženého návrhu zákona, ktoré sú premietnuté v spoločnej správe. Tiež boli podané niektoré pozmeňujúce návrhy aj v pléne.

    Spoločná správa a pozmeňujúci návrh pána poslanca Pelegriniho obsahuje riešenia všetkých problémov, na ktoré bolo poukázané. Spoločná správa obsahuje návrh riešenia nezlučiteľnosti funkcie s členstvom v riadiacich, kontrolných a dozorných orgánoch všetkých podnikateľských subjektov, upravuje sa vzťah ÚRSO a rady.

    Tiež sa rieši otázka rozhodovania o odvolaní v cenovom konaní, ktorá bola aj veľmi podrobne diskutovaná práve vo vašom ústavnoprávnom výbore. Postavenie účastníkov cenového konania v plnej miere rešpektuje ich rovnosť, zákon nepriznáva žiadnemu z nich, ani regulovanému subjektu a ani ministerstvu hospodárstva žiadne procesné práva a ani žiadnemu z nich neukladá žiadne procesné povinnosti, ktoré by iný účastník konania nemal.

    V súvislosti s navrhovanou úpravou v § 12 ods. 12 dávam do pozornosti zákon o cenách, ktorý tiež používa pojmy ako mimoriadna trhová situácia či nedostatočne rozvinuté konkurenčné prostredie. Teda nie sú to pojmy, ktoré by sa v našej legislatíve nepoužívali. Návrh pána poslanca Pelegriniho reaguje aj na vašu pripomienku k § 48 zákona o energetike obchodné podmienky, ktoré sa dopĺňajú aj o technické podmienky.

    Ďalej pán poslanec namietal, že v zákone sa vyskytujú opatrenia ÚRSO, ktoré nie sú definované. Pán poslanec, chcem podotknúť, že ÚRSO môže konať len v súlade so zákonom a v intenciách zákona. Ak poslanca znervózňuje, že ÚRSO už môže prijímať aj opatrenia, tak to už je druhá vec. Ide však práve o posilnenie kompetencií ÚRSO. Úprava pôsobností ÚRSO sa oproti dnešnému stavu rozširuje v tom, že dnes v platnom zákone je kompetencia ÚRSO vymedzená len na sledovanie trhu a povinnosti prevádzkovateľov. Práve novela zákona navrhuje rozšírenie kompetencie, a tým zabezpečenie reálnej možnosti aplikovať náhradný mechanizmus v prípade zistenia nedostatkov, čo je vyjadrené napríklad v § 5 ods. 1 písm. r), s), t) a) a n).

    K pripomienkam pána poslanca Janiša. Hovorí o súlade s právom Európskej únie. Opätovne zdôrazňujem. Predložený návrh nie je v rozpore s legislatívou Európskej únie ani s novou energetickou politikou pre Európu. Platí to isté, čo som hovoril v prípade pána poslanca Brocku.

    Ďalšia poznámka. Politický rozmer § 19a ukončenie funkčnosti členov regulačnej rady. Nadobudnutím účinnosti tohto zákona sui lege sa končí funkčné obdobie doterajšej regulačnej rady, nakoľko ide o nový orgán s novými kompetenciami, s novými úlohami a s novým postavením. Ja si myslím, že to je logické a zdôvodniteľné. Okrem toho je tu ešte taký malý detail, že niektoré osoby sú aj aj. Čiže musia sa rozhodnúť, v ktorom orgáne chcú fungovať.

    Tretiu poznámku tu mám, že zákon umožňuje regulovať všetko. Pán poslanec, v novele zákona ide o ustanovenie, ktoré umožní Úradu pre reguláciu sieťových odvetví regulovať aj také služby alebo tovar poskytované v sieťových odvetviach, ktoré nie sú v § 12 ods. 1, a to v prípade, že si to vyžiada situácia na trhu. Ide o prípady mimoriadnej trhovej situácie, ak dôjde k ohrozeniu trhu vplyvom nedostatočne rozvinutého konkurenčného prostredia, alebo ak si to vyžaduje ochrana spotrebiteľa. Uvedené znenie je absolútne v súlade so znením v platnom zákone o cenách. Nič viac, nič menej. Tovar a služby sú zadefinované v zákone o regulácii. Takže nemôže ísť o reguláciu, včera bolo povedané toaletného papiera, vo výbere klincov, nie, je to presne definované v tomto zákone.

    Po druhé. Pojem nerozvinutý konkurenčný trh je pre ľudí znalých problematiky dostatočne známy a je ustanovený napríklad v platnom zákone o cenách presne v takej súvislosti, takže tu v žiadnom prípade nejde o neznámy pojem.

    Štvrtú poznámku. Regulovať nákupnú cenu. Pán poslanec, tu ide buď o zavádzanie, alebo o hlboké nedorozumenie v problematike. Návrh novely nestanovoval reguláciu nákupnej ceny plynu, ale reguláciu dodávok plynu vrátane kontroly, opakujem kontroly nákupnej ceny plynu. Ide o to, aby boli stanovené zákonné úpravy, ktoré umožnia v určitých prípadoch vstupovať regulačnému úradu hlbšie do nákladovej štruktúry k návrhu cien. Išlo o to, aby regulátor mohol skontrolovať celú štruktúru ceny dodávaného plynu vrátane kontroly nákupnej ceny bez jej regulácie či obmedzovania, zahrnutia do oprávnených nákladov. Išlo však o to, aby mohol tieto vstupy do ceny skontrolovať.

    O pozmeňujúcom návrhu, ktorý je uvedený v spoločnej správe gestorského výboru, je to bezpredmetné, možnosť je stanovená v § 12 ods. 12.

    Ďalej je tu ďalšia poznámka. Oddelenie regulačnej rady a regulačného úradu. Mám tu poznámku, že je to nesprávne vykonané. Za účelom oddelenia regulačného úradu od regulačnej rady sa navrhuje výslovná úprava dvoch orgánov regulácie v sieťových odvetviach. Rada pre reguláciu, ktorá bude mať postavenie nezávislého kolektívneho štátneho orgánu stratégie a riadenia regulácie v sieťových odvetviach a Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý zostane orgánom štátnej správy generis v tomto význame. Výraznou zmenou oproti súčasnému stavu je teda najmä skutočnosť, že zákon stanovuje striktný zákaz personálneho prepojenia vedenia ÚRSO a rady pre reguláciu.

    Vzhľadom na to, že časť terajších kompetencií úradu prechádza na radu pre reguláciu, nanovo sa upravujú kompetencie úradu. Novými kompetenciami sa posilňujú právomoci úradu. Úrad bude mať právomoc nielen sledovať a monitorovať trh s elektrinou a s plynom, ale po novom tiež prijímať opatrenia smerom k zlepšeniu hospodárskej súťaže, transparentnosti a konkurencieschopnosti. Ale myslím si, že to už som takisto spomenul.

    Šiestu zarážku tu mám, že bolo konštatované, že na regulovaný trh investori neprídu. Tu chcem podotknúť, že v Slovenskej republike je 2 roky legislatívne, nie skutočne otvorený trh, t. j. nie sú legislatívne bariéry vstupu nových hráčov na trh. Ceny dodávok elektriny a plynu okrem domácností nie sú 2 roky regulované. Prečo potom je skutočné otvorenie trhu s plynom rovné nule a v elektrine len symbolické? Prečo významní hráči neprišli na takýto liberalizovaný trh? Prečo neprišli žiadni investori stavať nové zdroje na výrobu elektriny, keď bolo jasné, že ideme odstavovať zdroje a saldo dovoz vývoz bude negatívny. Dva roky pri takomto liberálnom prostredí sem nikto neprišiel.

    Ešte jeden postreh. Hovorilo sa, čo všetko nedostatočne vykonával ÚRSO. Okrem regulácie cien, o čom hovorím už dávnejšie, že nie je dostatočne vykonávané. Jeho základnou kompetenciou je aj zabezpečenie transparentnej nediskriminačnej a efektívnej hospodárskej súťaže v sieťových odvetviach, tak ako túto kompetenciu dávajú regulátorovi tu už predtým spomínané smernice Európskej únie. Ak je výsledok skutočnej regulácie nula, potom si myslím, že regulátor uvedené asi dostatočne nezabezpečoval.

    Pán poslanec takisto spomína, že Európska komisia nám zaslala stanovisko za porušenie smernice a návrh zákona nereaguje na tento proces. Pán poslanec, mýlite sa, komisia nám poslala nie jedno, ale dve stanoviská.

    Prvé odôvodnené stanovisko pod označením K 2006(6120) porušenie č. 2006/2061 doručené dňa 15. 12. 2006, týkajúce sa porušenia implementácie niektorých ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady označenie 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou a po druhé, odôvodnené stanovisko označenie K2006(6056) porušenie č. 2006/2071 doručené 15. 12. 2006, týkajúce sa porušenia implementácie ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom.

    Európska komisia v týchto odôvodnených stanoviskách konštatuje, že Slovenská republika neinformovala komisiu o všetkých opatreniach prijatých na plnenie záväzkov univerzálnej služby a služby vo verejnom záujme, to sa týka elektriny aj plynu, ďalej nezabezpečila nezávislosť riadenia prevádzkovateľov distribučnej sústavy zavedením programu súladu, týka sa elektriny, ide o tzv. funkčný manažérsky unbundling, čo je však zabezpečené, udržiava systém preferenčného prístupu k sieti na prepojovacích vedeniach medzi Slovenskom a Poľskom a Maďarskom a Slovenskom, v dôsledku čoho nezabezpečila Slovenská republika nediskriminačný systém prístupu tretích strán v sieťach. Týka sa tento problém elektriny.

    Páni, to sú výhrady Európskej komisie k činnosti, resp. nečinnosti predchádzajúcej vlády, nie tejto vlády.

  • Ani jedna z týchto konštatácií sa priamo nedotýka úpravy zákona č. 276/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov a podobne ani predloženého návrhu novely zákona.

    Za účelom prípravy odpovede pre Európsku komisiu požiadalo ministerstvo hospodárstva, samozrejme, aj o stanovisko ÚRSO. Aj zo stanoviska ÚRSO vyplýva, že Slovenská republika v daných prípadoch neporušila ustanovenia.

    Pripomienky pána Lipšica k nezlučiteľnosti funkcií. Platí to isté ako u pána poslanca Gála a je to skutočne riešené v spoločnej správe. V § 9 ods. 5 nie je riešené postavenie členov rady, ale ich blízkych osôb a ide teda aj nad rámec ústavného zákona o konflikte záujmov a nie je s ním v rozpore.

    Problematika konania o odvolaní voči cenovým rozhodnutiam je tiež riešená v spoločnej správe, kde odvolacím orgánom bude rada, a nie predseda.

    K pripomienkam pána poslanca Abrhana. Po prvé tu mám možnosť postupu podľa navrhovaného § 12 ods. 12. Pán poslanec, ide o ustanovenie, ktoré umožní Úradu pre regulácie sieťových odvetví na základe jeho rozhodnutia regulovať aj také služby alebo tovar poskytovaný v sieťových odvetviach, ktoré nie sú uvedené v § 12 ods. 1, a to v prípade, že si to vyžiada situácia na trhu. Ide o prípady mimoriadnej trhovej situácie, ak dôjde k ohrozeniu trhu vplyvom nedostatočného rozvinutého konkurenčného prostredia. V podstate znovu len opakujem to, čo je uvedené v zákone o cenách. Tovar a služby sú zadefinované v zákone o regulácii, takže nemôže ísť o reguláciu akýchkoľvek tovarov a služieb. Treba si len dobre prečítať ten zákon.

    Navrhované postavenie ministerstva hospodárstva nie je v rozpore s kompetenčným zákonom, pretože ministerstvo hospodárstva je ústredným orgánom štátnej správy v oblasti energetiky a na druhej strane podľa zákona o cenách je cenové konanie v oblasti regulovaných činností vyňaté z pôsobnosti cenového zákona. Navyše ministerstvo hospodárstva nebude o cene rozhodovať, ale iba vystupuje v cenovom konaní. Konečné rozhodnutie je na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, preto ministerstvo hospodárstva nikde nevystupuje ako cenový orgán.

    K pripomienke pána poslanca Pelegriniho. K tomu „pozmeňováku“ nemáme pripomienky. Súhlasíme s ním.

    Myslím si, že ďalšie pripomienky pánov poslancov Bauera, Kužmu, Mikuša Jozefa a vo veľkej časti pána Mikloša sa opakovali, čiže pomaly zbytočne sa k tomu vracať.

    Mám tu ešte určité poznámky k pripomienkam pána poslanca Štefanca. Tam bola tá cenová regulácia pôvodne do roku 2012, to trvá 3- a 5-ročné regulačné obdobie a až od roku 2012 mali byť deregulované ceny. Toto je už vyriešené v spoločnej správe, kde sa inkriminovaných 3 a 5 rokov nevyskytuje.

    Pán poslanec tam spomínal takú vetu, že od júla má byť možnosť pre domácnosti výberu dodávateľa energie, ale tento návrh ho znemožňuje. Tu chcem pripomenúť, že v Slovenskej republike je 2 roky legislatívne otvorený trh. To nie sú bariéry vstupu nových hráčov na trh. Ceny dodávok elektriny a plynu okrem domácností nie sú 2 roky regulované.

    Skutočné otvorenie trhu s plynom je rovné nule a v elektrine len symbolické pre veľké podniky. Ako potom si majú vyberať domácnosti? Prečo významní hráči neprešli na takýto liberálny trh? Prečo neprišli žiadni investori stavať nové zdroje na výrobu elektriny, keď bolo každému jasné, že Slovensko nové zdroje elektrickej energie potrebuje. Dva roky pri takomto liberálnom prostredí, aké ste vy nastavili, v skutočnosti nikto neprišiel.

    Bola tam poznámka k unbundlingu, myslím si, že to už som vysvetľoval a tie ostatné pripomienky boli opakujúce sa.

    Už len poslednú poznámku. S údivom som si vypočul komentár pána poslanca Mikloša k rozhodnutiu Ústavného súdu. Skutočne, keď sa takto začneme pozerať na nezávislý súd, myslím si, že nastáva nová politická kultúra. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nie.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a v rokovaní 7. schôdze budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 117 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 117a.

    Prosím ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Ľubomíra Jahnátka, aby uviedol vládny návrh zákona a odôvodnil.

  • Pani predsedajúca, veľmi pekne ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predmetný návrh zákona predkladám z dôvodu potreby prispôsobiť ustanovenia o dozore nad reklamou súčasne platnému právnemu stavu vzhľadom na to, že novelizáciou zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách, ale najmä schválením zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve sa zmenila štruktúra orgánov dozoru, ale aj ich kompetencia najmä v oblasti zdravotníctva.

    Cieľom predloženého návrhu je tiež zabezpečiť úplnú transpozíciu smernice Európskej komisie č. 84/450/EHS, týkajúcej sa klamlivej a porovnávacej reklamy.

    Návrhom sa menia ustanovenia § 10 upravujúceho dozor nad reklamou jednotlivých druhov tovaru a § 11 upravujúceho sankcie. Súčasne sa návrhom odstraňuje duplicita sankcie upravená dvojako v rôznej výške za rovnaký skutok podľa § 11 ods. 3 písm. b) a c).

    Návrh zákona bol vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Ďalej dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku poslancovi Pavlovi Pavlisovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania vo výboroch o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi, aby ako spoločný spravodajca výboru pre hospodársku politiku som vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač č. 117).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 186 z 13. decembra 2006 pridelila vládny návrh zákona výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v spoločnej správe.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.

    Ďakujem, pani predsedajúca, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala alebo sa písomne prihlásili nasledujúci poslanci. Za klub Kresťanskodemokratického hnutia pani poslankyňa Sabolová a ďalej poslanci pán Daniel Lipšic, pani Edita Angyalová a pán Ján Pataky. Uzatváram možnosť podania písomných prihlášok a ako prvá vystúpi pani poslankyňa Sabolová.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vystupujem za klub Kresťanskodemokratického hnutia, a to z nasledujúcich dôvodov. Pretože tento návrh zákona sme do druhého čítania ako klub podporili, pretože jeho text, tak ako bol predložený a aj teraz predkladateľom teda oboznámený parlament, zjavne hovorí, že ide len o novelizáciu zákona z dôvodu nesprávnej transpozície v čl. 6 smernice týkajúcej sa klamlivej reklamy, porovnávajúcej reklamy a nehovorí o nijakých vážnych zásahoch do ďalších legislatívnych noriem, do ďalších pravidiel, ktoré sa týkajú oveľa širšieho záberu občanov verejnej sféry, ako je predložená novela zákona.

    Novelizáciou sa mal len upraviť nejaký nedostatok a tento návrh zákona bol v riadnom pripomienkovom konaní od septembra minulého roku. Čiže ak by boli nejaké výhrady, bola by verejnosť aj odborná verejnosť, aj parlament na to reagoval.

    Dôvody, ktoré ma vedú k vystúpeniu je spoločná správa, ktorú máme predloženú a jej body 6, 7, 8, v ktorých ideme nad rámec zákona. A tu by mal minister vyjadriť súhlas ako predkladateľ, že súhlasí s tým, aby sme rozšírili zákon o reklame o zákon o verejnom obstarávaní v mene neskorších predpisov.

    Ide zjavne o novelu zákona, ktorú predložil pán poslanec Varga a ktorú stiahol z rokovania a cez výbor sa pokúsi s termínom účinnosti od 1. marca predložiť text do akéhokoľvek zákona, ktorý mu s účinnosťou najlepšie vyhovuje. A je to práve zákon o reklame.

    Považujem toto za opäť porušenie akýchsi takých nepísaných pravidiel parlamentných. Vieme dobre, že už v tomto parlamente sme tieto problémy riešili a nepovažujem to za správne. Totiž návrh zákona o verejnom obstarávaní ide ďaleko nad rámec aj zasahuje do vážnejších aj termínov účinnosti, aj legislatívnych noriem.

    A preto, pán minister, verím, že nedáte súhlas takýmto spôsobom dehonestovať legislatívny proces, ktorý pripravil rezort hospodárstva.

    Preto žiadam aj procedúru, aby o bodoch 6, 7 a 8, pretože spoločnú správu už máme na stoloch, sme hlasovali osobitne a aby sme tieto body neschválili.

    A druhá moja výhrada, pán minister, a bolo by dobré, keby ste počúvali, bude čas ešte do hlasovania sa dohodnúť. Je už ako vrchol všetkej legislatívnej a právnej čistoty tejto vládnej koalície, keď pani poslankyňa Angyalová, máme už rozdaný pozmeňujúci návrh v laviciach, ide novelizovať v zákone o reklame zákon o slobodnom prístupe k informáciám.

    Ja ako jedna z tvorkýň a podpisov a ako v poslaneckom návrhu, ktorý som podpísala, sa hrubo ohradzujem, pani poslankyňa, a vám sa práve čudujem, pretože nie ste nová poslankyňa, že idete takýmto spôsobom opäť vstupovať do zákona, ktorý nemá nič spoločného – zákon o reklame a zákon o slobodnom prístupe k informáciám, a nehovoriac už o samotnom texte, ktorý predkladáte.

    Je to skutočne výsmech všetkým ľuďom, ktorí sa chcú dozvedieť niečo v zmysle tohto zákona, aby sme my alebo neviem kto subjektívne posudzovali, čo je zjavne nerozumné. Proste žiadosť nesmie byť zjavne nerozumná. K tomuto bude hovoriť určite za náš klub oveľa viac pán poslanec Lipšic. Ale takýto postup a takéto rokovanie v tomto parlamente skutočne začína mať pravidelnosť. Nie je schôdza, kde by ste, páni poslanci z vládnej koalície, nielenže nenahradzovali vládne návrhy zákonov, ale aj takýmto spôsobom skutočne rozširovali a netransparentne informovali verejnosť o tom, ako novelizujeme zákony.

    Iste, v parlamentnej praxi boli takéto prípady, ale ste chceli zaviesť kultúru, ako vy budete právne čisto riešiť veci. A dnes vidím, že tento postup, možno ste si mysleli, že to prejde v skrytosti, pretože už ten parlament je taký, aký je v priebehu dňa, že je to koniec schôdze a všetci sa budú ponáhľať. Ale takýto postup legislatívne, ako ste zaviedli vy, páni z vládnej koalície, je na hanbu tohto parlamentu a hanbu tejto vládnej koalície.

    A preto vás žiadam, pán minister, aby ste aspoň vy, ktorý zodpovedáte za proces a tvorbu legislatívy a aj zákona, úpravu zákona o reklame nesúhlasili s takouto zmenou a úpravou vášho vládneho návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Lipšic. Pripraví sa pani poslankyňa Angyalová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, pôvodne som si chcel dať pri tomto návrhu zákona prestávku, veď zákon o reklame nie je nejako sporný. Potom je tripartita, to je taký fajnový zákon, ale pani poslankyňa Angyalová nám doručila dnes ráno doplňujúci návrh ku svojmu návrhu, ktorý zrejme onedlho prednesie. Ale máme ho doručený s podpismi 15 poslancov, ktorý sa týka niečoho celkom iného, nijako nesúvisiaceho so zákonom o reklame, zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

    Je fajn, že sme si všimli ten písomný „pozmeňovák“, lebo inak by sme boli odkázaní na faktické poznámky. K novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

    Zaujímalo by ma, pán minister, či súhlasíte s rozšírením po tom, keď bude návrh predložený vašej novely zákona o reklame.

    O čom je táto novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám? Je o jednom. Vláda má strach pred občanmi. Pred voľbami boli obavy z rušenia ekonomických reforiem. Najohrozenejšie sú však reformy v oblasti práva a poriadku.

    Prvý a doposiaľ jediný návrh, na ktorom pracovalo ministerstvo spravodlivosti od vymenovania novej vlády, bol návrh zrušiť Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry.

    Vládna koalícia návrhom, ktorý budeme prerokúvať onedlho, chce utajovať informácie z rokovania vlády, aby občania, aby nikto nemohol vedieť, aký bol priebeh rokovania vlády.

    A teraz prichádza ďalší návrh. Oklieštiť právo občanov dozvedieť sa informácie od úradov, ktoré občania platia z vlastných daní. A akým spôsobom tento návrh prichádza? Neprichádza ako vládna novela ani ako poslanecká novela. Prichádza ako pozmeňujúci návrh v druhom čítaní bez diskusie tak, aby si to takmer nikto nevšimol. Považujem to, pani poslankyňa, za hanebné a vy ste sa nechali zneužiť, zneužiť niekým iným a je mi to veľmi ľúto.

    Pani poslankyňa, vy nie ste právnička, a preto si myslím, že ste sa nechali zneužiť, ale predseda vlády je právnik. Minister spravodlivosti je právnik. Minister vnútra je právnik. Ako je možné, že takýto návrh dnes vládna koalícia v tomto parlamente vie predložiť?

    Poviem vám, akým smerom v oblasti slobodného prístupu k informáciám išla vláda minulá. A tento smer veľmi jasne naznačuje, že váš návrh je zlý a okliešťuje práva občanov na informácie.

    Najskôr 23. 6. 2004 vláda prijala na návrh ministerstva spravodlivosti právnu analýzu k zverejňovaniu materiálov na rokovanie vlády. Išlo o zverejňovanie investičných zmlúv, pretože boli dovtedy pochybnosti a mnohé inštitúcie aj ministerstvá si vykladali zákon príliš obmedzujúco a nezverejňovali podstatné časti investičných zmlúv. To sa zmenilo v roku 2004. V roku 2005 sme urobili rozbor, právny rozbor, ktorý ste zrejme nečítali, o možnostiach novelizácie zákona o slobodnom prístupe k informáciám a ja z tohto rozboru budem citovať a dávam ho k dispozícii.

    „Pri žiadostiach, kedy sprístupnenie požadovaných informácií vyžaduje veľké úsilie pracovníkov povinnej osoby, môžu povinné osoby zistiť, či ide o naozaj o informácie, ktoré majú k dispozícii, lebo len tie informácie je povinná osoba povinená zverejňovať. Podľa § 3 ods. 1 zákona je povinená osoba povinná poskytovať len informácie, ktoré má k dispozícii. Zákon č. 211/2000 Z. z. neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať na základe žiadosti žiadateľov informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú.“

    K prípadom obťažovania povinných osôb možným zneužívaním táto analýza uviedla. „V súvislosti s niektorými prípadmi zasielania žiadostí o informácie zo strany niektorých žiadateľov o informácie, ktoré podľa názoru pracovníkov povinných osôb sledovali obťažovanie týchto povinných osôb sa objavili úvahy o tom, či by tento problém bolo možné vyriešiť zakotvením nového ustanovenia,“ podobného, ktoré teraz budete navrhovať vy. „Pracovníci povinných osôb pritom majú na mysli najmä žiadosti o informácie požadujúce sprístupnenie takých druhov informácií alebo takého množstva informácií, pri ktorých pracovníci povinnej osoby na základe exitujúcich okolností prídu k záveru, že žiadateľ informácie v skutočnosti nepotrebuje a že ich požaduje iba za účelom zaťažiť povinnú osobu.

    Možnosť tohto riešenia treba preskúmať z dvoch hľadísk. Z hľadiska prípustnosti takéhoto opatrenia z pohľadu ústavy a z hľadiska dôsledkov aplikácie predmetného ustanovenia v praxi.“

    Ďalej sa analýza vyjadruje k ústavnosti podobného riešenia, kde konštatuje: „Ústavné právo na informácie v sebe zahŕňa právo na prístup k obsahu určitej informácie a právo na prístup k tejto informácii určitým spôsobom, resp. na základe určitého procesu. Tieto dva aspekty rozlišuje v judikatúre aj Ústavný súd, ktorý vo viacerých nálezoch konštatuje, že zamedzenie prijímania informácií spôsobom, ktorý si oprávnená osoba zvolí, je obmedzením ústavného práva na informácie. Tieto dva aspekty práva na informácie sú prítomné pri každej realizácii práva na informácie. Obmedzenie, čo len jedného aspektu práva na informácie je obmedzením práva na informácie. Hneď na úvod treba uviesť, že z ústavného hľadiska nemožno zakotviť také ustanovenie, ktorého aplikácia by spôsobila zamedzenie prístupu k samotného obsahu takej informácie, ktorej utajenie nie je zabezpečené žiadnym zákonom a ktorej zverejnenie nemôže ohroziť alebo poškodiť záujmy uvedené v čl. 26 ods. 4.“ Analýza pokračuje ústavnoprávnymi argumentmi a na záver k tejto oblasti uvádza.

    „Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že zakotvenie ustanovenia, ktoré by povinnej osobe umožňovalo úplne zamietnuť žiadosť o informáciu, ak sa domnieva, že cieľom žiadosti o informácie nie je získanie informácie, ale zaťaženie povinnej osoby by nebolo v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ústavnými podmienkami obmedzenia základných práv. Ochrana pred neprimeraným zaťažením štátneho aparátu nie je totiž ochranou práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu ani ochrana verejného poriadku alebo verejného zdravia a mravnosti, kedy je možné obmedziť slobodný prístup k informáciám podľa našej ústavy.“

    Na záver sa potom ešte venuje analýza, aké praktické dôsledky by takéto ustanovenie malo, že by záviselo od čisto subjektívneho hodnotenia štátnych úradníkov, ktoré informácie poskytnú a ktoré informácie občanovi neposkytnú.

    Zrejme ste, pani kolegyňa, túto analýzu vôbec nečítali, inak by ste podobný návrh vôbec nemohli podať.

    No a posledná vec bola novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám zo 14. decembra 2005, ktorá stanovila povinnosť zverejňovať prevody nehnuteľností zo strany štátu a samosprávy, zverejňovanie platov verejných funkcionárov a vysokých štátnych úradníkov, čo vaše ministerstvá nerešpektujú, platné znenie zákona, ako aj zakotvila povinnú verejnosť rokovaní samosprávnych zastupiteľstiev. Za návrh novely rozširujúcej právo na informácie hlasovala celá vtedajšia opozícia vrátane vás, pani poslankyňa Angyalová.

    Vo vašom návrhu uvádzate, že bude možné odmietnuť žiadosť, ktorá bude zjavne nerozumná. Bolo by trochu eufemistické označiť váš návrh za zjavne nerozumný, ale on je škandalózny. A je hanebne predložený pred záverečným hlasovaním o zákone, ktorý nijako nesúvisí so slobodným prístupom k informáciám.

    Táto vláda má plné ústa občana, v skutočnosti sa však občana bojí. Každý občan môže byť v situácii, kedy potrebuje od štátneho úradu informáciu. Kedy zákon o slobodnom prístupe mu umožňuje o túto informáciu žiadať a kedy nie je vystavený svojvôli štátneho úradníka, či posúdi jeho žiadosť ako zjavne nerozumnú, alebo ako rozumnú.

  • Ja na záver už spomeniem len jedno, pani kolegyňa – rád by som vás vyzval, keby ste tento návrh nakoniec nepredniesli a od neho upustili. Slová sa potvrdzujú skutkami a skutky my, poslanci, prejavujeme hlasovaním, nie peknými rečami. Ak tento návrh dnes schválite, bude to dôkazom, že o občanovi iba hovoríte. V skutočnosti vám o občana vôbec nejde.

    Ďakujem, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Lipšica sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a o slovo požiadal podpredseda Národnej rady pán Číž.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, musím, bohužiaľ, zaujať v mene poslaneckého klubu strany SMER stanovisko k niektorým skutočnostiam, ktoré súvisia s predmetnom, ktorý teraz prerokúvame a s niektorými udalosťami v parlamente dneska a podobne.

    Ako viete, predložila pani poslankyňa Angyalová pozmeňujúci návrh, ktorý máme všetci k dispozícii už relatívne dlhšiu dobu, ktorý je, mimochodom, nesmierne strohý. Prevažnú časť tvorí odôvodnenie a sú tam tri normatívne vety, o ktorých teda tu aj trošku hovoríme.

    Tento návrh sprevádza veľmi dramatická úplne náhodná tlačová beseda, kde predstavitelia troch klubov nesmierne dramaticky opäť nesmierne kultivovaným spôsobom prednášal napríklad pán poslanec Lipšic škandalózny, hanebný a neviem všetky tie možné prívlastky, čo je zrejme jeho príspevkom k rozvoju parlamentnej demokracie na Slovensku k dialógu tvorivému.

    K tomu, aby naozaj sme trošičku nechali tie intelekty, ktoré nepochybne máme, aby aj sa nejakým spôsobom prejavili, aby sme možno v občanoch vzbudili trošku predstavu, že tu nie je, že tu je naopak, že tu teda sú ľudia, ktorí minimálne niektoré veci myslia dobre, majú elementárnu ľudskú podstatu, chcú debatovať.

    Rešpektujú to, že na niektoré veci existujú rôzne názory a že teda podstatou parlamentu je to známe, tisíckrát opakované slovo, teda diskutovať, čiže parlament je o tom a že teda spôsob a schopnosť tejto diskusie predznamenáva, či tento parlament je schopný, alebo nie je schopný zmysluplne fungovať.

    Preto sa snažíme úprimne, aj keď niekedy možno tie nervy naozaj neslúžia dostatočne, snažíme sa hľadať elementárne jadro v tých vystúpeniach a snažíme sa spolupracovať.

    Jedna z tých vecí, ktorou sa teraz zaoberáme, je spor o to, že či teda ideme obrať občanov o absolútne práva, ktoré majú, ktoré práve pán poslanec Lipšic svojou geniálnou činnosťou ako predseda vlády, ktorým zabezpečil nesmierne veľké práva, ktoré my teraz hanebným a nekorektným spôsobom ideme tým občanom odobrať.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ja nemôžem za náš klub ako, lebo rešpektujem poslanecký klub KDH, nepochybne majú podporu občanov, sú tu legitímne presne tak ako my a teda, že naozaj sa patrí korektne na vystúpenie, povedzme, že obavy pána Lipšica nejakým spôsobom zareagovať.

    Začal, samozrejme, tým, že pospomínal všetko možné, najprv verejné rokovanie vlády. Pán Lipšic, vy ste sem priniesli rôzne veľa prvkov politického systému, osobne teda do súdnictva, na môj žiaľ, zo Spojených štátov, kde tvrdím, že iný typ právnej kultúry, iný mechanizmus tvorby hodnôt, iná história, iné národné tradície, ale, prosím, urobili ste to, takže ste prišli zo Spojených štátov, kde teda je verejné zasadnutie vlády, kde vláda vytvorila priestor, takýto balkón a teraz tam sedia občania, dostávajú miestenky a zúčastňujú sa teda pravidelne na zasadnutí vlády.

    Pán Lipšic, neviem, čo ste sa učili vy v tých Spojených štátoch, ja viem jedno. Zastupiteľský charakter orgánov štátnej moci má napríklad parlament taký, ktorý vyžaduje prítomnosť verejnosti, ďalší napríklad sú súdy. O tom, že by bolo zasadnutie vlády verejné a malo tento charakter, o tom môže hovoriť iba človek, ktorý naozaj presahuje intelektuálne moje možnosti a pokúsi sa ešte verejnosti hlbšie to pozadie toho svojho poznania nejakým spôsobom prezentovať. Ak sa vám to podarí, budem vám nesmierne zaviazaný, lebo zatiaľ tomu nerozumiem.

  • Dokonca expressis verbis zákon o slobodnom prístupe k informáciám v tomto smere veľmi konkrétne špecifikuje úlohy, ktoré sú typické a ktoré typy informácií dávajú jednotlivé najvyššie orgány tohto štátu. Pri trošičku pozornom čítaní by tam nemalo dochádzať k takýmto zásadným omylom a nepochopeniam. Takže toľkoto k tomu verejnému rokovaniu vlády a teraz k tomu predmetu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, máme pred sebou vetu, ktorá je meritom sporu. Povinná osoba žiadosť odloží aj vtedy, keď je zjavne nerozumná. Neviem, odkiaľ pán Lipšic berie predstavu, že jedine on je práve ten, ktorého záujmy občanov sú ako tie najdôležitejšie, ktoré ležia na jeho srdci. Dokumentoval to svojou politickou činnosťou osobitne v sociálno-ekonomickej oblasti. Tam skutočne verejnosť obdivuje výstupy vás, pán kolega, a ľudí, ktorí rozmýšľajú vaším spôsobom.

    A teraz, čo sa týka tých politických práv, ku ktorým, ak dovolíte, skúsim povedať takú vetu. Neviem, či mi uveríte, že aj ja, by ste neverili, mám k tomu vzťah. Chcem, aby môj občan bol informovaný, aby mechanizmus vzťahu a občana vo vzťahu k informáciám, k tomu, čo sa v štáte reálne robí, aby bola naozaj čo najväčšia, ako sa len dá, najväčšia, ako sa len dá.

    S tým, že pán Lipšic, dovolím si veľmi neskromne sa radiť alebo povedzme, že sa sám seba nazvem odborníkom na správne právo, kde predmetom našej činnosti je práve otázka správneho konania, v rámci ktorého hovoríme tomu taký malý súdny alebo malý Občiansky poriadok, ktorý upravuje celý mechanizmus konania vzťahu občana a štátu. Ten upravuje spôsob prístupu k informáciám. Stanovuje, kto je účastníkom konania, aké má oprávnenia a má celý rad ustanovení, ktoré nejakým spôsobom na základe dvestoročného vývoja má nejaký charakter.

    Boli sme pripravení kedykoľvek diskutovať váš mechanizmus prístupu k slobodným informáciám v tomto prostredí, pretože minimálne ho brať do úvahy a furt sme si mysleli, že zodpovedný zákonodarca, za ktorého sa vyhlasujete, minimálne zváži kontexty zákona, akým je napríklad zákon o správnom konaní, ale aj zákon o slobodnom prístupe k informáciám a k iným zákonom, ktoré ukladajú povinnosť či parlamentu, či vláde, či iným tým alebo iným spôsobom nakladať s podaniami občanov. Toto, pán poslanec, sa nestalo.

    Číry právny voluntarizmus, ktorý ako maximálnym spôsobom postavil zákon, ktorý sám osebe nepochybne má pozitívne prínosy, len ktorý zaviedol obrovské množstvo problémov. Pretože absolútne nepočíta s tým, že by bol ten zákon aj, že by ho chcel niekto zneužiť a ako podpredseda výboru za posledné štyri roky som mal minimálne desiatky podaní, kde dochádzalo k veľmi nebezpečným tendenciám ohrozovať priamu činnosť úradov na základe toho, že jednotliví kandidáti, napríklad medzi poslancami a starostami, aby si vrátili rôzne príkoria, tak začali sa zaťažovať rôznymi žiadosťami o typy informácií tohto typu s tým, že tento váš návrh zákona, ktorý nespĺňa elementárnu predstavu, ktorú musí mať každý takýto zákon, musí počítať aj s konfliktmi, musí počítať aj so situáciou, kde ten zákon sa niekto bude pokúšať zneužiť, musí mať relevantný korektný mechanizmus aj v konečnom dôsledku sankcií a podobne.

    Za tento návrh, keď dôjde k sporu, že či ten úradník, ktorý tomu občanovi tak škodí, že či teda v dostatočnom rozsahu tú informáciu, že či ju má, alebo nemá, ktorú ste tu tak raz spochybňovali, môže dostať pokutu až 50-tis. korún a rovnako môže dostať zákaz činnosti na 2 roky.

    Pán Lipšic, v tomto prostredí ten úradník je nesmiernym spôsobom vystrašený, pretože to riziko, ktoré tu je, lebo keď mi nariadili, tak súd môže zistiť, že dochádza k porušeniu zákona a v takom prípade ten úradník nehľadí na nič, on nechce mať problém a nechce sa dostať do akéhokoľvek krížika pri možnej veľmi širokej interpretácii týchto ustanovení.

    Opäť zodpovedný legislatívec, pán bývalý minister, sa nad zamyslí, popýta sa trošku tú prax a pokúsi sa situáciu vyvážiť. Toto sa nestalo, vy ste si nasadili taký divný, ja si takto predstavujem to, čo robíte vy, ten slovník, spôsob formulovania, absolútne odmietanie v okolí trošku k informáciám, odmietanie toho, že ten iný môže mať aj nejaký iný názor a že sa aspoň trošičku mám v sebe v tom, čo vysvetľujem, nejakú mieru implikácie, že teda je možné sa nejakým spôsobom dohodnúť a nejakým spôsobom pokúsiť sa niečo nejakým spôsobom aspoň vyjasniť a pokúsiť sa aspoň na chvíľu, či predsa len nie je nejaké spoločné stanovisko a s tým, že ste slušný človek má niečo také, že nechce zbytočne ublížiť niekomu tomu inému, pokiaľ na to nemá relevantný a preukázateľný dôvod. Toto všetko mne, pán Lipšic, chýba v diskusii k tomuto zákonu.

    Vecne ešte chcem povedať zopár vecí. Faktom je, že nie som celkom rád, že tento návrh ide týmto spôsobom, že nebol predložený na rokovanie výboru. Mrzí ma to, ale faktom je aj to, že mám informácie o tom, že osobitne v daňovej oblasti disponuje momentálne daňový úrad minimálne 4-tis. žiadosťami na rôzne typy podaní s preukázateľne obštrukčným spôsobom s cieľom nejakým spôsobom ohroziť alebo minimálne výrazne skomplikovať činnosť orgánu.

    Pre prípad, že neurobíme nič, ak takto hromadne takáto informácia príde a jednoducho sťaží tú možnosť tomu úradníkovi, má na krku buď neskôr interpretáciu, že porušil svoju povinnosť a 50-tisícovú pokutu, alebo zákaz činnosti na 2 roky, alebo teda, že nejakým spôsobom musí zareagovať. Rovnako rozhoduje vedúci takéhoto orgánu. Ak ten človek príde a demonštruje, mám tieto veľké problémy.

    Prosím vás pekne, to už čo len trošku korektný právnik, ktorý má iné oči, ako má pán Lipšic, vetu, ktorú hovoríme, že žiadosť nesmie byť zjavne nerozumná. Je to veta, ktorá sa prepísala, v odôvodnení to máte veľmi podrobne popísané, preklad, ako sa používa, ako je implementované v právnych poriadkoch Európskej únie, teda v smerniciach a v iných všeobecne záväzných normatívnych právnych aktov, tak čo nás na základe tohto už len nejakým spôsobom zásadne ohrozujeme?

    Viete veľmi dobre, že znovu platí, že pri tých obrovských sankciách, o tom bude vždy právo, bude mať teda ten účastník, ktorý o to požiada, že o jeho sťažnosti rozhodne nadriadený orgán a vždy tam je ešte aj kontrola nezávislých súdov, ktoré tu sú. Tak, prosím vás pekne, o akých nezmyselných ohrozeniach občianskych práv a slobôd občanov a neviem akých výdobytkoch, ktoré ste vy zaviedli, ako tu rozprávate?

    Ja naozaj vyzývam k trošičku triezvej diskusii. Za náš klub môžem povedať, trošku sa ospravedlňujeme za to, že naozaj procedurálne sme mali predložiť minimálne do výboru tento návrh, ale vychádzali sme z toho, že ten stav, ktorý tu je, je naozaj veľmi vážny, že toto je minimálny zásah do existujúceho stavu, že vlastne iba jemne umožňuje interpretovať tam, kde naozaj ide k preukázateľným hrubým obštrukčným pokusom zlikvidovať činnosť úradov, že je tam výkladové pravidlo, ktoré umožní nejakým spôsobom postupovať. To výkladové pravidlo ešte raz v riadnom opravnom konaní posudzované a potom ešte aj prostredníctvom nezávislého súdu.

    Takže, prosím vás pekne, vážené kolegyne, kolegovia, naozaj postavme veci na zem, zmyselná diskusia rozumná. Toto štvanie, ktoré sa tu organizuje, smeruje ku konfrontácii a výraznému narušeniu atmosféry spolupráce v parlamente. Skúste sa nad tým, pán Lipšic, aspoň trošičku zamyslieť, skúste aspoň jemnučko rozmýšľať nad tým, že nie iba vy ste človek, že my sme ľudia, máme tiež svoje vlastnosti, že sme pripravení diskutovať zmysluplne a verte, že vaše úspechy ako politika budú oveľa väčšie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána podpredsedu Číža sa prihlásili pán poslanec Lipšic, pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Ivančo, pán poslanec Slafkovský, pani poslankyňa Biró, pán poslanec Miššík, pán poslanec Janiš, pán poslanec Gál. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a ako prvý, nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem. Vážený pán kolega Číž, podľa môjho názoru vaše vystúpenie bolo zjavne nerozumné. Najskôr by som len na úvod povedal, že som bol ministrom spravodlivosti, nebol som ani predsedom vlády a nezaoberal som sa ani sociálno-ekonomickou oblasťou, to len pre upresnenie nabudúce.

    Po ďalšie. Smernica, ako viete, zaväzuje nie čo do textu, len čo do cieľa a smernicu, o ktorú vy opierate tento text, to je smernica o životnom prostredí. Asi nie je náhodné, že nie je tu vôbec citovaná, že sa len spomínajú všeobecne európske smernice.

    Neviem, pán podpredseda, či môj prejav je následkom alebo príčinou zlých vzťahov v parlamente, alebo nie takéto škandalózne návrhy, ktoré predkladáte. Vy si sústavne zamieňate príčinu a následok sústavne. Predložiť takýto škandalózny návrh bez rokovania v prvom čítaní vo výbore, nikde, to podľa mojej mienky je pošliapanie parlamentnej demokracie.

    A úplne na záver na vašu výzvu, samozrejme, musím reagovať – presiahnuť vaše intelektuálne možnosti sa mi nikdy nepodarí. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, zákon hovorí síce o smernici, zákon o reklame, ktorý prerokúvame a na základe toho musíme transponovať niektoré veci zo smernice, ale zákon, ktorý, alebo novelu, ktorú predkladá pani poslankyňa Angyalová, nehovorí ani vo svojej dôvodovej správe o nejakej európskej smernici.

    Vy ste svoj čas venovali nie zákonu o reklame, ale zákonu o slobodnom prístupe k informáciám. Ak chcete diskutovať o tomto zákone, budeme veľmi radi, ak na pôde parlamentu otvoríme túto diskusiu, ale otvorte ju riadnym vládnym návrhom zákona a môžeme o tom diskutovať.

    My sme v našich pripomienkach hovorili o faktických pripomienkach k zákonu. A sú to dve novely, ktorými rozčirujeme zákon o reklame. Zákon o verejnom obstarávaní, ktorý je vážnou normou pre mnoho právnických, fyzických osôb, a zákon o slobodnom prístupe, čiže aj ten druhý návrh je z vašej dielne, čiže aj to ste mali obhajovať, či váš predseda výboru mohol dopustiť, aby takáto novela sa dostala do zákona o reklame, ktorá má len ošetriť nejaké skutočnosti a chcem vám ešte pripomenúť, že práve pán poslanec Lipšic, bývalý minister bol ohodnotený za napĺňanie zákona o slobodnom prístupe ako jeden z najlepších ministrov, pretože nebol problém odkryť všetky veci a informovať verejnosť o tom, čo jeho ministerstvo robí.

    Tak chcela by som vás poprosiť, pán podpredseda, keby aj vaše vystúpenia vlastne mali takú nejakú faktickú rovinu zákona, ktorý prerokovávame.

  • Ďakujem. Ďalšia faktická pán poslanec Ivančo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, ja som v tomto parlamente už tretí rok, ale pamätám si vás ako veľmi tvrdého obhajcu rokovacieho poriadku. Žiaľ toto, čo ste predviedli opäť narúša aj v rámci toho, čo predkladá pani Angyalová, narúša úplne elementárne princípy slušnosti.

    Skutočne zjavne nerozumiem vášmu vystúpeniu, pretože úpravou zákona o reklame zavádzať zmeny v zákone o slobodnom prístupe k informáciám svedčí len o tom, že sa úplne bojíte diskusie. Vy už sa bojíte toho, aby jednoducho už aj parlament nebol, pretože máte problémy s vedením parlamentu, a to tie udalosti, ktoré ste spomínali na začiatku, to sú výsledkom vašej práce, práce podpredsedov Národnej rady. Jednoducho pokračuje cesta demagógie a cesta tvrdej boľševizácie nie už len SMER-u, ale tvrdej boľševizácie aj slovenského parlamentu.

    Poprosím vás, pán podpredseda, ako zástancu rokovacieho poriadku, vráťte sa do svojej pôvodnej roly a skutočne napĺňajte zákonné normy tohto štátu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej pán poslanec Slafkovský.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, spolu sme sedeli chvíľu aj ty ako tajomník, aj ja ako člen výboru pre verejnú správu, keď sa hovorilo o tom, že tento zákon, keď sa pripravoval, keď išiel vôbec do prvého čítania a keď bol prijatý v roku 2001, tiež sme sa vtedy obávali, že čo sa všetko udeje, že čo môže nastať aký kolaps vo verejnej správe, ako rôzni grafomani, kverulanti a chronickí sťažovatelia a rôzni zneužívatelia svojich právomocí ochromia činnosť krajiny, mestských a obecných úradov, ministerstiev, vtedy ešte obvodných a okresných a krajských úradov atď.

    Veľa sme o tom diskutovali, nakoniec ten zákon bol prijatý v takej podobe, ako bol prijatý a ukázalo sa za 8 rokov jeho fungovania, že je to jeden z najfunkčnejších zákonov, ktorý umožňuje občianskym združeniam dosiahnuť aj to napríklad, aby aj mňa porazili vo voľbách za pomoci politických strán, pretože dostali všetky informácie, ktoré mali, a ako ich už použili, to je už potom druhá vec, o ktorej ja už som ako primátor nerozhodoval, ale v žiadnom prípade by som si neodvážil dať do ruky takú právomoc niektorému z mojich podriadených, aby mohol povedať, pane, toto si strčte za klobúk, na toto vám odpovedať nebudem. Toto váš návrh chce dosiahnuť. S tým nemôžeme nikdy súhlasiť. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja by som sa chcela poďakovať pánovi podpredsedovi Čížovi preto, lebo ak by som neporozumela to, čo povedal pán poslanec Lipšic, tak po vašom vystúpení som pochopila, že naozaj nejde o zákon o reklame, ale o to, aby sa nepriamo novelizoval zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Naozaj je to slovo zjavne nerozumné a ja tiež sa domnievam, že ak niektorý zákon funguje 6 rokov a nikdy nespravil kolaps pre úrady, to znamená, dali sa vybaviť žiadosti, vsunúť tu takýto, alebo pripojiť takúto vetu nie je odôvodnené. Nerozumné v krátkom výkladovom slovníku slovenského jazyka znamená, že je pochabé, nedostatočne múdre alebo nerozvážne.

    Anglický preklad dalo by sa presnejšie preložiť ako neodôvodnený, neopodstatnený a bez príčiny a táto forma je aj v iných právnych predpisoch a nie slovo nerozumné.

    Ja sa taktiež domnievam, že v prípade povinných osôb jednoduchý referent dostane tým obrovskú právomoc a subjektívnu právomoc rozhodovať o tom, či žiadosť občana je rozumná, alebo nerozumná, či jej rozumie, alebo nerozumie, dokonca v odôvodnení pani kolegyňa Angyalová veľmi jasne povedala, že jej ide skôr o to, že lehota je krátka alebo úrad nemá dostatočnú kapacitu. Ale obidve veci zákon nejakým spôsobom, nie že nejakým spôsobom v ďalších paragrafoch rieši a doteraz to vôbec žiadny problém nespravil. Takže taktiež protestujem proti takémuto...

  • Prerušenie časomierou.

  • Ďakujem. Pán poslanec Miššík. Ale potom ste znovu boli. Znovu ste sa prihlásili, takže ďalej ide pán poslanec Janiš.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. No, ja neviem, čo sa to deje v tomto parlamente, ja som úplne v inom parlamente ako minulé 4 roky. Problémy s vedením schôdze, problémy s hlasovaním, obchádzanie legislatívneho procesu.

    Minule sme tu mali veľkú debatu, pani kolegyňa, presne nad pozmeňujúcim návrhom, kde ste jedným veľkým pozmeňujúcim návrhom zmenili ten sociálny zákon, na základe ktorého ste v priebehu 2 dní vymenili komplet všetkých bez výberového konania, dosadili ste si svojich straníckych nominantov do sociálnych poisťovní.

    Veľa kriku tu bolo, čo ste považovali za výnimku niečo, čo treba urýchlene urobiť. My tu zavádzame dnes jeden obrovský veľký precedens. Na základe toho, že nejaký úrad nestíha, tak mu zmeňme zákon. A robíte to v jednom zákone o reklame pri dvoch úradoch. Pri daňovom úrade, lebo nestíha, a pri úrade pre verejné obstarávanie, lebo tiež nestíhal. Rok mal na to, aby od 1. januára zabezpečil určitý proces obstarávania, no nestihol, no tak mu zrušme zákon, lebo úrad nestíha. A aby to veľmi nekričalo, tak to urobme tak, že to urobíme v pléne cez „pozmeňovák“ tuto 5 minút pred hlasovaním, obídeme celý legislatívny proces. Prečo sa vyhýbate normálne vecnej, odbornej, fundovanej diskusii? Prečo to robíte takto poza bučky? Čoho sa bojíte?

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán podpredseda, vaším žoviálnym vystúpením, ktorým ste ohúrili maximálne sám seba, neviem, koho záujmy ste obhajovali? Úradníkov, ktorých psou povinnosťou je podávať informácie, ktorými disponujú? Alebo občanov, ktorí žiadajú len to, čo im ústava garantuje, právo na informáciu? Zjavne nerozumné, to je super pojem. Úradník, ktorému sa nechce robiť alebo ktorý by vydaním informácií, ktoré má k dispozícii, ohrozil sám seba, lebo robí lajdácky alebo nezákonne, tento pojem akoby padol z neba. Je to všeobecne aplikovateľné.

    Viem, o čo ide, lebo odkedy je tento zákon v platnosti, vystriedali sa dve vlády, nemali s tým problémy, napĺňali povinnosti vyplývajúce z tohto zákona. Až prišla vláda Roberta Fica a zrazu je problém. Problém je s verejnosťou. Chcete mať neverejné zasadnutia vlády, chcete obmedziť slobodný prístup k informáciám. Však povedzte otvorene, nechcete transparentne vládnuť, chcete porušovať právne predpisy a basta. Netreba tu z toho robiť nejaké divadlo.

  • Ďakujem, pán poslanec. Reagovať na faktické poznámky bude pán podpredseda Číž.

  • No, mám taký pocit, že napriek tomu, že nie je jednoduché vystúpiť v tomto parlamente, lebo naozaj ja neviem, ja cítim absenciu ako možno niekedy zdravého rozumu, ale to by nebolo ani dôležité, aj to môže byť subjektívne, ale elementárnej slušnosti a korektnosti k partnerovi, ale dobre. K tým vystúpeniam, o ktorých si myslím, že má zmysel niečo povedať.

    Pani poslankyňa Biró, naozaj ste presvedčená, že nedochádzalo prv k zásadným problémom a vážnym problémom? Že nie sú desiatky ľudí, ktorí majú pokazený život tými nezmyselnými atakmi, na ktoré bol práve zneužitý tento zákon? Aký je problém alebo čo bráni trošku korektnému človekovi, aby pracoval s právnym inštitútom, ktorý je v správnom práve úplne samozrejmý a štandardný, a to je práve ten inštitút, ktorý sme zámerne prebrali z európskej smernice, aby náhodou niekto nehovoril, že to je náš pokus čosi tu nejakým spôsobom mystifikovať. Máte tam v tom odôvodnení aj termín, ktorým používajú náš zákon zjavne neopodstatnený. Alebo v zjavnom rozpore s účelom zákona.

    Také čosi existuje, a to ste mali aj vy, pán poslanec Gál, to, čo ste tu teraz navyprávali, prekristoverany, čo všetko, aké divadlo robíme my a podobne. Veď už dobre. Pevne verím, že tá verejnosť to sleduje a že nejako to vyhodnotí. Vážne nejde absolútne o nič iné, iba ide o to, nájsť elementárny zmysel pre korektnosť, pre štandardizáciu právnych predpisov. Toto, o čom hovoríme, to postráda čo len minimálnu snahu o to rešpektovať elementárne právne východiská. Je mi z toho ľúto.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ďalej budeme pokračovať v rozprave a do rozpravy bola prihlásená písomne pani poslankyňa Angyalová. Máte slovo a pripraví sa po jej vystúpení pán poslanec Pataky.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Dovolím si predniesť návrh, ktorý ste stihli okomentovať, ešte ani prednesený nebol. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 117).

    V návrhu zákona sa za čl. I vkladá nový čl. II, ktorý znie: „Čl. II. „Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) sa mení a dopĺňa takto: v § 3 ods. 1 sa za slová „k dispozícii“ vkladajú slová „a ktoré súvisia s predmetom ich činnosti“..“ Ide o spresnenie ustanovenia opierajúceho sa okrem iného aj o znenie článku ústavy, ale ja skúsim to odôvodnenie potom naraz.

    V § 14 ods. 2 sa na konci pripája veta: „Žiadosť nesmie byť zjavne nerozumná.“

    V § 14 ods. 3 sa na konci pripája veta: „Povinná osoba žiadosť odloží aj vtedy, keď je zjavne nerozumná.“

    V § 18 ods. 3 prvej vete sa za slová „ani informáciu nesprístupnila“ pripájajú slová „alebo žiadosť odloží pre zjavnú nerozumnosť“ (§ 14 ods. 3 tretia veta).

    Za § 22b sa vkladá nový § 22c, ktorý znie: „Konanie začaté pred dňom účinnosti tohto zákona sa dokončí podľa tohto zákona.“

    Dovoľte, aby som aj vzhľadom na to, že už bola diskusia široká, urobiť také generálne odôvodnenie. Aj keď si myslím, že všetky argumenty už odzneli a že som sa snažila aj dostatočne zreteľne to napísať aj v odôvodnení, preto je ten návrh taký dlhý, lebo má dve strany, ale vo svojej podstate má len 3 alebo teda 4 skutočne aj vecné body, ale dovoľte ešte predtým, aby som nezabudla, v súvislosti s týmto návrhom treba vyňať bod spoločnej správy č. 1 na osobitné hlasovanie a mal by sa neschváliť, aby sa o tomto návrhu dalo hlasovať.

  • Ruch v sále.

  • A v nadväznosti na doplnenie článku je potrebné aj primerane upraviť názov zákona. Takisto chcem poprosiť pána ministra, aby vyjadril svoje stanovisko, lebo to je potrebné na to, aby o tomto návrhu bolo možné hlasovať.

    No, takže to odôvodnenie. Tie slová „zjavne nerozumná“ sú presným prekladom konkrétnej smernice, na ktorú sa odvolávam a pán Lipšic má pravdu, že ide o smernicu o životnom prostredí v časti, ktorá hovorí o zverejňovaní informácií. Som hlboko presvedčená, že takéto veci by sme našli aj na iných miestach, som ochotná sa posadiť a pekne nazbierať tie právne úpravy, kde sa takéto niečo nachádza. Napríklad sa to nachádza aj v slovenskom práve, tam je to sformulované, tak ako som napísala v odôvodnení v zákone o verejnom ochrancovi práv, kde on môže odložiť podnet vtedy, ak je zjavne neopodstatnený. A ten problém tej formulácie nastáva práve v tom, že sme normálne vážnym spôsobom riešili niekoľko dní, či tam máme uviesť znenie oficiálneho prekladu v smernici, pretože si myslíme, že úplne najzreteľnejšie ten stav, to, čo sa právo snaží postihnúť je odrazený v anglickom tom názve, ktorý aj uvádzam v tom odôvodnení, totižto, že tá žiadosť je manifestly unreasonable. To unreasonable obsahuje aj to, že je nerozumná, teda, že nesmeruje k podstate veci. Ďalej, že je neopodstatnená alebo že je neprimeraná, nemiestna, to slovo všetko v sebe v jednom slove obsahuje, ale podstatou veci je, že predovšetkým je zrejmé, aké je právne prostredie okolo toho. Má sa obmedziť takým žiadostiam, ktoré nemajú smerovať k pointe veci, ktorú robí ten konkrétny úrad, ale majú sledovať práve to, aby kapacitne, prevádzkovo bol ten úrad zaťažený predovšetkým z dôvodov, ktoré duch zákona o slobode informácií vôbec nemal na mysli. Ja si nemyslím, že akýkoľvek návrh zákona má slúžiť ako nástroj na akúsi pomstu alebo možnosť proste prevádzkou akokoľvek zaťažiť ktorýkoľvek úrad.

    Ale nemám červené súkno pred očami, pán poslanec Lipšic. Jednu vec uznávam, že je neštandardné, že to predkladám v druhom čítaní iného zákona, ale reagujeme na konkrétnu situáciu a myslíme si, že ju treba konkrétne a urýchlene riešiť, už bola aj medializovaná, a vedie ma najlepší úmysel takú situáciu riešiť.

    Samozrejme, je vaše sväté právo dať podnet na Ústavný súd a, samozrejme, Ústavný súd o tom môže rozhodnúť, ja budem len rada, akurát chcem podotknúť, že presne sa vyhneme riešeniu, ktoré sa snažíme vlastne dostať do zákona, totižto, že to nepomôže tej konkrétnej situácii, o ktorej sa bavíme. A tých prípadov nie je, to nie je jeden úrad, o ktorom sa bavíme, tých prípadov je viac, trvám na tom.

    Ostatné veci pravdepodobne sú v odôvodnení, dostali ste to písomne, takže ja už by som nechcela viac prispievať do tejto horkej debaty, ale chcem povedať, že každý z nás má právo vyjadriť svoju voľbu hlasovaním, takže uvidím, ako to dopadne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásili pán poslanec Mikloško, pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Slafkovský, pán poslanec Lipšic, pán poslanec Minárik, pán poslanec Abrhan, pán poslanec Frešo a pán poslanec Miklós, pani poslankyňa Rosová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Ako prvý má slovo pán poslanec Mikloško.

  • Pani poslankyňa, každého mladého poslanca treba podporiť, netreba ho zhadzovať, každého mladého poslanca treba podporiť aj vtedy, keď je ambiciózny, zdravo ambiciózny, to patrí k mladosti. Ale vy ste, bohužiaľ, dnes šliapli absolútne vedľa a, bohužiaľ, sa zapíšete veľmi trápne, pretože jednak budú o tom hovoriť všetky médiá, ale prosím, to nás nemusí zaujímať, ale vy ste zaviedli niečo, čomu sa hovorí orwellovská komunistická inoreč.

    Vy ste zaviedli pojem, zaviedli ste pojem, tam niekto kričí, keby ste nejako sa predstavili, lebo ja vás nepoznám všetkých podľa mena. Zaviedli ste pojem, ktorý si môže ktokoľvek, akokoľvek vysvetliť, a to je nechutné. Tak zrušte ten zákon a máte to vyriešené, ale zaviesť takýto pojem, ktorý je orwellovská komunistická inoreč, a je mi to ľúto, že to musím hovoriť vám, ktorá nie ste zaťažená žiadnou minulosťou komunistickou, ale, bohužiaľ, práve obávam sa, že vaša ambicióznosť tentoraz šliapla vedľa.

    Proste vaše sebavedomie trošku narazilo teraz aj narazí, lebo sa zapíšete proste niečím veľmi trápnym. To je prvýkrát, prvýkrát za dlhé roky, čo sa tu zavádza niečo, čo je úplnou cenzúrou, úplnou cenzúrou, nech sa páči, veď si to odsúhlasíte, ale váš pozmeňujúci návrh nie je zjavne nerozumný, ale je zjavne alebo nekonečne trápny.

    A dovoľte, aby som vám ako mladej nádejnej poslankyni ambicióznej vyjadril trošku ľútosť a sústrasť, lebo šliapli ste vedľa a bude sa o vás hovoriť. To sa už traduje potom.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Angyalová, myslím si, že ste sa dali tak trošku osobne zneužiť, pretože vaše návrhy sú vždy skôr vecné k zákonom, ako ísť nad rámec niečoho, čo neprerokovávame.

    Chcela by som sa vás opýtať, keby ste mohli konkretizovať tú konkrétnu situáciu, či tu hrozí ohrozenie štátu, alebo čo, aby sme my dnes museli tak rýchlo novelizovať zákon o slobodnom prístupe k informáciám?

    Čítam na internete vyjadrenie pána podpredsedu Číža síce, že daňovým úradom hrozí na základe účelových žiadostí o informácie znefunkčnenie, a tak treba konať, podčiarkol, avšak ak nebudú vybavení, môžu sa obrátiť na súd.

    Tak na jednej strane chceme štátne úrady odbremeniť od nejakej náročnej práce v podávaní informácií, ale zároveň ideme zahltiť súdy. Tak neviem, či toto je rozumný návrh. Skôr si myslím, že táto vaša myšlienka je nerozumná a v texte hovoríte, teda upozorňujete, že aj v slovenskom právnom poriadku je obdobný prípad. Áno, ale hovorí o zjavne neopodstatnených, zákon o verejnom ochrancovi práv, a toto je úplne iná terminológia, pretože aj nuans vo vyjadrení, tak ako aj v predchádzajúcom vstupe pani poslankyňa Biró hovorila, že je to veľmi dôležité a neopodstatnená žiadosť môže byť zamietnutá a je to možné urobiť aj dnes, na to netreba, aby bola zjavne nerozumná a myslím si, že zjavne nerozumné bolo teraz vaše vystúpenie, ktoré bolo bez tej emócie, ktorá je vo vás, keď vystupujete s niečím, o čom ste vnútorne presvedčená. Myslím, že o tomto pozmeňujúcom návrhu ste vôbec nie presvedčená ani vnútorne a myslím si, že je to len povinnosť, ktorú ste urobili.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Slafkovský.

  • Ďakujem pekne. Vážená kolegyňa, ten návrh, ktorý predkladáte, je návrhom, ktorý je skutočne šokujúcim a dýchol na mňa z neho reálny socializmu, lebo ten, kto čítal Orwella alebo Kafku, tak odrazu akoby sa našiel v tom istom svete, ktorý je popisovaný v ich dielach.

    My keď sa chceme dovolávať niečoho takého, ako je evidentne neopodstatnený alebo zjavne neopodstatnená žiadosť a nemáme to nikde zadefinované, čo to je, my sa nemôžeme pritom odvolávať na slovník slovenského jazyka, my nie sme taká krajina, ako je Anglicko, kde ani ústavu nemajú napísanú písomne, kde stačí, aby sa dovolávali toho, čo je ich zvykové právo a všetci to rešpektujú, v celej krajine. Takže až keď sa my dostaneme na takúto úroveň, potom budeme môcť naše právo obracať aj takýmto smerom, ktoré bude nadržiavať úradu a bude nadržiavať štátnej moci. Tento váš návrh postaví akéhokoľvek žiadateľa, občana do polohy podriadeného, ktorý bude žmoliť čapicu v rukách a bude cúvať z dverí, tak ako u ruských gubernátorov sa to deje ešte dodnes pri predkladaní svojej žiadosti. Toto chceme? Takto sa chceme pozerať na našu občiansku spoločnosť? Prosím vás, pokiaľ ešte môžete, a môžete to urobiť, stiahnite tento návrh, pretože uštedríte sebe hanbu a hanbu Slovenskej republike, pokiaľ toto v tejto snemovni prejde. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Lipšic s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem. Pani kolegyňa, povedali ste, že veď je to dosť stručná novela, také krátke a rýchlo sa to prečíta. Kratšia novela by bola zrušiť celý zákon, to by bolo ešte kratšie, rýchlejšie. Čiže asi o krátkosť nejde v tomto prípade. Spomínali ste prípady zneužívania. Ja som vám vo vystúpení hovoril o analýze, ktorú nepoznáte ani z rýchlika, ktorá hovorí, ako je možné v platnom znení zákona zneužívaniu zabrániť. Áno, aj za mnou chodili úradníci, že to je veľmi široké, či by sme to nezúžili, prišli a ja som im povedal nie. A prišli druhýkrát a ja som im povedal nie. Ale zrejme chcete povýšiť práva o privilégiá úradníkov nad práva obyčajných občanov, a to je, čo ma trápi.

    Povedali ste, že však diskutujme o tom, ale ako chcete diskutovať, keď dáte na poslednú chvíľu v druhom čítaní návrh novely. A robíte to na každej jednej schôdzi. Na každej jednej schôdzi przníte právny poriadok. Keď ide niekto kradnúť, tak sa priznám, že sa s ním nemám veľmi o čom dohadovať. A vy kradnete občanovi jeho práva. A je mi to ľúto, pani poslankyňa, pretože vy sa stanete tvárou zničenia práva na informácie. Je mi ľúto preto, že takýto návrh ste predložili práve vy. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, situácie, ktoré treba konkrétne a urýchlene riešiť, legislatívne vyriešiť sú zadefinované a tie okruhy sú tri. Rieši ich po zdôvodnení a po našom súhlase vláda v skrátenom legislatívnom konaní, a nie takto pirátsky, ako to robíte vy.

    Jeden z tých okruhov sú aj ľudské práva a myslím, že vy to neriešite v prospech práv.

    Pani poslankyňa, vy ste mladý človek, ktorému by patrilo trošku pokory, vy sa však zjavne neviete hanbiť, a to je u mladého človeka zjavne nerozumné.

  • Ďakujem pekne. Som zvedavý na záverečné stanovisko pána ministra k tomuto návrhu zákona, lebo celá diskusia nie je vôbec o reklame, ale o niečom inom.

    Ale teraz k pani poslankyni. Pani poslankyňa, tento váš návrh pred rokom 1989 sme takéto paragrafy nazývali gumovými, kde si ich úradníci ohýbali takým spôsobom, ako chceli. A zdôvodnenie, že môže ísť aj o také žiadosti, ktorú sú v zjavnom nepomere s kapacitnými možnosťami úradu, to je už taký vrchol gumových paragrafov, ktorý už iným spôsobom neviem ani nazvať.

    Ale bol by som rád, keby ste sa vyjadrili k týmto slovám, ktoré som ja počul z vašich úst. Poďme spájať hrušky s jablkami, už poďme naozaj rozprávať o interrupciách pri horskej službe, potom rozprávajme o sociálnom zákone pri zdravotnom, pomiešajme všetko, spravme si jedno veľké druhé čítanie a nepotrebujeme iné čítania, lebo všetko schválime v druhom a treťom čítaní jedného zákona. Je to pre mňa absurdné.

    Pani poslankyňa, sú to vaše slová, ak sa pamätáte pri zákone o horskej službe. Vtedy ste povedali, je to pre mňa absurdné. Nuž vám odporúčam spolu s pánom Landovským, opýtajte sa pána Kefalína, čo to je to absurdné.

  • Smiech a potlesk.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pri predrečníčke mi prišlo na myseľ, že to, čo má riešiť táto zmena, je to, aby mohli úradníci v pokoji pracovať. V pokoji pracovať je termín, ktorý mi asociuje z čias komunizmu s tým, že vždy, keď sa tam potláčali nejaké ľudské práva podobne, ako je to v tomto prípade, tak sa to zdôvodnilo, že pracujúci nechcú byť vyrušovaní, pracujúci chcú v pokoji pracovať a áno, aj republiku si rozvracať nedáme, ale v tomto prípade v pokoji pracovať.

    Čiže to, čo je ako zmyslom predkladaného návrhu alebo nepriamej novely je ochrániť úradníkov, aby mohli v pokoji vykonávať alebo aj nevykonávať svoju činnosť podobne, ako bolo voľakedy zmyslom rôznych paragrafov a zákonov, ktoré oberali ľudí o ľudské práva, ochrániť vtedajšiu moc pred tým, aby o tú moc neprišla.

    Myslím si, že to nie je správne predkladať takýto pozmeňujúci návrh v druhom čítaní. Myslím si, že by bolo dobré tento návrh stiahnuť. Ďalej si myslím, že pokiaľ aj predrečníčka priznala, že toto je reakcia na konkrétnu situáciu, je to veľmi, veľmi trápne, aby sa táto snemovňa mala zapodievať neschopnosťou konkrétneho úradu a v mene toho sme oberali ľudí o právo na informácie.

    A na záver by som chcel povedať. Je zrejmé, kde socialisti stoja, čo sa týka občanov. Stoja na strane úradov, nestoja na strane ľudí. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa, ja som stál na čele ministerstva životného prostredia 8 rokov a ako viete, životné prostredie bolo mimoriadne silne atakované otázkami a žiadosťami o informácie a dokonca už pred zákonom č. 211 sme mali osobitný špeciálny zákon o informáciách v životnom prostredí.

    Takže viem presne, ako, teraz v úvodzovkách poviem, „trpeli naši úradníci“ a veru možno, že aj trpia aj teraz naďalej a možno, že pri každej jednej žiadosti si aj uľavia. Napriek tomu som stále považoval, že ten zákon je potrebný, pretože informácie občanom treba dávať, ale treba povedať, že postupne sa situácia vylepšila a ja vám zodpovedne viem povedať, že postupne, ako si občania zvykli na zákon na informácie, ďaleko menej zjavne nerozumných žiadostí prišlo na ministerstvo ako predtým, keď tento zákon nefungoval.

    A teraz ja to hovorím veľmi vecne a viem sa vcítiť aj do vašej situácie, ja to viem precítiť, lebo viem, že čo to znamenalo nápor práce, lebo je to určitá práca. Čiže vylepšila sa situácia a ďaleko menej zjavne nerozumných žiadostí prichádza teraz.

    A teraz o tom slove zjavne nerozumné. Ja by som skôr bol za to neopodstatnené, keď už má byť nejaké iné slovo, ale ja vám chcem jednu vec povedať. Keď sa občan, obyčajný občan spýta i bude žiadať informáciu o životnom prostredí, čo je veľmi špecifické a veľmi odborné, ja vám garantujem, že úradník každú druhú žiadosť môže posudzovať ako zjavne nerozumnú, pretože ten občan to nevie tak sformulovať, že by to úradník nemohol povedať, že je to zjavne nerozumné.

    Ja verím, že moji bývalí kolegovia na životnom prostredí to robiť nebudú a ani nechcú robiť, ale nedajme, nedajme takúto, naozaj tá formulácia je veľmi nešťastná a ja by som vás naozaj poprosil, z vecného hľadiska porozmýšľajme o tomto spoločne. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Domnievam sa, že to, čoho sme tu svedkami, je dôkazom, že súčasná koalícia stratila trpezlivosť s demokratickým legislatívnym procesom a predovšetkým, že stratila trpezlivosť s občanmi.

    Podobne ako môj predrečník, sama som bola konfrontovaná aj s nárokmi zákona o prístupe k informáciám, trávila som mnoho hodín vypracúvaním podkladov pre takéto informácie a z môjho pohľadu bolo zjavne nerozumné tráviť takto večery, pretože som si vedela predstaviť tráviť ich inak.

    Napadla mi v tejto súvislosti aj analógia. Iste je mnoho našich spoluobčanov, ktorí či už preto, že sú hypochondri, alebo z iných dôvodov volajú neopodstatnene sanitku. Nie je to však dôvod na to, aby operátorka rozhodovala, či ich volanie je zjavne rozumné, alebo nerozumné a aby k nim teda podľa takéhoto svojvoľného rozhodovania vysielala alebo nevysielala záchranku.

    No aj napokon by som chcela dať do pozornosti znenie navrhovaného § 14 ods. 3, ktoré je pomerne pikantné, pretože je takéto: „Povinná osoba žiadosť odloží aj vtedy, keď je zjavne nerozumná.“ Čiže nemusí byť nerozumná len táto žiadosť, stačí, ak je zjavne nerozumná povinná osoba. Ďakujem.

  • Smiech a potlesk.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Tým sme vyčerpali faktické poznámky. Pán poslanec Ivančo, bohužiaľ, ale vy ste sa prihlásili s faktickou už vtedy, keď som uzavrela možnosť sa prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Takže ešte pani poslankyňa Angyalová bude reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne. Orwela, Kafku, veci o mojej hanbe a podobné veci skúsim vynechať, ak dovolíte. Chcem poďakovať pánovi Miklósovi, ktorý mal jediný skutočne vecnú reakciu a myslím si, že naozaj chápe pointu tohto návrhu.

    Ja sa len chcem spýtať pána Lipšica napríklad, že keď je v tom našom práve teda pri tom verejnom ochrancovi práv tá formulácie, že podnet je zjavne neopodstatnený, či je to tiež akože v nesúlade s ústavou, lebo mám pocit, že táto je legislatíva, pri ktorej ste stáli práve vy. Ďalej mám pocit, že ste nechceli počuť argumenty pána Číža ohľadom toho, že je možná 50-tisícová pokuta a dvojročný zákaz činnosti v prípade, že svojvoľne rozhodne konkrétny úradník. Aj tak si myslím, že bude veľmi málo úradníkov hlavne po týchto výstupoch, čo ste spravili, ktorí budú ochotní sa pustiť do toho, že by využili takýto paragraf.

    A chcem ešte jednu vec povedať, že nie je možno odložiť takú žiadosť, keď povinná osoba informáciu má, ale nemá ju napríklad v informačnom systéme, ale roztrieštenú necentralizovane niekde v ručných zápisoch a ona nesvedčí o jej činnosti. O tom sa bavíme, že si niekto pýta vodné a stočné v Nižnej, Vyšnej a podobné veci.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Posledný z písomne prihlásených rečníkov v rozprave vystúpi pán poslanec Pataky.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Nie je tu pán poslanec?

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, chcel by som sa vyjadriť k pozmeňujúcemu návrhu poslankyne Edity Angyalovej.

    Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je veľmi významným nástrojom, ktorý dáva do rúk občanom možnosť kontrolovať činnosť inštitúcií verejnej moci. Je to teda jeden z nástrojov, ktorým občania uplatňujú svoje demokratické práva. Napriek tomu sme v tomto volebnom období opakovane svedkami pokusov ozaj tejto vlády zabrániť občanom, aby sa dostávali k niektorým informáciám. Ako príklad uvediem medializované úmysly nesprístupňovať správy o priebehu rokovania vlády a podobne.

    Návrh, ktorý predkladá pani poslankyňa, je len pokračovaním týchto tendencií ukrývať informácie, zahmlievať ich, poprípade si myslím aj zatĺkať. Z legislatívneho hľadiska ide o potvrdenie zjavne obľúbenej praxe súčasnej garnitúry. V rámci novelizácie jedného zákona novelizovať aj celkom iný a nesúvisiaci zákon. Je pravda, že tento spôsob sme využili aj my v predchádzajúcom volebnom období, vždy však šlo o riešenie naozaj naliehavého problému. Táto situácia teraz nie je. Nie je napríklad ani známy jeden prípad, že by bol aktuálne nejaký úrad zavalený takým množstvo žiadostí občanov o informácie, že by to ohrozovalo jeho chod, či dokonca mohlo spôsobiť jeho kolaps. Počul som niečo o Ústrednom daňovom riaditeľstve v Bystrici, máte moc, viete, ako sa narába s generálnym riaditeľom daňového úradu.

    Preto si treba úsilie takto novelizovať zákon o slobodnom prístupe k informáciám podľa mňa vyložiť inak. Napríklad potrebou urýchleného procesu schvaľovania. Keby novela zákona šla riadnym legislatívnym procesom, vyvolala by diskusie. Verejnosť by zbystrela, spozornela, reagovali by občania, ale aj organizácie tretieho sektora, napríklad ochranári prírody a podobne. Takto pri novelizácii z rána do večera pomocou na poslednú chvíľu predloženého poslaneckého návrhu už nestihnú. A dodatočne diskusia a obrana už sú malo účinné a nemá to žiadny zmysel.

    Cieľom je uchrániť úradníkov pred povinnosťou odpovedať na otázky občanov si myslím. Keď sa občan obráti na úradníka s otázkou, ktorá úradníkovi pôjde takpovediac pod kožu, úradník ju označí za zjavne neopodstatnenú. A vec bude pre neho vybavená.

    Pani poslankyňa sa odvoláva na skutočnosť, že aj iné inštitúcie môžu podnet občanov odmietnuť ako zjavne neopodstatnený, ako príklad pred chvíľou uvádza úrad ombudsmana. Lenže, pani poslankyňa, rozdiel tu je. Ombudsman musí svoje rozhodnutia odôvodniť. Teraz v predloženom návrhu niet ani slova o povinnosti uviesť, prečo je požiadavka občana o informáciu neodôvodnená. Ostáva to na úvahe všemocného úradníka. Komu chcem odpoviem, komu nechcem neodpoviem podľa svojej vôle a obávam sa, že aj podľa potreby. Pretože povedzme si na rovinu, kto zasadol na posty vedúcich úradníkov? Vami dosadení politickí nominanti, tí dosadzujú nižších úradníkov. Práve preto pravdepodobne vzniká potreba či už zatĺkať či už odborné chyby, alebo aj niečo iné, oveľa horšie, to neviem.

    Zákon o slobodnom prístupe k informáciám bol prijatý v záujme posilnenia kontroly občanov nad úradníkmi. Je to teda aj významné opatrenie v boji s korupciou. Vy to chcete obmedziť navyše takýmto spôsobom. Zrejme asi viete prečo, ani neviem, či aj viete, alebo neviete, či čo, alebo nechcete utajovať.

    Náš klub Slovenská demokratická a kresťanská únia za tento pozmeňujúci návrh nezahlasuje. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Patakyho sa neprihlásil s faktickou poznámkou nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a keďže zatiaľ vystúpili všetci, ktorí boli do rozpravy k tomuto bodu prihlásení písomne, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Takže ústne sa prihlásili pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Ivančo, pani poslankyňa Žitňanská. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a ako prvá má slovo pani poslankyňa Mušková.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v mojom krátkom vystúpení predložila pozmeňujúci návrh k zákonu o reklame a týkajúci sa konkrétne sankcií pri porušení zákona o reklame.

    V poslednom čase sme svedkami, že reklama v snahe šokovať, a tým osloviť čo najviac potenciálnych zákazníkov, porušuje všeobecné požiadavky na reklamu, čím porušuje, samozrejme, zákon. Na Slovensku však nie je problém, aby sa zákon porušoval, pretože spodná hranica sankcie pri všetkých porušeniach je nula slovenských korún za porušenie zákona. Týka sa to všetkých sankcií uvedených v tomto zákone.

    V mojom pozmeňujúcom návrhu sa snažím zvýšiť spodnú hranicu sankcie iba v dvoch prípadoch. Verím, že v krátkom čase sa bude musieť riešiť tento problém, ale ja osobne dávam pozmeňujúci návrh iba pri dvoch bodoch zo všeobecných požiadaviek na reklamu, a to písm. d) a e). To nechám na legislatívcoch, aby sme potom riešili tie ďalšie body, pretože ostatné body majú hornú hranicu rôznu a bude potrebné zrejme aj spodnú hranicu rôzne riešiť. Nechcela som sa púšťať do tohto problému. Hovorili sme o tomto prípade v našom výbore. Naši páni poslanci súhlasili s tým, aby sme riešili túto oblasť a poviem vo svojom odôvodnení ktorú.

    V čl. I bod 3 v § 11 ods. 3 písm. c) sa slová „§ 3 ods. 1 a 3 až 7“ nahrádzajú slovami „§ 3 ods. 1 a ods. 3, 4 okrem písm. d) a c) 6 až 8“ a slová „§ 8 ods. 4 a 24“ sa nahrádzajú slovami „8 ods. 4“. Tento bod, ktorý som teraz prečítala, sa vlastne týka spoločnej správy k bodu 4, ktorý súčasne navrhujem na vyňatie zo spoločného hlasovania s tým, aby sa neschválil, pretože môj návrh rieši presne to isté s tým, že ja rozširujem tento bod, je potrebné, aby v mojom pozmeňujúcom návrhu odznelo aj ďalšie. Tento bod podala v našom výbore pani poslankyňa Biró a bol schválený, takže toto tam zostáva. Zavedenie novej sankcie navrhnutej v druhom bode pozmeňujúceho návrhu si vyžaduje teda túto legislatívnu úpravu. Toto ustanovenie sa teda dotýka bodu 4 spoločnej správy, a pretože by došlo ku kolízii, je potrebné tento bod vyňať.

    Ďalší bod, ktorý dávam ako pozmeňujúci, je druhý v poradí. V čl. I sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie: „V § 11 ods. 3 sa za písm. c) vkladá nové písm. d), ktoré znie: „d) od 1 mil. do 3 mil. Sk šíriteľovi reklamy za porušenie všeobecných požiadaviek na reklamu podľa § 3 ods. 4 písm. d) a e). Doterajšie písm. d) sa označí ako písm. e). Doterajší bod 4 sa označí ako bod 5.“.“

    Účelom môjho pozmeňujúceho návrhu je prísnejší postih za stále častejšie porušovanie všeobecných požiadaviek na reklamu znázorňovaním násilia, vulgárnosti a prezentovanie ľudského tela pohoršujúcim spôsobom.

    Doterajší postih, ako som povedala, dolná hranica nula do 2 mil. nepostačovala, preto sa navrhuje jeho zvýšenie, ako som povedala, od 1 do 2 mil.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a poprosím vás o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. Vďaka.

  • Ďakujem pani poslankyni. S faktickou poznámkou na jej vystúpenie sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. A ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Ivančo. Ako posledná vystúpi pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, ctené dámy, vážení páni, chcem, samozrejme, najprv povedať, že skutočne ste mali pravdu, pani podpredsedníčka, že som sa neskoro prihlásil do faktickej poznámky, takže preto som sa rozhodol trošku viac sa tomu venovať vystúpením v rozprave.

    To, čomu sa chcem venovať, však nie je samotný zákon o reklame, ale je návrh pani poslankyne Edity Angyalovej, o ktorom sa tu rozpútala celom milá diskusia.

    Chcem sa vo svojom vystúpení v prvom rade spýtať pani poslankyne, aj keď tu nie je, ako je tam hore? Ako vníma alebo ako sa bude vnímať v súvislosti s jej predloženým návrhom celá filozofia zákona o slobodnom prístupe k informáciám a tu chcem zvlášť zdôrazniť slovo zákona o slobodnom prístupe k informáciám, opakujem, zákona o slobodnom prístupe, keď pravdepodobne na základe jej návrhu môžeme povedať, že každá žiadosť môže byť aj zjavne, opakujem, opäť zjavne nerozumná.

    Pani poslankyňa sa tu snažila vysvetliť rozdiel medzi zjavnosťou a neopodstatnenosťou. Treba tu ale povedať jednu vec, že zákon alebo tento návrh, tento návrh pravdepodobne sleduje úplne niečo iné, ako je napísané v odôvodnení.

    Prečo si to myslím. V prvom rade je to preto, lebo zákon č. 211 o slobodnom prístupe k informáciám už rieši neopodstatnené žiadosti a rieši ich podľa mojich poznámok v § 15 ods. 1 a pokiaľ vás nechcem veľmi zdržiavať, ale napriek tomu teda prečítam to znenie.

    „Ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak nemá vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do 5 dní odo dňa doručenia povinnej osobe, ktorá má požadovanú informáciu k dispozícii.“ Tu sa rieši opodstatnenosť alebo neopodstatnenosť, ale opakujem, nie rozumnosť a nerozumnosť žiadosti, pretože úradník môže povedať, že každá žiadosť predložená je potom na základe tohto paragrafu, ktorý navrhuje pani poslankyňa Angyalová, nerozumná.

    V tejto súvislosti ale treba sa na ten zákon pozrieť aj trošku komplexnejšie a všimnúť si, ako pani poslankyňa chce riešiť § 21a priestupky. Tento paragraf totiž uvádza, že za priestupok voči tomuto zákonu možno uložiť pokutu až do 50-tis. korún alebo zákaz činnosti až na 2 roky. A keďže zjavne nerozumná môže byť každá žiadosť, z toho evidentne vyplýva, že sa stáva gumový paragraf o priestupkoch a hlavne o pokutách za priestupky, pretože každý úradník dotknutý sa schová za zmenu v § 14 ods. 2 žiadosť nesmie byť zjavne nerozumná. Lebo on povie, že bola nerozumná táto žiadosť. Pokladám tento návrh minimálne v tomto smere za veľmi zlý.

  • Ruch v sále.

  • Nehnevajte sa, pán poslanec.

    Panie poslankyne aj páni poslanci, poprosím o pokoj v rokovacej sále a venujte pozornosť vystúpeniu kolegu.

  • ... pokladám tento návrh pani poslankyne skutočne potom za zjavne nerozumný, keď jej návrhom úplne anulujeme § 21a pokuty za priestupky.

    A takisto si myslím, že anulujeme jej návrhom § 21a v písm. b), a to je – priestupku sa dopustí každý, kto zapríčiní porušenie práva na sprístupnenie informácie, lebo opäť sa príslušný úrad odvolá na znenie podľa pani poslankyne Angyalovej § 14 ods. 2. Žiadosť bola nerozumná.

    Na záver chcem uviesť jednu vetu, ktorú som chcel použiť aj vo svojej faktickej poznámke. Návrh stavia úrad nad záujmy občanov a ja si spomínam na predvolebné bilbordy strany SMER. Ten bilbord bol veľmi pekný veľmi krikľavou farbou a mal veľmi zaujímavý reklamný slogan: Smerom k ľuďom. Pýtam sa vás, to skutočne si myslíte, že tento návrh je smerom k ľuďom alebo smerom k úradom? Ďakujem pekne.

  • Stihli ste to skoro presne, pretože sa blíži 17.00 hodina a predtým, ako budeme pokračovať v rokovaní schôdze hlasovaním, vyhlasujem 10-minútovú prestávku, čiže po prestávke sa zídeme v sále a budeme pokračovať hlasovaním. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 17.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 17.15 hodine.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím ešte o chvíľočku strpenia, pretože ústavnoprávny výbor vypracováva stanovisko k tomu hlasovaniu zákona o potravinách. Takže ak to bude dopísané, začneme hlasovať. Ďakujem.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás poprosil, aby ste zaujali miesta v poslaneckej snemovni, pokúsime sa pokračovať v rokovaní bodom hlasovanie o prerokovaných návrhoch zákonov s tým, že budeme pokračovať aj v hlasovaní o návrhu zákona o potravinách, ktorého hlasovanie sme prerušili vzhľadom na to, že boli rozdielne názory na postup spravodajcu pri hlasovaní. Takže poprosím, keby ste zaujali miesta v rokovacej sále, aby sme mohli začať.

    Takže, ak dovolíte, vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerušenom hlasovaní o druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (tlač 129). Poprosím pána poslanca Čecha ako spravodajcu, aby zaujal svoje miesto a hlasovanie uvádzal.

    Dovoľte mi, aby som vás informoval, že k situácii, ktorá nastala pri doterajšom hlasovaní, že zasadol ústavnoprávny výbor a hlasovaním prijal uznesenie, preto poprosím, aby nás o priebehu rokovania o stanovisku ústavnoprávneho výboru k veci informoval pán predseda ústavnoprávneho výboru pán poslanec Mamojka.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ústavnoprávny výbor sa poradil, zasadol a prijal nasledovné uznesenie v takomto zmysle.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky po a konštatuje, že: po prvé, hlasovanie o bode 17 spoločnej správy k tlači 129 bolo zmätočné, pretože spravodajca nedal hlasovať o časti bodu 17 spoločnej správy a dal hlasovať o svojom pozmeňujúcom návrhu; po druhé, podľa ustanovenia § 37 ods. 3 rokovacieho poriadku má poslanec právo navrhnúť, aby sa o jednotlivých častiach pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu hlasovalo oddelene.

    Po b odporúča výborom Národnej rady Slovenskej republiky, aby pozmeňujúce a doplňujúce návrhy spoločnej správy boli formulované ako jednotlivé body.

    Po druhé, predsedovi výboru informovať o stanovisku predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Všetko z mojej strany.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, zoberieme do úvahy stanovisko ústavnoprávneho výboru.

    Dovoľte, aby som teda informoval o doterajšom priebehu hlasovania o tomto bode. Odhlasovali sme všetky body zo spoločnej správy, ktorý gestorský výbor odporúčal schváliť. Odporúčali sme body 2 a 9, ktorý gestorský výbor odporúčal neschváliť. Hlasovali sme o bode 6, ktorý bol vyňatý na osobitné hlasovanie a zastavili sme sa pri bode 17. Takže hlasovanie k bodu 17 vyhlasujem na základe stanoviska ústavnoprávneho výboru za zmätočné. A ideme hlasovať najprv o tých častiach bodu 17, ktoré pán spravodajca navrhuje schváliť. Potom o tých častiach, ktoré gestorský výbor navrhuje schváliť, ale spoločný spravodajca nie, pretože predložil pozmeňujúce návrhy, o ktorých sa domnieva, že sú lepšie a potom budeme pokračovať hlasovaním o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave a boli predložené na základe podpisu 15 a viac podpisov poslancov. Dobre?

    Pán spravodajca, nech sa páči, uvádzajte hlasovania.

  • Vážený pán predsedajúci, páni poslanci, pani poslankyne, vážený pán predsedajúci, dajte, prosím vás, hlasovať o častiach bodu 17 spoločnej správy č. 3, 6, 7 a 8 s návrhom gestorského výboru tieto schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 77 poslancov, za 77 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

  • Nech sa páči ďalej, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, v súlade s § 37 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku navrhujem hlasovať o bode 17 spoločnej správy o častiach 1, 2, 4 a 5. Gestorský výbor navrhol tieto časti bodu 17 schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 78 poslancov, za 0 poslancov, proti 71 poslancov, zdržalo sa 6 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Tieto návrhy sme neschválili.

    Teraz, pán spravodajca, pokračujeme hlasovaním o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.

  • Tým sme odhlasovali všetky body spoločnej správy.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy. Ako prvý som v rozprave vystúpil ja.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o mojich pozmeňujúcich návrhoch spoločne.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 78 poslancov, za 77 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

  • Ako ďalší vystúpil v rozprave pán poslanec Simon, ktorý navrhol o svojich návrhoch hlasovať v troch blokoch. Najskôr dajte, prosím, pán predsedajúci, hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré predniesol pán poslanec Simon v bode A.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 53 poslancov, proti návrhu 68 poslancov, zdržali sa 7 poslanci, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu pána poslanca Simona v bode B časť 1 a 2.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh 53 poslancov, proti 69 poslancov, zdržalo sa 5 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, ako posledné hlasovanie z návrhov pána poslanca Simona je hlasovanie o návrhu v bode B časť 3, 4 a 5. Dajte, prosím, o nich hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 53 poslancov, proti 70 poslancov, zdržalo sa 7 poslancov.

    Konštatujem, že ani tento návrh sme neschválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 78 poslancov, za návrh 76 poslancov, proti 1 poslanec, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili návrh na pokračovanie v treťom čítaní.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Hlási sa niekto do rozpravy? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 77 poslancov, za návrh 76 poslancov, proti 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách.

    Veľmi pekne ďakujem, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ďalej budeme hlasovať.

    Pán Bugár, viete, že počas hlasovania nie je možné dávať ani vystupovať s procedurálnym návrhom.

  • Ruch v sále.

  • Zapnite, prosím, pána poslanca Bugára.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, ja som sa hlásil hneď po tom, čo predseda ústavnoprávneho výboru povedal stanovisko výboru. Ja si myslím, že by bolo potrebné z vašej strany dať úlohu ústavnoprávnemu výboru, aby dali stanovisko aj k tomu, že ja ako poslanec dám návrh. Návrh pozmeňujúci, ktorý bude mať viac častí, aby iný poslanec mi nemohol povedať, že ale môj rozoberie na „cucky“, to sa nedá. To znamená, že toto musí byť jednoznačné stanovisko a je to o procedúre.

  • Ďakujem vám za názor.

    Vážené kolegyne, budeme hlasovať o druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré máme uvedené v tlači 111.

    Poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Milana Reháka, aby uvádzal hlasovanie.

    Najprv pristúpime k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy výborov.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, podali jeden pozmeňujúci návrh. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 až 16 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za 128 poslancov, proti 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

  • Vzhľadom na to, že sme už odhlasovali všetky body spoločnej správy, pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy, ktorý predložila pani poslankyňa Laššáková. Dajte hlasovať, prosím.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za návrh 76 poslancov, proti 3 poslanci, zdržalo sa 47 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a pripomienkach, ktoré odzneli v rozprave a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, aby predložený návrh zákona bol prerokovaný v treťom čítaní ihneď.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme, vážení kolegovia.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 111 poslancov, zdržalo sa 18 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili návrh na pristúpenie k tretiemu čítaniu. Takže pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či má niekto z poslancov nejaké návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku? Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa s návrhom a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 114 poslancov, zdržalo sa 16 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch.

    Teraz pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie, teda atómový zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 238/ 2006 Z. z., ktorý máme uvedený v tlači 116.

    Spoločným spravodajcom je člen výboru pre hospodársku politiku pán poslanec Miroslav Kotian. Prosím ho, aby hlasovanie uvádzal.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, kde som podal jeden pozmeňujúci návrh. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 3 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 130 poslancov.

    Tieto návrhy sme schválili.

  • Ďakujem. Teraz pristúpime k hlasovaniu o mojom pozmeňujúcom návrhu.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 92 poslancov, zdržalo sa 37 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 109 poslancov, zdržalo za 21 poslancov.

    Tento návrh sme schválili.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niekto z poslancov chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Pokiaľ nie, vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh 103 poslancov, zdržalo sa 26 poslancov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie, teda atómový zákon.

    Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, prosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Stanislava Janiša, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike a ktorým sa dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, teda živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 136.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci. Podali dva pozmeňujúce návrhy. Pán kolega Kotian vyňal zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie bod 11. Budeme hlasovať o bode 1 až 10, 12 a 13 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 130 poslancov.

    Konštatujem, že tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Budeme hlasovať o bode č. 11 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 128 poslancov, zdržali sa 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Tým, že sme schválili spoločnú správu, všetky body spoločnej správy, pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch.

    O pozmeňujúcom návrhu pána Kotiana nemôžeme dať hlasovať, lebo sme schválili bod 11 spoločnej správy.

    Budeme hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý zaznel v rozprave.

    Pán predsedajúci, dajte o ňom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 131 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, hlasovali sme o všetkých bodoch spoločnej správy aj pozmeňujúcich návrhoch v rozprave. Odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 115 poslancov, zdržalo sa 16 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pristúpime teda k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niekto z poslancov chce predložiť návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku? Pokiaľ nie ďakujem, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 107 poslancov, zdržalo sa 23 poslancov nehlasoval 1.

    Vážené kolegyne, kolegovia, konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike a zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, teda živnostenský zákon.

    Teraz ďalej prosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Tibora Glendu, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrh zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 149.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vstúpilo 13 poslancov, odznel 1 procedurálny návrh, ktorý predložil poslanec Gál a ku ktorému sa pripojil aj poslanec Kužma, a to návrh zákona vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie a odzneli aj pozmeňujúce návrhy od poslancov v tomto poradí. Poslanec Janiš, ku ktorému sa pripojil pán poslanec Kahanec, poslanec Abrhan a poslanec Pelegrini.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o procedurálnom návrhu poslanca Gála a Kužmu, a to návrh zákona vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 55 poslancov, proti 72 poslancov, zdržali sa 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Keďže sme tento návrh neschválili, pristúpime k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy. Poslanec pán Janiš požiadal o vyňatie bodov 9, 10, 14, 18, 23, 24 a 27 na osobitné hlasovanie a poslanec Abrhan požiadal taktiež o vyňatie bodu 18.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 8, 13, 15, 16, 17, 19, 20, 21, 25, 26 a 28 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 128 poslancov, zdržali sa 3 poslanci.

    Tieto návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bode 9 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 77 poslancov, proti 14 poslancov, zdržali sa 40 poslanci.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bode 10 s odporučením gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh 78 poslancov, proti 6 poslanci, zdržalo sa 46 poslancov.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bode 14 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 77 poslancov, proti 3 poslanci, zdržalo sa 51 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • O bodoch 11, 12 a 22 hlasovať nebudeme, pretože sme schválili body 13, 14 a 21.

    Ďalej, pán predsedajúci, dajte hlasovať o bode 18 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 53 poslancov, proti 75 poslancov, zdržali sa 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bode 23 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 52 poslancov, proti 74 poslancov, zdržalo sa 5 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bode 24 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 54 poslancov, proti 75 poslancov, zdržali sa 2 poslanci.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bode 27 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 55 poslancov, proti 76 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Tým sme hlasovali o všetkých bodoch zo spoločnej správy a môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy, ktoré predložili poslanci v poradí poslanec Janiš, poslanec Abrhan a poslanec Pelegrini.

    Najskôr o návrhu poslanca Janiša. Keďže sme bod 10 spoločnej správy schválili, o bode 2 poslanca Janiša hlasovať nebudeme.

    Ďalej sme schválili bod 17 spoločnej správy, preto o bode 3 poslanca Janiša hlasovať nebudeme.

    A takisto sme rokovali o bode 18 spoločnej správy a o bode 5 poslanca Janiša hlasovať nebudeme.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch 1, 4, 6, 7, 8 s návrhom poslanca Janiša.

    Pán poslanec, navrhujete samostatné hlasovanie? Samostatné?

  • Spoločne. Takže, pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch 1, 4, 6, 7, 8 s návrhom poslanca Janiša.

  • Dobre. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 54 poslancov, proti 71 poslancov, zdržalo sa 6 poslancov.

    Konštatujem, že tieto návrhy sme neschválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu poslanca Abrhana, ktorý navrhol bod 22 vypustiť z návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 54 poslancov, proti 74 poslancov, zdržali sa 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch poslanca Pelegriniho, a to spoločne o oboch návrhoch.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 98 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa 31 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tieto dva návrhy sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy, mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za návrh 75 poslancov, proti 53 poslancov, zdržali sa 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a zároveň sa pýtam, či niekto z poslancov chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku? Ak nie, vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme. Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov (potlesk), za návrh 78 poslancov, proti 51 poslancov, zdržal sa 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi úprimne vám poďakovať za vcelku korektnú pracovnú atmosféru, ktorá vytvorila trošku lepšie pracovné prostredie v parlamente. Veľmi pekne ďakujem.

    Dáme si krátku 3-minútovú prestávku a budeme pokračovať v rokovaní.

    Pani poslankyňa Angyalová, procedurálny návrh, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, verím, že to bude v súlade s rokovacím poriadkom, hoci je to v tejto chvíli. Napriek tomu, že som si vedomá toho, ako bude tento môj krok interpretovať opozícia, napriek tomu, že som presvedčená, že to, čo som predložila, má byť súčasťou infozákona. Vzhľadom na to, aká atmosféra vznikla, v tejto chvíli sťahujem svoj návrh.

  • Potlesk a reakcie z pléna.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Bolo by dobré v rámci bodu po prestávke, ale dobre, berieme na vedomie. Ďakujem pekne. Takže 3-minútová prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 7. schôdze.

    Do rozpravy bola prihlásená ešte pani poslankyňa Žitňanská. Keďže sa vzdala svojho vystúpenia, vyhlasujem rozpravu za skončenú a chcem sa opýtať pána ministra pána Jahnátka, či chce zaujať stanovisko ako navrhovateľ?

  • Ja si myslím, vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, že ja mám veľmi jednoduchú pozíciu. Teda vzhľadom na to, že diskusia k tomu zákonu vôbec neprebiehala a prebiehala k nejakému pozmeňujúcemu návrhu, ktorý bol nakoniec stiahnutý, takže nemám ďalšie výhrady. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Chcem sa opýtať, či si žiada záverečné slovo spoločný spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a v rokovaní 7. schôdze budeme ďalej pokračovať druhým čítaním...

  • Ruch v sále.

  • Čože?

    A, pán poslanec Janiš, procedurálny, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. V mene troch poslaneckých klubov žiadam zvolať poslanecké grémium v súvislosti s postupom obchádzania legislatívy a nepriamymi novelami aj v tomto zákone o reklame, ktorý bol. Novelizujeme zákon o verejnom obstarávaní. Ani pán minister nedal súhlas alebo nevyjadril sa, či súhlasí, aby v jeho zákone, cez jeho zákon bol novelizovaný aj zákon o verejnom obstarávaní.

  • Máte právo na zvolanie poslaneckého grémia. Ja požiadam pána Číža, pretože ja nemám od predsedu delegované právomoci, aby som mohla zvolávať v jeho zastúpení grémium. Takže potom vám oznámim výsledok. Takže vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže právomoci delegoval pán predseda Národnej rady na pána podpredsedu Číža a ten je momentálne na ceste, pretože má vystúpenie v Slovenskom rozhlase, bohužiaľ, nemôžem teda vyhovieť zvolaniu grémia a môžeme k nemu pristúpiť hneď doobeda a budeme pokračovať v rokovaní.

  • Reakcie z pléna.

  • Prosím? Prihláste sa potom o slovo.

    Nech sa páči, pán Mikloško. Nie, pán Janiš bol prihlásený.

    Máte slovo pán Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. § 66 rokovacieho poriadku ods. 4 vraví: „Predseda Národnej rady zvoláva poslanecké grémium podľa potreby alebo na žiadosť aspoň dvoch poslaneckých klubov. V tomto prípade ho zvolá bezodkladne.“ Poslanecké grémium bolo požiadané zvolať na základe troch poslaneckých klubov, to značí, že kým tu nebude kompetentný na zvolanie, musí byť prestávka alebo prerušme rokovanie.

  • Myslím si, že v tomto prípade nemáte správny názor, to je vec názoru. Môžete postupovať tak, že dáte procedurálny návrh, aby k tomu zaujal stanovisko ústavnoprávny výbor. Presne ste prečítali, teraz mám slovo ja, pán poslanec, že zvoláva predseda. Predseda tu nie je. Ja nemám delegované právomoci, to znamená, že budeme pokračovať v rokovaní schôdze druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, tzv. zákon o tripartite.

    Vládny návrh zákon ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 146 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 146a.

    Prosím ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Vieru Tomanovú, aby vládny návrh zákona odôvodnila.

  • Reakcie z pléna.

  • Nech sa páči, procedurálny návrh, pán poslanec Mikloško.

  • Pani podpredsedníčka, je mi ľúto, ale grémium sa má týkať práve sporných bodov v zákone o reklame a takisto o tripartite. Čiže bohužiaľ, kým sa to nejako nevyrieši, to ide nad rámec zákona, že ministri sa k tomu nevyjadrili ani, áno, takže nemôžeme pokračovať, no, lebo to sa týka týchto dvoch zákonov to grémium.

  • Ja sa opieram, pán poslanec Mikloško, len o rokovací poriadok a už som vám mala zobrať slovo, pretože § 34 procedurálny návrh hovorí: „Poslanci majú právo podávať procedurálny návrh, ktorý sa týka spôsobu prerokovania veci, časového a vecného postupu rokovania Národnej rady s výnimkou hlasovania o veci samej.“ Obsah toho, čo ste povedali, nemá charakter procedurálneho návrhu. Takže, nech sa páči, procedurálny návrh. Ak však neprejdete k procedurálneho návrhu, zoberiem vám slovo.

    Pán poslanec Lipšic.

  • Ja dávam procedurálny návrh, aby sme prerušili rokovanie schôdze do zajtrajška rána, pani poslankyňa, pani predsedajúca. Upozorňujem vás, že nie sme v škole, takže by som bol rád, keby ste aj tak vnímali procedurálne návrhy poslancov.

    Podľa rokovacieho poriadku je povinnosť predsedu zvolať grémium bezodkladne, to neznamená, že keď je predseda na zahraničnej ceste, tak týždeň nebude grémium.

    Podľa mojej mienky inak, pokiaľ predseda, podpredseda v Národnej rade vykonáva kompetencie predsedu v jeho zastúpení. Čiže vás žiadam, aby ste rešpektovali rokovací poriadok. Keďže tu bol návrh dvoch klubov, tak sa musí grémium zvolať bezodkladne, nie že môže, proste musí. Takže vás žiadam rešpektovať rokovací poriadok a prerušiť rokovanie schôdze do zvolania poslaneckého grémia.

  • Ako bola podstata vášho procedurálneho návrhu, pán poslanec? O procedurálnom návrhu vašom musíme hlasovať podľa rokovacieho poriadku ihneď.

    Takže, prosím, budeme hlasovať. Takže, vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Lipšica, aby sme prerušili rokovanie schôdze a pokračovali zajtra zvolaním grémia. Prerušili, áno. Takže prezentujeme sa a hlasujme.

  • Ruch v sále.

  • Prezentujeme sa a hlasujme.

    Viete, páni poslanci, ak niekoho chcete poučovať, ja si myslím, že sa správate veľmi smiešne a odtiaľto naozaj vyzeráte smiešni, aspoň môžeme využiť ten čas, a takisto si vyprosím, pán poslanec Lipšic, aby ste komentovali moje konanie takými nejakými poznámkami, ako bolo doteraz. Takže prosím o pokoj v sále.

    Takže ešte raz, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Lipšica. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 24, za 19, proti 0, zdržal sa 1.

    Nič. Nie je uznášaniaschopná.

    Takže bohužiaľ, váš návrh môže prísť na rokovanie vtedy, keď bude Národná rada uznášaniaschopná.

    Ďalší návrh pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem za slovo. Pani podpredsedníčka, žiadam 30-minútovú prestávku, a to bude myslím stačiť na to, aby bolo možné zvolať politické grémium v mene troch poslaneckých klubov opozície.

  • Ešte procedurálny návrh pán poslanec Hrušovský. Nech sa páči. Či máte faktickú? Nemáte na čo. Takže procedurálny návrh, pán poslanec. Máte slovo.

  • Pani podpredsedníčka, mňa by len zaujímalo, akými funkciami vás poveril pán podpredseda Číž v tejto chvíli? Čo vy máte vlastne robiť, alebo čo môžete robiť?

  • Takže nehnevajte sa, ale beriem vám slovo.

    Takže budeme ďalej pokračovať druhým čítaním, tak ako som prečítala, a prosím ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Tomanovú, aby vládny návrh zákona odôvodnila.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre. Čiže prerušujem rokovanie tejto schôdze a zajtra budeme začínať o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 18.26 hodine.