• Dobré ráno, dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní 7. schôdze a otváram štvrtý rokovací deň. Včera sme prerušili naše rokovanie. Ešte predtým, ako budeme pokračovať v prerokovanom bode, vás chcem informovať, že o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali pán Vladimír Mečiar, pán Peter Gabura, Peter Dubravay, Jozef Halecký, Juraj Horváth, Peter Markovič, Ľuboš Micheľ a pani Tatiana Rosová.

    Vážené dámy, vážení páni, a budeme teraz pokračovať v rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o starobnom dôchodkovom sporení, je to tlač 183.

    Pán poslanec Frešo ako reprezentant navrhovateľa, ktorý prerušil svoj vstup včera o 19.00 hodine.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predseda. Dobré ráno nám všetkým prajem.

    Chcel by som dokončiť tú myšlienku zo včera, keď som začal hovoriť o tom, že prečo tento zákon predkladáme, resp. aká bola tá história jeho prípravy. Tam bola jedna veľmi stručná obava, že keď sme sa o tom aj s kolegami radili, tak nám naozaj vychádzalo, že sa bude socialistom veľmi ťažko na ten zákon odpovedať preto, lebo budú musieť ukázať, naozaj na koho strane stoja. To znamená, či sú to len verbálne populistické sľuby, alebo naozaj sú na strane ľudí a podporia ich ústavné práva a podporia ich majetok, ktorý majú dnes v druhom pilieri.

    Ja chápem tú situáciu, že to, čo sa potom aj v tej rozprave odohrávalo ako isté pokračovanie tohto sporu, z ktorého sa nedá celkom dobre vybŕdnuť zo strany socialistov hlavne vtedy, keď došlo na citácie zákonov, a na to by som chcel upozorniť, že pokiaľ sa naozaj budeme držať toho súčasného zákona o tom, kde majú ľudia uložené peniaze, teda v tých dôchodcovských správcovských spoločnostiach, a ako sú tie peniaze chránené, tak naozaj nemožno hovoriť o tom, že to je čo i len zďaleka podobné nejakej pyramídovej hre. Stačí si ten zákon prečítať, včera to tu pán premiér odporučil, odhora nadol, netreba to robiť stokrát, stačí ísť na § 81 a ďalej, a tým je celá vec jasná.

    Druhá vec, ktorú by som chcel povedať, je, že veľmi, veľmi dobre, aj keď to nakoniec v tej trme-vrme trochu vyšumelo, zareagoval pán poslanec Pado, ktorý hovoril o citátoch súčasného dnes už niekoľko dní splnomocnenca pre euro, ktorý ešte z pozície Národnej banky Slovenska obhajoval dozor nad týmito DSS-kami, hovoril o tom, ako svedomito vykonávajú, aký ten dozor je prísny a ako nemožno dôjsť k strate peňazí sporiteľov.

    Dnes je vlastne priamo podriadený vláde a sám sa pýtal teda, že prečo vláda zamestnala človeka s takým diametrálne odlišným názorom, ako má pán premiér, a ja si tiež viem predstaviť, že byť v situácii pána Baráta, tak by som sa cítil veľmi zvláštne, lebo buď bude musieť zladiť tie svoje názory s pánom premiérom a začať tvrdiť, že, naopak, všetko je v riziku, alebo potom, pokiaľ si chce udržať nejaký profesionálny status, tak asi písať pomaly rezignáciu po včerajšom príhovore pána premiéra.

    Chcel by som teda, aby sme tento deň sa vrátili k tej vecnej stránke a nech naše rokovanie vyjde, tak ako si predstavujeme. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Budeme pokračovať v rozprave podľa poradia písomne prihlásených poslancov. Ako ďalšia pani poslankyňa Lucia Žitňanská.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Pán predsedajúci, dámy a páni, príjemné dobré ráno prajem. Ja na úvod možno budem trošku osobná, pretože ja patrím do tej kategórie, ktorí sú štyridsiatnici, a teda sú na tej hrane pri rozhodovaní, či vstúpiť do druhého piliera, alebo nie.

    Ja som sa rozhodla vstúpiť do druhého piliera a poviem prečo, čo boli tie nosné dôvody, prečo som sa rozhodla túto možnosť využiť. Pre mňa bolo rozhodujúce predovšetkým to, že v druhom pilieri, dôchodok z druhého piliera závisí predovšetkým odo mňa. Sú to moje úspory a množstvo peňazí, ktoré nasporím, závisí predovšetkým odo mňa, od mojich príjmov, to zároveň závisí aj od mojej pracovitosti, a to bol taký kľúčový moment.

    Ja, samozrejme, som si vedomá, že významný podiel majú aj ekonomické faktory, ja, samozrejme, som si vedomá, že významný faktorom je aj hospodárenie DSS-iek, ale ja poznám právnu úpravu, poznám zákon a poznajúc právnu úpravu dôverujem tomuto systému, preto to kľúčové pre mňa bolo, že predovšetkým to závisí odo mňa.

    Práve na rozdiel od prvého piliera, kde okrem ekonomických faktorov, demografický vývoj, hospodárska situácia, veľkú úlohu zohráva aj politika, politické rozhodovanie. Domnievam sa, že vzrastajúcim počtom dôchodcov, ktorých môžeme rátať podľa demografickej krivky, ten politický faktor bude stále silnejší.

    Poviem to veľmi zjednodušene. Nie je tu teraz, ale keď pôjdem do dôchodku, tak pán poslanec Madej, pani poslankyňa Angyalová budú v rozpuku svojich politických síl a budú možno rozhodovať o mojom dôchodku.

    K druhému pilieru pán poznámok ešte, než prejdem na tie otázky právne. Nie je tu ešte pán poslanec Halecký, ale chcela by som reagovať na to, čo včera povedal. Ja mu chcem povedať, že do druhého piliera vstúpilo cca 1,5 mil. ľudí, podľa odhadov, ktoré formulovali kolegovia, je tam momentálne okolo 28 mld. korún, a ja mu chcem povedať, že to nie sú fiktívne peniaze a že to sú reálne peniaze sporiteľov na súkromných účtoch a zároveň teda peniaze, o ktorých nemôže rozhodovať vláda, pretože sú to naozaj reálne peniaze na súkromných účtoch sporiteľov a k tomu snáď jednu poznámku.

    Ja som včera veľmi pozorne počúvala pána premiéra, počúvala aj pozorovala a nemôžem sa ubrániť dojmu, viete, ja tak intuitívne spozorniem, keď ma niekto z pozície vlády chce tvrdošijne chrániť predo mnou samou a nemôžem sa ubrániť dojmu, že je to o moci, pretože tých 1,5 mil. ľudí to budú aj ľudia, ktorí budú možno v dôchodku trošku nezávislejší od vlády, pretože si trošku nasporia na dôchodok. Toľko na úvod z mojej strany.

    A teraz skôr prejdem k tým otázkam prečo ústavný zákon. Pán poslanec Halecký túto otázku niekoľkokrát včera položil a ja sa mu pokúsim zodpovedať. Jeden a pol milióna ľudí za určitých podmienok vstúpilo do druhého piliera. Prijalo podmienky, ktoré štát dal. Tie podmienky dal štát. Jeden a pol milióna ľudí prijalo tieto podmienky. Štát, a to je teraz jedno, ktorá vláda to bola, ale v každom prípade to je zákon. Čiže štát vzbudil v týchto ľuďoch určité očakávania, určité dlhodobé očakávania. A myslím si, že niet pochýb o tom, že dôchodkové sporenie alebo vôbec dôchodkový systém vplýva na zásadné životné rozhodnutia človeka, pretože keď mi raz štát ponúkne vo forme druhého kapitalizačného piliera možnosť sporiť si takýmto spôsobom na dôchodok, tak mnohí ľudia potom neuvažujú o iných spôsoboch, ako sa zabezpečiť na dôchodok.

    Čiže to je dlhodobý koncept, ktorý ovplyvňuje životné rozhodnutia ľudí, a ja si myslím, že títo ľudia majú právo, aby, keď im štát takúto ponuku dal za určitých podmienok, aby im aj štát garantoval, že tieto podmienky sa nebudú meniť z roka na rok alebo po každých štyroch rokoch, keď sa zmení vláda. Aby sa nemenili, nemohli meniť, určite nemohli meniť k horšiemu. A tento ústavný zákon by nebol na stole, keby práve táto dôvera ľudí nebola narúšaná neustálym spochybňovaním a výrokmi kompetentných ľudí. A v tejto situácii 90 hlasov je jediný právny spôsob, jediný právny spôsob, ktorý máme k dispozícii, ako posilniť právnu ochranu týchto ľudí, ako garantovať stabilitu systému a garantovať, aby podmienky, ktoré raz štát ponúkol, nemohli byť ľubovoľne menené v neprospech týchto ľudí.

    Návrh garantuje zachovanie druhého piliera ako systému, garantuje aj zákonom ustanovené podmienky starobného dôchodkového sporenia, a to tak, aby neboli zmenené v neprospech zabezpečenia príjmu v starobe, ja to citujem, „v neprospech zabezpečenia príjmu v starobe“. Inými slovami, to nie je ústavný zákon o tom, že zákon o starobnom dôchodkovom sporení nemožno meniť. To je ústavný zákon o tom, že podmienky nemožno meniť v neprospech zabezpečenia príjmu v starobe. A to je zásadný rozdiel, pretože to znamená, že tieto podmienky meniť možno, ale, a ja poviem rovno, ústavný zákon má, samozrejme, aj svoje úskalia, má svoje plusy a má svoje mínusy.

    Plusom je, že každá právna úprava na úrovni zákona, týkajúca sa starobného dôchodkového sporenia, bude musieť byť analyzovaná práve z toho hľadiska, či náhodou nie je v neprospech zabezpečenia príjmu v starobe tých sporiteľov, ktorí sú v systéme, ale aj prípadných budúcich sporiteľov. Čiže bude vyžadovať vážnu analýzu.

    Tým mínusom, tým negatívom, a ja som si ho plne vedomá a chcem povedať, že všetci sme si ho plne vedomí, v prípade sporu ten, kto bude rozhodovať, bude Ústavný súd. Ja som ochotná toto riziko niesť napriek tomu, ako možno predpokladať, možno sa bude hodnotovo uberať rozhodovanie Ústavného súdu najbližších 12 rokov, ale myslím si, že keď opozícia je ochotná toto riziko niesť, tak v tejto situácii by ho mohla niesť aj koalícia a garantovať vyššiu mieru právnej istoty sporiteľom.

    Možno ešte pár poznámok. Pán poslanec Halecký povedal, prečo nie 9 na 9. No preto nie 9 na 9, pretože, ad jeden, podľa mňa takéto konkréta do ústavného zákona vôbec nepatria, ale preto, že veď ani 9 na 9 nie je dogma. Možno do prvého piliera bude treba viac, možno do prvého piliera časom o 10, 15 rokov budú stačiť nižšie odvody. Nevieme. Podstatné je, aby akékoľvek zmeny v právnej úprave neboli v neprospech zabezpečenia príjmu v starobe pre tých ľudí, ktorí sú v systéme zapojení.

    Pre mňa toto sú argumenty a ja zopakujem na záver, že jediný, naozaj jediný právny spôsob, ako stabilizovať druhý systém a zabezpečiť pre všetkých sporiteľov, pre tých 1,5 mil. ľudí, že podmienky nebudú menené v neprospech zabezpečenia ich príjmu v starobe. Je naozaj 90 hlasov v parlamente, je to legitímny právny nástroj na zvýšenie miery ich ochrany. Preto ja som spolupodpísala tento zákon a, samozrejme, tento zákon podporím. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Angyalová, končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pani kolegyňa, teší ma, že máte záujem o to, že kedy budem v rozpuku svojich politických a iných síl, ale chcem vám povedať, že ste tretia v poradí, ktorá z klubu SDKÚ sa rozhodla okrem iného používať aj nejaké osobné narážky alebo invektívy. Myslím, že to neprispieva k dobrému pocitu občanov, že toto nie je politické divadlo, ale že naozaj chcete niečo riešiť.

  • Chcete reagovať, pani poslankyňa? Ako ďalšia vystúpi v rozprave pani poslankyňa Rosová. Zároveň sa chcem ospravedlniť, pani poslankyňa, som vás uviedol ako poslankyňu, ktorá je na dnešné rokovanie ospravedlnená. Tak som to ale dostal, bohužiaľ, prepáčte. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, trochu nadviažem v mojom vystúpení na moju predrečníčku, aj keď na rozdiel od nej nie som ani právničkou, nie som dokonca ani členkou výboru pre sociálne veci, ani výboru pre financie či hospodársku politiku.

    Napriek tomu považujem za svoju povinnosť vystúpiť na tejto pôde, využiť výsadu poslanca a osloviť vás v mene sporiteľov v druhom pilieri dôchodkového zabezpečenia.

    Chcem vás poprosiť, vážené panie a páni z vládnej koalície, vy tu v snemovni, ale aj predstavitelia, neprítomní predstavitelia vlády, chcem osloviť tým aj pána premiéra. Prosím, nerobte z nás, z nás sporiteľov v druhom pilieri nesvojprávnych hlupákov. Nerobte z nás nesvojprávnych hlupákov, ktorí nevidia, že od samého začiatku, ako ste uchopili moc, zapreli ste sa do druhého piliera v snahe rozhegať ho, oslabiť a viac-menej zlikvidovať to, čo sa tu udialo na pôde dôchodkového zabezpečenia.

    Vnímame tú nervozitu, ktorú vo vás vyvoláva vedomie, že peniaze, ktorými by mohol disponovať štát, peniaze, ktoré by mohli plynúť do štátnej pokladnice, plynú na osobné účty občanov. Ja si myslím, že táto nervozita je odôvodnená jednak tým, že by ste iste vedeli, ako tieto peniaze stroviť inak na plnenie vašich nekonečných sľubov, napríklad na zalepenie úst zdravotníkom.

    Ale osobne si myslím, že to nie je jediný dôvod, prečo vás to znervózňuje. Myslím si, že tým druhým dôvodom, možno rovnako dôležitým, je, že to neradi vidíte zo samotnej podstaty. Lebo to, v čo vy veríte, je všemohúci – všemohúci štát, a nie slobodný občan.

    Chcem vás poprosiť, nerobte z nás sporiteľov nesvojprávnych hlupákov, ktorí sa rozhodli len na základe farebných obrázkov v reklamách. Včera sa tu rozprávalo o tom, či veľké investície do reklamy áno, nie. A padli tu naozaj zaujímavé názory na to, že by mohli slúžiť inak sporiteľom.

    Je možno iróniou osudu, že práve pán poslanec Petrák bol autorom takýchto námetov a práve pred niekoľkými dňami mi on pripomenul naše prvé stretnutie, ktoré sa odohralo na pôde istej reklamnej agentúry, keď som tam pracovala. On v role klienta. Vtedy rozumel tomu, že reklama je dôležitá aj pre politickú stranu, pretože ak chce robiť politiku, potrebuje hlasy. A rovnako DSS-ka, ak chce zúročovať úspory, tak potrebuje sporiteľov. To je naozaj veľmi jednoduché. A inak to nejde. Alebo išlo by to. Napríklad tak, že by sa rozdelilo, že sporitelia začínajúci na A, B, C by išli do sporiteľne a tí pokračujúci, teda ďalej nasledujúci v abecede by išli do druhej atď. No ale to už teda by asi nebolo o trhu.

    Chcem vás poprosiť, aby ste zobrali na vedomie, že v tejto krajine žijú aj ľudia, pre ktorých je väčšou hodnotou byť zodpovedný sám za seba, spoliehať sa na seba a na svoje úspory než na starostlivosť toho vášho všemocného, na starostlivosť štátu.

    A ešte naspäť, predsa len k tej reklame. Ja si myslím, že to, čo rozčuľuje pána predsedu vlády, tie obrázky šťastných dôchodcov na Waikiki beach alebo potápajúcich sa niekde v Červenom mori sú rovnakou chimérou ako sociálny štát vo vašom podaní.

    Chcem vás ale ďalej poprosiť, aby ste z nás nerobili hlupákov, ktorí nedokážu rozlíšiť pravidlá platiace v pyramídových pofidérnych hrách v nebankových subjektoch od jasnej a férovej hry druhého piliera. Ak už máme hovoriť o nejakej analógii medzi pyramídovými hrami a dôchodkovým zabezpečením, je to práve prvý pilier, ktorý vlastne spĺňa tie princípy, na ktorých je pyramída postavená. To znamená, od jedných permanentne priebežne berie to, čo priebežne druhým vypláca, na základe čoho teda uspokojuje očakávania druhej skupiny. A práve v tom je jeho slabina. Práve v tom je slabina, ktorú tu pomenoval už včera pán poslanec Kužma, že tých jedných jednoducho nebude toľko, aby mohli tie potreby a očakávania tej skupiny druhých, ktorí poberajú dôchodky, napĺňať. A nie preto, že by sa rodilo málo detí. Samozrejme sme za to, aby sa podporovala aj populácia, ale Slovensko nevymiera. Tá demografická krivka nie je daná len pôrodnosťou. Tá je daná aj tým, že sa jednoducho dožívame vyššieho veku. Samozrejme, aj s tým sa dá niečo urobiť. Myslím si, že nie je to naším cieľom, pokiaľ teda pán minister zdravotníctva nemá takéto pokyny. Ale ja pevne verím, že nie.

    Nerobte, prosím, nesvojprávnych hlupákov z nás štyridsiatnikov, ktorí ako by si podľa vás nevedeli zrátať, že ten dôchodok z dvoch pilierov môže byť dokonca aj o niečo menší ako len z toho prvého, a že keď nám túto pravdu vyjavíte, tak sa húfne poberieme z druhého piliera, samozrejme, ak to umožníte, a zutekáme.

    Vezmite, prosím, na vedomie, že v tejto krajine žijú ľudia, pre ktorých o 20 alebo 200 korún vyšší dôchodok nevyváži pocit zodpovednosti z toho, že v najhoršom prípade zanechajú svojim potomkom toľko, koľko vedeli nasporiť, a to vrátane úspor v druhom pilieri. Žijú tu totiž ľudia, ktorí nevidia len svoj plný hrniec, ktorí nežijú len pre dnešný deň, ale ktorí myslia aj na zajtra, aj na ďalšie generácie.

    No a napokon v súvislosti s predkladaným návrhom ústavného zákona chcem vás poprosiť. Nemyslite si, že sme takí hlupáci, ktorí uveria, že už neplatí „a“, ktoré ste hovorili včera, čiže už neplatí, že chcete zmeniť pomery medzi príspevkami do prvého a druhého piliera. Ale dnes už platí úplne niečo iné. Dnes platí „z“, že tieto pomery sú nedotknuteľné. Ako máme veriť, že zajtra nebudete hovoriť buď znovu „a“, alebo nejaké „b“, nejakú inú okľuku, ktorá bude viesť k likvidácii dôchodkovej reformy inou cestou?

    Ak chcete, aby sme tomu uverili, že to, čo hovoríte dnes, myslíte vážne, máte na to jedinečnú príležitosť. Ak myslíte vážne, že nechcete siahať sporiteľom na ich úspory v druhom pilieri, máte príležitosť podporiť návrh ústavného zákona, o ktorom diskutujeme. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Ďalší písomne prihlásený bol pán poslanec Dzurinda. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, myslím, že ste informovaní podobne ako verejnosť, že SDKÚ – DS vedie medzi ľuďmi kampaň orientovanú na podporu zachovania dôchodkovej reformy. Na podporu ústavného zákona, ktorý považujeme za účinný nástroj toho, aby sa druhý pilier nenalomil, a tak dôchodková reforma sa nezrútila.

    Samozrejme, ide nám o to, aby sa podmienky tých ľudí, ktorí šetria, aj ich šetria na svoj dôchodok, aby sa nezhoršili alebo nezničili. Súčasťou tejto kampane sú aj rozhovory s ľuďmi a zároveň aj možnosti, ktoré im ponúkame na to, aby sme získali spätnú väzbu. Možnosti na to, aby sa vyjadrili. Vyjadrujú sa občania rôznymi spôsobmi. Som tomu rád a som tomu rád aj preto, lebo posielajú zaujímavé podnety, zaujímavé postrehy.

    Dovoľte mi preto, aby som vo svojom vystúpení sa s vami o jeden takýto postreh podelil. Je to e-mail, ktorý som dostal z Prešova predvčerom a je podľa môjho názoru taký zaujímavý a taký výstižný, že si vám ho dovolím od začiatku do konca prečítať. Je to mail od konkrétneho občana z konkrétneho mesta s konkrétnou adresou a s konkrétnym podpisom. Takže citujem.

    „Dámy a páni, dnešný deň je sviatkom všetkého pracujúceho ľudu Československa. Vláda Klementa Gottwalda predkladá ústavodarnému Národnému zhromaždeniu osnovu zákona o národnom poistení.“ Toto sú slová vtedajšieho ministra sociálnej starostlivosti Evžena Erbana dňa 14. apríla 1948.

    Dnes si môžeme položiť otázku, o aký sviatok išlo. Zákon predovšetkým zrušil 21 sociálnych, nemocenských a penzijných ústavov a pokladní k 1. júlu 1948. Znárodnil všetky fondy a majetok zrušených poisťovní sústredil do Ústrednej národnej poisťovne. Zrušil systém dôchodkového poistenia, ktorý bol založený na kapitalizačnom princípe sporenia, upravený právnou úpravou z rokov 1924 a 1929. Založil systém priebežný, založený na socialistickom plánovaní rastu národného dôchodku a priaznivom demografickom vývoji vtedajšej spoločnosti. Národné poistenie zaviedlo nezásluhovosť, zničilo dôchodky našim dedom, ktorí mali na ich výplatu našetrené prostriedky počas viac ako 20 rokov sporenia. V konečnom dôsledku tento systém zapríčinil aj nízku úroveň dôchodkov súčasných dôchodcov z dôvodu slabej výkonnosti socialistickej ekonomiky priebežnosťou financovania dôchodkového systému a v neposlednom rade aj zhoršujúcim sa demografickým vývojom slovenskej spoločnosti.

    Za zmienku stojí, že štát použil nasporené prostriedky penzijných fondov vo výške 38 mld. korún. Tieto finančné prostriedky boli použité na výstavbu stavieb socializmu. Pôvodné socialistické princípy narušil až systém, ktorý zaviedol prvý a druhý pilier dôchodkového zabezpečenia od 1. januára 2005 s kombináciou dobrovoľného dôchodkového pripoistenia v treťom pilieri. Systém našiel aj riešenie postupného doplnenia priebežného systému vyplácania dôchodkov vyčlenením finančných prostriedkov získaných v privatizácii, uložením týchto prostriedkov v Národnej banke Slovenska. Inými slovami, vrátením znárodnených 38 mld. korún v roku 1948 do systému dôchodkového poistenia.

    Tomuto systému uverilo viac ako 1,5 mil. občanov Slovenska, ktorí dobrovoľne využili možnosť poistiť sa aj v druhom kapitalizačnom pilieri. Dnes je témou dňa zmena systému dôchodkového poistenia. Rozhodovanie o sporení na dôchodok je však rozhodnutie dlhodobé na 20 alebo 30 rokov, a nie rozhodovanie na jedno volebné obdobie. Je dôležité pre stredné a chudobné vrstvy občanov na zabezpečenie primeraného príjmu v starobe. Podnikatelia, ktorí stavajú domy za 100 mil. korún takéto poistenie určite nepotrebujú.

    Akákoľvek zmena systému dôchodkového zabezpečenia pošliapava ústavné práva občanov vyjadrené základnými ľudskými právami. Právami vlastniť majetok s právom jeho dedenia. Narušuje právnu dôveru občana a degraduje štát na úroveň nebankového subjektu. Napokon je tu podpis tohto občana.

    Keďže v sprievodnom liste zmienený občan napísal, že môžem pasáže tohto listu použiť aj v parlamente, ja som ich použil kompletne, lebo sa domnievam, že vo svojej podstate tento občan vystihol problém. Vystihol jeho podstatu.

    Myslím, že je tu naozaj evidentná snaha aj vlády, aj strany SMER rozširovať svoj vplyv do všetkých možných, ba aj nemožných strán. Sledujeme to nielen pokiaľ ide o delegovanie svojich ľudí do orgánov obchodných spoločností, sledujeme to nielen v oblasti rušenia, povedzme, rozbehnutých alebo vyhodnotených tendrov, ale vidíme to napríklad aj v tlaku na súkromné zdravotnícke poistenie a poisťovne.

    Vidíme to v snahe zošnurovať tieto poisťovne podľa možnosti tak, aby čo najviac občanov povinne platilo odvody do jednej jedinej, štátom a jednou politickou stranou ovládanou zdravotnou poisťovňou. Ale vidíme to aj v tlaku na nezávislé regulačné úrady. Videli sme to v tlaku na nezávislý Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vidíme takéto tlaky aj na ďalšie inštitúcie vrátane tlakov na druhý pilier dôchodkového zabezpečenia.

    V niektorých prípadoch vláda volí zastrašovanie, pozri napríklad súkromné spoločnosti v oblasti energetiky alebo finančné ústavy, v iných prípadoch volí nátlak a niekedy siaha aj k legislatívnym úpravám.

    Oblasť dôchodkového zabezpečenia je vystavená tlaku vlády a SMER-u práve a najviac zdá sa v legislatívnej oblasti. Vláde a SMER-u podobne ako ich predchodcom v roku 1948 evidentne chýbajú peniaze na to, aby si mohli permanentne udržiavať vysokú úroveň v prieskumoch verejnej mienky, aby si mohli kupovať voličov a takýmto kupovaním aby si túto podporu aj udržiavali. Ja sa ešte k tomu vrátim. Preto hľadajú peniaze a tak, ako to bolo v 1948, opäť aj teraz, najmä alebo povedzme, je to jemnejšie, aj v súkromnom sektore.

    Vláda a SMER zabudli, že chcú šetriť na štátnej správe. Koľko tu bolo rečí, najmä v kampani pred parlamentnými voľbami. Aké ťažké miliardy ušetríme v štátnej správe. Stíchli ste, dámy a páni. Naopak, ohlasujete nové úrady, ktoré budú radiť, ako čerpať z fondov Európskej únie. Plánujete nové ministerstvá. Akosi ste rezignovali na úspory v tej nenávidenej štátnej správe a o to viac, samozrejme, sa snažíte vyvíjať tlak a poľovať v súkromnom sektore. Strašíte energetické podniky, vyvíjate nátlak na banky, aby stavali namiesto vlády futbalové štadióny a svoje lúče ste zamerali aj na peniaze ľudí, ktorí si poctivo šetria v rámci dôchodkového sporenia.

    Ale zdá sa, že rozumieme tomu. Dá sa tomu porozumieť. Tak ako som povedal, rozumiem tomu, že vlani ste dali bohaté vianočné darčeky, a rozumiem aj tomu, že v tomto rozpočte na tieto darčeky jednoducho nemáte peniaze. Rozumiem aj tomu, že populisticky ste zvýšili odvody do zdravotného poistenia za poistencov štátu o 1 %, ale máte to pokryté iba do 30. apríla a tlaky v zdravotníctve narastajú. Že, už sme tam, kde sme nechceli byť.

    Rovnako rozumiem tomu, že nemáte ani korunu v štátnom rozpočte na valorizáciu detských prídavkov, ale nemáte ani peniaze na sľúbené odškodnenie klientov nebankových subjektov, aj na sľubované zvýšenie platov zdravotníckych pracovníkov ani na ďalšie sľuby, ktoré ste dali pred voľbami, ale aj po zostavení vlády veľmi veľa.

    Takže ľudovo, ale podľa mňa výstižne otázka znie: Kde brať a nekradnúť? A tak sa vláda a SMER začali pohrávať s myšlienkou, že predsa len je najľahšie, tak ako to bolo aj po roku 1948, ukradnúť. Svedčia o tom najmä výroky predsedu vlády.

    Veľmi, veľmi sa snaží predseda vlády odviesť pozornosť a dištancovať sa od svojich výrokov, ale aj včera nás presvedčil, že niečo zlé sa deje okolo dôchodkovej reformy. My sme zlí, ktorí ohrozujú peniaze ľudí cez podporu akože rizikového kapitálu, čo je totálny nezmysel, lebo zákony viete čítať a vy si viete prečítať, že dnes to jednoducho nie je možné, ani to možné nebolo, ale pán premiér by sa najmä rád dištancoval od výrokov, ktoré narozprával pred asi 250 podnikateľmi v Klube 500 30. októbra. Ja vám ich prečítam znova.

    „V budúcom roku otvoríme diskusiu o druhom pilieri. Začína prevládať názor,“ teda nielen jeho, „že pomer odvodov nie je dobrý a bude ho treba prerozdeliť, ak chceme druhý pilier zachovať.“

    Iný výrok. „Nevidíme inú cestu, ako znížiť odvody do dôchodkových spoločností.“

    Čiže, dámy a páni, nie klebety, tam bolo 250 podnikateľov. Boli tam moji poslanci, pán Mikloš, ak sa dobre pamätám, pán Štefanec. Odtlačili to slovenské denníky. A okrem týchto výrokov, samozrejme, poznáme uznesenie vlády, ktoré bolo prijímané vo vláde v súlade so štátnym rozpočtom na rok 2007. To je jasná úloha pre pani ministerku analyzovať, nevidím ju tu, analyzovať, no ale čo analyzovať. Však z tohto trčí ako slama z čižiem. Analyzovať, ako vykryť dieru v prvom pilieri a ja politicky dodávam, ako nahrabať peniaze na populistické politické sľuby tak, že oslabíme druhý pilier.

    Ak sa dnes tvári, že vláda to vážne nezvažovala a nezvažuje, tak je farizej. Zvažovala a zvažuje. Pohráva sa celkom vážne s touto myšlienkou, a preto je nad slnko jasné, že naša snaha uchrániť druhý pilier, neznižovať odvody, nenechať okradnúť ľudí je absolútne legitímna a pravdivá a vysoko aktuálna. Preto sme nemohli ako opozícia zostať nečinní. Rozhodli sme sa, že nedovolíme ľudí okradnúť tak, ako ich okradli boľševici po roku 1948.

    Vystúpenie premiéra (potlesk), vystúpenie premiéra včera na hodine otázok a odpovedí nás presvedčilo, že sme urobili dobre. Presvedčilo nás o tom, že nenávisť SMER-u ku všetkému súkromnému je enormná. Tá nenávisť voči ľuďom, ktorí si poctivo šetria, je taká veľká, že sa predseda vlády uchýlil naozaj ku nehoráznym lžiam. Napríklad, že DSS-ky môžu investovať do rizikového kapitálu. Len tak medzi nami, rád by som sa niekedy pána predsedu, keď nájde konečne odvahu napríklad ísť aj do médií, opýtal, či vie, čo to je rizikový kapitál. Či vie, ako sa s ním dá efektívne narábať. Ale to nechajme zatiaľ bokom. Podľa našej legislatívy to jednoducho nebolo a nie je možné.

    Boli to včera neuveriteľné lži, že úspory ľudí nie sú dostatočne chránené. Pani ministerka vtedajšia Radičová nás informovala, že práve na želanie SMER-u urobila „pozmeňovák“ v apríli a zabezpečili sme 100-percentnú ochranu úspor, peňazí ľudí, ktorí si šetria v druhom pilieri. Je to trošku nad moju normu, ako predseda vlády klamal a strašil ľudí štátu, v ktorom je premiérom. A líškavým hlasom volal po tom, aby druhý pilier nebol povinným, ale dobrovoľným. Pritom veľmi dobre vie, on to určite vie, že ak ho zdobrovoľníme, tak sa nalomí a padne. Tak urobme z povinného poistenia motorových vozidiel dobrovoľné. A uvidíme, kto nám bude platiť, ak sa stane nejaká nehoda.

    Ústavný zákon o dôchodkovom zabezpečení je potrebný preto, aby sa peniaze našetrené ľuďmi nestali najskôr lákadlom a potom aj sústom pre nenásytné gágory politikov, ktorí žijú iba kvôli prieskumom verejnej mienky.

  • Ja som už v politike niečo zažil, hoci nemám tak veľa rokov, ale nepamätám si takú cynickú demagógiu, akú som včera sledoval od tohto pultu. Krokodílie slzy, ako sú ohrozené vklady občanov hnusnými nenásytnými gágormi dôchodcovských správcovských spoločností. Nuž ale fantastický dôvod na to aj, aby aj SMER podporil ústavný zákon.

  • Vy podozrievate nás, že kopeme za DSS-ky a ohrozujeme peniaze ľudí. My upodozrievame vás, že chcete ukradnúť peniaze ľudí, aby ste mohli plniť svoje populistické sľuby. No, ale jedno nás spája, záujem ľudí. Nemôže byť lepšie ochránený dnes záujem ľudí, ak prijmeme ústavný zákon. Nepoznám lepšiu a silnejšiu poistku.

    A pani Tóthovej, ktorá tu, žiaľ, nie je a včera hovorila, že ona nebude hlasovať za tento zákon preto, lebo nedovolí zmraziť a zabetónovať daný stav, lebo by sa nedal vylepšiť, by som chcel veľmi odkázať a poprosiť tak aj s pokorou, prečítajte si, však je to len jedna strana. Ak si to prečítate, tak tam nájdete, že spôsob určenia príspevku na starobné dôchodkové sporenie ustanovený zákonom ku dňu účinnosti tohto zákona nemožno meniť v neprospech zabezpečenia príjmu sporiteľa v starobe a príjmu pozostalých pre prípad jeho úmrtia. Nemožno meniť v neprospech, ale v prospech je možné. Čo vám teda bráni, kolegyne a kolegovia, v mene ľudu tejto krajiny zahlasovať za ústavný zákon, ak ľuďom všetci chceme dobre?

  • Včera predseda vlády vrcholne cynicky hovoril, že SMER robí politiku pre ľudí, my pre DSS. Nehorázna lož, cynická, chytľavá, ale aj veľmi, veľmi primitívna. Ja takúto rukavicu neprijmem. Osobne sa domnievam, že aj vládna koalícia, ale prosím, zoberte na vedomie, aj opozícia robíme politiku pre ľudí. Nerobíme to pre skrine ani pre (hlas v sále)... alebo pre hmotné veci. Pokoj, pán Číž, pokoj, vy hovoríte omnoho viac a radi vás počúvame.

  • Smiech v sále.

  • Veľmi radi vás počúvame.

    Takže ešte raz, takže ešte raz. Na rozdiel od cynických výlevov včera ja neupodozrievam SMER, že nechce robiť pre politiku, pre ľudí, ale prosím, rešpektujte, aj my robíme politiku pre ľudí, len sa sporíme, ako to lepšie urobiť. Tu ale domnievam sa, je nad slnko jasnejšie, že sa môžeme zjednotiť v tom, že chceme dobre ľuďom, ktorí poctivo pracujú, odvádzajú zo svojej práce dane, poistné a, samozrejme, máme všetci záujem na tom, aby tieto ich úspory v druhom pilieri boli nedotknuté, aby sa dobre zhodnocovali, a preto sa domnievam o tom, že ústavný zákon nie je o tom, o čom včera hovorila pani poslankyňa Tóthová, že zabetónováva, nie je ani nejakou hrozbou, ale naopak, je veľmi dobrým príkladom na to, aby sme sa zjednotili naozaj v tom najlepšom záujme občanov našej republiky.

    Takže, dámy a páni, nie šibrinkovanie so slovami, nadávky na dôchodcovské správcovské spoločnosti, lži a strašenie rozhodnú o tom, kto chce ľuďom dobre a kto chce ľuďom zle. O tom rozhodnú naše konkrétne hlasovania, o tom bude svedčiť naše konkrétne hlasovanie o ústavnom zákone.

    A na záver to najdôležitejšie, čo sa mi ešte žiada povedať. Patrím medzi ľudí, ktorí najradšej chodia von. Niežeby bolo tu v snemovni zle, niežeby sa tu tiež nedalo počuť niečo zaujímavé, ale predsa len osobne sa najradšej cítim medzi ľuďmi a verím, že keď sa podelím o jednu skúsenosť s vami, budete mi rozumieť a možno nebudem sám s takouto skúsenosťou.

    Moja skúsenosť hovorí, že ľuďom sa dá hocičo vysvetliť, ale jedna vec sa mi roky darí vysvetľovať veľmi, veľmi ťažko, keď sa ma zrobený človek opýta: „Prečo po 40 rokoch poctivej práce mám taký žalostný dôchodok?“ Vtedy sa cítim pomerne bezbranný a veľmi ťažko je mi vysvetľovať tomu dobrému človeku, že o tom, aký má dôchodok nerozhodovala ani Mečiarova vláda, ani moje vlády, ale vlády pred 20, 30 rokmi. Tomuto človeku to aj niečo možno povie, ale nič to nerieši. A toto je kľúč, o ktorom sa dnes bavíme. My dnes nesieme zodpovednosť za to, aké budú tie penzie o 15, 20, 25, 30 rokov. A som šokovaný, keď ministerka práce, sociálnych vecí povie, že ju to nezaujíma, čo bude o 20 rokov. Tak buď sme populisti, alebo sme normálni poctiví ľudia, ktorí chceme niesť zodpovednosť za krajinu.

    Dámy a páni, o tomto bola dôchodková reforma. O odpovedi na dilemu, že je nás stále menej, žijeme stále dlhšie a kto bude robiť na naše dôchodky? Kto bude robiť na dôchodky našich detí? Čo budeme hovoriť potom budúcim generáciám, čo sme robili, keď ich dôchodky sú opäť mizerné? O tomto je substantívne naša diskusia (potlesk), nie o trápnych výlevoch, ktoré, žiaľ, sme si tu mohli vypočuť napríklad včera na hodine otázok a odpovedí.

    A preto cítim aj vnútorne, že jednoducho v parlamente sú niekedy povinné tance, my radi hlasujeme za niektoré ústavné, teda vládne predlohy, podporujeme mnohé veci, ale niekedy v parlamente sa dejú vážne veci, podstatné veci, substantívne, ochrana dôchodkovej reformy medzi takéto patrí. A komu ide o krajinu, komu ide o občanov, za ústavný zákon zahlasuje. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami pán poslanec Slafkovský, Senko, Nachtmannová, Jarjabek, Miššík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán kolega, už ste sa neskoro prihlásili.

    Nech sa páči, pán poslanec Slafkovský.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, predovšetkým chcem poďakovať môjmu kolegovi pánovi Dzurindovi za to, že prečítal ten e-mail, ktorý dostal, ktorý pripomenul situáciu, ktorá už má dnes pomaly 60 rokov, ale my nie sme ešte všetci takí starí, aby sme si o týchto veciach nepamätali z rozprávania našich rodičov a je dôležité túto pamäť so sebou niesť.

    Ja mu ďakujem veľmi pekne za to, že to ešte raz pripomenul, pretože takéto pokusy o ukradnutie, ako je tu aj tendencia dnes znova zasiahnuť do prostriedkov, ktoré si ľudia nasporili, meniť im systémy, meniť im pravidlá, sme tu už mali niekoľkokrát. Ale na Slovensku nemôžeme ísť takouto cestou ďalej.

    My sme si na Slovensku ukradli už raz, a to bolo, raz sme ukradli Čechom v roku 1938, potom sme arizovali, potom sme zoštátňovali a v rámci socialistického systému sme rozkradli všetko, čo sa dalo a dneska znova sa vytvorili nejaké hodnoty a chceme siahať na tieto istoty? Ďakujem veľmi pekne za to, že toto tu bolo dnes pripomenuté. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Sme v chrípkovom stave. Mrzí ma, že z úst bývalého premiéra počúvam takéto, alebo počul som takéto neargumentačné vystúpenie (smiech v sále) a najmä to, že listoval s rokom 1948. Našťastie ja som také básničky nečítal na rozdiel od neho, ja som totižto dostal výpis, pán bývalý premiér, z dôchodkového ústavu, tak to nazvem, a je tam 1,04 zúročenie. Keby som si bol dal finančné prostriedky na účet, tak by som bol mal možno 2, 2,5 alebo 2,8. Takže (smiech a hlasy v sále)...

  • Vážení kolegovia, chcem vás požiadať, aby skutočne sme sa pokúsili udržať normálnu korektnú atmosféru.

  • Vy ste tu narábali so slovami investovania do nebankových subjektov. A myslím si, že táto koalícia nebola pri investovaní do nebankových subjektov. Takže, prosím vás, neporovnávajte neporovnateľné. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Stavať paralelu medzi rok 1948 a súčasnosť je demagógiou najhrubšieho zrna. Vážený pán kolega, nie je to prvýkrát, čo ste sa takto znížili, a keď vám chýbajú argumenty, pomáhate si urážkami a nálepkovaním.

    A ešte jednu vec. Svoje vystúpenie ste zakončili tým, ako namiesto toho, aby ste sedeli v sále, chodíte radšej medzi ľudí. Ja som sa zúčastnila na diskusnom sedení face to face na Ekonomickej univerzite. Boli ste vtedy vo funkcii premiéra, a to isté ste tam hovorili, ako chodíte medzi ľudí, dennodenne sa s nimi stretávate. Mladý študent z pléna vám položil otázku, či viete, koľko stojí kilo chleba, kilo cukru, liter mlieka a detské topánočky. Pri chlebe ste sa pomýlili o polovicu, rovnako to bolo pri cukre, pri mlieku. Pri otázke na detské topánočky ste odpovedali o svojich topánočkách, teda použili ste cenu pánskych topánok. Tým som chcela naznačiť, ako skutočne ste sledovali bežný život bežného človeka.

  • Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči. Kolegovia, chcem vás požiadať...

  • Ďakujem za pozornosť a ďakujem za pozornosť všetkým, čo počúvali pána premiéra (hlasy v sále) bývalého, náročky hovorím premiéra bývalého preto, lebo ja vás chápem, pán premiér bývalý, možno sa vám tie preferencie trošku po tomto prejave pohnú smerom hore. Lebo kvôli ničomu inému ste nevystúpili, kvôli ničomu inému ste včera nezdržovali večer len kvôli tomu, aby ste dnes upútali pozornosť doobeda, lebo ste presvedčený, že upútate viac ako včera večer. Boli to obyčajné politické tančeky, to ste tiež použili vo svojom príhovore, nič iné, nič viac, nič menej.

    Povedali ste jednu zaujímavú vetu, že ľuďom sa dá všeličo vysvetliť. Pán premiér, veľká chyba. Keby sa im dalo všeličo vysvetliť, dnes tu nesedíte ako poslanec Národnej rady, ale boli by ste vo vláde po vašom „veľmi úspešnom“ osemročnom pôsobení. No a bol by som veľmi rád, a to celkom nakoniec, pán premiér bývalý, keby som bol počul pred takými piatimi, šiestimi rokmi vašu televíznu debatu, na ktorú tak vyzývate pána premiéra, napríklad s pánom Frunim. S pánom Frunim. A bol by som veľmi rád a rád by som videl, ako by ste zdôvodňovali vtedajšie argumenty vtedajšej vašej filozofie, ako to všetko bude vyzerať dnes. A dnes by sme vám mohli patrične protirečiť, že ste nemali pravdu. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Miššík, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ako sme svedkami, tak konečne jeden prejav zobudil aj koaličných poslancov, ktorí mali zakázané vystupovať, mali zakázané vystupovať z toho dôvodu, aby nepredlžovali tento bod programu, ktorý je pre nich strašne a veľmi nepríjemný a nie je nepríjemný len mediálne, vážení, tí ľudia to sledujú, naozaj sledovali aj tento prejav a z tohto prejavu jednoznačne vyplynula jedna zásadná vec, že tak, ako to vždy bolo, tak to aj vždy bude, že pravica hodnoty vytvára a ľavica ich len prerozdeľuje a väčšinou zlým spôsobom. Proti tomuto bojujeme aj týmto ústavným zákonom. Ďakujem.

  • Pán poslanec Dzurinda, reakcia, nech sa páči.

  • Áno. Poviem jednu myšlienku, ktorá je, myslím, spoločná pre všetkých troch poslancov koalície, ktorí reagovali. Cítim, že sú excitovaní, cítim, že im je tá téma nepríjemná, pretože ťažko znášajú aj zámery vlastnej vlády okrádať občanov tohto štátu. Preto tie reakcie boli osobné, nervózne, a preto niektorí aj klamali ako pani Nachtmannová.

    Pani Nachtmannová, keď máte takú geniálnu pamäť, tak nepotrebujeme v tejto krajine počítače.

    Pán poslanec Jarjabek, vy ste boli poslancom za politickú stranu, ktorá postavila Fruniho na nohy. Mlčte.

  • Za vášho obdobia sa všetky tieto chuligánstva spúšťali, my sme robili, čo sme vládali, aby sme ľuďom pomáhali otvárať oči. Vy a vaša strana postavila takých vagabundov, ako je Fruni, ako je Majský a ďalších na nohy, takže mlčte v tejto snemovni.

  • Pán Senko, prekvapuje ma, že hovoríte stále viacej formálne, nemáte žiadne argumenty. Nesiete zodpovednosť za to, čo sa deje, to nie je len tak byť poslancom. 66 % ľudí, ktorí sa zúčastňujú druhého piliera, si želá, aby sa podmienky nemenili. A tento počet narastá. Som si absolútne istý, že pribúda ľudí, ktorí sú za zachovanie, minimálne za zachovanie súčasných podmienok. A či sa vám to páči, alebo nepáči, dnes sa rozhoduje o tom, aké budú starobné dôchodky o 10, 15, 20, 25 rokov, nesieme úžasnú zodpovednosť, tak ako ju nedokázali niesť boľševici, a preto vaši rodičia, naši rodičia mali také biedne a trápne starobné dôchodky. Tak, prosím vás, naháňajte percentá verejnej mienky, ale nie na úkor poctivých občanov tohto štátu. Ďakujem pekne.

  • O slovo požiadal pán podpredseda Národnej rady pán Číž.

    Kolegovia, naozaj je to také ťažké pokúsiť sa aj vtedy, keď nesúhlasíte, normálne počúvať, ako sme to robili aj my pri vašich vystúpeniach? Ďakujem pekne.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda, ďakujem za slovo, dovoľte mi teda niekoľko slov k prerokúvanej téme, ktorá má svoju atmosféru, v sumáre svoju históriu a v ktorej pravdepodobne sa už treba zaoberať aj niektorými, povedzme že kvalitatívnymi parametrami, diskusiou a vlastne pokúsiť sa analyzovať, čo sa to tu vlastne deje.

    Trošičku je to ťažké, pán Dzurinda, povedať, ja som excitovaný ako zrejme aj my všetci, tak pokúsim sa identifikovať, čo to je za stav, ak by náhodou som naozaj cítil dôsledky takéhoto čohosi. Tak poprosím tých spriaznených kolegov, keby niečo mi v tom smere nejako pomohli, ale skúsim radšej vážne.

    Pán Dzurinda, počúval som veľmi pozorne váš prejav, no, je obrovský problém. Prívlastky, ktoré sa mi tlačia na jazyk, čo všetko k tomu povedať a dokonca pokúsiť sa len trošičku imitovať váš slovník mi spôsobilo, že tu budem vyprávať ako znôšku citosloviec, hanlivých výrazov. Vyhlásim vás za luhára, za hlupáka priamo alebo nepriamo. Poviem, že ničomu nerozumiete, že všetko, čo SMER chce urobiť voči občanom a že tí všetci ľudia, ktorí nejakým spôsobom reflektujú tú skutočnosť, ktorá sa deje, to sú v podstate ľudia, ktorí ničomu nerozumejú, lebo vy ste ten osvietený René.

    Máte za sebou 8 rokov, výsledky vášho vládnutia sú skutočne nesmierne geniálne, jedine tá naša nešťastná a smutná spoločnosť ich nevie oceniť. Ale tento typ diskusie slovenský parlament nepotrebuje, pán predseda. Od vás som očakával ako od človeka, ktorý má 8 rokov skúseností v exekutíve, reprezentoval krajinu, kde aj ja mám dokonca istý záujem na tom, aby som udržal istú mieru vašej vážnosti. Boli ste premiérom mojej krajiny.

    A to vaše vystúpenie, ak má byť určujúcim tónom, potom ten parlament začína byť zbytočný. A ja si myslím, že naopak. Parlament v tomto období je nesmierne dôležitý. Takže chcem vám vysloviť poklonu. Jedna jediná veta z vášho vystúpenia bola taká, ktorá stála za pozornosť. Skúsim ju teda zacitovať: „Sporme sa, ako to lepšie urobiť.“

    SMER bol pripravený a je sa sporiť na tému (potlesk), ako to lepšie urobiť. Prebral krajinu v zložitej sociálno-ekonomickej situácii i s kritickými (reakcie z pléna)..., s kritickým nedostatkom peňazí na zabezpečovanie elementárnych potrieb, sociálnych potrieb tejto krajiny. Tých potrieb, ktoré majú tí občania v takom dokumente, ktorý je pre vás v tomto smere zdrapom papiera garantovaná, ako je Ústava Slovenskej republiky. Dokonca je tam taká divná veta, asi ste to nikdy nečítali, pán predseda Dzurinda bývalý vlády. Je napísané v čl. 2, že moc v tomto štáte pochádza od ľudí. Od ľudí pochádza. Ja predpokladám, že to je pre vás (potlesk) také divné presvedčenie. A všetci vieme, ak hájite tú politiku, ktorú hájite, keď pre vás štát je štátom jedine na to, aby to bolo organizáciou, ktorá ochráni rôzne typy súkromného vlastníctva s tým, že nikomu, ani nikomu nesmie napadnúť skúmať, ako to súkromné vlastníctvo vzniklo.

    SMER-u vtláčate floskulit. SMER nenávidí všetko súkromné. Veď to je idiotina. To je idiotina. To normálny človek, ktorý chce viesť korektný politický dialóg nikdy nepovie. Ja to ani vo vzťahu k vám nepoviem. Pokúšam sa identifikovať záujmy, ktoré hájite. A rozumiem tomu. Je to legitímne, sú to aktívni občania, sú to noví vlastníci. Je toto 1 % ľudí, ktoré vlastní dneska 40 % majetku tejto krajiny a tí majú svoje záujmy. Ja netvrdím, že tie záujmy sú vždy negatívne. Ony môžu byť aj pozitívne. Viete veľmi dobre, že SMER vie bez akýchkoľvek problémov identifikovať ten zásadný fakt, ktorý je v každom dokumente Európskej únie.

    Potrebujeme rovnomerný korektný, hospodársky a ekonomický rozvoj a potrebujeme s ním idúc ruka v ruke sociálny rozvoj krajiny. A o týchto veciach musíme rozprávať a hľadať tie optimálnejšie veci a vtedy tá diskusia má význam.

    Ak mám reagovať na to, čo povedal (potlesk) pán Mikloš, ktorý sa sem postavil, jedno citoslovce, aby som tú rukavicu zdvihol ako osvietený Budha. Pán Mikloš, neurážajme sa navzájom. Problém, o ktorom sa bavíme, je veľmi jednoduchý – privatizácia penzijných fondov. To je základný problém, o ktorom sa bavíme. O tomto probléme sa vedú siahodlhé diskusie v rámci celého sveta a nesmierne intenzívne v rámci Európskej únie. 99 % faktov, ktoré ste tu vyprávali s nesmiernym výrazom, s tým, že ktokoľvek to nechápe je idiot alebo minimálne nedouk a že môže sa prvé dva dni vám pozerať iba po kolená až potom až po tvár, tak v konečnom dôsledku vám chcem len pripomenúť, na túto tému všetky vaše argumenty odzneli tisíckrát v prostredí Európskej únie a tisíckrát boli vyvrátené.

    Predsa rozprávať o tom, či má, alebo nemá súkromný kapitál, pokiaľ spravuje verejné peniaze dané zákonom isté riziká, alebo nemá, sa diskutuje všade. A sú krajiny, kde sú zodpovední pravičiari. Zodpovední pravičiari, kde si nedovolia navrhnúť ten mechanizmus, ktorí ste urobili vy tu.

    Otázka je samozrejme, že v rámci parlamentu, ktorý nemá štandardné pravidlá a pravdepodobne vždy sa stopercentne pravda nepodarí nájsť a je to naozaj o komunikácii s verejnosťou, čo tým ľuďom akosi navyprávame a ako to bude v konečnom dôsledku vnímané, ale kdesi existuje čosi ako pravda. A to obidvaja si musíme trošku rešpektovať, že ju hľadáme.

    Ja vám chcem povedať, že my ju hľadáme. Pretože si veľmi dobre uvedomujeme, že Slovensko potrebuje aktívny, dynamický, hospodársky rozvoj. Potrebuje produkčnú ekonomiku. To znamená, potrebuje vytvárať propodnikateľské prostredie. Potrebuje vytvárať proinvestičné prostredie. Robíme všetko pre to, aby sa tak stalo.

    Náš jediný a zásadný rozdiel medzi vami všetkými, že k tomu celému potrebujeme ešte sanovať aj potreby ľudí, ktorí tu žijú. Že ma nezaujímajú čisté floskule ekonomického rozvoja, že ma zaujíma aj, ako rozložím príjmy, ktoré tam sú na zabezpečenie elementárnych vecí.

    Ak mám povedať pre mňa a, pán Dzurinda, nikdy by som žiadnemu občanovi nevyprával, že tých 6 600 korún priemerného invalidného dôchodku je výsledkom niečoho spred 40 rokov.

    Pán Dzurinda, keby sme trošku rozumnejšie nakladali s naším národným majetkom, ktorý sme mali, predovšetkým so strategickými podnikmi, s cenami, ktoré tam sú, tak v každom prípade najmenej 200 miliárd navyše, ktoré by sanovali ešte 2 generáciám tie základné sociálne problémy a umožnili by im elementárny sociálny život. Práve nakladanie s týmito vecami, tak ako ste to urobili, spôsobili (potlesk) tento stav. Keď vás počúvam, čo všetko ste schopný povedať a tvrdiť, že vám ide o záujem všetkých občanov, a ja to skúsim len zacitovať.

    Miliardy, že ušetríme v štátnej správe, že teda je to len floskula, lebo nič také nechceme urobiť, že nenávidíme teda všetko, čo je súkromné, že nevieme nikto z nás, čo je to rizikový kapitál.

    Pán Dzurinda, veď ako ja to ani nechcem pripomínať, ja to naozaj robím poslednýkrát, ale vaše ekonomické vedomosti sú legendárne. Veď tá vaša odpoveď na otázku, že ako zabezpečíte tie dvojnásobné platy, ktoré boli, mimochodom, pre mňa, odpustite mi to, ale vykričím vám to, najväčší volebný podvod v dejinách Slovenskej republiky (potlesk), lebo tam ste tomu človekovi na tom poli vysvetľovali a naozaj budeme mať tie dvojnásobné platy? Ale áno. A potom na tlačovej besede ste to zaklincovali, kde ste povedali, že keď sa vás pýtali, či aj nominálne a reálne, tak ste povedali, aj reálne, aj nominálne.

    Po 8 rokoch vládnutia vidíme, aký je stav atď., že sú isté prevádzkové veci, hodnotíme ich, no po toľkých výdavkoch, ktoré boli dané na ten podnikateľský priestor, o ktorých racionalite pochybujeme, ale sme sa vždy sporili, samozrejme, nejaké drobné výhody sú. Ale kontaminovaný verejný priestor s obrovským modernizačným dlhom, s obrovskými ťažkosťami zabezpečovať elementárnu kvalitu školstva, elementárne stability sociálneho a dôchodkového systému, s obrovským problémom majú v zdravotníctve.

    O akom dobrom stave ekonomiky sa tu dá rozprávať? Je to nezmyselná floskula. Ale SMER sa nikdy nebránil tomu, aby sme naozaj skúmali, kde sú vývojové a rozvojové ťažkosti. Kde sú prirodzené dôsledky transformujúceho sa štátu, kde naozaj tento hrozný zápas medzi absolútnou maximalizáciou ochrany súkromného vlastníctva, na druhej strane schopnosti spoločnosti zabezpečovať základné humanitné kritériá pre obyvateľov ako zásadnú výzvu, tak pre to hľadanie ste neurobili nikdy nič. Lebo ste to ani nikdy nechceli, pán Dzurinda. A v tom je ten problém. A tu definujem rozdiel medzi nami a medzi vami.

  • Napriek tomu vždy budeme veľmi pozorne počúvať vaše argumenty, ktoré majú vecný charakter, kde SMER naozaj možno preexponováva také a onaké sociálne kritériá, ktoré tu sú, ale veď žiadne nepreexponováva, nemá z čoho. Má naozaj len pár zvyškových peňazí, kde sa pokúša zakryť aspoň tie najzákladnejšie skrivodlivosti, ktoré sa tu nejakým spôsobom objavili.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, táto diskusia o predloženom návrhu zákona je veľmi jasná. Každému z nás bolo jasné, keď ste predložili tento návrh zákona, pán Dzurinda, že tu nejde o to, aby ste niečo predložili. Registrovali ste veľmi zlý vývoj verejnej mienky, no, tak ste si našli takúto floskulu a tu teraz robíte celý tento cirkus.

    Ja na rozdiel od pána Miššíka, ktorý tu niečo spomínal, mám takú informáciu od našich analytikov, aby sme vás nechali ešte aspoň dva dni tieto veci vyprávať, že opäť nám spoľahlivo tých 5 % pribudne v tých prieskumoch verejnej mienky, ale (potlesk a reakcie) deje sa tak veľmi výrazne v tom zmysle, že negujeme parlament. Veď sa prezentujeme verejnosti po tomto, ak máme prijať tento spôsob komunikácie, tak sa prezentujeme ako skupina ľudí, ktorá naozaj nie je schopná korektne a legitímne spravovať záležitosti krajiny. Takže ak niečo má byť súčasťou tohto môjho vystúpenia, tak je to výzva ku korektnosti, k serióznosti a k vecnosti.

    Pán Dzurinda, pomôže to, lebo garantujem vám, že týmto spôsobom ani nezvýšite si prieskum verejnej mienky, len kontaminujete parlament a urobíte z neho nekorektný a nekonštruktívny orgán našej krajiny.

    Ešte by som povedal k tým kolegom, ktorých si vážim z SDKÚ a ktorí väčšinou demonštrujú ochotu a schopnosť zmysluplne diskutovať.

    Pán Mikloš, vážne neregistrujete takých ľudí, ako je, ja neviem, ako je Amartya Sen, ktorý dostal Nobelovu cenu v roku 1998, ktorý veľmi intenzívne rozoberá ten sociálny štát. Naozaj nepoznáte pána Edmunta Helpsa, ktorý hovoril o tých veciach, o ktorých hovoríme my a kritizuje postupy a nekorektnosť s nakladaním verejným majetkom vášho typu a vaše základné floskuly a nepriamo teda Svetovú banku, kde je zdroj toho vášho videnia, ale toho krajného neoliberálneho videnia, a nie schopnosti absorbovať pokyn Svetovej banky tak, aby sa realizovali záujmy svetového obchodu, ktoré reprezentuje na druhej strane záujmy národnej krajiny ako súčasti Európskej únie. Nehovorím už o Stiglitzovi.

    Pán Mikloš, ja som mal takého žiaka, na ktorého som bol hrdý svojho času, a ten mi povedal, keď absolvoval ako jednotkár, že tak, pán doktor, a odteraz jediná knižka, ktorú ja budem čítať, je vkladná.

    Ja by som vám chcel povedať, že toto nie je dobrý prístup, že skúsme naozaj, ja vám aj zdroje, aj poznatky (potlesk), ktoré mám, som ochotný dať k dispozícii a skúsme naozaj hľadať podstatu nášho sporu. Podstata nášho sporu stojí jednoznačne v tom: Je privatizácia penzijných fondov jednoznačná? Má alebo nemá riziká? Aké sú identifikovateľné riziká? Aký je stav úpravy v našej krajine? Ako je to voči iným krajinám, kde náhodou na tento zatiaľ ani zďaleka nie väčšinový spôsob fungovania neprišli? Ako to reálne vyzerá? A v čom sú prínosy, ktoré chcete demonštrovať v tejto krajine?

    To, že vyhlásite, ale absolútne, samozrejme, v ekonomickej tlači tisíckrát rozobraté riziká, investovanie do rizikového kapitálu, schopnosti štátu korektne regulovať procesy a v súkromných správcovských spoločnostiach. O krachu takýchto spoločností, ktoré sú známe v rámci sveta a v konečnom dôsledku začínajú byť dosť silné, je úplne zrejmé. Trošičku sa pokúsiť, skúsme aj nájsť nejakých nezávislých ekonómov, ktorí sú schopní posudzovať veci tak, aby boli naozaj nezávislí. Aby nemuseli žiť na tom, keďže štát je podvyživený a nedávame mu ani korunu, že jedinou šancou, aby ako ekonomicky prežil, potrebuje, sú granty opäť zo Svetovej banky, z Medzinárodného menového fondu či z vašich rôznych korporatívnych a neviem akých inštitúcií.

    Úplne posledné chcem ešte pripomenúť jednu vec, ktorú som už asi dvakrát tu povedal, ale nestačí to. O rodinnom striebre, o národnom majetku, o význame strategických podnikov ako rodinnom striebre nikdy nepovedal žiadny ten socialista a ten, o ktorom ste tu rozprávali, že každého treba vyšetriť, lebo teda váš intelektuálny presah je neuveriteľný. Povedal to John Stokton, príslušník konzervatívnej strany vo Veľkej Británii v kontextoch, ktoré sa dajú veľmi ľahko nájsť v základnej ekonomickej literatúre.

    Takže chcem vyjadriť na záver presvedčenie, že sme pripravení diskutovať o veciach, ktoré naozaj vyžadujú diskusiu. Problém je jednoznačne zadefinovaný. Vieme veľmi dobre, že návrh zákona, ktorý ste predložili, ústavného, je demonštratívny. Viete veľmi dobre, že nikdy nemôže prejsť. Je nesystémový. Pevne verím, že o právnych aspektoch tohto predloženého návrhu bude hovoriť pán kolega Madej. Ja som chcel povedať iba niekoľko drobných politických súvislostí a naozaj vyzvať k elementárnej korektnosti. Predsa len diskusia politická v parlamente pravdepodobne musí mať aj istú ľudskú kvalitu. Ja som presvedčený, že je to proti našim záujmom, ale krajina to potrebuje. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami pán poslanec Kužma, Dzurinda, Mikloš, Fronc, Kahanec, Štefanec až po pána Markoviča. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Kužma, faktická. Technici.

  • Vážený pán podpredseda, doteraz aspoň v jednom bola zhoda, že ani vaša vláda si nedovolila tvrdiť, že sme nechali ekonomiku v zlom stave, lebo to už by sa skutočne zosmiešnila pred celým svetom, lebo všetci experti hovoria, že slovenská ekonomika je dobre naštartovaná, čiže to je také, by som povedal, určité nóvum a myslím si, že veľa pochopenia medzi odborníkmi s tým nezískate.

    Čo ste hovorili o tých dôchodkoch a vracania sa späť. Ja sa vás chcem spýtať, že moja mama, ktorá išla v roku 1986 do dôchodku a má 10-krát nižší dôchodok ako na rovnakej pozícii robiaca Rakúšanka a pritom, keď začala pracovať, bolo Československo vyspelejšia krajina ako Rakúsko, to bol problém určite tejto vlády, že? A nie socialistov v socialistickom Československu, ktorí vymysleli tento systém. Áno, my sme im v roku 1986 dali takýto mizerný dôchodok.

    A prosím vás, keď hovoríme o pravde, vy niekedy strašne, strašne rýchlo hovoríte a potom pustíte aj pár perál ducha. Ja som si minule poznačil, že ste povedali, že Európska únia nás okráda cez monopoly, to bolo na ostatnej schôdzi, mám to zapísané, ale teraz ste tiež povedali pravdu. V tej rýchlosti ste stihli povedať, že vám ide o preferencie. Skutočne, vy nie ste strana o systéme, o ľuďoch, ale o preferenciách. A toto ste povedali a ďakujem vám, že hovoríte pravdu.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Mikuláš Dzurinda.

  • Pán podpredseda, keď chýbajú argumenty, človek býva osobný. Vy ste boli osobný, nehovorili ste argumenty, uvedomujete si, že ste o dôchodkoch nepovedali ani jednu vetu? Pán podpredseda, uvedomujete si, že rokujeme o ústavnom zákone o dôchodkovej reforme, vy ste o dôchodkoch nepovedali ani jedinú vetu? Ja si myslím, že ľudia sú veľmi pozorní a vy ste podali naozaj úžasné svedectvo o tom, o čom robíte a pre koho politiku, tak ako pred chvíľou myslím výstižne povedal kolega Kužma.

    Po druhé, alebo ešte teda dve veci, ktorých sa dá zachytiť. Hovorili ste o tom, že sme odovzdali Slovensko v úbohom stave, no, trošku sa vám aj čudujem, pán podpredseda.

    Tretí štvrťrok roku 2006 oproti tretiemu štvrťroku roku 2005 hospodársky rast 9,8 %. To je bieda, pán podpredseda? Kto to vybavil? Tretí kvartál 2006 k tretiemu kvartálu 2005. Tieto vaše výroky vás diskvalifikujú a pomáhajú ľuďom chápať, že to je ideológia a demagógia, nie reálne videnie veci.

    A po tretie, pre mňa najobsažnejšie z toho, čo ste povedali, som počul na začiatku, keď ste povedali, že parlament je zbytočný. Áno, aj včera ste nás vypínali, máte takéto tendencie, ukazujete občanom charakter svojej politiky. Ja si viem predstaviť, že ľuďom takéhoto zamerania je ťažko počúvať a že parlament sa tu a tam vám vidí naozaj zbytočný.

  • Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pán poslanec Ivan Mikloš.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Číž, ja sa naozaj úprimne teším na každé vaše vystúpenie a musím povedať, že ani tentoraz ste ma nesklamali. Keby sa hodnota príspevkov merala rýchlosťou a kadenciou slov, tak sme si vypočuli jeden z najhodnotnejších príspevkov. Žiaľbohu, nie je to tak, meria sa obsahom a musím povedať, že obsah to nemalo takmer žiaden.

    Hovorili ste, že máte starostlivosť o vážnosť nášho predsedu pána Dzurindu. Nemusíte mať. Skôr majte starostlivosť o vážnosť vášho predsedu. Nášho predsedu pred krátkym časom prijala kancelárka Merkelová, ktorá je dnes šéfkou celej Európy, na dlhom stretnutí. Kedy prijme alebo kto z vážnych svetových politikov prijal vášho predsedu? A kam sa asi tak chystá chodiť?

    Hovoríte, že, citujem vás: „SMER nenávidí všetko súkromné je idiotina.“ Ale veď jedna z najosvietenejších vašich poslankýň včera, pani Angyalová, pardon slečna Angyalová to povedala, že my preferujeme a my považujeme za dobré súkromné byť pravica, vy štátne. Takže obráťte sa tam, prosím vás pekne.

    Keď už citujete, citujete, vy ste necitovali, vy ste spomínali mená nositeľov Nobelovej ceny, tak, pán podpredseda parlamentu, bolo by dobré, keby ste si aspoň tie mená prečítali správne, alebo sa ich naučili správne, lebo ani tie neboli správne, nielen nie že to, čo hovoria.

    A čo sa týka toho, čo ste povedali, že keby sme lepšie nakladali so strategickými podnikmi, že by bolo na dôchodky. Napríklad keby sme ich nechali riadiť Rezešovi, že? Ako ste vy znovu nechali.

  • A posledná vec, vložili ste mi do úst, že nám tvrdiť, že ktokoľvek ma nechápe, je idiot. To ste povedali, to som nikdy netvrdil ani netvrdím, pán podpredseda, ale naozaj nemôžem zato, ako sa cítite, keď ma počúvate.

  • Smiech, potlesk.

  • Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pán poslanec Martin Fronc.

  • Ďakujem pekne. Dve poznámky k vášmu vystúpeniu, pán podpredseda Číž. Viete, SMER jednoducho pod vplyvom verejnej mienky vždy ustúpi, nie je za nejakú koncepciu, ale jednoducho reaguje na verejnú mienku. Ustupuje aj teraz a je to v poriadku, chvalabohu, pretože ten pokus deštruovať druhý pilier bol veľmi nezodpovedný a poviem vám, čo ste ale aj tak spôsobili. Spôsobili ste to, že dnes 20-ročný človek si povie, prečo mám sporiť? Veď ja začnem sporiť a ohrozujete hneď jeho istotu sporiť a ukladať na časy, keď bude slabší, keď bude potrebovať tie svoje úspory. To je veľmi nezodpovedné.

    A druhá poznámka. Pán podpredseda, povedali ste, že SMER nenávidí všetko súkromné je idiotina. No ja si myslím, že tiež nenávidí všetko súkromné. Prvý pokus predviedol, keď začal likvidovať súkromné školstvo a vtedy som upozornil, že je to vyslovene len nenávisť k všetkému súkromnému. Ja s vami, pán poslanec, súhlasím, že nenávisť voči súkromnému je idiotina, len nerozumiem, prečo sa jej tak zubami-nechtami držíte. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pán poslanec Stanislav Kahanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ja tiež na margo vašich výrokov o nejakom cirkuse, ale hlavne k výroku hľadajme pravdu. No, skúsme ju hľadať v tom, ako ste pred voľbami populisticky sľubovali riešiť problémy tých, ktorí vložili vklady do nebankových subjektov. Pozrime sa na to, aký máte postoj teraz. A to boli tí, ktorí tieto prostriedky vložili za účelom získania a vidiny veľkých výnosov.

    Teraz boli podmienky jednoznačne zadefinované a zadefinované pre ľudí, ktorí chcú byť zodpovední vo svojej starobe a chcú si zabezpečiť prostriedky k svojej starobe a nebyť na ťarchu ostatným. No skúsme ju hľadať, že či títo ľudia nemajú nárok na to, aby si tieto veci mohli robiť slobodne a zodpovedne a robiť ich podľa dohodnutých podmienok, ktoré mali na začiatku, keď do toho vstupovali. Keď používate výroky typu, myslím ten výrok zaznel skôr, takže to upresňujem, „my sme urobili za niekoľko mesiacov viac než vy za 8 rokov“, tak potom tu nedávajte ako svoje vyjadrenia, že čo ste urobili, čo ste urobili za 8 rokov bývalému premiérovi. Lebo dá sa porovnávať a dá sa porovnávať aj v tom, keď si pozrieme úplne čerstvý materiál, ktorý teraz prišiel e-mailom, „Ekonomická situácia a sociálna situácia v Slovenskej republike“. Je tam úplne jasný prehľad hrubého domáceho produktu, inflácie, nezamestnanosti či vývoja priemernej mesačnej mzdy. A myslím, že tieto výsledky nie sú výsledkom práce tejto vlády za niekoľko mesiacov, ale sú výsledkom predchádzajúcich vlád.

    Chcel by som povedať, že pravda človeka, ktorý ju vie prijať, oslobodzuje. Možno povedať aj naopak, že človek, ktorý nie je slobodný, má problém pravdu prijať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pán Ivan Štefanec.

  • Ďakujem, pán podpredseda. No myslím, že nikto nespochybňuje skutočnosť, že táto vláda bola zatiaľ jedinou vládou v histórii Slovenskej republiky, ktorá nemusela robiť úsporné opatrenia. Už to je samo osebe dôkazom, v akom stave ste prebrali správu štátu, v akom stave ekonomiky.

    Už tu bolo spomínané, takmer 10-percentný hospodársky rast, vieme, že klesá nezamestnanosť, stúpajú reálne mzdy. To je realita. Vy hovoríte o akomsi podvyživenom štáte, o akýchsi zvyškových peniazoch.

    Pán podpredseda, realita je úplne iná. Najviac ma však vo vašom príspevku zaujal opäť ten postoj ku štátnemu a ku súkromnému a vycítil som, že vám to nie je príjemné, keď hovoríme, že vy chcete zoštátňovať a vy konáte všetko preto, aby nezávislosť, aby súkromné vlastníctvo tu bolo chránené.

    No dovolím si pripomenúť, že tie kroky, ktoré ste urobili za pár mesiacov vášho vládnutia, smerovali k tomu, aby sa obmedzila nezávislosť úradov, ako Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Rada správcu jadrového fondu, teraz na tejto schôdzi máme na stole takisto zákon o Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    Ale podstata, pán podpredseda, podstata tejto debaty je skutočne o ochrane vkladov a ochrane výšky budúcich dôchodkov a o občanoch. Ja viem, že sa to zle počúva, ale ja chcem len opätovne zdôrazniť, že sám som bol prítomný na podujatí, keď predseda Fico hovoril o potrebe znižovania odvodov do druhého piliera. Hovoril to niekoľkokrát, a preto si myslím, že táto iniciatíva má zmysel a koniec koncov aj vaše vystúpenie pre mňa bolo potvrdením, že náš návrh ústavného zákona má zmysel...

  • Prerušenie časomierou.

  • Pán poslanec Mikuš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán podpredseda, povedali ste vo svojom vystúpení taký výraz, „prezentujeme sa tu, ako vieme, ale malo by to byť vecné“. Ja v tej rýchlosti som si, samozrejme, stíhal poznačiť len niektoré tie výroky, takže asi k 4 sa skúsim vyjadriť. Ja nerozumiem tomuto výrazu, pretože vecnosť vášho vystúpenia som nepochopil a snažil som sa počúvať dobre.

    Začali ste tým, že, toto odcitujem: „Tento typ diskusie tento parlament nepotrebuje.“ No, to je úžasná veta. Podľa vašej mienky by sa mal riadiť ten parlament, čo tento parlament potrebuje a nepotrebuje takú diskusiu, ale mal som dojem, že včerajšie extempore v parlamente bola len náhoda. Obávam sa, aby to nebolo zakorenené a nebol by to spôsob myslenia, nielen bránenie vystúpeniu poslanca vo faktických, ale dokonca ešte aj diktovať, čo má poslanec hovoriť. „Ekonomicky sa Slovensko nachádza v kritickom stave,“ to bola ďalšia veta. Je to, potvrdím môjho neviem ktorého predrečníka, ktorý povedal, že je to prvé vystúpenie predstaviteľa SMER-u, ktorý by to povedal, pretože opakovane pán váš minister financií povedal, že ekonomika je v dobrej kondícii od volieb a ako tam funguje.

    Vecne ste sa dotkli v jednej vete, ak som dobre zachytil, k prerokovávanému ústavnému zákonu, že mechanizmus, ako je tu nastavený, nie je dobrý.

    Chcem vám položiť dve otázky, ak môžete, vo faktickej poznámke mi odpovedzte. Kde je lepšie chránený? Ešte takto. Asi v desiatke krajín na svete je dôchodkový pilier súkromný alebo kapitalizačný, prosím, odpovedzte mi, kde je lepšie chránený vklad sporiteľov ako na Slovensku? A kde sú najnižšie poplatky za vedenie účtov v dôchodkových správcovských spoločnostiach?

    A poslednú poznámku, neviem, či vás nakoniec nevytočilo najviac, tie poznámky alebo otázky nášho pána predsedu, že...

  • Prerušenie časomierou.

  • Pán poslanec Bugár, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán podpredseda Číž, vy ste ako váš predseda Fico, keď nemáte argumenty, tak urážate opozíciu, včera sme toho boli svedkami, namiesto odpovede na otázku, keď hovoril pán predseda vlády pravdu v novembri, keď hovoril o tom, že treba znížiť odvody z 9 % asi na 6 % alebo teraz, keď hovorí, že ani sa o tom neuvažovalo.

    Obvinili ste kolegu Dzurindu z najväčšieho volebného podvodu. Pýtam sa vás, pán podpredseda, ako jedného z čelných predstaviteľov SMER-u. Nebol to volebný podvod, keď ste pred voľbami hovorili, že okamžite, keď sa dostanete k moci, zrušíte rovnú daň? Že okamžite stiahnete vojakov z Iraku, že odškodníte klientov nebankových subjektov? Alebo. Nebol to podvod, keď predseda vašej strany Fico upokojoval lekárov a im hovoril, aby vydržali, lebo keď sa dostane k moci, tak okamžite zvýši ich platy? Bol to volebný podvod alebo nebol?

    Ale namiesto pokračovania, dovoľte mi jednu radu. Premýšľajte o tom, že vy vidíte triesku v oku toho cudzieho, ale vo vlastnom brvno nie, a to platí na celú vládnu koalíciu.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán podpredseda Národnej rady, úvodom ste povedali, že my máme tému, o ktorej tu debatujeme, analytici vám radili, že pokojne nás môžete nechať rozprávať, no ale tú tému ste položili na stôl vy. Veď kto tu začal verejne rozprávať o tom, že narušíme druhý pilier dôchodkového sporenia? My alebo vy? Kto tu dáva návody na to, ako treba doslovne okradnúť a vykradnúť a vybieliť osobné účty sporiteľov a všetko do štátneho, lebo sme pri moci a my tie peniaze potrebujeme?

    To je vaša rétorika, to ste vy načali, nie my. My len reagujeme na to, čo ste vy spustili. A keď ste sa zľakli reakcií obyvateľstva, že vám to neprináša nič, no tak ste začali meniť rétoriku, presne jeden mesiac tak, druhý mesiac tak podľa prieskumov verejnej mienky. A otočili ste ju tak, že ste začali ľudí strašiť od porovnávaní s nebankovými subjektmi až strašením rizikovým kapitálom. Strašíte ľudí rizikovým kapitálom a napínate hruď, ako zabránite investovať do rizikového kapitálu, keď to ani dnes nie je možné. No mne to pripadá, ako by ste išli beduínov na púšti chrániť pred povodňami.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán podpredseda, nebudem sa vyjadrovať k obsahu, pretože nejaké vecné veci tam neodzneli, ale, pán podpredseda, veľmi sa teším vášmu záujmu o percentá SDKÚ, veľmi ma to potešilo naozaj, pretože zrejme to pre vás je strana, ktorá má zmysel, keď sa staráte o jej percentá, ale keď podľa vás táto diskusia tak prospeje nárastu percent SMER-u, prečo sa jej bránite? Prečo sa jej bránite? Konkrétne vy nie, no, ale to nebola vecná diskusia. Ja hovorím o vecnej diskusii. Prečo sa jej bránite? Vy a vaši kolegovia. Veď včera a dnes, keby sme spočítali, neviem, či by to bolo na prstoch dvoch rúk. Kto všetko k tejto téme vystúpil. Tak buď si nevážite vlastnú stranu a nestaráte sa o to, ale aby tie percentá vám narastali, alebo potom neviete, čo hovoríte. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, no, vaše vystúpenie malo naozaj veľmi ďaleko k vecnosti, ale možno, ak by ste nás nechali hovoriť ešte celý budúci týždeň, tak budete mať preferencie na úrovni možno 150 %. Ale zaujímavý bol váš výrok, že keď nás necháte hovoriť, tak ja by som sa vám chcel poďakovať v mene nás všetkých, že nás teda nechávate hovoriť v tomto demokratickom parlamente, najmä teda, keď ste narážali na korektnosť rokovania vystúpenia po tom, čo sa tu udialo včera večer.

    No a chcel by som len doplniť pána poslanca Štefanca v tom, na čo pozabudol, o tom vašom vzťahu k súkromnému vlastníctvu svedčia určite aj posledné návrhy, na ktoré teda čakáme v súvislosti so súkromnými zdravotnými poisťovňami. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážení kolegovia z opozície, chcem poďakovať za pozornosť, ktorú ste venovali môjmu vystúpeniu, napriek teda tomu obsahu, ktorý je nepochybne z môjho pohľadu diskutabilný, toho, čo ste navyprávali, aspoň ten tón je už korektnejší a myslím, že v tejto polohe už sa dá politicky diskutovať.

    Pánovi Kužmovi, ktorý tu nie je, hovoril o tom Rakúsku na začiatku, len zabudol, že tých 50 rokov ten pravdepodobne blahobyt rakúsky, o ktorom hovoril, zabezpečovali rakúski socialisti, nech si pozrie dejiny tej krajiny, ako to tam vyzeralo, a úlohu SPD, teda rakúskych socialistov vo vývoji a spravovaní Rakúska, jedna vec.

    Druhá vec. Pán Dzurinda nezaregistroval, lebo sa mu zdalo, že nehovorím o dôchodkoch. No, nevystihol súvis, keď hovorím, že hlavná téma je privatizácia penzijných fondov a že aký je tam súvis. Rozumiem tomu, že tomu nerozumie, len pre tých, ktorí chcú tomu rozumieť, tak hovorím, hovoril som predovšetkým o tomto, to aj niektorým ďalším kolegom, ktorým to zrejme ušlo a nie sú schopní vnímať prostredie trošku i okolo toho problému, o ktorom sa bavíme.

    K tým ostatným veciam už nestihnem, ale poviem iba jednu vec, lebo to je laitmotív toho, čo sa tu dialo. Všetci hovoria o tom súkromnom vlastníctve, a tak a onak rôznym spôsobom krivia povedané a ako keby nikto nechcel hľadať podstatu toho, čo naozaj v tom vystúpení bolo povedané, len jednu vec chcem pripomenúť. To súkromné má jeden opak, pandant, polarizovaný pól, a to je verejné. Dokonca v politickej etike sa tomu hovorí, má pandant, verejné blaho. V tej kresťanskej sociálnej náuke pán Kahanec a iní. Je o tom hrozne veľa napísaného, skúste si to pozrieť, čo to je teda ten verejný záujem. SMER len chce, aby súkromný záujem a verejný záujem bol v istom pomere, aby bol vyvážený v rámci intencií, ktoré sú vlastné modernému štátu 21. storočia. Nič viac, nič menej. Ďakujem.

  • Ďakujem. Posledná písomne prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Angyalová. Máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Rozmýšľala som, či na začiatok, alebo na koniec pár poznámok k diskusii, ale asi na začiatok, lebo však teda predpokladám, že zase začnú také hukoty a také zaujímavé primerané reakcie, že pri ktorých sa super diskutuje.

    Pán poslanec Mikloš, ale aj ďalší poslanci sa rozhodli nejakým spôsobom komentovať, či mám nejaké kompetencie a či som osvietená, alebo nie, no. Musím mu vysvetliť dve veci, lebo zdá sa, že viete, mne sa najlepšie diskutuje s ľuďmi, ktorým keď poviem pár slov, tak sú schopní z tých drobných abstrahovať celok a chcú hlavne počuť ten obsah za tým a nechcú skôr chytať za slovíčka a potom to vykladať ináč len preto, lebo pre politický kalkul im je to výhodné. Takže dve veci len dovysvetlím, lebo som ich 100 % takýmto spôsobom myslela, ako teraz poviem.

    Po prvé. Súkromné a štátne. Vy ste mi vložili do úst, pán poslanec Mikloš, že som povedala, že my máme apriórnu nedôveru k súkromnému vlastníctvu a že vy máte apriórne nedôveru k štátnemu. Tak ak dovolíte, ja som vás citovala, hneď na úvod svojho vystúpenia ste povedali, že máme apriórnu nedôveru k súkromnému vlastníctvu a trhu a z toho ste potom čosi vyvodzovali. Ja som vám povedala, že ja by som tiež mohla o vás povedať, že máte apriórnu nedôveru k štátnemu vlastníctvu a na základe toho potom hovoriť nejaké pozitíva alebo negatíva.

    Ja vám chcem povedať, že som ešte ďalej povedala vetu. Nemusím ju mať. Myslím tú apriórnu nedôveru k súkromnému vlastníctvu, akože ju ani nemám a nehanbím sa za to a môžem mať pochybnosti o druhom pilieri. A chcem vám povedať, že je pre mňa zvláštne, že priznávate tú apriórnu nedôveru k štátnemu alebo verejnému vlastníctvu. Neviem, či si uvedomujete, že ste predstaviteľ verejnej moci, že ste minimálne 8 rokov dozadu boli predstaviteľ tej moci, o ktorej hovoríte, že apriórnu nedôveru k nej máte. Tak prečo ste boli ten predstaviteľ?

    Druhá vec. Hovorili ste o dobrovoľnosti. Ja musím opäť dovysvetliť to, aký je rozdiel medzi dobrovoľnosťou v druhom pilieri a v treťom pilieri. V druhom pilieri ja sa neviem vyhnúť plateniu odvodov, ktoré platím. A je to moje rozhodnutie, tá dobrovoľnosť má spočívať v tom, či sa rozhodnem vstúpiť do druhého piliera, alebo nie, lebo tým osobne ako jedinec, ako indivíduum prejavím svoju dôveru alebo nedôveru v to, či mi druhý pilier prinesie lepšie, lepší dôchodok alebo horší dôchodok ako prvý pilier. A zvažujem, samozrejme, aj dobu sporenia, zvažujem možnosti kapitalizácie v tom druhom pilieri, zvažujem to, či politici budú, alebo nebudú meniť prvý pilier a či ten prvý pilier je stabilný alebo nestabilný. To všetko zvažujem a individuálne sa o tom rozhodnem, motív je dobrovoľnosť v druhom pilieri. Ale vyhnúť plateniu odvodov sa neviem.

    V treťom pilieri dobrovoľnosť spočíta v tom, že zoberiem svoje disponibilné čisté peniaze a rozhodnem sa nejakú časť ďalej si sporiť, lebo si uvedomujem, že akýkoľvek štátny systém mi neprinesie primeraný dôchodok a určite bude znamenať, ak sa spoľahnem len na neho, že budem mať pokles v životnej úrovni.

    A myslím, že to by bolo od vás korektné, keby ste konečne povedali, nie politické floskuly a divadlá, tu sa proste bijeme, tu si rozprávame kadejaké osobné invektívy. Nemohli by ste už konečne nahlas povedať ľuďom, že bez ohľadu na to, či v prvom pilieri, alebo v druhom pilieri budú nechávať svoje prostriedky na dôchodok, že by minimálne mladí ľudia mali myslieť na to, že dôchodok nikdy nebude mať také primerané zabezpečenie, nebude teda poskytovať také primerané zabezpečenie, aby si mohli zachovať životnú úroveň, ktorú dovtedy budú mať zo svojich príjmov z činností? Myslím, že to by bolo korektné od pravicových politikov. Že sa treba starať o svoj dôchodok bez ohľadu na to, či bude len v prvom, alebo aj v druhom pilieri. Takže ja by som bola vám vďačná, keby ste neinterpretovali moje slová, ja si myslím, že som schopná dostatočne zreteľne formulovať a ľudia, ktorí chcú mi rozumieť, mi rozumejú.

    Odznelo v tejto rozprave, že existuje evidentná snaha zmeniť druhý pilier v neprospech občana, že druhý pilier je takýmto spôsobom, ako je v poriadku a že ho treba už len vylepšovať, že deficit v Sociálnej poisťovni je v poriadku, že sa s ním počítalo a že vláda iba zastrašuje, že je veľký a potom ešte kopu osobných invektív, lží a poloprávd, hlavne veľa politického divadla.

    Ja by som chcela povedať pár vecí, o ktorých som presvedčená, že sú pravdami. Fakty. Deficit nabieha oveľa rýchlejšie, ako bolo pôvodne plánované. A je to preto, lebo do druhého piliera prešlo viac ľudí, rýchlejšie prešli v čase, ako bolo plánované. To, samozrejme, neznamená, že dlhodobý transformačný náklad je nejaký iný, len to, že tieto generácie platia z neho viac.

    A ja vám chcem povedať, že toto je pre mňa neprijateľné, lebo tieto generácie okrem toho, že nesú dôsledky transformácie, že ich rodičia nemajú primerané dôchodky, ešte v daniach zaplatia aj transformáciu a ešte nesú aj väčšie riziko, než niesli doteraz, pretože existuje druhý pilier, s ktorým, samozrejme, s väčším výnosom alebo potenciálne väčším výnosom je späté potenciálne väčšie riziko. Však sa už tomu nebráňme, je to tak. Toto je slušné hovoriť ľuďom. Podľa mňa im slušne povedať okrem toho, že pre mladých ľudí sa zdá byť relatívne výhodné vstúpiť do druhého piliera, že pre starých ľudí je to nevýhodné.

    Prečo ste sa nepostavili vtedy, keď sa zavádzala reforma a zreteľne ste jednou vetou nepovedali: „50-roční ľudia, ak nemáte dostatočne vysoký príjem, naozaj skutočne vysoký, nechoďte do druhého piliera.“ Veď títo ľudia sú dnes prekvapení, lebo vidia to zhodnocovanie a uvedomujú si, že už nebudú mať dostatok rokov na to, aby sa im naakumulovali také zdroje, aby mohli mať aspoň porovnateľné dôchodky ako z prvého piliera, samozrejme za predpokladu, že sa naša ekonomika bude dramaticky lepšie vyvíjať z hľadiska tempa rastu ako neskôr a že v prvom pilieri by mohli mať nejaký prospech z toho, že relatívne rýchlo rastú mzdy, že sa im nebude ich dôchodok v prvom pilieri odvíjať iba od inflácie.

    Ešte si dovolím vrátiť sa k tomu, lebo pán Mikloš povedal, že som povedala, že sa v prvom pilieri zhodnocujú peniaze a že to zjavne ukazuje, ako tomu nerozumiem.

    Pán poslanec, dobre viete, dobre viete, čo som chcela povedať. Dobre viete, čo som chcela povedať. Áno, ja som povedala zhodnocovať. Viete prečo? Mala som pár sekúnd do konca faktickej poznámky. Keby ste chceli rozumieť, rozumiete. Z hľadiska prijímateľa dôchodku, ten to tak môže vnímať, no, samozrejme, že to je PSIGO, že to je priebežný systém, snáď nie som padnutá na hlavu po tom, čo s tým pracujem niekoľko rokov. Nemusíte dúfať, vy to viete. Problém je, že sa rád tu postavíte a budete hovoriť osobné invektívy. To je problém.

  • Pani poslankyňa, chvíľočku. Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o väčší pokoj v rokovacej sále, aby mohla kolegyňa Angyalová pokračovať vo vystúpení.

  • Z hľadiska prijímateľa dôchodku, on to tak vníma, že v jednom pilieri a v druhom pilieri sa mu zhodnocujú prostriedky. Jemu to je úplne jedno, či mu tam plynú, alebo neplynú, či tam stoja, alebo nie. Podstatné je, aký dôchodok dostane a ako verí, ako bude vyzerať valorizačný mechanizmus v prvom pilieri a ako bude vyzerať ten dôchodok z druhého piliera. To je preňho podstatné. Takže to som myslela zhodnocovaním. Prepáčte, že som nemala siahodlhú diskusiu, aby ste sa nemuseli chytiť toho slovíčka, lebo som mala len pár sekúnd do konca faktickej.

    Takže prvá pravda je, že deficit nabieha oveľa rýchlejšie, ako sa čakalo. Druhá pravda je, že minulá vláda neriešila dlhodobé financovanie reformy po tom, čo sa predpoklady toho výpočtu, ktorý existoval v čase zavedenia, zmenili. Lebo sa zmenili tie predpoklady. Tak keď raz prešlo do prvého piliera hneď v prvej fáze 1,5 mil. sporiteľov namiesto milióna, tak je jasné, že v prvom pilieri chýba viac peňazí. A ako zodpovedný politik si nemôžem povedať, že to je jedno. A minulá vláda to neriešila a neriešila to aj preto, a tu sa dotýkam ďalšej veci, neriešila to aj preto, lebo v tom čase, áno, je pravda, že nielen my sami a všetky tie krajiny, ktorých sa to týka, nebolo potrebné zahŕňať deficit teda v prvom pilieri do deficitu verejných financií do okruhu? Áno, nebolo. Ja viem, že to nebolo selektívne, ale je to tak, že to nebolo treba a sme lobovali za to, aby to tak bolo. Tak nehovorte, že ste za to nebojovali. Prvýkrát táto vláda a všetky najbližšie vlády musia zápasiť s tým, že kompletný deficit budú musieť dávať do deficitu verejných financií.

    Ďalej je pravda to, že situácia v Sociálnej poisťovni je katastrofálna a je to vizitka minulej vlády a minulá vláda namiesto toho, aby situáciu riešila, tam urobila päťčlennú radu riaditeľov, ktorá bola nepružná a ktorá ďalej konzervovala ten zlý stav, ktorý tam je. Trvám na tom, že je to vizitka minulej vlády.

    A myslím si, že pravda je aj to, že aj dnešnej opozícii je jasné, že zmeny v dôchodkovom systéme treba. A myslím si, že pravda je ešte jedna. Že táto aktivita opozície nie je motivovaná snahou ochrániť občana.

  • Reakcie z pléna.

  • Myslím si, že je to politický kalkul. Som o tom presvedčená. Vystúpilo množstvo poslancov, predpokladám, že množstvo sa ešte prihlási ústne.

    Rozvíjať túto diskusiu dokola, obviňovanie, osočovanie, osobné invektívy, silné slová (reakcia z pléna), takéto poznámky napríklad že, keby ste mali reálnu snahu skutočne chrániť občana, tak by ste vedeli, že tento ústavný zákon, ktorý predkladáte, nič nerieši. Nerieši, pretože je ešte zle napísaný.

    V čl. 3 hovorí o tom, že sa majú zachovať podmienky starobného sporenia, predovšetkým určenie príspevku, dôchodky zo starobného sporenia a dedenie. Ako si predstavujete zachovanie dôchodkov? To by ma naozaj zaujímalo.

    V čl. 3 a 4 sa píše, že „aby neboli podmienky zmenené v neprospech sporiteľov“. Ja by som sa len chcela spýtať, že keď sa náhodou ja neviem o 10 rokov objaví nejaký iný finančný nástroj, do ktorého bude možné relatívne slušne investovať s pomerne vysokým rizikom, ale aj vysokou mierou návratnosti a my sa rozhodneme, že umožníme minimálne v rastovom fonde také finančné nástroje nakupovať, potom ako budeme toto posudzovať?

    Ak bude, ja neviem, 90 % ľudí, ktorým to prinesie výnos a nejaké to zvýšené riziko ponesú a prinesie im to stratu, to ako budeme posudzovať? Ak sa objaví jeden, ktorému to prinieslo neprospech, tak je to v neprospech? Či väčšina? Či ako zriadime komisiu a si povieme, že toto je v prospech a toto je v neprospech? Sú tzv. nulitné ustanovenia, ktoré sa nedajú vymáhať a myslím, že viac by o tom vedeli povedať právnici. Ja nie som právnička. Ale myslím, že je to tak všeobecné, že proste o tom sa nedá rozhodnúť.

    V dôvodovej správe sa píše, že sa do systému zapojilo 1,5 mil. občanov, ja už som o tom hovorila, a je to v čase, keď bola dôvodová správa k druhému pilieru tu v parlamente, tak optimistický odhad hovoril, že prechod v prvých týchto rokoch, v týchto, v ktorých sa nachádzame, bude od 600 do 1 milióna sporiteľov. No a na základe toho bol vypočítaný finančný dopad, ako aj trend nárastu toho finančného dopadu. Ten trend je úplne iný. A s tým treba niečo robiť. A vy sa tvárite, že je to v pohode a že v podstate treba zachovať ten systém, tak ako je.

    Myslím si, že celé toto je jedno trápne divadlo. A že sa vôbec nečudujem svojim kolegom, aj som veľmi silne zvažovala, či mám vystúpiť, lebo iba naťahujem priestor na toto politické divadlo, ktoré nič nerieši pre ľudí. Ale na niektoré veci sa už naozaj nedá nereagovať a myslím, že to je všetko. Skrátka z dôvodov, ktoré som povedala, nepodporím tento návrh zákona.

  • Ďakujem pekne, vážená pani poslankyňa. S faktickými poznámkami sa prihlásili panie poslankyne a poslanci Žitňanská Lucia, Mikuš Jozef, Slafkovský Alexander, Štefanec Ivan, Miššík Peter, Rosová Tatiana, Janiš Stanislav, Kahanec Stanislav, Mikloš Ivan. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Lucia Žitňanská.

  • Ďakujem pekne, dve poznámky. Pani poslankyňa, na úvod ste povedali na tému apriórnej nedôvery v štátne vlastníctvo a ste sa obrátili na pána poslanca Mikloša s tým, že to považujete za zvláštne, keďže je súčasťou verejnej moci a bol súčasťou verejnej moci. Myslím si, že dobrá vláda nie je tá, ktorá vlastní a prerozdeľuje, ale tá, ktorá vytvára dobré podmienky na to, aby ľudia mohli slobodne vytvárať blahobyt, to znamená, myslím si, že vôbec v tom nie je rozpor, keď pán poslanec Mikloš možno apriórne nedôveruje v štátne vlastníctvo, ale pritom je súčasťou verejnej moci. Prvá poznámka.

    Druhá moja poznámka. Ja, samozrejme, a myslím si to, opozícia rada privíta vaše pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy na vylepšenie toho textu. V každom prípade chcem povedať, tento zákon môže chrániť len pred znížením alebo zhoršením podmienok, ktoré budú urobené zákonom, to znamená, tu je ochrana pred tým, aby v dôsledku zmenenej právnej úpravy neboli znížené dôchodky. Samozrejme žiadnym zákonom nemožno chrániť pred vývojom ekonomiky a pred hospodárením dôchodkových spoločností v zmysle tom, aké riziko jednotlivé dôchodkové fondy so sebou prinášajú. To je už inkorporované v tom systéme akom takom. Ale ide o to, chrániť pred tým, aby sa nezhoršovali podmienky zákonom. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Teraz má slovo pán poslanec Jozef Mikuš.

  • Pani kolegyňa, chcem na úvod povedať, že dneska ste tu vytiahli argument, ktorý doteraz nebol vytiahnutý, lebo sa mi zdá, že sa hľadajú argumenty proti návrhu ústavného zákona, a ten argument bol, že sme pri predkladaní pôvodného zákona neupozorňovali, že starí ľudia majú riziko. No chcem pripomenúť, vy ste boli vtedy členkou sociálneho výboru, že v pôvodnom vládnom návrhu bol najskorší možný vstup do druhého piliera 17 rokov. Vo vašom výbore, a nie som si istý, či nie aj vaším pričinením, sa to neznížilo na 10 rokov.

    Tento návrh zákona bol prerokovávaný snáď najdlhšie v celom minulom volebnom období v rámci konania v parlamente a pri všetkých vystúpeniach predkladatelia hovorili o tom, že je riziko pre tých, ktorí budú krátko v druhom pilieri zvyšovania dôchodkov. Všetci to vieme, čo sme si pamätali a hovorím to ako pseudo, teda hovorím to, že toto ste vytiahli teraz ako pseudoargument okrem tých všeobecných fráz.

    A na záver chcem zopakovať, že túto tému sme nevytiahli my, túto tému vytiahol SMER a jej predseda a my nehovoríme o tom, aby sa nezlepšovali podmienky či už dôchodkového sporenia v prvom pilieri alebo v druhom pilieri. Skúsenosti zo sveta ukazujú, že tie zákony sa vlastne novelizujú permanentne a určite, ak vy budete chrániť záujmy občanov, tak váš návrh v budúcnosti podporíme. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo Alexander Slafkovský.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ktorý bol tesne predo mnou, to je Jozef Mikuš, hovoril o tom, že bolo informované dostatočne o tom riziku vstupu v prípade krátkeho časového úseku na sporenie, takže tomu sa nebudem venovať, ale ešte by som sa chcel venovať tomu, čo pani kolegyňa hovorila o politickom divadle. To politické divadlo, ktoré sa tu podľa nej koná, je naša úpenlivá snaha zabrániť tomu, k čomu sa súčasná koalícia chystá, a to je salámovou metódou zbúrať to, čo bolo usilovnou prácou za ostatných 8 rokov vybudované. Preto táto diskusia tak dlho trvá a možno bude ešte dlho trvať, pretože je tu vážne a reálne ohrozenie a snaha vrátiť Slovensko späť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Slovo má Ivan Štefanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, znepokojili ma vyjadrenia od vás aj poslancov vašej politickej strany v tom smere, že ľudia boli akosi oklamaní alebo nemali jasno v tom, či vstúpia, nebolo to pre nich výhodné, ja si myslím, že 1,5 roka bol dostatočne dlhý časový priestor na to, aby sa každý mohol slobodne rozhodnúť, či vstúpi, alebo nevstúpi do druhého piliera.

    A nemám dobrý pocit z vyjadrení, keď robíte jednoducho z ľudí nesvojprávnych. Ja si myslím, že ľudia rozmýšľajú a ľudia sa mohli slobodne rozhodnúť, aj sa slobodne rozhodli. Ja osobne napríklad tiež som dlho zvažoval, či vstúpim do druhého piliera vzhľadom na svoj vek a vzhľadom na budúcnosť výhodnosti. Nakoniec som sa rozhodol a rozhodol som sa hlavne preto, lebo je to dedičné. Lebo jednoducho o tieto peniaze človek nepríde. A podľa nezávislých prieskumov verejnej mienky, ktoré boli uverejnené, 95 % občanov, ktorí vstúpili do druhého piliera sa rozhodovali práve takto. Argument dedičnosti bol pre nich jeden z najrozhodujúcejších.

    Čo sa týka vašej argumentácie o tom, že viac ľudí vstúpilo do druhého piliera, než sa očakávalo, tak, samozrejme, s tým súhlasím, ale považujem to za pozitívny fakt na rozdiel od vás. Považujem to za úspech, že ľudia prevzali na seba zodpovednosť, prevzali zodpovednosť za svoju budúcnosť.

    A práve takéto vyjadrenia, že čosi s tým treba robiť, mi naháňajú strach a podporujú ma v tom, aby som zahlasoval za tento ústavný zákon, aby som zahlasoval za to, že úspory občanov budú chránené a bude chránená aj výška ich budúcich dôchodkov. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pani poslankyňa Tatiana Rosová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa na nás apelovala, aby sme ju nebrali doslovne, aby sme sa snažili vycítiť, čo chcela vyjadriť v strese, v časovom tlaku vo faktickej poznámke. No teraz v rozprave sa nemôže odvolávať na časový stres, a preto musím brať doslovne, čo povedala a brať aj vážne, že povedala, že občanovi je jedno, čo sa deje s jeho peniazmi v jednom alebo druhom pilieri, či sa zhodnocujú, alebo nie, ide mu len o tom, aký bude mať dôchodok.

    Potvrdila to, čo už môj predrečník pán poslanec Štefanec povedal, že ona a obávam sa, že aj viacerí jej kolegovia naozaj majú občanov za hlupákov, za nesvojprávnych hlupákov a že sú občania pre nich dôležití vtedy, keď predstavujú nejaké percento vo výskume verejnej mienky. Napokon keby to tak nebolo, zahlasovali by za náš návrh. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Slovo má pán Stanislav Janiš.

  • Ďakujem za slovo. Som úplne zmätený a prekvapený z tohto vystúpenia, lebo v pohode za sebou ste rozprávali vety, ako: „V prvom pilieri majú dôchodcovia alebo budúci dôchodcovia z toho aspoň nejaký prospech rastu mzdy, rastie ekonomika.“ V ďalšej vete poviete: „Deficit Sociálnej poisťovne sa zvyšuje rýchlejšie, ako sme očakávali.“ V ďalšej vete poviete: „Situácia Sociálnej poisťovne je katastrofálna.“ A potom preferujete prvý pilier. Tak čo ste povedali je to dobré alebo zlé?

  • Prečo preferujete ten prvý pilier, keď hovoríte, že tam je katastrofálna situácia, potom poviete, že je to dobré, choďte tam, lebo však rastú mzdy. No doslovne taká „zmeť“ informácií krížom-krážom, možnože, ako ste si papiere prekladali, možno z minulého volebného obdobia alebo neviem.

    Ale ten záver bol úplne perfektný. Viete, čo ste povedali na záver? A to je pravda. Vy chcete ponechať tento systém, tak ako je. Áno, my ho chceme ponechať, ako je. Ak ho nemáme vylepšiť, chceme zabrániť, aby sme ho nezhoršili. Pozrite si, čo ste povedali na konci. Pravdu ste povedali. Vy ste boli možno unavená, tak ste povedali aj pravdu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pán Stanislav Kahanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, povedali ste, že by bolo korektné od pravicových politikov, ak by povedali mladým ľuďom, že v dôchodku nebudú mať taký príjem, aký mali v aktívnom pracovnom veku. Ale veď tým, že pravicoví politici ponúkli možnosť sporenia v druhom pilieri, jasne ľuďom dali najavo korektné hodnotenie situácie, ak niekto nastupuje do dôchodku a nastúpi, že nebude mať taký príjem ako v aktívnom veku. Ale na rozdiel od vás koalície im pravica ponúkla aj konkrétnu možnosť pri rešpektovaní ich slobodného rozhodnutia za to, čo urobia.

    Na rozdiel od vašej strany môžem uviesť za celý rad nerešpektovaných slobodných rozhodnutí práve plánované povinné zdravotné poistenie pre občanov. To je ten rozdiel medzi nami a vami. My rešpektujeme ich osobnú slobodu na rozhodnutie, vy idete určovať povinné poistenia a povinné iné veci.

    Keď hovoríte o trápnom a politickom divadle, ja k tomu poviem, že nemusíme to nazývať trápnym a politickým divadlom. Môžeme povedať, že je to situácia, ktorá dáva ľuďom šancu vytvoriť si zasa slobodne svoj vlastný a podotýkam svoj vlastný názor na to, čo vidia a počujú. Časy, keď človek mohol mať svoj názor iba tajne a zároveň s ním „musel zásadne nesúhlasiť“, sú už nenávratne späť. Môžete za nimi smútiť, ale, prosím, nevracajte ich späť do života. Čas pokročil, ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Ivan Mikloš.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, ak som citoval niektoré tvoje slová nie úplne presne, tak sa ospravedlňujem a priznám sa, že naozaj, keď som hovoril o tom prvom pilieri, o tom tvojom výroku, tak som nepredpokladal, že by si nepoznala tú podstatu, či ak to tak vyznelo, tak sa ospravedlňujem.

    Čo sa týka ale apriórnej nedôvery voči súkromnému vlastníctvu, nehovoril som ani tak o tebe, hovoril som o vašom predsedovi aj strany, aj vlády a citoval som množstvo jeho výrokov a jeho postojov, ktoré o tomto jednoznačne svedčia, za tým si stojím.

    Musím ale povedať, že tvoja interpretácia toho, že keď a priori nedôverujeme štátnemu vlastníctvu, a ja mu naozaj a priori nedôverujem, že ako sa môžem uchádzať o verejnú funkciu a byť ministrom je absurdná. Vysvetlila to moja kolegyňa Žitňanská, je absurdná. Ja nehovorím, že nemá existovať štát a verejný sektor. Ja hovorím o štátnom vlastníctve v oblastiach, kde je konkurencia, kde môžu podnikať aj súkromné vlastníctva a súkromný sektor. Takže poprosil by som potom aj z druhej strany korektnosť a neinterpretovanie vecí, tak ako nie sú.

    Súhlasím s tým, čo si povedala, že deficit nabieha rýchlejšie, lebo sa viac ľudí prihlásilo. To je pravda. A je pravda aj to, čo si povedala, že záťaž týchto generácií je teda vyššia, ako sa pôvodne predpokladalo, ale aj ekonomika rastie vďaka reformám rýchlejšie, ako má rásť, daňové príjmy rastú rýchlejšie, a teda aj možnosti krytia sú oveľa lepšie a zároveň, ale dostanem sa k tomu vo svojom vystúpení v rozprave, lebo je málo času. Vaše vládne materiály potvrdzujú, že to tak je, ministerstva financií.

    Prečo sme nepovedali ľuďom, že nad 50 rokov to môže byť nevýhodné? Povedali. Ja osobne som to hovoril aj ministerstvo financií, že hranica je niekde okolo 45 rokov.

    A posledná vec, ktorá má ale zarazila, keď si povedala, že zo strany opozície to nie je záujem o občana táto naša iniciatíva, ale politický kalkul. Ale, prosím ťa pekne, my sme povedali, citujem: „Nevidíme inú cestu, ako znížiť odvody do dôchodkových spoločností?“ Povedal to váš predseda. Keby to nebol povedal, keby neboli útoky, tak tu nie je na...

  • Prerušenie časomierou.

  • Ďakujem, pán poslanec. Váš čas uplynul. S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Edita Angyalová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcem poďakovať tým, ktorí reagovali korektne. Začnem od konca, lebo chcem si ten priestor nechať na pána Mikloša a ďakujem za ospravedlnenie aj za konečne korektné všetko ako zhodnotenie tých vecí, ktoré som hovorila. Aj tam, kde sme sa nezhodli. Je to v poriadku. Dokonca sa teším, že konečne ste presne povedali, aký je váš vzťah k tomu štátnemu vlastníctvu a ja si nemyslím, že je rozpor v tom, čo som povedala, však môžeme si to ďalej aj už v osobnom kontexte potom rozobrať.

    Pani poslankyni Rosovej a pánovi poslancovi Štefancovi chcem povedať, že ja si vôbec nemyslím o ľuďoch, že sú nesvojprávni, ale takisto ako pán Dzurinda hovoril o tom, že stretáva ľudí a citoval napríklad ľudí, ja tiež stretávam ľudí, napríklad takých tých 50-ročných, ktorí sú zdesení z toho, že prečo vstúpili, ako vstúpili a hovoria, že nemali dostatok informácií a že boli najmä ovplyvnení bombastickou kampaňou, ktorá primárne zdôrazňovala pozitíva. To je problém. Ja som si sto percent istá, som o tom presvedčená, že kampaň nebola vyvážená. A že ste nezdôrazňovali riziká tak, ako to bolo potrebné, aby sa ľudia korektne rozhodovali. Najmä tí, ktorí majú relatívne nižšie ekonomické vzdelanie a v kontextoch sa potom rozhodujú ťažšie.

    Na pána Janiša ani nechcem reagovať, lebo ten zjavne nevníma v kontextoch slová a veľmi rád ide do osobných invektív. Takže prepáčte, nebudem reagovať.

    A na tú poslednú vetu, čo som povedala. Vy chcete nechať dôchodkový systém tak, ako je, ale aj s chybami a rizikami, ktoré vyvstávajú v procese, ktoré je možné napraviť na rozdiel od nás.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Vážené kolegyne, kolegovia, chcem teda pripomenúť, že odzneli v rozprave vystúpenia všetkých poslancov, ktorí sa prihlásili písomne. Teraz dávam možnosť, aby sa vážené kolegyne a kolegovia prihlásili do rozpravy ústne. Pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy? Ďakujem. Tak zrekapitulujem tých, ktorí sa prihlásili do rozpravy: Madej Róbert, Ivančo Jaroslav, Mikloš Ivan, Slafkovský Alexander, Radičová Iveta, Markovič Peter, Cibulková Katarína, Žitňanská Lucia, Petrák Ľubomír, Pado Martin, Štefanec Ivan, Číž Miroslav a Galbavý Tomáš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pristúpime teda k vystúpeniam poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Madej Róbert, pripraví sa pán poslanec Jaroslav Ivančo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil k predmetnému návrhu ústavného zákona.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja som v doterajšej diskusii o tomto návrhu ústavného zákona nepostrehol jedno, že by sa vôbec hovorilo o tomto zákone. Predtým ešte si dovolím povedať jednu poznámku na margo včerajšieho vystúpenia pána poslanca Pada a čiastočne aj na vystúpenie pána poslanca Kahanca.

    Páni, ja osobne byť sporiteľom, by som sa v žiadnom prípade netešil na to, že sa prostriedky môžu dediť. Je to do istej miery isté zabezpečenie, ale v žiadnom prípade by som nechcel byť v tejto situácii a pani poslankyňa Radičová vám určite vysvetlí, za akých podmienok sa dedia finančné prostriedky v rámci druhého piliera a určite neodporúčam byť v tom stave.

    Čo sa týka predmetného návrhu zákona, panie poslankyne, páni poslanci, nalejme si čistého vína. Hovoríme o zákone, ktorý je napísaný na jednej A4. Keď už tak radi ukazujete rôzne papiere, tak toto je zákon, o ktorom sa bavíme. Je to zákon o 5 paragrafoch a je to návrh ústavného zákona.

    V prvom rade si, vážené dámy a páni, povedzme, že aj súčasná diskusia potvrdzuje to, že aj tak, ako je zákon naformulovaný, tento návrh zákona je len politickým gestom. Ukazuje, a to musím potvrdiť aj z toho, aká bola rozprava, že v súčasnosti pravicová opozícia nemá žiadnu inú tému, tak si témy musí vyfabrikovať. Ukazuje to na to, že zo zabezpečenia občanov pre prípad staroby sa nestáva odborná téma, téma na odbornú diskusiu, ale téma politická. Obyčajné politikárčenie a aj množstvo takýchto vystúpení, ktoré boli, o tom hovoria.

    Dámy a páni, tento návrh zákona má obrovské množstvo vecných aj formálnych nedostatkov a dovoľte mi povedať niekoľko poznámok aj k nim.

    V prvom rade si dovolím povedať, že je dosť zaujímavé časové rozvrhnutie predloženia návrhu zákona. V čase, keď sa otvorene naozaj nepripravuje, a potvrdzovali to od septembra predstavitelia aj ministerstiev a vlády, že sa nepripravuje žiadna zmena v čase, keď sa v januári niečo takéto aj ústne prezentuje a v čase, keď do konca marca 2007 sa pripravuje na ministerstve práce, sociálnych vecí aj analýza o tom, aké opatrenia si vyžadujú v rámci druhého piliera, je predloženie takéhoto ústavného zákona len politikárčením a naozaj nesprávnym načasovaním akýchkoľvek aktivít aj zo strany opozície. Je to vykopávanie otvorených dverí takýmito smiešnymi politickými gestami.

    Vážené dámy a páni, z hľadiska vecného si dovolím pripomenúť aj legislatívne pravidlá tvorby zákonov. Podľa legislatívnych pravidiel zákon má upravovať v príslušnej oblasti všetky základné, spoločenské vzťahy. Od zákona, od návrhu zákona, od schváleného zákona sa vyžaduje niekoľko atribútov kvality, ktorými sú napríklad zrozumiteľnosť a prehľadnosť. Zákon sa má stať súčasťou právneho poriadku, ktorý by zapadol a jednoznačne definoval systém.

  • Prepáčte, pán poslanec, poprosím pánov poslancov, pripomínam, že prebieha riadna rozprava, poprosím poslancov, aby zaujali svoje miesta v sále a vytvorili korektné prostredie pre svojho kolegu.

    Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tento zákon, dnes návrh zákona, návrh ústavného zákona nespĺňa ani podmienku, že by sa podľa tohto zákona mali upraviť spoločenské vzťahy v danej oblasti, nespĺňa ani podmienku zrozumiteľnosti, ten z vás najmä poslancov opozície, ktorý ho tak presadzuje, kto si ho prečíta, zistí, že je absolútne nezrozumiteľný a pri jeho výklade a aplikácii by spôsoboval obrovské množstvo problémov.

    Navyše legislatívne pravidlá, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vyjadrujú aj zákaz nepriamej novelizácie.

    Dovolím si citovať. „Nepriama novelizácia, zmena a doplnenie iného zákona ustanoveniami navrhovaného zákona bez uvedenia jeho úplnej citácie sa v samotnom článku označenom rímskou číslicou zakazuje.“ Zoberte si, že v tomto návrhu zákona zakazujete, podľa návrhu zákona zakazujete upravovať iný zákon za podmienok, ktoré ustanovujete v tomto zákone. Podmienok vágnych, všeobecných atď., čo je do určitej miery zasahovaním, zasahovaním do iného právneho predpisu.

    Z právneho hľadiska, vážené panie poslankyne, čisto z právneho hľadiska je predmetný návrh zákona právnym nezmyslom. Tento zákon totižto ustanovuje len to, že nie je možné meniť iný zákon. To je zrozumiteľnosť navrhovanej právnej úpravy. Zoberte si tú logiku. Jeden zákon ustanoví, že nie je možné meniť zákon iný. Právny systém, vývoj v spoločnosti sa vyvíja. Spoločnosť si vyžaduje často zmeny. Legislatívne pravidlá umožňujú tieto zmeny, ale neumožňujú prijímať zákony o tom, že nie je možné meniť zákony iné. Naozaj minimálne to znie čudne, ak by som povedal iným spôsobom, že je to odborne nesprávne.

    Zvolenie formy ústavného zákona je tiež len politickým gestom, panie poslankyne, páni poslanci. Rešpektujem, že máte záujem, aby predmetná úprava prešla väčšinou 90 hlasov, čo by spôsobilo, že len takouto väčšinou je možné ju meniť. Ale upozorňujem, že v našom ústavnom systéme formou ústavného zákona sa najčastejšie upravujú právne vzťahy, ktoré sa dotýkajú organizácie štátu, vzťahu jednotlivca k štátu, a to sú najmä základné práva, ústavné práva.

    Ja sa ešte pýtam, panie poslankyne, páni poslanci, kto by posudzoval súlad tohto návrhu ústavného zákona s ústavou. Samozrejme, že Ústavný súd.

    Pán poslanec Frešo mi v tomto vynikajúco poradil, veľmi pekne ďakujem. Musím ale upozorniť, že právna úprava musí byť taká zrozumiteľná a jednoznačná, aby to nespôsobovalo žiadne problémy v aplikácii, v praxi aj pri rozhodovaní Ústavného súdu.

    Vy chcete, aby tento parlament prijal zákon o tom, že nie je možné pri dlhodobom spoločenskom vývoji, keď treba právo prispôsobovať aj spoločnosti, nie je možné teda meniť iný zákon za akýchsi ustanovených podmienok.

    Kto bude rozhodovať o tom, panie poslankyne, čo je v prospech, čo je v neprospech sporiteľa? Pridávam sa k argumentu, ktorý uviedla pani poslankyňa Angyalová. Čo vy viete, čo bude o 5, o 10 rokov, keď bude potrebné zmeniť, upraviť systém, keď bude potrebné prijať iné zmeny. Nehovorme o výške, o sadzbe príspevkov, ale hovorme o akýchkoľvek iných potrebných zmenách, potrebných na zastabilizovanie napríklad tohto systému, ktoré zodpovedný človek je naozaj povinný prijať. Niekedy možno aj o opatreniach, ktoré by niekto definoval, že sú v neprospech. Na druhej strane môžu prospech prinášať.

    Len taký jeden malý konkrétny príklad. Keby bol prijatý tento ústavný zákon, keby bol platný, ja sa pýtam, či by bolo možné prijať pozitívne zmeny pre systém od 1. januára tohto roku? Či by ste si náhodou, panie poslankyne z opozície, páni poslanci z opozície, nenašli niektoré ustanovenie v tej novelizácii, ktoré by ste si zadefinovali, že toto je podľa vášho názoru, podľa tohto vágneho ustanovenia vo vašom päťčlánkovom ústavnom zákone v neprospech sporiteľa a či by sa nenapadli zmeny a čo by sa stalo.

    Tak ako rok parazitovali finančné skupiny a sprostredkovatelia na druhom pilieri a spôsobovali jeho finančnú neudržateľnosť, čo zanechala minulá vláda, čo predstavitelia minulej vlády naozaj strkali hlavu do piesku a nevšímali si to. Ja sa pýtam, či by v prípade tohto ústavného zákona, ak by bol platný a účinný, či by bolo možné takéto zmeny na zastabilizovanie systému prijať.

    Podľa môjho názoru by ste sa zase vytešovali, panie poslankyne, páni poslanci, podávať návrhy na Ústavný súd, ale na druhej strane je tu istá zodpovednosť. Zodpovednosť za to, že ten systém bol v neporiadku a od 1. januára sa určite zastabilizoval.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keď hovoríme o tom legislatívnotechnickom a právnom hľadisku, ja si netrúfam radiť právnikom z opozície, ale aby navrhovaná právna úprava bola jednoznačná, aby navrhovaná právna úprava bola zrozumiteľná, tak ste mohli, pán poslanec Lipšic, tak ste mohli navrhnúť návrh ústavného zákona možno s rovnakým názvom, ale mohli ste presne vymedziť tie podmienky, ktoré ste chceli chrániť takou väčšinou hlasov a nemali ste robiť zákon o tom, že nie je možné meniť zákon iný.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zabezpečenie občanov pre prípad staroby je jedným z ústavných práv. Je povinnosťou štátu zabezpečiť občanov pre prípad staroby a spravodlivo riešiť poberateľov tak súčasných dôchodkov, ale myslieť aj na generáciu, ktorá príde ďalej.

    Dôvody, ktoré viedli k zavedeniu zmien, ktoré presadil bývalý minister Kaník, hovorí sa o nepriaznivom demografickom vývoji. Môžeme diskutovať o tom, je, samozrejme, to smerovanie jasné, ale doposiaľ si podľa môjho názoru nikto netrúfa presne na 100 % určiť, v akom stave bude populácia v roku 2040 a ďalej. Nikdy nemôžeme so 100-percentnou istotou vychádzať, že model bude taký katastrofický alebo taký konzervatívny, že bude potrebné také a také opatrenie na 100 %. Je to skúška, skúška do budúcnosti, od ktorej ste vy, keď ste prijímali tieto zákony, očakávali, že prinesie prospech. Verím, že ste očakávali, že prinesie prospech ľuďom, ale model, ktorý ste zaviedli, priniesol určite prospech aj súkromným spoločnostiam, ktoré spravujú finančné prostriedky na osobných účtoch sporiteľov, o tom niet pochýb.

    Zabiehame už do diskusie o druhom pilieri, už nie k predmetnému návrhu zákona, ale ja si dovolím povedať, že vzťah minulých vlád k veľkým spoločnostiam, vzťah minulých vlád k monopolom bol naozaj taký, že bol podkladaním sa tak v energetickom sektore a tak aj v ďalších iných oblastiach.

    Na rozdiel od toho táto vláda preukázala, že dokázala vyjednať už aj zníženie poplatkov, ktoré platia sporitelia v rámci vedenia dôchodkového účtu a tu si zoberte, ktoré opatrenia sú viacej na prospech sporiteľom. Tie opatrenia od 1. januára, ktoré spôsobia, že druhý pilier sa zastabilizuje a ľudia budú platiť menej, tým pádom si nasporia viac, alebo, samozrejme, presadzovanie len veľkých spoločností a bezbrehá nekontrola štátu nad týmto podnikaním.

    Keď bola zvolená forma kapitalizácie, kapitalizácia prostredníctvom dôchodkových správcovských spoločností, teda osobných súkromných účtov v súkromných spoločnostiach nie je jedinou formou kapitalizácie, aká mohla byť zvolená. Bolo možné využiť aj systém v rámci Sociálnej poisťovne, odkladať tzv. kapitalizačnú rezervu pre budúce obdobie, ale treba rešpektovať, samozrejme, systém, že minulá pravicová vláda radšej zverila finančné prostriedky súkromným spoločnostiam.

    Už sme počuli, panie poslankyne, páni poslanci, preto netreba vykopávať otvorené dvere, že druhý pilier tu je. Dôchodkové správcovské spoločnosti sú tu, vznikli a akékoľvek zmeny, ktoré by spôsobovali zánik tohto systému by boli určite oveľa viacej bolestivé, preto sa určite robiť nebudú. Tento systém sa určite rešpektovať bude.

    Na druhej strane, vážené panie poslankyne, páni poslanci, a to je prosba pre vás, rešpektujte to, že aj v spoločnosti dochádza k vývoju, že nemusíme presne vedieť, čo bude potrebné urobiť o 5, o 10 rokov a takéto návrhy zákonov, ktoré sú vágne, ktoré majú vágne ustanovenia, ktoré majú ustanovenia zneužiteľné, ktoré majú nevšeobecné formulácie môžu spôsobiť negatíva do budúcnosti, pretože riešenie problémov, ktoré môžu nastať, by mohli byť týmto zmarené.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tento návrh zákona je skutočne z právneho a legislatívnotechnického hľadiska nedostatočný. Dovolím si naozaj zopakovať, že je právnym nezmyslom a ja vám prajem tým, ktorí sporia v druhom pilieri, aby ste o 40 rokov alebo 20, 30, 40 rokov tie finančné prostriedky z tohto piliera aj dostali.

    Na druhej strane vám musím aj popriať, že bez ohľadu na to, ako ten druhý pilier vy presadzujete, prvý pilier bude vždy v Slovenskej republike tým jedným z najzákladnejších zdrojov zabezpečenia občanov pre prípad staroby.

    Prosím vás preto, aby ste pri aj návrhoch legislatívy zohľadňovali tieto skutočnosti a do budúcnosti navrhovali právne úpravy, ktoré Slovensku a ľuďom, poberateľom dôchodkov v súčasnosti aj v budúcnosti pomôžu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami páni poslanci Pado, Lipšic, Žitňanská, Podmanický. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Madeja.

    Slovo má pán poslanec Martin Pado.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, ďakujem za to upozornenie, aby som sa netešil. Hovoríte o istých podmienkach, tak prvoradá a podstatná podmienka, aby bolo možné dediť, je to, aby som zomrel. To ja viem. Ja o tom viem a uvedomujem si, že len jeden jediný človek v prednedávnom období bol večne živý, a to bol Lenin. To si ešte pamätám, vy možno, že už nie. A takisto ako len jedno jediné bolo na večné časy, a to bolo spojenectvo so Sovietskym zväzom, to si tiež pamätám.

    A ak chcete povedať, pán poslanec, že tých 100 %, ktoré sa nasporia, budú dedičia dediť len v tom prípade, ak z toho nezačnem čerpať ani korunu, aj to viem. Možno nevyzerám tak, že by som si čítal zodpovedne niektoré veci a študoval, ale verte tomu, že sám sa viem rozhodnúť a sám zodpovedám za svoje konanie. Nepotrebujem na to nijakého poradcu ani nijakú vládu, aby mi radila, čo mám urobiť. Ja sa o svoju rodinu a o svoje peniaze starám bez toho, aby mi do toho dakto zasahoval, ale ináč vám ďakujem za upozornenie.

  • Ďakujem, pán poslanec, teraz má slovo Daniel Lipšic.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Milý kolega Madej, ja som pôvodne nechcel vystúpiť, ale započul som v kancelárii vaše dve perly k otázke ústavného práva. Jedna z nich bola, že predmet úpravy sa nehodí na Ústavný zákon, že ústavné zákony upravujú úplne iné spoločenské vzťahy. Nebol to náhodou predseda vašej strany, ktorý povedal, že pokiaľ dopadne zákon o preukazovaní pôvodu majetku na Ústavnom súde zle, prijmeme ho ako ústavný zákon? Alebo si zle pamätám?

    Potom ste povedali, že kto bude posudzovať súlad ústavy a ústavného zákona? Povedali ste, že Ústavný súd. Fíha, to ma prekvapilo. Mali sme jeden predmet na právnickej fakulte, volal sa teória štátu a práva. Bol dokonca v prvom ročníku a ústava a ústavné zákony, pán kolega, sú právne predpisy rovnakej právnej sily, o ktorých Ústavný súd o ich rozpore rozhodovať nemôže. Takže pokiaľ sa podujmete nabudúce nám niečo rozprávať o ústavnom práve, bolo by fajn, keby ste si naštudovali aspoň matériu prvého ročníka právnickej fakulty. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo Lucia Žitňanská, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Aj ja by som to doplnila tým, pán poslanec Madej, vy ste dali svoj hlas za zákon o zriadení a činnosti Výboru Národnej rady na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za ústavný zákon, ktorý je ústavný zákon preto, že keď to bola rovina zákona, tak Ústavný súd povedal, že ten zákon je v rozpore s ústavou. Neškoľte ma, prosím, z ústavného práva. Ďakujem.

  • Smiech a potlesk.

  • Slovo má pán poslanec Podmanický.

  • Vážené dámy, vážení páni, ja môžem len súhlasiť so slovami pána poslanca Madeja, ktorý naozaj veľmi exemplárne, hoci sa vtedy sála bavila, veľmi exemplárne ukázal, o aký návrh ústavného zákona z dielne opozície naozaj ide.

    Je to naozaj len chabý a veľmi stručný zakrývací manéver, ktorý má súčasnej opozícii dať určitú mediálnu pozornosť, dať im tému, ktorou by možno zaujali slovenskú verejnosť, pretože sú frustrovaní a nešťastní z toho, že ich slová o tom, že im ide o občana, že týmto slovám už nikto neverí. No tak zorganizovali toto veľkolepé divadlo, ktoré sa už neviem ktorý deň ťahá, opakovane sa prihlasujú do diskusie, aby dookola a dookola stále zdôvodňovali, že im ide o občanov a tejto vláde o občanov nejde.

    Lenže, páni poslanci, pani poslankyne z opozície, ja neviem, či žijete vo vesmíre, alebo kde, choďte medzi ľudí a tí vám vystavia veľmi jasný obraz o tom, ako vaše 8-ročné pôsobenie vnímajú. Je veľmi ľahké usmievať sa tu v tejto sále, kde občania nežijú. Je veľmi ľahké hovoriť odborné stanoviská, je veľmi ľahké tváriť sa, že opozícia zjedla všetku múdrosť sveta, ale tí jednoduchí ľudia, ktorí veľmi ťažko doplatili na vaše reformy, tí vás vysmejú a vami opovrhujú. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Madej.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec Lipšic, možno to bolo tým hlukom v sále, môžeme si pozrieť prepis, ale vieme veľmi dobre, že tento návrh ústavného zákona je predložený za tým účelom, o tom úmysle nemusíte, nebudete určite ani vy pochybovať, aby nebolo možné prijať v rámci zákonnej úpravy súčasne platného zákona o starobnom dôchodkovom sporení zmenu, ktorá by nebola súladná s týmto návrhom ústavného zákona.

    O posudzovaní súladu s týmto návrhom ústavného zákona, prípadných ďalších noviel toho klasického zákona o starobnom dôchodkovom sporení som hovoril. Takže myslím si, že v tomto asi určite pochybovať nebudeme. Ale o tom súlade, pán poslanec Lipšic, by bolo asi pre Ústavný súd jednoduchšie možné rozhodovať v prípade, ak by ste v návrhu ústavného zákona presne vymedzili a zadefinovali podmienky, ktoré by ste chceli, aby sa v určitom časovom období pod ochranou 90 hlasov neboli možné meniť a nie, aby ste predložili a podporovali návrh ústavného zákona, ktorý ustanovuje len to, že iný zákon nemožno meniť. Prečítajte si legislatívne pravidlá, pán poslanec Lipšic, a naozaj človek sa dozvie a zistí, že tento zákon nespĺňa mnoho z týchto atribútov. Ale ak som uviedol takúto nepozornosť, tak naozaj mal som na mysli posudzovanie ústavného zákona s ďalšími zmenami.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Jaroslav Ivančo. Pripraví sa pán poslanec Ivan Mikloš.

  • Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Ctené kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi, aby som ja prispel svojou troškou do veľmi zaujímavej diskusie k tomu ako ďalej s dôchodkovou reformou a k tomu ako ďalej zvlášť s druhým pilierom dôchodkového sporenia.

    Rád by som povedal pár slov k motivácii. K motivácii, prečo chceme chrániť vklady na dôchodkovom sporení, ktorá v rozhodujúcej miere vyplýva z toho, že po nástupe terajšej vlády sa objavili podľa môjho názoru vážne, ale aj znepokojujúce vyjadrenia jej členov. Motivácia chrániť druhý pilier však má pre mňa osobne aj iné faktory ako len myšlienkové pochody členov vlády.

    Dovolím si ponúknuť 3 pohľady na daný problém s tým, že chcem povedať, že k prvému motívu, o ktorom budem hovoriť, už tu padlo pár veľmi významných viet.

    Prvý motív pre mňa sú odborné štúdie a ekonomické a demografické faktory, ktoré dokazujú, že reforma dôchodkov bola nevyhnutná a podotýkam, nikdy nemala sledovať krátkodobé ciele.

    Druhý pilier, a v tom sa isto zhodneme aj s členmi koalície, je cesta odstránenia dlhodobých makroekonomických rizík. Ide o dlhodobé sporenie, a to chcem zvlášť zdôrazniť, a aj vy máte určite podobnú snahu ako my, ale možno v prvom pilieri. Ale stále hovoríme o dlhodobých efektoch.

    Je pravdou, čo tu bolo viackrát povedané, že efekt druhého piliera sa dostaví po možno 20, povedzme 30 rokoch. Ale v tomto kontexte mi napadá vyjadrenie istého ľavicového ekonóma Johna Maynarda Keynesa, ktorý povedal, že z dlhodobého hľadiska sme všetci mŕtvi. Dúfam, že ľavicová koalícia nechce uplatňovať tento ekonomický princíp alebo tento ekonomický pohľad pri svojich motívoch, prečo vystupuje proti predloženému návrhu zákona.

    Aj v tomto kontexte tohto vyjadrenia sa ale, ctené poslankyne a vážení páni poslanci, zamyslite nad vyjadreniami členov vlády, ktorí hodnotia dôchodkovú reformu po dvoch, možno dva a pol rokoch jej fungovania. Je to skutočne veľmi krátky čas na to, aby sme sa tak vážne, ako zaznelo z úst členov vlády, mohli stavať k tejto reforme.

    Zamýšľal som sa nad otázkou, prečo by vládna koalícia mala zákon podporiť. Podľa mňa silným argumentom pre vašu podporu pre druhý pilier je vaša snaha a cieľ vládnuť na Slovensku tiež dlhodobo. Najmenej 8 rokov, tak to už aj zaznelo. Práve vy by ste mali dvihnúť ruku za tento zákon, aby ste neskončili po 8 rokoch pred svojimi voličmi fiaskom, lebo na zvyšovanie dôchodkov v prvom pilieri v priebežnom sporení jednoducho nebude. Možnože bude na dôchodky, ale hovorím, že nebude na zvyšovanie dôchodkov, pokiaľ nepôjdeme cestou ďalšieho zadlžovania prvého piliera. Sme totiž, ako bolo povedané už viacerými, vystavení riziku a realite starnutia populácie, ale aj neustáleho znižovania počtu ľudí v produktívnom veku. Ako myslím včera povedal môj kolega Ivan Mikloš, a ma to dosť zaujalo, o 50 rokov 2 produktívni ľudia budú na 1 neproduktívneho alebo poproduktívneho a dnes je to 6.

    Z odvodov súčasne produktívnych ľudí sa však vyplácajú dôchodky v priebežnom systéme, čo iste všetci dobre viete. Aj preto bolo súčasťou reformy napríklad zvýšenie veku odchodu do dôchodku, o ktorom pri svojej argumentácii ste tu nepovedali nič. A tiež to bola vážna zmena systému. Preto hovoríme na záver o prvom motíve o ekonomických a demografických faktoroch ochrany dôchodkovej reformy.

    Ten druhý motív pre mňa je zodpovednosť a zodpovedne ja dodávam, že zodpovednosť štátu. Nestačí len hovoriť o silnom štáte. Musíme mať aj zodpovednosť za to, čo štát ľuďom ponúka. A tým sú v prvom rade pravidlá a, samozrejme, aj dodržiavanie týchto pravidiel. Predsa musíme mať zodpovednosť pred 1,5 mil. sporiteľov, ktorí sa zúčastňujú dôchodkového druhého piliera. A vstúpili tam dobrovoľne minimálne do 30. júna 2006. Vstúpili tam dobrovoľne za jasných pravidiel, pravidiel garantovaných štátom.

    Rozhodli sa nie pod mediálnym tlakom reklamy, ako to bolo povedané mnohými mojimi predrečníkmi. Bol tam mediálny tlak. Ale mediálny tlak, ktorý sprevádzal rozhodnutie ľudí, bol z nedôvery vzniknutej z krachu nebankových subjektov. To bolo psychologickým podtónom tohto rozhodnutia. Preto mnohí ľudia váhali, ale nakoniec sa rozhodli správne. Vtedy to podľa môjho názoru v médiách dosť rezonovalo. Ľudia, ktorí vstúpili do druhého piliera dôchodkového sporenia sú v mojich očiach ľudia, ktorí sú minimálne vážne zodpovední za svoje ďalšie žitie. Sú to aj ľudia slobodní, a keď som spomínal ľavicového ekonóma Keynesa, spomeniem aj Miltona Friedmana. Ten povedal. „Čím viac zodpovednosti zoberiete do vlastných rúk, tým bohatší a slobodnejší budete.“

    Ľudia v druhom pilieri mali a podľa môjho názoru majú dlhodobé priority. Myslieť na budúcnosť a neočakávať efekty po 5 a 3 rokoch sporenia. Preto opakujem, treba chrániť vklady aj 1,5 mil. týchto ľudí zodpovedných a chrániť ich vlastníctvo na vkladoch v správcovských spoločnostiach. Chrániť ústavným zákonom pred politickými turbulenciami, ktoré je malá pravdepodobnosť, že ústavná väčšina by mohla následne meniť.

    Ochranu vkladov potrebujeme pre elementárnu dôveru ľudí v štát. Štát, ktorý povedal, že systém garantuje a zapojil do toho aj svoje inštitúcie. Iste sa zhodneme na tom, že Národná banka Slovenska je dôveryhodnou štátnou inštitúciou, ktorá bude garantovať kontrolu systému.

    Tretí motív pre mňa, prečo chrániť druhý pilier, je podľa môjho názoru osobný motív celej mojej generácie. A spočíva v tom, že keď mi kolega povedal, že 78 %, počúvajte dobre, 78 % sporiteľov je vo veku menej ako 44 rokov, tak hovorím o mojej generácii. Je to výzva mladých, ktorí si uvedomili, že ako budú so svojimi peniazmi narábať, takú kvalitu života môžu očakávať v seniorskom veku. Tých 78 % sporiteľov tvorí silnú strednú vrstvu našej spoločnosti. Sú to ľudia vzdelaní, ľudia zamestnaní vo veku 35 až 45 rokov a vedia, že Klondike 90. rokov už tu nebude. Preto myslia dlhodobo, a preto táto generácia si zaslúži mať dôstojné žitie v seniorskom veku. Práve táto generácia je moderná, zodpovedná a keď pozeráme na vývoj Slovenska aj kľúčová.

    Mám taký pocit, že snahou vlády nie je len znárodniť majetok týchto ľudí, ale snahou vlády je znárodniť aj myslenie týchto ľudí. Tak ako v osemdesiatom deviatom roku ich neznárodnili, tak táto generácia bude ďalej obhajovať druhý pilier dôchodkového sporenia. Generácia týchto ľudí menila Slovensko v roku 1989 na slobodnú spoločnosť, fungujúcu trhovú ekonomiku. A práve možno odhadujem milión týchto ľudí, ktorí vtedy stáli na námestiach, urobilo ďalšiu zásadnú zmenu a dobrovoľne nastúpilo do druhého piliera, dobrovoľne sa prihlásili k dôchodkovej reforme.

    Treba podporiť návrh predloženého ústavného zákona, pretože je to o zodpovednosti za, ako som povedal, kľúčovú generáciu tohto nášho Slovenska. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Jarjabek. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, pán poslanec Ivančo, vy ste povedali jednu takú vetu, neviem či omylom, alebo z akého dôvodu, citujem: „Aby ste po 8 rokoch neskončili ako...“ No, toto je zrejme motív aj toho vystúpenia vášho, aj toho strachu z celého toho zákona a toho diania, prečo vy predkladáte nakoniec ten ústavný zákon. Chcem vás ubezpečiť, že už po 4 rokoch budete môcť znovu rozprávať, len už niečo robte, aby bolo s kým sa baviť. Lebo tie vaše preferencie tomu zatiaľ nenasvedčujú. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Ivančo s reakciou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, za slovo a ďakujem pánovi kolegovi Jarjabkovi za reakciu. No, keď ste to dobre počúvali, tak ja som vlastne vyjadril obavy, aby náš politický partner a oponent neskončil o 8 rokov fiaskom, pretože žijeme v slobodnej a demokratickej spoločnosti, takže nám záleží na tom, aby v rámci tejto demokracie fungovali aj takéto strany, ako reprezentujete vy. Ďakujem vám za reakciu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Ivan Mikloš, pripraví sa Alexander Slafkovský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Musím sa priznať, že mne na tom až tak veľmi nezáleží ako kolegovi, ale dobre.

    Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí kolegovia, prihlásil som sa do rozpravy aj ústne, aj keď som už vystupoval, a to z toho dôvodu, že chcem vašu pozornosť upriamiť na jeden z najzásadnejších dokumentov, ktoré vláda schvaľuje a ktoré veľmi úzko súvisia s dôchodkovou reformou najmä v tej oblasti, ktorá sa týka udržateľnosti verejných financií.

    Včera som si zhodou okolností klikol opäť na internete na tento dokument. Volá sa Konvergenčný program Slovenskej republiky. Je to dokument, ktorý každoročne schvaľuje vláda každej členskej krajiny Európskej únie a koncom roka zasiela do Bruselu. Chcem vám citovať niektoré ustanovenia tohto už vášho konvergenčného programu, pretože toto je tretí konvergenčný program, ten najaktuálnejší, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky v decembri 2006, teda už počas vlády Roberta Fica.

    Musím predoslať, a ja budem aj komentovať tie niektoré konštatovania, ktoré tam sú, že tento dokument plne a jednoznačne potvrdzuje dôležitosť dôchodkovej reformy a plne a jednoznačne dokazuje na číslach, že ak by boli uskutočnené akékoľvek zmeny, ktoré by oslabili druhý pilier, tak by to viedlo k neudržateľnosti verejných financií z dlhodobého hľadiska.

    Budem preto citovať a opakujem, citujem z vášho vládneho dokumentu, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky a ktorý je zásadným dokumentom. Citujem: „Očakávaný nepriaznivý demografický vývoj núti zodpovedné vlády myslieť vo fiškálnej politike ďaleko dopredu. Priaznivý vývoj verejných financií dnes nemusí znamenať priaznivý vývoj o 30 až 50 rokov, kedy budú kulminovať náklady starnutia populácie.“ Teda jednoznačne sa konštatuje to, čo viackrát naznačili viacerí moji kolegovia, že v dôsledku predlžovania veku vďaka rastu životnej úrovne, lepšej zdravotnej starostlivosti atď., vďaka znižovaniu pôrodnosti a vďaka posunu priemerného veku prvorodičiek máme zásadný demografický problém nielen my, ale väčšina vyspelých krajín.

    Ďalej sa v tomto dokumente konštatuje: „Dlhodobá udržateľnosť verejných financií má ekonomický a morálny rozmer. Z ekonomického hľadiska sú zdravé verejné financie nevyhnutným predpokladom vysokého a udržateľného ekonomického rastu. Morálny rozmer spočíva v zabezpečení medzigeneračnej spravodlivosti. Viesť politiku vysokých deficitov a dlhu automaticky znamená vystaviť účet budúcim generáciám najčastejšie v podobe nutnosti zvyšovania daní.“ Hovorila o tom aj kolegyňa Angyalová, keď hovorila o tom, že podľa nej je ale problém v tom, že keďže tieto náklady sú teraz vyššie, a naozaj sú vyššie, ako sa pôvodne predpokladalo, pretože naozaj pôvodné predpoklady boli okolo 0,7 % HDP ročne, ukazuje sa, že je to až skoro 2-násobok, 1,2 až 1,4, čo, mimochodom, ale, pani kolegyňa, vôbec nie je dôvod na to, aby si mohla povedať, že je to dôkaz Kaníkovej nekompetentnosti.

    To si povedala včera v reakcii na faktické poznámky, pozri si to, celkom určite v reakcii na to, keď som konštatoval, že dôkazom nekompetentnosti aj dnešnej ministerky práce je, keď povedala, že demografický vývoj vôbec nie je dôvodom, že potrebujeme dôchodkovú reformu, pretože tá zmena toho parametra, koľko to dnes stojí, je daná tým, že sa viac ľudí prihlásilo do druhého piliera, ako sme pôvodne predpokladali.

    Áno, ten odhad bol pôvodne menej, ako sa nakoniec prihlásilo, ale to nie je dôkazom nekompetentnosti vôbec nie v porovnaní s tým výrokom pani ministerky Tomanovej, ktorý, mimochodom, z nekompetentnosti odhaľuje alebo dokazuje nekompetentnosť tento vládny materiál vašej vlády, ktorý tvrdí na mnohých stranách a v mnohých kvantifikáciách v tabuľkách, že je to obrovský problém, to, čo ona nepovažuje za problém.

    Čiže ten problém medzigeneračnej solidarity je v tom, že keď nechceme, že musíme túto reformu urobiť a jej náklady niesť. Jej náklady zhruba vo výške 20 mld. korún ročne niesť, ak nechceme, aby v budúcnosti mali ľudia menšie dôchodky, alebo tak sme zadlžili krajinu, že to bude všetko na pleciach budúcich generácií.

    A teraz je otázka legitímna, ktorú pani poslankyňa načala v tom, že či teda to nie je príliš veľký dlh tých zhruba 20 mld. korún. Ale chcem upozorniť, že aj tento dokument, a chcem vám ho odporučiť do pozornosti, pretože je veľmi, veľmi dobrý, odborný dokument, hovorí, že časť týchto nákladov, že my budeme zvyšovať tak či tak bremeno budúcich generácií, pretože ak dnes máme 30 % zhruba, resp. v roku 2009 budeme mať verejný dlh vo výške 30 % HDP, tak tieto dokumenty, vládne dokumenty predpokladajú, že aj vplyvom demografického vývoja napriek tomu, že aj to odľahčujeme dôchodkovou reformou, sa zvýši tento verejný dlh do roku 2050 až 2080 na úroveň 60 % HDP.

    Čiže v tomto zmysle vzrastie záťaž budúcich generácií, že budú musieť niesť vyšší verejný dlh, ako je dnes, ale dnešná záťaž, záťaž dnešných generácií je v tom, že musia niesť aj tieto náklady dôchodkovej reformy, ktoré už v roku 2070, 2080 nebudú a zároveň nesú aj náklady transformácie, aj náklady nevyhnutných investícií a náklady potrebného znižovania deficitu verejných financií.

    Tým len chcem povedať, že spolu s tým, čo som povedal v reakcii na faktickú poznámku, že je síce pravdou, že dnešné generácie budú zaťažené vyššími nákladmi, ako bol pôvodný predpoklad, teda nie tých, ja neviem 10 až 12 mld. korún ročne, ale zhruba 20. Pravdou ale je aj to, že vďaka reformám ekonomika rastie omnoho rýchlejšie a aj príjmy sú vyššie, dokonca si dovolím povedať vďaka týmto reformám, že o viac, ako je tento nárast tohto „nákladu zavedenia druhého piliera“.

    Ďalej by som chcel citovať zase z tohto materiálu, pretože si myslím, že naozaj je to veľmi exaktný materiál. Čo ako chápe dnešná vláda podľa tohto materiálu správne, myslím si, dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Definuje ju, ako, citujem, „takú, kedy deficit verejnej správy nesmie do roku 2080“, zdôrazňujem, „do roku 2080 prekročiť 3 % HDP a verejný dlh 60 % HDP“.

    To, že už dnes vláda uvažuje až do roku 2080 je fajn. Je to výborné, začali sme s tým my ešte počas druhej Dzurindovej vlády tieto odhady robiť. Odhady dlhodobej udržateľnosti, pretože do roku 2080 sa to dá robiť relatívne presne v tom zmysle, že demografické prognózy do tohto obdobia sú pomerne presné, pretože sa odvíjajú od ľudí, ktorí sa už narodili. A odhady úmrtnosti sú pomerne presné.

    Pre nás je to dôležité aj preto, že u nás budú negatívne demografické dôsledky kulminovať v roku 2060, kým v Európe už skôr, v západnej Európe už v rokoch 2040 až 2050. A práve preto, že je to obrovský problém pre celú Európu, tak Európska únia zriadila špeciálne pracovné skupiny na výskum starnutia populácie, volajú sa Ageing Working Group – AWG, a aj my sme zapojení do práce týchto skupín, a tieto odborné prepočty ukázali veľmi zaujímavé veci, ktoré priamo súvisia s dôchodkovou reformou.

    A ja by som veľmi rád tu odcitoval zase z tohto konvergenčného programu, teda oficiálneho vládneho dokumentu. Citujem: „V rámci Ageing Working Group boli identifikované výdavky verejnej správy, ktoré budú pozitívne, ale aj tie, ktoré budú negatívne ovplyvnené demografickými zmenami.“ Ide o výdavky na dôchodkové dávky, zdravotnú starostlivosť, dlhodobú starostlivosť, tieto budú ovplyvňovať negatívne verejné výdavky z demografických dôvodov a potom školstvo a dávky v nezamestnanosti, ktoré budú demografické príčiny ovplyvňovať pozitívne v tom zmysle, že bude menej, že podiel týchto výdavkov bude menší.

    No a ten zásadný záver, ktorý tu je, s ktorým vás chcem oboznámiť je ten, že, citujem: „Ak sa nepodniknú nápravné opatrenia, negatívny demografický vývoj zvýši do roku 2050 deficit verejnej správy o ohromujúcich 9,3 % HDP a verejný dlh sa dostane na úroveň 134,5 % HDP.“ To je citácia z vášho vládneho dokumentu, ktorý hovorí, a tu by som rád zdôraznil, že tu pri tomto čísle sa vychádza z platného právneho stavu, čiže za predpokladu udržania dôchodkovej reformy druhého piliera v tých rozmeroch, ako je dnes naformulovaný v zákonoch. Táto veta hovorí o tom, že bude potrebné a nevyhnutné prijímať ďalšie opatrenia v oblasti konsolidácie verejných financií, ak sme zodpovední a nechceme, aby v roku 2050 vznikla takáto situácia, ktorá by znamenala 143,5-percentný verejný dlh na HDP a 9,3-percentný deficit verejných financií.

    No a ďalšia vec, ktorá dokazuje, že ak by boli uskutočnené kroky, ktoré by oslabovali druhý pilier, tak zase vaša kvantifikácia hovorí, zase to odcitujem: „Druhá implikácia súvisí s kapitalizačným pilierom dôchodkového systému. Jeho zavedenie znížilo príjmy okamžite aj do budúcnosti síce,“ to sú tie náklady, o ktorých hovorila pani poslankyňa Angyalová, „ale zároveň v budúcnosti zavedenie druhého piliera znížilo verejné výdavky na starobné dôchodky.“ Inak povedané, keby nebol druhý pilier zavedený, v roku 2050 by sa museli verejné financie vyrovnať s vyšším deficitom, a to nie o 9,3 % HDP, ale až o takmer 12, o 11,7 % HDP.

    Teda inak povedané, ak dnes vláda a vládna koalícia uvažuje o tom, že sa oslabí druhý pilier, a zároveň nevidím, že by sa uvažovalo o tom, ako zefektívniť verejné financie, ako znížiť verejné výdavky, tak zakladá obrovský problém do ďalekej budúcnosti.

    A odcitujem to tiež na základe vládneho materiálu, ktorý hovorí: „Tiež platí, že čím neskôr sa prijmú nápravné opatrenia, tým závažnejšie a fiškálne nákladnejšie budú musieť byť neskôr prijímané opatrenia. Čím väčšia nutnosť fiškálnej konsolidácie, tým negatívnejší dopad na životnú úroveň ľudí, lebo konsolidácia v tomto prípade vždy znamená najmä strácanie starých dlhov na úkor súčasného rozvoja.“

    Takže aby som to uzavrel a povedal možno trochu zrozumiteľnejším spôsobom, ako hovorí tento odborný dokument, ktorý vláda schválila. Problém, ktorý tu máme, je v zásade v tom, že na dlhodobý do toho roku 2050 až 2080 zdravý ekonomický vývoj je potrebné nielen udržať dnešný systém dôchodkovej reformy, ale prijímať aj ďalšie opatrenia buď v zmysle znižovania výdavkov, alebo zvyšovania príjmov tak, aby sme nezadlžovali príliš budúce generácie, aby ten princíp medzigeneračnej solidarity, o ktorom tu včera hovoril aj minister financií, kde zhodou okolností citoval práve jeden z odsekov tohto konvergenčného programu, bol nielen prázdnou floskulou, ale aby bol v praxi aj reálne zabezpečený.

    A v čom vidím ten problém, v čom vidím rozpor medzi tým, čo je tu veľmi pekne konštatované, čo je tu kvantifikované, čo v tomto odbornom texte, ktorý je, mimochodom, záväzný pre vládu, je napísané, a v tom, čo vláda robí. Ten problém je v tom, že sa tu niečo deklaruje, ale v skutočnosti sa robia kroky, ktoré idú presne opačným smerom.

    Návrhy dnes už síce popreté, ale ktovie, keď sa k tomu často pridáva slovo momentálne, návrhy na prípadné zníženie príspevkov do druhého piliera znamenajú jednoznačný enormný nárast tohto rizika dlhodobej udržateľnosti verejných financií, a poviem to teda zrozumiteľnejšie, znamenajú enormné riziko popretia princípu medzigeneračnej solidarity a zaťaženia budúcich generácií nezvládnuteľnými verejným dlhmi. A platí to nielen pri priamom znížení príspevkov do druhého piliera, ale platí to, a preto je to zákernejšie a nebezpečnejšie, aj ak sa to robí takou skrytou formou, že sa povie, príspevky sa nechajú, ale bude dobrovoľný vstup a dobrovoľný výstup a zároveň demagogicky nepravdivo sa útočí na druhý pilier, na subjekty druhého piliera, strašia sa ľudia tým, že ide o nebankové subjekty atď. atď.

    Druhý vážny problém spočíva vo veciach, ktoré sú mimo dôchodkového systému a týkajú sa efektívnosti verejných financií v tom zmysle, ako vláda získava peniaze a na čo ich používa. Ten zásadný problém vlády je v tom, že vláda nasľubovala, ako som už povedal, veľa, nasľubovala všetko všetkým, peňazí má málo, lebo musíme plniť kritériá, navyše musíme niesť aj náklady tejto dôchodkovej reformy, to je pravda, a zároveň peniaze sa používajú aj tam, kde by sa nemuseli, napríklad v takom zvýšení dotácií do poľnohospodárstva, aké tu bolo urobené, v ďalších dávkach, ktoré sa rozdávajú z populistických politických dôvodov, potom je, samozrejme, málo tam, kde by to bolo potrebné. Navyše chcem poukázať na súvis medzi rušením reformy v zdravotníctve napríklad a nedostatkom peňazí na iné účely a dôchodkovou reformou.

    Samozrejme, že vám je ľúto a chýba vám tých 20 mld. korún, keď ste v zdravotníctve vytvorili taký stav, že napriek tomu, že sa tam dalo viac peňazí o 9 mld. korún ako vlani z verejného sektora, napriek tomu zdravotníctvo nefunguje lepšie, dovolím si povedať, že dokonca funguje horšie a ešte vytvára rastúce dlhy a tieto rastúce dlhy sú verejným výdavkom.

    Z hľadiska fiškálneho každá koruna dlhu, ktorá sa vytvorí v zdravotníckom systéme, sa započítava do verejných výdavkov. To ako keby ste tie peniaze minuli. Ako keby ste ich minuli na čokoľvek iné. Každá koruna dlhu má z fiškálneho hľadiska tento efekt. A práve v tom je ten zásadný problém. Že teda politika, ktorá nie je založená na reálnom programe, na reálnych prioritách, ale na prioritách, ktoré sú často stanovené veľmi nesprávne a zle nielenže ohrozuje dlhodobú konkurenciu, konkurencieschopnosť ekonomiky, krátkodobú nie, pretože ekonomika je rozbehnutá takým spôsobom a mimochodom na konštatovanie pána podpredsedu Číža, že ekonomika je v zlom stave. Prosím vás, prečítajte si napríklad predkladaciu správu zákona o štátnom rozpočte, kde sa konštatuje presný opak, prečítajte si konvergenčný program váš, vládou schválený dokument, kde sa konštatuje presný opak, prečítajte si všetky možné ďalšie vládne dokumenty, kde sa konštatuje presný opak.

    Problémom teda je, že kroky, ktoré dnes zakladáte, môžu, veľa z týchto krokov naozaj sa neukáže okamžite, ale do budúcnosti, do dlhodobej budúcnosti môžu zakladať vážne, veľmi vážne problémy nielen z toho hľadiska, že verejné financie sa dostanú do zásadných problémov, ale to má priamy vplyv potom na životnú úroveň. Čím vyššie budú deficity verejných financií a verejný dlh, tým vyššie budú aj náklady na obsluhu tohto verejného dlhu, tým horšie bude aj podnikateľské prostredie, tým menší bude ekonomický rast, tým nižší bude rast životnej úrovne, napríklad aj rast platov. A rast platov priamo súvisí s možnosťami rastu zvyšovania dôchodkov v prvom pilieri napríklad.

    No a dovoľte, aby som ešte využil tento čas teda toho svojho vystúpenia na niektoré reakcie na tvrdenia alebo konštatovania, ktoré vzišli aj v diskusii a na ktoré som nestihol zareagovať vo faktických poznámkach.

    Po prvé, konštatovanie pána poslanca Petráka, nevidím ho tu, o tom, že teda keby tie DSS-ky nedávali peniaze do reklamy, ale dali ich na tie dôchodky, že potom dôchodky mohli byť vyššie, myslím, že už reagovali viacerí moji kolegovia, ale myslím si, že to je krásny príklad, až taký, taký, povedal by som až akademický príklad nepochopenia fungovania trhovej ekonomiky a aj istého, s prepáčením, ideologického obmedzenia a odbornej, no, menšej spôsobilosti.

    Pretože v zásade platí, že áno, náklady na reklamu sa môžu zdať na prvý pohľad zbytočne neproduktívne vynaloženými nákladmi, ktoré keby sa nevynaložili, možno ceny by mohli byť nižšie, možno zisky firiem by mohli byť vyššie, len ten princíp je v tom, že trhová ekonomika založená na konkurencii funguje omnoho, omnoho efektívnejšie vrátane tých nákladov, ktoré sú vynaložené na tú reklamu, je ten výsledný efekt aj pre podnikateľa, aj pre spotrebiteľa omnoho, omnoho lepší ako v systéme, v ktorom konkurencia nie je a v ktorom teda nie sú potrebné ani náklady na reklamu.

    To netreba dokazovať nejakými zložitými odbornými argumentmi, na to stačí porovnať ekonomickú efektívnosť a konkurencieschopnosť centrálne plánovanej ekonomiky, keď reklama nemusela byť a ani nebola, ak bola, bola formálna, lebo v nedostatku ekonomiky to nemá zmysel a efektívnosť a konkurencieschopnosť trhových ekonomík, v ktorých sa značná časť vynakladá aj na reklamu. A ak dovolíte, nielen efektívnosť a konkurencieschopnosť týchto ekonomík, ale aj životná úroveň ľudí, ktorí v nich žijú. Ak niekto tomuto neverí, stačí porovnať, ako skončilo západné Nemecko a východné Nemecko, prípadne ako ešte dnes funguje Južná Kórea a Kórea Severná.

    Ďalší veľmi zaujímavý podnet do diskusie dával opakovane pán poslanec Senko, keď hovoril o tom, že teda ako mu zhodnotila dôchodková správcovská spoločnosť prostriedky. A ja som veľmi rád, že to povedal, lebo mi to umožňuje zaujať k tomu isté stanovisko a mám tu výpis, ktorý mi dal pán poslanec Zelník, myslím, kde sú výsledky dôchodkových správcovských spoločností za rok 2005, hospodárske výsledky. A faktom je, že tie hospodárske výsledky ako keby nasvedčovali a dávali za pravdu aj pánovi Senkovi, pretože tie sú v mínuse. Všetky tie DSS-ky, VÚB, Aegon, ďalšie sú v mínusoch za rok 2005 od 528 mil. korún do 125 mil. korún.

    No ale páni, ak z tohto chcete vyvodzovať, že druhý pilier je neefektívny, tak zase musím povedať, že je to úplne, ale úplne mimo reality. Prečo?

    Po prvé, tieto straty, ktoré boli vyprodukované, sú očakávané a prirodzené, a to z toho dôvodu, že tieto spoločnosti mali iniciačné, fixné náklady, ktoré boli obrovské, súviseli so zriadením týchto spoločností a ktoré boli vynaložené, tieto náklady, v prvom roku fungovania, čo je prirodzené. Zároveň tieto spoločnosti budú mať výnosy, ktoré budú plynúť z poplatkov za správu peňazí, ktoré si tam ľudia ukladajú a z dlhodobého hľadiska, samozrejme, aj tieto spoločnosti budú ziskové.

    Druhá vec, na ktorú chcem poukázať, je tá, že straty týchto spoločností neznamenajú, že by ľudia, ktorí vkladajú svoje peniaze na osobné účty, prišli čo len o korunu svojich peňazí, pretože toto je hradené z iných peňazí. Toto je hradené z peňazí tých samotných spoločností a ani korunou sa nesmú hradiť tieto náklady okrem, samozrejme, poplatkov, ktoré platia a ktoré, ako poukázal pán poslanec Mikuš, sú u nás jedny z najnižších, ak nie najnižšie zo všetkých krajín, kde takýto systém funguje.

    Takže zopakujem, a to, že v prvom roku, ako pán Senko povedal, neviem síce, čo presne to číslo 104 znamená, zrejme znamená 4 %, ale ak znamená 104 4 %, tak potom, keď povedal, že keby to dal do banky, mal by 2,4, potom by muselo znamenať 140 % v bankách, tak by som rád videl takú banku (potlesk), veľmi rád tam pôjdem svoje úspory uložiť, ale dobre, ak to aj bolo 104 a 4 %, to nevylučujem, ale zase z toho vyvodzovať akékoľvek závery o tom, či ten systém môže byť efektívny, alebo nie je úplne, úplne scestné, pretože vždy sme tvrdili, tvrdíme, že tento systém, druhý pilier, kapitalizačný pilier je založený na dlhodobom investovaní a že z dlhodobého hľadiska preto je tam aj to kritérium minimálne desaťročného trvania, teda ukladania tých peňazí a z dlhodobého hľadiska napriek výkyvom, ktoré sú na kapitálových a finančných trhoch, je zase empiricky dokázané zo všetkých krajín, ktoré sa vyvíjajú normálne, že to zhodnocovanie je vyššie, ako je vývoj parametrov, ktoré ovplyvňujú výšku dôchodkov napríklad v prvom pilieri. Pretože v prvom pilieri závisí tá miera zvyšovania dôchodkov najmä od vývoja reálnych miezd a od demografických parametrov a v druhom pilieri závisí najmä od výnosovosti kapitálových a finančných trhov.

    Teda keďže sa dá predpokladať, že slovenská ekonomika keďže je ekonomikou, ktorá ide z nižšej úrovne ekonomickej a keďže boli uskutočnené reformy, ak ich teda nezrušíte a nezdeformujete úplne, tak sa dá predpokladať, že rast ekonomiky bude vysoký z krátkodobého, strednodobého hľadiska určite, z dlhodobého to závisí dosť od toho, čo budete vo vláde robiť, tak sa dá predpokladať aj to, že zhodnocovanie týchto prostriedkov, ktoré si ľudia ukladajú na svoje osobné účty by malo byť vyššie.

    No a ešte by som teda zareagoval na niektoré ďalšie tvrdenia len, len veľmi stručne na tie, ktoré považujem za dôležité. Pani poslankyňa Nachtmannová, vy ste povedali na margo toho, čo predniesol predseda SDKÚ Dzurinda, že klásť, stavať paralelu medzi rok 1948 a dnes je úplne od veci, alebo že je to neakceptovateľné, vôbec to tak nie je. Veď predsa jasne povedal pán poslanec, pán predseda SDKÚ, že vtedy boli naakumulované prostriedky, ktoré si ľudia sporili, tieto prostriedky boli komunistickým režimom znárodnené a prešlo sa na priebežný systém, ktorý je neudržateľný aj z demografických, aj z ekonomických dôvodov.

    Navyše ja si myslím, že táto paralela je veľmi výstižná nielen z hľadiska tohto, pretože dnes vlastne napríklad zníženie príspevkov do druhého piliera znamená čiastočne urobenie toho istého, čiastočne neznárodníte všetko, ale tú časť, napríklad štvrtinu, ak by ste to znížili, alebo tretinu odoberiete tým ľuďom a miniete dnes okamžite, čím vytvárate, čím beriete ľuďom peniaze, ešte vytvárate aj riziká do budúcnosti. Takže tá paralela je úplne presná a dokonca je úplne presná aj z hľadiska ideového, alebo ak chcete ideologického pozadia vtedajších vládcov, ktorí to urobili, a istého ideologického pozadia, z ktorého vychádzate aj vy.

    Takže rád by som, rád by som, ak dovolíte, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ukončil toto svoje vystúpenie tým, že ak tu už druhý deň diskutujeme o tejto veci, tak diskutujeme preto, že ju považujeme za zásadnú a dôležitú.

    A veľmi rád by som na záver zdôraznil to, že skutočnou príčinou toho, prečo sme s týmto zákonom prišli a prečo tu dva dni diskutujeme, je to, čo robíte vy, nie to, čo robíme my. Ak by nedošlo opakovane z úst predsedu vlády a ministerky práce, teda tých najpovolanejších a najvplyvnejších ľudí zároveň v tejto oblasti, ak by nedošlo k opakovanému spochybňovaniu dôchodkovej reformy, ak by nedošlo k opakovaných invektívam, k opakovaným spochybňovaniam, k opakovanému strašeniu ľudí, ak by nedošlo k opakovanému avizovaniu zásahov do druhého piliera, ktoré považujeme zlé práve pre ľudí, tak by sme neprišli s týmto návrhom zákona, nediskutovali by sme, nechodili by sme po Slovensku, nevysvetľovali by sme to ľuďom, neorganizovali by sme kampaň vrátane bilbordovej kampane, vrátane letákov. Považujeme to za vážnu vec, ale hlavným dôvodom, prečo to všetko robíme nie je to, že sa chceme zviditeľňovať, nerobili by sme to a ani by sme to neboli mohli robiť, nebyť útokov voči dôchodkovej reforme z vašej strany.

    Takže pozrite sa, prosím vás, do vlastných radov. Ak zmeníte svoje správanie, ak nebudete rušiť reformy, ktoré nie sú samoúčelné, ale sú v prospech ľudí, ak budete ďalej zlepšovať náš systém, resp. systém fungovania krajiny tam, kde nefunguje, napríklad v oblasti vymožiteľnosti práva, napríklad v oblasti odvodového zaťaženia, napríklad v oblasti efektívnosti verejnej správy, nebudeme musieť prichádzať s takýmito iniciatívami. Ale kým to tak bude, kým budete útočiť a ohrozovať tie systémy, ktoré vedú k lepšiemu fungovaniu ekonomiky a krajiny, dovtedy budeme musieť byť aktívni a chcem vás ubezpečiť, že aktívni aj budeme. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami pani poslankyňa Tóthová, Číž, Jarjabek, Rafaj, Nachtmannová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Dámy a páni, chcem vás informovať o priebehu rokovania. Vzhľadom na vysoký záujem vystúpiť v rozprave určujem koniec dnešného rokovacieho dňa na 15.00 hodinu vzhľadom na to, že pravdepodobne nebol záujem na hodinovú prestávku a budeme rokovať až do 15.00 hodiny. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová, s faktickou poznámkou.

    Ešte prepáčte, pani poslankyňa, len dokončím. Budeme pokračovať, samozrejme, v rokovaní schôdze potom v utorok ráno o 9.00 hodine. Hlasovať nebudeme, pretože nie je zatiaľ o čom. Ďakujem pekne.

    Prepáčte, pani predsedníčka?

  • Hlasy v sále.

  • Samozrejme, isteže. Áno dnes, ja som dával návrh, či nechcete hodinovú prestávku a do 16.00 hodiny, keďže sme sa dohodli s pánom podpredsedom, že chcete ísť do 15.00 hodiny bez prestávky a, samozrejme, ideme ďalej potom o 9.00 hodine v utorok, pokiaľ nebude ukončený bod, tak budeme pokračovať v tomto bode.

  • Hlasy v sále.

  • Ideme podľa programu, tak ako sme ho schválili, takže budeme pokračovať v ďalšom bode programu.

    Páni predsedovia klubov, prídem za vami, dobre, aby sme...

    Nech sa páči, faktická poznámka pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Ja by som nadviazala na vystúpenie pána poslanca a na jeho slová o ohrozovaní. Pán poslanec, vy veľmi dobre viete, vy sám ste povedali, že tento systém aj vy budete akože dopracovávať, zdokonaľovať. Áno? Hovorili ste. A naraz teraz ho chcete zamraziť.

    Ja sa chcem spýtať v súvislosti s vašimi zahraničnými informáciami, prečo ste nespomenuli aj informáciu, že Nancy Pelosi, to je žena, ktorá bude viesť Americký kongres v nasledujúcom období, jasne uviedla, že bude realizovať svoje predvolebné sľuby a jeden z predvolebných sľubov bolo, že v parlamente bude blokovať Bushov návrh čiastočnej privatizácie systému sociálneho zabezpečenia. Asi prečo ho chce blokovať? Je ten systém taký dokonalý? Nemá nejaké chyby alebo riziká? Prečo vy chcete u nás zablokovať, zamraziť ten systém sociálneho zabezpečenia, ktorý tiež má prvok privátny? Predsa správcovské spoločnosti sú privátne subjekty.

    Takže prečo nechcete, aby ten vývoj, poznatky a vôbec informácie o takomto systéme nemohli byť otvorené a prípadne, aby sa nemohol tento systém zdokonaľovať? Sledujete tieto názory, ktoré boli v Spojených štátoch? Veď vy ste jeden z tých, ktorý vždy ste vychádzali z poznatkov a praxe Spojených štátov amerických. Vyjadrite sa k tomu.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda Číž, faktická poznámka.

  • Pán Mikloš, nerád, ale opäť to musím zdôrazniť, že to vystúpenie, ktoré formálne má znaky, ako keby to bolo racionálne vystúpenie, ale je nesmierne účelové, nereaguje na skutočnú podstatu problému, diskutujete a vkladáte nám do úst, čo sme nikdy nepovedali. Chcem vás ubezpečiť, že my veľmi dobre rozlišujeme, čo je trhový priestor a čo je netrhový alebo regulovaný priestor, pán Mikloš.

    Čiže ak hovoríte o reklamách a podobných veciach, pokiaľ budeme hovoriť o klasických trhových aktivitách, nemáme s tým absolútne žiadny problém. Vy si začínate privatizovať verejný sektor. Sektor, ktorý je tradične neziskový. A chcete povedať, že nepoznáte inštitút neziskového hospodárenia v rámci Európskej únie ako inštitútu, ktorý je chránený a ktorý sa rozvíja a vážne sa chcete vydávať za ekonomického odborníka? Tak, prosím vás pekne, ak polemizujete, tak s tým, čo hovoríme. Vy privatizujete tradične regulovaný verejný neziskový priestor a v rámci neho potom hovoríme o výkladoch nielen na reklamu, ale na tú obrovskú masívnu kampaň, ktorá bola väčšia ako 2 mld. korún len za jeden rok v slovenských médiách, že jednoducho chýba a zaplatia ju tí adresáti z peňazí, ktoré sú verejné a majú slúžiť jednoznačne verejnému záujmu. V tom je ten základný problém, ak sa o tom bavíme.

    A potom nemá význam a viete, vy ste predstaviteľ radikálnej neoliberálnej teórie a uznávam, že nie až taký radikálny, pretože niektorí vaši kolegovia v tomto type myslenia dokonca uvažujú o privatizácii ministerstiev. To znamená, asi prídete skôr či neskôr s tým, že treba sprivatizovať ministerstvo obrany, dať reklamu, ušetriť 2 mld. prostriedkov z rozpočtu a potom demonštrovať právo na zisk.

    Pán Mikloš, veď to sú neuveriteľné hlúposti. Skúsme vrátiť tú diskusiu do korektnej, reálnej, odbornej roviny.

  • Ďakujem. Pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Mikloš, ja som trošku zacítil v tom vašom monológu v tej druhej časti takú trošku glorifikáciu reklamy. No ja si len dovolím upozorniť na jeden fakt, ktorí sme zažili všetci, reklama v elektronických médiách ohľadne nebankoviek išla ešte niekoľko dní po tom, ako nebankovky krachli. Takže toľko ako všeobecne si myslím, že to, čo ste povedali, neplatí. Tá reklama má síce obrovský vplyv, ale paradoxne nepreberá žiadnu zodpovednosť.

    Čiže dnes na základe týchto skúseností je istá časť obyvateľstva náchylná práve neveriť reklame vzhľadom na tie skúsenosti, ktoré, bohužiaľ, v tomto priestore na základe toho minulého obdobia s touto reklamou sú. Ja viem, že je to trošku otázka v tejto chvíli aj zákona a novelizácie zákona atď. atď., ale hovorím, ja som tam zacítil glorifikáciu reklamy z toho vášho podania. To ako musím protestovať.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Rafaj má slovo.

  • Pán kolega Mikloš, ja tiež budem reagovať na tú pasáž o reklame pri konkurencieschopnosti. Pokiaľ konkurencieschopnosť nie je podľa môjho názoru, v tom prípade musíme hovoriť o propagande. A tu sa chcem opýtať, prečo nám musela Svetová banka dať na lepšiu komunikáciu s občanmi, moderným slovníkom povedané 350-tis. USD dolárov, prečo muselo byť na Úrade vlády zriadené centrum pre informačné stratégie, prečo títo experti, citujem, „radili, ako formulovať správy, ktoré dávať médiám o reformách“.

    Kvantifikovane Slovensko si požičalo, čiže budeme musieť vrátiť od všetkých daňových poplatníkov 160 mil. korún na infokampaň práve o reforme dôchodkovej reformy.

    Denník SME zo 14. 2. 2004 uviedol, že viac ako 2,6 mld. korún sme si ďalej požičali na ďalšiu reformu práve takisto od Svetovej banky na reformu zdravotníctva.

    Zacitujem názor pani Miren Etxezarreta, odborníčky na dôchodkové systémy z barcelonskej vysokej školy Univerzitat Autonoma, ktorá sa práve týmto problémom zaoberala. Tvrdí: „Hlavným cieľom privatizácie dôchodkového zabezpečenia je zabezpečenie pravidelného toku kapitálu na finančné trhy a ziskov pre finančný kapitál a príslušných finančných aktérov poisťovne, dôchodkové fondy, banky a investičné fondy na ekonomické náklady zainteresovaných krajín a na zvýšenie rizika a zníženie blahobytu európskych občanov sa podľa nej neberie ohľad.“ Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pani poslankyňa Nachtmannová Oľga.

  • Ďakujem. Pán kolega, trvám na tom, že je hrubou demagógiou stavať paralelu medzi rok 1948 a súčasnosťou. Určite poznáte výrok známeho gréckeho filozofa z obdobia antiky Herakleitosa z Efezu, ktorý povedal „panta rei“, všetko plynie, do tej istej rieky dvakrát nevstúpiš. Tak už z tohto pohľadu je to totálny nezmysel takéto niečo tvrdiť.

    A nikto sa predsa nechystá, nikdy sme to nehovorili, že chceme rušiť druhý kapitalizačný pilier. Toto tu predsa nikto nepovedal. Hovorí sa stále o zdokonaľovaní. Pani kolegyňa poslankyňa Tóthová to pred chvíľočkou podrobne tiež rozoberala. Prečo nemôžeme urobiť spoločne všetko pre to, aby sme v tom dôchodkovom sporení dosiahli vami spomínané win win.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Tým sme vyčerpali celý súbor faktických poznámok.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Začnem odzadu, pani poslankyňa Nachtmannová, vy ste teraz povedali, že nikto nepovedal, že chceme rušiť kapitalizačný pilier. No ja na rozdiel od vás vášho predsedu beriem vážne. Citujem z 31. októbra 2006: „Nevidíme inú cestu, ako znížiť odvody do dôchodkových spoločností.“

  • Reakcie z pléna.

  • Prosím vás, berte, berte vážne svojho predsedu aj vy.

    Čo sa týka pani poslankyne Tóthovej. Porovnávať slovenský systém dôchodkovej alebo vôbec sociálny s americkým je absolútne neadekvátne, pretože je úplne iný. Z toho často, mimochodom, vychádzalo napríklad v Spojených štátoch, boli isté problémy v podnikových dôchodkových systémoch, v podnikových fondoch, keď podniky vytvárali dôchodkové fondy pre svojich zamestnancov, nediverzifikovali dostatočne, neboli tam dostatočné poistky a skrachovali. Je to úplne iný systém ako na Slovensku. Preto tam klásť paralelu je absolútne neopodstatnené.

    Pán podpredseda Číž, no, už ste mi aj privatizáciu ministerstiev takmer vložili do úst. Nie, nie, priznám sa, že ministerstvá privatizovať nechcem, ale niekedy mám pocit, že vašu stoličku by možno bolo dobré.

    Reklama. Ak ste z toho, čo som hovoril vyvodili alebo máte pocit, že glorifikujem reklamu, tak to tak jednoducho nie je. Dokonca aj keby sme hovorili o tom, aký je podiel výdavkov na reklamu u nás napríklad a vo vyspelých bohatých trhových ekonomikách, tak by ste zistili, že tam je to až dvakrát vyšší podiel a že stále ešte naše výdavky na reklamu nedosahujú tie úrovne, ktoré sú vo vyspelých krajinách a aj preto, že je tam rozvinuté trhové prostredie a konkurencia aj vďaka reklame, ktorá samozrejme, že môže byť aj zavádzajúca a zneužitá, ako všetko môže byť zneužité, ale reklama je súčasťou konkurencie, podnikania a trhovej ekonomiky. A aj reklama je jedným z nástrojov rastu ekonomiky, a teda aj rastu životnej úrovne a rastu zamestnanosti. Toto, kto nechápe...

  • Prerušenie časomierou.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pokračujeme v rozprave. Vystúpi pán poslanec Alexander Slafkovský. Pripraví sa pani poslankyňa Radičová Iveta.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, nebude to také jednoduché vystúpiť po Ivanovi Miklošovi, pretože jeho odbornosť určite nedosahujem, ale sedliacky rozum, ktorý ako v praxi človek musí uplatňovať, keď sa stretáva s občanmi, tak máva asi niekoľko desiatok argumentov a chcel by som niekoľko z nich povedať dnes tu v prospech toho, aby sporenie na dôchodok bolo posilňované, neoslabované, neohrozované, nespochybňované tak, aby si naši občania, ktorí do tohto piliera vstúpili, nemysleli o ľuďoch, ktorí sú za to zodpovední, že nevedia, čo činia.

    Totižto základný problém akejkoľvek úspory v banke alebo kdekoľvek z vlastných peňazí je investovať peniaze minimálne tak, aby porazili infláciu. Pokiaľ porazím infláciu, lebo inflácia je proste základný ekonomický prvok, tak som uložil peniaze tak, že nestrácajú svoju hodnotu. Otázka je, kto vie uložiť peniaze tak, aby peniaze nestrácali hodnotu.

    Ďalšou vecou, ktorej sa treba vyhnúť, a to je vyhnúť sa riziku pyramídovej hry postavenej na demografickom vývoji.

    Bismarckovský systém sociálnej starostlivosti, ktorý bol založený pred viac ako 100 rokmi na konci 19. storočia, bol postavený na tom, že priemerná rodina mala 5 až 6 detí a zhruba 4 až 5 z nich sa dožilo dospelosti, tak mohol celý ten systém byť postavený na tom, že deti uživia svojich rodičov. Ale už ten systém taký nie je. A už sa k nemu ani nikdy vrátiť nebudeme môcť.

    Ako môže teda normálny obyčajný smrteľník investovať peniaze, aby porazil infláciu. Dať ich bežne do banky nestačí, lebo priemerné výnosy v banke, ktoré dostane u nás sporiteľ, nepresiahnu nárast inflácie.

    Má zakúpiť nehnuteľnosti? Poväčšine na to nemá. Dávať do šuplíka, samozrejme, že to nestačí. To je ten najhorší spôsob. Takže ten, kto si na dôchodok musí sporiť, na ten dôchodok musí hľadať spôsob alebo mu musí krajina, štát pomôcť a dať mu návrh a možnosť, ako tieto prostriedky si ukladať.

    Úspešný podnikateľ do systému dôchodkového poistenia vstupuje len platbou z vymeriavacieho základu do priebežného systému a do dôchodkového systému sa môže zapojiť rovnako, do dôchodkového systému postaveného aj na tom, že sa peniaze budú zhodnocovať aj cestou investície. To je dôležité, že dôchodkové fondy môžu peniaze investovať a cez investície môžu priniesť prostriedky, ktoré dlhodobo tento fond udržia.

    Teda pre bežného človeka je udržanie dôchodkového systému veľmi rozhodujúcim faktorom. Ak by sme tieto funkcie spochybnili úplne, tak by sme mohli celú našu dôchodkovú reformu vlastne odpísať, a to si nikto z nás neželá. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Radičová Iveta. Pripraví sa pán poslanec Peter Markovič. Niekoho, ak môžem poprosiť alebo nebudeme to formalizovať, že by sa posadil za navrhovateľa. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, ja som veľmi pozorne a intenzívne počúvala celú rozpravu k predkladanému ústavnému zákonu. Ale rovnako pozorne a intenzívne som počúvala a čítala všetky vyjadrenia k dôchodkovej reforme od volieb v roku 2006.

    Chcem podčiarknuť a zdôrazniť, že prvé spochybnenie a náznak úvah na zmeny v dôchodkovom systéme odzneli v tejto snemovni z úst ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny pri jej vyjadrení k programovému vyhláseniu vlády, keď skonštatovala, že žiaden demografický problém nie je, a preto nevidí dôvod (aby sme alebo ho preháňame, nie je taký vážny) a nevidí dôvod, aby toto bola príčina nejakých vážnych zmien v dôchodkovom systéme.

    Ja nemôžem nezačať inak ako vážnou konštatáciou reálnej situácie a troch trendov, ktorými sme svedkami a v ktorých žijeme. Lebo to nie je len problém demografie a zníženej pôrodnosti. Oveľa výraznejšie sa na rozložení v spoločnosti podpisuje predlžujúce sa obdobie vzdelávania, pretože potrebujeme kvalifikovanejšiu a kvalitnejšie pripravenú nielen pracovnú silu, ale aj občana a oveľa výraznejší dopad má predlžovanie dĺžky života. A to je významne pozitívny trend, pretože pod tento sa, samozrejme, podpisujú významné výsledky v oblasti zdravotníctva aj nové technológie, aj nová lieková politika, ale spolu tieto tri zmeny tvoria vážnu nerovnováhu v spoločnosti z hľadiska zastúpenia tých, ktorí sú v produktívnom veku, a tých, ktorí nám odchádzajú do dôchodku. Toto spôsobuje tlak na verejné financie. Toto spôsobuje tlak na zmeny a úvahy o zabezpečení, dôstojnom zabezpečení ľudí na dôchodku. Problém tu je a vážny a bude sa stupňovať.

    Riešiť máme dva súbežné tlaky. Máme stále väčší počet ľudí v dôchodkovom veku a dlhší čas a zároveň je tu tlak na zvyšovanie výšky ich dôchodkov, čo je prirodzené. Tieto dva tlaky súbežne naozaj spôsobujú vážne deficity vo verejných financiách. Kde však brať zdroje? To je asi základná otázka. Nad tou sa zamýšľame, tú hľadáme. Dnes si to platí občan sám. Ako to neplatí žiaden štát ani nikto iný, občan si to platí sám svojimi príspevkami do tzv. priebežného systému dnes už vo výške 22,75 %, nezabúdajme na percentá do rezervného fondu, a ten, ktorý je v dvojpilierovom systéme 13,75 % do priebežného plus 9 do toho tzv. sporivého.

    Cesta zvyšovania zdrojov cez zvyšovanie odvodov je nemožná. Zároveň konštatujeme, že odvody sú už dnes príliš vysoké, že to je aj jednou z bŕzd vytvárania nových pracovných miest, zvyšovania zamestnanosti a podobne, naozaj z hľadiska odvodového zaťaženia patríme k tým krajinám, ktoré ho má jedno z najvyšších. Čiže toto riešenie z hľadiska občana je nepriechodné.

    Druhé riešenie z hľadiska zdrojov – cesta zmena parametrov v rámci priebežného systému. Veľa sa o tom diskutuje aj sa pristúpilo k prvému zvýšeniu odchodu veku do dôchodku a viacerým zmenám v tzv. parametroch a v nastavení. Faktom je, že toto je rozhodnutie z hľadiska občana, ktoré je ťažko priechodné, priam si dovolím povedať, že vláda potrebuje veľkú silu, veľkú odvahu, aby vôbec túto tému otvárala.

    Tretia možnosť, ktorá tu existuje, no je, samozrejme, v kapitalizácii existujúcich zdrojov. Teda nie okamžitá spotreba, ale odloženie spotreby. Tu sa môžeme začať zhovárať o tom, akým spôsobom odkladať spotrebu, akým spôsobom vytvárať výnosy z existujúcich finančných zdrojov. Teda aby peniaze nestrácali na hodnote, ale aby peniaze získavali na hodnote.

    Všetky tieto riešenia sú ale z ríše dovnútra systému a čokoľvek v ňom urobíme nemôžem nazvať inak ako presýpacími hodinami. Nedovedú a neprinesú žiadne výrazné efekty. Pokúsim sa to zdôvodniť a zargumentovať.

    Keď hovoríme o občanoch, a hovoríme o tých, ktorí sú dnes v dôchodku alebo v blízkom čase vstúpia do dôchodku, a hovoríme, samozrejme, o občanoch, ktorých sa dôchodok len týka a bude týkať v budúcnosti, potom musíme naozaj prijať rozhodnutie, kde nevytvoríme ani jednu z týchto cieľových skupín ako ukrivdenú, ani jednu. Sú zhruba rovnako početne veľké, ale aktuálnosť dneška je tlakom na rozhodovanie hlavne moci a politikov a často pod aktuálnosťou dneška potláčame do úzadia problémy budúcnosti.

    Ak totiž budeme rozhodovať a riešiť daný problém, opakujem, len zvnútra systému, napríklad spôsobom zmeny pomeru percent v priebežnom a sporivom pilieri, neprinesie to pre občanov žiaden efekt, ani pre jedného, ani pre súčasných dôchodcov, ani pre budúcich. Z jednoduchého dôvodu. Ja síce momentálne tam dám o nejaké zdroje viac, ale ja musím aj väčšou náhradou za dôchodok dôchodcov, ktorých v tom systéme budem mať, vyplácať. Nič nezískavam, vôbec nič z hľadiska občana.

    Druhé riešenie – dobrovoľnosť. Opäť tie isté presýpacie hodiny. Ak do systému priebežného dnes presuniem viac tých, ktorí vkladajú a platia príspevky do priebežného systému, samozrejme, že i väčší počet budem musieť len a len z tohto systému vyplácať. Opäť z hľadiska občana a výšky jeho dôchodku vôbec nič neriešim. Ak sa rozhodnem, že ponechám rovnaké zastúpenie percent pre priebežný a povinný pilier a budem garantovať postupný presun na vlastne trojpilierový systém, tak sa mi postupne oslabuje tlak na prvý priebežný systém a financovanie tohto piliera. Logicky budem tam mať stále menej dôchodcov. Ak to neurobím, my budeme mať realitu dvoch kategórií dôchodcov. Jedných, ktorých budeme mať stále len a len v priebežnom, a druhých, ktorých budeme mať dvojpilierových. A sústavne budeme riešiť, už nie tému staro- a novodôchodcovia, ale priebežní a sporiví dôchodcovia a budeme sa snažiť dorovnávať, naprávať, balansovať.

    Takýto postup nie je, opakujem, ústretový žiadnej cieľovej skupine, žiadnemu občanovi ani jednému dôchodcovi. Prečo dnes priebežný systém okrem tých trendov a faktorov, ktoré som spomenula, naďalej naozaj nie je únosný? Vkladáme do systému, každý si zaplatí 22,75 %, ale miera náhrady už dnes sa blíži k 50 %. Ten rozdiel, ten rozdiel je nutné dofinancovať. Ak máme víziu a všetci chceme mieru náhrady navyše ešte zvyšovať, tie nožnice sa nám ešte viac otvoria a vytvoríme ešte väčší tlak na verejné financie a deficit bude len a len rásť.

    Každý predsa pozná jednoduchú matematiku. Ak si mesačne 20 rokov platím tisícku na dôchodok a v dôchodku si ho 10 rokov idem vyberať, sám som si tam odložil 2-tis. Sk. Minimálny dôchodok dnes pritom už vyzerá úplne inak. Preto solidarizujeme, áno, prerozdeľujeme a vždy solidarizovať musíme v danom systéme, ale celý ten systém je postavený na princípe, že potrebujem mať vždy rovnováhu medzi počtom, ktorí platia, a počtom, ktorí zo systému dostávajú financie alebo rovnováhu v dĺžke platenia a v dĺžke poberania dôchodkov. Ani jedna z týchto téz neplatí, preto sa dnes otvorila téma neudržateľnosti tohto princípu dôchodkového systému a všetky krajiny hľadajú spôsob, čím a ako ho nahradiť. My sme ho nahradili systémom trojpilierového zabezpečenia, presne nastavili podmienky a garancie vyplácania dôchodkov z tohto systému.

    Dámy a páni, veď každý jeden dôchodca je aj v priebežnom systéme, i ten, ktorý bude v sporivom pilieri, preto vety typu, „že podceňujeme váhu prvého piliera, že podceňujeme priebežný systém“ neobstoja, pretože to by zrútilo i druhý pilier. Opakujem, sú len dva typy dôchodcov pre budúcnosť, tí, ktorí sú len v priebežnom, a tí, ktorí sú aj v priebežnom, aj v sporivom. Ale len a len v sporivom nejestvuje. Hovoriť v tomto prípade o privatizácii reformy z tohto pohľadu naozaj neobstojí, to sú verejné financie už z toho dôvodu, že síce sú na individuálnych účtoch tých, ktorí si ich platia, ale s presne určeným účelom – krytie dôchodkov, na nič iné nemôžu byť použité. To je verejný záujem a verejná definícia týchto peňazí.

    Nedá mi ešte nepovedať a zdôrazniť, k čomu vlastne, aké efekty priniesla doteraz dôchodková reforma. A budem citovať. Už tu odznelo množstvo citátov, ja zacitujem správu, ktorú uverejnila Česká tlačová kancelária, a je to správa z hodnotenia Európskej komisie, takže dovoľte, je stručná, naozaj mi ju prečítať.

    „Brusel. Členské štáty Európskej únie by mali v strednodobom horizonte vyvážiť svoje rozpočty tak, aby zneškodnili časovanú bombu dôchodkových systémov, ktoré ohrozuje starnutie populácie,“ upozornila vo svojej správe Európska komisia. Ako ďalej uviedla, „verejným financiám 6 krajín – Českej republike, Maďarska, Slovinska, Portugalska, Grécka a Cypru hrozia vysoké dlhodobé riziká buď kvôli tomu, že sú už teraz v zlom stave, alebo vzhľadom na starnutie populácie a absenciu dôchodkových reforiem“. Ďalej sa uvádza: „Slovensku sa darí lepšie. Brusel Slovensko zaradil do skupiny krajín so stredne rizikovým vývojom verejných financií. Lepšie hodnotenie než u spomínaných krajín je zapríčinené predovšetkým dôchodkovou reformou, ktorú prijala bývalá vláda“.

    Okrem týchto hodnotení a hľadaní členských krajín východísk z tej núdze, v ktorej sa ocitli, poviem na porovnanie len niekoľko čísiel. Pretože to, o čom sa celý čas rozprávame, je naozaj výška dôchodkov.

    Priemerný starobný dôchodok k 31. decembru 2003, teda z bývalého systému priebežného činil v súbehu 7 281 korún. Dva roky nato v decembri v súbehu 8 497 Sk.

    Minimálny dôchodkový príjem činil v roku 2003, keď bol jediným zdrojom príjmu po úprave a doplnení dávkou v hmotnej núdzi 4 630 korún, dnes solidarizujeme a najnižšia hranica je 5 060 Sk, ale dopĺňame až do dôchodku 6 747 Sk.

    A čo je najdôležitejšie. Ako priebežný systém riešil dostatok zdrojov na financovanie? No predsa tým, že okrem iného stanovil maximálnu výšku dôchodku. Bez ohľadu na to, koľko kto do systému prispieval, dostal strop. Ten strop v decembri 2003 mal v súbehu výšku 9 219 Sk. Chce mi niekto s vážnou tvárou povedať, že toto bol udržateľný systém? Pri tom tlaku na verejné financie? Pri tom tlaku absencie potenciálnych zdrojov? A tých trendoch, ktoré som vymenovala?

    Po dvoch rokoch reformy 29 % starobných dôchodcov dnes má dôchodok viac, ako je spomínaná maximálna hranica. A myslím si, vážené dámy a páni, že naším zadaním a úlohou je, aby toto percento každým rokom stúpalo. Ak je to v priemere ročne o 15 % viac, pokračujme v tomto trende a zvyšujme dôchodky. Neobstojí argument, že je to výsledok najvyšších dôchodkov kvôli zmene spôsobu výpočtu, pretože medián pri dôchodkovom rozložení činí tiež 8 400 Sk. My totiž tým, že sme zvýšili aj minimálne dôchodky, tak sme celé rozloženie dôchodkov posunuli do vyšších dôchodkových kategórií.

    Ak budú návrhy a opatrenia, s ktorými bude prichádzať táto vláda, jednoznačne smerovať k zvýšeniu dôchodkov občanov, my budeme prví, ktorí ich podporia a zahlasujú za ne. Ale žiadny zo spomínaných návrhov k tomuto nevedie a nemusí, naopak, neprináša pozitíva žiadnej z cieľových skupín.

    A ešte na záver jedna téma. Tu už naozaj odzneli rôzne typy, Dominik Tatarka tomu hovorí prekáračky. Je to roztomilý názov a ja si neskromne myslím, že by som mohla a mala možno na niektoré nie práve lichotivé vyjadrenia z úst premiéra vlády i zareagovať, ale nie je to môj spôsob a nie je to dôstojné. Takže ani nezareagujem. Ale musím pripomenúť, musím pripomenúť, že nedokážeme udržať dôchodkový systém priebežný ani sporivý bez dôvery občanov. Obidva sú postavené na dôvere občanov v tento systém. Veľká časť občanov si môže riešiť svoje dôchodkové zabezpečenie iným spôsobom. Sú tu alternatívy. Je to postavené na dôvere.

    Ak budeme vytvárať atmosféru neistoty, atmosféru spochybňovania, atmosféru naozaj nedôvery voči nastavenému systému, tak to ten systém aj zahubí. A to jeden i druhý.

    Viete, pol roka odznievajú vyjadrenia, a sú to naozaj citáty, z úst premiéra vlády, že nevidí inú cestu ako znížiť odvody do dôchodkových spoločností, že sú koaliční partneri, nie sú proti, aby sa penzijné odvody prerozdelili v prospech Sociálnej poisťovne a toto boli výroby v súvislosti s prerokovaním štátneho rozpočtu. A gradovalo to. Gradovalo. Od spochybnenia rozloženia cez vyjadrenia typu nenásytných gágorov, cez prirovnanie k nebankovým subjektom až po vyjadrenia, že celý systém je zlý. Nedávno je vyjadrenie v Slovenskom rozhlase.

    To sú vyjadrenia, kde sa vytvára neistota, ale návrhy, ktoré by mali riešiť ten zlý systém som zatiaľ nepočula. Pretože tie, ktoré aj zaznievajú, opakujem, problém neriešia, iba hromadia. A pokiaľ sa týka záchrany toho systému z hľadiska bezpečnosti občanov. Zachraňujeme niečo, čo je garantované zákonom. A to, že je to zákonom garantované, je napísané vo vyhlásení vlády Slovenskej republiky z ostatného jej zasadnutia, kde konštatuje, že zákon zaručuje pravidlá obozretného podnikania dôchodcovských správcovských spoločností. To je konštatácia vlády. Ja nie celkom presne viem, o čom pán premiér teda hovorí. Ja vám ďakujem za pozornosť a prosím vás, aby ste podporili ochranu nastaveného systému. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Peter Markovič a pripraví sa pani poslankyňa Cibulková Katarína.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi teda, aby som sa aj ja v krátkosti vyjadril k predkladanému návrhu ústavného zákona.

    Téma dôchodkov je nepochybne veľmi dôležitou témou ako pre opozíciu, tak aj pre koalíciu, však ide o peniaze pre dôchodcov, ide o kvalitu života, ide o dôstojný život.

    Minulá vláda prijala reformu, ktorá dáva dnes odpoveď na otázky budúcnosti. Dáva odpoveď na to, aké dôchodky, a teda aký dôstojný život budú mať dôchodcovia o 20, 30, 40 rokov. Toto rozhodnutie po prvýkrát rieši problém, s ktorým zápasíme dnes pri súčasných dôchodkoch a ktorý dovtedy nikto koncepčne neriešil.

    Všetci dobre poznáme analýzy, ktoré ukazujú, že demografická krivka na Slovensku a nielen na Slovensku nám bliká oranžovým svetlom. Upozorňuje nás, že ak dnes neprijmeme jasné, rozumné a koncepčné rozhodnutie o riešení problémov priebežného dôchodkového systému, o 50 rokov tu budeme mať problém, ktorý bude ohrozovať už nielen samotný penzijný systém, ale aj celé verejné financie.

    Je dobre známe, že pokým dnes na 1 dôchodcu pracuje 6 ľudí v aktívnom veku, v roku 2050 to budú už len 2. Pýtam sa preto, či toto rozhodnutie bolo dobré a zodpovedné? Ja si myslím, že to bolo vôbec prvé zodpovedné rozhodnutie týkajúce sa dôchodkov v perspektíve 20, 30, 40 rokov. Je to prvý signál pre mladých ľudí, že vláda a dovoľte mi, aby som ešte do hlasovania hovoril zatiaľ len tá minulá ukázala, že má záujem na tom, aby v starobe žili mladí ľudia dôstojne.

    Dovoľte mi, aby som ako mladý človek povedal, že vítam možnosť šetriť si na svoj dôchodok. Som rád, že aj ja dnes mám šancu ovplyvniť kvalitu svojho života v dôchodku. Možno, že je to pre mnohých mladých ľudí ďaleko, ale považujem za zodpovedné, že práve štát zaviedol také pravidlá, ktoré im dôstojnú starobu pomôžu zabezpečiť.

    Dnes diskutujeme o tom, že chceme, aby dôchodkový systém a najmä jeho druhý pilier nebol poškodený, zmenený alebo nebodaj zrušený, aby 1,5 mil. ľudí, ktorí majú na svojich účtoch peniaze o ne neprišli, aby občania, ktorí si chcú šetriť na svoj dôchodok tak mohli robiť, aby sporitelia neboli ukrátení o časť svojich odvodov, ale hlavne, aby sme upevnili systém, ktorý nám mladým ľuďom dáva perspektívu do budúcnosti.

    Vyjadrenia predstaviteľov dnešnej koalície nám takúto istotu nedávajú. Akú záruku nám dáva pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá vyhlásila, citujem, „nie som veštkyňa, aby som vedela, ako budú vyzerať štátne dôchodky o 20 rokov“?

    Toto vo mne ako v mladom človeku dôveru v dnešné vedenie ministerstva práce a rodiny nevyvoláva. Myslím, že dnes nerozhodujeme len o tom, čo sa stane zajtra. Aké dôchodky dostanú súčasní dôchodcovia, aj keď aj to považujem za veľmi dôležité. Ale zaujíma ma aj to, akú perspektívu v starobe majú dnešní mladí ľudia. Mali by sme to vedieť, však dnes o tom rozhodujeme.

    Chcem preto vyzvať najmä poslancov vládnej koalície, aby predložili a aby podporili predložený ústavný zákon. Nejde len o zákon ako taký, sám osebe je veľmi jednoduchý, ale ide hlavne o signál všetkým občanom, ale hlavne o signál mladým ľuďom, ktorí sa zodpovedne postavili k svojej budúcnosti a rozhodli si šetriť na svoju penziu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ukážte dobrú vôľu a vyšlite signál všetkým mladým ľuďom, že vám záleží na ich dôchodkoch. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec, teraz vystúpi pani poslankyňa Katarína Cibulková. Pripraví sa pani poslankyňa Žitňanská Lucia.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dámy a páni, ako ste zaiste postrehli, dôchodková reforma sa stala v uplynulých 5 rokoch celospoločenskou témou. Diskutujú o nej odborníci, médiá, verejnosť a pochopiteľne i my politici.

    Pokiaľ táto diskusia smeruje k naprávaniu krívd a odstraňovaniu diskriminácie v prospech súčasných i budúcich dôchodcov, je to dobré. Naopak, zlé a nebezpečné je, ak sa diskusia uberá smerom, ktorý je pre účastníkov dôchodkového zabezpečenia zneisťujúcim, zastrašujúcim či dokonca škodlivým.

    A práve takéto smerovanie diskusie bolo podnetom na podanie ústavného zákona, ktorý dnes prerokúvame. Stali sme sa svedkami toho, ako najvyšší predstavitelia tohto štátu od jesene minulého roku začali zneisťovať takmer tretinu občanov Slovenska. Preto bolo a je našou povinnosťou konať.

    V sporivom pilieri je zapojených viac ako 1,5 mil. občanov Slovenska, ktorí majú na svojich účtoch k dnešnému dňu podľa aktuálnych informácií viac ako 30 mld. korún. Aj tieto fakty len potvrdzujú, že druhý pilier je silným, nenahraditeľným a úspešným prvkom dôchodkového systému zabezpečenia. Je vykúpením pre budúcich dôchodcov, pretože sa mohli na rozdiel od tých súčasných dôchodcov rozhodnúť slobodne a zodpovedne, čo aj nakoniec urobili.

    Nepoznám krajinu, v ktorej by predseda vlády čo i len uvažoval o znížení súkromného osobného vlastníctva tretiny občanov svojej krajiny. Predsedom vlády na začiatku avizované a dnes, samozrejme, popreté zníženie odvodov z 9 na 6 % by znamenalo znárodnenie budúcich dôchodcov, alebo ak chcete v priemere zníženie dôchodkov o 6-tis. korún, alebo povedané zníženie osobného majetku takmer o milión korún.

    Je naozaj tragédiou, že premiér Robert Fico čo i len zauvažoval o znížení dôchodkov budúcich dôchodcov. Ako vôbec tieto úvahy korešpondujú so sociálnou demokraciou či solidárnou sociálnou politikou SMER-u? Už ani nehovoriac o porovnávaní druhého dôchodkového piliera k nebankovým subjektom či dokonca pyramídovým hrám, či tragikomickému nápadu zabrániť správcovským dôchodcovským spoločnostiach investovať do rizikového kapitálu, čo sa vlastne ani nedá, pretože ony podľa súčasne platného zákona doňho investovať nemôžu. Zdá sa, že 1,5 mil. občanov dokáže urobiť to, čo nedokáže predseda vlády. Byť zodpovedným.

    Sporitelia však dali veľmi rýchlo najavo svoje znepokojenie aj prostredníctvom nedávneho prieskumu. 70 % sporiteľov odkazuje premiérovi jednoznačné nie pre zníženie odvodov do druhého piliera.

    A po druhé, nepoznám ani jednu ministerku či ministra práce, ktorý by rovnako tretinu z občanov svojej krajiny zneisťoval tvrdeniami, že, citujem, „40 % sporiteľov si na dôchodok nenasporí, pretože sa ocitli v druhom pilieri bez toho, aby o tom vedeli, alebo preto, že sa nechali oklamať a do druhého piliera vstúpili, hoci to pre nich najmä z titulu veku bolo nevýhodné“. Koniec citátu pani ministerky Tomanovej.

    Vážená pani ministerka, v druhom pilieri je zapojených 90 % sporiteľov vo veku od 25 do 40 rokov. Znamená to, že veľmi jednoznačne pochopili kritérium veku. A ešte niečo navyše. Pre 97 % z nich bolo silnou motiváciou vstupu dedenie úspor.

    Cieľom ústavného zákona nie je fixovať, ako to interpretujú niektorí koaliční poslanci, dnes nastavené parametre druhého piliera. Jeho cieľom je zabrániť akýmkoľvek legislatívnym úpravám, ktoré by zhoršovali postavenie samotných sporiteľov.

    Vážené dámy, vážení páni, toto sú hlavné dôvody, pre ktoré predkladáme tento návrh ústavného zákona. Vnímame to ako nezištnú, potrebnú a opodstatnenú pomoc pre 1,5 mil. občanov krajiny, ktorí nechcú žiť v neistote a strachu o svoju starobu. Nezoberme im budúcnosť, pre ktorú sa rozhodli dobrovoľne, slobodne a zodpovedne. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz má priestor pre svoje vystúpenie pani poslankyňa Lucia Žitňanská, ale sledujem, že nie je v sále. Takže stráca poradie. Ďalší v poradí je pán poslanec Petrák Ľubomír, pripraví sa pán poslanec Martin Pado.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dnes rokujeme o návrhu ústavného zákona o dôchodkovom starobnom sporení. Ja som veľmi pozorne počúval celú rozpravu o tomto návrhu zákona. Chcem povedať, že podľa môjho názoru gro tejto rozpravy je politické, ale chcem súčasne oceniť argumenty, ktoré tu pred chvíľočkou predniesla pani poslankyňa Radičová, lebo boli z podstatnej väčšiny správne a myslím si, že pokiaľ by sme niesli dnešnú a včerajšiu rozpravu v argumentačnom tóne, tak ako zazneli pred chvíľou, mohli by sme hovoriť o úspešnom riešení problému dôchodkov na Slovensku a myslím si, že takýmto spôsobom by sme vyslali pozitívny signál, že táto poslanecká snemovňa má vážny záujem riešiť problémy dôchodkov v horizonte 20, 30 či 50 rokov.

    Problémy dôchodkových systémov vyplývajú z nepriaznivého demografického vývoja, ktorý vyvoláva deficit zdrojov na financovanie dôchodkových systémov. Tu myslím, že sa všetci zhodujeme a niet v tejto téze zásadnejších sporov.

    Vážené dámy a páni, tu je podstata problému, ktorým sa musíme zaoberať, a zaznelo to aj v slovách pani poslankyne Radičovej a niektorých ďalších, aby dôchodkový systém na Slovensku v budúcnosti neskolaboval.

    Dnes vy, vážená opozícia, démonizujete problém starobného dôchodkového sporenia ako spôsob vyriešenia problému dôchodkového systému. Myslím si, že ide o spolitizovanie výsostne odbornej témy, ale neberiem vám to, lebo je to vaše legitímne právo. Vecne sa dá určite vychádzať zo slov, ktoré som použil včera v reakcii na pána poslanca Mikloša a ja zopakujem ten citát: „Z makroekonomického pohľadu je voľba medzi priebežným a fondovým financovaním druhoradá. Ide o mýty vyvolané záujmovými skupinami. Tvorenie prostriedkov v súkromných fondoch môže byť vždy iba presunom z jedných účtov na iné, z verejných na súkromné, pričom ale celkové úspory nemôžu vzrásť.“ Ak tieto slová preložím do zrozumiteľnej jednoduchej reči, tak musím povedať, že na dôchodkoch môžeme vyplatiť iba toľko peňazí, koľko máme k dispozícii a je úplne jedno, či ich vyplácame z verejnej Sociálnej poisťovne, alebo zo súkromnej poisťovne.

    Pán podpredseda Hort, žiaľ, tu nie je, povedal v utorok v televízii v TA3, že ak sme vo vládnej koalícii chlapi, musíme priznať, že dôchodková reforma je dobrá. Ide o silné a sugestívne tvrdenie. Žiaľ, otázka by mala byť postavená inak. Tá otázka by mala byť: Je viacpilierový princíp dôchodkovej reformy správny? Bez zaváhania odpoviem áno.

    Dôchodková reforma, ktorá je dnes reprezentovaná predovšetkým dvomi zákonmi, a to zákonom č. 461/2003 o sociálnom poistení a zákonom č. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení nám nedáva už takéto jasné východisko. Ak mám odpovedať, či je dôchodková reforma reprezentovaná týmito dvomi zákonmi dobrá, tak bez zaváhania opätovne odpoviem nie. Opriem to aj o čísla.

    Zákon o sociálnom poistení bol od októbra 2003, kedy bol schválený, novelizovaný 21-krát. Zopakujem to 21-krát. A zákon o dôchodkovom sporení od januára 2004 bol novelizovaný 7-krát. Myslím si, že väčšine ľudí na Slovensku a predovšetkým odbornej verejnosti je dnes absolútne jasné, že oba zákony sa ani v budúcnosti nemôžu vyhnúť novelizáciám a zmenám, dokonca si dovolím tvrdiť, že tieto zákony zmeny aj potrebujú.

    Tak sa pýtam, prečo dnes prijímať silné politické deklarácie bez vecného riešenia problémov formou ústavného zákona a konzervovať stav, ktorý nie je zdravý? Aj dnes platí zásada, ctené dámy a vážení páni, ponáhľaj sa pomaly. Je namieste byť opatrný, lebo chyba, ktorú nedokážeme odhaliť v prvých rokoch po zavedení reformy je iba ťažko napraviteľná.

    Dôchodková reforma je reformou, ktorá výrazným spôsobom ovplyvňuje generácie obyvateľov na dlhé obdobie a pri jej formovaní je potrebný nanajvýš zodpovedný prístup.

    Ctení kolegovia, ctené kolegyne, slovenský dôchodkový systém je v ohrození? Ja osobne si to nemyslím a tvrdím, že dnes riešime jeden umelo vytrhnutý problém tzv. ochrany dôchodkového sporenia bez vecných návrhov. Chce vari niekto zrušiť dôchodkové sporenie? Nie sú jednoznačné vyjadrenia predsedu vlády, že dôchodkové sporenie zostane zachované? Nie sú jasné vyjadrenia vládnej koalície, že zostane zachovaný aj pomer odvodov do prvého a druhého piliera v pomere 9 a 9 %? Takže čo vlastne idete brániť, vážená opozícia? O čo sa opierate? O mediálne vyjadrenia pozbierané za posledného pol roka, na ktorých dokumentujete názorový posun, ktorý je založený iba na komplexnom posudzovaní problematiky? Málo. Zakonzervovaním dôchodkového sporenia v súčasnej podobe jednoznačne nemôžu vzrásť prostriedky v dôchodkovom systéme.

    Vážení páni z opozície, vám v prvom rade ide o presun čo najväčšieho objemu finančných prostriedkov do správy súkromných spoločností, lebo ich profit sa odvíja od výšky spravovaných finančných aktív, a to je podstata vášho návrhu ústavného zákona. Náš pohľad na problém je iný. Iný v tom, že máme záujem, aby čo najviac prostriedkov vložených do dôchodkového systému v systéme aj zostalo. My nechceme, aby si správcovské spoločnosti navzájom preberali poistencov bez zjavnej výhody pre samotných poistencov.

    Napríklad v predchádzajúcom období bola iba na sprostredkovateľské provízie vyplatená viac ako miliarda Sk a o tomto sme už v tejto snemovni hovorili. Tá miliarda mohla byť použitá na zvýšenie výnosov na osobných účtoch sporiteľov alebo na rast dôchodkov. My chceme, aby prostriedky sporené na súkromných účtoch boli dôsledne zabezpečené a za žiadnych okolností nemohli byť v budúcnosti zneužité a myslím si, že tu sa môžeme snáď obe skupiny koalícia i opozícia zhodnúť.

    V kontexte uvedených skutočností a v záujme sporiteľov sú potrebné aj zásahy do dôchodkového systému. Pozastavme sa pri téze, aby dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia neboli zmenené v neprospech príjmu v starobe. Ja sa pýtam, aký bude príjem z nasporených prostriedkov v starobe? Sú dnes známe výpočtové modely, podľa ktorých budú v budúcnosti životné poisťovne vyplácať dôchodky? No nie sú. Iste môžete argumentovať, že tá téma dnes nie je aktuálna, ale aktuálna nie je iba zdanlivo.

    Hovorím o približne 210-tis. občanoch, ktorí sú zapojení do druhého piliera, ale reálne si zatiaľ neplatia odvody. 210-tis. občanov. Hovorím o 250-tis. občanoch, ktorí si budú na dôchodok sporiť menej ako 20 rokov a výška ich príjmu z druhého piliera nemusí byť dostatočná.

    Zaznievali tu odborné argumenty, že dôležitým kritériom pre výšku dôchodku zo sporivého piliera je aj dĺžka sporenia. Poukážem na skupinu asi 180-tis. ľudí, ktorých príjem je okolo 7-tis. korún mesačne, a 165-tis., ktorých príjem je od 7 do 10-tis. korún mesačne. Pre všetkých týchto je dobrovoľná účasť v druhom pilieri absolútne nevýhodná. Títo ľudia podľahli masírovaniu mozgov prostredníctvom masívnej kampane financovanej z pôžičky Svetovej banky, ktorú zaplatíme z našich daní a doplatíme na to aj druhýkrát, keď budeme z priebežného piliera a našich daní sanovať príjmy dôchodkov časti týchto občanov, ktorí vstúpili pod vplyvom tejto reklamy do niečoho, čomu zjavne nerozumeli a čo je pre nich aj zjavne nevýhodné.

    Mohol by som sa dotknúť aj ďalších tém. Napríklad očakávanej výšky dôchodkov žien, ktorých príjem je v priemere o 28 % nižší ako príjem mužov a priemerná dĺžka života je vyššia ako priemerná dĺžka života mužov. Ak budeme hovoriť o kupovaní dôchodkov zo sporivého piliera, tak každá životná poisťovňa bude musieť pri stanovovaní výšky dôchodku prihliadať na tieto reálne okolnosti, a preto si kladiem otázku, či nebudú dôchodky časti žien iba almužnou, ktorá zďaleka nebude dosahovať ich očakávania?

    Mohli by sme diskutovať o ďalších oprávnených pochybnostiach, ale myslím, že aj vzhľadom na pokročilú dobu sa dotknem už iba jedného problému.

    Pán poslanec Pado včera argumentoval, že pre sporenie v druhom pilieri sa rozhodol preto, citujem, „aby nasporené prostriedky zdedili jeho deti a nemohli ich rozhádzať socialisti“. Verím, že ten citát bol presný. A komunisti, ale to myslím, že dneska v tejto poslaneckej snemovni nehrozí.

    Pán poslanec, podľa tohto vášho tvrdenia aj vy patríte do skupiny 70 %, váš kolega Štefanec povedal, že 95 % občanov, ktorí sa rozhodli pre vstup do druhého piliera iba preto alebo hlavne preto, ja tvrdím, že hlavne preto, aby ich našetrené finančné prostriedky dedili ich rodinní príslušníci. Táto skupina ľudí, ak to premením na konkrétne číslo, predstavuje zhruba milión občanov z 1,5 mil. zapojených do sporivého druhého piliera.

    Ale teraz príde to tvrdenie. Drvivá väčšina z týchto ľudí dodnes nevie, že nasporené finančné prostriedky môžu zdediť ich rodinní príslušníci iba v prípade, a dávajme pozor, ak zomrú skôr, ako zoberú prvý dôchodok. Po prevzatí prvého dôchodku a smrti dôchodcu nasporené peniaze zostanú majetkom súkromnej životnej poisťovne, v ktorej si zakúpili dôchodok. To znamená, presunuli sa finančné prostriedky z dôchodkovej správcovskej spoločnosti do životnej poisťovne, kde si kúpili dôchodok a po prevzatí toho prvého dôchodku, ak zomriete, jednoducho máte smolu a rodinní príslušníci nič nededia. Toto je podstata dnes platnej právnej úpravy, o ktorej veľmi málo obyvateľov Slovenska vie. A ja si dovolím tvrdiť, že toto sú veľmi vážne argumenty, ktoré hovoria v prospech možnosti vystúpenia určitého presne definovaného okruhu osôb z druhého piliera. Toto považujem za najzávažnejší moment, o ktorom by sme mali diskutovať, keď hovoríme o možnosti vystúpenia z druhého dôchodkového piliera.

    Vážený pán predkladateľ pán poslanec Frešo, pri uvádzaní návrhu zákona ste uviedli, že nikto by sa nemal pri dôchodkovej reforme uchyľovať ku klamstvám. Ja sa pod tieto slová chcem plne podpísať, ale súčasne musím povedať, že ja do tejto kategórie zaraďujem aj účelové vykladanie skutočnosti o dedení nasporených prostriedkov v druhom pilieri, ktoré ovplyvnili rozhodnutie väčšiny a opakujem väčšiny sporiteľov bez znalosti všetkých podmienok dedenia, a preto, vážený pán predkladateľ, vás vyzývam, aby ste predložený návrh zákona stiahli. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Janiš Stanislav, potom požiadal o slovo v zmysle rokovacieho poriadku navrhovateľ.

    Nech sa páči, pán Janiš, máte faktickú.

  • Ďakujem za slovo. Iba pár postrehov. Nikto tu nič nekonzervuje, pán kolega, nikto tu nič nekonzervuje. Podstata tej reformy ale spočíva v tom, že ľudia si sporia na svojich účtoch, na svojich osobných účtoch, aby neboli v starobe odkázaní na milosť alebo nemilosť štátu, na milosť alebo nemilosť tej ktorej vlády tu bude.

    Aký bude príjem, výška dôchodku z druhého piliera? Ste položili otázku. Nepatrí sa odpovedať protiotázkou, ale ja sa spýtam, aký bude dôchodok z prvého piliera? Podľa vašej pani ministerky odpovede neviem, lebo nie som veštkyňa a neviem, kto bude vo vláde. No tak toto ste tiež zadefinovali prvý pilier, aký budú mať z prvého piliera.

    Porovnávate zárobky a na to výšku dôchodku v druhom pilieri a výška dôchodkov v prvom pilieri je konštantná? Tá nekopíruje, tá nekopíruje, tam nie je zásluhovosť aspoň aká taká? Tá je rovnaká? Konštantná? Samozrejme, že je to motivácia pracovať, zarábať, a tým sa mať lepšie v budúcnosti na dôchodku. Však aj o motivácii je ten druhý pilier. Podstata je v tom, že nasporené peniaze vám momentálne chýbajú. A to, čo my chceme zagarantovať, aby ste ich jednoducho ľuďom neukradli. To je všetko.

  • Ďakujem. Slovo má podľa § 27 ods. 8 pán navrhovateľ.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, chcel by som zareagovať, aha pardon.

  • Ospravedlňujem sa, dobre, tak ak môžem, tak na faktickú s reakciou, na faktickú pán poslanec Petrák a potom, nech páči, pán navrhovateľ.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Janiš, tie vyjadrenia, ktoré ste mali v reakcii na moje vystúpenie, nie sú absolútne korektné. Ja osobne si myslím, že nedá sa za 2 minúty argumentovať v plnej šírke. Urobme spoločný seminár, sadneme si za stôl, pomenujme všetky problémy, ktoré sú v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky a poďme ich riešiť. Ale neriešme jeden parciálny problém a nerobme z toho samospasiteľnú tému, ktorá vyrieši problémy, keď vieme, že to tak nie je. Vieme, že je to jeden parciálny problém a jednoducho ten problém v celej šírke je podstatne širší a komplexnejší. Čiže tu skôr by som povedal, hľadajme racionálne východiská namiesto čiastkových riešení.

  • Ďakujem pekne, nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Ďakujem ešte raz, pán predsedajúci. Chcel by som krátko povedať k veciam, ktoré tu zazneli v niektorých posledných vystúpeniach preto, lebo považujem za dôležité, aby sme sa venovali podstate toho problému, kvôli ktorému tu dnes sme. Ten problém je naozaj to, že druhý pilier a úspory ľudí, ktorí sú v ňom, teda jednotlivcov je v ohrození a to nezáleží na tom, že dnes, včera alebo pred týždňom naozaj socialisti sa zľakli a prestali o tomto ohrození hovoriť, dokonca sa rozpráva o tom, že 9 na 9 je garantovaný pomer, že nikdy o tom nerozprávali. Uchyľujú sa k takým veciam, ktoré sú ľahko vyvrátiteľné a keď mnohí moji kolegovia na to poukazujú, tak žiadnej zrejmej odpovede sa nedostane.

    To znamená, keď pán Ivan Štefanec hovorí, že sedel na seminári, kde rozprával súčasný premiér o tom, že bude treba znížiť odvod do druhého piliera, tak hovoril o tom, že tento veľmi vrcholný predstaviteľ našej republiky a exekutívy naozaj k tomuto sa zaviazal a nie tak dávno, bolo to v tomto volebnom období za tejto koalície a povedal by som tak pri plnej politickej sile.

    Čiže hovoriť o tom, že tu démonizujeme nejaký problém, alebo že sme si ho dokonca umelo vymysleli je absolútne nezmyselné. Treba si uvedomiť, že hovoríme o úsporách občanov, nehovoríme o nejakej abstraktnej záležitosti, nehovoríme o nejakých fiktívnych peniazoch, hovoríme o peniazoch, ktoré dnes sú na dôchodkových účtoch. O peniazoch, ktoré sú dnes zainvestované, o peniazoch, ktoré majú konkrétneho majiteľa, konkrétneho sporiteľa, konkrétneho občana našej republiky. A keď už hovoríme o majetku konkrétneho individuálneho človeka v našej republike, a keďže ide o majetok, ktorý sa má sporiť z dlhodobého hľadiska, preto sme navrhli ústavnú ochranu.

    Je to veľmi podobné tomu, že dnes máme ústavne chránený majetok ako taký, dnes máme ústavne chránený tento demokratický systém, vďaka ktorému dnes dá sa, bez problémov môžeme vystupovať, dnes máme ústavne chránené právo na život a iné hodnoty, ktoré považujeme za trvalé.

    My ako navrhovatelia chceme, aby ústavným spôsobom bol tento majetok občanov pochádzajúci konkrétne zo sporenia na dôchodok ochránený. A je veľmi presne napísané, akým spôsobom má byť ochránený, nie je pravda, že to je nepresné, je napísané, má byť ochránený tak, aby nemohli byť prijímané zákony alebo iné nariadenia, alebo vôbec iné konanie štátu ako takého, ktoré by týchto sporiteľov poškodilo.

    Áno, bude o tom rozhodovať, čo poškodí sporiteľov, čo nepoškodí sporiteľov, bude o tom rozhodovať prirodzene Ústavný súd. Veď tú inštitúciu na to máme, aby posudzovala prijímané zákony a nariadenia, či sú, alebo nie sú v súlade s ústavou. Nie je to niečo, čo by sa dalo posunúť niekam, že vlastne hovoríme o niečom, čo sa nejako bude vyvíjať a za 5, 10 rokov to možno bude ináč.

    Kolega Mikloš, keď tu stál, tak hovoril o tom konvergenčnom pláne, kde je ten výhľad naozaj na 80 rokov, a keďže aj dnešná vláda si ho osvojila, tak to beriem tak, že konvergenčný plán je súčasťou akejsi veľmi širokej spoločenskej alebo celospoločenskej dohody.

    To znamená, je to typický príklad, keď naozaj ekonomické faktory nás vedú k nejakým záverom a tieto závery my nemôžeme popierať tým, že budeme hovoriť, že možno tu bude o 5, 10 rokov ináč a vlastne nakoniec to bude tak, že budeme musieť odvádzať asi záporné percento do kapitalizačného piliera alebo niečo podobné.

    Ten zákon naozaj reaguje na situáciu, ktorá vznikla po dôchodkovej reforme, ktorú sme v minulom volebnom období uznali, že je nutná na to, aby verejné financie boli stabilizované, a zároveň je nutná na to, aby dôchodkový systém a dôchodky pre individuálnych ľudí vôbec boli v budúcnosti vyplácané na takej výške, aby ľudia mohli z toho dôstojne žiť.

    Zvolili sme jeden model. Zvolili sme sporivý model a tento model sa dnes napĺňa, je v ňom dnes 29, dokonca tu niekto hovoril, že 30 mld. korún už tam je, lebo stále tam tie peniaze nabiehajú. A keďže ľudia už sporia a už sú rozhodnutí v tomto modeli fungovať a keďže naozaj podľa prieskumov, ale aj podľa konaní ľudí podporujú tento systém samotný, a to napriek všetkým rečiam o reklamných kampaniach, napriek tomu, že sa hovorí, že ľudia tam vstúpili z nevedomosti. No veď to predsa nie je pravda. Pokiaľ by tam ľudia vstupovali len z nevedomosti, tak by dnes ten systém nepodporovali.

    A ešte poviem pár slov k tej dobrovoľnosti, no, ťažko hovoriť o niečom, že to je vlastne zlé, keďže to nie je dobrovoľné pre tých nových poistencov. No, takisto Sociálna poisťovňa nie je dobrovoľná. Nemôžu si vybrať, že nebudú sociálne poistení. Dokonca je to u nás protizákonné neplatiť sociálne odvody. A to proste je jednoducho tak. Robíme to preto, aby ľudia naozaj boli zabezpečení, vytvárame tým sociálnu sieť, ktorá umožní ľuďom, pokiaľ sa dostanú do nejakej núdze, alebo pokiaľ sa dostanú do pokročilejšieho veku, keď naozaj nemôžu pracovať tak ako tí mladší, aby nezostal niekto mimo tejto sociálnej siete.

    Veľa slov zaznieva, ktoré ale, teraz politicky musím povedať, beriem ako odpútavanie od toho jadra problému, lebo v tom jadre problému z nášho pohľadu je človek a jeho konkrétne úspory a konkrétne zabezpečenie.

    Veľa slov zaznieva, že porovnajme si, aká bude výnosnosť z prvého piliera. No, ale ja poviem čísla. Poviem čísla z krajiny, ktorá bezpochyby demokratická je, je ekonomicky výnosnejšia alebo výkonnejšia, ako sme my a takisto to nie je Amerika, voči ktorej socialisti tiež majú svoje výhrady, je to v Európe, je to krajina Nemecko.

    V Nemecku v 70. rokoch prepočet na 100 vložených eur do priebežného systému vychádzal pri vyplácaní 110. Dnes je tomu tak, že na 100 vložených eur vychádza 97 pri vychádzaní z toho systému. A odhady ďalej sú, že na 100 eur do budúcnosti bude vychádzať 93 eur dôchodku. Čiže na 100 eur vložených dnes bez ohľadu na infláciu bude v budúcnosti vychádzať 93 eur v budúcnosti. To je výkonnosť priebežného systému v ekonomike, ku ktorej parametrom ešte aj dnes my máme ďaleko.

    Samozrejme, že nie je dôvod si myslieť, že my budeme mať výkony nejaké lepšie. Inými slovami, keby títo istí dôchodcovia v Nemecku boli bývali sporili do kapitalizačného piliera a ten by nerobil nič iné, len odkladal tie finančné prostriedky na bežné účty, pokojne aj s nulovým zhodnotením, tak by boli na tom dnes lepšie. A o tom práve ten druhý pilier je. Hovorí o tom, že umožníme ľuďom si sporiť, umožníme ľuďom si sporiť nezávisle od vôle vlády preto, lebo vláda bude mať vždy snahu použiť pre svoje momentálne opatrenia, bude mať vždy snahu, a najmä tá socialistická, to sa vždy ukázalo v histórii, bude mať vždy snahu peniaze míňať na okamihovú spotrebu tak, aby sa zaľúbila svojim voličom.

    A my hovoríme, keďže dneska ľudia sporia na účtoch, na ktoré vláda nemá žiaden dosah, akurát ich môže tak chrániť prostredníctvom NBS, čo aj robí, o čom som tu včera hovoril o tých všetkých opatreniach. Zákony, ktoré bránia tomu, aby sa tieto spoločnosti a tieto klientské účty nejakým spôsobom týchto jednotlivých sporiteľov, aby prišli o ne, tak vláda, keďže na ne nemá dosah, my hovoríme, aby ani ten dosah v budúcnosti žiadna vláda nemala. Aby nemohla v neprospech sporiteľa realizovať svoje zámery.

    Prečo je dôležité to chrániť ústavným zákonom? Je aj jedna taká vec, ako je pomer síl. To znamená, vláda ako taká je silný nástroj spoločnosti a jednotliví sporitelia sa, samozrejme, len sporitelia v úvodzovkách, je ich 1,5 milióna, ale ich hlas alebo ich sila nie je taká silná, aby sa prejavila len vo voľbách. To znamená, že vláda má veľa možností, akým spôsobom na to môže siahať. Ale si myslím, že pokiaľ naozaj budeme mať zarovno s ústavou aj ústavný zákon, ktorý hovorí, že nesmie konať vláda a ani nesmie predkladať zákony, alebo nebudú schvaľované zákony, ktoré by poškodili týchto konkrétnych sporiteľov, alebo zhoršili ich situáciu v prípade dôchodku, tak potom je zrejmé, že jednoducho celá táto oblasť sa stane viac nezávislou, ľudia budú mať väčšiu istotu a, samozrejme, vláda môže hľadať spôsoby iné, akým spôsobom realizovať svoje plány.

    Napríklad naozaj tým, čo tu spomínali kolegovia, šetrenie v štátnej správe, alebo môže hľadať spôsoby napríklad akože zlepšením výberu daní atď. atď. To už je veľmi konkrétna súťaž. Tá súťaž je aj čestná, alebo naozaj vynecháva z hry tých, ktorí naozaj sú potrební. To znamená, títo jednotliví ľudia, ktorí každý deň tvrdo pracujú, každý mesiac tvrdo sporia a my hovoríme, títo ľudia majú byť chránení zákonom, ktorý je na roveň ústave.

    Skutočne nejde o nič iné, keď chcem, aby naozaj tí, ktorí sú v druhom pilieri boli ochránení, keď naozaj nechcem siahnuť na dôchodky, to je presne to, voči čomu ten zákon je postavený, nechcem im siahnuť na dôchodky, v tom prípade zahlasujem za tento zákon.

    Všetky tie ostatné výzvy na to, aby sme urobili seminár, aby sme to zobrali komplexne, aby sme zavolali nezávislých ekonómov atď., to sú veci, ktoré možno že majú v sebe dobrý úmysel, ja ho neupieram tým, ktorí to hovoria. Myslím si, že majú v sebe dobrý úmysel, ale teraz máme pred sebou nejaký zákon, ktorý môžeme posunúť do druhého čítania, môžeme sa tam baviť o nejakých ďalších vylepšeniach, pokiaľ je o čom.

    Ale ukázať politickú vôľu, áno. Chceme v tejto chvíli chrániť sporiteľov, chceme, aby mali istotu aj do budúcnosti, chceme, aby títo ľudia vedeli, že napriek nepriaznivému demografickému vývoju sme schopní sa zhodnúť na tom, že ich dôchodky budú dôstojné tak, aby v starobe mohli fungovať na kvalite života, ktorá je dôstojná pre starých ľudí, tak jednotne zahlasujeme za. Lebo ináč, ináč sa dostávame do situácie, že bude sa to riešiť takýmito polovičnými tvrdeniami ad hoc a výsledok bude ten, že znova premrháme celé roky možno na to, že sa budeme dohadovať o tom, ako to vylepšiť, ako to nevylepšiť, ale ten, kto bude postihnutý, bude práve ten jednotlivý sporiteľ.

    A v tomto naozaj stojíme na strane sporiteľov a hlavne vás socialistov by som chcel pozvať k tomu, aby aj vy ste sa postavili na stranu ľudí, aby ste to neignorovali, aby ste chápali, že títo ľudia naozaj majú nasporené, chcú sporiť a aby ste k tomu nehovorili iné argumenty, ktoré s tým pre tých jednotlivých ľudí nesúvisia, ale aby ste sa jasne vyjadrili áno, ľudia, ktorí máte nasporené na dôchodok a sporíte si, chceme vás podporiť, nehodláme na vaše peniaze siahnuť, a to nielen verbálne, že toto povie v televízii, ale aj zákonne.

    A toto je príležitosť tento zákon, o ktorom práve rokujeme, príležitosťou k tomu, aby ste tento krok spravili. A keďže ste poslanci Národnej rady a Národná rada je jediný zákonodarný ústavodarný orgán v našej republike, keď ste v skutočnosti jediní, kto to urobiť môže. Ďakujem.

  • Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Martin Pado, pripraví sa pán poslanec Ivan Štefanec.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, začnem, keď dovolíte, slovami alebo začnem vyjadrením na adresu pána kolegu Petráka.

    Pán kolega, ak korektne, tak korektne. Zabudli ste povedať, že sú dve možnosti, ako čerpať starobný dôchodok, ak ste zaradený do druhého piliera. Buď sa prihlásite k tomu, čo čerpáte plnú sumu a vtedy po vašej smrti v prípade, že vyčerpáte aspoň jednu čiastku, nededí nikto nič, alebo máte možnosť na programové vyberanie dôchodku a vtedy vaši rodinní príslušníci dedia. Samozrejme, že časť. Nikto nebude robiť tak, nikto nebude podnikať tak, aspoň v normálnej spoločnosti nie, aby bol stratový. Ak korektne, ak korektne, pán poslanec, korektne. Dobre?

    A to bola aj moja odpoveď na adresu pána poslanca Madeja v tom duchu, že ja sa cítim byť zodpovedný aj natoľko rozumne a gramotný, aby som sám o sebe a o svojich peniazoch a o svojej rodine mohol rozhodovať bez toho, aby ma niekto na to upozorňoval, ako mám robiť.

    Skôr, ako budem hovoriť k samotnej problematike, prednedávnom ste nás, páni, pani kolegyne a páni kolegovia z koalície, obvinili, že sa predvádzame, pretože sme pred kamerami, bolo to pri prerokovávaní návrhu štátneho rozpočtu koncom minulého roka a dnes tu nie sú ani kamery, nie je to priamy prenos, nič, napriek tomu sa opozícia venuje tomuto problému. Nevenuje sa mu preto, aby sa predvádzala, ale venuje sa mu preto, že tento problém považuje za veľmi vážny, pretože problém, ktorý sa snažíme riešiť návrhom ústavného zákona, je problém, ktorý sa dotýka občanov tejto krajiny a ich finančných prostriedkov, peňazí, ktoré sporia. To považujeme za dôležité.

    Rozmýšľal som a stále rozmýšľam nad tým, prečo predovšetkým SMER a predseda vlády a predseda strany SMER a zároveň pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny sú takí zameraní proti druhému pilieru. Veď 67 % z ekonomicky aktívnych obyvateľov sa prihlásilo do druhého piliera. Keď som rozmýšľal a dal som si niektoré čísla dokopy, stále tomu nerozumiem napriek tomu, že som tomu venoval viacej času.

    Z 2 300-tis. ekonomicky činných obyvateľov tejto krajiny sa 1 538-tis. prihlásilo do druhého piliera, 762-tis. nie. Tie čísla sa môžu meniť, veď to je štatistika k tretiemu štvrťroku minulého roku a ku koncu tohto roku. 762-tis. sa neprihlásilo. Vo voľbách minulý rok získala strana SMER 671 185 hlasov. Tak jediný dôvod, prečo by ste teda mali byť proti, je ten, že všetkých 671-tis. vašich voličov nevstúpilo do druhého piliera, ináč to nemá logiku. Idete sami proti sebe. Alebo máte pocit, že vaši ľudia nie sú v druhom pilieri? Vaši voliči? Neviem.

    Podľa prieskumu verejnej mienky bola penzijná reforma z pohľadu občanov tejto krajiny najlepšou reformou, ktorú uskutočnila minulá vláda, a dôvera ľudí v DSS je väčšia ako dôvera v Sociálnu poisťovňu.

    Chápem, že nemôžete podporovať reformu, ktorú takto hodnotí drvivá väčšina obyvateľov tejto krajiny. Nemôžete ponechať bez zásahu to, čo je považované za to najlepšie, čo urobila bývalá vláda. Zákonite toto musíte zniesť zo sveta.

    Všetko, čo je dobré, všetko, čo ľudia prijali a chvália musíte dehonestovať, bagatelizovať, tak ako to robíte s ekonomickými výsledkami tejto krajiny za uplynulé 4 roky. Tak ako hodnotíte vstup Slovenska alebo ste hodnotili vstup Slovenska do OECD, tak ako ste hodnotili podiel bývalej vlády na vstupe Slovenska do Európskej únie a do NATO.

    Všetky tieto výsledky, pozitívne výsledky treba bagatelizovať, všetko treba dávať na vedľajšiu koľaj ako nič podstatné len preto, aby ste ju potom mohli použiť tú krásnu vyšperkovanú formulku, že vaša vláda dala tejto krajine za 100 dní viac ako bývalá vláda za 4 alebo bývalé vlády za 8 rokov.

    To, že bývalá vláda bola medzinárodným spoločenstvom plne akceptovaná, pretože ak by tomu tak nebolo, nikdy by Slovensko do Európskej únie nevstúpilo a predseda vašej vlády, ak nejde na oficiálne stretnutia v rámci Európskej únie a chce ísť do zahraničia, tak sa musí obrátiť na také krajiny, také destinácie turistickým spôsobom povedané, ako sú Líbya a Venezuela.

    Z prieskumu verejnej mienky ďalej vyplynulo, že síce len tretina ľudí považuje druhý pilier za dostatočne bezpečný, ale viac ako 70 % opýtaných je proti významným zmenám v pravidlách v dôchodkovom systéme.

    Vám to nič nehovorí? Radšej ste ochotní presviedčať ľudí o tom, že sú hlúpi a že sa dali obalamutiť, ako by ste mali priznať, že po 40 rokoch komunistickej devastácie myslenia ľudí vďaka predovšetkým posledným 8 rokom ľudia pochopili, že sa o svoje blaho musia starať predovšetkým sami a že si uvedomujú aj svoju zodpovednosť za vlastné konanie.

    Tretí dôvod, prečo zrejme sú také útoky na druhý pilier, je ten, že mnohí sporitelia vstúpili do druhého piliera ani nie tak pre výšku samotného dôchodku ako skôr pre možnosť dedenia nasporených prostriedkov. A to je ďalší dôvod, prečo potrebujete útočiť na druhý pilier. Vy nežijete s budúcnosťou, vy nežijete s budúcnosťou, vy žijete s prítomnosťou, vy žijete pre súčasnú dobu, pre prítomné percentá, ktoré môžete získať, a pre ohlupovanie súčasných ľudí, ktorí vás podporujú.

    Vy v rámci využívania praktík, ktoré sme my, chvalabohu, už takmer zabudli z minulej doby chcete cez peniaze, ktoré si občania tejto krajiny odkladajú sami bez donútenia, bez prispenia štátu na svoju budúcnosť a na budúcnosť svojich rodín, teda cez peniaze poctivých a zodpovedných ľudí urobiť vazalov vašej politiky. Vašej nezodpovednej politiky, ktorá ľudí vracia späť o 18 rokov do čias, keď jediný, kto vedel o tom, čo ľudia potrebujú, chcú a čo je správne bol Ústredný výbor Komunistickej strany, dneska možno iný riadiaci orgán inej politickej strany a jeho nomenklatúrne kádre. Nakoniec dosadzovanie nomenklatúrnych kádrov sa cez cielené čistky na úradoch od riadiacich pracovníkov cez vedúcich odborov, oddelení, referentov, ba na niektorých inštitúciách aj úradoch dokonca aj cez upratovačky už aj deje. Stačí, ak zájdete na úrady práce alebo na úrady všeobecnej štátnej správy.

    Dámy a páni, chcem vám predniesť pár čísel, ale skôr, ako tieto čísla budem prednášať, je pre mňa veľmi zarážajúce, že pri prerokovaní takej závažnej problematiky, ako je návrh ústavného zákona v tejto sále nie je prítomný ani jeden člen vlády a ani predseda vlády. Nebolo tomu tak ani včera a nie je tomu tak ani dnes. Napriek tomu, že rokujeme od 9.00 hodiny, teda už 4 hodiny a 40 minút, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny, predseda vlády a ani nikto iný tu neukázal ani pätu. Zrejme aj to svedčí o prístupe predstaviteľov vašej vlády k tejto problematike a k peniazom, ktoré si občania sporia.

    Tie čísla, ktoré vám chcem prezentovať, vychádzajú z ukazovateľov k 31. 12. 2006, teda, že v druhom pilieri je prihlásených 1 538-tis. občanov, k 1. 10. 2006, keď priemerná mzda vykazovaná Štatistickým úradom je 18 212 korún, sporitelia s priemerným vekom sporenia 17 rokov, uvažoval som o 17 rokoch, priemerný výnos 4 %, čo je celkom normálny priemerný výnos a najnižší zo všetkých fondov, do ktorých sa dá investovať, priemerný ročný mzdový nárast 8 %, čo je priemer nárastu za minulý a za predminulý rok, 9-percentný odvod ten je známy do druhého piliera, a tak, dámy a páni, chcem vám povedať, že v prípade 17 rokov sporenia za týchto podmienok, ako som povedal, na konci 17. roku zdanených čistých peňazí zostáva 723 411 korún pre každého jedného sporiteľa. To sú peniaze, ktoré má nasporené, očistené a ktoré v prípade, že nevyzdvihne ani jeden dôchodok, budú poukázané, budú dedené jeho dedičmi, rodinnými príslušníkmi. 17 rokov 723 411 korún.

    Ak sa pozrieme na priebežný pilier, po 17 rokoch pri takom istom odvode, pretože nič sa nemení. Ten, kto je v druhom pilieri, a ten, kto je v prvom pilieri platia rovnaké čiastky, len sa delia. V prípade, že sa v priebežnom pilieri, a takisto nezoberiem ani jeden dôchodok, tak moji dedičia, moji rodinní príslušníci dostanú 0,00 nič Sk. A to je obrovský rozdiel, pán poslanec Petrák. To je obrovský rozdiel, ale je to obrovský rozdiel, pretože obaja rovnako skladajú finančné prostriedky, obaja nedostanú nič, ale nedostane v prvom prípade nič ani ten, kto by mohol dediť. A to je pri 17 rokoch pri priemernej mzde 18 212 korún s 8-percentným ročným nárastom miezd.

    V prípade, že niekto sporí 20 rokov, zostáva na účte po 20 rokoch čistých 1 020 436 Sk. A v prípade, že sporí niekto 25 rokov, tak zostáva na účte pri 18 212-korunovej priemernej mzde z minulého roku valorizovanej ročne o 8 % 1 729 416 Sk.

    Ja sa vás pýtam, ak dotyčný zostane v priebežnom pilieri, čo bude mať na účte po 25 rokoch práce? Nič.

    Takže myslím si, že treba hovoriť o číslach, treba hovoriť veľmi jasne o číslach, pretože ľudia, prepáčte mi za výraz, takto to hovorí moja svokra, ľudia nejedia seno, ľudia vedia, o čom je život a vedia, o čom sú peniaze.

    Ak vám tak veľmi záleží na tom, že v dnešnej ekonomickej situácii si ľudia nemôžu nasporiť a dokonca nemôžu prispieť ani svojim rodinám a svojim deťom, pretože nemajú z čoho sporiť, prečo sa tak bránite tomu, aby finančné prostriedky, ktoré tak či tak odvádzajú do Sociálnej poisťovne, odvádzajú na dôchodkové sporenie, bolo možné týmto spôsobom ponúknuť rodinným príslušníkom.

    Takže na záver. V čom je rozdiel medzi prvým a druhým pilierom? Teda v čom je rozdiel medzi priebežným systémom a kombinovaným systémom? Rozdiel je jeden jediný. Všetci odvádzame rovnaké finančné prostriedky, ale nie všetci na konci budeme mať rovnakú čiastku. Jedni nebudú mať nič a druhí budú mať to, čo si nasporia. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou pán poslanec Petrák. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Škoda, že nemôžem opätovne vystúpiť v rozprave, lebo by bolo na čo reagovať.

    Pán poslanec, ja vznesiem len jednu jedinú otázku. Keď ste sa pýtali, v čom je rozdiel medzi prvým a druhým pilierom a dokumentovali ste to na možnosti dedenia mojich rodinných príslušníkov. Ja sa spýtam. A majú moje deti čakať na to, aby som zomrel skôr, ako zoberiem prvý dôchodok? Veď toto nemá žiadnu logiku. Ani elementárnu logiku a proste tadiaľto cesta nevedie.

    Tie veci, ak sme hovorili o tom, alebo ste hovorili o tom na začiatku, že keď korektne, tak korektne. Áno, tá téza, ktorú som povedal, že dedičia nedostanú nič. Pokiaľ zoberiete prvý dôchodok v plnej šírke, pokiaľ budete mať vyplácaný doživotný dôchodok, plne s vami súhlasím. V prípade, že si zvolíte programový výber s doživotným dôchodkom, tak môžu dediť časť. To je pravda, ale ja som to predovšetkým dokumentoval na skupine viac ako 600-tis. občanov, o ktorých tvrdím, že nebudú mať dostatočne nasporené a v podmienke, o ktorej sme hovorili, doživotného dôchodku s programovým výberom musíte mať zabezpečený minimálny dôchodok, ktorý predstavuje 0,6-násobok životného minima. Keď hovorím o skupine zhruba 600-tis. sporiteľov, ktorí to nedosiahnu, tak myslím si, že je oprávnené zaoberať sa rizikami aj takto veľkej skupiny obyvateľov, ktoré môžu reálne nastať. Nič viac, nič menej.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Martin Pado.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec, viete, tá poznámka o tom, čakať na smrť, nehnevajte sa na mňa, ja som nehovoril o tom, že majú čakať na smrť. Ja som hovoril o tom, že v dvoch prípadoch, ak skončí jeden aj druhý predčasne svoju životnú púť, tak v prvom prípade budú mať pozostalí oči pre plač a nedostanú nič. V druhom prípade pozostalí budú mať tiež oči pre plač, ale aspoň niečo z toho, čo ich rodičia odvádzali im príde. To je všetko. Nie je to o čakaní na smrť. A v prípade programového čerpania dôchodku je možné hovoriť o týchto veciach ešte úplne iným spôsobom, a to vy veľmi dobre viete.

    A pán poslanec, vy ste hovorili vo svojom vystúpení o neinformovanosti ľudí, ktorí sa prihlásili do druhého piliera o otázke dedenia. Nespomínali ste nič o programovanom čerpaní, spomínali ste o tom, hovorili ste to, že ak zomrie, ak vyčerpá prvý dôchodok a zomrie, tak nebudú dediť nič. A keď chcete hovoriť korektne, tak skutočne hovorte korektne a spomeňte všetky možnosti, ktoré existujú. Potom s vami nebudem o ničom polemizovať, nebudem vystupovať, tak ako som vystúpil. Ja som presvedčený, že každý, kto sa do druhého piliera prihlásil, mal možnosť rozprávať, prepočítať si, aký dôchodok má a rozprávať o podmienkach, za ktorých dôchodok čerpať bude. Minimálne v tom okruhu ľudí, kde sa ja pohybujem, tam sa všetky tieto veci premleli, o všetkom sa rozprávalo a každý, kto vstúpil do tohto systému vie, do čoho vstupoval. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalší v rozprave by som mal vystúpiť ja. Vzdávam sa možnosti vystúpiť v rozprave ako riadne prihlásený do rozpravy.

    Pán poslanec Galbavý ma tiež oboznámil, že nechce vystúpiť, že sa vzdáva možnosti.

    Pani poslankyňa Žitňanská tu tiež nie je. Áno? Tak nech sa páči. Povedzte tam, čo sa stalo, páni kolegovia? Dobre.

    Nech sa páči, pán Štefanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi povedať ešte pár informácií, ktorými chcem aj reagovať na informácie v diskusii, vo veľmi zaujímavej diskusii, ktorá tu ešte stále prebieha. Najskôr ako reakciu na kolegu Petráka a informácie o dedení. Veľa z nich vysvetlil pán poslanec Pado. Ja len dve informácie na doplnenie.

    Pritom doživotnom dôchodku s programovým výberom, ktorý si každý môže stanoviť, keď ide do dôchodku, tak je tam úroveň 60 % minimálnej mzdy. Čiže je tam spodná hranica určená, ktorú minimálne dostane ten, kto sa rozhodne, že potom zvyšok jeho prostriedkov bude predmetom dedičského konania.

    No a čo sa týka nasporenia v kapitalizačnom pilieri v prípade, že sporiteľ nedosiahne dôchodkový vek, tak tieto sú takisto predmetom dedičského konania. To je tiež dôležitá informácia a to je práve jeden z dôvodov, o ktorom som presvedčený, že 95 % sporiteľov išlo do toho systému aj kvôli tomu. Pre túto istotu. Ja sa priznávam k tomu, že ja som jeden z nich, keďže som vstupoval na úrovni veku 45 rokov a pre mňa to nebolo výhodné až tak z finančných dôvodov, ale práve z hľadiska akejsi istoty. Dokonca je tam klauzula taká, že nemusí to byť predmetom dedičského konania, ale môžete práve pri podpísaní zmluvy uviesť oprávnenú osobu, ktorá to priamo dostane v prípade nešťastia.

    Ale dovoľte mi ešte reagovať na ďalšie informácie, ktoré tu odzneli. Osobne ma veľmi zaujala odpoveď predsedu Fica včera na otázku, ktorá nepriamo súvisela s druhým kapitalizačným pilierom, ale predseda Fico odpovedal, tak ako odpovedal. Pre mňa táto odpoveď bola priamo doplnkom do dôvodovej správy. Pokojne by sme ju mohli dať do našej dôvodovej správy a odôvodniť tak náš návrh ústavného zákona. Pretože práve z toho dôvodu, práve z takýchto útokov, neodôvodnených útokov na kapitalizačný pilier sa zrodila naša iniciatíva tohto návrhu.

    Ja môžem opätovne len pripomenúť výroky predsedu Fica z októbra roku 2006, kedy hovoril o priamom návrhu na znižovanie odvodov do druhého piliera, kedy ešte v decembri hovoril o tom, že sa nič nestane, keď sa znížia odvody atď. atď. No a reči včera, ktorými prirovnával druhý kapitalizačný pilier opäť k nebankovým subjektom, považujem za krajne, krajne nepravdivé a zavádzajúce.

    To isté môžem povedať o rizikovom kapitáli, o ktorom už moji kolegovia tiež hovorili a veľmi jasne vysvetlili, že to nie je možné. Takže považujem to len za pokusy o clonu a o pomerne neúspešné pokusy o clonu chrániť podstatu veci.

    Podstatou je, dámy a páni, to, že chceme chrániť úspory občanov a výšku ich budúcich dôchodkov, tých, ktorí vstúpili do druhého piliera. A tých je viac ako 1,5 mil., ako už bolo povedané, z 2,3 mil. ľudí, ktorí sú zamestnaní.

    Predseda Fico povedal ešte jednu veľmi dôležitú vec, ktorá nie je pravdivá, a to, že peniaze idú priamo do dôchodcovských správcovských spoločností. No toto je takisto polopravda. Peniaze idú na osobné účty sporiteľov. Ja môžem dokumentovať veľa prípadmi, ktoré mám konkrétne v ruke, na každom jednom účte je napísané číslo účtu, dátum zriadenia, dôchodkový fond, sporiteľ, dátum narodenia, adresa, stav účtu ku dňu, počet dôchodkových jednotiek, aktívna hodnota dôchodkovej jednotky, suma v korunách a dátum výpisu.

    Dámy a páni, tieto prostriedky, ešte raz zdôrazňujem, sú oddelené od majetku dôchodcovských správcovských spoločností. Tu ide o osobitné účty. No a keď hovorím o hodnotách, ktoré idú alebo ktoré sú uvedené na týchto účtoch, tak je tu uvedená aktívna hodnota dôchodkovej jednotky, konkrétne na tomto príklade mám hodnotu 1,094, no znamená to zhodnotenie o 9,4 %, a tým by som reagoval na pána poslanca Senka, ktorý tu momentálne nie je, ale ktorý si sťažoval, že 1,04 je málo.

    No, ja jeho reakciu chápem len tak, že zrejme to považoval za úrok 1,04, ale ten úrok je 4 % v tomto prípade, ak je hodnota dôchodkovej jednotky na jeho účte 1,04. Ak on očakáva hodnotu 2,5, znamená to skutočne zhodnotenie o 150 %, no a pri takýchto očakávaniach skutočne by sa zrejme červenali aj nebankoví podvodníci, lebo ani tí neponúkali takéto zhodnotenia.

    Takže toľko len na vysvetlenie a aby som bol presný, tak ku dnešnému dňu v priemere vo všetkých 3 fondoch – vo vyváženom, rastovom aj v konzervatívnom sa pohybujú hodnoty ročného zhodnotenia od 3,4, to je úplne najnižšia hodnota, po 5,3 % medziročne tohto zhodnotenia s tým, samozrejme, že nemôžeme to porovnávať s inými voľnými prostriedkami, lebo ten systém je absolútne iný. A ten systém je iný aj v tom, že garantuje 100-percentnú hodnotu, čo negarantuje napríklad žiadna banka. A v tom je aj systém kontroly a v tom je preto tento systém najprísnejšie stráženým sektorom finančného trhu, lebo je pod dennodennou kontrolou správcu, keďže štátny dozor vykonáva Národná banka Slovenska, je pod kontrolou depozitára a prostriedky sú oddelené na účtoch od majetku, majetku správcu.

    Ešte jedno číslo si dovolím uviesť, a to, že 69 % všetkých občanov, ktorých vstúpilo do druhého kapitalizačného piliera, tak sa rozhodlo pre rastový fond, kde majú teda aj najvyššie, najvyššie zhodnotenie. Aj to svedčí napríklad o očakávaní ľudí a o ich rozhodovaní. No a ako som už uvádzal, 95 % občanov uviedlo, že pre nich je dôležitá práve výhoda, výhoda dedenia.

    Dámy a páni, skutočne veľmi pozorne som sledoval túto debatu, ale popri rôznych informáciách aj námetoch, ktoré skutočne neodmietame, neodmietame žiadny námet na zlepšenie dôchodkového systému a vieme o deficite, ktorý je v prvom pilieri a ktorý skutočne vznikol tým, že do druhého piliera sa zapojilo viac občanov. Je to tak, vieme, ale ja to považujem za dobrú správu, že ľudia jednoducho sú schopní a sú ochotní prevziať zodpovednosť na seba v budúcnosti. Ja si myslím, že o tom je to práve a o tom je aj naša snaha chrániť ich úspory, chrániť výšku ich budúcich dôchodkov.

    No a v rámci tej diskusie skutočne ja som nezachytil jeden jediný dôvod, ktorý by spochybnil to, že ľudia by nemali mať 9 % v druhom kapitalizačnom pilieri. Ak teda to nikto nespochybňuje ani z koalície, ani z opozície, ja nevidím najmenší dôvod, aby niekto nepodporil tento ústavný zákon.

    Dámy a páni, stále tá otázka je aktuálna aj po tých vyjadreniach napríklad zo včera predsedu Fica, že druhý pilier je ohrozený a ohrozená je výška úspor občanov a ich budúcich dôchodkov. Preto je pre mňa stále aktuálna a snáď ešte aktuálnejšia otázka podpory tohto ústavného zákona a každý, kto myslí vážne svoje slová, môže ich dokázať činmi tým, že bude hlasovať za tento návrh.

    Ja vás ešte raz dovoľujem si požiadať o podporu pri tomto hlasovaní a vopred za ňu ďakujem. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami pán poslanec Pado a pani poslankyňa Radičová. Slovo má pán poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Martin Pado.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len dovolím si doplniť pána kolegu Štefanca a zároveň reagovať na to, čo tu bolo povedané ohľadom toho výnosu, tie 4 %. Chcem poukázať na masívnu kampaň, ktorá dnes ide v televízii na 4,55 %, ale je to na 3 mesiace. Takže takáto čiastka garantovaná na celé to obdobie, myslím si, že to nie je málo.

    A ja ešte chcem doplniť to, čo hovoril Ivan, aj povedať pár čísiel, keď dovolíte. Po 17 rokoch sporenia za tých podmienok, ako som povedal, bude na účtoch dokopy 1 112 miliárd Sk, po 20 rokoch sporenia za tých podmienok bude 1 569 miliárd korún a po 25 rokoch to bude 2 659 miliárd Sk, dámy a páni. Obrovské peniaze, ktoré si ani nevieme, ani nevieme predstaviť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pani poslankyňa Radičová Iveta.

  • Ďakujem, veľmi pekne. Chcem podporiť výzvu pána poslanca Štefanca a požiadať vážených pánov poslancov, aby sa zamysleli nad budúcnosťou ďalších generácií, ale aj súčasným bytím a žitím našich dôchodcov. Chcem podčiarknuť, že tento zákon sme predkladali z povinnosti a zodpovednosti za pravidlá hry a garancie budúcnosti, ktoré sme naštartovali v danej reforme. Je to náš záväzok a povinnosť.

    A ešte jedna poznámka. Hlavný zmysel rozloženia, keby všetky obavy o veľkosť výnosu sa mohli naplniť, výnosu, hlavný zmysel je rozloženie rizika. To je princíp, aj keď si dáte peniaze do banky, rozložíte ich, pretože každá vám garantuje len istý vklad. Toto je zmysel a tento zmysel žiadny argument, ktorý tu za dva dni odznel, nepoprel.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Takže pokračujeme v rozprave. Ja sa vzdávam možnosti vystúpiť ako riadne prihlásený do rozpravy, rovnako pán poslanec Galbavý ma informoval, že sa vzdáva možnosti vystúpiť v rozprave, pani poslankyňa Žitňanská Lucia nie je v sále. To znamená, opätovne stráca poradie, a tým pádom aj možnosť vystúpiť v rozprave.

    Teraz vás chcem informovať, že podľa § 28 ods. 1 požiadal o slovo podpredseda Národnej rady pán Milan Hort. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, ctené dámy, vážení páni, milé kolegyne, kolegovia, pôvodne som si ani nemyslel, že budem vystupovať, ale keďže ešte máme nejaký ten time do času, kedy je definitívne stanovený termín ukončenia dnešnej schôdze a pretože som sa nesnažil vstupovať do rozpravy počas týchto dvoch dní ani len faktickou poznámkou, tak dovoľte mi predsa len krátko zareagovať na problematiku, ktorú riešime.

    Najskôr pár konštatovaní. SDKÚ – DS už v opozičnej pozícii veľmi jasne deklarovala, že bude všemožne brániť akýmkoľvek pokusom demontovať reformy, vďaka ktorým sa podarilo na Slovensku naštartovať ekonomiku takým tempom, že jej pozitívne dopady už môžu pociťovať aj samotní občania v podobe nárastu životnej úrovne. Podotýkam, že štruktúra samotného rastu HDP je ekonómami charakterizovaná ako zdravá a ekonomike nehrozí žiadne riziko prehrievania. Koniec koncov tu bol spomínaný ten pomer alebo vzťah nárastu HDP medzi tretím kvartálom 2005 a tretím kvartálom 2006, ktorý hovorí o vzostupe o 9,8 %, čo je na nielen tento stredoeurópsky priestor, ale celosvetový takmer unikát.

    Ďalej. O úspešnom charaktere hospodárskej politiky bývalej vlády hovorí aj fakt, že vláda, ktorá vzišla z parlamentných volieb, ako prvá v novodobej histórii Slovenska nemusí prichádzať so žiadnymi ekonomickými balíčkami, resp. opatreniami, ktoré by sa nejakým negatívnym spôsobom dotkli samotných občanov.

    No a po ďalšie. SDKÚ – DS bude zodpovednou, dôraznou a jasnou alternatívou súčasnej vládnej moci a práve zodpovednosť voči občanom nás vedie k predloženiu tohto návrhu ústavného zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Cítime zodpovednosť a povinnosť voči občanom, ktorým nie je ľahostajná ich budúcnosť a rozhodli sa vstúpiť do druhého piliera, kde zatiaľ je vyše 1,5 mil. ľudí, ktorí pochopili, že ak chcú mať v budúcnosti dôstojné dôchodky v období neustáleho poklesu ekonomicky aktívnych ľudí na trhu práce, je možnou cestou práve sporenie si na vlastných dôchodkových účtoch.

    Hádam nemusím hovoriť, prečo predchádzajúca vláda cítila nevyhnutnosť uviesť do praxe tzv. druhý kapitalizačný pilier. Bol tu už spomínaný demografický trend nielen na Slovensku, ale v podstate v celom európskom priestore, ktorý hovorí o nutnosti vykonať nevyhnutné zmeny v dôchodkovom systéme. Bez jasných reformných zmien by predchádzajúci systém bol časom jednoducho neudržateľný. A tomu, myslím, rozumieme všetci, aj zvyšok nás poslancov tejto ctenej Národnej rady.

    A je to práve nezodpovednosť tejto vlády, ktorá zatiaľ iba verbálnymi výpadmi hlavne zo strany jej predsedu voči druhému kapitalizačnému pilieru sa snaží zastrašiť občanov, ktorí sa zapojili do druhého piliera. Rečami o slabej ochrane týchto peňazí zo strany štátu, o nechcení ďalších nebankových subjektov či o kŕmení gágorov súkromných správcovských spoločností. Asi to tu už bolo viackrát povedané, ale sú to také vážne výroky, ktoré bude treba možno ešte viackrát zopakovať.

    Prečo sa objavujú takéto výroky. Nuž na vec sa môžeme pozerať z dvoch rovín. Jedna je praktická a druhá je ideologická. Tá praktická vychádza jednoducho z faktu, že vládna koalícia a predovšetkým strana SMER a jej predseda sa už postupe dostáva do úzkych. Robert Fico je jednoducho zajatcom vlastných predvolebných sľubov. Nedávno sme boli svedkami toho, že už vás prvé sľuby v oblasti zdravotníctva dobehli. A nie je to zrejme nič príjemné. Z nášho pohľadu ide o nezmyselné a nezodpovedné sľuby, ale v poriadku. Je to štýl robenia politiky. V predvolebnej kampani sľúbiť všetko a všetkým.

    V súčasnosti je predseda vlády a je čas na splnenie sľubov. Už nie je v pozícii, keď môže z opozičných parlamentných lavíc populisticky a bez zodpovednosti šíriť rôzne reči. Premiér Fico mal na druhej strane ešte stále jedno veľké šťastie. Preberal krajinu v takej kondícii, že bez nejakých vážnych dosahov na hospodárstvo mohol s pokojom rozdávať ku koncu roka aj dôchodky vianočné, aj zrušiť 20-korunáčky a zdravotníctve, či schváliť zvýšenie príspevku pri narodení prvého dieťaťa.

    No ani dobre fungujúca ekonomika však nestačí na finančné vykrytie všetkých tých sľubov, ktoré boli dané. Spomínam si na zákon o dani z príjmov, keď sme obmedzili asignačnú daň. Keby sme tie 2 %, ktoré tak súrne potrebuje vláda na plnenie sľubov považovali možno viac za boj proti tretiemu sektoru, dnes vidím, že išlo asi predovšetkým o peniaze.

    Nedávno sme boli svedkami toho, ako údajne 600 mil. korún, čo stoja neštátne školské a predškolské zariadenia vrátane cirkevných bolo presunutých bez koruny na obce a mestá. Dnes sa dozvedáme, že to nie je 600 mil., ale že to je viac ako 1,2 mld. korún, ktoré keby zákon sa nebol menil, by musela financovať táto vláda zo štátneho rozpočtu. Dnes je to hodené na plecia samosprávy a vláda sa zbavila výdavku už údajne teda vo výške 1,2 mld. korún.

    Jednoducho chýbajú voľné zdroje a tu prichádzame k jadru všetkých tých atakov voči dôchodkovej reforme.

    Čo v skutočnosti sleduje premiér Fico rečami o zdobrovoľnení možnosti výstupu z druhého piliera strašením občanov, ktorí sa v druhom pilieri nachádzajú a podobnými výrokmi? Je vôbec zodpovedné vnášať neistotu a chaos do dôchodkového systému? Uvedomuje si, že ak vláda naozaj zatne do druhého piliera, v podstate tento pilier zlikviduje? Asi áno. O to viac je to smutné. Pretože, ako sme sa tu dozvedeli z celej tejto dvojdňovej diskusie, tak iná alternatíva neexistuje.

    Druhá rovina je ale rovina ideologická. Ak si všimnete rétoriku premiéra Fica od jeho nástupu do úradu, tak človek má pocit, že nás čaká takmer revolúcia. Vytvoril totiž pomyselnú barikádu, na jednej strane umiestnil zlé energetické monopoly, nadnárodné spoločnosti, dravý súkromný kapitál a, samozrejme, nesmie tu chýbať ultrapravicová opozícia, ktorá doslova kašle na občanov a obhajuje iba záujmy súkromných spoločností, no a na druhú stranu tejto pomyselnej barikády si dosadil obyčajných ľudí, na čelo ktorých sa postavil samotný Robert Fico, obhajca ľudu. Je to účelový populizmus či iba prostá demagógia?

    O informáciách z posledných dní, kedy sme sa dozvedeli, kam to pána premiéra vlastne najviac ťahá, myslím tým zahraničné cesty, možno povedať, že je to v jeho prirodzenej mentálnej výbave. On je naozaj presvedčený, že štát by mal byť tútorom pre všetkých občanov. Podľa jeho videnia sveta by mal mať štát rozhodujúce postavenie takmer vo všetkých sférach národného hospodárstva. Nedávne verbálne útoky voči dôchodcovským správcovským spoločnostiam, zámer vlády obmedziť slobodnú voľbu výberu zdravotnej poisťovne pre istú skupinu občanov, vyhlásenie vojny na život a smrť súkromným zdravotným poisťovniam zo strany premiéra hovoria o všetkom. Pomaly už len môžeme očakávať, kedy pozdvihne bojovú zástavu proti všetkému, čo len trochu zaváňa súkromným kapitálom.

    V súvislosti s kapitalizačným pilierom a v podstate celou dôchodkovou reformou, o ktorej sa momentálne rozprávam, by som rád tiež pripomenul už tu spomínané rozporuplné výroky pána Fica. Akiste ste všetci zachytili jeho vyjadrenia ku koncu minulého roka, keď hovoril o nevyhnutnosti zmien v druhom pilieri, čo už, samozrejme, neplatilo v januári tohto roku, krátko po zverejnení prieskumu verejnej mienky, v ktorom sa takmer 70 % ľudí vyslovilo proti percentuálnemu poklesu sumy, ktorá sa odvádza do tzv. kapitalizačného piliera.

    Predseda vlády Robert Fico bez akýchkoľvek problémov zmenil rétoriku a verejnosti zvestoval už iba potrebu legislatívne zabezpečiť väčšiu ochranu sporiteľov v druhom pilieri, ktorá je údajne podľa neho mizivá. Čo tu bolo povedané o legislatívnej norme, ktorá je platná, nie tá, ktorá tu bola z jeho úst čítaná, nebudem opakovať.

    Pán Fico rád hovorí, že robí politiku pre ľudí. No podľa môjho názoru je to skôr politika prieskumov. Účelovo vypúšťať pokusné balóniky a čaká na reakciu. Pokiaľ sa strhne veľká mediálna búrka podopretá navyše výskumom verejnej mienky, bez problémov otočí svoje predchádzajúce tvrdenia tak, aby ulahodil väčšine.

    Keby to vládna koalícia rečami o nemennosti základných princípov dôchodkovej reformy myslela skutočne vážne, tak nemá najmenší problém podporiť náš návrh ústavného zákona, ktorého cieľom je práve ochrániť vklady spotrebiteľov.

    A pokiaľ Robert Fico najnovšie tvrdí, že už nechcú znižovať odvody do druhého piliera a že uvažujú len o sprísnení ochrany prostriedkov, ktoré si občania sporia v dôchodkových správcovských spoločnostiach, nie je jediný rozumný argument, prečo by tento návrh nemohla podporiť aj vládna koalícia.

    V opačnom prípade tieto reči predovšetkým z úst samotného premiéra vyznievajú ako obyčajné prázdne frázy, ktoré nebude mať problém poprieť takým istým spôsobom, ako poprel svoje predchádzajúce výroky po úvahách znížiť odvody do druhého dôchodkového piliera.

    Vážené kolegyne, kolegovia, počas rozpravy som bol viackrát svedkom výpadov alebo upodozrievaní vo vzťahu k tomu, čo tu rozprával Ivan Mikloš, predovšetkým keď rozprával o premiérovi, že klame, že je luhár, ako si to tu dovoľujeme, ako to tu nastoľujeme rétoriku atď. Ja som zaregistroval vo vystúpení Ivana Mikloša, keď označil premiéra za klamára vždy aj dokladovanie toho, kedy premiér klamal. Ak premiér klame, a bolo to tu povedané na viacerých príkladoch, tak by predovšetkým vám, vážení kolegovia a kolegyne z vládnej koalície, malo záležať na tom, aby sa, alebo by ste mali byť zainteresovaní na tom, aby sa na tom niečo zmenilo. Pretože ak premiér v budúcnosti chce rozdeliť funkciu predsedu strany a zostane len predsedom strany, tak majte takého predsedu strany, akého chcete mať.

    Ale pokiaľ premiér klame, tak by nám malo všetkým záležať na tom, aby sme žili v krajine, kde premiér jednoducho neklame. A navyše som tu zacítil naozaj včera či predvčerom aj dosť silnú dávku zbabelosti. Keď druhá otázka, ktorá bola vylosovaná pre Stana Janiša, práve mala pána premiéra usvedčiť v tom, ako klame, tak sa jej zbabelo vyhol v tom, že nám tu 15 minút robil školenie a podotýkam o zákone, ktorý nie je už platný. Nerozumiem tomu, či si to pán premiér myslel, že my nevieme si prečítať a pozrieť zákon, hlavne tí, ktorí sa z nášho poslaneckého klubu tým zapodievajú, že sa takýmto až takmer infantilným spôsobom odhodlá k postupu, ktorého sme boli svedkom.

    Čiže ak vám nevadí, vážené kolegyne, kolegovia, na ktorú stranu ho to ťahá, viete, ja mám v mojej kancelárii za vitrínou podobizeň Jána Pavla II., z médií som sa dozvedel z médií, že váš šéf tam má Che Guevaru. Ja mu to nevytýkam, ale ak ide do totalitného štátu do Líbye a dejú sa tam také veci, že je tam 5 sestričiek odsúdených na smrť (reakcie z pléna), pán kolega Číž, mali ste si to inak zariadiť vo vedení Národnej rady a mohli ste potom reagovať aj v rozprave. Pokiaľ ide o to, čo som sa dozvedel, že mu to nevadí, tak ak už teda vám nevadí, že klame, tak potom by vám malo vadiť, že ak sú tam v totalitnom systéme odsúdené sestričky na smrť, zdravotné sestry a on tam ide, Európsky parlament prijme konvenciu, ktorou zaväzuje všetky krajiny, aby, keď by k takémuto niečomu došlo, aby prerušil akékoľvek kontakty s Líbyou a nášmu premiérovi to nevadí a až potom, keď ho navštívi veľvyslanec, keď sa začne vlna verejnej mienky, je ochotný o tom vôbec diskutovať, tak sa pýtam, kde je jeho sociálny a morálny rozmer, keď takéto veci mu nevadia. Ak vám nevadí, že klame, tak toto by vám malo vadiť, lebo sa hráte na stranu, ktorá má za každým slovom povedané slovo sociálne.

    Chcel by som sa ešte v krátkosti vyjadriť k tomu, čo tu hovoril vo svojom vystúpení môj kolega pán Číž. Nechcel som rozprávať alebo reagovať na to vo faktickej poznámke, ale predsa k pár veciam budem reagovať teraz. Bolo tu povedané, že tým, že tu takto diskutujeme, je to vraj negácia alebo negovanie parlamentu – to, čo tu predvádzame – a parlamentarizmu.

    Pán kolega, negovanie parlamentu a parlamentarizmu bol predovšetkým váš postoj k Ústavnému súdu a váš postoj k Ústavu pamäti národa. Vy ste tu mali viac ako pol roka na to, aby ste zabránili znefunkčneniu Ústavného súdu. Vy ste koalícia, ktorá má 85 poslancov. My sme sa napriek tomu pokúšali dávať aj návrhy, aj zabrániť tomu, aby Ústavný súd nebol znefunkčnený. Vy ste to dokázali. Až naveľa, naveľa, keď už bol ten tlak verejnej mienky taký, aký bol, tak ste si nakoniec zvolili toho osemnásteho. Z osemnástich ste zvolili jediného nominanta, ktorého my považujeme za odborníka.

    Druhá vec Ústav pamäti národa. Veď keby sme tu my neboli urobili ten cirkus, no tak neviem si predstaviť, že by ešte dnes ten šéf bol vôbec zvolený a že by Ústav pamäti národa bol funkčný. Hovoríte, že ste mohli prísť s obyčajným zákonom a zrušiť Ústav pamäti národa. Na to nemáte silu a navyše by vám to neprešlo, navyše ste nejednotní vo vládnej koalícii, tak ste si mysleli, že to budete odsúvať takýmito spôsobmi a takouto demontážou. Takže nehovorme o tom, kto tu akým spôsobom neguje povinnosti parlamentu zvlášť, keď vy ste v koalícii a máte väčšinu.

    Bolo tu povedané, že ste pripravení diskutovať a ja sa pýtam: Tak ste pripravení diskutovať ako váš šéf? Myslím teraz predseda vlády a predseda strany SMER, keď sem príde na 15 minút, vyčerpá všetkých 15 minút na poúčanie poslancov ešte k tomu nepravdami o zákone, ktorý už neplatí a potom sa zoberie. Nie je tu na takej vážnej diskusii, ktorej svedkami sme teraz všetci, alebo ste schopní tak diskutovať ako vaši ministri, ktorí počas rokovania o rozpočte nevystúpili? Alebo ste schopní diskutovať, tak ako sme boli svedkami vlastne od 17. júna z vašich radov, keď vás my musíme niekedy až provokačnými vystúpeniami provokovať aspoň k tomu, aby ste aspoň vo faktickej poznámke vystúpili. O akej diskusii je tu reč, že ste schopní a pripravení diskutovať?

    Potom som sa dozvedel, že ste nervózni, lebo vraj robíme obštrukcie, aby sa tu dlho diskutovalo. No ja neviem, kto a kedy zaviedol v tomto parlamente stav, že každú schôdzu treba skončiť za 3 alebo za 4 dni. Poslanci Národnej rady, jedenkrát za 2 mesiace sa schádza parlament, a keď sa tu o jednom vážnom probléme má diskutovať 2 dni, tak sa dozvedáme, že robíme obštrukcie.

    Prosím vás, akú normu to tu chceme zaviesť, čo sa týka parlamentu, ktorý je odvodený od slova parlare? To vážne sa chceme vrátiť do doby, kedy bol tento parlament projektovaný, myslím budova, keď tu nikto nepočítal s tým, že sa tu budú poslanci schádzať na diskusie a že sem prídu na 2 dni a že to tu len odsúhlasia, odhlasujú? To nám naozaj tak vadí, keď konečne sa to rysuje, že jedna schôdza bude trvať viac ako 4 dni? Prosím vás, tak nezavádzajme tu takéto spôsoby, lebo nevystavujeme tým dobré meno alebo nerobíme tým dobré meno tomu, za čo sme platení a čo od nás občania očakávajú.

  • Ja som si v tejto diskusii vypočul veľa argumentov o tom, v čom spochybňujete nastavený systém dôchodkovej reformy.

    Ale, vážení kolegovia, povedzte mi, kto z vás, kto z vlády vystúpil, kto z vás vlády vystúpil jedenkrát s návrhom, ako podľa vás treba inak riešiť dôchodkovú reformu, tak ako je nastavená. Ja vítam to, čo povedala pani exministerka Radičová, keď tu vysvetlila všetkým, aj tým, čo sa tou témou nezaoberajú, ako vlastne a prečo vznikla dôchodková reforma a prečo vznikla práve takáto. Ja jej za to ďakujem, lebo predpokladám, že predovšetkým vám, ktorí ste tu noví a ktorí ste sa s touto problematikou nemali možnosť kontaktovať v minulom volebnom období, vám otvorila oči, ale ja sa ešte raz pýtam. Kto tu z vás povedal niečo iné iba riziká alebo pseudoriziká, ktoré vôbec, sa ako ukazuje, ani v zákone rizikami nie sú, ale nikto nepovedal nič, čo chcete do tej dôchodkovej reformy zaviesť, lebo máme iba 2 informácie. Pôvodne to malo byť zníženie odvodov pre druhý pilier a teraz najnovšie dobrovoľnosť. Nič iné tu za celú tú diskusiu z vašich úst nezaznelo. Ja som počúval dosť pozorne. Ak si myslíte, že nemám pravdu, tak mi to treba povedať.

    No, ešte by som chcel na dvoch ľudí reagovať. Bohužiaľ, ani jeden z nich tu nie je, ale ak je schôdza vyhlásená do 15.00 hodiny, tak si myslím, že by tu mohli sedieť. Pán Podmanický sa dosť negatívne vyjadril k našim reformám.

    Vážení kolegovia, keby sme neboli pristúpili k reformám, vy naozaj veríte tomu, že to, čo teraz môžete robiť v tejto krajine, že by ste mohli bez toho, keby sme my neboli robili reformy robiť? Vy si naozaj myslíte, že to, čo sme tu zažívali, že sa tu úvery požičiavali za 25-percentný úrok, že v takomto stave ekonomiky by ste mohli robiť to, čo robíte teraz? Tak, prosím vás, aj keď to bolelo, aj keď sme sa možno niekedy v niečom pomýlili, ale neznevažujte to, čo sa tu spoločne s občanmi podarilo.

  • V opačnom prípade to všetko, čo teraz môžete robiť, by bolo nanajvýš nezodpovedné a by to bola cesta do pekla a do nejakého argentínskeho modelu.

    No a ešte ma mrzí, že tu nie je pán Madej. Ja som veľakrát rozmýšľal nad tým, veď viete, aj pani kolegyňa Nachtmannová, ste hovorili o tom, že všetko je vo vývoji, alebo niečo také ste povedali, no, to keď sme vás akože prirovnávali, že je tu hrozba toho, čo tu bolo v roku 1948. Viete, Európa má skúsenosť s tým, že si zažila jednu vojnu v roku 1914 až 1918 a potom ešte strašnejšiu vojnu o 20 rokov neskôr. To nie je tak dávno, čo sme si zažili všetky tie veci, ktorým my hovoríme tichá a plazivá boľševizácia. To tu jednoducho funguje, lebo, bohužiaľ, teda, niektorí vaši šéfovia to majú v mentálnom vybavení pozerať sa na súkromný kapitál, na súkromné vlastníctvo, tak ako sa naň pozerajú a akým spôsobom ho napádajú.

    Vy ste proti privatizácii verbálne, ale vy si dneska privatizujete komplet celé Slovensko. Viete, keď som sa dozvedel, že ak sa nám niečo podarilo a nebolo to vždy po vôli všetkých nás dať tým 4 základným inštitúciám nezávislosť, okamžite ste prijali zákony, na základe ktorých ste si tieto inštitúcie sprivatizovali, aby ste si tam mohli dať svojich ľudí ešte navyše bez výberových konaní.

    A keď som sa dnes dozvedel alebo včera, že vám vadia ešte aj národné parky a chránené krajinné oblasti a že ešte aj tu ste museli povymieňať všetkých ľudí, prosím vás, kde sa zastavíte? Nehovorte, že neprivatizujete, tu nikto tak neprivatizoval, a myslím, že váš kolega neprítomný Mečiar, ktorý je z vašej koalície, len bledne závisťou nad tým, čo sa tu teraz deje, lebo toto by si on nebol ani v časoch najväčšej mečiarizácie dovolil.

    No a ešte som sa chcel vyjadriť k pánovi Madejovi. To ma teda veľmi mrzí, lebo sú tu niektorí ľudia, ktorí prešli komunizmom, niektorí ho máme viac pod kožou, niektorí menej, ale keď sa tu povedalo slovo Svetová banka, a bolo to vtedy, keď pani kolegyňa Sárközy rozprávala o tom, že boli ako výbor na návšteve v Čile na základe toho, že ich tam pozvala Svetová banka, tak on urobil gesto a zatváril sa spôsobom, ako keby okolo neho prešla lepra. Viete, viem, že mnohí tu majú skúsenosť z komunizmu a sú etatisti, aj tu prítomný pán Číž, ani sa tým netají, ale kde tento chlapec takéto mlieko nenávisti voči všetkému, čo pripomína Západ mohol nasať, tomu jednoducho nerozumiem. Budem sa s ním o tom rozprávať.

  • Takže na záver by som chcel...

  • Pán podpredseda, každé rokovanie má svoju tému, prosím, aby ste sa neodchyľovali od témy.

  • Pán kolega Číž, na záver, to nie je moja chyba, že tu tí kolegovia nie sú. Na záver by som chcel povedať, že druhý pilier a dôchodková reforma sú nastavené tak, aby to všetko, čo zažívame okolo dôchodkov od roku 1990 už nebola pravda, aby všetky tie riziká boli minimalizované. Ak ste schopní aj strategicky uvažovať inak ako vaša pani ministerka, tak vás žiadam, aby ste za tento náš zákon zahlasovali. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, vážený pán podpredseda, za vaše vystúpenie.

    S faktickými poznámkami pán poslanec Štefanec, Radičová, Senko, Miššík, Markovič, Fronc, Nachtmannová, Senko, Pado, Kubovič. Ešte raz pre istotu prečítam. Štefanec, Radičová, Miššík, Markovič, Fronc Nachtmannová, Senko, Pado, deviatka je (hlasy v sále) Kubovič, desina Janiš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Ivan Štefanec.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Chcem sa poďakovať pánovi podpredsedovi parlamentu pánovi Hortovi, lebo myslím, že zhrnul, zhrnul (reakcia z pléna)..., ale robím to veľmi rád, pán podpredseda vlády, zhrnul všetko podstatné, čo tam bolo a čo bolo aj skutočne v diskusii a o čo ide aj pri celej tejto debate, pretože skutočne ide o to, že ľudia, ktorí prevzali na seba zodpovednosť, sa cítia ohrození. Ide tu o ochranu viac ako 1,5 mil. občanov, ktorí sa cítia ohrození priamymi útokmi predovšetkým politikov SMER-u a predovšetkým predsedu Fica na ich úspory a na ich výšku dôchodkov.

    Ja môžem len zopakovať, prečo sme sa rozhodli podať tento návrh ústavného zákona, lebo ešte v októbri minulého roku sme boli svedkami takéhoto citátu, citujem: „Nevidíme inú cestu, ako znížiť odvody do dôchodcovských správcovských spoločností.“ Koniec citátu. V decembri, „ak sa napríklad povie, že to nebude 9 %, ale 8 %, komu čo berieme? Však on si tam len pošle 8 %, nič iné. Tak tam bude o 1 % svojich vlastných peňazí menej“. Koniec citátu.

    No a potom ešte pri hodine otázok a odpovedí takisto v decembri a takisto aj včera sme boli svedkami výrokov, ktoré nie sú pravdivé. Hovorilo sa o prirovnávaní k nebankovým subjektom, čo považujem za nepravdivé až tragikomické a takisto o nepravdivých výrokoch o rizikovom kapitáli už moji kolegovia hovorili a veľmi jasne ich vyvrátili.

    Takže pokiaľ budú takéto útoky pokračovať, budú pokračovať aj naše aktivity a verím, že každý, kto chce ochrániť 1,5 mil. ľudí zahlasuje za tento zákon. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalšia v poradí je pani poslankyňa Radičová Iveta. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja nechcem poďakovať len pánovi podpredsedovi parlamentu, ale dovoľte mi využiť túto príležitosť a poďakovať všetkým, ktorí sa zúčastnili naozaj vecnej diskusie na túto tému. Mohla byť vecná už 7 mesiacov, keby sa nezačali šíriť veľmi nebezpečné dezinformácie o celom systéme, ktoré spôsobujú neistotu a nedôveru občanov voči tomuto systému. A čo je vážnejšie, začali stavať jednu časť populácie a našich občanov proti druhej časti. Tých, ktorí si isté úspory odkladajú pre svoju budúcnosť, proti tým, ktorí dnes sú odkázaní na financovanie z existujúceho priebežného systému. Stavajú sa tu deti proti rodičom. A takáto atmosféra v spoločnosti nielenže je nezdravá a neprajná, ale hlavne je hlboko nepravdivá.

    Opakujem, že súbežne so zabezpečením z druhého piliera sa zabezpečujú a kryjú dôchodcovia z prvého. Keby to nebolo pravdou, keby neprišlo k zvýšeniu dôchodkov, tak by nevyvstal vážny problém dorovnávania starodôchodcov a ich dôchodkov do roku 2003. Vyzývate hovoriť o systéme pravdu, tak prosím, nešírte medzi občanmi dezinformácie, ktoré spochybňujú ich dôchodkové zabezpečenie a vytvárajú medzi dvomi cieľovými skupinami napätie.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja vám musím povedať, že to vystúpenie Milana Horta bolo zaujímavé z niekoľkých dôvodov. On ho poňal tak, že ho dal do vzájomných súvislostí medzi konaním predsedu terajšej vlády a tým, čo sa deje v poslednom období, lebo jednoducho tento náš ústavný zákon a jeho návrh nemožno oddeliť od tých vecí, ktoré táto vláda chce deštruovať. Toto je jedna z tých najdôležitejších vecí, na ktorú poukázal pán podpredseda Hort.

    Ja sa ale zastavím v ďalšej záležitosti, a to je tá, že jeho vystúpenie bolo pomerne ostré a myslím si, že muselo byť a malo byť ostré, pretože aj opačné ataky smerom k našim ľuďom a smerom k dámam ako Iveta Radičová, na čo takmer všetci zabúdajú aj na verejnosti, je podrobená stálym útokom zo strany Roberta Fica. To si málokto všíma a my jednoducho musíme našich ľudí, ktorí vedia hovoriť k veci a vedia, o čom je politika a vedia, že je to služba verejnosti, týchto si musíme chrániť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Markovič má slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem poďakovať pánovi podpredsedovi parlamentu Hortovi nielen za vecnosť, ale aj za politický a morálny odkaz pre nielen nás všetkých poslancov opozície, ale hlavne poslancov koalície, pretože život v spoločnosti a najmä život v dôchodku je naozaj vážnou vecou, ktorá nemá len finančný rozmer peňazí, ale má aj hlboký morálny rozmer. A preto chcem oceniť jeho vystúpenie aj z tejto časti.

    Mňa len veľmi mrzí, že napriek tomu, že sa tu mihol pán podpredseda vlády a minister vnútra Kaliňák tu za celý čas nebol nikto z vlády pri takom závažnom návrhu zákona, ústavného dokonca, ako je tento, ktorý sme predložili. Nepamätám si, že by v minulosti niečo také sa stalo, že by vtedajší pán podpredseda vlády a minister financií Mikloš nebol pri akomkoľvek takom závažnom návrhu zákona prítomný v tomto pléne a aj to je istý signál postoja k tejto snemovni a k návrhom, ktoré sa týkajú ľudí. Ďakujem pekne.

  • Slovo má pán poslanec Martin Fronc.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Hort hovoril v širšom kontexte o výsledku reforiem, o ekonomickej situácii, ktorá dnes tu v tejto krajine je a ktorú užívame všetci. Aj vy ich rovnako užívate oproti situácii, ktorá bola len pred nejakým desaťročím v tejto krajine.

    Na druhej strane naozaj si nemôžem pomôcť a takisto veľmi intenzívne vnímam to, čo aj povedala kolegyňa Radičová, že vy vlastne šírite svojím postojom, názormi nenávisť voči súkromnému a vlastne staviate jednu časť spoločnosti proti druhej časti spoločnosti. A tak si kladiem otázku a rád by som na ňu počul aj odpoveď, lebo mi to pripomína, ako keby niekto sedel v pohodlnom príjemnom kresle, ale na to kreslo nadával a pre istotu mu ešte aj pílil nohu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pani poslankyňa Oľga Nachtamnnová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán podpredseda, vaše vystúpenie k predloženému ústavnému zákonu sa spojilo v nesúrodé osočovanie. Na rozdiel od kolegu Markoviča, ktorý hovoril o tom, že to bolo veľmi vecné vystúpenie a celú dobu ste volali po vecnej diskusii, ja som tam nevidela ani náznak vecnosti. Skôr tam išlo opätovne o nálepkovanie, o urážky a môj výrok panta rei som použila v úplne inom podtexte, ako ste to vy objasňovali.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Senko.

  • Ďakujem. Osobne som uvítal vznik Slovenskej republiky a som veľmi šťastný, že slovenčina má takéto výrazové prostriedky, aké sa tu používajú a vieme narábať so slovami. Som veľmi rád, že slovenský jazyk má na pôde súčasného parlamentu priestor v jeho gramatických aj negramatických podobách.

    Určite ale nie som rád, keď sa zneužívajú veci vo vzťahu s faktickými poznámkami a s vecami, ktoré sa riešia s možnosťou vystúpenia pána podpredsedu. A osobne si tiež myslím, že uznávam veci, ktoré sa týkajú vystúpenia ústavných činiteľov v rámci možnosti.

    Myslím si, že dnes hovoríme v tejto chvíli o druhom pilieri dôchodkového poistenia. No ale my sme prešli, viete čo cez BMG Invest, cez Ústav pamäti národa, cez zbabelosť a podobizne a cez témy, ktoré obohatia náš slovenský jazyk.

    Takže osobne si myslím, že treba hovoriť fakticky vo faktických poznámkach. Sám som si vedomý, že fakticky k týmto veciam nehovorím, lebo som nový, ale do budúcnosti by som bol rád, keby aj ústavní činitelia na úrovni pánov podpredsedov k problému fakticky zaujímali stanoviská. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pán poslanec Martin Pado.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja už som myslel, že nebudem vystupovať k tejto téme, ale chcem sa poďakovať pánu podpredsedovi Národnej rady pánu Hortovi za jeho slová. Bol to skôr politický pohľad na mnohé problémy. A ja by som to ešte doplnil potom, pán podpredseda, ak nebudeš mať s tým problém.

    Bolo treba spomenúť ešte zriadenie jednej zdravotnej poisťovne. Bolo treba spomenúť ešte oslavu sviatku 1. mája a k tomu by bolo treba pridať ešte znovuotvorenie tuzexov a pre vás všetkých, čo máte cudziu menu, ako je slovenská, aby ste mohli vymeniť za tuzexové poukážky, tzv. bony, aby ste mali kde nakupovať. A potom sa môžeme vrátiť celkom do dôb socializmu, ale navrhoval by som len tak per partes, aby sme na území Slovenskej republiky zriadili jednu rezerváciu, jednu oázu, kde bude všetko tak, ako bolo pred rokom 1989.

    Aj mlieko za 2 koruny, aj chlieb za 7,50, ale aj rady na mandarínky, rady na iné ovocie, rady na ošatenie, odev a čokoľvek iné. Ale nebude možné z tej oázy vystúpiť, a keď tak len raz za rok. Aby ste si všetci uvedomili, vy, čo si pamätáte tú dobu, alebo čo ste si pamätali, alebo čo ste ju zažili, len ste na to zabudli, a aj vy, čo ste nezažili tú dobu, alebo ste ju zažili ako veľmi mladí ako deti, ktoré to nevnímali, pretože tie problémy nemali ony, ale ich rodičia, aby ste vedeli, o čom je vlastne reč. O čom je to dnes celý tento čas od nástupu vašej vlády. O čom je v tejto spoločnosti politický zápas. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ja by som tiež rád poďakovať pánovi podpredsedovi Hortovi za to, že nám urobil taký obraz a jasne, tak ako sa tá diskusia naozaj vyvíjala počas tých dvoch dní, o ktorej sme diskutovali.

    Viackrát tu zaznela pripomienka z radov poslancov opozície, že na rokovaní o takom dôležitom zákone nie je prítomný žiadny zástupca vlády, tobôž už vôbec nie ani pán premiér, čo si myslím, že bolo mnohokrát v predchádzajúcom období pripomienka práve vás, aj napríklad vás, pán predsedajúci. Dokonca ste neváhali mnohokrát robiť prerušenia rokovaní len preto, že sa muselo čakať na niektorého člena vlády.

    Keď dnes opozícia dá takýto návrh a takúto pripomienku, tak ako je asi vám vlastné v tejto chvíli, pretože naozaj tých 40 a viac percent vás utvrdzuje v tom, že to robíte dobre. Jednoducho vás vedie k tomu, že to ignorujete a že sa vôbec nesnažíte urobiť nápravu, tak ako to žiada rokovací poriadok.

    Dovolím si povedať ešte, pán poslanec Hort, ešte jednu skutočnosť, ktorá vojde myslím si tiež do budúcnosti v rámci tohto rokovania, a to je to, že možno po 6 rokoch, ale minimálne 4 rokoch v tejto Národnej rade predsedajúci odobral slovo v rámci faktickej poznámky poslancovi. Tiež si nepamätám, že by sa takéto niečo udialo a myslím si, že toto sú tiež veci, ktoré si, pevne verím, aj verejnosť povšimla. Ďakujem.

  • Keďže máte poznámky k riadeniu schôdze, chcem vám len pripomenúť, že toto je poslanecký návrh zákona, že unikajú vám elementárne súvislosti, pán kolega. Pevne verím, že je to iba náhoda.

    Teraz dávam slovo vo faktickej poznámke pánovi Janišovi.

  • Ďakujem za slovo. Dobrý, výstižný a obsažný príhovor podpredsedu Národnej rady. Ja z neho vytiahnem podstatu, ako som ju ja chápal a pochopil. Taký prierez obdobiami, to, čo sa udialo hlavne za posledných 8 rokov aj z pohľadu na minulosť spred 8 rokov. To, že sme sa snažili vliať dôveru v ľudí. Vliať silu a nádej ľudí, že dokážu sa sami o seba postarať, že bude lepšie, ak všetko nenechajú len na ten všemohúci najlepšie socialistický štát. Že ich vlastná aktivita je najlepšia cesta. A my sme sa snažili tých 8 rokov, keď sme boli vo vláde, pre ich aktivitu a pre ich schopnosti vytvárať priestor. Vytvárať im priestor na ich uplatnenie. Lebo čím viac slobodnejších ľudí, aktívnejších a vzdelanejších ľudí, tým lepšie pre celú modernú spoločnosť. Aj pre nás. A práve v tomto ponímaní života a slobody sme na opačných stranách barikády. Bohužiaľ, závan z minulosti, ktorý tu zavanul aj počas prerokovávania takého dôležitého zákona, ako je budúcnosť dôchodkov hlavne našich detí, zavanul ťažký závan z minulosti.

  • Slovo má pán podpredseda Hort so stanoviskom k faktickým poznámkam.

  • Ďakujem všetkým, ktorí sa vyjadrili k môjmu vystúpeniu.

    Pani kolegyňa Nachtmannová, ak vy ste to, čo som hovoril, vnímali ako osobné útoky na niekoho, tak vás poprosím, nájdite, ak som citoval, niekoho vyjadrenia. Myslím tým konkrétne aj vášho predsedu, či som povedal niečo, čo nebolo povedané. A ak tu použijem slovo zbabelosť, tak si myslím, že som to použil preto, lebo som si v stredu všimol, že to nebolo prvýkrát, keď pán premiér sa snaží takýmto spôsobom vyhnúť aj nepríjemným otázkam. Ako to robí s novinármi, to je problém ich vzájomného vzťahu, ale to, že tuto je v takýchto prípadoch opozícia bezbranná, tak nemôžeme inak nazvať ako slovom, ktoré sa na to najlepšie hodí.

    Pokiaľ ide o to vaše vyjadrenie, všetko plynie, tak ako ste to vysvetlili, tak to bolo povedané vo vzťahu k roku 1948 a toho, čo teraz sa tu ticho, ale pomaly nastoľuje.

    Viete národ, ktorý sa nepoučí zo svojej minulosti, tak si ju bude musieť prežiť ešte raz. A ja by som nebol rád svedkom toho, aby sme si to, čo sme tu zažívali za 45 rokov spolu prežili znova.

    Ja si myslím, že tí, ktorí sú pri moci okrem toho, že by mali byť trošku vizionári aj v tom, kam chceme tento národ ekonomicky dotiahnuť, tak by sa mali trošku starať viac aj o dušu národa. Ak tu bola zdevastovaná duša národa v tom, že ľuďom zabránili podnikaniu, starať sa o samých seba atď., že tu bol jeden primitívny materializmus a navyše „štát sa o vás postará“, tak liečenie tejto duše národa je výzva pre všetky generácie, ktoré prídu po tom, čo padol komunizmus. No len vy to robíte presne naopak.

    A pánovi Senkovi chcem poďakovať, že ocenil, že som hovoril po slovensky a že som nezneužil slovenčinu na vulgarizmy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, vážené kolegyne, kolegovia. Chcem vám oznámiť teda, že v rozprave vystúpili všetci prihlásení rečníci. Uzatváram rozpravu. Zároveň sa pýtam, či chce so stanoviskom k rozprave vystúpiť navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia poslanci, počas týchto dvoch dní sme si veľmi podrobne prediskutovali či už poslanci opozície, alebo koalície predkladaný ústavný zákon zo všetkých možných rovín, aj či už odborných, alebo politických.

    Chcel by som poďakovať kolegom z opozície aj zo strán KDH a SMK za to, že tento zákon podporili a že sme ho mohli predložiť s ich masívnou podporou na túto širšiu diskusiu.

    Chcel by som poďakovať aj kolegom z koalície, ktorí sa zúčastnili a pozorne si vypočuli tie argumenty a na mnohé z nich reagovali, a pevne verím v to, že do budúceho týždňa, kedy bude hlasovanie, zoberieme do úvahy veci, ktoré sú v tom zákone podstatné. Oddelíme ich od vecí, ktoré sú viac politické alebo viac ideologické a rozhodneme sa tak, ako nám káže naše svedomie. A ja pevne verím, že to bude v prospech ľudí a že to bude naozaj to rozhodnutie stáť na strane ľudí. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pýtam sa spravodajkyne, či chce zaujať stanovisko k rozprave? Nechce. Ďakujem pekne.

    Kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali program dnešnej schôdze. Prerušujem rokovanie 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Oznamujem vám, že pokračujeme v utorok o 9.00 hodine. Želám vám príjemný víkend.

  • Prerušenie rokovania o 14.44 hodine.