• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram rokovanie 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vidíme sa, dámy a páni, po prvýkrát na schôdzi v tomto roku a myslel som si, že toto naše prvé tohtoročné stretnutie na zasadnutí schôdze bude veselšie. Žiaľ, včera v ranných hodinách zomrel náš kolega a priateľ Mirko Chovanec – česť jeho pamiatke.

    Chcem vás poprosiť, aby sme minútou ticha uctili jeho pamiatku.

  • Minúta ticha.

  • Ďakujem vám pekne. Chcem vás v tejto súvislosti informovať, že posledná rozlúčka so zosnulým poslancom pánom Chovancom bude zajtra o 14.30 hod. v Dome smútku v Trenčíne, preto sme sa dnes na poslaneckom grémiu dohodli na tom, že zajtra po hlasovaní prerušíme 7. schôdzu Národnej rady, aby všetci tí, ktorí chcú vzdať pamiatku nášmu kolegovi, sa mohli zúčastniť na pohrebe v Trenčíne a budeme pokračovať v rokovaní 7. schôdze potom vo štvrtok ráno. Všetky technické informácie budú k dispozícii. Chcem, tak ako som požiadal aj predsedov klubov, aby ste tí, ktorí máte záujem, sa nahlásili, Národná rada zabezpečí dopravu, autobusy budú pristavené o štvrť na jednu pred Národnou radou.

    A teraz už, dámy a páni, pristúpime k samotnému rokovaniu 7. schôdze. Chcem vás požiadať, aby sme sa pred začiatkom prezentovali.

  • Prezentácia.

  • V sále je prítomných 112 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada je schopná sa uznášať, a preto môžeme prikročiť k samotnému programu schôdze.

    Na 7. schôdzi Národnej rady overovateľmi budú poslanci pán Ján Richter a Imre Andruskó a náhradníkmi budú poslanci Ján Chrbet a Peter Markovič.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali páni poslanci Vladimír Mečiar a Peter Gabura a takisto ešte písomne požiadal o ospravedlnenie neúčasti pán poslanec Ľuboš Micheľ.

    Dámy a páni, program 7. schôdze ste dostali rozdaný do svojich poslaneckých lavíc. Chcem vás len informovať, že oproti predchádzajúcemu návrhu programu je z programu stiahnutý poslanecký návrh pána Ivana Vargu, ktorý ho vzal späť. Bol to poslanecký návrh novely zákona o verejnom obstarávaní (tlač 185).

    Teraz vás požiadam, aby sme pristúpili k

    schvaľovaniu návrhu programu 7. schôdze.

    Pripomínam, že podľa § 24 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku vystúpenie poslanca, v ktorom navrhuje zmenu alebo doplnenie programu, môže trvať najviac jednu minútu. Chcem vás požiadať, pani poslankyne, páni poslanci, ak budete podávať návrhy na doplnenie programu, aby ste presné znenie potom odovzdali písomne ešte pred hlasovaním o programe, aby nedochádzalo k nedorozumeniam.

    Pýtam sa, dámy a páni, či má niekto z vás návrhy na zmenu alebo doplnenie programu 7. schôdze, tak ako ste ho dostali do poslaneckých lavíc. Ešte niekto, dámy a páni, s pripomienkami?

    Ak nie, nech sa páči, pán poslanec Burian, pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som požiadal o to, aby bod programu 31, ktorý je vládny návrh zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, aby bolo o ňom rokované ako o bode 16 a ďalšie body boli prečíslované.

  • Ešte keby ste odôvodnili, pán predseda výboru.

  • Odôvodnenie. Vzhľadom na to, že sú v tomto zákone pozmeňujúce návrhy, ktorých platnosť by mala byť od 1. marca, a boli by sme radi, aby teda tento zákon bol prerokúvaný v lehote, ktorá zabezpečí túto realizáciu. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo. V mene troch poslaneckých klubov SDKÚ – DS, SMK a KDH dávam návrh na vypustenie bodu 53 z rokovania Národnej rady, ide o vytvorenie alebo zriadenie Stálej komisie pre Ústavu Slovenskej republiky. Keďže predseda Národnej rady a ani v návrhu tohto uznesenia nie je definovaná téma a nie je definovaný problém, ktorý by táto komisia mala riešiť a preložiť Národnej rade návrh na riešenie, a keďže sa nedomnievame, že by na Slovensku bola nejaká ústavná kríza, z tohto dôvodu navrhujeme, aby tento bod bol z rokovania tejto schôdze Národnej rady vypustený.

  • Ďakujem pekne. Keďže neboli ďalšie návrhy na zmenu a doplnenie programu, budeme hlasovať o návrhoch, ktoré odzneli.

    Najprv budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu, ktorý žiada, aby bod 31 bol zaradený ako bod č. 16 a ostatné body boli prečíslované. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 111 za, 2 proti, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Uvedený návrh zmeny programu sme odsúhlasili.

    Budeme teraz hlasovať o druhom návrhu a to bol návrh troch poslaneckých klubov, aby bol bod 53, ktorým má byť prijaté uznesenie o zriadení stálej komisie pre ústavu a rokovací poriadok, bol vypustený z rokovania alebo z programu 7. schôdze. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 58 za, 70 proti, 10 sa zdržalo.

    Konštatujem, že tento návrh na zmenu programu sme neschválili.

    Keďže som nedostal žiadne iné návrhy na zmenu a doplnenie programu, budeme teraz, dámy a páni, hlasovať o návrhu programu 7. schôdze ako o celku. Hlasujeme. Hlasujeme o návrhu programu 7. schôdze ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 119 za, 1 proti, 19 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili program 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ešte predtým, ako začneme rokovať, dámy a páni, chcem vás informovať, že o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie, je to návrh novely autorského zákona (tlač 165), o tomto vládnom návrhu v prvom čítaní budeme hlasovať ihneď po prerokovaní tohto bodu programu. A takisto vás chcem upozorniť, že budeme hlasovať ihneď aj o prerokovaní 1. bodu programu, ktorým je návrh Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k Roku Jozefa Miloslava Hurbana.

    Ešte vás chcem upozorniť, že sme sa dohodli na poslaneckom grémiu, že dnes po 17.00 hodine po hlasovaní uskutočníme všetky tajné voľby naraz a nie ako bolo pôvodne dohodnuté, že budeme voliť len kandidáta na sudcu Ústavného súdu, ale vykonáme všetky tajné voľby dnes po hlasovaní o 17.00 hodine.

    Ďakujem pekne, dámy a páni, teraz odovzdám vedenie schôdze.

  • Podľa schváleného programu pristúpime k

    Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky pri príležitosti 190. výročia narodenia Jozefa Miloslava Hurbana.

    Prosím pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Vážené dámy, vážení páni, Národná rada nemá príliš veľa príležitostí, aby si pripomínala dôležité dejinné udalosti a historické medzníky. Nestáva sa často, aby medzi všetkými poslancami bola vôľa spoločne si uctiť pamiatku veľkých osobností minulosti. Slovensko má vo svojej histórii nemálo velikánov, ktorí si zasluhujú takú veľkú pozornosť a úctu celého národa, pozornosť a úctu všetkých občanov Slovenskej republiky.

    Jeden z týchto najvýznamnejších slovenských dejateľov je úzko spätý aj s históriou Národnej rady Slovenskej republiky, s koreňmi a vznikom slovenskej štátnej reprezentácie, so zárodkami slovenského parlamentarizmu. Meno tohto velikána našich slovenských spoločných dejín je Jozef Miloslav Hurban. V tomto roku si pripomíname 190. výročie od jeho narodenia.

    Azda nemusím nikomu pripomínať, kto bol Jozef Miloslav Hurban a aký význam mal pre uchovanie národnej a kultúrnej identity slovenského národa v 19. storočí. Jeho život a pôsobenie hovoria za všetko. Bol nielen prvým predsedom Slovenskej národnej rady, ale zároveň prvým, kto vznik takejto ustanovizne Slovákov od počiatku hájil a presadzoval. Bol najbližším priateľom Ľudovíta Štúra a najaktívnejším spomedzi štúrovcov.

    Neúnavný publicista, hĺbavý filozof, realistický politik, ušľachtilý človek, to všetko bol Jozef Miloslav Hurban. Patril k vodcom slovenského povstania v rokoch 1848 a 1849. Mierou vrchovatou sa pričinil o prijatie a šírenie slovenského jazyka, slovenskej kultúry, slovom – slovenskej bytnosti. Slovenský národ mu nevďačí za nič väčšie a za nič menšie ako za svoju vlastnú existenciu.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, štát, ktorý si nepripomína najväčšie osobnosti svojich dejín, zákonite zabúda a štát, ktorý zabúda na svoju históriu, stráca pôdu pod nohami. Ak zabudneme na svoje korene, nemôžeme zmysluplne budovať svoju jedinečnosť a svoju identitu. V histórii sa skrýva kľúč k pochopeniu našej cesty a nášho smerovania.

    Slovenská republika vďačí za svoju existenciu všetkým tým, ktorí po stáročia obhajovali záujmy Slovákov. Nemôžeme spomínať na všetkých, no je našou povinnosťou pripomínať si aspoň tých najväčších. Som presvedčený, že nikto nepochybuje, že Jozef Miloslav Hurban patril k tým najväčším postavám slovenských dejín. V rokoch meruôsmych, keď sa rozhodovalo o osude mnohých európskych národov, patril k tým, ktorí pochopili, že len vytrvalou osvetou svojich rodákov a zanieteným bojom za ich spoločné záujmy dosiahne pre svoj národ to, na čo má každý národ právo – vlastné sebaurčenie a zvrchovanosť. Nebyť Jozefa Miloslava Hurbana a jeho druhov, dnes by sme nemali záchytný bod v podobe vlastného štátu, vlastnej domoviny.

    Nezabúdajme, dámy a páni, na to, že v 19. storočí existencia Slovenskej republiky nebola až takou samozrejmosťou. Tá nebola samozrejmosťou ešte ani pred 20 rokmi v 19. storočí, v časoch, v ktorých žil Jozef Miloslav Hurban, nebola samozrejmosťou ani existencia slovenského národa a slovenského jazyka. Iba vďaka mužom a ženám, ktorí neváhali zasvätiť svoj život myšlienke slovenskej svojbytnosti, tu dnes môžeme sedieť ako predstavitelia suverénneho štátu, ktorý si sám určuje svoju budúcnosť.

    Na minulosť našej vlasti musíme hľadieť s pokorou a úctou. Nestačí poznať svoju históriu, treba si ju aj vážiť. Slovenská republika je príliš mladým štátom, aby mohla zabúdať na svoje dejiny a vývoj. Slovensko je príliš malou krajinou na to, aby mohlo opomínať význam histórie, dejín a kontinuity. Práve historická kontinuita je tým, čo nám môže ukázať správny smer pri voľbe našej spoločnej cesty. Naša história je stále s nami, neustále si ju nosíme so sebou ako neodňateľnú súčasť národnej identity. Môžeme sa na ňu dívať kladne alebo záporne, nekriticky či s rozvahou, idealisticky alebo realisticky. Jedno je však isté, dámy a páni, musíme sa na ňu dívať. Nesmieme zabúdať na našu minulosť, na našich predkov, na ľudí, ktorí sa zaslúžili o to, že dnes máme vlastný štát a národ.

    Územie Slovenska bolo po stáročia súčasťou rôznych štátnych útvarov, či už Habsburskej monarchie, Rakúsko-Uhorska alebo Česko-Slovenska. Historické a kultúrne skúsenosti Slovákov v rámci štátnych zväzkov s Maďarmi či Čechmi prispeli k vytváraniu našej spoločnej identity, národného povedomia a občianskych cností. Netreba si zakrývať oči ani nad skutočnosťou, že slovenský národ bol počas 20. storočia súčasťou aj dvoch nedemokratických režimov. Zakaždým však dokázal nájsť vnútornú silu na odboj voči neslobode a zbaviť sa autoritárskej mašinérie. Úspešným bojom za slobodu a demokraciu získal potrebnú hrdosť a sebavedomie, ktorá dnes patrí k našej spoločnej identite. Tento boj Slovákov za národnú identitu sa začal ešte v 19. storočí a pri jeho zrode stál aj Jozef Miloslav Hurban. To najmenej, čo dnes môžeme urobiť, je nezabudnúť a pripomínať si, kto všetko sa zaslúžil o to, aby raz Slovensko mohlo byť sebavedomým a zvrchovaným štátom.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, som úprimne presvedčený o tom, že ak by dnes Jozef Miloslav Hurban žil a bol tu medzi nami, bol by šťastný, že jeho veľký sen sa naplnil. Sen, ktorému obetoval celú svoju dušu, celý svoj život. Sen, že Slováci raz budú mať vlastný štát a budú suverénne a zvrchovane rozhodovať o svojej budúcnosti. Som si istý, že Hurban by dnes s pocitom hrdosti vo svojom srdci pozoroval, že z jeho vysnívaného Slovenska sa stal uznávaný a medzinárodne rešpektovaný štát, že slovenčina je dnes jedným z oficiálnych jazykov Európskeho spoločenstva, že Slováci šíria svetom slovenskú kultúru a tradície a že Slovensko je dnes krajinou vzájomnosti, solidarity a mierového spolužitia.

  • Verím, že Hurban by bol hrdý nielen na to, že Slováci po dlhom historickom zápase vybojovali svoju štátnosť a nezávislosť. Hurban by s potešením sledoval aj to, že Slovenská republika je dnes občianskym štátom, v ktorom mierumilovne spolunažívajú občania rôznych etník a rôznych národností. On svoj život zasvätil boju za uchovanie slovenskej národnej myšlienky v prostredí Uhorska. Dnes by však celkom iste s pokojom v srdci sledoval, že v slovenskej spoločnosti nezostalo takmer nič z resentimentov minulosti a že na Slovensku bok po boku žijú Slováci, Maďari, Česi či Rusíni, a to bez nevraživosti a svárov. Pyšne by sledoval, ako dnes v slovenskej Národnej rade, o ktorej vznik sa mierou vrchovatou pričinil, sedia bok po boku slovenskí poslanci spolu s kolegami maďarskej národnosti. Vzájomné uznanie, rešpekt a úcta, to bolo to, za čo bojoval a čomu zasvätil svoj život. Slováci a Maďari dnes žijú vo vzájomnom rešpekte a úcte. Som si istý, že Hurbanovo posolstvo sa naplnilo.

    Preto sa domnievam, že dnes žiaden občan Slovenskej republiky nemá dôvod pochybovať o veľkosti a význame Jozefa Miloslava Hurbana ani o čistote a úprimnosti jeho politických cieľov. Nezáleží na tom, či je niekto konzervatívec, liberál alebo sociálny demokrat, nezáleží na tom, či je niekto Maďar alebo Slovák, či je koaličný alebo opozičný politik, v tejto otázke nehrá žiadnu úlohu ani politické presvedčenie, ani národnostná príslušnosť.

    Som presvedčený, že všetci poslanci slovenského parlamentu si ctia odkaz historicky prvého predsedu Slovenskej národnej rady, odkaz človeka, ktorý položil korene slovenského parlamentarizmu, slovenskej štátnosti a nevdojak aj demokratického vývoja slovenskej spoločnosti.

    V roku 2007 si pripomíname 190. výročie od narodenia tejto mimoriadnej osobnosti slovenských dejín. Vyjadrujem presvedčenie, že celý tento rok by sa mal na Slovensku niesť v znamení tohto významného dejateľa. Domnievam sa, že niet vhodnejšej ustanovizne, ktorá by rok 2007 mohla vyhlásiť za Rok Jozefa Miloslava Hurbana, než je Národná rada Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z nespochybniteľného významu Jozefa Miloslava Hurbana, prvého predsedu Slovenskej národnej rady a veľkého slovenského buditeľa a štátnika, preto predkladám návrh uznesenia tohto znenia a zároveň vás žiadam o jeho podporu:

    „Národná rada Slovenskej republiky pri príležitosti 190. výročia narodenia Jozefa Miloslava Hurbana

    A. vyhlasuje rok 2007 za Rok Jozefa Miloslava Hurbana;

    B. konštatuje, že Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky v spolupráci s Trenčianskym samosprávnym krajom sa bude aktívne podieľať na príprave kultúrnych podujatí pod názvom Rok Jozefa Miloslava Hurbana a v tejto súvislosti bude vo vstupnej hale Národnej rady slávnostne otvorená expozícia historických dokumentov a artefaktov týkajúcich sa života, diela a pôsobenia tejto významnej osobnosti slovenských dejín.“

    Dámy a páni, chcem vás požiadať o podporu tohto vyhlásenia.

    Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Nikto sa nehlási do rozpravy. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Predpokladám, že ďalšie stanoviská nebude mať ani pán predseda Národnej rady, a preto budeme hlasovať o uznesení, ktoré predseda Národnej rady navrhol. Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme o uznesení, ktoré predniesol pán predseda Národnej rady.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135, za 133, proti 0, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie k Vyhláseniu roka 2007 za Rok Jozefa Miloslava Hurbana.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh ste dostali ako tlač 165.

    Prosím ministra kultúry Slovenskej republiky Marka Maďariča, aby návrh vlády odôvodnil.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, v apríli 2004 Európsky parlament prijal Smernicu o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva a Slovenská republika sa zaviazala, že do dvoch rokov, do 29. apríla 2006, transponuje túto smernicu do svojho vnútorného práva.

    Ide o problém prierezový, takže tá transpozícia sa pripravovala v spolupráci ministerstva kultúry, ministerstva spravodlivosti a Úradu pre priemyselné vlastníctvo. Za dva roky, bohužiaľ, sa nepodarilo dospieť do takého stavu návrhu, aby prešiel cez medzirezortné pripomienkové konanie, takže Slovenská republika nedodržala termín, v ktorom mala túto smernicu transponovať. Európska komisia z tohto dôvodu začala proti Slovenskej republike konanie a v auguste minulého roka oznámila, že Slovenská republika vzhľadom na nedodržanie termínu bude musieť zaplatiť minimálnu paušálnu pokutu vo výške 725-tisíc eur, čo je približne 25 mil. Sk.

    V novom volebnom období začali rezorty kultúry a spravodlivosti intenzívne pracovať na autorskom zákone a podarilo sa za štyri mesiace dostať túto normu cez vnútrorezortné, medzirezortné pripomienkové konanie až do vlády a vláda tento zákon v decembri minulého roka schválila. To bol dobrý signál smerom k Európskej komisii, takže sme mohli začať rokovať s Európskou komisiou a vyjednali sme predĺženie termínu transponovania tejto smernice Európskeho parlamentu na 18. marec 2007.

    Aby sme teda zabránili pomerne vysokej pokute, ktorú Slovenská republika by musela zaplatiť, keby ani tento termín nedodržala, je žiaduce, aby sa tento zákon prerokoval na tejto schôdzi v skrátenom legislatívnom konaní.

    Ja by som chcel na vás apelovať v tom zmysle, že keď už sme neboli za dva roky v minulom volebnom období schopní pripraviť autorský zákon, aby sme neboli v súčasnosti natoľko nezodpovední, aby sme nezabránili zbytočnému zaplateniu minimálne 25 mil. korún.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo poverenému členovi výboru pre kultúru a médiá poslancovi Jánovi Senkovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona vo výbore.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá predkladám informáciu tohto výboru o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (pod názvom autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte ako tlač 165.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 163 z 2. januára 2007 pridelil predmetný návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o autorskom zákone na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá v termíne do 26. januára 2007. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá prerokoval predmetný návrh vlády na svojej 10. schôdzi výboru dňa 22. januára 2007 a prijal uznesenie č. 36. Výbor súhlasí s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s tým, že ho Národná rada prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní, t. j. prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na siedmej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi predložiť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 165):

    „Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 7. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.“

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto návrhu na skrátené legislatívne konanie? Nikto sa nehlási. Uzatváram možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Rovnako predpokladám, že v tejto súvislosti nebude ešte ďalej chcieť vystupovať – želáte si ešte vystupovať? Nie, pán minister?

    Panie poslankyne, páni poslanci, v súlade so závermi poslaneckého grémia sme sa dohodli, že aj o tomto bode budeme hlasovať hneď po prerokovaní, preto ešte raz prosím, keby ste zaujali miesta, aby sme mohli odsúhlasiť tento návrh na skrátené legislatívne konanie.

    Preto prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 119 prítomných, 70 za, 2 proti, 46 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh na prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní schválili.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh máte v laviciach ako tlač 166. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 164.

    Poprosím pána ministra kultúry Marka Maďariča, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážená snemovňa, ako som už pred chvíľkou uviedol, autorský zákon, v krátkosti povedané, transponuje do právneho poriadku Slovenskej republiky Smernicu Európskeho parlamentu o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva a upravuje niektoré rozdielnosti, ktoré malo autorské právo alebo má autorské právo v Slovenskej republike s autorským právom v Európskych spoločenstvách, aby nebránili naše vnútorné pravidlá rozvoju jednotného trhu, voľného pohybu tovaru a služieb a s predmetmi chránenými právami duševného vlastníctva. V súvislosti aj s rozvojom nových technológií autorský zákon reflektuje cezhraničné šírenie týchto tovarov a služieb, takisto ich šírenie v nehmotnej podobe. Právna úprava sa aplikuje aj na práva zahraničných autorov, ak sa ich diela používajú na území Slovenskej republiky.

    Zákon má prierezový charakter. Dotýka sa autorského zákona, dotýka sa Občianskeho súdneho poriadku. V tomto zmysle sa ďalšie úpravy dotýkajú Exekučného poriadku, Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka. A v nadväznosti na tieto zmeny Úrad priemyselného vlastníctva urobil úpravy, aj čo sa týka ochranných známok, patentov, dizajnov a označení pôvodu výrobkov.

    Takisto sa v kontexte autorského zákona navrhuje úprava týkajúca sa ochrany práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat, čo patrí do pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi ministrovi.

    Poprosím teraz pána poslanca Senka.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 164 z 2. januára 2007 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. A ďalej navrhujem za gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá s tým, že určené výbory prerokujú vládny návrh zákona v lehote do 31. januára 2007 a gestorský výbor do 1. februára 2007.

    Pán predseda, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram rozpravu. Pýtam sa ešte raz, pán minister alebo pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Ak nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní).

    Návrh zákona je pod tlačou 154. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 153.

    Opäť požiadam pána ministra kultúry Marka Maďariča, aby uviedol vládny návrh.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, zákon o digitálnom vysielaní predovšetkým vytvára právny rámec na poskytovanie obsahových služieb v digitálnom prostredí podľa Smernice Európskeho parlamentu televízia bez hraníc. Vytvára takisto predpoklady na stabilné trhové, mediálne a spotrebiteľské prostredie v oblasti digitálneho vysielania programových služieb, ako aj šírenie iných obsahov prostredníctvom multiplexu.

    Návrh zákona rešpektuje stratégiu prechodu z analógového na digitálne pozemské televízne vysielanie v Slovenskej republike, ktorú vláda schválila v júli minulého roka. Podmienky prechodu, ktorého ukončenie sa predpokladá do konca roka 2012, sú navrhnuté tak, aby neboli negatívne dotknuté práva televíznych vysielateľov využívajúcich v súčasnosti analógové frekvencie. Návrh takisto posilňuje rozvoj mediálneho pluralizmu tým, že chráni pred vertikálnou koncentráciou kľúčových zložiek produkcie vysielania a distribúcie a osobitnú pozornosť venuje aj lokálnemu vysielaniu.

    Účinnosť zákona by mala zohľadniť tú skutočnosť, že je nevyhnutné začať opúšťať analógový priestor od začiatku roka 2008.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo určenému spravodajcovi, ktorým je pán poslanec Rafaj.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Vážená Národná rada, kolegovia, kolegyne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ma svojím uznesením č. 40 zo dňa 22. januára určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (skrátene tzv. zákon o digitálnom vysielaní). V súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s rokovacím poriadkom.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách...

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, chcem vás poprosiť o pozornosť a pokoj v rokovacej sále.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem, ďakujem, pán predseda.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa, opakujem, z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, to znamená, že návrh zákona obsahuje parafované znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje tieto informácie: o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ďalej o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Ďalej osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. A návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika takéhoto návrhu zákona nie je špecificky upravená.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Teda v súlade s rozhodnutím vaším, pán predseda Národnej rady, z 11. decembra 1996 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 15. marca a gestorský výbor do 16. marca 2007.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Písomne sa prihlásila pani poslankyňa Vášáryová. Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

  • Vážený pán minister, vážení kolegovia, zákon, o ktorom začíname rokovať v prvom čítaní, je ďalším krokom v splnení záväzkov, ktoré na seba Slovenská republika prevzala v Akte o podmienkach pristúpenia pripojenom k Zmluve o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii z roku 2003.

    V tomto zákone ide o veľkú zmenu podmienok, ktoré v budúcnosti zásadne ovplyvnia mediálne správanie sa slovenských občanov. Dokonca takú veľkú zmenu, že ju môžeme zaradiť k takým zásadným zmenám, ako bolo zavedenie internetu alebo mobilnej komunikácie. Ide o to, že digitálne vyjadrenú informáciu možno ľahšie komprimovať, prenášať, zaznamenávať a ďalej spracovávať. Je skrátka kvalitnejšia. Digitálne technológie umožňujú vysielať na jednej frekvencii viac programov. Lepšie a modernejšie využijeme náš prírodný zdroj frekvenčné spektrum. Občania po implementácii tohto zákona získajú lepší prístup k informáciám, a to pokiaľ ide o kvalitu prenášaného signálu, ako aj o množstvo informácií, ktoré tento signál môže obsahovať. Digitálne vysielanie umožní okrem televízneho programu vysielať aj ďalšie služby, a to ako informácie o programe prostredníctvom elektronického programového sprievodcu, video, nové formy marketingu, ako aj služby, ktoré budú kvalitatívne zlepšovať službu pre nevidomých a nepočujúcich.

    Návrh zákona predpokladá a reguluje aj tzv. e-Government. V tomto návrhu zákona sa o tom hovorí ako o verejnej správe, čiže komunikáciu úradov s občanmi a vybavovanie byrokratickej agendy prostredníctvom televíznej obrazovky priamo v ich byte, dúfajme, v budúcnosti. V tomto zmysle ide o revolučnú zmenu vo vzťahu verejnej správy a občana.

    Popri nespornom prínose zavedenia novej technológie však musíme v prvom čítaní hovoriť o možných nedostatkoch, ktoré tento zákon nerieši, o nepohodlnostiach pre niektoré skupiny obyvateľov alebo o rizikách. Ide o riziko obmedzenia prístupu k televíznemu vysielaniu najmä starších ľudí a zdravotne postihnutých. Určite všetci vieme, že televízia je pre nich jediným sprostredkovateľom komunikácie s okolitým svetom.

    Podľa skúseností, ktoré môžeme čerpať či už z Českej republiky, alebo z Rakúska, ktoré sú v tomto ohľade pred nami, sú problémovou skupinou už ľudia vo veku medzi 50. a 55. rokom života. Títo ľudia nemajú alebo deklarujú nezáujem o nákup novej techniky a vnímajú to ako útok štátnych inštitúcií na svoje peňaženky. Zákon by teda nemal ponechávať náklady len na budúcich prevádzkovateľov sietí. Mohlo by sa stať, že ľudia budú vlastniť iba najlacnejšie prijímače, ktoré nie sú technicky spôsobilé na poskytovanie ďalších doplnkových služieb, ktoré časom bude tento systém ponúkať.

    Ak teda od digitalizácie celkom oprávnene očakávame aj príspevok k zvýšeniu úrovne komunikačnej zručnosti ľudí, a tým aj rozvoj a podporu občianskej a vzdelanostnej spoločnosti, tak by sme mali mať záujem o to, aby čo najviac ľudí vlastnilo aj tieto kvalitnejšie prístroje. Len tak má zmysel hovoriť potom o e-Governmente alebo o komunikácii občana s úradmi, ktorú tento zákon tiež svojím spôsobom upravuje. Myslím tým priestor 10 % verejnej kapacity multiplexu, ktorý musí prevádzkovateľ vyhradiť pre výkon verejnej správy.

    Preto informácia z doložky k návrhu zákona, že sa nepredpokladá žiadny dopad na štátny rozpočet z tohto pohľadu vyznieva nerealisticky. V dôvodovej správe sa spomína len 15 mil. korún ročne v kapitole ministerstva dopravy na informačnú kampaň. Pripomínam, že Rakúsko zriadilo na podporu digitálnych vysielateľov fond, do ktorého dáva 7 mil. eur ročne, talianska vláda na to vyčlenila 120 mil. eur ročne.

    Ale jednou z najdôležitejších otázok, ktorú vzbudzuje prvé čítanie návrhu zákona, je, čo s našimi verejnoprávnymi médiami? Prijali sme záväzok, že zachováme verejnoprávne médiá v našej krajine, tak ako je to v Európe zvykom. Verejnoprávne médiá nezávislé od vlády, politickej moci, objektívne médiá informujúce verejnosť vo verejnom záujme. V tomto zákone teda treba podľa mňa ešte vyriešiť legislatívne postavenie verejnoprávnych médií, ktoré sú vysielateľmi zo zákona.

    V zákone navrhované riešenie, podľa ktorého by sa aj tieto verejnoprávne médiá mali uchádzať u prevádzkovateľa multiplexu o zaradenie svojho programu, negarantuje, že sa vysielanie vo verejnom záujme na všetkých kanáloch verejnoprávnej televízie dostane k občanom. Mimochodom európska prax jednoznačne uprednostňuje podľa mojej analýzy multiplexy verejnej služby ako celky.

    Súhlasím preto v tomto bode s pánom Nikolajom Savickým zo Slovenskej televízie, že verejnoprávne médiá by mali dostať možnosť zostavovať dátový tok na jednom multiplexe. Len tak totiž podľa mňa možno garantovať, že prevádzkovateľ multiplexu neuprednostní nejaký komerčne zaujímavejší program pred vysielaním informácií vo verejnom záujme. Navyše by bolo – a tu sa znovu opieram o analýzu Slovenskej televízie – vysielanie každého programu v inej distribučnej sieti technicky aj ekonomicky veľmi komplikované. Takto, ako ja budem navrhovať, riešili situáciu v Českej republike.

    Zákon nerieši náklady verejnoprávnych médií na technologické dovybavenie. V dôvodovej správe je len zmienka o tom, že samotný prechod budú verejnoprávni vysielatelia hradiť zo svojich vlastných zdrojov, teda z koncesionárskych poplatkov. Len na ilustráciu: talianska verejnoprávna televízia RAI odhaduje svoje náklady na nové digitálne kanály na úrovni 25 až 30 mil. eur.

    Nemožno obísť ani problém so súčasnými analógovými vysielateľmi a ich licenciami. Je pravda, že vďaka zákonu č. 308/2000 má Rada pre retransmisiu a vysielanie právo zmeniť licenciu aj bez súhlasu vysielateľa, ak jej taká povinnosť vyplýva zo záväzku, ktorý Slovenskej republike ukladá medzinárodná zmluva. Otázkou však zostáva, či je plán kmitočtov pre pozemné digitálne vysielanie RRC06 medzinárodnou dohodou na úrovni medzinárodnej zmluvy, o ktorej hovorí zákon.

    Navyše dnes majú vysielatelia v držbe dva typy frekvencií. Jedny sú časovo obmedzené, pri vydávaní sa už vedelo, že ich budeme potrebovať pre digitálne vysielanie, a druhé, ktoré je časovo neobmedzené, ktorých odňatie by sa potom malo riešiť cez právomoc rady, ktorá by mala mať právo odňať licenciu, na ktoré bolo vydané. Podľa zákona č. 308/2000 totiž v súčasnosti používané technológie nesmú obmedzovať rozvoj nových technológií v iných frekvenčných pásmach. Musíme teda brať do úvahy, že v procese implementovania tohto zákona bude prebiehať súboj viacerých hráčov. Proti sebe budú stáť súčasní vysielatelia, úspešní noví žiadatelia, neúspešní žiadatelia, ako aj tí, ktorí v pozadí budú lobovať za iné pravidlá.

    V Českej republike sa ukázalo, že veľkí komerční hráči sú odhodlaní použiť všetky formy právnych kľučiek. Treba si len uvedomiť, že v celom reťazci prípravy na implementovanie tohto zákona stačí na pozdržanie alebo zastavenie prechodu s veľkými finančnými dôsledkami jeden zablokovaný subjekt. Vo Francúzsku napríklad ponúkajú kompenzáciu za opustenie analógového vysielania. Podobne začínajú teraz po problémoch uvažovať aj v Českej republike.

    Zároveň zákon zakazuje súbežné vlastníctvo prevádzkovateľa vysielania a vysielateľa a zároveň aj súbežné vlastníctvo viacerých vysielateľov rovnakými majiteľmi, a to aj cez tretie osoby. Pri posunutí tohto bezpochyby potrebného zákona do druhého čítania si však treba položiť otázku, ako sprísniť a zjasniť kontrolu dodržiavania týchto ustanovení. Doteraz, ako vieme, totiž Rada pre vysielanie a retransmisiu nebola schopná sa efektívne zaoberať krížovým vlastníctvom cez nastrčené tretie osoby, hoci sa o podozreniach z porušovania zákonov v médiách i v odbornej verejnosti veľa hovorilo.

    Práve so zámerom zlepšiť tento vládny návrh zákona predložím v priebehu druhého čítania pozmeňujúce návrhy, ktoré budú riešiť niektoré nedostatky, o ktorých som hovorila.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickou pripomienkou Jarjabek Dušan, nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda parlamentu.

    Pani poslankyňa, všetko to, čo ste povedali, je pravdou, čo ste povedali, len má to význam, aby ste to povedali len vtedy, keď môžete dať pozmeňujúce návrhy, ako ste opäť správne povedali na záver vášho preslovu. Čiže to, čo ste povedali, to, čo máte napísané, prečítajte, prosím vás pekne, ešte raz v druhom čítaní preto, lebo teraz to naozaj nemá žiaden význam. Teraz by ste tak mohli povedať akurát pánu ministrovi, ďakujem veľmi pekne, že ste spravili digitálny zákon, preto, lebo nám sa to nepodarilo za osem rokov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Chcete reagovať, pani poslankyňa? Pani poslankyňa bola jediná písomne prihlásená. Dávam možnosť, dámy a páni, prihlásiť sa do rozpravy ústne. Má niekto záujem? Nie je to tak. Uzatváram rozpravu. Pýtam sa navrhovateľa, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem, pán predseda. Predsa len v krátkosti zareagujem.

    Pani poslankyňa, otvorili ste v podstate dva problémy, jednak garanciu pre verejnoprávne médiá formou nejakej priamej zmienky o verejnoprávnom multiplexe v zákone a druhú tiež dôležitú vec, ako zvládnu prechod na digitálne vysielanie sociálne ohrozené skupiny obyvateľstva. Uvedomujeme si obidva tieto problémy.

    V prvom prípade musím povedať, že najmä po tom, čo aj na ministerstve kultúry došlo k istej obmene ľudí expertov a takisto v Slovenskej televízii, tak sme spoločne dospeli k takému stanovisku, že hoci aj tento návrh zákona garantuje priestor pre verejnoprávne médiá, ešte predpokladám, že príde prostredníctvom poslaneckých pozmeňujúcich návrhov aj priama zmienka, odsek, ktorý sa bude venovať verejnoprávnemu multiplexu, s čím ja súhlasím a tiež budem spokojnejší, keď sa toto v zákone objaví.

    Čo sa týka toho, aby zvládli aj sociálne ohrozené skupiny obyvateľstva ten prechod, to znamená, aby si mohli zakúpiť buď priamo digitálne prijímače, alebo tzv. prídavné zariadenia set-top boxy, tomu predchádza analýza, ktorú robí ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Vláda poverila toto ministerstvo, aby takúto analýzu urobilo, na základe ktorej bude zrejmé, ktoré skupiny obyvateľstva to sú, aké je naozaj to ohrozenie, a na základe tejto analýzy a tohto prieskumu potom budú volené konkrétne opatrenia. A tie opatrenia podľa skúseností zo zahraničia sú rôzne, takže my v danom čase tiež určite zvolíme nejakú takú najlepšiu cestu, aby sa naozaj nestalo, že povedzme tí dôchodcovia, ktorých ste spomenuli, by boli zrazu z ničoho nič odrezaní od televízneho alebo rozhlasového digitálneho príjmu.

    Na druhej strane musím povedať, že tá cena povedzme tých set-top boxov dosť rýchlo klesá. Dnes je to okolo 1 500 korún, tak predpokladám, že v roku 2012 to bude ešte menej. Ale naozaj rátame aj s tým, že nejaké prostriedky bude musieť štát venovať na to, aby vydotoval tie najohrozenejšie divácke a poslucháčske skupiny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť ešte k návrhu? Ak nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Stabilizačnou a asociačnou dohodou medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Albánskou republikou na strane druhej, je to tlač 123.

    Spoločná správa výborov je tlač 123a.

    Poprosím pána ministra zahraničných vecí, pána Jána Kubiša, aby odôvodnil návrh.

  • Dobrý deň, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja by som, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh na vyslovenie súhlasu so Stabilizačnou a asociačnou dohodou medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Albánskou republikou na strane druhej. Táto dohoda nahrádza pôvodnú dohodu medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Albánskou republikou v obchode a obchodnej a hospodárskej spolupráci, podpísanou v Bruseli v máji 1992.

    Účelom a predmetom dohody je posilnenie spolupráce medzi Spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Albánskou republikou na strane druhej. Dohoda má prispieť najmä ku konsolidácii, k ekonomickému rastu a k posilneniu prítomnosti Únie v Albánsku. Politický dialóg, na ktorom je dohoda založená, sa týka boja proti terorizmu, šíreniu zbraní hromadného ničenia, nezákonnému obchodovaniu s drogami a psychotropnými látkami, ako i počítačovej kriminalite.

    Dohoda je tiež založená na vzájomnej spolupráci, ktorá zahŕňa najmä sociálno-ekonomickú, priemyselnú, finančnú a obchodnú spoluprácu, ako aj spoluprácu v oblasti vedy, technológií a informačnej spoločnosti. Ďalej sú to perspektívy zriadenia zón voľného obchodu medzi krajinami regiónu, ako aj medzi Spoločenstvom a Albánskom do desiatich rokov od nadobudnutia platnosti dohody. V tejto súvislosti dohoda upravuje oblasť týkajúcu sa pohybu pracovníkov, slobody usadiť sa, poskytovania služieb bežných platieb a pohybu kapitálu a najmä záväzok Albánska aproximovať svoje právne predpisy k predpisom Európskych spoločenstiev v kľúčových oblastiach vnútorného trhu. Rovnako je upravená spolupráca v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti.

    Dohoda ďalej obsahuje ustanovenia o vytvorení Stálej stabilizačnej a asociačnej rady, ktorá by mala dohliadať nad implementáciou Dohody o vymenovaní Stabilizačného a asociačného výboru a Parlamentného stabilizačného a asociačného výboru.

    Z hľadiska vnútroštátnych právnych predpisov ide o medzinárodnú politickú zmluvu a medzinárodnú zmluvu, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, je preto potrebné vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky a ratifikácia prezidentom Slovenskej republiky. Ďalej je potrebné, aby Národná rada Slovenskej republiky rozhodla o tom, že ide o dohodu, ktorá má prednosť pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.

    Vláda Slovenskej republiky schválila návrh na uzavretie dohody uznesením č. 434 na svojom zasadnutí v máji 2006. Minister zahraničných vecí Slovenskej republiky podpísal dohodu v Luxemburgu na zasadaní Rady EÚ v júni 2006. Uvedený materiál bol prerokovaný vo výbore pre európske záležitosti, v ústavnoprávnom výbore a zahraničnom výbore, ktoré Národnej rade Slovenskej republiky odporučili vysloviť s ním súhlas.

    Dovoľujem si vás preto požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky s predkladaným materiálom vyslovila súhlas.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Poprosím pani poslankyňu Kramplovú, ktorá je určenou spoločnou spravodajkyňou zo zahraničného výboru, aby nás informovala o výsledkoch rokovania vo výbore.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Stabilizačnou a asociačnou dohodou medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Albánskou republikou na strane druhej (tlač 123) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 126 zo 14. novembra 2006 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky za gestorský výbor.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením zo 16. januára 2007 č. 88, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením zo 6. decembra 2006 č. 50 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 17. januára 2007 č. 16 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky

    A. vysloviť súhlas so Stabilizačnou a asociačnou dohodou medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Albánskou republikou na strane druhej;

    B. rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Stabilizačnou a asociačnou dohodou medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Albánskou republikou na strane druhej, vyjadrených v ich uzneseniach, a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Stabilizačnou a asociačnou dohodou medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Albánskou republikou na strane druhej a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Stabilizačnou a asociačnou dohodou medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Albánskou republikou na strane druhej vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. januára 2007 č. 18. Zahraničný výbor prijal toto uznesenie:

    „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyjadruje súhlas so Stabilizačnou a asociačnou dohodou medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Albánskou republikou na strane druhej a Národná rada Slovenskej republiky rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.“

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Písomne som nedostal prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa a zároveň končím rozpravu. Pán minister, chcete ešte? Pani spravodajkyňa? Ak nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom k Dohovoru o bezpečnosti personálu Organizácie Spojených národov a pridruženého personálu, je to tlač 144.

    Spoločná správa výborov je pod č. 144a.

    Pán minister, opäť vás požiadam, aby ste uviedli návrh.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu s Opčným protokolom k Dohovoru o bezpečnosti personálu OSN a pridruženého personálu.

    Protokol bol schválený Rezolúciou Valného zhromaždenia OSN v decembri 2005 a bol otvorený na podpis do 16. januára 2007. Protokol bol prijatý ako reakcia na neustálu hrozbu a pokračovanie útokov na personál OSN v rámci činnosti v oblasti preventívnej diplomacie, nastoľovania, udržiavania a upevňovania mieru a humanitárnych operácií a z dôvodu potreby rozšírenia prípadov poskytnutia ochrany tomuto personálu. Protokol dopĺňa Dohovor o bezpečnosti personálu OSN a pridruženého personálu, ktorý Slovenská republika ratifikovala 7. júna 1996.

    Účelom protokolu je rozšírenie rozsahu právnej ochrany poskytovanej na základe dohovoru. Personálu OSN, ako aj pridruženému personálu sa na základe protokolu poskytuje právna ochrana počas ich účasti na všetkých operáciách OSN uskutočňovaných na základe rozhodnutia príslušného orgánu OSN na účely poskytovania humanitárnej, politickej alebo rozvojovej pomoci, pri udržiavaní mieru alebo poskytovaní pomoci pri výnimočných humanitárnych situáciách.

    Slovenská republika je presvedčená o nevyhnutnosti existencie efektívneho režimu na zabezpečenie toho, aby boli páchatelia útokov na personál OSN a pridružený personál odovzdaní spravodlivosti, a jednoznačne podporuje zvýšenie ochrany personálu, ktorý sa podieľa na operáciách OSN.

    Vláda Slovenskej republiky schválila protokol uznesením č. 334 na svojom zasadaní dňa 26. apríla 2006 a predseda vlády SR podpísal dohovor v New Yorku dňa 22. septembra 2006. Keďže tento protokol je v podmienkach Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou, na vykonávanie ktorej je potrebný zákon, podlieha súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky a ratifikácii prezidentom Slovenskej republiky.

    Uvádzam, že Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj výbor pre obranu a bezpečnosť odporučili Národnej rade Slovenskej republiky, aby s protokolom vyslovila súhlas. Po vyslovení súhlasu Národnou radou Slovenskej republiky bude protokol predložený na ratifikáciu prezidentovi Slovenskej republiky. Pred nadobudnutím platnosti protokolu pre Slovenskú republiku bude publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

    Dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada vyslovila s Opčným protokolom k Dohovoru o bezpečnosti personálu OSN a pridruženého personálu súhlas.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Aj pre tento návrh je určenou spravodajkyňou pani poslankyňa Kramplová. Poprosím vás o informáciu o priebehu rokovania vo výboroch.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené plénum, vážený pán minister, spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom k Dohovoru o bezpečnosti personálu Organizácie Spojených národov a pridruženého personálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom k Dohovoru o bezpečnosti personálu Organizácie Spojených národov a pridruženého personálu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 160 z 2. januára 2007 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky za gestorský výbor.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením z 23. januára 2007 č. 35 a zahraničný výbor uznesením zo 17. januára 2007 č. 17 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Opčným protokolom k Dohovoru o bezpečnosti personálu Organizácie Spojených národov a pridruženého personálu.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom k Dohovoru o bezpečnosti personálu OSN a pridruženého personálu, vyjadrených v ich uzneseniach, a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Opčným protokolom k Dohovoru o bezpečnosti personálu OSN a pridruženého personálu.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom k Dohovoru o bezpečnosti personálu OSN a pridruženého personálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 23. januára 2007 č. 20.

    Návrh uznesenia znie: „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Opčným protokolom k Dohovoru o bezpečnosti personálu OSN a pridruženého personálu.“

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne do rozpravy. Ak nie, končím možnosť sa prihlásiť a zároveň uzatváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce ešte navrhovateľ alebo spravodajca vyjadriť. Ak nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov a zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 464/2005 Z. z., je to tlač 176.

    Návrh na pridelenie prerokovania vo výboroch je rozhodnutie č. 179.

    Poprosím pána ministra vnútra a podpredsedu vlády Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážené dámy, vážení páni, predkladám návrh zákona v súlade s Rámcovým plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na IV. volebné obdobie. Tento zákon reaguje predovšetkým na novú úpravu volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a dôvodom jeho predloženia je predovšetkým zosúladenie zákona o vykonaní referenda s týmto zákonom.

    Ide teda predovšetkým o zjednotenie právnej úpravy volieb a referenda vôbec. Predkladaný návrh zákona rieši aj ďalšie otázky, ktorých úpravu vyvolalo uplatňovanie predmetných zákonov v praxi a vlastne aj to, aby sme mohli po prijatí úpravy nových zákonov o voľbách do Národnej rady vôbec referendum na Slovensku vykonať v súlade s ústavou a ostatnými zákonmi.

    Rieši v novom znení predovšetkým možnosť hlasovať v referende občanom Slovenskej republiky, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Umožňuje hlasovať v referende aj vo voľbách osobám, ktoré sa nachádzajú vo výkone trestu. Zakotvuje konanie referenda v jeden deň. A umožňuje, čo je vlastne dôležitá úprava pre referendum, umožňuje petičnému výboru, aby mala vo všetkých, aby mala možnosť dať do všetkých referendových komisií svojho zástupcu. To je v globále hlavná časť úpravy, ktorú vám v tejto chvíli predkladám.

    Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o postúpenie návrhu zákona do druhého čítania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi podpredsedovi vlády.

    Poprosím teraz určeného spravodajcu predsedu ústavnoprávneho výboru pána Mamojku, aby nás informoval za výbor.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením zo 16. januára tohto roku určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov a zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona o spôsobe referenda, vykonania referenda sa predkladá podľa Rámcového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na IV. volebné obdobie, ako už bolo konštatované, s tým, že konštatujem, že spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v ustanovení § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a jeho ratio legis. Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nebude mať dosah na štátny rozpočet ani rozpočty obcí, ani rozpočty vyšších územných celkov, ani dosah na obyvateľstvo, hospodárenie, podnikateľskú sféru, životné prostredie ani zamestnanosť.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, je upravená v práve Európskej únie. Nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a Súdu 1. stupňa Európskych spoločenstiev.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z ustanovenia § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa ustanovenia § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 12. januára tohto roku č. 179 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 15. marca 2007 a gestorský výbor do 16. marca 2007.

    Pán predseda, dohovoril som.

  • Ďakujem pekne, pán predseda výboru.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie. Končím možnosť sa prihlásiť. Uzatváram rozpravu a pýtam sa, či chce ešte navrhovateľ alebo spravodajca sa vyjadriť. Ak nie, prerušujem rokovanie o tomto bode.

    A budeme v prvom čítaní pokračovať prerokúvaním

    vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z., je to tlač 178.

    Pridelené na prerokovanie vo výboroch je tlač 181.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán predseda.

    Predložený návrh novely zákona o archívoch a registratúrach reaguje predovšetkým na požiadavku zrušiť povinnosť vypracúvať registratúrne poriadky všetkými osobami, predovšetkým podnikateľskou obcou. Zdalo sa, že toto ustanovenie je pomerne silným šikanovaním bez toho, aby prinieslo želateľný efekt v rámci dôležitých záznamov z pohľadu historických archívov. Z tohto pohľadu teda dochádza k rozšíreniu okruhu subjektov oslobodených od povinnosti mať registratúrne poriadky tak, aby neboli diskriminované aj nepodnikateľské subjekty.

    Návrh novely zákona ráta s tým, že táto povinnosť sa bude vzťahovať len na taxatívne určených pôvodcov registratúrnych záznamov. To sú predovšetkým orgány verejnej správy, právnické osoby zriadené týmito orgánmi a zákonom a právnické osoby, u ktorých to upravuje zákon.

    Naďalej zostane navrhovaná ako všeobecná len povinnosť vypracúvať registratúrny plán, čo je vlastne zoznam vecných skupín záznamov s výnimkou však tiež tých osôb, z činnosti ktorých nevznikajú dokumenty s trvalou dokumentárnou hodnotou, ako sú napríklad strední a drobní živnostníci. Predpokladá sa, že sa to bude týkať väčších podnikov, u ktorých je práve predpoklad, že sú významnými pôvodcami archívnych dokumentov.

    Ďalšie zmeny v tomto zákone už potom reagujú na aplikáciu zákona v praxi. Tou najvýznamnejšou z nich je potreba ustanoviť podrobné podmienky obmedzenia prístupu k archívnym dokumentom, pretože pôvodcovia registratúr tento inštitút využívali, resp. zneužívali v rozpore so zmyslom archivovania dokumentov.

    Zavádza sa aj maximálna dĺžka obmedzenia prístupu k dokumentom, ktorá je navrhnutá na 30 rokov a je štandardnou lehotou, ktorou disponujú zákony aj v ostatných európskych krajinách.

    Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, návrh zohľadňuje zásadné požiadavky predložené adresátmi zákona a odporúčam preto jeho schválenie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Poprosím teraz predsedu určeného gestorského výboru pána Tibora Cabaja, aby nám predniesol spravodajskú informáciu.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o stanovisku Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktorý ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 Z. z. (tlač 178). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom finančnom vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

    Vážení panie poslankyne, páni poslanci, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 12. januára 2007 č. 181 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Zároveň za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 15. marca 2007 a gestorský výbor do 16. marca 2007 od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Toľko, pán predseda, k informácii spravodajcu. Prosím, keby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Ústne – pán poslanec Gábor Gál, pani poslankyňa Ágnes Biró, pán poslanec Rudolf Bauer. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Gál, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán podpredseda a pán minister vnútra, len veľmi krátko chcem vystúpiť, chcem upriamiť vašu pozornosť na dve malé zmeny, ktoré by sa mali udiať touto novelou v zákone o archívoch a registratúrach.

    V bode 1 sa v § 1 doplňuje o nový text, ktorý je textovo nerozsiahly odsek, ale ktorý aj citujem: „Tento zákon sa nevzťahuje na registratúrne záznamy, ktorých správu a uchovávanie upravuje osobitný predpis1).“

    Poznámka pod čiarou, odkaz 1 znie: „1) § 17 ods. 3 a 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení zákona č. 256/1999 Z. z. a § 17 ods. 3 a 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z. o Vojenskom spravodajstve.“

    Čiže zákon o archívnictve sa nebude vzťahovať na registratúrne záznamy Slovenskej informačnej služby a Vojenského spravodajstva. Čo to znamená v laickej reči? Že nebude možné sledovať a kontrolovať evidovanie, tvorbu, ukladanie a hlavne vyraďovanie záznamov spravodajských služieb, lebo budú to mať vo vlastnej réžii. Nebude sa na nich vzťahovať všeobecné pravidlo o archívnictve, ako je to v zákone o archívnictve a registratúre. Čo sa tým sleduje? Neviem. Máme si domyslieť? Aj tak už v minulosti sme mali problémy s kontrolou, činnosťou tajných služieb, hlavne s kontrolou. No keď takto budeme pokračovať, ten problém len znásobíme.

    V odôvodnení sa uvádza, že zmyslom tejto úpravy zákona o archívnictve a registratúre je zabezpečiť vytváranie podmienok na prístup k archívnym dokumentom – čo je pravda. Prístup k dokumentom, ktoré vytvára SIS a Vojenské spravodajstvo, nie je až taký prístupný, ale predsa len nemôže tam dôjsť k tomu ako pred rokom 1989, že oni si vytvoria vlastný režim archívnictva, vlastné podmienky na vyraďovanie spisov, nikto to potom nikdy neskontroluje. Povedzme ani nový riaditeľ po nástupe, keď dôjde k výmene.

    Čiže toto považujem za veľmi vážny problém, ku ktorému sa určite vrátime v druhom čítaní, keď tento zákon prejde do druhého čítania.

    Druhým takým problémom je bod 3 tejto novely. Paragraf 6 ods. 3 písm. b) v prvom bode sa slová „archívnictvo a pomocné vedy historické“ nahrádzajú slovami „archívnictvo a pomocné historické vedy alebo v príbuznom študijnom odbore“.

    Čiže archívnictvo nebudú môcť vykonávať len ľudia na to odborne vzdelaní, ale aj ľudia so vzdelaním v príbuznom študijnom odbore. Ale ktorý je ten príbuzný študijný odbor?

  • Reakcia z pléna.

  • História? Máte to tam uvedené? Nemáte to tam uvedené. Zas, neviem, potrebujete umiestniť ďalších a ďalších ľudí? Nemáte pre nich iné miesto? Ideme zas, upúšťame od odbornosti, máme voľných asi príbuzných, priateľov, známych, umiestnime ich na dobrých miestach v archívnictve, zaarchivujeme ich.

    Dobre, ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca pani poslankyňa Biró. Potom, pán podpredseda vlády, vám umožním, samozrejme, vystúpiť.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. V podstate všetko, čo som chcela povedať, povedal kolega Gál. Ja sa tiež domnievam, že pán minister povedal len to, čo je naozaj populistické, že predtým bol problém s tým, že malí podnikatelia mali viesť registratúrne záznamy a registratúrne plány, ale táto novela prináša aj takú zmenu, že nebude sa zákon o archívnictve vzťahovať na SIS-ku a Vojenské spravodajstvo.

    Ja sa tiež domnievam, že všetky dokumenty a všetky záznamy, ktoré vznikajú v týchto dvoch subjektoch, sú jednak súčasťou dejín Slovenska a súčasťou jednotného archívneho fondu SR. Súhlasím s tým, že keby boli vyňaté spod tohto zákona, tak by mohlo nastať bezbrehé a nekontrolovateľné skartovanie. To je prvá poznámka. A druhá poznámka je tá, že tiež neviem prijať zmenu, že sa zníži nárok na odbornosť archivárov, lebo tie tzv. humanitné alebo iné vedy nepripravujú ľudí pre archívnictvo. A keď sa pustia nekvalifikovaní ľudia do archívov, dokonca v tom zákone som našla, že nebude ani požiadavka, aby v archívoch bol aspoň jeden vysokoškolsky vzdelaný človek, môže priniesť neblahé a veľmi negatívne následky alebo môže to mať veľmi negatívne následky.

    Takže, pán minister, je to naozaj pekné, že podnikatelia nebudú musieť viesť registratúrne plány, záznamy, denníky, súhlasím s tým, ale tieto tri veci sú neprijateľné.

  • Ďakujem. Pán poslanec, chcete reagovať na faktickú? Nie. Pani poslankyňa, mám tomu rozumieť tak, že prepúšťate svoje vystúpenie? Pán podpredseda vlády, chcete? Chceli ste reagovať.

  • Reakcia podpredsedu vlády.

  • Dobre.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Bauer.

  • Vážený pán predseda, vážení páni ministri, milí kolegovia, kolegyne, tiež chcem vystúpiť podobne ako moji predrečníci len k tejto navrhovanej zmene v bode 3, ktorá sa týka zmiernenia požiadaviek na kvalifikáciu odborne spôsobilých s vysokoškolským vzdelaním osôb v archívoch. A chcel by som ešte doplniť ďalšie argumenty, ktoré tu neboli uvedené, a preto dovoľte mi taký krátky, kratučký exkurz do minulosti.

    V roku 1950 sa na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave otvorilo štúdium v odbore archívnictvo a pomocné vedy historické. Zriadenie tohto štúdia bolo reakciou na potrebu obsadiť miesta v archívoch na Slovensku erudovanými a špecializovanými odborníkmi archivármi, ktorí by dokázali zabezpečiť plnenie hlavných úloh v odbore archívnictva, chrániť, spracúvať a sprístupňovať archívne súbory a dokumenty uložené v archívoch. Týmto úlohám sa prispôsobil aj študijný program odboru.

    V súčasnosti sa absolventi odboru počas svojho štúdia detailne oboznamujú s problematikou archívnictva v teoretickej i aplikovanej rovine, významom pomocných vied historických, súbor vedeckých disciplín umožňujúcich analýzu, interpretáciu archívnych prameňov a dejinami správy. Porozumenie informácií v prameňoch by bolo nemožné bez znalosti jazyka prameňov – latinčiny, nemčiny a maďarčiny, a tak v spisovnej, ako aj v ich stredovekej podobe. Študenti sa oboznamujú aj so starou slovenčinou a češtinou. Počas štúdia absolvujú študenti odboru aj kurzy z národných a svetových dejín a špeciálne kurzy zamerané na ochranu dokumentov, využívanie informatiky v archívnictve, správu archívov a registratúr a archívny manažment. Absolventi archívneho štúdia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského prispeli k rozvoju slovenského archívnictva a sú aj zárukou ďalšieho jeho napredovania.

    Zriadenie vysokoškolského štúdia archívnictva v roku 1950 bolo výsledkom dlhodobého úsilia o oživenie a skvalitnenie práce v archívoch. V roku 1919 vznikla v Prahe Štátna archívna škola, ktorá sa usilovala pripraviť odborníkov pre prácu v archívoch. Trojročnú školu absolvovali popri svojom štúdiu univerzitní poslucháči histórie, prípadne iných humanitných odborov. Už vtedy bolo zrejmé, že štúdium humanitného zamerania, ktoré nie je špecializované na archívnu problematiku, nemôže saturovať skutočné potreby a požiadavky archívnictva.

    Návrh úpravy textu v tomto bode 3 je teda z tohto pohľadu určitým návratom späť, a to viac ako o polstoročie. V súčasnosti dosahuje odborná výchova archivárov na filozofickej fakulte úroveň a úroveň našich absolventov európske parametre. Obsadzovanie miest archivárov absolventmi špecializovaného archívneho štúdia je bežnou praxou v mnohých európskych krajinách, napr. vo Francúzsku, Poľsku, Maďarsku či v Českej republike. Na katedre archívnictva sa pripravuje aj projekt bakalárskeho štúdia z práva registratúry, ktorý už má aj podporu rektora. V predchádzajúcich rokoch sa počet študentov odboru zvýšil a v súčasnosti zabezpečujú výchovu archivárov na Slovensku dokonca dve vysokoškolské pracoviská, okrem Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave aj Filozofická fakulta Prešovskej univerzity.

    Problémy s obsadzovaním miest v štátnych archívoch teda nie sú z nedostatku záujemcov zo strany absolventov tohto špecializovaného štúdia, ale pravdepodobne aj v nepružnosti, zdĺhavosti konkurzného konania a pravdepodobne aj v motivácii, v odmeňovaní v týchto funkciách.

    Preto zdôvodňovanie týchto navrhovaných zmien nie je dostatočne obhájiteľným argumentom a už teda v tomto prvom čítaní dávam takisto predkladateľovi na zváženie, či naozaj toto zmiernenie podmienok na požiadavky na kvalifikáciu týchto vysokoškolsky vzdelaných osôb nespôsobí zníženie kvality a naozaj nebude krokom späť v histórii archívnictva na Slovensku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky nie sú na vystúpenie pána poslanca. Uzatváram rozpravu. Pýtam sa navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, uvedené diskusné príspevky boli pre mňa naozaj pocitom, že sú iba preto, aby bolo niečo povedané, keď už nie je čo povedať.

  • Reakcia z pléna.

  • Predovšetkým preto – vystúpenie prvé, mladého kolegu, pán poslanec, vy máte pocit, že dnes môžu archivári prísť do Slovenskej informačnej služby a kontrolovať priebeh, archiváciu a ukladanie dokumentov? Tak potom ako voláme ustanovenie, ktoré nie je možné uplatňovať? Máte právnickú fakultu. Voláme ho absolútne ustanovenie.

  • Reakcia poslanca.

  • Pán poslanec, skúsme používať štandardné formy komunikácie.

  • Pán poslanec, ak ste porozumeli tej situácii, Slovenská informačná služba, Vojenské obranné spravodajstvo sa riadia úplne iným princípom pri uchovávaní svojich dokumentov, pretože sú viazané inými dohodami a dokumentmi a zákonmi, ktoré ich viažu. Tak skúste si najprv problematiku naštudovať a potom vystupovať, pretože to nie príliš zvyšuje váš kredit, vystúpenie, ktoré sa nezakladá na základe objektívnych faktov. To je prvý moment.

    A druhý moment – otázka vzdelania. Ak ste si dali aspoň tú námahu, lebo tú si napríklad pán poslanec Gál dal, že si prečítal dôvodovú správu, dočítali by ste sa – že zo 179 archivárov, ktorými disponujeme, koľko má vzdelanie v tom odbore, ktorý ste tu obhajovali, pani poslankyňa, pán poslanec? Deväť. To je obrovské percento!

    Čiže, a ešte teda keď sme sa bavili o teplých miestach, o ktorých hovoril pán poslanec Gál, viete, platy v archívoch sú naozaj mimoriadne nízke, z pohľadu ministerstva vnútra sú najnižšie v rezorte. A to miesto je všetko, len nie zaujímavé. Práca archivárov je predovšetkým o entuziazme a chuti pracovať s historickými dokumentmi, určite by sa nedala vážiť na to, akú majú za to odmenu.

    To znamená, ak ste mali záujem výrazne prispieť k zvyšovaniu kvality, mali ste na to osem rokov, my sa snažíme dnes, aby sme mohli udržať obmenu, klasickú a praktickú obmenu všetkých pracovníkov, ktorí sú tam, pretože mnoho miest je neobsadených práve z dôvodu nezáujmu. My môžeme pracovať na tom, že sa snažíme zlepšiť platové podmienky, to je jedna z ciest. Druhá z ciest je rozširovať možnosť, aby sme umožnili viacerým uchádzačom, ktorí študovali humanitné vedy, ktoré sú do určitej miery zaujímavé...

  • Reakcia z pléna.

  • Chcete mi, pán poslanec, niečo povedať, ale nestíham rozprávať aj počúvať v rámci klasického kultúrneho prejavu.

    Čiže čo je dôležité, je to, aby sme umožnili vlastne obnovu aj personálu, aby sa noví ľudia mohli učiť pod vedením tých archivárov, ktorí sú skúsení, ktorí vlastne vybudovali slovenské archívnictvo. Čiže, samozrejme, je snaha ministerstva o to, aby to nebola iba záujmová činnosť pre tých, ktorí sú zamestnaní, pretože ten plat je naozaj mimoriadne nízky, ale aby sme im za ich kvalitnú prácu aj dokázali dostatočne zaplatiť.

    To znamená, ten argument by platil vtedy, pán poslanec Bauer, vtedy, keby my sme zakazovali prijímať absolventov študijného odboru archívnictvo. Vtedy by som bral vašu pripomienku ako aktuálnu. Ale keďže my iba rozširujeme okruh o ľudí, ktorí majú príbuzné vzdelanie, a predovšetkým prax je tá, iste vieme, prax je tá, ktorá v podstate vás vovedie do tej problematiky, tak chceme umožniť širšiemu okruhu záujemcov o prácu v archívoch, pretože dnes naozaj v rebríčku „top“ horúcich miest a veľkého počtu ľudí sa práve do archívov, ktoré spravuje ministerstvo vnútra, nehlási. Čiže je to naozaj jedno účelové ustanovenie, ktoré smeruje iba k tomu, aby sme mali možnosť vôbec nejakých záujemcov na tieto miesta nájsť, aby sme ich mohli naučiť tej práci, ktoré dnes už tí zaslúžili pracovníci archívov sú.

    Čiže práve to číslo 179 archivárov kontra 9 z nich má iba vzdelanie, o ktorom sa tu dnes bavíme, tak potom prax ukázala, že to nie je dostatočne možné, aj keď tu vymenujete zásluhy študijného odboru, koľko len chcete. Naozaj rád by som sa pozrel, keď si zoberiete zo všetkých absolventov týchto dvoch študijných odborov, koľkí z nich pracujú v archívnictve.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale vás poprosím, pán poslanec. A kto tam sedí iný? Veď tam všetko sedia archivári, veď tie miesta vznikali zlučovaním archívov. Máte vôbec predstavu, o čom hovoríte, alebo len ste chceli tak proste povedať, aby vás bolo počuť? To je neuveriteľné!

  • Pán podpredseda vlády, prosím vás, k rozprave. Ďakujem pekne, pán spravodajca.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, rozprava je uzatvorená, nemôžete reagovať na vyjadrenie podpredsedu vlády k rozprave.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, ja iba na upokojenie chcem skonštatovať, že vystúpili dvaja kolegovia, ktorí nedali žiaden návrh, tak preto potom, ak dôjde k hlasovaniu, budeme hlasovať o tom, že súhlasíme so zaradením do druhého čítania a zároveň, že prerokujú tento návrh zákona ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre verejnú správu a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. A zároveň výbor pre verejnú správu bude gestorský. To znamená, že, tak ako som pôvodne uviedol, to je moje záverečné slovo. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi Slovenskou republikou (tlač 134).

    Spoločná správa výborov – tlač 134a.

    Návrh vlády odôvodní podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky pán Robert Kaliňák. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Verím, že toto je pokojnejšia téma, i keď na druhej strane treba povedať, že omnoho závažnejšia.

    Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi bol prijatý dňa 16. mája 2005 vo Varšave a je otvorený na podpis členským štátom Rady Európy a nečlenským štátom, ktoré sa zúčastňovali na jeho vypracovaní. Dohovor nadväzuje na viaceré medzinárodné zmluvy.

    Jeho cieľom je predovšetkým zvýšiť ochranu poskytovanú Dohovorom Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu a rozvinúť v ňom dosiahnuté a obsiahnuté štandardy. Dohovor má regionálny charakter a zameriava sa predovšetkým na ochranu práv obetí obchodovania. Taktiež sa zameriava na predchádzanie obchodovania s ľuďmi, ako aj na trestný postih páchateľov.

    Dohovor sa uplatňuje na všetky formy obchodovania s ľuďmi, či už národné, alebo medzinárodné, spojené alebo nespojené s organizovaným zločinom. Uplatňuje sa na kohokoľvek, kto je obeťou obchodovania, či už sú to ženy, muži, alebo deti, a na akúkoľvek formu vykorisťovania, či už sexuálne vykorisťovanie, nútená práca, alebo služby a podobne.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, po zohľadnení významu dohovoru v oblasti medzinárodných vzťahov, ako aj s konštatovaním, že predložený dohovor je v súlade so zahraničnopolitickou orientáciou Slovenskej republiky a jej právnym poriadkom, so všeobecnými normami a zásadami medzinárodného práva, ako aj so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi jej z iných medzinárodných dokumentov, odporúčam Národnej rade vysloviť s dohovorom súhlas.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Prosím teraz určeného spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Vladimíra Palka, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, páni ministri, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi Slovenskou republikou podáva túto správu výborov Národnej rady.

    Predseda Národnej rady pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uzavretím dohovoru na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Oba výbory Národnej rady uvedený materiál prerokovali a odporučili Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uzavretím Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi Slovenskou republikou.

    Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady schválil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je prílohou tejto správy.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa ústne hlásil do rozpravy k tomuto bodu programu? Páni poslankyňa Damborská ako jediná. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne a milí kolegovia, v súvislosti s Dohovorom Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi by som rada nadviazala na niektoré aktivity komunálnych poslancov, ktorí sa usilovali i na základe podnetov od občanov i ochrancov zákona mestských policajtov i príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky zabezpečiť na uliciach hlavného mesta Slovenskej republiky dôstojné podmienky pre život občanov i v tých uliciach, ktoré sa večer stavajú priestorom pre sociálnopatologické aktivity, je to obchodovanie so ženami, čiže prostitúciu.

    Nechceme predsa za normálne považovať predaj osôb ženského pohlavia na ulici. Občania sa pokúšali tieto nedôstojné javy, nehodné najmä detských očí, eliminovať aj rôznymi petíciami. Narazili však na to, že ochrancovia verejného poriadku nemajú primeranú legislatívnu oporu v zákone, aby uvoľnili večerné ulice bežným slušným občanom, ktorí nechcú byť svedkami obchodovania so ženami. Vieme, že v zahraničí sa o týchto javoch otvorene hovorí, diskutuje, u nás však občania dotknutých miest, ulíc a štvrtí večer radšej nevychádzajú von, čím sa im vlastne ich mesto, ulica odcudzuje.

    Vrátime večerné mestá, najmä ulice hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, bežnému slušnému občanovi? Vzíde konečne za tohto volebného obdobia z rezortu vnútra účinná legislatíva nápomocná ochrancom verejného poriadku aj slušným občanom? Podľa mojich konzultácií s komunálnymi politikmi by občania za reguláciu prostitúcie na uliciach boli vďační. Sloboda by mala platiť predsa najmä pre bežného slušného občana a nie pre sociálnu patológiu ľudí predávajúcich seba či svojho vazala v ženskom rode.

    Prihliadnuc k týmto trendom a vôli občanov – našich voličov, prikláňam sa k plnej podpore návrhu na vylovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi Slovenskou republikou. Verím, že naše spoločné legislatívne snahy budú v tomto smere pokračovať i v zmysle zvyšovania bezpečnosti a dôstojnosti života v našich mestách, potláčajúc riziká sociálnopatologických aktivít a hlavne obchodovania s ľuďmi.

    Ďakujem.

  • Vyhladujem rozpravu za skončenú. Pán podpredseda vlády, želáte si ešte doplniť svoje vystúpenie? Pán poslanec Palko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o spolupráci pri predchádzaní cezhraničnej trestnej činnosti a v boji proti organizovanej trestnej činnosti.

    Návrhy vlády ste dostali ako tlač 137 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 137a.

    Prosím podpredsedu vlády pána Kaliňáka, zároveň aj ministra vnútra Slovenskej republiky, aby uviedol vládny návrh.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci.

    Predkladaný návrh zmluvy vytvára medzinárodnoprávny zákaz prehlbovania a upevňovania vzájomnej spolupráce pri prevencii, odhaľovaní a vyšetrovaní trestnej činnosti. Ide o zmluvu, ktorá je schengenského typu, ktorá upravuje podmienky policajnej spolupráce členských štátov Európskej únie.

    Jednotlivé ustanovenia zmluvy obsahujú záväzok zmluvných strán spolupracovať a poskytovať si pomoc pri prevencii, odhaľovaní a v boji proti organizovanej trestnej činnosti, a to predovšetkým vzájomným informovaním sa o údajoch týkajúcich sa osôb páchajúcich organizovanú trestnú činnosť výmenou operatívnych informácií, výmenou expertov a plánovaním spoločných výcvikových kurzov vrátane pomoci pri poskytovaní ochrany svedka.

    Okrem štandardných foriem policajnej spolupráce je v zmluve zahrnutá aj spolupráca formou cezhraničného prenasledovania, cezhraničného sledovania, kontrolovanej dodávky použitia agenta, zriaďovanie spoločných skupín na odhaľovanie trestnej činnosti a spoločnej hliadkovej služby v prihraničných oblastiach. Súčasťou zmluvy je aj vzájomná výmena utajovaných skutočností a ochrana prijatých utajovaných skutočností. Taktiež je súčasťou zmluvnej úpravy aj záväzok zmluvných strán zabezpečiť ochranu osobných údajov.

    Predkladaná zmluva je bilaterálnou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy. Zmluva je podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky je medzinárodnou zmluvou, na ktorej vykonanie nie je potrebný zákon a ktorá má prednosť pred zákonmi. Pred jej ratifikáciou sa vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedená zmluva bola podpísaná dňa 2. októbra 2006 v Bratislave ministrami vnútra.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, po zohľadnení významu zmluvy odporúčam s predloženou zmluvou vysloviť súhlas. Uzatvorenie takejto zmluvy je aj jednou z podmienok nášho vstupu do schengenského priestoru.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Opäť prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Vladimíra Palka, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o spolupráci pri predchádzaní cezhraničnej trestnej činnosti a v boji proti organizovanej trestnej činnosti podáva Národnej rade túto správu výborov Národnej rady.

    Predseda Národnej rady pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Oba výbory Národnej rady uvedený materiál prerokovali a odporučili Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky

    1. vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o spolupráci pri predchádzaní cezhraničnej trestnej činnosti a v boji proti organizovanej trestnej činnosti,

    2. rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto má prednosť pred zákonmi.

    Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady schválil návrh na uznesenie Národnej rady, ktorá je prílohou tejto správy.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Pýtam sa, kto sa hlási ústne? Nikto sa nehlási ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o zákaze biologických zbraní a o doplnení niektorých zákonov (tlač 164).

    Návrh na jeho pridelenie a prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 162.

    Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pán Ivana Valentoviča, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o zákaze biologických zbraní a o doplnení niektorých zákonov sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 1050/2004 zo dňa 10. novembra 2004 k návrhu na ustanovenie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky ako národnej autority Slovenskej republiky pre zákaz biologických zbraní. Európska únia na samite v Bruseli v decembri 2003 prijala Stratégiu proti šíreniu zbraní hromadného ničenia a ich nosičov, ktorou sa vo veľkej šírke venuje krokom smerujúcim k zamedzeniu šírenia predmetných zbraní ako jednej z najnaliehavejších požiadaviek svetovej bezpečnosti. V stratégii Európskej únie je identifikovaná nutnosť posilnenia Dohovoru o zákaze vývoja, výroby a hromadenia zásob bakteriologických, biologických a toxínových zbraní a o ich zničení, ktorý je v Slovenskej republike publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 96/1975. Tento dohovor nemá, na rozdiel od ostatných základných noriem medzinárodného práva týkajúceho sa zbraní hromadného ničenia, verifikačný mechanizmus. Problematika implementácie záväzkov dohovoru sa stala tiež otázkou naplnenia záväznej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1540 z 28. 4. 2004.

    Predkladaný návrh zákona upravuje práva a povinnosti fyzických osôb, fyzických osôb podnikateľov a právnických osôb v oblasti zákazu vývoja, výroby, hromadenia, prechovávania a používania biologických zbraní a ich zničenia pri zistení a zaobchádzaní s vysokorizikovými biologickými agensmi a toxínmi, ktoré môžu byť použité spôsobom porušujúcim Dohovor o zákaze vývoja, výroby a hromadenia zásob bakteriologických, biologických a toxínových zbraní a o ich zničení, ustanovuje výkon štátnej správy a ukladanie sankcií v oblasti nedovoleného zaobchádzania s vysokorizikovými biologickými agensmi a toxínmi a v oblasti zákazu biologických zbraní, ako aj špecifikuje, čo sú vysokorizikové biologické agensy a toxíny.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, obraciam sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Pán minister, ďakujem pekne, nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Jánovi Zvonárovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o zákaze biologických zbraní a o doplnení niektorých zákonov (tlač 164). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nezakladá nárok na pracovné sily a nepredpokladajú sa finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 162 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný poslanecký návrh zákona výbory prerokovali do 15. marca 2007 a gestorský výbor do 16. marca 2007.

    Vážený pán predsedajúci, dajte otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal k tomuto bodu žiadne. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 173).

    Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 169.

    Prosím ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Ľubomíra Jahnátka, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona predkladám na rokovanie Národnej rady z dôvodu potreby transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 94/22/ES z pohľadu dobývania rúd. Predložený návrh si navyše kladie za cieľ odstrániť duálne znenie niektorých ustanovení v zákone č. 44/1988 Zb. a v zákone č. 313/1999 Z. z. a tiež realizovať legislatívnotechnické úpravy, ktoré si vyžiadala doterajšia aplikácia pôvodného banského zákona.

    Na základe tohto návrhu bude umožnené obciam podať návrh na zmenu chráneného ložiskového územia. Návrhom sa štandardizuje výberové konanie na určenie dobývacieho priestoru a práva dobývať. Zvyšuje sa ochrana životného prostredia, pretože pri zušľachťovaní nerastov sa môže použiť len taká technológia, ktorá je v súlade s princípom trvalo udržateľného rozvoja. Návrhom bude tiež umožnené využiť hlavné banské diela a lomy na turistické účely. Ďalej sa návrhom ukladá povinnosť ťažobným podnikateľským subjektom rekultivovať pozemky po ukončení ťažby a zvyšujú sa sadzby za jednotku dobývacieho priestoru z 5 000 na 20 000 korún, čoho dôsledkom bude zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu a následne príjmov do environmentálneho fondu, ako aj príjmov rozpočtu obcí.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Pavlisovi.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 93 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 173). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 15. marca 2007 a v gestorskom výbore do 16. marca 2007.

    Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa hlási ústne? Ústne sa do rozpravy hlásia dvaja poslanci: pán poslanec Miklós László a pani poslankyňa Kramplová. Končím možnosť podania ďalších prihlášok ústne do rozpravy.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Miklós.

  • Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tento zákon je celkom iste potrebný a tie ustanovenia, ktoré obsahuje novela, sú veľmi dôležité a z praktického hľadiska naozaj nevyhnutné. Napriek tomu by som chcel, pán minister, upozorniť na niekoľko vecí, celkom iste tento zákon vyvolá veľký záujem v rôznych kruhoch, aj v mimovládnych kruhoch, takže treba sa na to pripraviť a zrejme sa budeme musieť o tom pobaviť viackrát.

    Teraz, v tomto momente by som upozornil len na dve veci. Prvá vec je skôr legislatívnokompetenčná. Aj v dôvodovej správe, a nakoniec to vyplýva aj z paragrafov, vyplýva, že ide o rozšírenie pôsobnosti banského zákona. V tomto momente nechcem hodnotiť, či sú potrebné, alebo nepotrebné, ale keď sa rozširuje kompetencia v smere stavebných povolení, celkom iste sa niekde tá kompetencia uberá. Preto neviem, budeme musieť veľmi prísne sa pozrieť na to, či to nie je nepriama novela stavebného zákona a zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia, kde je Slovenská inšpekcia životného prostredia v niektorých prípadoch stavebným orgánom. Toto je tá otázka, by som povedal, legislatívnoprávna.

    Druhá je environmentálna. Totižto obsahuje tu v § 23 v bode 12, teda v novelizačnom bode 12 a 13 sa hovorí o „úpravni rúd“, kde je, takéto slovo vlastne neexistuje v zákone o IPKZ. A môže sa to chápať aj ako, teraz poviem po slovensky, drvenie rúd, ale môže sa to chápať aj ako drvenie a ďalšie spracovanie vrátane chemického spracovania a z tohto sa vylučuje IPKZ, teda ako stavebný orgán IPKZ. Preto ja vopred naznačujem, že týchto otázok sa budeme dotýkať, a možnože aj s tebou, pán minister, že by sme to potom prebrali podrobne, lebo musím povedať otvorene, že v takomto citlivom odvetví by som určite nebol rád, a verím, že mnohé z kolegýň a kolegov, aby tá kompetencia integrovanej prevencie a kontroly znečistenia vypadla z takéhoto procesu.

    Toľko, ďakujem pekne.

  • V rozprave bude pokračovať pani poslankyňa Kramplová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne a kolegovia, návrh novely banského zákona, ktorý je tu dnes predkladaný, má za cieľ, aby dokončil implementáciu v oblasti nerastného bohatstva a aby zosúladil banský zákon s ostatnými zákonmi a prispôsobil ho predpisom a požiadavkám praxe.

    Pôvodný banský zákon č. 44/1988 v znení neskorších predpisov predpokladal, že ťažiť nerasty je dobré, spoločensky prospešné a pre štát výhodné. Od roku 1988 však prišlo k dosť závažným spoločenským zmenám a za socializmu bol ťažiarom štát. Dnes sú to domáce či zahraničné súkromné spoločnosti. V polovici minulého storočia sa ešte neuvažovalo o vyčerpanosti zásob nerastov. Vyspelé štáty sveta dnes aplikujú princípy trvalo udržateľného rozvoja. Preto pri akýchkoľvek posudzovaniach ťažieb si kladú tieto otázky: Ako sa správať k neobnoviteľným zdrojom? Je potrebné ťažiť práve teraz bez ohľadu na budúce generácie? Máme k dispozícii bezrizikové technológie? Nenechávame budúcim generáciám krajinu nezvratne poškodenú? Bude Slovenská republika z ťažby profitovať alebo jej zostanú len environmentálne záťaže a riziká pre jej občanov a pre celú krajinu?

    Zjednodušene povedané, len vtedy je ťažba nerastov pre štát výhodná, ak si vieme na tieto otázky, ktoré som položila, odpovedať kladne. Ale súčasne ak vieme, že úhrady za ťažbu ďaleko prevyšujú náklady na odstraňovanie následkov banskej činnosti vrátane kultivácie háld, odkalísk, skládok toxických odpadov, a či vôbec vieme tieto následky v budúcnosti odstrániť.

    Dobre vieme, všetci, ktorí tu sedíme, že Slovenská republika je bohatá na polymetalické rudy. Preto sa tu nachádza aj niekoľko desiatok nálezísk kovových rúd, ale aj uránu a vzácnych nerastov. Svet si začína uvedomovať, že nerastné zdroje nie sú nevyčerpateľné, ich cena rastie a geológovia sa vracajú aj k takým ložiskám, ktoré v predchádzajúcich rokoch pokladali za ekonomicky nevýhodné a pre ich zisky neúmerné.

    V súčasnosti však v snahe dosiahnuť rentabilitu pri ťažbe týchto vzácnych nerastov sa používajú čoraz viac drsnejšie metódy. Tieto umožňujú používať či zneužívať najmä povrchovú ťažbu a meniť kvalitu životného prostredia občanov žijúcich v danej lokalite nie o 180, ale o 360 stupňov. Novela banského zákona reaguje sčasti aj na tieto skutočnosti a na novú situáciu tak, že preberá určité nové prvky, dovolím si povedať, že komisia, ktorá by mala byť vymenovaná práve touto novelou zákona, vidí a dáva priestor aj pre verejný záujem a ľudí, ktorí by mali posudzovať verejný záujem ťažieb, hlavne povrchových ťažieb, ide hlavne o určenie dobývacieho priestoru.

    Na druhej strane chcem však poukázať, že tento parlament schválil Národnú stratégiu trvalo udržateľného rozvoja a táto Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja, ktorá je platná, hovorí o ochrane zdravia ľudí, o zachovaní vysokej kvality zložiek životného prostredia, o minimalizácii využívania neobnoviteľných zdrojov, o zachovaní zdrojov pre budúce generácie, o uprednostňovaní preventívnych opatrení pred odstraňovaním následkov. Dobrý banský zákon musí chrániť záujmy Slovenskej republiky a jej občanov. A nie, aby vytvoril podmienky na drancovanie nerastného bohatstva nášho štátu súkromnými, domácimi alebo zahraničnými spoločnosťami.

    Preto by som bola veľmi rada, milé kolegyne a kolegovia, keby sme aj tejto novele zákona venovali náležitú pozornosť a venovali jej túto pozornosť najmä z toho dôvodu, že viaceré časti novely banského zákona dávajú možnosť, aby sme na jednej strane otvárali nové ložiská, ale na druhej strane, aby tu bol niekto, kto bude rozhodovať o otváraní nových ložísk bez toho, aby bol chránený záujem štátu a občanov Slovenskej republiky.

    Rovnako v tomto návrhu zákona mi chýba riešenie finančného zabezpečenia rekultivácie územia postihnutého ťažbou, pretože aj v situácii, keď sa ťažobná spoločnosť dostane do konkurzu, mali by byť k dispozícii finančné prostriedky na sanáciu poškodeného územia a v dostatočnom množstve. Skúsenosti zo sveta i naše vlastné by nám mali byť poučením. I tu by som rada zdôraznila, že v dôvodovej správe sa píše, že v bode 25 a 26 novelizácie sú tieto veci riešené. Musím však zdôrazniť, že nie sú riešené v novele.

    Do pozornosti vám dávam schválenú aktualizáciu surovinovej politiky Slovenskej republiky, kde sa v hlavných cieľoch vláda zaviazala pripraviť predpis, podľa ktorého je ťažiar počas ťažby povinný vytvárať si fond na zabezpečenie a likvidáciu banských diel a na rekultiváciu následkov banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom. Tento termín bol do 30. 6. 2005. Zákon ho neobsahuje a nie je ani doteraz pripravený predpis. Ja by som len dala do pozornosti informáciu napríklad z Kanady, keď sanácia prostredia v okolí „opustenej“ bane v Kam Kotii stála doteraz daňových poplatníkov 41 mil. amerických dolárov a ešte tento stav nie je vyriešený. To je práve tá otázka, aby sme si to doriešili a aby finančne spoločnosti, ktoré budú ťažiť nerasty, takýto fond vytvárali.

    Dôležitá, a myslím si, že aj pre ochranu životného prostredia, je novela § 30, kde boli vsunuté dva nové odseky a bol to odsek 5 a 6. Trošku sa sústredím na tieto dva odseky, pretože výrazným spôsobom zasahujú alebo hovoria o povrchovej ťažbe, o používaní kyanidu sodného na lúhovanie rozomletej horniny.

    Dobre viete, že v minulosti sa preferovala v banskom priemysle podzemná ťažba. Dnes s tým, že podzemná ťažba je finančne náročná a ložiská sú veľmi slabé hlavne pri drahých nerastoch, spoločnosti sa uchyľujú k povrchovým ťažbám. Súvisí to aj so súčasnou určitou kauzou, ktorá je okolo Kremnice, ktorú mnohí z vás veľmi dobre poznajú. Spomeniem ju z toho dôvodu, že v prípade, že by takáto novela § 30 ods. 5 a 6 bola prijatá, nič by nezabránilo tomu, aby ťažba v Kremnici bola otvorená, povrchová ťažba, aby prostredie bolo devastované a aby ťažiarenské spoločnosti pokračovali v povrchových ťažbách týchto nerastných surovín, vzácnych nerastných surovín aj v iných ložiskách, ako napríklad v Hodruši, v Pezinku, v okolí, teraz mi nenapadne, ale ďalšie tie ložiská, ktoré je možné otvárať. V Kremnici sa uvažuje v projekte, že denne pri lúhovaní budú použité 3 tony kyanidu sodného. Denne sa tu premelie 5-tisíc ton zeminy a kráter, ktorý sa tam vytvorí na základe tejto povrchovej ťažby, bude mať hĺbku 250 metrov. Skládka odpadu by mala byť dvakrát väčšia, ako je skládka červeného odpadu v Žiari nad Hronom, iste ho každý poznáte. A efekt pre Slovenskú republiku? Po prepočítaní to vychádza tak, že Slovenská republika z tejto povrchovej ťažby, z povrchovej ťažby zlata, by mala dostať asi 50 mil. ročne. Ťažiari zisk asi 10 mld.

    Prečo to hovorím? Hovorím to preto, že je nutné, aby v novele banského zákona bol § 30 vydefinovaný tak, aby bolo možné zabrániť aj na základe stanovísk iných inštitúcií ako ministerstva životného prostredia to, aby sa takéto povrchové ložiská neotvárali.

    Uvediem vám príklad, v akom je stave momentálne Kremnica, pretože úzko súvisí s touto novelou. Sedem štátnych inštitúcií dalo negatívne stanovisko k tomuto projektu. Všetky okolité obce, zastupiteľstvo vyššieho územného celku, rovnako ako Kremnica dali negatívne stanovisko, rovnako negatívne stanovisko dalo ministerstvo hospodárstva. Napriek tomu sekcia geológie na ministerstve životného prostredia podporila tento projekt na otvorenie povrchovej ťažby zlata v Kremnici. Verím však, že pri schvaľovaní alebo pri predkladaní návrhov v rámci druhého čítania prijmeme taký návrh, aby skutočne táto novela banského zákona uchránila životné prostredie, uchránila občanov tohto štátu a uchránila bohatstvo, ktoré sa na tomto krásnom kúsku zeme nachádza.

    Verím, že najmä znenie § 30 ods. 5 a 6 budú naformulované tak, aby sa zabránilo drancovaniu krajiny v rozpore s Národnou stratégiou trvalo udržateľného rozvoja a Obnovenou stratégiou trvalo udržateľného rozvoja Európskej únie prijatou Európskou radou 15. a 16. júna 2006 č. 10/917 06. No najmä, aby sme uchránili záujmy Slovenskej republiky. Projekty, ktoré má vypracované ministerstvo hospodárstva v súvislosti s banskou cestou, v súvislosti s cestovným ruchom, sú tie projekty, ktoré môžu naštartovať a zvýšiť zamestnanosť, ktoré môžu uchrániť životné prostredie a ktoré môžu zachovať suroviny, ktoré sa u nás nachádzajú, aj pre budúce generácie.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa bola posledná v rozprave, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, želáte si vystúpiť po rozprave? Nech sa páči, máte slovo. Po rozprave. Rozprava je uzatvorená.

  • Ďakujem pekne za príležitosť. Nemám síce pripravené odborné stanoviská k týmto poznámkam, ale možno len usmerním tú budúcu diskusiu k tomuto zákonu.

    Čo sa týka pripomienky pána poslanca Miklósa, samozrejme, my nechceme nabúrať stavebný zákon. Ten zákon presne definuje podmienky, za akých sa robí geologický prieskum, ako sa vyhodnocuje geologický prieskum, ako sa stanovuje postup pri vytýčení dobývacieho priestoru. Pokiaľ ide o výstavbu nejakých objektov, ktoré sú súčasťou každého takéhoto podnikateľského podniku, jednoducho tam sú iné zákony, nie stavebný zákon. Čiže nemyslím si, že by malo dôjsť k narušeniu. Ale, samozrejme, pokiaľ budú konkrétne pripomienky ku konkrétnym paragrafom, sme pripravení na toto reagovať.

    Čo sa týka pripomienky pani poslankyne Kramplovej, ja som si absolútne vedomý, čo baníctvo a hlavne povrchové baníctvo prináša pre vzhľad krajiny. Na druhej strane neviem, či môžeme už hovoriť o baníckom priemysle ako o priemysle, ktorý skončil. Vláda má pripravený určitý útlmový program pre niektoré typy baní, lebo tento banský zákon nehovorí len o jednom type baní, ale zovšeobecňuje podmienky pre uhoľné bane, rudné bane a ostatné bane, ako je, ja neviem, dolomit, vápenec, mastenec, íly. A tu chcem povedať, vo vedeckých kruhoch sa hovorí, že 21. storočie bude storočím nanotechnológie a v oblasti nanokompozitov má Slovensko vynikajúcu príležitosť vzhľadom na to, že má niekoľko dobrých ložísk ílov a hornín, ktoré sa dajú použiť práve v oblasti nanokompozitov pre potrebné nanotechnológie. Čiže ja by som neuzatváral celkom proces baníctva na Slovensku, skôr vidím novú dimenziu tohto baníctva. A keď chceme hovoriť o novej dimenzii baníctva, musíme mať na to pripravený aj určitý legislatívny krok, ktorý nám objasní a povie nám presný postup, aby sme boli aj v súlade s Európskou úniou.

    Samozrejme, pani poslankyňa, sme pripravení reagovať na všetky vaše podnety a my tvrdíme pri všetkých zákonoch, pokiaľ sme niečo prehliadli, nedomysleli, sme pripravení na nápravu a, samozrejme, na odbornú diskusiu k jednotlivým zneniam.

    Musím trošku zareagovať na ten kyanid, ja by som bol rád, keby pri posudzovaní tohto zákona sa oddelili dve veci od seba. To je otázka používania kyanidu na území Slovenskej republiky a otázka dobývacích práv alebo procesu na určenie dobývacích práv pre budúcich užívateľov. Toto sú dve základné veci, ktoré si treba rozlíšiť. Bohužiaľ, v spoločnosti práve s príkladom Kremnice došlo k určitému zmiešaniu týchto dvoch problémov, ale ja si myslím, že zákon ich jasne oddeľuje. Práve my si myslíme, že za ekológiu oblasti alebo za ten výzor tej krajiny, a keď hovorím aj konkrétne o Kremnici, by mala byť vo veľkom stupni zodpovedná tá regionálna samospráva. Preto sú aj v tej komisii, ktorá pri prejdení všetkých tých potrebných krokov dostane celý ten proces znovuotvorenia nejakého dobývacieho priestoru až do štádia, keď rozhoduje nejaká komisia. My tam práve posilňujeme miestnu samosprávu a obvodný životný úrad, ktoré musia veľmi jasne povedať, či majú ambíciu takýto priestor dobývací mať vo svojom regióne, alebo nie. Ak si myslíte, že ešte to treba viac uchrániť, sme pripravení na túto diskusiu.

    Ale čo sa týka technológie používania kyanidových solí, ja si myslím, že nie je dobré, keď používame príklad Českej republiky, lebo Česká republika práve bola vyzvaná, že musí odstrániť práve tento zákaz používania kyanidu pri dobývaní hlavne strieborných a zlatých žíl. My v zákone jasne hovoríme, kyanid nie je možné používať pri geologickom prieskume, pri vyhodnocovaní, pri dobývaní, pri zušľachťovaní, pri prepracovaní, podobne na to reagoval, dával tento námet aj pán poslanec Miklós, my hovoríme, len pri finálnom spracovaní. Kyanid ako chemická látka je bežne používaná v chemickom priemysle. Chemici nemajú z toho taký panický strach ako nechemici, nechcem sa zdržiavať s týmto kyanidom, chcem len povedať, že vo svete sa vyrába asi 1 600-tisíc ton kyanidu, z toho sa asi 13 % používa práve v baníctve a až 93 % tohto kyanidu sa práve používa v tých severských krajinách a v Kanade, kde je dostatok práve týchto strieborných a zlatých žíl.

    Chcem dať len do pozornosti a bol by som rád, keby sme aj s tou informáciou potom pracovali, pokiaľ budeme hovoriť, či zakázať, alebo nezakázať kyanid. Kyanid bol upresnený alebo je v zozname smernice Európskej únie č. 96/61/IC ako tzv. BAT technológia, to znamená Best available technology, ako najbezpečnejšia technológia v tomto smere.

    Čiže verte, ministerstvo hospodárstva nemá žiadnu ambíciu, aby sme doniesli niečo závadné na územie Slovenskej republiky, ale nebráňme pokroku, lebo veda niekedy hovorí aj to, čo sa niektorým nedobre počúva.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 10/2004 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon), tlač 163.

    Návrh na pridelenie výborom – rozhodnutie č. 161.

    Opäť prosím pána ministra Jahnátka, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, veľmi pekne ďakujem za slovo.

    Panie poslankyne, páni poslanci, návrhom zákona Slovenská republika zabezpečí vykonávanie článkov nariadenia Rady č. 2368/2002 z 20. decembra 2002, ktorým sa vykonáva certifikačná schéma Kimberleyského procesu pre medzinárodný obchod s neopracovanými diamantmi v platnom znení a ktoré má zabrániť, aby sporné diamanty, ktorých pôvod nie je známy a ktoré môžu byť dôvodom konfliktov, negatívne ovplyvňovali obchod so zákonnými diamantmi a neovplyvňovali hospodárenie v mnohých štátoch, ktoré produkujú, spracovávajú a využívajú diamanty.

    Predložený návrh si kladie za cieľ rozšíriť pôsobnosť pôvodného zákona o puncovníctve a skúšaní drahých kovov o oblasť drahých kameňov. Návrhom sa zabezpečuje odborná časť výkonu štátnej správy vo veci zastavenia prúdenia sporných diamantov, upravuje sa pôsobnosť orgánov štátnej správy vo veci neopracovaných diamantov, ako aj prepojenie ich využitia pri výrobe výrobkov z drahých kovov a kameňov a nadväzne na to sa ustanovuje pôsobnosť – pôsobnosť Puncového úradu Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, pričom puncový úrad sa schválením zákona stane expertíznym pracoviskom pre spoluprácu s colnými orgánmi pre oblasť Kimberleyského procesu.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás touto cestou požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Glendovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 93 z 23. januára 2007 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 10/2004 o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon), tlač 163. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitostí určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mi ako spravodajcovi vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 2. januára 2007 č. 161 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 15. marca 2007 a v gestorskom výbore do 16. marca 2007.

    Ďakujem. Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky som nedostal žiadne. Pýtam sa vás, kto sa ústne hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási. Uzatváram rozpravu a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 179).

    Návrh na jeho pridelenie máte pod č. 187.

    Prosím ministra hospodárstva pána Ľubomíra Jahnátka, aby tento vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona predkladám na rokovanie Národnej rady na základe Rámcového plánu legislatívnych úloh vlády na IV. volebné obdobie. Návrh predkladám s cieľom urýchliť a zjednodušiť legislatívny proces pri harmonizácii právnych predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa s právom Európskej únie.

    Navrhovaný zákon je koncipovaný ako všeobecný, rámcový, podstatne jednoduchší ako predchádzajúci, pričom riešenie konkrétností sa navrhuje realizovať nariadeniami vlády, cez ktoré sa do sústavy slovenských právnych predpisov budú transponovať jednotlivé smernice Európskej únie vo forme aproximačných nariadení vlády. Takto postavená koncepcia nového návrhu zákona je výhodnejšia najmä z dôvodu, že smernice Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa podliehajú častým zmenám, z hľadiska zistenia nových prístupov k ešte dôkladnejšej ochrane práv spotrebiteľa vo vzťahu k bezpečnosti výrobkov a služieb. V budúcnosti by pri zmenách smerníc malo dôjsť len k novele aproximačných nariadení vlády a nie vstupu do zákona, ako sa dnes deje i niekoľkokrát ročne.

    Keďže doteraz dosiahnutá úroveň práv spotrebiteľov je v návrhu zákona zachovaná a právne vzťahy medzi spotrebiteľmi, výrobcami, distribútormi a predávajúcimi sú vzájomne vyvážené a zároveň sa zjednoduší legislatívny proces schvaľovania právnych noriem spotrebiteľského práva, žiadam vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, o schválenie tohto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Farkasovi.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 93 z 23. januára 2007 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 179).

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu, dôvod novej právnej úpravy a o tom, že návrh nebude mať dosah na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Nebude mať ekonomický vplyv ani vplyv na zamestnanosť a životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 15. januára 2007 č. 185 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 15. marca 2007 a v gestorskom výbore do 16. marca 2007.

    Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy.

    Ďakujem pekne.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Oznamujem snemovni, že sa písomne nikto neprihlásil. Ústne sa hlási ako prvý pán poslanec Farkas a ako druhý pán poslanec Slafkovský, ako tretí pán poslanec Zsolt Simon. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pán Farkas ako prvý.

  • Ďakujem pekne. Vážení prítomní, spotrebiteľské zmluvy sú najčastejšie používané zmluvy, prostredníctvom ktorých veľké spoločnosti poskytujú svoj tovar alebo služby tisícom spotrebiteľov. Na Slovensku ich používa viac dodávateľov v sieťových odvetviach, ba aj niektoré monopoly. Spotrebiteľským zmluvám sa venuje veľká pozornosť v Európskej únii. Na Slovensku sa dosiahol aký-taký súlad so Smernicou o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zásluhou § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa. Spotrebiteľské zmluvy spolu so zákonom o ochrane spotrebiteľa upravuje Občiansky zákonník, ale tak, že podľa neho spotrebiteľskými zmluvami je iba niekoľko zmluvných typov.

    Predložený návrh zákona o ochrane spotrebiteľa ruší platnú úpravu spotrebiteľských zmlúv. Vypúšťa § 33a platného zákona o ochrane spotrebiteľa bez náhrady. Ak sa predložený návrh zákona stane zákonom, spotrebiteľské zmluvy na Slovensku až na výnimky prestanú existovať. Spotrebiteľskou zmluvou nebude zmluva o dodávke plynu do domácností ani zmluva o dodávke elektriny do domácnosti. Spotrebiteľskou zmluvou prestane byť zmluva o pripojení, ktorú so spotrebiteľmi uzavierajú komunikačné spoločnosti. Rad ďalších spotrebiteľských zmlúv stratí povahu spotrebiteľských zmlúv, lebo zákon im to dovolí. Ide o očividný prípad hrubého porušenia práva Európskej únie. Holandsko, Španielsko a Taliansko znášali zodpovednosť za nedostatočnú transpozíciu smernice. Absolútne predvídateľné je, že po schválení predloženého návrhu zákona bude znášať zodpovednosť aj Slovensko.

    Orgánom štátu s právomocou chrániť spotrebiteľov je predovšetkým Slovenská obchodná inšpekcia. Platný zákon o ochrane spotrebiteľa určuje Slovenskej obchodnej inšpekcii povinnosť zverejňovať na internetovej stránke svoje rozhodnutia aj rozhodnutia súdov o tých rozhodnutiach SOI, ktoré boli pred súdmi napadnuté. Namiesto toho, aby gestorské ministerstvo ochrany spotrebiteľa, teda Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, hľadalo spôsob a prostriedky na zvýšenie efektívnosti práce Slovenskej obchodnej inšpekcie, predloženým návrhom zákona sa verejnosť zbavuje možnosti dozvedieť sa, ako SOI chránila práva spotrebiteľov. Povinné zverejňovanie právoplatných rozhodnutí SOI sa totiž podľa návrhu zákona končí, nový zákon s ním nepočíta.

    Skutočnú ochranu spotrebiteľa najlepšie môže zabezpečiť združenie spotrebiteľov alebo môžu zabezpečiť združenia spotrebiteľov, občianske zoskupenia založené a pôsobiace za účelom presadzovania záujmov spotrebiteľov. Navrhnutá úprava umožňuje angažovať sa v ochrane spotrebiteľov iba tým združeniam, ktoré Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky zapíše do zoznamu oprávnených osôb. Podľa § 21 ods. 2 návrhu zákona žiadosť o zaradenie do zoznamu oprávnených osôb predkladá združenie ministerstvu, ktoré medzi podmienkami, podľa ktorých rozhodne o zaradení do zoznamu, posúdi aktívne pôsobenie v oblasti spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov. Je to § 21 ods. 2 písm. b).

    Absurdnosť návrhu zákona v tomto prípade odhaľuje zámer vlády zmariť ochranu spotrebiteľa prostredníctvom občianskych združení. Bude vecou neobmedzeného rozhodnutia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, komu dovolí chrániť spotrebiteľov. Hoci v tomto prípade ide o realizáciu základného ľudského práva, ktorá podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky musí podliehať preskúmaniu súdom, v rozpore s ústavou návrh zákona nepočíta s tým, že rozhodnutie ministerstva hospodárstva, ktorým odmietne zaradenie do zoznamu združení oprávnených chrániť spotrebiteľov, bude podliehať súdnemu preskúmavaniu.

    Predložený návrh zákona má rad ďalších nedostatkov, ktoré v úhrne znamenajú iba toľko, že ide o návrh zákona so zvrátenou koncepciou. Namiesto ochrany spotrebiteľov sa pomocou tohto návrhu zákona pripravuje likvidácia ochrany spotrebiteľov. Spotrebiteľom je totiž každý. Likvidačný návrh zákona smeruje k zhoršeniu právneho postavenia každého občana Slovenskej republiky aj cudzincov, ktorí budú na Slovensku nakupovať.

    Dovoľte, aby som uviedol jeden konkrétny príklad. Platný zákon č. 39/1997 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, prerokovaný návrh zákona v druhom čítaní, ktorým sa mení zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách a napokon tento návrh zákona o ochrane spotrebiteľa majú cieľ chrániť spotrebiteľov pri konzumácii potravín a zároveň stanovujú sankcie pre obchodné spoločnosti, ktoré ponúkajú pokazené potraviny. Problém je v tom, že každý z uvedených zákonov uvádza na konkrétne previnenie inú sadzbu sankcie. Ktorá sadzba bude potom prioritná pre konkrétneho kontrolóra? – pýtam sa.

    Preto v zmysle § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona bol vrátený navrhovateľovi na dopracovanie.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Slafkovský. Pripraví sa pán poslanec Simon Zsolt.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi pár slovami sa pozastaviť nad týmto návrhom zákona, ktorý oficiálne o sebe hovorí, že nezasahuje a nebude mať dosahy na mestá a obce a na samosprávy, pritom nepriamo tu zadáva samosprávam pomerne veľa úloh, s ktorými sa budú musieť samosprávy vysporiadať. Je pravda, že samosprávy dneska sú miestom, ktoré zabezpečuje pomerne veľa povinností pre občanov, a od kvality a funkčnosti samosprávy závisí často spokojnosť obyvateľov danej obce, daného mesta, danej štvrte.

    Tento zákon prenáša na mestá a obce povinnosti alebo množstvo povinností v oblasti správy trhov. V súvislosti s týmto zákonom je v našom rokovacom programe na tejto schôdzi aj novela zákona o poplatkoch, o správe daní a poplatkov, kde sa takisto odvoláva zákonodarca na mestá a obce a mestám a obciam dáva dokonca za povinnosť alebo navrhuje za povinnosť evidovať priebežne počet trhovníkov aj počet trhovníkov, ktorí majú alebo nemajú registračnú pokladňu. A zase je napísané pri tom zákone, že zákon nemá žiadny dosah na samosprávy.

    Nie je to pravda. Ako náhle dáme niekomu povinnosť vykonávať nejakú kontrolu a v prvom stupni obec je orgánom dohľadu nad výkonom obchodného práva na trhu, sú tieto obce nútené zamestnať ľudí, platiť tých ľudí a siahnuť do svojho rozpočtu, aby zabezpečili to, čo je v súlade so zákonom. To sú veci, z ktorých sa obce nemôžu vyvliecť a povedať, že ja starosta to robiť nebudem, nemám na strechu na škôlke, nemáme na protipovodňové opatrenie, cesta je rozbitá, tak nebudeme strážiť, čo sa deje na trhu, pretože sa o tom hovorí v zákone. Tá strecha na škôlke, tá cesta alebo cintorín, to sú originálne kompetencie samosprávy a obec sa s týmito originálnymi kompetenciami môže alebo nemusí zaoberať. Na druhej strane, ak má v zákone povedané, že sa niečím zaoberať musí, tak vtedy sa s tým aj naozaj zaoberať musí a berie na seba zodpovednosť za to, že to bude aj dohliadať.

    Preto sa chcem obrátiť na predkladateľov zákona, aby v súvislosti s týmto predloženým textom sa nad ním ešte troška hlbšie zamysleli a premysleli v spolupráci so samosprávami a s ich združeniami, s Úniou miest, so Združením miest a obcí Slovenska, ako si to v praxi teda ministerstvo hospodárstva predstavuje, že za kvalitu predávaných výrobkov na trhu bude zodpovedná samospráva. To je vec, ktorá si myslím, že je ďaleko nad rámec schopností dnešných samospráv, čo by mohli ony reálne realizovať. To sú veci veľmi zložité, kde orgány Slovenskej obchodnej inšpekcie často majú bolenia hlavy z toho, akú pokutu vyrubili, po tom, ako sa kto k tomu odvolal a akým spôsobom sa občan dovolal nejakej nápravy. Takže toto sú veci, s ktorými je potrebné sa zaoberať a nie je to možné nechať len tak na samosprávach ako takých.

    Ďalšou vecou sú občianske združenia, ktoré sa majú v prvom stupni starať o kvalitu výrobkov a kvalitu poskytovaných služieb. Môj predrečník už o tom hovoril, tak ja sa tým nebudem veľmi zaoberať, ale plne s ním súhlasím, že združenia, ktoré si zaregistruje ministerstvo hospodárstva a ktoré mu budú vyhovovať, tie budú dávať len dobré správy a združenia, o ktorých nebude presvedčené, že sú konformnými združeniami k súčasnej moci, tak tieto združenia nedostanú oprávnenie na vykonávanie činnosti.

    Tento istý zákon, si myslím, má ešte jednu oblasť, ktorej by sa mal venovať a v praxi, pokiaľ ste sa niekedy s tým už stretli, a určite ste sa stretli, sú praktiky monopolných alebo takmer monopolných prevádzkovateľov, niektorých, či sú to sieťové odvetvia, alebo telefónne služby. Keď si zoberiete spotrebiteľskú zmluvu podpísanú s elektrárňami, s plynárňami, s vodárňami alebo s telefonickou spoločnosťou, tak zistíte, že je písaná tak, aby ju nikto nedočítal do konca. Lebo dočítať zmluvu s plynárňami do konca alebo s T-mobilom, pardon, aby som nemenoval spoločnosti, ale s týmito správcami sieťových odvetví je normálne úžas a v tom bludisku paragrafov a odkazov dozvedieť sa, na čo človek vlastne právo má, alebo na čo právo nemá. A keď to už aj prečíta, nakoniec sa dozvie – ale podobne je to aj s bankami a dôjdete až na koniec, tak zistíte –, že je tam uvedené nejaké číslo, na ktoré môžete zavolať, kde sa vám má niekto ozvať a má vám podrobne vysvetliť, čo s tým akosi urobíte.

    Ja som takúto faktúru predložil jednému z top manažérov Slovenských elektrární a ten tiež na to pozeral, poviem, „ako výr“, pretože nevedel, či tú faktúru má zaplatiť, alebo nemá zaplatiť, a on robil veľkého manažéra tejto firmy. A ja ako občan tejto krajiny som si s tým lámal hlavu a musel som tam ísť potom osobne a naháňať veľmi zložito spôsob, ako sa dostať k tomu, či tú faktúru platiť, alebo je predplatená, alebo bude nejakým spôsobom uhrádzaná priamo z účtu.

    Tu si myslím, že zákon by na toto mal tiež pamätať. A keď už hovoríme o ochrane spotrebiteľa, tak treba hovoriť aj o týchto veciach, že tzv. tieto call centrá, kde si len zavoláte a máte sa dozvedieť všetko, ako to bude fungovať, ony sú síce praktické pre veľké monopoly, ale pre občana sú absolútne nepraktické. Pri väčšine prípadov a sťažností nakoniec to skončí tak, že občan musí všetko zaplatiť a potom nech sa domáha nejakej opravy v zdĺhavom, veľmi zložitom procese, než sa mu podarí domôcť sa svojho práva.

    Takže ja si myslím, že tieto vzťahy, ktoré je potrebné pri spravovaní záležitostí okolo ochrany spotrebiteľa, treba upraviť, treba ich upraviť dôslednejšie, a preto je potrebné, aby tento zákon bol dopracovaný a navrhujem ho vrátiť predkladateľovi na dopracovanie.

    Ďakujem.

  • Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Simon ako posledný prihlásený ústne.

    Zs. Simon, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctená snemovňa, pripájam sa k návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Farkas, a tiež navrhujem, aby tento návrh zákona bol vrátený vláde na dopracovanie. Poviem aj dôvod.

    Pár dní, pár týždňov máme možnosť sledovať niekoľko zákonov, ktoré majú za cieľ ochranu obyčajného človeka a spotrebiteľa. A neustále si kladiem otázku, či je to len zhoda náhod alebo či je to zámer alebo cieľ. No čím ďalej tým viac sa kloním k názoru, že je to zámer tejto vlády. Je to zámer, aby sme navonok produkovali, deklarovali, že chceme ochraňovať toho najmenšieho spotrebiteľa, a pritom vytvárame legislatívne prostredie také, aby právo hlavne v jeho sankčnej časti vymožiteľné nebolo. A to z toho dôvodu, že tak ako pán Farkas uviedol, len tak letmo.

    Národná rada prijala v decembri zákon č. 39/2007 o veterinárnej starostlivosti. Tá za predaj pokazeného mäsa, resp. produktov živočíšneho pôvodu, do ktorej kategórie aj mäso či mlieko patrí, dáva sankciu do 5 mil. korún. V § 20 tohto zákona sa dozvieme, že, citujem: „Orgán dohľadu uloží predávajúcemu výrobcovi, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 22, ktorý predal, vyrobil, doviezol alebo dodal výrobok, ktorého vada spôsobila ujmu na živote alebo zdraví, pokutu do 10 mil. Sk.“ Opätovne, pokiaľ sa vrátime v tomto návrhu zákona do § 3, tak sa dozvieme, že medzi orgánmi, ktorý tento dohľad vykonávajú, je aj Štátna veterinárna a potravinová správa. A tiež aj obsah zákona č. 152, ktorý máme možnosť prerokovať na tomto pléne v druhom a treťom čítaní ako návrh zákona o potravinách, ktorým v súčasnosti vláda navrhuje pokuty za obdobné alebo zhodné porušenie v objeme 50 mil. korún a ďalšími úpravami.

    Nastáva situácia, že sú tri zákony, ktoré riešia predaj nezdravých potravín alebo zdraviu škodlivých potravín, a vláda prijíma tri rôzne spôsoby riešenia a vykonávať má ten istý štátny veterinárny lekár. Automaticky, pokiaľ táto Národná rada pristúpi na túto hru, tak dá voľný priebeh do rúk tejto vlády vytvoriť legislatívne prostredie účinné len a len pre veľké obchodné reťazce, pretože sankčná časť zákonov nebude vymožiteľná. Budú len súdne prieťahy a každý drobný občan veselo bude naďalej kupovať na obchodných pultoch pokazené potraviny, pretože vymožiteľnosť tohto práva nebude.

    Aj z tohto dôvodu sa pripájam k tomu návrhu, tak ako to predniesol pán poslanec Farkas, vrátiť tento návrh vláde a skutočne upozorniť každého, aby sme tu mali právne a legislatívne čisté prostredie také, ktoré skutočne bude chrániť záujem tých, ktorí aj poslancov do tejto Národnej rady volili.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Zsolt Simon bol posledný v rozprave. S faktickou poznámkou vystúpi teraz pán poslanec Slafkovský a končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. A ešte aj pani poslankyňa Tóthová. Prosím, zapíšte ju. Pani poslankyňa Tóthová je druhá a posledná s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Slafkovský.

  • Áno, ďakujem. Ja by som chcel ešte doplniť pána kolegu Simona v tom, že pri správe o ochrane záujmov spotrebiteľa zabudol ešte povedať jednu vec, a to, že zákon odkazuje, že bude, teda v návrhu zákona sa hovorí o tom, že vláda bude implementovať požiadavky Európskej únie cez nariadenia vlády, čo sú vlastne podzákonné normy, ktorými by chcela napríklad mestá a obce prinútiť, aby vykonávali niektoré povinnosti. Toto je cesta, ktorá je cestou na zváženie. A tu si myslím, že aj samosprávy sa budú musieť zásadne ozvať, pretože v ústave je povedané, že do povinnosti a práv obcí je možné vstupovať len na základe zákona. A odvolávať sa na to, že je nejaká platná smernica v Európskej únii, a teda my musíme prijať nariadenie, ktoré ju uplatní do praxe, tam môže vzniknúť problém v tom, že či táto smernica je potom cestou tohto vládneho nariadenia dostatočne účinná na to, aby prinútila mestá a obce to aj rešpektovať.

    Toto sú veci, o ktorých si musíme spolu porozprávať pri diskutovaní o tomto zákone, pretože opatrení, ktoré pôjdu na základe smerníc Európskej únie, dá sa očakávať, bude pomerne veľa. Že to nebude jedno nariadenie vlády raz za dva-tri roky, ale že týchto povinností sa bude objavovať oveľa viacej a môže to veľmi nepriaznivo dopadnúť na kvalitu aplikácie takéhoto zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Chcem nadviazať na tú časť, čo hovoril pán poslanec Simon, že ide o zámer legislatívy robiť zmätok. Ja si myslím, že takto nemožno stavať otázku, pretože doteraz legislatíva pri ochrane spotrebiteľa, ktorú sme prevzali z minulého volebného obdobia, resp. ôsmich rokov, napríklad nedostatočne chráni spotrebiteľa.

    Keď príde na trh zdraviu škodlivý výrobok a orgán dozoru to zistí, tak podľa platného práva tento orgán dozoru uloží predávajúcemu alebo výrobcovi, aby zverejnil, že ide o zdraviu škodlivý výrobok. Prosím vás pekne, to je absolútne neúčinná úprava. Totiž ja sa napríklad dozviem z bulvárneho článku s malým nadpisom „Vrátia sa peniaze“, že sa predávajú zdraviu škodlivé termosky a ten, kto si ju kúpil, môže naspäť dostať peniaze. Ale predsa to nie je systém informovania občanov. Tu treba vytvoriť bežný systém, kde verejnoprávne inštitúcie, a to rozhlas a televízia, budú mať povinnosť takéto informácie dávať. A ten orgán dohľadu, ktorý zistí, že ide o zdraviu škodlivý výrobok, ten má mať povinnosť, veď on plní štátne úlohy, on je orgánom štátnej správy. Štát musí mať záujem na zdraví. Čiže ten má plniť, nie tam nejaký predajca, ktorý to dá v nejakom miestnom plátku alebo niekde malinký článok, alebo dá len do jedných novín a hotovo.

    Čiže tu sú také chyby v ochrane spotrebiteľa, ktoré sme zdedili, že skutočne budeme mať čo robiť, aby sme dali vec do poriadku.

  • Pán poslanec Simon.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som reagoval na vystúpenie mojej predrečníčky. V podstate s ňou v plnej miere súhlasím a stále si myslím a mám pred sebou vaše vystúpenie vo výbore, kde ste sa vyjadrili k zákonu o veterinárnej starostlivosti, kde ste navrhli vláde vrátiť tento návrh zákona. Napriek tomu ste hlasovali za tento návrh zákona v decembri na rokovaní, a tým sa tento chaos vytvoril. To, čo som upozornil, smerovalo rýdze k tomu, aby sme nedali na toho jedného jediného inšpektora tri rôzne zákony, tri rôzne prístupy na jeho riešenie, pretože to vytvára ten chaos, o ktorom vy rozprávate. A ja som žiadal, aby ste podporili túto snahu, aby sme chránili malých obyčajných občanov, samozrejme, aj ďalšími opatreniami. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, želáte si vystúpiť? Nie. Pán spravodajca Farkas, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 174).

    Návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 172.

    Opäť žiadam ministra hospodárstva pána Jahnátka, aby uviedol vládny návrh.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa predkladá na základe Rámcového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na IV. volebné obdobie.

    Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 20. decembra 2006 a prijala k nemu uznesenie č. 1079. Predkladaná novelizácia zákona o vnútrozemskej plavbe transponuje predpisy Európskeho spoločenstva nutné na ich aplikáciu v praxi. Návrh zákona doplňuje a spresňuje znenie pôvodného zákona s cieľom dosiahnutia harmonizácie s právom Európskeho spoločenstva vo vodnej doprave.

    Ďalšie navrhnuté úpravy sú zamerané na vyriešenie vzniknutých problémov a na dosiahnutie jednotnosti výkladu niektorých ustanovení zákona. Z hľadiska obsahového sa rešpektujú zásady rovnakého postavenia podnikateľských subjektov na medzinárodnom dopravnom trhu vo vodnej doprave vyjadrené slobodnou plavbou, unifikáciou a štandardizáciou, technických a bezpečnostných predpisov v plavbe.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dovoľte mi, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aby som vás požiadal touto cestou o podporu predloženého zákona.

    Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Pavlisovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 93 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 174). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 15. marca 2007 a v gestorskom výbore do 16. marca 2007.

    Ďakujem, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto návrhu zákona? Nikto sa nehlási. Uzatváram všeobecnú rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní (tlač 141).

    Spoločná správa 141a.

    Opäť žiadam ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Jahnátka, aby uviedol tento dokument. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona upravuje postup a podmienky, podľa ktorých príslušný orgán Slovenskej republiky poskytuje, požaduje alebo prijíma medzinárodnú pomoc a spoluprácu pri správe daní vo vzťahu k príslušným orgánom členských štátov Európskej únie alebo zmluvných štátov, alebo tretích štátov v záujme zabezpečenia správneho vyrubenia daní alebo platenia daní.

    Predložený návrh zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci v záujme lepšej prehľadnosti a zrozumiteľnosti obsahuje spresnenia a zároveň upravuje aj kompetencie príslušných orgánov Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, prijatím predloženého vládneho návrhu zákona sa spresnia podmienky a zabezpečí sa vyššia efektívnosť pri poskytovaní medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, a preto vládny návrh zákona odporúčam schváliť.

    Ďakujem pekne.

  • Spoločným spravodajcom výboru pre financie, rozpočet a menu je poslanec Michal Lukša, ktorému odovzdávam slovo. Žiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní (tlač 141) v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 178 z 13. decembra 2006 pridelila vládny návrh zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní (tlač 141) týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodársku politiku. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu zo dňa 24. januára, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 82 zo dňa 16. januára a Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku uznesením č. 83 zo dňa 23. januára 2007.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť, o bode spoločnej správy č. 6 hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní (tlač 141a) bola schválená uznesením gestorského výboru č. 100 z 24. januára 2007. Výbor určil poslanca Michala Lukšu za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po skončení rozpravy k nemu.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Písomne som nedostal do rozpravy žiadnu prihlášku. Pýtam sa vás, kto sa hlási ústne do rozpravy? Jeden poslanec. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

    Ako jediný vystúpi v rozprave pán poslanec Burian. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní (tlač 141).

    Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:

    1. V názve návrhu zákona sa na konci doplnia slová „a o zmene a doplnení niektorých zákonov“.

    Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnickú úpravu.

    2. Znenie návrhu zákona sa označuje ako článok I a dopĺňajú sa články II až IV, ktoré znejú:

    Článok II

    Zákon č. 446/2002 Z. z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok v znení zákona č. 223/2004 Z. z. a zákona č. 679/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 6 ods. 9 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo prijaté opatrenia na zabezpečenie vymáhania pohľadávky nebudú viesť k úplnej úhrade pohľadávky“.

    Odôvodnenie: V § 6 ods. 9 písm. b) je potrebné implementovať zmenu čl. 7 ods. 2 písm. b) smernice Rady Európskeho spoločenstva z 15. júna 2001.

    2. V § 6a ods. 8 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „pri povolení odkladu zaplatenia vymáhanej pohľadávky alebo jej zaplatenia v splátkach sa postupuje podľa osobitného predpisu“.

    Odôvodnenie: V § 6a ods. 8 je potrebné implementovať časť čl. 9 smernice Rady Európskeho spoločenstva z 15. júna 2001, ktorá mení a dopĺňa smernicu č. 76/308 Európskeho hospodárskeho spoločenstva o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok.

    3. V § 6a sa vypúšťa odsek 10, doterajšie odseky 11 až 16 sa označujú ako odseky 10 až 15.

    Odôvodnenie: Smernica Komisie č. 77/794 Európskeho hospodárskeho spoločenstva zo dňa 4. novembra 1997 upravujúca podrobné pravidlá sa na uplatnenie niektorých ustanovení smernice č. 76/308 Európskeho hospodárskeho spoločenstva týkajúcej sa vzájomnej pomoci pri refundácii pohľadávok vyplývajúcich z činností tvoriacich časť systému financovania Európskeho poľnohospodárskeho riadiaceho a garančného fondu a o poľnohospodárskych poplatkoch a clách z 9. decembra 2002, ustanovujúcou podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení smernice Rady č. 76/308 Európskeho hospodárskeho spoločenstva o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov.

    4. V § 6a ods. 15 sa slová „na účet príslušného úradu zmluvného štátu po prepočítaní na menu tohto zmluvného štátu“ nahrádzajú slovami „príslušného úradu zmluvného štátu v slovenskej mene na účet uvedený v žiadosti o vymáhanie pohľadávky“ a vypúšťa sa posledná veta.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa zosúladenie tohto ustanovenia s čl. 14 smernice Komisie č. 2002/94 Európskeho spoločenstva z 9. decembra 2002.

    5. V § 9b odsek 1 znie: „1) Ministerstvo každoročne do 15. marca predkladá Európskej komisii Európskych spoločenstiev elektronickými prostriedkami oznámenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 8, v ktorom uvedie údaje o počte zaslaných a prijatých žiadostí o poskytnutie informácií, žiadostí o doručenie písomností a žiadostí o vymáhanie pohľadávky a údaje o výške pohľadávky a vymožených pohľadávkach vo vzťahu k členským štátom Európskej únie. Poverený daňový orgán a poverený colný orgán poskytujú ministerstvu údaje o počte zaslaných a prijatých žiadostí o poskytnutie informácií, žiadostí o doručenie písomností a žiadostí o vymáhanie pohľadávky a údaje o výške pohľadávky a o vymožených pohľadávkach vo vzťahu k členským štátom Európskej únie za predchádzajúci kalendárny rok, najneskôr do konca februára bežného roka.“

    Odôvodnenie: Navrhuje sa zosúladenie tohto ustanovenia so smernicou Komisie č. 2002/1994 Európskeho spoločenstva z 9. decembra 2002 ustanovujúcou podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení smernice Rady č. 76/308 Európskeho hospodárskeho spoločenstva o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok.

    Článok III

    Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 593/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z. a zákona č. 688/2006 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    V § 17 odsek 25 znie: „25) Náklad, ktorým bola vytvorená rezerva podľa osobitného predpisu, ktorej tvorba nie je uznaná ako daňový výdavok, sa zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy, a to do výšky, v akej je tento náklad súčasne uznaný za daňový výdavok podľa § 19, zúčtovaný rozdiel medzi nákladom, na ktorý bola táto rezerva tvorená, a sumou tejto rezervy sa do základu dane nezahŕňa. Zrušenie rezervy, ktorej tvorba nie je uznaná za daňový výdavok, sa nezahrnie do základu dane. Rovnako sa postupuje aj pri opravnej položke neuznanej za daňový výdavok podľa § 19.“

    Odôvodnenie: Ide o legislatívne spresnenie súčasného znenia tohto ustanovenia, a to v nadväznosti na zmenu postupu účtovania rezerv. Do základu dane sa zahrnie skutočná výška nákladov uznaná za daňový výdavok podľa § 19.

    2. V § 20 ods. 20 sa za slovo „použitiu“ vkladajú slová „alebo zrušeniu“.

    Odôvodnenie: Úprava odseku 20 sa navrhuje z dôvodu potreby spresnenia a zosúladenia s úpravou vykonanou v postupoch účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.

    3. V § 50 sa ods. 5 dopĺňa písm. e), ktoré znie: „e) podpora vzdelávania“.

    Odôvodnenie: Ustanovenie umožňuje použiť podiel nezaplatenej dane aj na nový účel, ktorým je podpora vzdelávania.

    4. V § 50 ods. 8 sa v poslednej vete za slová „odseku 6“ vkladajú slová „písm. a), b), c) a f)“.

    Odôvodnenie: Ustanovenie sa legislatívne spresňuje vo vzťahu k poukazovaniu podielu zaplatenej dane správcom dane.

    5. V § 52b ods. 7 druhá veta znie: „Ustanovenia § 50 ods. 1 a 2 v znení účinnom od 29. decembra 2006 sa použijú na vyhlásenie podané za zdaňovacie obdobie ukončené najneskôr 31. decembra 2006 a ustanovenie § 50 ods. 5 v znení účinnom od 28. decembra 2006 sa použije pri poukazovaní podielu zaplatenej dane prijímateľom, ktorí sú zapísaní do zoznamu prijímateľov v roku 2006.“

    Odôvodnenie: Ustanovenie sa legislatívne spresňuje vo vzťahu k použitiu podielu zaplatenej dane.

    6. V § 52b sa vypúšťa odsek 9.

    Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnické spresnenie ustanovenia z dôvodu zabezpečenia právnej istoty pri výklade tohto zákona. Doterajšie odseky 10 až 12 sa označujú ako odseky 9 až 11.

    7. V § 52b ods. 9 sa na konci pripája táto veta: „Ak k poslednému vyrovnaniu, ukončeniu alebo uplatneniu práva došlo pred 1. januárom 2007, môže si daňovník o náklady na zabezpečovacie deriváty, ktoré prevyšovali príjmy (výnosy) z derivátov, upraviť základ dane za zdaňovacie obdobie ukončené najneskôr v roku 2007.“

    Odôvodnenie: Úprava umožňuje daňovníkom, ktorí postupovali v súlade so znením platným v roku 2006, zahrnúť do základu dane výdavky na zabezpečovacie deriváty prevyšujúce príjmy zo zabezpečovacích derivátov v zdaňovacom období ukončenom v roku 2006, najneskôr však v zdaňovacom období ukončenom v roku 2007.

    8. Za § 52b sa vkladá § 52c, ktorý vrátane nápisu znie:

    㤠52c

    Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. marca 2007

    1) Ustanovenie § 17 ods. 25 a § 20 ods. 20 v znení účinnom od 1. marca 2007 sa použijú po prvýkrát pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie ukončené v roku 2007 podanom po 28. februári 2007.

    2) Ustanovenie § 50 ods. 5 v znení účinnom od 1. marca 2007 sa použije po prvýkrát pri poukazovaní podielu zaplatenej dane prijímateľom, ktorí sú zapísaní do zoznamu prijímateľov v roku 2007.“

    Odôvodnenie: Odsekom 1 sa zamedzuje nezrovnalostiam, ktoré vznikajú medzi zákonom o dani z príjmov a postupom účtovania platným na rok 2007 už v zdaňovacom období ukončenom v priebehu roku 2007.

    Článok IV

    „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2007.“

    Vážené dámy, vážení páni, vzhľadom na znenie tohto pozmeňujúceho návrhu žiadam, aby body 1 až 7 spoločnej správy boli vyňaté na osobitné hlasovanie.

    To je všetko, ďakujem pekne za pozornosť.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete hovoriť? Nie. Pán spravodajca, nechcete hovoriť? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2005 Z. z. a o doplnení zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov (tlač 157).

    Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 157.

    Nech sa páči, pán minister hospodárstva Jahnátek, uveďte vládny návrh.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2005 Z. z. a o doplnení zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov.

    Zákon č. 652/2004 Z. z. upravuje problematiku postavenia, organizácie, právomoci a pôsobnosti Colnej správy a Ministerstva financií Slovenskej republiky v colnej oblasti, ako aj povinnosti, oprávnenia a prostriedky colníka. Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2005. Návrhom novely zákona č. 652/2004 Z. z. sa prijímajú implementačné opatrenia potrebné na riadne a plynulé plnenie úloh, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z nariadenia Rady č. 1383/2003, ktoré sa týka colného konania pri tovare podozrivom z porušovania niektorých práv duševného vlastníctva a opatrení, ktoré sa majú prijať pri tovare, pri ktorom sa zistilo, že takéto práva sa porušili.

    Podľa toho istého nariadenia návrh novely v porovnaní s doterajšou úpravou ustanovuje Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky povinnosť poskytovať Európskej komisii informácie o žiadostiach o prijatie opatrení proti porušovaniu práv duševného vlastníctva, ako aj informácie o realizácii prijatých opatrení v tejto oblasti.

    Predkladaným návrhom zákona sa ustanovuje zoznam osobných údajov, ktoré bude Ministerstvo financií Slovenskej republiky oprávnene spracovávať vo svojich informačných systémoch. V návrhu zákona sú zároveň vykonané potrebné legislatívnotechnické úpravy vyplývajúce z prijatia nových národných aj komunitárnych právnych predpisov. Ďalšími zmenami zákona sa upravujú niektoré jeho ustanovenia na základe poznatkov z aplikačnej praxe.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás o podporu tohto zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Ďuračkovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 652/2004 Z. z.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho do rokovania dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti z návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska uvedeného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil do rozpravy. Pýtam sa, kto sa ústne hlási? Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 168).

    Návrh na jeho pridelenie máte v rozhodnutí č. 165.

    Prosím teraz pána ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, aby uviedol tento vládny návrh zákona.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predmetný návrh novely reaguje na zmeny vykonané v jednotlivých hmotnoprávnych daňových zákonoch, predovšetkým v zákone o dani z pridanej hodnoty a zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

    Ďalšie zmeny vyplynuli z poznatkov získaných z aplikácie tejto právnej normy z praxe, napríklad oblasť kontroly, sankcie, registrácie, lehôt, odvolacieho konania, preskúmania rozhodnutia mimoodvolacieho konania, poskytovania úľav, odpísania daňového nedoplatku, doplnenia titulov, ktoré nepodliehajú daňovej exekúcii v daňovom exekučnom konaní, ako aj zavedením nových ustanovení. Napríklad rieši sa problém neprevzatia hnuteľných vecí daňovým dlžníkom, ak ich správca dane nepredá na dražbe alebo na základe ponuky a vyzve daňového dlžníka na ich prevzatie. Takisto zabezpečenia tovaru zahraničnej osobe, ktorá predáva tovar na trhovom mieste a nesplní podmienky podľa návrhu tohto zákona, zistenia novej ceny nehnuteľnosti, ak došlo k zníženiu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti.

    Súčasťou novely procesného zákona o správe daní a poplatkov sú aj novely zákona č. 178/1998 Z. z. o podmienkach predaja výrobkov a poskytovania služieb na trhových miestach a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, ktorou sa navrhuje riešiť problém daňových únikov v praxi, a to v rozšírení povinností pre správcov trhových miest.

    Ďalej je to zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, na základe ktorej daňovému subjektu nevznikne nárok na plnú náhradu škody v prípade zaplatenia sankčného úroku správcom dane, ale len vo výške rozdielu medzi vyčíslenou náhradou škody a zaplateným sankčným úrokom.

    Taktiež zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, zámerom ktorej je zabrániť daňovým únikom pri predaji tovaru na trhových miestach.

    V neposlednom rade zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorou sa zabezpečí poskytovanie údajov a informácií aj pre colné orgány a obce ako správcov daní, ktoré vedú daňové konania.

    Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, prosím predložený vládny návrh zákona schváliť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pánovi poslancovi Burianovi. Pán poslanec Burian. A zároveň ho žiadam, aby ako zástupca výboru, ktorého určil gestorský výbor, podal správu.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 168), ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenom termíne, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona z formálnoprávnej stránky spĺňa všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 68 a 67 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Pán predsedajúci, poprosím vás, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Jeden pán poslanec, Slafkovský. Nikto viac. Končím možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi pár slovami reagovať na vládny návrh zákona, ktorým sa má doplniť zákon č. 511/1992 Zb. – okrem iného je to už jeho 34. novela. A tento zákon je naozaj jedným z tých „najprehľadnejších“ v našej legislatíve a zasa na druhej strane je to zákon, o ktorý sa opiera celé ministerstvo financií a štátna kasa, ale nie je to len štátna kasa, ale sú to aj kasy samospráv.

    A táto časť predkladanej novely zákona ma zaujíma najviacej, pretože dáva tu pomerne závažné povinnosti mestám a obciam, ako aj správcom trhových miest. To nie sú jednoduché povinnosti, aj keď som sa v návrhu zákona zatiaľ nedočítal, ako by správca dane, ktorým je napríklad pri trhových poplatkoch mesto, ale správca dane DPH je daňový úrad, ak by mesto malo nejaké chyby v evidencii trhovníkov, ktorí na trhu boli a ktorí nemali registračnú pokladnicu a mesto by nieslo za to zodpovednosť. Nedočítal som sa presne, v akej výške a v akom postihu by to bolo. Ale každopádne to pre samosprávy znamená, že ak majú jedno, dve alebo tri trhové miesta, tak minimálne jedného pracovníka budú musieť každý deň vyslať, aby všetkých trhovníkov skontroloval a zaevidoval, pretože podľa návrhu zákona má daňový úrad právo pýtať od správcu trhoviska presné údaje o tom, kto a kedy predával na trhovisku a či mal alebo nemal registračnú pokladnicu.

    Takže toto je, si myslím, priamy vstup, je to možné žiadať od miest a obcí, aby to robili, ale na druhej strane potom je potrebné to aj zadefinovať. Je to v § 14. Potom treba aj zadefinovať, aký dosah to má na financovanie miest a obcí, pretože pri 2 900 mestách a obciach to môže znamenať dajme tomu aj 1 000 pracovných príležitostí. Hej, ale to už má svoje ekonomické dosahy a nedá sa povedať, že ekonomické dosahy to nemá.

    Tento návrh zákona ma svojím spôsobom ešte v jednej veci upozornil na súvislosti, o ktorých tu dnes už bolo hovorené – pri inej novele zákona sme hovorili o povinnosti starostlivosti o byty, o zabezpečení kvality bývania pre našich občanov –, a tento návrh zákona vo svojom § 87 dáva možnosť exekvovať aj byt, aj nebytový priestor. To dosiaľ náš legislatívny poriadok neumožňoval exekvovať bývanie. Je to vec zásadného charakteru, ktorá, si myslím, by mala byť ošetrená oveľa viacej a nielen tak, že sa spomenie, že je možné exekvovať byt. Ja si viem veľmi dobre predstaviť, že sa nájde skupina ľudí, ktorí cez drobné daňové nedoplatky sa dopracujú k tomu, že sa mnoho občanov ocitne v pozícii konkurzu a ocitnú sa aj v tom, že sa im cez, nechcem to nejako pejoratívne nazývať, ale cez organizovanú skupinu zabezpečujúcu konkurz a exekúciu prídu o strechu nad hlavou.

    Tento návrh zákona ma takisto upozornil ešte na jednu skutočnosť, o ktorej sa tam nehovorí v podstate. Na jednej strane návrh zákona dáva možnosť alebo povinnosť správcovi, a teda orgánu, ktorý spravuje danú daň, porušiť mlčanlivosť a hovoriť o podrobných údajoch daňovníka v prospech daňového úradu. Ale zasa na druhej strane z praxe, čo viem, a to je problém s poplatkami za ubytovanie, keď poplatky za ubytovanie v našej krajine sa vyberajú veľmi často veľmi symbolicky a veľmi zložito. Tam sa mestá a obce pomerne veľmi natrápia, pokiaľ nájdu nejaký systém, ktorý im zabezpečí, aby ľudia, ktorí sa prechodne ubytujú či už ako turisti, alebo obchodní cestujúci v zariadeniach cestovného ruchu, aby si to obce a mestá, ktoré sú správcami tohto poplatku, mohli reálne odkontrolovať.

    Skutočnosť vo svete je taká, že napr. v takom Chorvátsku ani len bratranca neubytuje nikto bez obavy, aby ho daňový úrad nenaháňal pod sankciou veľkých pokút. A tam sa v podstate nestane to, aby niektorý z ubytovateľov nemal presnú evidenciu a všetky poplatky neodvádzal. U nás je tento problém obrovský a poplatky sú odvádzané veľmi sporadicky. Mestá a obce v tomto konaní pri poplatkoch o ubytovaní nie sú vedené ako orgán, ktorý by mal právomoc vstúpiť a prekročiť prah domu. Nemá mesto a obec vôbec možnosť kontrolovať, koľko fyzicky ľudí v tom ubytovacom zariadení je a aké sú tam vlastne vzťahy. Je potom až podivuhodné zisťovať, aké objemy, aké rozvetvené rodiny dokážu jednotliví ubytovatelia namenovať len preto, aby sa vyhli poplatku za ubytovanie. Zase na druhej strane by však všetci, aj obyvatelia, chceli, aby mestá a obce zabezpečili čistotu, svetlo a bezpečnosť na uliciach.

    Teda toto sú oblasti problémov v zákone, ktoré zákon vôbec nerieši. Ja si myslím, že je ešte dostatok času na to, aby to tam bolo možné dopracovať, a preto navrhujem predkladateľom, aby tieto problémy, o ktorých som hovoril, do zákona dopracovali a až potom ho predkladali na rokovanie parlamentu. Ďakujem. Čiže dávam návrh na dopracovanie návrhu a stiahnutie z rokovania.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, že pán minister nechce hovoriť, pán spravodajca nechce hovoriť. Chcete hovoriť? Nie. No vidíte, dobre som predpokladal. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 177).

    Návrh na jeho pridelenie máte v rozhodnutí č. 180.

    Prosím ministra hospodárstva Slovenskej republiky pána Ľubomíra Jahnátka, aby tento vládny návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona vypracovalo Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2006. Cieľom navrhovaného zákona je implementovať nasledovné smernice Európskeho parlamentu a Rady a implementačné opatrenia Európskej komisie k predmetným smerniciam, a to

    1. Smernica č. 2004/39/ES o trhoch s finančnými nástrojmi z 21. apríla 2004;

    2. Smernica MiFID, Smernica č. 2004/109/ES o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť z 15. decembra 2004 (ďalej len „Smernica o transparentnosti“);

    3. Smernica 2006/73/ES z 10. augusta 2006, ktorou sa vykonáva Smernica MiFID, pokiaľ ide o organizačné požiadavky a podmienky výkonu činnosti investičných spoločností, ako aj o vymedzené pojmy na účely uvedenej smernice;

    4. Opatrenie ustanovujúce podrobné pravidlá implementácie určitých ustanovení Smernice o transparentnosti v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu zo dňa 17. 11. 2006.

    Smernica MiFID bude implementovaná do zákona v časti týkajúcej sa cenných papierov a zákona č. 429/2002 Z. z. o burze cenných papierov v časti týkajúcej sa regulovaného trhu.

    Návrh zákona predovšetkým upravuje právny rámec regulácie pre finančné trhy, podmienky vykonávania investičných služieb, vedľajších služieb a výkonu investičných činností obchodníkov s cennými papiermi, reagujúc na vývoj na finančných trhoch v Európskej únii.

    Rozširuje finančné nástroje o ďalšie typy, najmä o deriváty komodít a iné nástroje, ktoré sú vytvorené a obchodované takým spôsobom, že sú podľa regulačných aspektov porovnateľné s tradičnými finančnými nástrojmi.

    Ďalej zrušuje technické a právne obmedzenia týkajúce sa prístupu na regulované trhy bez ohľadu na spôsob, akým sú v súčasnosti organizované transakcie v členských štátoch, a stanovuje režim organizovania trhov s finančnými nástrojmi na mnohostrannom obchodnom systéme.

    Taktiež sprístupňuje pravidlá pre činnosť systému určujúcom organizačné požiadavky pre obchodníkov s cennými papiermi poskytujúcimi investičné služby, vedľajšie služby a investičné činnosti.

    Stanovuje taktiež požiadavky na oznamovanie a priehľadnosť transakcií s finančnými nástrojmi na pravidlá, ktorými sa usmerňuje oznamovanie transakcií, vedenia záznamov obchodníkov s cennými papiermi a organizátormi trhu, na zhromažďovanie údajov všetkých obchodníkov s cennými papiermi, ktorí v spoločnostiach s cezhraničnou pôsobnosťou podliehajú rozdielnym povinnostiam týkajúcim sa oznamovania.

    Takisto podporuje integráciu trhu a cezhraničné poskytovanie investičných služieb a vedľajších služieb uľahčujúcich konsolidáciu jednotného trhu.

    V neposlednom rade prispôsobuje opatrenia na ochranu investorov špecifikám každej kategórie investorov, či ide o drobných klientov, profesionálov a protistrany.

    V súvislosti so Smernicou o transparentnosti návrh zákona predovšetkým

    - stanovuje základné princípy harmonizácie požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s vlastníctvom akcií dlhových cenných papierov alebo hlasovacích práv,

    - stanovuje minimálne požiadavky na šírenie informácií, ktoré emitent alebo osoba, ktorá požiadala o prijatie cenných papierov na obchodovanie na regulovanom trhu bez súhlasu emitenta, musí zverejniť a ktoré musia investorovi zaistiť rovnaký prístup k regulovaným informáciám bez ohľadu na sídlo emitenta,

    - taktiež rozširuje oblasť zverejňovaných ročných a polročných finančných správ o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu nachádzajúcom sa alebo pôsobiacom v rámci členského štátu,

    - takisto stanovuje informačné požiadavky na emitentov, ktorých akcie alebo dlhové cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu nachádzajúcom sa alebo pôsobiacom v rámci členského štátu,

    - upravuje sa takisto povinnosť emitenta cenného papiera vydaného na základe verejnej ponuky alebo emitenta, ktorého cenný papier bol prijatý na obchodovanie na trhu burzy, zverejňovať ročné správy a polročné finančné správy na všetkých emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu,

    - takisto povinnosť právnických alebo fyzických osôb pri oznamovaní podielov na hlasovacích právach spojených s akciami emitentov kótovaných akcií na akcie emitentov, ktoré sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu a sú nimi spojené hlasovacie práva,

    - v neposlednom rade zavádza centrálne archivovanie regulovaných informácií v Národnej banke Slovenska, prípadne v ňou poverenej osobe a medzi orgánmi členských štátov.

    Predkladaný návrh zákona na základe požiadaviek účastníkov trhu zavádza možnosť vedenia držiteľských účtov aj pre obchodníkov s cennými papiermi, čím rozširuje pôvodný okruh právnických osôb, keď držiteľský účet bolo možné viesť len na zahraničný centrálny depozitár.

    Návrh zákona bol vo vláde prerokovaný 10. januára tohto roku.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Burianovi.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 177), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa hlási ústne? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov (tlač 181).

    Rozhodnutie o pridelení výborom č. 182.

    Prosím ministra hospodárstva pána Jahnátka, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, že mám možnosť predložiť aj deviaty v poradí zákon z tohto bloku zákonov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, na základe Plánu legislatívnych úloh Ministerstva financií SR na rok 2006.

    Navrhovaná novelizácia zákona o účtovníctve vyplynula zo zavádzania novej metodiky účtovníctva v štátnej správe a samospráve s cieľom zabezpečiť kompatibilitu systému účtovníctva subjektov verejnej správy so systémami štátov Európskej únie prostredníctvom aplikácie základných princípov Medzinárodných účtovných štandardov pre verejný sektor do národných postupov účtovania a vykazovania.

    V súlade s čl. 41 Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/43/ES o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok sa ukladá vybraným účtovným jednotkám zriadiť výbor pre audit a dopĺňa sa obsah výročnej správy v súlade so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/25/ES o ponukách na prevzatie. Súčasne sa zapracovávajú ustanovenia Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/46/ES o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností a konsolidovaných účtovných závierkach.

    Ďalšími zmenami zákona sa upravujú niektoré jeho ustanovenia na základe poznatkov aplikačnej praxe. Navrhovanou novelou sa súčasne mení zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a mení zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Proti Slovenskej republike bolo začaté konanie o porušení Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev podľa čl. 226 Zmluvy o založení Európskych spoločenstiev v platnom znení. Komisia konštatuje, že Slovenská republika neprijala všetky zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/25/ES o ponukách na prevzatie. Toto nesplnenie povinnosti vyplýva z čl. 21 uvedenej smernice. Komisia v odôvodnenom stanovisku vyzýva Slovenskú republiku, aby prijala požadované opatrenia s cieľom vyhovieť jeho obsahu v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia, t. j. do 15. 2. 2007.

    Na základe uvedeného žiadam o prerokovanie predloženého návrhu, o podporu poslancov pri jeho schvaľovaní.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pani poslankyni Edite Angyalovej. Editka, nech sa páči, pani poslankyňa.

    Kým sa ujme slova pani poslankyňa Angyalová, chcem vás informovať, pán minister Izák ma požiadal, má dve krátke predlohy zákonov, chcem vás poprosiť, aby ste dali všeobecný súhlas, aby ešte tieto dva zákony sme prebrali dnešný deň a potom by sme odhlasovali a dokončili by sme v súlade s dohodnutým programom na poslaneckom grémiu aj tajným hlasovaním a už by sme potom s ďalším programom nepokračovali. Súhlasíte, prosím vás?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpila k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov (tlač 181), ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona podľa zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, tak ako ho uviedol pán predkladateľ.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Nikto sa neprihlásil písomne. Ústne sa hlási pán poslanec Slafkovský. Nech sa páči. Zároveň končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi ešte pár slovami vrátiť sa k tlači 181, možnože už niektorých unavujem s tým, že sa vraciam stále k tomu, že tieto návrhy zákonov majú dosahy na samosprávy, na ich financovanie a na spôsob aplikácie v praxi, eventuálne takéhoto prijatého zákona.

    Chcel by som k tomuto zákonu povedať toľko, že v bode 10 návrhu zákona sa zavádza a pokračuje sa v nejakej účtovnej reforme, ktorá je u nás už dlhšie v behu, údajne už od roku 2005. Ja nie som žiadny veľký expert na účtovníctvo, ale de facto by malo prejsť v krátkom čase, k 1. 1. 2008, k zmene financovania tak, že verejná správa aj všetky príspevkové organizácie budú musieť viesť v podstate podvojné účtovníctvo. To bude znamenať, že všetky organizácie, ktoré doteraz viedli jednoduché účtovníctvo, či sú to malé obce alebo príspevkové organizácie, budú musieť si spracovať plán, ako preškoliť svojich pracovníkov, aby vedeli na tento zákon v prípade jeho prijatia reagovať.

    V predloženom návrhu ma zarazilo predovšetkým to, že je tam napísané, že nebude mať finančný dosah na verejnú správu, na mestá a obce. Nechce sa mi tomu veriť, že by to nemalo mať dosah na mestá a obce, pretože priemerné týždňové školenie účtovníka stojí okolo 10-tisíc korún. Takže toto nebude taká celkom lacná záležitosť, a preto mi v návrhu tohto zákona chýba spôsob, ako to zvládnuť bez ekonomického dosahu na mestá a obce.

    Preto, pokiaľ toto nebude dopracované, navrhujem, aby tento zákon bol stiahnutý a dopracovaný podrobne v oblasti ekonomického dosahu na samosprávy.

  • Poslanec Slafkovský bol jediný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, želáte si vystúpiť? Nie. Preruším rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2002 Z. z. o environmentálnom označovaní výrobkov v znení zákona č. 587/2004 Z. z. (tlač 159).

    Návrh na jeho pridelenie do výborov je v rozhodnutí č. 156.

    Slovo dávam teraz pánovi ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky Jaroslavovi Izákovi a žiadam ho, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za možnosť prezentovať ešte tieto dva návrhy zákonov.

    Dôvodom na vypracovanie zákona o označovaní environmentálnych výrobkov je prijatie predloženého návrhu zákona, je nadobudnutie platnosti Zmluvy o prístupe Slovenskej republiky k Európskej únii, čím vznikla pre Slovenskú republiku povinnosť implementovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1980/2000 zo 17. júla o revidovanej metóde Spoločenstva pri udeľovaní environmentálnej značky vrátane vykonávacích rozhodnutí Komisie.

    Predmetom úpravy zákona č. 469/2002 Z. z. sa tak stali podmienky a postup pri udeľovaní a používaní tak národnej environmentálnej značky, ako aj environmentálnej značky Európskeho spoločenstva. I keď bola snaha v zákone samostatne upraviť právny režim pre udeľovanie a používanie uvedených druhov environmentálnych značiek, v niektorých prípadoch došlo k prekrývaniu niektorých ustanovení, ktoré upravujú aj oblasť udeľovania a používanie environmentálnej značky Európskeho spoločenstva.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými všeobecne záväznými predpismi, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nepredpokladá ekonomický dosah na štátny rozpočet a na verejné financie a bude mať pozitívny dosah na životné prostredie.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení poslanci, poslankyne, ďakujem vám za pozornosť, žiadam vás o prerokovanie zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Pavlovi Frešovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 59 z 23. januára 2007 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2002 Z. z. o environmentálnom označovaní výrobkov v znení zákona č. 587/2004. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode a potrebe novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, ako aj v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 14. decembra 2006 č. 156 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 15. marca 2007 a gestorský výbor do 16. marca 2007.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa ústne hlási? Nikto sa nehlási ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov, tlač 180.

    Rozhodnutie o pridelení na prerokovanie výborom č. 184.

    Opäť žiadam pána ministra Izáka, ministra životného prostredia Slovenskej republiky, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, predkladaný vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov, sa na zasadnutie Národnej rady Slovenskej republiky predkladá podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.

    Šiesty environmentálny akčný plán Spoločenstva prijatý rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002 Európskeho spoločenstva ustanovuje nutnosť znížiť znečistenie ovzdušia na úrovne, ktoré minimalizujú škodlivé účinky na ľudské zdravie, najmä na citlivú časť obyvateľstva a životné prostredie, zlepšiť monitorovanie a hodnotenie kvality ovzdušia vrátane depozície znečisťujúcich látok a poskytovať informácie verejnosti.

    Tieto zámery týkajúce sa požiadaviek na kvalitu ovzdušia sú zapracované aj do Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2004/108 Európskeho spoločenstva, ktorá sa týka arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší. Prebratie tejto smernice do nášho právneho poriadku je hlavným dôvodom novelizácie zákona o ovzduší.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo, žiadam o prerokovanie zákona v prvom čítaní.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo Lászlóovi Miklósovi, určenému spravodajcovi navrhnutého gestorského výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Nech sa páči.

  • Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, poslankyne, poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 60 z 23. januára 2007 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie upravená nie je.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 15. januára 2007 č. 184 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 15. marca 2007 a gestorský výbor do 16. marca 2007.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa ústne hlási? Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Panie poslankyne, páni poslanci, skôr, než pristúpime k hlasovaniu v súlade s dohodnutým programom, požiadala ma kolegyňa pani poslankyňa prof. Tóthová, stratila kľúče, ktoré sú pre ňu dôležité. Ak niekto z vás takéto kľúče našiel, prosím, keby pani prof. Tóthovej umožnil ich návrat. Ďakujem vám za porozumenie.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

    Ešte požiadal o slovo pán poslanec Janiš. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V mene troch poslaneckých klubov SDKÚ – DS, SMK a KDH navrhujem, aby sme o bode č. 31 (tlač 141) nehlasovali teraz z dôvodu podania pozmeňujúceho návrhu v rozprave, návrhu, ktorý nepriamo novelizuje iný ako prerokúvaný zákon. A po druhé, keďže ide o vážny vstup do zákona o dani z príjmov, tento zákon navrhujem opätovne prerokovať v gestorskom výbore pre financie, rozpočet a menu. Prerokúvali sme to ako bod č. 16, ale platí parlamentná tlač 141. Ďakujem.

  • Teraz prosím, aby som si to našiel, bod č. 16, sme to prerokovali, a tlač 141, je to vládny návrh zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní. A váš návrh znie – nehlasovať? Zapnite, prosím vás, ešte.

  • O tomto návrhu zákona nehlasovať preto, lebo v rozprave bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý nepriamo novelizuje iný zákon. A po druhé, keďže ide o vážny vstup do zákona o dani z príjmov, tento zákon prerokovať v gestorskom výbore pre financie, rozpočet a menu a potom v pléne Národnej rady.

  • Myslím, že tomuto môžem vyhovieť. A dáme o tom hlasovať, o vašom návrhu. Musíme dať hlasovať o návrhu pána poslanca Janiša. Prosím, aby ste sa prezentovali a hlasovali.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 139 poslancov, za 61, proti 50, zdržalo sa 28, nehlasoval 0.

    Neschválili sme.

    S procedurálnymi návrhmi ešte pán poslanec Líška, Sabolová a Brocka? Áno?

  • Reakcie z pléna.

  • Prosím? Áno, Jozef Líška. Nech sa páči, pán poslanec.

    Pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, ja žiadam, aby sme potom hlasovali v zmysle rokovacieho poriadku dodržaním 24-hodinovej lehoty na to, že máme predložený pozmeňujúci návrh. Vyslovujem skutočne znepokojenie nad tým, že sme aj na minulej schôdzi rozširovali zákony nepriamymi novelami, to je vážna vec, pozmeňujúci návrh, ktorý sme dostali. Preto by som chcela požiadať aj pánov poslancov z koalície, aby sme tento návrh podporili a hlasovali až zajtra o 11.00 hodine.

  • Keďže ste v podstate podali taký istý návrh, ako podal pán poslanec Janiš, už sme o tom hlasovali.

  • Reakcie z pléna.

  • V poriadku. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 140 poslancov, za 63, proti 47, zdržalo sa 29, nehlasoval 1.

    Neschválili sme.

    Ďalší procedurálny návrh – pán poslanec Brocka.

  • Pán poslanec Burian, ja vás žiadam, aby ste sám dali taký návrh, aby sme teraz nehlasovali o vašom návrhu. Ak to neurobíte, tak je to od vás necharakterné, že my sme boli veľkorysí a my sme hlasovali za váš návrh, aby sme tento bod predradili, ktorý je v druhom čítaní, aby sme rokovali v prvom čítaní. Ja som myslel, že vy ste to navrhli preto, že tu nebude zajtra minister financií. Ale keď ste v rozprave vystúpili s takým rozsiahlym pozmeňujúcim návrhom, že novelizujete nepriamo, čo je v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku, nielen zákon o vzájomnej pomoci pri vymáhaní finančných pohľadávok, ale i zákon o daniach z príjmov. Dámy a páni, toto je také znásilnenie alebo brutalita rokovacieho poriadku, čo nemá obdobu! Pán predseda rozpočtového výboru, ak to neurobíte, tak u mňa ste necharakterný človek.

  • Pán poslanec Brocka, prosím, váš návrh povedzte. Musíte povedať váš návrh, pán poslanec.

  • Chýba začiatok, nebol zapnutý mikrofón.

  • ... hlasovali o skrátení lehoty, vy rokujete teraz v rozpore s rokovacím poriadkom. Ten rozsiahly pozmeňujúci návrh dostali poslanci teraz do lavíc, pred pol hodinou.

  • Prosím, vás, skončite, ja musím dať hlasovať o vašom návrhu.

    Prezentujeme sa a hlasujeme o návrhu pána Brocku.

  • Reakcie z pléna.

  • Nech sa páči, toto hlasovanie vyhlasujem za zmätočné a zapnite mikrofón pánovi poslancovi Burianovi.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som o charakternosti a necharakternosti pomlčal, hlavne keby išlo o ľudí, ktorých práve z tohto predchádzajúceho obdobia si pamätám, že boli pozmeňujúce návrhy, ktoré súviseli s celkom iným zákonom. Ja si veľmi dobre pamätám hasičský zbor a podobné veci. A nechcem sa k tomu vracať, o charakternosti, necharakternosti, chcem len jedno povedať, že tento pozmeňujúci návrh je z prvej časti, je len pozmeňujúcim návrhom práve k tomu vládnemu návrhu zákona a v druhej časti máte pravdu, že je nepriamou novelou zákona, s ktorou predkladateľ súhlasil, ad 1. Ad 2, z 80 %, 80 % bol tento pozmeňujúci návrh predložený vo výbore, s ktorým aj koalícia, aj opozícia nemala vážny problém. Sú tam len asi 3 legislatívne zmeny...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, v súlade...

  • Reakcie z pléna.

  • Skončite, prosím vás. Panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s rokovacím poriadkom, ak niekto podáva procedurálny návrh, musí najskôr povedať procedurálny návrh, aby sa nám teraz to nedostalo do pozície, že budeme tu viacej diskutovať, ako podávať návrhy. Nech sa páči, ešte dvaja majú procedurálny, traja: pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Mikloško, pán Mikloš. Nech sa páči. Prosím a upozorňujem na rokovací poriadok. Najskôr procedurálny návrh, aby sme mali dať o čom hlasovať. Ja budem pokračovať, pán Bugár.

  • Áno. Pán predsedajúci, ak chcete skrátiť v zmysle rokovacieho poriadku 24-hodinovú lehotu, ste povinný vy ako predsedajúci dať návrh na hlasovanie na skrátenie tejto lehoty. My trváme na tom, aby bola dodržaná 24-hodinová lehota v zmysle rokovacieho poriadku, a nemáte žiadať od poslanca predkladať nejaký návrh. Vy ak chcete skrátiť lehotu a je tu námietka voči tomu, že nie je súhlas Národnej rady, vy ste povinný dať hlasovať o tomto skrátení lehoty, 24-hodinovej na pozmeňujúci návrh.

  • Ja práve som sa poradil aj s pánom predsedom, aj s kolegami, fakt je taká vôľa, že ja musím dať o návrhu hlasovať, ale keď presunieme tento bod, že nebudeme hlasovať, dáme zajtra o 11.00 hodine, bude to v poriadku so želaním všetkých poslancov?

  • Reakcie z pléna.

  • Je všeobecný súhlas s tým?

    Ostatní, ktorí sa prihlásili, pán poslanec Mikloš, pán Bugár, sa to týka toho istého? Áno, do výboru. (Reakcie z pléna). Dobre?

    No vidíte, musím dať o tom hlasovať, o tom, čo povedala teraz pani poslankyňa Sabolová, pretože ja nemôžem nič iné, len dať hlasovať o návrhoch. To znamená, prezentujme sa...

  • Reakcie z pléna.

  • Preto som vám povedal, zopakujte to ešte raz, ten váš návrh, pani Sabolová.

  • Chýba začiatok, lebo nebol zapnutý mikrofón.

  • ... dať návrh na skrátenie lehoty, lebo rokovací poriadok hovorí 24 hodín, pán predsedajúci.

  • Samozrejme, ale my sme už v predchádzajúcich návrhoch toto zavrhli, čiže ak nastane problém, môže vzniknúť problém, ktorý by riešili iné orgány.

  • My sme dali procedurálny návrh, aby sme vám dali nejaký návrh, ale vy v zmysle rokovacieho poriadku, ak chcete rokovať, musíte túto lehotu predložiť vy, pán predsedajúci. Ale ja vás chcem poprosiť, aby ste to dali do výboru, a tým vyriešime problém.

  • Dobre. Ešte prosím, pán predseda výboru Burian.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, aby som teda predišiel všelijakým tým hádkam a nezrovnalostiam o tom, čo malo byť alebo nemalo byť, musím zase upozorniť, že nemám s tým problém, aby som zvolal výbor a prerokoval tento pozmeňujúci návrh znovu vo výbore. Ja môžem zvolať výbor na 19.00 hodinu po skončení tejto schôdze. Pokiaľ je teda, by som povedal, je tu možnosť, aby sme mohli takýmto spôsobom prerokovať tento pozmeňujúci návrh. Dávam návrh na to, aby tento návrh bol prerokovaný vo výbore a zajtra o ňom bolo hlasované, čiže dávam návrh, aby jednoducho o 19.00 hodine bol zvolaný Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, kde môžeme prebrať tento pozmeňujúci návrh. Ďakujem.

  • Dávame hlasovať o návrhu pána poslanca Buriana. Prezentujte sa a hlasujeme.

  • Reakcie z pléna.

  • Prosím vás, naplňme ten program a týmto bude tento ukončený. Ten návrh je o tom, pán poslanec Burian navrhol, aby dnes o 19.00 hodine zasadol príslušný výbor a toto prerokoval, tým všetky tie námietky sú vyriešené.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 135 poslancov, za 131, proti 0, zdržali sa 3, nehlasoval 1.

    Schválili sme.

    Prosím, ešte sa hlásil s procedurálnym návrhom pán poslanec Bugár, je tam teraz napísaný. Nech sa páči, pán Bugár.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som chcel práve navrhnúť, ale medzitým už hlasovanie prebehlo, že vy ako predsedajúci máte právo vrátiť návrh zákona do výboru, ale, chvalabohu, tak sa rozhodlo a zbytočné napätie, ktoré tu bolo, už podľa mňa nie je.

  • Ďakujem, už je to v poriadku. Tým sme vyčerpali všetky procedurálne návrhy a môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, najskôr budeme hlasovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 166).

    Dávam slovo spravodajcovi Jánovi Senkovi, aby viedol hlasovanie.

  • Reakcie z pléna.

  • Tlač 166, prosím, prvé čítanie.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky...

  • Prerušenie spravodajcu predsedajúcim.

  • Pán spravodajca, najskôr o postúpení do druhého čítania musíte dať uviesť hlasovanie. Z prvého do druhého čítania a potom o pridelení výborom a stanovenie termínov a lehôt.

  • V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 164 z 2. januára 2007 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor...

  • Opätovné prerušenie spravodajcu predsedajúcim.

  • Ešte raz. Prosím vás, vy musíte predložiť najskôr návrh, že tento návrh postupujeme do druhého čítania. Dobre, navrhujem, aby... Tak predkladám... Máte to pripravené?

  • Navrhujem, aby ste tento návrh postúpili do druhého čítania.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 142 poslancov, za 142, proti nikto, zdržal sa nikto.

    Konštatujem, že sme postúpili predmetný návrh zákona do druhého čítania.

    A teraz, prosím, uveďte návrh na termíny na prerokovanie vo výboroch v súlade s návrhom predsedu Národnej rady.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. A ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a že určené výbory prerokujú vládny návrh zákona v lehote do 31. januára 2007 a gestorský výbor do 1. februára 2007.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 143 poslancov, za 143, proti 0, zdržalo sa 0, nehlasovalo 0.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila tento návrh zákona výborom a určila gestorský výbor a príslušné lehoty.

    Ďakujem pekne.

    Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní), tlač 154.

    A teraz prosím spravodajcu a člena navrhnutého gestorského výboru pre kultúru a médiá pána Rafaja, aby uviedol hlasovanie.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 143 poslancov, za 142, proti 0, zdržalo sa 0, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada posunula tento návrh zákona do druhého čítania.

    Nech sa páči ďalšie hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím jej predsedu prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. A ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v lehote do 15. marca a gestorský výbor do 16. marca.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 140 poslancov, za 139, proti 0, zdržalo sa 0, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila tento návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a stanovila príslušné lehoty na jeho prerokovanie.

    Teraz nasleduje hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Stabilizačnou a asociačnou dohodou medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Albánskou republikou na strane druhej (tlač 123).

    Slovo dávam pani poslankyni Kramplovej a prosím, aby hlasovanie uviedla. Ja len pripomínam, že uvedie ešte, nech sa páči, pokračujete.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som predložila návrh uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Stabilizačnou a asociačnou dohodou medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Albánskou republikou na strane druhej:

    „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas so Stabilizačnou a asociačnou dohodou medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Albánskou republikou na strane druhej a rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.“

  • Ďakujem pekne. Pripomínam, že podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4 ústavy je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 142 poslancov, za 138, proti 1, zdržal sa 1, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďalej budeme – pán poslanec Slafkovský, máte nejaký procedurálny návrh?

  • Reakcia poslanca.

  • Ďalej budeme hlasovať o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom k Dohovoru o bezpečnosti personálu Organizácie Spojených národov a pridruženého personálu (tlač 144).

    Opäť žiadam pani poslankyňu Kramplovú, aby uviedla hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom k Dohovoru o bezpečnosti personálu OSN a pridruženému personálu:

    „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Opčným protokolom k Dohovoru o bezpečnosti personálu Organizácie Spojených národov a pridruženému personálu.“

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prezentujeme sa a hlasujeme. Tiež pripomínam, že v súlade s Ústavou Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 137 poslancov, za 131, proti 0, zdržalo sa 0, nehlasovalo 6.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou.

    Teraz nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v znení neskorších predpisov a zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 464/2005 Z. z. (tlač 176).

    Slovo dávam pánovi poslancovi Mojmírovi Mamojkovi a prosím, aby uviedol hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa ustanovenia § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 141 poslancov, za 78, proti 3, zdržalo sa 59, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme schválili, aby tento zákon bol prerokovaný v druhom čítaní.

    Prosím, uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, prosím o hlasovanie o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie 1. Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, 2. Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, 3. Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. A ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 15. marca tohto roka a gestorský výbor do 16. marca 2007.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 140 poslancov, za 132, proti 0, zdržalo sa 6, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a lehoty výborom na jeho prerokovanie.

    Ďakujem pekne.

    Ďalej budeme hlasovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 515/2003 (tlač 178).

    Hlasovanie uvedie pán poslanec Tibor Cabaj.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, že tento vládny návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 141 poslancov, za 80, proti 5, zdržalo sa 56, nehlasovalo 0.

    Konštatujem, že sme rozhodli o tom, že tento zákon bude prerokovaný v druhom čítaní.

    Prosím ďalšie hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, ďalej dajte hlasovať o tom, že tento vládny návrh zákona bude pridelený Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien, zároveň aby ste dali hlasovať o tom, že gestorským výborom bude Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a aby zároveň týmto hlasovaním sme aj určili lehoty na prerokovanie tohto návrhu zákona do 15. marca 2007 a gestorskému výboru do 16. marca 2007.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 142 poslancov, za 134, proti 0, zdržalo sa 6, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a stanovila lehoty na prerokovanie vo výboroch.

    Teraz prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Palka, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi Slovenskou republikou (tlač 134).

  • Vážený pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu uznesenia: „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s uzavretím Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi Slovenskou republikou.“

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme. Pripomínam, že aj na schválenie takejto dohody je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, všetkých poslancov.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 133 poslancov, za 124, proti 0, zdržalo sa 0, nehlasovalo 9.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o spolupráci pri predchádzaní cezhraničnej trestnej činnosti a v boji proti organizovanej trestnej činnosti (tlač 137).

    Prosím pána poslanca Palka, aby uviedol toto hlasovanie.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, dajte hlasovať o uznesení: „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky

    A. vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o spolupráci pri predchádzaní cezhraničnej trestnej činnosti a v boji proti organizovanej trestnej činnosti a

    B. rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto má prednosť pred zákonmi.“

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme. A opäť pripomínam, že na schválenie tejto dohody je potrebné vyslovenie súhlasu nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 130 poslancov, za 121, proti 0, zdržal sa 1, nehlasovalo 8.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili, že sme vyslovili súhlas s uvedenou zmluvou.

    Ospravedlňujem sa.

    Pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o zákaze biologických zbraní a o doplnení niektorých zákonov (tlač 164).

    Spravodajcom je člen výboru pre zdravotníctvo poslanec Ján Zvonár. Prosím, uveďte hlasovanie.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 142 poslancov, za 141, proti 0, zdržalo sa 0, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že predmetný zákon prerokujeme v druhom čítaní.

    Teraz, prosím, uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie, ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že predmetný návrh zákona výbory prerokujú do 15. marca 2007 a gestorský výbor do 16. marca 2007.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 139 poslancov, za 137, proti 0, zdržalo sa 0, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a schválila termín na prerokovanie tohto návrhu zákona.

    Teraz prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pána poslanca Pavla Pavlisa, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 173).

    Nech sa páči.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 139 poslancov, za 98, proti 4, zdržalo sa 34, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že sme schválili a prerokujeme tento zákon v druhom čítaní.

    Prosím ďalšie hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie, ochranu prírody a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 15. a v gestorskom výbore do 16. marca 2007.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 142 poslancov, za 135, proti 1, zdržalo sa 6, nehlasovalo...

    Prepáčte, je tu nejaká technická informácia, ja som chcel trochu urýchliť to hlasovanie tým, že som zastavil v polovičke ten časový priebeh, tak ma informujte, že...

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre, budem musieť neprerušovať to hlasovanie, pretože je tam riziko, že tí, čo hlasujú, sú vyhodení. Prepáčte, prosím vás, ale takto sme to robili aj v minulosti, že sme trošku naháňali čas, ale nie vždy sa to podarí.

    Teraz konštatujem:

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 142 poslancov, za 135, proti 1, zdržalo sa 6, nehlasovalo 0.

    Konštatujem, že Národná rada prideľuje návrh tohto zákona, určila gestorský výbor a príslušné termíny na prerokovanie.

    Ďalej prosím spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Tibora Glendu, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 10/2004 Z. z. o puncovníctve a skúšaní drahých kovov (puncový zákon), tlač 163.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 141 poslancov, za 141, proti 0, zdržalo sa 0, nehlasovalo 0.

    Konštatujem, že sme posunuli do druhého čítania tento návrh zákona.

    Prosím ďalšie hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 15. marca a v gestorskom výbore do 16. marca 2007.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 143 poslancov, za 141, proti 0, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme schválili, určili sme termíny a gestorský výbor. Všetko v súlade s návrhom predsedu Národnej rady.

    Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 179).

    Slovo dávam pánovi poslancovi Ivánovi Farkasovi a žiadam ho, aby uviedol hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili traja poslanci, ktorí zhodne navrhli návrh zákona vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie v zmysle § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku. Dajte o tom hlasovať.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 142 poslancov, za 64, proti 71, zdržalo sa 7, nehlasovalo 0.

    Neschválili sme.

    Prosím, uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Odporúčam uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 144 poslancov, za 82, proti 23, zdržalo sa 38, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že uvedený zákon prerokujeme v druhom čítaní.

  • Navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. A za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 143 poslancov, za 137, proti 1, zdržalo sa 5, nehlasovalo 0.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 174).

    Hlasovanie uvedie pán poslanec Pavlis.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 144 poslancov, za 143, proti 0, zdržalo sa 0, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento zákon prerokujeme v druhom čítaní.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 15. a v gestorskom výbore do 16. marca 2007.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 141 poslancov, za 136, proti 0, zdržali sa 3, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní (tlač 149). Nie, nie, to je to, čo sme prerušili. Áno, ďakujem. Aj som to sledoval.

    Teraz prosím spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Jozefa Ďuračku, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2005 Z. z. a o doplnení zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov (tlač 157).

    Nech sa páči, uveďte hlasovanie.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla prerokovať uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 143 poslancov, za 142, proti 0, zdržal sa 1, nehlasovalo 0.

    Konštatujem, že tento zákon prerokujeme v druhom čítaní.

  • Súčasne odporúčam, aby bol uvedený návrh zákona v druhom čítaní prerokovaný vo výbore pre financie, rozpočet a menu, v ústavnoprávnom výbore, výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Zároveň aby bol za gestorský výbor daný výbor pre financie, rozpočet a menu. Odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 15. marca 2007 a gestorský výbor do 16. marca 2007.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 142 poslancov, za 141, proti 0, zdržalo sa 0, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 165 (pozn. red.: správne má byť 168)).

    Prosím predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána Jozefa Buriana, aby hlasovanie uviedol.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Prerušenie spravodajcu predsedajúcim.

  • Ďakujem. Opravujem, tlač 168. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o mojom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 141 poslancov, za 136, proti 0, zdržali sa 4, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že predmetný návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

    Prosím ďalšie hlasovanie.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 165 z 2. januára 2007 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 15. marca 2007 a gestorský výbor do 16. marca 2007.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 143 poslancov, za 142, proti 0, zdržalo sa 0, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na prerokovanie tohto zákona v druhom čítaní.

    Teraz nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 177).

    Opäť dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Burianovi, aby uviedol hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 144 poslancov, za 144, proti 0, zdržalo sa 0, nehlasovalo 0.

    Konštatujem, že sme schválili váš návrh.

    Prosím ďalší návrh.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 180 z 12. januára 2007 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 15. marca 2007 a gestorský výbor do 16. marca 2007.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 144 poslancov, za 143, proti 0, zdržal sa 1, nehlasovalo 0.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a termíny na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďalej budeme hlasovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov (tlač 181).

    Hlasovanie uvedie pani poslankyňa Edita Angyalová. Kartu si zoberte.

  • Pán predsedajúci, prosím vás, aby ste dali najprv hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý odznel v rozprave, o návrhu nepokračovať v rokovaní o tomto, teda vrátiť návrh na dopracovanie.

  • Prezentujme sa a hlasujeme o procedurálnom návrhu najskôr.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 143 poslancov, za 61, proti 76, zdržali sa 4, nehlasovali 2.

    Neschválili sme tento procedurálny návrh.

  • Pán predsedajúci, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní. Prosím, dajte o ňom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 143 poslancov, za 84, proti 0, zdržalo sa 59, nehlasovalo 0.

    (pozn. red.: Predsedajúci nepovedal záverečné konštatovanie – návrh bol schválený.)

    Prosím, navrhnite termíny a gestorský výbor.

  • V zmysle zákona o rokovacom poriadku odporúčam prideliť návrh v druhom čítaní na prerokovanie okrem Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre hospodársku politiku. Za gestorský pritom navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu a zároveň odporúčam, aby výbory návrh prerokovali do 15. marca 2007 a gestorský výbor do 16. marca 2007. Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 144 poslancov, za 141, proti 0, zdržali sa 3, nehlasovalo 0.

    Konštatujem, že sme určili gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 469/2002 Z. z. o environmentálnom označovaní výrobkov v znení zákona č. 587/2004 Z. z. (tlač 159).

    Hlasovanie uvedie člen výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pán poslanec Frešo.

  • Pán predsedajúci, vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 141 poslancov, za 141, proti 0, zdržalo sa 0, nehlasovalo 0.

    Konštatujem, že predmetný návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

    Prosím termíny, gestorský výbor.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 15. marca 2007 a gestorský výbor do 16. marca 2007.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 141 poslancov, za 138, proti 0, zdržalo sa 0, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že sme určili gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na ich prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz máme posledný návrh zákona, ktorý sme prerokovali. Prosím, aby László Miklós uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 478/2002 Z. z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení neskorších predpisov (tlač 180).

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, prosím vás, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 143 poslancov, za 143, proti 0, zdržalo sa 0, nehlasovalo 0.

    Konštatujem, že prerokujeme návrh zákona v druhom čítaní.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 15. marca a gestorský výbor do 16. marca 2007.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 144 poslancov, za 144, proti 0, zdržalo sa 0, nehlasovalo 0.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Panie poslankyne, páni poslanci, schválili sme všetky zákony, ktoré sme v doterajšom priebehu 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali. V súlade s programom dnešného dňa a v súlade so závermi poslaneckého grémia budeme pokračovať tajnou voľbou. Dovoľte mi, aby som túto tajnú voľbu v celom rozsahu uviedol, pretože budeme naraz hlasovať o všetkých návrhoch, ktoré je potrebné zvládnuť v tajnej voľbe.

    Predtým ako pristúpime k rokovaniu o nasledujúcich štyroch bodoch programu, navrhujem, aby sme tajné hlasovanie o voľbe kandidáta na sudcu Ústavného súdu, predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa, verejného ochrancu práv a člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu po ich odôvodnení a v rozprave vykonali naraz na osobitných hlasovacích lístkoch. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem.

    Pristúpime k

    návrhu na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky (nová voľba).

    Návrh ste dostali ako tlač 188.

    Teraz prosím predsedu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Mojmíra Mamojku, aby podal Národnej rade stanovisko výboru k voľbe kandidáta na vymenovanie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predsedajúci, Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorých má vymenovať. Do aktuálneho počtu 18 kandidátov treba v novej voľbe zvoliť jedného. Za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ja vás preruším teraz, pán poslanec, prosím vás. Prosím panie kolegyne poslankyne, pánov poslancov, kvôli procedurálnemu postupu pred tajnou voľbou musíme ešte overiť uznesenie o spôsobilosti kandidátov. Zaujmite ešte poslanecké miesta, pretože to bude ešte jedno verejné hlasovanie, až potom pristúpime k tajnej voľbe.

    Ospravedlňujem sa, pán poslanec, teraz pokračujte.

  • Na základe výzvy predsedu Národnej rady Slovenskej republiky boli na Ústavnoprávny výbor Národnej rady doručené dva návrhy. Navrhovaná bola pani Vlasta Kunová, ktorá bola v súlade s platným volebným poriadkom o voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu pozvaná na 8. schôdzu Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá bola 17. januára 2007. Priamy kontakt a forma dialógu členov výboru s pozvanou umožnili vytvoriť si o nej potrebný obraz. Návrh na Tibora Šafárika je podaný podľa čl. 10 platného volebného poriadku. Navrhovaný predstavu o svojom pôsobení na Ústavnom súde prezentoval na jeho zasadnutí 12. októbra 2006.

    Ústavnoprávny výbor uznesením č. 91 konštatoval, že navrhovaní Vlasta Kunová a Tibor Šafárik spĺňajú podmienky ustanovené čl. 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa nikto neprihlásil. Kto sa hlási ústne do rozpravy? Pán poslanec Lipšic ako jediný. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy. Prosím, pán navrhovateľ, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi v rozprave sa vyjadriť k jednému z navrhnutých kandidátov. Keď sme hlasovali v predchádzajúcej voľbe, tak som sa na záver opýtal, či sa jedno miesto, ktoré nemalo byť zvolené, aj sa tak stalo, nenecháva práve pre Dr. Šafárika, aj sa tak stalo.

    Chcel by som vás však oboznámiť s jedným dokumentom, ktorý bol publikovaný v roku 1999 a ktorý podpísali pomerne známe autority ústavného práva, je tam podpísaný doc. Kresák, prof. Mathern, prof. Prusák, doc. Orosz, ktorý je tiež kandidátom na Ústavný súd, a tento materiál má názov „Výpočet nesprávnych stanovísk a právnych záverov I. senátu Ústavného súdu“ v známej kauze, keď sa konalo o podnete Jaroslava Svěchotu. Budem sa snažiť byť stručný. Táto odborná analýza je pomerne príkra a vyčíta rozhodnutiu senátu pod vedením Dr. Šafárika šesť konkrétnych ústavnoprávnych pochybení, kedy nebol rešpektovaný text ústavy.

    Po prvé. K výkladu o nemožnosti meniť raz vydanú amnestiu: „Nie je možné akceptovať spätnú účinnosť výkladu textu ústavy, ako to urobil I. senát Ústavného súdu vedený sudcom Šafárikom. Výklad ústavy nemôže platiť skôr, ako bol Ústavným súdom vyhlásený. Nie je totiž možné konať podľa výkladu ústavy, ktorý v čase sporného konania štátneho orgánu ešte právne neexistuje. Uvedenú doktrínu pritom akceptoval v jednom zo svojich predchádzajúcich rozhodnutí aj samotný I. senát Ústavného súdu. Uvedené jednoznačne svedčí o účelovom postupe I. senátu Ústavného súdu, ktorý v tomto prípade opakovane porušil nielen predchádzajúce doktríny Ústavného súdu, ale predovšetkým nerešpektoval text ústavy.“

    Druhá pripomienka sa týka ústavnosti tzv. prvej Mečiarovej amnestie.

    Tretia sa týka spochybnenia oprávnenia vtedajšieho premiéra vykonávať právomoci hlavy štátu. Z toho odcitujem len niekoľko pasáží: „Keďže jednou zo základných procesno-právnych podmienok rozhodnutia Ústavného súdu vo veci výkladu ústavných zákonov je existencia sporu v interpretácii ústavnej normy, uznal senát sudcu Šafárika existenciu sporu, ktorý mal spočívať v právnom názore na amnestiu udelenú premiérom Dzurindom.“ Zároveň však táto amnestia bola spochybnená ako ničotný úkon. A teda analýza konštatuje ďalej: „Na základe tzv. ničotného rozhodnutia premiéra Dzurindu, za aké označil I. senát Ústavného súdu neskôr jeho rozhodnutie o amnestii,...“

  • Ruch v sále.

  • „... by nemohol vôbec vzniknúť spor o výklad obsahu čl. 102 ods. 1 písm. j) ústavy. Existencia sporu o neexistujúcej skutočnosti je totiž zjavným logickým nezmyslom.“

    Štvrtá pripomienka sa týkala otázky procesno-právnej, či vôbec existovala sporná vec.

    Piata sa týkala akceptovania podnetu Jaroslava Svěchotu. Jaroslav Svěchota nepodal sťažnosť proti rozhodnutiu o začatí trestného stíhania, teda nebola splnená jedna zo základných podmienok na prijatie jeho podnetu – a to je vyčerpanie opravných prostriedkov. Senát Ústavného súdu sa nevyčerpaním riadnych opravných prostriedkov vôbec nezaoberal, pričom dosiaľ boli z uvedeného dôvodu odmietnuté desiatky až stovky podnetov. A prečítam záver. Záver analýzy zrejme nespochybniteľných kapacít ústavného práva, nie politikov: „Ústavný súd, ktorý je orgánom ochrany ústavnosti, svojím rozhodovaním v uvedených prípadoch porušil ústavnosť a ohrozil jej ďalšiu stabilitu. Aj keď ústavní sudcovia podľa čl. 134 ústavy skladajú sľub, že budú chrániť princípy právneho štátu, rozhodovanie I. senátu Ústavného súdu negatívne zasiahlo do prirodzenej spravodlivosti a slušnosti v práve, do princípu právnej istoty a dôvery v právo, do princípu zákazu zneužívania práva, do princípu vylúčenia štátnych funkcionárov z udelenia amnestie a narušilo aj iné princípy vnútroštátneho a medzinárodného práva, ktorým je Slovenská republika viazaná. Rozhodovanie I. senátu Ústavného súdu, ktoré vyvrcholilo rozhodnutím zo dňa 20. decembra 1999, vracia slovenskú spoločnosť a slovenské právo do obdobia spred novembra 1989, keďže je aktom bezprávia a zneužitia verejnej moci. Rozhodovanie I. senátu Ústavného súdu v uvedených prípadoch zníži prirodzenú autoritu a dôveryhodnosť ústavného súdnictva, ktoré sa formovalo v náročných podmienkach ústavného vývoja Slovenskej republiky.“ Toľko text, pod ktorým je podpísaný, ako som spomínal, prof. Prusák, prof. Mathern, doc. Orosz, doc. Kresák.

    Pár vyjadrení ešte z minoritného volta doc. Kľučku, ktorý je dnes naším sudcom na Európskom súdnom dvore. Takisto spochybňuje vôbec procesno-právne podmienky na konanie o podnete, a to, že sa toto rozhodnutie odklonilo od celej doterajšej judikatúry Ústavného súdu, a v závere konštatuje, že navodilo stav právnej neistoty: „Nakoniec je potrebné zdôrazniť, že takýto odklon od terajšej judikatúry Ústavného súdu nebol vyvolaný ani ústavnou a ani zákonnou zmenou úpravy kompetencií orgánov činných v trestnom konaní a Ústavného súdu pri zabezpečení základných práv a slobôd osôb v trestnom konaní a nebol ani inak racionálne zdôvodnený. Nakoľko účelom rozhodovacej činnosti Ústavného súdu je vytvárať právnu istotu a nie právnu neistotu, je mimoriadne žiaduce, aby právna neistota vzniknutá v dôsledku nálezu Ústavného súdu v prípade podnetu Jaroslava Svěchotu bola čo najrýchlejšie odstránená.“ Ďalšie perly z nálezu Ústavného súdu, napríklad o tom, že odloženie veci v trestnom konaní vytvára prekážku veci rozhodnutej, ani komentovať nebudem.

    Nejde o tento konkrétny príklad. Ide o to, aká je úloha Ústavného súdu v našej spoločnosti. Určite by Ústavný súd nemal tvoriť text ústavy. To je vecou ústavodarcu. Je to aj otázka deľby moci, aby sme na Ústavnom súde nemali sudcov, ktorí budú mať ambíciu tvoriť text ústavy, a tak zasahovať do ústavodarnej kompetencie Národnej rady.

    Navrhnutý kandidát, ktorý bol na Ústavnom súde sedem rokov, preukázal svojím rozhodovaním, že text platnej ústavy pre neho nie je záväzný. Preto si myslím, že by nemal ďalej pokračovať na Ústavnom súde. Myslím si, že v minulých kolách voľby boli zvolení aj mnohí kvalitní kandidáti a potom, samozrejme, aj kandidáti, o ktorých kvalite je možné pochybovať. Myslím si však tiež, že by sme pri voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu, ktorými ovplyvníme 12 rokov ústavného práva na Slovensku, mali viac dbať na odbornosť a menej na politiku.

    A preto verím, milé kolegyne, vážení kolegovia aj z vládnej koalície, že pri vašom rozhodovaní v tajnej voľbe preváži odbornosť nad politickými špekuláciami, nad politickými dohodami. Bola by to dobrá správa pre Ústavný súd na ďalších 12 rokov.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, hodláte sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie. Neviem, pán Slota sa nehlási, pán Slota to omylom zapol, stopercentne, že? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme rokovaním o

    návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa (nová voľba).

    Návrh ste dostali ako tlač 189.

    Dávam slovo predsedovi výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien poslancovi Lászlóovi Nagyovi a prosím ho, aby návrh uviedol.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, milí hostia, dovoľte, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien predložil návrh na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa v súlade s § 12 zákona č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa. Keďže Národná rada na svojej predošlej schôdzi ani v opakovanej voľbe nezvolila predsedu, uskutočníme teraz ďalšiu novú voľbu.

    V súlade s volebným poriadkom a príslušným uznesením výboru sa novej voľby môžu zúčastniť aj kandidáti, ktorí neboli zvolení v predchádzajúcej voľbe.

    V lehote určenej predsedom výboru, t. j. do 15. januára 2007, sedem osôb oznámilo výboru svoj záujem o zaradenie medzi kandidátov na funkciu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa. Výbor na svojej 9. schôdzi uznesením č. 38 konštatoval, že jedna z prihlásených Viera Hajduková nespĺňa podmienky podľa zákona, a preto ju medzi kandidátov výbor nezaradil. Všetci ostatní prihlásení boli pozvaní na schôdzu výboru, kde prezentovali svoju predstavu o fungovaní Ústavu pamäti národa a odpovedali na otázky poslancov.

    Na základe vypočutia a predložených dokumentov sa výbor uzniesol na tom, že ako navrhovateľ predkladá všetkých prihlásených spĺňajúcich zákonné podmienky na voľbu tak, ako sú títo uvedení v tlači 189. Na žiadosť poslanca a zároveň kandidáta Františka Mikloška oznamujem, že menovaný sa hlasovania nezúčastní.

    Vážený pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite, prosím, miesto pre navrhovateľov.

    A otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa hlási ústne k tomuto návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Nagy? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje bod

    návrh na voľbu verejného ochranu práv (tlač 190).

    Verejného ochrancu práv podľa čl. 151a ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky volí Národná rada Slovenskej republiky na obdobie piatich rokov z kandidátov, ktorých jej navrhne najmenej 15 poslancov Národnej rady. V určenej lehote, t. j. do 18. januára 2007, boli podané dva návrhy kandidátov na verejného ochrancu práv, ktoré ste dostali ako tlač 190.

    Riadiť sa budeme volebným poriadkom na voľbu a odvolávanie verejného ochrancu práv, ktorý Národná rada schválila 24. októbra 2006 uznesením č. 133. Oznamujem, že do tejto chvíle poslanci navrhovatelia svoje návrhy na kandidátov nevzali späť, rovnako ani jeden z navrhnutých kandidátov nevzal svoj súhlas s kandidatúrou späť.

    Teraz povereného člena Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnosti pána poslanca Martina Kuruca žiadam, aby informoval o výsledku prerokovania návrhov vo výbore a jeho stanovisku. Prosím pána poslanca Kuruca, aby tak urobil.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien oboznámiť vás so stanoviskom výboru o splnení podmienok navrhovaných kandidátov na verejného ochrancu práv podľa § 4 ods. 2 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov.

    Určený výbor na svojej 9. schôdzi 24. januára 2007 prerokoval návrh na voľbu verejného ochrancu práv (tlač 190) a svojím uznesením č. 39 konštatoval, že návrhy kandidátov na voľbu verejného ochrancu práv uvedené v tlači 190 obsahujú požadované údaje podľa čl. 2 ods. 3 a 4 volebného poriadku o voľbe a odvolávaní verejného ochrancu práv. To znamená, že návrhy sú odôvodnené, obsahujú základné údaje o kandidátovi, prehľad o vzdelaní a praxi kandidáta, vyhlásenie kandidáta, že spĺňa všetky podmienky na zvolenie za verejného ochrancu práv, a vyhlásenie kandidáta o tom, že súhlasí s voľbou za verejného ochrancu práv.

    Určený výbor v súlade s čl. 5 ods. 4 volebného poriadku o voľbe a odvolávaní verejného ochrancu práv pozval na svoju schôdzu navrhnutých kandidátov, aby prezentovali predstavu o svojom pôsobení vo funkcii verejného ochrancu práv a odpovedali na otázky poslancov zamerané najmä na overenie toho, či ich schopnosti, skúsenosti a morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu verejného ochrancu práv budú riadne vykonávať.

    Na základe predložených dokumentov a vypočutia navrhnutých kandidátov Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien zaujal svojím uznesením č. 39 toto stanovisko: Navrhovaní kandidáti Pavel Kandráč a Viera Mrázová spĺňajú podmienky na voľbu verejného ochrancu práv podľa § 4 ods. 2 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien preto odporúča Národnej rade Slovenskej republiky

    1. overiť podľa § 4 ods. 3 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov, že navrhovaní kandidáti spĺňajú podmienky na voľbu verejného ochrancu práv;

    2. zvoliť verejného ochrancu práv z navrhnutých kandidátov v tajnej voľbe.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Pýtam sa, chce sa niekto do rozpravy prihlásiť ústne? Ústne sa hlási pán poslanec Janiš. Nikto viac. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v stručnosti predstavil a aj odôvodnil návrh skupiny poslancov na kandidatúru pani Dr. Viery Mrázovej, CSc., na verejného ochrancu práv.

    Nami navrhovaná kandidátka sa venovala danej problematike už na úvod svojej profesionálnej kariéry ako vysokoškolský pedagóg. Tu si vypestovala blízky vzťah k potrebám ľudí, najmä k ich sociálnym právam, ale i povinnostiam. Predovšetkým záujmy bežných ľudí mala na pamäti, keď pracovala v legislatíve, či v kancelárii Úradu vlády, alebo v Kancelárii Národnej rady, ale hlavne teraz ako riaditeľka Národného strediska ľudských práv. Ochrane ľudských práv sa priamo venovala aj ako ústavná sudkyňa v rokoch 1993 až 2000.

    K porušovaniu ľudských práv vrátane práv dieťaťa, ako aj k naliehavým spoločenským témam v tejto oblasti sa aktívne vyjadrovala v médiách, či už doma, alebo v zahraničí, a aj vo svojej bohatej publikačnej činnosti. Pani Dr. Mrázová chce nadviazať na svoju úspešnú a aktívnu doterajšiu prácu, ktorá je dobre hodnotená doma i smerom k zahraničiu. Bude aktívne a iniciatívne využívať všetky právomoci, ktoré verejný ochranca práv v súčasnosti má, a uviesť do praxe, do reálnej praxe najmä tie, ktoré nadobudol v ostatných rokoch, osobitne právo podávať na Ústavný súd návrhy vo veci súladu právnych predpisov s ústavou.

    Jedným z jej cieľov je zefektívniť a zviditeľniť prácu verejného ochrancu práv v regiónoch, priblížiť práva občanov priamo v regiónoch, a to aj postupným budovaním stálych regionálnych pracovísk, pretože súčasná forma výjazdových poradenských dní vo vybraných mestách Slovenska nie je v poskytovaní ochrany práv dostatočná. Jednoducho zdynamizovať prácu verejného ochrancu a priblížiť ju občanom. V tomto smere zužitkuje všetky skúsenosti zo súčasného pôsobenia v Stredisku ľudských práv, aby ľudia poznali možnosti svojej ochrany, čím sa zníži dnes veľký počet odložených, nevyriešených podnetov adresovaných verejnému ochrancovi.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si uchádzať sa o vašu priazeň a dôveru pre našu kandidátku a aj preto, že pani Dr. Mrázová dlhodobým pôsobením v oblasti ľudských práv a aktívnou pracovnou činnosťou pri ochrane, ale aj formou publikačnej i prednáškovej činnosti preukázala, že má schopnosti, skúsenosti i morálne vlastnosti, ktoré dávajú záruku, že verejného ochrancu práv bude riadne a zodpovedne vykonávať.

    Ďakujem vám.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Budeme pokračovať. Pred hlasovaním o návrhoch na voľbu verejného ochrancu práv Národná rada overí, či spĺňajú podmienky ustanovené zákonom.

    Teraz vás prosím, aby ste hlasovanie uviedli. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o návrhu uznesenia pripojeného k tlači 190a, podľa ktorého Národná rada podľa § 4 ods. 3 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov overuje, že navrhovaní kandidáti spĺňajú podmienky uvedené v § 4 ods. 2 citovaného zákona.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste sa prezentovali, ideme hlasovať o tomto návrhu uznesenia, tak ako som uviedol ešte pred rokovaním o tajnej voľbe. Takže prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 113 poslancov, za 112, proti 0, zdržal sa 1, nehlasovalo 0.

    Konštatujem, že Národná rada overila, že všetci navrhnutí kandidáti na verejného ochrancu práv spĺňajú ustanovené podmienky.

    Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať

    návrhom na voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu.

    Návrh ste dostali ako tlač 172.

    Prosím povereného člena výboru pre kultúru a médiá poslanca Tomáša Galbavého, aby návrh uviedol.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol návrh, správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá k návrhu na voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu.

    Dňom 4. februára 2007 skončí funkčné obdobie členovi Dozornej komisie Slovenského rozhlasu Ing. Mariánovi Velickému. Z uvedeného dôvodu je potrebné zvoliť podľa § 16 ods. 1 zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase jedného člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu na funkčné obdobie tri roky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa listom z 18. decembra 2006 č. 115/2006 obrátil na predsedov všetkých poslaneckých klubov Národnej rady Slovenskej republiky, profesijné a občianske združenia pôsobiace v oblasti rozhlasovej tvorby, hromadných informačných prostriedkov, kultúry, vedy, vzdelávania, aby v určenej lehote predložili Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá návrhy kandidátov na člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu. Do stanoveného termínu výbor dostal tieto návrhy kandidátov: doc. Ing. Kornélia Beličková, Ing. Katarína Pacnerová.

    Gestorský výbor prekontroloval predložené návrhy kandidátov na voľbu člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu a konštatoval, že kandidátky spĺňajú náležitosti. Predložený návrh je v súlade s kritériami uvedenými v § 10 a § 16 ods. 1 citovaného zákona. Gestorský výbor po zvážení týchto skutočností v prijatom uznesení z 22. januára 2007 č. 39 vyslovil súhlas s návrhom na voľbu jedného člena Dozornej komisie Slovenského rozhlasu. Odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby

    1. konštatovala, že dňom 4. februára 2007 sa skončí

    a) funkčné obdobie Mariánovi Velickému,

    b) je potrebné zvoliť jedného člena podľa § 16 ods. 1 zákona č. 619/20003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov;

    2. zvolila podľa § 16 ods. 1 zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov jedného člena na obdobie tri roky, ktoré začne plynúť dňom 5. februára 2007;

    3. voľbu uskutočnila tajným hlasovaním podľa § 39 ods. 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov;

    4. uskutočnila druhé kolo voľby v prípade, že v prvom kole nebude zvolený člen Dozornej komisie Slovenského rozhlasu; z navrhovaných kandidátov do druhého kola postupujú obaja kandidáti.

    Pán predsedajúci, skončil som, ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, nedostal som písomnú prihlášku, pýtam sa, kto sa ústne chce prihlásiť do rozpravy k tomuto návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Galbavý? Končím možnosť podania prihlášok ústne. Uzatváram rozpravu, vyhlasujem ju za skončenú k tomuto bodu programu.

    Teraz ma o slovo požiadal pán poslanec Nagy, ktorý chcel ešte doplniť svoju informáciu, ktorá priamo súvisí s návrhom na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Pán poslanec Nagy, nech sa páči. Zapnite mikrofón hore pánovi poslancovi Nagyovi, prosím vás.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, ja som v závere svojho vystúpenia na žiadosť pána poslanca Mikloška uviedol, že pán poslanec Mikloško je kandidát na funkciu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa, sa nezúčastní hlasovania. Teda to treba rozumieť tak tomu, že on fyzicky sám sa nezúčastňuje aktu hlasovania. Samozrejme, naďalej je kandidátom 15 poslancov opozície. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Dúfam, že je to všetkým jasné.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k tajnému hlasovaniu o všetkých štyroch prerokovaných návrhoch.

    V prípade neúspešnej niektorej z volieb sa vykoná opakovaná voľba. Chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta označíte tú alternatívu, za ktorú hlasujete: „za“, „proti“ alebo „zdržiavam sa“. Vo všetkých štyroch voľbách platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva „za“ len u jedného kandidáta. Hlasovací lístok je neplatný, ak pri niektorom mene nie je voľba označená alebo ak je hlasovací lístok menený alebo doplňovaný. Hlasovanie vykonáme na osobitných hlasovacích lístkoch, ktoré sú v pravom hornom rohu označené veľkými písmenami A, B, C alebo D.

    Prosím všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh voľby, a súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.

    Pristúpime k vykonaniu tajného hlasovania.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, moja povinnosť je opýtať sa, či sa všetci zúčastnili tajnej voľby. Kto sa chcel zúčastniť, správne.

    Ak sa všetci zúčastnili tajnej voľby, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené. Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie.

    Zároveň prerušujem rokovanie 7. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Pokračovať budeme zajtra ráno o 9.00 hodine, keď budú vyhlásené výsledky tajnej voľby, a hlasovanie v druhom kole v prípade neúspešného prvého kola bude po hlasovaní zajtra po 11.00 hodine.

    Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 19.07 hodine.