• Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rokovanie 6. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Poprosím vás, aby sme sa prezentovali, aby sme zistili našu uznášaniaschopnosť.

    Pani poslankyne, páni poslanci, poprosím o prezentáciu.

    Kolegyne, kolegovia, poprosím vás ešte raz o prezentáciu. Skúste ešte raz operáciu s vašou hlasovacou kartou vytiahnuť a vložiť do zariadenia, možno nie všetkým zariadenie prijalo a identifikovalo kartu. Poprosím ešte raz o prezentáciu.

  • Prezentácia.

  • Prítomných 120 poslancov. Národná rada je schopná uznášať sa.

    Na 6. schôdzi Národnej rady budú overovateľmi pani poslankyňa Ľudmila Mušková a pán poslanec Martin Kuruc, náhradníkmi budú páni poslanci Ján Richter a Imre Andruskó.

    O ospravedlnenie na dnešnej schôdzi požiadali pán poslanec Csáky a pán poslanec Chelemendik.

    Návrh programu 6. schôdze máte rozdaný vo svojich laviciach. Ešte skôr, kým pristúpime k samotnému schvaľovaniu programu a podávaniu návrhov na zmeny v programe dovoľte, aby som vám podal niekoľko informácií.

    Vláda Slovenskej republiky 8. novembra na vlastnú žiadosť odvolala pána Mariana Záhumenského z funkcie štátneho tajomníka Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a pán Marian Záhumenský si dňom 9. novembra 2006 začal uplatňovať mandát poslanca.

    Podľa príslušných ustanovení zákona o voľbách do Národnej rady zanikol mandát Antonovi Bobríkovi, ktorý nastúpil ako náhradník na neuplatňovaný mandát poslanca Mariana Záhumenského. Prosím vás, aby ste túto skutočnosť zobrali na vedomie, že pán Marian Záhumenský je opäť v poslaneckej sále a vykonáva svoj mandát.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, do programu 6. schôdze je zaradený aj Legislatívny a pracovný program Európskej komisie na rok 2007. Vo väčšine národných parlamentov členských štátov Európskej únie je úplne obvyklé, že tento pracovný program predkladá člen Európskej komisie.

    Uvedený materiál bude preto aj predmetom rokovania Konferencie predsedov Parlamentov Európskej únie v máji 2007, ktorý bude tu v Bratislave, pričom Národná rada Slovenskej republiky v súčasnosti tejto konferencii predsedá. Aj preto som pozval člena Európskej komisie pána Jána Figeľa a požiadal som ho, aby tento legislatívny a pracovný program uviedol na tejto 6. schôdzi, decembrovej schôdzi Národnej rady. Pán komisár, náš člen komisie moje pozvanie prijal s tým, že tento dokument predstaví v piatok 15. decembra 2006 o 9.00 hodine ráno.

    Ešte niekoľko informácií aj k ďalším bodom programu. Je to tá informácia, že stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu zákona o štátnom rozpočte uvedie jeho predseda a návrhy rozpočtov príslušných inštitúcií uvedú ich predkladatelia, ako sú uvedení v návrhu programu.

    Nato, aby mohli uvedené materiály uviesť a vystúpiť v rozprave je, samozrejme, potrebný súhlas Národnej rady. Navrhujem preto, aby sme dali súhlas s vystúpením ako pána Figeľa, nášho pána komisára, a vyslovili schválením programu ako celku takýto návrh, pokiaľ nikto nepredloží iný návrh.

    Na záver potom, ako schválime program s príslušnými zmenami a dodatkami, vás budem ešte informovať o priebehu poslaneckého grémia.

    A teraz, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 6. schôdze. Chcem vás požiadať všetkých tých, ktorí budete predkladať návrhy na zmeny alebo doplnenie programu, keby ste mi tieto návrhy odovzdali písomne pred hlasovaním.

    Takže chcem sa opýtať, či má niekto z vás návrhy na zmenu alebo doplnenie programu? Ešte niekto, dámy a páni, s návrhmi na zmenu alebo doplnenie programu? Ak nie, nech sa páči, pán poslanec Farkas, procedurálny návrh.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, navrhujem zaradiť do programu zasadnutia Národnej rady Slovenskej republiky ako bod č. 59 návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky o prehodnotenie politických nominácií vlády do orgánov obchodných spoločností s majetkovou účasťou štátu.

    Dovoľte, aby som tento návrh odôvodnil. Strany vládnej koalície, ale najmä strana SMER – sociálna demokracia v predchádzajúcom volebnom období tvrdo kritizovala politické nominácie do orgánov obchodných spoločností s majetkovou účasťou štátu. Napriek bývalej kritike súčasná vláda nominuje do orgánov obchodných spoločností nielen politicky spoľahlivých nominantov, ale vo viacerých prípadoch aj rodinných príslušníkov, politikov a činiteľov vládnych strán. Problém je v tom, že títo rodinní príslušníci nie sú odborníkmi a tieto praktiky silno pripomínajú prax v rokoch 1994 až 1998. Najvypuklejšie prípady sú pritom v Transpetrole.

  • Prerušenie časomierou.

  • Ďakujem pekne. Keďže neboli žiadne iné návrhy na zmenu a doplnenie programu, budeme hlasovať o tomto predloženom návrhu. Prezentujeme sa a hlasujeme. Poprosím techniku. Komu nezobralo kartu? Keďže viacerým poslancom zariadenie nenačítalo kartu, ruším toto hlasovanie. Budeme ešte raz hlasovať o návrhu, ktorý predložil pán poslanec Farkas. Poprosím vás, keby ste znovu skúsili, či vám zariadenie identifikovalo kartu. Poprosím techniku, aby sme pristúpili k opakovanému hlasovaniu. Môžeme, pani poslankyne, páni poslanci?

    Takže ešte raz znovu opakovane hlasujeme o návrhu pána poslanca Farkasa o zaradenie nového bodu programu. Prezentujeme sa a hlasujeme.

    Poprosím, ruším toto hlasovanie, technici, môžete sa pozrieť, aký problém majú poslanci SDKÚ s kartami?

    Technici, môžeme pristúpiť k opakovanému hlasovaniu?

    Kolegyne, kolegovia, poprosím vás chvíľočku o strpenie, aby sme mohli pristúpiť k opakovanému hlasovaniu.

    Dámy a páni, je mi to veľmi ľúto, ale technika opäť raz zvíťazila nad duchom, tak vás chcem požiadať o 10 minút prestávku. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 13.25 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 13.30 hodine.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, aby sme pre istotu, keďže došlo k zásahu do informačného systému vyskúšali jednou skúšobnou prezentáciou, či každému reaguje jeho hlasovacie zariadenie. Dúfam, že ste všetci na svojich miestach. Poprosím vás teraz, skúste sa odprezentovať a odkontrolujte si, či vám funguje hlasovacie zariadenie.

  • Ruch v sále.

  • Dobre, mal ešte niekto evidentný problém? Pravdepodobne ak niekto mal, skúste ešte raz tú kartu vybrať a znovu sa pokúsiť o prihlásenie do systému. Malo by to byť v poriadku. Chcem ospravedlniť aj našich technikov, vykonávala sa zmena v informačnom systéme a pravdepodobne niektoré veci sa nedotiahli. Dúfam, že môžeme pristúpiť k opakovanému hlasovaniu o návrhu pána poslanca Farkasa o zaradenie nového bodu do programu 6. schôdze, takže budeme hlasovať o návrhu bodu programu pána Farkasa. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 59 za, 67 proti, 11 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že návrh pána poslanca Farkasa sme neprijali, i keďže nezazneli žiadne iné nové návrhy na zmenu alebo doplnenie programu 6. schôdze, budeme, dámy a páni, hlasovať teraz o programe schôdze ako o celku.

    Takže prezentujeme sa a hlasujeme o návrhu programu 6. schôdze ako o celku, tak ako ste ho dostali.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 113, nikto nebol proti, zdržalo sa 29.

    Konštatujem, že sme schválili program 6. schôdze ako celok.

    Dámy a páni, dovoľte, aby som vás ešte informoval o postupe v rokovaní, ako aj o postupe v hlasovaní pri prerokovaní programu 6. schôdze najmä v programe súvisiacich druhých čítaní so štátnym rozpočtom, ako aj rokovaním o návrhu zákona o štátnom rozpočte.

    Predložil som poslaneckému grémiu návrh, ktorým navrhujem upraviť spôsob rokovania a hlasovania tento týždeň. Keďže poslanecké grémium nevyslovilo všeobecný súhlas, dovoľte mi, aby som vás informoval a predložil návrh.

    Chcem vás, samozrejme, oboznámiť aj s tým, že pán prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič ma požiadal o vystúpenie pred Národnou radou Slovenskej republiky, ktoré som zaradil zajtra v stredu 6. decembra o 11.00 hodine.

    K samotnému rokovaniu navrhujem, aby sme po prerokovaní prvého bodu programu, ktorým sú návrhy na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré zároveň hneď aj po prerokovaní odhlasujeme jedným hlasovaním, otvorili rozpravu k ďalším návrhom zákonov v druhom čítaní, ktoré sú uvedené v bodoch 2 až 14.

    Navrhujem, aby sme o týchto bodoch programu rokovali dnes až do ukončenia a aby sme zajtra o 9.00 hodine začínali deň hlasovaním o všetkých dnes prerokovaných návrhoch zákonov, aby potom o 11.00 hodine vystúpil so svojím prejavom pred Národnou radou Slovenskej republiky pán prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič.

    Navrhujem potom, aby sme po hodinovej prestávke, pravdepodobne možno aj trošku dlhšej začali zajtrajšie rokovanie o 13.00 hodine po obede predstavením návrhu vládneho zákona o štátnom rozpočte a otvorili tak rozpravu a rokovali o štátnom rozpočte. Zároveň navrhujem, aby sa rokovanie o štátnom rozpočte udialo zajtra a vo štvrtok v priebehu celého dňa s výnimkou hodiny otázok a interpelácií, aby sme na vytvorenie dostatku priestoru pre možnosť, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladať vaše pozmeňujúce návrhy, ako aj vystúpenia k návrhu štátneho rozpočtu predĺžili rokovanie v stredu a vo štvrtok až do 20.00 hodiny tak, aby vznikol dostatočný priestor ešte s rokovaním v piatok doobeda tak, aby sme mohli o 12.00 hodine v piatok na obed hlasovať o všetkých pozmeňujúcich návrhoch a o návrhu štátneho rozpočtu ako o celku.

    Toto je návrh, s ktorým pred vás prichádzam v záujme vytvoriť efektívny priestor na rokovanie a, samozrejme, požiadam o všeobecný súhlas. Najprv ale, samozrejme, procedurálne návrhy.

    S procedurálnym návrhom, pani poslankyňa?

  • Áno, s procedurálnym. Pán predseda, mám váš návrh tiež považovať za procedurálny návrh, že chceme určiť obmedzenie rokovania alebo predĺženie rokovania? Považujem za nesprávne, aby sme dnes rokovali do XY hodiny, aby sa z toho stalo nejaké nočné rokovanie a aby sme zachovali ten status, ktorý je z rokovacieho poriadku – každý deň rokovali do 19.00 hodiny.

    Ak budeme hlasovať o rozpočte budúci týždeň, myslím si, že nevznikne žiadna kríza v tomto štáte, a preto vás žiadam, aby sme dodržali rokovací poriadok do 19.00 hodiny každý deň.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, chcem sa len spýtať, či to bol procedurálny návrh, lebo musíme dať o ňom potom hlasovať a hneď. Takže nenechali ste ma dohovoriť, chcel som požiadať o všeobecný súhlas, takže teraz nebudeme hlasovať, lebo predpokladám, že prídu postoje aj od predstaviteľov z opozície.

    Takže najprv poprosím, pán podpredseda, procedurálne návrhy.

  • Hlas zo sály.

  • Môžeme. Dobre, nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som k tomu, čo navrhol práve pán predseda zaujať stanovisko. My sme mali nedávno poradu vedenia, mali sme grémium, kde sme sa dozvedeli a dohodli, ako bude prebiehať schôdza Národnej rady, ktorá bude hovoriť aj o zákone zákonov a na ktorej sa bude o nej rokovať. Odvtedy sa nič neudialo, dostali sme všetci program a dnes v grémiu sme sa dozvedeli viacero skutočností, s ktorými chce pán predseda oboznámiť plénum Národnej rady a chce, aby to bolo vnímané ako jeho procedúra.

    Prvé je to, že by mal vystúpiť zajtra o 11.00 hodine pán prezident. Z ústavy, samozrejme, nikto jemu neberie právo, aby vystúpil v parlamente vtedy, keď to on uzná za vhodné, ale myslím si, že toto je precedens, ktorý by sme nemali akceptovať. Nemali akceptovať preto, lebo o to prezident požiadal včera a zajtra mu dávame akože slovo.

    Ja sa pýtam, či je v tomto štáte mobilizácia, alebo sme ohrození zvonku, alebo čo sa deje? Ak chce pán prezident požiadať, tak by to tiež mala byť určitá kultúra a myslím, že takýto precedens by sme nemali zavádzať, a preto navrhujem, aby prezident dostal slovo až po schválení rozpočtu v tejto Národnej rade.

    Druhá vec, na ktorú chcem upozorniť, vážené kolegyne a kolegovia z koalície, my sme za štyri ostatné roky nemali v tomto ctenom kolégiu nočné rokovanie. Ak sme sa niekedy dohodli na nejakom čiastkovom zákone, ktorý bolo treba dorokovať po 19.00 hodine, tak to bolo na základe súhlasu všetkých.

    Ja vás chcem požiadať, aby ste nezavádzali tieto spôsoby, ktoré už som si myslel, že sú v Národnej rade prekonané, zvlášť preto, že zákony, o ktorých chceme rokovať predtým, ako pristúpime k rokovaniu o štátnom rozpočte sú také dôležité, že je neúctivé o nich rokovať v noci.

    Máme tu návrh, aby sme rokovali do skončenia rozpravy o týchto bodoch. To znamená, možno až do rána. My tie zákony považujeme za dôležité a nepovažujeme za náležité, resp. považujeme za nenáležité a neúctivé o týchto zákonoch rokovať v noci.

    A tretia vec, čo chcem poznamenať, ak dnes máte svoj program, že chceme do piatka schváliť rozpočet, ja si nespomínam, že by sme niekedy pri zákone zákonov takýmto spôsob plánovali rozpravu a takýmto spôsob sa tu zaväzovali, aby sme takýmto spôsobom pošliapavali demokraciu. Veď sme sa jasne dohodli, že keď skončíme tie zákony, o ktorých musíme rokovať predtým, ako pristúpime k rozpočtu, či to bude v stredu, alebo vo štvrtok, tak potom bude rokovanie o rozpočte a je jedno, či to bude v stredu, alebo štvrtok.

    Normálnym spôsobom vieme rozpočet schváliť a prerokovať, aj skončiť túto schôdzu pohodlne, nie do Vianoc, ale možno za dva týždne. Ale takýmto spôsobom sa zaväzovať a týmto spôsobom obmedzovať právo poslanca diskutovať, a keď tak v noci, to považujem za valec, ktorý sme tu už dávno nemali a pýtam sa prečo, alebo čoho sa kto bojí, že takýmto spôsobom máme nastoľovať to, akým spôsobom budeme o zákone zákonov v demokratickej spoločnosti rokovať. A všetkým nám ide o to, aby tento parlament mal iné meno, ako má. Nerokovali sme dva mesiace, áno, boli komunálne voľby, ale bijú do nás, za čo vlastne berieme platy. Ja sa pýtam teraz, keď máme rokovať o zákone zákonov, ideme sa takýmto spôsobom postaviť pred občanov, že to chceme za dva dni skončiť?

    Žiadam vás, pán predseda, aby ste tento návrh stiahli. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Bugár s procedurálnym návrhom? Procedurálny návrh, pán poslanec?

  • Ďakujem. Pán predseda, nie, reagujem len na to, že ste fakticky chceli vedieť náš názor, všeobecný súhlas, dobre ste vedeli, že asi nebude. Nebude ani preto, lebo v grémiu to bolo povedané, že nikdy sme toto nerobili, čo sa snažíte zaviesť vy.

    Chcem vás upozorniť, že z toho, samozrejme, bude škandál. Ak takýmto spôsobom chcete obmedziť rokovanie, nie je problém mať štvorhodinové prejavy. Nechceli sme to mať, vaši niektorí kolegovia v minulom volebnom období, nechcem spomenúť mená, teda používali spôsoby také, že aj tri, tri a pol, tri hodiny aj štyridsať minút bez problémov vystupovali aj ústne, aj písomne. My to nechceme urobiť, ale žiadam vás, aby ste si premysleli tento váš návrh a dokonca nič by sa nestalo, keby sme hlasovali v utorok, to znamená, každý by mal možnosť preštudovať návrhy.

  • Pán predseda, je principiálne neprijateľné v parlamentnej demokracii, aby sme povedali, že dnes rokujeme o 14 zákonoch a zajtra o nich hlasujeme. Je principiálne neprijateľné, aby sme povedali, že zajtra o jednej začítame o rozpočte a v piatok o dvanástej hlasujeme. Proste to je úplne pomätenie pojmov, čo je to parlamentná demokracia a čo môže a má poslanec z ústavy aké práva v tomto parlamente.

    Čiže, prosím vás, nemeňte, nezamieňajte si toto zasadnutie parlamentu so zasadnutím vlády. Pán Fico si tam môže obmedzovať, koho len chce, to je jeho problém a problém vládnej koalície, ale toto je parlamentná demokracia. Naše práva nedávate vy, ale dáva ich ústava. Prosím, aby ste ju rešpektovali.

  • Ďakujem. Ešte raz, pán podpredseda Hort, chceli ste? Dobre.

    Pán podpredseda Číž.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel reagovať vzhľadom na to, že sa nám to tu celkom nedarí (smiech v sále) technicky doriešiť na vystúpenie pána poslanca Horta, pretože, pán kolega, ja chcem povedať, že máme spoločnú zodpovednosť za udržanie dôstojnosti vedenia parlamentu.

    Chcem vám pripomenúť, že podľa § 28 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, kde je napísané, „predsedovi Národnej rady, podpredsedom Národnej rady, prezidentovi republiky a členom vlády sa udelí slovo, kedykoľvek o to požiadajú“, takže nechcem vás podozrievať z neznalosti tohto zákona, ale potom nechápem, čo ste vlastne chceli povedať, pretože viete, že keď prezident požiada o vystúpenie, tak potom vaše vystúpenie pôsobí minimálne divne, takže toto by som poprosil doštudovať váženým kolegom (potlesk), váženým kolegom z opozície, ktorí už celkom dobre zahrajú...

  • Prerušenie časomierou.

  • Dajte ešte priestor pánovi podpredsedovi, on informuje.

  • Ďakujem, to je váženým kolegom. Pokus o racionalitu a nastavenie základného kľúča, ako budeme postupovať, je úplne samozrejmé, aj vy, pán Mikloško, si pamätáte, z tohto miesta ste niekoľkokrát tu dávali nočné a iné zasadnutia. Ide tu o pokus zracionalizovať rokovanie, o pokus nezneužívať rokovanie na poslaneckú obštrukciu. Je rámcový, my dobre poznáme rokovací poriadok a vieme, že máte právo vystupovať, dokedy to budete považovať za potrebné.

    Týmto spôsobom dávame základný rámec, chceme prerokovať tieto predchádzajúce rokovania, chceme vláde, aby vedela, kedy má prísť do parlamentu a rokovať. Keď sa ukáže, že pre vás, poprosím o dôstojné konanie, páni kolegovia, to naši môžeme to isté tu urobiť, ak chcete robiť cirkus v parlamente. Chcem vám len, pán Mikloško, veľmi korektne pripomenúť, že je to základný rámec pre rokovanie viesť, je pokus stanoviť, v akým rámcoch chceme prerokovať...

  • Prerušenie časomierou.

  • Dobre, ďakujem.

    Pán poslanec Slota, nech sa páči.

  • Vážení prítomní, prosím vás, keď tu hovoríme neviem v koľkých pádoch o tej parlamentnej demokracii, chcel by som zdôrazniť, že aj pán predseda má právo na to, aby mal svoj názor, aby mohol povedať nejaký návrh. A už potom je na nás, či to schválime demokraticky, alebo neschválime. Takže, keď si niekto uzurpuje, že keď si väčšina rozhodne, že by to malo byť tak, ako rozhodne, že to je nedemokratické, tak to je asi trošku chybné pozeranie na demokraciu.

    Pán Mikloško, neviem, ja by som o tých pomätených názoroch, alebo neviem, ako si to formuloval, ja by som chcel k tomu povedať, že tu je viacero pomätencov, ktorí sa tu stále oháňajú demokraciou a slušnosťou a ja neviem čím všetkým, a pritom v tejto sále v tomto parlamente sa rehoceme ako...

  • Prerušenie časomierou.

  • Dajte ešte priestor pánovi poslancovi Slotovi.

  • Robíme tu divadlo, ako keby sme boli skutočne v nejakej estráde. Tak sa správajme normálne a jednoznačne si myslím, keď chceme pragmaticky pristupovať k rokovaniu, fakt, že opozícia a všetky opozičné strany sa vyjadrili jednoznačne zamietavo k danému rozpočtu, ktorý navrhla vládna koalícia, tak nám je jasné, že keby sme sa tu aj roztrhali, aj to dobré, čo je na tom rozpočte, bude zamietnuté a odpálené z vašej strany.

    A na druhej strane, veď nech sa páči, ja si myslím, že v každom poslaneckom klube sa nájde jeden človek, ktorý zhrnie vaše pripomienky a keby sme boli pragmatickí a keby sme tu nechceli hrať kvôli médiám divadlo, že sa každý z vás chce ukazovať ako veľký herec, no, tak proste by sme mali vaše pripomienky v priebehu...

  • Prerušenie časomierou.

  • Ruch a hlasy v sále.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyne, páni poslanci, naozaj trošku do „rokováku“, pán podpredseda vystúpil a nechám vám priestor reagovať s faktickými poznámkami, tak ako to dáva. To, že zariadenie nereaguje je druhá vec.

    Pán poslanec Bugár, nech sa páči, mali ste už predtým slovo. Ešte k uvedenému? Či to je omyl. Reagujete na čo? Procedurálny návrh?

  • Hlasy zo sály.

  • Ale idete s procedurálnym návrhom teraz? Zapnite, prosím vás, pána poslanca Bugára.

  • Pán predseda, ja mám hlas aj bez mikrofónu, keď chcete.

  • Vy ste chceli vedieť náš názor, či je všeobecný súhlas. Nato sa nedá ináč reagovať ako cez procedurálne návrhy, bohužiaľ. Ale nehnevajte sa, to, čo sa tu robí, akým právom dávate poslancovi ďalšiu minútu pred inými poslancami. Podpredsedom Národnej rady bez problémov, to je v „rokováku“, ale rokovací poriadok toto právo vám nedáva. Ale nehnevajte sa, ja si myslím...

  • Pán poslanec, pán poslanec, pán podpredseda Hort vystúpil, požiadal a vystúpil z miesta a vystúpil v rozprave v zmysle rokovacieho poriadku.

  • Všetci máte právo, každý má právo reagovať. Dobre, požiadam vás, máte aj iný procedurálny návrh?

  • Pán predseda Národnej rady, toto nie je rozprava, toto nie je rozprava.

  • Pán poslanec, máte procedurálny návrh? Ak nie ďakujem.

    Pán poslanec Mikloško, procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Dávam procedurálny návrh, totiž rád by som pripomenul, že, a najmä pánovi Slotovi, tuná už parlamentná väčšina raz vyhodila odtiaľto pána Gauliedera, aj vy ste boli pritom, pán podpredseda Slota, aj pritom bolo HZDS. To bolo rozhodnutie parlamentnej väčšiny a pozrite sa, ako dopadlo v Štrasburgu, čiže opatrne používajte..., pán kolega Urbáni, nevidím vás, lebo máte čierne okuliare.

  • Smiech v sále.

  • Pán predseda, nedehonestujte, keď to zariadite tak, že sa skončí rozprava, aby sa o dvanástej hlasovalo, tak to vyhláste vo štvrtok večer, ale nedehonestujte parlament tak, že poviete, že vtedy budeme hlasovať. Prosím vás, veď to je smiešne. To je naozaj smiešne. Táto koalícia...

  • Prerušenie časomierou.

  • Ešte dajte pánovi poslancovi Mikloškovi priestor, nech dokončí.

  • ... že to platí najmä na pána poslanca Číža, ktorý bol estét rokovacieho poriadku a ústavy v minulom volebnom období, čiže, prosím vás, podržte si svoje estét, to nielen v zlom vzhľade, ale aj vo výklade.

  • Ďakujem. Ešte pán poslanec Hrušovský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, ja by som len chcel upozorniť, že o návrhu pani poslankyne Sabolovej nie je možné hlasovať preto, lebo v súlade s rokovacím poriadkom, tak ako je schválený, rokujeme do 19.00 hodiny. Teda hlasovať môžeme len o vašom pozmeňujúcom návrhu.

    Ale mňa by zaujímala iná vážnejšia otázka. Ako a k čomu chce vystúpiť pán prezident Slovenskej republiky preto, lebo nemôžem súhlasiť s interpretáciou pána podpredsedu Číža, ktorý sa odvoláva na § 28 zákona o rokovacom poriadku, lebo ten hovorí o vystúpeniach ústavných činiteľov v rámci rozpravy k prerokovávanému návrhu zákona. Teda chcem sa opýtať, či pán prezident Slovenskej republiky požiadal vás, pán predseda, v súlade s čl. 102 písm. p) o vystúpenie so správou...

  • Prerušenie časomierou.

  • Poprosím ešte pre pána Hrušovského.

  • To je v tejto chvíli pre mňa dosť dôležité. Po druhé, naozaj si musíme uvedomiť všetci vážnosť zákonov, ktoré ideme prerokovávať, okrem iného aj dodržiavanie rokovacieho poriadku.

    Pán podpredseda Číž, nie je možné hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch skôr ako 24 hodín po tom, ako boli podané, rozdané poslancom do lavíc, aby sa mohli s nimi oboznámiť atď. atď. by som mohol vymenovať niekoľko dôvodov, ktoré bránia tomu, aby sme v takomto chaose, zmätku prijímali zákony, ktoré súvisia s vážnymi rozhodnutiami v súvislosti so zákonom o štátnom rozpočte.

    Okrem iného sa chcem ďalej opýtať. Pán predseda, vy ste navrhli prerokovať Legislatívny plán Európskej komisie pätnásteho, to je budúci týždeň v piatok. Pýtam sa, čo nás súri?

  • Ja poprosím. Áno, ja len krátko, samozrejme, odpoviem.

    Pán Hrušovský, obrátil sa na mňa pán prezident listom presne so žiadosťou o vystúpenie, využívajúc ústavné právo čl. 102 ods. 1 písm. p), takže na základe žiadosti pána prezidenta som vyhovel, ale to len na okraj, aby ste vedeli.

    Ostatné náležitosti, samozrejme, súvisia s výkladom rokovacieho poriadku a s obvyklým prístupom, ktorý sme tu mali a na ktorý sa často tak odvolávate. Napriek tomu všetkému dovoľte mi, aby som..., ešte, nech sa páči, pani podpredsedníčka Belousovová.

  • Vážení páni poslanci opozície, o 13.00 hodine začala Národná rada. Sú dve hodiny, zatiaľ sa nám podarilo v takejto atmosfére, ktorú vyvolávate vy a veľmi zámerne, schváliť len program. To je po prvé. A všetci hovoríte o tom, že dajme váhu tomuto parlamentu. Hovoríme prakticky, ak by ste pozorne počúvali pána predsedu Národnej rady o piatich hodinách, o ktoré tu máte tento týždeň sedieť dlhšie. Ja si myslím, že by ste ich mohli obetovať občanovi aj vážnosti Národnej rady.

    Potom po druhé, tých päť hodín je nato, aby ste mohli vy dlhšie diskutovať, pretože koalícia vám chce dať priestor a chce vás počúvať, aké máte názory. No, vám je to smiešne, pretože už dopredu viete a myslím si, že aj tí, ktorí sledujú tieto vaše vystúpenia vedia, že nebude čo počúvať tak pri prerokovaných zákonoch, ako aj pri prerokovanom rozpočte.

  • Dobre. Pán poslanec Gabura, procedurálny návrh? Chcem upozorniť pánov poslancov, že končím po vystúpení pána Gaburu diskusiu o postojoch k môjmu návrhu, o ktoré stanovisko požiadam v súlade s rokovacím poriadkom hlasovaním.

    Takže, nech sa páči, pán poslanec Gabura.

  • Pán predseda, ja patrím medzi poslancov, ktorí sme tu nováčikmi. Moja skupina aj viacerí poslanci sme sa poctivo pripravovali na toto zasadnutie. Verte tomu, nie je to len politický zápas, je to o veciach. Chceme pozitívne posunúť veci dopredu a mnohé návrhy, ktoré máme pripravené, chceme predostrieť. A ja by som vás prosil, aby ste tento váš návrh stiahli, lebo náš záujem je diskutovať nie obmedzujúco časovo a nie do totálneho vyčerpania.

  • Ja vám garantujem, že nemám záujem vás vyčerpať. Takže dovoľte reagovať v krátkosti a zhrnúť reakciu. Naozaj jediný motív, ktorý nás viedol k predloženiu tohto návrhu, o ktorom nakoniec rozhodne plénum, keďže nedošlo k všeobecnému súhlasu, a ja budem rešpektovať vôľu väčšiny tejto snemovni, bol, aby sme naozaj len zadefinovali rámce. Keď sa pozriete na návrh, tak zistíte, že rozsah času, ktorý v takomto rámcovom harmonograme je určený na rozpravu, je určite väčší, ako keby sme napočítali v predchádzajúcich rokoch to kúskované rokovanie, ale keďže nie je, predpokladám všeobecný súhlas s mojím návrhom...

    Pán Farkas, procedurálny návrh?

    Gyula Bárdos, pán poslanec Bárdos, procedurálny návrh?

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V mene troch opozičných poslaneckých klubov vás žiadam, aby ste zvolali ihneď grémium Národnej rady podľa rokovacieho poriadku. Ďakujem.

  • V zmysle toho, čo som počul návrh, tak si myslím, že je lepšie, keď sa k tomu vyjadrí grémium, ako keby som sa ja mal vyjadriť, a keby som sa mal vyjadriť, tak by to bolo asi v podobnom duchu ako pán Gabura. Ďakujem.

  • Ďakujem. Zvolávam grémium. Prerušujem na 10 minút rokovanie.

  • Prerušenie rokovania o 14.08 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.29 hodine.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, požiadam vás, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať v rokovaní 6. schôdze. Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať po prestávke, ktorú spôsobilo zvolanie poslaneckého grémia, v rokovaní 6. schôdze.

    Dovoľte, aby som vás informoval, že obsahom nášho stretnutia bola snaha získať všeobecný súhlas so spôsobom prerokovávania programu 6. schôdze v tomto týždni, tak ako som to prezentoval.

    Keďže nedošlo k všeobecnému súhlasu v poslaneckom grémiu, dovoľte mi, aby som ešte raz predniesol a požiadal vás potom buď o všeobecný súhlas, ak nebude, čo predpokladám, budeme hlasovať o mojom návrhu, s návrhom a technikou vedenia 6. schôdze v súvislosti s prerokovaním zákonov v druhom čítaní súvisiacich so štátnym rozpočtom, ako aj s prerokovaním a rozpravou zákona o štátnom rozpočte a s hlasovaním o štátnom rozpočte.

    Navrhujem preto, aby sme, a to je jediná zmena, aby som umožnil odpracovať všetkým poslancom tú hodinu, ktorú sme stratili naťahovaním sa o procedúre, ktorú naďalej považujem za efektívnu a znovu vám ju predkladám, tak dnešný deň navrhujem, aby sme rokovali do 20.00 hodiny, to znamená, nebude rokovanie až do prerokovania všetkých návrhov, ktoré súvisia s rozpočtom.

    Zajtra ráno o 9.00 hodine budeme hlasovať o všetkých dnes prerokovaných bodoch programu. Potom prerušíme rokovanie, aby o 11.00 hodine mohol vystúpiť pán prezident Slovenskej republiky, potom urobíme prestávku do 13.00 hodiny a začneme o 13.00 hodine rokovať o ďalších, ak dnes neprerokujeme body programu, ktoré súvisia so štátnym rozpočtom. Po prerokovaní týchto bodov, ak to bude možné, začneme rozpravu o štátnom rozpočte. O 17.00 hodine, tak ako bývalo zvykom, budeme hlasovať o tých bodoch programu, ktoré prerokujeme a budeme pokračovať v rozprave o štátnom rozpočte s tým, že navrhujem, aby sme rokovací deň predĺžili z 19.00 hodiny na 20.00 hodinu aj v stredu, aj vo štvrtok a aby, ak to, samozrejme, umožní priebeh rokovania v časovom rozsahu, tak ako si ho buď schválime teraz, alebo neschválime, hlasovali sme o štátnom rozpočte v piatok. Samozrejme, ak sa nepodarí prerokovať návrh štátneho rozpočtu, budeme pokračovať v rokovaní na budúci týždeň.

    Takže, dámy a páni, je všeobecný súhlas s takýmto riešením?

  • Reakcia z pléna.

  • Keďže nie je všeobecný súhlas, budeme hlasovať.

    Ešte procedurálny návrh pán poslanec Minárik.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vzhľadom na to, že tak horlíte, aby sme využívali náš čas, navrhujem, aby sme, tak ako je v rokovacom poriadku, využívali rokovací deň piatok do 16.00 hodiny, pretože tam je to zakotvené a tam nemusíme nič meniť.

  • Pán poslanec, za predstaviteľov, ktorí tu sedia okolo mňa vám môžem garantovať, že keď chcete aj do 24.00 hodiny.

    Nech sa páči, pán poslanec Janiš, procedurálny návrh?

  • Ďakujem za slovo, pán predseda, len trošku spresním rokovanie grémia. O 20.00 hodine sme sa bavili len o dnešnom dni, že nebude nočné rokovanie, ale že bude len do 20.00 hodiny. O ďalších dňoch rokovania sme v grémiu teraz nedebatovali.

  • Pán poslanec, návrh bol predložený, ale či sme rokovali, alebo nie, dávam takýto návrh plénu. Keďže nebol všeobecný súhlas, budeme o mojom návrhu, tak ako som ho predniesol, hlasovať.

    Ešte pán poslanec Bugár, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja si myslím, že by bolo lepšie, keby sme najprv odhlasovali všetky zákony, ktoré nejakým spôsobom teda potrebujeme pred rozpočtom prerokovať. Vy ste totiž hovorili, že zajtra o 13.00 hodine začneme rokovať o tých zákonoch, ktoré poprípade dnes neskončíme alebo nestihneme. Potom by sme začali znovu teda rokovať o rozpočte. Ja si myslím, že najprv by sme mali schváliť zákony, ktoré súvisia s rozpočtom a potom môžeme rokovať o rozpočte. Ďakujem.

  • Dobre, pán poslanec, budeme hlasovať. Je všeobecný súhlas s takýmto návrhom pána Bugára? Áno. Je všeobecný súhlas?

  • Všeobecný súhlas.

  • Áno. Dobre. Takže jediná korekcia v mojom návrhu je, kde sme odsúhlasili návrh pána poslanca Bugára. Takže budeme hlasovať o mojom návrhu o vedení alebo o spôsobe rokovania a vedenia schôdze. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145, za 83, proti 58, zdržali sa 3, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme môj návrh odsúhlasili.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime teraz k rokovaniu o programe 6. schôdze rokovaním o

    návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Je to návrh, ktorý ste dostali ako tlač číslo 158. Bol vypracovaný na základe návrhu poslancov, členov poslaneckého klubu za stranu SMER – sociálna demokracia.

  • Reakcia z pléna.

  • My sme o programe ako o celku hlasovali, pán poslanec.

    Pani poslankyne, páni poslanci, mám síce 49 rokov, primeranú nejakú stratu pamäti, ale skúsme, aby sme ten čas venovali efektívne tomu, načo sme sem prišli a začo sme platení. Hlasovali sme o týchto veciach. Poďme sa sústrediť na program.

    Ešte raz. Budeme rokovať o návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Je to tlač 158. Vypracoval ho klub SMER-u – sociálnej demokracie. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa, či chce niekto ústne? Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu. Nakoľko podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku nie je v tomto prípade ustanovená tajná voľba, podávam návrh, aby sme hlasovali verejne jedným hlasovaním. Je všeobecný súhlas?

  • Všeobecný súhlas.

  • Ďakujem veľmi pekne. Konečne sme sa na niečom zhodli. Takže budeme hlasovať verejne jedným hlasovaním.

    Dávam hlasovať o návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, tak ako sú uvedené v tlači 158. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 123 za, 9 bolo proti, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dámy a páni, budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 83. Spoločná správa výborov je tlač 83a.

    Pán minister financií, poprosím vás, aby ste odôvodnili vládny návrh zákona.

  • Ruch v sále.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, predkladám návrh zákona...

  • Ruch v sále.

  • Chvíľočku, pán minister, poprosím vás.

    Dámy a páni, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále, aby pán minister financií mohol uviesť vládny návrh zákona. Ďakujem.

  • Dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol vypracovaný na základe plánu Legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2006.

    Cieľom predloženého návrhu je najmä transponovať smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES a 2006/49/ES, ktoré zásadným spôsobom menia pravidlá obozretného podnikania bánk a ktorými sa implementuje do praxe nová Bazilejská dohoda o kapitáli.

    Po druhé, zaviesť nový produkt do oblasti hypotekárneho bankovníctva štátom a bankovým sektorom podporované hypotéky pre mladých ľudí s nižšími a priemernými príjmami.

    A po tretie, transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES o ponukách na prevzatie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Slovo má spoločný spravodajca z výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Tibor Mikuš.

  • Vážený pán predseda, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážený pán minister, predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 438 o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 83) v druhom čítaní podľa § 78 zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.

    Výbor pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 9 zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov.

    Po prvé. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 92 z 18. októbra 2006 pridelila vládny návrh zákona nasledovným výborom: Výboru Národnej rady pre financie, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne.

    Ďalej. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483 o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 83) stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 zákona č. 350 o rokovacom poriadku.

    Ďalej. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:

    Po prvé. Odporúčania pre Národnú radu Slovenskej republiky schváliť návrh s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 74 z 29. novembra 2006, ústavnoprávny výbor uznesením č. 144 zo dňa 21. novembra 2006, výbor pre hospodársku politiku uznesením č. 57 zo dňa 23. novembra 2006, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 41 zo dňa 21. novembra 2006.

    Ďalej. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce návrhy na stranách 2 až 23 spoločnej správy, celkovo 40 pozmeňujúcich návrhov.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto.

    O bodoch spoločnej správy číslo 1, 2, 4, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 14, 15, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39 a 40 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

    O bodoch spoločnej správy číslo 3, 5, 13, 16, 23 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť.

    Ďalej celkové uznesenie. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a zároveň odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať tento návrh zákona ako prvý bod, čo sa deje.

    Predmetná správa výborov o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení príslušný zákon o bankách ma poverila ako spoločného spravodajcu. Súčasne som bol poverený predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi a navrhnúť Národnej rade hlasovanie, tak ako som uviedol.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomne som nedostal prihlášku do rozpravy. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa ústne. Ešte pán poslanec Farkas. Končím možnosť prihlásiť sa ústne. Pani poslankyňa Angyalová, pán poslanec Nagy a pán poslanec Farkas.

    Ako prvá pani poslankyňa Angyalová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi predložiť niekoľko pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov skupiny poslancov, ktorí sú pod nimi podpísaní k tomuto vládnemu návrhu zákona. V súlade s ustanovením zákona o rokovacom poriadku poviem na záver, ako o nich hlasovať.

    Takže pozmeňujúci návrh číslo 1. K čl. I bodu 30 k § 33b ods. 8 a k § 33b ods. 11. V čl. I v pôvodnom bode 30 v ustanovení § 33b ods. 8 v časti za bodkočiarkou sa za slová „Národná banka“ vkladá slovo „Slovenska“ a v ustanovení § 33b ods. 11 sa navrhnuté body 1 a 2 označujú ako písmená a) a b). Ide o legislatívnotechnické spresnenie.

    Pozmeňujúci návrh číslo 2. V čl. I bodu 32 k § 37 ods. 10 písm. b). V čl. I v pôvodnom bode 32 v ustanovení § 37 ods. 10 písm. b) sa za slovo „alebo“ vkladá slovo „by“. Rovnako ide o legislatívnotechnické spresnenie.

    V čl. I bodu 35 k § 44 ods. 13 písm. c) a § 47 ods. 1 a § 48 ods. 6. V čl. I v pôvodnom bode 35 v ustanovení § 44 ods. 13 písm. c) sa slovo „a“ nahrádza slovami „a spolu s ostatnými ovládanými osobami“.

    V ustanoveniach § 41 ods. 1 v druhej vete a v tretej vete v časti pred bodkočiarkou sa za slová „Národná banka“ vkladá slovo „Slovenska“ a v § 48 ods. 6 sa slovo „na“ nahrádza slovom „nad“. Rovnako ide o legislatívnotechnické spresnenie a gramatické vyčistenie.

    Štvrtý. V čl. II bodu 5. V čl. II v pôvodnom bode 5 sa v § 74a ods. 9 navrhnuté body 1 a 2 označujú ako písmená a) a b). V § 74b ods. 1 v úvodnej vete sa slovo „banky“ nahrádza slovami „obchodníka s cennými papiermi“ a slovo „banke“ sa nahrádza slovami „obchodníkovi s cennými papiermi“. V § 74b ods. 5 sa slovo „za“ nahrádza slovami „aj za“ a v § 74c ods. 3 sa za slová „Národná banka“ vkladá slovo „Slovenska“. Rovnako ako v predchádzajúcich prípadoch legislatívnotechnické a gramatické spresnenie.

    V čl. II bodu 29. V čl. II v pôvodnom bode 29 v ustanovení § 173f ods. 1 sa slová „derivátovým nástrojom pre presun úverového rizika“ nahrádzajú slovami „finančným rozdielovým zmluvám“. V § 173f ods. 3 sa slová „podľa odseku 5“ nahrádzajú slovami „podľa § 74 ods. 6“. V § 173f ods. 15 sa za slová „§ 74c ods. 3“ vkladá slovo „a“ a v § 173f ods. 17 písm. h) sa za slová „akciové expozície“ nahrádzajú slovami „kapitálové pohľadávky“.

    Dovolím si predložiť tieto návrhy. Vo všetkých prípadoch ide o legislatívnotechnické spresnenie a sčasti v prepise najmä teda vznikli tieto chyby.

    Dovoľte mi požiadať, aby ste tieto legislatívnotechnické spresnenia podporili. Myslím, že o tom môžeme hlasovať ako o celku.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Angyalovej. Nie. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Ako ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Nagy. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie kolegyne, vážení pani kolegovia, vážení hostia, dovoľujem si predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ale predtým, ako to urobím, dovoľte niekoľko poznámok.

    Medzi základné ciele legislatívnych prác patrí aj vyváženosť právneho poriadku, pričom tento predpoklad je napĺňaný takým súladom zákona s právnym poriadkom, aby dosahovanie cieľov sledovaných jedným zákonom nebránilo a nesťažovalo dosahovanie cieľov sledovaných iným zákonom. To je citát z Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.

    Okrem toho legislatívne pravidlá celkom správne stanovujú aj zásadu, že navrhovaný zákon má obsahovať takú štruktúru, aby práva a právne povinnosti, ktoré sa fyzickým osobám a právnickým osobám ustanovia, dotvárali alebo rozvíjali jestvujúcu sústavu práv a povinností v súlade s ich doterajšou štruktúrou tak, že sa nestanú vnútorne protirečivými. Žiaľ, k takému rozporu dochádza v prípade uvedeného vládneho návrhu zákona o bankách.

    V priebehu pripomienkového konania Asociácia bánk dala pripomienku, ktorá sa nakoniec dostala aj do predloženého návrhu zákona zo strany vlády. Ide o § 93 ods. 8 a v znení pozmeňujúceho návrhu zákona ide o čl. I bod 62 návrhu.

    Budem citovať, ide o ôsmy odsek. Citujem: „Banka je oprávnená spracúvať osobné údaje klientov a iných dotknutých osôb na účely posúdenia rizík spojených so zamýšľaným obchodom medzi klientom a bankou v rozsahu podľa ods. 1 písm. a). Súčasťou predchádzajúcich súhlasov Národnej banky Slovenska podľa § 33 je rozhodnutie Národnej banky Slovenska o tom, či spracúvané osobné údaje, ktoré banka vymedzila vo svojej žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu svojím rozsahom, obsahom a spôsobom spracúvania alebo využívania zodpovedajú účelu ich spracúvania, či sú s daným účelom spracúvania zlučiteľné, či sú na dosiahnutie účelu nevyhnutné, alebo časovo a vecne neaktuálne vo vzťahu k tomuto účelu.“ Koniec citátu.

    Za potrebné považujem uviesť, že existuje u nás Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky, ktorý za normálnych okolností je zúčastnený pripomienkového konania. V tomto prípade k tomu tak nedošlo a nebolo možné zo strany Úradu na ochranu osobných údajov pripomienkovať toto navrhované doplnenie § 93a a ods. 8, a teda takýmto spôsobom dochádza k porušenie niektorých zákonov.

    Ak by mal úrad možnosť vyjadrenia, zrejme by s prijatím tejto úpravy nesúhlasil, pretože takéto ustanovenie je v rozpore s § 6 ods. 1 písm. e) zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, ale zároveň, čo je veľmi závažná vec, minimálne taká závažná vec, že je to v rozpore so špeciálnym zákonom, je v rozpore aj so smernicou 95/46 ES Európskeho parlamentu a Rady z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov vzhľadom na spracúvanie osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov.

    Obe uvádzané právne normy vylučujú možnosť združovania osobných údajov, ktoré boli získané na rozdielne účely. Vládny návrh zákona však v navrhovanom ods. 8 § 93a však tak činí. Ja uznávam reálny problém, že existuje. Nespochybňujem, že je potrebné nejakým spôsobom riešiť v bankovníctve, ale aj inde reálny problém zneužívania bankových služieb rôznymi klientmi, ale tento spôsob, akým spôsobom vláda navrhuje vyriešiť problém, je proti špeciálnemu zákonu a je aj proti deklarácii, resp. smernici 95/46 Európskeho parlamentu.

    Preto dovoľte, aby som uviedol znenie pozmeňujúceho návrhu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. Citujem: K čl. I bodu 62. „Bod 62 sa vypúšťa.“

    Odôvodnenie. Znenie novonavrhovaného ods. 8 v § 93a je v rozpore s § 6 ods. 1 písm. e) zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov, ako aj so smernicou 95/46 ES Európskeho parlamentu a Rady z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov vzhľadom na spracúvanie osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov. Obe uvádzané právne normy vylučujú možnosť združovania osobných údajov, ktoré boli získané na rozdielne účely. Vládny návrh zákona v navrhovanom ods. 8 § 93a však tak činí.

    Na záver len chcem povedať a ešte raz zopakovať, že prijatím novely zákona o bankách v takomto znení, ako som to spochybňoval, by dochádzalo k rozporu so základnými normami legislatívnej tvorby a bola by narušená jednak platnosť už prijatého zákona a smernice Európskej únie, čo teda platí aj na území Slovenskej republiky, ako aj rozšíreniu právomoci Národnej banky Slovenska v oblasti ochranných údajov, a to navyše s vylúčením jej zodpovednosti za túto oblasť. Ďakujem vám pekne.

  • S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto na vystúpenie. Budeme pokračovať v rozprave. Ako posledný v rozprave z ústne prihlásených vystúpi pán poslanec Farkas.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vystúpil v rozprave k návrhu zákona č. 483 o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    V tomto návrhu vlastne ide o nepriamu novelu zákona o cenných papieroch. Vládne strany, ale najmä strana SMER – sociálna demokracia a osobne pán predseda Fico v minulom predchádzajúcom volebnom období veľmi tvrdo kritizoval, napádal postup bývalej vládnej koalície. Práve preto, že vo viacerých prípadoch aj v minulosti bol takýto precedens, že vlastne cez iný zákon sa neprenovelizoval ten zákon, kde bol ten záujem zjavný. Aj v tomto prípade ide o takýto postup, a preto dovoľte, aby som toto nejakým spôsobom kritizoval.

    Vláda definovala v programovom vyhlásení vlády svoju pozíciu ako obhajkyňu širokých más, profiluje sa ako prosociálna vláda, ktorá má záujem vybudovať sociálne orientovanú trhovú ekonomiku. Má za ambíciu hájiť záujem širokých más, hájiť záujem priemerného občana Slovenskej republiky.

    Táto deklarácia je zjavná, súčasne vládna koalícia viackrát napadla bývalú vládnu koalíciu, že viedla nesociálnu politiku, že hájila záujem úzkej vrstvy majetných ľudí.

    Pritom sa naskytla otázka, o čom je práve táto skrytá, nepriama novela zákona o cenných papieroch. Ide o právo výkupu alebo squeez out a vlastne toto znamená vytesnenie drobných akcionárov majoritným akcionárom.

    Novela zákona o cenných papieroch, ktorá tento právny nástroj na Slovensku zavádza, by mala platiť od januára. Podľa pripravovanej právnej úpravy navrhovateľ, ktorý po prijatí ponuky získal akcie so súhrnnou menovitou hodnotou najmenej 10,5 % základného imania cieľovej spoločnosti a zároveň v tejto ponuke nadobudol alebo sa zmluvne zaviazal nadobudnúť najmenej 95 % hlasovacích práv, môže požiadať majiteľov zostávajúcich akcií, aby mu ich predali. Toto neplatí, ak ponuka na prevzatie bola čiastočná alebo podmienená.

    Ako v prípade mnohých iných zákonov, aj teraz sa Slovensko zaviazalo prevziať legislatívu Európskej únie. Konkrétne ide o smernicu Európskeho parlamentu a Rady z roku 2004 o ponukách na prevzatie.

    Podľa pôvodných plánov bývalej vlády mala novela platiť od mája tohto roka. Účelom inštitútu práv a výkupu je reagovať na prípady, keď v akciovej spoločnosti dôjde k takej zmene pomerov, pri ktorej sa pôvodne rozptýlená akcionárska štruktúra zmení na koncentrovanú. Sústredením podstatnej časti podielov v rukách majoritného akcionára dochádza k strate funkčnosti vnútorných mechanizmov akciovej spoločnosti. Nutnosť zvolávania valného zhromaždenia, informačnej povinnosti a iné požiadavky kladené zákonom sa pre efektívne fungovanie spoločnosti stávajú nefunkčnou záťažou, ktorá môže v konečnom dôsledku viesť k stratám týkajúcich sa všetkých akcionárov bez rozdielu.

    Toto sú oficiálne dôvody, ale dovoľte, aby som ja tieto dôvody doplnil o subjektívny názor. Ide o vyvlastnenie akcií minoritných akcionárov v tomto prípade. Ide teda o vytesnenie drobných akcionárov, o vytesnenie desaťtisícov občanov Slovenskej republiky. Ide o vytesnenie rádových občanov z rozhodovacieho procesu. Ide o hazard s dôverou drobných investorov, pritom práve drobní akcionári tvoria značnú časť portfólia akcionárov a štruktúry akcionárov na Slovensku.

    Preto ja osobne nemôžem podporiť tento zákon a myslím si, že môžem hovoriť aj za poslanecký klub SMK – MKP v tomto duchu.

    A dovoľte ešte pár poznámok, aby som k tomu dodal. Napríklad trh cenných papierov nefunguje na žiadanej úrovni na Slovensku. Nie je možné hazardovať preto s dôverou drobných akcionárov. Veľká časť obyvateľstva volí namiesto finančného trhu kapitálový trh. Zrejme kvôli tomu, že nemajú dôveru k finančnému trhu.

    Čo sa týka obchodovania na burze, tak cena nemá rozhodujúci vplyv na obchod s cennými papiermi, s akciami na tento obchod, na uzatváranie obchodov. Preto ak niekto chce kúpiť akcie, ja navrhujem, aby tam bola určujúcim faktorom vlastne cena akcií a nie, aby na základe tejto novely jeden akcionár, síce väčšinový, mohol nanútiť svoj záujem tomu drobnému akcionárovi.

    Ďakujem pekne za pozornosť a myslím si, že tieto úvahy sú na povšimnutie. Ďakujem pekne.

  • Nikto sa nehlási do rozpravy k vystúpeniu pána poslanca Farkasa? Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, želáte si vystúpiť po rozprave? Nie? Nech sa páči, teraz je pre vás príležitosť.

  • Ďakujem pekne za slovo. Len stručne k argumentom pána Nagya, poslanca Nagya. V súvislosti s možnosťou bánk používať na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pokrytia kreditného rizika prístup interných ratingov, ktorý je predmetom schválenia Národnou bankou Slovenska, je potrebné zo strany orgánu dohľadu posúdiť aj nevyhnutnosť zberu tých osobných údajov klientov, ktoré by inak mohli byť predmetom ochrany osobných údajov podľa osobitného zákona. Tým ale Národná banka Slovenska na seba nepreberá zodpovednosť za posúdenie toho, či sa na daný zbieraný údaj o klientoch vzťahuje ochrana, alebo nevzťahuje.

    Čo sa týka argumentov pána Farkasa, ide o transpozíciu európskej direktívy a vybrali sme si jednu z dvoch možností, ktorú táto smernica upravuje, a myslíme si, že zabezpečujeme týmto spôsobom plnú transpozíciu. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, v rozprave vystúpila jedna pani poslankyňa, pani poslankyňa Angyalová s piatimi pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú legislatívnotechnického charakteru, čiže len spresnenia.

    Pán poslanec Nagy jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka ochrany osobných záujmov.

    Pán poslanec Farkas predniesol osobné stanovisko. Všetko.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač č. 88 a spoločnú správu výborov pod č. 88a.

    Teraz dávam slovo ministrovi školstva a žiadam ho, aby uvedený návrh zákona odôvodnil.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám na rokovanie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Cieľom návrhu zákona je vypustiť zo zákona č. 597/2003 Z. z. financovanie neštátnych základných umeleckých škôl, neštátnych školských zariadení a neštátnych špeciálnych školských zariadení a ustanoviť ich financovanie v súlade s princípmi fiškálnej decentralizácie, t. j. z výnosu dane obcí a vyšších územných celkov.

    Navrhnúť, aby sa mzdový normatív, ktorý vyjadruje normované ročné náklady na osobné náklady určoval aj v závislosti od zaradenia pedagogických zamestnancov do platových tried. Určiť konkrétny termín zberu údajov o počte žiakov štátnych škôl, neštátnych škôl a štátnych školských zariadení financovaných z kapitoly ministerstva školstva, ktorých sú zriaďovatelia každoročne povinní oznámiť krajskému školskému úradu do 30. septembra.

    Upraviť ustanovenie o výkone dohľadu ministerstva aj nad štátnymi školskými zariadeniami, upraviť výpočet objemu finančných prostriedkov určených ako rezerva a upraviť obsah správy o hospodárení škôl a školských zariadení.

    Upraviť ustanovenie o garantovanom minime, a to bez časového obmedzenia a podmienky na jeho poskytnutie.

    Súčasne navrhujeme upraviť ustanovenie o dohodovacom konaní bez časového obmedzenia, teda rovnako ako v prípade garantovaného minima.

    Doplniť podmienky, za ktorých sa vyjadruje obec a vyšší územný celok k zaradeniu neštátnej základnej umeleckej školy a neštátneho školského zariadenia do siete škôl a možnosť kontroly vo vzťahu k hospodáreniu s pridelenými finančnými prostriedkami, účelnosti a efektívnosti ich využívania.

    Navrhnúť, aby v prechodnom období v rokoch 2007 až 2009 zriaďovatelia neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení dostali od obcí najmenej 85 % objemu finančných prostriedkov pripadajúcich na žiaka do 15 rokov veku základnej umeleckej školy a školského zariadenia, ktorých zriaďovateľom je obec a od vyšších územných celkov najmenej 85 % objemu finančných prostriedkov pripadajúcich na žiaka základnej umeleckej školy a školského zariadenia nad 15 rokov, ktorých zriaďovateľom je samosprávny kraj. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pánovi poslancovi Froncovi.

    Nech sa páči, prosím, informujte Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodnite, prosím, návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, v mene gestorského výboru ako spoločný spravodajca uvádzam spoločnú správu. Národná rada pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, ktorý súčasne je gestorským výborom pre návrh tohto zákona.

    Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona poslancov v lehote určenej uznesením Národnej rady. Iné výbory o zákone nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že od začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podľa § 75 ods. 2.

    K predmetnému návrhu zákona určené výbory prijali uznesenia, v ktorých odporúčajú: Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport odporúča vrátiť vládny návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj neprijal platné uznesenia a ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien odporúčajú návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi, tak ako ich máte uvedené v spoločnej správe.

    Gestorský výbor na základe stanovísk jednotlivých výborov prerokoval tento návrh zákona a navrhuje ho schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tak, ako sú určené v tejto správe.

    To je všetko, pán predsedajúci, a hlásim sa do rozpravy.

  • Otváram rozpravu. Máte slovo, keď chcete vystúpiť ako prvý, ale ako spravodajca máte právo vystúpiť ako prvý, nech sa páči.

    Potom chcem informovať Národnú radu, že za klub mám jednu písomnú prihlášku, za klub SMER – sociálna demokracia pani poslankyňa Nachtmannová a potom dám možnosť prihlášky ústne k tomuto návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, už takmer tri roky úspešne funguje nový model financovania našich škôl, ktorý rodičom a ich deťom rozšíril ponuku pri výbere školy či školského zariadenia, ktorý úspešne naštartoval konkurenciu medzi jednotlivými školami a zariadeniami. Takže školy obecné, súkromné či cirkevné dnes o deti a žiakov súperia, a tým pádom musia zvyšovať kvalitu, ponúkať nové lepšie služby a lepšiu starostlivosť o žiakov. Pocítili to v školách, pocítili to aj rodičia, podľa ktorých sa zlepšili podmienky v školách a aj prístup učiteľov k deťom.

    V tejto chvíli, v tejto situácii, keď rodičia a verejnosť očakávame, že vláda urobí ďalšie kroky na zlepšenie celého školského systému, sa, žiaľ, začína diať presne opak. Namiesto toho, aby teraz po reforme financovania a po reforme kompetencií a presunutia kompetencií na samosprávu ministerstvo školstva sa sústredilo na to najdôležitejšie, čo učitelia, rodičia a žiaci nakoniec očakávajú – na realizáciu reformy vzdelávania a obsahu, namiesto toho, aby sa ministerstvo školstva intenzívne venovalo príprave nového školského zákona a ktorý si potom celkom iste vyžiada aj niektoré úpravy vo financovaní, ste sa, pán minister, vybrali presne opačným smerom. V tomto kontexte vnímam aj to, čo chcete riešiť novelou zákona o financovaní regionálnych škôl a školských zariadení.

    Vy ste nepripravili systémové a vecné riešenie problému s financovaním neštátnych zariadení, nepripravili ste riešenie, ktoré bude dobré pre učiteľov, žiakov, ale aj pre samosprávy. Pripravili ste riešenie, ktoré je výhodné pre ministra školstva, zbavujete sa totiž zodpovednosti za súkromné a cirkevné školské zariadenia a hádžete zodpovednosť za ďalšiu existenciu nášho súkromného školstva na samosprávu.

    Navyše, zatiaľ sa zbavujete školských zariadení aj bez toho, aby ste samospráve pridelili na to čo i len korunu. Ostáva len dúfať, že lobing samosprávy, ktorý nebol úspešný u vás, bude úspešný u pána premiéra.

    Presun zodpovednosti za neštátne školské zariadenia vážnym spôsobom zlikviduje konkurenčné prostredie, čo znamená znížiť aj kvalitu. A čo považujem za mimoriadne nezodpovedné, pán minister, to je doslova, čo sa mi zdá až neľudské, je hazardovanie so starostlivosťou o hendikepované deti.

    Vnímam túto novelu zákona o financovaní škôl a školských zariadení ako horúci zemiak, ktorý ste si tesne po nástupe nie celkom pripravený vyrobili a teraz ho hádžete na samosprávu. A keď si prejdem túto novelu aj s predloženými pozmeňujúcimi návrhmi, môžem akurát znova konštatovať, čo nerád počúvate, ale čo tak pociťujú aj predstavitelia neštátneho školstva.

    Vláda pána premiéra Roberta Fica sa chystá zlikvidovať a znárodniť súkromné a cirkevné školstvo. Tie zariadenia, ktoré vznikli doteraz, finančne podriadite konkurenčnému zriaďovateľovi. Samosprávy pritom nemôžete nijako nútiť, aby financovali svoju konkurenciu. Na čo chcem však dôrazne upozorniť je skutočnosť, že žiadne nové súkromné či cirkevné zariadenia nám v budúcich rokoch pravdepodobne nevzniknú, hoci bude nato dopyt u rodičov.

    Tu nejde len o to, že samospráva nebude mať nato peniaze, ale ani nebude mať dôvod, aby ako zriaďovateľ dala súhlas na vznik svojej konkurencii.

    Aby som to objasnil, uvediem príklad. Obec má svoju materskú škôlku a v tejto obci sa súčasne nachádza súkromná škola. Jej vedenie spolu s rodičmi sa dohodne, že by bolo dobré, keby pri tejto súkromnej škole existovala aj súkromná materská škôlka, aby tak deti mali ľahší priamy bezprostredný nástup do tejto školy. Povolenie na vznik tejto súkromnej škôlky však musí dať obec, ktorá pritom má svoju vlastnú obecnú materskú škôlku.

    Pýtam sa, prečo by mala obec dať súhlas na vznik konkurencie, keď tak navyše môže prísť v tej obecnej škôlke o deti a ešte aj bude musieť podľa tohto návrhu zákona platiť túto súkromnú škôlku z obecného rozpočtu!

    Likvidácia konkurencie, to je výsledok tohto návrhu. A s vážnymi obavami počúvam aj o pripravovaných zmenách, ktoré sa chystáte, pán minister, urobiť v prípade súkromných vysokých škôl, ale o tom až nabudúce.

    V každom prípade to svedčí o jednom, že ste sa skutočne rozhodli tvrdo bojovať proti neštátnym školám. Len naozaj nerozumiem, prečo sa o to snažíte a vyvolávate istým spôsobom nenávisť voči tým učiteľom, ktorí učia v týchto neštátnych školských zariadeniach.

    Ten, kto sa dnes rozhodne podnikať v školstve to nerobí preto, že sa z neho stane ťažký milionár, väčšinou to ľudia robia z entuziazmu, pretože majú chuť učiť trochu inak.

    A čo je pre mňa pohoršujúce, týmto prístupom doslova rozdeľujete spoločnosť na tých, ktorí svoje deti dávajú do súkromných a cirkevných školských zariadení a škôl a na tých ostatných. Ak dane v tejto krajine platia všetci rodičia rovnako bez ohľadu na to, akú školu si pre svoje dieťa vyberú, tak si myslím, že aj prístup by mal byť rovnaký k obecným, štátnym, cirkevným a súkromným školským zariadeniam.

    A návrh zákona, ktorý ste predložili, sa mi zdá byť v istých pohľadoch aj trochu neľudský. Medzi neštátnymi školskými zariadeniami, ktoré by mali prísť o peniaze od štátu, sú totiž aj špeciálno-pedagogické centrá, ktoré zabezpečujú starostlivosť o hendikepované deti. A rovnako je ohrozená aj starostlivosť o takéto deti v materských škôlkach. Je to nákladná starostlivosť, pričom často ide o deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, takže súkromné inštitúcie zato často nevyberajú peniaze.

    Špeciálno-pedagogické centrá majú nadregionálnu pôsobnosť, takže ich financovanie prostredníctvom obce by bolo pre nich katastrofou a skutočne by to ohrozilo starostlivosť o možno tisícky detí.

    Mrzí ma, že v gestorskom výbore sa zo strany koalície hendikepované deti nestretli s porozumením a nepodporila koalícia návrh z opozície, aby boli tieto centrá z pôsobnosti zákona vyňaté. Napokon tento návrh prešiel vo výbore pre ľudské práva, národnostné menšiny. Chcem veriť, že získa podporu aj tu v pléne.

    Zároveň však musím upozorniť na ďalšiu skutočnosť, na ktorú v rezorte asi zabudli. Medzi neštátnymi zariadeniami, ktoré sa starajú o hendikepované deti sú totiž aj špeciálne materské škôlky.

    Ja by som rád teraz odcitoval z listu, ktorý som dostal zo Súkromnej materskej školy v Prešove, kde sa starajú o deti veľmi ťažko postihnuté, deti postihnuté autizmom.

    Píše sa tu: „Uplatnenie týchto parametrov, ako navrhujete, uvedenej novely zákona znamená výrazné zhoršenie výchovno-vzdelávacieho procesu a prepúšťanie. V našom regióne Prešov a okolie nejestvuje špeciálna materská škola ani štátna, ani neštátna, ktorá by sa o tieto deti postarala. To bola motivácia, kvôli ktorej sme vznikli, sami máme autistického syna a vieme, čo zažívajú rodičia autistických detí, keď ich dajú do bežnej škôlky, lebo im často tie deti nerozumejú kvôli svojej poruche sociálneho videnia sveta, nevedia sa brániť, primerane nekomunikujú. A nakoniec, pedagóg pri veľkom počte detí nemôže tieto autistické deti chrániť.“

    Keby dostali 85 % z príjmu, keby ho dostali, znamená to výpadok v tejto špeciálnej materskej škôlke 42-tis., za rok je to pol milióna, znamená to prepustenie dvoch špeciálnych pedagógov, pritom, ako mi tu píšu, „nevyberáme školné a ani nebudeme vyberať, lebo rodičia autistických detí majú beztak ťažkú sociálnu situáciu. Jeden z nich zvyčajne nepracuje, lebo sa naplno stará o dieťa a navyše 42-tis. ročne predstavuje sumu, ktorá nesmierne prevyšuje akékoľvek mysliteľné školné“. To je z listu, ktorý som dostal, aby sme si uvedomili, ako to vyzerá.

    Vážený pán minister, toto asi budú aj dopady tejto novely. Aj tu v pléne, aj vo výbore sme vás poslanci niekoľkokrát žiadali, aby ste stiahli návrh zákona a prepracovali ho. Tento návrh nerieši problém financovania neštátnych zariadení a vyrába nový vážny a ťažký problém pre učiteľov, rodičov a deti, ktoré navštevujú neštátne školské zariadenia. Ohrozuje konkurenciu, a tým znižuje kvalitu. Skutočne si myslím, že existuje aj iný spôsob riešenia problému, ale to v prvom rade znamená, že osobne budete ochotný zobrať na seba zodpovednosť za rozhodovanie pri zaraďovaní a vyraďovaní školských zariadení a s potrebnou novelou zákona, ktorá by zvýšila vašu kompetenciu sme viackrát povedali, nemáme problém.

    Rokujte, prosím, s predstaviteľmi neštátnych základných umeleckých škôl, s predstaviteľmi neštátnych zariadení, samosprávou. A ako opozícia vám hovorím, radi vám pomôžeme pri hľadaní dobrého riešenia a uvidíte, že vám z toho následne vyplynie aj riešenie pre neštátne zariadenia, ktoré bude dobré nielen pre ministerstvo, ale aj pre deti a učiteľov, ktorí chodia do týchto školských zariadení. Suma, ktorá sa vám ročne zvyšuje vo výdavkoch na neštátne zariadenia pri 50-miliardovom rozpočte robí asi 2 promile a neohrozuje rozpočet ministerstva školstva ani chod škôl. A čo by ste si mali navyše uvedomiť, nedávate tieto peniaze na nejaké pofiderné súkromné účely, vy ich dávate prostredníctvom detí učiteľom, ktorí sa venujú týmto deťom.

    Vzhľadom nato, čo som povedal, mám, pán predsedajúci, procedurálny návrh, nepokračovať v rokovaní o predmetnom návrhu zákona. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Šimko. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Nech sa páči. Zapnite mikrofón pani poslankyni Muškovej.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, nechcela som sa prihlásiť k vášmu vystúpeniu, pretože viete, aké sme mali vzťahy, ale ak ste vy rozprávali o deťoch, o autistických deťoch, aké majú problémy, ja neverím tomu, že ste ten istý človek, ktorý bol na ministerstve školstva ministrom za minulej vlády.

    Celý minulý školský rok chodili prosiť rodičia detí autistov z Kysúc doslova na kolenách, že nie sú v stave voziť deti do Žiliny a navyše je to proti zákonu, pretože zákon to ustanovuje, a váš zákon to bol, že rodičia majú právo umiestniť deti v mieste svojho bydliska a oni to aj chceli.

    Krajský školský úrad Žilina im nevyšiel v ústrety a od septembra im otvoril triedu v Kysuckom Novom Meste v máji až na budúci rok a dovtedy boli tie deti doma. Viete, čo to je nevzdelávať deti skoro celý školský rok a vy sa ich tu teraz zastávate? Veď vy ste to mohli urobiť úplne pokojne v minulosti. Ja len toľko, pán minister, pozrite sa dozadu na seba.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Myslím si, že pán poslanec tu predložil vážne argumenty k tomuto návrhu zákona. Chápem, že ministerstvo školstva sa snaží znižovať výdavkovú časť svojho rozpočtu aj v rámci uznesenia vlády. Treba si však položiť otázku, či takéto plnenie uznesenia vytvorí dostatočné podmienky na zachovanie demokratických princípov vo výchove a vzdelávaní. Veď ukončenie prevádzky neštátnej školy a školského zariadenia môže nastať aj pred ukončením školského roka 2005/2006 bez vlastného zavinenia. Tieto školy nemusia mať dostatočnú finančnú rezervu na preklenutie krízového obdobia.

    Treba si tiež položiť otázku, keď sa v praxi ukáže, že zákon nie je dobrý, teda po zrušení neštátnych škôl. Bude ešte čo riešiť? Som presvedčený, že prijatím predkladaného návrhu sa začne proces zbavovania sa neštátnych škôl a možno aj príprava podmienok na opätovné zavedenie systému jednotnej školy. Preto by som chcel podčiarknuť, že dôležité je mať zodpovednosť za úspech či neúspech realizácie, na ktorý najviac môžu doplatiť deti a mládež. Ďakujem.

  • Teraz vystúpi ako zástupkyňa klubu SMER – sociálna demokracia písomne prihlásená pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, za klub poslancov SMER – sociálna demokracia vystupujem s podporným stanoviskom k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý máme pred sebou ako tlač 88.

    Navrhovanú zmenu vo financovaní neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení si vyžadujú skutočnosti spôsobené rozdielnym financovaním základných umeleckých škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov a neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení od roku 2005. Ide vlastne o nápravu systémovej chyby, ktorá vo financovaní neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení nastala.

    V zmysle rokovacieho poriadku § 29 ods. 1 a § 82 ods. 2 podávam spolu s kolegom z klubu SNS Valentínom Švidroňom pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh v našom podaní má 5 bodov.

    Dovoľujem si prečítať prvý bod k čl. I 11. bod. Bod 11 znie: „V § 7 ods. 4 znie: zriaďovatelia škôl,“ je tam odvolávka. Táto odvolávka znie: „24a § 6 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov,“ vraciam sa k textu „zriaďovatelia škôl a zriaďovatelia neštátnych škôl sú povinní oznámiť každoročne do 30. septembra príslušnému krajskému školskému úradu počty žiakov škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti podľa stavu k 15. septembru začínajúceho školského roka, očakávané počty žiakov škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti v nasledujúcom školskom roku a ďalšie údaje potrebné na rozpis finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva pre školy. Krajský školský úrad je povinný oznámiť tieto údaje za zriaďovateľov škôl, zriaďovateľov neštátnych škôl a za školy a školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstvu. Podrobnosti o požadovaných údajoch a forme ich poskytnutia oznámi ministerstvo zriaďovateľom každoročne do 31. augusta.“

    Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnickú úpravu. V ustanovení § 7 ods. 4 sa navrhuje, aby aj zriaďovatelia štátnych školských zariadení každoročne predkladali do 30. septembra príslušnému krajskému školskému úradu údaje o počte žiakov škôl a školských zariadení potrebné na rozpis finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva pre školy a školské zariadenia. Vzhľadom na to, že zriaďovateľmi štátnych školských zariadení sú krajské školské úrady, je zbytočné, aby samy sebe predkladali tieto údaje.

    Druhý pozmeňujúci návrh. K čl. I 12. bod. „Bod 12 znie: „V § 7 ods. 8 znie: Celkový objem finančných prostriedkov na bežné výdavky vyčlenený na účely podľa § 4 ods. 12 až 16 a § 8a ods. 2 v kalendárnom roku je najviac 6 % z objemu finančných prostriedkov na bežné výdavky rozpočtované v kapitole ministerstva podľa § 3 ods. 2.“.“

    Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnickú úpravu. Vláda Slovenskej republiky navrhla úpravu dohodovacieho konania prostredníctvom ustanovenia § 8a ods. 1. Z tohto dôvodu výpočet rezervy ministerstva aj na financovanie dohodovacieho konania musí obsahovať odvolanie na ustanovenie § 8a ods. 2 a nie na § 9 ods. 1, nakoľko toto ustanovenie stratí účinnosť 31. 12. 2006.

    Tretí pozmeňujúci návrh. K čl. I 12. bod. V čl. I sa za bod 12 vkladá nový bod 13, ktorý znie: „V § 7 ods. 10 písm. g) sa slová „§ 9 ods. 1“ nahrádzajú slovami „§ 8a ods. 1“. Doterajšie body 13 až 15 sa označia ako body 14 až 16.“.“

    Odôvodnenie: Opäť ide o legislatívnotechnickú úpravu. Vláda Slovenskej republiky navrhla úpravu garantovaného minima prostredníctvom ustanovenia § 8a ods. 1. Podrobnosti určovania garantovaného minima a jeho použitia, na ktoré sa odvoláva ustanovenie § 7 ods. 10 písm. g) musí teda obsahovať odvolanie na ustanovenie § 8a ods. 1 a nie na § 9 ods. 1, nakoľko toto ustanovenie stratí účinnosť 31. 12. 2006.

    Štvrtý pozmeňujúci návrh. K čl. II 7. bod. „V § 39a ods. 2 sa za slová „základnú umeleckú školu alebo“ vkladá slovo „nezriaďuje“. A § 39a sa dopĺňa ods. 3, ktorý znie: „O žiadostiach o zaradení do siete alebo vyradení zo siete, ktoré boli podané a o ktorých sa právoplatne nerozhodlo do dňa účinnosti tohto zákona sa rozhoduje podľa doterajších predpisov.“.“

    Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnickú úpravu. V ustanovení § 39a ods. 2 vložením slova „nezriaďuje“ za slovo „alebo“ sa presne určí, ako má postupovať samosprávny kraj pri poskytovaní finančných prostriedkov, ak nezriaďuje školské zariadenie vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Vložením ods. 3 do tohto ustanovenia sa zabezpečuje, aby konania k zaradeniu základnej umeleckej školy a školského zariadenia do siete škôl a školských zariadení Ministerstva školstva Slovenskej republiky začaté pred účinnosťou tohto zákona sa zrealizovali podľa doterajších predpisov.

    Piaty pozmeňujúci návrh. K čl. II 7. bod. V čl. II sa za 7. bod vkladajú body 8 a 9, ktoré znejú: 8. bod. V poznámke pod čiarou k odkazu 31 sa dopĺňa citácia: „Zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“

    9. bod. § 19 sa dopĺňa ods. 8, ktorý znie: „Škola, školské zariadenie, stredisko praktického vyučovania a pracovisko praktického vyučovania zriadené podľa tohto zákona môžu vykonávať aj podnikateľskú činnosť. Táto činnosť nesmie byť v rozpore s plnením ich poslania.“ Pri podnikateľskej činnosti máme poznámku pod čiarou, ktorá znie, je to odvolávka na zákony, „zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka“.

    Odôvodnenie: V bode 8 ide o legislatívnotechnickú úpravu, ktorá súvisí so zmenou financovania základných umeleckých škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a samosprávnych krajov z výnosu dane s účinnosťou od 1. 1. 2005. Prechodom zriaďovateľskej pôsobnosti z orgánu štátnej správy na obce a samosprávne kraje stratili školy a školské zariadenia možnosť podnikať. V ustanovení § 19 ods. 8 sa umožňuje školám, školským zariadeniam, strediskám praktického vyučovania a pracoviskám praktického vyučovania vykonávať aj podnikateľskú činnosť v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásili pán poslanec Gabura, pán poslanec Kahanec. Končím možnosť s faktickými prihláškami k tomuto vystúpeniu.

    Nech sa páči, zapnite mikrofón pánovi poslancovi Gaburovi.

  • Pán predsedajúci, páni ministri, kolegovia, kolegyne, ja som využil príležitosť faktickej poznámky, nakoľko môj príspevok nie je nejaký obsiahly. Chcem len upozorniť, že zmena systému financovania je príliš vážnou zmenou nato, aby sme ju odbili alibistickými, či nič hovoriacimi, hoci aj peknými rečami. Ide totiž o zásadný problém, pred ktorým si netreba zakrývať oči.

    Návrh ministerstva školstva, aby územná samospráva kofinancovala náklady neštátnych školských zariadení nemožno akceptovať. Je na to viacej dôvodov, no ja spomeniem dva.

    Po prvé, návrh je v rozpore so zákonom o obecnom zriadení a zákonom o majetku obcí. Tieto legislatívne normy nepredpokladajú a neumožňujú, aby obec dávala svoj majetok a peniaze, nepochybne majetkom obce sú, do cudzích zariadení, teda do takých, ktoré nezaradila a nemá k nim ani spoluvlastnícky či obdobný vzťah.

    A po druhé fakt, že vláda zákonom stanoví obciam, že sú povinné zo svojich zdrojov použiť isté percento na stanovený účel, aj keď v návrhu sa spomína, že to bude len na tri roky, je nebezpečný precedens a zásah do práva obce samostatne a slobodne rozhodovať o svojom rozpočte a určovať si výdavkovú stránku podľa svojich potrieb a priorít.

    Pán minister, dovoľte, aby som vás požiadal, aby ste tento zákon prehodnotili, ale v túto chvíľu stiahli. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, chcel by som nadviazať takisto predovšetkým na vetu, ktorá tam zaznela, že ide o nápravu systémovej chyby.

    Chcel by som uviesť skúsenosti, s ktorými som sa stretol a stretávam sa na úrovni Prešovského samosprávneho kraja v súvislosti s financovaním či už školských, alebo aj sociálnych subjektov, kde sa v reálnom živote ukazuje, že subjekty v zriaďovateľskej pôsobnosti sú „bližšie“ už len na základe známeho pravidla „bližšia košeľa ako kabát“, ale prejavuje sa tam aj určitá zotrvačnosť pri financovaní, keď je taký prirodzený odpor k novému systému financovania, k podobnému normatívnemu financovaniu, ktoré sa už zaviedlo v školstve, a predsa len tam tá zotrvačnosť je v tom, že sú financované z príslušných kapitol bez vážnejšieho prehodnocovania oprávnených nárokov.

    Naproti tomu pri podpore neštátnych subjektov je v realite problém nachádzať väčšiu ústretovosť pri ich oprávnených nárokoch a im tieto financovať v plnej výške. Myslím si, že systém financovania by mal podporovať predovšetkým kvalitu služieb. Kvalitu služieb pre tých, ktorí ich užívajú a nediskriminovať neštátne subjekty predovšetkým preto, aby čo najlepšie napĺňali služby, pre ktoré sú určené. Nie je podstatné, či tieto služby robí subjekt v zriaďovateľskej pôsobnosti, alebo v inej pôsobnosti, či už VÚC-ky, alebo mestá, ale podstatné je, aby to robil subjekt, ktorý tieto služby robí dobre a pre ľudí.

    Preto sa pripájam k návrhu, ktorý uviedol kolega poslanec Fronc a takisto podporujem, aby sme tento návrh zákona stiahli.

  • Ďakujem. Skôr ako dám slovo podpredsedovi Národnej rady pánovi Hortovi, pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy. Pani poslankyňa Rosová, pán poslanec Szigeti, pán poslanec Andruskó, pán poslanec Abrhan, pani Vášáryová, pani poslankyňa Mušková. Končím možnosť prihlášok do rozpravy. Ešte pán poslanec Nagy, posledný, hej? Všetci sú prihlásení. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.

    Teraz ako prvý vystúpi pán podpredseda Národnej rady pán Hort.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, keď sme v úplných začiatkoch uvažovali o cieľoch a potrebných zmenách existujúcej verejnej správy, bolo nám jasné, že proces reformy verejnej správy bude nesmierne dôležitý pre celé základné fungovanie nášho štátu.

    Dekoncentrácia moci a decentralizácia kompetencií zhora nadol mohla byť úspešná iba za predpokladu dobrého finančného nastavenia. Myslím, že s odstupom času môžem povedať, že tento pomer sa nám podarilo nastaviť dobre a že sme presvedčili aj drvivú väčšinu samotných primátorov a starostov.

    Všetci tí, ktorí komunikujete trošku s problémami alebo s potrebami územnej samosprávy, tak viete, akým spôsobom sa vyvíjal vzťah Združenia miest a obcí Slovenska k reforme verejnej správy a aký nakoniec reforma verejnej správy aj u nich znamená dobrý výsledok. Myslím, že tam sa naozaj dobrá vec podarila a bárs by takto boli vnímané všetky reformy.

    Realizáciou reformy financovania škôl sa sledovalo zvyšovanie efektívnosti vynaložených prostriedkov, ale zároveň aj dôraz na zodpovednosť samosprávy za kvalitu vzdelávacieho procesu. Tu si myslím, že ešte pred nami možno do budúcnosti je jedna nesplnená úloha, ako sa dopracovať k tomu, aby sme normatívny systém nastavili aj na tie školy, o ktorých je reč v tomto zákone.

    Už v mojom predchádzajúcom vystúpení počas prvého čítania predloženého návrhu zákona som stručnou genézou do minulosti uviedol dôvody, prečo boli neštátne ZUŠ-ky a iné neštátne zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti neštátneho zriaďovateľa financované priamo z kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky.

    Spomínal som to aj preto, že keď sme zavádzali fiškálnu decentralizáciu, po určitých diskusiách sme sa rozhodli neštátne ZUŠ-ky a iné neštátne školské zariadenia ponechať na priame financovanie z kapitoly ministerstva školstva, aby sme zachovali alternatívne možnosti vo vzdelávacom a výchovnom procese.

    Som presvedčený, že toto rozhodnutie napomohlo zdravú konkurenciu, čo sa pozitívne premietlo vo zvýšenej kvalite. Podotýkam, že tzv. neštátne základné umelecké školy, ktoré kompetenčne prešli na obce a mestá, boli finančne napojené cez finančnú decentralizáciu.

    Z hľadiska základnej filozofie reformy verejnej správy presúvať správu vo veciach verejných čo najbližšie k občanom by tento presun kompetencií bol zásade v poriadku, aj keď si myslím, že až po určitom období. Ale bez finančných prostriedkov si myslím, že to nie je korektné. Ide o hrubý zásah do fiškálnej decentralizácie. Pripomínam, že o tomto návrhu zákona rokujeme v čase, keď sa Slovensko hrdí jedným z najväčších rastov HDP. V tomto čase presúvať kompetencie na samosprávu bez finančných prostriedkov je nielenže nenáležité, ale aj nepochopiteľné.

    Vláda sa prostredníctvom jej predsedu hrdí, ako chceme budovať na Slovensku sociálny štát, zdôrazňuje pritom také hodnoty, ako je sociálne cítenie, spravodlivosť a solidarita. Je vari zo strany štátu spravodlivé a správne zbaviť sa istých kompetencií a hodiť ich na hlavu primátorov a starostov s dôvetkom, však výber daní je dobrý, tak sa o dofinancovanie týchto školských zariadení, vážení páni primátori a starostovia, postarajte, ako chcete. Niekde prebehla tlačou informácia, pán minister, že ide o približne 550 až 600 mil. Sk.

    Nie je potom naozaj pravdou to, že štát takýmto krokom de facto spustí pomalý proces postupného zanikania neštátnych školských zariadení a čierneho Petra strčí do rúk samospráv? Je to vari tá solidarita, ktorou sa tak vládna koalícia veľa oháňa? Nepôjde náhodou o diskrimináciu istej skupiny detí, ktoré navštevujú neštátne školské zariadenia, keď takýmto zariadeniam podľa návrhu by mala dať obec alebo vyšší územný celok 85 % z objemu finančných prostriedkov pripadajúceho na žiaka?

    Trojročné obdobie, ktoré by malo akože chrániť existenciu týchto zariadení, považujem za žart. Pýtam sa vás, vážená koalícia, a čo bude po tých troch rokoch? Aký percentuálny podiel pripadne na jedného žiaka v týchto zariadeniach?

    Čiže, vážený pán minister, ctení kolegovia a kolegyne z vládnej koalície, ale hlavne by som chcel osloviť, dozvedel som sa, že v komunálnych voľbách myslím deväť z nás alebo poslancov Národnej rady bolo zvolených za starostov a primátorov, za toto predsa nemôže žiadny starosta a primátor, ktorý je v tejto sále hlasovať, podľa mňa za to nemôže hlasovať ani poslanec žiadneho obecného a mestského zastupiteľstva, ani žiadny župan alebo bývalý župan a už vôbec nie poslanci vyšších územných celkov. Občas sa dozvedám o tom, ako sú niektorí z nás národnejší a kresťanskejší, tak by som chcel upozorniť, že tento návrh zákona nie je ani národný, ani kresťanský. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, ťažiskom novely zákona č. 597 o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, ktoré vyvoláva najväčšiu diskusiu, ako sme toho svedkami, je principiálna zmena vo financovaní súkromných a cirkevných základných umeleckých škôl a školských zariadení.

    Dnešný stav nevznikol ani náhodou a ani nedopatrením. Pri zavádzaní fiškálnej decentralizácie bolo na jednej strane cieľom preniesť na samosprávy zodpovednosť za všetko, čo dokážu vykonávať lepšie, spravovať lepšie ako štát.

    Na druhej strane však bolo zrejmé, že je v záujme detí a rodičov zachovať pluralitu pri zriaďovaní umeleckých škôl a školských zariadení, že je v záujme detí a rodičov, aby konkurencia medzi obecnými, súkromnými a cirkevnými školami a zariadeniami viedla k vyššej kvalite. A bolo zrejmé aj to, čo je zrejmé aj dnes, pokiaľ budú všetky tieto typy škôl a školských zariadení financovať samosprávy zo svojho vlastného rozpočtu, nejestvuje žiadna záruka, že budú rovnakým metrom merať pre svoje aj pre cudzie. Ba naopak, je to neprirodzené očakávať.

    Práve preto si zodpovednosť za financovanie neštátnych základných umeleckých škôl a školských zariadení ponechal štát. Toto riešenie má však ešte jednu výraznú prednosť, o ktorej tu zatiaľ nebola reč ani pri prvom čítaní. Financovaním neštátnych ZUŠ-iek a školských zariadení cez normatív nastavuje totiž štát istú latku aj pre obce a pre mestá, vytvára tlak na to, aby školy a zariadenia v zriaďovateľskej kompetencii obcí a miest nenechávali tieto samosprávy podvyživené, pretože takéto by jednoducho neobstáli v konkurencii tých neštátnych.

    Áno, je pravda, že tento súčasný stav má aj isté nevýhody a ministerstvo školstva tieto nevýhody myslím celkom správne pomenovalo. Je pravda, toto riešenie nie je na pohľad celkom systémové. Pre subjekty s rovnakým poslaním platia rôzne pravidlá hry, to však bola cena, ktorú vedome autori fiškálnej decentralizácie boli ochotní zaplatiť za vyššie uvedené prednosti.

    A zdá sa tiež, že aj keď to nie je v nejakom masovom meradle, predsa len sa vyskytuje aj to, že jej súčasné riešenie vedie niektoré samosprávy k špekuláciám. Majú snahu zbaviť sa zodpovednosti za financovanie niektorých zariadení a základných umeleckých škôl tak, že ich transformujú nepísaným spôsobom na neštátne, či už cirkevné, alebo súkromné.

    Lenže proti tomu, aby sa takýto prístup stal ozaj masovým, aby to bol naozaj problém, ktorý by mohol aj nejakým spôsobom výrazne zasiahnuť do rozpočtu rezortu, existuje jedna pomerne elegantná poistka a tá spočíva v pravidlách rozdeľovania výnosu dane z príjmov, z príjmov v územnej samospráve, pretože podľa počtu žiakov v základných a umeleckých školách a školských zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí sa rozdeľuje až 40 % výnosu daní. Takže v tomto zmysle, nazvime to špekulatívnou transformáciou na neštátne školy a školské zariadenia, by išli obce a samosprávy proti sebe.

    Uvedené nevýhody sú možno dôvodom na zamyslenie, sú možno dôvodom na diskusiu, určite však nie sú dôvodom na takéto unáhlené riešenie, akého sme svedkami v predloženej novele. Je to téma, ktorá sa týka širokého okruhu zainteresovaných subjektov, týka sa obcí, zriaďovateľov škôl a školských zariadení, týka sa rodičov detí.

    Predložené riešenie bolo ušité horúcou ihlou bez toho, aby sa dôkladne s týmito zainteresovanými subjektmi viedla diskusia, aby sme hľadali spoločne dobré riešenia, a preto namiesto opravy niečoho, čo môžeme uznať ako neveľmi systémové, ale v podstate funkčné zavádza táto novela riešenie, ktoré má množstvo ďalších nesystémových, ale aj znefunkčňujúcich dôsledkov.

    Nevidím nič systémové na tom zaviazať samosprávy, akou sumou majú zo svojich rozpočtov prispievať na súkromné a cirkevné základné umelecké školy a či školské zariadenia. Naopak, je to zásadné porušenie systému a princípov fiškálnej decentralizácie, je to miešanie originálnej kompetencie a prenesenej kompetencie, je to vlastne nejaké zavádzanie hybridnej kompetencie.

    Vonkoncom nevidím nič systémové na tom, ak sa takéto opatrenie prijme dokonca ako prechodné ustanovenie, v tomto prípade na tri roky. Už sa tu hovorilo o tom, aké to má dôsledky pre rozpočty miest a obcí, na druhej strane, ani keď dodatočne z nejakých objavených rezerv rozpočtu na budúci rok hoci aj niečo na vykonávanie tejto kompetencie obciam nadelíme, nič systémové na tom nie je. Čo bude o rok? Opäť budeme hľadať v rezervách?

    Zásadným a aj tu treba povedať, že nesystémovým spôsobom sa navrhované riešenie dotýka takých zariadení, ktoré presahujú svojou pôsobnosťou lokalitu obce alebo mesta. Hovorím o špeciálno-pedagogických poradniach a detských integračných centrách. Tieto zariadenia majú zo svojej podstaty regionálnu pôsobnosť. Žiadať teda od miest, v ktorých majú sídlo, aby financovali takéto zariadenie pre občanov celého regiónu nie je férové. Ale predovšetkým je to v konečnom dôsledku likvidačné voči týmto zariadeniam. Pritom špeciálno-pedagogické poradne a detské integračné centrá poskytujú nenahraditeľnú službu tým, ktorí potrebujú pomoc a od ktorých by štát určite nemal dávať ruky preč. A to sú zdravotne a mentálne postihnuté deti a ich rodičia.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z uvedených dôvodov vás naliehavo žiadam, aby ste podporili návrh spoločného spravodajcu pána bývalého ministra pána poslanca Fronca a aby ste teda tým pádom aj vzali do úvahy pôvodné odporúčanie výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport vrátiť túto novelu predkladateľovi na prepracovanie.

    Hlásim sa rovnako k jeho ústretovému návrhu pripojiť so svojím najlepším vedomím a svedomím svoje schopnosti a znalosti do diskusie o tejto téme a hľadať spoločne dobré riešenie.

    Ak by sme spoločne podporili tento procedurálny návrh, zabránili by sme aj iným, možno menej vážnym, ale predsa len nie veľmi dobre vymysleným opatreniam, hoci možno aj dobre mysleným. Napríklad tomu, ktorým sa upravuje určenie mzdového normatívu tak, že to bude v konečnom dôsledku odrádzať riaditeľov od zamestnávania mladých absolventov a mladých učiteľov preto, že sa tam berie zaradenie do triedy.

    Ak však by ste napriek všetkému, napriek všetkým týmto argumentom toto odporúčanie nemohli zobrať na vedomie a osvojiť si ho, prosím vás teda v mene všetkých, ktorých sa to týka, aby ste podporili pozmeňujúci návrh, ktorý z pôsobnosti novely vyníma neštátne školské zariadenia špeciálno-pedagogického poradenstva. Ďakujem vám za pozornosť.

  • V rozprave bude pokračovať pán poslanec Szigeti, pripraví sa pán poslanec Andruskó.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, k predloženému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov som sa vyjadril v prvom čítaní.

    Patril som do tej skupiny vystupujúcich poslancov, ktorí okrem kritiky sa vyjadrili o tejto novele aj čiastočne pozitívne. Áno, skutočnosť, že touto novelou sa predlžuje zabezpečenie garantovaného minima a dohodovacie konanie je určite pozitívom, avšak treba zdôrazniť, že negatívne dopady tejto novely sú oveľa vážnejšie ako pozitíva.

    Podobne, ako som sa vyjadril v prvom čítaní, vyjadrím sa aj tentoraz kriticky, pretože som presvedčený o tom, že táto novelizácia v predloženej podobe má niekoľko rizík. Moji predrečníci sa väčšinou vyjadrili kriticky, poukazovali na riziká. Ja sa pokúsim hovoriť stručnejšie a kratšie a chcel by som zhrnúť jednotlivé riziká tejto novely zákona.

    Predovšetkým si myslím, že výrazne ohrozuje doteraz celkom dobre fungujúci pluralistický systém školstva, našťastie, táto novela sa dotýka len neštátnych školských zariadení, neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych špeciálnych školských zariadení, ale nemôžeme vedieť, kedy prídu na rad ostatné neštátne školy, či základné, alebo stredné. Nestraším, ale pokiaľ vládna koalícia a ministerstvo školstva bude pokračovať v tomto trende, tak možno sa objavia aj také novely a také zmeny.

    V ďalšom si myslím, že hrubým spôsobom zasahuje do kompetencií miestnych a územných samospráv, pretože zadáva miestnym a územným samosprávam povinnosti bez finančného krytia.

    Zajtra budeme rokovať o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2007. V štátnom rozpočte zmizlo 570 mil. korún z rozpočtu ministerstva školstva, ktorými boli financované práve tie školské zariadenia, neštátne školské zariadenia a neštátne ZUŠ-ky a neštátne špeciálne školské zariadenia, o ktorých hovoríme v tomto zákone, bohužiaľ, ale tento balík prostriedkov nebol premiestnený, teda nenachádza sa v tej časti štátneho rozpočtu, z ktorého balíka budú, boli by, alebo by mali byť financované spomínané neštátne školské zariadenia a ZUŠ-ky a špeciálne školské zariadenia.

    Komplikuje a sťažuje táto novela spôsob zriadenia neštátnych školských zariadení, neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych špeciálnych školských zariadení, totiž som presvedčený o tom, že je naivné si myslieť a predpokladať o starostovi, primátorovi alebo predsedovi samosprávneho kraja, že on sám vo vlastnej obci, v meste a v rámci samosprávneho kraja dá kladný súhlas k tomu, aby v rámci obce, mesta alebo samosprávneho kraja vznikli konkurenčné školské zariadenia, konkurenčné ZUŠ-ky alebo konkurenčné špeciálne školské zariadenia.

    To znamená, že táto novela ohrozuje konkurenčné prostredie medzi štátnymi a neštátnymi školskými zariadeniami a ZUŠ-kami a, samozrejme, ide to na úkor kvality týchto zariadení, na úkor kvality výchovy a vzdelávania.

    Novelou tohto zákona neštátni zriaďovatelia budú nútení postupne zvyšovať príspevky od rodičov, tzv. školné, pretože predovšetkým súkromné školské zariadenia, ZUŠ-ky a špeciálne školské zariadenia v zmysle zákona majú právo na to, aby v tých zariadeniach bolo zavedené školné a postupne pravdepodobne to vedie k zániku týchto zariadení, pretože rodičia pravdepodobne postupne odhlásia svoje deti a zoberú svoje deti do štátnych, vlastne obecných zariadení.

    Takisto môže viesť k zániku mnohých týchto zariadení, okrem iných aj špeciálnych pedagogických zariadení, ktoré často majú nadregionálny charakter, pretože keď si zoberieme napríklad súkromné detské integračné centrá, ktoré poskytujú v zmysle platnej legislatívy prvokontaktné služby súvisiace so vzdelávaním a integráciou zdravotne postihnutých žiakov v bežných školách, tak týmto deťom a ich rodinám a pedagógom poskytuje komplexnú odbornú, najmä diagnostickú a terapeutickú starostlivosť, pomáha im zaraďovať sa do života spoločnosti. Tieto zariadenia, aj keď sa nachádzajú, samozrejme, na konkrétnom území v rámci konkrétneho regiónu, vždy majú nadregionálny charakter a táto novela jednoznačne môže viesť k zániku takýchto zariadení.

    Summa summarum, pripojím sa k návrhu pána spoločného spravodajcu a tiež si myslím, že najlepšie by bolo, tak ako to predložil vo svojom návrhu, stiahnuť tento materiál na prepracovanie. Ďakujem.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Andruskó, pripraví sa pán poslanec Abrhan.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán podpredseda vlády, milé dámy, vážení páni, vládou navrhnutá novela zákonov obsahuje podstatnú zmenu v systéme financovania škôl, následkom ktorej by niektoré súkromné a cirkevné školské zariadenia, resp. súkromné a cirkevné základné umelecké školy, ako to predtým povedal aj pán poslanec Fronc, museli zápasiť o holú existenciu.

    Súčasný systém financovania prostredníctvom krajských školských úradov poskytuje týmto inštitúciám 100 % normatívnych prostriedkov, návrh novely zákona im zaručuje finančné prostriedky len vo výške 85 % normatívu. Ak totiž finančné prostriedky pre tieto školy budú prechádzať cez rozpočty obcí alebo vyšších územných celkov, tie podľa súčasnej platnej legislatívy môžu znížiť normatívny objem finančných prostriedkov pre spomínané neštátne školské zariadenia až o 15 %. Ani vláda, ani parlament nebudú mať dostatočné legislatívne prostriedky, aby ovplyvnili výsledné rozpočty spomínaných neštátnych školských zariadení.

    Podľa mňa ďalšie veľké nebezpečenstvo skryté v návrhu novely zákonov sa týka súkromných detských integračných centier. Normatívy na žiaka sú v ich prípade určené tak, aby finančné prostriedky postačili aj na zabezpečenie špecifických úloh a špeciálnych potrieb detí, t. j. sú oveľa vyššie ako v ostatných školských zariadeniach.

    Prípadná absencia v zákonom nezaručených, tým pádom nenárokovateľných 15 % finančných prostriedkov z normatívu môže vážne ohroziť chod týchto zariadení, čo je podľa môjho názoru v diametrálnom rozpore s predstavou vlády o podpore postihnutých ľudí.

    Práve táto skupina občanov potrebuje zvýšenú pozornosť tak, aby boli ich obmedzené životné podmienky kompenzované vzornou starostlivosťou zo strany štátu.

    Pripravovaná zmena však obsahuje ani nie veľmi skrytú možnosť zníženia úrovne každodennej starostlivosti, resp. odbornosti práce príslušných pedagogických a nepedagogických zamestnancov.

    V prípade schválenia novely zákonov v predkladanej forme bude spoločnosti založenej na pilieroch sociálnej súdržnosti visieť hrozba práve nad občanmi, ktorí potrebujú zvýšenú pozornosť a starostlivosť.

    Z uvedeného dôvodu z hľadiska kontinuity štátnej starostlivosti o postihnuté deti nepodporujem vládny návrh zákona v súčasnom znení.

    Na záver si dovoľujem poznamenať, že § 39a ods. 1 návrhu nedostatočne definuje výšku finančných prostriedkov napríklad pre neštátnu základnú umeleckú školu, totiž osobitný predpis uvedený pri odseku zákonov, to je vlastne zákon o rozpočtovom určení mínusu dane atď. a nariadenia vlády, to je o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov v územnej samospráve určil len celkový objem finančných prostriedkov pre obec. Tento údaj je však nedostatočný na vypočítanie rozpočtu pre konkrétne neštátne školské zariadenia. Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Abrhan, pripraví sa pani poslankyňa Vášáryová.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, cieľom predloženého návrhu zákona je zmeniť financovanie neštátnych umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení.

    Chcel by som sa vo svojom vystúpení venovať hlavne zmene financovania neštátnych umeleckých škôl a školských zariadení. Keď sme tento inštitút ako neštátne školstvo zaraďovali pred rokmi do siete, boli sme presvedčení, že vytváraním konkurencie budeme vyvíjať zároveň i tlak na sústavné skvalitňovanie našich škôl.

    Očakávania sa naplnili, nárast konkurencie, a tým pádom tlak na kvalitu pociťuje podľa analýz 45 % riaditeľov škôl.

    Zvláštnou a osobitou sa stala problematika umeleckých neštátnych škôl a školských zariadení, ktorých financovanie je doposiaľ zabezpečované z kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky, čo má byť podľa vedenia rezortu predmetom zmeny od januára aj pre nedostatok finančných prostriedkov.

    Treba priznať, že niektoré obce sa začali správať ako špekulanti. Svoje obecné umelecké školy či materské škôlky zrušili, zároveň s tým však v obci zrazu vznikli neštátne umelecké školy alebo materské škôlky. Takto narastali náklady na financovanie s niečo vyše 300 mil. Sk pri presune kompetencií na súčasných 565 mil. Sk.

    Predloženou novelou zákona sa však tento problém nevyrieši. Akurát sa ministerstvo zbaví zodpovednosti a samospráva s najväčšou pravdepodobnosťou konkurencie. Za obzvlášť veľký hazard s ďalšou existenciou súkromných a cirkevných škôl považujem skutočnosť, že zámer presunúť zodpovednosť za financovanie neštátnych umeleckých škôl a školských zariadení ide bez súbežného presunu financií z kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky na obce a vyššie územné celky.

    Podľa pôvodného zámeru Ministerstva školstva Slovenskej republiky mali byť prostriedky presunuté z kapitoly ministerstva školstva od januára budúceho roku do rozpočtov obcí. Tento návrh zákona by teda mal korešpondovať s návrhom štátneho rozpočtu, v ktorom by mala byť transparentne premietnutá časť dotácie na neštátne subjekty v celkovej sume už spomínaných 565 mil. Sk v súlade so zákonom č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy.

    Pri rokovaní o štátnom rozpočte vo výbore sme však zistili, že tomu tak nie je. Takáto účelová zmena bez prerokovania nielen oznámenia so Združením miest a obcí Slovenska je v rozpore s princípmi decentralizácie verejnej správy. Pri rokovaní vo výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj pán štátny tajomník Ministerstva financií Slovenskej republiky pán Palko priznal, že len informoval pána Turčányho, podpredsedu Združenia miest a obcí Slovenska.

    Ministerstvo financií však pripomienky nielenže nezohľadnilo v návrhu štátneho rozpočtu, ale o nich ani nerokovalo so zástupcami miest a obcí. Predstavitelia vyšších územných celkov sú doslova rozhorčení a museli sa obrátiť na premiéra, pretože Ministerstvo financií Slovenskej republiky ich pri komunikácii prakticky ignoruje.

    Navyše chcem cteným poslancom pri ich rozhodovaní pripomenúť aj uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 856 z 11. októbra 2006, teda súčasnej novej vlády, ktorá v bode E 1 rozhodla, že objem finančných prostriedkov určených v kapitole ministerstva školstva na financovanie neštátnych umeleckých škôl a školských zariadení bude zohľadnený vo finančnom vzťahu k obciam až od 1. januára 2008.

    Z uvedeného jasne vyplýva, že jediným správnym riešením v roku 2007 je zachovať financovanie neštátnych subjektov v kompetencii Ministerstva školstva Slovenskej republiky už aj preto, že sa to napokon týka len približne 70 miest a obcí.

    Po uvedených výhradách k novele, teda znižovanie konkurencieschopnosti a následne jej kvality našich škôl, presun kompetencií bez presunu akýchkoľvek finančných prostriedkov sú treťou mojou vážnou pripomienkou sporné prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2007 uvedených v § 39a. V ňom predkladateľ ukladá samosprávam povinnosť poskytovať stanovené percentá finančných prostriedkov iným zriaďovateľom.

    Dámy a páni, je to veľmi vážny precedens do budúcnosti. Ak by totiž obdobne postupovali aj iné rezorty, ľahko by sa mohlo stať, že samospráva by nemohla podľa vlastných rozhodnutí rozhodovať. Z tohto pohľadu je to zásah do právomocí obcí hospodáriť pri výkone originálnych kompetencií s vlastnými finančnými zdrojmi.

    Z uvedených troch dôvodov nemôžem predmetný návrh zákona podporiť. Považujem ho za nepripravený, nedomyslený a nedopracovaný.

    Navrhujem pánovi ministrovi, aby ho stiahol z rokovania, znovu zasadol za rokovací stôl so zástupcami samospráv, ale aj s predstaviteľmi neštátnych škôl a školských zariadení a pripravil a následne predložil novelu, ktorá bude k spokojnosti. K spokojnosti nielen jeho ako ministra, ale aj samospráv a, samozrejme, hlavne rodičov a detí, ktoré uvedené školy a školské zariadenia navštevujú. Ďakujem za pozornosť.

  • V rozprave vystúpi pani poslankyňa Vášáryová, pripraví sa pani poslankyňa Mušková.

  • Pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem vystúpiť ako podpredsedníčka kultúrneho výboru, pretože hovoríme o umeleckých školách. Myslím si, že by sme mali opustiť číry rezortizmus a začali sa venovať kultúre a výchove ku kultúrnosti a novej kultúrnej generácie trošku komplexnejšie.

    Chcela by som podporiť závery zasadnutia Sekcie súkromných umeleckých škôl a školských zariadení, ako aj zástupcov Združenia zriaďovateľov a riaditeľov súkromných základných umeleckých škôl a súkromných školských zariadení, ktorí vo svojom liste žiadajú prehodnotiť postoj vlády Slovenskej republiky k otázke spôsobu zabezpečenia finančných prostriedkov pre vzdelávanie a výchovu žiakov v týchto subjektoch.

    Ide vlastne o budúcich umelcov, o budúcich priateľov umenia a o budúcu vzdelanú umeleckú obec. Teda o výchovu budúcich konzumentov slovenskej národnej kultúry. V roku 2006 navštevuje tieto neštátne subjekty 53 592 žiakov alebo študentov. Chcem vás upozorniť na niekoľko bodov.

    Po prvé. Táto novela zásadne zakladá vzťah podriadenosti a závislosti zriaďovateľov neštátnych zariadení od zriaďovateľov štátnych zariadení, teda podľa môjho názoru ide o diskrimináciu súkromníkov na úkor úradníkov.

    Po druhé. Neštátne umelecké školy nemajú podľa tejto novely rovnoprávne postavenie so štátnymi a prestáva existovať konkurenčné prostredie, ktoré by malo vplývať na zvyšovanie kvality vzdelávania našich detí a budúcej generácie konzumentov našej národnej kultúry.

    Po tretie. Táto novela zakladá aj to, že v kvalitných neštátnych školách budú o chvíľu študovať len deti solventných rodičov, pretože neprimerané rýchle zvyšovanie poplatkov v týchto školách začne vylučovať deti sociálne slabšie, hoci talentované, automaticky z týchto škôl. Nie som si istá, či sa tým neporušuje aj medzinárodný Dohovor o právach dieťaťa na rovnosť a nediskrimináciu.

    Po štvrté. Zamedzuje rozšírenie ponuky vzdelávania a aktivít, ako tu už bolo niekoľkokrát spomenuté, ktoré v regiónoch neposkytujú, ale ani neplánujú poskytovať štátne inštitúcie, a to najmä v menších slovenských mestách, ktoré sú historicky známe vyhľadávaním talentov a vychovávaním špičkových umelcov pre slovenskú národnú kultúru.

    A po piate. Táto novela obmedzuje aj možnosť pritiahnuť deti a mládež k aktivitám, ktoré sú žiaduce a vytvára priestor na obmedzenie ponuky na trávenie voľného času pre našu mládež.

    Dovoľte, aby som sa aj ja pripojila k stanovisku ZMOS-u zo dňa 22. novembra 2006, z ktorého vyplýva, že odmietajú, ak sa nezmení do dátumu prijatia zmeny tohto zákona uznesenie vlády č. 856 z 11. októbra 2006, že zvýšenie financovania neštátnych škôl bude zohľadnené až k 1. 1. 2008, odmietajú presun týchto kompetencií a navrhujú, aby financovanie neštátnych subjektov zostalo naďalej v kompetencii ministerstva školstva najmenej na rok.

    Ak teda sumarizujem, tak pretrváva neprehľadnosť situácie v spôsobe financovania a kompetencií do dnešného dňa a ide o mimoriadne vážnu situáciu z môjho pohľadu, na ktorú nie sú neštátne subjekty pripravené, ale nie sú na to pripravené ani obce, mestá a VÚC-ky. A okrem toho uvedomme si, že ide o zmenu počas školského roka, čo neberie ohľad ani na žiakov, ani na učiteľov, ani na pracovné zmluvy, ktoré tieto školy podpísali v dobrej viere, a teda ide aj o ohrozenie dodržiavania učebných plánov a osnov. Čím si to deti, 53 a pol tisíca detí, ktoré študujú v týchto školách zaslúžia?

    To, že ide o ďalšie podväzovanie súkromných iniciatív, o zabrzdenie vytvárania prostredia pre zaujímavé a podnetné občianske aktivity a v tomto zmysle v neposlednom rade aj o pokus o návrat do obdobia spred roku 1989. Chodila som na štátnu ZUŠ-ku 10 rokov po tom, čo som 2 roky chodila na súkromnú školu, ktorú komunisti potom v roku 1955 zrušili. A hovorím teda o tomto zo svojej vlastnej skúsenosti.

    Ak má vláda problémy, a o tom tu bola tiež reč, s financovaním štátnych umeleckých škôl a zariadení, nech to rieši. Myslím si, že to všetci podporíme. Nech vyrieši problém s financovaním štátnych škôl. Ale dôrazne protestujem, aby tento problém riešila na úkor kvalitných a fungujúcich neštátnych subjektov.

    Pýtam sa preto predkladateľa zmeny pána ministra, ktorá má, a to znovu zdôrazňujem, prebehnúť počas školského roka. Je zabezpečené legislatívne prostredie pre prípadnú likvidáciu niektorých týchto zariadení počas tohto školského roku? Podľa akých kritérií bude určená miera práva vstupu do neštátnych inštitúcií z obce do týchto neštátnych zariadení a ako bude zabezpečená ochrana know-how v týchto inštitúciách?

    Pýtam sa aj, akou právnou formou teda budú tieto neštátne subjekty? Pretože podľa mňa ide ďalší zásah do tvorby podmienok zavedenia vzdelávacieho systému jednotnej školy, ale o tom tu už tiež bola reč.

    Zostáva ešte veľa ďalších nezodpovedaných otázok, ktoré vyplývajú z navrhovanej zmeny zákona a z neschopnosti dohodnúť sa či už so ZMOS-om, alebo priamo so združením zriaďovateľov týchto neštátnych subjektov.

    Preto aj ja navrhujem, aby sme sa s týmto neponáhľali, máme predsa čas, aby novela zákona č. 597/2003 bola stiahnutá z rokovania Národnej rady a vrátená na dopracovanie a vyjasnenie všetkých týchto nezodpovedajúcich otázok. Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz vystúpi pani poslankyňa Mušková, ako posledný sa pripraví pán poslanec Nagy.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, vážený pán minister, predložený návrh zákona a najmä časť prechodu financovania neštátnych školských zariadení zo štátu na obce vzbudila v radoch verejnosti a vidíme aj v radoch opozície najväčšiu kritiku.

    Chcem na úvod upozorniť, že práve táto časť, resp. tento zámer je totožný s návrhom zákona o financovaní škôl a školských zariadení predložený minulou vládou, ktorý sme dostali do parlamentu a ktorý vlastne do výboru priniesol pán exminister Fronc.

    Tento názor obhajoval vtedy aj pán minister financií pán Mikloš, odvolávajúc sa na systémovosť zmeny fiškálnej decentralizácie pri odovzdávaní v tomto prípade originálnych kompetencií na samosprávy. Dovoľte krátku retrospektívu.

    Návrh zákona aj v minulom volebnom období tak ako dnes vzbudil pozornosť a obavy najmä u zriaďovateľov súkromných a cirkevných školských zariadení. Nemyslím si, že celkom neoprávnene. Namietali totiž fakt, že ich zariadenia má financovať v podstate ich možný konkurent, iný zriaďovateľ školských zariadení. Vtedy sme poslanci gestorského výboru upozornili na tento problém a tu v Národnej rade sa našlo riešenie, samozrejme, že vtedy súhlasili aj ustúpili niektorí, aj pán minister, so zmenou takéhoto financovania.

    Zmena spočívala v presunutí presne napočítaného balíka financií na ministerstvo školstva, ktoré naďalej financovalo neštátne školské zariadenia, kým štátne prevzala do svojej kompetencie samospráva. Zdalo sa, že problém je vyriešený. V priebehu platnosti zákona však začal narastať počet neštátnych školských zariadení, predovšetkým súkromných a financie na tento účel na ministerstve školstva začali chýbať.

    Ministerstvo, ktoré zo zákona muselo vyplácať 100 % tejto sumy hľadalo na vykrytie tieto peniaze a bolo nútené ich vykompenzovať financiami určenými pre základné školy a stredné školy, teda z tých financií, ktoré musí z ústavy povinne zabezpečiť štát. Pán exminister to vie, že to tak robili. Ako riešiť tento problém?

    Predložený návrh sa vracia k pôvodnému zámeru s tým rozdielom, že peniaze pre tieto školské zariadenia sú účelovo viazané. Je pravda, že je to zatiaľ na 3 roky. Verím, že osvietení primátori dajú na tieto zariadenia i viac, pretože požiadavku spoločnosti – chrániť deti pred drogami, násilím, vyplniť im ich voľný čas – tieto zariadenia aj štátne, aj neštátne skutočne vynikajúco spĺňajú.

    Je v záujme štátu a občanov, a my si to uvedomujeme, aby tieto zariadenia aj naďalej existovali. Ale čo, ak niektorí predstavitelia samosprávy budú skutočne chápať zariadenia iných zriaďovateľov ako konkurenciu? Ukáže to prax. Verím, že ich nie je veľa, ale ak existuje aj minimálna možnosť ohrozenia takýchto problémov, treba ich riešiť.

    Ja som si dovolila, alebo idem podať veľmi minimálny pozmeňujúci návrh, kde chcem tiež minimálne riešiť tento problém s tým, že si uvedomujem, chcem navýšiť totižto z tých 85 % viazanosti na 90 % viazanosti pre samosprávy. Viem, že to asi veľmi nerieši problém, ale myslím si, že aspoň trošku uspokojí obavy týchto zriaďovateľov neštátnych zariadení.

    Je pravda, že nie je vyriešená teda otázka, čo bude po troch rokoch v platnosti tohto viazania, zrejme ani celkom samosprávy nebudú spokojné a myslím si, že budú tu onedlho ďalšie otázky, ktoré bude treba riešiť, ktoré prinesie prax. Ale verím, že 3 roky je dlhá doba na to, aby sme tento problém riešili.

    Verím však, že prijatím školského zákona, ktorý máme v programe a pán minister na ňom pracuje sa začne skutočne systémové riešenie problémov, všetkých problémov, nielen školských zariadení, ale aj škôl regionálnych, lebo, pán exminister, prijatím školského zákona sa mala začať reforma školstva. To sú základy a steny budovy, a nie financovanie, ktoré tvorí len strechu. Strecha, samozrejme, prijatím len strechy alebo postavením len strechy vznikli tieto problémy, ktoré musíme riešiť za pochodu. Verím teda, že ten dom sa nám v tomto volebnom období podarí postaviť.

    Dovoľte, aby som vám prečítala môj pozmeňujúci návrh, je veľmi krátky. K článku II 7. bod v § 39a sa slová „vo výške 85 %“ nahrádzajú slovami „vo výške 90 %“. To som už odôvodnila a v ustanovení § 39a sa navrhuje zmena výšky percentuálneho podielu, ktorý má obec a samostatný kraj na roky 2007 až 2009 poskytnúť na žiaka, dieťa zriaďovateľmi cirkevnej základnej umeleckej školy, súkromnej základnej umeleckej školy, cirkevného školského zariadenia, súkromného školského zariadenia.

    Povedala som, že tento môj problém rieši iba minimálne tieto obavy zriaďovateľov, ale veľmi pekne vás poprosím, keby ste mohli tento môj návrh prijať, pretože aspoň minimálne budú spokojnejší. Ďakujem vám.

  • Pán poslanec Nagy ako posledný v rozprave k tomuto návrhu, pardon, vraciam naspäť. Poprosím, pán poslanec Slafkovský sa prihlásil s faktickou poznámkou. Tak pán poslanec Nagy až potom. Najskôr zapnite mikrofón pánovi poslancovi Slafkovskému.

  • Áno, ďakujem. Ja len chcem reagovať na tých osvietených a neosvietených primátorov. Spoliehať sa v systéme na to, že niektorí ľudia budú osvietení a druhí budú neosvietení, nie je budovanie systému. Ďakujem.

  • Poviem pre informáciu, potom pán poslanec, aby som ja nemal zmätky vo vedení schôdze, už počas vystúpenia, keď chcete reagovať sa prihláste s faktickou poznámkou. To je len informácia.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ctení hostia, k problematike som vystupoval v prvom čítaní a pamätám sa, že pán minister vtedy veľmi pozorne počúval a vyrozumel som z jeho náhľadu a načúvania, že súhlasí s vtedajšou mojou kritikou. Napokon na základe toho, čo odznelo v prvom čítaní boli aj vo výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien naformulované a prijaté pozmeňujúce návrhy a na moje veľké potešenie aj spoločná správa obsahuje tieto pozmeňujúce návrhy s odporúčaním schváliť. Predpokladám, že aj pán minister má rovnaký názor.

    Ale teda nie pre neho a nie kvôli nemu rád by som zopakoval niektoré myšlienky z môjho prvého vystúpenia, lebo naďalej ich považujem za aktuálne a napokon budeme hlasovať o tých návrhoch.

    Nie všetky poslankyne a všetci poslanci boli prítomní pri prvom čítaní tohto zákona, a preto dovoľte, aby som v krátkosti zhrnul základné myšlienky vzťahujúce sa k tomuto návrhu zákona.

    Návrh sa dotýka neštátnych základných umeleckých škôl a školských zariadení a rád by som iba pripomenul, o ktoré zariadenia ide. Sú to zariadenia jednak umeleckej školy, materskej školy, kluby, centrá voľného času, školské jedálne, jazykové školy pri základných školách a podobne. Ale, a toto by som chcel podčiarknuť, že sú to aj súkromné zariadenia špeciálno-pedagogického poradenstva, ktoré sa starajú o zdravotne postihnuté deti v bežných školách. Ide na Slovensku o 8 takýchto špeciálno-pedagogických zariadení, ktoré majú oblastné regionálne pôsobenie a ťažko by bolo a ťažko je ich priradiť k nejakej obci alebo k nejakému mestu a sú aj také zariadenia medzi týmito 8, ktoré presahujú aj rámec, resp. hranicu vyššieho územného celku, nielen obce, nielen bývalého okresu, ale aj vyššieho územného celku.

    Týchto 8 špeciálno-pedagogických zariadení sa stará zhruba o 4 500 zdravotne postihnutých detí rôzneho typu a rôzneho druhu, či sú to deti mentálne postihnuté, či sú to deti pohybovo postihnuté, alebo či ide o deti s poruchou zraku, sluchu a podobne.

    Pri príprave tohto návrhu zákona ministerstvom školstva bola pripravená ešte predtým, ako bol pripravený návrh zákona analýza systému financovania neštátnych škôl a školských zariadení. Je zaujímavé, že táto analýza sa dotkla všetkých kategórií spomínaných školských a neškolských zariadení súkromného typu a až na zariadenia špeciálno-pedagogických poradní. Alebo ak sa aj dotkla táto analýza, ale výsledný dokument, ktorý bol predložený do vlády, dokument o tejto analýze už neobsahuje údaje o tejto kategórii špeciálnych zariadení.

    No napriek tomu, že údaje a analýza neboli nikomu známe, teda minimálne členom vlády, a teda žiadna finančná ani logická, ani iná právna analýza nehovorí o tejto kategórii, návrh zákona však rieši túto kategóriu školských zariadení, a to tak, aby aj tieto boli financované obcami a vyšším územným celkom.

    Financovanie súkromných zariadení špeciálno-pedagogického poradenstva rozdelením výnosu dane pre školské organizácie, originálne kompetencie znamená v konečnom dôsledku likvidáciu týchto súkromných zariadení.

    Totiž ešte raz zopakujem, že školské, teda súkromné školské zariadenia tohto typu majú svojich klientov zo širokej spádovej oblasti, a preto obce, mestá alebo vyšší územný celok nebude mať stav finančne zabezpečiť zariadenie, ktorého kompetencie ďaleko presahujú rámec alebo obce, alebo VÚC. To je prvý problém.

    Druhý problém je v tom, že predmetný návrh je aj v rozpore so základnou legislatívou Slovenskej republiky, a to Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými záväzkami, okrem iného aj špeciálnymi školskými zákonmi, ale aj špeciálnym zákonom, ktorý zákon rieši problematiku diskriminácie, resp. nediskriminácie občanov Slovenska a navrhovaný návrh zákona je v rozpore aj s dokumentmi, ktoré sa vzťahujú na práva zdravotne postihnutého dieťaťa a žiaka v prístupe ku vzdelaniu a k poradenstvu.

    Na základe uvedených dvoch hlavných dôvodov vás prosím, vážené panie poslankyne a páni poslanci, aby pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v spoločnej správe, aby ste ich podporili, a tým aby ste pomohli nelikvidovať tento druh školských zariadení. Ďakujem vám pekne.

  • Pán poslanec Nagy bol posledný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, pán podpredseda vlády, máte záverečné slovo po rozprave. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predmetný návrh zákona predkladáme z toho dôvodu, že považujeme systém, ktorý v súčasnosti je, po niekoľkých rokoch sa ukázalo, že tak, ako bol nastavený, ako bol založený, že jednoducho nie je správny a nefunguje tak, ako by fungovať mal. Je overený určitým časovým obdobím, a preto prijímame alebo navrhujeme jeho zmenu.

    Skúsim najskôr niekoľko čísiel, aby bolo jasné, o čo vlastne ide. Počet školských zariadení v súčasnosti je taký, že verejných je zhruba 9 200, z toho obecných je 8 602, s VÚC 602, štátnych je 637 a neštátnych je takisto 634, čo zhruba napoly sú súkromné a cirkevné. Čiže ide zhruba o 7 % školských zariadení a neštátnych umeleckých škôl.

    Ak však zoberieme tendenciu, ako vznikajú, alebo ako sa mení ich pomer, tak zistíme, že v školskom roku 2005/2006 bolo 29 818 žiakov, ale už o rok neskôr, teda v školskom roku 2006/2007 ich je 54 316, čiže za jeden rok je nárast zhruba 80 %. A štát naozaj nemá v rukách žiaden nástroj, ako tomuto zabrániť a akým spôsobom, by som povedal, takýto až živelný nárast, pretože ide aj o podnikanie, zastaviť.

    Pán poslanec Fronc hovoril určité príklady z praxe, ale príklady sú aj iné. A príklady sú a čísla nám to ukazujú, také, že niektorí starostovia vzhľadom na tú systémovú chybu, ktorá tu naozaj je, rušia obecné a zriaďujú si súkromné, najmä stravovacie zariadenia, pretože tie financuje štát a preňho je to výhodné, pretože štát je v tomto prípade za týmito súkromnými zariadeniami, a pokiaľ by boli všetci čo len trošičku, by som povedal, drzejší, tak to spravia všetci, pretože nie je dôvod, aby mali obecné, všetci by okamžite zriadili súkromné, opakujem, tie financuje štát.

    Ale štát má ďalší problém, v tomto prípade zastúpený ministerstvom školstva, pretože štát ich musí financovať. Čiže ak sa zriadi súkromná škola alebo súkromné stravovacie zariadenie, tak štát, či chce, či nechce, musí ho financovať, ale štát v podstate, keď dáva nejaké finančné prostriedky by mal pripraviť verejné obstarávanie a v rámci verejného obstarávania by mal finančné prostriedky dávať či už podnikateľom, alebo niekomu inému, ale vždy na základe verejného obstarávania. V tomto prípade musí. Jednoducho musí financovať každé súkromné školské zariadenia a v tom je tá systémová chyba, a preto navrhujeme riešenie.

    No, vy, najmä z opozície, hovoríte, aby sme to riešili nejako inak. Ale ja hovorím, prečo po tých rokoch to naozaj neriešiť systémovo. Nastavme systém tak, aby on bol korektný, spravodlivý a urobme to teraz a systém bude bežať, ako by sme mali spraviť opäť niečo polovičaté, pretože sa ukazuje, že to nefunguje, a pokiaľ sa systém nenastaví tak, aby bol vo svojej podstate spravodlivý a korektný, tak nám to fungovať nemôže.

    Hovorí sa, že sa rušia, že štát sa zbavuje, dokonca tu padlo slovo o znárodnení. Ako môže byť znárodnené niečo, čo štát nie, že berie súkromné do svojich rúk, ale naopak, keď štát posúva kompetenciu, ale posúva ju na samosprávu. Vy hovoríte, že nie je súťaž. No ale čo je to za súťaž, keď súťaží v podstate medzi sebou samospráva so štátom. Pretože štát financuje súkromné na 100 %, no financuje na 100 % súkromné. Tak to by som teda, no, hľadám slušné slová, takže ide o to, aby nám nesúťažila samospráva so štátom, tak sa pokúsime ten štát z toho vytiahnuť, samozrejme, bude na samosprávach, ktorá je volená a ktorá je verejná, na to, ako sa bude správať. Samozrejme, dnes si už pán starosta alebo primátor rozmyslí, či zruší obecnú a zriadi súkromnú. To si už dnes, samozrejme, rozmyslí, pretože musí dotovať aj jednu, aj druhú. A v tom je pointa tohto celého návrhu.

    Takisto by som bol nerád, keby sa tu trošku strašilo, už sa tu hovorilo o vysokých školách a vy, pán poslanec, neustále do mňa ako do osoby vŕtate, že chcem, aby aj vysoké školy súkromné a tak, veď v tých vyhláseniach, ktoré boli, som nepovedal nič iné iba to, že chceme rovnaké spravodlivé podmienky pre verejné, štátne a súkromné. Nič iné. Ale dnes nie sú, vy dobre viete, že zákon o vysokých školách je taký, že nie sú korektné rovnaké podmienky. Súkromné majú výhody už len tým, že ich nemusí zriadiť, povedzme, parlament, a tým, že nemusia ísť na komplexnú akreditáciu. A potom sa čudujeme, že kvalita je niekde úplne inde, ako by mala byť.

    Ďalej sa hovorí o tom, že v priebehu školského roka, že nemáme systém. Áno, my si uvedomujeme, že ide o zložitý systém, veď za rok nám tu narástlo 25-tis. detí a rastú utešene naďalej. Poviem otvorene, že v skrini mám najmenej 15, 20 nových návrhov, ktoré deň po dni chodia, pretože takýto systém je optimálny pre každého starostu, keď mu štát financuje súkromné zariadenia a takisto boli určité výhrady samosprávy, tak z toho dôvodu, by som povedal, po dohode všetkých sa prijal návrh, že sa zavedie 3-ročné prechodné obdobie, aby sa systém naozaj mohol osadiť, aby sa pomohlo každému aktérovi systému, v rámci ktorého štát alebo obec musí, doslova musí zaplatiť minimálne 85 % nákladov, tak ako tomu bolo v minulom roku a aby to prechodné obdobie malo nejaký význam, tak sme sa dohodli, že bude na 3 roky.

    Takisto pán poslanec Szigeti začal trošku strašiť tým, že keď začíname robiť určité systémové kroky v školských zariadeniach, že budeme pokračovať aj pri základných školách, no, to nie je pravda. Tam tá systémová chyba nie je. Tam ten systém je nastavený dobre, to musím pochváliť v tomto prípade minulú vládu, že systém základných škôl je naozaj nastavený dobre, cez tie normatívy to funguje, ale z toho dôvodu, že normatív nechce žiaka a tam tá súťaživosť je, to beriem, že žiak, resp. jeho rodičia sa rozhodnú, či pôjde s normatívom, ktorý mu štát dá na štátnu, cirkevnú alebo súkromnú základnú školu. To je v poriadku. Tam si vyberie, my pošleme peniaze tomu, kde sa žiak prihlási. Tam systémová chyba nie je, tu ale tá systémová chyba je.

    Pokiaľ ide ešte o finančné vyjadrenie, pretože tu boli takisto poznámky, že koľko to vlastne bude stáť, len pre informovanosť, každý rok v septembri sa robí spresňovanie rozpočtu na základe počtu žiakov. Ak spočítame základné aj predškolské zariadenia, tak v základných školách je menej o 29 180 žiakov za jeden rok. Takýto pokles máme. Pri školských zariadeniach tie čísla sú podstatne vyššie, pretože ide o to, či sú štátne, alebo verejné, alebo cirkevné, ale v konečnom dôsledku sú určité úspory, alebo štát vynakladá menej finančných prostriedkov na základe tohto spresnenia tak, že krajské školské úrady dostávajú zhruba o 30 mil. menej, takisto obce o 30 mil. korún menej, vyššie územné celky 35 mil. korún, ale tie súkromné vzhľadom na ten počet detí, tam sa prekročí limit alebo zákon o štátnom rozpočte, ktorý schválila minulá vláda, tam za 1 rok nám to nabehlo o 100 mil. korún. Čiže o 100 mil. korún sú vyššie výdavky, ako boli plánované v štátnom rozpočte s tým, že tá krivka rastie a nie je, pokiaľ neprijmeme tento zákon, nie je žiadne kritérium, žiadna metóda, aby sa takýto nárast zastavil.

    Pokiaľ ide o ZMOS a VÚC, samozrejme, že rokovania boli, rokovaní bolo niekoľko, dokonca sa v tlači uverejnilo, že vždy po každom rokovaní, ako ustúpim, samozrejme, že sa hľadali a hľadali sme všetci tak, aby tento zákon bol prijateľný pre každého. Snažil som sa naozaj nájsť určitý kompromis a určité riešenie, aby to nebolelo, ale verte, že zavedenie toho systému bude dobrý krok. Tri roky máme na to, aby sa systém nastavil a potom si myslím alebo dúfam, alebo predpokladám, že tie problémy, ktoré máme teraz a ktoré sa ukázali po určitom čase, že sú nevyhnutné, urobiť sa musia.

    Ešte kratučko o tých špeciálno-poradenských zariadeniach. Áno, súkromných je 8, ale štátnych je 73. Štátnych je 73. Štátu naozaj z ústavy vyplýva, že sa musí starať o tieto deti, aj sa stará. Tieto zariadenia nie sú všetky neziskové organizácie, sú aj podnikateľské špeciálno-poradenské zariadenia, kde ide teda o biznis a je otázka, ale nechcem radšej túto debatu otvárať, či je to korektné. No, nepoviem, ďalej nejdem. Takže ďakujem veľmi pekne za priestor.

  • Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som sa vyjadril k niektorým návrhom, ktoré tuná zazneli.

    Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Nachtmannovej, tam v tejto chvíli potrebujem upozorniť na bod 9, pretože ten ide nad rámec novely zákona a treba, aby k tomu zaujal stanovisko pán minister, či s tým súhlasí. Takto je to podľa rokovacích pravidiel. Čiže to k tomu toľko.

    K návrhom pani poslankyne Muškovej. No, pani poslankyňa, rád počúvam, keď hovoríte, ale keby ste povedali všetko v prípade tých autistov aj tej situácie v Žiline, a rád by som bol, keby ste aj povedali, aké finančné prostriedky v minulosti dostávali deti hendikepované a aké dostávali po zmene normatívov, ktoré som urobil. Myslím, že by to bolo v poriadku a korektné a musím sa trošku pousmiať, keď hovoríte, ja som taký žiaden návrh totožný s tým nepredkladal. Zákony, ktoré sú teraz a o ktorých rokujeme boli schválené, je to tu aj v návrhu, v roku 2003. Ja som takúto zmenu nepredkladal nikdy, pani poslankyňa, ani totožnú, takže mrzí ma, ale musím vám to pripomenúť.

    A teraz k niektorým veciam, ktoré povedal pán minister. Nechcem to donekonečna opakovať, len musím niektoré veci, ktoré tu zazneli, pán minister, povedala to drvivá väčšina vystupujúcich a upozorňovala na problémy, ktoré súvisia s tým, a povedali sme vám iné riešenie, ktoré jednoducho zvýši vaše kompetencie, aby nemohli byť také špekulácie, čo sa občas deje, správanie sa niektorých, nechcem povedať, že všetkých, ale v niektorých obciach. Neverím, že by to urobili všetci, ale niektorí to urobili. Jednoducho myslím, že tam to treba posunúť a toto, čo ste navrhli, to je, naopak, práve podľa mňa nesystémové.

    A keď hovoríte o súťaži samosprávy a štátu alebo štátnych škôl, no, tam nie je žiadna súťaž. Súťaž je medzi školami, a keď je súťaž medzi školami, to je predsa v poriadku. Tá jedna škola sa musí snažiť o to, aby ponúkla lepšie podmienky, kvalitnejšie, jednoducho je lepšie postarané o deti, a to vlastne tá zmena financovania aj priniesla.

    Viete čo, pán minister, vysokým školám som povedal jednu poznámku, no, nechcem sa k tomu vracať, pretože si myslím, že o tom tu bude ešte veľa hovorené, len komplexnej akreditácii sa musia podrobiť všetci, rád by som nato upozornil. No, ale však to je práve o tom, že sa musia jej podrobiť. To primerane znamená, že naozaj sa budú musieť podrobiť. Ten výklad závisí presne podľa toho, čo tu hovoríme, takže snáď by ste neurobili výklad taký, že sa jej nepodrobia, no, takže to je jedna vec.

    Na záver teda by som poprosil ešte k tomu, aby sa pán minister naozaj vyjadril k tomu bodu, pretože pri hlasovaní tu nebude, aby sme mohli vedieť... No, tak potom v poriadku. Takže to je všetko, ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Mali by sme hlasovať o jednom zákone, ale ja navrhujem, nechajme to hlasovanie na ráno na 9.00 hodinu a teraz poďme pokračovať... Prosím? Poďme ďalej, tak ako sme sa dohodli. A ideme prerokovať ďalšie zákony.

    Teraz bude druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač č. 93), spoločná správa výborov tlač č. 93a.

    Prosím teraz ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Ivana Valentoviča, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení predkladá vláda Slovenskej republiky ako iniciatívny materiál, ktorým sa realizuje časť programového vyhlásenia vlády.

    Cieľom navrhovaného zákona je zabezpečiť navýšenie finančných prostriedkov pre zdravotníctvo v roku 2007 cestou zvýšených platieb poistného za skupiny občanov, kde je platiteľom štát zo 4 % priemernej mzdy na 5 % priemernej mzdy na obdobie prvých 4 mesiacov roka 2007.

    Súčasne sa navrhuje posunúť lehoty na vykonanie ročného zúčtovania poistného za rok 2006, aby sa vytvoril časový priestor na prípravu zjednodušenia ročného zúčtovania poistného. Rovnako úloha vyplýva z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.

    Priamy finančný, ekonomický a environmentálny dopad, vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie je vyjadrený v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Návrh zákona má dopad na štátny rozpočet. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážené dámy, vážení páni, som presvedčený, že na základe oboznámenia sa so skutočnosťami, ktoré som uviedol, podporíte predložený návrh.

    Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľov a teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Jozefovi Valockému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 93).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri prerokovaní vládneho návrhu vyššie uvedeného podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 89 z 18. októbra 2006 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z., takisto zákon č. 95/2002 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa citovaného zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh pridelený.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokoval vládny návrh zákona, odporučil pozmeňujúce návrhy. Ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval taktiež vládny návrh zákona, odporučil pozmeňujúce návrhy, ktoré máte v tlači, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. a č. 95/2002 Z. z. Výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Pozmeňujúce návrhy v bode č. 1, 2 a 3 sú obsiahnuté v spoločnej správe, ktorú máte k dispozícii.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v zmysle § 79 ods. 4 písm. f) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 3 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy nasledovne.

    Poveril spoločného spravodajcu výborov Jozefa Valockého predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a návrhy v zmysle § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. a č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Gestorský výbor 5. decembra 2006. Skončil som. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec, otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som dostal prihlášku nasledovne. Budem čítať. Za klub SDKÚ – DS Viliam Novotný, za klub KDH pani poslankyňa Sabolová. Mám aj ďalších písomne prihlásených, potom pani Beata Sániová za Ľudovú stranu – HZDS a po absolvovaní týchto vystúpení dám možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Novotný.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vyjadril stanovisko poslaneckého klubu SDKÚ – DS k vládnej novele zákona o zdravotnom poistení, ktorú dnes prerokujeme v druhom čítaní.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona som vystúpil aj v prvom čítaní a nebudem chcieť opakovať tie isté myšlienky, o ktorých sme hovorili v prvom čítaní, ale myslím, že niektoré bude treba znovu aj z pohľadu pripravovaného štátneho rozpočtu alebo pripraveného štátneho rozpočtu, ktorý budeme na tejto schôdzi schvaľovať, zhodnotiť.

    Na úvod chcem povedať, že v programovom vyhlásení vlády sa jednoznačne píše, že „vláda zabezpečí navýšenie finančných prostriedkov pre zdravotníctvo v roku 2007 cestou zvýšenia platieb za poistencov štátu zo 4 na 5 % priemernej mzdy“.

    To, o čom ale dneska hovoríme, nie je splnenie programového vyhlásenia vlády, pretože táto novela zákona o zdravotnom poistení síce zvyšuje odvody štátu za svojich poistencov, ale len od 1. januára do 30. apríla, teda na obdobie 4 mesiacov.

    V dôvodovej správe sa píše, že navýšenie sa navrhne na obmedzený čas nevyhnutne potrebný na vykonanie racionalizačných opatrení v zdravotníctve. Nech už je toto veľmi čudné zvýšenie odvodov za svojich poistencov zo strany štátu odôvodnené akokoľvek, treba jasne hneď na úvod povedať, že vláda Slovenskej republiky neplní svoje programové vyhlásenie vlády, kde sa nič nehovorilo v roku 2007 o akomsi podmienečnom, prechodnom, dočasnom štvormesačnom zvyšovaní odvodov za svojich poistencov, ale o zvýšení odvodov na celý rok 2007 o 1 percento.

    Keďže dnes v prvom čítaní sme ho ešte nemali k dispozícii, dnes už detailne poznáme návrh štátneho rozpočtu týkajúci sa kapitoly ministerstva zdravotníctva. Vláda zvyšuje tieto odvody na 4 mesiace, ale zvyšuje tieto odvody len v roku 2007. V roku 2008 vláda neplánuje platiť viac za svojich poistencov, plánuje platiť 4 %, dokonca v absolútnych číslach v roku 2008 by vláda, teda štát mal zaplatiť za svojich poistencov v zdravotných poisťovniach menej peňazí, ako je tomu v roku 2007, dámy a páni.

    Jednopercentné zvýšenie odvodov, aby sme trochu hovorili aj o číslach, predstavuje, a znovu vyberám čísla zo štátneho rozpočtu, teda žiadne moje odhady, asi 6,3 mld. Sk ročne. Zvýšenie na 4 mesiace, teda zvýšenie o 0,33 % z priemernej mzdy znamená asi 2,1 mld. Sk plus v budúcom roku pre zdravotníctvo.

    Vláda chce tieto finančné prostriedky, ako sme to opakovane počuli z mediálnych výstupov, použiť na zvýšenie miezd v rezorte zdravotníctva. Keď teraz neotvoríme tému, a nechcem o tom diskutovať, ako vlastne to zvýšenie miezd chce vláda prostredníctvom tejto platby, týchto zvýšených platieb za svojich poistencov do zdravotných poisťovní realizovať, ako chce teda vplývať na zdravotné poisťovne, ako chce vplývať na poskytovateľov a ako to chce urobiť, povedzme, u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorých zriaďovateľom nie je štát. Lebo kým ešte v štátnych zdravotníckych zariadeniach si viem predstaviť znovuzavedenie už prežitých tabuľkových platov, neviem si to predstaviť v neziskových organizáciách alebo v organizáciách, ktorých zriaďovateľom je mesto alebo vyšší územný celok, pretože tam štát takýto dosah nemá.

    Ale nepoďme teraz o tom diskutovať, o tom budeme diskutovať vtedy, keď takýto návrh príde do parlamentu. Ale moja otázka znie skôr, čo bude 1. mája, čo bude 1. mája 2007? Vtedy totiž objem zdrojov plynúcich poisťovniam od štátu klesne opäť na pôvodnú úroveň 4 % vymeriavacieho základu.

    Len ťažko je predstaviteľné opätovné prehodnotenie tentoraz smerom nadol odmeňovania zdravotníckych pracovníkov. Obávam sa toho, a toho by sa mal najviac obávať minister financií, že ak vláda bude chcieť udržať prípadné zvýšenie miezd, bude nútená v priebehu roku 2007 hľadať dodatočné zdroje, ktorými vykryje vzniknutý deficit v objeme zhruba 4,2 mld. Sk.

    Reči, o ktorých asi budeme počuť, reči o hľadaní vnútorných rezerv, reči o racionalizácii do 1. mája, ktoré často počúvame a o ktorých sa často hovorí, sú v tejto súvislosti, dámy a páni, úplne scestné, lebo to spolu nesúvisí, pretože platba štátu za svojich poistencov je hradená zo štátneho rozpočtu do zdravotnej poisťovne a zdravotná poisťovňa uzatvára zmluvu s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a vystupujú v podstate ako súkromné firmy napriek tomu, že sú štátne, povedzme, obe, pretože sú to súkromné subjekty, medzi ktorými je normálny zmluvný vzťah. Keď si to teda len nemám vyložiť tak, že 1. mája povieme riaditeľom štátnych zdravotníckych zariadení a riaditeľom ostatných zdravotníckych zariadení, že no tak, tu ste mali priestor, aby ste hľadali vnútorné zdroje a odteraz si budete zvýšené mzdy hradiť z vlastných vnútorných zdrojov. Rozumej, že bude rásť deficit a zadlženie týchto zdravotníckych zariadení o to viac, že sme zaviedli mäkké rozpočtové kritériá a chránime ich pred exekúciami, čiže riaditeľ môže vykazovať dlh akýkoľvek, pretože nemôže byť postihnutý zo strany dodávateľov formou exekúcie.

    Chceme len v tejto súvislosti upozorniť na ešte jednu veľmi vážnu vec. Zrušenie poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti budú znamenať v budúcom roku priamy výpadok pre poskytovateľov asi vo výške 1,9 až 2 mld. Sk. Vláda sľúbila, že tento výpadok pre poskytovateľov bude kompenzovať.

    Chcem vám povedať, že ku kompenzácii došlo, nedošlo úplne, došlo čiastočne a došlo tak, že bol zvýšený objem objednanej starostlivosti, teda nie jej cena. To znamená logicky, ak má poskytovateľ poskytnúť viac zdravotnej starostlivosti, potrebuje viac ukončených hospitalizácií, automaticky mu rastú aj náklady. To znamená, že skôr tlačíme na zbytočnú hospitalizovanosť a zbytočne poskytnutú zdravotnú starostlivosť, akoby sme naozaj kompenzovali tieto prostriedky.

    No ale ja sa chcem spýtať, ak teda spomínané zvýšenie odvodov za poistencov štátu chceme použiť na zvýšenie miezd, z čoho budeme v budúcom roku kompenzovať poskytovateľom zdravotnej starostlivosti výpadok z príjmov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti? Z DPH? O tom by sme tiež mohli diskutovať, pretože zrejme bude rásť aj nadspotreba zdravotnej starostlivosti, a ak mi neveríte, že začala rásť nadspotreba zdravotnej starostlivosti, páni a dámy, spýtajte sa pri najbližšej návšteve polikliniky praktických a špecializovaných lekárov, či majú viac pacientov, odkedy sa zrušili poplatky, alebo menej, či chodia pacienti len so závažnými stavmi, a preto ich majú viacej, alebo znovu chodia na pravidelné návštevy lekárov, aby sa porozprávali.

    Spýtajte sa, nechcem vám nič prejudikovať, lebo čísla budeme vedieť až v budúcom roku. Budeme vidieť až v budúcom roku. Ale vy sa ich spýtajte, naozaj, spýtajte sa svojho praktického lekára a svojho špecialistu.

    Faktom teda je, že napriek tomu, ale o tom budem ešte rozprávať pri štátnom rozpočte, že to vyzerá celkom optimisticky, že teda pridáva vláda do rezortu viacej peňazí, druhou rukou ich zároveň berie, lebo ich bude potrebovať na kompenzáciu výpadkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a na všeobecne očakávané zvýšené zadlženie a zvýšený nárast spotreby pre ochranu poskytovateľov pred exekúciami.

    Musím sa ešte raz pristaviť pri pomerne slabom argumente na štvormesačné navýšenie odvodov za poistencov štátu. Myslím si, že sme o tom hovorili dosť, ale faktom je, že ak si naozaj niekto ešte stále myslí, že za 5 mesiacov oddnes dokážeme natoľko zracionalizovať sieť zdravotníckych zariadení poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, že budeme mať dosť finančných prostriedkov a nebudeme mať problém s nadbytočne poskytovanou zdravotnou starostlivosťou alebo evokovanou zdravotnou starostlivosťou, tak chcem povedať, že sa naozaj mýli.

    Ja sa naozaj stále pýtam a budem sa pýtať a myslím si, že to bude zaujímavé skôr v priebehu budúceho roka, keď už budeme po 1. máji a budeme riešiť tie isté problémy, či si naozaj vláda myslí, že sa dohodne so županmi, s primátormi, pán poslanec, ja mám čas, s primátormi, so starostami, so zriaďovateľmi zdravotníckych zariadení, že budú spontánne zatvárať svoje oddelenia, že budú zatvárať svoje nemocnice, že budú rušiť svoje ambulancie, lebo, musím to povedať ako neveriaci Tomáš, že neuverím, kým neuvidím. Keď uvidím na Spiši, kde máme naozaj viacej zdravotníckych zariadení, na Zemplíne, kde máme naozaj viacej poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, že sa jedna nemocnica zavrie, sám osobne na hodine otázok pochválim pána ministra. Naozaj som plný očakávaní, ako sa to bude v mesiacoch január až apríl celoplošne na Slovensku realizovať.

    Ale vráťme sa teda k predmetu, o ktorom hovoríme, teda k zvýšeniu odvodov za poistencov štátu na obdobie 4 mesiacov. No treba, aby sme si povedali pravdu a tá pravda je asi taká, že vláda síce v programovom vyhlásení sľúbila poskytovateľom a zdravotným poisťovniam a verejnosti 6,3 mld. korún, ale proste vie im dať len 2,1 mld., lebo 4,2 mld. korún proste vláda nemá.

    Bolo by fér, keby sme to povedali, že proste nemáme tieto finančné prostriedky, že proste nevieme poskytnúť tieto finančné prostriedky a nehrali sa na to, že predstierame navýšenie, že vlastne plníme naše programové vyhlásenie na obdobie 4 mesiacov.

    Ak už teda tých 6,3 mld. pre rezort napriek sľubom vláda nemá a je ochotná dať plus do rezortu 2,1 mld. Sk, chcem sa opýtať a pomaly spejem k pozmeňujúcemu návrhu, prečo to robí vláda tak nešikovne. Ak by bolo napísané v zákone, že odvody štátu sa za svojich poistencov navýšia o 0,33 % v roku 2007, bolo by to určite čistejšie a pravdivejšie.

    Chcem povedať to, čo som povedal aj pri svojom minulom vystúpení v prvom čítaní, že vo volebnom programe SDKÚ – DS sme takisto chceli ročne navyšovať odvody štátu za svojich poistencov o 0,25 % tak, aby na konci funkčného obdobia boli na úrovni 5 %. Nechceli sme klamať, chceli sme povedať, čo je reálna schopnosť ekonomiky, čo reálne vie ministerstvo financií pripraviť pre tento rezort.

    Treba však na druhej strane povedať, že SDKÚ – DS by tie skoro 2 mld. skutočne pridala do systému, pretože by zostali aj poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, aj s tým spojená regulácia nadspotreby zdravotnej starostlivosti a neboli by znovu zavedené mäkké rozpočtové kritériá, ktoré povedú k ďalšiemu zadlžovaniu celého rezortu. O tom však budem viacej rozprávať pri štátnom rozpočte.

    Vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo som preto podal pozmeňujúci návrh, ktorý riešil, myslím si, lepšie zvýšenie odvodov za poistencov štátu o 1 %. Hlasovanie sa síce skončilo v pomere šesť ku šiestim, a tak sa teda nedostalo do spoločnej správy, podávam teda tento pozmeňujúci návrh tu v pléne a chcem vás poprosiť o jeho podporu.

    Pozmeňujúci návrh znie nasledovne: V čl. I § 31c znie: „Od 1. januára 2007 do 31. decembra 2007 je sadzba poistného pre štát 4,33 % z vymeriavacieho základu.“

    Odôvodnenie: Ide o zmenu vládneho návrhu, ktorá umožní prísun rovnakého objemu finančných prostriedkov do zdravotných poisťovní v priebehu celého roka a nielen po dobu štyroch mesiacov, ako je uvedené v pôvodnom návrhu zákona.

    Takto upravené ustanovenie umožní lepšie plánovať príjmy pre zdravotné poisťovne, lepšie kontrahovať zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti znamená možnosť lepšie plánovať svoje príjmy a výdavky v priebehu celého roka. Upravené ustanovenie neznamená zvýšené nároky na štátny rozpočet v porovnaní s vládnym návrhom.

    Dámy a páni, toľko môj pozmeňujúci návrh. Stanovisko poslaneckého klubu SDKÚ – DS k predmetnému vládnemu návrhu zákona je asi také, že ak sa nám podarí veci postaviť z hlavy na nohy, ak napíšeme do zákona pravdu, že teda v roku 2007 sme schopní zvýšiť odvody za poistencov štátu o 0,33 %, teda ak prejde tento pozmeňujúci návrh alebo niektoré z podobných pozmeňujúcich návrhov z opozície, poslanecký klub SDKÚ – DS podporí tento vládny návrh zákona.

    Ak budeme klamať, ak budeme predstierať, že dávame, plníme svoje programové vyhlásenie vlády, ale budeme kamuflovať, že ho plníme, ale ho zároveň plniť nebudeme, takýto zavádzajúci vládny návrh zákona poslanecký klub SDKÚ – DS nepodporí. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Haló, jaj, pardon. Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem pánovi poslancovi Novotnému. Teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Sabolová za poslanecký klub KDH, pripraví sa pani poslankyňa Beata Sániová. Á, pardon, s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Halecký (hlasy v sále). Áno, vy s reakciou. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán Halecký Jozef.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, niekoľko poznámok k tomu, čo povedal pán predseda zdravotníckeho výboru pán doktor Novotný.

    Myslím si, že si musíme uvedomiť, že zvýšenie zo 4 na 5 % v zdravotnom poistení je podstatne veľká a významná vec, pretože zvyšuje nám finančné prostriedky v rozsahu, ktorý v predchádzajúcom období bežne nebol.

    Pokiaľ si prepočítame, že od januára 2007 by sme platili 864 korún mesačne a v predchádzajúcom období to bolo 633 korún mesačne, tak v percentuálnom náraste to je nárast o 36 %. V rezorte, v odbore, kde je nárast 36 %, musíme považovať za excelentný a za dostatočný pre potreby praxe v nasledujúcom období.

    Je otázka, či to bude kontinuálny proces v priebehu celého roka, či to bude len prvý štvrťrok. Myslím si, že navrhované financie zvýšením zo 4 na 5 % v prvom štvrťroku nám dáva predpoklady, že to bude aj v nasledujúcom štvrťroku alebo dokonca aj v priebehu celého roka.

    Znamená to však, a to je veľmi podstatná vec, že 1 % nám bude robiť v roku 2007 súbežne s nárastom aj výšky priemernej mzdy nárast o 8,3 mld. a je to suma, ktorá by nám pokryla nielen nároky v zdravotníctve, ale dokonca by nám vyriešila v značnej miere aj dlhovú službu.

    Takže túto jednoduchú formulku zo 4 na 5 % považujem za významnú a dôležitú a je potrebné iba rozpracovať, čo s ďalšími štvrťrokmi a aké opatrenia urobiť, aby nárast financií bol väčší. Zvýšiť iba...

  • Prerušenie časomierou.

  • Pán poslanec, čas uplynul. S reakciou, nech sa páči, pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Naozaj do rezortu pôjde v tomto roku o 7,6 mld. korún viacej, ale aby sme veci uviedli na pravú mieru, vláda pridá 2,1 mld. korún zo zvýšenia odvodov o 0,33 %, ale kamufluje to s 1 % na obdobie 4 mesiacov, a vláda zníži DPH, o čom budeme hovoriť pri príslušnom zákone, čím dôjde k šetreniu na strane zdravotných poisťovní a poskytovateľov o 2,3 mld. korún.

    Ten zvyšný nárast nie je zásluhou dobrého vládnutia alebo vôle tejto vlády, ale zásluhou toho, že odvody štátu za svojich poistencov vláda platí z priemernej mzdy v národnom hospodárstve z predchádzajúceho predminulého roka, to znamená z roku 2005. A to, že medziročne 2004, 2005 priemerná mzda v národnom hospodárstve utešene rástla, nie je zásluha tejto vlády, ale predchádzajúcej vlády, to len, aby bolo jasné, prečo sa to zvyšuje alebo nezvyšuje. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec, tiež uplynul čas. Teraz má slovo pani poslankyňa Beata Sániová. Pardon, pani poslankyňa Sabolová, pardon.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tak ako v prvom čítaní chcem vyjadriť názor a zároveň predložiť aj pozmeňujúci návrh.

    Dôvodová správa pri predloženom vládnom návrhu hovorí, že vláda predkladá tento návrh zákona v súlade s programovým vyhlásením vlády. Ak v súlade, tak by mal byť trochu iný tento návrh a vlastne nie je v súlade, keď to veľmi jednoducho pomenujeme, pretože ani rozpracované programové vyhlásenie vlády nehovorilo o tom, že budeme vymedzovať nejaké krátke obdobie, kedy budeme skúšať, to nazývam v tom pozmeňujúcom návrhu, akési skúšobné obdobie na 4 mesiace.

    Kresťanskodemokratické hnutie ani pri programovom vyhlásení vlády nekritizovalo v tejto časti zdravotníctva tento poistný systém, pretože aj ono malo vo svojom volebnom programe navýšenie odvodov za poistencov štátu zo 4 na 5 % a dodnes na tomto návrhu Kresťanskodemokratické hnutie trvá, pretože podľa názoru odborníkov, pán spravodajca, ja som len komunikátorka, aj keď nie som odborníčka v zdravotníckej obci, po dnešnom výbore vám to chcem pripomenúť, sa stotožňujem s tým, že tento návrh treba upraviť.

    Dnes je veľmi jasné, že je v podstate dosť veľký rozdiel medzi poistencami štátu a poistencami, ktorí si platia ako zamestnanci svoje poistené odvody, a preto sa nenapĺňa systém zdravotného poistenia do takej miery, aby bolo možné uhrádzať všetky výkony, ktoré poskytovatelia vykonávajú.

    Najchorobnejšou skupinou obyvateľstva alebo najviac využívajúcou zdravotnícke služby sú práve poistenci štátu, sú to dôchodcovia a deti, a ak chceme vytvoriť systém, aby poskytovatelia mali uhradené výkony, ktoré poskytnú, je potrebné do systému priniesť aj finančné zdroje, tak ako som to vyjadrila aj v prvom čítaní.

    Čiže nestačia len racionalizačné opatrenia, ktoré bude určite potrebné urobiť, tak ako pán minister aj vo výbore hovoril, pomôže systému, pretože bude kontrolovať účelnosť využitia prostriedkov, ale veľmi dobre vieme a hlavne vy ako odborní zdravotnícki pracovníci, lekári, sestry a všetci zdravotnícki pracovníci, že ak chceme dosiahnuť, aby mohlo dôjsť k valorizácii cien výkonov, ktoré už 4 alebo 5 rokov vôbec neboli nejako nanovo prehodnotené, neboli zvýhodnené, neupravovali sa limity, ktoré dostávajú poskytovatelia, ak chceme dôjsť do štádia, keď sľuby o valorizácii miezd v zdravotníctve by sa mali naplniť, je nutné navýšiť tieto zdroje, ale nie čiastočne na 4 mesiace.

    Myslím si, že pán kolega predo mnou dostatočne vysvetlil dôvody, dostatočne už zazneli všetky dôvody aj v médiách, čiže tie všeobecné pripomienky asi postačujú.

    Predložím môj pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám v dvoch alternatívach, tak ako som sa ho pokúsila predložiť aj vo výbore. Keďže výbor nebol schopný prijať platné uznesenie, neprešli žiadne pozmeňujúce návrhy vo výbore pre zdravotníctvo, prešli len pripomienky legislatívneho odboru Národnej rady, ktoré sú v spoločnej správe.

    Čiže pozmeňujúci návrh k tlači 93, alternatíva 1, pán poslanec, poprosila by som pána ministra, aby počúval návrhy, je to dosť vážna vec. Alternatíva 1, bod 1: „Vypustiť § 31c a bod 2 v § 12 ods. 1 písm. f) nahradiť číslo 4 číslom 5.“ Ide o zvýšenie platieb za poistencov štátu v zmysle programového vyhlásenia vlády, čiže to vyzerá, ako keby som ja opozičná poslankyňa hájila programové vyhlásenie vlády, zo zákona nevytvára nijaké skúšobné obdobie, ale vytvára zákonný rámec v systéme zdravotného poistenia.

    Návrhom sa vytvorí zvýšenie zdrojov do poistného systému tak, aby boli zlepšené platobné pomery poisťovní za výkony pre poskytovateľov práve za poistencov, ktorí najviac využívajú zdravotnícke služby, ide hlavne o deti, dôchodcov.

    Návrh zvyšuje výdavky štátneho rozpočtu, to chcem pripomenúť, o cca 4 mld., ale to je len čiastočné dofinancovanie neuhradených výkonov u poskytovateľov, ktorých je zriaďovateľom štát.

    Vy, pán minister, asi najlepšie viete, že možno ide až o 6 mld., ktoré dnes dlhujeme do štátom zriadených zariadení, a to už nehovorím o neuhradených výkonoch pre poskytovateľov, ktorých zriaďovateľmi sú VÚC, obce alebo iné subjekty.

    Ak tento návrh neprejde, je tu alternatíva 2, čiže žiadam hlasovať samostatne, kde v bode 1 „vypustiť § 31c“, ale v bode 2 v § 12 ods. 1 písm. f) nahradiť „číslo 4“ „číslom 4,33“.

    Tento návrh je o niečo iný, ako predložil kolega, pretože kolega poslanec Novotný navrhuje pre rok 2007 navýšenie zo 4 na 4,33. Ja navrhujem systémovú zmenu v zákone, aby sme v § 12 upravili navýšenie odvodov, ale zároveň chcem zdôrazniť, že nejde o zvýšenie výdavkov štátneho rozpočtu, pretože tento koeficient rešpektuje programovaný výdavok 2,1 mld., ale dáva jasný rozpočtový rámec pre poisťovne a poskytovateľov na nasledujúce obdobie a tak, ako aj v predchádzajúcom len čiastočne vykryje to, čo nie je zabezpečené za niekoľko rokov nato, aby boli výkony valorizované a aby boli platy, aby bolo možné platy v zdravotníctve valorizovať.

    Ak tie zdroje tam neprídu, stále budeme vytvárať dlhy a budeme vytvárať opäť nejaký nie dobrý rámec zabránenia exekúcií v štátnych zariadeniach, ale pomalinky necháme padnúť všetky zariadenia, ktoré nemajú štátnu ochranu, lebo sú v regionálnej pôsobnosti alebo v zriaďovacej pôsobnosti neštátnych subjektov.

    A preto vás, páni poslanci, prosím, ak nechceme navýšiť štátny rozpočet, tak sa prikloňme k systémovej zmene aspoň alternatívy B, kde riešime systémové riešenie pre poistencov, poisťovne a poskytovateľov. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami pán Novotný Viliam a pán poslanec Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Viliam Novotný.

  • Ja by som len chcel vyjadriť stanovisko poslaneckého klubu SDKÚ – DS k pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Sabolovej.

    Čo sa týka tej prvej alternatívy, teda zvýšenia odvodov zo 4 na 5 % v spomínanom § 12, osobne môj názor a názor poslaneckého klubu je taký, že nemali by sme suplovať záväzky vlády Slovenskej republiky, ku ktorým sa zaviazala vo svojom programovom vyhlásení vlády. SDKÚ – DS mala vo svojom volebnom programe ročné navyšovanie o 0,25 % a my sa budeme snažiť plniť náš volebný program. Preto tento pozmeňujúci návrh nepodporíme.

    Čo sa týka druhého pozmeňujúceho návrhu, líši sa od môjho pozmeňujúceho návrhu len tým, že ja som menil to navýšenie o 0,33 % v § 31c, teda v prechodnom ustanovení a týkalo by sa to len tohto kalendárneho roka s tým, že na budúci kalendárny rok by sme plánovali ďalšie zvyšovanie týchto odvodov presne tak, ako sme to mali my vo svojom volebnom programe, lebo slovenské zdravotníctvo to naozaj potrebuje s tým, že návrh pani poslankyne Sabolovej to riešil v § 12, teda nie v prechodných ustanoveniach a bolo by to akože zvýšenie týkajúce sa dlhodobého obdobia, teda aj ďalších rokov.

    Každopádne však podporíme aj poslanecký návrh pani poslankyne Sabolovej, lebo ten rozdiel medzi nimi je vlastne len technické riešenie, či to riešime v prechodných ustanoveniach, alebo v normálnom paragrafovom znení zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pán poslanec Halecký Jozef.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, chcel by som len pripomenúť, že tieto alternatívne pozmeňujúce návrhy sú v podstate len technickým rozložením toho, čo navrhuje koalícia v prvom štvrťroku. To znamená, percentuálne chcú rozložiť tie financie, ktoré by mali prostredníctvom vzostupu odvodov prísť do rezortu za rok, oni to chcú rozdeliť na rok, my to zvyšujeme za štvrťrok.

    Myslím si, že pokiaľ by zostal návrh koalície, je tu predpoklad, že podobné navýšenie je možné žiadať a je možné argumentovať aj v druhom štvrťroku alebo v priebehu celého roka a bolo by to navýšenie, ako som spomínal, dosť podstatné.

    Takže tieto opozičné pozmeňujúce návrhy považujem iba za nedostatočné a dokonca blokujúce snahu koalície zaistiť vyššiu formu financovania v nasledujúcom období. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Názor pána poslanca Novotného poznám, tak nebudem sa k tomu vyjadrovať, akceptujem tento návrh, že nechcú suplovať vládu.

    Chcem sa však vyjadriť k pánu poslancovi Haleckému, pretože sú lepším riešením, ako navrhuje vláda, pretože vy vytvárate len skúšobné obdobie, a keď to skúšobné obdobie nebude dobré, tak buď ho predĺžite, a tým pádom budete potrebovať nejaké 4 mld. do konca roka, ak zistíte, že nie ste schopní ani štátne zdravotnícke zariadenia sanovať, a druhý návrh, ak vám chceme vyjsť v ústrety a nechceme navyšovať rozpočet, tak vytvárame systémovú zmenu nato, aby poskytovatelia a poisťovne si vedeli urobiť dlhodobý plán. A ak uvidíme za rok, že 4,33 je málo do systému, vždy tú zmenu, ale systémovú môžeme urobiť, a nie tak, že niečo vyskúšame, ak to bude dobré, tak áno, ak to nebude dobré, tak nie, potom urobíme zmenu v rozpočte, niekde naberieme 4 mld. alebo sa zadlžime, však počas roka to už môžeme.

    Čiže vy vôbec nie ste schopný ani v tej svojej pripomienke akceptovať, že my nechceme politizovať zdravotnícky systém, ale chceme vytvoriť reálne podmienky také, aké sú a hlavne vy ako zdravotníci, lekári, ktorí veľmi dobre viete, aké platby prichádzajú do nemocníc, do ústavných zariadení aj vám ako špecialistom alebo všeobecným lekárom, že nie sú dofinancované výkony, ktoré robíte. Ako chcete zvyšovať platy v zdravotníctve, ak tam nebude dosť zdrojov? Ako chcete zvyšovať limity na zmluvy s poskytovateľmi, keď...

  • Prerušenie časomierou.

  • Čas uplynul, pani poslankyňa. Poslednou písomne prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Beata Sániová. Má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov má nasledujúce znenie.

    Po prvé. Za čl. I vládneho návrhu zákona sa vkladá nový čl. II, ktorý znie: „Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov v stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 720/2004 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z. a zákona č. 538/2005 Z. z., ďalej zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 527/2006 Z. z. sa mení takto:

    1. V § 78 sa vypúšťa ods. 2. Doterajšie ods. 3 až 8 sa označujú ako ods. 2 až 7.

    2. V § 78a ods. 7 sa slová „ods. 4“ nahrádzajú slovami „ods. 3“.

    3. V § 78b ods. 1 sa slová „§ 78a ods. 8“ nahrádzajú slovami „78a ods. 7“.

    4. V § 78b ods. 2 sa slová „§ 78a ods. 4 a 5“ nahrádzajú slovami „§ 78a ods. 3 a 4“.

    5. V § 78b ods. 3 sa slová „§ 78a ods. 6“ nahrádzajú slovami „§ 78a ods. 5“.

    6. § 93b znie: Po prvé. „Poskytovateľ je povinný prvý plán zavádzania systému kvality § 78a až 78c vypracovať a predložiť komore na schválenie do 1. apríla roku 2008.“

    Po druhé. „Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré získajú povolenie po 1. apríli 2008 sú povinné prvý plán zavádzania systému kvality vypracovať a predložiť komore na schválenie do troch mesiacov po nadobudnutí právoplatnosti povolenia. Doterajší čl. II sa označí ako čl. III. Ustanovenie o účinnosti vládneho návrhu zákona sa upraví tak, aby ustanovenia tohto článku nadobudli účinnosť 31. decembra 2006. Názov zákona sa primerane upraví.“

    Zdôvodnenie je nasledovné: Vzhľadom na aplikačné problémy v praxi sa navrhuje odložiť povinnosť predložiť prvý plán zavádzania systému kvality do 1. apríla 2008. Ďakujem.

    Vážené panie poslankyne, poslanci, prosím o podporu tohto predloženého pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Vážené kolegyne, kolegovia, toto bola posledná písomne prihlásená poslankyňa do rozpravy. Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pardon, ešte faktické poznámky.

    Pán poslanec Novotný, máte slovo.

    Pani poslankyňa Sabolová je prvá, takže, nech sa páči.

    No ideme podľa tabule, pokiaľ je to tam tak naznačené, tak nech sa páči.

    Máte slovo, pani poslankyňa. Poprosím techniku, prehodiť.

  • Už, už, ďakujem pekne za slovo. Som teda prekvapená z tohto návrhu. Na jednej strane rozširuje zákon o iný zákon, ale som presvedčená, že obsah tohto návrhu je správny. Bolo by vhodnejšie, ak by sa tá lehota bola predĺžila minimálne o dva roky, pretože dnes sa plán a systém kvality robí dosť netransparentným spôsobom a nie je celkom isté či všetci tí, ktorí majú akreditáciu alebo dostali nejakú pečiatku nato, že spĺňajú, sú schopní naplniť všetky tieto podmienky, a preto mi tam tento návrh, ktorý predložila pani poslankyňa, a verím, že pomôže poskytovateľom zlepšiť podmienky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a že tento návrh privítajú. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalej má slovo pán poslanec Viliam Novotný.

  • Ďakujem pekne za slovo. O obsahu pozmeňujúceho návrhu by sa dalo diskutovať a možno by bolo aj dobré, keby sme o tom trochu viacej aj pohovorili vo výbore pre zdravotníctvo.

    Mňa len trošku znovu zaskočila tá forma, lebo poslaneckým návrhom zrazu otvoríme zákon o poskytovateľoch a ľahko ho vložíme ako pozmeňujúci návrh do zákona o zdravotnom poistení.

    Chcem sa spýtať pána ministra, po prvé, či s tým súhlasí, lebo ideme nad rámec vládneho návrhu zákona, a druhá závažná otázka teda je, či sme nevedeli o tomto probléme a či sme to nevedeli riešiť jednou vládnou novelou, ktorá by riešila samotný problém merania kvality a prvého plánu. Pamätám sa, že vo výbore bol tento pozmeňujúci návrh zavzatý v pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Obrimčáka, keď sa dobre pamätám, teraz mal ísť teda do zákona o zdravotných poisťovniach a úrade na dohľad, teraz ide na zákon o zdravotnom poistení, teda nie som celkom nadšený, keď sa na to mám pozrieť z pohľadu robenia legislatívy o spôsobe a o nepriamych novelách a o vkladaní spomenutých sentencií iných zákonov do otvorených zákonov. Vždy sme kritizovali v Národnej rade túto prax, a teraz nehovorím o obsahu, vždy sme kritizovali túto prax a myslím, že by sme sa mali toho vyvarovať.

    Čiže moja otázka na pána ministra je, či sme niečo zabudli, že to musíme tak narýchlo teraz urobiť v druhom čítaní, či o tom nemôžeme normálne diskutovať formou vládneho návrhu zákona a či teda súhlasí s tým, že ideme nad rámec vládneho návrhu zákona.

    Čo sa týka obsahu, súhlasím s tým, čo pani poslankyňa Sabolová už povedala. Áno, je to potrebné, potrebujeme tam posunúť tú lehotu, lebo si uvedomujeme, že zrejme tie termíny boli dosť ostré. To zas neznamená, že tento problém nie je taký vážny, aby sme nepotrebovali o tom diskutovať a aby sme nepotrebovali vyvolať dostatočný tlak na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, aby sa pripravovali na tento problém, ktorý je vo...

  • Prerušenie časomierou.

  • Ďakujem, pán poslanec. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, konečne možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Áno, jasné. Dobre. Ďakujem, teda nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa preto navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko?

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážené dámy, vážení páni, ja nepochybujem, že slová, ktoré sme tu počuli, majú smerovať k tomu, aby sa zlepšila situácia v zdravotníctve. O tom, aké pozmeňujúce návrhy budú schválené a ktoré nebudú schválené rozhodnete vy, takže k tomu sa nebudem vyjadrovať.

    Na margo posledného pozmeňujúceho návrhu konštatujem, že súhlasím s týmto návrhom a chcem len pánovi poslancovi povedať, že my sme nezabudli, vy ste zabudli, preto hasíme to, čo bolo prijaté v minulosti, keď sa systém kvality zavádzal prostredníctvom zákona o kúpeľníctve, takže je najvyšší čas, aby sme napravili túto chybu, a keďže to bolo tak šalamúnsky riešené prostredníctvom prechodných ustanovení, nie je iná žiadna šanca, aby sme to stihli znovelizovať k 31. 12. iba táto, ktorá bola dnes predstavená a predložená. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister. Spravodajca? Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som povedať pani poslankyni a pánu poslancovi, konečne niekto prišiel a povedal, že dostaneš peniaze, ale ukáž, čo s nimi urobíš v zdravotníctve. Konečne sa stalo, že sa zaviazal minister zdravotníctva, aby, keď dostane peniaze, ukázal, kam tie peniaze pôjdu.

    Veď predsa sme tu zažili množstvo prospektívnych rozpočtov, množstvo oddlžení, množstvo veriteľov a ja neviem kadejakých situácií, ktoré absolútne urobili v zdravotníctve iba chaos a neprehľadnosť.

    Čiže ja si myslím, že vláda urobila veľmi dobre, že povedala: dostanete 5 %, ale ukážte, kam peniaze dáte, či budú použité efektívne, alebo nie.

    Čo sa týka kritérií kvality. Len toľko by som chcel povedať. Kritériá kvality dnes vyžaduje lekárska komora, kritériá kvality vyžadujú poisťovne a kritérium kvality máme robiť ISO. Pýtam sa, ambulancia s jedným lekárom a s jednou sestričkou, načo sú jej kritériá kvality na ISO normy. Skúste sa spýtať lekárov, skúste sa spýtať v teréne, čo to pre nich robia atď. Nehovoriac o tom, že ak chcem robiť kritériá kvality v nemocnici, stojí ma to 500-tis. korún. Takže toto treba jasne povedať, o čo tu ide. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne tak ministrovi, ako aj spravodajcovi.

    Pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento vládny návrh ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 74 a spoločnú správu výborov ako tlač 74a.

    Vládny návrh zákona v zastúpení podpredsedu vlády a ministra vnútra odôvodní podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky Štefan Harabin.

    Pán minister a podpredseda vlády, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, hlavným cieľom návrhu novely zákona o azyle je zabezpečiť implementáciu tzv. kvalifikačnej smernice, ktorá pre členské štáty Európskej únie stanovuje spoločné kritériá na identifikáciu osôb, ktoré medzinárodnú ochranu skutočne potrebujú, a zároveň upravuje aj minimálnu úroveň výhod poskytovaných týmto osobám.

    V súvislosti s uvedeným cieľom sa zavádza nová forma medzinárodnej ochrany, tzv. doplnková ochrana, ktorá bude poskytovaná cudzincom ohrozeným v krajine pôvodu váženým bezprávím, akým je najmä uloženie trestu smrti, mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie.

    Doplnkovú ochranu bude poskytovať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v rámci konania o udelenie azylu, ale na rozdiel od azylu bude mať prevažne dočasný charakter. Cudzinci budú počas poskytovania doplnkovej ochrany oprávnení na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, umožní sa im prístup na trh práce a v zdravotnej starostlivosti.

    V súlade s kvalifikačnou smernicou sa navrhujú aj zmeny v dôvodoch na zamietnutie žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej na udelenie azylu, na odňatie azylu a na zastavenie konania o udelenie azylu.

    Návrh zákona bol prerokovaný v určených výboroch, z ktorých vzišlo celkovo 8 pripomienok. O pripomienkach odporúčam hlasovať, tak ako to v spoločnej správe navrhuje gestorský výbor.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, záverom si dovoľujem požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona v intenciách pripomienok, ktoré gestorský výbor odporúča v spoločnej správe schváliť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Nech sa páči, miesto pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi Richterovi, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 74).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 87 zo 17. októbra 2006 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 74) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Všetky výbory Národnej rady, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré máte uvedené v spoločnej správe v bodoch 1 až 8.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1 až 7 hlasovať spoločne a tieto schváliť a o bode 8 hlasovať samostatne a tento neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených v bode III spoločnej správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 74) v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 28 na svojej 7. schôdzi.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomne som nedostal prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Končím rozpravu. Chcete sa vyjadriť navrhovateľ, spravodajca? Ak nie, prerušujem rokovanie o bode programu a budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 75 a spoločnú správu 75a.

    Poprosím, pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti Štefan Harabin, aby ste uviedli návrh zákona.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlavným cieľom návrhu novely zákona o pobyte cudzincov je transpozícia nových právnych predpisov Európskej únie v oblasti cudzineckého práva.

    V súlade s týmito právnymi aktmi sa upravujú podmienky pobytu študentov a vedeckých pracovníkov, ktorí sú príslušníci tretích krajín. Táto kategória cudzincov bude mať po splnení zákonných podmienok nárok na udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky.

    Návrh zákona ďalej upravuje podmienky tolerovaného pobytu príslušníkov tretích krajín, ktorí sú obeťami obchodovania s ľuďmi.

    Vzhľadom na to, že podmienky prekračovania vonkajších hraníc Európskej únie, vstup štátnych príslušníkov tretích krajín a vykonávanie hraničnej kontroly sú upravené v kódexe schengenských hraníc, navrhujú sa vypustiť zo zákona o pobyte cudzincov duplicitné ustanovenia s týmto kódexom.

    V návrhu zákona sú zapracované aj zmeny vyplývajúce zo zavedenia inštitútu doplnkovej ochrany v návrhu novely zákona o azyle, ktorý je prerokúvaný v Národnej rade Slovenskej republiky súčasne s týmto návrhom.

    Návrh zákona bol prerokovaný v určených výboroch, z ktorých vzišlo celkovo 32 pripomienok. O pripomienkach odporúčam hlasovať tak, ako to v spoločnej správe navrhuje gestorský výbor.

    Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, záverom si vás dovoľujem požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona v intenciách pripomienok, ktoré gestorský výbor odporúča v spoločnej správe schváliť. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Spravodajcom je určený pán poslanec Viliam Jasaň z výboru pre obranu a bezpečnosť. Poprosím, aby odôvodnil návrh.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, vážený podpredseda vlády, dámy a páni, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 75).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 83 zo 17. októbra 2006 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.

    Všetky výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú uvedené v spoločnej správe v bode 1 až 32.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1 až 21, 23, 27, 29, 30 a 32 hlasovať spoločne a tieto schváliť, o bodoch 22, 25, 26 a 31 hlasovať spoločne a tieto neschváliť, o bodoch 24 a 28 hlasovať spoločne a tieto neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 75) vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 75) v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 29 na svojej 7. schôdzi.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto. Chce sa niekto prihlásiť ústne? Pani poslankyňa Žitňanská. Končím možnosť prihlásiť sa.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, pokiaľ ide o samotný zákon o pobyte cudzincov, ja som svoje pozmeňujúce návrhy predložila vo výbore a sú súčasťou spoločnej správy, ale vláda mi na tejto schôdzi nahrala na smeč a využívam príležitosť, že tento návrh zákona predkladá podpredseda vlády pre legislatívu, a nie inak gestor, minister vnútra pre tento návrh zákona.

    Pán podpredseda, vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala zlepšiť kvalitu legislatívy a ja jej úprimne v tomto držím palce, vediac, ako je to niekedy ťažké a napriek snahe sa človeku nie vždy darí. Bola o tom pomerne veľká diskusia aj pri rokovaní o programovom vyhlásení vlády a bola pomerne ostrá, vy ste sa do nej zapojili a dovolím si vás citovať pri tejto príležitosti.

    Citujem: „Ako perličku možno uviesť, že zákon o správnych poplatkoch bol novelizovaný trikrát v jeden deň 2. februára 2006 zákonom č. 117, 124, 126. Iba na porovnanie, to je to isté, ako keby sudca v jeden deň odsúdil páchateľa za ten istý trestný čin a zakaždým by ho potrestal inak.“

    Hovorím, je to nahrávka na smeč tentoraz, pán minister, čo mi vláda dala. Je to prvý zákon, v ktorom sa mení zákon o správnych poplatkoch na tejto schôdzi. Ešte sú tri. Čiže na tejto schôdzi sa bude meniť zákon o správnych poplatkoch 4-krát v tlači 175, 70, 78, 87. Držím vám palce, aby sa vám do budúcnosti darilo. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne nie sú. Uzatváram rozpravu. Pýtam sa navrhovateľa a spravodajcu, či chcú vystúpiť? Áno? Nech sa páči.

  • Vážená pani poslankyňa, ja teda beriem to, čo ste povedali, vieme o tom, že ide o transpozičnú normu, urobím všetko preto, aby sa také situácie skutočne neopakovali a v tomto smere som už aj urobil celý rad krokov vrátane legislatívnej rady vlády. Takže, čo je pravda, je pravda. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 70), spoločná správa výborov tlač 70a.

    Pán minister financií Ján Počiatek odôvodní vládny návrh. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 70).

    Colný zákon upravuje pravidlá a postupy zaobchádzania s tovarom, ktorými sa zabezpečuje uplatňovanie opatrení vydaných na základe osobitných predpisov Európskej únie pre pohyb tovaru medzi Úniou a tretími štátmi na území Slovenskej republiky, ako aj opatrení na zabránenie protiprávnemu konaniu osôb pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru medzi Úniou a tretími štátmi na našom území. Účinnosť nadobudol dňa 1. 5. 2004.

    Návrhom tejto novely Colného zákona sa prijímajú implementačné opatrenia potrebné na riadenie a plynulé plnenie úloh, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z Nariadenia Rady č. 2368/2002, ktorými sa vykonáva certifikačná schéma Kimberleyského procesu pre medzinárodný obchod s neopracovanými diamantmi.

    S ohľadom na osobitný charakter tohto tovaru a na vysokú spoločenskú nebezpečnosť nelegálneho dovozu, vývozu a tranzitu neopracovaných diamantov sú v návrhu upravené samostatné skutkové podstaty porušenia ustanovení tohto nariadenia, ako aj sankcie za ich porušenie.

    Zároveň tento návrh reaguje aj na prijatie ďalšieho predpisu Európskej únie, Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1889/2005 o kontrole peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Spoločenstva alebo vystupujú zo Spoločenstva.

    Návrh novely úpravou niektorých jeho ustanovení reaguje aj na poznatky a skúsenosti nadobudnuté v procese aplikácie colných predpisov.

    Vzhľadom na špecifiká zaobchádzania s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín spojené s ich dovozom, vývozom a spätným vývozom sa modifikujú príslušné ustanovenia zákona, týkajúce sa správy majetku štátu a pravidlá uplatňované pri ukladaní sankcií s dôrazom na zvýšenie úrovne a ochrany týchto živočíchov a rastlín.

    Na základe uvedeného žiadam o prerokovanie predloženého návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pán poslanec Ivan Varga je spravodajcom určeným výborom pre financie, rozpočet a menu. Poprosím ho, aby uviedol stanovisko gestorského výboru.

  • Vážený pán predseda, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal spoločnú správu v pléne Národnej rady výborov pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru a výboru pre hospodársku politiku o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 70) v druhom čítaní podľa § 78 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov.

    Tento vládny návrh zákona prerokovali: výbor pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    K predloženému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky stanovisko, odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Tieto máte v tlači rozdané v laviciach ako tlač 70a, celkovo je ich 13.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v tejto spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. O bode spoločnej správy č. 2 hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomne som nedostal prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne? Nie. Končím rozpravu a zároveň sa pýtam, či chcete, pán minister financií alebo pán spravodajca, ešte niečo k uvedenému návrhu? Ak nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 84, spoločná správa výborov je tlač 84a.

    Opäť požiadam pána ministra financií Jána Počiatka, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady vládny návrh novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Predkladaným vládnym návrhom novely zákona sa v čl. I mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, v ktorom sa realizujú zmeny v súlade aj s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky zamerané na zvýšenie miery solidarity spoločnosti aj prostredníctvom zákona o dani z príjmov.

    Medzi najzávažnejšie legislatívne zmeny v zdaňovaní príjmov fyzických osôb aj právnických osôb, obsiahnuté v predloženom vládnom návrhu novely zákona o dani z príjmov, patria: postupné znižovanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, fyzickú osobu u tých daňovníkov, ktorí dosahujú základ dane vyšší, ako je 100-násobok životného minima platného k 1. januáru bežného zdaňovacieho obdobia.

    Podobne sa postupne znižuje výška nezdaniteľnej časti základu dane na manželku, manžela žijúcu s daňovníkom v domácnosti.

    Ďalej sa upravujú podmienky pri poskytnutí podielu zaplatenej dane na osobitné účely pre fyzické aj právnické osoby.

    Ďalej sa ruší oslobodenie od dane z príjmov vo výške 300-tis. za zdaňovacie obdobie u daňovníkov nezaložených, nezriadených za účelom podnikania.

    Navrhuje sa zdaňovanie príjmov z podielových listov pri ich vyplatení alebo vrátení daňou vyberanou zrážkou správcovskou spoločnosťou.

    Ďalšie zmeny obsiahnuté v predloženom vládnom návrhu novely zákona o dani z príjmov sú zamerané na podporu podnikania. U fyzických osôb prostredníctvom vytvorenia výhodnejších podmienok pri platení preddavkov na daň až od sumy 50-tis. Sk poslednej známej daňovej povinnosti, doteraz je to od sumy 20-tis. Sk a u novovzniknutých právnických osôb tým, že v prvom roku podnikania právnická osoba už nebude povinná platiť preddavky na daň.

    Predložený vládny návrh novely zákona o dani z príjmov okrem uvedených základných zmien obsahuje aj ďalšie spresnenia, ktoré bolo potrebné vykonať z dôvodu uplatňovania prijatého zákona o dani z príjmov v praxi a odstránenia nezrovnalostí, ako aj zosúladenia s platnými novými právnymi predpismi.

    V čl. II sa mení zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Z dôvodu zmeny zákona o účtovníctve sa v Eximbanke od roku 2006 uplatňujú len medzinárodné účtovné štandardy finančného výkazníctva IFRS.

    V čl. III návrhu tohto zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona o účtovníctve obmedzuje povinnosť menších kooptovaných spoločností, ktoré povinne musia používať medzinárodné účtovné štandardy finančného výkazníctva na zostavenie individuálnej účtovnej závierky a umožňuje im v prípade, ak nespĺňajú veľkostné kritériá postupovať podľa zákona o účtovníctve.

    Týmto vás žiadam o prerokovanie tohto návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Poprosím predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Buriana, aby informoval o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 93 z 18. októbra 2006 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Iniciatívne tento návrh zákona prerokoval aj Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo na svojom rokovaní 27. novembra 2006.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výboru k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského výboru č. 85 z 30. novembra 2006. Výbor určil poslanca Jozefa Buriana za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ho poveril, po prvé, predniesť spoločnú správu výborov, po druhé, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Ďakujem, pán predseda, otvorte rozpravu a hlásim sa ako prvý do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, otváram rozpravu, chcem informovať, že som písomne dostal prihlášku za poslanecké kluby – za klub Kresťanskodemokratického hnutia pán poslanec Brocka, za klub SDKÚ – Demokratická strana pán poslanec Ivan Štefanec a potom sa písomne ešte prihlásili do rozpravy pani poslankyňa Radičová a pani poslankyňa Angyalová.

    Pán spravodajca, je tu návrh, keďže o slovo požiadal aj pán podpredseda Národnej rady Hort, ktorý je v časovej tiesni, ak je možné pánovi podpredsedovi dať priestor ako prvému.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, pokúsim sa v mojom slove alebo v mojom príhovore zareagovať na tú časť novely zákona o dani z príjmov, ktorá sa týka asignačnej dane.

    Na úvod začnem citátom z Programového vyhlásenie vlády Slovenskej republiky. „Vláda považuje tretí sektor za dôležitý spoločenský pilier a súčasť slobodnej občianskej spoločnosti. Uvedomujúc si dôležitosť rozvoja občianskej spoločnosti bude viesť partnerský dialóg s jednotlivými zložkami a platformami občianskej spoločnosti za účelom neustáleho vytvárania kvalitného ekonomického a správneho prostredia.“

    Toľko citát zo spomínaného programového vyhlásenia vlády a teraz, aké sú konkrétne kroky pri napĺňaní tohto zámeru? Jasnejší dôkaz toho, ako skutočne vníma táto vláda pôsobenie a postavenie tretieho sektora už hádam ani nemohla dať v podobe pôvodne navrhovaných zmien v systéme asignácie dane z príjmov. Zrejme pod tlakom kritiky opozície, ale aj širokej verejnosti sa koalícia zľakla a urobila významné ústupky v podobe ponechania viacerých prvkov pôvodného systému asignácie dane z príjmov. Treba tu však veľmi jasne povedať, že pokiaľ by si vláda naozaj vážila tretí sektor ako dôležitý spoločenský pilier, tak ako to sama uvádza, s takýmto návrhom by pred nás jednoducho nepredstúpila.

    Posledné informácie z rokovania koalície o úpravách darovania 2-percentnej dane považujem za absolútne nedostatočné. Prečo ste vyradili z okruhu organizácií, ktorým je možné poskytnúť 2 %, tie, ktoré sa zaoberajú vzdelávaním, ochranou ľudských práv, šírením myšlienok demokracie, humanizácie spoločnosti či ochranou životného prostredia?

    Máme chápať tieto obmedzenia ako vhodnú príležitosť na vysporiadanie sa s niektorými predstaviteľmi tretieho sektora, ktorí napríklad v minulom volebnom období kritizovali účasť Roberta Fica na recepcii na Bieloruskej ambasáde? Nie je to tak dávno, keď sme po páde komunistického režimu aj na Slovensku budovali základy občianskej spoločnosti. Museli sme prejsť zložitým transformačným obdobím, pomaly sa vyrovnávať s vlastnou minulosťou, naprávať ťažké škody, ktoré napáchali boľševici v tomto štáte, ale predovšetkým v myslení ľudí. Práve v tomto období bola nezastupiteľná úloha mimovládnych organizácií, ktoré svojou činnosťou napomáhali budovanie občianskej spoločnosti.

    V súčasnej dobe mimovládne organizácie podobného charakteru napomáhajú etablovanie demokracie v krajinách, ktoré sú v procese transformácie, resp. sa snažia pôsobiť tam, kde ešte vládne tvrdý diktátorský režim, či už ide o Bielorusko, alebo Kubu.

    Prečo chcete týmto návrhom obmedziť finančné zdroje týmto organizáciám, ktoré sa napriek rizikám snažia aj svojou činnosťou pomôcť ľuďom, ktorí sú vo vlastnej krajine perzekvovaní, prenasledovaní a v mnohých prípadoch aj väznení? Toto je tá deklarovaná solidarita?

    Čo však už naozaj nechápem je vylúčenie tých mimovládnych organizácií, ktoré sa zaoberajú vzdelávaním. Z praxe vieme, že popri viacerých školských zariadení fungujú občianske združenia, ktorým v rámci tejto daňovej asignácie môžu rodičia detí, ktoré navštevujú tieto zariadenia pomôcť aj takouto formou.

    Čo sa vám na tom nepáči? Iste nejde o nejaké závratné sumy, ale pre tieto zariadenia je každá finančná čiastka vítanou pomocou. Jednou vetou povedané, jednej skupine občanov, ktorej sa potrebujete zapáčiť, rozšafne rozdávate, a druhej skupine, naopak, beriete.

    Napriek presvedčeniu, že ide o krok späť, verím, že sa vám tieto organizácie nepodarí zlikvidovať a prežijú. Áno, prežijú, lebo prežili aj časy, keď ich pôsobeniu nebola vtedajšia vláda práve priaznivo naklonená a deklarovanie dôležitosti rozvoja takého sektora ostalo na papieri asi tak, ako je to aj vo vašom vládnom programe. Akurát ma mrzí, že viaceré kroky, ktoré realizujete, a tento návrh je jedným z nich, mi veľmi pripomínajú obdobie, o ktorom sme si mysleli, že je už nenávratne preč.

    Keď som sa dozvedel, aké úpravy chcete urobiť, tak mi napadá len jedno heslo z minulosti – Rozdeľuj a panuj. To naozaj chcete postaviť jedných proti druhým, tí, ktorí sú vyvolení a druhí sú tí, ktorí sú zatratení?

    Za seba, ale myslím, že aj za celý poslanecký klub SDKÚ vám chcem povedať, že pokiaľ nezostane status quo, to znamená úcta k tým, ktorí robia to, čo robia tam, kde nevládze štát, tak, samozrejme, žiadnu zmenu náš poslanecký klub nepodporí.

    Pán minister, chcel by som vás osloviť, aby ste sa zamysleli nad tým a aby ste v tom duchu, čo som hovoril, tento návrh stiahli. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda, len ste hovorili aj v mene poslaneckého klubu, teraz neviem, lebo mám tu napísaného za poslanecký klub pána poslanca Štefanca, ale nebudeme to dešifrovať.

    Ako prvý sa prihlásil za poslanecký klub pán poslanec Brocka Július za poslanecký klub KDH, ale vzhľadom na to, že sa prihlásil o slovo spravodajca, dávam mu slovo, pripraví sa pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, počuli sme veľmi, ja to nazvem v úvodzovkách, úprimné vyjadrenie pána podpredsedu Národnej rady, nechcem to komentovať, len chcem pripomenúť, že v laviciach poslanci Národnej rady majú rozdaný návrh asignácie na 2 %, takže ak sa zoznámi s týmto návrhom, tak všetky tie srdcervúce výlevy, ktoré sa týkali Kuby, Bieloruska a neviem čoho, ja by som bol veľmi rád, aby sme sa vrátili k meritu zákona, lebo tento zákon je, by som povedal, pragmatický, rozumný a mali by sme sa vrátiť k podstate, čo rieši tento zákon, lebo myslím si, že občania nečakajú od nás nejaké výlevy o tom, kto navštívil akú krajinu, ale o tom, ako bude vyzerať zákon dane z príjmu.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol dva pozmeňujúce návrhy. V prvom rade by som žiadal, aby na osobitné hlasovanie boli vyňaté body spoločnej správy 4, 5, 30 a 46. Vysvetlím prečo. Je to veľmi jednoduché. Precizovali sa klauzuly v návrhu dane z príjmu, tie, ktoré sa týkajú legislatívneho spresnenia, zdaňovania príjmov z vyplatenia podielových listov a našiel sa lepší kompromis, ktorý bol aj so správcovskými spoločnosťami odkonzultovaný, a našlo sa lepšie riešenie, takže ja teraz prečítam pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona.

    K čl. I bod 1 za doterajší bod 7 sa vkladajú nové body 8 a 9, ktoré znejú: Bod 8. „V § 7 ods. 3 sa slová a), b), d) a e) a v ods. 2 nahrádzajú slovami a), b), d), e) a g) a v ods. 2 dvakrát.“

    Bod 9. § 7 sa dopĺňa ods. 6 a 7, ktoré znejú: Bod 6. „Do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie suma, o ktorú úhrn príjmov podľa ods. 1 písm. g) prevyšuje úhrn vkladov podielnika. Za vklad podielnika sa považuje predajná cena vyplateného (vráteného) podielového listu pri jeho vydaní, ak úhrn vkladov podielnika prevyšuje úhrn príjmov podľa ods. 1 písm. g), na rozdiel sa neprihliada.“

    Bod 7. „Ak daňovník využije možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou podľa § 43 ods. 10 ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7 základ dane (čiastkový základ dane) sa zistí podľa ods. 6. Doterajšie body je potrebné primerane prečíslovať.“

    Odôvodnenie: Pri príjmoch z vyplatenia vrátenia podielových listov, z ktorých bola daň vybraná zrážkou podľa § 43 daňovník pri podaní daňového priznania, ktorý využije možnosť považovať zrazenú daň za preddavok, vykázaný základ dane pre daň vyberaný zrážkovou daňou si môže znížiť o stratu dosiahnutú z vyplatenia podielových listov. Príjmy, z ktorých nebola daň vyberaná zrážkou v zdaňovacom období v roku 2007 dosiahnuté do 31. marca 2007 a zahrnuté do kapitálových príjmov v § 7 ods. 1 písm. g) sa zdania spôsobom uvedeným v ods. 7 na základe podaného daňového priznania.

    Po druhé. Bod 15 znie: „V § 9 ods. 2 písm. r) znie: Príjem z predaja podielových listov do výšky aktuálnej ceny podielového listu splatnej v deň jeho predaja okrem predaja podielového listu osobne so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí.“

    Odôvodnenie: Súčasné znenie § 9 ods. 2 písm. r) zákona zvýhodňuje fyzické osoby daňovníkov iných štátov EÚ oproti fyzickým osobám, ktoré sú daňovníkmi v Slovenskej republike a v štátoch mimoeurópskej únie. Povinnosť oslobodenia úrokov, úrokových príjmov nevyplýva z právnych predpisov EÚ, a preto vládny návrh zákona toto ustanovenie vypustilo.

    Nové znenie písm. r) sa navrhuje vzhľadom na uvedené a vzhľadom na to, že pri vrátení podielového listu sa daňou vyberanou zrážkou zdaňuje podiel medzi predajnou cenou podielového listu pri jeho vydaní a vyplácanou sumou z vrátenia podielového listu je nutné pri predaji podielového listu inému daňovníkovi, ktorý bude predkladať tento podielový list na jeho vyplatenie, resp. vrátenie oslobodí od dane príjem z predaja do výšky aktuálnej ceny podielového listu splatnej v deň jeho predaja a zamedziť tak dvojitému zdaneniu.

    Uvedené ustanovenie o oslobodení príjmu z predaja podielového listu sa použije len pri predaji podielového listu subjektom s neobmedzenou daňou povinnosťou, t. j. daňovníkom so sídlom alebo bydliskom na území Slovenskej republiky z dôvodu, že tým subjektom bude pri vrátení, resp. vyplatení podielového listu zrazená daň.

    Po tretie. Bod 72 znie: „V § 43 ods. 10 na konci sa pripájajú tieto vety. Pri vyplatení (vrátení) podielového listu sa vykoná zrážka dane z kladného rozdielu medzi vkladom podielnika, ktorým je predajná cena podielového listu pri jeho vydaní a vyplatenou nezdanenou sumou, ak ide o príjemcu, ktorým jej podielový fond zráža dane a nevykonáva, ak ide o príjemcu, ktorým je obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi držiaci podielové listy vo svojom mene pre svojich klientov v rámci poskytovania investičnej služby na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky alebo zo zriadenia pobočky zrážka dane sa vykoná a platiteľom dane vyberanej zrážkou z vyplatenia (vrátenia) podielov listu je obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi.“

    Rovnaký postup sa použije aj v prípade, ak vypláca podielové listy alebo obdobné cenné papiere zahraničný subjekt kolektívneho investovania alebo zahraničná správcovská spoločnosť. Poznámka pod čiarou k odkazu 136a znie: 136a § 61 ods. 1 a § 75 ods. 1 zákona č. 594/2003 v znení neskorších predpisov.

    Odôvodnenie: Vládny návrh zákona v § 43 ods. 10 sa dopĺňa znením, ktorým sa zamedzuje, aby prostriedky podielového fondu pri ich ďalšom investovaní do podielov fondu boli zdanené daňou vyberanou zrážkou, nakoľko podielový fond nie je daňovníkom.

    Chcem upozorniť ctených poslancov, ktorí majú rozdaný pozmeňujúci návrh, ktorý teraz čítam, že v § 70 posledná veta je kolektívneho investovania, nie je tam „a“, ale „alebo“ zahraničná správcovská spoločnosť, aby bolo precizované toto znenie paragrafom.

    Bod 4. V doterajšom bode 89 sa § 52b dopĺňa ods. 9 a 10, ktoré znejú: „9. Ustanovenie § 43 ods. 10 v znení účinnom od 1. apríla 2007 sa použije aj na podielové listy obstarané do 31. decembra 2003, ak k ich vyplateniu (vráteniu) dôjde od 1. apríla 2007, pričom na podielové listy daňovník môže použiť ustanovenie § 52 ods. 20 pri podaní daňového priznania. Ak daňovník obstaral podielové listy do 31. marca 2007 a pri ich vyplatení (vrátení) dôjde k vykonaniu zrážky dane od 1. apríla 2007 podľa § 43 ods. 10 v znení účinnom od 1. apríla 2007, môže si daňovník pri podaní daňového priznania znížiť základ dane vykázaný pre daň vybranú zrážkou z tohto príjmu o sumu rozdielu, o ktorý výdavky spojené s nadobudnutím podielových listov prevyšujú cenu, za ktoré boli podielové listy vydané.“

    „10. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. r) v znení účinnom od 1. januára 2007 sa použije na príjmy plynúce z predaja podielových listov od 1. apríla 2007.“

    Odôvodnenie: Znenie ods. 9 rieši v prvej vete spôsob dane a podielových listov vydaných a obstaraných do 31. decembra 2003, t. j. do nadobudnutia účinnosti zákona dane z príjmov. Daňovníkovi, ktorý tieto podielové listy obstaral do 31. decembra 2003 sa pri ich vyplatení, resp. vrátení po nadobudnutí účinnosti tejto novely naďalej zachová možnosť oslobodená od dane z príjmu podľa § 52 ods. 20 zákona.

    Z dôvodu zamedzenia dvojitého zdanenia si daňovník v zdaňovacom období, v ktorom po nadobudnutí účinnosti ustanovenia § 43 ods. 10 dôjde k vyplateniu, resp. vráteniu podielového listu môže v podanom daňovom priznaní znížiť základ dane o sumu rozdielu, o ktorý obstarávacia cena podielového listu, t. j. cena, za ktorú nadobudol podielový list, prevyšuje cenu, za ktorý bol podielový list vydaný.

    Čl. IV bod 5. V čl. IV pripájajú sa slová a „okrem čl. I bodov 8, 9 § 7 ods. 7 a bodu 72, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. apríla 2007“. Ustanovenie § 7 ods. 3 a § 7 ods. 7 o dani z príjmu nadobúda účinnosť od 1. apríla 2007. Toto nadobudnutie je v podstate z dôvodu ponechania doby prípravy správcovských spoločností na zavedenie tohto systému. O týchto pozmeňujúcich návrhoch budeme hlasovať spoločne.

    Druhý pozmeňujúci návrh je k čl. I bod 1. Za bod 27 sa vkladá nový bod 28, ktorý znie. „28. V § 19 ods. 2 písm. o) bod znie: 2. Zabezpečovacích derivátov, pri ktorých sa výdavok (náklad) uzná do výšky účtovanej ako náklad. Ostatné body sa primerane prečíslujú.“ Bod 2. V doterajšom bode 89 sa § 52b dopĺňa ods. 9, ktorý znie: „Ustanovenia § 19 ods. 2 písm. o) druhý bod v znení účinnom od 1. januára 2007 sa použije na zabezpečovacie deriváty, pri ktorých k poslednému vyrovnaniu, ukončeniu alebo uplatneniu práva došlo po 1. januári 2007.“

    Článok IV. „V čl. IV je potrebné upraviť účinnosť zákona tak, aby bod 1 tohto pozmeňujúceho návrhu nadobudol účinnosť od 1. januára 2007. Uvedeným ustanovením sa pre účely dane z príjmu zrovnoprávňujú všetky zabezpečovacie deriváty.“

    Ja len chcem povedať, že tento pozmeňujúci návrh odznel vo výbore pre financie, rozpočet a menu a predkladal ho pán poslanec Štefanec a dohodli sme sa, že ho budeme precizovať vzhľadom na to, že bolo treba doformulovať niektoré veci, takže podávam tento pozmeňujúci návrh. Ja myslím, že to bola spoločná aktivita aj pána poslanca Štefanca. Takže iba toľko k pozmeňujúcim návrhom. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán spravodajca. S faktickou poznámkou sa ešte hlási pán podpredseda Hort.

  • Pán spravodajca, pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu, ja by som vás chcel upozorniť na to, že ten zákon, ktorý sme dostali pod určitou tlačou, má nadpis, že je to vládny návrh zákona. To znamená, vláda prišla s návrhom zákona, ktorým chcela zlikvidovať mimovládne organizácie. A ja vás upozorňujem nato, že nebyť toho srdcervúceho kričania alebo upozorňovania nielen zo strany opozície, ale aj zo strany mimovládnych organizácií, tak by bol ten zákon schválený, tak ako ste ho predložili.

    Čiže to nebolo nejaké mimoriadne osvietenie vášho ducha a vašej mysle, ale boli to práve mimovládne organizácie a opozícia, ktorá vás upozornila nato, že tuto ste šliapli trochu vedľa. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Dobre, reakcia nebude. Takže pristúpime k vystúpeniam rečníkov, ktorí sa prihlásili do rozpravy za poslanecké kluby.

    Ako som už hovoril, za poslanecký klub KDH pán poslanec Brocka. Nech sa páči.

  • Vážení kolegovia, kolega Burian, po vystúpení pána podpredsedu Horta vy ste ma tak schladili, že si nedovolím mať žiadne citové výlevy, ako ste to nazvali v jeho prípade, a budem teda aj stručnejší s ohľadom na hodinu, v ktorej prerokúvame tento vládny návrh zákona, a keďže aj chcete toho čo najviac prebrať ešte do ôsmej hodiny, prosím.

    Dámy a páni, už pri rokovaní v prvom čítaní o tomto vládnom návrhu zákona som uviedol dôvody, pre ktoré poslanci z klubu Kresťanskodemokratického hnutia tento vládny návrh zákona nepodporia. Nepodporíme ho preto, lebo poslanci za KDH nesúhlasia so zvyšovaním daní, poslanci za KDH nesúhlasia so zhoršovaním podnikateľského prostredia, poslanci za KDH rovnako nesúhlasia s opatreniami, ktorými chcete obmedzovať činnosť mimovládneho sektora, nesúhlasíme tiež, aby ste redukovali možnosť daňovej asignácie, tak ako to je dnes v daňovej legislatíve.

    Nesúhlasíme so zvyšovaním daní napriek tomu, že vy v dôvodovej správe toho vládneho návrhu hovoríte, že vláda chce zvyšovať mieru solidarity, pretože týmto návrhom, naopak, zvyšovaním daní budete demotivovať tých, ktorí dane platia, bude to trest za úspech a z praxe si viem predstaviť, ako sa bude tento váš návrh prejavovať skôr demotivujúco napríklad v tom, že ľudia budú obchádzať povinnosť platenia daní.

    To, že sa zhoršuje podnikateľské prostredie zvyšovaním daní, o tom nemusím, dúfam, s vami dvomi, s ministrom financií a s predsedom výboru pre financie a rozpočet polemizovať.

    To, že nesúhlasíme s opatreniami, ktorými zasahujete do činnosti mimovládnych organizácií, to hovorím napriek tomu, že pri rokovaniach v druhom čítaní vo výboroch a z vašej iniciatívy sú v spoločnej správe niektoré pozmeňujúce návrhy. Napríklad, že bude možnosť 2-percentnej asignácie pre právnické osoby, ale obmedzujete stropom maximálnou výškou pre právnické osoby, pre fyzické osoby obmedzujete tou spodnou hranicou.

    Pre nás aj tieto zmeny nie sú dostatočné a budeme hlasovať za návrhy, ktoré zachovávajú v tejto oblasti súčasný stav.

    Tak ako to povedal pán podpredseda Hort, vylúčenie z možnosti asignácie, resp. prijímania výnosov z daňovej asignácie pre mimovládne organizácie, ktoré sa angažujú v oblasti vzdelania a školstva, je pre nás ťažko pochopiteľné, aj keď vysvetliteľné, ale pre nás neprijateľné.

    Ak dovolíte, dámy a páni, ja by som mal jeden pozmeňujúci návrh, ktorý si dovolím predniesť teraz pri stanovisku, ktoré prezentujem za klub KDH. Nechcem teraz s vami, ani nás nie je tak veľa, polemizovať o tom, kto je vaša záujmová skupina. Naša záujmová skupina sú rodiny s deťmi. Tie rodiny, ktorých ich rodičia sa usilujú zlepšiť svoju situáciu vlastnou prácou. To je naša preferovaná skupina a týmto navrhujeme nižšie dane. Nižšie dane pre tých, teda rodičov, ktorých príjem je vyšší, a tým, ktorí pracujú a majú nižší príjem, tým chceme pridať. Toto sa dá urobiť úpravou cez daňový bonus. Preto navrhujeme jeho zvýšenie. Návrh podporujú poslanci KDH aj ostatní poslanci opozičných strán.

    Ak dovolíte, ja by som ho prečítal. V § 33 ods. 1 nahradiť slová „v sume 6 480 korún“ slovami „v sume 7 680 korún“. Týmto navrhujeme upraviť, resp. zvýšiť sumu daňového bonusu na nezaopatrené dieťa daňovníka o 100 korún mesačne, a tým znížiť jeho celkové daňové zaťaženie. Je to zároveň zvýšenie nepriamej podpory rodín s deťmi cez tento efektívny nástroj, ktorý nie je možné zneužiť, napríklad v porovnaní s inými nástrojmi priamej podpory rodín s deťmi.

    Návrh je tiež reakciou na pretrvávajúci nepriaznivý demografický vývoj a znižujúcu sa celkovú podporu štátu voči rodinám s deťmi. Návrh má dopad na štátny rozpočet, odhadujem rádovo, že to bude viac ako 900 mil. korún, ale keďže vládna koalícia chce pridávať úzkej skupine tých prvorodených, je to asi 25-tis. detí a s dopadom na rozpočet 300 mil. rádovo, my týmto návrhom navrhujeme pridať, alebo menej cez dane brať aj tým, ktorí sú na tom horšie.

    Ak môj návrh prejde pri rokovaní o štátnom rozpočte, uvediem konkrétne, kde na to sú „ukryté“ prostriedky v štátnom rozpočte na budúci rok bez toho, aby sa zvyšoval deficit štátneho rozpočtu. To nechceme.

    Prosím o podporu môjho návrhu. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďalším, kto sa prihlásil do rozpravy, je pán Ivan Štefanec za poslanecký klub SDKÚ – DS, pripraví sa pani poslankyňa Iveta Radičová, ktorá sa písomne prihlásila do rozpravy.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni, milí hostia, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril k tomuto dôležitému zákonu, ktorým je novelizácia zákona o dani z príjmu.

    Predovšetkým si myslím, že daňová reforma bola jednou zo základných zmien, ktoré naštartovali rast slovenskej ekonomiky a o úspešnosti daňovej reformy nepochybujú dve tretiny občanov.

    Hlavný prínos reformy bol okrem spravodlivého zdaňovania predovšetkým v jednoduchosti a transparentnosti tejto reformy. Žiaľ, musím konštatovať, že tieto základné atribúty sú týmto vládnym návrhom narušené, pretože občanom sa zvyšujú dane a zmeny komplikujú prehľadnosť tohto dôležitého zákona.

    Dovoľte mi preto predniesť pozmeňujúce návrhy, ktoré sú spolu 4. Jeden z nich už predniesol pán spravodajca, ten nebudem opakovať.

    Prvý sa týka degresivity odpočítateľnej položky. Považujeme totiž tento vládny návrh za nesystémový, pretože zavádza zvyšovanie zdanenia fyzických osôb cez znižovanie odpočítateľnej položky na daňovníka, je to teda podľa nás nabúranie rovnej dane a chápeme to ako trest pre pracovitých a úspešných.

    Prečítam teraz celý text pozmeňujúceho návrhu. Týka sa bodu 17 čl. I. V čl. I bod 17 § 11 ods. 1, 2 a 3 znejú nasledovne: „Odsek 1. Základ dane sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane uvedené v odsekoch 2 až 4.“ „Odsek 2. Základ dane sa znižuje o sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia ročne na daňovníka.“ „Odsek 3. Základ dane sa znižuje o sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia ročne na manželku alebo manžela žijúcu s daňovníkom v domácnosti, ak nemá vlastný príjem. Ak má vlastný príjem v príslušnom zdaňovacom období nepresahujúci túto sumu ročne, nezdaniteľná časť základu dane je rozdiel medzi touto sumou a vlastným príjmom manželky alebo manžela.“ To bol text prvého pozmeňujúceho návrhu.

    Druhý pozmeňujúci návrh sa týka zdaňovania živnostníkov. Terajšie ustanovenie zákona dáva možnosť všetkým živnostníkom, ktorí nie sú platcami DPH uplatňovať si výdavky paušálne vo výške 40 % a odbremeňuje ich tak od komplikovaného vedenia účtovníctva. Remeselníci uvedení v prílohe 1 živnostenského zákona si takto môžu uplatniť až 60 %. Napríklad ale krajčíri sú voľnou živnosťou, táto klasifikácia bola urobená preto, aby čo najviac zjednodušila začatie podnikania, čo najviac znížila administratívne náklady. Napríklad táto živnosť nie je uvedená v prílohe 1, a teda napriek tomu, že sú to remeselníci, nemajú právo na 60-percentný paušál, ale iba na 40-percentný.

    Je teda stav, že administratívnym klasifikovaním jednotlivých činností prichádza k chybám a toto by bolo jednou sadzbou odstránené. V tomto napríklad súhlasíme aj s argumentáciou ministerstva financií, že je jednoduchšie používať jednu sadzbu, ten náš názor však je, že tá sadzba by mala byť nie 40, ale 60 %.

    Druhým faktom je, že doterajšia možnosť uplatňovania paušálnych výdavkov nebola využívaná dostatočne. To je tiež realita, lebo z celkových zhruba 340-tis. živnostníkov využíva možnosť 40-percentných výdavkov iba 23-tis. a 60-percentných iba 3 800. Malý záujem je hlavne preto, že skutočné náklady živnostníkov sú vyššie, ak teda máme živnostníkom uľahčiť život, navrhujeme zaviesť paušálne výdavky pre všetkých živnostníkov na rovnakej úrovni 60 %. Hlavný prínos je v zjednodušení účtovníctva a v znížení administratívnych nákladov predovšetkým pre drobných živnostníkov. Dovolím si prečítať celý text pozmeňujúceho návrhu. Týka sa bodu 6.

    V § 6 ods. 10 sa uvádza: „Ak daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo daňovník, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia neuplatní preukázateľné daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov uvedených v odsekoch 1 a 2.

    Ak daňovník s príjmami podľa ods. 3 nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty alebo je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, neuplatní preukázateľne daňové výdavky, môže uplatniť výdavky vo výške 60 % z týchto príjmov.

    Ak daňovník uplatní výdavky podľa tohto odseku, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je daňovník povinný platiť, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.

    Toto poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške. Daňovník počas uplatňovania výdavkov týmto spôsobom je povinný viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede o zásobách a pohľadávkach.“ To je celý text druhého pozmeňujúceho návrhu.

    Tretí pozmeňujúci návrh sa týka bodu 89. Tu je v § 52b problematický ods. 8. V jeho podstate sa tu navrhuje rozšíriť povinnosť zahrnúť do základu dane a zdaniť v roku 2007 alebo 2008 aj časť úrokových výnosov z dlhopisov a pokladničných poukážok, ktoré hospodársky, teda vecne patrili do minulosti a sú výsledkom udalostí roku 2003.

    V prípade, že sa tento bod prijme, nastane retroaktívne zdanenie, čo je v rozpore s čl. I Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého je Slovenská republika právnym štátom. Konkrétne to znamená napríklad, že takýto proces daňovej povinnosti považujeme za neprípustný, pretože zisky jedného daňovníka, v tomto prípade predávajúceho, by mal povinnosť zdaniť iný daňovník, kupujúci, ktorý cenný papier vlastnil k 31. 12. 2003, pričom o tejto daňovej povinnosti sa dozvedá v roku 2006.

    Navrhovateľ uvádza, že ide len o spresnenie zákona, súčasné znenie však takúto povinnosť neukladá. Prijatie takéhoto ustanovenia by bolo precedensom a budeme sa musieť obávať, že kedykoľvek sa môže stať, že výnosy doposiaľ oslobodzované, resp. nezdaňované a dosiahnuté kedykoľvek v minulosti budú zdanené. Aby sa zabránilo tejto chybe, v pozmeňujúcom návrhu navrhujem ods. 8 vypustiť. Tento pozmeňujúci návrh teda pozostáva z toho, že v bode 89 čl. I v § 52b sa vypúšťa ods. 8. Koniec pozmeňujúceho návrhu.

    No a čo sa týka toho posledného štvrtého pozmeňujúceho návrhu. Ide tu o životné poistenie a možnosť odpočítania si tejto sumy zo strany zamestnávateľa do daňového základu. Návrh predkladateľa ruší možnosť uplatnenia daňového výdavku zamestnávateľov, ktorí prispejú zamestnancovi na životné poistenie a účelové sporenie. Naopak, doplnkové dôchodkové sporenie zamestnanca zostáva aj naďalej daňovo odpočítateľnou položkou.

    Podľa nášho názoru ide o zásah do hospodárskej súťaže a narušenie rovnakých podmienok podnikania. Je tu skutočne riziko, že takáto diskriminácia je v rozpore s princípmi európskeho práva. Táto zmena je navrhovaná len necelý rok po tom, ako celý systém funguje. Možnosť zamestnávateľov uplatniť si daňový výdavok v prípade príspevkov na iné produkty ako doplnkové dôchodkové sporenie existuje len od začiatku tohto roku od 1. januára 2006.

    Napriek relatívne krátkej účinnosti predmetného ustanovenia registrujú poisťovne zhruba 700 zmlúv so zamestnávateľmi, pričom zrušenie tejto výhody bude mať dopad približne na 5-tis. zamestnancov. Toto číslo jednoznačne poukazuje na potenciál, ktorý v sebe životné poistenie má. To, že sa menia podmienky po takej krátkej dobe je zároveň zlé pre podnikateľské prostredie, t. j. zamestnávatelia, ktorí už zamestnancom na dôchodok prispievajú, by to znamenalo priame straty a možno predpokladať, že by prestali v prípade prijatia tejto úpravy zamestnancom na životné poistenie prispievať. Navyše sa tak dotkne práve zamestnancov, pretože tí o motivačné príspevky môžu nakoniec prísť.

    Najviac na zmenu by doplatili občania s nízkymi príjmami, pre ktorých je práve príspevok od zamestnávateľa impulzom na to, aby si takto začali šetriť na dôchodok. To potvrdzujú aj skúsenosti, že najviac zmlúv so zamestnávateľmi pochádza napríklad práve z východného Slovenska a s občanmi z nízkopríjmových skupín.

    Podľa údajov Slovenskej asociácie poisťovní počet zmlúv, ktoré spĺňali podmienky na daňovú úľavu v roku 2005 bol približne 1 750-tis. To znamená, že takmer tretina občanov Slovenska si aktívne šetrí na dôchodok.

    Pozmeňujúci návrh, ktorý si vám dovolím predložiť, rieši uplatňovanie výdavkov na príspevky zamestnancom pri zabezpečovaní sa na dôchodok a ponecháva, a to je najdôležitejšie, doplnkové životné poistenie a účelové sporenie na rovnoprávnej úrovni. Celý pozmeňujúci návrh znie nasledovne: „V bode 29 čl. I v § 19 ods. 3 písm. l) sa za slová „dôchodkové sporenie“ vkladajú slová „účelové sporenie a poistné na životné poistenie“. Koniec návrhu.

    Záverom mi dovoľte ešte požiadať, aby zo spoločnej správy bol vyňatý bod 10 na osobitné hlasovanie. Ide o návrh pani poslankyne Radičovej, ktorý je aj v spoločnej správe, a ide tu o zdaňovanie nízkopríjmových skupín a spoločné zdaňovanie rodín. Ďakujem veľmi pekne a dovoľujem si vás požiadať o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    O slovo požiadal pán podpredseda Národnej rady pán Číž.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, máme takú dohodu, že ani na vystúpenia, ktoré postrádajú elementárnu logiku a sú v konečnom dôsledku principiálne neetické nebudeme reagovať s tým, že účel schválenia rozpočtu, ktorý naozaj obce a mestá potrebujú, potrebujú ich VÚC, treba vytvoriť priestor a vzhľadom na osobitné okolnosti treba túto vec cítiť ako prioritu, ale mali sme tu dve vystúpenia v podstate za poslanecké kluby od našich kolegov, aj opozičných kolegov, pán Hort aj pán poslanec Brocka.

    Na pána Horta by som sa nedal vyprovokovať k vystúpeniu, pretože jeho arzenál je známy. Boľševici, Bielorusko, staré časy, neviem aká krajina a podobne. Nato myslím reagovať netreba a to zrejme časť ľudí toto vystúpenie uvíta, ale pevne verím, tí, ktorí trošku rozmýšľajú nad stavom tejto krajiny a nejakým spôsobom vnímajú základné procesy, ktoré sa tu dejú, si na to vedia urobiť názor.

    Čo ma ale nesmierne mrzí a kde som teda sám vnútorne nedodržal tú dohodu bolo vystúpenie pána Brocku, lebo to ma priviedlo do úžasu. Vážne sa postaviť ako kresťanský demokrat pred parlament, pred verejnosť a povedať, že teda KDH je, preňho sú dane trestom, že KDH teda najnižšie dane považuje za najdôležitejšiu vec a jedine rodina, teda neplatenie daní alebo teda čo najnižšie dane považuje za základný cieľ ochrana podnikateľa a tretieho sektora, že to je to hlavné s tým, že teda hlavne je to rodina.

    No môj problém je, že veľmi ľahko sa to dá preložiť, veď tých 80-tis. invalidov s tým 6 500-korunovým priemerným invalidným dôchodkom, ktorý je hanbou našej krajiny a za to niekto môže, že to tak je, tých naozaj potešíte, že nebudete ich zdaňovať alebo budete ich zdaňovať minimálne.

    Teraz som pozeral, v tom Novom Čase beží, platy zdravotných sestier, ktoré zarábajú 10-tis. korún, od rána do noci v službách drú po nemocniciach a dneska hľadajú možnosti opustiť krajinu, aby išli pracovať tam, tých tiež nesmierne poteší, že im o 2 % alebo o 200, alebo o 300 korún znížite dane.

    Rovnako však a úplne v rovnakom pomere ako u obrovskej právnickej osoby, kde, samozrejme, na tretí sektor s veľkou chuťou Slovnaft tých 109 mil. korún dá, lebo však prečo by ich nedal, ktoré, samozrejme, ale štátu chýbajú, pretože niekto tu za pár rokov dane, ktoré sú trestom pre niekoho, čo tu vážne beztrestne rozprávajú ľudia, to v slušnom európskom parlamente, a hovorím to s plnou zodpovednosťou za to, čo hovorím, hovorí krajná pravica a slušný človek, stredový politik si nedovolí postaviť sa pred ľudí a toto povedať. To sa proste jednoducho nedá nechať bez povšimnutia.

    Niekoľkokrát som zdôraznil veľmi vážne v ustanoveniach ústavne v iných krajinách, v Nemeckej spolkovej republike, kde sú v ústave veci typu, že štát prostredníctvom dane z dedičstva dbá na to, aby sa v rukách jedincov nehromadil nadštandardný majetok, v Nemecku, ktoré pod egidou sociálnych demokratov a v spolupráci so sociálnymi demokratmi spravuje Nemecko a drží ho v polohe, je jednou z najúspešnejších ekonomických krajín sveta. A táto krajina je pre mňa istým spôsobom osobitne v daňovej oblasti vzorom.

    Nepochybne rozbité hospodárstvo a transformácia naozaj ukazuje, že jedným najucelenejším prostriedkom národohospodárskej politiky je okrem iného aj daňový damping a vytváranie priestoru pre podnikateľov. Odhliadnuc od pozitív treba a slušný človek zdôrazní aj negatíva a ten problém, ktorý v tejto krajine v tomto smere je, je postupná retardácia dobrej pracovnej sily, iba hrubá mechanická práca, relatívna malá pridaná hodnota a podobne. Dá sa s tým pracovať.

    Ale aby kresťanský demokrat hovoril o daniach ako o treste, pán poslanec, a tých učiteľov z čoho budeme platiť, ktorým tiež dáte o 200 korún menšie dane, ktorí za celý život ako vrchol ich profesionálnej kariéry dostanú 18-tis., keď si v živote učiteľ nekúpi dom, nekúpi si auto a nepôjde na poriadnu dovolenku.

    Akým spôsobom chcete sanovať verejné služby a budete hovoriť o podpore ktorej rodiny, tých privatizérov, ktorí za rok zarábajú 200, 300 mil. korún? A tých majetok musíte chrániť ako principiálny, ktorí za dva roky z nuly majú 200, 300, 500 mil., ktorí v živote nie sú ochotní sa podrobiť elementárnemu dohľadu zákona nad tým, že ako získali ten majetok a podobne? Týchto vy chránite, a to ste kresťanský demokrat?

    Prečítali ste si aspoň niečo o kresťanskej sociálnej náuke? Ja vám môžem opäť citovať či osobne, ako chcete, ja neviem, je to z nevedomosti? Ako chcete pomáhať tým rodinám? Tým mladým rodinám, ktorí nemajú príspevok na narodenie dieťaťa. Viete, aká je populačná politika na Slovensku, aký je stav? Ako ju chcete reálne, čo ste urobili ako minister práce a sociálnych vecí, ako ste ten štandard rodiny s tými 15, 16, 19 %, o ktorých ste tu furt rozprávali, ako ste ho chceli zabezpečovať? Kde sa rozplynul jeden biliónový spoločný majetok, verejný majetok, ktorý sme tu mali k dispozícii, ktorý bol vlastníctvom a urobili ho títo ľudia dokonca za toho „totáča“, za tých boľševikov, ale vznikol? Ako sa s ním naložilo a ako idú peniaze z neho do verejného sektora? Ako sanujeme elementárne zásady dôstojného života a humanitu, ktorú máme fixovanú v našej ústave?

    Takže poprosím pekne, ja sa ospravedlňujem za to, že ma to vzrušilo, ale vážne, pán poslanec, toto sa nesmie hovoriť v slušnom štáte. My sa môžeme baviť o tom, ako optimálnejšie nastaviť daňový systém, akým spôsobom budeme organizovať daňovú solidaritu a môžeme sa škriepiť o percentách, ale vyhlasovať to, čo vyhlasujete, to nemá s kresťanskou demokraciou, nehnevajte sa, ale absolútne nič spoločného. Je to neoliberálny ultraradikálny názor. A jednoducho nekontaminujme verejnú mienku tým, že tu ide o čosi, čo má niečo spoločné s kresťanstvom. Odpustite mi ten osobný tón, ale naozaj sa to nedalo vydržať. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Faktické poznámky pán poslanec Gabura, Brocka, Slafkovský, Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Pán Číž, my vám s radosťou odpúšťame.

    Chcel by som poznamenať len jednu vec. Máme úprimnú snahu hľadať v daňovom mechanizme prostriedky, ktoré budú motivovať, a nie demotivovať. Zníženie dane zo 60 % na 40 % nie je vôbec opodstatnené. Viedlo by k neprimeranému a neopodstatnenému zrovnoprávneniu remeselníkov a neremeselníkov, ktorí si môžu teraz uplatňovať 40 % výdavkov. Remeselníkov je potrebné daňovo zvýhodniť z titulu zamestnanosti, remeslá vyžadujú dobrú skúsenosť, rutinu a zručnosť. Ekonomická agenda je pre týchto remeselníkov, a to sú drobní remeselníci, veľkou záťažou. Výnosnosť je na úrovni vlastnej existencie.

    Túto daňovú kategóriu nie je možné zneužívať, je limitovaná parametrom, že daňovník nemôže byť platiteľom DPH. Pri ročnom obrate nad 1,5 mil. korún je povinná registrácia na platcu DPH, tým pádom musí viesť účtovníctvo.

    A ešte jedna malá poznámka, že zníženie týchto daní prináša pre štátny rozpočet 13 mil. korún do pokladnice. Je to smiešne, keď sa s týmto budeme pasovať. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Brocka.

  • Pán Číž, ja by som teraz čakal, že na vaše emotívne vystúpenie zareaguje pán poslanec Burian, tak ako reagoval na podpredsedu Horta a že by vám pripomenul vaše citové výlevy. To boli vaše citové výlevy a urobený guláš z môjho vystúpenia.

    Pán kolega, ja som nehovoril, že dane sú trestom. Ja som hovoril, že vysoké dane sú trestom, alebo ak vy chcete zvyšovať dane tým, ktorí poctivo pracujú, a to nie sú tí zbohatlíci a milionári, ktorých vy obhajujete. To sú tí chudobní remeselníci, to sú mnoho razy tí rodičia viacdetných rodín, ktorí musia chodiť každý deň do roboty, aby svoje rodiny uživili.

    Pán kolega, ja som vás nechcel vyprovokovať k diskusii o záujmových skupinách, ale prosím, ak naša záujmová skupina sú rodiny s deťmi, tak vaša záujmová skupina sú tí, ktorých ste napríklad presadili do Transpetrolu a nechcete o nich diskutovať, lebo keby ste chceli, tak by bol v programe tejto schôdze aj takýto bod. Ale vy sa takejto diskusie bojíte, pán kolega.

  • Ďakujem, pán poslanec Slafkovský.

  • Ďakujem. Mňa zaujalo na tomto vystúpení predovšetkým to, ako sa obhajuje, že aký je to ultraliberálny prístup a niečo podobné, ale hovorme predsa o tom, že ak sú 2 % z daní asignované nejakým smerom a nepáči sa nám ten smer, tak korigujme ten smer.

    Ale viete si predstaviť, z čoho budú žiť športové kluby, záujmové združenia? Z čoho budú žiť a ako budú fungovať kultúrne spoločnosti, ktoré tieto prostriedky takisto potrebujú? Veď prečo im chcete siahnuť do štátneho rozpočtu a dávať ich na platy niekomu? Tam treba zarobiť niekde inde. A toto nechajte tým ľuďom, aby sa to medzi nich dostalo, pretože v opačnom prípade, ak nebudete chcieť, aby zahynuli tieto športové, kultúrne a sociálne inštitúcie, budete musieť hľadať centrálny mechanizmus štátny, ako tie prostriedky prerozdeliť.

    Tak nesiahajme na to, na čo nemusíme, resp. ak sa nám nevidí mechanizmus, ak sa nám zdá, že nám utekajú peniaze bokom, že nejdú tam, kde majú ísť, tak nájdite mechanizmus a odkontrolujte to, ale nechajte prostriedky v tom milieu, ktoré to milieu potrebuje. Ďakujem.

  • Pán poslanec Kahanec ako posledný s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Kladiem si otázku pri tomto emotívnom príspevku, či cesta k rozvoju spoločnosti má ísť cez reštrikcie, obmedzenie slobodných rozhodnutí, keď niekto chce niečo podporiť, keď sa podporujú organizácie, ktoré zabezpečujú mnohé činnosti, ktoré v štátnych a iných riadených organizáciách nedávajú také služby, ako by boli náležité.

    A kladiem si otázku, či sa to nemá robiť cez rozvojovú politiku tak, že tieto opatrenia, ktoré sa prijímajú, vedú k rozvoju ekonomiky, aby bol dostatok financií na zabezpečenie sektorov práve takých, aké ste spomínali. Aké sú školstvo, zdravotníctvo a ostatné sektory nevýrobné, ktoré nevyrábajú prostriedky a potrebujú z niečoho žiť. Kto im tieto prostriedky vyrobí?

    Je podpora rodín, ak dáme príspevok na prvé dieťa, keď hovoríme o podpore rodín? Ale je podpora rodín vtedy, keď máme jasné principiálne veci a chceme to riešiť cez zvyšovanie daňových bonusov, kde je úplne jasné smerovanie podpory, alebo to robíme takým spôsobom, ktorý takisto veľmi nepodporujete, aby sme podporili nielen prvé, ale aj druhé, tretie, štvrté alebo aj piate dieťa.

    A keď hovoríme o tom, ako by to malo všetko vyzerať, tak jedna vec sú sľuby a druhá vec je realita. Už tu bol spomínaný Transpetrol. Ja k tomu pridám Tepláreň Trnava, ja k tomu pridám proklamované sľuby v programovom vyhlásení, či slová premiéra, že už pri podozrení bude konať. Alebo potom to riešime tým, že ustupujeme od deklarovaných sľubov v programovom vyhlásení a už „dupľom“ ustupujeme od sľubov, resp. od proklamácií, že budeme konať. Konanie potom vyzerá tak, že vzdáme sa, umyjeme si ruky ako Pilát a povieme, že zodpovední sú za to tí druhí. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán podpredseda Číž bude reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem kolegom z KDH za vcelku vecný tón. Chcel by som sa k tomu vyjadriť.

    Pán kolega, na piate aj na desiate dieťa, problém je z čoho? Problém je, a práve na to som reagoval a to spôsobilo moje emotívne vystúpenie z čoho? Akým spôsobom chcete podporiť, keď hovoríte, že dane treba mať čo najnižšie, keď v našom štáte máme taký základ dane, aký máme v týchto podmienkach.

    Taký máme ostatný režim zdaňovania obchodného prostredia, poviem to veľmi všeobecne, alebo vlastníckeho prostredia a taký režim, aký máme. Od dane z nehnuteľnosti, ktorú vyhlásil za daň zo smrti nezmyselným spôsobom, to znamená, že minimálne 14 krajín Európskej únie sú hyeny, ktoré sa nevedia eticky správať, ktoré majú daň napríklad z dedičstva ako normálnu samozrejmú súčasť daňového systému. To je otázka dane z dividend, to je otázka dane z prevodu nehnuteľností, kde pozemky kúpené za 20 korún sa predávajú za 400, za 800, za 2-tis. korún nezdanené. Vznikajú obrovské majetky, to je súčasťou politiky, ktorá tu bola.

    Pán Kahanec, možno vaša nie, ale pána Brocku áno, lebo tu tých 8 rokov zatiaľ bol a vždy hlásal tie veci, ktoré mňa vyprovokovali k tomu, čo som povedal. V tom je ten celý problém. My musíme hľadať verejné prostriedky, verejné zdroje a nie je žiadny problém, pán Gabura, aby ste sa bavili o tom, ako motivovať, ako čo optimálnejšie, aby sme hľadali aj daňové stimuly. Uznávam ich ako legitímny nástroj daňovej politiky, nepochybne. Poďme o tomto diskutovať.

    Ale o tom predsa pán Brocka nerozprával. O tom pán Hort nerozprával. My môžeme hovoriť, a veľmi radi, o treťom sektore a prečo ho chceme podporiť a kde ho podporiť nechceme. Kde sú opatrenia systémové a kde sú nesystémové? Kde sú politické aspekty a kde sú skutočné humanitné aspekty?

    Chceme podporiť každú korektnú aktivitu a práve preto pracujeme s tou asignáciou, aby sme to urobili. Zoberte kontexty prípravy tohto rozpočtu. Veď to korektne spomeňme a potom tá diskusia bude mať zmysel. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Písomne sa do rozpravy prihlásili pani poslankyňa Radičová a pani Angyalová.

    Ako prvá pani poslankyňa Radičová, nech a páči.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, vážený pán minister, jednou vetou predsa len na úvod zareagujem. Dobré riešenie problému znamená dobré položenie otázky. A tá otázka podľa môjho názoru po tejto diskusii neznie z čoho, pán Číž. Už tu nie je. Tá otázka totiž má inú polohu. Jeden pohľad znie výber od ľudí od občanov a potom niekto, napríklad múdry štát rozhoduje, komu prerozdelí a komu neprerozdelí.

    A ten druhý spôsob je vyberať čo najmenej, nechať priamo v rodine a čo najmenej rozhodovať o prerozdeľovaní. Aby si občan o svojom naložení s finančnými prostriedkami rozhodoval sám. Myslím si, že tá otázka teda znie: Ako zabezpečiť, aby občania mali čo najvyšší čistý príjem a aby o týchto svojich zdrojoch mohli rozhodovať tak, aby neboli odkázaní na prerozdeľovanie?

    Návrh, ktorý sa pokúšame dávať, je práve spôsobom toho, aby sa ich čistý príjem priamo zvyšoval a aby neboli odkázaní, čo i na neviem ako dobrého „Mikuláša“, keďže máme tento dátum.

    Dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh k zákonu o dani z príjmov a je mi ľúto, že ho musím celý čítať, ale také sú pravidlá hry. Týka sa spomínanej diskusie o 2 %, ktoré pre mňa znamená kontinuitu nielen v oblasti poskytovania sociálnych služieb, ale množstva zariadení a aktivít, ktoré štát, keby neviem, ako chcel, tak nevie tak efektívne a tak kvalitne zabezpečovať a za také finančné zdroje, za aké je to schopný urobiť tretí sektor.

    Takže navrhujem, po prvé, v čl. I sa vypúšťa bod 18. V tejto súvislosti sa vykoná prečísľovanie novelizačných bodov.

    Odôvodnenie: Možnosť nezdaňovať príjmy z podnikania do 300-tis. Sk je jediným daňovým inštitútom, ktorý zabezpečuje rozdiel medzi podnikateľskými a nepodnikateľskými subjektmi. Nielen mimovládnymi organizáciami, ale aj cirkvami, vysokými školami a podobne. Aj iní majú tieto výhody. Navrhuje sa preto zachovanie súčasného stavu, ktorý deklaruje verejný záujem na činnosti organizácií nezriadených za účelom podnikania.

    Po druhé. V čl. I v doterajšom bode 82 v § 60 ods. 1 písm. b) sa slová „0,5 %“ nahrádzajú slovami „2 %“. Odôvodnenie asi nemusím čítať.

    Po tretie. V čl. I sa za pôvodný bod 86 dopĺňa nový bod 87, ktorý znie: „V § 50 ods. 12 z údajov správcov dane o poskytnutí podielu zaplatenej dane zostavuje Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky ročný prehľad prijímateľov podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka. V ročnom prehľade prijímateľov sa uvádza názov prijímateľa, jeho sídlo, súhrn podielov zaplatenej dane, ktoré boli prijímateľovi poskytnuté a zoznam právnických osôb, ktoré prijímateľovi poukázali podiel zaplatenej dane v minimálnej výške 100-tis. Sk. Ročný prehľad prijímateľov za predchádzajúci rok zverejňuje Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky vždy do 31. januára bežného roka a zároveň tento prehľad zasiela komore.“ Je to reakcia na námietku o prehľadnosti transparentnosti používania jednotlivých finančných zdrojov.

    Po piate. V čl. I v pôvodnom bode 89 § 52b ods. 7 znie: „Ustanovenia § 25 ods. 5 písm. c) a § 52 ods. 33 v znení účinnom od 1. januára 2007 sa použijú počnúc zdaňovacím obdobím, za ktoré je daňovník povinný do 31. decembra 2006 podať daňové priznanie. Ustanovenia § 50 v znení účinnom do 31. decembra 2006 sa použijú na vyhlásenia podané za zdaňovacie obdobie ukončené 31. decembra 2006.“

    Zároveň dovoľte, pán spravodajca, navrhnúť, aby sa na osobitné hlasovanie vyňali body 16, 18, 34, 36 a 42 zo spoločnej správy.

    Chcem ešte, ak dovolíte, na záver podotknúť, že diskusia okolo 2 % vyvolala otázky, ako riešiť filantropiu a podporu tretieho sektora. Dve percentá sú jedným zo spôsobov, ale určite forma filantropie, darcovstva a zvýhodnenia v daňovom systéme pre budúcnosť je tou cestou, ktorou by sa náš tretí sektor mal a mohol uberať, ale kým vytvoríme takýto nový podporný systém a keďže sú v behu registrácie, ktoré sa končia 15. decembra, keďže sú v behu projekty, ktoré boli plne podporované z 2 %, obraciam sa na túto snemovňu, aby sme nezastavili zmysluplné aktivity a použili nasledujúci rok na prípravu novej systémovej zmeny. Ja vám veľmi pekne ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou pán Halecký.

  • Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, niekoľko poznámok k 2 %.

    Po prvé, pokiaľ by sme chceli dosiahnuť úspech, ktorý možno, že si značná časť tu želá, musí si uvedomiť, že táto cesta viedla a vedie možno aj cez Ľudovú stranu – HZDS. Z tohto dôvodu, že si pamätáme na pamätné vystúpenie pána Mečiara, ktorý povedal, že 2 % budú, urobil však limity, ktoré dodržiavame, a to z tohto dôvodu, že asignácia tých 2 % sa nedotkne aktivít či už sociálnych, čo garantujem ja ako predseda výboru, to by som za tým stál, ale takisto ani aktivity zdravotného, športového a kultúrneho charakteru. Ide hlavne o limitáciu tých neziskových mimovládnych organizácií, ktoré skrytou formou cez výchovu, cez vedu, cez iné veci robili v roku 1998 politiku a v značnej miere ovplyvnili aj výsledky volieb. Zrejme, že tam bude treba urobiť určitú nápravu, korekciu a nič nestojí tomu, aby sme k tejto veci mohli zaujať aj iné stanovisko. Takže dobrý cieľ, dobrá cesta, ale aj vedieť, komu poďakovať, s kým rokovať a o čom rokovať. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Angyalová, nech sa páči. Prepáčte, chceli ste, pani poslankyňa, ešte na faktickú poznámku reagovať? Ja sa ospravedlňujem, ani som sa nespýtal. Nie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dovolím si predložiť dva pozmeňujúce návrhy. Jeden je legislatívnotechnický a spresňuje určité nepresné vyjadrenia a druhý je vecný, ale odôvodním ho.

    Takže v čl. I za bod 88 sa vkladá nový bod 89, ktorý znie: V § 52 ods. 48 prvá veta znie: 48. „Daňový bonus podľa § 33 sa zvyšuje rovnakým koeficientom a za rovnaké kalendárne mesiace zdaňovacieho obdobia ako suma životného minima s odkazom 39a. Doterajší bod 89 sa označuje ako bod 90.“

    Odôvodnenie: Ustanovenie sa legislatívne spresňuje v súvislosti so zavedením legislatívnej skratky, ktorá tam je doteraz zavedená, tzv. platné životné minimum, nie je možné túto skratku zaviesť do § 52 ods. 48, čo je bod 39 spoločnej správy, nakoľko daňový bonus sa zvyšuje v rovnakých kalendárnych mesiacoch, ako sa zvyšuje suma životného minima podľa osobitného predpisu, čiže k 1. júlu príslušného kalendárneho roka, a nie k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, takže toto spresnenie.

    A druhý pozmeňujúci návrh. Za doterajší bod 49 sa vkladá nový bod 50, ktorý znie: 50. V § 35 ods. 7 v piatej vete sa slová „najneskôr do 8 pracovných dní“ nahrádzajú slovami „najneskôr do 15 pracovných dní“.

    Odôvodnenie: Keďže je problematické dodržať zákonom stanovenú lehotu pre správcu dane na poukázanie sumy daňového bonusu zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane najneskôr do 8 pracovných dní od doručenia žiadosti, predkladá sa tento pozmeňujúci návrh. V prípade spracovania a vydávania žiadosti o poukázanie sumy daňového bonusu a v niektorých prípadoch aj nutnosti vyzvať zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane na doplnenie žiadosti, je to nedostačujúci časový priestor, preto sa tento zvyšuje z 8 na 15 pracovných dní.

    To boli moje pozmeňujúce návrhy, prosím vás o podporu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Končím možnosť faktických poznámok. Pani poslankyňa Angyalová bola posledná písomne prihlásená. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Vášáryová, Biró a pani poslankyňa Kramplová.

    Ako prvá pani poslankyňa Vášáryová.

  • Pán predseda, pán minister, pán spravodajca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, moje vystúpenie by som nazvala pokračovanie obrany prostredia občianskej spoločnosti na Slovensku. Pri prerokovávaní tohto zákona v prvom čítaní som na margo 2-percentnej asignácie daní pre mimovládne organizácie povedala (citujem sa sama seba):

    „Dnes musím vystúpiť znovu po niekoľkých rokoch aj na obranu slobody občianskej spoločnosti, tej, ktorá je taká účinná a viditeľná pri kultivovaní občianskeho povedomia, pri zahraničnopolitických aktivitách, pri monitorovaní volieb napríklad nielen v Bielorusku, ale aj na Ukrajine, pri obnove Afganistanu, v Kosove i v Sarajeve. Bránime dnes, bohužiaľ, nie možnosť, aby sa rozvíjali, ako som povedala pred niekoľkými mesiacmi, ale pred ľahostajným obecenstvom sa snažíme vysvetliť zmysel ich existencie. Vystupujeme na obranu ich práva na jestvovanie, lebo ide o slobodu a ony sú jej neoddeliteľnou súčasťou.“

    Nakoniec som si položila otázku, prečo potrebujeme mimovládne organizácie v našej spoločnosti? Napriek tomu, že sa odvtedy uskutočnilo množstvo diskusií predstaviteľov mimovládnych organizácií s vládnymi predstaviteľmi, podali ešte väčšie množstvo racionálnych argumentov, ešte stále, zdá sa, musíme dokazovať a presviedčať. Po 17 rokoch od pádu komunistického režimu, ktorý bol charakterizovaný okrem iného reštrikčnými opatreniami proti občanom a občianskej spoločnosti, a teda aj mimovládnym organizáciám.

    Znovu musím upozorniť, že hovoríme o organizáciách, ktoré vznikali a vznikajú z potreby a s energiou občanov, teda občanov ako suverénov nášho štátu. Dnes predsa nemáme zakotvenú nejakú vedúcu úlohu strany, ktorá preberá túto funkciu na seba a bráni občanom v ich legitímnych aktivitách. Väčšinu času sa tu však hovorí len o dobrovoľníkoch a samaritánskych osobách, ktoré venujú čas iným, potrebným, chorým, starým, nevládnym. Je to veľká časť mimovládnych organizácií, ale okrem nich sú ešte aj iné mimovládne organizácie a ja považujem za potrebné pozdvihnúť hlas na ich obranu.

    Na tie, ktoré usporadúvajú zdanlivo zrejme nepotrebné chrámové koncerty ako Malokarpatská komunitná nadácia alebo Epicentrum Pezinok, ktoré je usporiadateľom festivalu Atlantída, alebo Skola Ludus, ktorá sa cielene venuje kultúrno-vzdelávacím aktivitám, alebo detská organizácia Fénix Stará Turá a ďalšie a ďalšie a ďalšie.

    Mám na svojom stolíku takúto knihu mimovládnych organizácií, ktoré dokazujú, na čo použili peniaze z 2 % daní od právnických osôb, ktoré dostali. Ide väčšinou o sumy medzi 50- až 300-, 400-tis. korún.

    Dnes tu dochádza na pôde tohto parlamentu k rozdeleniu mimovládnych organizácií na tie dobré a na nejaké zlé a som veľmi vďačná pánu Haleckému, že mi to vlastne potvrdil a dal aj mimovládnym organizáciám argument. Nejde predsa len o tých ľudí, ktorí pracujú alebo sú prípadne zamestnaní v mimovládnych organizáciách, ale ide o tisícky ľudí, ktorí sa s prácou mimovládnych organizácií dnes a denne stretávajú. Veď tieto organizácie vychovávajú nových občanov európskeho Slovenska. Tých nebudú vychovávať štátni úradníci. My nepotrebujeme túto novú generáciu? V mene čoho sa má ich činnosť obmedziť zásahmi tejto koaličnej vlády? Kam by mali ísť peniaze, ktoré by inak podporili tieto aktivity? Pýtam sa, pán minister.

    Zastavíte činnosť mimovládnych organizácií, ktoré sú dnes činné v oblasti západného Balkánu? Veď predsa podpora demokracie a integrácie týchto krajín do európskych štruktúr, ktoré sú len na hodinu letu od Bratislavy a ktorých nestabilita nás bezprostredne ohrozuje, je predsa v prioritách zahraničnej politiky nielen tejto vlády, ale aj tejto vlády.

    Pridávam sa k podpredsedovi Národnej rady pánu Hortovi a ohradím sa proti tomu cynizmu, s ktorým sa jeho vystúpenie stretlo a vyslovím podozrenie, ktoré mi potvrdil teraz možno celkom mimovoľne pán Halecký, že ide o určitý druh pomsty voči mimovládnym organizáciám, pomsty za rok 1998, aby som teda citovala pána Haleckého. Máme pred sebou ľahostajné obecenstvo? Ľahostajné voči občianskej spoločnosti? Na Slovensku, ktoré je členom Európskej únie, a tak by malo patriť a ja dúfam, že stále patrí medzi najvyspelejšie demokratické krajiny? Touto zmenou, ktorú pozorujú všetky veľvyslanectvá, ktoré sú v Bratislave, sa predsa Slovensko zaradí zase medzi problémové krajiny a žiadne vysvetľovania nepomôžu. Ja si myslím, že ide o nešťastný krok a jeho echo sa na Slovensko čoskoro vráti a ľudia, ktorí boli voľakedy v parlamente alebo vo vláde medzi rokmi 1994 až 1998, prosím, aby si na to spomenuli. Ide o ďalšie zhoršovanie obrazu Slovenska vo svete a netvárme sa, že o tom nevieme. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky nie sú. Končím možnosť faktických poznámok. Ako ďalšia vystúpi pani poslankyňa Biró.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, novelizácia zákona o daniach z príjmov, ktorá naozaj vyvolala zaujímavú debatu, je naozaj obsiahla, ale viac ako polovica bodov, ktorá sa tam nachádza, sú vlastne legislatívne úpravy, ktoré majú za cieľ dosiahnuť, aby úpravami v texte bol zákon jednoznačnejší, alebo reagujú na zmeny iných právnych predpisov, na ktoré zákon odkazuje. Takéto úpravy sú potrebné. Ale niektoré zmeny prinášajú závažné zmeny pre prax. Napríklad komplikujú použitie zákona, ako to už tu odznelo, a zavádzajú aj dvojité zdanenie.

    Ja by som chcela niekoľko stručných poznámok k bodu 17, 29 a 82 tejto novelizácie a podala by som dva pozmeňujúce návrhy.

    K bodu 17. Bod 17 v novele je novelizáciou § 11 nezdaniteľné časti základu dane. S touto zmenou zásadne nesúhlasím. Mám na to dva dôvody. Daňové zákony majú byť spravodlivé. Nezdaniteľná suma na daňovníka, ľudovo označená ako dane, prosté minimum znamená, že každý človek v Slovenskej republike má právo zarobiť určitú sumu 19,2-násobok životného minima, ktoré nebudú zdanené. Každý, znamená, že aj cudzinec, nielen občan Slovenskej republiky, aj dieťa, nielen dospelý.

    Tie dva dôvody. Po prvé. Navrhovaná úprava ponecháva túto možnosť len určitej skupine, a to tým daňovníkom, ktorých základ dane nebude vyšší ako stonásobok životného minima. Zásada spravodlivosti, ktorá by mala byť v daňových zákonoch zabudovaná, tu určite rešpektovaná nebude.

    Druhým dôvodom je, že zákon po tejto novele bude výrazne zložitejší. Vzhľadom na to, že aj Ústava Slovenskej republiky ako základný zákon štátu zaručuje všetkým občanom Slovenskej republiky rovnaké práva, tento princíp rovnoprávnosti by sa mal dôrazne dodržiavať, a nie rušiť. Je nespravodlivé, ak si nemôžu všetci daňovníci uplatňovať túto sumu za rovnakých podmienok. A navrhovaný spôsob uplatňovania a výpočtu tejto sumy zákon výrazne komplikuje a robí ho pre veľkú časť ľudí ešte viac nezrozumiteľným. Okrem toho to považujem za nesystémový krok vzhľadom na platenie preddavkov u fyzickej osoby.

    Navrhovaný systém uplatňovania nezdaniteľnej čiastky na daňovníka a manželku zvýši rozdiely medzi preddavkami a skutočnou daňovou povinnosťou. Zmena navrhnutá v tomto ustanovení je zrejme vyvolaná potrebou aspoň navonok vytvoriť zdanie, že sa plnia predvolebné sľuby. Ak si pamätáte, jeden z nich znel: zrušíme rovnú daň, nech milionári platia vyššiu daň. Ale táto novela vo veľkom oblúku minie práve týmito sľubmi označenú cieľovú skupinu, teda tých milionárov.

    Zmena postihne ľudí so základom dane výrazne nižším pre rok 2007 vo výške 498-tis. korún, pričom si treba uvedomiť, že vo väčšine prípadov mám na mysli ľudí s príjmami podľa § 6, teda fyzické osoby podnikateľov, ktorých je viac ako 300-tis. a základ dane neznamená pre nich čistý príjem. Vzhľadom na skutočnosť, že pravidlá zákona uplatnenia daňových výdavkov výrazne obmedzujú, základ dane je skôr značne vyšší ako zisk. To bola poznámka k bodu 17.

    Druhá moja poznámka by bola k bodu 82. Ide v tomto bode o obmedzenie možnosti právnických osôb venovať 2 % z dane, ale vzhľadom na to, že moji predrečníci vlastne všetko povedali, čo by som povedala aj ja, viac k tomu nemám čo dodať, ja s nimi plne súhlasím.

    A ešte jedna poznámka, vlastne bol by to taký návrh na doplnenie, ktorý som nedala ako pozmeňujúci návrh, ale dávam to pánovi ministrovi do pozornosti a ide o to, že v texte novelizácie je viac bodov, ktoré obsahujú len legislatívnu úpravu a vzhľadom na zrušenie zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov a jeho nahradenie zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii odstraňuje sa zo zákona výraz „povolenie vyrovnania“. Navrhujem preto, aby sa takáto legislatívna úprava udiala aj v texte daňového zákona, kde v § 30, ktorý hovorí o odpočte daňovej straty je v ustanovení v ods. 1 v druhej vete výraz „povolenie vyrovnania“ použitý.

    A teraz moje pozmeňujúce návrhy. Môj prvý pozmeňujúci návrh je k bodu 18 a vzhľadom na to, že zo strany SDKÚ tu bol daný pozmeňujúci návrh tiež podobného typu, ale ja ponúkam iné riešenie, prečítala by som to moje.

    Pozmeňujúci návrh znie: „Navrhujem, aby § 13 ods. 1 písm. e) bol ponechaný v platnom znení a v texte sa nahradila suma 300-tis. korún sumou 100-tis. Sk.“

    Dôvod: Ustanovenie § 13 ods. 1 písm. e) sa má novelizáciou zo zákona vypustiť, čo by prinieslo zmenu v povinnosti právnických osôb nezriadených na účely podnikania podávať daňové priznanie. Súčasné znenie zákona v ustanovení § 13, ktorý teda hovorí o oslobodených príjmoch právnických osôb určuje práve pre túto skupinu právnických osôb niekoľko druhov príjmov oslobodených od dane a okrem toho ešte navyše aj ďalšie príjmy až do výšky 300-tis. korún.

    Na základe tohto ustanovenia v súlade s ustanovením § 41 významná časť právnických osôb z okruhu rozpočtových a príspevkových organizácií nemusí podávať daňové priznania z príjmov a časť ostatných nepodnikateľských právnických osôb, aj keď majú povinnosť podať daňové priznanie nemusí platiť daň z príjmov.

    Ja by som len tým, ktorí nelistujú často daňový zákon chcela povedať, že medzi tieto právnické osoby patria aj občianske združenia vrátane odborových organizácií, patria sem aj štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby.

    Negatívny dopad tejto zmeny vidím predovšetkým vo zvýšení administratívnej náročnosti, najmä v skupine rozpočtových a príspevkových organizácií, ktoré nemajú odborníkov na daňovú problematiku, nakoľko doteraz nemali podávať daňové priznanie. Pritom finančný prínos tejto zmeny pre štátny rozpočet bude minimálny.

    Podotýkam, že ustanovenie o oslobodení príjmov do sumy 300-tis., ktoré má byť zrušené, bolo v rovnakom znení, ako je v § 13 ods. 1 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z., to znamená dodnes platného daňového zákona aj v zákone č. 366/1999 Z. z. a dokonca aj v zákone č. 286/1992 Zb., a to v § 19 písm. j), aj keď vtedy oslobodenie bolo len do sumy 100-tis. korún. Ide teda o ustanovenia účinné už značný počet rokov. Skoro toľko, ako Slovenská republika existuje.

    Ak je však vzťah medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu na rok 2007 natoľko napätý, že vyžaduje zrušenie oslobodenia od dane pri príjmoch, ktoré boli dlhé roky oslobodené od dane, potom by som navrhla, aby sa ponechala aspoň úprava účinná do konca roka 1999, teda podľa zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov, keď oslobodenie od dane bolo do výšky 100-tis. Sk, aby mnou spomenuté právnické osoby, teda občianske združenia, štátom uznané cirkvi, nadácie a neziskovky nemuseli platiť aspoň z tejto sumy dane a aby rozpočtové a príspevkové organizácie, resp. väčšina z nich nemusela podávať daňové priznania k dani z príjmov.

    Môj druhý pozmeňujúci návrh sa tak trošku dotýka bodu 29 a tu tiež zo strany SDKÚ odznel už jeden pozmeňujúci návrh, ktorý hovoril o tom, aby sa zachoval súčasný status. Ja ponúkam pozmeňujúci návrh v tom prípade, keby tento status nebol zachovaný, a predsa by len došlo k zmene.

    O čo ide? Bod 29 je zmena v § 19 ods. 3 písm. l. Podľa tohto ustanovenia v znení účinnom v tomto roku si môže zamestnávateľ uplatniť ako daňový náklad príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie a príspevky na účelové sporenie a životné poistenie, ktoré platí za zamestnancov, pričom výška daňového nákladu je limitovaná výškou 6 % zo zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnanca, ktorý je účastníkom týchto sporení.

    Podľa navrhovanej úpravy od roku 2007 má byť tento výdavok zúžený len na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie. S navrhovanou úpravou zásadne nesúhlasím. Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, resp. predtým na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov, sú limitovaným daňovým nákladom už od roku 1996.

    Keď pred rokom novelizácia zákona o daniach z príjmov, ktorá prešla pod č. 534/2005 s účinnosťou od 1. 1. 2006, rozšírila možnosť uplatniť tento výdavok aj na účelové sporenie a životné sporenie, značnú časť daňovníkov to pravdupovediac aj prekvapilo. Po roku prichádza však ďalšie prekvapenie. Nová zmena a vraciame sa späť. Opäť bude môcť byť daňovým nákladom len príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie a už zase nie príspevok na účelové sporenie a životné poistenie.

    Myslím, že by sa mala vziať do úvahy skutočnosť, že podnikateľská verejnosť veľmi nepriaznivo vníma sústavné zmeny v daňových zákonoch. Podnikateľské prostredie to značne znehodnocuje. Daňové zákony by mali byť relatívne stále. Pri neustálych zmenách nie je možné podnikať. Veď sa nedá vypracovať seriózny a reálny podnikateľský plán. Z tohto dôvodu by bolo veľmi žiaduce, aby toto ustanovenie v § 19 ods. 3 písm. l) v znení účinnom len od 1. januára 2006 vydržalo aspoň niekoľko rokov.

    Toto svoje odporúčanie podporím ešte jedným argumentom. Ak navrhnutá zmena bude schválená, príspevok zamestnávateľa na životné poistenie alebo účelové sporenie zamestnanca nebude daňovým nákladom. Dá sa povedať, že zamestnávateľ bude tento príspevok hradiť zo zisku.

    Na druhej strane však toto zaplatené poistné u zamestnanca bude zdaniteľným príjmom. Nakoľko v ustanovení § 5 ods. 7 písm. e) u zamestnanca sú oslobodené od dane len príspevky na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca.

    Keďže príspevok zamestnávateľa na životné poistenie a účelové sporenie zamestnanca bude u zamestnávateľa nákladom, ktorý nie je uznaný ako daňový, a u zamestnanca bude zdaniteľným príjmom, tento príspevok bude vlastne zdanený dvakrát. A to je opäť v rozpore so zásadami, ktoré by mal zákon o dani z príjmov dodržať. Aby sa aspoň čiastočne eliminoval nepriaznivý dôsledok navrhovanej zmeny v tomto ustanovení, potom v prípade, ak snemovňa schváli vládou predloženú novelu navrhujem, aby sa doplnil v § 5 ods. 7 ako príjem zamestnanca od dane oslobodený aj príspevok zamestnávateľa na životné poistenie a účelové sporenie.

    Ja by som prečítala presné znenie môjho návrhu. Navrhujem, aby sa doplnil do § 5 ods. 7 písm. k), ktoré znie nasledovne. Úvod toho odseku je: „Okrem príjmov oslobodených od dane podľa § 9 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako...“, je tam výpočet a doplníme písm. k), ktoré znie: „Príspevky na účelové sporenie a životné poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov. Tieto príspevky je možné uznať v úhrne najviac do výšky 6 % zo zúčtovanej mzdy a náhrady mzdy zamestnanca, ktorý je účastníkom týchto sporení.“

    Ďakujem, že ste si ma vypočuli. Dúfam, že sa nad tými poznámkami aspoň trošku zamyslíte. Súčasne vás prosím o podporenie mojich pozmeňujúcich návrhov.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou pán Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Pán predseda Národnej rady, vážené dámy a páni, iba veľmi stručne a krátko. Myslím si, že vzhľadom aj na vytváranie mimovládnych organizácií pri tých monopolných podnikoch a ich aplikáciou v praxi bolo by vhodné perspektívne sa zaoberať formou financovania neziskových organizácií trošku inou ako 2 %, jej asignáciou, ale skôr formou daní alebo daňovými bonusmi, čiže úpravou v daňovom systéme. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Kramplová ako posledná v rozprave.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpila s mojím pozmeňujúcim návrhom, ale skôr, ako sa k nemu dostanem, ešte zopár viet, pretože skutočne dnes tu odznelo veľmi veľa racionálnych aj neracionálnych návrhov a poznámok.

    Ja by som len chcela dodať to, že vo svete neexistuje len daňová asignácia. Vo svete existujú tri druhy možností daňových preferencií. Hovorím to preto, aby sme sa teraz neunášali v tom, že veľvyslanectvá nás pozorujú a veľvyslanci sú tí, ktorí nás budú hodnotiť, či tu bude daňová asignácia, alebo nebude. To by som musela potom zdôrazniť, že vo Francúzsku, kde existuje daňová asignácia, ale štát rozhoduje o príjemcoch by sme museli povedať, že tam nemajú zakotvenú vedúcu úlohu strany a existuje rozhodovacia právomoc štátu. Rovnako tak v Kanade, kde daňovníci dávajú možnosť pre tretí sektor časť svojich daní, ale štát určuje, kam tie dane budú nasmerované a kto bude príjemcom tých daní.

    A tretia možnosť je odpočítať položku zo základu dane tak, ako je to v USA, v Rusku, v Českej republike a podobne. Čiže to, že vláda hneď nepovedala alebo nedala ten návrh, akým spôsobom bude riešiť asignovanú daň, bolo to aj preto, že sme otvorení diskusii a tá diskusia, ktorá sa otvorila, vlastne priniesla určité riešenia.

    Ešte by som chcela zdôrazniť, že za minulý rok tretí sektor z asignovanej dane získal 1 miliardu, tento rok za prvý polrok bola to rovnako 1 miliarda a pri prieskumoch sa zistilo, že najväčšie percento prijímateľov pochádza z oblasti školstva a zdravotníctva, ale to, čo je najzaujímavejšie, najväčšie objemy asignácií smerujú k recipientom, ktorí disponujú prostriedkami na mediálnu prezentáciu svojej činnosti.

    Z toho dôvodu, vážené kolegyne a kolegovia, predkladám nasledovný návrh. Po prvé, aby sa zo spoločnej správy vyňal bod 39 a pozmeňujúce návrhy, je 5 pozmeňujúcich návrhov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    V predkladanom vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov navrhujeme vykonať tieto zmeny a doplnenia.

    V čl. I, po prvé, v doterajšom bode 82 v § 50 ods. 1 písm. b) sa slová „0,5 %“ nahrádzajú slovami „2 %“. Odôvodnenie: U právnickej osoby, ktorá sa rozhoduje poukázať podiel zaplatenej dane sa upravuje tak, ako je to v súčasnosti, t. j. vo výške 2 %.

    Po druhé. Doterajšie body 83 a 84 sa vypúšťajú. Doterajšie body je potrebné primerane prečíslovať.

    Po tretie. V § 50 ods. 5 znie: „Podiel zaplatenej dane možno poskytnúť prijímateľovi a použiť len na účely, ktoré sú predmetom jeho činnosti, ak predmetom jeho činnosti sú po a ochrana a podpora zdravia, prevencia, liečba, resocializácia drogovo závislých v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb; po b podpora športu detí, mládeže a občanov zdravotne postihnutých; po c poskytovanie sociálnej pomoci; po d zachovanie kultúrnych hodnôt.“

    Odôvodnenie: Tak ako sme povedali, naším cieľom je dať možnosť, aby sme podporili ľudí, ktorí to najviac potrebujú, a aby sme podporili oblasti, kde je to najdôležitejšie v nasledujúcom období a ukázalo sa to ako najdôležitejšie aj v predchádzajúcom období. Z tohto návrhu bolo vyňaté aj vzdelávanie z toho dôvodu, že mimovládne organizácie si môžu uplatniť svoje požiadavky cez grantový systém na ministerstve školstva a cez fondy Európskej únie.

    Ďalším pozmeňujúcim návrhom v poradí štvrtom. V doterajšom bode 89 v § 52b ods. 7 znie: „Ustanovenia § 25 ods. 5 písm. c) v znení účinnom od 1. januára 2007 sa použije počnúc zdaňovacím obdobím, za ktorý je daňovník povinný po 31. decembri 2006 podať daňové priznanie. Ustanovenia § 50 v znení účinnom do 31. decembra 2006 sa použijú vyhlásenia podané za daňové obdobie ukončené 31. decembra 2006.“ Odôvodnenie: Upravuje sa účinnosť § 50 o dani z príjmov nadväzne na zmenu rozsahu účelov, na ktoré je možné poukázať 2 % dane.

    K čl. IV je piaty pozmeňujúci návrh. V čl. IV je potrebné upraviť účinnosť zákona tak, aby zákon nadobudol účinnosť 1. 1. 2007. O pozmeňujúcich návrhoch navrhujem hlasovať spoločne. Verím, že nájdeme podporu aj pri týchto pozmeňujúcich návrhoch a ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Končím možnosť faktických poznámok. Pán poslanec Gabura a potom pani poslankyňa Radičová.

  • Pán predseda, pán minister, pani ministerka, páni poslanci, poslankyne, ja som si pozorne vypočul aj rozpravu, aj diskusiu k danej téme a vynorilo sa mi zopár otázok súvisiacich s touto témou.

    Ja sa pýtam, 1 miliarda zdrojov, ktoré šmahom ruky zoberieme, z ktorej zoberieme 700 mil., myslíte si, že je to dosť, aby mimovládky prežili, ak čerpanie prostriedkov mimovládiek z európskych fondov je len na úrovni 15 %? Kde skončí 700 mil., ktoré sa stanú súčasťou štátneho rozpočtu, a kde skončia mimovládne organizácie, ktoré za tieto prostriedky poskytujú služby občanom?

    Páni z vládnej koalície a dámy, máte väčšinu, a tak zodpovednosť za skutočnosti, ktoré vzniknú. A tak pred vaším rozhodnutím si odpovedzte na tieto otázky: Chcete zachovať funkčnosť a existenciu neziskových organizácií, ktoré by mohli aj naďalej poskytovať služby v rôznych oblastiach kultúrneho a spoločenského života? Chcete zachovať občanom, podnikateľským subjektom právo na slobodné rozhodnutie, ako použiť ich dane? Chcete zachovať princíp solidarity v našom daňovom systéme, keď občan podnikateľ sa rozhodne komu a s akou výškou pomôže realizovať celospoločensky prospešné aktivity? A v konečnom dôsledku, chcete ušetriť výdavky štátneho rozpočtu, ktoré štát bude musieť vynaložiť, aby nahradil fungovanie mimovládnych organizácií, väčšina ktorých by prijatím vládneho návrhu zanikla? Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Radičová, faktická poznámka.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Dovolím si len stručne naozaj zareagovať na pani poslankyňu Kramplovú. Spomínali ste v prvej vete, že najviac prostriedkov, hlavne fyzických osôb, to ukazuje výskum, smeruje do zdravotníctva a do vzdelávania. Ilustruje to teda situáciu na miestnej a lokálnej úrovni, kde tieto prostriedky idú predovšetkým na miestne rodičovské združenia, podporu miestnej školy, základnej školy a podobne.

    Z tohto hľadiska vylúčenie oblasti vzdelávania z priorít a podpory argumentom, že to ide z európskych fondov, nehnevajte sa, jemne povedané, neobstojí, pretože vieme, ako komplikované je dospieť k zdrojom z európskych fondov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Uzatváram rozpravu. Pýtam sa navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nie. Pán spravodajca? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda, len veľmi krátko. Pán Gabura, myslím, že asi došlo k nejakému nedorozumeniu. Ja chcem znovu zopakovať, asignácia vo výške 2 % pre právnické osoby zostáva tak, ako bola v pôvodnom návrhu. A myslím, že pani poslankyňa Kramplová to dosť jasne povedala, takže ja by som bol zato, aby sme boli korektní a rozprávali o číslach, ktoré sú teda reálne a v zmysle tohto pozmeňujúceho návrhu, ak prejde, tak predpokladajúc, že teda to nebude platiť.

    A ešte si myslím, že vznikla možno zbytočná prestrelka ohľadom odpočítateľnej položky, teda daňového bonusu pre deti. Ja chcem povedať, že váš návrh o 100 korún je v podstate riešený v novele zákona a valorizácia tohto daňového bonusu je zabezpečená s rastúcou výškou životného minima. Čiže je to systémové riešenie, ktoré je opakovateľné a je to každý rok. Určitým spôsobom tento daňový bonus bol aj tak zavedený, takže myslím, že asi zbytočné prestrelky boli kvôli niečomu, čo de iure už platí a nie je nutné to nejako významne inak meniť, tak ako si to niekto zmyslí. Ďakujem pekne.

  • Kýchnutie v sále.

  • Na zdravie!

    Dámy a páni, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Zároveň prerušujem rokovanie 6. schôdze. Budeme pokračovať zajtra ráno v zmysle dohôd schválených pri schvaľovaní programu o 9.00 hodine ráno hlasovaním o všetkých bodoch programu, ktoré sme dnes prerokovali. Po hlasovaní budeme pokračovať v rokovaní programu, ktoré prerušíme o 11.00 hodine vystúpením pána prezidenta. Ďakujem. Dovidenia. Dobrú noc.

  • Prerušenie rokovania o 19.59 hodine.