• Dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 6. schôdze.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán Mečiar, Lukša, Mikuš, Novotný, Líška, Obrimčák, Matejička, Dubravay, Podmanický, Faič, Pavlis, Ďuračka a pani poslankyňa Mušková.

    Včera sme vykonali opakovanú voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu a predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa a členov Rady pre vysielanie a retransmisiu.

    Poprosím teraz poverenú overovateľku pani poslankyňu Moniku Smolkovú, aby oznámila výsledky volieb.

  • Rokovanie o návrhu na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, tlač 131, o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa, tlač 132, o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, tlač 127.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vám predniesla zápisnicu z opakovanej voľby o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 14. decembra 2006.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 131 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 131 poslancov. Po vykonaní tajomného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 131 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 76 neplatných a 55 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    - za pána Miroslava Ďuriša hlasovalo za 0, hlasovalo proti 28, zdržalo sa 27,

    - za pána Jána Husára hlasovalo za 0, hlasovalo proti 28, zdržalo sa hlasovania 27,

    - za pána Štefana Minárika hlasovalo za 0, proti 31, zdržalo sa 24,

    - za pána Štefana Ogurčáka hlasovalo za 3, proti 24, zdržalo sa 28,

    - za pána Marka Šmida hlasovalo za 45, proti 3, zdržali sa 7.

    Na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky zvolený nikto.

    Keďže nebol zvolený potrebný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu, ktorých má prezident vymenovať, vykoná sa nová voľba na niektorej z nasledujúcich schôdzí.

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že Národná rada v opakovanej voľbe v tajnom hlasovaní nezvolila ani jedného z navrhnutých kandidátov na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Poprosím chvíľu, pán poslanec Bugár – procedurálny návrh. Nech sa páči.

  • Pán poslanec nespí, len čaká, kým mu zapnú mikrofón, pani poslankyňa.

    Pán predseda, bolo zvykom v predchádzajúcom volebnom období, ak sme mali nejaký sklz, tak vždy sme o tom informovali Národnú radu. Viete, čakáme tu, je 9.17 hod., ja som našiel pána slovenského eurokomisára sedieť na chodbe tri minúty pred deviatou. No, to ja si nemyslím, že to je tá nová politická kultúra, ktorú sme práve chceli.

  • Pán poslanec, jeden z dôvodov, prečo – a za to sa hlboko ospravedlňujem, lebo ten time mi trochu ušiel – sme schôdzu otvorili trochu neskôr, bol, že pán komisár sedel u mňa v kancelárii, pretože som ho prijal. Netuším, kde sedel tri minúty predtým, ale, samozrejme, sa ho na to spýtam. Ale chcem vás ubezpečiť, že som tu bol hlboko, hlboko pred deviatou. Ale, samozrejme, chcem sa ospravedlniť za oneskorený začiatok, ktorý bol spôsobený z jediného dôvodu, z ľudského môjho pochybenia, že som si pri rozhovore s pánom eurokomisárom neuvedomil, že ten čas beží, takže sa vám, kolegyne, kolegovia, samozrejme, za to ospravedlňujem. A o chvíľočku po vyhlásení volieb budeme, samozrejme, pokračovať aj pánom eurokomisárom. Ďakujem.

    Nech sa páči, pani overovateľka.

  • Dovoľte, aby som vám predniesla zápisnicu o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa, ktoré sa konalo 14. decembra 2006 v opakovanej voľbe.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 131 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa nikto z poslancov, teda 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 131 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 68 neplatných.

    Zo 63 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    - pri voľbe pána Ladislava Bukovszkého hlasovalo za 57, proti 3 poslanci, zdržali sa 3 poslanci,

    - pri voľbe Patrika Dubovského hlasoval za 1 poslanec, proti 29 poslancov, zdržalo sa 33 poslancov.

    Na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol zvolený za predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa nikto.

  • Ďakujem pekne.

    Takže konštatujem, že Národná rada v opakovanej voľbe v tajnom hlasovaní nezvolila predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    A ešte jeden výsledok, pani overovateľka.

  • Zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktoré sa konalo 14. decembra 2006 v opakovanej voľbe.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 131 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 131 poslancov. Zo 131 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 5 neplatných a 126 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    - za pána Vladimíra Holana hlasovalo za 71, proti 30, zdržalo sa 25,

    - za pána Ľubomíra Lehotského hlasovalo za 29, proti 49, zdržalo sa 48,

    - za pani Danu Podrackú hlasovalo za 75 poslancov, proti 28, zdržalo sa 23,

    - za pani Annu Vargovú hlasovalo za 40, proti 42, zdržalo sa 44,

    - za pána Milana Vendrinského hlasovalo za 72 poslancov, proti 31, zdržalo sa 23,

    - za pani Janu Žitňanskú hlasovalo za 51 poslancov, proti 36, zdržalo sa 39.

    Na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za členov Rady pre vysielanie a retransmisiu na šesťročné funkčné obdobie zvolení pani Dana Podracká, pán Milan Vendrinský a pán Vladimír Holan s tým, že na základe žrebovania, ktoré vykonali overovatelia ihneď po zistení výsledkov, pani Dane Podrackej funkčné obdobie začne plynúť dňoch 16. decembra 2006 a pánovi Vladimírovi Holanovi a Milanovi Vendrinskému funkčné obdobie začne plynúť dňom 21. januára 2007.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky v opakovanej voľbe zvolila Danu Podrackú, Vladimíra Holana a Milana Vendrinského za členov Rady pre vysielanie a retransmisiu na šesťročné funkčné obdobie, tak ako to uviedla overovateľka.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, a ak mi dovolíte na chvíľočku, veľmi rád by som osobne sprevádzal pána eurokomisára do sály. Ďakujem. Chvíľočku.

  • Príchod člena Európskej komisie pre vzdelanie, odbornú prípravu, kultúru a viacjazyčnosť pána Jána Figeľa do rokovacej sály. Potlesk.

  • Takže ešte raz dovoľte, vážené panie poslankyne, páni poslanci, privítať vzácneho hosťa, člena Európskej komisie pána Jána Figeľa. Vítajte, pán eurokomisár.

    Osobne som pána komisára na našu schôdzu pozval, aby ako člen Európskej komisie Národnej rade predstavil legislatívny a pracovný program Európskej komisie na rok 2007. Ročný program Komisie je pre Národnú radu veľmi dôležitý z hľadiska jej zapojenia sa do kontrolných mechanizmov legislatívneho procesu, a tým aj do rozhodovacích procesov Európskej únie.

    Materiál vlády, ktorý ste dostali ako tlač 156, má dve časti, a to Informáciu o Legislatívnom a pracovnom programe Európskej komisie na rok 2007 a správu o prioritách vyplývajúcich z tohto legislatívneho a pracovného programu pre Slovenskú republiku.

    Teraz poprosím pána komisára Jána Figeľa, aby uviedol

    Informáciu o Legislatívnom a pracovnom programe Európskej komisie na rok 2007.

  • Vážený pán predseda, ctené dámy poslankyne, páni poslanci, je mi cťou tu po istom čase stáť. Miesto je mi dôverne známe, ale naposledy som tu bol v apríli 2004. Rád som prijal teda vaše pozvanie vystúpiť tu ako člen Európskej komisie po prvýkrát s agendou, ktorá by mala byť aspoň raz v roku istým spôsobom prebratá spoločne. Považujem to za veľmi potrebné, aby európska a národná úroveň komunikovali oveľa intenzívnejšie, včas a s vedomím spoločnej zodpovednosti za vývoj Európskej únie.

    Chcel by som sa vo svojom vystúpení zamerať na štyri body:

    - priority Legislatívneho a pracovného programu Komisie na budúci rok,

    - priority v rámci môjho portfólia,

    - na iniciatívu, ktorá je známa pod názvom Lepšia regulácia, a na záver

    - na nový spôsob spolupráce medzi Komisiou a národnými parlamentmi.

    Rok 2007, ktorý je tu o chvíľu, bude na jednej strane jedným z mnohých, na druhej veľmi špecifickým, pretože pribudnú ďalšie dve krajiny – Rumunsko, Bulharsko. Slovenský parlament ratifikoval prístupovú zmluvu týchto štátov ako prvý spomedzi dvadsiatich piatich. Dnes sa koná samit v Bruseli lídrov Európskej únie, ktorý naposledy sa koná v rozsahu alebo s číslom 25 členských krajín. Teda ďalej a ďalej pokračuje proces integrácie. Od januára Slovinsko pribudne medzi štáty, ktoré používajú euro ako svoju vlastnú menu. Myslím, že je to dôležitý krok nielen pre Slovinsko, ale aj pre nové členské krajiny, lebo to bude nová skúsenosť, ktorú treba analyzovať alebo istým spôsobom si všimnúť. A som rád, že slovenská vláda naďalej uchováva cieľ pre vstup do menovej únie v roku 2009. Je to veľmi dôležitý cieľ pre mnohé iné záležitosti v rámci krajiny.

    Na budúci rok tiež oslávime 50 rokov od podpisu Rímskych zmlúv. Tie vytvorili novú dynamiku na kontinente po tom, čo už vzniklo predtým Spoločenstvo uhlia a ocele. Myslím, že po 50 rokoch by Únia mala byť nielen staršou, ale aj zrelšou. Je to o niečo náročnejšie a malo by sa to prejaviť v jej schopnosti pomenovať odpovede na výzvy tejto doby. Jednou z nich je „ako ďalej“, pretože súčasný zmluvný priestor daný, definovaný zmluvou z Nice sa vstupom Rumunska a Bulharska saturuje. Žiadna ďalšia krajina nemôže vstúpiť do takto vymedzeného zmluvného priestoru bez jeho adaptácie.

    Po druhé. Únia, ktorá sa vyvíjala najprv ako ekonomický priestor, postupne stále viac sa sústreďuje na témy, ktoré súvisia so vzdelávaním, s identitou, občianstvom, hranicami Európy. To je veľmi veľká výzva, aby sme dokázali pomenovať odpovede na potreby tejto doby. Proste sú to iné témy, ako boli povojnové pred 50 rokmi. Istým spôsobom, samozrejme, náročnejšie, pričom mier, stabilita na kontinente zostávajú základnými nielen atribútmi, ale cieľmi, na ktorých je postavená európska integrácia.

    Dovoľte mi teda prejsť k programu Komisie v legislatíve na budúci rok.

    Komisia schválila svoj program pod vedením Josého Manuela Barrosa. Tak ako každý rok stavia na toto 5-ročné obdobie na troch pilieroch: sú nimi prosperita, solidarita a bezpečnosť pre všetkých občanov Európskej únie. V našom programe sa zameriavame na menší rozsah priorít, je tam 21 celkovo, tzv. strategických iniciatív. Aj v rámci novo pomenovanej Lisabonskej stratégie sme sa sústredili na menej cieľov s väčším rozlíšením zodpovednosti na národnej a európskej úrovni a s lepším alokovaním alebo sústredením zdrojov.

    Navyše sme zahrnuli do nášho pracovného programu aj opatrenia, ktoré sa týkajú zjednodušenia a stiahnutia niektorých legislatívnych návrhov. Ako ste si všimli, prvýkrát tohto roku sme takéto rozhodnutie prijali. Vyše 60 návrhov, ktoré už boli predtým vypracované, ale neschválené, Komisia navrhla zrušiť. Touto cestou sme chceli zdôrazniť, že iniciatíva „lepšia regulácia“ je teraz integrálnou súčasťou každodennej práce Komisie.

    Minulý mesiac sme schválili prvé strategické preskúmanie tejto iniciatívy Lepšia regulácia, ktoré hodnotí dosiahnutý pokrok a predkladá súbor návrhov. Tieto sa týkajú aktivít v nasledujúcich oblastiach:

    - Hodnotenie dosahov alebo vplyvu a vytvorenie Rady pre hodnotenie vplyvu.

    - Zjednodušenie a kodifikácia, ktorá so sebou prináša zjednocovanie ustanovení existujúcich právnych aktov so všetkými ich následnými zmenami a doplneniami do jedného právneho predpisu. Teda isté kodifikovanie toho, čo je dnes roztrúsené v mnohých predpisoch. Momentálne to zahŕňa 500 právnych aktov vo všetkých sektoroch a v budúcom roku by k tomu malo pribudnúť ešte ďalších 100 na zjednodušenie.

    - A ďalej ide o zníženie administratívnej záťaže spôsobenej existujúcou reguláciou. Navrhujeme, aby sa na jarnom zasadnutí Európskej rady pevne stanovil cieľ znížiť byrokraciu o 25 %, ktorý majú do roku 2012 spoločne dosiahnuť štáty Únie a európska úroveň Únie samotná.

    Čo teda konkrétnejšie plánujeme na budúci rok 2007?

    Hneď v januári predstavíme vôbec prvý prehľad o energetike v Európe, čím nadviažeme na Zelenú knihu o energetike z tohto roka. Dokument bude zahŕňať elementy integrovanej energetickej politiky Európskej únie, napr. opatrenia na dokončenie spoločného trhu pre elektrinu a plyn, urýchlenie preberania nových nízkouhlíkových technológií, ako aj opatrenia na diverzifikáciu a zabezpečenie dodávok v rámci Európy a do Európy. Cieľom je spoločná energetická politika, ktorá zabezpečí naše zásobovanie, a tým konkurencieschopnosť, ako aj ciele v oblasti životného prostredia.

    Ukazuje sa, že po vyše 50 rokoch od vytvorenia Európskych spoločenstiev energetika je opäť dôležitým elementom pre ďalšiu európsku integráciu. Už otcovia zakladatelia videli v spoločnom prístupe k energetike jadro pre európske spolužitie. Na druhej strane, žiaľ, že toľko trvalo, kým sme došli k tomuto poznaniu, ktoré bolo definované už v 50. rokoch.

    Úzko spojené s touto agendou sú aktivity v oblastiach klimatických zmien. Revízia systému Únie obchodovania s emisiami prinesie viac stability pre investície a urýchli znižovanie skleníkového efektu.

    V oblasti migrácie sa budeme venovať všetkým jej aspektom, legálnej i nelegálnej migrácii. Dôležitou bude diskusia o ekonomickej migrácii vzhľadom na demografický vývoj v Európe.

    Nezabúdame ani na hlavné jadro aktivít, ktorým je obhajovanie, posilňovanie a modernizácia jednotného trhu. Jedným z cieľov na rok 2007 je obranný priemysel a trh, ktorý trpí značnou fragmentáciou.

    Bezpečnosť patrí medzi hlavné oblasti, ktoré znepokojujú občanov Únie. Komisia chce predstaviť ďalšie opatrenia na boj proti terorizmu so zameraním sa na teroristickú propagandu a zdieľanie odborných poznatkov, napr. v oblasti výbušnín, trhavín pre teroristické účely.

    Práca bude pokračovať v posilňovaní európskej politiky susedstva so zameraním sa na negociácie s najväčšími strategickými partnermi – Ukrajinou, ale aj Ruskom a Čínou.

    A v neposlednom rade sa začneme venovať aj dlhodobejším úlohám, ako je revízia vnútorného trhu či rozpočtových pravidiel, na ktorých sú postavené 7-ročné výhľady.

    Dovoľte mi, dámy a páni, povedať niekoľko poznámok na priority v oblasti, za ktorú nesiem priamu zodpovednosť, t. j. vzdelávanie, kultúra, odborná príprava a mládež, šport, občianska spoločnosť.

    Po piatich desaťročiach vývoja, predtým viac na Západe, dnes spolu v jednej Únii, môžeme hovoriť o posune agendy, ktorá je veľmi evidentná, osobitne v rámci Lisabonskej stratégie. Tá si postavila za cieľ vedomostnú ekonomiku, vedomostnú spoločnosť. Je to tak aj na Slovensku, aj vo väčšine krajín. A nedá sa uspieť v takejto agende bez toho, aby vedomosti naozaj boli cenené, oveľa viac motivované alebo stimulované a prenášané do reálnej praxe, či už v priemysle, v službách, alebo celkovo v spoločenskom živote. Tieto politiky sa dostávajú do centra pozornosti. Pritom nejde o harmonizáciu; a ani mojím záujmom, ani naším spoločným nie je harmonizácia. Ide tu skôr o podporu národných, regionálnych či miestnych aktérov pri zvládaní spoločných výziev.

    Za hlavné iniciatívy v mojich oblastiach na budúci rok by som pomenoval osobitne naštartovanie novej generácie programov. Ide o program celoživotného vzdelávania, ktorý je veľmi dôležitý hlavne pre školy, ktorý by mal realizovať zhruba 7 mld. eur na 7 rokov. Je to výrazný nárast a veľmi dôležitý, ak to mienime vážne. Ďalším programom je program mládeže pod názvom Mládež v akcii, Kultúra 2007, ale aj Európa pre občanov.

    Budúci rok je veľmi dôležitým tiež pre najpopulárnejší program v rámci Európy alebo európskej integrácie – program ERASMUS. Začal sa v roku 1987 veľmi skromne. Dnes sa dá povedať, že s 1,5 mil. absolventov programu v rámci Európskej únie dosiahol veľký vplyv na internacionalizáciu, resp. europeizáciu univerzitného vzdelávania. Bolonský proces, ktorý je dnes už kontinentálnym so 45 krajinami, by sa zrejme nebol dostal do pohybu, keby tomu nenapomáhali práve programy mobility, ktoré sa rozbehli zhruba 12 rokov predtým. Chceme pokračovať v tomto programe. Čoraz viac mladých ľudí využíva možnosť štúdia v inej členskej krajine, aj zo Slovenska to platí. Je to nielen o štúdiu, je to o spoznávaní krajiny, kultúry, o naozaj európskom rozmere našej identity.

    Dnes predpoludním sa stretnem s rektormi vysokých škôl Slovenskej republiky a s ministrom. Chcel by som predstaviť detaily tohto programu na budúcich 7 rokov, lebo som presvedčený, že je dôležitý a že je tam viac priestoru pre aktivitu zo Slovenska a na Slovensku.

    Plánujeme rozšíriť program ERASMUS MUNDUS, ktorý sa začal pred troma rokmi, v roku 2004. Je určený mladým ľuďom z iných než štátov EÚ, je to akýsi európsky Fulbright. Počet a význam štúdií stúpa. Opäť som presvedčený, že takýto program by mal pokračovať a byť ešte posilnený oproti súčasnému stavu.

    Jednou z hlavných priorít na budúci rok je vytvorenie podmienok, resp. zavŕšenie legislatívneho procesu, ktorý sa začal pred pár týždňami, pre založenie Európskeho technologického inštitútu. Zaiste ste zachytili diskusie o tejto téme. Európsky technologický inštitút by mal realizovať intenzívnejšiu tvorbu a prenos technológií do reálnej praxe, pretože v inováciách Európa výraznejšie zaostáva. Vo výskume sa často dá porovnávať s najväčšími konkurentmi, vo vzdelávaní je to o niečo slabšie, ale sme výrazne pozadu v inováciách, v miere inovácií, v indexe inovatívnosti. A práve Európsky technologický inštitút by mohol pospájať existujúce centrá vzdelávania, výskumu s priemyslom tak, aby sa zintenzívnil prenos vedomostí do ekonomiky v Európskej únii.

    Za veľmi dôležitý považujem návrh, ktorý som predložil Komisii a ona ho schválila v septembri, pre zvýšenie váhy, významu a podmienok pre kvalifikácie v Európe. Volá sa Európsky kvalifikačný rámec. Dnes na spoločnom trhu existujú pravidlá iba pre niektoré tzv. regulované profesie, ktoré majú podrobnejší popis svojich náležitostí, podmienok. Ale pre veľkú väčšinu kvalifikácií neexistujú spoločné pravidlá. Európsky kvalifikačný rámec má za cieľ vytvoriť prevodovú matricu medzi rôznymi národnými kvalifikačnými rámcami alebo systémami tak, aby človek sa stával v jednej Únii viac občanom než turistom, aby jeho kvalifikácia bola súčasťou jeho schopností, práv, postavení a mohla byť ľahšie uznaná a využívaná. Iste to pomôže aj váhe vzdelávania, ale vôbec aj celoživotného vzdelávania, tréningu, odbornej prípravy, pretože dnes sú tieto systémy veľmi málo kompatibilné, veľmi zložité pre jednotlivcov alebo inštitúcie, pre využívanie v rámci širšieho priestoru.

    Na budúci rok chcem predložiť oznámenie o kultúre Communication On Culture po prvýkrát v histórii, pretože v kultúre objem spolupráce narastá, osobitne od posledného desaťročia, pretože pribudla do zmlúv s Maastrichtom. My sme presvedčení, že kultúra zohráva kľúčovú úlohu hlavne v súčasnosti, keď Únia je stále rozmanitejšia, pribudli štáty, pribudli rôzne skupiny rozširovaním Únie, pribúdajú ľudia aj cez imigráciu. A často práve kultúrne otázky, nedostatok poznania, dialógu, vzájomnej úcty sú tým, čo spôsobuje problémy alebo konflikty. Kultúra skôr prináša odpovede, kultúra prináša aj ekonomický rast. V podstate nedávno zverejnená štúdia Európskej komisie ukazuje, že kultúra tvorí hodnoty, rast, zamestnanie, nie naopak. Tu klasickú dichotómiu medzi ekonomikou a kultúrou treba čím skôr a jednoznačne prekonať.

    Šport je tiež súčasťou môjho portfólia. Na budúci rok bude viac v centre pozornosti tým, že by sme chceli predložiť, predstaviť Bielu knihu o športe. Dodnes neexistujú jasnejšie pravidlá v Európskej únii, existuje jedine vyhlásenie, deklarácia zo zmluvy z Nice a zo zmluvy z Amsterdamu o športe, o jeho špecifickosti, o jeho význame, ale ako taký nemá výraznejšiu podporu, lebo neexistujú pre to ani programy, ani nejaký základ pre spoločenské aktivity. Takže chceli by sme vyjasniť v rámci športu právne otázky, ktoré so športom výrazne súvisia a narastajú, a posilniť právnu istotu tých, ktorí v oblasti športu sú aktívni na kontinente, alebo teda v Európskej únii, a zároveň podporiť výrazné pozitívne funkcie športu, ktorý je tiež generátorom hodnôt.

    Nové aktivity budú zorganizované aj pre mladých ľudí: Európsky týždeň mládeže, Summit mladých v Ríme v marci na budúci rok, tak, aby aj ich názor, aj ich hlas pre budúcnosť Európskej únie bol silnejšie vnímaný.

    A ako posledné by som chcel spomenúť z tých svojich záležitostí zavŕšenie prípravy na Európsky rok dialógu medzi kultúrami. Práve tento týždeň Európsky parlament v Štrasburgu odhlasoval svoj definitívny súhlas s týmto rokom. Ja som ho navrhoval ešte na začiatku svojho pôsobenia pri hearingu. Som rád, že je silný konsenzus okolo témy dialógu kultúr. Sú potrebné v rámci krajín, medzi krajinami, či starými, novými, alebo celkovo, a okolo Európy. V každej z tých dimenzií môžeme niečím prispieť do posilnenia dialógu nielen na ten rok, ale týmto rokom na vyššej úrovni do budúcnosti.

    Dovoľte mi ešte pár slov na tému spolupráce medzi Komisiou a národnými parlamentmi, v tomto prípade Národnou radou Slovenskej republiky.

    Chcel by som zdôrazniť, že tieto alebo aj iné politiky v rámci Únie sa nedajú rozvíjať ani úspešne, ani nejako správne bez angažovanosti občanov a bez toho, aby európska a národná úroveň spolu komunikovali a rozvíjali tieto záležitosti, svoju zodpovednosť. Ako národní poslanci máte dôležitú úlohu pri rozvíjaní dialógu o európskych záležitostiach. My sme v Európskej komisii vytvorili priestor osobitne v tomto roku, aby ste vy tiež mohli túto úlohu lepšie zvládať, zohrávať.

    Od septembra rozosielame návrhy legislatívnych aktov priamo jednotlivým národným parlamentom, komorám národných parlamentov. A to nielen návrhy, ale aj konzultačné dokumenty s pozvánkou, aby ste využili tieto návrhy pre svoje reakcie a tak prispeli ku kvalitnejšiemu procesu tvorby spoločných politík. Prakticky ide o všetky dokumenty, ktoré sa oficiálne posielajú Európskemu parlamentu.

    Toto rozhodnutie privítala aj Európska rada na svojom zasadnutí v júni a požiadala Komisiu, aby sme vaše pripomienky vzali do úvahy, potvrdili prijatie a zareagovali na ne v rozumnom čase. Pripomienky sa majú týkať predovšetkým otázok subsidiarity a proporcionality, teda primeranosti opatrení Únie. A tak je na vašom rozhodnutí, čoho sa vaše pripomienky budú týkať a či je potrebné sa vyjadriť ku každému dokumentu. To, o čom teraz hovorím, je viac technické, ale myslím, že je dôležité uviesť v tejto súvislosti. Dokumenty sme vám začali posielať v septembri, tak ako som už povedal, a čo v najskorších termínoch, aby čas bol k dispozícii pre národné parlamenty, pretože tieto dokumenty sú dnes rozposielané v dvadsiatich jazykových verziách. Pre posielanie stanovísk Národnej rady neexistuje žiaden termín, do ktorého je potrebné sa vyjadriť, avšak je zjavné, že čím skôr ich Komisia dostane, o to viac času bude mať ich zohľadniť. Komisia aj v tejto oblasti bude konať kolegiálne a koherentne.

    Chcel by som na záver poďakovať už za doterajší dialóg, ktorý som mohol realizovať či na pôde výborov, alebo s jednotlivcami, aj s pánom predsedom Národnej rady v Bruseli, aj s jeho predchodcom takisto pri oficiálnej návšteve. Často sme apelovali, pamätám si ako člen zahraničného výboru alebo predseda, aj integračného, že európska agenda musí byť bližšie k členským krajinám, nemôže byť len „bruselská“. Ja tiež vnímam časté simplifikácie, zjednodušenia po Európe, že Európska únia – to je Brusel a Brusel – to je Komisia. Nie je to tak. Nemá to tak byť. Je dôležité, aby sme to vedomie pretavovali do komunikácie a zároveň do spoluzodpovednosti za rozhodnutia. Neboli a nie sú ľahké, ale dnes stále viac platí, že Európa môže byť aktérom, že je schopná mať svoj osud viac vo vlastných rukách, než čakať len na odkazy alebo rozhodnutia iných – a to je o veľkej zodpovednosti aj Slovenska a nových členských krajín, aby zvládali tieto témy.

    Pán predseda, ďakujem veľmi pekne za možnosť tu vystúpiť. A ak budú otázky, budem rád, budem rád odpovedať, a nielen teraz, ale aj v budúcnosti.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán komisár. Ďakujeme pekne za uvedenie tohto materiálu.

    A teraz poprosím pána podpredsedu vlády Dušana Čaploviča, aby uviedol

    Správu o prioritách vyplývajúcich z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2007 pre Slovenskú republiku.

  • Vážený pán komisár, vážený pán predseda Národnej rady, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi ešte v úvode, predtým ako predložím túto správu a tento materiál, ktorý bol schvaľovaný aj vo výbore pre európske záležitosti, povedať niekoľko slovo vo vzťahu k tomu, čo predo mnou tu vyslovil môj predrečník pán eurokomisár, pán Figeľ.

    Hovoril o mnohých aktivitách a aj by som vás chcel len informovať, že vo vzťahu k 50. výročiu Rímskych zmlúv sme výrazne zvýšili finančné zdroje pre Euroinfo v súvislosti so senzibilizáciou našej spoločnosti aj vo vzťahu k vzdelávaniu na školách s tým, že k 50. výročiu Rímskych zmlúv o týchto aktivitách by sme chceli rozvinúť výraznejšiu aktivitu o informácii o Európskej únii, Európskej komisii a o úlohách, ktoré plní aj v prospech Slovenskej republiky a čo to znamená pre Slovenskú republiku.

    Súčasne hovoril aj o tom, že sa začína budúci rok Európsky rok rovnakých príležitostí pre všetkých vyhlásením a stretnutím 30. a 31. januára v Berlíne. A súčasne sme už dnes odoslali do Bruselu deväť projektov, ktoré boli vybrané, na posúdenie, na ktorých sa budeme podieľať financovaním nielen z našich verejných zdrojov, ktoré schválil tento parlament, ale aj súčasne zo zdrojov Európskej únie. A chceli by sme výraznejšie otvoriť diskusiu o mnohých problémoch, ktoré sa dotýkajú tejto problematiky.

    A potešilo ma aj to, že sa pripravujú aktivity vo vzťahu dialógu kultúr vo vnútri Európskej únie, ale vnímam to, aj o dialógu kultúr Európy s inými kultúrami, pretože odmietam tézu boja kultúr, ale, naopak, presadzujem tiež tézu dialógu kultúr. A práve v tejto oblasti, aj v tej oblasti, tých deviatich projektov je jeden alebo dva projekty, ktoré budú hovoriť, resp. budú sa zaoberať týmito problémami.

    A teraz by som uviedol, resp. povedal niekoľko úvodných slov k predkladanému materiálu, ktorý bol vypracovaný na základe požiadavky Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá prostredníctvom predsedu výboru pre európske záležitosti pána Urbániho, za čo mu veľmi pekne ďakujem, požiadala listom mňa, aby som prostredníctvom cez vládu v súlade s čl. 1 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie predložil a prerokoval aj vo vláde a potom v samotnom parlamente Legislatívny a pracovný program Európskej komisie na rok 2007 – to bola tá prvá úvodná časť (po jej zverejnení Európskou komisiou) – a súčasne na to reagoval so stanoviskom k nemu, čo sa v tejto oblasti bude realizovať v Slovenskej republike na decembrovej schôdzi, teda na dnešnej schôdzi Národnej rady.

    Správa o prioritách vyplývajúcich z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2007 pre Slovenskú republiku sa skladá z dvoch častí. V tej prvej časti to je to, čo máte aj v materiáloch, o ktorých hovoril aj pán eurokomisár, a v druhej časti sa dotýka presne toho, čo budeme my ako vláda a, samozrejme, aj s väzbou na parlament v tejto oblasti prerokúvať, pripravovať a na legislatívny proces Európskej komisie aj reagovať.

    Samotný materiál podáva stručnú informáciu o zámeroch Európskej komisie na nasledujúci kalendárny rok 2007 a zároveň dáva základný prehľad o tom, ako korešpondujú zo zámermi vlády Slovenskej republiky a ako sa návrhy Komisie odrazia na ekonomickom, sociálnom a legislatívnom prostredí Slovenskej republiky, to je v tej časti Prílohy. K tomu sa, samozrejme, vyjadrili jednotlivé ministerstvá a tieto jednotlivé ministerstvá aj dodali materiály, aby sme tak reagovali na tento materiál.

    Prílohu k materiálu tvorí tabuľka prioritných úloh Európskej komisie stanovených v Legislatívnom a pracovnom programe Komisie na rok 2007 a z toho vyplývajúce priority pre Slovenskú republiku. Každá úloha Komisie je „ohodnotená“ stupňom priority, pričom stupeň jeden predstavuje najvyššiu prioritu a stupeň tri najnižšiu. Hodnotenie bolo vykonané na základe materiálu k uzneseniu vlády Slovenskej republiky č. 1120/2004. Zároveň ku každej úlohe s najvyššou prioritou je pripojené krátke odôvodnenie, navyše úlohy legislatívneho charakteru s najvyššou prioritou, ktoré sú pre Národnú radu Slovenskej republiky ako zákonodarný orgán smerodajné a sú v tabuľke zvýraznené.

    Dovolím si vás tiež informovať, že tento materiál bol schválený na 22. rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 29. novembra 2006 a súčasne bol prerokovaný a zobratý na vedomie aj vo Výbore pre európske záležitosti Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Poprosím vás, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    Teraz poprosím pána predsedu výboru pre európske záležitosti, pána poslanca Milana Urbániho, aby podal informáciu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore.

  • Vážený pán komisár, vážený pán predseda parlamentu, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 149 z 1. 12. bola tlač 156 pridelená na prerokovanie do 12. 12. 2006 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti s tým, že Národná rada Slovenskej republiky podá informáciu o výsledku prerokovania uvedených materiálov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky poverí člena výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti.

    Legislatívny a pracovný program Európskej komisie stanovuje základné politické priority a definuje legislatívne a nelegislatívne iniciatívy, ktoré Komisia zamýšľa predložiť na rokovanie počas nadchádzajúceho roka. Svoj Legislatívny a pracovný program na rok 2007 vydala Komisia 24. októbra 2006. Keďže už bolo hovorené o prioritách, bolo hovorené o tomto programe, chcem len dodať, čo aj pán podpredseda vlády povedal, a chcem mu poďakovať a chcem, aby ste to vedeli, že spolupráca medzi výborom, hlavne podpredsedom vlády pánom Čaplovičom, je veľmi dobrá. Sám povedal, že to bola naša iniciatíva, z ktorej vzniklo vlastne toto predloženie tohto návrhu, a myslím si, že takto by sme mali pokračovať aj do budúcnosti, aby parlament vedel detailne, čo robí vláda, aby vláda vedela, čo robí parlament.

    Je 21 strategických iniciatív Európskej komisie, z ktorých 12 vláda označila za iniciatívu prioritu číslo jeden, zo 60 prioritných iniciatív Komisie 25 prioritu jeden pre Slovenskú republiku a zo 47 iniciatív na účely zjednodušovania legislatívy označila vláda za prioritu jeden 14 iniciatív.

    Musím konštatovať, že dostali sme aj kritické pripomienky, hlavne od Zväzu podnikateľov, že vláda si stanovila niektoré priority, ktoré možno nie sú také dôležité priority pre život Slovenska, a niektoré závažnejšie priority, ktoré oni pokladajú za dôležité pre svoju existenciu, týkajúce sa hlavne pracovného práva, práva sociálneho zabezpečenia a ochrany spotrebiteľov, tie medzi týmito prioritami chýbajú.

    Som veľmi rád, že pán komisár vás uistil, že od septembra sa začína zlepšovať administratíva medzi Európskou komisiou a národnými parlamentmi. Je to hlavne v otázke subsidiarity a proporcionality, čo realizujeme v našom parlamente.

    Ale rád využijem prítomnosť pána komisára a chcem mu oznámiť, že administratíva medzi Európskou komisiou, medzi Radou je nedostatočná. Materiály na Slovensko dostávame veľmi neskoro. Zabraňuje to tomu, aby tie materiály sa prebrali jednak v našom parlamente vo viacerých výboroch, k niektorým materiálom by sa mali vyjadriť viaceré výbory, nielen výbor pre európske záležitosti, no z časových dôvodov to nie je možné.

    Potom druhá vec je, stáva sa, že meškáme aj s transpozíciou, niektoré ministerstvá sú nepripravené, platíme penále, ale to je už zase otázka slovenskej strany. Materiály niekedy pred radou dostaneme v jeden deň, a ak chceme k nim zaujať stanoviská a prijať uznesenie, nie je dostatočný priestor, nechcem hovoriť o všeobecne nejakej diskusii, ani na odborné zhodnotenie.

    Túto problematiku chcem otvoriť aj na najbližšom KOZ-achu, Konferencii výborov pre európske záležitosti jednotlivých národných parlamentov, pretože našiel som situáciu tak, že je veľmi ťažká spolupráca. Na druhej strane, pán podpredseda vlády, musím povedať, že aj okrem tvojho úradu ostatné ministerstvá by mali viac sledovať už od inštrukcie, keď sa niečo deje v Európskom parlamente, v Rade alebo v Komisii, a nie čakať len na finálny materiál. A potom sa fakt stáva, že robíme formálne veci, ktoré ja osobne, sa priznám, nemám chuť a záujem robiť. Buď to prinesie niečo pre Slovensko, buď to prinesie pre podnikateľov, buď to prinesie pre zdravotníkov, učiteľov, skrátka pre oblasť, ktorej sa tie materiály týkajú. Čiže tu bude treba zlepšiť administratívu na obidvoch stranách, a preto to hovorím aj tu nahlas, pretože budem o tom hovoriť aj inde, a využívam prítomnosť pána komisára, sám sa toho dotkol, som veľmi rád, že sa dotkol tejto problematiky, aby sme sa týmto zaoberali, pretože len potom to má význam, keď vzájomne budeme včas a dobre informovaní.

    Dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti Legislatívny a pracovný program Komisie na rok 2007 a správu vlády k nemu prerokoval na 11. schôdzi, ktorá sa uskutočnila 7. decembra 2006. Túto tlač vo výbore predložil pán podpredseda vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny, ešte raz mu ďakujem a fakt vyslovujem obdiv nad tou dobrou spoluprácou, ktorá medzi výborom a ním existuje.

    Výbor materiál prerokoval a prijal k nemu uznesenie č. 52, ktorým ma poveril vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky ako spravodajcu výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi prečítať návrh výboru pre európske záležitosti na uznesenie Národnej rady k tlači 156: „Národná rada Slovenskej republiky

    A. berie na vedomie Legislatívny a pracovný program Európskej komisie na rok 2007 a Správu o prioritách vyplývajúcich z legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2007 pre Slovenskú republiku;

    B. odporúča vláde Slovenskej republiky predkladať každoročne Národnej rade Slovenskej republiky Legislatívny a pracovný program Európskej komisie na nadchádzajúci rok a Správu o prioritách vyplývajúcich z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie pre Slovenskú republiku.“

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne predsedovi európskeho výboru pánovi poslancovi Milanovi Urbánimu.

    Otváram rozpravu k bodu programu. Do rozpravy sa písomne zatiaľ neprihlásil nikto. Chcem sa spýtať, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Áno, pán Mikuš. Ešte ja by som sa rád prihlásil, len keby som tak vedel ako.

  • Smiech predsedajúceho.

  • Ja ich tu mám veľa. Aha, je to tam, dobre. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán Mikuš, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán eurokomisár Figeľ – milý Janko, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, viem, že je čas, ktorý by sme už radi trávili niekde inde, ale dovoľte mi pár myšlienok k tomu, čo tu bolo povedané, pretože si myslím, boli povedané naozaj závažné vety a hovorilo sa tu veľmi stručne o tom, čo je životne dôležité nielen pre Slovensko alebo pre celú Európsku úniu. Je asi jasné, o čom budem hovoriť vo svojom príspevku. Ale začnem postupne.

    Zmluva z Nice a to, čo bolo povedané a čo sa hovorí veľmi opatrne, že priestor na rozširovanie je saturovaný. Ja si myslím, že priestor na rozširovanie celkom nie je obmedzovaný akýmikoľvek zmluvami, nakoniec pán eurokomisár povedal, treba adaptovať. Ale treba si povedať, že ďalšie rozširovanie principiálne by nemalo byť na základe kompatibility politických vyhlásení jednotlivých reprezentácií národných štátov a Európskej únie alebo nejakých iných združení, ale výlučne by malo byť rozširovanie realizované na základe kompatibility spoločensky a politicky uznávaných princípov, čiže princípov podľa ktorých sú jednotlivé krajiny riadené, podľa ktorých žijú významné inštitúcie v týchto krajinách, podľa princípov, ktoré sú vlastné občanom týchto krajín.

    O čom chcem hovoriť? Chcem hovoriť o tom, že rozširovanie by malo byť na základe toho, či sa zhodujeme ako štáty Európskej únie s adeptmi v oblasti ľudských práv, či sa zhodujeme v oblasti rovnosti pohlaví, národností a vierovyznaní, či sa zhodujeme v oblasti vzdelávania a v oblasti povedzme interpretácie dejín a významných dejinných udalostí a súvislostí. Interpretácia dejín, interpretácia jednotlivých dejinných udalostí nám hovorí zároveň o tom, ako sa súčasník pozerá na existujúce súčasné problémy, ako vidí iné národy, iné vierovyznania.

    Ďalej by malo byť ďalšie rozširovanie podmienené kompatibilitou v oblasti vzdelávania a, samozrejme, aj vo všeobecnosti a, samozrejme, hlavne v tom, či adept uznáva Európsku úniu v jej súčasnom zložení – asi viete, o kom hovorím, chcem len potvrdiť, že moje stanovisko sa oproti stanovisku, ktoré som tu prednášal pred dvoma rokmi, nezmenilo a mali by sme, myslím si, dôsledne ho udržiavať. Ale zároveň sa prihováram za to, aby sme, tak ako povedal pán podpredseda vlády, pokračovali v medzikultúrnom dialógu, aby bol naďalej korektný a vytrvalý a aby sme sa nedali odradiť ničím. Pretože vytváranie nepriateľa je tá najjednoduchšia vec, my by sme sa mali snažiť hľadať priateľov.

    Ďalšia poznámka k Lisabonskej stratégii. Niekoľkokrát som vystupoval v tejto sále, hovoril som o energetike, o energetickej bezpečnosti a hovoril som o energetickej bezpečnosti ako o súčasti národnej bezpečnosti Slovenskej republiky. A mnohí viete, že zhruba z tohto priestoru prichádzali úškrnky, poznámky dehonestujúce. Som veľmi rád, že dnes energetická bezpečnosť je pojem, ktorý nemá žiadnu ideologickú nálepku, je to pojem naozaj národohospodársky, je to pojem, ktorý používajú tí, ktorým ide o prežitie vlastného národa, ktorým ide o prežitie Európskej únie ako celku.

    Keď som pred rokom a pol prednášal stanovisko slovenského parlamentu k Lisabonskej stratégii v Európskom parlamente a hovoril som o tom, že treba prijať spoločnú energetickú politiku, ktorá bude stáť na pilieroch zvané Národné energetické politiky, videl som pohľady, často nechápavé, ale veľmi ma potešilo, keď sa v novembri minulého roka prvýkrát objavila zmienka o tom, že spoločná energetická politika bude súčasťou rokovania šéfov vlád 25-ky, a keď prvýkrát vo februári tohto roku reálne o tom rokovali. Myslím si, že pre nás ako krajinu, ktorá dováža viac ako 90 % energonosičov, je energetická politika naozaj otázkou prežitia. A energetickú politiku treba veľmi dôsledne rozpracúvať na dlhé obdobia a treba ju rozpracúvať naozaj v širokom spoločenskom a politickom dialógu. Nikoho z tohto dialógu nesmieme vylučovať, ak chceme dosiahnuť dobré, to znamená trvalé riešenia, ktoré nebudú menené v priebehu rôznych volebných období.

    Povedal som, že energetická bezpečnosť je súčasťou národnej bezpečnosti. Ak chceme prežiť, musíme práve v tejto oblasti zachovať existujúce know-how, ktoré sa kultivovalo na Slovensku prinajmenšom pol storočia. Je veľmi dôležité, aby sme mali na svojom teritóriu dostatok diverzifikovaných zdrojov, nielen energetických, ale dostatok diverzifikovaných zdrojov, ktoré budú poskytovať aj odborné vzdelávanie, ktoré budú produkovať odborníkov. Je veľmi dôležité, aby na Slovensku bolo zachované energetické know-how, a pre mňa je veľmi dôležité – a prosím teba osobne, pán komisár, podporiť aktivitu, ktorú prijal výbor pre európske záležitosti v minulom volebnom období, aktivitu, ktorá by smerovala k ďalšiemu využitiu Jadrovej elektrárne V1 ako výskumno-vývojovej základne pre vzdelávanie odborníkov, čiže pre oblasť, ktorú životne Slovenská republika v budúcnosti potrebuje.

    Viem si predstaviť, tak ako som hovoril o energetickej európskej politike a o jej súčasti, a teda ako o politike, ktorá stojí na pilieroch zvané Národná energetická politika, takisto treba aj zachovanie energetického know-how budovať na zachovaní národných know-how. Je veľmi dôležité, aby sme mali v Európe viacero silných krajín, ktoré dokážu produkovať moderné energetické technológie, ale takisto aby sme mali príslušné univerzitné vzdelávacie centrá, ktoré budú produkovať odborníkov. Myslím si, že národné energetické centrum na Slovensku v lokalite Bohunice by bolo naozaj významným príspevkom k zachovaniu národnej bezpečnosti Slovenska v budúcnosti.

    Čo sa týka vzdelávania, iba jedna poznámka, pomáha nielen hospodárskemu rastu, ale čo je pre nás oveľa dôležitejšie, pomáha a napomáha medzikultúrnemu dialógu. Tá schéma vzájomné poznanie, pochopenie a vzájomná úcta, ktorá rezultuje do spolupráce, tá platí všade. Bez ohľadu na to, či sme v 21. storočí, alebo to bude 30. storočie, alebo to bolo v 10. storočí.

    Chcel by som ešte pár poznámok k tomu, ako by sme sa mali správať vzájomne. Diskutovali sme tu veľakrát o návrhu Ústavnej zmluvy, o jej jednotlivých ustanoveniach, aj vtedy som povedal, že žiadne ustanovenia, žiadna zmluva neochráni naše národnoštátne záujmy, tie môžeme ochrániť len my sami, ak budeme fungovať v oblasti európskych záležitostí ako jednotka, ktorá má rovnaké vystupovanie, ktorá ide za rovnakým cieľom.

    Môžem povedať to isté, čo povedal pán predseda Urbáni, že aj v minulom volebnom období sme mali veľmi dobrú spoluprácu v rámci výboru pre európskej záležitosti bez ohľadu na to, ku ktorej politickej strane sme patrili, že sme viedli naozaj veľmi korektný dialóg s vládou a že sme mali aj dobrú spoluprácu s europoslancami. Som veľmi rád, že toto pokračuje aj dnes. A je to mimoriadne dôležité pre obhajobu našich národnoštátnych záujmov, aby pokračoval korektný dialóg – parlament, vláda, europoslanci a eurokomisár.

    Na záver by som rád poďakoval všetkým, ktorí prispievajú ku korektnému dialógu, ktorí prispievajú k vzájomnému poznaniu. Chcel by som poďakovať osobne pánu komisárovi Figeľovi za to, akým spôsobom reprezentuje Slovensko na európskej úrovni. Janko, ďakujem, vzdávam úctu. A takisto všetkým ostatným, vláde Slovenskej republiky, ktorá dokázala plynulo pokračovať v tom, čo tu bolo vybudované, a zaželať celej vláde, aby úspešne pokračovala v našej integrácii do Európskej únie. Ešte je veľa oblastí, v ktorých treba pokračovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. O slovo sa prihlásil predseda Národnej rady pán Paška.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán eurokomisár, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, naozaj pár viet, všetci sa už tešíme, ako ukončíme 6. schôdzu, ale, samozrejme, pán eurokomisár, pán podpredseda vlády, pán predseda európskeho výboru podľa mňa dostatočne ozrejmili problematiku, ktorou sa zaoberáme.

    Ja chcem len vysloviť presvedčenie, som veľmi rád, že sme preberali túto problematiku aj preto, že priamo súvisí s inštitútom, ktorý považujem za nesmierne významný nielen pre Národnú radu, ale aj pre celé Slovensko, a to je naše predsedníctvo Konferencii predsedov parlamentov Európskej únie, čo je mimochodom po našom vstupe do Európskej únie najvyšší inštitút, ktorým sa Slovensko môže ako riadny člen Európskej únie prezentovať, a vyvrcholí táto naša aktivita v máji budúceho roku, koncom mája, samitom viac ako 40 hláv parlamentov členských krajín Európskej únie. A okrem iného, a to je dôvod, prečo som aj chcel povedať niekoľko slov, takisto Legislatívny a pracovný program Európskej komisie bude jednou z tém, ktorou sa počas troch dní budú predsedovia parlamentov Európskych krajín v Bratislave zaoberať a bude to agenda v rámci témy zvyšovania národného európskeho povedomia.

    V tejto súvislosti, samozrejme, sa nedá nepovedať, že rastie vplyv a význam a postavenie národných parlamentov a bolo by veľkou chybou, keby aj Slovenská republika sebavedome nevyužívala tento inštitút na presadzovanie legitímnych národných a štátnych záujmov. Nakoniec s touto problematikou nemajú problém vystupovať, a veľmi razantne, aj staršie členské krajiny Európskej únie.

    Čo je veľmi dôležité, že naozaj cítiť ten tlak na národný záujem a v rámci mechanizmov fungovania Európskej únie sa hľadajú optimálne modely. Nechcem siahodlho špekulovať, pretože existujú legitímne prístupy k riešeniu, nikdy som sa netajil tým a chcem to povedať aj z tohto miesta, že dúfam však, že v rámci hľadania optimálneho presadzovania toho, čomu sa hovorí národný záujem, nedôjde ale k určitej retardácii mechanizmov, kde napríklad Legislatívny a pracovný program je jedným z nich, ktoré majú výrazne integračný a integrujúci charakter a rozmer v rámci celého európskeho spoločného priestoru. Ja som presvedčený, že sme dostatočne schopní komunikovať či už na úrovni Európskej komisie, alebo na úrovni národných parlamentov tak, aby sa táto situácia nevyvíjala týmto spôsobom.

    Na záver mi, samozrejme, dovoľte poďakovať pánovi eurokomisárovi Jankovi Figeľovi, že sem medzi nás prišiel. Ja opäť sa vrátim ku konferencii, kde dúfam, že nielen s ním, ale aj, samozrejme, s našou misiou v Bruseli a s našimi zástupcami v iných členských krajinách využijeme tento priestor na to, aby sme nielen na samotnej konferencii v máji, ale aj počas celého obdobia jednak odprezentovali to, čomu hovoríme národný záujem, ale aby sme aj potvrdili, že sme riadny, suverénny člen Európskej únie.

    Chcem sa ešte raz veľmi pekne poďakovať, pán eurokomisár. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    S faktickou poznámkou – pán Berényi József. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja len z toho dôvodu, že pán komisár nás vyzval na otázky, aby predsa neodišiel bez toho, aby dostal otázku, chcel by som položiť jednu, ale predtým taktiež pánovi podpredsedovi.

    Na Slovensku bol podľa mňa vymyslený celkom dobrý systém prípravy európskych legislatívnych noriem. Je to zložitý systém, nechcem ísť do detailov, ale to gro, podstata prípravy prebieha v tzv. rezorčných koordinačných skupinách. Keď sme mali šancu práve na pôde výboru pre európske záležitosti konzultovať prípravu európskych legislatívnych noriem so zástupcami podnikateľov, tak poukázali na to, že je tu značná rezerva, akým spôsobom sú zapojení do celého procesu práve záujmové skupiny, odbory, mimovládne organizácie.

    Takže chcel by som apelovať na vás, pán podpredseda, aby ste ovplyvnili aj tento proces tým spôsobom, aby nielen vládni činitelia, nielen vládna administratíva, ale aj záujmové skupiny mali možnosť sa zapojiť do procesu prípravy, pretože stanoviská prezentované na európskych radách by mali byť stanoviskami Slovenskej republiky v čo najširšom slova zmysle.

    Čo sa týka teda tej konkrétnej otázky na pána komisára, ja viem, že prebieha v Európskej únii veľmi intenzívna debata o tom, ako intenzívnejšie komunikovať s občanmi, ale stále si myslím, že názvy jednotlivých programov, jednotlivých dokumentov sú nesmierne zlé, ľudia to nemôžu pochopiť, čo obsahujú. Každé mesto chce mať takmer svoj program, Lisabonský program, Haagsky program, tie programy obsahujú konkrétne politické kroky, činy, skôr by sme mohli nazvať iným spôsobom tie programy a to isté sa týka Národného rozvojového plánu, čo sme teraz premenovali na Národný strategický a referenčný rámec, predtým sa to dalo pochopiť – Národný rozvojový plán, to každý...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Poprosím, ešte dajte priestor pánovi poslancovi, dúfam, že nikomu nebude prekážať toto porušovanie rokovacieho poriadku.

  • Ďakujem pekne, ja už skončím.

    Teda či by sa nedali zjednodušiť jednotlivé názvy politických programov, či by sa nedalo trošku priblížiť občanom jednotlivé práve tieto strategické dokumenty aj prostredníctvo názvov týchto dokumentov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chcem využiť ešte raz priestor, samozrejme, bola možnosť, ale je tu vzácna možnosť položiť otázky pánovi eurokomisárovi, či ešte niekto, vážené dámy, páni, chce sa niečo opýtať. Ak nie, samozrejme, uzatváram rozpravu a dávam priestor pánovi eurokomisárovi.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, musím odtiaľ, lebo nemám kartičku.

    Chcem poďakovať aj za naozaj milé, povzbudivé slová, aj za otvorenosť, myslím, že to potrebujeme, a som rád, že to tak vzájomne cítime.

    To, čo hovoril pán Milan Urbáni, aj budem tlmočiť v rámci toho následného procesu, lebo množstvo aktérov, ktorých skôr pribúda, nie ubúda, si vyžaduje aj istú koordináciu, následnosť, pamäť na to, že v procese sú aj ďalší, ktorí sa potrebujú vyjadriť, zorientovať, takže budem tlmočiť tieto veci. Ale zároveň chcem povedať, že sme skôr na začiatku. A táto rozšírená Únia je na jednej strane heterogénnejšia, nikdy taká rôznorodá nebola ako s nami, no ale s nami je európskejšia. A to je veľká výzva, aby to bolo aj lepšie alebo funkčnejšie, nielenže sme spolu, ale že dokážeme komunikovať a niesť zodpovednosť v dobrých rozhodnutiach.

    Čo sa týka poznámok alebo výziev od pána Tibora Mikuša, ja som presvedčený, že rozširovanie Únie má pokračovať. Nakoniec dnešný samit bude o tom diskutovať, na budúci rok by sme chceli prijať taký pohľad „ako ďalej“, pretože sú to veľké témy. Podľa mnohých rozširovanie zašlo „príliš ďaleko“ a „príliš rýchlo“, hovoria to hlavne krajiny na západe kontinentu. My sme presvedčení, že 15 rokov od pádu Berlínskeho múra v roku 2004 prijať krajiny strednej Európy nie je ani veľmi rýchlo, ani veľmi ďaleko. No len to sú aj percepcie alebo vnímania ľudí, ich každodenné problémy. A potom je z toho veľká téma „poľského inštalatéra“, ktorý berie prácu alebo je nejakou hrozbou. Ani Fryderyk Chopin vo Francúzsku, ani Marie Curie-Sklodowská neboli hrozbou, ale prínosom. Som presvedčený, že aj tí jednoduchí, ktorí prichádzajú pracovať a aj tvoriť, nie sú hrozbou, ale posilnením, či ekonomickým, či spoločenským, alebo celkovým. No ale je to o hodnotách, ktoré ak ľudia vnímajú ako svoje, tie pravidlá, na ktorých fungujú inštitúcie a právo, tak rozširovanie ide. Ak je to vnímané, že to Brusel žiada kritériá a tamtí, tak je to čosi nie poctivé alebo nie európske. Takže je to o hodnotách a má to byť aj do budúcnosti o hodnotách. A teraz je to aj v rukách tých, ktorí sú súčasťou Únie. Takže znovu len vraciam loptu naspäť, že to je už aj zodpovednosť Slovenska strážiť tieto kritériá a hodnoty, lebo sú v záujme vnútra, ale aj v záujme okolia pri rozširovaní.

    Čo sa týka energetiky, viete, niekedy nám treba prísť do krízy alebo do problémov, aby sme pochopili, že riešenie existuje, ale je spoločné. Minulá zima bola dlhá, ťažká a správanie sa napríklad niektorých dodávateľov dalo pocítiť Európe, že sú závislí. Po druhé, napríklad Británia, ktorá je veľkou ekonomikou, sa zmenila z pozície čistého exportéra na čistého importéra energií a to už mení pohľady na veci. A preto až teraz sme boli schopní po opakovaných snahách sa zhodnúť, že potrebujeme nejaký spoločný postup, ktorý má znamenať aj väčšiu bezpečnosť, aj väčšiu udržateľnosť alebo tú ekologickosť, prijateľnosť energetiky, ale aj väčšiu konkurencieschopnosť. To znamená tlačiť na ceny tak, aby ekonomika rástla, aby ľudia si mohli dovoliť v tomto energetickom prostredí žiť, fungovať, rozvíjať sa. Takže prvýkrát po 50 rokoch, aj keď v 55. roku v Messine, už vtedy bolo postulované, že treba aj spoločnú stratégiu a politiku pre energetiku, sme schopní povedať, že ideme do toho, lebo je čas.

    A pokračovanie v integrácii? Myslím, že najbližšie méty pre Slovensko sú Schengen, euro a tú tretiu by som chcel dodať, vedomostná ekonomika, vedomostná spoločnosť, ktorá je dnes často citovaná a často spomínaná. Ale je to vec dlhodobá, tá nemá dátum, tá nemá nejaké krátke témy, skôr komplexné, kde lepšie a viac investovať znamená nachádzať motiváciu aj pre tých, ktorí vyučujú, aj pre tých, ktorí sa učia, celoživotnosť, spojitosť medzi vedou a vzdelávaním, samozrejme, praxou, priemyslom, to znamená prenos vedomostí. Toto, by som povedal, je pokračovanie v integrácii a som rád, že na európskej úrovni už dnes pre to existuje oveľa viac nástrojov, porozumenia, dokonca spoločné ciele. Nechcem o tom viac teraz hovoriť, ale veľmi by som to želal ako ďalšiu výraznú konsenzuálnu tému pre spoločnosť a politiku na Slovensku.

    A na otázku Józsefa Berényiho o názvoch: niektoré sú náročné, sú popisom toho, čo obsahuje program, napríklad v oblasti bezpečnosti a vnútra. A preto to zjednodušené pomenovanie „Schengen“ je pre mnohých už dnes také jasné, že Schengen sa stáva medzinárodným termínom celosvetovo poznaným aj mimo Európskej únie. Ale súhlasím s tým, že spôsob, obsah komunikácie o Európe vyžaduje jasnejšiu a prijateľnejšiu formu, podobu. Myslím, že je to vec aj lingvistická, ale aj politická. Nakoniec je to výzva spoločná, lebo nič sa neprijme bez súhlasu zúčastnených, teda aj štátov, aj parlamentu, a budem rád, ak v tomto úsilí bude napomáhať aj váš hlas tu, z parlamentu, zo Slovenska.

    Ďakujem pekne ešte raz. Všetko dobré Vám, nielen pekné, radostné sviatky, ale aj nádejný a úspešný nový rok 2007. Všetko dobré!

  • Ďakujem pekne pánovi Figeľovi. Pán podpredseda vlády, chcete sa ešte vyjadriť? Pán predseda európskeho výboru, chcete ešte zareagovať? Ďakujem pekne. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A budeme teraz, dámy a páni, hlasovať o tomto prerokovanom bode programu. Chcem vás poprosiť, aby ste aj všetci tí, ktorí nie ste momentálne v rokovacej sále, zaujali svoje miesto, aby sme mohli hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako ho predniesol pán predseda pre európske záležitosti.

    Pán predseda výboru, môžem vás poprosiť, keby ste uviedli hlasovanie?

  • Vážený pán predseda, vážený pán komisár, dámy a páni, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, rátam aj pána predsedu parlamentu. Neboli doplňujúce návrhy do uznesenia, preto vám znovu prečítam navrhnuté uznesenie, ktoré som už čítal:

    „Národná rada Slovenskej republiky

    A. berie na vedomie Legislatívny a pracovný program Európskej komisie na rok 2007 a Správu o prioritách vyplývajúcich z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2007 pre Slovenskú republiku;

    B. odporúča vláde Slovenskej republiky predkladať každoročne Národnej rade Slovenskej republiky Legislatívny a pracovný program Európskej komisie na nadchádzajúci rok a Správu o prioritách vyplývajúcich z Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie pre Slovenskú republiku.“

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať.

  • Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako ho predniesol pán spravodajca. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 97 prítomných, 96 za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že Národná rada návrh uznesenia schválila.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, predtým ako ukončím rokovanie 6. schôdze, chcem vás ešte požiadať o jedno hlasovanie, pretože nám zostal bod, a to

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 31. októbra (tlač 153).

    Budeme hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 69, za 52, proti 2, zdržali sa 6, nehlasovali 9.

    Keďže nie sme uznášaniaschopní, päťminútová...

  • Reakcie z pléna.

  • Budeme hlasovať ešte raz o tom, že berieme na vedomie. Prezentujeme sa. Hlasujeme o tom, že berieme na vedomie písomné odpovede členov vlády.

    Národná rada Slovenskej republiky nie je uznášaniaschopná, preto presúvam hlasovanie o tomto bode programu na januárovú schôdzu.

    Dámy a páni, končím rokovanie 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Dovoľte mi, aby som vás informoval, že o chvíľočku vystúpi s krátkym programom skupina Romanos Stylo, čo je Cigánska nálada, aby sme si trošku navodili vianočnú atmosféru tak, ako to bývalo zvykom. Poprosím vás ešte o chvíľočku strpenia a potom vás, samozrejme, pozývam do poslaneckého salónu na krátke stretnutie.

    Poprosím teraz, aby do rokovacej sály prišli pán Marek Rajd, Martin Rajd, Ervín Meszáros, Richard Sárközy, František Rigo a spievať bude Katarína Rosinová.

    Využijem teraz ešte, dámy a páni, čas, kým sa naši umelci pripravia na to, aby som vám všetkým, nielen vám, ale aj vašim blízkym rodinám zaželal krásne, pokojné, milé vianočné sviatky, aby ste si užili trochu radosti a milosti. Samozrejme, teším sa na spoluprácu v novom roku, do ktorého vám aj vašim blízkym želám všetko dobré, a som presvedčený, že ešte využijeme aj potom pri stretnutí v poslaneckom salóne nachvíľočku čas na to, aby sme sa predtým, ako sa rozídeme medzi svojich blízkych, chvíľočku porozprávali. Ešte raz, príjemné sviatky a šťastný nový rok.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja v mene poslaneckého klubu SDKÚ, aj v mene svojom zaželal vám milostiplné a požehnané vianočné sviatky, do nového roku veľa zdravia, šťastia a trošku viac pokoja. To isté želanie platí aj pre všetkých zamestnancov Národnej rady. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Gyula Bárdos.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne a vážení kolegovia, dovoľte, aby som v mene poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície – Magyar koalíció pártja zaželal všetkým občanom príjemné prežitie vianočných sviatkov a šťastlivý nový rok. A dovoľte, aby som pokračoval v tradícii a veľmi krátko by som to povedal aj v mojom materinskom jazyku: Mindenkinek békés karácsonyi ünnepeket és boldog új esztendöt kívánok.

    Ďakujem. Viszontlátásra.

  • Ďakujem pekne. Pani Mária Sabolová.

  • Dovoľte mi, aby som vám v mene poslaneckého klubu Kresťanskodemokratického hnutia poželala všetkým pokojné prežitie vianočných sviatkov, pokoj, radosť do nového roku a aby sme sa v zdraví stretli v pokojnejšej atmosfére na budúcom januárom zasadnutí Národnej rady.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, pán predseda, v mene poslaneckého klubu Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko taktiež chcem zaželať nielen nám, našim spolupracovníkom, našim rodinám, ale aj všetkým občanom Slovenskej republiky príjemné prežitie vianočných sviatkov a úspešnejší nový rok 2007.

  • Ďakujem. Pridám sa aj ja k vianočným blahoželaniam v mene historicky najstaršieho a v tomto volebnom období najmladšieho politického subjektu a želám všetkým a celému Slovensku predovšetkým pokoj, mier a väčšiu mieru jednoty v presadzovaní národných záujmov, ktoré sa týkajú nás všetkých. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán Miroslav Číž.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu strany SMER pri príležitosti Vianoc, tradičných to sviatkov lásky, pokoja a mieru, poďakoval všetkým za spoluprácu a prajem nám všetkým veľa úspechov pri napĺňaní našich cieľov, teším sa na naše spoločné stretnutia a pevne verím, že plodné diskusie aj v roku 2007, ktoré, ako verím, prinesú Slovenskej republike ďalšie úspechy a napredovanie nielen v ekonomickej, ale aj sociálnej oblasti. Príjemné sviatky.

  • Ďakujem pekne. A teraz nechávam priestor pre našich hostí.

  • Hudobné vystúpenie rómskej skupiny Romanos Stylo.

  • Rokovanie 6. schôdze NR SR sa skončilo o 10.49 hodine.