• Dobré ráno, vážené kolegyne, kolegovia. Vstúpil dlho očakávaný pán poslanec Cabaj. Takže ešte raz dobré ráno, vitajte, budeme pokračovať siedmym dňom v rokovaní 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali páni poslanci Michal Lukša a pán Vladimír Mečiar a z poobedňajšieho rokovania sa písomne ospravedlnil pán poslanec Martin Fedor.

    Ešte predtým, ako dám priestor pánovi poslancovi Bauerovi, aby uviedol návrh skupiny poslancov, chcem vás informovať o priebehu rokovania v dnešnom dni. Vzhľadom na to, že máme pred sebou posledné dva návrhy, ktoré budeme prerokúvať v prvom čítaní, a po ich prerokovaní by sme urobili úvody a predstavenia ku všetkým voľbám, ktoré potrebujeme ešte v rámci programu zrealizovať. Potom by sme, tak ako sme sa včera dohodli, predstavili a uviedli návrh uznesenia z vyhlásenia Národnej rady, tak ako to včera navrhla pani poslankyňa Laššáková. Odhlasovali by sme prerokované body zo včerajška a dva body, ktoré prerokujeme dnes, a urobíme, tak ako sme sa dohodli, prvé kolo tajnej voľby vo všetkých štyroch prípadoch. Potom prerušíme, obedňajšia prestávka a poobede o 14.00 hod. budeme pokračovať v programe otázkami a interpeláciami a po nich, tak ako sme sa dohodli, by sme pristúpili k opakovanej, ak bude potrebná, samozrejme, voľbe v jednotlivých typoch volieb. Potom by sme, samozrejme, schôdzu prerušili, pretože program, ktorý sme mali naplánovaný nadnes, bude prerokovaný a budeme pokračovať, tak ako sme sa dohodli, ráno o 9.00 hod. vystúpením pána komisára, európskeho komisára Janka Figeľa, ktorý bude hovoriť o legislatívnom pláne, a potom by sme ukončili poslednú tohtoročnú schôdzu.

    Takže, dámy a páni, budeme pokračovať. Dúfam, že je všeobecný súhlas na takéto riešenie.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem vám pekne.

    A teraz poprosím pána poslanca Rudolfa Bauera, aby uviedol

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov, je to tlač 151.

    Návrh na pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v mojom rozhodnutí č. 144.

    Pán poslanec, nech sa páči.

    Pán poslanec, prepáčte, skúste, technici, dačo urobiť s tými mikrofónmi, lebo nepočuť pána poslanca Bauera.

  • Už to ide. Ďakujem za slovo, prajem vám dobré ráno.

    Vážený pán predseda Národnej rady, pán podpredseda, ctené poslankyne a poslanci, cieľom predkladaného návrhu je zmeniť názov „samosprávny kraj“, ako aj názvy orgánov samosprávneho kraja a vrátiť sa k historickému názvu „župa“ a z neho odvodených názvov orgánov župy.

    Namiesto pojmu „samosprávny kraj“ navrhujeme používať názov „župa“, namiesto názvu „predseda samosprávneho kraja“ navrhujeme „župan“, namiesto názvu „zastupiteľstvo samosprávneho kraja“ „župné zastupiteľstvo“, namiesto názvu „podpredseda samosprávneho kraja“ „podžupan“ a namiesto názvu „úrad samosprávneho kraja“ „župný úrad“. Odvodené od toho by boli názvy „poslanec župného zastupiteľstva“, „hlavný kontrolór župného zastupiteľstva“, „komisia župného zastupiteľstva“ v príslušnom gramatickom tvare.

    Verejnosprávna terminológia druhej úrovne územnej samosprávy bola určená pri schvaľovaní Ústavy Slovenskej republiky v roku 1992 v hlave IV, keď sa pre územnú samosprávu použili termíny „vyšší územný celok“, „zastupiteľstvo vyššieho územného celku“ a „predseda vyššieho územného celku“. Týmto opisným termínom však chýbali názvy, ktoré by sa používali v každodennom živote, a tak pri návrhu zákona o samospráve vyšších územných celkov v roku 2001, o 9 rokov neskôr po prijatí ústavy, sa tento náš zákon nazval zákonom o samosprávnych krajoch s očakávaním, že termíny samosprávny kraj či predseda samosprávneho kraja budú akceptovateľné a ľahšie používateľné. Tieto očakávania sa však nenaplnili. Dôkazom okrem iného je aj katastrofálne nízka účasť v posledných voľbách do orgánov regionálnej samosprávy, približne 18 % v prvom kole a len 11 % v kole druhom.

    Nemusím príliš zdôrazňovať, že tu je hneď prvý dôvod predkladaného návrhu – zvýšiť záujem občanov o druhú úroveň územnej samosprávy a vyššou účasťou pri voľbách zabezpečiť vyššiu kvalitu regionálnej demokracie.

    Druhým a hlavným dôvodom predkladaného návrhu je samotný pôvod slova „kraj“. Slovo kraj je termín pochádzajúci z českých krajín. Pri vzniku územnej samosprávy druhej úrovne v Čechách v roku 2000 a schvaľovaní jej terminológie naši českí kolegovia použili termín kraj. Aj ostatní naši susedia kládli osobitný dôraz na výber takých verejno- a územnosprávnych označení, v ktorých sa prejavuje ich národný pôvod, ich tradície, súvislosť s dejinami. V Rakúsku používajú termín „Lender“, v Maďarsku „megyek“, v Poľsku „vojvodstvá“, na Ukrajine „oblasti“. Adekvátnou terminológiou u nás na Slovensku sú „župy“.

    Slovo župa má jednoznačne staroslovanský pôvod. Podľa profesora Leona Sokolovského, vedúceho katedry archívnictva a pomocných vied historických na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského nie je vylúčené, že sa už v 9. storočí na našom území mohli nazývať termínom župy vtedajšie oblasti spadajúce pod obrannú, hospodársku a správnu kontrolu strediskových hradísk, ktoré sú známe pod dobovým označením „grady“, po latinsky „civitates“. Od 11. storočia sa územnosprávne dôvody, na ktoré bolo rozdelené uhorské kráľovstvo, a teda i Slovensko, vyskytujú v prameňoch pod latinským názvom „comitatus“. Keďže sa zo včasného stredoveku dokumenty v národných rečiach nezachovali, nevedia historici jednoznačne stanoviť, ako ich vtedy pomenoval pospolitý ľud. Mohli to byť „župy“ alebo „španstvá“. Slovo „španstvá“ má rovnaký pôvod ako slovo „župa“, je odvodené od „županstva“. Po rozpade kráľovskej správy hradských španstiev, comitatov sa od 13. storočia pre nové samosprávne a neskôr i verejnosprávne inštitúcie ujalo slovenské pomenovanie „stolice“, latinsky naďalej „comitatus“. V takejto podobe sa okrem niektorých výrazne zriedkavejších významových variantov, napr. „vidiek“, udržalo až do obdobia vzniku Česko-slovenskej republiky.

    Termín „župa“ uviedol do slovenskej odbornej terminológie do spisovného jazyka v roku 1869 jeden z najvýznamnejších slovenských historikov druhej polovice 19. storočia kňaz a tajomník Matice slovenskej František Víťazoslav Sasinek. Odvtedy sa najmä v kruhoch našej národne uvedomelej inteligencie začalo toto slovo šíriť a uplatňovať aj ako synonymum pre vtedy existujúce „stolice“. Do oficiálneho úradného, resp. administratívnosprávneho používania sa termín „župa“ dostal až v januári 1919. V rámci unifikácie územnosprávnej organizácie i terminológie sa v Česko-slovenskej republike od roku 1949 až do roku 1990 uplatňoval termín „kraje“ s výnimkou obdobia 1968 až 1969.

    Z tohto krátkeho historického prehľadu vidieť, že najprv pospolitý ľud a po ňom aj inteligencia používali v minulých storočiach termín „župa“ a s ním, samozrejme, ďalšie odvodené termíny „župan“, „podžupan“, „župné zastupiteľstvo“ a podobne. Je pravdou, že pre „úrad župného zastupiteľstva“ sa používal termín „kancelária župného zastupiteľstva“ a termín „župný úrad“ sa používal pre druhý stupeň miestnej štátnej správy. Ale v dnešnej dobe je už jednoduchšie používať termín „župný úrad“ na označenie úradu druhej úrovne územnej samosprávy. A po avizovanom zrušení krajských úradov by sme ani nemali inú možnosť.

    Tretím dôvodom predkladaného návrhu je zhodné stanovisko a väčšinový názor predstaviteľov regionálnej samosprávy v tomto aj v predchádzajúcom volebnom období. Niektorí župani túto terminológiu používali bežne aj v úradnom styku. Po podaní tohto návrhu som v médiách pre označenie samosprávnych krajov už nepočul iný termín ako „župa“. Aj prezident Slovenskej republiky pán Gašparovič tu v Národnej rade vo svojom vystúpení minulý týždeň použil iba názov „župani“. Takisto predvčerom pán premiér Fico v televízii použil názov „župa“, „župani“. Zhodný názor dokazuje aj zloženie poslancov predkladateľov tejto novely, kde sú zastúpení všetci poslanci, poslanci zo všetkých parlamentných politických strán, čo tiež nebýva každodennou udalosťou.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými sme viazaní. Problematika návrhu nie je upravená ani v primárnom, ani v sekundárnom práve Európskej únie. Návrh obsahuje niektoré legislatívne úpravy technického charakteru, ktoré reflektujú stav, že platný zákon nepoužíva jednotne zavedené legislatívne skratky. Prijatie tejto novely si vyžiada minimálne náklady z rozpočtov vyšších územných celkov, týkajúce sa napríklad výmeny pečiatok, informačných tabúľ, nových preukazov a podobne. Kvôli dostatku času na samotný schvaľovací proces v Národnej rade Slovenskej republiky a následné kroky navrhujeme účinnosť tejto právnej úpravy až od 1. mája 2007.

    Ďakujem za pozornosť. Ďakujem všetkým kolegom poslancom predkladateľom za už prejavenú podporu tohto návrhu a vás všetkých, ctené poslankyne, ctení poslanci, si dovoľujem tiež požiadať o podporu tejto právnej úpravy.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Teraz poprosím pána spravodajcu, pána poslanca Tibora Cabaja, aby ako predstaviteľ gestorského výboru uviedol za spravodajcu správu.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval so správou, resp. informáciou Výboru Národnej rady pre verejnú správu a rozvoj regiónov. Tento výbor ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov, alebo teda používaný názov zákon o samosprávnych krajoch, v znení neskorších predpisov (tlač 151).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenia jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika návrhu nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 20. novembra 2006 č. 144 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby predložený návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a rozvoj regiónov. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a zároveň odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 24. januára a gestorský do 26. januára.

    Toľko, pán predseda, informácia z gestorského výboru. Poprosím, keby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne nemám prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa ústne. Ako jediný pán poslanec Faič.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem v rozprave predniesť procedurálny návrh, aby bol predmetný návrh zákona vrátený navrhovateľom na dopracovanie z dôvodov, ktoré sa pokúsim stručne uviesť, samozrejme, v zmysle § 73 ods. 3 písm. a).

    To zdôvodnenie je asi takéto: Súhlasím s pánom predkladateľom, že poslanci alebo parlament prejavil dostatočnú vôľu na prijatie takejto novely z vecného hľadiska. Nazdávam sa, že ani v našom poslaneckom klube a ani v poslaneckých kluboch koalície nie sú výhrady k vecným návrhom, ktoré sú tu uvedené v súvislosti so zmenou názvu vyšších územných celkov a predsedov vyšších územných celkov. Z dôvodov, ktoré sú v súvislosti s prijatým uznesením vlády, ktorá zaviazala uskutočniť komplexnú analýzu stavu vo verejnej správe, ktorá sa uskutočňuje a bude hotová na prelome rokov a bude prerokovaná, myslím, koncom januára vo vláde, to moje zdôvodnenie spočíva v tom, že bude potrebné širšie posúdiť aj zmeny, ktoré súvisia s výkonom kompetencií, s postavením županov, s inými otázkami. Je to prerokované aj s predsedami vyšších územných celkov a aj s niektorými rezortmi. Napríklad ministerstvo vnútra dostalo úlohu pripraviť a zapracovať do 302-ky aj otázky bytovej politiky, sú tam ďalšie otázky, ktoré bude treba právne upraviť.

    Z tohto dôvodu som podal tento môj procedurálny návrh. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami pán poslanec Slafkovský a Novotný. Končím možnosť prihlásiť sa.

  • Vážený pán predseda, predkladatelia zákona, ja sa chcem v krátkosti vyjadriť k tomu, že myslím si, že takáto novela zákona je namieste, že by bolo potrebné, aby bola prijatá, pretože život ukázal, že je pre verejnosť aj tento názov prijateľný, župan, župa a následné súvislosti, ktoré z toho vyplývajú.

    Aj keď som počul jednu reláciu, kde telefonicky ľudia reagovali na to, ako by to vnímali, tak skôr tam prevažovala pozícia ponechať názov predseda atď., ale de facto v praxi pre ľudí, ktorí žijú v tomto prostredí, je názov predseda pomerne málo prijateľný, pretože je podobný mnohým iným predsedom, prezidentom a v prípade zmeny a prechodu na názov župa, župan bude jednoznačné vždy, o kom sa hovorí, v akej súvislosti sa hovorí, a navyše je to pôvodné slovenské a slovanské označenie, ku ktorému sa v pohode môžeme, myslím si, prihlásiť. A minimálne náklady, ktoré to so sebou prinesie, nie sú dôvodom na to, aby sme takýto krok neurobili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán poslanec Novotný s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne. Ja tiež vítam túto diskusiu, ktorá je síce veľmi sporá, ale týka sa, myslím si, problému, ktorý sme cítili všetci vo VÚC-kach aj počas kampane pred rokom, aj v styku s občanmi, že v podstate samosprávny kraj a vyšší územný celok, voľne používané synonymá a potom všelijaké komolenie mnohokrát aj od volených zástupcov, keď chceme vysvetliť, že kto je poslancom zastupiteľstva samosprávneho kraja, čo je niekedy problém si zapamätať tú kombináciu tých slov, vyvoláva len problémy. Pretože občania často nevedeli, keď hovoríte o samosprávnom kraji, či teda majú ísť na úrad samosprávneho kraja alebo na krajský úrad, ktoré sú v podstate pre nich skoro totožné, a aký je rozdiel medzi predsedom a prednostom.

    Takže si myslím, že v tom sa vieme veľmi rýchlo zhodnúť naprieč politickým spektrom. Preto som bol trošku prekvapený, a vlastne na to reagujem, že bol podaný tento procedurálny návrh, lebo, pán poslanec, nič nám nebráni dneska schváliť a posunúť do druhého čítania túto novelu, schváliť ju aj v druhom, treťom čítaní. To, o čom ste hovorili, je pravda. Naozaj po tých piatich rokoch fungovania samosprávnych krajov sa ukázali mnohé problémy aj s kompetenciami a treba to riešiť. To som rád, že bude vládna novela zákona, ktorá príde do parlamentu, a myslím si, že bude aj veľká diskusia k tomu, lebo naozaj to cítime aj v tých samosprávnych krajoch, že je to problém. Možno aj to bolo dôvodom nízkej účasti, že župan má kompetencie a vykonáva ich tak, že zostáva do určitej miery v anonymite pred občanmi. Občania nevedia, čo je to samosprávny kraj a ktoré sú to kompetencie, ktoré samosprávny kraj rieši, resp. necítia tie kompetencie v každodennom živote.

    Ale tento procedurálny návrh, nerozumiem mu, lebo nesúvisí s tým. Dneska vieme vyriešiť názov bez problémov, a keď už budeme riešiť kompetencie, budeme hovoriť o kompetenciách žúp.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Faič, nech sa páči, môžete reagovať. Dve minúty dajte, prosím vás, pánovi poslancovi.

  • Som rád, že moji kolegovia pochopili, že nespochybňujem vecný obsah návrhu, ktorý je predložený. Ten môj procedurálny návrh som zdôvodnil. Ide o to, aby sa proces vrátil do východiskového bodu a aby tie otázky, ktoré som tu načrtol, mohli byť zapracované do novej predlohy. V tom je zmysel, takto by som bol rád, keby som bol pochopený. To znamená, vecný obsah nespochybňujeme, chceme, aby sa neuskutočňovala novela 302-ky každý mesiac, pretože je to nedôstojné v súvislosti s celým legislatívnym procesom, a aby mohli byť uplatnené všetky veci, ktoré som tu načrtol. Z obsahového hľadiska odporúčam, aby sa do východiskového bodu dostala táto novela. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Končím rozpravu. Pýtam sa navrhovateľa, či sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ctené kolegyne, kolegovia, som veľmi rád, že pán poslanec Faič potvrdil, že existuje v tomto parlamente vôľa na schválenie tejto predlohy tejto novely zákona. Myslím si, že postup, ktorý navrhol, má svoje proti, pretože bol som veľakrát pri diskusiách o zmenách v tomto zákone a viem, že nejde ľahko dosiahnuť dohodu. A viem o tom, že mnohé problémy, ktoré sú otvorené a ktoré by mali byť povedzme v nejakej úplnej novele, takže nie je na ne rovnaký názor a môže trvať mesiace a možno aj dlhšie, kým sa dospeje k rovnakému návrhu. Aj v predchádzajúcom období proste tie legislatívne návrhy, ktoré prichádzali z vyšších územných celkov, boli diskutované a vlastne až v poslednom roku sa podarilo ministerstvu vnútra ako predložiť úplnú novelu, ktorá tiež neobsahovala všetky návrhy, ktoré povedzme z regionálnej samosprávy prichádzali.

    To isté sa týka, pokiaľ je zámerom povedzme ešte aj bytovú politiku do toho nejako zahrnúť, že neverím, že to pôjde tak rýchlo, že už v januári by povedzme bola tá novela v takej podobe, že by bol všeobecný súhlas na to, aby bola predložená. A okrem toho je rozdiel, že teraz je to poslanecký návrh, čiže keď navrhujete, pán poslanec, vrátiť na dopracovanie alebo proste prepracovanie a potom to bude vládny návrh, je v tom určitý rozdiel. Čiže zdá sa mi, že teraz, keď existuje spoločná vôľa, je možné schváliť túto novelu a potom mať dostatok času, že v budúcom roku v druhej polovici roka bude pripravená dovtedy kompletná alebo proste novela, ktorá bude obsahovať viacero ďalších návrhov na zmenu, že nie je v tom rozpor, že proste takto môžeme pokračovať a nie je to znehodnocovanie legislatívneho procesu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Môžem iba konštatovať, že v rozprave vystúpil jeden poslanec, ktorý predložil procedurálny návrh vrátiť predkladateľom na dopracovanie tento návrh. O tom budeme hlasovať ako o prvom. V prípade, že by tento návrh neprešiel, tak potom by sme hlasovali o tom návrhu, ktorý som ja predložil.

    Ale dovoľte ešte k rozprave, ktorá prebehla. Nie som presvedčený o tom, že premenovaním názvu firmy dôjde k podstatnému záujmu občanov len preto, že už bude iná tabuľa napísaná na budove. Ak ten záujem nedokázali tieto úrady a vyššie územné celky vytvoriť za päť rokov fungovania, tak zmenením názvu určite sa toto neudeje. Ale to je otázka diskusie, pretože táto diskusia prebieha vo výbore, ktorému mám tú česť predsedať, teda výbor pre verejnú správu a rozvoj regiónov. A navyše, keďže som v tom výbore pôsobil aj v minulom funkčnom období, pamätám si, ako prebiehali diskusie.

    Ale nie je to také jednoduché len rýchlo prísť a robiť zmenu zákona č. 302. Ja by som sa nerád dožil niečoho podobného, ako to bolo so zákonom o obecnom zriadení, keď 369-ka má asi 26 pozmeňujúcich noviel, s ktorými jednotliví poslanci individuálne prichádzali, ako čo napadlo, tak sa to menilo a nebola odvaha stále sa pustiť do komplexnej úpravy. Myslím, že tá ambícia jednak ministerstva vnútra, ktoré sme k tomuto zaviazali, ale aj členov výboru pre verejnú správu je práve v tom, že niet sa čo ponáhľať. Máme po voľbách, orgány sú konštituované, môžu fungovať, môžu pracovať, robiť na imidži pre tieto inštitúcie, aby sa medzi občanmi presadili, aby si vytvorili svoju pozíciu. A je na tomto parlamente, aby za toto obdobie pripravil pozmeňujúci návrh tak, aby komplexne celá táto otázka sa riešila aj po skúsenostiach, ktoré máme z existencie posledných piatich rokov.

    Tak to bol, tak som to aj chápal, ten návrh, ktorý kolega Faič predložil. Takisto všetci sme z toho istého výboru, takže je to priestor na diskusiu a verím, že do tejto diskusie sa zapoja aj ostatní kolegovia z tohto parlamentu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz v rokovaní 6. schôdze budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 152).

    Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 145.

    Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa, tak ako odznelo v úvode, navrhuje zmena zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov o poisťovníctve, poskytovateľoch, rozsahu zdravotnej starostlivosti a verejnom obstarávaní, ktoré s týmto zákonom súvisia.

    Návrh na zmenu uvedených právnych predpisov vychádza zo súčasného stavu vykonávania verejného zdravotného poistenia zdravotnými poisťovňami a poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ktoré pre obe strany predstavujú najmä s ohľadom na charakter vykonávanej činnosti neprimeranú administratívnu záťaž, prípadne sa v priebehu doby účinnosti jednotlivých právnych predpisov ukázali aj niektoré právne normy ako strnulé a ťažko vykonateľné.

    K najakútnejším problémom, ktoré v tomto zákone riešime, patrí zaraďovanie poistencov na dispenzarizáciu, odsúhlasovanie neodkladnej starostlivosti, rozhodovanie o pohľadávkach zdravotnej poisťovne v správnom konaní v prvom stupni Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, vypracovávanie jednotlivých správ poisťovňami a v neposlednom rade tiež aj nevyhnutnosťou odstrániť niektoré legislatívnotechnické problémy.

    Cieľom navrhovaného zákona je dosiahnuť zefektívnenie činnosti zdravotných poisťovní, úradu pre dohľad, ale aj poskytovateľov a vyjsť v ústrety aj poistencovi. Tieto kroky sa navrhujú s cieľom zabezpečiť kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť. Nebudem rozvíjať všetky tie jednotlivé legislatívne normy, pretože táto novela má pomerne dostatok bodov, ale v prípade, ak v rozprave potom, keď ste si mali možnosť prečítať tento návrh zákona, nebudete niektoré veci, teda dostatočne, nechcem povedať, rozumieť, ale možno vedieť vysvetliť, tak dotknem sa potom aj týchto ďalších vecí.

    Skutočne je tu najvážnejší problém nadbytočná administratíva, ktorá sa v niektorých prípadoch rieši na trikrát, pretože vykazujú mnohé veci aj poisťovne, aj poskytovateľ, aj úrad pre dohľad, dochádza niekde skutočne k duplicitným správam. Potom sa tam vychádza v ústrety aj poistencom, ktorí napríklad majú nárok na služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou, mať uhradené náklady. Napríklad je to aj dopravná služba, kde poisťovňa uhradí poskytovateľovi aj dopravu dopravným prostriedkom, nielen dopravnou zdravotnou službou, pokiaľ napríklad ide o onkologických pacientov, prípadne niektorých pacientov, ktorí sú v dispenzári.

    Poprosím vás o podporu tejto poslaneckej novely, ktorá vystihuje po spoločnej konzultácii s odborníkmi v danej sfére, či sú to zástupcovia poisťovní, poskytovateľov, úradu, ale aj v niektorých prípadoch, ktoré poznám z praxe od pacientov, aby sme tie výhrady, ktoré veľmi dobre pociťujete pri vykonávaní toho verejného zdravotníctva a ktoré pociťujú aj odborné skupiny, boli vyčistené a aby tie výhrady, ktoré tu zaznievali aj v minulom období zo strany práve možno aj pánov poslancov, ktorí sa venovali zdravotníctvu zo strany SMER, kde vyjadrili výhrady voči takejto, možno komplikovanej, administratívnej náročnosti a chcú, aby zdroje z verejného zdravotníctva slúžili pacientovi a skutočne na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

    Chcem vám poprosiť o podporu, pretože ide skutočne o pomoc a vzájomnú, by som povedala, takú spoluprácu všetkých zložiek fungujúcich v zdravotnom systéme. Verím, že aj taký akýsi prísľub alebo komunikácia na výbore pre zdravotníctvo, keď už bola novela na svete, že by sme mohli tento proces očistenia niektorých legislatívnych nedostatkov tej štvorice zdravotníckych zákonov, teraz vynímam zákon o rýchlej záchrannej službe, aby sme ho spoločnými silami vyčistili. V prípade, že máte možno oveľa viac návrhov na novelizáciu, alebo prípadne, že s niektorými nesúhlasíte, budem veľmi rada, ak sa otvorí proces novelizácie týchto zákonov aj v dlhšom období ako 30 legislatívnych dní, keď by sme mali rokovať v druhom čítaní. A nech sú to aj dva mesiace, ale aby sme už otvorený návrh zákona, ktorým môžeme pomôcť v tom verejnom zdravotnom systéme, aby sme spoločnými silami vykonali.

    Ďakujem vám veľmi pekne za podporu.

  • Dávam slovo predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Viliamovi Novotnému.

    V. Novotný: Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, vážené dámy a páni, dovoľte mi podať spravodajskú informáciu v prvom čítaní. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k predmetnému poslaneckému návrhu pani poslankyne Márie Sabolovej. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom EÚ. Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nezakladá nárok na pracovné sily a nepredpokladajú sa finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z predmetných ustanovení rokovacieho poriadku, po rozprave odporučím uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 145 z 20. novembra 2006 a podľa príslušného ustanovenia rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný poslanecký návrh zákona výbory prerokovali do 24. januára a gestorský výbor do 26. januára.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu v prvom čítaní.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Prvý a posledný pán poslanec Halecký. Nech sa páči. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Halecký.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, vo svojom vystúpení chcel by som podporiť návrh pani poslankyne Sabolovej, lebo zdá sa mi, že je logický, technicky správny a čo je dôležité, zvyšuje možnosť a hlavne kvalitu dispenzárnej starostlivosti o pacientov. Vieme veľmi dobre, že v medicíne v budúcnosti dispenzarizácia, prevencia a včasné zisťovanie chorôb, hlavne chorôb, ktoré sú v latentnom štádiu, bude metódou práce s našimi poistencami. A viem zo svojej vlastnej praxe na kardiologickej ambulancii, že pokiaľ ten proces dispenzarizácie je technicky papierovo „náročný“, mnohých pacientov, dá sa povedať, že človek svoje evidencie, ale aj starostlivosti o nich vynechá. Takže pokiaľ tento proces zjednodušíme na tej primárnej, ale takisto aj sekundárnej úrovni na vyšších pracoviskách, vždycky to môže prospieť tomu, aby sme zvýšili počty a takisto zvýšili aj čas, ktorý môžeme týmto pacientom venovať.

    Preto aj takto si v podstate predstavujem novelizácie zákonov, že tie problémy, ktoré sťažujú prácu na úseku liečebno-preventívnej starostlivosti, budeme postupne eliminovať tak, aby čas, ktorý venuje lekár a venuje zdravotnícky pracovník pacientovi sa postupne zvyšoval.

    To je všetko, čo som chcel povedať. Ďakujem za pozornosť.

  • Uzatváram všeobecnú rozpravu. Pani navrhovateľka, chcete sa vyjadriť na záver? Nie? Áno.

    Nech sa vám páči.

  • Nechcem predlžovať diskusiu. Chcem sa poďakovať za tento názor, pretože bol to názor odborníka, ktorý robí priamo s pacientmi, a myslím, že idem mi skutočne len o to, aby sme my ako pacienti nemuseli prechádzať zbytočnou administratívnou náročnosťou a komplikovať vám život odborným pracovníkom v zdravotníctve. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ja tiež len veľmi krátko využijem záverečné slovo spravodajcu, aby som podporil túto poslaneckú novelu. Teším sa na diskusiu v druhom čítaní vo výbore pre zdravotníctvo, ak nám teda plénum umožní, aby sme diskutovali o tejto novele. Chcem uistiť všetkých v pléne, že som si preštudoval tento materiál a naozaj nejde o politický materiál, ale o vecné riešenie problémov. Mnohé vyvstali aplikáciou samotných zákonov a ukázalo sa, že tu a tam treba niečo pridať alebo ubrať. A niektoré sú nové návrhy, ktoré sú naozaj vecné a mohli by byť v prospech predovšetkým pacientov, o ktorých by nám malo ísť.

    Takže tiež by som sa chcel prihovoriť parlamentu, aby podporil túto poslaneckú novelu, aby sme ju mohli v pokoji prerokovať v druhom čítaní. Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pani poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k prerokovaniu bodov programu, kde je tajné hlasovanie, ktoré vykonáme až po hlasovaniach až o 11.00 hodine. Potom bude nasledovať ešte prerokovanie návrhov uznesení k vyhláseniam Národnej rady Slovenskej republiky.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o

    návrhu na voľbu predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (tlač 155).

    Ako tlač 155a máte rozdanú správu výboru pre hospodársku politiku, ku ktorej je pripojený návrh uznesenia Národnej rady.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Ľubomír Vážny.

    Pán minister, prosím, keby ste sa ujali slova.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 985 z 29. 11. 2006 predkladám vládny návrh na voľbu predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky. Vláda Slovenskej republiky schválila návrh na voľbu Mgr. Branislava Máčaja do funkcie predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky a odporučila ho zvoliť.

    Cieľom predkladaného návrhu na voľbu predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky je zabezpečiť kontinuitu činností tohto úradu ako orgánu štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť elektronických komunikácií. Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky ako regulačný orgán zabezpečuje reguláciu trhu elektronických komunikácií, medzinárodné vzťahy v tejto oblasti, spolupracuje s ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií a ostatnými štátnymi orgánmi súvisiacimi s vecnou kompetenciou úradu.

    Na čele úradu je predseda, ktorého na návrh vlády Slovenskej republiky volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Funkčné obdobie predsedu je šesťročné, pričom tá istá osoba môže vykonávať funkciu najviac dve funkčné obdobia po sebe. Doterajší predseda úradu Ing. Milan Luknár bol do funkcie zvolený Národnou radou uznesením č. 1193 na prvé funkčné obdobie dňom 12. decembra 2000, na druhé funkčné obdobie sa jeho zvolenie nenavrhuje.

    Význam Telekomunikačného úradu neustále rastie a bez jeho najmä regulačných činností by sa prehlbovala nevyváženosť telekomunikačného prostredia na Slovensku. Som presvedčený, že navrhovaný kandidát pán Máčaj v prípade, že bude zvolený, vnesenie do činnosti Telekomunikačného úradu potrebnú dynamiku a razanciu. Z odbornej stránky je spôsobilý. A tiež vám, panie poslankyne, páni poslanci, chcem záverom zdôrazniť, že je apolitický kandidát, čo je tiež jeden zo základných predpokladov na zabezpečenie nezávislosti úradu.

    Záverom si vás dovoľujem požiadať o zvolenie tohto kandidáta. Ďakujem.

  • Návrh prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Teraz žiadam povereného člena výboru pána Pelegriniho, aby podal informáciu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, v súlade s ustanovením § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov predložila vláda Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na voľbu predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (tlač 155).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 148 z 1. decembra 2006 pridelil tento návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku s tým, že podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor o predmetnom materiáli rokoval na svojej 9. schôdzi 7. decembra 2006.

    Vo svojom uznesení č. 78 výbor konštatoval, že podľa § 7 ods. 7 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov sa dňom 11. decembra 2006 skončilo Ing. Milanovi Luknárovi funkčné obdobie predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky, a odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť tajným hlasovaním pána Mgr. Branislava Máčaja za predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky tak, ako je uvedené v návrhu uznesenia, ktoré je súčasťou tejto správy.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Ústne? Nikto sa nehlási. Uzatváram možnosť podania prihlášok. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete ešte niečo dodať? Nie.

    Pokračujeme v rokovaní o

    návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky (tlač 131).

    Dávam slovo predsedovi ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Mamojkovi a žiadam ho, aby podal Národnej rade stanovisko výboru k voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý má tento potom vymenovať.

    Do aktuálneho počtu 18 kandidátov treba v novej voľbe zvoliť ešte dvoch kandidátov. Za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý spĺňa podmienky ustanovenia čl. 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Na základe výzvy predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bolo na Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky doručených 7 návrhov v súlade s platným volebným poriadkom o voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor pozval navrhovaných na svoju 6. schôdzu, ktorá bola 22. novembra 2006, aby najmä prezentovali predstavu o svojom pôsobení na Ústavnom súde s tým, že tejto rozpravy sa zúčastnili všetci pozvaní.

    V prvej časti stručne informovali o svojom profesionálnom vývoji, o motivácii pôsobenia, šírke, hĺbke pôsobenia na Ústavnom súde. Priamy kontakt a forma dialógu členov výboru s pozvanými umožnili vytvoriť si určitý obraz nielen o odbornom, ale aj osobnostnom profile všetkých pozvaných. Ústavnoprávny výbor uzavrel rokovanie o návrhoch uznesením č. 64 a skonštatoval, že navrhovaní páni, nebola tam ani jedna dáma, Igor Burger, Miroslav Ďuriš, Ján Husár, Štefan Minárik, Štefan Ogurčák, Marek Šmid a Rudolf Tkáčik spĺňajú podmienky ustanovené v čl. 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

    Chcem ešte ale oboznámiť, že pán Burger listom z 30. novembra 2006, doručeným predsedovi Národnej rady 4. decembra 2006, stiahol svoj súhlas s kandidatúrou na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, čo znamená, že o tomto kandidátovi pánovi Igorovi Burgerovi sa hlasovať nebude.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa, či sa chce k tomuto návrhu vyjadriť niekto ústne v rámci rozpravy. Pán poslanec Lipšic ako jediný. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu. Vystupujem preto, že po minulej voľbe nastal problém s jedným kandidátom, bol široko medializovaný, s kandidátom pánom prof. Vojčíkom, problém vo vládnej koalícii. A súhlasím, že kandidáti na sudcov Ústavného súdu by mali byť nielen odbornými, ale aj morálnymi autoritami.

    Dovoľte mi preto oboznámiť vás s listom, ktorý ešte v roku 2000 posielal vtedajší minister spravodlivosti na Najvyšší súd, ktorý sa týka jedného z kandidátov na sudcu Ústavného súdu Dr. Štefana Minárika:

    „Obrátili sa na mňa viacerí bývalí politickí väzni s upozornením na niektoré rozhodnutia z minulosti podľa prvej hlavy Trestného zákona vtedajšieho predsedu trestného kolégia Najvyššieho súdu Dr. Štefana Minárika. Konkrétne ide o trestnú vec obžalovaného Mariána Dudinského a spol. v konaní bývalého Mestského súdu v Bratislave č. 1T2085 pre trestný čin prípravy vyzvedačstva podľa § 105 ods. 1 Trestného zákona. Mestský súd v Bratislave najskôr uložil obžalovanému Mariánovi Dudinskému v októbri 1985 trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov. Na odvolanie prokurátora vo veci rozhodoval senát Dr. Štefana Minárika na Najvyššom súde. Senát Dr. Minárika zrušil prvostupňový rozsudok, vrátil vec Mestskému súdu v Bratislave na nové rozhodnutie. V zrušovacom uznesení Najvyššieho súdu je uvedený právny názor, podpísaný Dr. Štefanom Minárikom, smerujúci k uloženiu vyššieho trestu. Mestský súd v Bratislave vedený právnym názorom odvolacieho súdu potom v marci 1986 uložil obžalovanému Mariánovi Dudinskému trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov.

    Podobne v trestnej veci proti obžalovanému Tiborovi Novotnému a spol. pre trestný čin podvracania republiky podľa § 98 ods. 1 a 2 Trestného zákona, vedené na Krajskom súde v Bratislave pod spisovou značkou 1T002584, o odvolaní prokurátora proti prvostupňovému rozsudku rozhodoval senát Dr. Štefana Minárika. V apríli 1985 odvolací súd zrušil prvostupňový rozsudok a vrátil vec na nové rozhodnutie s právnym názorom, ktorý opätovne nabádal k prísnejšiemu posúdeniu veci a uloženiu prísnejšieho trestu. Krajský súd v Bratislave ani po vrátení veci neuložil prísnejšiu kvalifikáciu a prísnejší trest. V dôsledku opätovného odvolania krajského prokurátora vo veci znovu rozhodoval senát Dr. Štefana Minárika, ktorý potom uložil prísnejšie tresty. Obžalovaný Vojtech Hotmar bol odsúdený na prvom stupni na trest 8 mesiacov, senát Dr. Minárika mu zvýšil trest na 24 mesiacov. Hlavný obžalovaný Tibor Novotný bol odsúdený na 5 rokov väzenia.

    Ďalší prípad. Pán Emil Švec, bytom v Piešťanoch, bol v roku 1962 unesený príslušníkmi Štátnej bezpečnosti z Rakúska na územie Česko-slovenskej socialistickej republiky. V následnom trestnom konaní bol odsúdený na 15 rokov odňatia slobody. Menovaný bol prepustený v októbri 1969 na základe amnestie z roku 1968 a individuálneho zníženia trestu. Generálny prokurátor podal proti rozhodnutiu uplatnenia amnestie sťažnosť pre porušenie zákona. V roku 1974 rozhodoval vo veci senát Dr. Štefana Minárika na Krajskom súde v Banskej Bystrici. Senát Dr. Minárika vyhovel sťažnosti generálneho prokurátora a nariadil vykonanie trestu do celej výmery 15 rokov.“

    Milé kolegyne, vážení kolegovia, keď bol ako kandidát na sudcu Ústavného súdu zvolený prof. Vojčík, predseda vlády Fico povedal, že by pokladal jeho vymenovanie za morálne faux pas a facku tým ľuďom, ktorí mali peniaze v nebankových subjektoch, ak by podporili za ústavného sudcu človeka, ktorý pomáhal nebankovým subjektom v právnych službách. Chcem vás ubezpečiť, že zvolenie Dr. Minárika by bolo fackou všetkým obetiam komunistického režimu. To nie sú spisy, za tým sú ľudské osudy. Zmarené ľudské osudy, dlhé roky vo väzeniach. To neboli potvrdzujúce rozhodnutia. To boli rozhodnutia, ktoré ešte zvyšovali trest. Myslím, že 17 rokov po revolúcii si Ústavný súd zaslúži niečo lepšie.

    Neviem, či v tomto kole niekoho zvolíme. Počúvam, že čakáme na ďalšie kolo, keď sa znovu budú môcť prihlásiť ďalší kandidáti, ktorí neuspeli v prvom kole, konkrétne Dr. Šafárik, neviem, či je to pravda. Dúfam, že nie. Predpokladám, že by to bola dehonestácia celej voľby sudcov Ústavného súdu.

    Ale chcel by som vás, kolegyne, kolegovia, požiadať, aby sme pristupovali k voľbe sudcov Ústavného súdu zodpovedne. Budeme rozhodovať o tom, aké bude naše ústavné právo na najbližších 12 rokov. Keď sme vypočúvali kandidátov na sudcov Ústavného súdu, boli tam veľmi dobrí kandidáti, niektorí aj boli zvolení, boli aj oveľa slabší kandidáti. Jedna z kandidátok na otázku, čomu by dala prednosť, keď bude v rozpore európske sekundárne právo s našou ústavou, odpovedala: „Tomu, čo bude výhodnejšie pre Slovensko.“ A bola zvolená. To asi nie je znak vysokej ústavnoprávnej kvalifikácie.

    Preto vás chcem, milé kolegyne, kolegovia, či z koalície, alebo z opozície, požiadať, aby ste pristupovali k voľbe sudcov Ústavného súdu zodpovedne, aby pokiaľ možno prevážili kritériá odborné nad kritériami politickými.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásila ako jediná pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem. Nadviažem na vystúpenie pána poslanca. Ja osobne súhlasím s tým, že pozrieť si kandidátov na Ústavný súd, venovať sa ich predchádzajúcej činnosti, posúdiť ich schopnosti je veľmi vážna úloha. V ústavnoprávnom výbore sme sa aj takto snažili a aj všetci tak pristupovali pri osobnom kontakte s kandidátmi. Ale k tomu, čo povedal pán minister, teda exminister, mám jednu otázku. Neviem pochopiť jedno, že kritizujete to, čo ste povedali, ale boli ste to práve vy, ktorý v roku 2006, konkrétne 10. februára 2006, ste tohto kandidáta z bežného pracovníka na ministerstve spravodlivosti povýšili do funkcie riaditeľa odboru legislatívy a prevencie kriminality. Ak máte takýto názor, ktorý vám ja neberiem, tak prečo povyšujete a dávate takú významnú úlohu človekovi, o ktorom hovoríte, že nemožno mu veriť? Máte schizofréniu? Alebo máte každý čas iný názor, pán poslanec?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pani kolegyňa, je to veľmi jednoduchá odpoveď. 10. februára som už nebol ministrom spravodlivosti. Takže máte dobrý údaj, len už som nebol ministrom spravodlivosti. No áno, Dr. Minárik pracoval ako referent na trestnej sekcii a pre mňa ako ministra nebolo prijateľné, aby pracoval v akejkoľvek riadiacej funkcii. Je dobrý odborník, ale kvôli jeho minulosti to bolo neprijateľné. A preto za môjho pôsobenia v žiadnej riadiacej funkcii nepracoval. Ako ste správne spomenuli, bol vymenovaný 10. februára. Ja som podal demisiu a bol som odvolaný 8. februára 2006, pani kolegyňa, takže očakávam vaše ospravedlnenie.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • O slovo požiadal pán predseda ústavnoprávneho výboru prof. Mamojka. Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, nebudem vás dlho zdržiavať, ale predsa ide o mimoriadne vážnu tému, preto mi dovoľte pár myšlienok. S nikým som nikdy nepolemizoval, a nebudem, o tom, že prioritnou úlohu celej Národnej rady Slovenskej republiky je, samozrejme, sfunkčniť čo najskôr Ústavný súd Slovenskej republiky. O tom iste nikto nepochybuje. Nepochybuje nikto ani o tom, aj z môjho pohľadu, že som to tvrdil, že prioritná je skutočne odborná stránka každého uchádzača. Niet o čom diskutovať.

    Ústavnoprávny výbor preto urobil všetko, pretože v minulom období to bola iba možnosť určitej osobnej prezentácie uchádzačov. Dnes podľa nového volebného poriadku účinného od 1. 10. tohto roka je povinnosť prezentovať sa aj osobne, kde skutočne je pomerne veľmi slušná možnosť a priestor počuť, vidieť, identifikovať, vyhodnotiť toho konkrétneho uchádzača.

    Čo sa týka tej eticko-filozofickej a právnej stránky a pohľadu, ktorú prezentoval pán poslanec, je to do značnej miery aj otázka názoru, pretože my sme o tom trochu diskutovali na ústavnoprávnom výbore. Možno skúsenejší a múdrejší praktici aj teoretici ako my povedali, že, samozrejme, právo ako základný hodnotový rebríček obsahuje vždy aj primeranú sumu morálky a etických pravidiel. Iste, je diskutabilné a dá sa diskutovať o tom, že v ktorej etape spoločenského vývoja, štátneho vývoja aká hodnotová, etická a aká miera etiky sa v práve nachádza, ale vždy tam je.

    Ja zas zacitujem starých Rimanov, ktorí povedali: „Fiat iustitia, pereat mundus.“ – „Nech je spravodlivosť, aj keď padne svet.“ Áno, aj o tom sa dá diskutovať. Ale v danej chvíli každý zo spomínaných kolegov, a nielen ich, dodržoval ten platný právny poriadok, ktorý bol, a tá miera vysporiadanosti sa s mierou etického rebríčka, ktorý sa práve v tej etape nachádzal. Ono sa to možno ľahko hodnotí s istým časovým nadhľadom a v sále Národnej rady, teplej, príjemne vykúrenej, krásne osvetlenej, len možno keď človek je v tom prvom zákope a nastavuje hruď, iste, vtedy sa láme chlieb, dá sa o tom debatovať.

    Ale ja si myslím, že, a tým nechcem zdržovať, to je otázka normatívneho pohľadu, prirodzenoprávneho pohľadu, normativisti tvrdia: „Čo je zákonné, je morálne, čo je morálne, je zákonné.“ Áno, dá sa o tom na nejakom seminári vedeckom i praktickom diskutovať, ale myslím, že také čierno-biele videnie trošku tiež asi nie je celkom správne.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Pán poslanec, ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú. Predpokladám, že už záverečné veci ani navrhovateľa nebudú.

    Pristúpime teraz k

    návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa (tlač 132).

    Teraz dávam slovo predsedovi výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pánovi poslancovi Lászlóovi Nagyovi. Prosím, pán poslanec, uveďte návrh.

  • Vážený podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien predložil návrh na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa v súlade s § 12 zákona č. 555/2002 Z. z. o pamäti národa.

    Keďže Národná rada na svojej predošlej schôdzi ani v opakovanej voľbe nezvolila predsedu, uskutočníme teraz novú voľbu. V súlade s volebným poriadkom a príslušnými uzneseniami výboru sa novej voľby môžu zúčastniť aj kandidáti, ktorí neboli zvolení vo voľbe. V lehote určenej predsedom výboru sedem osôb oznámilo výboru svoj záujem o zaradenie medzi kandidátov na funkciu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa. Výbor vo svojom uznesení č. 30 konštatoval, že jeden z prihlásených Dr. Ladislav Roman nespĺňa podmienky podľa zákona, a preto ho medzi kandidátov výboru nezaradil. Všetkých ostatných prihlásených spĺňajúcich zákonné podmienky výbor ako navrhovateľ predložil Národnej rade ako kandidátov na voľbu tak, ako sú títo vedení v tlači 132.

    Listom z 8. decembra 2006 jeden z kandidátov pán Árpád Tarnóczy v súlade s volebným poriadkom oznámil predsedovi Národnej rady, že sťahuje svoj súhlas s kandidatúrou. Preto na volebnom lístku sa nachádzajú mená piatich kandidátov, a to pána Mgr. Ladislava Bukovszkého, pána Patrika Dubovského, pána Ing. Mariána Gulu, pána Mgr. Patrika Košického a pána Ing. Jána Vojteka.

    Dovoľte mi ešte informovať vás, že po výzvach, ktoré odzneli v diskusii pred prvou voľbou v pléne Národnej rady, týkajúcej sa nedostatočnej informovanosti poslancov o jednotlivých kandidátoch, výbor 23. novembra usporiadal verejné vypočutie. Zároveň bol vyhotovený aj záznam z ich vystúpenia, ktorý ako príloha k zápisnici výboru je dostupný na webovej stránke výboru. Výbor po tomto vypočutí prijal návrh uznesenia, v ktorom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby po prvé zvolila predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národy z predložených návrhov v tajnej voľbe a po druhé uskutočnila opakovanú voľbu v prípade, že v prvom kole voľby nebude zvolený predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa s tým, že do opakovanej voľby postupujú tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet hlasov.

    Vážení pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie zároveň o tomto bode programu.

    Teraz, panie poslankyne a páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní

    návrhom na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu.

    Návrh ste dostali ako tlač 127.

    Skôr ako začneme rokovať o tomto návrhu, vás chcem informovať, že kandidát Ján Lazar mi písomne oznámil, že sa vzdáva svojej kandidatúry za člena rady. Z uvedeného dôvodu pán Lazar už nie je na hlasovacom lístku uvedený.

    Teraz prosím predsedu výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Senka, aby návrh uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, z poverenia predsedu Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá pána Minárika uvediem túto správu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu.

    Predsedníčka Rady pre vysielanie a retransmisiu listom č. 2056/2006 18. septembra oznámila predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách uplynutím funkčného obdobia zaniká členstvo v rade jej trom členom, a to Tiborovi Vargovi, Mgr. Jane Žitňanskej, Ing. Vladimírovi Masárovi. Tiborovi Vargovi zaniká členstvo dňom 15. decembra 2006, Mgr. Jane Žitňanskej dňom 26. januára 2007 a Ing. Vladimírovi Masárovi dňom 26. januára 2007.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa listom z 28. septembra 2006 č. 721/2006 obrátil na predsedov všetkých poslaneckých klubov, profesijné občianske združenia pôsobiace v oblasti kultúry, periodickej tlače a ostatných prostriedkov verejných informácií, aby v určenej lehote predložili Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá návrh kandidátov na člena rady.

    Výbor dostal celkom 22 návrhov na doplnenie členov rady, tak ako oznámil pán predsedajúci. Pán Mgr. Ján Lazar sa následne 13. decembra listom vzdal svojej kandidatúry.

    Gestorský výbor posúdil predložené návrhy kandidátov na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu a konštatoval, že kandidáti spĺňajú všetky náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s kritériami uvedenými podľa § 7 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách.

    U kandidáta uvedeného pod poradovým číslom 19 je možná kolízia s § 7 ods. 3 uvedeného zákona v obchodnom registri predmet podnikania.

    Kandidátovi, ktorý je uvedený pod čiarou, poradové číslo 22, bola prihláška vrátená, pretože nepostupoval v zmysle predmetného zákona.

    Gestorský výbor po zvážení týchto skutočností v prijatom uznesení č. 29 z 28. novembra 2006 vyslovil súhlas s návrhom na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu, tak ako je uvedené v tlači 127, a odporúča Národnej rade, aby konštatovala Národná rada, že dňom 15. decembra 2006 skončí funkčné obdobie Tiborovi Vargovi, dňom 26. januára 2007 skončí funkčné obdobie Jane Žitňanskej a Vladimírovi Masárovi a že je potrebné zvoliť členov rady, aby Rada pre vysielanie a retransmisiu mala 9 členov podľa § 6 ods. 1 príslušného zákona. Zároveň aby zvolila podľa § 6 ods. 1 a § 8 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách, a to jedného člena na obdobie 6 rokov, ktoré začne plynúť dňom 16. decembra 2006, a dvoch členov na obdobie 6 rokov, ktoré začne plynúť dňom 27. januára 2007. Aby voľbu uskutočnila tajným hlasovaním podľa § 39 ods. 9 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, aby uskutočnila druhé kolo voľby v prípade, že v prvom kole nebude zvolený potrebný počet členov troch z navrhovaných kandidátov. Do druhého kola postupujú tí kandidáti, ktorí v prvom kole neboli zvolení a získali najvyšší počet hlasov. Počet kandidátov druhého kola je dvojnásobok počtu členov, ktorých treba zvoliť. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najvyšší počet hlasov. Zároveň aby člena, ktorého funkčné obdobie začne plynúť dňom 16. decembra 2006, určili žrebom skrutátori za účasti predsedu Národnej rady Slovenskej republiky ihneď po zistení výsledkov hlasovania.

    Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Nikto sa písomne neprihlásil. Ústne kto sa hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási. Uzatváram možnosť podania prihlášok ústne. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    O slovo požiadal predseda poslaneckého klubu SNS pán poslanec Rafaj, zapnite mu mikrofón.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, v mene troch poslaneckých klubov SNS, SMER, HZDS vás chcem požiadať pred voľbou o 15-minútovú prestávku.

  • Dobre. Chcem aj informovať, že v súlade s postupom, ktorý uviedol na začiatku dnešného rokovacieho dňa pán predseda Národnej rady, pán Paška, zostáva pred nami v podstate posledný bod, ktorý uvedie on osobne.

    To znamená, že vyhlasujem prestávku do 10.50 hodiny. Ďakujem.

    Ešte pani Laššáková? Zapnite mikrofón pani Laššákovej, ešte poprosím.

  • Reakcia poslankyne.

  • Nemáte kartu. Tak si zoberte kartu pána Jarjabka, on vám dá rád kartu. Už máte mikrofón aj bez karty.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem poprosiť pánov poslancov, všetkých, teda klubu koalície, koaličných poslancov, aby prišli do kinosály tuto na 1. poschodí. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 10.22 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 10.50 hodine.

  • Poprosím vážených kolegov o zaujatie miest v rokovacej sále, budeme pokračovať.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať podľa dohodnutého harmonogramu.

    Teraz pristúpime k rokovaniu o

    návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien na prijatie uznesení Národnej rady Slovenskej republiky

    - k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k situácii politických väzňov v Bielorusku a

    - k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky ku konferencii o holokauste v Teheráne.

    Návrh oboch uznesení vám bol rozdaný ako tlač 162.

    A teraz poprosím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pána Pavla Pašku, aby obidva tieto návrhy uviedol.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, včera sme rozšírili program rokovania 6. schôdze o návrh uznesení tak, ako ich predniesol pán podpredseda Národnej rady, ktorý vedie schôdzu. Dovoľte naozaj len niekoľko slov, ktorými by som chcel uviesť obidva návrhy.

    Prvý návrh je návrh uznesenia, ktorým reagujeme na situáciu v Bielorusku. Myslím si, že môžem z tohto miesta povedať, že niet na Slovensku určite demokratického politika, ktorý by akýmkoľvek spôsobom spochybňoval občianske a ľudské práva kdekoľvek. A považujem za úplne prirodzené, aby sme ako Národná rada ako celok zaujali stanovisko, ktorým dáme jasne najavo, akými hodnotami sa riadi Slovenská republika a aké hodnoty vyznávame nielen my, ktorí sedíme v Národnej rade, ale aj občania Slovenska, ktorí takisto prešli svojou históriou, kým sa dostali k naplneniu svojich predstáv o občianskych a ľudských demokratických právach.

    Dovoľte, aby som vás informoval a predložil návrh textu Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k situácii politických väzňov v Bielorusku, ktorý znie:

    „My poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sme s hlbokým znepokojením prijali informáciu o vážnom zhoršení sa zdravotného stavu uväzneného bieloruského opozičného politika Alexandra Kozulina v dôsledku jeho dva mesiace trvajúcej hladovky.

    Demokratická verejnosť Slovenska odsudzuje pretrvávajúce prenasledovanie osôb, ktoré verejne prejavujú svoj nesúhlas s politikou súčasného bieloruského režimu, a volá po uskutočnení demokratických zmien v krajine. Zabezpečenie slobody prejavu, zhromažďovania, združovania, slobodné pôsobenie politickej opozície je základom rozvíjania plnohodnotných priateľských vzťahov medzi Slovenskou republikou a Bieloruskom.

    V tomto duchu vyjadrujeme našu solidaritu s obeťami represálií a vyzývame bieloruské vedenie na okamžité prepustenie všetkých politických väzňov.“

    Chcem sa zároveň poďakovať členom výboru pre ľudské práva a členom zahraničného výboru, ktorí sa podieľali na príprave tohto textu.

    Dovoľte niekoľko slov k návrhu, ktorý opäť sme pripravili spoločne so zahraničným výborom a výborom pre ľudské práva a ktorý reaguje na tému, ktorá je na Slovensku obzvlášť citlivá. Chcem hneď v úvode povedať, že nikto z nás nemá problém presadzovať národné, hospodárske a politické záujmy Slovenskej republiky a udržiavať dobré vzťahy na úrovni so všetkými krajinami. Sú však témy, ktoré sú pre nás nielen citlivé, ale aj zásadné. A milióny obetí holokaustu takouto témou určite je. Preto mi dovoľte, aby som vás požiadal o podporu vyhlásenia, ktorým odmietneme nezmyselnú konferenciu v Teheráne, v Iráne, organizovanú s cieľom spochybniť tento historický fakt. Text tohto vyhlásenia je:

    „My poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sme so znepokojením prijali správu o konaní kontroverznej dvojdňovej konferencie o holokauste v Teheráne. Odmietame pokusy spochybniť nacistické zločiny voči Židom, ale aj iným etnickým skupinám, ako aj odporcom nacistického režimu. Konferencia v Teheráne neprispieva k objasneniu historickej pravdy, ale k propagandistickej kampani proti štátu Izrael. Konferencia zneužíva holokaust na politické ciele. Národná rada Slovenskej republiky preto odsudzuje tento pokus o zneužitie histórie s cieľom ponížiť milióny obetí nacistických zločinov. Demokraticky zmýšľajúci ľudia na celom svete musia odsúdiť pokusy zľahčovať či popierať zločinné praktiky všetkých nedemokratických režimov.“

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať o podporu týchto dvoch vyhlásení.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem predsedovi Národnej rady za uvedenie návrhov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem povedať, že písomne som do rozpravy nedostal žiadnu prihlášku. Preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy sa hlási pán poslanec László Nagy. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu.

    Slovo má pán poslanec Nagy.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, ja iba krátko v priebehu dvoch minút. Chcem oceniť iniciatívu pána predsedu Národnej rady, že zaradil, resp. na jeho návrh sme zaradili tieto dva body na program rokovania, a tým vlastne sme povýšili iniciatívu Výboru Národnej rady pre ľudské správa a národnosti, aby sme ocenili boj demokratických síl v Bielorusku o ich slobodu a navyše, aby sme dali väčší dôraz na našu požiadavku, aby politickí väzni v tejto diktátorskej krajine boli čo najskôr prepustení.

    Ja si myslím, že po tom, čo predstavitelia Výboru Národnej rady pre ľudské práva a zahraničného výboru v nedeľu 10. decembra, v Deň ľudských práv, rokovali a prijali pána Alexandra Milinkeviča, ktorý je vedúcou osobnosťou odporu a odboja v Bieloruskej republike, je naozaj ocenenia hodné, že dnes celá Národná rada ako plenárne zasadnutie prijíma podporujúce stanovisko na podporu disidentov, resp. bojovníkov za pravdu a za slobodu v Bielorusku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami pán poslanec Kukan, Rydlo, Gábor. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Eduard Kukan.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, chcem podporiť to, čo robíme teraz. Je to správne. Len by som chcel poznamenať, že je to už taká trošku kompenzácia za chybu, ktorá sa stala počas návštevy pána Milinkeviča na Slovensku, keď ho neprijal nikto z najvyšších ústavných činiteľov. Bohužiaľ, ani vy, pán predseda, ste ho neprijali. To bola, myslím si, chyba a treba byť v týchto veciach dôslednejší a netreba sa báť politicky angažovať sa v týchto veciach. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec Rydlo.

  • Ďakujem za slovo. Mám iba dve technické poznámky. Už som to raz povedal aj vo výbore. Používame termín „holokaust“, je to aj v našich legislatívnych predpisoch, ale správnejšie je používať termín „šoa“, a to sa môžeme spýtať aj predstaviteľov Slovenskej židovskej obce na Slovensku. To je jedna vec.

    A druhá vec. Dávam návrh na zmenu jedného slovesa, prosím vás, v treťom riadku máme sloveso „spochybniť“. Ja navrhujem, aby tam bolo sloveso „spochybňovať“. Pretože „spochybniť“ je raz, dva razy, „spochybňovať“, to je neustále. A tu sú pokusy spochybňovať nielen zo strany niektorých štátov a niektorých historikov.

    Navrhujem túto gramatickú formu tohto slovesa spochybniť nahradiť slovom spochybňovať a zvážiť, prosím, či do budúcnosti nebude užitočné, aby sme zaužívali aj na Slovensku termín šoa a nie termín holokaust.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Gál sa nehlási. Dobre, ďakujem teda. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľa, či chce vystúpiť k rozprave. Veľmi pekne ďakujem. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ideme o predloženom návrhu, vážené kolegyne, kolegovia, hlasovať. V zmysle návrhu budeme hlasovať o každom návrhu osobitne.

    Takže najskôr budeme hlasovať o návrhu uznesenia k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k situácii politických väzňov v Bielorusku. Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 137 poslancov, za 135 poslancov, zdržal sa 1 poslanec, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie Národnej rady k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k situácii politických väzňov v Bielorusku.

    Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, dávam hlasovať o návrhu uznesenia k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky ku konferencii o holokauste v Teheráne. Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 142 poslancov, za 142 poslancov.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky ku konferencii o holokauste v Teheráne.

    Ešte, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som privítal v priestore pre hostí delegáciu ombudsmanov z Uzbeckej republiky. Vážení priatelia, vitajte!

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, teraz pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu. Prosím spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Tibora Glendu, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme uvedený ako tlač 149.

    Nech sa páči, pán poslanec, najprv budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili traja páni poslanci, z nich jeden, pán poslanec Janiš, predniesol procedurálny návrh, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto bode. Pán predsedajúci, prosím vás, dajte hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Janiša.

  • Pani kolegyne, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 143 poslancov, za 61 poslancov, proti 74 poslancov, zdržalo sa 7 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že tento návrh sme neprijali.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 142 poslancov, za 81 poslancov, proti 60 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 24. januára 2007 a v gestorskom výbore do 26. januára 2007.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 143 poslancov, za 118 poslancov, proti 2 poslanci, zdržalo sa 20 poslancov, nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Opäť poprosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Tibora Glendu, aby uviedol návrh uznesenia k

    návrhu na pristúpenie Slovenskej republiky k „Dohovoru o kontrole a označovaní výrobkov z drahých kovov (Viedeň 15. novembra 1972)“, tlač 124.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, prosím vás, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Dohovoru o kontrole a označovaní výrobkov z drahých kovov.

  • Páni poslanci, pripomínam, že podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4 ústavy je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za 143 poslancov.

    Konštatujem, že sme navrhované uznesenie schválili.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Cabaja a Pavla Džurinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, uvedený v tlači 128.

    Poprosím určeného spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pána poslanca Tibora Lebockého, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

    T. Lebocký: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, v rozprave po prvom čítaní vystúpila pani poslankyňa Tkáčová s procedurálnym návrhom nepokračovať v rokovaní o predloženom návrhu zákona. Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu tohto zákona.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 141 poslancov, za 59 poslancov, proti 25 poslancov, zdržalo sa 56 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 139 poslancov, za 41 poslancov, proti 39 poslancov, zdržalo sa 57 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Teraz, vážené pani kolegyne, kolegovia, nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Pada na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, máme to pod tlačou 147.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Viliamovi Jasaňovi, aby hlasovanie uviedol. Pán poslanec, máte slovo. Chcem pripomenúť, že najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vzhľadom na to, že v rozprave nevystúpil nikto, preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 138 poslancov, za 122 poslancov, zdržalo sa 13 poslancov, nehlasovali 3 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o pridelení návrhu zákona Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, pričom Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokuje do 24. januára 2007 a gestorský do 26. januára 2007.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 142 poslancov, za 140 poslancov, zdržal sa 1 poslanec, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem spravodajcovi.

    Teraz ďalej budeme hlasovať v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uvedený v tlači 148.

    Poprosím spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Jozefa Mikuša, aby hlasovanie uviedol.

  • Pán predsedajúci, prosím vás, dajte hlasovať o tom, že uvedený návrh zákona prerokuje Národná rada v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 143 poslancov, za 39 poslancov, proti 24 poslancov, zdržalo sa 80 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem spravodajcovi.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica, Vladimíra Palka a Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z., máme ho v tlači 150.

    Spravodajcom je člen gestorského výboru pán poslanec Peter Miššík. Prosím ho, aby uviedol hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s rokovacím poriadkom prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 142 poslancov, za 31 poslancov, proti 9 poslancov, zdržalo sa 101 poslancov, nehlasova1 1 poslanec.

    Konštatujem, že návrh, aby Národná rada prerokovala tento návrh v druhom čítaní, sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada...

  • Reakcie z pléna a potlesk.

  • Ďakujem, pán spravodajca, neschválili sme váš prvý návrh. Veľmi pekne však ďakujem, ďakujem za uvedenie návrhu.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím napriek tomu všetkému o pokoj v sále.

    Poprosím teraz predsedu výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pána poslanca Tibora Cabaja, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov, uvedený v tlači 151.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Najskôr treba dať hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Faič, ktorý navrhuje, aby zmysle § 73 ods. 3 písm. a) bol zákon vrátený navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 142 poslancov, za 80 poslancov, proti 60 poslancov, 2 poslanci sa zdržali.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona vráti navrhovateľovi na dopracovanie.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Ďalej prosím predsedu navrhnutého gestorského výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Viliama Novotného, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uvedený v tlači 152.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3. písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných je 145 poslancov, za 64 poslancov, proti 13 poslancov, zdržalo sa 68 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada tento návrh neschválila.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz mi dovoľte, aby som urobil 10-minútovú prestávku, aby sme sa mohli pripraviť na tajné voľby. Chcem však uviesť ešte predtým, že na základe žiadosti niektorých poslancov sme urobili túto prestávku, ak by ste potrebovali toto vysvetlenie, a ešte na poradu klubov. Chcem len dopredu uviesť, že skôr ako pristúpime k tajnému hlasovaniu o všetkých štyroch kandidátoch, že v prípade nezvolenia dvoch kandidátov na sudcov Ústavného súdu sa vykoná opakovaná voľba. Opakovaná voľba sa vykoná aj v prípade nezvolenia predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa, ako aj v prípade nezvolenia troch členov Rady pre vysielanie a retransmisiu. Opakovaná voľba sa nebude konať v prípade nezvolania predsedu Telekomunikačného úradu, pretože bol navrhnutý iba jeden kandidát.

    Podľa volebného poriadku do opakovanej voľby na sudcov Ústavného súdu postupujú všetci navrhnutí kandidáti z prvého kola volieb. V prípade nezvolenia predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa do opakovanej voľby postupujú tí dvaja kandidáti, ktorí v prvom kole získali najväčší počet hlasov. V prípade, že nebudú zvolení všetci traja členovia Rady pre vysielanie a retransmisiu, do opakovanej voľby postupujú kandidáti s najväčším počtom hlasov, a to dvojnásobok počtu členov, ktorých treba voliť. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najväčší počet hlasov.

    Chcem ďalej pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte potom tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta označíte tú alternatívu, za ktorú hlasujete, teda „za“, „proti“ alebo „zdržiavam sa“. Pri voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu je platný ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva „za“ najviac u dvoch kandidátov. Pri voľbe predsedu Telekomunikačného úradu a predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva „za“ najviac u jedného kandidáta. Pri voľbe členov Rady pre vysielanie a retransmisiu platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva „za“ najviac u troch kandidátov.

    Hlasovací lístok je neplatný, ak pri niektorom mene nie je voľba označená alebo ak je hlasovací lístok menený alebo doplňovaný. Hlasovanie vykonáme na osobitných hlasovacích lístkoch, ktoré sú v pravom hornom rohu označené veľkými písmenami A, B, C a D.

    Prosím všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie po prestávke a dohliadali na priebeh voľby. Súčasne ich prosím, aby navrhovatelia hlasovali ako prví.

    Ďakujem, pani poslanci, teda 10-minútová prestávka.

    Ešte s procedurálnym návrhom pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči.

  • Nie je to procedurálny návrh. Ja by som len chcela poprosiť členov výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, aby po hlasovaní, teda o 12.00 hod., prišli do zasadačky č. 34 na krátke zasadnutie výboru. Ďakujem pekne.

  • Aj ja ďakujem. Ešte pán poslanec Kondrót.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovolím si pripomenúť členom výboru pre hospodársku politiku, že po hlasovaní sa stretávame nakrátko pred komisiou na výbore. Ďakujem pekne.

  • Desaťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, otváram voľbu, tak ako sme ju uviedli v predchádzajúcom vystúpení. Nech sa páči.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené kolegyne, kolegovia, pýtam sa, či každý poslanec využil svoje právo hlasovať. Ak áno, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené a prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie.

    Zároveň teda vyhlasujem prestávku do 14.00 hodiny. Dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.01 hodine.

  • Siedmy deň rokovania

    6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 6. schôdze pravidelným bodom

    hodina otázok,

    ktorý týmto otváram. Chcem vás informovať, že poslanci písomne predložili do včera do 12.00 hodiny 63 otázok na predsedu vlády a na členov vlády spolu 32 otázok.

    Nedá mi, aby som v tejto súvislosti opäť nezdôraznil, čo sa snažím od začiatku, že pri kladení otázok sa otázky často opakujú, majú rozsah, ktorý ide trošku nad rámec obvyklého spôsobu kladenia otázok. Napríklad pán poslanec Galbavý položil tú istú otázku 34-krát, čím, samozrejme, zvýšil matematickú pravdepodobnosť, ale chcem požiadať (potlesk), aby sme sa pokúsili byť efektívni a kládli otázky tak, aby sa umožnilo aj ostatným kolegyniam a kolegom položiť otázku.

    Chcem ešte úvodom povedať, že, samozrejme, na otázky poslancov, ktorí nie sú v rokovacej sále, sa nebude odpovedať.

    Pán predseda vlády Slovenskej republiky pán Robert Fico sa ospravedlnil z dnešného programu a svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pána Dušana Čaploviča, ktorého chcem teraz požiadať, aby nás informoval, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky v znení § 130 ods. 7 a v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády z dôvodu ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Pán Štefan Harabín – zahraničná pracovná cesta Francúzska republika zastupuje pán Robert Kaliňák, pán Izák – zahraničná pracovná cesta, tiež Francúzska republika zastupuje pán minister pôdohospodárstva Jureňa a pán Ján Kubiš – zahraničná pracovná cesta Brusel naňho neboli položené otázky.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, poprosím vás, aby ste teraz v limite 15 minút odpovedali na otázky tak, ako boli vyžrebované a ktoré boli adresované pôvodne na pána premiéra.

    Prvá otázka je od pána poslanca Tomáša Galbavého a znie: „Pán predseda vlády, v sobotu na sneme vašej strany ste za najväčšie úspechy vašej vlády označili výsledky v sociálnej oblasti – ľuďom ste za 150 dní vládnutia dali toľko, čo predchádzajúca vláda neurobila za celých 8 rokov. Zároveň ste konštatovali, že ekonomika ide vysokým tempom, investori prichádzajú a darí sa korune. Pán premiér, vymenujte, prosím, zákony, ktorými ste dosiahli také zvýšenie rastu ekonomiky, podporili príchod investorov, zvýšenie zamestnanosti ako aj rast koruny, ktorý vašej vláde umožnil dávanie ľuďom. Prosím o stručné vyjadrenie sa, aby mi ostal čas na položenie doplňujúcej otázky.“

    Pán podpredseda, nech sa páči, odpovedajte.

  • Vážený pán poslanec Galbavý, myslím si, že ste už dosť dlho, tretie volebné obdobie, poslancom najvyššieho zákonodarného zboru a tak by vám malo byť známe to, že vláda nie je iba na to, aby predkladala parlamentu návrhy zákonov. Je to v zmysle Ústavy Slovenskej republiky vrcholný orgán výkonnej moci. Ako-taký priamo v ústave konkrétne v čl. 119 má medzi právomocami okrem predkladania zákonov aj rozhodovanie o programe vlády a jeho plnení, o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky, o návrhoch štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu a o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky.

    Takže to, čo sa deje v oblasti zvýšenia rastu ekonomiky, príchodu investorov, zvýšenia zamestnanosti, ako aj rastu koruny, ktorý, ako konštatujete, tejto vláde umožnil dávanie ľuďom, nie je len otázkou predkladania zákonov. Javy, na ktoré sa pýtate, sú dôsledkom viacerých okolností. V popredí je samotné programové vyhlásenie vlády, ktoré položilo základ doterajších krokov našej vlády a ktoré sa, či sa vám to páči, alebo nie, plní.

    Určite vám, pán poslanec, neušlo, že ekonomická časť programového vyhlásenia vlády korešponduje s Lisabonskou stratégiou Európskej únie, lebo podporuje zosúladenie hospodárskeho rastu ekonomickej výkonnosti s rastom zamestnanosti, sociálnej súdržnosti a zvyšovania kvality života pre všetkých. Hovorím doslovne pre všetkých, zatiaľ čo v minulom volebnom období prevládalo uprednostňovanie záujmov úzkej skupiny subjektov. Ekonomika nečaká škodoradostne ako vy na naše kroky. Môžem tu tiež argumentovať aj tým, že sme ako prvá vláda uplatnili svoje vlastnícke práva v energetických podnikoch s majetkovou účasťou štátu, aby vo svojej cenovej politike boli skromnejší a nezaťažovali spotrebiteľov a vôbec ekonomiku neúmerným rastom cien.

    Ruku na srdce. Čo v tejto oblasti urobila vaša vláda? Aj zahraniční investori a investori do slovenskej meny nepochybne analyzovali programové vyhlásenie, ale aj naše doterajšie kroky. Veď sa vráťte späť. Odkedy sa posilňuje koruna? Nie je to práve od prijatia programového vyhlásenia, v ktorom sme jednoznačne deklarovali aj naše smerovanie do eurozóny? Nie je to od prijatia návrhu rozpočtu vo vláde a teraz aj v parlamente? Vy si myslíte, že ak by tieto ekonomické segmenty, teda investori vycítili, že niečo nie je v poriadku, nesprávali by sa inak? Myslíte si, že Sony, Samsung, Lenovo a iní veľkí investori nemajú svojich analytikov?

    No a pokiaľ ide o legislatívnu činnosť, vážený pán poslanec, nebudem vyratúvať zákony, ktorých vrátane tejto schôdze bolo viac ako 60, medzi nimi aj také významné novely zákona o sociálnom poistení, daňové zákony, novela zákona o bankách a iné. Myslíte si, že o kvalite vlády svedčí množstvo prerokúvaných zákonov? Menej je niekedy viac.

    Veď si len vezmite zákon o dani z príjmov, ktorým sa hrdí vaša bývalá koalícia ako div nie revolučným zákonom, ktorý by mal zmeniť celú našu spoločnosť. Tento zákon za dva roky ste novelizovali jedenásťkrát, zákon o zdravotnom poistení ste menili za rok a pol päťkrát, zákon o dani z pridanej hodnoty za asi rok tiež štyrikrát. Nuž, a absolútnym rekordérom je zákon o správe daní. Ten bol doteraz novelizovaný 35-krát. Toto je kvalitná legislatíva? Radšej budem desaťkrát merať ako raz strihať. Toto má svedčiť o úrovni vlády v zákonodarnej oblasti? Takže, pán poslanec, neargumentujte demagogicky prijímaním zákonov, ale hlavnou silou ekonomického rastu posilňovania koruny a podobne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec, nech sa páči, doplňujúca otázka.

  • Ďakujem za možnosť, že doplňujúcu otázku.

    Pán podpredseda vlády, napriek tomu, že ste ma poučovali o ústavnom systéme, ďakujem vám za odpoveď ústami pána premiéra Roberta Fica. Myslím si i napriek tomu, že vaša odpoveď splnila do bodky slovenské príslovie „My o voze, vy o koze“, o tom, že dokážete rozdávať ovocie zo stromu, ktorý ste nezasadili a ani sa nestaráte o to, aby rástol, všetci veľmi dobre vieme. Bohužiaľ, nedostal som alebo nedozvedel som sa nič o tom, na čo som sa pýtal. Aké zákony a opatrenia ste prijali, vďaka ktorým má ekonomika dobrú kondíciu, vďaka ktorým sa naša krajina nachádza v slušnom hospodárskom raste, vďaka ktorým sa znížila nezamestnanosť, vytvorili sa nové pracovné miesta, vďaka ktorým prišli nové investície. Pretože podľa mňa toto sú podstatné a dôležitejšie kroky z dlhodobého pohľadu pre občanov, ktoré viac pomôžu tým občanom, ktorých vy stále skloňujete, ako zrušenie dvadsaťkorunáčok alebo jednorazová tisíckorunáčka na Vianoce.

    Ak teda tvrdí váš predseda vlády Robert Fico, že za 150 dní ste urobili viac pre občanov a pre túto krajinu ako obidve Dzurindove vlády za 8 rokov, chcem sa vás, pán predseda, pán podpredseda v tejto súvislosti spýtať, neobrátili sa na vás vaši socialistickí partneri Paroubek a Gyurcsányi. Váš softvér ekonomického zázraku by sa im určite zišiel, napríklad aj preto by pán Gyurcsányi možno nemusel zavádzať zdravotnícke poplatky. A ešte s jednou vetou z vašej odpovede sa dá plne súhlasiť: Niekedy je menej viac.

  • Nech sa páči, pán podpredseda, odpovedajte na doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem. Ja môžem povedať, že podstatou zmeny je ukľudnené, stabilné, ľudské, humanizujúce prostredie, ktoré vytvára istý kľud v tejto spoločnosti po prvé. Po druhé, ak chcete zasiať, v poriadku, ale treba to aj slušne zalievať, aby to rástlo za pol roka, aby sa to veľmi nezalialo príliš, aby to nezhnilo.

  • Čiže myslím si, že my sme to slušne zalievali a mnohé veci, ktoré boli pozitívne, sme rozvíjali a ktoré boli zlé, týmto pádom sme aj odstránili. A myslím si, že to je cesta nie pre horných 10 tisíc, ako ste to robili vy, ale pre väčšinu tejto spoločnosti, pre ľudí tohto štátu.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Druhá bola vyžrebovaná otázka pani poslankyne Edity Angyalovej a znie: „Pán premiér, ako vnímate čerstvo schválený rozpočet na rok 2007 z hľadiska priorít vlády po zmenách, ktoré boli prijaté v parlamente?“

    Nech sa páči, pán podpredseda, odpovedajte.

  • Ďakujem.

    Vážená pani poslankyňa, už sme na viacerých fórach vyjadrili, že rozpočet je dobrý, reflektuje naše zámery a najmä je finančným vyjadrením programového vyhlásenia vlády. To je nesporné. Aj rozpočtom sme potvrdili jasný cieľ Slovenska vstúpiť do eurozóny začiatkom roku 2009 a zároveň je v maximálne možnej miere solidárnejší a sociálnejší voči občanom. Okrem toho, že sa vytvoria podmienky na vstup do eurozóny, konsolidácia prispeje k dlhodobej udržateľnosti verejných financií, zdravému ekonomickému rastu celkovej makroekonomickej stability, a tým, že výdavky budú rásť relatívne pomalším tempom, vznikne tlak na efektívnosť ich vynakladania.

    Na základe schválených pozmeňujúcich návrhov si oproti pôvodnému vládnemu návrhu polepšilo viacero rezortov. Zdrojom financovania týchto návrhov by mal byť pritom jednotne vyšší výber daní v budúcom roku, ktorý rezort financií dodatočne aktualizoval a príjmy z dane z pridanej hodnoty na budúci rok zvýšil o 2,705 mld. Sk. Z týchto peňazí si o 850 mil. Sk polepšil rozpočet kapitoly rezortu vnútra, ktoré by mali smerovať na zabezpečenie prioritnej úlohy vyplývajúcej zo vstupu do schengenského priestoru a vybudovaním a s dobudovaním Schengenského informačného systému.

    Na riešenie rozvojových projektov regionálneho školstva sa dostalo 900 mil. Sk viac, aj ministerstvo školstva, ktoré si polepšilo aj o ďalších 20 mil. korún na projekt výskumu v rámci vysokoškolskej vedy. O ďalších 96 mil. Sk sa navýšil aj rozpočet Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá tieto prostriedky využije aj na prezentáciu úrovne nášho štátu počas Konferencie predsedov parlamentov Európskej únie. Z vyšších, ako pôvodne očakávaných daňových príjmov, sa v budúcom roku pokryjú aj o 300 mil. Sk nižšie príjmy z predaja nehnuteľností v rámci rezortu kultúry z dôvodu zreálnenia týchto príjmov.

    Poslanci parlamentu okrem toho zmenili plánovanú podporu mladým pri hypotekárnych úveroch z pôvodného 1-percentuálneho bodu z úroku na 1,5-percentuálny bod.

    Ďalšou zmenou v paragrafovom znení zákona o štátnom rozpočte je prevzatie dlhov Slovenského vodohospodárskeho podniku a Železníc Slovenskej republiky v celkovom objeme 8,368 mld. Sk do štátneho dlhu a až 8,265 mld. Sk z tohto pritom tvorí dlh Železníc. Zacielenie rozpočtu na priority a jeho súlad s programovým vyhlásením vlády napokon vyjadruje aj plná podpora rozpočtu všetkými 85 poslancami vládnej koalície.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Doplňujúca otázka – pani poslankyňa. Zapnite, prosím vás, pani poslankyňu Angyalovú. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško komentoval, že to je aj geniálna otázka, tak som si dovolila zobrať toto slovo aj preto, lebo som chcela upozorniť, prečo som vlastne túto otázku položila. Tu, z tej časti spektra politického, ale aj z médií sme si pekne vypočuli, že vlastne potom, čo sme schválili rozpočet, tak v podstate musel doznať takých zmien, že napokon to, čo sme si naplánovali, sme skoro vôbec neurobili, tak ja som vedela, že táto odpoveď bude znieť taxatívne a že presne poukáže na veci, ktoré boli schválené. Vôbec si nemyslím, že na ktorúkoľvek z nich sa dá poukázať ako na zlú alebo na takú, ktorá by nebola v súlade s programovým vyhlásením vlády. Takže to bol môj cieľ, aby takto taxatívne to bolo vymedzené a myslím, že je úplne zrejmé, že rozpočet je v súlade s programovým vyhlásením vlády. Vôbec neznamená žiadnu, ospravedlňujem sa za výraz, ale také som našla v médiách, „kastráciu“ a myslím si, že je plne v súlade s tým, čo koalícia chcela a na čo sa zamerala, aj keď prišiel rozpočet do parlamentu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán podpredseda. Budete reagovať ešte?

  • Ja by som už ani nereagoval, len povedal pánu Mikloškovi zrejme to, že pani kolegyňa vám to pekne vysvetlila.

  • Všetko? Ďakujem pekne.

    Keďže ďalšia otázka, ktorá bola vyžrebovaná ako tretia v poradí, bola položená pánom poslancom Zsoltom Simonom a znie: „Vážený pán premiér, pokladáte za čestné a spravodlivé priznať odmeny za rok 2006 aj prednostom Krajských pozemkových úradov, riaditeľom obvodných úradov a prednostom krajských lesných úradov, ktorí boli vymenovaní do funkcie 29. 11. 2006? Uveďte, vymenujte, prosím, aké významné kroky vykonali títo riaditelia za cca 14 dní!“

    Pán podpredseda, máte 12 sekúnd.

  • Vážený pán poslanec, materiál schválený vládou Slovenskej republiky 13. 12. 2006 priznáva prednostom krajských pozemkových úradov, prednostom krajských lesných úradov a riaditeľom obvodných pozemkových úradov odmenu vo výške 50-percentného mesačného platu. Táto výška vyplynula z možnosti štátneho rozpočtu v jednotlivých úradoch, keďže odmena sa vypláca z limitu mzdových prostriedkov určených na rok 2006.

    V rokoch 2004 až 2005 ste priznali odmeny prednostom a riaditeľom organizácií v špecializovanej štátnej správe vo výške zhruba jedného mesačného platu. Táto odmena sa priznala aj v prípadoch, kde boli do funkcií vymenovaní radoví zamestnanci pozemkových a lesných úradov. Týmto zamestnancom po vymenovaní do funkcií môže priznať odmenu len vláda, ak by sa im odmena nepriznala, boli by oproti iným zamestnancom diskriminovaní.

    Rovnako postupovala vláda aj v roku 2005, keď došlo k personálnej zmene napríklad v Obvodnom pozemkovom úrade v Galante. K 1. 9. 2005 tam bola za riaditeľku vymenovaná zamestnankyňa tohto obvodného pozemkového úradu a na konci roka sa jej priznala odmena v plnej výške. Vami, pán poslanec, spomínaný riaditeľ Obvodného pozemkového úradu v Galante síce nepracoval na tomto úrade, avšak pred vymenovaním pôsobil na Obvodnom pozemkovom úrade v Trnave, čo je z tohto hľadiska rovnocenné. V prípadoch, keď za prednostov, resp. riaditeľov boli vymenúvané osoby z „cudzích zdrojov“, sa poskytla odmena vo výške 14, resp. 11 tisíc Sk. Myslím si, že niekto má skutočne veľmi krátku pamäť.

    U týchto vedúcich zamestnancov sme konštatovali kvalitné plnenie úloh súvisiacich so zabezpečovaním úloh štátu na úseku pozemkových úprav, reštitúcie, registrácie vlastníckych práv a ochrany poľnohospodárskej pôdy v krátkom časovom horizonte, všetci však pracujú vo funkciách viac ako 2,5 mesiaca a nie, ako sa snažíte v otázke podsunúť, len 14 dní a mohli by sme vymenovať ďalšie a ďalšie príklady.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, váš čas na odpovede uplynul, preto, pán poslanec, doplňujúcu otázku nie je možné položiť.

    A budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    A ako prvá bola vyžrebovaná otázka od pána poslanca Kovačócyho a je adresovaná pánovi ministrovi vnútra Slovenskej republiky pánovi Robertovi Kaliňákovi: „Aký je súčasný podstav príslušníkov PZ v priamom výkone služby a ako sa má a v akom časovom horizonte riešiť?“

    Pán minister vnútra, nech sa páči, odpovedajte.

  • Vážený pán predseda, veľmi pekne ďakujem za možnosť odpovedať na otázky pánov poslancov a pani poslankýň. Takže veľmi pekne ďakujem ešte raz.

    Vážené dámy, vážení páni, na túto otázku sa dá, samozrejme, odpovedať dvoma spôsobmi. Môžem povedať trojciferené číslo a môžem odísť, alebo sa môžeme zamyslieť nad tým aj hlbšie, prečo vlastne tento stav vznikol a prečo je problematické tento stav riešiť. Podstav Policajného zboru je veľmi zaujímavým úkazom v čase, kedy na Slovensku ešte stále je druhá najvyššia nezamestnanosť v rámci krajín Európskej únie. Je sa preto potrebné omnoho hlbšie zamyslieť nad tým, kde sú pôvodné príčiny pomerne nízkeho počtu policajtov napriek tomu, že schválený počet tabuliek je vyšší o viac ako o 800 miest. Dá sa povedať, že z tohto pohľadu sa blížime k číslu 5 %, ktoré nie je samo osebe veľmi veľké, ale čo je veľmi dôležité, že tieto miesta nám veľmi intenzívne chýbajú predovšetkým v regiónoch, predovšetkým na strednom a východnom Slovensku, kde miera bežnej tzv. dennej kriminality je na mimoriadne vysokom stupni.

    Úvodnou, veľmi vážnou prekážkou je, že z tohto počtu miest, ktoré nemáme dnes obsadených, je 665 miest tzv. viazaných. Vyzerá to pomerne nenápadne, ale fakticky je to jeden z pomerne veľkých problémov ministerstva vnútra. Ten problém je predovšetkým v tom, že v čase policajných demonštrácií pred približne 2 rokmi sa rozhodlo vedenie ministerstva vnútra, že navýši policajné platy približne o 350 korún. Týchto 350 korún nevedelo ministerstvo nájsť nikde lepším spôsobom ako z neobsadených policajných miest. Je to pre mňa typická absolútna manažérska neschopnosť, že z miest, ktoré ja mám obsadiť a na ktoré mám vyčlenené finančné prostriedky, jednoducho rozpustím medzi ostatných policajtov vo výške 350 korún. Čo z toho vyplýva? Vyplýva z toho fakt, že každý rok dostanem plat zo strany ministerstva financií na 665 miest a každý rok tieto peniaze od tohto geniálneho rozhodnutia spred dvoch rokov musím tieto peniaze rozpustiť medzi ostatných príslušníkov Policajného zboru po 350 korún. Čiže, fakticky je taký stav, že nemôžem ani obsadiť týchto 665 miest, aj keby som chcel, pretože jednoducho na ne nie sú v rozpočte peniaze práve pre niekoľko skvelých manažérskych rozhodnutí v uplynulých rokoch. Ale toto je skôr, by som povedal, aj určitý technický detail, ktorý pri trochu snahy sa pokúsime v najbližších 2 rokoch zvrátiť a verím, že dostaneme opäť aj tento stav do pomerne zdravej pozície.

    Tu, kde vnímame omnoho väčšie problémy, ktoré spôsobujú, že aj tie ďalšie miesta, to znamená viac ako 140 miest, ktoré nemáme obsadené, je zaujímavé, že napriek štatistikám, ktoré boli v uplynulom volebnom období zverejňované, že policajti majú priemerný plat okolo 24 tisíc korún, to znamená o 6 tisíc korún viac, ako je priemerný, že majú nadštandardné sociálne zabezpečenie, ktoré bolo neustále bývalou vládou atakované, napriek tomu nedokážeme týchto 140 miest obsadiť. Kde teda tkvie ten problém, s ktorým sa v úvode nášho vládnutia chceme a musíme, samozrejme, vysporiadať, pretože k tomuto problému chceme pristupovať zodpovedne.

    Ide teda predovšetkým o to, v akom prostredí a v akých pracovných podmienkach nám dnes naši policajti pracujú. V roku 1998 bol prijatý nový zákon o sociálnom zabezpečení policajtov, ktorý ako prvý aspoň trochu začal akceptovať, že policajná služba je naozaj veľmi osobitná služba tomuto štátu a hlavne jej občanom. Oceňuje to, že policajt musí denne vo všetkých poveternostných podmienkach byť vždy na pomoci ľuďom v prípade, ak sa cítia ohrození, ak je ohrozený ich život, zdravie a majetok. Musia denne prichádzať do styku s nebezpečnými zločincami a vytvárať takzvaný kordón medzi zločinnosťou a slušnými občanmi.

    Za túto službu, kedy v nej aj z pohľadu ústavnosti nemôžu uplatňovať svoje štandardné práva, ktoré majú k dispozícii, akými sú právo na štrajk a podobne, právo na podnikanie, kde všetci policajti nesmú popri svojom vlastnom služobnom pomere mať akýkoľvek iný, práve toto sociálne zabezpečenie malo odrážať náročnosť ich povolania a určité znevýhodnenie.

    Treba povedať, že počas uplynulých rokov bola neustála snaha, aby boli jednotlivé ustanovenia tohto zákona upravované. Každá snaha, aj neschválená parlamentom, len iniciatíva, ktorá vychádzala striedavo z ministerstva práce, sociálnych vecí a z ministerstva financií pomerne známej dvojice Beblavý, Tvarožka, ktorej sa mimoriadne páčilo neustále atakovať tento systém, vždy doviedlo osobitný účet ministerstva vnútra, ktorý práve slúži na uhrádzanie všetkých platieb sociálneho zabezpečenia do mimoriadne mínusových čísel. Každý takýto atak, ktorý nastal, znamenal obrovské množstvo žiadostí od policajtov do civilu práve preto, že takéto ataky znamenali nestabilitu v Policajnom zbore, neistotu kariérneho postupu, neistotu práce.

    Práve preto sme boli svedkami často v uplynulom období toho, že osobitný účet ministerstva vnútra, ktorý práve slúži na pokrývanie strát zo sociálneho zabezpečenia policajtov tohto osobitného zákona, sa pohyboval vo výškach okolo 450 až 550 miliónov.

    Ministerstvo obrany, pán minister bývalý obrany a určite aj súčasný potvrdí, obrana má v podstate aj osobitný účet ešte v trojnásobnej výške práve preto, ale tam to bolo spôsobené mimoriadnym znižovaním stavu armády. A vie, aký je osobitný účet mimoriadnou záťažou pre ministerstvo.

    Práve preto je veľmi háklivé a veľmi citlivé pracovať s celým pracovným prostredím policajtov práve cestou zákona o sociálnom zabezpečení. Najväčší odchod policajtov v uplynulom období bol spôsobený po tom, čo ministerstvo vnútra navrhlo, aby policajti, ktorí si odrobia 15 rokov svojho služobného pomeru, prestávali dostávať takzvaný výsluhový dôchodok a začali ho poberať až po 55. roku veku. Okamžite nasledoval, samozrejme, odchod zo strany polície, kde odišlo veľké množstvo policajtov, čo mimoriadne zaťažilo nielen sociálny systém a osobitný účet ministerstva vnútra, ale predovšetkým službu. Pretože neodchádzajú policajti, ktorí slúžia rok, ktorí slúžia dva, ale odchádzajú predovšetkým skúsení policajti, ktorí slúžia 25, 30 rokov práve preto, že už si prestanú byť istí aj tým zabezpečením, ktoré im po týchto rokoch právom patrí.

    Častým argumentom zo strany ministerstva vnútra bolo predovšetkým to, že máme príliš veľa mladých dôchodcov, že týmto zákonom produkujeme 35-ročných dôchodcov, že týmto zákonom absolútne demotivujeme uchádzať sa o štandardné zamestnania.

    Nuž, tá hlavná odpoveď je, že keby to tak bolo, neexistoval by termín podstav Policajného zboru. Pretože keby to bolo také atraktívne, zjavne by sme tam mali všetkých vysokoškolsky vzdelaných policajtov, na uliciach by nám slúžili inžinieri, právnici, jadroví fyzici a podobne. Keďže to tak ale nie je, tak ten argument, samozrejme, neobstojí. Čo však bezpochyby obstojí, je to, že tých mladých dôchodkárov, ako boli nazvaní, ktorí majú 35 rokov, sme si podľa štatistiky, ktorú som si mal možnosť vytiahnuť, našli troch. Mali sme troch 35-ročných policajných dôchodcov, ktorí majú odslúžených 15 rokov a do 40. roku veku, ktorý už neodzrkadľoval, či to bol 15-ročný alebo 20-ročný policajt, teda myslím tým dĺžku služby, sme mali dokopy niečo okolo 180 týchto dôchodcov oproti celkovému počtu 13 tisíc policajných dôchodcov. Sami uznáte, že je to bezvýznamné percento. Znamená to, že takéto legislatívne ataky voči sociálnemu zabezpečeniu policajtov boli schopné vždy vyvolať základnú nestabilitu v Policajnom zbore, a to, čomu hovoríme dnes nenaplnenosť stavov odborníkmi.

    Bola tu aj otázka na pána premiéra, čo urobila táto vláda za úvodné 4 mesiace. Ja možno skúsim povedať, že aj za nás a náš rezort ministerstva vnútra sa nám podarilo tento stav stabilizovať. Nielen úvodným vyhlásením, nielen krokmi, ktoré smerujú k posilneniu sociálneho zabezpečenia policajtov, ale najmä tým, čomu hovoríme záruky sociálneho zabezpečenia vo veľmi ťažkej profesii.

    Ako sa to odzrkadlí, keď toľko potrebujeme čísla? Nuž, odzrkadlí sa to napríklad tak, že tento rok bude prvý raz, kedy sociálny systém policajtov nebude deficitný. A to práve preto, že sme neuváženými atakmi neohrozovali stabilitu Policajného zboru. Z pôvodne plánovaných 200 miliónov pre osobitný účet, ktorý, naozaj tento osobitný účet bol mimoriadne neobľúbený v rámci rezortu ministerstva financií, sme schopní tento rok ušetriť až 70 miliónov korún. To znamená, minimálne vo výške 40 % sa nám podarilo ísť pod nulu. To znamená, prognóza, čítal som prognózu ministerstva financií približne pred dvoma rokmi, ktorá tiež odhadovala pomerne pozitívny vývoj práve preto, že sa výrazne omladzoval Policajný zbor, ale pohyboval sa na úrovni v rozmedzí od 570 miliónov korún deficitu až na úroveň v najlepších rokoch, ktorý bol plánovaný okolo roku 2008 na úroveň 380 miliónov korún.

    My sme tento rok ku koncu roku 2006 plusoví v tomto smere oproti plánu o 70 miliónov korún a tento trend chceme zachovať aj do rokov budúcich a spomeniem to, samozrejme, aj v rámci časti, kde budem hovoriť o jednotlivých opatreniach.

    Čiže, zhrniem v tejto časti iba to, že tým základným dôvodom, pre ktorý máme policajný podstav, pre ktorý máme znížený počet policajtov v uliciach, pre ktorý musíme naďalej tolerovať to, že nemáme dostatok policajtov, aby sme mohli ochrániť všetky domovy našich občanov, je spôsobené aj doterajším neuváženým atakom na sociálne istoty našich policajtov.

    Rovnako tak chcem povedať, že jedna vec je sociálne zabezpečenie policajtov, druhá vec je technické zabezpečenie policajtov, ktoré naozaj je na mimoriadne nízkej úrovni. Nechuť ministerstva vnútra riešiť základné problémy, s ktorými sa stretajú policajti, viedlo ministerstvo vnútra až do absurdného postavenia.

    Uvediem iba príklad. Každý policajt, ako iste viete, musí slúžiť v policajnej rovnošate. Rovnošata je teda jeho pracovný prostriedok do určitej miery, pretože mu spríjemňuje, resp. znepríjemňuje 8, 12 alebo 24-hodinovú službu. Aby sa mohol policajt napríklad dostatočne vystrojiť na túto zimu, ktorá teraz prišla a chcel si objednať napríklad teplé oblečenie, teplú bundu, teplé tričká, musel si to objednávať minulý rok v novembri. To znamená, trhová, v čase trhovej ekonomiky, v čase naozaj mimoriadnych chvál na otázku fungovania trhu v našom Policajnom zbore, aby sa mohol policajt obliecť do tohtoročnej zimy, musel minulý rok, v roku 2005 v októbri, odhadnúť, aká bude zima v tomto roku, koľko topánok do tej zimy ešte zoderie, či bude potrebovať jednu, dve kravaty, tri roláky, štyri ponožky a podobne.

    Doviedli sme teda objednávkový systém v rámci ministerstva vnútra a zabezpečenia policajtov len z takej jednoduchej stránky, ako je ošatenie policajtov, do absurdnej absurdity. To znamená, na jednej strane ministerstvo vnútra aj počas rozpravy o rozpočte jednotliví moji predchodcovia kritizovali, akým spôsobom bude zabezpečené nové technické vybavenie policajtov, hovorili, ako veľa urobili pre to, aby mohli skvalitniť oblečenie a technické zabezpečenie policajtov. Je potrebné povedať, že je síce skvelé nakúpiť rovnošaty pre policajtov, ale bolo by skvelé, keby ich mohli policajti nosiť. Pretože ministerstvo vnútra síce investuje desiatky miliónov korún, ale systémom, ktorý bol zavedený do tohto produktu, znemožňujeme policajtom, aby mohli všetky tieto nakúpené veci fakticky nosiť. Pretože fakticky môžu si ich dať až na budúce leto, aj to nie je isté, či náhodou v tom lete tie veci ešte budú potrebovať.

    Môžeme teda ako ďalšiu príčinu toho, prečo nie je veľká atraktivita policajnej služby a prečo máme neustále podstav, hovoriť aj o tom, že ministerstvo vnútra nedokáže pokryť jednu zo svojich základných funkcií a to je kvalitne obliecť policajta. Nieže by nemal čím, problém je v tom, že mu nechce umožniť, aby mohol byť dobre oblečený práve preto, že mu komplikuje tento systém. A čo je najviac na tomto systéme nespravodlivé, aby som bol úplne presný a konkrétny, je, že policajti dostávajú pravidelne na svoje účty 20 tisíc korún, z ktorých môžu si pravidelne navyšovať svoje nákupy. Keď však nestihnú policajti tieto peniaze vyčerpať, tak im ich jednoducho ministerstvo vnútra odoberie.

  • Hlasy a ruch v pléne.

  • Neviem, či je to úplne vtipné, páni poslanci, a neviem, či sa na tom dá úplne zabaviť, ale predpokladám, že ste si nikdy, pán poslanec, nemuseli odslúžiť 12-hodinovú službu v zime. No to znamená, že, to ma veľmi teší, naozaj to je veľmi dôležité a som rád, že nespíte. A pretože tomuto problému je potrebné venovať osobitnú ... Verím, že budete rovnako pozorný, aj keď sa budete vy pýtať, pán poslanec, sa bude vám venovať toľko pozorností, pretože ja sa naozaj chcem veľmi zodpovedne venovať otázkam poslancov a chcem ich odpovedať v čo najväčšej šírke. Alebo máte niečo proti tomu?

  • Hlasy z pléna.

  • Rád teda pristúpim k ďalším analýzam, ktoré vyplývajú z toho, prečo dnes naozaj policajná služba nie je až taká atraktívna. Nielenže sme im teda nie schopní zabezpečiť dostatočne dobrý systém sociálneho zabezpečenia, že robíme prekážky aj v tom, aby za peniaze, ktoré im štát prideľuje, mohli sa kvalitne obliecť, ale im ani nedokážeme zabezpečiť, aby mohli pracovať v kvalitných priestoroch, akými sú napríklad kancelárie alebo budovy.

    Ak sú tu poslanci z Hlohovca, alebo poslanci z okresu Košice- okolie, určite budú poznať napríklad Obvodné oddelenie v Hlohovci, ktoré je postavené v kaštieli, ktorý je starý viac ako 150 rokov, ktorý predtým, než tam prišla polícia, slúžil ako pôrodnica. Je preto možné, že ešte aj dnes sa policajti môžu po službe umyť vo vaničkách pre deti spred 60 rokov a môžu si odpočinúť v miestnosti, ktorá vyhovuje všetkému, len nie hygienickým potrebám.

    To isté platí napríklad v Obvodnom oddelení 3. typu v Bidovciach, čo je okres Košice-okolie. Musím povedať, že po návšteve by bolo najideálnejšie toto obvodné oddelenie zavrieť, pretože nie je schopné prevádzky. Nemôžeme si však dovoliť, aby neboli občania v tomto okolí strážení. Toto obvodné oddelenie je veľmi atraktívne aj preto, že vyhráva tzv. hitparádu počtu obcí, ktoré majú na jedno obvodné oddelenie. Nie vyhráva, je na 2. mieste, aby som neukrivdil pánovi poslancovi Bugárovi, pretože na 1. mieste je Obvodné oddelenie 3. typu v Šamoríne, ktoré ma na starosti 38 obcí. Ale Obvodné oddelenie v Bidovciach má na starosti, v úvodzovkách, iba 32 obcí, ale napriek tomu z týchto 32 obcí je 22 rómskych. A všetci sami uznáme, že sú mimoriadne náročné na výkon služby.

    Na tomto oddelení nemáte naozaj kde si odpočinúť a kde aj stála služba sedí v podmienkach, v ktorých by ste sa nezdržovali ani za trest. Myslím si, že – pán minister, exminister spravodlivosti tu nie je – , ale prednedávnom došlo k otváraniu...

  • Ďakujem pekne, pán poslanec Galbavý.

  • ... prednedávnom došlo k otváraniu nápravno-výchovného zariadenia v Leopoldove tzv. hradu, ktorý bol zničený vzburou roku 1991 a myslím si, že mnohí policajti by takéto priestory vymenili. Sú moderné, čisté, naozaj veľmi pekné. Je teda až zarážajúce, že odsúdení sedia vo výkone trestu v lepších podmienkach ako policajti, ktorí ich majú za úlohu naháňať. To je naozaj veľmi smutné.

  • Rád by som ďalej v hodnotení dôvodov, pre ktoré máme nízku obsadenosť polície, pokračoval. Je to otázka postavenia právomocí a úloh, ktoré sú pred políciou a slávnou reformou polície, ktorá bola urobená v predchádzajúcom volebnom období. Myslím si, že všetci sme boli svedkami za posledné obdobie, kedy náš štát prešiel mnohými reformami a všetky boli mimoriadne úspešné. Ja sa musím priznať, že napriek tomu, že si nemyslím, že cieľom a postupom dopredu je búranie, v tomto prípade však iná cesta dopredu naozaj nie je.

    Reforma polície, ktorá bola urobená, absolútne znefunkčnila obvodné oddelenia, na ktorých majú policajti slúžiť. A to predovšetkým preto, že mnohí z vás by radi, keď prídu po dobrej dovolenke domov a zistia nepríjemnú skutočnosť, že boli vykradnutí, sa radi dočkali okamžitej pomoci zo strany polície a radi by, aby boli okamžite ochránení, pretože nevedia, či príslušný zlodej ešte v byte je, alebo nie je. Čo sa ale stane, keď zavoláte napr. na takom Obvodnom oddelení v Šaštíne - Strážoch, keď máte problém s tým, že vás práve vykradli?

    Nuž, ak v tom istom čase zhodou okolností na opačnej strane okresu vykradli tak isto vášho suseda, nemáte najmenšiu šancu na to, aby ste sa policajnej hliadky dočkali skôr ako o niekoľko hodín alebo až na druhý deň.

    Treba teda povedať, že situácia, ktorá dnes je na obvodných oddeleniach predovšetkým 3. typu, je taká, že v noci napr. na obvodných oddeleniach v okrese Rimavská Sobota prídete k dverám polície a sú zamknuté. Sú zamknuté preto, pretože tam nemá kto nočnú službu držať. A máte tam odkaz, že keď sa vám podarilo úspešne pred páchateľom trestnej činnosti utiecť až k policajnej stanici, máte možnosť vytočiť číslo 158 a počkať ďalších niekoľko desiatok minút na príchod policajnej hliadky.

    Napriek tomu, že táto reforma výborne preniesla kompetencie v rámci skráteného vyšetrovania na špeciálne odbory a odťažila tak tzv. obvodné oddelenia, v praxi to znamená, že policajt, ktorý robí na obvodnom oddelení 3. typu, to znamená ten úplne najzákladnejší policajt, nielenže nemá čas prísť ku vám domov, keď vás vykradli, pretože musí strážiť obchod v dedine vzdialenej 30 km, ktorý bol rozbitý tehlou, ale musí ku tomu všetkému pre takto slávne skrátené vyšetrovanie robiť všetky opatrenia v prípade neznámej trestnej činnosti aj v prípade známej. V momente, keď sa mu podarí odhaliť páchateľa a mohol by mať dobrý pocit z dobre vykonanej práce, musí spis tomuto zázračnému oddeleniu odovzdať.

    Teda ďalšou demotivačnou štruktúrou, ktorá funguje a ktorá nerobí atraktívnym náš Policajný zbor, je práve otázka postavenia a právomocí našich policajtov v nadväznosti na skvelú reformu Policajného zboru z uplynulých rokov. K tomu je potrebné na druhej strane povedať, čo chceme teda urobiť, keďže situácia v Policajnom zbore naozaj nie je veľmi utešená. Akým spôsobom chceme pokračovať, aby sme odstránili všetky tieto nedostatky a ako odstrániť napr. aj neutešený podstav policajtov, na ktorý sa, pán poslanec, pýtate.

    Rád by som povedal, že dnes vedenie ministerstva vnútra pripravuje úplne nový systém odmeňovania Policajného zboru. Pripravuje úplne nový systém kariérneho postupu v Policajnom zbore. Často aj v otázke, ktorá je na 27. mieste, ja neviem, či sa nám podarí k nej dostať, od pani poslankyne, tak je otázka práve na zvyšovanie platov smerom k vojakom. Tu treba vidieť naozaj základný rozdiel, ktorý medzi vojakmi a policajtmi je. Aj pán exminister obrany potvrdí, že desiatky a stovky vojakov museli prijať o jednu alebo aj o dve hodnosti nižšie na to, aby mohli naďalej plniť svoju úlohu medzi vojakmi. Neviem si preto predstaviť, pretože policajná služba je o niečo iná, neviem si preto predstaviť, že by sme požiadali dnes kapitána na úrade vyšetrovania, dajme tomu, vyšetrovateľ je v hodnosti kapitána, o to, že keď chce mať systém, ktorý funguje na ministerstve obrany, chce mať systém vojaka, tak nech prijme hodnosť strážmajstra, nech mu plat klesne v úvode o 1 000 korún, že bude mať zabezpečený dobrý rast na ďalších desať rokov.

    Myslím si, že v polícii musíme zaviesť trochu iný systém, systém kariérneho postupu, kde postupne mladí budú mať naozaj motiváciu k tomu, že po dobre vykonaných rokoch práce, budú aj náležite odmenení, aj budú mať pred sebou náležitý postup. Je teda naozaj plán urobiť reštrukturalizáciu všetkých jednotlivých miest v rámci Policajného zboru, reštrukturalizáciu v rámci hodností, ktoré sú viazané na jednotlivé miesta a ktoré sú viazané práve na to, že dnes na mnohých miestach sedia ľudia, ktorí už nie sú vôbec pružní a nevedia robiť svoj výkon.

    A práve táto stará štruktúra je ďalším z tých demotivačných prvkov. Preto vlastne v úvode roka predstavíme nový kariérny postup a nový systém odmeňovania polície tak, aby sme do konca volebného obdobia definitívne zlikvidovali podstav policajtov, resp. nechali priestor na tú bežnú fluktuáciu, ktorú máme aj v súkromných spoločnostiach aj vo všetkých ostatných organizáciách a určitý, pretože 1 % približne tvorí, samozrejme, policajt, ktorý je v škole, to znamená policajta, ktorého prijmeme, ale dáme mu základný kurz a nie, samozrejme, na základnej tabuľke na svojom plánovanom oddelení alebo na svojom plánovanom útvare.

    To, čo je veľmi dôležité a to, čo bolo kritizované aj v rámci samotného rozpočtu a prijímania rozpočtu, bolo, že ministerstvo vnútra ide cestou naspäť, že ministerstvo vnútra má nižší rozpočet. Tieto pripomienky naozaj mohli vzniesť iba ľudia, ktorí nemali dobre naštudovaný rozpočet, alebo ho nevedia presne čítať, alebo si nevšimli svoje pôvodné ukazovatele.

    V roku 2004 plánovalo ministerstvo vnútra, že v roku 2007 bude rozpočet približne 20 mld. korún. Dnes máme schválený rozpočet na úrovni 22,5 mld. korún. To znamená o 2,5 mld. viac, ako bolo plánované počas toho obdobia ministrovania človeka, ktorý práve naše ministerstvo za tento nový rozpočet kritizoval. Hovorím, potom má možno niekto problém s matematikou.

    To, čo chceme urobiť pre policajtov v rámci ich samotného zabezpečenia, je, že pripravujeme novú štruktúru práve na rekonštrukciu a obnovu všetkých zariadení, v ktorých musia policajti dnes slúžiť. Máme pripravený projekt, podľa ktorého využijeme všetok náš majetok, ktorý dnes nie je dostatočne využívaný na to, aby sme dokázali v najbližšom období zlikvidovať všetky obvodné oddelenia, ktoré nespĺňajú základné hygienické štandardy. Základným systémom sme zrušili fungovanie, či už vydávania všetkých prostriedkov, ktoré potrebujú policajti na svoju činnosť, a na tú otázku, ktorá bola kritizovaná, že v budúcom rozpočte nebola nájdená ani koruna na nové autá, tak musím povedať, že v podstate v rámci plánu ministerstva vnútra máme na budúci rok plánovaný nákup minimálne 400 kusov nových áut, ktoré by mali zabezpečiť kvalitný výkon služby, pretože auto je v podstate pre policajta kanceláriou.

    Chcem teda povedať, že všetky tieto opatrenia, ktoré som v tejto chvíli predstavil a ktoré vlastne pripravujeme spolu s opatreniami na zvýšenie dôveryhodnosti Policajného zboru – pretože po posledných udalostiach v Polomke musíme zaviesť aj veľmi prísne opatrenia súvisiace s výberom policajtov a veľmi prísne opatrenia súvisiace s kontrolou stavu, či už psychologického alebo výcviku policajtov aj počas výkonu služby –, tieto všetky opatrenia by mali prispieť k tomu, aby Policajný zbor bol pripravený plniť úlohy tak, ako sú naňho kladené.

    Chcem teda povedať, že na rok 2006 bolo schválených celkovo 21 410 policajných miest. Napriek tomuto číslu chcem povedať, že do konca volebného obdobia by sme radi zaznamenali navýšenie tohto počtu, pretože je potrebné, aby sme predovšetkým policajnou prítomnosťou znižovali stav kriminality vo veľmi rizikových oblastiach. Chcem povedať, že zvýšená policajná prítomnosť napríklad v okrese Trebišov približne pred rokom v čase nepokojov a rabovačiek znížila trestnú činnosť v tomto okrese na prechodné obdobie na úroveň 50 %. Je teda jasné, že prítomnosť Policajného zboru v každom regióne a prítomnosť policajtov v uliciach zabezpečuje a zvyšuje bezpečnosť občanov. Dnes nie je ničím výnimočným, keď páchateľ trestnej činnosti vediac, že v noci pôsobí v okrese iba jedna hliadka, na jednej strane tohto policajného obvodu napríklad rozbije výklad na obchode a bez väčších problémov po tom, čo hliadka je viazaná strážením tohto objektu, na druhej strane bez problémov pácha trestnú činnosť.

    Práve preto je potrebné, aby sme dokázali práve na obvodných oddeleniach 3. typu zvýšiť počet policajtov nielen tým, že zlikvidujeme slabú obsadennosť Policajného zboru, ale predovšetkým tým, že navýšime ešte viac policajné tabuľky z tých príjmov, ktoré Policajný zbor bude môcť do budúceho roku zaviesť. Nie sú to však príjmy z pokút, ako sa často snažia niektorí poslanci naznačiť, ale sú to predovšetkým príjmy, ktoré vyplývajú z toho, že polícia rozšíri svoje možnosti v rámci stráženia obydlí občanov, ktoré doteraz neposkytovala a práve v nadväznosti na tieto kroky bude môcť zvýšiť aj svoju vlastnú policajnú prítomnosť, a tým pádom nebude možné jednoducho mapovať pohyb policajnej hliadky po policajnom obvode.

    Chcem povedať, že z počtu 21 410 policajných miest bolo tohto roku neobsadených, ku koncu teda tohto roku, neobsadených 800 miest, pričom 665, ako som povedal v úvode v odpovede na túto otázku, je viazaných spôsobom, ktorý ani nedokážeme odstrániť. Musíme preto hľadať práve také prostriedky, aby sme týchto 665 miest zlikvidovali a plánujeme, ako som už naznačil, tieto policajné čísla zvýšiť aspoň na úroveň 23 tisíc.

    K 1. 12. je v Policajnom zbore ten podstav v priamom výkone služby, tak ako bola položená otázka, 701 príslušníkov, z toho na okresných riaditeľstvách a krajských riaditeľstvách Policajného zboru je neobsadených 426 tabuľkových miest. Na výkonných útvaroch Prezídia Policajného zboru je to 67 miest, na útvaroch hraničnej a cudzineckej polície je to miest 180. Toto je veľmi závažné číslo aj z toho pohľadu, ktoré som hovoril minulý týždeň v rámci odpovede na otázku, ktorá sa dotýkala situácie v schengenskom priestore. Na úrade ochrany ústavných činiteľov a diplomatických misií nám chýba 28 príslušníkov Policajného zboru.

    Rád by som povedal, že už k 1. januáru 2007 bude prijatých na výkonné útvary 300 príslušníkov Policajného zboru, aj v ďalších nástupných termínoch prijímania uchádzačov do Policajného zboru budú prednostne doplňované výkonné útvary Policajného zboru novými príslušníkmi tak, aby sme do roku 2007 túto situáciu stabilizovali. V tejto súvislosti je veľmi dôležité ešte spomenúť, že v rámci záväzku vlády, ktorý vyplýva pri 20-percentnom znižovaní stavov a v rámci reštrukturalizácie aj colníckej služby, v rámci reštrukturalizácie aj na Colnej správe budeme radi, ak budeme môcť využiť práve tabuľky, ktoré budú na Colnej správe menej používané, pretože musíme obsadiť miesta, ktoré na nás sú v tejto chvíli, teda musíme obsadiť miesta, o ktoré sme žiadaní práve v súvislosti s ochranou východnej hranice.

    Myslím si, že som sa pokúsil odpovedať naozaj obsiahlo v tejto otázke.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Doplňujúcu otázku, pán poslanec? Nie.

    Budeme pokračovať druhou vyžrebovanou otázkou od pána poslanca Tibora Lebockého, ktorá je adresovaná ministrovi pôdohospodárstva pánovi Miroslavovi Jureňovi a znie: „Mohli by ste informovať plénum NR SR o výsledkoch spoločných rokovaní s ministerstvom životného prostredia vo veci spracovania kalamity v 4. a 5. stupni ochrany?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ako som sa započúval do kolegu pána ministra vnútra, že už nie som úplne sústredený...

  • Pán minister, potrebujem 30 sekúnd, ospravedlňujem sa, chcem len privítať na balkóne delegáciu parlamentu Českej republiky. Vitajte, priatelia, v slovenskom parlamente.

  • Veľmi pekne ďakujem pánovi Lebockému za otázku, keďže viem, že aj je odborník v tejto oblasti, je znalý. Žiaľ, z kalamity a z katastrof sa urobila politika a k tomuto problému na základe dohody s kolegom pánom Izákom, ministerstvom životného prostredia sa snažíme pristupovať odborne, a preto bola vytvorená komisia pri vláde Slovenskej republiky a zároveň bola vytvorená pracovná skupina z pracovníkov ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva životného prostredia a dňa 14. 9. sme vykonali spoločnú obhliadku v Tatranskom národnom parku a 5. decembra sme túto etapu uzatvorili písomne.

    Súčasťou tohto písomného záznamu, ktorý obsahuje 5 bodov, je i odpoveď na vašu otázku, kde bol pracovnou skupinou podrobne spracovaný zoznam parciel, o ktoré ide v konkrétnych stupňoch a bolo dohodnuté, že drevo v 5. stupni ochrany nebude, momentálne nebude vykonávaná ťažba a v 4. a nižších stupňoch do konca januára bude vykonaná štúdia dvoch inštitúcií a síce Národného lesníckeho centra spolu so Štátnou ochranou prírody, čiže pán Novotný a pán Mizerák garantujú vypracovanie štúdie do konca januára s tým, že táto štúdia bude pre obidve strany, i ten zoznam, ktorý bol spracovaný, bude pre obidve strany záväzný pre ďalšie spracovanie kalamity.

    Chcem zdôrazniť – ešte teda len informáciu –, že celkovo ide najmä v Kôprovej a Tichej doline o cca 50 000 m3 dreva, z čoho v 5. stupni ochrany je cca polovica asi 25 000 m3 dreva. Takže sa na tom, myslím, že odborne pracuje, postupuje.

    Ďalej ešte čo je potrebné povedať, je realita, že zároveň vzniká druhá kalamita spojená s rozmnožením podkôrnikového hmyzu. A na túto otázku sme sa snažili tiež nájsť spoločnú odpoveď. Keď sme sa dohodli, že 20. marca zorganizujeme konferencie, medzinárodnú konferenciu o podkôrnikovom hmyze a tiež budeme rešpektovať výsledky tohto medzinárodného auditória týchto odborníkov, ktorí zaujmú stanovisko k tejto kalamite, ktorá tu tiež prebieha.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pán poslanec Lebocký, doplňujúca otázka?

  • Vážený pán minister, skutočnosti, ktoré ste uviedli, sú dôkazom pozitívneho trendu, naozaj pozitívneho trendu medzirezortnej spolupráce medzi rezortmi pôdohospodárstva a životného prostredia. Myslím si, že vôľa ministrov pragmaticky a konštruktívne spolupracovať v riešení doteraz neriešených problémov je tu úplne evidentná. Ale dovoľte mi upozorniť na legislatívny rámec, na legislatívny rámec medzirezortných vzťahov prostredníctvom výsledkov rokovania o vecnom návrhu novely zákona o lesoch, ktoré prebehlo minulý týždeň v piatok u vás na ministerstve pôdohospodárstva. Napriek celkovému počtu 101 návrhov zmien sa v prvom kole – lebo predpokladám, že v rámci pripomienkového konania ešte budú ďalšie kolá a tá novela sa bude môcť teda vylepšiť – sa takmer zabudlo na hlavný cieľ. Na cieľ zosúladenia navzájom si odporujúcich ustanovení zákona o lesoch a zákona o ochrane prírody v prípade zákona o poľovníctve. Prosím vás preto, dozrite na to, aby sa pripravovaná novela zákona o lesoch takto neminula účinku a cieľu formulovanému v programovom vyhlásení vlády.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán minister, budete ešte reagovať? Nie. Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať treťou vyžrebovanou otázkou od pani poslankyne Žitňanskej na pána ministra spravodlivosti Štefana Harbína, ktorého jasne a stručne zastúpi pán podpredseda vlády a minister vnútra a otázka znie: „Pán minister, ako chcete zabezpečiť stabilitu právneho poriadku a ako chcete obmedziť časté novelizácie právnych predpisov?“

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, pani poslankyňa, je mi veľmi ľúto, že máme tak málo času a nemôžem širšie na tú otázku odpovedať. Takže môžem iba tlmočiť slová pána ministra Harabína.

    Skvalitniť právny poriadok je možné iba kvalitnou legislatívou. Tvorba kvalitných zákonov si vyžaduje širšiu odbornú diskusiu a prípravu a aj preto súčasná koalícia k predkladaniu návrhov zákonov a ich novelizácii nepristupuje a nebude pristupovať neuvážene.

    Napríklad v oblasti trestného práva už aj pôvodní tvorcovia kódexov priznávajú potrebu ich zmien a doplnkov tak, ako si ich vyžiadala už doterajšia aplikačná prax orgánov činných v trestnom konaní a súdov. Tu by som rád vstúpil aj s pripomienkou zo strany ministerstva vnútra, kde aj nám sa ukazuje, že v mnohých oblastiach by sme radi cestou drobných úprav vylepšili ich činnosť práve preto, že máme možnosť skvalitniť ich prácu či už v oblasti používania agentov alebo v nejakých ďalších oblastiach. V súčasnosti už odborný tím zložený aj zo zástupcov Generálnej prokuratúry pracuje na novelách oboch trestných kódexov v oblasti súkromného práva hmotného. Ministerstvo spravodlivosti už vykonalo prvé organizačné a technické opatrenia potrebné na začatie rekodifikácie.

    Prax si tiež vyžiadala prípravu novely Občianskeho súdneho poriadku, ktorá je toho času v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Obdobné zásady budú uplatňované aj v ostatných oblastiach legislatívneho procesu, v ktorom bude potrebné zohľadniť aj početné záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce jej v oblasti implementácie a transpozície smerníc a noriem Európskej únie a medzinárodných zmlúv a dohovorov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Na doplňujúcu otázku pravdepodobne už nezostane čas, pretože hodina otázok a čas na ňu určený sme vyčerpali. Končím tento bod programu. Chcem sa poďakovať všetkým členom vlády, ktorí odpovedali na vyžrebované otázky.

  • Prestávka.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ešte predtým ako budeme pokračovať v rokovaní, nech sa páči, pán poslanec Mikloško, procedurálny návrh?

  • Áno. Pán predseda, cítim potrebu vám povedať jednu vec a z toho vyplývajúci procedurálny návrh. V britskom parlamente je hodina otázok tak, že príde premiér alebo minister a dostáva otázky okamžite. My sme sa tomu trošku priblížili a dávame otázky dopredu. A táto vláda sa začína správať, prepáčte mi za výraz, ale primitívne.

    Ak chcete riešiť hodinu otázku tak, že prvý, kto dostane otázku, bude hovoriť hodinu, ako to predviedol pán minister Kaliňák, tak, prepáčte, žiadam vás, aby ste ako predseda parlamentu bránili normálnu slušnosť v tomto parlamente. Alebo to robte tak, že každý, kto po premiérovi dostane prvú otázku, nech rozpráva hodinu o problémoch svojho rezortu a nech sa páči, my aspoň pôjdeme zatiaľ na kávičku alebo na Coca-Colu.

    Ale to, čo tu predviedol minister Kaliňák, je urážka všetkých normálnych, slušných poslancov.

  • Pán poslanec, nešlo, samozrejme, o procedurálny návrh, lebo nezaznel žiadny. Myslím si, že pán podpredseda vlády konal v súlade s rokovacím poriadkom.

  • Reakcia podpredsedu vlády.

  • Nie, nemôžete vystúpiť, pán podpredseda vlády. A odpovedal riadne v plnom rozsahu na položenú otázku. Ale, samozrejme, rád prijmem počas poslaneckého grémia, keďže viete dobre, že chceme riešiť niektoré problémy z hľadiska rokováku aj tento návrh. A pokiaľ bude mať Národná rada potrebu upraviť režim hodiny otázok podľa inej predstavy, tak to určite urobíme. Ale v danom prípade sme pokračovali a rokovali sme presne v súlade s rokovacím poriadkom.

    Dámy a páni, budeme pokračovať

    písomnými odpoveďami členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podanými do 31. októbra 2006 predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a ktoré máte ako tlač 153.

    Ešte z dôvodu prehľadnosti poprosím poslancov, aby pri svojom vystúpení, ak budú mať záujem, uviedli číslo, pod ktorým je v tlači 153 ich vystúpenie označené.

    A otváram teraz rozpravu a chcem sa opýtať, či k odpovediam, ktoré máte v tlači 153, chce niekto zaujať stanovisko.

    Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A konštatujem, že sme prerokovali písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady.

    A vyhlasujem tento bod programu za ukončený a pokračujeme bodom

    interpelácie poslancov.

    Chcem opäť pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zatiaľ som do bodu interpelácie dostal dve písomné prihlášky, od pani poslankyne Moniky Gibalovej a potom ako druhý pán poslanec Peter Markovič.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále. Budeme pokračovať interpeláciami. Ako prvá pani Monika Gibalová.

    Pani poslankyňa Tóthová, procedurálny návrh? Nie.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážení páni ministri, dámy a páni, dovoľte mi, aby som predniesla svoju interpeláciu na pána ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka.

    Vážený pán minister, interpelujem vo veci nadmerného výskytu nebezpečných výrobkov na trhu Slovenskej republiky, zdĺhavého administratívneho procesu kontroly výrobkov a zhovievavého alebo žiadneho sankcionovania subjektov, ktoré nebezpečné výrobky uvedú alebo predávajú na trh Slovenskej republiky.

    V októbri a novembri tohto roka som vykonala poslanecký prieskum, ktorý bol zameraný na výskyt nebezpečných výrobkov v obchodnej sieti Slovenskej republiky a na riziká, ktorým sú vystavení ich spotrebitelia. Okrem iného ma zaujímal spôsob sankcionovania subjektov uvádzajúcich a predávajúcich na trhu nebezpečné výrobky a tiež dĺžka trvania procesu kontroly výrobkov na trhu, pretože od nej závisí, ako rýchlo sa stiahne výrobok z obchodnej siete v prípade, ak sa zistí, že výrobok je nebezpečný.

    Proces kontroly, ktorý vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia, by mal začínať vypísaním ponukového konania na laboratórne skúšky vzorky výrobku odobratého z obchodnej siete a v prípade nebezpečného výrobku končiť jeho zverejnením na internetovej adrese systému rýchlej výmeny informácií o nebezpečných nepotravinárskych výrobkoch v krajinách Európskej únie, ktorý je známy pod skratkou RAPEX.

    V rámci poslaneckého prieskumu som požiadala Slovenskú obchodnú inšpekciu, aby mi poskytla informácie o dátumoch ukončenia jednotlivých etáp procesu kontroly pre osem náhodne vybratých nebezpečných výrobkov zverejnených na webovej stránke SOI-ky v roku 2006.

    Ak vychádzam zo základného predpokladu, že každá vzorka výrobku odobratá na trhu je potenciálne nebezpečný výrobok a že čas od odberu vzorky po ukončenie celého procesu kontroly má byť v záujme ochrany zdravia spotrebiteľov čo najkratší, na základe výsledkov prieskumu som dospela k názoru, že skutočnosť sa značne líši od očakávania.

    Aby bolo možné vytvoriť si približnú predstavu o skutočnosti, v tabuľke, ktorá je prílohou tejto interpelácie, je uvedený priemerný čas trvania jednotlivých etáp procesu kontroly pre jednotlivé výrobky, ako vyplýva z podkladov poskytnutých Slovenskou obchodnou inšpekciou. Ak predpokladáme, že vzorka výrobku bola z trhu odobratá v čase nula, potom v priemere jeden mesiac trvá, kým je odoslaná do skúšobného laboratória. V jednom z ôsmich sledovaných prípadov to trvalo takmer dva mesiace. Je teda namieste otázka – prečo tak dlho?

    Výsledky z laboratórií má Ústredný inšpektorát SOI k dispozícii cirka po ďalších dvoch týždňoch. Z výsledkov laboratórií je už vtedy zrejmé, či sú výrobky vyhovujúce a ktoré majú vlastnosti nebezpečných výrobkov. V prípade nevyhovujúceho výsledku laboratórnych skúšok je predaj výrobku v kontrolovanej obchodnej jednotke pozastavený, avšak daný výrobok sa na ostatnom trhu predáva ďalej a uplynie v priemere jeden mesiac, kým prebieha došetrovanie na úrovni krajských inšpektorátov.

    Vo dvoch z ôsmich sledovaných prípadov trvalo došetrovanie viac ako dva mesiace. Po uzatvorení prípadu na úrovni krajského inšpektorátu nasleduje zverejnenie nebezpečného výrobku na webovej stránke SOI, informovanie ministerstva hospodárstva o náleze nebezpečného výrobku a odoslanie informácie do systému RAPEX, čo znamená začiatok konania aj pre ostatné štáty Európskej únie. Na základe informácií, ktoré mi pre osem náhodne vybraných nebezpečných výrobkov poskytla SOI-ka, konštatujem, že od odberu vzorky do dňa odoslania informácie do RAPEX-u uplynie tri a pol mesiaca. Vo dvoch z ôsmich sledovaných prípadov trval proces štyri, resp. päť mesiacov.

    V priemere od odberu vzorky uplynuli cca 3 mesiace, kým SOI oficiálne zverejní zákaz predaja určitého nebezpečného výrobku na území Slovenskej republiky. Nemôžem sa ubrániť otázke: Koľko kusov nebezpečného výrobku v priebehu troch mesiacov sa na trhu rozpredá? Tri mesiace je dostatočne dlhý čas na to, aby sa výrobok aj úplne vypredal. Z týchto dôvodov považujem celý proces kontroly za neobyčajne ťažkopádny a zdĺhavý.

    Žiadam vás preto, vážený pán minister, aby ministerstvo hospodárstva v spolupráci so SOI prijalo organizačné opatrenia, ktorými sa celý proces výrazne skráti. Rada sa budem podieľať na diskusii o účinných opatreniach. Za jedno z nevyhnutných opatrení považujem to, aby Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky v blízkej budúcnosti uviedlo do života splnomocňovacie ustanovenie § 23 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré mu ukladá povinnosť vypracovať všeobecne záväzný právny predpis na ustanovenie spôsobu zabezpečenia systému rýchlej výmeny informácií o výskyte nebezpečných nepotravinárskych výrobkov.

    Pre podnikateľa, ktorý obchoduje s nebezpečným výrobkom, by malo mať zistenie Slovenskej obchodnej inšpekcie fatálne následky. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, citujem, „za porušenie povinnosti ustanovenej týmto zákonom uložia príslušné orgány predávajúcemu, výrobcovi, dovozcovi alebo dodávateľovi pokutu až do výšky 2 mil. korún“. Preto ma veľmi zarazilo, že v žiadnom z ôsmich sledovaných prípadov nebola uložená ani symbolická pokuta, pritom išlo o výrobky, ktoré dokázateľne ohrozovali zdravie spotrebiteľov.

    Zarazilo ma to o to viac, že po preštudovaní niekoľkých verejne dostupných rozhodnutí SOI som sa stretla s prípadom, keď za predraženie tovaru pri kontrolnom nákupe o 80 halierov a neoznačenie výrobkov cenou bola uložená pokuta vo výške 15-tisíc Sk. Akým spôsobom chce orgán kontroly, v tomto prípade Slovenská obchodná inšpekcia, motivovať nekorektne sa správajúcich podnikateľov k tomu, aby brali vážne ustanovenia § 7 a § 18 zákona o ochrane spotrebiteľa alebo ustanovenia vyhlášky č. 635/2005, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na bezpečnosť textilných vlákien a priadzí textilných, usňových a odevných výrobkov z textilu a usne určených na priamy styk s pokožkou, alebo ustanovenia iných obdobných právnych predpisov, ak im nevisí nad hlavou Damoklov meč existenčných problémov v prípade, ak uvedú na trhu alebo predávajú nebezpečný výrobok, ktorý ohrozuje zdravie spotrebiteľa?

    Považujem za prirodzené, aby kontrolovaný subjekt, ktorý uviedol na trh alebo predával nebezpečný výrobok, dostal pokutu, ktorú si na dlhý čas zapamätá. Benevolentným sankcionovaním sa dosiahne pravý opak toho, čo chceme.

    Vážený pán minister, toto je potrebné od gruntu zmeniť. Ak hovorím o nebezpečných výrobkoch, verejnosť má iba hmlisté predstavy o ich negatívnom vplyve na zdravie a v niektorých prípadoch dokonca na život spotrebiteľa. Vo všeobecnosti prevláda názor, že nejde o nič vážne. Preto chcem upriamiť vašu pozornosť na textilné výrobky farbené azofarbivami, ktorých používanie je zakázané smernicou Európskej únie o azofarbivách a tiež vyhláškou ministerstva hospodárstva. Ide o azofarbivá, ktoré sú prekurzorom karcinogénnych látok, počas nosenia textilného výrobku prenikajú do organizmu a môžu spôsobovať rakovinu.

    Mám informácie potvrdené ústrednou riaditeľkou Slovenskej obchodnej inšpekcie o tom, že v poslednom období sa na trh Slovenskej republiky dostávajú vo zvýšenej miere textilné výrobky farbené zakázanými karcinogénnymi azofarbivami, ktoré pochádzajú najmä z Číny a z ďalších krajín juhovýchodnej Ázie. SOI uskutočnila v apríli-máji tohto roku náhodný odber 90 vzoriek textilných výrobkov pre deti, z nich šesť bolo farbených zakázanými azofarbivami. To je neskutočne vysoký percentuálny výskyt. V praxi to znamená nielen to, že každý pätnásty textilný výrobok bol vyhodnotený ako nebezpečný, ale tiež to, že tieto výrobky kupovali rodičia svojim deťom na bežné nosenie dovtedy, kým neboli stiahnuté z trhu, a že ich deti ich pravdepodobne nosia doteraz. V tejto súvislosti je potrebné položiť si tiež otázku, koľko textilných výrobkov obsahujúcich zakázané azofarbivá sa nachádza medzi ďalšími stovkami rozmanitých textilných výrobkov, ktoré neboli testované na obsah zakázaných azofarbív a ktoré sa už vypredali alebo sú ešte stále na trhu.

    Mám k dispozícii prehľad o celkom 18 textilných výrobkoch zachytených autorizovanými osobami v Slovenskej republike od roku 2004. Každý z týchto výrobkov jestvoval v stovkách, možno v tisíckach exemplárov, teda na Slovensku ich denne nosia tisíce a možno až desaťtisíce ľudí. Keďže ide o textilné výrobky pochádzajúce najmä z Ázie, existuje predpoklad, že sa dostali aj na trh ostatných krajín Únie, kde, žiaľ, nejestvuje taký systém kontroly ako v Slovenskej republike, počet pozitívnych nálezov je minimálny, a teda nie sú dôvody pre znepokojovanie sa na úrovni ostatných štátov Únie.

    Opätovne kladiem otázku: Koľko kusov nebezpečného výrobku sa rozpredalo a koľko kusov spotrebitelia vrátili? Na to mi nikto nevie odpovedať. Domnievam sa, že počet vrátených kusov predstavuje mizivé percento z celkového počtu predaných.

    Ak teda príslušné právne predpisy tento aspekt nezohľadňujú, je potrebné vykonať takú legislatívnu úpravu právneho predpisu, ktorá umožní kvantifikovať mieru výskytu identifikovaného nebezpečného výrobku na trhu.

    Vážený pán minister, rámcové informácie, ktoré v tejto interpelácii podávam, považujem za mimoriadne závažné. Žiadam vás preto, aby Slovenská obchodná inšpekcia opätovne vykonala na trhu hĺbkovú kontrolu textilných výrobkov na prítomnosť zakázaných azofarbív a aby tomuto problému venovala pozornosť dovtedy, kým sa nepreukáže návrat do normálu.

    Žiadam tiež, aby ministerstvo postupovalo v zmysle ustanovenia § 23 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa a informovalo Komisiu o štatisticky významnom výskyte výrobkov farbených zakázanými azofarbivami v skupine 90 vzoriek textilných výrobkov pre deti, odobratých na trhu Slovenskej republiky v apríli-máji 2006, ak sa tak doteraz nestalo, a aby sa na toto ustanovenie prihliadalo aj v budúcnosti v obdobných prípadoch.

    V rozpätí niekoľkých dní posledného týždňa som v médiách zachytila informácie o potvrdenom výskyte ftalátov v hračkách, o nebezpečných kozmetických výrobkoch a o potravinách predávaných po termíne životnosti. Je to výsledok činnosti Slovenskej obchodnej inšpekcie v prospech zákazníkov, ktorú oceňujem, ale je to tiež dôkaz toho, že v obchode podnikajú subjekty, ktoré považujú zákazníka za pokusného králika.

    Cieľom tejto interpelácie je dosiahnuť, aby sa životný priestor pre nepoctivých podnikateľov zúžil. A v tom, vážený pán minister, očakávam vašu pomoc. Ďakujem.

  • Ďakujem pani poslankyni.

    Ďalej sa s interpeláciou písomne prihlásil pán poslanec Peter Markovič. Pán poslanec Markovič, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcel by som interpelovať ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Ľubomíra Vážneho.

    Vážený pán minister, chcel by som vás interpelovať ohľadne etapizácie výstavby rýchlostnej cesty s označením R 3, úsek Dolný Kubín – Trstená. Rozostavaný úsek Oravský Podzámok – Horná Lehota by mal byť uvedený do užívania v roku 2007. Podľa mojich informácií by Národná diaľničná spoločnosť mala pokračovať vo výstavbe v smere Trstená – Horná Lehota a tiež začať pracovať na úseku Oravský Podzámok – Dolný Kubín.

    Chcem sa vás teda opýtať, ako sú naplánované etapy výstavby tejto rýchlostnej cesty, ako aj na ich časové horizonty. V tomto prípade by totiž skoršia realizácia obchvatu obcí Sedliacka Dubová, Dlhá nad Oravou a Krivá výrazne uľahčila život v dopravou preexponovaných obciach, ktorá sa z tohto pohľadu javí ako prioritnejšia, než je výstavba rýchlostnej cesty v smere od Oravského Podzámku do Dolného Kubína.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa, či sa niekto z poslancov chce ešte prihlásiť k interpelácii a predniesť svoju interpeláciu ústne. Takže prihlásili sa pani poslankyňa Katarína Tóthová, pani poslankyňa Zdenka Kramplová a pani poslankyňa Mária Sabolová.

    Takže dávam slovo pani poslankyni Tóthovej.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte, aby som interpelovala pána ministra kultúry Marka Maďariča, a to ohľadne národnej kultúrnej pamiatky Pálffyho kaštieľa v Malackách, ktorý je už viac ako 2 roky opustený a neuveriteľne zanedbaný. Je to 400-ročný objekt, je to chránená kultúrna pamiatka a obyvatelia Malaciek vyzvali na nápravu mesto Malacky, VÚC, krajský pamiatkový úrad aj ministerstvo kultúry a terajšieho majiteľa objektu Rehoľu menších bratov Františkánov. Vo veci som už interpelovala aj vášho predchodcu. V písomnej podobe interpelácie mám bližšie informácie, ktoré vám odovzdám, pán minister, a moja otázka je:

    Vážený pán minister, občania Malaciek považujú situáciu za naliehavú, preto vás prosím, aby ste mi odpovedali, čo sa doteraz na záchranu kaštieľa v Malackách urobilo alebo neurobilo a ako sa bude riešiť problém. Vopred ďakujem, pán minister, za odpoveď.

    Ďalšiu interpeláciu mám na ministra školstva pán ministra Jána Mikolaja. Vážený pán minister, obraciam sa na vás v otázke nejednotného postupu pri udeľovaní titulu magister vo vzťahu k absolventom vysokých škôl, keďže absolventi vysokej vojenskej školy 2. stupňa nemôžu dostať tento titul, t. j. nemôžu sa podrobiť rigoróznej skúške. Považujú to za diskrimináciu vo vzťahu k iným vysokým školám a poukazujú na to, že v Českej republike absolventi v takmer totožnej vysokej škole takýto titul môžu dostať. Túto otázku som dávala minulý týždeň na hodine otázok, pán minister, nebola som vyžrebovaná, takže teraz vám ju dávam ako interpeláciu.

    Ďalej sa obraciam na pani ministerku Tomanovú, pretože sa dosť veľká skupina podnikateľov zamestnávajúcich občanov so zdravotným postihnutím na mňa obrátila a poukázala na nefunkčnosť až kontraproduktivitu úpravy zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ja v interpelácii, pani ministerka, podrobne vám opisujem daný problém. Stručne povedané, ide o otázku, podľa ktorej nielen tí, ktorí zamestnávajú zdravotne postihnutých, môžu byť oslobodení od poplatku, ale môžu byť aj tí, ktorí berú tovary vyrábané v tzv. chránených dielňach, kde sú zamestnané osoby so zdravotným postihnutím. Pre realizáciu tejto možnosti však podľa zákona, ktorý bol prijatý počas bývalej vlády, musia však predložiť množstvo písomností, ktoré im sťažuje život a vlastne robí túto úpravu kontraproduktívnou, pretože neradi si obchodníci odoberajú tieto tovary, keďže musia vyplňovať množstvo písomností, ktoré ich zaťažujú. Nepôjdem bližšie, pani ministerka, do interpelácie, zrejme viete, o čo ide, je to § 64 už spomínaného zákona.

    Ďalšiu interpeláciu mám na pána ministra školstva Jána Mikolaja a je to v súvislosti s jeho vystúpením v Televíznych novinách televízie JOJ dňa 10. 12. 2006. V týchto Televíznych novinách bola zmienka o zvyšujúcej sa kriminalite študentov a žiakov škôl, o zvyšujúcej sa agresivite a o ďalších neprístojnostiach a násilnostiach, ktoré títo mladiství páchajú. Pán minister po dokrútke, ktorá bola v novinách uvedená, bola mu položená otázka, akú má predstavu o riešení takéhoto problému, a pán minister doslova odpovedal, že súhlasí s tým, že treba riešiť problém a, citujem, „treba niečo vymyslieť“.

    Pán minister, moja otázka znie, či sa nehodlá ministerstvo školstva angažovať na zníženie produkcie a premietania v televízii, v kinách a na videokazetách diel, ktoré sú plné násilia, ktoré sú plné vrážd, riešenia problémov za použitia fyzického násilia a podobne, kde hlavnou témou večerných programov je, ako dôjsť na stopu vraha, kde je hlavnou otázkou a motívom diela, kto bol vrah. Či sa ministerstvo školstva nemieni angažovať za zníženie takýchto diel v ponukách a vo vysielaní a hlavne, a to je moja už dlhoročná kritika, že sa nedodržiava platný zákon, kde v ponukách programov z diel, ktoré majú byť vysielané neskôr a kde chcú upútať pozornosť divákom, aby si ich pozreli, sa z diela vystrihujú a ponúkajú práve scény, ktoré predstavujú násilie a prezentujú použitie strelnej zbrane. Uvádzam, že v Spojených štátoch amerických boli to práve minister spravodlivosti a minister školstva, ktorí sa veľmi výrazne angažovali v kampani proti uvádzaniu takýchto diel a množstva násilia v kinách, televízii a na videokazetách.

    Ďalšia moja interpelácia je znovu na pána ministra školstva a ide o realizáciu vládneho nariadenia č. 428/2006, ktoré vlastne dáva požiadavku, aby vo výchovno-vzdelávacích zariadeniach, ktoré sú pre deti a mladistvých, t. j. školských zariadeniach a ich bufetoch, ktoré sú dostupné žiakom a deťom, nepodávali sa alkoholické nápoje, nápoje s obsahom kofeínu, chinínu a tabakové výrobky. Pokiaľ ide o alkoholické nápoje a tabakové výrobky, tam by problém nebol. Ale problém je s predajom tekutín obsahujúcich kofeín a chinín. Pokiaľ bol spravený prieskum, riaditelia takýchto výchovno-vzdelávacích zariadení ani nevedeli, že takéto vládne nariadenie vôbec existuje. Vôbec nevedeli, že takáto povinnosť vyplýva z platného práva. Preto sa pýtam, vážený pán minister, aký je váš názor na nerešpektovanie tohto vládneho nariadenia, ktoré nie je ojedinelým prípadom len konkrétnej školy, ale je to celoplošný jav nerešpektovania, a preto je otázka: Dokedy budeme toto tolerovať a neurobíme kontroly s vyvodením zodpovednosti?

    Ďalej moja interpelácia je na práve odchádzajúceho ministra vnútra pána Roberta Kaliňáka, ktorý urobil svižnú otočku, ďakujem vám, pán minister, a moja interpelácia znie: Aká je situácia v pripravenosti na zimné obdobie v otázke zabezpečenia prístrešku alebo sociálnych zariadení pre bezdomovcov? Minuloročná zima si vyžiadala bezmála životy 30 bezdomovcov. Tohto roku síce ešte taká zima nebola, ale čo nie je, nevidieť môže byť, preto moja otázka znie, či aj tento rok ministerstvo vnútra pripraví prístrešky pre bezdomovcov a postará sa o niektoré sociálne služby pre túto kategóriu občanov ako riešenie núdzové, aby sa zamedzilo stratám na životoch týchto ľudí.

    A posledná interpelácia, taktiež veľmi krátka, keďže tu viackrát v tejto snemovni odzneli informácie o odmenách, ktoré boli pracovníkom verejnej správy ku koncu roku 2006 odovzdané, pýtam sa, pán minister, či máte informáciu z tlače zo dňa 10. februára 2006, keď odchádzajúci minister Palko udelil viac než 3 900-tisíc odmeny a menovaná pracovníčka tlačového odboru ministerstva vnútra potvrdila, že v jednom prípade dokonca odmena presiahla až pol milióna korún. Moja otázka znie, či tieto informácie z tlače sú pravdivé.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem za pozornosť k mojim interpeláciám. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Ako ďalšia s interpeláciou vystúpi pani poslankyňa Zdenka Kramplová a pripraví sa posledná vystupujúca pani poslankyňa Mária Sabolová.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri a pani ministerka, dovoľte mi, aby som predniesla moju interpeláciu, ktorá je na predsedu vlády na pána Fica. Táto interpelácia sa týka prevodu majetku vo vlastníctve štátu.

    Vláda Slovenskej republiky dňa 1. marca 2006 uznesením č. 208 zastavila všetky prevody majetku vo vlastníctve štátu až do odvolania. Toto uznesenie bolo schválené vzhľadom na blížiace sa parlamentné voľby s ohľadom na neprivatizáciu štátneho majetku.

    Súčasná vláda sa zaviazala neprivatizovať štátny majetok, čo sme deklarovali aj v programovom vyhlásení. Avšak toto uznesenie bráni aj iným prevodom, ako je predaj, a môže brzdiť regióny v ich rozvoji. Len v poslednom čase požiadalo viac obcí o vysporiadanie pozemkov so Slovenským pozemkovým fondom, keďže je to jedna z podmienok na získanie finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. Obce navrhujú napríklad výmenu pozemkov tej istej bonity, čím by štát v podstate nebol ukrátený a vysporiadanie by sa dalo riešiť zámenou. Vzhľadom však na existujúce uznesenie vlády Slovenskej republiky sa Slovenský pozemkový fond odvoláva na nemožnosť takto konať do času, kým vláda nezruší uvedené uznesenie, prípadne ho nenahradí novým uznesením. Tento stav však môže značne spomaliť naplánované aktivity mnohých regiónov.

    Obraciam sa preto na predsedu vlády s touto interpeláciou, aby sa vláda v blízkej budúcnosti zaoberala aj touto problematikou. Vhodné by bolo stanoviť presné kritériá, ktorými by bolo možné tieto pozemky zamieňať tak, aby štát dostal pozemky v tom istom katastri, tej istej bonity a toho istého druhu. Realizovaním opatrení by mohlo dôjsť k vysporiadaniu takto problémových území, ktoré plánujú mnohé obce využiť na rozvoj cestovného ruchu, vidieckej turistiky či na zriadenie obnoviteľných zdrojov energie a mnohé iné aktivity. Myslím si, že by sa malo hľadať riešenie, aby sme regiónom v rozvoji pomáhali a nie ich spomaľovali.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Ako posledná s interpeláciou vystúpi pani poslankyňa Mária Sabolová.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, páni ministri, interpelujem pána ministra zdravotníctva.

    Vážený pán minister zdravotníctva, interpelujem vás vo veci úpravy, resp. doplnenia všeobecne záväzného právneho predpisu nariadenia vlády č. 751/2004 o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. V tomto predpise chýba zaradenie mobilných hospicov, ktoré sú schválené v zákone o poskytovateľoch č. 578/2004 v § 7 ods. 1 písm. g), ktorý hovorí o tejto ambulantnej starostlivosti. Chcem sa vás opýtať, pán minister, kedy je možné očakávať doplnenie tohto nariadenia, aby poskytovatelia tejto ambulantnej starostlivosti nemali problémy s uzatváraním zmlúv so zdravotnými poisťovňami.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Keďže so svojimi interpeláciami vystúpili všetci písomne i ústne prihlásení, chcem sa opýtať členov vlády, či niektorý z nich chce odpovedať na interpelácie poslancov ihneď. Keďže nie, vyhlasujem tento bod programu za skončený a vyhlasujem desaťminútovú prestávku. Chcem len upozorniť, že po prestávke bude druhé kolo volieb.

  • Desaťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v ďalšom rokovaní schôdze. Prosím poverených overovateľov, aby oznámili výsledky volieb.

    Najprv prosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledok tajného hlasovania o

    návrhu na voľbu predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky (tlač 155).

    Máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prezvali 144 hlasovacích lístkov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 144 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné.

    Zo 142 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe Branislava Máčaja hlasovalo za 112 poslancov, proti 10 poslancov, zdržalo sa 20 poslancov.

    Na voľbu predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol Branislav Máčaj zvolený za predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky v tajnom hlasovaní zvolila pána Mgr. Branislava Máčaja za predsedu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky na prvé funkčné obdobie dňom 15. decembra 2006.

    Ďalej prosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledok tajného hlasovania o

    návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky (tlač 131).

  • Ďakujem. Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prezvali 144 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 144 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 144 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 43 neplatných a 101 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    - za kandidáta Miroslava Ďuriša hlasoval za 1 poslanec, proti 40, zdržalo sa hlasovania 60,

    - za kandidáta Jána Husára za 1 hlas, hlasovalo proti 40, zdržalo sa hlasovania 60,

    - za tretieho kandidáta Štefana Minárika hlasovalo za 0 poslancov, proti 46, zdržalo sa 55,

    - za kandidáta Štefana Ogurčáka hlasovali za 2 poslanci, proti 37, zdržalo sa hlasovania 62,

    - za piateho kandidáta Marka Šmida hlasovalo za 54 poslancov, proti 11, zdržalo sa hlasovania 36,

    - za šiesteho kandidáta Rudolfa Tkáčika hlasovalo za 89 poslancov, proti 4, zdržali sa 8.

    Na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky zvolený Rudolf Tkáčik.

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že Národná rada navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky pána Rudolfa Tkáčika za kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Teraz prosím pani overovateľku, aby oboznámila výsledok voľby

    predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.

  • Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 144 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 144 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 144 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 76 neplatných a 68 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    - za prvého kandidáta Ladislava Bukovszkého hlasovalo za 57 poslancov, proti 3, zdržalo sa hlasovania 8 poslancov,

    - za druhého kandidáta Patrika Dubovského hlasovali za 2 poslanci, proti hlasovalo 33 poslancov, zdržalo sa hlasovania 33,

    - za tretieho kandidáta Mariána Gulu hlasovalo za 0 poslancov, proti 34, zdržalo sa 34,

    - za štvrtého kandidáta Patrika Košického hlasovalo za 0 poslancov, proti 35, zdržalo za 33,

    - za piateho kandidáta Jána Vojteka hlasovalo za 0 poslancov, 38 proti, zdržalo sa 30.

    Na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Keďže nebol zvolený predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú tí dvaja kandidáti, ktorí získali v prvom kole voľby najväčší počet hlasov. Na základe uvedeného do druhého kola postupujú Ladislav Bukovszky a Patrik Dubovský.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky nezvolila predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    A nakoniec prosím, aby ste oznámili výsledok voľby

    členov Rady pre vysielanie a retransmisiu.

  • Ďakujem. Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 144 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 144 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 144 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 19 neplatných a 125 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    - za prvého kandidáta Petra Alakša hlasovalo za 0 poslancov, proti 54, zdržalo sa hlasovania 71,

    - druhý kandidát Pavol Dinka – za 0, proti 54, zdržalo sa 71,

    - tretí Marián Gábor – za 0 hlasov, proti 53, zdržalo sa 72,

    - štvrtý kandidát Vladimír Holan – za 68, proti 31, zdržalo sa 26,

    - piaty kandidát Eva Jaššová – za 0, proti 54, zdržalo sa hlasovania 71,

    - šiesty kandidát Vladimír Kovarčík – za 4 hlasy, proti 50, zdržalo sa hlasovania 71,

    - siedmy kandidát Anton Kubisch – za 1 hlas, proti 54, zdržalo sa 70,

    - ôsmy kandidát Ľubomír Lehotský – za 38, proti 30, zdržalo sa 57,

    - deviaty kandidát Vladimír Masár – za 4 hlasy, proti 49, zdržalo sa 72,

    - desiaty kandidát Bohuslav Mäsiarčik – za 0, proti 52, zdržalo sa 73,

    - jedenásty kandidát Marián Ostatník – za 1 hlas, proti 50, zdržalo sa 74,

    - dvanásty kandidát Dana Podracká – za 71, proti 30, zdržalo sa hlasovania 24,

    - trinásty kandidát Nataša Slavíková – za 9 hlasovalo, proti 48, zdržalo sa 68,

    - štrnásty kandidát Alexander Števík – za 1 hlas, proti 52, zdržalo sa hlasovania 72,

    - pätnásty kandidát Marián Tolnay – za 0 hlasov, proti 55, zdržalo sa 70,

    - šestnásty kandidát Dušan Valko – za 1 hlas, proti 52, zdržalo sa 72,

    - sedemnásty kandidát Anna Vargová – za 42, proti 29, zdržalo sa 54,

    - osemnásty kandidát Milan Vendrinský – za 67, proti 32, zdržalo sa 26,

    - devätnásty kandidát Gerhard Weag – za 0, proti 53, zdržalo sa 72,

    - dvadsiata kandidátka Jana Žitňanská – za 55, proti 22, zdržalo 48.

    Na voľbu členov Rady pre vysielanie a retransmisiu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Keďže nebol zvolený potrebný počet členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú kandidáti s najväčším počtom hlasov, a to dvojnásobok počtu členov, ktorých treba zvoliť. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najväčší počet hlasov. Do opakovanej voľby teda postupujú títo kandidáti: Vladimír Holan, Ľubomír Lehotský, Dana Podracká, Anna Vargová, Milan Vendrinský a Jana Žitňanská.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky nezvolila členov Rady pre vysielanie a retransmisiu.

    Takže ďalej bude, vážené panie poslankyne a páni poslanci, na základe vyhlásenia výsledkov volieb nasledovať opakovaná voľba. Opakovaná voľba sa bude týkať volieb kandidáta na sudcu Ústavného súdu, ďalej opakovaná voľba sa bude týkať predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa a nakoniec členov Rady pre vysielanie a retransmisiu.

    Do opakovanej voľby kandidáta na sudcu Ústavného súdu postupujú všetci kandidáti, ktorí neboli zvolení v prvom kole voľby. Keďže jeden kandidát už bol zvolený v prvom kole, alternatívu „za“ je možné na hlasovacom lístku označiť najviac u jedného kandidáta.

    Do opakovanej voľby predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa postupujú dvaja kandidáti, ktorí v prvom kole získali najväčší počet hlasov, a to sú páni Ladislav Bukovszky a Patrik Dubovský. Aj pri tejto voľbe chcem upozorniť, že je možné na hlasovacom lístku alternatívu „za“ označiť najviac u jedného kandidáta.

    Vo voľbe členov Rady pre vysielanie a retransmisiu nebol zvolený ani jeden z navrhnutých kandidátov. Do opakovanej voľby postupujú kandidáti s najväčším počtom hlasov, a to dvojnásobok počtu členov, ktorých treba zvoliť. Sú to tieto panie a páni: Holan, Ľubomír Lehotský, Dana Podracká, Anna Vargová, Milan Vendrinský a Jana Žitňanská. Pri tejto voľbe je platný len ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva „za“ najviac u troch kandidátov.

    Chcem znovu pripomenúť, že na hlasovacom lístku je potrebné pri každom mene a priezvisku kandidáta označiť jednu z alternatív, za ktorú hlasujete: „za“, „proti“, „zdržiavam sa“. To znamená, že také lístky, pri ktorom nie je označené niečo v tom riadku, nie sú platné. Hlasovanie vykonáme na osobitných hlasovacích lístkoch, ktoré sú v pravom hornom rohu označené veľkými písmenami B, C a D.

    Zároveň prosím všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh voľby. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.

    Pristúpime k vykonaniu tajného hlasovania. Ešte predtým, ako budete hlasovať, chcela by som vás oboznámiť v mene predsedu Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že členovia poslaneckého grémia, ako aj predsedovia výborov Národnej rady po tom, ako odvolia, sú pozvaní do zasadačky traktu predsedu Národnej rady. Hneď ako teda hodíte lístok a odhlasujete. Ešte raz, týka sa to členov poslaneckého grémia a predsedov výborov.

    Môžeme pristúpiť k voľbe.

    Ešte procedurálny – pán podpredseda Hort.

  • Pani podpredsedníčka, dávam vám na zváženie, či by sme nemali prerušiť opakovanú voľbu a nezísť sa v kluboch, aby sme sa doškolili v tom, ako treba vypĺňať hlasovací lístok, lebo ak zo 144 účastníkov hlasovania 76 nevie vyplniť hlasovací lístok, tak je niekde chyba. Ale dávam to na vaše zváženie. Ďakujem pekne.

  • O tom... Beriem to ako váš návrh alebo radu a nebudeme o tom hlasovať, lebo každý by si mal svojich poslancov usmerniť sám. Takže pristúpime k opakovanej voľbe.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa spýtať, či každý využil právo voliť. Ešte chvíľočku nechám možnosť. Je ešte niekto, kto... Ešte, dobre, ešte chvíľočku, aby sme nemuseli. Ešte poprosím dve minútky a potom uzatvorím voľbu.

    Kolegyne, kolegovia, ešte raz vás chcem upozorniť, že prebieha opakovaná voľba, tajná voľba, a chcem poprosiť všetkých pánov poslancov a panie poslankyne, ktorí ešte nevyužili možnosť voliť, aby išli odvoliť.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, týmto končím možnosť a uzatváram opakované kolo tajných volieb. Ďakujem.

  • Po skončení tajného hlasovania.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem 6. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky vzhľadom na to, že sme vyčerpali program, tak ako sme si ho odsúhlasili, s výnimkou bodu 59 Legislatívny a pracovný program Európskej komisie na rok 2007, kde sme určili za rokovací deň piatok. Zajtra budeme teda pokračovať o 9.00 hodine ráno vyhlásením výsledkov opakovanej tajnej voľby a potom prerokovaním Legislatívneho a pracovného programu Európskej komisie na rok 2007 a privítame aj pána európskeho komisára Janka Figeľa.

    Ďakujem vám veľmi pekne a teším sa nazajtra. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 17.12 hodine.