• Dobrý deň. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadal len pán poslanec Rafael Rafaj.

    Budeme pokračovať v rozprave o štátnom rozpočte a budeme pokračovať vystúpením pána poslanca Viliama Novotného, ktorý nedokončil svoje vystúpenie.

    Pán poslanec Novotný, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister financií, vážené kolegyne, vážení kolegovia, som trošku smutný, že rokovacia sála je rovnako prázdna ako včera večer, keď som začal svoje rečnícke vystúpenie. Som rád, že je tu pán minister financií, aby sme mohli pokračovať, alebo aby som mohol pokračovať v podstate tam, kde som sa dostal.

    Včera vo svojom rečníckom vystúpení som chcel predstaviť stanovisko SDKÚ – DS k tej časti štátneho rozpočtu, ktorá sa týka rezortu zdravotníctva alebo rozpočtu verejnej správy, týkajúceho sa ministerstva zdravotníctva.

    Budem hovoriť aj o disponibilných zdrojoch, ktoré máme v rezorte, lebo tie sa stali veľmi výraznou a vážnou politickou témou, o ktorej sa často diskutuje, a budem sa snažiť v závere aj na niektorých konkrétnych číslach poukázať na to, že je výrazný rozdiel medzi tým, čo sa sľubovalo a čo reálne ide do rezortu, resp. medzi tým, čo bude reálny benefit týchto finančných prostriedkov, ktoré idú do rezortu.

    Na úvod by som začal asi tým, že programové vyhlásenie vlády hovorilo o navýšení odvodov za poistencov štátu od roku 2007 o 1 %, to znamená, že štát chcel platiť za svojich poistencov odvody vo výške nie 4 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ale 5 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve, čo teda bola dobrá správa, lebo znamenalo to pre rezort plus 6,3 mld. korún v najbližšom kalendárnom roku.

    Keby sme si z programového vyhlásenia vlády odmysleli všetky ostatné ustanovenia a všetky ostatné vízie, ktoré sa týkajú rezortu zdravotníctva, tak samo osebe táto správa o navýšení o 6,3 mld. bola dobrá správa.

    Chcem povedať, že volebné programy skoro všetkých parlamentných politických strán, ktoré sú dnes zastúpené v snemovni, sľubovali po voľbách v roku 2007 a v ďalších rokoch určite navýšenie odvodov štátu za svojich poistencov.

    Treba povedať, keď sme stanovili túto výšku na 4 % v predchádzajúcom funkčnom období, bolo to na základe určitých reálií a reality štátneho rozpočtu v tých rokoch a dohody medzi ministrom financií a ministrom zdravotníctva. Už vtedy vo výbore pre zdravotníctvo boli iné návrhy 4,5, 5 %, takže ten tlak nato, aby to bolo viac finančných prostriedkov, bol už vtedy v parlamente a vtedy sme sa dohodli na tých 4 %, čo sa ukázalo ako veľmi dobré, lebo ak sa pamätáte, predtým to vždy vyzeralo v štátnom rozpočte tak, že sa v Národnej rade licitovalo o tom, koľko budúci rok zaplatí vláda za poistencov štátu do poistných rozpočtov zdravotných poisťovní. Čiže bolo to politikum. Každý rok. Aj tento rok by sme sa v Národnej rade bavili o tom, či to bude 480 korún mesačne, či 460 korún, alebo 510 korún, a bolo by to veľmi vážne politikum.

    To, že sa nám podarilo naviazať výšku odvodov štátu za svojich poistencov na priemernú mzdu v národnom hospodárstve považujem z pohľadu nás zdravotníkov ako vynikajúci krok, pretože priemerné mzdy v národnom hospodárstve vďaka dynamickému rastu ekonomiky rastú, to znamená, každý rok dostaneme automaticky viac peňazí. V tomto roku to je, viem vám to povedať aj číslom, 3,2 mld. korún, o čo dostaneme viacej, ani o tom nerozprávame, pretože sa to počíta z priemerných miezd v národnom hospodárstve v roku 2005, ktoré medziročne voči roku 2004 narástli.

    Ale vrátim sa k tým volebným programom politických strán. Volebný program SDKÚ – DS hovoril o tom, že v roku 2007 by sme chceli navýšiť odvody o 0,25 % a potom každý rok navyšovať o 0,25 % tak, aby do konca funkčného obdobia, teda do roku 2010 bola výška na úrovni 5 % odvodov. No, v tomto musím povedať, že programové vyhlásenie vlády a program SMER-u bol omnoho štedrejší, pretože sľúbil hneď v roku 2007 5 %.

    Od programového vyhlásenia vlády až dodnes postihli naše zdravotníctvo niektoré veľmi vážne údery a zmeny, ktoré výrazne menia momentálnu klímu a charakter fungovania rezortu zdravotníctva.

    Ten prvý vážny úder bolo zrušenie poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Plne si uvedomujem, že je to výsostne politická téma a že predvolebné sľuby strany SMER hovorili o tom, že 20- a 50-korunáčky sa zrušia. Tak ony sa zrušili, vy ste dodržali svoj volebný sľub, len skutočnosť je taká, že dnes už máme reálne čísla a vieme, že v budúcom roku to bude znamenať výpadok príjmov pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vo výške 1,9 mld. korún.

    Teraz už nekonfabulujem, teraz už hovorím reálne čísla, ktoré vyplývajú z rozpočtu, čiže teraz si nevymýšľam a neprepočítavam čísla, hovorím o štátnom rozpočte, čiže bude chýbať poskytovateľom 1,9 mld. Sk, a to, dámy a páni, aby som bol exaktný, nechcem teraz špekulovať o tom, koľko bude spotreba v dôsledku toho, že návštevnosť u lekárov stúpla, že zbytočné predpisovanie receptov stúpne.

    Ja som to pri zákone o zdravotnom poistení povedal a odporúčam to všetkým vládnym poslancom, zvlášť poslancom strany SMER, aby pri návšteve svojho praktického lekára alebo špecialistu sa ho na to opýtali. Či chodí viacej pacientov, alebo menej, či chodia len indikovaní pacienti, ktorí naozaj to nutne potrebujú, alebo znovu začali chodiť tí, ktorí to majú svojským spôsobom ako turistický výlet, ktorý sa končí u nás. Trochu psychoanalyzovať trochu predpísaním liekov.

    A ten druhý vážny úder, ktorý postihol naše zdravotníctvo, je postupný návrat k mäkkým rozpočtovým kritériám. To, že bola zastavená transformácia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti alebo, aby som bol presný, že bola odsunutá, pretože my sme v zákone povedali, že ju posúvame o jeden rok, kým teda nájdeme nový model, vláda si to tak priala, kým teda vláda nájde nový model, na čo budú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti transformovaní.

    Takže sme v období hľadania nového modelu, pevne verím, že ten nový model nebudú štátne príspevkové organizácie, aj keď sa toho bojím, ale nebudem teraz konfabulovať, držme sa faktov, bola zastavená transformácia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, to znamená, že naďalej budú pôsobiť vo forme akýchsi príspevkových organizácií, kde všetci dobre vieme, že s efektivitou nakladania zdrojov to bolo aj v minulosti, všetci, ktorí sa pohybujeme v zdravotníctve, povážlivé.

    Druhý veľmi vážny moment bola schválená novela zákona o poskytovateľoch, ktorá zaviedla ochranu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pred exekúciami. Dnes už vieme, že argumenty, ktoré vtedy hovorila opozícia vrátane mňa tu za týmto rečníckym pultom, sa ukázali, žiaľ, ako pravdivé, hovorím to žiaľ, lebo vyvoláva to len väčší chaos v zdravotníctve, teraz by som sa mal tešiť, že sme mali pravdu, ale vyvoláva to len väčší chaos v zdravotníctve, pretože Ústavný súd prijal podanie opozičných poslancov a zastavil účinnosť tohto zákona. A teraz nevieme, kedy bude konať a kedy rozhodne o tom, či to platí, alebo neplatí, každopádne poskytovatelia dnes chránení pred exekúciami nie sú, aj keď si myslia, že sú, alebo čakajú na to, že budú, čiže vyvoláva to len právny chaos a neistotu v celom systéme zdravotníctva.

    Na tejto schôdzi Národnej rady sme v podstate schválili dve novely zákonov, ktoré bezprostredne už súvisia so štátnym rozpočtom v kapitole ministerstva zdravotníctva. Krátko sa pri nich prizastavím.

    Jeden bol zákon o zdravotnom poistení, schvaľovali sme ho nedávno, týkal sa navýšenia odvodov za poistencov štátu zo 4 na 5 %, ale pozor, len na obdobie 4 mesiacov. Trochu som nerozumel tomu, poviem to veľmi úprimne, trochu som nerozumel tomu, že keď vláda nevie dodržať svoj sľub, ktorý dala v programovom vyhlásení vlády, že teda v roku 2007 dá do zdravotníctva 6,3 mld. korún a navýši odvody o 1 %, ale vie dať do zdravotníctva len 2,1 mld. korún, lebo proste rozpočet nepustí, však to sa dá vysvetliť ako realita sveta a naše predstavy sú niekedy značne odlišné, prečo sa tak tvrdohlavo držala toho, aby tam ostalo niečo, čo je v legislatíve skôr zvláštne, aby sme navýšili odvody a platby pre poisťovne na 4 mesiace a od 1. mája, tak ako hovorí dôvodová správa, zvážili, či treba pridať ďalšie finančné prostriedky, mimochodom, tým poznamenávam, že novela tohto zákona by mala prísť do legislatívneho konania v januári, tak aby sme do apríla stihli prvé a druhé čítania, aby od mája mohol platiť, keď chceme pridať viacej finančných prostriedkov, čiže úplné znásilňovanie samotného legislatívneho procesu, ale podstata je tá, že prečo sa tak držala toho zvýšenia zo 4 na 5 % na dobu 4 mesiacov, keď aj vo výbore pre zdravotníctvo, aj tu v pléne padli podľa mňa pozmeňujúce návrhy, ktoré boli fiškálne rovnaké, ktoré len upravovali to, aby sme statočne povedali, že vieme dať 0,33 % navýšenie odvodov štátu za svojich poistencov, vieme ich dať priebežne 12 mesiacov, poisťovne si vedia normálne spraviť svoj rozpočet, nebudú musieť teraz finančné prostriedky, ktoré im pritečú v prvých 4 mesiacoch ukladať niekde na úložky do rezervného fondu a vyberať ich, ale budú mať plynulý prísun finančných prostriedkov, budú vedieť nakontrahovať zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, lebo to by nás malo trápiť najviac, lebo tí sú tí, ktorí robia zdravotníctvo, poskytovatelia si budú vedieť plánovať zvýšenie miezd, keď už o tom hovoríme, plánovať nákup techniky, plánovať objemy poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

    Včera som to už naznačil vo svojom neskorom večernom vystúpení, dnes to poviem, ťažko sa mi to hovorí, ale neviem si to ináč vysvetliť, keď mi to niekto vyvráti, veľmi rád mu to uverím, vláda proste potrebuje predstierať a kamuflovať, že dodržiava svoje sľuby. Proste vláda potrebuje zachovať v zdravotníctve tie symboly, ktoré sľubovala v predvolebnej kampani.

    Vláda sľúbila, vtedy ešte opozičný SMER sľúbil, že zruší poplatky. Zrušil? Zrušil. Sľúbil, že zvýši odvody zo 4 na 5 %. Zvýšil? Zvýšil. Že na 4 mesiace? Že to vlastne nie je 6,3 mld. korún, ale len 2,1 mld. korún? Ale je to 1 %? Je, hoci aj na jeden mesiac, prípadne keď nevyjdú finančné prostriedky. Čiže toto považujem do určitej miery za nekorektné a toto považujem do určitej miery za taký marketingový pohľad na zdravotníctvo, ktorý sa nám môže výrazne vypomstiť.

    Zastavím sa ešte pri znížení DPH na lieky. Mal som včera takú veľmi zaujímavú diskusiu so zástupcami farmaceutických spoločností distribučných firiem a bolo to zaujímavé, ako sa niektorí tešili a niektorí sa netešili. Mám taký pocit, že ak chcela vláda dať viacej do zdravotníctva, čo je dobré, to chválim, že chce dať viacej do zdravotníctva, tak to mala urobiť systémovým krokom zvýšením odvodov, a nie znižovaním DPH na lieky.

    Chcem povedať, že tie dva základné ciele, pre ktoré sa DPH znižovalo, ktoré vyplývajú z programového vyhlásenia vlády a ktoré boli napísané aj v dôvodovej správe, sú veľmi povážlivé.

    Ten prvý cieľ je, že vláda povedala, že zníži doplatky pacientov na lieky. A jednou z ciest na zníženie doplatkov pacientov na lieky je zníženie DPH. Chcem povedať, že znížením DPH na lieky a zdravotnícke pomôcky z 19 na 10 % bude úspora na strane pacientov, teda samotných doplatkov pri plne alebo čiastočne uhrádzaných liekoch vo výške asi 300 mil. korún.

    Veľmi jednoducho sa to dá vypočítať, pretože ušetrenie na strane zdravotných poisťovní a poskytovateľov, s ktorými počíta štátny rozpočet, je 2,3 mld. korún a tieto náklady na základe analýz, ktoré máme k dispozícii, sa delia v pomere medzi zdravotné poisťovne a samotných pacientov v pomere 9:1, čiže veľmi jednoducho vypočítate, že pacienti ušetria nejakých 300-tis. korún, teda pacientska obec, čo keď rozpočítate na počet predpísaných receptov a počet pacientov, ktorí navštívia lekára v priebehu roku opakovane, a teda sú návštevníkmi ambulancií, a teda sú pacientmi, ktorí užívajú zdravotnú starostlivosť v priebehu roka, na jedného pacienta vyjde šetrenie niekde na úrovni 50 Sk. Môžete mi vy hovoriť, že dobre, ale niekto chodí viacej, tak ten ušetrí sto, a druhý chodí 20, áno, to je štatistika, ale o výraznom znížení doplatkov na lieky tu ťažko hovoriť.

    Ak chceme hovoriť o tom, že pacienti majú platiť menej, jediná cesta, ktorú vieme urobiť, je meniť liekovú politiku tak, aby sme lepšie kategorizovali lieky, aby sme znižovali fixný doplatok, prípadne sa dá aj zrušiť fixný doplatok, to bol akože zlý vynález predchádzajúcej vlády podľa vtedajšej opozície, ukázal sa ako neuveriteľne efektívny. Ale dobre, zrušme fixný doplatok na lieky, ale potrebujeme určite dať viacej peňazí na liekovú politiku. No len my viacej peňazí na liekovú politiku ako 30 % alebo 32, 33 % celkových poistných fondov zdravotných poisťovní nie sme schopní dať, ani nemôžeme dať, lebo potom musíme niekde ušetriť na ambulantnej sfére alebo na sfére ústavnej zdravotnej starostlivosti.

    Čiže toľko o znížení na strane pacientov, áno, naozaj, v štátnom rozpočte s tým kalkuluje vláda, že 2,3 mld. korún bude šetrenie na strane zdravotných poisťovní a poskytovateľov. Čiže ináč povedané, 2,3 mld. korún ušetria, nemusia ich vydať na DPH a odviesť ich pánovi ministrovi Počiatkovi. To znamená, že budú mať viacej finančných prostriedkov na krytie zdravotnej starostlivosti.

    Ale ja sa pýtam, prečo musíme deformovať jednu sadzbu DPH, ktorá sa ukázala neuveriteľne efektívna, prečo musíme riskovať to, že sa začne špekulovať s dvoma sadzbami DPH, s čím máme, žiaľ, dobré skúsenosti z minulosti alebo známe skúsenosti z minulosti a hlavne prečo, keď už chceme pridať viacej peňazí a vieme, že DPH je len určitá forma transferu medzi samotným štátnym rozpočtom a daným rezortom.

    Keď zdravotné poisťovne a poskytovatelia nezaplatia 2,3 mld. korún, to znamená, že o 2,3 mld. korún bude mať nižší príjem štátny rozpočet. Keď ich zaplatia, o to bude mať vyšší, a to viac môže dať štátny rozpočet do zdravotníctva, preto by som to riešil určite nie týmto nesystémovým krokom, ale zvýšením odvodov štátu za svojich poistencov v tomto prípade, povedzme, na 4,5 %. Sľúbili ste 5, ešte stále dávate 4,33, ešte stále sme len niekde na 4,5 – 4,6 %. To znamená, to by bolo systémové riešenie, a nie deformácia samotného DPH.

    Takže zhrnuté a podčiarknuté, v tejto spoločnosti momentálne v laickej verejnosti, ale aj v odbornej verejnosti prebieha taká opatrná davová psychóza, ktorá hovorí o tom, že ako táto vláda pridáva horibilne veľké finančné prostriedky do zdravotníctva a ako ich predchádzajúca vláda nechcela dať.

    Takže pozrime sa, čo hovorí reč čísel, budem hovoriť o číslach napísaných v štátnom rozpočte, takže naozaj som si nič nevymyslel. Zvýšenie odvodov štátu za poistencov zo 4 na 5 % na obdobie 4 mesiacov znamená 2,1 mld. Sk plus.

    Zníženie DPH z 19 na 10 % znamená šetrenie na strane zdravotných poisťovní a poskytovateľov vo výške 2,3 mld. Sk. Zvýšenie odvodov alebo zvýšenie platieb štátu za svojich poistencov je spôsobené okrem navýšenia zo 4 na 5 % na obdobie 4 mesiacov aj tým, že v roku 2005 priemerná mzda výrazne narástla oproti priemernej mzde v roku 2004. To znamená, že z tohto dôvodu zaplatí štát za svojich poistencov, ale aj z dôvodu toho, že je lepší efektívnejší výber poistného u ekonomicky aktívneho obyvateľstva zo strany zdravotných poisťovní, to bude znamenať plus ďalších 3,2 mld. Sk. To znamená, vláda v absolútnych číslach pridá tento rok 7,6 mld. Sk, čo je medziročný nárast 9,5 %.

    Treba ale povedať hneď jedným dychom, že napriek tomu vidíme určité riziká a povedal by som, že zo všetkých sfér verejného sektora vidíme najväčšie riziká práve v rozpočte, týkajúce sa sektora zdravotníctva.

    Výrazným rizikom je, tak ako som povedal, hlavne nesystémové zvýšenie objemu verejných zdrojov. Treba povedať, a to je veľmi zaujímavé, keď si pozriete kapitolu ministerstva zdravotníctva, kde je plánované v bežných výdavkoch aj poistné platené štátom, všimnite si, dámy a páni, že v roku 2008 plánuje štát zaplatiť na poistnom pre svojich poistencov menej ako v roku 2007. Tomu hovorím nesystémové zvýšenie.

    Proste teraz bude chvíľu hojno a od 1. mája potom uvidíme, že ako sa s tým vysporiadajú riaditelia, keď utiahneme kohútik, keď proste bude objektívne menej peňazí a v roku 2008 sa ani nielenže neplánuje navýšenie odvodov alebo aspoň ich dovýšenie do výšky 5 %, tak ako bolo sľúbené v programovom vyhlásení vlády, ale dokonca tam bude menej finančných prostriedkov ako v roku 2007. To je to nesystémové zvýšenie, to je ten hazard.

    Vláda, predovšetkým minister zdravotníctva opakovane povedal, že tieto zdroje, tieto dodatočné zdroje sa použijú na zvýšenie platov pracovníkov v zdravotníctve. Je však otázne, to by bola potešiteľná správa, aj ja pracujem v rezorte zdravotníctva, je však otázne, ako sa to použije, alebo ako sa budú platiť zvýšené mzdy od 1. mája 2007. Vtedy totiž objem zdrojov plynúcich poisťovniam od štátu klesne opäť na pôvodnú úroveň 4 %.

    Vláda, a o tom som presvedčený, pretože myslím si, že nemusím nejako siahodlho rozprávať o tom, že urobiť racionalizačné opatrenia, ktoré budú spôsobovať výrazné šetrenie do 1. mája, keďže sa ešte ani neškrtlo o túto skutočnosť a je začiatok decembra, je skôr iluzórne, vláda tak v priebehu budúceho roka, ako som to už deklaroval, bude nútená hľadať dodatočne zdroje, ktorými vykryje vzniknutý deficit v objeme cca 4,2 mld. Sk.

    To znamená, budeme musieť meniť aj štátny rozpočet a reči o hľadaní vnútorných rezerv prostredníctvom racionálnej siete alebo racionalizácie siete poskytovateľov sú v tejto súvislosti podľa môjho názoru značne scestné, pretože platba štátu je hradená zo štátneho rozpočtu a na zdravotnícke zariadenia z hľadiska verejných financií sa z tohto hľadiska nazerá ako na súkromné právnické osoby. To znamená, štát bude platiť viacej do zdravotných poisťovní a tí budú kontrahovať zmluvy s poskytovateľmi, ktorí sú pre nich partneri, normálne právnické osoby v právnom obchodnom vzťahu so zdravotnými poisťovňami, odhliadnuc od toho, že sú to štátne príspevkové organizácie.

    A druhým významným rizikom tohto navýšenia na 7,6, o 7,6 mld. korún sú mäkké rozpočtové kritériá, o ktorých som hovoril a už nebudem hovoriť o tom, že sa zastavila transformácia, ale o tom, že nás reálne ohrozuje spätná transformácia Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Spoločnej zdravotnej poisťovne na verejnoprávne zdravotné poisťovne, ktoré tu boli aj v minulosti v čase, keď bola splatnosť faktúr za zdravotnú starostlivosť 300 dní, 500 dní, keď neplatili poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a mali sme s nimi zlé skúsenosti.

    Včera som bol na jednej konferencii o liekovej politike, kde námestník Všeobecnej zdravotnej poisťovne pán Kochan povedal, že splatnosť faktúr zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne, akciovej spoločnosti je 30 dní. Tak o tom sme tak mohli snívať pred 5 rokmi, aby bola splatnosť 30 dní.

    Takže toto sú hlavné riziká a na záver mi ešte dovoľte také malé prirovnanie, povedal som to už vo svojej faktickej poznámke na vystúpenie pána poslanca Mikloša hneď na začiatku prerokovania štátneho rozpočtu, ale žiada sa mi to povedať aj teraz, lebo je to logické. 7,6 mld. korún na jednej strane, ale mäkké rozpočtové kritériá, mínus 1,9 mld. korún pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti z dôvodu nevyberania poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a riziko nadspotreby zdravotnej starostlivosti a nadpreskripcie liekov.

    Na druhej strane, koľko by asi išlo do rezortu zdravotníctva, keby sme napríklad dnes fungovali v tom režime, ako sme fungovali v rokoch 2005 – 2006, keby SDKÚ – DS a možno aj KDH, aj SMK splnili svoj volebný program a dnes by sme hovorili o kapitole rozpočtu ministerstva zdravotníctva. Tak teda zvýšenie odvodov by nebolo o 1 % zo 4 na 5 % na dobu 4 mesiacov, bolo by to o 0,25 %, ale na celý rok. Čiže namiesto 2,1 mld. by išlo 1,6 mld. Sk.

    Je síce pravda, že SDKÚ – DS by nikdy neznížila DPH na lieky a zdravotnícke pomôcky, to je pravda, ale ani by nikdy nezrušila poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Čiže je síce pravda, žeby poisťovňa a poskytovatelia neušetrili na DPH 2,3 mld. korún, ale poskytovatelia by mali určite príjem vo výške 1,9 – 2 mld. korún z poplatkov. No a o tých 3,2 mld. korún, ktoré nám zostávajú, ktoré vznikajú tým, že štát platí viacej za svojich poistencov, lebo priemerná mzda v roku 2005 bola vyššia a výber, efektívny výber poistného zo strany zdravotných poisťovní je lepší, tie 3,2 mld. korún by boli v rozpočte aj teraz.

    Zhrnuté a podčiarknuté, ak by SDKÚ – DS splnila svoj volebný program, dnes by išlo v disponibilných zdrojoch do zdravotníctva 6,7 mld. Sk. Čiže v tomto pohľade je táto vláda štedrejšia, dáva 7,6 mld. korún, my by sme dávali 6,7 mld. korún. Rozdiel 900 mil. plus, no áno, ale nezaviedli by sme mäkké rozpočtové kritériá, nezastavili by sme transformáciu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, určite by sme nešpekulovali o návrate dvoch štátnych zdravotných poisťovní do verejnoprávnej formy, ktorá bude znamenať len ďalšie riziko neefektívneho nakladania finančných prostriedkov, a určite by sme stále regulovali nadspotrebu zdravotnej starostlivosti, ktorá je tu tikajúcou bombou, lebo my nevieme odhadnúť, koľko bude zbytočne použitá zdravotná starostlivosť a koľko bude zbytočná preskripcia liekov. Keď poviem, že sa to bude pohybovať okolo 2 miliárd, nebudete so mnou súhlasiť. Uvidíme v priebehu budúceho roka.

    Zhrnuté a podčiarknuté, ak by sme dneska štátny rozpočet zostavovali my, rozdiel medzi disponibilnými zdrojmi v zdravotníctve by bol možno 1 miliarda menej, ale určite by bola kondícia zdravotníctva a prognóza vývoja zdravotníctva v roku 2007 lepšia.

    Dámy a páni, cieľom môjho vystúpenia nebolo podávať konkrétne pozmeňujúce návrhy, cieľom môjho vystúpenia nebolo ani meniť kapitolu rozpočtu verejnej správy Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, pretože som o tom presvedčený, že vládna koalícia je pevne rozhodnutá schváliť túto kapitolu, tak ako je napísaná v týchto materiáloch.

    Dovoľte mi ale, alebo dovolil som si ako človek, ktorý sa trošku pohybuje v zdravotníctve a trošičku tomu rozumie poukázať na všetky riziká, ktoré sa môžu vynoriť v priebehu rokov 2007, ale už určite v roku 2008, kde sa už o navyšovaní odvodov ani nepočíta a malo by to byť naším spoločným záujmom, aby sme týmto rizikám vedeli predchádzať, lebo je úplne jedno, ktorá vláda momentálne vládne z tohto pohľadu, problémy, ktoré sa nakopia v rezorte zdravotníctva, raz niekto znovu bude musieť riešiť a bol by som veľmi nerád, keby sme niekedy v roku 2010 museli znovu zakladať Veriteľa, akciovú spoločnosť, aby sme riešili 28-, 30-miliardový dlh celého systému, aby sme sa znovu zamýšľali nad tým, ako budeme transformovať zdravotnícke zariadenia, aby sme znovu začínali tam, čo sme už dávno prekonali.

    Z tohto pohľadu je tento rozpočet kapitoly ministerstva zdravotníctva, ale aj zmeny, ktoré sa dejú v rezorte výrazným návratom, ale návratom, žiaľ, k problémom, ktoré sme už dávno prekonali. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S reakciou na vystúpenie pána poslanca Novotného sa s faktickými poznámkami prihlásili páni poslanci Valentín Švidroň, Milan Urbáni, Jozef Ďuračka, pani Jarmila Tkáčová, Jozef Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami, áno, a dávam slovo prvému prihlásenému pánovi Valentínovi Švidroňovi.

  • Vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec Novotný, aj keď primárnou stránkou našej rozpravy je štátny rozpočet, nemôžeme ho posudzovať nejako oddelene alebo bez interakcie od vecnej stránky jeho plnenia. Touto stránkou je odbornosť lekára a jeho etika, profesionálna česť lekárov. Všetko toto je u drvivej väčšiny lekárov, u všetkých lekárov splnené.

    Zrušenie 20-korunovej platby, zrušenie platby za recepty alebo skrátenie síce vedie ku zvýšeniu návštevnosti lekárov, zvýšeniu preskripcie, ale je to skutočne len odstránenie zlého stavu, ktorý doteraz bol. Mnohí si skutočne nedopriali návštevu lekára alebo vybratie receptov.

    Takže týmto sa skutočne umožní lepšie postavenie lekára a lepšie plnenie jeho povinností voči spoločnosti a myslím tým aj k plneniu Hippokratovej prísahy, pre ktorú musia mať lekári príslušnú voľnosť aj v zmysle všeobecne záväzných predpisov. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán Milan Urbáni.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Novotný, veľa hovoriť, neznamená veľa povedať. Sám si povedal, že nechceš konfabulovať, ale z toho, čo si predniesol, to bol jeden šalát nie z dobrej zeleniny, ale z buriny. Ja mám rád objektívnu argumentáciu, ale hovoriť niečo, čo nemá súvis s realitou, hovoriť o tom, že ste tu nechali nejaké dobré zdravotníctvo, nechali ste rozbité zdravotníctvo, nemocnice sa ďalej zadlžujú, každá jedna, ani jednu nemocnicu ste nezavreli, nereštrukturalizovali ste nemocnice, nepresunuli ste činnosť do lacnejšej ambulantnej sféry.

    To, že teraz je tu snaha, čo ste vy spravili, že ste svoju neschopnosť reštrukturalizovať zdravotníctvo na Slovensku preniesli iba na občana, že sa vo vnútri systému nespravilo nič, že štát nespravil nič pre občanov a pre zdravotníctvo, tak to nie je dostatočný dôvod na to, aby som tu musel počúvať takéto veci, ktoré som teraz počul.

    Tu má byť snaha nás všetkých pripraviť systém, snaha dať 5 % za povinných občanov štátu, ktoré platí štát, je dobrá, bola podmienená, nepovedalo sa, že nebude na celý rok, bola podmienená tým, že minister zdravotníctva predloží program šetrenia racionalizačných opatrení vo vnútri zdravotníctva, pokiaľ som informovaný, pripravuje sa a bude predložený a verím, že tie peniaze prídu ďalej aj na ďalšie mesiace, pretože ich potrebujú v prvom rade pacienti a potrebujú ich aj poskytovatelia. Treba do systému peniaze, tvrdím to roky v tejto miestnosti. Čiže treba sa na veci pozerať objektívne a potom si ťa budem ako predsedu výboru vážiť.

  • Vážený pán poslanec Novotný, ako rečník myslím, že ste jednotka, nemáte chybu, len, bohužiaľ, je tam chyba s tým, že včera som počúval to isté a dneska dokonca dvakrát to isté. Takže pokiaľ ste chceli naťahovať čas, super vám to vyšlo. Vďaka.

    Ďalej, čo sa týka tých 20-korunáčok, veď to bola taká obyčajná symbolická akože platba hodená z bývalej vlády. Pretože je to o ničom, je to na cti lekára a na tom všetkom, pokiaľ si niektorí tzv. pacienti robia zdravotnú turistiku, je to na vás, pozri, samozrejme, takisto ste lekár, aby ste tých ľudí odtiaľ vyhodili.

    Pokiaľ naháňate body a predpisujete im lieky, samozrejme, že ničíte aj to zdravotníctvo, uberáte z neho prostriedky atď. Pokiaľ sú tam pacienti, ktorí si robia turistiku a vidíte ich, že sa tam viackrát objavia, tak treba s nimi vytrhnúť dvere, ako sa hovorí v úvodzovkách. Je to tak, zbytočne kývate na mňa, pán Dzurinda. Ale robiť si len zásluhy tým, akože mám pacienta, hoci si tam, to hovorím, nemá doma čo robiť a ide do lekárne, tak to je troška divné.

    Ďalšia vec. Čo sa týka poistenia, určite tam pôjde viacej peňazí, a to z dvoch dôvodov. Po prvé, je to vyššia zamestnanosť, ktorá sa stále zvyšuje, a zvýšená minimálna mzda, takže tam už zo zákona je dané v minimálnej mzde, že vyššia zamestnanosť pôjde do poistenia.

    Ja si takisto na druhej strane myslím, že skôr by sa mala urobiť prekategorizácia liekov a prinútiť farmaceutické firmy a distribučné firmy a tie ich loby, aby znížili ceny, pretože myslím si, že sú tam niekoľkonásobné zisky, ktoré fakticky umelo aj my udržujeme.

  • Ďalšia faktická poznámka pani poslankyňa Jarmila Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán kolega, ja ťa doplním, do skupiny tých, ktorí sa určite nepotešili schváleniu druhej sadzby DPH patria podnikatelia. Pretože tí majú starosť teraz so zmenou spôsobu účtovania, so zmenou vedenia evidencie DHP, so zmenami v registračných pokladniciach, v účtovacom softvéri a taktiež, samozrejme, daňové úrady, ktoré musia opäť meniť tlačivá, softvéry, nehovoriac o tom, že pri dvoch sadzbách je evidencia neprehľadnejšia a kontrola obťažnejšia.

    Ako si povedal, pán kolega, návrat k prekonaným problémom. Okrem toho nemáme záruky, že sa nebudú v budúcnosti presúvať do nižšej sadzby DPH ďalšie tovary a služby a priestor na špekulácie sa tým bude rozširovať. Je škoda, že veci, ktoré fungujú dobre, nenecháme fungovať ďalej.

    A k tým 20- a 50-korunáčkam, ja som to hovorila už pri prvom čítaní, síce sa pre občanov znížila prvá platba u lekára, ale vytvoril sa tlak na vyššiu spotrebu liekov, pretože stúpa návštevnosť u lekárov a vieme, že väčšinou každá návšteva sa končí preskripciou. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Posledný prihlásený s faktickou poznámkou pán poslanec Jozef Halecký.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, myslím si, že o zdravotníctve budeme hovoriť ešte roky, desaťročia, je to trvalý proces regulácie zdravotníckych služieb v zdravotníctve. Takže toto je téma, ktorá nás bude živiť ešte desaťročia.

    Predpokladám, že je neodškriepiteľné, keďže hovoríme o štátnom rozpočte, že nárast vyše 9 % je vyšší zhruba o 20 až 30 % ako v predchádzajúcom období a v globálnom ukazovateli sa blížime k výdavkom na zdravotníctvo, ktoré sú porovnateľné so Spojenými štátmi americkými, so Švédskom a s Nemeckom. Je to síce iba štartovné číslo, uvidíme, ako to bude v nasledujúcich mesiacoch, čo ani ja neviem odhadnúť, čo bude v máji, ale pokiaľ by sa nastúpil trend, že sa bude pokračovať v odvodoch 5 % , myslím si, že potom už bude diskusia dosť ťažká.

    Chcel by som sa dotknúť toho, že reštrukturalizácie v zdravotníctve musí robiť každá vláda a žiadna vláda sa im nevyhne. Niektoré kroky z predchádzajúceho obdobia, myslím si, že neboli veľmi dobre urobené, či už ide o reformný krok presunu riadenia zdravotníctva na VÚC a na samosprávu, predpokladám, že to nebude šťastný krok, pretože tieto odovzdávajú nemocniciam a ostatné zdravotnícke zariadenia farmaceutickým firmám a tým nikdy nemôže ísť o spokojnosť občanov a o správne fungovanie.

    Druhý krok nadspotreba liekov. Je to fenomén, ktorý je dvakrát vyšší, ako je v českej krajine, s ktorou sa často porovnávame, a neurobila, žiaľbohu, s tým žiadna vláda zásadný krok. Ide o to, že tam vždy rozhodujúcim je lekár. Čiže vytvoriť nejaký systém, aby spotreba a predpisy liekov neboli vo vyššom rozsahu, a toto už je zásada vnútri rezortu zdravotníctva, vnútri nemocnice, vnútri ambulancie, kde sa musí urobiť poriadok.

  • Reagovať na faktické poznámky bude pán poslanec Viliam Novotný.

  • Ja by som chcel zareagovať len na tri z mnohých faktických poznámok, ale za všetky veľmi pekne ďakujem.

    Pánovi poslancovi Švidroňovi by som chcel povedať, že naozaj je možné, že sa mohlo stať, že niekto si nevedel dopriať návštevu lekára pre 20 korún, alebo nevedel si dopriať ten recept. Nie som o tom presvedčený, že takí pacienti tu boli, pretože prostredníctvom sociálnych dávok sme to kompenzovali a dali sme na zdravotnú starostlivosť 50 korún každému, či ju používal, alebo nie. Ale toto nie je otázka pre zdravotníctvo a na rušenie poplatkov, ale pre sociálny systém, či dokáže týchto pacientov podchytiť a kompenzovať tieto dávky. Zdravotníctvo nemožno chápať ako vybratú časť fungovania celej spoločnosti.

    Pán poslanec Urbáni, ja ti nebudem reagovať na tvoje invektívy, musím ale konštatovať, že predseda sociálneho výboru pán Halecký mal informačne omnoho bohatšie vystúpenie ako ty, ktorý si síce hovoril, že som dokopy nič nepovedal, len ti chcem pripomenúť, že keď sme nič neurobili pre reštrukturalizáciu zdravotníckych zariadení, tak ich transformácia na neziskové organizácie, ktoré fungujú vo vyrovnanom rozpočte, a na akciové spoločnosti, ktoré mnohé majú už dlhy len do výšky svojich odpisov, ináč sa podarilo hospodárenie vyrovnať, je nič, čo sa týka reštrukturalizácie, lepšieho hospodárenia? Ja si ťa, pán predseda Urbáni, aj tak vážim, aj keď ty asi mňa zatiaľ nie, ale budem sa snažiť o to, aby si si ma vážil.

    A na pána poslanca Ďuračku len veľmi krátko. Pán poslanec, vy ste už niekedy ambulovali? Vy ste už niekedy mali v čakárni 40 pacientov? Tak mne nehovorte, ako máte vyselektovať tých, ktorí k vám prišli, lebo chcú len zbytočne čerpať zdravotnú starostlivosť a vyhodili ich von. Pretože vy musíte každého pacienta vypočuť a vy musíte u každého pacienta predpokladať, že je chorý. Vy nemôžete vyberať špekulantov, to nie vojenská medicína z druhej...

  • Prerušenie časomierou.

  • Ako ďalší rečník v diskusii vystúpi pán Martin Pado a pripraví sa pani poslankyňa Tatiana Rosová.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcel by som vás požiadať o chvíľu pozornosti, aby som vám predostrel iný pohľad na rozpočet v kapitole ministerstva vnútra na rok 2007, ako je koaličný.

    Začnem tým, že sa veľmi kratučko, naozaj veľmi kratučko budem venovať programovému vyhláseniu vlády, tejto vlády, ktorej návrh štátneho rozpočtu na rok 2007 schvaľujeme a ktoré programové vyhlásenie sme v auguste tohto roku hlasmi koalície aj schválili.

    Pýtal som sa vtedy pána predsedu vlády a pýtam sa aj teraz, či programové vyhlásenie vlády naozaj čítal a či to, čo je uvedené v programovom vyhlásení vlády je podkladom pre tento návrh zákona o štátnom rozpočte, alebo je to len literárne dielo, nejaká poviedka. Esej, môže byť aj esej, pokojne, aj rozprávka. Ak platí, že je to podkladom, potom ho pán predseda čítal asi nedostatočne pozorne alebo to bolo tak dávno, že si už nepamätá, čo je v ňom napísané. Že je to tak, dalo by sa to dokladovať na vystúpeniach predrečníkov včera aj predvčerom.

    Hneď na začiatok musím povedať, že rozpočet kapitoly ministerstva vnútra v roku 2006 bol schválený v objeme 23,7 mld. Sk. Na rok 2007 je to 23,1 mld. Sk. Príjmy v roku 2006 na úrovni 912 mil. korún, v roku 2007 1,2 mld. Sk avšak bez predaja niekoľkomiliardového majetku, ktorý spravujú krajské úrady, ako je to pripomínané často od júna tohto roku.

    V kapitole 7.3. programového vyhlásenia vlády vnútorný poriadok a bezpečnosť sa píše, že vláda sa zaväzuje, že urobí maximum pre bezpečie a ochranu občanov a ich rodín, pokojný život v obciach a mestách, pre ich nerušenú prácu a odpočinok.

    Ak je to pravda a súvislosti s vyjadrením pána predsedu vlády pri nástupe do funkcie, že preberáte tento štát v hrozivej bezpečnostnej situácii, teda ak je pravda, že slová o hrozivej bezpečnostnej situácii neboli len snahou a dehonestáciu činnosti bývalej vlády vo všetkých oblastiach, čo sa mi vidí, že bolo jasným cieľom, potom by v tomto návrhu rozpočtu mali dramaticky narásť sumy práve v oddiele ochrana verejného poriadku a bezpečnosti.

    No opak je pravdou. Rozdiel medzi rokom 2006 a návrhom na rok 2007, teda medzi 17 mld. a 17,2 mld. je 200 mil. Sk, pričom v kapitálových výdavkoch je oproti roku 2006 pokles o 1 mld. Sk z 3,3 na 2,3 mld.

    Prednedávnom pri hrozivých udalostiach, ktoré sa stali aj v Policajnom zbore, bolo povedané, že polícia má horšie vybavenie ako podsvetie. Chcem tu poznamenať, že aj investičná výstavba v kapitole ministerstva vnútra zaznamenala rapídny pokles z 350 na 250 mil. Sk. Kde je teda snaha o zlepšenie podmienok a vybavenia Policajného zboru? Je to tých 200 kusov vozidiel v hodnote v cca 30 mil. korún, ktoré majú byť pre potreby policajtov v roku 2007 zakúpené? Policajný zbor Slovenskej republiky má približne 3-tis. vozidiel. Ak by sme chceli dodržať časovú obmenu vozidiel v horizonte 5 až 6 rokov, znamená to ročne vymeniť minimálne 500 kusov vozidiel, tak ako sa to stalo tohto roku. Nie vďaka tejto vláde, ale vďaka bývalej vláde a bývalému vedeniu ministerstva vnútra.

    Tento návrh rozpočtu nenaznačuje ani čiarkou, že by sa malo rozprávať o operatívnom lízingu vozidiel, ak nemáme dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie obmeny a na zníženie nákladov na prevádzku, údržbu a opravu.

    V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2007 je uvádzaný počet príslušníkov Policajného zboru 21 086 oproti 20 363 v roku 2006. Veľmi dobrý údaj. Veľmi dobrý údaj, teším sa tomu. Zarážajúci je však údaj o priemernej mzde. Rok 2006 14 340, rok 2007 14 010. Neviem, možno je to viac ako elementárna matematika, ale mne z toho vychádza, že je pokles priemerných platov, a nie navýšenie priemerných platov v duchu vyjadrení o nutnosti zlepšiť zaplatenie policajtov. Keby sme aj rozpočet, ktorý je určený na mzdy pre Policajný zbor rozdelili medzi súčasný stav, vychádza mi navýšenie priemernej mzdy o 156 korún na mesiac.

    Dámy a páni, chcel by som vašu pozornosť upriamiť ešte na niekoľko vecí. Nebudem podávať pozmeňujúce návrhy. Za chod ministerstva vnútra zodpovedá minister vnútra a on má aj priamu zodpovednosť za rozpočet, ktorý zabezpečil pre svoj rezort. Chcem vám dať do pozornosti len niekoľko vecí.

    Nedostatok zdrojov na dokončenie nemocnice ministerstva vnútra. Tento nedostatok môže mať za následok aj ukončenie tejto práce a stratu nemocnice ministerstva vnútra. Nedostatok zdrojov na riešenie psychodiagnostických vyšetrení pre policajtov. Myslím si, že netreba hovoriť o dôvodoch, prečo treba zvýšiť frekvenciu. Vysoké výdavky na vydávanie dokladov. Nevadí mi, že dávame 600 mil. korún do zabezpečenia techniky, ale ak dávame 600 mil. korún do techniky, ako môžeme takmer takú istú sumu sústavne dávať do nákladov, teda do bežných výdavkov. Nemá zlepšovanie techniky súvis so znižovaním výdavkov na prevádzku? Nie je tu ani zmienka o budovaní spoločného výcvikového priestoru ministerstva obrany a ministerstva vnútra, čo bolo pred niekoľkými týždňami tak bombasticky vyhlásené v médiách.

    Pán minister financií, pekný deň vám prajem, pán minister, vo svojom úvodnom vystúpení sa vyjadril, že tento rozpočet a jeho schodok dosiahla vláda aj napriek tomu, že musela sanovať schengenskú hranicu. Neviem, v čom bola sanácia schengenskej hranice. Ale poukážem vám na číslach, že naozaj o žiadnu sanáciu nešlo.

    Hraničná a cudzinecká polícia rok 2006 – 2,5 mld. korún, z toho schengenský fond 692, teda 1 808 mil. zo štátneho rozpočtu. Rok 2007 – 2,8 mld. Sk, z toho 924 mil. zo schengenského prechodového fondu, teda 1,876 mld. zo štátneho rozpočtu. Ak dobre pozerám, je to 68 mil. korún viac ako tento rok. Takže nič mimoriadne. Avšak samotné zabezpečenie technickej ochrany štátnej hranice, kde je 1 mld. Sk, na toto je zo schengenského prechodového fondu vyčlenených 924 mil. korún. Takže summa summarum zostáva nejakých 76 mil. Neviem, čo je na tom dramatické. Ostatné náklady súvisia s prácou Úradu hraničnej a cudzineckej polície, čo je aj dneska.

    Len tak na okraj pri tejto téme sa chcem opýtať, aká je priorita vlády, tejto vlády, vstup do schengenského priestoru. Podpredseda vlády Slovenskej republiky je zároveň minister vnútra. A vláda schváli splnomocnenca na vyriešenie otázky vstupu Slovenska do schengenského priestoru štátneho tajomníka ministerstva vnútra. Je splnomocnenec vlády štátny tajomník viac ako podpredseda vlády? Je splnomocnenec vlády štátny tajomník zodpovednejší a má viac kompetencií na koordináciu ministerstiev, rezortov, štátnych tajomníkov ako podpredseda vlády?

    Pán minister vnútra na hodine otázok mal kritické vyjadrenia k problematike schengenskej hranice, k nákupu 3 mercedesov a k jednému bezpilotovanému lietadlu. No ten, kto trošku pozná prácu polície a vie, ako to v polícii a na ministerstve vnútra chodí, tak vie, že mercedesy boli zakúpené z projektu PHARE 2002 v roku 2004, dodané nie podľa technickej špecifikácie a dodávka je reklamovaná. Lietadlo, ktoré bolo spomínané, bolo dodané v auguste tohto roku, rovnako tak nebolo dodané podľa špecifikácie, pretože chýba dostatočné nočné videnie. Rovnako táto dodávka je reklamovaná.

    Ak pán minister kritizoval schengenskú hranicu, pripravenosť v oblasti bratislavského letiska, dámy a páni, toto nie je problém bývalého vedenia ani bývalej vlády. Každý, kto príde na ministerstvo, musí riešiť problémy. Niekto rieši problémy po iných, niekto tie, ktoré sa vyskytnú neočakávane, a niekto tie, ktoré si spôsobí sám. Riešenie problému bratislavského letiska je problém, ktorý si spôsobila táto vláda, a nie bývalá vláda. Bývalé vedenie ministerstva vnútra komunikovalo v otázke vyriešenia problému bratislavského letiska so spoločnosťou, ktorá mala prevziať bratislavské letisko. Na základe toho, že bola zrušená privatizácia bratislavského letiska, problém jeho pripravenosti zostáva na Slovenskej republike. A toto nie je problémom z minulosti, toto je problém súčasnosti.

    Dámy a páni, v programovom vyhlásení vlády sa hovorí o podpore progresívnych zmien v školstve a o skvalitnení systému riadenia, zlepšení materiálno-technického vybavenia, o stabilizácii pedagogického zboru. Dobre. To naozaj treba. Avšak návrh štátneho rozpočtu na rok 2007 v tejto kapitole nenavrhuje nijaké zmeny oproti roku 2006. Teda nijaká zmienka o tejto nutnosti, ktorá je uvedená v programovom vyhlásení vlády. To znamená, že celý rok 2007 sa zmeny v školstve neudejú, pretože tie sa nedajú robiť v priebehu roka. Vždy len od akademického roka. Takže kedy budú tie zmeny? V roku 2008?

    V programovom vyhlásení vlády na strane 49 sa hovorí nasledovné: „Vláda Slovenskej republiky pokladá prevenciu kriminality na základe trestnej politiky štátu“ atď. Okrem toho, čo som hovoril aj vtedy, že tento odsek je citátom z materiálu spred roku 1989, v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2007 na prevenciu kriminality je vyčlenených 2,5 mil. Sk. Ešte raz 2,5 mil. Sk oproti 24 až 40 mil., ktoré boli vyčleňované v rokoch 2002 až 2006.

    Dámy a páni, peniaze zo štátneho rozpočtu v oblasti prevencie kriminality išli aj na budovanie kamerových systémov v obciach na východnej hranici. Išlo tam viac ako 45 mil. Sk. Nevyčlenenie ani jednej koruny na podporu, na prevádzku činnosti týchto kamerových systémov spôsobí, že tieto investície zapadnú prachom. Nebude zabezpečené fungovanie alebo prevádzka osvetlenia počas celej noci, čo len v tomto prípade majú kamerové systémy zmysel. Monitorovať pohyb osôb cez deň za bieleho dňa, nemám nič proti tomu, ale neviem, asi nepoznáte, čo je to práca policajtov v takomto čase.

    V odseku venovanom Hasičskému a záchrannému zboru sa okrem iného píše: „Vláda považuje za závažný stav nedostatočnú pripravenosť štátu reagovať dôsledne a efektívne na prírodné katastrofy, predovšetkým povodne a zanedbanosť preventívnych krokov.“ V rozpočte pre Hasičský a záchranný zbor na rok 2007 je v kapitálových výdavkoch o 25 mil. Sk viac, ako je tomu v roku 2006. Takže, dámy a páni, toto je obraz poznania súčasnej vlády? Po zlej situácii 25 mil. korún? To myslíte vážne? Jedno hasičské auto s plošinou stojí viac ako 30 mil. korún. O čom chcete rozprávať?

    V programovom vyhlásení vlády sa zmieňujete o pokračovaní modernizácie varovnej a vyrozumievacej siete, ktorá je pokračovaním konania bývalej vlády. Upozorňoval som na nutnosť pokračovania a potešil som sa, že chcete pokračovať. No, v štátnom rozpočte som nič také nenašiel.

    Verejná správa. Od júna tohto roku nepočúvame nič iné len o rušení krajských úradov. O tom, aký veľký majetok spravujú úplne zbytočne a ja po prečítaní tohto návrhu rozpočtu neviem, čo je vlastne snaha, čo je vôľa a čo bude realita. Návrh rozpočtu napriek proklamovanému ukončeniu činností krajských úradov v prvom štvrťroku budúceho roku počíta s rovnakým objemom finančných prostriedkov ako v roku 2006. Teda nijaký náznak ani len čiarkou o tom, že by sa krajské úrady mali zrušiť. No a to, čo som povedal na začiatku, aj v príjmovej časti kapitoly ministerstva vnútra o navýšených príjmoch z predaja štátneho majetku nie je ani zmienka.

    Pani poslankyňa Tóthová včera hovorila o tom, že treba poznať hranice toho, čo sa dá rozdeliť. My nekritizujeme, že je málo peňazí. Peňazí je v rozpočte dosť, je takmer o 17 mld. korún viac, ako to bolo v roku 2006. My kritizujeme rozdelenie finančných prostriedkov. Kritizujeme to, že napriek tomu, že tých peňazí je oveľa viac, ako bolo v uplynulom alebo v tomto roku, mnohé rezorty, okrem nich aj rezort ministerstva vnútra dostáva menej prostriedkov ako v roku 2006. A teda kritizujem to, že nezostalo zachované ani to minimum, čo bolo doteraz.

    Takže na záver, dámy a páni, veľmi krátko a stručne. Veľa sľubov a málo činov. Ďakujem za pozornosť.

  • S reakciami na vystúpenie pána poslanca Martina Pada s faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto. Budeme preto pokračovať v rozprave. Ako ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tatiana Rosová a pripraví sa pán poslanec László Nagy.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, po tom, ako ste si preštudovali návrh štátneho rozpočtu a po tom, čo už tu viackrát zaznelo môžem len zopakovať. Napriek programovému vyhláseniu tejto vlády, napriek ďalším deklaráciám vzdelanie a budovanie znalostnej spoločnosti nie sú prioritou tohto rozpočtu. Nie sú skutočnou prioritou tejto vlády. Regionálne školstvo dostane, a to už po dodatočnom navýšení oproti pôvodnému návrhu o 900 mil. v porovnaní s rokom 2006 viac o 4,9 %. Áno viac. Ale podstatne menej, než je priemerné navýšenie rozpočtu.

    A čo vysoké školy? Nominálny nárast je polovičný oproti posledným rokom a reálne ide o pokles. Z hľadiska podielu na HDP pokles z 0,81 až na 0,76 %.

    A veda, výskum, inovácie, teda to, čo je základom pre Slovensko, aby sa dokázalo potom, ako sme podstúpili prvú časť ťažkej cesty, ako sme podstúpili reformy a dostali sa do akéhosi východiskového základného tábora, aby sme mohli stúpať nahor k úspechu podobnou cestou, akou prešli Írsko alebo Fínsko, tak ako to tu, napokon, hovoril aj pán prezident? V tejto oblasti je pokles dokonca aj v absolútnych číslach a voči HDP je to z 0,47 na 0,4 %.

    „Navrhnuté finančné prostriedky len udržiavajú vzdelávací proces a v mnohých prípadoch ho dokonca aj utlmujú. Idú predovšetkým do mzdy, odvodov a v malom na prevádzku či už základných a stredných škôl, ale aj verejných vysokých škôl. Saturujú daný stav, nie sú často veľmi rozvojové, najmä pre vedu a výskum.“ To nie sú moje slová. Vyslovil ich pán Dušan Čaplovič o rozpočte pre rok 2005. O rozpočte v roku, v ktorom bol reálny medziročný rast výdavkov na vysoké školy 10,5 % reálne očistený o infláciu a pre vedu a výskum, aj keď treba objektívne povedať, že po rokoch stagnácie v tejto oblasti bol nárast až 44-percentný. Čo hovorí pán podpredseda vlády dnes, snáď sa dozvieme.

    Na mnohé smutné stránky súvisiace s navrhovaným objemom financií a rozdelením prostriedkov pre oblasť vzdelania, vedy a výskumu poukázali už viacerí moji predrečníci. Podľa mojej mienky okrem toho predloženým návrhom rozpočtu vláda jednak koná v rozpore s tým, čo deklarovala a deklaruje, a po druhé sa zbavuje zodpovednosti za rozvoj vzdelania, za rozvoj znalostnej spoločnosti.

    Áno, vláda koná v rozpore s tým, čo pre oblasť vzdelania deklarovala a jej predstavitelia deklarovali v minulosti. Pretože percento z HDP venované na vzdelanie a vedu mohutne používali predovšetkým predstavitelia strany SMER ako dobrú zbraň proti predchádzajúcej vláde. Aj keď na rozdiel od súčasnosti vtedy podiel na HDP rástol, ale podľa kritikov vtedajšej opozície stále málo.

    Pán podpredseda vlády a v týchto dňoch aj veľmi citovaný autor pán Čaplovič pri schvaľovaní rozpočtu presne takto pred rokom tvrdil: „Práve celkový rast HDP vytvára pre jednotlivé štáty moment zvýšenia financovania práve do svojich priorít vo väzbe na HDP, ktorý rastie celkovo predovšetkým do vzdelávania.“ A ďalej, „ak sa na Slovensku majú veci zásadne zmeniť, tak je jednoznačne potrebné rázne a pre verejnosť aj transparentne zafinancovať jednotlivé vládne a národné priority, a nielen po troške prisýpať do nosných kapitol rezortov zodpovedných práve za formovanie a vytváranie znalostnej spoločnosti“. Dnes však nie sme svedkami prisýpania, ale odsýpania.

    No a zrejme si spomeniete aj na ďalšie deklarácie tejto vlády, ktoré zaznievali pri schvaľovaní programového vyhlásenia. Jej predstavitelia sa hrdo hlásili k záväzku dosiahnuť postupne pri financovaní školstva úroveň 5 % z HDP.

    Upozorňovali sme vás, kolegyne, kolegovia poslanci z koaličných radov, ktorí ste na tento fakt poukazovali, že to nie je dôvod na radosť, pretože v programovom vyhlásení, v jeho poslednej verzii sa hovorí o viaczdrojovom financovaní. Teda žiaden záväzok, ale kamufláž. Nič o vôli štátu zvyšovať tento podiel v rozpočte. No, nedali ste si vtedy týmito argumentmi pokaziť nadšenie. Dnes však prišlo na naše slová. A predstavitelia vlády používajú práve pojem viaczdrojové financovanie ako zaklínadlo nato, aby vysvetlili, že predložený rozpočet je v zjavnom rozpore so záväzkom zvyšovať podiel financií pre školstvo na HDP, že je v rozpore s tvrdením, že vzdelanie je pre vládu dôležitou prioritou. Pritom však pri zdôrazňovaní toho, že ide o viaczdrojové financovanie, ste, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predvčerom spoločnými silami jeden zo zdrojov takéhoto viaczdrojového financovania vzdelávania, teda asignované 2 % z dane zahatali. Je mi to ľúto. Vám to nie je ľúto?

    Po druhé. Vláda presúva zodpovednosť za vzdelanie na plecia iných subjektov, čo je z tohto rozpočtu, ale aj z komentárov a argumentov zrejmé. Presúva zodpovednosť na plecia samosprávy, na plecia miest a obcí, na plecia Európskej únie a na plecia privátneho sektora. Pokiaľ však ide o samosprávy, o mestá, obce, VÚC, vláda nemá možnosť ovplyvniť, ako budú využité tie prostriedky, ktoré získavajú z daní z príjmov fyzických osôb. Koľko z nich pôjde reálne na vzdelanie. Zároveň ste však tiež v stredu zariadili, že každopádne bude tých prostriedkov najmenej o pol miliardy menej, pretože ste na plecia samospráv prehodili financovanie neštátnych základných umeleckých škôl a školských zariadení.

    Ďalší obľúbený argument na obhajobu nedostatočného objemu prostriedkov na vzdelanie a rozvoj znalostnej spoločnosti sú prostriedky Európskej únie. Iste, európske zdroje sú veľkou príležitosťou. Sú príležitosťou nato, aby sme zrýchleným krokom dohnali zaostávanie z posledných desaťročí. Ale daňoví poplatníci v Nemecku, Holandsku, Rakúsku sa neskladajú na to, aby sme ušetrili vlastné zdroje na populárnejšie opatrenia a namiesto nich používali európske zdroje.

    Navyše z ministerstva školstva v poslednom čase síce veľmi často počuť slová veríme, že bude lepšie, že školstvo bude lepšie, veríme, že rodičia a učitelia budú spokojní. Ja by som možno žartom povedala, že dnes tam je viac veriacich, ako keď bol ministrom pán Fronc za KDH. Ale keď hovoríme o rozpočte 2007, myslím, že ani títo neveria, že sa skutočne podarí nejaký významnejší objem prostriedkov Európskej únie vyčerpať. Vzhľadom na súčasný stav, vzhľadom na dnešnú pripravenosť neverí tomu, myslím, ani sám pán minister. Možno v budúcich rokoch ja dúfam, že áno, ale nie pre rok 2007.

    No a okrem samospráv a eurofondov vláda prenáša svoju zodpovednosť za rozvoj vzdelania aj na privátnu sféru. Samozrejme, súhlasím s tým, že Slovensko potrebuje silnejšie zapojenie podnikateľskej sféry vo vede a výskume, ale platí tu to isté, čo o zdrojoch Európskej únie. Môže a má to byť impulz na akceleráciu, ale nie náhrada, nie záplata za zdroje štátneho rozpočtu a nie alibi pre pokles týchto zdrojov.

    Dovolím si zakončiť ďalším vizionárskym prejavom pána podpredsedu vlády pána Dušana Čaploviča. Totiž už pred rokom vedel, že naša vláda v návrhu štátneho rozpočtu či v návrhu rozpočtu verejnej správy neplní zabezpečovanie stanovených priorít podľa prijatých dokumentov, preto vyčlenené zdroje nezaručujú rozvojové impulzy dôležité pre zásadné zmeny formovania znalostnej spoločnosti.

    Vážené dámy, vážení páni, ak podporíte pozmeňujúce návrhy odporúčané výborom pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, nemusí sa toto konštatovanie naplniť. Ďakujem vám za to.

  • S reakciou na vystúpenie pani poslankyne Rosovej sa prihlásili s faktickými poznámkami pani poslankyňa Oľga Nachtmannová a pán poslanec Martin Fronc. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a dávam slovo pani poslankyni Nachtmannovej.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, vo vašom vystúpení zaznelo, že podiel na HDP na školstvo v minulom období rástol. Zaznieva to neustále vo vystúpeniach opozície. Teda povieme si čísla. Začnem rokom 1997. Celkové výdavky na školstvo v percentách na HDP 4,65, rok 1998 –4,4, rok 1999 – 4,32, rok 2000 – 3,97, 2001 – 3,90, 2002 – 3,94, 2003 – 3,88, 2004 – 3,81. V ďalšom roku to bolo podobné, tu už presné výsledky, presné hodnoty nemám. Zdrojom je Ústav informácií a prognóz. Takže tuná vidíme jasne ilustrované, či ten podiel výdavkov na školstvo v percentách na HDP skutočne rástol. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Martin Fronc.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Veriaci alebo neveriaci, v rezorte školstva to asi nie je to dôležité, hlavne, aby to boli ľudia, ktorí chcú robiť niečo pre deti, aby naozaj sa mohli vzdelávať a dobre vychovávať.

    A preto by som chcel zareagovať trošku na inú vec, a to nato, že viacerí z nás tuná hovorili o tom, že vzdelanie je dôležité, že treba doňho viac investovať, že to je základ znalostnej ekonomiky a viackrát tu bol citovaný pán podpredseda vlády, ktorý má na starosti znalostnú ekonomiku, pán Čaplovič.

    A preto musím povedať a vysloviť isté znepokojenie, že okrem úvodného entrée, keď sa začalo rokovať o štátnom rozpočte, som ho tu nevidel a nepočul som ho, aby sa vyjadril k takýmto zásadným pripomienkam práve v oblasti, ktorá sa týka bezprostredne jeho kompetencií. Ďakujem.

  • Reagovať na faktické poznámky bude pani poslankyňa Tatiana Rosová.

  • Ďakujem pekne za komentáre. K pani poslankyni Nachtmannovej, ak ste počúvali pozorne, sama som hovorila o tom, že boli roky, keď výdavky na vedu a výskum stagnovali, ale tie porovnania sa vzťahovali na roky posledné, kde keď vezmeme jednotlivo, došlo teda v regionálnom školstve k zásadnej zmene financovania. Čiže je to veľmi ťažko porovnateľná veličina. Ale pri vede, výskume a pri vysokých školách jednoznačne išlo o nárast.

    Za celé obdobie rokov 2002 až 2006 vo vysokých školách pri reálnom prepočte, čiže pri prepočte očistenom o infláciu došlo k nárastu o 24,5 % výdavkov štátneho rozpočtu, v základnom a strednom školstve 11,4 % a na vedu a výskum až 109, vyše 109 %. Samozrejme, ten základ bol veľmi nízky. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ako ďalší rečník v rozprave vystúpi pán poslanec László Nagy a pripraví sa pán poslanec Jaroslav Ivančo.

  • Ďakujem vám. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ctení hostia, oblasť ľudských práv, v tom i práva národnostných menšín, bola a je oblasťou, ktorá bola a je ostro sledovanou v Slovenskej republike zo strany medzinárodného spoločenstva, ale i zo strany Európskej únie.

    Všetci sa pamätáme na oneskorené prijatie Slovenskej republiky do Severoatlantickej bezpečnostnej aliancie NATO a do Európskej únie v porovnaní so susednými krajinami Vyšehradskej štvorky.

    Jedným z dôvodov bol v obidvoch prípadoch demokratický deficit a jeho rôzne podoby, najmä v oblasti práv národnostných menšín a vo všeobecnosti v oblasti ľudských práv. Slovenská republika v ostatných 8 rokoch spomínané deficity odstránila. Zlepšili sa štandardy ľudských práv a práva národnostných menšín. Boli vytvorené nové inštitúcie, ako je Verejný ochranca práv, splnomocnenkyňa vlády pre Rómov a zase iným inštitúciám sa obnovila činnosť alebo dostali novú efektívnu podobu a poslanie, napríklad Národné stredisko pre ľudské práva, Úrad pre ochranu osobných údajov. Bol prijatý celý rad nových právnych noriem, prostredníctvom ktorých Slovenská republika sa stala konformnejšou krajinou pre všetkých svojich obyvateľov. Slovensko v medzinárodnom kontexte začali spomínať ako krajinu, ktorá sa stará o rozvoj ľudských práv, buduje a posilňuje svoje nové ľudskoprávne inštitúcie.

    Po vzniku novej vlády s veľkým očakávaním som sledoval, čo sa bude diať v tejto oblasti. Bol som optimistom, lebo som vedel, že dvaja predsedovia koaličných strán, pán predseda vlády Robert Fico a predseda HZDS Vladimír Mečiar boli štyri roky členmi Výboru Národnej rady pre ľudské práva, a teda sú naklonení pozitívnym riešeniam v oblasti ľudských práv.

    Posmeľovala ich tá skutočnosť, že aj v súčasnom období vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva sú členmi pán predseda HZDS Vladimír Mečiar a predseda Slovenskej národnej strany pán Ján Slota. Do tretice, môj optimizmus posilňovala aj tá skutočnosť, že podpredseda vlády pán Čaplovič, ktorý pri svojich stretnutiach s pracovníkmi napríklad Slovenského národného strediska pre ľudské práva, s pracovníkmi Ústavu pamäti národa, s predstaviteľmi národnostných menšín verejne niekoľkokrát ubezpečoval o podpore ďalšieho rozvoja oblasti, ako aj zachovania doterajšieho finančného rámca pre oblasť ľudských práv, ako aj pre oblasť podpory národnostných kultúr. O to bolo moje rozčarovanie väčšie, keď som chytil do ruky rozpočet Slovenskej republiky na rok 2007, ale poďme po poriadku.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva z oblasti dodržiavania ľudských práv gestoruje štyri inštitúcie – verejného ochrancu práv, Národné stredisko pre ľudské práva, Úrad na ochranu osobných údajov a Ústav pamäti národa. Keď porovnám návrh rozpočtu s minuloročným rozpočtom v prípade týchto štyroch organizácií, tak v prípade troch inštitúcií zo štyroch došlo v priemere skoro k 20-percentnému poklesu. To je ojedinelé v porovnaní s ostatnými výbormi a vôbec s celým rozpočtom Slovenskej republiky na rok 2007.

    V prípade verejného ochrancu práv je to 3,5 mld. Sk, v prípade Slovenského národného strediska pre ľudské práva je to 5,6 mil. korún, v prípade Ústavu pamäti národa o 7,4 mil. korún, čiže tu nejde o nejaké stámilióny, o miliardy korún, lebo však to sú skromné inštitúcie, ktoré nemajú bohatý a veľký rozpočet, ale keď zvážite, že ide o skôr 20-percentné zníženie ich rozpočtu na tento rok, to je veľmi vážny zásah do chodových činností a života. A v prípade financovania národnostnej kultúry ide o zníženie až o 50 %, čo činí v prepočte na koruny 80 mil. Sk.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva na svojom zasadnutí k štátnemu rozpočtu zodpovedne prerokoval túto vážnu situáciu. Prítomní ministri a štátni tajomníci, žiaľ, nevedeli dať prijateľné vysvetlenie na vzniknutú situáciu a jej zdôvodnenie.

    Preto výbor prijal pozmeňujúce návrhy k štátnemu rozpočtu. Tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré prijal výbor, sa nachádzajú v spoločnej správe na stranách 19, 20, 21 pod bodmi IV D a číslo položiek 2, 3, 4, 5, 6, 7.

    Žiaľ, gestorský výbor prijal ku všetkým návrhom zamietavé stanovisko. A bez urážky to hovorím, členovia výboru a výbor boli takí dôslední pri zamietaní týchto návrhov, že opomenuli, že v bode v prípade č. 4, čo som citoval, nejde o finančnú čiastku a finančné veci, ale ide o obyčajný preklep a technickú záležitosť, kde číslo položky bolo premenené z inej oblasti. Ani toto nedokázali prijať a obávam sa, že dôjde k významným problémom, ide o drogovú oblasť a protidrogovú činnosť, ale aj toto vyškrtli.

    Teraz dovoľte mi k týmto návrhom krátky vecný komentár. Najprv budem hovoriť k problematike Kancelárie verejného ochrancu práv. Ako som už spomínal, tu navrhujeme, teda chýba 4 493-tis. korún oproti predchádzajúcemu roku, výbor navrhuje zvýšiť rozpočet verejného ochrancu práv práve o túto sumu. Totiž vládou schválený rozpočet 35 mil. korún na činnosť verejného ochrancu práv je o 10 % nižší, ako je potrebný na zabezpečenie normálneho chodu Kancelárie verejného ochrancu práv.

    Tento rozpočet tak v položke 630 tovary a služby, ako aj položke 690 mzdy, platy a ostatné osobné vyrovnanie je likvidačný. V prípade neakceptovania pozmeňujúceho návrhu hrozí, že verejný ochranca práv, ktorý je ústavným činiteľom, a tých nie je až tak veľa v Slovenskej republike, nebude môcť plniť svoje zákonom stanovené úlohy podľa špeciálneho zákona, ale úlohy, ktoré sme práve minulý rok rozšírili v Ústave Slovenskej republiky.

    Druhý návrh pod číslom 6 v kapitole D sa týka financovania činnosti Slovenského národného strediska pre ľudské práva. Tam došlo k zníženiu o 5,6 mil. korún. Tak navrhujeme, aby tento stav bol vyrovnaný, taký, ako bol v minulom roku. Zdôvodňujeme to tým, že vládou schválený nedostatočný rozpočet tohto Národného strediska pre ľudské práva neumožňuje splniť zákonom uložené úlohy strediska. Fungovanie nových 7 regionálnych pracovísk, ktoré zabezpečujú ochranu detských práv po prvýkrát v histórii Slovenskej republiky, inštitucionálne vytvárame regionálne a vytvárajú sa regionálne pracoviská, ak nebude podporený ich rozpočet, tieto nemôžu ďalej pokračovať a zaniknú.

    A navyše, tieto úlohy, ktoré zabezpečuje Národné stredisko, boli vytvárané na základe hlavných priorít Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. Ale nebude zabezpečené ani fungovanie Národnej komisie pre výchovu k ľudským právam, ktorú stredisko zabezpečuje na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky.

    Tretia položka je položka č. 7 financovanie činnosti Ústavu pamäti národa. Navrhujeme zvýšiť, resp. vyrovnať na minuloročnú úroveň o 7 422-tis. Sk. Totiž vládou schválený rozpočet pre Ústav pamäti národa je nepostačujúci na plnenie zákonom uložených úloh v žiadnych rozhodujúcich položkách rozpočtu, t. j. v mzdových prostriedkoch, v odvodoch do poistných fondov, v tovaroch a službách a v ostatných službách. Napríklad len na zabezpečenie dodávky energie, vody a plynu bude chýbať 1 100-tis. korún. Ústav bude pokračovať, navyše má nové úlohy a bude pokračovať jednak z produkcie Štátnej bezpečnosti Slovenskej republiky, ale dochádza k významnému rozširovaniu fondov s materiálmi, ktoré prichádzajú z Českej republiky a na čo bude potrebné aj rozšírenie archívu.

    A dve posledné položky sa týkajú financovania národnostnej kultúry, o ktorej už hovorili viacerí moji predrečníci. Ide o 50-percentné zvýšenie navrhovanej sumy a ustanovenie sumy na minuloročnú úroveň, to znamená, že z 80 mil. navrhovaných, tak ako to bolo v minulom roku, navrhujeme, aby bolo zvýšených na 160 mil. korún, a posledná položka, o ktorej chcem hovoriť, je položka č. 3 k tej časti D, a to sa týka činnosti Slovenského národného múzea. Osobitne chcem podčiarknuť, že ide o položku 3 plus 2 mil. korún na činnosť Národnostného múzea Chorvátov v Devínskej Novej Vsi a vznikajúceho nového Rusínskeho múzea na východnom Slovensku, na ktoré múzeum nie sú vyčlenené žiadne finančné prostriedky.

    A ak sa nenahnevá pani podpredsedníčka Národnej rady, musím doplniť, resp. opraviť včerajší jej názor vo veci rusínskeho národnostného vysielania Slovenského rozhlasu.

    V minulom volebnom období aj v predchádzajúcom období bol to práve výbor pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien, ktorý ako štátny orgán, ktorý ako parlamentná inštitúcia veľmi ostro sledoval problematiku národnostného vysielania rusínskeho a ukrajinského vysielania Slovenského rozhlasu v Prešove.

    Neboli sme to my a neboli to Maďari alebo SMK, alebo podpredseda Csáky, alebo na ministerstve kultúry štátny tajomník, ktorí zrušili, resp. premiestnili národnostné štúdio z Prešova do Košíc a prepustili celý rad veľmi skúsených dobrých pracovníkov. Boli sme to práve naopak my, bol to výbor pre ľudské práva, ktorý uskutočnil poslanecký prieskum v Prešove, ktorý pozval riaditeľa, vtedajšieho generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu a protestoval proti zrušeniu tohto vysielania v Prešove, a bol som to ja ako predseda, ktorý prišiel do Slovenského rozhlasu na zasadnutie Rady Slovenského rozhlasu, aby som protestoval, aby som zachraňoval toto vysielanie. Takže možno, že pani podpredsedníčka nebola o tom informovaná, preto využívam túto možnosť, aby som napravil tento informačný problém.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, záverom dovoľte, aby som v záujme zachovania aspoň tej úrovne finančného zabezpečenia ľudskoprávnych organizácií, ako to bolo v minulosti, vás požiadal, aby ste podporili návrhy Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti, tak ako som ich prečítal.

    Zároveň chcem požiadať ctenú Národnú radu, aby body IV D 2, 3, 4, 5, 6, 7 boli vyňaté na osobitné hlasovanie, teda hlasovanie jednotlivo. Podpora a finančné zabezpečenie činnosti týchto ľudskoprávnych organizácií je v eminentnom záujme Slovenskej republiky a zachovanie jej ťažko vydobytého dobrého mena na medzinárodnom spoločenstve.

    Preto vás prosím, aby ste podporili naše návrhy. Ďakujem vám pekne.

  • S reakciou na vystúpenie pána poslanca Nagya sa s faktickými poznámkami neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a v diskusii bude ďalej pokračovať ako rečník pán Jaroslav Ivančo. Ďalším vystupujúcim bude pán Tomáš Galbavý. Pán Ivančo nie je prítomný? Nie je, takže stráca poradie. Pán Galbavý? Tiež nie je prítomný, stráca poradie.

    Pani Gibalová?

  • Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja by som chcela vysloviť len niekoľko poznámok k návrhu rozpočtu verejnej správy, a to konkrétne k prílohe č. 4 rozpočtovanie príjmov a výdavkov ostatných subjektov verejnej správy, konkrétne k rozpočtu vyšších územných celkov.

    Materiál, ktorý sme dostali, je veľmi optimisticky naladený a naozaj je to tak, vývoj ukázal, že obce a VÚC-ky už v roku 2005 získali viac a v nasledujúcich rokoch získajú z výnosu dane vyššiu sumu, ako sa predpokladalo.

    V súvislosti s týmito skutočnosťami je pre mňa veľmi nepochopiteľné, opäť sa zastavím pri neštátnych subjektoch, že aj môj návrh, ktorý mal byť len legislatívnotechnickou úpravou nato, aby neštátne subjekty neboli diskriminované, neprešiel.

    Ja by som chcela odcitovať z vládneho programu, ktorý sa hlási k tomu, že bude venovať náležitú pozornosť skvalitneniu terénnej sociálnej práce, podpore profesionality a zvýšeniu statusu terénnych sociálnych pracovníkov.

    Vláda hovorí, že vytvorí legislatívne prostredie na rozvoj sociálnych služieb, ktoré budú garantovať ich prijímateľom dôstojné životné podmienky a budú smerovať k ich aktivizácii. Zabezpečí previazanosť sociálnej služby a zdravotnej starostlivosti, čo, mimochodom, previazanosť sociálnej služby a zdravotnej starostlivosti som v návrhu rozpočtu v konkrétnej položke neobjavila, a upraví systém ich financovania. Bude sa snažiť vytvoriť podmienky na rozvoj sociálneho podnikania v oblasti sociálnych služieb založeného na neziskovom princípe.

    Osobitnú pozornosť bude venovať občanom a občanom so zdravotným postihnutím, ktorí sú odkázaní na pomoc inej osoby, a to tak, aby mohli zotrvať čo najdlhšie v rodinnom prostredí, a bude sa snažiť zlepšiť finančnú situáciu ich obyvateľov.

    Musím poznamenať, že v intenciách toho, čo bolo, alebo nebolo prijaté v tejto snemovni za posledné dni, klient, ktorý je v sociálnej núdzi sa stane rukojemníkom, ktorý sa pomaly bude musieť chrániť pred štátom. Načo nám potom je štát, keď nevieme zaručiť ani základné právo, aby si klient mohol vybrať, v ktorom zariadení bude prežívať svoju chorobu, starobu alebo svoje zomieranie.

    Programové vyhlásenie vlády sa odvolávalo na spoluprácu s neverejnými poskytovateľmi a dokonca na spoluprácu s cirkvami a charitou. Nie je to len klišé? Pretože sa to teraz hodí a teraz sa to nosí a znie to vierohodnejšie? Ak sa v takomto texte ako programové vyhlásenie vlády sem-tam vyskloňuje slovo cirkev, cirkvi, cirkevné inštitúcie, alebo sa ukončí dojímavý rečnícky výkon citáciou pápeža.

    Čísla v rozpočte ukazujú, že na zachovanie neverejných subjektov by mali finančné prostriedky stačiť. Napriek tomu sa robí všetko preto, aby neštátne subjekty boli poškodené. Latentným a veľmi rafinovaným spôsobom a najväčšou brzdou v rozvoji sú práve tie VÚC-ky, kde predsedovia sú z najväčšej koaličnej strany. Ich rozhodnutia či sociálnejšie vládnutie, ako nám to včera odkázal cez médiá pán poslanec Madej, sa ťahajú ako zlatá niť aj v tomto rozpočte.

    S veľkou obavou sledujeme to, aký osud budú mať neverejní poskytovatelia sociálnych služieb. Ak som si včera pozerala na internete niektoré konkrétne čísla z jednotlivých samosprávnych krajov, tak niet obáv, aby boli teoreticky ohrození neverejní poskytovatelia, pretože výdavky, teda aj príjmy na sociálne zabezpečenie stúpajú veľmi pekne, ale rôznymi spôsobmi je tu snaha, aby sa krátili príspevky na financovanie neštátnych subjektov a v niektorých prípadoch to vyzerá podľa návrhov rozpočtov jednotlivých VÚC-iek až také krátenie, ktoré bude mať úplne likvidačný charakter, teda financovanie len na 40 %. Ja viem, že tieto finančné prostriedky si rozdeľuje VÚC-ka podľa svojich vlastných pravidiel, ale súvisí to aj s rozpočtom, a preto o tom hovorím.

    Čiže to, že vládna koalícia aj, opakujem znova, neprijatím môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý mal za cieľ len spresniť výklad, ukazuje klamstvá o solidarite a náležitom i úctivom zaobchádzaní s neštátnym sektorom v sociálnej oblasti, takisto s diskrimináciou a socialisticky pristupuje k cirkvám, čo je v rozpore s vyhlásením vlády Slovenskej republiky a osobitne premiéra o tom, že nebude osobitne komunikovať s katolíckou cirkvou, otvárať háklivé témy, ale v každom prípade bude podporovať cirkvi a náboženské spoločnosti a najmä charitu v poslaní sprevádzať ľudí v hmotnej núdzi na individuálnom, spravodlivom a solidárnom princípe.

    Na tieto vážne rozpory budeme musieť upozorniť Európsky parlament a takisto nadnárodné štruktúry, o ktoré sa osobitne strana SMER opiera a na nich odvoláva.

    Je evidentné, že táto koalícia a jej predstavitelia na úrovni VÚC a samospráv potrebujú z jasných i nepopísaných dôvodov, i keď múdremu veľmi jasných obmedziť a postupne zrušiť neštátny sektor a takto ich poštátniť a, žiaľ, poštátniť človeka tak, ako som vyjadrila svoju obavu pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády.

    Pri tomto štátnom rozpočte a neochote prijať minimálne odborné úpravy sa ukázala pravá tvár, môžeme povedať tá socialistická ľudská tvár dávajúca navonok chlieb a hry verejnosti, ale v skutočnosti nie preto, aby boli nasýtení a slobodní, ale preto, aby touto manipuláciou, ich eróziou zvnútra ticho ako rakovina spútala do nových neslobôd. Ďakujem vám za pozornosť.

  • S reakciou na vystúpenie pani poslankyne Gibalovej sa prihlásila len pani poslankyňa Mária Sabolová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani Sabolová (hlasy v sále), pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Ja chcem len vyjadriť zo skúseností podporu tomuto prednesenému stanovisku z mojej poslaneckej práce za niekoľko rokov a hlavne z posledného obdobia, keď sa na mňa obracajú neštátne subjekty, vidím, že sa dostávajú do veľmi ťažkej situácie, dávajú sa im oveľa nižšie zmluvné dodatky na príspevky na ich prácu, ako to bolo v predchádzajúcich obdobiach, ako keby nám išlo o likvidáciu, priamu likvidáciu cestou ekonomickej neschopnosti udržať sa týmto subjektom.

    Chcem upozorniť aj na to, že sme zvýšili dolnú hranicu možnosti asignácie dane na 100 korún u fyzických osôb, pričom mnohé tieto neštátne subjekty práve z týchto malých dvadsaťkorunových a o niečo vyšších asignácií získavali prostriedky, aby nejakým spôsobom vykryli tieto služby, a čo je veľmi vážna vec, že si mnohokrát neuvedomujú, a teraz celé VÚC, to nejde len o predsedov, ale o celé poslanecké zbory, že predsa neštátny subjekt, ak poskytuje službu v ústavnej starostlivosti alebo v starostlivosti, kde má počet klientov, on z roka na rok, ak má uzavretú zmluvu, nemôže predsa tých ľudí prepustiť, sú to ľudia na okraji, sú to ľudia, ktorí nemajú kde ísť, a keď dostane neštátny subjekt menej prostriedkov, jednoducho on nemôže prepustiť klienta na ulicu. A stáva sa, že ak dostane 50 % predchádzajúceho roku, alebo ak v roku 2007 majú dostať 50 % prostriedkov z roku 2006, je to neúnosné a toto považujem za nesociálne, ak to vykonávajú predstavitelia tejto...

  • Prerušenie časomierou.

  • S ďalšou faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Stanislav Kahanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, za slovo. Ja by som chcel takisto potvrdiť slová, ktoré v rozprave predniesla pani poslankyňa Gibalová.

    Takisto zo skúseností v Prešovskom samosprávnom kraji, v prešovskom VÚC, kde takisto cítim jednoznačne, a nielen cítim, ale vidím jednoznačne také neprimerané zaobchádzanie voči neštátnym zariadeniam v sociálnej oblasti, ale aj v iných oblastiach, ktoré nie sú priamo v zriaďovacej pôsobnosti VÚC. Je to, samozrejme, toto, čo už tu bolo povedané, neústretovosť a diskriminácia smerujúca až k ich likvidácii. A je len otázkou času, tak ako to už bolo spomínané pri predchádzajúcich zákonoch ohľadom neštátnych subjektov a školských zariadení v rezorte školstva, že takouto cestou sa pri takomto prístupe tieto subjekty aj vyberú a tak to s nimi aj dopadne.

    Jedna vec je, keď chceme dávať proklamované vyhlásenia, že chceme podporovať sociálne subjekty, chceme podporovať sociálny štát, druhá vec je realita, ktorá beží v dennodennom živote a v prístupe pri tých rozhodujúcich orgánoch, ktoré o tom rozhodujú. A nie sú to len poslanci, lebo v prvom rade zodpovednosť na celej príprave je predovšetkým na jej štatutároch, ktorí pripravujú aj s úradom tieto materiály, a tam zjavne vidno neochotu bližšie spolupracovať s poslaneckým zborom.

    Veľmi ťažko sa presadzujú napríklad normatívy na klienta a ešte oveľa viac a oveľa ťažšie sa presadzuje, aby sa súčasné zariadenia, ktoré sú v zriaďovacej pôsobnosti samosprávnych krajov prehodnotili a nedostávali iba jednoducho prostriedky z kapitol.

    Takže ja pevne verím, že to, čo je proklamované, sa bude aj meniť. Ale, bohužiaľ, dodnes sa to nedeje. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyňa, vy ste sa prihlásili, pani Damborská, už potom, ako boli uzavreté faktické poznámky, takže, bohužiaľ, je mi ľúto, ale treba na každého rovnaký meter.

    Chcem sa opýtať pani poslankyne Moniky Gibalovej, či bude reagovať na tých, ktorí vystúpili s faktickými poznámkami. Chcete reagovať? Dobre.

    Čiže ďalší mal v rozprave vystúpiť pán poslanec Pavol Goga, ten však oznámil, že sa vzdáva svojho vystúpenia. Čiže potom nasleduje pán poslanec Minárik, ale prihlásil sa o slovo podpredseda Národnej rady pán Milan Hort, takže dávam mu slovo. Ako ďalší po ňom bude vystupovať pán poslanec Pavol Minárik.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister a ostatní členovia vlády, ctené kolegyne, kolegovia, pokojne sa priznám, že som nemal v úmysle vystúpiť k rozpočtu, ale včerajšie vystúpenie vášho kolegu pána Dušana Jarjabka ma donútilo, že predsa len treba k takému zásadnému a silnému vystúpeniu zaujať stanovisko. Ale nielen k nemu. Chcel by som sa venovať vo svojom krátkom pohľade rozpočtu, predovšetkým kapitole kultúry.

    V minulých volebných obdobiach sme tu zažívali veľa vlajkonosičov a rečníkov typu pán Maxon, pán Baco, ktorí boli hovorcovia za pôdohospodárstvo, a boli sme svedkami vystúpení, ktoré niekedy trvali aj viac ako 2 hodiny.

    Tak ako títo dvaja bojovníci za pôdohospodárstvo sa Dušan Jarjabek práve postavil do polohy alebo do pozície horliteľa či vlajkonosiča tých najexpresívnejších, najdlhších, ale aj najzdrvujúcejších vystúpení ku kultúre v podaní predchádzajúcej vládnej koalície.

    Spomeniem len tri, ktoré som si dokázal pre krátkosť času vybrať z jeho ostatných vystúpení z minulých rokov. Budem citovať. Bolo to v roku 2003 toto jeho vystúpenie z 10. 12.: „Podiel výdavkov na kultúru na príslušnom verejnom rozpočte veľmi významne vypovedá o prioritách vládnej alebo lokálnej politiky. Súčasne tento podiel poskytuje verejnosti aj informácie o stave ekonomiky, pretože v prípade recesie vláde neostáva nič iné iba uprednostňovať tieto výdavky a odsúvať kultúru na okraj pozornosti.“

    Z toho istého dňa druhý citát: „Táto vláda rada hovorí o demokracii, pluralite, objektívnosti, ba aj o kultúre. A potom nám predloží vizitku v podobe rozpočtu, ktorý je dôsledne direktívny, reštriktívny, ba v oblasti kultúry možno pokojne použiť aj prívlastok likvidačný.“ Tiež z 10. 12. 2003.

    A ešte jeden, a to už nie je citát, ale je to z roku 2004, keď sa schválil rozpočet, si spomínam na reakciu pána poslanca Jarjabka krátko po jeho schválení, keď vyzýval vtedajšiu vládu, aby občas prišli do divadla alebo na nejaké kultúrne podujatie, ak vôbec nejaké ešte na Slovensku bude.

    Ja chcem poznamenať, že takáto kritika a takéto vyjadrenia ku rozpočtom alebo k skutočnosti, ktorá bola odzrkadlená v rozpočtoch za predchádzajúce obdobie sa objavila v období, keď rozpočty Slovenskej republiky vo vzťahu ku kultúre zaznamenali takéto čísla. Rok 2003 – 3 424 mil., rok 2004 – 3 625 mil., rok 2005 – 3 789 mil., rok 2006 – 4 565 mil.

    Chcel by som povedať, že všetky tieto nárasty, ako ste si mohli všimnúť, boli to nárasty v období, keď ešte ekonomika nefungovala, tak ako funguje teraz, keď rast HDP nebol 9,7-percentný, keď sme boli radi, keď sa vyšplhal nad 1 %. V tomto období sme dokázali takýmto spôsobom na kultúru dávať každým rokom viac a viac a takýmto spôsobom sme prekonali očakávania, ktoré možno aj kultúrnici mali vzhľadom na to, aký bol skutočný reálny stav ekonomiky. A v tomto období sme boli kritizovaní spôsobmi, keď mnohokrát tu zaznievali aj slová barbarstvo a niečo podobné.

    Dovoľte mi ešte, aby som napriek tomu, že v niektorých komentároch médií sa vystúpenie pána prezidenta objavilo aj pod titulkom, že nepovedal nič, predsa len vám z jeho vystúpenia niečo odcitujem. Niečo, čo je podľa mňa určené predovšetkým vám, vážení kolegovia z koalície. Skúsim 3 citáty z vystúpenia pána prezidenta z predvčerajška.

    „Moderný sociálny štát európskeho typu, znalostná ekonomika, vzdelanosť a kultúrnosť, sociálne a právne istoty, dôstojný život pre všetkých. To sú predsa ideály novembra 1989. Hodnoty, ktoré sme zakotvili aj do ústavy pri konštituovaní nášho štátu. Všetky toky smerujúce k týmto cieľom som považoval a považujem za ústavné a oprávnené rozhodnutia.“

    Teraz druhý citát: „Vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj vzdelávanie a kultúra musia dostať priestor, ktorý potrebujeme na ďalšiu humanizáciu a mravné posilnenie našej spoločnosti. Veď práve ony sú základným predpokladom solidarity a synergie. Tvoria most medzi občanom a jeho potrebami a medzi potrebami a cieľmi spoločnosti. Aj preto vzdelávanie a kultúra nemôžu stáť na neistých nohách. Vzdelanosť a kultúrnosť považujem za dominantný imperatív našej doby.“

    A ešte tretí: „Pokiaľ ide o kultúru, štát by mal konečne prijať funkčný model jej financovania. Využiť celospoločenské možnosti jej pôsobenia. Štát by mal pochopiť, prečo sa za kultúru platí a prečo sa dopláca na nekultúrnosť. Kultúrnosť ako realizovaná kultúra stáva sa jedným zo základných znakov modernej spoločnosti, zvlášť po vstupe globalizácie do nášho bytia. Jedinečnosť národnej kultúry sa neopakuje a živelnosť jej uberá určite na sile. Ak napríklad chceme, aby naši umelci presvedčivejšie zobrazovali našu súčasnosť i svoj priamy vzťah s vrcholmi našich národných kultúrnych hodnôt, musia pocítiť podporu štátu v tomto smere. Iba tak môže kultúra ráznejšie presadzovať aj výmenu kultúrnych hodnôt. Zvlášť európskych ako jeden zo základných nástrojov porovnávania vlastného rozvoja. Kultúra takto môže ponúknuť viac aktivít mládeži, ktorá je vo vleku masovej kultúry a spotrebného životného štýlu.“

    Toľko z citácií pána prezidenta. No a teraz by malo prísť to, čomu som dosť dobre neporozumel, keď som sa prvýkrát zoznámil s rozpočtom pre kultúru, a to je realita v tomto rozpočte. Naozaj som si pozorne vypočul vystúpenie pána Jarjabka. Mal som pocit, že ako keby pozabudol, že tu bol 17. jún a že tu boli predčasné voľby a dnes už je súčasťou vládnej koalície.

    Vážení, ak medzi rokmi 2005 a 2006 bol 20-percentný nárast v kapitole kultúry, podotýkam 20-percentný nárast, a keď dnes v roku 2007, keď je ekonomika nastavená tak, že je tempo rastu HDP teraz takmer 10 % a do budúcnosti sa prognózuje na minimálne 7 %, tak sa pýtam, čo toto je za prejav, teraz, aby som povedal ústami vášho kolegu pána ministra Mikolaja, to sa ani slušným slovom nedá nazvať, to tu povedal viackrát, keď mal svoje vystúpenie, čo toto je za prejav z vašej strany, keď idete o mínus 12 % do kapitoly kultúry, čo je viac ako 500 mil. korún v období, keď ekonomika rastie a keď sme sa napočúvali to všetko, čo sme sa napočúvali od vás o našom barbarskom štýle vzťahu ku kultúre.

    Keď pán Jarjabek spomínal svojho času, že nebude mať možnosť chodiť do divadla za našej vlády, ja sa ho teraz pýtam, do akého divadla ma chce v budúcnosti pozvať pri takomto vzťahu jeho vlády ku kultúre, či to nebude náhodou osobné pozvanie do viedenskej opery. Ďakujem pekne.

  • S reakciami na vystúpenie pána podpredsedu Národnej rady pána Horta sa neprihlásil nikto, takže budeme pokračovať ďalej v rozprave. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Pavol Minárik a pripraví sa pán poslanec Daniel Lipšic. Pán Minárik tu nie je? Takže stráca poradie a slovo má pán poslanec Daniel Lipšic. Potom sa pripraví pán poslanec Mikuláš Dzurinda.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k návrhu štátneho rozpočtu najmä v oblasti justície, ale chcel by som v úvode nadviazať už aj na moju včerajšiu poznámku o tom, že bezpečnosť občanov nie je prioritou tejto vlády.

    Naozaj sa môžeme ideologicky sporiť o to, čo by malo byť prioritou štátneho rozpočtu a ľavica a pravica sa nie vždy zhodne, čo by malo byť prioritou. Ale ak by sme chceli diskutovať o tom, čo má byť tou najdôležitejšou úlohou civilizovaného štátu, ktorej sa nemôže zbaviť nijakým spôsobom, ani ju na nikoho preniesť, tak to je úloha chrániť život, zdravie a majetok vlastných občanov. Teda najzákladnejšia úloha.

    A práve rozpočet v oblasti vnútra, spravodlivosti, ale aj obrany ide opačným smerom. My nechránime tých, ktorí nastavujú vlastné životy, ktorí riskujú, ktorí sú odvážni. Táto vláda sa k nim správa neprijateľne. Ohrozuje ich.

    Rozpočet pre justíciu sa znižuje oproti minulému roku. Dochádza k poklesu v absolútnych číslach. V minulých rokoch bola justícia pre vládu prioritou. Urobím malé porovnanie.

    Kým v roku 1999 bol rozpočet ministerstva spravodlivosti 3,5 mld., v roku 2006 to už bolo 7,5 mld.

    Budem konkrétny. V civilnej časti kapitoly rezortu ministerstva spravodlivosti je rozpočet znížený v kategórii tovarov a služieb o takmer 200 mil. Samotné ministerstvo spravodlivosti k tomu píše: „Zníženie rozpočtových prostriedkov môže mať nepriaznivý dopad na bežnú prevádzkovú činnosť justičných organizácií vrátane výdavkov na súdne konanie.“ To píše ministerstvo spravodlivosti k návrhu rozpočtu.

    Kapitálové výdavky sú znížené o 250 mil. korún, ale výrazné zníženie je aj v oblasti väzenstva. V roku 2006 malo väzenstvo na kapitálové výdavky 242 mil. korún, pre budúci rok je to 132 mil. Pokles takmer o jednu polovicu. Ale ide to ďalej. Na bezpečnostnú techniku chce dať táto vláda nula korún, nula, milé dámy, vážení páni. Takto má vyzerať bezpečnosť v našich väzniciach. Pred pár dňami sme si pripomenuli 15. výročie tragédie v Leopoldove, kde boli brutálne zavraždení príslušníci väzenskej stráže a počúvali sme reči o tom, ako sa to už nesmie nikdy stať a ako bude prioritou bezpečnosť vo väzniciach. Nula korún je odpoveď tejto vlády.

    V posledných 4 rokoch neprišlo k žiadnej mimoriadnej udalosti vo väzniciach, k žiadnemu úteku z uzavretého ústavu vďaka tomu, že bezpečnosť bola prioritou.

    Milé kolegyne, vážení kolegovia, ak chceme, aby príslušníci väzenskej a justičnej stráže nastavovali dennodenne svoj život, štát ich musí chrániť, a nie sa na nich vykašlať. Je to blamáž a škandál, že táto vláda hazarduje, hazarduje so životmi a bezpečnosťou ľudí, ktorí chránia nás ostatných pred nebezpečnými recidivistami, ktorí sú v našich väzniciach. Je to škandál.

    Z kapitálových výdavkov má ísť najväčší balík na Krajský súd v Prešove, dokonca vláda zobrala Najvyššiemu súdu 20 mil. a dala to Krajskému súdu v Prešove. Boli veľké polemiky, či náhodou nebolo finančne náročné zabezpečenie Špeciálneho súdu a Špeciálnej prokuratúry. Obidve tieto inštitúcie stáli 290 mil. korún. Krajský súd v Prešove a jeho rekonštrukcia 380 mil. korún. Škoda, že tu nie je pán minister financií, lebo mám tu správu z kontroly NKÚ, ktorá tam bola vykonaná, ktorú asi minister spravodlivosti vláde zatajil.

    Prečítam len záver, nebudem spomínať apartmány s vnútorným zariadením za vyše milión korún, ktoré sú na Krajskom súde v Prešove, tam by bolo treba urobiť možno nejakú exkurziu. Ale prečítam záver z kontroly NKÚ.

    „Výsledky kontroly preukázali, že pri zabezpečovaní rekonštrukcie Krajského súdu v Prešove neboli dodržiavané všeobecne záväzné právne predpisy. Už pri výbere zhotoviteľa stavby nebola dôsledne dodržaná transparentnosť verejného obstarávania. Kontrolou bolo preukázané, že v zistených prípadoch boli faktúry subdodávateľov o 20 až 50 % nižšie ako faktúry hlavného dodávateľa, čím došlo k zbytočnému predraženiu rekonštrukcie. Rozpočtová disciplína bola porušená v sume vyše 20 mil. korún.“ To je najvyšší výdavok na Krajský súd v Prešove v kapitálových výdavkoch ministerstva spravodlivosti. Blahoželám.

    Návrh rozpočtu počíta aj s bližšie neurčenými zmenami v činnosti Špeciálneho súdu. S akými zmenami? Prvá vec, ktorú začalo robiť ministerstvo spravodlivosti, a dosiaľ sa mi zdá, že aj jediná, je sústavné atakovanie Špeciálneho súdu a Špeciálnej prokuratúry. Tak najskôr sa tajne vypracoval návrh zákona o zrušení, ktorý keď vyšiel na verejnosť, tak na ministerstve sa robili prehliadky počítačov, že kto návrh zákona pripravený z peňazí daňových poplatníkov dal verejnosti. Potom sa urobila škandalózna analýza, kde sa prišlo k záveru, že aj v Španielsku je špeciálny súd protiústavný, to bol naozaj skvelý počin. Potom sa začali vyhadzovať sudcovia a prokurátori z ubytovne za jeden deň a potom sa pripravil ďalší návrh zákona o zrušení Špeciálneho súdu a Špeciálnej prokuratúry dokonca v takej verzii, že v rozpočtovej doložke si ministerstvo pomýlilo pomerne základné aritmetické operácie, ako je odpočítanie a sčítavanie. To je dosť veľký rozdiel. Už stačilo. Práve včera boli správoplatnené rozhodnutia v kauze kyselinári a Devín banka. To je najjasnejšia odpoveď, prečo sú tieto inštitúcie v boji proti mafii a korupcii také dôležité a prečo chránia bezpečnosť našich občanov.

    Včera sme počuli o tom, že sa bývalá vláda sústredila na represiu, nie na prevenciu. Už pán kolega Pado hovoril, koľko chce vláda prevencii venovať, je to veľké zníženie, ale pokiaľ niekto pácha organizovanú brutálnu trestnú činnosť, tak si zaslúži prísny a rýchly trest. Tam prevencia nepomôže, tam pomôžu práve také inštitúcie, ako je Špeciálna prokuratúra a Špeciálny súd.

    V rozpočte nie sú zabezpečené ani adekvátne finančné prostriedky pre Centrum právnej pomoci ani pre Justičnú akadémiu. Už pani kolegyňa Žitňanská dala pozmeňujúci návrh. Centrum právnej pomoci nie je žiadna politická inštitúcia, práve naopak, má slúžiť osobám v hmotnej núdzi, aby mohli mať kvalifikované právne zastúpenie.

    Vláda dokonca vo vládnom programe hovorí o tom, že rozšíri jeho kompetencie, a nie že zníži rozpočet. Ministerstvo spravodlivosti vytvára tlak na Centrum právnej pomoci, navrhuje zjednodušiť odvolanie riaditeľa, nižší rozpočet, dokonca už boli snahy o mediálnu škandalizáciu. To ja považujem za škandál a považujem za smutné, že centrum, ktoré rieši problémy bežných občanov, ktorí sú deložovaní zo svojho bytu alebo sú obeťami domáceho násilia, že činnosť tohto centra je spochybňovaná. Je to smutné, že aj v tomto musíme mať spor.

    Na druhej strane v návrhu rozpočtu sú aj zvýšenia. Najväčšie zvýšenie je na mzdy zamestnancov ministerstva. Už sme naozaj počuli po voľbách všeličo o tom, ako sa bude redukovať, aká je prezamestnanosť, ale skutok je znovu iný. V roku 2006 bol rozpočet na mzdy pre ministerstvo 102 mil., pre budúci rok 137 mil. To je naozaj v praxi šetrenie na štátnej administratíve. Veď to bola lož.

    Dovoľte mi prejsť k návrhom zo spoločnej správy, ktoré prešli v ústavnoprávnom výbore a týkajú sa justície. Sú to body 5, 6, 7, 8, poprosím, keby sme o nich mohli hlasovať samostatne, už boli niektoré z nich vyňaté, ale myslím ôsmy bod nie. Ide o zvýšenie kapitoly pre Ústavný súd, pre Najvyšší súd, tam ide o navrátenie 20 mil., ktoré boli vzaté Najvyššiemu súdu z dôvodu naliehavej hospodárskej situácie. Ale pokiaľ som počul, tak nebudú v tomto roku minuté, presunú sa do budúceho roku, možno, že pán minister financií by o tom niečo viac vedel, potom by ma zaujímalo, aká bola naliehavá situácia okrem snahy potrestať predsedu Najvyššieho súdu, ale to nie je naliehavá ekonomická situácia, milé kolegyne, vážení kolegovia.

    Je tu návrh zvýšiť rozpočet Generálnej prokuratúry najmä preto, že od roku 1993 neprišlo k zvýšeniu počtu administratívnych zamestnancov. My sme v minulom roku zvýšili počet prokurátorov o 65, ale administratíva v tomto ešte zaostáva a prokurátori sa veľmi dobre zhostili nových trestných kódexov. V prvom polroku t. r. bolo uzavretých 1 216 dohôd o priznaní viny a trestu, 220 vecí bolo v super rýchlom vyšetrovaní skončených. Proste prokurátori napriek ťažkostiam efektívne využívajú nové trestné kódexy.

    No a potom ôsmy bod je ministerstvo spravodlivosti, kde som navrhol zvýšiť túto nulu aspoň na 10 mil. pre bezpečnosť v našich väzniciach.

    Milé kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som vás poprosiť o podporu týchto návrhov, ktoré vo výbore prešli jednomyseľne. Bezpečnosť našich občanov predsa nemôže byť záujmom vlády alebo opozície, ale musí ísť naprieč politickým spektrom.

    Ja by som chcel poďakovať kolegom v ústavnoprávnom výbore aj z vládnej koalície, ktorí podporili tieto návrhy a ktoré prešli, a ja verím, že ich podpora vytrvá aj pri hlasovaní v pléne. Nejde o veľké financie, ale ide o bezpečnosť.

    Milé kolegyne, vážení kolegovia, násilný zločin a strach, ktorý vyvoláva, pôsobí deštrukčne na spoločnosť. Obmedzuje osobnú slobodu a oslabuje väzby, ktoré nás spájajú. Prvou zodpovednosťou štátu je právo a poriadok. Bez práva a poriadku nie sme skutočne slobodní. Ďakujem veľmi pekne.

  • S reakciou na vystúpenie pána poslanca Lipšica sa prihlásil pán podpredseda Národnej rady Miroslav Číž. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, možno to bolo korektné vystúpenie, možno to bola nejaká divná exhibícia, ale predsa len musím povedať jednu vec. Včera, keď ste sa prihlasovali do rozpravy, tak ste preukázateľne prišli po lehote, keď som oznámil možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vcelku bezohľadne ste následne stlačený gombík s procedurálnym návrhom vydávali za prihlásenie do rozpravy. Možno je to podvod, možno je to lišiackosť a múdrosť, ale v každom prípade je to čosi, čo vás môže charakterizovať.

    V každom prípade si myslím, že parlament je nato, aby sme polemizovali, aby sme sa rozprávali o veciach, ale naozaj je nevyhnutným predpokladom takejto diskusie aspoň minimálna objektivizácia toho, čo hovoríme a elementárna váha slov, pretože prídete sem a hovoríte o skutočnostiach v Prešove, ktoré za normálnych okolností by, samozrejme, bolo treba preskúmať, len veď čítam dennodenne v bulvárnej tlači o vašom principiálnom postoji, ako ste budovali Ústavný súd, kde ste úplne náhodou zabudli urobiť verejné obstarávanie, tak ako sa má, a pri tých objemoch minimálne, pán exminister, ste kontaminovaný podozreniami o tom, prečo ste tak urobili. A za takých okolností by sa patrilo trošku mierniť v tom vystúpení a skôr sa možno teda viac venovať objektivizovaným a korektným údajom.

    Opäť len posledná veta. Všetci vieme, že celé oblasti nášho verejného života majú málo finančných prostriedkov, musíme obmedzovať služby a musíme sa snažiť maximálnym spôsobom racionalizovať verejné výdavky. To je objektívnym faktom aj vo väzbe na to, čo hovorí pán Hort, aj čo hovoríte vy. No, síce nám rastie o 7 % či až o 10 za tento štvrťrok HDP, len akosi málo rastú peniaze vo verejnom sektore.

  • Ďakujem. Ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Mikuláš Dzurinda (ruch v sále) a pripraví sa pán poslanec Kahanec. A, pardon, pán poslanec, predtým tam nebol.

    Chce reagovať pán poslanec Lipšic? Máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Bolo to tam rovnako, ako keď som tu bol včera, keď sa prihlasovalo do rozpravy a boli tu mnohí poslanci, takže, pán podpredseda, niekedy mám problém, že neviem, načo mám na vás reagovať, lebo neviem, čo konkrétne hovoríte.

  • Smiech v sále.

  • Napríklad s Ústavným súdom, s verejným obstarávaním. Ústavný súd, pán podpredseda, má vlastnú rozpočtovú kapitolu a ministerstvo spravodlivosti s verejným obstarávaním na Ústavnom súde nemalo nič spoločného. Čiže naozaj by som bol rád, keby ste sa zamysleli nad tým, čo niekedy rozprávate. Niekedy mám pocit, že rozprávate rýchlejšie, ako premýšľate.

  • Takže ako ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Mikuláš Dzurinda, za ním by mal nasledovať pán poslanec Tibor Bastrnák, ten sa vzdal svojho vystúpenia, takže pripraví sa potom pán poslanec Stanislav Kahanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, prepáčte, ale na úvod vám dnes musím povedať, že máte neobyčajne pôsobivú kravatu (potlesk a smiech v sále) a že ste (smiech a potlesk v sále)... Ivan, to si mi nemal urobiť (smiech). Takže dnes ste (dúfam, že si nestál za dverami) tromfli aj mňa.

    Vážená pani podpredsedníčka, panie poslankyne, páni poslanci, štátny rozpočet na budúci rok prerokúvame, dovolím si povedať, na Slovensku v hospodársky mimoriadne priaznivom období. Ekonomika rastie nevídaným tempom, pán podpredseda Číž, nielen hrubý domáci produkt, ale aj mzdy a aj výdavky do verejného sektora, koruna láme rekordy, klesá nezamestnanosť, vznikajú nové pracovné príležitosti.

    Naozaj hospodársky rast 9,8 %, včera Štatistický úrad to definitívne potvrdil, to je v priestore strednej Európy niečo nevídané. Keď si uvedomíme, že Nemecko, Francúzsko, Británia, Taliansko sa tešia, keď rast je vyšší ako 1 %, a keď je vyšší ako 2, tak už je to naozaj dôvod na oslavy, o to viac si uvedomíme, čo znamená rast 9,8 %, aj keď si uvedomujem, samozrejme, bázu, rozdielnu východiskovú bázu v krajinách starých demokracií a na Slovensku, ale aj tak povedzme v porovnaní s okolitými krajinami.

    Včera som si napríklad všimol v správe Štatistického úradu, že v treťom štvrťroku t. r. sa oproti rovnakému obdobiu m. r. podarilo vytvoriť o 85-tis. nových pracovných príležitostí. A to je veľmi povzbudzujúce číslo, keď medziročne môžeme vyhlásiť, že za rok vytvorí táto ekonomika 85-tis. nových pracovných miest, čo nielen vyvracia vyhlásenia bývalej opozície a SMER-u o tom, že nezamestnanosť klesá iba vďaku exodu mladých ľudí do zahraničia, ale zároveň a predovšetkým to svedčí o veľmi dobrej ekonomickej kondícii Slovenska.

    Toto je skrátka dnešná realita, toto sú fakty, ktorým sa môžeme potešiť bez ohľadu na to, či sme z vládnej koalície, alebo či sme z opozície. Otázkou preto je, ako by mal vyzerať rozpočet verejnej správy práve v takýchto podmienkach, v takomto období, období ekonomického boomu.

    Ja sa domnievam, že práve v takomto období, keď je ekonomika na vrchole, keď sú dobré roky, prijíma zodpovedná vláda vážne zásadné politické rozhodnutie. Toto rozhodnutie môže znieť tak, že buď znižuje deficit, alebo teda spláca záväzky, dlhy, alebo investuje do budúcnosti, do rokov, keď hospodársky rast nebude taký mohutný.

    Naozaj môžeme dlho premýšľať a špekulovať, ako dlho vydrží, ale jedno je isté, že je limitovaný a po rokoch silného hospodárskeho rastu treba očakávať aj rast nižší, čo je záležitosťou normálneho štandardného ekonomického vývoja.

    Takže splácať dlhy, alebo investovať do budúcnosti. Alebo volí kombináciu obidvoch postupov, čiastočne spláca staré záväzky, dlhy a zároveň investuje do budúcnosti. Ja sa domnievam, že tak sa správajú nielen vlády, ale tak sa správajú aj firmy, tak sa správajú rodiny, tak sa správajú občania. Myslím, že zodpovedné firmy, zodpovedné rodiny aj zodpovední občania sa správajú tak, že naozaj, keď je ten príjem dobrý a lepší, tak sa myslí na budúcnosť a vysporadúva sa s minulosťou.

    Žiaľ, v našom prípade, v prípade rozpočtu verejnej správy na budúci rok sa nedeje ani jedno, ani druhé. Je evidentné, že vláda takéto zásadné politické rozhodnutie neurobila. Deficit verejnej správy na budúci rok je prakticky plánovaný na rovnakej úrovni, ako bol dosiahnutý vlani. A čo je ešte horšie, o investovaní do budúcnosti nemôže byť v tomto rozpočte ani reč. Ako precízne vo svojom vystúpení predvčerom rozobral kolega Mikloš, oblasti, ktoré bývajú garantmi budúcej prosperity, a to je nepochybne školstvo, ale aj veda, výskum, inovácie, sa rozpočtom na budúci rok dostávajú do pásma stagnácie, útlmu, ba až úpadku.

    Je zarážajúce a veľmi nesprávne, keď v období ekonomického boomu plánujeme prejedať svoju budúcnosť. Keď výdavky do regionálneho školstva len mierne prevyšujú očakávanú infláciu a rast výdavkov do vysokého školstva je dokonca pod úrovňou inflácie. Taká je pravda. Rast výdavkov do vysokého školstva pod úrovňou inflácie. Alarmujúci je fakt, že po 4 rokoch rastu podielu verejných výdavkov na vysoké školstvo k hrubému domácemu produktu budúci rok dôjde k poklesu tohto podielu. Teda po ťažkých rokoch, naozaj som počúval pani kolegyňu Nachtmannovú, aké to bolo ťažké v roku deväťdesiatom ôsmom, no bolo, úrokové sadzby boli 25-percentné v našich komerčných bankách, minister financií si požičiaval za 28 % v októbri 1998, nebolo jednoduché financovať školstvo v rokoch 1999 – 2000, ale posledné štyri roky každý jeden rok sa zvyšoval podiel výdavkov, verejných výdavkov na vysoké školy k pomeru z hrubého domáceho produktu. Prečo po tomto období ideme urobiť takýto dramatický sek v tejto kľúčovej oblasti, v oblasti vzdelávania, v oblasti vysokých škôl?

    Otázkou potom, samozrejme, môže byť, že aká budúcnosť čaká krajinu, ktorá znižuje výdavky na vysoké školy, a poviem to aj celkom otvorene, ľahko sa vám vykrikovalo vo volebnej kampani, aj počúvam ešte stále echo slov Roberta Fica v televíziách, my nedopustíme spoplatňovanie vysokých škôl, my sme garantmi bezplatného školstva, nedovolíme vyberať peniaze, no ale potom zvýšte rozpočet na vysoké školy. Keď sa bojíte reforiem a nechcete robiť opatrenia, ktoré prinášajú zásadné riešenia, tak nájdite odvahu, ale najmä zodpovednosť a neznižujte, ale zvýšte rozpočet pre naše univerzity a naše vysoké školy.

    Myslím, že ešte alarmujúcejšou je situácia v oblasti vedy a výskumu, kde verejné výdavky klesajú veľmi významne. A opäť po takmer dvojnásobnom raste v rokoch 2002 až 2006 dochádza práve na budúci rok aj v tejto oblasti k poklesu. Preto sa pýtam, aké výroby chceme mať na Slovensku v budúcich rokoch? Opäť si pomôžem mojimi pomerne bohatými diskusiami s Robertom Ficom, vtedajším lídrom opozície, dnes premiérom, ktorý sa dnes týmto debatám vyhýba a ktorý mi vytýkal, citujem, parafrázujem, že som urobil zo Slovenska montážnu dielňu.

    No ale čo chcete urobiť zo Slovenska vy, keď znižujete výdavky na vysoké školy, keď znižujete výdavky na vedu, výskum, inovácie, keď znižujete výdavky na informatizáciu? Čo chcete urobiť zo Slovenska vy?

    Spomínam si, keď prišiel Volkswagen na Slovensko začiatkom 90. rokov do Devínskej Novej Vsi. Tie prvé roky to bola len montáž z dovážaných komponentov, akí sme boli radi, keď sme mohli začať vyrábať stále viacej komponentov doma. Aj z Hliníka v Žiari nad Hronom, aj zo skla, aj z káblov v Plastike v Nitre a v iných fabrikách, boli sme radi, že pribúda výroba komponentov, lebo to bola práca pre našich ľudí. A keď som bol v centrále Volkswagenu a generálny riaditeľ sa ma spýtal, čo očakáva slovenská vláda od koncernu, povedal som výrobu motorov. Tvrdil mi, že ešte nie sme nato pripravení, vyspelí.

    Prešiel istý čas a podarilo sa nám získať výrobu motorov. Pri Žiline sa budú autá nielen montovať, ale bude sa vyrábať, alebo vyrábajú sa už aj motory, čo je veľká vec. No ale, prosím, v tomto trende treba pokračovať! Už nám nestačí montovať autá, mali by sme mať teraz aj vyššiu ambíciu, ako iba vyrábať motory a vyrábať autá. Mali by sme mať aj ambíciu projektovať a podieľať sa na výskume a vývoji, povedzme, osobných automobilov. Ale bez masívnejšej podpory vysokého školstva, bez masívnej podpory vedy, výskumu to jednoducho nepôjde.

    No a, samozrejme, čím som starší, tým sa mi menej žiada maľovať nejaké tmavé scenáre, ale treba si veľmi pokojne uvedomiť, že sa môže stať, že takéto výroby, ktorým sa dnes tešíme my, budú získavať niekedy iní. Dneska vo Francúzku, keď povedia Slovensko, počujete delokalizácia, ich to veľmi, veľmi vyrušuje.

    Peugeot Citroen zatvára fabriku vo Veľkej Británii, otvára ju na Slovensku. Nepáči sa to tamojším krajinám, ani v jednej, ani v druhej. Ale aj my musíme byť pripravení, že takéto výroby raz budú získavať iní. Krajiny bývalej Juhoslávie, Ukrajina, zachytil som nedávno, Volkswagen, prvá automobilka začína stavať prvú fabriku v Rusku.

    Čo sa stane o niekoľko rokov, keď iné krajiny budú investične atraktívnejšie a pripravené pritom práve pre takýto druh výroby. Dnes musíme prijímať opatrenia, aby bolo čo robiť. Preto sme prišli s Minervou, preto sme my prišli s konceptom znalostnej, poznatkovej ekonomiky, aby s rozvojom tradičných alebo súčasných výrob sme boli schopní získavať stále viac výrob sofistikovaných, výrob s pridanou hodnotou.

    Myslím si, že Minerva je aj o ďalšom znižovaní nezamestnanosti, lebo aj keď som povedal dobré číslo, tá nezamestnanosť je stále vysoká, ale som presvedčený, že je aj o eliminovaní chudoby, o ktorej ste súc z opozície, tak často radi hovorili – predstavitelia SMER-u. A o čom, súc vo vláde, ako povedala pani poslankyňa Vášáryová, cudne mlčíte.

    Takže ak dovolíte, vrátim sa ešte trošku na začiatok a pripomeniem, že som v úvode povedal, že v období ekonomickej prosperity treba buď splácať dlhy, alebo investovať do budúcnosti, alebo kombinovať oba prístupy. Investície do budúcnosti, to je najmä vzdelanie, podpora vedy a výskumu, informatizácie, inovácie, ale je to aj rozvoj infraštruktúry. Dobudovanie chýbajúcej, rekonštrukcia jestvujúcej, najmä železničnej, pretože dobudovanie a rekonštrukcia infraštruktúry je okrem iného základným kľúčom znižovania regionálnych rozdielov a predpokladom pre regionálny rozvoj.

    Z tohto uhla pohľadu je zarážajúci pokles výdavkov predovšetkým na výstavbu diaľnic. Ten pokles je naozaj obrovský a alarmujúci, znamenajúci úpadok tejto oblasti a odklad diaľničného prepojenia Košíc s Bratislavou. Samozrejme my vieme, že nato nedoplatí ani Bratislava, ani Trnava, ani Trenčín, ale doplatia nato práve tie regióny, ktoré sú zaostalejšie alebo menej rozvinuté. A aj tu vidím príkry rozpor medzi krokodílími slzami SMER-u, ktoré ronil nad regionálnymi rozdielmi pred voľbami, a súčasnosťou, keď na vyrovnávanie regionálnych rozdielov SMER rezignoval a vlastne tento pojem zo svojho slovníka načisto vypustil.

    Žiaľ, nielen vedu a výskum a rozvoj diaľnic zaradila vláda do úpadkovej oblasti, do tejto oblasti zaradila aj železnice, bývanie a spomínanú kultúru. Teda všetko, čo pre budúcnosť každého národa, pre budúcnosť každej krajiny má kľúčový význam.

    Takže, ak by som to zhrnul, dámy a páni, na stole máme návrh rozpočtu, ktorý neodpovedá ani na problémy chudoby, ani regionálnych rozdielov, ani na exodus mladých ľudí do zahraničia. Neodpovedá ani na to, ako postupne meniť montážne dielne na sofistikovanejšie výroby, na výroby s vyššou pridanou hodnotou. Ale najmä na stole máme návrh rozpočtu, ktorý v podmienkach rekordného, naozaj výnimočného hospodárskeho rastu neznižuje deficit, ani neinvestuje do budúcnosti.

    Ako je možné, že mimoriadne silná ekonomika sa neprejavuje ani v znížení deficitu, ani investíciách do budúcnosti? Odpoveď je podľa môjho názoru evidentná. Peniaze unikajú na plnenie predvolebných populistických sľubov strany SMER. Sľubom, ktoré ľuďom veľmi nepomôžu, ale ekonomike a Slovensku v konečnom dôsledku poškodia.

    Znovu poviem. Som si úplne istý, že všetkým nám je jasné, že Slovensko zažíva dobré roky, a znovu opakujem, je to dôvod na to, aby nás to povzbudilo bez ohľadu na to, kto vládne a kto je v opozícii. Otázkou ale je, samozrejme, že dokedy?

    Súdny človek chápe, aké komplikované a bolestné bolo stabilizovať ekonomiku a dostať ju do rozvojovej fázy. Ja si dosť dlho budem pamätať tie roky 1999, 2000, balíčky opatrení, veľmi veľmi nepopulárne kroky, ale máme ich za sebou.

    Súdny človek chápe aj to, že dnešné výsledky sú dôsledkom opatrení prijímaných v minulých rokoch.

    Súdny človek chápe aj to, že kondícia Slovenska o 2, 3, 4 roky závisí od opatrení prijímaných v súčasnosti. Domnievam sa, že ide o abecedu nielen politiky, ale konkrétneho ľudského života. Dnes môžeme žať to, čo sme včera zasadili a žať o 2, 3, 4 roky budeme to, čo budeme chcieť teraz, na budúci rok. To je úplne normálne, úplne logické, úplne prirodzené.

    Ja sa obávam, dámy a páni, že tieto hospodársky dobré roky, ktoré v súčasnosti žijeme, by sme mohli premrhať v záujme preferencií v prieskumoch verejnej mienky. A obávam sa, že toto je hlavná charakteristika aj návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, aj sprievodných zákonov, ktoré lemujú alebo spoluvytvárajú štátny rozpočet a ekonomiku Slovenska na budúci rok.

    Obávam sa po preštudovaní návrhu štátneho rozpočtu, ale aj po schválení zákonov, ktoré, ako hovorím, s rozpočtom súvisia, že sa to jednoducho môže stať, že ten kapitál premrháme v záujme našich preferencií. A obávam sa tiež toho, že SMER-u nejde, ako tak často počúvame, ani o ľudí, ani o ekonomiku, ale iba o stranícke preferencie a stranícke záujmy.

    Preto návrh štátneho rozpočtu je taký, aký je. Ani nešetrí, ani neinvestuje, preto nemá podľa môjho názoru nielen jasný politický rukopis, jasné politické zadanie vlády, jasné politické zadanie, povedzme, aj najsilnejšej vládnej politickej strany, ale nemá ani logiku a najmä postráda zodpovednosť. Zodpovednosť za Slovensko a najmä zodpovednosť za jeho budúcnosť. Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami poslanci Nachtmannová, Ďuračka, Fronc, Petrák, Zmajkovičová, Frešo, Tóthová Katarína. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani Vášáryová má procedurálny návrh, áno, ďakujem.

    Slovo má pani poslankyňa Nachtmannová Oľga.

  • Ďakujem pekne. Opätovne zaznelo, že výdavky na vysoké školstvo sú 2,1 %. Dnes som si to všimla aj vo väčšine denníkov, že uvádzajú toto percento. 2,1 navýšenie bolo v pôvodnom návrhu na regionálne školstvo. Veľmi dobre vieme, že táto položka sa navýšila o ďalších 900 mil., čiže aj toto percento sa zvýšilo. A na vysoké školstvo, aby sme uviedli vec na pravú mieru, je rast 4,5 %. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Slovo má pán poslanec Jozef Ďuračka.

  • Vážený pán poslanec Dzurinda, vy a vaši predhovorcovia ste tu x-krát spomenuli slová veda a výskum a nedostatočné finančné prostriedky na tieto dva odbory. Ja si myslím, že už 16 rokov tuná na Slovensku „zúri kapitalizmus“. 99 % firiem je v súkromnom vlastníctve, takže pokiaľ chcú tieto firmy rozvoj, vývoj, výskum, vedu, ja si myslím, že majú na to dostatočné zdroje, prostriedky finančné, aby si dokázali zaplatiť, či už je to v jednotlivých výskumných inštitúciách, na vysokých školách a podobne, tie potvrdia prostriedky, ktoré potrebujú.

    Slovenská akadémia a ostatné štátne inštitúcie, ja si myslím, že majú v rámci rozpočtu dostatočné množstvo pridelených prostriedkov.

    V iných vyspelých krajinách, či je to Amerika, Nemecko, Francúzsko a podobne si firmy priamo platia tieto výskumy, takže neviem, o čom rozprávate. Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Martin Fronc. Poprosím o pokoj v sále.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Poprosím o pokoj v sále, nediskutovať parciálne, nechajte, vážení kolegovia, priestor poslancovi, ktorý má slovo.

  • Poprosím ešte raz čas pre pána poslanca.

  • No tak počkám. Ďakujem pekne za ústretovosť, pán predsedajúci. Ja si veľmi dobre pamätám, pred 8 rokmi, keď sme nastupovali, tak vtedy pani ministerka Schmögnerová každej vláde oznámila, aké diery má, čo treba zaplatiť a de facto štátu hrozil cross-default. Za tých 8 rokov sa tá ekonomika neuveriteľne zlepšila, a keď hovoríme o školstve a o vzdelaní, tak napriek týmto problémom by som rád povedal, že keď sme mali pred desiatimi rokmi 60-tis. vysokoškolákov, dnes ich máme približne trojnásobok. Keď v minulosti nastupovali z populačného ročníka 12, 14 %, dnes máme medzi 40 až 50 % z populačného ročníka maturantov, ktorí nastupujú na vysokú školu. Keď si pozriete oficiálnu štatistiku, tak za 4 roky sa rozpočet vysokých škôl v absolútnych číslach zdvojnásobil.

    Ale čo vidím? Ja dva také základné rysy musím vnímať v tomto, a to, že jednoducho vláda napriek sľubom na to vzdelanie kašle. A druhá vec, vedie to cestou, ktorú iným spôsobom nemôžem pomenovať aj vzhľadom na viaceré kroky týkajúce sa súkromných škôl a teraz avizované stanoviská k tomu, aký bude postoj k súkromným vysokým školám, že tu existuje vôbec čosi, čo je veľmi nezdravé v tejto spoločnosti – rozdeľovanie spoločnosti, pretože cítiť tu nenávisť k súkromnému, pojmu súkromný a súkromné vlastníctvo, súkromná škola. Myslím si, že keď sa touto cestou budeme uberať, tak to bude veľmi zle pre túto spoločnosť.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Petrák Ľubomír.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Dzurinda, vo vašom prejave zaznelo, že peniaze unikajú na plnenie vládnych sľubov. Ja sa chcem spýtať, aký rozpočet má predložiť vláda ak nie ten, ktorý bude vystihovať predvolebný program a vládny program?

    Zaznelo tu, že aké bolestivé by bolo pre túto krajinu stabilizovať ekonomiku, ale ja sa chcem spýtať, pre koho to bolo bolestivé? Pre vás alebo pre občanov tejto krajiny, ktorí boli nútení dlhé obdobie si uťahovať opasky?

    Ja sa chcem spýtať, pri výpočte vecí, ako by sa mala správať zodpovedná vláda? Nemala by si zodpovedná vláda klásť otázku, ako žijú občania jej krajiny? Nemala by zodpovedná vláda posudzovať sociálnu situáciu svojich obyvateľov? A nemala by zodpovedná vláda konečne napraviť dlhoročný antisociálny program vašej vlády?

    Mohol by som dlho pokračovať vo výpočte ďalších faktov, ale myslím si, že by to bolo hádzaním hrachu na stenu.

    Ja poviem, že vaše vystúpenie bolo nepoctivé a falošné. Sú to slová, ktoré často používate, sú vám blízke, ale tentoraz vystihli v plnej miere váš prejav.

  • Ďakujem. Slovo má pani Renáta Zmajkovičová.

  • Ďakujem za slovo. Ja zareagujem len veľmi krátko. Pán Dzurinda, mňa zaujalo slovíčko kľúčový význam, ktorý ste použili v spojení, že dnešná vláda nepodporuje tie oblasti, ktoré majú pre budúcnosť Slovenska kľúčový význam. A nebola to práve vaša vláda, ktorá rozpredala podniky, ktoré mali pre ekonomiku Slovenska, mohli mať do budúcnosti kľúčový význam?

  • Reakcie v sále.

  • Poprosím o pokoj v sále, slovo má pán poslanec Pavol Frešo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, to, čo ma zaujalo na predchádzajúcom vystúpení pána poslanca Dzurindu boli práve slová o zodpovednej vláde, ktorá v situácii, keď má z čoho, tak robí zodpovedné rozhodnutia. Buďto splácať, alebo investovať. A práve túto otázku by som rád otočil a nasmeroval na toho človeka, ktorý tu nie je a od ktorého by som rád tú odpoveď počul.

    Čo chce robiť, keď nechce splácať alebo investovať, a tým človekom je pán premiér Fico, ktorý už pri prvom príspevku opustil túto sálu v diskusii o rozpočte, odvtedy sa nevrátil, pardon, vrátil sa na to, aby neodpovedal na otázku pána poslanca Galbavého a aby, ako sám skonštatoval, nič nepovedal. Takže rád by som túto otázku jemu položil. Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Katarína Tóthová.

  • Ďakujem. Pán poslanec, chcem jasne povedať, že mi bolo sympatické vo vašom vystúpení, že ste nepoužívali teatrálne slová ako poslanec Lipšic, ako katastrofa, škandál, proste nehorázne a podobne, ale chcem uviesť, že toto je rozpočet zodpovednej vlády, a preto je to realizácia volebných sľubov.

    S jedným, s čím nemôžem súhlasiť, je vaša veta, že peniaze unikajú na plnenie predvolebných sľubov, ktoré ľuďom nepomôžu. Zdôrazňujem, ľuďom nepomôžu.

    Pán poslanec, tu nemožno s vami súhlasiť, pretože sa pýtam, nepomôže zvýšenie príspevku pri narodení o 11-tis. korún pri prvom dieťati? To nepomôže ľuďom? Ďalej, nepomôže mladým ľuďom zníženie hypotekárnych úverov z príspevku rozpočtu? Nepomôže ľuďom starším príspevok na bývanie, ktorí sú finančne skutočne takmer na dne a žijú v sociálnych zariadeniach? A nepomôže tých 700 mil., ktoré musíme za vás uhradiť invalidom, pretože ste im protiústavne znížili to, načo mali právny nárok?

    Ak si myslíte, že toto všetko nepomôže ľuďom, tak nepoznáte život na Slovensku, a preto ste pokojne konštatovali situáciu, že sa sociálna tieseň veľkého počtu obyvateľov zhoršovala. Ja som veľmi rada, že sú tu položky, ktoré ľuďom pomôžu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Dzurinda, nech sa páči.

  • Najprv by som chcel odpovedať krátko pani Zmajkovičovej a Petrákovi, no, vo vašich vystúpeniach nebol jediný fakt, bola to ideológia, len vám poviem moje videnie, že s kritikou predchádzajúcich dvoch vlád ste mohli vyhrať voľby 2006, ale nepomôže vám to vyhrať ďalšie voľby. To je vaša finta, keď nemáte argument, nech sa páči, ale ja si myslím, že už vám to v budúcnosti nepomôže.

    Pani Tóthová, aby som nezabudol, ja som povedal, že tieto krátkodobé opatrenia ľuďom zásadne alebo veľmi nepomôžu, buďte dôsledná, keď budete na mňa reagovať.

    Po ďalšie pripomínam, že máte na vianočné milodary, ale nemáte na valorizáciu detských prídavkov. Máte nato, aby ste možno babičkám v Košiciach dali vianočný milodar, ale znemožníte im v Košiciach chodiť na operu, pretože o 9 mil. krátite rozpočet košickej opery. A tá babička dnes nepotrebuje iba trošku vyšší dôchodok, ale potrebuje mať aj kvalitnú operu v Košiciach a kultúru, lebo aj o tomto je ten život. Čiže vnímajme veci tak, ako sú podávané.

    Pani Nachtmannová, ten podiel, mám málo času, preto vám poviem iba toľko, že na školstvo za 4 roky vzrástol podiel z 0,68 % na 0,81 % na vysoké školy za posledné štyri roky, teraz dôjde k poklesu na 0,76 % v roku 2007. O tomto som hovoril. Regionálne školstvo áno, po dodatočnom zvýšení trošku viac, ako je inflácia. Preto hovoríme regionálnemu školstvu, že stagnuje.

    Pán Ďuračka mi nerozumel, ja viem, že veda, výskum je financovaná viaczdrojovo, ale vo vyspelom štáte z verejných zdrojov ide na podporu vedy, výskumu 1 %, my sme sa v konvergenčnom pláne za niekoľko rokov zaviazali dostať na 0,8 %. Opäť za 4 roky sa ten podiel zdvojnásobil, teraz bude...

  • Prerušenie časomierou.

  • Ako ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Kahanec, za ním bude pán poslanec Palko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte aj mne predniesť zopár postrehov, pohľadov k štátnemu rozpočtu a takisto v závere aj pozmeňujúci návrh.

    V rozprave k štátnemu rozpočtu už zaznelo veľa príspevkov či hodnotení, preto sa v tejto časti obmedzím iba na stručný pohľad na štátny rozpočet. O tom, že z pohľadu hrubého domáceho produktu či z pohľadu porovnania s verejnými výdavkami v porovnaní s infláciou a podobne sa znižujú výdavky vyčlenené do mnohých rezortov a kapitol, či už je to vzdelanie, veda, výskum, výstavba diaľnic, resp. podpora bývania, znalostnej a vedomostnej ekonomiky a spoločnosti, tak to myslím, že jasne ukazuje nastavený rozpočet.

    Znižujú sa sumy do týchto rezortov – školstva, dopravy, kultúry –, a bolo to tu už povedané viackrát. Znížené sumy sa však, samozrejme, musia prejaviť aj v obmedzeniach. A to v obmedzenom rozsahu investícií, ale aj v nedostatku financií na zabezpečenie funkcií, ako aj komplexného rozvoja daných oblastí hospodárstva, ďalších rezortov či spoločenského života na Slovensku vôbec.

    V rozprave na pôde Národnej rady sa opakovane a pomerne často diskutuje o potrebe vyrovnávania regionálnych rozdielov, o subsidiarite, ale predovšetkým, a to podčiarkujem, o solidarite.

    Z pohľadu určitej zmeny priorít, ale najmä z pohľadu vyčlenených súm na budovanie diaľničných úsekov a podobne mi vychádza skôr opak v neprospech budovania týchto diaľničných rozpracovaných úsekov, v neprospech budovania severného diaľničného ťahu D1.

    Na základe návrhu štátneho rozpočtu v rezorte dopravy sa presviedčam práve o tom, že podpora a posilnenie regiónov ide skôr k úpadku. O tom, že dopravná infraštruktúra do regiónov, a to do všetkých, ale najmä na východ Slovenska, či už do Prešovského, alebo Košického kraja sa pribrzďuje, a to sa určite neprejaví ani v čo najskoršom, ani v čo najprogresívnejšom vyrovnávaní regionálnych rozdielov a ani samotnou podporou regiónov.

    A tieto hlavné dopravné ťahy sú určite jednou z najzákladnejších podmienok, aby sa týmto regiónom dala šanca. Šanca pre investície, šanca pre investorov, ale aj pre rozvoj cestovného ruchu či turistiky, či prosto pre milovníkov nádhernej prírody, pamätihodností, či unikátnych pamiatok na východe Slovenska, akými sú určite drevené kostolíky, opálové bane pri Dubníku či unikátny gápeľ v prešovskom Solivare, ktorý si vyžaduje nevyhnutnú podporu na jeho záchranu a obnovu, aby mali šancu vidieť tieto unikátne diela aj budúce generácie, ale aj terajší záujemcovia turistiky či už domáci, ale predovšetkým zahraniční.

    Ak to neurobíme v pravý čas, zostane nám už len čas pre sanáciu týchto objektov a oči pre plač. Ak máme úctu k národnému dedičstvu, k dedičstvu, ktoré bolo vytvorené mozoľmi našich mám a otcov, generácií, ktoré tu žili pred nami, urobili by sme tieto kroky. A tieto generácie žili určite v menej komfortných podmienkach ako my. Napriek tomu však po nich zostali nádherné diela, odkaz pre budúce generácie a neváhali ich v lopote, ale aj v pokore vytvárať, aby po sebe zanechali niečo pekné. Niečo, čo v celej mozaike vytvára našu identitu, na ktorej stojí naša kultúra či história, ale aj budúcnosť.

    Chápem, že na všetko, čo by bolo potrebné urobiť, nemáme dostatok prostriedkov. No rozdeľovanie štátneho rozpočtu tak ako každé iné rozdeľovanie je predovšetkým o prioritách. A je požehnaním pre spoločnosti, ak v nich rozhodujú ľudia múdri, odvážni, ale aj rozvážni, ktorí majú pri tomto rozdeľovaní na pamäti predovšetkým spoločné dobro, ale majú aj víziu, ako to rozdeliť.

    V nadväznosti na spomínanú podporu regiónov chcel by som predložiť pozmeňujúci návrh týkajúci sa záchrany a obnovy Prešovskej kalvárie.

    Dovoľte mi povedať ešte niekoľko slov a údajov k tomuto môjmu pozmeňujúcemu návrhu. Mesto Prešov je jedným z najstarších a historicky najvýznamnejších miest Slovenska s územím ležiacim v údolí rieky Torysy medzi výbežkami Slanského a Čergovského pohoria.

    História priniesla mestu obdobie rastu i úpadkov, ale zanechala predovšetkým po sebe množstvo architektonických pamiatok. Jedným z nich je aj Prešovská kalvária. História Prešovskej kalvárie, dominanty vypínajúcej sa nad mestom siaha až do obdobia prvých písomností o meste Prešov až do 13. storočia.

    Okrem Kostola povýšenia svätého kríža a kaplniek tu nájdete aj nFárodnú kultúrnu pamiatku Kostol svätých schodov. Pevne verím, že v krátkom čase sa podarí, že národnou kultúrnou pamiatkou bude aj celý komplex Prešovskej kalvárie. Na jej záchranu a obnovu je však potrebné vytvoriť aj podmienky na kompletnú obnovu areálu kalvárie.

    Kalvária v Prešove patrila a dodnes patrí k najkrajším pamiatkam svojho druhu na Slovensku ako základný neskorobarokový komplex postavený v rokoch 1720 až 1769. Pôvodný kostolík, ako som už spomínal, tam stál už v 13. storočí.

    Územie pred kostolom postaveným pôvodne v neveľkom vrcholci kopca nepostačovalo v tom čase v roku 1836 veľkému počtu pútnikov, a tak sa tam robili ďalšie výstavby, postavil sa múr, vytvorili sa krypty, ktoré sa potom zasypali a vznikla súčasná dnešná plošina, z ktorého je aj dobrá vyhliadka na celé mesto Prešov. Komplex kalvárie je v súčasnosti značne narušený. Dochádza k posuvom pôdy, čím sa trhajú chodníky, objavujú sa praskliny na objektoch a je ohrozená ich statika.

    Takisto Kostol povýšenia svätého kríža patrí k tým najkrajším pamiatkam svojho druhu na Slovensku ako neskorobarokový kostol postavený v rokoch 1752 až 1753. Avšak fresková výzdoba, ktorá bola vytvorená v druhej polovici 18. storočia, si vyžaduje nevyhnutne reštaurovanie malieb v interiéri kostola a je nutné pre záchranu tieto veci uskutočniť pred ďalším znehodnocovaním.

    Kaplnka svätých schodov je národnou kultúrnou pamiatkou a je umiestnená na západnej strane vyvýšeniny. Bola postavená v roku 1765 podľa vzoru Svätých schodov Scala Sancta v Ríme. Je však takisto v havarijnom stave, je potrebná jej celková obnova, oprava omietok vnútorných i vonkajších portálov, reliéfov, malieb atď.

    Rímskokatolícky farský úrad ako vlastník národnej kultúrnej pamiatky však nemá dostatok vlastných zdrojov, ale chce predísť ďalšiemu poškodzovaniu kultúrnej pamiatky a vytvoriť predpoklady na trvalé udržiavanie dobrého stavu.

    Preto si dovolím predložiť tento konkrétny pozmeňujúci návrh k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009, parlamentná tlač 73. V kapitole Všeobecná pokladničná správa titul 01.1.1642200 rezerva vlády Slovenskej republiky účelovo viazať 6 mil. Sk a túto sumu použiť na zabezpečenie komplexnej obnovy areálov a objektov kalvárie v Prešove. Aby Prešov, ale aj Prešovský kraj ako jeden z najmenej rozvinutých regiónov získal väčšiu šancu na intenzívnejší rozvoj cestovného a turistického ruchu. Ale aj na rozvoj príťažlivosti mesta i celého regiónu je však nevyhnutný tento krok na rozbehnutie obnovy a záchrany komplexu Prešovskej kalvárie.

    Dovoľujem si vás preto, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, požiadať o podporu tejto obnovy v rámci národnej kultúrnej pamiatky a nájsť pochopenie a porozumenie na podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. Ešte raz mi dovoľte vopred poďakovať za vaše pochopenie a podporu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán Jaroslav Paška. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán poslanec, nepochybujem, že mnohé kultúrne pamiatky si vyžadujú starostlivosť a obnovu, len dosť dobre nerozumiem, keď ste boli 8 rokov pri moci, prečo ste tie kultúrne pamiatky nechali chátrať. A keď už vám na tejto kaplnke tak veľmi záleží, tak potom, prečo ste počas vášho 8-ročného vládnutia tieto zariadenia či kultúrne pamiatky, na ktorých vám tak srdečne záleží, neopravili. Prečo to chcete od súčasnej vlády? Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Stanislav Kahanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Paška, myslím, že všetko je o konkrétnych podmienkach a konkrétnej situácii. Keď hovoríme o tom, že podporovať sa to mohlo aj v minulom období, tak myslím, že tu už odznelo dosť vecí, že jednotlivé rezorty a kapitoly a investičné stimuly smerom k regiónom boli vo väčšej miere financované v štátnom rozpočte ako v súčasnom rozpočte.

    Takže asi teraz je skracovaný rozpočet smerom k regiónom a čo sa týka tých peňazí, odkiaľ ich zobrať, alebo ako, z čoho podporiť, no, každopádne v minulom štátnom rozpočte sa neschvaľovala 125-miliónová rezerva pre predsedu vlády. Myslím, že v rámci tejto rezervy je dostatok prostriedkov na to, aby sa vykryla aj takáto potreba, akou je prednesený návrh o podpore Prešovskej kalvárie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. O slovo sa hlási spravodajkyňa pani poslankyňa Angyalová.

  • Ďakujem pekne. Už ja nechcem nejakým spôsobom komentovať rozpravu, dovoľte mi len predniesť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý vylepšuje jeden bod zo spoločnej správy, takže v tejto chvíli by som ho chcela vyňať na osobitné hlasovanie.

    Je to bod v časti A 11 a pozmeňujúci návrh znie: „Zvýšiť v rámci rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa a Rada pre vysielanie a retransmisiu výdavky o 4 600-tis. korún, z toho kapitálové výdavky o 1 500-tis. korún, mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania o 1 400-tis. korún, poistné o 500-tis. korún a výdavky na tovary a služby o 1 200-tis. korún.“

    Pozmeňujúcim návrhom sa vyčleňujú prostriedky na zabezpečenie činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu v súvislosti s nárastom agendy v oblasti regulácie elektronických médií v Slovenskej republike, napríklad na rast počtu vysielateľov, nové formáty vysielaných programov, nové technológie atď. Krytie sa zabezpečí v rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa z rezervy na riešenie miest, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní. Ide teda len o zmenu pozmeňujúceho návrhu, ktorý sa nachádza v spoločnej správe. Prosím vás o podporu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec Palko, ktorý teraz nasleduje v riadnej rozprave, ma informoval, že jeho vystúpenie bude dlhšie ako 3 minúty, aby sme to nerozčleňovali.

    Dovoľte, prerušujem rokovanie do 13.00 hodiny, počas ktorej máme k dispozícii prestávku. O 13.00 hodine vás poprosím, aby sme sa stretli na pokračovaní v ďalšom rokovaní našej schôdze. Príjemnú dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 11.57 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 13.01 hodine.

  • Dobrý deň, vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v rokovaní o štátnom rozpočte rozpravou. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Vladimír Palko.

  • Vážený pán minister, vitajte. Bude to dialóg medzi nami dvomi.

    Vážený pán predsedajúci, vážený člen vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som zhodnotil návrh zákona o štátnom rozpočte z pohľadu kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že ide o rozpočet prekvapujúci a takmer likvidačný, trúfam si povedať. Čo je zaujímavé, je to tiež rozpočet, ktorý je v rozpore s programovým vyhlásením vlády.

    V oblasti príjmov návrh prináša prekvapujúce skutočnosti. V minulosti súčasný minister vnútra Robert Kaliňák dosť tvrdo kritizoval skutočnosť, že štátny rozpočet dopredu stanovuje výšku vybratých pokút za dopravné priestupky. Dnes z návrhu štátneho rozpočtu vidíme, že pán minister vnútra si počína rovnako. Čo rovnako, ba čo viac! Navrhuje, aby sa vybralo, a to je, prosím pekne, záväzný ukazovateľ, aby sa vybralo o 45 mil. korún viacej ako v roku 2006. Vidíme, že nielen lož má krátke nohy, aj populizmus a populistická kritika má krátke nohy.

    Zaujímavý jav v rozpočte je v oblasti príjmov rezortu, kde nebývalým spôsobom sa navyšujú príjmy, z odpredaja majetku ministerstva sa chce získať do štátneho rozpočtu dokonca o 300 mil. korún viac. Neviem o tom, že by malo ministerstvo vnútra toľko prebytočného majetku, aby sa takýmto spôsobom navyšovali príjmy za jeho odpredaj.

    Ale poďme k výdavkom. V oblasti výdavkov považujem vládou navrhované šetrenie, zdôrazňujem šetrenie na bezpečnosti občanov za takmer likvidačné. Navrhuje sa nominálny pokles bežných výdavkov oproti roku 2006 o 100 mil. korún. Bežné výdavky sú výdavky ako na benzín, na bežné opravy, výdavok na energie atď. Ak by sa chcela udržať úroveň roku 2006, tak by sa, samozrejme, tieto výdavky museli navyšovať prinajmenšom o inflačný koeficient, ale ony sa znižujú, nominálne sa znižujú o 100 mil. korún.

    Pán minister vnútra ohlásil už v auguste tohto roku personálne zmeny na všetkých úrovniach Policajného zboru. Síce ich doteraz neuskutočnil, prešlo už 5 mesiacov, čo to tak asi urobilo s disciplínou nadriadených aj podriadených. S motiváciu nadriadených, aby udržiavali poriadok, čo to asi urobilo s tou disciplínou? Ale o tom dneska nechceme hovoriť. Snáď tie personálne zmeny avizované urobí, avšak každá vlna personálnych zmien so sebou prináša zvýšený nápor na osobitný účet ministerstva vnútra. Vyplácajú sa odchodné v státisícových sumách na jedného odídeného policajta, vznikajú noví poberatelia relatívne vysokých policajných dôchodkov.

    Napriek očakávanému zvýšenému náporu na osobitný účet ministerstva sa však v štátnom rozpočte na rok 2007 dotácia osobitného účtu nerieši, nijakým spôsobom sa dotácia nenavyšuje.

    Dovoľte mi zacitovať z programového vyhlásenia vlády. Citujem: „Sociálny systém policajtov si zasluhuje osobitné postavenie. Vláda chce zefektívnením tohto systému nielen zachovať, ale ďalej prehĺbiť sociálne istoty policajtov, stabilizovať ich postavenie v spoločnosti a posilniť spoločenskú prestíž tohto povolania,“ koniec citátu.

    Ak to vláda myslí úprimne, mala by na sociálny systém policajtov vyčleniť dostatok finančných prostriedkov. Čo však nerobí, konštatujem, keď si prečítam návrh rozpočtu.

    Ak sa v programovom vyhlásení vlády požaduje, citujem: „Dostatočne finančne, personálne a materiálno-technicky zabezpečený výkon služby Policajného zboru,“ koniec citátu, potom nerozumiem, ako môže vláda premiéra Fica predložiť do parlamentu návrh na zníženie kapitálových výdavkov ministerstva vnútra o polovicu.

    Čo to znamená. Budú chýbať peniaze na úpravu budov, v rozpočte nie je ani koruna na nákup automobilov, aby mi nebolo vytýkané, že sa starám o niečo, čo som ja mal zabezpečiť ako minister, tak podotýkam, že v rozpočte na tento rok, pred rokom som dohodol 216 mil. korún na autá.

    Pripomínam, nedávno došlo k tragickej udalosti v Polomke, vtedy prvou trošku splašenou reakciou ministerstva vnútra bolo tvrdenie, že na príčine je zlé materiálne a technické zabezpečenie polície. Po takom niečom by človek čakal, že teda rozpočet sa bude navyšovať, najmä kapitálové výdavky, ale on sa znižuje. Ako som povedal, znižuje sa na polovicu, to je skutočne niečo nevídané.

    Aby som tento neprijateľný návrh vlády Roberta Fica ešte viac priblížil, tak uvediem nasledujúce fakty. Na informatiku a telekomunikácie boli kapitálové výdavky v roku 2006 314 mil. korún, na rok 2007, teda to, čo sa navrhuje, je to 135 mil. korún, čo je zníženie o 57 %. V roku 2006 bolo na investičnú výstavbu, autá a podobne vyčlenených 630 mil. korún a v roku 2007 je to 276 mil. korún, čo je zníženie o 56 %. Toľko ku kapitálovým výdavkom.

    Pán predseda vlády Robert Fico od svojho nástupu do funkcie rozpráva o okamžitom zrušení krajských úradov, nechal si to aj schváliť v programovom vyhlásení vlády. V rozpočte na rok 2007 však na tento svoj zámer zrejme pozabudol, v rozpočte sa so zrušením krajských úradov neráta. Paradoxne na aparát sekcie verejnej správy, ktorá kontroluje krajské úrady, sa dokonca pridáva 20 %, a síce z 279 mil. na 334 mil. korún. Podľa návrhu sa ráta dokonca aj s nárastom počtu zamestnancov.

    Rád by som sa vyjadril k platom policajtov. To je téma, ktorá sa v minulosti ukázala ako citlivá, výbušná. Pripomíname si rok od demonštrácií policajných odborárov, pamätám si, ako vtedy terajší minister vnútra postával vedľa tribúny a drukoval.

    Vláda dnes plánuje v rozpočte na rok 2007 zvýšiť o 5 % tarifné platy policajtov. Tá suma tak zhruba zodpovedá inflácii, ktorá sa očakáva, ale pozor, služobný príjem policajtov zďaleka nepozostáva iba z tarifných platov. Sú tam aj iné položky. Je tam hodnostný príplatok, je tam osobný príplatok, osobitný príplatok a ďalšie. Na zvýšenie týchto však peniaze v rozpočte nie sú. To znamená, že platy policajtov reálne nevzrastú, je pravdepodobné, že dokonca reálne o niečo málo poklesnú.

    Aký paradox v porovnaní so situáciou spred 1 roka, kedy počas dnešnou vládou, vtedy opozíciou podporovaných demonštrácií odborárov, už vtedy bolo jasné, že nominálne narastú platy policajtov, keď porovnáme rok 2006, koniec roka a rok 2005 o viac ako 10 %. O dvojciferný nárast percent.

    Veď predsa táto vláda stále hovorí o tom, že chce dať ľuďom viac, chce, aby mali vyššie platy, aby sa im darilo lepšie atď. atď. Ale ona to nerobí.

    V programovom vyhlásení vlády je aj ďalší pekný sľub. Citujem: „Vláda Slovenskej republiky sa bude usilovať o väčší objem finančných prostriedkov na činnosť Hasičského a záchranného zboru. Využije na to reštrukturalizáciu použitia prostriedkov z odvodov z povinného zmluvného poistenia, resp. prípadnú možnosť v oblasti zvýšenia odvodu komerčných poisťovní z tohto poistenia,“ koniec citátu.

    Nuž, ako vyzerá tento väčší objem finančných prostriedkov podľa navrhovaného rozpočtu. Hasiči mali v roku 2006 v rozpočte 2,8 mld. korún. V roku 2007 sa navrhuje ubrať 600 mil. Z povinného odvodu sa navyše predpokladá zníženie príjmov o ďalších 50 mil. korún.

    Vážené dámy, vážení páni, rozpočet ministerstva vnútra je nastavený nesprávne. Jeho rámce sú v rozpore s programovým vyhlásením vlády a ministerstvo vnútra čaká rok prežívania a stagnácie. Preto na aspoň čiastočné zlepšenie situácie predkladám pozmeňujúci návrh.

    Vo vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2007 navrhujem zvýšiť výdavky o 200 mil. korún v rozpočtovej kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky program 06V ochrana verejného poriadku a bezpečnosť a viazať ich na nákup motorových vozidiel pre potreby Policajného zboru.

    Odôvodnenie: Materiálno-technické zabezpečenie Policajného zboru, obmena a nákup motorových vozidiel sú jedných z kľúčových faktorov efektívneho plnenia cieľov v oblasti ochrany verejného poriadku a bezpečnosti, najmä na úseku poriadkovej polície, dopravnej polície, justičnej a kriminálnej polície a ochrany štátnych hraníc. Nemenej významné je aj zabezpečenie motorovými vozidlami pre zložky bojujúce s organizovaným zločinom, korupciou, plniace úlohy kriminálneho spravodajstva a ochrany svedka. Vzhľadom na vládou navrhovanú výšku kapitálových výdavkov v rozpočtovej kapitole ministerstva vnútra je nevyhnutné zvýšiť a viazať výdavky kapitoly uvedeným spôsobom. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán František Mikloško. Uzatváram možnosť podávať faktické poznámky. Zrejme aj pán Richter sa hlási s faktickou poznámkou. Takže uzatváram možnosť podávať faktické poznámky.

    Slovo má pán Mikloško.

  • Ja by som chcel pánovi poslancovi Palkovi zablahoželať. Máloktorý príspevok tak jasne a veľmi pokojne a veľmi konkrétne odhalil, čo sú to predvolebné sľuby a čo sú to fakty. Vlastne k tomu treba mať zrejme matematické vzdelanie, ktoré Vladimír Palko má na úrovni docenta. Vladimír Palko jasne ukázal, že táto vláda odkukala z obdobia komunizmu jednu vec, že za lacné efekty, ako sú dvojtisíckorunáčky, čo ja, samozrejme, každému dôchodcovi prajem, a to sme mali aj my robiť, začína sa však žiť na úkor budúcnosti. Robí sa lacný efekt, ktorý prinesie možno až 40-percentnú popularitu, ale odtrhne sa 500 mil. kultúre, len hasičom sa odtrhne 600 mil., proste začíname žiť na úkor budúcnosti. Pripomína to veľmi dobre obdobie spred roku 1989. Jedine, čo môžeme dúfať, že vláda Roberta Fica nebude trvať 40 rokov, lebo začínali by sme tam, kde sme začínali v roku 1989.

    Ešte raz, pán poslanec Palko, gratulujem vám, bolo to výborné.

  • Ďakujem, slovo má pán poslanec Richter.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, ak dovolíte, veľmi stručne, ale veľmi konkrétne chcem zareagovať na vaše vystúpenie. Vo svojom vystúpení ste používali veľmi veľa konkrétnych prirovnaní k štátnemu rozpočtu na rok 2006 a 2007. Ale objektívne treba povedať, že prvé 3 roky pôsobenia vašej osoby na ministerstve vnútra v tom predchádzajúcom období bol ten štátny rozpočet úplne iný. Tým chcem povedať, že rok 2006 bol vyslovene účelový, volebný rok a volebný rozpočet.

    To je jedna dôležitá poznámka a druhá, no, je otázka efektívneho využívania tých finančných prostriedkov a možno aj transparentnosť výberových konaní, vychádzajúc z istej analýzy tu nesvedčí ten stav, že bolo všetko v absolútnom poriadku. Možno aj tu sú tie rezervy, ktoré nový minister vnútra dokáže nájsť a relatívne s menším objemom finančných prostriedkov možno zabezpečí oveľa viac, ako ste v tom predchádzajúcom období dokázali vy. Ďakujem.

  • Ďalším v rozprave je..., treba stlačiť, pán Palko, nech sa páči.

  • Dovoľte teda reakciu. Vážený pán poslanec Richter, mýlite sa, ak hovoríte, že ten rozpočet, ktorý sme dohodli minulý rok, bol nejako dramaticky iný, ako boli iné rozpočty, že tie snáď predtým boli podvyživené. Nie je to tak.

    O rozpočet ministerstva vnútra sa vždy zvádzal boj, ktorý bol veľmi tvrdý a z roka na rok ten rozpočet narastal, pretože my sme na bezpečnosti občanov naozaj nešetrili. Viete, hovoriť o tom, spomínať transparentnosť výberových konaní, pán poslanec, ale to je trošku lacné. Ja si nespomínam, že by v kritike, ktorá voči mne bola za výberové konania, bol uvedený jediný prípad, žeby sa snáď postupovalo tak, žeby sa nakupovalo neefektívne. Tie výdavky boli iného druhu. Ani jediný príklad sa neuvádzalo to, že snáď sa niečo nakúpilo drahšie, ako sa malo. Ani jediná taká výhrada nebola.

    Čiže, pán poslanec, vy varíte z vody, vy si jednoducho vymýšľate. A ja si nemyslím, že nula korún na autá, že sa to dá nejako efektívnejšie využiť na nákup áut ako 216 mil., ktoré som ja vybojoval pred rokom.

  • Ďakujem. Takže pokračujeme v rozprave. Slovo má pán Peter Gabura.

  • Vážený pán predsedajúci, páni ministri, kolegovia, kolegyne, bolo už dosť povedané v diskusii na tému štátny rozpočet, a tak dovoľte aj z mojej strany zopár postrehov na túto tému.

    Keď sa zaviedla rovná daň, bolo to veľmi pozitívne, lebo podnikatelia vedeli, čoho sa majú držať. Aj tento rozpočet je napísaný tak, že sú v ňom konečne všetky čísla pravdivé. Že je to bez podvádzania, ako to bolo v 90. rokoch. Toto sú pravdivé čísla. S rovnou daňou nie je problém, je to čisté, priehľadné, jasné. A každý vie, čo má robiť.

    Problém je s tým, že sú veľmi vysoké odvody. Treba sa venovať tomu, ako sa dajú trvale znižovať odvody. Úplne ničia niektoré skupiny podnikateľov tým, že práve tieto odvody sú veľmi vysoké. Zdá sa, že problém je omnoho väčší a znižovanie odvodov je v širšom kontexte ďalších okolností, ktoré s tým súvisia.

    Najväčšou položkou odvodov je Sociálna poisťovňa. Prostriedky do nej plynúce pokračujú v sociálnom mechanizme, hlavne v dôchodkovom systéme, ale aj v nákladoch samotnej poisťovne.

    Riešenie dôchodkovej reformy je vyvolaný problém špecifikami krajiny, ktorý siaha až na naše korene. Naším spôsobom života sme narušili prirodzené zákony. Riešenie zostalo na pol ceste, vytvorenie viacerých pilierov dôchodkového sporenia, spôsob financovania reformy, odpredaj väčších podnikov, vstup veľkých investorov, ale v neposlednom rade zastavenie poklesu populácie a skvalitnenie prípravy ľudského potenciálu. Tak sa znovu dostávame na korene, k hodnotám, a to k rodine, prirodzeným zákonom a k dobrým mravom. Je čo robiť. Predchádzajúca vláda správne pristúpila k ostrým opatreniam, ony zaboleli.

    Dolaďovanie reforiem prišlo neskoro. Vďaka mentalite nášho národa nedošlo k nepokojom. Nepokladám za správne, aby ďalšie riešenia boli v podobe populizmu. Môže sa nám stať, že ak reformy zastanú, my sa ocitneme tam, kde sme boli na začiatku a celé toto prežité utrpenie ľudí bolo zbytočné. Priam ideálnym stavom by boli riešenia, do ktorých by sa vstupovalo naprieč politickým spektrom. Znamená to v širšej diskusii zavŕšiť dôchodkovú reformu, vrátiť sa k prirodzeným zákonom, dobrým mravom a sústrediť sa na zlepšenie života najchudobnejších a najbiednejších. Systémovo, bez chytráčenia a bez politikárčenia.

    Ďalšie moje úvahy o rozpočte budú pokračovať o možných rizikách vývoja trhu práce a štruktúry priemyslu na Slovensku. Automobilový priemysel a veľkí investori do tohto priestoru vstupujú hlavne v kontexte silnej finančnej podpory nás daňovníkov a nízkych až nulových daní. Významným faktorom je tu pokojné politické prostredie, mentalita národa a nízka hodnota pracovnej sily. To sú skutočnosti tzv. pominuteľného charakteru. Títo investori tak rýchlo, ako prišli, môžu aj odísť, ak nájdu priestor s podobnými alebo výhodnejšími podmienkami.

    Pokladám za nevyhnutnosť politicko-ekonomickej stratégie vytvárať dlhodobý priestor, ktorý bude eliminovať katastrofické dopady prípadného odchodu niektorého z veľkých investorov a súčasne vytvárať bohatší, konkurencieschopnejší trh pracovnej sily. Dôraz kresťanských demokratov je v rozvoji malého a stredného podnikania, všeobecne a špeciálne v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva. Zvlášť poľnohospodárom, potravinárom rozvojom vidieka ako prioritou tohto rozpočtu treba narábať veľmi uvážene.

    Teraz by som sa posunul takou detskou otázkou, bude sa vám zdať detská. Prečo je v rozpočte 3-percentný deficit? Predsa štátny rozpočet by mal byť nulovým deficitom. Koľko príjmov, toľko výdavkov. Lebo keď je väčší výdavok ako príjem, na úkor niekoho to robíme. To znamená, že odjedávame deťom, vytvárame straty do budúcnosti. To nie je normálny stav. A neviem si predstaviť ja ako živiteľ rodiny, že by som hospodáril s deficitom. Snáď by som prežil 2, 3 mesiace a potom by som skrachoval a skončil na ulici. Neviem si predstaviť podnikanie s deficitom. Na konci tejto cesty je vždy to slovíčko krach.

    Deficit, spravovanie krajiny je aj potvrdením toho, že máme nad pomery bohatú štátnu správu. Treba znížiť štátnu správu, menej ministerstiev, menej úradníkov. Päť a pol milióna občanov nepotrebuje takú silnú vládu, alebo bude tendencia centralizovať moc? Konzervatívni kresťanskí politici nepotrebujú silnú vládu, pretože každý podnik, každý región vie, čo má robiť. Dnes ten počet je v priemere strašne vysoké číslo. Niektoré ministerstvá majú 800 až 900 ľudí, z toho 200 až 300 je informatikov. Načo jedno ministerstvo potrebuje toľko informatikov, veď v konečnom dôsledku väčšina zavádzania softvéru a hardvéru sa robí dodávateľským spôsobom.

    Ohlasované znižovanie administratívy v jednotlivých rezortoch ako myšlienku pokladám za správnu, ale spôsob realizácie za nešťastný. Bez jasnej stratégie. Takto to, bohužiaľ, vyznieva ako čistka. Zvlášť po schválení zákona o štátnej službe sa spustil mechanizmus, ktorý v konečnom dôsledku môže pohltiť aj ich samotných tvorcov.

    Keďže som v poľnohospodárskom výbore, tak sa dotknem aj samotného poľnohospodárstva. Nepokladám za správne úvahy roľníkov o nevyhnutnosti uprednostnenia rozvoja infraštruktúry pred poľnohospodárstvom a vidiekom. Ak pre agrárny sektor a vidiecky priestor nebude v tomto prechodovom období k dispozícii dostatok podporných zdrojov, dôjde k jeho ďalšiemu úpadku a vysídľovaniu. K prehlbovaniu rozdielov medzi regiónmi, zhoršovaniu ekonomickej situácie vidieka a k znemožneniu praktickej realizácie zámeru zabezpečiť jeho trvalo udržateľný rozvoj.

    Slovensko by sa tak zaradilo medzi zaostalé krajiny s nevyváženou sociálno-ekonomickou štruktúrou a pripravilo by sa o možnosť dynamickejšie znižovať svoje súčasné zaostávanie za najvyspelejšími štátmi Európy a sveta.

    Podstatná je úvaha, aby sme my zákonodarcovia vytvorili kritériá, keď nebudeme podplácať poľnohospodárstvo, ale vytvoríme prirodzené podmienky trhovej súťaživosti s dôrazom na kvalitu a zodpovednosť celého mechanizmu. Aby sa poľnohospodárstvo, a to či v prvovýrobe, alebo v druhovýrobe dostalo do symbiózy s potrebami trhu, prihliadnuc aj na sociálne špecifiká jednotlivých regiónov.

    Tým, že dotujeme akúkoľvek formu odmeňovania, tým konáme v poľnohospodárstve neracionálne. Je potrebné dotovať a podporovať automatizáciu, čo najviac strojov, čo najmenej ľudí, čo najviac uzavretých technológií, čo najmenej byť závislí od odberateľov, napríklad aj mlieka. Prečo farmári nemôžu mať vlastnú syráreň? Vedia hospodáriť na úrovni prvovýroby aj na úrovni spracovateľskej. Prečo sa skupina vinohradníkov nedohodne, že bude mať vlastný vinársky závod? Potom vyprodukuje hrozno v takej kvalite, aby tá zodpovedala aj kvalite konečného produktu, takto to napríklad robia aj v Taliansku.

    Prečo tí, čo pestujú ovocie a zeleninu nemajú vlastnú spracovateľskú jednotku, napríklad na konzervovanie, zmrazovanie, duzovanie. Keď by sme dosiahli toto prepojenie, prepojenie prvovýroby s druhovýrobou, nevznikali by také priepastné rozdiely medzi cenou prvovýroby a cenou spracovania. Je to ten istý majetok a prvovýrobca si to vie urobiť. A navyše je menej závislý od výkyvov ceny.

    Napríklad terajšie správanie mliekarní, ktoré neustále tlačia cenu prvovýrobcom. V Taliansku existuje organizácia, kde 6 fariem má spoločnú syráreň a vyrába sušené syry. To znamená tvrdé syry, ktoré môžu 3, 4 roky predávať. Tým sú menej závislí od výkyvov trhu.

    Na Slovensku by bolo dobré, aby sme podporovali produkty, ktoré sa historicky osvedčili a ktoré sú prirodzenou tradíciou. Toto sú špecifiká Slovenska, kde sa dá vyprodukovať aj predať ako kvalitné. Do tejto sféry patrí, že by sa malo na Slovensku robiť aj ekologické hospodárenie.

    Prebieha diskusia o génoch. Niektorí tvrdia, že je to nebezpečné. Niektorí opak. Nevieme, či nedôjde k znehodnoteniu pôdy alebo vzniku superburín tak, že v budúcnosti bude problém ekologické hospodárenie. Nikto nevie, aké sú dopady na zvieratá, ktoré konzumujú tieto produkty, a nikto nevie presne predvídať, aké riziká prinášajú z dlhodobého pohľadu aj na samotného človeka. K tejto problematike je potrebné pristupovať s maximálnou obozretnosťou a s plnou súčinnosťou s výskumom.

    Práve otázka výskumných ústavov je paradoxom tohto rozpočtu. Táto vláda navrhuje zníženie 20 % všade. Poľnohospodársky výskum je podriadený rezortu, teda ministerstvu poľnohospodárstva. Ak dostane povinnosť 20 % úspory, tak oni vlastne stratia 40 %. A to je veľmi zlé, keď 40 % nebude môcť poľnohospodársky výskum používať.

    Sme v období, keď celá Európska únia hovorí o informačnej spoločnosti. Čo je informačná spoločnosť v poľnohospodárstve? Čo je to znalostná ekonomika v poľnohospodárstve? Je to oblasť, keď som počúval kuloárne reči, že sa tam dá schovať všetko. Nehovoríme o tom, a pritom je to o 11 mld. korún.

    Toto sú obrovské peniaze a bol by som rád, keby v krátkej budúcnosti neskončili v tieni dotácií. Treba ich použiť s cieľom správať sa sofistikovanejšie s dôrazom na lepšiu technológiu, lepšie hospodárenie, znižovanie potreby ľudského činiteľa. Skrátka je veľa vecí, ktoré v podstate informačnej spoločnosti z toho vyplývajú.

    Na strane 6 komentáru k návrhu rozpočtu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky na roky 2007 a 2009 sa konštatuje: „Európska komisia pre rok 2007 pripravuje prehodnotenie podpory energetických plodín tak, že umožní aplikovanie tejto platby z prostriedkov EÚ aj v nových členských krajinách. Podpora pestovania energetických plodín je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.“ V tabuľkových prílohách som však nenašiel vyčlenenú finančnú sumu určenú na podporu pestovania energetických plodín a výroby biopalív, bionafty a bioetanolu.

    Páni a dámy, je pre mňa nevysvetliteľné, prečo dotujeme pestovanie tabaku a pestovanie liečivých rastlín nie.

    Z konštatovania vodohospodárskych odborníkov Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o plnení programu protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky do roku 2010 vyplýva, že v súčasnosti nie je na území Slovenskej republiky dostatočne zabezpečená protipovodňová ochrana v žiadnom územnom celku a že pri objeme súčasných finančných zdrojov zo štátneho rozpočtu nie je reálne splniť aktivity v uvedenom programe.

    Pretože stále sa opakujúce povodne na území Slovenska spôsobujú škody a náklady veľkého rozsahu, je nutné komplexne riešiť protipovodňovú ochranu Slovenskej republiky tak, aby bola uznesením vlády prijatá ako program protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky do roku 2010.

    Nakoľko došlo k zaostávaniu plnenia programu, treba ho prehodnotiť a aktualizovať až do roku 2015. Je nevyhnutné v rozpočte ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva životného prostredia vyčleniť adekvátne finančné prostriedky na plnenie programu. Od roku 1992, kedy bolo uvedené do prevádzky Vodné dielo Gabčíkovo, nedalo sa do užívania žiadne ďalšie, hoci ich potreba je dokázaná. Treba ukončiť prípravu a začať realizovať najmä vodné diela Tichý potok a Slatinka. Rozpočet s nimi ani okrajovo nepočíta.

    Záverom dovoľte, aby som sa pochvalne vyjadril k činnosti výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, kde prevláda konštruktívnosť, vecnosť a vedomie všetkých členov o neutešenom stave poľnohospodárstva a životného prostredia. Preto aj väčšina návrhov, ktoré výbor schválil, mali moju podporu.

    Žiaľ, rozpočet ako taký nemá moju podporu. Myslím, že prostriedky, ktoré má k dispozícii, sa dajú využiť lepšie a viac v prospech občana. Bez populizmu, ale v reálnej potrebe. Vo veľa prípadoch to zaváňa plytvaním a nedomyslením dôsledkov. Majme sa lepšie, pomáhajme si v dobrej službe, usilujme sa o lepší život spoluobčanov. Ale prosím, na pevných a premyslených základoch. Nech nám v tom dobrý Pán pomáha. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami pani Angyalová Edita, Petrák Ľubomír. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má Angyalová Edita.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, vystúpili ste zmierlivo, takže ja verím, že v dobrej viere. Ale nedá mi nereagovať, lebo naozaj vaše vystúpenie bolo plné relatívne zaujímavých morálnych apelov, s ktorými by sa dalo v mnohom súhlasiť, ale naozaj takmer absolútne bez elementárnych kontextov a takmer úplne bez návrhov riešení alebo aspoň náznakov nejakých riešení. A musím povedať, že v mnohom proste tie vaše vety potom vyzneli ako floskuly.

    Ja sa dotknem len tej časti, ktorej som sa venovala a ku ktorej mám tým pádom aspoň nejaké základné právo sa vyjadriť. Spomínali ste dôchodkovú reformu, spomínali ste odvody, povedali ste, že odvody sú privysoké a treba ich znižovať, ale ten kontext.

    Tak po prvé. Odvod nie je len na strane zamestnávateľa akýmsi trestom, ktorý zaťažuje cenu práce. Veď odvod je platba, ktorá spoločne plynie do fondov, z ktorých sa potom vyplácajú isté udalosti, ktoré sa stanú obyvateľstvu – nemoc, invalidita, dovŕšenie dôchodkového veku. Keď sa pozrieme na ten systém, tak prídeme na to, že je finančne nestabilný, že je nevybalansovaný, že v Sociálnej poisťovni je proste situácia, ktorú treba vážne riešiť, a to asi nespôsobila táto vláda. To asi uznáte, že za 5 mesiacov tejto vlády sa tieto situácie nestali, takže hovorím ešte raz, s tými morálnymi apelmi sa dá súhlasiť, ale s istým proste popísaním kontextu a s istými návrhmi riešení. Potom by sme mohli viac polemizovať o tom, čo hovoríte. Takto to vyznelo naozaj v mnohom ako floskuly.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalším s faktickou poznámkou pán Petrák Ľubomír.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán poslanec, ja chcem oceniť konštruktívny tón vášho vystúpenia. Zaznelo v ňom veľa racionálnych podnetov, o ktorých sa dá vecne diskutovať, aj keď máme možno rôzne názory na ich riešenie, ale myslím si, že je potrebné o nich racionálne diskutovať.

    Ak dovolíte, ja by som sa dotkol pár poznámok, ktoré ste povedali. Neviete si predstaviť podnikanie s deficitom. Neviete si predstaviť život rodiny, trvalý život s nedostatkom finančných prostriedkov, čo je opätovne deficit. Ale potom sa spýtam, a to nie je otázka ani tak na vás ako na predchádzajúcu vládnu koalíciu, prečo ste urobili dôchodkovú reformu tak, že prináša stabilný deficit vo výške zhruba 20 mld. korún pre Sociálnu poisťovňu? Prečo ste nevyčlenili bývalá vládna koalícia finančné prostriedky z privatizácie na krytie deficitu dôchodkovej reformy? Ja si osobne myslím, že aj tu sa treba pozrieť racionálne na veci a dať si na misku váh jednu stranu, druhú stranu a potom hľadať dobré riešenia. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na faktické poznámky pán Peter Gabura, nech sa páči.

  • Pani poslankyňa, pán poslanec, ja som, kto to pozorne počúval, v tých okruhoch naznačil túto problematiku a pomerne jasne ju pomenoval. My sme teraz v opozícii. Ja neponúkam riešenia, ja pomenúvam okruhy problémov. Ak nájdeme cestu, že budeme komunikovať o riešeniach, je to o inom. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pokračujeme v rozprave. Ďalšou prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Mária Sabolová, pripraví sa pán Gyula Bárdos.

  • Vážený pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie bude už len krátke a skôr politické. Svoje výhrady, tak ako moji kolegovia k jednotlivým kapitolám, sme predniesli v priebehu troch dní.

    Pri takom vážnom dokumente, ako je štátny rozpočet, ako sa tu snažíte od začiatku tejto schôdze pripomínať, ako si to uvedomujeme aj my, chcem vyjadriť vážnu výhradu voči tomu, že na rokovaní parlamentu sa zúčastňovali ministri úplne minimálne, možno na výnimku troch ministrov, ktorí sa striedali na lavici predkladateľa, o premiérovi už ani nehovorím, že prejavil totálny nezáujem o prerokovanie takého vážneho dokumentu, ako je štátny rozpočet a že je veľmi smutné, že rozpočet obhajujú poslanci parlamentní, a nie predstavitelia vlády, ktorá tento rozpočet predkladá.

    Čiže nevystúpil žiaden minister vlády, premiér vlády, je to skutočne za mojej pamäti, keď to zoberiem 12 rokov dozadu, to je snáď po prvýkrát v tomto parlamente, že sa nevyjadril žiaden minister počas rozpravy a že pomaly ani neviem, aký má hlas minister financií, nevyjadril sa k takým vážnym možno aj pripomienkam, aj k dokumentu, je skutočne neskutočné. Takto by som to asi povedala.

  • Pani spravodajkyňa mi tu potichu hovorí, že všetko bude. My všetci veľmi dobre vieme, že pán minister financií sa prihlási alebo povie v záverečnom slove svoje názory, na ktoré už ale nikto nebude môcť reagovať, a to je ten problém, keď sme mali viesť diskusiu v tomto parlamente a nie to, že nás vôbec nechcete počúvať. Čiže to je prvá výhrada.

    Druhá moja výhrada alebo druhý môj názor, ktorý tu chcem tlmočiť, je ten, že na rozdiel od všetkých predchádzajúcich rokov, keď opozícia nekonečne navyšovala deficit rozpočtu mnohokrát bez ohľadu na to, odkiaľ zoberie tieto finančné prostriedky, táto opozícia sa dohodla, že pozmeňujúce závažné návrhy, ktoré bude predkladať, nenavýšia deficit štátneho rozpočtu, čím jasne ukazujú, že nám záleží na tom, aby si Slovenská republika zachovala dobrý kredit a aby sme neohrozili euro v roku 2009.

    Predkladáme spoločné návrhy, sú to vážne návrhy, ale tu chcem podotknúť, že už dnes zaznievali alebo možno aj v priebehu troch dní zaznievali, žiaden opozičný návrh neprejde, žiaden vážny opozičný návrh neprejde, pretože asi vládna koalícia sa rozhodla dnes len s mocou a silou presadzovať niečo, načo nechce diskutovať v tomto parlamente.

    Pred chvíľočkou tu zaznelo z úst vo faktickej poznámke poslanca, že ide o akési do roku 2006 volebné rozpočty. Pýtam sa ale, aké volebné rozpočty, ak vy z nich budete do budúcnosti profitovať, ak vy z nich už dnes v rozpočte profitujete s tým, že sa navýšili daňové príjmy a môžete ich rozdeľovať. Aký volebný rozpočet?

    A na záver chcem povedať len toľko, predkladatelia tým, že odignorovali, a to i vláda a ministri, že odignorovali tento parlament, prezentujú to, že je to len moc sily a utvrdzujú opozíciu, že im nejde o štátny rozpočet, aby bol prijatý v tomto parlamente všetkými poslancami, ktorí zodpovedajú za chod tejto krajiny bez ohľadu na to, či sú v koalícii, alebo v opozícii. Záleží vám len na tom, aby ste mohli vládnuť a preukázať svoju silu. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami pán Mikloško František, Angyalová Edita, Lipšic Daniel, Kahanec Stanislav. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán František Mikloško.

  • Kolegyne, kolegovia, vláda je miesto, ktorá zasadá obyčajne uzatvorene a potom sú tlačové konferencie, kde predseda vlády alebo príslušný minister povie to, čo uzná za vhodné. Parlament je miesto, a v tom je jeho základná sila, kde sa hovoria veci otvorene, kde sú prítomní novinári, kde často sú priame prenosy do televízie alebo do rozhlasu.

    To, čo ma trošku šokuje, samozrejme, každá vládna koalícia si chce presadiť svoj rozpočet, lebo to je jej videnie sveta na ďalší rok. Ale po tie minulé roky naši ministri a naši poslanci presviedčali o svojej pravde opozičných poslancov. Presviedčali, proste presviedčali nielen poslancov, ale cez médiá presviedčali verejnosť o tom, že to, čo presadzujú, má zmysel.

    To, čo ma šokuje, že vy necítite vôbec potrebu nikoho ani presviedčať. Proste vy ste nejako tak zle pochopili tých 85 hlasov, ktoré máte v parlamente, že vy mlčíte a potom si to odsúhlasíte. Veď aj tak sa dá žiť, veď ako hovoria naši priatelia východniari, „tak še dá, i tak še dá“, ale je to nový fenomén v slovenskom parlamentarizme, že necítite potrebu nikomu povedať, že to, čo robíte, je naozaj dobré a správne, že to máte premyslené.

    Nuž, akoby povedal môj kolega Gabura, nech vám v tom Pán Boh pomáha.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pani Angyalová Edita.

  • Ďakujem pekne. Ja len jednu vetu, pani kolegyňa, lebo opäť chýbal kontext. Ja neviem garantovať za celú opozíciu, lebo si tú situáciu nepamätám, ale určite vám viem garantovať za minulý opozičný klub strany SMER, že pri poslednom rozpočte sme sa rovnako zaviazali, že nebudeme predkladať pozmeňujúce návrhy, ktoré by zvyšovali deficit, a dokonca to v tom čase aj vtedajší minister financií pán Mikloš ocenil. Takže skúsme trošku aj v kontextoch hovoriť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Slová má pán Daniel Lipšic.

  • Ďakujem. Ja by som rád zareagoval na pani kolegyňu Sabolovú, pretože aj minulá vláda mala v tej politickej kultúre, samozrejme, rezervy. Nie, boli sme tu vždy všetci pri rozpočte, opozícia nám to vehementne vyčítala, ale bolo nás tu vždy viac. Dnes tu nie je ani minister financií, predsedu vlády sme videli, myslím, naposledy, keď tu bol aj pán prezident. To isté v legislatíve nám opozícia vyčítala niekedy dlhé pozmeňujúce návrhy a nádejali sme sa všetci, že ten záväzok, ktorý si dala vládna koalícia na začiatku, že sa to zlepší.

    Takže som veľmi nemilo prekvapený, ako sa v praxi nová politická kultúra napĺňa pri rokovaní o takom závažnom zákone, ako je štátny rozpočet.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Kahanec Stanislav.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pani poslankyňa Sabolová už tu uviedla, čo boli také principiálne problémy na tomto našom rokovaní o štátnom rozpočte. Časť z plachát mi zobrali moji kolegovia, „i tak še dá, i tak še dá“ a podobne. Chcel som zareagovať na to podobne, že som vlastne takisto veľmi prekvapený, že absolútne nereagujú ministri a nebol tu povedaný ani nijaký relevantný dôvod, prečo chceme skončiť štátny rozpočet akurát dnes. Prečo máme tak naponáhlo, keď je relatívne dostatočný časový priestor na pokojné rokovanie k rozpočtu.

    Minimálne od rezortov by som čakal, že budú diskutovať k predloženým pozmeňujúcim návrhom a hájiť tento rozpočet. Hájiť ho predovšetkým v týchto pozmeňujúcich návrhoch, ktoré poukazovali na znížené sumy do jednotlivých rezortov či do jednotlivých cieľov a úloh, keď to porovnáme na HDP či na výdavky verejnej správy a podobne a tam by som teda čakal reakciu a vysvetlenie, prečo to urobili tak alebo onak? Toto v tejto diskusii o rozpočte absolútne absentovalo.

    No a takisto som čakal, a potom, čo som trochu zažil predchádzajúci parlament a boli tu vystúpenia takisto z vašej strany ako opozície voči koalícii, kde ste mnohé veci kritizovali, tak som čakal, že práve tieto veci sa zmenia už len tým, že bolo povedané na začiatku, že chcete zmeniť politickú kultúru. Zatiaľ si myslím, že sa mení smerom dole. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Mária Sabolová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo aj za pripomienky a doplnky. Ja chcem povedať ešte dve poznámky. Musíte akceptovať a vnímať to, že sme nedávali procedurálne návrhy nato, aby sem prišli ministri vlády, pretože nikto nevie donútiť človeka, ktorý nechce, aby prišiel do parlamentu alebo kdekoľvek, tak ako sme to nevedeli ani možno za minulých vlád, ale nestalo sa nikdy, čo si ja pamätám 12 rokov v tomto parlamente, aby minister, ak bol napadnutý, ak mal niekto nejakú výhradu z poslancov, aby neprišiel obhájiť svoj rezort. Aby nevystúpil, aj keď tu nesedel tri dni, ale vystúpil a obhajoval svoj rezort, že návrh rozpočtu, ktorý predkladá, je správny.

    Čiže, vážená koalícia, vôbec sa neuchádzate o podporu opozície, vám je úplne jedno, či tu sedí 65 poslancov v tomto parlamente, či chce pomôcť tejto krajine a vôbec ich nechcete vypočuť. Nielen vy, páni poslanci, ale myslím si, že práve tí, ktorí zodpovedajú za chod tejto krajiny ako výkonná moc vlastne úplne pohŕda aj parlamentom, aj občanmi Slovenskej republiky.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz v rozprave vystúpi predposledný ústne prihlásený poslanec pán poslanec Gyula Bárdos. Pripraví sa pán poslanec Pavol Minárik.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážení páni ministri, vážená spravodajkyňa, ctené dámy, vážení páni, mal som pripravené vystúpenie, ale, samozrejme, iba veľmi krátko sa vyjadrím, lebo ako už moji predrečníci sa vyjadrili, je to úplne zbytočné, lebo to, čo sa deje teraz v Národnej rade, to tu ešte nebolo. To tu ešte nebolo a ja sa cítim veľmi zle. Neviem, či sa cítite zle aj vy, ale Národná rada a parlament je o tom, aby sme diskutovali. Aj pán minister by mal diskutovať, samozrejme, mal by reagovať na to, čo tu odznie, čo povieme, aké návrhy dávame, ale to, že minister financií jednoducho nepovie ani ň, ani vetu, tak myslím, že moja kolegyňa mala pravdu, ktorá povedala to, že on by bol vynikajúcim nominantom na šéfa SIS-ky, lebo nepovedal by nič.

  • Ale on je minister financií a boli tu veľmi závažné vety.

    To, čo povedal exminister financií, myslím, že nikoho neurážal, nikoho neurazil, ale vlastne urobil analýzu a povedal to, čo treba povedať.

    A ja som očakával, že pán minister povie svoj názor a Národná rada je o tom, že sa tu bude diskutovať a že minister zdravotníctva, minister hospodárstva, minister sociálnych vecí povie nato aspoň niečo, veď veľmi závažné veci tu odzneli. Chýbajú peniaze, prečo je taký rozpočet, aký je. Samozrejme, nikto nespochybňuje právo vládnej koalície dávať rozpočet, ktorý je podľa nej, podľa koalície najlepší. Samozrejme, tá štruktúra môže byť iná a je iná. To je úplne normálne, ale to nie je normálne, že nikto nepovie ani jednu vetu a vtedy, pani kolegyňa, hovoríte, že áno, budú reakcie. Budú reakcie vtedy, keď nemôžeme nato my reagovať. A to nie je korektné.

    Národná rada, to nie je o tom, že ja poviem svoj názor, sadnem si a viem, že mám 85 hlasov, stlačím ten gombík, aj tak to prejde a môžu hovoriť, čo chcú.

    Samozrejme, že je tu rozdiel. Veď my sme v opozícii, vy ste v koalícii, ale viem sa vžiť do vašej situácie. Ja som bol, teraz som druhé obdobie opozičným poslancom, dve obdobia som bol poslancom vládnej koalície. Samozrejme, že tí istí poslanci, ktorí počas minulých rokov sa tu ozvali a čo sa týka kultúry, pán Jarjabek, čo sa týka vedomostnej ekonomiky, čo sa týka výskumu, pán Čaplovič, no tak také prejavy tu mali, ale, samozrejme, hneď na to reagoval minister financií, premiér, členovia vlády, ostatní poslanci. Prosím vás pekne, kde je tá reakcia? Ja nechcem nikoho uraziť, som o tom presvedčený, že bez toho, žeby sme sa urážali navzájom, je možné povedať svoj názor v Národnej rade a ja očakávam reakciu. Žiadna reakcia tu nie je. Neviem, či je to (potlesk) z toho dôvodu, že, radšej to ani nepoviem, lebo fakt nechcem nikoho urážať, nikoho nechcem urážať. To som chcel, mal som na mysli, že koľko ľudí je v tej vláde atď., ale necháme minulosť minulosťou, ale ide o to, že v tejto Národnej rade to tu ešte nebolo a hovorím, cítim sa veľmi zle a hľadal som slová, ktoré by som mohol povedať bez toho, že by som niekoho urazil.

    Neberte to v zlom, milé kolegyne, vážení kolegovia, fakt nikoho nechcem uraziť, ale jednoducho ja sa cítim veľmi zle v tejto Národnej rade, že žiadna odozva, žiadna reakcia. Neviem, čo tu robil pán minister, nie minister Jahnátek, ale minister financií, ktorý by to mal, samozrejme, ako prvý obhajovať. Žiadna reakcia. Nie je to v poriadku.

    Dovoľte, aby som sa veľmi krátko vyjadril k rozpočtu a k tým témam, ktoré tu odzneli a prepáčte mi ten môj úvod, ale musel som to povedať, lebo jednoducho o týchto veciach, som o tom presvedčený, že treba hovoriť a treba to povedať tu, a nie v bufete a na chodbe.

    Čo sa týka rozpočtu, je to základný zákon, je to zákon roka. Vítajme pána podpredsedu vlády.

  • Reakcie z pléna a potlesk.

  • Samozrejme, keď je to základný zákon roka, no tak k tomu je potrebné pristupovať aj takým spôsobom, že minimálne si vypočuť názor opozície a potom reagovať. Reagovať a oponovať a povedať, že prečo je náš rozpočet lepší ako váš. Ja som tu očakával, že to bude súboj novej koalície a bývalej vlády o tom, že prečo my sme nemali dobrý rozpočet a prečo máte vy lepší rozpočet a či to je rozpočet taký, ktorý je trvalo udržateľný alebo nie.

    Pán kolega, ja k veci hovorím, a keď sa ti nepáči, tak pokojne sa prihlás, môžeš povedať svoj názor. Som o tom presvedčený, že Národná rada je o tom, aby ste sa vyjadrovali k veci. Ja sa vyjadrujem k veci. A pokojne, pán kolega, môžeš reagovať aj cez faktickú poznámku. Budú aspoň také reakcie, keď iné reakcie tam nebudú.

    Aby som povedal niečo pozitívne, samozrejme, lebo pozitívne je to, že je tu evidentná snaha dodržiavať maastrichtské kritériá a deficit, samozrejme. To znamená, že my to hodnotíme pozitívne. Ja to hodnotím pozitívne, aj bývalý minister financií, a takisto bez toho, že by sme dávali také návrhy, ktoré zvyšujú deficit.

    Áno, pani kolegyňa Angyalová, aj počas minulých rokov boli tu také návrhy, ktoré boli iné, ale nezvyšovali deficit, ale boli aj iné. Veď si pamätáme, že boli aj také návrhy, ktoré veľmi, veľmi zvyšovali deficit, ale to už je na tom poslancovi, ktorý príde k tomuto pultu a povie svoj názor alebo povie konkrétny pozmeňujúci návrh, alebo nie.

    Milé dámy, vážení páni, samozrejme, v žiadnom prípade, vítajme pána ministra financií, v žiadnom prípade, áno (reakcie z pléna, smiech), by som pokračoval, nikto ešte tu nepovedal, a ja by som očakával aj to, že z poslancov vládnej koalície niekto povie, že áno, bol tu politický boj a bol tu boj o voliča a my sme boli šikovnejší, možno, že sme lepšie používali rôzne metódy, aby som sa vyjadril veľmi jemne, a zvíťazili sme a vy ste to nerobili dobre, ale nič také tu nie je a nikto neoponuje tomu, čo tu povie opozícia. Nikto zatiaľ, podľa môjho vedomia, neurazil nikoho, aj keď povedal svoj názor, aj na to žiadna reakcia nebola.

    Ale, ctená koalícia, je po voľbách a tu neobstojí tá informácia, ktorá tu odznela počas faktických poznámok, že minulá vláda robila volebný rozpočet. No, tak keby bol volebný rozpočet, tak možno, že výsledky volieb by boli iné, takže myslím, že na túto otázku je možné reagovať aj iným spôsobom, ale aj tak očakávam, že niekto povie, že boli tu sľuby a ja som čakával aj to, že akým spôsobom chcete znižovať tie regionálne rozdiely. Ja som to nenašiel v tom rozpočte, že akým spôsobom sa budú znižovať regionálne rozdiely. Napríklad som nezistil v tom rozpočte, ako je zabezpečená valorizácia detských prídavkov, to už odznelo viackrát.

    Samozrejme, v každom rozpočte je možné nájsť dobré veci, pozitíva aj negatíva. Veď máte peniaze a tie musíte rozdeliť, samozrejme, minister financií má vždy problém a každá vláda má problém to urobiť a takisto aj rozpočet nie je iba ekonomickým materiálom, základným materiálom aj politickým materiálom, samozrejme. A preto som očakával oponentúru aj obhajobu tohto rozpočtu, a táto obhajoba rozpočtu absentuje.

    Absentuje, áno, pán minister, povedala aj pani spravodajkyňa, ale bolo by korektnejšie, keby ste odpovedali takým spôsobom, že je možné odpovedať aj na vás a nato, lebo keď budeš mať záverečné slovo, tak nato podľa rokovacieho poriadku, žiaľ, nie je možná reakcia a nie je to celkom dialóg, keď iba vy hovoríte a my musíme byť ticho.

    Ale nebudem sa vyjadrovať vo všeobecnej rovine, idem teraz ku kultúre, lebo som poslancom výboru pre kultúru a médiá a takisto zdôvodním, prečo máme očakávania, čo sa týka kultúry.

    Moja kolegyňa Ágnes Biró už povedala vo svojom vystúpení veľmi jasným spôsobom a myslím, že kultivovane sa vyjadrovala a povedala, prečo nemôžeme podporiť tento rozpočet a prečo boli naše očakávania také, aké boli.

    Nebudem opakovať to, čo ona povedala, ale dovoľte mi povedať aspoň niečo iné, alebo pridať sa k tomu takým spôsobom, že v tejto vláde je ministrom kultúry pán Marek Maďarič. Je to minister, je to člen, podpredseda, podľa mojich informácií, dominantnej strany vládnej koalície. Táto strana je dominantnou stranou a ja sa pamätám nato, ako vystupovali poslanci SMER-u, čo sa týka kultúry a aké slová používali a aké návrhy mali a teraz som tu nepočul pána vicepremiéra Čaploviča, žeby tak vystupoval ako pred niekoľkými rokmi, že prečo iba toľko na vedu, prečo iba toľko na kultúru, že to nie je normálne, že my sme nekultúrni atď.

    Pozrite sa na tie čísla, tie čísla hovoria jasnou rečou, aká bola tá tendencia, a pozrite sa nato, že teraz, keď vy máte dominanciu v tejto vláde, nemôžete sa vyhovoriť na nič, takže, samozrejme, je možné a viem tú argumentácie aj vo výbore pre kultúru a médiá, že v prvom rade treba sociálne veci atď. atď. Áno, v poriadku, ale potom sa nečudujte, že my vám túto kritiku hovoríme takýmto jasným spôsobom, keď vy ste to povedali, že keď budete pri moci, tak toto spravíte iným spôsobom.

    Dovoľte mi citovať aspoň dve vety z programového vyhlásenia vlády, z vášho programového vyhlásenia, teda vlády Roberta Fica. „Vláda Slovenskej republiky vníma rozvoj kultúry v najširšom zmysle slova ako nevyhnutnú podmienku zvyšovania kvality života občanov Slovenskej republiky.“ A, samozrejme, iba prečítam ešte ďalšiu vetu a poslednú: „Vláda Slovenskej republiky si chce v nasledujúcom funkčnom období stanoviť pre oblasť kultúry jasné priority vyjadrujúce záujem štátu o konkrétne úseky kultúry, ktoré by bez štátnej podpory nemohli fungovať, alebo sú pre štát a kultúru nezastupiteľné. Na realizáciu týchto priorít bude vláda vytvárať nielen vhodné legislatívne, organizačné a metodické podmienky, ale aj poskytovať naďalej priamu finančnú podporu z verejných zdrojov.“

    Milé dámy, vážení páni, my sme hľadali aj v našom výbore odpoveď na tieto otázky a na tie výzvy, že akým spôsobom súčasná vláda chce dať viac peňazí na kultúru ako takú. A keď nie teraz, keď ekonomika je tak naštartovaná, ako je naštartovaná a nikto nepovedal jednu vetu, že áno, je to politický súboj, ale vďaka tej minulej vláde, samozrejme, to hospodárstvo je naštartované takým spôsobom, že inde o tom iba snívajú. A keď teraz dáme toľko na kultúru, tak mi povedzte, že koľko budeme dávať vtedy, keď ekonomika nebude už takto fungovať, tak potom koľko dáme na kultúru?

    Nevidím tu kolegu Jarjabka, ktorý včera vystúpil. My sme, myslím, že aj vo výbore máme korektný vzťah, aj s ostatnými máme korektný vzťah, to je jedno, či je niekto v opozícii, alebo koalícii, lebo to sa môže meniť, samozrejme, ale keď niečo poviem, keď niečo nasľubujem, tak, samozrejme, za tým si musím stáť. A my nič iné nerobíme, iba hovoríme, že keď ste to nasľubovali, vďaka tomu ste vyhrali voľby, no, tak potom ukážte, nech sa páči, že dá sa to urobiť, všetko sa dá ukočírovať, aj na kultúru viac, aj na výskum, aj na vzdelanostnú ekonomiku, no, ale kde to je, ukážte mi v tom rozpočte. My sme to nenašli. My sme to hľadali, my sme to nenašli.

  • Áno, pán podpredseda vlády, samozrejme, veď aj vy ste boli v opozícii a vy ste povedali svoj názor, teraz my sme v opozícii, aj my povieme, máme právo povedať svoj názor, samozrejme, ale hovorím, že vy ste tu neboli, pán podpredseda vlády, ešte raz to zdôrazním, že počas rozpravy pán minister Počiatek nepovedal ani slovo okrem úvodných niekoľkých viet, ktoré povedal na úvod (hlasy v sále), no, ale vtedy už nemôže reagovať, a to nie je korektné.

    Pán minister, je to možné povedať, že načo, áno, samozrejme, tie čísla, ale keď vychádzame z toho, že máte dosť poslancov, tak potom opozícia je načo a načo nám je parlamentná demokracia? Stačí, keď vy prídete, stlačíte gombík a môžeme ísť ďalej. Ale to nie je o tom, ale to je o tom, že keď máme zodpovednosť zato, aby ten štát, aby tá spoločnosť fungovala, no tak, samozrejme, keď chceme zodpovedne a myslím, že náš prístup je zodpovedný, veď pán exminister Mikloš povedal, že naše návrhy sú také, ktoré nezvyšujú deficit.

    To znamená, že zodpovedný prístup z našej strany tu bol a nič iné nehovorím, že chýba mi reakcia z vašej strany a obhajoba tohto rozpočtu, takisto obhajoba aj rozpočtu ministerstva kultúry. A preto som hovoril, že očakávania boli, lebo pán minister Marek Maďarič, samozrejme, keď povedal v našom výbore, ako chce dostať viac peňazí do kultúry, sme povedali, aj koalícia, aj opozícia, že áno, bude mať našu podporu.

    No ale, keď príde k lámaniu chleba a príde s rozpočtom, keď sa pozriete na časť kultúra, no tak, samozrejme, tie čísla sú také, ktoré už tu odzneli a nechcem ešte raz opakovať to, čo tu odznelo. Preto z našej strany tie očakávania boli vysoké, žiaľ, nenaplnili sa to a ako Česi hovoria „skutek utek“ a nič sme v tom rozpočte nenašli.

    Samozrejme, ako predstaviteľ Strany maďarskej koalície musím reagovať aj nato, že v rámci kultúry ako takej boli dané aj sľuby, a ja som bol viackrát v relácii s pánom súčasným vicepremiérom, pánom Dušanom Čaplovičom, ktorý povedal v relácii viackrát, že áno, to, čo dostala menšinová kultúra počas minulého roka, konkrétne minulého roka, lebo už bolo známe, že koľko, aký bol rozpočet, to bolo pred voľbami, pán, vtedy ešte opozičný poslanec, terajší vicepremiér povedal, a budem ho teraz citovať: „Nebojte sa, zostane to na súčasnej úrovni a možno budete prekvapení, že to bude viac finančných prostriedkov na menšinovú kultúru.“ No tak prekvapení sme a nie z toho, že viac, ale že je to o polovičku.

  • Reakcie z pléna.

  • A práve preto dovoľte, aby som predložil dva návrhy. Nechcem zdržovať a prepáčte, keď som sa vyjadroval trošku obšírnejšie, ale patrím do kategórie poslancov, ktorí tu už boli, hovorím, aj v opozícii, aj v koalícii, môže sa to vymeniť a bolo by dobré zachovať kurz Národnej rady v tom, že keď je tu rozpočet, keď je tu programové vyhlásenie vlády, tak tu sa má diskutovať. Vy to musíte obhajovať, my musíme oponovať, nato je koalícia, nato je opozícia, a nie spoľahnúť sa nato, že mám 85 poslancov, môžete si hovoriť, čo chcete, aj tak stlačíme gombík a je to hotové.

    Dovoľte, aby som predložil pozmeňujúce návrhy k rozpočtu. V zmysle § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam pozmeňujúci návrh k návrhu zákona o štátnom rozpočte.

    Prvý pozmeňujúci návrh znie: „Navrhujem presunúť z kapitoly 48 Všeobecná pokladničná správa do kapitoly 24 ministerstvo kultúry prostriedky vo výške 80 mil. Sk a zvýšiť bežné výdavky programu grantový systém, kód atď. na program podpora národnostných menšín. Výdavky kapitoly Všeobecná pokladničná správa sa znížia zo 66 217 mil. Sk na 66 137 mil. Sk a výdavky kapitoly ministerstva kultúry sa zvýšia zo 4,015 mil. Sk na 4,095 mil. Sk. Súčasne bežné výdavky programu grantový systém podpora národnostných menšín sa zvýšia z 80 mil. Sk na 160 mil. Sk.“

    Veľmi krátke zdôvodnenie, keď dovolíte. Slovenská republika ako jedna z členských štátov Európskej únie mnohokrát deklarovala, že bude vykonávať politiku a prijímať opatrenia, ktoré budú v záujme ochrany a rozvoja kultúrnej a jazykovej rozmanitosti. Ministerstvo kultúry prostredníctvom programu grantový systém, podpora národnostných menšín môže vo významnej miere naplniť tieto zámery a potláčať v spoločnosti všetky formy prejavu rasizmu, diskriminácie, intolerancie.

    Štátna podpora je predpokladom naplnenia ústavou garantovaného práva národnostných menšín a etnických skupín na zachovanie a rozvíjanie vlastnej kultúry. Elementárnym očakávaním národnostných menšín vyše 76-tis. občanov Slovenskej republiky je to, že vládny návrh zákona bude v súlade s verejnými prísľubmi pána premiéra a pána vicepremiéra a status quo znamená zachovať súčasný stav, to sa nedá iným spôsobom vysvetľovať, ako účelovo to vysvetľuje aj jeden, aj druhý člen vlády. Preto žiadame prehodnotiť vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2007, návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009.

    Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý chcem podať v Národnej rade s podpismi poslancov Národnej rady, znie: „Navrhujem v rámci kapitoly 48 Všeobecná pokladničná správa presunúť 20 mil. Sk z rezervy vlády a zvýšiť dotácie obciam v časti záväzné limity dotácií obciam a vyšším územným celkom na rok 2007 súčasným doplnením časti obce bod A o písm. c) dotácie na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok pre obce. Celkové výdavky kapitoly Všeobecná pokladničná správa zostanú bez zmeny. Presunom prostriedkov sa znížia výdavky v rámci kapitoly VPS, rezerva vlády z 200 mil. Sk na 180 mil. Sk, zvýšia sa výdavky v rámci kapitoly VPS, záväzné limity dotácií obciam a vyšším územným celkom na rok 2007, v časti obce bod A dotácie zo 603,6 mil. Sk na 623,6 mil. Sk.“

    Veľmi krátke zdôvodnenie. Zachované pôvodné hodnoty, dobrý stav, vhodné využitie rozhoduje o tom, či niektoré časti kultúrneho dedičstva dokážu byť skutočne svetové. Štátne dotácie na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok sú určené pre obce a mestá, ktoré sa uchádzajú alebo sú zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva. Projekty na zápis do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva v súlade s tentatívnym listom niektoré mestá budú predkladať komisii UNESCO v Paríži už v roku 2007. A bez štátnej podpory práce na rozpracovaných projektoch môže byť utlmené alebo zastavené, čo môže spôsobiť aj vylúčenie týchto miest zo súťaže o získanie medzinárodnej podpory, ochrany a uznania nielen ich, ale aj celého Slovenska.

    Vážené dámy, vážení páni, prosím vás (servus Dušan) o podporu (smiech v sále) týchto návrhov, aby sme s pokojným svedomím mohli povedať, že pán vicepremiér aj pán premiér a súčasná vláda dodržali svoje slovo a to, čo nasľubovali pred voľbami, aby mali viac voličov, to je jedno, že odkiaľ, viac voličov, aby podľa toho aj konali, nič iné.

    Takže prosím o podporu týchto dvoch návrhov, aby som nemusel používať a ďalší moji kolegovia iné slová, že súčasná vláda nedodrží to, čo nasľubovala. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami pani poslankyňa Damborská, Miššík, Vášáryová, Senko, Podmanický, Sabolová, Fronc. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Ja len veľmi krátku vetu, pán poslanec, ja súhlasím a oslovil ma váš prejav ohľadom toho dialógu, len teraz by sa ťažko viedol, lebo okrem vás a od polovice prejavu pani Biró tu nie je ani jeden člen SMK, ale uznám, že ten dialóg treba zlepšiť. Pristúpime k faktickým poznámkam.

    Slovo má pani poslankyňa Damborská Marta.

  • Ďakujem za slovo. Chcem povedať pánovi alebo reagovať na pána...

  • Poprosím o pokoj v sále a nevykrikovať, páni poslanci.

  • ... na kolegu Bárdosa. Škoda, že neprestal mentorovať a karhať nás o niečo skôr, vôbec by som nebola reagovala, ale už som sa prihlásila s faktickou poznámkou, takže akým spôsobom chceme dostať viacej peňazí do kultúry, vážený pán kolega? Nuž takým, že zvýšime rozpočet pre Maticu slovenskú na 40 mil. a konečne sa budeme zaoberať aj národnou slovenskou kultúrou.

    A hovoríte, že bolo povedané, že do rozpočtu pre menšiny sa dá viac peňazí. Menšiny nie sú len maďarská menšina na Slovensku. To isto viete. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Poprosím vážených kolegov, ktorí apelovali na slušnosť a podobne, keby teda skúsili aj vo vlastnom konaní, naozaj potrebujeme dokončiť v pokoji toto rokovanie.

    Ďalej s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Peter Miššík. Máš slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Budem veľmi pokojný a veľmi spokojný, ale chcem sa veľmi pekne poďakovať pánovi Bárdosovi, ktorý to povedal veľmi presne, kulantne, čo si myslí o tom, akým spôsobom sa prerokúva tento štátny rozpočet. A keďže to povedal minimálne dvakrát, ja to zopakujem a poviem, lebo je to k veci. A on hovoril tiež k veci, že kedy mieni vystúpiť pán minister financií. Či naozaj mieni vystúpiť až nakoniec, aby sme nemali možnosť reagovať, lebo to je veľmi vážna otázka.

    A ešte snáď si dovolím to, čo by som si mohol dovoliť. Bol by som rád, pán podpredseda, keď vediete schôdzu, aby ste nekomentovali príspevky ľudí, ktorí sú v rozprave. Ďakujem.

  • Pán poslanec, po faktickej poznámke máte reagovať na predchádzajúceho rečníka. Ak máte k spôsobu vedenia schôdze výhrady, vám ako starému právnikovi nemusím vysvetľovať, nato máte procedurálny návrh. Takže naozaj nemá význam kontaminovať toto stretnutie takýmito poznámkami. Skúsme to dokončiť.

  • Ruch v sále.

  • Slovo má pani poslankyňa Vášáryová Magdaléna.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcela by som podporiť svojím hlasom vystúpenie pána poslanca Bárdosa aj v tej prvej časti, v ktorej hovoril o zmysle parlamentnej demokracie ako dialógu medzi koalíciou a opozíciou. A ako som sa snažila vo svojom príspevku naznačiť, tento spor, tento riadený spor, má posunúť Slovensko niekam ďalej. A to je jeho hodnota a to je jeho zmysel.

    Ale chcela som ho podporiť aj v druhej časti, keď hovoril o rozpočte pre kultúru. Naozaj ja, ktorá som pri programovom vyhlásení vlády asi štyrikrát vyzvala pána ministra financií, aby prehovoril, neposlúchol ma.

  • A zobrala som si dnes červenú farbu na seba a oceňujem, že má modrú.

    Musíme si však naozaj položiť otázku, prečo nereaguje koalícia na naše vystúpenia. Pán poslanec Bárdos sa snažil naznačiť tie odpovede, ale myslím si, že naozaj musíme začať uvažovať. Je to určitý príkaz, alebo je to nechuť odpovedať na naše otázky, alebo neschopnosť odpovedať na naše otázky? Ja si myslím, že nasledujúce mesiace nám prinesú celkom jasnú odpoveď na túto našu dnes nezodpovedanú otázku.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Rozpočet vlády je postavený tak, aby naplnil programové vyhlásenie vlády v jeho prvom roku vládnutia. Myslím si, že vytvára všetky predpoklady nato, aby v nasledujúcich rokoch zabezpečil ďalšie podmienky z hľadiska aj rozvoja kultúry, na čom sme sa vo výbore pre kultúru a médiá dohodli. Je tu pozmeňujúci návrh, o ktorom budeme rozprávať.

    Samozrejme, ak hovoríte o tom, že vláda nechce plniť svoje sľuby, tak práve tento rozpočet je dôkazom toho, že vláda chce plniť svoje sľuby. Myslím si, že sú tam zohľadnené všetky náležitosti, ktoré bolo potrebné naprávať po predchádzajúcom vládnutí. Myslím si, že je tam navýšená potreba nato, aby v rozpočte boli nájdené prostriedky pre invalidov, ktorým boli protiprávne odobraté. Myslím si, že sú tam príspevky pri prvom narodení dieťaťa. Myslím si, že sú tam zohľadnené veci, ktoré sa týkajú vianočného príspevku pre dôchodcov.

    Takže to je iba podsúvanie verejnosti, že vláda nepristúpila k svojim sľubom. Vy jednoducho iba chcete dokázať verejnosti, že to nie je pravda. My hovoríme niečo iné a spôsob, akým vediete možno diskusiu, pretože sa stále opakujú tie isté veci, tie isté argumenty niekoľkokrát vo vystúpení každého jedného z vás, možno tak nevytvárajú ani priestor nato, aby smelo hovorili niečo iné, keď a priori ste hneď na začiatku povedali zástupcovia všetkých poslaneckých klubov, že tento rozpočet nepodporíte.

  • Ďakujem. Pán poslanec Podmanický.

  • Pán poslanec Bárdos, prevažnú časť vášho vystúpenia ste venovali akémusi nariekaniu nad tým, že vám tu chýba diskusia, že vás nikto nepočúva, že nikto na vás nereaguje, že nie sú zodpovedané vaše otázky a pripomienky.

    Pán poslanec, diskusia je vždy dialóg dvoch ľudí, ktorí hľadajú určitý konsenzus, hľadajú možno určité pragmatické riešenie. Bohužiaľ to, čo tu predvádzate niekoľko dní, tak jednoznačne svedčí o tom, že vy sami nechcete dialóg. Tie argumenty, ktorých nebolo veľa, ktoré ste použili, tie konkrétne vaše výhrady boli zodpovedané pánom ministrom kultúry vo výbore a nevedeli ste na ne zareagovať, pretože boli zodpovedané naozaj vecne a vyčerpávajúco.

    Myslel som, že tam tá diskusia bola a že vás pán minister kultúry presvedčil, ale vidím, že jednoducho vy ste si dali klapky na oči, na uši a znova to isté dookola sústavne opakujete tu pred plénom Národnej rady, že je to naozaj jedno obyčajné divadlo a tá diskusia vo vašom ponímaní, to naozaj ani nemôže byť, pretože diskusia si vyžaduje dvoch partnerov.

    Napríklad, pani poslankyňa Vášáryová, prosím vás, nevykrikujte, máte vypínač pred sebou, treba ho stlačiť, prihlásiť sa do diskusie, ja som tiež na vás nereagoval. Chcem reagovať, ale keď mi skáčete do reči, veľmi ťažko sa rozpráva.

    No a chcel som ešte zareagovať konkrétne na národnostné menšiny, ale vidím, že krátkosť času mi to neumožní. Ale napokon, pán Bárdos, táto otázka vám už bola zodpovedaná.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Myslím, že pán poslanec Bárdos tu rozpútal takú politickú diskusiu zo strany koalície, ale ja sa chcem vyjadriť ešte niekoľkými poznámkami a doplniť jeho vystúpenie.

    Potešila som sa, keď sa začali zapĺňať lavice ministrov, už som ich tam videla troch a minimálne štvrtého pána ministra Kaliňáka, ktorý bol aj poslancom na rozdiel od týchto pánov ministrov, ktorí tu sedia, ktorý by mohol a mal vedieť, ako to tu fungovalo nejaké 4 roky, a myslela som si, že už prišiel aj preto, aby pred ukončením rozpravy po poslednom vystúpení zareaguje. Bohužiaľ, nestalo sa tak a myslím si, že sa vôbec nedočkáme a netušíme, aké názory pánov ministrov, rezortných predstaviteľov sú na naše výhrady.

    A treba si jasne povedať, že táto skladba rozpočtu, taká konštrukcia, aká je, je nepodporiteľná zo strany opozície, a preto nebudeme za ňu hlasovať. Ak by sme boli počuli čo len jeden argument niektorého ministra, že áno alebo nejako, aký má zámer, boli by sme možno zvažovali, ale za tri dni rokovania Národnej rady sme nepočuli názor o nejaké uchádzanie sa o podporu, vysvetlenie občanom, prečo vaša politika je lepšia, a nie tá bývalej vlády. Bohužiaľ, páni ministri, aspoň teraz máte šancu ešte pred jedným vystúpením, keď nie je ukončená rozprava, povedať aspoň pár slov, nech vieme, aký je váš názor na tento rozpočet a môžete obhajovať aj celú vládu.

  • Pán predseda, budem sa už asi opakovať, ale pripájam sa k stanovisku, ktoré predniesol pán poslanec Bárdos, čo sa týka účasti vlády na prerokovaní štátneho rozpočtu. Poviem veľmi otvorene, že nesúhlasím s argumentmi a stanoviskami, ktoré prednášajú koaliční poslanci, ale musím povedať, že je mi sympatické, že aspoň obhajujú tento rozpočet, ale čo mi nie je sympatické a čo ma skôr poburuje, to je to, že tu nie je vláda, že páni ministri neobhajujú jednotlivé svoje kapitoly, pretože tak to má byť a možno, žeby bolo menej nedorozumení medzi nami, keby to takto fungovalo. Ďakujem.

  • Pán poslanec Bárdos, nech sa páči, reakcia na faktické poznámky.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja som si myslel, že ešte aj pani Belásová, ale keď nie, tak, samozrejme, budem. Môžem?

  • Vy ste posledný, ale nech sa páči, ak chce pani Belásová. Bola prihlásená s faktickou poznámkou? Ospravedlňujem sa. Pán poslanec, potom vy na záver.

    Nech sa páči, pani poslankyňa. Technika, prehoďte, áno, nech sa páči.

  • Pán poslanec Bárdos, chcem reagovať na tú časť vášho vystúpenia, v ktorej ste sa pýtali, ako bude terajšia vládna koalícia riešiť disparity medzi jednotlivými regiónmi. Môžem vás uistiť, že určite nie takým spôsobom, ako ste to robili vy, že drvivú väčšinu finančných prostriedkov z fondov Európskej únie ste smerovali účelovo do vybraných regiónov miest a obcí na juhu Slovenska.

  • Ďakujem. Takže teraz pán poslanec Bárdos. Nech sa páči, reakcie na faktické poznámky.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za možnosť reagovať, pán predseda Národnej rady.

    Milé kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem pekne všetkým, ktorí reagovali na moje vystúpenie. Samozrejme, chcel som, aby sme diskutovali aspoň medzi sebou a pán exminister Fronc to povedal, ja som nekritizoval vás, veď aj vy sama to robíte, čo máte robiť. Obhajujete rozpočet. Ja som kritizoval vládu, ministra financií, že neobhajuje to, s čím prišiel do Národnej rady. Ja som nekritizoval, pani poslankyňa, to, že toľko peňazí ide na Maticu slovenskú, ani jedna veta odo mňa takto neodznela. Ja som kritizoval to, že sľuby boli iné a je tam 50 % na podporu národnostnej kultúry, miešanej kultúry. A, pani kolegyňa, to nie je iba maďarská národnostná kultúra. Viete o nej dobre, že to je národnostná kultúra a do tejto kategórie patria aj iné národnosti okrem maďarskej.

    Takže nehovorte to a nekritizujte to, čo som ja nekritizoval. Ja som ani jednou vetou nespomínal to, že prečo je tam toľko peňazí pre Maticu slovenskú. Ja som sa opýtal, prečo tam nie sú peniaze na podporu menšinovej kultúry a opýtal som sa, prečo kultúra ako taká nie je podporená takým spôsobom, ako to prezentoval SMER, keď ste sa pripravovali na voľby. A kritizoval som to, že máte pána ministra, ktorého si vážim a mal som očakávania, že ako silný človek v rámci SMER-u vybojuje viac pre kultúru, pre oblasť kultúry. A nemám na mysli iba kultúru národnostných menšín. Ale, samozrejme, mám právo podať aj takýto návrh.

    Vy máte právo, samozrejme, povedať svoj názor, ale nejde o to, že ja by som kritizoval to, čo tam je, ja kritizujem to, čo tam nie je, a kritizujem prístup vlády a v prvom rade ministra financií k štátnemu rozpočtu. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Minárik.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Teraz mám aj ja trošku problém s oslovením, tak ako väčšina mojich kolegov, lebo teraz malo nasledovať „vážený pán premiér, vážená vláda“ a potom, ctené kolegyne, kolegovia, a teda to, čo nie je, je vážený pán premiér, vážená vláda, ale tá sa tu jednoducho nevyskytovala. Pardon, teda premiér sa tu zväčša nevyskytoval. Vláda sa tu v akomsi torze vyskytovala, a tým chcem trošku opraviť to, čo hovoril pán kolega Bárdos.

    Pán minister, vy ste tu boli. Aj pán kolega Jahnátek tu bol. A ja som si robil takú štatistiku – plus mínus 3 ministri. Možno 3, 5, kebyže to tak spriemerujem, tu z vlády bolo. Takže to je na vašu adresu. Ale čo vám iné ostáva, keď to predkladáte, alebo resp. musí tu potom sedieť pán minister hospodárstva. Chcem pochváliť aj pána podpredsedu, ktorý sa tu z času na čas vyskytoval, zastupoval svojho predsedu.

    Pán predseda vlády si však prišiel vypočuť to, čo ste nám povedali vy. Takže tiež nie je pravda, žeby ste nepovedali ani ň. Vaše úvodné vystúpenie trvalo 8 minút, takže ďakujeme. Sme tým hlboko poctení.

    Pán premiér prejavil asi taký prístup k prerokovaniu rozpočtu ako vy, pán minister, pretože ja si nepamätám ministra financií, ktorý by bol prvý raz vo funkcii a prvýkrát prinášal do vlády rozpočet a bol tuším v tom čase na dovolenke. Takže ho predkladal váš štátny tajomník. Prvýkrát vo vláde! Ale to tak zodpovedá asi tomu, čo potom predviedol zase pred parlamentom váš pán premiér. Ale v každom prípade to podpísal a vy to predkladáte, takže je to v prvom rade rozpočet vlády a rozpočet premiéra.

    Takže, vážený pán neprítomný skoro stále premiér. Žnete, čo ste nesiali. To ešte nemusí byť taký nejaký veľký problém, pretože v politike sa z času na čas také niečo stáva. Problémy môžu byť dva. Ak nezasejete, a ak sa vo svojom oficiálnom materiáli, čo je rozpočet verejnej správy výrazne rozchádzate s tým, čo hovoríte na verejnosti. Čo hovoríte na verejnosti, a teraz vás trošku vyjmem, pán minister financií, pretože to nie je vaša parketa, sú rôzne hlúposti o zbedačovaní ľudí, o nehumánnosti ultrapravicových reforiem a podobné reči, ktoré sú pre pána premiéra bežné, pre jeho ministrov bežné, vás som vyňal, a pre mnohých poslancov tohto parlamentu z vládnej koalície bežné.

    Čo čítame v materiáli, ktorý predkladáte vy. No, čítame tam, že vláda predpokladá v najbližších 3 rokoch dynamický rast a ďalej, že rozpočet je postavený na predpoklade zdravého rastu našej ekonomiky a potom to dokladujete aj číslami HDP, rast reálnych miezd, domácej spotreby, rast 85-tis. zamestnanosť, nezamestnanosti. Všetko čísla, na ktoré sa dobre pozerá určite vám špeciálne, pánovi premiérovi, pretože mohol postaviť takýto dobrý rozpočet, predkladať nám ho tu v neprítomnosti, ale aj nám sa dobre pozerá. Naozaj sme radi, že je tu zdravý a dynamický rast, pretože sme ho založili. Kto iný by ho bol založil, azda nie vaša vláda.

    Azda nie vaša vláda, pretože v stredu pán podpredseda, váš zo SMER-u, parlamentu, hovoril, že táto vláda mala ešte málo času a musí niektoré z tých zákonov, ktoré potrebuje predkladať cez poslanecké návrhy, no a vláda, ktorá nezvládla ani legislatívny proces od toho júla, asi ťažko založí akýkoľvek rast, nieto zdravý a dynamický. Takže musí predkladať svoje návrhy cez poslancov. Cez poslancov, poradcov ministrov. To je veľmi zvláštna kategória, som zvedavý, ako títo poradcovia potom budú vykonávať svoju kontrolnú činnosť voči svojim ministrom.

    Toľko všeobecne k rozpočtu, pretože všeobecne k rozpočtu sa už vyjadrovalo viacej poslancov. Za nás pán poslanec Brocka aj s tým, ako sa klub Kresťanskodemokratického hnutia zaspráva. Myslím si, že viacerí dobre analyzovali, o aký rozpočet ide, ocenil by som exministra financií. Aj ja som očakával, že práve na toto vystúpenie vy budete veľmi široko reagovať, nepodarilo sa, snáď niekedy inokedy.

    Vážení, vystupujeme ja a môj kolega Bárdos posledný. Je to symbolické. Je to symbolické, pretože ja sa chcem vyjadrovať predovšetkým ku kultúre, on sa vyjadroval predovšetkým ku kultúre a tá kultúra bola pri zostavovaní tohto rozpočtu tiež na poslednom mieste. A vôbec nie symbolicky, vôbec nie.

    Pán neprítomný premiér, pán minister kultúry tiež neprítomný, niekto môže mať predstavy, sny, túžby, to je všetko legitímne, môže sľubovať, kým nie je v pozícii, aj to je legitímne a dokonca aj nezáväzné. Nuž ale potom sa zmocní vlády a prídu záväzky. A záväzok najvyššieho rangu pre vládnu koalíciu, pre celú vládu, poslancov tejto koalície a pre všetkých ľudí, ktorí pracujú v jej prospech je programové vyhlásenie vlády. Nič iné v etickej rovine nie je pre vládu záväznejšie. Preto by bolo asi dobré, kebyže si toto programové vyhlásenie, ktoré sme nedávno prijímali, trošku osviežili. Pretože pri zostavovaní rozpočtu vám asi mnoho z toho uniklo.

    Skúsme si pripomenúť, čo bolo v programovom vyhlásení v časti o kultúre. Citujem: „Vláda pri svojom pôsobení v oblasti kultúry bude zachovávať tri základné princípy – kontinuitu, komunikáciu a koordináciu. Kontinuitu so všetkým pozitívnym, čo bolo v tejto sfére urobené v predchádzajúcom období“ atď. atď. No, koordináciu nejdem posudzovať.

    Komunikáciu. Neviem o tom, žeby minister kultúry bol komunikoval tento rozpočet s kýmkoľvek. Dokonca ho nekomunikoval ani so svojimi rozpočtovými a príspevkovými organizáciami. Riaditelia týchto organizácií sa, ako bude vyzerať rozpočet, dozvedali všelijakými cestami. Zväčša odo mňa, pretože ja som to už pätnásteho mal na stole, oni ani netušili. Sme v rozpočte, poďme k tej kontinuite.

    A pretože sme v rozpočte, ja si dovolím vás otravovať niekoľkými číslami, pri rozpočte by sa to mohlo. Budem čítať tie čísla: 2,2; 2,4; 3,3; 3,4; 3,6; 4,3; 4,5. Toto sa v matematike volá rastúca postupnosť. Je to všetko v miliardách ako dôkaz kontinuálneho, možno neuspokojivého, ale predsa len stáleho rastu v kapitole ministerstva kultúry. Tie čísla boli, prosím pekne, od roku 2000 do t. r.

    Pravdupovediac, ja som trochu dúfal v diskontinuitu. Že vaša vláda spraví taký mierny skok, že to nebude také plynulé zvyšovanie. Lebo nielen chlebom je človek živý. Diskontinuity som sa dočkal, ale akej? Rozpočet ministerstva kultúry na budúci rok 4,015. Pokles o viac ako 11 % a bez transferu cirkvám mínus 15 %.

    Mohli by ste namietať tento volebný rok, tam niekto, pán Richter, tuším, pán Senko, a dostavba Národného divadla. Prosím pekne, kebyže z tých 4,5 mld., tých 400 mil. dostavby Národného divadla zoberiem, ešte stále je tých 4,015 menej. Nuž dobre, skúsime iné tri čísla po sebe: 4,015; 3,9 a 3,9.

    Pán minister, vy ich zrejme poznáte, to sú zase miliardy a zase rozpočet ministerstva kultúry na najbližšie 3 roky. Kontinuita, kontinuálny pokles, to je teda dobré!

    Dámy a páni, to nie je o volebnom roku, to bolo niečo iné. To je kultúra na poslednom mieste pri rozpočte.

  • Kebyže to tak prerátam, tak v tom roku 2009 s premietnutím inflácie to bude ešte stále menej ako v roku 2004.

    A dovolím si to zase konfrontovať s programovým vyhlásením vlády a odcitujem: „Vláda Slovenskej republiky si kladie za cieľ v tomto volebnom období postupne zvyšovať príspevok na financovanie kultúry a vytvoriť tak predpoklad, aby sa na podporu kultúry na Slovensku vynakladal čo najskôr taký podiel verejných zdrojov, aký je obvyklý v štátoch Európskej únie.“

    Dámy a páni, trištvrtine volebného obdobia nezvyšujeme, teda asi ten podiel obvyklý v krajinách Európskej únie dosiahnuť nechceme. Alebo ak chceme, tak potom sme sa len trošku pomýlili a zaradili sme spiatočku. Ak niekto neplní záväzky, a toto je teda záväzok vlády, lebo je to v programovom vyhlásení vlády, je hanbiť sa to minimum, čo môže urobiť. Ani náznak hanby som nevidel ani u premiéra, ani u vás a čo je horšie, ani u ministra kultúry, u niektorých poslancov aj z vládnej koalície som to videl. Videl som to, ale skončilo to vo výbore, v tejto sále to už nevidím.

    Jediný pozmeňujúci návrh, ktorý vo výbore prešiel, ktorý mal sanovať tento rozpočet, bolo navŕšenie rozpočtu Matice slovenskej, a to pri všetkej úcte k tejto inštitúcii bolo motivované niečím úplne iným, ako snahou pomôcť kultúre.

    Pani poslankyňa Damborská sa tuším obrátila, že to by malo vlastne tú kultúru zachrániť a nešlo o 40 mil., išlo o 24 mil. a z tých 24 mil. ešte 6 mil. účelovo viazaných na zahraničných Slovákov. Prosím vás pekne, to je záchrana kultúry? 18 mil. pri takomto rozpočte?

    Dámy a páni, kapitola ministerstva kultúry ako celok sa nedá reparovať. Žiadne pozmeňujúce návrhy ju nemôžu ani čiastočne dať do takého stavu, aký by sme si želali. Jednoducho je to vizitka tejto vlády a jej zodpovednosť. Táto kapitola ministerstva kultúry hovorí o tom, že táto vláda je jednoducho – nekultúrna vláda.

    Kebyže sa pozriem na tú vnútornú štruktúru tejto katastrofy, je to možno ešte horšie. Príjmy. Mali si na ministerstve kultúry na kultúru zarobiť odpredajom majetku. Ja s tým nemám nejaký zásadný problém, naozaj, ale nie je mi úplne jasné, prečo práve rezort kultúry a potom ešte, myslím – že pán poslanec Kukan –, myslím, že ministerstvo zahraničných vecí malo takéto 2 vysoké položky. Ministerstvo kultúry 500 a zahraničné veci 300. Toto sú rezorty s najväčším objemom nadbytočného majetku? No, poviete, že sa to znížilo nejakými pozmeňujúcimi návrhmi iba na 200, zatiaľ to neprešlo, v návrhu to bolo ináč, dobre, ale znížilo sa to. Uľahčilo to ministrovi kultúry, ale kultúre to nepridalo ani jednu korunu. Tie výdavky ostávajú stále rovnako.

    Čo môže ministerstvo kultúry predávať? No, dva pozemky pri Národnom divadle, z ktorých ešte aspoň jeden potrebuje dosť dlho nato, aby sa vôbec k tomu Národnému divadlo dalo prísť, pretože tam nebude kde zaparkovať, je tam necelých 100 miest na tisíc ľudí, koľko je sedadiel. To nie je možné prevádzkovať bez týchto dvoch pozemkov. Budova TASR, DPOH... DPOH je dobrý príklad. Pán minister kultúry chce, aby si mesto Bratislava kúpilo Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava. Urobiť tam ešte nejakú zámenu, dostať dobrú budovu, znížiť tú hodnotu budovy DPOH o tých 70 mil., ktoré sú odhadnuté ako hodnota budovy, v ktorej sídli Múzeum židovskej kultúry a Bratislava by mala prevádzkovať divadlo, čo nie je jednoduché a lacné. A mala by podporovať kultúru na Slovensku 150 miliónmi, 130 miliónmi?

    Pán minister kultúry povie, že spravím s Bratislavou dobrý deal, ja im to rozložím na 5 rokov, na 10 rokov, ale prečo má Bratislava aj prevádzkovať divadlo a ešte aj prispievať na kultúru na celom Slovensku? Toto mi nejako nejde do hlavy.

    Dobre, kapitálové príjmy, predáva sa majetok. Kompenzujeme to nejakým prírastkom do tohto rezortu? Kapitálové výdavky ministerstva kultúry idú prudko dole. Aj keď odpočítam 400 mil., ktoré boli na tento rok na divadlo, idú dole o ďalších 135 mil. To asi nie je dobrá politika, ako udržať materiálnu základňu pre našu kultúru.

    Financovanie organizácií. Musím povedať, že v rámci toho, čo je možné, je celkom spravodlivé. Ale vždy je v tom nejaké ale. Zachovávajú sa všetky organizácie. Mzdy a odvody, samozrejme, musia byť. Valorizácia tiež musí byť, a pretože sa tam prostriedky nezvyšujú, bude to musieť ísť na úkor niečoho. Zrejme na úkor obsahu. Ak to takto potiahneme viacej rokov po sebe, inštitúcie budeme mať všetky, ale budú to skanzeny. Budú to prázdne domy, pretože už nebude na ich náplň. Načo sú nám také inštitúcie?

    A posledná, snáď, najväčšia katastrofa sú grantové programy. Tie, ktoré by mali udržať kultúru – mimo tejto oficiálnej inštitucionalizovanej kultúry –, mali by ju udržať v priestore na celom Slovensku. Menšinová kultúra o 50 % dole. Umenie a knihy dohromady na 54 % tohto roku. Budem trošku spravodlivý aj k ministrovi kultúry: jeho srdcu blízka audiovízia klesá rovnako na 55 %. A takto by som mohol pokračovať prakticky cez všetky programy.

    Zdanlivo najlepšie dopadol program Obnovme si svoj dom. Ten klesol zo 100 mil. iba na 90 %. Ale je tu zase to ale. Po znížení tohto programu a po ťažkých handrkovaniach sa o 2 % si myslím, že 100 mil. alebo akékoľvek ďalšie dodatkové zdroje, tak ako sa podarilo v tomto roku získať napríklad od SPP, sú v nedohľadne, takže to nebude zníženie o 10 %, ale zníženie o 110 %.

    Navyše v kapitole VPS bola niekoľko rokov po sebe položka obnova pamiatok v historických mestách pravidelne krytá viac ako 50 mil. Štyri mesta boli vytypované v tejto krajine už v roku 1950 ako mimoriadne cenné – Levoča, Štiavnica, Kremnica, Bardejov. V roku 1974 sa prijalo také uznesenie vlády o ich komplexnej obnove, tak ako za socializmu mnoho dobých myšlienok, finančné krytie nulové. Tá obnova nastala až po roku 1989 a hovorím hlavne v posledných rokoch. K tým mestám ešte potom pribudla Bratislava, pretože Bratislava je vlastníkom takých kultúrnych pamiatok, ako je devínsky hrad a ako NKP Slavín, čo teda nie je priamo určite bratislavská potreba.

    Z tejto položky ostala na tento rok nula, aj keď sa zdá, že vláda dlhodobo nechce tento program opustiť, pretože z budúceho ako z tretieho rozpočtového roku to ešte nevypadlo.

    Ja by som sa veľmi rád opýtal pána ministra, škoda, že tu nie je, a pána premiéra, že či si myslí, že 90 miliónov je na pamiatky na celom Slovensku dosť. Pripomínam, že jeden náš kolega, expremiér, predseda jednej z vládnych strán si svoj majetok váži viac. Bol dokonca schopný si požičať vo Švajčiarku v roku 1999 41 mil., tá kumulatívna inflácia od toho roku 1999 do dneska je niečo okolo 40 %. Tak, pán minister, no, však dobre.

    Hovorme v nomináli. 40 miliónov investoval efektívne bez administratívnych nákladov, ani s fakturáciou sa neunúval. Myslíte si, vážení kolegovia, že dvakrát toľko je v budúcom roku dosť na všetky pamiatky na Slovensku? Ja si to teda nemyslím a napriek tomu, čo som hovoril, že tento rozpočet je pozmeňujúcimi návrhmi nereparovateľný, predsa len nejaké pozmeňujúce návrhy predložím. Pretože pamiatky si to zaslúžia. Toto považujem za odôvodnenie. Podrobnejšie odôvodnenie potom bude písomne spolu s tým návrhom.

    Viacerí odôvodňovali, že pre budúcnosť tejto krajiny, pre jej dynamizáciu aj preto, aby aj ekonomika mohla dobre fungovať čo najdlhšie – samozrejme, že všetci vieme, že takýto rast nie možné udržať donekonečna –, ale aby sme založili tú budúcnosť potrebujeme vzdelanie, vedu, infraštruktúru a ja si myslím, že potrebujeme dať tým ľuďom aj niečo viac. Samozrejme, že len vzdelaní ľudia, ktorí majú kde pracovať, môžu túto krajinu držať. Ale tí ľudia tu musia v tejto krajine aj žiť svoj život, žiť ho spokojne, a toto sa realizuje práve v kapitole ministerstva kultúry – aspoň čiastočne. Preto si myslím, že pre trvalo udržateľný rozvoj je kultúra mimoriadne dôležitá. Koniec koncov, povedal to aj pán prezident. Myslím, že parafrázoval exministra kultúry Slovenskej socialistickej republiky pána Válka, keď hovoril, že na kultúru treba platiť, ale na nekultúru sa dopláca.

    Ja som začal tým, že táto vláda žne, kde nesiala a problém som nevidel v tom, problém som videl, či zaseje. Nuž, na kultúrnom poli zasiala veľmi, veľmi riedko.

    Páni a dámy, preto vás prosím, aby ste pozmeňujúce návrhy a nielen tie, ktoré predložím teraz ja, ale aj tie, ktoré predložili moji kolegovia a ktoré sa snažia aspoň čo to zachrániť podporili. Takže pozmeňujúce návrhy, ktoré musia odznieť.

    Kapitola Všeobecná pokladničná správa sa v časti výdavky, skupina ostatné, položka dotácie na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok pre obce zvyšuje z 0 na 50 mil. Uvedená zmena sa príslušne premietne do tabuliek príloha 1 a príloha 3, ten zákon iba dostane číslo o štátnom rozpočte.

    Po druhé. V kapitole ministerstva kultúry sa výdavky zvyšujú o 10 mil. účelovo viazané na grantový program Obnovme si svoj dom. Rovnako sa to musí premietnuť do tých tabuliek. A potom tu mám ešte jeden návrh, ktorý som zatiaľ neodôvodňoval, ale tiež ho krátko odôvodním. V kapitola ministerstva kultúry výdavky sa zvyšujú o 20 mil. účelovo viazané na transfer pre Slovenský rozhlas, čiastočná úhrada vysielanie na stredných vlnách.

    Pán minister kultúry našiel 55 mil. dotácie pre Slovenský rozhlas na krátkovlnné vysielanie. Nemám nič proti krátkovlnnému vysielaniu, ktoré je tiež zo zákona, ale nielen na krátkych vlnách vysielame pre zahraničie zo zákona, ale myslím si, že vysielanie na stredných vlnách, ktoré pri využití vysielača pri Nitre by mohlo pokryť prakticky celú Európu, ale dobre by mohlo pokryť všetky okolité štáty, bolo by pre Slovákov v zahraničí, a to nielen krajanov, ale aj tých, ktorí odchádzajú do blízkeho zahraničia či už denne, alebo na týždňovky za prácou, prostriedok denného styku so živým jazykom a živým spravodajstvom o Slovenskej republike. Preto prosím, aby ste podporili aj túto položku.

    Ďakujem pekne a teraz malé p. s., pretože prišiel kolega Jarjabek a včera som mu nemohol odpovedať, ako to bolo s pozemkami „ukradnutými“ Slovenskému národnému divadlu. Pozemky neboli, samozrejme, ukradnuté. Pozemky boli vložené do akciovej spoločnosti Metro, ktorá vznikla za účelom výstavby mosta Apollo. Mesto vkladalo tie pozemky, na ktorých sa most staval, také pozemky štát nemal, vložil tieto. Potom mesto urobilo zámenu medzi tými pozemkami, ktoré boli potrebné na výstavbu, a tými, ktoré vlastne boli do akciovej spoločnosti vložené. Tým vlastne tieto pozemky absolútne, ale absolútne legálne prešli do držby hlavného mesta, ktoré ich následne predalo v hodnote niekde medzi 10- až 11-tis. korún za štvorcový meter. Ja si to už presne nepamätám, bolo to dávnejšie, ale to nie podstatné. S tým, že sú to pozemky okolo Národného divadla, budúceho Národného divadla. To okolie by asi ťažko skultivoval niekto iný ako dobrý developer a mesto developerom byť nechce. Mesto urobilo s týmto developerom takú dohodu, že celý priestor medzi nábrežnou hranou a divadlom bude maximálne skultivovaný. Bude tam nábrežná promenáda, Balimor postaví podzemné garáže, v ktorých návštevníci divadla budú môcť parkovať a pochybujem, že by ste, pán Jarjabek, chceli, aby ten solitér ostal uprostred buriny a určite to bude pre divadlo takto lepšie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec, s faktickými poznámkami pán Mikloško, Vášáryová, Valocký, Jarjabek a Číž. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Ja len dve stručné poznámky. Kultúra bola v tejto krajine vždy popoluškou, s láskavým dovolením vždy som nato upozorňoval a chcem pripomenúť, že, bohužiaľ, táto vláda ešte kultúre uberá a deje sa to v období, ktoré je zvlášť symbolické, pretože prechádzame do schengenského pásma, pravdepodobne zažijeme ešte aj euro, či zažívame istú, by som povedal, globalizáciu, unifikáciu. Ak chceme v celom tomto bezhraničnom systéme obstáť, tak môžeme jedine kultúrou a duchovnosťou.

    Čiže chcel by som nato upozorniť túto vládu, aby tuná bola, ak jej ide o blaho tejto krajiny, zvlášť pozorná.

    A chcem povedať aj kolegom z SNS, kolegyni poslankyni, ak na všetky pamiatky dáme 80 mil. korún, na obrovské bohatstvo pamiatok, ktoré je na Slovensku, a Matici slovenskej dáme 40 mil., prosím, nech sa páči, veď ja Matici doprajem, ale želal by som si, pretože to sú peniaze všetkých daňových poplatníkov, aby Matica povedala presne, na čo ich chce minúť, pretože neželám si, aby Matica tieto peniaze prejedla.

    Čiže bol by som veľmi rád, keby týchto 40 mil., ktoré SNS vydobyla, aby sme vedeli, na aké konkrétne projekty ich Matica použije, pretože len tak ich dávať, lebo Matica je Matica, prepáčte, až taký vlastenec nie som. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja by som sa chcela poďakovať pánu predsedovi výboru pre kultúru a médiá, že znovu a veľmi dôrazne pozdvihol hlas na obranu štátnej podpory slovenskej národnej kultúry. Myslím si, že po jeho vystúpení už naozaj prestaneme hovoriť len tak o kultúre a budeme hovoriť o koncepte štátnej podpory kultúry, lebo o tom máme tu my v tomto parlamente hovoriť.

    Takže som veľmi rada, ďakujem veľmi pekne a ďakujem aj v mene kultúrnych ľudí a očakávam, pán Číž, ako budete hlasovať za zvýšenie rozpočtu pre Banskú Štiavnicu.

  • Pán poslanec Valocký, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som reagovať na pána poslanca Minárika. Skutočne sa mi jeho rozprava alebo prejav páčil v strednej tretine, kde ste skutočne argumentovali určitými číslami atď. Prvá a posledná tretina bol herecký výkon, na ktorý ste sa zrejme pripravovali celú noc a možno, že by vám mohol závidieť aj Bruce Willis. Predpokladám, že sa prihlásite aj do súťaže na Oscara, a to by bolo asi všetko, čo by som chcel povedať a chcel by som vyzvať ministra financií, aby skutočne na takéto herecké výkony ani nereagoval. Ďakujem.

  • Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Najskôr by som zareagoval na tie úvodné slová nášho pána predsedu výboru. Naozaj si myslím, že môže nastať dojem, že je tu aj proste zbytočne sedieť jednoducho z toho dôvodu, že vy ste sa, priatelia z opozície, už dohodli dopredu, ako by ste rozpočet poznali, že ho nepodporíte, čiže z tohto dôvodu si myslím, že naozaj ani delíme, ani nenásobíme. Totižto nech by vystúpil ktokoľvek, alebo by nevystúpil nikto, žiadny z vás opozície by nebol navyše, a keby sme boli hlasovali pred tromi dňami, ten výsledok hlasovania by bol presne ten istý, aký bude, povedzme, nasledujúce dni, keď budeme hlasovať.

    Ja sa bojím pri niektorých demagogických vystúpeniach práve tých najväčších zástancov kultúry, ktorý si dneska obliekli inofarebné šaty, že v prípade, žeby sme napríklad do tej kultúry naliali 2 mld. korún, oni by boli prví, ktorí by vykrikovali v parlamente, že tie peniaze ideme prejesť. Toho sa najviac bojím. A potom nehnevajte sa, keďže vy ste hovorili, že za 8 rokov ste už všetko zrekonštruovali, no, tak vlastne my nemáme čo rekonštruovať, keď žneme, tak ako to je, dohodnite sa.

  • Z hľadiska toho, čo hovoril pán predseda Minárik ohľadom Národného divadla, áno, pozemky boli odovzdané hlavnému mestu, tak to treba chápať, odovzdané hlavnému mestu, neviem, čo za to hlavné mesto dalo Národnému divadlo. To sa treba spýtať vtedajšieho ministra kultúry Milana Kňažka, no a ja to hovorím len z toho dôvodu, že si myslím, že keby tie pozemky do dnešného dňa malo Národné divadlo, mohlo by s nimi istým spôsobom aj vykryť nejaké financie, ktoré v tejto chvíli v tom rozpočte ministerstva kultúry naozaj chýbajú. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec Minárik, nech sa páči, reakcia na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne všetkým tým, ktorí podporili kultúru, osobne vysoko kultúrnemu človeku Františkovi Mikloškovi, ale aj pani Vášáryovej. Snažil som sa nebyť demagogický, pán kolega Jarjabek. A neviem, kto mal takú starosť o to, ako som trávil noc. Nuž od 9.30 hodiny do 12.00 hodiny som bol na filmovom festivale – film Deviata rota. Necvičil som.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán (hlas zo sály)..., páni poslanci, o chvíľu preruším rokovanie, budete mať dosť priestoru nato, aby ste sa pobavili o tom, ako ste trávili noc.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán predseda Minárik bol posledný ústne prihlásený do rozpravy o tomto návrhu vládneho zákona o rozpočte. Končím rozpravu o tomto bode a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň prerušujem rokovanie 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do 12. decembra do 9.00 hodiny, kedy budeme pokračovať v prerušenom rokovaní.

    Chcem uviesť, že hlasovanie o prerokovanom bode programu o štátnom rozpočte bude, samozrejme, v utorok, aby sme umožnili všetkým, ktorí od 9.00 hodiny ráno prijmú účasť na schôdzi sa, samozrejme, vyjadriť. Ďakujem. Dovidenia v utorok o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 15.02 hodine.