• Dobrý deň.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní na 6. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky požiadal pán poslanec Alexander Slafkovský.

    Podľa programu budeme pokračovať v rokovaní o

    vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2007 (tlač 73).

    v časti rozprava. V rozprave včera ako posledný mal prerušené svoje vystúpenie pán poslanec prof. Devínsky. Nech sa páči, pán poslanec, môžete pokračovať vo svojom vystúpení. Pripraví sa pán poslanec Tibor Mikuš.

  • Dobré ráno prajem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vládu nemôžem osloviť, lebo tu nie je, ctené panie poslankyne...

  • Reakcia ministra.

  • Vy nie ste vláda, pán minister, vy len reprezentujete jeden rezort. No dobre.

    Vážení páni poslanci, včera som vo svojom vystúpení pripomenul slová pána prezidenta, ktorý kládol mimoriadny dôraz na podporu vzdelávania, výskumu a inovácií. Podobne sa vyjadroval aj pán podpredseda vlády Čaplovič, ktorý pri minulom rozpočte ako opozičný poslanec povedal: „Akosi nechceme pochopiť, že veda a výskum, vysokovzdelaná spoločnosť a kvalifikovaná pracovná sila sú najlepším akcelerátorom rozvoja ekonomiky aj celej spoločnosti.“ A to bolo v čase, keď sa celkové prostriedky určené na výskum a vývoj neustále zvyšovali a dosiahli 7,7 mld. korún, a nie ako dnes, keď sa navrhuje ich zníženie o takmer 560 mil. Nezdá sa mi, že by pochopenie týchto myšlienok, s ktorými sa nedá nesúhlasiť, našlo v navrhovanom rozpočte nejaký ohlas. Ani keď to hovorí prezident, ani keď to hovorí podpredseda vlády.

    Povedal som aj to, že predložený rozpočet sa až veľmi spolieha na európske peniaze. V školstve dokonca na budúci rok sa počíta so 737,6 mil. korún. K tomu však treba dodať, že v roku 2004 až 2006 sa v kapitole ministerstva školstva za 3 roky vyčerpalo menej ako 8 %, z 3,5 mld. len 240 mil. Dovolím si povedať, že budeme radi, ak nebudeme musieť vrátiť miliardy, s ktorými sa naisto počíta aj v podpore výskumu a školstva. A ťažko budeme môcť pomocou nich suplovať úlohy štátu tak, ako sa na to spolieha aj návrh tohto rozpočtu.

    To, čo tu včera povedal pán predseda výboru Burian o rôznych presunoch nevyčerpaných prostriedkov vo výške asi 180 mil., má niekoľko problémov. V prvom rade ten, že napr. ministerstvo školstva bude musieť vrátiť 53 mil. nevyčerpaných peňazí za tento rok, ktoré sú nenávratne stratené a už sa nikam presúvať nebudú. Potom aj to, že presuny štrukturálnych peňazí nezávisia len od nášho rozhodnutia, do toho má čo hovoriť aj Únia, ktorá veľmi ľahko môže dokonca pozastaviť financovanie v rámci štrukturálnych fondov.

    Zákonite teda vzniká otázka, že aká je pripravenosť rezortu čerpať štrukturálne fondy, nie v miliardových výškach, ale len v desiatkach miliónov, ak za 3 roky boli projekty schopné vyčerpať necelú desatinu z 3,5 mld. Na pondelňajšom rokovaní výboru pre vzdelanie práve k tejto problematike, k čerpaniu európskych fondov a pripravenosti čerpať ich v roku 2007, sa ukázalo, že celý systém stojí pred kolapsom a pripravenosť na čerpanie je prakticky nulová.

    Navrhovaný rozpočet verejnej správy na roky 2007 až 2009 v oblasti vzdelávania a výskumu vytvára vážne problémy, ktoré sme už pokladali za prekonané, napr. ohrozuje dlhodobú konkurencieschopnosť Slovenska. Pán poslanec Ivan Mikloš včera dostatočne jasne analyzoval dôsledky nedostatočného financovania výskumu a vzdelávania. V regionálnom školstve klesajú výdavky v kapitole ministerstva školstva z 2,04 % podielu na HDP v roku 2006 na 1,89 %. Aj keby Národná rada schválila zvýšenie rozpočtu regionálneho školstva o navrhovaných 900 mil., výsledok bude 1,94, čo je, pochopiteľne, lepšie ako pôvodný návrh, ale stále nedosahuje ani úroveň roku 2006. Teda výdavky v regionálnom školstve klesajú. Vo vysokom školstve klesajú výdavky kapitoly ministerstva školstva z 0,71 % na 0,68 podielu na HDP a vo výskume a vývoji klesajú výdavky z 0,47 % na 0,40 podielu na HDP. To je v priamom protiklade s programovým vyhlásením vlády, ktoré hovorí, že „vláda prijme konkrétne opatrenia na podporu výskumu a vývoja v súlade so súčasnými trendmi v krajinách Európskej únie“. Chcem upozorniť na to, že súčasné trendy v Európe sú spojené s napĺňaním Lisabonskej deklarácie, ktorá požaduje zásadné zvýšenie financovania výskumu a vzdelávania. Tento navrhnutý rozpočet ide proti európskym trendom vo výskume a vzdelávaní.

    Niekde už odznel zaujímavý názor, že nie je dôležitý pomer výdavkov k HDP, ale len jeho absolútne zvýšenie. V tejto súvislosti opäť pripomeniem slová pána podpredsedu vlády Čaploviča, s ktorými ja plne súhlasím, ktorý v minulosti povedal: „Všade v Európe sa vždy vyčleňujú prostriedky na konkrétny rast v pomere k HDP a na základe týchto idú prostriedky aj do vedy, výskumu, aj do vzdelávania.“ To bolo v čase, keď bolo toto percento vo vede 47 stotín a nie 397 tisícin, ako je to dnes.

    Aby sme sa aspoň čiastočne pokúsili túto situáciu zlepšiť, výbor pre vzdelanie schválil niekoľko pozmeňujúcich návrhov v prospech kapitoly školstva a Slovenskej akadémie vied, ktoré však gesčný výbor neodporúča na schválenie. Preto žiadam vyňať pozmeňujúce návrhy v časti IV v skupine A, pán spravodajca, v časti IV v skupine A body 1, 2, 3, v skupine C body 1, 2, 3, 4 a 7 a v skupine D bod 1 na osobitné hlasovanie a žiadam, aby sa o nich hlasovalo jednotlivo.

    Ak by som teda mal na záver stručne charakterizovať predkladaný návrh rozpočtu verejnej správy pre vzdelanie a vedu, povedal by som to slovami ľudovej múdrosti: „Tu máš nič a dobre to drž.“ Alebo ako povedal Ovídius: „V sľuboch môže byť každý boháčom.“

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Nachtmannová, ale s procedurálnym návrhom pán poslanec Bugár. Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, chcel by som vás poprosiť, aby ste buď cez kanceláriu pána predsedu Národnej rady, alebo tak, ako uznáte za vhodné, upozornili pána predsedu vlády, že členovia vlády by tu mali byť. Ja si myslím, že prerokúvame rozpočet a jednotliví členovia, ktorí vystupujú, členovia tejto snemovne, majú tu návrhy, ku ktorým možnože by sa mali potom vyjadriť aj členovia vlády. Ďakujem pekne za porozumenie.

  • Ďakujem. Áno, hneď teraz budem informovať predsedu parlamentu, že toto bola požiadavka oprávnená, požiadavka je zo včerajšieho dňa.

    S faktickou poznámkou teraz vystúpi pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcela prečítať: V rozpočtovej kapitole ministerstva školstva, ktoré patrí k objemovo najväčším na budúci rok, sa stanovujú výdavky, teda s medziročným nárastom o 3,1 %. Takže tie údaje sa trošku líšia s tým, čo uviedol pán poslanec Devínsky.

    Ďalej by som chcela pripomenúť, stále sa vo vystúpeniach v oblasti školstva hovorí, že sa neakceptuje programové vyhlásenie vlády, ale v programovom vyhlásení vlády sa stále spomínalo viaczdrojové financovanie a ten nárast na školstvo je zrejmý. Ja mám pred sebou výsledky Štatistickej ročenky, percento z HDP, ktoré sa dávalo konkrétne na vysoké školy v roku: 2000 – 0,56, 2001 – 0,63, 2002 – 0,69, 2003 – 0,71, 2004 – 0,71, 2005 – 0,72.

    Keď sme prijímali programové vyhlásenie vlády, tak viackrát sa hovorilo, že v roku 2002 bolo priamo v programovom vyhlásení zakomponované zvýšenie percenta z HDP na vysoké školy o jednu desatinu percenta. Nebolo to tam, to bol prísľub vtedajšieho pána premiéra Dzurindu, ktorý dal Slovenskej rektorskej konferencii. Ale zjavne z toho, čo som teraz prečítala, je zrejmé, že takéto niečo sa nedodržiavalo.

    Takže nemôžem úplne s tým, čo zaznelo, súhlasiť. Súhlasím však so slovami pána poslanca Devínskeho, že nie je dôležité absolútne zvýšenie v absolútnych číslach, dôležité je percento z HDP. V tomto sa zhodneme. Mali by sme sa snažiť približovať určite ku krajinám OECD a určite sa o to za tie 4 roky aj budeme snažiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ďakujem pekne, pani poslankyňa, že so mnou súhlasíte aspoň v niektorých veciach, ja som všetky dáta čerpal z materiálu rozpočtu kapitoly ministerstva školstva, ktoré predložil pán minister, kde sa aj píše: regionálne školstvo 1,89 %, vtedy ešte nevedel pán minister, že 900 mil. bude zvýšených. A prečítam z programového vyhlásenia ešte raz, ktoré hovorí, že „vláda prijme konkrétne opatrenia na podporu výskumu a vývoja v súlade so súčasnými trendmi v krajinách Európskej únie“. Ale keď znižujeme rozpočet takmer o 600 mil. na výskum, tak to vôbec nie je v súlade s trendom Európskej únie. To je presne proti trendu v Európskej únii.

    Ďakujem pekne.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Teraz vystúpi pán poslanec Tibor Mikuš za poslanecký klub Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, dovoľte pár pripomienok k predkladanému návrhu štátneho rozpočtu na rok 2007 a rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009.

    Treba konštatovať na začiatku, že každá demokraticky zvolená vláda má právo v rámci návrhu štátneho rozpočtu určiť svoje vlastné priority, najmä vo väzbe na programové vyhlásenie vlády a na volebné programy koaličných strán. Na druhej strane má však vláda povinnosti v oblasti znižovania zadlženosti štátu, rozkladania miery rizika a rozpočtovej disciplíny a, samozrejme, povinnosti týkajúce sa celkového smerovania štátu. Naše priority sú jednoznačné: vyrovnaný rozpočet, stabilita meny, zavedenie eura. Dôležitá je podpora pre oblasť poľnohospodárstva, sociálnych vecí, regionálneho rozvoja, spravodlivosti, budovania infraštruktúry štátu, kultúry, školstva.

    Chcem sa zmieniť o slovenských poľnohospodároch, určite si zaslúžia rovnaké podmienky na podnikanie tak, ako to majú ostatní v Európskej únii. Nie je mysliteľné, aby základný zákon trhovej ekonomiky, t. j. náklady pokryté príjmami plus primeraný zisk, neplatil akurát v tejto oblasti. Navyše skúsenosť z EÚ hovorí, že všade tam, kde funguje poľnohospodárstvo, držia sa a rozvíjajú sa aj regióny a vyrovnávajú sa medzi nimi rozdiely. V minulom období nebola docenená úloha poľnohospodárov a postavenie poľnohospodárskej výroby v procese zabezpečovania potravinovej sebestačnosti. Nedokázali sme využiť pôdny fond, sociálny efekt pre vidiecke domácnosti a zamestnanosť a najmä pre nový energetický a teplárenský cyklus, teda získavať nové oblasti pre príjmy, pre nové zdroje a pre rast HDP.

    Súhlasíme s nutnosťou podpory vedy a výskumu, ale nemôžeme súhlasiť s tým, že budeme tieto zdroje dávať na úkor prvovýroby. Najprv treba vyprodukovať, potom môžeme dávať do vedy, vzdelania a výskumu.

    A treba povedať aj to, že východiská vlády pre tvorbu štátneho rozpočtu na rok 2007 sú omnoho náročnejšie, ako to bolo v predchádzajúcich obdobiach. Kľúčovým aspektom je výrazná zmena v porovnaní s predchádzajúcimi ôsmimi rokmi. Napriek tomu, že boli k dispozícii zdroje z privatizácie za vyše 350 mld. korún, napriek vysokej zadlženosti a progresívnemu rastu cien a masívnym rešktručným opatreniam neustále rezonovala požiadavka nedostatku finančných prostriedkov. A otvorene, myslím, že mnohí budete súhlasiť, že o sume 350 mld. by sme sa mohli baviť, o tom, či bola dostatočná. V roku 2007 sa však nepočíta so žiadnou privatizáciou, nepredpokladajú sa radikálne cenové skoky, a preto sú východiská rozpočtu nastavené v podstatne tvrdšie ako za predchádzajúcich vlád. Ekonomický rast je totiž premietnutý do príjmov. Parametre štátneho rozpočtu sú teda napnuté. Daňové príjmy, ich prírastky sú predpokladané takmer dvakrát vyššie ako v roku 2005. Vláda teda ide naozaj na maximálne využitie, dá sa povedať, že takmer možno bez rezerv.

    Súčasne je kľúčovým faktorom naplnenie maastrichtských kritérií, z ktorých dva nevedelo doteraz Slovensko reálne naplniť. Problémovou bola miera inflácie, ktorá v súčasnosti osciluje nad 4 %. Druhým rizikovým kritériom bol doteraz deficit verejných financií, jeho nastavenie je však mimoriadne pozitívne. V roku 2007 sa ráta s deficitom verejných financií vo výške 2,9 % HDP. A pripomeňme si, teraz vláda nemá výnimku na 20 mld. v dôchodkovom systéme ako v predchádzajúcom roku.

    Rast ekonomiky Slovenska mohol byť umocnený, keby sa v predchádzajúcich rokoch, keby neboli urobené v predchádzajúcich rokoch niektoré podľa mojej mienky škodlivé rozhodnutia. V prístupovom procese totiž Slovenská republika jednoducho a bez kompenzácie sa vzdala výroby elektrickej energie v elektrárni V 1 a zároveň nedokázala v privatizácii Slovenska republika zaviazať strategického investora, aby v reálnom čase, to znamená, hneď, ako vzniká potreba, dobudoval tretí a štvrtý blok Mochoviec. Prečo o tom hovorím? Ak by toto fungovalo, ak by fungovala V 1, budovali by sa Mochovce, efekt pre HDP by predstavoval 25 až 35 mld. ročne. Dá sa to jednoducho zdokladovať. To znamená, bolo by tu možné zvýšenie HDP o takmer 2 %. To je vážny moment. Ale to nie je až také strašné, horšie je, bohužiaľ, že týmto krokom je ohrozená energetická sebestačnosť alebo energetická bezpečnosť štátu. A energetická bezpečnosť dnes – a tomu už rozumejú ľudia na celom svete – je súčasťou národnej bezpečnosti. Takže nielen energetická bezpečnosť je ohrozená, ale naozaj národná bezpečnosť Slovenskej republiky.

    Ďalej, čo sa týka rozpočtu, najväčším rizikom takéhoto rozpočtu je vždy nekontrolovateľná inflácia, ale, bohužiaľ, v minulosti sme sa vzdali nástrojov práve tými krokmi, o ktorých som hovoril, aby sme mohli túto infláciu regulovať, kontrolovať. Musíme si totiž uvedomiť, že v prípade výrazného zvýšenia cien ropy by sa mohli objaviť aj ďalšie iné sekundárne efekty v podobe spomalenia ekonomického rastu, oveľa vážnejšie dosahy by boli teda na príjmovú i výdavkovú časť štátneho rozpočtu.

    Ďalším rizikom rozpočtu môže byť výraznejšie rozšírenie používania biopalív, ktoré sú daňovo zvýhodnené a znižujú výnos spotrebných daní. Avšak na druhej strane treba povedať, že využívanie biopalív je správna cesta a jednoducho treba hľadať mechanizmy, ktoré podporia rozvoj biopalivových technológií, pretože v tom je budúcnosť, v tom je možnosť, akým spôsobom zvyšovať energetickú bezpečnosť štátu, a teda aj národnú bezpečnosť. Čiže otázka biopalív je životne dôležitá pre Slovensko.

    Do konca tohto roku bude rast cien v priemysle závisieť predovšetkým od toho, kedy a v akom rozsahu sa začnú spúšťať sekundárne efekty cien energií a pohonných hmôt, podobne ako v prípade spotrebiteľských cien. Ich vznik však môže v konečnom dôsledku urýchliť a zintenzívniť vývoj cien ropy, pokiaľ bude pokračovať v nastúpenom trende. V súvislosti s tým je rizikom aj ďalší vývoj cien energií. Predpokladáme však, že ceny priemyselných výrobkov by v tomto roku nemali v priemere vzrásť viacej ako o 8,8 %.

    Treba povedať pre úplnosť a priznať, že sme nastúpili do rozbehnutého vlaku reforiem a ich zdravú a pre občana prospešnú časť vítame a akceptujeme. Súčasná vláda je však orientovaná na sociálne programy. V praxi to znamená teda, že je potrebné skĺbiť reformy proeurópskej politiky s prirodzeným sociálnym cítením strán vládnej koalície. Rozpočet, ktorý predstavujeme, v plnom rozsahu rešpektuje programové vyhlásenie vlády a zároveň sa stáva predpokladom zabezpečenia dôvery medzinárodných politických, podnikateľských a finančných kruhov. Zachováva sa stabilita a naďalej sa upevňuje slovenská koruna. Nenaplnili sa teda úvahy o neodbornosti, nespôsobilosti a o poklese prílevu zahraničných investícií. Vývoj slovenskej koruny je mimoriadne pozitívny. Naša mena láme rekordy, čo sa prejavuje aj vo vzťahu k zahraničiu. Spevňovanie koruny má pozitívny vplyv na časť slovenskej ekonomiky, ale na druhej strane exportérom aj ukrajuje zo ziskov. Najväčším vývozcom, zdá sa, zhodnocovanie meny neprekáža, pretože sú zároveň aj importérmi.

    Ak si na jednej strane vážime niektoré kroky predchádzajúcej vlády zamerané na dlhodobú orientáciu nášho štátu v prospech spolupráce s medzinárodnými štruktúrami, je namieste súčasne povedať, že predstavujeme prvý rozpočet, ktorý získava zdroje viac cestou šetrenia na byrokratickom aparáte ako na úkor zaťaženia samotného obyvateľstva. Návrh štátneho rozpočtu potvrdzuje zdravý stav slovenskej ekonomiky. Vláda predpokladá v najbližších troch rokoch dynamický rast hospodárstva, znižovanie inflácie a pokles priemernej evidovanej miery nezamestnanosti. Súčasný rýchly hospodársky rast je vyvážený a dlhodobo udržateľný.

    Dynamický rast slovenského hospodárstva sa bude prejavovať aj na zlepšovaní životnej úrovne obyvateľov. Rast reálnych miezd v nasledujúcich rokoch sa bude pohybovať na úrovni okolo 4 %, dôchodky by sa mali v najbližšom období zvýšiť cca o 3 % a spotreba domácností by mala vzrásť zhruba na 4 %. Zvyšujú sa teda sociálne istoty občanov. Radikálne sa zvýšil príspevok na prvé dieťa, sú tu vianočné príspevky dôchodcom, narástla aj minimálne mzda. Toto všetko len podčiarkuje sociálny rozmer súčasnej vlády.

    Výdavky verejných financií musia smerovať do oblastí, kde spoločnosti prinesú najväčší prínos. Hodnotiacim kritériom nemôže byť len objem použitých zdrojov, ale predovšetkým efekty, ktoré globálne prinesú väčší prínos. Vzhľadom na rýchly rast ekonomiky a, naopak, klesajúci schodok, verejné financie začínajú znižovať finančné bremeno budúcich generácií – to je veľmi vážny moment.

    Z vývoja ekonomiky a zo zámerov hospodárskej politiky vyplýva, že bude možné v roku 2007 splniť všetky maastrichtské kritériá, a preto Slovensko bude pripravené na zavedenie eura v roku 2009. Či k nemu príde, to je otázka pre budúce obdobia, ale dôležité je, že Slovensko bude na toto pripravené.

    Rast miezd a spotreby, resp. celkového domáceho dopytu, je vyvážený z hľadiska vývoja ekonomiky Slovenska a jej vonkajších podmienok. Na roky 2007 až 2009 sa predpokladá, že na rast celkovej produktivity a potenciálnej zamestnanosti bude pozitívne vplývať prílev investícií a prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Nezanedbateľný vplyv má nábeh novej výroby dvoch významných producentov v automobilovom sektore, ale aj ďalšie pôsobenie významných producentov v oblasti elektroniky, bielej techniky, strojárstva, chemického priemyslu.

    Pri posudzovaní návrhu štátneho rozpočtu zohráva významnú úlohu štruktúra výdavkov. Čoraz väčšiu úlohu v kvalite verejných financií zohrávajú jednotlivé kapitoly, ktorých kompetencie, ale súčasne aj zodpovednosť v rozpočtovom procese postupne narastajú. Programové rozpočtovanie výrazne prispieva k transparentnosti štátneho rozpočtu a k informovanosti o tom, do ktorých oblastí smerujú jeho zdroje. Verejné financie sa musia čoraz viac zameriavať na dosahované výsledky. Aj posledný vývoj svetovej ekonomiky určovaný najmä hospodárskym rastom Spojených štátov amerických, Číny a Indie bol sprevádzaný neistotou na svetových trhoch energetických komodít. Zatiaľ sa však nepotvrdili obavy z ich možného dramatického rastu. Napriek tomu ostávajú ceny energií jedným z hlavných rizík ďalšieho vývoja ekonomiky. Opakujem to preto, lebo pre Slovensko je tento moment mimoriadne významný. Dovážame viacej ako 90 % energonosičov.

    Ďalej aj prognózy OECD naznačujú, že pomerne nerovnomerné výkonnosti hlavných ekonomických regiónov eurozóny by sa mali v budúcich rokoch opätovne naštartovať a akcelerovať svoj rast z 1,4 na 2,2 %. Tieto prognózy majú aj riziká. Hlavnými rizikami v týchto prognózach sú ziskovosť podnikov a opätovne cena ropy. Opakujem, pre nás ako pre krajinu dovážajúcu viacej ako 90 % energonosičov je toto riziko ešte výraznejšie. Preto je potrebné rozvíjať stratégie, ktoré sa maximálne zameriavajú na využívanie domáceho potenciálu – obnoviteľné zdroje, biopalivá – a na využívanie cenovo stabilných elektrárenských a teplárenských technológií.

    Asi nikoho neprekvapí, keď poviem, že toto predstavuje dnes jadrová energetika. Avšak všetci odborníci k tomu, čo bolo povedané, sa zatiaľ zhodujú na tom, že na základe predpokladov vývoja vnútorných aj vonkajších podmienok možno jednoznačne potvrdiť doterajšie očakávania o pozitívnom smerovaní v hlavných oblastiach ekonomiky Slovenska. Slovenská ekonomika rastie vysokým tempom so stabilným základom položeným v minulých rokoch. Očakávame, a odborníci sa tiež na tom zhodujú, že ďalej sa bude zlepšovať situácia na trhu práce, porastú mzdy aj zamestnanosť. Zvyšujúci sa domáci dopyt je súčasne signálom dobrých podmienok na ďalší rozvoj celkovej životnej úrovne obyvateľstva. Relatívne vysoký rast pritom neohrozí indikátory rovnovážneho vývoja ekonomiky.

    Ďalej sa odborníci zhodujú, že vývoj viacerých indikátorov ekonomiky sa predpokladá ešte lepší, ako sa všeobecne očakávalo. Vyšší by mal byť rast výkonnosti ekonomiky, teda nominálne aj reálne hodnoty HDP, rast priemernej nominálnej mzdy, zamestnanosti a nominálnej súkromnej spotreby. Taktiež reálny rast exportu tovarov a služieb, reálny príspevok čistého zahraničného dopytu k rastu HDP.

    Čo sa týka rastu exportu, bude odrážať vývoj produkcie v automobilovom, elektrotechnickom a strojárskom priemysle, aj tie ostatné oblasti, ktoré som spomínal, a tiež zrýchlené tempo oživovania, očakávaného oživovania európskej ekonomiky. Kým podiel celkového exportu tovarov a služieb na hrubom domácom produkte, t. j. exportná výkonnosť významne narastá, podiel dovozov, t. j. dovozná náročnosť podobne stúpne, avšak miernejšie ako v predchádzajúcom roku. Dovozy budú odrážať vplyv svetových cien ropy a stále vysoký dovoz technológií súvisiacich s rozvojom investícií, ale aj budú miernejšie vplývať, ale aj vplyv miernejšieho rastu dovozov spotrebného tovaru. Zdá sa, že trh je už nasýtený. Predpokladaný dynamický vývoj domáceho aj zahraničného dopytu sa teda premietne do ďalšieho rapídneho zvýšenia miery otvorenosti ekonomiky.

    Ak si teda zhrnieme makroekonomické rámce zostavenia návrhu rozpočtu na roky 2007 až 2009, konštatujeme, že pretrváva relatívne vysoký alebo vysoký rast hrubého domáceho produktu, ktorý neohrozuje rovnovážny výkon ekonomiky, nevyvoláva dlhodobejšie inflačné tlaky a riziká pre bežný účet platobnej bilancie. Aj keď treba povedať, že naviazanosť tvorby HDP na malý počet subjektov môže v budúcnosti predstavovať riziko, pretože tieto subjekty sú špecificky zamerané, čo sa týka produkcie. Ja som presvedčený, že je potrebné v budúcnosti veľmi intenzívne sa venovať diverzifikácii tvorby hrubého domáceho produktu.

    Ďalej môžeme konštatovať, že rast je založený na zmenách kvalitatívneho charakteru, na zvyšovaní celkovej produktivity a konkurencieschopnosti, najmä pôsobením zahraničných investícií na zelenej lúke.

    Ďalej, že rast je stimulovaný nielen domácim, ale aj zahraničným dopytom s kladným reálnym príspevkom čistého zahraničného dopytu v celom prognózovanom období.

    Ďalej môžeme konštatovať spomalenie miery inflácie, môžeme konštatovať reálny rast priemernej mzdy, primeraný rastu produktivity práce a vývoju inflácie, ktorý nespôsobuje inflačné tlaky a vytvára predpoklady na trvalý rast životnej úrovne. Môžeme konštatovať rast štrukturálnej zamestnanosti, ktorý bude korešpondovať s tvorbou nových pracovných príležitostí súvisiacich so zakladaním a rozširovaním výrob, ale aj s úspešnosťou štrukturálnych reforiem a impulzom vyplývajúcim z efektívnej alokácie verejných investícií, ale aj finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ, ktoré pôjdu predovšetkým do oblasti infraštruktúry. Tá je, rozvoj infraštruktúry, nevyhnutný predpoklad, hlavne cestnej, pre mobilitu pracovnej sily, a teda celkový rast ekonomiky.

    Ďalej sa bude postupne znižovať miera nezamestnanosti. Očakávame zvýšený prílev fondov z EÚ, ktorý podporí investície a čiastočne aj súkromnú a vládnu spotrebu. Tu však treba akcentovať, a ja sa o to pokúšam, potrebu ďalšieho vytvárania, budovania efektívnych mechanizmov na čerpanie fondov. Sú to v prvom rade regionálne operačné programy, ale aj vytváranie implementačných agentúr, posilnenie štruktúry poradenských agentúr, aby boli pripravované kvalitné projekty, ktoré budú predstavovať čo najväčší prínos pre Slovenskú republiku.

    Teda pokračujúci vysoký rast ekonomiky bude sprevádzaný oproti predchádzajúcemu roku silnejším rastom počtu zamestnaných a poklesom počtu nezamestnaných. K tomuto rastu prispeli, samozrejme, tí, ktorí sú zamestnaní v nových podnikoch na území Slovenska, ale aj tí, ktorí sú zamestnaní v zahraničí. Pokles počtu evidovaných nezamestnaných je výsledkom rastu zamestnanosti, a treba priznať, aj použitia aktívnych nástrojov aktívnej politiky na trhu práce dosiaľ. Najväčší príspevok poklesu miery nezamestnanosti bude mať rast zamestnanosti. Mierne opačný vplyv by mal mať rast populácie v produktívnom veku v dôsledku postupného predlžovania dôchodkového veku a tiež nástupu silnejších populačných ročníkov na trh práce. Dúfajme, že toto bude realitou aj v budúcich rokoch. Z pohľadu bežného občana je dôležité, že udržateľný rast ekonomiky prinesie aj stabilný rast životnej úrovne v podobe reálnych miezd, ale aj reálnych dôchodkov.

    Dovoľte mi pár slov k obciam a vyšším územným celkom. Procesom fiškálnej decentralizácie sa zabezpečil pre územnú samosprávu rast objemu finančných prostriedkov a zároveň Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky sa vytvára pre územnú samosprávu priestor na ich zvýšené zapojenie do čerpania finančných prostriedkov z európskych fondov. To je mimoriadne významný moment. Vzhľadom na nárast prostriedkov v tejto oblasti je nevyhnutné, aby v rámci územnej samosprávy boli taktiež zavedené princípy programového rozpočtovania s cieľom zabezpečenia efektívnosti využívania týchto prostriedkov.

    Zodpovedajúcej decentralizácii povinností prináleží aj zodpovedajúca decentralizácia vyberania finančných prostriedkov. Tento princíp treba aj v budúcnosti ďalej rozvíjať. Efektívne využívanie fondov EÚ v regiónoch je podmienené existenciou rastných regionálnych operačných programov a ich implementáciou na úrovni obcí, miest a regiónov. Úloha je tu teda spoločná aj pre vládu, aj pre regionálne samosprávy. Návrh rozpočtu územnej samosprávy na roky 2007 až 2009 nadväzuje na predchádzajúci rok, ktorý je druhým rokom realizácie finančnej decentralizácie. Financovanie samosprávnych kompetencií budú obce a vyššie územné celky zabezpečovať predovšetkým z vlastných daňových príjmov. Prostredníctvom dotácií z príslušných kapitol štátneho rozpočtu sa budú financovať kompetencie preneseného výkonu štátnej správy, úlohy spojené najmä s regionálnym rozvojom a ochranou životného prostredia, ako aj realizácia projektov spolufinancovaných zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu EÚ.

    Obce dosiahnu v roku 2007 celkové príjmy vo výške 87,78 mld. a celkové výdavky v sume 86,18 mld. Uvedené údaje sú, samozrejme, odhadom ministerstva financií vzhľadom na to, že financovanie samosprávnych kompetencií je plne v pôsobnosti obcí. Ich zastupiteľstvá teda budú rozhodovať o rozdelení a použití prostriedkov podľa jednotlivých úsekov v rámci schválených rozpočtov. Obce takto samostatne rozhodujú o zhruba 71 % svojich príjmov.

    Vyššie územné celky. Predpokladá sa, že dosiahnu príjmy v roku 2007 vo výške 27,93 mld. a také isté budú aj výdavky, čiže vyrovnané hospodárenie. Uvedené údaje sú tiež odhadom ministerstva. VÚC-ky rozhodujú zhruba o 58 % svojich príjmov. Daňové príjmy sa očakávajú v celkovej výške 13,67 mld., ktoré vyššie územné celky získajú z výnosu dane z príjmov platenej fyzickými osobami v sume 10,72 mld., z výnosu dane z motorových vozidiel v sume 2,95 mld. Treba však, samozrejme, v budúcnosti rozvíjať úverovú politiku, aby sme mohli v jednotlivých regiónoch zodpovedajúco rozvíjať najmä cestnú infraštruktúru taktiež ako jeden z predpokladov mobility pracovnej sily, hospodárskeho rozvoja, a teda napomáhania vyrovnávania rozdielov medzi regiónmi.

    Čo sa týka nedaňových príjmov, vyššie územné celky získajú z činnosti organizácií vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti na úseku sociálneho zabezpečenia, na úseku školstva, dopravy a z kapitálových príjmov a z úrokov z prostriedkov vlastného hospodárenia. Uvažuje sa s ich celkovou výškou 1,5 mld. Granty a transfery zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu štátnych fondov sa rozpočtujú v celkovej sume 11,6 mld. Sk, z toho bežné granty a transfery v sume 10,76 mld. a kapitálové granty a transfery v sume 866 mil. Uvedené sumy sú bez očakávaných prostriedkov z Európskej únie, ktoré budú zapojené do rozpočtov vyšších územných celkov v rámci finančnej perspektívy. Ako som povedal, hospodárenie vyrovnané. Mohol by som sa venovať jednotlivým oblastiam, ale nie je to, myslím si, v súčasnosti potrebné.

    Dovoľte mi na záver konštatovať: Každý rozpočet prináša so sebou množstvo nezodpovedaných otázok. V rezorte školstva objemovo finančné prostriedky narastajú, ale v pomere k HDP mierne klesnú. Avizované úspory v štátnej správe ešte možno nie sú dostatočné, ale verím, že budú. Redukcia kapitálových výdavkov, áno, zakladá oprávnené obavy zvýšenia nákladov v budúcnosti, ale aj mnohé iné otázky.

    Čo však potrebujeme my? My potrebujeme v súlade s Európou dôslednejšie presmerovať hospodársku politiku vo vzdelanostnej ekonomike. Určite nás očakáva diskusia o harmonizácii účtovných štandardov a daní v Európe. Treba povedať, že zvýšenie výdavkov v zdravotníctve neznamená automaticky skutočnosť, že subjekty budú lepšie hospodáriť. Bude to skôr naopak. Výhrady si teda vieme zosumarizovať aj sami, ale keby sme pristúpili k ich riešeniu, pri zadefinovaní ich zdrojov by sa zas objavili iné výhrady, iné problémy, iné otázky. Myslím, že pre nás je dôležité uvedomiť si inú skutočnosť.

    V sobotu sme mali možnosť voliť primátorov, starostov, poslancov našich obcí a miest. Tak ako sa predchádzajúce vlády museli vyrovnať so začlenením Slovenska do medzinárodných politických a ekonomických štruktúr, my si dnes musíme uvedomiť, že dôležitý posun vpred nastal aj u nás doma. Slovensko je naozaj demokratickou krajinou. Nielen vzhľadom na svoju ústavu, ale predovšetkým so zreteľom na skutočnosť, že politika a jej reálny chod začína byť určovaný zdola – z komunálnej a regionálnej úrovne. Tu sa najsilnejšie prejavuje väzba a konkrétny vzťah občana k jeho vlasti. Tak je konštruovaný aj tento rozpočet – ako vzťah k svojmu štátu.

    Ja by som bol rád, keby sme zabudli na predvolebné boje, ktoré mali byť iba súbojom programov, a ďalej by sme sa mali venovať naozaj len programu. S cieľom nadefinovať také stratégie, také priority, ktoré budú na prospech pre tento štát, to znamená na prospech každého, ktorý je na Slovensku doma. Zdôrazňujem teda potrebu vecného dialógu o problémoch a potrebách Slovenska naprieč celým politickým, spoločenským, akademickým a odborným spektrom.

    Slovensko, slovenskí občania očakávajú od nás, že všetci prispejeme k vypracovaniu dlhodobých rozvojových stratégií, v ktorých jednotlivé štátne rozpočty a ich priority budú predstavovať síce dôležité a pozitívne, ale krátke etapy. Aby sme toto dosiahli, je potrebné naozaj, aby sme vecne diskutovali, aby sme pod politickými tričkami mali to skutočné tričko, ktoré bude mať taký znak, ako visí v tejto sále. Ja som veľmi rád, že súdržnosť a spolupatričnosť sú princípmi, ktoré majú v tomto štátnom rozpočte svoje pevné miesto.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, dovoľte, aby som za klub poslancov Ľudovej strany oznámil, že považujeme tento návrh rozpočtu za naozaj odrazom potrieb občanov Slovenskej republiky, že ho považujeme za štátny rozpočet, ktorý zodpovedá programovému vyhláseniu vlády, teda zodpovedá aj prieniku volebných programov strán vládnej koalície, a že tento rozpočet všetci, vedomí si zodpovednosti, všetkými šestnástimi hlasmi nášho klubu podporíme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými, na vystúpenie pána poslanca Mikuša sa s faktickými poznámkami prihlásili traja: pán poslanec Kužma, pani poslankyňa Tkáčová a pán poslanec Devínsky. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Kužma.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikuš, hovorili ste o ohrození energetickej bezpečnosti v oblasti elektrickej energie, to znamená, že nám hrozí jej nedostatok. Nedostatok, a to vám povie každý ekonóm, sa dá vyriešiť len znížením spotreby alebo zvýšením výroby. Na zvýšenie výroby potrebujeme investovať. Rovnako vám každý ekonóm povie, že rast ceny znižuje spotrebu a motivuje k investíciám do sektora a, naopak, pokles ceny stimuluje k spotrebe a znevýhodňuje investície.

    Pán minister hospodárstva tlačí na zníženie cien elektrickej energie, z toho vyplýva, že podľa neho nie je ohrozená energetická bezpečnosť, ako to vy tvrdíte. Alebo že by páchal sabotáž? Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

    Pán kolega Mikuš, prvá poznámka k ekonomickým kategóriám. Náklady plus primeraný zisk rovná sa cena, tak o tom môžeme hovoriť tam, kde funguje trh. Ale tam, kde fungujú dotácie, tam nefunguje trh. Totižto dotačná politika deformuje nielen ceny, ona deformuje aj trh, aj podnikateľské prostredie. A paradoxne dotované potraviny v Európskej únii sú o 20 až 25 % drahšie ako na svetových trhoch. Už v roku 2009 sa bude musieť Európska únia zaoberať svojou spoločnou poľnohospodárskou politikou a je celkom možné, že po roku 2013 už dotácie nebudú alebo filozofia a výška ich vyplácania bude úplne iná. My si uvedomujeme, že kým takto funguje v Európskej únii spoločná poľnohospodárska politika, musíme našim farmárom priame platby vyplácať. My sa líšime v názore na to, v akej výške v súvislosti s ostatnými vládnymi a rozpočtovými prioritami ich máme vyplácať.

    Druhá poznámka, čo sa týka biopalív. To nie je len potreba, to je nutnosť a povinnosť Slovenska v rámci záväzku zvýšiť do roku 2010 podiel alternatívnych zdrojov energie na celkovom objeme zdrojov na 12 %. Okrem toho nemôžete alebo nemôžeme vybrať iba biopalivá z celého objemu obnoviteľných zdrojov a alternatívnych zdrojov energie a myslieť si, že to máme vyriešené. Otázka obnoviteľných zdrojov energií, alternatívnych zdrojov energií musí byť riešená komplexne v politike rozvoja vidieka. Ja potom vo svojom vystúpení poviem viac.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec, ďakujem vám za objektívne stanovisko, ktoré ste vyjadrili k financovaniu školstva, keď ste povedali, že v školstve prostriedky objemovo narastajú, ale v pomere k HDP mierne klesajú. Rád by som upresnil, čo to znamená to mierne. To mierne napríklad v prípade vysokých škôl znamená pokles o pol miliardy, presne o 536 mil. A pochybujem, že by vysoké školy vnímali polmiliardový pokles ako mierny pokles. Ďakujem.

  • Teraz bude reagovať na faktické poznámky pán poslanec Tibor Mikuš.

  • Áno. Ďakujem za poznámky všetkým. Pán poslanec Kužma, to, čo ste povedali, treba doplniť ešte jedným. Naozaj energetická bezpečnosť Slovenska je ohrozená a je ohrozená hlavne tým, že nebudeme využívať existujúci veľmi spoľahlivý a bezpečný a ekonomicky výhodný zdroj elektráreň V 1 a že ďalšia elektráreň nebude dostavaná. Treba si uvedomiť, že hospodársky rast je vždycky kopírovaný vzrastom spotreby energií vo všeobecnosti a elektrickej energie špecificky. Elektrická energia je tovar, ktorý sa nedá vyrábať na sklad a nedá sa doviezť kedykoľvek, koľkokoľvek, odkiaľkoľvek. Celá Európa má nedostatok, preto je potrebné budovať a naša energetická bezpečnosť je naozaj ohrozená.

    Pani poslankyňa Tkáčová, poľnohospodárstvo. Dovolím si pripomenúť ešte, že rozmer potravinársky poľnohospodárstvo dávno napĺňa. A musí dôsledne napĺňať aj svoj rozmer energetický. Nehovoril som o biopalivách iba, hovoril som aj o teplárenských technológiách, to znamená o biomase alebo dendromase, ale nerozvádzal som to. Ďalej si treba uvedomiť veľmi dôležitú úlohu pôdohospodárstva v oblasti krajinotvorby, to znamená ochrany životného prostredia a vytvárania kvalitného životného prostredia pre všetkých, nielen pre tých, čo žijú na vidieku.

    Pán poslanec Devínsky, k tomu, ja to považujem za mierny pokles a znovu očakávam, a povedal som to aj vo svojom vystúpení, že nie je možné na úkor prvovýroby alokovať prostriedky do iných oblastí, naopak si myslím, že naším prvotným zámerom by malo byť maximálne zapojenie čo najväčšieho počtu ľudí do procesu a čo najviac produkovať, aby sme mali prostriedky aj na školstvo a vedu.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, o slovo požiadala podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky pani Belousovová Anna, nech sa páči, vystúpi v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, diskusia k štátnemu rozpočtu a verejným rozpočtom je spravidla stretom a odrazom dvoch politík. Zvyčajne je to politika vládnej moci, ktorá sa odvíja od výsledkov volieb, a politika opozičných politických strán. Pokladám tento stav za normálny a demokratický. Myslím si však, že štátny rozpočet a rozpočet verejnej správy, pokiaľ nemá byť len na získavanie politických bodov, treba hodnotiť ešte z dvoch základných pozícií:

    1. z pohľadu filozofie a zámerov, ktoré sleduje a chce dosiahnuť, a

    2. z pohľadu predpokladov vecného naplnenia podmienok na realizáciu zámerov.

    Dovoľujem si tvrdiť, že ak nie je súlad medzi uvedenými dvoma stránkami rozpočtu, potom je ohrozený celý rozpočet.

    Pokiaľ ide o filozofiu zámerov, sleduje predložený rozpočet dva širokospektrálne ciele. Po prvé, ako bolo vo viacerých vystúpeniach už spomenuté, naplniť maastrichtské kritériá, aby Slovenská republika sa mohla od januára 2009 stať členom Európskej menovej únie. V tomto, zdá sa, sa zhodujeme naprieč celým politickým spektrom, teda koalícia aj opozícia, banková sféra aj ekonomickí analytici. Nepopieram a oceňujem, že tento cieľ si stanovila už bývalá vláda a v tomto smere realizovala aj ekonomickú a sociálnu politiku a reformy. Pri rovnosti cieľov práve však pri realizácii týchto politík sa rozchádzame s terajšou opozíciou, čo odzrkadľuje aj program vlády Slovenskej republiky a jeho priemet do štátneho rozpočtu na rok 2007.

    Vzniká otázka – prečo? Odpoveď na túto otázku je veľmi jednoduchá. Bývalej koalícii a terajšej opozícii sa z realizácie týchto politík vo všeobecnosti vytratil človek. Človek ako sociálny subjekt a zároveň človek ako obyvateľ obce či regiónu. Výsledok tejto politiky je známy. Neuveriteľné rozdelenie spoločnosti na úzku vrstvu bohatých a rozširujúcu sa vrstvu chudobných a doslova miznutie strednej vrstvy spoločnosti. Aká je situácia v tomto smere na Slovensku, teda v sociálnej oblasti, spomenul, čomu som bola veľmi rada, vo včerajšom svojom vystúpení aj pán prezident Gašparovič.

    Čísla z medzinárodných hodnotení o percente chudoby v spoločnosti uvádzajú 21 % a zatiaľ stále rastúcej početnosti ľudí s existenčnými problémami uvádzajú 52 %, ako aj analýza Finančného ústavu Ministerstva financií Slovenskej republiky o tom, že stále sme ešte nedosiahli úroveň reálnych miezd z roku 1989, sú známe. Netreba ich teda ďalej rozvádzať. Rovnako aj čísla o disparitách medzi regiónmi Slovenska, ktoré sú značným rizikom pre kultúrnu, sociálnu, ekonomickú – a prečo zakrývať – aj politickú súdržnosť alebo, ak chcete, kohéziu Slovenska. Treba čestne povedať, že nie všetky tieto problémy idú len na vrub predchádzajúcej vlády a terajšej opozície. Väčšina a povedala by som drvivá väčšina týchto problémov a rozdielov však vznikla za obdobie 8-ročného ich vládnutia. A je to priamy dôsledok toho, čo vyznávala bývalá koalícia. To znamená bezbrehé uplatňovanie ideológie neoliberalizmu, ktorý sa dá preložiť heslom „Postaraj sa každý sám o seba“, na čo však nevytvorila vláda patričné podmienky. Dovolím si tvrdiť, že dôsledky tejto politiky v určitých smeroch táto krajina, žiaľ, bude pociťovať ešte veľmi, veľmi dlho.

    Ako sa vyvíja napríklad nezamestnanosť po roku 1998, je nám viac-menej známe. Podľa posledného výberového zisťovania pracovných síl, ktorý realizoval Slovenský štatistický ústav, presnejšie je to Bulletin z tohto ústavu č. 8 z 18. 10. 2006, bolo v 2. štvrťroku 2006 v Slovenskej republike 357 100 nezamestnaných osôb. Z toho až 74,4 % boli nezamestnaní dlhšie ako 1 rok, 266 000 osôb – a v tom je takmer 50 %, teda 129 400 osôb – dlhšie ako 4 roky. Tých, dovolím si povedať, už ťažko niekto naučí pracovať a tento zvyk sa prenáša generačne. Z celkového počtu nezamestnaných, to je 82,9 %, je vo veku 15 až 49 rokov. Teda nie je pravda to, čím argumentuje často opozícia, že dlhodobo nezamestnaní sú predovšetkým starší ľudia alebo nezamestnaní neuplatniteľní na trhu práce sú starší ľudia. Rovnako nie je ani pravda, ako sa často iba uvádza, že ide prevažne o ľudí so základným vzdelaním. Z celkového počtu nezamestnaných je plných 72,4 %, teda takmer 26 000 osôb, vyučených, má stredné, úplné stredné alebo dokonca vysokoškolské vzdelanie, tých je 10 800 osôb.

    Aj to spadá pod to, a preto to uvádzam, čo som hovorila, že neoliberalizmus ste uplatňovali ako koalícia, ale podmienky na to, aby sa človek mohol postarať sám o seba, ste nevytvorili. A to ide na vrub vám ako bývalej koalícii.

    Môžete namietať a možno sčasti aj oprávnene, že časť týchto ľudí nezaregistrovane pracuje v zahraničí. Áno, aj taký argument často od vás počúvame. Lenže treba povedať, časť týchto ľudí sa už nevráti a je definitívne pre tento štát stratená, časť nerozvíja svoju kvalifikáciu, ale hlavne – a to je najdôležitejšie z pohľadu Slovenska – tvoria hodnoty pre niekoho iného. Samozrejme, nie sme proti tomu, aby hlavne mladí ľudia získavali poznatky a rozvíjali svoju kvalifikáciu aj v zahraničí. Doma však bolo a aj bude treba vytvoriť také podmienky, aby ľudia mohli hodnoty tvoriť predovšetkým tu, na Slovensku, pretože ide o miliardy korún aj pri dnešnej úrovni produktivity práce.

    Ak to mám stručne zhrnúť, musím povedať, že posledných osem rokov v mene vytváranej a, bohužiaľ, aj sčasti realizovanej ideológie neoliberalizmu sa vláda snažila, obrazne povedané, hnať ľudí do raja, pravdaže do raja podľa svojich predstáv, palicou. Nie zriedka aj za cenu porušovania Ústavy Slovenskej republiky a Listiny základných ľudských práv a slobôd, čoho napríklad sú aj dôkazom nálezy Ústavného súdu, mám teraz na mysli invalidných dôchodcov. Pán premiér Fico nazval pána Kaníka „sociálnym netvorom“. Ja sa k jeho tvrdeniu v plnej miere pripájam.

    Ak som uviedla, že prvým cieľom je dodržiavanie podmienok Maastrichtu, avšak bez tých sociálnych negatív a excesov, o ktorých som hovorila, tak druhým, veľmi vážnym širokospektrálnym cieľom je – a to chceme zdôrazniť hlavne za Slovenskú národnú stranu aj v spolupráci s našimi koaličnými partnermi – tento rozpočet poľudštiť. A chcela by som, aby ste aj vy predstavitelia opozície to počúvali ako nové slovo, ktoré tu osem rokov nebolo, poľudštiť ho z pohľadu sociálneho postavenia jednotlivca, rodiny, tak aj sociálneho, ekonomického rozvoja regiónov.

    Ak to môžem zhrnúť, tak na rozdiel od rokov predchádzajúcej vlády sa rozpočet vracia a podstatne viac stavia na európskej sociálnej kultúre, jej sociálno-historických tradíciách a sociálnej solidarite, ktorá historicky bola a vždy aj slovenskej spoločnosti bude vlastná.

    Kto pozorne študoval návrh rozpočtu aj zákony schvaľované v tejto súvislosti, musel si všimnúť, že rozpočet nie je paternalistický a vychádza – a to tiež veľmi oceňujeme – z reálnych možností tejto ekonomiky. Je v ňom zakomponovaná aj nevyhnutná reštrikcia na výdavky a tlak na efektívnosť ich použitia a zároveň ich reštrukturalizácia v prospech cielenej solidarity tak, aby reformy alebo pokračujúce reformy, alebo reformy aj cez rozpočtovú politiku a rozpočet ľudí menej boleli. Rozpočet vychádza z programového vyhlásenia vlády a vytvára predpoklady pri opatrnosti v prvom roku, aby programové ciele v priebehu celého štvorročného obdobia tejto vlády boli splnené.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z dôvodov, ktoré som doteraz uviedla, klub poslancov Slovenskej národnej strany bude hlasovať za tento rozpočet a dovoľujeme si vás vyzvať, aby ste tento rozpočet tiež podporili.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, aby táto moja výzva nebola chápaná ako o pokus obmedziť ďalšiu diskusiu alebo kritiku rozpočtu. Úprimne hovoríme, sme za každú vecnú a konštruktívnu kritiku, ktorá prinajmenšom keď nezlepší, tak aspoň nezhorší štruktúru a parametre rozpočtu a filozofiu jeho zamerania.

    Chcem však tiež zdôrazniť, že odmietame kritiku, ktorá sa objavuje v poslednom čase z radov opozície, a odmietame ju preto, lebo postráda vôbec elementárnu logiku. Keď niektorí vaši predstavitelia, predstavitelia opozície, tvrdia, že na jednej strane vláda neplní volebné sľuby a na druhej strane táto vláda príliš rozdáva. Rovnako aj rôzne vyhlásenia typu, že táto vláda nemá odborníkov, tých máme my. Takéto tvrdenia odzneli v televízii z úst podpredsedu SDKÚ a pána poslanca Mikloša.

    Čo k takej kritike a k takýmto tvrdeniam dodať? Snáď len toľko, že táto vládna koalícia si neosobuje právo na výlučnosť správnosti svojich názor a nedegraduje schopných ľudí a inteligenciu na úzku skupinu politicky spriaznených odborníkov vyznávajúcich jedinú ideológiu, a to ideológiu odľudšteného neoliberalizmu, ktorý tu, bohužiaľ, vládol celých osem rokov. Táto vládna koalícia si však vyhradzuje právo, tak ako som to uviedla v prvej časti svojho vystúpenia, robiť politiku ľudskejšiu, robiť politiku omnoho sociálnejšiu a zároveň harmóniu so zlepšovaním podnikateľského prostredia a rozvoja podnikateľských aktivít. Toto je tá hlavná správa, ktorú obsahuje tento rozpočet.

    Ak teda existujú takého protichodné hodnotenia návrhu rozpočtu, je to dôkazom toho, že vláda sa chová zodpovedne aj s ohľadom na možný budúci vývoj ekonomiky. Teda s ohľadom na vytváranie predpokladov vecného napĺňania podmienok na realizáciu jeho zámerov. Pravdepodobne sa väčšinou zhodneme v tom, že makroekonomické proporcie rozpočtu sú postavené správne. Nebudem ich rozvíjať, podrobne sú popísané v kapitole č. 1 návrhu rozpočtu Vývoj makroekonomického prostredia. Tieto makroekonomické parametre vychádzajú z pozitívneho vývoja ekonomiky za posledné približne dva roky a prognózy na ďalšie roky nasledujúce. Objektívne treba priznať, že tieto priaznivé parametre sú aj sčasti, no nielen, zásluhou hospodárskej politiky predchádzajúcej vlády, predovšetkým po roku 2004. Samozrejme, aj za cenu tých sociálnych excesov, ktoré spôsobila.

    Treba však zároveň vziať do úvahy i to, že tieto priaznivé makroekonomické východiská a parametre, na ktorých rozpočet stavia, operujú aj s určitými podmienečne silne neurčitými prvkami. Ja o nich budem ďalej hovoriť. Chcem však povedať, že sme veľmi radi, že v tomto rozpočte sa aj s týmito podmienečne silne neurčitými prvkami pracuje a zaoberá rozpočet už teraz. Je ich celý rad, ja spomeniem len niektoré.

    Po prvé. Posledné dva roky slovenská ekonomika ťažila z rastu svetovej ekonomiky, ktorá vyvolala pre tento rok aj oživenie ekonomiky krajín Európskej únie s predpokladom ich mierneho ekonomického rastu aj v roku 2007. Sú to krajiny, kam smeruje 85,6 % nášho vývozu. Americká ekonomika však už tempo rastu v tomto roku zmiernila. Tým do istej miery podmienila aj rast ekonomiky krajín Európskej únie na rok 2007, čo môže mať dosah hlavne po roku 2007 aj na tempo rastu našej ekonomiky.

    Po druhé. Slovenská ekonomika už dnes je na hrane svojich produkčných možností a nábehom dvoch veľkých automobilových investícií PSA Citroën a Kia, tam má šancu zostať aj na budúci rok. Ťažiť z nich a z tohto bude možné len vtedy, ak oživenie ekonomík krajín Európskej únie bude trvať aj v roku 2007 a bude relatívne dostatočne veľké a stabilné. To znamená, že bez rýchlej sofistikácie našej produkcie vrátane domácich dodávok pre automobilový priemysel, aj pri jeho konjunktúre, nemusí sa to výraznejšie prejaviť na salde zahraničného obchodu, a tým aj na raste HDP.

    Po tretie. Vychádza, že v roku 2007 sa dostaneme zhruba na vrchol konjunkturálnej krivky, ktorá sa začne lámať smerom ku nižším tempám rastu. Zachovanie dostatočného tempa rastu si bude vyžadovať nielen nové investície vrátane zahraničných, ale hlavne štrukturálne technologické, technické a priestorové, to znamená na rozvoj regiónov zamerané zmeny v ekonomike.

    Po štvrté. Časť slovenskej ekonomiky ťaží aj z posilňovania slovenskej koruny a vývoja cien ropy a plynu na svetových trhoch. Odhadnúť však tento vývoj na rok 2007 a ďalšie roky nesie veľký stupeň neurčitosti. Iste, vo východiskách rozpočtu sa tým však nepriamo počíta. Faktom však zostáva, že to môže nielen pozitívne, ale predovšetkým negatívne ovplyvniť ziskovosť podnikov, výber daní, a tým predovšetkým príjmovú, ale aj výdavkovú stránku rozpočtu.

    Po piate. Jednak pohyb svetových cien surovín vrátane energonosičov, ale aj rast vnútorného spotrebiteľského dopytu podporený rastom miezd a tiež úverová politika bánk môže vytvoriť tlak na infláciu, a tým aj splnenie kritéria Maastrichtu, pokiaľ ide o infláciu. A tu je práve najväčšie riziko nesplnenia maastrichtských kritérií na zavedenia eura. Bude si to vyžadovať tvrdú menovú politiku a je dobré, že vláda v tomto smere v rozpočte uplatňuje prezieravú politiku, pokiaľ ide o verejné výdavky a investície.

    A na koniec po šieste. Protipólom potrebnej tvrdej menovej politiky aj možného obmedzenia súkromnej a verejnej spotreby môže byť efekt obmedzenia tempa rastu ekonomiky. Zatiaľ len z neurčito definovateľnými dosahmi aj do príjmov štátneho rozpočtu a verejných rozpočtov a možno aj deficitu štátneho rozpočtu.

    Týchto niekoľko príkladov z oblasti vonkajších, ale aj vnútorných vecných podmienok, ktoré môžu mať dosah na naplnenie zámerov rozpočtu, signalizuje, že vláda pri zostavovaní rozpočtu sa musela vyrovnať s celým radom zložitých a často protichodných podmienok. A ja chcem povedať, že sme veľmi radi, že vláda túto úlohu excelentne zvládla. Navyše musela v rozpočte zohľadniť aj ako dedičstvo v minulosti napríklad deficit Sociálnej poisťovne na úrovni približne 20 mld., čo trebárs predchádzajúca vláda nemusela.

    Ak teda vláda predstavila rozpočet, ktorý vytvára predpoklady na napĺňanie maastrichtských kritérií na prijatie eura v roku 2009 a zároveň v rovnováhe je to aj sociálne únosnejší rozpočet s tendenciou postupného plnenia programového vyhlásenia vlády v sociálnej oblasti, potom treba povedať a priznať aj za opozíciu, že konala nanajvýš zodpovedne. Dovolím si tvrdiť vzhľadom na možné riziká, o ktorých som hovorila, že aj veľmi obozretne – a to oceňujeme. Nie som totiž presvedčená, že občania Slovenskej republiky a táto spoločnosť by zniesli opätovne nejaké dodatočné balíčky opatrení alebo úpravy rozpočtu, rozumej dodatočné zdaňovanie v priebehu roka, ako sa to stalo za osemročného pôsobenia predchádzajúcej vlády pravidlom, a už vôbec nie stagnáciu alebo prepad životnej úrovne.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ak som v časti hodnotenia filozofie, zámerov a cieľov rozpočtu uviedla, že klub poslancov Slovenskej národnej strany bude za tento rozpočet hlasovať, tak zodpovednosť a obozretnosť, s akou vláda pristúpila k spracovaniu návrhu rozpočtu z pohľadu vecných podmienok na jeho naplnenie, je druhým zásadným dôvodom, prečo znovu môžeme povedať, že zaň hlasovať budeme a budeme hlasovať s čistým svedomím.

    Prepáčte, panie poslankyne a páni poslanci, že si na základe uvedeného ešte raz dovoľujem vás vyzvať, aby ste rozpočet podporili bez ohľadu na svoje politické tričko.

    Zároveň si dovoľujem oceniť aj tie hlasy a kritické pripomienky, ktoré vecne pomáhajú rozpočet zlepšiť, nerozbíjajú ho ako celok a nesnažia sa z neho vytĺkať politický kapitál.

    Úplne na záver však ešte mi nedá povedať jednu poznámku. Pozorne som počúvala návrhy a pripomienky opozičných poslancov k rozpočtu. Zdalo sa mi, ak nemám pravdu, ma opravte, akoby mnohé z nich chceli sociálne rozpočet zlepšiť, pretože vraj nie je dosť sociálne dosť dobrý k ľuďom. Pýtam sa však, lebo mi to proste nedáva logiku, panie poslankyne a páni poslanci z opozície, prečo ste tieto odporúčania a návrhy, ktoré uplatňujete teraz a tak vehementne bojujete za sociálne najslabších, neuplatnili v rozpočte minulých rokov, veď ste vládli osem rokov? A prečo ste osem rokov dozadu robili pravý opak toho, čo tu teraz robíte ako v mene ľudu a v mene sociálneho zlepšenia?

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Bugár, pán poslanec Pado, pán poslanec Palko ako posledný. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Ako prvá pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem za slovo. Chcela by som nadviazať na vyjadrenie o exministrovi Kaníkovi ako sociálnom netvorovi. Možno niekomu sa to zdá kruté, ale chcem pripomenúť to, čo málo znie v našich médiách a informáciách, že bývalá vláda za minulý rok, teda rok 2005, vrátila do rozpočtu 5 mld. korún z položky, ktorá bola určená pre sociálne slabých občanov, pre tých, ktorí nedosahovali ani životné minimum. Tento minister dal také pokyny na výpočet a uplatňovanie práv na podporu, že veľká väčšina, ktorým mala prislúchať sociálna podpora, ju nedostali. Takže toto bola skutočne sociálna krutosť.

    Chcela by som ďalej uviesť, že to, čo povedala aj pani podpredsedníčka, keď počúvame vyjadrenia dnešných poslancov opozície, tak človek žasne nad ich vyjadreniami, akoby mali hlboké sociálne cítenie. Ale počas volebných období, keď boli pri moci, vôbec toto sociálne cítenie neprejavovali. Už nebudem opakovať rozhodnutie Ústavného súdu o invalidoch a príspevkoch. Včera po vystúpení pána poslanca Mikloša som uviedla, že som skutočne dvakrát musela pozrieť na pult rečníkov, či to je skutočne...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Bugár má teraz slovo s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pani podpredsedníčka, ja rozumiem tomu, prečo gro vášho vystúpenia ste venovali hlavne kritike opozície, lebo ťažko by ste zdôvodnili napríklad to, čo citujete a stále hovoríte, že vaša vláda má silnú sociálnu politiku s tým, že napríklad v štátnom rozpočte vôbec nemáte ani korunu na valorizáciu detských prídavkov. Ťažko by ste zdôvodnili ako predstaviteľka Slovenskej národnej strany to, že vo volebnom programe SNS na 24. strane máte doslova napísané, že na vedu navrhujete vyčleniť 3,4 % HDP, čo musí byť omyl, lebo to je 50 mld. korún, s tým, že teraz navrhujete necelé 0,4 % – necelé 0,4 % – na vedu, čo je oproti roku 2006 pokles o 8,6%. Neviem, ako by ste to zdôvodnili.

    No a dovoľte na záver mi povedať, že by ste nemali hovoriť o ľudskejšej a sociálnej politike práve vy, pani podpredsedníčka, lebo neviem, čo je na tom sociálne a ľudské, keď v služobnom byte vymeníte zariadenie za niekoľko stotisíc korún.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani podpredsedníčka, prepáčte, ale my prerokovávame rozpočet, toto nie je predvolená kampaň. Skúste sa vyjadriť trošku aj k tým číslam, ktoré sú v ňom. Asi ste zabudli, že v roku 1998 až 2002 bola súčasťou vlády aj strana SDĽ, ktorej členovia, bývalí členovia sú súčasťou aj tejto vlády, takže chcete povedať, že aj oni budovali tento podľa vás odľudštený neoliberalizmus? Ten odľudštený neoliberalizmus, ktorý tu podľa vás vládol osem rokov, spôsobil to, že ekonomický rast je dneska na úrovni 10 % a nezamestnanosť je najnižšia od roku 1997.

    A len tak mimochodom, pani podpredsedníčka, to, že ste podľa návrhu zákona o štátnom rozpočte posunuli, aj podľa vyjadrenia ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, dostavbu alebo výstavbu diaľnice západ – východ na rok 2016, máte pocit, že je to krok, ktorý umožní znížiť regionálne rozdiely v rámci Slovenska? Alebo máte pocit, že menšie peniaze na školstvo pomôžu zvýšeniu úrovne vzdelanosti mladých ľudí a zlepšiť ich pripravenosť na život a na podnikanie? Ja nemám ten pocit.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážená pani podpredsedníčka, so záujmom som si vypočul vaše vystúpenie. Používate slovo neoliberalizmus v zmysle, že neoliberál je ten, ktorý sa riadi podľa hesla: „Nech sa každý sám postará o seba.“ Tak v takom prípade nepoznám väčších neoliberálov v histórii Slovenska, ako boli privatizéri v 90. rokoch. Tí sa naozaj správali podľa hesla „Postaraj sa sám o seba“ na 1 000 %. Boli to 90. roky, najmä obdobie 1994 – 1998, keď aj vaša strana bola vo vládnej koalícii, keď prebehla neoliberálna privatizácia takým spôsobom, že prívrženci vtedajšej vašej vlády si naberali zo štátneho, spoločného, plným priehrštím a radoví občania nedostali absolútne žiadnu protihodnotu.

    Mohli by sme spomenúť mená ako Rezešovci, Poór, Hatina, Gabriel, Kiňo a desiatky ďalších mien. Spomenul som len miliardárov, takých, čo dostali stovky miliónov, takých boli desiatky. Boli títo ľudia z KDH alebo z SDKÚ, alebo zo SMK? Ja mám taký pocit, že boli to najmä ľudia blízki vtedy HZDS, vášmu vtedajšiemu a aj terajšiemu koaličnému partnerovi. Niektorí sa potom stali podporovateľmi SMER-u a vy sama ste sa tešili niekedy v roku 2000, ako vrstva privatizérov odišla zo SNS. Samozrejme, neskôr ste sa opäť zlúčili a už ste vlastne všetci spolu.

    Pani poslankyňa, ide o to, že vaša vládna koalícia nie je advokátkou chudobných. A vaše slová vyznievajú preto nedôveryhodne.

  • V reakcii na vystúpenia s faktickými poznámkami pani podpredsedníčka Belousovová.

  • Vážení kolegovia z opozície, som veľmi rada, že moje vystúpenie – a očakávala som to – vzbudilo taký búrlivý ohlas obsahovo a bola by som radšej, keby vás tu bolo viacej, lebo by bola ešte zrejmejšia. Sú dôkazom toho, že jednoducho vaše názory, ktoré tu prezentujete, sú diskutabilné a že sa zameriavate predovšetkým na také populistické ciele k získavaniu politických bodov. Väčšina vašich vystúpení však občanom nepomôže. To je jednoznačné.

    S pánom Palkom, s pánom Bugárom som ochotná, lebo čas mi to už asi nedovolí, diskutovať o tom, čo povedali, lebo ste povedali, teda prepáčte mi za výraz, kopu nepodložených nezmyslov. Ale môžeme sa porozprávať, pán Palko, o tom, čo je to neoliberalizmus, čo sme robili. Môžem sa porozprávať s pánom Bugárom o našom programe aj o zariadení bytu, pretože všetko, čo píšu niektorí vám naklonení novinári, sú holé nezmysly a nezakladajú sa na pravde. Ja som veľmi rada, že budem mať možnosť to vysvetliť aspoň vám a teším sa na túto diskusiu.

    Nakoniec školstvo. Elementárna matematika 5. triedy. Pletiete si percentá s absolútnymi hodnotami. Rozpočet školstva je o miliardu a pol zvýšený. To, že to v percentách je menej, ale ľudia sa nenajedia z percent, a plat učiteľov bude viac ako 19-tisíc. Za vás to nebolo.

    Takže, bohužiaľ, žiarlite, mali ste šancu osem rokov, nič ste neurobili. Môžeme robiť my. Občan nám šancu dal.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi teraz pán poslanec Mikuš Jozef a pripraví sa pani poslankyňa Radičová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, kolegovia, s blížiacimi sa Vianocami sa Národná rada opäť zaoberá rozpočtom verejnej správy na nadchádzajúce obdobie. Za rok sa vo východiskách veľa nezmenilo, pardon, veľa zmenilo. Po vykonaní hlbokých vnútorných reforiem a po vstupe do Európskej únie rastie ekonomika Slovenska nebývalým tempom, zvyšuje sa životná úroveň, klesá nezamestnanosť. Už nehovoríme o žiadnych ozdravných balíčkoch, o uťahovaní opaskov, zamýšľame sa skôr nad tým, ako zabezpečiť, aby bolo zvyšovanie blahobytu na Slovensku dlhodobé a udržateľné.

    Podľa predloženého rozpočtu verejnej správy na rok 2007 ráta budúcoročný štátny rozpočet s príjmami 310,7 mld. Sk a výdavkami 349,1 mld. Sk. Ide o čísla upravené v priebehu novembra o dodatočný príjem 2,7 mld. Tieto vznikli vďaka lepšiemu vývoju ekonomiky, ako sa očakávalo, a o málo nižšie číslo sa zvýšili výdavky, pričom plánovaný schodok celého okruhu verejných financií má zostať niečo pod 3 % hrubého domáceho produktu. Nielen prvý pôvodný vládny návrh rozpočtu, ale ešte viac tento upravený, optimistickejší návrh, podporený vyšším odhadom príjmov zo strany ministerstva financií, zohľadňuje výborný vývoj ekonomiky. Ani vládna koalícia nemôže nepriznať, že Slovensko zaň vďačí najmä reformám uskutočneným za predchádzajúce volebné obdobia a hlavne za to posledné.

    Na optimizme pridáva tvorcovi predkladaného rozpočtu určite skutočnosť, že tohtoročný rozpočet bol zostavený zodpovedne a prvýkrát sa vymkol z radu štedrých volebných rozpočtov, aké sme poznali z 90. rokov. Tohtoročný rozpočet sa vyvíja lepšie, ako bol vlani vďaka súčasnej opozícii prijatý. Stavať na ňom pri ďalších odhadoch znamená byť v obraze, byť realistický.

    Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana si už pred júnovými parlamentnými voľbami veľmi dobre uvedomovala, že krajina vstúpi v nasledujúcom volebnom cykle do nového obdobia, hoci základným východiskom bolo znižovanie deficitu verejných financií čím rýchlejším tempom až na nulu, vo výdavkoch sa mali otvoriť väčšie možnosti na veľkorysejšie financovanie priorít. Sem zaradila najmä podporu vzdelanostnej ekonomiky, aby sa Slovensko čím skôr zaskvelo svojím špičkovým priemyslom a nebolo v nasledujúcich rokoch známe iba ako najväčší výrobca automobilov na svete v prepočte na jedného obyvateľa. Ale keď sa už dostala na pozíciu automobilového lídra, treba uznať, že je to úspech, za ktorým tiež stojí zodpovedná politika predchádzajúcich vlád.

    Rázne zrýchľovanie hospodárskeho rastu prekvapilo politikov, ekonomických analytikov i zahraničie. O to viac sa treba zamýšľať nad tým, ako využiť dodatočné zdroje, ktoré pritečú do štátneho rozpočtu. Na každú korunu príjmov navyše by sa v prvom rade malo hľadieť ako na príspevok na plátanie dlhov. Keď sa pozrieme na návrh rozpočtu verejnej správy na budúci rok a výhľad na ďalšie 2 roky dopredu, vidíme, že štátny dlh v absolútnej miere klesať nebude, naopak, bude sa zvyšovať. Dominuje sekera z budúcich schodkových štátnych rozpočtov a ročne má prispieť k rastu zadlženosti približne 30 mld. korún. Takto treba hľadieť na schodkové hospodárenie štátu. Ekonomika bujnie a my všetci v tomto štáte vyrábame pre našich potomkov nové dlhy. Schodkového hospodárenia sa treba čím skôr zbaviť a využime na to úrodné roky. Chcem pripomenúť, že som kritizoval schodkové rozpočtové hospodárenie aj v minulosti a že som nabádal k tomu, aby čím skôr štátny rozpočet bol na nulovom schodku.

    Ak si pri tomto apeli niekto položí otázku, ako sa dá zosúladiť znižovanie schodkového hospodárenia s financovaním priorít, najmä znalostnej ekonomiky, o ktorej tu už bolo povedané za tieto dva dni veľa od pána prezidenta až po pánov poslancov, mám jednoduchú odpoveď: Zdrojov je dosť na oboje.

    Odhadnuté príjmy štátneho rozpočtu na budúci rok sú reálne, avšak výdavky v niektorých kapitolách zbytočne vysoké. Príčiny sú dve:

    1. rast výdavkov v niektorých kapitolách je neopodstatnene vysoký a

    2. vo väčšine kapitol sa výdavky neposudzujú na základe efektívnosti ich využitia, teda na základe kontrolovateľného programového rozpočtovania.

    Typickým príkladom výrazného zvýšenia výdavkov, až 44 %, je poľnohospodárstvo. O tom tu už bolo tiež veľa povedané a niekto sa tomu bude venovať určite aj v ďalších. Ja by som chcel povedať z toho podnikateľského hľadiska, že nejde o to, aby som závidel peniaze podnikateľom na pôde, ale ide o to, prečo podobné podmienky by nemala dostať iná skupina podnikateľov alebo rovno všetci podnikatelia. Viac ako 3 mld. korún, ktoré oproti pôvodným zámerom získali pôdohospodári, mohli ísť napríklad na podporu výstavby diaľnic, ktoré slúžia všetkým podnikateľom, nielen jednej vybranej skupine. Namiesto toho, aby vláda všeobecne podporovala skvalitňovanie podnikateľského prostredia pre všetkých, návrhom o štátnom rozpočte deformuje podmienky ostatným.

    Otázkou je efektívnosť využívania výdavkov navrhnutých v predloženom materiáli. Naliať do zdravotníctva už po tohtoročnom raste medziročne o ďalších takmer 9,5 % prostriedkov viac je pri opodstatnených pochybnostiach o efektívnosti ich použitia prinajmenej nezodpovedné a to asi nebude konečné číslo. Predpokladám, že odvody za poistencov štátu budú zvýšené aj v ďalších troch štvrťrokoch, nielen v prvom, ako navrhuje vláda, pretože si neviem predstaviť dve veci:

    - Ako chce vláda efektívne konať po uvoľnení disciplíny a zodpovednosti v zdravotnom systéme? – čo sa už začalo.

    - Môže táto vláda spätne stiahnuť na skokovo zvýšené mzdy zdravotníkov bez toho, aby utrpela v očiach voličov?

    Znakom výdavkovej politiky súčasnej vlády je podpora určitých skupín obyvateľov alebo podnikateľov, ktorí v očiach občanov, najlepšie priamo u voličov vládnych strán, vyvolávajú potrebu zvláštnej opatery zo strany štátu. Pôdohospodárov treba podporiť ako sa dá, lebo bez ich výrobkov sa nenasýtime, musíme byť sebestační. Pritom občan si už menej uvedomuje, že podporený slovenský poľnohospodár veľmi rád vyvezie výrobok do zahraničia, ak mu zaplatia viac ako doma. Veď je normálny podnikateľ a uvažuje ekonomicky. Treba podporiť zdravotníkov, lebo sa starajú v chorobe o každého z nás, pritom sa však zabúda na to, že práca zdravotníka je rovnako potrebná a zodpovedná ako práca šoféra alebo stavbára, veď bez ich produktov by sme tiež nemohli žiť a rovnako majú vo svojich rukách naše zdravie alebo životy.

    Tým nechcem povedať, že zdravotníci si nezaslúžia lepšie mzdy. Ak im chceme dopriať a nielen na jeden rok, podotýkam, nielen na jeden rok, možno na časť volebného obdobia, najlepším spôsobom je reforma systému, jeho maximálne sfunkčnenie a efektívny chod.

    Spomeniem ešte jeden príklad, kde mám pochybnosti o budúcom využívaní prostriedkov. Výdavky rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny majú budúci rok rásť približne tým istým tempom ako výdavky celého štátneho rozpočtu. Každá siedma koruna štátnych výdavkov potečie budúci rok práve cez toto ministerstvo.

    Kladiem si otázku, či v čase takmer dvojciferného hospodárskeho rastu, rekordných poklesov miery nezamestnanosti a azda už aj potreby dovozu pracovníkov v niektorých profesiách zvonku, ako sme tu počuli od niektorých pánov kolegov poslancov na minulom zasadnutí, potrebujeme ako cez kopírovací papier z roka na rok zvyšovať výdavky tohto obslužného rezortu. Za povšimnutie stojí najmä zvýšenie výdavkov na aktívnu politiku práce. Tento rok sem smeruje 4,6 mld., na budúci rok 5,8 mld. Pritom na podporu automobilky Kia išlo tento rok takmer 700 mil., na budúci rok to bude len 300 mil. K tomu dodávam, že na administrovanie svojej práce minie rezort takmer desatinu všetkých prostriedkov.

    Otázky efektívnosti vyvoláva využitie prostriedkov z fondov Európskej únie. Teraz nechcem polemizovať o politike, ktorú v tejto oblasti presadzuje celá Európska únia, pretože Slovensko je jej členom a platí sem aj príspevok a má svoje povinnosti. Ak však pripustíme, že peniaze z eurofondov sa nie vždy využívajú efektívne, o čom azda nikto nepochybuje, potom musíme pripustiť aj to, že ich čerpaním si tieto problémy priamo prenášame do nášho rozpočtu. Ku každej korune príspevku zo zahraničia bude musieť Bratislava prispieť takmer štyridsiatimi siedmimi haliermi z vlastnej kasy. A z uvedených 47 halierov pôjde takmer 7 halierov iba na administrovanie potrebných úkonov. Administrovanie má pohltiť viac ako desatinu všetkých disponibilných prostriedkov vyčlenených z vlastnej kasy. Domnievam sa, že nemôžeme hovoriť o efektívnosti.

    V rozpočte výdavkov na budúci rok je zároveň viacero slabých miest, ktoré môžu skomplikovať život správcom štátnej kasy. Spomínal som zdravotníctvo, kde vznikne tlak na potrebu ďalších zdrojov. Pritom nejde len o dotovanie zvýšených miezd zdravotníkov, ale aj o znášanie dlhov po zdravotníckych zariadeniach. Nedávny zákaz exekúcií štátnych zdravotníckych zariadení určite nepridá k ich disciplinovanosti plniť si záväzky voči obchodným partnerom. A tak bude musieť pomáhať štát.

    Rovnako sa vrátim k eurofondom. Tu zas narastá problém, o ktorom sa veľmi málo hovorí. Razantné posilňovanie slovenskej koruny sprevádzajúce vysoký hospodársky rast znehodnocuje príspevky z Bruselu. Povedané inými slovami, štátny rozpočet musí doplácať realizátorom projektov v rámci spolufinancovania viac, ako sa pôvodne očakávalo. Nemám vedomosť o tom, že by sa s týmto počítalo. Tlak na nové zdroje bude už v tomto, ale aj v budúcom roku významný.

    V oblasti podpory investovania chystá vláda nové pravidlá, ktoré by mali proces schvaľovania výrazne urýchliť. Ak sa tak naozaj stane, proces sa nielen urýchli, ale zvýši sa aj potreba zdrojov. Pritom nie je veľmi dôležité, či pôjde o priamu finančnú podporu alebo o odpustenie daňových povinností. Štát o tieto peniaze príde jedným či druhým spôsobom. Ako s tým ráta štátny rozpočet? Osobne si myslím, že Slovensko je v takej etape rozvoja, že môže postupne upúšťať od špeciálnej podpory pre investorov a zredukovať ju iba na regionálnu pomoc. Ale aj v regiónoch treba skôr hľadať plošné opatrenia na zvýšenie ich atraktívnosti a nie privádzať sem investorov za odplatu. Lepšie je čím skôr postaviť štvorprúdovú cestu z Bratislavy napríklad do Zvolena, ako niekde na strednom Slovensku ponúknuť investorovi peniaze na vytvorenie pracovných miest. To sa dá však ťažko, keď peňazí na výstavbu diaľnic je v budúcoročnom rozpočte o dve miliardy menej ako v tomto roku.

    Vláda Roberta Fica neustále proklamuje, že jej ide o dôstojnejší život obyvateľov. Vyzerá to tak, že za cestu na zabezpečenie dôstojnejšieho života si vybrala zlepšovanie podmienok po jednotlivých skupinách. Spomenul som zdravotníkov, pôdohospodárov. Naoko privilegovanou skupinou sa stali dôchodcovia, ktorí sa dočkajú vianočného darčeka v podobe špeciálnej dávky. Horšie však obíde iná skupina pracovníkov, napríklad pracovníkov štátnej správy alebo mladé nízkopríjmové rodiny. Domnievam sa, že je nespravodlivé osobitne podporovať určité skupiny obyvateľstva. Treba dať rovnakú šancu všetkým, nech sa jej chopia. Komu chýbajú predpoklady bez vlastného zavinenia, tomu musí pomôcť aktívna, efektívna a aktívna sociálna sieť. Práve takýto prístup vedie k najlepším výsledkom.

    Uvediem asi najlepší príklad. Ak sa všeobecne zlepšia podmienky na podnikanie, napríklad zmenou daňového systému, rastú ekonomické aktivity, zvyšuje sa zamestnanosť, rastie dopyt po pracovníkoch, stúpajú reálne mzdy, následne aj dôchodky a sociálne dávky a rastie aj životná úroveň v celom štáte. Práve do takéhoto stavu sa vďaka reformám dostáva Slovensko. Ak chceme občanom to najlepšie, vytvorme kvalitnejšie podmienky pre všetkých a nevyberajme svojich favoritov. Zlepšujme školy, dopravu, infraštruktúru, skvalitňujme podnikateľské prostredie.

    SDKÚ – DS má inú predstavu, ako postupovať v prioritách rozpočtu. Je to v rozpore s tým, čo navrhuje súčasná vláda v návrhu. Práve úrodné roky, o ktorých SDKÚ – DS vedela, že prídu, a navrhovala už pred parlamentnými voľbami využiť na znižovanie daňového a odvodového zaťaženia. Mala a má predstavu o tom, ako nové zvýšené príjmy štátu smerovať do znižovania schodkovitosti a zadlženosti štátu, ako redukovať verejnú správu, napríklad rušením a zlučovaním ministerstiev a štátnych úradov, napríklad zrušením Fondu národného majetku, ako pomôcť verejným financiám efektívnejším vymáhaním nárokovateľných peňazí, napríklad cez zlúčenie výberu daní a odvodov, ako skvalitniť školy a vedu, ako zefektívniť a skvalitniť prácu zdravotníctva.

    Vládny rozpočet verejnej správy na budúci rok o riešení týchto problémov nehovorí. Predložené čísla skôr ukazujú, že problémy sa budú skôr prehlbovať. Vďaka silnému hospodárskemu rastu a vysokým príjmom štátu sa možno budú dať problémy bagatelizovať a peniaze sa ľahkovážne prejedia. Hoci dlhodobejší vývoj potvrdí vážnosť týchto problémov, treba na ne hlasno upozorniť už dnes. Môj nesúhlas s predloženým rozpočtom pokladajte za prejav takéhoto upozornenia.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pani poslankyňa Radičová bude pokračovať v rozprave. Pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy a páni, veľa sa tu diskutuje pri štátnom rozpočte najmä o sociálnej solidarite a spravodlivosti. Určite je to téma, ktorá výrazne zasahuje každodennosť života našich občanov a určite aj očakávania občanov voči novej vláde sú nemalé. Očakávania na prerozdeľovanie na zlepšovanie ich každodennej situácie.

    Riešiť životnú úroveň našich občanov môžeme dvomi zásadnými spôsobmi, ktoré sa nevylučujú, ale dopĺňajú. Ten jeden spôsob je zabezpečiť pravidlá a mechanizmy, ktoré zvyšujú čistý príjem v rodinách a zabezpečujú príjem z práce v rodinách. Druhý spôsob, tam, kde z objektívnych dôvodov ani zvýšenie, ani dopriatie príjmu z práce nie je možné, postarať sa o dôstojnú životnú úroveň.

    Pohľad na štátny rozpočet v oblasti sociálneho rezortu pre mňa indikuje dva závery:

    Prvý. Kontinuitu reformy sociálneho systému, keďže predkladaný rozpočet danej kapitoly je vyše deväťdesiatich percent tým rozpočtom, ktorý bol pripravený v rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny pred nástupom novej vlády.

    Druhý. Zmeny vnútri jednotlivých položiek štátneho rozpočtu pri zachovaní celkovej sumy, vysvetlím, ktoré však definujú iným spôsobom hlavné úlohy, ktoré tento rezort pred sebou má.

    Samotný zákon o štátnom rozpočte a kapitola ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny konštatuje – a bola by som rada, keby sme používali čísla aspoň z vládnych materiálov –, konštatuje mieru chudoby Slovenskej republiky za rok 2006 na úrovni 11,6 %. Predpokladá na budúci rok túto mieru na úrovni 11,1 %. Stanovuje si preto aj isté ciele, akým spôsobom a akým tempom je možné regulovať chudobu a akými nástrojmi. Rovnako tento materiál pracuje s mierou nezamestnanosti, kde konštatuje, že za ostatných sedem rokov je vôbec najnižšia, akú Slovensko kedy dosiahlo, a rovnako konštatuje najsilnejší rast miery zamestnanosti za ostatné roky. Buďme len konzistentní, používajme dáta, ktoré sami máme vo vládnom materiáli.

    Zároveň rezort vypracoval správu o sociálnej situácii, z ktorej jednoznačne vyplýva, čo nás v tejto oblasti čaká ako otvorené a kde potrebujeme naozaj pomôcť a nastaviť sociálnu politiku. Z materiálu vyplýva, že tieto priority sú tri:

    Prvá. Rodiny s nezaopatrenými deťmi ako najvýraznejšie ohrozená cieľová skupina na Slovensku. V rámci tejto cieľovej skupiny, vnútri tejto cieľovej skupiny je to cieľová skupina osamelých rodičov s nezaopatrenými deťmi a, samozrejme, na druhom mieste viacdetné rodiny. Logický záver: nutnosť sústredenia sa na podporu, vyššiu podporu najviac ohrozených rodín, a teda sústrediť sa na systémové dávky orientované do rodín s nezaopatrenými deťmi.

    Pohľad do návrhu štátneho rozpočtu však hovorí opak. Práve kapitola, ktorá sa venuje prídavkom na deti, je oproti návrhu, ktorý bol pripravený v máji tohto roku, znižuje výdavky na prídavky o 100 mil. Sk.

    Zároveň, keď sa opäť pozriem do štruktúry, tak druhá najohrozenejšia skupina vyplývajúca zo správy o sociálnej situácii, vypracovanej ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, sú dlhodobo nezamestnaní bez vzdelania alebo s veľmi nízkou kvalifikáciou. Veď je to známy dlhodobý problém. Táto skupina, nástroje, ktoré môžu byť účinné, nie sú nástroje klasickej aktívnej politiky trhu práce, tie nie sú efektívne. Tu sú nutné nástroje typu vzdelávania tzv. druhej šance, teda ukončiť základné vzdelanie, následne ukončiť stredoškolské vzdelanie, prípadne potom ďalšie kurzy a tréningy. Nástroje typu, niektorí to označujú sociálnou ekonomikou, iní tomu hovoria medzitrh práce, iní to jednoducho nazývajú kombináciou sociálnej dávky a príjmu z práce, ktoré umožňuje podporu tvorby nových pracovných miest pre dlhodobo nezamestnaných s nezodpovedajúcou kvalifikáciou. Na takéto podporné projekty, ktoré – a to by som chcela podčiarknuť – boli úspešné v predchádzajúcom období a ukázali sa ako vysoko efektívne, nie sú zvýšené finančné prostriedky. Naopak, kapitola v štátnom rozpočte, ktorá sa týka hmotnej núdze, kde práve ide o možnosť kombinácie dávky a príjmu, aby sme na to mali dostatok zdrojov, je znížená o 170 mil. Rovnako je znížená kapitola na kompenzáciu zdravotného postihnutia, i keď „len“ o 28 mil., ale tie úvodzovky sú namieste, pretože toto je cieľová skupina, ktorá bude požadovať aj vďaka valorizáciám zvýšenie rozpočtu, teda minimálne udržanie status quo a nie znižovanie.

    Aby som bola objektívna, rozpočet prináša dve zmeny smerom do plusových hodnôt. Iba dve. Prvá je zvýšenie rozpočtu na tzv. ostatné príspevky na podporu rodiny, čo sú jednorazové príspevky typu práve schváleného príspevku pri narodení prvého dieťaťa, a práve táto kapitola je zvýšená o 267 mil. korún. Matematicky, pozor, matematicky, zníženie prídavkov hmotnej núdze spolu rovná sa tejto sume, o ktorú je zvýšený tzv. ostatný príspevok. A samozrejme, celá kapitola je zvýšená o niečo vyše miliardy, ale celú miliardu zvýšenia tvorí zvýšenie platieb štátu poistného za osoby, ktoré sa starajú buď o zdravotne postihnutého, alebo staršieho občana, a musím podčiarknuť, že tieto platby štátu do poistného systému vyplývajú z novely o sociálnom poistení z apríla tohto roka, čiže to zvýšenie bolo plánované touto novelou.

    Keďže vznikla akási diskusia a šum, ako je to s prídavkami na deti a valorizáciou, dovoľte mi jeden citát z materiálu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny z 22. mája 2006, vypracovaný generálnou riaditeľkou Michaldovou, je pravdou, že už nie je generálnou riaditeľkou, ale nič nemení na fakte, že tento materiál bol touto sekciou vypracovaný. Je to materiál pravidelný, týka sa prognózy čerpania prostriedkov z rozpočtu kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, v ktorom, citujem, na str. 7 sa na rok 2006 konštatuje: „S valorizáciou prídavkov na dieťa počítame od septembra 2006, a to vo výške 5,2 %, čo je výška valorizácie súm životného minima v roku 2006.“ Na str. 8: „Odhadnutý vývoj počtu poberateľov“, dopĺňam, prídavkov na dieťa, „sme vynásobili výškou prídavku na dieťa, pričom sme zohľadňovali valorizáciu od septembra 2006, hodnotou 5,2%. Na základe takto odhadnutého čerpania prídavkov na dieťa pre rok 2006 prognózujeme z rozpočtu 9,268 mld. úsporu 666 mil. Sk.“ Teda na rok 2006 rozpočet tohto rezortu plánoval valorizáciu tak, ako sme valorizovali iné dávky životného minima a príspevky. Vieme, že sa v septembri valorizácia prídavkov na deti nediala. V rozpočte na ňu boli kalkulované finančné zdroje a v budúcich rokoch je valorizácia tejto, podľa môjho názoru, systémovej opakovanej a veľmi dôležitej podpory rodín s nezaopatrenými deťmi plánovaná len na úrovni miery inflácie.

    Z uvedeného dôvodu, vážený pán minister, predkladám pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2007: V prílohe č. 3 k uvedenému zákonu Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2007 sa záväzné ukazovatele menia takto: „V kapitole Všeobecná pokladničná správa sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov EÚ o 200 mil. Sk a zároveň sa o túto sumu zvyšujú v kapitole ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov EÚ. Zmeny vykonané v prílohe č. 3 sa premietajú do prílohy č. 4 Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2007.“

    Odôvodnenie: Navrhuje sa plošná valorizácia prídavkov na deti vo výške dodatočných 40 Sk mesačne tak, aby celková suma v budúcom roku dosiahla sumu 600 Sk mesačne s prínosom pre všetky rodiny s deťmi. Zvýšenie sa navrhuje realizovať na úkor rezervy na valorizáciu miezd v rámci kapitoly Všeobecná pokladničná správa, kde sa predpokladá úspora, keďže zámerom vlády je oficiálne oznámené 20-percentné znižovanie počtu zamestnancov vo verejnej správe.

    Budem veľmi vďačná, keď k takejto zmene v rámci rozpočtu sociálneho rezortu pristúpime, pretože opakované systémové dávky riešia problém dlhodobo, jednorazové zanikajú dňom ich vyplatenia.

    Ja vám ďakujem veľmi pekne za vypočutie aj podporu.

  • V rozprave bude pokračovať pani poslankyňa Sabolová. Pripraví sa pani poslankyňa Biró Ágnes.

  • Vážený pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne, kolegovia, v mojom príspevku sa chcem venovať len kapitole ministerstva zdravotníctva. O postoji Kresťanskodemokratického hnutia včera vo svojom vystúpení k ostatným náležitostiam informoval pán poslanec Brocka a zaujal zásadné stanovisko Kresťanskodemokratického hnutia.

    Na úvod by som rada povedala niekoľko poznámok k textu rozpočtu a venovala sa teda kapitole ministerstva zdravotníctva. Na rok 2007 navrhujete výdavky kapitoly ministerstva zdravotníctva zvýšiť. Ale pýtam sa, prečo už v roku 2008 je prognóza znižovania a potom opäť zvyšovania? Už toto považujem za takú nejasnú koncepciu. Aj napriek tomu, že idete zvýšiť kapitolu voči roku 2004, kde konštatujete o 13,8 %, čo je vcelku slušné, ale z toho vlastne 16,1 %, skoro 4, možno až 5 mld. je z odvodovej povinnosti, a tým možno konštatovať len, že ekonomika, ktorá bola v predchádzajúcom období, bola dobre nastavená, aj keď mala v niektorých prípadoch dosah na občana, pretože ani dnes si občan nemôže myslieť, že zdravotná starostlivosť je zadarmo.

    Začnem ešte moje vystúpenie takým konštatovaním z minulého volebného obdobia, rok 2005, rokovanie o štátnom rozpočte na rok 2006, kde pán poslanec Paška, dnes predseda parlamentu, hovorí v závere: „Dámy a páni, dovoľte, aby som konštatoval, že na základe našich analýz SMER – sociálna demokracia v žiadnom prípade nepodporí ďalšie finančné zaťažovanie obyvateľstva.“ Bolo to pri vystúpení k rozpočtu o zdravotníctve a podľa doterajších skúseností a znalostí ste urobili tento krok len v tom, že sa zrušili poplatky, čo nie je ani veľký, ani malý, nedá sa to proste zadefinovať, ale je to jediný populistický krok, ktorému rozumejú občania Slovenskej republiky, a vôbec nie je jasné a transparentné, čo sa pripravuje do budúcnosti.

    A tu mi nedá ešte parafrázovať aj bývalé vystúpenie bývalého pána poslanca Šulaja, ktorý vystúpil za poslanecký klub a hovoril o rozpočte ako o akejsi ekonomickej štúdii. Ja keď sa budem venovať len rozpočtu kapitoly ministerstva zdravotníctva, môžem skutočne povedať, že je to taká ekonomická štúdia rozpočtovaných prostriedkov, lebo nie je zjavné ani zadefinovanie z rozpracovaného programového vyhlásenia vlády.

    Čiže môžeme konštatovať, že štátny rozpočet v tejto kapitole nie je ani dynamický, neumožňuje rozvoj a je len akýmsi status quo toho, čo tu bolo aj za predchádzajúceho obdobia. A teda ak je len udržiavací, stáva sa aj rizikovým, pretože poznáme, aký je stav a situácia v zdravotníctve a možno aj na základe vyjadrení dnes vládnych strán, hlavne najsilnejšie vládnej strany, ktorá kritizovala tento rezort, ale nijakým spôsobom dynamickejšie neovplyvnila a neovplyvňuje jeho zlepšenie v rozpočtových pravidlách.

    Zvyšujú sa v rozpočte len ako keby nové položky, ktoré sú v predstavách tejto vlády, ale to, čo je najťažšia záťaž v rozpočte a čo tlačíme pred sebou, ako keby sme vôbec nevideli. Zadefinovali sme si, že budeme nalievať zdroje podľa toho, ako sa dnes to všetko deje, do štátnych zariadení, ale ako potom budú prežívať neštátne zariadenia, VÚC-karské zariadenia, obecné, neziskové – a to je tiež jedna veľká pripomienka, ktorá tu zaznievala v minulom období, že sa zadlžujú práve tieto malé nemocnice, by som povedala, dnes sú na pokraji, pretože ich berieme, že sú vo vyrovnanom rozpočtovom hospodárení, pričom veľmi dobre vieme, že neinvestujú. Majú dlhy voči sociálnym poisťovniam, majú dlhy v bežných výdavkoch, ktoré potrebujú na prevádzkovanie, aj keď navonok vyzerajú tieto nemocnice, že hospodária s vyrovnaným rozpočtom. My napriek tomu ideme sanovať štátne zdravotné zariadenia, kde vieme, že vyrábajú dnes dlh 100, možno 200 mil. mesačne, o čom sme hovorili aj včera na výbore.

    Tieto mnohokrát štátne nemocnice, ale aj zariadenia, neštátni poskytovatelia, práve zrušením 50-korunových poplatkov za kvázi sociálne služby dnes sa napĺňajú. Dnes rastú výkony a počet pacientov v týchto zariadeniach, pretože sú mnohokrát hospitalizovaní aj pri výkonoch alebo pri ochoreniach, ktoré vôbec nepotrebujú hospitalizáciu. Poisťovne dnes, a pritom ako sme nastavili systém včera pri schvaľovaní rozpočtu, že definujeme len 4 mesiace budúceho roka, kde zvyšujeme odvody za poistencov štátu a najchorobnejšiu skupinu občanov, budú tlačiť ceny dole a nebudú dofinancovávať výkony napriek tomu, tak ako som hovorila, že neboli niekoľko rokov valorizované. Neexistujú v zdravotnom systéme štandardy na zdravotnícke výkony, teda nedá sa presne určiť cena a veľmi ťažko sa budú dohadovať aj zmluvné vzťahy s poisťovňami.

    Vážnou výhradou vášho minulého obdobia boli záchranné zdravotné služby a ich financovanie, ktoré trpeli najväčšou kritikou, priznám sa, aj z mojej strany, očakávala som, že to bude jedna z prioritných úloh tejto vlády, pretože je to najväčší objem finančných prostriedkov, ktoré zo zdravotného poistenia, zo zdravotného systému idú, a nechcem povedať, že dnes celkom do čiernej diery, ale idú do veľmi nejasných vzťahov a do veľmi nejasného financovania.

    Už pri nástupe ste pripravovali cenový výmer na zjavné oklieštenie financovania, neskôr sa od toho ustúpilo. Dnes sa hovorí o nejakej smiešnej položke 50, 20 tisícov, ale ani dnes nie je jasné, ako to bude zvýšené. Dokonca v rozpočte uvádzate, že ideme ešte dofinancovávať vybavenosť tohto systému, pričom sa nikde zjavne nepopisuje, o čo nám ide. Či ideme dofinancovávať súkromný sektor v týchto záchranných službách, alebo o čo nám vlastne v tom dofinancovaní ide.

    Ak už aj včera z úst bývalého pána ministra financií zaznelo zvyšovanie v tomto rozpočte zdravotníctva a ide zhruba o nejakých 7,6 mld. korún, chcem pripomenúť, že 5 mld. je z odvodovej povinnosti, čiže nepričinili sme sa nejako o to, aby sme dotovali tento rezort. Tie ostatné miliardy za poistencov štátu, 2,1 mld., sú sľubované niekoľkým skupinám. Nad 2,1 mld. za poistencov štátu sa mali kompenzovať zrušené poplatky 20- a 50-korunáčky. Na 2,1 mld. sa s veľkou nádejou pozerajú aj odborári, ktorí chcú zvýšiť platy pracovníkom v zdravotníctve, ktoré sú v prísľube programového vyhlásenia vlády, ale myslím si, že majú veľmi zlý odhad, pretože to zvýšenie, ak by chceli 30 % v pohľade na počet zdravotníckych pracovníkov, by tvorilo reálne až 5,7 mld. a neviem, odkiaľ ich zoberieme. Je to vážna otázka, akým spôsobom chceme zvýšiť mzdy, a dodnes sme nepočuli verejné vyhlásenie, ekonomické zhodnotenie tejto položky.

    Za veľmi vážny a jeden možno aj z najvážnejších bodov rozpočtu, ktorý nie je docenený a dokonca...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, trošku vás preruším, chcem sa spýtať, ako dlho budete ešte hovoriť?

  • Musím vás prerušiť, o jedenástej máme hlasovanie.

  • Takže hovorte ešte, ja zvolám snemovňu a potom vás preruším. Snažte sa, lebo na jedenástu sme mali naplánované hlasovanie. Pokračujte ešte.

  • Myslím si, že keď sme vyčkali s tým hlasovaním o zákone už dva dni, tak už môžeme vyčkať desať minút.

  • Áno. Takže chcem sa dotknúť kapitálových výdavkov. Je dlhodobo taká nízka miera investovania do zdravotníckych zariadení, v kapitálovej náročnosti sa už nedá udržať, pretože máme veľmi slabo vybavenú prístrojovú techniku, máme nekvalitné zdravotnícke zariadenia, budovy, pričom vo veľmi malej miere sa uvažuje s kapitálovými výdavkami. Je veľmi nejasne zadefinované v rozpočte, čo znamená 25 % na stavby, či to je 25 % stavieb, či to je 25 % objemu, ktoré je potrebných, čo vlastne táto vláda týmito 25 % chce investovať do týchto investičných nákladov?

    A chcem sa opýtať pána ministra financií, ale i zdravotníctva, čo znamená v rozpočte 1,23 mld., ktoré v prehľadnej tabuľke výdavkov na projekty vôbec nemáme, ale keď si čítame jednotlivé projektové programy na projekty, zrazu zistíme nejakú rezervu. Rezervu ministerstva financií či rezervu ministerstva, aj financií, ale ministerstva zdravotníctva, ostatné obstarávanie strojov, prístrojov, modernizácia systému a ide o 1,23 mld. rezervované ministerstvom zdravotníctva. Pýtam sa, čo sú to za prostriedky, akým spôsobom budú prerozdeľované, pretože ich v tej rozpočtovanej prehľadnej tabuľke nie je vidieť. Čiže považujem pokles kapitálových výdavkov v kapitole rezortu zdravotníctva za veľmi neštandardný a nie dobrý, pokiaľ vieme, čo sme počúvali v predchádzajúcom volebnom období.

    Ak sme hovorili o zadlžovaní neštátnych zariadení, že teda tvoria vyrovnané rozpočty a že ich zadlžovanie nie je, chcem podotknúť práve to, že je vykázané zo Sociálnej poisťovne: nedoplatky za štátne zariadenia, za prvý polrok nejakých 300 mil., za neštátne zariadenia nejakých 400 mil. Čiže tu je zjavné, že poistné za poistencov štátu, ak zvýšime na celé obdobie o 1 %, zvýšime zdroje, ktorými aj tieto neštátne zariadenia budú môcť mať vyrovnané rozpočty reálne a nielen fiktívne, pretože im to rozpočtové pravidlá neumožňujú.

    Možno urobím záver. Veľakrát som vystupovala k zdravotníckej reforme. Chcem povedať len to, že čo je vlastne realita? Ide o skutočné zvýšenie rozpočtu v zdravotníctve alebo ide len o absolútne čísla, ktoré nijakým spôsobom neovplyvnia zlepšenie zdravotnej starostlivosti obyvateľov, o ktorej toľko hovoríte? Ak bude dotovať štát mzdy len štátnym zariadeniam, ako potom chceme vidieť tých ostatných? Ja to považujem za diskrimináciu a nevyváženosť. O kapitálových výdavkoch som hovorila a tiež budú špecifikované skôr do štátnych zariadení a nie do štátnych a považujem to za nerovnomerné postavenie. Ale je to už na vás, akú politiku jednej časti verejnosti alebo jednej časti poskytovateľov ste si zvolili.

    A len posledná poznámka k liekovej politike. Ak lieky každým rokom vykazujú, lieková politika a lieky vykazujú každým rokom nárast približne o 10 %, ak sa vám podarilo zníženou sadzbou DPH obmedziť možno zvyšovanie tohto objemu zdrojov, tak je to len opäť zastavenie sa na obdobie do roku 2006.

    Čiže chcem povedať len to, Kresťanskodemokratické hnutie považuje tento rozpočet v oblasti rezortu zdravotníctva za nedostatočný, chce, aby bola definovaná reálna a prirodzená opodstatnená potreba zdravotnej starostlivosti, reálna kvalita zdravotnej starostlivosti a reálna cena, ktorú však ani v tomto rozpočte nevidíme.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. A ďakujem pánu predsedajúcemu, že ma nechal dohovoriť.

  • Nech sa páči, samozrejme. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a v súlade s dohodnutým postupom v poslaneckom grémiu budeme teraz hlasovať a rokovať najskôr, dokončíme rokovanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 100).

    Prosím, panie poslankyne, páni poslanci, zaujmite svoje miesta, aby sme mohli dokončiť toto rokovanie.

    Teraz žiadam poslanca Madeja, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a pani poslankyňu Vaľovú, aby zaujala miesto pre spravodajcov výborov. Pani poslankyňa Vaľová. Pani poslankyňa Vaľová. Najprv zaujmite miesto, prosím.

    A teraz vzhľadom na to, že sme rozpravu prerušili po vystúpení pani poslankyni Laššákovej s tým, že jej pozmeňujúci návrh je potrebné prerokovať v gestorskom výbore, teraz žiadam ešte, aby v rámci rozpravy, ktorú teraz po prerušení znova otváram, aby pani poslankyňa Vaľová ako spravodajkyňa informovala Národnú radu o výsledku prerokovania pozmeňujúceho návrhu v gestorskom výbore. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som vás oboznámila s ranným rokovaním Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, rodinu a bývanie. Uznesenie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie zo dňa 7. decembra 2006 k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom podaným poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej v rozprave v druhom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 100).

    Národná rada Slovenskej republiky rozhodla dňa 6. decembra 2006 podľa § 29 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. prerušiť rokovanie o uvedenom návrhu zákona a prideliť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podané poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky Janou Laššákovou v druhom čítaní Národnej rady Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorskému výboru, ktoré predloží Národnej rade Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie po prerokovaní pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej podáva Národnej rade Slovenskej republiky toto stanovisko:

    1. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 100) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.

    2. Poveruje spravodajcu Janu Vaľovú informovať Národnú radu Slovenskej republiky o prijatom stanovisku výboru.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Teraz žiadam navrhovateľa, či sa chce vyjadriť ešte so svojím stanoviskom. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi len veľmi v krátkosti zaujať stanovisko k predmetnej diskusii aj k pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli prednesené v rozprave.

    Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Radičovej, žiaľ, musím konštatovať, že s týmto pozmeňujúcim návrhom nie je možné súhlasiť, je naozaj diskutabilné, v akej výške má byť výška úrazovej renty a pretože naozaj miera náhrady po dovŕšení dôchodkového veku nie je 100 % ani u starobných dôchodcov, ani pri poberaní dôchodkov. Čo sa však toho týka, môžeme urobiť naozaj jedno kompromisné riešenie, aby sme na najbližšom zasadnutí výboru pre sociálne veci a bývanie zaviazali ministerstvo predložiť návrhy riešení tohto problému, ak hovoríme o tomto počte baníkov, ktorých sa tento problém týka.

    Tu si však dovolím povedať len krátku poznámku, že vystúpenie pani poslankyne Radičovej nesmerovalo vôbec k vecnej stránke tohto návrhu zákona, čo považujem za naozaj pozitívny jav, pretože riešenie prestupov mi to dokladuje, že je naozaj veľký problém a som presvedčený, že tak, ako v tomto návrhu je navrhnuté riešenie zabránenie špekulatívnych prestupov, že ten problém to rieši. Som presvedčený, že Sociálna poisťovňa to technicky zvládne. Poplatok, ktorý sa tam navrhuje, má zabezpečiť riešenie, aj technické riešenie povinností vyplývajúcich zo zákona. A tým reagujem aj na poznámku pána predsedu výboru pre sociálne veci, pána poslanca Haleckého.

    K pozmeňujúcemu návrhu a k tomu, čo uviedol v rozprave pán poslanec Frešo, si môžem povedať, že naozaj, ani táto reforma nie je nejaká slávna, nebola trvale udržateľná vďaka tomu, aký chaos nastal od 1. januára 2006. Je pre mňa absolútne neakceptovateľné, pán poslanec, počuť príklad, že by sme mali spoplatniť prestup v rámci bánk. Do bánk vás nikto nenúti vstúpiť. Do druhého piliera áno. Druhý pilier má byť regulovaný štátom a, samozrejme, je na štáte, aké regulačné mechanizmy si zvolí, ale do banky vás nikto vstúpiť nenúti.

    Čo sa týka obmedzenia slobody, ak hovoríte o obmedzení slobody, slobody prestupovať, určite to nie je obmedzenie slobody. Každý sa môže slobodne aj podľa tohto zákona rozhodnúť prestúpiť. Ja sa pýtam...

  • Reakcia z pléna.

  • Mám právo vystúpiť ako navrhovateľ v rozprave, pán poslanec Miššík. Ak pán poslanec Miššík pozná rokovací poriadok, určite chvíľku strpenia mať bude. Boli by námietky, že som sa nevyjadril ku všetkému, čo zaznelo v rozprave. Chcem si splniť len svoju zákonnú povinnosť.

    Čo sa týka obmedzenia prestúpiť, môžem povedať, že aký demokratický je zákon, ktorý niekoho núti vstúpiť. Máme na to rôzne pohľady. Čo k tomuto zákonu je, je len to, že nás núti tá zodpovednosť riešiť neodôvodnené prestupy a chaos, ktorý vznikol v poslednom období.

    Čo sa týka riadenia Sociálnej poisťovne, nemám námietky, ak Národná rada Slovenskej republiky prijme tento pozmeňujúci návrh, ja aj oceňujem tú diskusiu, ktorá bola na sociálnom výbore, že vecne táto zmena je potrebná. To môžem povedať, že hodnotím ako pozitívum, že takto to hodnotili aj poslanci opozície.

    Prosím o podporu tohto zákona a ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pani spravodajkyňa, chcete ešte záverečné slovo? Nie.

    Pani Sabolová žiada o slovo. Nech sa páči, máte procedurálny návrh?

  • Reakcia poslankyne.

  • Áno. Ja by som chcela poprosiť, ak je tu pani ministerka, napriek tomu, že to je poslanecký návrh, keby sa vyjadrila vlastne k tomuto návrhu, pretože je to dosť vážny zásah do celého sociálneho poistenia.

  • Už sme uzavreli rozpravu a vystúpením ministerky by sme otvorili rozpravu. Nakoniec nech sa vyjadrí, či chce, či nechce. Nie.

    Budeme pokračovať, páni, hlasovaním. Pani spravodajkyňa, môžeme pristúpiť k hlasovaniu?

  • Dobre. Najskôr budeme hlasovať o návrhu zo spoločnej správy výborov a potom o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z rozpravy. Prosím, uvádzajte hlasovanie.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som povedala, že v rozprave vystúpili a podali návrhy poslanci pani Radičová, pán Frešo a pani Laššáková. Najprv budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy. Prosím, dajte hlasovať o bodoch 1 až 7 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132, za 73, proti 20, zdržalo sa 31, nehlasovalo 8.

    Schválili sme.

    Budeme pokračovať. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Teraz vás poprosím, dajte hlasovať o návrhoch z rozpravy. Hlasujeme o návrhu en bloc pani poslankyne Radičovej. Nech sa páči, hlasujeme.

  • Prosím, hlasujeme o návrhoch pani poslankyne Radičovej.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134, za 54, proti 15, zdržalo sa 65, nehlasovalo 0.

    Neschválili sme tieto návrhy.

    Prosím, pokračujte.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dajte hlasovať o návrhu poslanca pána Freša.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Freša.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136, za 55, proti 47, zdržalo sa 34, nehlasovalo 0.

    Neschválili sme ani tento návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Poprosím vás, dajte hlasovať o návrhu pani poslankyne Laššákovej.

  • Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Laššákovej. Prezentujeme sa a hlasujeme, prosím.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135, za 79, proti 55, zdržal sa 1, nehlasovalo 0.

    Schválili sme tento návrh.

  • Ďakujem pekne. Odhlasovali sme všetky návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy. Prosím vás, pán predsedajúci, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Nech sa páči, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136, za 79, proti 55, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Schválili sme, sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy v treťom čítaní? Nikto sa nehlási. Končím možnosť podania ďalších prihlášok v rámci tretieho čítania a vyhlasujem rozpravu za skončenú, keďže neboli žiadne návrhy.

    Prosím, uvádzajte záverečné hlasovanie.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prosím vás, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135, za 80, proti 55, zdržalo sa 0, nehlasovalo 0.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, skôr ako budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o štátnom rozpočte, pýtam sa vás, či je všeobecný súhlas na to, aby vystúpil predseda Najvyššieho súdu pán doktor Karabín, ktorý ma o to požiadal.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno.

    Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, budem veľmi stručný, ide o vážny dokument, ktorý máte schváliť, pokiaľ ide o návrh zákona o štátnom rozpočte. Chcem zdôrazniť len niekoľko významných vecí.

    V právnom štáte je bytostne nevyhnutné mať nezávislé súdnictvo, a preto treba všetko urobiť pre to, aby bolo aj materiálne zabezpečené tak, aby si svoju úlohu mohlo splniť, o to viac na jeho vrcholnom orgáne – na Najvyššom súde. Najvyšší súd robí všetko pre to, aby v tisíckach vecí, ktoré na Najvyšší súd dochádzajú na vybavenie, bolo rozhodnuté v primeranej lehote, najmä v tých najzávažnejších kauzách. Chceme, aby občania i všetky ostatné subjekty...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... ktoré sa obracajú na Najvyšší súd, mali istotu, že v ich veci bude rozhodnuté vždy nestranne a spravodlivo. Na to treba mať dobre zabezpečený personálny stav sudcov Najvyššieho súdu. A dnes, v súčasnej dobe pri tých tisíckach vecí, ktoré dochádzajú na Najvyšší súd, za minulý rok to bolo vyše 8 700 vecí a tohto roku očakávame ešte viac, je nevyhnutné sudcovi pomôcť aj asistentom a zákon z roku 2004 o súdoch takúto možnosť priznáva sudcom Najvyššieho súdu.

    Stanovili sme si v návrhu pri príprave návrhu rozpočtu kapitoly Najvyššieho súdu niekoľko priorít. Nebudem hovoriť o všetkých. Medzi nimi je aj priorita zabezpečiť optimalizáciu informačnej sústavy Najvyššieho súdu, medzi nimi aj priorita zabezpečiť pre sudcov Najvyššieho súdu asistentov.

    Nič z toho, čo sme si pri príprave návrhu zákona, návrhu rozpočtu kapitoly Najvyššieho súdu ako prioritu stanovili, nebolo zohľadnené v limitoch, ktoré máte v predloženom návrhu zákona a jeho príloh. V konečnom návrhu, ktorý máte pred sebou, nie sú zohľadnené ani tie prostriedky, ktoré sme mali v našej kapitole tohto roku priznané, ktorými sme chceli zabezpečiť rekonštrukciu pojednávacej siene a priestorov Najvyššieho súdu tak, aby bola zabezpečená bezpečnosť v pojednávaní v súlade s kritériami na bezpečnosť tak, ako sa to požaduje podľa príslušného zákona. Tieto prostriedky, bohužiaľ, boli presunuté do inej rozpočtovej kapitoly z kapitoly Najvyššieho súdu. Napokon Ústavnoprávny výbor Národnej rady...

  • Sústavný ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán predseda, ja vás preruším.

    Panie poslankyne, páni poslanci, rešpektujte pracovný poriadok aj rokovací poriadok počas vystúpenia. Ak chcete diskutovať, opustite rokovaciu sálu a tí, čo ste tu, prosím, zachovajte pokoj. Ďakujem pekne.

    Pokračujte, pán predseda.

  • Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky napokon svojím uznesením vyjadril opodstatnenosť potreby zvýšenia prostriedkov do rozpočtovej kapitoly Najvyššieho súdu. V istom kompromise, s ktorým sme súhlasili, že postupne v priebehu troch rokov by bolo možné finančne zabezpečiť tie požiadavky, ktoré sme mali vypracované v prioritách. Preto uznesenie ústavnoprávneho výboru odporúčalo zvýšiť kapitolu Najvyššieho súdu celkove o sumu 20 207-tisíc korún v bežných výdavkoch a 21 886-tisíc v kapitálových výdavkoch, celkove teda pokiaľ ešte ide o poistné fondy a transfery o sumu 53 000 699 korún.

    Prijali sme to pozitívne, ale z našej strany by ešte pozitívnejšie sme vítali, ak by poslanci v pléne našli spôsob, ako by sa mala zvýšiť táto kapitola o sumu, ktorá predstavuje postupne v priebehu troch rokov dosiahnutie takého stavu, aby každý sudca Najvyššieho súdu mal asistenta – vyššieho súdneho úradníka a aby aj priestory na Najvyššom súde boli dostatočne zabezpečené.

    Ja vás prosím, vážení poslanci, pokiaľ je to možné, takýto spôsob nájsť, aby ste pristúpili pozitívne k tomu, čo Najvyšší súd požaduje. Bez toho, aby sme Najvyšší súd mali zabezpečený tak, ako má byť zabezpečený, sotva môžeme očakávať, že na Najvyšší súd sa dostanú len tí najlepší, ktorí budú chcieť ísť. Ak majú ísť do horších podmienok, ako majú na nižších súdoch, tak to bude ťažšie zabezpečiť.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie predsedu Najvyššieho súdu sa prihlásili páni poslanci Miššík a Lipšic. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Počuli sme vážne slová z úst predsedu Najvyššieho súdu. Ja sa chcem možno ospravedlniť za niektorých tu sediacich poslancov, že neboli vytvorené dôstojné podmienky na počúvanie človeka, ktorý predsedá takému vážnemu súdnemu orgánu. To po prvé.

    Po druhé. Pozorne som pána predsedu počúval nielen tu, ale aj na výbore, na ústavnoprávnom výbore, a veľmi podrobne sme sa týmito otázkami zaoberali a tam sme aj prijali jedno uznesenie. Ja chcem pána predsedu ubezpečiť, ale zároveň aj sudcov Najvyššieho súdu, že sa pokúsime urobiť všetko pre to, aby aspoň tie základné podmienky, ktoré ste si stanovili, sme mohli splniť prostredníctvom prijatia takého rozpočtu, ktorý bude postačovať na výkon práce sudcov Najvyššieho súdu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. My sme na ústavnoprávnom výbore schválili, je to pod bodom 6 spoločnej správy, zvýšenie kapitoly Najvyššieho súdu v zmysle, o ktorom hovoril pán predseda Najvyššieho súdu, jednak na zabezpečenie deviatich vyšších súdnych úradníkov, aby mal každý senát vyššieho súdneho úradníka, a tretinu asistentov. Takisto bol schválený návrh, aby Najvyšší súd dostal 20 mil. na kapitálové výdavky, ktoré mu boli odobraté v tomto roku z dosť neznámych príčin, a pre ktoré prípady, kde v spisoch sú utajované skutočnosti, musí Najvyšší súd pojednávať mimo svojich priestorov, pretože nemá vytvorené ani zákonné podmienky.

    Nádejam sa, že potlesk aj zo strán poslancov vládnej koalície bude znamenať podporu tohto návrhu v hlasovaní, pretože parlament by rozhodne mal podporovať vrcholné justičné inštitúcie. Preto aj ústavnoprávny výbor schválil aj pod bodmi 5, 6 a 7 zvýšenie kapitol Ústavného súdu, Najvyššieho súdu a Generálnej prokuratúry. Ja sa v rozprave potom k tomu, samozrejme, vyjadrím, ale ak by mala byť prioritou v štáte nejaká oblasť, tak určite snaha zabezpečiť právo a poriadok. Tejto priority sa žiaden civilizovaný štát nemôže zbaviť.

    Takže verím, že potlesk poslancov vládnej koalície sa prejaví aj skutkom a konkrétne hlasovaním v prospech týchto pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem.

  • Budeme pokračovať v rozprave. Teraz vystúpi pani poslankyňa Biró Ágnes a pripraví sa pani poslankyňa Tkáčová.

    Ešte predtým, než budete hovoriť, pani poslankyňa, pán poslanec Bugár mi doniesol dámsku kozmetickú pomôcku, ktorá sa niekde vonku našla, ak by niekomu veľmi chýbala, nájde sa tu niekde, nech sa páči. Ďakujem. Pán poslanec, ďakujeme, dáma si vyhľadá vás alebo tu pomôcku.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, ctená snemovňa, ja by som v mojom úvode, lebo som tu už počúvala, že sme začínali rôzne, pripomínali sme si Mikuláša aj Vianoce, spravila taký malý exkurz nie do takej dávnej minulosti a pripomenula vám aj komunálne voľby.

    Ja si myslím, že výsledky komunálnych volieb v niektorých z nás ešte trošku rezonujú a som si zaznamenala jedno zistenie, ku ktorému primäli výsledky komunálnych volieb jedného nášho kolegu, hovorcu jednej nemenovanej politickej strany, ktorý povedal, budem ho citovať: „Časť ľudí podľahla tomu, že najväčšia radosť je škodoradosť. Verím,“ hovorí, „že niektorí pociťujú ľútosť, že nevolili inak, mnohých to ešte bude mrzieť.“ Nuž ja si myslím, že za krátky čas takéto rozčarovanie prežijú aj tí, ktorí v parlamentných voľbách nevolili inak. Víťaz môže brať všetko, sme toho svedkami. Môže demonštrovať svoju silu, môže ju demonštrovať v personálnej politike v podnikoch, kde má štát podiel, v štátnej správe i v tejto snemovni. Nastavuje si zákony tak, aby si upevnila moc, a prehliada upozornenia na negatívny dosah niektorých svojich rozhodnutí v praxi, upozornenia opozície na úskalia zaťato ignoruje. Teraz sa začína preukazovať to, či sociálna politika a solidarita sú len prázdne frázy, alebo je to principiálny aspekt, ako si to vládna politika často hovorí.

    Dámy a páni, hovoríme o návrhu zákona o štátnom rozpočte. Tento vládny návrh má predvolebné sľuby vlády rozmeniť na drobné. Presnejšie povedané, má vytvoriť predpoklady na zhmotnenie týchto sľubov. Ja odporúčam, aby sme sa na tento materiál pozerali vždy aj očami jednoduchého človeka a dešifrujme ho v reči pre neho zrozumiteľnej. Čo toho občana zaujíma? Zaujíma ho to, či sa mu zmení kvalita života. A ak áno, tak ako a čím a najmä koľko ho to bude stáť. Sú to také prosté a jednoduché otázky a očakáva sa od nás veľmi jasná odpoveď. Veď vtedy, keď hovoríme o rozpočte verejnej správy, hovoríme o tom, akým spôsobom sa budú tieto peniaze od občanov vyberať a kto a na čo ich minie.

    O makroekonomických ukazovateľoch sa tu už tiež čo-to povedalo, ale aby každý z nás vedel, treba naozaj rozmeniť aj tieto na to obrazné drobné, veď od toho to bude závisieť, čo nájdeme v budúcom roku vo svojej peňaženke alebo nenájdeme. Ak sme objektívni, prvý rozpočet vlády mal skutočne dobrú východiskovú pozíciu. Nie ja to konštatujem, konštatovali to mnohí analytici a ekonómovia, nezávislí a renomovaní, a k tomuto záveru môže dospieť aj jednoduchý súdny človek, a ďakujem za doplnenie, ešte raz zopakujem ten úvod, mal dobrú východiskovú pozíciu a konštatovali to renomovaní ekonómovia. A dospievame k tomu aj my, veď sme svedkom toho, čo tu už viackrát odznelo, že ekonomika naozaj nabrala správny kurz, reformy, ktoré sme spoločne oželeli, prinášajú prvé ovocie, nezamestnanosť klesá, koruna zosilnela, hrubý domáci produkt, čiže tá celková produkcia tovarov a služieb, sa zvýšil medziročne skoro o 10 %. Áno, takýto dynamický rast Slovensko vo svojej histórii ešte nezažilo a dávajú to na známosť národu všetky médiá.

    Dnes sa však rieši otázka – ako ďalej? Po prelistovaní prvého rozpočtu vlády zisťujeme, že sa nezapracovali ohlásené a veľkorysé predvolebné sľuby. Niektorí analytici to konštatovali tak, že súboj medzi vládnym populizmom a fiškálnym konzervativizmom sa skončil nerozhodne, ale súčasne poukázali na riziká, tzv. nášľapné míny, ktoré ťažko obídeme. To, že vláda neplní predvolebné sľuby, je pre reálne rozmýšľajúcich dobrá správa, ale to, že nehovorila pravdu svojim voličom vtedy, keď sa nie v každej krajine akceptuje a prehliada.

    Dovoľte mi niekoľko konkrétnych poznámok však len ku kapitole ministerstva kultúry. V úvode chcem pripomenúť jednu vetu z programového vyhlásenia vlády z časti VI. Kultúra. Veď tento dokument mal byť štítom, ktorý chráni Slovenskú republiku pred pochybovačmi zo zahraničia i doma. Citujem teraz z programového vyhlásenia: „Vláda Slovenskej republiky si kladie za cieľ v tomto volebnom období postupne zvyšovať príspevok na financovanie kultúry a vytvoriť tak predpoklad, aby sa na podporu kultúry na Slovensku vynakladal čo najskôr taký podiel verejných zdrojov, aký je obvyklý v štátoch Európskej únie.“ Je to naozaj cieľ uspokojivý, ľúbivý a ambiciózny, ale uvedená ambícia sa do vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2007 nepremietla a kapitola ministerstva kultúry v návrhu rozpočtu verejnej správy je nevýrazná, priam bezvýznamná. Vývoj výdavkov v predchádzajúcich rokoch napriek všetkým kritikám mal predsa len rastúcu tendenciu, aj keď bez požadovanej dynamiky, čo sa priznávalo a mnohokrát aj konštatovalo, ale v roku 2007 sa tento vývoj úplne zabrzdil, ba čo viac, zvrátil.

    Nie je to tak dávno, keď z tohto miesta, vtedy ešte opozičný poslanec, pán Jarjabek kritizoval pravicovú vládu, že nezohľadňuje potrebu rezortu kultúry a vtedajší návrh rozpočtu na rok 2005, citujem ho, „nechce s kritickou situáciou slovenskej kultúry urobiť doslova nič. Slovákov,“ hovorí ďalej vo svojom vystúpení pán poslanec, „a ostatných občanov tejto republiky v srdci kontinentu, ktorý sa rád vydáva za kolísku modernej civilizácie, naša pragmatická vláda považuje zjavne iba za akési kinetické bioobjekty, ktorých úlohou je pracovať a konzumovať a nejakej kultúry netreba.“ Koniec citátu.

    Takže skutočne, ak neplatí o kritikovi výrok Karla Čapka, totižto, že „kritizovať znamená usvedčiť autora, že to nerobí tak, ako by som to robil ja, keby som to vedel“, dnes má koalícia potrebnú moc, aby urobila nápravu a kultúre venovala takú pozornosť, akú si zaslúži a akú v skutočnosti zohráva pri hospodárskom a sociálnom rozvoji našej krajiny. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009 vypovedá však o tom, že včerajší kritici alebo zmenili svoj názor, alebo ľavicová vláda nechce s kritickou situáciou slovenskej kultúry „urobiť doslova nič“.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Slovenská republika sa prihlásila k Lisabonskej stratégii, rezort kultúry vypracoval materiál v roku 2005, ktorý sa nazýva Analýza stavu kultúry na Slovensku po decentralizácii. Oba tieto materiály zhodne potvrdzujú to, citujem: „Iba kultúrny národ je schopný vytvoriť stabilne fungujúcu ekonomiku a silný štát.“ Jednoducho povedané, kultúra bola a kultúra je významným indikátorom stavu spoločnosti a kvality života jednotlivca v nej. Priznajme si, že po voľbách mnohí privítali, najmä z radu kultúrnej obce, že ministerstvo kultúry povedie človek, povedie správny človek, odborník a politik, ktorý okrem mladíckeho entuziazmu a vôle prinavrátiť vážnosť tomuto rezortu bude mať na svojej strane aj potrebnú politickú a ekonomickú podporu vlády i svojej strany. Času na skromnosť, na ústupky však pre kultúry v tejto krajine už niet. Asi sa zhodneme aj na tom, že kultúra potrebuje zdroje. Jednak na to, aby sa pozviechala, a jednak na to, aby dokončila potrebné reformy tak v systéme riadenia, ako aj spravovania inštitúcií.

    Biedny rozpočet ministerstva kultúry na rok 2007 nás však prebudil do smutnej reality. Robili si niektorí zbytočné ilúzie? Asi áno. Veď došlo len na slová pani poslankyne Vášáryovej, ktorá nám svoju zlú predtuchu ilustrovala ani nie tak dávno na rozprávke Varila myšička kašičku. Vláda si určila tri priority, to je v poriadku. Bude sa venovať problémom zdravotníctva, školstva, poľnohospodárstva. To je dobré, ale aj kultúra stojí pred rovnakým problémom ako zdravotníctvo, školstvo a poľnohospodárstvo. Peňazí v nej niet a vôľa zmeniť tento stav akosi vždy skončí pri politických sľuboch a deklaráciách ministrov kultúry. Žeby najväčšia radosť bola tá škodoradosť?

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, je v tomto dokumente ešte jeden bolestný zvrat. Ústava Slovenskej republiky ustanovuje povinnosť štátu na zabezpečenie práva na slobodu prejavu, práva na informácie, ako aj práva na ochranu a adekvátnu podporu pre kultúru národnostných menšín a etnických skupín. Táto úloha štátu je citlivo vnímaná v celej Európe, v OSN, v UNESCO, v NATO, v EÚ, teda v medzinárodných zoskupeniach, ktorých členom je aj Slovenská republika, preto, že všetky tieto zoskupenia vidia základ budovania európskeho a multikultúrneho rozmeru v spoločnosti, v úcte k inakosti a k akceptácii rovnosti kultúr. Európa vyjadrila to i heslom „Zjednotená v rozmanitosti“.

    Na Slovensku je 12 autochtónnych menšín. Tieto menšiny mali rôzny sociologický, etnografický a historický vývoj, líšia sa početnosťou, preto je pochopiteľné, že majú aj odlišné predstavy, požiadavky a potreby. Jedno je však pre všetky tieto menšiny spoločné – ich príslušníci sú plnoprávnymi občanmi Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, kultúrne aktivity menšín sa realizujú najmä v neštátnom prostredí prostredníctvom aktivít nadácií, združení, verejných alebo súkromných inštitúcií a jednotlivcami. Pre väčšinu týchto subjektov štátna dotácia poskytovaná prostredníctvom grantového systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky je najvýznamnejším a mnohokrát jediným zdrojom. Napriek tomu, že pomocou tejto podpory sa realizujú kultúrno-spoločenské projekty, ktoré vedú k potláčaniu rasizmu, všetkých prejavov diskriminácie, vychovávajú k tolerancii a prijímaniu inakosti, napriek tomu, že rozvojom kultúry menšín sa o nové hodnoty obohacuje a potvrdzuje európsku podstatu naša celá spoločnosť, napriek tomu, že inflácia, nárast cien v oblasti služieb a energií, zmeny v oblasti daňovej politiky a iné, majú za následok pokles reálnej hodnoty finančných prostriedkov, napriek tomu, že objem finančných prostriedkov určených na podporu kultúry národnostných menšín sa roky nemenil a v pomere k celkovému rozpočtu kapitoly percentuálne poklesol. Chcem tu len pripomenúť čísla, nespomínala som ich, aby som vás nimi nenudila, ale tu si dovolím vám pripomenúť, že v rokoch 2002 až 2006 rozpočet celej kapitoly rástol od 2,8 mld. cez 3,3, 3,7 mld. až k roku 2006 na 4,5 mld. Finančné prostriedky vyčlenené pre kultúru národnostných menšín sa nemenili a boli tri roky 80 mil., to znamená, že v porovnaní s kapitolou postupne pomaličky rástli a vždy boli približne okolo 2,4 a 2,3 %. A to bolo napriek tomu, že menšiny tvoria 14,2 % celkového počtu obyvateľov Slovenskej republiky, t. j. viac ako 760-tisíc ľudí, a títo ľudia sa všetci podieľajú na tvorbe hodnôt národného hospodárstva.

    Pre menšiny dlho očakávané a pripravované zvýšenie objemu finančných prostriedkov určených na podporu kultúry v roku 2006, napriek týmto skutočnostiam, ktoré som povedala, v očiach niektorých spoluobčanov sa javia ako opovážlivosť a populizmus. Chcem podčiarknuť ešte raz to, že suma, ktorá bola tohto roku, teda v roku 2006, je len 3,5 % celkového rozpočtu kapitoly, čo znamená toľko, že je to cca 210 korún na jedného príslušníka národnostnej menšiny na rok.

    Ja sa preto odvolávam v mene všetkých príslušníkov národnostných menšín, v mene Poliakov, Chorvátov, Nemcov, Bulharov, Ukrajincov, Rusínov, Čechov, Moravanov, Židov, Rómov a Maďarov, a všetkých občanov, ktorí aj nás považujú za ľudí s nimi rovnocennými a nielen za akési kinetické bioobjekty. Odvolávam sa na verejný prísľub pána premiéra, ktorý vyslovil v tejto snemovni vtedy, keď obhajoval programové vyhlásenie vlády, a teraz to citujem: „Garantujem status quo, t. j. zachovať stav práve trvajúci, pokiaľ ide o dosiahnutú úroveň práv národnostných menšín, a nedovolíme, aby táto úroveň bola akýmkoľvek spôsobom ohrozovaná.“ Sú to slová pána premiéra.

    Status quo v oblasti podpory kultúry národnostných menšín je 160 mil. korún a nie priemer za 4 roky alebo 8 rokov. Dúfam, že tu nikto neverí tomu, že dnes vieme zaplatiť toľko isto za služby, tovary, koľko sme platili a koľko sme si vedeli objednať a zabezpečiť za 80 mil. v roku 1998 alebo v roku 2002. Veď v roku, len na porovnanie v roku 1999 bola minimálna mzda 3 600 korún a dnes je 7 600 korún, o 100 % viac. Priemerná mzda v roku 1998 bola 10 000 korún a v roku 2005 bola 17 274 korún. Aj na týchto dvoch číslach sa dá vidieť, akú má hodnotu a akú mala hodnotu tá suma 80 mil. pred 4 alebo 8 rokmi a akú má dnes.

    Dámy a páni, v súlade s uvedeným si vám dovolím navrhnúť dve korekcie návrhu, ktorý máme pred sebou.

    Pozmeňujúci návrh č. 1. Navrhujem prehodnotenie bežných výdavkov v rozpočte kapitoly ministerstva kultúry takto: Znížiť bežné výdavky programu Koncepčná a riadiaca činnosť – Projekt informatizácie a kultúry a zvýšiť bežné výdavky programu Grantový systém – Podpora národnostných menšín o 80 mil. korún.

    Ako dôvod uvádzam, že Operačný program Informatizácia spoločnosti na roky 2007 až 2013 umožní čerpať prostriedky na informatizáciu spoločnosti zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Výdavky na spolufinancovanie daných príjmov sú zapracované do rozpočtu kapitoly Všeobecná pokladničná správa. K ich rozdeleniu a zapracovaniu do programových štruktúr kapitol dôjde po schválení základných dokumentov týkajúcich sa daného obdobia. Takže presunom týchto finančných prostriedkov zachováme status quo a ani tento program neohrozíme.

    Môj druhý pozmeňujúci návrh je takýto. Navrhujem presunúť z kapitoly 48 Všeobecná pokladničná správa do kapitoly Ministerstvo kultúry SR prostriedky vo výške 5 mil. korún a zvýšiť program Múzeá a galérie: rozpočet organizácie Slovenského národného múzea o 3 mil. a rozpočet organizácie Slovenského národného múzea – Múzeá menšín o 2 mil.

    Ako dôvod uvádzam to, že vo Všeobecnej pokladničnej správe máme na rok 2007 v porovnaní s rokom 2006 vyšší rozpočet o 18 mld. korún. Uvedených 5 mil. korún pri miliardovom zvýšení je nepatrná požiadavka, ale bez tohto zvýšenia je ohrozená prevádzka vlani zriadeného Múzea kultúry Chorvátov na Slovensku v Devínskej Novej Vsi a vybudovanie a prevádzka samostatného Múzea rusínskej kultúry v Prešove.

    Na záver, vážená ctená snemovňa, v týchto priestoroch v mnohých variantoch pri mnohých príležitostiach už odznela táto veta, ale ja ju chcem tiež zacitovať: „Veľkosť človeka nie je odvodená od jeho výšky a veľkosť národa nie je odvodená od jeho početnosti, ide o morálnu veličinu, ktorá sa meria tým, ako sa zaobchádza so slabšími, ako sa zaobchádza s menšinami.“

    Dámy a páni, je len na nás, kam sa zaradíme a kam zaradíme našu krajinu. Dovolím si vás preto vyzvať k tomu, aby ste pri hlasovaní o rozpočte verejnej správy vyjadrili váš vzťah ku kultúre ako hodnote najdrahšej pre vás, ale aj pre nás, ako o hodnote najvyššej, čo môžeme jeden druhému ponúknuť, ale aj k všeobecným európskym hodnotám.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Jarjabek, Belousovová, Bugár, Jasaň. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Ako prvý pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážená pani poslankyňa, bez toho, aby som chcel zľahčovať alebo dávať tomu nejaký iný náboj, musím povedať, že absolútne súhlasím vo vašom prejave s tým, čo ste povedali, pokiaľ ste citovali mňa. Sama uvidíte, že v tom budem pokračovať aj v mojom vystúpení, v mojom vystúpení onedlho, zrejme po obede, možno sa k tomu vyjadríte, budem veľmi rád, keď nejakou faktickou poznámkou ohodnotíte toto vystúpenie, a budem veľmi zvedavý, čo na to poviete, a bude mi cťou, keď ma tatko budete citovať aj o rok.

    Všetko podpisujem, čo ste povedali, pokiaľ by tam nebolo trošku toho politika, ktoré ste tam do toho nemuseli zamontovať preto, lebo vaše vystúpenie naozaj sa mi veľmi páčilo a určite by som mnohé z toho povedal aj ja, a trošku toho citového vydierania, s ktorým, samozrejme, nemôžem súhlasiť preto, lebo si myslím, že tie pohnútky, nech by bol ten rozpočet akýkoľvek, boli úplne iné, ako niekomu poškodiť.

    Ale ešte raz, veľmi pekne vám ďakujem za toto vystúpenie.

  • Ja až tak ďakovať nebudem. Ja vyjadrujem mierny údiv, že pani poslankyňa si po ôsmich rokoch spomenula, že na Slovensku existujú aj iné národnostné menšiny ako maďarská, a začínate sa s nimi, Strana maďarskej koalície, prikrývať. Ja som zvedavá, že teda kde boli doteraz pre vás Rusíni a Ukrajinci, keď sa rušilo napríklad pre nich vysielanie v rozhlase, vo verejnoprávnom, keď sa zatvárala ich pobočka z tohto rozhlasu atď.

    A takisto jednoduchá matematická chyba, pani poslankyňa, menšiny podľa vás majú 210 korún na príslušníka, ale ešte majú výdatnú podporu zo zahraničia, ČEMADOK a ostatné vaše politicko-kultúrne a neviem aké spolky. Keď pripočítame to, čo išlo do Matice slovenskej, a odpočítame mínus 6 mil., 40 mínus 6 je 32, delené teda Slováci, vyjde nám, že na Slováka v tomto ohľade je okolo 70 korún. To znamená, že na príslušníka štátotvorného slovenského národa je menej, ako sa dáva na príslušníka národnostnej menšiny.

    Takže ak povedal, že zachovanie statusu quo, pán premiér hovoril o právach, ale myslím si, že by sa postupne malo vyvažovať to aj finančne. Aby to bolo dotiahnuté, proste koľko na príslušníka národnostnej menšiny, toľko na príslušníka cez Maticu slovenskú štátotvorného národa. Pretože Matica slovenská žiadne štedré sponzoringy za politickú nadprácu ako váš ČEMADOK nedostáva.

    Takže skutočne zasa údiv, že po ôsmich rokoch zisťujete, že sú tu aj príslušníci iných národnostných menšín, mal si to uvedomiť pán Csáky, keď mal zastávať ich práva a keď sa na Slovenskú národnú stranu obracali príslušníci národnostných menšín, že pán Csáky vlastne pracuje len pre národnostnú menšinu maďarskú. A všetci koaliční partneri mali dobre zatvorené oči a zalepené ústa.

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Chcem povedať, že pani poslankyňa Biró zabudla na určité veci, napríklad aj to, že pán prezident včera sa poďakoval alebo vyzdvihol prácu pána Csákyho, ktorý teda sa staral aj o rómsku menšinu, aj o iné menšiny. A mohol by som takto pokračovať. Ale v jednom sa mýli, samozrejme, pani poslankyňa Biró v tom, že status quo je 160 mil. No status quo je 160 mil. plus inflácia, to je 165 mil., počítať ešte vieme.

    Ale musím povedať, že to nie je prvé klamstvo tejto vlády. Stačí sa pozrieť napríklad na tzv. vianočný dôchodok v budúcoročnom štátnom rozpočte, ani jedna koruna tam nie je, odškodnenie klientov nebankových subjektov, nič tam nie, alebo napríklad investičný rozvoj bratislavského neprivatizovaného letiska, ani jedna koruna tam nie je. Alebo hovorme o národnej kultúre, je tam pokles 11,5 %, alebo bez cirkví 15 %. Takže aj toto svedčí o niečom.

    Ja si myslím, že toto treba tiež vyzdvihnúť a myslieť aj na to, že ak chceme, aby národ bol veľký, treba podporiť práve kultúru národa – a to sa momentálne nerobí.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani kolegyňa, hovorili ste veľmi pekne a oceňujem i tón vášho vystúpenia. Pýtam sa však, prečo ste v minulom období, a to sa netýka len vás, ale aj tých, ktorí hovorili pred vami, nekonali tak, ako dnes rozprávate? Keby ste naozaj tak konali, ako pekne rozprávate a čo všetko chcete pre túto krajinu, tak určite by aj tie peňaženky, ktoré ste spomínali, boli oveľa plnšie pre tých ľudí, ktorí to pre tento svoj život potrebujú a ktorí dennodenne obracajú každú korunu, aby mohli žiť.

    Viete, ja pochádzam, vyrastal som a chodil do školy na zmiešanom území na východnom Slovensku, kde sa ľuďom žilo ťažko a žije ťažko. Ja verím, že aj vďaka tomuto rozpočtu a hlavne programovému vyhláseniu tejto vlády tí ľudia pocítia, že v peňaženke budú mať viac a že sa im bude v ďalšom období žiť lepšie.

    A ešte dve poznámky. Veľmi radi a často hovoríte o našom smeráckom volebnom programe. Nemusíte sa oň tak obávať, verte, že my vieme, ako ho splniť, a že ho aj splníme.

    A posledná poznámka. Ten citát, ktorý ste povedali na záver, je naozaj veľmi pekný a skoro ma dojal. Problém je však v tom, že ste mali dosť času na to, aby ste aj podľa jeho obsahu v minulom období konali.

    Ďakujem pekne.

  • Ako ste sa tam dostali, pán Gabura a pani Tkáčová? Ja som uzavrel predtým už možnosť podania faktických poznámok. Takže vás poprosím, aby ste mi nemali za zlé, ani pani Tkáčová, ani pán Gabura nedostane teraz slovo.

    Bude hovoriť v reakcii pani poslankyňa Biró Ágnes.

  • Ja ďakujem tým, ktorí povedali to, čo povedali bez ohľadu na to, či to bolo pochvalné alebo nepochvalné, ako páni podpredsedníčka, ale budem reagovať len na ňu.

    Matica slovenská a jej činnosť. Ja si myslím, že Matica slovenská je jedna, ktorá podporuje slovenskú kultúru, že všetko, čo je v rozpočte kapitoly ministerstva kultúry, o slovenskej kultúre je, všetky galérie, múzeá a všetko to ostatné, takže vy neodvíjajte čísla od rozpočtu Matice slovenskej. Navyše Matica slovenská môže podnikať oproti inštitúciám a organizáciám, ktoré podliehajú pod ministerstvo kultúry, môže sa uchádzať o granty ministerstva kultúry. Matica slovenská, keď začala, tak začala zbierkou národného pokladu, neviem, kde ju držia, kde, v ktorej banke sa jej tie peniažky úročia, áno, nenapadlo mi to slovo, ale ma zamrzelo, lebo keď som bola na ministerstve, Matica slovenská dávala napríklad také projekty do grantového systému, ako je degustácia vín, ako sú prednášky Herbalife – aj to je o kultúre? Ja si myslím, že naozaj slovenskú kultúru robia inštitúcie a organizácie typu Slovenského národného divadla alebo múzeí.

    A tie čísla, ja by som si trošku tú matematiku zopakovala, vychádzajú trošku ináč. Nielen rozpočet Matice slovenskej treba rozdeliť počtom slovenského národa, ale celého rezortu.

  • Ukončili sme vystúpenie pani poslankyňou Biró v rozprave v dopoludňajšom rokovaní. Prerušujem rokovanie...

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? Ja to vidím, áno. Prerušujem rokovanie dopoludňajšie, ale predtým ako sa rozídeme, poprosím, aby sme si vypočuli s procedurálnymi návrhmi alebo s poznámkami pána poslanca Nagya a pána poslanca Devínskeho. Zapnite mikrofón, prosím.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pripomínam členom výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, že o 12.15 hodine máme riadne zasadnutie výboru pri Mikulášskej bráne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja tiež prosím členov výboru pre vzdelanie, aby sa teraz dostavili do zasadačky výboru, dokončíme prerušené rokovanie. Ďakujem.

  • Ešte, prosím, zapnite mikrofón pánovi Čížovi. Pánovi Čížovi a pánovi Kondrótovi.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem pekne. Pripomínam členom výboru pre hospodársku politiku, že máme teraz schôdzu výboru na č. 143. Ďakujem.

  • Poprosím členov výkonného výboru Slovenskej skupiny MPÚ a pripomínam, že o 12.15 hodine v miestnosti č. 147. Ďakujem.

  • Tak do 14.00 hodiny vyhlasujem prestávku.

  • Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14. 02 hodine.

  • Tretí deň rokovania

    6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 6. schôdze Národnej rady pravidelným bodom

    hodina otázok,

    ktorý otváram. Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 42 otázok predsedovi vlády, ktorého aj s členmi vlády vítam na dnešnom zasadnutí, a členom vlády ďalších 22 otázok.

    Znovu situácia, na ktorú som niekoľkokrát upozorňoval, otázky sa, samozrejme, opakujú, niektoré viackrát. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Poprosím predsedu vlády pána Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Pán predseda, ďakujem pekne za slovo.

    Chcem vás informovať, že sa ospravedlnili dnes dvaja páni ministri, a to pán minister zahraničných vecí a pán minister pôdohospodárstva, ale ani jednému z nich nebola podaná otázka. Predpokladám preto, že ak bola podaná otázka konkrétnemu ministrovi, minister je prítomný.

  • Ďakujem pekne.

    Prosím, pán predseda, aby ste v limite 15 minút odpovedali na adresované otázky vám podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Tibora Glendu a znie: „Nemyslíte si, pán premiér, že sústavne klesá záujem občanov o veci verejné? Máte pripravené nejaké kroky ako tento stav zmeniť?“

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem pekne za postavenú otázku.

    Chcem ubezpečiť pána poslanca Galbavého, že budem veľmi stručný v tejto otázke a určite sa budem zaoberať predovšetkým jeho zaujímavým podnetom.

    Pokiaľ ide o otázku pána poslanca Glendu, dlhodobý trend sledovania účasti na verejnom živote naozaj potvrdzuje, že pozornosť verejnosti sa postupne presúva zo sféry veľkých ideálov a očakávaní do sféry zápasu o dôstojné prežívanie každodenností u tých menej majetných a u tých majetnejších sa celkom prirodzene koncentruje na rastúcu spotrebu tovaru a služieb. Silná, až dramatická materiálna diferenciácia spoločnosti v období po roku 1989 spôsobila, že na Slovensku vznikla početná skupina ľudí, ktorí dnes ťažko nachádzajú dôstojné miesto v našej spoločnosti. Ľudí, ktorí sú plne odkázaní na podporu štátu, na jeho prostriedky, ľudí, ktorí stratili schopnosť, možno ju ani nikdy nemali, udržať sa priamo nad vodou a prežívať bez pomoci. Títo ľudia iba ťažko môžu mať nejaký trvalý záujem o verejné otázky alebo o aktívnu spoluúčasť na riešení týchto verejných otázok. Naopak, osobnou skúsenosťou získavajú dojem, že nikto im nepomôže riešiť ich ťažkosti, na ktoré im vlastné sily a energie nestačia.

    Ukazuje sa dokonca, že pri voľbách do orgánov obcí a miest sa zúčastňuje ešte menej ľudí, ako pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, hoci je tu určitý posun. Boli sme svedkami toho, že volebná kampaň pri voľbách do mestských a obecných zastupiteľstiev a voľbách primátorov a starostov bola teraz v roku 2006 veľmi dynamická. Pravdepodobne najdynamickejšia, ak urobíme určité porovnanie od roku 1990. Je to pravdepodobne tým, že ľudia začali chápať význam a postavenie samospráv najmä preto, že došlo k významnému presunu kompetencií, ale aj k významnému presunu finančných prostriedkov. Napriek tomu tu určite žiadna miera spokojnosti nemôže byť a boli by sme falošní, ak by sme tvrdili, že účasť vo voľbách bola veľkým úspechom.

    Medzi najčastejšie argumenty, ktoré v súvislosti so svojou neúčasťou na týchto posledných decembrových komunálnych voľbách uvádzajú ľudia, je predovšetkým nezáujem a odpor voči politike a jednak presvedčenie, že žiadne voľby, ani zmena politickej elity neprinesú žiadnu pozitívnu zmenu v tomto ohľade.

    Myslím si, vážené dámy a páni, že otázka, ktorú postavil pán poslanec Glenda, sa dotýka nielen vlády Slovenskej republiky, ale dotýka sa nás všetkých, ktorí pôsobíme v politickej sfére. Je to podľa môjho názoru najmä potreba dodržiavať predsavzatia a sľuby, ktoré sú súčasťou, či už volebných programov alebo programových vyhlásení, je to nevyhnutnosť robiť reálnu politiku, informovať dostatočne ľudí o všetkom, čo sa v tejto krajine deje. Toto sú asi najlepšie nástroje, ktoré dopomôžu aj v budúcnosti k vyššej účasti a k vyššiemu záujmu.

    Som rád, že hneď po tejto otázke sa ma spýtal pán poslanec Galbavý na tému, ktorá je určite dôvodom toho, prečo máme takú nízku účasť pri volebných aktoch, ale k tejto otázke sa dostanem až potom, ak vyčerpá pán poslanec Glenda možnosť doplňujúcej otázky.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Glenda, chcete doplňujúcu otázku? Nie? Dobre. Pán poslanec nechce.

    Budeme pokračovať druhou vyžrebovanou otázkou od pána poslanca Galbavého, ktorá znie: „Pán premiér, vo svojom vystúpení pred podnikateľmi ste koncom októbra uviedli: ´Keby som bol súhlasil hneď na začiatku s takýmto postupom Transpetrolu, aký bol pripravený, do konca života nemusím ani ja, ani mojich 15 generácií pracovať,´ a ´Ak by sme zrealizovali letisko, ako nám bolo navrhované, tak ani ja, ani mojich 15 generácií po mne nemusí pracovať, pretože také čierne peniaze sa točia okolo týchto rôznych projektov.´ Chcem sa vás teda v tejto súvislosti opýtať, kto sa vás v súvislosti s Transpetrolom a letiskom pokúšal korumpovať?“

  • Ďakujem za otázku, pán poslanec, a myslím to vážne, pretože vytvárate priestor na to, aby som povedal niekoľko slov k téme, ktorá nás všetkých určite zaujíma.

    Nepochybne ste, pán poslanec, ako vás poznám, spokojný s tým, že vám vylosovali otázku a pravdepodobne si myslíte aj to, že ste ma nachytali alebo, nedajbože, zatlačili touto otázkou do kúta. Pri vašej spokojnosti vám však pravdepodobne uniklo, že v súvislosti s Transpetrolom a bratislavským letiskom som hovoril o privatizáciách, ktoré nerealizovala vláda, ktorej som predsedom ja, ale ktoré realizovala vaša vláda. Rovnako vám pravdepodobne uniklo, že som hovoril o systéme získavania nelegálnych zdrojov z privatizácie použiteľných na rôzne účely od financovania politických strán až po osobné obohacovanie sa.

    Asi uznáte, pán poslanec, že tento systém získavania nelegálnych zdrojov z privatizácie na rôzne účely, o ktorom všetci vieme a ktorý existuje, tak ako ráno vychádza slnko, nemohol vzniknúť za vlády, ktorej som predsedom, pretože v programovom vyhlásení tejto vlády nie je záväzok privatizovať. Práve naopak, je jasný záväzok vlády Slovenskej republiky nepokračovať v privatizácii strategického majetku. A potvrdzujem, že táto vláda nerozpredáva zostávajúci štátny majetok a ani sa na to nechystá, pretože by to bolo v príkrom rozpore s jej veľkými záväzkami prijatými vo vládnom dokumente.

    Pokiaľ ide o niektoré informácie, a ja sa dostanem aj k podstate vašej otázky, vy ste ten štátny majetok rozpredali, pán poslanec, samozrejme, ten najcennejší, dohromady za 350 mld. Sk, okrem toho ste ešte zadlžili krajinu zo 180 na 600 mld. Sk, len to akosi na tom Slovensku nie je vidieť. Nejako tie miliardy ani v cestách, ani v tom, že by bola nejaká špeciálna infraštruktúra vzdelania, akosi sa tie stovky miliárd dostali niekde inde. A dnes, po týchto obrovských peniazoch, ktoré boli použité, sprivatizované, kľudne vaši kolegovia napríklad hovoria o garančnom fonde pre baníkov alebo o tom, že vláda dáva málo na školstvo. Ak ste si to nevšimli, pán poslanec, tak vám pripomeniem, že nepočítame, pokiaľ ide o štátny rozpočet, so žiadnymi príjmami z privatizácie a že sme do deficitu 2,9 % prvýkrát museli zarátať aj deficit Sociálnej poisťovne vo výške 20 mld. Sk. Čo by sme dali zato, pán poslanec, keby sme tieto peniaze namiesto toho, aby sme kŕmili gágory súkromných dôchodkových spoločností, mohli použiť na školstvo alebo zdravotníctvo. Takže máme úplne iný pohľad na privatizáciu, ako ste mali vy vo vašom období.

    Kým sa dostanem k letisku a Transpetrolu, niekoľko privatizačných kúskov vám pripomeniem. SPP predali ste 49 % za 120 mld. Sk, pán Mikloš ešte o 7 mld. Sk obral túto krajinu, lebo nevie rátať. A dnes má zisk (potlesk.) a dnes má toto SPP, ktoré sme predali, ročný zisk po zdanení viac ako 20 mld. Sk. Fantastická kúpa. Taká kúpa, že už ani lepšia nemôže byť. Slovenská sporiteľňa prakticky celá predaná za 18 mld. Sk, zisk v roku 2005 niekoľko miliárd. Západoslovenská, východoslovenská a ďalšie energetiky miliardové zisky. Jednoducho, nuž, páni, tomu sa hovorí úspešná privatizácia, samozrejme, nie pre Slovensko a ľudí, ktorí desiatky rokov uvedené podniky a firmy budovali.

    Čo tak, pán poslanec, a teraz sa dostávam k podstate vašej otázky, čo tak asi mohlo byť motívom politikov, ktorí túto privatizáciu organizovali? Privatizáciu absolútne nevýhodnú pre Slovenskú republiku a pre ľudí. Pretože na otázku, prečo bolo treba privatizovať SPP, neexistuje logická odpoveď. To je veľký problém a teraz sa dostávam k podstate toho, čo chcem na vašu otázku odpovedať.

    Vláda Slovenskej republiky po svojom vymenovaní začala v oblasti sprivatizovaných podnikov konať v zmysle svojich predsavzatí. Najmä sme povedali, že všade tam, kde nájdeme porušenie zákona, tak sa pokúsime zmluvy zrušiť. Inak budeme rešpektovať zásadu práva pacta sunt servanda – zmluvy sa musia rešpektovať, ak boli podpísané v dobrom úmysle.

    Dúfam, že nikto nebude spochybňovať moje osobné názory ohľadne bratislavského letiska. Tam som naozaj od samotného začiatku mal jasné postoje. Bol som proti predaju letiska, lebo som to považoval za absolútne nevýhodné a tvrdil som, že jediným cieľom predaja letiska viedenskému Schwechatu bolo zlikvidovať akúkoľvek možnosť rastu bratislavského letiska ako možnej konkurencii blízkemu susedovi.

  • Inak by nemali záujem Rakúšania o kúpu tohto letiska. A to, pán poslanec, ako im veľmi záleží na tomto letisku, ako sa boja tej konkurencie, potvrdzuje enormné úsilie, ktoré vyvíjajú stále, aby sa nejakým spôsobom dostali k tomuto letisku a mali nad ním kontrolu.

    Súčasná vláda vypovedala zmluvu o predaji bratislavského letiska, čo mnohých šokovalo. Šokovalo preto, lebo na takéto čosi neboli ľudia zvyknutí. A predchádzajúca vláda by si toto nikdy jednoducho nedovolila. A zrazu, pán poslanec, pri rušení zmluvy, pri krokoch, ktoré sme robili v súvislosti s privatizáciou bratislavského letiska, sme sa dozvedeli úplne všetko, ako fungoval privatizačný systém do júla roku 2006. Pán poslanec, ja teraz nehovorím ako opozičný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Hovorím ako predseda vlády, ktorý má informácie, ktorý je súčasťou nejakých rozhodovacích procesov. Takže, opakujem ešte raz, pri zrušení privatizácie letiska, pokiaľ išlo o Schwechat, sme zistili úplne všetko o tom, ako fungoval proces privatizácie do roku 2006. Už som to zopakoval niekoľkokrát a poviem to aj teraz.

    Vláda, ktorej som predseda, má dve možnosti, pán poslanec. Jedna možnosť je, že buď na systém vytvorený od roku 1989, jednoducho nabehneme a všetko bude ako doteraz a jediným výsledkom bude, že sa rozšíri klub miliardárov, alebo sa rozhodneme lákavým predstavám, ktoré sú spojené s privatizáciou, odolať. A tu je najlepšia prevencia. A my sme tú prevenciu prijali v tom, že sme povedali, nebudeme privatizovať. Nebudeme predávať. A máte jasné dôkazy, keby to bolo inak, určite nás už kritizujete, že táto vláda strategický majetok ani nič iné predávať nebude.

    Transpetrol, pán poslanec, je podobný príbeh. Bola to opäť vaša vláda. Nie táto vláda, ktorá tu sedí za mnou, ktorá Transpetrol predala, lepšie povedané, predala 49 % ruskému záujemcovi, ale s tým, že okrem 49 % získal tento ruský vlastník aj totálnu kontrolu nad celým Transpetrolom. Ruský majiteľ týchto 49 % chce teraz predať a do marca roku 2007 potrebuje na to súhlas vlády Slovenskej republiky ako predstaviteľa štátu, ktorý vlastní 51 % tejto strategicky dôležitej spoločnosti. Najlepšie by bolo pre Slovensko, keby sme mohli 49 % kúpiť naspäť, tá kúpna cena je približne 110 mil. USD, čiže niekde sme na úrovni 3 mld. Sk a aby sme mali opäť absolútnu kontrolu nad tranzitom ropy cez Slovensko, kde sme dnes iba naozaj nemí pozorovatelia, pretože veď vieme, je tam manažment kontrola, hoci vlastnia 49 %, totálne kontrolujú to, čo sa v tomto podniku deje. A to ešte nechcem hovoriť ani to, ako sa správali predstavitelia štátu v tomto podniku, zastupovali záujmy 49-percentného vlastníka, a nie záujmy 51-percentného štátu.

    Najviac sa mi páči, že dnes aj vaši predstavitelia kričia v súvislosti s Transpetrolom, že vraj treba tých 49 % kúpiť naspäť do štátneho vlastníctva. Ale potom, preboha, prečo ste to predávali, keď dnes podporujete 100-percentné vlastníctvo v Transpetrole? Akú to malo logiku?

  • Jednoducho je kritika, kde strácate logiku. Ak raz ste to predali a trváte si za tým, tak teraz nenahovárajte vládu, kúpte to naspäť, kúpte to naspäť. Tak ste nemali privatizovať a štát mohol mať 100 % Transpetrolu. Ja odpovedám na otázku, pán poslanec, veľmi presne odpovedám na otázku.

  • Hlasy v pléne.

  • Pokiaľ ide o druhú možnosť. Druhá možnosť je dať súhlas na predaj 49 % akcií inému vlastníkovi. Po vzniku vlády sme však narazili na úplne iný návrh a dostávam sa k vašej otázke opäť, o letisku som povedal, teraz k Transpetrolu.

    Po vzniku vlády, keďže existujú len dve reálne možnosti, buď to kúpiť naspäť do štátneho vlastníctva alebo dať súhlas na to, aby to získal niekto iný so súhlasom vlády Slovenskej republiky. My sme však, keď sme prevzali moc, narazili, pán poslanec, na úplne iný návrh, akýsi hybrid, z ktorého trčalo úplne všetko, počnúc finančných skupín mnohých politikov, ktorí sedia aj tu a ďalších a ďalších vecí.

  • Hlas z pléna.

  • Ale veď, pán poslanec, ja vás veľmi poprosím, včera ste žuli žuvačku a vykrikovali na prezidenta, zdá sa mi, že v poslednom čase nejako strácate kontrolu nad svojím správaním.

  • Pán poslanec, buďte si istý, buďte si istý, že o systéme tvorby nelegálnych zdrojov na financovanie politických strán a obohacovanie budem vypovedať na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Veď ste zariadili, aby vaša mládežnícka úderka na mňa podala trestné oznámenie. Tak asi vaša mládežnícka úderka to neurobila len tak. Dostala pokyn, napísali a podali to proti mne. V poriadku, ja budem na Generálnej prokuratúre vypovedať, je dohodnuté, pripravuje sa termín mojej výpovede. Tak, pán poslanec, ako som vypovedal aj vo veci podozrení z machinácií pri predaji SPP, alebo ako sa podávajú trestné oznámenia na podozrivé operácie v Cargu, kde sa narábalo s vagónmi.

  • Pán premiér, váš čas, je mi ľúto, na odpovede na otázky uplynul.

  • Hlasy, smiech a potlesk v sále.

  • Tu to mám, ja to pánovi poslancovi poviem. Poslednú vetu ak môžem, pán predseda. Posledná veta.

    Je smiešne, pán poslanec, ak sa na mňa podávajú trestné oznámenia za fľaše koňaku alebo za to, že otvorene hovorím o veciach, o ktorých všetci vieme. Pán poslanec, prestaňme sa tváriť, že pri privatizácii nie je korupcia a že nie sú pri privatizácii provízie, veď to tak je. Tak teraz bral by som za korektnejšie, keby ste radšej prišli s otázkou, pán predseda vlády, čo s tým ideme urobiť. Čo so zákonom o preukazovaní pôvodu peňazí, ktorý je zastavený a s ďalšími a ďalšími vecami. Viem si živo predstaviť vašu druhú otázku. Na Generálnej prokuratúre budem vypovedať, všetko, čo sme zistili, bude na Generálnej prokuratúre povedané.

    Ďakujem pekne.

  • Šum a ruch v pléne.

  • Budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Ako prvá bola vyžrebovaná otázka pána poslanca Lebockého na pána ministra životného prostredia pána Izáka. Je tu pán poslanec Lebocký v sále? Pán poslanec tu nie je.

    Takže budeme pokračovať druhou vyžrebovanou otázkou pána poslanca Jána Senka na pána ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Ivana Valentoviča a znie:

  • Je tu pán poslanec? Je.

  • „Pán minister, aké sú zámery ministerstva s Národným rehabilitačným ústavom v Kováčovej? Medzi zamestnancami sa šíria informácie ohľadom možnosti jeho privatizácie.“

    Pán minister.

  • Ďakujem.

    Vážený pán predseda, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, odpoveď je veľmi stručná. Národné rehabilitačné centrum Kováčová bolo uznesením vlády č. 644 zo dňa 30. 6. 2004 zahrnuté do zoznamu zdravotníckych zariadení navrhnutých na ich premenu na neziskovú organizáciu poskytujúcu všeobecne prospešné služby.

    Transformačný proces bol zastavený a v súčasnom období ministerstvo zdravotníctva neuvažuje s privatizáciou zariadenia. Takže všetky tie reči sú úplne zbytočné. Privatizovať sa Národný rehabilitačný ústav nebude. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, doplňujúcu otázku? Nie.

    Budeme pokračovať otázkou pani poslankyne Angyalovej. Je tu Editka? Áno. „Pán minister, aké konkrétne riziká sú v súvislosti s presunom našich vojsk na juh Afganistanu?“

    Odpovie pán minister obrany František Kašický.

  • Vážená pani poslankyňa, dovoľte, aby som sa vám poďakoval za záujem o bezpečnosť našich vojakov predložením tejto otázky a dovoľte na úvod niekoľko informácií, a potom aj odpoveď na vašu otázku.

    Je potrebné povedať, že od januára tohto roku došlo k zjednoteniu dvoch príspevkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky pôsobiacich v tejto krajine a letisková stavebná jednotka bola na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky a po predchádzajúcej dohode s NATO presunutá z operácie Trvalá sloboda pod vedením Spojených štátov amerických do operácie ISAF pod vedením NATO a spojená so ženijnou odmínovacou jednotkou už pôsobiacou v operácii do multifunkčnej ženijnej roty Kábulskej medzinárodnej brigády.

    V súčasnosti pôsobí táto multifunkčná ženijná rota v počte 57 príslušníkov v operácii ISAF v priestoroch Kábulského medzinárodného letiska. Medzi hlavné úlohy tejto novovytvorenej multifunkčnej jednotky patrí rekonštrukcia vzletových a pristávacích dráh, opravy a budovania ostatných letiskových plôch, odmínovanie na plochách a cestných komunikáciách v operačnom priestore ISAF v súlade so schváleným mandátom jednotky a operačným plánom. Predseda vlády Slovenskej republiky a ja sme dostali počas návštevy Afganistanu 26. septembra od velenia misie ISAF žiadosť o súhlas s presunom slovenskej jednotky na letisko Kandahár na juhu Afganistanu a o začlenenie tejto jednotky do mnohonárodného ženijného práporu v podriadenosti regionálneho veliteľstva juh.

    Ak hovoríme o konkrétnych rizikách, tak je potrebné zdôrazniť, že v prvom rade ide o extrémne nebezpečnú situáciu na juhu tejto krajiny. Ja si len dovolím na úvod niekoľko štatistických údajov. Napríklad od 1. novembra tohto roku bolo zranených 16 a usmrtení 4 vojaci pôsobiaci na území Afganistanu, bolo zranených 18, usmrtených 31 civilistov a zranení 3 novinári a celkovo si tento rok vyžiadal už takmer 4 000 obetí na životoch v tejto krajine. Naša jednotka je v súčasnosti dislokovaná, ako som už hovoril, na medzinárodnom letisku Kábul, ktoré je na území pod regionálnym veliteľstvom Stred, kde je situácia hodnotená zatiaľ ako relatívne pokojná, avšak južná časť Afganistanu, ktorá by mala byť priestorom dislokácie našej jednotky, je oveľa viac pod vplyvom afgánskych zložiek odporu ako táto centrálna časť. Ide hlavne o také riziká, ako sú nebezpečenstvo mínometných alebo raketových útokov na tábor rozmiestnenia. Takéto ohrozenie, je potrebné zdôrazniť, že nie je možné vylúčiť v žiadnej časti Afganistanu.

    Ďalším ohrozením sú samovražedné útoky na presúvajúce sa kolóny a nástražné systémy, problematika ostreľovačov. Je potrebné zdôrazniť, že rezort obrany sa problematike možnej eliminácie a zabezpečenia bezpečnosti vojakov náležite venuje, a preto v tomto období sa posudzujú hlavne otázky technického, bojového zabezpečenia a taktiež aj výcviku jednotky, ak by mala v takomto priestore pôsobiť.

    Ak hovorím napríklad o technickom zabezpečení, tak je to vybavenie vojakov adekvátnymi pozorovacími prostriedkami, zabezpečenie ochrannými prostriedkami v podobe obrnenej techniky. Napríklad v súčasnosti je na letisku v Kábule iba jeden obrnený transportér Tatraplán a keďže je deklarovaný ako zdravotnícke vozidlo, nie je možné napríklad ani zalafetovať do tohto obrneného vozidla guľomet na prípadnú ochranu tejto jednotky. Čiže to je dôvod, prečo potrebujeme určitý čas na to, aby sme jednotku v prípade, že by sa uvažovalo o jej presune, skutočne dovybavili potrebnými náležitosťami tak, aby si mohla plniť svoje úlohy a hlavne, aby bola zabezpečená bezpečnosť príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky.

  • Ďakujem, pán minister. Doplňujúca otázka, pani poslankyňa? Nech sa páči. Zapnite pani poslankyňu Angyalovú.

  • Ďakujem pekne. V podstate nemám doplňujúcu otázku, skôr by som chcela povedať, že chcem poďakovať v tejto veci, že sa snažíte jednať pragmaticky a že nepodliehate tomu tlaku, ktorý vznikol. V našich médiách tak sa to ingreduje skôr ako nejaká politická prestrelka, prípadne ako nejaký medzinárodný tlak a že naozaj zvažujete tie veci.

  • Chcete reagovať, pán minister, ešte?

  • Vždy bolo naším základným krédom a prístupom k vysielaniu našich príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky do operácie medzinárodného krízového manažmentu, aby boli vysielaní tak, aby ich pôsobenie bolo efektívne a účelné, aby získavali skúsenosti, ale na druhej strane, aby bolo zabezpečené i z našej strany všetko to, čo je z vedenia rezortu a z velenia generálneho štábu možné urobiť v rámci ich výcviku materiálneho a technického zabezpečenia na vytvorenie podmienok bezpečnosti a plnenia úloh, ktoré sú stanovené v týchto zahraničných misiách.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšia otázka je od pani poslankyne Kláry Sárközy: „Aké zmeny plánuje vykonať vláda v tomto volebnom období v II. kapitalizačnom pilieri?“

    Poprosím o odpoveď pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Vierku Tomanovú.

  • Vážený pán predseda, vážený pán premiér, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som povedala zopár čísel. Môžem hovoriť o tom, že v súčasnosti je v II. pilieri zapojených viac ako 1 516 000 sporiteľov. Na ich osobných účtoch sa nachádzajú finančné prostriedky na ich budúce dôchodky vo výške viac ako 25 mld. korún. Vekové rozloženie ukazuje, že sú do II. piliera v prevažnej miere zapojení mladí sporitelia do 39 rokov veku, ale, samozrejme, sú tam ľudia aj starší a dokonca starší ako 54 rokov.

    Treba povedať, že priemerná dávka v súčasnosti predstavuje zhruba 1 330 korún a na druhej strane treba zdôrazniť aj tú skutočnosť, že najväčší počet sporiteľov predstavujú sporitelia s príjmom od 0 do 6 900 korún. Na druhom mieste sú sporitelia od 6 900 do 10 000 korún a na treťom mieste sú sporitelia, ktorí majú príjem vo výške 0 korún. Čiže, to tiež na niečo poukazuje.

    V nadväznosti na tieto skutočnosti vláda Slovenskej republiky na základe uznesenia 856 z 11. októbra tohto roku uložila ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny do 31. marca 2007 predložiť na rokovanie vlády podrobnú analýzu vplyvu zavedenia II. kapitalizačného piliera na hospodárenie Sociálnej poisťovne od roku 2005 s výhľadom do roku 2010 a návrh na stabilizáciu rozpočtu Sociálnej poisťovne vrátane systémových riešení na zabezpečenie finančnej rovnováhy jednotlivých fondov Sociálnej poisťovne. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v súčasnosti analyzuje všetky možné zmeny v povinnom dôchodkovom systéme a na základe záverov a odporúčaní uvedenej analýzy pripraví legislatívny návrh na uskutočnenie potrebných krokov k udržaniu finančnej stability v I. pilieri povinného dôchodkového systému a taktiež upraví II. kapitalizačný pilier.

    Už dnes je zrejmé, že pôjde do II. kapitalizačného piliera zavedenie, do tzv. II. kapitalizačného piliera zavedenie prvku dobrovoľnosti a riešenie situácie sporiteľov v II. pilieri, pre ktorých je toto sporenie nevýhodné. Ministerstvo práce pripravuje novelu zákona o starobnom dôchodkovom sporení, v ktorej sú tieto úpravy zahrnuté. Návrh tejto novely bude výsledkom okrem analýzy aj pracovných stretnutí skupín zriadených pri ministerstve práce, na ktorých sa zúčastňujú experti z dôchodcovských správcovských spoločností, zo Sociálnej poisťovne, Národnej banky Slovenska, samozrejme, ministerstva práce. Predpokladaná účinnosť tejto novely bude od 1. júla 2007. Prvok dobrovoľnosti sa v súlade so závermi pracovných skupín navrhuje v tom zmysle, že každý občan, ktorý povinne vstúpil alebo bude v budúcnosti povinný vstúpiť do II. piliera, bude mať podľa tohto návrhu možnosť rozhodnúť sa, že zostáva výlučne v I. pilieri. Pripravovaný návrh novely má taktiež možnosť umožniť občanom vrátiť sa do I. piliera, a to tým občanom, ktorí vstúpili do II. piliera napriek tomu, že to bolo pre nich nevýhodné. Konkrétne ide o občanov vo vyššom veku, pre ktorých môže byť vstup do II. piliera, môže znamenať nižší dôchodok, než aký by dostávali, ak by zostali výlučne v I. pilieri.

    Ďalej vláda plánuje presadzovať zavedenie takých mechanizmov, ktoré zvýšia bezpečnosť nasporených prostriedkov v rámci II. kapitalizačného piliera. Pripravuje sa teda do budúcnosti zlepšenie podmienok dôchodkovým správcovským spoločnostiam pre efektívnejšie investovanie majetku v dôchodkovom fonde. Efektívnosťou sa v tomto prípade rozumie optimálna rovnováha medzi výnosnosťou investovania a bezpečnosťou systému. Nedostatky súčasnej právnej úpravy investovania v II. pilieri sa začnú prejavovať, samozrejme, až v budúcnosti. Tým sa zvýši objem majetku dôchodkových fondov. Z tohto dôvodu plánujeme teda predložiť novelu zákona o starobnom dôchodkovom poistení, ktorá by mala vytvoriť lepšie podmienky na investovanie majetku dôchodkových fondov. K tejto problematike je v súčasnosti zriadená taktiež pracovná skupina v Národnej banke Slovenska, na ktorej sa zúčastňujú odborníci z oblasti investovania z Národnej banky, dôchodkových správcovských spoločností a ministerstva práce. Závery z tejto pracovnej skupiny taktiež budú podkladom pri tvorbe uvedenej novely.

    Vláda plánuje taktiež zlepšiť legislatívny rámec na skvalitnenie informácií poskytovaných sporiteľom zo strany dôchodkových správcovských spoločností.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka.

    Doplňujúca otázka, pani poslankyňa? Nech sa páči.

  • Ďakujem za odpoveď.

    Pani ministerka, tak asi prvýkrát sme mali možnosť komplexnejšie sa dozvedieť, čo vláda v blízkej budúcnosti plánuje robiť s II. pilierom, pretože do tohto piliera vstúpilo, povedali ste presné číslo, 1 516 000 sporiteľov, ktorí tam vstúpili za istých podmienok.

  • Nezrozumiteľné slová z pléna.

  • Oni si boli vedomí toho, prečo vstúpia do toho pilieru. Ten II. pilier je aj teraz dobrovoľný. Určite je úzka skupina, pre ktorú je ten kapitalizačný pilier povinný, ale inak tam ľudia vstúpili dobrovoľne, nikto ich k tomu nenútil. Na svojich osobných účtoch majú 25 mld. korún a zneisťuje ich vyjadrenie jednak aj vaše, ale jednak aj vyjadrenie, teda vyjadrenie je rozporuplné, rozporné. Inak sa vyjadrujete vy, inak sa vyjadruje minister financií. Deklarujete, že s II. pilierom sa nebude nič robiť. Potom sme počuli, že tam budú len drobné legislatívne zmeny. Hovorí sa o tom, že tam sa prerozdelia percentuálne odvody medzi I. a II. pilierom. A pred malou chvíľou ste mali možnosť počuť z úst pána premiéra jednu krásnu vetu, keď povedal na margo 1 500 000 sporiteľov, ktorí sa tam dobrovoľne prihlásili, že čo ste robili s II. pilierom alebo čo ste chceli robiť s peniazmi, ktoré ste dostali z privatizácie, a ktorým sme chceli zaviazať, aby išli na dôchodkovú reformu a na spustenie II. piliera, on povedal, spravili ste to preto, aby ste kŕmili gágory súkromných dôchodkových správcovských spoločností! Tak potom tých 1 500 000 ľudí tam išlo podľa vás kvôli tomuto?

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa, ak dovolíte, tak by som pripomenula jednu vec. Dobrovoľný tento systém bol do 30. 6. tohto roku. Teraz tam vstupujú ľudia, ktorí sú povinne zaviazaní vstúpiť do tohto systému. To je jedna vec.

    Druhá vec. Určite neviete, keď takto sa pýtate o tom, že je tam množstvo uzatvorených zmlúv, kde sú otvorené súdne spory, kde ľudia jednak nepodpísali zmluvy a je potrebné toto nejakým spôsobom vyriešiť, a na druhej strane mnohí ľudia vstúpili do tohto systému pri nedostatočnej informovanosti. Ja by som len pripomenula, že v rámci ohromnej mediálnej kampane, by som povedala, masívnej mediálnej kampane bolo povedané, že množstvo občanov, teda aké všetky výhody z toho sú, ale zaniklo, že je potrebné, aby sporiteľ bol v tomto systéme minimálne 18 až 21 rokov, aby si nasporil a, samozrejme, je to aj pri akom príjme.

    Pokiaľ hovorím o všetkých týchto skúsenostiach, hovorím o tom, že v tomto systéme je množstvo ľudí v oveľa vyššom veku, sú tam ľudia 54, 56-roční, ktorí si v živote nenasporia, je potrebné im umožniť vystúpiť.

    Pokiaľ ide o percentá. O tom hovoria predovšetkým novinári a všetci ostatní a my sa snažíme na to len reagovať. Ja som povedala jednu zásadnú vec a na tom trvám. Vykonáme analýzu do 31. marca a predložíme návrh opatrení a záverov. Pripomínam, že spolupracujeme so všetkými odborníkmi v tejto oblasti.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka.

    Budeme pokračovať. Pani poslankyňa Katarína Tóthová sa pýta pána ministra kultúry Marka Maďariča: „Pán minister, ako vnímate skutočnosť, že zákon o vysielaní a retransmisii v § 19 zakazuje v ponukách programov vyberať tie časti, kde sa znázorňuje použitie strelnej zbrane a násilie, a napriek tomu zákonnému zákazu ponuky programov všetkých našich televízií tento zákaz nerešpektujú a Rada pre vysielanie a retransmisiu nezakročuje?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Vážená pani poslankyňa, vaša otázka svedčí o tom, že prikladáte veľký význam ochrane ľudskej dôstojnosti a maloletých v televíznom vysielaní a ja sa v tomto s vami úplne stotožňujem, preto aj moja odpoveď vnímania toho, keď vysielatelia porušujú zákon o vysielaní a retransmisii v § 19 v tom ustanovení, ktoré sa dotýka zobrazovania strelných zbraní a násilia v ponukách programov, že to vnímam negatívne a takisto vnímam negatívne aj ten fakt, ak takéto porušenie alebo aj priamo podnety občanov na porušenie zákona v tomto zmysle Rada pre vysielanie a retransmisiu nerieši alebo nezakročí voči takémuto porušeniu, ak v zákone aj má možnosť vyvodenia sankcie a to formou pokuty.

    Na druhej strane iste viete, že ministerstvo kultúry nemá kompetenciu kontrolovať Radu pre vysielanie a retransmisiu a ani vyvodzovať nejaké priame konzekvencie voči rade, pretože ide o orgán takpovediac parlamentný, resp. zvolený vami poslancami. Takisto je to parlament, ktorý schvaľuje správu o činnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu a takisto jej schvaľuje aj rozpočet. Takže podľa môjho názoru, ak existujú takéto podnety a v tomto zmysle sa aj vaša otázka dá za takýto podnet považovať, treba vyvinúť tlak na predstaviteľov rady predovšetkým cez gestorský výbor, kde aj váš poslanecký klub má svojich zástupcov, a pýtať sa, prečo nereagujú na podnety a prečo nevyužívajú možnosť sankcionovať vysielateľov formou pokuty.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Pani poslankyňa, doplňujúca otázka.

  • Ďakujem.

    Vážený pán minister, som rada, že ste sa stotožnili s nevhodnosťou a zlými vplyvmi hlavne na mládež. Psychológovia už preukázali, že takéto ponuky programov a iné programy cez deň, ktoré sa vysielajú, deti sledujú a má to neblahý význam a vplyv na ich psychický, duševný rozvoj, aj na ich správanie. Moja angažovať je preto, že s pani poslankyňou Muškovou vlastne sme sformulovali toto znenie zákona a som veľmi smutná, že v zákone je niečo, čo je prínosné pre spoločnosť, na čo rodičia poukazujú, že nesúhlasia s takýmito počinmi televízie a vždy sú tu určité záujmy, ktoré prevršujú spoločenskú prospešnosť.

    Pokiaľ ide o postavenie Rady pre vysielanie a retransmisiu, súhlasím s vami, že je to orgán parlamentný, ale v tejto časti, kde ukladá pokuty, je to prenesený výkon štátnej správy a v našej spoločnosti platí zásada, že každý prenesený výkon štátnej správy má určitú vertikálnu väzbu. Súhlasím s vami, že nikde v právnom predpise to nie je zakotvené, preto začíname uvažovať, či niečo podobné do platného práva nedať. V každom prípade si myslím, že aj verejné výzvy vzťahu k Rade pre vysielanie a retransmisiu musia byť také, že sú povinní plniť si svoju kontrolnú funkciu.

  • Nech sa páči, pán minister, reagujte.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, súhlasím s vami a veľmi rád budem s vami spolupracovať aj na tom, aby prípadne sme ešte novelizovali zákon o vysielaní a retransmisii v zmysle väčšej účinnosti voči porušovaniu zákona v tej oblasti, na ktorú ste sa pýtali.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Budeme pokračovať otázkou pani poslankyne Zdenky Kramplovej na pána ministra vnútra pána Roberta Kaliňáka: „Aká je reálna situácia v zabezpečení úloh SR v súvislosti so vstupom do Schengenskej zóny?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Veľmi pekne ďakujem.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v zmysle, aby som vám šetril čas, by odpoveď zniela: zlá. Ale aby som to trochu rozviedol.

    Slovenská republika sa začala pripravovať do schengenského priestoru v roku 2000 a za šesť rokov sme urobili veľmi malý posun. V októbri tohto roka skončila posledná schengenská hodnotiaca komisia, ktorá urobila správu 10 pristupujúcich členských krajín. Tá správa môže mať rôzne prívlastky, pre nás bola pri prvom vzhliadnutí určitou formou malej katastrofy. Odzrkadlilo sa to, samozrejme, aj na správaní všetkých ostatných nových členských krajín, pretože Slovensko, kto pozná aspoň trochu zemepis, vie, že jeho susedia sú od pripravenosti Slovenska do veľkej miery závislí. Treba povedať, že v prípade, keby sme našou nepripravenosťou ohrozili ostatné susedné krajiny, boli by sme zodpovední za ich zvýšené náklady, pretože by museli uzavrieť hranicu okolo nás, dostali by sme sa ešte do horšej situácie, akú máme v tejto chvíli s Rakúskom, a hlavne by sme boli zodpovední za ich problémy, ktoré tým vzniknú. Preto som mal možnosť približne pred 10 dňami na rokovaní týchto 10 krajín vo Vilniuse, kde sme sa snažili vyjednať koniec budúceho roku ako termín do vstupu, približne ako zástupca stredoafrickej krajiny na konferencii o darcovstve a pomoci. Všetci nám priali úprimnú sústrasť a snažili sa zo svojich skladov nám pomôcť technickým vybavením.

    Skrátka, tá správa naozaj bola veľmi zlá a keď mám charakterizovať to, čo sa vlastne vo svojej otázke pýtate, tak by som začal zľava doprava. Problém v oblasti riadenia hraníc, ktorý do určitej miery nestojí veľa peňazí, ale bol iba o tom, aby Slovenská republika a jej vláda pripravila návrh, ktorým by zmenila prioritu na hraničných prechodoch z ministerstva financií na ministerstvo vnútra, treba povedať, že sa nestalo za 6 rokov, pričom naozaj to nie je nijaká dramatická zmena. Avšak táto priorita v rámci Schengenského kódexu je úplne základnou. Čiže budeme sa ju snažiť zmeniť.

    V oblasti štruktúry Policajného zboru je problém, že Úrad hraničnej a cudzineckej polície je finančne a logisticky závislý od krajských riaditeľstiev polície, čo nám bolo 6 rokov vytýkané. Nezmenilo sa to. Problém, ktorý trošku pripisujem, aby som bol objektívny, Úradu na ochranu osobných údajov. Problém Úradu na ochranu osobných údajov bol, že prišla Európska hodnotiaca komisia a úrad sa vyžaloval z vnútorných problémov, ktoré má riešiť na našom území a nie mimo jeho územia. Preto v tej hodnotiacej správe sa vyskytli také, pri všetkej úcte, neobjektívne skutočnosti, už jemnejšie to neviem povedať, kde sa hovorí o funkčnej závislosti tohto úradu od vlády. Ja som sa niekoľkokrát pýtal súčasného predsedu, čo znamená funkčná závislosť, lebo nemám pocit, že by v rozhodovacom procese mali nejakú závislosť. Vysvetlil mi, že je to otázka peňazí, ale peniaze nie sú funkčná závislosť, takže naozaj treba povedať, že nielen skutočným stavom sme prispeli k tejto kvalite tej správy, ale aj prístupom našich ľudí, ktorí nehájili záujmy Slovenskej republiky, a to aspoň spôsobom, že by povedali, áno, riešime s jednotlivými ministerstvami napríklad s ministerstvom financií v uplynulom období otázku posilnenia personálneho, ktoré nastalo v uplynulom roku o 10 %, finančného o 20 % a budúci rok tomuto úradu ešte dáme pár korún v rozmeroch miliónov, aby mohli zamestnať kvalitných ľudí, ktorí budú zodpovední práve za otázku schengenskej problematiky.

    Veľký problém je na letiskách. Bratislavské letisko je absolútne nepripravené na vstup do Schengenu. Chýbajú základné rozdelenia, ktoré Schengenský kódex vyžaduje. Naozaj tu vidím asi aj najväčší problém, pretože prestavať bratislavské letisko v tejto chvíli na Schengenský kódex, neviem si predstaviť, keby, máme aspoň to šťastie, že v tejto chvíli je plne ovládané štátom, keby bolo v súkromných rukách, neviem si predstaviť, ako do júna by sme urobili tie opatrenia, ktoré chceme, pretože by sme mali obmedzené možnosti v tej chvíli. Čiže treba povedať, že aj v tejto oblasti sa za 6 rokov neurobilo prakticky skoro nič.

    Ďalšou veľkou, by som povedal, výčitkou je, že drvivá väčšina príslušníkov Úradu hraničnej a cudzineckej polície nevie po anglicky ani „ceknúť“. Jazyková pripravenosť v hodnotiacej správe nula na všetkých úrovniach. Čiže otázka, ktorá tu je často v súvislosti s rozpočtom naznačovaná, otázka vzdelania, otázka toho, ako bývalá vláda sa do toho púšťala, treba povedať, v oblasti vzdelávania polície v tejto oblasti požadovanej Schengenom už pred 6 rokmi, bohužiaľ, veľká nula.

    Problémy máme aj na ministerstve zahraničných vecí, ktoré súvisia predovšetkým s udeľovaním víz. Kritika smeruje predovšetkým teda k dvom kontrolovaným, to znamená konzulát v Užhorode, Kyjev a Belehrad, kde sú veľvyslanectvá, kde máme mimoriadne veľké percento víz udeľovaných na hranici, čo je v rozpore so Schengenským kódexom, kde vlastne posielame policajného pracovníka na to, aby sme presunuli počet udelených víz iba na samotný generálny konzulát, aby hranice boli úplne od tohto odľahčené. Problém Kyjeva a Belehradu je uchovávanie vízových nálepiek a ich ochrana, to je tiež vec, ktorú máme možnosť v týchto 6 rokoch urobiť.

    Keď prejdem k takým dvom, možno perličkám, ktoré sú nám tiež vyčítané, pred dvoma dňami do určitej miery povedala pani ministerka vnútra Rakúskej republiky spolkovej, že sme nakúpili zlé systémy. Priznám sa, že som nevedel presne, o čom hovorí, pretože informačné systémy sme len teraz uzavreli súťaž, čiže ešte nakúpené nie sú a neviem úplne presne, o čom hovorila, ale skôr si myslím, že to bola zlá interpretácia, mohla hovoriť napríklad o kúpe 4 mercedesov, ktoré boli nakúpené na hranicu pred, myslím, rokom a pol za sumu viac ako 30 mil. korún. Tie autá boli nakúpené, zaparkované na parkovisku a odvtedy sa nepohli. Jeden a pol roka nám leží na parkovisku 30 a viac mil. korún a tie autá sú nepoužiteľné. To je dnešné hodnotenie Úradu hraničnej a cudzineckej polície, čiže kúpili sme naozaj toto tzv. za 3 body pokus hodenia 30 mil. do koša.

    Druhá vec súvisí napríklad s nákupom monitorovacieho lietadla na hranice, kde je tá hodnota, neviem vám povedať presné číslo, takže nepoviem, samozrejme, v miliónoch korún. Všetky krajiny, ktoré monitorujú svoju hranicu, monitorujú prostriedkom, ktorý štandardne sa vie držať na jednom mieste, všetci v civilizovaných krajinách, hlavne vrtuľník a ten je schopný monitorovať hranicu, prípadne sledovať tých, ktorí nelegálne prekročia hranicu. Lietadlo, ktoré má svoju rýchlosť, ktorú musí mať, aby mohlo letieť, nie je schopné vykonávať taký monitoring, ktorý by zabezpečil potreby Úradu hraničnej a cudzineckej polície. Napriek tomu ho máme v plnej výbave aj s koženými sedačkami. Opäť zaparkované v hangári, nelietajúce a pochybujem, že niekedy lietať bude.

    Čiže toto bola stručná história problémov, ktoré nám skonštatovala Európska hodnotiaca komisia k pripravenosti na Schengen. Nič sa nedá robiť, v tejto chvíli predovšetkým je pred nami sľub k občanom, ktorý znie, že máme byť pripravení na vstup do Schengenu a máme zrušiť hranice. Čiže nie je priestor na vyplakávanie, ale je priestor na to, aby sme začali a stihli za pol roka, za 6 mesiacov to, čo sme nestihli za 6 rokov.

    Vláda už pred niekoľkými dňami (potlesk) schválila splnomocnenca vlády pre vstup do Schengenu, čo vlastne malo byť signálom aj vo vzťahu k ostatným krajinám, pretože na stretnutí vo Vilniuse sme boli naozaj na tieto otázky veľmi intenzívne pýtaní, na stretnutí v Bruseli, z ktorého sme priniesli podľa mňa príjemnú správu, ktorá súvisí s tým, že pôvodný termín vstupu do Schengenu bude do určitej miery dodržaný, je však, a to bolo od všetkých krajín, ktoré pôvodne boli proti, a po zložitých rokovaniach sa vyjadrili za, je však prioritná otázka bezpečnosti pre staré členské krajiny súvisiaca so zabezpečením východnej hranice nových pristupujúcich členských krajín. Situácia na slovenskej východnej hranici má najväčšie rezervy, keď to poviem diplomaticky, je však pravda, to treba tiež povedať pre objektivitu, slovenská východná hranica je najťažšou hranicou spomedzi všetkých nových členských krajín, ktoré pristupujú. Je pravda, že je veľmi krátka, má 98 km, ale náročnosť vydá za 1 000.

    Čiže už signál toho, že vláda pristupuje k tomuto záväzku veľmi zodpovedne a vymenovala splnomocnenca, ktorý pripravil už pracovnú komisiu a bude mať rozhodovacie právomoci vo vzťahu k ostatným rezortom a bude môcť priamo komunikovať, bolo signálom, že sa k tomuto, k riešeniu tohto problému chceme postaviť veľmi zodpovedne. Dohodli sme sa s jednotlivými členskými krajinami na neformálnych kontrolných komisiách, ktoré budú k nám prúdiť od januára, a budú to zástupcovia členských krajín, ktoré už sú v schengenskom priestore, predovšetkým otázka bude smerovať k Nemecku a Rakúsku, nových členských krajín, ktoré v tých otázkach, ktoré my ešte nemáme zvládnuté, uspeli v rámci hodnotenia, budeme môcť nadobudnúť aj objektívny dojem, pretože tá správa, ktorá bola predložená, aj keď v mnohých prípadoch pomenúvala fakty pravdivo, myslím si, že neodráža reálny stav. Reálny stav, ktorý dnes je, pretože v mnohých prípadoch mnohé výčitky boli prekonané, ako som už povedal hlavne v oblasti Úradu na ochranu osobných údajov.

    Otázka vybavenia hraníc, myslím si, že predovšetkým je to v oblasti automobilovej techniky, kde hlásenie, ktoré bolo podávané, z môjho pohľadu, zo strany zástupcov polície, nie úplne tiež zodpovedalo reálnemu stavu, lebo nie všetka technika, ktorá bola nakúpená, bola zlá. Povedal som, ktorá bola problematická, ale nie zase celkom všetka, pre povedanie objektivity. Urýchlene sa spracúval projekt, ktorý bol hodnotený, a ten, ktorý bol spracovaný v rámci fyzickej a technickej ochrany hraníc ako dobrý, je len dôležité, aby sme ho stihli do toho júna postaviť. Rokovanie v tejto chvíli je v záverečnej fáze, myslím si, že budeme mať priestor a čas na to, aby sme zvládli.

    Otázku zmien v rámci riadenia hraníc – je už tím, ktorý rokuje s ministerstvom financií, aby sme aj túto otázku splnili. Problém je, že to sú také niektoré základné a jednoduché veci ako namaľovanie viacerých pásov pre Schengen, nonschengen, pre diplomatické vozidlá a podobne. To sú také tie hlavné veci, ktoré mohli byť urobené a mohli sme mať o problém menej, nestojí to žiadne zásadné desiatky miliónov korún, nemáme to.

    To, čo je vlastne najväčší problém a to, čo bude najväčšia vlastne výzva, aby sme to zvládli, je práve bratislavské letisko, pretože tam bol vlastne nájdený asi najväčší počet nedostatkov a tam tá kritika bola asi najprísnejšia a je teda naozaj na nás, aby sme v spolupráci s ministerstvom dopravy túto otázku zvládli. Máme pripravených niekoľko návrhov tak, aby vzhľadom na skutočnosť, že nový terminál do júna určite nepostavíme, musíme vychádzať z budov, ktoré dnes máme k dispozícii a z tých predpisov, ktoré Schengenský kódex stanovuje, a verím, že sa nám podarí urobiť také prechodné riešenie, ktoré bude schengenskej hodnotiacej komisii v júni vyhovovať.

    Osobitnú štruktúru, predovšetkým logistickú, ekonomickú sme v podstate už vykonali, s účinnosťou od 1. januára bude financovanie Úradu hraničnej a cudzineckej polície osobitné na ministerstve vnútra. Ja som hovoril prednedávnom aj o osobitnom začlenení ako samostatnú sekciu ministerstva vnútra, ale myslím si, že pôvodný variant, ktorý bol stanovený, je lepší, lebo je priamou súčasťou Policajného zboru, bude mať ale osobitnú štruktúru pod prezidentom Policajného zboru. Sú to policajti, majú byť súčasťou Policajného zboru a takým spôsobom aj budú fungovať.

    Myslím, že to je z tých opatrení, ktoré máme pripravené, zhruba všetko. Rád by som povedal, že pravidelne na mesačnej báze sa budú stretávať nové členské krajiny, je na nás kladená mimoriadna zodpovednosť, pretože naším prístupom sme schopní ohroziť samotný vstup aj ostatných krajín, resp. rozdeliť ich, pretože napríklad Poľsko, ak v júni náhodou neprejdeme tým hodnotením, nielenže nie je schopné, ale ani nemôže za taký krátky čas vybudovať celú dlhú hranicu s naším územím, aby vyhovovala Schengenskému kódexu. To isté platí o Maďarsku. Česká republika tvrdí, že by to za určitých okolností zvládla, ale povedzme si na rovinu, zavretie schengenským spôsobom hranice s Čechmi by bola obrovská hanba pre celé Slovensko, a preto nemôže, a to tam zaznelo viackrát, nikdy nebola ani v Bruseli postavená tá kritika spôsobom, že by nás menovali, ale zaznela veta, ktorá je, myslím si, že dostatočne výstražná a ktorou sa musíme zaoberať, ktorá nás musí motivovať k tomu, aby sme vyriešenie celého problému zvládli, a to je, že nemôže byť 10 nových členských krajín rukojemníkom 98 kilometrovej hranice. A to je to, čo zaznelo, a to si myslím, že vypovedá naozaj za všetko. Treba povedať, že boli tam aj určité kuloárne fámy, ktoré hovorili o rôznych postupoch slovenskej polície, to sme, samozrejme, vyvracali, pretože to sú údaje, ktoré naozaj sa nezakladajú na pravde a my si uvedomujeme chyby, ktoré máme v rámci pripravenosti na Schengen, ale zase treba do toho vniesť aj dávku objektivity, že nie všetko je úplne, úplne čierne.

    Toľko asi v krátkosti odpoveď na vašu otázku, pani poslankyňa. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pýtam sa pani poslankyne, či má doplňujúcu otázku.

  • Áno, ďakujem pekne. Pán minister, mňa by ešte zaujímalo, aký bol celkový objem schengenských fondov pre Slovenskú republiku a na aké percento Slovenská republika tieto fondy vyčerpala, pretože práve tieto fondy boli na to, aby sa zrealizovali úpravy na letisku, na hranici a všetky tie technické úpravy, ktoré je nutné vykonať v súvislosti so vstupom do schengenskej zóny. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Nuž, musím povedať, že nebudem vám vedieť povedať presné čísla, ale je pravda, že v mnohých prípadoch do celého procesu Schengenu nebolo zaradené len ministerstvo vnútra. Možno aj z toho vyplýva mnoho problémov, že ministerstvo vnútra sa muselo často koordinovať s ministerstvom dopravy, s ministerstvom financií, s ministerstvom zahraničných vecí a práve koordinácia medzi ministerstvom vnútra a dopravy nebola vždy ideálna. A tak treba povedať, že na letisku sa naozaj urobilo najmenej.

    Naopak, ministerstvo vnútra pomerne významne čerpá zo Schengenského prechodného fondu, ktorý nie je klasickým európskym fondom, ale vyslovene reaguje na potreby našich hraníc. Celú fyzickú a technickú ochranu východnej hranice budeme mať, to je tá súťaž, o ktorej som hovoril, v hodnote necelej miliardy korún, bude hradená práve zo Schengenského prechodného fondu. Preto vlastne musí dôjsť aj k podpisu zmluvy do konca roka a také sú podmienky čerpania, čiže do konca roka príde k podpisu zmluvy, aby sme túto miliardu mohli čerpať.

    Ďalej ministerstvo vnútra v uplynulých rokoch napríklad toto lietadielko, tie odstavené mercedesy a podobne čerpalo práve z týchto zdrojov, ale máme nákup napríklad aj prostriedkov, ktoré sú zimné snežné skútre, terénne štvorkolky pre policajtov a rôzne iné terénne dopravné mobilné prostriedky, pretože v tej časti severnej naozaj tá hranica je prístupná fyzicky, dokonca treba povedať, že to je také náročné prostredie, že inak ako pešo sa vlastne zvládnuť nedá, vrátane bola úvaha dokonca o využití jazdnej polície, ale hovorí sa všeobecne, že táto hranica je aj na koňa veľa, čiže naozaj bolo treba mimoriadne opatrenia robiť pri voľbe mobilných prostriedkov.

    Ukazuje sa, že v rámci toho projektu majú byť policajné hliadky, samozrejme, omnoho bližšie rozostavené a z toho vyplýva aj ich mobilita, ktorú sa ministerstvo snažilo v uplynulých mesiacoch a rokoch zadovážiť týmito prostriedkami mobilnými. Tieto všetky boli hradené predovšetkým zo Schengenského prechodného fondu, a preto si myslím, že nie je tak ani problém v tom, či sme vyčerpali dostatočné percento alebo malé percento, skôr je otázka, že tento nákup nenadväzoval, najväčší nedostatok je v tom, že až dnes vlastne podpisujeme samotnú fyzickú a technickú ochranu hraníc. Tá súťaž sa nám vlečie od roku 2004 a keby sme ju mali uzavretú v roku 2004 alebo 2005, tak v tom prípade by sme dnes už boli v úplne inej situácii, pretože by sme prispôsobovali technické nastavenie hranice, to znamená, mobilné prostriedky, personál a rozostavenie jednotlivých hliadok už samotnému nastaveniu stožiarov, kamier, atď.

    Hovorí sa o tom, že to sú hlasy, ktoré vlastne znejú od našich partnerov v rámci Európskej únie, že sme nakúpili techniku, v rámci napríklad infrakamier mala byť na 5 tisíc metrov, ale my sme kúpili na 500. Čiže ten obraz je mimoriadne zlý. Ja si myslím, že toto nie je pravda, ale preverujeme každú skutočnosť, ktorá nám bola daná vo Vilniuse, ktorá nám bola daná v Bruseli a do určitej miery je už teraz na nás, naozaj, to je pravda, že nevieme už v tejto chvíli plakať, lebo už sa ani nedá, nemáme čas na to, ale musíme začať tvrdo pracovať s tým, že každý mesiac budeme skladať účty našim partnerom v Európskej únii z toho, ako postup ide a vlastne v júni bude definitívne rozhodnutie, kedy sa povie, je, alebo nie je Slovensko pripravené a od júnového rozhodnutia závisí, či vstúpime do Schengenu na konci budúceho roku s tým, že verím, že aj ostatné technické veci tak, ako sa schválili v Bruseli, ktoré sa dotýkajú SIS, to znamená napojenia nových členských krajín na starý Schengenský informačný systém cestou portugalského návrhu. Ak toto všetko dobre dopadne, v tom prípade splníme sľub voči občanom, ktorý znie, aby od nového roku mohli bez obmedzenia hraníc chodiť k našim susedom alebo cestovať po celej Európe a stali sa tými klasickými občanmi prvej kategórie tak, ako sme to vždy chceli.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Vážené kolegyne, kolegovia, hodina otázok skončila. Teraz vyhlasujem 3-minútovú prestávku na prepnutie technického a nahrávacieho systému. Po prestávke pokračujeme.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

    vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2007 (tlač 73).

    Ďalším, kto sa písomne prihlásil do rozpravy, je pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni...

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás, kolegyne, kolegovia, aj pán podpredseda vlády. Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Vyjadrím sa k dvom kapitolám, ktoré síce spolu úzko súvisia, ale ktoré vo včerajšom rebríčku priorít v rozbore pána poslanca Ivana Mikloša získali postavenie na opačných koncoch. Kapitola pôdohospodárstva ako jedna z top priorít, na strane druhej kapitola životného prostredia ako stroskotanec na konci peletónu, keď výdavky očistené od prostriedkov Európskej únie klesli v tomto rezorte o 316 mil., čo je pokles o 11 %. Je príznačné, že v predkladacej správe tejto kapitoly sa sucho konštatuje: „Rozpočet nezabezpečuje potreby rezortu v oblasti obligatórnych ani fakultatívnych výdavkov.“

    Najprv sa však vyjadrím ku kapitole Pôdohospodárstvo. Celkové výdavky rozpočtu tejto kapitoly na rok 2007 nie je možné objektívne porovnávať s rokom 2006, keďže prostriedky z nového programovacieho obdobia na roky 2007 až 2013 sú rozpočtované v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy. Dajú sa však celkom presne porovnať priame platby, ktoré narástli o 3,3 mld. korún, čo je 43,7 %.

    Podľa predsedu vlády plný národný doplatok k priamym platbám je politickým symbolom toho, že vláda považuje poľnohospodárstvo za svoju prioritu. Napriek tomu, že minister financií, ktorý by tu mal sedieť a počúvať, čo si poslanci o rozpočte myslia, teda napriek tomu, že minister financií hovoril včera vo svojom úvodnom slove o vyváženej súhre, podľa môjho názoru vláda vyslala jasný signál, že nie vzdelané a na vysokej znalostnej a ekonomickej úrovni, ale agrárne Slovensko je vládnou prioritou.

    Dovolím si to vysvetliť na analýze dôvodov a argumentov, prečo by malo byť poľnohospodárstvo prioritou.

    Argumentom č. 1 je podľa vlády záporné saldo platobnej bilancie v zahraničnom obchode s poľnohospodárskymi výrobkami a surovinami, ktoré bolo v roku 2005 podľa zelenej správy mínus 21,4 mld. korún. Vláda chce dosiahnuť zníženie tohto záporného sadla, čo je, samozrejme, v poriadku, ale v poriadku nie je, že ho chce dosiahnuť nie rastom vývozu, ale zvyšovaním priamych platieb štátnej pomoci a sektorovo zameranej podpory, napríklad živočíšnej výroby. Toto nezaručí zvýšenie konkurencieschopnosti subjektov. Nalievanie peňazí nemotivuje k vyššej efektivite. Priame platby, to sú jednoducho hotové peniaze na účet pri splnení veľmi jednoduchých podmienok: vlastniť alebo užívať pôdu, udržiavať ju v dobrom stave, napríklad stačí pokosiť a podať žiadosť, ktorá prejde povinnými kontrolami. Všetky opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti sa majú podľa cieľa 4 programu 91 Podpora konkurencieschopnosti v roku 2007 prejaviť zvýšením vývozu, počúvajte dobre, o 3 %. Nazvať tento cieľ málo ambicióznym, to by bolo podcenením jeho ničotnosti. Posledný oficiálny známy rast vývozu za rok 2005 bol o 27 %.

    Druhý argument, ktorý tak často zaznieva, potravinová bezpečnosť, sebestačnosť potravín, a ktoré sa hojne vyskytovali v príhovore pána prezidenta v utorok. Tieto pojmy, a povedzme si pravdu, sú skutočne pojmami z čias studenej vojny. Možno si ich páni zamenili s bezpečnosťou potravín, čo znamená bezpečnosť pre zdravie ľudí, ich zdravotnú nezávadnosť. V čase, keď asi štvrtina pôdy v Európskej únii vyprodukuje potraviny pre všetkých obyvateľov Únie, chcieť zabezpečiť sebestačnosť v potravinách môžu chcieť iba ľudia, a tu si dovolím citovať politického komentátora Petra Schutza, citujem, „ktorí zabudli hlavu na XIV. zjazde KSČ tak dôkladne, že nevidia zásadné fakty, ktorým ani Slovensko neujde“, koniec citátu. V článku Absurdnosť dotácií v čísle 35 z roku 2005 týždenníka Týždeň je uvedený citát Frédérica Bastiata z 19. storočia, ktorý je hlboko aktuálny aj dnes, citujem: „Buď budú hranice prekračovať tovary alebo armády.“ Sebestačný chce byť ten, kto má alebo vidí všade nepriateľov, to však nie je náš problém – alebo?

    Argument č. 3 pre vysoké priame platby: tvorba nových pracovných miest. Myslím si, že je nezmyslom tvoriť nové pracovné miesta umelým oživovaním výroby v odvetví, ktoré je však dlhodobo poznačené logickým poklesom podielu zamestnancov. Však v 19. storočí robilo v poľnohospodárstve možno viac ako 50 % zamestnancov. Iste sa nechceme dostať nazad. Mzdy v poľnohospodárstve sú dlhodobo pod úrovňou priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Utekajú z neho mladí ľudia, lebo nechcú byť závislí vo svojom pracovnom alebo podnikateľskom úspechu od peňažných dávok štátu. Pracovné miesta pre nekvalifikovaných a slabo kvalifikovaných ľudí je oveľa výhodnejšie a efektívnejšie podporovať v kombinácii investovania do nových technológií, diverzifikácie poľnohospodárskej činnosti spolu s medzitrhom práce a opatreniami pri mobilizácii pracovných síl tak, ako to navrhuje SDKÚ.

    Argument č. 4: poľnohospodárstvo sa má stať aj významným prispievateľom k posilneniu energetickej bezpečnosti krajiny. Tu by som chcela poznamenať, škoda, že tu nie je pán poslanec Tibor Mikuš, ktorý dneska troška o tejto téme hovoril. Zdá sa mi, že troška zbytočne strašíme obyvateľstvo nejakou energetickou krízou, čo bude, keď bude. Myslím si, že je to neprimerané strašenie. Trh s energiou je plne liberalizovaný, sme súčasťou Európskej únie a Európska únia nespí, pripravuje si spoločnú stratégiu, aby teda energetická bezpečnosť nebola ohrozená. Iste viete, že trebárs Európska únia je súčasťou projektu ITER, ktorá pripravuje prvú elektráreň pre jadrovú fúziu. Ale opäť sa vrátim k téme.

    V programe SDKÚ je podpora obnoviteľných zdrojov energie, alternatívnych zdrojov energie, jedným z pilierov politiky pre vidiek. Preto v tomto bode pri tomto argumente by sme v spoločnej debate určite našli riešenia, ktoré by sme vedeli podporiť.

    Programová štruktúra rozpočtu kapitoly je rozpracovaná do piatich vecne vymedzených programov, na ktoré je určených 18 mld. korún. Ale ani v jednom z programov a podprogramov nie sú jasne vyčlenené financie na obnoviteľné zdroje energie. Tieto slová som v cieľoch jednotlivých podprogramov nenašla. Je pravda, že Európska komisia pripravuje na rok 2007 prehodnotenie podpory energetických plodín tak, aby ich mohli aplikovať aj nové členské krajiny, ktoré uplatňujú SAPS, teda k zmene ešte môže dôjsť. Ale ani v Národnom strategickom pláne rozvoja vidieka na obdobie rokov 2007 až 2013 nie je medzi prioritami jednotlivých osí uvedená podpora obnoviteľných zdrojov. O akej významnosti obnoviteľných zdrojov sa teda hovorí, ak minister hospodárstva vyhlási, že ak Enel nepostaví 3. a 4. blok Jadrovej elektrárne v Mochovciach, tak si štát požičia a postaví ich sám.

    Ukazuje sa, aká je dotačná politika márna. Napriek všetkým opatreniam totiž funguje trh. Ak je pšenice dostatok, jej svetová cena klesá a klesá i na Slovensku, i v Európskej únii bez ohľadu na výrobné náklady. Ak je jej málo ako v tomto roku, tak dotácie-nedotácie, predávajú farmári pšenicu za maximálnu možnú cenu, akú na trhu získajú. Cena ražnej múky napríklad 4 mesiace po zbere v mlynoch je už 13 korún, stále stúpa a raže je čoraz menej. Bude ktorýkoľvek roľník solidárny s tými, ktorí sa zbierajú a skladajú na dotácie a predá svoju cennú raž pod svetovú cenu tak, aby chlieb nezdražel? Nie, kolegovia, skutočne sme nenašli spoločný argument na to, aby sme také zvýšenie priamych platieb podporili.

    Ako som už dnes povedala, uvedomujeme si, že kým je spoločná poľnohospodárska politika v Európskej únii v súčasnej forme, musíme poskytovať roľníkom dotácie. Rozdiel je v tom, aký je názor na výšku týchto dotácií v súvislosti s prioritami vlády a s prioritami rozpočtu. A tu sa naše priority značne líšia.

    Čo sa týka kapitoly životného prostredia, ozaj iba pár poznámok. Veľmi sucho by sa dalo konštatovať, aký vládny program v oblasti životného prostredia, taký rozpočet. Taký nijaký. Prvý dojem z preštudovania návrhu rozpočtu tejto kapitoly bol, že sa vydajú asi 2 mld. korún, len aby tento rezort mohol existovať. Je to reštrikčný návrh a neumožňuje vo viacerých oblastiach plniť záväzky z Prístupovej zmluvy Slovenska do Európskej únie. Nie, nie, kolegovia, to nie sú slová opozičného politika, to je konštatovanie z prekladacej správy rezortu, teda v prenesenom zmysle slova je to aj názor pána ministra z vládnej koalície.

    Ministerstvo životného prostredia upozornilo na riziká rozpočtu a vznieslo požiadavky v tomto zmysle: chýba 1,5 mld. na realizáciu protipovodňových opatrení, pokiaľ viem, je to priorita SMER-u; chýba 500 mil. na odstraňovanie starých environmentálnych záťaží a 300 mil. na monitoring vôd a majetkové ujmy. Ani jedna požiadavka nebola akceptovaná, naopak, ešte došlo k zníženiu rozpočtu tak, ako som uviedla v úvode.

    Vo výbore sme sa poslanci koalície aj opozície zhodli na tom, že v prvom rade je potrebné hľadať vnútorné rezervy na ministerstve a prijali sme aj uznesenie, ktoré zaväzuje pána ministra predložiť audit efektívnosti nákladov a možných duplicít vo výdavkoch. Vo výbore tiež prešiel konsenzom návrh na zvýšenie rozpočtu o 200 mil. korún presunom z iných kapitol, ale gestorský výbor ho odmietol. Pokiaľ je mi známe, tak týchto 200 mil. je prioritou SNS, samozrejme, že niečo také nehmatateľné a nepopulárne, ako je životné prostredie, nemalo šancu na úspech a návrh v koalícii neprešiel.

    Mám preto jeden procedurálny návrh k spoločnej správe. V časti C, teda presuny medzi kapitolami, bod 5 Zmeny v kapitole ministerstva životného prostredia a môj návrh je vybrať tento bod na osobitné hlasovanie.

    Toľko k obidvom rozpočtovým kapitolám, ktoré nezískali našu dôveru a aj pre tieto kapitoly SDKÚ vládny návrh zákona o rozpočte nepodporí.

    Ďakujem vám, kolegovia, za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami ako reakciami na vystúpenie pani poslankyne sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a ďalej v diskusii vystúpi pán poslanec Farkas a pripraví sa pán poslanec Berényi.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som charakterizoval návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009.

    Na úvod by som sa zastavil pri kapitole ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií. Ak neberieme do úvahy zdroje z rozpočtu Európskej únie, tak efektívne je rozpočet na fiškálny rok 2007 v tejto kapitole nižší ako v roku 2006. Čo sa týka rozvoja dopravy, vítame prípravu a výstavu diaľnic a rýchlostných ciest zahrnutých do transeurópskej dopravnej siete a siete rýchlostných ciest. Vítame skutočnosť, že sa posilňuje význam rýchlostných komunikácií R 1 a R 2, že sa urýchli ich výstavba. Ako jeden z problémov vnímame fakt, že južne od línie Trnava – Nitra – Zvolen, na juh od vedenia rýchlostnej komunikácie R 1, čo je značná časť územia Slovenskej republiky, vláda neplánuje žiadne aktivity, ktoré by sa týkali prípravy výstavby rýchlostných komunikácií. Napriek tomu, že južná rýchlostná komunikácia R 7 na trase Bratislava – Nové Zámky – Lučenec bola zahrnutá do návrhu Národného referenčného rámca, schváleného predchádzajúcou vládou, to znamená, že bezmála 1/4 územia Slovenskej republiky bude naďalej bez diaľnice alebo rýchlostnej komunikácie. Toto územie republiky vláda odsudzuje na stagnáciu, chová sa k tomuto územiu macošsky. Pritom tu žije viac ako 1 mil. obyvateľov slovenskej národnosti. Na Slovensku sa diaľnice a rýchlostné komunikácie doteraz budovali v smere západ – východ. Bolo by žiaduce, aby sa vybudovala rýchlostná komunikácia európskeho významu v smere sever – juh niekde v oblasti rozhrania západného a stredného Slovenska, ktorá by spojila slovensko-poľskú hranicu so slovensko-maďarskou hranicou a zároveň by bola súčasťou transeurópskeho ťahu od Pobaltia až po Jadran.

    Vláda zastavila privatizáciu letiska v Bratislave. Či to bolo rozumné rozhodnutie, alebo nie, to ukáže budúcnosť. Každopádne vláda zastavenie privatizácie bratislavského letiska zdôvodňovala okrem iných dôvodov aj tým, že na modernizáciu a rozšírenie letiska sa nájdu zdroje na Slovensku, že vláda zabezpečí rozšírenie a prestavbu letiska zo štátneho rozpočtu. Čuduj sa svete, návrh rozpočtu kapitoly ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií na roky 2007 až 2009 neráta s touto veľmi potrebnou investíciou, neobsahuje tento vládny sľub.

    Pán prezident republiky včera vytýčil jeden z dvoch strategických cieľov Slovenska – vytvoriť vhodné podmienky pre znalostnú ekonomiku. Vyzýval tým na významné skvalitnenie procesu výučby, na skvalitnenie školstva ako celku. Napriek tomu Národná rada včera schválila novelu zákona o dani z príjmov, v ktorej výrazným spôsobom zúžila okruh využitia dvojpercentnej daňovej asignácie. Je zaujímavé pritom, že touto novelou zákona nebude možné daňovú asignáciu použiť medzi iným práve na účel vzdelávania. Nie je to náhodou protiklad?

    Čo sa týka väzby rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009 na mestá a obce, resp. na samosprávne kraje, je potešiteľné, že vláda v poslednom okamihu zvýšila kapitolu ministerstva školstva, zvýšila výdavky na regionálne školstvo. Myslím si však, že to zvýšenie malo byť výraznejšie. Nie je pritom doriešený spôsob financovania neštátnych subjektov tak, aby nemal negatívny dosah na rozpočty obcí a miest. Keď sa verejné školstvo, základné školy a materské školy delimitovali v roku 2002 na obce a mestá, stredné školy na samosprávne kraje, vláda zanechala dlh vo forme neusporiadaného majetku presunutého na obce, resp. na samosprávne kraje. Tento dlh je vyčíslený vo výške 400 mil. korún. V návrhu rozpočtu sa pritom neobjavila ani jedna koruna.

    Na konci dovoľte, aby som sa vyjadril k problematike, ktorá priamo nesúvisí so štátnym rozpočtom, má ale značný vplyv na rozpočty miest a obcí, teda na rozpočet verejnej správy. Ide o nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samospráve. Keď sme v roku 2004 schvaľovali zákony fiškálnej decentralizácie, vláda si vtedy dala záväzok, že rozdelenie výnosu dane z príjmov územnej samospráve sa uzákoní do dvoch rokov. Do dvoch rokov sa vychytajú všetky chyby nariadenia vlády, urobí sa korekcia koeficientov, ak je to nevyhnutné, a potom sa rozdelenie výnosu dane z príjmov uzákoní. Nedošlo k tomu, ba vláda prijala zmenu tohto nariadenia vlády. Táto zmena bola nepríjemná pre 1 612 obcí, ktoré ležia v nadmorskej výške do 277 metrov. Nie je problém v tom, že posilnením významu koeficientu nadmorskej výšky vláda pridala vyššie položeným obciam 824 mil. korún. Problém je v tom, že tak učinila na úkor nižšie položených obcí, na úkor obcí s nadmorskou výškou do 277 metrov. Citeľne tých ukrátila príjmy miest napríklad ako Bratislava, Košice, Nitra, Dubnica nad Váhom, Žiar nad Hronom, Partizánske, Trenčín, Nové Mesto nad Váhom, Trnava alebo Senica bez nároku na úplnosť. Pritom sa vláda uzniesla na zmene nariadenia bez pripomienok Združenia miest a obcí Slovenska a Únie miest Slovenska.

    Preto vyzývam vládu Slovenskej republiky, aby podľa pôvodného zámeru postúpila princíp rozdeľovania výnosu dane z príjmov územnej samospráve do Národnej rady Slovenskej republiky, aby táto dôležitá norma získala zákonný rámec, aby bolo možné pripomienkovať tento proces či už zo strany odbornej verejnosti, zo strany primátorov a starostov a koniec koncov poslancami v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S reakciami na vystúpenie pána poslanca Farkasa s faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec József Berényi a pripraví sa pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci prítomní a tí, ktorí sledujú môj príhovor v poslaneckých kanceláriách, vážený pán minister, ministri (reakcia z pléna), alebo v reštauráciách, chcel by som hovoriť jednak o pomerne malej sume prerokovaného návrhu štátneho rozpočtu v prvej časti môjho príhovoru a v druhej časti by som chcel hovoriť vo všeobecnosti o predkladanom návrhu a trošku reagovať aj na odznenú debatu o štátnom rozpočte na rok 2007.

    Tá malá suma sa týka rozvojovej pomoci v rámci kapitoly ministerstva zahraničných vecí. Vystupujem k tejto téme aj z toho dôvodu, lebo v slovenskom parlamente sa doteraz veľmi nerokovalo a nehovorilo o tejto politike napriek tomu, že vo vyspelých európskych krajinách sa hovorí veľa o rozvojovej pomoci. Majú na to zriadené samostatné ministerstvá s veľkým rozpočtom, o ktorých poslanci rokujú dlho, debatujú o výške rozvojovej pomoci, o tom, ako prerozdeľovať tie prostriedky a kam nasmerovať tie prostriedky.

    Hneď na úvod treba povedať, že, samozrejme, Slovensko zatiaľ nedisponuje ešte takými prostriedkami, aby sme mohli podobným spôsobom podporovať tretí svet, ale už sa to začína rozbiehať aj u nás. Keďže som bol za tento program zodpovedný za minulé obdobie, dovoľte mi povedať, že som mal veľa stretnutí s občanmi o tejto téme a sú ochotní podporovať rozvojový svet, ale spýtajú sa na to, že akým spôsobom sú využité peniaze. Ale stretol som sa aj s takými otázkami, že načo podporujeme rozvojový svet, keď máme takého obrovské výzvy v oblasti sociálnej politiky, zdravotníctva a školstva. Treba na tieto otázky odpovedať jednak s tým, že zaväzujú nás k tomu medzinárodné záväzky, aby sme podporovali tretí svet, najmä v rámci OSN, OECD a EÚ. Je to aj naša morálna povinnosť, ale nielen, je to aj veľmi pragmatická politika preventívnej migračnej politiky.

    Veď úprimne povedané a trošku politicky nekorektne, je stále lepšie podporovať štáty západného Balkánu, podporovať ich hospodárky rozvoj alebo mierové riešenia spolunažívania národnosti v tomto regióne, ako riešiť migráciu z týchto krajín v prípade nechceného vojenského konfliktu, ako sme boli toho svedkami v 90. rokoch. Ale je to rozvojová pomoc voči týmto krajinám aj vo vybudovaní potenciálnych spojeneckých väzieb na medzinárodnej scéne, veď aj tieto štáty sa stanú skôr či neskôr štátmi Európske únie. A zároveň z tohto fondu sme podporovali aj alebo sme reagovali na medzinárodné požiadavky podpory rekonštrukčných prác v juhovýchodnej Ázii po prílevovej vlne pred dvoma rokmi.

    Rozvojová pomoc na Slovensku sa skladá vo viacerých častiach napríklad z bilaterálneho programu pomoci, z členských príspevkov do medzinárodných organizácií, ale aj z odpustenia dlhov. Aj keď v súčasnosti, a je to aj v štátnom rozpočte, Slovenská republika vykazuje nárast vládnych výdavkov na rozvojovú pomoc, treba zdôrazniť, že je to práve kvôli vlaňajšiemu odpusteniu dlhov pre Sudán a Afganistan a nie z dôvodu nárastu bilaterálnej pomoci v roku 2007 v porovnaní s rokom 2006.

    Keďže ani týmto prírastkom s odpustením dlhov nesplníme cieľ Európskej únie postupne dosiahnuť podiel rozvojovej pomoci v nových členských krajinách v roku 2010 na úrovni 0,17 % z HDP, je to momentálne 0,13 HDP, navrhujeme, tri poslanecké kluby opozície, aby bilaterálna pomoc Slovenskej republiky bola zvýšená o cca 71 mil. Sk.

    Je dôležité poznamenať, že prostriedky tejto bilaterálnej pomoci sú využité výlučne tými mimovládnymi organizáciami a podnikateľmi zaregistrovanými v Slovenskej republike, ktorí sú aktívni v rozvojovom svete, najmä v štátoch západného Balkánu, Ukrajiny, Bieloruska a tak ďalej. To znamená, že prostredníctvom bilaterálneho programu podpory rozvojových krajín zároveň napomáhame slovenským mimovládnych organizáciám a podnikateľom činným mimo hraníc Slovenskej republiky.

    Náš návrh obsahuje presun z kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy na valorizáciu platov v štátnej správe z dôvodu, že vláda Slovenskej republiky mieni zaviesť 20-percentné zníženie počtu pracovníkov v štátnej správe. Navrhnutá príslušná kapitola VPS však túto zmenu neodzrkadľuje, práve naopak, počíta s valorizáciou platov popri súčasnom počte pracovníkov.

    V druhej časti, ako som to hovoril, dovoľte, aby som sa vyjadril vo všeobecnosti k predkladanému návrhu. Chcel by som začať tým, že pre mňa sa včera večer predsa niečo stalo, keď som počul vystúpiť pána poslanca Ivana Miloša k štátnemu rozpočtu, pretože povedal veľmi závažné veci a jeho tvrdenia boli podložené číslami, súvislosťami, s určitou konštrukciou a poukázaním na vnútornú filozofiu tohto rozpočtu. On vlastne hovoril, že síce sú podporované dôležité časti v štátnom rozpočte, ale neadekvátne sú podporované práve tie časti, ktoré sa týkajú trvalo udržateľného ekonomického rozvoja Slovenskej republiky. Počuli sme, že je tam menej peňazí, než by bolo vhodné na podporu vzdelanostnej ekonomiky, znalostnej ekonomiky, a je tam menšia podpora výstavby diaľnic, než by momentálna ekonomika nám to dovolila. Na druhej strane sme počuli, že kde je nárast. A nárast je práve v rezerve predsedu vlády a v poľnohospodárstve. Nie je to žiadne tajomstvo, že určite rezerva vlády alebo nárast tejto položky nebude dôvodom trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky a, bohužiaľ, musím povedať, že pravdepodobne v blízkej budúcnosti nebude to ani poľnohospodárstvo.

    Vieme veľmi dobre, a to nemôže popierať ani opozícia, že zaznamenáme prudký pokles nezamestnanosti v tejto krajine. A je to aj vďaka tomu, že sa nám podarilo prilákať zahraničných investorov. Nepopierateľne však medzi tými investormi sú takí, ktorí prišli jedine preto, aká je úroveň súčasných miezd na Slovensku, to znamená, že ak bude nárast miezd, títo investori môžu aj odísť a je to veľmi závažný argument k tomu, aby sme začali budovať alternatívnu ekonomiku, aby sme začali riešiť tento problém teraz už v štátnom rozpočte 2007, aby sme začali s prípravou na tie časy, povedzme 5 až 7 rokov odteraz, alebo 10 rokov, keď začínajú určití investori odchádzať zo Slovenska. A príprava sa má začať práve podporou znalostnej ekonomiky, vedy a výskumu. To, čo sa dá popierať práve tomuto štátnemu rozpočtu, je to, že rieši síce problémy dneška, v súčasnosti nepopierateľné, sú tam riešenia, dá sa o nich diskutovať, či sú dobré riešenia, alebo zlé, ale sú riešenia ohľadom súčasných problémov, ale je veľký otáznik nad tým, či tento štátny rozpočet už mieni riešiť aj problémy budúcnosti.

    Táto vládna koalícia, súčasná vládna koalícia je nepopierateľne vo veľmi dobrej situácii. Veď nikdy doteraz takéto vnútorné príjmy neboli k dispozícii ako súčasné príjmy v štátnom rozpočte a nikdy doteraz Európska únia neplánovala napomôcť k rozvoju východoeurópskym krajinám ako práve teraz. Práve preto sa pýtame na to, že skutočne by nebolo vhodnejšie v tomto štátnom rozpočte nájsť iné priority, ako sú v súčasnosti. Či v skutočnosti stačí uspokojiť tie najhlasnejšie a najsilnejšie sociálne skupiny alebo lobistické skupiny alebo či by sa nedali nájsť peniaze aj na dôležitejšie priority.

    Ja ako občan tohto štátu by som očakával na prejav pána poslanca Mikloša reakciu možno od prítomných ministrov vlády Slovenskej republiky. Nestalo sa to tak, a neviem prečo, doteraz. Keď bude, tak som veľmi rád, pán minister, lebo čakám, aby s podobnou filozofiou, resp. číslami poukázali na to, že pán Mikloš sa mýlil alebo my opozícia sa mýlime. Dúfam, že to tak, ale nemyslím si, doteraz, že je to tak. Ale čakám, samozrejme, na váš príhovor, pán minister financií.

    Ale počuli sme reakcie od opozičných poslancov a väčšinou to neboli reakcie na slová pána poslanca alebo na slová opozičných, ale skôr to bola kritika na predošlé obdobie. Skôr to bola kritika na to, čo sa nám podarilo alebo nepodarilo za posledné roky vládnutia. Chcel by som vás upozorniť, páni poslanci z koalície, že s kritikou Dzurindovej vlády sa dalo vyhrať voľby v roku 2006, ale pravdepodobne s touto kritikou sa nedá vyhrať voľby už v roku 2010, ale dá sa vyhrať voľby s takým štátnym rozpočtom, ktorý nám umožní práve trvalo udržateľný rozvoj nabehnúť v Slovenskej republike. Zdá sa mi, že tento štátny rozpočet nám dáva šancu, opozícii.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciami na vystúpenie pána poslanca sa s faktickými poznámkami neprihlásil nikto.

    Ďalej vystúpi v rozprave pán poslanec Martin Fronc a pripraví sa pani poslankyňa Lucia Žitňanská.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, štyri roky som vo výbore pre vzdelanie, školstvo, mládež a vedu predkladal návrh štátneho rozpočtu pre školstvo, vedu, výskum, šport a mládež. Štyri roky som pritom od vás, ktorí dnes sedíte vo vláde a mali by ste tu sedieť aj teraz v tejto sále, počúval, že pravicová vláda nedáva z hrubého domáceho produktu na školstvo dostatočne. „Veď len na regionálne školstvo by malo byť 5 % z hrubého domáceho produktu“, citujem vtedajšieho poslanca SMER-u, dnes vicepremiéra pre znalostnú ekonomiku, pána Čaploviča. No a viete, koľko chce dať táto vláda na regionálne školstvo? 1,89 % z hrubého domáceho produktu. 1,89 % z hrubého domáceho produktu je od 5 % dosť ďaleko. A navyše je to pod úrovňou toho, čo dávala predchádzajúca pravicová vláda. A sú tu aj iné ukazovatele vo vysokom školstve, vo vede, ku ktorým sa ešte dostanem. Ak by si školstvo malo udržať tú úroveň financovania, aká je v tomto roku, potom by ste museli, vážená vláda, predložiť rozpočet pre školstvo o 4,5 mld. vyšší.

    Dámy a páni, štyri roky teda som v školskom výbore predstavoval rozpočet, ktorý sa pre školy, učiteľov a pre naše deti zvyšoval. Prvý rok sme regionálne školy oddlžili takmer miliardou a potom sme zaviedli vo financovaní poriadok. Reformu, ktorá už tri roky funguje k spokojnosti škôl aj samospráv. Veď ZMOS žiadal, aby sa podobné pravidlá zaviedli aj do iných oblastí. Vysoké školy sme každoročne zvyšovali približne o miliardu, regionálne napríklad pred dvoma rokmi o takmer 1,6 mld. a na tento rok sme im vyčlenili o takmer 2 mld. viac. Nové pravidlá sme takisto zaviedli pre financovanie vedy. A vždy sme mohli pokojne predstúpiť tu pred poslancov a pred poslancov školského výboru a povedať podľa môjho presvedčenia dobrú správu, že na školstvo ide viac, lebo sme to vybojovali v koalícii a tie boje boli ťažké, ale ten výsledok stál za to. Mohli sme zvyšovať platy už tento rok a konečne sa dostali na úroveň priemernej mzdy.

    Pán minister financií, vy ste vo svojom prejave povedali, že na budúci rok dosiahnu priemernú mzdu platy učiteľov. Bol by som rád, keby ste hovorili presne, pretože naša vláda postupným zvyšovaním dosiahla, že tohto roku sú na úrovni priemernej mzdy, a vy tým svojím návrhom len udržíte tento stav. Ale bude to na úkor toho, pán minister, že rozvoj regionálneho školstva miesto 800 mil. korún dostane 30 mil. Tak to bolo v návrhu štátneho rozpočtu. Ale postupne sme v minulosti aj rekonštruovali, vybavili sme školy výpočtovou technikou, internetom, zaviedli sme sociálne štipendiá pre všetkých žiakov a študentov a motivačné pre vysokoškolákov. Ja viem a priznám, že dalo sa urobiť ešte viac. Tento rok nám prišiel na výbor predstaviť rozpočet pán minister školstva Mikolaj a podľa mňa smutne skonštatoval, že rozpočet je úsporný a že školy si budú musieť hľadať zdroje inde.

    Dámy a páni, školstvo si musí utiahnuť opasky a hľadať si zdroje inde. Taký je odkaz vašej vlády našim deťom, rodičom a učiteľom. Zrejme sa už podľa tejto vlády učitelia asi majú tak dobre, že im stačí platy len valorizovať a dorovnávať na úroveň priemernej mzdy, kam sa dostali vďaka opatreniam, ktoré sme za 4 roky my uskutočnili. Ja viem, že budete po tomto mojom vystúpení hovoriť a sľubovať, že sa veľa vecí bude financovať z eurofondov, no len musíte povedať k tomu nielen to a, ale aj b, c a d. Najskôr si tie projekty budú musieť učitelia a školy začať vymýšľať, budú ich musieť pripraviť tak, aby prešli. Podľa toho, aké problémy má posledné mesiace nielen rezort školstva v čerpaní peňazí z eurofondov, to bude náročné, ale dobre.

    Čo však považujem za oveľa zásadnejšie a žiadam váženú vládnu koalíciu, aby nezavádzala školy, médiá a verejnosť s eurofondmi a nerobila z nich dojnú kravu. O chvíľu sa môže stať, že nám poviete, že aj zdravotníctvo pôjde z eurofondov, kultúra a tak ďalej. Uvedomte si, že eurofondy budeme čerpať do roku 2013 a dúfam, verím naozaj, že z nich tie školy dostanú čo najviac, aby sa uskutočnila naštartovaná modernizácia, zatepľovanie, rekonštrukcie. Ale čo potom ďalej, keď prestaneme dostávať z Európskej únie, ale budeme musieť platiť my? Zrazu zistíme, že na školstvo idú z rozpočtu nie 5, 4, ale možno len 2 % v globále. A potom bude treba zvýšiť rozpočet rezortu školstva nie o niekoľko miliárd, ale minimálne o niekoľko desiatok miliárd medziročne. A okrem toho výpočtová technika a nové technologické pomôcky sa vyvíjali nesmiernou rýchlosťou a to treba takisto financovať. Ak trváte na tom, že školstvo sa bude dofinancovávať najmä z eurofondov, pripravujete pre ďalšiu vládu, a možno v nej budete aj vy, časovanú bombu, lebo zrazu po roku 2013 nebude mať z čoho sa kryť potreba školstva.

    Pokiaľ ide o rozpočet školstva, musím povedať, že také smutné konštatovanie, aké nám tlmočil pán minister školstva Mikolaj, som roky nepočul.

    Vážené dámy, vážení páni, môj kolega pán poslanec Brocka povedal, že sme v prípade rozpočtu čakali horšie. Ja musím povedať, že po predvolebných sľuboch som takéto podceňovanie financovania našich detí a našej budúcnosti si nepredstavoval ani v najhoršom sne. Rozpočet pre regionálne školy, pre vysoké školy, vedu a výskum je najhorší za posledné roky a tento stav už nezlepší ani to, že sme v našom školskom výbore tento rozpočet zvýšili o 2 mld., a celkom iste ani to, že napokon výbor pre financie túto sumu znížil o viac než polovicu. Ja som povedal, že kým pravicová vláda urobila vo financovaní jeden veľký krok vpred, vaša vláda robí dva kroky vzad. Chvalabohu, pán minister Počiatek, že ste našli napokon dodatočne miliardy, a tak dúfam, že pôjde pre naše školy aspoň tých 920 mil. korún navyše. Ale nebyť kriku opozície, nájdu sa pre školstvo?

    Vypočul som si už mnohé argumenty, ktoré počas rozpravy odzneli, zazneli aj čísla, pomer z hrubého domáceho produktu, tie, ktoré spomínal pán poslanec Devínsky, tie sú, panie poslankyne a páni poslanci, presné a nebudem ich opakovať. To, čo považujem za vážne, je fakt, že zvýšenie je oproti minulým rokom neporovnateľne nižšie a vo vede ide dokonca do mínusu. V uplynulých rokoch sme totiž výdavky do školstva zvyšovali, a ako som už zdôraznil, vy idete opačným smerom a nebudem teraz teda hovoriť o podiele v percentách z hrubého domáceho produktu, použijem zrozumiteľnejšie údaje, priamo čísla.

    - Regionálne školstvo. Rok 2005 sme dali 1 555 mil. navyše medziročne, rok 2006 takmer 2 mld., váš návrh v štátnom rozpočte na rok 2007 711 mil.

    - Veda podľa nových pravidiel od minulého roka, takže rok 2006 1,4 mld. navyše, váš návrh 558 mil. dolu. A to má byť podpora znalostnej ekonomiky a inovácií?

    - Vysoké školy: rok 2004 1,1 mld. navyše, rok 2005 takmer 1 mld. navyše, rok 2006 1 150 mil. navyše, váš návrh 516 mil.

    To, prosím, je najhorší nárast nie za posledné roky, za posledných 6 rokov pre vysoké školy. Myslím si, že to bude tak stačiť akurát na valorizáciu platov, a neviem, odkiaľ zoberie pán minister finančné prostriedky na sociálne a motivačné štipendiá, a preto sa ani nečudujem, keď som začul, že uvažuje o zrušení motivačných štipendií. Ale už kroky tejto vlády voči školstvu boli pre mňa šokujúce. Po predvolebných sľuboch, že školstvo bude priorita, prišla sprcha. Krátko po nástupe zobrala vláda školstvu takmer 400 mil. korún. Takže vlastne uťahovanie opaskov sa začalo už tohto roku.

    Ja mám návrh riešenia a prosím vládnu koalíciu, aby podporila návrh, ktorý vlastne podporujú všetky strany opozície, a zvýšila rozpočet školstva tak, ako to prešlo vo výbore pre školstvo, a budem menovať tie body, ktoré pokladám za veľmi dôležité, aspoň bod A.1 a A.2, to je podpora vedy o 180 mil. cez rezort a 45 mil. cez Slovenskú akadémiu vied. Bod A.3 regionálne školstvo, ide o zvýšenie prostriedkov o 100 mil. na havárie. Bod C.2 je presun na regionálne školstvo v objeme 1,2 mld. korún a ide o vážne veci, o informatizáciu, o projekt Infovek, o výučbu jazykov a o ďalšie rozvojové programy. A takisto bod C.1, presun na vysoké školy 600 mil., to znamená, aby sme udržali aspoň tú úroveň medziročného rastu na vysokých školách o 1 mld.

    Ale predsa, keby to neprešlo, tak mám aspoň taký drobný záchranný pozmeňujúci návrh, ktorý teraz si dovolím ctenej poslaneckej snemovni prečítať.

    V kapitole ministerstva školstva zvýšiť výdavky v programe 077 o 150 mil. korún presunom z kapitoly ministerstva pôdohospodárstva a tieto účelovo určiť na sociálne a motivačné štipendiá.

    Odôvodnenie: Vo vládnom návrhu štátneho rozpočtu sa prostriedky na program 077 Vysokoškolské vzdelávanie a veda, sociálna podpora študentov vysokých škôl zvyšujú nedostatočne a tento program zaznamenáva výrazný pokles výdavkov štátneho rozpočtu vyjadrený ako podiel z hrubého domáceho produktu oproti roku 2006. Návrh má zabezpečiť finančné prostriedky na sociálnu podporu vysokoškolských študentov v kapitole ministerstva školstva.

    Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými sa prihlásila len jedna pani poslankyňa, pardon, dvaja. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani Nachtmannová a pán Ivančo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja som myslela, že nebudem reagovať, veď sme si už na výbore vyrozprávali tie čísla. Ale ešte musím predsa len reagovať na platy učiteľov. Zaznelo tu, že už predchádzajúca vláda dosiahla, že platy učiteľov v regionálnom školstve sú na úrovni priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Keby som tu mala tarifnú tabuľku platov, môžeme si to odprezentovať, či to tak je. Nie je to vôbec pravda. Medzi nami je množstvo učiteľov, sú tu aj učitelia z regionálneho školstva a garantujem, že takéto platy ľudia na školách nemajú. Čiže ten záväzok, že v roku 2007 sa platy pedagogických zamestnancov dotiahnu na priemernú mzdu v národnom hospodárstve, je cieľ, ktorý zatiaľ dosiahnutý nebol.

    A k vysokým školám, k platom na vysokých školách. Ja mám pri sebe štruktúru vývoja platov na vysokých školách, mám tu materiály zo Štatistickej ročenky, musíme sa pozrieť na to, ako sa metodika veľakrát používa. Veľakrát je priemerný plat na vysokých školách vypočítaný tak, že sa berie suma, ktorá sa dáva na vysoké školy na platy, a delí sa počtom učiteľov. A mnohí vysokoškolskí učitelia pôsobia na viacerých školách. Samozrejme, sa to potom odrazí na kvalite. Takže keby som povedala na Ekonomickej univerzite, že profesori majú v priemere 34 118 korún, a to je z minulého roku, teraz je vyššie, tak asi by som mnou nesúhlasili, rovnako docenti. Už sme sa viackrát o tom bavili.

    Takže nesúhlasím s tým, čo tu zaznelo. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Na rozdiel od mojej predchádzajúcej rečníčky ja súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Fronc. Dokonca, pani poslankyňa, musím povedať, že dnes na stránke Štatistického úradu vyšli aktuálne údaje týkajúce sa príjmov aj v rezorte školstva. Ale nie o tom hlavne som chcel hovoriť, pretože, samozrejme, ako učiteľ oceňujem aj snahu terajšej vlády upravovať platy.

    Podľa mňa však rozpočet školstva je zlý v inom a to je v tom, že ide všetko do spotreby. Keď si zoberiete tabuľku na strane 31 navrhovaného rozpočtu, tak zistíme, že v položkách učebnice je pokles o 40 mil., v položke Infovek je to pokles o polovicu, z 362 mil., čo bolo v roku 2006, na 182 mil. v roku 2007. Keď si zoberiete položku učebné a kompenzačné položky, je tam nula. Keď si zoberiete položku súťaže žiakov, je to pokles o 20 mil. Keď si zoberiete položku rozvojové projekty, je to pokles o 780 mil.

    Ešte raz, vážená vláda, toto je rozvojový rozpočet ministerstva školstva? Toto je rozpočet, ktorý má len udržať spotrebu a uchlácholiť učiteľov. Nič iné. Bude to rozpočet, ktorý prinesie len problémy slovenským školám.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Ivančo, ja som vám nezobrala slovo, ale podľa rokovacieho poriadku vy máte reagovať na vystúpenie rečníka, nie na toho, kto vystupoval s faktickými poznámkami.

    Takže teraz má možnosť reagovať pán rečník, pán poslanec Fronc, ak chce teda reagovať na tých, ktorí vystupovali s faktickými poznámkami.

  • Áno. Ďakujem pekne. Tak ja to zopakujem, pani poslankyňa Nachtmannová, treba si pozrieť oficiálne údaje, čo sa týka platov, a ešte nie je koniec roka, čo sa týka učiteľov. Nad priemerným platom vysokoškolákov – no asi si budeme musieť povedať, čo to znamená priemerný plat, lebo ak vyťahujete konkrétny príklad, to nie je priemerný plat. A vlani boli vysoké školy, kde profesori mali priemerný plat 42 000 Sk. Za vysoké školy ja v tomto smere nehorujem, ja horujem pre peniaze na vysoké školy z iného dôvodu, aby sa mohli rozvíjať, aby sme mohli podporovať študentov. A horujem za peniaze pre regionálne školstvo. Áno, pretože tam nemôžeme zostať, tak ako to zaznelo, len na tom, že dokážeme valorizovať platy a udržať ich na úrovni priemerného platu v národnom hospodárstve. To je tých 1 500 korún a to je tých 800 mil., ktoré všetky odišli z rozvoja v návrhu štátneho rozpočtu na prakticky pokrytie normatívov. Tam je ten hlavný problém.

    A ja napriek všetkému, čo som tu povedal, že som veľmi nespokojný s tým, ako je navrhnutý rozpočet, a pokladám ho za najhorší, oceňujem, i keď to je na základe kriku opozície, že predsa sa len vo výbore pre financovanie rozhodli aspoň tých 920 mil. pridať. A som veľmi smutný, a to musím tu povedať, pani poslankyňa, že vo výbore školstva, ste ani jeden návrh na zvýšenie rozpočtu školstva nie že nepodporili, ale proti všetkým ako koalícia ste hlasovali. To sa ešte nikdy vo výbore školstva nestalo a zachraňoval nás výbor pre financie.

    Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Lucia Žitňanská a pripraví sa ako ďalší vystupujúci pán poslanec Dušan Jarjabek.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, ja sa vo svojom vystúpení dotknem troch tém, ktoré sa týkajú kapitoly ministerstva spravodlivosti, ale nielen kapitoly ministerstva spravodlivosti, ale aj justície vôbec. Najskôr sa dotknem, možno netradične, nie príloh zákona o štátnom rozpočte, ale samotného zákona o štátnom rozpočte, konkrétne splnomocnenia pre vládu robiť v priebehu roka rozpočtové opatrenia, potom kapitoly Najvyššieho súdu a v závere kapitoly ministerstva spravodlivosti.

    Pokiaľ ide o tú prvú tému, ktorú by som chcela načať, podávam týmto pozmeňujúci návrh, ako som povedala, netradične k samotnému zákonu a nie k prílohám, a to navrhujem § 2 doplniť odsekom 3, ktorý znie: „(3) Úpravy podľa odseku 1 v kapitole Kancelárie Národnej rady, Kancelárie prezidenta, Ústavného súdu, Najvyššieho súdu, Generálnej prokuratúry, Najvyššieho kontrolného úradu nemožno vykonať bez súhlasu správcu kapitoly.“

    Vysvetlím, prečo dávam tento pozmeňujúci návrh a v čom spočíva podstata tohto pozmeňujúceho návrhu. Paragraf 2 ods. 2 zákona o štátnom rozpočte štandardne a každoročne splnomocňuje vládu robiť v priebehu roka rozpočtové opatrenia do určitého rozsahu, čo je pre mňa prirodzené a logické ustanovenie, ktoré umožňuje vláde operatívne riešiť problémy. Domnievam sa však, že toto splnomocnenie pre vládu by sa malo dotýkať len tých orgánov a tých kapitol, ktoré sú súčasťou výkonnej moci a spadajú pod pôsobnosť vlády, nemalo by sa dotýkať iných mocí, to znamená moci súdnej a moci zákonodarnej. Pokiaľ vláda cíti potrebu bez súhlasu správcov kapitol iných mocí zasiahnuť do ich rozpočtu, mala by s tým predstúpiť pred parlament.

    Ako som spomenula, je to ustanovenie, ktoré každoročne bolo v zákone o štátnom rozpočte v rovnakom znení schvaľované. Musím však povedať, že vláda pracovala s týmto ustanovením v zásade doteraz bezproblémovo. Inšpiráciou pre mňa podať tento pozmeňujúci návrh je to, že vláda Slovenskej republiky tento rok, konkrétne 6. októbra, nad rámec spoločného krátenia, ktoré sa týkalo všetkých rozpočtových kapitol, veľmi neštandardným spôsobom zobrala z kapitoly Najvyššieho súdu 20 mil. investičných prostriedkov v prospech kapitoly ministerstva spravodlivosti. Podľa mňa to svedčí možno o kultúre využívania tohto splnomocňujúceho ustanovenia a podľa mojej mienky, pokiaľ nie je dostatok kultúry, ako pracovať s takýmto splnomocňujúcim ustanovením, tak potom treba zákonnú úpravu takú, aby takého zásahy do kapitol iných mocí bez komunikácie so správcom danej kapitoly neboli možné. Tuto by som odovzdala môj prvý pozmeňujúci návrh.

    V druhom by som sa chcela dotknúť rozpočtovej kapitoly Najvyššieho súdu. Veľmi krátko. Vystúpil tu predseda Najvyššieho súdu, formuloval svoje požiadavky alebo potreby Najvyššieho súdu, ktoré v zásade nie sú veľmi vysoké oproti návrhu rozpočtu. Ide zhruba o 53 mil., ktoré obsahujú tých 20 mil. investičných prostriedkov, kapitálových prostriedkov, ktoré vláda tento rok 6. októbra svojím uznesením Najvyššiemu súdu zobrala, plus sú tam prostriedky na deväť vyšších súdnych úradníkov a 28 asistentov sudcov, čo zákonná úprava predpokladá a pozná. Aj poslanci koalície odmenili pána predsedu Najvyššieho súdu potleskom. My sme prerokúvali tento návrh na ústavnoprávnom výbore. Ústavnoprávny výbor sa zhodol vzácne poslancami koalície aj opozície a schválil pozmeňujúci návrh k návrhu rozpočtu v tejto výške v prospech kapitoly Najvyššieho súdu. Ja by som apelovala na ctenú snemovňu tieto prostriedky pre Najvyšší súd prideliť v podobe schválenia pozmeňujúceho návrhu, aby to bolo možné v tejto snemovni, týmto žiadam, aby o bode 6 spoločnej správy bolo hlasované osobitne.

    V treťom bode by som sa chcela dotknúť ešte dvoch kapitol, o ktorých nebudem hovoriť, ale tiež ústavnoprávny výbor schválil pozmeňujúce návrhy k návrhu zákona o štátnom rozpočte vo vzťahu k Ústavnému súdu, ku kapitole Ústavného súdu a vo vzťahu ku kapitole Generálnej prokuratúry. Tiež ide o položky, ktoré z hľadiska celkového štátneho rozpočtu nie sú významné. Tiež došlo k vzácnej zhode na ústavnoprávnom výbore medzi poslancami koalície aj opozície, ako vo vzťahu ku kapitole Ústavného súdu, tak vo vzťahu ku kapitole Generálnej prokuratúry, aby bolo možné podporiť tieto kapitoly, poprosím tiež o vyňatie na samostatné hlasovanie bod č. 5 a bod č. 7 spoločnej správy. To je v spoločnej správe, malý moment, hneď si to nájdem, je to časť IV bod A, to znamená Sumárne návrhy a návrhy na zvýšenie výdavkov kapitol.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno. 5, 6, 7, poprosím každý na samostatné hlasovanie. Ďakujem pekne.

    A teraz si dovolím mať pár poznámok k samotnej kapitole ministerstva spravodlivosti, ktoré zavŕšim tiež jedným pozmeňujúcim návrhom. Kapitola ministerstva spravodlivosti, justícia podľa rozpočtu nie je prioritou tejto vlády. Podľa tej klasifikácie, ktorú urobil včera pán poslanec Mikloš, je to v tej kategórii úpadku, pretože tam dochádza k nominálnemu poklesu, k nominálnemu poklesu aj pre justíciu. Zhruba o 120 mil. pre justíciu. Ja to rešpektujem, faktom však je, že dochádza tu k nominálnemu poklesu aj oproti východiskám, ktoré boli schvaľované predchádzajúcou vládou v apríli tohto roku. A zároveň sa mení trošku štruktúra tých výdavkov, pokiaľ ide teraz o program, ktorý sa vzťahuje na justíciu, to znamená okresné a krajské súdy, čo činí dokopy niečo viac ako 3 600 mil. korún.

    Tak ako je navrhovaná štruktúra výdavkov pre justíciu, ja musím povedať, že to zodpovedá prioritám ministra spravodlivosti, pretože rastú mzdy, to znamená, je tam pokrytá valorizácia, štrnáste platy, pokrýva sa zákonný nárok. Ja som presvedčená a podľa môjho odhadu medzi 50 až 100 miest nových sudcovských v tom zvýšení schovaných je. Odhad, ktorý si, myslím, môžem dovoliť vzhľadom na skúsenosti s tvorbou rozpočtu justície v minulých rokoch, čo je problém a aké riziká vytvára tento rozpočet, je zhruba mínus 190 mil. v kategórii bežných výdavkov, to znamená bežné potreby justície mínus 220 mil. kapitálových výdavkov, to znamená, zásadným spôsobom sa znižujú prostriedky do investovania, či už sú to renovácie a opravy súdnych budov alebo pokračovanie v informatizácii.

    Koniec koncov prejavilo sa to aj na ústavnoprávnom výbore, keď sme následne prerokúvali novelu zákona o obchodnom registri, pán štátny tajomník povedal, že tento zákon nie je krytý v štátnom rozpočte, jeho realizácia a že ministerstvu chýba 30 mil. korún na realizáciu novely zákona o obchodnom registri, ktorou okrem iného plníme naše záväzky vo vzťahu k Európskej únii. Výsledkom bude, že bude narastať vnútorný dlh justície a budú sa odkladať investície, čo je, samozrejme, možné, nie je to však úspora, je to len odkladanie výdavkov do ďalších rokov.

    Snáď jednu poznámku venujem aj samotnému programu, ktorý sa týka ústredia, samotného ministerstva, čo je veľmi malá položka 300-miliónová, zhruba. Ale spomeniem ju len z jedného jediného dôvodu. Samotné výdavky na ministerstvo, to znamená na úradníkov, na byrokraciu ministerstva spravodlivosti nerastú, ale čo je zaujímavé, opäť sa mení štruktúra a rastú výdavky na mzdy zamestnancov ministerstva o 20 %. To je dokonca jediná položka, ktorá rastie na ministerstve spravodlivosti, sú mzdy, to sa týka aj justície, aj samotného ministerstva spravodlivosti. A musím povedať, na samotnom ministerstve spravodlivosti rastú dokonca dvakrát tak rýchlo, ako pokiaľ ide o mzdy sudcom. Čo je zaujímavé, pretože pán premiér Fico povedal, že pokiaľ ide o ministerstvo spravodlivosti, keby malo o 30 % menej zamestnancov, nikto by si to ani nevšimol. Pán minister Harabin povedal, že tento rok znížil počet zamestnancov ministerstva o 5 % a že na budúci rok plánuje o ďalších 15 %. Neviem, prečo sa navrhuje taký nárast v položke mzdy na ministerstve spravodlivosti.

    Čo mňa mrzí, čo mňa mrzí, je pokles výdavkov navrhovaných pre Centrum právnej pomoci. Centrum právnej pomoci funguje od tohto roka. Ide o inštitúciu, ktorá pomáha ľuďom domáhať sa spravodlivosti, pokiaľ nemajú peniaze na advokáta. Je to inštitúcia asi nie kľúčová v tomto štáte, ale inštitúcia, ktorá v slušnej spoločnosti má svoje miesto a bola zriadená tento rok s tým, že postupne sa bude rozvíjať sieť pobočiek centra. Tento rok boli zriadené štyri pobočky centra, plánovaných bolo osem tak, aby každý kraj mal svoju pobočku, kam môžu ľudia prísť, dostať nevyhnutnú prvú pomoc, aby v prípade potreby mohol byť pridelený advokát, prípadne aby ich zastupoval právnik centra, pretože aj to je možné. Vôbec sa neráta s rozširovaním pobočiek centra. Vôbec sa neráta s tým, s čím sa rátalo, že sa bude postupne rozširovať aj pôsobnosť centra, to znamená o rozšírenie postupne o oblasť sociálneho zabezpečenia, čo je podľa mojej mienky aj v rozpore s programovým vyhlásením tejto vlády a hlavne si myslím, že je to na ujmu prístupu k spravodlivosti.

    A preto si dovoľujem podať môj druhý pozmeňujúci návrh, a to v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov EÚ o 34 200-tisíc korún a zároveň sa o túto sumu zvyšujú v kapitole ministerstvo spravodlivosti výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov EÚ na účely zriadenia ďalších štyroch pobočiek Centra právnej pomoci tak, aby každý kraj mal takúto pobočku zriadenú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni. A s reakciami na vystúpenie pani poslankyne Lucie Žitňanskej sa s faktickými poznámkami prihlásili dvaja poslanci: pani poslankyňa Katarína Tóthová a pán poslanec Peter Miššík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani Tóthová.

  • Ďakujem. Potvrdzujem slová pani poslankyne, že skutočne v ústavnoprávnom výbore došlo k návrhu a zhode na zvýšenie finančných prostriedkov pre Najvyšší súd, Ústavný súd a Generálnu prokuratúru, len, žiaľ, nebolo vyartikulované okrem Ústavného súdu, odkiaľ tieto finančné prostriedky majú ísť.

    Ďalej som podivená, že tých 20 mil., ktoré boli presunuté z Najvyššieho súdu, bolo tu len oznámené ako krivda pre súdnictvo a nebolo povedané, že tieto prostriedky išli do Prešova práve pre súdnictvo na investičné náklady, pretože tam boli ťažké problémy s ďalším plynulým chodom súdov.

    Pokiaľ ide o Najvyšší súd a asistentov, musím doplniť vystúpenie pani poslankyne, pretože v ústavnoprávnom výbore sa rozvinula diskusia, že bude treba vyriešiť, či pôjdeme cestou zvýšenia sudcov, čo je jedna z alternatív spriechodnenia justície vrátane Najvyššieho súdu, alebo pôjdeme cestou ďalších asistentov pre Najvyšší súd popri vyšších súdnych úradníkoch. Boli tam názory, ku ktorým som sa pripojila, že sudca môže dobre súdiť jedine vtedy, keď dobre pozná spisový materiál, keď ho má preštudovaný, a asistent môže urobiť len tie úkony obdobné, čo mu môže poskytnúť aj vyšší súdny úradník, čiže týchto treba efektívne využiť a treba na určitý čas zvýšiť, poprípade z tých, ktorí odišli do penzie, počet sudcov na Najvyššom súde.

    Ja si myslím, že to je všetko, čo môžem...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ja som pozorne počúval pani poslankyňu Žitňanskú, so všetkým tým, čo hovorila, možno len súhlasiť. A podporím to aj tým, že každá jedna politická strana pred voľbami sľubovala zlepšenie vymožiteľnosti práva a aj vládny program si toto dával, váš vládny program vládnej koalície ako jednu z priorít. No a keď sa na to pozeráme, ako sa tieto priority môžu plniť a mali by sa plniť, tak vy dávate menej peňazí na justíciu, ako sme dávali my, a to vy ste nás nazývali ako nejakých reštriktívnych, krvilačných ľudí, ktorí nechcú dávať prostriedky tam, kam patria. To je prvá veta.

    Druhá veta je tá, že áno, na ústavnoprávnom výbore unisono poslanci vládnej koalície aj opozície tieto pozmeňujúce návrhy podporili. Ja budem veľmi zvedavý, ako sa zachovajú v pléne parlamentu pri hlasovaní o štátnom rozpočte ako celku.

  • Pani poslankyňa Žitňanská bude reagovať na faktické poznámky.

  • Áno, ďakujem pekne. Ja som nepovedala, pani poslankyňa Tóthová, že ide o krivdu justície, ja som povedala, že ide o krivdu Najvyššieho súdu. Ja poznám stav na Krajskom súde v Prešove, ale zároveň viem, že ak bolo treba tých 20 mil. kapitálových prostriedkov na Krajský súd v Prešove tento rok, tak v kapitole ministerstva spravodlivosti sú nevyčerpané kapitálové prostriedky na iných stavbách. To znamená, ministerstvo to mohlo riešiť v rámci kapitoly a, samozrejme, to môže riešiť aj budúci rok v rámci návrhu štátneho rozpočtu. Podľa mňa spôsob, akým sa zobralo 20 mil. Najvyššiemu súdu bez toho, aby ktokoľvek komunikoval s predsedom Najvyššieho súdu, nie je prijateľné.

    Po druhé. Pokiaľ ide o požiadavky predsedu Najvyššieho súdu na financovanie asistentov, myslím si, že kategória asistentov je kategória, ktorú pozná zákon len pre Najvyšší súd, pretože práca Najvyššieho súdu je iného typu ako práca na okresných a krajských súdoch. A osobne sa spolieham na predsedu Najvyššieho súdu, že najlepšie vie, aký je stav jeho súdu a či potrebuje sudcov alebo asistentov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Dušan Jarjabek. A ako ďalší sa pripraví na vystúpenie pán poslanec Jozef Ďuračka.

  • Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, najskôr, keď som sa rozhodoval o tom, či vystúpiť, alebo nevystúpiť, som mal pripravený iný diskusný príspevok, avšak po zasadnutí nášho výboru pre kultúru a médiá som si uvedomil, podotýkam, veľmi búrlivého výboru, kde odznelo všeličo, a keď si odmyslíme tie politické „tanečky“ a bolo nám vynadané do postkomunistov a neviem do čoho všetkého, tak musím skonštatovať jednu vec, že všetci členovia toho výboru mali pravdu. Mali pravdu v jednej veci, a to v tom, že naozaj rozpočet pre kultúru na rok 2007 je na hrane. A to som sa vyjadril veľmi diplomaticky.

  • Reakcie z pléna.

  • Ešte raz, som sa vyjadril veľmi diplomaticky. To hovorím druhý raz.

    Ja som v roku 1989 počúval Mariána Labudu raz na jednom mítingu, kde povedal onú vetu: „Ukradli nám naše tváre.“ Až po roku som si uvedomil, resp. až vtedy, keď som bol v parlamente, som si dostatočne uvedomil, že táto metafora má istý širší význam preto, lebo to nie je len o ukradnutí nejakých tvárí hercom, to je o ukradnutí tváre kultúre. Na jednej strane tvár kultúry bola ukradnutá, skutočne bola ukradnutá, ale ona v súčasnosti a za tie roky, ktoré tu prežívame, nebola nájdená žiadna. A tá kultúra je skutočne bez tváre. Je bez tváre a čaká na svoje znovuzrodenie, čaká na svoje znovu spoločenské postavenie.

    Ako to s tou kultúrou ide dole vodu, by som vám chcel len povedať na jednom jedinom príklade. Ja som si robil taký malý poslanecký prieskum v tom minulom parlamente, v ktorom som bol, a zistil som, že, a to je údaj úplne strašný, že 40 % z minulého parlamentu poslancov, 40 % poslancov nebolo v divadle. 40 % poslancov, nehovoriac o tom, že by teda vedeli aj rozlišovať o nejakých druhoch kultúry, o nejakých koncertoch, rozdiely medzi žánrami a tak ďalej atď. Iste, dá sa aj s tým žiť, len to o niečom svedčí.

    No, ten význam kultúry sa stratil takým spôsobom, že dnes hovoríme, úplne oficiálne sa dočítavame na stránkach médií o nejakej kultúrnej loby v tom pejoratívnom zmysle slova. Ja som si do dnešného dňa myslel, že tou kultúrnou loby sme všetci. Zrejme to tak nie je. To znamená, beriem to tak, že sme na nejakom rozhraní, a ak dovolíte, trošku slov o minulosti a trošku slov o budúcnosti preto, lebo si myslím, že my dnes naozaj môžeme mnohé napraviť, lepšie povedané, určiť istú novú cestu.

    No a keď už teda hovorím, netajím, že mi duša skutočne pookriala, keď som zistil, že kultúra v tomto parlamente má takú masívnu podporu, pochopenie a sympatie. Dve volebné obdobia som si totižto pripadal ako Don Quijote, ktorý akurát nebojoval s veternými mlynmi, ale s reálnymi činmi konkrétnych členov vlád vtedajšieho premiéra pána Mikuláša Dzurindu.

    Možno si spomeniete na to, že pred dvomi rokmi sme práve v súvislosti s rozpočtom odhalili, doslova odhalili prípravu niektorých ultraliberálnych členov vlády Mikuláša Dzurindu na sprivatizovanie novostavby Slovenského národného divadla. Nechýbalo dlho, aby sa to podarilo, či už vtedy na prvýkrát v súvislosti s rozpočtom na rok 2004, keď pána exministra Ivana Mikloša tu dolu v kinosále hamovali spoločnými silami Peter Dvorský, Ľubica Rybárska, niekoľko kolegov z činohry, z orchestra, zo zboru a ďalší umelci s vtedy opozičnými poslancami, alebo na druhý pokus exministra Pavla Ruska, ktorému sme spolu museli koalično-opozične čeliť na mimoriadnej schôdzi Národnej rady v januári 2005 a vyvolal aj masívnu kritiku odbornej verejnosti.

    Nikdy nezabudnem, keď sme v rámci poslaneckého prieskumu na vtedajšej vláde si mali možnosť vypočuť niektorých ministrov vtedajšej vlády, keď sa hovorilo o privatizácii Národného divadla, keď sa hovorilo o vzťahu umelcov, o potrebe umelcov pri volebnej kampani a tak ďalej a tak ďalej atď. Tento materiál dodnes na Úrade vlády existuje a tento materiál možno aj bude zverejnený niekedy verejnosti, hoci sme sa zaviazali, že nebudeme o ňom zoširoka informovať, s vtedajšími pánmi poslancami korektne, nebudeme citovať mnohých ministrov. Ale môžem v tejto chvíli povedať veľmi zodpovedne a veľmi korektne, že jediný, ktorý sa vtedy proti tejto privatizácii Národného divadla postavil verejne a pýtal sa vtedajšieho premiéra pána Dzurindu, bol vtedajší pán minister spravodlivosti Lipšic. Nikto iný z vtedajšej vlády, nikto iný, minister Lipšic ako jediný. Avšak nepomohlo. Vieme, ako to všetko dopadlo.

    Povedzme si na rovinu, že rozpočet na rok 2007, a to treba opäť priznať, nie je ešte úplným dielom nášho ministra financií, ale že nová vláda v lete 2006 vstúpila do vtedy už rozbehnutého rozpočtového vlaku, to treba korektne povedať. Dalo sa to riešiť aj inak, hej. Možno menším zlom je pracovať hoci s takýmto orientačným rozpočtom, než urobiť to, čo spravil v závere roku 1998 kabinet pána Dzurindu, a teda vyhodiť rozpracovaný návrh rozpočtu aj s ľuďmi, ktorí ho pripravovali, a začať vládnutie rozpočtovým provizóriom. Aj to bola istá možnosť, ktorá bola na tejto vláde. Spraviť – nespraviť?

  • Nie som natoľko zahľadený do seba, aby som si nevšímal, čo všetko vláda musí po ôsmich rokoch šarapatenia pravice naprávať. Náročky hovorím šarapatenia. Nie som taký zahľadený do problematiky kultúry, aby som si neuvedomoval, že prioritne musí tento štát vrátiť dôchodky tým, ktorých o ne v rozpore s platnými zákonmi, iba z rozmaru, pán Kaník, minister pána, dnes poslanca, Dzurindu obral a viem pochopiť aj to, že plán na prijatie eura, akokoľvek je tvrdý, asi nie je iba náhodou hlavnou prioritou už druhej vlády po sebe a že teda pre naplnenie tohto cieľa treba už aj čosi konkrétne urobiť.

    Dámy a páni, neustále počúvam, že pravica za osem rokov zreformovala Slovensko a že súčasná vláda žije z úspechov. Nuž neviem. Podľa mňa prosperujúca ekonomika znamená aj vysoké príjmy štátu. Veď bohatí občania vždy znamenali aj bohatý štát. Ale pohľad na rozpočet na rok 2007 mi hovorí kadečo, len nie to, že by štát mal nejako extra z čoho rozdávať. Ja naozaj nechápem, o čom sa tu hovorí. Nemáme dosť vlastne nikde. A tak sa voľky-nevoľky musím zmieriť s tým, že dosť nie je ani pre kultúru, hoci ma to, samozrejme, nesmierne mrzí.

    Nepodarilo sa už do skladby rozpočtu premietnuť ľavicové vnímanie kultúry, nie ako odvetvia, ktoré má zarábať a žiť podľa klasických zákonov trhu, teda draho predávať, o čo je záujem, a nemilosrdne likvidovať to, čo si dokáže na seba zarobiť. Teda tak, ako sa voči kultúre správali osem rokov pravicovo-liberálne vládne sily, ale ako k rezortu, ktorý rozmanitými spôsobmi kultivuje človeka a prostredie, v ktorom žijeme.

    Dámy a páni, ak tu ktokoľvek z vás hovorí o dôležitosti vedomostnej spoločnosti, hovorí súčasne aj o kultúre. Pretože vedomostná spoločnosť nie je len o počítačovej gramotnosti, o osvojení si moderných technológií, ale aj o kultivovaní človeka, jeho schopnosti vnímať tie efemérne kategórie krásy a harmónie, o jeho pripravenosti komunikovať s reprezentantmi iných etník a civilizácií, opierajúc sa pritom o pevný fundament našej národnej i európskej kultúry a civilizácie. Práve preto čakám, že príde k preklasifikovaniu vnímania kultúry ako „zbytkového“ rezortu, čo je typické pre pravicu, pretože kultúra nie je pre ňu iba luxus, ktorý si môžu a majú zaplatiť tí, čo na ňu majú.

    Som rád, že môj návrh v tomto smere získal podporu aj vo Výbore Národnej rade Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, ktorý uznesením požiadal vládu, aby prepracovala výhľadovú časť rozpočtu z roku 2008 a 2009 tak, aby zohľadňovala jednak nové vnímanie kultúry, ale aby sme súčasne začali zmenšovať a nie zväčšovať odstup, ktorý v oblasti financovania kultúry je medzi nami a vyspelými európskymi štátmi.

    Dámy a páni, keby sme kultúre ponúkli rovnaké podmienky, ako má v štátoch bývalej západnej Európy, bavili by sme sa dnes o rozpočte niekde na úrovni 20 mld. Sk, no a podistým každý z vás bude súhlasiť, že v takom prípade by sme debatovali inak. Viacerí opoziční kolegovia sa tu pozastavujú nad tým, že rozpočet na rok 2007 je o pol miliardy nižší, ako dostala vo volebnom roku 2006.

    Prezradím vám, ctení kolegovia, prečo je to tak. Nové Národné divadlo je dostavané. V rozpočtovom chlieviku novostavby svieti optimistická nula a v tom je ten rozdiel. Pretože predošlá vláda si chcela za miliardu urobiť z novostavby Slovenského národného divadla svoj volebný pútač v roku 2002 a druhú sme k tomu donútili uznesením mimoriadnej schôdze parlamentu v januári 2005. A treba opäť povedať, vďaka KDH a vďaka SMK, ktorí skutočne v tej chvíli sa chovali národnoštátne. V účelovo viazaných prostriedkoch na dokončenie novostavby Slovenského národného divadla je celý ten rozdiel.

    Zaujíma ma však iná otázka. Vážení priatelia, čo by ste urobili, keby bola volebná motyka inak vystrelila a vy by ste museli brániť výhľadové plány, ako ich pre druhú Dzurindovu vládu nakreslil do rozpočtu pán poslanec Ivan Mikloš? Keby sa tá karta obrátila, keby pravá strana bola vľavo a ľavá strana vpravo? On totižto papier má tú výhodu, že nepustí. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2006, ktorý je datovaný v októbri 2005, teda vznikol v čase, keď ešte Dzurindova koalícia hlasovala ako jeden muž, čierne na bielom čítame, ako si títo páni predstavovali budúcnosť slovenskej kultúry. Na rok 2007 mala kultúra podľa zákona o štátnom rozpočte, za ktorý ste tu hlasovali aj mnohí z tých, ktorí dnes hýrite iniciatívami, dostať 3,7 mld. Sk, v roku 2008 až 3,8 mld. Sk. Z tohto pohľadu je návrh, o ktorom diskutujeme, a hovoril som to aj na výbore pre kultúru a médiá, vlastne úspechom ministra kultúry Maďariča, lebo oproti tomuto návrhu je v tomto rozpočte o 300 mil. Sk viac, ale stále je to málo.

    Vytlačil som si toto hlasovanie z 13. decembra, z 13. decembra 2005, takže dnes, napríklad páni – budem skutočne v tejto chvíli veľmi konkrétny, spomeniem niekoľkých, aby som nezabudol na žiadnu politickú stranu, ktorá tu sedí – páni Béla Bugár, Ferdinand Devínsky, Gábor Gál, Pavol Kubovič, Ferko Mikloško, Pavol Minárik, Gyula Bárdos, Tomáš Galbavý, Viliam Novotný, Július Brocka, Pavol Hrušovský, Milan Hort a tak ďalej a tak ďalej vrátane, samozrejme, pánov ministrov vlády, ktorí tu dnes sedia ako ctení poslanci, títo všetci zahlasovali za rozpočet, ktorý bol v súčasnosti menší, by bol menší ako rozpočet, ktorý schválila súčasná vláda pre kultúru. Hovorím ešte raz, stále je to málo, ale k tomu sa dostanem neskoršie.

    Keby ste boli čujní k tomu, čo sme tu opakovali v rokoch 1999, 2000, 2001, 2002, 2003, 2004 a 2005, mohli sme dnes byť s financovaním našej kultúry podstatne ďalej a podstatne inde a takéto vystúpenia by tu určite neboli.

    Súčasná vládna koalícia sa v programovom vyhlásení zaviazala vnímať kultúru inak. Kultúra má podľa nášho presvedčenia kľúčové postavenie na strastiplnej ceste ku kvalitnému životu, k vnímaniu človeka nielen ako objektu a subjektu ekonomiky, ale ako plnohodnotnej bytosti, ktorá okrem potrieb fyziologických javí aj záujem o kontakt s krásou vo všetkých jej rozmanitých podobách. Viem, že misionári liberalizmu budú argumentovať, že je výsostným individuálnym právom človeka vybrať si, či dá prednosť knihe, divadlu, hudbe, krásnej krajine, či si kúpi obrázok, alebo navštívi múzeum, a že preto štát má nechať ľuďom slobodu rozhodovania a trh už naznačí, kde je dopyt vyšší ako ponuka a kde, naopak, pre nezáujem treba ponuku obmedzovať. Ibaže, dámy a páni, koncert filharmónie, zbierka moderného maliarstva či inscenácia opery je predsa len čosi iné než kilo zemiakov. V kultúre zákony trhu neplatia a nikdy platiť nebudú už z toho prostého dôvodu, že značnú časť kultúrnych statkov tvorí kultúrne dedičstvo, teda to, čo sme dostali od našich predkov do daru, ale s podmienkou, že to zachováme, zveľadíme a odovzdáme potomkom.

    Túto zásadu vo vzácnej zhode ignorovali politické garnitúry, ktoré toho zdanlivo nemajú veľa spoločného. Na slovenskom kultúrnom dedičstve rovnako šetrili pražské medzivojnové vlády, krvavo ho poznačili vojnové udalosti, pohŕdavo zanedbali vlády po roku 1948 a šetrilo sa na ňom aj za ostatných osem rokov. Len na umorenie vnútorného dlhu voči nehnuteľným pamiatkam, bez ohľadu na to, či ich spravuje štát, samospráva, alebo sú v súkromnom držaní, by sme potrebovali jeden štátny rozpočet navyše.

    Ak sa teda na situáciu pozrieme s týmto vedomím, ani tie toľké závidené miliardy z podporných fondov EÚ stačiť nebudú. A to ešte nehovorím o tom, že všetci vnímame pod pojmom kultúra, ako prvé, živú, aktívnu kultúrnu ponuku, že máme množstvo šikovných a nadaných ľudí, ktorí dokážu spríjemniť a skultivovať život mnohým vo svojom okolí, to je fakt, s ktorým väčšinou nepolemizujú ani pravičiari. Napokon, keď sa dívame na pekný obraz, čítame zaujímavú knihu alebo vidíme dobrý film, iba málokoho zaujíma, či je tvorca vo chvíli občianskeho rozhodovania sa prívržencom pravice alebo ľavice.

    Pravicová predstava o spravovaní spoločnosti za osem rokov dokázala kadečo. Aj zničiť na Slovensku operetu ako umelecký žáner, komornú operu, zlikvidovať divadlá, napríklad Prešovské hudobné divadlo, aby som teda hovoril jazykom pána Mikloša. To sa nepodarilo ani ľudovo-demokratickým silám bojujúcim s operetou rovnako zanovito, ale bez takéhoto úspechu. Mám na mysli známeho ministra kultúry, istého pána Nejedlého, ktorého určite všetci z čítania poznáme, ktorý povedal, ak sa nemýlim, že „opereta je buržoázny prežitok“. Podarilo sa aj zdecimovať naše profesionálne divadlá na súbory s minimom vlastných umeleckých síl, aj uvoľniť slovenský knižný trh vrátane kníh a časopisov pre deti a mládež expandujúcim filiálkam zahraničných vydavateľských domov, s ktorými naše vydavateľstvá nevládzu držať krok, aj zlikvidovať vlastnú tvorbu viacerých kľúčových segmentov kultúry, počnúc teda operou a končiac hoci aj animovanou filmovou tvorbou, ktorej výrobnú bázu bývalý pán riaditeľ Slovenskej televízie radšej zapečatil.

    Aj to je výsledok pravicových vlád, ktoré však voľakedy prezentovali verejnosti celkom iné zámery. Citujem: „Vláda chápe kultúru ako prostriedok i cieľ rozvoja duchovného života. Vláda vytvorí podmienky na viacdruhové financovanie kultúry. Vláda vytvorí prirodzené prostredie na dôstojné postavenie a pôsobenie národných kultúrnych inštitúcií, zabezpečí ochranu a rozvoj štátneho jazyka. Vláda vytvorí podmienky na transparentnosť mediálneho prostredia a rozvoj hospodárskej súťaže na mediálnom trhu.“

    Dámy a páni, to, čo ste práve počuli, nie je citát nejakého ľavicového rojka, ktorý nevníma ekonomické súvislosti, to boli slová, ktoré v našom parlamente odzneli v novembri 1998 ako súčasť prezentácie programového vyhlásenia prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Ako to dopadlo? Čo z týchto predsavzatí sa uskutočnilo – Vajanský by povedal „krásnohubého plnorečnenia“? Nič. To vidíte v praxi a hovoril som o tom pred chvíľou.

    Ctení kolegovia, myslím si, že ak je našou úlohou čosi dnes, pokiaľ ide o rozpočet kultúry, urobiť, musíme to urobiť predovšetkým smerom k budúcnosti aj preto, aby sme vývoj určený pravicovou filozofiou kultúry ako zostatkového rezortu zastavili a zvrátili. Aj preto, aby sme sa priblížili ambícii programu tejto vlády a treba jednoducho začať odstraňovať naše zaostávanie za Európou, aj pokiaľ ide o financovanie kultúry.

    Preto by som si na záver môjho vystúpenia dovolil predniesť uznesenie v tomto zmysle:

    „Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky

    1. zabezpečiť v prípade pretrvávajúceho vysokého rastu HDP a príjmov štátneho rozpočtu dofinancovanie potrieb rezortu kultúry v roku 2007 v objeme 500 mil. Sk a v tomto zmysle upraviť výdavky štátneho rozpočtu na rok 2007 v kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky;

    2.“ – budem sa opakovať z výboru pre kultúru a médiá – „prehodnotiť výhľadovú časť štátneho rozpočtu na roky 2008 a 2009 v kapitole ministerstva kultúry s cieľom zvýšiť podiel verejných zdrojov na podporu kultúry v súlade s pozitívnym hospodárskym rastom a nevyhnutnosťou znižovať zaostávanie za krajinami Európskej únie.“

    Ak sa nám to podarí, predpokladám, že budeme o niečo spokojnejší.

    Ďakujem za podporu.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na vystúpenie pána poslanca Dušana Jarjabka sa s faktickými poznámkami prihlásili páni poslanci Pavol Minárik a pán poslanec Ivan Štefanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Máte slovo, pán Minárik.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, zarečnili sme si, zarečnili bojovne ako vždy, ale hlavne o minulosti, dneska nám však načim o tomto rozpočte rozprávať.

    Pripomeniem, ako to bolo na výbore. Na výbore sme si poplakali. Všetci. Odprava doľava, od koalície po opozíciu, vrátane pána ministra, ktorý povedal, že: kebyže je tam o 500 mil. viacej, tak už by to snáď išlo tak, že by to nebolo veľmi, veľmi zlé.

    Niečo k Národnému divadlu. Rozprávali ste o tej budove ako o Národnom divadle. Tá budova ešte nie je Národným divadlom a nikdy nebude Národným divadlom. Národné divadlo, to je inštitúcia, ktorá v tej budove bude hrať.

    Dnes máme rozpočet, kde v kapitole, a budem čítať dve čísla, tento rok a budúci, Slovenská národná knižnica Martin 119 mil., 119 mil., Univerzitná knižnica 115, 116. A mohol by som takto ísť cez všetky rozpočtové a príspevkové organizácie v rezorte kultúry. Slovenské národné divadlo 361, 427. Celý ten rozdiel, ktorý sa musel, musel do tejto kapitoly dať, zobralo Národné divadlo, pretože bude v novej budove. Keď sme sa tak rozhodli, už to ináč nejde. Ale všetci ostatní, celá kultúra bude mať s týmto problém.

  • Ďakujem. Ďalej pán poslanec Štefanec s faktickou.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Dovolil by som si prečítať zopár údajov, ktoré boli použité z prehľadu štátneho rozpočtu v roku 2004, výdavky ministerstva kultúry bez cirkví, teda na kultúru boli 2,9 mld., v roku 2005 3,4 mld., v roku 2006 rozpočet 3,7 mld.

    Pán poslanec Jarjabek povedal, že pán Ivan Mikloš mal v scenári 3,8 mld. Ja sa mu chcem poďakovať za to, že to spomenul, lebo potvrdil, že keby nebola na Slovensku táto vláda, ktorá je pri moci v súčasnosti, tak vlastne by kultúra dostala viac, lebo v súčasnosti ten rozpočet je 3,1 mld.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán Jarjabek, chcete reagovať?

  • Ďakujem pekne za dve poznámky.

    Pán Minárik, porovnávate osem rokov s piatimi mesiacmi. To je síce fajn, ale trošku to kríva na obidve nohy.

    A k tomu Národnému divadlu len jedna poznámka. Vy ste boli vtedy viceprimátorom Bratislavy, však, keď sa predali pozemky okolo Slovenského národného divadla. Vy ste boli jedným z tých, ktorý bol zodpovedný, ako sa s týmito pozemkami v rámci Bratislavy naloží. Mohol by som sa spýtať v tejto chvíli, ako SD s týmito pozemkami, ktoré boli Národnému divadlu ukradnuté, ešte raz hovorím, ukradnuté, aby ste tomu dobre rozumeli, a vy ste boli vtedy viceprimátor, ktorý mal tieto veci na starosti, to znamená, aj pozemky ukradnuté z Národného divadla, čo sa stalo s tými pozemkami? To je jedna vec.

    Pán poslanec Štefanec, ďakujem pekne za poznámku, len musíme si najskôr vyjasniť, či hovoríme o rozpočte ministerstva kultúry, ktorý bol navrhovaný v roku...

  • Reakcia z pléna.

  • ... a schválený v tomto parlamente perspektívne pre tento rok, alebo či hovoríme o reálnom rozpočte, ktorý ministerstvo kultúry malo. Hej. To si musíme vyjasniť. A ja hovorím o tom rozpočte, ktorý bol navrhnutý ako perspektívny a schválený v tomto parlamente. To znamená, že mohli prísť finančné prostriedky a nemuseli. Chvalabohu, že prišli, však ja dúfam, že prídu aj teraz.

  • Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jozef Ďuračka a pripraví sa pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, dámy a páni, 4. augusta tohto roka sme schválili programové vyhlásenie vlády a po prvýkrát v tomto IV. volebnom období prerokúvame najdôležitejší zákon roka – návrh štátneho rozpočtu.

    Schválenie štátneho rozpočtu na rok 2007, ako aj prerokovanie rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009 bude dôležité nielen z pohľadu plnenia programového vyhlásenia vlády, ale aj z pohľadu plnenia Konvergenčného programu Slovenka do roku 2010 a Národného strategického referenčného rámca Slovenskej republiky do roku 2013. Vláda za toto krátke obdobie prerokovala a schválila aktualizáciu uvedených dokumentov. Táto aktualizácia bola nevyhnutná, pretože priority Národného strategického referenčného rámca do roku 2013 predchádzajúcou vládou boli nevyvážené čo do výšky prerozdelenia finančných prostriedkov do jednotlivých operačných programov a taktiež čo do územného rozdelenia v štáte.

    Prerozdelenie zhruba 11 mld. euro z európskych fondov musí byť účelnejšie a celoplošne rozdelené. Aj zámer Slovenskej národnej strany je ten, aby boli podrobne rozpracované jednotlivé operačné programy za aktívnej finančnej spoluúčasti orgánov samosprávy či už na regionálnej, alebo lokálnej úrovni. Takéto prerozdelenie finančných prostriedkov prostredníctvom štátneho rozpočtu bude mať nielen pozitívny dosah na obyvateľov, zvyšovanie kvality jeho života, ale aj pozitívny dosah na hospodárenie a podnikateľské sféry. V tomto je rozdiel terajšej a predchádzajúcej vlády.

    Reštrikčné opatrenia predchádzajúcej vlády najviac doľahli na domácnosti s nižšími príjmami. Máme záujem, aby sa z prostriedkov štátneho rozpočtu pre občanov stavalo napríklad viac nájomných bytov ako doteraz. Tiež aby sa urýchlila výstavba diaľnic, a tým aby sa vytvárali lepšie podmienky aj pre podnikateľské prostredie.

    Vláda sa musela veľmi rýchlo vysporiadať aj s aktualizáciou konvergenčného programu v zmysle programového vyhlásenia vlády tak, aby bola zachovaná kontinuita s predchádzajúcou vládou v zásadných otázkach ďalšieho vývoja a smerovania Slovenska. V kontexte spoločných zámerov hospodárskej menovej únie. Je pravdou, že návrh štátneho rozpočtu na rok 2007 je viac solidárny, ale nie na úkor zdravého ekonomického rastu.

    Návrh štátneho rozpočtu na budúci rok je zostavený tak, aby bola zabezpečená stratégia prijatia eura v roku 2009, aby postup vlády bol previazaný s Národnou lisabonskou stratégiou a Národným programovom reforiem do roku 2008. V návrhu zákona o štátnom rozpočte, ktorý sme dostali v zmysle zákona č. 583/2004 o rozpočtových pravidlách, príjmy štátneho rozpočtu sú navrhované vo výške 308 mld. a celkové výdavky vo výške 346,9 mld., čiže schodok štátneho rozpočtu predstavuje 38,8 mld. Tento schodok dáva reálnu šancu na to, aby celkový deficit verejných financií vrátane vplyvov dôchodkovej reformy bol pod úrovňou 3 % hrubého domáceho produktu. Súhlasíme s takou zmenou, aby sa schodok znížil o 478 mil. korún, čo predstavuje, že bude 2,94 % z hrubého domáceho produktu. S takouto zmenou súhlasíme. Analýza predloženého návrhu štátneho rozpočtu je taká, že vývoj daňových príjmov v roku 2006 je lepší, ako bol predpoklad pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu verejnej správy v roku 2007 až 2009. Poslanecký prieskum výboru pre financie, rozpočet a menu, ktorý bol uskutočnený 15. – 16. novembra na Daňovom riaditeľstve v Banskej Bystrici a ďalších daňových úradoch, plne potvrdil plnenie príjmov do konca roku, ako aj stav kontrolnej a exekučnej činnosti.

    Vážené dámy, vážení páni, návrh štátneho rozpočtu okrem paragrafového znenia obsahuje aj 33 samostatných rozpočtových kapitol. Snahou tejto vlády je, aby sa aj mladým ľuďom vychádzalo čo najviac v ústrety.

    Ak sa pozrieme na návrh štátneho rozpočtu z pohľadu makroekonomickej prognózy, a to najmä v oblasti vývoja hrubého domáceho produktu, inflácie, priemernej mzdy, miery nezamestnanosti, je tento návrh realistický. Potvrdilo to aj ministerstvo financií, aj členovia výboru pre makroekonomické prognózovanie, v ktorom sú zastúpení siedmi členovia, ako sú Národná banka, zástupcovia VÚB, Tatra banky, ING Bank, Slovenskej sporiteľne, Infostatu a Slovenskej akadémie vied. Verím, že sa nám podarí udržať pod kontrolou aj výšku inflácie napriek tomu, že nevieme dopredu povedať vývoj a ceny ropy na svetových trhoch.

    Záleží nám na tom, aby rast ekonomiky priniesol stabilný rast životnej úrovne z pohľadu reálnych miezd, reálnych dôchodkov, ako aj z pohľadu znižovania počtu nezamestnaných a reálneho rastu spotreby domácností. Uvedomujeme si, že sme tu v prvom rade pre občana. Napríklad v sociálnej politike celkové výdavky sú rozpočtované vo výške 51,8 mld. Sk, čo predstavuje medziročne nárast o 5,9 %, a to hlavne na podporu rodiny a na pomoc v hmotnej núdzi. V zdravotníckej oblasti štát vynaložil na budúci rok 30 mld. korún, čo je nárast o 13,8 %.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi pár slov aj k návrhu rozpočtu obcí a VÚC na rok 2007. V rozpočtoch obcí na rok 2007 sa predpokladajú príjmy vo výške viac ako 87,7 mld. Sk, čo je v porovnaní s rokom 2006 viac o 3,5 mld., a výdavky vo výške 86,1 mld., ktoré sú vyššie o 5,3 mld. Rozpočet obcí na hotovostnej báze je zostavovaný ako prebytok o 1,6 mld. Sk, čo zaručuje, že sa nebude prehlbovať schodok verejných financií. Chcem zdôrazniť, že v predpokladaných príjmoch obcí nie sú zahrnuté očakávané prostriedky z rozpočtov Európskej únie, ktoré budú zapojené do rozpočtu obcí v rámci fiškálnej perspektívy.

    Rozpočet vyšších územných celkov na hotovostnej báze je zostavený ako vyrovnaný rozpočet, v ktorom sa predpokladajú príjmy vo výške 27,9 mld., čo je v porovnaní s rokom 2006 vyšší o 2,7 mld. korún, a taktiež výdavky vo výške 27,9 mld., čo je zvýšenie oproti roku 2006 o 2,9 mld. korún. V roku 2007 sú pre Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky k dispozícii výdavky v celkovej výške takmer 5,9 mld. korún. Disponibilné zdroje predstavujú sumu cca 13,8 mld. Sk., tieto sú hlavne zamerané na oblasť bývania a ich sumu predstavuje 8,9 mld., čo je oproti roku 2006 vyššie o 865 mil. Sk.

    Školstvo. V tomto období rezonuje aj otázka prerozdelenia finančných prostriedkov v kapitole ministerstva školstva a zároveň aj prerozdelenie financií do celej oblasti školstva. Ide o druhú najväčšiu kapitolu. Ak sa pozriete na výdavky, tak v roku 2006 výdavky v kapitole predstavovali 48,9 mld. korún a v roku 2007 sú plánované vo výške 50,4 mld. korún. Predstavuje medziročne nárast o 3,1 %. Zároveň sú plánované finančné prostriedky na základe fiškálnej decentralizácie pre obce a vyššie územné celky.

    Po prerokovaní návrhu štátneho rozpočtu, ako aj pred prerokovaním návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl, školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sme dostali požiadavky od Združenia miest a obcí o zvýšenie záväzných limitov dotácií obciam, vyšším územným celkom. Združenie miest a obcí nás upozornilo na jednostranné hodnotenie dosahov fiškálnej decentralizácie na rozpočty miest a obcí zo strany štátnych orgánov, ktoré nevychádzajú zo skutočných dosahov fiškálnej decentralizácie. S týmto nemožno súhlasiť. Máme vlastné informácie aj z ministerstva financií, a preto informácie uvedené v tejto žiadosti z 22. novembra 2006 sú skreslené. Mám na mysli aj otázku rozdelenia spôsobu financovania neštátnych základných umeleckých škôl, neštátnych školských zariadení, ide o súkromné a cirkevné školy, ktoré sú financované z kapitoly ministerstva školstva, a základné umelecké školy a školské zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti územnej správy s pôsobnosťou od roku 2005. Aj túto otázku rozdielneho spôsobu financovania musíme za predchádzajúcu vládu riešiť. Bolo by konkrétnejšie zo strany ZMOS, aby túto otázku vnímali v prvom rade v zmysle fiškálnej decentralizácie. Treba si uvedomiť, že základné umelecké školy, školské zariadenia v zriaďovateľskej spolupôsobnosti obcí a vyšších územných celkov sú financované prostredníctvom výnosu dane podľa zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy. Tento výnos dane priamo daňové úrady rozdeľujú a poukazujú podľa kritérií uvedených v nariadení vlády č. 668/2004 o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov územnej samosprávy.

    Už som sa zmienil, že príjem obcí bude v roku 2006 vyšší o 3,5 mld. korún a vyšších územných celkov bude vyšší o 2,7 mld. korún. Najbližšia analýza nám ukáže, že dodatočná politika ide správnym smerom a finančné prostriedky sú účelne vynakladané, či ide o ich hospodárne vynakladanie a či kontrola týchto verejných financií je dostatočná. Tam uvidíme značné rezervy.

    Zazneli požiadavky aj na zvýšenie finančných prostriedkov na vedu, výskum. Kapitola Slovenskej akadémie vied má v roku 2007 vyčlenených 1,5 mld. korún. V ostatných kapitolách je na vedu a výskum vyčlenených 1,2 mld. korún. Aj v tejto vláde sa situácia určite zlepší, pretože okrem uvedených prostriedkov bude možné v nasledujúcich rokoch použiť aj prostriedky, ako bolo spomenuté, zo štrukturálnych fondov Európskej únie.

    Súčasná vláda si plne uvedomuje, aký je stav nášho športu. Jeho úroveň sa znižuje, športové ihriská zaberajú obchodné supermarkety, zvyšuje sa drogová závislosť mládeže, znižuje sa počet tried, na základných a stredných školách športoví manažéri majú veľký záujem o prácu s mládežou. Výška vynaložených prostriedkov do športu je rozhodujúca, ale jej využitie a prerozdelenie musí byť transparentné. Budeme pozorne sledovať napríklad, ako dopadne aj šetrenie údajnej korupčnej kauzy v našom futbale. Len na porovnanie, kam sa dostala Česká republika s úrovňou napríklad vo futbale, v atletike a podobne. A kde je Slovensko? Neodpustím si poznámku, že ľudský faktor je najrozhodujúcejší. Je predpoklad, že zriadenie nového splnomocnenca vlády pre šport bude prínosom a že konečne uzrie svetlo sveta aj zákon o športe, v ktorom sa pomenúvajú okrem iného aj práva, povinnosti a kompetencie všetkých zainteresovaných subjektov, použitie finančných prostriedkov a ich následná kontrola.

    Ďalej ma veľmi aj teší, že v rámci ministerstva kultúry boli zvýšené prostriedky na Maticu slovenskú, čo doteraz, myslím, že bolo troška zanedbávané. Týmto podporíme zo strany správy k návrhu rozpočtu pozmeňujúci návrh na zvýšenie výdavkov, ktoré budú určené na činnosť Matice slovenskej vo výške 24 mil. Sk. Podnetný článok o financovaní Slovákov žijúcich v zahraničí napísal napr. Vladimír Skalský, ktorý je súčasne predsedom Slovenského združenia Slovákov v zahraničí. Článok bol uverejnený v dennej tlači v piatok 1. decembra pod názvom „Tretina Slovákov je od macochy“, to hovorí za všetko. Treba si uvedomiť, že v zahraničí žije vyše 2 mil. Slovákov. Najviac ich je v Spojených štátoch, Českej republike, ďalej na tzv. dolnej zemi v Maďarsku, Rumunsku, Srbsku, ale značná skupina je aj v Argentíne. Novodobá migrácia mladých ľudí neustále zvyšuje počet Slovákov, ktorí odchádzajú za prácou do cudziny. I napriek tomuto trendu bývalá vláda nevenovala veľa pozornosti tejto problematike. Jediné, čo je pozitívne, je prijatie zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a úprava legislatívy, ktorá umožnila občanom Slovenskej republiky voliť zo zahraničia. Otázka finančnej podpory bola za roky bývalej vlády stále poddimenzovaná. Podpora Slovenska svojim krajanom je neporovnateľná s okolitými susednými štátmi. Komunity žijúce v zahraničí zohrávajú veľkú rolu pri propagácii materskej krajiny, jej kultúry, cestovného ruchu a pri nadväzovaní rôznorodých obchodných vzťahov. Je známe, že napr. Maďari, Poliaci a taktiež Česi po novembrovej revolúcii využili a využívajú túto loby aj preto, aby sa asimilácia neprejavila na ich občanoch tak, ako sa to niekedy stáva v prípade Slovákov žijúcich v zahraničí. Treba podať pomocnú ruku Slovákom žijúcim v zahraničí, ktorí sa združujú v 70 krajanských spolkoch v 20 štátoch celého sveta.

    Skutočná politická vôľa sa však prejavuje až pri rozhodovaní o pridelení finančných prostriedkov na tento účel. Podporíme zvýšenie finančných prostriedkov tak, ako je to uvedené v spoločnej správe k návrhu štátneho rozpočtu, prostredníctvom Matice slovenskej v kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky o 6 mil. korún a taktiež aj prostredníctvom kapitoly Úradu vlády zvýšiť štátnu podporu Slovákom žijúcim v zahraničí o 12 mil. korún.

    Vážené dámy, vážení páni, na záver mi dovoľte k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2007 a k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009 konštatovať:

    1. odhad makroekonomických ukazovateľov návrhu štátneho rozpočtu na rok 2007 je realistický,

    2. daňové príjmy, granty a transfery, ako aj celkové príjmy strednodobého rámca príjmov za celý sektor verejnej správy sú stanovené takisto reálne,

    3. plánovaný deficit za sektor verejnej správy je v súlade s Paktom stability a rastu,

    4. rozdelenie celkových výdavkov na jednotlivé subjekty je primerané na zabezpečenie bežných funkcií,

    5. strednodobé ciele a zámery stanovené v rámci stabilizovaných programových štruktúr sú reálne a naplniteľné.

    Spravil som vám stručnú analýzu, zhruba, návrhu štátneho rozpočtu a myslím si, že bude celou koalíciou podporený, pretože je reálny a sociálny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou sa prihlásil jeden poslanec na vaše vystúpenie a to je pán poslanec Abrhan. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.

    Pán poslanec Ďuračka, spomínali ste rozpočty obcí. V pondelok sme prerokúvali návrh zákona o presune kompetencií a o financovaní neštátnych škôl a školských zariadení, vtedy sme hovorili a bolo odúčtované z ministerstva školstva, to bolo 570 mil. korún, ak ma pamäť neklame, a tieto finančné prostriedky, aj keď prišlo k presunu kompetencií, neboli transparentne presunuté do rozpočtu obcí.

    Ak ste hovorili, že tento rozpočet je pre obce pripravený tak, že zahŕňa všetky požiadavky, a hovorili ste o tom, že sú zahrnuté v daniach, tak musím vám povedať, že neštátne školy pôsobia len v 70 obciach. Čiže darmo je to zahrnuté v daniach, ktoré dostávajú rozpočty všetkých obcí, ale tých 70 obcí tam nie sú zohľadnené. Tak by som bol rád, keby ste mi povedali váš názor, ako vnímate a ako majú byť ošetrené finančné prostriedky pre deti, ktoré sa zúčastňujú vyučovania v týchto neštátnych zariadeniach.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalej v diskusii, v rozprave vystúpi pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová a ako ďalší vystupujúci sa prihlásil pán poslanec Pavol Prokopovič.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán Burian, vážené kolegyne, kolegovia, toto nie je najdôležitejší zákon roka, ktorý prediskutovávame, pozrite sa za mňa. Ale vráťme sa v diskusii k rozpočtu, k plánovanému rozpočtu 2007, lebo preto tu vlastne sedíme celý čas. Chcem povedať, že moje vystúpenie bude komentár k štátnej podpore slovenskej národnej kultúry a vzdelania na základe predloženého rozpočtu ministerstva kultúry na rok 2007 a nebude to vystúpenie o kríze slovenskej kultúry. Pretože slovenská kultúra nie je v žiadnej kríze, v kríze je štátna podpora slovenskej národnej kultúry.

    V týchto dňoch prebieha pred očami celej verejnosti, zástupcov médií a lobistov, expertov spor. Tak je nastavená hra o efektívnosť demokratického režimu. Po veľkých slovách programového vyhlásenia máme pred sebou čísla a fakty. Jasnú a neodškriepiteľnú skutočnosť. Hlavnou otázkou dňa však podľa mňa je, či spor medzi koalíciou a opozíciou posunie Slovensko ďalej, alebo sa Slovenská republika už vráti znovu k už raz prekonaným problémom, myšlienkam a argumentom, ktoré boli populárne za čias komunistického režimu. Dnes ide aj o to, že tento dnešný spor, ktorý je základom demokratického režimu, vytvorí nástroje na ďalší rozvoj, v tomto prípade slovenskej kultúry a vzdelania. Prax nasledujúcich pár rokov vládnutia vládnej koalície ozrejmí nielen samotnú ideu tejto našej dnešnej debaty, ale aj kvalitu nástrojov, ktoré plánovaný rozpočet na rok 2007 obsahuje.

    Keď sa vrátime k slovám programového vyhlásenia vlády Roberta Fica a ku krátkej kapitole venovanej kultúre, stretávame sa s entuziazmom a optimizmom. Citujem: „Rozvoj kultúry v najširšom zmysle slova je nevyhnutnou podmienkou zvyšovania kvality života občanov Slovenskej republiky.“ Druhý citát: „Ochrana a využívanie kultúrneho dedičstva spolu s podporou pôvodnej tvorby je jeden z rozhodujúcich pilierov uchovania a posilnenia identity Slovenska v prostredí globalizácie.“

  • Veľmi ma mrzí, že som si nevšimla, že sa tu hovorí o identite Slovenska, lebo ja také niečo nepoznám, poznám len identitu občanov alebo identitu príslušníkov národov, ale nie Slovenska.

  • V hrsti teda máme dnes vrabca.

    Povedzme si niekoľko faktov. Rozpočet Ministerstva kultúry Slovenskej republiky klesá v pláne na rok 2007 o 11,5 %, keď odpočítame skoro miliardu, ktorá ide pre cirkvi, klesá o 15,6 %. Grantový systém Ministerstva kultúry Slovenskej republiky klesá o 300 mil. korún. Program Ex libris je vyškrtnutý z rozpočtu, išlo o 85 mil. korún, podpora audiovizuálnej tvorby mínus 50 mil. korún, podpora návštevnosti kultúrnych podujatí mínus 100 mil. korún, kultúrne aktivity národnostných menšín mínus 80 mil. korún, Obnovme si svoj dom mínus 27 mil. korún, Fond Pro Slovakia mínus 8,5 mil. korún.

    Programové vyhlásenie je teda z dnešného pohľadu pre mňa len tou príslovečnou vatou. Rozpočet, ktorý dnes máme pred sebou, je verifikáciou, smutnou verifikáciou. Ak si niekto myslí, že sa tomu teším, nie je to pravda, neteším sa tomu, naopak. Práve preto chcem na tomto fóre, ktoré je na to demokratickým režimom utvorené, položiť niekoľko otázok, ktoré snáď pomôžu vyjasniť, o čo vlastne ide. Týmto sa pripájam aj k vystúpeniu mojej kolegyne pani poslankyne Biró, ktorá si tiež kládla tieto otázky a pokúsila sa na niektoré z nich aj odpovedať.

    Kolegovia predo mnou, ktorí vystupovali, bez ohľadu na príslušnosť k politickej strane alebo lojalitu ku koalícii, unisono hovorili: ekonomika Slovenska rastie, nezamestnanosť klesá, peňazí je našťastie viac. V rozpočte štátnej podpory slovenskej národnej kultúry ide smer pohybu naopak. Ja sa pýtam – prečo? Je jedna možná odpoveď. Ako by bolo v nejakom všeobecnom záujme nevyhnutné, aby rezort kultúry znížil výdavky na kultúrnu činnosť. Nedochádza totiž k redukovaniu výdavkov na prevádzku ministerstva kultúry. Počet pracovníkov stúpa o jedného štátneho tajomníka, teda o miesto pre politika. Príspevkové a rozpočtové organizácie nemusia nikoho prepúšťať, ale nemusia ani reformovať, modernizovať. Tento rozpočet šetrí na službách pre verejnosť, teda nie na štátnej správe.

    O čo teda ide? Táto vláda má iné priority, ako reformovať kultúru, naštartovať nové trendy v štátnej podpore kultúry, vyriešiť zastarané problémy v oblasti kultúry. V poriadku, v poriadku. Kultúra doteraz nikdy nebola prioritou žiadnej vlády Slovenskej republiky od roku 1993, ale slovenská kultúra nie je podľa tohto rozpočtu ani v pozornosti vlády Slovenskej republiky. Ide teda skôr o podporu útlmu celého rezortu. Preto sa máme zmieriť s tým, že kultúra bude mať menej. A to je koaličným partnerom SMER-u, z ktorého pochádza pán minister, Slovenská národná strana.

    Je asi príznačné, že pri prerokovávaní rozpočtu nevystupuje predseda Slovenskej národnej strany, a musím vyjadriť z tohto miesta aj veľké sklamanie z vystúpenia pani podpredsedníčky Slovenskej národnej strany, ktorá hovorila o veľa veciach, ale cudne zamlčala rozpočet ministerstva kultúry.

    Máme sa teda zmierovať s limitovaným a neambicióznym programom, ktorý je v príkrom rozpore so strmým rastom nielen ekonomiky, ale aj strmým rastom spotreby obyvateľstva. Rozvoj dnešnej kultúry teda nie je v záujme ani ďalšieho koaličného partnera, ak máme posudzovať podľa pozmeňujúceho návrhu o asignácii, ide len o zachovanie a nie rozvoj.

    Treba povedať, že ide o prvý pokles, reálny pokles rozpočtu ministerstva kultúry od roku 2000. Kultúra sa ani predtým nevyvíjala dynamicky, to by sme si klamali do vrecka, ale dnes, keď odhad štátneho rozpočtu stúpol o 5 %, Kancelária našej Národnej rady Slovenskej republiky dostane o 96 mil. korún viac, Úrad vlády dostane viac, slovenská národná kultúra dostáva menej. Možnou odpoveďou je, veď na kultúre nezáleží, veď kultúra je bezmocná. Koalícia možno nepredpokladá voličské hlasy ani z tejto oblasti kultúrnych občanov, ktorí by sa nechali ohúriť populistickými vyhláseniami.

    Pán minister financií v úvodnej reči pri otvorení tejto našej debaty o novom rozpočte Slovenskej republiky uviedol, „budeme šetriť na výdavkoch štátu a nie na ľuďoch“, ale nie v slovenskej kultúre, pán minister, nie v slovenskej kultúre (venujem tomuto prázdnemu kreslu). Nie je vlastne teda jasné, čo chce pán minister Maďarič v rezorte kultúry dosiahnuť.

    Čo je zatiaľ čitateľné z rozpočtu:

    1. Ide o náznaky návratu k centralistickému modelu riadenia a kultúry. Prejavuje sa to výrazným redukovaním grantového systému. Ide o ďalší útok aj na činnosť mimovládnych organizácií v oblasti kultúry, čo je v príkrom rozpore s programovým vyhlásením tejto vlády z augusta 2006. „Mimovládne organizácie majú byť trestané,“ aby som citovala pána poslanca Haleckého, „je to pomsta a odveta za rok 1998“, povedal. Som rada, že aspoň prešiel pozmeňujúci návrh, ktorý zaobalene, nie veľmi jasne umožní podporiť zachovanie kultúrnych hodnôt. Neviem, čo to znamená, ale neznamená to rozvoj, neznamená to posun dopredu, asi len zakonzervovanie toho, čo bolo.

    Z dvojpercentnej asignácie daní boli vylúčené školy, v tomto prípade boli vylúčené základné umelecké školy a školské zariadenia, a to tak súkromné, ako štátne, vychovávajúce naše nové kultúrne generácie. Zdá sa, že všetko má zostať tak, ako je a ako bolo voľakedy. Na námietky vo výbore pre kultúru a médiá pán minister odpovedal neustálym zdôrazňovaním, že ak bude slovenská ekonomika ďalej rásť, snáď mu niečo prihodia a on potom rozdelí. Má to byť návrat k paternalizmu ministra a jeho úradníkov?

    Zrušenie Ex libris je obmedzenie aktivít menších vydavateľstiev v oblasti vydávania slovenskej literatúry. Tej, ktorá si naozaj na sebe nezarobí, alebo detskej literatúry. Drastické zníženie grantového systému, nech už bol akýkoľvek, znamená jasný signál odklonu od podpory viaczdrojového financovania projektov a viaczdrojového financovania regionálnej a nezávislej kultúry, ktoré saturujú najmä vidiecku kultúru. Naopak, posilňuje sa úradnícka kontrola kultúrnej činnosti.

    Európsky trend vyrovnávania príležitostí pre štátne a neštátne subjekty pôsobiace v oblasti kultúry má dnes v Slovenskej republike opačný smer. Treba pripomenúť, že zníženie financií pre tento systém znamená aj menšiu možnosť mimovládnych organizácií v oblasti kultúry získavať prostriedky z európskych fondov. Od zahraničných, ale v konečnom dôsledku aj od domácich donorov. Ide teda o anachronickú tendenciu rozširovania kompetencií politikov proti občianskej spoločnosti.

    2. Ani po piatich mesiacoch pobytu ministra v ministerstve kultúry sa do rozpočtu nepremietli žiadne výrazné znaky systémových zmien alebo náznaky reforiem. Ide o udržanie statusu quo, a to v rezorte, ktorý zmeny nepochybne veľmi potrebuje. Skutočný prepad rozpočtu ale budeme vidieť, až keď budeme môcť porovnať výšku sumy v roku 2006 v záverečnom účte kapitoly. K zvýšeniu rozpočtu dochádza predsa len u príspevkových a rozpočtových organizácií, ale aj to len o sumu, ktorou sa musia valorizovať platy pracovníkov. V absolútnych číslach. To ale môže znamenať, že príspevkové a rozpočtové organizácie budú mať v roku 2007 od 10 do 20 % na bežné výdavky menej. Z rozpočtu sa nedá vyčítať, čo bude vlastne prioritou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a ministra, a teda v tomto zmysle aj politickej strany SMER.

    Aj jediná priorita, o ktorej sa bolo možné domnievať, že sa v rozpočte prejaví, a to podpora audiovizuálnej tvorby, má predsa menej. Minister sa v rozhovoroch pre médiá pozerá len po strechách a ukazuje zrejme na holuby tam sediace. Ešte nepripravený a neprediskutovaný zákon o príspevkoch občanov za pozeranie televízie a počúvanie rozhlasu, možný milostivý postoj iných členov vlády, ktorí mu dovolia si prihodiť počas roka niečo, a zatiaľ, bohužiaľ, veľmi vzdialené európske financie. Teda pozeráme sa na príslovečné holuby na streche.

    3. Sociálnodemokratický program európskych ľavicových strán obsahuje vždy a za každých okolností väčšiu podpory kultúry v porovnaní s európskymi pravicovými stranami. Tento rozpočet teda buď znamená to, že tlak koaličných partnerov vyradil ministra, ktorý by mal byť aspoň teoreticky veľmi silným v strane SMER, a on musel ustúpiť ako domáci hosťom v koalícii, alebo SMER, prepáčte, nie je sociálnodemokratickou európskou stranou. Je aj faktom, že v prieskumoch verejnej mienky sa dostupnosť kultúry a jej statkov neobjavuje na zaujímavých miestach preferencií obyvateľstva Slovenskej republiky. Môžeme sa nádejať, že ak sa raz objaví, potom sa možno financie nájdu.

    4. Z rozpočtu sa nedajú vyčítať ani žiadne idey alebo aspoň náznaky výchovy novej kultúrnej generácie. Zrušenie kultúrnych poukazov je nahradené len otvorením galérii a múzeí bez finančného príspevku v piatok. Školy budú určite túto možnosť využívať, ale pripomína mi to metódu používanú, keď som chodila do školy, za komunizmu. Ak je piatok, všetci do galérie. A čo kiná? Čo koncerty? Čo divadlá? Tie sa predsa takto riešiť nedajú. A rozpočet je na nule.

    Minister sa vraj plánuje vrátiť k nejakej, dnes bližšie nešpecifikovanej forme kultúrnych poukazov, vraj o rok. Po vyhodnotení. Pre mňa ide o ďalší dôkaz, že ministrovi a politickej strane SMER chýbajú invenčné myšlienky, moderné prístupy, vízia. Snáď sa spôsoby riešenia problémov v oblasti kultúry nebudú preberať z obdobia spred roka 1989?

    Keď som si prečítala rozhovor pána podpredsedu výboru pre kultúru a médiá, pána poslanca Jarjabka, v SME minulý týždeň, nadobudla som veľmi nepríjemný dojem, dúfam, že len dojem, že by to tak aj mohlo byť. Citujem ho z tohto rozhovoru: „Ak hovoríme o podpore pôvodnej slovenskej kultúry pred rokom 1989, bol prístup oveľa lepší.“ A čo osud Hany Ponickej, Agneše Kalinovej, Jaroslavy Blažkovej? A čo jeden z najväčších slovenských básnikov Ján Smrek, umlčaný, s nemožnosťou publikovať? Jeho „šuplíkové“ verše vyšli až po roku 1990, lebo ich vydal pán Petrík. A čo roky, v ktorých nemohol tvoriť Iľja Zeljenka, Pavol Šimai, ktorý radšej emigroval? A čo tisícky ďalších osudov? A to nehovorím o osude kresťanských básnikov, skupine, ktorá publikovala v disente v Petlici, ako Ivan Kadlečík, ktorý doplatil na to svojím zdravím, Pavel Hrúz, zatvorenie Jozefa Bžocha, pobyt Kornela Földváryho v baniach, zákaz práce pre Juraja Jakubiska, Ela Havetu, ktorého to zničilo, zlikvidovanie divadla na Korze? Mám pokračovať pre tých, ktorým sa ešte stále zdá, že podpora kultúry a pôvodnej kultúrnej tvorby pred rokom 1989 by mohla byť tým ideálom, ku ktorému by sme sa mali priblížiť?

  • Pán poslanec v tomto rozhovore vychvaľuje sociálnu politiku komunistického režimu a hovorí: „Za socializmu boli aj požičovne klavírov pre chudobné deti.“ Ale nedodáva, že v knižniciach si nemohli prečítať mnohé diela zo svetovej literatúry a v kinách vidieť najnovšie filmy. Ak zabudneme, vážení priatelia, ak zabudneme, že Miloš Bazovský, jeden z najväčších maliarskych talentov slovenskej národnej kultúry, mal zakázané oficiálne existovať a chodil po známych a predával svoje obrazy za sto korún, aby prežil, sme odsúdení na to, aby sme to prežili znovu.

    5. Nevidím v tomto rozpočte žiadne výdavky na vedu, výskum v oblasti kultúry. Zostáva len starý koncept osvetovej činnosti z 50. rokov bez modernizácie a vysvetlenia, čo pre novú politickú silu osveta znamená. Minister sa na výbore na moju otázku vyjadril, „zanedbané Národné osvetové centrum“, tak povedal doslova. Ale finančné prostriedky nekopírujú tento pána ministra názor, ktorý nakoniec aj ja zdieľam. Naopak, pán minister zdôraznil, že by sa mohlo znovu prepojiť toto zanedbané Národné osvetové centrum s regionálnymi centrami osvetovej kultúry, zrejme preto, aby tam, kde tieto centra dobre fungujú, ich strhlo do zanedbanosti.

    Chcem sa pristaviť aj pri stagnácii financií na prezentáciu slovenskej kultúry v zahraničí. V minuloročnom rozpočte sa objavila lastovička. Suma 20 mil. korún na tento účel, čo má skutočne potešilo. Bola to lastovička nášho nového sebavedomia, sebavedomia Slovenskej republiky ako nového člena Európskej únie. Dnes musím konštatovať, že to bol len signál, ktorý v roku 2007 pohasne. A predsa aj kultúra vplyvov v EÚ je dôležitá a iste je dôležitejšia ako kultúra izolácie.

    Kde sú teda, pýtala by som sa pána ministra, keby tu bol, kde sú tie náznaky nových ekonomických nástrojov, o ktorých tak často a hlasno hovoril vo svojich rozhovoroch pre hromadné mediálne prostriedky? Minister v rozhovoroch i v programovom vyhlásení zdôrazňoval, že mu ide o tri K: kontinuitu, ale podľa mňa rozpočet ide úplne opačným smerom; po druhé komunikáciu s kultúrnou obcou, pochybujem, že by bol hovoril s mimovládnymi organizáciami v oblasti kultúry alebo so súkromnými základnými umeleckými školami; a o koordináciu – s kým a čím pri klesajúcich a centralizujúcich sa financiách?

    V čom teda vidí nová vláda šancu na progresívne tendencie v oblasti kultúrnych aktivít? Odpoveď vám nemôžem dať. Toto totiž nie je rozpočet pre trvalo udržateľný a dynamický rozvoj slovenskej kultúry. Toto je rozpočet nehodný člena Európskej únie. Musím povedať, že pán minister vyvíja aktivitu, aby sa aspoň ako-tak priblížil úrovni rozpočtu z roku 2006 a presviedča nás všetkých, kade len chodí, že pochytá tie holuby na streche. Zatiaľ teda nemáme ministra kultúry a musíme sa uspokojiť, že máme aspoň ministra, ktorý veľmi poctivo chodí otvárať všetky výstavy.

    Tak ako v celom rozpočte ministerstva kultúry sa preferuje stagnácia a spotreba pred investíciami a inováciami v kultúre. Možno naozaj chýba aj sformovaná silná kultúrna obec, ktorá by si modernizačnú a progresívnu politiku vynútila.

    Nemôžem, v žiadnom prípade nemôžem hlasovať za takýto rozpočet pre slovenskú národnú kultúru.

    A v mene tohto podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2007:

    1. V prílohe č. 3 k zákonu Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2007 sa záväzné ukazovatele menia takto: V kapitole Úrad vlády Slovenskej republiky sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov EÚ o 70 mil. korún a zároveň sa o túto sumu zvyšujú v kapitole Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie. Zmeny vykonané v prílohe č. 3 sa premietajú do prílohy č. 4 Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2007.

    Odôvodnenie: Objem prostriedkov pre rezort kultúry bol v porovnaní s minulým rokom výrazne znížený. Kultúra je pritom jedným zo zásadných prvkov pri udržaní národnej identity slovenského národa, a to najmä po vstupe do Európskej únie a pri masívnom tlaku zo strany americkej audiovizuálnej kultúry. Zníženie sa navrhuje realizovať na úkor rezervy predsedu vlády. Zvýšenie sa navrhuje účelovo vyčleniť na výdavky pre Štátnu operu v Banskej Bystrici v objeme 45 mil. korún, z toho 5 mil. korún na prevádzku a 40 mil. na rekonštrukciu, a pre Štátne divadlo v Košiciach 25 mil. korún, z tohto 10 mil. na prevádzku a 15 mil. na pokračovanie rekonštrukcie Malej scény. Nech sa páči.

    A podávam aj druhý pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2007.

    V prílohe č. 5 k zákonu Záväzné limity dotácií obciam a vyšším územným celkom na rok 2007 sa dotácie z kapitoly Všeobecná pokladničná správa menia takto: V bode A. Dotácie z kapitoly Všeobecná pokladničná správa doplniť písmeno c) dotácia na záchranu a obnovu historických pamiatok vo výške 56 702-tisíc korún, z toho Banská Štiavnica 9 200-tisíc, Bardejov 10 800-tisíc, Bratislava 13 602-tisíc, Levoča 11 300-tisíc, Kremnica 11 800-tisíc.

    Odôvodnenie: Práce na záchrane historických pamiatok sú finančne náročnejšie ako nová výstavba, pretože sa pri nich musia používať prírodné kamenné materiály a atypické prvky drobnej architektúry podľa požiadaviek pamiatkového úradu. Tieto zvýšené náklady nie sú mestá schopné financovať iba z vlastných prostriedkov. A nebolo by to ani spravodlivé, keďže ide o súčasť celonárodného kultúrneho dedičstva. Opravené historické mestá lákajú turistov, čím pre seba, ale aj pre celú ekonomiku vytvárajú ďalšie zdroje. Nech sa páči. Môžem vám to odovzdať?

    Dovoľte, aby som moje vystúpenie zakončila citátom jedného slovenského klasika. Citujem: „Kto sám seba klame a vlastnej lži načúva, k tomu dôjde, že už nerozoznáva nijakej pravdy ani v sebe, ani okolo seba, a následkom toho nectí si ani seba, ani iných.“

    Ďakujem za pozornosť.

  • S reakciou na vystúpenie pani poslankyne Magdy Vášáryovej sa s faktickými poznámkami prihlásili páni poslanci: Dušan Jarjabek, Ján Senko, Anna Belousovová, Miroslav Číž. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A dávam slovo pánovi Dušanovi Jarjabkovi.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pani poslankyňa Vášáryová, prečo stále pletiete politiku do istých filozofických náhľadov, ako financovať kultúru, čo ďalej s kultúrou? Veď to, čo hovoríte, je skutočne často veľmi pravdivé, ale veď vy to zahmlievate vždy niečím, čo vytrhnete z kontextu, keď hovoríte o mojom článku v SME, prečo nepoviete celú pravdu? Prečo nehovoríte o tých absolútnych hodnotách, prečo to necitujete celé? Veď ja by som takisto mohol vytrhnúť z kontextu a pýtať sa vás, neboli ste vy náhodou zaslúžilou umelkyňou pred rokom 1989? A veď ste to dostali za prácu, ktorú si ja vážim. Ja to nechcem dehonestovať. Ale tiež ste si vtedy prevzali ten titul z rúk najvyšších komunistických funkcionárov? To je jedna vec.

    Hovoríte o disidentoch. Hlboko si vážim prácu disidentov, pána Zeljenku a tak ďalej a tak ďalej. Ale nie náhodou vy ste podpísali antichartu? Lebo taký článok vyšiel v Rudom práve v tom období. Ja vám ho donesiem. Ja som si tieto veci naštudovával. A skutočne a keby ste ju aj podpísali, keď ste ju nepodpísali, mali by ste na to isté zdôvodnenia, veď predsa antichartu podpísal aj Jan Werich, ak si dobre spomínam, a mnohí ďalší, nebudem hovoriť, dobre ich poznáme. Ale veď to sa nedá jednoducho tu robiť čierne, biele. Veď to je dehonestácia potom toho všetkého, čo ste múdro povedali.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ján Senko.

  • Ďakujem za slovo. Musím si postupne zvykať na slová, ktoré pani poslankyňa, či už na výbore, alebo tu v tejto sále, používa. Mrzí ma to, pretože osobne som si ju veľmi vážil ako herečku aj s jej sestrou. Sledoval som aj jej potom politický vývoj na scéne a tiež by som chcel naznačiť iba niektoré veci, že používa tu tie slová, ktoré jednoducho by ona sama už používať nemala, pretože, ja som jej to povedal aj na výbore, myslím si, že sme už v dostatočnom čase ďaleko od roku 1989, aby nás takýmito pojmami strašila. Možnože straší iba sama seba, straší občanov. A čo je najhoršie, pani poslankyňa, kto klame sám seba, klame aj ľudí okolo seba. Dovidenia.

  • Ďalej má slovo s faktickou poznámkou pani poslankyňa, podpredsedníčka Belousovová.

  • Pani poslankyňa Vášáryová, neurazte sa, ale mne pri vašom vystúpení prišlo strašne smiešne. Mne to pripadá, ako keby ste skutočne tých osem rokov hybernovala, po prvé, z čisto ženského hľadiska naozaj vyzeráte o tých osem určite menej, takže vám to prospelo, ale z druhého hľadiska vy ako keby ste prespali a zobudili ste sa po ôsmich rokoch a teraz pozeráte, že neviete, čo sa stalo, čo je výsledok Dzurindovej vlády v kultúre za osem rokov.

    Stručná rekapitulácia: absolútna dekadencia na Slovensku, útok na základné hodnoty, netočia sa vlastné filmy, sme napchávaní, naše deti tiež, americkými filmami nízkej kvality, absolútne nejaké patoky, čiže Slovensko zachvátila pakultúra, to je výsledok Dzurindovej vlády a SDKÚ, kde ste vy teraz.

    Výsledok vlády SDKÚ je aj v tom, že jednoducho kultúra žije len na mestách a obciach vďaka šikovným primátorom. A doslova výsledok je, viete aký, že sa na nás všetkých z obrazovky smejú doslova holé zadky z tých amerických nakúpených reality šou. To je pečiatka vášho prínosu kultúry. Čiže vašej kráse to prospelo, takže zobuďte sa z toho spánku do politickej reality, ktorá je taká. Obrazovka a na nej holý zadok z reality šou, ak nie ešte niečo iné, a to je výsledok aj vás, pán Dzurinda, aj vás všetkých, ktorí tam sedíte.

  • Reakcie z pléna a potlesk.

  • Nie je prestávka, ďalej bude pokračovať s faktickou poznámkou pán Číž.

  • Ďakujem pekne. Pevne verím, že sa vážení kolegovia z SDKÚ znovu vrátia k normálu, štandardu správania sa, možno budú chvíľu počúvať.

    Pani poslankyňa, ja mám tiež v hlbokej úcte vaše dielo ako umelkyne, len ako s političkou mám trošku problémy, pretože to, čo hovorí pani poslankyňa Belousovová, je proste podstata. Veď 90 % problémov, o ktorých ste hovorili, predsa nemôžete pripisovať tejto vláde, ale vláde, ktorú reprezentujete, ktorá tu vládla osem rokov. Vláda, ktorá má taký vzťah k verejným financiám, verejnému majetku a k jeho zhodnocovaniu, aký má. Vláda, ktorá má takú formu získavania peňazí do verejných zdrojov, ktorý má ten mechanizmu prístupu k tomu všetkému, čo tu akú má.

    Z 19-percentnej dane, z ktorej ešte 2 % budú rozdeľovať podľa vlastnej logiky a podľa vlastného zvažovania právnické osoby. Veď to je ďalších 700 mil. korún, ktoré chýbajú práve v kultúre, možno, o ktorej sa teda spolu bavíme. A kde tá logika niekde, prirodzene, je akceptovateľná, ale kde je hlboko neakceptovateľná. A to je skutočným predmetom diskusie. Kto zdekasoval a zničil slovenský národný film? Čo urobila vaša vláda za posledných osem rokov pre tento film? Čím sa chcete pochváliť? Kto bránil vám, aby ste pomohli pánovi Kadlečíkovi, Zeljenkovi a vytvorili priestor, aby mohli v novom veku, teda ten svoj talent, ktorý nikto nespochybňuje, preukázať? Nepoznám jeden váš verejný prejav na túto tému, pani kolegyňa. Takže neznie to dôveryhodne, čo vyprávate.

    Veď vymenovať každý z nás môže a môže do rána, čo všetko ešte potrebujeme urobiť. Ale ak o niečom sa vážne máme baviť, to je revitalizácia verejného sektora, zlepšiť aj daňovú etiku v tejto spoločnosti a rozmýšľať nad tým, akým spôsobom máme získavať pre verejné služby peniaze. Ako máme nakladať s verejným majetkom, ako sa máme starať o strategické zdroje, tam je podstata.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Znovu zdôrazňujem, hovoriť tu o kríze slovenskej kultúry je nemiestne. My tu teraz debatujeme o kríze a poklese financovania štátnej podpory kultúry. To by som chcela zásadne zdôrazniť.

  • A chcela by som povedať už len jedno. Všetkým nám asi musí ísť o to, aby štátna podpora kultúrneho života nebola umŕtvovaná. Zdá sa nám, a tento rozpočet to ukazuje, že je neprogresívny a že je schodkový, že proste ide smerom dole. A to je alarmujúce. Nič viac a nič menej.

    A, pán Číž, pán podpredseda, vy ste predsa Štiavničan a ja sa budem veľmi dívať, či zdvihnete ruku za financie pre Banskú Štiavnicu. Pre mňa to je fakt. Nie vaše reči. Pre mňa bude fakt vaša zdvihnutá ruka na môj pozmeňujúci návrh.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Pavol Prokopovič a pripraví sa pán poslanec László Miklós.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení podpredsedovia Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ja sa ospravedlňujem, že prejdem od krásnej nežnej kultúrnej témy k realite, ale oblasť ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií takou je.

    Dovoľte mi teda vyjadriť sa k štátnemu rozpočtu, ako aj k dôsledkom, ktoré podľa môjho názoru sú nevyhnutné pri takomto štátnom rozpočte alebo takej skladbe štátneho rozpočtu v tomto sektore. Môj kolega pán poslanec Ivan Mikloš v úvode tejto rozpravy, tejto debaty uviedol viacero závažných rozporov medzi deklarovanými prioritami a návrhom štátneho rozpočtu, ktorý absolútne nezohľadňuje tieto priority, a spomínal okrem iného aj výstavbu infraštruktúry ako dôležitý faktor vyrovnávania regionálnych rozdielov. Dovoľte mi, aby som sa teda vo svojom vystúpení krátko venoval práve tejto téme.

    Aký je teda skutočný stav, aká je skutočnosť? Mohli by sme porovnávať výdavky, investície zo štátneho rozpočtu na rok 2006, prípadne predchádzajúce roky a rok 2007 z rôznych pohľadov. Dá sa to robiť z pohľadu započítavania pohľadávok voči kohéznemu fondu, ako uviedol aj pán poslanec Mikloš, dá sa to robiť aj z pohľadu započítavania nevyčerpaných prostriedkov z predchádzajúcich rokov. Avšak ja sa budem venovať čisto striktne číslam, ktoré sú v materiáli, ktoré sú predložené v štátnom rozpočte na rok 2007, a tie hovoria jasne: Výdavky na cestnú infraštruktúru v porovnaní s rokom 2006 klesajú o 2,1 mld. korún. Celkove je na výstavbu diaľnic a rýchlostných komunikácií v štátnom rozpočte vyčlenených 10,1 mld. korún v členení: 5,8 mld. sú neviazané zdroje, 1,8 mld. zdroje Európskej únie, 2 mld. úvery Národnej diaľničnej spoločnosti bez vládnej garancie a 500 mil. diaľničné nálepky.

    Dovoľte mi, aby som trošku rozobral tieto jednotlivé položky výdavkovej časti štátneho rozpočtu.

    Neviazané zdroje vo výške 5,8 mld. korún. Mám tu potrebu neviazaných zdrojov na investičné akcie 2007, ktoré vypracovalo ministerstvo dopravy v spolupráci s Národnou diaľničnou spoločnosťou 18. 10. tohto roku, teda už po niekoľkých mesiacoch vládnutia tejto vlády, je tu krátka tabuľka, dovoľte, aby som uviedol, pretože sa to týka mnohých poslancov z mnohých regiónov, a budem potom pokračovať a je veľmi dôležité, aby to bolo nadväzné a súvisiace s tým, čo budem hovoriť ďalej.

    V týchto minimálnych potrebách, potrebách neviazaných zdrojov na investičné akcie v roku 2007, sú tieto akcie: príprava stavieb, výkup pozemkov 2 200 mil. korún, projektová príprava 2 100 mil. korún, odvody 30 mil. korún, teda príprava celkovo 4 330 mil. korún. A ďalej samotné akcie: Bratislava, Mierová – Senecká 50 mil. korún, Ladce – Sverepec 204 850-tisíc, Vrtižer – Hričovské Podhradie 258 mil., Hybe – Važec 100 mil., Važec – Mengusovce 100 mil., Svinia – Prešov-západ necelých 700 mil., privádzač Poprad – Kežmarok, 1. etapa, druhá časť, 250 mil., Lamačská cesta – Staré grunty – tunel 357 mil., Hričovské Podhradie – Žilina-Strážov 2 028 mil. korún, Skalité – Štátna hranica Slovenskej republiky 200 mil. korún, Nová Baňa, 2. etapa, protihluková stena, 10 mil. korún, Budča – Kováčová 97 mil. korún, Budča – Zvolen, bezpečnostné opatrenia, 18 mil. korún, Oravský Podzámok – Horná Lehota 646,815 mil. korún a ostatné investície 840 mil. korún. Teda dohromady so stavbami je to 10 749 693-tisíc korún. Hovorím o tom preto, pretože porovnám to teraz s tým, čo je v štátnom rozpočte, neviazané zdroje a to je 5,8 mld. korún.

    Ako sa to teda prejaví? Prejaví sa to podľa môjho názoru jednoznačne v troch takých smeroch:

    1. Absolútnym spomalením tempa výstavby tam, kde už sú tieto akcie rozbehnuté, kde sú realizované a kde iné možnosti financovania ako priamo zo štátneho rozpočtu nie sú. A ide napríklad o také významné časti výstavby infraštruktúry alebo také významné úseky vo významných regiónoch, napríklad Vrtižer – Hričovské Podhradie, Hričovské Podhradie – Žilina-Strážov, teda náš záväzok voči Kii, Važec – Mengusovce, Skalité – Štátna hranica, Prešov-západ – Svinia, ale aj Lamačská cesta – Staré grunty. To sú rozbehnuté.

    2. Prejaví sa to odsunutím pripravených projektov. Z nich spomeniem napríklad Svidník, je to súčasť budúcej rýchlostnej komunikácie R 4, tu pripomínam, že tento projekt je komplet pripravený vrátane zhruba 50 stavebných povolení, ktoré, ak sa nezačne v budúcom roku realizácia, začínajú strácať platnosť a bude ich treba odznova, odznova všetky vybavovať, čo bude stáť opäť nemalé finančné prostriedky, pretože bude treba zabezpečovať novú projektovú dokumentáciu na vydanie stavebného povolenia.

    Ďalej by som chcel pár slov povedať aj o tých zdrojoch Európskej únie, 1,8 mld. je plánovaná, chvályhodné, len tu chcem jednu takú malú poznámku. Často si predstavujeme, že fondy Európskej únie, či kohézny, či štrukturálne, sú fondy, ktoré tým, že sa uzatvorí zmluva s Európskou úniou, prídu nám na účet tieto fondy a my si s nimi budeme robiť už, čo chceme, čo uznáme za vhodné. Absolútne nie. To je absolútny omyl. Prebieha to asi takto: Dopravná firma, ktorá realizuje akciu, povedzme, poviem to na konkrétnom príklade, povedzme Hronský Beňadik – Žarnovica, vystaví faktúru, tá faktúra cestuje na Národnú diaľničnú spoločnosť, z Národnej diaľničnej spoločnosti na ministerstvo dopravy, z ministerstva dopravy doteraz išla na orgán na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja, tak išla do Bruselu. Z Bruselu išla cez rad úradníkov, ktorí každú jednu položku kontrolovali a kde sa len trošku nevidelo, vrátili ju naspäť a opäť to išlo tým istým spôsobom späť a opäť to išlo potom, po odstránení tých nedostatkov, tým istým spôsobom tam. Takže ak si niekto myslí, že čerpanie z Európskych fondov je také, že nám prídu peniaze na účet a my teraz s nimi budeme robiť, čo chceme, tak je na veľkom omyle, tak to je ďalšia taká trošku vata vo financovaní.

    Ďalej absentuje absolútne v rozpočte príprava nových projektov. Ja som to spomenul v tej časti, kde som hovoril o tých neviazaných prostriedkoch v prípade, že skutočne ten rozdiel bude taký priepastný, ako tam je. Ono to vychádza podľa toho až 4 mld. korún. Ale je tam ešte úver Národnej diaľničnej spoločnosti. Takže, aby som bol férový, ak by sa použil aj na tieto účely spolu s tými neviazanými prostriedkami, aj tak tam vzniká ešte rozdiel 2 mld. korún, minimálny rozdiel na pokrytie toho minimálneho plánu, ktoré Národná diaľničná spoločnosť potrebuje.

    Keď hovorím o cestnej infraštruktúre, nedá mi, aby som nespomenul úsek Žilina – Ivachnová. Vo všetkých doterajších plánoch, vo všetkých doterajších koncepčných výhľadových, prognostických materiáloch sa táto časť diaľnice uvažovala s výstavbou za pomoci súkromného kapitálu, tzv. PPP projektmi. Celý proces bol od začiatku monitorovaný medzinárodným poradcom vybraným v súťaži, ktorý má s takýmito projektmi skúsenosti, bol vypracovaný harmonogram jednotlivých krokov, dostali sme sa až do februára tohto roku, keď padlo rozhodnutie o predčasných voľbách, a teda bývalá vláda pozastavila všetky koncepčné veci práve kvôli tomu, aby nebolo obviňovanie, že sa robí niečo proti budúcej vláde, keďže sa nevedelo, ako to po tých voľbách bude na Slovensku vyzerať. Tie PPP projekty boli pripravené vo februári tak, že čakalo sa už len na vypísanie tendra na vstup súkromného investora na tento úsek. Ide, a to podotýkam, zhruba o 64 mld. Sk, ktoré mali byť takýmto spôsobom investované a po dobu 25 rokov splácané Slovenskou republikou za výstavbu tohto celku, ktorý je zhruba okolo 80 km od Žiliny až po Ivachnovú.

    Musím konštatovať, že na základe čísel, na základe menovitých akcií, ktoré sú v štátnom rozpočte, práve ten úsek zostáva ako vo vákuu. Na jednej strane som zachytil vyjadrenia ministerstva dopravy, Národnej diaľničnej spoločnosti, ktoré hovorí, že PPP projekty sa robiť nebudú, žiadny súkromný kapitál tam nepôjde do toho, ale nie je tu ani zmienka o tom, čo s tým. Potom sa nemôžeme diviť, že verejne sa deklarovalo na vláde Slovenskej republiky, že termín prepojenia Bratislavy a východu Slovenska bude v roku 2013. Teraz som pochopil, prečo už sa deklarovalo vopred, ešte pred prípravou štátneho rozpočtu. Pripravovala sa pôda, lebo sa vedelo, že štátny rozpočet na tieto akcie jednoducho stačiť nebude. A ja sa veľmi obávam, že ani ten rok 2013 pri takomto vývoji štátneho rozpočtu pre cestnú dopravu, pre výstavbu infraštruktúry reálny nebude.

    Teraz by som niekoľko slov si dovolil k železničnej doprave. Tu môžem len konštatovať zase iba na základe čísel, ktoré sú, že je na investície v železničnej doprave na podniky v Železničnej spoločnosti menej o necelú miliardu, bližšie k 900 mil. Sk. Je tam rozpočtovaných 12,4 mld. Sk, z toho 8,1 mld. na financovanie výkonov vo verejnom záujme a 4,3 mld. Sk na kofinancovanie a na národné projekty. Z tých výkonov vo verejnom záujme by mala osobná doprava dostať 4,5 mld. a Železnice Slovenskej republiky 3,6 mld. Sk. Práve tie prostriedky pre Železnice Slovenskej republiky na tie projekty, na tie investície sú absolútne nepostačujúce, pretože je realizovaná, je pripravená kompletná príprava úseku Trnava – Piešťany – Nové Mesto nad Váhom, teda koridoru 5 A, ktorý je súčasťou severo-južného prepojenia Slovenska a kde máme aj isté záväzky, ak nechceme, aby nám tento koridor vypadol zo siete transeurópskych koridorov. Takže sú to nepostačujúce absolútne pre investície ani pre kofinancovanie, aj keď tam zoženieme európske peniaze, z každého fondu je isté kofinancovanie od 50 % až po 25 %. Takže investície sú vážne, vážne ohrozené a určite nebudú zďaleka v takom rozsahu, ako boli doteraz.

    Aj tie, zachytil som v poslednej dobe, sľuby vlády, že nejakých 500 mil. na výkony vo verejnom záujme pre osobnú dopravu budú, ale to je taký sľub vo vzduchu. Pretože hneď bolo povedané k a, bolo povedané aj b, a to, že tieto prostriedky budú buď pri, alebo tak to bolo aspoň prezentované na tlačovej besede, že buď budú poskytnuté zo štátneho rozpočtu pri priaznivejšom vývoji príjmovej časti štátneho rozpočtu. A na otázku „A keď nebudú?“, tak bola odpoveď, že tak zoberie si Železničná spoločnosť Slovensko, teda osobná doprava zoberie si úver. No to ma trošku zdvihlo. My sme štyri roky železničiarov nie preto škrtili vo výdavkovej časti, aby sme len znížili tú zadlženosť železníc, ktorá už bola astronomická, 49 mld., a teraz sa dozvedáme, že hneď po nástupe tejto vlády je jeden z krokov, že sa bude brať úver, a teda železnice sa budú znova zadlžovať.

    V oblasti leteckej dopravy, myslím si, že tu je klasický príklad rozporu sľubov a reality. Na jednej strane sme tu dnes počuli veľmi emotívny, veľmi k ľuďom nasmerovaný alebo verejnosti nasmerovaný prejav pána premiéra Roberta Fica, ináč sa to nazvať nedá. Pretože na otázku pána poslanca Galbavého neodpovedal, ale skôr ešte raz zdôvodnil rozhodnutie vlády, prečo sa bratislavské letisko neprivatizovalo. S tým, že bratislavské letisko bude investovať z vlastných zdrojov. Ja sa pýtam – z akých? V rozpočte nie je na to ani jedna koruna. A ak máme na mysli to, že ešte predchádzajúce vedenie bratislavského letiska začalo pripravovať žiadosť o úver a zatiaľ dostalo od vedenia komerčnej banky, jednej komerčnej banky iba prísľub, že môže byť maximálne na najbližších 5 rokov vo výške 2,8 mld., maximálne, pri splnení istých podmienok. Tak ak sa toto už považuje za poskytnutie úveru, tak, po prvé, 2,8 mld. je na rozvoj, na výstavbu nového terminálu absolútne nepostačujúce a, po druhé, to ešte nie je úver. To ešte bolo len oznámenie, že to je maximálna výška, ktorú môžu tejto spoločnosti v prípade, že splní podmienky, ktoré sa jej dali, jej môžu poskytnúť.

    Tu chcem podotknúť ešte jednu vec. Je uzatvorená zmluva s nízkonákladovou spoločnosťou Ryanair, ktorá hovorí, že ak postavíme do 1. 1. 2009 nový terminál, Ryanair sa zaväzuje otvoriť 20 nových, podotýkam nových, destinácií z Bratislavy. Ak ten terminál neurobíme, zabudnime na to. A tu sa opäť dozvedáme, že kvôli finančným prostriedkom sa nebude stavať nový terminál a bude sa nejako postupne dobudovávať, domurovávať. No terminál nie je nejaké lepenie, to je stavba, ktorá buď sa postaví, alebo sa nepostaví.

    A nepredať. Pán poslanec Faič, ak by ste niekedy pozornejšie čítali, a nielen to, čo povie pán predseda vlády, ale, čo tvrdím, aj my sme hovorili o predaji 66 % akcií bratislavského letiska. A keď som už pri slove, tak ešte raz dovolím si veľmi krátko ti to ešte raz vysvetliť, lebo zdá sa mi, že nie veľmi pozorne ani tvoji kolegovia niektorí čítajú. My, keď sme sa rozhodli riešiť bratislavské letisko, boli sme možno v tom štádiu, v ktorom ste vy teraz, tak sme vypísali medzinárodný tender na medzinárodného poradcu, v podmienkach bolo, ktorý robil aspoň päť podobných transakcií vo svete. Vyhrala renomovaná firma Konzorcium, ktorá takéto transakcie robila, a tým sme dali zadanie a sme sa ich pýtali...

  • Reakcie z pléna.

  • Vážení páni poslanci, netreba krútiť hlavami, ale treba si pozrieť dokumenty, ktoré sú.

    Pokračujem. A dali sme mu zadanie, aby nám poradil, čo je výhodnejšie. Či je výhodnejšie predať 49 % akcií, či je výhodnejšie 51 % akcií, 66 % akcií, alebo či je výhodnejšie dokonca 100 % akcií. Samozrejme, že dávali sme preskúmať aj možnosť ekonomického prenájmu. To sú o tom všetkom doklady, pán Burian, len sa treba na to pozrieť a čítať to, čo je, nie to, čo vám niekto dá do ruky. Ale treba si pozrieť všetko. Je to všetko na ministerstve dopravy.

    Poradca jasne vyhodnotil, že najvýhodnejšie pre rozvoj letiska takého typu u nás v porovnaní s jeho geopolitickou polohou je predať 66 % akcií. Vtedy má investor záujem tam investovať, vtedy má investor záujem o reálny rozvoj letiska. Nakoniec čísla presvedčia. Veď odborníci očakávali, a myslím, že to mi nebude nikto protirečiť, odborníci očakávali, že zisk z letiska alebo predaj sa uskutoční maximálne za 7 mld. Páni, a cena bola nakoniec 20 mld. Takže bolo do atraktívne, asi sme zvolili dobrý postup. A z tých 20 mld. mala byť zhruba polovica priamo investovaná za päť rokov v bratislavskom letisko na menovité akcie. Súčasťou aj tendra, aj súčasťou podpísanej zmluvy boli menovité akcie, ktoré je povinný do piatich rokov za tých 10 mld. realizovať. A to bol nový terminál, to bolo predĺženie pristávacej a letovej dráhy, to boli parkoviská, to boli technické služby a podobne. Na to všetko teraz zabudnime.

    Ak dostaneme tých 2,8 mld. úveru, v čom som veľký, veľký skeptik, tak to bude veľa. Takže tak to bolo s bratislavským letiskom, nie predaj bez hlavy. A o tom, že je tam firma Meinl? Som povedal, je to Konzorcium. Firma Meinl je len jedna zložka, ktorá zabezpečovala určitú časť tých poradenských služieb.

    A na záver mi dovoľte, aby som sa ešte trošku zmienil o oblasti, ktorá síce patrí do vedomostnej spoločnosti, ale je to informatizácia spoločnosti a momentálne je to ešte stále pod ministerstvom dopravy. Keď vláda Mikuláša Dzurindu nastupovala v roku 2002, prakticky v oblasti informatizácie spoločnosti sme boli doslovne v plienkach. Nebolo ešte ani jasne určené, ktorý rezort to bude robiť. Okrem projektu Infovek, ktorý rozbehol vtedajší pán minister Fronc, neexistovali základy budovania informatizácie spoločnosti. Kompetenčným zákonom to od mája 2003 prešlo na rezort ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a vtedy sme zdedili 200-tisíc korún, 4 počítače a 4 pracovníkov. Dnes je na ministerstve dopravy vybudovaný útvar splnomocnenca vlády, ktorý má 24 vysokokvalifikovaných odborných ľudí, ktorý má spracovaný, schválený vo vláde dokument Stratégia budovania informatizácie spoločnosti vrátane Akčného plán, ktorý obsahuje konkrétne akcie. Je zabezpečená koordinácia v tejto oblasti s ostatnými rezortmi, s ostatnými ministerstvami. A za posledné tri roky, pokiaľ si dobre pamätám, alebo sekcia splnomocnenca vlády aj rozdelila na projekty vyše 100 mil. korún.

    Dozvedám sa teraz, že je v parlamente v druhom čítaní poslanecký návrh zákona, ktorý má úplne rozbiť to, čo sa urobilo a sekcia informatizácie spoločnosti, tak je to aj podľa toho, aké sú výdavky štátneho rozpočtu alebo ako sú naplánované na ministerstve dopravy, má prejsť časť pod úrad, pod gesciu pán ministra financií a časť pod gesciu pána podpredsedu vlády. No tak tomu už teda absolútne nerozumiem, že snažíme sa likvidovať niečo, čo nám prekáža politicky, alebo snažíme sa likvidovať niečo, čo možno nesplnilo očakávania, ale že ideme likvidovať niečo, čo funguje, len preto, že sa niekde nevedia dohodnúť, kto bude riadiť, aj fondy, ktoré k tomu budú z Európskej únie, no tak to sa mi zdá už trošku silná káva. Za takého rozdelenie určite ani ja a budem aj navádzať mojich kolegov, aby za to nehlasovali.

    Vážené dámy, vážení páni, na záver by som si dovolil predložiť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý je absolútne apolitický, ale ktorý sa viaže k tomu, čo som povedal alebo hovoril pri mojom komentári o výdavkoch zo štátneho rozpočtu na výstavbu diaľnic alebo na výstavbu cestnej infraštruktúry.

    Predkladám pozmeňujúci návrh k vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2007 (parlamentná tlač 73).

    V prílohe č. 3 k tomuto zákonu Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2007 sa záväzné ukazovatele menia takto – avizoval to už predtým aj pán minister, pán poslanec Ivan Mikloš: V kapitole Všeobecná pokladničná správa sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o 1 mld. Sk na úkor rezervy na valorizáciu miezd a zároveň sa o túto sumu zvyšujú v kapitole Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky v kapitole Cestná infraštruktúra takto doplniť:

    1. obchvat Svidníka 400 mil. korún,

    2. Važec – Mengusovce 300 mil. korún,

    3. Skalité – Štátna hranica Slovenskej republiky 300 mil. korún.

    Odôvodnenie: Zvýšenie je na úkor kapitoly Verejnej pokladničnej správy, rezervy na valorizáciu miezd, kde sa predpokladá úspora, keďže deklarovaným zámerom vlády je znižovanie počtu zamestnancov vo verejnej správe. Finančné prostriedky na výstavbu cestnej infraštruktúry, ktoré sú priamo zo štátneho rozpočtu, sú veľmi nízke a nepostačujú ani na realizáciu projektov, ktoré sú veľmi dôležité pre rozvoj nielen cestnej siete, ale aj regiónov celkom. Obchvat Svidníka je súčasťou rýchlostnej komunikácie R 4, ktorá bude spájať hranicu Slovenskej republiky a Poľskej republiky s regiónmi Slovenska. Stavba je kompletne pripravená vrátane výkupu pozemkov a vydaných je vyše 50 stavebných povolení. Ak sa stavba nezaháji, mnoho z nich stratí platnosť. Stavba Važec – Mengusovce je pomaly stavbou desaťročia napriek tomu, že je súčasťou prepojenia východu a západu Slovenska a značne predĺži diaľnicu z Ružomberka do Tatier. Táto časť diaľnice D 1 spája jestvujúcu diaľnicu D 1 s budovanou časťou D 1 Mengusovce – Jánovce. A stavba Skalité – Štátna hranica Slovenskej republiky, Poľskej republiky je veľmi dôležitá aj z pohľadu záväzkov Slovenskej republiky a je súčasťou severo-južného prepojenia a významného európskeho koridoru.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou: pán poslanec Ivančo, Pelegrini, Jánoš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Dovoľte mi, aby som podporil pána kolegu poslanca Pavla Prokopoviča v tom, že skutočne jedným z nástrojov riešenia vyrovnávania regionálnych rozdielov je budovanie a rozvoj cestnej infraštruktúry a v tom smere skutočne štátny rozpočet nepočíta s veľkými investíciami.

    Osobitne chcem upozorniť na časť vystúpenia, kde pán poslanec uviedol potreby finančných zdrojov na dostavbu cestnej infraštruktúry, ale aj na dostavbu takých stavieb, ktoré sú kompletne pripravené z hľadiska stavebnej dokumentácie, a bolo by skutočne škoda, že by sa práca mnohých odborníkov nevyužila, aby tieto dokumenty pripravené a ukončené v stavebnom konaní vlastne takto prepadli a bolo by ich treba robiť nanovo.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, skutočne dovoľte mi, hlavne poslancov z regiónu Stropkova, Svidníka, Humenného a ďalších, vyzvať vás, aby ste podporili tento pozmeňujúci návrh a vyjadrili ste tak aj svoj záujem o rozvoj týchto regiónov. Som presvedčený o tom, že poslanci vládnej koalície dvihnú ruku za dobudovanie obchvatu Svidníka.

    Ďakujem pekne.

  • Ja som pôvodne, pán poslanec, nechcel ani reagovať na vaše vystúpenie, ale veľmi v krátkosti, keď vás už tak trápia výkony vo verejnom záujme pre železničnú dopravu, neviem, či ste to neboli vy, ktorý v minulom roku podpísal kĺzavú doložku k zmluve o výkonoch a 4,5 mld., ktoré boli plánované v štátnom rozpočte, ste podpísali pokojne ďalšiu miliardu navyše, aby bola zúčtovaná dodatočne podľa skutočne preukázanej straty. A za vášho fungovania sme mali také dve pekné krivky, keď nám každoročne klesal počet prepravených osôb v železničnej doprave a na druhej strane nám rástla krivka potrieb úhrady výkonov vo verejnom záujme zo štátneho rozpočtu. A to sa teda veľmi čudujem, že vám to štyri roky pán minister financií toleroval.

    A čo sa týka informatizácie, dobre ste povedali, že keď ste nastúpili do vlády a rozbiehali ste informatizáciu, tak Slovensko bolo v plienkach. Po štyroch rokoch alebo po ôsmich sme asi tretí od konca. Takže to dieťa z tých plienok až tak veľmi za vášho vládnutia nevyrástlo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som reagovať na pána poslanca Prokopoviča, hlavne v otázke predaja alebo nepredaja bratislavského letiska.

    Pán poslanec, mňa to neprekvapuje, že zastávate tento názor predaja, pretože za vašej vlády sa predalo takmer všetko v tejto republike. A protežovať zahraničných akcionárov, dávať to do porovnania s číslom 2,8 mld., či dostane, alebo nedostane od určitej komerčnej banky, viete, pre mňa je tých 2,8 mld. z pohľadu určitého národného povedomia viac ako vstup zahraničného investora. Pretože boli sme svedkami vstupu zahraničných investorov do viacerých strategických podnikov, ale zatiaľ v minulosti a za vašej vlády bol len jeden prínos, a to predovšetkým zvyšovanie cien hlavne v oblasti energií. A taktiež sme toho svedkom aj v mnohých regiónoch, kde vstupujú zahraniční investori do vodárenských spoločností, a takisto môžeme potvrdiť z pohľadu občana, radového občana, zatiaľ jediný možný prínos – zvyšovanie cien vodného, stočného.

    Ja predpokladám, že bratislavské letisko aj bez vstupu spomínaných investorov sa dokáže postaviť na nohy a možno na začiatku to bude 2,8 mld., postupne určite financie prídu a bratislavské letisko budeme mať tu doma a to je pre mňa osobne dôležitejšie, ako keď sem vstúpi zahraničný investor.

    Ďakujem pekne.

  • Reakcia, pán poslanec Prokopovič.

  • Ďakujem pekne za slovo. Najprv k vám, pán poslanec Jánoš, lebo ste ma normálne rozosmiali na konci, že zostane doma – a kde by bolo, ak by to niekto kúpil, 66 % akcií? Ale to sú dve veci. Vy ste ma nepočúvali a potom ste čítali, čo máte všeobecne naučené. To, čo sa ani nedotýkalo môjho vystúpenia, skôr sa dotýkalo všeobecne kritiky bývalej vlády.

    A, pán poslanec Pelegrini, no udivujete ma v poslednom čase, ešte ste len šesť mesiacov vo výbore pre hospodárstvo, keď ste mali možnosť načuchnúť trošku bližšie k tejto problematike, už ste taký expert, že už rozdávate rozumy napravo, naľavo. Ale zabudli ste povedať pri osobnej doprave jednu vec, keď tá krivka výdavkov išla trochu hore, to išlo po rozdelení osobnej a nákladnej dopravy, kde sa financovala osobná z nákladnej dopravy. Takže treba byť objektívny a nevyberať len to, čo sa mi kedy a kde hodí.

    Ďakujem.

  • Ako ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Miklós. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, keďže viem, aké sú ťažkosti so zostavovaním rozpočtu a že ten rozpočet znamená okrúhly koláč, keď z jednej časti odoberieme, musíme niekde pridať a naopak, tak sa budem snažiť urobiť určitú takú analýzu, ako to ja vidím z hľadiska životného prostredia.

    No v zásade je to situácia taká, že výdavky oproti vlaňajšiemu roku narástli o 17 mld. korún. V rámci toho výrazne nárasty sú v sociálnych ministerstvách, čo nebudem komentovať, pretože keď sa tak rozhodlo, tak sa tak rozhodlo, teda „sociálne ministerstvá“ – ministerstvo školstva, ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. O tom tu už padlo viac slov, nebudem komentovať, len konštatujem, že výrazný nárast. Iný výrazný nárast nastal v ďalších ministerstvách a v ďalších kapitolách, ako je Úrad vlády, VPS, Generálna prokuratúra, SIS-ka, ministerstvo financií, ministerstvo obrany, čo od 8 až po 15 % , alebo číselne vyjadrené okolo 1 mld. korún. Potom sú výrazné nárasty nie číselne, ale percentuálne u malých kapitol, napríklad Ústavný súd, Najvyšší súd, NKÚ, Úrad jadrového dozoru, Úrad pre verejné obstarávanie a tak ďalej a tak ďalej. Čo znamená tiež asi 50 mil. korún. Čiže to sú nárasty.

    A teraz na opačnej stane, pretože koláč je okrúhly, sú výrazne poklesy. A tam v tých výrazných poklesoch sa nachádzajú ministerstvá: ministerstvo životného prostredia, ministerstvo kultúry, ministerstvo hospodárstva, ministerstvo pôdohospodárstva aj ministerstvo vnútra. No samozrejme, ministerstvo životného prostredia tam svieti s 3,2 mld. mínus oproti vlaňajšiemu roku, čo je viac-menej o polovičku nižší výdavok ako v roku 2006.

    Samozrejme, ako druhý bod by som uviedol, že nie som žiadny demagóg a viem, z čoho sa skladá ten rozpočet, a viem, že tam nie sú zahrnuté výdavky v plnej miere na spolufinancovanie európskych fondov, ale napriek tomu je to veľmi, proste MŽP svieti. No napriek tomu, že štruktúra rozpočtu ministerstva životného prostredia, resp. kapitoly, je jasná, treba tam však povedať, že mnohé veci, ktoré sa vždycky komentujú, že budú riešené z prostriedkov Európskej únie, teda zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu, sa nedajú financovať z Európskej únie, a napriek tomu sú mimoriadne dôležité, napríklad ochrana prírody, monitoring, zvyšovanie environmentálneho vedomia, majetková ujma. Toto sú také položky, ktoré sa veľmi ťažko dajú financovať z európskych fondov.

    Ďalej. Iné činnosti, ktoré ju síce možné financovať z európskych fondov, sú považované za povinnosť štátu, to je odstraňovanie starých environmentálnych záťaží, protipovodňová ochrana. Ešte raz hovorím, to je možné tieto financovať z európskych fondov, ale zároveň treba povedať, že aj európske fondy sú pre jednotlivé kapitoly okrúhle, sú koláčom, a keď odkrojíme z toho koláča väčšiu časť na tieto činnosti, ktoré sú povinnosťou štátu, ako odstraňovanie starých záťaží alebo povodňovej ochrany, zoberieme z tých činností, ktoré sú zakotvené ako povinnosť Slovenska voči Európskej únii, napríklad čistenie odpadových vôd.

    No, treba povedať ako aktuálnu situáciu, ktorá ešte vtedy nebola, keď sme rozhodovali alebo sme hovorili o tejto kapitole vo výboroch, prejav pána prezidenta, ktorý pomenoval zaujímavým spôsobom práve tieto problémy vo svojom prejave, že ich treba riešiť. No súčasný rozpočet nerieši. Dneska som sa dozvedel, že na včerajšej vláde bol odsúhlasený, boli určené, teda odsúhlasené určité presuny v rámci Národného strategického referenčného rámca, kde približne 120 mil. eur by malo ísť na protipovodňovú ochranu, čo ja, samozrejme, vítam, ale znovu podčiarkujem ten fakt, že sú tam záväzky Slovenskej republiky voči Európskej únii v ostatných sférach a tam to bude asi chýbať. Napriek tomu musím povedať, že to včerajšie rozhodnutie vlády vítam.

    No ako s touto situáciou sa vyrovnať? Keď sme prerokúvali štátny rozpočet vo výbore pre životné prostredie, ochranu prírody a pôdohospodárstvo, alebo v opačnom pomere, tak sme sa dohodli a ja som dal návrh uznesenia, pozmeňujúci návrh zvýšiť výdavky kapitoly MŽP na rok 2007 o 236 mil. korún, predovšetkým na kapitálové výdavky na protipovodňovú ochranu viazané na povodie Moravy, Maliny, povodie Váhu a Malého Dunaja, Čiernej Vody, dolného Váhu, povodie Bodrogu, Ondavy, Torysy, na monitoring vôd a odstránenie starých environmentálnych záťaží. Potom sa pri ďalšom prerokúvaní rozpočtu na výboroch dohodlo, že to nebude 236 mil. korún, ale len 200 mil. korún v tom členení, ako je to uvedené v spoločnej správe v časti C bod 5 a bod 6.

    No teraz sa by sme sa mohli začať sporiť alebo rokovať o tom, čo je teda dôležité, odkiaľ toto zobrať, čo je dôležitejšie, čo je menej dôležité. No a teraz ja ako bývalý minister životného prostredia alebo environmentalista sa pýtam – a teraz naozaj je veľmi ťažké o tomto hovoriť, lebo nebodaj by sa strážcovia ostatných kapitol mohli uraziť –, že keď sa spýtam: Čo je dôležité, ochrana obyvateľstva pred povodňami alebo oprava Úradu vlády? Čo je dôležitejšie, ochrana človeka pred povodňami alebo rozvoj, tu bol pred chvíľou pán minister obrany, alebo rozvoj armády? Čo je dôležitejšie, ochrana, alebo čo je prioritnejšie a čo je urgentnejšie, ochrana pred povodňami alebo rozvoj SIS-ky? A tak ďalej a takto by som mohol ísť kapitolu za kapitolou práve v tých kapitolách, kde išlo o nárast v porovnaní s tými kapitolami, kde došlo k poklesu.

    No ja si ťažko viem predstaviť, že keby sme sa bavili vo dvojiciach s jedným, druhým, tretím a štvrtým poslancom, keby som sa teda pýtal, čo je dôležité, ochrániť povedzme dedinu pri Ondave, hociktorú, pred povodňami alebo rozvoj SIS-ky? No tak ja neviem, čo by tí obyvatelia odpovedali. Ináč ja si myslím, že by stáli na strane ochrany pred povodňami. No, ale situácia je taká, aká je, takže nič sa s tým nedá robiť.

    Ja len by som chcel na záver povedať, že si stojím za tým uznesením, ktoré trošku modifikovane sa objavilo v časti C body 5 a 6, kde je už trošku modifikované, ale napriek tomu, lenže tam v spoločnej správe je naznačené, resp. je napísané, že gestorský výbor odporúča neschváliť tie body. A okrem toho na konci správy je, samozrejme, povedané, že v časti IV v časti C body 1, 2, 3, 4, 5, 6 aj 7 by sa mali prebrať, teda by sme mali za ne hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy neschváliť.

    Takže ja by som požiadal teraz, aby sme vyňali na osobitné hlasovanie z časti C bod 5 a bod 6, a dúfam, vážené kolegyne, vážení kolegovia, že tento jeden, proste, že tieto body pomôžete schváliť, pretože ide naozaj o životné záujmy, doslova o ochranu života, majetku a zdravia občanov.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto je situácia v životnom prostredí, ktorá nie je ružová, a neviem, dokedy bude takáto a kedy nastane určitá katastrofa buď z povodní, buď z vybuchnutia tzv. časovaných chemických bômb zo starých záťaží, alebo z toho, že nezachytíme cez monitoring nejaké nebezpečné látky vo vodách, alebo z ďalších a ďalších problémov.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami nikto. Končím možnosť. Ako ďalší vystúpi pán poslanec Štefanec a po ňom pán poslanec Bastrnák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, pán spravodajca, ctené dámy, vážení páni, som presvedčený, že budúcnosť Slovenska je vo vzdelaní, som o tom presvedčený nielen na základe skúseností iných krajín, ale aj na základe osobnej skúsenosti. A dovolím si pripomenúť jednu skutočnosť, že vtedy pred dvoma rokmi to bola Slovenská demokratická a kresťanská únia, ktorá prišla s projektom podpory znalostnej ekonomiky – s projektom Minerva. Ten projekt sa vtedy týkal štyroch pilierov: rozvoja ľudských zdrojov, podnikateľského prostredia, vedy, výskumu, inovácií a budovania informačnej spoločnosti.

    Potešil ma fakt, že tento projekt získal podporu naprieč celým politickým spektrom, a všimol som si, že z tohto miesta podporil znalostnú ekonomiku aj včera pán prezident. Viem o tom, samozrejme, že k tomuto projektu sa prihlásila aj súčasná vláda vo svojom programovom vyhlásení. O to viac ma zarazil fakt, že o znalostnej ekonomike už nehovoria čísla v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2007. Na jednej strane teda proklamácia, na druhej strane realita v číslach, ktorá je úplne iná. Dovolím si uviesť teraz zopár takýchto čísiel.

    Veľakrát sme už počuli o školstve. V školstve skutočne za posledných 6 rokov bol rastúci trend výdavkov v porovnaní s percentami k domácemu produktu od 0,54 v roku 2000 až po 0,81 v roku 2006. Tento trend sa však otočil a v roku 2007 je navrhnutý podiel verejných výdavkov v školstve k domáceho produktu na úrovni 0,75 %. Čiže evidentný obrat.

    Čo sa týka informatizácie, táto situácia je ešte omnoho horšia. Minulá vláda dala na informatizáciu v projektoch Minerva na rok 2006 sumu 420 mil. Sk, súčasná vláda na budúci rok nenaprojektovala žiaden nový projekt v Minerve a nie je tam vyčlenená ani jedna koruna. Dokonca nielen na nové projekty, ale ani na súčasné projekty, ktoré by mali pokračovať, ako Internet pre vzdelanie, resp. Infovek, kde sú prostriedky zmenšené na polovicu.

    Veľmi zle dopadli veda a výskum, ďalší z pilierov projektu Minerva. Tento rok 7,68 mld., na budúci rok 7,13 mld., čiže pokles o 550 mil. Sk. Je to pokles teda už nielen relatívny, ale pokles v absolútnych hodnotách.

    Na porovnanie s poľnohohospodárstvom s priamymi platbami tu vychádza zaujímavá paralela. Keď v tomto roku sme investovali do vedy a výskumu viac než do priamych platieb, na budúci rok priame platby poľnohospodárov budú mať o 52 % viac ako položka vedy a výskumu. Myslím si, že táto črta najlepšie charakterizuje zmysel štátneho rozpočtu. Priame platby poľnohospodárov o polovičku viac ako rozpočet pre vedu a výskum.

    Myslím si, že na základe faktov dochádza i k predstieraniu sociálnej politiky, pretože už včera sme boli svedkami toho, že v zákone o dani z príjmu sa napríklad zrušila odpočítateľná položka zamestnávateľa do 6 % na účelové sporenie a životné poistenie pre tých ľudí, ktorí to najviac používali, a tými boli ľudia z nízkopríjmových skupín a v regiónoch s najvyššou nezamestnanosťou. Osobitne na východe Slovenska tento produkt zaznamenal za relatívne krátky čas úspech, lebo do neho vstúpilo viac než 5-tisíc ľudí. Bohužiaľ, nebude tak už od budúceho roka.

    Dochádza takisto ku kráteniu Štátneho fondu rozvoja bývania, v tomto prípade o 507 mil. Sk. Dochádza ku kráteniu Programu rozvoja bývania o 276 mil. Sk a celá bytová politika alebo verejné výdavky na podporu bývania klesajú o 3,8 %. Okrem iného Štátny fond rozvoja bývania neslúži len na podporu nájomných bytov, ale i na projekty zatepľovania, o ktorých sme počuli tiež aj včera z úst pána prezidenta, že vyzdvihoval túto oblasť. Za minulý rok bolo poskytnutých mnoho úverov, mnoho výhodných úverov na dobu 20 rokov len s jednopercentným úročením, ktoré boli až do výšky 80 %, osobitne na zatepľovanie budov, striech, okien pre občanov, a tie výsledky boli skutočne veľmi, veľmi dobré. Za štyri roky dokonca došlo k poklesu spotreby energií až o 40 %. A myslím si, že toto je práve cesta, ktorou by sme sa mali uberať do budúcna, aby sme podporovali skôr šetrenie s energiami a podporu nájomného bývania.

    Počuli sme už čísla o tom, že klesá podpora kultúry o viac ako 500 mil. i klesanie alebo i podpora regionálnych rozdielov cez budovanie infraštruktúry, pretože na výstavbu diaľnic bude menej o 4,7 mld. Sk.

    Myslím si však, že tento návrh štátneho rozpočtu na rok 2007 je predstieraním šetrenia, a dovolím si to ilustrovať na jednej položke. Pán minister financií odôvodňoval tento návrh, že budeme šetriť na výdavkoch, nie na ľuďoch, no ja si dovolím zvýrazniť skutočnosť, že na Slovensku už tretí rok po sebe stúpa rast reálnych miezd a výdavky na budúci rok, ako som ilustroval, vo väčšine týchto dôležitých kapitol klesajú. Zaujímavé ale, že neklesá, ale, naopak, stúpa jedna položka, na ktorú si dovolím upriamiť vašu pozornosť, a tá klesá až možno na úroveň 250 %, teda 2,5-násobne, je to položka rezervy predsedu vlády. Čiže na jednej strane veľké šetrenie, ale na druhej strane zdá sa, že niekto tu vodu káže a víno pije.

    Myslím si, že štátny rozpočet má aj svoje riziká, aj keď odhad príjmov je urobený skutočne profesionálne. V položke krytí nie je už známa položka v zdravotníctve na zvýšenie platby poistencov štátu od mája budúceho roku, teda za 8 mesiacov. Táto položka sa môže vyšplhať až na úroveň 4,2, možno 4,4 mld. Sk, nie je tam vianočný príspevok, takže takmer 2-miliardová položka. No a po poslednom zasadnutí koaličnej rady sme boli svedkami informácií, že v rozpočte budú riešené i železnice, ochrana pred povodňami a podpora nájomných bytov. No musíme si povedať realitu, že tieto položky takisto tam nie sú, 500 mil. na železnice chýba, chýba 100 mil. na ochranu pred povodňami i 200 mil. na podporu nájomných bytov, na rozdiel od pôvodnej komunikácie.

    Dovoľte mi vrátiť sa teraz, dámy a páni, k projektu Minerva a osobitne k oblasti informatizácie. Myslím si, že už aj na základe uvedeného je každému jasné, že podpora znalostnej ekonomiky je len fráza, ktorá nie je podporená reálnymi číslami ani v oblasti podpory ľudských zdrojov, ani v oblasti vedy, výskumu, inovácií, ani v oblasti podnikateľského prostredia, lebo dochádza tu ku komplikácii zákonov a k vyššiemu zdaňovaniu občanov, ako sme toho boli svedkami v zákone o dani z príjmu, ktorý sme prijali včera. No a v oblasti informačnej spoločnosti tu dochádza skutočne nie k rozvoju, ale ani nie k pokračovaniu súčasných projektov. Preto si dovolím predložiť dva pozmeňujúce návrhy.

    Dovolím si prečítať text toho prvého. V prílohe č. 3 Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2007 sa záväzné ukazovatele menia takto: V kapitole Všeobecná pokladničná správa sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o 180 mil. Sk a zároveň sa o túto sumu zvyšujú v kapitole Ministerstvo školstva Slovenskej republiky na účelovo určený projekt Infovek.

    Ide teda o zvýšenie sumy na projekt Infovek na úroveň roku 2006. Projekt Infovek patrí medzi najkvalitnejšie projekty, ktoré pomáhajú mladú generáciu pripraviť na uplatnenie sa v informačnej spoločnosti. Zdrojové krytie uvedeného zvýšenia výdavkov sa navrhuje riešiť na úkor zníženia položky valorizácie miezd vo Všeobecnej pokladničnej správe.

    Text druhého pozmeňujúceho návrhu sa týka projektu Internet pre vzdelanie a znie takto: V prílohe č. 3 Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2007 sa záväzné ukazovatele menia takto: V kapitole Všeobecná pokladničná správa sa znižujú v stĺpci výdavky celkom a v stĺpci výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o 112 232-tisíc Sk a zároveň sa o túto sumu zvyšujú v kapitole Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky na účelovo určený podprogram Internet pre vzdelanie.

    Dôvodom je, že výdavky vyplývajú zo záväzku vlády vyplácať účastníkom programu mesačnú prémiu 234 korún na účastníka na pripojenie na vysokorýchlostný internet po dobu 24 mesiacov od podpisu zmluvy. Ročná potreba prostriedkov pre prihlásených 40-tisíc účastníkov činí 112 232-tisíc korún. Tento návrh zabezpečuje potrebné množstvo financií na rok 2007. Zdrojové krytie uvedeného zvýšenia výdavkov sa navrhuje riešiť na úkor zníženia položky valorizácie miezd vo Všeobecnej pokladničnej správe.

    Ctené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov, lebo smerujú k tomu, že sa minimálne udržia výdavky pre oblasť informatizácie spoločnosti a že 40-tisíc občanov nemusí doplácať zo svojho to, čo im sľúbil štát a svojím podpisom potvrdil.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Posledným písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Tibor Bastrnák, máš slovo.

  • Reakcia z pléna.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa, ale vysvetlite potom postup, podľa ktorého...

  • Reakcia poslankyne.

  • Áno. Dobre. Takže pán Bastrnák nie je prítomný, takže nemôže vystúpiť.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Dobre, podľa možností by som...

  • Reakcie z pléna.

  • Áno, registrujem, že pani poslankyňa Sárközy bola prvá. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. S pomocou techniky prečítam mená všetkých pánov poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy. Pán poslanec Bastrnák, je prítomný? Ako sa prihlásil? (Reakcie z pléna.) Pán poslanec Kukan, Liška, Kahanec, Szigeti, Palko Vladimír, Szigeti László, Palko Vladimír opäť, poprosím ešte raz, je potrebné prečítať všetkých, Palko Vladimír desiaty, Gabura Tomáš, Peter, pán poslanec Šimko, Sabolová, poprosím posunúť, Šimko, Sabolová, Bárdos, Frešo, Novotný, Pado, Rosová, Nagy, Ivančo, Galbavý, Gibalová, Goga, Minárik a Sárközy Klára. Ďakujem pekne. To sú poslanci, ktorí sa prihlásili do rozpravy.

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci, hovorím o tom, že vymenoval som poslancov, ktorí sa do rozpravy prihlásili ústne. Registroval som, že s procedurálnym návrhom sa hlásil pán poslanec Dzurinda.

  • Reakcia z pléna.

  • Či do rozpravy. Áno. Takže ešte do rozpravy prosím preradiť aj pána poslanca Dzurindu, aj pána poslanca Lipšica, aj pána Stanislava Kubánka, áno? Dobre. Uzatváram možnosť teda prihlásiť sa ústne do rozpravy. A pristúpime k ďalšiemu rokovaniu. Poslanci, ktorí sú uvedení ako péčka, teda na procedurálny návrh, sú prihlásení do rozpravy, áno? (Súhlasná reakcia.) Dobre. Slovo má pán poslanec Lipšic.

  • Reakcie z pléna.

  • Nech sa páči, beriem späť.

    Pani poslankyňa Sárközy, nech sa páči, po vás vystúpi pán poslanec Lipšic. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť ku kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a sčasti ku kapitole ministerstva výstavby, hlavne čo sa týka nájomných bytov.

    Celkový rozpočet rezortu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je 51,8 mld. korún. Je to síce viac ako v tomto roku, nárast oproti roku 2006 je však pod mierou inflácie. Príspevky pre novorodencov sa síce zvýšili, nie však už pri druhom či treťom dieťati alebo pri viacerých deťoch. Na prídavky na deti má navyše celkove ísť o miliardu korún menej ako v tomto roku.

    Štát dá mladým rodinám na bonifikáciu hypoték 50 mil. korún. Oproti tomu sa však celkové výdavky na podporu rozvoja bývania znížia desaťnásobne, to je o 500 mil. korún. V rozpočte rezortu práce je pre mladé rodiny vyčlenených menej peňazí ako v tomto roku, bolo to už viackrát spomenuté, nepočíta sa totižto s valorizáciou prídavkov na deti. Rozpočet v ďalších rokoch nepočíta ani s vyplácaním vianočného dôchodku, teda príspevku k dôchodku. Záruky predsedu vlády a ministra financií, že urobia všetko preto, aby bol vyplatený aj v roku 2007, nám niektorým poslancom a hlavne poslancom opozície nestačia.

    Včera pán prezident vo svojom prejave povedal, že všetky prieskumy, hlavne sociologické prieskumy, a nielen na Slovensku, ale aj tie prieskumy, ktoré robia iné krajiny, hlavne sa zmienil o Anglicku, hovoria o tom, že na Slovensku je veľká chudoba a táto chudoba sa týka hlavne mladých ľudí a hlavne detí. A táto chudoba je väčšia ako chudoba tých, ktorí poberajú dôchodok. To len hovorím na margo toho, že síce zvyšujeme alebo dávame vianočný príspevok dôchodcom, ale v rezorte nepočítame so zvýšením rozpočtu pre mladé rodiny.

    Mohli by sme byť radi, pretože v rozpočte na rok 2007 nevidíme peniaze na odškodnenie klientov nebankových subjektov. Myslím si, že mohli by sme byť radi ako opozícia, no lenže poslanci dnešnej koalície vo svojej volebnej kampani sľubovali, že odškodnia klientov nebankových subjektov, pretože sa to týka cca 300-tisíc ľudí, myslím si, že práve aj ich hlasy dostali a práve aj prostredníctvom ich hlasov sa mohla zostaviť taká vláda na Slovensku, aká je. Aj vo svojich volebných programoch strany dnešnej koalície hovorili o výstavbe nájomných bytov úplne v inej podobe, ako je to teraz deklarované.

    Keby som to krátko zhrnula, tak by som mohla povedať, že vláda rozdáva a môže rozdávať to, čo sama nenahospodárila, ale je to ešte zásluha minulej vlády. Podľa prieskumov narastá počet tých, ktorí sú spokojní, rastie ekonomika, rastie HDP, v doterajšej histórii Slovenska je najvyšší, sústavne klesá nezamestnanosť, rastie zamestnanosť. Svedčí to o tom, že reformy splnili svoj účel. Vláda môže počítať aj s vyšším výberom daní.

    Vláda chce však znevýhodniť matky, ktoré popri materskej dovolenke pracujú. V budúcom roku totiž plánuje 4,5-tisícový rodičovský príspevok zvýšiť len tým, ktorí s dieťaťom zostanú doma. Stále hlasnejšie sa hovorí aj o zmene nastavenia odvodov medzi prvým a druhým pilierom dôchodkového systému, kvôli tomu som dala aj na hodine otázok túto otázku, pretože tieto signály zneisťujú sporiteľov. Neobstojí ani strašenie o časovanej bombe v podobe výpadku miliardových príjmov Sociálnej poisťovne. Vplyvom reformy na rozpočet sa totiž rátajú už od začiatku. Výpadky príjmov sú navyše nižšie ako konzervatívne odhady minulej vlády. Výber dane je k tomu nad očakávania dobrý a vláda môže počítať aj s dodatočnými dividendami z SPP vo výške niekoľkých miliárd korún.

    To boli stručne moje pripomienky k návrhu rozpočtu, vlastne k realite, ktorú v rozpočte na rok 2007 vidíme hlavne v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

    A teraz mi dovoľte predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý sa netýka rezortu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ale sa týka rezortu zdravotníctva. Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2007:

    V kapitole Všeobecná pokladničná správa zvýšiť príjmovú časť o 210 mil. korún, znížiť výdavky v kapitole ministerstva zdravotníctva o túto sumu. Tieto príjmy účelovo viazať pre sedem vyšších územných celkov okrem Bratislavy, teda zvyšných sedem vyšších územných celkov, po 30 mil. korún pre kapitálové výdavky v rámci Všeobecnej pokladničnej správy. Nové dotácie pre kapitálové výdavky zdravotníckych zariadení v správe vyšších územných celkov a peniaze viazať na odstránenie havarijných situácií.

    Krátke odôvodnenie: Nemocničné zariadenia v správe jednotlivých vyšších územných celkov sú vo veľmi zlom stave. Jednotlivé vyššie územné celky pri terajšom systéme financovania nemajú peniaze na zabezpečenie rekonštrukcie jednotlivých objektov ani odstránenie havarijných situácií, kde sa poskytuje zdravotnícka starostlivosť. Preto navrhujem v rámci štátneho rozpočtu na rok 2007 jednorazovo vyčleniť siedmim vyšším územným celkom po 30 mil. korún.

    Pevne verím, vážení poslanci aj vládnej koalície, pretože viacerí z vás sú aj poslancami regionálnych parlamentov, dokonca máme tu aj jedného predsedu poslanca, ktorý je predsedom vyššieho územného celku v Trnave, že tento môj pozmeňujúci návrh podporíte.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Novotný, Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Chvíľočku poprosím, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som len chcel podporiť tento pozmeňujúci návrh, ktorý podala pani poslankyňa Sárközy. Naozaj skoro pri schvaľovaní každého štátneho rozpočtu sme podali jeden pozmeňujúci návrh, ktorý vzal určité finančné prostriedky zo Všeobecnej pokladničnej správy a smeroval ich do kapitálových investícií do nemocníc, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov. Ktorí pôsobíme v zastupiteľstvách vyšších územných celkov, vieme, že tie kapitálové možnosti kapitálových investícií do týchto bývalých dvojok, dvojkových nemocníc sú naozaj obmedzené a pomocou týchto finančných prostriedkov sa podarilo niekde pokračovať v stavbe, niekde dokončiť stavbu, niekde kúpiť nejaké zaujímavé zariadenie.

    Chcem povedať, že tento pozmeňujúci návrh je veľmi diétny, je veľmi skromný, pretože tu nám nejde o stámiliónové presuny, a naozaj mnohé vyššie územné celky, napr. aj košický by potreboval minimálne 100-miliónovú injekciu, aby mohol pokračovať vo výstavbe michalovskej nemocnice, ktorá je na hranici hygienického štandardu. Ale chceme naozaj len po 30 mil. korún do každého vyššieho územného celku, aby sme vedeli zabezpečiť možno tie najhavarijnejšie stavy, ktoré sú pri kapitálových investíciách.

    Podpísal som aj ja tento pozmeňujúci návrh a chcel by som vyzvať poslancov, predovšetkým vládnej koalície, aby podľa svojho uváženia podporili tento pozmeňujúci návrh. Myslím si, že predseda každého vyššieho územného celku, nech je z akejkoľvek politickej strany, a poslanci, ktorí pôsobia v zdravotných komisiách vyšších územných celkov, im za to len veľmi pekne poďakujú, že získajú nejaké, nie veľmi veľké, ale predsa len prostriedky na kapitálové investície do svojich nemocníc.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ešte bol s faktickou aj pán poslanec, pán predseda Halecký. Chcete faktickú? Zapnite, technici, pána predsedu Haleckého.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, k príspevku pani poslankyne Sárközy iba toľko, že skutočne podala možno taký súmerný výpočet faktov, ale tá súvislosť medzi chudobou v terajšej dobe a vynikajúcou prácou predchádzajúcej vlády nejako trošku kríva, pretože na úspechoch terajšej doby nemožno vždycky a donekonečna hovoriť, že je to úspech predchádzajúcej vlády.

    Myslím si aj to, že vzrast popularity terajšej vlády o 20 % oproti voľbám svedčí o tom, že zrejme kroky, ktoré terajšia vláda robí, sú v prospech ľudí a ľudia to vedia oceniť. Sú to nielen ekonomické, ale viete uznať, že sú to hlavne v oblasti sociálnej sféry a zdravotníctva.

    A toto, čo ste spomínali, určitá diskrepancia medzi prvým a druhým pilierom sociálneho systému u nás existuje, to si nezakrývajme. Aj keď vieme, že druhý pilier je nemenný, stabilný, progresívny, ale je potrebné riešiť niektoré otázky prvého piliera, hlavne čo sa týka starších ľudí s blízkou perspektívou. Podľa programu vlády je to otázka prvého štvrťroku, resp. polroku 2007.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa, môžete reagovať.

  • Ďakujem za slovo. Ďakujem za podporné stanovisko pána poslanca, predsedu výboru Novotného. A, pán predseda výboru, k tomu, čo ste povedali, no, sčasti je to pravda, pretože tie 20- a 50-korunáčky, ktoré ste schválili s účinnosťou od 1. septembra, vyzerajú tak, že to teraz prináša svoje plody, ale uvidíme o pár mesiacov, čo to bude robiť, uvidíme to už na budúci rok. Určite aj tie zmeny, ktoré nastali v dôchodkovej reforme, sčasti prinášajú zmeny. Teraz je vyplácanie vianočných príspevkov, ale ja som hovorila o tom okrem iného, že tam nie je systematickosť. No ale treba uznať, to musíte povedať, že nezamestnanosť neklesla odvtedy, ako ste vy prebrali vládu, teda od 4. júla, alebo neviem kedy to bolo presne, ale systematicky klesá celý rok. No a v sociálnej oblasti sme prijali množstvo opatrení, ktoré sú s účinnosťou od 1. augusta. Žiaľbohu, tá účinnosť bola až po voľbách. Takže my sme vám pripravili živnú pôdu na to, aby ste teraz vy tú úrodu mohli zbierať.

  • Ďakujem. To sú procedurálne, technici, prečo tam svieti péčko?

  • Reakcia z pléna.

  • Do rozpravy? Dobre. Pán poslanec Lipšic. Nie je prítomný. Pán Dzurinda. Nie je prítomný, stráca poradie. Pán Bastrnák, stráca poradie.

    Pán Kukan, nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, páni ministri, kolegyne a kolegovia, dámy a páni, vo svojom vystúpení chcem predniesť tak štyri, päť poznámok ku kapitole ministerstva zahraničných vecí. Nebudem operovať číslami, ale skôr myšlienkami, ktorými chcem dokázať alebo vyjadriť názor, že kapitola nie je zostavená dobre.

    Najskôr by som však chcel povedať, že zahraničná politika je oblasť, kde sa logicky očakáva najvyšší stupeň zhody medzi všetkými politickými stranami naprieč celým politickým spektrom. V minulosti to aj bolo tak viac ráz na Slovensku, keď sa jednalo o strategických rozhodnutiach súvisiacich s medzinárodným postavením Slovenska, ktoré mali dosah omnoho dlhší, ako je funkčné obdobie jednej alebo dvoch vlád. Ako príklad môžem uviesť členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii, v Severoatlantickej aliancii, ale aj Zmluva o Ústave pre Európu alebo začatie prístupových rokovaní o členstve Turecka v Európskej únii. Je určite rozhodne v záujme Slovenska a všetkých politických strán, aby reprezentácia, teda skôr prezentácia, ochrana a presadzovanie slovenských štátnych záujmov v zahraničí bola dôstojná, aby boli pre ňu vytvorené dostatočné materiálne aj finančné prostriedky. Nebudem teraz hovoriť o personálnom obsadení, ktoré je rovnako dôležité, ale teraz rokujeme o rozpočte.

    Kapitola ministerstva zahraničných vecí v tohtoročnom rozpočte vytvára také vnútorné napätie pre dôkladné a dôsledné plnenie všetkých našich zahraničnopolitických úloh. Slovensko pritom čakajú na budúci rok úlohy, v ktorých môže posilniť svoj imidž krajiny, ktorá sa už presadila ako aktívny hráč na medzinárodnej scéne. Sme členmi Bezpečnostnej rady. Vo februári budúceho roku budeme jej dokonca predsedať. Budeme šesť mesiacov predsedať Výboru ministrov Rady Európy. To sú pre ministerstvo zahraničných vecí povinnosti nové, budú trvať iba určitý čas a logicky spôsobujú potrebu zvýšenia finančných výdavkov na tento čas výkonu zmenených funkcií.

    V kapitole ministerstva zahraničných vecí sú tieto výdavky nekryté, ako to uviedol minister zahraničných vecí na schôdzi zahraničného výboru. To považujem za chybu. Ja budem citovať to, čo je v kapitole ministerstva zahraničných vecí: „V návrhu limitu výdavkov kapitoly nie sú zabezpečené ani ďalšie tituly vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ako napr. neplánované operácie krízového manažmentu a neplánované iniciatívy na podporu šírenia demokracie vo svete v sume 30 mil. korún alebo predsedníctvo Slovenskej republiky vo Výbore ministrov Rady Európy v čiastke 16 mil. korún, či súdny spor Gabčíkovo – Nagymaros vo výške 18 mil. Sk.“ Koniec citátu. Nebudem hovoriť o ostatných veciach, o kategórii 630 Služby a podobne.

    Ďalej. Dôsledkom, povedal by som, pevného postavenia Slovenska na medzinárodnej scéne je naša povinnosť ako člena organizácie pre rozvojovú pomoc a spoluprácu poskytovať rozvojovú pomoc. Mechanizmy jej poskytovania sú na ministerstve zahraničných vecí dobre vytvorené, fungujú a v rámci tejto oficiálnej rozvojovej pomoci bolo realizovaných už mnoho dobrých projektov. Za nie príliš veľké peniaze sme dokázali, hlavne na Balkáne, ale aj inde vo svete, uskutočniť projekty, ktoré pomohli ľuďom, pomohli aj posilniť naše dobré meno a pootvorili tiež dvierka pre budúce obchodné aktivity našich firiem. Samozrejme, ak budú šikovné, lebo o tom všetkom je oficiálna rozvojová pomoc. Lenže v tejto pomoci treba pokračovať a postupne ju zvyšovať. Otázke sa veľmi seriózne venovala Organizácia Spojených národov, Európska únia, ktorá dokonca vytýčila percentuálny podiel rozvojovej pomoci na HDP, a našťastie nie sú to záväzné čísla, ale iba odporúčania, ale aj tak sú veľmi ostro sledované zo strany týchto organizácií. Navyše máme na Slovensku veľmi dobré mimovládne organizácie, ktoré sa už zapojili a správne sa angažujú v tejto oblasti.

    Aby sme teda dôstojne plnili tieto naše povinnosti, treba zvýšiť predovšetkým bilaterálnu pomoc rozvojovým krajinám. Chcel by som teda na tomto mieste podporiť pozmeňujúci návrh pána poslanca Berényiho, ktorý navrhol, aby sa rozvojová pomoc zvýšila o 71 mil., čiže namiesto 169 mil. by bola 240 mil., je to bez toho, aby sa zvýšil deficit štátneho rozpočtu. Sú to prostriedky nie pre ministerstvo zahraničných vecí, sú to prostriedky, ktorými Slovensko bude prispievať skromnou, ale predsa len svojou mierou v boji proti svetovej chudobe.

    Ďalej. Kapitola ministerstva zahraničných vecí vyčleňuje málo finančných prostriedkov na investičnú výstavbu. Aj to považujem za chybu. Výstavba našich vlastných veľvyslanectiev v zahraničí je určite správna cesta vytvárania dobrých, ale aj hospodárnych podmienok na fungovanie našich veľvyslanectiev. Nejde pritom iba o ich výstavbu, ale ide aj o údržbu v priestoroch, ktoré prenajímame. Lebo viete, keď je v kapitole nejako dusno, tak vždy sa nájdu prostriedky, ako tú situáciu vyriešiť. Niečo sa nebude platiť, niečo sa odloží, nejaká akcia sa uskutoční neskôr. To je možné robiť dosť dlho, ale nie večne. Potom príde deň, keď nám začnú padať strechy na hlavu alebo prepadať sa podlahy, ako sa to už stalo v minulosti, a potom zistíme, že to bude oveľa drahšie, ako keby sme tú údržbu boli robili priebežne.

    Ďalej by som chcel povedať, že rozhodnutie vlády o 20-percentnom znižovaní pracovníkov ústredných orgánov štátnej správy je pre rezort ministerstva zahraničných vecí doslova zničujúci. Ide o paušálne rozhodnutie, ktoré neberie do ohľadu rôznu situáciu na rôznych rezortoch. Samozrejme, vždy sa môže povedať, že jestvujú rezervy na škrtanie alebo skracovanie, lenže tento trend pokračuje už niekoľko rokov. Ak si niekto myslí, že v minulých rokoch sa kotúľali peniažky na ministerstvo zahraničných vecí nepretržitým potokom, ak si to naozaj niekto myslí, tak potom vôbec nepozná Ivana Mikloša. Ministerstvo si muselo každé systemizované miesto a každý milión, keď to tak nazvem, veľmi tvrdo vyargumentovať a presadiť. Kvôli férovosti musím povedať, že keď to dokázalo, tak ministerstvo financií podporilo kapitolu ministerstva zahraničných vecí, napr. v súvislosti s naším členstvom a pôsobením v Bezpečnostnej rade.

    Teda ak sa pozrieme na kapitolu ministerstva zahraničných vecí objektívne, triezvo a pragmaticky, nevytvára dobré podmienky na zabezpečovanie našich štátnych záujmov v zahraničí, lebo na realizáciu takýchto úloh, tam by sme nemali šetriť, na tieto úlohy by sa vždy mali nájsť adekvátne finančné prostriedky.

    Pán minister Kubiš, keď sme rokovali o tejto kapitole na schôdzi zahraničného výboru, s kapitolou súhlasil alebo, lepšie povedané, diplomaticky povedal, že ju rešpektuje. Nuž ťažko niekomu nútiť peniaze, keď ich nechce alebo keď ich nemôže chcieť.

    Takže nepodávam nijaký pozmeňujúci návrh, len ja by som chcel znovu apelovať na to, aby sme aspoň v tej otázke rozvojovej pomoci podporili ministerstvo zahraničných vecí. Z vlastnej skúsenosti viem, že aj s týmto rozpočtom sa ministerstvo zahraničných vecí prebrodí cez celý rok 2007, ale nie je to dobré, nie je to dôstojné a bude to stále ťažšie.

    Chcel by som preto apelovať na ministra financií a jeho kolegov vo vláde, aby ako opozičný poslanec, aby naozaj veľmi zodpovedne posudzovali požiadavky ministerstva zahraničných vecí na posilnenie svojej kapitoly, keď pôjde o záujmy Slovenskej republiky, lebo na ich ochrane a presadzovaní v zahraničí by sme mali mať rovnaký záujem všetci tu, ktorí vedľa seba v tejto vznešenej snemovni sedíme.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán Pavol Kubovič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Kubovič.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Kukanovi, že ozrejmil tomuto plénu, ako to vyzerá s rozpočtom ministerstva zahraničných vecí, hlavne to, že nevytvára teda dobré podmienky, obhajobu našich záujmov.

    Ale dovoľte, aby som sa pristavil pri tom, čo povedal ohľadne pána ministra Kubiša. Povedal, že na výbore nám jednoducho oznámil, že on rešpektuje rozhodnutie vlády ohľadne tohto rozpočtu pre rezort ministerstva zahraničných vecí. No ja si myslím, že ako člen vlády v prvom rade musí schvaľovať uznesenia vlády, a preto slovo rešpektujem sa tu nehodí a celkom určite sa tu hodí slovo, že ho schválil. Takže pán minister zahraničných vecí ako keby nebol schvaľujúcim členom tej vlády, ktorá takýto zlý rozpočet pre MZV schválila.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalším, kto vystúpi v rozprave, je pán poslanec Juraj Liška, pripraví sa pán poslanec Stanislav Kahanec.

    Slovo má pán poslanec Liška.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som povedal zopár slov k rezortu, ktorému sa táto snemovňa doteraz veľmi málo venovala, resp. skoro vôbec v prejavoch poslancov, tak by som chcel zopár slov povedať. Som veľmi rád, že ste tu práve vy, pán minister, pretože mi budete rozumieť, a, samozrejme, som veľmi rád, že je tu pán Vestenický, člen nášho výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorému je táto problematika veľmi, veľmi blízka.

    „Vláda Slovenskej republiky zabezpečí, aby výdavky vyčleňované na obranu dosahovali úroveň potrenú na zabezpečenie obrany štátu a záväzkov Slovenskej republiky.“ Toto je veta, ktorá sa nachádza v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a ktoré schválila táto snemovňa. V tom čase, keď som kritizoval a hovoril som, prečo neschválim programové vyhlásenie vlády, tak som bol upozornený na to, že počkajme si, aký bude rozpočet, a ja som trpezlivo čakal a, samozrejme, pozoroval vývoj, ktorý sa deje v ozbrojených silách Slovenskej republiky. Musím byť ale sklamaný, pretože zvyčajne ten cieľ, deklarovaný cieľ krajín Severoatlantickej aliancie je taký, že sa budú snažiť priblížiť k 2 % vyčleňovania z HDP, a nám sa to nepodarilo v plnej miere, bývali sme za to kritizovaní, podarilo sa nám to za tie tri roky, čo som bol ministrom, zhruba od 1,85 do 1,91. Z toho ale treba povedať, že 0,04 % väčšinou bývalo nie priamo rezortných financií. Vládou navrhovaný rozpočet pre tento rezort na budúci rok je vo výške 1,59, čím sa podľa mňa dostávame na samotný chvost členských krajín Severoatlantickej aliancie a neplníme teda ten cieľ, ktorý sme si deklarovali.

    Pokúsim sa uviesť niekoľko faktov. Skôr než to uvediem, tak pokiaľ ste včera pozorne sledovali môjho predrečníka, ale aj Ivana Mikloša, ten rozdelil rezorty, ktoré majú absolútnu prioritu, relatívnu prioritu, stagnáciu až mierny rast, útlm a úpadok. Keby som chcel to premeniť do čísel, tak útlm, resp. útlmové oblasti sú tie, kde je síce nominálny rast, ale kde je nižší, ako je inflačný rast, ktorý sa na budúci rok predpokladá vo výške 3,1 %. A rezort oproti tomuto roku navrhuje zvýšenie zhruba o 500 mil. Sk, čo činí cca 2 % zospodu, čiže sa nachádzame v útlmovej oblasti, tento rezort. Ja by som si dovolil však povedať, že možno sa nachádzame až v úpadkovej. Prečo? Pretože tento rok sme znížili rozpočet po nástupe tejto vlády zhruba o 800 mil., čiže keď ich odrátam od 28,5 mld., tak sa dostávam na 27,7 mld., čo je nižšie, ako bol plánovaný tohtoročný rozpočet pre ozbrojené sily.

    Prečo to hovorím? Preto, lebo rok 2007 je veľmi významný z hľadiska faktu, že v jeho priebehu je potrebné finalizovať konkrétnych päť jednotiek deklarovaných cieľov síl na rok 2006 a z nich najdôležitejší je príspevok do X. rotácie pohotovosti síl a rýchlej reakcie NRF Severoatlantickej aliancie, ktorá začne plynúť dňom 1. 1. 2008. To, že nám tieto finančné prostriedky budú chýbať, podľa mňa vytvára týmto navrhovaným rozpočtom pre ozbrojené sily, dochádza k vážnemu porušeniu rovnováhy medzi prijatými cieľmi síl a dostupnými finančnými zdrojmi. Uvedený nesúlad vytvára riziká v nedodržaní ich časového plnenia, ako aj ich kvality, a tým aj v strácaní dobrého mena a dobrého kreditu ozbrojených síl Slovenskej republiky, ak aj dôveryhodného partnera Severoatlantickej aliancie a Európskej únie.

    Ešte veľmi krátka poznámka. Samozrejme, že to viem dokladovať aj na číslach, ktoré hovoria o rozvoji, pretože „vláda zabezpečí požadovaný rozvoj spôsobilosti ozbrojených síl s dôrazom na ich nasaditeľnosť a udržateľnosť“. To je tiež v programe tejto vlády. Na tento rok v rezorte ministerstva obrany bolo vyčleňovaných zhruba 9,7 mld. Sk na rozvoj ozbrojených síl, teda nie na mzdy a iné réžie, ale na budúci rok to bude iba 5,5 mld., tento rok to bolo zhruba 35 % zo zdrojov, ktoré máme na budúci rok, to je vo výške 19,45 %, za posledné štyri roky to nebolo ani raz menej, ako je to 30 %.

    Toto sú dôvody, a mohol by som hovoriť ďalej a ďalej, ktoré ma vedú k tomu, že nemôžem z tohto pohľadu podporiť tento navrhovaný rozpočet. Je mi to veľmi ľúto, samozrejme, by to neriešil ani nejaký pozmeňujúci návrh, lebo sme sľúbili, že nebudeme zvyšovať percento zadlženosti Slovenskej republiky. To by bolo nutné prepracovať veľmi veľa kapitol v rozpočte, vo vami navrhovanom rozpočte, ale tento názor, aby ste to vy, pán minister, museli robiť. Ja len dúfam do budúcnosti, že pán minister obrany u vás dosiahne väčšie pochopenie a že nárast pre rezort obrany bude podstatne vyšší a nebude prichádzať k útlmu, ako je to na rok 2007, ktorý je veľmi, veľmi dôležitý.

    Ďakujem za pozornosť. A ešte budem, dúfam, poprosím pána poslanca Vestenického, aby bojoval za zvýšenie prostriedkov pre tento rezort, pretože ste vo vláde, ktorá toto bude podporovať.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz v rozprave vystúpi pán Stanislav Kahanec, pripraví sa pán László Szigeti. Pán Kahanec pravdepodobne nie je v sále, takže stráca poradie.

    Pán Szigeti László je prítomný, nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Palko.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, chcem sa vyjadriť predovšetkým k tej časti návrhu štátneho rozpočtu na rok 2007, ktorá sa zaoberá návrhom rozpočtu pre výchovu a vzdelávanie, teda tou časťou, ktorá je venovaná návrhu rozpočtu pre ministerstvo školstva.

    Hneď úvodom treba povedať, že návrh rozpočtu je v príkrom rozpore s tým, čo politické strany tvoriace súčasnú vládnu koalíciu hlásali a deklarovali v rámci svojich predvolebných sľubov, a to s tým, že pre nich školstvo bude prioritou. Podobne je to v rozpore aj s programovým vyhlásením vlády, a to predovšetkým s piatou kapitolou programového vyhlásenia vlády, kde sa píše v časti o vedomostnej spoločnosti, citujem: „Vláda považuje formovanie vedomostnej spoločnosti za svoju prioritu.“ V tej istej kapitole ďalej sa píše: „Vláda Slovenskej republiky uplatní v školstve viaczdrojové financovanie s cieľom dosiahnutia úrovne 5 % z podielu hrubého domáceho produktu.“

    Tento návrh rozpočtu nieže by sa priblížil k 5 % úrovne z HDP, ale je pokles na 3,2 %, teda o 0,8 % menej ako v roku 2006. Kým nárast rozpočtu v roku 2006 oproti roku 2005 bol 6,8 %, predpokladaný nárast v roku 2007 oproti roku 2006 bude menej ako polovica, teda 3,1 %. V absolútnych číslach síce rozpočet sa zvýšil zo 48,9 mld. na 50,4 mld., čím dá sa povedať, že je druhou najväčšou kapitolou štátneho rozpočtu, ale aj tak je to podľa môjho názoru a nielen podľa môjho, ale je aj podľa iných mojich predrečníkov najhorší rozpočet pre ministerstvo školstva za posledné päť-šesťročné obdobie.

    V oblasti regionálneho školstva je hlboko poddimenzovaný a na úkor rozvojových projektov ledva dokáže zabezpečiť valorizáciu miezd. Aj keď celkovo pre regionálne školstvo je v rozpočte viac o 700 mil. Sk ako vlani, ale to zvýšenie je zabezpečené veľmi zaujímavým spôsobom. Normatívne výdavky sa zvýšili oproti vlaňajšiemu rozpočtu o 1 800 mil. Sk, ale nenormatívne výdavky poklesli o 1 mld. Sk. Popritom treba poznamenať, že na valorizáciu miezd v regionálnom školstve potrebujeme 829 mil. Sk a v oblasti vysokých škôl 440 mil. Sk. Je zarážajúce, že na rozvojové projekty boli alokované prostriedky len vo výške 30 mil. Sk.

    Také prioritné úlohy ako zabezpečenie učebníc a kompenzačných pomôcok pre regionálne školstvo sú vykryté len čiastočne. Aj keď v podrobnom rozpise v programovom rozpočtovaní, v návrhu rozpočtu sa píše, že ministerstvo školstva sa zaviaže v roku 2007 vykryť požiadavky všetkých škôl, čo sa týka učebníc a kompenzačných pomôcok, na 75 %, napriek tomu v rozpočte sú alokované prostriedky len vo výške 228 mil. Sk, teda o 38 mil. Sk menej, pričom ročné požiadavky sú zhruba 400 mil. Sk len na učebnice.

    Takisto je pokles takej mimoriadne dôležitej oblasti, ktorá súvisí s informatizáciou našich škôl. Bol som tým, ktorý, dá sa povedať, že osem rokov riadil veľmi úspešný projekt Infovek a okrem prvého roku sme nikdy nemali alebo nikdy nebolo tak málo prostriedkov plánovaných a alokovaných práve pre informatizáciu škôl ako v tomto rozpočte, na projekt Infovek je 182 mil. Sk, teda o 180 mil. Sk menej. Popritom v programovom rozpočtovaní, keď si zoberieme ciele a zámery ministerstva školstva, tak nachádzajú sa tam také ciele a úlohy, ktoré súvisia napríklad s tým, že ministerstvo školstva mieni v budúcom roku, teda v roku 2007, zabezpečiť notebooky pre 10 % pedagógov. Desať percent pedagógov, to je približne 6 800 učiteľov. Keď si zoberieme len priemernú kvalitu notebooku, dajme tomu okolo 40-tisíc Sk, tak len na vykrytie tejto sumy by bolo potrebných 300 mil. korún.

    Takisto v programovom rozpočtovaní pre ministerstvo školstva sú také ambiciózne plány a ciele, že v roku 2007 ministerstvo školstva chce zabezpečiť digitalizáciu učiva v rozsahu 25 %, a okrem toho sú tam také ďalšie ambiciózne plány, že z 23 žiakov chceme znížiť priemerný počet žiakov pripadajúcich na jeden počítač na 15. Keď si zoberieme len tieto tri prioritné úlohy v oblasti informatizácie našich škôl, tak určite 182 mil. korún na zabezpečenie týchto úloh nebude stačiť. Nebude stačiť na rozvojové projekty, ktoré boli naštartované na jar tohto roku v rámci projektu Minerva. Na rozvojové projekty sú alokované prostriedky vo výške 30 mil., to je o 782 mil. menej ako v tomto roku.

    V programovom vyhlásení vlády sa hovorí o prioritách v oblasti výchovy a vzdelávania, hovorí sa o priorite, o dôležitosti vyučovania cudzích jazykov. My sme zaviedli motivačné projekty pre naše základné a stredné školy, zabezpečovali sme pre školy, ktoré sa uchádzali a ktoré sa dostali do poradia, vo výške 350-tisíc korún laboratóriá pre cudzie jazyky. Neviem, z čoho sa bude pokračovať a z čoho budú financované tieto projekty a či vôbec bude takéto niečo na budúci rok. Motivovali sme našich absolventov stredných škôl. Tí, ktorí maturovali z cudzích jazykov a mali certifikáty, medzinárodné certifikáty, ministerstvo školstva im to refundovalo v rámci rozvojových projektov. Ja si myslím, že by bolo užitočné pokračovať v týchto projektoch, v týchto programoch. Nenachádzajú sa tam žiadne finančné prostriedky.

    Čo sa týka zabezpečenia ďalších úloh, ktoré súvisia s reformou vzdelávania, predovšetkým s obsahom reformy, myslím si, že gro tejto úlohy by malo byť pridelené pre priamo riadené organizácie ministerstva školstva, ako je Štátny pedagogický ústav, Štátny inštitút odborného vzdelávania, metodické centrá a ostatné PRO-čká. Na rok 2007 sú plánované finančné prostriedky o 53 mil. menej, ako to bolo vlani. Neviem, akým spôsobom, akým aparátom a z akých finančných prostriedkov chce ministerstvo školstva zabezpečiť prioritné úlohy, ktoré sú sformulované v ôsmich bodoch a medzi ktorými sa nachádza aj obsahová reforma.

    Čo sa týka finančných prostriedkov a rozpočtu pre vysoké školy, vlani verejné vysoké školy mali v rozpočte 11,6 mld. korún, tohto roku je to 12,1. Ten nárast je nízky. Podobne ako v oblasti regionálneho školstva.

    Nechcem hovoriť o finančných prostriedkoch, ktoré sú alokované pre vedu a techniku. Vo vládnom programe sa hovorí o tom, že táto vláda sa predsavzala 0,8 % z podielu HDP na túto oblasť na vedu a techniku. Bohužiaľ, finančné prostriedky na rok 2007 sa nachádzajú len vo výške 0,4 % HDP.

    Samozrejme, vo výbore som predložil niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Všetky tieto návrhy sa nachádzajú v spoločnej správe, bohužiaľ, s odporúčaním neschváliť. Ale dúfam, že aj koaliční poslanci prehodnotia toto odporúčanie a všetky tie pozmeňujúce návrhy dostanú zelenú.

    Na záver snáď len toľko, že považujem tento rozpočet pre výchovu a vzdelávanie pre ministerstvo školstva za zlý a domnievam sa a som o tom aj presvedčený, že nevytvára dostatočné podmienky na rozvoj nášho školského systému. Je populistický ako súčasná vláda, pretože prioritne sa sústreďuje na zvyšovanie platov učiteľov, popritom zanedbáva pre dynamické napredovanie nášho školstva tak dôležité rozvojové projekty. Preto si myslím, že návrh štátneho rozpočtu pre ministerstvo školstva je nepostačujúci, a preto nemôžem podporiť takýto návrh.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pani Katarína Tóthová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani Tóthová.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Viem, že je už neskoro, a nemám záujem predlžovať rokovanie o rozpočte, ale nemôžem to už počúvať. Čo vystúpenie, to pre každý rezort je málo, pritom sa konštatuje zvýšenie, ale treba dať ešte viac. Ja chápem opozičnú politiku, veď aj my sme boli v opozícii, ale aspoň trochu racionality. A také závery, že populistický rozpočet a tak ďalej.

    Pán poslanec, keď ste hovorili, napríklad včera, nebudem viaceré príklady, sme schválili zákon o bankách, kde hypotekárne úvery pre mladých vďaka štátnemu príspevku budú lacnejšie. To nespomeniete. Proste je to zlé, je to populistické. A podľa vás by to malo byť viac sociálne. Ale keď vy ste boli vo vláde, otázka sociálnosti vás takmer nezaujímala.

    Takže dobre, vypočuť si to treba. Je demokracia, ale aj ja mám demokraciu, a preto hovorím, veľmi ťažko sa to počúva, pretože je to hľadanie proste všetkého čierneho a každý rezort očierniť, nemá dostatok peňazí a tak. A ja vám pripomeniem vašu vetu, keď ste boli vo vláde: „Čo vlastne chcete, rozdeliť môžeme len to, čo máme.“ Ja vám znovu hovorím, čo vlastne chcete? V štátnom rozpočte sa dá rozdeliť len to, čo máme, ale my to delíme tak, že v popredí je človek občan, a nechceme, aby bieda, ktorá vznikla na Slovensku, nechcem už hovoriť o percentách, už sa tu o tom veľakrát hovorilo, aby sa neprehlbovala, práve naopak, aby ľuďom sa...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou. Potlesk.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Pani Nachtmannová, pokiaľ viem, ja som, iba jedna faktická poznámka bola.

  • Reakcia z pléna.

  • Poprosím technikov, aby po uzatvorení možností podať faktickú poznámku nebola táto možnosť. Teraz musím dať slovo pani Nachtmannovej.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Ja iba na jednu vec obrátim pozornosť. Ten záver vystúpenia pána Szigetiho, keď povedal, že je populistické, keď sa sľubujú vyššie platy pedagógom, že tým sa nezabezpečuje kvalita výučby. Ja si práve myslím, že aj cez vyššie platy sa zabezpečí kvalita výučby, pretože vieme, že práve kvôli platom nám odchádza množstvo kvalitných pedagógov, ktorí chcú a môžu učiť. Toto je, myslím si, veľmi vážny problém a stretávame sa s tým často. Kvalitní skončení pedagógovia aj starší pedagógovia odchádzajú do iných oblastí, ktoré sú lukratívnejšie. A pritom by boli oveľa osožnejší, keby zostali v rozorte školstva. Ďakujem.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Szigeti.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Pani poslankyňa Tóthová, ja vám verím, že sa to veľmi zle počúva, hlavne keď tie naše argumenty vo väčšine prípadov sú podložené matematickými údajmi so štatistikami. A jednoducho matematika v tomto prípade nepustí, pretože to, čo bolo povedané aj v mojom vystúpení, to sú fakty.

    Na druhej strane nesmiete zabudnúť na to, že školstvo, výchova a vzdelávanie, to nie sú len učitelia. Ja som veľmi rád, že sa podarí postupne zvyšovať platy učiteľom. Je to v poriadku. Ale školstvo, to nie sú len učitelia, to je aj obsah, to sú aj rozvojové projekty, to sú aj učebnice, to sú aj počítače, to sú aj iné veľmi závažné veci. A, bohužiaľ, v tomto smere sa nedá hovoriť o tom, že tento rozpočet zabezpečí tú časť, ktorá je mimoriadne dôležitá. Sú dôležití pedagógovia i učitelia, ale sú tam dôležité iné veci.

  • Ďakujem. Pokračujeme v rozprave. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Palko. Pán poslanec Palko nie je v sále, stráca poradie. Ďalším podľa poradia je pán poslanec Gabura. Nie je v sále, stráca poradie.

    Pán poslanec Jozef Šimko, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci, ja by som chcel reagovať na rozpočet Ministerstva obrany Slovenskej republiky z pohľadu systému obranného plánovania.

    Pri príprave rozpočtu je, samozrejme, nevyhnutné vychádzať z koncepčných materiálov. Jedným z nich je dokument Model 2010, ktorý bol schválený vládou Slovenskej republiky a odsúhlasený v Národnej rade. Okrem iného sa tu uvádza: „Do roku 2010 zaviesť profesionálne, efektívne, ale dostupné ozbrojené sily organizované, vyzbrojené, vycvičené v súlade s Vojenskou stratégiou Slovenskej republiky, modernizované tak, aby boli interoperabilné s vojenskými organizáciami NATO.“

    Jedným z dôležitých posudzovaných kritérií pri spracovaní dokumentu ozbrojených síl Model 2010 bola očakávaná úroveň výdavkov na obranu. Za cieľovú úroveň sa považuje platný záväzok vlády Slovenskej republiky podľa jej uznesenia č. 121 zo 7. februára 2001 zachovať minimálny ročný podiel výdavkov na obranu 1,89 % z HDP, čo sa považuje ako limit dostupnosti v procese spracovania úrovne síl.

    Model 2010 bol postavený na predpoklade vyčleňovania 2 % z HDP pre rozpočet ministerstva obrany. Prax ukázala, že sa nám túto úroveň nepodarilo dosiahnuť. Napriek tomu Slovensko ostáva v lepšej polovici krajín NATO a obranné výdavky rástli v reálnom vyjadrení každý rok. V rokoch 2004 až 2005 bol aktualizovaný dlhodobý plán rozvoja štruktúry ozbrojených síl Model 2010 a 14. decembra 2005 vládou schválený Dlhodobý plán rozvoja Ministerstva obrany SR s výhľadom do roku 2015, teda známy pod názvom Model 2015. Vzhľadom na reálnosť plánovania bol na vypracovanie dlhodobého plánu rozvoja ministerstva obrany použitý zdrojový rámec výdavkov na obranu v rokoch 2006 až 2010 vo výške 1,89 % z HDP.

    V rokoch 2011 až 2015 bol použitý plánovací limit 1,9 % z HDP. Toľko teda niekoľko základných údajov z koncepčných materiálov Model 2010 a Model 2015.

    A teraz sa pozrime na predložený rozpočet na rok 2007. Na obranné výdavky spolu s medzirezortným programom Podpora obrany sa v roku 2007 použije 29 mld. korún, čo predstavuje 1,60 % HDP. Najväčšiu časť obranných výdavkov tvorí rozpočet ministerstva obrany v sume 28,5 mld. korún. Pôvodne plán v rámci programového rozpočtovania, teda s výhľadom už aj na ďalšie roky, sa v roku 2005, teda pred rokom sa plánovalo vyčleniť na rok 2007 30,9 mld. korún, čo by predstavovalo 1,87 % HDP, čo je vlastne v absolútnych číslach o 1,9 mld. korún menej.

    Treba povedať, že je horšie, že aj do budúcnosti do roku 2015 sa nepočíta s úrovňou 1,9 % z HDP. Preto je asi logická moja otázka, kedy a v akých cieľoch sa budú modifikovať už schválené Model ozbrojených síl 2010 aj Model 2015, keď rozpočet na rok 2007 bude na úrovni 1,6 % z HDP? Ak je teda limitom dostupnosti ozbrojených síl suma 1,89 % HDP, ako uvádza Model 2010, potom je asi logický záver, že pri vyčlenenej sume 1,6 % HDP v roku 2007 sa stávajú ozbrojené sily Modelu 2010 nedostupné.

    V poslednom čase sme svedkami otvárania rôznych káuz. Otvorená bola aj kauza muničného skladu. Aj keď o nich hovoria najvyšší predstavitelia ministerstva obrany, riešenia však neposkytnú. Táto stavba sa neustále predražovala, z pôvodných 57 mil. na 350 mil. Podľa mojich znalostí systém obranného plánovania na ministerstve obrany umožňuje vedúcim programov presúvať finančné prostriedky medzi programami. Zistil som, že v istom období sa v priebehu pol roka menilo viac ako 100 rozpočtových opatrení v celkovej sume viac ako 1 mld. korún. To znamená, že pôvodne vyčlenené finančné prostriedky na jednotlivé programy sa môžu v kalendárnom roku medzi jednotlivými programami presúvať. Ak je teda toto možné, potom sa vôbec nečudujem, keď v rezorte obrany dochádza doslova k lietaniu aj stámiliónových súm.

    Aké teda by mali byť východiská zo súčasného stavu? Rozpočet ministerstva obrany musí byť pod verejnou kontrolou. Dnes je jeho podstatná časť v režime utajenia. Myslím si, že len minimálna časť rozpočtu má byť v režime niektorého zo stupňov utajenia. Chcem poukázať na zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností, kde v § 4 ods. a) sa hovorí, že „utajovanou skutočnosťou nemôže byť informácia o nezákonnom alebo nesprávnom postupe alebo nezákonnom rozhodnutí verejných činiteľov a orgánov verejnej moci“. Navyše v tom istom paragrafe v odseku c) sa hovorí, že „utajovanou skutočnosťou nemôže byť informácia o nehospodárnom, neefektívnom a neúčelnom nakladaní s verejnými prostriedkami“. Pýtam sa, nejde tu dokonca o porušenie zákona v prípade obranného plánovania?

    Ja si dovolím uviesť príklady z iných štátov, ako pristupujú k obrannému plánovaniu. V Spojených štátoch amerických modely rozpočtovania a programovania sú verejne prístupné materiály, v ktorých nie sú len programy, ale aj rozpočet v cenách. Rieši sa tu dokonca aj metóda kontraktu, to, čo u nás poznáme ako priame zadanie, výberové konanie. Francúzsko má zákon o programovaní a čo je zaujímavé, že v rámci tohto plnenie programov sa odsúhlasuje tiež zákonom, teda zákonom, ako sa programy plnia. Zákon o rozpočte, kde sú percentá, sú len pomocné ukazovatele.

    Aj tieto príklady svedčia o tom, že rozpočet ministerstva obrany má byť otvorený dokument, ku ktorému má mať prístup aj daňový poplatník, občan Slovenskej republiky. Nemyslím si, že metodiku plánovania NATO a EÚ nepoužívame, len zdá sa mi, že náš systém obranného plánovania je neefektívny, nemá efektívnu kontrolu a nemá sankcie za neplnenie úloh. Aj to je asi dôvod, aby sme sa nad kapitolou rozpočtu ministerstva obrany vážne zamysleli.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, nebudem dávať žiadny pozmeňujúci návrh na presúvanie finančných prostriedkov na iné priority, pretože, zopakujem, zdá sa mi, že problémom je nízka kvalita obranného plánovania, ktorá dovoľuje v kapitole ministerstva obrany presúvať ročne rádovo až miliardy korún.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Lipšic. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Rád by som zareagoval na vystúpenie pána kolegu Šimka, pretože ako ukazuje rozpočet ministerstva obrany, tak aj rozpočty iných silových rezortov ukazujú pomerne rozsiahly pokles výdavkov. Môžeme v parlamente, a pán podpredseda Číž to rád robí, diskutovať o rôznych ideologických koncepciách a je celkom legitímne sa líšiť v tom, kde by mali byť priority štátu, či je to zdravotníctvo, sociálne veci, školstvo. Ale ak by sme mali nejako spoločným úsilím zadefinovať prvotnú úlohu štátu, tak to je chrániť život, zdravie, majetok občanov. A zdá sa, že táto priorita vláde akoby unikala. Preto sú znižované rozpočty pre obranu, pre vnútro, pre spravodlivosť.

    Prednedávnom sa predseda vlády vyjadril, že nepošleme našich vojakov na juh Afganistanu, pretože to je rizikové. Áno, služba v armáde a v polícii a vo väzenstve je riziková, preto musíme našich občanov, ktorí sa podujmú túto službu vykonávať, adekvátne chrániť. Musí to byť naša priorita. Chrániť ich životy, chrániť ich zdravie. Som veľmi smutný, že táto vláda túto najzákladnejšiu prioritu každého civilizovaného štátu opomína.

    Ďakujem.

  • Ďalšia v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mária Sabolová. Pani Mária Sabolová nie je v sále, takže stráca poradie. Ďalším, ktorý má vystúpiť v rozprave, je pán poslanec Gyula Bárdos, nie je v sále, stráca poradie.

    Ďalším v poradí je pán Stanislav Kubánek, v sále je prítomný, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, netreba osobitne zdôrazňovať mimoriadny význam a dôležitosť nášho rokovania, na ktorom dominuje návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2007. V tejto súvislosti už odznelo mnoho rôznych slov, vzácnych návrhov, ale, žiaľ, vypočuli sme si aj ostré a často neoprávnené slová kritiky. Niektorí kolegovia si nechcú uvedomiť, že aj na parlamentnej pôde sa dá aj tá najostrejšia kritika problému alebo jednotlivca povedať kultúrne, bez akéhokoľvek spoločenského vybočenia.

    V predloženom návrhu rozpočtu má svoje miesto aj oblasť telovýchovy a športu, ktorá je síce v centre pozornosti tých najširších vrstiev obyvateľstva, ale prístup k riešeniu mnohých zložitých a vážnych problémov bol v minulých rokoch zo strany bývalých vlád aj parlamentu nedostatočný až ľahostajný. Tento fakt spôsobil, že telesná výchova a šport sa dostali do veľmi zložitej situácie. Finančné prostriedky stanovené v štátnych rozpočtoch boli pomerne vysoké, ale ich využívanie nebolo vždy najsprávnejšie. A čo je najhoršie, nikto z kompetentných si podrobnejšie nevšímal, aká je ich účinnosť, čo priniesli a ako prispeli na ceste za vyššiu kvalitu športu.

    Zanedbávanie športu a turistiky sa výrazne prejavuje aj na zdravotnom stave našich občanov. Viem, že navrhovaný rozpočet nie je harmonika, a preto nehodlám z tohto miesta bojovať o jeho zvýšenie v spomínanej oblasti. Čísla uvedené v návrhu sú zhruba na úrovni minulých rokov. Týkajú sa športu pre všetkých a záujmovú činnosť na školách. Stanovená suma predstavuje 60 mil. Štátna športová reprezentácia a rozvoj športových odvetví by mali mať k dispozícii 486 mil. a športová talentovaná mládež 160 mil. Materiálno-technický rozvoj športu má v rozpočte vyše 255 mil. Na koordináciu projektov prierezovej činnosti a podporu riadených organizácií si vyžiada 58 mil. korún. Napriek tomu chcem upozorniť, že vzhľadom na potreby našej telesnej výchovy a športu vynakladáme aj v porovnaní s okolitými štátmi na túto oblasť málo. Ona je totiž veľmi dôležitá nielen z hľadiska už spomínaného zdravia národa a mladej generácie či z hľadiska možnosti zábavy pre všetkých obyvateľov a športovania vôbec, ale aj z pohľadu reprezentácie Slovenska doma i v zahraničí a najmä na olympijských hrách.

    Nemali by sme zabúdať, že vláda Slovenskej republiky je zo zákona povinná utvárať pre športovanie obyvateľstva podmienky. Od vzniku samostatného Slovenska úroveň našej telovýchovy a športu sústavne klesá. Minulé vlády na šport akoby zabudli, na utvorenie jeho štruktúr nepreukázali dosť síl a vznikol chaos. Slovenský zväz telesnej výchovy sa dostal do zložitej situácie, prestal byť pre vládu partnerom a iná vedúca, skutočne partnerská organizácia nevznikla.

    Už 15 rokov vládne v telovýchovnom hnutí nejednotnosť, čím trpí najmä mládež, ale aj celé hnutie od vyhľadávania talentov až po štátnu reprezentáciu. Je na nás, ale aj na súčasnej vláde, na Ministerstve školstva Slovenskej republiky, osobitne jeho sekcií, aj na vládnom splnomocnencovi, aby sme tento stav čo najskôr začali naprávať. Zaväzuje nás k tomu, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aj programové vyhlásenie vlády. Píše sa v ňom, že konečne uzrie svetlo sveta zákon o športe, ktorý by mal v plnej miere prevziať komunitárnu úpravu športu v rámci Európskej únie s dôrazom na boj proti dopingu i násiliu na štadiónoch s cieľom podpory štátnej reprezentácie, regionálneho, mládežníckeho i akademického športu.

    Zákon bude musieť riešiť aj metodiku pre rozdeľovanie finančných prostriedkov, čo je doteraz dlhodobý problém. Tým vznikne aj úloha pripraviť kategorizáciu športov. Nie je totiž možné, aby štát podporoval viac než 100 slovenských športov, ktoré si robia nároky na podporu zo štátneho rozpočtu. Treba vytvoriť viaczdrojové rozdeľovanie financií športu. Vláda bude musieť podporovať najmä rozvoj mládežníckeho športu v školách a zabezpečiť aj nárast financovania.

    Vláda Slovenskej republiky prisľúbila prehodnotiť aj zákon o hazardných hrách, zákon o dani z príjmov i o účtovníctve, dotýkajúci sa mimovládnych občianskych združení vrátane športových spolkov. Dôležité bude pripraviť aj novú organizačnú štruktúru riadenia slovenského športu i reprezentácie, prehĺbiť kompetencie samosprávnych krajov, aby mohli aj samostatne rozvíjať športovú politiku na svojich územiach. V programovom vyhlásení je aj prísľub, že sa budú renovovať centrá voľného času pre mládež a obyvateľov, k čomu treba pripraviť zákon o mládeži, ktorý podporí najmä mimoškolské aktivity a uvedie do života projekt Otvorená škola.

    Aj Asociácia telovýchovných jednôt a klubov už vypracovala niekoľko návrhov na skvalitnenie telesnej kultúry v Slovenskej republike. Tiež sa domnieva, že štát, ale aj kraje, mestá a obce majú vytvárať podmienky na športovanie. Žiada zabezpečenie plnenia Národného programu športu, ktorý zatiaľ platí. Ďalej zvýšiť príspevky zo štátneho rozpočtu pre šport na úroveň okolo 1,7 mld. korún v roku 2007 s tým, že na výstavby národných štadiónov pre hokej a futbal by sa mali nájsť peniaze mimo zvýšenia kapitoly určenej pre šport. Asociácia telovýchovných jednôt tiež navrhuje previesť štátnu akciovú spoločnosť TIPOS zo zákona na akcionárov, ktorými by mali byť športové spolky, prípadne ponechať kontrolnú akciu štátu. Nový splnomocnenec vlády si vytýčil viacero hlavných úloh, ako zvýšiť úroveň slovenského športu. Hodlá zdemokratizovať šport a sprístupniť ho verejnosti. K tomu budú potrebné viaceré systémové opatrenia. Treba podľa neho vyvolať závislosť od športu a vieru v jeho blahodarné účinky. Sú na to už pripravené viaceré opatrenia. Zdravie má byť totiž národnoštátnym záujmom a sociálny štát môže pre to veľa urobiť.

    Po rokoch stagnácie a úpadku nášho športu zdá sa, že treba začať od začiatku. Slovenský zväz telesnej kultúry v ostatných rokoch nezvládol ani nemohol zvládnuť úlohu riadiacej organizácie nášho športu. Zastrešujúcu organizáciu športového hnutia, ktorá by ho reprezentovala voči vláde a parlamentu, treba rozhodne vytvoriť. A pripraviť aj účinnejší systém rozdeľovania peňazí zo štátneho rozpočtu. Pri tom by mali všetci zodpovední a zainteresovaní športovej problematike pomáhať. Úlohy, zdá sa, sú jasné, iba ich čo najskôr uviesť do života. Aj sekcia štátnej starostlivosti o šport pri ministerstve školstva si vytýčila hlavné úlohy. Chce zjednotiť športové spolky, aby pri riešení problémov postupovali spoločne. Prostriedky zo štátneho rozpočtu hodlá rozdeľovať podľa nových zásad a podmienok. Diferencovať športové odvetvia a vrátiť športové súťaže do škôl. K iniciatíve ozdraviť slovenský šport sa hlási aj náš Slovenský olympijský výbor.

    Dámy a páni, v telovýchovnom hnutí pracujem mnoho rokov a dôverne poznám mnohé zložitosti a problémy, ktoré v našom športe pretrvávajú a čakajú na riešenie. V tejto súvislosti si dovoľujem tvrdiť, že programové vyhlásenie vlády je také, čo sa oblasti športu týka, aké tu ešte nebolo. Prihováram sa za jednotnú riadiacu organizáciu, no najmä za zákon o športe, podľa ktorého by sa mali začať nedostatky odstraňovať. Všetci, čo pôsobíme v telovýchovnom hnutí, ale aj mnohí priaznivci športu, vieme ako na to a za pomoci všetkých zainteresovaných by sa mohlo podariť v krátkom čase posunúť našu telovýchovu a šport aspoň o triedu vyššie pri lepšej organizácii i pri hľadaní nových finančných zdrojov aj popri peniazoch zo štátneho rozpočtu, ktoré však bude potrebné aspoň v budúcnosti podstatne zvýšiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na jeho vystúpenie sa prihlásil jediný pán poslanec Daniel Lipšic. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Máte slovo, pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem pekne. Mňa zaujali na vystúpení pána kolegu dve veci. Samozrejme, že šport je dôležitá oblasť, minulá vláda robila pomerne intenzívne na zákone o športe, ale treba si tam určiť určitú hranicu. Štát by nemal nad určitú hranicu regulovať šport a zavádzať nejaký korporatívny model do športu. Mal by, samozrejme, podporovať najmä šport na školách a potom aj vrcholový šport, bezpečnosť na športoviskách určite, ale snaha regulovať príliš športovú činnosť je prejavom určitého zámeru, aby štát bol taký omnipotentný nad všetkými oblasťami.

    Druhá vec, čo ma zaujala, pán poslanec v úvode povedal, že rozprava je celkom kľudná, pokojná, sem-tam sú také ostrejšie vyjadrenia. Trochu ma prekvapuje taká úzkostlivosť, citlivosť u vládnej koalície, ja som zo strany opozície nepočul ani jednu osobnú invektívu, ale z druhej stany zazneli slová o sociálnom netvorovi, čo je veľmi nepekné podľa mojej mienky. Môžem mať rôzny názor na sociálnu politiku bývalej vlády, ale to už je osobná invektíva. Takže by si mali vládni poslanci uvedomiť buď jedno, buď nebudú takí útlocitní, alebo sa vyvarujú osobných invektív. Jedno alebo druhé. Proste merajte rovnakým metrom na každého.

  • Ako ďalší v rozprave vystúpi z prihlásených rečníkov pán Frešo. Pán Frešo nie je prítomný, stráca poradie. Ďalší je pán Viliam Novotný a pripraví sa pán Martin Pado.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené zvyšné kolegyne a kolegovia, ktorí ste vydržali do týchto večerných hodín v rokovacej sále, trochu ma mrzí, že tu nie je ani minister zdravotníctva, ani minister financií, lebo rád by som sa dotkol tej časti štátneho rozpočtu, ktorá hovorí o problematike zdravotníctva, o riešení, o finančnom zabezpečení rezortu zdravotníctva a poskytovania zdravotnej starostlivosti v roku 2007, ale napriek tomu by som chcel povedať určité zásadné stanoviská a pohľady na finančnú perspektívu rezortu zdravotníctva v roku 2007. Ale začnem po poriadku.

    Programové vyhlásenie vlády veľmi optimisticky sľubovalo zvýšenie odvodov za poistencov štátu zo 4 na 5 %. A keby som z programového vyhlásenia vlády v časti Zdravotníctvo vynechal všetko ostatné a vybral len túto jednu časť, musím povedať, že to bola veľmi dobrá správa pre slovenské zdravotníctvo. Predsa plus 6,3 mld. Sk, 6,5 vtedy sa nám zdalo, teraz už vieme exaktné čísla zo štátneho rozpočtu, je 6,3 mld., bolo by to 6,3 mld. korún, bola určite dobrá správa pre slovenské zdravotníctvo. Chcem hneď na úvod povedať, že skoro všetky volebné programy politických strán, ktoré dnes sedia v Národnej rade Slovenskej republiky uvažovali o tom, že v roku 2007 by zvýšili odvody štátu za svojich poistencov z tých spomínaných 4 %. Volebný program mojej strany SDKÚ – DS uvažoval o zvýšení o 0,25 % ročne tak, aby do konca nasledujúceho funkčného obdobia to bolo na úrovni 5 %. V tom treba povedať, že SMER v sľuboch bol omnoho štedrejší.

    Treba povedať, že slovenské zdravotníctvo už však od programového vyhlásenia vlády, ďakujem pekne pánovi ministrovi, že prišiel, od programového vyhlásenia vlády postihli dva silné údery a dva naozaj vážené údery. Jedno bolo zrušenie poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, čo v zmysle analýz, ktoré dnes máme k dispozícii a sú nesmierne presné, takže dnes už nemusíme konfabulovať, koľko to bude v budúcom roku, predstavuje 1,9-miliardový, čiže skoro 2-miliardový výpadok príjmov na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Tento výpadok minister zdravotníctva sľúbil kompenzovať, a aj keď s pomerne veľkým omeškaním naozaj sa podpisujú, podpisovali na jeseň dodatky k zmluvám s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, ale to tak, že sa nezvýšili platby za ukončenú hospitalizáciu, za kapitáciu alebo za cenu bodu, ale zvýšil sa objem. To znamená, že zdravotnícke zariadenie alebo lekár špecializovanej ambulantnej starostlivosti musí na to, aby naplnil tento zvýšený objem, poskytnúť viac zdravotnej starostlivosti. A tým, že poskytne viac zdravotnej starostlivosti, mu logicky rastú aj náklady na túto zdravotnú starostlivosť. Takže táto kompenzácia je dosť zradná a nie celkom spravodlivá. Ale ostáva otázkou, ako budeme tieto 2 mld. korún kompenzovať v budúcom roku, či to bude len tak nechané na zmluvnú dohodu medzi poskytovateľmi a zdravotnou poisťovňou, alebo či sa nájde nejaký lepší mechanizmus.

    Nechcem tu teraz špekulovať, lebo to ukážu až relevantné čísla v priebehu budúceho roka, čo prinesie zrušenie poplatkov v časti nadspotreby. Povedal som to už vo svojom vystúpení pri zákone o zdravotnom poistení, aby sa všetci vládni poslanci pri návšteve svojho praktického lekára alebo špecialistu spýtali na to, či je väčšia návštevnosť v ambulancii, či chodia naozaj pacienti, ktorí lekára nutne potrebujú, alebo aj takí, ktorí chodia k lekárovi v rámci svojho voľného času, prípadne v rámci určitej psychoterapie, ktorá, žiaľ, na Slovensku väčšinou končí predpísaním niekoľkých receptov.

    A druhý veľký úder, ktorý postihol slovenské zdravotníctvo, bola novela zákona o poskytovateľoch, ktorá začala zavádzať mäkké rozpočtové kritériá do celého rezortu zdravotníctva, ktorá zaviedla alebo chcela zaviesť ochranu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti pred exekúciami. Dnes už vieme dobrú správu a tá dobrá správa znie, že Ústavný súd pozastavil účinnosť tejto novely, keď sme vtedy my vládni poslanci tu z tohto miesta, pardon, opoziční poslanci tu z tohto miesta rozprávali o tom, že táto novela je protiústavná a že máme dôvodné podozrenie o protiústavnosti tejto novely, tak akosi na nás nikto nedával pozor, dnes už tento podnet Ústavný súd prijal a, samozrejme, rozhodne v ďalšom konaní, ale ochranu poskytovateľov pred exekúciami pozastavením účinnosti minimálne oddialil, keď nie definitívne zastavil.

    Ale ono zavádzanie mäkkých rozpočtových kritérií hrozí stále, pretože bola zastavená transformácia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zastavená transformácia nemocníc a doteraz nevieme, na akú formu vlastne budú transformované. Bolo povedané, keď sme posúvali termín na ukončenie transformácie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, že ho posúvame preto, aby bol vytvorený dostatočný časový priestor na novú transformáciu alebo na prípravu transformácie týchto poskytovateľov. Dodnes však neviem, na čo budú transformované. Vieme však, že sa pripravuje zákon o verejnoprávnych zdravotných poisťovniach a Všeobecná zdravotná a Spoločná zdravotná poisťovňa by mali byť spätne transformované na akési verejnoprávne, bližšie nedefinované subjekty, o ktorých hospodárení môžeme spokojne povedať, že sa budú pohybovať v mäkkých rozpočtových kritériách.

    Na tejto schôdzi sme už stihli schváliť aj zákon o zdravotnom poistení, ktorý naplno demaskoval skutočnosť, že vláda len sľubovala a v predstiera zvýšenie odvodov za svojich poistencov zo 4 na 5 %. Naozaj vláda len predstierala zvýšenie odvodov za svojich poistencov, pretože zvyšuje ich len na obdobie 4 mesiacov. To znamená, štát bude platiť o 1 % viac, ale len od januára do apríla.

    Bolo pre mňa značne nepochopiteľné, keď sme sa snažili ako opoziční poslanci, či už na výbore pre zdravotníctvo, alebo aj tu v pléne, podať pozmeňujúce návrhy, ktoré nemali žiaden fiškálny dosah na štátny rozpočet, ktorý budeme schvaľovať, a ktoré hovorili o tom, že to zvýšenie o 1 %, tých 2,1 mld., si rozložme na 12 mesiacov, teda nenapíšme, že zvyšujeme na 4 mesiace o 1 %, ale že budeme dávať viacej každý mesiac. Boli to pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Sabolovej a moje týkajúce sa dvoch rôznych paragrafov, ale riešiace to isté, to znamená, že zvýšime odvody štátu za poistencov štátu o 0,33 % v priebehu celého budúceho roka. Ale akosi sme narážali na nepochopenie a na neuveriteľnú kŕčovitosť v držaní návrhu zvýšiť o 1 % na 4 mesiace.

    Ja sa pýtam prečo? Ja sa pýtam prečo? – je to rečnícka otázka, lebo sa na ňu pokúsim aj odpovedať. Ja sa pýtam, prečo sme neboli ochotní prijať normálny model, aby sme mali poriadok v štátnom rozpočte, aby nad nešťastným ministrom Počiatkom nevisel Damoklov meč, že keď minister Valentovič nestihne do 1. mája zracionalizovať sieť, čo nestihne, tak naňho padne Damoklov meč, aby hľadal ďalšie zdroje, je to tam napísané v tom zákone, aby hľadal ďalšie zdroje, aby odniekiaľ vyčaroval 4,2 mld. korún, aby sme my znovu novelizovali zákon o zdravotnom poistení, ktorý bude platiť 4 mesiace a potom sa uvidí, ako ho budeme opravovať.

    Ale ja tomu celkom začínam rozumieť, prečo vláda a vládni poslanci trvali na tom, aby tam bolo napísané 5 %. Pretože to vláda sľúbila a vláda to nevie dodržať, ale dôležitejšie pre vládnu politiku ako realita sú symboly. Symboly: sľúbili sme zrušiť 20- a 50-korunáčky – zrušili sme; sľúbili sme 1 % zvýšenia odvodov – dali sme ho na 4 mesiace. No a čo? Dali sme 1 %? Dali. Je obdivuhodné, ako aj laická, aj odborná verejnosť túto kamufláž, to predstieranie prijíma. Ako sa ma pýtajú novinári na to, no ale však vláda hovorila o 1 % zvýšenia a vidíte, že dávajú, vy ste prečo nedali 1 %, ale vláda nedáva 1 %, vláda len ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, čas vypršal, je 20.00 hod., prerušujem rokovanie schôdze.

  • Zvyšok nám dopoviete zajtra, stretneme sa o 9.00 hod. ráno, budete pokračovať vystúpením. Dovidenia, dobrú noc všetkým, ktorí vydržali.

  • Prerušenie rokovania o 20.00 hodine.