• Dobré ráno, vážené kolegyne, vážení kolegovia, otváram tretí rokovací deň 7. schôdze. Pátram očami v sále, či je tu pán poslanec Vestenický, ktorý by nás mal informovať – áno, je tu – o výsledku včerajšej tajnej voľby.

    Ešte predtým, kým ho poprosím, aby nás informoval o výsledku voľby, vás chcem informovať, že o ospravedlnenie na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci: pán Ľuboš Michel a pán Jozef Halecký.

  • Hlasy v sále.

  • Dobre, aj pán Gabura. Nemám ho tu napísaného, ale jasné, aj včera sme ho mali, áno, dobre, ďakujem, pani predsedníčka klubu.

    Pán poslanec Vestenický, buďte taký dobrý, informujte nás o výsledku

    voľby predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.

  • Pán predseda, dámy a páni, včera prebehla voľba tajným hlasovaním predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa. Overovatelia ma poverili oznámiť výsledok hlasovania v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 144 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 144 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky.

    Zo 144 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné a 142 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:

    - za pána Stanislava Gilana hlasovalo 0 poslancov, proti hlasovalo 102, zdržalo sa 40,

    - za pána Františka Mikloška hlasovalo 62 poslancov, proti hlasovalo 57, zdržalo sa 23,

    - za pána Ivana Petranského hlasovalo 80 poslancov, proti hlasovalo 44, hlasovania sa zdržalo 18,

    - za pána Jozefa Siváka žiadny nehlasoval, proti hlasovalo 101, hlasovania sa zdržalo 41,

    - za pána Pavla Vida nehlasoval žiaden poslanec, proti bolo 101 poslancov, hlasovania sa zdržalo 41,

    - za pána Jána Vojteka nehlasoval nikto, proti hlasovalo 102 poslancov, hlasovania sa zdržalo 40.

    Na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia teda konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa zvolený pán Ivan Petranský.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Takže konštatujeme, že sme zvolili pána Ivana Petranského za predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Ešte predtým, ako pristúpime k prvému čítaniu o návrhu zákona, vrátim sa k pánom poslancom, ktorí sú ospravedlnení. Samozrejme, zabudol som nielen na pána poslanca Gaburu, ale aj na pána poslanca Mečiara, ktorí sú, samozrejme, z rokovania schôdze ospravedlnení.

    A teraz už pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ľudmily Muškovej a Kataríny Tóthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 68/2005 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    je to tlač 160. Návrh na prerokovanie vo výboroch je pod č. 155.

    Poprosím pani poslankyňu Tóthovú. Samozrejme, ako predkladateľka môže aj ona. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj v mene pani poslankyne Muškovej, ktorá je spoluautorkou tohto legislatívneho návrhu, uviedla niekoľkými slovami návrh, ktorý máme predkladať.

    Ide, v prvom rade by som sa k legislatívnotechnickej otázke vyjadrila, ide o novelu novely. Na Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky predvčerom sme túto otázku prediskutovávali, pretože nie je obvyklé, aby sa robila novela novely. Prevažne sa vyžaduje, aby bola novela základného zákona. Lenže ide o legislatívnu úpravu účinnosti zákona, ktorý bol prijatý v minulom volebnom období a aj v minulom volebnom období príslušnou novelou, ktorú novelizujeme, bola posunutá účinnosť deregulácie nájomného v bytoch. Keďže ide o opätovné predĺženie účinnosti jedného ustanovenia zákona o cenách, v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky túto otázku sme dlho prerokúvali, ja som im vysvetlila úskalia a zložitosť, ktorá by z legislatívnej stránky musela byť uskutočnená, pokiaľ by sa novelizoval základný zákon, a po dlhšej diskusii všetci členovia legislatívnej rady dospeli k záveru a k jednoznačnému uzneseniu, že v tomto prípade je účelnejšie z legislatívnotechnickej stránky novelizovať novelu. To bude aj stanovisko, ktoré príde z Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky.

    A teraz dovoľte, aby som sa vyjadrila k obsahu. V podstate ide o veľmi známy problém, ktorý už rezonuje v našej spoločnosti dlhšie a síce otázka regulácie nájomného a jeho ďalšie predĺženie. V podstate ide tu o konflikt dvoch spoločenských záujmov. Záujmov vlastníkov na realizácii svojho vlastníckeho práva, čo je v súlade s ústavou a v záujme značného počtu, odhadom z materiálov, ktoré som dostala, má ísť asi o 60 000 prípadov, čiže takéhoto počtu nájomníkov, ktorí bona fide užívajú byt po dlhšie obdobie a bola im vzatá možnosť, ktorá bola daná všetkým užívateľom bývalých štátnych bytov, ktoré prešli do obecného vlastníctva, a síce právo odkúpiť si byt. Inými slovami povedané, táto skupina užívateľov bytov bola už raz diskriminovaná tým, že sa jej nepriznali práva, ktoré sa priznali všetkým ostatným užívateľom, resp. nájomníkom bytov. Konflikt týchto dvoch spoločenských záujmov treba riešiť veľmi citlivo. Bývalá vládna koalícia, t. j. obdobie vlády Mikuláša Dzurindu, na základe analýzy zistila, že urobenie deregulácie v situácii, keď nie je vytvorený trh s bytmi, by bol silný sociálny zásah do značnej skupiny nájomníkov a z toho dôvodu bola odložená deregulácia nájomného.

    Pán poslanec, neusmievajte sa, mám záznamy z výboru pre sociálne veci za minulé vládne obdobie, máme novelu, ktorá jasne preukazuje, že tento parlament sa zhodol na tom, aj záznamy sú, tesnozáznamy, že toto bol základný dôvod.

    Vlastníci týchto bytov argumentujú tým, že majú obmedzenú realizáciu vlastníctva. Dovoľte, aby som sa obrátila na znenie ústavy a uviedla, že čl. 20 ústavy ods. 3 jasne hovorí, že vlastníctvo zaväzuje. Čiže nie je to neobmedzené vlastníctvo. A ďalej sa uvádza: „Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom.“ Opakujem, nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Pýtam sa, je nájomný pomer, ktorý je lege artis, chránený zákonom. Je. Je tu všeobecný, tiež tu je aj všeobecný záujem? Hovorím, že áno. Zrejme budú aj opačné názory. Pre tých by som chcela citovať z nálezu Ústavného súdu, kde je práve k tejto otázke stanovisko. Totiž vlastníci hlavne reštituovaných domov sa ohradzujú tým, že v prípade predĺženia regulácie nájomného obrátia sa na Ústavný súd.

    Nuž, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prečítam vám v tejto otázke, aké stanovisko vydal vo svojom náleze č. PLUS 26/00 zo 4. 4. 2002 pri riešení návrhu prokurátora na zrušenie povinnosti predať nájomníkom byty. Totiž, generálny prokurátor sa obrátil na Ústavný súd a namietal, že ide o obmedzenie vlastníctva, ak sa vlastníkom neumožní predať byt tomu záujemcovi, ktorému chcú, ale zákon im ukladá povinnosť predať tento byt nájomcovi, ktorý býva za cenu, ktorú stanovila príslušná vyhláška.

    A Ústavný súd uviedol, citujem: „Navrhovateľ, t. j. generálny prokurátor, áno, neberie do úvahy špecifickú povahu bývania. Pardon, ešte raz. „Navrhovateľ neberie do úvahy špecifickú povahu bývania, ktoré ako jedna zo základných potrieb má svoju nezastupiteľnú hodnotu. Riešenie bytových potrieb občanov je síce záujmom súkromným, ale aj verejným, a v tomto štádiu prechod na trhové prostredie i bez rizika sociálnych otrasov nemožno ponechať živelnému pôsobeniu trhu. Preto musí byť trh s bytmi aspoň do vybudovania fungujúceho trhového prostredia štátom usmerňovaný.“ Opakujem: „Preto musí byť trh s bytmi aspoň do vybudovania fungujúceho trhového prostredia štátom usmerňovaný.“

    Je vytvorené trhové prostredie? Nie je, vážení. Čiže, názor Ústavného súdu je tu jednoznačne uvedený, že nemôže. Preto musí byť, to je názor Ústavného súdu, trh s bytmi aspoň do vybudovania fungujúceho trhového prostredia štátom usmerňovaný.

    Tohto sa držíme s pani predkladateľkou poslankyňou Muškovou aj v predkladacej správe. Jednoznačne argumentujeme, že existuje tu verejný záujem na ochrane, resp. regulovanie nájomného. Zastávame stanovisko, že vyhláška, ktorá určuje strop nájomného, je predpis, ktorý možno novelizovať so zdvihnutím, určitým zdvihnutím stropu nájomného, aby aj vlastníci bytov dostali väčší finančný balík na údržbu nehnuteľnosti, ale v súčasnosti v žiadnom prípade nemožno uskutočniť od 1. júla 2007 dereguláciu.

    S pani poslankyňou Muškovou navrhujeme odsunutie účinnosti na 3 roky. Niektorí poslanci vyjadrili stanovisko, že by súhlasili s týmto legislatívnym návrhom, ak by táto lehota bola o niečo skrátená.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, keď bude legislatívny návrh v druhom čítaní, je tu možnosť dať pozmeňujúci návrh na takú lehotu odsunu účinnosti tohto legislatívneho návrhu, na ktorej by sa tento parlament mohol vzájomne zhodnúť.

    Máme množstvo listov, ktoré podporujú tento legislatívny návrh. Máme veľa prípadov, kde nájomníci poukazujú na to, že bývalé nájomné zmluvy niektorí vlastníci, ktorí sú už tretí, štvrtí v poradí, nechcú uznávať a trvajú na nových nájomných zmluvách a ďalšie problémy, ktoré sú v praxi.

    Ďalej si myslím, že tento parlament môže vyzvať vládu, aby urýchlene prijala kroky na riešenie a vytvorenie takého prostredia, ktoré uľahčí a zmierni dosahy pre tých nájomníkov, ktorí, opakujem, už raz boli diskriminovaní tým, že si nemohli odkúpiť byty a ktorí väčšinou sú sociálne v takej situácii, že by deregulované nájomné neuniesli.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja verím že tento legislatívny návrh nájde u vás odozvu. Verím, že určitý sociálny aspekt hlavne u poslancov vládnej koalície, pretože aj ústava hovorí, že aj trhové hospodárstvo má byť sociálne orientované, to znamená, aj trh s bytmi má mať svoj sociálny aspekt, že nájde plnú podporu.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Spravodajcom gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu je pán poslanec Mikuš. Dávam vám slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350 o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslankýň Národnej rady pani Ľudmily Muškovej a pani profesorky Kataríny Tóthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 68/2005 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 160, aby som vystúpil ako spravodajca národného výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred začiatkom schôdze, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.

    Konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku. Závažnú problematiku, zvanú deregulácia nájomného reštituovaných bytov. Ako už bolo povedané v slove predkladateľky, ide tu naozaj o konflikt dvoch spoločenských záujmov, ktoré treba citlivo riešiť. Na jednej strane sú to vlastnícke práva a ide o majetok, a na druhej strane ide možno o ľudské osudy. Chcem teda, aby sme okrem ľudských dôvodov si ešte uvedomili aj to, čo tu bolo zdôraznené, a to je stanovisko Ústavného súdu, ktoré zdôvodňuje hodnotu bývania ako fenoménu nevyhnutne potrebného pre ďalší rozvoj spoločnosti, pre ďalší rozvoj základnej bunky spoločnosti, a to je rodina. A aby sme si uvedomili aj to, že vlastne neexistuje zatiaľ trh s bytmi. Ja, ako poslanec vnímam teraz to, čo je tu predkladané ako potrebu, aby si silní a úspešní uvedomili aj potreby iných, ktorí nie sú takí úspešní a ani nie materiálne takí silní.

    Vnímam vystúpenie pani poslankyne Tóthovej ako morálny apel na všetkých tých, ktorí sedia v tejto snemovni. Preto podporujem to, čo predkladá.

    Na druhej strane si uvedomujem, že naozaj treba veľmi citlivo pristupovať k vlastníckym právam a hľadať mechanizmy, ktoré tieto vlastnícke práva zásadným spôsobom neobmedzia.

    Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne sa prihlásila pani poslankyňa Radičová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, nik nespochybňuje, že problém regulácie či deregulácie nájomného v ostávajúcich obecných podnikových, a ešte tam bolo v reštituovaných bytoch, je vážny problém. Skúsenosti bývalej vlády môžem zhrnúť do vety: pokus riešiť tento problém posunom nevyšiel. Nestačí. Dávali sme šancu tiež posunom, vytvorením prechodného obdobia, aby sa našlo zodpovedné riešenie tejto témy. Ukázalo sa, že vytvorenie ďalšieho časového priestoru samé osebe neviedlo k posunu riešenia, neviedlo k vyriešeniu daného problému.

    Hovoríme pritom o dvoch cieľových skupinách. Na jednej strane, bez diskusie, práva nájomcov bytov a nájomníkov. Vlastníci na jednej strane, na druhej strane tí, ktorí mali podpísané isté typy zmlúv s rôznymi subjektmi, ktoré sa menili, ocitli sa tiež v právnej neistote a podobne. Áno, máme tu 2 cieľové skupiny, ktoré nie vlastnou vinou sa ocitli navzájom vo veľmi problémovej situácii.

    Faktom zostáva, že ani jedna z týchto cieľových skupín nie je v polohe ublíženého a toho, ktorý získava, a naopak. Pretože i medzi tými, ktorým sa po dlhých, dlhých rokoch vrátilo ich oprávnené vlastníctvo, zďaleka nie sú len a len takí, ktorí majú dostatočný kapitál alebo môžeme ich zaradiť medzi majetných, ktorí sú schopní bez problémov spravovať toto svoje nové vlastníctvo. Často sú to ľudia, ktorí sú na tom v úvodzovkách „majetkovo a finančne úplne rovnako“ ako časť na opačnej strane, teda nájomcov bytov.

    Práve preto je ten problém taký citlivý, pretože máme hľadať spravodlivé riešenie pre 2 typy práv. Na jednej strane právo vlastníkov, na druhej strane právo tých, ktorí tieto byty obývajú.

    Vychádzajúc z potreby ochrany súkromného vlastníctva, jednoznačne podporujeme dereguláciu nájomného v reštituovaných a obecných bytoch. V opačnom prípade považujeme za povinnosť štátu odškodniť vlastníkov bytových domov, ktorým je vplyvom regulácie zo strany štátu znemožnené vyberať za užívanie ich majetku trhové nájomné. Toto ústavné právo bolo v prípadoch z Českej republiky a Poľska potvrdené aj Európskym súdom pre ľudské práva.

    V Čechách, keď už hovorím tento príklad, dochádzalo k postupnej deregulácii cien nájomného na základe vzorca, ktorý zohľadňoval cenový vývoj, infláciu za predchádzajúci rok a veľkosť mesta, resp. obce. Takýmto spôsobom došlo k postupnej úprave cien nájmu smerom k trhovému nájomnému, problém regulácie sa tým však dosiaľ nepodarilo vyriešiť. Iné príklady, ktoré sa zaoberali týmto problémom. Na Novom Zélande, v jednej z najliberálnejších ekonomík sveta, zaviedli systém poukážok na bývanie, na základe ktorých štát nízko príjmovým rodinám hradí určitú časť rozdielu medzi ich príjmom a trhovým nájomným. Obdobný spôsob aplikujú vo Veľkej Británii a v USA. Cieľom je, aby sa rodiny s nízkymi príjmami mohli uplatniť na bytovom trhu, a preto sa poukážky používajú na všetky formy zabezpečenia bývania, nájomné, úhrada hypoték atď., no nemôžu slúžiť na iný účel.

    U nás nie je použitie príspevku na bývanie takto špecifikované. Čo navrhujeme, aby sme sa zamysleli a skúsili naozaj ten problém len neodsunúť, ale naozaj vyriešiť. Keďže problém bývania je lokálnym problémom, hovorím o decentralizácii, pričom mestá a obce majú v rukách všetky potrebné nástroje na jeho riešenie, vlastnícke práva k pozemkom, územné plánovanie, prístup k dotáciám a lacným úverom zo Štátneho fondu rozvoja bývania, pri rešpektovaní princípov decentralizácie je zrejmé, že aj regulácia ceny nájmu by mala byť v rukách samosprávy. Tá by mala venovať osobitnú pozornosť riešeniu tejto situácie, a to diferencovane podľa miestnych potrieb a podmienok. Úlohou štátu je vytvoriť pre riešenie na lokálnej úrovni len rámcové podmienky typu ako dotácie na výstavbu sociálnych bytov, úhrada úrokov na hypotéky, bonifikácia stavebného sporenia, či iné formy možného odškodnenia. Treba pripomenúť, že mestá počas ostatných rokov nevenovali dostatočnú pozornosť riešeniu problému bývania, a pokiaľ nebude vytvorený mechanizmus zo strany zákonodarcu, predpokladáme, že ani nebudú hľadať systémové riešenia.

    Váš návrh, pani poslankyňa, spolu s pani poslankyňou Muškovou im na to totiž týmto vytvára všetky predpoklady. Osobitne by sa mala venovať pozornosť riešeniu tejto situácii na úrovni miest, ktorých sa to najviac týka. Je to Bratislava, Košice, Banská Bystrica. Tieto mestá by mali mať jasnú bytovú politiku a podľa možnosti by sa mali snažiť ponechať dotknuté nájomné byty v bytovom fonde mesta. Vymedzenie účelu cez územný plán a nedovoliť vlastníkom ich transformáciu na nebytové, prípadne kancelárske priestory. Mestá však vo svojich všeobecne záväzných nariadeniach nemôžu nariaďovať obmedzenie výkonu vlastníckych práv, pokiaľ na to nie sú splnomocnené zákonom.

    Preto navrhujeme, aby sme predloženú novelu posunuli do druhého čítania a aby sme zvážili a doplnili predkladaný návrh o mechanizmy, ktoré zabezpečia naozaj uskutočnenie realizácie daného problému. Preto navrhujeme, aby do druhého čítania v rámci pozmeňujúceho návrhu bola navrhnutá regulácia cien nájmu a isté predĺženie, napríklad maximálne na 3 roky, pričom jej detaily, tejto regulácie, si upravia mestá a obce svojimi všeobecne záväznými nariadeniami.

    Do zákona o cenách sa dá v záujme ochrany vlastníkov, lebo toto by ochraňovalo nájomcov, v záujme ochrany vlastníkov zakomponovať aj určité minimálne zvýšenie cien nájmu, napríklad podľa českého modelu alebo istá forma odškodnenia.

    Ďakujem vám za pozornosť a som presvedčená, že v ďalších diskusiách medzi prvým a druhým čítaním sa nám podarí nájsť riešenie, ktoré problém nebude len posúvať s otvoreným koncom, ale ho dokáže posunúť k vyriešenému koncu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne, pán poslanec Gyurovszky. Predpokladám, že faktická poznámka. Nie. Procedurálny návrh? Procedurálny návrh? Poprosím vás potom. S faktickými poznámkami pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Miššík a pán poslanec Rafaj. Končím možnosť faktických poznámok.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcela len doplniť a podporiť pani poslankyňu Radičovú, pani poslankyňa spomínala aj rozhodnutia štrasburského súdu. Ja by som si dovolila odcitovať z rozsudkov Hutten-Czapska proti Poľsku, kde pani Hutten--Czapska vyhrala tento spor. Pre ozrejmenie, tá poľská regulácia nájomného neumožňovala ani pokrytie nákladov na údržbu týchto nehnuteľností. V tejto súvislosti štrasburský súd na jednej strane priznáva štátom právo tam, kde je nedostatok bytov, regulovať určitou mierou nájomné, ale v rámci poľského systému, ktorý na jednej strane reguloval tak nájomné, že neumožnil ani pokryť náklady na údržbu a na druhej strane neobsahoval žiadne možnosti kompenzácie tejto straty vlastníkom, konštatoval, a tu si dovolím odcitovať: „Právna úprava má na jednej strane zaistiť ochranu vlastníckeho práva vlastníkov, na druhej strane zachovať sociálne práva nájomcov, často zraniteľných osôb. Ale legitímne záujmy spoločnosti vyžadujú v takýchto situáciách spravodlivé rozloženie sociálneho aj finančného bremena spojeného s transformáciou a reformou bytového hospodárstva v zemi.“ Toto bremeno nemôže byť, ako to bolo v prejednávanej veci uvalené len na konkrétnu sociálnu skupinu, akokoľvek sú dôležité záujmy druhej skupiny alebo spoločnosti ako celku. Preto podporujem návrh pani poslankyne Radičovej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Miššík, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja tiež chcem podporiť tie názory pani poslankyne Radičovej, ale snáď ešte na zdôraznenie by som chcel povedať jednu vec. V tomto návrhu zákona sa navrhuje znova odklad o 3 roky výkonu tých vlastníckych práv, ktoré aj v zmysle ústavy patria vlastníkom. Myslím si, že už raz to bolo predložené a znova sa dostávame k trojročnému obdobiu, ktoré, keď skončí, čo nastane. Zopakuje sa tento stav ďalej a ja toto nazývam ako právnu neistotu. Skôr si myslím, že toto je až taký problém, ktorý zasahuje do ústavných práv ľudí, to znamená, či by sme nemali ambíciu to upraviť možno aj ústavným zákonom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Rafaj.

  • Ďakujem za slovo. Ja si myslím, že návrh pani poslankýň na preklenovacie obdobie 3 roky bude podľa mojich informácií a aj snáh poslaneckého klubu SNS skrátený približne na 1 rok, pretože ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja pripravuje nový zákon o nájomných vzťahoch v nájomnom bytovom fonde, ktorý v nadväznosti na ďalšie zákony, ako tu bolo povedané, napríklad zákona o cenách, by mal vyriešiť tento problém, a preto, že by nám vznikla od doby účinnosti 1. júla do predpokladanej doby platnosti od 1. 1. 2008 polročná legislatívna diera, tak podporím váš návrh, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, chcete reagovať na faktické poznámky? Pani poslankyňa Radičová. Pani navrhovateľka, chvíľočku vás poprosím. Chcete? Nie. Dobre.

    Takže teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, pretože pani poslankyňa Radičová bola prihlásená písomne. Ústne pán poslanec Lipšic a pán poslanec Gyurovszky. Končím možnosť ... Ešte? Nech sa páči. Pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Kužma. Končím teraz možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, ako už spomenuli moji predrečníci, ide o mimoriadne vážnu tému, ktorá má viacero aspektov, jednak aspekt právny, a v tomto prípade aj ústavnoprávny, a jednak aspekt vecný. Budem sa im venovať v tomto poradí, a potom by som navrhol aj určité riešenie, lebo dá sa ľahko kritizovať, ťažké je niečo vytvárať, a preto si myslím, že je našou povinnosťou nájsť aj schodné riešenie.

    Ten ústavnoprávny aspekt tu už bol pomenovaný. Pani kolegyňa Tóthová síce citovala nález Ústavného súdu, ale v inej veci. Ústavný súd sa zatiaľ reguláciou nájomného nezaoberal, slovenský Ústavný súd. Zaoberal sa ňou český Ústavný súd, dokonca trikrát. Posledné rozhodnutie českého Ústavného súdu pri rovnakej ústavnej úprave a podobnej zákonnej úprave bolo vyhlásené pod spisovou značkou PL ÚS 2/03 a ja by som si z neho dovolil zacitovať. Aby som nebol postihnutý za jazykový zákon, tak sa budem snažiť to nejako rýchlo prekladať z češtiny. Je to zaujímavý nález, znovu zdôrazňujem, že ide o v protiklade položené dve práva, medzi ktorými je potrebné nájsť rovnováhu: „Ústavný súd dospel k záveru, že ochrana nájomcov je súčasťou nášho právneho poriadku na základe medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách. Právo nájomcov na určitú ochranu, ako vyplýva z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Melacher a ostatní proti Rakúsku, korešponduje aj povinnosť prenajímateľov, teda vlastníkov strpieť zavedenie regulácie, ale len za podmienky, keď je daný rozumný, opodstatnený vzťah proporcionality medzi použitými prostriedkami a sledovanými cieľmi.“

    Tento princíp pri českej ústavnej úprave a zákonnej úprave bol porušený, pretože pri riešení disproporcie medzi ochranou nájomníkov a ochranou vlastníctva bola vyhláška, česká vyhláška, postavená príliš jednostranne, keď nebrala do úvahy „proces deštrukcie vlastníckeho práva po februári 1948 v oblasti hospodárenia s bytmi. Daný stav vyžadoval odstránenie diskriminácie vlastníkov bytových domov tak, aby bolo naplnené ich právo na pokojné užívanie majetku v zmysle čl. 1 Dodatkového protokolu k dohovoru, ako i právo zakotvené v čl. 11 ods. 1 listiny, čo sa však nestalo a dotknutej kategórii vlastníkov sú nielen upierané niektoré z podstatných oprávnení tvoriacich obsah ich vlastníckeho práva, ale navyše sú vmanévrovaní do situácie, kde v celom rade prípadov sú nútení dotovať to, čo sa Ústavnému súdu javilo ako vec celospoločenskej povahy a zodpovednosti, teda ako bremeno, ktorého odstránenie nie je v silách len určitej sociálnej skupiny a ktorého závažnosť a povaha vyžaduje skutočne zodpovedný a vyvážený prístup i zo strany štátu a celej spoločnosti“.

    Ešte jeden citát z tohto rozhodnutia: „Podľa Ústavného súdu je síce možné v transformačnom období vytvoriť pre doterajšie užívacie vzťahy (lebo predtým nešlo o nájomné vzťahy, ale užívacie vzťahy, pred rokom 1989), stav 10-ročnej právnej istoty, ale tieto dôvody v súčasnej dobe strácajú na sile, najmä pokiaľ nejde o samotnú existenciu nájomného vzťahu, ale o reguláciu nájomného. Vlastníctvo nájomných bytov je tiež vlastníctvom, a preto nemôže byť trvalo vyňaté z pravidelného právneho režimu a podriadené režimu zvláštnemu, pokiaľ pre to nie sú závažné dôvody. Skoršie okolnosti boli zreteľa hodné, ale súčasné obmedzenie prenajímateľov nie je možné ďalej udržiavať, a to ani v prípade, ak by bola zvolená zodpovedajúca forma regulácie cestou zákona“, lebo tu išlo o podzákonný právny predpis.

    To je judikát Ústavného súdu v zásade v rovnakej právnej situácii, pretože listinu máme rovnakú a ochrana vlastníckeho práva je formulovaná identicky. Čiže ústavnoprávne je potrebné to riešiť v rovnováhe, to znamená, môžeme chrániť nájomcov aj reguláciou nájomného, ale nemôže to byť jednostranné v tom, že práva vlastníkov – a vlastníctvo je jedno zo základných práv, ústavných práv – nie sú chránené, takpovediac, vôbec. Proste je potrebné smerovať k nejakému rovnovážnemu a teda spravodlivému stavu.

    Myslím, že tento návrh zákona je príliš široký na to, aby dal tieto dve práva do spravodlivej rovnováhy. Je to viditeľné aj z toho, že vo vecnej rovine sa, samozrejme, regulácia týka množstva ľudí, ktorí sú v sociálnej núdzi. Ale nielen. Máme reštituované domy vo veľkých mestách, ktoré vlastnia staršie osoby, ale v ktorých sú nájomcovia mladí ľudia, na ktorých prešiel nájom bytu, dobre zarábajúci mladí ľudia vo veľkých bytoch, a majú regulované nájomné. To asi nie je spravodlivé. To asi nie je rovnovážne. Preto si myslím, že solidárne riešenie by bolo, keby sa to bremeno neprenášalo čisto na vlastníkov, ale riešil ho štát tým, že adresne bude pomáhať práve tým nájomcom, ktorí sú v núdzi. Je ľahké povedať, že my to prenesieme na vlastníkov a oni zaplatia účet. Ale je to riešenie aj spravodlivé? Najmä v situácii, keď v regulovaných bytoch nie sú len ľudia v sociálnej núdzi. Opakujem ešte raz, určite mnohí poznáte prípady, kde ten prechod nájmu spôsobil, že tam žijú mladí ľudia, ktorí dobre zarábajú a majú regulované nájomné. To nie je úplne v poriadku.

    Osobitný problém, ktorý by som ja navrhol potom v druhom čítaní riešiť, sú takzvané podnikové byty. A to je vážny problém. A poznáte to viacerí. To sú „tatrovácke“ byty v Bánovciach, to je TAZ v Trnave, to je Saratovská ul. v Bratislave. No tak „atómka“, dobre. O aké byty išlo? Išlo o byty, ktoré boli privatizované počas pomerne divokej privatizácie v rámci privatizácie štátnych podnikov a noví nadobúdatelia nemali povinnosť tieto byty odpredať nájomcom. A tam, si myslím, že by bolo nespravodlivé, keby sme dnes deregulovali nájomné.

    A preto mám návrh potom v druhom čítaní, podľa ktorého by sa regulácia práve mala dotýkať týchto bývalých podnikových bytov. Ten návrh by riešil situáciu stoviek rodín, ktorým bolo znemožnené odkúpiť si byty obhospodarované bývalými štátnymi podnikmi. Prijatím zákona o vlastníctve bytov bolo zakotvené právo nájomcu požiadať o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva za regulovanú cenu, určenú v § 18 zákona o vlastníctve bytov v prípadoch, ak sa byt prevádza do vlastníctva doterajšieho nájomcu. Ale tieto byty tým, že boli privatizované, nepodliehali režimu tohto zákona. Považujem za správne, aby nájomcovia bytov bývalých štátnych podnikov, z ktorých mnohí museli za pridelenie bytu odpracovať v štátnom podniku predpísaný počet rokov, neboli znevýhodňovaní chybami, ktoré sa vyskytli pri privatizácii štátnych podnikov. A to ide o stovky prípadov a v mnohých prípadoch tam pokračujú súdne konania, to je tiež prípad Bánoviec a to je asi aj prípad Trnavy.

    Takže myslím, že ide o vážnu tému a je fajn, že bola na rokovaní parlamentu nastolená. Ale myslím si, že návrh, ktorý bol predložený, nie je úplne komplexný a zasahuje aj skupinu nájomníkov, ktorí takúto pomoc, ale nie od štátu, od vlastníkov bytových domov nepotrebujú. Preto by som privítal, keby sa aj pani kolegyňa Tóthová vyjadrila potom po skončení rozpravy, do akej miery sú navrhovatelia prístupní v druhom čítaní diskusii o rozsahu, nielen o časovej lehote, to sa mi zdá byť možno nie je ten najpodstatnejší problém, ale aj o rozsahu návrhu novely, ale aj prístupní diskusii o tom, aby vláda bola zaviazaná v nejakom čase prísť so systémovým riešením, lebo dohodneme sa zrejme všetci, že toto nie je systémové riešenie.

    A parlament by mal v tomto tlačiť vládu k tomu, aby so systémovým riešením prišla, pretože by nebolo dobré, keby sme sa znovu zišli o tri roky a mali rovnaký návrh, ktorý to posunie o ďalšie tri roky. To, si myslím, že už by bol problém. Navyše, tým, že tento návrh zákona pravdepodobne bude predmetom skúmania Ústavného súdu, pretože bude napadnutý, predpokladám, vlastníkmi bytových domov, tak by sme sa mali vyvarovať pred tým, alebo mali by sme sa snažiť dať do zákona ustanovenia, alebo ho formulovať tak, aby jeho ústavnosť alebo riziko jeho napadnutia, úspešného napadnutia na Ústavnom súde bolo minimalizované.

    Takže, toľko z mojej strany a ja verím, že táto téma, ktorá je mimoriadne dôležitá, bude diskutovaná najmä z pohľadu odborného v pléne a ja sa veľmi na takúto diskusiu teším. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Kahanec. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Z uvedeného, čo predniesol pán poslanec Lipšic, tak isto vyplynulo, ako aj z predchádzajúcich príspevkov, že je to otázka mimoriadne citlivá, nie je jednoduchá a nedá sa riešiť nejakým zjednodušeným, nekomplexným a nesystémovým riešením. Vyplýva z toho, že je potrebné fakt riešiť niektoré veci principiálne. A principiálne riešenie spočíva v tom, ktoré tu už takisto zaznelo aj v iných návrhoch, aby sme pomohli tým, ktorí sú naozaj v núdzi. A že sú tam dve skupiny ľudí, ktorým môže byť ubližované a obidve skupiny by mali dosiahnuť svoju spravodlivosť. Jednak sú to nájomníci v ťažkej sociálnej situácii, ktorí sú v núdzi, a jednak sú to aj vlastníci, ktorým sa upiera právo na vlastníctvo, a sú aj takí, ktorí – tiež to tu bolo spomenuté – nemajú dostatok finančných prostriedkov a sú v podobnej situácii.

    Navyše, by sa mali riešiť aj tie byty, ktoré spomínal pán poslanec. Boli to byty podnikové, pre ktoré by mali platiť rovnaké pravidlá napriek tomu, že sa udiali veci, ktoré tu už boli spomenuté. Preto sa pripájam k návrhom, ktoré tu už zazneli aj od pána poslanca Lipšica, aj predtým od pani poslankyne Radičovej, aby sa táto otázka doplnila a doriešila v predloženom návrhu zákona tak, aby to bolo systémové a komplexné riešenie, ktoré by riešilo predovšetkým adresnosť pomoci ľuďom v núdzi, a nie iba paušálne odsunutie deregulovaného nájomného.

    Ďakujem pekne.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Teraz vystúpi pán poslanec Gyurovszky a pripraví sa pani poslankyňa Mušková.

  • Vážený predsedajúci, dámy a páni, všetci sa zhodneme, že ide o problém, ktorý je potrebné nejakým spôsobom riešiť a trošku sa vrátim do obdobia, keď vznikla tá novela, ktorú teraz budeme novelizovať. To znamená, že asi pred takými dvomi rokmi, keď sa vláda rozhodla, že zruší dereguláciu v týchto bytoch, konkrétne ide asi o 3 tisíc alebo 6 tisíc bytov v dvoch kategóriách, jednak reštituované byty a podnikové byty, v ostatných bytoch, ktoré boli odpredané, samozrejme, alebo vystavané nanovo, takáto regulácia už neexistuje, to znamená, že situácia nie je až taká hrozivá ako v Českej republike, kde tých bytov je asi 750 tisíc.

    U nás ten problém je, samozrejme, menší. Vtedy potom vo výbore pre sociálne veci a bývanie vzniklo riešenie, resp. bolo navrhnuté riešenie, že urobme prechodné obdobie dvoch rokov, počas ktorého obce alebo mestá, kde sa takéto byty nachádzajú, dostanú možnosť vypracovať projekty a podať na ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja návrh na výstavbu nájomného bývania, či už sociálneho pre sociálne odkázaných v týchto bytoch, alebo bežného štandardného nájomného bývania.

    Niektoré obce a mestá takúto možnosť aj využili, my sme ich uprednostnili v tom čase, avšak niektoré, a musím povedať, že väčšina týchto bytov nebola postavená pre nezáujem obcí. To znamená, že je evidentné a je to dnes možné konštatovať, že tento spôsob riešenia nepriniesol ten efekt, ktorý sa od neho očakával pred dvomi rokmi. To znamená, že ak by došlo len k predĺženiu tohto obdobia, tak je s veľkou pravdepodobnosťou možné povedať, že by sa tento problém nevyriešil ani do troch rokov. Lebo jednoducho niektoré obce tú možnosť, ktorá im bola daná, nevyužili a zrejme ju nevyužijú.

    Základná myšlienka bola v tom, že ak sa končí deregulácia, aby tí ľudia mali kde bývať, toto bol zmysel toho dvojročného odkladu, ktorý bol vtedy prijatý. To znamená, že je evidentné, že len touto novelou, ako je navrhnutá, by sa tento problém nevyriešil. A predtým, než budem hovoriť o tom, čo by sme mohli navrhnúť v druhom čítaní, samozrejme, závisí náš postoj od toho, či teda predkladatelia sú prístupní diskusiám o podstatnom rozšírení alebo proste o zmene tejto novely, alebo ak nie, tak, samozrejme, situácia je iná, ale pochopil som to tak, že asi áno.

    Ako som povedal, bolo to povedané viacerými, ide o dva druhy bytov, o reštituované byty a o byty v bývalom podnikovom vlastníctve, ktoré boli sprivatizované. Určite, bývanie je vecou, pri ktorej sa štát môže rozhodnúť, že je v jeho verejnom záujme, aby v niektorých častiach toto bolo regulované.

    Na druhej strane ústava tiež hovorí o tom, že vlastnícke práva môžu byť obmedzované iba na základe zákona a za primeranú náhradu. To znamená, ak chceme tento stav dlhodobo udržiavať – čím nie som si úplne istý, či chceme tento stav dlhodobo udržiavať – v tom prípade by mal štát, bolo by korektné, ak by aj na základe rozhodnutia súdu pre ľudské práva povedal, že dobre, je naším záujmom, aby v týchto bytoch bývali títo ľudia za túto a túto cenu, ale s prihliadnutím aj na vlastnícke práva je potrebné stanoviť oprávnené náklady plus minimálny zisk, aby jednoducho tie byty neschátrali a, samozrejme, ani budovy neschátrali. To znamená, že toto by bola jedna možnosť, ktorá by riešila tú časť problému, ak sa nepostavia nové byty.

    Druhá časť problému však je, že tento stav zrejme nie je možné donekonečna takto udržiavať. Nemôžeme podporovať situáciu, aby na obdobie 15 – 20, možno 30 rokov boli byty, kde je regulované nájomné. Je potrebné, a s týmto riešením zrejme musí prísť ministerstvo výstavby, ak teda obce nie sú ochotné alebo schopné postaviť dostatok náhradných bytov pre týchto ľudí, aby to teda urobil nejakým iným spôsobom možno štát, možno štátom založená organizácia, ale, aby tie byty boli fyzicky postavené. Týmto spôsobom tie byty fyzicky postavené zrejme nebudú. No a práve regulácia nájomného sťažuje vytvorenie plnohodnotného trhu s bytmi.

    To znamená, že nemôžeme, ak teda chceme prispieť k tomu, aby bol vytvorený trh s bytmi plnohodnotný, naším cieľom by malo byť reguláciu nájomného, reguláciu nájmu zrušiť alebo obmedziť jej pôsobenie. A to je možné tými dvomi spôsobmi, ako som povedal, jednak rozložením nákladov medzi vlastníkom bytu a štátom, ktorý chce regulovať byty, a jednak vytvorením podmienok na vystavenie dostatku bytov pre tých, ktorí bývajú v týchto bytoch.

    Takže postoj Strany maďarskej koalície bude závisieť teraz, samozrejme, od toho, či predkladatelia, predkladateľky pripúšťajú možnosť diskusie o týchto návrhoch v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne.

  • Pokračovať v rozprave bude pani poslankyňa Mušková. Pripraví sa pán poslanec Kužma.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložená novela zákona vyvolala búrlivú diskusiu. Táto diskusia – ďakujem všetkým, ktorí vystúpili – sa skutočne vedie v odbornom tóne, pretože táto problematika si vyžaduje tento pohľad. Vidíme z vystúpení, že tento problém je veľmi komplikovaný a vyžaduje si odborné riešenie.

    Uvedomovala si to aj minulá vláda, a preto posunula termín deregulácie na jún tohto roku s tým ale, že sa v podstate do tohto obdobia nič neudialo. Ak by sa nechala táto právna úprava, ako teraz je, teda s tým, že sa od júla dereguluje prostredie, dostaneme sa do situácie – ako tu už bolo viacej citovaných vynesení stanovísk ústavných súdov –, do ktorej sa dostala Česká republika a ja si dovolím tiež zacitovať.

    Ústavný súd o deregulácii sa vyjadril, že: „Jednostranne zvýšiť nájomné prenajímateľa nebudú môcť, pretože ...“ (to u nás nastala táto situácia). Že nie je možné spochybňovať vnímanie naliehavosti systémového riešenia problematiky, povedal Ústavný súd svojím nálezom č. 231/2001, že „opatrenia smerujúce k regulácii nájomného sa nedajú považovať za formálne ani faktické vyvlastnenie, pretože nejde ani k prevodu majetku sťažovateľov, ani k pozbaveniu práva ho užívať, prenajímať alebo predávať. Napadnuté opatrenie, ktoré ich nepochybne zbavilo časti výnosu ich majetku, je možné chápať ako kontrolu užívania tohto majetku.“

    Totižto druhý ods. v čl. 1 dodatkového protokolu č. 1 poskytuje štátom právo prijímať takéto zákony, ktoré považuje za nevyhnutné ku kontrole užívania majetku v súlade s verejným záujmom. Také zákony sú obzvlášť potrebné a obvyklé v oblasti bývania, ktoré v moderných spoločnostiach sa stávajú ústrednou otázkou sociálnej a hospodárskej politiky.

    Je samozrejmé, že keď my odďaľujeme termín deregulácie, nechránime len nájomcov, ale chránime aj prenajímateľov, teda majiteľov, pretože je dôležité spravodlivé nastavenie výšky nájomného tak, aby umožňovalo dosahovať prenajímateľom zisk a kryť ich výdavky, aby kvôli regulácii nájomného nemuseli vykrývať straty z vlastných finančných zdrojov. K tomuto sa aj práve vyjadril súd pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý vôbec nespochybnil regulovanie, ba práve ho uvítal, ale, samozrejme, nesmie to byť na úkor majiteľov.

    Zákon, o ktorom vlastne predpokladáme, že bude prijatý na základe nášho predĺženia, verím, že bude prijatý skôr, ako to tu už vyhlásili páni poslanci, že budú iniciovať, predpokladám, že aj uznesenie pri druhom čítaní bude, kde budeme apelovať na vládu, aby sa čím skôr zaoberala týmto problémom, a nie do troch rokov, prípadne do dvoch, do jedného roka prijala zákon, ktorý bude riešiť túto problematiku.

    Vieme, že ak by teda táto deregulácia nastala, nastáva právne vákuum, pretože práve Občiansky zákonník v § 696 ods. 1 predpokladá takúto právnu úpravu, a preto veľmi chcem pekne poprosiť všetkých pánov poslancov, ktorým záleží na tom, aby nenastal právny chaos od 1. júla, aby prijali tento náš návrh v prvom čítaní. Nebránime sa, samozrejme – ja predpokladám, že pani poslankyňa povie to isté čo ja –, že sa nebránime pozmeňujúcim návrhom, ale ide predovšetkým o ten zákon, na ktorý sa odvoláva práve Občiansky zákonník, ktorý bude musieť pripraviť ministerstvo a s ktorým sa počíta v legislatívnom pláne vlády.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne. V tejto súvislosti, čo hovorila pani poslankyňa Mušková, mi napadol jeden úplne iný problém, ale súvisí to, samozrejme, s týmito domami, resp. bytmi, o ktorom sa doteraz nehovorilo. Mám na mysli napríklad domy, ktoré sú v súkromnom vlastníctve a pritom majiteľ sa o ne z rôznych dôvodov nemôže starať, z rôznych dôvodov sa o ne nemôže starať. Nemá na to, nájomné je malé atď., atď. Ten kolobeh, samozrejme, je všetkým známy. Pozrite sa – a je to také paradoxné –, keď sa nestaráte o dieťa, ktoré máte, tak vám ho zoberú do tzv. ústavnej starostlivosti. Keď sa nestaráte o auto, tak až kým to auto na vlastné náklady vám niekto nezoberie a nehodí ho do šrotu, tak jednoducho ho nemáte. Keď máte dom vo vlastníctve, napríklad nemocnicu – nechcem špecifikovať v Bratislave, ktorá to je – a žijú tam potkany a bezdomovci a dlhé roky nikto s tým nič nerobí. Hovorím, nemám riešenie, ja to hovorím ako problém, s ktorým by sa takisto niečo malo robiť preto, lebo v Bratislave máte, a nielen v Bratislave, máte niekoľko domov, ktoré sú v súkromnom vlastníctve, v ktorých bývajú ľudia, majitelia sa nemôžu o tieto domy starať preto, lebo jednoducho na to nemôžu mať peniaze z vyššie uvedených dôvodov – nájomné malé, neregulované atď., atď. Čo s týmto problémom? Ako sa k tomuto problému postaviť, keď tie domy, povedzme, už nespĺňajú ani tie najzákladnejšie hygienické kritériá? Čo s týmto problémom, keď ten majiteľ sa o ne nestará? A môže to byť aj v takom zmysle, že nie je ochotný sa o ne starať. Čo s týmto závažným problémom?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Kužma.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, predkladaná novela je z technického hľadiska veľmi jednoduchá. Je to v podstate len zmena dátumu. Dátumu, ktorým sa predĺži ochrana nájomníka oddialením zrušenia cenovej regulácie. Je tu ale určitý problém, ktorý sa týka určitej skupiny ľudí. Zoberme si majiteľov obytných domov, ktorým boli tieto domy vrátené v reštitúcii. Už to tu bolo niekoľkokrát povedané, ide o domy a o majiteľov, ktorým ich majetok zobral komunistický režim. Môžeme rovno povedať, že im ich ukradol.

    My sa dostávame do takejto pozície, zabúdame na tieto krivdy, ktoré boli spáchané voči týmto ľuďom a to bola priama, priama krivda na nich a trošku ich posúvame – alebo aspoň na verejnosti to tak znie –, ako keby to boli tí bohatí, majetní ľudia, pred ktorými musíme chrániť chudobných nájomníkov. Ale mnohokrát, mnohokrát je to presne opačne. A chcem práve otvoriť alebo zdôrazniť iný pohľad na vec, aby sme aj to brali do úvahy, že nie je to vždy tak, aby sa nevytvorila atmosféra ochrany chudákov nájomcov pred chamtivými zbohatlíkmi.

    Ja poznám prípad, a iste ich je veľmi veľa, keď človeku zobrali dom, vyhnali ho do českého pohraničia na Sudety, do domu sa dostal bývať nie jeden, ale viacerí vtedajší funkcionári, stranícky sa hovorilo komunistickí. Keď mu bolo umožnené sa vrátiť, skončil na sídlisku v panelovom dome, keďže nemohol pracovať v oblasti, v ktorej predtým pôsobil.

  • Ja vás preruším, pán poslanec Kužma, na chvíľočku. Prosím vás, ak máte dosah na ten telefón, ktorý nás tu vyrušuje.

  • Hlasy z pléna.

  • Dajte, povedzte svojmu kolegovi, že je tu dobrý zvyk a zároveň aj prísne pravidlo mobilné telefóny nepoužívať, nech nás nevyrušujú.

    Prepáčte, pán poslanec, pokračujte.

  • Keď mu bolo umožnené sa vrátiť domov, tak žil na sídlisku, nemohol pracovať vo svojej profesii z dôvodov politických. V dome, ktorý vlastnil, dnes bývajú deti tých, ktorí mu ho doslova ukradli. Sú to veľmi úspešní ľudia nakoniec aj vďaka zázemiu, ktoré mali, sú nezrovnateľne bohatší, on je na minimálnej penzii. Ich chránime pred ním. Nie je to zriedkavý prípad, lebo priznajme si, že mnohokrát títo majitelia domov presne takto skončili a veľmi, veľmi často, hlavne na lukratívnych miestach tam nešli sociálne slabé vrstvy, ale do týchto domov boli umiestňovaní rôzni funkcionári, často aj tí, ktorí prichádzali do hlavného mesta za funkciami a bolo im to dávané.

  • Nezrozumiteľný hlas z pléna.

  • Áno, aj, samozrejme. A, samozrejme, aj z východného Slovenska boli vysťahúvaní aj do českého pohraničia alebo do maďarského pohraničia a podobne, ľudia. Áno.

    Čiže chcem túto problematiku otočiť z pohľadu, že je to len čisto ochrana sociálne slabých proti silným, ale aby sme sa na to pozreli komplexne a že je to mnohokrát v prípade reštitúcií aj ochrana sociálne silných proti sociálne slabým. A veľmi dobre povedal pán Jarjabek, keď povedal, čo s tými, ktorí nemôžu udržiavať domy. No, keď ja vám dám regulované nájomné, z ktorého nie je dostatok peňazí na to, aby som ten dom opravil a potom niekto za mnou príde, že sa oňho nestarám, tak najlepšie by bolo, keby mi ho vzali, tak to už úplne by sme sa mohli dostať do paradoxu. Ja viem, že toto ste nepovedali, ste nemysleli, ale hovorím, že aj s takýmto myslením sa neraz stretávame.

    Poviem vám otvorene, ja poznám priamy prípad, keď za socializmu nie všetky domy sa zobrali, ale táto metóda regulovaného nájomného bola aj za socializmu a poznám veľmi z blízkej rodiny prípad, kedy dom musel prenajímať za tisíc korún ročne, a keď sa pokazila strecha, tak štát urobil opravu a poslal mu účet na stotisíc korún za opravu domu, lebo on ako vlastník zodpovedal za budovu. Čiže takýto systém regulácie už poznal aj socializmus a bol krajne nespravodlivý.

    Mnohokrát hovoríme o tom, že táto ochrana je nutná z dôvodu, že u nás nie je trh s bytmi. My veľmi dobre vieme, že aj ochrana vlastne a regulácia nájomného práve bráni rozvoju trhu s bytmi, lebo keď je niečo regulované, automaticky tam nie je snaha do takéhoto segmentu investovať.

    Ale poviem to aj trochu ináč. Keď si predstavíte aj finančne silnú rodinu žijúcu v centre mesta, ktorá má regulované nájomné a oni sú schopní, poviem príklad do Petržalky ísť a tam si prenajať byt, v Petržalke, tak to v živote neurobia a budú nám stále tvrdiť a písať petície, že tu nie je trh s bytmi a oni tam predsa nemôžu ísť. Lebo kto by to nakoniec urobil? Hej? Z lukratívneho miesta ísť niekde na koniec sídliska z jedného regulovaného nájmu, dajme tomu, do druhého regulovaného nájmu, alebo dokonca v prípade tej Petržalky mnohokrát už neregulovaného, lebo keď niekto ten byt odkúpil a ďalej prenajíma, tak už tam nie je regulovaný. Čiže, bude večná snaha týchto ľudí, logická – a ja sa im nedivím – tvrdiť, že u nás nie je trh s bytmi, že oni by aj teda to uvoľnili, ale nemôžu a podobne, bez ohľadu na ich skutočné príjmy, lebo konali by proti sebe. Že tu ten trh s bytmi je do istej miery, to rovno poviem, tisíce, aj ako kolega povedal, z východu aj ľudí prichádza do Bratislavy, tisíce, tisíce, ktorí si tu nachádzajú bývanie, ale títo ľudia, ktorí žijú, čo ja viem, v centre mesta v týchto reštitúciách, tí si toto bývanie nájsť nevedia, lebo tu nie je trh s bytmi. Čiže, trošku sa na tento problém musíme pozrieť komplexnejšie.

    Som za posunutie tohto zákona do druhého čítania tak, ako povedala kolegyňa Radičová, lebo skutočne tento problém musíme riešiť. Uznávam aj zároveň, že sa mohol riešiť skôr, čiže dopredu sa ospravedlňujem aj za tieto výčitky. Ale chcem vyzvať panie predkladateľky, aby sme sa dali dohromady a my máme ambíciu už na najbližšej schôdzi predložiť zákon, ktorý by riešil veci komplexne. Tým chcem trošku aj vás zbaviť obavy, že v júni končí regulácia, že to nestihneme. Myslím si, že spoločnými silami sme schopní na marcovej schôdzi dať dokopy nový zákon, ktorý by chránil tých, čo potrebujú chrániť. Čiže, na obidvoch stranách. Teraz hovorím o tých bytoch reštituovaných, lebo tam niekedy treba chrániť nájomníka, niekedy treba chrániť vlastníka skutočne aj podľa sociálnej situácie, ale aj podľa krívd, ktoré na ňom boli spáchané.

    Iný problém sú byty, ktoré sú obecné byty a neboli predané, iný problém sú byty, ktoré sú podnikové byty. To tiež si myslíme, že by sme vedeli nájsť riešenie a to obdobie medzi prvým a druhým čítaním je dostatočne dlhé na to, aby sme sa pokúsili o komplexné riešenie.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kužma bol posledný v rozprave s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Mušková? Tak faktickú poznámku má pani poslankyňa Mušková. Posledná zároveň, končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem ešte ďalší argument na podporenie postupu nášho návrhu do druhého čítania, pretože za prijatie uvedenej úpravy hovorí tá skutočnosť, že aj po zrušení regulácie, ak by sa teda neprijal tento náš návrh, nájomné by sa tvorilo podľa Občianskeho zákonníka dohodou medzi zmluvnými stranami nájomnej zmluvy, teda obidvoma, a ak nedôjde ku kompromisu, že nájomca nepristúpi k takejto dohode, nebude môcť jednostranne zvýšiť nájomné a teda dôjde k totálnej, absolútne patovej situácii. A ak by aj chcel nájomca pristúpiť, tak, ak prenajímateľ dá zasa neuveriteľne vysokú sumu, nemôže teda pristúpiť. Takže skutočne tento problém treba riešiť. Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pani navrhovateľka, nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, veľmi úprimne chcem poďakovať všetkým, ktorí v tejto diskusii vystúpili, pretože zo všetkých vystúpení je zrejmé, že táto snemovňa vníma problém. Vníma spoločenskú naliehavosť riešenia tohto problému, aj keď nie všetci máme úplne jasné rovnaké postupy, akými krokmi, ale všetci cítime, že nejaké kroky tu musia byť.

    Ja plne súhlasím s myšlienkou, ktorá od vystúpenia pani poslankyne Radičovej až po posledné vystúpenie rezonovala, že nestačí len posunúť účinnosť, ale treba, aby tu komplexne boli riešené kroky a tie kroky nemôžu byť jednoliate, pretože skupina tých rôznych prípadov je variabilná. Je úplne niečo iné, keď reštituent má nájomcu a má regulované nájomné, ako keď má obec vo vlastníctve byty, ktoré získala bezodplatne od štátu na základe dohody s vtedajšou vládou. A ja som bola členkou tímu, ktorý to dohodoval so zástupcami ZMOS-u a podmienka bezplatného posunutia bola, že budú za určité vyhláškou stanovené ceny tieto byty predané, a obce sa napriek tomu, že zákon im dáva povinnosť odpredať tieto byty, keď prejaví nájomca záujem, použijem slovo, zaťali, prepáčte, je to neprávnický výraz, ale dodnes ich nepredali, hoci takú povinnosť zo zákona majú. Takže to je úplne iná situácia.

    Myslím, že predkladateľky sú prístupné krokom, ale ja vnímam ten komplex otázok tak široko, že bude potrebné tlačiť na komplexný jeden zákon, ktorý toto upraví. Pokiaľ mám predkladaciu správu ministerstva financií do vlády, tak tam je už uložené urýchlene urobiť analýzu, pripraviť novelu vyhlášky so stropovým nájomným a navrhnúť kroky riešenia. Je to skutočne komplexný problém. Dokonca chcem uviesť, že ten problém je až taký komplexný, že sa budeme musieť – a tu reagujem sčasti na faktickú poznámku pána poslanca Jarjabka –, že sa budeme musieť pozrieť na vlastníkov, ktorí berú podľa vyhlášky napríklad dnes maximálny strop nájomného, budú ju ochotní brať aj po zvýšení hladiny, ale nie sú ochotní čo i korunu investovať a nechávajú nehnuteľnosť chátrať. Aj toto je problém, pán poslanec Kužma. Aj tu musíme zasiahnuť, pretože podľa Ústavy Slovenskej republiky vlastníctvo zaväzuje, a keď on berie nájomné, nie je možné, aby z tohto nájomného ani korunu neinvestoval, aby tí nájomcovia, ktorí sú tam, z vlastných prostriedkov preukázateľne investovali do toho vlastníctva a ten vlastník je ochotný len brať nájomné a nič nezabezpečiť. Čiže, aj takto stojí problém.

    S jedinou otázkou, ktorá odznela v diskusii, nesúhlasím. Pán poslanec Kužma, poviem to otvorene, lebo vy ste vyhlásili, že keďže je regulované nájomné, nie je záujem investovať do výstavby bytov. Pán poslanec, to nie je pravda. Všetky nové byty, ktoré vzniknú na základe investícií, tam sa regulované nájomné netýka, tam si stanovuje nájomné voľne alebo ide o vlastníkov, čiže oni sa stávajú, je staviteľ a dáva do vlastníctva jednotlivé byty a má pokryté všetko, dokonca je to aj zisková aktivita. Takže, je to zavádzanie. Prosím vás pekne, tento moment nemožno v súvislosti s týmto legislatívnym návrhom ...

  • Nezrozumiteľný hlas z pléna.

  • Potom je v poriadku, potom ja beriem svoju vinu, že ja som vám zle rozumela. Ale dovolím si upozorniť na túto skutočnosť, že investovanie do bytového fondu vôbec nie je tlmené regulovaným nájomným.

    Záverom chcem uvítať aj snahu poslancov opozície prispieť námetmi na riešenie, pretože nedá mi nepovedať – ale ja to chcem len konštatovať a neberte to ako nejaký politický boj –, že posledné odsunutie účinnosti deregulácie nebolo sprevádzané s riešením otázky, ktorá by umožnila nastúpiť reguláciu. Neboli prijaté opatrenia. A že tie opatrenia treba prijať, na tom sme sa zhodli. Som veľmi rada, že sme sa na tom zhodli. Ale aby to bolo možné urobiť, je nutné odsunúť účinnosť deregulácie, lebo som hlboko presvedčená, že do 1. júla nie je možné prijať komplexnú úpravu, ktorá by jednak vynulovala, ako sa hovorí, tie záujmy tak, aby konflikt spoločenských záujmov nebol riešený na úkor jednej strany.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja vám ďakujem za záujem, ktorý ste prejavili nášmu legislatívnemu návrhu. A sa skutočne veľmi uchádzame o to, aby ste ho podporili do druhého čítania. Budeme hľadať spoločnými silami možnosti, čo môžeme v parlamente ešte vyriešiť a čo bude musieť urýchlene riešiť vláda, súčasná vláda Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pýtam sa pána spravodajcu, chce sa vyjadriť. Nech sa páči, pán poslanec Mikuš Tibor.

  • Áno, ďakujem pekne. Dovolím si jednu poznámku. Ak tu bola určitým spôsobom spochybnená činnosť samospráv, musím sa ich zastať. Aj v tomto parlamente sedí množstvo kolegýň a kolegov, ktorí pôsobia aj na miestnej úrovni, myslím si, že slovenské obce a mestá sa vysporiadali s mnohými problémami, ktoré nedokázala riešiť centrálna vláda. Takže tu by som polemizoval o tej výčitke vo vzťahu k samosprávam. V každom prípade je ale určite potrebné súčinnosť zladiť do naozaj jedného tímu miestnej regionálnej samosprávy a vlády.

    Chcel by som záverom povedať, pán predsedajúci, že táto diskusia bola naozaj vecná, korektná a vyvážená. Želal by som si, aby takých diskusií bolo viacej, nielen v záujme tých, ktorí tu sedíme, ale v záujme tých, ktorých zastupujeme. Je vidieť, že všetci majú snahu – tí, ktorí diskutovali – hľadať adresné, principiálne, systémové a komplexné riešenie v reálnom čase, ale tu treba povedať, že reálny čas pre nás znamená možno dva alebo tri roky.

    Ďalšia vec, chcel by som povedať, že prijatie tejto novely podľa mojej mienky práve vytvára ten časový priestor, aby sa mohlo reálne riešenie naozaj nájsť. Znovu zdôrazňujem, že na reálne riešenie treba naozaj spoluprácu miestnej samosprávy, regionálnej samosprávy a, samozrejme, centrálnej vlády, čiže spoluprácu naprieč celým politickým spektrom, pretože jednotlivé pozície sú obsadené reprezentantmi rôznych politických strán. Som naozaj rád, že dnes o tejto téme bola koaličná diskusia, pretože to bola diskusia ľudí, ktorých spája snaha vyriešiť jeden vážny spoločný spoločenský problém.

    Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Zároveň vítam na našom zasadnutí predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

    Návrh ste dostali ako tlač č. 169. Rozhodnutie o pridelení výborom má č. 158.

    Dávam slovo pánovi Tiborovi Cabajovi.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som veľmi stručne odôvodnil návrh, ktorý predkladám v tomto parlamente, novelu zákona 39 a ďalších teda následných zákonov, ktoré s touto problematikou súvisia.

    Materiál sme dostali spoločne pod tlačou 169, kde všetky náležitosti sú uvedené s konkrétnymi návrhmi na novelu. A pripomínam, že zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov je ako osobitný predpis upravujúci pôsobnosť a postavenie Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, a tým chcem zároveň aj odpovedať pani kolegynke Tkáčovej, keď včera hovorila, prečo v tom svojom vyjadrení, aj keď spomenula okrajovo tento zákon, prečo nepredkladá tento návrh zákona vláda, ale prečo to predkladám ako poslanec.

    Len do pozornosti chcem dať jednu maličkosť. Najvyšší kontrolný úrad vznikol ako nezávislý orgán podľa ústavy. Nepracuje na ňom vláda. Je to záležitosť poslancov Národnej rady, a preto aj z toho dôvodu tak trochu načriem aj do minulosti.

    Bol som ten, ktorý v tejto oblasti pôsobil od samého začiatku, keď sa Najvyšší kontrolný úrad vytváral, keď sa prijímal prvý zákon o Najvyššom kontrolnom úrade, tak trochu som sa tejto problematike venoval. A ak si dobre spomeniete, časť tohto návrhu, ktorý teraz predkladám, bol pripravený na zaradenie ako novela zákona pri zákone o štátnej službe.

    Vzhľadom aj na to, že takisto zastávam názor, že nie je vhodné nepriamymi novelami vstupovať pri zákone o štátnej službe, preto som sa aj vtedy rozhodol, že napriek pripravenému návrhu a zozbieraným podpisom tento návrh som nepredložil do návrhu zákona o štátnej službe, ale jednoducho predkladám to samostatne, pretože je to samostatný zákon a myslím, že je to čistejšia legislatívna záležitosť tak, ako to máme teraz momentálne pred sebou.

    Táto novela navrhuje doplniť zákon 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade o charakteristiku platových tried zamestnancov Najvyššieho kontrolného úradu, platové tarify, a tiež navrhuje spôsob hospodárenia s rozpočtom Najvyššieho kontrolného úradu, povinnosť štátnych zamestnancov úradu prehlbovať si kvalifikáciu. Pripomínam, že o tejto problematike až tak veľmi nie je potrebné hovoriť. Je to len zosúladenie vecí, pretože podobným spôsobom máme riešené aj iné inštitúcie, t. j. Kancelária Národnej rady, Kancelária prezidenta a Kancelária verejného ochranu práv. Takže z tejto pozície navrhujem riešiť aj otázku zamestnancov Najvyššieho kontrolného úradu.

    Návrh zákona nebude mať dosah na štátny rozpočet, ani na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Aj keď možno niekto bude namietať, že pri riešení tarifných tried pracovníkov Najvyššieho kontrolného úradu dochádza k určitému posunu. Ale už v dôvodovej správe je skonštatované a potvrdilo to aj ministerstvo financií pri hodnotení tejto predkladacej správy k návrhu zákona, ktorý vám predkladám teraz na zaradenie a posunutie do druhého čítania, konštatovali, že nebude to mať dosah na rozpočet, pretože v rámci kapitoly Najvyššieho kontrolného úradu je táto otázka poriešená a vychádzajú tie prostriedky tak, aby mohli byť náležitosti tohto zákona uspokojené.

    Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážené kolegyne, kolegovia, chcem vás poprosiť, aby sme spoločne hlasovaním posunuli zákon do druhého čítania tak, aby sme doriešili aj tento určitý rest, ktorý zostal Národnej rade tak trochu ešte z minulého funkčného obdobia, pretože Najvyšší kontrolný úrad patrí Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Opäť dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Tiborovi Mikušovi.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle zákona Národnej rady 350 o rokovacom poriadku vystúpil ako spravodajca k návrhu poslanca Národnej rady pána Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 169).

    Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie najmenej 15 dní pred schôdzou, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, tak ako to uviedol predkladateľ.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku k tomuto bodu programu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy. Nikto sa nehlási do rozpravy.

    Uzatváram všeobecnú rozpravu alebo považujem, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov,

    tlač 175.

    Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí číslo 171.

    Návrh zákona uvedie predseda výboru pred ľudské práva, národnosti a postavanie žien pán poslanec László Nagy. Pred chvíľočkou tu sedel a už tu nie je.

    Takže 5-minútová prestávka. Pán poslanec mal byť na mieste. Skúsime ho zohnať. Prepáčte, ale musím vyhlásiť prestávku na 5 minút a zoženieme pána poslanca Nagya.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Končím. Poslanec Nagy, poďte sa ujať slova. Poprosím, keby ste uviedli návrh zákona za váš výbor.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, prosím o ospravedlnenie môjho meškania.

    V mene Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako navrhovateľa mi dovoľte uviesť dôvody predloženia novely zákona č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov.

    Slovenské národné stredisko pre ľudské práva popri svojich pôvodných úlohách, rozšírených novelizáciou zákona z roku 2003 antidiskriminačným zákonom, bolo určené za národnú špecializovanú inštitúciu, ktorá podporuje dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania. Zákon o zriadení strediska v znení neskorších predpisov vo všeobecnosti možno charakterizovať ako kvalitný. Potvrdzuje to aj posledná ročná správa Európskeho monitorovacieho strediska rasizmu a xenofóbie, ktorá naše stredisko z hľadiska jeho právneho postavenia a právomocí zaraďuje medzi tie špecializované inštitúcie plniace úlohy podľa príslušných ustanovení zamestnaneckej a rasovej smernice Rady Európskej únie, ktoré prispievajú k efektívnemu výkonu antidiskriminačnej legislatívy. Stredisko sa významnou mierou podieľa aj na plnení Národného plánu implementácie európskeho roka a rovnakých príležitostí.

    V súčasnosti stredisko má dobré vyhliadky aj na to, aby bolo akreditované Medzinárodným koordinačným výborom národných inštitúcií na podporu a ochranu ľudských práv pri Organizácií spojených národov. Činnosť tejto významnej inštitúcie však popri jej podfinancovanosti sťažujú určité nejasnosti v ustanoveniach týkajúcich sa postupu pri menovaní členov jej Správnej rady.

    Jedným zo zámerov predloženého návrhu zákona je práve presné definovanie tohto postupu, aby nedošlo k situácii, keď je Správna rada nefunkčná. Preto sa presne definuje začiatok a koniec funkčného obdobia členov Správnej rady strediska a určuje sa osoba zodpovedná za oznámenie zániku členstva v niektorých špecifických prípadoch.

    V ďalšej časti návrhu sa upravuje termín predloženia ročnej správy o stave dodržiavania ľudských práv. Spracúvanie tejto správy, ktorú dostávajú aj poslanci Národnej rady, nie je fyzicky možné do konca januára príslušného kalendárneho roka spracovať a predložiť, pretože v tom období ešte stredisko nemôže mať k dispozícii všetky relevantné údaje za predchádzajúci rok. Pripomínam, že všetky ostatné subjekty, vrátane napríklad verejného ochrancu práv, predkladajú svoje výročné správy koncom prvého štvrťroka.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o podporu a posunutie tohto návrhu zákona, ktorý vo výbore má jednoznačnú podporu koaličných i opozičných poslancov, do druhého čítania. A zároveň ešte na záver vám aj oznamujem, že stanovisko Legislatívnej rady vlády je tiež pozitívne a podporujúce.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pani poslankyni Darine Gabániovej.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien v súlade s § 73 ods. 1 podala v prvom čítaní spravodajskú informáciu k návrhu výboru na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov, tlač 175.

    Návrh bol podaný v lehote určenej § 72 rokovacieho poriadku. Návrh spĺňa z formálnosprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Na základe týchto skutočností predseda Národnej rady zaradil návrh do programu schôdze Národnej rady.

    Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa zrozumiteľne informuje o potrebe novej právnej úpravy, obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu nie je upravená.

    K návrhu zaujalo kladné stanovisko ministerstvo financií, ktoré konštatuje, že návrh zákona nemá dosah na štátny rozpočet.

    Na základe uvedených skutočností, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 171 z 10. januára 2007 a v zmysle § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorský výbor, a to do 15. marca, resp. v gestorskom výbore do 16. marca 2007.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Informujem vás, že písomne sa prihlásila jedna pani poslankyňa.

    Dostane slovo ako prvá. Pani poslankyňa Sabolová vystúpi za Klub Kresťanskodemokratického hnutia.

    Potom dám možnosť ústnych prihlášok do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, chcem len veľmi krátko poprosiť o podporu tejto novely zákona. V minulom období som bola predsedníčkou Správnej rady. A vlastne problémy, ktoré chceme aj dnes odstrániť, boli to také praktické skúsenosti, že nie je možné urobiť správu o dodržiavaní ľudských práv na Slovensku za predchádzajúci rok v termíne do 31. januára. Je to problematické, pretože nie sú ešte mnohé analýzy, nie sú výsledky. Správa sa robí z materiálov rôznych inštitúcií a aby bola objektívna a aby bola správna, aby sme dodržali zákon, je potrebné túto lehotu posunúť.

    Čiže, je to vyložene praktická novela zo skúseností a ja si myslím, že Slovenské národné stredisko za tie posledné roky, keď začalo už v zmysle zákona aj vydávať správu o dodržiavaní ľudských práv, urobilo kus práce a je, myslím, skutočne jednou inštitúciou, za ktorú sa nemusíme hanbiť.

    A preto by som bola veľmi rada, ak by táto novela prešla do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Teraz sa pýtam, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto bodu programu. Nikto sa nehlási.

    Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Uzatváram, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o starobnom dôchodkovom sporení,

    tlač 183.

    Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 173.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Frešovi, aby sa skupinu poslancov návrh ústavného zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh ústavného zákona o starobnom dôchodkovom sporení má za cieľ zabezpečiť pre občanov – sporiteľov v 2. kapitalizačnom pilieri nezhoršovanie podmienok sporenia počas celého sporenia. Z toho následne aj vyplýva nezhoršovanie príjmu sporiteľa v starobe, teda výšky jeho dôchodku poberajúceho z 2. piliera.

    Demografický vývoj na Slovensku si vyžiadal ráznu dôchodkovú reformu vo forme zavedenia 2. piliera, v ktorom si sporitelia dnes ekonomicky aktívni občania formou individuálnych účtov sporia na svoj budúci dôchodok. Priebežné financovanie dôchodkov, na ktorom je postavený 1. pilier, je z dlhodobého hľadiska neudržateľné. Na tom nič nezmenia ani tvrdenia súčasnej pani ministerky, že nie je možné predpovedať vývoj žiadneho piliera do budúcnosti. Keď dnes na jedného dôchodcu pripadá 5 ekonomicky aktívnych občanov, v priebehu 30 – 40 rokov podľa demografického vývoja to budú len dvaja ekonomicky aktívni občania.

    Je zrejmé, že v priebežnom pilieri bude oveľa menej peňazí a teda na dôchodky z neho tiež, menšie budú tieto dôchodky. Nie je to otázka len právnych predpisov, ako hovorí pani ministerka. To je otázka zodpovednej ekonomickej logiky. A práve tu je základný rozdiel v ponímaní reality medzi predkladateľmi ústavného zákona a socialistami vo vláde. Predkladatelia uznávajú demografickú a ekonomickú realitu a týmto zákonom chcú podporiť individuálnu zodpovednosť ľudí za svoju budúcnosť. Dnes 1,5 milióna ľudí v 2. pilieri túto zodpovednosť za svoj osud prijalo a majú právo si byť istí, že ich úsilie nevyjde nazmar.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia v pléne, hlavným účelom zákona je ochrániť ľudí, ktorí sporia na dôchodok pred takými zmenami v 2. pilieri, ktorý by poškodil ich záujmy v budúcnosti. Do systému starobného dôchodkového sporenia sa od jeho vzniku zapojilo 1,5 milióna občanov Slovenska s približne 2,3 milióna pracujúcich, to znamená veľmi, veľmi drvivú väčšinu.

    Sporitelia v 2. pilieri už dnes majú nasporených 28 až 29 miliárd korún. Ak 1,5 milióna občanov Slovenska prejavilo dôveru v systém dôchodkového starobného sporenia a prevzalo na seba zodpovednosť za svoj príjem v starobe, je povinnosťou štátu garantovať stabilitu systému starobného dôchodkového sporenia ako celku a rovnako je povinnosťou štátu garantovať pre individuálneho sporiteľa podmienky, za ktorých do systému vstúpil, že tieto sa nebudú zhoršovať v neprospech individuálneho sporiteľa.

    Medzi hlavné hrozby voči stabilite systému, samozrejme, patrí aj zníženie percenta odvodu do 2. piliera. Už pred voľbami socialisti atakovali dnešný pomer percent 9:9, rovnako ako atakovali celý kapitalizačný alebo sporivý 2. pilier. Po ich nástupe začali úvahy o znížení percenta odvodu do 2. piliera naberať na sile, či už ústami pána premiéra alebo cez ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny boli, jemne povedané, testované rôzne varianty. Jeden z nich taký jemný 9 na 8 %, ale potom aj taký podstatný 9 na 6 %.

    Každé zníženie odvodu do 2. piliera znamená, že ľudia, ktorí sporia, budú mať na svojich účtoch menej a teda aj ich dôchodky z tohto piliera budú menšie. Tu stoja predkladatelia na strane ľudí sporiacich v 2. pilieri. Navrhovaný ústavný zákon chráni už nadobudnuté úspory občanov, ale aj percento budúcich odvodov, ktoré prejdú priamo na individuálne účty sporiteľov. Inými slovami, cez ústavnú ochranu dosiahneme, že vláda nebude môcť predkladať také zákony, ktoré by poškodili ľudí sporiacich v 2. pilieri a teda nebude môcť ľuďom siahať na ich budúce dôchodky.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia poslanci, socialistická vláda hovorí o príspevkoch do 2. piliera ako o kŕmení gágorov. Hovorí to priamo tu, na pôde Národnej rady. Peniaze pochádzajúce z každodennej práce našich občanov, ktorí si ukladajú na dôchodok, sú považované za kŕmenie gágorov. Socialisti jedným dychom aj dodávajú, že by ich miesto toho radi spotrebovali hneď a na iné účely, tiež tu, na pôde Národnej rady o tom hovoria. Keď sporenie ľudí je kŕmenie gágorov, potom ťažko uveriť súčasným vyhláseniam socialistov, že oni chcú pomer 9:9 zachovať. Nechcú, ale dúfam, že budú musieť.

    Ako málo sa dá veriť vyhláseniam socialistov, dokazuje čerstvý prípad z rezortu zdravotníctva. Minister Valentovič pri predkladaní poslaneckej novely o Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou hovoril, že to neznamená automaticky odvolanie jeho predsedu. Samozrejme, znamenalo to. Predseda tam vydržal týždeň po nadobudnutí účinnosti zákona a keby si vláda bola dala sobotnú brigádu a zasadla v sobotu, tak tam vydrží iba 3 dni.

    Preto je dôležité, aby taká vážna a dlhodobá vec, ako je sporenie si na dôchodok, nemohla byť predmetom okamihových zmien názoru. Je to približne 10 dní, čo socialisti začali opatrne tvrdiť, že zachovajú 9% odvodu do 2. piliera. Opatrne preto, že zachovanie percenta odvodu spájali s časovým prívlastkom momentálne alebo termínom hodiacim sa skôr do práčovne takzvanými informáciami z prvej vody. Čo bude vo vode druhej, to je dnes vo hviezdach, hoci vyjadrenia o gágoroch jasne napovedajú, že chrániť ľudí sporiacich na dôchodok je viac ako na mieste.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia poslanci, v prípade 2. piliera dôchodkového zabezpečenia boli práve socialisti pod vplyvom predkladaného ústavného zákona odhalení a začali vypúšťať krycie dymové clony. Práve vyhýbavými odpoveďami o jeho podpore, či nepodpore začali byť v podozrení, že ozaj chcú siahnuť na percento odvodu do 2. piliera, samozrejme, v neprospech ľudí, ktorí v ňom sporia. Na to prišli na rad spomínané dymové clony.

    Prvou clonou boli takzvané investície do rizikového kapitálu. Premiér buď nevie alebo nerozumie, keď v súvislosti s 2. pilierom hovorí o rizikovom kapitáli. Podľa dnešnej dikcie zákona úspory z 2. piliera nemôžu byť ukladané do rizikových investícií, úspory z 2. piliera sú stopercentne garantované štátom, úspory z 2. piliera sú pod prísnou kontrolou NBS a dokonca sa dá povedať, že ich ochrana je lepšia ako ochrana peňazí v bankách.

    Druhou dymovou clonou bolo porovnanie úspor v 2. pilieri s pyramídovou hrou. To už je vážnejšie. Keby niekto podobné tvrdenia použil v súvislosti s inou finančnou inštitúciou, napríklad bankou, riskuje trestné oznámenie za šírenie poplašnej zvesti. Stupeň ochrany úspor v 2. pilieri je príliš vysoký na to, aby zniesol akékoľvek porovnanie s pyramídou, inak povedané, kto toto porovnávanie robí, ten klame.

    Je zaujímavé, že práve klamstvo zohráva kľúčovú úlohu pri skutočných pyramídových hrách. Klienti sú v nich klamaní, že ich peniaze sú ukladané a investované, ale v skutočnosti ich peniaze sú vyplácané iným klientom ako takzvané úroky. Pyramída nielenže vklady nezhodnocuje, ale priamo ich míňa a to bez náhrady. Celá pyramída je odhora až nadol založená na klamstve. Opakom klamstva sú jasné vyjadrenia, ktoré nasledujú činy, ktoré sú zhodné so slovami. Preto si myslím, že aj v prípade tohto ústavného zákona a 2. piliera vôbec by sa nikto zodpovedne nemal ku klamstvám uchyľovať. A to ani ku klamstvám v podobe spomenutých dymových clôn. Práve naopak, teraz je príležitosť ukázať, či to, čo hovorím, aj konám. Rovnica je jednoduchá. Nechcem zhoršiť podmienky sporiteľov v 2. pilieri a teda podporím ústavný zákon do druhého čítania.

    Vážené kolegyne a kolegovia poslanci, hlavným dôvodom, prečo podporiť ústavný zákon, je, že zákon ochranou sporiteľov istým spôsobom oceňuje snahu a odvahu ľudí. Ľudí, ktorí v takej vážnej veci, ako je zabezpečenie v starobe, prevzali za seba zodpovednosť. Tak ako ľudia zodpovedne a tvrdo každý deň pracujú, tak rovnako zodpovedne aj sporia. Od nás poslancov by bolo zodpovedné ich v tomto nie jednoduchom živote skutočne podporiť. Podporiť ich v nádeji, že v starobe budú skutočne užívať plody svojej práce. Podporiť ľudí a ich nádej zmeniť na istotu. Práve o tento druh podpory vás v mene ľudí chcem poprosiť.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Marte Damborskej.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení páni poslanci, panie poslankyne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 10. schôdzi ma určil vystúpiť k uvedenému návrhu zákona. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Cieľom návrhu zákona je stabilita systému dôchodkového sporenia, ktorá je predpokladom vysokej a dlhodobej istoty tohto systému, preto si podľa navrhovateľov zasluhuje ústavnú ochranu. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 173 z 11. januára 2007 prideliť návrh ústavného zákona (tlač č. 183) na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem výborov: Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, tento prerokovali v lehote do 15. marca 2007 a gestorský výbor v lehote do 16. marca 2007.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa prihlásili za kluby: za klub SDKÚ-DS pán poslanec Štefanec, za klub KDH pán poslanec Brocka a za klub SMK pani poslankyňa Klára Sárközy.

    Zároveň ústne sa prihlásili do rozpravy pán poslanec Mikloš, Žitňanská, Dzurinda, Angyalová.

  • Hlasy v pléne.

  • Ďakujem pekne, písomne, ďakujem vám.

    Už som myslel na to, čo vám chcem teraz oznámiť. Malý moment ešte, pani poslankyňa. Teraz si ešte vypočujeme procedurálny návrh pani poslankyne Tóthovej. Budeme mať 5-minútovú prestávku na to, aby bola pripravená sála na zloženie sľubu poslanca náhradníka a po zložení sľubu budeme pokračovať hlasovaním o troch prerokovaných zákonoch.

    Teraz prosím, zapnite mikrofón pani poslankyni Tóthovej.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Keďže ste povedali, že to sú ústne prihlásení, tak ja som sa chcela tiež ústne prihlásiť. Ale beriem späť, písomne, čiže budem mať možnosť. Ďakujem veľmi pekne.

  • Áno, bude čas. Toto boli písomne prihlásení. Posledná písomne prihlásená v tejto chvíli pani poslankyňa Angyalová. Potom bude príležitosť ústne sa prihlásiť. Teraz vyhlasujem prestávku na 5 minút na technickú prípravu rokovacej sály.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 7. schôdze bodom

    informácia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníkov na zaniknutý a neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poprosím pani predsedníčku Mandátového a imunitného výboru pani Renátu Zmajkovičovú, aby nás informovala o nástupe náhradníka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky predkladám Národnej rady Slovenskej republiky túto informáciu.

    Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Chovanec dňa 29. januára 2007 zomrel. I keď Ústava Slovenskej republiky v článku 81a za dôvod zániku mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky vyslovene neurčuje jeho smrť, pri extenzívnom výklade tohto článku je nesporné, že dňom smrti poslanca Národnej rady Slovenskej republiky dochádza k faktickému zániku mandátu poslanca. Z toho dôvodu je možné konštatovať, že mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Chovanca zanikol dňa 29. januára 2007. Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Chovanec kandidoval na funkciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na kandidátnej listine strany SMER – sociálna demokracia.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška svojím rozhodnutím č. 195 z 1. februára 2007 vyhlásil podľa § 47 ods. 6 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 464/2005 Z. z. a § 10 ods. 2 písm. b) a e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, že:

    a) na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Chovanca nastupuje za Stranu SMER – sociálna demokracia dňa 1. februára 2007 podľa poradia uvedeného v zápisnici Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 17. júna 2006 poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Magda Košútová za SMER – sociálna demokracia, ktorá od 5. júla 2006 vykonáva mandát poslanca ako náhradníčka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Čaploviča,

    b) v súvislosti s nastúpením poslankyne Magdy Košútovej na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Chovanca na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Čaploviča nastupuje za stranu SMER – sociálna demokracia dňa 1. februára 2007 podľa poradia uvedenej v zápisnici Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 17. júna 2006 ako náhradník Anton Bobrík, SMER – sociálna demokracia.

    Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška svojím rozhodnutím č. 196 z 1. februára 2007 v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov požiadal Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky o preskúmanie dodržania podmienok nastúpenia náhradníkov podľa § 47 ods. 1 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 464/2005 Z. z. o podanie informácií o nastúpení náhradníkov na zaniknutý a neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky spolu so svojím návrhom Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ako už bolo uvedené, dňom smrti poslanca Národnej rady Slovenskej republiky dochádza i k zániku jeho mandátu a je potrebné určiť jeho náhradníka v súlade s ustanoveniami zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 464/2005 Z. z.

    Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 464/2005 Z. z., ak sa uprázdni počas volebného obdobia mandát poslanca, nastupuje náhradník tej istej politickej strany alebo koalície podľa poradia, v akom bol uvedený na kandidátnej listine.

    V súlade s § 47 ods. 6 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 464/2005 Z. z. predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási nastúpenie náhradníka do 15 dní po dni, kedy sa mandát uprázdnil.

    Na zabezpečenie požiadaviek vyplývajúcich z týchto predpisov a z citovaných rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky vykonal Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky tieto úkony.

    Po prvé mandátový a imunitný výbor sa oboznámil s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 195 z 1. februára 2007, ktorým vyhlásil nastúpenie náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Chovanca za stranu SMER – sociálna demokracia a náhradníka na neuplatňovaný mandát poslanca Dušana Čaploviča.

    Ďalej sa oboznámil s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 196 z 1. februára 2007, ktorým požiadal v súvislosti s vyhlásením nastúpenia náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky o preskúmanie podmienok nastúpenia náhradníkov na zaniknutý a neuplatňovaný mandát podľa § 47 zákona č. 333/2004 Z. z. v znení zákona č. 464/2005 Z. z. s funkciou poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o podanie informácie Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníkov na zaniknutý a neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Súčasne sa oboznámil so zápisnicou Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 17. júna 2006 a zistil, že obaja nastupujúci náhradníci sú uvedení v poradí kandidátnej listiny strany Smer tak, ako ich vyhlásil predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí č. 195 z 1. februára 2007 a spĺňajú podmienky určené § 47 ods. 1 citovaného zákona č. 333/2004 Z. z. v znení zákona č. 464/2005 Z. z. pre nastúpenie náhradníkov na zaniknutý a neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa údajov uvedených v podkladoch nastupujúcich náhradníkov sa:

    a) Magda Košútová narodila 6. 8. 1955 a má trvalé bydlisko v Trenčíne a v súčasnosti je poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky, keď od 5. júla 2006 vykonáva mandát poslanca ako náhradníčka na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Čaploviča,

    b) Anton Bobrík sa narodil 6. 2. 1954 a má trvalé bydlisko v Kopčanoch a v súčasnosti je prednostnom Mestského úradu v Skalici. V období od 20. júla 2006 do 8. novembra 2006 vykonával mandát poslanca ako náhradník na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Záhumenského.

    Po tretie Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky vzal uvedené skutočnosti na vedomie a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať toto uznesenie:

    Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie:

    1. že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Chovanec dňa 29. januára 2007 zomrel a jeho mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky zanikol dňom 29. januára 2007,

    2. že predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím číslo 195 z 1. februára 2007 vyhlásil, že:

    a) na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Chovanca nastupuje za stranu Smer – sociálna demokracia dňa 1. februára 2007 podľa poradia uvedeného v zápisnici Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 17. júna 2006 poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Magda Košútová za Smer – sociálna demokracia, ktorá od 5. júla 2006 vykonáva mandát poslanca ako náhradníčka za neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Čaploviča,

    b) v súvislosti s nastúpením poslankyne Magdy Košútovej na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Chovanca na neuplatňovaný mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Čaploviča nastupuje za stranu Smer – sociálna demokracia dňa 1. februára 2007 podľa poradia uvedeného v zápisnici Ústrednej volebnej komisii o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 17. júna 2006 ako náhradník Anton Bobrík Smer – sociálna demokracia,

    3. Informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníkov na zaniknutý a neuplatňovaný mandát poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedníčka výboru.

    Otváram rozpravu o tomto bode. Písomne sa neprihlásil nik. Pýtam sa, či má niekto záujem prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ak nie, končím rozpravu o tomto bode.

    A budeme, dámy a páni, hlasovať o návrhu uznesenia tak, ako ho predniesla pred chvíľočkou pani predsedníčka výboru. Budeme sa prezentovať a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 135 za, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie tak, ako ho predniesla pani predsedníčka výboru.

    Teraz poprosím pána Antona Bobríka, aby sa dostavil do rokovacej sály a pristúpime k

    sľubu poslanca

    Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem pripomenúť, že podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu položí pravú ruku na Ústavu Slovenskej republiky a povie slovo „sľubujem“ a podá ruku predsedovi Národnej rady. Poslanec svojím podpisom potvrdí zloženie sľubu.

    Poprosím teraz pána Antona Bobríka, aby pristúpil pred rečnícke miesto a zložil Ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub. Zároveň poprosím pána podpredsedu Národnej rady pána Vetešku, aby predniesol text sľubu.

  • Ústavou predpísaný sľub poslanca znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chvíľočku poprosím 5-minútovú krátku technickú prestávku pred tým, ako budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním o prerokovaných bodoch programu, aby technici mohli prestaviť systém. Poprosím vás, aby ste vytiahli kartu a potom ju znova zasunuli do hlasovacieho systému. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Prosím technikov, sme pripravení? Ešte nie. Čakáme chvíľočku.

  • Pokračovanie prestávky.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vráťte, prosím, svoje hlasovacie karty do hlasovacieho zariadenia. Pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

    Najskôr budeme hlasovať v prvom čítaní o

    návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Ľudmily Muškovej a Kataríny Tóthovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 68/2005 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    tlač č. 160. Teraz prosím spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Tibora Mikuša, aby hlasovanie uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu, pán predsedajúci.

  • Ale museli by ste mi pustiť hlasovacie zariadenie.

  • Hlasy v sále.

  • Mal som vytiahnutú a vrátim ešte raz, dobre, fajn. Tak, prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Ruším hlasovanie, vyhlasujem ho za neúspešné a budeme opakovať. Ešte raz si, prosím vás, vytiahnime takto všetci karty. Ak máme, skúsme vložiť naspäť. Prezentujeme sa a hlasujeme ešte jedenkrát.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 135, proti 0, zdržali sa 4, nehlasoval 0.

    Rozhodli sme o tom, že tento zákon budeme prerokúvať v druhom čítaní.

    Prosím, uveďte návrhy.

  • Vážený pán predsedajúci, odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 155 zo 14. decembra 2006 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci a bývanie.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 15. marca 2007 a gestorský výbor do 16. marca 2007.

    Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 138, proti 0, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní a určila gestorský výbor.

    Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikuš, to je všetko asi.

  • Hlasy v sále.

  • Jaj, vy máte aj ďalší zákon, pardon.

    Tak prosím uviesť hlasovanie k

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    tlač 169.

  • Vážený pán predsedajúci, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 139, proti 0, zdržalo sa 0, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme postúpili tento návrh zákona do druhého čítania.

  • Vážený pán predsedajúci, súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 158 z 20. decembra 2006 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci a bývanie.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 15. marca 2007 a gestorský výbor do 16. marca 2007.

    Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu, pán predsedajúci.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 141, proti 0, zdržalo sa 0, nehlasovalo 0.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a lehoty výborom na ich prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďalej prosím spravodajkyňu z výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pani poslankyňu Gabániovú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 308/1993 Z. z. o zriadení Slovenského národného strediska pre ľudské práva v znení neskorších predpisov,

    tlač 175.

  • Pán predsedajúci, v rozprave vystúpila jedna pani poslankyňa a apelovala na ctenú snemovňu, aby podporili tiež náš návrh, tak prosím, dajte hlasovať, pán predsedajúci, o tom, že v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 141, proti 0, zdržalo sa 0, nehlasovalo 0.

    Konštatujem, že sme rozhodli o postúpení tohto návrhu zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči, uveďte gestorský výbor, návrhy termínov.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, teraz dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Ďalej, že za gestorský výbor určuje výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Určené výbory prerokujú predmetný návrh zákona do 13. marca 2007 a gestorský výbor do 16. marca 2007.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 141, proti 0, zdržalo sa 0, nehlasovalo 0.

    Konštatujem, že sme schválili, aby tento návrh zákona bol pridelený, určený gestorský výbor a boli príslušné lehoty pridelené pre výbory a jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Panie poslankyne, páni poslanci, odhlasovali sme prerokované body doterajšieho programu. Teraz mi dovoľte, aby som vás informoval, ako budeme postupovať ďalej. Teraz budeme pokračovať ...

  • Hlasy v sále.

  • Áno, to chcem teraz, áno.

    Pán predseda informuje o návrhu, aký tu bol, takže vám ho predložím, ten návrh. Teraz budeme pokračovať v rokovaní o ústavnom zákone, v rozprave, ako som uviedol pred hlasovaním. Potom o 14.00 hodine bude hodina otázok, o 15.00 hodine interpelácie, dokončíme prerokovanie ústavného zákona. A chcel by som od vás získať všeobecný súhlas na to, aby sme po prerokovaní tohto ústavného zákona zaradili, zmenili program, aby sme zaradili body 42, 43, 44, 45, 46 a 47 na žiadosť ministra financií pána Počiatka z pracovných dôvodov, aby sme po prerokovaní ústavného zákona tieto body mohli zaradiť do programu. Prosím, či je všeobecný súhlas?

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem pekne. Budeme sa riadiť vami odsúhlaseným programom.

    Teraz budeme pokračovať v rokovaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

    Nachádzame sa v bode, keď sme otvorili všeobecnú rozpravu. Len pre poriadok zopakujem, že do rozpravy za poslanecké kluby sa prihlásil pán poslanec Štefanec, pán poslanec Brocka a pani poslankyňa Sárközy. Potom budú v rozprave vystupovať písomne prihlásení poslanci a poslankyne, a potom bude ešte daná možnosť ústne sa prihlásiť.

    Ako prvý vystúpi za poslanecký klub SDKÚ – DS pán Štefanec.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, ctené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia ...

  • Prepáčte ešte, pán poslanec. Prepáčte, nepostrehol som, pani poslankyňa Laššáková chce s procedurálnym návrhom. Zapnite mikrofón pani poslankyni Laššákovej.

  • Ďakujem pekne. Ja len chcem poprosiť členov výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, aby nezabudli, že dnes je zasadnutie výboru a mikrobus spred Národnej rady ide o 12.15 hodine. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja.

    Teraz vystúpi pán poslanec Štefanec v rozprave, nech sa páči.

  • Takže ďakujem ešte raz, ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tomuto návrhu ústavného zákona. Predovšetkým o tom chcem hovoriť, aké boli dôvody na predloženie tohto návrhu, prečo je nami predložený návrh ústavného zákona v prospech občanov a aké sú hlavné výhody ...

  • Ruch v pléne.

  • Panie poslankyne! Pán poslanec, prepáčte. Panie poslankyne, býva spravidla tak, že po hlasovaní vznikne tu hluk, a potom je nedôstojné prostredie na vystúpenie poslancov. Prosím, aby ste zaujali svoje miesta, alebo opustite rokovaciu sálu, aby pán Štefanec mohol v dôstojnom prostredí predniesť svoje vystúpenie v rozprave. Ešte raz poprosím o pokoj v rokovacej sále.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Takže chcem hovoriť o tom, aké boli dôvody na predloženie tohto návrhu, o tom, prečo je nami predložený návrh ústavného zákona v prospech občanov, i o tom, aké sú hlavné výhody 2. dôchodkového piliera.

    Vážené dámy, vážení páni, súčasná vláda podľa očakávania robí nie reformy, ale deformy. Najskôr sa pustila do nezávislých inštitúcií, potom začala brať viac usilovnejším ...

  • Neutíchajúci šum v rokovacej sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, keďže ste nereagovali na moju výzvu, vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, uplynul čas na usporiadanie si svojich osobných poslaneckých vecí. Prosím ešte raz, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále a zachovali pokoj, aby mohol vystúpiť pán poslanec Štefanec.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Takže do tretice verím, všetko dobré. Vážené dámy, vážení páni, budem hovoriť o tom, aké boli dôvody na predloženie tohto návrhu, o tom, prečo je predložený návrh ústavného zákona v prospech občanov a budem hovoriť i o hlavných výhodách 2. dôchodkového piliera.

    Súčasná vláda podľa očakávania robí nie reformy, ale deformy. Najskôr sa pustila do nezávislých inštitúcií, potom začala brať viac usilovnejším zásahmi do daňového systému. Následne zaútočila na peniaze občanov, ktorí si šetria na svoje dôchodky cez pokusy zmeniť dôchodkovú reformu. O deformy a posilňovanie úlohy štátu sa navyše vláda pokúša aj v pracovnoprávnej legislatíve, zdravotníctve či v energetickej oblasti.

    Prijatá dôchodková reforma je jednou z podstatných a nevyhnutných reforiem na zabezpečenie slušnej životnej úrovne občanov, ktorí prídu do dôchodkového veku. Demografický vývoj a predlžovanie priemernej dĺžky života vyvolávajú potrebu zmien penzijných systémov vo väčšine európskych krajín. Počet ľudí v dôchodkovom veku rastie a násobne rastie aj ich pomer k ľuďom v produktívnom veku.

    Dôsledok takéhoto vývoja znamená po prvé, že neudržateľnosť priebežného dôchodkového systému, ako ho dnes poznáme, je nevyhnutná. Teda, systémy sú neudržateľné. Po druhé znamená to znižovanie dôchodkov a teda znižovanie životnej úrovne dôchodcov alebo po tretie zvyšovanie odchodu veku do dôchodku.

    Jedinou reálnou možnosťou, ako zabezpečiť ľuďom v súčasnom produktívnom veku dôchodky, je možnosť si na ne individuálne a transparentne nasporiť. Vláda Mikuláša Dzurindu takúto zmenu realizovala. Umožnila občanom zbaviť sa závislosti od nízkych štátnych dôchodkov a zvýšiť si príjmy v dôchodkovom veku sporením si na vlastných dôchodkových účtoch.

    Medzi hlavné výhody 2. piliera patria:

    1. Druhý pilier poskytuje vyšší dôchodok, ako keby ho dostával sporiteľ – dôchodca len od štátu.

    2. V prvom pilieri dostane občan za každú odvedenú korunu do systému menej ako 1 korunu dôchodku. V druhom pilieri, naopak, dostane dôchodok vo výške nasporenej sumy plus dosiahnuté zhodnotenie.

    3. Aj keby občan celý život zarábal iba minimálnu mzdu, našetrí si na dôchodok viac, ako keby ho dostával len z prvého piliera.

    4. Druhý pilier poskytuje vysoké garancie sporiteľov na ochranu ich vkladov. Tieto garancie sú omnoho vyššie ako napríklad v bankách.

    5. O výške prvého piliera sa rozhoduje politicky. A je tu teda politické riziko, viď koľkokrát s porušením mechanizmu z valorizácie. No a výšku dôchodku v druhom pilieri si vieme vypočítať.

    Dámy a páni, dôkazom že občania pochopili výhodnosť týchto zmien, je účasť viac ako 1,5 milióna ľudí v druhom pilieri. Je to obrovské množstvo z 2,3 milióna pracujúcich občanov.

    Pri realizácii reformy dochádza k očakávanému výpadku zdrojov, ktoré by v opačnom prípade boli určené pre prvý pilier. Dovolím si zdôrazniť skutočnosť, že riešenie navrhovala minulá vláda v podobe ústavného zákona pre použitie zdrojov z privatizácie. Súčasná koalícia toto riešenie nepodporila a teraz chce využiť na krytie tohto deficitu peniaze ľudí. Vláda však tieto peniaze musí nájsť inde. Máme rekordný rast ekonomiky, výber daní je podstatne vyšší, ako bolo plánované.

    Napriek dôvere viac ako 1,5 milióna občanov vo svoje schopnosti predseda Fico útočil na súčasnú podobu dôchodkového systému v minulom roku niekoľkokrát. Ešte tu z tohto miesta na decembrovej schôdzi Národnej rady hovoril o akomsi kŕmení gágorov súkromných dôchodkových spoločností. Jeho ďalší citát napríklad z mája roku 2006, citujem: „Treba zmeniť nevýhodný pomer rozdelenia dôchodkových odvodov medzi Sociálnu poisťovňu a dôchodcovské správcovské spoločnosti napríklad 12 a 6 %,“ koniec citátu. Resp.: „Nevidíme inú cestu ako znížiť odvody do DSS.“ To bolo ešte v októbri 2006. Tá istá osoba povedala aj nasledovné: „Ak sa napríklad povie, že to nebude 9 %, ale 8 %, komu čo berieme. Však on si tam len pošle 8 %, nič iné. Tak tam bude o 1 % svojich vlastných peňazí menej.“

    Tu môže zostať len ticho. Skutočne takéto výroky nepotrebujú žiadny komentár. Je predsa nad slnko jasnejšie, že akékoľvek znižovanie výšky odvodov znamená siahnutie na úspory a výšku dôchodkov občanov, ktorí si na ne sporili.

    Ak pán premiér žongluje s číslami, chcel by som mu pripomenúť, že podľa prepočtov odborníkov každé zníženie odvodov o 1 % človeku s priemernou mzdou zníži nasporenú sumu v priemere o 600 000 Sk.

    Keď sa v posledných dňoch u občanov vzniesla vlna vysokej nespokojnosti, politici Smeru sa pri útokoch na náš návrh ústavného zákona snažili odviesť pozornosť od tejto podstaty. Komicky, ale hlavne nedôveryhodne vyznievajú výroky o potrebe zákazu niečoho, čo neexistuje. Napríklad investovania DSS do fondov rizikového kapitálu, do ktorých nemôžu v žiadnom prípade investovať ani dnes. Až tragikomicky potom vyznieva porovnávanie nešťastníkov oklamaných nebankovými podvodníkmi a občanmi sporiacimi si na dôchodok v 2. pilieri. Toto nie je téma.

    Odborníci jasne vyargumentovali, že to tak nie je. Prečo to teda Smer robí? Chce, aby sa čo najrýchlejšie zrejme zabudlo, že sa pokúsili občanom siahnuť na ich úspory na dôchodkových účtoch. Občania sa napriek tomuto strašeniu skutočne nemusia znepokojovať. Správcovia ich peňazí sú pod prísnejším dohľadom ako banky. Ich peniaze sú oddelené od majetku správcu a štátny dozor tu vykonáva Národná banka Slovenska. Je to skutočne najprísnejšie kontrolovaný sektor finančného trhu.

    Práve opakované priame útoky na úspory viac ako 1,5 milióna občanov boli preto primárnym dôvodom na predloženie tohto ústavného zákona. Nami navrhovaný ústavný zákon je v prospech občanov. Podstatou totiž tohto návrhu je ochrana úspor občanov a ochrana výšky ich budúcich dôchodkov. Návrh hovorí o tom, že nemožno zhoršiť podmienky, za ktorých občan do systému vstupoval. Zmeny k lepšiemu sú možné.

    Mimoriadne ma teší, že dňom podania tohto návrhu ústavného zákona sa mobilizovala aj verejnosť. A následne sme nezaznamenali jeden jediný náznak znižovania odvodov do 2. piliera. Práve naopak. Každý odrazu zdôrazňoval, ako ho nikto nechce meniť. Výborné, super. Ozaj skvelé. Už len takéto správanie ma napĺňa presvedčením, že táto iniciatíva má zmysel.

    Viac ako 1,5 milióna občanov dôveruje tomuto systému, dámy a páni. Títo občania sa jasne vyslovili za prevzatie zodpovednosti za svoju budúcnosť na seba. Je pre nich výhodnejšie mať prehľad o svojom konte, o svojej budúcnosti a v neposlednom rade je pre nich výhodnejšia i možnosť dedenia nasporeného. Občania teda jasne volia istotu nasporeného.

    Aj vývoj v posledných dňoch ale potvrdil, že pre týchto občanov i pre nás všetkých sú ešte stále aktuálne nasledovné otázky.

    Po prvé existuje snaha o znižovanie odvodov na súkromné účty sporiteľov? Podľa nás áno. A dôkazom sú aj uvedené meniace sa výroky, diametrálne sa meniace výroky premiéra Fica.

    Po druhé teda ďalšia logická otázka je: Existuje hrozba alebo ohrozenie peňazí občanov a výšky ich budúcich dôchodkov? Myslíme si, že áno.

    No a tretia otázka z toho vyplývajúca je: Súhlasíte teda s tým, aby sa neznižovala výška odvodov do 2. piliera? My si myslíme, že áno.

    Ctené dámy a páni, ak aj vaše odpovede sú áno, verím, že svoj postoj dáte najavo aj podporou tohto ústavného zákona. Každý z nás sa tu môže slobodne rozhodnúť, či slová o ochrane úspor viac ako 1,5 milióna občanov potvrdí činom, teda hlasovaním o podpore tohto ústavného zákona. Podporíte tým viac ako 1,5 milióna občanov. Ja so svojimi kolegami zo Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie – Demokratickej strany i so svojimi partnermi v opozícii v tom máme jasno. Máme jasno v takej dôležitej otázke, ako je istota ľudí dôstojne prežiť starobu.

    Navrhujem preto, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona o starobnom dôchodkovom sporení prerokuje v druhom čítaní.

    Ja vám ďakujem pekne za pozornosť, aj za podporu tohto zákona. Vďaka.

  • Pán poslanec Slabý – procedurálny návrh.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Poprosím členov výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody na 13.00 hodinu do miestnosti 148. Je tam tá dohodnutá prezentácia. Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky do 14.00 hodiny. O 14.00 hodine bude hodina otázok a odpovedí, potom budú nasledovať interpelácie a potom budeme pokračovať v tomto návrhu ústavného zákona.

    Ako prvý potom vystúpi pán poslanec Brocka. Pán poslanec Halecký, ja som nevidel vašu prihlášku v čase, keď ste sa mohli prihlásiť počas vystúpenia, tak vám dám potom faktickú, nevidel som prihlášku k faktickej. Nemôžem to, už som vyhlásil, prerušil, ľutujem, ale už to teraz ...

  • Hlas z pléna.

  • Prosím, keby ste mali vašu faktickú pripomienku priniesť zase potom, dobre? Ďakujem pekne, prerušujem rokovanie Národnej rady.

  • Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Tretí deň rokovania

    7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 7. schôdze Národnej rady pravidelným bodom

    hodina otázok,

    ktorý otváram. Poslanci písomne predložili do včera do 12.00 hodiny 53 otázok predsedovi vlády a členom vlády 60 otázok.

    Nedá mi, aby som znovu nezopakoval to, čo obvykle, že veľa otázok sa opakuje, napriek tomu sme ich zaradili do poradia. Upozorňujem na to len preto, aby ste neboli prekvapení, že sa niektoré naozaj úplne identicky opakujú.

    Ešte chcem upozorniť, že, samozrejme, na otázky poslancov, ktorí nie sú v sále, sa nebude odpovedať.

    Pán predseda vlády, chcem vás požiadať, aby ste nás oboznámili, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií niekoľkých neprítomných členov vlády.

    Rád by som ospravedlnil ministra životného prostredia pána Izáka, bude ho zastupovať pri odpovediach na otázky a v interpeláciách minister pôdohospodárstva pán Jureňa. Ďalej by som chcel ospravedlniť ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Vážneho, bude ho zastupovať minister financií pán Počiatek, ďalej ministra zahraničných vecí pána Kubiša, zastúpi ho minister obrany pán Kašický, a ešte podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Harabina, zastúpi ho minister obrany pán Kašický. Z dôvodu práceneschopnosti ma ešte požiadal o ospravedlnenie, pretože chrípka neobchádza ani členov vlády, minister kultúry Slovenskej republiky pán Maďarič, ale keďže nie je, pokiaľ ide o otázky, postavený tak vysoko, že by došiel na rad, nie je potrebné v danom okamihu stanovovať osobu, ktorá by za neho odpovedala.

    Pán predseda Národnej rady, to sú všetky informácie.

  • Ďakujem, pán premiér.

    Teraz vás požiadam, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky podľa vyžrebovaného poradia.

    Ako prvá bola vyžrebovaná otázka od pána poslanca Stanislava Kubánka a znie: „Pán predseda vlády, minulý týždeň ste na tlačovej konferencii po skončení zasadnutia vlády ukázali list vtedajšej ministerky I. Radičovej ministrovi J. Malchárkovi o možnosti investovania DSS do fondov rizikového kapitálu. Priblížte mi, čo znamenal obsah tohto listu.“

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem za túto otázku a dovoľte mi, aby som na ňu odpovedal nasledovne.

    Vytvorenie druhého súkromného kapitalizačného piliera v dôchodkovom zabezpečení rozdeľuje a bude rozdeľovať slovenskú politickú scénu. Je to prirodzený dôsledok toho, že bývalý minister pán Kaník a ani jeho poradkyňa pani Radičová nedosiahli širokú politickú dohodu medzi opozíciou a vtedajšou vládnou koalíciou. Čiže, je celkom prirodzené, že máme rozdielne pohľady na obsah dôchodkovej reformy.

    Podľa nás, aj podľa vlády je zákon dosť nevyvážený, je jednoznačne orientovaný v prospech súkromných akciových spoločností – dôchodkových správcovských spoločností a môžeme ho naozaj čítať stokrát odpredu aj odzadu, ale veľmi ťažko v ňom nájdeme rovnováhu záujmov sporiteľov a súkromných spoločností. Nemôže preto nikoho ani prekvapiť, a je to legitímne, naozaj to hovorím s plnou vážnosťou, ak sa pravicová opozícia dnes pri úvahách vládnej koalície o určitých zásahoch do 2. piliera aktivizuje a chráni záujmy súkromných dôchodkových správcovských spoločností.

    V čom je teda problém v súvislosti s rizikovým kapitálom a kto je na strane tohto rizikového kapitálu? Kto je na strane dôchodkových správcovských spoločností a kto je na strane sporiteľov, ktorí si vkladajú peniaze?

    Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov vo svojom ustanovení § 14 ods. 1 ukladá povinnosť veľkému okruhu ľudí vstúpiť do 2. piliera a posielať 9 % príspevkov do súkromných fondov.

  • Ruch v sále.

  • Ak zákon v roku 2004 niekoho prinútil ukladať si peniaze na dôchodok do súkromných fondov (šum v sále) – cítim sa ako v kostole – očakával by som, že tento zákon bude súčasne obsahovať jasné garancie pre takýchto ľudí, že o svoje peniaze neprídu, ako sa stalo v prípade nebankových subjektov. Opakujem to ešte raz, ak niekoho zákon núti, aby si peniaze ukladal do súkromných dôchodkových správcovských spoločností na fondy, očakávame, že zákon bude obsahovať aj určité garancie, ktoré zachránia v prípade rizika tieto peniaze.

    Opak je pravdou. Zákon neobsahuje nič osobité, pokiaľ ide o ochranu uložených príspevkov na dôchodkové zabezpečenie. Stačí, keď si ten zákon poriadne prečítame a vieme, že v tom zákone dohromady nič nie je. Tomuto by sa dalo rozumieť vtedy, teda, že tam nie je žiadna významná ochrana vkladov, ak by zákon bol postavený na úplnej dobrovoľnosti a ľudia by si mohli vybrať, či celý svoj dôchodok budú realizovať cez prvý priebežný pilier, teda cez Sociálnu poisťovňu alebo čiastočne aj cez súkromný pilier. Takáto dobrovoľnosť však nie je, pretože, ako som už povedal, významná časť ľudí musí zo zákona svoje peniaze ukladať do súkromných dôchodkových správcovských spoločností.

    Úprimne poviem, že šokujúca bola pre nás aj mediálna kampaň na vstup do 2. súkromného piliera, ktorá veľkými písmenami hovorila o bohatstve na dôchodok, o dovolenkách dôchodcov na Havaji, či o vození sa dôchodcov na motorkách Harley-Davidson alebo o parašutizme dôchodcov, upozornenie, že výnos v súkromnom pilieri nikto negarantuje, sa však uvádzal iba maličkými písmenami, ktoré nikto nevedel prečítať. Ba čo viac, robili sa prípravy na to, aby súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti mohli peniaze vyzbierané od ľudí investovať v prostredí rizikového kapitálu.

    Najskôr to bolo uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 389 z 18. mája 2005. V tomto uznesení z mája 2005 vláda uložila úlohu vtedajšiemu ministrovi financií v spolupráci s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, aby identifikovali a pripravili návrh na odstránenie legislatívnych bariér pre investovanie do fondov rizikového kapitálu. Môžem to prečítať ešte raz. Bolo uznesenie vlády z 18. mája 2005, ktoré uložilo ministrovi financií v spolupráci s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny identifikovať a pripraviť návrh na odstránenie legislatívnych bariér pre investovanie do fondu rizikového kapitálu.

    Potom prišiel úplne jasný list pani ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny pani Radičovej z 9. marca 2006. V tomto liste sa hovorí, že: „V súlade s uznesením vlády“, ktoré som citoval, „vám oznamujem“, je to list, ktorý adresuje vtedajšiemu podpredsedovi vlády a ministrovi hospodárstva pánu Malchárkovi, že „Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súlade s uloženými opatreniami pripraví v termíne do 30. júna 2006 analýzu, ktorá bude identifikovať a analyzovať legislatívne bariéry a možnosti investovania“, a teraz už nie vo všeobecnosti, „investovania dôchodkových správcovských spoločností do fondov rizikového kapitálu.“

    Čiže, je tu jasný dôkaz toho, že predchádzajúca vláda pripravovala jasné kroky, aby umožnila dôchodkovým správcovským spoločnostiam zdroje, ktoré tieto správcovské spoločnosti získavajú od ľudí, investovať do rizikového kapitálu. Potvrdzuje to aj uznesenie vlády, potvrdzuje to aj list príslušnej pani ministerky, ktorý som teraz citoval.

    Budem úprimný a poviem, že dobre sa zabávam, keď dnes na obhajobu týchto pokusov hazardovať s peniazmi ľudí v rizikovom kapitálovom priestore, čítam niekde v novinách, že vraj zákon o starobnom dôchodkovom sporení priamo zakazuje dôchodkovým správcovským spoločnostiam investovať do rizikového kapitálu a vraj naše obavy sú úplne neopodstatnené, keď hovoríme o takomto čosi.

    Prosím vás, ukážte mi to ustanovenie v zákone, kde je napísané, že dôchodkové správcovské spoločnosti nemôžu investovať v rámci rizikového kapitálu. Práve naopak, vy ste im to chceli ešte uvoľniť a chceli ste im to umožniť tým, lebo ste pripravovali analýzu ako odstrániť akékoľvek bariéry, ktoré ešte existujú v iných právnych predpisoch, pretože v zákone o dôchodkovom starobnom sporení nič nie je, a mohli by brániť takémuto postupu.

    Úplne opodstatnená potom ale je otázka, vážené dámy a páni, prečo teda predchádzajúca vláda pripravovala vstup 2. piliera do rizikového podnikania a investovania, ak podľa nich v zákone jednoducho taký zákaz je. Tak to jednoducho nejde nejako dohromady. Samozrejme, že zákon nič nezakazuje a umožňuje dôchodkovým správcovským spoločnostiam investovať aj v tomto prostredí.

    Je pravda, ak dobre a pozorne čítame zákon č. 43/2004, je pravda, že tento zákon hovorí o obozretnom podnikaní. Hovorí o investovaní. Hovorí o obozretnom nakladaní. Hovorí o obozretnej správe, ale nehovorí o zákaze investovania do rizikového kapitálu.

  • Hlasy v pléne.

  • A to vedela aj predchádzajúca vláda, a preto chcela ešte viac pomôcť súkromným dôchodkovým správcovským spoločnostiam, aby s týmito zdrojmi mohli primerane nakladať. Čo tam po tom, ak nejaký rizikový obchod s peniazmi ľudí nevyjde, aj na to totiž myslel zákon.

    Dovoľte mi teda, vážené dámy a páni, aby sme si povedali o tých neuveriteľných zárukách, ktoré zákon o dôchodkovom sporení dáva ľuďom, pretože všetci tvrdia, že sa nemusia ľudia obávať o svoje vklady, že všetko je v poriadku, že keď dôchodková správcovská spoločnosť by náhodou o peniaze prišla, tak ľudia dostanú peniaze naspäť. To je obyčajné klamstvo.

    Chcem prečítať, čo hovorí zákon, pretože o tomto opozícia úmyselne mlčí. Predovšetkým chcem povedať, že Sociálna poisťovňa ručí v plnom rozsahu z rezervného fondu solidarity za škodu spôsobenú rozhodnutím, postupom alebo konaním dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom. To znamená, ak konanie nie je v rozpore so zákonom, tak vtedy nikto neručí za straty, ktoré sú spôsobené. Ak teda zákon nezakazuje investovanie v rizikovom kapitáli, ak by súkromná dôchodková správcovská spoločnosť zainvestovala v rizikovom kapitáli, neporušila by zákon, došlo by k stratám, nikto ľuďom nevráti ani korunu.

  • Potlesk a ruch v pléne.

  • Toto je pravda o dôchodkových správcovských spoločnostiach.

    Idem ďalej. Dokonca v prípade, že by došlo k porušeniu zákona činnosťou alebo postupom dôchodkovej správcovskej spoločnosti, vtedy nastupuje Sociálna poisťovňa a má garantovať nejakú náhradu škôd, ktoré sú spôsobené. Tak chcem teda povedať, že Sociálna poisťovňa tak urobí len v rozsahu z rezervného fondu solidarity, ktorý ani zďaleka nemusí pokrývať škody, ktoré sú vytvorené, ale čo je najpodstatnejšie ...

  • Pán poslanec Pado, budete taký láskavý a budete naozaj v tejto rokovacej sále sa správať tak, ako to vyžaduje rokovací poriadok? Buďte taký láskavý. Ďakujem pekne.

  • Pokiaľ ide o náhradu škody, o náhrade škody rozhoduje vždy súd, takže najskôr musí prísť rozhodnutie súdu, potom je to obmedzené výškou rezervného fondu, ale toto všetko platí len v prípade úmyselného porušenia zákona. Ak zákon, ja hovorím veci, ktoré vy úmyselne zamlčujete. Ja sa veľmi teším na to, že kedy nám poviete, kto zaplatil tie billboardy. Ja verím, že tie billboardy na ochranu dôchodkových správcovských spoločností platili ste sami a že vám to neplatili dôchodkové správcovské spoločnosti.

  • Potlesk a ruch v sále.

  • Vážené dámy a páni, vláda Slovenskej republiky nedovolí špekulácie, pokiaľ ide – nedovolí, pán poslanec, – nedovolí špekulácie, pokiaľ ide o peniaze ľudí, ktoré si tam ľudia dávajú povinne, lebo vy ste prinútili ľudí, aby si tam tie peniaze dávali. Aj preto sme sa rozhodli a na poslednom zasadnutí vlády Slovenskej republiky sme pristúpili k zrušeniu uznesenia vlády Slovenskej republiky z roku 2005. Ba dokonca, ideme ešte aj ďalej. Ideme ešte aj ďalej, pretože pripravujeme garancie, ktoré zabezpečia ochranu týchto vkladov, aby dôchodkové správcovské spoločnosti neskončili ako nebankové subjekty, pretože tak, ako je nastavený zákon, tak, ako je nastavený zákon ...

  • Hluk a krik v pléne.

  • ... tak, ako je nastavený zákon – môžete kričať, koľko chcete, páni poslanci, – ako je nastavený zákon, reálne hrozí, že peniaze môžu, o svoje peniaze môžu dôjsť tak, ako skončili v nebankových subjektoch. Môžete podať na mňa trestné oznámenie, ak je to šírenie poplašnej správy, ja sa rád s tým vysporiadam.

  • Preto je potrebné, vážené dámy a páni, aby v Národnej rade Slovenskej republiky vznikla široká politická dohoda, aby sa dohodla opozícia s vládnou koalíciou na tom, aké zásahy urobíme do príslušného zákona č. 43/2004. My máme záujem na takejto dohode, pretože chceme, aby ľudia mali svoje peniaze garantované.

    Vážené dámy a páni, som za, ak sa nedohodneme, pán podpredseda Národnej rady, my ten pokus urobíme, vy ste ten pokus ani nikdy neurobili. To je ten podstatný rozdiel medzi vami a nami.

  • Hlasy v sále.

  • Ak dnes si zoberieme históriu prijatia zákona č. 43, pýtali ste sa opozície, čo si o tom myslí? Urobili ste si, ako ste chceli, mali ste jasné pokyny od súkromných dôchodkových správcovských spoločností, čo máte urobiť, ako máte urobiť. Vždy to bolo o týchto veciach.

  • Ruch a potlesk.

  • Vždy to bolo o týchto veciach.

    Vážené dámy a páni, ja som za takúto štandardizáciu politického systému na Slovensku. Nech pravica kričí na ochranu dôchodkových správcovských spoločností, veď je to vaša agenda. Ja vám v tom v žiadnom prípade nebudem brániť. Ja však chcem povedať ...

  • Neutíchajúci ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, chcem vás poprosiť, aby ste aspoň elementárnu slušnosť dodržiavali, zásady. Pán premiér odpovedá na otázku, ktorá bola vyžrebovaná, ak naozaj máte problém, stanovte na budúcej hodine otázok inú otázku, požiadam vás, aby ste počúvali pána premiéra. Ďakujem pekne.

  • Nerobím obštrukcie, pán poslanec, ja odpovedám presne na otázku, ktorá mi bola postavená. Chcel som povedať veci, ktoré vy úmyselne zatajujete. Zatajujete, že vašou jedinou ambíciou je pomôcť súkromným dôchodkovým správcovským spoločnostiam nabaliť sa.

  • Ruch a potlesk.

  • My hovoríme, že našou ambíciou, našou ambíciou je pripraviť takú právnu úpravu, ktorá bude chrániť, chrániť záujmy ľudí, pokiaľ ide o ich vklady.

    A dokončím tú myšlienku, lebo ste mi ju nedovolili dokončiť. Chcem povedať, že som za takú štandardizáciu politického systému na Slovensku. Prosím, nech pravica kričí a chráni súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti.

  • Opätovný ruch v sále.

  • Naša vláda je sociálne orientovaná. Vy ste v živote nechránili občanov, tak radšej buďte ticho.

  • Krik a potlesk.

  • Naša sociálne orientovaná vláda bude kričať na ochranu záujmov ľudí, ktorí dobromyseľne alebo povinne ukladajú svoje peniaze na dôchodky do súkromného piliera.

    Ďakujem pekne.

  • Pán premiér, chcem vás upozorniť, že váš čas 15 minút vypršal.

  • Potlesk a výkriky.

  • Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v hodine otázok odpoveďami na vyžrebované otázky členom vlády.

    Ako prvá bola vyžrebovaná otázka od pani poslankyne Biró na pána ministra zdravotníctva Ivana Valentoviča a znie: „Ako chcete obnoviť dôveru občanov – pacientov i lekárov? Zrušíte limitovanie a zdravotné výkony budú „objednávať“ pacienti, a nie zdravotné poisťovne a nadlimitné výkony nebudú už len vecou lekárskej cti a svedomia?“

    Pán minister, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážená pani poslankyňa, vážené dámy, vážení páni, v zmysle § 4 zákona č. 576/2004 je poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. A ďalej sa hovorí, zdravotná starostlivosť sa poskytuje vo vzťahu k chorobe určenej zdravotníckym pracovníkom.

    Z uvedených ustanovení vyplýva, že poskytovateľ je osoba, ktorá rozhoduje o poskytnutí adekvátnej zdravotnej starostlivosti pacientovi, ktorá sa má uskutočniť tak, aby sa správne určila choroba so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu a poskytovanie nie je možné realizovať na základe objednávky pacienta tak, ako je uvedené vo vašej otázke.

    Poistenec má právo v zmysle platných právnych predpisov na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným právnym predpisom. Tým predpisom je zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia. Zdravotná poisťovňa podľa zákona č. 581/2004 Z. z. uhrádza na základe zmlúv uzatvorených s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

    V zmluvách s poskytovateľom si poisťovňa dohodne pre svojich poistencov požadovaný rozsah zdravotnej starostlivosti. V prípade poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti poistencovi nad tento dohodnutý zmluvný rozsah postupujú zdravotné poisťovne podľa vopred dohodnutých zmluvných podmienok s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemá uzatvorenú zmluvu s príslušnou zdravotnou poisťovňou poistenca, ktorému sa poskytla neodkladná zdravotná starostlivosť, má nárok na úhradu za poskytnutú neodkladnú zdravotnú starostlivosť vo výške ceny obvyklej v mieste a v čase jej poskytnutia.

    V prípade, ak ide o plánovanú zdravotnú starostlivosť, teda nie neodkladnú, je zdravotná poisťovňa povinná vytvoriť a viesť v zmysle platných právnych predpisov zoznam poistencov, čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti, na ktorú je povinná vytvárať technickú rezervu. Poskytovateľ je povinný dodržiavať poradie poistencov v zozname poistencov, čakajúcich na poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Do uvedeného procesu vstupujú pacienti slobodnou voľbou poskytovateľa v zmysle § 11 zákona č. 576/2004.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa, máte právo položiť doplňujúcu otázku v rozsahu 2 minút. Chcete uplatniť toto svoje právo? Nech sa páči.

  • Áno, pokúsim sa, ďakujem pekne.

    Pán minister, ďakujem za poučenie a ďakujem, že ste odcitovali zákon. Mne však išlo o niečo iné, a tak sa trošku teším, že pán premiér tak dlho hovoril a spomenul aj to, že teda, alebo tak to nazval, že ľudia sa v minulosti prinútili k niečomu, napríklad k vstupu do dôchodkových správcovských spoločností. Hovorím to preto, lebo ste začali také ťaženie proti súkromným zdravotným poisťovniam a prinútite ľudí, aby boli prepoistení do Všeobecnej a Spoločnej zdravotnej poisťovne. A ja som sa pýtala na tie limity a veľmi nevýhodné zmluvné vzťahy, ktoré ponúka Všeobecná zdravotná poisťovňa a Spoločná zdravotná poisťovňa súkromným lekárom, preto, lebo to sú také nízke limity, že tí lekári, ak chcú dodržať literu zákona, konkrétne § 4 zákona 576/2002, robia nadlimitné výkony a musia fakticky úverovať Všeobecnej aj Spoločnej zdravotnej poisťovni. Okrem toho tieto dve poisťovne dávajú oveľa menšie bodové ohodnotenie jednotlivých výkonov. Navyše ešte to, neviem teraz, v akom je to štádiu, že ste mali v pláne opäť zaviesť ten povinný obvod pre súkromných lekárov, ktorý naďalej zneisťuje. To znamená, v tejto súvislosti sa pýtam na limity a aj na osud jednak lekárov a jednak pacientov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pán minister, nech sa páči.

  • Som rád, že ste upresnili svoju otázku, lebo sa priznám, že som vôbec nevedel, ako na tú otázku tak, ako bola položená, odpovedať. Teraz už viem, že vám išlo o nadlimitné výkony.

    Môžem len toľko povedať, Všeobecná zdravotná poisťovňa a Spoločná zdravotná poisťovňa ukončili rokovania so všetkými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a napriek tomu, že máte iný názor, sa zdá, že tie rokovania boli úspešné. Naopak, a o tom svedčia aj vyhlásenia napríklad Asociácie nemocníc Slovenska, že rokovania s niektorými súkromnými zdravotnými poisťovňami nevedú tam, kde by mali viesť. Čiže, v tejto chvíli zásadne nesúhlasím s tým, čo tvrdíte. Okrem toho je, existuje taký mechanizmus Spoločnej zdravotnej poisťovne, volá sa, že ročné doúčtovanie. Na základe toho ročného doúčtovania Všeobecná zdravotná poisťovňa prehodnocuje každého jedného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na základe toho, aký mal zmluvný limit a koľko urobil nadlimitných výkonov. A všetky nadlimitné výkony, ktoré boli urobené a išlo o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, sú poisťovňou preplatené.

    Takže, myslím si, že možno to, čo vy tvrdíte, je nejaká minulosť. Nám sa podarilo tú situáciu zmeniť a ja vám garantujem, že tie dve poisťovne budú mať také zmluvy, že poskytovatelia budú veľmi spokojní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Druhou otázkou, ktorá bola vyžrebovaná, bola otázka, ktorú položil pán poslanec Jaroslav Ivančo ministrovi vnútra Slovenskej republiky a podpredsedovi vlády Robertovi Kaliňákovi a otázka znie: „Vážený pán minister, vedeli by ste sa už jednoznačne vyjadriť, k akému dátumu navrhnete zrušiť 8 krajských úradov?“

    Nech sa páči, pán minister. Poprosím oznámiť ukončenie.

  • Pekný deň. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, bohužiaľ, už iba 36 minút máme k dispozícii, ale skúsim teda dať priestor čo najrýchlejšie odpovedi na túto ťažkú otázku.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec, keby som vám odpovedal jedným slovom, mali by ste pocit, že sa nedostatočne venujem otázkam opozičných politikov a podobne, ako pred niekoľkými minútami tu niektorí z vašich kolegov vykrikovali, že sa bojíme opozičných otázok. Ja si myslím, že sa nebojíme, a keď chceme na ne odpovedať, potom zase hovoríte, že odpovedáme príliš dlho. Proste tá opozičná schizofrénia, ktorá vás postihla, je pochopiteľná po zlom volebnom výsledku, ale napriek tomu vám držíme palce, aby ste sa skoro uzdravili.

  • Hlasy v pléne a potlesk.

  • Naozaj sa nemám za čo. To bola iba otázka, reakcia vlastne na pána poslanca Galbavého.

  • Nezrozumiteľné slová z pléna.

  • Ja si to plnohodnotne uvedomujem, pán poslanec. Takže, treba byť tolerantný. Ja som už povedal, že to je proste problematické a že z toho sa treba dostať.

    Vaša otázka teda znie, vážený pán poslanec, či sa môžeme už jednoznačne vyjadriť, k akému dátumu navrhneme zrušiť 8 krajských úradov. Chcem povedať, že možno mnohí v uplynulom období boli zvyknutí na to, že politické rozhodnutie predchádzalo akémukoľvek serióznemu odbornému uvažovaniu, a preto povedal sa nejaký cieľ a k tomu cieľu sa smerovalo. Musím povedať, že my teda zastávame opačný názor, a preto chceme každú problematiku, ktorá je veľmi dôležitá pre tento štát, chceme naozaj veľmi podrobne analyzovať.

    Preto chcem povedať, že po posledných reformách a všetkých úpravách v rámci štátnej správy a samosprávy a vlastne aj prenesených kompetencií, ktoré samospráva dnes vykonáva, nám narástlo niekoľko tisíc úradníkov navyše oproti stavu spred reformy a ten problém je v tom, že tak by sa reformy robiť nemali. A preto si myslíme, že chceme ísť presne opačnou cestou, a to cestou, ktorá by v konečnom dôsledku znamenala menší počet úradníkov, menšie náklady štátu na štátnu správu, a čo je úplne najpodstatnejšie, je ústretovosť smerom k tým, pre ktorých štátna správa má pracovať, a to sú vlastne daňoví poplatníci, ktorí štátnu správu využívajú ako servis. A my teda vlastne chceme, aby servis štátu za peniaze, ktoré občania cestou svojich daní platia do štátu, aby ten servis bol veľmi kvalitný. Na základe tejto skutočnosti teda chceme naozaj pripraviť v rámci ministerstva vnútra hlbokú štúdiu s návrhmi, ktoré predložíme v priebehu najbližších 3 týždňov do vlády Slovenskej republiky, aby sme mohli začať s procesom verejnej diskusie.

    Keďže na tomto, na tejto otázke vzhľadom na skutočnosť, že zrušenie krajských úradov je súčasťou programového vyhlásenia vlády, pracujeme v podstate od nastúpenia do vlády, sú už mnohé návrhy rozpracované.

  • Hlas z pléna.

  • V každom prípade, pán poslanec, ja tomu rozumiem, že vaše nutkanie rozprávať je určené, ale proste vyčkajte si na svoj čas, aj ten príde a my si vás radi vypočujeme, keď budete. Rozumiem, že slušnosť je vec, ktorá sa nedá niekedy naučiť, to by mal mať človek vrodené, ale vo vašom prípade je to asi ťažko očakávať.

    A aby som pokračoval. Dovoľte, páni poslanci, aj pán poslanec Bugár, môžem reagovať, keď vy môžete vykrikovať počas tejto hodiny. Mohli by ste mi, prosím vás pekne, odcitovať príslušné ustanovenie rokovacieho poriadku, pán Bugár, že nemôžem komunikovať? Ja si myslím, že by ste mi vyčítali. Viete, musíte si uvedomiť, že my ako exekutíva, ktorú vy kontrolujete, my sa snažíme byť otvorení. A ja, keď počas svojho prejavu počujem, že pán poslanec niečo chce, ja mu rád na to odpoviem. Rád s ním budem komunikovať. My radi diskutujeme, pretože iba na základe diskusie môže vzísť nejaký rozumný výsledok. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Takže to, čo je dôležité v podstate pre zodpovedanie vašej otázky, je predovšetkým začiatok procesu, na ktorom, predpokladám, že sa budete mať možnosť zúčastniť aj vy. Naozaj, v prípade takej dôležitej otázky, ako je zrušenie krajských úradov, je veľmi dôležité, aby bola čo najširšia diskusia. Čiže 28. februára by malo v podstate odštartovať to samotné rokovanie, aj tie samotné diskusie o tom, akým spôsobom naložíme so štátnou správou.

    Príprava zrušenia krajských úradov je naozaj zložitý proces a v podstate od roku, v podstate od marca tohto roku začne vlastne samotný legislatívny proces, a keďže nie je možné ísť cestou a nechceme ísť cestou skráteného legislatívneho konania, pretože to neprináša kvalitu, boli by sme radi, keby v 2. štvrťroku bola prvá časť zákona prijatá, ktorá s tým súvisí, a v 3. štvrťroku by bola prijatá druhá časť. Boli by sme veľmi radi, ak by sme mohli celú otázku verejnej správy a jej vlastnej reformy, ktorá by mala priniesť predovšetkým otázku zrušenia krajských úradov v prvej etape, mohli odštartovať v 2. polovici roka, to znamená približne po letných prázdninách. S tým, samozrejme, súvisia majetkové otázky, s tým súvisia otázky personálne, s tým súvisia všetky otázky, ktoré je potrebné veľmi podrobne vyriešiť.

    Čiže, ak mám odpovedať na vašu otázku, nedá sa stanoviť jednoznačný dátum, pretože to nebude jeden zákon, jeden paragraf, jedno ustanovenie zákona. Bude to séria zákonov, ktoré musia reflektovať na prenos všetkých kompetencií, ktoré sa jednotlivých úradov dotýkajú.

    Čiže záver, keď som povedal, že spustenie samotnej reformy bude niekedy v polovici tohto roka, ten záver by mal byť naprogramovaný tak, že k 31. decembru by mali byť skončené všetky legislatívne úkony na to, aby od 1. januára komplexne fungovala verejná správa úplne po novom. Čiže, štart predpokladáme v septembri, keď postupne budú nabiehať účinnosti všetkých zákonov a záver je niekedy na začiatku roka.

    Čo je veľmi dôležité, je nielen zrušenie krajských úradov a nechceme mať iba nejakú tézu z programového vyhlásenia, že zrušíme 8 krajských úradov v pôsobnosti ministerstva vnútra, splnili sme vládny program. To nie je vec, ako chceme k problému pristupovať. To, ako chceme k problému pristúpiť, je, aby sme komplexne vrátane obvodných úradov urobili komplexnú reformu.

    To znamená, sám viete najlepšie, a váš región je najpríznačnejší v tom, aká rozpoltenosť dnes, alebo možno povedať, až rozštvrtenosť v rámci verejnej správy existuje. Typickým príkladom je mesto Giraltovce, ktoré na to, aby si vybavilo, aby občan Giraltoviec si vybavil všetky náležitosti a komunikáciu so štátnou správou, musí pre niektoré dochádzať do Svidníka, pre niektoré do Stropkova, pre niektoré do Bardejova a pre niektoré do Prešova.

    Čiže, nesmieme dopustiť, aby vlastne sme atomizovali jednotlivé časti štátnej správy tak, aby občan mal sťažený prístup k samotnej štátnej správe. Jedna otázka je, samozrejme, internetizácia a elektronická komunikácia, ktorá je ale, ktorá sa nedotýka priamo týchto legislatívnych opatrení, ktoré chceme dosiahnuť v rámci zrušenia krajských úradov.

    Pre mňa je teda podstatné, aby tento návrh, ktorý 28. februára by mal prísť do vlády, už do určitej miery odzrkadľoval prácu odborníkov na tom, akým spôsobom harmonizovať štátnu správu na úrovni obvodov, na úrovni teda obvodných úradov, ako bude vyzerať prechod kompetencie z krajských úradov smerom k obvodným úradom a smerom k ministerstvu vnútra, keďže krajské úrady by mali zaniknúť bez akejkoľvek náhrady. To je najpodstatnejšie. Iba vtedy môže dôjsť k ušetreniu úradníckych miest, iba vtedy môže dôjsť k efektivite štátnej správy a k ušetreniu finančných prostriedkov. Štát naozaj v týchto časoch vynakladá na štátnu správu nemalé prostriedky, ktoré z nášho pohľadu minimálne na úrovni tých 20 % nie sú vynakladané efektívne.

    Záverom teda môžem povedať, že ten návrh, ktorý bude 28. predložený, bude naozaj obsahovať celý rad opatrení, čo nebude jeden zákon. Sám viete najlepšie, že otázky bezpečnosti štátu v oblasti bezpečnosti, otázky odvolania v druhostupňových konaniach budú práve problémovým kameňom. Predbežne uvažujeme nad tým, že časť tých kompetencií, ktorá jednoznačne v regióne musí ostať, dáme napríklad na obvodné úrady v sídle kraja. Inú časť, ktorú v podstate môžeme preniesť na ministerstvo vnútra aj vzhľadom na to, že tých podaní a tých odvolaní nie je toľko, aby ministerstvo nezvládlo tú agendu vybaviť v rámci existujúceho stavu úradníkov.

    Čiže, naozaj verím, že keď spoločne 1. januára 2008 spočítame všetky miesta, ktoré sa v rámci reformy štátnej správy ušetrili, dôjdeme k číslu, ktoré bude jednoznačne záporné, to znamená mínus toľko a toľko úradníkov, a naopak, v štátnej kase, v peniazoch, ktoré môžeme rozdeliť medzi daňových poplatníkov naspäť, bude výrazné plusové číslo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Doplňujúca otázka, pán poslanec Ivančo? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    V prvom rade sa, pán minister, chcem poďakovať za taký obšírny výklad pripravovanej reformy štátnej správy zo strany vlády. Samozrejme, že sa trošku treba na to pozrieť bližšie z hľadiska toho, ako som postavil otázku, a to je všeobecná štátna správa a krajské úrady. Tu len by som vám trošku chcel upresniť, že počet zamestnancov na všeobecnej štátnej správe, na krajských úradoch je 0,4 % všetkých zamestnancov štátnej správy. A keď už ste tak obšírne hovorili o reforme, myslím si, že už padli slová niektorých členov vlády o tom, že nemajú záujem nejako vstupovať do zmien na špecializovaných úradoch štátnej správy, takže sa skutočne bavme len o krajských úradoch. Ja chápem komplikovanosť tejto témy, len nechápem to, že ste ako bývalý poslanec nevedeli o tom, že je to téma skutočne komplikovaná a svedčia o tom aj vyhlásenia nastupujúcej vlády, počnúc júlom cez 28. september a končiac uznesením vlády č. 705, myslím, že do konca roka pripravíte analýzu. Je 1. február, preto som postavil túto otázku, či teda už máte analýzu a viete povedať termín, jednoznačný termín zrušenia krajských úradov.

    A na záver chcem povedať ešte jednu vec a opäť ako reakciu na vás, že plán legislatívnych úloh vlády neobsahuje konkrétne zmeny zákonom súvisiacich so zrušením krajských úradov, až na ten zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, to je ten ústavný zákon, ktorý do legislatívnej...

  • Vystúpenie automaticky prerušené časomierou po uplynutí časového limitu.

  • Pán podpredseda vlády, nech sa páči, odpovedajte.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    To je práve otázka zodpovednosti prístupu k problematike. My sme postupne rozširovali tú tému len z krajských úradov na všeobecnú problematiku fungovania štátnej správy. My máme naozaj záujem po štyroch rokoch alebo po rokoch, ktoré budeme mať k dispozícii, odovzdávať štátnu správu v úplne inej kondícii, v omnoho lepšej kondícii a v efektívnej kondícii. A ak sa nám podarí urobiť všetky tieto kroky, rád budem stáť a budem konfrontovaný s kritikou toho, že sľúbili sme, že krajské úrady budeme zrušovať čo najrýchlejšie ešte do konca roku 2007 alebo do konca roku 2008. Jednoducho, tým výsledkom má byť efektívna samotná štátna správa, nielen jej heslá, a práve to rozširovanie, rozumiem svojim kolegom vo vláde, každý môže mať svoj názor na svoju špecializovanú štátnu správu, ale musím upozorniť, že v tomto prípade bude vláda rozhodovať ako kolektívny orgán a po predložení analýz budeme o tom vo vláde diskutovať.

    Vzhľadom na to, že, či vláda, alebo vôbec celá republika sme v demokratickom systéme, ja vítam, ak má niekto iný názor, lebo ak má iný názor, znamená, že bude s mojím konfrontovať a z toho môže vzísť ten najlepší. Obidvaja môžeme byť tak trochu mimo toho stredu a hneď potom, po diskusii môže vzniknúť ten, ktorý je najefektívnejší a ktorý práve občanom môže priniesť ten najvyšší osoh, ktorý zo štátnej správy potrebujeme dostať, a to je vlastne jej efektivita.

    Čiže, áno, plán legislatívnych úloh vlády z môjho pohľadu je predovšetkým informatívny materiál so záväzkami, ktoré plánujeme robiť v plánovanom čase, ale situácia v rámci riadenia krajiny, sám viete najlepšie, vyžaduje byť iniciatívnym v mnohých oblastiach. Čiže, skôr by som povedal, že plán legislatívnych úloh je minimálny dokument toho, akým spôsobom chceme postupovať v obnove našich právnych noriem a podobne. Otázka je dôležitá v tom, aby ten výstup bol kvalitný. Dá sa to urobiť, pripraviť za týždeň, dá sa to dať okamžite do legislatívneho konania cez vládu, dokonca sa to dá urobiť cestou poslaneckého návrhu. Pán poslanec, to všetko viete, ale sám viete najlepšie, že práve regióny, ktoré sú nám najbližšie a zhodou okolností je nám najbližší spoločný región východného Slovenska v oblasti Svidníka a Bardejova, týchto častí, by najviac mohol trpieť práve tým, že by sme túto prácu neodviedli kvalitne a práve tá kvalita je tou pointou, ktorú chceme 28. februára vo vláde predstaviť.

    Pán poslanec, ja ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Ako tretia bola vyžrebovaná otázka pani poslankyne Gibalovej. Je tu? Áno, je tu, a je smerovaná k pani ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny pani Vierke Tomanovej a znie: „Môže samosprávny kraj navrhnúť subjektu, ktorý poskytuje sociálne služby, finančný príspevok nižší, ako je uvedené v prílohe č. 14 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov?“

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi teda zaujať stanovisko a myslím si, že ide o otázku, ktorá je nesmierne mnohokrát a priam skloňovaná na vyšších územných celkoch, čiže, pani poslankyňa Gibalová, určite vám mnohé vyššie územné celky budú ďakovať za tento výklad.

    Pokiaľ ide o výšku finančného príspevku, táto sa poskytuje v súlade so zákonom č. 195/1998 Z. z. § 85 až § 87 tohto zákona, § 85 a § 86 hovorí o možnosti, § 85 o možnosti, § 86 o poskytnutí a § 87 hovorí o jednorazovom finančnom príspevku fyzickým, právnickým osobám, ktoré sú oprávnené poskytovať sociálne služby v súlade práve s týmto zákonom o sociálnej pomoci. Pokiaľ ide o tento príspevok, treba jednoznačne povedať, že zákon o sociálnej pomoci garantuje neverejnému poskytovateľovi, teda tej fyzickej a právnickej osobe, ktorá má so samosprávnym krajom uzatvorenú písomnú zmluvu o poskytovaní finančného príspevku na dohodnutý rozsah poskytovanej sociálnej služby, sociálnej prevencie alebo sociálneho poradenstva finančný príspevok, takzvané finančné minimum.

    To znamená, že na príslušnú sociálnu službu, sociálnu prevenciu, vybrané činnosti sociálnoprávnej ochrany, sociálne poradenstvo mu musí byť poskytnutý finančný príspevok minimálne vo výške určenej v prílohe č. 14 k zákonu č. 195 o sociálnej pomoci, pričom tá minimálna výška príspevku, finančného príspevku závisí predovšetkým od druhu poskytovanej služby, od jednotky výkonu, teda napríklad pri prepravnej službe od množstva najazdených kilometrov, pri opatrovateľskej službe od množstva poskytnutých hodín opatrovateľskej služby, alebo je stanovená priamo, trebárs, na sociálneho poradcu, kde je jednoznačne na celý rok stanovená suma, ale, samozrejme, aj od spôsobu vykonávania sociálnej pomoci, čiže od spôsobu, či ide o poskytovanie starostlivosti denne, týždenne, prechodne, celoročne.

    Spôsob výpočtu tohto finančného príspevku je upravený v § 86 citovaného zákona v ods. 2 a to v závislosti od toho, o aký druh služby ide, či je to prepravná služba, opatrovateľská služba, starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb a podobne. A odvíja sa, samozrejme, aj od toho napríklad prepravná služba, na aký počet kilometrov bola poskytnutá.

    Príloha č. 14 je pomerne sporná príloha, parlament ju schvaľoval a bola účinná príloha v prvom momente od 1. marca 2004, kedy vlastne z tejto prílohy vypadlo niekoľko druhov zariadení sociálnych služieb a následne bola upravená s účinnosťou od 1. 4. 2004 a myslím si, či domnievam sa a zastávam názor, že sumy, ktoré sú v tejto prílohe stanovené na poskytovanie sociálnych služieb, nie sú stanovené na základe vykonanej analýzy a skutočne rozboru finančných výdavkov, ktoré takouto službou sú, pretože už neodvíjajú sa tieto sumy a výška minimálneho finančného príspevku od náročnosti služby a rozsahu poskytovanej starostlivosti. Je to možné vidieť napríklad na zariadení opatrovateľskej služby, kde na rok na občana sa poskytuje príspevok vo výške 125 000 Sk, kým v domove dôchodcov, kde je oveľa väčší rozsah starostlivosti, je to len 110 000 Sk na občana a na rok. Takže treba povedať, že treba aj túto prílohu novelizovať.

    V prípade, že samosprávny kraj poskytuje finančný príspevok obci, pretože aj obci môže byť poskytnutý finančný príspevok, je ten systém trochu iný, pretože zákon v § 86 hovorí, že vyšší územný celok, teda samosprávny kraj môže poskytnúť príspevok, ale najviac vo výške určenej práve v prílohe č. 14 a mala by to byť dohoda medzi obcou a vyšším územným celkom a to, samozrejme, zase podľa jednotlivých druhov sociálnych služieb a podľa výkonu.

    Z uvedeného teda vyplýva, že obec v porovnaní s neverejným poskytovateľom, teda fyzickou a právnickou osobou, ktorá má podľa zákona 195 oprávnenie poskytovať sociálnu službu, nemá automaticky nárok na výšku príspevku určenú v prílohe 14 a môže mu byť poskytnutý tento príspevok aj v nižšej sume, teda obci môže byť poskytnutý príspevok aj v nižšej sume.

    V súlade s § 86 zákona o sociálnej pomoci samosprávny kraj môže tým neverejným poskytovateľom, teda fyzickým a právnickým osobám poskytnúť finančný príspevok aj v sume vyššej, ako je určená v prílohe č. 14, a to, samozrejme, v prípade splnenia podmienok, ktoré sú zákonom na tento účel určené.

    To je všetko. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ešte doplňujúca otázka, pani poslankyňa Gibalová, nech sa páči.

  • Áno, áno, ďakujem pekne za slovo, ďakujem pekne, pani ministerka. Toto všetko, čo ste povedali, to je vlastne obsahom zákona, čiže toto všetko mi je jasné. Ja som chcela od vás jasné stanovisko, musí, alebo nemusí podľa prílohy č. 14 samosprávny kraj poskytnúť finančný príspevok subjektu na základe registrácie a uzatvorenej zmluvy na dohodnutý rozsah.

  • Áno, ja som to povedala hneď v úvode a je to tá moja prvá veta. Pokiaľ ide o výšku finančného príspevku, zákon o sociálnej pomoci garantuje, zdôrazňujem, garantuje neverejnému poskytovateľovi, teda fyzickej a právnickej osobe, ktorá má so samosprávnym krajom uzatvorenú písomnú zmluvu o poskytnutí finančného príspevku na dohodnutý rozsah poskytovanej sociálnej služby, sociálnej prevencie, sociálneho poradenstva tzv. finančné minimum, t. j. finančný príspevok vo výške určenej v prílohe č. 14 k zákonu č. 195. Je to jednoznačne povedané. A takto som to aj povedala hneď v úvode.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasy v sále.

  • Áno, ja sa teraz púšťam do diskusie, ale je pravdou, že sme sa stretli s porušovaním zákona zo strany samosprávnych krajov a dá sa povedať vo všetkých samosprávnych krajoch a musím povedať, že to isté sa stalo aj na úseku miestnej samosprávy, kde aj miestna samospráva poskytuje v týchto prípadoch zákon.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka.

    Ďalšia otázka je od pána poslanca Ivanča, ktorý ale nie je v rokovacej sále. Áno, a je taká neobvyklá, pán podpredseda vlády, škoda, že tu nie je pán poslanec.

    Ďalšia otázka je od predsedu Gábora Gála, ten je tu, a je na pána ministra obrany Františka Kašického a znie: „Pán minister, mieni váš rezort pokračovať v zbavovaní sa nadbytočného majetku, na ktorého stráženie a konzervovanie vynakladáme nemalé prostriedky?“

    Pán minister obrany, nech sa páči, odpovedajte.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, vážený pán predseda výboru, ministerstvo obrany spravuje majetok štátu a nakladá s ním podľa zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu a potom podľa zákona č. 172/2004 Z. z. o prevode vlastníctva nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok. V dôsledku reformy Ozbrojených síl a redukcie počtu personálu dochádza k zníženiu počtu posádok, útvarov a zariadení, čím sa stáva časť hnuteľného, ale aj nehnuteľného majetku spravovaného ministerstvom, prebytočná. Prevod správy, odpredaj prebytočného hnuteľného majetku sa realizuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi normami a internými normatívnymi aktmi ministerstva, buď formou priameho odpredaja, formou ponukových konaní, alebo osobitných ponukových konaní. Príjmy z predaja prebytočného hnuteľného majetku štátu sú pre ministerstvo hlavnými zdrojmi plnenia príjmov kapitoly, ktoré sú rozpočtované na tento rok vo výške 170 mil. Sk.

    Ďalším uplatňovaným spôsobom nakladania s prebytočným hnuteľným majetkom v správe ministerstva obrany je jeho darovanie v súlade so zákonom o správe o majetku štátu a tiež darovanie vojenského materiálu v rámci poskytovania pomoci na základe medzivládnych zmlúv. Darovanie v zmysle zákona o správe majetku štátu obciam prebieha a takisto aj darovanie vojenského materiálu v rámci poskytovania pomoci na základe medzivládnych zmlúv.

    Vo vzťahu k prebytočnému nehnuteľnému majetku štátu má v rámci rozhodovacieho procesu pri prevodoch jeho vlastníctva obciam alebo vyšším územným celkom podľa zákona č. 172/2004 Z. z. rozhodovaciu právomoc vláda. V súlade s uvedeným zákonom ministerstvo obrany pripravuje a posudzuje návrhy na prevod vlastníctva prebytočného nehnuteľného majetku štátu vo svojej správe. Ako príklad uvediem navrhovaný prevod vlastníctva objektu kasární v Rimavskej Sobote. Na základe požiadavky mesta Rimavská Sobota o bezodplatný prevod vlastníctva objektu Kasární SNP v Rimavskej Sobote pre účely zabezpečenia vhodných prevádzkových priestorov v zmysle memoranda o spolupráci, ktoré podpísalo mesto Rimavská Sobota s potenciálnym investorom v tejto oblasti, som 24. januára 2007 rozhodol predložiť na medzirezortné pripomienkové konanie a následne na rokovanie vlády návrh na prevod vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti mestu Rimavská Sobota. V prípade udelenia súhlasu vlády s prevodom bude bez zbytočného odkladu vykonaný prevod vlastníctva formou darovacej zmluvy.

    K tomu by som ešte len poznamenal, že ministerstvo obrany bude aj naďalej pokračovať v nakladaní s prebytočným nehnuteľným majetkom štátu v zmysle uvedených všeobecne záväzných právnych predpisov. Bude pri predkladaní návrhov na prevod vlastníctva zvažovať spôsob jeho ďalšieho použitia nadobúdateľmi, ktoré by malo byť v prospech obyvateľov obce alebo mesta, na území ktorého sa nachádza.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Doplňujúca otázka, pán poslanec Gál?

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, len sa vám chcem poďakovať za stručnú a vyčerpávajúcu odpoveď. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať šiestou otázkou od pani poslankyne Sárközy na pána ministra financií Jána Počiatka, ktorá znie: „Vážený pán minister, ako vníma váš rezort súčasné nastavenie dôchodkového systému a ako sa staviate k avizovaným zmenám?“

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, súčasná vláda sa vo svojom programovom vyhlásení prihlásila k sociálnemu štátu a solidarite. Ak hovoríme o solidarite, máme na mysli nielen vnútrogeneračnú solidaritu, kde je bohatší solidarizmus s chudobnejšími, ale, samozrejme, aj medzigeneračnú solidaritu, kde súčasná generácia solidarizuje s budúcou tým, že na ňu nebude zbytočne presúvať dlhové bremeno.

    Ministerstvo financií v súčasnosti komplexne analyzuje dôchodkový systém po reforme v roku 2004 a 2005. Predpokladáme, že oficiálne stanovisko k fungovaniu 1. a 2. piliera spolu s našou víziou riešení do budúcnosti predložíme na jar. Čo sa však týka koncepčnej otázky znižovania príspevkov sadzby do 2. piliera, prevláda názor zachovať súčasný stav.

    Uvedomujeme si, že súčasné rozhodnutia o nastavení dôchodkového systému ovplyvnia nielen životy dnešných dôchodcov, ale aj dôchodcov pracujúcich o 50 rokov, kedy sa predpokladá, že populačná kríza bude vrcholiť, preto musíme tento problém riešiť veľmi obozretne a citlivo. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa, doplňujúca otázka.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za vašu odpoveď. No, s prekvapením som toto počula, že chcete zachovať súčasný stav, pretože pred pár minútami sme niečo iné počuli. A v súvislosti s tou vašou odpoveďou by som sa chcela vás spýtať, ako by ste sa vedeli vyjadriť k prepočtom pani ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny pani Tomanovej, ktorá niekedy koncom minulého roku povedala, že asi 40 % sporiteľov, ktorí sú v 2. kapitalizačnom pilieri, pri súčasných podmienkach nemá šancu nasporiť si na svoj dôchodok a pritom iste viete, že výška dôchodkov vždy závisí od príjmov jednotlivých občanov bez ohľadu na to, či sú v 1. alebo v 2. pilieri.

    Z nízkeho platu, teda z nízkych odvodov vysoká penzia nikdy nebude, nehovoriac o tom, že výška dôchodkov vyplácaných iba od štátu bude vždy viazaná politickou vôľou. Žiadny politik dnes určite nevie dať garanciu a záruku, že štátny dôchodok z 1. piliera bude vyšší ako dôchodok z 2. piliera. Takže, keby ste sa k tomuto vedeli vyjadriť. A hlavne aj preto, že ste povedali, že tie analýzy, ktoré budú hotové z vášho ministerstva, budeme mať k dispozícii niekedy koncom jari. Tak odkiaľ sú tieto prepočty a ako sa k tým 40 % staviate?

    Ďakujem pekne.

  • Ako som už povedal, ministerstvo financií v súčasnosti pripravuje komplexnú analýzu a ja vyjadrím naše závery až potom, ako ich budem držať v rukách. Čiže, akékoľvek čísla predtým by som nerád komentoval. Čo sa týka citlivosti toho dôchodkového systému a administratívne zásahy, ako vidíme, už táto súčasná diskusia potvrdzuje, že riziko a tá citlivosť 1. aj 2. piliera je viac-menej rovnaká. Takže tá otázka mi príde taká nepodstatná v tomto momente.

    Takže, dôležité je pozrieť sa na to komplexne a naozaj nechcem sa k tomu vyjadrovať skôr, ako budem mať hotové všetky hĺbkové analýzy niekedy koncom marca. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Ďalšia vyžrebovaná otázka je od pána poslanca Ivanča. Pán poslanec, vaša otázka je na pána podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, neobvykle znie: „Vážený pán minister, prečo chcete rušiť krajské úrady a čo pozitívne podľa vás prinesie táto zmena, ktorú ste avizovali v Programovom vyhlásení vlády SR?“

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Veľmi pekne ďakujem.

    Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, chcem povedať, že ma veľmi teší, že ten záujem o reformu verejnej správy je naozaj mimoriadny a v podstate pán poslanec Ivančo podal 9 otázok rovnakého znenia, na ktorú som už odpovedal. A táto druhá je štyrikrát podaná.

    Ja rád zopakujem, čo som povedal, ale umožním aj ďalším pánom ministrom ešte, aby mohli, samozrejme, v určenom čase odpovedať a skúsim teda byť naozaj mimoriadne stručný.

    Otázka, prečo chceme rušiť krajské úrady, je daná vývojom, ktorý v tejto chvíli v Slovenskej republike je. A keď si porovnáme krajské úrady spred 10 rokov a dnes, ako postupne vlastne sa vyvíjala reforma správy, zisťujeme, že krajské úrady sú plnohodnotne nahraditeľné v prípade, že prenesieme kompetencie na obvodné úrady a na ostatné orgány štátnej správy napríklad ministerstvo vnútra. To je teda vlastne tá otázka na vašu odpoveď, že je možné, aby existujúce štruktúry bez toho, aby boli posilnené, dokázali absorbovať všetku prácu, ktorú dnes v rámci štátnej správy vykonávajú krajské úrady.

    Jediný problém, ktorý je, je nastaviť taký legislatívny proces, aby nenastal žiadny chaos, aby nenastala žiadna diskontinuita v tom, ako vykonávajú svoju prácu, aby plynulo ministerstvo vnútra a ostatné obvodné úrady prevzali tie úlohy, ktoré majú pred sebou.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Ešte doplňujúca otázka, pán poslanec?

  • Ďakujem pekne. Využijeme ešte chvíľu času, ktorú máme.

    Pán minister, ja si myslím, že táto otázka nie je až taká jednoduchá, ako sa zdá. Svedčí o tom aj to, že polroka o tejto otázke len rozprávate, neurobili ste ešte nič pre to a hovoríte stále o nejakej analýze len. A myslím si, že v konečnom dôsledku zrušenie krajského úradu ani nenastane. To je celá pravda o reforme verejnej správy. Ja som sa v tejto otázke pýtal, aký očakávate efekt zo zrušenia krajských úradov a vy ste v predchádzajúcej odpovedi povedali, že je to efekt šetrenia nejakých zamestnancov štátnej správy. Je tam, opakujem, 1071 zamestnancov, čo je 0,4 % všetkých zamestnancov štátnej správy. Takže, pán minister, buďte láskavý a povedzte pravdu, že jednoducho krajské úrady už nezrušíte.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Vážený pán poslanec, ja by som naozaj nemal žiadny problém, keby pri tejto hodine tu stál detektor lži, ja by som si napojil všetky tie elektronické senzory, ďakujem pekne, pán minister, a mohli by sme sledovať tú krivku na tej obrazovke o tom, že teda všetko, čo hovoríme, myslíme, samozrejme, úplne vážne.

    Ale keď sa bavíme o počte zamestnancov napríklad ministerstva vnútra v oblasti verejnej správy, ktoré sa pohybuje na úrovni 10 000, tak vidíte, že tá tisícka už je prvých 10 %. Keď sa bavíme o 20-percentnom znížení úradníkov. Nemôžete teda spájať rušenie krajských úradov len so samotným počtom všetkých úradníkov štátnej správy. Ale v podstate musíte to vnímať aj v tej šírke, ktorá – chvíľku ma pán poslanec nepočúva –, ale musíte to chápať aj v tej šírke, že nie všetci úradníci pracujú na krajských úradoch, ktorých chceme, samozrejme, znižovať. Ale krajské úrady ako-také sú jedným z prvkov, ktoré chceme rušiť a nie je to jediné. Nielen všeobecná štátna správa dozná zmien.

    To znamená, ak vy ste presvedčený o tom, že nebudeme tieto krajské úrady rušiť, budem veľmi rád, ak opätovne k tejto otázke, veď tá diskusia bude aj počas samotného legislatívneho procesu jednotlivých zákonov, ale môžeme sa k tomu vrátiť na jeseň tohto roka, ale povedzme si na rovinu, že pred koncom roka, keď teda budú tie krajské úrady zrušené, sa postavíte a verejne poviete, že ste sa hlboko mýlili v tomto úsudku a že ste veľmi rád, že sme aj vaše predsavzatia naplnili aj za vás.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády, presne ste naplnili hodinu otázok.

    Takže končím tento bod, dámy a páni, a o chvíľočku po krátkej prestávke, ktorú potrebujeme na prepnutie systému, budeme pokračovať písomnými odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať

    písomnými odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady, ktoré boli písomne podané do 30. decembra 2006,

    ktoré ste dostali ako tlač č. 191. Ešte vás chcem požiadať, aby pre prehľadnosť ste pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa nachádza písomná odpoveď člena vlády tak, ako je to uvedené v tlači č. 191.

    Otváram rozpravu a písomne sa do rozpravy prihlásili pani poslankyňa Gibalová, Sabolová a Slafkovský. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o väčší pokoj v rokovacej sále. Ďakujem.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené pani kolegyne, kolegovia, ja som pred chvíľou videla pána ministra Jahnátka a ja by som, keďže reagujem na jeho odpoveď na moju interpeláciu, by som bola veľmi rada, keby bol tu.

  • Pani poslankyňa, chvíľočku. Kolegyne, kolegovia, naozaj vás poprosím o trošku pokoja a pozornosti. Venujme si pozornosť, pani poslankyňa vystupuje k písomnej odpovedi člena vlády.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán minister, vo svojej interpelácii som upozornila na konkrétne nedostatky súvisiace s výskytom nebezpečných výrobkov na trhu Slovenskej republiky v nádeji, že ako šéf rezortu hospodárstva usmerníte zodpovedných pracovníkov svojho ministerstva tak, aby ich práca bola nespochybniteľným prínosom pre spotrebiteľov, teda aj pre všetkých nás, vrátane vás.

    Moja interpelácia nebola samoúčelnou kritikou poslankyne z tábora opozície, veď som upozorňovala na nedostatky z obdobia pôsobenia vášho predchodcu pána Malchárka, ktoré majú tendenciu pretrvávať i počas vášho pôsobenia a ak nezasiahnete, zdedí ich váš nástupca.

    Žiaľ, písomná odpoveď na interpeláciu, ktorú vypracovali vám podriadení pracovníci a ktorú ste podpísali, je povrchná, plná vaty, vyhýba sa podstate problémov alebo ignoruje položené otázky, teda ani neposkytuje záruku nápravy nedostatkov, na ktoré som poukázala.

    Po prvé najskôr uvediem, v čom ma odpoveď aspoň čiastočne uspokojila. K stanovisku k interpelácii je daný prísľub prijať opatrenia, ktorými sa dosiahne skrátenie jednotlivých etáp administratívneho procesu kontroly a vyhľadávania nebezpečných výrobkov. Tento prísľub však zostáva iba v rovine bližšie nešpecifikovaných opatrení. Po ich prijatí by už teda nemalo dochádzať k tomu, aby vzorka výrobku odobratá z trhu čakala dva mesiace na doručenie do skúšobného laboratória alebo k tomu, aby bola informácia o výskyte nebezpečného výrobku na trhu Slovenskej republiky odoslaná do systému RAPEX až po uplynutí 160 dní od odberu vzorky.

    Po druhé vyslovujem svoju nespokojnosť nad tým, že niektoré problémy nastolené v interpelácii zostali nepovšimnuté. Bez odozvy zostala požiadavka, aby ministerstvo hospodárstva vypracovalo všeobecne záväzný predpis na ustanovenie spôsobu rýchlej výmeny informácií o výskyte nebezpečných nepotravinárskych výrobkov, ako to ukladá splnomocňovacie ustanovenie v § 23 ods. 4 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.

    Nepovšimnutá zostala aj požiadavka, aby SOI opätovne vykonala na trhu Slovenskej republiky hĺbkovú kontrolu textilných výrobkov na prítomnosť zakázaných azofarbív, aby sa preverilo, či alarmujúce výsledky poslednej kontroly z mája 2006 neboli náhodné. Na osvieženie pamäti pripomínam, že podľa posledných známych výsledkov zo súboru 90 odobratých vzoriek bol každý pätnásty textilný výrobok pre deti vyfarbený zakázanými karcinogénnymi azofarbivami, teda každý pätnásty textilný výrobok odobratý na trhu bol nebezpečný.

  • Hlasy v sále.

  • Vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, naozaj je nám jedno, čo nosia deti v Slovenskej republike? Naozaj nestojí za povšimnutie požiadavka vytvoriť predpoklady na to, aby ľudia mali väčšiu istotu, že textilné výrobky dostupné na trhu neohrozujú ich zdravie? Nezasluhuje si tento námet vyčerpávajúcu odpoveď a urýchlené prijatie primeraných opatrení? Veď nie každý občan môže nakupovať u Versaceho.

    Nedostala som ani odpoveď na otázku, či Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky informovalo komisiu o tomto štatisticky významnom výskyte výrobkov farbených zakázanými azofarbivami na trhu Slovenskej republiky, ako to ukladá ustanovenie § 23 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa. Ak sa tak nestalo, je potrebné urobiť tak dodatočne a vyvodiť dôsledky voči osobám, ktoré si nesplnili svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona.

    Po tretie považujem za neudržateľnú argumentáciu uvedenú v prvom a treťom odseku na strane 2 stanoviska k interpelácii, ktorou sa odôvodňuje neuloženie pokuty subjektom obchodujúcim na trhu Slovenskej republiky s nebezpečnými výrobkami. Je nesporné, že ak sa vyskytne situácia, že v niektorom členskom štáte EÚ bolo preukázané, že výrobok je nebezpečný, a táto informácia bola zverejnená v systéme RAPEX, potom nález rovnakého výrobku na trhu Slovenskej republiky po jeho zverejnení v RAPEX-e je nespochybniteľným a sankcionovateľným porušením zákona o ochrane spotrebiteľa napriek tomu, že v odpovedi na moju interpeláciu sa tvrdí opak. Podnikateľ, ktorý uvedie na trh alebo predáva na Slovensku nebezpečné výrobky zverejnené v systéme RAPEX, sa tak už nemôže odvolávať na § 7 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý mu poskytuje možnosť vyhovoriť sa na to, že v čase predaja tohto výrobku nevedel a nemohol vedieť, že výrobok je nebezpečný.

    Toto, o čom teraz hovorím, sa priamo vzťahuje na 2 z 8 nebezpečných výrobkov, ktorými som sa v poslaneckom prieskume zaoberala. Jeden z týchto výrobkov bol na trhu zachytený dokonca po 20 mesiacoch od zverejnenia v RAPEX-e bez uloženia akejkoľvek sankcie. § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa ustanovuje, že nikto nesmie uviesť do obehu, ponúkať, ani predávať nebezpečné výrobky. § 18 zákona o ochrane spotrebiteľa a podzákonné právne normy, napríklad vyhláška ministerstva hospodárstva č. 635, obsahujú ustanovenia, ktoré vytvárajú tlak na podnikateľa v tom smere, aby vo vlastnom záujme predchádzal riziku a obchodoval iba s bezpečnými výrobkami. Pokiaľ teda podnikateľský subjekt v Slovenskej republike uvedie na trh, ponúka alebo predáva nebezpečné výrobky, porušuje citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa. Z tohto dôvodu je uloženie sankcie elementárnym spôsobom postihovania nepoctivých podnikateľov, a tak to bolo treba riešiť aj zostávajúcich 6 prípadov nebezpečných výrobkov sledovaných v poslaneckom prieskume.

    Ale to nie je všetko. SOI má povinnosť uložiť subjektom, o ktorých sa preukáže, že obchodovali na našom trhu s nebezpečnými výrobkami, uhradiť náklady na skúšky vykonané v laboratóriách, ako to ukladá § 7 ods. 4 zákona č. 128 o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa. Mám dôvod domnievať sa, že sa tak nestalo, a tak poplatok za vykonanie skúšok namiesto obchodníkov „so smrťou“ zaplatila SOI-ka z daní občanov. Vrcholom slovnej ekvilibristiky, ignorancie a cynizmu je posledný odsek na strane 2 odpovede na moju interpeláciu. Priznáva sa v ňom, že síce všetky nebezpečné výrobky, ktoré som v interpelácii uviedla, ohrozovali zdravie spotrebiteľov, ale poškodenie ich zdravia vraj nebolo dokázané, a keď sa tak stane, spotrebitelia si môžu vymáhať náhradu spôsobenej škody súdnou cestou.

    Nuž, ak budeme čakať na to, kedy sa prejaví poškodenie zdravia spôsobené napríklad karcinogénnym azofarbivom alebo ftalátmi a podobne, potom to rovno zabaľme a netvárme sa, že chránime spotrebiteľa.

    Mohla by som ešte vyjadriť údiv nad tým, prečo ma chcú autori odpovede na interpeláciu presviedčať o tom, že predraženie tovaru o 80 halierov, ktoré bolo pokutované sumou 15 000 Sk a ktoré zákon o ochrane spotrebiteľa považuje v zmysle § 24 ods. 4 za menej závažné, je vážnejším porušením zákona o ochrane spotrebiteľa ako predaj nebezpečných výrobkov zverejnených v systéme RAPEX, za ktoré sa pokuta neudelila, i keď v zmysle zákona sa tak malo stať. Treba jasne povedať, že ak pracovníci SOI neukladajú pokuty vtedy, keď ich majú povinnosť uložiť a ak pracovníci podriadení ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky, ktorí sú zároveň, predpokladám, autormi odpovede na moju interpeláciu, takýto postup obhajujú, dostávajú sa do podozrenia, že motívom ich konania môže byť aj korupcia.

    Vážený pán minister, dúfam, že argumenty, ktoré som uviedla, budú dôvodom k tomu, aby ste sa interpeláciou opätovne zaoberali v zmysle vznesených námietok. Chcem týmto požiadať aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, aby sa problematike ochrany spotrebiteľa a témam, ktoré som nastolila, venoval na niektorom zo svojich najbližších zasadaní. Záujmy spotrebiteľov stoja zato a treba nadradiť ich arogancii trhu.

    Ďakujem za vypočutie.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pani poslankyňa Mária Sabolová, pripraví sa pán poslanec Alexander Slafkovský.

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, páni ministri, kolegyne, kolegovia, reagujem na odpoveď v interpeláciách č. 11, ktorá bola adresovaná pánu ministrovi zdravotníctva.

    Od roku 2005 platí nariadenie o verejnej minimálnej sieti, ktoré nadväzuje na zákon o zdravotnej starostlivosti č. 578, kde boli do ambulantnej starostlivosti zaradené mobilné HOSPIC-e, teda zo zákona. Do dnešného dňa neboli do nariadenia doplnení títo prevádzkovatelia mobilných HOSPIC-ov. Moja interpelácia, pán minister, bola na urobenie nápravy, nie na vysvetlenie krokov pri optimalizácii siete ministerstva zdravotníctva. Totiž sieť mobilných HOSPIC-ov nepokrýva ani najzákladnejšie potreby v regióne, a preto nie je potrebné dnes ju optimalizovať, ale v zmysle zákona zaradiť tieto mobilné HOSPIC-e do nariadenia vlády. Neviem, pán minister, kto vám pripravoval túto odpoveď, ale myslím si, že nemal prehľad o tom, ako fungujú alebo ako sú zaradené, alebo mali by byť zaradené do siete tieto mobilné HOSPIC-e a koľko poskytovateľov v Slovenskej republike pre túto hospicovú starostlivosť dnes funguje.

    Preto vás budem, pán minister, opäť v interpeláciách interpelovať, aby sa urobila náprava a aby už, či z nedopatrenia, či z nejakého zámeru nariadenie vlády nenapĺňa zákon Slovenskej republiky prijatý v tomto parlamente.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Slovo má pán poslanec Alexander Slafkovský.

  • Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené dámy kolegyne a páni ministri, chcem požiadať pani ministerku o odpoveď alebo o doplnenie interpelácie, ktorú máme v dokumentoch pod č. 14, v ktorej som sa dopytoval, prečo vianočný príspevok nedostali aj poberatelia pozostalostných dôchodkov. V odpovedi som dostal, je teda napísané, že pozostalostných dôchodkov a dôchodkov manželky, ktorí v období ekonomickej aktivity neparticipovali na tvorbe druhého systému zabezpečenia, sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, t. j. na tvorbe verejných, verejnoprávnych fondoch Sociálnej poisťovne, t. j. z tohto titulu, že sa nezúčastnili na tvorbe sociálnych zdrojov, im vianočný príspevok neprináleží. Ale v tom čase sa mnohí títo poberatelia pozostalostného dôchodku, teda predovšetkým dôchodkyne starali niekedy aj o 4 – 5 detí a hovoriť o tom, že neprispievali pre našu spoločnosť a že by si neboli zaslúžili rovnako ten vianočný príspevok aj za tú časť svojho života, kedy nemohli tvoriť zdroje reálne, si myslím, že toto nebolo správne rozhodnutie, že boli vyňatí z tohto vianočného príspevku.

    Takisto je tu uvádzané, že tento pozostalostný dôchodok dostávajú predovšetkým ľudia, ktorí sú ešte súčasne v produktívnom veku. Myslím si, že to nie je tak, že v tom produktívnom veku je dnes tých ľudí už oveľa menej a že by si to zaslúžili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené kolegyne, kolegovia, to boli stanoviská poslancov k odpovediam členov vlády, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne.

    Teraz sa pýtam, kto sa hlási so stanoviskom na odpoveď člena vlády ústne. Dvaja poslanci, ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa so stanoviskom.

    Teraz vystúpi pán poslanec Daniel Lipšic, pripraví sa pán poslanec László Szigeti.

  • Hlasy z pléna.

  • Dobre. Ústne sa prihlásil do rozpravy iba pán poslanec Lipšic Daniel.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som mal interpeláciu na ministra spravodlivosti.

    Ako je celej snemovni známe, tak prakticky jediná aktivita ministra spravodlivosti bola smerom ku zrušeniu Špeciálneho súdu a Špeciálnej prokuratúry a išlo to až tak ďaleko, že boli vyhadzovaní sudcovia a prokurátori z ubytovní, a keď sa potom na to prišlo, tak ministerstvo zareagovalo spôsobom, že, samozrejme, prešetria konkrétne pochybenie, že išlo o náhodu a minister vyvodí zodpovednosť. Tak som sa potom pýtal po mesiaci, aká bola zodpovednosť a voči ktorému zamestnancovi bola vyvodená. A na prekvapenie som sa dozvedel, že voči nikomu. Lebo asi nezodpovedal zamestnanec, ale minister. A dostal som odpoveď na interpeláciu, že prebehlo šetrenie o vzniknutej situácii, žiadne porušenie zákona nebolo zistené a voči nikomu nebola zodpovednosť vyvodená.

    Zdá sa mi už také smiešne, až úbohé útoky na Špeciálny súd a Špeciálnu prokuratúru, ako je vyhadzovanie sudcov a prokurátorov z ubytovne alebo zobratie áut, ktoré mal špeciálny prokurátor a predseda Špeciálneho súdu a poslanie Škody Fabie naspäť ako výmena, to už si myslím, že nie je dôstojné ani ministerstva spravodlivosti a ani takej fungujúcej inštitúcie, ako je Špeciálny súd a Špeciálna prokuratúra.

    Z toho dôvodu, že ministerstvo nedodržalo vlastné slovo a nevyvodilo zodpovednosť voči zamestnancom, pretože zrejme žiadna, samozrejme, nebola, teda beriem, ten pokyn prišiel odinakiaľ, považujem odpoveď ministra spravodlivosti za neuspokojivú. A rád by som ho vyzval, aby už s takýmito úbohými útokmi konečne prestal.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz sa pýtam, či sa chce k vystúpeniam poslancov vyjadriť člen vlády. Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Konštatujem, že sme prerokovali písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a dovoľte mi, aby som tento bod programu vyhlásil za skončený.

    Teraz v rokovaní budeme pokračovať ďalším bodom, ktorým sú

    interpelácie poslancov.

    Dovoľte mi úvodom pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady.

    Do bodu interpelácie sa písomne prihlásili štyria páni poslanci: pani poslankyňa Gibalová Monika, pani Sabolová, pán poslanec Martin Fronc a pani poslankyňa Žitňanská.

    Dávam teraz slovo pani poslankyni Gibalovej Monike, pripraví sa pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči.

  • Hlasy z pléna.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Zamborská?

    Tak, pán poslanec Béla Bugár, s procedurálnym návrhom, nech sa páči.

  • Pán podpredseda, ďakujem za slovo. Ja viem, že je to nepríjemné, ale aj ja som tam zažil veľakrát situáciu, keď ma upozornili poslanci, samozrejme, hlavne z opozície, že je málo členov vlády. Bolo by dobré, keby ste zariadili, aby sa členovia vlády, ktorí sú tu niekde v blízkosti, vrátili do rokovacieho priestoru.

    Ďakujem za pochopenie.

  • Ďakujem, pán poslanec. Poprosím členov vlády, ktorí sú prítomní v budove parlamentu, aby sa dostavili na prerokovanie bodu interpelácie.

    Dobre, pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani ministerka, pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja opäť interpelujem ministra hospodárstva, pána ministra Jahnátka.

    Vážený pán minister hospodárstva, ak niekde ste v budove Národnej rady ... Ďakujem pekne. Ja sľubujem, že táto interpelácia bude veľmi krátka.

    „Vážený pán minister, na základe obsahu vašej odpovede na moju interpeláciu zo 14. decembra 2006 a nespokojnosti s ňou, ktorú som tlmočila vo svojom predchádzajúcom vystúpení, opätovne vás žiadam o zodpovedanie tých častí interpelácie, ktoré vo vašej odpovedi zostali nepovšimnuté.

    V decembri som konštatovala, že na trhu Slovenskej republiky sa vyskytujú textilné výrobky farbené zakázanými karcinogénnymi azofarbivami a že podľa posledných, mne známych výsledkov testovania textilných výrobkov pre deti, ktoré na trhu odobrala SOI-ka, bol každý pätnásty výrobok vyhodnotený ako nebezpečný. Žiadala som vtedy, aby SOI opätovne vykonala na trhu hĺbkovú kontrolu textilných výrobkov pre deti zameranú na prítomnosť zakázaných azofarbív a aby sa tomuto problému venovala pozornosť dovtedy, kým sa nepreukáže návrat do normálu. Na svojej požiadavke trvám preto, že tieto a im podobné výrobky predstavujú priame ohrozenie zdravia veľmi veľkého počtu spotrebiteľov.

    V decembri som tiež konštatovala, že ide o štatisticky taký významný výskyt nebezpečných výrobkov medzi textilnými výrobkami pre deti a že ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky malo informovať komisiu, pretože ho k tomu zaväzuje ustanovenie § 23 ods. 2 zákona 634/1992 Zb., trvám na odpovedi na otázku, či sa tak stalo, a ak o náleze nebola komisia informovaná, aby tak zodpovední pracovníci ministerstva hospodárstva dodatočne urobili.

    Som presvedčená o tom, že počet nebezpečných výrobkov na trhu Slovenskej republiky bude klesať iba vtedy, ak si zodpovedajúce štátne orgány budú plniť svoje úlohy určené zákonom, ak sa iniciuje sústredený a trvalý tlak na nepoctivých podnikateľov obchodujúcich s nebezpečným výrobkami. Toto úsilie bude v Slovenskej republike úspešné iba vtedy, ak v jeho čele bude stáť minister zodpovedajúci za príslušný rezort.“

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pani poslankyňa Damborská, Tóthová, to je zrejme pokus prihlásiť sa ústne. Hneď ako dokončíme vystúpenia písomne prihlásených, vytvoríme potom priestor na ústne prihlášky do rozpravy.

    Teraz dávam slovo pani poslankyni Márii Sabolovej a pripraví sa pán poslanec Martin Fronc.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Vážení páni ministri, pán predsedajúci, niekoľkokrát k interpelácii.

    Prvá je tá, ktorú som v odpovediach považovala za nedostatočnú.

    „Opäť vás interpelujem, pán minister zdravotníctva, vo veci doplnenia nariadenia 751/2004 o verejnej minimálnej sieti, kde chýbajú zariadenia mobilných HOSPIC-ov. Dodnes nemajú mnohé subjekty, ktoré poskytujú tieto služby, uzatvorené zmluvy s poisťovňami, snáď až na spoločnú zdravotnú, nakoľko tieto poisťovne, ako dávajú svoje negatívne stanovisko, opierajú sa o nariadenia, že nie sú vo verejnej minimálnej sieti. Tieto subjekty majú na svoju činnosť súhlas ministerstva zdravotníctva, teda mali byť v sieti.

    Ako teda majú postupovať subjekty, ak zdravotná poisťovňa odmietla s nimi uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, na ktoré majú platné povolenie a teda z hľadiska nariadenia vlády by mali byť vo verejnej minimálnej sieti a sú dokonca v regiónoch jediným poskytovateľom v danom odbore alebo type. Ak nedopatrením alebo zámerom v minulosti nebola táto starostlivosť zavedená do nariadenia, je tu naďalej záujem vlády a rezortu trestať ľudí odkázaných na tieto služby, že nemajú možnosť dostať tieto služby?“

    Druhá moja interpelácia, opäť na vás, pán minister zdravotníctva, je tiež vo veci vykonania kontroly zameranej na uzatváranie zmlúv zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v mobilných HOSPIC-och. K danej téme som vás už interpelovala, lepšie povedané, položila otázku v hodine otázok v októbri v roku 2006, kedy ste odpovedali, že takéto kontroly neboli vykonané. A preto vás, pán minister, chcem požiadať, aby tieto kontroly vzhľadom aj na dokumenty, ktoré som vám odovzdala, na ministerstve zdravotníctva boli vykonané.

    Tretia moja interpelácia je na predsedu vlády.

    „Interpelujem vás, pán predseda, vás ako predsedu vlády, ale aj predsedu strany Smer vo veci, ako chcete naplniť predvolebné sľuby, ktoré ste dali na 30-percentné navýšenie miezd. Ani v programovom vyhlásení, ani kroky rezortu nenasvedčujú, že je tu reálna možnosť naplniť tieto sľuby. Môžete popísať, pán predseda vlády, konkrétne kroky, ako sa naplnia zdroje v zdravotníctve, aby ste naplnili tieto sľuby? Asi ani vy, ani vaši poslanci Smeru – zdravotníci nemajú záujem hľadať riešenie, pretože nie sú už ani ochotní počúvať napríklad vo výbore pre zdravotníctvo odborníkov, zástupcov poskytovateľov komôr a ďalších odborníkov, lebo asi oni problémy so zmluvami a platbami v zdravotníctve nemajú. Teda aké konkrétne kroky môžeme od vás očakávať?“

    Štvrtá moja interpelácia je opäť na ministra zdravotníctva.

    „Pýtam sa vás a interpelujem vás, pán minister, kedy pripravíte reálne východiská, aby ste naplnili vaše predvolebné sľuby a sľuby programového vyhlásenia vlády. Kedy sa dočkáme úpravy cien výkonov, aby sa v nich odzrkadlila skutočná reálna cena zdravotnej starostlivosti a aj reálna cena práce zdravotníckeho pracovníka, pretože len tak budete môcť naplniť kroky, ktoré ste sľúbili.“

    A moja piata interpelácia je na predsedu vlády a zároveň tá istá na ministra životného prostredia.

    „Interpelujem vás, pán predseda vlády, a zároveň, pán minister životného prostredia, vo veci refundácie nákladov, ktoré obce, resp. iné subjekty vynaložili na likvidáciu následkov povodní v roku 2006. Kedy a v akej výške vláda rozhodla o úhrade a vyrovnaní svojich podlžností voči obciam iným subjektom?“

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Martinovi Froncovi, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, najprv by som chcel interpelovať pána ministra financií.

    „Podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov a § 129 interpelujem pána ministra Jána Počiatka.

    Pri schvaľovaní vládnej novely zákonov 596/2003 a 597/2003 o financovaní základných a stredných škôl, parlamentná tlač č. 88, sa uvádza v stanovisku ministerstva financií, že tieto novely nemajú dosah na štátny rozpočet. Vláda však minulý týždeň na svojom zasadnutí dňa 24. januára 2007 schválila 386 miliónov korún pre samosprávu na dosah uvedenej novely č. uznesenia vlády 72/2007.

    A len tak na okraj ešte pri obdobnej poslaneckej novele, ktorú predkladali opoziční poslanci v septembri minulého roka, išlo o zákon č. 597, parlamentná tlač č. 51, ministerstvo financií uviedlo v stanovisku, že takáto novela má dosah na štátny rozpočet.

    Pán minister, nemám ho tu, žiaľbohu. Pán minister Počiatek, interpelujem vás, na základe čoho vydáva vami riadené ministerstvo financií takéto rozporuplné stanoviská. Je to len neodbornosť vašich pracovníkov alebo politická objednávka k návrhom opozičných poslancov?“

    Ďalšiu interpeláciu mám na pána ministra školstva.

    „Interpelujem vás, pán minister školstva pán Mikolaj. Pri nástupe do funkcie ste zriadili množstvo komisií a svojich poradných orgánov. S tými orgánmi, ktoré vám majú radiť ale zo zákona, a myslím tým konkrétne reprezentácie vysokých škôl, s nimi diskutujete len minimálne a často len formálne.

    Pán minister, zmenili ste metodiku financovania vysokých škôl, pričom na vyjadrenie k tejto zmene mala Rada vysokých škôl a Slovenská rektorská konferencia, ktorá má nárok zo zákona sa k tomu vyjadrovať, doslova len pár hodín. Informácie o zmene metodiky financovania vysokých škôl, ktoré reprezentácie vysokých škôl dostali, boli navyše absolútne nedostatočné. Tak sa stalo, že ste navrhli zmeny koeficientov typu XX, totiž za XX, ktoré ste tam uviedli, si každý môže dosadiť také číslo, aké sa mu páči najviac. Ale tu nejde, pán minister, o lúštenie krížoviek, ale táto metodika po vašom dosadení konkrétneho čísla XX za koeficient výrazne poškodila viaceré vysoké školy. Univerzita Komenského prišla o vyše 120 miliónov korún oproti metodike z roku 2006. Naopak, niektoré iné vysoké školy touto zmenou neoprávnene získali finančné prostriedky navyše.

    Pán minister, chápem, že zvýšenie rozpočtu vysokých škôl len o 570 miliónov v rozpočte na rok 2007 oproti zvýšeniu o 1 miliardu 150 miliónov z roku 2006 je nedostatočné. Ale na to sme vás, pán minister, pri schvaľovaní rozpočtu upozorňovali a dokonca sme dávali pozmeňujúce návrhy, ktoré ste vy ako vládna koalícia zamietli. Pán minister, navrhnutá zmena metodiky financovania vysokých škôl je nie dobrá a nespravodlivá, a preto vás žiadam, aby ste urobili nápravu a informovali ma o tom.

    Mám ďalšiu interpeláciu, znova na pána ministra školstva Jána Mikolaja. A to je vážne, prosím.

    „Pán minister, keďže ste urobili mnohé personálne zmeny vo vašom rezorte a došlo aj k zmene riaditeľa Štátneho pedagogického ústavu, ako aj k zmene organizačného poriadku v tejto organizácii, žiadam vás, aby ste nás informovali, ako je zabezpečený priebeh maturitnej skúšky v tomto školskom roku a aké kroky realizuje ministerstvo školstva spolu so Štátnym pedagogickým ústavom na to, aby témy maturitných skúšok neboli prezradené a nedošlo k ohrozeniu zákonného priebehu skúšok.

  • Ruch v sále.

  • Je pravdou, pán minister, ...

  • Počúvajte, prosím, kolegovia.

  • ... že na základe personálnych zmien, ktoré ste od nástupu urobili, sú za realizáciu maturít znovu zodpovední páni Vladimír Repáš a Marián Hanula, ktorí boli zo svojich funkcií odvolaní práve pre pochybenie pri maturite roku 2005. Je podľa vás v poriadku, ak sa takéto zásadné zmeny uskutočňujú len niekoľko mesiacov pred písaním maturitných testov, a keď sa navyše nový námestník riaditeľa Štátneho pedagogického ústavu aspoň podľa médií vyjadril, že ešte sa len oboznamuje s tým, v akom stave je príprava maturitných skúšok?

    Súčasne vás interpelujem, pán minister, aby ste poskytli informácie o bezpečnostných opatreniach maturitnej skúšky v školskom roku 2006 – 2007. Pán minister, je nový riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu pán Pajtinka a príslušní pracovníci zabezpečujúci prípravu testov preverení Národným bezpečnostným úradom na úroveň dôverné? Podal už vôbec nový pán riaditeľ žiadosť o takúto previerku na Národný bezpečnostný úrad? Ak sa tak totiž nestalo, nebude môcť pracovať a zoznamovať sa s materiálmi týkajúcimi sa maturity a zostavenia tém či otázok a rovnako aj ostatní nepreverení pracovníci na úseku maturít.

    Ďalej sa vás, pán minister, pýtam aj to, či je pravdou, že vyčlenené prostriedky v minulom roku na 20 pracovníkov práve pre oblasť maturít, pre oblasť certifikačných meraní budú tento rok použité na iné účely a že stav funkčných miest tohto oddelenia i jeho postavenie sa zmenou organizačnej štruktúry znížil. Pán minister, žiadam vás, ak sú uvedené skutočnosti pravdivé, aby ste naozaj urýchlene urobili nápravu na zabezpečenie bezproblémového priebehu maturitnej skúšky a informovali ma.“

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Poslednou písomne prihlásenou poslankyňou do rozpravy je pani poslankyňa Žitňanská, má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Páni ministri, dámy a páni, moja interpelácia smeruje na ministra spravodlivosti Štefana Harabina.

    „Vážený pán minister v zastúpení, vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že vykoná analýzu účinnosti doterajšieho systému bezplatnej právnej pomoci a podľa jej výsledkov prijme opatrenia na zdokonalenie takejto právnej pomoci pre chudobných s cieľom vytvoriť právnu rovnosť medzi občanmi a podporiť všetky možnosti mimosúdneho riešenia sporov.

    Na základe zákona č. 372/2005 o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi vzniklo 1. januára 2006 Centrum právnej pomoci, ktorého úlohou je poskytovať právnu pomoc podľa tohto zákona prostredníctvom svojich zamestnancov a určených advokátov ľuďom v materiálnej núdzi. V priebehu roku 2006 boli zriadené tri pobočky: v Košiciach, v Banskej Bystrici a v Žiline. Čiže spolu s Bratislavou centrum funguje už v štyroch regionálnych kanceláriách. Podotýkam, že zámerom, pôvodným zámerom deklarovaným aj v dôvodovej správe bolo postupné rozširovanie regionálnych pobočiek tak, aby v každom kraji bola aspoň jedna pobočka s tým, že sa plánovalo aj postupné rozširovanie pôsobnosti centra z hľadiska náplne činnosti.

    V decembri minulého roka ste, pán minister, odvolali riaditeľku Centra právnej pomoci, pričom mimo iných informácií, ktoré v tej súvislosti boli zo strany ministerstva publikované, bolo aj konštatovanie, že „ministerstvo spravodlivosti chce, aby bola bezplatná právna pomoc pre sociálne najslabších poskytovaná naďalej a ešte v širšom rozsahu.“ Citujem ďalej: „Preto chceme, aby pobočky vznikali najskôr v najchudobnejších regiónoch a krajoch, Prešovský kraj, Rimavská Sobota, Rožňava a ďalšie, skutočne hladové doliny a oblasti Slovenska. Aj preto približne zo 70 000 občanov, ktorí teoreticky na základe svojich príjmov mohli požiadať o bezplatnú právnu pomoc, sa na centrum zatiaľ obrátilo približne 3 000 ľudí. Existuje predpoklad, keby centrum vzniklo v chudobných regiónoch, mohlo poskytnúť právne rady oveľa väčšiemu počtu ľudí ako dosiaľ.“ Toľko citát.

    V rámci štátneho rozpočtu na rok 2007 bolo pre Centrum právnej pomoci vyčlenených cca 25 miliónov korún, čo je suma, ktorá predstavuje sotva sumu na hranici prežitia existujúcich štruktúr Centra právnej pomoci.

    Moje otázky sú: Aké máte plány, pán minister, na rozvoj Centra právnej pomoci? Akú máte predstavu o finančných nákladoch jednej pobočky? Koľko, kedy a kde chcete otvoriť nových pobočiek Centra právnej pomoci? Ako si predstavujete ďalšie opatrenia na zdokonalenie právnej pomoci pre chudobných, aby ste dosiahli cieľ, ktorý si vláda stanovila v programovom vyhlásení?“

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili poslanci, ktorí sa do rozpravy prihlásili písomne. Ďakujem pekne.

    Teraz sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Damborská, Tóthová, Szigeti, Slafkovský, Pado. Ešte niekto ďalší? Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Slovo má pani poslankyňa Marta Damborská.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, milé kolegyne a milí kolegovia, dovoľte mi, prosím, predložiť interpeláciu pánu ministrovi školstva a ministrovi kultúry.

    „Pred niekoľkými dňami naša verejnosť so smútkom sledovala tragické následky agresivity školákov. Smrť malého Jakubka má na svedomí okrem nedôsledného prístupu zdravotníkov i stupňujúca sa atmosféra násilia, agresie a šikanovania detí na našich školách. Podľa odhadov sa takmer každé druhé dieťa stáva obeťou šikanovania, agresie zo strany spolužiakov. Príčin je viac. Od mikrosociálnych až po makrosociálne vplyvy, t. j. od výchovných, osobnostných vplyvov cez vplyv školy, až po makrosociálne príčiny, teda širšie kultúrne a masmediálne činitele.

    V tejto súvislosti by si svoj podiel spoluzodpovednosti za modely správania, vyjadrovania mali uvedomiť aj naše médiá. Učitelia, odborná, ale i vnímavá laická verejnosť už dlhší čas upozorňujú na negatívne mediálne javy. Na niektoré deti pôsobia ako priamy model napodobňovania, u iných spôsobujú zvyšovanie tolerancie na agresiu, návyk na agresivitu, postupné otupovanie citlivosti na tieto prejavy. Masmédiá, televízia, požičovne videokaziet, rôzne počítačové hry by mali mať v zornom uhle kladný vplyv na detského adresáta. Predajom počítačových hier s obmedzením na vek sa zaoberala aj Európska únia. Aj samotný pápež Benedikt XVI. v snahe odradiť deti od bojových hier podporil kampaň pod názvom Zmeňte hru. Potrebe minimalizácie šikanovania na školách sa venovali aj deti z Bratislavského detského parlamentu, ktorý mal prednedávnom svoje zasadnutie na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. Tlmočím aj ich posolstvo, aby škola bola priestorom pre humánne vzťahy, aby bola pre ne bezpečná bez agresie, bez bitky, znevažovania a šikanovania.

    Interpelujem vás, vážený pán Mikolaj, minister školstva, aké opatrenia prijmete na minimalizáciu prejavov šikanovania na školách z hľadiska potreby humanizácie škôl.“

    „Vážený pán Maďarič, minister kultúry, interpelujem vás, aké opatrenia budú prijaté, aby naše médiá, televízia, ale i videopožičovne podporovali výchovné ciele rodičov a učiteľov, aby mediálna ponuka nekrížila výchovné zámery, ale podporila adekvátnu hodnotovú orientáciu, aby prispela k zvyšovaniu kultúrnosti.“

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Teraz má slovo pani poslankyňa Katarína Tóthová.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aby som interpelovala pána ministra školstva, ktorý bol mnou interpelovaný ohľadne skutočnosti, že školy počas minulého obdobia vôbec nereflektovali vládne nariadenie, ktoré prikazovalo v bufetoch v školách nepredávať alkoholické nápoje, nápoje s kofeínom, nápoje s chinínom a podobne.

    Pán minister – bola som spokojná s odpoveďou – mi uviedol, že toto sa bude realizovať a doslova mi v odpovedi na interpeláciu uviedol, že ministerstvo školstva prostredníctvom krajských školských úradov a prostredníctvom odboru kontroly ministerstva školstva bude vykonávať kontroly na školách a školských zariadeniach, či jednotliví prevádzkovatelia plnia úlohy vyplývajúce z nariadenia vlády.

    Ja som rada, že som dostala takúto odpoveď, ale pretože v niektorých veciach som maximalista, ktorý ide do dôsledku, tak opätovne interpelujem pána ministra školstva, aby bol taký milý mi oznámiť, ktoré školy, teda na ktorých školách v Bratislavskom kraji a v Košickom kraji boli urobené kontroly a s akým výsledkom. Osobne viem o školách v Bratislave, ktoré v bufetoch naďalej predávajú striedavo PepsiColu alebo Coca-Colu. Takže by som túto svoju problematiku rada doviedla až do realizačnej roviny, a síce s požiadavkou požiadať, opakujem, o informáciu, ktoré školy boli kontrolované, teda bufety škôl v Bratislavskom kraji a Košickom kraji a s akými výsledkami.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Lászlóovi Szigetimu. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, dámy a páni, interpelujem ministra školstva pána Jána Mikolaja vo veci zriadenia Rady ministra pre národnostné školstvo.

    „Vážený pán minister, s potešením som prijal vaše rozhodnutie, že v zmysle čl. 4 ods. 2 písm. b) bod 7 organizačného poriadku Ministerstva školstva Slovenskej republiky ste ustanovili Radu ministra pre národnostné školstvo ako svoj poradný orgán. O to väčšie bolo moje sklamanie, keď som zistil zloženie tejto rady. Nevedel som a dodnes si neviem vysvetliť spôsob a kritériá výberu členov tohto poradného orgánu. Ani Štatút Rady ministra pre národnostné školstvo mi nepomohol k rozlúšteniu tajomstva, prečo je zloženie rady také, aké je.

    Váš poradný orgán je 15-členný, čo je v podstate v poriadku. Musíte so mnou súhlasiť, že problematika národnostného školstva sa prevažne týka regionálneho školstva. Moje prvé prekvapenie súvisí s tým, že len 8 členov z 15 vašej rady je z oblasti regionálneho školstva. Pre mňa je nepochopiteľná nominácia dvoch riaditeliek Domu Matice slovenskej. Čo vlastne má spoločné Matica slovenská s národnostným školstvom?

    V rade sú zastúpení predstavitelia takmer všetkých relevantných národnostných menšín, ktorých sa týka problematika národnostného školstva, čo je na prvý pohľad celkom v poriadku. Ale, žiaľ, len na prvý pohľad. Pre laika neznalého problematiky kreácia rady sa zdá byť korektná. Áno, sú tam predstavitelia rómskeho, ukrajinského, rusínskeho, nemeckého a maďarského národnostného školstva. Avšak o vyváženosti a pomernom zastúpení jednotlivých zainteresovaných národnostných menšín sa hovoriť nedá. Nejde mi o to, aby sme tu začali počítať percentá, aby niektorá z národnostných menšín získala prevahu v rade, ale keď vychádzam z faktov a predovšetkým z údajov Štatistickej ročenky školstva vydaným Ústavom informácií a prognóz školstva, tak je jednoznačné, že zloženie rady je nespravodlivé a poškodzuje školy a školské zariadenia s vyučovacím jazykom maďarským.

    Dovoľte mi uviesť krátke argumenty. Na Slovensku okrem materských škôl s výchovným jazykom slovenským sa vychováva v 27 materských školách s výchovným jazykom ukrajinským, v 356 materských školách s výchovným jazykom maďarským. Čo sa týka základných škôl, v 8 je vyučovací jazyk ukrajinský, máme 5 základných škôl s vyučovaním nemeckého jazyka a 291 základných škôl, kde sa vyučuje v jazyku maďarskom. Čo sa týka stredných škôl, je menej ako 10 stredných škôl s vyučovacím jazykom ukrajinským a takmer 50 je takých, kde sa vyučuje v jazyku maďarskom.

    Tieto štatistické údaje som uviedol preto, aby ste pochopili moje druhé sklamanie v súvislosti s Radou ministra pre národnostné školstvo a to v tom, že problematika škôl a školských zariadení s vyučovacím jazykom maďarským, teda problematika regionálneho školstva pre maďarskú národnostnú menšinu v 15-člennej rade nie je nikým zastúpená, totiž jediný člen rady, ktorý zastupuje základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským z Jelky z okresu Galanta, už niekoľko mesiacov nepôsobí na tejto škole.

    Vážený pán minister, dúfam, že moje argumenty boli dostatočné a presvedčili vás o tom, že je potrebné prehodnotiť zloženie vášho poradného orgánu pre národnostné školstvo. Pevne verím, že radu doplníte odborníkmi zo škôl, resp. školských zariadení s vyučovacím jazykom maďarským už len preto, aby neplatilo to, čo by asi nikto nechcel. O nás, bez nás.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Alexandrovi Slafkovskému.

  • Vážený pán predsedajúci, mám interpeláciu na pána ministra obrany, pána ministra Kašického.

    „Vážený pán minister, detašované pracovisko Žilinskej univerzity funguje už 15 rokov v zapožičaných a prebytočných priestoroch kasární Pod hájom od Vojenského technického ústavu v Liptovskom Mikuláši. V troch ročníkoch tam v súčasnosti študuje spolu približne 600 študentov a vyučuje viacero pedagógov, bývalých vojakov, ktorí museli odísť z Vojenskej akadémie Milana Rastislava Štefánika v súvislosti s jej transformáciou.

    Vzhľadom na zastavenie prevodov prebytočného majetku armády v apríli roku 2006 sa doteraz nepodarilo previesť prebytočný majetok na mesto Liptovský Mikuláš, ktoré sa uznesením mestského zastupiteľstva zaviazalo previesť tento majetok na Žilinskú univerzitu za symbolickú korunu za podmienky zachovania objektov na účely vzdelávania. Podľa posledných informácií, ktoré zazneli na ostatnom mestskom zastupiteľstve v Liptovskom Mikuláši, údajne ministerstvo obrany spochybňuje prebytočnosť majetku, v ktorom škola sídli a chce si ho zobrať späť a využívať ho na účely Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Ukončenie výpožičky a neprevedenie prebytočného majetku štátu na mesto priamo ohrozuje budúcnosť 600 študentov a 50 pedagogických pracovníkov. Do zapožičaných priestorov už boli investované nemalé účelové prostriedky pre výuku študentov a škola sa teší obľube.

    Pán minister, je tento majetok skutočne taký, bez ktorého by sa Ozbrojené sily Slovenskej republiky nezaobišli?“

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ako posledný ústne prihlásený vystúpi pán poslanec Martin Pado.

    Nech sa páči, má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, kolegovia, svoju interpeláciu smerujem na pána predsedu vlády a pána ministra vnútra.

    Najprv budem citovať niektoré vyjadrenia pána premiéra, pána ministra a rovnako tak aj pána štátneho tajomníka ministerstva vnútra, ktoré som prevzal z denníka Pravda z 13. júla 2006.

    Pán predseda vlády Fico: „Krajské úrady štátnej správy a krajské školské úrady by mohli zaniknúť k 1. januáru 2007. Po odbornej diskusii sme došli k záveru, že 1. január 2007 je reálny termín, ku ktorému by vyššie územné celky mohli prevziať zostávajúce právomoci, ktorými dnes disponujú krajské úrady a krajské školské úrady.“ Zdôrazňujem, že po odbornej diskusii. Pre mňa, keď je odborná diskusia, tak z nej vyjde stanovisko, ktoré by sa následne nemalo meniť desaťkrát.

    Témou rušenia krajských úradov a krajských školských úradov sa zaoberajú expertné tímy. Podľa Fica panuje zhoda, že ich zrušenie sa dá zvládnuť k 1. januáru budúceho roka, teda tohto roka. Presné čísla, ktoré by sa ušetrili presunom kompetencií na VÚC, zatiaľ nemá k dispozícii. Podľa neho by však malo prísť k výrazným úsporám, lebo krajské úrady a krajské školské úrady sú mimoriadne personálne predimenzované a disponujú aj značným hmotným majetkom.

    11. júl 2006 – vláda chce šetriť na úradníkoch. Koalícia si pridala kreslá na ministerstvách, šetriť chce na úradníkoch v krajoch. Časť z nich čaká prepúšťanie, úrady sa možno budú zlučovať. Razantný prístup ku krajskej školskej správe ohlásil predseda vlády Robert Fico, nespresnil však, o čo pôjde. Podľa podpredsedu parlamentu pána Miroslava Číža zo Smeru zatiaľ nie je jasné, čo presne dajú koaličné strany do vládneho programu.

    Koalícia nestihne zrušiť krajské úrady – 14. august 2006. Krajské úrady nezaniknú od januára, koalícia nestihne pripraviť zmeny, vrátane ústavného zákona. Od ich zrušenia si pritom sľubovala, že ušetrí peniaze v štátnom rozpočte, ale ak chce koalícia splniť sľub, musí zmeniť viaceré zákony, medzi nimi aj ústavný zákon o bezpečnosti Slovenska v čase vojny. Ministerstvo vnútra stále nevie povedať, aké kroky treba urobiť a koľko by sa prípadným zrušením krajských úradov ušetrilo. To 14. august 2006.

    Minister vnútra Robert Kaliňák chce zrušiť 8 krajských úradov k 1. júlu budúceho roka, teda tohto roka. Je to z 26. septembra minulého roku. Vláde navrhuje minister vnútra Robert Kaliňák zrušiť 8 krajských úradov k 1. júlu budúceho roka. Väčšinou ich práca prejde na samosprávu. Vyplýva to z prvej analýzy ministerstva vnútra, ktorou sa bude kabinet zaoberať na štvrtkovom zasadnutí.

    28. septembra minulého roku vláda nevie, kedy zruší krajské úrady. Vyvstala potreba mať hlbšiu analýzu, povedal pán minister vnútra Kaliňák. Vláda sa ešte nerozhodla, kedy zruší krajské úrady. Mala by to urobiť do konca februára, keď minister vnútra kabinetu predloží novú podrobnejšiu analýzu krokov, ktoré by mali k ich zrušeniu viesť.

    9. novembra 2006 pán predseda vlády Fico povedal: „Máme prebujnený štátny aparát.“ Predseda vlády Fico v Žiline vyzval na čo najrýchlejšie zrušenie všetkých 8 krajských úradov bez náhrady. Pritom je snaha znížiť počet pracovníkov o 20 %, ale vďaka krajským úradom to bude o 2,9 %.

    25. novembra 2006 pán predseda vlády Fico v Bánovciach povedal, že v prvých troch mesiacoch budúceho roka, teda tohto roka 2007 budú zrušené všetky krajské úrady a na ministerstvách bude prepustených 20 % zamestnancov. Dnes máme 1. februára, dámy a páni, teda na zrušenie a prepustenie máme ešte 2 mesiace.

    21. decembra 2006 koalícia nevie, čo s krajskými úradmi. Koalícia stále nemá jasnú predstavu o tom, kedy a ako zruší krajské úrady. „Je viacero alternatív, v tejto chvíli však neviem povedať konkrétne čísla, ani konkrétne termíny. Veľmi intenzívne sa na tom pracuje,“ povedal minister vnútra.

    So zrušením krajských úradov, dámy a páni, nepočítal, samozrejme, ani štátny rozpočet, ani legislatívny plán vlády na tento rok, pretože nie je v ňom ani zmienka o novele zákonov alebo novelách zákonov, ktoré súvisia s činnosťou krajských úradov. Pritom je potrebné novelizovať 42 zákonov, vrátane Ústavy Slovenskej republiky z týchto dôvodov. Neviem, či je také jednoduché a či je to úplne bežné nezahrnúť takéto novely do legislatívneho plánu práce vlády Slovenskej republiky.

    31. decembra 2006 pán minister vnútra Kaliňák opätovne potvrdil, že predloží vláde do 28. februára návrh na zrušenie krajských úradov.

    No a posledný článok, ktorý tu mám, je zo 4. januára 2007, a ten je veľmi zaujímavý. Nadpis je: Fico sa unáhlil, krajské úrady zrušia neskôr. Z tohto článku je zaujímavé ani nie tak to, čo hovorí pán predseda vlády a pán minister vnútra, ale zaujímavé je to, čo povedal štátny tajomník ministerstva vnútra pán Čečot: „Krajské úrady nezaniknú skôr ako na konci tohto roka.“ Hoci premiér Robert Fico v utorok jasne hovoril o tom, že prestanú existovať po letných prázdninách, podľa štátneho tajomníka ministerstva vnútra Vladimíra Čečota rezort počíta s ich zrušením až na prelome rokov.

    Nuž, dámy a páni, neviem. Neviem, citoval som len články z denníka Pravda, nehovoril som o tom, čo píšu iní, čo bolo povedané v rozhlase, v televízii. Na toto som upozorňoval vo svojom vystúpení, keď sme prerokúvali Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. Hovoril som o tom, že stať, ktorá sa dotýka krajských úradov, je nereálna a texty sú absolútne nepremyslené a že je vidno, ľudia, ktorí písali tieto texty, problematike nerozumejú.

    Dnes sa ukazuje, že to bola pravda. Lietajú tu termíny od 1. 1. tohto roku, čo je dávno za nami, do 31. 12 tohto roku zatiaľ. Nevieme, čo bude ďalej. Ale ako som povedal, plán práce, legislatívny plán práce vlády s tým nepočíta. A to nie je maličkosť, 42 zákonov novelizovať, to nie je žiadna sranda.

    Je ešte jedna veľmi vážna vec, o ktorej som hovoril vtedy a hovorím o tom aj teraz. Je to ustanovenie zákona 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, ktoré hovorí úplne jasne o tom, aké sú kompetencie krajského úradu, prednostu krajského úradu a že postavenie prednostu krajského úradu je nezastupiteľné.

    Dámy a páni, bez dohody s opozíciou tento zákon, tento ústavný zákon nemôžete novelizovať. A teda sú tu len tie možnosti, ktoré som spomínal už minulý rok. Alebo sa dohodnete s opozíciou a dôjde k novele ústavného zákona, alebo sa s opozíciou nedohodnete a budete ignorovať ústavu. A teda kompetencie, ktoré sú zakotvené v tomto ústavnom zákone, sa vykonávať nebudú a nebude ich mať kto vykonávať. To nie je nič nové. A neexistuje iný spôsob ako toto urobiť.

    Druhá vec, ktorá je veľmi pozoruhodná. Celý čas rozprávame o zrušení krajských úradov. Už môj kolega Ivančo rozpráva o tom, že na krajských úradoch dnes pracuje 1 072 zamestnancov z celkového počtu 10 000 zamestnancov, ktorí zostali pracovať v štátnej správe po reforme štátnej správy v roku 2003, len 1 072 pracuje na krajských úradoch ministerstva vnútra. Stále rozprávame len o týchto ľuďoch, nerozprávame o iných špecializovaných úradoch štátnej správy. Krajské školské úrady medzičasom prestali byť témou dňa na zrušenie. A týchto 1 072 pracovníkov ročne stojí štát 212 miliónov korún na mzdách a 74 miliónov korún na odvodoch.

    Takže, kolegyne, kolegovia, moja prvá otázka je na predsedu vlády Slovenskej republiky: „Pán predseda vlády, akým spôsobom sa vláda Slovenskej republiky vysporiada s ustanoveniami ústavného zákona 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov? Článok 9 tohto zákona jasne píše o postavení krajského úradu, prednostu krajského úradu a ich povinnostiach. Odsek 8 článku 9 hovorí jasne o tom, že členovia Bezpečnostnej rady kraja sú pri výkone funkcií nezastupiteľní. Kto bude tieto kompetencie po zrušení krajského úradu vykonávať?“

    Druhá otázka smeruje rovnako na pána predsedu vlády:

    „Pán premiér, stále hovoríte o rušení krajských úradov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako o tých úradoch, ktorých zrušenie prinesie úspory v rámci štátneho rozpočtu. Po reforme verejnej správy v roku 2003 sa menej ako 10 000 úradníkov prerozdelilo medzi viacero rezortov. Ako to bude s ostatnými úradmi? Tie nepočítate rušiť?“

    Tretia otázka smeruje na pána ministra vnútra pána Kaliňáka:

    „Pán minister, podľa rôznych vyjadrení pána predsedu vlády Slovenskej republiky, vás a vášho štátneho tajomníka by sa krajské úrady mali rušiť v termínoch 1. 1. 2007, to už nestihnete, 1. 3. 2007, to je nereálne, 1. 7. 2007 je tiež nereálne, k 31. 12. 2007 je reálne s odretými ušami. Ktorý termín, pán minister, je podľa analýz ministerstva vnútra termín, ktorý je reálny?“

    Štvrtá otázka tiež na pán ministra vnútra:

    „Koľko pracovníkov predpokladáte, pán minister, bude potrebných presunúť na posilnenie ministerstva vnútra a obvodných úradov na výkon kompetencií, ktoré dnes vykonávajú krajské úrady?“

    „Pán minister vnútra,“ posledná otázka: „Aké budú náklady a úspory súvisiace so zrušením krajských úradov a presunom kompetencií na ministerstvo vnútra a obvodné úrady?“

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili všetci ústne prihlásení poslanci. Vyhlasujem tento bod programu za skončený. Ďakujem členom vlády za prítomnosť na tomto bode.

    Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v zmysle schváleného programu v rozprave k

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o starobnom dôchodkovom sporení,

    ktorý máme v laviciach ako tlač 183. V doterajšom priebehu vystupujú poslanci za jednotlivé kluby. Po vystúpení pána poslanca Štefanca z SDKÚ teraz vystúpi v rozprave za poslanecký Klub KDH pán poslanec Július Brocka.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, milí kolegovia, našťastie je diskusia o starobnom dôchodkovom sporení, o 2. dôchodkovom pilieri v tejto chvíli dnes niekde inde alebo trošku ďalej aj tá situácia, ako bola v čase, keď predkladatelia písali tento návrh ústavného zákona.

    Spomínate si, že pred pár týždňami ešte veľmi intenzívne niektorí chceli presúvať percentá z druhého dôchodkového piliera do prvého. Dnes sa už, čo som veľmi rád, kolegovia vládnej koalície k takýmto zmenám nehlásia. Dokonca tento návrh ústavného zákona nazývajú niektorí vykopávaním otvorených dverí, pretože vlastne zásadné zmeny nehrozia a tomu som ja osobne veľmi rád.

    Ale napriek tomu si myslím, že nebezpečenstvo stále trvá a je potrebné pokračovať v tejto diskusii aj preto, že sa po Slovensku ďalej šíria rôzne nebezpečné bludy. A dokonca aj dnes som zaregistroval v tejto sále, že sa stále dôchodkové správcovské spoločnosti prirovnávajú k nebankovým subjektom. Že tí, ktorí bránia 2. dôchodkový pilier, sú vlastne tí, ktorí škodia občanom. Už môj predrečník pán poslanec Štefanec hovoril o tom, že je to hrubý omyl, že práve sporenie na dôchodok a nakladanie s peniazmi, ktoré si občania odkladajú na svoj budúci dôchodok, je tým najprísnejšie kontrolovaným sektorom.

    Ďalej som zachytil v nedeľu v jednej z televíznych relácií, a tiež to považujem za blud, že Slovensko potrebuje moderný dôchodkový systém. Dámy a páni, Slovensko má moderný dôchodkový systém. Slovensko nepotrebuje nový dôchodkový systém, pretože ten systém, ktorý teraz existuje, tie najväčšie deformácie z toho predchádzajúceho systému odstránil. Odstránili sme najväčšie nespravodlivosti. Možno si pamätáte, keď sa ešte dôchodok vypočítaval z posledných 10 odpracovaných rokov. Bralo sa päť najlepších rokov. Pamätáte si, ako sme tu každý rok, a teda tí, ktorí sedíte dlhšie v poslaneckých ľaviciach, ako sme my poslanci rozhodovali o tom, ako sa budú valorizovať dôchodky.

    Rovnako terajší dôchodkový systém odstránil tie najväčšie riziká, ktoré pre priebežné dôchodkové systémy dnes na svete existujú. Nepriaznivý demografický vývoj, to, že sa dnes rodí skoro o polovicu menej detí ako v 70. či 80. rokoch a že sa predlžuje na druhej strane dĺžka ľudského veku, že sa zvyšuje počet dôchodcov, že sa znižuje počet tých, ktorí na dôchodky budú prispievať, toto sú riziká pre priebežný systém, toto nie sú riziká pre 2. dôchodkový pilier.

    Ak by sme nezmenili starý dôchodkový systém, tak by sme museli prijímať také opatrenia, ako je možno znižovanie dôchodkov, možno aj znižovanie počtu dôchodcov oveľa, oveľa výraznejším posúvaním hraníc odchodu do dôchodku alebo napríklad zvyšovaním odvodov tým, ktorí pracujú.

    Cieľom dôchodkovej reformy bolo zaistiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií a táto nie je ohrozená zavedením 2. dôchodkového piliera, ale práve nepriaznivým demografickým vývojom. Cieľom dôchodkovej reformy bolo posilniť zásluhovosť dôchodkového systému, t. j. aby očakávaný dôchodok odrážal aj výšku odvádzaných príspevkov.

    Chceli sme, aj sme to urobili, zvýšiť význam dobrovoľných dôchodkových schém. Tromi zdrojmi financovania – financovania dôchodkov cez prvý priebežný systém povinný, cez druhý kapitalizačný sporivý a takisto povinný a cez tretí, ktorý pozostáva z dobrovoľného dôchodkového sporenia – sme vytvorili veľmi dobrý model na zabezpečenie dôstojných dôchodkov tých, ktorí si na ne sporia.

    V dôchodkovom systéme dnes je, zjednodušene povedané, toľko isto peňazí, ako bolo v starom systéme. My sme len umožnili, resp. nie len, ale umožnili sme, aby sa výrazná časť prostriedkov, ktoré si zamestnaní občania odkladajú na svoj dôchodok, aby sa v čase mohli zhodnocovať. A je to fakt, že z koruny vloženej do 1. piliera dostane a dostáva občan menej, ako dostane občan z koruny vloženej do 2. piliera.

    Tí, ktorí hovoria o dobrovoľnosti 2. piliera, tak len pripomínam, že, samozrejme, diskutovať možno o tom, či malo byť alebo či má byť 9 % odvádzaných odvodov v prvom a rovnako 9 % v druhom. Ale aby to niekoho nepomýlilo. Tí, čo počúvajú o dobrovoľnosti, že keď bude dobrovoľné, že tí ľudia budú odvádzať menej na dôchodky, budú odvádzať rovnako, ale s tým rozdielom, že systém bude menej stabilný, že do systému vnesieme chaos. Ak si niekto myslí, že štát nemôže zbankrotovať, keď hovorí o tom, že iné spoločnosti a súkromné môžu, tak je na veľkom omyle. Ja si myslím, že krajiny, ktoré sa vyhýbajú reformám a ktoré sa vyhýbajú napríklad dôchodkovej reforme, tak toto riziko, dokonca aj štátneho bankrotu týmto krajinám hrozí.

    Dámy a páni, my máme z môjho pohľadu a aj pri tej politickej klíme, aká v tejto krajine je a možno aj zdedené isté postoje spoločnosti k solidarite medzigeneračnej, si myslím, že máme moderný dôchodkový systém. Náš dôchodkový systém je pre mnohých veľmi atraktívny a ja pripomeniem len jeden ohľad a rád ho spomínam preto, lebo to bol návrh, ktorý som uplatňoval ja pri zmene dôchodkového systému. Že dnes matka, ktorá sa stará o dieťa do 6 rokov veku, tak je dôchodkovo zabezpečená tak, že štát za ňu platí poistné odvody zo 60 % priemerného platu v národnom hospodárstve.

    Dámy a páni, ja si spomínam, aké boli výhrady voči tomuto možno aj preto, že nikde vo svete takéto prístupy vo vzťahu k matkám, ktoré sa starajú o malé deti, som nezaregistroval. To inými slovami znamená, že dnes žena, ktorá je pri dieťati a sa oň stará do 6 rokov veku, tak štát za ňu prispieva z hrubého príjmu takmer 12 000 korunového, to znamená každá matka, ktorá išla na materskú dovolenku z príjmu alebo z platu nižšieho, ako je tento vymeriavací základ, tak vlastne obdobie starostlivosti o dieťa je z hľadiska budúcich dôchodkových nárokov pre ňu výhodnejšie, ako keď chodila do práce, a to nielen za minimálnu mzdu šičky alebo predavačky. Dnes zo 60 % priemerného platu v národnom hospodárstve je rádovo 12 000 korún.

  • Šum v sále.

  • Dámy a páni, áno, je tu istá zmena, že tvorcovia, alebo keď sme rokovali v minulom volebnom období o zmene dôchodkového systému, nepredpokladali sme, že bude taký veľký záujem sporiť si aj v 2. dôchodkovom pilieri, že tí, ktorí sa rozhodli vstúpiť do 2. piliera, prekročili aj naše očakávania. Ale to, aby sme sa rozumeli, to neznamená, že nejaké peniaze ušli z dôchodkového systému. Suma peňazí, ktorá je v systéme, zostáva nezmenená. Týmto sme spôsobili jedno, že tá záťaž a to bremeno, o ktorom sme uvažovali, že bude viac na mladšej generácii, tak sa bude prenášať aj na vás, pán kolega, alebo teda na strednú generáciu. V tom je tá zmena.

    Ale deficity v prvom pilieri to nie je, predpokladám, pre nikoho v tejto sále objavenie Ameriky. Tie grafy o deficitoch v nasledujúcich 50. rokoch v 1. dôchodkovom pilieri sú všeobecne známa vec, o tom každý vedel, o tom vedela aj predchádzajúca vláda a, samozrejme, tomu podriadila aj svoje politiky.

    Musím povedať, že tie zmeny, ktoré už nastali pre 2. pilier a ktoré sme tu, v tejto sále prijímali už po voľbách, urobili z toho druhého piliera aj tak dosť reštriktívny, to znamená, opatrenia, ktoré sme prijali vo vzťahu k DSS-kám, nie sú, by som povedal, tak v záujme sporiteľov, ako sa na prvý pohľad zdá. Sťaženie prestupov napríklad pre klientov jednotlivých dôchodkových správcovských spoločností alebo rôznych administratívnych regulácií, ktoré sme v poslednej novele zaviedli, v konečnom dôsledku môžu sporiteľov skôr poškodiť. Ak sme my sankcie znižovali, tak je to úplne naruby. Sankcie voči Sociálnej poisťovni sa mali skôr zvyšovať ako znižovať, ale to sú už opatrenia, ktoré vyšli skôr z dielne iných ako tých, čo predkladali terajšiu konštrukciu jestvujúceho dôchodkového systému.

    Pár slov dovoľte aj k budúcnosti, alebo kde vidím istý priestor, že, samozrejme, problém s deficitom, aj ho považujem za problém, aj pre predchádzajúcu vládu to bol problém. Pre vás je to o to väčší problém, že niektoré veci chcete robiť inak. Napríklad nechcete alebo nerátate s výnosmi z privatizácie, čo bol istý predpoklad a, samozrejme, ak by sa prostriedky a výnosy z privatizácie použili práve na vykrývanie deficitu 1. piliera, tak by tam bolo v budúcnosti viac peňazí. To, samozrejme, nie je jediné opatrenie.

    Efektívnosť výberu poistného, o tomto hovorí skoro každý. Zodpovedná fiškálna politika vlády. Samozrejme, keď ekonomika funguje, keď výnosy a príjmy štátneho rozpočtu sú vyššie, ako sme očakávali, a výrazne vyššie, a budú aj v budúcom roku, ak by tieto šli na vykrývanie deficitu v 1. pilieri, to by bol takisto veľmi rozumný a správny záver alebo zámer. A naopak, znižovanie neefektívnych výdavkov v štáte, aj tam je priestor, kde je možné šetriť v prospech práve deficitov 1. piliera.

    O privatizácii som už hovoril. Možno také drobnosti ako zmena valorizácie dôchodkov. Je, myslím si, úplne namieste, ak sa dôchodky budú valorizovať podľa rastu cien, podľa inflácie, a nie aj podľa rastu miezd, pretože to, že rastú mzdy, to už nie je zásluha terajších dôchodcov. Samozrejme, možno prehodnotiť systém poistných odvodov. Napríklad poistné odvody nemocenského poistenia, ktoré už dlhodobo vykazujú alebo sú prebytkové, naopak, myslím si, že by bolo možné presunúť časť do fondu dôchodkového poistenia, ak táto vládna koalícia nebude naklonená napríklad myšlienke znižovania poistných odvodov.

    Spomenul som tých opatrení iba niekoľko, samozrejme, sú aj ďalšie.

    Dámy a páni, na záver mi dovoľte vysloviť presvedčenie, že táto vládna koalícia žiadne zásadné zmeny v dôchodkovom systéme neurobí. Neurobí ich, lebo sleduje vývoj verejnej mienky, aj názory odbornej verejnosti a tejto vládnej koalícii verím, že verejná mienka jej nie je ľahostajná aj teda v tom kontexte, že výrazná väčšina občanov si zmeny v 2. dôchodkovom pilieri neželá.

    Kresťanskodemokratické hnutie je proti hrubým, neodborným a neodôvodneným zásahom do 2. dôchodkového piliera a poslanci Kresťanskodemokratického hnutia tento ústavný návrh zákona podporia.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Tóthová Katarína, Petrák Ľubomír, Angyalová Edita, Halecký Jozef.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Brocku a slovo dávam pani poslankyni Kataríne Tóthovej.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec Brocka, vládna koalícia nikdy nehovorila, že chce urobiť zmenu celého dôchodkového systému, takže vaše konštatovanie je len potvrdenie nášho stanoviska. Vládna koalícia povedala, že chce väčšie garancie dôchodkového systému, hlavne 2. piliera a účinnejšie kontrolné systémy. Preto hlboko s tým súhlasím a tento váš ústavný zákon, ktorý je zmrazením súčasného stavu, nemôžem podporiť, pretože súčasný stav treba vylepšiť. Jednoznačne treba vylepšiť. Ak si niekto myslí, že veľkou garanciou je, že je napísané, že v prípade nejakého schodku 100-percentne garantuje štát, áno, výnosy 2. piliera, tak to nie je garancia dobrá, pretože ja musím spraviť také garancie, aby nedošlo k situácii, že štát z rozpočtu bude musieť doplácať a garantovať.

    Ďalej by som vás chcela, pán poslanec, upozorniť, že v Spojených štátoch amerických kongres vedie žena Nancy Pelocy a uviedla, že bude realizovať svoj predvolebný program a jeden z nich je, prečítam vám, že „bude blokovať Bushov návrh čiastočnej privatizácie systému sociálneho zabezpečenia.“ V Spojených štátoch amerických idú blokovať, pretože zrejme dospeli k záveru, že tu bude treba urobiť veľmi silné garancie, pretože tu existujú nebezpečenstvá. Opakujem, existujú nebezpečenstvá. Preto bude blokovaný Bushov návrh čiastočnej privatizácie systému sociálneho ...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, čas uplynul.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Ľubomírovi Petrákovi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Brocka, oceňujem váš konštruktívny tón diskusie, ale myslím, že s obsahom absolútne nemôžem súhlasiť. Ja sa pokúsim vyjadriť tie rozdielne názory v mojom vystúpení v rozprave, ale chcel by som sa dotknúť iba jednej otázky, a to vášho tvrdenia, že obmedzovanie prestupu medzi jednotlivými dôchodkovými správcovskými spoločnosťami nie je v prospech sporiteľov. Ja osobne sa spýtam, či je v prospech sporiteľov, ak by dôchodkové správcovské spoločnosti vynaložili viac ako miliardu korún na provízie pre sprostredkovateľov a samotných, nazvime to, úplatkov alebo „bakšišov“ tým, ktorí prestupujú v podobe nejakých päťstokorunáčok za to, aby prestúpili z jednej spoločnosti do druhej.

    Ja osobne si myslím, že jednoducho veľa tých nemajetných, sociálne slabých ľudí, ktorí to urobili, to urobili za tú päťstokorunáčku bez zohľadnenia toho, že by vôbec rozumeli tomu, čo robia. A to, si myslím, že jednoducho bol absolútne nezdravý jav, ktorý bolo treba zastaviť a myslím si, že bol v prospech a je v prospech sporiteľov.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz má slovo pani poslankyňa Angyalová Edita.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, my sme spolu boli v sociálnom výbore a ja absolútne uznávam, že sa vyznáte v problematike, že sa môžeme baviť aj o jednotlivostiach, o rôznych veciach, ktoré ste navrhovali, ale to radšej v diskusii, lebo na to sa v skratke nedá v takom krátkom čase reagovať. Ale musím vám povedať, že trošku ma šokovalo, s akou ľahkosťou ste dokázali o niektorých veciach hovoriť.

    Po prvé o tom, že máme akýsi problém, pretože si neplánujeme privatizáciu, takže nemáme privatizačné zdroje, s ktorými bolo zamýšľané, aby išli do 2. piliera alebo teda na vykrytie schodku 2. piliera, do 1. piliera. Ale veď tá privatizácia je v kontexte, veď my nehovoríme len o tom, že tie peniaze mali vykrývať druhý pilier, teda prvý, teda schodok v prvom pilieri. Však teda privatizácia znamená v nejakom makroekonomickom kontexte oveľa viac. Okrem iného to, že za jednorazový výnos sa zbavujem aktív, ktoré sú doteraz vo verejnom majetku a dávam ich do súkromného majetku so všetkými pozitívami, ale aj negatívami, to je prvá vec.

    Ale ešte viac ma šokovala tá ľahkosť pri tej druhej veci, ktorú som si všimla, keď ste hovorili o tom, že dnešní dôchodcovia už neprispievajú na rast miezd, takže sa treba zamyslieť nad tým, či nebude treba zmeniť ten valorizačný mechanizmus. Aj keď si myslím, že sa nad valorizačným mechanizmom treba zamýšľať, tak takéto vyjadrenie je pre mňa dosť neuveriteľné. Ako v elementárne solidárnej spoločnosti, kde vieme, že sa transformujeme, že sa ešte len blížime k nejakej celoeurópskej celoživotnej úrovni, povedať o tom, že sa treba zamyslieť nad tým, že ich by sme akosi nechali pozadu, lebo ich budeme valorizovať len infláciou a ostatná spoločnosť sa bude hýbať kamsi inam. No to je dosť zvláštne pre mňa od vás počuť, možno by ste to mohli dovysvetliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Ešte s faktickou poznámkou, ak tomu dobre rozumiem, pán poslanec Halecký?

    Slovo má pán poslanec Halecký, keby ste ho zapli, prosím.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, vážený pán poslanec Brocka, chcel by som sa vás opýtať a podľa možnosti, pokiaľ by ste vedeli zodpovedať na otázku, prečo pomer odvodov sporiteľov, resp. klientov v našom systéme je 50 na 50 %, čím je to zdôvodnené, čím je to vypočítané, keďže v ostatných krajinách, v ktorých prebieha transformácia penzijného systému, ten pomer je podstatne nižší, nie 50:50 %, ale, čo ja viem, 20:80, 30:70 alebo 40:60 radovo. Prečo je tak a či toto je faktorom stability alebo nestability?

    V druhej otázke chcel by som sa vás opýtať pri dôchodcovských správcovských spoločnostiach, v budúcnosti podľa vášho názoru by bolo možné, aby vstupovali na akciové a ďalšie finančné trhy v rámci Európy alebo aj USA alebo iných krajín, dajme tomu, ázijských krajín? Pokiaľ je tu téza, že ten nebezpečný nejaký penzijný profil týchto dôchodcovských správcovských spoločností by mal byť čo najliberálnejší.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Brocka, nech sa páči máte slovo.

  • Vážená pani kolegyňa Tóthová, nevidím ju v sále, aha, tak ma nepočúva.

  • Hlasy v z pléna.

  • Pani kolegyňa, ja súhlasím s časťou vašej reakcie, ak ste hovorili o tom, že chcete zvyšovať garanciu úspor sporiteľov v 2. pilieri. No veď to je zámer aj predkladateľov, čiže v tomto sa my, a predpokladám ani tí, ktorí sú podpísaní pod návrhom zákona, v budúcnosti tomu nebránia, ak garancie budete zvyšovať. Ale aj miera zvyšovania garancií cez reguláciu rôznymi administratívnymi opatreniami má svoje hranice. Ak príliš regulujete, tak napríklad znižujete výnosy dôchodkových správcovských spoločností pri nakladaní s akciami a v snahe maximálne zvýšiť vložené prostriedky. Čiže, áno, môžeme diskutovať o tom, do akej miery by sme mali vstupovať rôznymi reguláciami do tohto systému, aby už úspory a zhodnocovanie tých prostriedkov, lebo to je zmyslom sporenia, nielen sporenie, ale aj zhodnocovanie prostriedkov, ak ste si sporili alebo ak ste odvádzali poistné odvody do prvého piliera priebežného, to nebolo sporenie. To nebolo sporenie, to bolo z ruky do úst, to znamená, žiadne vyššie garancie pre tých, ktorí sú odkázaní len na výnosy, nie výnosy, na dôchodok z prvého piliera, neexistujú.

    Pán kolega Petrák, hovorili ste o tých päťstokorunáčkach pri ...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz sa písomne za Klub Strany maďarskej koalície vystúpi pani poslankyňa Klára Sárközy.

    Nech sa páči, má slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri, dovoľte mi, aby som sa v mene poslancov Klubu Strany maďarskej koalície-Magyar Koalíció Pártja v krátkosti vyjadrila k predloženému ústavnému návrhu zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

    No ja na rozdiel od pána poslanca Brocku som rada, že tá diskusia prebieha práve dnes a práve po hodine otázok, keď sme na prvú otázku od pána premiéra vo svojom expozé počuli jeho odpoveď. Mne sa tiež zdalo vtedy, keď sme začiatkom januára podpisovali tento zákon, teda náš predseda poslaneckého klubu podpisoval zákon, ktorý podávajú opoziční poslanci, že už to asi prichádza trošičku neskoro a asi to už nebude mať opodstatnenie, pretože pomaly, a nemôžem povedať, že isto, ale deň čo deň sme počúvali iné vyjadrenia, a pretože verejná mienka bola taká, že 75 % opýtaných na otázku, ako sú spokojní s nastaveným systémom a oni vyjadrili svoju spokojnosť, tak zdalo sa, že vláda a hlavne pán premiér nejako ustúpili od svojich plánov. No ale potom, čo dnes tu pán premiér povedal na hodine otázok, myslím si, že je veľmi opodstatnené, aby sme o tomto rokovali a aby sme predložili takýto ústavný zákon.

    Na začiatku by som povedala zopár všeobecností a dovolím si tieto všeobecnosti povedať práve preto, lebo v sociálnom výbore som pracovala aj v minulom volebnom období, aj teraz a môžem vlastne povedať, že z tých bývalých poslancov, ktorí sa podieľali na vypracovaní zákona o dôchodkovom sporení, som v dnešnom sociálnom výbore asi sama. Poznám tú ťažkú cestu, ktorou sme museli prejsť pri vypracovaní tohto ťažkého reformného zákona. A vieme zhodnotiť tú časť práce, ktorú vynaložili na tento zákon hlavne poslanci za sociálny výbor.

    A na tú poznámku pána premiéra, ktorú tu povedal, že mali by sme prijať také zákonné zmeny, s ktorými by súhlasila aj opozícia, aj koalícia, táto možnosť bola v minulom volebnom období. Pretože na rozdiel od dnešného vedenia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny exminister Kaník aj exministerka Radičová spravili všetko pre to, aby na všetky okrúhle stoly a kolégiá ministra a na rokovania výboru boli prizvaní jednak poslanci koalície, aj opozície.

    Ja si pamätám veľmi dobre na to, keď sme finišovali s týmto zákonom, pre pána exministra Kaníka bolo veľmi dôležité, aby sa tam prijali a hlavne vo výbore, teraz hovorím o odbornej stránke, pozmeňujúce návrhy, ktoré podávala opozícia, hoci my sme ho upozorňovali, že opozícia za tento zákon nebude hlasovať, mali sme pravdu.

    Keď nastúpila pani exministerka Radičová, tak presne o mesiac, teda do dňa, pretože, ak si dobre pamätám, ona nastupovala 16. októbra, a presne o mesiac 17. novembra pozvala celý sociálny výbor, pozvala všetkých, ktorí do tohto zákona alebo do dôchodkovej reformy mali čo povedať, legislatívcov z ministerstva, aj vedenie Sociálnej poisťovne a každý si tam povedal svoje vízie, čo a v ktorom zákone chce zmeniť. Musím povedať hneď teraz na začiatku, že táto vláda nastúpila pred siedmimi mesiacmi. Ešte sa nestalo, aby pani ministerka zvolala sociálny výbor na nejaké výjazdové rokovanie, kde by sme si vyjasnili víziu, okrem iného napríklad aj o takomto dôležitom zákone. Takže vidím opodstatnenie toho, čo je tu predložené.

    No dovoľte, aby som sa teraz vrátila k meritu veci. Prečo je pre nás dôležité predložiť ústavný zákon a prečo naša strana tento zákon podpísala?

    Tak po prvé, pretože pre nás je veľmi dôležité, aby 2. pilier dôchodkového systému zostal aj v budúcnosti zachovaný. Prečo? Pretože sa do toho zapojilo viac ako 1,5 milióna ľudí. Tí ľudia sú dospelí, nikto ich neprinútil k tomu, aby sa zapojili do tohto systému. Ja už teraz počúvam, že ale áno, pretože sme prinútili tých, ktorí sa objavili prvýkrát, nastúpili do pracovného pomeru. Nuž, ale je to pravda, pretože sme chceli, aby mladá generácia zobrala zodpovednosť do svojich rúk, ale tí ostatní si to vybrali sami, mali na to dostatok času. Určite tu bola aj silná reklamná kampaň, no ale tak títo ľudia vedeli, čo podpisujú. Možnože sa medzi nimi nájde nejaké to promile, ktorí boli zavádzaní, ale kvôli tomu netreba zmeniť celý systém. Určite sú na to individuálne možnosti ako toto vyriešiť.

    Ku koncu roka 2006 boli už na osobné dôchodkové účty prevedené príspevky v celkovom objeme 27,4 miliárd korún. Povinnosťou štátu je garantovať stabilitu systému starobného dôchodkového sporenia a podmienky pre sporiteľa, za ktorých vstúpil do systému. Povinnosťou štátu je aj chrániť záujmy tých, ktorí sa rozhodli serióznym spôsobom riešiť svoju budúcnosť a šetriť si na dôchodok.

    Ktoré sú výhody existujúceho systému a prečo je pre nás dôležité, aby tento systém zostal? Pretože si myslíme, že týmto sa vyrieši demografická kríza. No my na rozdiel, teraz myslím Stranu maďarskej koalície, sme si vedomí toho, že demografická kríza je dôležitá a tie hodinky tikajú. Pani ministerka má na to iný názor, ale nielen Slovensku, ale aj celej Európe hrozí práve demografická kríza, takže okrem iného sme túto dôchodkovú reformu zavádzali aj kvôli tomuto. Chceli sme tým dosiahnuť, aby dôchodky v budúcnosti boli vyššie. Už som spomenula, že určite sme vedeli presvedčiť ľudí, ktorí sa do tohto systému zapojili, pretože 70 % obyvateľov si neželá zmeny v dôchodkovom systéme.

  • Hlasy v pléne.

  • A teraz hlavné politické problémy súčasnosti. Pretože, či sa nám páči, či nie, to nie sú odborné problémy, ale politické. Práve tie vyjadrenia jednak zo strany pána premiéra a aj zo strany pani ministerky zneistejú sporiteľov. Mohli sme to počuť aj dnes. Je to premyslený politický krok vedúci k chaosu a zneprehľadneniu súčasného systému. Niečo iné sme počuli niekedy v októbri, potom, keď rástla vlna odporu, tak v utorok bolo povedané zo strany, povedzme, pani ministerky, že budeme meniť percento odvodov, v stredu zasadala vláda, bolo to dementované a v piatok už z úst pána premiéra ste počuli niečo iné.

    A keby sme spravili taký chronologický sled tých prejavov, pán poslanec Štefanec to vo svojom príspevku začal, tak my si myslíme, že pomaličky už môžeme vydať nejaký zborník o tom, čo bolo v októbri v utorok, stredu, štvrtok a takto by sme mohli pokračovať. Takže zneistenie ľudí prebieha. A to, čo sme dnes počuli od pána premiéra, treba uznať, že má veľmi dobré piár. Viackrát opakovaná lož sa pre niektorých môže zdať potom pravdou.

  • Ale treba povedať aj to, a budú to silné slová, ktoré teraz poviem, ale ja to vysvetlím. Pán premiér klamal alebo prinajmenšom zavádzal, pretože on povedal len to, čo mu vyhovovalo. Áno, povedal a začal tu citovať zákon, podľa ktorého nie je stopercentná garancia vkladov. No, lenže on zabudol povedať alebo tí, ktorí mu to pripravovali, zabudli povedať, že mám taký dojem, že to bolo v apríli minulého roku, keď sme robili veľkú novelu tohto zákona, tak sme okrem iného prijali aj také zákonné normy, ktoré zaisťujú práve tie veci, o ktorých tu pán premiér teraz hovorí a tie otázky, ktoré teraz otvára.

    No a či sa nám páči, či nie, je veľká snaha zoštátniť 2. pilier dôchodkového poistenia, čo je najdôležitejšie. Pán premiér tu aj dnes viackrát spomenul nenásytné gágory dôchodcovských správcovských spoločností. Hovoril o tom, že je nemožné, aby tieto peniaze išli na súkromné účty dôchodcovských správcovských spoločností, ale tak jedno je dôležité, to sú súkromné účty sporiteľov. To je to najdôležitejšie, čo treba povedať.

  • A pretože tam je veľký obnos peňazí, pre sociálnodemokratickú vládu je neprijateľné, aby ona nemohla šafáriť so súkromnými peniazmi.

  • Takže tie snahy, výpadok príjmov v rozpočte Sociálnej poisťovne nevznikol kvôli dôchodkovej reforme, je to len zviditeľnením demografickej krízy. Všetci sme vedeli, ktorí v tejto oblasti robia, že problémy v Sociálnej poisťovni sú, no my sme to vedeli už aj v minulom volebnom období, dokonca sme to vedeli už aj predtým. Ja som bola prekvapená, keď pán premiér niekedy v októbri povedal, že s hrôzou zistil, aká sekera je v Sociálnej poisťovni.

  • Potlesk a ruch v sále.

  • Nuž, určite, on sa touto problematikou nezaoberá, ale tí, ktorí v tejto oblasti robili, tak vedeli a boli si toho vedomí, preto bolo pre nás dôležité, aby sme tento zákon prijali a spustili.

    Musím povedať, že ja som bola členkou tej delegácie, ktorá na pozvanie Svetovej banky bola na mieste, kde boli základy dôchodkovej reformy v Chile. Slovensko nepreberalo čílsku dôchodkovú reformu. To treba povedať. Boli sme na mieste sledovať, ako tam tá reforma prebehla, ale boli tam aj všetci poslanci opozície. Celý sociálny výbor. Keď už kvôli inému, táto cesta nebola dôležitá, bola veľakrát kritizovaná, hlavne zo strany médií, tak tam pán Piñera nám vyslovene povedal, pretože vtedy ten zákon bol pripravovaný ešte tak, že tie peniaze nebudú na osobných účtoch sporiteľov. On nám vyslovene povedal: „Keď mienite spraviť dôchodkovú reformu tak, že tie peniaze nebudú na súkromných účtoch sporiteľov, tak radšej nerobte nič.“ Keď sme sa vrátili, vo výbore pre sociálne veci a bývanie sme podali pozmeňujúci návrh a vďaka tomuto pozmeňujúcemu návrhu tie peniaze sú na osobných účtoch každého sporiteľa. Pre mňa a pre našu stranu je neprijateľné, aby sme menili pravidlá počas hry. Rok a pol od spustenia dôchodkovej reformy uvažovať o tom, že sa zníži suma, ktorú sporitelia vložili na svoje osobné účty, no či sa to páči niekomu, alebo nie, nemožno inak nazvať ako podvod.

    Spustenie 2. dôchodkového piliera bolo v prvom rade reformou pre mladých ľudí a pre súčasných pracujúcich. Ak nechceme pripustiť a hazardovať s budúcnosťou mladých ľudí a svojich detí, neexistuje iná udržateľná možnosť postarať sa o ich dôchodky, než je dôchodkové sporenie. A oslabenie tohto piliera je krokom do priepasti, ktorým hazardujeme s budúcnosťou mladých ľudí. Na rozdiel od štátneho priebežného systému, teda od toho prvého piliera, v druhom pilieri peniaze skutočne existujú, pracujú a zhodnocujú sa. Zostávajú naším súkromným vlastníctvom a v prípade nešťastného predčasného úmrtia tak môžeme zanechať aspoň časť svojim deťom a dedičom. Pre mnohých z 1,5 milióna občanov, ktorí dobrovoľne vstúpili do druhého piliera, práve toto dedenie bolo argumentom, pre ktorý sa rozhodli odísť zo štátneho systému.

    A je zaujímavé, že na Slovensku kapitalizačný systém zaviedla pravicová vláda. Preto hovorím, že je to zaujímavé, pretože napríklad v krajinách, ako je Poľsko alebo Maďarsko, tento systém zaviedli už skôr a tam to zavádzali práve ľavicové vlády. Dôchodková reforma je totiž reformou výhodnou pre pracujúcich a pre zamestnancov a najviac výhodnou je pre ľudí s nižšími príjmami. Pretože dôchodková reforma prináša výhody ľuďom, ktorí nemajú veľké platy. Bohatí ľudia totiž princípy 2. piliera nepotrebujú, jednak si dokážu nasporiť aj investovať sami. Chudobnejším však jedine dôchodkové sporenie prináša možnosť ako sa stať majiteľom kapitálu a investorom bez akýchkoľvek dodatočných nákladov. Zvlášť to platí v prípade Slovenska, kde dnes je prvý štátny dôchodkový pilier založený na princípe zásluhovosti. No, a ja si myslím, že cieľom každej vlády a pevne verím, že aj v sociálnodemokratickej vláde by malo byť, aby jej občania bohatli.

    Teraz sa ešte ku koncu vyjadrím k dobrovoľnosti systému. Nuž, vtedy, keď sme túto dôchodkovú reformu spúšťali, sme nemysleli na to, že ten druhý pilier je dobrovoľný, pretože dobrovoľný je tretí pilier. Tak nemá význam potom zavádzať 2. kapitalizačný pilier, keď máme okrem toho ešte aj 3. dobrovoľný pilier. Takže tie úvahy o tom, že treba zmeniť výšku odvodov, no dnes sme počuli aj na moju otázku, pán minister financií povedal, že na to dnešná vláda nepomýšľa, uvidíme ďalšie kroky. Hovoriť o dobrovoľnosti systému, keď práve dobrovoľnosťou systému 2. kapitalizačný pilier a dôchodková reforma stratí svoj cieľ a myslím si, že je veľmi riskantné zahrávať sa jednak s 1,5 mil. sporiteľmi, ktorí do tohto systému vstupovali za nejakých jasných pravidiel, je veľmi nebezpečné robiť zmeny počas jazdy, teda meniť pravidlá. Ale podľa mňa momentálne najnebezpečnejšie je vnášať chaos do tohto systému. Preto naša strana podpísala ústavný zákon a všetci poslanci Strany maďarskej koalície budú za tento zákon hlasovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami – páni poslanci: Angyalová Edita, Halecký Jozef, Bugár Béla. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Angyalová.

  • Ďakujem pekne. Chcela som reagovať na viac vecí, ale je tak, že skrátka, keď sa otvorí v diskusnom príspevku veľa tém, tak potom nevystačujú tie dve minúty, takže len k poslednej veci a potom v mojom diskusnom príspevku aj na niektoré iné veci.

    Dobrovoľnosť v 2. pilieri a dobrovoľnosť v 3. pilieri je úplne iný pojem. Dobrovoľnosť v 3. pilieri znamená, že človek zo svojej takmer čistej mzdy, lebo čosi sa mu, samozrejme, môže odrátať do nákladov, sa sám rozhodne z vlastných disponibilných zdrojov ukladať peniaze na budúci dôchodok, kým v 2. pilieri z princípu veľmi povinne odvádzať odvody a rozhoduje sa o tom, že či chce, aby sa tie peniaze zhodnocovali iba v štátnom systéme alebo majú ísť aj do súkromných DSS. To je dosť vážny rozdiel dobrovoľnosti. Tie ostatné veci potom v diskusii.

  • Ďakujem. Ďalší s faktickou poznámkou je pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa Sárközy, chcel by som len pripomenúť k ústavnosti zákona, že k ústavnosti zákona je samozrejmá vec potrebný súhlas viacej ako opozície. Takže bez nejakých dlhších rokovaní, ale nakoniec aj bez predloženej analýzy, ktorú už sľubuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, je dosť ťažké získať 90 hlasov. Takže to, že má to aj politickú dimenziu, tento návrh zákona, návrh ústavného zákona, to je pre každého zrejmé. O to by nešlo. Podstatné je, že mne sa zdá, že ten ústavný zákon je dosť všeobecne písaný a očakával som, že tam bude aspoň niečo konkrétne, o čo sa bude dať oprieť, a to je fixácia tých odvodov 9:9 %, čo je niečo konkrétne, o čom sa dlho hovorilo, boli kontroverzné vyjadrenia premiéra, ďalších osobností, ktoré majú čo do toho hovoriť, takže túto otázku tam je dosť ťažké hľadať.

    Uviedli ste ešte, pani poslankyňa, že tento ústavný zákon alebo 2. pilier dôchodkovej reformy je výhodný pre tých, čo zarábajú menej. Mne sa zdá, že ste sa asi zmýlili, pretože pre tých, čo zarábajú menej v porovnaní s 1. pilierom, keď započítame aj postupnú valorizáciu, asi to tak nebude. Takže v tejto veci, ako vidím, sa veľmi nezhodneme, ale vidím v tom tiež vec na diskusii v ďalšom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pán poslanec Béla Bugár.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Chcem reagovať na tú časť vystúpenia pani poslankyne Sárközy, kde sa dotkla rétoriky pána premiéra Fica počas hodiny otázok ohľadne dôchodkových správcovských spoločností. Keď pán premiér Fico tvrdil, že koalícii ide o ochranu záujmov občanov, ja si myslím, že je to obyčajná lacná „imidžovka“, ktorá fakticky má zakryť pôvodný návrh pána premiéra Fica, znížiť odvod z 9 % na 6 %. Koniec koncov, takúto lacnú „imidžovku“ robí Smer priebežne. Stačí si spomenúť napríklad na predvčerom schválený návrh novely zákona v prvom čítaní o ochrane spotrebiteľa, kde minister za Smer navrhol z tohto návrhu novely vypustiť § 23 platného zákona o ochrane spotrebiteľa.

    Pred voľbami premiér, vtedy ešte opozičný politik Robert Fico, sľuboval svojim voličom zo sociálne slabších vrstiev, že im poskytne práva, ktoré im pravicová koalícia zobrala. Teraz, keď je po voľbách, svojim voličom odníma práva, ktoré im pravicová koalícia dala.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pani poslankyňa Klára Sárközy s reakciou na faktické poznámky. Máte slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, musím sa priznať úprimne, nerozumela som faktickej poznámke pani poslankyne Angyalovej, takže na to nemôžem reagovať.

    Na reakciu pána predsedu výboru Haleckého, no, my sme naschvál dali taký všeobecný návrh zákona. Tu je najdôležitejšie to, aby tretí článok, ktorý hovorí o tom, aby neboli zmenené v neprospech zabezpečenia jeho príjmu v starobe a príjmu pozostalých pre prípad jeho úmrtia. Takže môžeme viesť o tomto diskusiu.

    Myslím si, že pani poslankyňa Radičová si nechala dostatok času na to, aby presvedčila aj koaličné kluby, aby hlasovali za tento zákon. Uvidíme, ako sa budú chovať k tomuto dôležitému zákonu. My sme si vedomí toho, že karty sú rozdané. Koalícia má 85 poslancov, opozícia 65, ale myslím si, že povinnosťou nás, opozičných poslancov bolo, aby sme takýto zákon predložili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, máme za sebou vystúpenia poslancov, ktorí sa prihlásili písomne do rozpravy za svoje poslanecké kluby.

    Teraz pristúpime k prejavom a vystúpeniam poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne. Preto dávam slovo pánovi poslancovi Miklošovi Ivanovi a pripraví sa pani poslankyňa Lucia Žitňanská.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milí kolegovia, dámy a páni, dovoľte mi vyjadriť sa k tejto téme, ktorá celkom určite je jednou z najdôležitejších, ale aj najcitlivejších tém, ktoré hýbu slovenskou spoločnosťou.

    Dôchodková reforma a v nej najmä zavedenie 2. piliera je jednou z najdôležitejších reforiem, štrukturálnych reforiem, ktoré uskutočnila druhá vláda Mikuláša Dzurindu a ktorá zabezpečuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií a vytvára predpoklady na to, aby aj v dlhodobejšom časovom horizonte mohli dôchodky rásť. Pretože, a to treba veľmi jasne zdôrazniť, ak by takáto reforma prijatá nebola, tak by bola ohrozená, jednoznačne by bola ohrozená udržateľnosť verejných financií a nebolo by možné vyplácať dôchodky ani na takej výške vo vzťahu k mzdám, ako je to dnes.

    Musím, žiaľbohu, skonštatovať, že to, čo som povedal pri hodnotení programového vyhlásenia tejto vlády a totiž, že text programového vyhlásenia svedčí okrem iného o ideologickej obmedzenosti a odbornej nespôsobilosti tejto vlády, platí aj, čo sa týka krokov, ktoré vláda podniká alebo avizuje podniknúť v oblasti dôchodkovej reformy. A týka sa to najmä predsedu vlády Roberta Fica, pretože on je hlavným hovorcom útokov proti dôchodkovej reforme a, samozrejme, aj pani ministerky, keďže to patrí do jej portfólia.

    Po prvé za zdroj ideologickej obmedzenosti, z ktorej potom vyplývajú mnohé návrhy, útoky alebo aspoň avizované opatrenia, za takýto zdroj považujem apriórnu nedôveru predovšetkým predsedu vlády Roberta Fica k súkromnému vlastníctvu, k podnikaniu, k podnikateľom a k trhu. Dôkazom toho sú útoky nielen voči dôchodcovským správcovským spoločnostiam, ale aj voči súkromným zdravotným poisťovniam, voči energetickým podnikom, bankám a podobne. Dôkazom tejto ideologickej obmedzenosti nakoniec sú zahraničnopolitické priority a sympatie predsedu vlády.

    Chcel by som pri tejto príležitosti pripomenúť, pretože to považujem za kľúčové, že práve slobodný trh, súkromné vlastníctvo a podnikanie za účelom dosiahnutia zisku viedli k prosperite západných krajín a práve ideologicky motivovaný boj a obmedzovanie týchto inštitúcií viedli k zaostávaniu a biede východných krajín, najmä krajín, ktoré museli prejsť desaťročiami komunizmu. Teda takýto ideologicky obmedzený boj proti súkromnému vlastníctvu, súkromnému podnikaniu, súkromného trhu nie je v záujme ľudí, ale je proti ľuďom, pretože vedie k ekonomickému zaostávaniu a aj k chudobe.

    Odborná nespôsobilosť. V čom sa prejavuje odborná nespôsobilosť tých návrhov a tých útokov voči dôchodkovej reforme, ktorých sme svedkami? Myslím si, že jedným z jasných dôkazov odbornej nespôsobilosti bol napríklad výrok pani ministerky práce, sociálnych vecí Tomanovej, keď tu, z tohto miesta pri prerokúvaní programového vyhlásenia vlády povedala, že demografický vývoj nie je dôvodom na to, aby sme museli mať dôchodkovú reformu. Je to taký evidentný nezmysel, že ja si myslím, že je jasným dôkazom odbornej nespôsobilosti.

    Dôkazom toho, že opak je pravdou, je už len skutočnosť, že kým dnes na jedného človeka v postproduktívnom veku pripadá šesť ľudí v práceschopnom veku, v roku 2050 to budú len dvaja ľudia. Len dvaja ľudia v produktívnom veku budú v roku 2050 pripadať na jedného človeka v dôchodkovom veku. A každý kto vie, na akom princípe funguje priebežný systém, keď teraz pracujúci platia dôchodky terajším dôchodcom, musí vedieť, že už len z tohto čísla, ak by k zásadnej zmene a zavedeniu druhého piliera nedošlo, že už len z tohto čísla by vyplýval kolaps verejných financií a, alebo nevyhnutnosť zásadného zníženia dôchodkov, a, alebo zásadné zvýšenia odvodov. Mimochodom aj vaše čísla vo vašich dokumentoch, vážené dámy, vážení páni z koalície, potvrdzujú tieto čísla.

    V konvergenčnom programe, ktorý ste schvaľovali, ktorý vaša vláda schvaľovala v decembri minulého roka a zasielala do Bruselu, v tomto konvergenčnom programe sa hovorí, že podiel ľudí starších ako 65 rokov na celkovom počte obyvateľov bol v roku 2004 11,5 %, ale v roku 2050 už bude takmer 30 %, 29,3 %. Čiže, takmer trojnásobne vzrastie podiel ľudí starších ako 65 rokov na celkovej populácii, čo presne korešponduje s tým číslom, o ktorom som hovoril predtým.

    Mimochodom, demografický problém vzniká nielen preto, že pôrodnosť je nižšia, ale aj preto, že sa zvýšil priemerný vek rodičiek. Za posledných 15 rokov sa nám zvýšil priemerný vek rodičiek o 5 rokov. Kým predtým to bolo 21 rokov, dnes je to 26, dokonca 26,5 roka, čo znamená mimochodom to isté, ako keby sa 5 až 6 rokov nenarodilo ani jedno dieťa. Takže aj toto je faktor, ktorý prispieva k tomu, že sa rodí menej detí a že podiel obyvateľov v dôchodkovom veku rastie.

    Musím skonštatovať, že výroky, najmä výroky predsedu vlády Roberta Fica svedčia nielen o ideologickej obmedzenosti a odbornej nespôsobilosti, ale svedčia aj o zámernom klamstve a zavádzaní verejnosti. Preto som ho verejne nazval nebezpečným luhárom a preto aj na tomto mieste znovu tento fakt konštatujem. Konkrétne to dokladám nasledovnými výrokmi predsedu vlády.

    Predseda vlády nedávno, pred týždňom 24. januára 2007 povedal, citujem: „Vláda nepripravovala a nepripravuje žiaden zákon o zmene pomerov, pokiaľ ide o 9:9, teda tých 18 %, ale pripravuje väčšie garancie, aby súkromné dôchodcovské správcovské spoločnosti nemohli špekulovať a investovať do rizikového kapitálu.“ Pritom viackrát a opakovane v minulom roku tvrdil opak. Napríklad 31. mája 2006, ale opakovane aj po voľbách, keď sa stal predsedom vlády, napríklad 31. októbra 2006, keď povedal, citujem: „V budúcom roku otvoríme diskusiu o 2. pilieri. Začína prevládať názor, že pomer odvodov nie je dobrý a bude ho treba prerozdeliť, ak chceme druhý pilier zachovať.“ V máji hovoril konkrétne o znížení z 9 % na 6 % v 2. pilieri a 31. októbra 2006 na konferencii Klubu 500 povedal doslovne, citujem: „Nevidíme inú cestu ako znížiť odvody do dôchodcovských spoločností.“

    Takže pýtam sa, a mimochodom pýtal sa aj predseda poslaneckého klubu SDKÚ – DS Stanislav Janiš v otázke v hodine otázok na predsedu vlády a zhodou okolností jeho otázka bola vyžrebovaná ako v poradí druhá a nie je náhoda podľa môjho názoru, že pán predseda vlády nám tu 15 minút čítal zákon a opakovane zavádzal verejnosť, aby na tú otázku nemohlo prísť, pretože Stanislav Janiš sa ho v tej otázke pýtal: „Pán predseda vlády, kedy ste klamali, 31. októbra 2006, keď ste hovorili: ´Nevidíme inú cestu, ako je zníženie odvodov do dôchodkových spoločností.´, alebo 24. januára 2007, kedy ste hovorili: ´Vláda nepripravovala a nepripravuje žiadny zákon o zmene pomerov.´.“

  • To ale nie je jediné klamstvo, ktorého sa Robert Fico opakovane dopúšťa, klamstvo ohľadom zámerov, alebo nezámerov meniť pomery medzi 2. a 1. pilierom. Robert Fico napríklad opakovane tvrdí a spomenula to aj pani poslankyňa Sárközy, že sme zanechali sekeru práve vďaka dôchodkovej reforme, alebo časovanou bombou to nazýva, vo výške 20 mld. Sk a že s hrôzou to zistili, ako povedala pani poslankyňa, citujúc predsedu vlády, že s hrôzou zistili v októbri, že tam nejaká sekera je.

    No, po prvé chcem povedať, že nejde o žiadnu sekeru, nejde o žiadnu sekeru a nakoniec ani nejde o náklady 2. piliera, ako sa niekedy hovorí, ale ide o náklady neudržateľnosti 1. piliera, pretože ak by bol prvý pilier zachovaný a nebol by urobený druhý pilier, tak tie náklady by boli rádovo väčšie a skumulovali by sa v tých desiatkach miliárd korún do rokov najmä 2040 a 2050, ale začalo by sa to výrazne negatívne prejavovať už v najbližších rokoch a viedli by ku kolapsu.

    Mimochodom rád by som podotkol, inak by som to možno ani nehovoril, ale v súvislosti práve s tým ideologickým zameraním predsedu vlády mi nedá nespomenúť, že my sme tu vlastne kapitalizačný systém, teda 2. pilier mali. V Česko-Slovensku, ešte po I. Česko-Slovensku a on pretrval aj počas II. svetovej vojny na Slovensku, vo vtedajšom Česko-Slovensku existoval 2. pilier, existovali dôchodcovské správcovské spoločnosti, na ktoré si ľudia sporili, len sa stalo to, že komunistický režim znárodnil tieto spoločnosti, prostriedky v nich, tieto peniaze minul a prešiel plne na priebežný systém, ktorý je časovanou bombou aj z demografického, aj z ekonomického hľadiska.

    No ale, aby som ilustroval, že ak bol predseda vlády a vláda prekvapená, ak ste boli prekvapení, že tam je nejaký záväzok a že to má isté náklady, tak potom musím povedať, že to svedčí o absolútnej nekompetentnosti a o tom, že ste nieže nečítali, ale ani letmú pozornosť nevenovali počas celého obdobia rokov 2002 až 2006 takým zásadným vládnym dokumentom, ako je štátny rozpočet, ako je rozpočet verejnej správy, ako sú východiská štátneho rozpočtu a ako je konvergenčný program. Chcem vám pripomenúť, že všetky tieto dokumenty ste mali ako poslanci k dispozícii, dokonca sme o mnohých z nich tu rokovali a štátne rozpočty ste schvaľovali v parlamente. A odcitujem, aby bolo jasné, že je to tak, že ak to bolo prekvapenie, tak to svedčí len o nekompetentnosti.

    Napríklad východiská rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009, ktoré schvaľovala vláda v apríli 2006, hovoria, citujem: „Vo východiskách rozpočtu na roky 2007 až 2009 je už zapracovaný negatívny vplyv nákladov na dôchodkovú reformu. To znamená, že odvody na dôchodkové sporenie už nie sú príjmami verejných financií, čím sa automaticky zvýši deficit. Do roku 2009 budú používané finančné prostriedky štátnych finančných aktív a v roku 2009, kedy sa očakáva vyčerpanie týchto zdrojov, sú vyčlenené financie aj priamo v štátnom rozpočte v kapitole Všeobecná pokladničná správa. Rovnaký model sa predpokladá aj v nasledujúcich rokoch. Financovanie dôchodkovej reformy preto nebude z pohľadu verejných financií problém.“

    Iný citát zo štátneho rozpočtu na rok 2005, teda z rozpočtu, ktorý sa tu, v tejto snemovni prerokúval v roku 2004. Tento dokument hovoril: „Za predpokladu, že by sa výpadok príjmov Sociálnej poisťovne financoval len z týchto prostriedkov, z tých, ktoré sú uložené na tento účel z privatizácie, ministerstvo financií by z tohto účtu vybralo poslednú čiastku v roku 2011. Po tomto dátume sa finančné zdroje budú musieť získať zvýšením verejného dlhu, prípadne vytvorením prebytkového hospodárenia štátneho rozpočtu. Po dotiahnutí všetkých potrebných štrukturálnych reforiem by sa mal vytvoriť priestor na financovanie transformačných nákladov dôchodkovej reformy úsporami na strane výdavkov verejných financií.“

    A ešte by som mohol citovať konvergenčný program na roky 2005 až 2010, ktorý schvaľovala vláda v roku 2004 a ktorý sme prerokúvali napríklad aj vo výbore pre európske záležitosti, kde sa zase hovorí, že: „Jedným z hlavných cieľov fiškálnej politiky je zníženie deficitu verejnej správy do roku 2007 pod úroveň 3 % HDP, vrátane nákladov na zavedenie 2. piliera dôchodkového systému.“

    Toľko na ilustráciu toho, že tvrdenie o tom, že malo ísť o akúsi sekeru, z ktorej bola vládna koalícia prekvapená, je minimálne dôkazom o nekompetentnosti.

    Ďalšia lož, ktorej sa predseda vlády dopúšťa, je tá, že opakovane tvrdí, že sme si my, rozumej vláda Mikuláša Dzurindu, mali vybaviť akúsi výnimku v Európskej únii, aby sme do marca 2007 tieto náklady nemuseli započítavať. Nevybavovali sme si žiadnu výnimku a keby to tak bolo, že sa dá vybaviť výnimka, tak by asi bola logická otázka, prečo si takú výnimku nevybaví Robert Fico a jeho vláda. Ale nešlo, samozrejme, o vybavovanie žiadnej výnimky. Podľa novelizovaného, inovovaného paktu rastu a stability, ktorý bol schvaľovaný, ak sa dobre pamätám, v roku 2005, sa menil trochu obsah paktu rastu a stability a podľa tohto paktu pre všetkých, vtedy 25 členských krajín Európskej únie, dnes 27 členských krajín Európskej únie, platí všeobecné pravidlo možnosti neuplatňovania si týchto výdavkov do verejných výdavkov do marca roku 2007.

    Ďalšie zámerné zavádzanie, ktoré s veľkou obľubou predseda vlády používa, je ohľadom investovania do rizikového kapitálu alebo do rizikových obchodov. Bolo to tu už x-krát vysvetlené, že práve zákon, ktorý navrhla vtedajšia ministerka Radičová v apríli roku 2006, sprísnil a vylúčil takéto investovanie. Ale musím na margo týchto útokov a špeciálne tejto témy, v ktorej predseda vlády opakovane, musím povedať, že až goebbelsovsky neustále opakuje tieto lži, že ide okrem iného aj o súčasť až grobianskej a chrapúnskej kampane, nielen čo sa týka dôchodkovej reformy, ale aj čo sa týka dámy, čo sa týka Ivety Radičovej, a to považujem za neakceptovateľné.

  • Ďalšia téma, ktorej by som sa chcel dotknúť, sa týka dobrovoľnosti vstupu, ale aj prípadného výstupu zo systému. Faktom je, čo sa týka dobrovoľnosti, na prvý pohľad to znie sympaticky, veď je sympatickejšie umožniť niečo dobrovoľne, ako to niekomu nariaďovať. Na druhej strane si ale myslíme, že už samotná zmena na dobrovoľný princíp by mohla systém poškodiť a teda poškodiť nie systém, ale v konečnom dôsledku ľudí, a nielen ľudí v 2. pilieri, ale, ako sa budem snažiť vysvetliť, aj ľudí v 1. pilieri, a to z viacerých dôvodov.

    Po prvé tá otázka, ktorú postavila pani poslankyňa Sárközy, je legitímna, aj keď pani poslankyňa Angyalová sa snažila argumentovať, že nie, ale je to legitímne. No, ak máme prvý pilier, ktorý je povinný priebežný, druhý, ktorý je povinný kapitalizačný a tretí, ktorý je dobrovoľný kapitalizačný, a urobíme aj z druhého dobrovoľný kapitalizačný, tak vyvstáva otázka, načo potom je tretí. Čiže meníme ten základný princíp trojpilierového systému. A istý rozdiel tam síce je, pani poslankyňa Angyalová, ale ten rozdiel vôbec nie je v tom, čo ste povedali vy. Ten rozdiel je v tom, a jedine v tom, že v treťom pilieri si môžem vybrať, koľko si budem sporiť, kým v tom druhom si môžem vybrať, či doňho pôjdem, ale keď už doňho pôjdem, tak musím sporiť toľko, ale ten rozdiel, ktorý ste spomínali vy, tam vôbec nie je. Vy ste povedali, že si môže vybrať, či mu budú peniaze zhodnocovať súkromné spoločnosti alebo nejaká verejná inštitúcia. A to je zásadný omyl. Veď v prvom pilieri nikoho peniaze sa nezhodnocujú.

  • V prvom pilieri sa tie peniaze vyplácajú, berú od dnešných zamestnancov a vyplácajú dnešným dôchodcom. (Potlesk.) Takže mám obavu, mám obavu, že z vašej strany, z tvojej strany, pani poslankyňa, išlo skôr o nepochopenie základného princípu fungovania prvého a druhého piliera.

  • Šum a hlasy v sále.

  • Čo sa týka ďalšieho argumentu, chcem povedať, že nikde, kde je, v žiadnej krajine, ktorá má trojpilierový systém, nie je ten druhý, teda ten kapitalizačný dobrovoľný, čo má, samozrejme, svoje racionálne dôvody. Jeden z tých racionálnych dôvodov je ten, že pri neznámych parametroch prvého piliera, a parametre prvého piliera nikdy nebudú definitívne známe, pretože ich každá vláda môže, dokonca aj tá istá vláda, každý rok zmeniť, a dokonca so zmenou vlády je toto riziko zmien parametrov prvého piliera dokonca ešte výraznejšie. Ak príde k moci populistická vláda, nie je nič ľahšie, a to nie je teória, ako rozdať vianočné príspevky, alebo ako zvýšiť valorizáciu v prvom pilieri, alebo, naopak, keď prídu ekonomické problémy, ako znížiť tieto parametre. Teda, nechať sa rozhodovať ľudí, či vstúpia, alebo nevstúpia za situácie, kedy parametre prvého piliera, teda alternatívy, oproti ktorej to môžu porovnávať, sú zmeniteľné a sú dokonca pod politickým vplyvom a môžu byť motivované najmä populistickými vládami meniť ich, alebo potom zodpovednými nevyhnutnosťou ich prípadne sprísňovať. Teda problém je v tom, že prvý pilier vždy bol, je a bude aj možným nástrojom politického populizmu alebo politických rozhodovaní, ak chcete.

    Zaujímavým príkladom ako možnosť dobrovoľného rozhodnutia, či do druhého piliera ísť, alebo nie, môže byť riziko, je Chile. V Chile samostatne zárobkovo činní ľudia sa môžu dobrovoľne rozhodnúť, či vstúpia do kapitalizačného piliera, alebo nie, a to vedie práve k problému, že mnoho takýchto ľudí nevstúpi, a potom nemá príjmy v starobe a musí sa o nich starať štát, resp. majú existenčné problémy. No a problémom, samozrejme, je, že menej ľudí v 2. pilieri znamená, má v zásade podobný efekt ako menšie percento, menší objem peňazí, menšie zhodnotenie a relatívne nižšie dôchodky. Ale hlavne, a to by som veľmi rád zdôraznil, dobrovoľnosť vstupu a výstupu sama osebe je problém, aj keď nie možno takej dôležitosti ako nejaké výrazné zníženie príspevkov, ale čo je v našich podmienkach, v našich aktuálnych podmienkach veľmi nebezpečné, je, že o tejto dobrovoľnosti sa hovorí alebo navrhuje sa spolu s nevyberanými útokmi zo strany vlády, najmä jej predsedu, na 2. pilier spolu so zastrašovaním ľudí a so zavádzaním ľudí v tom zmysle, že je to podobné ako nebankové subjekty, spolu s výrokmi, s útokmi voči DSS v tom, že majú nenažraté gágory a že si tie peniaze chcú privlastniť, spolu so zneužívaním a zavádzaním ohľadom rizikových obchodov, spolu s tvrdením, zase nesprávnym a nepravdivým, že značné percento ľudí, ktorí vstúpili do 2. piliera, že to bude pre nich nevýhodné. V tomto je hlavné riziko rozvrátenia systému aj bez toho, aby ste menili percentá. Zdá sa, že zmeny percent sa vláda zľakla aj vplyvom prieskumov verejnej mienky, aj vplyvom toho, že je tam veľa ľudí, ale myslím si, že aj vplyvom našich aktivít, našej kampane, aj návrhu tohto zákona. Ale chcem upozorniť a varovať pred tým, že rozvrátiť ten systém sa dá aj tým, že sa presadí dobrovoľnosť a zároveň sa bude viesť ďalej takáto nevyberaná, nepravdivá kampaň voči 2. pilieru.

    Tu by som rád poukázal na jeden podľa mňa zo zdrojov práve toho ideologického obmedzenia a odbornej nespôsobilosti. Vláda, najmä ústami predsedu vlády, sa snaží vytvoriť dojem, musím povedať, že veľmi lživý dojem, aj keď zároveň musím konštatovať, že zdá sa, že sa mu to čiastočne darí, dojem, že vláda je na strane ľudí a opozícia je na strane súkromných spoločnosti. Je to lož. A je to naopak. Pričom naopak nie úplne na 100 % v tom zmysle, že vláda nechápe, resp. minimálne predseda vlády – ale zachytil som to aj v reakcii pána poslanca Petráka vo faktickej poznámke – nechápe jeden princíp, ktorý v ekonómii platí.

    V zásade sú možné 2 prístupy z hľadiska výhodnosti a nevýhodnosti, tzv. princíp hry s nulovým koncom, ktorý znamená, že keď je pre niekoho niečo výhodné, tak pre druhého, ktorý je v tom istom vzťahu, to musí byť nevýhodné, že ten výsledok je vždy rovný nule, a keď niekto dosahuje zisky, iný musí dosahovať straty. V ekonómii tento princíp väčšinou ale neplatí. V ekonómii platí tzv. win-win princíp alebo princíp vzájomnej výhodnosti, ktorý hovorí o tom, že keď je to výhodné pre jedného, v tomto prípade napríklad pre dôchodkové správcovské spoločnosti, tak to neznamená, že to musí byť nevýhodné pre sporiteľov, ktorí tam majú peniaze, ale naopak, že to môže byť výhodné aj pre nich.

    Hovoríte, krútite hlavou, že nie. Ale vo vašej reakcii, spomeňte si, ako ste reagovali, že keď ľudia musia platiť poplatky tým správcom, z ktorých oni žijú a že musia v konečnom dôsledku hradiť aj náklady reklamnej kampane, čo je pravda, musia, ale to vôbec neznamená, že to pre nich musí byť nevýhodné, naopak, pretože výnosy zhodnocovania prostriedkov, ktoré tieto spoločnosti zhodnocujú na kapitálových a finančných trhoch, sú také vysoké, že, samozrejme, pokryjú aj tieto náklady, ale zároveň znamenajú vyššie zhodnotenie prostriedkov sporiteľov ako prostriedky v 1. pilieri, pretože platí, a platí to aj z demografických, aj z ekonomických dôvodov a čísla z Nemecka to napríklad potvrdzujú, že postupne klesá výnosovosť prostriedkov v 1. pilieri, resp. výnosovosť, tam nejde o zhodnocovanie, ale pomer z hľadiska toho, koľko človek vkladá v priemere a koľko človek dostáva, ale naopak, výnosovosť, dlhodobá výnosovosť prostriedkov investovaných v 2. pilieri rastie aj preto, že z dlhodobého hľadiska napriek výkyvom je zhodnocovanie kapitálových a finančných trhov vyššie ako schopnosť vlád financovať tieto výdavky.

    No, ale otázka teda znie, chcel by som teda povedať, že tie návrhy, ktoré by akýmkoľvek spôsobom obmedzili a zhoršili podmienky pre ľudí, ktorí sú dnes v 2. pilieri, aj vôbec podmienky fungovania 2. piliera by nešli v prospech ľudí, ale išli by proti ľuďom. Ďalšia dôležitá vec, ktorú chcem povedať, nielen proti ľuďom, ktorí vstúpili a v budúcnosti vstúpia do 2. piliera, lebo niekedy sa to aj tak stavia, že no, dobre a čo my starší, ktorí sme v tom 1. pilieri ostali. Zásahy poškodzujúce 1. pilier alebo znevýhodňujúce podmienky fungovania 2. piliera by poškodili aj tých ľudí, ktorí ostali v 1. pilieri, pretože čím menší a horšie fungujúci bude 2. pilier, tým vyššie budú náklady na krytie 1. piliera, ktoré z demografických a ekonomických dôvodov budú tak či tak znamenať veľkú záťaž, čo potvrdzuje aj váš konvergentný program, schválený ministerstvom financií v decembri minulého roka.

    Takže ešte raz to, čo považujem za kľúčové, je, že zásahy poškodzujúce alebo zhoršujúce podmienky v 2. pilieri poškodzujú všetkých ľudí, nielen tých, ktorí sú v 2. pilieri, ale všetkých.

    No, a otázka znie teda, prečo, ak je to tak, prečo to vláda vôbec pripravuje a robí. Po prvé tým jasným a zjavným dôvodom, prečo uvažovala o znížení príspevkov do 2. piliera, je, že chce míňať viac. Zníženie z 9 na 6 % znamená okamžite každý rok k dispozícii o 7 miliárd korún viac, ktoré sa dajú rozdať. A keďže vláda, vládna koalícia nasľubovala všetko všetkým, nasľubovala nad rámec toho, čo je možné aj z hľadiska maastrichtských kritérií rozdať, tak, samozrejme, tieto peniaze jej chýbajú.

    Ale myslím si, že za tým je viac. Myslím si, že za tým je nielen snaha rozdať týchto ďalších 7 miliárd korún, ale za tým je aj to, že čím blude silnejší 1. pilier – 1. pilier je totiž nástrojom, ktorý má vláda v rukách, má v rukách cez Sociálnu poisťovňu, ktorú ovláda svojimi nominantmi aj tie prostriedky a má v rukách, samozrejme, tým pádom najmä nástroje na zmenu parametrov 1. piliera, ktorými sa napríklad veľmi ľahko vyhrávajú voľby, aj keď napríklad na úkor dlhodobého zaťaženia verejných financií, na úkor zadlženia budúcich generácií.

    Takže, ja som si veľmi rád vypočul od pána ministra financií odpoveď na otázku, myslím, že pani poslankyne Sárközy v hodine otázok, kde hovoril o tom, že táto vláda je zástancom aj medzigeneračnej solidarity, čo znamená, že nechce presúvať záťaž na budúce generácie, ale potom neoslabujte 2. pilier, pretože jeho oslabovanie znamená opak.

    Rád som si tiež vypočul, že ministerstvo financií neuvažuje s oslabovaním 2. piliera. No ale, ak je to tak, vážené dámy, vážení páni, neviem, prečo by potom mala mať vládna koalícia problém s podporou zákona, o ktorom teraz rokujeme. Ten zákon nehovorí o tom, ako pani poslankyňa Tóthová povedala, že chceme niečo zabetónovať alebo zafixovať. Nie, ten zákon hovorí o tom, že sa zaviažeme, že nebudeme zhoršovať podmienky fungovania 2. piliera, čo neznamená, že ich nemôžeme zlepšovať či už z hľadiska bezpečnostných záruk regulácie, pričom ale tá regulácia, ktorá tam je, je dostatočná. A vy viete veľmi dobre, že to tvrdí napríklad aj Národná banka, ktorá tvrdí, že tá regulácia je prísnejšia a efektívnejšia ako dokonca v prípade bánk.

    Takže, chcel by som uzavrieť svoje vystúpenie, ak dovolíte, tým, že nie vy ochraňujete záujmy ľudí a predovšetkým nie zásahy do 2. piliera, ktoré by prípadne znížili príspevky alebo iným spôsobom oslabili tento pilier, sú v prospech ľudí, tie sú v neprospech ľudí. Takéto zásahy by boli v neprospech nielen tých ľudí, ktorí investovali do 2. piliera a zapojili sa doňho, ale všetkých ľudí.

    Preto vás chcem požiadať o podporu, ak myslíte úprimne tie vaše slová, že nechcete meniť parametre, že nechcete zhoršovať podmienky, chcem vás vyzvať, aby ste podporili návrh ústavného zákona. Ak tento návrh ústavného zákona neprejde, budeme to považovať za jasný signál toho, že sú to reči, ktorým sa nedá veriť a že má zmysel a budeme robiť všetko, čo budeme vládať, aby sme zabránili takému konaniu, ktoré môže tento systém poškodiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S reakciou na vystúpenie pána poslanca Mikloša sa s faktickými poznámkami prihlásili pán poslanec Miššík, pán Halecký, pán Petrák, pani Angyalová, pán poslanec Galbavý, pani poslankyňa Gabániová, Nachtmannová, pán poslanec Janiš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Okrem iných vecí, o ktorých hovoril pán poslanec Mikloš, z jeho vystúpenia vyplynula ešte jedna veľmi dôležitá vec. A tá vec sa volá, že on presne odhalil to, čo sa tu dnes odohrávalo. A síce, že premiér vyzýval k dialógu o tejto otázke a zatiaľ viedol len monológ, čo dokumentuje aj to, že tu nie je prítomná pri takomto prerokúvaní ústavného zákona ministerka, do ktorej kompetencie to patrí.

    Pani ministerka tu bola do 17.00 hodiny, odignorovala prejav pána Mikloša ako bývalého ministra financií, a predtým, keď vystupovali ostatní opoziční poslanci a vystupovali k veci, bavila sa s pánom kolegom Záhumenským.

    Pani predsedajúca, poprosím vás, aby ste zabezpečili dôstojné zastúpenie členov vlády pri prerokúvaní takého závažného ústavného zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Budeme tlmočiť.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy a páni, ja by som mal otázku pre pána poslanca Mikloša, prečo ústavný zákon a prečo ústavný zákon, ktorý viacej zvýhodňuje 2. pilier ako 1. Pokiaľ by to bol ústavný zákon, ktorý by dával do jednoty stabilitu a výhodnosť 1. a 2. piliera, prosím, ale tento ústavný zákon, zdá sa, že tam nevkorporoval pomer fixovať 9:9, ale je výhodnejší pre 2. pilier.

    Po druhé, prečo do ústavného zákona ste nedali konkrétnu vec 9:9 %. A po ďalšie chcem sa opýtať, prečo pri reforme, pri ktorej ste boli, penzijného systému, nebol pomer iný ako 9:9, čo ja viem, 8:10, 7:11. Na základe čoho to tak vychádzalo a prečo ste presvedčený, že ten pomer je ten najsprávnejší – tých 50 % ku 50 %.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Petrák.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Mikloš, bolo by to určite na dlhšiu diskusiu, ako mi umožňuje rámec 2 minút. Ja sa v podstate dotknem dvoch vecí.

    Prvá, ak to budem citovať: „výnosy dôchodkových správcovských spoločností sú také vysoké, že pokryjú aj vysoké náklady na reklamné kampane.“ Moja otázka znie, ak ste povedali tieto slová, no nebolo by racionálnejšie, keby výnosy dôchodkových správcovských spoločností zostávali na účtoch a neboli také vysoké, že ich môžu používať tieto spoločnosti predovšetkým na reklamné kampane a na získavanie svojich klientov.

    Vo svojom prejave ste hovorili predovšetkým o ideologickej obmedzenosti a o odbornej nespôsobilosti. Ja si osobne myslím, že problém dôchodkovej reformy je predovšetkým vážnym odborným problémom, ktorý je daný demografickým vývojom spoločnosti. O tom sa dá, samozrejme, veľmi dlho diskutovať.

    Ak dovolíte, ja by som odcitoval z vyjadrení z konferencie Svetovej banky, ktorá sa konala v roku 1999, a je to z vystúpení profesora Stiglitza a niektorých ďalších, kde sa hovorí: „Z makroekonomického pohľadu je voľba medzi priebežným a fondovým financovaním druhoradá. Ide o mýty vyvolané záujmovými skupinami.“ To je prvý citát, ktorý by som si dovolil použiť.

    Druhý: „Tvorenie prostriedkov v súkromných fondoch môže byť iba presunom z jedných účtov na iné, z verejných na súkromné, pričom ale celkové úspory nemôžu vzrásť.“

    Podstata krízy dôchodkového systému je v tom, že potrebujeme do dôchodkového systému dostávať stále viac a viac peňazí. Ja nespochybňujem to, že vhodným investovaním môže byť výnosnosť mierne zdvihnutá, ale 2. pilier takto, ako ho vy navrhujete, problém určite nerieši komplexne.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Angyalová.

  • Ďakujem pekne. Pán Mikloš, hovorili ste najprv o apriórnej nedôvere k súkromnému vlastníctvu a trhu. Chcem vám povedať, že ja by som rovnako mohla o vás vyhlásiť alebo o SDKÚ vyhlásiť, že vy máte apriórnu nedôveru k štátnemu vlastníctvu alebo k verejnému vlastníctvu ...

  • Krik v sále.

  • ... a z toho potom vyvodzovať nejaké negatívne veci. Nemusím mať apriórnu nedôveru k súkromnému vlastníctvu, aby som mala isté pochybnosti o 2. pilieri. Trvám na tom.

    Hovorili ste o odbornej nespôsobilosti napríklad pani ministerky Tomanovej, a pritom ste použili jej jeden, jediný výrok. Chcem vám povedať, že z jednotlivostí je dosť zlé usudzovať. Ja poviem napríklad jednotlivý výrok nositeľa, silného nositeľa reformy pána Kaníka, keď pri jej zavádzaní tvrdil, že v roku 2007 bude dosah na štátny rozpočet okolo 0,5 až 0,6 % HDP v roku 2007. Dnes už vieme, že je to okolo 1,2. Však? To bol tiež neodborný výrok, ale to ešte apriórne neznamená, že všetko bolo neodborné, čo navrhoval.

    Potom ste spomínali výroky pána Fica, hovorili ste, ako najprv hovoril o tom, že začína prevládať názor, že by bolo treba zmeniť odvody, teda pomer. Potom, že už nevidí cestu. A potom ste spomenuli iný výrok, kde povedal, že vláda nepripravovala a nepripravuje zmenu pomerov. Ja v tom rozpor nevidím. Možno vy v tom rozpor vidíte. Ak dovolíte, tie prvé tri výroky boli výrokmi za Smer a predovšetkým jeho osobné videnie vecí. Osobitne ten posledný, pri ktorom ste hovorili, že nevidíme inú cestu, to bol výrok na konferencii asi. Potom povedal, vláda nepripravovala a nepripravuje zmenu. Môžete sa spýtať všetkých predstaviteľov vlády, či pripravovali niečo také, alebo nie. Asi vám odpovedia tak ako on.

    Ďalej, keď ste hovorili o sekere. Nie to, že tam bola sekera, ale aká veľká. Vy dobre viete, že prešlo 1,5 milióna sporiteľov, pričom najoptimistickejšie odhady boli, že prejde 1 milión. To znamená, že oveľa rýchlejšie nabieha deficit v 1. pilieri. A tie ďalšie už nestíham, pretože, samozrejme, čas je krátky.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Galbavý.

  • Áno. Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Inak gratulujem, som vás už dávno nepočul.

    Vážený pán poslanec Mikloš, je pravda, že ste necitovali ustanovenia zo zákona, ako pred malou chvíľou nás poučoval pán premiér, ale i napriek tomu musím sa priznať, že vaše vystúpenie bolo veľmi, veľmi zrozumiteľné tak, aby ho pochopili aj tí, ktorí ho pochopiť nechcú, nemôžu a v tejto súvislosti by som sa obrátil aj na pani poslankyňu Editku Angyalovú ...

  • Hlasy v pléne.

  • No myslím si, že no, nechajte ma, ja dovolím si i napriek tomu postupovať v mojom vystúpení. Chcel by som ...

  • Pán poslanec, už druhýkrát porušujete vo svojom vystúpení rokovací poriadok, pretože faktickou poznámkou máte reagovať na rečníka v rozprave. Reagovali ste na mňa a potom máte ...

  • Pani predsedajúca, kedy ste študovali rokovací poriadok? Tak prepáčte, ale neupozorňujte ma na moje, neobmedzujte ...

  • Nehovoríte k veci. Beriem vám slovo. Ďalej vystúpi pán poslanec Miššík s faktickou poznámkou.

  • Nezrozumiteľné hlasy v rokovacej sále a potlesk.

  • Pán poslanec Miššík má faktickú poznámku.

  • Hlas z pléna: Nie, procedurálny návrh.

  • Ja som vás upozornila, že som slušná, keď vy ste slušný. Môžeme.

  • Nezrozumiteľné hlasy v rokovacej sále.

  • Ak dovolíte, mám procedurálny návrh, pani predsedajúca. Pani predsedajúca, mám procedurálny návrh, aby sme v tejto chvíli, kým sa nevráti sem pani ministerka, do ktorej rezortu toto prerokúvanie patrí, ďalej o tomto bode nerokovali a aby ste vyhlásili prestávku, kým sa sem nedostaví. Takisto tu nie je žiadny člen vlády Slovenskej republiky. To je hanba a katastrofa.

  • Pán poslanec, nedám hlasovať o tomto vašom procedurálnom návrhu, lebo je to poslanecký návrh a žiaden zákon, ani iná právna norma neukladá ministrovi ani ministrom, aby tu boli.

  • Nezrozumiteľné hlasy v rokovacej sále.

  • Nie. Ak je v rozpore s platnými zákonmi, tak nie.

    Takže ďalej vystúpi ďalší poslanec, ktorý bol prihlásený s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec. Ja len chcem upozorniť, že ak sa nebudete správať normálne, tak tiež rokovací poriadok hovorí o tom, že nemusíte byť, pán poslanec Galbavý, na rokovaní. Takže, uvážte slová. Ste v rokovacej sále Národnej rady Slovenskej republiky.

    Procedurálny návrh – pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. V súvislosti s prebiehajúcim priebehom schôdze, ktorý vediete vy, v mene opozičných poslaneckých klubov žiadam o zvolanie poslaneckého grémia.

  • Dobre. Takže vyhlasujem 10-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Pán predseda poslaneckého klubu SDKÚ v mene troch klubov zvolávam ihneď grémium. Dobre? Ďakujem.

  • Šum a hlasy v sále.

  • Kolegovia, ale ste požiadali o zvolanie grémia, bol by som rád, keby ste prišli na to grémium. Dobre. Budem veľmi rád. Ďakujem.

  • Zvolané poslanecké grémium.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní schôdze. Pokračujeme ďalej faktickými poznámkami. K vystúpeniu pána poslanca Mikloša s faktickou poznámkou bola ďalej prihlásená pani poslankyňa Gabániová. Chcem sa ešte opýtať, pán poslanec Lipšic, a, pán poslanec Janiš, sú to procedurálne návrhy. Chcete podať procedurálne návrhy?

  • Hlasy z pléna.

  • Nie, nemôžete mať, pretože bola možnosť uzatvorená a nehlásime sa z miesta, ale ...

    Nech sa páči, pán poslanec Lipšic má procedurálny návrh.

  • Pani predsedajúca, ja mám procedurálny návrh, aby ste vrátili faktickú poznámku pánovi poslancovi Galbavému, pretože zákon o rokovacom poriadku neumožňuje odobrať slovo pri faktickej poznámke. Ak by ste nás mohli poučiť, ktoré ustanovenie to umožňuje? Takže, bola mu protizákonne zobratá možnosť dokončiť faktickú poznámku a žiadam vás, aby ste mu vrátili možnosť vystúpiť vo faktickej poznámke, okamžite.

    Ďakujem.

  • Dobre. Čiže budeme ďalej postupovať v zmysle rokovacieho poriadku. O vašej, teda o procedurálnom návrhu dám hlasovať ihneď, hoci môj názor bol taký, že som postupovala nie v rozpore s rokovacím poriadkom.

    Takže, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Lipšica. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Takže Národná rada nebola uznášaniaschopná. Takže, bohužiaľ, pán poslanec Lipšic o vašom procedurálnom návrhu budeme hlasovať hneď, ako to bude možné, keď Národná rada bude uznášaniaschopná.

    Ďalej s procedurálnym návrhom sa hlásil pán poslanec Janiš. Chcete podať, trváte na tom procedurálnom návrhu, pán poslanec?

  • Hlasy z pléna.

  • Ja sa pýtam, či má procedurálny návrh. Pán poslanec Janiš. Takže, ideme ďalej.

    Ďalej s faktickou poznámkou – pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán poslanec Galbavý, máte procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Môžem? Pani predsedajúca, mám procedurálny návrh. Ďakujem za slovo, ďakujem za slovo ešte raz. Pani predsedajúca, ak som vás urazil, veľmi sa vám ospravedlňujem, ale i napriek tomu trvám na tom, aby zasadol ústavnoprávny výbor a dal vysvetlenie, či vy ako predsedajúca v tomto parlamente máte právo obmedzovať práva poslancov. Pretože, pani predsedajúca, ja nezastupujem vás, vy ste sa mi vyhrozili, že ma nepustíte do tejto sály, keď sa nebudem podľa vás správať slušne. Ešte raz vás chcem upozorniť, že nezastupujem vašich voličov, ale zastupujem našich voličov a ja si vyprosím, aby ste obmedzovali moje práva. Vy ste pre mňa partner, vy nie ste moja nadriadená, ja nie som váš študent, preto vás ešte raz prosím, aby ste prehodnotili tie vaše výroky a zobrali ich naspäť. Ďakujem pekne.

  • Čiže, v čom spočíval váš procedurálny návrh?

  • Hlas z pléna.

  • Dobre, takže budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Galbavého. Budeme hlasovať. Hlasujeme o procedurálnom návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • Bohužiaľ, tak isto ani pri tomto hlasovaní o procedurálnom návrhu pána poslanca nebola Národná rada uznášaniaschopná. Budeme hlasovať hneď, ako to bude možné.

    Ďalej pokračujeme faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Mikloša. Len tam bola ešte prihlásená pani poslankyňa Gabániová, nie? Vy ste boli v rade. Takže bude pokračovať faktickou poznámkou – pán poslanec Janiš.

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec Janiš, máte faktickú poznámku. Takže poprosím, zapnite pani poslankyňu Gabániovú. Mne sa tiež zdá, v tomto prípade vám dávam za pravdu, že ona nasledovala.

  • Hlas z pléna: Áno.

  • Ďakujem. Pán exminister financií, pán poslanec, práve preto, že chceme zachovať z úcty k sporiteľom druhý pilier, nechceme, aby dôchodcovské správcovské spoločnosti riskovali, keď už nemôžu podporovať náš kapitálový trh, keďže neexistuje. A dúfam, že oživenie ekonomiky nastane aj podporou malého a stredného podnikania cez úvery z Eximbanky a dúfam, že nebudeme musieť na štrukturálne fondy a zo štátneho rozpočtu 510 miliónov eur prelavírovať do Európskeho investičného fondu a cez molocha ich poskytovať pod názvom Inovatívne finančné nástroje, rozumej úvery malým a stredným podnikateľom. Tak dúfam, že za takých „blbých“ nás nepovažujete. A pevne verím, že potom sa ekonomika oživí aj u nás.

  • Všetko, pani poslankyňa? Ďakujem.

    Pán poslanec Mikloš, budete reagovať na záver potom na vystúpenia tých, ktorí boli prihlásení. Ďalej pôjde s faktickou poznámkou pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán Mikloš, prezentovali ste pravidlo win-win pre 2. dôchodkový pilier, pre 2. kapitalizačný dôchodkový pilier. Ja by som prezentovala toto pravidlo pre 1. pilier a takisto si pomôžem slovami Josepha Stiglitza, nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu, viceprezidenta Svetovej banky v minulosti. Ako citoval môj kolega, ja doplním jeho citácie: „Náklady na správu dôchodkového systému sú oveľa nižšie ako pravdepodobné náklady spojené so súkromnými účtami. Je to pochopiteľné. Súkromné investičné spoločnosti vynakladajú obrovské prostriedky na reklamu a svoje platy.“ Ďalší citát: „Verejný dôchodkový systém ochraňuje jednotlivcov pred nestálosťou trhov a pred infláciou poskytujúc tak formu poistenia, akú súkromné trhy neponúkajú.“ Posledný citát: „Presunutie časti odvodov na súkromné účty znamená, že do systému poputuje menej peňazí. Ak sa dôchodky neznížia, medzera medzi príjmami a výdavkami sa tým iba zvýši. Človek nepotrebuje byť nositeľom Nobelovej ceny, aby to pochopil.“

    Ešte raz, boli to citácie Josepha Stiglitza, nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalej s faktickou vystúpi pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka.

    K vystúpeniu pána kolegu Mikloša toľko, že v rámci tých svojich 15 – 20 minút zhrnul to podstatné, konkrétne, čo treba povedať. Nepoužíval v každej druhej vete slovo občan a pre občana, ako to má v slovníku pani ministerka a pán predseda vlády. A preto sa veľmi čudujem, že pán predseda vlády a pani ministerka, keď majú v každej druhej vete slovo „občan“ a „všetko pre občana“, prečo sa tak spätíte, keď príde na stôl zákon, ktorý hovorí o tom, že neprijímame zákony a opatrenia, ktoré zhoršia podmienky ľudí, ktorí sa prihlásili do 2. piliera. Prečo máte s týmto problémy?

    Ja som na hodine otázok, a spomenul to aj pán kolega Mikloš, že nadväzujem na jeho príhovor alebo na jeho rozpravu, ja som sa pána predsedu vlády spýtal na hodine otázok, že kedy klamal, či 30. októbra minulého roku, keď vravel, že: „nevidím inú cestu ako znížiť odvody do dôchodcovských spoločností,“ alebo, či bola pravda, keď vravel 24. januára: „vláda nepripravovala a nepripravuje žiadny zákon o zmene pomerov, pokiaľ ide 9:9, teda tých 18 %.“

    Pán predseda vlády zbabelo odpovedal len na prvú otázku položenú kolegyňou z Klubu poslancov za stranu Smer. Celých 15 minút ťahal čas, aby sa zbabelo vyhol mojej otázke. A ja som veľmi smutný, že Slovensko má zbabelého premiéra.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Senko.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikloš sám vie veľmi dobre, že to, čo hovorí, nie je pravda. Klame a zavádza. Hovorí len o istých záujmoch, ktoré sú tu. A ja som dostal akože, ja som tiež jeden z tých, ktorý som bol, som dostal účet, 1,04 zhodnotenie vkladov. O čom hovorím? Keby som si to bol dal na nejaký iný účet, tak to je úplne o niečom inom.

    No nebudem o tom ďalej hovoriť, ale to nie je jediné klamstvo, ktorého sa dopúšťate, pán exminister, vo vzťahu k verejnosti, je úplne niečo iné. Hej? Pretože istým spôsobom zavádzanie a spôsob, akým rozprávate s verejnosťou, je neprirodzený a nedôstojný, pretože, samozrejme, že vieme, že médiá sú na vašej strane, a spôsobom takým, ktorý nie je dôstojný, pretože sami dobre vieme, keď diskutujete, že istí redaktori s vami diskutujú takým spôsobom, že vy máte dostatočný priestor na to, aby ste diskutovali, a ten druhý, ktorý diskutuje, nemá dostatočný priestor na to, aby diskutoval, pretože do neho vchádza. Takže, bolo by veľmi dobré, aby ste hovorili pravdu a neklamali. Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciou na vystúpenia s faktickými poznámkami, na rečníkov s faktickými poznámkami bude reagovať pán poslanec Mikloš. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlas z pléna: Ešte prihlásený s faktickou.

  • Po termíne. Pán poslanec Mikloš má slovo. Máte 2 minúty, už vám idú.

  • Neuzavreli ste, pani podpredsedníčka, prihlasovanie.

  • Poprosím vás, aby ste mi pustili znovu čas.

  • Zapnite znovu čas pánovi poslancovi Miklošovi, aby mal presne dve minúty.

  • Pán poslanec Halecký, prečo ústavný zákon? Uznávam, že to nie je úplne štandardné, ale neštandardné sú vaše útoky voči 2. pilieru, do ktorého sa prihlásilo 1,5 milióna ľudí, snaha zmeniť podmienky sú neštandardné, preto prichádzame s ústavným zákonom. Nezvýhodňujeme, ako tvrdíte, 2. pilier, nechceme, aby sa znevýhodnil, to je rozdiel, čím nehovorím, že sa nemôže zvýhodňovať aj prvý, aj druhý. Prečo pomer 9:9, prečo nie iný? Pomer nie je 9:9, pomer je 13,75:9, pretože rezervný solidárny fond ste tam zabudli započítať.

    Pán poslanec Petrák, a to budem hovoriť aj k pani poslankyni Nachtmannovej, hovoríte, keby tá reklama nebola, náklady, boli by nižšie ceny. Pán poslanec, keby nebola reklama na banky, poisťovne, T-mobil, Orange, boli by nižšie ceny. Mali sme tu 40 rokov systém, v ktorom neboli náklady na reklamu a ako to skončilo? V tom je vaše nepochopenie trhu a princípu win-win.

    Pani poslankyňa Angyalová, nie je tu. Editka, ja som myslel, že žartuješ, keď si povedala, že prvé výroky pána Fica boli za Smer, ďalšie sú za vládu. Najskôr som si myslel, že je to žart, ale potom som pochopil, prečo vlastne predseda vlády Fico chce oddeliť funkciu predsedu strany a predsedu vlády.

  • Smiech v sále.

  • On si tak strašne šliape po jazyku, že už to nevie iným spôsobom riešiť, než rozdelením týchto dvoch funkcií.

    Odborná nespôsobilosť pani ministerky Tomanovej. Ponúknem aj iný príklad. Povedala, že v Petržalke je 60-percentná miera chudoby. Absurdné. Príklad na Kaníka bol zlý a nekorektný, nemám čas, vysvetlím ho neskôr.

    Pán poslanec Senko, hovoríte, že klamem a zavádzam a že mám priestor len ja. Dnes predseda SDKÚ – DS vyzval vášho predsedu Fica, ktorý sa vyhýba verejným diskusiám, ktorý len zavádza každú stredu z úradu vlády alebo takým spôsobom, keď sa na neho nedá reagovať. Dnes predseda SDKÚ vyzval vášho predsedu, aby prišiel ...

  • Poslanec prerušený časomierou.

  • Ďakujem, pán poslanec. Za predkladateľov požiadal o slovo pán poslanec Frešo. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Dnes od vystúpenia pána premiéra som tu svedkom toho, že zo strany súčasnej koalície dochádza k odklonu od tej témy, ktorou je naozaj ochrana obyčajných sporiteľov. A ten odklon sa realizuje na kvázi odbornej báze, keď sa hovorí o akomsi riziku na účtoch sporiteľov alebo resp., že sú v ohrození tieto peniaze jednotlivých sporiteľov. A dokonca sa tu cituje zákon, a to ma teda naozaj fascinuje, keď právnik rozpráva o zákone, hovorí, že v zákone tieto riziká nie sú obmedzené, a keďže už je pokročilá hodina a myslím si, že páni poslanci koalície, hlavne tí socialistickí, by mohli tiež ten zákon ctiť, tak by som im dal do pozornosti konkrétne paragrafy tohto zákona, ktoré hovoria o tom, ako sa s tým majetkom nakladá a možno po preštudovaní zajtra budeme v tej diskusii omnoho vecnejší a odbornejší.

    Takže § 81 zákona 43/2004 hovorí o majetku v dôchodkovom fonde. § 82 hovorí o pravidlách a obmedzeniach rizika pre dôchodkový fond. Ďalej § 83 a § 86 tu tiež hovoria o obchodoch na obmedzenie rizika. § 87 hovorí o strategickom umiestnení investícií v dôchodkových fondoch. A nakoniec perla, § 91 hovorí o tom, že všetky výkony v dôchodkových fondoch budú porovnávané, a ten, kto bude pozadu, bude to musieť doplatiť za základného imania DSS.

    Inými slovami, keď si prečítate tú záľahu obmedzení, ktoré naozaj ako znemožňujú tomu, aby sa to zamenilo za pyramídu alebo akúkoľvek inú hru, tak dôjdete k takému záveru, že je veľmi, veľmi otázne rozprávať o tom, že tie peniaze sú v nejakej neistote. A je to tak, ako som hovoril ja a koniec koncov aj predrečníci, ale aj ja v úvodnom slove, keďže boli socialisti prichytení pri tom, že sa snažia siahnuť ľuďom na dôchodky tým spôsobom, že chcú znížiť percento odvodu, tak vyrábajú dymové clony. A vyrábajú dymové clony aj tým, že svojím spôsobom zapaľujú zákon, aby to viacej dymilo, keď citujú iba jednu jeho časť. Prosím vás, pozrite si aj tie ostatné časti a potom skúste niečo odborné na to povedať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej v diskusii vystúpi pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Aha, prihlásení s faktickými, prepáčte. S reakciou na vystúpenie predkladateľa sa prihlásili s faktickými poznámkami pán Dzurinda, pán Mikloš, pán Janiš, pán Kužma, pán Ivančo, pán Pado, pán Halecký, pán Galbavý je posledný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A ako prvý vystúpi pán poslanec Dzurinda s faktickou poznámkou. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, som rád, že predkladateľ otvoril tému legislatívnej garancie toho, že sporenie občanov v 2. pilieri je garantované, lebo aj mňa sa veľmi dotkli dnes dezinterpretácie, nechcem rovno povedať, že lži, ktoré som tu počúval na hodine otázok.

    Len by som doplnil kolegu Freša, ktorý vymenoval niekoľko paragrafov, konkrétnych zákonov, aj § 157 zákona o sociálnom poistení, kde v paragrafe, ktorý sa nazýva Hospodárenie Sociálnej poisťovne, ods. 4 dosiaľ znel: „že v prípade platobnej neschopnosti niektorého zo základných fondov poskytne štát Sociálnej poisťovni finančnú výpomoc.“

    Práve na návrh vtedajšej ministerky pani Radičovej novelou zákona o sociálnom poistení v apríli minulého roku bola k tejto prvej vete dopísaná ešte veta druhá, ktorá znie: „Ak z dôvodu platobnej neschopnosti rezervného fondu solidarity nemožno uhradiť škodu spôsobenú rozhodnutím, postupom alebo iným konaním dôchodkovej správcovskej spoločnosti a depozitára, ktoré sú v rozpore s osobitným predpisom,“ myslí sa zákon o druhom pilieri, „alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a ktoré mali za následok poškodenie majetku v dôchodkovom fonde, štát poskytne Sociálnej poisťovni finančnú výpomoc.“

    Je teda evidentné, že tie vklady sú garantované, a nie je dôvod strašiť a klamať občanov tohto štátu, sporiteľov alebo účastníkov 2. piliera dôchodkového zabezpečenia.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Mikloš.

  • Ďakujem pekne. Chcem nadviazať na vystúpenie pána poslanca. Práve, čo sa týka bezpečnosti úspor a táto bezpečnosť je daná, ako už bolo spomínané aj ním, aj predsedom SDKÚ, prísnymi pravidlami, ktoré sú dokonca prísnejšie ako v inom finančnom sektore a v iných častiach finančného sektora napríklad v bankách.

    Chcem zdôrazniť, že prebieha denný monitoring, denná kontrola všetkých operácií, ktoré dôchodcovské správcovské spoločnosti uskutočňujú. Je to teda najprísnejšie kontrolovaná súčasť finančného sektora. Navyše, je tam veľmi dôležité to, čo spomenul, len to chcem zdôrazniť, že straty sú kryté nie z prostriedkov ľudí, ktoré majú na osobných účtoch, ale z prostriedkov samotných dôchodcovských správcovských spoločností, z ich rezervných fondov. Aj preto som presvedčený o tom, že vyhlásenie a porovnávanie dôchodkových správcovských spoločností s nebankovými subjektmi je prejavom krajnej nezodpovednosti a neverím, dokonca je to taká nezodpovednosť, že neverím, že toto je myslené zo strany tých, ktorí to hovoria, vážne.

    Preto si myslím a som presvedčený, že je za tým zámer. A ten zámer asi nie je iný, aspoň ja si neviem vysvetliť inak zámer takéhoto nehorázneho, absolútne nepravdivého porovnávania, ako je ten, vyvolať neistotu v ľuďoch a jednoducho spôsobiť nedôveru voči tomuto sektoru, aby sme potom spolu s otvorením možnosti výstupu z 2. piliera alebo dobrovoľného vstupu tento sektor oslabili.

    Upozorňujem na to, preto som hovoril o nebezpečnosti aj týchto lží, pretože je to zákernejšie ako na prvý pohľad viditeľné zníženie príspevkov do 2. piliera, od ktorého ste už ustúpili, lebo viete, že ľudia ho odmietli, pretože to je viditeľné a evidentné znevýhodnenie. Chcem teda upozorniť na to, že aj toto je ešte nebezpečnejšie skryté znevýhodnenie.

  • Ďalší s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo. V reakcii na predkladateľa ústavného zákona chcem dať do pozornosti, že každý jeden fond má 3 fondy, každá DSS-ka má 3 fondy: rastový, vyvážený a konzervatívny. A chcem dať do pozornosti to, či viete, páni z koalície, že každý deň sa výnosy v každom jednom fonde u každej jednej dôchodcovskej správcovskej spoločnosti vyhodnocujú, priemerujú a v prípade, že tá, alebo tá správcovská spoločnosť v tom, alebo v tom fonde nedosiahne priemerný výnos, tak zo svojich peňazí, nie z peňazí sporiteľov, zo svojich peňazí správcovskej spoločnosti musí to tým daným sporiteľom doplatiť.

    K bezpečnosti tu hovorili moji kolegovia a v tom je zákernosť vyjadrenia dnes predsedu vlády. Klamal v hodine otázok. Prečítal zákon platný z roku 2003. Neprečítal zákon platný z roku 2006. Zákernosť a zbabelosť predsedu vlády. Klamal, verejne tu klamal preto, lebo prečítal to, čo mu vyhovovalo, ale neprečítal to, čo dnes platí. Nepočul som z radov koalície jednu, jedinú vetu, ako chcete riešiť budúce dôchodky. Chcete zvýšiť výšku veku odchodu ľudí do dôchodku? Nechcete. Predseda vlády povedal, neprichádza do úvahy. Chcete zvyšovať dane? Chcete zvyšovať odvody? Čo chcete robiť? Ako chcete zabezpečiť dôchodky v budúcnosti? Vy nepoviete ako, ale iba bohapusto klamete a zavádzate verejnosť, že riešenie, ktoré sme ponúkli my a ktoré je legislatívne zakotvené, je zlé. A chcete ho rozbúrať iba z jedného prostého dôvodu. Chcete peniaze občanov tohto štátu na svoje ...

  • Vystúpenie poslanca automatiky prerušené po uplynutí časového limitu.

  • Ďalší s faktickou vystúpi pán poslanec Kužma.

  • Ďakujem. Dámy a páni, pán poslanec Frešo tu spomenul, a bolo tu viackrát spomenuté slovo pyramídová hra. Pyramídová hra je postavená na tom, že tí, čo do systému vchádzajú, financujú tých, čo zo systému odchádzajú. Pyramídovou hrou, typickou pyramídovou hrou je vlastne prvý pilier. Je to presná pyramídová hra. Tí, čo do systému dnes vchádzajú, začínajú pracovať, dávajú peniaze pre tých, čo odchádzajú. Pyramídová hra sa volá preto pyramídová, lebo ma velikánsku základňu a úzky špic ako pyramída. Čiže tých, ktorí vstupujú do systému, musí byť oveľa viac ako tých, čo z neho vystupujú, lebo ináč sa táto pyramídová hra zrúti a každá takáto pyramídová hra sa aj zrútila.

    Bola vymyslená vlastne v 19. storočí, keď bol obrovský nepomer tých, čo do systému vstupovali voči tým, čo vystupovali. Málokto sa dožil dôchodku a keď, tak veľmi krátko a bol veľmi prudký rast obyvateľstva. Boli krajiny, ktoré mali 13 až 16 ľudí vstupujúcich do systému na tých, ktorí boli financovaní. Ale dnes vieme, že táto pyramída sa nám otáča opačne a každé takéto otočenie, keď menej ľudí vstupuje do systému, ako vystupuje, je vlastne koncom pyramídovej hry.

    A z toho nám jasne vyplýva, že prvý pilier nemá budúcnosť a že sa musí niečo urobiť, aby sa to zachránilo. Čiže, to je ten 2. pilier. Tak ak tu niekto hovorí o tom, že môže tu, v tomto štáte byť podobný problém ako s pyramídovou hrou, tak tam sa môže hovoriť len v spojitosti, a to je aj pravdivé, s prvým pilierom. Aby tento problém nebol, preto my ...

  • Vystúpenie poslanca automaticky prerušené po uplynutí časového limitu.

  • Ako ďalší vystúpi pán poslanec Ivančo.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca.

    Chcem sa poďakovať kolegovi Paľovi Frešovi za to, že skutočne ukázal znalosť veci a znalosť zákona, ktorý chce svojím ústavným návrhom len posilniť. Uviedol, ako ste si všimli, kolegyne a kolegovia, ďalšie paragrafy, ktoré poukazujú na to, že investovanie v 2. pilieri dôchodkového poistenia je skutočne bezpečné. Je absolútne vylúčené, aby DSS-ky investovali do rizikových aktivít, ako to bolo dnes mnohokrát povedané. Zákon špecifikuje, kde môžu a kde nemôžu investovať. Existujú aj napríklad takzvané koncentračné limity, ktorých je v našom prípade konkrétne 3 %, keď môže DSS-ka nakúpiť podiel cenných papierov vydaných jedným emitentom.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zákaz špekulatívnych obchodov a garancia výkonnosti DSS tzv. batchmarkt, prípadne podpriemerné výkonnosti fondu je povinná doplatiť z vlastného majetku rozdiel takto vzniknutý. A všetky DSS-ky, ako to povedali kolegovia, všetky DSS-ky sú dennodenne monitorované Národnou bankou Slovenska, sú monitorované kontrolou svojho depozitára a v tom, si myslím, že skutočne 2. pilier napĺňa všetky známky bezpečnosti.

    A na záver chcem povedať, že práve preto, že spĺňa tieto podmienky 2. pilier, práve preto tam ľudia vstúpili. Vstúpili tam slobodne, vstúpili tam vtedy, keď ešte nemuseli povinne vstupovať. A treba si uvedomiť, že tam vstupovali v čase, keď boli mediálne masírovaní krachujúcimi bankovými subjektmi. Za toto ich treba oceniť a za to má zmysel ich chrániť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Pado.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, že ste mi dali slovo konečne, pretože pred chvíľou som sa hlásil skôr, ako ste povedali, že končíte možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. A neurobili ste to ani vtedy a neurobili ste to ani teraz.

    Kolegyne, kolegovia, ja som jeden z tých, ktorý napriek tomu, že som v tom veku, kedy sa pochybuje o tom, či je výhodné, alebo nevýhodné vstúpiť do 2. piliera, do 2. piliera som vstúpil. Možno budem mať o 100 korún menej, možno o 150 korún menej, ale isté je, že moje deti budú finančné prostriedky, ktoré sa nasporia vďaka tomu, že ja pracujem a odvádzam, budú po mne dediť. Ja nechcem, aby socialisti, komunisti moje prostriedky, ktoré som ja našetril, rozhadzovali tam, kde sa chce im. Ja myslím aj na svoje deti. To je prvá vec.

    Druhá vec je, Paľo, je som ti vďačný za to, čo si povedal, pretože mne sa veľmi páči to, že včera vláda Slovenskej republiky vymenovala za splnomocnenca vlády pre zavedenie eura pána Igora Barátha. Ten istý pán Baráth, bývalý hovorca Národnej banky Slovenska v televíznych novinách Markízy 25. januára 2007 povedal: „Pravidelne na dennej báze monitoruje všetky obchody, ktoré vykonávajú dôchodkové správcovské spoločnosti. Tento systém je ešte prísnejší v porovnaní s reguláciou investovania inými finančnými inštitúciami na Slovensku.“

    Dámy a páni, ja sa chcem opýtať, koho vláda včera vymenovala za splnomocnenca vlády pre zavedenia eura. Koho? Človeka, ktorý pochádza z radov SDKÚ? My sme ho navrhli? Veď ste si ho vybrali vy sami. A vy tomuto človeku neveríte? Vy tu prídete a začnete tárať nezmysly o tom, čo to je. Tak potom, čo to má znamenať?

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Pado, tak isto ste vo svojej faktickej poznámke nereagovali na rečníka. Chcem vás len upozorniť, aby ste dodržovali rokovací poriadok. Ale ako vidíte, slovo som vám nezobrala už len preto, že naozaj ste v takom veku, kedy už pochybujete aj o sebe. Ďakujem.

  • Krik v sále.

  • Ďalej s faktickou vystúpi pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem. Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Môžem pokračovať?

    Takže, vážené dámy a páni, fakty, ktoré tu odznievajú, ukazujú, že 2. pilier je stabilný, veľmi stabilný. Tak teraz vlastne, ktorý je nestabilný? Tam, kde je deficit 25 mld.? V prvom pilieri? A sú tam ľudia, ktorí dôchodok potrebujú každý mesiac. Z druhého piliera dôchodky budú až o 10, 20 rokov, teda sú to fiktívne peniaze, fiktívne účty a zdá sa, že aj fiktívna teória, pretože ešte v praxi nie je zrealizovaná. Hovorím to trošku s takým nadľahčením, ale niečo v tom pravdy bude.

    Čo je dosť, by som povedal, problematické, to je odchod z 2. piliera. Vy ste tvrdili, že 52 rokov postačuje na to, aby bola hranica na to, aby druhý pilier bol efektívny. Teraz ukazuje prax, že to nie je, že to treba o 10 rokov znížiť na tých 40 – 42 rokov, aby tí ľudia, ktorí vstúpia pred 40-kou, aby bol garantovaný vyšší výnos, tí, čo vstúpia po 45 alebo 42 rokoch, ten výnos nemusí byť vyšší ako z 1. piliera. Takže tento efekt je ešte na analýzu, ktorú má predložiť ministerka v marci.

    Druhá vec je, musím sa vyjadriť, že v dôchodcovských správcovských spoločnostiach podľa mojich informácií nejaké závažnejšie nezrovnalosti neboli nájdené. Myslím si, že ani v rastovom fonde, ani v iných fondoch nejaké nezrovnalosti ja nepoznám, avšak to nevylučuje, aby sme hľadali a našli garancie, ktoré by ľuďom garantovali, že ...

  • Vystúpenie poslanca bolo automaticky prerušené časomierou po uplynutí časového limitu.

  • Ďakujem. Procedurálny návrh – pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Chcem sa obrátiť na predsedu Národnej rady. Veľmi vážne sa chcem obrátiť. Na grémiu u vás pred 20 minútami vás pán podpredseda Národnej rady Milan Hort požiadal, aby ste vy viedli schôdzu Národnej rady. Aby ste vy viedli schôdzu Národnej rady, aby neprichádzalo k takýmto veciam.

  • Pani podpredsedníčka, ako predseda poslaneckého klubu SDKÚ ...

  • Beriem vám slovo, nemáte procedurálny návrh.

  • Hlasy z pléna.

  • Ďalej požiadal, chce reagovať na faktické poznámky pán Frešo. Pán Frešo, máte slovo.

  • Chcel som hovoriť trošku o tej histórii, ako ste k tomuto zákonu prišli, ale keďže teraz z tejto pozície mi je ťažko zobrať slovo, tak by som chcel povedať niečo k tomu, čo sa stalo práve môjmu predsedovi poslaneckého klubu, predtým môjmu kolegovi Galbavému a ...

  • Hlas z pléna.

  • No neviem, ako mi zoberú tu teraz slovo. No tak skúste.

  • Veľký krik v sále.

  • No skúste, budem pokračovať ...

  • Pán poslanec Frešo, máte reagovať na vystúpenie.

  • Nie, nemám reagovať. Ja som požiadal o vystúpenie. Ja som požiadal o vystúpenie a budem vystupovať a budem si tu rozprávať to, čo uznám za vhodné voči sebe a svojim voličom.

  • Pani predsedajúca, ja som v tejto krajine poslancom a ja sa nenechám poučovať, ani si odoberať slovo od niekoho, kto je mojím kolegom, aj keď má momentálne v tomto parlamente väčšinu. A takisto si vyprosím, aby moji kolegovia boli urážaní a diskriminovaní kvôli veku. Neviem si predstaviť, ako by som sa mohol vrátiť domov a do očí sa pozrieť svojej rodine, keby som toto strpel a teraz sa tváril, že všetko je v poriadku.

    Nota bene, keď sa snaží predseda klubu na toto odpovedať úplne normálne, diplomaticky, tak mu odoberáme slovo, lebo nehovorí dosť rýchlo z hľadiska vašich meradiel. S tým absolútne nemôžem súhlasiť a dúfam, a dúfam, že toto si vypočuje aj pán predseda parlamentu, že zajtra ten, kto bude viesť schôdzu, bude mať väčšie pochopenie pre to, že poslanci majú slobodné právo sa vyjadrovať, poslanci majú právo zastupovať svojich občanov, a nie podľa toho, ako sa to tomu alebo onému nejakému zástupcovi vedenia Národnej rady páči, alebo nepáči.

    Myslím si, že to, čo hovorili aj kolega Galbavý, aj kolega Pado, malo normálne racionálne jadro. Aj keby rovno nemalo, nie je to na vás, aby ste ho posudzovali.

    Tak isto by som sa chcel obrátiť na poslancov koalície, že ako oni prídu domov a budú vysvetľovať, že sú poslancami v krajine, kde je normálne odoberať slovo preto, lebo sa predsedajúcemu schôdze znepáčil a zdalo sa mu, že je to od témy. My nie sme v základnej škole, aby pani učiteľka rozhodla, čo máme a nemáme rozprávať. Skutočne.

  • Chcel by som poukázať na to, že to dehonestuje aj vašu pozíciu, aj vašu pozíciu preto, lebo potom nielen my sme žiaci, ale aj vy ste tí žiaci. Neviem si predstaviť, ako sa postavíte voči svojim voličom a budete hovoriť, že ste poslancami v demokratickej krajine. Alebo si myslíte, že keď sa vás to priamo netýka, tak je to v poriadku? To je presne to, o čom ten socializmus bol. Mňa sa to netýka, zatiaľ je všetko v poriadku. Len problém je ten, že máme demokraciu. A týkajú sa nás aj tieto priestupky voči našim kolegom.

    A ešte jedna vec k tomuto. Parlament je vlastne vrcholné zastúpenie všetkých občanov tejto krajiny. Ako sa asi budú chovať úradníci, ktorí sú podriadení, keď vidia takúto hlbokú demoralizáciu na pôde parlamentu? Ako sa začnú chovať tieto inštitúcie, ku ktorým majú mať dôveru občania? To znamená, že sa nikto nebude čudovať, keď zajtra na základe toho, čo dnes tu uvidel ...

  • Pán poslanec, je 19.00 hodín. Ja chcem vám len povedať, že práve sme naplnili v zmysle rokovacieho poriadku rokovací čas. Takže chcem sa len opýtať, či chcete ešte dlho rozprávať alebo pokračovať zajtra.

  • Hlasy v pléne.

  • Ďakujem, pani predsedajúca, ja to zajtra veľmi rád dokončím. Ďakujem.

  • Takže ešte predtým, ako preruším rokovanie, chcem povedať, že všetci, ktorí počuli vaše vystúpenie a moju reakciu, sa budú učiť, že v tomto štáte a v parlamente bude poriadok a budú platiť zákony.

    Takže prerušujem rokovanie do zajtra do 9.00 hodiny. Ďakujem. Dobrú noc.

  • Krik a hluk v sále.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.