• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi, aby som vás na úvod informoval o tých poslancoch, ktorí sa ospravedlnili z rokovania dnešnej schôdze. Sú to poslanci pán Vladimír Mečiar, Peter Gabura, Martin Fedor, Stanislav Kubánek, Ján Pataky, Zoltán Horváth a Juraj Horváth.

    Na úvod mi tiež dovoľte, aby som vás teda zoznámil s priebehom rokovania 7. schôdze Národnej rady v tomto týždni, tak ako sme sa dohodli v piatok. Teda ako prvý bod prerokujeme zaradenie poslanca Bobríka do výboru. Potom budeme pokračovať druhým čítaním o návrhu novely zákona o autorskom práve, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. A ďalej už potom budeme pokračovať podľa schváleného programu.

    Takže, vážené poslankyne, vážení poslanci, pristúpime k

    návrhu na voľbu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za člena výboru.

    Poslanci, členovia klubu poslancov za stranu Smer – sociálna demokracia, navrhujú, aby poslanec Anton Bobrík bol zaradený do Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Dovoľte, aby som otvoril rozpravu k tomuto bodu programu. Chcem povedať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nikto, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    A zároveň rozpravu vyhlasujem za skončenú.

    Prerušujem tiež rokovanie o tomto bode programu.

    Takže teraz, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 166 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 166a.

    Poprosím ministra kultúry Slovenskej republiky Marka Maďariča, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predkladanou právnou úpravou sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje smernica Európskeho parlamentu o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva. S ohľadom na prierezový charakter spomínanej smernice sa dohodli ministerstvo kultúry, ministerstvo spravodlivosti a Úrad priemyselného vlastníctva, že právna úprava bude pozostávať z novelizácie príslušných predpisov, pričom z nich každý pripraví úpravu predpisov v rámci svojej pôsobnosti.

    Navrhované úpravy reflektujú členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii, a to najmä v kontexte s rozvojom jednotného trhu, voľného pohybu tovaru a služieb s predmetmi chránenými právami duševného vlastníctva, ktoré sú ovplyvňované sústavným rozvojom nových technológií, ktoré umožňujú nielen rozširovanie predmetov ochrany v hmotnej podobe, ale aj ich cezhraničné rozširovanie v nehmotnej podobe.

    V tejto súvislosti je dôležitým aspektom aj uplatňovanie tzv. zásady teritoriálnej pôsobnosti autorskoprávnej legislatívy, z ktorej vyplýva, že slovenská právna úprava sa aplikuje aj na práva zahraničných autorov, pokiaľ sa ich diela stávajú predmetom použitia na území Slovenskej republiky.

    Súčasťou predloženého návrhu je aj novelizácia Občianskeho súdneho poriadku, Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Exekučného poriadku, ako aj úpravy v legislatíve dotýkajúcej sa ochranných známok, patentov, ochrany topografií polovodičových výrobkov, dizajnov, označení pôvodu výrobkov a zemepisných označení výrobkov a úprava týkajúca sa práv k novým odrodám rastlín a plemien zvierat.

    Prosím vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá poslancovi Jánovi Senkovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, z poverenia gestorského výboru predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 166), v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 206 z 30. januára 2007 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 96 z 31. januára 2007 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 45 z 1. februára 2007.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný vládny návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy 166a pod číslami 1, 2, 3, 4, 5, 6 a 7.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schválený návrh zákona (tlač 166) v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v časti IV tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich.

    Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveruje ma, aby som podal správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 80, § 83, § 84 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 46 z 1. februára 2007.

    Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Chcem ale informovať, že písomne sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Rydlo. Len pán poslanec Rydlo v sále nie je, takže stráca poradie. Pýtam sa preto, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Žitňanská Lucia, nikto iný. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy s tým teda, že ako prvý sa prihlásil do rozpravy spravodajca, v zmysle príslušného paragrafu zákona o rokovacom poriadku mu dávam teda slovo.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám pozmeňujúci návrh na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 166), a síce, že v čl. I bode 55 sa v § 87a ods. 5 slová „1. marca 2007“ nahrádzajú slovami „30. marca 2007“.

    Túto zmenu odôvodňujem legislatívnotechnickou úpravou, ktorá nadväzuje na navrhovanú zmenu účinnosti právnej úpravy. Ďakujem.

  • Skončili ste, pán spravodajca. Ďakujem pekne.

    Ďalej prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Žitňanská. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, dámy a páni, môj pozmeňujúci návrh je čisto technický. Ja som pôvodne mala pripravené dva pozmeňujúce návrhy. Keďže jeden z nich je obsiahnutý v spoločnej správe, týka sa tej otázky vstupu do obydlia, tak tam len budem hlasovať za spoločnú správu a pozmeňujúci návrh nepredložím. Tento pozmeňujúci návrh, ktorý predložím, je čisto technický, týka sa čl. III, kde navrhujem v čl. III za bod 3 vložiť nový bod 4, ktorý znie: „V § 672 ods. 2 sa slová „súdnym vykonávateľom“ nahrádzajú slovami „osobou poverenou súdom“.“

    Ide o návrh novely Občianskeho zákonníka, kde po novele Občianskeho súdneho poriadku, ktorým boli zrušení súdni vykonávatelia, v tejto časti Občianskeho zákonníka ostala stará formulácia, nahradením slovami „osobou poverenou súdom“. Súd rozhodne, koho poverí výkonom rozhodnutia v súlade s Exekučným poriadkom, ktorý túto formuláciu pozná. Pôjde o exekútora. Ide o technickú záležitosť. Poprosím o jej odsúhlasenie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Takže teraz má slovo pán poslanec Rydlo. Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, ja prakticky nemám žiadne poriadne pripomienky, pretože tých pripomienok, ktoré by som mal, by bolo niekoľko a v tomto urýchlenom prerokovávaní ani nemá zmysel ich predkladať. Chcel by som iba upozorniť pri budúcom reformovaní tohto zákona, aby sa s ohľadom na súčasný rozmach produkcie on line publikácií, najmä tých, ktoré sa nepublikujú v nijakej inej verzii, v súčasnom znení zákona sa osobitne uvádza len databáza a počítačový program, brala do úvahy táto kategória elektronických publikácií. Osobitnú pozornosť si zasluhujú elektronické publikácie publikované výhradne on line. Čím ďalej, tým viac autori uprednostňujú tento typ publikovania. A hoci sú diela ako také chránené autorským právom, treba týmto typom publikácií venovať zvýšenú pozornosť z viacerých dôvodov. Po prvé, je to slabé legislatívne zázemie spôsobujúce obavy z on line publikovania. Po druhé, diela publikované výhradne v on line podobe zahŕňa zákon o povinnom výtlačku č. 212/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov, skrátka, nezahŕňa ich zákon o povinnom výtlačku. A takisto ich nezahŕňa ani tlačový zákon č. 81/1966 Zb. v znení neskorších predpisov. Po ich stiahnutí z internetu a v prípade elektronických časopisov po ukončení publikovania diela nenávratne „zmiznú“ bez toho, aby boli zachované pre ďalšie generácie. A po tretie, úlohou knižníc je uchovávať a sprístupňovať kultúrne dedičstvo, ktorého súčasťou by mali byť diela bez ohľadu na to, akým spôsobom boli publikované. Preto by mal autorský zákon v budúcnosti zakotviť ustanovenia o uchovávaní a sprístupňovaní tohto typu publikácií v knižniciach. V súvislosti s uvedeným bude preto v budúcnosti potrebné doplniť znenie autorského zákona. Doplnené časti v tej budúcej novelizácii tohto zákona navrhnem a s konkrétnymi pripomienkami ich budem formulovať. Chcel by som tuná budúcim tvorcom tejto novely zákona pripomenúť napr. textáciu českého autorského zákona, kde už sú niektoré z týchto skutočností zohľadnené. Mám na mysli zákon č. 121/2000 Sb. o právu autorském a právech souvísejících s právem autorským v znení neskorších predpisov a nota bene smernicu 2001/29/ES o harmonizácii niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv informačnej spoločnosti. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Tým sme vyčerpali, vážené kolegyne, kolegovia, program k tomuto bodu. Teda uzatváram rozpravu.

    Pýtam sa navrhovateľa, či chce zaujať k rozprave stanovisko. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi dve poznámky povedať.

    Čo sa týka autorského zákona v tom zmysle, že pozostáva z novelizácií viacerých predpisov, ide o zložitú právnu normu. A ja predpokladám, že po určitej dobe, keď bude urobená analýza aplikačnej praxe, môže dôjsť v parciálnych otázkach k jeho vylepšovaniu. To len na margo posledného vystúpenia pána poslanca Rydla.

    A akceptujem dva technické pozmeňujúce návrhy, ktoré tu odzneli v rozprave. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Pýtam sa spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi spravodajcovi za aktívnu účasť.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona ste dostali ako tlač 184, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 174.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Brockovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, vážení kolegovia, v piatok mali moje deti prázdniny, predpokladám, že aj vaše. Mesiac predtým mali dva týždne vianočné prázdniny. O mesiac budú mať možno týždeň jarné prázdniny. Potom budú veľké letné prázdniny dva mesiace a okolo sviatku Všetkých svätých zasa bývajú jesenné prázdniny. Prečo to hovorím a prečo začínam práve takto, keď budeme rokovať o návrhu novely Zákonníka práce? Hovorím to preto, lebo zamestnaní rodičia ak sú mladší, tak majú štyri týždne dovolenky, ak majú odpracovaných 15 rokov, tak majú päť týždňov dovolenky. Ale ani v súčte im táto dovolenka nestačí na to, aby vykryla voľno, ktoré majú školopovinné deti počas školského roka. A pritom by bolo možno ideálne, to odborníci odporúčajú, že jeden týždeň by rodina, rodičia a deti mali dovolenku stráviť spoločne.

    Nechcem, samozrejme, riešiť tento problém pre všetky prípady, ktoré vznikajú, ale jeden prípad by som predsa len chcel pomôcť riešiť. A to je prípad, keď sa v rodine a v tom roku narodí dieťa. V novele Zákonníka práce navrhujem, aby sme predĺžili zákonnú dovolenku o jeden týždeň zamestnanému manželovi v čase narodenia dieťaťa, teda v tom roku, keď sa v rodine narodí dieťa.

    Cieľom tohto návrhu je zlepšiť životné podmienky rodín s deťmi. Narodenie dieťaťa, to neznamená len zvýšené finančné nároky. Narodenie dieťaťa znamená aj zvýšenú záťaž pre oboch rodičov a tiež nové problémy so zabezpečením rodiny, najmä v prípade rodín s deťmi v čase manželkinej neprítomnosti. Týždeň otcovskej dovolenky, ktorú môže zamestnanec čerpať v prvom mesiaci po narodení dieťaťa, je opatrením výrazne zlepšujúcim atmosféru v rodine, pomáha rodičom i pri návrate mamičiek z pôrodnice a v konečnom dôsledku zlepšuje atmosféru v spoločnosti.

  • Hlasy v sále.

  • Pán kolega, vyrušuje ma to. Dlhšia dovolenka rodiča pomôže najmä v rodinách so školopovinnými deťmi, pretože dĺžka zákonnej dovolenky oboch rodičov v súčte nedosahuje počet voľných dní a prázdnin.

    Navrhujem, samozrejme, aj určité obmedzenia pri čerpaní otcovskej dovolenky v snahe posilniť jej jasný zámer. A tým je podpora rodiny pri narodení dieťaťa. Aby sa tento návrh nezneužíval, otcovská dovolenka sa môže čerpať, teda ak by sme ten návrh schválili, ak by ste ho podporili, iba do mesiaca od narodenia dieťaťa a tomu zamestnancovi, ktorý si ju nevyčerpá, tak povinnosť zamestnávateľa nie je preplatiť túto dovolenku.

    Nedávno sme tu v Národnej rade schválili návrh, ktorým sme výrazne zvýšili podporu rodinám pri narodení prvého dieťaťa. Táto novela Zákonníka práce pomáha každej rodine, v ktorej sa zamestnanému rodičovi narodí dieťa, a to nielen prvé, je jedno, či je to druhé, tretie alebo ďalšie dieťa. Tento návrh je tiež reakciou aj na pretrvávajúci nepriaznivý demografický vývoj.

    Z prijatia tohto návrhu nevznikajú žiadne mimoriadne výdavky, najmä pre verejné financie a pre štátny rozpočet. V štátnom rozpočte by to boli výdavky iba v prípade otcov, ktorí by boli zamestnancami štátu alebo verejného sektora. V dôvodovej správe som použil aj jeden príklad finančného dopadu z prijatia tohto návrhu. Predpokladám, že ak by túto možnosť využilo 70 % zamestnaných otcov rodičov z počtu narodených detí v bežnom roku pri predpoklade, že týchto príjem je nižší, ako je priemerný príjem v národnom hospodárstve, ja som predpokladal 70 % priemernej mzdy, tak finančný dopad by bol okolo 170 mil. korún prevažne na strane súkromného zamestnávateľského sektora. Súkromný zamestnávateľský sektor, s ktorým som teda konzultoval tento návrh, lebo to nie je návrh z tohto mesiaca, o tomto návrhu diskutujeme už dlhšie, tak zásadne nemal výhrady, pretože si veľmi dobre uvedomuje, že spokojný zamestnanec pracuje lepšie a dosahuje lepšie pracovné výsledky. Čiže aj keď by teda vznikol zamestnávateľovi výdavok, tak je zanedbateľný proti efektu, ktorý z tohto opatrenia na druhej strane vznikne. Aj pri počte, o ktorom hovorím, rádovo 2,1 mil. ľudí zamestnaných v našom národnom hospodárstve, ide rádovo o 30 000 až 40 000 osôb.

    Účinnosť tohto návrhu zákona sa navrhuje od 1. mája tohto roka.

    Dámy a páni, skutočný rozvoj jednotlivcov i blahobyt spoločnosti je dôsledkom najmä zdravých, harmonických a fungujúcich rodín. Vytvárať priaznivé prostredie pre rodiny, to je najlepšia sociálna politika štátu. Ďakujem za vašu pozornosť aj za prípadnú podporu tohto návrhu.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Ľubici Roškovej. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 10. schôdzi.

    V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Cieľom návrhu zákona je predĺženie zákonnej dovolenky o jeden týždeň manželovi v čase narodenia dieťaťa a zlepšiť životné podmienky rodín s deťmi.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 174 z 11. januára 2007 prideliť návrh zákona (tlač 184) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Súčasne ďalej navrhujem, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, v lehote do 15. marca 2007 a gestorský výbor v lehote do 16. marca 2007.

    Ďakujem a prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Poslanci Halecký, Fronc, Gibalová, Sárközy, Madej. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Halecký Jozef.

  • Vážený pán podpredseda, vážení páni ministri, vážený pán poslanec, myslím si, že ako príspevok do sociálneho rozvoja a sociálnej starostlivosti o rodinu návrh zákona pána poslanca Brocku je pozoruhodný, zaujímavý, pretože nám poskytuje možnosť, aby starostlivosť o rodinu a starostlivosť o dieťa, hlavne o dieťa a matku bola na vyššej úrovni. Je však potrebné, aby sme si objasnili aj niektoré ďalšie aspekty, ktoré súvisia s týmto zákonom, a niektoré ďalšie okolnosti, ktoré by mali byť nápomocné pri rozhodovaní, ako postupovať ďalej.

    Je vhodné, aby sme povedali, že súčasná ekonomická situácia, ale aj sociálna a politická situácia je zložitá, čo sa týka navyšovania finančných prostriedkov aj v tomto sektore, aj keď si myslím, že tá starostlivosť o ženu, dieťa, rodinu by mala mať prioritu.

    Pri tejto otcovskej dovolenke je pozoruhodné to, že je to fenomén, ktorý nie je ojedinelý. Po prvé, je v súlade s európskymi smernicami, ktoré určujú stratégiu rodičovskej a materskej starostlivosti, to je pravda, a sú už aj určité skúsenosti v celoeurópskom alebo dokonca v širšom kontexte, ktoré by som si dovolil tuná povedať. Takže z európskych krajín, myslím si, najväčšie a najdlhšie skúsenosti v tomto smere majú vo Švédsku, kde tento fenomén a tá otcovská dovolenka, je vhodné a potrebné povedať, sa ujala. Avšak môžem uviesť aj jeden príklad trochu vzdialenejší. A to je z Japonska. V určitom regióne zaviedli takisto otcovskú dovolenku a skúsenosť bola taká, že prakticky v zákonnej lehote a platenú otcovskú dovolenku si nikto nevyčerpal. Takže je to niečo, čo bolo hovorené, že nebude preplácaná, je to niečo, čo možnože má aj svoje ďalšie aspekty.

    Chcel by som však povedať, že pri rozhodovaní o tejto otázke je potrebné si uvedomiť, že máme tzv. rodičovskú dovolenku, teda dovolenku, ktorá by mala nastupovať po materskej dovolenke matky, ktorá by mohla byť do troch, resp. pri nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa až do 6 rokov. Takže aj tu je priestor, aby aj otec sa mohol zúčastniť starostlivosti o dieťa. Ako by to vyzeralo, pokiaľ by tá dovolenka nadväzovala hneď po narodení dieťaťa prvý týždeň u slovenských mužov? Nie som si istý, aký by to malo priebeh.

    Chcem pripomenúť ešte dva aspekty rozhodovania o tomto zákone, a to najskôr túto skutočnosť, že chcel by som sa opýtať pána predkladateľa, či bude to ako štátna sociálna dávka alebo či to bude preplatenie z niektorého druhu poistenia, teda cez Sociálnu poisťovňu. Nie je to zanedbateľné. Ako už bolo povedané, ročne na Slovensku sa narodí asi 50 000 detí, 170 mil. nie je veľa ani málo. Ja, čo mám skúsenosti, viem, že súkromný sektor nemá až tak pozitívny vzťah k takémuto riešeniu, ale, skôr by som povedal, rezervovaný až negatívny.

    Ešte jeden aspekt chcem pripomenúť. A to je ten, že pokiaľ terajšia koalícia navrhovala také solitárne riešenie starostlivosti o rodinu, matku a dieťa, a to je príspevok pri narodení prvého dieťaťa, a môžem spomenúť aj vianočný príspevok, boli sme ako koaliční poslanci, ale aj ako exekutíva dosť kritizovaní, že je to nesystémové, ojedinelé riešenie. Myslím si, že aj toto riešenie tiež presne možno zaradiť do tejto kategórie. Nechcem to popierať, že je to požadované alebo vhodné, ale stojí za úvahu, či takéto ojedinelé riešenia by nemali byť zakomponované v Zákonníku práce, v jeho novelizácii, ktorá by mala nasledovať v krátkej dobe. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz má slovo pán navrhovateľ. Nech sa páči.

  • Hlasy z pléna.

  • Prepáčte, pán poslanec, vybavíme faktickú a potom hneď vy pôjdete. Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem za slovo. Chcem nadviazať na tú časť pána poslanca Haleckého, kde hovoril o nedoriešení finančného krytia. Pán poslanec, vy viete, že každý legislatívny návrh musí mať doriešené finančné krytie. Ja tu mám aj stanovisko ministerstva financií, kde uvádzajú, že ste uviedli, že pôjde o minimálny dopad na štátny rozpočet a verejné financie, ale nevyčíslili ste ani ten minimálny. Čiže túto otázku finančného krytia treba doriešiť už z hľadiska legislatívnych pravidiel, pretože parlament môže schváliť jedine taký legislatívny návrh, ktorý má vyriešenú aj túto otázku. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Teraz má slovo navrhovateľ. Nech sa páči.

  • Využijem príležitosť, že môžem hovoriť po pani poslankyni Tóthovej. A by som odpovedal aj na jej poznámku, aj keď to bola reakcia na predrečníka, pána predsedu výboru pána poslanca Haleckého. Ďakujem pekne, pán predseda, že návrh považujete za pozoruhodný a zaujímavý, len polemizovali ste nie s mojím návrhom, lebo, áno, rodičovská dovolenka, to znamená, že muž otec zostane do troch alebo do šiestich rokov pri dieťati, dnes existuje. A keď o to požiada ktokoľvek z vás, páni, tak zamestnávateľ podľa Zákonníka práce je povinný vám toto umožniť. Tak ako je žena na materskej dovolenke, tak môže ju nahradiť pri starostlivosti o dieťa do troch rokov aj muž. To dnes náš zákon pripúšťa. Ale ja sa nepúšťam do takýchto náročných vecí, napr. aby muž sa staral o dieťa miesto rodičky, miesto matky hneď od prvého dňa narodenia. Ja navrhujem jednoduché zlepšenie situácie rodiny, v ktorej sa dieťa narodí, že navrhujem predĺžiť zákonnú dovolenku o jeden týždeň. To znamená, kto ju má 4 týždne, tak v tom roku, v ktorom sa mu narodí dieťa, ju bude mať 5 týždňov, kto má 5 týždňov dovolenky, lebo už 15 rokov odpracoval, tak bude mať 6 týždňov dovolenky, napr. učitelia majú minimálne 8 týždňov dovolenky. Čiže ja navrhujem o jeden týždeň predĺžiť zákonnú dovolenku. A preto zdôrazňujem zákonnú, lebo v tom je aj odpoveď, kto to platí. Zákonnú dovolenku platí zamestnávateľ. To znamená platí ju ten, kto zamestnáva. A keďže dnes u nás najviac, a teda v prevažnej miere sú ľudia zamestnaní v súkromnom sektore, tak platiť to bude súkromný zamestnávateľský sektor.

    No a aký je dopad na štátny rozpočet, no dopad z čerpania zákonnej dovolenky neviem, kto si trúfa teraz presne odhadnúť, či na ministerstve financií, no proste je to odhad. Ja som ho uviedol aj v dôvodovej správe. Aj som to vo svojom úvodnom slove povedal, že nepredpokladám, že všetci využijú túto možnosť. Niekto, kto má zodpovedné zamestnanie a nemôže si dovoliť v práci týždeň chýbať napr. vtedy, tak si to zariadi inak. Možno má rodičov, ktorí povarujú zatiaľ staršie deti alebo pomôžu manželke, keď príde z nemocnice.

    Ale sú najmä mladé rodiny, pre ktoré je to veľmi dôležité. A ja dostávam veľa listov, predpokladám, že aj vy ste ich dostali, od matiek, ktoré toto vedia posúdiť, že keď príde žena po týždni z pôrodnice a keď teda ju nečakajú starosti nielen samu o seba, ale aj o deti, ktoré už sú doma, ak by manžel mohol byť pri deťoch v tom čase, keď to žena najviac potrebuje, tak je to veľká pomoc. Čiže je to veľmi pozitívne vnímané. A ja som zaregistroval, že keď som o tom prvýkrát hovoril, urobili anketu televízia a rozhlas na uliciach takisto a ľudia tomu rozumeli. Neplietli si to s rodičovskou dovolenkou. Ja jednoducho len navrhujem o týždeň dlhšiu dovolenku.

    A to stanovisko jedného zväzu zamestnávateľského, s ktorým som sa stretol, považujem trochu za, by som povedal, alibistické alebo povrchné, pretože dnes naozaj mnohí ľudia, ktorí sú zamestnaní a keď sa ocitnú v takejto situácii a nevedia si poradiť, tak sa ocitnú na maródke, „urobia sa“ chorí. A tak riešia situáciu, že budú doma ten týždeň alebo toľko, koľko potrebujú, aj tých niekoľko dní. No a vtedy to kto rieši? Vtedy to riešime všetci cez sociálny systém, cez nemocenské poistenie. A to je korektné? Nemocenský systém by mal riešiť situáciu, keď je človek naozaj chorý, keď ošetruje člena rodiny, chorého, ale nie vtedy, keď potrebuje uniknúť, lebo má zložitú situáciu vo svojom blízkom okolí, svojich príbuzných, ktorí by mu v tej chvíli pomohli alebo nejako mohli v tej rodine byť po ruke.

    Čiže môj návrh nie je rozširovaním alebo zavádzaním nových modelov správania, je elementárna dovolenka predĺžená o týždeň. Tí, ktorí majú 4 týždne, tak raz za rok alebo v roku, keď sa im narodí dieťa, by mali o týždeň dlhšiu dovolenku. To je obsah tohto návrhu.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Teraz má slovo pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, nejde o nejaký veľký svetoborný návrh, ide relatívne o maličkosť v tejto oblasti. Ale ľudský život sa skladá z množstva maličkostí a sám osebe nie je maličkosťou. Myslím si, že toto prorodinné opatrenie naozaj má svoj význam.

    A rád by som povedal aj k tomu, čo sa dialo doteraz. V kuloároch som počul, že tento návrh je smiešny. A to argumentovanie bolo tým, nakoniec istým spôsobom na to reagoval aj môj predrečník, pán poslanec Halecký, že ako to využijú otcovia, budú mať týždeň navyše na oslavovanie. No ak by sme zvolili takýto pohľad na vec, tak každý z nás by asi sa bránil mnohým iným sociálnym dávkam, pretože každý z nás zrejme pozná ľudí, ktorí čakajú na sociálne dávky a v okamihu, keď im prídu, tak prvá cesta vedie do najbližšej krčmy. Myslím si, že zneužívanie sociálnych dávok a sociálneho dobrodenia je jedna vec. Ale ja by som rád povedal, že ten návrh nie je smiešny, že je skôr zosmiešňovaný. A to nie je dobrá cesta na diskusiu o veciach, o ktorých sa diskutovať má v tejto snemovni. Takže ja si myslím, že by sme mali tento návrh nášho kolegu podporiť.

    A poviem ešte jeden pohľad. Slovenská tradičná rodina funguje tak, že rodinu zabezpečuje muž skôr externe a žena interne. Často sa stretávam s tým a počúvam aj z rôznych NG-oviek a organizácií žien, že je to rozdelenie funkcie rodiny nespravodlivé a nie dobré, keď manželka sa stará hlavne o domácnosť a muž tej domácnosti málo prispieva. A myslím si, že je to aj pravda, že to takto do značnej miery ešte dlhodobo tradične funguje. Ale toto opatrenie práve môže urobiť malý posun v tom, že ten muž bude viac vtiahnutý do starostlivosti o rodinu.

    Čiže to som chcel povedať vo svojom krátkom vystúpení.

    A posledné. Chcem dať návrh, aby tento návrh zákona bol prerokovaný aj vo výbore pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz má slovo pani poslankyňa Monika Gibalová. Prepáčte, pán poslanec, niečo vám vypadlo, pravdepodobne to je telefón. Prepáčte, pani poslankyňa. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, v čase, keď sa veľmi výrazne mení štruktúra rodiny, keď prakticky zaniká model viacgeneračnej rodiny, kde princíp solidarity a subsidiarity v rodine mal presný a jasný rytmus, predkladaná novela zákona je síce na prvý pohľad nepatrnou zmenou, ale v tom čase významnej udalosti v rodine, keď sa narodí dieťa, je vítanou a, myslím si, celkom štandardnou a nutnou úpravou. K výchove detí prispieva činná prítomnosť otca, ktorý musí mať možnosť postarať sa o rodinu aj v náročnom čase príchodu nového člena do rodiny. Novela zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, podporuje rodinu ako takú, podporuje rodinnú solidaritu a hodnoty prirodzeného poriadku v rodine, dáva priestor pre uplatnenie si ľudských a občianskych práv. Pre prijímateľov otcovskej dovolenky je možnosť, ktorú môžu využiť všetci rodičia otcovia v zmysle Zákonníka práce ako stály nástroj pomoci v rodine.

    Táto novela má jasné legislatívne mantinely s vylúčením akejkoľvek špekulácie a zneužívania zo strany prijímateľov tejto dovolenky. Keďže však rodinná politika a jej rozvoj v intenciách spravodlivých riešení je veľmi vážnym portfóliom štátu, možno by bolo dobré počítať s objektívnejším modelom financovania otcovskej dovolenky s akcentom preniesť ťažisko financovania na štát, ktorý by mal mať najväčší záujem na dobrom demografickom vývoji a pomoci rodine, a preto sme otvorení počúvať všetky výhrady a návrhy na vylepšenie tejto novely. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S reakciou na vystúpenie pani poslankyne sa s faktickými poznámkami prihlásili pán poslanec Halecký, pán poslanec Bačík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A dávam slovo pánovi poslancovi Haleckému.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, ja by som sa hneď chytil slov pani poslankyne Gibalovej, ktoré povedala na konci, kto by to mal financovať, lebo v tomto sme nemali jasno, vieme, o tých 170 mil., ktoré v prevažnej miere by financoval súkromný sektor, či je správne, aby o rodinnú politiku, o dieťa sa staral práve súkromný sektor, či skutočne by to nemal byť štát v nejakej štátnej dávke. Toto je otázka, ktorá, myslím, je dosť dôležitá.

    Chcel by som uviesť ešte jednu skutočnosť, že ženy na materskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke najviac trápi to, že sa nemôžu včas zapojiť do pracovného procesu, hlavne tam, kde ich kariérny postup je veľmi dôležitý a veľmi žiadaný, aby sa v tom pokračovalo.

    No a nakoniec myslím si, že pán predkladateľ nám povie, aké sú iné skúsenosti v iných štátoch s otcovskou dovolenkou, lebo nie je to prvá dovolenka, ktorá sa zavádza v Európe alebo vo svete. Ďakujem.

  • Ako ďalší s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Bačík.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani kolegyňa, samozrejme, predkladaný návrh novely tohto zákona má jednu dobrú myšlienku, a určite s ňou súhlasia aj moji kolegovia, že vytvárať priaznivé prostredie pre rodiny s deťmi je tá najlepšia sociálna politika štátu. Ja sa však chcem spýtať vás aj predkladateľa návrhu zákona, ako chcete riešiť nemanželské páry s deťmi, či nie sú diskriminované, pretože váš návrh novely rieši len rodiny s deťmi, kde sú manželia. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyňa Gibalová, chcete reagovať na vystúpenia vo faktických? Nie.

    Takže ďalej sa hlási...

  • Reakcia v sále.

  • S procedurálnym, pán poslanec Brocka, sa hlásite? Pardon, prepáčte, nevidela som. Pán poslanec Brocka, máte slovo.

  • Niektorí sa ponáhľate. Ak by vám nevadilo, ja by som zareagoval na záver potom na otázky, ktoré boli položené. Ja zase som chcel reagovať na to hneď, pretože mohol by som na niečo zabudnúť, ale pripomeňte mi to, ak by som na vašu otázku neodpovedal.

  • Ďakujem.

    Ako ďalšia do rozpravy bola prihlásená pani poslankyňa Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi úplne v krátkosti sa vyjadriť k novele Zákonníka práce, ktorú predkladá pán poslanec Brocka. Ja osobne podporím tento návrh novely zákona, pretože si myslím, že všetky pozitívne veci, ktoré by mali prispieť k zlepšeniu stavu rodiny na Slovensku, treba podporiť, ale ja musím povedať, že sú v tejto kratučkej novele viaceré také veci, ktoré nie sú doriešené. Odznelo to už aj v predchádzajúcich vystúpeniach. Myslím si, že súkromný sektor nejasá z tejto novely, pretože zvýšené náklady bude znášať zamestnávateľ. A keď sa nám nepodarilo znížiť odvody práve pre túto skupinu, tak si myslím, že toto je ďalšia záťaž. Ale ja som sa neozvala kvôli tomuto, ale ja som sa ozvala kvôli § 108 bodu 3, keď hovorí o tom, a to je základ tejto novely, že túto otcovskú dovolenku treba vyčerpať v prvom mesiaci. Môj problém je ten, že keď sa tento zákon dostane do druhého čítania, budem predkladať pozmeňujúci návrh. A podľa mňa treba vyriešiť práve ten prvý mesiac. A moja otázka na vás, pán predkladateľ, znie asi tak, čo bude s tými rodinami, kde z nejakých dôvodov to dieťa zostane v nemocnici, povedzme, 5 týždňov, pretože je predčasne narodené alebo má nejaké zdravotné problémy, ktoré nedovoľujú, aby sa matka s dieťaťom alebo teda dieťa vrátili do rodinného prostredia v tom prvom mesiaci. Ony nebudú mať nárok na túto dovolenku? Takže to je technická záležitosť. A keď sa tento zákon dostane do druhého čítania, toto treba vyriešiť. A keď to nevyriešite vy, tak budem predkladať pozmeňujúci návrh. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S reakciami na vystúpenie pani poslankyne Sárközy sa s faktickými poznámkami prihlásili pani poslankyňa Belásová, pán poslanec Goga. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A dávam slovo pani poslankyni Belásovej.

  • Ja by som chcela reagovať na moju predrečníčku. A tiež by som chcela položiť otázku, čo bude s tými rodinami, ktoré si adoptovali deti. Tiež je to taký príklad, že keď to dieťa v podstate príde do tej rodiny, je maloleté alebo sa narodí, adoptujú ho, či počítate aj s týmto v tom návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Ako ďalší s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Goga.

  • Vážená pani podpredsedníčka, kolegovia, kolegyne, samozrejme, tento návrh je pomerne pozoruhodný, už to tu bolo povedané. A by som chcel reagovať aj na pani predrečníčku, poslankyňu. Áno, súhlasím s tým, že sú rozporuplné názory na tento zákon aj zo strany súkromných spoločností, firiem, pretože ma oslovili viacerí či už kladne alebo záporne. A tiež si v podstate neviem predstaviť tú konkrétnu realizáciu čerpania dovolenky, keď napr. mnoho mužov otcov odchádza na dlhodobý pracovný pomer do zahraničia a tak ďalej, či teda na dovolenku nárok má alebo nemá aj takýto otec, učitelia, ktorým sa narodí syn alebo dcéra prvý týždeň riadnej letnej dovolenky, ktorú majú, a tak ďalej a tak ďalej. Čiže je tam viacej asi tých problémov, ktoré by bolo treba konkrétne vyriešiť.

    Ešte, ak môžem a mám slovo, by som chcel povedať, že sa mi táto diskusia páči, pretože sa vedie korektne a vidieť, že tento návrh zaujal asi všetkých v sále. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Chcete zareagovať ešte, pani poslankyňa Sárközy? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem za všetky podnetné príspevky. Myslím si, že aj z tohto vidno, že sú tam technické záležitosti, ktoré v druhom čítaní treba vylepšiť. Ďakujem pekne.

  • Ako posledný sa ústne do rozpravy prihlásil pán poslanec Madej. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, pani spravodajkyňa, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi len niekoľko poznámok k predmetnému návrhu zákona.

    Len tak úsmevne na úvod si dovolím podotknúť, že možno pobyt v opozícii je pozitívny pre mnohé politické strany, pretože po ôsmich rokoch znova začínajú rozmýšľať o návrhoch, ktoré sú pozitívne pre občanov alebo sa tak zdajú alebo naozaj tak vyznejú.

    K predmetnému návrhu zákona treba naozaj skutočne uviesť, že má na jednej strane pozitíva, má, samozrejme, aj svoje negatíva. Pre tých otcov ako jednu skupinu obyvateľstva to môže byť pozitívne opatrenie. Na druhej strane ak máme prijímať systémovo zákony, treba dlhšie diskutovať o tom, či otcovská dovolenka v rámci Zákonníka práce je systémovým riešením, keď si aj zoberieme sociálnu situáciu rodiny a aj jej riešenie v čase pôrodu dieťaťa. Na jednej strane máme mamičku, ktorá je riešená formou nemocenských dávok, ktorých výška je 55 % miery náhrady mzdy. Na druhej strane v inom, kratšom, ale predsa v určitom časovom období budeme mať riešeného otca formou otcovskej dovolenky so 100-percentnou náhradou mzdy, samozrejme, kratšie, týždňové časové obdobie. Jeden je riešený formou sociálneho poistenia nemocenského, druhý je riešený zamestnávateľom, teda pôjde na trovy zamestnávateľov. To je prvá skutočnosť, ktorú treba pri tomto návrhu zákona zvážiť.

    Druhá skutočnosť je systémové zaradenie a riešenie otcovskej dovolenky ako dovolenky, či neuvažovať o tom, že by to malo byť v rámci ustanovenia o prekážke v práci a tak ďalej a tak ďalej. Treba ale povedať, že aj predmetný návrh zákona je predložený v čase možno nie najšťastnejšom, keď nie je vhodné predkladať parciálne čiastkové novely Zákonníka práce, najmä z toho dôvodu, že už podľa oznámení by budúci týždeň mala ísť novela Zákonníka práce, veľká novela, vládna novela Zákonníka práce do medzirezortného pripomienkového konania a mala by byť prerokovaná na najbližšej, marcovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Aj z hľadiska tohto dôvodu by asi nebolo vhodné, aby sme mali na jednej schôdzi dve novely Zákonníka práce, čo by sa z tohto dôvodu mohlo stať

  • Hlasy z pléna.

  • . Na jednej schôdzi jeden, pani poslankyňa, v druhom čítaní a druhý, vládna novela, v prvom čítaní. Čo sa týka aj tohto dôvodu, preto si myslím, že určite treba zohľadňovať akýkoľvek pozitívny návrh pre rodinu a, samozrejme, ho dopracovať tak, aby sa stal dobrou a fungujúcou súčasťou právneho poriadku, a možno v tomto časovom období tak, aby bol aj súčasťou komplexnej novelizácie, ktorá je ohlásená v rámci Plánu legislatívnych úloh už naozaj dávno. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S reakciou na vaše vystúpenie sa prihlásili pán poslanec Miššík, pán poslanec Hrušovský. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Miššík, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja, Robo, sa ťa chcem opýtať, že ako si to myslel, že vy máte všetko vyriešené, veď predsa poslanci majú právo podávať akékoľvek návrhy zákonov. A osobne mám taký pocit, že aj vy niekedy robíte obdobné kroky. Takže treba sa pozrieť najprv na svoje konanie a potom posudzovať konanie iných.

  • Ďakujem.

    Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Hrušovský.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, trošku vám nerozumiem, či ste za predloženú novelu alebo ste proti. Argument, ktorý ste použili ako dôvod odmietnuť, som zaregistroval len v tom, že sa vám nezdá, že parciálne sa predkladajú novely Zákonníka práce, keď vláda Slovenskej republiky pripravuje jednu veľkú novelu, ktorá bude predložená na najbližšiu alebo na niektorú z ďalších schôdzí Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pokiaľ ale počúvame diskusiu o pripravovanej novele. Nuž mnohé tie ustanovenia nebudeme môcť podporiť. Takže nenúťte nás teraz do niečoho, čo je pre nás neprijateľné. A vy nás chcete nútiť k tomu, aby sme schválili to, čo my nechceme, lebo si myslíte, že bude lepšie, keď tento náš návrh dáme potom do toho jedného uceleného balíka návrhu na zmenu Zákonníka práce. Tak ja vás veľmi pekne prosím, aby ste zvážili svoj postoj, lebo nepočul som zatiaľ žiadny argument, ktorý by bol tak zásadný, ktorý by vyvracal náš návrh ako zlý, aby ste tento návrh podporili. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S reakciou na vystúpenia vo faktických poznámkach chce reagovať pán poslanec Madej.

  • Ďakujem pekne. Nikdy, pán poslanec Miššík, som, to vieš veľmi dobre, nepopieral legislatívnu iniciatívu poslancov. Veľmi často dokonca bol som jeden z tých, ktorí najčastejšie aj v minulom, aj tomto volebnom období predkladali návrhy zákonov. V žiadnom prípade by som si to nedovolil tak, keď neviem, ten výrok odkiaľ sa zobral. Ale, samozrejme, treba, a to musím povedať, oceniť každý námet na diskusiu, to v každom prípade určite áno.

    Druhá vec je, že som aj hovoril nielen o tom formálnom procesnom dôvode, že budú dve novely Zákonníka práce na schôdzi, ale aj o tom, že, tak ako som naznačoval, treba tento inštitút prehodnotiť a rozmýšľať o systémovom riešení alebo o úprave tohto riešenia, pretože máme riešeného na jednej strane jedného rodiča jedným systémom, na druhej druhého druhým, či naozaj neuvažovať o nejakom zjednotení, či musí byť zaťažovaný zamestnávateľ alebo môžeme to vyriešiť inak a tak ďalej a tak ďalej. Chcel som tým naznačiť, panie poslankyne, páni poslanci, len to, že v rámci komplexnej novelizácie Zákonníka práce bude určite množstvo pozitívnych opatrení pre rodinu, o ktorých bude táto Národná rada diskutovať. A ja budem veľmi rád, keď budeme môcť diskutovať naozaj aj o tomto opatrení. Ale z hľadiska aj vecného, aj formálneho, ja odporúčam s týmto návrhom zákona ešte mesiac počkať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Kvorka, vy ste sa hlásili s faktickou poznámkou? Ale to už bolo po čase, keď bola uzavretá možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami, bohužiaľ.

    Vyčerpali sme vystúpenia všetkých, ktorí sa prihlásili do rozpravy. Vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A o slovo ešte požiadal a chce zaujať stanovisko navrhovateľ pán Brocka.

  • Dámy a páni, ja mám štyri deti. Predpokladám, že ak by sme taký návrh schválili, tak neviem, či ja ešte túto možnosť využijem. Ale musím vám takú jednu osobnú vec povedať, že keď som sa pripravoval na rokovanie o tomto návrhu, tak môj najmladší syn, keď som mu hovoril, že, vieš čo, to je možno taký návrh, ktorý ani nezaujme sálu, lebo tu sa rokuje o všeličom, tak on mi povedal, že ak by ich to náhodou nezaujalo, tak toto ich určite zaujme. A ja som mu sľúbil, že to vyskúšam, pozrite. On je veľmi vtipný, musím povedať, ale teraz vážne.

    K vystúpeniam tých, ktorí vystúpili v rozprave, začnem kolegom Madejom, aj keď on bol posledný. Pán kolega, vo faktickej poznámke ste vecne diskutovali viac ako vo svojom vystúpení. Vo svojom vystúpení ste preukázali umenie, ako sa dá odmietnuť vec kedykoľvek. Veď predsa ja dávam každý mesiac návrhy. A ak mi bude zdravie slúžiť, tak predpokladám, že s takými návrhmi podobnými budem vychádzať aj v ďalších mesiacoch. Ale vy ste ma upozornili, že ak návrhy, ktoré ja dávam v záujme zlepšenia podmienok rodín, majú výrazný dopad na rozpočet ako napr. zvyšovanie daňového bonusu alebo prídavkov na deti či iné zaujímavé veci pre rodiny s deťmi, tak som si povedal, naozaj, je schválený štátny rozpočet, tak návrhy poslanecké by mali byť skôr také, ktoré ten rozpočet nenabúrajú ale zároveň splnia účel, že budú zaujímavé, že to pomôže rodinám s deťmi. A tento návrh je taký, z takej kategórie.

    Teraz k tým ostatným.

    Pán kolega Halecký, ešte len zopakujem, že navrhujeme o týždeň predĺžiť zákonnú dovolenku, pre ktorú v Zákonníku práce platia jasné pravidlá financovania, kto to platí, prečo to platí, čiže o týždeň dlhšiu dovolenku, ale len v tom roku. Nenavrhujem to všetkým, tomu veľkému množstvu zamestnaných ľudí, lebo to by bola možno pohroma pre zamestnávateľov a z toho by teda naozaj reakcia bola výrazne negatívna.

    Pán poslanec Bačík, ďakujem pekne, že to považujete za dobrú myšlienku. A súhlasím s vami, že dnes rodiny sú rôzne typy a že ak by sme chceli pomôcť všetkým, tak si to vyžaduje isté zmeny. Ale ja som vychádzal v mojom návrhu len z dnes platného Zákonníka práce, ktorý operuje len takýmito pojmami: manžel, manželka. Čiže ja som si netrúfal predložiť veľmi zložitú a komplikovanú novelu, akú napr. pripravuje ministerstvo sociálnych vecí. Ale keď bude návrh v druhom čítaní, tak nevylučujem a nebránim sa tomu, aby sme to upravili tak, aby teda tento návrh postihoval aj situáciu, na ktorú ste vy mysleli.

    Kolegyňa Sárközyová hovorila o...

  • Reakcia z pléna.

  • , ďakujem tiež za podporu, že zamestnávatelia nebudú jasať. No oni by jasali, keby sme dovolenku o týždeň skrátili všetkým, keby ľudia menej boli na dovolenke a viac pracovali. Oni by jasali, keby sme zrušili jeden štátny alebo cirkevný sviatok. To ja poznám, že majú takéto zámery. Ale ja navrhujem pre možno 30 000 – 40 000 otcov zamestnaných v tomto alebo v budúcom roku, aby mohli mať o týždeň dlhšiu dovolenku. A to nie ja žiadna pohroma pre zamestnávateľa. Naopak, ja vychádzam z odborných štúdií. Palcovými titulkami nedávno v tlači bolo písané, že spokojný zamestnanec pracuje lepšie a naopak, nespokojný zamestnanec pracuje horšie. Čiže ak bude spokojný zamestnanec, že má doma pomery zabezpečené v čase, keď jeho manželka je v nemocnici alebo keď sa vráti, no tak sa to prvé pozitívne prejaví aj na situácii zamestnávateľa. Čiže v tomto smere žiadna krivda sa zamestnávateľom nestane.

    Pani Belásová vlastne rozšírila tú množinu o adoptívne rodiny. Samozrejme, nebránim sa tomu, ak taká situácia bude, ale viem si to predstaviť v druhom čítaní pri pozmeňujúcich návrhoch, že môžeme tento návrh upravovať. Ja som urobil len jednu drobnú novelu v tom, že dnes Zákonník práce určuje, aké druhy dovolenky poznáme. A nie sú to všetko dovolenky, ktoré prepláca zamestnávateľ, napr. dodatková dovolenka, ktorú si majú právo vyčerpať isté okruhy zamestnancov, sa neprepláca. Ale je to v paragrafe, ktorý hovorí o zákonnej dovolenke. Ja som to doplnil o písmeno otcovskej dovolenky, lebo tak som ju nazval, otcovská dovolenka, aby bolo jasné, že to nie je dovolenka pre všetkých, že to je dovolenka len pre tento titul. A je jasne aj v ďalšom paragrafe popísaná, aby sa tento inštitút nedal zneužívať. Ak niekto reagoval, že niekto oslavuje príchod nového človeka, na to poviem, že komu sa narodí prvé dieťa , toho alebo kohokoľvek no proste, samozrejme, nekontrolujeme, či dovolenku čerpá v pohostinstve alebo ju čerpá na zotavenie. Proste takéto zámery som ja nemal, aby som takéto komplikované úlohy riešil.

    Pán poslanec Goga hovoril takisto o ďalšej situácii, keď dnes je veľa otcov za prácou aj v zahraničí odcestovaných. Rovnako viem si predstaviť v druhom čítaní úpravy, ktorými môžeme tento návrh v istom zmysle vylepšovať. A som rád, že vás môj návrh zaujal.

    Dámy a páni, ďakujem za podporu tohto návrhu.

    Pardon, kolegyňa Sárközy hovorila o tom, že ten mesiac sa jej zdá byť krátkym obdobím. Tu platí to isté ako pri predchádzajúcich návrhoch. Ak sa dohodneme, že možno túto otcovskú dovolenku čerpať do dvoch mesiacov od narodenia dieťaťa alebo bude nejaký iný návrh, samozrejme, môžeme o tom diskutovať. Mne sa tiež rozprava k tomuto bodu veľmi páčila. Ešte raz ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    A, pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A ďalej budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 186, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 177.

    Pán poslanec Daniel Lipšic, máte slovo a uveďte návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť pomerne stručnú novelu Občianskeho zákonníka, ktorá sa týka väčšinou prípadov, keď rôzne obchodné spoločnosti za pomerne vysoké úroky, ale to nie je zakázané, požičiavajú peniaze, ktoré si ale zabezpečujú nie záložným právom, ale cez tzv. zabezpečovací prevod nehnuteľnosti. To znamená, že už po podpise zmluvy sa nehnuteľnosť, väčšinou byt, dom, prevedie na túto obchodnú spoločnosť a v prípade nesplatenia čo len časti pohľadávky už nie je potrebné ísť cez žiadnu dražbu, exekúciu, už je nehnuteľnosť na liste vlastníctva tejto obchodnej spoločnosti.

    Prečítam vám jeden e-mail, ktorý som dostal asi dva dni po podaní návrhu zákona, ešte to nebolo ani zverejnené: „Sme päťčlenná rodina. Máme dospelého syna a dve nezaopatrené deti. Minulý rok sme sa dostali do dočasnej platobnej neschopnosti platiť nájom za užívanie nášho družstevného bytu. Tento dlh na nájomnom som riešila tak, že som si od spoločnosti,“ a je tu jej názov, „zobrala pôžičku vo výške 60 000 korún. Spoločnosť si dala podmienku, že mi poskytnú pôžičku iba v tom prípade, keď dám môj byt prepísať na konateľa spoločnosti. V tejto zmluve vôbec nejde o vrátenie pôžičky aj s úrokmi, ale ide im iba o to, ako pripraviť našu rodinu o náš jediný byt. Do mája tohto roku som pravidelne platila splátky uvedené v zmluve. V máji tohto roku,“ zrejme roku 2006, „sa spoločnosť, v mene ktorej som získavala poistencov pre zdravotné poisťovne, omeškala s odmenou pre mňa za získanie poistencov. Z tohto dôvodu som nemohla splátku za máj a jún spoločnosti zaplatiť. Dňa 2. 10. 2006 som od spoločnosti,“ tu je názov, „dostala dopis, v ktorom ma vyzvali, aby som aj s rodinou vypratala náš byt. A tento je už nastálo v rukách konateľa spoločnosti.“ Ďalej tu píše o tom, ako informovala políciu, ktorá ale v tejto veci nekonala, ako jej v ranných hodinách niekto zazvonil, jej syn podišiel ku dverám, pred dverami však nikto nestál. Aby sa presvedčil, kto to zvoní, pootvoril dvere a v tom momente násilím vnikli do bytu konatelia spoločnosti. Následne bol byt vyprataný a oni boli vysťahovaní na ulicu. Pani píše v závere: „Táto a im podobné spoločnosti doslova okrádajú rodiny o ich byty a nezáleží im na tom, že rodina stratí strechu nad hlavou a rozpadne sa. Môj byt má hodnotu 2 mil. a za 60 000 som oň prišla.“

    A opakujem ešte raz, tu nejde o zabezpečenie pohľadávky záložným právom, pretože som zaregistroval vyjadrenie ministerstva spravodlivosti. A budem naň reagovať pomerne diplomaticky, pretože tam k žiadnej dražbe neprichádza, samozrejme. Tam už je byt na liste vlastníctva. To ide cez zabezpečovací prevod práva. Takže tam asi došlo k nedorozumeniu.

    Takisto bolo poukazované na návrh pána poslanca Ondriaša, ktorý tu mám, ktorý síce podobnú vec rieši, resp. mal riešiť, ale úplne inak. On navrhoval vypustiť zabezpečovací prevod práva z Občianskeho zákonníka. Navrhoval v Občianskom zákonníku, aby výška dohodnutých úrokov pri pôžičke peňazí bola najviac vo výške úrokovej sadzby pre príslušný druh úveru stanoveného Národnou bankou. Čiže išlo tam o obmedzenie aj zmluvnej slobody pomerne výrazné. Asi to nie je možné porovnávať. A predpokladám, že asi došlo k chybe, v tomto budem diplomatický.

    Návrh novely Občianskeho zákonníka vychádzal z právnych úprav BGB v Nemecku, ABGB v Rakúsku a švajčiarskeho Občianskeho zákonníka, ktorý práve takéto prípady umožňuje sankcionovať pod hrozbou relatívnej neplatnosti.

    Diskutoval som o návrhu zákona s kolegami, najmä z ústavnoprávneho výboru, a som si vedomý, že návrh zákona je na diskusiu zrelý. A som ochotný urobiť v ňom v rámci druhého čítania zmeny, najmä napr. zmeny, aby tento inštitút sa nedal ľahko obísť cez § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka tým, že si strany dohodnú príslušnosť Obchodného zákonníka, a nie Občianskeho. To sú veci, ktoré bude potrebné v rámci druhého čítania vyriešiť.

    Ale poviem to, čo bolo povedané pri diskusiách o novele zákona, ktorý posunul reguláciu nájomného. Je to návrh, ktorý nie je ideálny, ale rieši veľmi vážnu sociálnu, ľudskú situáciu mnohých ľudí. A preto by som chcel požiadať poslancov či vládnej koalície alebo opozície o podporu návrhu. Nejde o politický návrh, ide o návrh, ktorého cieľom je pomôcť tým, ktorí sú v núdzi, ktorí sú v slabšej vyjednávacej pozícii. To je aj cieľom Občianskeho zákonníka na rozdiel od Obchodného zákonníka. A preto by som rád požiadal o podporu návrhu do druhého čítania s tým, že v druhom čítaní budem veľmi rád, keď návrh novely spoločným úsilím budeme vedieť vylepšiť. Ďakujem, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, určil ako spravodajkyňu k tomuto návrhu zákona pani poslankyňu Katarínu Tóthovú. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister spravodlivosti, milé kolegyne, milí kolegovia, na základe príslušných právnych predpisov ústavnoprávny výbor ma určil za spravodajkyňu tohto legislatívneho návrhu. Preto mojou povinnosťou je predniesť spravodajskú informáciu.

    Musím konštatovať, že predložený legislatívny návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky predpísané náležitosti. Ďalej, musím konštatovať, že nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty ani na štátny rozpočet, ani na zvýšenie pracovných síl, nebude mať vplyv na zamestnanosť a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Je taktiež v predloženom legislatívnom návrhu pripojená povinná doložka zlučiteľnosti. Toľko zo spravodajskej informácie.

    Ak dovolíte, niekoľko vlastných konštatovaní. Predložený legislatívny návrh, novela Občianskeho zákonníka, skutočne ide do problematiky veľmi citlivej, do problematiky, ktorú treba regulovať. Ja však mám tú výhodu alebo i nevýhodu, že v tomto parlamente som pracovala aj minulé volebné obdobie, keď pán predkladateľ pán poslanec Lipšic bol podpredsedom vlády pre legislatívu aj predsedom Legislatívnej rady.

    Tento problém ale v širších súvislostiach sa pokúsil riešiť pán vtedajší poslanec za Komunistickú stranu Karol Ondriaš, ktorý až tromi návrhmi v rôznych polohách ponúkol parlamentu riešenie tejto otázky. Mám vybraté tieto návrhy.

    Prvý návrh podal v marci 2004. A návrh bol na vydanie zákona o ingerencii do niektorých občianskych a obchodných záväzkových vzťahov plynúcich zo zmluvy o pôžičke, zmluvy o výpožičke, zmluvy o úvere a kúpnej zmluvy, aby nedochádzalo k neekvivalentnému vzájomnému plneniu, k porušovaniu etických princípov, a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pán poslanec, zrejme vnímate, že tu ide o to v širšej súvislosti, než čo vy ponúkate tomuto parlamentu. Ako predseda Legislatívnej rady a člen vlády ste toto neodporučili prijať v parlamente s odôvodnením, že sa pripravuje novela Občianskeho zákonníka, kde to budete riešiť. Poslanci vtedajšej vládnej koalície hlasovali proti tomuto legislatívnemu návrhu.

    Keďže všetci sme vnímali, že skutočne v praxi dochádza k takým javom, ako ste uviedli, došiel ďalší legislatívny návrh od toho istého autora v novembri 2004. Tento návrh bol o ingerencii do niektorých občianskych a obchodných záväzkových vzťahov plynúcich zo zmluvy o pôžičke, zmluvy o výpožičke, zmluvy o úvere a kúpnej zmluvy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Čiže opätovne ten istý problém, avšak už hutnejšie legislatívne stvárnený. V dotyčnej dôvodovej správe sa uvádzalo, že ak ide o pôžičku peňazí, je možné požadovať úroky len také, ktoré nesmú presahovať výšku, v minulosti, áno, ktorú stanovil bývalý vykonávací predpis Česko-slovenskej národnej banky. Potom došlo k vypusteniu tohto predpisu a pán poslanec, ako aj ďalší, ktorí vystupovali v parlamente, poukazovali, a je to aj v dôvodovej správe, že po roku 1989 mnohí zbohatli aj porušením práva a etických princípov aj takým konaním, ako vy uvádzate vo vašom legislatívnom návrhu. Nechcem to celé čítať, chcem len upozorniť, že ešte naviac bola riešená aj výška úrokov z omeškania a poplatok z omeškania, čo je iné, ale obdobným spôsobom negatívne postihuje občanov. Opätovne, žiaľ, tento legislatívny návrh ste vy z vašej funkcie neodporučili prijať, nevideli ste dôvod pre prijatie a poslanci vtedajšej vládnej koalície ho zamietli.

    Pretože skutočne išlo o otázky, ktoré parlament cítil už aj v minulom volebnom období, že v praxi spôsobujú neplechu, takto ľudovo by som to nazvala, došiel ďalší legislatívny návrh, a to v auguste 2005, nech sa páči, pán poslanec, mám ho tu znovu vytiahnutý z archívu. A bol to zákon o konaní v rozpore s dobrými mravmi v prípade, v ktorom jedna zmluvná strana zneužíva sociálny a duševný stav druhej zmluvnej strany, a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pán poslanec, všade je to tiež to, s čím prichádzate teraz ako záchranca vy. Je to obdobné, je to o tej istej problematike. Pán poslanec, musím znovu opakovať, že Legislatívna rada ho neodporučila vláde prijať napriek tomu, že v parlamente rezonovali upozornenia, že ide tu o otázku, ktorú treba riešiť. Viete, sľubovali riešenie z vládnej úrovne, ale k takému riešeniu nedošlo.

    K predloženému legislatívnemu návrhu chcem uviesť len to, čo som už na začiatku povedala, áno, ide o problém, ktorý treba vyriešiť. Podľa môjho názoru predložený legislatívny návrh ho rieši v dosť úzkej podobe.

    Osobne, vzhľadom na to, že som tu už prežila minulé volebné obdobie, keď sa odmietal tento akútny stav v parlamente riešiť, budem navrhovať, aby predložený legislatívny návrh prešiel do druhého čítania. Avšak zároveň budeme požadovať od vlády, ktorá už rozpracovala, ako štátna tajomníčka uviedla hneď po nástupe, riešenie týchto otázok, aby urýchlene do parlamentu prišla úprava, ktorá širšie a v stupni vyššej kvality, ako je predložený legislatívny návrh, rieši tieto otázky, ktoré v praxi skutočne spôsobujú mnohé také javy, ako ste uviedli, pán poslanec, pretože ja mám tiež viacero listov od občanov, kde poukazujú na skutočnosť, že v dôsledku určitých postupov, ktoré nebudem opakovať, ale chceme zamedziť, sa dostali ľudia na dlažbu. Dokonca v televízii Markíza bol prezentovaný jeden prípad, keď v dôsledku neregulácie týchto otázok sa dostala matka s deťmi na chodbu a bývali na studenej chodbe s ročným batoľaťom, ktoré dostalo zápal pľúc a ktoré museli niesť do nemocnice. Čiže dochádza až k takýmto sociálne drastickým situáciám. Preto zastávam stanovisko, že tieto otázky treba riešiť. Ja som rada, že je tu aj prítomný pán minister spravodlivosti, ktorý možno tiež sa k tomu vyjadrí, ale vyjadrila sa už štátna tajomníčka, že rezort urýchlene po nástupe novej vlády pripravuje novelu Občianskeho zákonníka, v ktorom v širších súvislostiach bude riešiť všetky tieto spoločensky neželateľné prípady, ktoré, žiaľ, v minulosti tiež boli, poukazovalo sa na ne a neboli riešené. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Urbáni. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca a dámy a páni, ja len chcem podporiť, čo pani prof. Tóthová tu povedala a čo sa tu rozpráva, že mnoho ľudí je poškodených a nemôžeme stáť bokom a nehľadať riešenie. Na druhej strane ale treba povedať, že aj my ako občania musíme robiť všetko preto, aby právne vedomie občanov bolo lepšie, aby takým rôznym podvodníkom, ktorí ich potom dostanú o majetky, nepodľahli. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som zatiaľ nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Prihlásil sa pán poslanec Mamojka a pani poslankyňa Žitňanská. Chce sa ešte niekto prihlásiť? Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť do rozpravy ústne.

    A ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mamojka.

  • Pani predsedajúca, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi pár slov na margo tohto navrhovaného ustanovenia. Ja sa otvorene hneď priznám na začiatku majúc rád priamu reč, že som bol rozpoltený ako právnik, a to z nasledujúcich dôvodov. Tento návrh tohto ustanovenia predmetného má totiž dva aspekty. Prvý je vyslovene pragmatický, právny, aplikačný a interpretačný vo väzbe na každodenný prozaický život občana a Občianskeho zákonníka. Druhý pohľad je trošku iný, k tomu sa zmienim za chvíľočku.

    Tá právna poloha je skutočne diskutabilná, pretože poviem dôvody. V Občianskom zákonníku sú § 39, § 40, ktoré v podstate riešia túto navrhovanú problematiku. Najmä v § 39 je možnosť uplatnenia neplatnosti právneho úkonu relatívnej aj pre rozpor s dobrými mravmi. Takže ide o istú duplicitu toho, čo už v Občianskom zákonníku je. Vo väzbe na ďalšie možné riziká to ustanovenie obsahuje päť až šesť vyslovene vágnych, neurčitých pojmov. V prípade súdneho sporu, keď niekto bude žiadať tzv. relatívnu neplatnosť právneho úkonu, pričom bude na ňom dôkazné bremeno, tak chcem vidieť, ako dokáže tieseň, neskúsenosť, nedostatočnú schopnosť, aká je dostatočná, nedostatočná, možnosť posúdiť obsah právneho úkonu, možnosť posúdiť alebo neposúdiť vo väzbe. Na čo? Na vzdelanie, skúsenosť, kvalifikáciu, právnickú rodinu alebo na čo? Zjavná ľahkomyseľnosť, proste to sú pojmy, ktoré sú vždy rizikové i v súkromnom práve. Takže myslím, že unesenie dôkazného bremena v prípade súdneho sporu bude hodne, hodne diskutabilné.

    Ďalej si myslím, to som nevedel, čo ma zaujalo a čo teraz spomenul pán poslanec Lipšic, že sa uvažuje aj o niečom, ako zamedziť využitiu Obchodného zákonníka cez jeden paragraf, § 262, hovorím o tzv. fakultatívnych obchodoch. No to som sa trochu ľakol, pretože keď je nosným princípom súkromného práva i občianskeho, i obchodného princíp zmluvnej slobody, tak by som asi nemal zamedzovať nejakým obdobným spôsobom tomu, aby si nepodnikatelia vybrali prípadnú aplikáciu Obchodného zákonníka.

    Takže, skrátka a dobre, ešte jednu poznámočku na právnu polohu vyslovenú. To ustanovenie sa snaží možno v dobrej viere špecifikovať dôvody tej ochrany, ľahkomyseľnosť, neschopnosť a pod., ale tá snaha po detailizácii a špecifikácii skôr možnosť ochrany zužuje, ako rozširuje, pretože momentálne aktuálny § 39 je hodne široký a pod tento aktuálny paragraf je subsumovateľných x situácií z hľadiska rozporu s dobrými mravmi.

    Čo sa týka druhej polohy a mojej rozpoltenosti, kde vidím určité pozitíva, ja mám rád objektívny pohľad a tie pozitíva nesporne sú tam, to je určitý sociálno-preventívno-ochranný aspekt tohto ustanovenia. Ja som zas rád v rámci pozitívne a dobre myslenej recesie, myslím, že všetci sa meníme v priestore a čase, to je dobré, že takýto návrh vyšiel z vašej dielne, kde je silný sociálno-preventívno-ochranný aspekt, beriem. Ja neviem, čo urobím. Možno ho podporím v tomto štádiu, pretože starí Rimania povedali, čo je navyše, neškodí, čo je, samozrejme, pozitívne a kladné navyše, keď nás bijú, tak to škodí, ale čo je navyše, neškodí. Takže to ustanovenie je vyslovene, končím tým, z hľadiska pragmatického, právneho, aplikačno-interpretačného čiastočne navyše a hodne diskutabilné, lebo momentálne tá úprava je v Občianskom zákonníku, jej aspekt sociálno-ochranno-preventívny a vo väzbe na preventívnu úlohu práva tam ten pozitívny akcent, prvok určitý je. Takže uvidíme, ako ďalej. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S reakciou na vystúpenie pána poslanca Mamojku sa s faktickými poznámkami neprihlásil nikto.

    Budeme preto pokračovať v rozprave a ďalšia prihlásená bola pani poslankyňa Žitňanská. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Pani predsedajúca, ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, možno na úvod trošku všeobecnejšie. Ale úplne na úvod by som chcela povedať, že poslanecký klub SDKÚ – DS sa dohodol, že tento návrh podporí. A osobne budem hlasovať zaň do druhého čítania. Ale v tomto mojom vystúpení chcem povedať niektoré moje otázky, poznámky, o ktorých by som potom rada v rámci druhého čítania debatovala. Začnem trošku možno zoširoka.

    Koncepcia ekonomiky založenej na trhu, na súťaži je nemysliteľná bez akceptácie princípu zmluvnej slobody ako nosného princípu právnej úpravy súkromnoprávnych vzťahov. Zmluvná sloboda v zásade obsahuje dve nosné roviny. Po prvé, je to sloboda rozhodnúť sa, či vôbec zmluvu uzavriem, po druhé, je to sloboda určiť obsah zmluvy, ktorú podpíšem. Obidve tieto roviny, zásady zmluvnej slobody premietajú v súkromnom práve všeobecnú zásadu, na ktorej stojí právna úprava súkromného práva, a to, že súkromnoprávne subjekty, fyzické, právnické osoby, majú oprávnenie samostatne rozhodovať o svojom právnom postavení. Zásada zmluvnej slobody neodmysliteľne súvisí s uplatňovaním zásady rovnosti v súkromnoprávnych vzťahoch. A myslím, že tu sa dostávame k podstate veci aj k podstate návrhu pána poslanca Lipšica. Množstvo článkov bolo napísaných na tému právom zakotvená rovnosť účastníkov občianskoprávnych vzťahov, ale faktická nerovnosť účastníkov týchto vzťahov a množstvo článkov bolo napísaných na tému, kde je tá hranica, pokiaľ má právo chrániť toho slabšieho účastníka súkromnoprávneho vzťahu. Právo to robí, sú to celé odvetvia práva, ktoré idú v tomto smere, či je to ochrana spotrebiteľa, ale, povedzme, aj ochrana nájomcu v rámci nájomného vzťahu. A občianskoprávna úprava v tomto smere má aj všeobecnoprávnu úpravu, dnes platnú právnu úpravu, ktorá okrem už spomínaných dobrých mravov umožňuje v prípade právneho úkonu, ktorý je urobený v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok, odstúpiť od zmluvy. Tým chcem povedať, že návrh pána poslanca Lipšica je v zásade v línii alebo v línii filozofického nastavenia občianskoprávnej úpravy, tak ako ju poznáme dnes, pretože táto kompenzácia na strane slabšieho účastníka občianskoprávnych vzťahov vlastne je len vyriešením toho rozporu na jednej strane právne zakotvenou rovnosťou, ale faktickou nerovnosťou účastníkov vzťahu. A myslím si, že tam smeruje ten návrh. A ako som povedala, je v súlade s koncepciou, nad ktorou je právna úprava Občianskeho zákonníka postavená. Preto podporujem posunutie tohto návrhu do druhého čítania.

    O čom chcem diskutovať alebo o čom podľa mojej mienky treba diskutovať pri tomto návrhu. V prvom rade ja som zacitovala dnes platné ustanovenie Občianskeho zákonníka. Pokiaľ je zmluva uzatvorená v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok, je možné od zmluvy odstúpiť. Je tu, samozrejme, úplne iný následok. Jedna vec je možnosť odstúpiť od zmluvy, druhá vec je relatívna neplatnosť právneho úkonu. Ale chcela by som si vyjasniť ten vzťah medzi týmito dvomi inštitútmi, vedomá si toho, že návrh je postavený širšie ako dnešná právna úprava, za ktorej možno od zmluvy odstúpiť. Tá druhá otázka, o ktorej asi treba diskutovať, pán poslanec Lipšic to už otvoril v rámci svojho úvodného vystúpenia, áno, právna úprava Obchodného zákonníka vylučuje použitie ustanovenia, ktoré hovorí o tiesni a uzavretí zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok pre obchodnoprávne vzťahy. Z dobrých dôvodov podľa mojej mienky, vychádzajúc z toho, že obchodnoprávne vzťahy uzatvárajú predovšetkým profesionáli, ja som pochopila v rámci úvodného vystúpenia, pretože sme sa aj rozprávali krátko na túto tému, to vyjadrenie pána poslanca Lipšica tak, že treba vyriešiť podľa mojej mienky, a to budem navrhovať, aby ani takéto novo navrhované ustanovenie sa nevzťahovalo na obchodnoprávne vzťahy. My sme hovorili o tom, že pre ten prípad treba vyriešiť to, aby nebolo možné v prípade voľby Obchodného zákonníka toto ustanovenie obchádzať. To by znamenalo nejaké riešenie, aby v prípade voľby Obchodného zákonníka pre určité typy vzťahov toto ustanovenie platilo, aj keď plošne pre obchodnoprávne vzťahy platiť nebude. Myslím, že je to téma, o ktorej sa rozprávať dá.

    Tretia rovina, o ktorej asi rozprávať treba, je rovina prechodných ustanovení, a síce, na ktoré vzťahy sa má táto navrhovaná právna úprava aplikovať. Ak som správne pochopila návrh, tak predpokladá sa spätná účinnosť. Ja nerozporujem ústavnosť takéhoto riešenia, chcem len povedať, že v súkromnom práve štandardne zvykneme aplikovať tú tzv. nepriamu právnu retroaktivitu v zmysle, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanoveniami novej právnej úpravy sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou novej právnej úpravy s tým, že vznik týchto právnych vzťahov aj nároky z nich vzniknuté sa posudzujú podľa doterajších predpisov. To je typické prechodné ustanovenie v rámci Občianskeho zákonníka a asi je to dobré riešenie.

    Vyjadrím sa aj k debate, ktorá tu prebehla, a k tomu, čo povedala pani poslankyňa Tóthová, pretože myslím si, že sa tu otvára širší problém. A ja by som bola veľmi opatrná pri riešení tohto širšieho problému, pretože ja si nemyslím, že návrh pána poslanca Lipšica smeruje do tej istej oblasti. A hlavne nepoužíva tie isté prostriedky, ako boli návrhy pána poslanca Ondriaša. Ja si myslím, že v trhovom hospodárstve aj pri zohľadnení sociálnych a ekologických aspektov zmluvná sloboda a rovnosť účastníkov sú nosné zásady, na ktorých stojí súkromnoprávna úprava. Pre zneužitie práva v individuálnom prípade musí existovať právny nástroj, ako sa brániť. Ale myslím si, že v príkrom rozpore s týmito zásadami je plošné regulovanie či už úrokov, ceny alebo pod., pretože to už sa pohybujeme úplne v inej rovine a ja tu vidím jasný rozpor s týmito princípmi, o ktorých som hovorila.

    A možno ešte jedna poznámka vôbec na tému zabezpečenia záväzkov. Pán poslanec povedal, tieto problémy sa nevyskytujú tak často alebo sú veľmi zriedkavé v prípade uplatňovania právnej úpravy záložného práva, lebo tá je doriešená takým spôsobom, že prakticky vylučuje nejaké plošné zneužívanie tohto inštitútu, tieto problémy sa zvyknú vyskytovať pri využívaní alebo zneužívaní inštitútu, zabezpečovacieho prevodu práva. To je dlhá debata v odborných kruhoch o tom, ako doupraviť inštitút zabezpečovacieho prevodu práva. To, čo navrhoval pán poslanec Ondriaš, vypustenie tohto inštitútu z nášho právneho poriadku by totiž nič neriešilo, pretože na základe zmluvnej slobody môžem uzatvoriť inominátnu zmluvu a tak či tak by bolo možné takéto vzťahy uzatvárať. Skôr by som navrhovala zamyslieť sa, ako stransparentniť tento inštitút. Právna úprava záložného práva môže byť dobrou inšpiráciou.

    Ale ešte jedna poznámka k tejto celej téme. Zabezpečenie záväzkov je inštitút, ktorý má zabezpečiť veriteľovi plnenie v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok. To je dôležité. Zabezpečovacie inštitúty slúžia na ochranu veriteľov, ktorí už poskytli svoje peňažné prostriedky. A preto nejaké zásahy, ktoré zásadným spôsobom by uprednostňovali dlžníkov, malo by to zásadný vplyv na trh s poskytovaním úverov, pôžičiek, pretože by sa toto riziko pre veriteľov, samozrejme, premietlo do ceny peňazí. To znamená, táto právna úprava musí byť v každom prípade vyvážená.

    Nechcela som byť príliš komplikovaná v mojom vystúpení, chcela som povedať veci, o ktorých by som rada diskutovala v druhom čítaní, a vyjadriť sa k tej širšej diskusii, ktorá tu prebehla, ktorá je podľa môjho názoru možno nebezpečnejšia, ako ten návrh zákona, ktorý máme na stole. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S reakciou na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej sa s faktickou poznámkou prihlásil pán poslanec Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Halecký, máte slovo.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy a páni, myslím si, že problematika, ktorá tuná je na stole, to znamená zmluvy, ktoré sú po určitom čase nevýhodné pre tých, ktorí by mali plniť svoje záväzky, je aktuálna a je zdrojom mnohých nešťastí v našej spoločnosti. V mnohých televíziách, myslím, je jadrom niektorých relácií. Takže je potrebné tento problém riešiť, a preto myslím si, že bolo by vhodné, aby sme tento návrh zákona posúdili už aj potom a posunuli do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    V rozprave k tomuto bodu vystúpili všetci, ktorí boli prihlásení. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A chcem sa opýtať najskôr navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Milé kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som sa najskôr poďakovať všetkým kolegom, ktorí v rozprave vystúpili, a by som len veľmi stručne zareagoval, lebo mnohé tie vystúpenia boli podnetné a zaujímavé.

    Nechcem riešiť otázku porovnania s novelami pána poslanca Ondriaša, ja ich tu tiež mám. Samozrejme, niekedy je možné vyliať s vaničkou aj dieťa, no tak je možné zakázať úroky nad určitú sadzbu, je možné zrušiť niektoré zabezpečovacie úkony, čo bolo predmetom návrhu novely. Podobne sme o tom hovorili pred chvíľkou pri návrhu Zákonníka práce. No keď príde vláda s komplexnou novelou, kde bude riešiť aj otcovskú dovolenku, ale aj mnohé veci, ktoré sú, dajme tomu, problematické, neprijateľné, ťažko stráviteľné, tak to nie je možné porovnávať s tou úzkou novelou o otcovskej dovolenke. Ale, myslím, že nemá zmysel o tom sa nejako príliš dlho dohadovať, lebo to nás veľmi dopredu neposúva.

    Ja by som zareagoval na vystúpenie pána poslanca Mamojku a pani poslankyne Žitňanskej.

    Súhlasím s pánom poslancom Mamojkom, že Občiansky zákonník tým, že sankcionuje neplatnosťou právny úkon v rozpore s dobrými mravmi, by mohol pri širšej interpretácii tohto ustanovenia súdmi postačovať. Prax je taká, že nepostačuje. Súdy sú pri interpretácii dobrých mravov pomerne obozretné. Teraz nechcem to hodnotiť, či to je dobré alebo zlé, ale takéto prípady neposudzujú ako neplatné z dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Taká je prax. A jediná možnosť tú prax zmeniť je upraviť znenie Občianskeho zákonníka.

    Čo sa týka pojmov samotných, ja by som možno potom v druhom čítaní poskytol kolegom preklady právnych úprav, ako som spomenul, z Nemecka, Rakúska a Švajčiarska, ktoré sú v tomto veľmi podobné, a môžeme aj diskutovať o tom, či tie pojmy, ktoré zvolili tieto krajiny, sú dobré, či by sme ich mali prevziať alebo možnože bližšie definovať. Tomu sa, samozrejme, nebránim a nebudem teraz snemovňu zdržiavať, aby som citoval ustanovenia najmä nemeckého Občianskeho zákonníka, BGB, a švajčiarskeho Občianskeho zákonníka.

    Takisto by som veľmi rád privítal pripomienky pani kolegyne Žitňanskej. Určite budem veľmi pozorne počúvať kolegov, ktorí sú odborníkmi na obchodné právo, ako vyriešiť vzťah k obchodnému právu. Sú oveľa lepší odborníci na civilné právo tu v snemovni. Takže budem veľmi rád počúvať ich pripomienky v druhom čítaní. Toľko veľmi stručne.

    Dovoľte mi na záver, pani predsedajúca, ešte raz požiadať kolegov a kolegyne či z vládnej koalície alebo opozície o podporu návrhu novely Občianskeho zákonníka. Mnohí z nás pri poslaneckej práci sme konfrontovaní s tým, že voči slabším zmluvným stranám je právo zneužívané nad hranicu únosnosti. Občiansky zákonník je práve na to, aby chránil tú slabšiu stranu zmluvného úkonu, a preto tento návrh novely zákona niektoré prípady rieši. Preto by som vás chcel na záver požiadať o podporu návrhu novely zákona do druhého čítania. Ďakujem, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, milé kolegyne, milí kolegovia, veľmi stručne niekoľko poznámok.

    Áno, Občiansky zákonník. Aj pán poslanec Mamojka hovoril o dobrých mravoch. Lenže my tu pociťujeme dve roviny, aspoň ja to veľmi vnímam, rovinu, kde súd vyriekne zrušenie, a rovinu, ktorú by malo právo ustanoviť tak, že ak dôjde k takýmto zmluvám, sú neplatné, sú v rozpore so zákonom, sú v rozpore s platným právom.

    V tejto otázke by som sa chcela pozastaviť pri vyjadrení pani poslankyne Žitňanskej o zmluvnej slobode. Neviem, ja som to vnímala dosť široko. Možno moje chápanie nie je to správne, možno budete oponovať, ale ja si osobne myslím, že žiadna zmluvná sloboda nemôže byť absolútnou slobodou, že vždy tu musíme mať určitý rámec, kde sa tie zmluvy môžu pohybovať. Takú benevolenciu ja v právnom štáte vnímam ako neželateľnú.

    Ďalej, pani poslankyňa, spomínali ste, že právom zakotvená rovnosť strán je vlastne nerovnosť, ja som si to presne napísala, právne zakotvená rovnosť vlastne, môžeme povedať, je faktickou nerovnosťou, no právom zakotvená rovnosť strán v Občianskom súdnom konaní je len procesná rovnosť. V hmotnom práve majú skutočne vždy nerovnaké postavenie a ide o to, aby sa našlo to právo, kde a na koho strane je.

    Pán poslanec, vy hovoríte o dobrých mravoch. Ja si myslím, že sám pociťujete, že to chápanie súdov tých dobrých mravov je veľmi rozličné. Preto dávate legislatívny návrh, aby bolo jasné, kde je ten bod dobrého mravu pri založení bytu zmluvnom, ale ja zase vnímam, že tieto dobré mravy treba trošku vyšpecifikovať ako tu, tak aj v ďalších oblastiach, pretože tým vlastne sa stanú právom regulované skutočnosti. Už nepôjde o morálku, ale pôjde o vyjadrenie morálky v platnom práve.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predpokladám, že v druhom čítaní predložený legislatívny návrh bude dosť pozmenený. A opätovne očakávam od ministerstva spravodlivosti výsledky tých legislatívnych prác, ktoré na tomto poli vlastne už intenzívne prebiehajú. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať hlasovaním.

    Ešte predtým by som chcela ale vyhlásiť krátku 5-minútovú prestávku, čiže hlasovať sa bude presne o 11.05 hodine.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 7. schôdze. Poprosím vás, aby ste všetci prišli do rokovacej sály.

    Dámy a páni, ešte predtým, ako pristúpime k hlasovaniu, dovoľte mi, aby som zablahoželal našim dnešným oslávencom, pani poslankyni Tóthovej a pánovi podpredsedovi Národnej rady Slovenskej republiky pánovi Milanovi Hortovi k ich dnešnému jubileu.

  • Ja pevne verím, že od dnešného dňa budú naše opozično-koaličné vzťahy minimálne tak ústretové ako gratulácia pána podpredsedu pani poslankyni Tóthovej. Ešte raz všetko dobré.

    A teraz pristúpime, dámy a páni, k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

    Najskôr budeme hlasovať o

    písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 30. decembra 2006.

    Bola to tlač 191.

    Dávam hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády na tieto interpelácie s tým, že poslanci Monika Gibalová, Mária Sabolová, Alexander Slafkovský a Daniel Lipšic vyslovili nespokojnosť s odpoveďami členov vlády na ich interpelácie. Požiadam vás teraz o prezentáciu a hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 92 za, 6 proti, 33 poslancov sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

    Je to tlač 183.

    Požiadam teraz určenú spravodajkyňu pani Martu Damborskú, aby uvádzala hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, ďakujem vám za slovo. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 60 za, 56 proti, 17 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme neodsúhlasili pokračovať v rokovaní o návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Teraz budeme, dámy a páni, hlasovať o

    návrhu na voľbu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky za člena výboru.

    Poprosím vás, aby sme sa prezentovali a hlasovali. Ide len o zaradenie do výboru nového poslanca.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že Národná rada zvolila poslanca Antona Bobríka za člena Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Pokračovať budeme hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    ktorý, upozorňujem, prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Je to tlač 166.

    Pán poslanec Senko bude uvádzať hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť, že v rozprave k predmetnému vládnemu návrhu...

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, o chvíľočku strpenia vás poprosím. Dámy a páni, poprosím o väčší kľud v rokovacej sále, aby sme počúvali pána spravodajcu. Ďakujem pekne.

  • Takže budem pokračovať. K predmetnému vládnemu návrhu zákona vystúpili v rozprave traja poslanci. Boli predložené dva pozmeňujúce návrhy. Prvý pozmeňujúci návrh bol môj, máte ho písomne predložený a odôvodnený. Druhý návrh predložila pani poslankyňa Žitňanská, obdobne máte ho písomne predložený a odôvodnený. Ako tretí vystúpil v rozprave pán poslanec Rydlo, ktorý upozornil na potrebu niektorých budúcich legislatívnych zmien v predmetnom zákone.

    Pán predseda, najprv navrhujem hlasovať o návrhoch uvedených v spoločnej správe, ktorá obsahuje 7 návrhov. Navrhujem o všetkých návrhoch hlasovať spoločne. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhoch uvedených v spoločnej správe s odporúčaním schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 134 za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme odsúhlasili body spoločnej správy.

    Ďalej.

  • Ďalej by sme pristúpili k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.

    Prvý bol môj návrh. Ako som hovoril, máte ho písomne predložený a odôvodnený. Dajte, pán predseda, hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 130 za, 4 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme pozmeňujúci návrh schválili.

    Ďalej.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh predložila pani poslankyňa Žitňanská. Opäť ho máte písomne predložený a odôvodnený. Budeme hlasovať o návrhu pani poslankyne Žitňanskej.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 133 za, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili pozmeňujúci návrhu pani poslankyne Žitňanskej.

    Ďalej.

  • Pán predseda, keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy, na základe poverenia, ktoré mám od gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predmetný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Prosím, dajte hlasovať.

  • Keďže v skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužívajú obmedzenia, pán spravodajca, pre druhé a tretie čítanie podľa príslušných ustanovení, môžeme ísť priamo do tretieho čítania o tomto návrhu zákona.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť do rozpravy. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Keďže neboli podané žiadne návrhy, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

    Pán spravodajca, môžeme?

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 132 za, 4 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon).

    Pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 184.

    Pani poslankyňa Rošková, dávam vám slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave vystúpili piati poslanci. Pán poslanec Fronc predložil návrh prideliť na prerokovanie návrh zákona Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

    Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 60 za, 1 proti, 69 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme neschválili postúpenie návrhu zákona do druhého čítania.

    Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Budeme teraz hlasovať v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 186.

    Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení prítomní, dovoľte, aby som vás informovala, že v rozprave vystúpili dvaja poslanci, a to pán poslanec Mamojka a pani poslankyňa Žitňanská.

    Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky na základe príslušných právnych ustanovení o rokovacom poriadku sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 127 za, 2 proti, 7 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o pridelení výborom, určení gestorského výboru a lehôt na prerokovanie návrhu.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím vás, hlasovať, že tento legislatívny návrh prerokujú ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodársku politiku a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. A to je na základe vášho návrhu. V rozprave nebol ďalší návrh pre ďalší výbor.

  • Ďalej prosím, aby ste dali hlasovať, že gestorský výbor bude ústavnoprávny výbor a svoje stanovisko vypracuje do 15. marca 2007.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 135 za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme schválili pridelenie návrhu zákona vo výboroch, určenie gestorského výboru, ako aj lehôt na jeho prerokovanie.

    Pán predseda výboru pre financie a menu, pán poslanec Burian, chcete uviesť procedurálny návrh? Nie. Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Cabaj.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Chcem upozorniť členov výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, že zasadnutie výboru je o 12.00 hodine v našej zasadačke.

  • Ďakujem pekne.

    Dámy a páni, ukončili sme hlasovanie o všetkých prerokovaných bodoch programu.

    Chcem vás teraz všetkých pozvať na 11.30 hodinu do foyer Národnej rady, kde otvoríme krátkym programom Rok Jozefa Miloslava Hurbana, tak ako sme sa na tom uzniesli na začiatku schôdze.

    Zároveň prerušujem dnes rokovanie schôdze a budeme pokračovať o 14.00 hodine, tak ako je to obvyklé.

    Ešte raz vás chcem všetkých pozvať do foyer na veľmi krátky, možno 15-minútový program súvisiaci s otvorením Roka Jozefa Miloslava Hurbana. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 11.20 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.07 hodine.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať v schválenom programe.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Podmanického a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení zákona č. 394/2000 Z. z.

    Tento návrh zákona ste dostali ako tlač 187 a návrh na jeho pridelenie a prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 178.

    Teraz dávam slovo poslancovi Jánovi Podmanickému, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predniesol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností.

    Hlavným cieľom vypracovania tohto návrhu zákona je zjasniť, skonkretizovať a spresniť tie ustanovenia pôvodného zákona, ktoré boli nejasné, nepresné, vágne, a teda ľahko zneužívateľné.

    Prax v poslednom období ukázala, že sa nám začali objavovať spoločenské, sociálne skupiny, ktoré nemali nič spoločné s cirkvami, nemali nič spoločné s náboženskými spoločnosťami, napriek tomu sa chceli dať zaregistrovať ako cirkvi alebo ako náboženské spoločnosti a takýmto spôsobom chceli sa napojiť na štátny rozpočet a čerpať z neho finančné prostriedky. Spôsobilo to predovšetkým ustanovenie zákona, ktoré kládlo ako podmienku na zaregistrovanie povinnosť cirkvi alebo náboženskej spoločnosti predložiť 20 000 podpisov sympatizantov. Takéto podpisy sa dali, samozrejme, ľahko zozbierať. Stačilo si zabezpečiť nejakých aktivistov, posadiť ich na rušnú ulicu a tí boli schopní v priebehu niekoľkých dní, nanajvýš týždňov zozbierať podpisy 20 000 ľudí, ktorí často ani nevedeli, čo podpisujú, často boli príslušníkmi iných cirkví, iných náboženských spoločností. Napriek tomu sa podpísali pod takéto petície a takáto spoločnosť mohla byť zaregistrovaná. Objavili sa nám naozaj rozličné recesistické skupiny, ktoré doslova si robili posmech z náboženstva, robili si posmech z viery a chceli využiť medzeru v súčasne platnom zákone.

    Určitá diskusia ohľadom tohto zákona sa už začala. Možno ste zaregistrovali, že aj do rozpravy okolo tohto zákona vstúpil aj generálny prokurátor Slovenskej republiky. A používa sa taký pseudoargument, že aj súčasný platný zákon a zvlášť táto novela obmedzuje náboženské práva, a teda sú do určitej miery protiústavné. Ja chcem hneď tu zdôrazniť, že tento zákon absolútne nerieši otázku náboženských práv a slobôd. Naopak, plne ich rešpektuje, tak ako sú zaručené a garantované ústavou. Aj dnes tie spoločnosti, tie skupiny, ktoré chcú vyvíjať svoju náboženskú činnosť a nie sú registrované, môžu svoje presvedčenie, svoju vieru ďalej rozvíjať, môžu sa jej venovať a nemusia byť pritom zaregistrované. Takže vonkoncom nejde v tomto návrhu zákona ani v pôvodnom zákone o nejaké protiústavné ustanovenia.

    Ja si myslím, že na krátke predstavenie tohto návrhu zákona to stačí. Ak vyplynú z rozpravy nejaké otázky alebo námety, tak budeme môcť o tom sa porozprávať. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prosím zaujať miesto pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo predsedovi navrhnutého gestorského výboru, výboru pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Minárikovi, aby uviedol spravodajskú správu.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené poslankyne, vážení poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ma svojím uznesením č. 41 z 22. januára 2007 určil za spravodajcu návrhu kolegov Jána Podmanického a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení zákona č. 394/2000 Z. z. Je to tlač 187. V súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam preto túto spravodajskú správu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku podľa § 72 ods. 1, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že obsahuje paragrafové znenie i dôvodovú správu, ďalej, účel, ktorý je z odôvodnenia zrejmý.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a so zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ďalej hovorí o dôvode potreby tejto právnej úpravy a hospodárskom a finančnom dopade na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje aj doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v Európskej únii problematika tohto návrhu zákona nie je upravená.

    Návrh prinajmenšom zjednocuje a zjednodušuje našu právnu úpravu tým, že reaguje na nadbytočnosť zákona č. 192/1992 Zb. po premietnutí jednotlivých článkov do novelizovaného zákona. Táto úprava bola takto realizovaná ešte v čase federácie preto, aby sa dalo v Českej a Slovenskej republike upraviť registráciu odchylne a tak, ako to určia ich národné rady.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mi vyplývajú ako spravodajcovi zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona v zmysle § 73 ods. 3 písm. c), teda aby bol tento návrh postúpený do druhého čítania s tým, že odporučím, aby sa týmto návrhom zákona zaoberali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá, ktorý bude zároveň gestorským výborom. A ďalej budem navrhovať, aby boli určené lehoty na prerokovanie 15. marec tohto roku a pre gestorský výbor 16. marec tohto roku.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán predseda. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy za poslanecké kluby sa prihlásili za poslanecký klub KDH pani poslankyňa Sabolová a za poslanecký klub SNS pán kolega Rafaj.

    Takže teraz má slovo pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, krátko chcem podporiť tento návrh poslanecký. Za Kresťanskodemokratické hnutie, poslanecký klub, chcem povedať, že túto novelu zákona podporíme do druhého čítania. Budeme veľmi radi, ak sa bude diskutovať o prípadných možných ďalších nejakých drobných úpravách. Poprosím, aby bol zákon zaradený na prerokovanie aj do výboru pre školstvo a vedu, šport a mládež, aby som to správne zadefinovala.

    Chcem zdôrazniť aj jednu časť dôvodovej správy, ktorá jasne hovorí, tak ako aj predkladateľ tlmočil, že registračné podmienky neznamenajú obmedzenie náboženskej slobody, pretože všetci majú zabezpečené v zmysle ústavy a medzinárodnými záväzkami ochranu ľudských práv. A myslím si, že tu nejde o žiaden diskriminačný návrh. Ide o úpravu, ktorú si môže krajina stanoviť podľa svojich špecifík, historických a kultúrnych. A preto si myslím, že je to dobrý návrh zákona, aj to, že spája vlastne dva zákony do jedného, kde slobodu náboženskej viery a postavenie cirkví a náboženských spoločností spája s registráciou, čo, si myslím, je dobré, pretože sa zjednocuje aj ten postup pri registrácii.

    A možno len jedna krátka poznámka zo skúsenosti, ktorú mám za obdobie nielen poslaneckej práce, lebo aj takú životnú skúsenosť mám, a hlavne v poslednom období, že sa zneužíva inštitút občianskych združení na zakladanie nesmierneho množstva rôznych skupín, ktoré sa, pretože sa hlásia k nejakému presvedčeniu, to vôbec nejde o cirkvi a náboženské spoločenstvá, snažia vytvoriť veľmi priaznivé podmienky pre tých, ktorých chcú združiť, ktorým ponúkajú svoje služby. Je tu jedna veľká skúsenosť a práca, ktorú robí aj Ústav pre vzťahy cirkví a štátu, ktorý je príspevkovou organizáciou ministerstva kultúry, ktorý je vlastne práve na tieto neduhy tejto doby, keď zneužíva mnoho fyzických osôb a právnických osôb túto možno sociálnu situáciu, nejakú nespokojnosť spoločenskú práve tým, že združuje ľudí do rôznych zoskupení, zaregistruje občianske združenie, pričom vlastne dochádza k mnohým aj veľmi vážnym zdravotným problémom a psychickým zrúteniam. Preto si myslím, že taká jednoznačnosť právnej úpravy pre tieto náboženské skupiny a postavenie cirkví je veľmi dobrá. A myslím si, že aj páni poslanci takej zvláštnej kombinácie zo strany Smer a zo strany HZDS predkladajú tento návrh, ale zrejme zo skúseností, ktoré majú, a preto určite podporíme návrh do druhého čítania. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Za poslanecký klub SNS vystúpi pán poslanec Rafaj. Máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Dámy a páni, pán predsedajúci, dovoľte mi v mene poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany rovnako vo všeobecnej rozprave vystúpiť k citlivému zákonu, ktorý bude určite v centre pozornosti médií, náboženských spoločností a cirkví, minimálne tých, ktoré sa usilujú o etablovanie, s tým, že predkladanú filozofiu aj textovú časť plne podporujeme. Predkladá sa totiž novela zákona, ktorá sa netýka len náboženských spoločností alebo len rezortu ministerstva kultúry, tento zákon cez inštitút registrácie vstupuje aj do iných oblastí, to znamená školy, priamy vstup do verejnoprávnych médií. Môže ovplyvniť sobášenie, vydávanie rodných listov, je v centre pozornosti tajných služieb, ale napr. aj medzinárodných inštitúcií, ktoré vydávajú každoročnú správu o slobode vierovyznania.

    Chcem zdôrazniť, že tento návrh zákona je plne v súlade s doterajším aktom registrácie, kde štát uznáva len cirkvi a náboženské spoločnosti, ktoré sú registrované. A je to podobný štatút, aký sa uplatňuje aj pri registrácii politických strán a hnutí, ktoré takisto musia spĺňať isté podmienky. Podstatou registrácie, ktorú rieši a spresňuje daná novela, je to, že cirkvi sa stávajú po registrácii subjektom práva a môžu teda vystupovať ako subjekt práva vrátane uzatvárania zmlúv, ako som už spomínal, vstupu do škôl a do verejnoprávnych médií.

    Chcem zdôrazniť, že daná novela podľa môjho názoru a presvedčenia nijakým spôsobom neovplyvňuje slobodu náboženského vyznania ani ďalšiu zo základných slobôd, a to je sloboda zhromažďovania, pretože okrem registrovaných de iure cirkví a náboženských spoločností tu máme a pôsobia aj neregistrované cirkvi a náboženské spoločnosti, ktorých členovia individuálne môžu plne vykonávať svoje základné ľudské práva a slobody vrátane náboženských slobôd.

    Chcem zdôrazniť, že táto novela je potrebná aj vzhľadom na trend, ktorý na Slovensku je. A potvrdil ho aj posledný cenzus, sčítanie obyvateľstva v roku 2001, keď na rozdiel od Českej republiky narástol počet ľudí, ktorí sa prihlásili k rôznym vierovyznaniam, zo 72,8 % medzi desaťročím na 84,1 %. Takže je tu prirodzený akcent na etablovanie. A keďže štát registráciou preberá na seba aj zodpovednosť za financovanie cirkví, má legitímne právo určiť podmienky registrácie, pretože na Slovensku existujú okrem toho, ako som už povedal, tri kategórie neregistrovaných cirkví, ktoré predstavujú asi zatiaľ známych 30 rôznych náboženských skupín. A je v praxi veľmi ťažké pri liberálnom prístupe umožniť každej zo 16 plus, povedzme, tých 30, ktoré majú ambíciu sa dostať na registračný list, vstup do verejnoprávnych médií, možnosť vyučovať školskú náboženskú výchovu a tak ďalej a tak ďalej.

    Chcem zdôrazniť, že štát nezakazuje existenciu netradičných náboženstiev. Podľa zákona môže uzatvárať s náboženskými obcami štát dohodu. A zákon platí a je účinný a aj bude účinný nediskriminačným spôsobom. Taktiež registrácia cirkví a náboženských spoločností nie je povinná. Avšak len registrované náboženské skupiny podľa daných podmienok majú explicitne právo vykonávať aj verejné bohoslužby a ďalšie činnosti, o ktorých som hovoril.

    Chcem plne podporiť stanoviská, ktoré o Slovenskej republike v sekcii náboženských slobôd vydávajú každoročne medzinárodné štúdie, v ktorej, z tej roku 2003, sa hovorí, že „pre zahraničných misionárov alebo náboženské organizácie neplatia na Slovensku žiadne zvláštne registračné alebo licenčné podmienky a právna úprava umožňuje všetkým náboženským skupinám vyslať svojich zástupcov alebo prijímať zahraničných misionárov bez obmedzenia“. Takže na Slovensku v tejto časti neformálneho pôsobenia máme slobodné a liberálne prostredie. Doterajšia prax nie presne určovala počet, resp. počet bol presne určený, ale boli signály zo zneužitia petičného práva pre rôzne recesistické skupiny, napr. snaha o zaregistrovanie cirkví ateistov. Takže vítam a kvitujem, že novela presne spresňuje podmienku členstva alebo prihlásenia sa k členstvu k takejto náboženskej skupine alebo cirkvi na to, aby dostala od štátu registráciu.

    Chcem zdôrazniť a odmietnuť kritiky, ktoré sa už objavili v médiách za údajnú diskriminačnú prax slovenského zákona o registrácii cirkví. Pokiaľ som si to podrobne pozeral, tak môžem povedať, že naposledy to bolo spomenuté nie v súvislosti s týmto zákonom, ktorého novelu máme predloženú, ale v súvislosti s pripravovanou zmluvou s Vatikánom o výhrade svedomia.

    Chcem zdôrazniť, že tá najdôležitejšia časť, o ktorej budeme rozhodovať a ktorá bude podliehať diskusii nielen v tejto sále, ale aj v médiách, je registrácia. Chcem zdôrazniť, že právna existencia cirkví ako verejnoprávnych korporácií, zdôrazňujem, verejnoprávnych korporácií sa musí viazať na akt registrácie, pričom táto má významný dosah v zmysle akceptovania určitej spoločnosti štátom. Popri tejto verejnoprávnej korporácii tu, samozrejme, existujú aj štátom neuznané cirkvi v rámci súkromnoprávnej povahy takýchto spoločností alebo so súkromnoprávnou povahou korporácie.

    Už len pár poznámok o tom, akým spôsobom sú registrované cirkvi v Európe. V Česku sa vydali liberálnym smerom, ale kto podrobne pozná ich zákon, vie, že z pôvodného vyššieho cenzu stačí už len 300 podpisov, avšak je potrebná desaťročná skúšobná prax na to, aby nakoniec daná cirkev, a to ešte musí predložiť 10 000 podpisov, bola zaregistrovaná a aby teda od štátu a od spoločnosti brala ďalšie požitky. Taká liberálna krajina ako Veľká Británia má štátom určenú anglikánsku cirkev. Rovnako to tak má Grécko, kde je oficiálne náboženstvo pravoslávie, alebo Dánsko, kde národnou cirkvou je evanjelicko-luteránska cirkev, zatiaľ čo na Slovensku sa neviažeme na nijaké náboženstvo ani ideológiu.

    Vážnosť tejto novely, a chcem vás poprosiť, aby sme sa jej naozaj s plnou vážnosťou venovali, dokazuje aj to, že niektoré spoločnosti, ktoré sa snažia o etablovanie, sú v centre pozornosti tajných služieb nielen Slovenska, ale aj krajín Európskej únie. Koordinačný orgán v boji proti extrémizmu sám navrhuje legislatívne zmeny a rovnako uvažoval o novele zákona o slobode náboženskej viery, ktorou by sa zaviedol dokonca inštitút nedovolených cirkví a náboženských spoločností. Podľa tohto by dokonca legislatívny návrh predpokladal, že policajti by mohli v odôvodnených prípadoch kontrolovať činnosť a hospodárenie cirkví a takýchto spoločností. Návrh, ktorý predložili dvaja kolegovia, rieši pragmaticky len cenzus spresnenia 20 000 členov cirkví.

    Na záver chcem povedať, že ja oceňujem predložený návrh a plne ho podporím a podporím ho do vstupu do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pán poslanec Fronc, vy ste zobrali späť svoju písomnú prihlášku. Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali vystúpenia poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne. Teraz sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja chcem poďakovať predrečníkom, ktorí vystúpili v diskusii. Som veľmi rád, že podporili tento návrh zákona, ktorý naozaj pragmaticky rieši jeden problém, ktorý tu bol pomenovaný. Myslím si, že tento návrh zákona by mohol získať podporu naprieč politickým spektrom, pretože nie je to politický návrh zákona. Ale naozaj každý so serióznym prístupom k chápaniu cirkví a náboženských spoločností by mal tento zákon podporiť. Takže vás chcem poprosiť všetkých o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je

    návrh na vyslanie chirurgického tímu ozbrojených síl Slovenskej republiky do misie OSN UNIFIL na území Libanonu na dve rotačné obdobia po dobu dva a pol mesiaca na plnenie úloh v prospech personálu UNIFIL, miestneho obyvateľstva alebo ktorejkoľvek inej, aj nepriateľskej osoby (podľa Ženevských konvencií).

    Tento návrh vlády ste dostali ako tlač 194.

    Návrh uvedie minister obrany Slovenskej republiky František Kašický. Zároveň ho prosím, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pôvodnými úlohami misie UNIFIL v Libanone sú stiahnutie Izraelských ozbrojených síl z južného Libanonu, poskytnutie pomoci pri znovunastolení mieru a bezpečnosti a poskytnutie pomoci libanonskej vláde pri získavaní autority na území Libanonu. Po konflikte medzi Izraelom a hnutím Hizballáh na území Libanonu v júli 2006 Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov 11. augusta 2006 prijala rezolúciu č. 1701, ktorá výrazne rozšírila veľkosť misie UNIFIL, ako aj jej mandát a vyzvala členské štáty OSN na posilnenie prítomnosti v Libanone.

    Medzinárodné spoločenstvo vrátane Slovenskej republiky deklarovalo pripravenosť pomôcť libanonskej vláde pri implementácii rezolúcie č. 1701 a prisľúbilo prijatie konkrétnych opatrení na posilnenie nového mandátu UNIFIL. Z pozície voleného člena Bezpečnostnej rady OSN sa Slovenská republika zaviazala aktívne prispievať k riešeniu svetových a regionálnych problémov hrozieb a výziev, bezpečnosti spojených najmä s terorizmom a šírením zbraní hromadného ničenia. V tomto kontexte je v programovom vyhlásení vlády deklarovaná aj snaha posilniť účasť Slovenskej republiky v misiách Organizácie Spojených národov. Vláda Slovenskej republiky navrhuje vyslanie 6-členného chirurgického tímu, ktorý pozostáva z 2 chirurgov, 1 anestéziológa, 3 zdravotných sestier, do misie UNIFIL bez logistickej podpory, ktorej riešenie je podmienené uzavretím osobitného zmluvného dokumentu. Chirurgický tím bude pôsobiť pod belgickým vedením v poľnej nemocnici na úrovni nemocnice ROLE 2. Bude plniť úlohy v priestore definovanom mandátom misie UNIFIL, v prospech personálu UNIFIL, miestneho obyvateľstva alebo ktorejkoľvek inej aj nepriateľskej osoby. Tím je určený na vykonávanie odbornej chirurgickej a traumatologickej starostlivosti v prípade zranení, úrazov a chorôb. Príslušníci chirurgického tímu budú plniť úlohy v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, v súlade s medzinárodnými zmluvami, ustanoveniami predpisov ozbrojených síl Slovenskej republiky a zásadami vojenského humanitárneho medzinárodného práva, pričom budú dodržiavať pravidlá nasadenia a stále operačné postupy misie OSN UNIFIL.

    Vyslanie chirurgického tímu ozbrojených síl Slovenskej republiky sa uskutoční v prípade vyslovenia súhlasu od 1. marca 2007 do 31. júla 2007 v dvoch rotačných obdobiach v trvaní 2,5 mesiaca.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o podporu tohto návrhu a vyslovenie súhlasu s navrhovaným vyslaním. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz prosím povereného člena výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Juraja Lišku, aby podal informáciu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 186 z 18. januára 2007 pridelil tento návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, aby pripravil správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval uvedený materiál a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovila súhlas s vyslaním chirurgického tímu ozbrojených síl Slovenskej republiky do misie OSN UNIFIL, tak ako je uvedené v návrhu uznesenia.

    Dovoľte mi, aby som prečítal uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. februára 2007: „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. k) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s vyslaním chirurgického tímu ozbrojených síl Slovenskej republiky do misie OSN UNIFIL na území Libanonu na dve rotačné obdobia po dobu dva a pol mesiaca na plnenie úloh v prospech personálu UNIFIL, miestneho obyvateľstva alebo ktorejkoľvek inej, aj nepriateľskej osoby (podľa Ženevských konvencií).“ Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči zaujať miesto.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa prihlásil písomne pán poslanec Martin Fronc. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som krátko vystúpil k návrhu vlády vyslať do Libanonu chirurgický tím ozbrojených síl Slovenskej republiky v počte 6 príslušníkov v rámci misie OSN a na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN.

    Otázka vysielania príslušníkov ozbrojených síl je mimoriadne vážna vždy a v KDH sa touto otázkou vždy veľmi vážne zaoberáme. Takpovediac v predstihu sme čosi podobné predpokladali. A preto sme si objasňovali situáciu. Navštívili sme Generálny štáb Armády Slovenskej republiky, kde sme si zistili technické možnosti vysielania príslušníkov Armády Slovenskej republiky. Takisto sme navštívili ministerstvo zahraničia, aby sme poznali koncepciu vysielania príslušníkov Armády Slovenskej republiky v rámci rôznych misií.

    Uvedomujeme si pritom aj jednu veľmi dôležitú vec, že Slovenská republika musí prevziať svoj diel zodpovednosti pri zaistení mieru a bezpečnosti vo svete. Ale pri vysielaní na územia, hlavne potenciálneho konfliktu alebo prebiehajúceho konfliktu, vždy treba podľa nás zvážiť niekoľko významných skutočností. Jednak je to dôvod, poslanie vyslaných ozbrojených síl Slovenskej republiky, miera ich bezpečnosti v konfliktnom priestore, materiálne a technické možnosti Slovenska a, samozrejme, aj politický dopad takéhoto vyslania.

    Konkrétne pre vyslanie do Libanonu by som rád povedal, že ide o oblasť, ktorá je významná pre zabezpečenie mieru pre Európske spoločenstvo, a teda aj pre Slovensko vzhľadom aj na pomerne relatívnu geografickú blízkosť tohto priestoru. Takisto v súčasnosti nemožno hovoriť o tom, že tento priestor je vysoko rizikový, i keď domnievame sa, že práve v prípade Libanonu tá vec je ťažko predvídateľná a situácia sa môže veľmi rýchlo zmeniť. Na druhej strane, samozrejme, materiálne možnosti Slovenska v tomto smere nie sú problémom aj vzhľadom na to, že je to misia OSN, kde, čo sa týka financovania, je tam aj čiastočné hradenie z prostriedkov OSN.

    Ale čo pokladám ja za dôležité, jednak je to, že naozaj ide o misiu OSN, ktorá má vysokú prestíž. A myslím si, že z tohto pohľadu je to dôležité, že Slovensko posiela svojich príslušníkov na takúto misiu.

    Vzhľadom na to, čo som povedal, sa domnievame, že túto misiu treba vyslať a treba podporiť návrh predložený vládou. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz sa pýtam, či sa do rozpravy chce niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Milan Urbáni. Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a zároveň dávam slovo pánovi poslancovi Urbánimu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, vážený pán exminister, nedá mi, aby som sa nevyjadril k tejto téme, pretože aj naša strana má európske a transatlantické ašpirácie a podporujeme, aby sa všetky medzinárodné zmluvy a dohody dodržiavali.

    Ja opakovane som v tomto parlamente vyzýval k tomu, že Slovensko sa musí zviditeľniť, musí dodržiavať zmluvy, sme v NATO, ale, ako bolo povedané aj predo mnou, som za to, aby všetky aktivity, ktoré sa chystajú a ktoré budú, boli dobre pripravené po každej stránke, po organizačnej, ekonomickej, samozrejme, aj po bezpečnostnej. Bezpečnostné riziko je pri každej aktivite, keď ide o ozbrojené zložky, či to je doma alebo v zahraničí, ale treba to riziko minimalizovať. Preto si myslím, že vyslanie vojsk, hlavne s tak humanitárnym cieľom, ako je zdravotnícky tím, treba podporiť a budeme ho stále podporovať, ale zároveň by som aj tohto pána ministra vyzval, ako som vyzval v minulosti vládu aj ministra, aby sme pri dojednávaní a vyjednávaní takýchto misií povedali aj B, aké budú vzťahy po dokončení misie, aké budú vzťahy do budúcnosti, ako aj v budúcnosti, keď bude rekonštrukcia štátov, ktorým pomáhame, sa slovenská strana tam bude zúčastňovať, ako sa slovenská strana bude zúčastňovať na niektorých technických a priemyselných aktivitách s výzbrojou v NATO. Skrátka, toto sú všetko otázky, ktoré treba komplexne pripraviť. A myslím si, že tu ešte ostáva malý priestor, aby ministerstvo aj vláda pripravila taký dlhodobejší projekt, ako sa bude situácia vyvíjať v tejto oblasti. Ale môžem povedať, že tento návrh, samozrejme, podporíme, ako podporíme všetky rozumné návrhy, ktoré budú viesť k tomu, že Slovensko môže pomôcť druhému štátu v tom, aby tam bola stabilita, aby sa zlepšila situácia v danom regióne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Tým sme vyčerpali vystúpenia všetkých prihlásených poslancov k tejto téme.

    Uzatváram rozpravu a vyhlasujem ju za skončenú.

    Pýtam sa... Ale pravdepodobne pán navrhovateľ požiadal o slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne pánom poslancom za tieto podporné vystúpenia. Ja len niekoľko poznámok týkajúcich sa celkového zabezpečenia tejto misie. Venujeme jej náležitú pozornosť. Návrh uznesenia obsahuje konkrétne informácie, na čo dostáva táto jednotka mandát. Uskutočnila sa rekognoskácia priamo v mieste pôsobenia. Jej výsledky vrátane fotografií mám k dispozícii. Takže vieme presne, kde a za akých podmienok táto jednotka bude pôsobiť. Zúčastnila sa jej priamo časť príslušníkov, ktorí budú vyslaní. Následne treba povedať, že absolvovali kompletné školenie v Belgicku s Ozbrojenými silami Belgicka, nakoľko ich vysielame bez logistickej podpory, tak aby boli všetky veci týkajúce sa vyslania zabezpečené. No a mysleli sme ešte aj na jeden ďalší dôležitý moment a ten v materiáli je zvýraznený, že príslušníci našich ozbrojených síl budú plniť úlohy výhradne v rámci zdravotníckeho zariadenia, to znamená v rámci priestoru tejto nemocnice, ktorá je kompletne zabezpečená. A toto bude obsahovať aj memorandum o porozumení, ktoré by som mal v prípade, že to Národná rada schváli, v čo pevne aj verím, podpísať v priebehu štvrtka alebo piatka na neformálnom stretnutí ministrov členských krajín NATO v Seville s ministrom obrany Belgického kráľovstva. Takže všetky tieto veci budú doriešené vrátane takýchto detailov týkajúcich sa aj bezpečnosti. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie. Ďakujem veľmi pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 167, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 168.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Štefana Harabina, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je predložený na rokovanie Národnej rady s cieľom predovšetkým zosúladiť legislatívne prostredie Slovenskej republiky s rozhodnutím Rady z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust za účelom posilniť boj proti závažnej trestnej činnosti.

    Podstatou návrhu je zmena spôsobu vymenovania a odvolania národného zástupcu Slovenskej republiky a asistentov národného člena.

    Prijatie uvedenej zmeny je nevyhnutné najmä z dôvodu zabezpečenia plnenia úloh súvisiacich s účasťou Slovenskej republiky v Eurojuste prokurátorom a zjednodušenia procesu odvolania asistenta národného člena. Po dvoch rokoch od účinnosti zákona č. 530/2004 Z. z. a po rekodifikácii trestných kódexov sa ukazuje, že ak by bol sudca národným zástupcom Slovenskej republiky v Eurojuste, nemôže plniť všetky úlohy tak, ako to predpokladá čl. 6 a čl. 7 rozhodnutia Rady z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom. Z tohto dôvodu je vhodné určiť, že národným členom, resp. asistentom národného člena môže byť len prokurátor, a primerane k tomu zmeniť aj spôsob jeho menovania a odvolania. Novela zákona zároveň zjednodušuje proces odvolávania asistenta národného člena a zástupcu spoločného dozorného orgánu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona, ktorého ambíciou je nielen zosúladenie právnej úpravy Slovenskej republiky s právnym nástrojom EÚ, ale najmä zefektívnenie plnenia úloh Slovenskou republikou v rámci Eurojustu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda a pán minister spravodlivosti, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, to znamená ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Janke Laššákovej. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla spravodajskú informáciu v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte ako tlač 167. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením zo 16. januára 2007 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona je v súlade s ústavou a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Podľa vyjadrenia navrhovateľa predmetná právna úprava nebude mať finančný, ekonomický ani environmentálny vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 3. januára tohto roku č. 168 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 15. marca 2007 a gestorský výbor do 16. marca 2007.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k predloženému návrhu zákona.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa písomne za poslanecké kluby prihlásili za poslanecký klub SMK József Berényi a za poslanecký klub KDH Daniel Lipšic.

    Teraz má slovo pán poslanec József Berényi.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, dámy a páni, pravdepodobne naruším doterajší pokojný priebeh dnešného rokovania, nakoľko za klub poslancov Strany maďarskej koalície tento návrh zákona nemôžeme podporiť, lebo ho považujeme za neaktuálny a zbytočný. Jednak nerieši problém Slovenska, nerieši problém občanov Slovenska, skôr prináša problémy pre Slovenskú republiku. A podľa nášho názoru nerešpektuje legislatívny stav v EÚ, pravdepodobne je protiústavný tento návrh, je účelový a neodborný.

    Prečo nerešpektuje legislatívny stav EÚ? Preto, lebo tento návrh v § 2 uvádza, že národným členom v Eurojuste musí byť výlučne prokurátor oproti súčasnému stavu, keď na základe platného zákona tento post môže obsadiť aj sudca pôsobiaci na úseku trestného práva. Avšak rozhodnutie Rady EÚ z 28. februára 2002 konštatuje, že národným členom Eurojustu môže byť sudca, nielen prokurátor, ale aj sudca alebo policajný dôstojník. Takže právny stav Európskej únie predkladanú novelu nevyžaduje. Poznamenávam, že momentálne bývalými sudcami v rámci Eurojustu sú aj členovia z Rakúska, Dánska, Španielska, Fínska a Slovenska.

    Návrh je retroaktívny a účelový podľa nášho názoru. Totiž vynucuje, a to je podstata veci, skoršie ukončenie funkčného obdobia súčasného člena Eurojustu zo Slovenska. Nakoľko predkladaná novela predvída prokurátorskú funkciu ako jedinú možnú kvalifikáciu ohľadom členstva v Eurojuste pre súčasného slovenského člena, ktorý je vzhľadom na okolnosti sudcom, skončí funkčné obdobie taktiež 1. mája 2007 nadobudnutím účinnosti tohto zákona namiesto pôvodného termínu, 1. mája 2008, tzv. nepravá retroaktivita, o ktorej v tomto prípade môžeme hovoriť, je pravdepodobne protiústavná.

    Išiel by som ďalej. Tento návrh ponižuje princíp odbornosti, pán minister, pri výbere člena v Eurojuste zo Slovenska, nakoľko nepožaduje od kandidátov desaťročnú prax na úseku trestného práva, tak ako to určuje doterajší platný zákon. V dôvodovej správe sa uvádza, že táto zmena je potrebná „v dôsledku kvalifikačnej nadbytočnosti“. Len poznamenávam, že v rámci nedávno uskutočnených výberových konaní vedúcich pracovníkov Trnavského samosprávneho kraja desaťročná prax bola prirodzenou podmienkou pri výbere kandidátov na riadiace funkcie. Je to pre mňa zarážajúce, že kým v regionálnej verejnej správe sa požaduje desaťročná prax, ministerstvo spravodlivosti takúto požiadavku do európskej inštitúcie považuje za kvalifikačný nadbytok.

    Predkladaná novela navrhuje ďalej vypustenie § 2 ods. 5 súčasného zákona, ktorý znie: „Ak si národný člen neplní svoje povinnosti, môže byť odvolaný z funkcie po predchádzajúcom písomnom vyjadrení prezidenta Kolégia Eurojustu.“ A navrhuje tento návrh odvolať národného člena Eurojustu i bez dôvodov a bez vyjadrenia predsedu Kolégia Eurojustu. Tým predkladaný návrh neakceptovateľným spôsobom otvára možnosti neprijateľného spolitizovania procesu odvolávania a vymenúvania tohto člena. A preto je pre nás namieste otázka, prečo je tento návrh prerokovaný v Národnej rade Slovenskej republiky. Sudcovia na Slovensku veľmi dobre poznajú spory pána ministra Harabina a pána Petra Paludu, slovenského člena Eurojustu, ešte z obdobia predsedovania pána Harabina na Najvyššom súde. Lenže spory z minulosti viackrát osobného charakteru nie sú dôvodom na odvolanie Petra Paludu z funkcie a vôbec už nie prostredníctvom účelovej zmeny zákona. Ak však existujú v súčasnosti dôvody pracovného alebo morálneho charakteru, pán minister, máte možnosť odvolať člena Eurojustu aj teraz.

    Táto novela nielen nepriamo odvoláva súčasného člena Eurojustu, ale ide ďalej. Zrušuje desaťročnú prax, ako som už hovoril, pri výbere kandidátov na tento post. Preto sa pýtam, pre koho je tento návrh zákona pripravený, koho chcete, pán minister, delegovať do tohto významného európskeho inštitútu, kto nespĺňa desaťročnú prax. Len poznamenávam, že kým obsadenie napr. riaditeľa Pozemkového úradu v Kežmarku je istou vizitkou dotyčného ministra, resp. vlády v očiach občanov, spôsob odvolania a vymenovania, resp. samotná osoba slovenského zástupcu v Eurojuste, ktorý je zároveň aj vedúcim diplomatickej misie, je vizitkou Slovenskej republiky v Európskej únii, a preto je tento návrh nebezpečný. Hnutie za demokratické Slovensko, vážené kolegyne, kolegovia, sa menilo za posledných osem rokov k lepšiemu podľa môjho názoru, zdá sa mi, že, pán minister, ste sa nepoučili z chýb vládnutia v rokoch 1994 až 1998, nakoľko tento návrh je arogantný, je zbytočným prejavom arogancie moci. Preto verím, že poslanci tento návrh nepodporia do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo za poslanecký klub KDH pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, vystúpim pomerne stručne k návrhu zákona, zrejme do druhého čítania prejde, niečo z ministerstva predsa len prejsť musí. Nie? Za sedem mesiacov, áno, je to prvý návrh zákona po siedmich mesiacoch, s ktorým prišlo ministerstvo spravodlivosti, teda pripravený návrh zákona súčasným vedením ministerstva spravodlivosti. A už sa pýtal pán kolega Berényi, aký je jeho cieľ.

    Podľa komunitárneho práva národným členom môže byť sudca, prokurátor alebo v niektorých prípadoch aj policajt. Ale je pravda, že národný člen vykonáva najmä prokurátorské funkcie, a preto by som nemal problém s tým, keby návrh novely zákona riešil len túto otázku. To znamená, že by národným členom mohol byť do budúcnosti len prokurátor. Koniec koncov aj dnešný člen, národný člen JUDr. Paluda, bol navrhnutý Generálnou prokuratúrou ako odborník, ktorý väčšinu svojej profesijnej kariéry pôsobil na prokuratúre. Ale niekoľko členských štátov má aj sudcov. Spomeniem príklad Rakúska alebo Španielska, kde dokonca ide o sudcu Najvyššieho súdu. Tento návrh ale rieši ešte aj dve ďalšie veci, a to zjednodušuje odvolanie národného člena a jeho asistenta a zakotvuje miernejšie odborné podmienky na vymenovanie. Ako povedal pán kolega Berényi už, národný člen nebude musieť mať desaťročnú prax, čo je zdôvodnené veľmi milo, trošku úsmevne v dôvodovej správe, v dôsledku „kvalifikačnej nadbytočnosti“.

    Takže aký je cieľ? Podľa platnej právnej úpravy je možné odvolať národného člena, len ak si neplní povinnosti a je potrebné vyjadrenie predsedu Kolégia Eurojustu. Dnes to je britský prokurátor, nie je priateľom ani vaším, ani mojím, je to erudovaná právnická osobnosť. Prečo chceme vypustiť možnosť vyjadriť sa predsedovi kolégia, či národný člen dobre plní svoje úlohy alebo nie? Prečo chceme, aby minister mohol bez dôvodu odvolať národného člena? A teraz odcitujem JUDr. Szabóa, riaditeľa medzinárodného odboru našej Generálnej prokuratúry, ktorý povedal 4. novembra k tejto novele: „Pokiaľ by to prešlo, tak by to asi znamenalo toľko, že by sa politická vôľa dokázala preniesť do činnosti apolitických orgánov.“ To je vyjadrenie šéfa medzinárodného odboru Generálnej prokuratúry.

    Nebudem teraz hovoriť o tom, ako v súčasnosti politizuje ministerstvo aj justíciu, síce dnes nevedie schôdzu pani kolegyňa Belousovová, ale nebudem to riskovať radšej, aby som nebol od témy. Ale kto má byť kandidátom na post v Eurojuste? Je naozaj len náhoda, že sa vypúšťa potreba desaťročnej praxe pre prokurátora? Nesúvisí to znovu so snahou vymenovať nejakého známeho na zaujímavý post v zahraničí? To, si myslím, by bola tragédia aj pre justíciu a pre jej renomé v zahraničí.

    Záverom. Nevidím žiaden racionálny dôvod zľahčovať podmienky odvolania našich predstaviteľov v Eurojuste ani zmierňovať odborné podmienky na vymenovanie národného člena a jeho zástupcu.

    Z uvedených dôvodov navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali vystúpenia poslancov prihlásených do rozpravy písomne. Teraz sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo má pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, nebudem hovoriť dlho, pretože moji predrečníci v zásade vecne zhrnuli všetky výhrady k tomuto návrhu zákona, ktoré by som mohla formulovať aj ja. Chcem povedať aj za poslanecký klub SDKÚ, aj za mňa osobne, že tento návrh zákona nemôžeme podporiť, považujeme ho po prvé za zbytočný a naozaj v niektorých častiach neprijateľný, najmä pokiaľ ide o zníženie požiadavky na kvalifikačný predpoklad. Preto aj za seba podporujem návrh pána poslanca Lipšica, aby tento návrh zákon bol vrátený predkladateľovi. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pán minister, či chcete zaujať stanovisko. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, milí poslanci, zareagujem najprv na pána poslanca Berényiho o bodoch, ktoré tu uviedol: spory z minulosti s pánom Paludom. Odcitujte mi aspoň jeden súdny spor, ktorý som ja niekedy s Paludom viedol. Tak potom môžem na toto reagovať. Pán Paluda podal účelové trestné oznámenie na mňa. Vieme, z akých dôvodov to bolo. Zrejme preto získal politickú trafiku. Trestné oznámenie bolo odmietnuté ako krivé. I napriek tomu som ja na neho trestné oznámenie nepodával. Čiže ja s pánom Paludom nemám žiadne spory, pán Berényi. Keď...

  • Hlas z pléna.

  • Odcitujte mi spisovnú značku, lebo treba rozprávať k veci, a nie od veci, lebo toto je politizácia, čo ste produkovali vo svojom vystúpení. Keby som ja pristupoval politicky k riadeniu rezortu spravodlivosti, tak ako pán poslanec Lipšic tu uvádzal, tak by som musel viesť ten rezort tak politicky, ako ho viedol on 8 rokov ešte aj v pozícii vedúceho úradu až do takého stavu, že sudcovia sa báli vyjadriť svoj názor. Ale k pánovi poslancovi Lipšicovi sa vyjadrím trošku neskôr. Keby som chcel ja politicky reagovať, tak sa opýtam: Viete vy, ako bol do funkcie kreovaný alebo inštalovaný pán Paluda? Rozhodnutím ministra spravodlivosti o stáži. Keby som ho chcel odvolať, zruším rozhodnutie o stáži a tým pádom pán Paluda končí vo funkcii zástupcu Eurojustu. Ale to nerobím, takže nepodsúvajte mi motívy, ktoré zrejme ste vyčítali niekde inde.

    Pokiaľ ide o pána prezidenta Eurojustu, ten jednoznačne vyjadril, že je to vnútorná záležitosť Slovenskej republiky, nedávajte rozmer tomuto legislatívnemu návrhu medzinárodný. Mne sa tu podsúva niečo, čo práve bolo k dispozícii počas celého osemročného pôsobenia na poste ministrov spravodlivosti robené. Veď návrh smeruje k tomu, že by minister spravodlivosti na návrh generálneho prokurátora menoval zástupcu. Čiže ja podávam návrh, keď zmenšujem právomoci ministra spravodlivosti, čiže kladiem veci z hlavy na nohy, kde pán Lipšic atrahoval všetky právomoci na seba, ešte aj v tomto právnom predpise.

    Pokiaľ ide o pána Lipšica. Hovorí o prvom návrhu. Áno, ja nemienim toto robiť, čo robil pán Lipšic, že by som dennodenne predkladal zákony a robil o tom hneď tlačové konferencie a tie isté zákony novelizoval za krátky čas sám po sebe a vytváral právny chaos a destabilizáciu. Všetci voláte po tom, aby sa znížili prieťahy v súdnom konaní. Veď práve 75 % prieťahov v súdnom konaní je zapríčinených nekvalitnou legislatívou. Okrem iného tento problém majú napr. aj v Taliansku a teraz to ostro kritizovali. Takže právna stabilita nie je meraná tým, koľko právnych predpisov predložil pán Lipšic a koľko tlačových konferencií o tom urobil, ale je meraná kvalitou predkladaných návrhov.

    Bola tu jedna poznámka o tom, že pán Paluda bol aj prokurátorom niekedy. To je pravda, ale podstatou tohto návrhu je niečo iné. Tu ide o to, že keď sudca je v tejto pozícii, nemá také možnosti kooperácie s generálnym prokurátorom ako prokurátor, pretože tam je iné postavenie. Preto navrhujeme prokurátora.

    Pokiaľ ide o generálneho riaditeľa medzinárodného odboru Generálnej prokuratúry. Pre mňa je dôležité stanovisko generálneho prokurátora, nie jeho podriadeného. K tomu iba toľko. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa spravodajkyne, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie. Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o európskom družstve.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 118 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 118a.

    Opäť prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Štefana Harabina, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, milí poslanci, prijatie uvedeného právneho predpisu v širších súvislostiach predstavuje plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z jej členstva v Európskej únii a vychádza z požiadavky na harmonizáciu nášho právneho poriadku s právom Európskej únie.

    Návrhom zákona o európskom družstve sa vykonávajú niektoré ustanovenia nariadenia Rady (ES) 1435/2003 z 22. júla 2003 o stanovách európskeho družstva, ktoré je ako právny akt Európskeho spoločenstva v dôsledku svojej právnej povahy priamo záväzné na území jednotlivých členských štátov vrátane Slovenskej republiky. Z pohľadu právneho poriadku Slovenskej republiky uvedená skutočnosť znamená, že nariadenie je súčasťou slovenského právneho poriadku od okamihu nadobudnutia svojej účinnosti, t. j. od 18. augusta 2006.

    Predkladaný návrh zákona o európskom družstve predstavuje doplnkovú právnu úpravu k nariadeniu 1435/2003. t. j. návrh zákona neupravuje otázky priamo upravené nariadením, čo by predstavovalo nadbytočnú duplicitu, ale rieši otázky, ktoré nariadenie výslovne ponecháva na národnú úpravu, a zároveň zmenou a doplnením slovenskej právnej úpravy zabezpečuje súlad vnútroštátnej právnej úpravy s jednotlivými článkami nariadenia.

    V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že európske družstvo ako osobitná európska právna forma je regulované v prvom rade priamo nariadením a každá ďalšia právna regulácia je len doplňujúca. To znamená, že priamo z právnej sily nariadenia vyplýva, že niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, aj napriek všeobecnému odkazu na Obchodný zákonník, sa na európske družstvo neuplatnia, pretože nie sú zlučiteľné s režimom nariadenia. Účasť zamestnancov na riadení európskeho družstva sa má spravovať ustanoveniami smernice 2003/72/ES, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskeho družstva s ohľadom na účasť zamestnancov, pri ktorej je lehota na transpozíciu zhodná s dátumom nadobudnutia účinnosti nariadenia. Gestorom tejto smernice je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré pripravilo návrh tej časti vykonávacieho zákona, ktorá zabezpečuje transpozíciu uvedenej smernice. Európske družstvo predstavuje najmladšiu národnú právnu formu podnikania, t. j. právnu formu umožňujúcu výkon podnikateľskej činnosti v právnej forme družstva naprieč celým Európskym spoločenstvom. Pri posudzovaní obsahu návrhu zákona o európskom družstve je potrebné vždy prihliadať na vzájomnú súvislosť medzi predkladaným návrhom zákona a citovaným nariadením, keďže len týmto spôsobom je možné získať úplnú predstavu o postavení európskeho družstva.

    Pokiaľ ide o stanovisko k spoločnej správe. Predkladateľ návrhu zákona súhlasí so všetkými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV v bodoch 1 až 11 spoločnej správy výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o európskom družstve vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní. Uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy obsahujú predovšetkým legislatívne úpravy spresnenia použitých pojmov, legislatívnotechnické pripomienky a opravy nesprávnych vnútorných odkazov vzniknutých v dôsledku zmeny štruktúry zákona zmenené na Legislatívnej rade vlády. Vzhľadom na lehoty v legislatívnom procese súhlasím s pozmeňujúcim návrhom uvedeným v časti IV v bode 11 spoločnej správy výborov, a to posunutím nadobudnutia účinnosti zákona o európskom družstve na 1. apríl 2007. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za uvedenie návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni výborov z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Lucii Žitňanskej a žiadam ju, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni, Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o európskom družstve prijal spoločnú správu, z ktorej vyplýva, že Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 13. decembra 2006 pridelila vládny návrh zákona o európskom družstve na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona o európskom družstve odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 90 zo 16. januára 2007 a výbor pre hospodársku politiku uznesením č. 87 z 23. januára 2007.

    Súčasťou spoločnej správy ako časti IV sú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť vo všetkých bodoch, tak ako sú uvedené v spoločnej správe, ktorá je vám k dispozícii. A zároveň gestorský výbor navrhuje hlasovať o týchto bodoch spoločne.

    Gestorský výbor odporúča následne Národnej rade vládny návrh zákona o európskom družstve schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa teda, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ďakujem. Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Stanovisko chcete zaujať, keďže nebola rozprava? Nie. Ďakujem.

    Ďakujem aj pani spoločnej spravodajkyni.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode, ktorým je podľa schváleného programu schôdze

    informácia o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2006 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2007.

    Tento materiál sme dostali pod tlačou 193.

    Opäť dávam slovo podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti pánovi Štefanovi Harabinovi a prosím ho, aby materiál uviedol. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda parlamentu, vážené dámy, vážení páni, informácia o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2006 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády v I. polroku 2007 sa na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladá na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky informovať Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania.

    Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky možno prevziať právne záväzné akty ES/EÚ prostredníctvom zákonov alebo aproximačných nariadení vlády. Využitie aproximačných nariadení vlády je limitujúce, nakoľko nimi nie je možné upraviť kompetencie orgánov a ani sankcie, pričom práve sankcie sú jednou z podmienok náležitého prebratia smerníc Európskych spoločenstiev alebo vykonania implementačných opatrení k nariadeniam alebo rozhodnutiam Európskych spoločenstiev. Aj napriek tejto skutočnosti vláda prijala od účinnosti zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády, viac ako 350 aproximačných nariadení. V hodnotenom období vláda prijala a bolo vydaných 28 aproximačných nariadení vlády, v I. polroku 2007 vláda predpokladá prijať celkom 21 aproximačných nariadení vlády. Vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcie Európskej únie a krátke transpozičné lehoty niektorých smerníc Európskych spoločenstiev sa dá predpokladať, že bude nutné prijať viaceré aproximačné nariadenia vlády aj nad rámec tohto zámeru, aby boli zabezpečené záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z členstva v Európskej únii. Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím ďalej poverenú členku ústavnoprávneho výboru pani poslankyňu Katarínu Cibulkovú, aby nás informovala o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výbore.

  • Takže ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predniesla správu k informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2006 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2007.

    Predmetnú informáciu predkladá vláda Slovenskej republiky podľa ustanovení § 4 zákona č. 19/2003 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. V polročných intervaloch je vláda povinná písomne informovať Národnú radu o vydaných aproximačných nariadeniach v uplynulom období a súbežne predložiť zámer ich prijímania v najbližšom polroku. Platný zákon vymedzil oblasti, v ktorých vláda môže vydávať nariadenia, podmienky ich vydávania a tiež kontrolný mechanizmus. Uvedená povinnosť vlády je súčasťou kontrolného mechanizmu parlamentu. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona Národná rada môže po prerokovaní požiadať vládu, aby právnu úpravu navrhovanú ako aproximačné nariadenia predložila ako návrh zákona.

    Aproximačné nariadenia v hodnotenom období v celkovom počte 28 i tie, ktoré sú pripravované a ktorých je 21, sú väčšinou z oblasti pôdohospodárstva a dopravy za účelom implementovania právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval predmetnú informáciu 29. januára 2007 na svojej 9. schôdzi a uznesením č. 94 odporúča Národnej rade informáciu vziať na vedomie.

    Pani predsedajúca, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som zatiaľ nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto do rozpravy k tomuto bodu prihlásiť ústne. Nie. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    A keďže sa neprihlásil do rozpravy nikto, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať pána navrhovateľa, pána ministra, či sa chce vyjadriť. Nie.

    Chcete, pani spravodajkyňa, sa vyjadriť ešte? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej v rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 129 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 129a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky pána Štefana Harabina, aby v zastúpení ministra pôdohospodárstva vládny návrh zákona odôvodnil. Máte slovo, pán minister.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, schválená nová legislatíva Európskej únie v oblasti hygieny, úradnej kontroly, ako aj ďalších právnych noriem si vyžiadala aj zmenu zákona o potravinách.

    Návrhom zákona sa ustanovujú predovšetkým požiadavky na výkon úradných kontrol potravín. Upravujú sa úlohy orgánov štátnej správy pri vykonávaní úradných kontrol potravín. Ďalej, ustanovujú sa požiadavky na overovanie bezpečnosti a hygieny potravín. Zároveň sa upravujú práva a povinnosti prevádzkovateľov potravinárskych podnikov tak, aby výroba potravín a nakladanie s nimi a ich uvádzanie na trh bolo uskutočňované za rovnakých podmienok v rámci celého Európskeho spoločenstva. Návrhom sa novo upravujú aj sankcie. Dochádza k sprísneniu postihov, a to najmä v oblastiach, kde nedodržiavanie predpisov môže spôsobiť ohrozenie ľudského zdravia. Obsahom predkladaného návrhu zákona sú aj niektoré legislatívnotechnické úpravy, ktoré je potrebné prijať, na implementáciu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 178/2002 ustanovujúce všeobecné zásady zákona o potravinách, ustanovujúce Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a ustanovujúce postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vysloviť poďakovanie všetkým, ktorí pri prerokovaní predmetného návrhu zákona v určených výboroch uplatnili pripomienky, ktoré predmetný návrh vylepšujú, a pochopenie nutnosti vytvoriť právny rámec, ktorý bude kompatibilný s legislatívou EÚ. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť si dovoľujem požiadať vážené auditórium o vyslovenie podpory a súhlasu s predloženým návrhom zákona v znení, ako ho bude uvádzať pán spoločný spravodajca, pán poslanec Čech. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalej dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pánovi poslancovi Jánovi Čechovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby zdôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán podpredseda vlády, Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 182 zo dňa 13. decembra 2006 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (tlač 129), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým vládny návrh zákona bol pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade schváliť s pripomienkami, ktoré máte uvedené v časti IV spoločnej správy.

    Navrhujem bod 6 vyňať na osobitné hlasovanie, keďže k nemu mám presnejší pozmeňujúci návrh. Ďalej, v bode 17 spoločnej správy navrhujem taktiež vyňať na osobitné hlasovanie body 1, 2, 4 a 5, ku ktorým v rozprave podám pozmeňujúce návrhy. O spôsobe hlasovania vás oboznámim pri hlasovaní po rozprave.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, ktoré prerokovali návrh, odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o potravinách schváliť.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

  • Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky, od pána poslanca Zsolta Simona za klub Strany maďarskej koalície a pani poslankyne Magdy Košútovej. Takže uzatváram možnosť prihlásiť sa písomne do rozpravy. A začne najskôr vystúpením pán poslanec Zsolt Simon.

    Takže, nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Simon.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku som podal pozmeňujúci návrh minulý týždeň. Ten návrh bol označený mojím menom, je tam uvedené pán Čech. Tento pozmeňujúci návrh si dovolím stiahnuť z rokovania a prosím, aby sme sa zaoberali pozmeňujúcim návrhom, ktorý som podal dnes a je označený Ján Čech II. Takže o tomto pozmeňujúcom návrhu by som chcel predniesť správu.

    Tento pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, sa týka bodu 27, t. j. bodu 6 spoločnej správy. Meníme tam text, a to v § 6 ods. 3 písmeno b) znie: „b) môže umiestňovať na trh 1. nové potraviny a 2. výživové doplnky len so súhlasom a za podmienok ustanovených rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, 3. potraviny s výživovým tvrdením a zdravotným tvrdením podľa osobitného predpisu8c), 4. geneticky modifikované potraviny len so súhlasom a za podmienok ustanovených ministerstvom a schválených Európskou komisiou“.

    Doplnenie tých poznámok, ktoré sú v jednotlivých bodoch, to je poznámka 8a až 8c, je dôsledkom vypustenia definície v § 2, ale aj prijatia novej legislatívy Európskej únie. A je to nariadenie 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách. V súlade s citovaným nariadením sa bude na národnej úrovni postupovať priamo podľa nariadenia a nebude sa vyžadovať schválenie výživového tvrdenia ani zdravotného tvrdenia vydaním rozhodnutia.

    Po druhé, k bodu 52. To je bod 17 spoločnej správy.

    V bode 1 § 28 ods. 1 sa dopĺňa písmeno m), ktoré znie: „m) nezabezpečí registráciu prevádzkarne podľa § 6“.

    2. V § 28 ods. 2 sa slová „do 30 miliónov Sk“ nahrádzajú slovami „do 5 miliónov Sk“.

    3. V § 28 ods. 3 sa slová „do 50 miliónov Sk“ nahrádzajú slovami „do 10 miliónov Sk“.

    Nakoľko nám zákon neupravuje osobitne výrobu a obchod a pokuty sú stanovené bez rozlíšenia veľkosti prevádzkarní, stanovenie spodnej hranice pokuty môže mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie najmä pre malé prevádzkarne. Pri posudzovaní porušenia predpisov sa pri stanovovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť, mieru zavinenia, ale aj minulosť prevádzkovateľa. Konanie o uložení pokuty sa riadi zákonom o správnom konaní. Prevádzkovateľ po skončení previerky dostane kópiu správy o vykonanej úradnej kontrole a tiež má právo vyplývajúce priamo z nariadenia Európskeho spoločenstva 882/2004 požiadať o odobratie referenčnej vzorky, príp. i doplnkové stanovisko znalca. V konečnom dôsledku má právo riešiť spor súdnou cestou.

    Tretia zmena sa týka bodu 44, je to bod 10 spoločnej správy. Poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie: „11) § 58 ods. 2 písm. a) zákona č. 455/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 132/1994 Z. z.“

    Po štvrté, k bodu 48. To je bod 14 spoločnej správy. Poznámka pod čiarou k odkazu 17 znie: „17) zákon č. 557/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.“

    Ide tu o upresnenie znenia odkazov.

    Zároveň, tak ako som už spomínal, navrhujem bod 6 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie a nehlasovať o bodoch 1, 2, 4 a 5 spoločnej správy z bodu 17 a taktiež tieto vyňať na osobitné hlasovanie, nakoľko som k tomuto dal pozmeňujúce návrhy. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Budeme pokračovať ďalej tými, ktorí boli prihlásení do rozpravy písomne.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Zsolt Simon a pripraví sa pani poslankyňa Magda Košútová.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem, pani predsedajúca. Pani kolegyne, páni kolegovia, vážený pán minister, v skutočnosti si lámem hlavu, ako začať toto dnešné vystúpenie v mene klubu SMK, a to aj z toho dôvodu, že ťažko sa hľadajú slová na nevysvetliteľné.

    Potraviny sú základná surovina, ktorú každý z nás potrebuje niekoľkokrát denne. A dôslednosť ich kontroly v rámci štátnej správy sa ťažko bude dať vykonať, pokiaľ táto snemovňa podporí tento návrh zákona.

    Dovoľte pár čísiel. Urobil som si krátku štatistiku za mesiace september, október a november minulého roku. V septembri bolo vykonaných 3 325 kontrol, nedostatky boli zistené v 913 prípadoch, čo je 33,5 %, v predaji tovaru po dobe spotreby bolo 442 druhov. V októbri bolo 3 486 kontrol, nedostatkov bolo 1 289, v predaji tovaru po dobe spotreby bolo 899 druhov, t. j. nedostatkov zistených 42,8 %. V novembri bolo 3 294 kontrol, zistené nedostatky boli v 1 121 prípadoch, bolo 523 druhov potravín po dobe spotreby a 40,8 % nedostatkov. V decembri bolo 2 883 kontrol, 716 nedostatkov, 566 druhov tovaru po dobe spotreby, 30,5 % nedostatkov. Treba dodať, že cieľom bolo zameranie na sladkosti a cukrovinky, a nie na mäso.

    Musím povedať v mene klubu SMK, že nemôžeme podporiť takýto návrh zákona, ktorý zavádza právny chaos. Nemôžeme pristúpiť k tomu, aby sme vytvorili legislatívny rámec, ktorý chráni nie občana tejto krajiny, ale práve veľkých, ktorí majú profit z toho, keď je dezorientácia v právnom systéme.

    V programovom vyhlásení vlády sa píše: „Vláda zabezpečí dôslednú kontrolu kvality zdravotnej neškodnosti potravín integrovanou kontrolou celého potravinového reťazca od výroby až po predaj potravín. Cieľom je vysoká úroveň ochrany zdravia ľudí, ochranných práv spotrebiteľa a potravinová bezpečnosť štátu.“ Dámy a páni, percentá, ktoré som uviedol, 30,5 % až 42,8 % nedostatkov každý mesiac pri zisteniach nenasvedčuje tomu, že táto vláda má záujem riešiť tento problém. Ťažko sa vyjadrovať k tomuto materiálu aj z hľadiska toho, že nie je možná komunikácia s predstaviteľmi vlády.

    V decembri na decembrovej schôdzi sme tu mali možnosť prerokovať návrh zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorá sa tiež dotýka oblasti potravín. Práve v tejto oblasti som upozorňoval na to, že zavádzame nóvum a zavádzame postihy za potraviny alebo produkty živočíšneho pôvodu, ktoré sú totožné s potravinami, do zákona o veterinárnej starostlivosti, kde to do tejto doby nebolo, a to sankciou 5 mil. korún. Národná rada tento návrh zákona všetkými koaličnými hlasmi schválila. Opozícia takýto návrh zákona nepodporila. A klub SMK hlasoval proti takémuto návrhu zákona, treba dodať.

    Dovoľte, aby som zacitoval zo stanoviska alebo informácie Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, Parlamentného inštitútu: „Pri nedodržiavaní hygienických podmienok potravín a pri predaji potravín škodlivých pre spotrebiteľov budú kontrolóri postupovať podľa oboch zákonov. Potraviny živočíšneho pôvodu sa budú posudzovať podľa zákona o veterinárnej starostlivosti, kde je maximálna výška pokuty za nedodržanie podmienok 5 mil. korún, a podľa predkladaného návrhu zákona o potravinách, v ktorom návrh pokuty siaha do výšky 50 mil. korún.“ Treba dodať, že samotná vláda, ktorá niekoľkokrát od minulého roku deklarovala výšku pokuty pre zákon o potravinách vo výške 50 mil. korún, teraz sama prostredníctvom svojich poslancov predkladá novelu, resp. niekoľko noviel, aby tieto sankcie zmiernila na úroveň 10 mil. korún pri opakovanom výskyte 50 mil. korún, a zavádza právny chaos.

    Prečo hovorím o právnom chaose? No preto, lebo zároveň máme možnosť v poslaneckých laviciach vidieť ďalší zákon v prvom čítaní, ktorým je zákon o ochrane spotrebiteľa. Tento zákon taktiež postihuje predaj potravín, ktoré spôsobujú ujmu na zdraví, do výšky 10 mil. korún. Zaujímavé je, že v každom prípade a v každom z týchto zákonov vykonáva kontrolu štátny veterinárny inšpektor. No, nedá sa nám inakšie nazvať takýto postup, iba ako zavedenie právneho chaosu a vôbec až polemiky, či táto vláda má záujem chrániť skutočne toho najmenšieho občana, toho, ktorý je najviac zraniteľný, alebo práve naopak, že vytvára také legislatívne prostredie, aby tých, ktorí porušujú zákon, neodradzovalo od takéhoto konania, nakoľko tri zákony, štyri postihy a ten istý inšpektor, to sa nedá inakšie nazvať, len ako právny chaos a živná pôda pre korupciu. No, ťažko si viem predstaviť, že takýmto spôsobom treba ochraňovať zdravie občanov v tejto krajine. Pán minister, vy ste tu boli pred chvíľkou, ste vystúpili a reagovali na pána poslanca Lipšica, keď ste uviedli, že základom súdnych prieťahov je zlá legislatíva. Ja musím vám povedať, že tá vláda, kde sedíte, predkladá nám do parlamentných lavíc rad takých zákonov, ktoré túto zlú legislatívu vytvárajú, tri zákony, štyri postihy a jeden inšpektor, ťažko sa to dá skĺbiť. Doteraz existoval jeden zákon, jeden postih a jeden inšpektor pre potraviny a ten zákon sa dal vykonať.

    Dovoľte, aby som ešte jednou vetou sa vrátil k rokovaniu decembrovej schôdze. Na decembrovej schôdzi, keď sme mali možnosť prerokovať zákon o veterinárnej starostlivosti, som z tohto miesta vyzval vtedy ministra pôdohospodárstva, aby vystúpil a verejne predniesol, aký je rozdiel medzi potravinami, resp. produktmi živočíšneho pôvodu v zmysle nariadenia Rady 853/2004, podľa prílohy I, podľa čoho sa postupuje v prípade zákona o veterinárnej starostlivosti. Vtedy som nedostal odpoveď. Dovoľte, aby som vás teraz oboznámil, čo je predmetom prílohy I nariadenia 853/2004. No je v tom obsiahnuté mäso, čerstvé mäso, vnútornosti, mleté mäso, to znamená vykostené mäso, ktoré bolo rozomleté na kúsky a obsahuje menej ako 1 % soli. Táto samotná definícia z nariadenia, ktorú som citoval, poukazuje na to, že presne produkty živočíšneho pôvodu 1 : 1 napĺňajú definíciu základných potravín.

    Taktiež nedá mi, aby som nepoukázal na skutočnosť, že keď sa riešil zákon o potravinách, tak predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu predložila do poslaneckých lavíc návrh trikrát a dosť. To znamená, že keď trikrát niekto poruší pravidlá hrubým spôsobom, tretíkrát inšpektor je povinný dať podnet živnostenskému úradu na jeho zrušenie. Reakcia zo strany súčasnej vlády bola: „My to nemôžeme dovoliť a bude pravidlo raz a dosť.“ Dámy a páni, raz a dosť sa prejavuje v tomto návrhu zákona len ako možnosť. Môže to byť prvý raz, môže to byť desiaty raz. Je to skutočne otvorená cesta k tomu, aby sa korupcia rozvíjala, a nie k tomu, aby sme bránili rozvoju korupcii v tejto oblasti.

    Preto prekladám poslanecký návrh, ktorým chceme dosiahnuť zmiernenie týchto dopadov.

    Bod A. Žiadame, aby čl. I § 19 ods. 3 znel: „Ak v súvislosti s opatreniami podľa ods. 1 písm. c) bola uložená aj pokuta, orgán úradnej kontroly potravín podá obvodnému úradu podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia alebo na pozastavenie prevádzkovania živnosti v časti týkajúcej sa výroby a predaja potravín. Orgán úradnej kontroly potravín zároveň zašle živnostenskému úradu právoplatné rozhodnutie o uložení pokuty a odôvodnenie, prečo má byť prevádzkovanie živnosti pozastavené.“

    Žiadame to preto, aby inšpektor nemal svojvôľu pri svojom konaní, aby jednoznačne mohol konať a musel konať, a to nezávisle od toho, či to urobí prvý raz alebo na desiaty raz, keďže vláda žiadala pravidlo raz a dosť. Takže v tomto poslaneckom návrhu novely zákona predkladáme takéto znenie, aby sme naplnili túto dikciu.

    Zároveň predkladáme novelu, resp. čl. II, kde zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti sa mení a dopĺňa takto:

    Bod 1. V § 50 sa vypúšťajú písmená r), ab) a bj).

    Bod 2. A v § 51 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová „r), ab) a bj)“.

    To je z toho dôvodu, aby sme vybrali zo zákona o veterinárnej starostlivosti postihy za potraviny, resp. produkty živočíšneho pôvodu, aby postihovanie bolo len v zmysle zákona o potravinách, a nie podľa zákona o veterinárnej starostlivosti. I keď by sa zdalo, že sa dotýkame nepriamo novelou iného zákona, je to len z toho dôvodu, že je to vecne príslušné, aby sme odstránili ten právny chaos, ktorý tu vláda vedome zavádza.

    Taktiež dovoľte, aby sme predložili novelu, a to tiež v čl. II zákona o veterinárnej starostlivosti, ktorá sa dotýka § 23 ods. 1, kde sa vypúšťa slovo „ošípané“, § 23 ods. 1, kde sa vypúšťa písmeno e), a § 37 ods. 1 písm. a), kde sa vypúšťajú slová „alebo ošípaných“.

    Dámy a páni, toto je skutočne časť, ktorá sa nepriamo dotýka a trápi mnohých našich spoluobčanov, hlavne tých, ktorí sa zaoberajú doma chovom ošípaných. Je veľmi ťažké nájsť slová, prečo musíme zaviesť kontrolu domácich ošípaných. Dámy a páni, položme si otázku: Sú aj iné oblasti, kde občan, ktorý doma sa zaoberá chovom drobného zvieratstva alebo zvierat, má väčšie ohrozenie? No určite áno. Keď si všímame, čo sa deje v okolí Slovenska, tak vidíme, že máme problém s morom, vidíme, že máme problém s vtáčou chrípkou, v Maďarsku ďalšie štyri milióny kusov museli odstrániť a v ďalších krajinách toto ohrozenie tu neustále je. Takéto riešenie, ktoré je tu pred nami prednesené, je ťažko aj fyzicky vykonateľné. Najskôr sme mali možnosť sa dopočuť, že budú to práve štátni veterinárni lekári, ktorí budú vykonávať túto činnosť, prídu ku každému chovateľovi, odoberú vzorky a zabezpečia jeho rozbor. Potom to mali byť súkromní veterinárni lekári, ktorých mali platiť samotní chovatelia, ktorí mali túto činnosť vykonávať. No a nakoniec sme sa dozvedeli, že už úplne postačuje, keď samotný mäsiar alebo chovateľ odoberie tieto vzorky. No najskôr mal vzorky doručiť samotný veterinár, teraz už chovateľ.

    No a skutočne nemôžem povedať inak, len reagovať, že už pomaly sa mi zdá, ako keby sme sa vrátili do čias komunistickej vlády, kde z úrovne ÚV až na miestny národný výbor sa zadávajú úlohy a to, ako sa majú vykonávať. Prečo to tvrdím? Regionálna veterinárna správa vydala oznámenie, kde sa píše: „Chovateľ odovzdá odobraté vzorky na príslušnom mestskom alebo obecnom úrade zo zabíjačky vykonanej v dňoch pracovného pokoja (sobota, nedeľa, sviatok) najneskôr v ďalší nasledujúci pracovný deň v termíne do 10.00 hodiny.“ No zadávame úlohy starostom a primátorom miest. Je to v rozpore s čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko nie je možné starostom dávať takúto požiadavku bez patričnej finančnej náhrady. A skutočne nemôžem inakšie povedať alebo konštatovať, iba tak, že je to systém komunistického riadenia a prístup ONV, MNV a „pán predseda ONV, miestneho národného výboru, vykonaj“. Toto je spôsob, ktorý je v súčasnosti zavedený. Hovorím to aj preto, lebo od roku 1993, to znamená, že už 13 rokov, existuje nariadenie Štátnej veterinárnej správy na povinný monitoring diviačej zveri, ktorá nie je zapísaná v žiadnom zákone, ale deje sa to na základe usmernenia ústredného veterinárneho lekára. Nevidím dôvod, prečo by sme mali mať takéto opatrenie v zákone pre chovateľov ošípaných.

    Naviac sa musím opýtať, že pokiaľ mäsiar alebo chovateľ si bude sám odoberať vzorky, kde je zaručená správnosť odobratia vzoriek, kde je zaručená správnosť uskladnenia vzoriek z piatka, od soboty až do pondelka, kde je zaručená autentickosť vzorky, že to je práve z tej konkrétnej ošípanej, kde je reálnosť vykonania takýchto opatrení a takýchto krokov. Naviac, ideme na to vynakladať 30 mil. korún daňových poplatníkov a zaťažujeme aj štátnu kasu. Ešte raz zdôrazňujem, že existujú aj ďalšie ochorenia, kde by bola možnosť a väčšia opodstatnenosť takéhoto riešenia.

    Dovoľte, aby som záverom požiadal, aby bolo hlasovanie o tomto pozmeňujúcom návrhu tak, aby bolo osobitne o bode A, o bodoch B 1 a 2 spoločne a bodoch B 3, 4 a 5 spoločne, a to preto, lebo vecne vzájomne súvisia. Dúfam, že aspoň túto poslednú časť, ktorá sa dotýka ošípaných, koaliční poslanci podporia. Hovorím to aj z toho dôvodu, že sme mali možnosť v predchádzajúcich dňoch vidieť aj v mediálnych vystúpeniach niektorých predstaviteľov opozičných strán, ktorí sa vyjadrili na konkrétnu otázku, či je to buzerácia občanov, s odpoveďou, áno, je to buzerácia. Takže dúfam, že pristúpite k tomu a podporíte tento návrh, aby sme čím skôr odstránili takýto nedostatok. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S reakciou na vystúpenie pána poslanca Simona sa s faktickými poznámkami prihlásili pán poslanec Halecký, pán poslanec Záhumenský, pán poslanec Džurina a pán poslanec Lebocký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má ako prvý pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy a páni, vyjadrím sa k otázke ošípaných, odoberania vzoriek na zdravotnú kontrolu a šikanovania ľudí. Myslím si, že už pán minister pôdohospodárstva povedal, že je to opatrenie, ktoré nie je trvalé, ktoré má aj charakter určitý zisťovací a vyhodnocovania efektivity. Ja len, pokiaľ sa hovorí o tejto veci, chcem povedať prípad, pokiaľ som pracoval na internom oddelení, a opýtať sa, či aj pán poslanec videl niekedy pacienta alebo príbuzného, ktorý má ochorenie svalovcom. Človek, ktorý to videl ako lekár, dal by kontrolovať každú vzorku, pretože v pokročilom štádiu je to ochorenie nevyliečiteľné, je to ochorenie, kde pacient má bolesti v svalstve. Má poškodenia vnútorných orgánov trvalé, kde nezaberajú žiadne lieky, a trpí neznesiteľnou bolesťou prakticky celý život. Pokiaľ by sme zachránili a by sme ochránili takéhoto jedného človeka, ako hovorí určité príslovie, tak by sme urobili veľa. A vieme, že týchto prípadov na Slovensku sa stávajú desiatky a stovky. Takže nie je to nezmyselné a šikanujúce opatrenie, lebo tí ľudia, ktorí sú ochránení týmto postupom, môžu byť vďační tomuto zákonu. Chcem ešte len pripomenúť, že často sú postihnutí ľudia, ktorí za to nemôžu. Dostanú ako dar určitý kus mäsa, klobásu a pod. a títo ľudia po čase zistia, že je to svalovec. Bez toho, aby oni urobili chybu, trpia nevyliečiteľným ochorením celý život a tu už je potrebné zvážiť, či áno alebo nie. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené dámy, vážení páni, pán poslanec Simon tu v predchádzajúcom období štyri roky každý piatok vystupoval ako hovorca Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, kde zdôrazňoval, aká je dôležitosť bezpečnosti potravín, čo, samozrejmá vec, sa premietlo aj do programového vyhlásenia vlády, lebo skutočne bezpečnosť potravín, ktoré sa dostávajú na trh, či už prostredníctvom obchodných systémov, ale aj prostredníctvom tzv. domácich zabíjačiek, je veľmi dôležitá, a to obzvlášť, keď na Slovensku je nemálo chovateľov, ktorí nezabíjajú domáce ošípané len pre svoju potrebu, lebo doslova zabíjajú niekoľko desiatok kusov ošípaných, najmä na juhozápadnom Slovensku, a tieto následne rozpredajú vo svojom okolí. Čiže táto možnosť, ktorá dneska je zakotvená v návrhu zákona o veterinárnej starostlivosti, kde občan má povinnosť nahlásiť domácu zakáľačku, dáva občanom možnosť, aby si mohli preveriť, či ošípaná nie je náhodou nakazená trichinelou, aby nedošlo nielen k ublíženiu na zdraví ich samotných, ale ani okolia, ktorému príp. predajú alebo rozdajú kus alebo časť mäsa. Čiže táto možnosť vlastne dáva občanom určitú garanciu, že môžu si dať vykonať a za štátne prostriedky štát im vykoná kontrolu toho, že potravinu, ktorú požívajú z ošípanej, je skutočne bezpečná a kvalitná.

    Čiže ma prekvapuje zmena postoja pána poslanca Simona, ktorý štyri roky predvádzal verejnosti, aká je dôležitá bezpečnosť. A dneska hovorí, že vlastne sú tu aj iné zvieratá, ktoré môžu byť nakazené. Ale, tak ako to pán poslanec Halecký povedal, trichinela je vážne ochorenie. A občania vlastne túto možnosť môžu využiť vo svoj prospech. Čiže myslím si, že to je jednoznačne v prospech všetkých občanov, ktorí využívajú aj domáce zakáľačky. Pritom...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Džurina.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, v istom nemenovanom týždenníku ste sa vyjadrili k návrhu novely zákona o potravinách ako o potravinovom úlete aj v súvislosti s navrhovanými pokutami, ktorých ste, mimochodom, boli tvorcom, čo sa týka sumy 50 mil. korún, ako aj v súvislosti s možnou korupciou inšpektorov pri uvádzaní návrhu zákona do praxe. Teda ste spochybnili činnosť, transparentnosť, profesionalitu inšpektorov, ktorých ste štyri roky ako najvyšší šéf rezortu riadili. A výsledkami ich práce ste sa veľmi rád prezentovali na verejnosti. Nemyslíte, že teraz, v čase, keď ste poslancom, nie je namieste spochybňovať činnosť kontrolných orgánov alebo vaše vyhlásenia a verejné vystúpenia boli len nepodareným marketingovým a politickým ťahom? Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Posledný s faktickou poznámkou je pán poslanec Lebocký.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec Simon, vy teda musíte mať naozaj vytrvalého mediálneho poradcu, ktorý vás musí zrejme dlhodobo aj psychologicky ovplyvňovať, inak si neviem vysvetliť vašu bezhraničnú odhodlanosť dokazovať niečo, čo je už aj z politického hľadiska veľmi ťažko pochopiteľné. A hovorím to jednoznačne.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Bugár, viete, vy keď ste boli prvýkrát v parlamente, možno ste aj vy čítali, tak, prosím, buďte trošku zhovievavý. (Hlasy v sále.) Áno. Takže ide o to, pán poslanec Simon, že teda ako bývalý minister pôdohospodárstva ste naozaj a operujete stále pojmami, ako sú napr. právny chaos, chaos v potravinárstve, buzerácia občanov, návrat k totalitnému režimu a podobné nezmysly. Mnohokrát ste sa už pasovali aj za úradného inšpektora, či už v hypermarkete niekde alebo na farme pre chov vodnej hydiny, aj toho sme boli svedkami, organizujete žitnoostrovskú zabíjačku. Apropo, chcel by som sa vás spýtať, či v súlade teda so sľubom poslanca Národnej rady ste sa postarali aj o to, aby tam boli príslušné právne normy dodržané, najmä čo sa týka preukazu pôvodu a povolenia na presun samotných tých ošípaných, pretože tu nebola reč o klasickej domácej zabíjačke, ale o hromadnej, ktorá sa vykonávala na miestnom štadióne. Takže chcem vám povedať len toľko, že dezinformácie vytvárate vy sám, myslím si, úplne jednoznačne spolitizovaním problematiky a neschopnosťou, jednoznačnou neschopnosťou oddeliť zrno od pliev. Navyše, vyzývate občanov, aby pokazené potraviny, ktoré kúpia, doručili premiérovi na Úrad vlády. Radíte starostom, ako majú ignorovať relevantné postupy Štátnej veterinárnej správy. Kto tu vlastne, pán poslanec Simon, vytvára ten...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Simon bude reagovať na faktické poznámky.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Pán poslanec Lebocký, na domáce svine sa ťažko reaguje. A ja musím povedať, že ja na rozdiel od vlády nepotrebujem mediálneho poradcu, pretože tie skutky hovoria samy za seba.

    Čo sa týka pána poslanca Džurinu. No, pán poslanec, musím vám povedať, že slovíčko „môže“ dáva obrovskú benevolenciu pre jednotlivých členov inšpektorov. Ja nespochybňujem ich prácu. Ja spochybňujem kroky vlády, ktorými zavádzate právny chaos do systému takým spôsobom, že prijímame tri zákony, štyri postihy pre toho istého inšpektora.

    Čo sa týka pána Záhumenského. Pán Záhumenský, máte asi krátku pamäť, pretože ja na rozdiel od vás som myslel problematiku potravín skutočne vážne. Ale práve strana Smer bola dôsledkom, že predchádzajúci parlament tento návrh zákona neprerokoval. A nevstúpil do platnosti. A vy ste práve zapríčinili, že už dávnejšie sa tento problém nevyriešil, lebo, pokiaľ si spomeniete, predchádzajúca vláda dala komplexné riešenie do poslaneckých lavíc v minulom volebnom období.

    Čo sa týka pána poslanca Haleckého. Dovoľte, aby som vám povedal, že s vami v plnej miere súhlasím. Len potom si kladiem otázku, prečo neriešiť oblasť diviny, kde toto ohrozenie je oveľa väčšie ako pri domácich ošípaných. A tá nie je riešená a nie je ani snaha ju riešiť. Práve preto, kde ide o domáce ošípané, kde sa to vyskytlo málo, relatívne malo razy, i keď v nejakom teritóriu, prečo ústredný veterinárny lekár nenariadil cielený monitoring na nejakej časti?

    Pán poslanec, vyjadrili ste sa, že toto opatrenie je len dočasné. Ale nazdávam sa, že Národná rada...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem.

    Poslednou z písomne prihlásených rečníkov do rozpravy bola pani poslankyňa Magda Košútová. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi prejaviť údiv nad tým, čo tu predo mnou môj predrečník deklaroval a na čo teda v značnej miere reagovali vo faktických poznámkach aj ostatní poslanci.

    Súčasná vláda podľa neho zavádza právny chaos, čo sú tri zákony, jeden inšpektor, pokuta nevymožiteľná a pod., argumenty a fakty, ktorými nás tu zásobil. Chcem sa preto pána bývalého ministra pôdohospodárstva opýtať, prečo sa zákony, ktoré teraz tak vehementne kritizuje, neprijali počas jeho ministrovania. Veď zákon o veterinárnej starostlivosti bol na jeho ministerstvo predložený už v lete roku 2005, no na rokovanie parlamentu sa nedostal a mal na to veru dostatok času. Zákon, ako sa určite pamätáte, sme prerokúvali len v decembri 2006. Trvalo mu akosi pridlho na to, aby pochopil a zistil, že ide o tak dôležité zákony na ochranu zdravia obyvateľov, ale aj zvierat. Možno im na ministerstve v minulom období ušlo, že európska legislatíva, tzv. hygienicky balíček začal platiť od 1. 1. 2006. Ako sa teda ministerstvo pôdohospodárstva za minulej vlády pod vedením pána Simona pripravilo na aproximáciu európskej legislatívy v oblasti bezpečnosti potravín, keď zákon schvaľujeme až teraz v tomto období? Doteraz im nevadilo to, že opatreniami, ktoré prijímali v poľnohospodárstve, takmer úplne zrušili vlastných výrobcov potravín a pestovateľov a uprednostňovali obchodné reťazce? A zrazu sa stali ich najväčšími oponentmi a začínajú presviedčať občanov, že je to súčasná vláda, ktorá je solidárna len voči obchodníkom a obchodným reťazcom. Prepáčte, ale tejto rétorike vôbec nerozumiem. A som presvedčená, že jej nerozumejú ani občania tohto štátu a určite ani ostatní, ako ich definoval pán exminister, nespokojní sedliaci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán Simon uvádza, že sú tri zákony, jeden inšpektor, ktorý má vykonávať kontroly potravín, a štyri sankcie za ten istý priestupok, právny chaos a podporenie miesta na korupciu.

    Tak ako to teda vlastne v zákone o potravinách s kontrolou je, čisto odborne možno len na osvieženie pamäti a v krátkosti.

    Úradná kontrola potravín sa vykonáva na všetkých stupňoch výroby spracovania potravín a ich distribúcie, nad dovozom potravín z tretích krajín a ich vývozom, nad dodržiavaním podmienok zdravotnej spôsobilosti určujúcich požiadavky na osobnú hygienu a hygienu osôb priamo alebo nepriamo zúčastnených na výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnením na trh, nad dodržiavaním zákazu klamlivej reklamy potravín. Úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených týmto zákonom, potravinovým kódexom a osobitnými predpismi, a neuplatňuje sa, ak ide o meteorologickú kontrolu a meteorologický dozor, veterinárne kontroly podľa osobitného predpisu, ako aj o kontrolu krmív podľa osobitného predpisu. Úradná kontrola potravín sa môže vykonávať nepretržite, ak z konania alebo charakteru kontrolovanej osoby vyplýva odôvodnený záver, že môže dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia osoby poverenej výkonom kontroly, úradná kontrola sa vykonáva za spoluúčasti príslušníkov Policajného zboru. Úradné kontroly potravín pri vstupe potravín z tretích krajín sa vykonávajú v súlade s osobitnými predpismi a zamestnanci Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, železničného prepravcu, Slovenskej správy letísk a ministerstva životného prostredia sú povinní poskytnúť súčinnosť pri vykonávaní hraničnej kontroly potravín rastlinného pôvodu, pri vykonávaní opatrení podľa tohto zákona. Úradná kontrola sa vykonáva aj nad výrobou tabakových výrobkov, manipuláciou s nimi a ich umiestnením na trh, nad ich dovozom a vývozom z hľadiska kvality, ako aj nad dodržiavaním zákazu klamlivej reklamy. Národným orgánom na uplatňovanie predpisov a styk s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín je ministerstvo.

    Orgány úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti na základe zistení pri výkone úradnej kontroly potravín rozhodujú o dočasnom zákaze umiestnenia potravín na trh na čas potrebný na vykonanie nevyhnutných kontrol a analýz, ak existuje podozrenie, že potraviny sú škodlivé. Zakazujú umiestňovať na trh potraviny, pri ktorých sa potvrdila ich škodlivosť. A ak sú už v predaji, vydajú príkaz na ich stiahnutie. Rozhodujú o zatvorení celej prevádzkarne alebo jej časti na čas potrebný na odstránenie nedostatkov, ak sa pri výkone kontroly zistí také porušovanie predpisov tohto zákona a potravinového kódexu, ktoré môže mať za následok riziko pre bezpečnosť potravín, pri určovaní rizika pre bezpečnosť potravín sa prihliada na charakter potravín, spôsob, akým sa s nimi manipuluje, balenie a na akýkoľvek postup, ktorému je potravina vystavená skôr, ako sa dostane k spotrebiteľovi, a na podmienky, ktorým je potravina vystavená pri predaji alebo skladovaní. Zakazujú používanie prístrojov a zariadení negatívne ovplyvňujúcich bezpečnosť potravín. V osobitných prípadoch, ak potravina môže mať škodlivý účinok na zdravie ľudí a nie je o tom dostatok vedeckých dôkazov, orgány úradnej kontroly potravín uplatňujú princíp prevencie prijatím dočasných opatrení krátkodobého a okamžitého charakteru na riadenie rizika, pričom sa musí zabezpečiť okamžité vedecké hodnotenie rizika.

    Tak kritizovaná kontrola potravín, ktorá tu bola predložená, teda vlastne pozostáva z troch stupňov kontroly.

    Kontrolou Štátnou veterinárnou a potravinovou správou sa vykonáva kontrola nad výrobou, manipuláciou a umiestňovaním na trh potravín živočíšneho pôvodu okrem poskytovania služieb spoločného stravovania, rastlinného pôvodu vrátane čerstvého ovocia, čerstvej zeleniny a zemiakov a ostatných poľnohospodárskych produktov, v poľnohospodárskej prvovýrobe po zbere úrody, nápojov vrátane potravín s niekoľkými zložkami živočíšneho pôvodu (tzv. zmiešaný pôvod) okrem poskytovania služieb spoločného stravovania, geneticky modifikovaných potravín okrem poskytovania služieb spoločného stravovania, tabakových výrobkov okrem poskytovania služieb spoločného stravovania. Ministerstvo určí na návrh Štátnej veterinárnej a potravinovej správy v spolupráci s Colným riaditeľstvom Slovenskej republiky miesta vstupu na kontrolu dovozu potravín rastlinného pôvodu. Ministerstvo tiež informuje Európsku komisiu a ostatné členské štáty o týchto miestach vstupu.

    Kontrola potravín je v ďalšom riešená aj štátnym zdravotným dozorom, úradmi verejného zdravotníctva a regionálnymi úradmi. Tieto vykonávajú úradnú kontrolu potravín nad epidemiologicky rizikovými činnosťami výroby, manipuláciou a umiestňovaním na trh, ak ide o potraviny určené na osobitné výživové účely, ako aj detskú výživu, dojčenskú výživu, lahôdky, cukrárenské výrobky, zmrzlinu a vodu, výrobok nových potravín, manipuláciou s nimi a ich umiestňovaním na trh, umiestňovaním potravín na trh z hľadiska zdravotnej neškodnosti, výrobou potravín, dovozom potravín, vývozom a manipuláciou s nimi. Orgány úradnej kontroly pri plnení svojich úloh navzájom spolupracujú a v mieste svojej pôsobnosti spolupracujú s územne príslušnými orgánmi miestnej štátnej správy. Výkon úradnej kontroly potravín môžu vykonávať len kvalifikovaní a odborne spôsobilí zamestnanci s ukončeným stredným odborným vzdelaním v príslušnom odbore alebo s ukončeným vysokoškolským vzdelaním prvého alebo druhého stupňa v príslušnom odbore. Vzdelávanie týchto zamestnancov zabezpečuje vzdelávacie zariadenie poverené ministerstvom pôdohospodárstva alebo ministerstvom zdravotníctva v rámci svojej pôsobnosti. Ministerstvo pôdohospodárstva a ministerstvo zdravotníctva v rámci svojej pôsobnosti poverujú tiež úradné laboratóriá vykonávaním analýzy vzoriek odobratých pri úradnej kontrole potravín podľa tohto zákona.

    Ďalej, kontrolu potravín zabezpečuje aj Štátna obchodná inšpekcia, ktorá pri kontrole vnútorného trhu u fyzických osôb a právnických osôb sa zaoberá predávajúcimi alebo dodávajúcimi výrobky na vnútorný trh alebo poskytujúcimi služby, zisťuje nedostatky a vyžaduje odstránenie zistených nedostatkov a škodlivých následkov. Slovenská obchodná inšpekcia je pri kontrole oprávnená vydávať záväzné pokyny na odstránenie zistených nedostatkov, požadovať od kontrolovaných osôb potrebné informácie a doklady, požadovať, aby výrobky boli označené vhodným upozornením na riziká, ktoré môžu vyplývať z ich použitia, môže zakázať dodávku a predaj výrobkov, nariadiť účinné a okamžité stiahnutie výrobku z trhu a, ak treba, aj jeho zničenie na náklady kontrolovanej osoby, nariadiť zverejnenie, upozorniť na riziká výrobkov v prípade ohrozenia života alebo zdravia, alebo majetku spotrebiteľov.

    Ako som teda uviedla, z teraz predkladaného zákona o potravinách kontrolu vykonávajú tri orgány minimálne, Štátna veterinárna a potravinová správa, Slovenská obchodná inšpekcia a úrady verejného zdravotníctva. Ide teda o organizácie, ktoré sú v pôsobení ministerstva pôdohospodárstva, ministerstva zdravotníctva a ministerstva hospodárstva.

    Mám za to, že kontrola dodržiavania bezpečnosti potravín bude podľa tohto zákona zabezpečená dostatočne. Za konkrétne porušenie povinnosti vyplývajúce zo zákona môžu kontrolné orgány, samozrejme, uložiť sankcie. Ich ukladanie sa riadi správnym poriadkom a pri priestupku zákonom o priestupkoch. Ide teda o konanie za právomocami orgánov a nie je založené na subjektívnom rozhodnutí jedného človeka, inšpektora, ktorý rozhodne svojvoľne podľa toho, ako ho kto skorumpuje, ako to pred chvíľou tu deklaroval pán poslanec Simon.

    Čo sa týka možnej korupcie za voľbu zákona s nižšou sadzbou, treba povedať, že sadzby sú určené širokým rozmedzím, v rámci ktorého sa konkrétna sankcia určí na základe voľnej úvahy. Ak by mala voľba zákona spôsobiť korupciu, tak treba uviesť, že taký istý priestor na korupciu poskytne aj úplne bežná tzv. správna úvaha správnych orgánov, na základe ktorej sa určuje konkrétna suma pokuty zo zákonom stanoveného rozmedzia. Tu však treba dôverovať slovenským kontrolným orgánom. Podľa môjho názoru pokuty uložiť za konanie, ktoré je priestupkom vo viacerých zákonoch, nie je právne napadnuteľné, nakoľko svojím konaním daný subjekt naplnil znaky všetkých týchto priestupkov a správny orgán má právo sám na základe úvahy zaradiť toto konanie pod jeden z priestupkov v daných zákonoch. Porušenie zákona môže byť teda riešené v správnom konaní alebo v priestupkovom konaní. Oba tieto postupy ukladania pokút sú v praxi úplne bežné. A neviem, prečo z toho vyplývajú obavy pána exministra, že dôjde ku korumpovaniu. Každé rozhodnutie správneho orgánu podľa tohto zákona či už v správnom konaní alebo v priestupkovom konaní je napadnuteľné opravným prostriedkom a je preskúmateľné súdom.

    Nemám v úmysle ďalej naťahovať čas. Chcem len povedať, predkladaný návrh zákona má v prvom rade za úlohu vymedziť právne normy na ochranu zdravia obyvateľstva. Nemá tendenciu občanov, výrobcov či distribútorov potravín alebo obchodníkov šikanovať či komplikovať im život. Prijatím zákona zosúladíme naše právne normy s európskou legislatívou. A myslím si, mali sme tak mať urobené už k 1. 1. 2006. A preto, že to robíme až teraz, je len na škodu veci. Preto vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S faktickou poznámkou sa na vystúpenie pani poslankyne Košútovej prihlásil pán poslanec Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Halecký, máte slovo.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy a páni, prepáčte, že sa ešte raz ozývam, ale vzhľadom na to, že rozhodnutie ministra pôdohospodárstva je tak opakovane napádané, dovolím si uviesť jeden príklad, ktorý by mohol byť dosť presvedčivý. Vieme, že ochorení aids na Slovensku sa vyskytuje zhruba okolo stovky. A vieme, že ten počet za posledné roky sa veľmi nepohybuje k tomu, aby narastal. A viete, aké opatrenia boli prijaté, koľko laboratórií, aké ich široké rozšírenie na Slovensku sa zabezpečilo, a koľko miliónov, dokonca možno ísť aj k sume miliardy, sa poskytlo na to, aby sa tomuto ochoreniu zabránilo rozširovať. A vieme veľmi dobre, že toto opatrenie nenakladá s veľkými finančnými prostriedkami na jeho realizáciu a je dosť účinné, keď už len proti jednej chorobe, ako je trichinelóza, svalovec, ako som už spomínal, vzhľadom na to, že ochorenie je chronické, skoro celoživotné, v zanedbaných prípadoch, myslím si, tieto opatrenia nie sú také, ktoré by sme mali každý deň kritizovať. A hovoríme o medicíne, že má byť medicínou prevencie. Hovoríme o tom, že náš život v budúcnosti bude samá prevencia. A toto je krásny príklad na to, ako predídeme chorobe jednoduchým preventívnym opatrením. A pritom nemusíme obťažovať ako pri aids človeka, že mu odoberáme vzorku krvi, ale obťažujeme zviera. Takže myslím si, že veľa rečí a efekt je trošku iný. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa Košútová, chcete reagovať na faktickú poznámku?

  • Odpoveď z pléna.

  • Ja by som chcela len povedať k tej všetkej hystérii, ktorá sa tu okolo týchto zákonov robí, že nech si uvedomíme, že vlastne ide o ochranu zdravia občanov aj možnože niektoré, by som povedala, obmedzujúce opatrenia alebo teda všetko, čo je v prospech toho občana. Takže musí si rozmyslieť, či chce spraviť niečo preto, aby to zdravie svoje vôbec chcel ochrániť. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Keďže sme vyčerpali vystúpenia všetkých rečníkov, ktorí boli prihlásení do rozpravy písomne, pýtam sa, či sa chce niekto k tomuto bodu prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Simon, pani poslankyňa Tkáčová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    A vystúpi pán poslanec Simon.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, no, ja súhlasím so všetkými opatreniami, ktoré tu odzneli z radov koalície, len musím dodať: Prečo nevytvoriť také legislatívne zázemie, aby ten inšpektor vedel, podľa ktorého zákona má postupovať? Inšpektor nebude vedieť, podľa ktorého zákona má postupovať. A ten návrh zákona musí byť úplne jasný a vykonateľný. Dovoľte, aby som vám zacitoval: „Uvedie na trh produkty živočíšneho pôvodu, ktoré sú alebo boli vyrobené, spracúvané, balené a skladované alebo s ktorými sa manipulovalo v prevádzkarni, ktorá nie je na takúto činnosť schválená, podmienečne schválená podľa tohto zákona, povolená alebo schválená a povolená podľa doterajších právnych predpisov. Kto uvedie takýto tovar, sa potrestá do výšky 5 mil. korún podľa zákona o veterinárnej starostlivosti.“ Ďalší citát: „Vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nie vhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené.“ Definícia alebo podstata týchto dvoch citácií sú rovnaké. Táto druhá pochádza zo zákona o potravinách: „A potrestá sa podľa opraveného návrhu do výšky 10 mil. korún.“ V každom prípade to vykoná veterinár.

    Teraz dovoľte, aby som sa vrátil k ošípaným a k tej časti novely, ktorú som pred chvíľočkou predniesol. Mnohí tu kladiete otázku, že je problém aids, aj to sa rieši, treba konať. Áno, ja s tým súhlasím. Ale prečo, opätovne sa pýtam, sa nerieši divá zverina, ktorá je v lesoch a je najviac ohrozená z hľadiska trichinelózy? A táto sa nerieši. Ale buzerujeme ľudí tým, že musia vykonávať niektoré opatrenia.

    Pani Košútová nám zacitovala zo zákona o potravinách aj zo zákona o veterinárnej starostlivosti, že sú tam vzdelaní ľudia, ktorí vykonávajú túto veterinárnu činnosť, odoberajú vzorky. V zákone o veterinárnej starostlivosti je povinnosť nahlásiť domáce zabíjačky, je povinnosť vyšetrovať na trichinelózu. A to všetko vykonávajú ľudia, ktorí nie sú poučení tak, ako to bolo povedané z úst pani poslankyne. Dovolím si zacitovať z usmernenia regionálnej veterinárnej správy, bodu 2: „Musia byť dodržané požiadavky na vyšetrenie trichinelózy podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie 2075/2005 Európskej komisie.“ Pýtam sa: Ako bude zabezpečená požiadavka na vyšetrenia na trichinelózu, keď nie každá jedna vzorka z tých 300 000 kusov bude vyšetrená? No asi nijako. Keď hovoríme, že to nie je obtiaž, lebo robíme buzeráciu pre svine, tak musím povedať, že to nie je úplne pravda, pretože tie vzorky treba odobrať, treba odniesť, treba odniesť na zvozné miesto, nemôžem to mäso spracovať, nemôžem ho konzumovať, musím čakať na vyšetrenie, pritom nemám zabezpečené, že každá jedna vzorka bude vyšetrená. To odznieva z úst veterinárnych lekárov a to znamená, že nie je jednoznačnosť vykonania tohto zákona. V samotnom zákone sa píše o veterinárnej starostlivosti, že musí tie zabíjačky žiadateľ nahlásiť a musia byť splnené požiadavky na vyšetrenie trichinelózy. Taktiež v sankčnej časti alebo v priestupkoch sa píše, že porušenie povinnosti ustanovuje § 26 bez výnimky na vyšetrenie na trichinelózu. Ako to zabezpečí ten vlastník? No nijako.

    No a dovoľte, aby som sa záverom vrátil ešte k zákonu o potravinách a k zákonu o veterinárnej starostlivosti, prečo nebol prijatý za minulej vlády. No preto, lebo strana Smer – sociálna demokracia požadovala jeho stiahnutie z rokovania na konci minulého volebného obdobia. Ten návrh zákona bol pripravený. Skutočne, všetky kroky, ktoré boli vykonané, boli myslené vážne, k tomu smerovali. A keď sa dostali do Národnej rady, tak v Národnej rade práve strana Smer – sociálna demokracia nemala záujem tento návrh zákona podporiť a ani ho schváliť. Len podotýkam, že v tom istom období v Českej republike prešiel návrh zákona s postihom 50 mil. korún a boli v takej istej situácii, pred voľbami, ako na Slovensku. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S reakciou na vystúpenie pána poslanca Simona sa prihlásili pán poslanec Záhumenský a pán poslanec Slabý. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A ako prvý bude reagovať pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec, ako poľovník by si mohol vedieť, že každý kus diviačej zvery je vyšetrovaný na trichinelózu. Je to povinnosť každého strelca, odobrať vzorky a doručiť ich na Štátnu veterinárnu správu. A až potom je možné použiť divinu, pokiaľ prídu výsledky z vyšetrenia, samozrejme, aj na mor, ale teraz sa hovorí o trichinelóze. Chaos, ktorý tu vzniká, nie právny, ale snažiaci sa vyvolať dojem chaosu a určitého nepokoja vo verejnosti, mi skôr nahráva, aby som povedal, že SMK dochádzajú témy a potrebuje niečím vzbudiť záujem verejnosti, že aj SMK je na politickej scéne a treba nájsť si nejakú zaujímavú tému, ktorá trošku znepokojí ľudí, že sa stará vlastne o ich blaho a o ich bezpečnosť. Neviem, ako chcete dokazovať, že sa staráte o bezpečnosť potravín, keď hovoríme, že nie je potrebné vyšetrovať na trichinelu, keď každý rok býva vyšetrených 10 – 11 prípadov pozitívne diagnostikovaných na trichinelu u ľudí a bola trichinela aj diagnostikovaná aj pri ošípaných. Dva-tri roky dozadu sa diagnostikovala trichinela pri domácej ošípanej, nielen pri diviakoch. Čiže ten chaos a tie problémy sa snažíte vyvolať a hľadať tam, kde nie sú, len preto, aby ste si našli politickú tému. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Slabý.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Simon, na začiatku svojho vystúpenia ste uviedli vetu: „Inšpektor nebude vedieť, podľa ktorého zákona má postupovať.“ Pozrite sa, ak vy nerozumiete právnej norme, je to vaša vec, ale nemôžete a priori predpokladať, že inšpektori sú, čo sa týka chápania napísaného textu, na vašej úrovni. Ja si myslím, že kto chce rozumieť, rozumie, kto nechce rozumieť, zahmlieva. Asi len toľko.

  • Pán poslanec Simon, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

    Zs. Simon, poslanec: No, musím povedať, pán Záhumenský, napriek tomu, že ste veľkým a vášnivým poľovníkom, nie ste úplne v obraze, pretože nie každý kus sa vyšetruje na trichinelózu. A skutočne, nedochádza nám žiadna téma, ale pán minister nech vystúpi pred rečnícky pult a nech povie, podľa ktorého zákona budú konať, podľa ktorej časti toho zákona budú konať, a potom zistíte, že sa zaoberáme práve tými témami, ktoré táto vláda predkladá do Národnej rady a ktoré ťažia občanov.

    Pán predseda výboru Slabý, musím povedať, že asi sme sa poriadne nepochopili. A je mi ľúto, že predseda výboru takýmto spôsobom nechápe súvislosť, pretože možnože výbor nebude prerokovávať zákon o ochrane spotrebiteľov. Ale ako poslanec viem o tejto novele. A sám ste predsedali výboru, keď sme prerokovávali zákon o veterinárnej starostlivosti. A sú tam tie isté opatrenia. Samotný inštitút Kancelárie Národnej rady sa vyjadril, že sú tie návrhy totožné a bude dochádzať k ich prekrytiu. A keď inšpektor nebude vedieť, podľa ktorého zákona má postupovať, ja vám zaručujem, že obchodný reťazec bude sa odvolávať práve na ten druhý zákon, že prečo nie postupovať podľa tohto zákona, ale podľa toho druhého, aby on nemohol dostať pokutu alebo postih podľa tých zákonov, ktoré prijíma táto vláda a predkladáte Národnej rade. A taktiež musím povedať, že takýto krok pomáha jedine len veľkým obchodným reťazcom. A je to na uváženie až na hranicu, či nie je to skutočný zámer a nie je to skutočný cieľ tejto vlády, prijať také opatrenie, kde chránite práve veľkých a nemáte záujem o občana. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ako ďalšia v diskusii vystúpi pani poslankyňa Tkáčová. Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, tiež som si tak ako kolega Simon lámala hlavu, ako začať, pretože tá debata tu skĺzla už skôr do takých osobnejších rovín. A začnem teda tam, začnem na začiatku, aké boli ambície predkladateľa tejto novely zákona o potravinách, po prvé, aby platila zásada jedenkrát a dosť, po druhé, aby pokuty za porušenie zákona boli odstrašujúce. A, po tretie, hlavným cieľom mal byť postih hlavne veľkých obchodných reťazcov. Ani jeden z týchto cieľov ale predložená novela nenapĺňa v tej podobe, ako ste ju dostali v spoločnej správe do svojich lavíc. Je predložením úplne nového znenia novely. Už to by bolo podľa môjho názoru dôvodom na vrátenie novely predkladateľovi na prepracovanie.

    Ja oceňujem kolegu Čecha, spoločného spravodajcu, ktorý si dal skutočne na návrhu zákona záležať, odviedol kus statočnej práce. Ale, kolega, ozaj vám tiež nie je už trápne, že predkladáte aspoň päťdesiaty piaty pozmeňujúci návrh, pokiaľ sa týka výšky pokút?

    Zásada jedenkrát a dosť, ako už aj kolega Simon povedal, je upravená vágne. Inšpektor môže, ale nemusí dať návrh na odobratie živnostenského opatrenia. Slovíčko „môže“ znamená, že je na ľubovôli tohto daného inšpektora, či to urobí. Priestor pre korupciu, ktorý sa tak vytvára, je obrovský. A zároveň sa dá využiť aj na konkurenčný boj medzi firmami. Preto SDKÚ – DS predložila už vo výbore pozmeňujúci návrh k predmetnému ustanoveniu v § 19, ale kolegovia neboli náchylní, aby toto ustanovenie, ktoré upresňuje povinnosť inšpektora, podporili. Tento návrh je zapracovaný aj v spoločnom pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Simon. A prosím vás, kolegovia, aby ste ho podporili.

    Pokiaľ sa týka tých odstrašujúcich pokút, tak pozmeňujúcimi návrhmi sa z 50 mil. stalo zrazu 10 mil. Myslím si, že táto výška je odstrašujúca pre malých, pre stredných podnikateľov, ale nie pre tých, proti ktorým mala byť táto výška zameraná. Čiže platí to, čo som povedala už vo svojom prvom vystúpení pri prvom čítaní, že najviac na chaos v potravinárskej legislatíve doplatia tí najmenší. A platí to, čo stále tvrdíme. Zmätok v pokutovaní má slúžiť na to, aby v konečnom dôsledku obchodné reťazce sa v tomto chaose vyhli veľkým pokutám. Dokonca si myslíme, je to také dôvodné podozrenie, že možno ide aj o nejakú kuloárnu dohodu ministerstva a týchto reťazcov na znefunkčnení postihov. Za tento chaos v potravinárskej legislatíve nesie politickú zodpovednosť minister pôdohospodárstva, a to v plnej miere. Budeme pozorne sledovať, akým spôsobom bude konať Štátna veterinárna správa, akým meradlom bude merať pri jednotlivých kontrolovaných subjektoch. Ak tento chaos v legislatíve bude spôsobovať ďalej, že bude na pultoch pokazené mäso, nekvalitné potraviny, skutočne aj my podporíme iniciatívu, aby tieto potraviny boli zasielané na Úrad vlády.

    Ale podstata diskusie o výkone kontroly by podľa môjho názoru predsa len mala byť zameraná niekam troška inam. Problémom kontroly potravín na Slovensku nie je ani nedostatočná legislatíva, ani výška alebo nízke pokuty, ale výkon kontroly. V zmysle požiadaviek Európskej únie my sme vybudovali kontrolu inštitucionálne, ale výkon kontroly zaostáva. Podľa niektorých názorov je dokonca na úrovni spred roku 1989. Máme slabo zaplatených inšpektorov, preto nám odborníci utekajú do súkromného sektora. Chýbajú referenčné rámce výkonu kontroly, teda kontrolovaný subjekt nevie, podľa akých pravidiel bude kontrolovaný. Zároveň platí, že kompetenčne je výkon kontroly roztrieštený medzi dve ministerstvá. Riešením by bolo, aby úradnú kontrolu potravín vykonával samostatný orgán potravinového dozoru nezávislý od ministerstva pôdohospodárstva, ale nezávislý aj od ministerstva zdravotníctva. Kontrola sama osebe nemá byť kladivom na výrobcov a na predajcov. Má spĺňať základný cieľ, a to zabezpečiť v spolupráci s kontrolovaným subjektom, aby sme dostali na stôl zdraviu neškodlivé potraviny. Kontrola má byť konštruktívna, má byť preventívna a má pristupovať k jednotlivým producentom podľa osobitostí ich výroby. Represie majú nastúpiť tam, kde nie je vôľa napĺňať podmienky a pripomienky úradnej kontroly.

    Dámy a páni, toto sú výhrady SDKÚ – DS, prečo klub SDKÚ nebude hlasovať za návrh zákona.

    A ešte mi na záver dovoľte niekoľko viet k tým nešťastným ošípaným. Myslím si, že aj tu nedebatujeme presne o podstate, pretože tu nejde o to, aby sa úradná kontrola nevykonávala, aby sa nechránilo zdravie občanov, na to stačí monitoring, ktorý vyhlási Štátna veterinárna správa. Nepotrebujeme to dostávať do zákona pod hrozbou pokuty 1 mil. korún. Ja si myslím, že oprávnene sa občania cítia šikanovaní. A aká je účinnosť tejto kontroly? Ide o to, či vieme zabezpečiť, aby sa pri tej domácej zabíjačke skutočne neskonzumovalo ešte pred dostavením výsledkov kontroly o tri-štyri dni aj tepelne neopracované mäso a výsledok sa vlastne dozvedel ten, ktorý vykonáva zabíjačku, až po funuse.

    Takže toľko som vám chcela k tomu povedať. Ďakujem vám za pozornosť, kolegovia a kolegyne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne Tkáčovej sa prihlásili pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Košútová a pán poslanec Simon. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A ako prvá má slovo pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, vy horlíte, aby kontroly inšpekcie boli nezávislé. Veď máme Slovenskú obchodnú inšpekciu. Tá je nezávislá. Ale to aj ministerstvá musia mať. Predsa nie je prekonaná téza, že kto spravuje, ten má aj riadiť a kontrolovať. Čiže jedna zložka riadenia je aj vykonávanie kontroly. Takže tam ja nevidím problém.

    A myslím, že vaša pripomienka o tom, že ľudia o 4 dni po zabíjačke sa dozvedia výsledok a predtým by už mohli skonzumovať tepelne neopracované mäso, to je pre mňa úsmevné, pretože, myslím, tie 4 dni môže počkať každý. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalšia s faktickou poznámkou je pani poslankyňa Košútová.

  • Vážená pani kolegyňa, vo svojom vystúpení ste napadli výkon kontroly pri kontrole potravín. Preto sa chcem opýtať, prečo bola na ministerstve pôdohospodárstva v čase, keď toto ministerstvo šéfoval pán Simon, zrušená sekcia potravinového dozoru. Táto sekcia zabezpečovala v súlade s požiadavkami Európskej únie výkon kontroly potravín rastlinného i živočíšneho pôvodu v obchodnej sieti. Jeho rozhodnutím sa spojila sekcia do tzv. odborného úseku, kde boli úplne odlišné problematiky ochrany zdravia zvierat a ľudí a veterinárnej starostlivosti. Tento krok vniesol chaos do implementácie voľby platného zákona o potravinách a zákona o veterinárnej starostlivosti, nakoľko počas existencie sekcie potravinového dozoru táto výlučne postupovala podľa zákona o potravinách, čo je v súlade s kontrolnými postupmi Európskej únie. Mám za to, že to bolo za riadenia vášho ministerstva, teda času vášho ministerstva, keď ste pristúpili k znefunkčneniu dozoru a možno aj k vytvoreniu priestoru pre nekalé a nepoctivé podnikanie, ktoré teraz tak kritizujete. Ďakujem.

  • Ako posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Simon.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem. Ja by som chcel reagovať na pani poslankyňu Tkáčovú. A v plnej miere to, čo povedala, podporujem. A žiadam ctenú snemovňu, aby ten poslanecký návrh, ktorý bol predložený, bol podporený.

    A ja by som jej doporučil, že mohla kľudne povedať alebo by mohla povedať v reakcii na pani Košútovú aj na pani Tóthovú asi to, že podpredseda HZDS sa vyjadril vo vzťahu k tým ošípaným, že je to buzerácia, že ťažko teda pochopiť, ako vystupuje potom celé HZDS.

    Čo sa týka pani Košútovej, tam treba povedať, že žiadna sekcia nevykonáva kontrolu, vykonáva ju Štátna veterinárna a potravinová správa. Takže, pani kolegyňa, ja vám doporučím, aby ste to povedali. Ďakujem.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Lebocký, vy ste sa prihlásili už vtedy, keď som uzatvorila možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami, takže na predchádzajúce faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pani kolegyňa Tóthová, ja by som vás chcela upozorniť, že SOI-ka je kontrolný orgán predaja, nie kontroly bezpečnosti potravín. Hovoríte troška mimo veci, pretože orgán dozoru pri výrobe a distribúcii potravín je Štátna veterinárna a potravinová správa. A okrem toho vám dávam do pozornosti, že Európska únia neupravuje, akým spôsobom má byť inštitucionálne budovaný výkon kontroly. Sama Európska únia má potravinový dozorný orgán v Dubline, ktorý je samostatný.

    A pokiaľ sa týka pani poslankyne Košútovej. Vaša otázka nebola nasmerovaná správnym smerom. Neviem o tom, že ja alebo ktokoľvek z nás by vlastnil ministerstvá, vy ste tu spomenuli „vaše ministerstvo“ a neviem aké ministerstvo. Okrem toho si myslím, že už vám odpovedal aj kolega Simon. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem zároveň rozpravu za skončenú.

    A chcem sa opýtať, či chce zaujať stanovisko navrhovateľ. Máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka parlamentu. Pôvodne som nechcel reagovať, ale ja ako človek aj ako sudca a už aj ako minister žasnem, ako je možné, že aj takéto fórum je zneužívané neustále na proklamácie a propagandu boja proti korupcii. Toto, čo teraz poviem, nechcem, aby bolo vnímané osobne, vo vzťahu ani k poslancovi Simonovi, ani k poslankyni pani Tkáčovej, ale hovorilo sa tu, že prijatím tohto zákona sa znižuje prah boja proti korupcii. Ja chcem povedať, že ešte proklamáciou a neustálou propagandou boja proti korupcii samotný propagátor nie je v priamej úmere s tým, že vôbec nie je korupčník alebo je najmenší korupčník. Ja na rozdiel od týchto ľudí som aj korupčníkov zatváral a nehovorím o sebe, že bojujem proti korupcii a tak ďalej. Vráťme sa do krátkej histórie aj tohto parlamentu na koniec roka 2005. Predtým bývalá vládna koalícia zriadila Špeciálny súd ako najúčinnejší prostriedok boja proti korupcii. I keď ja tvrdím, že Špeciálny súd a žiaden súd nesmie a nemôže bojovať proti ničomu, súd musí rozhodovať podľa zákona a podľa skutkového stavu. Ale ten istý parlament, ktorý zriadil Špeciálny súd na sklonku roku 2005, pred televíznymi obrazovkami, pred celým slovenským národom predvádzal, nazvem to mierne, určité formy korupčného správania, pokiaľ išlo o kupčenie s poslancami. Nechcem sa tým dotknúť práve strany SMK, pretože tá mala s tým vtedy veľký morálny problém, aj pán predseda strany to povedal. Čiže, ešte raz opakujem, hovoriť o boji proti korupcii a neurobiť konkrétne skutky v boji proti korupcii, je to iba mediálna propagandistická hra pre obyvateľov. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Žiada si záverečné slovo aj spoločný spravodajca? Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. I keď tu už pán poslanec Simon nie je, musím zaujať stanovisko aj k jeho vystúpeniam. A veľmi rád by som mu povedal, že predložený návrh novely zákona o potravinách, ktorý predkladal on v decembri minulého roka, bol totožný s návrhom, ktorý ešte ako minister pôdohospodárstva predkladal v máji roku 2006 do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Aj jeho poslanecká novela zvyšovala postih pri zistení nedostatkov z pôvodnej maximálnej sadzby 1 mil. na 50 mil. Sám pán poslanec Simon sa vyjadril v minulosti, že preteky vo výške pokút nie sú na prospech občana, a sám sa vyjadril k rozdielnym pokutám v zákone o veterinárnej starostlivosti a zákone o potravinách.

    Tento predkladaný vládny návrh zákona bol prerokovaný so zväzmi a združeniami pôsobiacimi v oblasti potravinárstva. Jednotlivé správne delikty boli oproti vášmu návrhu, pán poslanec, vyšpecifikované, čo prispieva k transparentnosti procesu. A zároveň sú navrhnuté tak, aby neprišlo k likvidácii malého a stredného podnikania a nezničila sa potravinová sebestačnosť štátu a konkurencieschopnosť potravinárskeho priemyslu. Podiel tohto priemyslu na HDP, to viete, nedosahuje ani 1 % s prispením aktivít aj vášho pôsobenia a vašej vlády, keď prostriedky z Európskej únie boli prerozdelené do vybraných podnikov, ktoré sú v súčasnosti v konkurze alebo v rukách zahraničného kapitálu, a štátna pomoc do potravinárstva sa obmedzila „až“ na 20 mil. korún pre 15 spracovateľských odvetví.

    Výšky pokút, ktoré v súčasnosti sú navrhované, sú porovnateľné s výškami pokút v štátoch Európskej únie, ale zostávajú v záujme bezpečnosti potravín stále na mierne vyššej hranici, a to z toho dôvodu, že podnikateľské prostredie v porovnaní s ostatnými štátmi Európskej únie nie je vyrovnané. Tie isté obchodné systémy sa lepšie a etickejšie správajú k dodávateľom a spotrebiteľom u našich západných susedov ako u nás.

    Navyše, prísnosť vládnej novely sa preukazuje aj v tom, že umožňuje pri opakovanom zistení nedostatku do roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia uložiť pokutu v dvojnásobnej sume. Pri opakovanom porušení najzávažnejších deliktov, ako je predaj potravín, ktoré nie sú bezpečné, sú zdraviu škodlivé, skazené, nevhodné pre ľudský konzum a ktoré ohrozujú zdravie spotrebiteľov, sa navrhuje pokuta vo výške od 10 mil. do 50 mil. korún.

    Navyše, tak ako je zvykom v krajinách Európskej únie, zavádza sa v novele aplikácia trestného práva pri úmyselnom ohrození alebo nedbanlivom ohrození zdravia ľudí potravinami.

    Na základe uvedeného konštatujem, že vládny návrh zákona rieši oproti vášmu poslaneckému návrhu pokuty komplexne, spravodlivo a adekvátne. Preto si dovolím požiadať ctenú snemovňu, aby tento návrh zákona podporila a schválila. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej v rokovaní Národnej rady budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 111 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 111a.

    Prosím pána ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dôvodom predloženia vládneho návrhu zákona je potreba prebratia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/9/ES o inšpekcii a overovaní správnej laboratórnej praxe a smernice 2004/10/ES o zásadách správnej laboratórnej praxe do právneho poriadku Slovenskej republiky.

    Cieľom návrhu je zosúladiť znenie zákona so smernicou 98/8/ES a legislatívne doriešiť prechod kompetencií v súvislosti s prechodom Centra pre chemické látky a prípravky z Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky do pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V tejto súvislosti bolo potrebné dopracovať čl. II a čl. III predloženého návrhu, pričom do čl. II bola zapracovaná novela zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ktorá podrobnejšie upravuje správne poplatky v oblasti postupnosti krokov Centra pre chemické látky a prípravky pri autorizácii a registrácii biocídnych výrobkov, a do čl. III bola zapracovaná novela zákona č. 217/2003 Z. z. o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím sa zabezpečuje vykonanie zmeny súvisiacej s prechodom kompetencií Centra pre chemické látky a prípravky z Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky na Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky pri biocídnych výrobkoch. Zároveň sa precíznejšie upravuje § 12 ods. 3 zákona č. 217/2003 Z. z. o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh v otázke jednoznačnosti postupu centra pri posudzovaní predloženej dokumentácie.

    Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o schválenie predloženého návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Milanovi Rehákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 111), v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku (ďalej „gestorský výbor“) k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v druhom čítaní v súlade s § 79 Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 184 z 13. decembra 2006 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 24. januára 2007 a v gestorskom výbore do 26. januára 2007, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predloženému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prerokovali výbory, ktorým bol pridelený návrh na prerokovanie, nasledovne.

    Ústavnoprávny výbor odporučil uznesením č. 74 Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval návrh zákona 23. januára 2007 a uznesením č. 79 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody prerokoval návrh zákona 23. januára 2007 a uznesením č. 93 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami uvedenými v uznesení.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto správy vyplývajú nasledujúce pozmeňujúce návrhy. V spoločnej správe bolo uvedených 16 pozmeňujúcich návrhov, ktoré máte v svojej spoločnej správe, tieto nebudem čítať.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 16 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 89 ods. 4, § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 97 z januára 2007.

    Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ho právomocami podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

    To je z mojej strany všetko. Otvorte rozpravu k predloženému návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Laššáková, pán poslanec Halecký. Dobre. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    A zároveň pred hlasovaním vyhlasujem 5-minútovú prestávku, čiže o 5 minút budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, by som vás poprosil, keby ste zaujali miesta, pristúpime k plánovanému hlasovaniu. Zároveň prosím poslancov, ktorí sú ešte mimo rokovacej sály, aby sa do nej dostavili.

    Ešte raz poprosím vážených kolegov, aby zaujali miesta pri svojich hlasovacích zariadeniach, aby mohli uplatniť svoje hlasovacie právo.

    Ešte raz poprosím o zaujatie miest, pretože osobitne vážení kolegovia z KDH sú netrpezliví, tak im nespôsobujme traumu. Ďakujem pekne.

    Takže ak dovolíte teraz vážne, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

  • Hlasy v sále.

  • Pani poslankyňa Mazúrová, procedurálnu otázku k hlasovaniu máte? Nie. Zrejme je to omyl. Takže ak dovolíte ešte raz, poprosím o koncentráciu. Pristúpime teda k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

    Najskôr budeme hlasovať v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Podmanického a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení zákona č. 394/2000 Z. z.

    Máme to uvedené pod tlačou 187.

    Spravodajcom je predseda navrhnutého gestorského výboru pre kultúru a médiá pán poslanec Pavol Minárik. Prosím ho, aby uviedol hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, k tomuto návrhu vystúpili dvaja poslanci, pani poslankyňa Sabolová a pán kolega Rafaj. Pani Sabolová navrhla, aby sa medzi výbory, ktoré prerokujú tento návrh zákona, zaradil aj výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Takže potom keď odhlasujeme postúpenie návrhu do druhého čítania, budeme najskôr hlasovať o tomto návrhu a potom o zaradení do ostatných výborov.

    Tak ako som v spravodajskej správe uviedol, čo budem navrhovať, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že budeme postupovať podľa § 73 ods. 3 písm. c), teda že postúpime tento návrh zákona do druhého čítania.

  • Vážení kolegovia, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 111 poslancov, zdržalo sa 20 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu pani Sabolovej, že tento návrh zákona prerokuje aj výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 128 poslancov, zdržali sa 2 poslanci, nehlasovali 2 poslanci.

    Tento návrh sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán predsedajúci, dajte teraz hlasovať o zaradení návrhu na prerokovanie do ostatných výborov s tým, že gestorským výborom bude výbor pre kultúru a médiá a lehoty na prerokovanie návrhu budú do 15 a 16. marca 2007.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 130 poslancov, zdržali sa 2 poslanci, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Teraz poprosím povereného člena výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Juraja Lišku, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslanie chirurgického tímu ozbrojených síl Slovenskej republiky do misie OSN UNIFIL na území Libanonu na dve rotačné obdobia po dobu dva a pol miesiaca na plnenie úloh v prospech personálu INIFIL, miestneho obyvateľstva alebo ktorejkoľvek inej, aj nepriateľskej osoby (podľa Ženevských konvencií).

    Máme to pod tlačou 194.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako som ho uviedol s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 132 poslancov, zdržal sa 1 poslanec, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia k návrhu na vyslanie chirurgického tímu ozbrojených síl Slovenskej republiky do misie OSN UNIFIL na území Libanonu.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Teraz poprosím spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru pani poslankyňu Janku Laššákovú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2004 Z. z. o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Máme to pod tlačou 167.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpili traja poslanci, pričom pán poslanec Lipšic podľa § 73 ods. 3 písm. b) dal procedurálny návrh, aby sa nepokračovalo v rokovaní o návrhu zákona. Prosím, dajte o predloženom návrhu hlasovať.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 58 poslancov, proti 71 poslancov, zdržali sa 3 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Ďalej.

  • Keďže sme neschválili procedurálny návrh, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku navrhuje prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 97 poslancov, za návrh 77 poslancov, proti 16 poslancov, zdržali sa 2 poslanci, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, zahraničnému výboru, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní určené výbory do 15. marca tohto roku a gestorský výbor do 16. marca 2007. Prosím, dajte o tomto hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za 111 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa 9 poslancov, nehlasovalo 9 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o európskom družstve.

    Máme to pod tlačou 118.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Lucii Žitňanskej a poprosím ju, aby hlasovanie uvádzala.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 134 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrhy zo spoločnej správy sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 135 poslancov.

    Návrh sme schválili.

    Vzhľadom na túto skutočnosť pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania a pýtam sa, či niekto z poslancov chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Nie.

    Vyhlasujem, vážené kolegyne, kolegovia, rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporučením gestorského výboru schváliť ho. Ďakujem pekne.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh 133 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o európskom družstve.

    Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Teraz poprosím poverenú členku ústavnoprávneho výboru pani poslankyňu Katarínu Cibulkovú, aby uviedla návrh uznesenia k

    informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2006 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2007.

    Máme to pod tlačou 193.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem. Keďže v rozprave k tomuto bodu programu nikto nevystúpil a nebol podaný žiaden iný návrh, dajte, pán predsedajúci, hlasovať o nasledujúcom znení návrhu uznesenia Národnej rady: „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2006 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2007.“

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 133 poslancov, zdržal sa 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia, ktorým Národná rada uvedenú informáciu vzala na vedomie.

    Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov,

    tak ako to máme pod tlačou 129.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Jánovi Čechovi, aby hlasovanie uvádzal. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili štyria poslanci, ktorí podali celkom 15 pozmeňujúcich návrhov. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať zo spoločnej správy o bodoch 1, 3, 4, 5, 7, 8, 10 až 16, bode 17 okrem odsekov 1, 2, 4 a 5, ku ktorým som podal pozmeňujúci návrh a o ktorých sa bude hlasovať osobitne, ďalej, o bodoch 18, 19 a 20 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 114 poslancov, za 92 poslancov, zdržalo sa 16 poslancov, nehlasovalo 6.

  • Hlasy z pléna.

  • Ak vám rozumiem, sú nejaké zásadné výhrady voči tomuto spôsobu hlasovania? A v čom majú spočívať? Môže to niekto vyjadriť?

  • Hlasy z pléna.

  • Hlasovali sme okrem štyroch podbodov...

  • Hlasy v sále.

  • Páni kolegovia, len kľud teraz. Pokiaľ ide o racionálne výhrady, snažím sa vám rozumieť. Pán spravodajca pri bode 17, ktorý má 5 alebo 6 podbodov, tak povedal, že nemáme hlasovať o štyroch bodoch, vzhľadom na to, že o tých má iný pozmeňujúci návrh. A o tej zvyšnej časti sa hlasovalo za. Je to úplne čisté, prekonzultoval sa tento návrh predtým. Nemyslím si, že by bol problém. Ak bude akýkoľvek problém, je možné vzniesť námietku, budeme to, samozrejme, veľmi pozorne počúvať. Ale je to prekonzultované, konzultovalo sa o tom aj s legislatívnym odborom, je to úplne v poriadku. V bode 17 sa menia jednotlivé ustanovenia tuším ja neviem § 28. A je nový návrh. Čiže sa teraz nehlasuje o tých súčastiach, ale hlasuje sa o súčastiach pod číslami tuším 3 a 6. To je úplne v poriadku. Budeme pokračovať ďalej.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 2 a 9 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť.

  • Pán spravodajca, urobíme malú 5-minútovú prestávku.

    Poprosím vážených kolegov, ktorí majú pocit, že vedia k veci niečo povedať, keby sem prišli, preberieme to, aby sme pokračovali ďalej.

  • Technická prestávka.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, pokúsime sa váženým kolegom z opozície teda vyjsť v ústrety v tom zmysle, že ešte raz pán spravodajca vysvetlíte, ako budeme hlasovať. Dáte opätovné hlasovanie k bodu 17, teda v tejto časti o návrhoch, ktoré zo spoločnej správy odporúčate schváliť, s tým, že k bodu 17 dáte stanovisko. Tie prvé, samozrejme, musí dať potom do toho bodu 17, ktoré sa neschvália. A potom budeme hlasovať následne o návrhoch, ktoré vyšli z rozpravy.

    Takže budeme opakovať toto hlasovanie.

    Ešte raz poprosím uviesť...

  • Ruch v sále.

  • Poprosím pána spravodajcu, aby teda uviedol opätovné hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch v druhom čítaní tohto návrhu zákona.

    Pri tom hlasovaní, ktoré sa dotýkalo pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú v spoločnej správe výborov, rušíme to hlasovanie.

    A hlasujeme opätovne o týchto návrhoch s tým, že poprosím, aby to pán spravodajca vysvetlil.

  • Hlasy v sále.

  • Prosím o kľud. Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1, 3, 4, 5, 7, 8, 10 až 16, 18, 19, 20 spoločne. Uvedené body odporúča gestorský výbor schváliť.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme, prosím.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh 114 poslancov, zdržalo sa 18 poslancov.

    Tieto návrhy sme schválili.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Budeme hlasovať o bode 17 spoločnej správy, kde v tomto bode časti 1, 2, 4 a 5, ja som to ohlásil v rozprave, odporučím neschváliť.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán spravodajca, ak tomu dobre rozumiem, z bodu 17 budeme o ňom hlasovať tak, že nebudeme hlasovať pod bodmi 1, 2...?

  • Reakcia z pléna.

  • Vážené kolegyne, vzhľadom na to, že teda ukazuje sa, že sú tu isté drobné nezrovnalosti, ktoré treba vyriešiť, prerušujem hlasovanie o tomto bode programu, budeme pokračovať hlasovaním o tomto bode programu zajtra o 11.00 hodine.

    Vážené kolegyne, tým sme vyčerpali program hlasovania o tých bodoch programu, ktoré sme prerokovali v terajšom popoludňajšom programe, budeme ďalej pokračovať v našom programe podľa stanoveného plánu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, takže ďalej v našom programe pokračujeme v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Poprosím o zaujatie miest pána ministra hospodárstva pána Jahnátka a spoločného spravodajcu výborov pána Milana Reháka.

    V doterajšom priebehu odzneli vystúpenia navrhovateľa a spravodajcu.

    Do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Laššáková a pán poslanec Halecký. Ešte uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    A zároveň odovzdávam slovo pani poslankyni Laššákovej. Máte slovo, pani poslankyňa Laššáková.

  • Priznám sa, neviem, ako teraz mám pokračovať. Ďakujem za slovo. Dámy, vážení páni, ja si myslím, že v rozprave už pani Laššáková vystúpila. Nie?

  • Odpoveď z pléna.

  • Pán spravodajca, poprosím vás, keby ste zaujali miesto pre spravodajcu výborov.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Laššáková, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, dovoľte mi, aby som predložila krátky pozmeňujúci návrh k prerokúvanému návrhu vládneho zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 163/2001 Z. z. o chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte ako tlač 111. Naozaj ide len o legislatívnotechnickú úpravu. A môj pozmeňujúci návrh má celkom dva body.

    Po prvé. V čl. I bode 4 § 30d ods. 12 a § 30e ods. 5 sa vypúšťa odkaz 23f nad slovom „republiky“.

    Po druhé. V čl. I bode 4 § 30g sa slová „poznámky pod čiarou k odkazom 23fc až 23fe znejú“ nahrádzajú slovami „poznámky pod čiarou k odkazom 33fc a 23fd znejú“ a v poznámke pod čiarou k odkazu 23fd sa vypúšťajú tieto slová: „§23 ods. 1 písm. d) zákona č. 264/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 26 zákona č. 264/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov“.

    Odôvodnenie. Vypustenie odkazov sa navrhuje z dôvodu samostatného vecného riešenia náležitostí osvedčenia v návrhu zákona, § 30d ods. 10. V súvislosti s vypustením odkazov je potrebné upraviť aj text poznámok pod čiarou v § 30g návrhu zákona.

    Ďakujem pekne za pozornosť a prosím o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Halecký. Má slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dovolím si v súvislosti s týmto zákonom upozorniť na niektoré otázky, ktoré, myslím si, zvýraznia jeho dôležitosť, aj keď sa zdá, že je to čisto legislatívny a technický zákon.

    Myslím si, že je všeobecne známa vec, že zdravotný stav obyvateľstva, o ktorom sme už hovorili pri predchádzajúcom zákone, zákone o potravinách, sa odráža aj v tomto zákone o chemických látkach, pretože vytvára legislatívne a technické podmienky, aby sme mohli monitorovať životné prostredie, aby sme mohli monitorovať tým pádom aj zdravotný stav obyvateľstva.

    V tejto súvislosti si dovolím uviesť niekoľko čísiel, pokiaľ dovolíte, ktoré by zdôraznili, že ekológia, životné prostredie, chémia, chemické látky sú vážnym problémom nielen terajšej doby, ale aj perspektívne budúcnosti. Chcem uviesť, že zdravie ohrozuje zhruba 10 mil. chemických látok, z toho 100 000 látok, ktoré sú vyrobené komerčne. Ročne sa vyrába 200 až 300 chemických látok nových, čo vytvára veľmi veľké ohrozenie pre ekológiu a naše zdravie. V samotnej Európe je produkcia chemických látok zhruba okolo 38 % v celosvetovom meradle. To znamená, že Európa, Európska únia, kde sme aj my, je určitým zdrojom aj legislatívnych postupov nielen v ochrane ovzdušia, ale aj v ochrane zdravia, pôdy a podobne.

    V tejto súvislosti je potrebné povedať, že už v našom štáte existujú systémy, ktoré monitorujú stav chemických látok. A je to štátom kontrolovaná databáza chemických látok, tzv. systém InChem, ktorý eviduje 7 000 položiek chemickej substancie. Existuje aj databáza toxických látok a je to InChemTox, kde je evidovaných a čiastočne monitorovaných aj 700 látok. Systematické hodnotenie chemických látok potvrdzuje, že približne 70 % všetkých chemických látok je nebezpečných pre zdravie. Opakujem, 70 % chemických látok je nebezpečných pre zdravie. A to je memento, aby sme vytvorili atmosféru, ale aj legislatívny a technický systém taký, ktorý by to ohrozenie minimalizoval, podľa možností i odstránil. Nehovorím už o dopade na životné prostredie a nehovorím o dopade, dajme tomu, na zvieratá, čo dosť zdôrazňujú ochrancovia prírody a zvierat.

    V tejto súvislosti po preštudovaní tohto zákona môžem konštatovať, že sa vytvárajú štandardné podmienky, ale aj štandardné postupy, aby vydávanie osvedčenia o správnosti a o správnej laboratórnej praxi, takisto aj uznávanie výsledkov skúšok a štandardizácie a metód bolo na úrovni európskej. Dokonca sú tam aj legislatívne podmienky, aby bol vytvorený tzv. národný program inšpekcie testovaného pracoviska. Takže vydávanie osvedčení či už pre fyzické alebo pre právnické osoby zodpovedá štandardom. A predpokladám, že pokiaľ tento zákon sa bude dodržiavať, budú vytvorené podmienky, aby uvedené pracoviská boli nielen štandardné v našej krajine, ale aj porovnateľné s pracoviskami v európskom meradle, a teda aby vytvárali podmienky, ktoré by boli aj z pohľadu možnej podnikateľskej aktivity alebo vytvárania zisku porovnateľné.

    Takže z týchto aspektov pokladám ten zákon za dôležitý a, samozrejmá vec, odporúčam ho podporiť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali vystúpenia poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy.

    Vyhlasujem teda rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa navrhovateľa, či chce k rozprave zaujať stanovisko. Ďakujem pekne.

    Spravodajca, chce zaujať stanovisko k rozprave?

    Ďakujem pekne, vážení páni.

    Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať ďalším bodom programu, a to druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 238/2006 Z. z.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 116 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 116a.

    Poprosím pána ministra opäť hospodárstva pána Ľubomíra Jahnátka, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi odôvodniť v rámci druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 238/2006 Z. z.

    Široký program mierového využívania jadrovej energie v Slovenskej republike si vyžaduje odborne zdatný, personálne a materiálne vybudovaný a finančne zabezpečený dozorný orgán nad jadrovou bezpečnosťou. Túto funkciu plní Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky. Preto, aby svoje kompetencie mohol vykonávať na porovnateľnej úrovni s inými dozornými orgánmi v rámci stredoeurópskeho regiónu, je nevyhnutné navýšiť rozpočtové možnosti úradu, avšak bez zvyšovania nárokov na štátny rozpočet.

    Podstata návrhu zákona spočíva v tom, že sa do právneho poriadku Slovenskej republiky zavádza povinnosť pre držiteľov povolení podľa atómového zákona prispievať na výkon štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou ročnými príspevkami v závislosti od predmetu činnosti, resp. v závislosti od typu povolenia vydaného Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky. Uvedená povinnosť ročných príspevkov sa bude vzťahovať najmä na prevádzkovateľov jadrových zariadení, ktorí majú v energetickom sektore principiálne monopolné postavenie, nakoľko v podmienkach Slovenskej republiky ide len o dva subjekty, a to o Slovenské elektrárne, akciová spoločnosť, a Jadrovú vyraďovaciu spoločnosť, akciová spoločnosť. Uvedený model financovania umožní Úradu jadrového dozoru dosiahnuť také finančné zdroje na napĺňanie všetkých jeho dozorných činností, ktoré sú čiastočne porovnateľné s finančnými zdrojmi dozorných orgánov nad jadrovou bezpečnosťou v stredoeurópskom regióne, v štátoch s porovnateľným jadrovým programom so Slovenskou republikou. Takýto model financovania nie je v európskom a svetovom kontexte ojedinelý a je v základných rysoch zavedený vo viacerých štátoch, ako je Fínsko, Maďarsko, Bulharsko či Spojené štáty americké.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorých bol návrh zákona prerokovaný, vyjadrili jednoznačný súhlas a podporu zákonu, a preto verím, že aj plénum Národnej rady Slovenskej republiky si osvojí tento prístup.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, na základe uvedených skutočností si dovoľujem požiadať vás o podporu vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 238/2006 Z. z. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Miroslavovi Kotianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 238/2006 Z. z. (tlač 116), v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 238/2006 Z. z., v druhom čítaní v súlade s § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 185 z 13. decembra 2006 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 24. januára 2007 a v gestorskom výbore do 26. januára 2007, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 238/2006 Z. z., prerokovali výbory, ktorým bol pridelený nasledovne.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 16. januára 2007 a uznesením č. 73 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh zákona 24. januára 2007 a uznesením č. 90 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v prílohe uznesenia.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval návrh zákona 23. januára 2007 a uznesením č. 86 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody prerokoval návrh zákona 23. januára 2007 a uznesením č. 54 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.

    Z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu vyplývajú pozmeňujúce návrhy.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pozmeňujúce návrhy máte všetci v spoločnej správe, takže ich nebudem čítať. Gestorský výbor odporúča tieto pozmeňujúce návrhy schváliť. Gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o bodoch 1 až 3 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 101 z 26. januára 2007.

    Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ho právomocami podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

    Vážený pán predsedajúci prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa následne hlásim.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Mikuš Tibor. Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť hlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Mikuš ešte poprosím chvíľočku, ešte prvý sa hlásil do rozpravy spravodajca, takže slovo má spravodajca. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 238/2006 Z. z. (tlač 116). Predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý upravuje názov zákona.

    V názve zákona sa na konci pripájajú tieto slová: „a ktorým sa mení zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom, s rádioaktívnymi odpadmi, zákon o jadrovom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 528/2006 Z. z.“.

    Názov zákona sa upravuje v nadväznosti na doplnenie nového článku. Je to bod 2 spoločnej správy. Ďakujem za pozornosť.

  • Odpoveď z pléna.

  • Ďakujem. Vás poprosím, aby ste si sám sebe odovzdali písomné znenie tohto pozmeňujúceho návrhu.

    A teraz odovzdávam slovo pánovi poslancovi Mikušovi. Máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predmetný zákon rieši problematiku naozaj života a smrti každej ekonomiky v Európskej únii, a teda aj Slovenskej republiky. Prispieva k tomu, aby každá ekonomika a v tomto prípade Slovenská republika mala k dispozícii naozaj životnú silu, ktorou je elektrická energia. Na to, aby bola každá ekonomika spoľahlivo a bezpečne zásobovaná elektrickou energiou, treba nielen dodávateľské a inžinierske kapacity, ale mať aj zodpovedajúce kapacity, ktoré zabezpečujú spoľahlivosť a bezpečnosť prevádzky jadrových elektrární. Úrad jadrového dozoru nepochybne túto úlohu plní už mnoho rokov a bude plniť túto úlohu aj v budúcnosti. Predkladaný zákon vylepšuje podmienky pôsobenia Úradu jadrového dozoru ako absolútne nevyhnutné a životne dôležité komponenty v oblasti výroby elektrickej energie z jadra. Preto si dovoľujem požiadať ctenú snemovňu o podporu zákona v tomto znení. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené kolegyne, kolegovia, zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať, či k rozprave a k pozmeňujúcemu návrhu priloženému chce zaujať stanovisko navrhovateľ. Nie. Ďakujem.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike a ktorým sa dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 136 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 136a.

    Teraz opäť poprosím pána ministra Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona predkladám z dôvodu potreby reagovať na požiadavky aplikačnej praxe.

    Cieľom návrhu je upresniť, resp. doplniť ustanovenia doteraz platného zákona o tepelnej energetike, ktoré umožňujú jeho nejednoznačný výklad, a tiež živnostenského zákona.

    Návrhom sa dopĺňajú, resp. upresňujú niektoré definície dodávateľa, odberného miesta, teplej úžitkovej vody, tepla v tepelnej úžitkovej vode, dopĺňajú sa podmienky a náležitosti žiadosti o podnikanie vo výrobe tepla, práva podnikateľa, práva obce pri výstavbe tepelných zariadení, povinnosti a právne vzťahy dodávateľa tepla, odberateľa a konečného spotrebiteľa a podobne. Rovnako sa upravuje postavenie obcí, ktoré majú v zmysle platného zákona o tepelnej energetike povinne vypracovávať koncepciu rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky.

    Predložený návrh zákona bol vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku poslancovi Stanislavovi Janišovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil spoločnú správu k tlači 136a, tak ako ju uviedol pán minister.

    Národná rada pridelila na prerokovanie tento vládny návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Všetky výbory tento návrh zákona prerokovali s nasledovnými závermi.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia.

    Výbor pre hospodársku politiku odporučil návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia.

    A výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj takisto odporúča návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v prílohe uznesenia.

    Časť IV spoločnej správy hovorí o predložených doplňujúcich návrhoch, ktoré predložili predmetné výbory. Gestorský výbor prerokoval tieto návrhy a doporučuje Národnej rade hlasovať o bodoch 1 až 3 spoločne s odporúčaním výboru schváliť ich.

    A súčasne gestorský výbor odporúča Národnej rade predmetný návrh schváliť.

    To je všetko, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcu.

    Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa písomne prihlásil pán Miroslav Kotian. Má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 627/2004 Z. z. o tepelnej energetike a ktorým sa dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 136).

    Navrhujem zmenu znenia, a to v § 25 ods. 2 písm. c) zmeniť text nasledovne: „zabezpečiť každoročne overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení po odberné miesta“.

    Zdôvodnenie. V súčasnosti je na Slovensku poverenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení po odberné miesta legislatívne zakotvené v § 25 ods. 2 písm. c) zákona č. 627/2004 Z. z. o tepelnej energetike. Nevýhodou v súčasnosti platného znenia je, že overenie je povinné len raz za 3 roky a týmto sa výrazne skresľujú výsledky monitorovania energetickej efektívnosti, znižuje sa tlak na dodávateľov tepla, na udržiavanie vysokej technickej úrovne, tepelnotechnických zariadení. Poverenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení po odberné miesta považujem za jeden z účinných mechanizmov energetickej účinnosti, ako je to definované v čl. 3 smernice 2006/32/ES, európskej smernice o účinnosti konečného využitia energie a energetických službách. Vzhľadom na ciele smernice dosiahnuť úsporu energie 9 % za deväť rokov a na skutočnosť, že spotreba tepla obyvateľstva predstavuje viac ako 23 %, považujeme za dôležité sledovať vývoj úspor energie v tejto oblasti každoročne, aby bolo možné získané údaje korektne vyhodnotiť a navrhnúť adekvátne opatrenia a podporu úspor energie v oblasti zásobovania teplom.

    Vážený pán spravodajca, zároveň žiadam, aby bol vyňatý zo spoločnej správy bod 11 na samostatné hlasovanie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz sa pýtam, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nech sa páči. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má spravodajca, pán Janiš Stanislav.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil krátky pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike a ktorým sa dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (tlač 136).

    Po prvé. V čl. I bod 23 znie: „V § 20 odsek 3 znie: „Skončiť odber tepla môže odberateľ aj dohodou s dodávateľom, ak odberateľ uhradí dodávateľovi ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa.“.“

    Odôvodnenie. Navrhované ustanovenie v bode 23 návrhu je čiastočne duplicitné s § 19 ods. 5, ktorý aj v dnešnom odkazuje na § 20.

    Toľko môj pozmeňujúci návrh, ktorý zjednocuje troška aj terminológiu a aj to, čo je uvedené v § 19 ods. 5 a v § 20, ktorý hovorí o možnosti a nemožnosti dohody na odstúpenie od zmluvy alebo výpoveď zo zmluvy.

    Dovolím si ako spravodajca zareagovať aj na môjho predrečníka, ktorý predložil pozmeňujúci návrh. Keď my sme pripravovali v minulom volebnom období návrh zákona o teple, tak takisto boli požiadavky na to, aby sme tú hospodárnosť prevádzky tepelných zariadení po odberné miesto robili častejšie, aby sa dosiahla efektivita a bol dodávateľ tlačený. Prišli sme k tomu, že každé tri roky to stačí, a preto aj ten návrh zákona súčasne znie tak, že ak sa zmení niečo na tých rozvodoch alebo niečo v tých výmenníkových staniciach, ktoré zasiahne či médium, či nejaká výmena, tak je to povinný dodávateľ urobiť, aj keď neuplynuli tri roky. Ak sa nič nemení, tak tie tri roky na to stačia. Treba si uvedomiť jednu vec, že ten dodávateľ to urobí aj každého pol roka. Ale treba si uvedomiť, že keď to bude robiť každý rok, každého pol roka alebo každý mesiac, že náklady na toto všetko premietne do cien tepla obyvateľom. Ten dodávateľ to s radosťou urobí. Slovenská energetická agentúra to robí na základe objednávky a za úhradu, samozrejme, a komplet tieto náklady Úrad pre reguláciu sieťových odvetví uznáva ako oprávnený náklad, ktorý si započítava dodávateľ do ceny tepla. Ak chceme viac ušetriť na teple, tak to hlavné na ušetrenie je v bytových domoch, v ich obvodovom systéme alebo v panelovom systéme obvodových stien a v oknách a vyregulovaní systému. To značí, že ak sú straty, najväčšie straty doteraz sú za odberným miestom, teda od päty domu v panelových domoch, obvodové plášte, schodiskové steny, okná, strechy plus vyregulovanie kúrenia v tom danom bytovom dome, návrh zákona, ktorý predkladáte, rieši nie toto, ale rieši to po pätu domu. A ja vravím, že aj na základe technickej praxe tie tri roky, ak sa nič nemení, dostatočne stačia. Zaťažíme zbytočne obyvateľov, keď to dodávateľ premietne všetko do cien tepla, a nebude to mať takmer žiadny efekt. Všetko, čo som chcel k tomuto povedať. Ďakujem, pán podpredseda, za slovo.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána ministra, či chce k rozprave či k pozmeňujúcim návrhom zaujať stanovisko. Nie. Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca zrejme tiež povedal, čo potrebuje.

    Veľmi pekne ďakujem za účasť.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme ďalej, vážené kolegyne, kolegovia, a pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 149 a spoločná správa výborov je rozdaná pod tlačou 149a.

    Opäť poprosím pána ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Ľubomíra Jahnátka, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona predkladám z dôvodu potreby systémovo riešiť regulačný rámec v oblasti sieťových odvetví.

    Predložený návrh sleduje tri základné ciele, a to: oddeliť regulačný úrad od regulačnej rady, umožniť komplexnú reguláciu cien energií a umožniť spoločenskú kontrolu celého procesu. V zmysle príslušných smerníc Európskeho spoločenstva musí byť regulačný úrad nezávislý od záujmov elektrotechnického, resp. plynárenského priemyslu. V tejto súvislosti sú navrhnuté také úpravy zákona, ktoré umožnia regulačnému úradu vstupovať hlbšie do nákladovej štruktúry jednotlivých regulovaných subjektov, čím mu bude umožnené komplexne posudzovať cenu energií a kontrolovať všetky jej zložky, čo posilní jeho postavenie a právomoci.

    Návrhom sa ďalej upravuje postup a proces vypracovávania a schvaľovania regulačnej politiky. Podľa novej úpravy bude odsúhlasovanie regulačnej politiky vypracované regulačnou radou v kompetencii Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Do tohto procesu bude z pohľadu posudzovania návrhu regulačnej politiky so zámermi vodohospodárskej politiky zainteresované i Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.

    Návrh upravuje tiež spolupôsobenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ministerstva hospodárstva a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky v oblasti cenovej regulácie sieťových odvetví, a to tak, že obe ministerstvá sa majú právo vyjadriť k návrhu predloženému zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, čím sa rozhodovacia činnosť ÚRSO dostane pod spoločenskú kontrolu.

    Predložený návrh zákona bol vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku poslancovi Tiborovi Glendovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 149), v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 190 zo 14. decembra 2006 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch: ústavnoprávnom výbore, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o pozmeňujúcich návrhoch v časti IV spoločnej správy hlasovať nasledovne: o bodoch 1 až 10, 13, 14, 15, 16, 17, 19, 20, 21, 25, 26 a 28 spoločne s odporúčaním schváliť ich, o bodoch 11, 12 a 22 spoločne s odporučením neschváliť ich, o bodoch 18, 23, 24 a 27 spoločne s odporúčaním neschváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 100 z 26. januára 2007.

    Súčasne ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec za spravodajskú správu. Prosím zaujať miesto.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomné prihlášky za klub KDH, kde sa prihlásil pán poslanec Július Brocka, a za Stranu maďarskej koalície, za ktorú vystúpi pán poslanec Gábor Gál.

    Takže slovo má pán poslanec Július Brocka.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, toto je vážny návrh zákona, vážny návrh zákona z viacerých dôvodov.

    Návrh zákona opätovne zavádza reguláciu cien dodávky elektriny, plynu všetkým odberateľom, a tým zásadne protirečí politike Európskej komisie, pokiaľ ide o budovanie rozvinutého vnútorného trhu Európskej únie. Možno ho tiež označiť za výrazný krok späť na ceste k liberalizácii energetického sektora v slovenskom, ale aj v európskom kontexte. Navrhovaná novela tiež zavádza opätovne inštitút regulácie silovej ceny elektriny a dodávky elektriny pre všetky kategórie odberateľov, čo je v absolútnom rozpore so smernicou 54 z roku 1993 Európskej komisie, ktorá zaviedla od 1. júla 2004 povinnú liberalizáciu trhu s elektrinou pre všetky členské štáty. Fungujúci trh je možné dosiahnuť len klesajúcou mierou regulácie a umožnením fungovania trhových síl. Preto by mala skôr existovať zvýšená podpora pre zvýšenie konkurencie namiesto opätovnej regulácie celého trhu. Zavedenie regulácie tam, kde funguje konkurenčné prostredie, je krátkozraké a neudržateľné opatrenie pre členskú krajinu Európskej únie. Takáto regulácia oslabí slovenskú energetiku, veľmi pravdepodobne ju zadlží a ohrozí jej konkurencieschopnosť na vnútornom trhu Európskej únie. Schválenie navrhovanej zmeny vráti slovenský trh späť do minulosti. Naviac, pre rozpor navrhovanej zmeny so smernicou môže mať schválenie návrhu za následok začatie konania voči Slovenskej republike zo strany Európskej komisie pre porušenie jej záväzkov z členstva v Európskych spoločenstvách.

    Dámy a páni, tento návrh takisto v iných ustanoveniach zasahuje do nezávislosti regulátora, čo je jednou z podmienok stabilného regulačného rámca. Dnes účinná právna úprava zabezpečuje nezávislé postavenie regulačného úradu. Návrh zmien však túto obmedzuje a zvyšuje politický vplyv na proces regulácie. Regulačnú politiku musí schváliť ministerstvo hospodárstva. Člen regulačnej rady môže byť odvolaný, ak poruší túto politiku. A ministerstvo hospodárstvo je účastníkom cenového konania. Myslím, že regulácia by mala byť vykonávaná odborne spôsobilým orgánom, plne nezávislým od politických vplyvov, ale aj od účastníkov trhu. Túto požiadavku nakoniec zakotvuje aj samotná smernica Európskej komisie.

    Tretia moja poznámka ako výhrada voči predloženému vládnemu návrhu zákona sa týka sankcií za porušenie povinnosti odčlenenia prevádzkovateľa distribučnej sústavy zo súčasného vertikálne integrovaného podniku (tzv. ambandling). Návrh zákona ustanovuje Štátnej energetickej inšpekcii, ktorá spadá pod dohľad ministerstva hospodárstva, právomoc udeliť za nesplnenie tejto povinnosti pokutu vo výške 600 mil. korún. Táto zmena bola navrhovaná s argumentom, že Slovenská republika bude potrestaná, ak sa ambandling neuskutoční včas. Pritom tá povinnosť pre Slovenskú republiku spočíva len v implementovaní tejto požiadavky do nášho právneho stavu. Je paradoxom, že práve v dvoch spoločnostiach, ktorých sa to týka na Slovensku, kde štát kontroluje, teda má účasť v týchto spoločnostiach, zástupcovia štátu pri opakovaných valných hromadách zabránili práve tomuto právnemu ambandlingu. Pokuta 600 mil. korún plus úroky z omeškania 400 000 korún za každý deň z omeškania, to predstavuje absolútny precedens, pokiaľ ide o výšku pokuty, ktorej stanovenie je v právomoci štátnych orgánov.

    Dámy a páni, z uvedeného kontextu je zrejmé, že návrh zákona sa vo viacerých ustanoveniach dostáva do rozporu s právom Európskych spoločenstiev, ale i s našimi národohospodárskymi záujmami. Európska komisia 10. januára tohto roka zverejnila súbor opatrení v oblasti energetiky obsahujúci novú energetickú politiku pre Európu. Na realizáciu cieľov v tomto balíku opatrení bude v blízkom období vykonaná zmena legislatívneho rámca, o ktorom bude rokovať na marcovom stretnutí Európska rada. A myslím si, že práve závery z týchto dokumentov, ktoré budú pre Slovenskú republiku záväzné, nebude možné premietnuť do našej legislatívy, schvaľujeme zákon, ktorý nebude obsahovať závery z týchto dôležitých dokumentov.

    Napadá ma otázka, prečo ten chvat, prečo sa pán minister a prečo sa vláda tak ponáhľa s novelou tohto zákona, keď v podstate nás v krátkom čase nevyhnutne čaká ďalšia novela tohto zákona. Odpoveď je zrejmá: Pretože obsahom tohto návrhu sú aj opatrenia, ktorými sa vláda chystá zmeniť regulačný orgán, doterajších členov regulačnej rady chce odvolať. Spôsob, akým to robí, akým chce skončiť ich funkčné obdobie, je neštandardný a právnici sa práve, predpokladám, budú vyjadrovať k tomu, že je to aj protiústavné.

    Ja však by som sa chcel zastaviť pri inom dôvode, pre ktorý sa vláda tak ponáhľa. A priznám sa, že dnes to vlastne je známe vec, pretože sme o tom čítali aj v dennej tlači, ako sa vláda chystá odškodňovať blízkych ľudí. A to považujem za veľmi nebezpečný precedens, aj keď ide, súhlasím, o veľký biznis. Prečo chce odvolať členov regulačnej rady? No lebo táto regulačná rada veľmi jasne vystupuje proti tomu, aby si vláde blízki kamaráti realizovali biznis za miliardy. Ak sme tu nedávno hovorili o tom, že v 1. dôchodkovom pilieri je deficit, tak ja si myslím, dámy a páni, ak je výnos na daniach vyšší, tak peniaze treba dať na dôchodky, ale nie kamarátom, kamarátom pána premiéra.

    Ale aby som bol konkrétny, využijem článok, ktorý ste určite všetci čítali, a použijem už známe informácie, ako sedem spoločností ešte v roku 2003, nemusím ich menovať, v zastúpení doc. JUDr. Ľubomíra Fogaša, CSc., ktorý je právnym zástupcom týchto spoločností, podalo sťažnosť na Ústavný súd, v ktorej tvrdili, že úrad, myslí sa tým ÚRSO, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, porušil základné práva a slobody podľa čl. 127 Ústavy SR. Dôležité sú aj termíny, dámy a páni, v ktorých Ústavný súd prijal podané sťažnosti a rozhodoval. Boli to dve samostatné konania. A nálezy Ústavného súdu boli vyhlásené po viac ako 3,5 roku, prvý nález mesiac po voľbách 7. júla minulý rok a druhý nález 29. 11. minulý rok. Podľa sťažovateľov je imanentnou súčasťou ústavou zaručeného práva podnikať aj záruka dosiahnutia účelu podnikania, ktorým je dosahovanie zisku. Keďže z rozhodnutia regulačného úradu vtedy prišlo v roku 2003 k výraznému nárastu cien plynu a elektriny, títo páni alebo spoločnosti nemohli dosiahnuť taký zisk, ako predpokladali, a považujú to za porušenie ich základného práva. Len podotýkam, že tieto spoločnosti neskrachovali, ale naopak, patria v rebríčku úspešných slovenských firiem medzi najúspešnejšie. Škoda, o ktorú sa uchádzajú, aby ich odškodnil štát, je 17 mld. korún.

    Samozrejme, o podnete na Ústavnom súde, Ústavný súd, viete, nemá plný počet ústavných sudcov, rozhodoval v trojčlennom senáte. Ani páni ústavní sudcovia nemali rovnaký názor na otázku odškodnenia uvedených spoločností a v senáte rozhodovali 2 : 1. Z tých dvoch, ktorí boli za odškodnenie, resp. dali za pravdu „poškodeným“, jeden bol JUDr. Eduard Bárány, zhodou okolností toho pána si pamätám, keď bol ešte poslancom v SNR za Stranu demokratickej ľavice, čiže kamarát pána Fogaša, kamarát pána premiéra. Druhý pán je JUDr. Ľubomír Dobrík, Títo páni dvaja prehlasovali predsedu, ktorým bol JUDr. Juraj Babjak. On svoje odôvodnenie uvádza v rozhodnutí. A hovorí, že tým dvom pánom pri rozhodovaní chýbala, resp. absentovala logika, pretože také podnety nemali čo hľadať na Ústavnom súde.

    To rozhodnutie Ústavného súdu je dôležité preto, že teraz „poškodené“ spoločnosti sa môžu obrátiť na okresné, krajské súdy o odškodnenie. Samozrejme, na súdoch sa bude veľmi ťažko argumentovať. Ten podnet mal veľmi slabú kvalitu, a preto nie je isté, že by oni sa domohli svojho práva na súde. Preto zmenili páni a ich právny zástupca hru a usilujú sa o mimosúdnu dohodu. A tam už výšku škody, o ktorú sa uchádzajú, kvantifikovali vo výške 2,7 mld. korún. Hovorím to preto, lebo som zaregistroval aj vyjadrenie pána ministra pri rokovaní vo výbore, že on sa prikláňa k takému riešeniu, že 17 mld., samozrejme, to by bola katastrofa, ale 2,7 mld., to štát asi unesie. Čiže on to považuje za vhodné riešenie. Dámy a páni, samozrejme, dobre informované zdroje hovoria, že odmena toho pána, čo zastupuje tie poškodené spoločnosti, bude rádovo niekoľko 100 mil. korún. A on v liste z augusta minulého roka pánu ministrovi píše, citujem z dennej tlače, že ho informuje, že o celej záležitosti vie premiér, lebo je „o mojom postupe informovaný, a navrhujeme urovnať spor vzájomne prijateľným spôsobom“. Toto považujú niektorí za prijateľný spôsob. Ja to považujem za nehoráznosť, za nehoráznosť. Je fakt pravda, že na hlúposti, na biede a na štáte sa zarába najľahšie.

    Dámy a páni, toto nemá nič spoločné s obhajobou chudoby, toto je škandál, toto je nehoráznosť a toto je podstatou návrhu zákona, o ktorom teraz rokujeme, a preto vám oznamujem, že poslanci za KDH, samozrejme, nemôžu v žiadnom prípade takýto biznis kolegov z vládnej koalície za žiadnych okolností podporiť. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďalší v rozprave, za poslanecký klub SMK, vystúpi pán poslanec Gábor Gál. Má slovo. Je prítomný v sále?

  • Odpoveď z pléna.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nepodarilo sa mi teraz vytlačiť moje poznámky. Takže idem takto trošku provizórne. Nie som energetik, musím hneď na úvod povedať. Nerozumiem až tak do hĺbky tejto problematike. Skôr vystupujem ako právnik, tiež ako predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií.

    Hneď na úvod musím povedať, že vystupujem s procedurálnym návrhom a navrhujem podľa § 73 ods. 3 písm. a) tento vládny návrh zákona vrátiť jeho navrhovateľovi na dopracovanie, a to z dôvodov, ktoré uvediem.

    Keď sa hovorí o nepriamych novelách, tak môžeme sa baviť o dvoch formách nepriamych noviel. Jedna je, dá sa povedať, zákonná, ale nie je v súlade s tým, aby Slovenská republika mala usporiadaný právny poriadok. To sú nepriame novely, ktorými sa do návrhu zákona vsunú ďalšie články, ktoré absolútne s pôvodným návrhom nesúvisia. A sú nepriame novely, ktoré sú absolútne neprípustné, ktoré upravujú alebo menia iný zákon bez toho, aby sa s týmto problémom vysporiadali.

    Prečítam návrh § 9 ods. 7, ktorý hovorí, že členstvo v regulačnej rade je ďalej nezlučiteľné s podnikaním a s členstvom v riadiacich dozorných a kontrolných orgánoch regulovaných podnikateľských subjektov a s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom regulovaných subjektov. O čom hovorí táto navrhovaná norma? Že členom regulačnej rady môže byť osoba, ktorá je v štatutárnych kontrolných a dozorných orgánoch podnikateľských subjektov, len nie v tých, ktoré sú samy regulované. Je to priamo v rozpore s ústavným zákonom na ochranu verejného záujmu pri výkone verejných funkcionárov, ktorý hovorí, že člen regulačnej rady je verejným funkcionárom a ako taký podľa čl. 5 ods. 2 nemôže byť štatutárnym orgánom, nemôže byť členom štatutárneho kontrolného, riadiaceho a dozorného orgánu podnikateľského subjektu. O čom je tento návrh? Prešlo to medzirezortným pripomienkovým konaním, prešlo to Legislatívnom radou vlády aj samotnou vládou. Dostaňme to v takomto tvare do parlamentu. Však to je neslýchané, to sme tu ešte nemali. Obyčajným zákonom, nepriamou novelou ideme upravovať vzťahy, ktoré upravuje ústavný zákon. No a to je novinka. O čo ide? Už pán poslanec Brocka to načal. Treba sa asi odvďačiť niektorým ľuďom sponzorom, treba ich dostať do regulačnej rady. Ale keďže páni sú podnikatelia, tak aby sa táto vymoženosť zachovala, tak upravíme zákon o regulácii v sieťových odvetviach. Síce porušíme ústavný zákon, čo nás je potom. To je arogancia moci. Síce voľby ste vyhrali, ale predsa len zákonnú formu, ústavné zákony aj obyčajné zákony a ostatné právne predpisy treba dodržiavať. To bol hlavný dôvod, prečo som vystúpil, lebo ako predseda kompetentného výboru, príslušného výboru, dotknutého výboru to nemôžem nechať bez slova.

    Ale idem ďalej. Ako právnika ma oslovili ďalšie ustanovenia tohto zákona.

    Na základe ustanovenia § 14 ods. 2 návrhu zákona sa účastníkom cenového konania okrem navrhovateľa má stať aj ministerstvo hospodárstva. Pritom celá regulácia spadá pod zákon o správnom konaní, ktorý hovorí, že účastníci konania majú byť rovní. Uvedené ustanovenie je neprimerané a cenové konanie potom stráca svoju nestrannosť. Celý postup je zmätočný, lebo ministerstvo na jednej strane sa stane účastníkom konania, cenového konania, a na druhej strane je samo subjektom, ktorý sa podľa § 12 ods. 6 návrhu zákona vyjadruje k návrhu ceny. Čiže ono bude pripomienkovať vlastné povinné pripomienky, ktoré už dalo v predchádzajúcich krokoch.

    Ďalej, vzťah ÚRSO ako úradu a regulačnej rady. No tento vzťah sa mi javí absolútne neupravený, lebo jednak ÚRSO plní sekretariát regulačnej rady, je na to naviazaný svojimi výdavkami na ÚRSO, a pritom regulačnú radu máme ako osobitný orgán. Je to nezávislý štátny orgán, kolektívny štátny orgán. Tieto vzťahy sú mi nejasné a celá tá myšlienka sa mi javí z právneho hľadiska nedoriešená.

    Idem ďalej. Ako som hovoril, § 8 ods. 1 hovorí, že regulačná rada je nezávislý kolektívny štátny orgán. Aký je to orgán? Ako zapadá do systému orgánov štátnej správy? Je to subjekt sui generis? A pritom § 8 ods. 3 hovorí, že predseda regulačnej rady po prerokovaní v regulačnej rade rozhoduje o odvolaní. Potom kto rozhoduje o odvolaní? V § 8 ods. 1 sa hovorí, že regulačná rada je nezávislý kolektívny štátny orgán. V odseku 3 o dva odseky ďalej sa už hovorí, že predseda rady rozhoduje o odvolaní. No je tu vnútorný rozpor, ktorý by sám už zaslúžil to, aby celý tento návrh išiel zo stola.

    Ďalšie nedostatky, ktoré môžu zaviesť do celého systému dodávok energií nedostatky a chaos, keď v § 48 ods. 2 písm. a) sa navrhuje, že dodávateľ je povinný uzatvoriť zmluvu o dodávke plynu na vymedzenom území s každým, kto o to požiada, ak splní obchodné podmienky dodávky podľa osobitného zákona. Čiže kto splní obchodné podmienky, tomu dodávateľ plynu je povinný dodať plyn. Prečo? Ja ako subjekt, fyzická osoba alebo právnická osoba mám IČO, mám trvalé bydlisko, všetky papiere, doklady, mám peniaze, uzavriem zmluvu, som obchodne zdatný na to, aby som bol odberateľom, požiadam o to dodávateľa a dodávateľ plynu je povinný mi ho dodať. No ale čo keď žijem v tramtárii, keď chcem tú dodávku plynu mať, dodať plyn, kde vôbec technicky to nie je možné? Tu zaviažem dodávateľa plynu dodávať, keď spĺňam obchodné podmienky. No nie je tam uvedené, že je to, keď je to technicky možné, ale že keď o to požiadam, keď splním obchodné podmienky. Treba sa s tým vysporiadať.

    Ďalej, návrh zákona počíta s rozšírením cenovej regulácie o cenovú reguláciu dodávky elektriny pre domácnosti a pre odberateľov elektriny s menej ako 50 zamestnancami a zmluvne dohodnutým nočným odberom a tak ďalej. Navrhovaná úprava je v praxi nerealizovateľná s ohľadom na zisťovanie počtu zamestnancov odberateľov. Odkiaľ ja budem vedieť, ktorý zamestnávateľ má 50 zamestnancov? Však jednak to sa dá tak obchádzať, ako chcem, a na druhej strane nikde nie sú uvedené nejaké oprávnenia subjektov, ktoré o tom môžu rozhodovať, aby si to skontrolovali. Je to vágny pojem, ktorý prechádza celým týmto návrhom, nehovoriac o tom, aký je vágny pojem, ako je uvedené v § 12, kde sa dopĺňa nový odsek, ktorý hovorí, že úrad môže regulovať aj iný tovar alebo službu, ktorých dodanie alebo poskytnutie je regulovanou činnosťou, ako je uvedené v odseku 1, ak vznikne mimoriadna trhová situácia, ak dôjde k ohrozeniu trhu vplyvom, a teraz počúvajte, nedostatočne rozvinutého konkurenčného prostredia alebo ak si to vyžaduje ochrana spotrebiteľa. Prečo tam nenapíšeme „ak chce“? Stačilo by to. No prečo? No to je taký pojem, ktorý ešte pravdepodobne nepoznáme, to sa ani nedá definovať. Hovorím, že nie som energetik, nerobím v tomto prostredí, nevyznám sa v tom dopodrobna, ale viem, že zákon v bode 5 hovorí o poskytovateľovi odobratej energie, poskytovaní energie. Energia ako taká je tovar, ktorá sa predáva za účelom dosiahnutia zisku. Čiže ono sa to neposkytuje, ono sa to predáva. Viete, ja som Maďar, ale toľko tomu rozumiem, že energia je tovar, a nie služba. To mali právnici niekde na ministerstve, na Legislatívnej rade a na vláde si všimnúť.

    A nakoniec len toľko, že v celom návrhu sú rôzne znenia opatrení, opatrení, opatrení. Aké opatrenia môže prijať ÚRSO alebo regulačná rada, tam to nie je, ale môže prijať nejaké opatrenia. Pritom zákon má časť, kde sa definujú pojmy. Nie každý zákon to má, ale tento zákon, chvalabohu, má také ustanovenie. Tak, pre boha živého, v týchto prípadoch, keď zavádzam nejaký pojem, ktorý prechádza celým návrhom, to upravím, lebo čistote právneho poriadku takto nepomôžeme. Ďakujem za pozornosť. Procedurálny návrh by som dal.

  • To bolo vystúpenie pána poslanca Gála, za poslanecký klub SMK. Teraz uvádzam zoznam rečníkov, ktorí sa prihlásili písomne: pán poslanec Stanislav Janiš, pán poslanec Daniel Lipšic a pán poslanec Pavol Abrhan.

    Slovo má pán poslanec Stanislav Janiš.

  • Reakcia z pléna.

  • Pardon. Nech sa páči. Prepáčte, pán poslanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Nedá sa, bohužiaľ, za dve minúty zareagovať na množstvo nezrovnalostí, ktoré uviedol pán poslanec. Každopádne neviem, či si pozorne prečítal uvedený návrh zákona. Sám síce povedal, že sa energetike nevenuje, tak asi si ho podrobne neprečítal, lebo keby si ho prečítal ako právnik, tak by tam našiel jasne uvedené ustanovenia, že členstvo v regulačnej rade je nezlučiteľné s podnikaním a tak ďalej a tak ďalej. Je tam tých ustanovení, samozrejme, viac.

    Navyše, tiež mi nejde do hlavy jeho konštrukcia, keď povedal, že týmto zákonom pomaly novelizujeme ústavný zákon. No, nehnevajte sa, to je už aj pre mňa silná káva. Možnože tým, že je takto večer, tak ste si ani neuvedomili, čo ste povedali.

    No a myslím si, že ústavný zákon o ochrane verejného záujmu platí aj naďalej. A tým, že stanovuje aj ďalšie podmienky na členstvo v regulačnej rade, ako ste správne povedali, verejného funkcionára, tak nijakým spôsobom sa tieto dva zákony v tomto nebijú. Naopak, tento regulačný zákon ešte sprísňuje alebo rozširuje ďalšie podmienky, ktoré musí spĺňať člen regulačnej rady. Ďakujem pekne.

  • Ruch v sále.

  • Môžete sa prihlásiť, pán poslanec, ak chcete.

  • Odpoveď z pléna.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán poslanec, s reakciou na faktickú poznámku.

  • Pán poslanec, nechcem ísť do osobných invektív, ale právu na rozdiel od vás rozumiem, keď v dotyčnom paragrafe je uvedené, že nie je zlučiteľné s podnikaním členstvo v regulačnej rade, ale regulovaných podnikateľských subjektov. Čiže to znamená, že na ostatných sa to nevzťahuje.

  • Hlasy z pléna.

  • No zbytočne mi to idete vysvetľovať. Samo ministerstvo na ústavnoprávnom výbore túto moju pripomienku akceptovalo a priznali si chybu. Takže nerozprávajme bludy o tom, kto to nečítal alebo kto to prečítal. A práveže to je nepriama novela ústavného zákona, keď hovoríme o zástupcovi podnikateľského subjektu v štatutárnom, riadiacom, kontrolnom alebo dozornom orgáne, pričom ústavný zákon to priamo zakazuje. Je to nepriama novela. Pán poslanec, viete, teraz ste sa sám priznali k tomu, že neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje. Ale tiež neznalosť problematiky nikoho neospravedlňuje, aby vystupoval pred plénom tak, že uvádza nepravdy, nereálne veci. (Reakcia z pléna.) Nie, pán poslanec, prečítajte si to a uvidíte, aký bude návrh potom ministerstva v rámci rozpravy, či to opraví alebo nie, či...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem, pán poslanec. Váš čas uplynul.

    Teraz má slovo pán poslanec Stanislav Janiš. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Úvodom by som chcel povedať, že no tak sme sa dočkali tohto zákona aj na pléne Národnej rady, keď sa s ním trápime už zhruba tri mesiace po médiách, po komisiách, po výboroch. Tak ho tu máme.

    Ja by som úvodom rozdelil filozofiu tohto zákona do takých troch rozmerov podľa mňa. Prvý taký rozmer je súlad tohto návrhu s právom Európskej únie, so smernicami či Rady alebo Komisie, súlad s našimi zákonmi. Časť z nich tu naznačil kolega Gál vo svojom vystúpení. To je taký prvý rozmer tohto zákona, ktorý možno charakterizovať, ako keď poviem, že je nekvalitný, zmätočný, zavádzajúci, neprofesionálny, tak som to povedal výstižne a veľmi, veľmi slušne. Druhý rozmer tohto zákona je dopad na energetiku ako celok, čo tento zákon spôsobí v energetickom sektore a ako dopadne v skutočnosti na občanov, ktorých máte vždy plné ústa. No a tretí ten rozmer je ten politický. A mám dojem, že ten politický rozmer je úplne hlavný cieľ tohto zákona. A ten sa točí hlavne okolo § 19a, čo je odvolanie členov súčasnej regulačnej rady dňom účinnosti zákona.

    Úvodom sa chcem dotknúť... No mám to viac ako ešte na 10 minút, pán podpredseda. Ideme do siedmej. Dobre alebo skončíme?

  • Odpoveď v pléne.

  • Dobre. Úvodom sa dotknem trošku súladu návrhu s právom Európskej únie a aj s tým, ako to dopadá alebo dopadne a môže dopadnúť v prípade účinnosti tejto novely na energetiku na Slovensku. Vládny návrh, ktorým vy dopĺňate alebo novelizujete zákon o regulácii v sieťových odvetviach, je už v štádiu prerokovania v Národnej rade. Absolvovali sme more rokovaní predtým, k nejakým úpravám prišlo, ale len ku kozmetickým.

    A podľa predkladateľa je tento zákon údajne postavený na troch pilieroch.

    Komplexná regulácia regulovať všetko, nielen energiu, nielen teplo, nielen vodu, nielen elektriku, nielen plyn, ale regulovať podľa potreby, keď si to ministerstvo zmyslí, všetko. Ja sa ospravedlňujem za výrok, ale tento zákon umožňuje regulovať aj dodávky a kúpu aj cenu toaletného papiera, tak je to tu naformulované, všetko. Keď si niečo rozmyslíte, budete regulovať, čo chcete, podľa zákona. Pod komplexnou reguláciou máte pravdepodobne na mysli, že sa bude regulovať všetko, teda aj výrobná cena elektriny či nákupná cena plynu. No nie je celkom jasné, ako chcete ako navrhovatelia alebo tvorcovia zabrániť, aby výrobcovia, ktorým sa stanoví prinízka cena energie, ju nevyviezli tam, kde zaplatia za túto energiu viac, alebo ako chcete, navrhovatelia, diktovať nákupnú cenu plynu. Neviem, ale chcete to. Zákon vám to umožňuje, no tak zregulujete to, neviem, Rusa, Francúza, Nemca. Navyše v návrhu sa dáva možnosť, čo som už spomenul, pre istotu regulovať aj iné tovary a služby. No čo to toto vnesie na energetický trh? No tak to teda taký guláš, takú mieru právnej neistoty, také čudné pozeranie sa na Slovensko, no tak to k tomu sa nechcem ani vyjadrovať. Ale prvé, čo to prinesie, je to, že sa to bude zneužívať.

    Oddelenie regulačnej rady a predseda. A to teoreticky prečo nie, kebyže to je v zákone riadne doriešené a regulačná rada je nezávislá, úrad je nezávislý? Ale závislý je jeden aj druhý, dokonca regulačná rada ešte aj od regulačného úradu a regulačný úrad od vlády a ešte aj regulačná rada znova od vlády, no amen. Všetko je tak previazané, že každý je závislý od všetkého a každú stredu tu môžeme mať aj novú regulačnú radu, aj nového šéfa regulačného úradu, aj novú reguláciu a neviem čo. Úplne v pohode vám tento zákon to umožňuje, lebo regulačná rada bude kontrolovať úrad a rozhodovať o odvolaniach, ale nebude, preto, lebo prehnali ste tú kontrolu kontrolovateľa a hovoríte to v regulačnom úrade. No a aby to už nebolo, že len regulačná rada kontroluje regulačný úrad a regulačný úrad kontroluje regulačnú radu, tak ste sa tam vmontovali aj vy, ministerstvo hospodárstva. Však do trojice je to možno lepšie. No a týmto pádom ste už zničili aj tak pošramotenú nezávislosť či úradu, či regulačnej rady od politikov. Jednoducho na jednej strane som akcionár, na jednom sedení som akcionár, 51-percentný, na druhom sedení som ten, ktorý posudzuje návrh ceny, a na tej istej stoličke sedím ako účastník cenového konania. Je to perfektné.

    Vy tvrdíte ako predkladatelia alebo predkladateľ, že tento návrh bol podľa zástupcov, áno, ministerstva hospodárstva prekonzultovaný s Európskou komisiou a pripomienky boli zapracované, neviem síce o žiadnych, ale boli zapracované. To tvrdíte vy. Avšak dokument, ktorý zverejnila Európska komisia 10. januára tohto roku, úplne čerstvý hovorí, a ten hlavný dokument je s názvom Energetická politika pre Európu, že úroveň nezávislosti a kompetencií energetických regulátorov sa musí harmonizovať na základe najvyššieho štandardu v krajinách EÚ. V preklade chce povedať, že nemáme preberať vzory krajín, kde je regulátor závislý od vlády alebo od ministerstva, nemáme preberať tieto prvky, ktoré ešte niektoré v menšine krajiny Európskej únie majú. Ďalej, druhým takým dôležitým dokumentom je záverečná správa k dotazníku o európskom trhu s plynom a elektrinou. Táto správa na strane 7 konštatuje: „Vo viacerých štátoch mali regulované tarify za následok nepriaznivý vplyv na vývoj konkurenčných trhov, keďže boli vždy stanovené príliš nízko v porovnaní s trhovými cenami.“ Toto viedlo podľa záverečnej správy k znovuzavedeniu regulácie aj tam, kde už regulácia nebola nutná. A tam evidentne sa vraciate aj vy, k prekonaným problémom. V ďalšom dokumente, v správe o implementácii regulačného rámca pre elektrinu a plyn, je doslovne uvedené, že regulačná autorita, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, je v zmysle svojich povinností nezávislá inštitúcia ako od priemyslu, tak aj od vlády. Avšak tento legislatívny návrh váš, ktorý tu prerokúvame, môže vážne ohroziť a vážne ohrozuje nezávislosť regulátora. Ja si pamätám ešte ten návrh zákona, kde dokonca v regulačnej rade boli zástupcovia odberateľov, sú to v preklade zástupcovia veľkoodberateľov. V preklade a po slovensky povedané, tí, ktorí odoberajú elektrickú energiu, mali mať vplyv na to, za akú cenu im elektrickú energiu, plyn a energie budú dodávatelia dodávať. Toto bol pôvodný návrh zákona. Ďalším zverejneným dokumentom je Perspektíva pre vnútorný trh s plynom a elektrinou. Tento dokument uvádza, že medzi hlavné pozorované nedostatky súladu so smernicami o vnútornom trhu patria regulované ceny, čo znemožňuje vstup novým trhovým hráčom. Ďalej sú to prekážky pre konkurenciu a konštatuje sa, že sú dôkazy, že ako operátori prepravnej siete, tak aj regulátor sa vo zvyšnej miere orientujú na krátkodobé národné problémy, než aby aktívne pristupovali k vytváraniu integrovaných trhov. Náš zákon, váš zákon uzatvára slovenskú energetiku do hraníc, do vnútorných hraníc, akoby nič vonkajšie neexistovalo, my si to tu sami uhráme a sami sa budeme tešiť, aké máme nízke ceny. A zistíme, že nám utiekol vlak Európy a že sme niekde dávno, dávno za technickou vybavenosťou. A ako to myslíte vôbec s bezpečnosťou, energetickou bezpečnosťou, tak to už je úplne pofidérne.

    Musím kus preskočiť a budem hovoriť ďalej, lebo čas je pokročilý. Zámer ministerstva hospodárstva, vás, pán minister, čaká deregulácia všetkých cien, kým to nenastane, trh je úplne spochybniteľný. Na náš vami regulovaný trh, kde môžete regulovať všetko a kedykoľvek, nikto nepríde, ak by niekomu hrozilo, že úrady mu svojvoľne kedykoľvek bez akejkoľvek právnej istoty pre pocit nedostatočne rozvinutého konkurenčného prostredia stanovia cenu podľa toho, ako si momentálne prieskumy verejnej mienky u občanov budú vyžadovať. A stanovíte tzv. úradnú cenu. Nestanoví ju ÚRSO, stanoví ju ministerstvo hospodárstva.

    A preto som si dovolil po tomto úvode predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý čiastočne rieši aspoň to odpolitizovanie, odpolitizovanie určovania cien a odpolitizovanie trhu. A je to pozmeňujúci návrh skupiny poslancov k vládnemu návrhu zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 149).

    Po prvé. V čl. I bod 11 § 5 ods. 1 písm. j) znie: „j) rozhoduje na základe žiadosti regulovaného subjektu alebo žiadosti regulovaných subjektov o vyňatí regulovaného subjektu alebo skupiny regulovaných subjektov alebo regulovanej činnosti alebo skupiny regulovaných činností z regulácie, ak pominuli dôvody na reguláciu, najmä ak pôsobenie trhových síl postačuje na zachovanie účelu sledovaného reguláciou“.

    Odôvodnenie. Podľa znenia vládneho návrhu zákona by úrad v takomto prípade konal ex offo. Nami zmenená definícia zabezpečuje konanie úradu dispozitívne na základe žiadosti účastníka konania, a nie z vlastnej iniciatívy, čím sa minimalizuje možnosť diskriminácie toho-ktorého regulovaného subjektu.

    Po druhé. V čl. I bode 13 § 9 sa navrhuje vypustiť odsek 15. Nasledujúce body sa prečíslujú.

    Odôvodnenie. Navrhovaný odsek 15 o vládnom návrhu zákona je zmätočný a zbytočný. Ak má slúžiť na odvolanie súčasných členov regulačnej rady za prípadné nezákonné konanie regulačného úradu pred účinnosťou navrhovaného zákona, tak toto rieši vládna novela v § 19a ods. 1, regulačná rada končí dňom účinnosti navrhovaného zákona. Ak sa má toto navrhované ustanovenie aplikovať aj na novú regulačnú radu, tak je zmätočné, lebo nová regulačná rada nemá žiadny dosah na činnosť regulačného úradu, a teda nemôže zodpovedať za jeho činnosť.

    Po tretie. V čl. I bod 16 sa vypúšťa. Nasledujúce body sa prečíslujú.

    Odôvodnenie. Navrhované znenie možno chápať ako politický tlak na úrad, ktorého predseda je závislý od vlády. Ministerstvo hospodárstva podľa uvedeného ustanovenia je subjektom, ktorý sa podľa § 12 ods. 6 návrhu zákona vyjadruje k návrhu ceny, a súčasne je na druhej strane aj účastníkom cenového konania a zároveň ešte aj vykonáva akcionárske práva v regulovaných subjektoch, teda je účastníkom trhu. Preto nemôže mať dosah aj na regulátora...

  • Vystúpenie rečníka prerušené predsedajúcim.

  • Môžem? Uplynula 19.00 hodina. Máte pocit, že to dokončiť stihnete za minútu, za dve?

  • Odpoveď z pléna.

  • Tak v takom prípade by som potom prerušil vystúpenie. Poďakujem vám dneska za vystúpenie. Zajtra budete mať priestor dokončiť svoje vystúpenie.

    Vážené dámy, vážení páni, ďakujem za pozornosť všetkým tým, ktorí vydržali.

    Prerušujem rokovanie 7. schôdze Národnej rady a pokračujeme zajtra ráno o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 18.59 hodine.