• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, želám vám pekné dobré ráno 6. decembra, budeme pokračovať v rokovaní 6. schôdze. Možnože sme mali začať o 6.00 hodine ráno, ale po včerajšku som si na to netrúfol. Ešte raz, príjemný pekný 6. december, budeme pokračovať v rokovaní 6. schôdze.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne nepožiadal ani jeden z kolegov a kolegýň, preto by sme mali byť pri dnešnom rokovaní kompletní.

    Tak ako sme si včera odsúhlasili, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch programu 6. schôdze zo včerajšieho rokovacieho dňa.

    Ako k prvému pristúpime k hlasovaniu v druhom čítaní o prerokúvanom

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 83.

    Spoločným spravodajcom výboru pre financie, rozpočet a menu je pán poslanec Tibor Mikuš. Poprosím ho, aby uvádzal hlasovanie.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave včera odzneli dna pozmeňujúce návrhy. Vystúpili dvaja poslanci s pozmeňujúcimi návrhmi, pani poslankyňa Angyalová dala päť pozmeňujúcich návrhov, ktoré vo všeobecnosti sú len legislatívnym a technickým upresnením textov zákona. Dajte, prosím, hlasovať, o návrhu...

  • Reakcia z pléna.

  • Najprv, pán spravodajca, musíme, ak nepadol procedurálny návrh, hlasovať o spoločnej správe.

  • Ospravedlňujem sa. V spoločnej správe na strane 23 sú uvedené pozmeňujúce návrhy 1, 2, 4, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 14, 15, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 40 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 127 za, nikto nebol proti, 1 sa zdržal, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili uvedené body zo spoločnej správy.

    Nech sa páči.

  • Ďalej, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 3, 5, 13, 16 a 23 spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 1 bol za, 113 bolo proti, 21 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme uvedené body spoločnej správy neschválili.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, v rozprave vystúpila pani poslankyňa Angyalová. Dala päť pozmeňujúcich návrhov, pričom všetky znamenajú len a len technické a legislatívne upresnenie jednotlivých ustanovení. Dajte, prosím, hlasovať o týchto návrhoch spoločne.

  • Hlasujeme spoločne o návrhoch, ktoré zazneli v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 113 za, 19 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme uvedené návrhy schválili.

    Ďalej.

  • Ďalej vystúpil v rozprave pán poslanec Nagy k čl. I bodu 62. Pozmeňujúcim návrhom navrhuje bod 62 vypustiť. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Nagya.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 57 za, 24 proti, 53 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme neschválili návrh pána poslanca Nagya.

    Ďalej.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku po druhom čítaní.

  • Budeme hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 128 za, 8 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme postúpili uvedený návrh zákona do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto podať návrh v zmysle § 85 zákona o rokovacom poriadku. Nie je tomu tak.

    Končím rozpravu.

    Pán spravodajca.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 117 za, 19 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

    Ďakujem pánovi spravodajcovi.

    Pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 88.

    Poprosím určeného spravodajcu pána poslanca Martina Fronca, aby uvádzal hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predseda. Najprv budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý som podal, nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

  • Hlasujeme o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 58 za, 76 proti.

    Konštatujem, že sme neschválili uvedený procedurálny návrh.

    Budeme pokračovať v hlasovaní.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy, a to sú body 4, 11, 12, 13 a 14, legislatívnotechnické, s odporučením gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, všetci boli za.

    Uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Nech sa páči.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 3 a 5 až 10 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 58 za, 68 proti, 11 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme uvedené body spoločnej správy neschválili.

    Ďalej.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Nachtmannovej. Pani poslankyňa nedala návrh k samotnému hlasovaniu, čiže hlasujeme o všetkých piatich bodoch naraz.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 103 za, 1 proti, 34 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme pozmeňujúce návrhy schválili.

    Ďalej.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Muškovej.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 137 za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme schválili pozmeňujúci návrh pani poslankyne Muškovej.

    Nech sa páči.

  • Hlasovali sme o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 91 za, 35 proti, 13 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme postúpili uvedený návrh zákona do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie.

    Končím rozpravu.

    Pán spravodajca.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 79 za, 60 bolo proti.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.

    Budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 93.

    Poprosím pána poslanca Valockého, aby ako spravodajca uvádzal hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili traja poslanci, procedurálny návrh sme neobdržali.

    Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch v spoločnej správe na strane č. 4, bodoch 1 až 3 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 139 za.

    Konštatujem, že sme schválili body spoločnej správy.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, poprosím, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Novotného, ktorý sme obdržali, ...

  • ... ktorý odznel v rozprave. Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Novotného.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 61 za, 76 proti, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme uvedený pozmeňujúci návrh neschválili.

    Ďalej.

  • Vážený pán predseda, vzhľadom na to, že pozmeňujúci návrh, ktorý odznel v rozprave, pani poslankyne Sabolovej je totožný...

  • Pani poslankyňa, dávate námietku?

  • Odpoveď z pléna.

  • Dobre, budeme hlasovať. Pán spravodajca, budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Sabolovej.

  • Dobre. Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Sabolovej, 1. alternatíve.

  • Pani poslankyňa, budeme hlasovať dvakrát, áno?

  • Odpoveď z pléna.

  • Dobre, takže hlasujeme najprv o 1. alternatíve.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 31 za, 68 proti, 38 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme 1. alternatívu z pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Sabolovej neschválili.

    Budeme hlasovať teraz o 2. alternatíve. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 60 za, 68 proti, 11 sa zdržalo.

    Konštatujem, že ani tento návrh sme neschválili.

    Pán spravodajca, pokračujeme.

  • Vážený pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhu, pani poslankyne Sániovej.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Sániovej.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 129 za, nikto nebol proti, 12 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme pozmeňujúci návrh pani poslankyne Sániovej schválili.

    Ďalej.

  • Pán predsedajúci, mám poverenie gestorského výboru prejsť do tretieho čítania o návrhu zákona ako o celku.

  • Dobre. Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 91 za, 22 proti a 27 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh zákona postúpili do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Nikto sa neprihlásil.

    Uzatváram rozpravu.

    A, pán spravodajca...

  • Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 80 za, 18 proti, 43 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 580/2004 Z. z.

    Ďalším hlasovaním bude hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení sa dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 74.

    Určeným spravodajcom gestorského výboru je pán poslanec Richter, ktorý bude uvádzať hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil nikto z poslancov, to znamená, že neboli podané ani žiadne pozmeňujúce návrhy. Preto odporúčam, pán predseda, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 4, 5, 6 a 7 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 139 za, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili body zo spoločnej správy.

    Nech sa páči.

  • Ďalej dajte, prosím, hlasovať o bode 8 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru uvedený bod neschváliť.

  • Ruch v sále.

  • Pán spravodajca. Poprosím vás o kľud.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 9 za, 103 proti, 27 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod zo spoločnej správy sme neschválili.

    Pokračujeme.

  • Tým sme odhlasovali všetky body spoločnej správy. Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy, mám splnomocnenie gestorského výboru a odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme postúpili uvedený návrh do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania, do ktorej sa neprihlásil nikto.

    Uzatváram rozpravu.

    A budeme hlasovať o návrhu ako o celku.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady, ktorým Národná rada uvedený vládny návrh zákona schvaľuje.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 138 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle.

    Teraz poprosím pána poslanca z výboru pre obranu a bezpečnosť Viliama Jasaňa, aby uviedol hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 75.

    Pán spravodajca.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave neodzneli žiadne procedurálne, doplňujúce či pozmeňujúce návrhy. Preto dajte hlasovať o bodoch zo spoločnej správy.

  • Nie, o bodoch 1 až 21, 23, 27, 29, 30 a 32 spoločne a s návrhom tieto schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 140 za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

    Ďalšie body.

  • O bodoch 22, 25, 26 a 31 dajte hlasovať spoločne s návrhom tieto neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 1 za, 94 proti, 43 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Uvedené body sme neschválili.

    Ďalej.

  • O bodoch 24 a 28 dajte hlasovať spoločne s návrhom tieto neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 2 za, 117 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tieto body sme neschválili.

    Ďalej

  • Hlasovali sme o všetkých bodoch zo spoločnej správy. Preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh v treťom čítaní.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 136 za, 1 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme postúpili uvedený návrh do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť. Nie.

    Končím rozpravu.

    Budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku, pán spravodajca, s odporúčaním...

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 139 za, 1 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov.

    Ďakujem, pán spravodajca. Ďalší, kto bude uvádzať v druhom čítaní hlasovanie, a to o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov,

    čo je tlač 70,

    je pán poslanec Ivan Varga. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • V rozprave nepadli alebo neboli predložené žiadne procedurálne návrhy. Preto budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 131 za, 8 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili uvedené body zo spoločnej správy.

    Nech sa páči.

  • O bode spoločnej správy 2, prosím, dajte hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť ho.

  • Hlasujeme o bode zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 16 za, 111 proti, 15 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme neschválili návrh.

    Pokračujeme, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že postúpime tento návrh zákona do tretieho čítania.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 108 za, 17 proti, 16 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme postúpili uvedený návrh do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania.

    Keďže sa do nej nikto neprihlásil, končím rozpravu.

    A budeme hlasovať o návrhu ako o celku s odporúčaním...

  • ... gestorského výboru návrh schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 81 za, 6 proti, 55 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon.

    Budeme pokračovať posledným hlasovaním, ktoré bude uvádzať predseda výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Jozef Burian, a bude to hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 84.

  • Ruch v sále.

  • Chcem vás požiadať vzhľadom na to, že v rozprave k tomuto návrhu zákona odznelo pomerne veľa návrhov, aby ste venovali pozornosť hlasovaniu o tomto návrhu zákona. A poprosím o kľud v sále. Ďakujem.

    Pán spravodajca.

  • Ďakujem, pán predseda. Začneme bodmi spoločnej správy. Budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 6, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 15, 17, 19, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 31, 32, 33, 35, 37, 38, 40, 44, 45, 47 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 93 za, 48 sa zdržalo.

    Schválili sme uvedené body zo spoločnej správy.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 14, 20, 41, 43, 48 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 23 za, 107 proti, 9 sa zdržalo.

    Uvedené body zo spoločnej správy sme neschválili.

    Ďalej.

  • Ďakujem. Budeme teraz hlasovať o bodoch zo spoločnej správy vyňatých v rozprave na osobitné hlasovanie.

    Hlasovanie o bode 4 je s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho, ale boli pozmeňujúce návrhy, ktoré vylepšujú pozmeňujúci návrh.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 1 za , 76 proti, 60 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme tento bod zo spoločnej správy.

    Ďalej.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o vyňatom bode, o bode 5 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho. Ale zase opakujem, bol lepší pozmeňujúci návrh podaný.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 79 proti, 61 sa zdržalo.

    Neschválili sme ani tento bod zo spoločnej správy.

    Ďalej.

  • Budeme hlasovať o bode 10 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme o bode 10 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 119 za, 16 proti, 5 sa zdržalo.

    Tento bod sme schválili.

    Ďalej.

  • Budeme hlasovať o bode 16 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho. Ale zase bol podaný vylepšujúci pozmeňujúci návrh.

  • Hlasujeme o bode 16 zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, nikto nebol za, 105 proti, 36 sa zdržalo.

    Ani tento bod sme neschválili.

    Ďalej.

  • Budeme hlasovať o bode 18 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho. Ale zase bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý to vylepšuje.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 1 za, 107 proti, 32 sa zdržalo.

    Ani tento bod sme neschválili.

    Ďalej.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o bode 30 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho. Zase bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý to vylepšuje.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, nikto nebol za, 86 proti, 54 sa zdržalo.

    Neschválili sme ani tento bod.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o bode 34 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho. Zase bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý to vylepšuje.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 1 za, 120 proti, 19 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme ani tento bod.

    Nech sa páči.

  • Budeme hlasovať o bode 36 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho. Zase bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý to vylepšuje.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 1 za, 108 proti, 29 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme tento návrh.

    Ďalej.

  • A ďalej budeme hlasovať o bode 39 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho. Zase bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý to vylepšuje.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 10 za, 89 proti, 38 sa zdržalo.

    Neschválili sme uvedený návrh.

    Ďalej.

  • Budeme hlasovať o bode 42 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho. Zase bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý to vylepšuje.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 1 za, 80 proti, 53 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Neschválili sme tento bod.

    Ďalej.

  • Budeme hlasovať o poslednom vybranom pozmeňujúcom alebo poslednom vybranom bode zo spoločnej správy, bode 46 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho. Zase bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý to vylepšuje.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 73 proti, 60 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Neschválili sme tento bod zo spoločnej správy.

    Ďalej, pán spravodajca, návrhy z rozpravy.

  • Ďakujem. V rozprave vystúpili viacerí poslanci.

    Budeme hlasovať najprv o pozmeňujúcom návrhu mojom.

    Hlasujeme najprv z prvého pozmeňujúceho návrhu o všetkých bodoch spoločne pod č. 4. Poprosím, dajte hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasujeme o pozmeňujúcom návrhu pána predsedu výboru.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 81 za, 3 proti, 56 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme prijali pozmeňujúci návrh.

    Ďalej.

  • Ďakujem. Dajte hlasovať, pán predseda, o druhom pozmeňujúcom návrhu, ktorý som tiež podal, ohľadom zabezpečovacích derivátov.

  • Hlasujeme o ďalšom pozmeňujúcom návrhu pána predsedu výboru.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 124 za, 17 sa zdržalo.

    Konštatujem, že aj tento pozmeňujúci návrh sme prijali.

    Ďalej.

  • Ďalej budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Brocku.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 59 za, 39 proti, 42 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neodsúhlasili.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Ďalej, o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Štefanca nemôžeme hlasovať vzhľadom na to, že boli schválené body spoločnej správy 6 a 7. To je § 11 Nezdaniteľné časti základu dane. A o ďalšom pozmeňujúcom návrhu pána Štefanca tiež nemôžeme dať hlasovať, lebo bol schválený bod spoločnej správy 2. A o ďalšom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Štefanca tiež nemôžeme dať hlasovať, lebo bol schválený bod spoločnej správy 45. A budeme dávať hlasovať o poslednom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Štefanca, teda o tom štvrtom pozmeňujúcom návrhu, ktorý podal.

  • Hlasujeme o štvrtom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 60 za, 64 proti, 16 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme tento pozmeňujúci návrh.

    Ďalšie pozmeňujúce návrhy, pán spravodajca.

  • Ďalšie pozmeňujúce návrhy podala pani poslankyňa Radičová. Chcem sa jej opýtať, či môžeme hlasovať spoločne o týchto návrhoch ako o celku.

  • Odpoveď z pléna.

  • Ďakujem. Takže dávam hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Radičovej.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 60 za, 47 proti, 33 sa zdržalo.

    Neschválili sme pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Radičovej.

    Ďalej.

  • Ďakujem. Ďalšia v rozprave vystúpila pani poslankyňa Angyalová. A dávam hlasovať o jej pozmeňujúcom návrhu. Vzhľadom na to, že bod spoločnej správy 39 nebol schválený, dávam hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslankyne Angyalovej.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 125 za, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme pozmeňujúci návrh pani poslankyne Angyalovej schválili.

    Ďalej.

  • Pani poslankyňa podala aj druhý pozmeňujúci návrh, ohľadom predĺženia lehoty na poukazovanie daňového bonusu zamestnávateľovi. Prosím, dajte hlasovať o tomto druhom pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasujeme o druhom pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Angyalovej.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 121 za, 20 sa zdržalo.

    Konštatujem, že aj druhý pozmeňujúci návrh pani poslankyne Angyalovej sme schválili.

    Ďalej.

  • Ďakujem. Ďalšia v rozprave vystúpila pani poslankyňa Biró. Pýtam sa jej, či môžem dať hlasovať o všetkých pozmeňujúcich návrhoch naraz.

  • Odpoveď z pléna.

  • Súhlasí, áno. Ďakujem pekne. Čiže dávame hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pani poslankyne Biró.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 60 za, 32 proti, 49 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme neprijali pozmeňujúce návrhy pani poslankyne Biró.

    Ďalej.

  • Posledná v rozprave vystúpila pani poslankyňa Kramplová. Chcem upozorniť, že o bode 5 nie je možné hlasovať, nakoľko prijaté pozmeňujúce návrhy uvedený návrh vylučujú. Takže budeme hlasovať o celom návrhu mimo posledného bodu 5. Poprosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 138 za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili pozmeňujúci návrh pani poslankyne Kramplovej.

    Ďalej.

  • Pán predseda, mám splnomocnenie výboru, aby sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 89 za, 48 proti, 5 sa zdržalo.

    Postúpili sme návrh zákona do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Nikto sa neprihlásil.

    Uzatváram rozpravu v rámci tretieho čítania.

    A budeme hlasovať, pán spravodajca, o...

  • ... prijatí návrhu zákona ako o celku.

  • ... návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 80 za, 60 proti.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, týmto sme odhlasovali všetky body programu 6. schôdze, ktoré sme prerokovali na včerajšom rokovacom dni, a podľa schváleného programu budeme pokračovať prerokúvaním ďalších bodov.

    Budeme teraz rokovať v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je tlač 94, spoločná správa výborov je tlač 94a.

    Požiadam teraz pána ministra financií Slovenskej republiky Jána Počiatka, aby odôvodnil vládny návrh zákona.

    Ešte, pán minister, poprosím o chvíľočku strpenia. Vážené dámy, vážení páni, chcem vás upozorniť, že sme včera schválili postup, kde sme sa dohodli, že vzhľadom na to, že o 11.00 hodine vystúpi v Národnej rade pán prezident Slovenskej republiky, prerušíme rokovanie pred 11.00 hodinou a potom vás požiadam, aby ste o 11.00 hodine zaujali svoje miesta v rokovacej sále.

    Pán minister, nech sa páči, prepáčte, máte slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, predkladá vláda Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v nadväznosti na zámer vlády zaviesť zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty na niektoré tovary a služby uvedený v programovom vyhlásení vlády.

    Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je zavedenie zníženej...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán minister, ja vás poprosím o prerušenie. Dámy a páni, vyhlasujem 5-minútovú prestávku, lebo...

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, zaujmite svoje miesta v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať. Pán expredseda vlády, aj ja vám gratulujem, všetko najlepšie k Mikulášovi a teraz sa posaďte, aby sme mohli pracovať, aj všetkým Mikulášom.

  • Pán Galbavý, pán Štefanec, poprosím vás, choďte do klubu, tam je minerálka a iné. Budeme pokračovať v rokovaní.

    Nech sa páči, pán minister financií, odôvodňujte návrh zákona, ktorý ste predložili.

  • Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je zavedenie zníženej sadzby dane pri liekoch a zdravotníckych pomôckach s cieľom zabezpečiť ich lepšiu dostupnosť pre občanov znížením cien v týchto tovaroch.

    Pri zavedení zníženej sadzby dane je Slovenská republika viazaná Šiestou smernicou Rady v jej znení a dodatkoch, ktorá stanovuje spoločný systém dane z pridanej hodnoty v Európskej únii a podľa ktorej môžu členské štáty použiť jednu alebo dve znížené sadzby dane, ktoré nesmú byť nižšie ako 5 % pre kategórie tovarov a služieb špecifikovaných v prílohe H Šiestej smernice.

    V nadväznosti na zámer vlády, ktorým je zníženie cien niektorých tovarov z titulu ich preradenia zo zákonnej sadzby dane do zníženej sadzby dane, je v prvom kroku opodstatnené preradiť i tie tovary, ktorých preradenie bude mať priaznivý dopad na spotrebiteľa, t. j. znížením sadzby dane skutočne dôjde k zníženiu cien týchto tovarov na poslednom stupni daňového reťazca.

    Pozitívny dopad na konečného spotrebiteľa z hľadiska cenového sa znížením sadzby dane dosiahne pri tovaroch s regulovanými cenami. Takýmito tovarmi sú lieky a zdravotnícke pomôcky. Zníženie cien z titulu zníženia sadzby dane pri liekoch a zdravotníckych pomôckach v konečnom dôsledku neovplyvní výrazne rozsah konečnej spotreby, pretože ide o tovar, pri ktorom konečná spotreba nezávisí priamo od cien, ale skôr od skutočnej potreby. Vzhľadom na skutočnosť, že ceny liekov sú regulované štátom, je možné očakávať pozitívny dopad na občana a spotrebiteľa. Ďakujem.

  • Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Ivanovi Vargovi a žiadam ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovaní výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ospravedlňujem sa vám, minule som ho neoslovil, neprivítal, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, a to výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre zdravotníctvo, o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 94), v druhom čítaní podľa § 78 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov.

    Vládny návrh zákona prerokovali, ako som uviedol, výbor pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodársku politiku a výbor pre zdravotníctvo. A odporúčajú tieto výbory predmetný návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi a doplňujúcim návrhom, ktorý máte rozdaný v tlači 94a v laviciach.

    Skončil som, pán predsedajúci, prosím, dajte otvoriť rozpravu.

  • Otvorím, rozpravu, áno. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, panie poslankyne, páni poslanci, kto sa ústne hlási do rozpravy. Nikto sa nehlási.

  • Hlasy z pléna.

  • Hlási sa do rozpravy, ospravedlňujem sa, zapísaný je pán Novotný. A nefunguje vám mašinka? (Odpoveď z pléna.) Registrujem, dobre. Tak ako prvý bude pán Novotný, druhý bude pán Mikloš. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

  • Reakcia z pléna.

  • V poriadku, budete hovoriť. Nech sa páči, máte slovo. A potom vystúpi pán poslanec Mikloš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vyjadril niekoľko svojich náhľadov a hodnotení k predmetnému vládnemu návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý dneska prerokovávame v druhom čítaní.

    Predmetný vládny návrh zákona prerokoval aj výbor pre zdravotníctvo, pretože si myslíme, že táto úprava sa veľmi bytostne dotýka rezortu zdravotníctva a je dôležité, aby sme o tom hovorili v trošku širších súvislostiach z pohľadu fungovania rezortu zdravotníctva a z pohľadu, toho, čo to pre rezort zdravotníctva donesie.

    V predmetnom vládnom návrhu zákona sa navrhuje zníženie sadzby DPH na lieky a zdravotnícke pomôcky v zmysle prílohy 7 z 19 % na 10 %. Chcem povedať, že programové vyhlásenie vlády sľubovalo zaviesť zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty na niektoré tovary a služby, resp. v časti Zdravotníctvo sľubovalo výrazné zníženie doplatkov obyvateľstva na lieky. Ceny liekov a zdravotníckych pomôcok sú regulované štátom prostredníctvom kategorizácie. A tak skutočne znížením DPH na lieky z 19 % na 10 % naozaj dôjde k určitému zníženiu koncových cien liekov a zdravotníckych pomôcok na trhu. Pri znížení DPH z 19 % na 10 % to prinesie úsporu zhruba 2,3 mld. Sk na liekoch s plnou alebo čiastočnou úhradou. A toto šetrenie vo výške 2,3 mld. korún, teraz spomínam už pomerne presné číslo, lebo hovorí z návrhu štátneho rozpočtu, ktorý budeme prerokovávať, bude šetrenie predovšetkým na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a na strane zdravotných poisťovní. Na strane pacientov, teda koncových spotrebiteľov, to šetrenie také výrazné nebude. Odhadujem ho vo výške 200 mil. – 300 mil., aj keď pán štátny tajomník u nás na výbore hovoril o 800 mil. Neviem, ako došiel k tomu číslu, pretože pri liekoch s plnou alebo čiastočnou úhradou je zhruba deľba nákladov medzi zdravotnú poisťovňu a pacienta v pomere deväť ku jednej. Čiže vychádza mi logicky to číslo 200 mil. – 300 mil. Keď to rozpočítame na počet pacientov a na preskripciu, ktorú na Slovensku máme, prináša to šetrenie na jedného pacienta zhruba 50 korún ročne, čo teda nesplní tú prvú a takú, by som povedal, z pohľadu vládnej koalície a Smeru najčastejšie proklamovanú tézu, že ide o výrazné zníženie doplatkov pre pacientov.

    Ak chceme hovoriť o znižovaní doplatkov pre pacientov, naozaj cesta cez znižovanie DPH nevedie. Cesta vedie cez iné nastavenie kategorizácie liekov a cez vyšší podiel úhrady zdravotných poisťovní na cene liekov. To ale znamená, že aj keď pridávame do rezortu zdravotníctva finančné prostriedky, bez veľkých problémov potrebujeme niekoľko miliárd, možno aj desiatok miliárd pridať do liekovej politiky, čím by sa výrazne narušila rovnováha v objeme finančných prostriedkov, ktoré smerujú do liekovej politiky, ktoré smerujú na ambulantnú zdravotnú starostlivosť a ktoré idú na ústavnú zdravotnú starostlivosť, čo sa podarilo v priebehu tohto roka dostať v podstate do úrovne takých troch tretín, čo je taký zdravý pomer všade, aj v západnej Európe, aj v ostatných krajinách.

    Chcel by som ďalej ešte k tejto téme, o ktorej si myslím, že je veľmi zaujímavá, povedať asi toľko, že šetrenie 2,3 mld. na strane nemocníc a na strane zdravotných poisťovní je iste veľmi zaujímavé. Je už započítané v tom celkovom náraste disponibilných finančných prostriedkov v rezorte zdravotníctva, o ktorých hovoril opakovane minister zdravotníctva, asi vo výške 7,6 mld. korún, ale ja sa chcem spýtať a naozaj diskutovať o tom, či navyšovanie disponibilných finančných prostriedkov v rezorte zdravotníctva treba robiť práve tým, že zrušíme jednu sadzbu DPH, ktorá sa ukázala ako neuveriteľne efektívna v celej ekonomike. Po prvé, je problém v tom, že dve sadzby DPH a priori znamenajú zakódovaný problém s rizikom špekulácií. Hovorili sme o tom aj na výbore pre zdravotníctvo, že ak dáme určité zdravotnícke pomôcky, a predovšetkým o ne ide, alebo všeobecné kategórie liekov do DPH s nižšou úhradou, môžu byť tieto zdravotnícke pomôcky využité aj v iných sférach spoločnosti, nielen v zdravotníctve. A môžu byť práve na to zneužité zdravotnícke zariadenia. Takže to je jeden veľký problém. Po druhé, nesystémové zníženie DPH, lebo hodnotím to ako nesystémové zníženie DPH na lieky z 19 % na 10 %, je len iný druh transferu medzi štátnym rozpočtom a zdravotnými poisťovňami. To znamená, že o koľko budú mať vyššie príjmy zdravotné poisťovne alebo o koľko ušetria zdravotné poisťovne a poskytovatelia, o toľko bude mať nižší príjem štátny rozpočet, presne o výšku tejto DPH. A preto si myslím, že o tom riešení teraz v tejto chvíli už hovoriť je trochu neskoro, keďže pred chvíľou vládna koalícia schválila zákon o zdravotnom poistení, tak ako ho schválila. Ak by sme chceli postupovať štandardne, DPH by mala zostať na úrovni 19 % a platba štátu by mala byť stanovená na rovnaké percento po celý rok tak, aby vykrylo, povedzme, aj týchto 2,3 mld. korún, to znamená niekde na úrovni 4,5 % až 4,6 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve predminulého roka. Čiže toto by bol štandardný postup. Ak by vláda dodržala svoj sľub, ktorý dala v programovom vyhlásení vlády, a zvýšila odvody štátu za svojich poistencov zo 4 % na 5 %, tak v podstate toto znižovanie DPH by bolo zavzaté v tomto transfere z pohľadu štátneho rozpočtu, čo iste potvrdí pán minister Počiatek. Je to v podstate jedno, pretože o čo bude mať vyšší príjem rezort zdravotníctva, o to bude mať zas pre zmenu pre DPH nižší príjem štátny rozpočet, pretože ide len o transfer finančných prostriedkov.

    Záverom chcem povedať, že považujem zníženie DPH na lieky z 19 % na 10 % za nesystémový krok jednak preto, lebo ide o transfer medzi štátnym rozpočtom a rezortom zdravotníctva, jednak preto, že by bolo omnoho čistejšie nechať to na úrovni 19 % a riešiť to radšej zvýšením odvodov štátu za svojich poistencov, ktoré vláda aj tak deklarovala a nedodržala. Je v tom zakódovaný vnútorný problém so špekuláciami s tým, ako ináč využiť možno zdravotnícke pomôcky alebo ako profitovať na dvoch sadzbách DPH. A, do tretice, je to veľmi neštandardný spôsob, ako zvýšiť objem disponibilných zdrojov v rezorte zdravotníctva v budúcom roku. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Halecký. Končím možnosť ďalších prihlášok.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, dáme vám hlas. Prvý je pán Halecký, druhá je pani poslankyňa Sabolová.

    Zapnite, prosím, mikrofón pre pána poslanca Haleckého.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, ja si, opačne, myslím, že zníženie sadzby dane na 10 % zo základu znamená prínos pre zdravotníctvo ako celok, ale aj pre pacientov. V doterajšom priebehu sme ukázali, že chceme tých finančných prostriedkov do zdravotníctva dať viacej rôznymi spôsobmi. A toto je jeden zo spôsobov, ako uľahčiť situáciu pacientovi a takisto aj rezortu. Predpokladám, že už len pacienti, ktorí užívajú napr. antibiotiká, ktorí užívajú okuliare, ktorí užívajú vozíky pre telesne postihnutých, rôzne ortopedické zariadenia, budú s tým súhlasní a budú spokojní, že ich náklady a takisto aj náklady rezortu budú priaznivejšie. Preto môj názor je, aby sme tento postup schválili. Ďakujem.

  • Teraz pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem len podporiť pána poslanca Novotného v tom, čo uvádzal tak, ako som aj ja v prvom čítaní namietala ako nesystémový krok znižovanie DPH na lieky. Aj po odpovedi pána ministra na moju otázku na hodine otázok vlastne dôjde k podstatnej úspore v zdravotných poisťovniach. Pýtala som sa, čo získa pacient, pretože ak hovoria, že sú sociálni, tak malo by byť aj na strane pacienta nejaké väčšie zvýhodnenie. A tu dôjde k úspore ročne v poisťovniach vo výške 1,8 mld. a u pacientov vo výške len 0,2 mld. Čiže je to nepomer. Je to skôr len také zastieranie toho, že my vychádzame v ústrety pacientovi alebo občanovi. Je to skôr len taký biznis a hlavne nesystémový krok, pretože ak sme zaviedli jednu daň 19-percentnú a už v tom období sme neuvádzali nijaké iné, vytvára to priestor, ak vytvoríme niekoľko úrovní daní DPH, že teraz budeme tak vyťahovať také hrozienka, ale nebudeme riešiť celú ekonomiku. Skutočne nie je to nejaký veľký prínos pre tých, pri ktorých hovoríte, že ak sa zníži DPH, tak pacient bude mať nejakú výhodu. Nie je to pravda.

  • Na pána poslanca Haleckého by som chcel krátko zareagovať. Aj včera sme mali podobnú diskusiu a prostredníctvom faktickej poznámky aj dnes. Je dobré, že štát chce zaplatiť za svojich poistencov viac formou zvýšenia odvodov. Je dobré, že štát hľadá viacej prostriedkov, viac disponibilných zdrojov v rezorte. Len moja otázka, tak ako bola včera, aj dnes je, prečo na to hľadáme takéto nesystémové kroky, prečo to robíme nesystémovým spôsobom, prečo zvyšujeme odvody štátu na štyri mesiace, prečo znižujeme sadzbu DPH, prečo štát, vláda nedodrží svoje programové vyhlásenie, zvýši odvody o 1 % v priebehu celého roka. A ten objem finančných prostriedkov dokonca ešte vyšší bude v tomto rezorte. Systémovo čisto nemusíme deformovať daňový systém, nemusíme vymýšľať pseudoargumenty o racionalizácii. Ja nič iné nechcem. Teším sa, že ide viacej finančných prostriedkov do rezortu zdravotníctva. A v tejto chvíli nechcem diskutovať o tom, že všetko, čo tam horko-ťažko natlačíme viac tento rok, spotrebujeme, pretože budeme mať mäkké rozpočtové kritériá a pretože nám bude rásť spotreba a pretože nám vypadli poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Výsledok bude nulový. Zdravotníctvo nepocíti, že má viacej peňazí, pretože tieto peniaze neefektívne odtečú niekde inde. Ďakujem pekne.

  • V rozprave budeme pokračovať. Vystúpi pán poslanec Mikloš Ivan.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, prihlásil som sa do rozpravy k tomuto zákonu, pretože vládny návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty je jediným, musím povedať, chvalabohu, jediným, ale jediným vážnym zásahom do fungujúceho daňového systému, ktorý bol ustanovený daňovou reformou, ktorá začala platiť od 1. januára 2004. Ak by sme porovnávali tie návrhy, ktoré zatiaľ, zdôrazňujem, zatiaľ vláda navrhuje, s tým, čo bolo napísané v programe strany Smer, ale aj s tým, čo je v programovom vyhlásení, aj keď tam je toho už, chvalabohu, omnoho menej, tak by sme možno mohli povedať, že chvalabohu. Ale myslím si, že napriek tomu práve tento zásah, zásah do dane z pridanej hodnoty, je zásahom vážnym. Spomeniem najskôr, že tie ostatné, ktoré prešli v zákone o dani z príjmov, najmä teda znižovanie odpočítateľnej položky, čiastočná zmena asignácie daní, sú tiež negatívnymi zásahmi, ale majú skôr z hľadiska daňového systému kozmetický charakter, nie z hľadiska fungovania mimovládnych organizácií, tam bude ten zásah najmä v tých oblastiach, na ktoré sa už nebude dať asignovať daň pomerne vážnejšia. Čo sa týka znižovania odpočítateľnej položky s rastúcim príjmom, tam ide skôr o takú pomstu vyšším stredným vrstvám. Z hľadiska fiškálneho to má dosah minimálny, pár desiatok mil. korún.

    Ale za vážny zásah považujem práve zavedenie nižšej sadzby dane z pridanej hodnoty pri liekoch a zdravotníckych pomôckach. Pritom treba povedať, že z vecného hľadiska ide o zásah, ktorý neprináša žiadne efekty, ktoré by sa nedali dosiahnuť inak a dokonca ešte lacnejšie, a to bez toho, aby sme deformovali fungujúci daňový systém. O tom, že daňový systém je fungujúci, svedčia daňové príjmy, o tom svedčí hodnotenie slovenského daňového systému nielen zo strany všetkých odborníkov na túto tému, ale aj zo strany napr. investorov a zo strany celej odbornej a zainteresovanej verejnosti. Ale najlepšie o tom svedčia výnosy, ktoré štát získava na daniach, napriek tomu, že dane sa znížili. No a práve zrušenie jednotnej sadzby, teda zavedenie zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty na lieky, myslím si, nabúrava jeden zo zásadných pilierov daňovej reformy.

    Prečo považujem toto rozhodnutie za zlé.

    Po prvé, ciele, ktoré týmto chceme dosiahnuť, dosahujeme tým najhorším spôsobom. Pán poslanec Novotný vyčíslil, že z tých očakávaných 2,3 mld. korún efektu, ktoré znamenajú, ale treba zároveň povedať, 2,3 mld. korún výpadku v príjmoch štátneho rozpočtu, väčšina, vlastne až okolo 2,1 mld., budú zisky, teda nižšie náklady, teda zisky poskytovateľov a zdravotných poisťovní. Ak sme chceli dať 2 mld. naviac zdravotným poisťovniam a poskytovateľom, tak jednoducho sme nemuseli kvôli tomu rušiť, znižovať, zavádzať nižšiu daň z pridanej hodnoty. Keby sme ju boli ponechali, štátny rozpočet by mal vyššie príjmy v tejto hodnote a 2 mld. korún mohol dať napr. cez pokrytie zvýšenej platby za poistencov štátu poskytovateľom a zdravotným poisťovniam. Čo sa týka toho zvyšku, tých 200 mil. až 300 mil. korún, ktoré dávame ľuďom v tom zmysle, že zaplatia teda menej za lieky, ktoré sa kupujú voľne, lebo to je ten efekt, tam treba povedať, že je to najhorší, najdrahší a najmenej spravodlivý spôsob, ako ľuďom pridávať, pretože my týmto spôsobom znižujeme ceny za lieky, nielen pre chudobných, pre tých, ktorí sú odkázaní na nejakú formu štátnej pomoci, ale pre všetkých, aj pre tých bohatých, ktorí práve tie voľnopredajné a drahšie lieky kupujú možno v ešte väčšej miere. Takže omnoho efektívnejším spôsobom by bolo zachovať jednotnú sadzbu dane z pridanej hodnoty z príjmu, ktorý by bol naviac z tohto titulu, dať viac poskytovateľom a zdravotným poisťovniam a sčasti alebo z týchto ušetrených peňazí tieto prerozdeliť pre tých, ktorí túto pomoc potrebujú. A potom by sme im pomohli oveľa viac ako v priemere tými 50 korunami ročne, ako ich vyčíslil pán poslanec Novotný. Bolo by to spravodlivejšie, bolo by to adresnejšie. Pomáhalo by to viac chudobným a odkázaným, nie viac tým bohatým, ako táto znížená sadzba vlastne pôsobí. Čiže ide o najdrahšie riešenie a o nespravodlivé a neadresné riešenie.

    Po druhé, je to veľmi nebezpečný precedens, nebezpečný precedens preto, že aj to, že máme na stole len návrh na lieky, myslím si, nie je dôvodom toho, že ten návrh je len na lieky, nie je to, že by si vláda a ministerstvo financií uvedomovali, že je to zlý a nebezpečný krok, ale je to preto, že rozpočet nepustil viac, preto, že vstup do eurozóny a maastrichtské kritériá nedovoľujú, aby sa išlo ďalej a nižšie, preto, že by to malo väčšie rozpočtové dôsledky. A práve preto, že sa vytvoril tento precedens, že sa vytvorí, ak sa schváli táto novela zákona, skupina tovarov, ktoré sa znížia, zvýši sa tlak zo strany iných výrobcov tovarov a poskytovateľov služieb, aby došlo k zníženým sadzbám aj pri týchto položkách. A negatívne je to preto, že týmto sa nielen, hovoril to aj pán poslanec Novotný a spomínala to aj pani poslankyňa Sabolová, vytvára opäť priestor na daňové úniky. A to nie je teória. Mali sme dve sadzby dane z pridanej hodnoty, mali sme polovičku tovarov a služieb zhruba v nižšej sadzbe, polovičku vo vyššej a vytváralo to priestor na obrovské daňové úniky. Jedna jednotná sadzba bez výnimiek takýto priestor rušila, nevytvárala.

    Ďalším, čo tu nebolo spomenuté, nákladom sú administratívne náklady súvisiace s dvoma sadzbami dane z pridanej hodnoty. Tieto administratívne náklady sa zvyšujú aj u daňovníkov, ale zvyšujú sa predovšetkým v daňovej správe, pretože pri dvoch sadzbách dane je logické, že administratívna náročnosť daňového systému je vyššia.

    Takže zo všetkých týchto dôvodov si myslím, že keďže platí, že najhorší spôsob robenia sociálnej politiky alebo aj akejkoľvek inej politiky je deformovanie daňového systému, myslím si, že toto je príklad, ktorý ukazuje, že to tak naozaj je.

    A, pán poslanec Halecký, dúfam, že sa mi podarilo vysvetliť, že ak by ste to boli urobili iným spôsobom, ak by ste to boli urobili tak, že by ste neznížili túto sadzbu, ale adresným spôsobom potom pomohli tým, ktorí pomoc naozaj potrebujú, pomohli by ste im oveľa viac, ako im pomáhate týmto, a zároveň by ste nedeformovali daňový systém a nevytvárali všetky tie riziká, na ktoré som poukázal. Aj z tohto dôvodu poslanci za SDKÚ – DS nepodporia tento návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, želáte si vystúpiť? Nie.

    Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, nechcel som reagovať na vystúpenia, ale nedá mi, aby som teda pár slovami sa nevyjadril k pánovi poslancovi Novotnému a pani kolegyni Sabolovej. Ja si myslím, že naozaj to pomôže a je to v súlade s programovým vyhlásením vlády, že sme znížili túto sadzbu na lieky a zdravotnícke pomôcky.

    Ale v čom je teda hlavný problém ako v nákladoch, ako pacienta, toho spotrebiteľa na lieky. Práve v minulom období bola zavedená kategorizácia liekov, a nie liečiv, kde teda sa vytvára prostredie na neštandardné posudzovanie jednotlivých úhrad. Vlastne tam je ten priestor iný a tam je možnosť výrazne ovplyvniť cenu liekov pre pacientov. Toto je ten hlavný zdroj a motív, že sa urobila neštandardná kategorizácia a kategorizovali sa lieky ako konečné produkty, a nie liečivá podľa účinnej látky, ako si myslím, že je to normálne. A vtedy má rovnakú možnosť každý výrobca súťažiť s tou cenou toho jeho prípravku. Tak v tomto to je a tam sú teda iné možnosti finančné. A nehovorí sa o tých 2 mld., tam možnože by sa dalo ušetriť viac, možnože v rámci nejakých ďalších zákonov bude toto riešené. Takže len toľko k tomu. Takže ja si myslím, že toto je ten hlavný motív, kde teda by mohlo dôjsť k úsporám.

    K pánovi poslancovi Miklošovi by som si dovolil povedať len toľko, že pokiaľ by sa dali priamo poisťovniam tie 2 mld. zvýšenou úhradou za poistencov, za ktorých platí štát, je to, áno, úplne rovnaké ako pre príjmy poisťovní. Ale vysvetlite mi, ako by potom došiel ten pacient k tomu zníženiu, toho by sa to nedotklo. Čiže to by nebolo to isté. Čiže vlastne ten pacient by tú zníženú sadzbu a znížené ceny nemal, pokiaľ by sme dali 2 mld., ako hovoríte, priamo poisťovniam, tak tam by to zastalo a už by sa to nepremietlo vlastne ďalej na toho konečného spotrebiteľa. Takže len toľko k tomu. Ďakujem za pozornosť.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov (tlač 76).

    Spoločná správa je ako tlač 76a.

    Prosím pani ministerku Tomanovú, aby odôvodnila návrh zákona.

  • Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi predložiť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov.

    Novela zákona v nadväznosti na realizáciu programového vyhlásenia vlády zavádza príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa za účelom zmiernenia počiatočných výdavkov rodiny súvisiacich s narodením prvého dieťaťa. V tejto súvislosti novela zákona navrhuje a určuje okruh osôb oprávnených na uplatnenie príplatku k príspevku, ako aj podmienky nároku na navrhovaný príplatok. Za oprávnenú osobu na uplatnenie nároku na príplatok k príspevku sa navrhuje matka, ktorá porodila prvé dieťa, ktoré sa dožilo 28 dní, alebo v určených prípadoch otec dieťaťa. Návrh zákona predpokladá, že príplatok k príspevku bude možné oprávnenej osobe poskytnúť len v prípade, ak jej vznikne nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, ak sa prvonarodené dieťa dožije 28 dní. Výška príplatku k príspevku pri narodení sa navrhuje v sume 11 000 korún, čo spolu s príspevkom pri narodení dieťaťa bude predstavovať sumu 15 460 korún. Ďakujem.

  • Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci a bývanie poslancovi Róbertovi Madejovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil spoločnú správu výborov k predmetnému návrhu zákona.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 71 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 84 zo 17. októbra 2006 pridelila na prerokovanie vládny návrh zákona týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona odporúčali schváliť tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 31 z 21. novembra 2006, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením č. 60 z 29. novembra 2006, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie svojím uznesením č. 18 z 21. novembra 2006. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, prijali jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. A ten spočíva v oprávnení vydať plné

  • Reakcia z pléna.

  • , úplné znenie zákona v Zbierke zákonov.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schváleného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu schváliť.

    Gestorský výbor odporúča návrh uvedený v IV. časti tejto spoločnej správy schváliť.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Róberta Madeja na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, svojím uznesením č. 32 zo 4. decembra 2006.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Písomne sa nikto neprihlásil. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja veľmi stručne uvediem niekoľko poznatkov k predmetnému legislatívnemu návrhu. Úvodom chcem uviesť, že ho pozitívne vnímam, vítam ho a považujem ho za veľmi prínosný a budem hlasovať za jeho prijatie.

    Vyjadriť sa však musím z toho dôvodu, že v tlači odzneli stanoviská konkrétnej nemenovanej poslankyne tohto parlamentu, na ktoré som aj v tlači reagovala, že ide o diskriminačný návrh vo vzťahu k ďalším deťom. Nielen v tlači, ale aj tu chcem zdôrazniť, že o diskriminácii v tejto súvislosti jednoznačne nemožno hovoriť, pretože tento návrh na zvýšenie príspevku k narodeniu prvého dieťaťa je formulovaný ako štátna sociálna dávka. Je to príspevok rodičom, to je druhá skutočnosť, ktorá vylučuje diskrimináciu, a má zabezpečiť finančné pokrytie nevyhnutných potrieb pre dieťa, a to prvonarodené dieťa, kde tie výdavky sú jednoznačne vyššie. Takže, samozrejme, napr. vanička, kočík a pod. sú hnuteľné veci, ktoré slúžia aj ďalším narodeným deťom. Takže formulovať diskrimináciu v tejto súvislosti je viac ako nevhodné. To je prvá poznámka.

    Ďalšia poznámka týka sa § 3a ods. 3. Veľmi pozitívne chcem uvítať, že nárok na príplatok k príspevku nevzniká maloletej matke, ktorá nemá priznané rodičovské práva a povinnosti podľa osobitného predpisu. Týmto zároveň reagujem na niektoré názory, že takýto príspevok bude podnecovať nezodpovedných mladých rodičov, aby získali tento vysoký finančný príspevok. Nie je tomu tak, keďže jasne sa uvádza, že maloletí, teda nezodpovední, rodičia nemajú nárok na podporu štátu. Ergo štát nepodporuje týmto nezodpovedné rodičovstvo.

    A posledná poznámka. Tento nárok prislúcha aj otcovi za určitých podmienok, čo je vyjadrením aj premietnutia rodovej rovnosti do tohto legislatívneho návrhu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja vám ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Halecký. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

  • Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené dámy a páni, myslím si, že tento finančný zásah v sociálnej politike možno len podporiť, pretože je vysoko populačný. A ja by som chcel uviesť niektoré fakty, ktoré tu ešte neboli uvedené.

    Myslím si, že aj v predchádzajúcom období sa uvažovalo o takomto príplatku k príspevku, ale tá suma bola iba polovičná. Takže terajšia vláda to nezvýši o 6 000, ako sa v minulosti plánovalo, ale o 11 000 korún, čo je dosť podstatný rozdiel. Viete veľmi dobre a sú o tom aj štatistiky, že prvotné náklady pri narodení dieťaťa sú okolo 19 tisíc korún. Takže pokiaľ my poskytneme matke, resp. otcovi vyše 15 tisíc korún, je to podstatný príspevok k tomu, aby štart do života novonarodeného dieťaťa bol dobrý a úspešný.

    Je potrebné si uvedomiť, že v sociálnej oblasti bolo niekoľko zásahov, ktoré zvyšujú status životný a finančný jednak starších obyvateľov, ale takisto aj mladých rodín. Takže ministerstvo sociálnych vecí má svoju koncepciu, ktorá zasiahne v starostlivosti aj mladých aj starších. A toto je jeden z prejavov akútnych, dá sa povedať, do pol roka riešených. Takže ja tento návrh podporím. Ďakujem.

  • Chcem len poďakovať pánovi poslancovi za doplnenie. Samozrejme, nerozvíjala som rovinu politickú, v ktorej je tento legislatívny návrh jednoznačne prejavom sociálneho cítenia tejto vlády a plnením vládneho vyhlásenia, ako aj vládneho programu. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani ministerka, želáte si na záver vystúpiť po rozprave? Nie.

    Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Áno. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Keďže sa už blíži koniec legislatívneho procesu k tomuto vládnemu návrhu zákona, ešte raz by som si dovolil vyjadriť ocenenie vláde, že predložila v takom krátkom čase ďalší zo zákonov, ktorým plní programové vyhlásenie vlády.

    Chcel by som pripomenúť, že podobný návrh zákona možno v iných sumách, nie až tak ambiciózny, ale presne za tým účelom, zvýšiť podporu pri narodení prvého dieťaťa, bol predložený štyrikrát v minulom volebnom období. Štyrikrát poslanci súčasnej pravicovej opozície, v tom čase koalície nepodporili tento návrh.

    A ja si len na zhrnutie rozpravy dovolím vysloviť ľútosť, že teraz nepočúvame názory, keď už vidíme všetci, že sa to dá, pomáhať ľuďom a zvyšovať mieru solidarity v spoločnosti.

    Ďakujem veľmi pekne a tiež prosím o podporu tohto návrhu zákona.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V súlade s dohodou poslaneckých klubov a v súlade s programom rokovania Národnej rady vyhlasujem teraz 10-minútovú prestávku do 11.00 hodiny.

    Prosím však panie poslankyne a pánov poslancov, aby krátko pred 11.00 hodinou zaujali svoje miesta v poslaneckej snemovni. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Prosím, panie poslankyne a páni poslanci, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále. Ešte raz prosím, panie poslankyne, páni poslanci, prosím, zaujmite miesto, aby sme mohli naplniť program Národnej rady.

    Prichádza prezident Slovenskej republiky.

  • Príchod prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča do rokovacej sály za zvukov prezidentských fanfár.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky privítal prezidenta Slovenskej republiky pána Ivana Gašparoviča.

  • Už som vás včera informoval, že pán prezident mi oznámil, že chce dnes na schôdzi vystúpiť pred poslancami Národnej rady Slovenskej republiky s prejavom.

    Nasleduje

    vystúpenie prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča o aktuálnych politických otázkach.

    Ja zároveň chcem privítať pána premiéra vlády Slovenskej republiky, ako aj členov vlády Slovenskej republiky.

  • Teraz dávam slovo pánovi prezidentovi Slovenskej republiky pánovi Ivanovi Gašparovičovi.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán premiér, vážený pán podpredseda Ústavného súdu, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády, excelencie, vážení hostia, hneď v úvode chcem podčiarknuť, že Slovenská republika v roku 2006 sa osvedčuje ako súčasť Európskej únie a Severoatlantickej aliancie, ako to potvrdzujú aj rokovania v Rige. Slovenská republika je ich suverénnym a zodpovedným členom, principiálnym partnerom. Usiluje sa o presadzovanie všetkých hodnôt, zásad demokracie, humanizmu, ale aj tolerancie. Presadzuje pozitívne riešenie všetkých otvorených otázok a problémov.

    Rok 2006 považujem za rok našich relatívne vyvážených vonkajších vzťahov. Dokladom toho sú aj naše zahraničné cesty a návštevy našich partnerov u nás, ktoré prehlbujú hospodársku, kultúrnu, humánnu spoluprácu. Osobitne cenná je pre nás spolupráca Vyšehradskej štvorky, ktorá sa usiluje o spoločný postup a vplyv zvlášť v rámci Európskej únie. Za existenčne dôležitú však považujeme aj hospodársku spoluprácu s krajinami mimo Európy, mimo Európskej únie. Túto hospodársku spoluprácu musíme rozširovať aj smerom k Rusku a určite aj smerom ďalej na východ k Číne. Mimochodom, aj pri mojej nedávnej oficiálnej návšteve Ruska sa potvrdilo, aké dôležité je, aby sme aktívne riešili najmä otvorené otázky našej hospodárskej spolupráce, stabilizovali naše vzájomné partnerské vzťahy. Za zvlášť dôležité považujem aj ubezpečenie o trvalých dodávkach plynu a ropy na Slovensko, rovnako o tom, že naša krajina zostane dôležitou tranzitnou krajinou ruských surovín na Západ. Za vážny prejav dôvery medzinárodného spoločenstva Slovensku považujem naše členstvo v Bezpečnostnej rade OSN. Jej agenda je mimoriadne náročná, s podstatným vplyvom na svetové dianie, medzinárodnú bezpečnosť a stabilitu, najmä preto, že svet v 21. storočí je stále plný násilia, občianskych nepokojov, hladu, chudoby a utrpenia. Liek na tieto bolesti sveta sa hľadá veľmi ťažko. Bezpečnostná rada OSN sa usiluje o mierové riešenia. Sme presvedčení, že Slovensko ako jej nestály člen prispieva k nim podstatným dielom.

    Rok 2006 je aj rokom našich nových medzinárodných ambícií. Podporujeme, ako som už povedal, predovšetkým mierové spolužitie národov celého sveta, ale aj upevňovanie obrannej a bezpečnostnej stratégie Európskej únie, snahy o prijatie dokumentu Európskej únie so silou ústavných garancií, zvyšovanie akčnosti Vyšehradskej štvorky, jej ďalšie rozširovanie aj ďalšie rozširovanie Európskej únie. Stará múdrosť hovorí, že štáty nemajú svojich priateľov, majú len svoje záujmy. Ak je to tak, potom sa to dá povedať aj o spoločenstve štátov. Z toho vyplýva, že základnou úlohou našej súčasnej zahraničnej politiky je podľa môjho názoru udržiavať prijateľnú rovnováhu medzi našimi národno-štátnymi záujmami a záujmami Európskej únie. Pevne dúfam, že sa nám postupne podarí nájsť aj efektívnejší spôsob presadzovania záujmov Slovenskej republiky v orgánoch Európskej únie. Presadzovanie týchto záujmov musíme dôsledne vyhodnocovať a koordinovať, zvlášť v spolupráci s našimi partnermi vo V-4 aj vrátane pôsobenia našich poslancov v Európskom parlamente. Ich súčasné postavenie vnímam na úrovni poslanca, ale ich poslanie na úrovni vyslanca našej krajiny. Túto dvojmosť alebo dvojdomosť treba doriešiť v našom ústavnom systéme. Za správne a prirodzené totiž považujem, ak Slovensko vystupuje v Európskej únii ako jednotný celok, napr. v otázke bezpečnosti a obrannej politiky Európskej únie. Diskutuje sa o nej najmä od vzniku irackého konfliktu, aktuálne aj v súvislosti s Afganistanom, samozrejme, nielen v súvislosti s nimi. Súčasný demokratický svet vedie prirodzený zápas o uplatňovanie základných všeľudských hodnôt v každodennom živote. Ak sme sa postavili na stranu týchto hodnôt, a to sa už stalo aj v našej ústave, potom sa právom od nás očakáva, že naplníme svoje poslanie, povinnosti i práva aktívnou politikou doma, ale aj vo svete. Očakávajú to od nás predovšetkým naši spojenci. V súlade s týmito očakávaniami a v súlade s našimi prirodzenými národno-štátnymi záujmami postupovala vláda minulá, postupuje tak aj vláda súčasná.

    Vážený parlament, vážená vláda, napriek konštatovaniu o stabilite našich vonkajších vzťahov dali sa v tomto roku do pohybu naše vnútorné vzťahy. Po kolíziách v parlamente, ktoré spôsobila nestálosť parlamentných klubov, našla politická reprezentácia spoločnú reč a prijala rozhodnutie o skrátenom volebnom období. Za to som sa už verejne poďakoval a robím to tak aj dnes. Vysoko si cením priebeh parlamentných volieb, ktoré sa uskutočnili v súlade s ústavou a zákonom, rovnako tak tých najčerstvejších, komunálnych. Občania v nich svojim voleným zástupcom uložili, aby kládli väčší dôraz na riešenie ich existenčných problémov, osobitne na sociálne a právne postavenie občana, na riešenie podmienok dôstojného života pre nás všetkých.

    Za obdobie od mojej predchádzajúcej správy o stave republiky konštatujem, že Slovensko sa v podstate držalo cieľov vytýčených programovým vyhlásením vlády v roku 2002. Dosiahlo veľmi dobré makroekonomické ukazovatele, no žilo najmä reformami a jej dôsledkami. Žijeme nimi ale aj dnes. Dodnes hovorím o reformách ako o nevyhnutných. Múdrejší o konkrétne skúsenosti už vieme, že im prospieva väčší súlad, pokojnejšie tempo a menšia ostrosť krokov. Hoci predchádzajúca vláda prijímala kritiku reforiem s nevôľou, pokúsila sa v závere svojej existencie o tzv. dolaďovanie. Áno, bolo potrebné. Inými slovami, je fakt, že priznala, že nie všetko sa jej darilo riešiť tak, aby s dopadmi reforiem bola spokojná rozhodujúca väčšina našich občanov. To napokon ovplyvnilo aj výsledky júnových parlamentných volieb. Je to realita. Iste mi dáte za pravdu, že je ťažké dovidieť všade. Ale pre toho, kto nehľadí len na seba, kto hľadí aj na svoju krajinu a pohybuje sa v nej dennodenne, kto vníma problémy ľudí, by takéto dovidenie nemalo byť nevyriešiteľným problémom, najmä ak ide o naše regióny a riešenie ich príkrych sociálnych rozdielov. Myslím si, že počet ťaživých ľudských problémov, ktoré narúšajú sociálnu súdržnosť našej spoločnosti, mohol byť ešte nižší, ak by sme finančné prostriedky z Európskej únie investovali do regiónov účelnejšie a efektívnejšie.

    Za úspešné považujeme investície do automobilového priemyslu. Ak však chceme, aby v budúcnosti nelákali na Slovensko zahraničných investorov len nízke dane, odvody a mzdy, budeme im musieť začať ponúkať aj efektívnu znalostnú ekonomiku, samozrejme, podporovanú našou vedou, výskumom, vývojom a inováciami. Najmä ony, a o tom som presvedčený, začínajú rozhodovať o našej budúcej úspešnosti. A práve z hľadiska budúcnosti ich považujem za našu kľúčovú prioritu. Slovensko potrebuje prijať komplexné a zosúladené opatrenia na odstránenie technologického zaostávania. Znalostná ekonomika a schopnosť konkurencie, to nie sú len vhodné témy. Ich rozvíjanie v praxi je základným predpokladom úspechu každej národnej stratégie. Aj preto svet prehodnocuje doterajší pohľad na výskum. Pre nás to znamená, že musíme obnoviť vlastnú inovačnú politiku. Bez systémového myslenia a výučby k systémovému mysleniu by však táto obnova zostala len snahou. Chápanie vzťahov a súvislostí, riešenie prierezových problémov a dopadov nových krokov v oblasti investícií, inovácií, technológií a spoločenských zmien závisí jednak od vzdelávania a jednak od celkovej klímy v spoločnosti. Odpovede na takéto celosvetové výzvy neprichádzajú zo dňa na deň. Inovačná a vzdelanostná stratégia predstavujú postupnú a dlhodobú investíciu. Takú si zvolilo napr. Írsko. Dodržiavalo ju 25 rokov, a to bez ohľadu na výmeny vlád. A úspech je dnes evidentný. Aj my musíme nájsť dostatok politickej vôle, aby sme sa vo svojich snahách upriamili na vzdelanosť a inovácie. Alebo je to pre nás príležitosť, na ktorú nemáme? Rozhodnúť sa však musíme, a to čím skôr, teda neodkladne. Pri tomto rozhodovaní by sme nemali zabudnúť, že našu budúcnosť nestaviame na zelenej lúke. Slovensko dalo svetu nielen Jurkovičovo družstevníctvo a s ním spojené vnútorné financovanie, Slovensko dalo svetu aj prvú vysokú školu banskú v Európe i prvú vedecko-technickú spoločnosť na svete. Pri jej vzniku v roku 1789 v Trenčianskych Tepliciach stáli také svetové osobnosti ako Born, Lavoisier či Goethe.

    V tejto súvislosti chcem upozorniť na skutočnosť, že Európska komisia prijala návrh na zriadenie európskeho technologického inštitútu. Ambíciou inštitútu je stať sa vlajkovou loďou špičkovej kvality v oblasti inovácií, výskumu a vzdelávania v Európe. Cieľom je kvalita, excelentnosť, schopnosť rýchlo a efektívne inovovať. Tento cieľ budú realizovať znalostné a inovačné spoločnosti. Myslím si, že by nebolo zlé ešte aj teraz porozmýšľať o možnostiach etablovania jedného z týchto spoločenstiev aj na Slovensku, aj keď viem, že už sú iní, ktorí majú o to záujem. Znalosti a inovácie nie sú výzvou len pre úzku skupinu, ale pre celú našu spoločnosť, teda aj pre malých a stredných podnikateľov. Preto naša štátna politika musí cieľavedomejšie zohľadňovať nielen poskytovanie investičných stimulov a podporu investícií zo zahraničia, ale aj podporu domácich podnikateľov. Tí, som presvedčený, vytvárajú významnú časť našej ekonomiky, samozrejme, s vytváraním hrubého domáceho produktu, pridanej hodnoty aj pracovných miest, a utužujú aj zdravý lokálpatriotizmus.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, už po vyhlásení výsledkov parlamentných volieb som konštatoval, čo sa od novej vládnej koalície očakáva, a síce, že bude pokračovať v úspešnej zahraničnej politike a zároveň posilní ekonomickú diplomaciu, čo sa deje, no najmä že bude pokračovať v započatých reformách, ale pri ich realizácii bude dôsledne rešpektovať našu sociálnu realitu a v Európskej únii široko uplatňovanú zásadu, že diferencovaná spoločnosť potrebuje diferencované prístupy, a nielen v sociálnej oblasti. Naša spoločnosť takéto prístupy potrebuje, lebo je značne rozvrstvená sociálne, vzdelanostne, kultúrne, konfesionálne a tak ďalej. Takýto prístup je cestou k možnému synergetickému efektu, za predpokladu, že sa naozaj zjednotíme v cieľoch, v ich obsahu a formách. Nové sociálne rozvrstvenie spoločnosti totiž prinieslo so sebou aj nemalé napätie. Spôsobila ho chudoba a sociálne poníženie. Keďže nejde len o problém konkrétnych jednotlivcov, musí ho riešiť spoločnosť ako celok. Tak ho rieši dnes celá demokratická Európa. Aj my sa ho snažíme riešiť. Zatiaľ sme však chudobu a sociálne ponižovanie vnímali a riešili najmä v súvislosti s dôchodcami a staršími ľuďmi. Odborné výskumy našich vedeckých pracovísk však dokladujú, že chudoba na Slovensku najviac postihuje deti do 15 rokov, mladých ľudí do 24 rokov, ako aj mladé rodiny. Mimochodom, toto poznanie zdôrazňujú aj závery projektu Queen Mary University of London, zameraného na štúdium chudoby a spoločenského vylúčenia. Hovoria aj o Slovensku. Konštatujú, že deti z našich chudobných rodín sa nedostávajú k takémuto kvalitnému vzdelaniu a k takej dobrej kvalifikácii, k takým dôležitým informáciám, k takým užitočným kontaktom, nezískavajú taký dokonalý prehľad o svete a o tom, kam sa hýbe, ako v rodinách bohatších. Konštatujú nielen to, že chudobní strácajú niekdajšie spoločenské vzťahy, ale aj to, že chudoba sa dedí. Britských odborníkov na výsledkoch výskumu zo slovenského prostredia prekvapila obrovská odovzdanosť osudu, ktorú charakterizuje veta: „Už sme sa s tým zmierili, dáko už dožijeme, len nech sa naše deti majú lepšie.“ Britskí odborníci sú presvedčení, že ak sa odovzdane zmierime so súčasným neoliberálnym modelom, naše deti sa lepšie mať nebudú. Aj preto naša spoločnosť potrebuje podľa môjho názoru rozvíjať sociálnu solidaritu ako záväzok vzájomnej pomoci založenej na osobnom úspechu jedných a na individuálnej zodpovednosti druhých.

  • Presadiť túto zásadu do života by malo byť poslaním nás všetkých, tým myslím aj v parlamente opozíciu, no najmä vládnej koalície a každého jej člena.

    Vážené dámy, vážení páni, v tejto súvislosti chcem zdôrazniť, že rôzne cesty, ktorými možno dospieť k vytýčenému cieľu, nie sú spochybňovaním cieľa, jeho podstaty. Nemusíme so súčasnou cestou v tom či onom súhlasiť, aj jej oprávnene všeličo vytýkame, ale nemali by sme jej brať právo na uplatnenie, pretože aj o tom je demokracia. Moderný sociálny štát európskeho typu, znalostná ekonomika, vzdelanosť a kultúrnosť, sociálne a právne istoty, dôstojný život pre všetkých, to sú predsa ideály novembra 1989, hodnoty, ktoré sme zakotvili aj do ústavy pri konštituovaní nášho štátu. Všetky kroky smerujúce k týmto cieľom som považoval a považujem za ústavné a oprávnené rozhodnutia. Ak dnes popri hodnotení slobody, ktorá je vždy zraniteľná, posilňujeme aj význam rovnosti príležitostí a solidarity, potom prijímame koncepciu, aká sa uplatňuje najmä na severe Európy, v Nemecku, Francúzsku. Je to legitímna vývojová koncepcia. Životnosť jej možno dodať, len ak budeme mať občiansku dohodu a aj občiansku podporu. Ony totiž garantujú synergetický efekt, o ktorom som hovoril. Tohtoročné parlamentné voľby potvrdili, že spoločnosť je na takúto dohodu, na túto cestu pripravená. Dokonca si myslím, že ju chce. Odvážnym vraj šťastie praje. Odvážni však musia byť aj pripravení. Súčasnosť od nás očakáva odbornosť a tímový prístup, podčiarkujem, najmä odbornosť a tímový prístup, teda aj schopnosť viesť dialóg. Ak sa súčasná vláda rozhodla obnoviť sociálny dialóg, myslím si, že sa rozhodla správne. A ak sa jej podarí presadiť, aby sa napr. kolektívne zmluvy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami stali jedným zo základných nástrojov právnej a sociálnej istoty pracovnoprávnych vzťahov, potom nepochybujem o tom, že sa jej bude dýchať voľnejšie. A pri hľadaní optimálneho projektu moderného sociálneho štátu pre Slovensko to bude dobré. Myslím si, že programové vyhlásenie vlády bolo sociálne ambiciózne a, samozrejme, ekonomicky náročné. Aby bolo aj úspešné, budeme musieť jednoznačnejšie ako doteraz podporovať záujem o vedomosti a zručnosti, stabilizovať aktívnu politiku zamestnanosti, a to spolu, všetci. Náš občan nežiada nič, čo by mu nepatrilo. Chce žiť dôstojný život, mať európsku perspektívu. Toho všetkého sa dožadoval, dožaduje a určite aj bude dožadovať. Je to jeho legitímne právo. A ja ho v tomto práve budem určite podporovať.

    Vážený parlament, vážená vláda, dámy a páni, od svojho nástupu do funkcie som navštívil mnoho miest a obcí. Často sa stretávam s občanmi, poslancami, starostami, županmi. Aj na základe poznatkov z týchto stretnutí konštatujem, že žiaden región nie je schopný pokryť svoje potreby samostatne. Všetci potrebujú spoluprácu a solidaritu. Potrebujeme súťaživosť, nie konfrontáciu medzi regiónmi. Spoločne predpokladáme, že adresná politika a práca so štrukturálnymi fondmi urýchlia rozvoj regiónov. Chce to však odbornejšie, zodpovednejšie a širšie zapojenie do prípravy a rozhodovania o projektoch na čerpanie prostriedkov z Európskej únie. Keďže systém fondov a ich čerpania nemáme stále dosť zažitý, vyskytujú sa v ňom niekedy aj zbytočné problémy, a nielen tieto, všetky problémy regiónov sa najefektívnejšie riešia v súčinnosti s nimi, treba posilňovať autoritu štátu i autoritu regionálnych samospráv. Sám uvažujem o tom, že budem ešte častejšie navštevovať regióny a zúčastňovať sa aj stretnutí s občanmi.

    Nepochybujem o tom, že si v poslednom období získali aj vašu pozornosť, vážené dámy a páni, povodne, ktoré ohrozujú Európu. Máme s nimi svoje skúsenosti. Tie z posledných rokov odhalili, že povodňami postihnutí občania sú akoby v klepci, z ktorého im štát doposiaľ nepomáhal tak, ako to proklamoval. Riešenie musíme hľadať predovšetkým v preventívnych opatreniach. Bez súčinnosti ich však nenájdeme. Aj riešenie tohto problému ukáže, ako funguje spolupráca štátnej správy s Európskou úniou, so špecializovanými odbornými pracoviskami, so samosprávami, s mimovládnymi organizáciami, ale v tomto prípade aj s poisťovacími spoločnosťami. Prírodné a ekologické katastrofy a popri nich najmä rastúce množstvo odpadu stávajú sa hrozbou našej civilizácie. Znehodnocujú aj našu krajinu. Pritom je zarážajúce, že sme napr. kvôli krátkodobému finančnému zisku ochotní dovážať k nám cudzí odpad, hoci si nevieme poradiť ani s vlastným. Doceňujeme ekologické problémy? Ich riešenie totižto nepozná odklad, len dopad.

    V súvislosti s vodou by som rád upozornil na blížiacu sa celosvetovú výstavu v španielskej Zaragoze, ktorá bude upriamená práve na vodu. Dôvod? Pitná voda sa stáva strategickou surovinou, aj pre nás. No je to aj ďalšia príležitosť otvárať Slovensko svetu, lebo s vodou v našom prostredí súvisí aj kúpeľníctvo, jaskyniarstvo, rybolov, vodná turistika, minerálne vody a tak ďalej. Voda je skutočne život. Pre mňa je v tejto súvislosti alarmujúcou informácia, že vodu z viacerých horských studničiek v Tatrách vraj nemožno piť, lebo je zdraviu škodlivá. Na prvý pohľad drobnosť, ale imperatívneho významu.

    Život a zdravie sú najvyššou hodnotou jednotlivca, ale aj celej spoločnosti. Preto mu pripisuje taký význam naša ústava i ťažko skúšaná mravnosť, rovnako ako vymožiteľnosti práva či bezpečnosti a istote občana na ulici. Prvé kroky, ktoré v tejto súvislosti urobila nová vláda, sú len vykročením k očakávaným istotám. Občania dúfajú, že nezostane ich zdravie tovarom, právo nedoriešeným spisom, pohyb na ulici obavou. A aj to je úloha nás všetkých.

    Vážené panie, vážení páni, rôzne odborné skupiny hovoria o Slovensku ako o najotvorenejšej ekonomike. Napriek tomu, podľa údajov Štatistického úradu, stále dovážame za viac peňazí, než vyvážame. Aj keď prognózy hovoria o postupnom obrátení tohto pomeru, vďaka automobilovému priemyslu, nie som si istý, či kalkulujú s novými komoditami, ktoré budeme musieť dovážať. Takou je napr. energia.

    Mimoriadne otvorené otázky, ktorých riešenie dnes spoločnosť očakáva, sú energetická a potravinová bezpečnosť a ich sebestačnosť.

    Riešenie energetickej sebestačnosti cestou dostavby 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce považujem za prijateľné, dokonca si myslím, za potrebné, najmä ak máme za sebou takmer kompletné stavebné práce. Upozorňujem však, že riešenie energetickej bezpečnosti, to je aj riešenie jadrového odpadu, jeho uskladnenia. Aj tu musí mať ekológia zelenú. V prvom rade však potrebujeme jasnú a dôsledne prepracovanú energetickú stratégiu, ktorá zohľadní všetky naše možnosti, ale aj úskalia. K hľadaniu úsporných opatrení v energetike by sme mali prizvať odborníkov z teórie, ale aj z praxe. Myslím si, že v tejto súvislosti by sme mali ráznejšie presadzovať zatepľovanie a rekonštrukciu bytov. Vykurujeme ulice. Občania tak prichádzajú o značné finančné prostriedky, ktoré by mohli použiť naozaj účelnejšie, napr. na vzdelávanie, racionálne stravovanie, zdravotnú starostlivosť, kultúru či na dovolenky. Projekt zatepľovania bytov najmä v súvislosti s modelovaním energetickej bezpečnosti my musíme vrátiť na stôl Európskej komisie. Jej opätovné odmietnutie by som skutočne považoval za dôležitý signál pre Slovensko. Veď nielen tvorba nových energetických zdrojov, ale aj efektívne znižovanie energetickej náročnosti je cestou k energetickej bezpečnosti Európskej únie, teda aj nás. Spoločnosť dnes diskutuje o tom, že energie kupujeme podstatne lacnejšie, ako ich predávame spotrebiteľom. Oceňujem snahu vlády, ale aj účasť našich masmédií na tejto diskusii. Očakávam, že distribútori korektne a zrozumiteľne vysvetlia občanom, ako je to s našimi cenami energií. A nejde len o ceny plynu, ale aj elektrickej energie, pohonných hmôt, tepla, vody a tak ďalej.

    Pokiaľ ide o potravinovú sebestačnosť, aj tu je dôležitým predpokladom jej zabezpečenia vysoký stupeň súčinnosti, samozrejme, s Európskou úniou, ale aj so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou a so Zväzom poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností. Spolupráca je dnes rozhodujúcou požiadavkou na našu pôdohospodársku a potravinovú politiku. Ak nenájdeme dostatok ústretovosti, budúci nepriaznivý vývoj ohrozí samotnú podstatu nášho podnikania na pôde. Agrárny sektor predstavuje pre nás ťažiskovú vidiecku ekonomickú aktivitu, v mnohých regiónoch a obciach aj dôležitý zdroj zamestnanosti. Jeho nepriaznivý vývoj by preto viedol k zhoršeniu životnej úrovne vidieka.

    Diskusiu k uvedeným oblastiam a ich problémom prijímam ako podnetnú, upozorňujúcu na naše zásadné potreby a možnosti. Rozhodnutie naprávať nedôslednosť na úseku potravinovej a energetickej sebestačnosti a bezpečnosti považujem za úplne logické a opodstatnené.

    Chcem povedať, že podporujem tiež tézu, že štát môže byť rovnako dobrým správcom svojho majetku ako súkromný sektor. Úspech však súvisí a závisí od odbornosti a morálno-vôľových vlastností ľudí, ktorým sa spravovanie zveruje.

  • Dôležitý je teda nielen ich výber, ale aj priestor na akčnosť a dôraz na osobnú zodpovednosť.

    Vážené pani poslankyne, poslanci, aj vzdelávanie a kultúra musia dostať priestor, priestor, ktorý potrebujeme na ďalšiu humanizáciu a mravné posilnenie našej spoločnosti. Veď práve ony sú základným predpokladom solidarity a synergie. Tvoria most medzi občanom a jeho potrebami a medzi potrebami a cieľmi spoločnosti. Aj preto vzdelávanie a kultúra nemôžu stáť na neistých nohách. Vzdelanosť a kultúrnosť považujem za dominantný imperatív našej doby. Žiaľ, musím konštatovať, že v tomto smere máme dlhodobo značné resty.

  • Na základe úpravy Lisabonskej stratégie sme mali už v roku 2005 predložiť národný program celoživotného vzdelávania, ktorý je kľúčovým k znalostnej ekonomike i k našej budúcej úspešnosti. Neurobili sme tak, no nie sme sami. Ani susedia v Maďarsku to nedokázali. Strata tempa vo vzdelávaní je zužovaním našich možností a zvyšovaním, a to hovorím úplne vážne, rizík do budúcnosti. Vláda by mala v tomto prípade iniciovať a riadiť aj zmeny vo vysokom školstve, nesmie byť v ich vleku. Ak štát preberá na seba bremeno platenia za vysokoškolské štúdium, nerieši tým všetko. Mala by sa inšpirovať napr. modelmi, ktoré aktivizujú najmä firemné štipendiá či štúdium na súkromné náklady. Musíme konať tak, aby nám vzdelaní ľudia zbytočne neodchádzali za prácou do zahraničia, najmä ak v nejednom prípade odchádzajú do pozícií, ktoré sú hlboko pod úrovňou ich vzdelania, znalosti a zručnosti. Som presvedčený, že zo vzdelanosti a tvorivosti musíme urobiť výhodu predovšetkým pre našu spoločnosť. Aby sa tak stalo, musíme dotiahnuť obsahovú, metodickú, didaktickú a vôbec pedagogickú stránku reformy vzdelávania a výchovy, obsah a rozsah učiva upraviť tak, aby zodpovedal stupňu zamerania i dobovým potrebám znalostnej ekonomiky. Musíme posilniť sociálne a spoločenské postavenie našich učiteľov, pedagógov. Predovšetkým však musíme motivovať ľudí pre spomínané celoživotné vzdelávanie a vytvoriť podmienky na jeho uplatnenie. Do procesu vzdelávania a výchovy musíme širšie zapojiť súkromný podnikateľský sektor. Len tak nájdeme dostatok finančných zdrojov na vzdelávanie, rozvoj vedy a inovácie. Ak sa nám to nepodarí, potom nemôžeme očakávať, že sa do týchto odvetví vráti dynamika a že sa posilnia ich odborné kapacity.

    Pokiaľ ide o kultúru, štát by mal konečne prijať funkčný model jej financovania, využiť celospoločenské možnosti jej pôsobenia. Štát by mal pochopiť, prečo sa za kultúru platí a prečo sa dopláca na nekultúrnosť. Kultúrnosť ako realizovaná kultúra stáva sa jedným zo základných znakov modernej spoločnosti, zvlášť po vstupe globalizácie do nášho bytia. Jedinečnosť národnej kultúry sa neopakuje a živelnosť jej uberá určite na sile. Ak napr. chceme, aby naši umelci presvedčivejšie zobrazovali našu súčasnosť i svoj priamy vzťah s vrcholmi našich národných kultúrnych hodnôt, musia pocítiť podporu štátu v tomto smere. Iba tak môže kultúra ráznejšie presadzovať aj výmenu kultúrnych hodnôt, zvlášť európskych, ako jeden zo základných nástrojov porovnávania a vlastného rozvoja. Kultúra takto môže ponúknuť viac aktivít mládeži, ktorá je vo vleku masovej kultúry a spotrebného životného štýlu, a to nielen kultúra, ale aj celá spoločnosť. Istá časť mládeže totiž uniká pred realitou. Hľadá si náhradné riešenia, ich vzory a, žiaľ, neraz i kriminálom zaváňajúce aktivity. No nielen táto časť mládeže začína nahlas hovoriť o dvojtvárnosti našej spoločnosti. A to je povážlivé.

    Problémy voľného času mládeže a jej plynulého prechodu do pracovného procesu by si od vlády zaslúžili tiež väčšiu pozornosť, než im bolo venované doteraz. V programovom vyhlásení vlády je len stručná zmienka o týchto potrebách. Pre úplnosť treba dopovedať, že v systéme výchovy celej našej mladej generácie by sa mali ústretovejšie uplatňovať aj cirkvi a náboženské spoločnosti a, samozrejme, aj mimovládne organizácie. Treba podporovať tie aktivity občianskych združení, ktoré konkrétnymi a reálnymi projektmi môžu pomôcť riešiť najmä problémy našej mladej generácie.

    Vážení páni a vážené dámy, máme demokratický politický systém, ktorý oproti minulosti rozšíril občianske práva a slobody. Avšak väčšina ľudí sa ich ešte len učí uplatňovať. Slobodu ešte stále nespája so zodpovednosťou. Možno aj práve preto medzi základné problémy a úlohy celospoločenského významu patrí boj s takým negatívnym a škodlivým javom, ako je kriminalita. Ťažko pochopiť, že sa jej darí v spoločnosti, o ktorej sa domnievame, že je pomerne vzdelaná, kultivovaná, vo vysokom percente spojená s cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Dá sa povedať, že nie je dňa bez ublíženia na zdraví a živote, bez obmedzovania osobnej slobody, bez podvodov, úplatkárstva, krádeže, lúpeže, ale aj mravných trestných činov. Tu si myslím, že treba prekonať preceňovaný názor, že všetko vyriešia prísne tresty. Áno, ak páchateľ spácha trestný čin, vzápätí musí nasledovať jeho odhalenie, postavenie pred súd, odsúdenie, výkon sankcie. Ale moderná kriminológia razí cestu, že základom riešenia kriminality je prevencia, najmä sociálna, vedomostná a mravnostná, a to cez poznávanie podmienok a príčin kriminality a cez ich odstraňovanie.

  • Ale zmeniť tento vývoj môžeme len vtedy, ak dokážeme pozdvihnúť morálku, kultúrnosť, vzdelanosť, praktický humanizmus a právne vedomie v duchu Ústavy Slovenskej republiky. A tu máme všetci bez výnimky značné podlžnosti.

    Vážené pani poslankyne, poslanci, vážení predstavitelia vlády, ukazuje sa, že svet, a teda aj Európska únia má dosť svojich problémov. Takže sa nemôžeme čudovať, ak nevníma niektoré reálie života na Slovensku. Privítala naše pokojné osamostatnenie sa, avšak razom akoby zabudla, že občania našej vlasti po dlhých rokoch podriaďovania sa sú ešte stále dosť citliví na svoju národnú pozíciu, na národnú suverenitu ako takú. Aj preto Slovensko tak ústretovo riešilo a rieši otázky súvisiace s právami národnostných menšín a etnických skupín. Osobne som verejne deklaroval a zdôrazňujem, a to, že dnes Slovensko zachováva v tejto oblasti všetky dosiahnuté pozitíva. Ukazuje sa však, že takéto gestá chápe často zahraničie ako potvrdzovanie ťažkostí, ktoré naše národnosti a etnické skupiny musia neustále znášať ako krivdy a ich naprávanie, hoci v porovnaní s inými krajinami je aj ústavné i praktické postavenie týchto skupín slovenského obyvateľstva, dovolím si to povedať, viac ako štandardné. Kde hľadať chybu? Myslím si, že sme ponechali interpretáciu týchto občianskych práv a ich realizáciu na Slovensku na pár jednotlivcov. A pritom je to podstatne širší a veľmi citlivý vzťah. Potvrdzujú to aj moje spoločné kroky s maďarským prezidentom pánom Sólyomom a so študentmi na univerzitách v Maďarsku a na Slovensku. Nebojme sa poukázať na naše celkové pozitívne riešenie národnostnej politiky v rámci Európskej únie. Pokiaľ ide o rómskych spoluobčanov, myslím si, že minulá vláda podnikla kroky, ktoré treba podporiť, napr. uplatňovaním tzv. rómskych asistentov. Aj vďaka nim máme príležitosť zvyšovať vzdelanosť, kultivovanosť tejto skupiny obyvateľstva, jej integráciu do spoločnosti a najmä znižovať jej odkázanosť na sociálnu pomoc.

    Pani poslankyne, páni poslanci, na záver môjho vystúpenia som si nechal problémy, ktoré významne vplývajú na klímu v našej spoločnosti – objektívna informovanosť, zákonnosť a ústavnosť – aj preto, že majú a budú mať závažný vplyv na náš ďalší vývoj. Stavovská novinárska organizácia sa na mňa, a určite nielen na mňa, obrátila listom. Neskôr sa k jeho obsahu uskutočnilo moje osobné stretnutie s jej štatutárnymi zástupcami, ktorí vyslovujú požiadavku na nový obsah tlačového zákona. Chcú zamedziť zbytočným, často nechutným problémom v tejto oblasti, ktoré sú neraz dôsledkom neoverených, neobjektívnych informácií. Túto snahu by sme mali všetci podporiť

  • , rovnako aj riešenie problémov, ktoré sa opakujú vo verejnoprávnych inštitúciách. Ich činnosť treba chápať ako konanie vo verejnom záujme spoločnosti na základe a v medziach zákona, teda ako zmluvný vzťah medzi štátom a týmito inštitúciami. Mali by sme posilniť autoritu zákona i morálnu zodpovednosť tých, ktorí za jeho výkon a dodržiavanie zodpovedajú, a to tak na strane štátu, ako aj na strane štatutárnych zástupcov.

    História i celosvetová súčasnosť dokazuje, že spoločnosť bez problémov neexistuje a určite existovať ani nebude. Ako som sa presvedčil aj počas mojej letnej návštevy Nemecka, problémy môžu posúvať spoločnosť aj dopredu. Ak bolo v Nemecku potrebné upraviť vzhľadom na globalizáciu svetovej ekonomiky a vývoj v Európskej únii kompetencie medzi spolkovou vládou a vládami spolkových krajín, nemeckí politici neváhali urobiť zásadné ústavné zmeny, najväčšie za posledné obdobie. V poslednom období aj u nás som si vypočul viacero odborných diskusií k Zmluve o európskej ústave i k zneniu našej ústavy. Zazneli najmä upozornenia, ktoré po vstupe do Európskej únie súvisia s národným prvkom a občianstvom. Myslím si, že sme dnes už prešli vážnym obdobím vývoja, ktorého výsledky nás nabádajú, aby sme ich vyjadrili aj v zákonodarnej a praktickej politike. Diskutujme o týchto politicko-právnych problémoch. Výsledky týchto diskusií i rozhodnutia sa však môžu opierať len o hlboký záujem a zhodu politických síl zúčastnených na parlamentnom rozhodovaní. Na ich prijatie je potrebný vysoký stupeň politickej kultúry, etiky, ale aj široká odborná a spoločenská dohoda.

    Dovoľte mi, pani poslankyne, páni poslanci, aby som nakoniec zhrnul načrtnuté základné vývojové tendencie a zdôraznil rozhodujúce ciele, ich možnosti a predpoklady, ako ich vidím. Naším dominantným národno-štátnym záujmom z pohľadu občana, a teda aj z pohľadu hlavy štátu je predovšetkým dôstojný život pre všetkých, európska perspektíva pre každého. Tento cieľ našich cieľov získava na reálnosti len za istých predpokladov a rámcov. Podarilo sa mi ich tak trochu zhrnúť do takých siedmich bodov.

    Po prvé, je to v kontinuite našej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorá je súčasťou Európskej únie a Aliancie, v posilňovaní akčnosti a autority Vyšehradskej štvorky, v aktivizácii ekonomickej diplomacie, v rešpektovaní skutočnosti, že nielen svet, ale aj ekonomický priestor má štyri svetové strany.

    Po druhé, je to kontinuita reformných krokov, pravda, pri uplatňovaní zásady, že diferencovaná spoločnosť si ozaj vyžaduje realizáciu diferencovaných prístupov. Reforma, si myslím, nepozná definitívne riešenia. Aj preto musíme za pochodu formovať moderný sociálny štát európskeho typu pre Slovensko, prirodzene, aj s podielom odborných kruhov na tomto procese.

    Po tretie, orientácia na vzdelanie, vedu, výskum, vývoj a inovácie, ktoré sú predpokladom úspešnej znalostnej ekonomiky a vedomostnej spoločnosti. Vzdelanie, tvorivosť a kultúrnosť sú ekonomickým i etickým imperatívom našej doby. To si musíme všetci uvedomiť. Bez ich systémového začlenenia do procesu synergie, bez ich odborného zázemia, bez výraznej finančnej podpory stratia naše reformné kroky dych. Stanú sa len hasením žeravých problémov.

    Po štvrté, ochrana prírodných zdrojov, pôdy, vôd a lesov, prehlbovanie metodiky ochrany a dôraznejšia inšpekcia životného prostredia sú nielen základnými nástrojmi ich revitalizácie, ale aj prejavom moderného vlastenectva a určitého patriotizmu.

    Po piate, energetická a potravinová sebestačnosť a bezpečnosť. Tie sa stávajú pre Európsku úniu, ale aj pre nás kľúčové. Očakáva sa, že pri ich realizácii prejavíme viacej odvahy, koncepčnosti, dôslednosti, ale aj súčinnosti.

    Po šieste, podpora pomoci spolupráce a súťaživosti medzi regiónmi. Životaschopnosť tohto cieľa tkvie v aktívnej politike zamestnanosti, vo zvyšovaní kvality projektov a efektívnosti využívania štrukturálnych fondov, v posilňovaní autority regionálnych samospráv.

    Po siedme. Som presvedčený, že spoločnosť odmieta, aby sa robil zo zdravia tovar, z práva, ako som už povedal, nedoriešený spis a z pohybu na ulici obava. Preto v súlade s ústavnosťou posilňujme zákonnosť a mravnosť, ktoré sú zrkadlom našej kultúrnosti. Sú to nevyhnutné prostriedky pozitívneho prístupu k riešeniu každodenných problémov našich občanov.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená vláda, úprimne si želám, aby sme si do budúcnosti rozumeli, aby sme sa nebáli problémov, ktoré v každej spoločnosti vznikajú, ale aby sme sa snažili ich riešiť vzájomným pochopením a vzájomnou realizáciou aj v prípade nevýhodnosti pre jednotlivca, ale prospešnosti pre spoločnosť. Veľkou odvahou súčasného pápeža bola cesta do Turecka. Aj on v tomto prostredí hľadá spoluprácu, súčinnosť pri vytváraní mierovej, ľudskej a humánnej spoločnosti. Prečo by sme my nemohli na Slovensku hľadať takúto spoluprácu, aby sme vytvorili ozaj medziľudsky prijateľnú spoločnosť s cieľmi pre humanitu a spoluprácu?

    Ďakujem vám pekne, že ste ma počúvali.

  • A ešte, keďže moje stretnutie v tomto roku v takomto zložení asi je posledné, dovoľte mi, aby som vám poprial príjemné šťastné sviatky a spokojnosť v rodinách. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi prezidentovi za jeho vystúpenie.

    Dámy a páni, vyhlasujem prestávku do 13.00 hodiny.

    Dámy a páni, pán prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič odchádza.

  • Odchod prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča z rokovacej sály.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 13.03 hodine.

  • Dobre, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby sme pokračovali v rokovaní.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 100 a spoločnú správu výborov máte označenú ako tlač 100a.

    Teraz dávam slovo poslancovi Róbertovi Madejovi, aby návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, už len v krátkosti k tomuto návrhu zákona. Táto novela zákona má vyriešiť neodôvodnené prestupy, ku ktorým dochádzalo od začiatku tohto roku, keď 15 % tých sporiteľov, ktorí mohli prestúpiť, prestúpilo, najčastejšie motivovaných vysokými províziami pre sprostredkovateľov, ktorí sa s mnohými z nich delili o tieto provízie, finančne motivovali. Na základe toho sa stal systém 2. piliera trvale finančne neudržateľný. A určite tento problém bolo nutné riešiť.

    Týmto návrhom zákona sa, ako som už spomínal, zavádza administratívna bariéra, povinnosť pre sporiteľa navštíviť pobočku Sociálnej poisťovne a požiadať o vydanie akceptačného listu, čo je, samozrejme, spojené s nákladmi, teda spoplatnené vo výške 500 Sk. A súčasne na základe vydania akceptačného listu môže tento sporiteľ uzavrieť novú zmluvu s inou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou. Ďalšie body tejto novelizácie sú najmä v znížení penále, ktoré platí Sociálna poisťovňa za neodvedenie príspevkov do 2. piliera, na ekonomicky oprávnenú výšku z 18,1 % na základnú sadzbu NBS. Ďalšie dva body sú o regulácii reklamy a regulácii výdavkov na uzatvorenie jednej zmluvy, regulácii marketingových výdavkov dôchodkových správcovských spoločností vo výške najviac niečo vyše 17 mil. korún, ktoré budú tieto DSS môcť použiť na reklamu.

    Ak hovoríme, že tieto opatrenia zastabilizujú systém 2. piliera, nebude dochádzať k špekulatívnym prestupom, ktoré naozaj oslabovali samotný zmysel a princíp 2. piliera a starobného dôchodkového sporenia. Musíme si na druhej strane položiť aj podmienku, aby táto úprava okrem toho, že bude prospešná pre 2. pilier, bola prospešná aj pre samotných sporiteľov.

    V tomto návrhu zákona sa uvádza ako návrh, ktorý je naozaj konsenzuálny aj s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami, zníženie odplaty za správu dôchodkového fondu. Totižto naozaj najčastejšie sporitelia platia jeden z dvoch poplatkov dôchodkovej správcovskej spoločnosti a tento poplatok bude čoraz vyšší, čím bude vyššia istina, teda výška nasporenej sumy. Totižto percentuálne sa znižuje výška odplaty, a to o 7 %, z 0,08 % mesačne na 0,075 % a v štvrtom a ďalších rokoch z 0,07 % mesačne na 0,065 %, čo v konečnom dôsledku spôsobí, že sporitelia v rámci 2. piliera budú platiť menšie poplatky zo sumy, ktorú si nasporia, čo bude znamenať, že si nasporia na svojich účtoch viac.

    Prosím o podporu tohto návrhu zákona a, samozrejme, aj o podporu všetkých bodov v spoločnej správe. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem navrhovateľovi.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyni Jane Vaľovej, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predniesla spoločnú správu výborov k tomuto návrhu zákona.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ako aj gestorský výbor k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, (ďalej len „gestorský výbor“) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 104 z 18. októbra 2006 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 61 z 22. novembra 2006, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 68 z 29. novembra 2006 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 22 z 21. novembra 2006.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať...

  • Hlasy z pléna.

  • Stačí. Takto, poprosím pána predsedu...

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem za trpezlivosť, lebo som nový poslanec, takže poučím sa. Ďakujem, pán Bugár, aj vám, že ste ku mne taký láskavý, lebo k iným nie ste.

  • Dobre. Ďakujem, pani spravodajkyňa. Poprosím, keby ste zaujali miesto pre spravodajcu.

  • Hlasy v sále.

  • Odpoveď z pléna.

  • Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Janu Vaľovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 35 zo 4. decembra 2006.

    Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Pani Iveta Radičová, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, nebudem vstupovať do rozpravy k návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Madej, ale k otvorenému zákonu. Diskutovala som o tomto probléme i na sociálnom výbore. A chcem obrátiť pozornosť tejto snemovne k jednému podľa môjho názoru otvorenému problému, ktorý sme schopní veľmi ľahko vyriešiť. V apríli tohto roka bola predložená novela o sociálnom poistení, ktorá bola spoločným poslaneckým návrhom. A v rámci tejto novely vznikali, samozrejme, aj pozmeňujúce návrhy jednotlivých poslancov. Nebudem sa teraz vyjadrovať k tým, ktoré boli pánom prezidentom poslané na Ústavný súd. Ale sa chcem vyjadriť k tým, ktoré znamenali oproti vládnemu pôvodnému návrhu istú skrivodlivosť alebo nedoriešenosť problému. A rada by som bola, keby sme túto skrivodlivosť napravili. Keďže som vtedy nebola predkladateľkou zákona, nemohla som do tohto rozhodnutia nijako vstúpiť. Ide o úrazové renty. Pôvodný vládny návrh navrhoval vrátiť odobraté renty baníkom v ich pôvodnej plnej výške. Pozmeňujúci návrh zmenil túto výšku na 50 %. Obraciam sa na vás, aby sme sa teda vrátili k pôvodnému vládnemu návrhu a vrátili týmto baníkom pôvodné úrazové renty v tej výške, ako im boli odobraté. Hovoríme o skupinke počtom malinkej. Je to 194 baníkov. Ale je to citlivý problém, pretože pre mnohých je to jediný popri invalidite pomáhajúci zdroj príjmu

  • Hlasy z pléna.

  • alebo k starobnému dôchodku. Ďakujem.

    Dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh.

    V čl. II sa dopĺňa nový bod 11, ktorý znie: „Za § 293p sa dopĺňa nový § 293r, ktorý znie:

    „Úrazová renta, ktorá sa na základe § 293o ods. 1 vyplácala alebo mala vyplácať po 31. júli 2006 vo výške 50 % sumy úrazovej renty vyplácanej ku dňu priznania starobného dôchodku, predčasného dôchodku alebo ku dňu dovŕšenia 65 rokov veku poberateľa po zvýšení podľa tohto zákona, sa od 1. januára 2007 vypláca v plnej výške úrazovej renty vyplácanej ku dňu priznania starobného dôchodku, predčasného dôchodku alebo ku dňu dovŕšenia 65 rokov veku poberateľa. Pozostalostná úrazová renta, ktorá sa na základe § 293o ods. 1 vyplácala alebo mala vyplácať po 31. júli 2006 vo výške 50 % sumy pozostalostnej úrazovej renty vyplácanej ku dňu, v ktorom by zomretý dovŕšil 65 rokov veku, sa od 1. januára 2007 vypláca v plnej výške pozostalostnej úrazovej renty vyplácanej ku dňu, v ktorom zomretý dovŕšil 65 rokov veku. Na zvyšovanie úrazovej renty a pozostalostnej renty platí § 82 rovnako.“

    Druhý bod: „Úrazová renta, ktorú priznala alebo mala priznať Sociálna poisťovňa na základe § 293o ods. 2 vo výške 50 % sumy, ktorá patrila ku dňu zániku nároku na úrazovú rentu po zvýšení podľa tohto zákona, sa od 1. januára 2007 vypláca v plnej výške úrazovej renty, ktorá patrila ku dňu zániku nároku na úrazovú rentu po zvýšení podľa tohto zákona. Pozostalostná úrazová renta, ktorú priznala alebo mala priznať Sociálna poisťovňa na základe § 293o ods. 2 vo výške 50 % sumy, ktorá patrila ku dňu zániku nároku na pozostalostnú rentu po zvýšení podľa tohto zákona, sa od 1. januára 2007 vypláca v plnej výške pozostalostnej úrazovej renty, ktorá patrila ku dňu zániku nároku na pozostalostnú úrazovú rentu po zvýšení podľa tohto zákona. Na zvyšovanie úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty platí § 82 rovnako.“

    Tretí bod: „Úrazová renta, ktorá sa na základe § 293o ods. 3 vypláca alebo sa mala vyplácať od 1. augusta 2006 vo výške 50 % sumy vyplácanej k 31. júlu 2006, sa od 1. januára 2007 vypláca v plnej výške vyplácanej k 31. júlu 2006.“

    Štvrtý bod: „V konaniach o nároku na úrazovú rentu a pozostalostnú rentu podľa § 293o ods. 1 až 3, ktoré neboli ukončené k 31. decembru 2006, sa od 1. januára 2007 postupuje podľa odsekov 1 až 3.“.“

    Teda reagujem na poslanecký návrh pozmeňujúci, ktorý pri prerokovaní novely zákona o sociálnom poistení určil vyplácanie rent len vo výške 50 %. Navrhujem, aby sme sa teda vrátili k pôvodnému návrhu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Možno treba podčiarknuť, že náklady na vyplácanie týchto rent už v pôvodnej novele boli plne zakalkulované, keďže to bol vládny návrh a predstavoval tento obnos 5 mil. Sk. Obraciam sa na podporu tejto snemovne pre tento pozmeňujúci návrh. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán Halecký Jozef. Zároveň uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán Halecký.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, dovolím si uviesť niekoľko pripomienok k vystúpeniu pani poslankyne Radičovej. Myslím si, že ten jej návrh o rente ja považujem za správny a podporím ho.

    Niekoľko poznámok k obsahu ďalšiemu. Otázka pred nami stojí dnes a myslím si, že bude stáť aj budúci rok, čo s 1. a s 2. pilierom dôchodkovým, či sa ich nedotýka to, ako je požiadavka, alebo či sú potrebné niektoré zmeny a niektoré korekcie. Už len táto skutočnosť, čo pán poslanec Madej vysvetľoval, myslím, že je známkou toho, že minimálne technické alebo finančne limitačné korekcie sú potrebné priebežne podľa vývoja situácie.

    Chcem tu ešte zdôrazniť, že pri prestupe v dôchodkových správcovských spoločnostiach u nás je to trikrát viacej ako v iných krajinách, čo svedčí o tom, že mechanizmus stability 2. piliera nebol veľmi domyslený. Takže nazdávam sa, že sú namieste tie opatrenia akceptačné, 500 korún a ostatné náležitosti. Predpokladám však, že bude veľmi zaťažená Sociálna poisťovňa, lebo technicky, administratívne pribudne jej viacej úkonov. Preto by ma zaujímalo, či sa počíta s nárastom pracovníkov a aká bude situácia, pretože aj predchádzajúce legislatívne úpravy spôsobovali nárast na ich prácu.

    Myslím, že aj tie sankcie na Sociálnu poisťovňu tiež boli správne limitované, pretože zhodnocovanie 18 % v správcovských spoločnostiach, myslím, to bolo...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz sa pýtam, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Frešo Pavol, pripraví sa pani poslankyňa Laššáková Jana.

  • Vážený pán predsedajúci, nie vážení členovia vlády, bohužiaľ, tu nie sú, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ani nie o 2 týždne uplynú 3 roky od schválenia zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Vďaka tomuto zákonu si dnes 1,5 mil. našich občanov, čo je viac ako 50 % ekonomicky aktívnej populácie v našej krajine, sporí na svoj dôchodok. A vďaka tomuto zákonu dnes Slovensko podľa októbrovej správy Európskej komisie nepatrí medzi krajiny s vysokým rizikom deficitu verejných financií. Dovolím si povedať, že dôchodková reforma má v súčasnosti najvyššiu mieru dôvery u samotných sporiteľov, a teda občanov Slovenska. Čo je najdôležitejšie? Dôchodková reforma a zavedenie kapitalizačného piliera nebolo samoúčelným opatrením, dôchodková reforma bola a je vyslobodením budúcich dôchodcov zo zadrhávajúceho sa priebežného systému dôchodkového zabezpečenia v dôsledku nepriaznivého demografického vývoja. Pripomínam len, že 74 % sporiteľov, čo je viac ako 1,1 mil. občanov, sa podľa prieskumu z apríla 2006 vyjadrilo za zachovanie súčasných pravidiel dôchodkového sporenia a podľa toho istého prieskumu by sa 75 % sporiteľov do dôchodkovej reformy zapojilo znovu.

    Vážené dámy, vážení páni, sporitelia majú na svojich osobných účtoch nasporených viac ako 23 mld. korún. A v roku 2010 to má byť podľa odhadov Sociálnej poisťovne až 123 mld. korún.

    Strana SDKÚ – DS rešpektujúc práva a postavenie, ale hlavne prínos dôchodkovej reformy pre 1,5 mil. sporiteľov a pre budúce generácie navrhuje preto vypustiť z uvedeného návrhu novely v čl. I body 4 až 7 a v čl. II body 1, 9 a 10. V tomto zmysle teda podávam pozmeňujúci návrh.

    Tieto body vážnym spôsobom zasahujú do dôchodkovej reformy, regulujú a obmedzujú výber dôchodkovej spoločnosti zo strany sporiteľa. A pod pláštikom tzv. špekulatívnych prestupov, za ktoré majú niesť zodpovednosť predovšetkým dôchodkové spoločnosti samotné, ktoré vyberajú a odmeňujú aj svojich sprostredkovateľov, mali by túto zodpovednosť niesť spoločnosti, a nie občania. Rovnako nevidíme dôvod, aby sporitelia museli opätovne navštevovať pobočky Sociálnej poisťovne, kde si budú potvrdzovať prestupy a navrch všetkého budú títo občania za ne platiť. Tu by som chcel uviesť taký príklad, ktorý možnože trochu priblíži absurdnosť tohto návrhu, tohto administratívneho opatrenia. Veď podľa tejto logiky by sme mohli zaviesť podobnú administratívnu bariéru aj pri prestupe medzi bankami. To znamená, možnože pán Madej ďalší raz navrhne, aby sme si chodili pýtať akceptačný list do Národnej banky Slovenska, keď budeme chcieť vymeniť banku, alebo v prípade keď budeme chcieť vymeniť telekomunikačného operátora, tiež sú tam špekulatívne prestupy. A my vlastne zaťažujeme občana a týmto spôsobom obmedzujeme jeho slobodu. Ja si myslím, že napriek tomu, že došlo ku konsenzu medzi Asociáciou dôchodkových sporiteľní a ministerstvom, o čom hovoril pán Madej, tak tam chýbal obyčajný občan, na plece ktorého hádžu túto administratívnu bariéru. A myslím si, že to nie je správne hádzať ju na jeho plecia.

    K tým prestupom, ktoré tu boli spomínané, že bolo také vysoké percento prestupov. No áno, keď sme zavádzali napr. mobilného operátora, tak tiež na začiatku boli obrovské prestupy medzi mnohými. Avšak toto nehovorí nič o budúcej stabilite toho systému ako celku. Myslím si, že dostatočne na to stabilizovanie postačí to finančné obmedzenie, ktoré je v tomto návrhu samotnom, a netreba zavádzať ešte aj obmedzenie, ktoré svojím spôsobom šikanuje občanov.

    Vážené dámy, vážení páni, verím, že bez ohľadu na stranícku príslušnosť podporíte vypustenie uvedených bodov z novely, aby ste nepoškodili 1,5 mil. obyvateľov tejto krajiny. Ďakujem vám za vašu pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Teraz má slovo pani poslankyňa Jana Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pán predkladateľ, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložila pozmeňujúci návrh k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 100.

    Navrhujem, aby sa v čl. II vložili nové body 1 až 16, ktoré znejú:

    Po prvé. V § 120 ods. 1 sa vypúšťa druhá veta.

    Po druhé. V § 121 písmeno e) znie: „e) generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len „generálny riaditeľ“)“.

    Po tretie. § 122 vrátane nadpisu znie: „§ 122 Generálny riaditeľ. Na čele Sociálnej poisťovne je generálny riaditeľ.“

    Odsek 2: „Generálneho riaditeľa vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“).“

    Odsek 3: „Generálny riaditeľ je štatutárny orgán Sociálnej poisťovne. V čase jeho neprítomnosti ho zastupuje ním poverený vedúci zamestnanec, ktorý je v jeho priamej riadiacej pôsobnosti.“

    Odsek 4: „Generálny riaditeľ a) zodpovedá za plnenie úloh vyplývajúcich Sociálnej poisťovni z tohto zákona, z osobitných predpisov a zo strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne, b) prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených dozornou radou a orgánmi dozoru štátu, c) predkladá 1. vláde a Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „Národná rada“) výročnú správu o činnosti Sociálnej poisťovne po schválení dozornou radou, 2. vláde na schválenie návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na príslušný kalendárny rok s predpokladaným vývojom príjmov a výdavkov na obdobie najmenej troch rokov so stanoviskom dozornej rady k tomuto návrhu do 15. augusta kalendárneho roka, ak vláda neurčí neskorší termín, a po schválení vládou na schválenie Národnej rade v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho rozpočtu, 3. vláde na schválenie návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne so stanoviskom dozornej rady k tomuto návrhu a po schválení vládou na schválenie Národnej rade v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho záverečného účtu, 4. vláde na schválenie návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne so stanoviskom dozornej rady k tomuto návrhu najneskôr do 6 mesiacov odo dňa jeho vymenovania, po schválení vládou na schválenie Národnej rade a informuje vládu o ich plnení raz ročne, najneskôr do 31. marca každého kalendárneho roka nasledujúceho po schválení tohto návrhu Národnou radou, 5. dozornej rade správu o hospodárení Sociálnej poisťovne najmenej raz za štvrťrok, d) schvaľuje 1. pracovný poriadok Sociálnej poisťovne a iné vnútorné predpisy Sociálnej poisťovne, ak tento zákon neustanovuje inak, 2. návrh dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu, e) schvaľuje po prerokovaní v dozornej rade štatút Sociálnej poisťovne, organizačný poriadok, mzdový poriadok, kontrolný poriadok a pravidlá financovania a hospodárenia Sociálnej poisťovne, 2. zmluvu o postúpení pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie, poistnom na dôchodkové poistenie, poistnom na úrazové poistenie, prirážke k poistnému na úrazové poistenie, poistnom na garančné poistenie, poistnom na poistenie v nezamestnanosti, poistnom do rezervného fondu solidarity, na pokutách a na penále uložených v sociálnom poistení, 3. zmluvu o postúpení pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, na pokutách a na penále uložených v starobnom dôchodkovom sporení v rozsahu upravenom týmto zákonom, 4. zmluvu o prevedení vymáhania pohľadávok podľa § 148 ods. 4, f) schvaľuje po schválení dozornou radou pre nadlimitné zákazky podľa osobitného predpisu68) 1. oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a súťažné podklady, 2. výzvy na predkladanie ponúk a súťažné podklady, 3. výzvy na rokovanie, g) rozhoduje po prerokovaní v dozornej rade o odpísaní pohľadávky na poistnom na nemocenskom poistení, poistnom na dôchodkovom poistení, poistnom na úrazovom poistení, prirážke k poistnému na úrazovom poistení, poistnom na garančné poistenie, poistnom na poistenie v nezamestnanosti, poistnom do rezervného fondu solidarity, na pokutách a na penále uložených v Sociálnej poisťovni, h) vymenúva a odvoláva vedúcich zamestnancov Ústredia Sociálnej poisťovne (ďalej len „ústredie“) v jeho priamej riadiacej pôsobnosti a riaditeľov pobočiek po prerokovaní v dozornej rade, i) zúčastňuje sa na schôdzach vlády.“

    Odsek 5: „Za generálneho riaditeľa môže byť vymenovaná fyzická osoba, ktorá spĺňa predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu69), má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej 6 rokov praxe v riadiacej funkcii. Na pracovnoprávne vzťahy generálneho riaditeľa sa vzťahuje osobitný predpis69a), ak tento zákon neustanovuje inak.“

    Odsek 6: „Mzda generálneho riaditeľa je mesačne 6-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom za predchádzajúci kalendárny rok. Úprava mzdy generálneho riaditeľa sa vykoná od 1. apríla kalendárneho roka. Generálnemu riaditeľovi môže vláda priznať odmenu jedenkrát ročne, najneskôr do 31. marca kalendárneho roka, najviac do výšky 12-násobku mzdy uvedenej v prvej vete. Pri priznaní odmeny vláda zohľadní plnenie strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne a hospodárenia Sociálnej poisťovne.“

    Odsek 7: „Generálny riaditeľ zodpovedá vláde za porušenie povinností uložených týmto zákonom alebo osobitnými predpismi organizačným zložkám Sociálnej poisťovne, za neprijatie a neplnenie opatrení prijatých na odstránenie nedostatkov zistených dozornou radou a orgánmi dozoru štátu a za neplnenie opatrení uložených podľa osobitného predpisu1).“

    Odsek 8: „Funkčné obdobie generálneho riaditeľa je šesťročné. Za generálneho riaditeľa môže byť vymenovaná tá istá fyzická osoba najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.“

    Odsek 9: „Funkcia generálneho riaditeľa zaniká a) uplynutím funkčného obdobia, na ktoré bol vymenovaný, b) vzdaním sa funkcie generálneho riaditeľa písomnou žiadosťou doručenou vláde, a to dňom jej doručenia, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie, c) odvolaním, d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho alebo e) rozhodnutím o strate verejnej funkcie vydaným v konaní podľa osobitného predpisu69b), f) dňom, ktorým prestal spĺňať predpoklady na výkon funkcie generálneho riaditeľa podľa osobitného predpisu69).“

    Odsek 10: „Vláda odvolá generálneho riaditeľa, ak a) si neplní povinnosti generálneho riaditeľa ustanovené zákonom, b) nepriaznivý zdravotný stav mu nedovoľuje najmenej počas 6 mesiacov riadne vykonávať funkciu generálneho riaditeľa.“

    Odsek 11: „Generálny riaditeľ je povinný vykonávať svoju funkciu s náležitou odbornou starostlivosťou tak, aby bol zabezpečený riadny a efektívny výkon sociálneho poistenia.“

    Odsek 12: „Generálny riaditeľ, ktorý porušil povinnosti pri výkone svojej funkcie, je povinný v celom rozsahu nahradiť škodu, ktorú tým spôsobil.“

    Poznámky pod čiarou k odkazom 68 až 69b znejú: „68) Zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 282/2006 Z. z., 69) § 3 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, 69a) Zákon č. 552/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, 69b) Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcie verejných funkcionárov.“

    Po štvrté. V § 123 odseky 2 a 3 znejú:

    Odsek 2: „Dozorná rada a) vypracúva stanoviská 1. k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na príslušný kalendárny rok s predpokladaným vývojom príjmov a výdavkov na obdobie najmenej troch rokov, 2. k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne, 3. k návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne a k informácii o ich plnení, b) schvaľuje 1. výročnú správu o činnosti Sociálnej poisťovne, 2. rokovací poriadok dozornej rady, 3. pre nadlimitné zákazky podľa osobitného predpisu68) oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a súťažné podklady, výzvy na predkladanie ponúk a súťažné podklady a výzvy na rokovanie, 4. podrobnosti o spôsobe a vykonanie voľby hlavného kontrolóra Sociálnej poisťovne (ďalej len „hlavný kontrolór“), 5. priznanie odmeny hlavnému kontrolórovi, c) prerokúva 1. návrh štatútu, návrh organizačného poriadku, návrh mzdového poriadku, návrh kontrolného poriadku a návrh pravidiel financovania a hospodárenia Sociálnej poisťovne, 2. návrh na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie, poistnom na dôchodkové poistenie, poistnom na úrazové poistenie, prirážke k poistnému na úrazové poistenie, poistnom na garančné poistenie, poistnom na poistenie v nezamestnanosti, poistnom do rezervného fondu solidarity, na pokutách a na penále uložených v sociálnom poistení a návrh na uzatvorenie zmluvy o prevedení vymáhania pohľadávok podľa § 148 ods. 4, 3. návrh na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie1), na pokutách a na penále uložených v starobnom dôchodkovom sporení v rozsahu upravenom týmto zákonom, 4. návrh na odpísanie pohľadávky na poistnom na nemocenskom poistení, poistnom na dôchodkovom poistení, poistnom na úrazovom poistení, prirážke k poistnému na úrazovom poistení, poistnom na garančné poistenie, poistnom na poistenie v nezamestnanosti, poistnom do rezervného fondu solidarity, na pokutách a na penále uložených v sociálnom poistení, 5. návrhy na vymenovanie a odvolanie vedúcich zamestnancov ústredia v priamej riadiacej pôsobnosti generálneho riaditeľa a návrhy na vymenovanie a odvolávanie riaditeľov pobočiek, d) ukladá generálnemu riaditeľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, e) kontroluje 1. hospodárenie Sociálnej poisťovne s finančnými prostriedkami, základného fondu nemocenského poistenia, základného fondu starobného poistenia, základného fondu invalidného poistenia, základného fondu úrazového poistenia, základného fondu poistenia v nezamestnanosti, základného fondu garančného poistenia, rezervného fondu solidarity a správneho fondu, 2. dodržiavanie tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa hospodárenia Sociálnej poisťovne, f) vypracúva správu o kontrolnej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok, ktorá je súčasťou účtovnej závierky Sociálnej poisťovne, g) predkladá vláde návrh na priznanie odmeny generálneho riaditeľa a jej výšku, h) volí a odvoláva hlavného kontrolóra.“

    Odsek 3: „Dozorná rada má 11 členov. Predsedom dozornej rady je minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Dozorná rada sa ďalej tvorí a) z troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov, b) z troch zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov, c) z jedného zástupcu ministerstva a z dvoch zástupcov ministerstva financií navrhnutých vládou, d) z jedného zástupcu navrhnutého záujmovými združeniami občanov reprezentujúcimi poberateľov dôchodkových dávok.“

    Odsek 5: „V § 123 ods. 5 prvá veta znie: „Za člena dozornej rady môže byť navrhnutá a zvolená fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je bezúhonná a má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa právnického, ekonomického alebo matematického zamerania. Podmienka zamerania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa sa nevzťahuje na fyzickú osobu uvedenú v ods. 3 písm. d).“.“

    Po šieste: V § 123 ods. 9 sa v druhej vete vypúšťajú slová „a nemôže byť členom rady riaditeľov“.

    Po siedme. V § 123 ods. 10 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „z ktorých jeden je navrhnutý reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov a jeden je navrhnutý reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov“.

    Po ôsme. V § 123 odsek 11 znie: „Zasadnutia dozornej rady zvoláva a riadi jej predseda alebo ním poverený podpredseda dozornej rady podľa potreby najmenej raz za kalendárny mesiac.“

    Po deviate. V § 123 ods. 13 sa slová „predseda riaditeľov“ nahrádzajú slovami „generálny riaditeľ“.

    Po desiate. V § 123 ods. 15 sa slová „členov rady riaditeľov“ nahrádzajú slovami „generálneho riaditeľa“.

    Po jedenáste. § 123 sa dopĺňa odsekom 20, ktorý znie: „Na predsedu dozornej rady sa ods. 6 a 17 písm. a) až c) nepoužijú.“

    Po dvanáste. V § 126 ods. 1 sa slovo „riaditeľov“ nahrádza slovami „generálnych riaditeľov“.

    Po trináste. V § 126 ods. 2 sa slová „rada riaditeľov alebo člen rady riaditeľov poverený radou riaditeľov alebo vedúci zamestnanec ústredia poverený radou riaditeľov“ nahrádzajú slovami „generálny riaditeľ alebo vedúci zamestnanec ústredia poverený generálnym riaditeľom“.

    Po štrnáste. V § 127 ods. 1 sa slová „rade riaditeľov“ nahrádzajú slovami „generálnemu riaditeľovi“.

    Po pätnáste. V § 148 ods. 4 prvá veta znie: „Sociálna poisťovňa môže písomnou zmluvou previesť vymáhanie pohľadávok uvedených v § 179 ods. 1 písm. f) okrem pohľadávok uvedených v § 149 ods. 13 na inú právnickú osobu dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná.“

    Po šestnáste. § 149 sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie: „Pohľadávku voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné na majetok, ktorej bol vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii, môže Sociálna poisťovňa postúpiť len na právnickú osobu so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určenú ministerstvom po dohode s ministerstvom financií. Na postúpenie pohľadávky podľa prvej vety sa nepoužije ods. 2 písm. b) a ods. 5. Právnická osoba uvedená v prvej vete môže pohľadávku, ktorú jej Sociálna poisťovňa postúpila podľa prvej vety, postúpiť len inej právnickej osobe so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu alebo právnickej osobe zriadenej zákonom.“

    Súčasne sa vykoná prečíslovanie bodov 1 až 10.

    Ďalej navrhujem, aby sa čl. II doplnil bodmi 11 až 28, ktoré znejú:

    Bod 11. V § 171 ods. 1 sa slová „rada riaditeľov“ nahrádzajú slovami „generálny riaditeľ“.

    Bod 12. V § 179 ods. 1 písm. a) 9. bode a písm. e) sa slová „radou riaditeľov“ nahrádzajú slovami „generálnym riaditeľom“.

    Bod 13. V § 183 ods. 1 písm. b) a ods. 2 sa slová „rada riaditeľov“ nahrádzajú slovami „generálny riaditeľ“.

    Bod 14. V § 210 ods. 2 sa slová „30 dní“ nahrádzajú slovami „60 dní“.

    Bod 15. V § 215 ods. 4 sa slová „rada riaditeľov“ nahrádzajú slovami „generálny riaditeľ“.

    Bod 16. V § 226 sa odsek 1 dopĺňa písmenom h), ktoré znie: „h) zverejní na svojej internetovej stránke Národnou radou schválené strategické zámery činnosti Sociálnej poisťovne a informácie o ich plnení a materiály prerokované dozornou radou“.

    Bod 17. Za § 245 sa vkladajú paragrafy 245a až 245c: ktoré vrátane nadpisu znejú:

    § 245a: „Hlavný kontrolór. Hlavný kontrolór vykonáva kontrolu hospodárnosti a efektívnosti nakladania s vlastným majetkom Sociálnej poisťovne (vnútorná kontrola) a podľa osobitného predpisu106a). Hlavný kontrolór vykonáva kontrolu nezávisle a nestranne v súlade so základnými pravidlami kontrolnej činnosti106a). Hlavný kontrolór je zamestnancom Sociálnej poisťovne a vzťahujú sa naňho všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu69). Hlavný kontrolór nesmie bez súhlasu dozornej rady podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť, ak je členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť.“

    § 245b znie:

    Odsek 1: „Hlavného kontrolóra volí a odvoláva dozorná rada.“

    Odsek 2: „Za hlavného kontrolóra môže byť zvolená fyzická osoba, ktorá má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa ekonomického alebo právnického zamerania, má najmenej 10 rokov praxe v oblasti finančnej kontroly a vnútorného auditu a spĺňa predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu69).“

    Odsek 3: „Na zvolenie hlavného kontrolóra je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov dozornej rady.“

    Odsek 4: „Funkčné obdobie hlavného kontrolóra je štvorročné. Funkčné obdobie sa začína dňom, ktorý je dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Voľbu hlavného kontrolóra vykoná dozorná rada počas posledných 60 dní funkčného obdobia doterajšieho hlavného kontrolóra alebo do 60 dní odo dňa zániku funkcie hlavného kontrolóra podľa ods. 6 písm. b) až e).“

    Odsek 5: „Sociálna poisťovňa je povinná s právoplatne zvoleným hlavným kontrolórom uzatvoriť pracovnú zmluvu do 3 dní od jeho zvolenia.“

    Odsek 6: „Funkcia hlavného kontrolóra zaniká a) uplynutím funkčného obdobia, b) vzdaním sa funkcie hlavného kontrolóra písomnou žiadosťou doručenou dozornej rade, a to dňom jej doručenia, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie, c) odvolaním, d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, e) dňom, ktorým prestal spĺňať predpoklady pre výkon práce vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu69).“

    Odsek 7: „Dozorná rada odvolá hlavného kontrolóra, ak a) neplní povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu69), b) neplní úlohy hlavného kontrolóra, c) nepriaznivý zdravotný stav mu nedovoľuje najmenej počas 6 mesiacov riadne vykonávať funkciu hlavného kontrolóra.“

    Odsek 8: „Mzda hlavného kontrolóra je mesačne 3-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, zistenej Štatistickým úradom za predchádzajúci kalendárny rok. Úprava mzdy hlavného kontrolóra sa vykoná od 1. apríla kalendárneho roka. Hlavnému kontrolórovi môže dozorná rada priznať odmenu ročne najviac do výšky 12-násobku jeho mzdy uvedenej v prvej vete.“

    § 245c znie: „Hlavný kontrolór a) vykonáva kontrolu v rozsahu podľa § 245a, b) predkladá dozornej rade 1. raz ročne návrh plánu kontrolnej činnosti, 2. odborné stanovisko k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne, k častiam týkajúcim sa správneho fondu a k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne, 3. správu o výsledkoch kontroly na jej najbližšom zasadnutí, 4. najmenej raz za 6 mesiacov správu o kontrolnej činnosti, c) vykoná kontrolu, ak mu to uloží dozorná rada, d) zúčastňuje sa na rokovaniach dozornej rady.“

    Poznámka pod čiarou k odkazu 106a znie: „106a) Zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“

    Bod 18. V § 246 ods. 1 sa odkaz 106a označuje ako odkaz 106b. Poznámka pod čiarou k odkazu 106a sa označuje ako poznámka pod čiarou k odkazu 106b. Odkaz 106b sa označuje ako odkaz 106c a poznámka pod čiarou k odkazu 106b sa označuje ako poznámka pod čiarou k odkazu 106c.

    Bod 19. V § 246 ods. 4 písm. a) sa slová „rade riaditeľov“ nahrádzajú slovami „generálnemu riaditeľovi“.

    Bod 20. V § 246 ods. 4 písm. c) sa slová „radou riaditeľov“ nahrádzajú slovami „generálnym riaditeľom“ a slová „rade riaditeľov“ sa nahrádzajú slovami „generálnemu riaditeľovi“.

    Bod 21. V § 246 ods. 4 písm. d) sa slová „rade riaditeľov“ nahrádzajú slovami „generálnemu riaditeľovi“.

    Bod 22. V § 246 ods. 5 písm. e) sa vypúšťajú slová „rady riaditeľov a“.

    Bod 23. V § 246 ods. 5 písm. f) sa slová „rade riaditeľov“ nahrádzajú slovami „generálnemu riaditeľovi“.

    Bod 24. V § 246 ods. 6 sa vypúšťa prvá veta a slová „člen rady riaditeľov si opakovane“ sa nahrádzajú slovami „generálny riaditeľ si“.

    Bod 25. V § 246 ods. 8 sa slová „radou riaditeľov“ nahrádzajú slovami „generálnym riaditeľom“.

    Bod 26. § 272 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie: „Spory o nárokoch podľa odsekov 9 a 10 rozhodujú súdy.“

    Bod 27. § 292 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „Rada riaditeľov rozhoduje podľa odseku 2 od 1. januára 2007 najdlhšie do vymenovania generálneho riaditeľa vládou. Od vymenovania generálneho riaditeľa vládou rozhoduje o použití finančných prostriedkov podľa odseku 2 generálny riaditeľ.“

    Bod 28. Za § 293q sa vkladajú § 293r a § 293s, ktoré vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2007“ znejú:

    § 293r znie:

    Odsek 1: „Funkcia člena rady riaditeľov vymenovaného podľa zákona účinného do 31. decembra 2006 a funkcia člena dozornej rady zvoleného podľa zákona účinného do 31. decembra 2006 zaniká 1. januára 2007. Do vymenovania generálneho riaditeľa podľa zákona účinného od 1. januára 2007 vykonáva rada riaditeľov svoju činnosť podľa zákona účinného do 31. decembra 2006. Do zvolenia všetkých členov dozornej rady podľa zákona účinného do 1. januára 2007 vykonáva dozorná rada, ktorej členovia boli zvolení podľa zákona účinného do 31. decembra 2006, svoju činnosť podľa zákona účinného do 31. decembra 2006.“

    Odsek 2: „Mzda generálneho riaditeľa je do 31. marca 2007 6-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom za rok 2005. V roku 2007 generálnemu riaditeľovi sa neprizná odmena podľa § 122 ods. 6.“

    Odsek 3: „Dozorná rada, ktorej členovia sú zvolení podľa zákona účinného od 1. januára 2007, zvolí hlavného kontrolóra najneskôr do 60 dní od zvolenia všetkých jej členov.“

    § 293s znie: „Sociálna poisťovňa môže postúpiť podľa § 149 ods. 13 aj pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové zabezpečenie, na poistnom na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania, na príspevku na poistenie v nezamestnanosti a na príspevku do garančného fondu za obdobie pred 1. januárom 2004, pohľadávky na poistnom na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie za obdobie pred 1. januárom 2007, pohľadávky na pokutách uložených pred 1. januárom 2007 a pohľadávky na penále, ktoré súvisia s týmto poistným alebo s týmto príspevkom, voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné na majetok, ktorej bol vyhlásený konkurz alebo ktorá je v likvidácii.“

    Krátke zdôvodnenie predloženého návrhu. Z dôvodu zefektívnenia riadenia Sociálnej poisťovne navrhujem zrušenie Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne ako kolektívneho štatutárneho orgánu Sociálnej poisťovne. Navrhujem, aby kompetencie rady riaditeľov v zásade prevzal generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako jej štatutárny orgán menovaný vládou Slovenskej republiky. Ďalej navrhujem aj zníženie počtu členov dozornej rady z doterajších 15 na 11 so zachovaním jej kreovania na princípe tripartity a súčasne navrhujem posilnenie jej kompetencií. Predkladaným návrhom sa zabezpečuje postúpenie pohľadávok Sociálnej poisťovne voči dlžníkom, na ktorých bol vyhlásený konkurz alebo ktorí sú v likvidácii, na Slovenskú konsolidačnú, a. s., a jednoznačne sa upravuje príslušnosť súdov na rozhodovanie v sporoch o nárokoch vzniknutých v súvislosti s pracovným úrazom a s chorobou z povolania pred 1. januárom 2004.

    Tento pozmeňujúci návrh má 15 podpisov. Prosím vás o jeho podporu. Ďakujem pekne.

  • Hlasy v sále.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Sárközyová, pán poslanec Miššík, Radičová, Lipšic, Kužma, Gibalová, Frešo, Halecký, Kahanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Klára Sárközy.

  • Ďakujem. Chcela som sa predstaviť, že moje ctené meno je Klára Sárközy. Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, vážená verejnosť, pred chvíľkou ste mali možnosť vidieť novú politickú kultúru, ktorú nám tu predviedla poslankyňa pani Laššáková za stranu Smer. Najprv to vyzeralo tak, že je tu neškodná novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení, a s hrôzou sme zistili, že do poslaneckej novely zákona pani poslankyňa Laššáková vložila plejádu pozmeňujúcich návrhov, pevne verím, že si to všimne aj verejnosť, zmení sa ňou celý chod Sociálnej poisťovne, do poslaneckej novely zákona poslanecký pozmeňujúci návrh. Apelujem na vás, pán podpredseda, a na predsedu výboru pre sociálne veci a bývanie, nemôžem povedať, aby tento pozmeňujúci návrh bol vrátený, pretože výbor o tom nerokoval, ale aby zasadol výbor pre sociálne veci a bývanie.

    A teraz na záver dovoľte mi citovať klasika: „Mám zmysel pre politický realizmus, chcem apelovať na navrhovateľov, aby tie návrhy, ktoré nemajú elementárny etický základ, sami vypustili, pretože devalvujú celý náš politický život.“ Toto povedal pán podpredseda Číž 15. marca 2006 o 9.00 hodine, keď ste prerokovali zákon o štátnej službe. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem za slovo. Pán podpredseda, toto je škandál, nie pozmeňujúci návrh. Toto je vážny škandál. Mňa veľmi, veľmi prekvapilo, že sa dala na takýto postup zneužiť členka ústavnoprávneho výboru moja kolegyňa pani poslankyňa Laššáková. Chcem sa aj vás spýtať, pán podpredseda, takisto ako moja predrečníčka, vy ste boli dlhé roky zástancom čistoty legislatívneho procesu, čo vy na toto hovoríte, čo sa tu v tejto chvíli odohralo.

    No a nakoniec až teraz som pochopil, o čo išlo pri tom, keď ste chceli rokovať v noci. Zrejme ste si mysleli, že takéto veci, ktoré tu dnes predvádzate, by zostali zakryté pred očami verejnosti.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, ide o vážny pozmeňujúci návrh, ktorý vážnym spôsobom mení podstatu organizácie Sociálnej poisťovne, ktorá spravuje 152 mld. Sk. Takýto pozmeňujúci návrh bez pripomienkového konania cez vládu, bez prerokovania na sociálnom výbore považujem za nezodpovedný postup pre kvalitu predkladaného pozmeňujúceho návrhu. Apelujem na predkladateľov, aby predložili daný návrh na sociálny výbor pre, opakujem, obsah a kvalitu daného návrhu.

  • Vážení kolegovia, bolo že tu veselosti pred pár mesiacmi, keď sme diskutovali o kvalite legislatívy, ako vyzerá kvalita legislatívy tejto vlády. Jednému z prvých zákonov, ktorý ste schválili, keď ste zastavili exekúcie v zdravotníctve, dnes Ústavný súd pozastavil účinnosť. Blahoželám. Na tejto schôdzi je sedem poslaneckých návrhov, ktoré sú vládne návrhy. Vláda obišla pripomienkové konanie a dala svoje návrhy poslancom. Kompetenčný zákon, milé kolegyne, kolegovia, je na tejto schôdzi ako poslanecký návrh. To tu nikdy nebolo. A teraz sa v druhom čítaní otvárajú zákony, ktoré neboli ani v prvom čítaní a ktoré sú tak komplexné, že je škandálom, ak o nich chceme o jednu hodinu hlasovať. Ak vládna koalícia takýmto spôsobom chce vylepšovať legislatívnu činnosť, tak navrhujem dve zmeny. Po prvé, vypustime v ústave zákonodarnú iniciatívu vlády, lebo je zjavne zbytočná, a po druhé, nehlasujme vôbec v prvom čítaní, hlasujme hneď len v druhom čítaní, akonáhle rečník vystúpi, hneď budeme o zmenách hlasovať. To, si myslím, by bol naozaj príspevok dnešnej vládnej koalície k parlamentnej demokracii.

  • Ďakujem. Myslím si, že týmto návrhom, ktorý chcete o chvíľu schváliť bez toho, aby sme sa s ním mohli riadne oboznámiť, ukazujete, že Smer sa bojí diskusie, bojí sa odborníkov, odbornej diskusie, bojí sa pripomienkových konaní, ale dokonca sa bojí aj výboru, v ktorom má väčšinu. A už teraz chápem, prečo ste chceli o tomto rokovať pod rúškom noci, ale jednu vec nechápem, skutočne, a to sa chcem spýtať pána predsedu vlády najbližšie, až tu bude, na čo má ministerku sociálnych vecí, keď jej funkciu de facto vykonáva pán poslanec Madej. Bolo by lepšie, keby on sa stal ministrom sociálnych vecí a nemuseli by ste to tak komplikovane robiť.

  • Ďakujem pekne. Ako členka výboru sa pýtam: Nebol mesiac dostatočný čas na to, aby sme takýto návrh zákona, pani poslankyňa Laššáková, mohli prerokovať na výbore?

    Vás, pán predkladateľ, sa pýtam: Vy súhlasíte s takýmto širokým rozšírením zákona? Bude mať vplyv tento zákon na rozpočet, keď ho prerokovávame pred rozpočtom? Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, aj mne už začína byť zrejmé to, prečo včera pán predseda parlamentu Paška napriek svojmu vystúpeniu po svojom zvolení, keď hovoril o zvýšení dôveryhodnosti parlamentu, navrhoval nočné rokovania, dával rôzne záväzné termíny, kedy budeme hlasovať, a jeho ďalší kolegovia sa vyjadrovali, že vlastne dávajú dostatočný priestor, aby sa opozícia mohla vyjadriť. Ja si myslím, že ako opozičný poslanec nepotrebujem nejaké dovolenia alebo teda dávanie mi priestoru zo strany koalície, myslím si, že mám na to ústavné právo, ale tento krok nemôžem nechať bez povšimnutia. Tu bola navrhnutá vážna zmena v inštitúcii, ktorá spravuje vyše 100 mld. ročne peňazí, ktoré nie sú štátne, ale sú od občanov, na ktoré sa občania spoliehajú. Navrhnúť v druhom čítaní, tak to poviem úplne ľudovo, z voleja, z rozpravy celú túto vážnu zásadnú zmenu, obísť tým legislatívny proces vo vláde, obísť tým legislatívny proces vo výboroch a vlastne znemožniť solídnejšiu rozpravu a predstaviť si, že za hodinu budeme o tomto hlasovať, mi pripadá ako niečo, pokiaľ by malo súčasné vedenie parlamentu hlavne zo strany koalície trochu cti a nejakej úcty k tomu, k čomu sa zaviazalo, čo by samo malo iniciovať tak, aby sme tento návrh vrátili naspäť do výboru. Očakávam, že tak učiní a že sa nebude vyhovárať na to, čo bolo. Očakávam, že sa bude snažiť nastaviť vyššiu latku tak, ako sa k tomu zaväzovali. A týmto vás aj, pán Číž, k tomu vyzývam. Ďakujem pekne.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, žiadam, aby sa prerušilo rokovanie o tomto bode a aby sa bod prerokoval na sociálnom výbore zajtra o 8.00 hodine, čím by som aj zvolával výbor na toto zasadnutie.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja sa takisto pripájam k tomu, čo tu už zaznelo predovšetkým ohľadom politickej kultúry na tejto najvyššej pôde Národnej rady. Nepovažujem sa ani zďaleka za odborníka v tejto oblasti, ale pri takom rozsiahlom návrhu je otázka, či vôbec aj tí, ktorí sú bezprostredne zainteresovaní do týchto zmien, či už spravodajca alebo ďalší, stihli tieto veci preštudovať, aby vedeli, o čo v tomto ide. Preto jednoznačne podporujem vrátenie tohto materiálu a týchto pozmeňujúcich návrhov na prerokovanie do výboru.

    Ale na záver si ešte dovolím povedať jednu vec. Len pred krátkym časom tu bol pán prezident. A pán prezident hovoril, že môže byť zmena vývoja vtedy, ak dokážeme pozdvihnúť morálku. Pýtam sa, či takýmto spôsobom preukazujeme túto morálku a etiku v parlamente. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Laššáková Jana, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí zareagovali, ale naozaj nebudem sa vyjadrovať k rôznym invektívam a politickej kultúre. Tu sme si za minulé 4 roky zažili toho až-až.

    Cieľom môjho predloženého pozmeňujúceho návrhu bolo naozaj zefektívniť prácu Sociálnej poisťovne, zvýšiť jej kontrolu. A ja poviem, že zvážte všetci, či je to dobrý návrh alebo nie, a vyjadrite sa hlasovaním. Ďakujem.

  • Pán Janiš, máte procedurálny návrh?

  • Odpoveď z pléna.

  • Vážený pán podpredseda, v zmysle rokovacieho poriadku podľa § 66 v mene troch poslaneckých klubov, SMK, KDH a SDKÚ – DS, žiadam o zvolanie poslaneckého grémia ihneď v súvislosti s obchádzaním legislatívneho procesu vlády Slovenskej republiky a aj Národnej rady Slovenskej republiky pri predkladaní návrhov zákonov.

  • Dovoľte, na základe vzniknutej situácie prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Žiadam gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, aby zajtra ráno na 8.00 hodinu zvolal rokovanie výboru, aby výbor predložené návrhy prerokoval a následne pripravil stanovisko pre rokovanie Národnej rady.

    Pokračujeme v rokovaní ďalším návrhom zákona s tým, že na 15.00 hodinu zvolávam poslanecké grémium do miestnosti.

  • Reakcia z pléna.

  • Na 15.00 hodinu. Meritum veci je prerušené rokovanie. Takže na 15.00 hodinu sa stretneme a prerokujeme obchádzanie legislatívneho procesu vlády, aby som vás citoval, pán poslanec.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán predsedajúci, vy ste povinný zvolať poslanecké grémium, ak o to žiadame, ihneď. Ak to neurobíte ihneď, žiadam potom v mene poslaneckých klubov prestávku. Ale ja neviem, či si dobre myslím o tomto, keď nás pán predseda parlamentu včera vyzýval, aby sme boli konštruktívni, ani netušil, s čím vlastne príde do parlamentu jeho vlastná strana a jeho vlastná ministerka, lebo toto je nekompetentnosť a nekoncepčnosť...

  • Poprosím o návrh, pani poslankyňa,...

  • A žiadam okamžite zvolať poslanecké grémium a zavolať pána predsedu parlamentu a nepokračovať v rokovaní.

  • ... v súlade s rokovacím poriadkom. Moje riešenie je, aby sme sa o to pokúsili, lebo mám taký pocit, že už vám nejde, pani poslankyňa, o konštruktívne riešenie. Prerušil som okamžite rokovanie o tomto bode programu. O tom chcete rozprávať na grémiu. Vzhľadom na to, aby sa pripravilo grémium, pretože momentálne sa nedá, aby sa okamžite konalo grémium, musí mať prítomných funkcionárov, členov. Na 15.00 hodinu má každý k dispozícii možnosť pripraviť toto grémium s tým, že prerušujeme rokovanie o tomto bode programu, teda o merite veci. Čo je na tomto návrhu nekorektné, pani poslankyňa?

  • Reakcia z pléna.

  • Nepožiadal si o prestávku, to hovoríte teraz.

  • Reakcia z pléna.

  • Vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

    Poprosím šéfov poslaneckých klubov, keby sa dostavili sem, aby sme vec mohli v pokoji prekonzultovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem požiadať členov poslaneckého grémia, aby sme sa stretli na chvíľočku teraz, ihneď v zasadačke za sálou. Ďakujem pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, prosím vás, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále, budeme pokračovať v rokovaní.

    Chcem vás informovať, vážené kolegyne, kolegovia, o diskusii na grémiu. V rámci ďalšieho pokračovania teda poprosím ešte raz, aby ste zobrali na vedomie, že sme prerušili rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, s tým, že predseda výboru zvolá v najbližšom možnom čase rokovanie výboru a výbor sa bude zaoberať pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Laššákovej.

    Vzhľadom na to, že sme prerušili ten bod, budeme pokračovať v ďalšom rokovaní, takže mi dovoľte, aby som vás informoval, že nasleduje druhé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Edity Angyalovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 101 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 101a.

    Dávam slovo poslancovi Róbertovi Madejovi, aby aj tento návrh zákona odôvodnil.

    S procedurálnym návrhom, ešte poprosím pána navrhovateľa o chvíľu strpenia, sa hlási pani poslankyňa Sabolová.

  • Pán predsedajúci, ja by som bola rada, keby ste nás poinformovali o tom ďalšom postupe. Vy ste len zatiaľ povedali, že pôjde do výboru tento pozmeňujúci návrh. Ale na grémiu boli uvedené aj iné postupy ešte. Rada by som vedela, ako to bude s hlasovaním o tomto návrhu zákona a ako budeme rokovať o týchto troch bodoch, ktoré nás čakajú, kedy budeme hlasovať, ako to bude s tým štvrtým návrhom zákona, ktorý sme teraz prerokovali, kedy budeme o tom hlasovať. A bola by som rada, keby sme sa informovali o grémiu tak, ako bolo, aby o tom sme nie poslanci informovali, ale predseda parlamentu.

  • Pani poslankyňa, chcem teda pozitívne odpovedať na vašu otázku. Prirodzene, v rámci grémia ako poradného orgánu predsedu sme organizovali diskusiu s tým, že návrh predsedu Národnej rady a ďalší postup bol taký, že prerokujeme teraz posledné tri návrhy zákonov, ktoré súvisia so štátnym rozpočtom, predpokladám, že sú tri, dúfam, že sa nemýlim, potom budeme o všetkých prerokovaných návrhoch zákonov súvisiacich s rozpočtom hlasovať s tým, že po skončení začneme s rokovaním o štátnom rozpočte, vzhľadom na to, že pozmeňujúci návrh pani poslankyne Laššákovej bezprostredne nesúvisí s rozpočtom, tak následne bude informovať výbor po prerušení rokovania o štátnom rozpočte, odhlasujeme tento návrh zákona, ktorý bol predmetný, a následne budeme rokovať o rozpočte. Takýto návrh na postup navrhuje predseda Národnej rady.

  • Hlasy z pléna.

  • Áno. Pre prípad, že budete demonštrovať vážny záujem na potrebe otvoriť rozpravu o štátnom rozpočte na základe toho, čo bude súvisieť s týmto návrhom zákona, otvoríme rozpravu k štátnemu rozpočtu, aby ste mohli prípadné pripomienky predniesť s tým, že všetky skutočnosti budú známe od prerokovania tohto návrhu zákona. Návrh zákona ako taký bol v podstate prerokovaný. Vystúpenie pani poslankyne Laššákovej bolo posledné v rámci rozpravy k tomuto návrhu zákona. Tento postup bol navrhnutý pre prípad, že bude potreba, aby sme pripravili znovu po skončení rokovania dnešného na grémiu doriešenie všetkých ostatných sporných otázok a vypočuli si všetky potrebné návrhy. Dobre?

  • Odpoveď z pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Poprosím pána poslanca Madeja, aby uviedol predmetný návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi len v krátkosti odôvodniť predmetný návrh novely zákona o sociálnej pomoci. Predmetný návrh zákona len v krátkosti upravuje sociálnu pomoc cudzincov v súlade s medzinárodnými zmluvami a vnútroštátnou legislatívou tak, aby bolo možné...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán navrhovateľ, poprosím ešte o chvíľu strpenia, vás opäť preruším. Pani poslankyňa Sabolová chce predniesť návrh. Naozaj, pokiaľ vediem schôdzu, chcem vytvoriť priestor na čo najkonštruktívnejšie rokovanie. Pani poslankyňa, zatiaľ ste ani raz v predchádzajúcom období nesplnili absolútne vyžadované podmienky, že treba predložiť návrh a potom ho odôvodniť v primeranom čase. Poprosím tento raz, keby to bolo možné, v rámci racionality keby ste postupovali podľa rokovacieho poriadku. Nech sa páči, máte slovo.

  • Prvá vec. Vás chcem upozorniť, pán predsedajúci, že vy nepostupujete podľa rokovacieho poriadku, pretože komentujete vystúpenia poslancov, vy máte viesť schôdzu. A ak chcete vystúpiť, prihláste sa do rozpravy ako my.

    Druhý môj procedurálny návrh je, aby tento postup, ktorý ste predložili z grémia, že budeme hlasovať o tomto jednom návrhu zákona až pred rozpočtom a otvoríte rozpravu o rozpočte, ste dali v tejto Národnej rade schváliť, pretože dohoda bola, že prerokujeme všetky zákony súvisiace s rozpočtom a potom otvoríme rozpravu k rozpočtu. Toto tu v tomto parlamente ešte nebolo, aby návrhy zákonov súvisiace s rozpočtom, ktoré ste vy označili, že súvisia s rozpočtom, boli prerokované a potom ste uzatvorili rozpravu o rozpočte a dali hlasovať o rozpočte. Ja vás žiadam, aby ste o tomto vašom procedurálnom postupe dali hlasovať.

  • Poprosím, pani poslankyňa, keby ste dodržiavali rokovací poriadok. Poprosím, keby ste vypli mikrofón pani poslankyni. Napriek tomu, pani poslankyňa, ak tomu rozumiem, chcete dať hlasovať. Poprosím pánov poslancov, keby ste sa prezentovali. Páni poslanci, prezentujte sa, prosím.

  • Prezentácia. Predsedajúci neoznámil výsledok prezentácie. Výsledok prezentácie: 12 prítomných.

  • Pani poslankyňa, vzhľadom na to, že nie je dostatočný počet poslancov, teda podľa prezentácie v sále, budeme pokračovať v rokovaní a o vašom návrhu budeme hlasovať, akonáhle bude Národná rada uznášaniaschopná. Veľmi pekne ďakujem. A poprosím teraz, naozaj, o konštruktívny prístup k rokovaniu.

    Pán navrhovateľ, prosím, keby ste dokončili uvedenie návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. Ako som už spomínal, tento návrh zákona upravuje poskytovanie sociálnych služieb, kompenzačných príspevkov a ďalších ustanovení pre cudzincov najmä vo vzťahu k cudzincom, ktorí sú členmi štátov európskeho hospodárskeho priestoru Európskej únie.

    Ďalej sa týmto návrhom zákona vymedzuje a spresňuje množstvo legislatívnotechnických zmien. Ide o úpravy, ktoré reagujú na zákon o sociálnoprávnej ochrane, sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov pod č. 305/2005 Z. z., ktoré neboli v rámci tohto zákona, hoci boli potrebne upravené.

    Vzhľadom na to, že v spoločnej správe prešlo niekoľko pozmeňujúcich návrhov z gestorského výboru, prosím o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov, ktoré spresňujú a skvalitňujú predmetný návrh zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Poprosím teraz spoločnú spravodajkyňu pani poslankyňu Janu Vaľovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov, ako aj odôvodnila stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predseda, dovoľte, aby som predniesla spoločnú správu výborov k tomuto návrhu zákona.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ako aj gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Edity Angyalovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, (ďalej len „gestorský výbor“) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 105 z 19. októbra 2006 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Edity Angyalovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, menu a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný návrh v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 59 z 22. novembra 2006, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 63 z 29. novembra 2006 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 23 z 21. novembra 2006.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Edity Angyalovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Janu Vaľovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom a v treťom čítaní Národnej rady Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 36 zo 4. decembra 2006.

    Pán predseda, poprosím vás, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Písomne som zatiaľ neobdržal žiadny návrh. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Zatiaľ mi neboli doručené žiadne prihlášky.

  • Reakcia z pléna.

  • Prepáčte, ja sa ospravedlňujem. (Hlasy z pléna.) Len neviem, či sa rozumieme. Hovoríme o pani Gibalovej? Ale ona je prihlásená do rozpravy k návrhu novely zákona č. 195/1998 Z. z.

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, pardon, ospravedlňujem sa. Takže najprv dávam slovo písomne prihlásenej pani Monike Gibalovej za klub Kresťanskodemokratického hnutia. Po skončení, samozrejme, umožním znovu prihlásiť sa ústne do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, k predmetnému návrhu poslancov Edity Angyalovej a Róberta Madeja, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, si dovoľujem podať pozmeňujúci návrh, ktorého akceptáciou by sa vytvorili podmienky efektívnejšej, odbornejšej, úctivejšej služby ľuďom v núdzi so signifikáciou rovnakej príležitosti pre užívateľa i poskytovateľa sociálnej pomoci. Táto úprava je nutná pre potreby praxe do času prijatia a účinnosti nového zákona o sociálnych službách a to chcem veľmi zdôrazniť.

    Preto navrhujem v prvom bode môjho pozmeňujúceho návrhu, aby sa § 15 ods. 5 doplnil o druhú vetu, ktorá znie: „Celkový rozsah sa určuje v hodinách.“

    Doterajšie znenie ustanovenia § 15 ods. 5 zákona o sociálnej pomoci v platnom znení, a to, že „rozsah opatrovateľskej služby podľa ods. 1 písm. a) určí príslušný orgán na základe odporúčania zdravotníckeho zariadenia,“ spôsobovalo v aplikačnej praxi nie malé problémy z dôvodu, že príslušný orgán, teda obec alebo okresný úrad práce, sociálnych vecí, rodiny nevedel presne určiť, aký rozsah opatrovateľskej služby bude nevyhnutný pre občana, u ktorého sa zdravotný stav môže meniť v krátkych časových intervaloch. Teda ak príslušný orgán rozhodol o tom, že občan spĺňa podmienky na zabezpečovanie nevyhnutných prác v domácnosti, o niekoľko týždňov môže byť daný občan odkázaný aj na zabezpečovanie nevyhnutných životných úkonov. Zmenou predmetného ustanovenia bude umožnené príslušnému orgánu stanoviť rozsah opatrovateľskej služby tak, že určí počet hodín nevyhnutných na zabezpečovanie nevyhnutných životných úkonov, prác v domácnosti a na zabezpečenie kontaktu so spoločenským prostredím a bude rozhodnutím samotného poskytovateľa opatrovateľskej služby, ktoré z úkonov definovaných v § 15 ods. 1 zákona bude poskytovať v danom časovom rámci. Taktiež v nadväznosti na zrušenie vyhlášky č. 246/2001 Z. z. na vykonanie niektorých ustanovení zákona o sociálnej pomoci, ktorá stanovuje výšku úhrad občana pri zabezpečovaní jednotlivých úkonov opatrovateľskej služby, bude priehľadnejšia legislatíva na určovanie ceny, koľko má občan platiť za 1 hodinu poskytnutej opatrovateľskej služby prostredníctvom VZN obcí a miest, napr. za 1 hodinu opatrovateľskej služby je občan povinný platiť 5 Sk. Upravenie rozsahu opatrovateľskej služby tak, že sa bude stanovovať rozsah počtom hodín, je aj v súlade s prílohou č. 14 zákona, podľa ktorej sa poskytuje finančný príspevok poskytovateľovi opatrovateľskej služby na základe jednotky, ktorou je hodina opatrovateľskej služby.

    V druhom bode môjho návrhu navrhujem § 85 ods. 2 doplniť o druhú vetu, ktorá znie: „Príslušný orgán je povinný na základe písomnej žiadosti poskytnúť finančný príspevok subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc podľa tohto zákona, alebo obci za podmienok stanovených v § 86.“

    Príslušné orgány sa bránia poskytovaniu finančných príspevkov tak, ako im to ukladá zákon, preto navrhujem, aby do predmetného ustanovenia zákona bola doplnená táto veta z dôvodu, aby bolo bez pochýb, že poskytovateľ sociálnych služieb má nárok na finančný príspevok pri splnení podmienok stanovených v § 86 zákona. V podstate ide len o zdôraznenie právneho nároku poskytovateľa sociálnych služieb na finančný príspevok a viac-menej má navrhovaná zmena zákona o sociálnej pomoci legislatívnotechnický charakter.

    V treťom bode môjho návrhu § 86 sa dopĺňa o nový odsek 11, ktorý znie: „Minimálna výška finančného príspevku určená podľa prílohy č. 14 sa k 1. júlu kalendárneho roka zvyšuje o medziročnú mieru inflácie tak, že k minimálnej výške finančného príspevku sa pripočíta násobok výšky medziročnej miery inflácie vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky s príslušnou sumou minimálneho finančného príspevku. Upravené minimálne výšky finančných príspevkov ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podľa údajov zistených Štatistickým úradom Slovenskej republiky. A vyhlási jeho úplné znenie zverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.“

    Zdôvodnením pre túto legislatívnu zmenu je jednoducho tá skutočnosť, že náklady na poskytovanie sociálnych služieb z roka na rok stúpajú, avšak minimálna výška finančného príspevku sa nijako nevalorizuje. A z toho dôvodu navrhujem, aby sa minimálne výšky finančných príspevkov podľa prílohy č. 14 zákona každoročne valorizovali o infláciu. Nevalorizovať minimálnu výšku finančného príspevku by znamenalo postupnú likvidáciu neverejných poskytovateľov. Samosprávne kraje ako prispievatelia finančného príspevku vo svojich rozpočtoch každý rok odôvodňujú zvyšovanie finančného príspevku pre organizácie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti mierou valorizácie a inflácie, ale pre verejných neposkytovateľov tomu tak nie je.

    Preto vás prosím, dámy a páni, o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. A prosím, aby sa o každom bode pozmeňujúceho návrhu hlasovalo zvlášť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Takže teraz s faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne sa hlási pán poslanec Frešo. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, téma valorizácie je veľmi dôležitá. A ja by som v tej súvislosti chcel upozorniť, že už niekoľko hodín tu nie je žiadny člen vlády. A chcel by som poprosiť pána predsedajúceho, keby pri takto dôležitej téme, ako mala predrečníčka, zavolal nejakého člena vlády, napr. pani ministerku práce, sociálnych vecí, ktorá je teraz na balkóne. To je napr. môj typ, napr. ju by mohol pozvať, naozaj to nebude mať ďaleko. A myslím si aj celkovej úrovni by prospelo, keby viacero členov vlády venovalo takto dôležitým bodom svoj čas. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, chcem len upozorniť, že ide o poslanecké návrhy zákonov. Samozrejme, by som privítal, ak by tu niekto z členov vlády bol. Je zasadnutie vlády, neviem, či už sa skončilo.

    Takže teraz ešte pani spravodajkyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja by som len chcela povedať, že je to poslanecký návrh. Takže je tu pán poslanec a je tu pán predkladateľ, ale je tu aj pani ministerka, tak určite príde. Ale ak je to poslanecký návrh teda, tak si myslím, že pri poslaneckých návrhoch nemusia byť prítomní ministri. Ďakujem veľmi pekne.

  • Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Lipšic. Končím možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, začnem tam, kde pani kolegyňa vo faktickej skončila. Je to naozaj poslanecký návrh? No vlastne to nie je poslanecký návrh. A je to problém podľa mojej mienky, že vláda 5 mesiacov po svojom vymenovaní predkladá cez poslancov fakticky vládne návrhy zákonov.

  • Hlasy v sále.

  • Pani poslankyňa, dobre poznám počítačové fonty ministerstiev. A priznal to aj pán kolega Madej na výbore. Tieto návrhy tvorilo ministerstvo práce. A povedzte mi, že nie. A tých návrhov je viac. Bol to návrh pod bodom 11, novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení, pod bodom 12, teraz prerokúvaná novela zákona o sociálnej pomoci, pod bodom 13, novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi, pod bodom 14, novela zákona o štátnej službe, pod bodom 15, našťastie štátny rozpočet, ten ako poslanecký nebol predložený. Ale sú tu aj ďalšie návrhy z iných ministerstiev, aby sa ministerstvo práce až tak veľmi nedalo zahanbiť. Sú to novely z dielne ministerstiev zdravotníctva, dopravy a dokonca aj kompetenčný zákon, ktorý reguluje kompetencie ministerstiev. Ak je nejaký zákon okrem štátneho rozpočtu, ktorý musí robiť vláda, je to kompetenčný zákon, ale prišiel ako poslanecký. Písaný bol niekde inde, ale prišiel ako poslanecký. To ja považujem za naozaj mimoriadny príspevok vládnej koalície ku kvalite tvorby legislatívy.

    Pred chvíľkou pán prezident hovoril o tom, ako je potrebné posilňovať ústavnosť a zákonnosť. Tak ústavnosť sme posilnili tým, že sme schválili na jednej z prvých schôdzí pravdepodobne protiústavný zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Dnes Ústavný súd pozastavil jeho účinnosť. Keď som na to upozorňoval v pléne pred pár mesiacmi, že ide o zjavne protiústavný návrh, pretože už v tejto veci rozhodoval Ústavný súd, nevadí, schválime, blahoželám, jeden z prvých návrhov, ktorý toto plénum schválilo napriek upozorneniu, že ide o zjavne protiústavný návrh. Ja som vtedy povedal, že v mnohých veciach môžeme diskutovať o ústavnosti, či to ústavné je alebo to je neústavné. A tam rozhodne parlament a potom to ide na Ústavný súd. Ale úmyselne schváliť protiústavný zákon, to, si myslím, vyžaduje pomerne veľkú dávku odvahy, ale obávam sa, že aj niečoho horšieho.

    Vládna koalícia ide ešte ďalej. Nestačí predložiť do prvého čítania de facto vládne návrhy zákonov, treba ešte v druhom čítaní bez pozornosti verejnosti a opozičných poslancov predkladať siahodlhé ďalšie novelizácie. Pravdou je, že aj v minulosti dochádzalo k tomu, že boli v druhom čítaní predložené pozmeňujúce návrhy, väčšinou vo výboroch. Za ministerstvo spravodlivosti môžem povedať, že k tomu došlo raz, keď koncom minulého roku došlo k malým novelám v trestných kódexoch. Ja som vtedy osobne telefonicky kontaktoval všetkých členov ústavnoprávneho výboru, aj za opozíciu, pretože išlo podľa mňa o výnimočné riešenie, nie štandardné, ale výnimočné. Dnes bez obalu znovelizujeme čokoľvek aj v druhom čítaní. Pamätáme si ešte, na prvej schôdzi keď sa cez jeden návrh zákona chcel novelizovať zákon o meste Košice.

    Takže to je predstava vlády o ústavnosti a zákonnosti legislatívneho procesu. Vychádzajú mi z toho dve alternatívy. Buď naozaj ide o poslanecké návrhy zákonov, ako to hovorila pani kolegyňa. A potom už viem, kde chce vláda šetriť tých 10 % štátnych zamestnancov. Vyhodí legislatívcov. Načo by vláde boli, keď proste vládne kluby sú tak erudované a kvalifikované, že robia tak mimoriadne dobré novely zákonov? To je veľmi ľahké riešenie. No a druhá možnosť je, že poslanci proste prevezmú vládny návrh zákona pripravený niekým iným. Tomu sa v iných súvislostiach hovorí plagiátorstvo. Nie je to príliš veľká etická cnosť ani pre poslancov vládnej koalície. Chcel by som preto požiadať aj pána predsedu Národnej rady, pokiaľ má záujem na čistote legislatívneho procesu, aby sa takéto prípady v takejto frekvencii a v takomto rozsahu do budúcnosti neopakovali. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán podpredseda Národnej rady Číž. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Vážený pán poslanec, elementárnym predpokladom korektnej diskusie je, že sme korektní v diskusii. Opäť ste vystúpili a navyprávali veci, ktoré nie sú korektné. Pokúsim sa vám to v jednej minúte vysvetliť. Vláda sa stala vládou v auguste tohto roku. Viete veľmi dobre, že elementárne konštituovanie ministerstva pre nového ministra, to je najmenej mesiac. Vládne orgány vo všeobecnosti prebrali v dezolátnych stavoch existujúce legislatívne odbory. Neviem, kto ich urobil takými dezolátnymi, koľko miliónov sme dali do externého prostredia na prípravu návrhov zákonov. A ako vyzerá kvalita tých návrhov zákonov? Viete veľmi dobre, že korektné pripomienkové konanie trvá najmenej tri mesiace. A viete veľmi dobre, že keby vláda mala postupovať tak, neurobí najbližší polrok ale absolútne nič, čo si nemôže dovoliť, lebo stav na ministerstvách je taký, aký je. My neporušujeme právo, porušujeme etiku, pretože naozaj v rámci demokracie je nevyhnutné, aby mohol opozičný poslanec byť dostatočne informovaný a aby sa mohol k navrhovanej veci vyjadriť, čo pri tomto spôsobe nie je možné. Ja urobím všetko pre to, pokiaľ budem mať tú možnosť, aby sme to ideálne prostredie alebo dobré prostredie vytvorili, pán minister. A aj sa o to budeme veľmi snažiť. Len dá sa to vtedy, keď budeme korektne spolupracovať, budeme si uvádzať všetky okolnosti a naozaj budeme hľadať pravdu a dobrý postup.

  • Pán poslanec, nech sa páči, reagujte.

  • Ďakujem, pán predseda. No najskôr všetky okolnosti. Vláda nevznikla podľa mojich vedomostí v auguste, ale 4. júla. To len ako spresnenie. Čiže už je vo funkcii viac ako päť mesiacov. To som zvýraznil a zdôraznil. Ako je ale potom možné, že niektoré ministerstvá predkladajú vládne návrhy? Ako je možné, že štátny rozpočet sa stihol, že ministerstvo financií predložilo viacero návrhov zákonov? No áno, lebo si plnia svoju zákonnú povinnosť a iné ministerstvá si ju zjavne neplnia. Dokonca ani po nástupe vlády v roku 2002 ani na prvej schôdzi nešli návrhy zákonov ako poslanecké. Išli v skrátenom konaní, keď nebol čas, ale nikdy nešli ako poslanecké. Považujem to za veľmi hrubý a zlý precedens do budúcnosti. A ja som prekvapený, že vy, ktorí ste sa v minulosti mimoriadne venovali čistote legislatívneho procesu, máte toľko odvahy obhajovať to, čo robí dnešná vládna koalícia.

  • Dámy a páni, keďže pán poslanec Lipšic spomenul niektoré skutočnosti, o ktorých, mimochodom, som tu už hovoril, tuším to bolo ešte na augustovej schôdzi, dovoľte mi predsa len zareagovať.

    Vážený pán poslanec Lipšic z Kresťanskodemokratického hnutia, nebola to náhodou koalícia, ktorej ste boli členom vlády, ktorá úplne s výsmechom občanovi ukázala, ako sa má robiť tzv. tá vaša etika legislatívneho procesu, keď ste zákon o premávke na pozemných komunikáciách dali do zákona o Horskej službe a pol Slovenska sa smialo, či bude policajt dopravný, ktorý zastaví z dôvodu priestupku vodiča, mu hovoriť, že na základe zákona číslo, nepamätám si ho, o Horskej službe vám vyrubujem pokutu 2 000 korún?

  • Nebol to náhodou pán minister Zajac, lebo ste tu začali s protiústavnosťou, ktorý permanentne počas necelých štyroch rokov, chvalabohu, tá vaša vláda skončila, prichádzal do každého zdravotníckeho výboru so stovkami pozmeňujúcich návrhov, na prerokovanie ktorých sme mali 15 minút ako opoziční poslanci, keď bez mihnutia oka ste z toho urobili za 15 minút nový zákon a kľudne ste za to všetci zdvihli ruku?

  • . A takýchto príkladov by som mohol použiť veľmi veľa.

    Hovorili ste o protiústavnosti. Pán poslanec Lipšic, a ja nie som právnik, ale dúfam, že mám elementárnu úroveň právneho vedomia aj na to, aby som mohol viesť túto Národnú rodu, lebo som na to dostal mandát od ľudí, od poslancov, ale nie je náhodou len Ústavný súd kompetentný rozhodnúť o tom, čo je ústavné a protiústavné? Čo nám tu podkladáte, že my sme vedome predkladali protiústavné zákony? A, mimochodom, doporučujem prečítať ústavu. Prečo napádate legitímnu zákonodarnú iniciatívu poslancov? Vy ste to nikdy nerobili? Nie, vy ste to nikdy nerobili. Skutočne to bola vláda par excellence. Čistota, môžeme to nahrať na video a púšťať to všetkým demokraciám v Európe. Nechcem povedať nič viac a nič menej. Dnes keď vznikol tento problém, nepochybujem, že opäť budete o ňom rozprávať ako o tom najhrubšom porušení legislatívneho procesu, prvé, čo som urobil, bolo, že som navrhol riešenie v rámci rokovacieho poriadku a zákonnosti. Nevidím na ňom nič zlé. Napriek tomu vystúpite a osočujete aj vedenie Národnej rady, aj poslancov, ktorí využívajú svoju legitímnu právomoc z toho, ako deformujeme legislatívny proces. Áno, súhlasím a dávam slovo, tak ako som to urobil pri svojom inauguračnom prejave, že budem robiť všetko pre to, aby táto Národná rada dodržiavala nielen zákonnosť, ale aj etiku, aj určitú morálku správania, aby sme skutočne rešpektovali, ctili aj určité zvyklosti. Ale chcem od vás aj to, aby ste rešpektovali aj môj prístup k vedeniu, na ktorý mám legitímny mandát, a aby ste rešpektovali, že sú veci, na ktoré existujú jednoducho iné videnia a iné prístupy. O tom je demokracia. O tom je opozícia a o tom je koalícia.

    A už len k tým Košiciam vám chcem povedať. Bol som to práve ja a vtedy to bolo aj v záujme širokej politickej dohody, že sa hľadalo ústavné riešenie o počte poslancov v zákone o Košiciach, kde som nedovolil, aby sa takýmto spôsobom, a nechcem použiť vulgárnejší výraz, naložilo so zákonnou normou, keď sme chceli niekde do jadrového odpadu niečo vsunúť, opäť z pohľadu legislatívneho procesu legitímnym spôsobom prejsť cez výbory a dať to odhlasovať. Nedovolil som to. Nechcem tým povedať nič iné, len to, že buďme korektní. Áno, ak som si vedomý, a všetci sme omylní, že je chyba, nemám ja problém a nikdy som nemal v živote a nebudem mať problém priznať chybu. Ale nedovolím, aby naozaj v tom koalično-opozičnom zápase sa dehonestovali a napádali legitímne inštitúty a práva či už poslancov alebo vlády, alebo mňa ako vedenia. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda.

    S faktickými poznámkami sa hlásia páni poslanci a poslankyne Sabolová Mária, Bugár Béla, Lipšic Daniel, Frešo Pavol. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani Mária Sabolová.

  • Pán predseda, možno ste nie celkom počúvali pána poslanca Lipšica, keď hovoril, že Ústavný súd vo veci zákona o poskytovateľoch rozhodoval, rozhodol, pozastavil účinnosť a bude v ďalšom kole, prijal ho na ďalšie posúdenie súladu s ústavou, ale pozastavil účinnosť. Čiže je tu istá pochybnosť v tom, čo naznačoval, ak sa prijímajú takýmto spôsobom zákony.

    Druhá vec. Len krátko chcem reagovať na ten záver váš, že áno, možno nebyť vás práve, tak, poviem, ide o zbytočnú novelizáciu zákona, pretože viete veľmi dobre, že len vďaka vám sa do jadrového zákona novela zákona o Košiciach nedostala a aj tak ten zákon, tak ako bol schválený 50 poslancami, je dnes reálne v účinnosti. Čiže tu je zas vidieť, že niektorí poslanci veľkými iniciatívami chcú opravovať zákon. A ten zákon bol dobrý a bolo to zbytočné novelizovať. Čiže tam je vďaka na vašej strane, len pred chvíľočkou sme videli, s akým veľkým pozmeňujúcim návrhom tu prišli poslanci.

    A o verejne známej veci, že ste chceli vstúpiť do Sociálnej poisťovne pri menovaní generálneho riaditeľa. Mohli ste to otvoriť. Na výbore sa taký veľký pozmeňujúci návrh dostáva do zákona.

    Čiže sme tak možno niekedy fifty-fifty. Ale bolo by dobré, aby sme možno niekedy nenačínali témy, ktoré tu nepatria. Ale táto legislatíva, ako je dnes, prebieha pred rokovaním o štátnom rozpočte. Čiže ide cez poslanecké návrhy. Toto tu skutočne v parlamente nebolo. Išlo to cez vládne návrhy a tam išli pozmeňujúce návrhy, ale boli to vládne návrhy zákona.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Béla Bugár.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predseda, nehovoríme, že my sme v minulosti poprípade nepoužívali podobné postupy, ale, viete, vy ste to kritizovali štyri roky, vy ste práve v augustovom prejave inauguračnom hovorili o inej politickej kultúre. Práve preto ja očakávam, že budete oveľa menej vehementne vystupovať, ako ste to urobili teraz, lebo ja si myslím, že toto nie je nová politická kultúra. Mali sme možnosť včera sa presvedčiť aj o tom, ako si to predstavujete ohľadne rozpočtu, ako by sme mali a kedy by sme mali hlasovať. Takže, pán predseda, neberte to za zlé, ale ak kritizujeme to, čo ste aj vy kritizovali, no tak ja si myslím, že tú kritiku si musíte zobrať. Fakt sa nerobilo, že tesne pred rokovaním o rozpočte takým spôsobom sa rozširuje zákon a, dá sa povedať, cez poslanecký návrh, o ktorom nikto nerokoval. Práve preto si myslím, že to rozhodnutie prerokovať to znovu vo výbore je absolútne v poriadku, ale nemáte ani najmenšie právo sa rozčuľovať, že to kritizujeme.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, tri poznámky.

    Po prvé, bývalá vláda nikdy nepredkladala návrhy ako poslanecké, svoje návrhy ako poslanecké. To je naozaj precedens, ktorý vidíme tu prvýkrát.

    Po druhé, áno, boli prípady, keď v druhom čítaní sa otvárali ďalšie zákony. Ja som s tým nesúhlasil. A keď som to podával za ministerstvo spravodlivosti, len raz sme to urobili cez ústavnoprávny výbor po konzultácii so všetkými členmi výboru za koalíciu aj opozíciu.

    A po tretie k ústavnosti. Áno, asi ste ma nepočúvali. Ústavný súd dnes pozastavil účinnosť, pán predseda, vami schváleného zákona, ktorý zastavuje exekúcie. Pred rokom a pol alebo dvomi rokmi ste to boli vy, pán predseda, ako opozičný poslanec, ktorý ste boli proti zastaveniu exekúcií. Pred pár mesiacmi ste hlasovali za. Prečo? Zmenil sa váš pohľad na ústavnosť z titulu toho, v akej ste teraz funkcii? Môj pohľad na ústavnosť sa nemení, či som v opozícii alebo v koalícii, váš zrejme áno. To je podľa mojej mienky tragédia vládnej koalície.

  • S reakciou pán predseda Paška, nech sa páči.

  • Dovoľte, pán poslanec Lipšic, myslím si, že s tým mojím pohľadom na ústavnosť je to v poriadku. Rád vám to vysvetlím, ale nielen vám, ale aj občanom Slovenskej republiky, pre ktorých zrušenie exekúcie môže znamenať, že prídu o zdravotné strediská a nemocnice. Z tej vašej efektívnej a efektnej vlády, kde sedel pán minister Zajac a riadil hospodárstvo a sa zadlžil tak, i dnes hrozia tieto exekúcie.

    Ale poďme k tej podstate. Pán poslanec Bugár, ja, samozrejme, rešpektujem, že takisto sme kritizovali niektoré tie postupy. Len, viete, na rozdiel od nás, ste vtedy sedeli v koalícii, keď my sme z opozície tieto veci kritizovali, vy ste ich nikdy, nikdy nerešpektovali. A ja si nepamätám jeden prípad, keby ste boli na ne reagovali. Ja aj moji kolegovia z vedenia Národnej rady sme tak urobili. A to je ten zásadný rozdiel. To je ten nový prístup, o ktorom som hovoril.

    A, pani poslankyňa Sabolová, ja vám, samozrejme, chcem poďakovať za tú korektnosť pri pohľade na zákon o meste Košice. Ale znovu chcem zdôrazniť a využiť aj tento priestor na to, aby som potvrdil, že jednoducho to, čo sme urobili teraz, že sme to prerušili, že sme to dali do výborov, urobíme vždy tak vtedy, ak budeme mať pocit, nielen ja subjektívne, ale aj na základe legitímneho výkladu noriem, že tak treba učiniť. Samozrejme, nebudeme tak robiť, a reagujem aj na pána poslanca Bugára z pohľadu organizácie schôdze, vtedy, keď, rešpektujúc rámec, ktorý určuje rokovací poriadok, využívam svoje postavenie a pozíciu predsedu Národnej rady. Nič viac, nič menej som neurobil včera. A vy viete dobre, že neviem obmedziť časovo rokovanie o štátnom rozpočte ani o programovom vyhlásení vlády. Snažil som sa vniesť do rokovania trošku poriadok a zadefinovať časové rámce. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán navrhovateľ, vyjadrenie k rozprave.

  • Ďakujem pekne. Milé dámy a páni, ja len naozaj veľmi v krátkosti. Pokiaľ si stále dobre pamätám, v ústave je ustanovené, že legislatívnu iniciatívu má poslanec Národnej rady, výbor a vláda Slovenskej republiky. Ak pán poslanec Lipšic chce skúmať fonty a typy písma, tak môžem len naozaj odporučiť skúsiť ešte aj daktyloskopické vyšetrenie každého pozmeňujúceho návrhu, odkiaľ pochádza.

    Ale každopádne, tak ako v tejto rozprave konštruktívne vystúpila pani poslankyňa Gibalová, dovolím si len reagovať na jej pozmeňujúci návrh, pretože len jej vystúpenie sa týkalo z hľadiska pozmeňujúceho návrhu predmetného návrhu zákona.

    Žiaľ, i keby som veľmi rád, nemôžem s týmto pozmeňujúcim návrhom vyjadriť súhlasné stanovisko, pretože napr. v bode 3 je snaha doplniť do tejto novely zákona zmenu, ktorá by sa týkala prílohy č. 14, napr. valorizácie. Sú rôzne názory, že tieto výšky sú nadhodnotené, sú iné názory, ktoré sú nižšie. Ja osobne si netrúfam aj vzhľadom na to, že nie je uvedené stanovisko ministerstva financií k tomu pozmeňujúcemu návrhu, vyhodnotiť, nakoľko sú oprávnené takéto požiadavky aj vo vzťahu k tomu, že ide o vážne principiálne systémové riešenie.

    Čo sa týka ďalšieho pozmeňujúceho návrhu v tom druhom bode, musím povedať, že mi naozaj právne nesedí. Ak neštátny subjekt s príslušným orgánom má uzavretú zmluvu, v tom prípade je príslušný orgán povinný plniť to zo zmluvy. My dávame duplicitne nad rámec toto ustanovenie, že keď máte podpísanú zmluvu, na základe ktorej máte poskytovať isté finančné prostriedky, zákon vám káže tieto finančné prostriedky znovu vyplácať. Chcem len povedať, že ak to bol úmysel, aby sa na základe tohto ustanovenia mohli obísť súdy, nebudú sa dať obísť súdy pri vymáhaní týchto finančných prostriedkov, pretože zase ak príslušný orgán, a poznám to, ten problém nebude plniť, tak opätovne, hoci je to zase ustanovené takýmto ustanovením, je možné vymáhať plnenia a nároky len prostredníctvom súdov. Viem o tom probléme, ale toto naozaj, žiaľ, riešenie nie je, ako tento problém vyriešiť.

    Chcel by som poprosiť o podporu tohto návrhu zákona a ďakujem veľmi pekne aj za rozpravu.

  • Ďakujem navrhovateľovi.

    A chcem sa opýtať spoločnej spravodajkyne, či si žiada záverečné slovo. Ak nie, ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A prejdeme k ďalšiemu bodu. Budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Edity Angyalovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 99 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 99a.

    Opäť dávam slovo poslancovi Róbertovi Madejovi, aby návrh zákona odôvodnil. Máte slovo, pán navrhovateľ.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja ešte si dovolím upozorniť, že ide o druhé čítanie, takže len k tým vecným stanoviskám, už nie k forme a samotnému predmetu zákona. Predmetným návrhom zákona sa rozširuje okruh subjektov na účely poskytovania príspevku na bývanie, tak aby ho bolo možné poskytovať všetkým obyvateľom v zariadeniach sociálnych služieb, ktorým sa poskytuje starostlivosť celoročne, a nielen poberateľom invalidných dôchodkov alebo sociálnych dôchodkov, ak splnili podmienku dovŕšenia 62. roku veku. Týmto návrhom zákona sa teda rozširuje okruh osôb, ktorým sa poskytuje príspevok na bývanie. A chápem ho ako naozaj pozitívne opatrenie alebo pozitívne riešenie vo vzťahu k verejnosti a obyvateľstvu a prosím o podporu tohto návrhu zákona.

    Tento návrh zákona má dopad na štátny rozpočet, bude krytý v rámci rozpočtovej kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci a bývanie pánovi poslancovi Zoltánovi Horváthovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 106 z 19. októbra 2006 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Edity Angyalovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na prerokovanie nasledovným výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre financie, rozpočet a menu, ako i Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporučili schváliť tak Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ako i výbor pre financie, rozpočet a menu, ako i Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte v spoločnej správe v laviciach s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som zatiaľ nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani Gibalová Monika. Ďakujem. Nech sa páči, máte slovo. Končím možnosť prihlásenia sa ústne do rozpravy. Ďakujem.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Ústava Slovenskej republiky garantuje každému rovnosť pred zákonom. V princípe to chápeme tak, že potreby každého jednotlivca a všetkých ľudí sú rovnako dôležité, že tieto potreby sa musia stať pre spoločnosť štandardom na plánovanie a že všetky zdroje sa musia využiť, aby zabezpečili každému rovnakú príležitosť na integráciu. Myslím si, že sme povinní prijímať také zákony, ktoré podporujú jednoznačne ústavné právo na rovnaké zaobchádzanie. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi nerešpektuje toto pravidlo. Totiž vytvára opäť kategórie občanov. „Predloženým návrhom sa zabezpečí,“ citujem z dôvodovej správy, „rovnaký prístup k posudzovaniu nároku na pomoc v hmotnej núdzi u všetkých občanov, ktorým je poskytované bývanie v zariadeniach sociálnych služieb celoročne.“ S tým sa dá súhlasiť. Tí občania, ktorí sú v hmotnej núdzi a sú klientmi zariadení sociálnych služieb s celoročným pobytom, majú všetky výhody aj v stave sociálnej núdze primeraného bývania, zaopatrenia a s istotou žijú v primeranej kvalite života.

    Treba spomenúť, že náklady na komplexnú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb sú v priemere 15 000 Sk na mesiac a klienta. To znamená, že príslušný samosprávny kraj alebo subjekt prispieva z rôznych diverzifikovaných zdrojov minimálne 10 000 Sk na klienta na mesiac do výšky skutočných nákladov. Samozrejme, táto situácia je vtedy, keď si samosprávne kraje plnia svoju povinnosť zo zákona financovať aj neverejných poskytovateľov podľa prílohy č. 14 v týchto minimálnych určených výškach, aké obsahuje príloha č. 14. Ale často to tak tomu nie je. Bolo by potom nanajvýš spravodlivé aj tým občanom v hmotnej núdzi, ktorým možno poskytovať príspevok na bývanie novelou zákona o pomoci v hmotnej núdzi a ktorí prežívajú svoj dôchodok vo svojom prirodzenom prostredí, lebo sa tak rozhodli, lebo keď môžu, chcú sa starať sami o seba, koľko môžu, spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi, prispieť teda nielen na bývanie, ale aj na zaopatrenie, a to do výšky porovnateľných nákladov. Samozrejme, by to malo platiť aj pre občanov mladších ako 62 rokov, rôzne postihnutých, ktorí spĺňajú podmienky pre poskytovanie príspevku na bývanie, ale ktorí žijú vo svojom prirodzenom prostredí. Vynárajú sa teda otázky: Z hľadiska obsahu ide o pravú solidarizáciu? Nejde v skutočnosti len o nalievanie peňazí do samospráv alebo do konkrétnych zariadení? Aký skutočný osoh z toho budú mať klienti, obyvatelia sociálnych zariadení? Nepôjde tu o duplicitu sociálnej pomoci?

    Preto, vážené dámy a páni, podávam procedurálny návrh podľa § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Najskôr sa ešte opýtam: Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Dobre.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A ďalším bodom je druhé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 98 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 98a.

    Odovzdávam slovo poslancovi Róbertovi Madejovi, aby návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, len veľmi v krátkosti k predmetnému návrhu zákona. Keďže zákon o štátnej službe bol už v predchádzajúcom období osemnásťkrát novelizovaný, vytvorilo sa množstvo nejasností a legislatívnych nedostatkov, z ktorých má táto novela aspoň tie najzávažnejšie ambíciu riešiť.

    Ide najmä o úpravu v oblasti vykonávania kontroly vo veciach dodržiavania zákona o štátnej službe, upravenia postavenia vedúcich služobných orgánov iných orgánov štátnej správy a zjednotenie spôsobu menovania a odvolávania predstavených v priamej riadiacej pôsobnosti politického predstaveného.

    Tento návrh zákona vyplynul najmä z nedostatkov poslednej novely zákona o štátnej službe, ktorou bol rovnako aj zrušený Úrad pre štátnu službu.

    Prosím o podporu predmetného návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    A dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Jane Vaľovej, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som predniesla spoločnú správu výborov k tomuto návrhu zákona.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, (ďalej len „gestorský výbor“) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky v uznesení č. 103 z 18. októbra 2006 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    A poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 62 z 22. novembra 2006, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 26 z 23. novembra 2006 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 20 z 21. novembra 2006.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Janu Vaľovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodnenie návrhu a stanoviska gestorského výboru.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 33 zo 4. decembra 2006.

    Ďakujem, pani predsedajúca, otvorte rozpravu, prosím.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Zatiaľ som do rozpravy nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani Sárközy Klára. Máte slovo, pani poslankyňa. Končím možnosť prihlásiť sa ústne. A, prepáčte, nezbadala som, ešte pán poslanec Abrhan sa hlási do rozpravy a končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážení predstavitelia vlády, pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa v krátkosti vyjadrila k predkladanej novele zákona o štátnej službe, ktorú predkladá pán poslanec Madej. On vo svojom úvodnom slove povedal, že fakticky je to kratučká novela, ktorá legislatívnotechnicky mení a upresňuje zákon o štátnej službe, ktorý bol v minulom volebnom období novelizovaný osemnásťkrát. Tak toto je devätnásta novela.

    Treba však povedať, že na výbore pre sociálne veci a bývanie bol prijatý pozmeňujúci návrh, ktorý obsahuje spoločná správa pod bodom 13, kde sa tento bod zaoberá nomináciou a odvolávaním riaditeľov úradov práce. Doteraz politickí nominanti vlády aspoň podľa zvyklostí boli prednostovia krajských úradov a prednostovia obvodných úradov. Týmto návrhom, ktorý bol prijatý na výbore, aj všetci riaditelia úradov práce budú politickí nominanti, pretože podľa tohto bodu 1 v § 5 sa hovorí o tom, že úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ, ktorého vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Máte na to právo, je to poslanecký návrh. Keď sme sa voči tomuto ohradili na výbore pre sociálne veci a bývanie, tak dostali sme dvojakú odpoveď. Tá prvá odpoveď bola taká, že však potrebujeme tam mať svojich ľudí, ktorí robia sociálnu politiku našej vlády. A druhá vec bola, že však je nás viacej, tak si to odhlasujeme. Je to bez problémov, je to tyrania väčšiny, ale potom si to treba priznať, že to budú politickí nominanti a s tým nebudeme mať žiadny problém.

    A teraz sa musím vyjadriť k tomu, čo tu odznelo pri zákone, ktorý predkladá pán poslanec Madej, o sociálnom poistení a o starobnom dôchodkovom poistení, pretože nemala som možnosť reagovať v tej faktickej poznámke. Keď sme sa vtedy ohradili voči tomu, že fakticky pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Laššákovej sa mení celá štruktúra Sociálnej poisťovne a je to návrh, ktorý síce predkladá pani poslankyňa Laššáková, ale fakticky je to návrh ministerky alebo ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, pani poslankyňa Vaľová sa ohradila, že pani ministerka s tým nič nemá spoločné. Dobre som tomu porozumela?

  • Odpoveď z pléna.

  • No keď s tým nemá pani ministerka nič spoločné, tak sa pýtam, či je to fakt pravda, pretože keď na chod Sociálnej poisťovne ministerka alebo ministerstvo nemá žiadny dohľad, tak potom sa pýtam, čo táto snemovňa mieni robiť. Ďakujem pekne.

  • Momentík, ospravedlňujem sa. Práve kvôli tomu, čo som povedala, zo spoločnej správy, pani spravodajkyňa, vyberám bod 13 na osobitné hlasovanie.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa neprihlásil nikto, takže dávam slovo pánovi poslancovi Abrhanovi.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pani podpredsedníčka, panie poslankyne, páni poslanci, pani ministerka, páni ministri, musím sa priznať, že k tomuto vystúpeniu ma vyprovokovali dva body návrhu pána poslanca Madeja. A to sú body 7 a 8 v čl. I.

    Zdá sa, aj keď tu už predtým bola diskusia, akoby vláda stratila odvahu predkladať návrhy zákonov, ktoré má záujem presadiť, a využíva na to poslanecké návrhy. Predložený návrh rozširuje možnosti menovať a odvolávať už nielen sekčných šéfov na ministerstvách, ale aj šéfov odborov v štátnych úradoch a nielen to, posilňuje túto kompetenciu tým, že tak môžu konať bez uvedenia dôvodu. Keď ste už nastúpili tento trend, dúfam, že nebudete pokračovať referentskými miestami až po šoférov a možno vrátnikov. Je zrejmé, že rôznych dcér a nádejných zaťov je veľa a miest je málo, preto treba rozšíriť tieto kompetencie.

    Akoby to však nestačilo, pán poslanec vo svojom návrhu išiel ešte ďalej a v bode 7, to je § 30 ods. 4, upravuje to tak, aby na funkcie menované vládou nebolo nutné vypísať výberové konanie. To znamená zabrániť odborníkom, aby sa mohli prihlásiť na pozície menované vládou. Pán poslanec, neviem, prečo vám prekáža výberové konanie, veď nakoniec vláda si stanoví a môže stanoviť kritériá, či už dĺžku praxe, vzdelanie. Môže si stanoviť aj iné podmienky a iné znalosti, ktoré chce, aby ten uchádzač dosiahol. Stanoví si nakoniec aj výberovú komisiu a môže si ju stanoviť, ktorá rozhodne o tom, kto môže uspieť. A takýmto spôsobom môže vyberať tých najlepších. Možno však v tom je práve problém, že nie je záujem vyberať tých najlepších. Takýmto postupom však nebudete kvalitu služieb zvyšovať, skôr naopak. Preto som presvedčený, že nikto z tých, ktorí chcú zvyšovať kvalitu služieb v štátnej správe, nemôže takýto návrh podporiť. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa neprihlásil nikto.

    Vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

    A chcem sa opýtať, či chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vždy keď sa prijíma nejaká legislatíva, je potrebné vychádzať aj z toho minulého obdobia, pretože určite história je nám asi istým príkladom a možno varovaním. Ja môžem povedať, v tomto prípade pri zákone o štátnej službe sa pozmeňujúcim návrhom v minulom volebnom období rušil celý orgán. Naozaj myslím si, že bola to výrazná novela, ktorú je potrebné aj legislatívnotechnicky vyčistiť. A navyše možno tie trendy, ktoré neboli doriešené úplne, ktoré boli nastavené v tej poslednej novele, bolo treba do istej miery zjednotiť.

    Ak ide o zodpovednosť vlády, viete, o tých výberových konaniach v minulom volebnom období si naozaj je možné myslieť svoje. Ale môžem povedať, že vždy tu bude politická zodpovednosť vlády. A na druhej strane si je potrebné pozrieť aj iné príklady iných zákonov o školských úradoch, o úradoch životného prostredia, o všeobecnej štátnej správe.

    Prosím naozaj o podporu tohto zákona a prosím o to, aby bol chápaný v tomto zmysle pozitívne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Žiada si záverečné slovo aj spoločná spravodajkyňa? Áno. Máte slovo.

  • Ďakujem. Ja by som len zareagovala na pani Sárközyovú. Pred chvíľočkou nám bolo vytýkané, že zákon neprechádza výborom. Keď ten zákon prejde výborom a je zodpovedne prerokovaný, tak pani Sárközyová to zase zhodí...

  • Reakcia z pléna.

  • Sárközy, pardon, ospravedlňujem sa, a povie, že zase to nie je dobré, že to bolo vo výbore, lebo tam máme väčšinu, a všetko možné okolo toho. Je to legitímne, že máme väčšinu. Tak, pani Sárközy, povedzte nám, keď to prejde vo výbore, nie je dobre, keď to neprejde vo výbore, že sme to nedali, nie je dobre. No neviem, treba sa ujednotiť, čo vlastne chceme. Takže vás prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem.

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem spoločnej spravodajkyni.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A keďže podľa schváleného programu bude nasledovať hlasovanie alebo dohody, vyhlasujem teraz 10-minútovú prestávku.

    Ešte predtým požiadal o slovo predseda Národnej rady.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať, že o 16.30 hodine, teda o 10 minút, sme pripravili takú malú slávnosť. Rád by som za účasti vedenia, to znamená podpredsedov, ako aj predsedov klubov a predsedov parlamentných politických strán, rozsvietil vianočný stromček na Národnej rade. Dúfam, že po tom napätí, ktoré tu od rána vládne, nám dobre padne trošku pokoja, s ktorým bezpochyby advent je spojený. A dúfam, že už v ňom prežijeme až do krásnych Vianoc. Takže pozývam vás, a, samozrejme, keďže to zariadil tak život a čas rokovania, aj všetkých ostatných poslancov a panie poslankyne, ktoré máte chuť zhliadnuť kratučký 10- až 15-minútový program, zúčastniť sa tohto aktu, aby sme sa stretli o 16.30 hodine pod balkónom Národnej rady. A poopravím pani podpredsedníčku Belousovovú, budeme hlasovať, keďže tento akt bude trvať pravdepodobne 15 – 20 minút, o 17.00 hodine. Dobre? Takže vás poprosím, aby sme sa stretli v rokovacej sále o 17.00 hodine, a budeme pokračovať hlasovaním. Čiže prerušujem teraz rokovanie do 17.00 hodiny. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 16.20 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 17.00 hodine.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať v rokovaní 6. schôdze, a to tak, ako sme si to odsúhlasili hlasovaním o prerokovaných bodoch programu. Poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ešte predtým kým pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu, vzhľadom na to, že počas prerokovávania návrhu zákona o starobnom dôchodkovom sporení, čo je tlač 100, došlo k prerušeniu rokovania vzhľadom na potrebu prerokovať predložený pozmeňujúci návrh pani poslankyňou Laššákovou v príslušnom výbore, chcem vás požiadať o všeobecný súhlas na zmenu v spôsobe rokovania, tak ako sme o nej hovorili, odsúhlasili ju včera s tým, že budeme dnes hlasovať naozaj o prerokovaných bodoch programu. Po hlasovaní dnes budeme pokračovať otvorením rozpravy o návrhu zákona o štátnom rozpočte, budeme pokračovať v rokovaní, tak ako sme to schválili, do 20.00 hodiny. Zajtra ráno o 9.00 hodine budeme pokračovať v rozprave o návrhu zákona o štátnom rozpočte. Medzitým zasadne príslušný gestorský výbor a o 11.00 hodine by sme prerušili rozpravu o štátnom rozpočte a ukončili by sme rozpravu o tlači 100. Odhlasovali by sme ju a pokračovali by sme v rokovaní o štátnom rozpočte, samozrejme, v rozsahu, ktorý je nevyhnutný z pohľadu požiadaviek vystúpenia, predkladania pozmeňujúcich návrhov zo strany poslancov. Chcem sa spýtať, či je na takýto postup všeobecný súhlas.

  • Odpovede z pléna.

  • Ďakujem vám veľmi pekne. (Reakcia z pléna.) Nie? Dobre, takže nie je s tým všeobecný súhlas. Poprosím vás, aby...

  • Hlasy z pléna.

  • Pán predseda, v mene poslaneckého klubu SDKÚ – DS vás chcem požiadať, že by sme o návrhu zákona roka, o štátnom rozpočte začali rokovať zajtra pekne, dôstojne o 9.00 hodine, ako začína rokovanie Národnej rady, aby sme nerozbiehali tento návrh zákona vo večerných hodinách.

  • Mám to považovať za návrh procedurálny, o ktorom chcete dať hlasovať?

  • Odpoveď z pléna.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 57 za, 71 proti, 8 sa zdržalo.

    Váš návrh sme neschválili.

    Ešte raz sa pýtam, či je všeobecný súhlas s mojím návrhom.

  • Odpovede z pléna.

  • Keďže nie je, budeme hlasovať o návrhu, tak ako som ho predniesol pred procedurálnym návrhom pána poslanca Janiša. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 85 za, 30 proti, 21 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme sa dohodli na tom, akým spôsobom budeme pokračovať v rokovaní.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

    Budeme hlasovať v druhom čítaní najprv o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 94.

    Pán poslanec Ivan Varga ako určený spravodajca z výboru pre financie, rozpočet a menu uvedie hlasovanie.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím niekoho zo zriadencov, keby... (Smiech v sále.) Páni, zažili ste výnimočnú udalosť v živote. (Smiech v sále.) Poprosím vás, dámy a páni, aby sme sa koncentrovali na hlasovanie. Pokiaľ nebehal nahý ako na futbalových štadiónoch, tak o nič nejde. (Smiech v sále.) Pán poslanec Varga, nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, prosím o trocha kľudu.

  • V rozprave vystúpili dvaja poslanci, resp. traja. Nepodali žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Takže budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 a 2 spoločne s návrhom gestorského výboru návrh schváliť. Pán predseda, dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 121 za, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme uvedené body zo spoločnej správy.

    Nech sa páči

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať, aby sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 90 za, 26 proti, 20 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh postúpili do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania.

    Keďže sa do rozpravy nikto neprihlásil, uzatváram ju.

    A budeme hlasovať, pán spravodajca, o návrhu zákona ako o celku...

  • ... so schválenými pozmeňujúcimi návrhmi s odporučením návrh schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 80 za, 39 proti, 22 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

    Pokračujeme hlasovaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov (tlač 76).

    Pán poslanec Madej uvedie hlasovanie.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o jednom pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 140 za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme schválili tento bod spoločnej správy.

    Nech sa páči.

  • V rozprave nebol predložený žiaden pozmeňujúci návrh. Pán predseda, mám odporúčanie, splnomocnenie gestorského výboru, aby sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania ihneď s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 110 za, 30 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Postúpili sme uvedený návrh zákona do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní.

    Keďže sa nikto neprihlásil do rozpravy, uzatváram rozpravu.

    A budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku...

  • ... s odporúčaním gestorského výboru návrh schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 107 za, 35 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa.

    Pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Edity Angyalovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 101.

    Pani poslankyňa Jana Vaľová je spravodajca, uvedie návrhy na hlasovanie.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Postup pri hlasovaní k tlači 101. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, pani poslankyňa Gibalová Monika a pán poslanec Daniel Lipšic. V rozprave návrh podala iba pani poslankyňa Monika Gibalová. Pristúpime k hlasovaniu.

    Najprv budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať...

  • Reakcia z pléna.

  • Pani poslankyňa, nech sa páči, k spoločnej správe.

  • Nie, nedám sa zmiasť. Ďakujem za radu, kolega. Prosím, dajte hlasovať o bodoch 1 až 22 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 113 za, 1 bol proti, 28 sa zdržalo.

    Schválili sme uvedené body spoločnej správy.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Teraz budeme hlasovať o návrhu z rozpravy.

    Prosím, dajte hlasovať o návrhu poslankyne pani Moniky Gibalovej.

  • Chcete, aby sa hlasovalo samostatne o každom bode?

  • Odpoveď z pléna.

  • Čiže hlasujeme o prvom návrhu pani poslankyne Gibalovej.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 62 za, 13 proti, 64 sa zdržalo.

    Neschválili sme prvý návrh pani poslankyne.

    Ďalej.

  • Ďakujem pekne. Dáme hlasovať o druhom návrhu pani poslankyne Gibalovej.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 62 za, 13 proti, 66 sa zdržalo.

    Ani tento návrh sme neschválili.

    Ďalej.

  • Dávam hlasovať o treťom návrhu pani poslankyne Gibalovej.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 63 za, 13 proti, 64 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh sme neprijali.

    Nech sa páči.

  • Odhlasovali sme všetky návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 84 za, 5 proti, 53 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme postúpili uvedený návrh zákona do tretieho čítania.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram preto rozpravu v treťom čítaní.

    Keďže sa do rozpravy nik neprihlásil, uzatváram rozpravu.

    A budeme hlasovať o návrhu ako o celku s odporúčaním...

  • Áno. Prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 81 za, 11 proti, 50 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci.

    Hlasujeme teraz o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Edity Angyalovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 99.

    Povereným spravodajcom je pán poslanec Zoltán Horváth. Poprosím ho, aby uvádzal hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpila jedna poslankyňa, pani Gibalová, ktorá podala procedurálny návrh, o tomto návrhu nepokračovať v rokovaní.

  • Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, aby sa nepokračovalo v rokovaní o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 62 za, 77 proti, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme neprijali tento návrh.

    Takže budeme pokračovať v hlasovaní.

  • Keďže tento návrh nebol prijatý, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy, o bodoch 1 a 2 spoločne s návrhom gestorského výboru body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 124 za, 18 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme prijali tieto body spoločnej správy.

    Nech sa páči.

  • Áno. Keďže sme hlasovali o všetkých návrhoch, prosím, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 85 za, 1 proti, 56 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili uvedený návrh.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Nikto nie je prihlásený do rozpravy v treťom čítaní.

    Končím rozpravu.

    Ďalej.

  • Ďalej, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh schváliť.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Ideme hlasovať o návrhu, ktorý uviedol pán spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 78 za, 9 proti, 50 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi.

    A budeme teraz hlasovať v druhom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 98.

    Opäť poprosím určenú spravodajkyňu pani Janu Vaľovú, aby uvádzala hlasovanie.

  • Postup hlasovania k tlači 98. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, Sárközy Klára a Abrhan Pavol. Keďže nepodali pozmeňujúce návrhy, pristúpime...

  • Reakcia z pléna.

  • Ja viem o tom bode 13. Pristúpime k hlasovaniu. Najprv budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy, a to rozdielne.

    Prosím, dajte hlasovať o bodoch 1 až 12 s odporúčaním gestorského výboru body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 80 za, 8 proti, 53 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili uvedené body zo spoločnej správy.

    Nech sa páči.

  • Prosím, dajte ešte hlasovať o bode 13 zo spoločnej správy zvlášť s odporúčaním gestorského výboru bod schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 78 za, 33 proti, 29 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili uvedené návrhy.

    Ďalej.

  • Odhlasovali sme všetky návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 81 za, 49 proti, 12 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme odsúhlasili tretie čítanie.

    Pristúpime k tretiemu čítaniu.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní. Hlási sa niekto do rozpravy? Nikto

  • Hlasy v sále.

  • Predpokladám, že ide o omyl. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Končím rozpravu.

    A budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním...

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 80 za, 58 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, týmto sme odhlasovali všetky prerokované body programu, ktoré tomu predchádzali.

    A budeme pokračovať v rokovaní 6. schôdze druhým a tretím čítaním o

    vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2007.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako...

  • Hlasy z pléna.

  • Ešte pani poslankyňa Gibalová, procedurálny návrh máte?

  • Odpoveď z pléna.

  • Ďakujem.

    Vládny návrh zákona štátneho rozpočtu je tlač 73 a je súčasťou

    návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009.

    Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 73a.

    Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní pán minister financií Slovenskej republiky pán Ján Počiatek. Poprosím vás, pán minister, aby ste sa ujali slova.

  • Hlasy z pléna.

  • Prepáčte. Pán poslanec Janiš, nech sa páči, procedurálny návrh.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ideme prerokovať štátny rozpočet na budúci rok. Hovorí sa o takomto návrhu zákona aj ako o návrhu zákona roka. Bolo by dobré a požadujeme, aby celá vláda na čele s premiérom bola účastná prerokovania návrhu zákona o štátnom rozpočte.

  • Ako keby vám čítal pán premiér myšlienky, pán poslanec.

  • Ďakujem.

    Pán minister financií, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán premiér, vážení členovia vlády, vážení hostia, v nasledujúcich hodinách a dňoch budeme v týchto priestoroch schvaľovať najdôležitejší zákon roka.

    Spoločne budeme hľadať odpovede na otázku, čím je rozpočet iný a možno aj prečo nemôže byť iný. S plnou vážnosťou si vám dovoľujem povedať, že je to v prvom rade rozpočet pre ľudí, ale aj pre podnikateľské prostredie. Pri jeho tvorbe sme museli a najmä chceli robiť aj kompromisy, ale to patrilo aj bude patriť k tvorbe každého rozpočtu. Čím je tento návrh rozpočtu iný? Je solidárny. Nechceme opakovať chyby predchádzajúcich vlád, ktoré hovorili o uťahovaní opaskov. Bremeno reforiem znášali najchudobnejší v najchudobnejších regiónoch. V Ústave Slovenskej republiky sa píše o našej krajine ako o sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomike. Žiaľ, v predchádzajúcich obdobiach bola táto formulácia z ústavy len nenaplnenou víziou, ktorej teraz dávame konkrétny obsah. Štát spolu s regiónmi, obcami, firmami a rodinami nesie spoluzodpovednosť za životné podmienky občanov a my sa k tejto zodpovednosti hlásime.

    Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala plniť maastrichtské kritériá a zaviesť euro v roku 2009. Tento rozpočet to v plnej miere potvrdzuje. Najviac spochybňovanou bola ambícia tejto vlády udržať deficit pod 3 %. Aj napriek započítaniu nákladov penzijnej reformy do schodku rozpočtu verejnej správy v roku 2007 nebude jeho úroveň prekračovať trojpercentnú úroveň.

    Z vývoja ekonomiky a zo zámerov hospodárskej politiky vyplýva, že bude možné v roku 2007 splniť aj všetky ostatné maastrichtské kritériá. Vychádzame z makroekonomických predpokladov, ktoré potvrdzujú zdravý vývoj slovenskej ekonomiky. Vláda predpokladá v najbližších troch rokoch dynamický rast hospodárstva na úrovni v priemere 5,9 % ročne, infláciu v intervale 2 až 3,1 % a pokles priemernej evidovanej miery nezamestnanosti pod 10 %.

    Dynamický rast slovenského hospodárstva sa bude prejavovať aj na zlepšovaní životnej úrovne obyvateľov. Rast reálnych miezd sa v nasledujúcich rokoch bude pohybovať na úrovni okolo 4 %, v najbližšom období by sa mali zvýšiť dôchodky zhruba o 3 %, spotreba domácností o 4 až 5 %.

    Realizáciou navrhovaného rozpočtu sa verejné financie výrazne priblížia úrovni, ktorá bude dlhodobo udržateľná. Podiel hrubého verejného dlhu na HDP, ktorý na konci roku 2002 dosahoval 43,3 % HDP, klesne do konca roku 2007 na úroveň 32 %. Je možné konštatovať, že vzhľadom na rýchly rast ekonomiky a naopak, klesajúci schodok verejné financie začínajú znižovať finančné bremeno budúcich generácií, a to aj napriek tomu, že súčasná vláda prijala jasný záväzok neprivatizovať strategické podniky. Teda aj eventuálne výrazné znižovanie verejného dlhu použitím zdrojov z privatizácie nepripadá do úvahy. Jedinou možnosťou sú len reštrikcie na strane vládnych výdavkov, a tým udržiavanie deficitu na primeranej úrovni. Čiže na rozdiel od predchádzajúcej vlády nebudeme šetriť na ľuďoch, ale na výdavkoch štátu.

    Rozpočet je orientovaný na ľudí. To znamená, že je to rozpočet, ktorý v plnom rozsahu rešpektuje programové vyhlásenie vlády, a je to aj rozpočet, ktorým si vláda Slovenskej republiky zabezpečuje dôveru finančných trhov a zachováva stabilitu slovenskej koruny. Podarilo sa nám to napriek tomu, že zavádzame bonifikáciu hypotekárnych úverov pre mladých, výrazne zvyšujeme podporu pri narodení prvého dieťaťa, zvýšime platy učiteľom, ktoré sa konečne priblížia k priemeru v hospodárstve, a neznížime pritom ich počet. Výrazne zvyšujeme zdroje v zdravotníctve. Navyše sme znížili daň z pridanej hodnoty na lieky a zdravotnícke pomôcky a zrušili väčšinu zdravotníckych poplatkov. Investičné stimuly zvyšujeme o 2,3 mld. korún. Invalidným dôchodcom doplatíme invalidné dôchodky, ktoré im predchádzajúca vláda necitlivo a protizákonne vzala. Podpora formou priamych platieb bude na úrovni 70 % v poľnohospodárstve. Zároveň naprávame aj chyby, ktoré súvisia s nepripravenosťou Slovenskej republiky vstúpiť do schengenského priestoru. Obmedzení sme boli aj tým, že sme museli zreálniť príjmy z Kohézneho fondu pre rozvoj dopravy v roku 2007 v objeme 3,4 mld. korún. Zároveň sme museli riešiť dlhodobo neriešené dlhy pri financovaní protipovodňových opatrení a odstraňovaní následkov povodňových škôd z predchádzajúcich rokov v objeme 1,2 mld. korún. Bolo toho síce viac, ale dôležitejšie je sa pozerať už do budúcnosti.

    Prognózy ministerstva financií sú realistické, čo potvrdzujú aj názory medzinárodných, domácich, verejných a súkromných inštitúcií. Rýchly hospodársky rast je vyvážený, má zdravé ekonomické základy a je udržateľný. Hovorím to s plnou zodpovednosťou a aj preto, že pri príprave predloženého návrhu rozpočtu sme významne využívali programové rozpočtovanie, ktoré bude aj v nasledujúcich rokoch hlavným nástrojom na zefektívňovanie verejných výdavkov a tiež zvyšovanie transparentnosti ich vynakladania.

    Na záver by som chcel spomenúť len tie najzákladnejšie parametre tohto návrhu. V rámci rozpočtu verejnej správy dosiahnu v metodike ESA 95 v roku 2007 príjmy úroveň 601,7 mld. korún, výdavky 654,3 mld. korún a súhrnný schodok všetkých subjektov rozpočtu verejnej správy 52,6 mld. Sk. Celkový hotovostný schodok štátneho rozpočtu sa v roku 2007 pri príjmoch 308,1 mld. Sk a výdavkoch na úrovni 340,9 mld. Sk rozpočtuje vo výške 38,8 mld. Sk.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vieme, aké pripomienky ste uplatňovali vo výboroch, a sme pripravení aj na rokovania o prípadných pozmeňujúcich návrhoch, ktoré zaznejú v rozprave. A verím, že sa ešte pred záverečným hlasovaním zhodneme na tom, že vyvážená súhra je najlepšou cestou, ako zabezpečiť vyššiu kvalitu života na Slovensku, dobré podmienky pre zamestnancov, ale aj zamestnávateľov. Som presvedčený, že schválený rozpočet bude dobrou správou pre všetkých ľudí tejto krajiny. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi ministrovi financií pánovi Jánovi Počiatkovi.

    Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2007

    ste dostali ako tlač 130.

    A poprosím teraz pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Jána Jasovského, aby uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán predseda a členovia vlády Slovenskej republiky, ctené dámy a vážení páni, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2007 na základe ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 39/1993 Z. z.

    V predkladanom stanovisku Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky hodnotí aj návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009, ktorý vychádza z aktualizovaného Konvergenčného programu Slovenska pre roky 2005 až 2010 a z fiškálneho rámca rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008.

    V návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009 sa potvrdzuje vysoký rast hrubého domáceho produktu na úrovni 7,1 %, ktorý je založený na zrýchlení reálneho rastu produktivity práce o 1,4 percentuálneho bodu na 5,9 % a stimulovaný nielen domácim dopytom vo výške 4,2 %, ale tiež kladným príspevkom čistého domáceho dopytu vo výške 2,7 %. Tento vývoj sa má prejaviť v ďalšom znížení miery nezamestnanosti o 0,6 percentuálneho bodu na 13,2 % pri udržaní tempa rastu štrukturálnej zamestnanosti na úrovni 1,5 % a vo zvýšení rastu reálnej mzdy o 0,8 % percentuálneho bodu na 3,9 % primeranom reálnemu rastu produktivity práce na úrovni 5,9 %. Jediným rizikom naďalej zostáva vývoj priemernej ročnej miery inflácie, ktorej odhadovaná výška 3,1 % bude závisieť hlavne od vývoja cien ropy a kurzu slovenskej koruny voči euru a USD.

    Prognózy vývoja hlavných makroekonomických ukazovateľov sú porovnateľné s odhadmi relevantných domácich a medzinárodných inštitúcií a Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky nemá k nim námietky.

    Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009 je zostavený tak, aby jeho schodok vyjadrený v metodike ESA 95 bol v súlade s podmienkami reformovaného Paktu stability a rastu na úrovni 2,9 % hrubého domáceho produktu. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že základné parametre fiškálneho rámca sú stanovené reálne, a to aj napriek tomu, že vláda Slovenskej republiky v porovnaní s východiskami rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2008 neuvažuje s príjmami z predaja privatizovaného štátneho majetku a po prvýkrát vykrýva vplyv zavedenia 2. piliera starobného dôchodkového poistenia v plnom rozsahu. Bez vplyvu tohto piliera schodok verejného rozpočtu v metodike ESA 95 v roku 2007 predstavuje 1,8 % hrubého domáceho produktu, čo je najmenej v novodobej histórii Slovenskej republiky.

    Dynamický rast slovenského hospodárstva v roku 2007 sa pozitívne premieta v odhade vývoja hrubého verejného dlhu, ktorý je z 97 % tvorený štátnym dlhom. Verejný dlh sa síce v nominálnom vyjadrení bude aj v roku 2007 zvyšovať, ale jeho podiel na hrubom domácom produkte ku koncu roku 2007 má poklesnúť na úroveň 32 %. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že pozícia Slovenskej republiky vyjadrená fiškálnym kritériom dlhového pomeru v komparácii s krajinami Európskej únie bude aj v roku 2007 priaznivá.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky hodnotí východiskový rámec návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009 tak, že je postavený na triezvych odhadoch makroekonomického vývoja a výberu daní. Jeho najväčším pozitívom je ambícia splniť maastrichtské kritériá pre zavedenia eura ešte v roku 2007, a to pri udržateľnej úrovni celkovej konvergencie slovenskej ekonomiky. Prípadnému riziku v cenovej oblasti sa dá čeliť vytvorením primeraných hospodársko-politických opatrení pre dosiahnutie cenovej stability.

    Kvôli zníženiu schodku rozpočtu verejných financií pod úroveň 3 % hrubého domáceho produktu bude dôležité zamedziť narastaniu dlhov predovšetkým v zdravotníctve, v školstve a v územnej samospráve. V stanovení rámca štátneho rozpočtu na rok 2007 v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009 sa pri pretransformovaní schodku štátneho rozpočtu podľa metodiky ESA 95 vo výške mínus 32,2 mld. Sk na jeho hotovostné saldo vo výške mínus 38,9 mld. Sk premieta pozitívna hodnota modifikujúcich faktorov vo výške 6,7 mld. Sk. Takto stanovené hotovostné saldo štátneho rozpočtu a reálne odhadované hotovostné príjmy štátneho rozpočtu vo výške 308,1 mld. Sk vytvorili predpoklady na reálne rozpočtovanie výdavkov štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe vo výške 346,9 mld. Sk. Podľa Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky takéto rozpočtovanie síce vytvára tlak na zvýšenie zodpovednosti jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu za použitie verejných výdavkov v rozpočtovanom procese čo najefektívnejším spôsobom, ale na druhej strane nevytvára veľký priestor pre tvorbu rezerv a vykrývanie prípadných nepredvídaných výdavkov.

    Odhad hotovostných príjmov štátneho rozpočtu na rok 2007 vo výške 308,1 mld. Sk, tak ako som hovoril, vychádza z makroekonomických predpokladov platnej legislatívy a jej plánovaných zmien, ktoré odrážajú daňovú politiku vlády Slovenskej republiky.

    Zvýšenie daňových príjmov možno očakávať v súvislosti so zmenami sadzieb za cigarety, so zavedením zdaňovania výnosov plynúcich podielnikom z podielových listov od správcovských spoločností, so zrušením oslobodenia od dane z niektorých príjmov neziskových organizácií, so schválením úprav základných odpočítateľných položiek právnických osôb a so zjednotením paušálnych výdavkov na 40 % pre všetkých živnostníkov. Negatívne dopady sa očakávajú v súvislosti so zavedením zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty vo výške 10 % na lieky a vybrané zdravotnícke tovary, s oslobodením od spotrebnej dane z biopalív, so znížením výšky asignácie zo zaplatenej dane z príjmov právnických osôb, so zrušením úročenia prostriedkov na terminálnom účte dôchodkovej reformy a so schválením indexácie daňového bonusu na dieťa podľa rastu sumy životného minima pri dani z príjmov fyzických a právnických osôb. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky pripomína, že v odhade hotovostných príjmov štátneho rozpočtu na rok 2007 nie sú zahrnuté dane vyplývajúce zo záväzku Slovenskej republiky prijatého pri vstupe do Európskej únie, podľa ktorého má Slovenská republika od roku 2007 zdaňovať elektrinu a len energetické výrobky, t. j. zemný plyn na vykurovanie a pevné palivá, a to na úrovni minimálne 50 % relevantnej minimálnej sadzby dane uplatňovanej v Európskej únii. Odhad hotovostných príjmov v štátnom rozpočte na rok 2007 vo výške 308,8 mld. Sk má byť zo 79,6 % tvorený daňovými príjmami vo výške 245,3 mld. Sk, čo súvisí s rýchlym rastom hrubého domáceho produktu a tomu zodpovedajúcim rastom zamestnanosti a reálnej mzdy. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky opierajúc sa o poznatky z vlastnej kontrolnej činnosti hodnotí odhad týchto príjmov ako mierne optimistický, ale po prijatí účinných opatrení v oblasti správy, kontroly a vymáhania daní a ich nedoplatkov ako reálne dosiahnuteľný.

    Druhým najvýznamnejším hotovostným príjmom štátneho rozpočtu so 14-percentným podielom na odhade jeho celkových príjmov sú transfery vo výške 43,2 mld. Sk, ktoré predstavujú predovšetkým transfery z rozpočtu Európskej únie vo výške 29,1 mld. Sk, transfery zo štátnych finančných aktív vo výške 13,9 mld. Sk a príspevky zdravotných poisťovní na činnosť operačných stredísk záchrannej zdravotnej služby vo výške 0,2 mld. Sk. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky pripomína, že v transferoch z rozpočtu Európskej únie do štátneho rozpočtu sú zahrnuté iba príjmy v ustanovení § 7 a § 8 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom dochádza k prelínaniu dvoch programových období, a to skráteného programového obdobia na roky 2004 až 2006 a nového programového obdobia na roky 2007 až 2013.

    Granty, ktoré predstavujú prijaté dobrovoľné príspevky od darcov a sponzorov, sa nerozpočtujú, nakoľko podľa Ministerstva financií Slovenskej republiky nie je možné predpokladať úspešnosť ich poskytnutia.

    Najmenší podiel, 6,4 %, na celkovom odhade hotovostných príjmov štátneho rozpočtu majú nedaňové príjmy vo výške 19,6 mld. Sk, ktorých plnenie podľa Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky bude závisieť od činnosti jednotlivých rozpočtových kapitol.

    Rozpočtovanie výdavkov štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe na rok 2007 vo výške 346,9 mld. Sk má byť z 89,3 % tvorené bežnými výdavkami vo výške 309,9 mld. korún a z 10,7 % kapitálovými výdavkami v objeme 37 mld. korún. Dôvodom vyššieho rozpočtovania bežných výdavkov je skutočnosť, že v nich je rozpočtovaný celý objem prostriedkov z rozpočtu Európskej únie na rozpočtované obdobie 2007 až 2013. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky očakáva, že po schválení príslušných programových dokumentov príde k takému zvýšeniu kapitálových výdavkov, ktoré pokryjú všetky nároky na obstarávanie kapitálových aktív, a to aj formou kapitálových transferov tak, aby niektoré z nich nemuseli byť realizované v budúcnosti.

    V rozpočtovaní bežných výdavkov štátneho rozpočtu, dámy a páni, podľa ekonomickej klasifikácie sa pri mzdách, platoch a služobných príjmoch a ostatných osobných vyrovnaniach na rok 2007 rozpočtuje suma 40,9 mld. Sk, čo je v porovnaní s rokom 2006 viac o 2,3 mld. Sk pri náraste o 6 %, a to aj napriek záväzku vlády Slovenskej republiky znížiť počet zamestnancov v štátnych, rozpočtových a príspevkových organizáciách do konca roku 2007 o 20 %. Dôvodom zvýšeného rozpočtovania týchto výdavkov je podľa Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky nárast priemerných platov zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu o 6,3 %, v čom sa premieta okrem valorizácie platov aj zvyšovanie platov napr. u pedagogických zamestnancov regionálneho školstva, u ktorých sa priemerný mzdový výdavok na rok 2007 rozpočtuje na úrovni približujúcej sa odhadu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky na tento rok.

    Výdavky na tovary a služby sa rozpočtujú v sume 48,7 mld. Sk, čo je v porovnaní s rokom 2006 viac o 6,6 mld. Sk pri náraste o 15,3 %. Vyššie rozpočtovanie týchto výdavkov podľa Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky súvisí okrem vplyvu priemernej ročnej miery inflácie predovšetkým so zohľadnením špecifík jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu.

    Najvýznamnejšou položkou bežných výdavkov sú bežné transfery, ktoré sa na rok 2007 rozpočtujú v sume 171,7 mld. Sk, čo je v porovnaní s rokom 2006 nárast o 6,7 mld. Sk. V bežných transferoch sa v najvyššej sume 81,4 mld. korún rozpočtujú transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám, ktorých najväčší objem predstavuje platené poistné zákonom určených skupín osôb v sume 33,7 mld. Sk. Dotácie nefinančným subjektom, ktorých najväčší objem predstavujú dotácie z kapitol Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, sa rozpočtujú v sume 22,5 mld. Sk.

    Zahraničné transfery, ktoré predstavujú odvody a príspevky Slovenskej republiky do všeobecného rozpočtu Európskej únie, sa rozpočtujú v sume 17,3 mld. Sk, čo je v porovnaní s rokom 2006 o 2 mld. Sk viac. Najvyšší kontrolný úrad pripomína v tejto súvislosti, že ich rozpočtovanie vychádza zo súčasného platného rozhodnutia Rady Európskej únie o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev, ktoré sa má po 1. 1. 2007 meniť. Z tohto dôvodu sú prípadné rozdiely v odvodoch Slovenskej republiky do všeobecného rozpočtu Európskej únie zohľadnené v rozpočtovanej rezerve na odvody do tohto rozpočtu.

    Dámy a páni, osobitný význam pri zabezpečovaní čo najefektívnejšieho spôsobu použitia výdavkov štátneho rozpočtu má programové rozpočtovanie, ktoré má najviac prispieť k zvýšeniu transparentnosti výdavkov štátneho rozpočtu a k informovanosti o tom, do ktorých oblastí tieto výdavky smerujú.

    Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky na základe výsledkov svojej kontrolnej činnosti upozorňuje na pretrvávajúce nedostatky v oblasti formulovania cieľov, programov a ich merateľných ukazovateľov v niektorých kapitolách štátneho rozpočtu, čo sa môže v roku 2007 prejaviť v nekonkrétnych hodnoteniach, ktoré nie vždy dokumentujú efekty, ktoré sa majú dosiahnuť. Napriek tomuto konštatovaniu Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky nemá zásadné pripomienky k rozpočtom jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu, čo však neznamená, že vo vybraných kapitolách nebude sledovať vytypované okruhy možných problémov.

    Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci Národnej rady, vážený pán predseda, členovia vlády Slovenskej republiky, ctené dámy a vážení páni, pri tvorbe návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009 boli dodržané časové postupnosti a vzájomné spolupôsobenie rôznych činiteľov počnúc ministerstvom financií Slovenskej republiky, jednotlivými kapitolami štátneho rozpočtu, ostatnými subjektmi verejnej správy a končiac vládou Slovenskej republiky. Odhad makroekonomických predpokladov a príjmov je stanovený reálne. Rozpočtovaný deficit za sektor verejnej správy je v súlade s reformovaným Paktom stability a rastu. Rozdelenie celkových výdavkov štátneho rozpočtu je primerané na zabezpečenie bežných funkcií jednotlivých rozpočtových kapitol a priorít rozpísaných do programov týchto kapitol.

    Najvyšší kontrolný úrad teda na záver konštatuje, že nemá námietky voči vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2007 a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky jeho schválenie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu pánovi Jánovi Jasovskému.

    Teraz požiadam o slovo určeného spoločného spravodajcu, predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, pána poslanca Jozefa Buriana, aby nás informoval o výsledku rokovania výborov, ako aj aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán premiér vlády Slovenskej republiky, vážená vláda Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2007 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2007 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009 (tlač 73) Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 6 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 110 zo 16. októbra 2006 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2007 a návrhy rozpočtov jednotlivých kapitol na rok 2007 na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu a Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Zároveň predseda Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor určil Výbor Národnej Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorému výbory Národnej rady Slovenskej republiky podajú správy o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2007 a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009 pridelený, ich prerokovali v stanovenom termíne.

    Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009 Národná rada Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 3 zákona č. 523/1994 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov prerokúva ako informáciu a berie na vedomie.

    Všetky uvedené výbory odporučili predložený materiál zobrať na vedomie.

    Výsledok prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2007 (tlač 73).

    1. k návrhu zákona. Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2007 (tlač 73) odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť príslušné výbory nasledovne:

    Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrili nasledovné výbory: Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami vyjadrili nasledovné výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009 a v rámci toho návrh štátneho rozpočtu na rok 2007 zobral na vedomie Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2007 nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov v nasledujúcom výbore: vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    2. K návrhu rozpočtov kapitol. Návrhy rozpočtov jednotlivých kapitol boli schválené výbormi nasledovne:

    V predloženej podobe a bez návrhov na zmeny v rozpočtových kapitolách boli gestorskými výbormi schválené kapitoly Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva financií Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a to úseku verejnej správy a bezpečnostného úseku, Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Štátneho fondu rozvoja bývania, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby, Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky, Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, Štatistického úradu Slovenskej republiky, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

    S pripomienkami, zmenami alebo odporúčaniami boli schválené kapitoly Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, Úradu vlády Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, Slovenskej akadémie vied, Úradu pre verejné obstarávanie, Všeobecnej pokladničnej správy a Rady pre vysielanie a retransmisiu.

    Platné uznesenie nebolo prijaté vo výboroch, pretože nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny prítomných poslancov príslušného výboru podľa § 52 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, k rozpočtovým kapitolám Ministerstva školstva Slovenskej republiky, Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien podľa § 46 a § 87 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov okrem pridelenej kapitoly – Všeobecnej pokladničnej správy – Kancelárie verejného ochrancu práv prerokoval v rámci tejto kapitoly aj rozpočet Ústavu pamäti národa s pripomienkou a Slovenského národného strediska pre ľudské práva tiež s pripomienkou. Výbor ďalej prerokoval problematiku ľudských práv a národností obsiahnutú v kapitolách Úradu vlády Slovenskej republiky s pripomienkami, Ministerstva kultúry Slovenskej republiky s pripomienkami.

    V časti III sú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k paragrafovému zneniu vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2007, kde sú dva body, ktoré Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor odporúčal schváliť. Ide o § 3 ods. 2, kde sa slová „1 %“ nahradzujú slovami „1,5 %“, čo je zvýšenie hypotekárneho financovania, a § 4 návrhu zákona, kde sa zvyšuje celková suma záväzkov štátu na splátky istín štátneho dlhu v roku 2007 o sumu 8 367 819 914 Sk.

    Pripomienky a odporúčania k návrhu rozpočtov rozpočtových kapitol a k prílohám vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2007. V nasledujúcom texte sú návrhy na úpravy členené nasledovne: A sú sumárne návrhy a návrhy na zvýšenie výdavkov kapitol, B sú návrhy na zníženie príjmov alebo výdavkov kapitol, C sú návrhy na presuny medzi jednotlivými rozpočtovými kapitolami, D sú návrhy na presuny a upresnenia v rámci rozpočtových kapitol. V rámci týchto odsekov je odporúčajúci a neodporúčajúci charakter gestorského výboru. Nebudem čítať všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré boli podané, sú obsiahnuté v týchto jednotlivých kapitolách.

    Iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2007 a k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009 nachádzajú sa pod článkom V: „1. Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky dôsledne zabezpečovať úlohy vyplývajúce zo štátneho rozpočtu na rok 2007. Gestorský výbor odporúča návrh schváliť. 2. Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky prepracovať výhľadovú časť rozpočtu a zabezpečiť v rokoch 2008 až 2009 rast investícií do kultúry v súlade s predpokladaným rastom ekonomiky a praxou v štátoch Európskej únie.“

    Časť VI. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 písm. d) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať nasledovne: 1. spoločne k bodom 1, 2 v časti III, A 4, 11, 13, 14, 15, 16, 17, 18 a B 1 v časti IV, 1, 2 v časti V s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy schváliť, 2. spoločne v časti IV k bodom A 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 12, C 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, D 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy neschváliť. Gestorský výbor odporúča schválené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v časti V zapracovať do návrhu uznesenia č. 2.

    Časť VII.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2007 (tlač 73) bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu č. 89 z 5. decembra 2006.

    Výbor určil poslancov Jozefa Buriana, Jozefa Ďuračku, Tibora Mikuša a Editu Angyalovú za spoločných spravodajcov výborov. Ďalej navrhol Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky mohol uviesť stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2007 a k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2007 až 2009 (tlač 73) na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zároveň poveril spoločného spravodajcu 1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky druhom čítaní, 2. navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.

    Vážené kolegyne, kolegovia, návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky máte vo svojich laviciach, čiže nebudem ho čítať, a máte aj uznesenie, ktoré predložil k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte aj výbor pre financie, rozpočet a menu.

    Pán predseda, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto pre spravodajcov, prosím.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Panie poslankyne a páni poslanci, budem vás najskôr informovať o písomne prihlásených poslankyniach a poslancoch do rozpravy k tomuto bodu programu, a to najskôr za poslanecké kluby. Ako prvý je Ivan Mikloš za SDKÚ – DS. Ďalej sú to Július Brocka za KDH, Tibor Mikuš za ĽS – HZDS, Anna Belousovová za SNS a László Gyurovszky za SMK – MKP. Potom rečníci písomne prihlásení v poradí sú Ivan Štefanec, Tibor Bastrnák, Ferdinand Devínsky, Jozef Mikuš, Iveta Radičová, Mária Sabolová, Ágnes Biró, Jarmila Tkáčová, Iván Farkas, József Berényi, Martin Fronc, Lucia Žitňanská, Dušan Jarjabek, Jozef Ďuračka, Magdaléna Vášáryová, Pavol Prokopovič. A ako dvadsiaty druhý je László Miklós. Po vystúpení všetkých rečníkov písomne prihlásených potom bude ešte príležitosť sa ústne prihlásiť.

    Teraz ako prvý dostáva slovo pán poslanec Ivan Mikloš za SDKÚ – DS. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu SDKÚ – DS predniesol stanovisko k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2007 a k návrhu rozpočtov verejnej správy na roky 2007 až 2009.

    Viackrát bolo aj v tejto sále konštatované, že návrh štátneho rozpočtu a návrh rozpočtov verejnej správy je zákonom roka. Je zákonom roka nielen preto, že určuje rozdelenie prostriedkov do jednotlivých oblastí, ale je zákonom roka predovšetkým preto, že je akýmsi indikátorom toho, aká je vízia, aká je stratégia a aké sú priority vlády a vládnej koalície z hľadiska budúcnosti krajiny.

    Návrh štátneho rozpočtu a rozpočtov konštatuje, že slovenská ekonomika je v dobrej kondícii a dosahuje zdravý ekonomický rast. Áno, je to tak. Slovenská ekonomika je v dobrej kondícii a slovenská ekonomika je v dobrej kondícii vďaka uskutočneným reformám, ktoré sa uskutočnili v posledných rokoch, najmä v posledných štyroch rokoch, je v dobrej kondícii vďaka zlepšovaniu podnikateľského prostredia, je v dobrej kondícii vďaka prílevu zahraničných investícií, je v dobrej kondícii preto, že sa urobil poriadok v mnohých oblastiach. Teda táto kondícia slovenskej ekonomiky a tieto dobré predpoklady aj na zostavovanie rozpočtu sú dôkazom toho, že reformy neboli samoúčelné, že reformy neboli proti ľuďom, naopak, že reformy boli pre ľudí. Nie je náhoda, že Slovensko sa svojím ekonomickým rastom začlenilo k takým krajinám, ako je Írsko, Estónsko, Litva a Lotyšsko, pretože týchto 5 krajín má spoločné práve to, že uskutočnili hlboké štrukturálne reformy, že zlepšili podnikateľské prostredie, a tým vytvorili podmienky pre ekonomický rast. Ekonomický rast je kľúčový preto, že on vytvára predpoklady na rast životnej úrovne a rast zamestnanosti. Vláda teda nemusí, prvýkrát, musím povedať, po nástupe novej vlády za posledné desaťročia, pretože od roku 1989 a predtým ten systém v tomto zmysle nebol štandardný a normálny, od roku 1989 prijímať nepopulárne opatrenia a môže sa sústrediť len na dolaďovanie, príp. zlepšovanie fungovania systému. Chcel by som sa dotknúť vo svojom vystúpení práve tejto témy, témy tej, v akej miere a ako vláda prispieva k tomu, aby slovenský zdravý a vysoký ekonomický rast, aktuálny rast bol aj dlhodobo udržateľným ekonomickým rastom, pretože toto je kľúčové.

    Najskôr mi dovoľte povedať pár slov o pozitívach, ktoré vnímam pri tomto štátnom rozpočte. Vždy rozpočtový proces má tri také základné fázy. Prvou fázou je odhad príjmov štátneho rozpočtu a verejných financií, čo je vždy alebo mala by byť odborná profesionálna záležitosť. Potom druhým krokom je politické rozhodnutie o tom, či bude rozpočet deficitný, vyrovnaný alebo prebytkový a v akej výške. A tretím krokom je politické rozhodnutie o tom, ako výdavky, ktoré nám vyjdú ako výsledok príjmov plus deficitu alebo príjmov mínus prebytku, tieto prostriedky minieme a na čo ich použijeme. Ten prvý krok, čo sa týka zostavovania tohto štátneho rozpočtu a verejných rozpočtov, hodnotím pozitívne, pretože odhady boli urobené odborne a profesionálne. Oceňujem, že minister financií pokračuje v práci a vo využívaní výboru pre daňové prognózy a výboru pre makroekonomické prognózy, ktorý sme zriadili, keď som začínal na ministerstve ja, pretože je to taká odborná verifikácia vlastne odhadov, ktoré ministerstvo robí. Aj vďaka tomu, aj vďaka, myslím si, dobrému odbornému zázemiu, ktoré na ministerstve financií je, si myslím , že táto časť rozpočtu bola zvládnutá dobre a profesionálne a odhad príjmov je realistický vrátane toho odhadu navýšenia o 2,7 mld. korún vďaka vyššiemu rastu, ako bol predpokladaný. Druhý krok, politické rozhodnutie o deficite vo výške menej ako 3 % hrubého domáceho produktu hodnotím taktiež pozitívne, aj keď tu treba povedať, pri raste, aký ekonomiku očakáva, ekonomika dosiahne v budúcom roku, to zase až taký náročný výkon nie je a nebol. A zároveň treba dodať, že síce vláda v predloženom návrhu plní výšku deficitu, maastrichtské kritérium deficitu, ale zároveň sa v rozpočte nachádza diera minimálne vo výške 6 mld. korún, a to 4 mld. korún v nekrytom záväzku zvýšenia platieb štátu za poistencov štátu a 2 mld. korún v deklarovanom záväzku, ktorý by mal byť schválený nariadením vianočného príspevku k dôchodkom. Zároveň treba povedať k deficitu, že nielen deficit je dôležitý, ale dôležité budú aj iné ďalšie kritériá, ktoré v prípade nepriaznivého vývoja kurzu, ktorý sa ale nepredpokladá, ale v prípade nepriaznivého vývoja ropy môže nastať, môžu byť problémom, a to najmä preto, že výdavky, ktoré sa navyšujú v rozpočte, idú do takých oblastí, ktoré skôr súvisia s bežnou spotrebou a môžu zvyšovať infláciu.

    To sú pozitíva tohto predloženého návrhu štátneho rozpočtu a verejných rozpočtov. Musím ale povedať, že tretiu oblasť, a tá tretia oblasť je práve tou najväčšou zodpovednosťou aj obsahovo, vlastne tým, čo by vláda mala robiť, vnímam veľmi negatívne. Tou treťou oblasťou je politické rozhodnutie o prioritách, politické rozhodnutie o tom, kde pôjdu peniaze prioritne, kde v akej miere sa bude zvyšovať a kde v akej miere sa bude znižovať. Tieto rozhodnutia boli ovplyvnené aj niektorými krokmi, ktoré vládna koalícia urobila v oblasti rušenia alebo deformácie reforiem. Je pravda, že zatiaľ väčšina reforiem dotknutá nebola a že niektoré boli dotknuté skôr symbolicky a kozmeticky, skôr z politicko-propagandistických dôvodov. Ale jedna reforma, ktorú spomeniem neskôr aj podrobnejšie, ktorá bude mať, žiaľbohu, aj výrazné negatívne dôsledky na verejné financie a na deficit verejných financií, reforma zdravotníctva, žiaľbohu, dotknutá je výrazne. A spôsobí skomplikovanie zdravého vývoja verejných financií. Čiže aj to je jeden z dôvodov, prečo tých peňazí bude menej na iné oblasti.

    Aké sú teda priority, ktoré deklaruje vláda v návrhu štátneho rozpočtu, a aké sú skutočné priority. Najskôr by som chcel ponúknuť taký metodický spôsob, ako to vlastne porovnať, pretože štátny rozpočet a ešte viac verejné rozpočty sú dosť neprehľadné materiály, objektívne neprehľadné, pretože v tej štruktúre sa za posledné roky už urobil poriadok a tá klasifikácia je štandardná, ale objektívne z hľadiska počtu položiek je to niekedy veľmi ťažké porovnávať. Preto by som vám chcel ponúknuť takýto spôsob hodnotenia toho, čo prioritou je alebo nie je. Ten spôsob vychádza zo základných údajov, ktorými sú očakávané tempo rastu slovenskej ekonomiky, teda tempo hrubého domáceho produktu v nominálnom vyjadrení o 10,1 %, očakávaný rast verejných výdavkov všetkých, nielen štátneho rozpočtu, vo výške 7,9 %, očakávaný rast výdavkov štátneho rozpočtu samotného vo výške 5,8 % a inflácia 3,1 %, možno trochu menej, ale toto je aktualizácia, ale v rozpočte je ešte uvádzané toto číslo, teda budem vychádzať z neho. Absolútnou prioritou, myslím si, môžeme nazvať tie kapitoly a tie oblasti, ktoré budú rásť rýchlejšie v nominálnom vyjadrení, ako je rast hrubého domáceho produktu, jednoducho preto, že len v týchto oblastiach bude rásť aj podiel výdavkov na hrubom domácom produkte. Za relatívnu prioritu by som si dovolil určiť tie oblasti, kde tento rast bude vyšší ako celkový rast verejných výdavkov, ale nižší ako rast hrubého domáceho produktu, teda v tom intervale 7,9 % až 10,1 %. Potom ďalej za relatívnu neprioritu by som považoval tie výdavky, ktoré síce rastú rýchlejšie ako inflácia, teda vo výške viac ako 3,1 %, ale rastú pomalšie, ako rastú celkové verejné výdavky, čiže od 3,1 % do 7,9 %. To bola relatívna nepriorita. Za absolútnu neprioritu by som považoval tie výdavky, ktoré síce rastú nominálne, čiže viac ako o nulu, ale rastú menej ako inflácia, čiže reálne sa tieto výdavky znižujú, aj keď nominálne rastú. Čiže to je nárast v intervale od nuly do 3,1 %. A za oblasti úplného úpadku a útlmu by som považoval tie, kde dochádza k poklesu, aj nominálnemu a, samozrejme, aj reálnemu, kde sa teda bude dávať menej peňazí, ako sa dáva a dávalo doteraz, pričom budem porovnávať rozpočty 2006 a 2007.

    Vláda vo svojom dokumente deklaruje, že prioritami sú zdravotníctvo, školstvo a pôdohospodárstvo. Aká je ale realita? Budem spomínať čísla a chcel by som predoslať, že tieto čísla sú výsledkom naozaj podrobných analýz, využitia aj mojich skúseností z obdobia ministrovania, z obdobia toho, keď som pôsobil ako člen vlády, ale aj skúseností ľudí, ktorí priamo rozpočty robili. Takže chcem naozaj povedať, že za týmito číslami si stojím, sú verifikované, sú pravdivé. A na niektorých prípadoch aj vysvetlím už tie možné spochybňovania, ktoré sa objavujú, prečo nie sú korektné. Takéto porovnanie, keď si vezmeme teda túto metodiku porovnania roka 2007 a roka 2006, nám ukáže, že jednoznačne najvyššou absolútnou prioritou v tomto návrhu štátneho rozpočtu je Rezerva predsedu vlády. Rezerva predsedu vlády bezkonkurenčne rastie o 150 %, čo v porovnaní s rastom HDP je teda výrazne viac, rastie z 50 mil. na 125 mil. korún.

    Druhou najvyššou prioritou, ktorá taktiež teda vyhovuje tomu kritériu, že rast je rýchlejší ako rast hrubého domáceho produktu, sú dotácie na priame platby do poľnohospodárstva, ktoré rastú o 44 %. Toto, vážené dámy, vážení páni, sú ale jediné absolútne priority, teda jediné oblasti, ktoré rastú rýchlejšie, ako rastie hrubý domáci produkt.

    Ako sú na tom ďalšie oblasti.

    Výdavky do zdravotníctva, je pravda, rastú pomerne relatívne rýchlo. Tie disponibilné zdroje do zdravotníctva vzrastú v roku 2007 oproti roku 2006 o 9,5 %, konkrétne je to 7,6 mld. korún. Problémom výdavkov do zdravotníctva je ale to, že práve v dôsledku tých krokov, o ktorých som hovoril, ktoré sa už urobili alebo sa plánujú urobiť, sa efekt toho, že tam z verejných zdrojov, ale nielen z verejných, ale aj zo zdrojov poistencov nalejeme viac peňazí, nedostaví. Napriek teda tomu, že táto oblasť je relatívnou prioritou, že ten rast je síce nižší ako rast hrubého domáceho produktu, ale je vyšší ako celkový rast verejných výdavkov, toto zvýšenie nepocítia pozitívne ani pacienti, ani lekári, ani sestry. Z tohto pohľadu sa zdravotníctvo stáva jednou z najrizikovejších oblastí z hľadiska stability verejných financií, a to jednoducho z toho dôvodu, že v zdravotníctve sa rušením reformných krokov zavádza to, čomu ekonómovia hovoria mäkké rozpočtové obmedzenie, že sa jednoducho vytvárajú umelé mäkšie podmienky pre štátne alebo verejné poisťovne, že sa zrušila hrozba exekúcie, aj keď je to na Ústavnom súde, že sa ruší nezávislosť dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, že sú predstavy o tom, že teda verejnoprávne poisťovne budú mať akýsi monopol a tak ďalej a tak ďalej. A, samozrejme, prispelo k tomu aj zrušenie poplatkov, ktoré vlastne odňalo zo systému 2,5 mld. korún, ale zároveň spôsobilo zvýšenie dopytu, spôsobilo to, že čakárne sú opäť plné aj takých prípadov, ktoré z lekárskeho hľadiska nie sú nevyhnutné a tým pádom vedú k oveľa vyššej nákladovosti zdravotníckeho systému.

    Čiže toľko k prvým dvom deklarovaným prioritám, pôdohospodárstvu, kde priame platby naozaj absolútnou prioritou sú, a zdravotníctvu, kde sú relatívnou prioritou, ale bez efektu, ktorý bol zrejme zamýšľaný, očakávaný.

    Ako je to so vzdelaním a vedou, ktorá bola proklamovaná aj vládou a ktorá zaznieva zo všetkých strán a zo všetkých úst. Naposledy v prejave pána prezidenta sme si opakovane vypočuli tézu, s ktorou ja hlboko súhlasím, že práve pokračovanie v reformách a rozvoj znalostnej ekonomiky je ten kľúčový predpoklad na udržanie konkurencieschopnosti a zvyšovanie konkurencieschopnosti. Ako je to teda v regionálnom školstve? V regionálnom školstve je nárast prostriedkov zo štátneho rozpočtu po zvýšení, zdôrazňujem, o 900 mil. korún z toho navýšenia o 2,7 mld. korún, 4,9 %. A 4,9 % znamená, že ide o relatívnu neprioritu, pretože toto číslo je nižšie ako celkový rast verejných výdavkov. Celkový rast verejných výdavkov je 7,9 % , rast výdavkov zo štátneho rozpočtu na regionálne školstvo je 4,9 % po navýšení, pôvodne to boli dokonca len 2 %. Vláda bude argumentovať, tak ako opakovane už aj vo výbore aj inde argumentoval pán predseda výboru Burian, že toto číslo nie je úplné a korektné, pretože k tomu treba prirátať tie peniaze, ktoré idú do obcí, miest a vyšších územných celkov cez kritérium počet žiakov. Chcel by som zdôrazniť, že s týmto sa takto počítať nedá. Chcem pripomenúť, a myslím, že si to môžem dovoliť, keďže som jedným z autorov reformy fiškálnej decentralizácie, ktorá toto určila, že kritérium počet žiakov nie je určené na to, aby sa predpokladalo, že všetky tieto peniaze sa použijú v oblasti školstva, ale je určené ako jedno, jedno z viacerých kritérií, podľa ktorého sa prerozdeľujú peniaze z výnosu z dane z príjmov fyzických osôb, ktoré slúžia na financovanie originálnych kompetencií, kde jednotlivé samosprávy majú plnú autonómiu v tom, na čo tieto peniaze použijú. Zároveň platí, že mestá, obce a vyššie územné celky financujú originálne kompetencie, prenesené kompetencie sú financované práve z toho, čo sú najmä platy a tie výdavky, ktoré priamo súvisia so vzdelávacím procesom. A tie sú financované z tej čiastky ktorá je navyšovaná zo štátneho rozpočtu o 4,9 %. Teda konštatujem a zdôrazňujem, že regionálne školstvo je relatívnou neprioritou, že celkový nárast prostriedkov, výdavkov zo štátneho rozpočtu na regionálne školstvo bude menší ako celkový nárast verejných výdavkov. A celkový nárast, to, koľko dajú jednotlivé obce, mestá a vyššie územné celky, nie je možné presne odhadnúť. Ale mestá, obce, vyššie územné celky financujú vyššie územné celky, financujú predovšetkým rekonštrukcie, obnovy a financujú školské zariadenia, financujú zariadenia mimoškolských činností a tak ďalej a tak ďalej.

    Vysoké školy. Vysoké školy sú významnou súčasťou vzdelania, vedy a výskumu. A pri vysokých školách dochádza dokonca k tomu, že sú absolútnou neprioritou. Sú absolútnou neprioritou z toho dôvodu, že je tam nárast výdavkov dokonca nižší, ako je predpokladaná inflácia. Pri vysokých školách zo štátneho rozpočtu dôjde k nárastu výdavkov o 2,1 %. A keď berieme celkové verejné výdavky, nielen zo štátneho rozpočtu, ale aj z iných zdrojov, tak je to 2,8 % oproti 3,1-percentnej inflácii predpokladanej v návrhu štátneho rozpočtu. V dôsledku tohto dochádza prvýkrát za posledných 5 rokov k poklesu výdavkov na vysoké školy na hrubom domácom produkte. Na tomto chcem ilustrovať, že všetky tie pekné reči o znalostnej ekonomike sú prázdnymi frázami, pretože už doteraz Slovensko dosahovalo aj v medzinárodnom porovnaní veľmi nízky podiel verejných výdavkov na vysoké školstvo na hrubom domácom produkte, ale tento podiel sa nám aspoň darilo postupne zvyšovať z 0,68 % HDP v roku 2002 na 0,81 % HDP v roku 2006. Ale v roku 2007 dôjde k poklesu z 0,81 % v tomto roku na 0,76 % v roku 2007.

    Veda a výskum ako ďalšia zásadná súčasť znalostnej ekonomiky je na tom dokonca ešte omnoho horšie ako vysoké školy. A veda a výskum sa v návrhu štátneho rozpočtu a verejných rozpočtov stávajú oblasťou úpadku a útlmu. Verejné výdavky na vedu a výskum v rozpočte na rok 2007 sú nižšie o 8,6 % ako v roku 2006. Pán predseda Burian viackrát, takže predpokladám, že to vládna koalícia použije aj teraz, argumentuje tým, že to číslo je nekorektné, pretože v tom čísle sa aj v roku 2006 nachádza aj 358 mil. korún na dobudovanie Cyklotrónového centra a na tento účel v roku 2007 už nie je ani koruna, a teda že toto je nekorektné porovnávanie. Tak by som veľmi rád zdôraznil že je to úplne korektné porovnávanie, pretože výdavky na Cyklotrónové centrum sú výdavkami, kapitálovými výdavkami najmä, do rozvoja najmä technického zabezpečenia vedy a výskumu najmä v medicínskej oblasti, ale nielen v medicínskej oblasti. Ale ak by sme aj prijali tento argument, ktorý považujem za nekorektný, tak chcem povedať, že aj pri odpočítaní výdavkov na Cyklotrónové centrum v roku 2006, keby sme to nepočítali, by došlo k poklesu výdavkov na vedu a výskum o 2,8 %, to znamená mínus 8,6 % pri započítaní toho centra, ktoré je úplne korektné, a dokonca aj bez jeho započítania mínus 2,8 %. Veda a výskum je taktiež oblasťou, kde klesá podiel verejných výdavkov na vedu a výskum z 0,47 % v roku 2006, v tomto roku, na 0,40 % v roku 2007. Treba povedať, že už toto číslo, ktoré dosahujeme v tomto roku, je nedostatočné. A zámerom každej vlády by malo byť tieto čísla zvyšovať. Nám sa to darilo v rokoch 2002 až 2006, keď toto číslo vzrástlo takmer dvojnásobne z hľadiska podielu čiže ešte viac v nominálnom vyjadrení. Podiel výdavkov na vedu a výskum vzrástol z 0,26 % v roku 2002 na 0,47 % v roku 2006. Opakujem, v roku 2007 klesá na 0,7 %.

    To sú teda tri priority ktoré vláda sama deklarovala, že sú prioritami. Ako vidno vo svetle faktov a čísiel, prioritami časť z nich je, ale len relatívnymi. A tá najdôležitejšia časť z nich, teda regionálne školstvo, ale najmä vysoké školy, veda a výskum sú dokonca útlmovou, úpadkovou oblasťou z hľadiska verejných výdavkov a verejných financií.

    Ako sú na tom ostatné oblasti, ostatné tzv. priority.

    Snáď najväčší útlm je v oblasti financovania výstavby diaľnic. V štátnom rozpočte na rok 2007 oproti štátnemu rozpočtu na rok 2006 dochádza k poklesu výdavkov na tento účel o 4, 7 mld. korún. Zase argument bude, preto ho rovno poviem a zaujmem k nemu stanovisko, že je to tak preto, že v roku 2006 je zarátaná aj pohľadávka voči Kohéznemu fondu vo výške 4,3 mld. korún a že teda táto pohľadávka, jej čerpanie, zvyšuje tú základňu z roku 2006 a že keď nebude táto pohľadávka čerpaná, keď tieto peniaze nebudú čerpané v roku 2006, tak ich nemožno zaratúvať. Tá posledná veta je pravdivá. Ak nebudú čerpané v roku 2006, tak ich nemožno zaratúvať. Zároveň ale pravda je, že materiál ministerstva financií o vývoji verejných financií za prvé tri štvrťroky hovorí, že ministerstvo financií predpokladá, že použité budú, teda že do roku 2006 ich zaratúvať možno. Ak by aj zarátané neboli, ak by neboli použité tieto peniaze, ak by neboli minuté, tak potom napriek tomu už nebudú môcť byť zarátané do výdavkov v roku 2007. A napriek tomu by došlo k poklesu, aj keď k poklesu nižšiemu, k poklesu o 0,5 mld. korún, nie o 4,7 mld. korún. Ten podiel vyjadrený relatívne znamená pri poklese o 4,7 mld. korún 3,18-percentný pokles v roku 2007 a pri nezarátaní tej pohľadávky to znamená takmer 4-percentný pokles pri financovaní diaľnic.

    Čo sa týka investičných výdavkov do železničnej dopravy, dochádza k poklesu o 900 mil. korún, čo je pokles o 17,3 %. Čiže z tohto pohľadu možno konštatovať, že oblasť výstavby diaľnic a oblasť investícií do železničnej dopravy je úpadkovou oblasťou, oblasťou útlmu, a nie oblasťou priorít. K tomu ešte treba podotknúť, že sa neuskutoční privatizácia Carga. Čiže nie je možné predpokladať, že tento výpadok investičných prostriedkov z verejných zdrojov bude nahradený, kompenzovaný alebo ešte prevýšený investíciami od súkromného investora.

    A k tomu treba tiež ešte pripočítať aj na ilustráciu toho, ako to vyzerá z hľadiska reality priorít, že zrušenie privatizácie letiska v Bratislave znamená, že toto letisko bude upadať. Neviem, či si spomínate, ale v záväzku investora, ktorý vyhral súťaž o bratislavské letisko, bol záväzok preinvestovať na tomto letisku 20 mld. korún, zhruba polovicu priamo do letiska a zhruba polovicu do súvisiacej infraštruktúry. Privatizácia bola zrušená a pán minister Vážny vtedy deklaroval, že bude to riadiť štát a bude investovať štát, pretože všetci, ktorí všetci ste leteli, predpokladám, že všetci, z bratislavského letiska, uznáte, že investície potrebuje ako soľ. V štátnom rozpočte, vážené dámy, vážení páni, nie je na investície do letiska vyčlenená ani jedna slovenská koruna. Takže keď budete a budeme a občania Slovenskej republiky budú v najbližších rokoch cestovať z bratislavského letiska a budú si užívať dôsledky týchto vašich krokov, myslím, že sa vám môžu poďakovať.

    V tejto súvislosti len na ilustráciu takú zaujímavosť spomeniem. Je možno zaujímavé, že predsa len ešte je jedna absolútna priorita, ktorú som nespomenul kvôli tomu, že nie je až taká významná, až taká dôležitá. Ale vo svetle zrušenia privatizácie bratislavského letiska možno zaujímavá je. A je to rozpočet Protimonopolného úradu. Rozpočet Protimonopolného úradu rastie v tomto návrhu štátneho rozpočtu o 36 %. Pani predsedníčka bola potvrdená vo funkcii, rozpočet vzrástol o 36 % a ja sa len pýtam, či náhodou nie je nejaká súvislosť medzi týmito dvomi faktmi a faktom, ako sa rozhodlo v prípade letiska.

    K týmto oblastiam, ktoré som zatiaľ spomenul, by som chcel povedať, že považujem za veľmi zlé z hľadiska dlhodobej konkurencieschopnosti a dlhodobého udržateľného rastu práve to, že vzdelanie, veda a výskum, vysoké školy a investície do prioritnej infraštruktúry, najmä do diaľnic a železníc, sú takýmto spôsobom výrazne poddimenzované. Všetci ekonómovia, a myslím si, že naozaj všetci, a odborníci sa zhodnú na tom, že z hľadiska dlhodobej konkurencieschopnosti, špeciálne v prípade Slovenska aj pre riešenie regionálnych rozdielov sú kľúčové pre riešenie problému odchodu mladých ľudí do zahraničia tieto dve oblasti, investície do vzdelania, vedy a výskumu a investície do diaľnic. Takže práve poddimenzovanie týchto oblastí môže mať veľmi negatívne dôsledky pre budúci dlhodobý rozvoj.

    Ako to vyzerá s ďalšími oblasťami, stručne.

    Zdroje na podporu bývania klesnú o 560 mil. korún. So započítavaním zdrojov zo Štátneho fondu rozvoja bývania klesnú o 3,8 %. Toto je krásny príklad kamufláže, ktorú vláda robí. Na jednej strane zvýši o niekoľko desiatok miliónov korún výdavky na bonifikáciu hypotekárnych úverov pre mladých ľudí, na druhej strane ale o mnohonásobne vyššiu sumu zníži celkovú podporu bývania. Podobná kamufláž sa udiala aj v sociálnom systéme a sociálnych výdavkoch, k tomu sa dostaneme o chvíľu. Čiže bývanie nie je prioritou, je oblasťou, kde dochádza k znižovaniu verejných výdavkov, a teda k poklesu.

    Ďalšou oblasťou, ktorá, myslím si, skoro až fatálne znižuje výdavky, skoro až fatálne najmä kvôli tomu, že to doterajšie financovanie nebolo dostatočné, a to sme priznávali aj my a to hovorím aj ako isté priznanie zodpovednosti, miery zodpovednosti aj za podfinancovanie v tejto oblasti, to je oblasť kultúry. Vždy sme hovorili, že najskôr treba vyriešiť tie oblasti fungovania ekonomiky, naštartovanie ekonomiky. A vždy sme podmieňovali väčšie peniaze do kultúry aj urobením istého poriadku, urobením reforiem v kultúre. No, čoho sme svedkami dnes? Peňazí je menej a o žiadnej reforme a zlepšení fungovania ani nemožno chyrovať. A peňazí je menej výrazne. Pokles výdavkov v kultúre je 11,5 % v kapitole ministerstva kultúry a dokonca ak odrátame z výdavkov výdavky na cirkvi, pretože cirkvi priamo s financovaním kultúrnych aktivít nesúvisia, tak tento pokles je dokonca 15,6-percentný, predstavuje mínus 15,6 % na výdavky na financovanie kultúry bez cirkví. Je to pokles podielu napr. na hrubom domácom produkte z 0,23 % na 0,17 % a dokonca pokles podielu výdavkov na kultúru na celkových výdavkoch štátneho rozpočtu pod 1 %. V roku 2006 to bolo 1,12 % výdavkov štátneho rozpočtu na kultúru, v roku 2007 to bude 0,9 % výdavkov štátneho rozpočtu.

    Sociálny systém. Sociálny systém býva niekedy deklarovaný ako oblasť, ktorá má byť prioritou. Oproti návrhu štátneho rozpočtu sa predpokladá 4,3-percentný rast výdavkov na sociálny systém, čo je síce viac ako inflácia, ale menej, ako je rast verejných výdavkov, ktorý, pripomínam, je 7,9 %. Zároveň platí, že čo sa týka štruktúry týchto výdavkov, tak dochádza v niektorých oblastiach k poklesu. Klesajú prostriedky na prídavky na deti vo výške 100 mil. korún. Klesajú príspevky v hmotnej núdzi o 170 mil. korún. Klesajú príspevky na platby pre zdravotne postihnutých vo výške 28 mil. korún. Dochádza síce k navýšeniu, ale najvyššie navýšenie je za platby poistného pre tých, ktorí opatrujú dlhodobo nevládnych. A to je opatrenie, s ktorým prišla ešte naša vláda v apríli v roku 2006. Takže jediným takým viditeľným príspevkom a prírastkom v sociálnej oblasti je novo navrhnutý príspevok pri narodení prvého dieťaťa, na ktorý ide 270 mil. korún. A tu by som chcel povedať, že to je ďalšia kamufláž, lebo na jednej strane sa dáva 270 mil. korún na príspevok pri narodení prvého dieťaťa, ale na druhej strane sa nevalorizujú detské prídavky, ktoré sa mali valorizovať a ktoré boli v pláne, že sa valorizovať budú. Čiže zase zvýhodňujeme niektorých, tých, ktorí budú mať prvé dieťa, ale znevýhodňujeme všetkých ostatných. Chcel by som vás upozorniť pri tejto príležitosti aj na slová pána prezidenta, ktoré tu dnes povedal, keď povedal, že väčším problémom ako chudoba dôchodcov je chudoba detí a mladých rodín. Tento rozpočet nezohľadňuje ani potrebu priority vzdelanostnej ekonomiky a infraštruktúry, ani prioritu riešenia naozaj tých najnaliehavejších prípadov z hľadiska sociálnej pomoci a sociálnej núdze.

    Takže, pán minister, priznám sa, že som od vás čakal v úvodnom slove vecnejší a menej ideologický tón. Ale ak ste povedali, že na rozdiel od bývalej vlády nebudete šetriť na ľuďoch, ale budete šetriť na výdavkoch štátu, tak tento prehľad, myslím, vám mohol ukázať, že to tak nie je.

    Čo sa týka ďalej toho, prečo je tá vzdelanostná ekonomika taká dôležitá. Hovoríme o tom všetci, všetci to berú ako fakt. Na druhej strane rozpočet to nereflektuje a rozpočet to za priority nepovažuje. Prečo je to zlé? Zlé je to preto, že slovenská ekonomika dnes je konkurencieschopná, dnes zaznamenáva vysoký ekonomický rast, pomerne rýchle znižovanie nezamestnanosti, a to najmä vďaka veľkej konkurencieschopnosti v priemyselnej masovej veľkovýrobe. Automobilky sú typický príklad. Problém ale je, že keď nebudeme dnes investovať, a nielen viac peňazí, ale aj zmysluplne investovať prostredníctvom zmysluplných programov, do vedy, výskumu a vzdelania, tak sa nám stane to, že túto konkurencieschopnosť budeme postupne strácať, a my ju budeme postupne strácať tým, že budú rásť mzdy, bude rásť ekonomika, tým, že sú tu ďalšie krajiny, ako je Rusko, Ukrajina, Rumunsko, Bulharsko, Čína, India, ktoré v takýchto výrobách budú oveľa konkurencieschopnejšie. Aj od nás budú niektoré takéto výroby odchádzať. A ak nebudeme mať dostatočne vzdelanú pracovnú silu, ale ani pružné trhy vďaka reformám, tak toto nebude nahradené inými aktivitami, inými výrobami, inými službami s vyššou pridanou hodnotou a s vyššou mierou sofistikovanosti. A práve toto je zásadný problém, nie konkurencieschopnosť z hľadiska najbližších troch, piatich, šiestich rokov, ale dlhodobá konkurencieschopnosť a udržanie toho potenciálu, ktorý dnes slovenská ekonomika má. V tejto súvislosti je zarážajúce a neakceptovateľné znižovanie výdavkov na vedu a výskum, je zarážajúce a neakceptovateľné znižovanie nárastu výdavkov na vysoké školy, ako je predpokladaný rast inflácie, je zarážajúci a neakceptovateľný taký výrazný pokles na výdavky do diaľnic, ako to vláda navrhuje.

    Rád by som sa ešte dotkol toho, prečo je vlastne málo peňazí, lebo môžete si položiť otázku, prečo je to vlastne tak, veď ekonomika rastie rekordnými tempami, kde sú tie peniaze, prečo je ich tak málo. Tak mi dovoľte, aby som povedal svoj pohľad, určite nie vyčerpávajúci, na to, prečo je to tak. No, po prvé, je to preto, že niektoré kroky, ktoré sa urobili, odčerpali veľa peňazí z ekonomiky, peňazí, ktoré by inak boli k dispozícii, disponibilnými zdrojmi. Na daň z pridanej hodnoty je to až 2,8 mld. korún, na poplatkoch v zdravotníctve je to 2,5 mld. korún, na priamych platbách dochádza k rastu o 3,3 mld. korún, ktoré by sa dali použiť aj inak na veci, ktoré by prioritami naozaj mali byť. A zároveň rozpočet obsahuje aj to, čomu hovoríme vata, obsahuje aj isté rezervy, ktoré v prípade potreby bude možné použiť. Nakoniec, dnes som zachytil v médiách, že pán minister Valentovič už sa vyjadril, že s tým počíta, že tie chýbajúce 4 mld., keďže má pokryté len prvé 4 mesiace na zvýšené platby za poistencov štátu, sa uhradia z tohto. Áno, vata tam naozaj je. A ja vidím vatu v dvoch oblastiach najmä. Vidím vatu v rezerve na valorizáciu platov vo verejnom sektore. Táto rezerva vlani pre tento rok bola vo výške 1,6 mld. korún, pre budúci rok je 2,5 mld. korún a zároveň vláda predpokladá 20-percentné zníženie zamestnancov vo verejnom sektore. Pekná vata. A druhá vata je v dlhovej službe. V dlhovej službe sa predpokladá o 1 mld. viac oproti predpokladu v návrhu rozpočtu na rok 2006, kde bol odhad aj za rok 2007, pričom makroekonomické predpoklady sa zlepšili. Kurz slovenskej koruny sa výrazne zlepšil, čo znamená oproti predpokladom, ktoré sme robili ešte v roku 2005, koncom roku 2005, pre rok 2007 o 1 mld. menšie výdavky na dlhovú službu, ako ich predpokladá vláda dnes.

    No aj z tých dôvodov, ktoré som vymenoval, pre ktoré považujem tú tretiu oblasť za najdôležitejšiu, za ktorú vláda zodpovedá, a to je určenie priorít a zdrojového krytia priorít, pretože, ako som zdôvodnil, považujeme tieto návrhy za zlé, predložia poslanci za SDKÚ – DS v kooperácii a spolupráci s poslancami z ostatných opozičných klubov, SMK a KDH, viaceré pozmeňujúce návrhy, ktoré, to by som rád zdôraznil, nebudú navyšovať deficit verejných financií, ale zároveň vyriešili by aspoň čiastočne, čiastočne, lebo niektoré veci sa už, žiaľbohu, riešiť nedajú v dôsledku napr. nerozumných krokov v zdravotníctve, fiškálne dôsledky týchto krokov, niektoré tie najväčšie disproporcie. Dovoľte mi, aby som spomenul, ktoré oblasti, ktoré návrhy to budú. Konkrétne návrhy potom prednesú moji kolegovia.

    Budeme navrhovať, aby sa schválili tie návrhy výboru pre vzdelanie, ktoré prešli vo výbore pre vzdelanie. Väčšinou boli kryté, väčšina z nich bola krytá presunom z priamych platieb. A vo výške 400 mil. korún pôvodne kryté neboli, ale potom došlo k navýšeniu prostriedkov na školstvo vo výške 900 mil. korún. Takže z týchto prostriedkov kryté byť môžu a my navrhujeme, aby tak bolo.

    Ďalej budeme navrhovať, aby sa Rezerva predsedu vlády, ktorá je v tomto rozpočte najvyššou absolútnou prioritou, znížila na pôvodnú úroveň takú, akú mala roky doteraz. To je daná úroveň 50 mil. korún. A ušetrených 75 mil. korún navrhneme rozdeliť na garančný fond pre baníkov, to je návrh, s ktorým prišla už pani poslankyňa Radičová vo výbore a ktorý bol odmietnutý poslancami vládnej koalície, a ďalej budeme navrhovať, aby zvyšných 70 mil. korún bolo rozdelených na zvýšenie prevádzkových nákladov a najmä investičných nákladov na rekonštrukcie pre Štátne divadlo Košice a Štátnu operu v Banskej Bystrici.

    Ďalej budeme navrhovať, aby bola uskutočnená valorizácia detských prídavkov za minulý a tento rok, pretože ani v minulom uskutočnená nebola, na čo predpokladáme vyčleniť 200 mil. korún, a to práve z tej rezervy, z tej vaty, ktorú som spomínal v rezerve na valorizáciu platov vo verejnom sektore.

    Nespomenul som oblasť informatizácie, ktorá je taktiež veľmi podhodnotená v tomto rozpočte. Na Infovek je navrhnutá len polovica prostriedkov oproti tomuto roku. Navrhujeme to navýšiť na úroveň tohto roka, a teda schváliť tam 180 mil. korún. A na projekt Internet pre vzdelanie, ktorý už beží a z ktorého vznikli záväzky a ktorý nie je pokrytý ani korunou, navrhujeme vyčleniť 112 mil. korún.

    Ďalej budeme navrhovať zvýšenie výdavkov na diaľnice a na zriadenie centier právnej ochrany. Opakujem a zdôrazňujem, že všetky tieto výdavky budú navrhnuté tak, že nezvýšia deficit verejných financií.

    Ešte by som chcel povedať k tomu vzdelaniu, vede a výskumu, že to nie je len štátny rozpočet. Existujú aj iné ďalšie kroky, ktoré vládna koalícia urobila, ktoré sú jasným dôkazom toho, že vzdelanie, veda a výskum, ale ani doprava, ani investície do diaľnic nie sú pre ňu prioritou. Ide o zmeny operačných programov z novej finančnej perspektívy na najbližších 6 rokov. Operačný program Vzdelávanie bol znížený rozhodnutím vlády oproti rozhodnutiu našej vlády o 25 %, čo znamená menej o 7,1 mld. korún, 7,1 mld. korún v priebehu najbližších 6 rokov. A dokonca operačný program Výskum a vývoj bol znížený o 40 %, čo je 22 mld. korún, na obdobie novej finančnej perspektívy. A taktiež boli znížené prostriedky na operačný program Doprava, a to o 6,7 %, čo znamená 8,2 mld. korún. Takže nielen týmto štátnym rozpočtom, aj rozhodnutiami, ktoré vláda prijala v oblasti rozdelenia peňazí na jednotlivé operačné programy, dochádza k tomu, že tieto oblasti sú podhodnotené a poddimenzované.

    No a dovoľte mi uzavrieť teda tento môj príspevok tým, že sa vrátim k tomu, čo som povedal na začiatku. Na začiatku som povedal, že štátny rozpočet a verejné rozpočty sú dôležitým dokumentom a sú zákonom roka, pretože odhaľujú, aká je vízia, aká je stratégia a aké sú priority tých, ktorí vládnu, čo považujú za dôležité pre krajinu, akým spôsobom chcú zabezpečovať ďalší rozvoj a ďalšie fungovanie tohto štátu. No a musím konštatovať, že z toho, čo sme si prečítali, čo sme si mohli prečítať, aj z toho, čo môžeme počuť vo vyhláseniach predstaviteľov vlády na čele s jej predsedom, možno dôjsť len k jedinému záveru, že vláda nemá žiadnu zmysluplnú víziu a aj tento rozpočet svedčí o tom, že to, čo vláda robí, je len taká nešikovná a dosť chaotická údržba. Dovoľte mi ilustrovať to na jednej veci, ktorú považujem za podstatnú. Pán predseda vlády, ale i niektorí ďalší predstavitelia strany Smer opakovane a radi zdôrazňujú, že budujú silný sociálny štát. Otázka je: Svedčí tento návrh rozpočtu a verejných rozpočtov o tom, že ide o budovanie silného sociálneho štátu? Obávam sa, že nie. Verejné výdavky, taký najkomplexnejší ukazovateľ, podľa ktorého sa dá analyzovať a hodnotiť, či je silný sociálny štát alebo nie je, je podiel verejných výdavkov na hrubom domácom produkte. Silné sociálne štáty majú tento podiel vyše 50 %, Dánsko, Švédsko, ale aj Francúzsko ho má vyše 50 %. Slovenský podiel verejných výdavkov na HDP dosahuje 40 % hrubého domáceho produktu a do roku 2010 podľa tohto dokumentu, mimochodom, má klesnúť na zhruba 35 %, čomu, otvorene hovorím, sa ja teším, pretože ja, ale nielen ja, SDKÚ – DS a, myslím, aj ďalšie stredopravé strany sú presvedčené o tom, že treba zvyšovať mieru ekonomickej slobody, treba znižovať mieru prerozdeľovania. A sme presvedčení o tom, že v podmienkach Slovenska budovať silný sociálny štát založený na vysokých daniach a vysokých výdavkoch je samovražedná cesta. No ale, čo potom teda vlastne koalícia vedená Smerom buduje na Slovensku, keď nie silný sociálny štát a keď sama predpokladá, že podiel verejných výdavkov bude klesať? Mimochodom, ten istý trend potvrdzuje podiel daňových príjmov na hrubom domácom produkte. Slovensko má dnes jeden z najnižších podielov daňových príjmov na HDP. A, čuduj sa svete, napriek predvolebnej rétorike Smer tento podiel nieže nezvýšil, ale ho znížil, pretože najväčší efekt z hľadiska zásahov do daní malo zníženie dane z pridanej hodnoty na lieky, ktoré spôsobilo výpadok 2,8 mld. korún. Ostatné veci, ktoré mali len čiastočne zvýšiť daňové zaťaženie, nakoniec ani neboli schválené alebo boli schválené v inej podobe, napr. tie 2 %, kde teda k tomu nedošlo. Čiže ten problém je v tom, že samotný fakt, že dochádza k ďalšiemu znižovaniu daňového a odvodového zaťaženia a že dochádza k znižovaniu prerozdeľovania v ekonomike a podielu štátu, je pozitívny, akurát je v absolútnom rozpore s tézou o budovaní sociálneho štátu.

    To, čo je ale negatívne, to je to, že ten obmedzený objem zdrojov, ktorý tu je, ktorý vyplýva aj z toho znižovania odvodového zaťaženia a podielu verejných výdavkov, nie je rozdelený rozumne, nie je rozdelený tak, aby dlhodobo ten koláč mohol rásť a aby potom ten menší relatívny podiel, 35 %, bol absolútne väčší a umožnil aj lepšie sociálne služby, lepšie fungovanie zdravotníctva, viac peňazí do školstva a tak ďalej. Je tu presne príklad Írska, presne príklad Írska, kde podiel verejných výdavkov za ostatných 30 rokov, keď robili takéto reformy, ale ich aj udržali a investovali do vzdelania, vedy a výskumu, klesol z 50 % na menej ako 35 % dnešných. Ale zároveň krajina sa stala zo zaostalej krajiny druhou ekonomicky najvyspelejšou krajinou európskej dvadsaťpäťky s priemerom s hrubým domácim produktom vo výške 140 % priemeru európskej pätnástky. A umožňuje jej to pri tomto nižšom podiele verejných výdavkov mať rozvoj, mať dostatočné investície do všetkých oblastí, ktoré sú potrebné. Obávam sa, že slovenská vláda na čele s Robertom Ficom touto cestou nejde a že najlepším dôkazom tohto je aj tento predložený návrh štátneho rozpočtu, a preto poslanci za SDKÚ – DS tento dokument nepodporia. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pán poslanec Burian, Novotný, Tóthová, Kubovič, Halecký, Frešo, Hort ako posledný. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Prvý je pán poslanec Burian.

    Ak je to faktická, tak sú na to dve minúty. Jasné?

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, chcem na začiatku povedať, že svoje také obšírnejšie vystúpenie si ponechám teda na záver vystúpení tých písomne prihlásených.

    Chcem oceniť vystúpenie pána poslanca Mikloša, že bolo vecné alebo snažilo sa byť vecné, aj keď v niektorých veciach teda, by som povedal, už bolo poznačené číslami, ktoré asi vyhovujú danej problematike.

    Ja len chcem upozorniť, že pokiaľ ide o Cyklotrónové centrum, som veľmi rád, nakoniec, pán poslanec, že ste to potvrdili, lebo v podstate nevyčerpaná časť peňazí tu bude presúvaná na rok 2007, a že ste potvrdili, že je to vlastne veda a výskum. Takže dnes vlastne len potvrdíme to, že jednoducho v tej vede a výskume, o čom ste hovorili, ten nárast tam bude. Faktom je, že nebude na úrovni podľa vašich výpočtov oproti roku 2006, na úrovni teda celkových výdavkov. Ale musím upozorniť na jeden fakt. A tu som ten druhý fakt chcel použiť. A to som aj hovoril možno na niektorom diskusnom fóre až trikrát, že predpokladané prostriedky z vnútorných opatrení Európskej únie, kde na rok 2006 je plánovaných 900 mil. korún, môžete sa na to opýtať ministra školstva, budú čerpané na úrovni 5 %. Ak tieto predpokladané zdroje, 900 mil., odrátame z roku 2006, necháme tam 5 %, tak nárast je v roku 2007 oproti roku 2006 viac ako 15 %. Takže ak by sme boli korektní a by sme brali tieto čísla, ktoré si môžeme overiť, a môžeme o tom polemizovať, tak zistíme, že ten nárast je podstatne vyšší ako proklamovaný nárast, ktorý bol v roku 2006. Takže to len na upresnenie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Naozaj ma upútalo to, čo povedal pán poslanec Mikloš, že zdravotníctvo je len relatívnou prioritou a že vláda predstiera alebo kamufluje, že ide o viacej disponibilných zdrojov v zdravotníctve tento rok. Tak som trošku začal počítať, pretože naozaj aj odborná, aj laická verejnosť veľmi rada používa tieto argumenty, prečo predchádzajúca vláda toľko nepridala. Takže porovnajme, čo ide tento rok do zdravotníctva a čo by išlo do zdravotníctva, keby sme naplnili volebný program SDKÚ – DS. Vláda zvyšuje odvody za poistencov štátu o 1 % len na obdobie štyroch mesiacov, to je 2,1 mld., my sme chceli zvýšiť odvody v tomto roku o 0,25 %, čiže to je 1,6 mld. Vláda znížila DPH na lieky, to je zhruba 2,3 mld. šetrenia na strane zdravotných poisťovní a poskytovateľov, no áno, ale zrušila poplatky za služby, ktoré by sme nikdy nezrušili. A tie by znamenali príjem pre poskytovateľov vo výške 1,9 mld. Zvyšných 3,2 mld. do 7,6 mld., o ktorých hovorí vláda, vyplýva z toho, že vláda platí odvody za svojich poistencov z priemernej mzdy v národnom hospodárstve v roku 2005. To by sme platili alebo to by, samozrejme, platila akákoľvek vláda, lebo tak je postavený zákon. Čiže reálny rozdiel medzi tým, čo bombasticky dáva táto vláda, to je 7,6 mld. korún, a čo by za normálnych okolností plynulo do rezortu, to je 6,7 mld. korún, je len 900 mil. plus. No, áno, ale SDKÚ – DS by nikdy nezastavila transformáciu poskytovateľov zdravotníckych zariadení, nezaviedla by opätovne mäkké rozpočtové kritériá a nespustila by stavidlá nadspotreby zdravotnej starostlivosti zrušením poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Čiže pri naplnení nášho volebného programu by bolo zdravotníctvo v roku 2007 určite v lepšej kondícii. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, nebudem operovať číslami, pretože priestor faktickej poznámky nedáva možnosť argumentovania. Ja sa chcem len vyjadriť k silnému sociálnemu cíteniu, ktoré tu pán poslanec prezentoval pri jednotlivých kapitolách. Ja som sa musela dvakrát pozrieť smerom k rečníckemu pultu, či je to skutočne ten bývalý minister financií bývalej vlády, ktorá mala veľmi slabé sociálne cítenie a kde najslabšie vrstvy dostávali z rozpočtu veľmi málo.

    V časti, kde ste spomínali, pán poslanec, čo by sa dalo všetko použiť, keby, nemám priestor na vymenovávanie, chcela by som ten váš výpočet doplniť o informáciu, čo by sa dalo všetko spraviť so 700 mil., ktoré na základe rozhodnutia Ústavného súdu musí tento rozpočet sanovať na vrátenie nezákonne odňatých platieb.

    A posledná poznámka. Nuž, u každého by som brala kritiku vraj zníženia financií na výstavbu diaľnic, ale od vás, ktorý, keď ste nastúpili do vlády, prvé, čo ste urobili, bolo, že výrazne, ale výrazne ste škrtili financie na výstavbu diaľnic. Pán poslanec, myslím, že práve vám toto hovoriť je viac než humorné. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, páni ministri, ak si všimnete, tak máme dnes predsedu vlády, ktorý asi ani nevie, čo je elementárna slušnosť. Ja ako poslanec som predpokladal, že si vypočuje všetkých zástupcov poslaneckých klubov a zvlášť z poslaneckých klubov opozície a možno aj najsilnejšieho opozičného, nášho klubu. Bohužiaľ, musím jeho odchod a neprítomnosť považovať za prejav ignorantstva opozície, za nezáujem o dialóg. Jednoducho považujem to za slabosť, neslušnosť a nekultúrnosť.

    A, pán predsedajúci, ešte jedna moja poznámka. Pani ministerka práce počas vystúpenia pána Mikloša telefonovala.

  • Ruch v sále.

  • Pán predsedajúci, môžete ma počúvať? Je to na vás v tejto chvíli aj. Telefonovala počas vystúpenia, čo považujem nieže za prejav arogancie, ale za porušenie rokovacieho poriadku Národnej rady. A žiadam vás, aby ste konali v zmysle rokovacieho poriadku.

  • Rešpektujem, pán poslanec, vaše stanovisko a budem tlmočiť zakrátko počas ďalšieho vystúpenia váš názor tam, kde je to potreba. Pán predseda vlády išiel dozadu a rešpektujem vaše stanovisko. Zabezpečím to. Dobre?

    Budeme pokračovať, pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, myslím si, že konštrukcia vystúpenia pána poslanca, pána exministra bola dobrá. Čísla boli porovnateľné a boli ľahko sledovateľné aj pre neekonóma. Takže rozumeli sme tomu všetci.

    Som rád, že priznal, že do zdravotníctva ide najviac peňazí v doterajšej histórii pravdepodobne. Ide tam viacej ako 7 mld., ide tam viacej ako 9,5 %, čo je veľmi dobré oproti SDKÚ. Myslím si, že toto rozloženie má chybu len v tom, že je plánované na štvrťrok, ale v objeme, ktorý vo vašom pláne by bol na celý rok. Takže pokiaľ terajšia vládna zostava doplní v ďalších štvrťrokoch financie v trende, ktorý nastúpila, myslím si, že tam už budete podstatne slabší.

    Chcem len podotknúť, že všetky diery, ktoré sú podstatné v zdravotníctve, sa udiali za predchádzajúcej vlády. To je disproporcia medzi privátnym a štátnym sektorom, disproporcia medzi platmi vo fakultných nemocniciach a privátnom sektore, deficit v štruktúre zariadení ambulantných. Nárast tu bol o 100 %, dokonca podľa niektorých údajov až o 170 %. Nedošlo k redukcii zdravotníckych lôžkových zariadení a zníženiu celkových kapacít, to znamená, je to dosť podstatná položka. Došlo k redukcii lôžkovej kapacity a spôsobilosti v kúpeľných zariadeniach. Prepočet pre našich pacientov klesol z 80 % na 20 %, čo je podstatná vec. Mňa však zaujíma, ako je možné, že také veľké deficity sa udiali za vašej vlády pri reforme zdravotníctva, k čomu to došlo a hlavne čo by ste urobili vy, aby táto disproporcia sa v tomto...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na predrečníkovi pánovi poslancovi Miklošovi by som chcel oceniť, že udal tón. Udal tón tým, že načrtol a aj predviedol prakticky v číslach veľmi profesionálnu metodiku, ako sa pozerať na súčasný návrh rozpočtu, profesionálnu a zároveň veľmi jednoduchú metodiku, na ktorú stačí veľmi elementárna kalkulačka, aby sme si mohli porovnať jednotlivé kategórie.

    Zaujalo ma to, že došlo k útlmu, resp., ako použil výraz, k úpadku vo vede, výskume, k nepriorite v školstve a tiež k úpadku vo vysokom školstve, nakoľko si myslím, že z dlhodobého hľadiska naozaj len vzdelanie našej populácie nás môže vytrhnúť z toho, o čom socialistická vláda rada hovorí, teda z chudoby. A druhé, čo ma veľmi zau