• Dobré ráno, vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo páni poslanci: pán Ivan Mikloš, pán Viliam Veteška a pán Maroš Kondrót, pán Ján Pataky, pani Magda Košútová, pán Vladimír Palko a pán poslanec Miroslav Chovanec.

    Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov, je to tlač 45.

    Pani ministerka je tu, pán spravodajca poslanec pán Róbert Madej je tu. Poprosím ich, aby zaujali svoje miesta. Ukončili sme alebo prerušili sme rozpravu po tom, ako vystúpili všetci písomne prihlásení do rozpravy k tomuto vládnemu návrhu zákona.

    Dávam teraz možnosť, vážené dámy a páni, prihlásiť sa ústne. Kto sa do rozpravy k tomuto vládnemu návrhu zákona chce prihlásiť ústne? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Ako jediný sa do rozpravy ústne prihlásil pán predseda Halecký. Nech sa páči, máte možnosť vystúpiť.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, chcem k tomuto bodu vianočného príspevku ešte podať niekoľko informácií, ktoré, myslím si, že je potrebné, aby sme vedeli a posúdili pri jeho schvaľovaní a hlavne, aby sme si ozrejmili niektoré fakty, ktoré tu ešte neodzneli.

    Vieme veľmi dobre, že životná úroveň viacerých mnohých, keď nie väčšiny dôchodcov na Slovensku je nedostatočná, nízka a ich finančné problémy sú chronické hlavne v takých kritických obdobiach, ako sú sviatky, prázdniny, návštevy a podobne.

    Preto koncepčne sa mi zdá, že tento príspevok, ktorý sme mnohí nazvali ako nesystémový, ako príspevok, ktorí je len sporadicky ojedinelý, myslím, že má svoje miesto a opodstatnenie, pretože skutočnosť, že 1,7 mld. korún venujeme tým, ktorí to najviac potrebujú je vec, ktorá si zaslúži uznanie.

    Chcem to vyzdvihnúť z tohto dôvodu, že či už v médiách, alebo možno aj minule v parlamente odzneli mnohé fakty, ktoré skôr tento zákon postavili do kritickej roviny, odznelo viacej hlasov a príspevkov kritických ako pochvalných a myslím si, že 1,7 mld. a skoro 800-tis. dôchodcov, ktorým pred Vianocami urobíme radosť a zlepšíme ich finančnú situáciu, je to minimálne pleuzibilná udalosť začiatku tohto parlamentu.

    Vieme, že všetci chápeme, že je to systémové riešenie, ktoré by riešilo situáciu dlhodobo alebo trvale, ale nevidím dôvod, aby sa uvažovalo do budúcnosti, že takýto príspevok by mohol byť nie sporadický, nie raz alebo dva roky za sebou, alebo tri roky za sebou, ale ako trvalý príspevok, ktorý by práve v týchto situáciách finančne náročnejších, ako sú Vianoce, možno Veľká noc alebo niektoré iné udalosti práve zlepšil túto finančnú situáciu.

    Myslím si, že to pomôže všetkým dôchodcom spôsobom, ktorý nie je ojedinelý a nie je, myslím, ani vo svete nič mimoriadne, že takéto príspevky sa poskytujú.

    Bolo trošku kritizované, že tie hranice, ktoré sú striktne dané, tie pásma, tých 20, 40, 60 % priemernej mesačnej mzdy, čo vychádza zhruba o tých, myslím si, že od 1 500 do 2 000 korún s priemerom okolo 1 750 korún v strednom pásme, že je to spôsob výpočtu a finančného príspevku, ktorý by mal byť iný. Boli podané aj návrhy na výpočty podľa určitých vzorcov a podobne.

    Je asi pravdepodobné, že zaiste tento spôsob by bol možnože lepší a odstraňoval by niektoré chyby, ale vzhľadom na to, že je potrebné, aby sa vyplatil už pred sviatkami v decembrovom výplatnom termíne a ide o záležitosť 800-tis. dôchodcov, myslím, že je to riešenie optimálne, vhodné a ťažko kritizovateľné.

    V tejto súvislosti chcem poukázať či už na koncepčnosť, systémovosť, alebo aj spôsob výplaty tohto dôchodku, že v predchádzajúcom volebnom období predchádzajúca vláda takisto vyplácala príspevok 1 000 korún v roku 2004, ojedinele jedenkrát, a tiež možno to považovať za nesystémový krok a vyplácala ho v čase pred prezidentskými voľbami, teda v období, keď pokojne tomuto príspevku možno povedať, že to bol politický príspevok, a nie nejaký finančne ekonomický. Takže aj tie argumenty o nesystémovosti alebo o sporadickosti, myslím, že sú slabého charakteru.

    Pri vývoji tohto vianočného príspevku je potešiteľné, že bola konzultácia s Jednotou dôchodcov, teda na tvorbe tohto zákona sa zúčastňovalo nielen ministerstvo, ale aj organizácie, ktoré zastupujú dôchodcov a myslím si, že ich návrh, ktorý podávali, bol skoro veľmi podobný, keď nie identický s tým, ktorý prešiel do tejto snemovne.

    Takže myslím si, že všetci dôchodcovia môžu byť spokojní, pretože to, čo ich zastupujúce organizácie žiadali, to vlastne bolo spracované a prezentované na dnešnom schvaľovacom procese.

    Myslím, že je dobré, že takisto bola akceptovaná aj požiadavka bývalých policajtov a vojakov z povolania, pretože tam to bola sporná kategória, a myslím, že aj minister obrany bude spokojný, pretože aj výsluhové dôchodky bývalých policajtov a bývalých vojakov z povolania tiež budú do tohto spadať.

    Čo je sporná záležitosť, s ktorou som sa dosť ťažko vyrovnával a neviem ešte, ako budem hlasovať, je to záležitosť predčasných dôchodkov, pretože je to kategória, kde pri všetkých tých diskusiách o tomto bode vychádza, že aj predčasní dôchodcovia by mali dostať tento vianočný príspevok, a to z tohto dôvodu, že nie všetci odchádzali „z nejakých špekulatívnych dôvodov“ do predčasného dôchodku, ale prevažná väčšina alebo drvivá väčšina odchádzala preto, že už organizačné zmeny na pracovisku alebo zdravotný stav, alebo iné okolnosti ich prinútili, že museli do tohto dôchodku ísť. Takže je to fakt, ktorý musíme brať do úvahy.

    Myslím si, že aj dôchodky zo zahraničia, je to kapitola, ktorú by sme príliš nemuseli posudzovať, nie sú také časté a frekventované.

    Takže v závere chcem podporiť celkove zákon o vianočnom príspevku. Je veľmi dobrý, je veľmi cielený a rešpektuje požiadavky veľkej časti našich občanov. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Radičová. Nech sa páči.

  • Príjemný deň. Vážená pani ministerka, vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, len dve stručné poznámky. Ešte raz opakujem. Niet pochýb, že treba riešiť sociálnu situáciu nízkopríjmových dôchodcov. To neznamená, že najlepším riešením je jednorazový príspevok. A ja apelujem na túto snemovňu, aby sme najbližšie obdobie otvorili diskusiu, vážnu diskusiu, vecnú diskusiu o systémovom riešení dlhodobom nízkopríjmových dôchodcov.

    Druhá poznámka, posledná naozaj, k predčasným dôchodcom. Tento inštitút bol implantovaný pred troma rokmi preto aj, že sa zmenili parametre odchodu do starobného dôchodku a zvýšil sa vek odchodu do starobného dôchodku a pre mnohé profesie a mnohé ženy, ktoré nedokázali a nevládali už pracovať dlhšie bol práve zavedený i tento inštitút. Ja kvôli niekoľkým „špekulantom“ nemôžem súhlasiť s tým, aby sme vyraďovali sociálne odkázanú a potrebnú skupinu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán predseda Halecký, reakcia.

  • No, zaiste, že v dôchodkovom systéme je vždy dôležité, aby bola riešená situácia dlhodobo. Preto, aj ako som naznačil, predpokladám, že aj v nasledujúcom období takéto príspevky bude úvaha o tom, aby boli každoročné, čiže systémové, aby hlavne v tých finančne náročných situáciách riešili aspoň čiastočne situáciu dôchodcov. Vyplácať v takejto sume trvale každomesačne, myslím, že ekonomika nám to nedovoľuje. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pani ministerka, chcete za navrhovateľa? Nech sa páči?

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi najskôr, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, najskôr reagovať na niekoľko vecných pripomienok, kým sa pokúsim zdôvodniť vypustenie predčasných starobných dôchodcov z poskytnutia tohto príspevku.

    Musím povedať jedno. Pani poslankyňa Radičová povedala, že má úplne presné vyčíslenie, že ide zhruba o 4 mil. korún. Musím povedať jednu vec, ak by išlo len o 4-tis. poberateľov predčasných starobných dôchodkov z celkového počtu zhruba 30-tis., len po 1 000 korún by to bolo viac ako 4 mil., pretože po 1 500 korún máme navrhnutý príspevok, bolo by to 6 mil. Je to podstatne viac, je to 40 mil. a podľa návrhu pani Radičovej a vzorca, ktorý nám predložila, je to viac ako 60 mil.

    Všetci veľmi dobre viete, že sme museli prijať návrh zákona, ktorým sme novelizovali zákon č. 461 vo veci nálezu Ústavného súdu k invalidným dôchodcom, kde bolo potrebné pre tento rok vyčleniť 900 mil. korún. Na príspevok k vianočnému dôchodku vyčleňujeme 1 569 mil. a to vrátane vianočného príspevku pre poberateľov výsluhového dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný starobný dôchodok priznaný podľa všeobecne záväzných právnych predpisov. Čiže ani táto suma nie je správna, ten rozdiel je zhruba 60 mil., čo už je pomerne značná suma, a upozorňujem na skutočnosti, o ktorých som hovorila, kde v rozpočte skutočne si to nemôžeme dovoliť.

    Ale poďme k riešeniu, prečo nie predčasní starobní dôchodcovia? V tejto súvislosti musím povedať, že v súčasnosti máme zhruba 30-tis. poberateľov predčasných starobných dôchodkov a z tých 30-tis. 15-tis. poberateľov predčasných starobných dôchodcov nikdy neprestalo pracovať a trvale pracuje. Viac ako 15-tis. Je to číslo, ktoré sa podarilo dať dohromady minulý týždeň, pretože tieto údaje, viete veľmi dobre, že Sociálna poisťovňa nemá úplne presne vyšpecifikované.

    V tejto súvislosti by som pripomenula, alebo by som, nerozumiem pani poslankyni Radičovej, ktorá neustále upozorňuje na to, že Sociálna poisťovňa pod jej vedením vedela dať všetky možné údaje.

    Musím pripomenúť jednu vec. Sociálna poisťovňa dodnes nemá poplnené všetky úlohy, ktoré jej vyplývali zo zavedenia zákona a účinnosti zákona č. 461 od 1. januára 2004. Nemá zvládnuté všetky novely, a preto bolo potrebné zaviesť osobitný režim.

    Samozrejme, pokiaľ riadime Sociálnu poisťovňu, vieme nájsť nástroje na to, aby niektoré veci predložila. Bohužiaľ, peniaze zo Svetovej banky, ktoré boli určené ako pôžička na projekt sociálnej dávky, a teda aj na informatizáciu systému Sociálnej poisťovne, ktorá dnes pracuje s každým, na každú dávku s osobitným programom boli využité na niečo iné, sčasti vrátené, a teda ani tento proces sa nezaviedol v Sociálnej poisťovni, ktorý mohol pomôcť harmonizovať a mohol odľahčiť prácu a znížiť možno počet zamestnancov.

    Veľmi ľahko je možné povedať, že do Sociálnej poisťovne máme prijať z radov nezamestnaných. Pokiaľ človek má trošku predstavu o tom, čo zahŕňa práca v Sociálnej poisťovni, vie, že príprava takéhoto človeka trvá minimálne pol až trištvrte roka na to, aby bol schopný ako-tak pracovať a nie ešte robiť samostatné úkony. Hovorím o tom, že viete veľmi dobre, že právne predpisy v oblasti práve sociálneho poistenia, sociálneho zabezpečenia sa niekoľkokrát menili a je potrebné poznať aj celú kontinuitu. Ja dnes môžem povedať, že si nesmierne vážim niektorých ľudí, už nebohého pána doktora Miškoviča alebo pani Lidušku, ktorí robia nesmierne záslužnú prácu.

    Čiže toľko k tej Sociálnej poisťovni, ale znovu pripomínam, predčasný starobný dôchodok z počtu 30-tis. ľudí v súčasnosti poberá viac ako 15-tis. ľudí, ktorí nikdy neprestali pracovať, to znamená, že využili sociálnu politiku, ktorá tu bola realizovaná do tridsiateho vlastne šiesty tohto roku v nadväznosti na prijatie zákona, ktorým sa novelizoval s účinnosťou od 1. augusta zákon o sociálnej pomoci, a poviem len niektoré prípady, ktorých sa to dotklo.

    K 1. 7. 2005 viete veľmi dobre, že nová právna úprava zaviedla možnosť využitia a poberania predčasného starobného dôchodku popri zárobku, a to v súčasnosti nekráteného o pol percenta za každý mesiac, pokiaľ občan nepoberal podporu v nezamestnanosti. Samozrejme, že to občania využili a nepoberali podporu v nezamestnanosti, pretože mohli aj pracovať a poberať tento dôchodok.

    K 1. 7. 2005 ďalšia právna úprava rozšírila počet, rozhodujúci počet rokov teraz z pôvodne skúmaných 10 rokov na 22 rokov. Zase pre veľkú skupinu ľudí sa stalo toto ďaleko výhodnejšie a využili to občania, pretože práve v tom predchádzajúcom období nie posledných 10 rokov, ale dozadu ďalších 12 rokov mali ďaleko lepšie zárobky vo vzťahu k priemernej mzde a ten dôchodok im vyšiel ďaleko lepší.

    Ďalšie rozhodujúce obdobia, pretože aj predchádzajúca vláda si uvedomila, že predčasný dôchodok nie je systémový krok a využívanie zo strany mnohých ľudí nie je výhodné, takže prijala zákon č. 310, v rámci ktorého sme obmedzili a nie je možné vyplácať predčasný starobný dôchodok dozadu, teda spätne, ale až odo dňa podania žiadosti. Čiže ten, kto si dnes podá o predčasný starobný dôchodok, nemôže oň zažiadať od minulého roku od septembra, ale môže iba od dnešného dňa.

    A keď hovorím o tejto skutočnosti, treba povedať, že dnes už sa taktiež za každý mesiac bez ohľadu na to, či bude poberať podporu v nezamestnanosti, alebo nebude, poberateľ predčasného starobného dôchodku bude mať krátený dôchodok o pol percenta za každý mesiac, o ktorý ide skôr do dôchodku.

    V tejto súvislosti len za mesiac júl tohto roku sa prihlásilo viac ako 16-tis. záujemcov o predčasný starobný dôchodok. Znovu pripomínam, že sú to ľudia, ktorí využívajú platnú právnu úpravu v tomto smere.

    Tým pádom nechcem ublížiť tej skupine, kde môže ísť zhruba asi o 4-tis. ľudí, ktorí skutočne nemali inú možnosť a odišli do dôchodku a využili predčasný dôchodok z titulu práve organizačných zmien. Ale v tejto súvislosti treba povedať. Veď boli tu aktívne opatrenia v rámci aktívnej politiky zamestnanosti, kde skutočne títo ľudia mohli byť rekvalifikovaní, mohli byť preškolení, mohli poberať podporu v nezamestnanosti, čiže boli tu nástroje, ktoré sa dali využiť a nebol nútený ten človek, to ma nikto nemôže presvedčiť, pretože tie opatrenia sú doteraz tu a sú aktívne a nikto nemusel odísť a mohol využiť tieto nástroje sociálnej politiky v oblasti zamestnanosti. Takže toľko asi k tomu.

    Pokiaľ ide o nespravodlivosti, o ktorých hovorila pani poslankyňa Radičová. Mne je skutočne veľmi trápne vracať sa do minulosti a hovoriť o množstve nespravodlivostí, ktoré boli voči dôchodcom zavedené.

    Musela by som sa vracať k tomu, že dnes máme viac ako 6 skupín starobných dôchodcov a každému sa iným spôsobom vypočítava dôchodok.

    Musela by som hovoriť o tom, že ten, ktorý odišiel k 31. 12. 2003 a bol by pomyselne odišiel k 1. 1. 2004 podľa nového platného právneho stavu by napríklad, mám taký konkrétny prípad, mohol mať vyšší dôchodok o 7 002 koruny. Je pravdou, že už novela č. 310 svojím spôsobom, ale zase len v intenciách zákona č. 100 a najmä a výlučne iba tých občanov, ktorým vyšiel dôchodok vyšší ako 9 219 korún, ale toto bola stropová hranica, sa zvýšil. Čiže nepomáhali sme nízkopríjmovým dôchodcom.

    Preto veľmi vítam snahu pani poslankyne Radičovej, ktorá hovorí o tom, že odrazu je potrebné pomôcť nízkopríjmovým a nízkopásmovým poberateľom starobných dôchodkov. Samozrejme, že všetko pre to urobíme a rok 2007 bude rokom, keď sa pokúsime harmonizovať obidva piliera tak, aby sme systém, ktorý je nastavený, dokázali udržať.

    Pokiaľ hovorím o týchto bodoch, môžem hovoriť o ďalších diskrimináciách starobných dôchodcov, hovoriť o tom, že sú riadnymi zamestnancami, ale nemajú nárok na nemocenské poistenie, a ak sa dobrovoľne poistia, tak až 270 dní musia byť dobrovoľne poistení na to, aby im vznikol nárok na nemocenské teda dávky.

    Mohla by som hovoriť o ďalších diskrimináciách v zákone o sociálnej pomoci, pretože nevidím dôvod, aby starší človek, ktorý vykonáva opatrovanie blízkej osoby, aby za túto blízku osobu dostával iba 50-percentnú odmenu, keď hocikto iný môže dostať vo výške 6-tis. korún tento príspevok. Ale takto by sme mohli pokračovať donekonečna a nie je mojím cieľom tieto problémy vypočítavať.

    Ešte poviem jednu vec. Keď hovoríme o nespravodlivosti, vážené dámy, vážení páni, vianočný príspevok vyplácame viac ako 988-tis. poberateľov dôchodkových dávok. Veď to si musíte uvedomiť, každý právny predpis, ktorý pripravíte, ak sa nedotkne 10 % ľudí a 10 % prípadov zvyčajne nedokážete postihnúť, tak je dobrý právny predpis.

    A ešte ďalšia vec. Pokiaľ som prepočítala komplet mesačné výšky dôchodkov v pásmach, tak ako ich navrhla pani poslankyňa Radičová, aj tu sú odskoky. A stačí ob jedno pásmo a je ten rozdiel približne rovnaký tak, ako my ho navrhujeme. Ale naše paušálne vyplácanie 2 000, 1 750 a 1 500 korún garantuje v určitých pásmach, že ten človek si skutočne touto sumou aspoň trošku môže pomôcť.

    Pokiaľ hovorím o týchto pásmach, v každom prípade v sociálnom poistení a v systéme sociálneho zabezpečenia vždy, keď niekto o korunu prekročí, to máte vo všetkých systémoch, či je to v systéme sociálnej pomoci, pri kompenzáciách, či je to pri pomoci v hmotnej núdzi, tento problém vlastne nastane. Znovu pripomínam, že navýšenie prostriedkov je viac ako 60 mil. korún v tomto prípade dopadov.

    Už nechcem dôvodiť tým, že ten predčasný starobný dôchodok je v podstate skoro o 1 000 korún vyšší, hovorím dôvodím tým, že viacej ako 15-tis. ľudí nikdy neprestalo pracovať a poberá predčasný dôchodok z tých dôvodov, ako som povedala, že legislatíva a sociálna politika bola veľmi, by som povedala, v tomto prípade nezvažovala možnosť zneužívania tejto dávky a v týchto prípadoch ja zastávam názor, že ide o zneužitie dávky.

    Navyše zastávam názor, že je potrebné využívať všetky opatrenia na trhu práce tak, aby sme ľuďom umožnili dôstojne svojou vlastnou prácou si zarobiť na živobytie, a nie tlačiť ľudí do predčasných starobných dôchodkov a preto, aby odišli do predčasného starobného dôchodku a popri poberaní predčasného starobného dôchodku brali často menej kvalifikovanú a menej hodnotenú prácu.

    Vážené dámy, páni, ja ďakujem za pozornosť a verím, že zvážite všetky uvedené skutočnosti, ktorými som sa pokúsila podoprieť naše konanie a podporíte tento nami vypracovaný návrh zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci, ja len v krátkosti, pretože už mnoho argumentov tu padlo. Chcel by som možno poukázať aj na minulosť a aby sme si uvedomili, v akom rozpoložení a v akom stave je predkladaný tento vládny návrh zákona.

    Predchádzajúce vlády tak v roku 1998, ako aj v roku 2002 a politické strany, ktoré pred týmito voľbami niečo sľubovali, tak ihneď po voľbách ľuďom brali.

    V roku 2006 prišla vláda, ktorá naopak v skrátenom legislatívnom konaní neruší 22 zákonov a neberie, resp. neberie nároky občanov ustanovené v týchto zákonoch pred voľbami a neklame a nezavádza občanov po voľbách rušením týchto právnych nárokov.

    Naopak, súčasná vláda prichádza s legislatívnymi návrhmi ihneď po voľbách, ktoré by si možno iné vlády pripravovali na koniec svojho volebného obdobia. Ale ja to chápem ako obrovskú snahu tejto vlády pomáhať občanom od prvého dňa vymenovania do funkcie každého člena vlády.

    Povedzme si to, vážené panie poslankyne, na rovinu a dovolím si použiť príklad, keby bolo vo vláde napríklad SDKÚ – DS, ja som presvedčený, že by sa v tomto parlamente v tomto období o žiadnom vianočnom príspevku pre dôchodcov vôbec nediskutovalo. Žiadny dôchodca by v prípade zostavenia pravicovej vlády vianočný príspevok nedostal. Preto chápem tento zákon ako jedno z mnohých opatrení, ktorými v zmysle programového vyhlásenia vlády má vláda záujem občanom pomáhať.

    K rozprave len legislatívnotechnické pripomienky, čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Radičovej. Bude osobitné hlasovanie k bodu 2 spoločnej správy. V prípade, ak bude schválený bod 2 spoločnej správy, nebudeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pod č. 4 druhého pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Radičovej.

    K tomuto pozmeňujúcemu návrhu k starobným dôchodcom už bolo povedané veľa, ja sa dotknem len jedného bodu z tohto pozmeňujúceho návrhu, a to obmedzenie platnosti tohto zákona len na rok 2006, to v rozprave veľmi nezaznelo. Totižto v tomto pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Radičovej sa navrhuje, aby sa platnosť tohto zákona obmedzila len na rok 2006. To považujem za nie dobré riešenie najmä vo vzťahu k tomu, že to by dôchodcom mohlo ublížiť. Ublížiť z toho dôvodu, že táto vláda týmto zákonom si dáva záväzok aj do budúcnosti poskytnúť vianočný príspevok dôchodcom. A z toho dôvodu si myslím, že ten zákon by mal byť nielen pre jeden rok, pretože nielen pre jeden rok sa pripravujú a schvaľujú zákony, ale platiť univerzálne do budúcnosti v prípade, ak na to budú možnosti štátneho rozpočtu, aby bol tento vianočný príspevok dôchodcom poskytnutý aj v budúcom roku. Preto si myslím, že je naozaj na Národnej rade, ako bude pri týchto pozmeňujúcich návrhoch hlasovať.

    Ja pevne verím, že tento návrh zákona získa podporu, pretože je absolútne v súlade s programovým vyhlásením vlády a bude na prospech takmer jedného milióna starších občanov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem navrhovateľke aj spravodajcovi.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2006.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 44 a spoločnú správu výborov ako tlač 44a.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, potreba vypracovať predložený návrh zákona vyplýva z § 68 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

    Podľa týchto ustanovení sa jednotlivé výsluhové dávky príslušníkov ozbrojených zložiek priznané do 30. júna 2002 majú každoročne zvyšovať aj s prihliadnutím na rast služobných príjmov v príslušnom období, a to až do času, keď ich priemerná výška dosiahne priemernú výšku rovnakých dávok priznaných podľa novej platnej právnej úpravy.

    Konkrétne zvýšenie výsluhových dávok sa má ustanoviť osobitným zákonom. V nadväznosti na uvedené navrhovaná právna úprava zvyšuje tie druhy dôchodkov priznaných pred účinnosťou zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorých priemer neprevyšuje celkový priemer dôchodkov.

    Návrh zákona bol prerokovaný v určených výboroch, z ktorých vzišlo 5 pripomienok. Tieto pripomienky odporúčam, tak ako to navrhuje gestorský výbor schváliť.

    Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vzhľadom na vyššie uvedené si vás dovoľujem požiadať, aby ste návrh zákona schválili v intenciách pripomienok uvedených v spoločnej správe. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Vladimírovi Matejičkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2006.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 42 z 5. septembra 2006 pridelila vládny návrh zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2006 (tlač 44) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré máte uvedené v spoločnej správe poradové číslo tlače je 44a.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať o bodoch 1 až 5 spoločne a tieto schváliť.

    Vážený pán podpredseda, otvorte, prosím vás, rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ďakujem, ak nie, teda uzatváram možnosť podania písomných prihlášok do rozpravy, zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem navrhovateľovi, ďakujem spravodajcovi.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. V rokovaní pokračujeme druhým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, teda Exekučný poriadok, a o zmene doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona ste dostali ako tlač 50 pred prvým čítaním a spoločnú správu výborov máte pod tlačou 50a.

    Teraz dávam slovo poslancovi Róbertovi Madejovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, dovoľte mi len v krátkosti odôvodniť novelu Exekučného poriadku.

    Tento návrh zákona, ako už bolo povedané v prvom čítaní, má za hlavný cieľ vyriešiť trovy neúspešných exekúcií v konaniach, kde sa rodičia domáhajú, najmä teda rodičia domáhajú výživného pre svoje deti.

    Novelou Exekučného poriadku a Občianskeho súdneho poriadku k 1. septembru 2005 bol zrušený súdny výkon rozhodnutia a z toho titulu oprávnení môžu svoju pohľadávku vymáhať len prostredníctvom exekúcií. To v nadväznosti má veľký problém na zákon o náhradnom výživnom, ktorý vyžaduje ako podmienku splnenia nároku na náhradné výživné minimálne 3 mesiace trvajúcu exekúciu alebo súdny výkon rozhodnutia a práve z dôvodu, že bol zrušený súdny výkon rozhodnutia sa môžu žiadatelia o náhradné výživné domáhať len prostredníctvom exekúcie.

    V tom prípade však oprávnený v prípade neúspešnej exekúcie hradí trovy konania. V praxi to znamená, že najčastejšie mamičkám prichádzajú potom možno po roku 10-, 15-tisícové trovy konania, ktoré musia ony zaplatiť z toho dôvodu, že povinný nemá žiaden majetok, ktorý by vôbec pokryl trovy konania, trovy exekúcie, nieto ešte, aby zaplatil nejaké výživné.

    Myslím si, že takýto právny stav je nespravodlivý, pretože žiadateľovi o náhradné výživné sa neoplatí 1 000 korún žiadať o náhradné výživné mesačne, ak by po roku mu mala prísť možno takáto vysoká faktúra.

    Z toho dôvodu najmä vo vzťahu k tomu, že štát by mal byť zodpovedný za vymožiteľnosť práva najmä v tejto oblasti, keď zohľadníme to, že ide o citlivú sociálnu skupinu obyvateľstva veľmi ťažko prežívajúcu v tejto ťažkej sociálnej situácii na Slovensku si musíme uvedomiť, že je potrebné prijať nevyhnutné legislatívne opatrenia, ktoré by zabezpečili, že za vymáhanie výživného, teda vymáhanie vymožiteľnosť práva v tejto oblasti by bol plne zodpovedný štát aj v súvislosti s hradením trov konania.

    Ďalšie legislatívnotechnické zmeny, resp. úpravy vo vzťahu na výkon rozhodnutí, cudzích rozhodnutí štátov, s ktorými má Slovenská republika podpísané bilaterálne zmluvy sú ďalšou obsahovou zmenou v tomto zákone.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu tohto návrhu zákona a, samozrejme, ako predkladateľ si dovolím súhlasiť so všetkými pozmeňujúcimi návrhy uvedenými v spoločnej správe. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Kataríne Tóthovej, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby aj odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som ako spravodajkyňa poverená ústavnoprávnym výborom vás oboznámila, že Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením pridelila predmetný návrh novely zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti na prerokovanie dvom výborom, a to ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Ďalej by som vás chcela oboznámiť, že poslanci, ktorí nie sú členmi uvedených výborov nepredložili žiadny pozmeňujúci legislatívny návrh ani žiadne stanovisko v zákonom stanovenej lehote.

    Ďalej by som vás chcela oboznámiť, že oba výbory, ktoré boli poverené prerokovať predmetný legislatívny návrh tak určili a odporučili predmetný legislatívny návrh prijať s tým, že uznesenie ústavnoprávneho výboru navrhlo 6 pozmeňujúcich návrhov, ktoré máte rozdané v laviciach a ja ich preto nebudem opakovať, pretože sú rozdané ako príloha k predmetnému legislatívnemu návrhu ako pod titulom spoločná správa.

    Pán predsedajúci, to je z mojej strany všetko. Prosím vás, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som nedostal písomnú prihlášku.

    Pani poslankyňa Laššáková, procedurálny návrh? Dobre, takže pýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne? Pani poslankyňa Laššáková. Uzatváram možnosť podania písomných, teda ústnych prihlášok do rozpravy, prepáčte.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla krátky pozmeňujúci návrh k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.

    Ide o krátky pozmeňujúci návrh, ktorý má legislatívny charakter. „Bod 1. Vypúšťa sa bod 3, ostatné body a primerane prečíslujú.“

    Druhý bod môjho pozmeňujúceho návrhu. Za šiesty bod sa vkladá nový siedmy bod, ktorý znie: „§ 45 za dopĺňa ods. 4, ktorý znie: „Ak bol súdu doručený návrh na výkon cudzieho rozhodnutia podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republiky viazaná, súd udelí poverenie na vykonanie exekúcie z úradnej moci a určí v ňom exekútora, ktorý je poverený vykonaním exekúcie. Ustanovenie § 42 ods. 4 sa použije primerane.“.“

    Poznámka pod čiarou k odkazu x znie: „Napríklad Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach. Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 95/1983 Zb., ďalej Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach, vyhláška ministra zahraničných vecí č. 207/1964 Zb.“ Ostatné body sa primerane prečíslujú.

    Ako som už uviedla, ide o legislatívnu úpravu, presun ustanovení pôvodného tretieho bodu, ktorý bol systematicky zle zaradený do § 45.

    Ďakujem pekne za pozornosť a prosím vás o podporu predloženého pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Pani spravodajkyňa, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Chcela by som nadviazať na vystúpenie pani poslankyne Laššákovej a uviesť, že pozmeňujúci návrh skutočne osobne podporujem, navyše realizuje pripomienku, ktorá bola vznesená aj v stanovisku vlády Slovenskej republiky a aj legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďalej by som chcela vo svojom vystúpení nadviazať na informáciu, ktorú uviedol pán poslanec Madej a o ktorej všetci vieme, že novela Občianskeho súdneho konania, ktorú do parlamentu predložila bývalá vláda, skutočne zrušila súdny výkon rozhodnutia. Toto zrušenie súdneho výkonu rozhodnutia vo vzťahu vymáhania k výživnému, hlavne k náhradnému výživnému však absolútne nedoriešila, stavala sa úplne macošsky podľa hesla, ktoré razila počas svojej vlády, že vyplácanie náhradného výživného je podpora pre nezodpovedných rodičov.

    Opätovne by som chcela uviesť, že ide o kardinálny omyl, pretože ak si prečítame Deklaráciu práv dieťaťa, dieťa má právo na primerané sociálne zabezpečenie a tieto dávky náhradného výživného nie sú prilepšením alebo zlepšením situácie rodičov, ale zabezpečením sociálneho práva dieťaťa, ktoré vyplýva z deklarácie práv.

    Ďalej toto stanovisko potvrdzuje úprava, že štát právom regresu je povinný, opakujem, je povinný od rodiča, ktorý si neplnil vyživovaciu povinnosť a kde došlo k náhradnému výživnému, je povinný vymáhať exekúciou nezaplatené finančné sumy, a to nielen vrátane istiny, ale aj na zaplatenie trov exekučného konania.

    Žiaľ, doposiaľ táto povinnosť je málo akcentovaná, myslím tým povinnosť štátu, preto bude treba, aby nová vládna garnitúra zintenzívnila aktivity aj na tomto poli.

    Ďalej by som chcela uviesť, že legislatívny návrh pána poslanca Madeja vlastne zapĺňa diery, ktoré bývalá legislatíva nechala. Ale tým istým dychom chcem zdôrazniť, že riešenie, ktoré je dneska pre matky, ktoré požadujú náhradné výživné, nie je dobré, sťažuje ich situáciu a voči právnemu stavu, aký bol uzákonený zákonom o náhradnom výživnom sa ich situácia oveľa, oveľa zhoršila.

    Samozrejme, predložená novela vylepšuje finančne situáciu tým, že jasne uvádza, že trovy exekučného konania platí štát. Osobne sa však domnievam, že pre štát je oveľa finančne náročnejšie platiť exekútorov pri vymáhaní náhradného výživného, ako keď to robili súdy. To je jedna poznámka.

    Druhá poznámka je, že matky to nesmierne zaťažuje, pretože predchádzajúce riešenie bolo oveľa ústretovejšie vo vzťahu k nim a oveľa jednoduchšie.

    Preto osobne som toho názoru, že bude potrebné sa vrátiť k stavu, ktorý bol pred prijatím Občianskeho súdneho poriadku, ktorý generálne odsunul všetky exekúcie na exekútorov a že vymáhanie náhradného výživného by mal robiť súd.

    To však nie je možné urobiť v rámci novely, ktorú predložil pán poslanec, to bude treba riešiť samostatne a, pánbohzaplať, že takúto novelu máme, aspoň matky to najboľavejšie, ktoré im bolo prichystané bývalou novelou Občianskeho súdneho konania a na čo ma upozornili viaceré matky vo svojich listoch, kde zúfalo opisovali svoju situáciu, sa vylepší.

    Preto ja osobne tento legislatívny návrh vrátane pozmeňujúceho návrhu, ktorý predniesla pani poslankyňa Laššáková s veľkou radosťou podporím. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľa, či chce vystúpiť? A, pardon, prepáčte s faktickou poznámkou pani poslankyňa Žitňanská Lucia. Uzatváram možnosť podať faktické poznámky. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, nie pánbohzaplať, pani poslankyňa, ale predchádzajúca vláda predložila prvýkrát tento návrh zákona v tom istom znení do parlamentu, čiže tá situácia mohla byť riešená už pred polrokom.

    Ja snáď jednu poznámku k otázke zrušenia vymáhania výkonu rozhodnutia aj vo vzťahu k výživnému na súdoch. Možno to bolo jednoduchšie pre matky, pretože stačilo prísť na súd, získať potvrdenie, že vymáhanie je neúspešné a dostali sa pomerne rýchlo k náhradnému výživnému, ale zas treba povedať, a to skúsenosť hovorí, vymáhanie výživného exekútormi je úspešnejšie ako zo strany súdu, vyplýva to z mechanizmu, čiže možno je drahšie to vymáhanie výživného exekútormi, ale dokážu byť úspešnejší, ako boli súdy.

    Preto je to na zváženie, ale to bude asi debata inokedy. Ja som hlavne chcela povedať, že ten návrh tu už bol a bol tu pred polrokom a bol odmietnutý z politických dôvodov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Nech sa páči, slovo má spravodajkyňa pani poslankyňa Tóthová.

  • Reagujem na vašu faktickú poznámku. Návrh v tomto zmysle nebol, bol trošku pozmenený, a pokiaľ hovoríte, že je to úspešnejšie, ja zastávam stanovisko matiek a detí, a to je prioritné, pretože jednoznačne pre matky to bolo jednoduchšie a stopercentne úspešné, pretože súd začal exekúciu, ale tá matka to náhradné výživné hneď dostala, kým tu sú určité časové posuny a v tom je problém, pani poslankyňa. Ja ako žena si myslím, že záujem matiek musí byť v tomto smere na prvom mieste. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Slovo má navrhovateľ, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem všetkým dámam, paniam poslankyniam, ktoré vystúpili v rozprave, ja len veľmi v krátkosti ďakujem za predloženie pozmeňujúceho návrhu, s ktorým, samozrejme, súhlasím a je v intenciách stanoviska tak odboru legislatívy, ako aj stanoviska vlády a vecne nič nemení, len systémovo zaraďuje ustanovenia paragrafov inak.

    Čo sa týka rozpravy. Môžem len povedať, že som rád, že tento zákon vzbudil takú pozornosť a taký dojem, pretože naozaj vymožiteľnosť výživného je veľký problém. Na Slovensku máme 5 500 poberateľov náhradného výživného a vo vzťahu k tomu nepoznám štatistické údaje, v akej miere a v akom rozsahu prebieha exekúcia v koľkých konaniach, ale tým pádom je to určite omnoho viac ako toto číslo.

    Preto je naozaj nevyhnutné, aby sme prijali túto zmenu a apelujem aj na poslancov a členov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, aj na pána ministra spravodlivosti, aby v prípade, ak bude záujem urobili systémovú zmenu a diskutovali o možnosti súdneho výkonu rozhodnutia, ale to určite nemôže byť predmetom poslaneckej novely zákona, pretože takáto zmena si vyžaduje množstvo technických, personálnych a iných opatrení, za ktoré je zodpovedný rezort, teda ministerstvo spravodlivosti.

    Touto novelou vieme vyriešiť od účinnosti zákona tie hlavné bolesti, ktoré majú ľudia, a to platenie trov neúspešných exekúcií. Preto ešte raz prosím o podporu a ďakujem veľmi pekne za príspevky v rozprave.

  • Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Záverečné slovo, pani spravodajkyňa, si neželá. Veľmi pekne ďakujem.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme druhým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 42 a spoločná správa výborov má číslo 42a.

    Dávam teraz slovo poslankyni Jane Laššákovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnila.

    Poprosím chvíľočku. S procedurálnym návrhom sa hlási pán poslanec Minárik.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem ešte pred týmto bodom, aby sme sa mohli rozhodnúť, pretože potom nasledujúce dva body, ktoré budú prerokovávať návrh pána poslanca Jarjabka, ktorý smeruje ku zmene zákona o Slovenskej televízii a ďalší, ktorý smeruje ku zmene zákona o Slovenskom rozhlase sú prakticky zrkadlové, pretože aj tie dva zákony sú také, preto navrhujem, aby sme k týmto dvom bodom zlúčili diskusiu, pretože prakticky to, čo sa dá povedať k jednému, sa dá povedať aj k druhému. Aj pozmeňujúce návrhy by mali byť prakticky totožné, aby sa tie zákony nerozišli.

  • Ďakujem, pán predseda. Zdá sa, že je súhlas aj navrhovateľa. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s takýmto postupom?

  • Všeobecný súhlas.

  • Ďakujem pekne.

    Pani poslankyňa Laššáková, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov v druhom čítaní predložila a odôvodnila krátku novelu zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov, ktorú máte ako tlač 42.

    Cieľom navrhovanej zmeny je zosúladiť nároky po skončení výkonu funkcie poslancov a členov vlády. Navrhované zmeny riešia tri okruhy nárokov.

    Po prvé, podľa navrhovanej zmeny v § 2 ods. 1 sa nárok na 5 platov po zániku mandátu poslanca viaže na čas výkonu mandátu poslanca, a to najmenej 5 mesiacov. Myslím si, že nie je správne ani hospodárne, aby náhradník, ktorý vykonával mandát poslanca napríklad len jeden deň mal nárok na 5 platov, to znamená taký istý nárok ako poslanec, ktorý vykonáva mandát celé volebné obdobie.

    V ďalšom navrhovaná úprava sleduje, aby nárok poslancovi patril len jedenkrát za volebné obdobie, odstráni sa tým zvýhodnenie poslancov, ktorí viackrát za volebné obdobie nastúpili ako náhradníci, a po tretie, zosúlaďuje sa úprava nárokov poslancov podľa § 2 a členov vlády, to znamená, ak si člen vlády po skončení funkcie uplatní mandát poslanca, nebude mu podľa navrhovanej zmeny patriť plat ešte 3 mesiace po skončení výkonu funkcie vlády, tak ako to bolo v doterajšej právnej úprave.

    V zmysle návrhov, ktoré boli prerokované vo výboroch, účinnosť návrhu novely sa predpokladá 1. januára. Ja chcem poznamenať, že súhlasím so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli dané vo výboroch a boli prerokované vo výboroch.

    Návrh zákona nie je v rozpore s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky. Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu pracovníkov.

    Prosím vás o prerokovanie a o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu predsedovi tohto výboru poslancovi Jozefovi Burianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predstavil spoločnú správu k tomuto návrhu zákona. Tento návrh zákona bol predložený vo výboroch: v ústavnoprávnom výbore, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbore Národnej rady pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien.

    Gestorským výborom a zároveň ďalším výborom bol určený výbor pre financie, rozpočet a menu.

    K predmetnému návrhu zaujali výbory kladné stanovisko, t. j. odporučili tento návrh zákona schváliť. Gestorský výbor prešiel pozmeňujúce návrhy, s ktorými sa stotožnil aj predkladateľ, a gestorský výbor odporučil tieto pozmeňujúce návrhy schváliť. Čiže tento návrh zákona bol teda odporučený každým výborom schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa do rozpravy chce niekto prihlásiť ústne? Do rozpravy sa hlási pán poslanec Daniel Lipšic. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som rád predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu novely, ktorý rozširuje návrh novely a myslím, že ide v súlade s cieľom, ktorý novela priniesla, a to je, aby osoba, ktorá je v ústavnej funkcii a ide do inej ústavnej funkcie platenej z peňazí daňových poplatníkov nedostávala odstupné, pretože v takom prípade odstupné nespĺňa svoj účel, ktorým je vytvoriť časový priestor na nájdenie zamestnania.

    Takže dovoľte mi predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý má tri body.

    „Bod 1. V § 2 ods. 1 druhá veta znie: „Ak mandát poslanca vykonával najmenej 5 mesiacov, patrí mu plat ešte 5 mesiacov po tom, keď došlo k zániku jeho poslaneckého mandátu. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na poslanca, ktorý bol zvolený za poslanca v nasledujúcom volebnom období a na poslanca, ktorý bezprostredne po zániku mandátu začal vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa Slovenskej republiky podľa § 1 alebo ktorý bol zvolený do Európskeho parlamentu.“.“ Také prípady už boli, aj keď išli poslanci do iných ústavných funkcií alebo do Európskeho parlamentu.

    „Bod 2. Bod 3 znie: V § 12 druhá veta sa „bodka“ na konci nahrádza „bodkočiarkou“ a pripájajú sa slová „toto ustanovenie sa nevzťahuje na člena vlády, ktorý bol vymenovaný za člena vlády v nasledujúcom funkčnom období a člena vlády, ktorý bezprostredne po skončení výkonu funkcie začal vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa Slovenskej republiky podľa § 1 alebo si uplatnil mandát poslanca.“.“ To je v rovnakom garde pri členovi vlády.

    A posledný bod, ktorý má dva novelizačné body. „Bod 4. V § 16 ods. 1 druhá veta sa „bodka“ na konci nahrádza „bodkočiarkou“ a pripájajú sa slová: „Toto ustanovenie sa nevzťahuje na sudcu Ústavného súdu, ktorý bol vymenovaný za sudcu Ústavného súdu v nasledujúcom funkčnom období a sudcu Ústavného súdu, ktorý bezprostredne po skončení výkonu funkcie začal vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa Slovenskej republiky podľa § 1.“.“ To je v prípade, keď sudca Ústavného súdu pokračuje vo svojom funkčnom období a tiež nie je dôvod, aby dostal odstupné.

    „Bod 5. V § 20 tretia veta sa „bodka“ na konci nahrádza „bodkočiarkou“ a pripájajú sa slová: „Toto ustanovenie sa nevzťahuje na predsedu kontrolného úradu alebo podpredsedu kontrolného úradu, ktorý bol vymenovaný za predsedu kontrolného úradu alebo podpredsedu kontrolného úradu, alebo podpredsedu kontrolného úradu, ktorý bezprostredne po skončení výkonu funkcie začal vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa Slovenskej republiky podľa § 1.“.“ To sa týka NKÚ.

    „A bod 6. V § 22a druhá veta sa „bodka“ na konci nahrádza „bodkočiarkou“ a pripájajú sa slová: „Toto ustanovenie sa nevzťahuje na generálneho prokurátora, ktorý bol vymenovaný za generálneho prokurátora v nasledujúcom funkčnom období a generálneho prokurátora, ktorý bezprostredne po skončení výkonu funkcie začal vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa Slovenskej republiky podľa § 1.“.“

    Zároveň si dovoľujem navrhnúť, aby zo spoločnej správy bol vyňatý druhý bod na samostatné hlasovanie. Ide naozaj o návrh, ktorý zovšeobecňuje cieľ, ktorý navrhovatelia v tomto prípade majú a ktorý odbúrava anomáliu v našom právnom poriadku s odstupným ústavných činiteľov.

    Takže by som si vás dovolil požiadať, pani kolegyne, páni kolegovia, o podporu tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko k rozprave pani navrhovateľka? Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne. Aj keď predložený pozmeňujúci návrh je nad rámec predloženej novely, ja s ním súhlasím a poprosím vás o jeho podporu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Pýtam sa spravodajcu? Keď nie, ďakujem aj navrhovateľovi, aj spravodajcovi.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime teda k prerokovaniu dvoch bodov, teda k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii, ktorý sme dostali pred prvým čítaním ako tlač 48 a spoločnú správu výborov ako tlač 48a.

    Ďalej by sme prerokovali spoločne návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase, ktorý ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 49 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 49a.

    Teraz len chcem upresniť niektoré veci. Prirodzene budeme rokovať o obidvoch návrhoch zákona oddelene, ale rozpravu k obidvom návrhom budeme organizovať ako spoločnú.

    Preto poprosím pána poslanca Jarjabka, aby uviedol obidva návrhy zákonov, tak ako som ich citoval s tým, že potom by som poprosil o vystúpenie spravodajcov k obidvom návrhom zákona a otvorili by sme spoločnú rozpravu s tým, že následne by sme opäť potom postupovali pri obidvoch návrhoch zákona, prípadne záverečných správ a spravodajcov či hlasovaní oddelene. Je všeobecný súhlas s týmto postupom?

    Poprosím pána poslanca Jarjabka, aby uviedol obidva návrhy zákonov.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, naozaj budem veľmi krátky preto, lebo o týchto dvoch návrhoch sa veľmi veľa hovorilo už aj v prvom čítaní, veľmi veľa sa im venovali médiá a myslím si, že by prišlo k zbytočnému zdržiavaniu.

    Len pre poriadok. Návrh, obidva návrhy riešia problémy voľby riaditeľa, kde sa mení nadpolovičná väčšina v treťom kole na dvojtretinovú väčšinu či v prípade Slovenskej televízie, alebo Slovenského rozhlasu, to isté v rámci obidvoch inštitúcií Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu mení sa voľba štatutára, resp. mení sa zo zákona postavenie štatutára, kde by ho v tejto chvíli už nemal, pokiaľ tento návrh zákona prejde, vymenovať riaditeľ, ale mala by ho voliť rada nadpolovičným uznesením členov Rady Slovenskej televízie alebo Slovenského rozhlasu.

    Na úvod toľko stačí. Uvidíme, ako sa bude vyvíjať rozprava, samozrejme. Potom si dovolím reagovať na niektoré vystúpenia, pokiaľ budú. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre kultúru a médiá pani poslankyni Magdaléne Vášáryovej, aby informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila stanovisko a návrh gestorského výboru. Nech sa páči. K tlači 48 a k spoločnej správe tlači 48a. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dobrý deň, dobrý deň, pán poslanec Jarjabek ako predkladateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, som spoločnou spravodajkyňou pre novelu zákona o Slovenskej televízii, preto vás chcem oboznámiť so spoločnou správou, ktorú ste dostali pod číslom 48a.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 46 z 5. septembra 2006 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii (tlač 48) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Poslanecký návrh zákona odporučil schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 24 z 11. októbra 2006. Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá odporučil schváliť tento návrh uznesením č. 19 zo 17. októbra 2006.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tento predmetný poslanecký návrh prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, nebudem ich, ak dovolíte, čítať, pretože ich máte všetci pred sebou v spoločnej správe a okrem toho všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy gestorský výbor odporúčal schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať osobitne o každom bode s návrhom schváliť.

    Gestorský výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov a poveril ma, aby som podala túto správu. Spoločná správa bola schválená, to som povedala.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, za vystúpenie. Poprosím zaujať miesto pre spravodajcu. Teraz poprosím, aby so spoločnou správou k tlači 49 a k správe výborov k tlači 49a k návrhu zákona Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase, keby vystúpil pán poslanec Gyula Bárdos.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámil so spoločnou správou k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov prerokoval tento návrh zákona a Národná rada pridelila tento návrh okrem výboru pre kultúru a médiá aj ústavnoprávnemu výboru.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu.

    K návrhu takisto ako v prípade Slovenskej televízie, aj tu sú totožné návrhy, samozrejme, to hlasovanie treba urobiť zvlášť, lebo ide o zákon o Slovenskom rozhlase, a nie o Slovenskej televízii.

    Čo sa týka nášho gestorského výboru. Na základe stanovísk výborov v ich uzneseniach vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča gestorský výbor návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť, samozrejme, nebudem teraz čítať pozmeňujúce návrhy, ktoré sú totožné s návrhmi, ktoré už boli tu v pléne a máte ich v tlači 49a.

    Navrhujem, aby o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v bode IV sa hlasovalo osobitne o každom bode s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor ma určil ako spoločného spravodajcu výborov a poveril, aby som podal správu o výsledku prerokovania návrhu zákona.

    To je moja informácia, pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, poprosím vás teda, aby ste zaujali svoje miesto s tým, že, samozrejme, vám zostávajú práva v zmysle rokovacieho poriadku a osobitne pripomínam § 27 ods. 8.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že som dostal jednu písomnú prihlášku k tlači 48 od pána poslanca Minárika. Takže dávam slovo pánovi poslancovi Minárikovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ospravedlňujem sa trošku za to, aký mám hlas, ale zrejme sa začína chrípkové obdobie a už aj preto sa obmedzím len na to, na čo sme tu v druhom čítaní, teda na pozmeňujúce návrhy. Nebudem sa už vracať k tomu, ako budeme rozhodovať pri tomto zákone, lebo naozaj rozhodneme hlasovaním o tom, či znížime kvórum na voľbu riaditeľa Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie.

    Moje návrhy by som rozdelil do takých troch oblastí. Prvé, je to akési technické vylepšenie hlavne § 18, pretože sa mi zdá, že je tam niekoľko technických nedostatkov.

    Druhý, druhá skupina návrhov smeruje k tomu, čo by som nazval, že za rovnakú prácu, rovnakú plácu, resp., kto pracuje viac, mal by mať aj vyššiu odmenu.

    A v poslednom okruhu návrhov chcem vyriešiť podľa mňa nezmyselné obmedzovanie prístupu k volenej funkcii, pretože ak chceme vybrať riaditeľa Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, určite v dobrej viere hľadáme toho najlepšieho človeka, ktorý by túto verejnoprávnu inštitúciu mal viesť a v takom prípade sa mi zdá byť nie dobré, aby sme obmedzovali prístup k tejto funkcii ľuďom, ktorí sa zaoberajú Slovenským rozhlasom, Slovenskou televíziou a možno práve preto sme ich navolili do rady týchto verejnoprávnych médií.

    Pretože už máme precedens zo Súdnej rady, ako sa dá taký konflikt pri hlasovaní odbúrať, sa mi zdá, že treba mať čo najširší prístup k funkcii, aby sme mohli nájsť aj čo najlepšieho riaditeľa.

    V tejto chvíli sa teda vrátim k tomu, čo je povinné urobiť v druhom čítaní v rozprave, teda prečítať pozmeňujúce návrhy, aby tu odzneli.

    Vzhľadom na to, že je spojená diskusia a že tieto návrhy sú pre jeden i druhý zákon absolútne, ale absolútne totožné, pretože tie zákony sú zrkadlové vrátane číslovania paragrafov, odsekov a písmen, dovolím si to prečítať iba raz, pretože by som musel čítať dvakrát navlas ten istý text. Takže moje pozmeňujúce návrhy.

    K čl. I bod 3 sa za slová „do zvolenia generálneho riaditeľa, za čo mu“ vkladajú slová „patrí mesačná mzda podľa § 18 ods. 5“. To je vlastne ten návrh, ktorým som hovoril, že zastupujúci riaditeľ v čase, keď nie je zvolený generálny riaditeľ jedného alebo druhého média vykonáva v plnom rozsahu jeho kompetencie a nesie aj plnú zodpovednosť. Takže nevidím dôvod, aby bol jeho platový strop iný, ako je platový strop riaditeľa.

    Ďalší návrh. V čl. I bod 9 po a v § 18 nadpis znie: „Podmienky pre kandidáta na funkciu generálneho riaditeľa výkon tejto funkcie.“ Po b v § 18 ods. 1 písm. a) vypúšťa sa časť za bodkočiarkou. V § 18 ods. 1 písm. b) na konci sa dopĺňajú slová „a je bezúhonná podľa § 10 ods. 2“. Po d v § 18 ods. 1 písm. d) sa spojka „a“ na konci nahrádza bodkou a vypúšťa sa písmeno „e“. Po e v § 18 ods. 4 vypúšťajú sa slová „a až e“ a po posledné, teda po f v § 18 sa dopĺňa ods. 7, ktorý znie: „Generálny riaditeľ je povinný splniť rovnaké podmienky, aké vyplývajú aj pre člena rady z § 10 ods. 3 až 5 do 30 dní od zvolenia funkcie.“.“

    Po tretie. V čl. I bod 12 sa slová „v § 18 ods. 1“ nahrádzajú slovami „v § 18 ods. 7“. Toto je len zosúladenie vnútorných odkazov.

    Toto je jedna skupina návrhov, tie, ktoré priamo sú obsiahnuté v novelách a ja to hneď teraz na úvod poviem, nad rámec tejto novely dávam dva návrhy, ktoré majú umožniť rade fungovať bez problémov. To znamená, že rada, ktorá má mať akýsi výkonný aparát, ktorý je stelesnený dneska prakticky v jednom človeku, musí byť zostrojená tak, aby predseda rady mal na tohto človeka nejaký konkrétny dosah a toto sa snažím vyriešiť týmto návrhom.

    Čl. I sa dopĺňa novými bodmi 4 a 5, ktoré znejú: „4. V § 14 ods. 9 znie: „Organizačné a administratívne záležitosti súvisiace s činnosťou rady plní kancelária rady. Funkciu vedúceho zamestnanca nadriadeného“, tuná je odkaz pod čiarou, ktorý sa odvoláva na Zákonník práce, „voči pracovníkom kancelárie plní predseda rady.“.“ To je vlastne to sfunkčnenie a teraz to, aby sme mohli odmeniť predsedu rady trochu inak, ako sú odmenení členovia rady, aj keď dneska je to skoro symbolické 3-tis. korún myslím, že v jednej rade a 2-tis. v druhej rade, ale aby sme tomu dali právny základ dopĺňam pod päťkou § 14 ods. 10 v tomto znení: „Odsek 10: Vzťahy rady a kancelárie rady, príplatok k odmene predsedu rady, podpredsedov rady a predsedu dozornej komisie a ostatné náležitosti spojené s činnosťou rady upravuje štatút rady, ktorý schvaľuje predseda Národnej rady po oboznámení sa so stanoviskom príslušného výboru Národnej rady k návrhu predloženému radou.“ To je z mojej strany všetko.

    Pán predsedajúci, prosím pánov poslancov o podporu týchto návrhov a pre spravodajcov ešte to, ako by som si predstavoval hlasovanie. Vzhľadom na to, že v tom prvom návrhu body b a f spolu súvisia, prosím, aby sa o nich hlasovalo osobitne a spoločne. Aby sa hlasovalo o tých posledných dvoch návrhoch, ktoré sú napísané pod mojím menom dva, aby sa hlasovalo spoločne a o ostatných spoločne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pýtam sa teraz, kto sa chce k obom návrhom zákonov do rozpravy prihlásiť ústne? Pani poslankyňa Vášáryová, pani poslankyňa Biró, pán poslanec Podmanický. Pokiaľ ďalší nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy k obom návrhom zákonov ústne. Pristúpime k vystúpeniam jednotlivých poslancov.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vášáryová Magdaléna, ktorá sa riadne hlási do rozpravy.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vo svojom uvádzaní tejto novely zákona uviedol pán poslanec Jarjabek, že hlavným dôvodom jeho novely je vlastne vyriešenie pozície štatutára.

    Ja si ale myslím, že hlavným dôvodom predloženia tejto novely zákona je zníženie kvóra pri voľbe generálneho riaditeľa, a tým pádom retroaktívne teraz ešte tento zákon použiť a ovládnuť verejnoprávnu televíziu a chvat, v ktorom sa ocitli poslanci vládnej koalície i pán navrhovateľ vo výbore pre kultúru i médiá i pozmeňujúci návrh pána doktora Podmanického, ktorý bude nasledovať, o tom svedčí.

    Vážené kolegyne, kolegovia, v prvom čítaní tohto návrhu zákona kolegu poslanca Dušana Jarjabka som hovorila o určitých obavách a vychádzala som z istých indícií a skúseností. Dnes už vieme, že koaličná väčšina v Národnej rade zvolila do Rady Slovenskej televízie 5 svojich nominantov v snahe zvoliť si svojho nominanta aj na miesto generálneho riaditeľa a ovládnuť spravodajstvo Slovenskej televízie. Kritickú kampaň, ktorá sa zniesla na hlavu tohto spravodajstva v týchto dňoch aj preto považujem za cielenú a postupne pripravujúcu verejnú mienku na tieto kroky.

    Poslanec Jarjabek argumentuje vo svojej dôvodovej správe skúsenosťou z voľby riaditeľky Slovenského rozhlasu, ktorá trvala niekoľko mesiacov. Je to pravda, voľba bola dlhá a pre tých z nás, ktorí sú zvyknutí, že je najlepšie plniť len príkazy zhora, to bolo aj určite zbytočne komplikované, v dôsledku čoho bol Slovenský rozhlas istý čas bez riadne zvoleného riaditeľa. To Slovenskému rozhlasu iste neprospelo, ale dovoľte mi povedať aj to, že sa nestala žiadna tragédia.

    Hovorím to predovšetkým preto, aby sme sa na to pozreli trochu z nadhľadu, čo si myslím, že je naša úloha, úloha zákonodarného zboru. Veď to bolo po prvýkrát, čo takto rada volila riaditeľa a neviem, prečo by sme mali očakávať zázraky, že sa tohto aktu zhostí na prvýkrát bez akýchkoľvek historicky skúsených hneď ľahko a rýchlo. Tak hladko príkazovo sa to nedeje ani v starých demokratických režimoch. Nakoniec rada riaditeľa, lepšie povedané riaditeľku zvolila. A nová riaditeľka získala v rade veľmi významnú väčšinu. Iste, trvalo to dlhšie, ale nakoniec sa podľa môjho názoru zámer zákonodarcu a aj schváleného zákona o Slovenskom rozhlase dosiahnutým konsenzom naplnil.

    A nemyslím si, že ak nám trvá dlhšie naučiť sa kultivovanej demokracii a dialógu, tak je to dôvod, že tento dialóg a kultivovanú demokraciu zrušíme a vrátime sa k starým praktikám. Máme teda túto jedinú skúsenosť, a to nás má znervózniť? To, že sa nám zdá, že by sa tak mohlo stať aj v prípade voľby generálneho riaditeľa Slovenskej televízie. To teda asi nie je tým hlavným motívom.

    Kvôli jednej skúsenosti, ktorá neviedla do slepej uličky, je preto nezodpovedné meniť významným spôsobom pravidlá. Je to nielen nelogické, ale rokovania vo výbore ma vedú k presvedčeniu, že dôsledky, dlhodobé dôsledky tohto kroku budú nedobré.

    Nejde predsa o matematiku. Ide o ducha demokracie. Veď ani parlament nezvolí na prvýkrát nejakého funkcionára a myslím si, že vo voľbách teraz minulý týždeň sme sa o tom presvedčili.

    Myslím si však, že sa v tomto duchu nespreneverím návrhu zákona pána poslanca Dušana Jarjabka, keď predložím plénu môj pozmeňujúci návrh k bodu 10 § 18a, ktorý znie: „V § 18a ods. 3 sa slová „v ďalšom hlasovaní rada volí generálneho riaditeľa tajným hlasovaním nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov rady“, nahrádzajú slovami „v ďalšom hlasovaní volí rada generálneho riaditeľa tajným hlasovaním trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých členov rady“. .“

    Moje zdôvodnenie je jasné. Rovnaké kvórum treba aj v Národnej rade Slovenskej republiky na prijatie najdôležitejších aktov. Je to preto solídny základ na prijatie rozhodnutí, ktoré budú prvkom stability a ktoré aj posilnia postavenie generálneho riaditeľa. Návrh máte v písomnej podobe pred sebou.

    Je to ústretové gesto z mojej strany a môže napomôcť voľbu generálneho riaditeľa, ale zároveň zachováva dostatočne širokú platformu na hľadanie dohody. Mnou navrhovaná výška minimálneho kvóra je poistkou stability Slovenskej televízie. Predsa neexistuje žiadna aktuálna potreba ani žiadne národné ohrozenie, dokonca ani kolaps verejnoprávnych médií, aby sme teraz menili pravidlá. A neexistuje žiadna relevantná skúsenosť, pretože tú jednu, ktorú sme mali, nepokladám za dostatočne relevantnú.

    Myslím si, že toto je test. Toto je test a významný test. Test toho, či vieme my tu v parlamente žiť s filozofiou demokratických pravidiel aj vtedy, keď môžu byť pre niektoré kroky pre vládnu väčšinu nepohodlné. Či budeme demokratické vyskúšané a civilizované pravidlá vzťahovať aj na iných. V tomto prípade na rady STV a Slovenského rozhlasu vrátane zodpovednosti za to, aby našli konsenzus, ktorý takýto významný post vyžaduje, alebo budeme teraz meniť pravidlá narýchlo, prípadne podľa mocenských zámerov.

    Národná rada zvýšila počet členov rád pred necelými dvomi rokmi súčasne s tým, ako na ne bola prenesená kompetencia voliť a odvolávať riaditeľov týchto inštitúcií. Bol to dobrý krok. Dôvod bol zrejmý a bol predsa konsenzuálny nielen naprieč politickým spektrom, ale aj naprieč širším občianskym spektrom. Jednak to bol konsenzus, že už prišiel čas zobrať výber riaditeľov z priamych rúk politikov a poslancov parlamentu a zaviesť voľbu tak, ako funguje pre verejnoprávne médiá v niektorých starších demokraciách. No a potom bol konsenzus v tom, že o takej vážnej, vážnej nominácii by nemalo rozhodovať, povedzme, päť, šesť ľudí, ale že treba výraznejšie rozšíriť platformu, na ktorej sa bude vyberať, a nastaviť pravidlá tak, aby na tejto širšej platforme musel víťaz získať veľmi významnú podporu rady, aby to bol naozaj širší konsenzus, ktorý by mu zabezpečil podporu a televízii stabilitu. Myslím si, že to má nielen železnú logiku, ale že to má aj občiansku demokratickú logiku.

    Iste sa zhodneme na tom, že voľba generálneho riaditeľa je pre Radu Slovenskej televízie jedným z najdôležitejších aktov, ak nie vôbec najdôležitejším počas jej funkčného obdobia. Možno mi protirečiť nebudete ani v tom, že tak rada, ako aj poslanci.

    My by sme mali mať záujem na stabilite vývoja vo verejnoprávnych médiách, opretý o čo najširšiu zhodu o osobe na jej čele. Myslím si, že to je naša spoločná zodpovednosť a ona nás dostihne. Dostihne nás možno v kratšom čase, ako si niektorí predkladatelia myslia. Preto vás prosím o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu.

    Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami pán poslanec Senko, pán poslanec Rafaj, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Podmanický, pán poslanec Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Senko.

  • Ďakujem, pán predseda. Čím ďalej, tým viacej zisťujem, že témy, ktorej sa začína zmocňovať pani poslankyňa Vášáryová, tak sa jej zmocňuje totálne politicky. Vyslovene z každej témy robí politiku a zdôvodňujúca správa, ktorú predkladal pán poslanec Jarjabek, má úplne iný zmysel a úplne iným spôsobom reaguje na potrebu tohto zákona.

    Za toto obdobie sa, samozrejme, nestala žiadna tragédia, my sme len videli spôsob voľby generálnej riaditeľky Slovenského rozhlasu. Samozrejme, že vieme, že po istom čase sa aj stala generálnou riaditeľkou pani, ktorá momentálne zastáva túto funkciu po dohode so štatutárnym zástupcom pánom Machajom, ktorý bol jedným z tých kandidátov.

    To znamená, neviem, či tu bol záujem lobistických skupín, alebo záujem politických zoskupení v tom období vládnucich na tom, aby k takémuto niečomu došlo.

    To znamená, to stále podsúvanie slov o tom, že vládne zoskupenie nie je demokratické z vašich slov a z vašich vystúpení čím ďalej viacej trčia. Ja by som aj tento parlament rád istým spôsobom upozornil na to, aby takto vnímal vystúpenia pani poslankyne Vášáryovej.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Rafaj s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem. Ja som tiež prekvapený, že z pragmatického riešenia jednej malej čiastkovej veci, ktorou sa pohýna stav Slovenskej televízie dopredu, sa robí politikum, keďže, pani poslankyňa, použili ste taký typický politický terminus kultivovaná demokracia.

    Môžem vás ubezpečiť, že ako poznám Dušana Jarjabka, ako sme to preberali vo výbore, určite nejde o deratizáciu STV.

    Tentoraz citujem rok 1998 a budem citovať aj, neviem, či je tu prítomný pán poslanec František Mikloško, ktorý povedal: „Nie dni a týždne, ale hodiny a minúty bude trvať, kým vykopeme súčasných mečiarovských prisluhovačov z STV.“

    Môžem vás ubezpečiť, že táto novela nie je vykopávacou novelou, len má spriechodniť to, že bývalý riaditeľ je tam, kde je, že tak ako pri ÚPN pol roka nikoho netrápi, že ústav ide bez vedenia a štatutára.

    Takže ja si myslím, že našou povinnosťou ako poslancov je predovšetkým uvoľňovať tie zátarasy a spriechodňovať veci. A bude to urobené demokratickou formou, takže nevidím v tom nijaký problém a myslím, že pokiaľ sa vieme dohodnúť, bude to urobené aj kultivovane. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Ja som si vypočula pozorne emotívne, až herecké vystúpenie pani poslankyne, kde nás presviedčala, ako sa ide rúcať demokracia v tomto elektronickom médiu.

    Pani poslankyňa, žiadne rúcanie demokracie. Sú tu prostriedky, prečo by na prvýkrát takým spôsobom nebolo možné zvoliť. Ale keď nie je zvolené, keď sa predlžuje lehota, že táto inštitúcia je bez hlavy, bez riadenia, je nutné, aby bolo pragmatické riešenie, ktoré zabezpečí to, aby mala táto inštitúcia hlavu.

    A taktiež som chcela poukázať, keď nastúpila vláda, ktorej politickou členkou ste aj vy, ako urobila 28. poschodie, ako urobila deratizáciu televízie. To bola tá história demokracie, ktorá sa získala? Keď boli redaktori vysunutí a strážení a bolo podpisovanie, keď išli na príslušné miesta ľudskej hygieny, to bolo správne? Nič takéhoto súčasná vládna koalícia nerobí, preto nerobte slová o rúcaní demokracie.

    A k tej kvalite. Už som poukázala, keď rada, v ktorých spravodajstvách permanentne hovoria, že vláda schválila zákon a ja upozorňujem v tlači, že je to hlúposť a oni naďalej hovoria, že vláda schválila zákon. To sú odborní redaktori? To sú odborníci?

    Pani poslankyňa, spamätajte sa.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Podmanický s faktickou poznámkou.

  • Vážená pani poslankyňa Vášáryová, ja som si naozaj už zvykol na to, že vy, keď vystúpite, tak máte jednoducho tú úžasnú vlastnosť každý návrh zákona tak zdramatizovať, že sa niekedy človek cíti naozaj ako v divadle.

    Veľmi rada používate slová demokracia, demokratické pravidlá a na druhej strane hrozíte slovami ovládnuť verejnú televíziu, v chvate prijímaný zákon, obavy, ktoré máte pred zneužívaním demokracie na Slovensku.

    Ja chcem povedať, pani poslankyňa, že dvaja predchádzajúci riaditelia Slovenskej televízie neboli volení Radou STV, ale parlamentom. To vám nič nehovorí?

    Alebo zrušili ste mandát členom Rady STV a Rady Slovenského rozhlasu pred vypršaním ich funkčného obdobia práve z dôvodu, aby ste vy mohli politicky obsadiť posty v Slovenskej televízii. Sú o tom výpovede viacerých bývalých členov Rady STV, aké politické kalkuly sa diali počas dvoch bývalých vlád Mikuláša Dzurindu práve v Slovenskej televízii.

    A keď ste hovorili o tom, že koalícia nominovala 5 členov Rady STV, veď to boli normálne voľby, v ktorých sa tajne hlasovalo, ale keď vy hovoríte o politickom obsadení, tak čo taký pán Kollár, Jozef Kollár, dnešný predseda Rady STV, ktorý pracoval ako výkonný riaditeľ IVO, alebo pani Jana Lepeňová-Žitňanská, podpredsedníčka KDMS, dokonca nevesta exministerky spravodlivosti a poslankyne SDKÚ, alebo pani Karin Habšudová, ktorá myslím si, že vôbec nemá predpoklady na to, aby mohla pôsobiť v mediálnej oblasti. Takže toto sú vaši členovia Rady STV, ktorí naozaj majú politické pozadie.

  • Ďakujem. Pán poslanec Halecký s faktickou poznámkou.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, myslím si, že voľba spôsobom, akú navrhuje predkladateľ pán poslanec Jarjabek je adekvátna a dokonca nutná, pretože byť pol roka bez riaditeľa Slovenskej televízie je skoro neúnosný stav.

    Vieme, ako to prebieha v organizáciách, kde chýba štatutár a kde chýba šéf, že prostriedky a ostatné veci sa nakladá s nimi ako nie vždy tak, ako by malo.

    Vidíme to aj teraz na okresoch, keď ešte stagnujú niektoré určité zmeny, tak doterajší šéfovia v prijímaní nových pracovníkov, vo vyplácaní odmien a tak ďalej robia veci, ktoré myslím si, že nemajú nič spoločné s ekonomickým a ďalším účinkovaním týchto inštitúcií.

    Tváriť sa, že Slovenská televízia nemá svoj politický aspekt, myslím si, že nie je úprimné, pretože televízia je vždy najväčším politickým ovplyvňovateľom verejnej a spoločenskej mienky. Je to vec, ktorá si nevyžaduje nejaké hlboké poznanie, a preto aj vždy aj všetky úkony, čo sa týka voľby či členov rady, alebo generálneho riaditeľa budú spochybňované alebo utvrdzované.

    A predpokladám, že aj nemáme ten názor, že členovia rady sú vždy tí apolitickí ľudia, predpokladáme tiež, že ich ovplyvnenie alebo ich postoj, ako už bolo v predchádzajúcom príspevku uvedené, tiež môžu byť politicky ovplyvňované.

    Preto nazdávam sa, že zákon je presne namieste. Vyrieši situáciu rýchlym a účinným spôsobom a vytvorí podmienky na to, aby bola politická vyváženosť v Slovenskej televízii, čo si už vyžadujú ľudia v terajšej dobe. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Pani poslankyňa, nech sa páči, vaša reakcia.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja budem reagovať len na pána doktora Podmanického, pretože on predkladá pozmeňujúci návrh.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky navrhol, aby táto účinnosť bola k 1. decembru.

    Pán doktor Podmanický predkladá pozmeňujúci návrh, aby to bolo 15. novembra. Pre mňa je to test. Máte možnosť mi vyvrátiť všetky pochybnosti, keď nebudeme hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu, pán doktor.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Ako ďalšia vystúpi v rozprave pani poslankyňa Biró a pripraví sa pán poslanec Podmanický.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, vážené pani kolegyne, kolegovia, veľmi veľa myšlienok tu odznelo naozaj zaujímavých. Ja by som však túto debatu trošku chcela posunúť niekde inde.

    Ak naozaj ctená snemovňa má na zreteli verejný záujem, myslím si, že politické súboje, až takéto patetické súboje nemali by tu čo hľadať, aspoň v prípade tohto zákona.

    Hovorím to preto, lebo práve v týchto chvíľach prebieha druhé kolo voľby generálneho riaditeľa a možno už aj majú toho správneho, ktorého meno sa čochvíľa dozvieme.

    V tom prípade tento zákon alebo na tento zákon by sme sa mali pozrieť z úplne iného pohľadu. Ja som to aj vo výbore povedala, že trošku ľutujem, že posúvame tento zákon v takej podobe, že má v sebe a nesie v sebe také chyby a nedostatky, ktoré nám v praxi spôsobia aplikačné problémy.

    Chcem tomu veriť, že tie diskusie, ktoré tu odznievajú, a zámer predkladateľa nie je a nebol len z účelu politického, ale na druhej strane evidujeme a evidovali sme tie obavy a tie indície, ktoré spomínala aj pani poslankyňa Vášáryová, a to snahy a pokusy politikov zasiahnuť a zasahovať a riadiť prácu novinárov alebo redaktorov.

    Konkrétne myslím na to, keď v priamom prenose sme boli svedkami toho, že moderátorka bola usmernená alebo poučená o tom, čo sa môže, alebo nemôže od politika spýtať, alebo čo môže, alebo nemôže byť, alebo v prípade, ako môže byť niečo o politikovi odvysielané.

    Ja plne chápem rozhorčenosť tých, ktorí na tieto veci poukázali alebo sa ozvali, pretože médiá nie vždy dávajú príjemné otázky ani politikom a často politikom postavia krivé zrkadlo, do ktorého pozrieť sa nie je najpríjemnejšie.

    A na druhej strane si myslím, že nie je to vôbec bezvýznamné alebo zbytočné. Nechcem tým povedať ani to, že by médiá boli neomylné, ale myslím si to, že pluralita názorov a sloboda slova sú neodmysliteľne spojené s demokraciou a bolo by dobré a myslím politicky rozvážne a rozumné, aby sme slobodu médií a slobodu slova akceptovali a ctili.

    Ja chcem veriť, že predkladateľa viedol ten istý zámer a dokonca si myslím, že naozaj je pragmatické a dobré zvážiť a nepredlžovať lehotu a nechať takúto významnú inštitúciu veľmi dlho bez štatutára.

    Samotní odborníci sa vyjadrovali k tomu tak, že predlžovanie tohto času odnesie si svoje alebo bude platiť tým, že sa oslabí tak personálne alebo sa to odzrkadlí aj na programovej štruktúre.

    Takže som za pragmatické riešenie, som aj za zníženie kvóra, ale za zníženie kvóra, ktoré súčasne by zachovalo tú slobodu tých médií. Nie som za to, aby sa voľba generálneho riaditeľa dostala späť na pôdu parlamentu, neriešilo by to nič, skôr ten politický dosah alebo dopad na voľbu tohto štatutára bol by oveľa väčší. Takže sama sa stotožňujem a podporujem návrh pani poslankyne – zníženie kvóra na tú trojpätinovú väčšinu.

    Súčasne dovoľte mi, aby som predložila môj pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka tak zákona o Slovenskej televízii, ako aj o Slovenskom rozhlase. Je veľmi jednoduchý a krátky. Týka sa to § 18 ods. 2 písm. b), kde navrhujem slovo „výpis“ vypustiť a nahradiť slovom „odpis“.

    Moje zdôvodnenie tohto návrhu je tiež veľmi prosté. Predsa odznelo tu už viackrát, že táto inštitúcia je jedna z najvýznamnejších mienkotvorných verejnoprávnych inštitúcií, ktorá má veľmi významný dosah na verejnú a spoločenskú mienku. A preto si myslím, že na čelo tejto inštitúcie by mala byť zvolená osoba, osobnosť, ktorá je bezúhonná a vysoko morálna.

    Z uvedeného dôvodu som navrhla sprísnenie podmienky tým, že budeme od kandidáta vyžadovať namiesto výpisu odpis registra trestov.

    Som si vedomá toho, že v súčasnosti je aj akási snaha trošku zmierniť túto podmienku v prípade ostatných zákonov, lebo je celý rad zákonov, kde sa vyžaduje od štátnych alebo verejných zamestnancov odpis a vlastne tento odpis bol zavedený len nedávno s takým záujmom alebo z takého presvedčenia, aby korupcia sa znížila. Myslím si, že niekde je vyžadovanie odpisu úplne zbytočné alebo nie je relevantné, ale v prípade týchto inštitúcií by bolo to opodstatnené.

    Ďakujem, že ste ma vypočuli a chcela by som vás poprosiť o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Pýtam sa, či chce niekto sa prihlásiť s faktickou poznámkou? Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Dámy a páni, blíži sa jedenásta hodina. Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme dokončili rozpravu k týmto dvom poslaneckým návrhom.

  • Všeobecný súhlas.

  • Ak áno, ďakujem pekne, budeme pokračovať vystúpením posledného prihláseného do rozpravy ústne pána poslanca Podmanického. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja chcem nadviazať na slová pani poslankyne Biró, ktorá naozaj vystúpila veľmi konštruktívne k prerokovávanému návrhu zákona a chcem nadviazať aj na jej slová, ktorými hovorila naozaj o tom, že bezvládie v Slovenskej televízii, aké dnes panuje, nie je pre túto našu významnú verejnoprávnu inštitúciu vhodné.

    Aj preto dávam pozmeňujúci návrh, ktorým dochádza k zmene účinnosti z 1. decembra na 15. novembra. Dovoľte, aby som ho prečítal.

    K čl. I 16. bod v nadpise § 23a sa slová „1. novembra“ nahrádzajú slovami „15. novembra“ a k čl. II sa slová „1. novembra“ nahrádzajú slovami „15. novembra“.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem, pán poslanec. Priestor pre vaše faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Končím rozpravu k uvedeným návrhom.

    Pán poslanec Jarjabek, požiadam vás, aby ste zaujali stanovisko najmä k predloženým pozmeňujúcim návrhom. Ešte predtým, ako vám dám slovo, chcem vás, kolegyne, kolegovia, informovať, že zvolávam po ukončení prerokovania týchto dvoch bodov krátke poslanecké grémium a po ňom budeme hlasovať o jednotlivých prerokovaných bodoch.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda parlamentu, dámy a páni, ctení hostia, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som zareagoval na to všetko, čo tuná bolo povedané z úst pánov poslancov a paní poslankýň, pretože si myslím, že na to treba zareagovať, treba na to zareagovať veľmi korektne a hlavne veľmi konkrétne.

    K samotnej novele by som chcel povedať už len toľko, že možnože vôbec nebude musieť byť využitá v prípade dvojtretinovej voľby generálneho riaditeľa, pokiaľ Rada Slovenskej televízie zvolí generálneho riaditeľa, ale aj Rada Slovenského rozhlasu, keď príde na lámanie chleba, keď zvolí generálneho riaditeľa normálnym dvojtretinovým spôsobom, čiže k tej nadpolovičnej väčšine vôbec napríklad nemusí prísť. Myslím, že panika je v tejto chvíli trošku predčasná a ono tá nadpolovičná väčšina dáva, viete, dáva rovnaké šance všetkým v rade, takže určite by som tú účelovosť v tomto zmysle odmietol. Ale poďme k veci.

    Dámy a páni, máme pred sebou návrhy dvoch malých noviel, ktoré spolu súvisia. Preto dovoľte, aby som sa k nim vyjadril spoločným vstupom. Nie je to tak dávno, čo sme v tejto snemovni prerokúvali nové zákony o Slovenskej televízii a zákon o Slovenskom rozhlase. Vtedy sme sa dokázali v dosť širokom konsenze zhodnúť na tom, že verejnoprávne médiá predovšetkým potrebujú isté vyslobodenie z osídiel závislosti od politiky.

    Pätnásťročná história slobodných médií nás naučila, že nie je dobré, ak má politika priamy vplyv na verejnoprávne médiá, pretože či už dosadzovanie verných, alebo neschopných, alebo ekonomické nútenie médií k poslušnosti voči vôli vlády vždy spôsobuje jedno jediné – úpadok kvality poskytovanej verejnej služby.

    Dohodli sme sa vtedy, že jedným z prostriedkov, ako mediálnu sféru aspoň čiastočne odpolitizujeme, bude presunutie práva voliť riaditeľa Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu z pléna tohto ctihodného, ale predsa len stranícky jasne definovaného zhromaždenia na radu jedného i druhého médiá.

    Radcov síce volíme my poslanci, a teda ich výber nie je tak celkom mimo politického vplyvu, to je logické. Ale v oboch radách by mali pracovať predovšetkým ľudia, ktorí sú kompetentní a vedia sa k činnosti, aktivitám média kvalifikovane vyjadrovať. To je v tejto chvíli naša zodpovednosť. Im sme dali právo...

  • Prepáčte, pán poslanec. Kolegyne, kolegovia, chcem vás požiadať o pokoj v rokovacej sále. Nech sa páči.

  • Im sme dali právo voliť kľúčových reprezentantov Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie a povinnosť bdieť, ako sa ich činy zhodujú s tým, čo pred voľbou prezentovali ako svoj program.

    Zhodli sme sa vtedy na tom, že kandidát, ktorý má ambíciu viesť verejnoprávne médium, by mal byť dostatočne presvedčivý, argumentačne pripravený, aby na podporu získal dve tretiny členov rád. Teda z 15 aspoň 10 hlasov. Vychádzali sme pritom z predpokladu, že aj keď kandidát sa do rady dostáva s podporou niektorých politických strán, bude v rade reprezentovať záujmy koncesionárov, ktorí sa svojimi zo zákona určenými platbami podieľajú na zabezpečovaní činnosti verejnoprávnych médií. A že preto bude prirodzenou ambíciou každého radcu vybrať z pestrej ponuky kandidátov toho, kto skutočne garantuje, že koncesionári budú so stavom verejnej služby spokojnejší.

    Po zhruba dvoch rokoch platnosti zákonov a jednej praktickej skúsenosti, keď Slovenský rozhlas vyše pol roka nemal riaditeľa, musím konštatovať, že sme sa mýlili. Možno sme boli naivní, keď sme dúfali vo väčšinový triumf odbornosti nad straníckosťou, možno to spôsobil fakt, že na skladbu mediálnych rád mala dominantný vplyv a dôsledne ho aj uplatnila pravicová koalícia, to si netrúfam hodnotiť. Faktom však je, že Rada Slovenského rozhlasu bola dlhé mesiace zablokovaná a nedokázala dvojtretinovou väčšinou vybrať riaditeľa. A bez riaditeľa zase Slovenský rozhlas a teraz i Slovenská televízia síce dokážu vysielať, ale nemôžu sa plnohodnotne rozvíjať. Nemôžu prijímať strategické rozhodnutia. A tak rozhlas prišiel o pozíciu lídra na rozhlasovom trhu, ktorú si poldruha desaťročia dokázal uchovať.

    Nepochybujem o tom, že stav rozhlasového bezvládia či prežívania niektorých záujmových skupín mohol vyhovovať, rozhodne to ale nebolo v záujme koncesionárov.

    Zjavne preto vláda Mikuláša Dzurindu, hovorím to v rámci objektívnosti, 22. februára tohto roku ako 46. a 47. bod programu prerokovala po predchádzajúcom odobrení v legislatívnej rade vlády dva návrhy ministra kultúry, medzitým tragicky zosnulého Františka Tótha, na novelizáciu zákonov o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase.

    V dôvodovej správe si každý môžete prečítať, mám na mysli dôvodovú správu k zákonu z 22. februára tohto roku. Predložený návrh právnej úpravy zohľadnil možnosť nezvolenia generálneho riaditeľa v rámci jednej voľby a v rámci zabezpečenia kontinuity riadenia verejnoprávnych médií navrhuje systém, ktorý upravuje voľbu generálneho riaditeľa.

    Generálneho riaditeľa bude voliť rozhlasová, v druhom prípade televízna rada najmenej dvojtretinovou väčšinou na základe verejného vypočutia, pričom v rámci jednej voľby môžu prebehnúť o kandidátoch tri hlasovania. Ak žiaden z kandidátov nezíska najmenej dvojtretinovú väčšinu hlasov všetkých členov rady a na verejnom vypočutí sa zúčastnia najmenej 3 kandidáti, bude sa hlasovať na základe verejného vypočutia a opakovať najneskôr do 5 dní. Na opakovanom hlasovaní sa zúčastnia kandidáti, ktorí získajú najmenej 3 hlasy. Ak ani v opakovanom hlasovaní nezíska žiaden z kandidátov dvojtretinovú väčšinu a aspoň jeden z kandidátov získa aspoň šesť hlasov, uskutoční sa na tom istom zasadnutí ďalšie hlasovanie. V ďalšom hlasovaní rada volí generálneho riaditeľa tajným hlasovaním nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov rady. Je to nedemokratické, pani poslankyňa Vášáryová? Citujem z 22. februára, hovorím, nie z tejto spoločnej správy.

    Okrem tohto kľúčového ustanovenia obsahovali oba návrhy aj ustanovenie, ktoré na radu presúva kompetenciu voliť, resp. schváliť návrh na vymenovanie štatutárneho zástupcu riaditeľa. Prax totiž ukázala, že na čele inštitúcie sa môže na relatívne dlhý čas ocitnúť človek, ktorý nijaký projekt pred žiadnym grémiom zástupcov verejnosti neobhajoval, ktorého nik nevolil, a predsa požíva všetky kompetencie vyplývajúce z funkcie úradujúceho riaditeľa Slovenskej televízie alebo riaditeľa Slovenského rozhlasu.

    Uzneseniami č. 168 a 169/2006 vláda tvorená ministrami za Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu, Stranu maďarskej koalície a torzom liberálnej strany ANO zjavne ministrami, ktorí aj v tejto chvíli sedia v súčasnej snemovni, oba návrhy novelizácie zákonov bez pripomienok schválila a len turbulencie na našej politickej scéne a dohoda o predčasných voľbách spôsobili, že sme sa nimi alebo presnejšie, že sa nimi naši predchodcovia nezaoberali ako vládnymi návrhmi.

    Dámy a páni, keďže sa vo sfére kultúry a médií pohybujem po celý svoj profesionálny život, pociťoval som deficit kvalitnej legislatívnej úpravy riešenia problému kvalifikovaného zastupovania neúradujúceho generálneho riaditeľa Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu a demokratického, ale nie nekonečného preberania medzi kandidátmi, ktorí prejavili záujem viesť niektoré z verejnoprávnych médií za neobyčajne dôležité a už aj vzhľadom na skutočnosť, že po voľbách zo svojho postu odišiel späť do komerčnej sféry riaditeľ Slovenskej televízie.

    Návrhy novelizácie, ktoré vznikli na rezortnom ministerstve boli vyhovujúce. Nové vedenie rezortu, s ktorým som svoj zámer konzultoval, mi vyslovilo podporu, takže, dámy a páni, po prvý raz v dejinách nášho parlamentu sa po voľbách neotvárajú mediálne zákony preto, aby volebný víťaz povyhadzoval nominantov vlády, ktorá odišla a dosadil do rozhlasu a televízie svojich ľudí. Ale otvára ich koaličný poslanec s návrhom, ktorému v tejto chvíli vlastne patrí prívlastok opozičný, lebo vyjadruje aj názor politických subjektov, ktoré dnes tvoria opozíciu. Teda aspoň predpokladám, že ak ich ministri pred 8 mesiacmi vo vláde takýto návrh schválili, urobili tak na základe presvedčenia, že prináša dobré riešenie. Ak prinášalo dobré riešenie, nevidím dôvod, prečo by to isté riešenie teraz malo zrazu byť nedobré.

  • Ruch v sále.

  • Podotýkam ešte raz, za tento návrh hlasoval napríklad pán expremiér Dzurinda, za tento návrh hlasoval pán minister Mikloš, za tento návrh hlasovali mnohí tí páni ministri, ktorí tu na tejto z môjho pohľadu pravej strane sedia.

    Ctené kolegyne a kolegovia, viete iste, že v gestorskom výbore bolo okolo týchto novelizácií trochu rušno. Ja rozumiem úsiliu opozičných poslancov upútať pozornosť médií a nedarovať vláde a koalícii priveľa pokoja.

    Ale 15. decembra 2005, teda ani nie pred rokom, priniesla Tlačová agentúra Slovenskej republiky túto informáciu: „S. r. o. je podľa Galbavého v kríze. A neúspešné voľby riaditeľa ju ešte prehlbujú. Nevylučuje, že by situáciu pomohla vyriešiť novelizácia zákona o Slovenskom rozhlase a zmena počtu hlasov potrebných na zvolenie riaditeľa. Podľa neho by sa pravidlá mohli zmeniť tak, aby v prípade opakovaného hlasovania stačila v druhom kole na zvolenie nadpolovičná väčšina hlasov, a nie dve tretiny, ako je to v súčasnosti.“

    Dodajme, že tieto slová vtedy vládneho poslanca odzneli v čase, keď legislatívna rada vlády už o takomto návrhu rezortu na novelizáciu zákonov rokovala. Čo sa stalo, že dnes je takmer identická zákonodarná iniciatíva pre pána kolegu neprijateľná.

    Kedy ste hovorili pravdu, pán poslanec Galbavý? Vtedy toho 15. decembra alebo teraz vo výrokoch v rôznych médiách, ktoré sme si mali možnosť prečítať a vidieť, kde ste vlastne túto novelu zákona tvrdo odsúdili. Tvrdo, nekompromisne, ako to už býva vaším zvykom, všakáno. Lenže zaujímalo by ma, kedy to bolo nekompromisnejšie. Či vtedy, alebo teraz. Ale to je už otázka vášho svedomia.

  • Nemôžem preto poprieť, že ma udivilo, keď nová poslankyňa nášho výboru za SDKÚ pani Vášáryová čoby spravodajkyňa k návrhom v prvom čítaní vyhlásila.

    Citujem pani Vášáryovú: „Nemyslím si, že to je nedomyslenosť starého zákona o Slovenskej televízii. Potreba dvojtretinovej väčšiny na zvolenie generálneho riaditeľa vytvára totiž komfortnejšiu situáciu pre prácu nového generálneho riaditeľa Slovenskej televízie a ako aj tlak na členov rady dohodnúť sa na kompromise. Vychádzajúc teda z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku preto odporúčam, aby Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona.“

    Rébus, prečo sa pani poslankyňa tak radikálne postavila proti novelizácii zákona, som si vysvetlil tým, že zrejme nemala prehľad o legislatívnych iniciatívach vlády, v ktorej bola štátnou tajomníčkou. A svoju úlohu v opozícii vnímala ako prirodzenú polemiku s koalíciou vždy, vo všetkom a za každých okolností polemizovať.

    A ak dnes pani kolegyňa Vášáryová nadraďuje, citujem, „komfortnosť práce generálneho riaditeľa pred alternatívou, ktorá garantuje, že verejnoprávne médium nebude dlhý čas bez neho“, hovorí presný opak toho, čo si asi myslel predseda strany, za ktorú je pani Vášáryová poslankyňou, keď spoločne s jej podpredsedami, ba aj s rezortným šéfom vtedajšej štátnej tajomníčky súhlasil s korekciami v zákonoch. Nuž, v tejto chvíli skutočne na zamyslenie.

  • Keby som bol, dámy a páni, v politike je síce vždy aj kus hry, ale nazdávam sa, že stav našich verejnoprávnych médií je 17 rokov po prevrate taký žalostný, že na hrajkanie sa nemáme priestor, a tak musíme pracovať. My v tejto snemovni môžeme a musíme urobiť jedno – vytvoriť legislatívne podmienky, ktoré Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas, ktoré týmto inštitúciám dajú šancu pozviechať sa, vyhojiť si rany a slúžiť konečne občanom.

    Duálny systém je jedinou známou formou obrany spoločnosti pred totalitou a nejde len o totalitu ideologickú, ale aj o totalitu peňazí. Televízia verejnej služby tu nie je iba preto, aby sme si mohli pozrieť hokej, Večerníček či omšu, ale trebárs debatu napríklad o zdravej výžive, ale aj preto, aby divák mal alternatívu k neustálej podprahovej reklamnej manipulácii, ktorá v prípade televízií vysielajúcich na základe licencie je súčasťou teda ich obchodných stratégií.

    Sme tu síce za rozličné politické subjekty, ale v konečnom dôsledku by každý z nás mal slúžiť predovšetkým občanom. A občan Slovenskej republiky má dosť iných starostí, nepotrebuje, aby sme ho obťažovali tým, že sa niekoľko mesiacov budeme všetci zaoberať problémom riaditeľa raz televízie a inokedy rozhlasu. Dali sme túto právomoc radám, a ak sa nedokážu dohovoriť na kandidátovi, ktorý by pre svoj projekt získal dvojtretinovú väčšinu, nech ho naostatok vyberie väčšinou nadpolovičnou. Toto riešenie, ako hovorí naznačená história tejto novelizácie, je vlastne blízke aj koalícii, aj opozícii.

    Veľmi vás preto chcem poprosiť, nechajte si demonštrácie svojej inakosti skutočne na iné prípady a situácie a postarajme sa všetci spolu o to, aby naše verejnoprávne médiá mohli naozaj slúžiť verejnosti. Toľko v krátkosti akosi trošku komentovanie toho, čo sme si tu teraz vypočuli pred chvíľočkou.

    K jednotlivým návrhom, ak dovolíte, by som sa chcel vyjadriť, ctených poslancov, ktorí predkladali vlastne novelu k novele.

    Pánovi poslancovi Minárikovi toľko, nebudem brať, samozrejme, jeho právo na názor, ale môj názor je iný, okrem toho časť jeho návrhov aj podľa jeho vlastnej interpretácie ide nad rámec zákona.

    Pani Vášáryovej, no, pani Vášáryová, vás už som sa dotkol vo svojich niekoľkých nesúvislých vetách takpovediac, ale čo ma naozaj zarazilo, to je, keď vy hovoríte o spolitizovaní rady. Všetci tí, ktorí boli dovolení do rady, všetci tí 5 členovia rady boli, sú dramaturgovia, sú to v podstate divadelní vedci, ktorí budú riešiť program, program Slovenskej televízie, na ktorý sa v tom predchádzajúcom období tak málo dbalo.

    No a samotné odpolitizovanie. Vám nevadí, že dnes na čele Slovenskej televízie stojí človek stranícky úplne jasne zameraný k SDKÚ, ktorý za túto stranu dokonca bude kandidovať v komunálnych voľbách aj naďalej a vôbec sa tým netají. To nie je podľa vás straníckosť? Nerozumiem tomu. Tak straník stojí na čele Slovenskej televízie a Rada Slovenskej televízie je spolitizovaná preto, lebo koaličná väčšina si tam dovolila zo zákona dovoliť 5 členov. Tak toto je veľký fór.

  • Pani poslankyni Biró by som chcel povedať jednu vec. Mnohé sme si vyriešili, veľmi pekne ďakujem za príspevok, ktorý ste predniesli, naozaj máte pravdu a ja to, čo vy vravíte, podporujem. Naozaj nie výpis, ale odpis. Jednoducho toto sprísnenie je veľmi logické, ale prečo sa objavil výpis v tej predkladanej novele, ktorú som predložil ja? No, z jedného jediného dôvodu, lebo som chcel, aby tá novela bola absolútne identická s tým, čo schválila vláda Mikuláša Dzurindu. Takže budeme podporovať vylepšenie novely, ktorú schválila vláda Mikuláša Dzurindu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne navrhovateľovi pánovi poslancovi Dušanovi Jarjabkovi.

    Teraz nech sa páči, pani Vášáryová ako spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Už nie.

    Keďže sme zlúčili rokovania, druhým spravodajcom bol... Nechce sa vyjadriť.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie a zvolávam krátke poslanecké grémium predtým, ako budeme hlasovať. Ďakujem. Áno, do pol, do pol. Budeme hlasovať o 11.30 hodine. Poprosím členov grémia, aby sme sa stretli teraz hneď vzadu v zasadačke. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania 11.17 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 11.30 hodine.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať, tak ako sme sa dohodli na stretnutí v poslaneckom grémiu.

    Ešte procedurálny návrh, pán poslanec Janiš, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov SDKÚ – DS, SMK, KDH predkladám návrh, aby na prerokovaní bodu 52, parlamentná tlač 79, je to bod Návrh na Deklaráciu o daňovej suverenite bol prítomný predseda vlády Slovenskej republiky alebo minimálne minister financií.

    Tento bod alebo túto tému z polohy verejných vyhlásení a plánov do polohy praktických krokov posunul komisár Európskej komisie pre daňovú politiku v apríli tohto roku.

    Vláda vo svojom vládnom programe píše, že bude veľmi pozorne sledovať vývoj v oblasti daní v európskom priestore a v rámci neho najmä snahy členských štátov o harmonizáciu daňového základu.

    Z uvedených dôvodov považujem, keďže vláda nezaujala do dnešného dňa k návrhu žiadne stanovisko, považujeme prítomnosť predsedu vlády alebo ministra financií na tomto bode rokovania za veľmi...

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Ja chcem len upozorniť, že vzhľadom na to, že ide o poslaneckú iniciatívu, samozrejme, vláda bola o nej informovaná, nie je jej povinnosťou, dodnes nezaujala stanovisko, takže dám o vašom procedurálnom návrhu hlasovať.

    Prezentujeme sa a hlasujeme o tom, aby na prerokovaní bodu 52 návrh skupiny poslancov na prijatie stanoviska Slovenskej republiky – Deklarácie o daňovej suverenite v priamych daniach bol prítomný predseda vlády alebo minister financií. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 57 za, 47 proti, 28 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci budeme pokračovať hlasovaním a pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

    Poprosím spoločného spravodajcu výboru pre sociálne veci a bývanie pána poslanca Róberta Madeja, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov, je to tlač 45, a budeme hlasovať podľa predložených návrhov.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. V rozprave vystúpila pani poslankyňa Radičová, ktorá požiadala o vyňatie bodu 2 spoločnej správy na osobitné hlasovanie, preto budeme najprv hlasovať o bodoch 1, 3 až 5 spoločnej správy, následne o bode 2 spoločnej správy a potom o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode 1, 3 až 5 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru... 1, 3 až 5 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, všetci boli za.

    Budeme pokračovať hlasovaním o ďalších bodoch spoločnej správy.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy pod bodom 2, ktorý navrhla vyňať pani poslankyňa Radičová, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 76 za, 59 proti, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili uvedený bod spoločnej správy.

  • To boli všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu s troma bodmi, ktoré predložila pani poslankyňa Radičová a týka sa predčasných starobných dôchodkov.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 134 za, 2 proti.

    Konštatujem, že sme prijali uvedený pozmeňujúci návrh.

  • Budeme pokračovať hlasovaním o ďalších pozmeňujúcich návrhoch.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Radičovej pod bodom 2. O bodoch z tohto pozmeňujúceho návrhu pod číslom 1, 2, 3 a 5, pretože o bode 4 nemôžeme hlasovať, nakoľko sme hlasovali o bode 2 zo spoločnej správy.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 59 za, 64 proti, 15 sa zdržalo.

    Neschválili sme prednesený pozmeňujúci návrh.

  • Pán predseda, to boli všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy z rozpravy, mám splnomocnenie gestorského výboru, aby sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania ihneď.

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 130 za, 1 bol proti, 1 sa zdržal, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili pokračovanie rokovania v treťom čítaní. Pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania.

    Pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov v zmysle § 85 zákona o rokovacom poriadku prihlásiť a podať návrh? Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Keďže neboli podané žiadne návrhy, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje návrh zákona v treťom čítaní ako celok s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 112 za, nikto nebol proti, 23 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov.

  • Kolegyne, kolegovia pokračovať budeme hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2006, je to tlač č. 44.

    Pán poslanec Matejička bol určený ako spoločný spravodajca výboru pre obranu a bezpečnosť. Prosím ho, aby uvádzal hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave nevystúpil žiadny poslanec, takže nepadol žiadny pozmeňujúci návrh, preto dajte, prosím, pán predseda, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 5 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135, za 127, zdržali sa 5, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že sme schválili body spoločnej správy.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 133 za, 1 bol proti, 1 sa zdržal.

    Budeme pokračovať. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či chce niekto podať v zmysle § 85 zákona o rokovacom poriadku návrh? Ak nie, končím rozpravu. Budeme hlasovať, pán spravodajca.

  • Áno, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona schvaľuje.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 132 za, 1 bol proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2006.

    Pokračujeme hlasovaním v druhom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, tzv. Exekučný poriadok, a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač č. 50.

    Spoločnou spravodajkyňou je pani poslankyňa Katarína Tóthová. Poprosím ju, aby uvádzala hlasovanie.

  • Ospravedlňujem sa za svoju zábudlivosť.

    Vážený pán predseda Národnej rady, dovoľte, aby som informovala, že gestorský výbor dal 6 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a odporúča, aby sme o návrhu 1 až 6 hlasovali spoločne a s odporúčaním tieto pozmeňujúce návrhy schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme schválili body spoločnej správy.

  • V rozprave bol podaný jeden pozmeňujúci návrh, a to pani poslankyňou Laššákovou. Má 2 body, môžeme o nich hlasovať spoločne.

    Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu s odporúčaním schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme pozmeňujúci návrh pani poslankyne Laššákovej schválili.

  • Vážený pán predseda, podľa príslušných paragrafov rokovacieho poriadku som splnomocnená navrhnúť postúpenie hlasovania do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 124 za, 4 proti, 8 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme odsúhlasili prerokovanie v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť? Nie. Končím rozpravu, budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dovoľte, aby som vás požiadala, aby ste dali hlasovať o legislatívnom návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 116 za, 1 bol proti, 18 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.

    Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Pokračujeme v hlasovaní v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, je to tlač 42.

    Spoločným spravodajcom je predseda výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Burian. Prosím vás, uveďte hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol hlasovanie o tomto návrhu zákona.

    Najprv k spoločnej správe boli prijaté gestorským výborom tri návrhy. Vzhľadom na to, že pán poslanec Lipšic vybral na osobitné hlasovanie bod č. 2, pán predseda, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 a 3 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 110 za, 27 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Pokračujeme hlasovaním o vyňatom bode zo spoločnej správy.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bode č. 2, kde pán poslanec Lipšic dal aj podľa odporučenia predkladateľa lepší návrh znenia, čiže poprosím o hlasovanie k bodu č. 2 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 20 za, 87 proti, 29 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento bod zo spoločnej správy sme neschválili.

    Ďalšie návrhy.

  • Ďakujem. V rozprave vystúpil jeden poslanec – pán poslanec Lipšic a podal pozmeňujúce návrhy. Chcem sa opýtať? Budeme hlasovať spoločne en bloc o všetkých?

    Takže poprosím, pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Lipšica en bloc ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138, za 134, zdržali sa 4.

    Konštatujem, že sme schválili pozmeňujúci návrh pána poslanca Lipšica.

  • Ďakujem. Pán predseda, mám poverenie výboru na postúpenie tohto zákona do tretieho čítania. Dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o tom, aby sme prerokovali návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 136 za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme odsúhlasili prerokovanie v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Chce sa niekto prihlásiť s návrhmi? Nie. Uzatváram rozpravu. Budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

    Pán spravodajca, s odporúčaním?

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky.

    Budeme hlasovať v druhom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii. Je to tlač 48.

    Poprosím spoločnú spravodajkyňu pani Vášáryovú, aby uviedla hlasovanie.

    Ešte raz, dámy a páni, upozorňujem, že rozprava bola spojená, ale hlasujeme najprv o návrhu zákona o Slovenskej televízii.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • V rozprave, pán predseda, ktorá sa týkala spojenia obidvoch návrhov zákona, vystúpili štyria poslanci, ktorí podali spolu 14 pozmeňujúcich návrhov, ale hlasovať budeme najskôr o bodoch spoločnej správy, ktorá sa týka Slovenskej televízie.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bode č. 1 spoločnej správy.

  • S odporúčaním, pani spravodajkyňa?

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme uvedený bod spoločnej správy schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode č. 2 spoločnej správy. Slovo „predpoklady“ sa nahrádza slovom „podmienky“. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, všetci boli za.

    Uvedený bod sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode č. 3 spoločnej správy výborov, kde sa slovo „predčasne“ nahrádza slovami „pred uplynutím jeho funkčného obdobia“. Gestorský výbor odporúčal schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, všetci za.

    Uvedený návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode č. 4 spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135, za 60, proti bolo 10, zdržalo sa 65.

    Uvedený návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode č. 5 spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 58 za, 5 proti, 74 sa zdržalo.

    Ani tento bod spoločnej správy sme neschválili.

    Ďalšie pozmeňujúce návrhy z rozpravy, pani spravodajkyňa.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy.

    Prvý v rozprave vystúpil pán poslanec Minárik. Predniesol spolu 10 pozmeňujúcich návrhov.

    Prosím, dajte, najprv hlasovať o bode č. 1 jeho pozmeňujúceho návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 58 za, 9 proti, 69 poslancov sa zdržalo.

    Neschválili sme prvý bod pozmeňujúceho návrhu.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode č. 2 písm. a), c), d) a e) pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Minárika.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 56 za, 11 proti, 68 sa zdržalo.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bode č. 2 písm. b) a f) a o bode č. 3 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Minárika.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 58, proti 7, zdržalo sa 72.

    Ani tento bod sme neschválili.

  • A prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať spoločne k čl. I body 4 a 5 pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Minárika.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 58 za, 8 proti, 71 sa zdržalo.

    Neschválili sme uvedený návrh.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh, pán predseda, som predniesla ja. Prosím, aby ste dali hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu, že by sa v ďalšom hlasovaní mal generálny riaditeľ voliť trojpätinovou väčšinou hlasov rady.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 57 za, 31 proti, 47 sa zdržalo.

    Neprijali sme tento návrh.

  • Ďalší pozmeňujúci návrh podala pani poslankyňa Biró, ktorá navrhuje zmenu v čl. I bode 9 § 18. Prosím, aby ste o ňom dali hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 136 za, 1 bol proti.

    Návrh sme prijali a schválili.

  • Ďalej v rozprave vystúpil so svojím pozmeňujúcim návrhom pán poslanec Podmanický, ktorý predniesol dva návrhy.

    Chcete, pán doktor, aby sa spojili v jednom hlasovaní? Čiže budeme hlasovať k čl. I bodu 16 § 23 a k čl. II. Navrhuje posunutie účinnosti zákona na 15. novembra.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 79 za, 23 proti, 35 sa zdržalo.

    Pozmeňujúce návrhy sme prijali a schválili.

    M. Vášáryová, poslankyňa:

    Pán predseda, keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy, na základe poverenia, ktoré som dostala od gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 92 za, 2 proti, 42 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili prerokovanie návrhu zákona v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa poslancov, či sa chce niekto prihlásiť? Uzatváram rozpravu a budeme hlasovať o návrhu ako o celku.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona schvaľuje.

  • Prepáčte, áno, poslanecký návrh zákona schvaľuje, opravujem sa, poslanecký návrh zákona schvaľuje.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 79 za, 43 proti, 14 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii.

    Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Poprosím teraz spravodajcu pána poslanca Gyulu Bárdosa, aby uvádzal hlasovanie k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase. Je to tlač č. 49.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ide o totožný návrh ako v prípade Slovenskej televízie, teraz ide o Slovenský rozhlas. V spoločnej správe máme 5 bodov, o ktorých by sme mali hlasovať zvlášť, ale navrhujem, keď je všeobecný súhlas, aby sme o týchto návrhoch hlasovali spoločne. Keď je spoločný súhlas, všeobecný súhlas, tak môžeme urobiť jedno hlasovanie.

  • Dobre. Budeme hlasovať o všetkých bodoch spoločnej správy s odporúčaním naraz.

    Nech sa páči, odporúčanie, pán spravodajca.

    Gy. Bárdos, poslanec: Odporúčanie prijať, schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 136 za, 1 bol proti.

    Konštatujem, že sme schválili body spoločnej správy.

    Gy. Bárdos, poslanec: Pán predseda, vystúpil pán predseda výboru pán...

  • Pán predseda výboru, prepáčte.

    Pán poslanec Minárik, nech sa páči, pán poslanec.

    Gy. Bárdos, poslanec: Nemusím navrhnúť, ďakujem.

  • Pán predseda, aby sme si nerobili násilie a aby sme mohli ísť na obed, dajte to zamietnuť všetko naraz.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem, pán poslanec. Procedurálne prijímam. To odporučenie bolo veľkorysé, budeme hlasovať.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ja som to chcel navrhnúť. Ďakujem pekne.

  • Čiže hlasujeme o...

    Gy. Bárdos, poslanec: Hlasujeme o návrhu pána poslanca Minárika, o všetkých, áno, naraz.

  • ... o všetkých bodoch spoločne. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 59 za , 28 proti, 48 sa zdržalo.

    Konštatujem, že na základe odporučenia pána predsedu sme jeho návrhy neprijali.

  • Smiech v sále.

  • Gy. Bárdos, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý podala pani Vášáryová.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 57 za, 26 proti, 54 sa zdržalo.

    Neschválili sme uvedený návrh pozmeňujúci.

    Gy. Bárdos, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu pani poslankyne Ágnes Biró.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 136 za, 1 bol proti.

    Konštatujem, že sme tento návrh prijali.

    Gy. Bárdos, poslanec: Pán predseda, môžeme hlasovať o tom, že návrh pána poslanca Jarjabka aby sme postúpili do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 90 za, 29 proti, 17 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Uvedený návrh sme schválili, a preto otváram rozpravu v treťom čítaní a pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť s návrhom v treťom čítaní? Nie. Uzatváram alebo vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

    Gy. Bárdos, poslanec: Áno, pán predseda, môžeme hlasovať o poslaneckom návrhu ako o celku s odporúčaním výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136, za 80, proti bolo 40, zdržali sa 16.

    Konštatujem, že sme schválili návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ešte, nech sa páči, procedurálne návrhy.

    Pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne. Prosím členov výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, aby o 13.00 hodine prišli do výborovej miestnosti č. dverí 179. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán predseda výboru pre zdravotníctvo Novotný.

  • Prosím členov výboru pre zdravotníctvo, aby o 13.50 hodine prišli do zasadačky výboru pre zdravotníctvo ohľadom krátkych organizačných pokynov. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne a kolegovia z výboru pre financie, rozpočet a menu, ja by som vás chcel poprosiť na päťminútovú krátku poradu, viac to nebude ako päť minút, teraz po hlasovaní, teda ihneď teraz. Ďakujem.

  • Ďakujem. Chcem oznámiť členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, že na výjazdové rokovanie výboru na ministerstvo obrany bude pristavené auto o 12.30 hodine vonku pri schodoch do Národnej rady. Ďakujem.

  • Ďakujem. A ešte pán predseda zahraničného výboru pán poslanec Zala.

  • Ďakujem, pán predseda. Poprosím členov zahraničného výboru na zasadnutie zahraničného výboru o 14.00 hodine v miestnosti č. 30. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie. Budeme pokračovať, tak ako sme sa dohodli, o 14.00 hodine prerokovaním ďalšieho programu 5. schôdze. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 12.23 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Príjemné popoludnie, vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v dnešnom rokovaní prerokúvaním

    správy o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2005.

    Je to tlač 66.

    Prosím pána ministra životného prostredia Slovenskej republiky pána Jaroslava Izáka, aby uviedol správu. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, správa o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2005 bola vypracovaná v zmysle uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 251/1993.

    V predloženej správe, ktorá má informatívny charakter, sú analyzované a hodnotené hospodárske výsledky a celkový stav vodného hospodárstva na Slovensku v roku 2005 v kontexte s vývojom, stavom základných makroekonomických ukazovateľov hospodárstva Slovenskej republiky, ako aj implementácie smerníc Európskej únie v oblasti vodného hospodárstva v roku 2005.

    V správe sú uvedené charakteristiky prírodných podmienok v oblasti vôd a vodného hospodárstva, a to klimatických, hydrologických a hydrogeologických pomerov, prírodné podmienky hydrosféry, základné parametre povrchových a podzemných vôd. V podkapitole Oblasti povodí je uvedené hydrologické a hydrogeologické administratívne členenie oblastí povodí a predbežné vymedzenie vodných útvarov. V podkapitole Chránené územia sú uvedené chránené územia podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Monitorovací a informačný systém obsahuje časť, kde sa hodnotí najmä dosah ľudskej činnosti na stav povrchových a podzemných vôd. Prezentujú sa výsledky monitorovacích programov povrchových, podzemných, termálnych, minerálnych, závlahových a rekreačných vôd.

    Ďalšia časť sa zaoberá rizikovými faktormi vodného hospodárstva, príčinami a dôsledkami, a to ochranou pred povodňami, v rámci ktorej je vypracovaný Program protipovodňovej ochrany v Slovenskej republike do roku 2010, haváriami a živelnými pohromami, konkrétne ekologickými haváriami a mimoriadnym zhoršením a ohrozením kvality vôd, povodňami, živelnými pohromami spôsobenými škodami a odstraňovaním ich následkov. Ku koncu roku 2005 zaostávalo plnenie Programu protipovodňovej ochrany v Slovenskej republike do roku 2010 v porovnaní s pôvodným rozpisom o 6,4 mld. Sk. Pri zohľadnení situácie v odstraňovaní škôd na vodných tokoch a protipovodňových opatreniach od roku 2000 zaostávanie sa zvyšuje až na 7,8 mld. Sk. Predstavuje to plnenie časového plánu na 37,1 %, resp. 23,4 %. Je zrejmé, že program nie je pri variante schválenom vládou Slovenskej republiky vo výške 20,76 mld. Sk zabezpečený finančnými zdrojmi. S podporou Európskej únie bol spustený program nazvaný Technická podpora prípravy preventívnych opatrení pre povodňovú ochranu vysokej priority v Slovenskej republike. Jednou zo zložiek je Povodňový varovný a predpovedný systém (POVAPSYS), ktorý na obdobie rokov 2000 až 2005 plánuje sumu vo výške 592,3 mil. Sk. A skutočné plnenie k 31. 12. 2005 je vo výške 470,7 mil. Sk. Rozdiel v plnení tvorí sumu 121,6 mil. Sk.

    V ďalšej časti je venovaná pozornosť ekonomike a pôsobeniu ekonomických nástrojov, ako sú cena vody, poplatky, dane, úvery a tiež zamestnanosť, produktivita práce. Hodnotí sa tu aj investičná činnosť na úseku vodných tokov, na úseku vodovodov a kanalizácií. Znovu možno konštatovať, že v realizácii zámerov vodohospodárskej politiky do roku 2005 v zmysle schválenej Koncepcie politiky vodného hospodárstva do roku 2005 každoročné požiadavky vodného hospodárstva na štátny rozpočet nie sú akceptované v plnej výške. Rozpočtované objemy finančných prostriedkov sú nepostačujúce, jednak na rozvoj úrovne v zásobovaní obyvateľov pitnou vodou, odvádzanie a čistenie odpadových vôd a jednak na realizáciu protipovodňových opatrení, ale i na ochranu vôd pred znečistením a plnenie ďalších úloh uložených v odvetví vodného hospodárstva. Celkový objem investícií vo vodnom hospodárstve v roku 2005 predstavoval sumu 5,138 mld. Sk, čo je približne 30,9 % z predpokladaných finančných prostriedkov na rok 2005, Koncepcie vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2005, čo je približne 16,6 mld. Sk požadovaných prostriedkov. V súlade s Plánom rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie Slovenskej republiky je potrebné zabezpečiť orientačne do roku 2015 finančné prostriedky v oblasti zásobovania pitnou vodou vo výške 53,728 mld. Sk a v oblasti odvedenia a čistenia odpadovej vody vo výške 93,897 mld. Sk. Pri nedostatočnom financovaní potrieb vodného hospodárstva môže dôjsť k výraznému nezabezpečeniu stanovených úloh v tejto oblasti. Z uvedeného vyplýva, že nie sú vytvorené podmienky na plnenie záväzkov Slovenskej republiky v danej oblasti stanovených smernicou Rady č. 92/281 Európskeho hospodárskeho spoločenstva o čistení komunálnych odpadových vôd. Ak nebudú plnené negociačné záväzky, hrozí Slovenskej republike začatie procesu z dôvodu neplnenia povinností vyplývajúcich z legislatívy Európskeho spoločenstva. V prehľade programov a plánov riadenia povodní sú odpísané zmeny na úseku vodného plánovania, plány manažmentov v oblastí povodní, Vodný plán Slovenska, programy a opatrenia.

    Výskumu, vzdelávaniu vodohospodárskych odborníkov, environmentálnej výchove so zameraním na vodné hospodárstvo a propagačným aktivitám sa venuje predposledná kapitola. V záverečnej časti sú uvedené hlavné oblasti, ktoré boli v roku 2005 riešené, resp. ktoré sú problémové.

    Materiál nemá negatívny vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov ani vplyv na zamestnanosť, životné a podnikateľské prostredie, preto neobsahuje osobitnú doložku.

    Materiál bol dňa 6. septembra 2006 prerokovaný vo vláde Slovenskej republiky a schválený uznesením č. 740/2006.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Prosím teraz predsedu výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pána Jána Slabého, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, správu o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2005 pridelil na prerokovanie predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 69 z 19. septembra 2006 dvom výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor, ktorý pripraví správu o výsledkoch prerokovania uvedenej správy v určených výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Obidva určené výbory uvedenú správu prerokovali v stanovenej lehote.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody správu uznesením č. 19 z 10. októbra 2006 vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu správu uznesením č. 32 z 12. októbra 2006 vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie.

    Gestorský výbor uznesením č. 33 zo 16. októbra 2006 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k správe o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2005 vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenej správe a poveril ma predložiť a predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh na uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je prílohou tejto spoločnej správy.

    Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne sa prihlásil pán poslanec Rydlo, ale nevidím ho v rokovacej sále. Je tu pán poslanec Rydlo? Pravdepodobne nie, stráca poradie. Bol jediný písomne prihlásený. Chcem sa teraz opýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Miklós, vidím, hlásite sa. Ešte niekto, kolegyne, kolegovia, sa hlási? Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec Miklós.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, správa, ktorú sme si práve vypočuli a ktorú sme prerokúvali aj na výboroch, je v poriadku. Tam sa dá napísať len to, čo sa naozaj udialo, čísla sú také, aké sú v skutočnosti. Takže voči správe niet žiadnych výhrad ani s ňou žiadne problémy nie sú. Rozhodol som sa vystúpiť ale preto, lebo tam odzneli aj také čísla, ktoré bijú na poplach. A pravdu povediac, o týchto istých číslach a takým istým tónom som hovoril aj vtedy, keď som bol minister.

    Predovšetkým by som chcel vyzdvihnúť nedostatočné pokrytie protipovodňovej ochrany zdrojmi. Vystupujem aj preto, lebo už poznáme návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. A treba vidieť a treba si uvedomiť, že ani budúcoročný štátny rozpočet neobsahuje zdroje na riešenie protipovodňovej situácie. No treba sa nad tým už naozaj vážne zamyslieť, pretože, ako pán minister povedal, ten dlh voči protipovodňovej ochrane dokonca narastá. On už hovorí o 7,8 mld. korún, možnože to každým dňom narastie. A môže to vyústiť naozaj do veľmi nepríjemných situácií v budúcich rokoch.

    Treba aj to povedať, že naďalej sa nevysporiadali výdavky Slovenského vodohospodárskeho podniku za povodňové škody na štátnom majetku za minulý rok, no hlavným problémom sú, samozrejme, zdroje. Vo svete sú rôzne modely, akým spôsobom sa zabezpečuje protipovodňová ochrana, ale všade je tam veľmi silná účasť štátu. Môžem spomenúť, povedzme, Maďarsko, kde podniky povodí sú rozpočtovými organizáciami, to znamená, že tam každý rok jednoducho sú peniaze na protipovodňovú ochranu založené v rozpočte. V Čechách je podobný systém ako u nás. Tam urobili pokus asi pred 5 rokmi, že podniky povodí pretransformovali na akciové spoločnosti, ale po dvoch rokoch to zmenili späť na štátne podniky, pretože to jednoducho nešlo. Jednoducho protipovodňová ochrana má mimoriadne veľký hospodársky dopad, ale nie je to dopad, by som povedal v tom zmysle, pre podnikateľa, že by podnikateľ sa nejako hrnul do protipovodňovej ochrany.

    Urobili sme za posledné 3 roky, čo patrí vodné hospodárstvo do rezortu ministerstva životného prostredia, legislatívne zmeny v tom zmysle, aby príjem Slovenského vodohospodárskeho podniku, ktorý je správcom tokov, bol zaistený z vlastnej činnosti, napr. tým, že vodné hospodárstvo sa stalo sieťovým odvetvím. A sú tam stanovené pravidlá na stanovenie cien za vodohospodárske služby. No treba povedať, že tie zdroje nie sú dostatočné. V obraze povedané, zdroje na vodu vyschýnajú a jednoducho zostávajú len tie zdroje, ktoré aj doteraz boli a ktoré, ešte raz tvrdím, sú nedostatočné.

    Sú ale aj iné príjmy z vody, ktoré jednoducho sa nikdy nepočítali do týchto priamych príjmov na vodu ani sa nevyužívajú na vodu, napr. keď si uvedomíme, koľko DPH plynie do štátneho rozpočtu za predaj vôd vo fľaškách, toho, čo už teraz kupujeme vo fľaškách v obchodoch, to sú desiatky miliárd korún. Samozrejme, tie idú do štátneho rozpočtu a zo štátneho rozpočtu sa aj rozdeľujú normálnym spôsobom ako každý iný príjem.

    Aké sú iné možnosti.

    Spomínajú sa európske zdroje. Jednoznačne treba povedať, že európske zdroje štát na národný záujem ochrany pred povodňami určite nebude môcť využívať v plnej miere. Dokonca keď oného času sme sa snažili zaviesť do štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu proste titul protipovodňová ochrana, tak podarilo sa to, ale bolo to rozpačito prijaté, pretože v európskych štátoch protipovodňová ochrana je svätou povinnosťou každého štátu. A okrem toho, samozrejme, Slovenská republika má voči Európskej únii iné záväzky, ktoré sú presne stanovené, napr. čistenie odpadových vôd, ako je protipovodňová ochrana.

    Druhou možnosťou, ktorá sa často spomína, je Štátny environmentálny fond, čo, samozrejme, má úplne inú úlohu. Teraz do tejto rozpravy nechcem zaviesť aj tento prvok, ale celkom iste aj keby sa nie celý tento fond využil na protipovodňovú ochranu, ktorý je okolo 1 mld. ročne, tak takisto by to jednoducho neriešilo situáciu, najmä nie ten obrovský dlh, ktorý už máme v tomto momente.

    No rozhodol som sa vystúpiť v tejto rozprave preto, lebo by som vás chcel vyzvať, vážené kolegyne, kolegovia, aby sme tomuto rezortu pomohli do budúceho roku. Ešte rozprava o štátnom rozpočte je pred nami v Národnej rade. Naozaj ešte aspoň chcem veriť, že nejaký priestor na riešenie tejto situácie je, no len musím pánovi ministrovi pripomenúť, že to musí chcieť aj vláda, nielen poslanci Národnej rady. Tým by som skončil a verím v lepšiu budúcnosť vody, ako je to v tomto momente. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Keďže sa neobjavili žiadosti o faktickú poznámku, končím rozpravu o tomto bode.

    Pýtam sa pána ministra, či sa chce ešte vyjadriť. Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec, ďakujem skutočne za vecné i podporné stanovisko k tejto správe. Myslím, že všetci by sme si mali uvedomiť, že skutočne to, čo máme v deficite smerom k vodám, je už ozaj bijúce na poplach.

    Ako som uviedol, tá čiastka, ktorá bola schválená zo štátneho rozpočtu, viac ako 20 mld. korún je zatiaľ, dá sa povedať, vykrytá len čiastkou niečo cez 4 mld. Takže 16 mld. ešte potrebujeme do roku 2010, aby sme v rámci štátneho rozpočtu ich uvoľnili. A ja si skutočne želám, aby tie prostriedky sme do tejto veľmi dôležitej oblasti v rámci Slovenskej republiky našli. A budem sa snažiť skutočne presadzovať v rámci vlády, aby v budúcich rokoch sa prikladal väčší význam vodnému hospodárstvu, najmä teda protipovodňovým opatreniam, ktoré sú dôležité, myslím, že sa veľmi o tom presvedčujeme. Ja myslím, že dosť často, žiaľ, vzhľadom na klimatické zmeny dochádza k povodniam, ktoré majú veľké následky, možno aj keď nie na životoch, tomu sa snažíme skutočne predchádzať, zabrániť, ako sa už povedalo, i tými protipovodňovými systémami, ktoré sa realizujú. Ale máme skutočne veľký handicap. Ja taktiež verím, že budeme hľadať možno iné formy v rámci protipovodňových opatrení, najmä teda tým, že budeme podporovať projekty, ktoré budú zachytávať povodne už možno v krajine i menšími projektmi, ich podporou. Ale je potrebné, aby skutočne sa našli tieto zdroje v rámci štátneho rozpočtu. Takže ja verím, že pri schvaľovaní rozpočtu, či už tohtoročného, až bude na to priestor, alebo príp. najmä na budúci rok a tie ďalšie roky, sa skutočne nájde väčšia vôľa nájsť prostriedky i v rámci vodného hospodárstva najmä do protipovodňových opatrení. Takže ja taktiež, ako povedal pán poslanec Miklós, si len želám, aby tie vody mali viac financií, a tým, verím, aj lepšiu budúcnosť. Využívanie eurofondov, ich implementácia je veľmi dôležitá. Máme ale veľké nedostatky najmä na východnom Slovensku, čo sa týka protipovodňových opatrení. Tu v okolí Bratislavy sa už určite diela zrealizovali. Ďalšie je pripravená protipovodňová ochrana Bratislavy. Na východnom Slovensku je skutočne veľmi alarmujúce, hovorím, aby ste bližšie vedeli, situácia na rieke Tise, kde maďarská i ukrajinská strana už realizujú navýšenie hrádze a náš takmer šesťkilometrový úsek, žiaľ, zatiaľ zaostáva za týmto plnením a realizáciou. Takže verím, že maximálne budúci rok alebo v roku 2008 sa nám podarí zrealizovať toto a nájsť na to finančné zdroje.

    Takže ďakujem vám za pozornosť. Verím, že táto oblasť v budúcnosti bude mať aj z úrovne Národnej rady väčšiu podporu a pochopenie. Ďakujem vám.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať rokovaním o

    správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2006 (stav za rok 2005).

    Správa je v tlači 68 a spoločná správa výborov je tlač 68a.

    Opäť požiadam pána ministra životného prostredia pána Jaroslava Izáka, aby správu uviedol.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister pôdohospodárstva Jureňa je na Rade ministrov pôdohospodárstva, takže ako alternujúci minister predkladám správu o pôdohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2006 (stav za rok 2005).

    Zelená správa bola vypracovaná a predkladá sa na základe zákona č. 473/2003 Z. z. o Pôdohospodárskej platobnej agentúre, o podpore podnikania v pôdohospodárstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v súlade s Plánom práce vlády na rok 2006.

    V správe sa v kontexte s vývojom makroekonomickej situácie v ekonomike Slovenskej republiky podáva informácia o medziročnom vývoji pôdohospodárstva za roky 2004 až 2005, o súčasnom domácom a medzinárodnom postavení agropotravinárskeho komplexu Slovenskej republiky, o výrobe v pôdohospodárstve, potravinárstve a o agropotravinárskom trhu, o ekonomicko-finančnej situácii, podnikateľských subjektoch a o súčasnej technicko-ekonomickej úrovni v agropotravinárskom komplexe.

    Správa ďalej hodnotí uplatňovanie poľnohospodárskej politiky za rok 2005, ako aj mnohostrannú a bilaterálnu spoluprácu so zahraničím. Pri jej vypracovaní sa vychádzalo z analytických poznatkov o výsledkoch hospodárenia v roku 2005, o celkovej finančno-ekonomickej situácii agropotravinárskeho komplexu, zo štatistických zisťovaní, ale najmä z informačných listov rezortu, z programového vyhlásenia vlády, cieľov o koncepčných zámeroch obsiahnutých v Strednodobej koncepcii pôdohospodárskej politiky na roky 2004 až 2006, schválenej vládou Slovenskej republiky a plénom Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj z opatrení prijatých v predchádzajúcich zelených správach.

    Pred vlastnou správou je súhrn, kde sú stručne a v skrátenej forme obsiahnuté všetky podstatné informácie z komplexnej správy. V kapitole I. 2.3. správy je vykonané hodnotenie stavu zamestnanosti a trhu práce v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle na Slovensku.

    Správa má analytický a hodnotiaci charakter a nemá negatívny dopad na financie, ekonomiku, environmentálnu oblasť, zamestnanosť a podnikateľské prostredie.

    Materiál bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky uznesením č. 739/2006 na jej zasadnutí dňa 6. septembra 2006.

  • Ďakujem pekne.

    Požiadam teraz pána poslanca Čecha, ktorý bol určený ako spoločný spravodajca, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2006 (stav za rok 2005) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 69 z 19. septembra 2006 na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predkladajú túto spoločnú správu. Za gestorský výbor, ktorý pripraví správu o výsledkoch prerokovania uvedenej správy v určených výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uvedenú správu prerokovali v určenej lehote.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody správu uznesením č. 23 z 10. októbra 2006 vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie s tým, že odporúča ministrovi pôdohospodárstva vypustiť časť II. 8. Návrh opatrení na realizáciu agrárnej a potravinárskej pomoci v roku 2007.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu správu uznesením č. 31 z 12. októbra 2006 vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie.

    Gestorský výbor uznesením č. 31 zo 16. októbra 2006 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2006 (stav za rok 2005) vrátane uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenej správe a poveril ma predložiť túto správu a predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je prílohou tejto spoločnej správy.

    Pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozprave.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne som nedostal prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Tkáčová. Končím možnosť prihlásiť sa ústne. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, ja sa úprimne priznám, čakala som, že v rozprave vystúpi bývalý minister poľnohospodárstva pán Simon a že tých pár poznámok, ktoré som si pripravila, prednesiem z poslaneckej lavice ako faktickú poznámku. Ale keďže sa tak nestalo, dovoľte mi povedať tých pár poznámok teda z tohto miesta.

    Všetky tri správy, ktoré predkladá rezort pôdohospodárstva aj s rezortom životného prostredia, sú správy pomerne rozsiahle, pomerne aj neprehľadné a pre verejnosť dosť nezrozumiteľné. Ak sa zhodneme, a vo výbore pre pôdohospodárstvo sa zhodneme, politici opozície aj koalície, môžem povedať, že obraz poľnohospodárov vo verejnosti je pomerne dosť nepriaznivý. Preto by sme mali my, politici, vziať rozum do hrsti a pomôcť roľníkom tento obraz roľníkov vo verejnosti troška zlepšiť. A v tomto prípade by som čakala od správ, aby boli formulované tak, aby sme vedeli pozitívne signály v jednoduchej forme vyslať aj k verejnosti.

    Konkrétne túto správu o stave poľnohospodárstva považujem za správu konštatačnú alebo, ak chcete, štatistickú. Konštatuje známe skutočnosti. Chýba mi však jej hlbší rozmer, analýza problémov, analýza rizík, nášľapných mín, ktoré sa tvoria do budúcnosti, a, samozrejme, aj návrhy na riešenie týchto problémov. A by som spomenula niektoré. V rezorte nám starnú zamestnanci, chýba dorast v štruktúre zamestnancov, dokonca sa roľníci sťažujú, že niektoré profesie už celkom chýbajú. Problém je aj v úrovni školstva. Mladí ľudia nechcú chodiť na školy, ktoré majú v názve poľnohospodárska. Školy potom tento názov zo svojich mien vypúšťajú. Hoci ekologické poľnohospodárstvo hospodári na ploche 3,8 % z celkovej výmery, odbyt bioprodukcie je alarmujúco nízky. Ekologické produkty sa predávajú bez biocertifikátov. Čiže celá tá snaha o predaj ekologických produktov zostáva bez želaného výsledku. Riešiť je potrebné aj vykazovanie zisku u fyzických osôb. Problém je v tom, že mzda fyzickej osoby, teda živnostníka, sa nenachádza v nákladoch. Kto hospodári ako živnostník, výplatou alebo mzdou, dôchodkom zo svojej činnosti preňho je až zisk po zdanení. Potom, samozrejme, nemôžeme porovnávať fyzické a právnické osoby, ani pokiaľ sa týka dosiahnutého zisku, ale ani pokiaľ sa týka efektivity. Veľkým problémom je aj deficit živín v pôde, je alarmujúco nízky. Slovenská republika vykazuje na hektár pôdy 70 kg čistých živín, priemer Európskej únie je 110 kg. Dá sa povedať, že hospodárime, vyrábame na dlh. No, ako som už spomínala, veľkým problémom, na ktorom sa zhodneme, odborníci aj politici, je obraz, mienka roľníkov, poľnohospodárov vo verejnosti, ktorá ju vo veľkej miere vníma ako požierača peňazí.

    No a spýtam sa celkom otvorene, či môžu nalievané peniaze do rezortu pomôcť riešiť tieto problémy. Ja si myslím, že peniaze, ktoré nalievame vo forme priamych dotácií, sa viac-menej prejedia, prejdú do spotreby a tieto problémy nám zostanú. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú.

    Končím rozpravu.

    Pán minister, chcete ešte reagovať? Nech sa páči.

  • Vážená pani poslankyňa Tkáčová, skutočne, načali ste celý rad aktuálnych a vysoko, myslím, dnes ozaj otázok takých aktuálnych, na ktoré by sme, myslím, si radi odpovedali.

    Ja si myslím, že čo sa týka samotných tých správ, sú rozsiahle, to je pravda, takmer všetky tri z rezortu životného prostredia alebo i nášho, sú to hlavne správy odborné, i keď hovoria o faktoch, o tom, aké skutočne boli podmienky v minulom roku, najmä príp. v roku 2004 v týchto oblastiach. Sú výpovedné a, myslím, do určitej miery určite pre nás zainteresovaných i pre vás ako poslancov i zrozumiteľné. Pre verejnosť skutočne možno len treba z nich urobiť možno jednoduchšie a krajšie nejaké resumé. Ja myslím, že cez médiá je možné informovať o tých najdôležitejších veciach.

    Čo sa týka zlepšenia stavu momentálneho, ozaj, tých podmienok, ktoré majú roľníci, ja verím, i ten problém nalievania peňazí, ako ste spomenuli, sčasti zlepší tú situáciu, roľníci ich žiadajú. Takže veríme, že skutočne tam padnú na úrodnú pôdu. Ide o to, aby ozaj boli efektívne využívané a aby bola aj následná kontrola i spätná väzba. Takže tie ďalšie vaše námety ja som si poznamenal. Budem ich tlmočiť pánovi ministrovi Jureňovi. Takže pri najbližšej príležitosti vám na ne odpovie ešte bližšie, konkrétnejšie, určite najneskôr vo výbore. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom v programe je

    správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2006 (stav za rok 2005).

    Je to tlač 69. A spoločná správa výborov je tlač 69a.

    Opäť požiadam pána ministra Jaroslava Izáka, aby uviedol správu.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, správa o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2006 (stav za rok 2005), zelená správa, sa predkladá na rokovanie vlády a Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s Plánom práce vlády Slovenskej republiky na rok 2006.

    Správa o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2006 bola vypracovaná na základe analýz, údajov a štátnych a rezortných štatistických výkazov, ďalej, údajov účtovného a finančného výkazníctva a výsledkov permanentnej inventarizácie lesov, píl na Slovensku za rok 2005, ktoré pre potreby Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky zabezpečuje Národné lesnícke centrum vo Zvolene.

    V kontexte s vývojom makroekonomickej situácie v národnom hospodárstve Slovenskej republiky správa podáva informáciu o medziročnom vývoji hlavných ukazovateľov lesného hospodárstva za roky 2003, 2004 a 2005 s predpokladom vývoja rozhodujúcich hospodárskych a ekonomických ukazovateľov v roku 2006 s výhľadom na rok 2007.

    Zelená správa je rozdelená na 13 hlavných kapitol, ktoré sa venujú postaveniu lesného hospodárstva v rámci ekonomiky Slovenskej republiky, organizačnému a inštitucionálnemu usporiadaniu, produkčným činiteľom, faktorom ovplyvňujúcim lesy, hospodáreniu, obchodovaniu a ekonomike lesného hospodárstva, trvalo udržateľnému rozvoju a ďalším dôležitým oblastiam lesného hospodárstva.

    Správa má analytický a hodnotiaci charakter a nemá finančný ekonomický a environmentálny vplyv, vplyv na zamestnanosť ani podnikateľské prostredie.

    Zelenú správu 2006 schválila vláda 6. septembra 2006 uznesením č. 738/2006. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím teraz pána poslanca Tibora Lebockého, ako určeného spoločného spravodajcu, aby podal informáciu o prerokovaní správy vo výboroch.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, milé kolegyne poslankyne, milí kolegovia poslanci, vážení prítomní, správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2006 (stav za rok 2005) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 69 z 19. septembra 2006 na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor, ktorý pripraví správu o výsledkoch prerokovania uvedenej správy v určených výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory, ktorým bola správa pridelená, ju prerokovali v určenej lehote a v stanovených termínoch.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody správu uznesením č. 24 z 10. októbra 2006 vzal na vedomie s pripomienkami a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uložil ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky A. spracovať analýzu príčin nepriaznivého trendu znižovania priemerného speňaženia ihličnatého surového dreva do roku 2003 až 2005, B. doplniť návrh opatrení na realizáciu koncepčných zámerov roku 2007 o prioritu urýchleného spracovania a predloženia Národného lesníckeho programu v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, C. predložiť informáciu o stave plnenia projektu Zelená Čína vrátane jeho priebežného technicko-ekonomického rozboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu správu uznesením č. 30 z 12. októbra 2006 vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky tiež vziať na vedomie.

    Gestorský výbor uznesením č. 32 zo 16. októbra 2006 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k správe o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky 2006 (stav za rok 2005) a poveril ma, aby som ju Národnej rade predložil a predniesol, čo som práve vykonal.

    Vážený pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne som prihlášky do rozpravy nedostal. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy sa ústne prihlásili pán poslanec Martinák, pán poslanec Lebocký. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán spravodajca, máte prednosť. Chcete vystúpiť ako prvý ako spravodajca? Nech sa páči, môžete.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, milí prítomní, zelená správa na rozdiel od správ hodnotiacich výsledky ľudskej činnosti v iných rezortoch je špecifická tým, že podáva informácie o stave a vývoji odvetvia, ktoré rozhodujúcou mierou ovplyvňuje ekológiu krajiny a kvalitu prírodného a životného prostredia ako základnej podmienky zdravého života spoločnosti. Lesy ako najvýznamnejšia súčasť životného prostredia sú nenahraditeľným stabilizátorom rovnováhy krajiny, plnia pre človeka oveľa dôležitejšie funkcie, ako je tak často preferovaná produkcia samotnej drevnej suroviny. Zdravé lesy produkujú kyslík, regulujú dusík, pohlcujú uhlík, filtrujú smog a žiarenie, sú pre súčasného globalizáciou permanentne zaťažovaného človeka aktívnym detoxikátorom, priestorovým balzamom na psychiku a mentálnu rovnováhu.

    Na septembrovej schôdzi parlamentu, keď sme hodnotili stav odstraňovania následkov živelnej pohromy z 19. novembra 2004, v dojemnej zhode sme konštatovali, že vzhľadom na pokročilý stav spracovania kalamity, ako aj zatiaľ na minimálne sekundárne škody a aktívny prístup k realizácii biologického Projektu obnovy vo Vysokých Tatrách je potrebné lesníkov za preukázanú profesionalitu pochváliť, a tým aspoň morálne oceniť. Ocenil som vtedy vystúpenie exministra, v súčasnosti poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Zsolta Simona v rozprave predovšetkým preto, lebo mnohí lesníci, ktorí boli práve počas jeho funkčného obdobia obeťami jeho averzie k lesníckemu stavu prejavujúcej sa premyslenou, často účelovo medializovanou kampaňou v domnelých a vykonštruovaných kauzách, ktoré, mimochodom, dodnes nie sú spoločensky vyhodnotené a uzavreté, mohli toto vystúpenie považovať aspoň za čiastočnú satisfakciu. Informácia o stave spracovania následkov živelnej pohromy však nemala charakter technicko-ekonomickej analýzy. Čiže jej cieľom nebolo hodnotiť ukazovatele ekonomickej efektívnosti, a teda vyhodnotiť aj podiel vrcholového manažmentu na dosiahnutých výsledkoch. Tak potom ako to vlastne je s tým hodnotením výsledkov lesníkov na rôznych stupňoch riadenia v štátnom i neštátnom sektore? Aký je potom vlastne stav v odvetví, ktorého tradície siahajú na Slovensku do dôb Jozefa Dekreta-Matejovie, ba dokonca do dôb dávnejších?

    Pre posúdenie podielu bývalých top manažérov rezortu na súčasnom stave lesného hospodárstva na Slovensku je zelená správa 2006, ktorá hodnotí rok 2005, určite relevantným podkladom. Bezpochyby je aj dostatočným dôkazom, že nedôvera k domácej personálnej databáze špecialistov, absolventov lesníckeho školstva na všetkých úrovniach a stupňoch, dokonca aj k medzinárodne uznávaným osobnostiam a inštitúciám pri súčasnom svojvoľnom experimentovaní s nasadením vedúcich pracovníkov z iných rezortov a sektorov bola veľmi drahým, nekoncepčným a pre les, jeho vlastníkov a obhospodarovateľov najškodlivejším riešením. Uvedené tvrdenie je možné demonštrovať nielen na schopnosti plniť a splniť programové vyhlásenie vlády, ale predovšetkým na stave a vývoji manažmentu, legislatívy a prevádzkovej ekonomiky.

    Z predloženej správy vyplýva, že ani jedna z dvoch prezentovaných priorít vládneho programu minulej vlády nebola splnená a čiastočné pozitíva boli dosiahnuté len ako synergický efekt uplatňovania reštrikcie v úsporách na pracovníkoch a na výkonoch v pestovaní a ochrane lesa, ktorých uplatnenie sa ako dôsledok ignorantstva špecifík lesníckej výroby prejaví v budúcnosti určite na produkčnej stabilite lesných porastov.

    Podľa ultrapravicového krídla jednej strany bývalej koalície, zrejme z nevedomosti alebo z absencie poznania objektívnych zákonitostí a zásad riadenia lesného hospodárstva, možno však len s cieľom legitímne siahnuť na zásoby drevnej suroviny bez akýchkoľvek pravidiel zachovania trvalosti produkcie, bol práve podporný rámec lesného hospodárstva tým, čoho likvidácia mala preukázať bravúrnu schopnosť riadenia odvetvia v trhových podmienkach. Výsledok môžeme posúdiť na príklade údajov uvedených v predloženej správe na rok 2005. Správa obsahuje totiž, mierne povedané, nepresné formulácie aj v oblasti podpory lesného hospodárstva z verejných zdrojov, teda v oblasti, kde sa mali jednoznačne prezentovať pozitíva masívnej reorganizácie a reštrukturalizácie lesníckej výroby a lesníckych činností. Už v 1. kapitole sa zdôrazňuje, že sa dosiahol kladný hospodársky výsledok v celkovej výške 455 mil. Sk pri takmer absentujúcej podpore z verejných zdrojov. V kapitole 9 sa v rozpore s týmto tvrdením udáva, že podpora z verejných zdrojov do lesného hospodárstva bola realizovaná vo výške 197,5 mil. Sk a do lesníctva celkom 520,8 mil. Sk. Ďalej, v rámci týchto nedostatočne komentovaných údajov by sa dosiahla určite vyššia korektnosť a transparentnosť správy, keby obsahovala odpočet a konkretizáciu použitia verejných zdrojov v celkovom objeme 128 mil. Sk v štátnom sektore lesného hospodárstva na tzv., ako je v správe uvedené, inú činnosť.

    Za ďalšiu hlavnú úlohu si bývalí vedúci predstavitelia rezortu a v rámci neho predstavitelia najväčšieho štátneho obhospodarovateľa lesov štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky vytýčili transformáciu štátneho podniku na štátnu akciovú spoločnosť. Do transformačného projektu investoval štátny podnik niekoľko desiatok miliónov korún, ktoré vyplatil predovšetkým zahraničným firmám. Spustil sa schvaľovací a legislatívny proces. Vo februári sme sa však zrazu dozvedeli, že ministerstvo pôdohospodárstva požiadalo vládu, aby sa transformačný proces zastavil, že údajne zmenou legislatívy z predchádzajúceho roka 2005 sú princípy kontroly a riadenia v štátnom podniku podobné ako pri akciovej spoločnosti, a preto nie je potrebné v transformácii pokračovať, zaujímavý záver, najmä ak tento kontrolný mechanizmus nepostrehol tak závažné negatívne trendy ako napr. trend poklesu priemerného speňaženia odbytového surového dreva ako hlavného tržbotvorného ukazovateľa a činiteľa. Ako príklad poslúžia údaje zelených správ za posledné tri roky s najvýraznejšie negatívnym dopadom v aktuálne hodnotenom roku 2005. Do roku 2002 priemerné speňaženie ihličnatého surového dreva rástlo. No po nástupe moderných metód riadenia krízového manažmentu sa zaznamenal medziročný pokles 138 korún na kubík v roku 2003, ďalších 87 korún na kubík v roku 2004 a v roku 2005 ďalších 183 korún na meter kubický. Čo to ale znamená. Rozmeňme si tie čísla na drobné. Ak hodnotíme objemovo najviac kalamitou postihnuté ihličnaté surové drevo, z aspektu prepadu priemerného speňaženia, vidíme, že priemerná cena sortimentov poklesla v porovnaní s rokom 2004 o 13,3 %, teda o uvedených 183 korún na meter kubický, čo predstavuje pri celkových dodávkach ihličnatého surového dreva 6,225 mil. kubíkov výpadok potenciálnych tržieb v celkovej hodnote 1,139 mld. korún. Ak by sa len úroveň priemerného speňaženia z roku 2002, ako som spomenul, do roku 2002 stále stúpala, bola bývala zachovala, v roku 2005 by boli tržby vyššie o 2,54 mld. Sk. Nikomu zo zainteresovaných zrejme nie je potrebné zdôrazňovať, že táto čiastka by s dostatočnou rezervou kryla záväzok štátu na ročnú úhradu ujmy na vlastníckych právach z dôvodu obmedzení vyplývajúcich z uplatňovania zákona o lesoch, zákona o ochrane prírody a krajiny, stavebného zákona, zákona o poľovníctve a zákona o energetike. Tvrdenie o príčine zníženého priemerného speňaženia surového dreva až o 7 % v dôsledku horšej kvality kalamitného dreva je vzhľadom na tempo spracovania, stále pretrvávajúci dopyt po ihličnatej surovine a reálne aktuálne ceny prinajmenej teda diskutabilné.

    Základným legislatívnym rámcom pre odvetvie lesného hospodárstva, ktorý mal vyriešiť aj „dokonalú“ kontrolu nad hospodárením štátneho podniku, je zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch, ktorého príprava niesla všetky znaky rôznych tendenčných zásahov a usmernení do nekonečne dlhotrvajúcej práce rôznych skupín expertov a ktorý bol vďaka usmernenej politickej vôli nakoniec predsa len schválený, aj napriek niekoľkým stovkám pripomienok predstaviteľov zo štátneho a neštátneho sektora, napriek takmer 20 zásadným pripomienkam expertov, protiústavnosť tohto zákona pritom nevylučujúc, a napriek vráteniu zákona prezidentom na jeho opätovné prerokovanie. Dnes je tento zákon už aj samotným predkladateľom považovaný za jednu z najproblematickejších právnych noriem, ktorého základný problém spočíva v absencii systémového riešenia ústavných práv vlastníkov vo vzťahu k udržaniu a rozvoju verejných funkcií a verejného využívania lesov. A, samozrejme, sú tu ďalšie problémy z neho vyplývajúce.

    Napriek tomu, že predložená správa je pomerne podrobná, má 98 strán textu a príloh, uvedené príklady interpretujú, že v niektorých rozhodujúcich oblastiach nevychádza z objektívnych východísk, vyhýba sa hlbšej analýze a rozborom podrobené čiastkové problémy vyhodnocuje samostatne so snahou prednostne prezentovať pozitívne trendy. Ich súhrnné, interaktívne pôsobenie na dosiahnutie cieľa moderného, trvalo udržateľného, ekonomicky efektívne fungujúceho systému plnenia produkčných a mimoprodukčných funkcií pri rešpektovaní všetkých druhov vlastníctva a oprávnených požiadaviek z nich vyplývajúcich táto správa jednoznačne nepreukazuje. Príkladom pre oprávnenosť uvedeného tvrdenia je aj jednostranná prezentácia kladných hospodárskych výsledkov za rok 2005. Tento kladný hospodársky výsledok nie je dosiahnutý len racionalizačnými opatreniami. Je dôsledkom úspor dosiahnutých znížením počtu zamestnancov v lesnom hospodárstve o približne 2 000 osôb, priebežným znižovaním nákladov na ochranu lesných kultúr a ochranu lesa, znižovaním rozsahu výchovy porastov, obmedzením údržby lesnej cestnej siete a tak ďalej a tak ďalej. V uvedenom kontexte je zrejmé, že kladný hospodársky výsledok bol dosiahnutý na úkor produkčnej stability, teda na úkor princípov trvalo udržateľného obhospodarovania lesov.

    V správe sa tiež uvádza, že významným zdrojom finančných prostriedkov do lesného hospodárstva sú verejné zdroje zo štrukturálnych fondov Európskej únie a Záručnej sekcie. Pritom ročná alokovaná podpora dosahuje výšku cirka 140 mil. Sk verejných zdrojov, 420 mil. na roky 2004 až 2006, čo pri hodnote konečnej produkcie podnikov lesného hospodárstva v objeme 13,754 mld. Sk predstavuje len 1 % konečnej produkcie podnikov lesného hospodárstva, a teda nemôže to byť považované za významný zdroj financovania lesného hospodárstva. Zo schválenej čiastky 420 mil. Sk, celkom bolo schválených 132 projektov, bolo konečným prijímateľom pomoci v roku 2005 vyplatených len 25,5 mil. Sk, čo predstavuje 6 % zo schválených finančných prostriedkov.

    Z uvedeného je tiež zrejmé, že spolufinancovanie lesného hospodárstva z verejných zdrojov je všeobecne akceptovateľné, je potrebné a žiaduce. Ale pri jeho nízkom plnení alebo, ak chcete, pri jeho nízkom čerpaní je hodnotenie účinnosti všetkých vložených verejných zdrojov do lesného hospodárstva nedostatočne signifikantné.

    Záverom je možné konštatovať, že aktuálny stav v lesnom hospodárstve Slovenskej republiky je zrelý na osobitný audit s cieľom stanovenia východísk a cieľov pragmatickej revitalizácie odvetvia prostredníctvom Slovenskej lesníckej doktríny. Vypracovanie a schválenie strategického dokumentu vo forme Národného lesníckeho programu pre zásadnú korekciu súčasného legislatívneho, hospodárskeho, celospoločenského, ale aj personálneho rámca lesného hospodárstva Slovenskej republiky považujem za urgentnú prioritu pre dosiahnutie cieľa aproximácie slovenských lesníckych tradícií v stredoeurópskom priestore. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie ako vystúpenie spravodajcu.

    S faktickou poznámkou pán László Miklós má slovo. Zároveň uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Vážený pán predsedajúci, pán poslanec Lebocký veľmi správne vyzdvihol tie časti správy, ktoré hovoria o mimoprodukčných funkciách lesa, ktoré sú naozaj faktom a nedajú sa zanedbať ani prehliadnuť. Na druhej strane z každej správy zelenej, nielen z tejto, ale aj z inej, implicitne alebo explicitne vyznieva, že ochrana prírody, ktorá je jedným z nástrojov na ochranu týchto mimoprodukčných funkcií lesa, znižuje hospodársky výsledok, speňaženie a tak ďalej a tak ďalej. Preto by som podčiarkol jeho posledné slová, ktoré hovoria o urgentnom prehodnotení cieľov a priorít lesného hospodárstva aj z tohto hľadiska, pretože ten problém je v tom, že kým speňaženie a hospodársky výsledok sa dá spočítať číselne, v mimoprodukčných funkciách je to omnoho ťažšie. A ja si myslím, že týmto sa budeme musieť zaoberať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalší do rozpravy prihlásený je pán poslanec Martinák Ľuboš. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vypočuli sme si správu o lesnom hospodárstve Slovenskej republiky 2006, to je stav za rok 2005.

    Vo svojej rozprave sa chcem zmieniť o dvoch okruhoch danej problematiky, ktoré ako lesník považujem za zvlášť závažné. Ide o biotické škodlivé činitele a oblasť lesníckej legislatívy so zameraním sa na Tatranský národný park.

    Prečo práve Tatranský národný park? Je to náš prvý národný park. Jeho rozloha je 73 800 ha a ochranné pásmo tvorí 30 700 ha. Význam Vysokých Tatier nie je potrebné nikomu zdôrazňovať. Lesný pôdny fond obhospodarujú Štátne lesy TANAP-u, Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica, a neštátne subjekty. Odbornou organizáciou ochrany prírody a krajiny je Správa TANAP-u.

    Pred mesiacom sme mali možnosť na poslaneckom výjazde výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody navštíviť práve túto oblasť, Tichú a Kôprovú dolinu. Stretli sme sa priamo v teréne so zástupcami Štátnych lesov TANAP-u a Správou TANAP-u. Ich názory na likvidáciu a spracovanie kalamity z novembra 2004, ale aj na likvidáciu novovzniknutej kalamity sú diametrálne rozdielne. Kým zástupcovia Štátnych lesov TANAP-u uprednostňujú urýchlené likvidovanie jestvujúcej kalamity, aj novovzniknutej, zástupcovia Správy TANAP-u uprednostňujú samovývoj.

    O škodcoch ako takých v prírode hovoríme vtedy, ak rovnovážny stav je už v prírode narušený. Za takýto stav môžeme jednoznačne považovať v súčasnosti aj oblasť TANAP-u. Je nepopierateľné, že ponechávanie takého veľkého množstva drevnej hmoty je zdrojom ďalšieho premnoženia podkôrneho a drevokazného hmyzu. Ide predovšetkým o lykožrúta smrekového a lykožrúta lesklého. Lykožrút smrekový je najrozšírenejším podkôrnikom v Tatrách. Ako hostiteľské stromy využíva smrek v štádiu kmeňovín, borovicu sosnu a borovicu limbu. K 31. augustu 2006 odchytili iba pracovníci Štátnych lesov TANAP-u do feromónových lapačov 108 mil. týchto škodcov, v priemere na jeden lapač bolo to 22 500 kusov. Oproti roku 2005 je tento nárast vyše 400 %. A to už je alarmujúci stav. Oveľa väčšiu populačnú dynamiku zaznamenal lykožrút lesklý. V roku 2005 odchytili 3,5 mil. kusov a k 31. 6. 2006 už to bolo 103,5 mil. kusov, čo v priemere na jeden lapač predstavuje 92 500 kusov. Ide tu o nárast oproti roku 2005 o viac ako 2 800 %. Tento stav je už viac ako alarmujúci. Lykožrút lesklý pri premnožení napáda nielen kmeňoviny, ale aj mladé lesné porasty, to znamená mladiny a kultúry do 40 rokov. Jeho výskyt poškodzuje nielen dreviny, smrek, borovicu lesnú a smrekovec opadavý, ale aj porasty kosodreviny. Existuje tu reálna hrozba likvidácie porastov kosodreviny. Výskumy dokazujú, že jeden neasanovaný strom v štádiu kmeňovín vyprodukuje 80 000 až 150 000 jedincov, pričom na zničenie takéhoto stromu stačí 3 000 jedincov lykožrúta. Je pravda, že objem kalamity v Tichej a Kôprovej doline predstavuje 8 % z celkovej kalamity z novembra 2004, ale nákaza sa šíri ďalej. Iba v správe Štátnych lesov TANAP-u v roku 2006 sa uvádza, a to k 31. júnu, že škodcovia napadli zdravé stojaté stromy, a to v množstve 231 000 kubíkov, z čoho 77 000 kubíkov práve v 5. stupni ochrany. V roku 2007 možno očakávať ešte zvýšený nálet lykožrútov, a to predovšetkým v jarných mesiacoch počas rojenia.

    Súčasná legislatíva nenapomáha operatívne riešiť takéto situácie, ale naopak, komplikuje a spomaľuje rozhodovací proces správnych orgánov. Orgán štátnej správy životného prostredia nepovolil v roku 2006 spracovať kalamitu v 5. stupni ochrany v množstve 164 000 kubíkov. Okrem toho na kalamitných plochách ešte z novembra 2004 zostáva na základe rozhodnutí orgánov štátnej správy životného prostredia ponechaných 419 000 kubíkov drevnej hmoty. Ponechávanie takého veľkého množstva drevnej hmoty stále predstavuje nebezpečenstvo vzniku požiarov. Zatiaľ požiar najväčšieho rozsahu sa stal 30. júla 2005 nad Tatranskou Poliankou v smere na Tatranské Zruby a Starý Smokovec. Za obeť padli kalamitné plochy na výmere 220 ha, pričom došlo k úplnému zničeniu aspoň ako takého prirodzeného zmladenia. Ďalej, padol zdravý les v štádiu kmeňovín, a to na ploche 14 ha, a padol zdravý les v štádiu mladín na ploche 13 ha. Množstvo zničenej drevnej hmoty predstavovalo 18 000 kubíkov, čo znamenalo stratu 16 mil. korún. Environmentálne škody sú nevyčísliteľné a to bol iba jeden jediný požiar. Vyskytujú sa aj prípady, keď orgány štátnej správy životného prostredia vydali súhlas na spracovanie kalamity, ale nedali súhlas na sprístupnenie kalamitou postihnutých porastov. Týmto druhým rozhodnutím sa súhlas na spracovanie kalamity stal bezpredmetným. Stalo sa to tohto roku, to znamená v roku 2006, v odštepnom závode v Beňuši.

    Oceňujem, že v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky v oblasti lesníctva jednou z hlavných priorít je práve zosúladenie záväzných predpisov, a to zákona o lesoch so zákonom o ochrane prírody.

    Vážení prítomní, pár slov na záver. Negatívne zmeny ekologických podmienok, ako aj prírodné katastrofy sú dôsledkom dlhodobého vplyvu človeka. A len človek môže zmierniť následky. Je nevyhnutné, aby aj v 5. stupni ochrany človek viac pomohol prírode dostať sa z problémov, v ktorých sa ocitla. Príroda sa s nimi len ťažko dokáže sama vysporiadať. A ak áno, tak za koľko rokov? Za 300, 400, 500 rokov? A čo bude do toho času? Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami sa prihlásili poslanci László Miklós a Ján Senko. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec László Miklós.

  • Vážený pán kolega, samozrejme, tie čísla o lykožrútovi sú pravdivé, aj to, že sa šíri. A na druhej strane absolútne nepopierateľnou pravdou je, že Vysoké Tatry sú národným parkom. A medzinárodné pravidlá na chránené územia, najmä na národné parky, sú také, že tam musí byť značná časť plochy ponechaná prirodzenému vývoju. A teraz rozhodujúca otázka je tá istá, ako keď som reagoval pri pánovi Lebockom, že aké sú naše priority a čo chceme dosiahnuť. Keď chceme predať a vyrúbať relatívne vysokohodnotné drevo, tomu naozaj lykožrút škodí. Ale keď chceme mať prírodu vo Vysokých Tatrách, k prírode patrí aj lykožrút, aj oheň, aj zosuvy, aj vietor, aj všetky ďalšie veci. Ja teraz nehovorím, čo máme urobiť v celých Tatrách, ale naozaj do národných parkov patrí aj toto. Teraz je, samozrejme, na spoločenskej dohode, aké percento chceme dosiahnuť alebo aké percento chceme chrániť v akom stupni. Ale zásadný pohľad je naozaj ten, ktorý odznel aj z vašich úst a ktorý aj z mojich úst teraz odznie. Vy hovoríte o kubíkoch, čo je o dreve, my hovoríme o plochách, čo je 8 % plochy. A to je ten zásadný rozdiel v pohľadoch. Verím, že na tie záležitosti okolo štátnej správy bude reagovať pán minister Izák. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalší s faktickou poznámkou je pán Ján Senko.

  • Ďakujem za slovo. V predchádzajúcich vystúpeniach pánov poslancov boli prezentované veľmi závažné informácie v oblasti lesného hospodárstva. Vrhajú veľmi negatívne svetlo do riadenia ministerstva pôdohospodárstva za predchádzajúceho vedenia. Je dosť zarážajúce, že uvedené informácie zostali ľahostajné pre pána poslanca Zsolta Simona, predchádzajúceho ministra tohto rezortu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Martinák, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vo svojom vystúpení som nechcel zdôrazniť škody na drevnej hmote, pán poslanec Miklós. Chcel som zdôrazniť jeden fakt, a síce, že hmyz nemusíme považovať za škodcov vtedy, ak je príroda v rovnovážnom stave, lenže príroda je tu značne narušená. Ja sa pýtam: Kto vezme zodpovednosť na budúci rok za to, že padnú porasty kosodreviny nad hornou hranicou lesa, a to zásluhou našej legislatívy, ktorá bola v minulosti v takom stave, v akom bola, nebola schopná reagovať na živelné pohromy? Kto vezme zodpovednosť za to, že padnú porasty kosodreviny v Tatrách, ktorá je tak príznačná práve pre túto oblasť? Veď my, lesníci, spoločne s ochranármi chceme chrániť túto prírodu a nedávať šancu naopak. Takisto chorému človeku jednoducho pomôže lekár. Nenecháme ho tak. Aké percento ponecháme na pokusy pre lekára? To isté ja beriem pre prírodu a hlavne v oblasti Tatier. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister. Nech sa páči.

  • Vyjadrím sa predovšetkým v rámci rozpravy k pripomienkam pána poslanca Martináka. Myslím, že ostatné pripomienky v rámci rozpravy boli v správe skutočne podnetné a v súlade s ňou.

    Čo sa týka TANAP-u a celkovo chránených území, vieme, že to je skutočne celý komplex otázok, ktoré sú otvorené, nie sú doriešené. A najmä v TANAP-e po kalamite pred 2 rokmi sa nám tam naskytá celý rad ozaj enormných problémov, ktoré, žiaľ, neboli riešené, si myslíme, hneď takou mierou, ako si zasluhovali. A teraz je veľmi tvrdé hovoriť o tom, kto preberie zodpovednosť, možno, kto bude to riešiť. V priebehu pár mesiacov, keď sme mali po nástupe novej vlády dva-tri mesiace na to, aby sme doriešili zonáciu, ktorá bola otvorená a je, je to skutočne veľmi dôležitá oblasť. A tieto komplexy otázok veľmi na seba naväzujú a sa prelínajú.

    Biotické škodlivé činitele skutočne v každom prostredí po kalamite viac-menej sa objavia. A je ťažké dávať do súladu v TANAP-e najmä stanoviská Štátnych lesov TANAP-u a Správy TANAP-u. Štátne lesy TANAP-u skutočne, a za tú nie dlhú chvíľu, ktorú som v čele rezortu ministerstva životného prostredia, už som mal možnosť to vidieť, sú ozaj v silnej konfrontácii a nemajú, by som povedal, niektoré veci zosúladené v rámci kompetencií kompetenčného zákona.

    Je potrebné túto problematiku ozaj otvoriť, myslíme si, otvorene na výbore hovoriť o nej na úrovni Výboru vlády pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier, lebo tá situácia nám speje možno k tomu, že tam dôjde ozaj možno k ešte enormnejším škodám, ako sú z titulu kalamity. Ale najmä ten stred, ktorý je medzi hospodárskym záujmom lesa a mimoprodukčnými funkciami lesov, sa nám tam zvýrazňuje. Preto ja nebudem možno rozoberať to tu na úrovni Národnej rady podrobne. V rámci Výboru vlády pre obnovu a rozvoj Tatier sme tú situáciu riešili. Zaujali sa tam nové stanoviská, ako sa bude postupovať, dali sa tam termíny. V tejto situácii, ktorá momentálne je na základe toho monitoringu odborníkov i ďalších možno ukazovateľov, je potrebné, aby sme skutočne urýchlene riešili tú situáciu. Musíme sa ale rozhodnúť, ako povedal aj pán poslanec Mikloš, či budeme v TANAP-e a v chránených územiach uprednostňovať ťažbu, možno i na úkor ochrany i na úkor zonácie, alebo či budeme skutočne mať národné parky, chránené územia a v akom rozsahu budú. Možno ich treba do určitej miery zhodnotiť, zhodnotiť ich správy, čo sa týka počtu, výmery a ďalších možno ukazovateľov. Ale v rámci ministerstva životného prostredia si myslím, že je pre nás dôležité, aby aj celosvetovo tá mimoprodukčná funkcia lesov nielen v rámci chránených území, ale i v iných územiach a plochách narastala. Vzhľadom i na klimatické zmeny, ktoré máme v rámci Kjóta i možno ďalších dôležitých celosvetových prístupov k ochrane životného prostredia, je dôležité, aby sme i my sa zaoberali týmito otázkami a znižovali sme vylesňovanie lesov. K tejto problematike chystáme medzinárodnú konferenciu na začiatku budúceho roku. Ja verím, že za účasti medzinárodných odborníkov sa nám podarí prijať skutočne tam odborné prístupy a postupy, ako by sme mali k problematike nielen TANAP-u, ale aj chránených území celkovo pristupovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa spravodajcu, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Nie.

    Ďakujem pekne aj ministrovi, aj spravodajcovi.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme v rokovaní

    správou o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 2006.

    Správu ste dostali ako tlač 72 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 72a.

    Správu uvedie guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko. Prosím ho preto, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som predniesol podľa § 3 ods. 1 zákona o Národnej banke správu o menovom vývoji za I. polrok 2006.

    Aj v priebehu I. polroka 2006 pokračoval dynamický ekonomický vývoj, keď rast hrubého domáceho produktu v stálych cenách dosiahol 6,5 %. Relatívne rýchly ekonomický rast bol ovplyvňovaný zahraničným i domácim dopytom. V rámci domáceho dopytu sa mierne zrýchlila tvorba fixných investícií. Zrýchlenie zaznamenal aj rast spotrebného dopytu, čo súviselo s vývojom konečnej spotreby verejnej správy. Dynamika rastu konečnej spotreby domácností naďalej reflektovala relatívne rýchly rast miezd, zamestnanosti aj rozvoj úverových aktivít. Celkový vývoj v I. polroku bol značne ovplyvnený regulovanými cenami, ktorých zvyšovanie sa realizovalo už v poslednom štvrťroku 2005, ale aj začiatkom roku 2006. Ku koncu I. polroka dosiahla medziročná miera inflácie 4,5 %. Bez vplyvu cien energií by však jej dynamika predstavovala len 2,2 %. Výkon menovej politiky bol v I. polroku 2006 zameraný na dosiahnutie strednodobých inflačných cieľov a plnenie maastrichtského kritéria inflácie. V priebehu I. polroka bol cenový vývoj v značnej miere ovplyvňovaný cenami energetických surovín, čo sa premietalo nielen do cien pohonných hmôt, ale aj do zvyšovania regulovaných cien. Ich vysoká dynamika tak môže nepriaznivo formovať inflačné očakávania ekonomických subjektov. V prostredí dynamického ekonomického rastu, spotrebného a investičného dopytu sprevádzaného rastom miezd a zamestnanosti sa toto riziko zvyšuje. Úlohou Národnej banky Slovenska je v takejto situácii eliminovať inflačné riziká a minimalizovať priestor pre prenos sekundárnych efektov úpravou regulovaných cien. Národná banka Slovenska preto v priebehu I. polroka pristúpila k dvom zvýšeniam kľúčových úrokových sadzieb kumulatívne o 1 percentuálny bod.

    Vzhľadom na pretrvávajúce riziká Národná banka Slovenska zvýšila úrokové sadzby aj v júli a v septembri. Celkovo došlo v doterajšom priebehu roka 2006 k ich nárastu o 1,75 percentuálneho bodu. Zvýšenie menovopolitických sadzieb sa začalo postupne premietať aj do klientskych úrokových sadzieb tak z úverov, ako i z vkladov. Sprísnenie úrokovej zložky menovej politiky by tak prostredníctvom rastu klientskych úrokových sadzieb z úverov malo postupne tlmiť vysoké úverové dynamiky.

    Kurzová politika sa v I. polroku 2006 realizovala v rámci mechanizmu výmenných kurzov ERM II. Až do začiatku marca pokračoval trend zhodnocovania výmenného kurzu slovenskej koruny, ktorý sa následne zastavil, a od mája sa kurz znehodnocoval k úrovni centrálnej parity. Tento vývoj bol dôsledkom regionálnych vplyvov, ako aj nejasného ekonomického smerovania po voľbách v júni 2006. Depreciácia kurzu a jeho volatilita nezodpovedali ekonomickým fundamentom. Národná banka Slovenska pristúpila k realizácii devízových intervencií zameraných na stabilizáciu kurzu a elimináciu vplyvu neekonomických faktorov. V rámci týchto devízových intervencií predala zo svojich devízových rezerv v júni a v júli približne 3 mld. eur.

    Vážené dámy a páni, splnenie inflačného cieľa v roku 2008 predstavuje náročnú úlohu nielen pre menovú, ale aj pre rozpočtovú politiku. Menová politika musí byť podporovaná aj rozvážnou fiškálnou politikou realizovanou v zmysle záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Hospodárskej a menovej únii, ako aj z členstva v ERM II. Napĺňanie týchto záväzkov je pozorne sledované a citlivo vnímané aj medzinárodnými trhmi a akákoľvek odchýlka od nastaveného smerovania môže mať negatívne dôsledky na vývoj výmenného kurzu. Vzhľadom však na to, ako boli vládou schválené zámery týkajúce sa výšky deficitu verejných financií, verím, že prijatie spoločnej meny je otázkou krátkeho času.

    Dovoľte mi na záver dodať, že umiernený vývoj vo verejných financiách nie je dôležitý a potrebný len a výlučne za účelom vstupu do eurozóny, ale predovšetkým preto, aby vývoj ekonomiky a inflácie vytváral predpoklady na rozvoj a udržanie priaznivých podmienok na Slovensku v budúcnosti. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán guvernér.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Jozefa Mikuša, aby informoval Národnú radu o výsledkoch prerokovania správy vo výboroch. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania správy o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 2006, ktorú máme pod tlačou 72a.

    Správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 2006 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie svojím rozhodnutím č. 80 z 29. septembra 2006 spomenutým trom výborom.

    V súlade s týmto rozhodnutím predsedu Národnej rady určené výbory Národnej rady prerokovali správu o menovom vývoji a svojimi uzneseniami túto správu zhodne zobrali na vedomie. Zároveň odporučili Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh uznesenia, ktorý je prílohou spoločnej správy, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o menovom vývoji Slovenskej republiky za I. polrok 2006.

    Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Chcem vám oznámiť, že nedostal som do rozpravy žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ďakujem, nikto.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem pánovi guvernérovi. Predpokladám, že nechce vystúpiť.

    Ďakujem pánovi spravodajcovi.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pána guvernéra zároveň prosím vzhľadom na to, že nasleduje bod, ktorým je

    správa o stave a vývoji finančného trhu za prvý polrok 2006,

    ktorú máte ako tlač 81, spoločnú správu výborov máte ako tlač 81a, aby teda pán guvernér Národnej banky pán Ivan Šramko aj túto správu uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, správa o stave a vývoji finančného trhu za prvý polrok 2006 je druhou zo správ, ktoré Národná banka Slovenska s polročnou periodicitou predkladá na základe povinnosti, ktorá jej vyplýva zo zákona č. 747/2004 Z. z. Vďaka integrácii dohliadacích autorít v štruktúre Národnej banky Slovenska ide o analýzu ponúkajúcu integrovaný pohľad na hlavné sektory slovenského finančného trhu.

    Cieľom správy je zhodnotenie súčasných trendov na slovenskom finančnom trhu s poukázaním prepojenia medzi subjektmi finančného trhu a vyhodnotenie možných rizík, ktorým je trh vystavený.

    V správe sa konštatuje, že v I. polroku 2006 dominovali v slovenskom finančnom sektore pozitívne trendy. Všetky dohliadané sektory finančného trhu tak reagovali na pozitívny makroekonomický vývoj a zlepšujúcu sa finančnú situáciu ich klientov.

    Objem aktív spravovaného majetku vzrástol na 1 679 mld. Sk, v decembri 2005 na 1 797 mld. Sk, v júni 2006 teda o 100 mld. Sk. Z hľadiska finančnej stability je pozitívne, že 40 % nárastu aktív bolo na zdrojovej časti zabezpečené rastom vkladov domácností. Dominantné postavenie si udržal bankový sektor, ktorý tvoril až 81,9 % z celkového objemu aktív a spravovaného majetku finančného sektora. Objem pohľadávok voči klientom narástol z hodnoty 480 mld. na 611 mld. v júni 2006, čo predstavuje medziročnú zmenu o 28 %. Pohľadávky voči klientom takto tvorili v júni 2006 až 40 % všetkých bankových aktív oproti 34 % v júni 2005. Silný ekonomický rast a zlepšenie finančnej situácie v jednotlivých ekonomických sektoroch sa podpísali pod vysoký rast objemu úverov poskytnutých klientom bankami. Pozitívne trendy sa prejavili na zvýšení poskytnutých úverov vo všetkých sektoroch. Rast bol ovplyvnený najmä úvermi domácnostiam, ktorých objem sa medziročne zvýšil zo 139 mld. na 193 mld. Sk, teda o 40 %. V I. polroku nepokračoval rýchly nárast zdrojov zo zahraničných bánk pozorovaný v roku 2005. Aj napriek tomu tvoria stále významnú časť pasív bankového sektora. V júni 2006 to bolo 19 %. Väčšina bánk však naďalej disponuje dostatočnými domácimi zdrojmi od klientov potrebnými na financovanie rastu úverov. Svedčí o tomto podiel úverov voči klientom na domácich zdrojoch od klientov, ktorý bol na úrovni 75 % v júni 2006. Vklady domácností tvoriace hlavnú časť pasív, ktoré počas roku 2005 klesali, v I. polroku 2006 prudko rástli. Za 7 mesiacov, november 2005 až jún 2006, sa vklady domácností zvýšili o 40 mld. Sk. Rástol aj poisťovací sektor, predpísané poistné za I. polrok dosiahlo hodnotu 26,6 mld. Sk, predpísané poistné v životnom poistení dosiahlo hodnotu 13,3 mld. Sk a predpísané poistné v neživotnom poistení dosiahlo hodnotu 15,3 mld. Sk. Tieto hodnoty však nie je možné porovnávať s predpísaným poistným v I. polroku 2005 kvôli metodickým zmenám. Čistá hodnota majetku spravovaná v otvorených podielových fondoch počas I. polroku sa prakticky nezmenila, ostala na úrovni 128 mld. korún. Investori začali svoje podiely v peňažných a dlhopisových fondoch postupne odpredávať a presúvať do rizikovejších fondov. Dôvodom na takéto správanie bol nárast úrokových mier. Prvý polrok 2006 bol posledným termínom na dobrovoľný vstup do 2. piliera dôchodkového systému. K 30. 6. 2006 zaevidovali správcovské spoločnosti 1,39 mil. sporiteľov. Objem aktív investovaný prostredníctvom dôchodkových fondov sa počas tohto obdobia skoro zdvojnásobil a dosiahol objem 17,27 mld. korún. V 3. pilieri dokončili tri doplnkové dôchodkové poisťovne svoju transformáciu na doplnkové dôchodkové spoločnosti a k júnu 2006 spravovali 14,9 mld. korún. Zvýšila sa ziskovosť viacerých inštitúcií finančného trhu. V porovnaní s rokom 2005 bol bankový sektor ziskovejší o 7 %. Ziskovosť v poisťovaní sa všeobecne zvýšila a menila sa výkonnosť niektorých typov fondov kolektívneho investovania. Medziročne rástla výnosovosť majetku v akciových fondoch z 11 na 15 % a klesala v dlhopisových fondoch zo 6 na mínus 3 %, v zmiešaných z 8 na 4 %.

    Celkové vystavenie finančných inštitúcií voči rizikám v porovnaní s rokom 2005 sa nezmenilo. Dôsledkom rýchleho rastu úverov domácnostiam a pokračujúcou úverovou aktivitou v podnikovom sektore vzrástla v bankovom sektore citlivosť na kreditné riziko. Pri domácnostiach je toto riziko navyše spojené s vývojom úrokových mier, ktorých rast zvyšuje náklady domácností na splácanie úverov a môže ohroziť ich solventnosť. Devízové riziko ostáva vďaka prevažne uzavretým devízovým pozíciám na nízkej úrovni. Riziko likvidity je aj napriek prehlbujúcemu sa časovému nesúladu medzi aktívami a pasívami zatiaľ do veľkej miery pokryté likvidnými aktívami.

    Zachovanie makroekonomického vývoja a trendov vo finančnom sektore z roku 2005 vytvára dobré predpoklady na zabezpečenie finančného zdravia, sektorov finančného trhu dohliadaných Národnou bankou Slovenska. Vážené dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán guvernér, za uvedenie správy.

    Teraz prosím spoločnú spravodajkyňu výboru pre financie, rozpočet a menu poslankyňu Leu Grečkovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako poverená spravodajkyňa predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody o výsledku prerokovania správy o stave a vývoji slovenského finančného trhu za prvý polrok 2006 vo výboroch.

    Správu o stave a vývoji slovenského finančného trhu za prvý polrok 2006 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 80 z 29. septembra 2006 uvedeným výborom prerokovať do 12. októbra 2006. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripravil spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky predloženú správu prerokovali a svojimi uzneseniami ju zobrali na vedomie. Zároveň odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o stave a vývoji slovenského finančného trhu za prvý polrok 2006 vziať na vedomie.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Vážená pani poslankyňa, vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Chcem vám oznámiť, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa niekto chce do rozpravy prihlásiť ústne. Nikto. Ďakujem. Uzatváram možnosť podať ústnu prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem pánovi guvernérovi aj pani poslankyni.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme ďalej prerokúvať

    správu o výsledku kontroly hospodárenia s finančnými prostriedkami a nakladania s majetkom samosprávnych krajov.

    Túto správu ste dostali ako tlač 71 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 71a.

    Prosím pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pána Jána Jasovského, aby uviedol materiál. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy poslankyne a vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som využil toto vystúpenie v Národnej rade, aby som vám pred samotnou správou predniesol niekoľko slov k situácii, ktorá je na Najvyššom kontrolnom úrade, najmä v čase, keď došlo k zmene ústavného zákona a k zmene zákona, ktorým bol novelizovaný zákon o Najvyššom kontrolnom úrade. Treba povedať, že kontrolná pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu sa značne rozšírila. Zvýšil sa počet možných kontrolovaných subjektov a kontrolných výkonov. Chcem len poznamenať, že kontrolná pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu sa zvýšila o takmer 3 000 obcí a celkovo viac ako o 7 000 nových subjektov, čo v prepočte na objem zdrojov predstavuje čiastku okolo 160 mld. korún.

    Ďalšie nové úlohy, ktoré Najvyšší kontrolný úrad musí plniť, súvisia aj s harmonizáciou činnosti Najvyššieho kontrolného úradu s najvyššími kontrolnými inštitúciami krajín Európskej únie. Zintenzívnili sme vzťahy a súčinnosť s inými kontrolnými inštitúciami a pripravili sme sa a prešli sme na európske štandardy kontroly, ktoré požadujú, aby pre každý verejný subjekt bol vytvorený systém vnútornej a vonkajšej kontroly. Z členstva v týchto inštitúciách ale vyplývajú pre Najvyšší kontrolný úrad aj záväzky, ktorých sa dotýkajú práce kontrolórov vo výboroch a v pracovných skupinách týchto organizácií. Najvyšší kontrolný úrad plní významnú úlohu vnútorného audítora organizácie EUROSAI, ktorá združuje celkom 47 najvyšších kontrolných inštitúcií. Samozrejme, na plnenie týchto zahraničných aktivít sú potrebné zdroje, to znamená, že s napätím očakávame aj schválenie rozpočtu alebo zákona o štátnom rozpočte pre rok 2007, kde, mimochodom, aj Najvyšší kontrolný úrad predkladá správu, ktorá je súčasťou schvaľovacieho procesu.

    Tento vývoj, ktorý som trošičku naznačil a spomenul, vyvolal potrebu realizácie mnohých transformačných aktivít, ktorými Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky doposiaľ riešil vzniknuté problémy spojené s rozšírenou kontrolnou činnosťou. Preto, aby sme eliminovali náklady, ktoré sú spojené s pridaním v oblasti potreby kontrol, zriadili sme okrem dvoch súčasných expozitúr v Košiciach a v Banskej Bystrici ďalšie dve, v Nitre a v Bratislave. A v budúcom roku uvažujeme o ďalších dvoch expozitúrach, s ich zriadením v oblasti samosprávnych krajov, tak aby sme priblížili výkon kontroly ku kontrolovaným subjektom. To znamená, aby sme šetrili oblasť nákladov v cestovnom a v dopravnom a tieto zdroje použili priamo pre vznik nových expozitúr, získame tak čas, ktorý je potrebný pre výkon kontroly. Vykonali sme neodkladne aj viacero iných opatrení, urobili sme racionalizáciu organizačnej štruktúry, upravili sme pôsobnosť príslušných kontrolných sekcií a znížením pôvodného počtu predstavených z čísla 49 na 14 sme získali ďalšie funkčné miesta kontrolórov, o 35 kontrolórov je našej kontrolórskej kapacity viacej. Ušetrili sme aj mzdové náklady, čo predstavuje čiastku skoro 2 mil. korún. A to sme použili práve pre rozšírenie a náplň kontroly, ktorú nám uložil parlament.

    Najvyšší kontrolný úrad má mnoho ďalších problémov. Je potrebné riešiť a budovať jeho informačný systém, pretože novela zákona nám umožnila vykonávať kontrolu priamo vstupom do informačných a účtovných systémov kontrolovaných subjektov. Takýto systém je potrebný vybudovať za obdobie niekoľkých rokov. A musím povedať, že tu sme my značne pozadu. Ale vznikom takéhoto informačného a kontrolórskeho systému budeme šetriť ďalšie, najmä finančné náklady, pretože kontrolovať budeme môcť z miesta a nebude potrebné navštíviť každý kontrolovaný subjekt.

    Vzhľadom na to, že sme súčasťou parlamentnej demokracie a sme súčasťou Národnej rady Slovenskej republiky, chcem poznamenať, že sme vypracovali Koncepciu rozvoja Najvyššieho kontrolného úradu pre roky 2006 až 2012, zmenili sme systém plánovania našej kontrolnej činnosti, budujeme strednodobú perspektívu pre obdobie troch rokov. A táto perspektíva je upresňovaná na obdobie roka, to znamená na obdobie napr. budúceho roka.

    Možno je zaujímavosťou, že tvoríme, budujeme a pripravujeme tzv. tematické kontrolné akcie, ustupujeme od klasického vykonávania kontrolných akcií priamo na kontrolovaných subjektoch, budeme kontrolovať tému ako takú na viacerých kontrolovaných subjektoch s tým, že vzájomne budeme porovnávať napr. úroveň kvality riadenia, úroveň účtovných systémov, úroveň dodržiavania zákona na viacerých kontrolovaných subjektoch.

    A čo je ešte mimoriadne zaujímavé, je, že najmä v krajinách V-4 pokračujeme v tzv. paralelných kontrolách a veľmi ich rozširujeme, tieto tematické previerky porovnávame potom s okolitými krajinami, ktoré vykonávajú previerky tohto istého charakteru. Vieme tým konštatovať, aká je úroveň riadenia toho-ktorého subjektu v rámci Slovenskej republiky.

    Obrátil som sa listom na 12 predsedov výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorých som požiadal o predloženie námetov do plánu kontrolnej činnosti pre budúci rok. Ďakujem za odpovede. Námety budú v pláne kontrolnej činnosti.

    Museli sme pripraviť a pripravujeme nové kontrolné programy, nové postupy a ďalšie a ďalšie, pretože kontrolujeme nové subjekty, ktoré doteraz neboli kontrolované. Možno v súvislosti so správou, ktorú máte dnes v rukách, chcem poznamenať, že budeme pokračovať aj v kontrole samosprávnych krajov, vyšších územných celkov. Je tam toho množstvo. Je to oblasť školstva, kultúry, dopravy, dotácií, obrovské, obrovské množstvá najmä zdrojov a peňazí, ktoré je potrebné kontrolovať.

    Pre zaujímavosť chcem povedať, že naše výstupy sú dnes orientované na úpravu zákonov, zriadili sme tzv. legislatívnu radu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá prostredníctvom gestorského výboru, teda výboru pre financie, rozpočet a menu predkladá do parlamentu návrhy úprav zákonov, novelizáciu zákonov. Ak zistíme v kontrole, že niektoré zákony sa vzájomne krížia, budeme navrhovať ich novelu tak, aby zákon, samozrejme, mal dostatočný zmysel.

    Zintenzívnili sme spoluprácu so Združením kontrolórov miest a obcí, s hlavnými kontrolórmi vyšších územných celkov, to znamená, orientujeme kontrolu v Slovenskej republike jedným smerom.

    Mohol by som hovoriť o mnohých a mnohých veciach, ale to by bolo snáď na trošku dlhšiu debatu. Tak mi, vážené pani poslankyne a páni poslanci, dovoľte, aby som naozaj pár slov k tej kontrole, ktorú máte v rukách, niečo povedal. Vykonali sme ju vo všetkých ôsmich samosprávnych krajoch, vykonali sme ju v letnom období. Táto kontrola, myslím, mala mimoriadny zmysel. Chcem len poznamenať, že pokračujeme, tak ako sme urobili kontrolu v ôsmich samosprávnych krajoch, dnes v kontrole, a sú to mimoriadne kontroly v ôsmich krajských mestách, kde tiež závery budeme predkladať tak ako všetky ostatné aj do parlamentu. Kontrolovali sme mnohé, mnohé veci. Zistili sme mnohé vecné nedostatky v hospodárení s finančnými prostriedkami, v dodržiavaní zásad hospodárenia. Zistili sme porušenia zákona o rozpočtových pravidlách. Zistili sme problémy s dodržiavaním zákona o verejnom obstarávaní, kde bol problém takmer vo všetkých samosprávnych krajoch. V oblasti nakladania s majetkom sme sa sústredili najmä na spôsob a formy využívania majetku. V rámci prechodu pôsobností, kompetencií na samosprávne kraje sme kontrolovali aj rozpočtové a príspevkové organizácie, kde boli tiež mnohé vecné a finančné problémy. Treba povedať, že v oblasti legislatívy bude potrebné pripraviť novelizáciu zákona o samosprávnych krajoch. Aj to je v závere tejto správy. Treba hovoriť ale aj o mnohých pozitívach. Sú mnohé pozitívne aktivity, ktoré vykonávajú samosprávne kraje. Mohol by som ich teda spomenúť. Sú to napr. v oblasti bývalého západného Slovenska spoločné projekty Partnerstva pre rozvoj regionálnej politiky. Prešovský takisto s Košickým samosprávnym krajom, Banskobystrický samosprávny kraj a Žilinský samosprávny kraj, stredné Slovensko, veľmi úspešne pokračujú. Iste sú problémy pri budovaní sídiel samosprávnych krajov, kde sme našli niektoré problémy. Hodnotili sme aj výsledky kontrolnej činnosti útvarmi hlavných kontrolórov a tak ďalej a tak ďalej. Pozerali sme, samozrejme, ako samosprávne kraje odstraňovali nedostatky, ktoré boli v nich zistené už v roku 2003. Treba povedať, že napr. desiatim opatreniam sa vôbec nevenovali z päťdesiatich dvoch opatrení, desiatim sa venovali len čiastočne. To tiež nie je správne.

    Možno by tu bolo treba hovoriť ešte viacej a viacej, ale možnože môžeme aj na niektorých separátnych stretnutiach prebrať tie problémy, o ktorých som trošičku dnes hovoril.

    Chcem oceniť prístup Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a, samozrejme, aj výboru pre verejnú správu, ktorý odporučil vláde Slovenskej republiky vo svojich záverečných stanoviskách, ako riešiť problémy, ktoré sme našli počas kontrol.

    Dámy a páni, kontrola bola skončená, správu som mal za česť predložiť do Národnej rady Slovenskej republiky. Takto budeme postupovať aj pri ďalších významných kontrolách. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu.

    Za spravodajcu bol určený pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Jozef Burian. Prosím ho, aby nás informoval o výsledku prerokovania správy vo výboroch.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení predseda Najvyššieho kontrolného úradu, dovoľte, aby som uviedol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj k správe o výsledku kontroly hospodárenia s finančnými prostriedkami a nakladania s majetkom samosprávnych krajov.

    Uvedenú správu v stanovenom termíne prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Výbory zároveň odporučili zobrať na vedomie uvedenú správu s tým, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu konštatoval, že vykonaná kontrola v samosprávnych krajoch objektívne analyzuje výsledky hospodárenia v roku 2005 a poukazuje na rozhodujúce problémy pri zabezpečovaní ich činnosti, porušenia ustanovení viacerých všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa týkajú najmä dodržiavania ustanovení zákona o verejnom obstarávaní a nakladaní s majetkom, ktorý samosprávne kraje získali do vlastníctva v zmysle zákona o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na samosprávu, protokolárne nebolo od Slovenskej správy ciest ukončené odovzdanie a prevzatie majetku ciest II. a III. triedy (s termínom najneskoršie do 1. 1. 2005) s tým, že sa neuskutočnilo ani majetkovoprávne vysporiadanie. Výbor zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby požiadala vládu Slovenskej republiky o 1. zabezpečenie protokolárneho ukončenia odovzdania a prevzatia majetku ciest II. a III. triedy a ich následné majetkovoprávne vysporiadanie v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, 2. predloženie návrhu novely zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov, v ktorom budú presnejšie vymedzené kompetencie zastupiteľstva a predsedu samosprávneho kraja pri schvaľovaní zmien v rozpočte samosprávneho kraja. Gestorský výbor odporúčal schváliť uvedené návrhy .

    Pán predseda, požiadam vás, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda výboru.

    Otváram rozpravu. Písomne som nedostal prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Pán poslanec Tibor Mikuš. Končím možnosť prihlásiť sa ústne. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi povedať pár poznámok k vlastnej správe o činnosti NKÚ, k budúcnosti a k potrebám samosprávnych krajov, ale aj k našej činnosti ako zákonodarcov.

    V prvom rade k tej konštatácii, že NKÚ kontroluje o viacej takmer ako 8 000 subjektov v súčasnosti, než to bolo ešte pred rokom, na základe ústavného zákona 463/2005 Z. z. Myslím si, že NKÚ je príkladom racionálneho správania sa a zároveň teda efektívneho vynakladania verejných prostriedkov. A čo ma teší, je, že pôsobí nielen ako represívny orgán, ale aj metodicky.

    Ďalšia vec, ktorá je podľa mojej mienky veľmi pozitívna, je systémový prístup ku kontrolám, zavedenie trojročného cyklu kontrol, samozrejme, s jednoročným opakovaním. Cieľom tejto kontroly bolo zistiť, ako sa dodržiavajú všeobecne záväzné právne predpisy pri hospodárení s finančnými prostriedkami z rozpočtov samosprávnych krajov a ako sa dodržiavajú povinnosti vyplývajúce z hospodárenia, nakladania s majetkom za rok 2005.

    Ak sa pozrieme do samotnej správy na jednotlivé časti tejto správy, vidíme, že bolo už konštatované, že existujú problémy v dokladovaní vlastníckych vzťahov k pozemkom pod cestami II. a III. triedy. Treba len povedať, že riešenie tejto situácie nie je jednoduché, ide skutočne o desaťtisíce prípadov. A jednoducho je to dedičstvo doby, ktorá tu bola 40 rokov, keď právo bolo nahradené rozhodnutím alebo uznesením. Treba povedať, že ak toto bude vytýkané aj v budúcnosti a ak to bude ešte pár rokov vytýkané, netreba byť z toho prekvapený. Vyriešenie vlastníckych vzťahov nie je jednoduchou záležitosťou. Ale možno by sa dalo uvažovať, či sa nedá tento problém vyriešiť aj nejakou právnou normou. To je zamyslenie pre nás a, myslím si, zamyslenie aj pre príslušný rezort, pretože ak existuje problém medzi dvomi stranami, tak, samozrejme, určitú zodpovednosť zaň nesú obidve strany.

    Ďalej tam bola konštatácia o určitých nedostatkoch pri dodržiavaní povinností pri vydávaní zriaďovateľských listín. Pre úplnosť treba len doplniť, že pri preberaní majetku od štátu nedostali vyššie územné celky kompletnú informáciu o preberanom majetku. Nemala všetky náležitosti tá informácia v tých jednotlivých prípadoch. A inventarizácia majetku samosprávneho kraja, ktorý predstavuje zvyčajne niekoľko miliárd korún a je v pôsobnosti alebo zodpovedá za jeho správu niekoľko sto subjektov, nie je jednoduchá a vždy trvá niekoľko mesiacov. Mám s tým osobnú skúsenosť. Takže ak sa budú opakovať potom nedostatky pri dodržiavaní povinností, pri vydávaní zriaďovateľských listín, treba byť ešte chvíľku trpezlivý.

    Ďalej k tomu, čo sa týka spracovávania rozvojových stratégií jednotlivých samosprávnych krajov. Myslím, že treba doplniť a zdôrazniť to, že samosprávne kraje naozaj koordinujú svoju spoluprácu, naozaj spolupracujú a sú pripravené na riešenie, poviem to v skratke, či už v NUTS 2 alebo NUTS 3, tak aby efektívne čerpali prostriedky v celom plánovacom období rokov 2007 až 2013. Slovenskí župani nielenže spolupracujú, ale majú aj pravidelné stretnutia s predsedom vlády, čo treba tiež hodnotiť veľmi pozitívne.

    Rozpočet, suchá konštatácia v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy a zákonom o pravidlách územnej samosprávy. Rozpočty všetky boli minulý rok schválené ako vyrovnané. Zmeny, ktoré nastali v rozpočtoch, naozaj vyplývali zo zmien rozpočtov daňových a nedaňových príjmov, dotácií zo štátneho rozpočtu alebo úverov. Všetko bolo schválené zastupiteľstvami. Čiže dá sa povedať, že na regionálnej úrovni tá zastupiteľská demokracia na Slovensku naozaj funguje. Ale treba ešte povedať, čo je dôležité pre nás ako zákonodarcov z hľadiska budúcnosti. Je konštatácia tiež v texte, že prax ukázala potrebu operatívneho rozhodovania o zmenách v rozpočte, a preto treba prijať legislatívne zmeny, ktoré by presnejšie vymedzovali kompetencie medzi predsedom a zastupiteľstvom. To je veľmi dôležité pre budúcnosť, tých legislatívnych zmien bude treba oveľa viacej v rôznych oblastiach.

    Ďalej je tam konštatovanie, že v roku 2005 nastala zmena financovania územnej samosprávy fiškálnou decentralizáciou. Bola teda v podstate posilnená finančná samostatnosť územných samospráv. Je veľmi dôležité aj pre budúcnosť, aby pri ďalšom procese decentralizácie alebo pri ďalšom procese reformy verejnej správy bola citlivo zvažovaná ďalšia finančná stabilita územnej samosprávy a aby teda bola decentralizácia verejnej správy zladená s decentralizáciou výberu daní.

    Ďalej bolo konštatované, že všetky kraje majú určité nedostatky. Sú tam určité nedostatky, ktoré súvisia s nedodržaním ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, zákona o účtovníctve, zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, resp. zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy alebo zákona o nakladaní s majetkom. Ale čo je veľmi dôležité, to je konštatovanie, že všade vo všetkých samosprávnych krajoch boli prijaté efektívne opatrenia na odstránenie nedostatkov. Pripomínam, že správa hodnotila štvrtý rok 1. volebného obdobia územných samospráv. Chvalabohu, môžeme povedať, že nedostatky sú len tohto charakteru.

    Veľmi dôležité je konštatovanie, v ktorom hodnotí Najvyšší kontrolný úrad problematiku sídiel samosprávnych krajov. Len dva úrady samosprávnych krajov sídlili vo vlastných budovách. Som presvedčený, že pre budúcnosť je potrebné, aby všetky úrady samosprávnych krajov, takéto inštitúcie, ktoré spravujú majetok v hodnote niekoľko miliárd v každom kraji, ktoré pracujú s rozpočtovými prostriedkami takisto na úrovni jednotiek miliárd, z ktorých riadi každý vyše stovky subjektov v zriaďovateľskej pôsobnosti a z ktorých má každý zhruba 200 vlastných pracovníkov a niekoľko tisícok pracovníkov v organizáciách v zriaďovateľskej pôsobnosti, pre budúcnosť sídlili vo vlastných budovách, pretože len tak môžu pôsobiť naozaj efektívne aj ďalšie desiatky rokov. Jednoducho vlastné sídla, to je realita, často sa o tom píše, hovorí. Mnohí sa čudujú, že niekto stavia budovy. Veď je to úplne normálne, že inštitúcia, ktorá má pôsobiť prinajmenšom niekoľko desiatok rokov efektívne, bude sídliť vo vlastnej budove.

    Ďalej je tam konštatovanie o využívaní informačných technológií. Treba povedať, že niektoré kraje slovenské dostali aj medzinárodné ocenenie, čo sa týka dosiahnutej úrovne, vybavenia a využívania informačných technológií, a iné že za to ho dostali, že túto problematiku veľmi dobre rozpracovali.

    Dovolil by som si ešte upozorniť na to, čo je v záveroch tejto správy na stranách 25 až 27. Upozorňujem na konštatovanie, že zistené nedostatky nemali zásadný vplyv na vykazované výsledky hospodárenia. Často totiž zaznievajú hlasy od niektorých pánov kolegov: „Dali sme vám veľa a ste príliš silní.“ No tak myslím, že treba dať ešte viacej, aby sme boli ešte silnejší vo verejnom záujme.

    Ďalšia vec, tie protokoly o cestách. Spomínam problém, ktorý sa bude ťahať ešte niekoľko rokov. Takže, bohužiaľ, táto výčitka sa bude opakovať.

    Čo sa týka majetku, inventarizácie pokračujú v samosprávnych krajoch. A myslím, že väčšina už v tejto dobe dosiahla veľmi kvalitné zaznamenanie všetkých súčastí majetku, že tá inventarizácia je prakticky ukončená vo všetkých krajoch.

    Keď hovoríme o potrebe novelizovať určité časti zákonov, áno, treba novelizovať zákony, ktoré hovoria o právomociach predsedu vo vzťahu k samotnému úradu ním riadenému. Treba novelizovať právomoci predsedu vo vzťahu k inštitúciám v zriaďovateľskej pôsobnosti, vo vzťahu teda ku štatutárom týchto organizácií. Ďalej treba novelizovať spôsob a podmienky, povedzme, opätovného schválenia uznesení, ktoré predtým predseda vyššieho územného celku nepodpísal. Treba sa zaoberať vzťahom orgánov územnej samosprávy voči orgánom lokálnej samosprávy, mám na mysli hlavne problematiku ciest. Ďalej bude treba v budúcnosti urobiť aj legislatívne zmeny, ktoré pôjdu ruka v ruke s decentralizáciou štátnej správy, to je veľký projekt, to bude pokračovať, ale aj iniciatívy zákonodarné, ktoré sa budú týkať nielen, povedzme, terminológie používanej v zákone č. 302/2001 Z. z.

    Mimoriadne dôležité je prijať legislatívne zmeny v zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, aby sme odstránili akékoľvek obmedzenia úverovej a investičnej stratégie územných samospráv. Mám na mysli konštatáciu, ktorá je na stranách 17 a 18 o zaťažovaní budúcich rozpočtových období. Ak totiž nebudeme pracovať systémovo, ak chceme efektívne využiť možnosti novej finančnej perspektívy v rokoch 2007 až 2013 a ak chceme využiť efektívne pre rozvoj krajov úvery, ktoré je možné čerpať z Európskej investičnej banky, a ak chceme teda pomôcť odstraňovaniu regionálnych rozdielov, ak chceme pomôcť všeobecnému rozvoju regiónov, no tak musíme rozmýšľať strategicky, musíme naozaj realizovať dôsledne investičnú politiku. A tá, ako viete, sa bez úverových zdrojov, ktorých splácanie potom zaťažuje ďalšie obdobia, nedá realizovať. To bude veľmi dôležitá časť našej práce, ktorú budeme musieť vykonať.

    Ďalej treba povedať, a opakujem, je to konštatácia veľmi suchá na strane 26, že výsledky kontrol vo viacerých samosprávnych krajoch potvrdili predpoklad potreby zvýšených výdavkov z dôvodu obstarávania budov pre zabezpečenie sídiel samosprávnych krajov.

    Úplným záverom dovoľte mi, aby som osobne ocenil spôsob vykonávania kontrolnej činnosti Najvyšším kontrolným úradom ako systémový a metodický a ako bezproblémový z hľadiska komunikácie so samosprávnymi krajmi. Pán predseda konštatoval, že to bolo v letnom období po voľbách. Napriek tomu tie kontroly prebehli naozaj bez problémov, aj keď predstavovali zvýšené nároky na činnosť pracovníkov regionálnych samospráv v tomto období. Myslím si, že je to naozaj priamy dôsledok pôsobenia pána predsedu a nového vedenia Najvyššieho kontrolného úradu.

    Čo sa týka samotných samosprávnych krajov. Existujú problémy, ale sú riešené operatívne, ale aj systémovo. Samosprávne kraje naozaj koordinujú svoju činnosť a existuje ich ozaj priama komunikácia. Myslím si, že vývoj, ale aj súčasný stav v Európskej únii jednoznačne potvrdzuje mimoriadne významnú úlohu regionálnych samospráv v rozvoji jednotlivých národných štátov a Európskej únie ako celku, a preto je potrebné aj na Slovensku systémovo v procese budovania samospráv a ďalšej decentralizácie pokračovať a treba určité právomoci samospráv a ich zodpovednosť posilňovať a zefektívňovať ich činnosť vo vzťahu k občanom a k vynakladaniu verejných prostriedkov. Dovolím si povedať, že samosprávne kraje aj napriek detským chorobám, ktoré nepochybne ešte majú, a nedostatkom, ktoré sú konštatované aj v tejto správe, pri kontrole obstáli. A verím, že v nasledujúcich kontrolných obdobiach obstoja ešte lepšie.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam, tak ako to predniesol spravodajca, zobrať túto správu na vedomie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci, pán poslanec Alexander Slafkovský a pán poslanec Pavol Abrhan. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán Slafkovský Alexander.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda, ja len dvoma vetami sa chcem pozastaviť nad správou a nad tým, čo povedal pán poslanec Mikuš. Je obdobný problém s pozemkami, ako uviedol on, pri samosprávnych krajoch, ktorý sa dotýka aj samospráv miest a obcí. Je to záležitosť, o ktorej už bolo v tejto miestnosti hovorené. A ja si myslím, že všetky samosprávy by uvítali, ak by vyšiel, aj na základe popudu z tejto kontroly, podnet k legislatívnej úprave, ktorý by problém nevysporiadaných pozemkov pod verejnoprospešnými stavbami vyriešil.

    K druhej oblasti. Ako som čítal správu, v niektorých bodoch sa mi zdalo, že kontrolóri išli možno až príliš do veľkých podrobností. A pokiaľ by sme všetky tie veci, ktoré tam boli uvedené, mali systematicky vždycky uplatňovať, napr. prezenciu pri občerstvení, pri prijatí hostí na úrade primátora, nemyslím, že to je to rozhodujúce, čo musí byť dokladované, ako sme minuli 350 korún, obrazne povedané. Čiže skôr k tomu systému sa potom treba obrátiť a k metodike, aby sme sa neutopili v podrobnostiach, pretože kolegovia, s ktorými som hovoril, u ktorých už kontrola prebehla, hovorili, že ak by to mali všetko do bodky splniť tak, ako z kontroly vyplývalo, ako kontroly požadovali, znamenalo by to nárast minimálne o 10 % zamestnancov. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Slovo má pán Abrhan.

  • Ďakujem. Dovolil by som si len doplniť pána poslanca Mikuša, ktorý vo svojom vystúpení načrtol mnohé problémy, ktoré sa v tej správe uvádzajú. Ja by som chcel upozorniť ešte na jeden problém a týka sa výšky auditu. V správe sú uvedené rôzne výšky auditov, pri Nitrianskom samosprávnom kraji to predstavuje 78 000, ale napr. pri Trnavskom za audit v roku 2005 je to 465 000 korún. Aj toto je priestor, ktorým by sme sa mali zaoberať, aby takéto rozdielne výšky auditov na vyšších územných celkoch nevznikali. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa navrhovateľa, či chce vystúpiť. Nech sa páči, slovo má pán navrhovateľ pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu.

  • Vážený predsedajúci, vážené dámy a páni, určite ma teší záujem, ktorý táto správa v parlamente vyvolala.

    Teší ma aj názor pána poslanca Mikuša a zároveň predsedu Trnavského samosprávneho kraja, jedného teda z čelných predstaviteľov kontrolovaných subjektov, ktorý vyjadril spokojnosť. A o to nám ide na Najvyššom kontrolnom úrade. Nechceme byť naozaj ani reštrikčný, ani represívny orgán. Chceme byť orgán audítorského typu, poradenského typu, orgán, ktorý do Národnej rady prinesie potrebu noviel zákonov, tak ako som to už skonštatoval, že aj preto sme vytvorili tzv. legislatívnu radu.

    Tých problémov je určite veľké množstvo. Je otázkou, do akej podrobnosti ísť. Tá kontrola trvá relatívne veľmi krátko na objem zdrojov, s ktorými tieto organizácie hospodária. Na druhej strane ísť alebo neísť do podrobností znamená rešpektovať alebo nerešpektovať zákon. A to máte v rukách práve vy, panie poslankyne a páni poslanci. Tie veci, ktoré sa nám zdajú, že by nemali logiku alebo že by mohli byť riešené iným spôsobom, sú práve v rukách Národnej rady, aby došlo k určitej zmene.

    Takže ja sa teším na ďalšie, samozrejme, kontrolné dni. Je to, samozrejme, len na vyšších územných celkoch, ale najmä o tom, ako pokračujeme vo všetkých ôsmich krajských mestách. A, samozrejme, sme rozbehli už aj kontroly v rámci ďalších miest a obcí. Je toho približne 8 000 subjektov. To znamená oproti doteraz kontrolovaným 5 000 obrovský nárast. Ale ak pôjdeme tým smerom, ako sme si vytýčili, že pokračujeme a budeme sa snažiť budovať informačné systémy a budeme vrážať mnoho energie najmä do vzdelávania kontrolórov, som presvedčený, že takéto kontroly budeme môcť vykonávať omnoho viac a možno s ešte lepšie pripravenými kontrolórmi, ako ich máme dnes. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pýtam sa spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave.

    Ďakujem pekne aj navrhovateľovi, aj spravodajcovi.

    Zároveň, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie stanoviska Slovenskej republiky – Deklarácie o daňovej suverenite v priamych daniach.

    Tento návrh ste dostali ako tlač 79.

    Za onemocneného pána poslanca Vladimíra Palka, ktorému želáme skoré uzdravenie, správu za skupinu poslancov uvedie pán poslanec Minárik. Dávam mu slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené dámy a páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v niekoľkých zásadných bodoch predstavil tento návrh Deklarácie o daňovej suverenite Národnej rady v priamych daniach. Návrh uznesenia, ako i text deklarácie máte v parlamentnej tlači 79, preto idem priamo k odôvodneniu.

    Suverenita uložiť daň, rozhodnúť o jej výške, podobe a výbere patrí k základným atribútom štátu. O daniach teda rozhodujú štáty, nie medzinárodné organizácie, ale štáty, teda parlamenty. Tento parlament môže delegovať toto právo, tak ako sme to urobili pri samosprávach, môže toto právo postúpiť, tak ako sme to urobili na Brusel, keď sme schvaľovali Prístupovú zmluvu. Ale vždy sa musí rozhodovať tu na tejto pôde. A keď rozhodujeme, musíme si byť vedomí aj dôsledkov. Ak suverenitu zdieľame, potom je to zvyčajne dielom zodpovedajúcim našej veľkosti a sile. A keď budem veľmi úprimný, tak je to aj v otázkach, kde sa vyžaduje jednomyseľnosť, najmä ak sme málo odhodlaní. Európska únia sa najmenej od Zmluvy v Maastrichte vyvíja smerom k štátu. Posilňuje právomoci centra, a to či už Komisie alebo Rady. Tento proces prebieha súčasne s oslabovaním suverenity členských štátov Európskej únie. Nie je to ani inak možné. Jednoducho zákon sebapresadzovania akejkoľvek štruktúry je neúprosný. Posilňovanie moci Bruselu zároveň znamená oslabovanie moci politikov národných, teda nás, ktorí reprezentujeme a zastupujeme našich voličov. Nemusí to byť vždy tragédia. Sú oblasti, kde je to na prospech, ale sú aj také, kde to dobré nie je. A do tejto kategórie podľa nás predkladateľov patria aj priame dane.

    Dovoľte mi, aby som jasne zdôraznil, tento návrh nejde nad rámec súčasného platného stavu. Ctíme a dodržujeme záväzky nášho štátu a žiadne z nich neporušujeme ani nemeníme. Naopak, len zdôrazňujeme, že sme za zachovanie dnešného stavu. Európska únia nie je RVHP, teda nemusí ňou nevyhnutne byť. Do Bruselu sa totižto nechodí poslúchať ani počúvať, nie nevyhnutne. Európska únia je slobodným spoločenstvom slobodných štátov, vyvíja sa teda tak, ako si to štáty želajú. Každý z nás tam má, ako kedysi povedal Ján Čarnogurský, svoju stoličku aj hviezdičku, a ja dodávam, aj svoj hlas, pokiaľ nie je rozhodnuté. Slovenská republika je v Európskej únii rovnocenným štátom, menším čo do počtu obyvateľov, rozlohy či iných faktorov, ale rovnocenným. Európska únia sa preto bude vyvíjať aj tak, ako si my budeme želať, najmä ak takéto želanie budeme vedieť sformulovať, odôvodniť a budeme si vedieť za ním stáť. A práve toto je dôvod, prečo Kresťanskodemokratické hnutie a ďalší poslanci predkladajú tento návrh deklarácie.

    Otázka daní a ich harmonizácie je už dlhší čas jedna z tém európskej integrácie. Zatiaľ čo primárne právo Európskeho spoločenstva harmonizáciu nepriamych daní, najmä spotrebných daní a DPH, umožňuje, priame dane zostávajú, vychádzajúc z platného právneho stavu, plne v kompetencii členských štátov. Inými slovami, v práve Európskych spoločenstiev neexistuje žiaden právny základ, na základe ktorého by mohla prebehnúť čiastočná alebo úplná harmonizácia priamych daní. Preto náš návrh právo Európskych spoločenstiev, Európskej únie neporušuje. Preto žiaden zo záväzkov Slovenskej republiky v Európskej únii nie je týmto návrhom dotknutý. Cieľom deklarácie je naša budúcnosť a ochrana záujmov nášho štátu. Existuje totiž evidentný politický záujem viacerých veľkých štátov Európskej únie s podporou Európskej komisie priame dane aspoň čiastočne harmonizovať. Sú takí, ktorí hovoria, že práve preto toto nie je nebezpečné, ale treba povedať, že pravda je iná. Čiastočne síce neznamená úplne, to je, samozrejme, pravda, ale napriek vyhláseniam o čiastočnej harmonizácii by predsa išlo len o prelomovú radikálnu zmenu. Vzhľadom na neexistujúci právny základ by išlo o prelomový moment v danej oblasti, ktorý by znamenal, že ak je možné harmonizovať jednu časť priamych daní, nebude nič v budúcnosti brániť ani inej harmonizácii. A v tom je rozhodujúci zlom. Podľa dnešného práva Európskych spoločenstiev niet právneho základu, na základe ktorého by bolo možné pristúpiť k harmonizácii priamych daní. Ak by harmonizácia priamych daní prešla, celá situácia sa zmení, už nebude spor o to, či harmonizácia priamych daní ako taká možná bude alebo nie, ale o to, čo všetko okrem základu dane sa ešte harmonizovať bude. Pozícia štátu už nebude taká pevná ako dnes, namiesto na pevnej zemi budeme stáť na piesku, na vratkej pôde a nebudeme sa mať o čo oprieť. Práve preto dnes prichádzame s návrhom deklarácie o suverenite v tejto oblasti. Toľko k idei.

    Dovoľte mi povedať niekoľko slov k mechanizmu. Touto deklaráciou nezasahujeme do európskeho práva, nevyjadrujeme sa k iným štátom, podstatou návrhu je náš domáci mechanizmus. Keďže schválenie prípadného návrhu harmonizovať dane v Európskej únii vyžaduje jednohlasnosť všetkých členských štátov, chceme zaviazať ministra financií a každého člena vlády, aby pri predložení takéhoto návrhu hlasoval zamietavo. Prísne vzaté, ide o posilnenie ich pozície a mandátu nášho ministra a našej vlády v Bruseli. Minister na základe tejto deklarácie v Bruseli odmietne harmonizáciu a nebude hovoriť len v svojom mene alebo v mene exekutívy. Bude mať mandát slovenského parlamentu, mandát vládnej koalície aj opozície, široký mandát, ktorý bude robiť jeho pozíciu oveľa, oveľa silnejšou, ako kebyže hovorí len za exekutívu. To je podstata tohto návrhu. Som rád, že sa tak deje na základe ústavného zákona o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, ktorý presne takýto postup predpokladá. Som o to radšej, že tento návrh sme v minulom parlamente presadili veľkou, veľkou väčšinou, ide o ústavný zákon, aj vďaka podpore strán, ktoré sú dnes vo vláde. Strany HZDS a Smer vtedy hlasovali za zákon. Vtedy sme sa na potrebe takéhoto ústavného zákona zhodli. Jedným z kľúčových momentov bol práve ten, ku ktorému prichádza dnes. Tak sme argumentovali, že to bude potrebné, aby pozícia nášho zástupcu sa výrazne posilnila. Toto je priam učebnicový príklad.

    V tomto prípade nejde o nejaké idealistické, humanistické zásady európskej integrácie, ale od samého začiatku ide o moc jednotlivých štátov Európskej únie, o čom najlepšie svedčia mnohé citáty. Poviem niekoľko z nich. Návrh harmonizovať priame dane má otvorenú podporu Francúzska a Nemecka. Bývalý nemecký minister financií Hans Eichel na jeho adresu povedal, že mu ide o krok smerom k harmonizácii priamych daní z príjmu právnických osôb. Tento návrh má podporu aj súčasnej nemeckej vlády. Podľa programu vlády kancelárky Merkelovej citujem: „Vláda sa bude aktívne snažiť o európsku harmonizáciu vymeriavacích základov daní a bude žiadať prísnejšie pravidlá proti neférovej daňovej súťaži.“ Minister financií súčasnej nemeckej vlády Peer Steinbrück sa vyjadril aj na našu adresu ešte jasnejšie: „Toto nie je férová daňová súťaž a najviac ničí nemecké pracovné miesta.“ Na inom mieste hovorí: „Zabezpečiť férovú daňovú súťaž medzi 25 členmi znamená zvýšiť dane nových členských štátov Európskej únie.“ Okrem Nemecka daňovú harmonizáciu výrazne podporuje aj Francúzsko. V prospech harmonizácie daní sa vyjadril aj súčasný predseda francúzskej vlády Dominique de Villepin, ako aj kandidát na prezidenta Nicolas Sarkozy. Návrh má tiež podporu francúzskej ľavice. Dovoľte mi teda podotknúť, že z vyjadrení európskych politikov jasne vyplýva, že názory sa nelíšia podľa toho, či sú vyjadrujúci sa príslušníkmi ľavice alebo pravice, nie, francúzska ľavica má rovnaký názor ako francúzska pravica. Rovnako nemecká ľavica presadzuje to isté čo nemecká pravica. A mohol by som pokračovať. Oni jednoducho spoločne, z ľavice aj pravice, bránia nemecké a francúzske štátne záujmy. Dámy a páni, v tomto spore teda nejde o takýto stret pravoľavý, v diskusii o harmonizácii ide o stret záujmov štátov, nie o výšku daňových sadzieb či o šírku daňových základov. Dôkazom je aj iný výrok, vyjadrenie Jiřího Paroubka, bývalého premiéra Českej republiky, socialistu, muža, ktorý je pre mnohých v tejto snemovni symbolom socializmu v strednej Európe. Ešte ako premiér na adresu daňovej harmonizácie povedal: „Chápem nervozitu západných krajín, ale pre nás toto nie je vhodná cesta.“ Pre nás rozumej pre Česko. Slovenský záujem by pre nás, slovenský parlament, mal byť menej významný?

    Ešte niekoľko slov, pretože ma už vyzývajú, aby som tento úvod skrátil. Po zosilnení politického tlaku Francúzska a Nemecka a pred schvaľovaním Barossovej komisie podporila harmonizáciu daňových základov z príjmu právnických osôb aj, podotýkam, v rozpore s pôvodným stanoviskom Prodiho komisie vtedajšia komisárka pre dane Ingrida Udre. Napriek tomu, že sa neskôr komisárkou pre dane ani nestala, ideu si osvojila Barossova komisia a dnes o harmonizácii hovorí aj jej predseda Barosso. Ešte ďalej vo svojom vystúpení zašiel komisár pre financie Almunia, ktorý vo svojom vystúpení 10. januára 2006 vyhlásil, že ideálny priestor pre väčšiu autonómiu a väčší priestor na manévrovanie v inštitúcii EÚ by mohla zabezpečiť nová daň Európskej únie. Komisár Almunia navrhol, aby sa takáto daň nenazývala daňou, ale zdrojom. Pre mňa nie je dôležité, ako sa čo nazýva, ale to, aký to má charakter, aký to má obsah. Z polohy verejných vyhlásení do polohy praktických krokov posunul tému harmonizácie priamych daní Európskej komisie komisár László Kovács v apríli 2006. V tzv. oznámení Európskej komisie o Progrese a ďalších krokoch smerom k spoločnému harmonizovaniu základu daní sumarizoval doterajšie výsledky pracovnej skupiny pracujúcej od roku 2004 na návrhu daňovej harmonizácie. Predstavil konkrétny záväzok Európskej komisie predložiť legislatívny návrh v tomto smere do roku 2008. Cieľom návrhu je určiť jednotné pravidlá definujúce základ pre firmy podnikajúce vo viacerých krajinách Európskej únie. Na základe tohto systému by firmy vypočítali celkový daňový základ a potom by podľa rôznych sadzieb v jednotlivých krajinách platili dane. Takže vlastne by išlo o akýsi podiel na vypočítanom daňovom základe podľa podielu na tom, na čom sa podieľajú vo svojej činnosti v jednotlivých krajinách.

    Dovoľte mi ešte zdôrazniť, že v tejto oblasti idú priamo proti právu Európskych spoločenstiev a Európskej únie, pretože v nich je zakotvený princíp subsidiarity, čl. 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva totiž jasne vymedzuje, že Európske spoločenstvo koná v medziach právomocí vymedzených touto zmluvou a cieľov, ktoré sú v nej zakotvené, v oblastiach, ktoré nepatria do jeho výlučnej právomoci, vyvíja Európske spoločenstvo činnosť len v súlade s princípom subsidiarity vtedy a len v takom rozsahu, pokiaľ ciele navrhované touto činnosťou nemôžu byť uspokojivo dosiahnuté členskými štátmi, a c) Európske spoločenstvo žiadnou činnosťou neprekračuje rámec toho, čo je dohodnuté na dosiahnutie cieľov tejto zmluvy.

    V neposlednom rade tá deklarácia zabezpečuje záujmy nášho štátu v konkurencieschopnosti. Na strane daňovej deklarácie nie sú totižto len právne a iné aspekty, ale aj naša priama ekonomická potreba. Predstavitelia súčasnej vlády radi hovoria o ekonomickom rozmere našej zahraničnej politiky. Dámy a páni, neexistuje lepší príklad, ako to preukázať, než podporiť túto deklaráciu. Slovensko aj vďaka daňovej konkurencii v ostatnom období významne znížilo daňové zaťaženie ekonomických subjektov priamymi daňami. Napriek znižovaniu daňového zaťaženia aj v iných krajinách je vo väčšine štátov Únie vyššie ako na Slovensku. Daňové podmienky na podnikanie a investovanie na Slovensku sú tým pre mobilný kapitál z tých krajín výhodnejšie ako prostredie, z ktorého tento kapitál pochádza. Vláda Roberta Fica to potvrdzuje, keďže zachováva systém rovnej dane, devätnásťpercentnú sadzbu, aj všetky ostatné kľúčové reformy našej vlády. Konkurencia totižto neexistuje iba medzi jednotlivými výrobcami a ich produktmi na trhu, ale aj medzi štátmi. Harmonizácia priamych daní je zo svojej podstaty nástrojom, ktorý potláča daňovú konkurenciu, a je prejavom nezdravej a neodôvodnenej centralizácie obmedzujúcej trh. Zatiaľ čo vyspelé štáty západnej Európy majú konkurenčnú výhodu vo svojej vyššej produktivite práce a lepšej infraštruktúre, nové členské krajiny východnej Európy lákajú kapitál predovšetkým nižšou cenou práce a nižšími daňami. Neverím, že ktokoľvek v tejto miestnosti by chcel, aby nižšie mzdy boli dlhodobým lákadlom pre tento kapitál. Snaha odstrániť alebo regulovať konkurenčnú výhodu niektorých nových členských štátov znížením ich daňovej konkurencieschopnosti dáva väčšie šance starým krajinám Únie. Pre Slovensko by strata tejto konkurenčnej výhody znamenala spomalenie, možno až zastavenie približovania sa ekonomickou výkonnosťou a životnou úrovňou ku krajinám starej Európskej únie.

    Dámy a páni, predostrel som niekoľko dôvodov, prečo by sme mali prijať túto deklaráciu, ale najzásadnejším dôvodom je, že v tomto hlasovaní, ktoré bude, ide o našu suverenitu. A suverénny znamená aj odhodlaný pre svoju krajinu niečo urobiť. V tejto snemovni je veľa poslancov, ktorí radi hovoria o národných záujmoch. Dámy a páni, tu sa dá aj niečo urobiť, nielen hovoriť, pretože táto deklarácia je vyjadrení národno-štátneho záujmu a ničím iným. Kto stojí na strane nášho štátu, ten bude hlasovať za ňu a tomu ja vopred ďakujem.

    Predkladateľ, ktorý mal predložiť tento návrh, je v nemocnici, absencia chorého je ospravedlniteľná. Verí, že napriek jeho neprítomnosti deklarácia získa dostatok hlasov. Ja ospravedlňujem ešte raz absenciu chorého, ale absencia členov vlády, ktorým chceme týmto návrhom podať pomocnú ruku, je pre mňa nielen neospravedlniteľná, ale aj nevysvetliteľná. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    O výsledku prerokovania návrhu vo výboroch bude informovať predseda výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Jozef Burian.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol informáciu o výsledku rokovania výborov o stanovisku k Deklarácii o daňovej suverenite v priamych daniach (tlač 79).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov pridelil na prerokovanie výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre európske záležitosti, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    K predmetnému návrhu deklarácie zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská:

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu neprijal platné uznesenie.

    Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku neprijal platné uznesenie.

    Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody neprijal platné uznesenie.

    Gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov na prijatie stanoviska Slovenskej republiky – Deklarácie o daňovej suverenite v priamych daniach neschválil uznesením č. 46 zo dňa 12. októbra 2006 spoločnú správu.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k tejto informácii.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu, dámy a páni. Do rozpravy sa písomne prihlásili za kluby: za klub Strany maďarskej koalície pán Iván Farkas, za klub KDH pán Július Brocka. A ďalej sa prihlásili písomne páni poslanci: pán Martin Fronc a pán Daniel Lipšic.

    Nech sa páči, za klub SMK pán Farkas.

  • Hlasy v sále.

  • Pán Mečiar, procedurálny návrh máte?

  • Odpoveď z pléna.

  • Ústne dám možnosť po skončení vystúpení písomne prihlásených prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Farkas.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som tlmočil stanovisko parlamentného klubu Strany maďarskej koalície – Magyar Koalíció Pártja k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie stanoviska Slovenskej republiky k Deklarácii o daňovej suverenite v priamych daniach.

    Na úvod mi dovoľte spomenúť dve okolnosti, ktoré determinujú obsah deklarácie. Po prvé, jedným z motorov hospodárskeho rastu Slovenska je legislatívny rámec platný v Slovenskej republike v daňovej oblasti po uzákonení daňovej reformy. Je komparatívna výhoda Slovenska v regióne. Po druhé, hospodársky silné krajiny Európskej únie avizovali záujem zmeniť status quo platný v Európskej únii. Majú záujem vlastne v tejto oblasti zaviesť harmonizáciu priamych daní.

    My, poslanci, členovia klubu Strany maďarskej koalície, sme sa rozhodli podporiť tento návrh, lebo sa nazdávame, že eminentným záujmom Slovenskej republiky je za daných okolností zachovanie súčasnej politiky v oblasti priamych daní, aby sme tým dosiahli nepretržitý trvale udržateľný hospodársky rast, konkurencieschopnosť slovenského hospodárstva realizáciou nových investícií, napĺňaním vybudovaných priemyselných parkov.

    Nepriamym dôkazom toho, že súčasná vládna koalícia uznáva vhodnosť legislatívy v oblasti priamych daní, je skutočnosť, že vláda nemá záujem avizovaným spôsobom zásadne zmeniť znenie zákona o daniach z príjmov. Koniec koncov ak by Národná rada Slovenskej republiky schválila Deklaráciu o daňovej suverenite v priamych daniach, bola by táto deklarácia silným argumentom, silnou oporou v rukách ministra financií vo vyjednávajúcej pozícii na pôde orgánov Európskej únie. Preto schválenie tejto deklarácie je eminentným záujmom Slovenskej republiky, a preto odporúčam tento návrh prijať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Za klub Kresťanskodemokratického hnutia vystúpi pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni, milí kolegovia, v lete sme mali návštevu z Francúzska. A na diaľnici pri Trnave som našej návšteve z Francúzska ukazoval fabriku PSA Citroen. A som sa tak naivne chválil, že, pozrite, to je továreň na zelenej lúke z Francúzska, kde bude robiť 3 500 ľudí z nášho regiónu rovno vo fabrike, a ďalšie stovky a tisíce v iných fabrikách, možno v službách budú robiť. A milí Francúzi na moje prekvapenie dosť stroho zareagovali, že o toľko ľudí bude robiť menej u nich vo Francúzsku. Ďalej sme sa o tejto téme nebavili. Dámy a páni, môžete mať pocit, že nehovorím k veci. Ale tento problém veľmi úzko súvisí s tým, čo teraz prerokúvame. Slovensko je dnes veľmi atraktívna krajina pre investorov nielen z Európy, ale aj z celého sveta. Tí investori sem prichádzajú preto, že na Slovensku je veľmi atraktívny a okrem kvalitnej, kvalifikovanej pracovnej sily aj veľmi dobrý daňový systém. A keďže to tak nemusí byť stále, keďže sme súčasťou Európskej únie, v ktorej sa nízke dane nenosia, a keďže do budúcna to hrozí, a predkladateľ to veľmi podrobne na konkrétnych príkladoch zmeny postoja významných politikov k tomu aj dokladoval, tak si myslím, že je veľmi potrebné, aby sme takýto dokument v Národnej rade schválili.

    Ja nebudem hovoriť o veciach, ktoré sú v podrobnej, dôvodovej správe, ale spomeniem jednu vec, zhodou okolností je to z rokovania výboru, ktorého predsedom je spravodajca v pléne pán Jozef Burian. Keď sme rokovali o tomto materiáli v rozpočtovom výbore a ja som predkladal tento návrh za skupinu poslancov, tak sme prerokúvali aj iný bod na výbore pre financie, rozpočet a menu. Ten materiál sa volá „návrh predbežného stanoviska Ministerstva financií Slovenskej republiky k návrhu smernice Rady o daniach z osobných áut“. Dámy a páni, tento materiál je o zavádzaní nových daní, o zavádzaní daní v Európskej únii z osobných áut. Také dane my nepoznáme. To znamená, reči európskych politikov o harmonizovaní daní a o zavádzaní nových daní sú skutočnosťou. Našťastie zatiaľ stanovisko ministerstva financií je zamietavé, áno, že s tým nesúhlasíme. To je dobré. Ale aby naši predstavitelia, nielen minister financií v Ecofine, ale aj vláda v orgánoch Európskej únie boli silnejší, tak takýto materiál, ktorý prerokúvame, oni potrebujú. Veď spomínate si, čo hovoril pán premiér o tom, že treba prehodnotiť niektoré parametre maastrichtských kritérií, kritérium inflácie, že novo pristupujúcim členským krajinám nevyhovujú, že ich znevýhodňuje, že Slovensko sa bude usilovať o zmenu? Ako dopadol minister financií, ešte si spomínate? Bolo to pred dvomi týždňami. No nepochodil, lebo pri presadzovaní našich národných záujmov sme v Európskej únii veľmi slabí. Ťaháme za kratší koniec. A ja si myslím, že ak bude takýto dokument v Národnej rade schválený, tak aj minister financií, aj vláda bude oveľa, oveľa silnejšia.

    Teraz som preskočil polovicu svojho vystúpenia, resp. polhodinový príspevok a ešte poviem krátku poznámku, argumenty mojich kolegov v rozpočtovom výbore aj zo Slovenskej národnej strany. A priznám sa, že to sa ma dotklo viac ako iných, pretože si myslím, že toto je jeden z mála tak transparentných národných záujmov, ktorým kolega z tej strany argumentoval. On vlastne hovoril po predsedovi výboru. A povedal, že je to iba deklarácia, ktorá nič nerieši. No, prosím vás, ak iné argumenty vecné neexistujú, ony ani neexistujú, lebo aj táto vláda má vo svojom programovom vyhlásení, že je v našom záujme nesúhlasiť s harmonizovaním priamych daní, so zavádzaním nových daní, tak len to musíme teraz všetci jasne povedať. Pod návrhom sú podpísaní všetci poslanci klubu KDH. Čiže teraz keď hovorím o stanovisku klubu KDH, vlastne by som ani nemusel hovoriť, že všetci poslanci za KDH budú za tento návrh, za túto deklaráciu hlasovať. Dámy a páni, rovnako sa obraciam na vás aj vás chcem poprosiť, aby ste tento veľmi dôležitý a dobrý návrh podporili. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalším poslancom prihláseným písomne do diskusie je pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči, má slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne a kolegovia, aj ja skúsim tento dlhý dokument skrátiť a verím, že do polhodiny sa zmestím svojím vystúpením.

    A trochu iný pohľad. Viete, Slovensko v Európskej únii je menším štátom, a preto beriem, že je celkom oprávnený názor, že veľké krajiny dokážu účinnejšie presadzovať svoje záujmy ako menšie. A zdá sa teda, že šanca udržať si daňovú suverenitu a postaviť sa proti harmonizácii daní v Únii, proti veľkým krajinám, ktoré toto presadzujú, nie je príliš veľká. Lenže takýto prístup k veci je znakom malovernosti a nesamostatnosti a naopak, historická skúsenosť učí, že aj malí môžu uspieť, ak sú presvedčení o svojej pravde a dokážu múdro a vytrvalo za ňu bojovať. Je rozumnejšie nebyť maloverným, ale položiť si skôr otázku, či tento neľahký zápas má zmysel a či úspech, ktorý by sme takto dosiahli, je pre krajinu takým prínosom, že sa ho rozhodneme podstúpiť. A som presvedčený, že náš zápas zachovať si daňovú suverenitu stojí za to. Reformy v daňovej oblasti, ktoré sme v uplynulých rokoch zaviedli, posunuli Slovensko míľovými krokmi vpred. Investori majú záujem o krajinu, klesá nezamestnanosť, rastú mzdy, ľudia majú vďaka reformám dobrú motiváciu pracovať. Rovná daň, ku ktorej KDH významne prispelo, priniesla transparentný a jednoduchý daňový systém. Funguje len pár rokov, ale o jeho pozitívnom vplyve na našu ekonomiku určite nemožno pochybovať. Napokon svedčia o tom aj pozitívne reakcie ministerstva financií v predloženom návrhu o štátnom rozpočte, kde sa hovorí o dobrom stave ekonomiky, ako aj skutočnosť, že vládna garnitúra sa zatiaľ neodvážila zásadnejšie siahnuť na tento daňový systém, no pritom najsilnejšia vládna strana na likvidácii daňovej reformy postavila svoju takpovediac predvolebnú kampaň.

    Ale späť. Čo nám hrozí, ak si nezachováme suverenitu v daňových otázkach a ak dôjde v Európe k harmonizácii daňových systémov? Ako sa to dotkne peňaženiek našich ľudí? Je známe, že najväčší zástancovia harmonizácie daní v Európe sú Nemecko a Francúzsko. A sú to krajiny, ktoré majú daňové a odvodové systémy, ktoré vedú skôr k poklesu produktivity práce a voľnej súťaže. Jednoducho povedané, systémy, ktoré u nich platia, nenútia byť aktívnymi, pracovať a presadiť sa, práve naopak jednotlivcom často vytvárajú veľký priestor na to, aby žili na úkor iných. A rovnako je aj známe, že verejnosť v západných krajinách nie je nijako naklonená akýmkoľvek reformám. O tom, aké sú toho príčiny, nechcem špekulovať, ale je veľmi pravdepodobné, že svojich daňových systémov sa tieto krajiny nevzdajú a možno ich nanajvýš trochu poopravia.

    A preto myslím, že je dobré sa pozrieť napr., ako to vyzerá vo Francúzsku. Výplatná páska Francúza má okolo 30 kolónok, mám ju k dispozícii aj v slovenčine, môžete si ju pozrieť. A treba povedať, že viac ako 90 % Francúzov vlastne nevie, kam a aké peniaze zo svojej výplaty odvádza. Viete čo, hovorí sa, že ani vysokoškolské vzdelanie nestačí na to, aby Francúz si dokázal zrátať svoje odvody a dane. Tak spomeniem len trošku malý obraz o tom. Dane a odvody sa počítajú podľa typu zamestnaneckej zmluvy, podľa úrovne zamestnanca, napr. špeciálnou kategóriou je káder, ktorý má vyššie odvody. A platia preňho špeciálne pravidlá. Inak sa počítajú vo verejnom sektore, inak v súkromnom sektore. Navyše sú špeciálne sektory, poľnohospodárstvo, stavebníctvo, ale dokonca aj špeciálne regióny vzhľadom na históriu, napr. Alsasko a Lotrinsko, kde platia úplne iné pravidlá. No mohlo by sa o tom veľa hovoriť. Potom súčasťou sú rôzne odpočty, rodina, počet detí a tak ďalej, preukázateľné náklady, ale aj rôzne prípočty. A uvediem niektoré z nich, príjmy z kapitálovej investície, úrokov, životnej poistky, z burzy. Len taký zaujímavý príklad uvediem. Ak Francúz vlastní nehnuteľnosť a výnosy z tejto nehnuteľnosti presahujú výšku mzdy, tak prestáva mať štatút zamestnanca a padá do štatútu spoločnosti a platí daň ako firma. Pri zdaňovaní sa počítajú tzv. diely, musím povedať, nie jednoducho. A na základe týchto vypočítaných dielov a matematického vzorca sa dostanete k hodnote, ktorá určí, do akého pásma padne Francúz pri zdanení. A viete, čo je francúzsky paradox? Zamestnávateľ príde za svojím zamestnancom a oznámi mu, že mu zvýši plat. Zamestnanec sa zamyslí. Po čase príde a poprosí svojho zamestnávateľa, aby mu plat nezvyšoval, pretože bude mať plat vyšší, ale vzhľadom na tento daňový systém príjem nižší. No bol to veľmi malý a krátky exkurz. Ak chcete bližšie o tomto systéme vedieť a počuť, som ochotný s vami diskutovať aj uviesť vám tú pásku, ale nechcem vám týmto zamotať hlavu.

    Mojím cieľom bolo, aby sme si na tomto príklade uvedomili, o čo vlastne chceme bojovať. Je to náš zatiaľ jednoduchý daňový systém. Snahy o harmonizáciu, ktoré zaznievajú práve z týchto veľkých krajín v Európe, by nás o túto výhodu mohli pripraviť a posunúť presne smerom k modelom, aké sú napr. vo Francúzsku alebo v iných veľkých krajinách. Preto má zmysel brániť daňovú suverenitu i prostredníctvom tejto deklarácie. Bránime totiž našich vlastných občanov, bojujeme za ďalšie znižovanie nezamestnanosti, zlepšenie podnikateľského prostredia, životnej úrovne. A je aj na vás, kolegovia z vládnej koalície, či sa postavíte na stranu záujmov občanov tejto krajiny. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Posledným písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Lipšic. Dávam mu slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, milé dámy, vážení páni, dovoľte mi na úvod povedať dve stručné poznámky.

    Keď bola ustanovujúca schôdza, tak aj pán predseda nás vyzval, aby sme brali ohľad na národné záujmy naprieč politickým spektrom, naprieč koalíciou a opozíciou. Mrzí ma, že doposiaľ sa tak neudialo. Poviem príklad z minulého týždňa, keď Národná rada neprijala návrh novely ústavného zákona o konflikte záujmov a pani kolegyňa Zmajkovičová povedala, že predsa nebudú robiť agendu KDH, teda je to aj dobré, ale nezahlasujú, lebo s tým prišla opozícia. To nie je nová politická kultúra, pani kolegyňa, my sme v minulom parlamente podporili aj opozičné návrhy, ako viete, ak išlo o dobrú vec.

    Po druhé by som chcel povedať ako druhú poznámku, že tento návrh deklarácie nie je o ideológii. Naozaj môžeme mať rôzny názor na dane – ľavica, pravica. Tento návrh je o tom, kde sa o daniach bude rozhodovať, či to bude tu v slovenskom parlamente alebo v Bruseli.

    Dovoľte mi teraz osloviť kolegov z dvoch vládnych strán, ktorí sa vyjadrovali v minulosti v prospech zachovania daňovej suverenity, kolegov zo Slovenskej národnej strany a kolegov zo Smeru.

    Počúvam, že niektorí kolegovia zo Slovenskej národnej strany nechcú hlasovať za návrh Deklarácie o suverenite v priamych daniach. O návrhu sa, samozrejme, ešte len bude hlasovať a ja verím, že hlasy SNS deklaráciu podporia, ale zároveň mi nedá nezamyslieť nad tým, čo by to znamenalo, keby hlasy poslancov SNS chýbali. Poviem vám, prekvapili by ste ma.

    Ako to povedali mnohí predo mnou a povedia ďalší po mne, je to jasná vec. Ide o štát. Ide o záujmy nášho štátu, ekonomické záujmy, hospodárske záujmy, národné záujmy. Ide o našu suverenitu. Ide o moc našich ľudí, voličov, ktorí ako jediní majú rozhodovať o tom, aké vysoké dane chcú platiť, nie voličov nemeckých, francúzskych, ale našich voličov, našich ľudí. Ak ale dnes deklarácia neprejde, bude to znamenať, že vy chcete, aby sa o našich daniach nerozhodovalo na Slovensku, ale v Bruseli, aby o tom, čo a ako budeme zdaňovať, rozhodoval aj maďarský komisár, ktorý celú harmonizáciu pripravuje, aj španielsky socialista, ktorý vládne v Španielsku, aj taliansky komunista, čo sa bojí konkurencie zo Slovenska. Boja sa odchodu svojich firiem na Slovensko. Boja sa, že tak ako odišiel Volkswagen, Peugeot a neprišla KIA, môžu ísť aj ďalší. Oni sa boja, lebo majú prečo, ale, vážení priatelia, niektorí z nás ako keby sa báli ešte viac. Ale čoho? A prečo? Akú to má logiku? Je to strašne zaujímavé. Tak nemecký ľavičiar aj pravičiar Schröder aj Merkelová sa zhodnú, že naše dane im vadia a chcú ich dostať pod kontrolu. A my sa tu na Slovensku nevieme zhodnúť na tom, že ide o ochranu národných záujmov? My nevidíme, že ide o našich ľudí, ich peniaze, ekonomickú silu Slovenska, o zamestnanosť, prácu pre ľudí na Slovensku a mzdy, dane, ktoré sa tu odvedú? Nič z toho nevidíme?

    Poviem to rovno. Ak poslanci SNS nezahlasujú za túto deklaráciu, tak to N v názve SNS bude smiešne. Nebudete národní už ani podľa názvu. Hlasovať proti daňovej suverenite znamená hlasovať proti národným záujmom tohto štátu, znamená stáť proti národu, nie za ním. Našim kolegom z SMK je to jasné, chcem oceniť ich podpisy pod týmto textom. Dokazujú, že im ide o zamestnanosť a záujmy tohto štátu. Bude zaujímavé sledovať, či o niečo z toho ide aj kolegom zo Slovenskej národnej strany. Pred pár dňami sa pán poslanec Slota ospravedlňoval za svoju politiku európskym socialistom. Som náramne zvedavý, či sa po tomto hlasovaní, ak deklaráciu nepodporíte, ospravedlníte aj slovenským ľuďom.

    A napokon naši drahí socialisti

  • . Ten citát tu už tuším padol, ale ja ho zopakujem. Bývalý český premiér Paroubek, váš veľký guru, vzor, ktorý nemá obdobu, harmonizácia daňovej politiky odmieta. Je to jeho názor. Ešte ako premiér povedal: „Chápeme nervozitu západných krajín, ale pre nás to,“ rozumej harmonizáciu daní, „nie je vhodná cesta.“ Tak expremiér Paroubek to povedať vie, je mu jasné, že nejde o dane ľavicové či pravicové, ale záujmy štátu, a vy to neviete? A čomu na tom nerozumiete? Veď ústavný zákon, ktorý má chrániť naše záujmy v Európskej únii, podľa ktorého deklaráciu predkladáme, ste podporili aj vy, poslanci Smeru a HZDS. Tak expremiér Paroubek vie, čo je vhodná a nevhodná cesta, vie, že ide o stret záujmov medzi západnými štátmi a jeho krajinou, a teda vie, že stojí proti daňovej harmonizácii, a vy to neviete? Ak nemáte problém pýtať sa do Bruselu na konflikt záujmov vášho štátneho tajomníka, iste vám nebude robiť problém zdvihnúť telefón a zavolať expremiérovi Paroubkovi.

  • Ak by ste tomu nerozumeli, iste vám to vysvetlí. Alebo sa mýlim? Samozrejme, je to možné, pri tretej ceste človek nikdy nevie. Môžem sa mýliť, celkom rád by som sa mýlil, škoda o tom rozprávať, ukáže to hlasovanie.

    Dovolím si teraz po vzore pána kolegu Jarjabka uviesť dva citáty, ktoré uviedli politici Smeru a SNS v minulosti. Podpredseda finančného výboru parlamentu za SNS Jozef Ďuračka hovorí, že iniciatíva KDH by mala byť priechodná. Podľa neho je normálne, keď: „Budeme tvrdo chrániť záujmy štátu a našich podnikateľov.“ Nepredpokladá, že by mal preto v koalícii vzniknúť problém, súhlasiť s tým by mal vraj aj Smer. „Nenarúšame vládny program, ide len o daňovú suverenitu krajiny,“ dodal. Hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál hovorí: „Nepredpokladám, že by minister Ján Počiatek deklaráciu odmietol.“ Šmál tvrdí, že ide o otázku postojov nových členských štátov, ktoré sa môžu presadiť práve nižšími daňami. Áno, áno, deklaráciu slovami v minulosti podporil naozaj kdekto, aj kolegovia zo Smeru, aj zo Slovenskej národnej strany. Ale to je dnes nezaujímavé. Tieto reči nie sú zaujímavé, pretože jediné, čo napokon zaváži, bude hlas. Slová nie sú dôležité, skutok je dôležitý. A ten my, poslanci, prejavujeme hlasovaním. Toto hlasovanie, milé kolegyne, vážení kolegovia, nebude len jedno z mnohých, toto hlasovanie bude o záujmoch štátu, o ekonomických aj národných záujmoch. Toto hlasovanie budeme pripomínať až do najbližších volieb. Toto hlasovanie bude o tom, kde stojíme, či na strane záujmov štátu a našich občanov alebo zľakaní z komplexov menejcenného niekde v rohu, aby sme si náhodou nepohnevali Brusel.

    Teším sa na to hlasovanie. Národ totiž uvidí, akú má vládu, či suverénnu alebo nesuverénnu, či národnú alebo protinárodnú. Hlasovanie to ukáže. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie poslanca Lipšica sú tri faktické poznámky. Hlásia sa pani poslankyňa Angyalová, pani poslankyňa Zmajkovičová a pán poslanec Mamojka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Odovzdávam slovo pani poslankyni Angyalovej.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, tradične silné slová od vás. Dovolím si reagovať len na dve veci.

    Povedali ste, že neschvaľujeme opozičné návrhy ako koalícia, hoci sme sľúbili, že budeme konštruktívni. Povedali ste, že vy ste podporili to, čo ste považovali za dobré. Dovoľte mi pripomenúť, že dnes sme schválili váš pozmeňujúci návrh, ktorý sa týkal platových pomerov ústavných činiteľov čiže všetkých nás. Považovali sme ho za dobrý, preto sme ho podporili. Rovnako sa budeme správať aj pri ostatných opozičných návrhoch, presne tak, ako ste povedali, že ste sa správali vy.

    Druhá vec. Povedali ste, ak dnes neprejde deklarácia, tak to bude znamenať, že vy nechcete, aby o našich daniach rozhodovali naši voliči. Dovoľte mi povedať, čo si myslím, že znamená, ak dnes nepodporíme daňovú deklaráciu, ako ste ju predložili. Znamená to len toľko, že nesúhlasíme s vaším videním problému a nesúhlasíme ani s nástrojom, ktorý nám predkladáte na riešenie tohto problému, a že sme presvedčení, že naše postavenie v EÚ je rovnocenné s ostatnými členskými štátmi a že sa nebojíme toho, že by sme stanovisko našich voličov nemohli štandardnými nástrojmi ďalej presadzovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Slovo má pani poslankyňa Zmajkovičová.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, dnes vyzývate poslancov v tejto snemovni, aby hlasovali za deklaráciu. A staviate to do polohy, že kto bude hlasovať proti deklarácii, je proti Slovenskej republike. Ja sa pýtam, pán kolega: Neboli to práve poslanci z radov KDH, ktorí hlasovali proti vzniku Slovenskej republiky?

  • Ďakujem pekne.

    Slovo má pán poslanec Mamojka.

  • Len toľko, že tiež v podstate mi trošku zobrala vietor z plachiet pani kolegyňa Zmajkovičová. Ja si myslím, že suverenita je úžasná vec, vždy som za ňu bol, pretože je to otázka určite hrdosti, individuálnej aj národnej. Ale tiež si osobne myslím, že, kolegovia z KDH, ste našli naozaj vzťah k suverenite o 13 rokov neskôr, to si úprimne myslím.

  • A skutočne klopete momentálne zlou intenzitou, nesprávnou frekvenciou, v zlom čase na nesprávne dvere. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S reakciami pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Najskôr k pani poslankyni Angyalovej. Ak súhlasíte s tým, že o daniach sa má rozhodovať na Slovensku, tak hlasujte tak. A musím povedať, že táto deklarácia posilní pozíciu vášho ministra na rokovaní Rady ministrov, lebo bude mať za sebou celý parlament. A viem, čo hovorím.

    K pani poslankyni Zmajkovičovej. Bol to práve bývalý predseda KDH Čarnogurský, ktorý ešte v roku 1990 prišiel s iniciatívou dvoch hviezdičiek v Európskej únii a s tým, že Slovensko vstúpi do Európskej únie ako suverénny štát s vlastnou hviezdičkou. Neviem, aký ste mali vtedy názor na to vy, pani kolegyňa, ale zdá sa mi, že už naozaj neviete celkom, čo by ste k tomu mohli dodať. Ak ste nestratili svoj zmysel pre suverenitu a podporu suverenite, tak by ste návrh mali podporiť. Veď to je veľmi jednoduché.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, máme za sebou vystúpenia poslancov, ktorí sa do rozpravy prihlásili písomne. Teraz sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy sa hlásia páni poslanci Bauer, Mečiar, Urbáni, Dzurinda, Rafaj. Ak je to všetko, ďakujem. Uzatváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy.

    Odovzdávam slovo pánovi poslancovi Bauerovi Rudolfovi.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Slovensko je dnes už tretí rok členom Európskej únie, kde sme nevstupovali zo silnej pozície kvôli dedičstvu minulého totalitného režimu. V posledných rokoch sa nám však podarilo vysporiadať sa s nízkym hospodárskym rastom. Realizovali sme viaceré reformy, na ktoré sa mnohí neodvážia. V daňovej oblasti sme zaviedli rovnú daň. Zlepšili sme podnikateľské prostredie. A dnes nová vláda zbiera plody tohto vo svete obdivovaného reformného vládnutia predchádzajúcej vlády. Slovenská koruna stúpa, z čoho sa teší opozícia a, verím, aj koalícia. Rýchlejší hospodársky rast Slovenska, ako je priemer Európskej únie, je spoločným cieľom aj Slovenska, aj Európskej únie.

    Hospodárska konvergencia členských krajín Únie, čo znamená, že tí slabší by mali postupne dobiehať tých hospodársky silnejších, je jedným z hlavných cieľov Únie. Aby konvergentný proces mohol byť úspešný, musí byť umožnené, aby menej rozvinuté členské krajiny Európskej únie mali možnosť dobiehať viac rozvinuté členské krajiny, to znamená, aby mohli dosahovať vyšší hospodársky rast, ako je priemer Európskej únie. Existujúca daňová konkurencia v oblasti priamych daní k tomu rozhodne prispieva, zatiaľ čo daňová harmonizácia by k tomu neprispela.

    Podľa názoru odbornej verejnosti európska harmonizácia daňových základov firiem by potierala konkurenčný boj medzi jednotlivými krajinami, čo by automaticky brzdilo hospodársky rast v týchto krajinách, a tým aj v celej Európskej únii. Viacerí odborníci vyjadrujú obavu, že neskôr by harmonizácia základu dane mohla vyústiť do požiadavky zjednotiť aj sadzby daní a celý daňový systém, čo by predstavovalo klinec do rakvy suverenity členských štátov v daňovej oblasti. Harmonizácia priamych daní v primárnom práve Európskej únie je de facto postavená proti procesu konvergencie, ktorý je jedným z troch hlavných cieľov európskej kohéznej politiky na najbližšie sedemročné programovacie obdobie. Takáto daňová harmonizácia môže mať kontraproduktívne ekonomické dôsledky. V každom prípade je oslabovaná daňová konkurencia a vývoj smeruje k vysokým daňovým sadzbám. To bráni efektívnemu umiestňovaniu kapitálu a práce, a tým aj spomaľuje celkovú výkonnosť ekonomiky. Zmena v zdaňovaní kapitálových príjmov podľa Daniela Mitchella, experta Heritage Foundation z Washingtonu, je najväčším argumentom za daňovú konkurenciu. Každá ekonomická teória, dokonca aj marxizmus uznáva, že tvorba kapitálu je kľúčom k dlhodobému ekonomickému rastu, avšak politika triedneho nepriateľstva často viedla k veľmi vysokým sadzbám dane z príjmov, ktoré sú usporené a investované. Daňová konkurencia tlačí na zákonodarcov, aby znižovali nadmerné zdanenie príjmov, ktoré sú usporené a investované. Príkladom toho je znižovanie sadzieb dane z príjmu právnických osôb a zdanenia kapitálových výnosov v mnohých európskych krajinách. To by sa takmer určite nepresadilo v neprítomnosti daňovej konkurencie.

    Daňová konkurencia je žiaduca z mnohých dôvodov. Najdôležitejšie je to, že podporuje ekonomický rast tým, že podnecuje tvorcov politických programov, aby robili zmysluplnú daňovú politiku. Naopak, harmonizácia daní je obvykle spojená s vyšším daňovým zaťažením. Vo všetkých svojich snahách a cieľoch zástancovia daňovej harmonizácie sledujú zastavenie tlaku na znižovanie daňových sadzieb spôsobeného konkurenciou. Dobrým príkladom je história dane z príjmov právnických osôb v Európskej únii. Už v rokoch 1962 a 1970 sa vyskytli oficiálne správy vyzývajúce k harmonizácii sústav zdaňovania príjmov právnických osôb. V roku 1975 sa Európska komisia snažila o minimálnu daň z príjmu právnických osôb na úrovni 45 %. Táto iniciatíva zlyhala, rovnako ako zlyhala podobná začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia snažiaca sa o jej zavedenie na minimálnej úrovni 30 %. Dnes je priemerná sadzba dane z príjmu právnických osôb v Európskej únii nižšia ako 30 %. Pamätám si, ako tu v tejto snemovni bývalá ministerka financií pani Brigita Schmögnerová protestovala proti zníženiu sadzby dane z príjmu právnických osôb s tým argumentom, aký vysoký výpadok príjmov štátneho rozpočtu prinesie, myslím, že išlo o 6 mld. Výsledkom bol práve opak, to bol nárast výberu daní o 3 mld. A to bolo pri znížení zo 40 na 29 %.

    Aj postoj Európskej únie k Írsku podporuje názor, že harmonizácia daní je jednosmerkou vymyslenou na to, aby daňové sadzby zostali vysoké. Ministri financií Európskej únie bezprecedentným spôsobom pred pár rokmi kritizovali Írsko kvôli jeho daňovej politike aj napriek tomu, že Írsko malo v tom čase v EÚ najvyšší rozpočtový prebytok, druhý najnižší dlh, najväčší pokles zadlženia vlády, najnižšiu mieru prerozdeľovania a celkovo najnižšie dane. Viacerí pozorovatelia mali pocit, že politici z iných krajín boli znepokojení preto, že írska 12,5-percentná daň z príjmu právnických osôb vytvárala tlak na to, aby aj oni zaviedli podobné reformy. Je zaujímavé, že žiadna krajina nebola nikdy kritizovaná za to, že jej dane sú príliš vysoké.

    Prínos daňovej konkurencie je možné oceniť pri pohľade na zmenu daňovej politiky, ktorá nastala vo svete za uplynulých 25 rokov. Aby bolo jasné, daňová konkurencia by nemala byť vnímaná ako jediná okolnosť vedúca k nasledujúcim zmenám v daniach. V niektorých prípadoch nemusí byť dokonca ani ich hnacou silou. Ale každopádne daňová konkurencia podporila posun k daňovej politike, ktorá generuje viac ekonomického rastu a príležitostí. Možno pripomenúť tri skúsenosti z praxe, znižovanie daní za vlád Margaret Thatcherovej a Ronalda Reagana, v Írsku a vo východnej Európe.

    Margaret Thatcherová sa stala premiérkou Spojeného kráľovstva v roku 1979 a Ronald Reagan prezidentom Spojených štátov v roku 1981. Obaja lídri zdedili stagnujúce ekonomiky, ktoré mali vážne problémy. Protrhovo orientovanými reformami sa im však podarilo prispieť k zvýšeniu výkonnosti a vitality ekonomík Veľkej Británie a Spojených štátov amerických. Rozsiahle znižovanie daňových sadzieb bolo významnou súčasťou agendy oboch. Keď Margaret Thatcherová nastúpila do úradu, najvyššia sadzba dane z príjmov fyzických osôb bola 83 %, znížila ju na 40 %. Keď bol inaugurovaný Reagan, najvyššia sadzba tejto dane v Spojených štátoch bola 70 %, znížil ju na 28 %. Tak Spojené kráľovstvo, ako aj Spojené štáty profitovali zo znižovania daní. Profitovali z toho aj iné krajiny, lebo boli nútené znižovať svoje daňové sadzby. Tento posun k lepšej daňovej politike je proces, ktorý pokračuje dodnes. V globálnom posune k nižším daňovým sadzbám určite hrala svoju rolu daňová konkurencia. A nižšie dane jednoznačne pomohli svetovej ekonomike rásť rýchlejšie. Dokonca aj OECD, ktorá sotva sympatizuje s prorastovou daňovou politikou, odhadla, že ekonomiky rástli rýchlejšie o 0,5 % po každom 10-percentnom znížení marginálnych daňových sadzieb. Popri znížení sadzieb dane z príjmu fyzických osôb daňová konkurencia pomohla presadiť aj nižšie dane z príjmu právnických osôb. Reaganovo znižovanie daňových sadzieb si opäť raz zaslúži uznanie za naštartovanie tohto procesu. Sadzby dane z príjmu právnických osôb od roku 1986 drasticky klesli.

    Írsky zázrak je snáď najúžasnejší dôkaz toho, ako daňová konkurencia vedie k dobrej daňovej politike. Ani nie pred 20 rokmi malo Írsko dvojcifernú nezamestnanosť a chudokrvnú ekonomiku. Táto slabá výkonnosť bola prinajmenšom čiastočne spôsobená obrovskou mierou zdanenia. Horná sadzba dane z príjmu fyzických osôb v roku 1984 bola 65 %, dane z kapitálových výnosov dosahovali maximum 60 % a dane z príjmu fyzických osôb 50 %. V osemdesiatych rokoch boli tieto sadzby mierne znížené, ale až neskôr sa írski lídri rozhodli, že úspech nebude možný bez daňovej reformy. Počas nasledujúcich deväťdesiatych rokov výrazne znížili sadzby daní, najmä v prípade kapitálových výnosov a v prípade daní z príjmu právnických osôb, kde sa dostali až na 10-percentnú hranicu, dnes je sadzba dane z príjmu fyzických osôb 42 %, ale dane z kapitálových výnosov iba 20 % a dane z príjmu právnických osôb iba 12,5 %. Takéto razantné ponukovo orientované zníženie daňových sadzieb malo obrovský prínos. Írska ekonomika zažíva najrýchlejší ekonomický rast spomedzi všetkých vyspelých západných krajín, napr. priemerným ročným reálnym prírastkom 7,7 % počas deväťdesiatych rokov. Impozantný bol najmä koniec deväťdesiatych rokov, lebo Írsko malo ročný rast vyšší ako 9 %. V pozoruhodne krátkom čase sa z chorého muža Európy stal keltský tiger.

    Jedným z najvýznamnejších počinov daňovej politiky vo svete bolo schválenie rovnej dane v krajinách bývalého Sovietskeho bloku. Všetky tri pobaltské krajiny, Estónsko, Lotyšsko a Litva, schválili rovnú daň v deväťdesiatych rokoch. Daňová reforma v Pobaltsku spustila skvelý kolotoč daňovej konkurencie. Nasledovalo Rusko s 13-percentnou rovnou daňou, ktorá začala platiť v januári 2001. Ukrajina prijala 13-percentnú rovnú daň a Slovensko 19-percentnú rovnú daň. Dokonca aj Srbsko má variant rovnej dane. Tieto režimy rovnej dane samy osebe nevyriešia všetky problémy v postkomunistických krajinách. Avšak už existujú dôkazy o tom, že dobrá daňová politika má žiaduce účinky, napr. pobaltské krajiny sú najprosperujúcejšími štátmi, ktoré vznikli na území bývalého Sovietskeho zväzu. Rusko po nich ako prvé prijalo rovnú daň. Dôkazy z Ruska, kde 13-percentná rovná daň spôsobila dramatické zmeny, sú tiež zaujímavé. Od prijatia rovnej dane sa ekonomická výkonnosť Ruska zvyšovala rýchlejšie ako americká a s prehľadom zdolala chudokrvné prírastky ktorejkoľvek krajiny v Európe. Popri rýchlejšom ekonomickom raste prispela daňová reforma aj k zlepšenému výberu daní, čo museli uznať aj New York Times. Za posledných 2,5 roka príjem z daní očistený o infláciu vzrástol v Rusku približne o 60 %, dokazujúc, že ľudia sú ochotní produkovať viac a platiť dane, ak je systém férovejší a daňové sadzby nízke.

    Politika daňovej harmonizácie je zameraná na obmedzovanie toku pracovných síl a kapitálu z krajín s vysokými daňami do krajín s nízkymi daňami. Je to forma kartelu, čosi ako OPEC pre politikov. Stratégie, ktoré EÚ obhajuje, sú v rozpore s ekonomickou liberalizáciou a izolovali by vlády konkurenčného tlaku. A čo je ešte horšie, je, že tieto stratégie by upreli ľuďom prínos z ekonomického rastu. Daňová harmonizácia je určená na ochranu daňových legislatív s vysokými sadzbami a rozsiahlym dvojitým zdaňovaním. Naopak, daňová konkurencia tlačí zákonodarcov do správnych rozhodnutí, tých, ktorí znižujú daňové sadzby a dvojité zdanenie.

    V roku 2000 európski lídri prijali stratégiu rozvoja Európy stať sa najdynamickejšou a najviac konkurencieschopnou, na poznatkoch založenou ekonomikou sveta, známu pod názvom Lisabonská stratégia. Cieľom Lisabonskej stratégie je v podstate dobehnúť pred nami rýchlejšie sa rozvíjajúce Spojené štáty a ešte pred nimi bežiace ázijské tigre. Dnes je už mnohým jasné, že viaceré ciele Lisabonskej stratégie sa nepodarí do roku 2010 dosiahnuť. Wim Kokova správa z roku 2004 jasne preukázala, že niektoré procesy sa nedajú dobre manažovať z európskej úrovne. Dôležité odporúčanie tejto komisie bolo zísť o úroveň nižšie, vrátiť sa na národnú úroveň a odtiaľ sa pokúsiť dosiahnuť ciele Lisabonskej agendy. Aj vďaka tomuto odporúčaniu vznikla u nás Stratégia rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska známa pod názvom Minerva. Wim Kokova skupina znovu potvrdila dôležitosť princípu subsidiarity. Podobne je tomu tak pri probléme daňová harmonizácia verzus daňová konkurencia. Ako uvádzajú páni Edwards a de Rugy z Cato Institutu, ak jedna krajina prijme efektívnejší daňový systém, aby zvýšila hospodársky rast, ostatné sú nútené ju nasledovať, čo vedie k podpore rastu v globálnom merítku, nakoniec sú na tom všetky krajiny lepšie, keď hája svoje národné záujmy. Aj britský premiér Tony Blair sa k tomuto problému vyjadril takto: „Daňová politika by mala byť vecou štátnej suverenity. Pokiaľ by bolo zdaňovanie predpisované centrálne, stratil by politický život v členských krajinách zmysel, zdaňovanie by už nemohlo odrážať voličské preferencie. Zachovanie daňovej politiky na národnej úrovni je totiž správne pre európsku konkurencieschopnosť i pre demokraciu.“

    Vzhľadom na to, že komisár Európskej komisie pre dane pán László Kovács predstavil tohto roku konkrétny záväzok Európskej komisie predložiť legislatívny návrh na daňovú harmonizáciu v oblasti priamych daní v roku 2008, je najvyšší čas zvážiť a zaujať svoje stanovisko, aby som sa vrátil k programovému vyhláseniu vlády, a povedať jasne, že tak ako pri Lisabonskej stratégii, tak aj v oblasti priamych daní je potrebné aplikovať princíp subsidiarity a ponechať rozhodovanie na národnej úrovni.

    Dámy a páni, ak túto deklaráciu prijmeme, minister financií, to spomínal už aj kolega Lipšic, na Rade ministrov v Ecofine bude mať jednoduchšiu a ľahšiu úlohu, bude zaviazaný stanoviskom Národnej rady, a preto bude môcť prispieť k tomu, že Európa v podmienkach daňovej konkurencie v priamych daniach bude mať stále väčšiu šancu na rýchlejší hospodársky rast. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán poslanec, je pravdou, že ste tu podali fundovaný výklad o daniach, o videní daní z európskeho pohľadu a aj uplatňovania daní jednotlivých štátov, ale problém je v niečom inom, je v otázke suverenity. A Slovenská republika túto suverenitu má. Ešte raz opakujem, Slovenská republika daňovú suverenitu má a v Európskej únii v súčasnosti nie je tento problém otvorený, ba práve naopak, u tých, ktorí začali o ňom hovoriť, tieto názory utíchli. Čiže vlastne my chceme kopať do otvorených dverí a potvrdzovať suverenitu v tom, v čom suverenitu máme? Takto stojí otázka, nie tak, že o aké daňové systémy ide. Dnes to máme doriešené v našom platnom práve. Ale opakujem, otázka stojí, či chceme potvrdzovať suverenitu v tom, v čom suverenitu máme. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Chcete reagovať, pán poslanec Bauer? Nech sa páči.

  • Pani poslankyňa Tóthová, ja som na záver hovoril, že komisár Európskej komisie pán László Kovács v apríli tohto roku predstavil konkrétny záväzok Európskej komisie predložiť návrh na harmonizáciu v oblasti priamych daní do roku 2008. Už dva roky pracuje pracovná skupina vytvorená pri Európskej komisii, ktorá proste pripravuje tieto návrhy. A práve aj tento vývoj, ktorý je v Európskej komisii v posledných dvoch rokoch a tohto roku, keď v apríli už komisár za to zodpovedný deklaroval takúto predstavu a takýto záväzok, to bol hlavný dôvod na to, že sme sa rozhodli predložiť túto deklaráciu, pretože je tu vážna hrozba, že postupne sa presadí daňová harmonizácia aj v oblasti priamych daní v Európskej únii. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ako ďalší sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Mečiar. Pán poslanec Mečiar nie je v rokovacej sále.

    Pán poslanec Urbáni, pripraví sa pán poslanec Dzurinda.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni, ja som dnes tu zmätený v tejto diskusii. Neviem, či som dobre v parlamente Slovenskej republiky.

  • Odpoveď z pléna.

  • Dobre. Ďakujem pekne. Samozrejme, možno súhlasiť s tým, že Slovensko vďaka reformám, vďaka nízkej dani sa stalo fakt atraktívnou krajinou pre investorov a pre podnikanie. Samozrejme, možno súhlasiť s tým, že krajiny, ktoré mali silný sociálny systém, nepodložený ekonomikou alebo založený na vysokých daniach, nám závidia. S tým absolútne možno súhlasiť. Isteže, samozrejmé je aj to, že možno sú silnejší ako Slovensko a budú sa snažiť možno niečo zmeniť. Ale za niektoré reči, ktoré som tu počúval, by sa ani Žirinovskij nemusel hanbiť. A neviem, či tam tie horné lavice sú nákaza nejaká z minulého volebného obdobia.

    Dámy a páni, aj keď sme malý štát, máme svoje riadne miesto ako členský štát Európskej únie v Európskej únii. A Európska únia má nejaké pravidlá. Neviem, či bývalým ministrom, ktorí robili vo verejnej štátnej správe, je potrebné pripomínať systém schvaľovania zákonov v Európskej únii, celý proces, ktorý prebieha. Prv hovoríte o návrhu. Návrh je prvé, ktorý dá Európska komisia, ktorý potom sa spracúva na našom zastupiteľstve pri Európskej únii. A ide ako anotácia pre jednotlivé gestorské ministerstvá, ktoré pripravia predbežné stanovisko. Tie potom idú do COREPER I, II, kde sú jednak zástupcovia rezortov, jednak veľvyslanci, ako inštrukcia. A potom znovu sa to vracia na jednotlivé ministerstvá a predkladá na Slovensku na definitívne schválenie ako stanoviska uznesením do výboru pre európske záležitosti. Aké sú reči o tom, že Slovensko nebude mať možnosť potom zasiahnuť? Však predsa pri každom zákone, pri každom dokumente, ktorý ide do Európskej únie, je zástupca vlády buď so súhlasom, odsúhlaseným, že môže predniesť svoje stanovisko ministerstva, alebo je zaviazaný uznesením tohto výboru. A to nemôže porušiť bez zmeny stanoviska výborom pre európske záležitosti. Takže, dámy a páni, o čom tu rozprávate, že niekto mimo nás spraví niečo? Ja si myslím, že ako malý štát máme priestor v Európskej únii či v Rade Európskej únie, či v Komisii, či v Parlamente. Veď tam máme svojich zástupcov. A toto miesto je jedine legálne na to, aby sme, keď príde na stôl jeden deň aj možno horizontálna daň v Európe, tam bojovali.

    Ja si neviem predstaviť, že by každý štát prijímal nejakú deklaráciu k otázke, ktorá možno im momentálne vyhovuje. A čudujem sa kolegom, ktorých pokladám silne za proeurópskych, z opozície, že možno kývajú hlavou, že táto deklarácia je niečo, čo by sme mali schváliť. Ak to má byť len politická súhra, tak to sa dá akceptovať, ale nie vo forme takejto vážnej deklarácie. Nájdime si inú tému, lokálnu, kde si môžu potom navzájom ukázať vzájomnosť a spolupráca v jednotlivých politických stranách. Keď táto téma bude na stole v Európskej únii, dámy a páni, nevieme, či pre Slovenskú republiku bude výhodná alebo nebude. A podľa toho, výhodnosti pre Slovenskú republiku práve výbor pre európske záležitosti zaviaže ministra financií v tomto prípade, aby nesúhlasil, povedzme, s návrhom, ktorý bude predkladaný, alebo mu dá zelenú, aby súhlasil s návrhom, ktorý bude dobrý pre Slovenskú republiku.

    Čiže, dámy a páni, ja si myslím, že tie výlevy príslušnosti k národnosti, k strane a tak ďalej dnes tu neboli namieste. Máme demokratický systém, parlamentný systém, máme systém, ako nedovoliť nášmu ministrovi v Európskej únii odsúhlasiť niečo, čo nie je pre Slovenskú republiku dobré. Ja si myslím a verím všetkým ministrom, aj minulým, aj terajším, aj tým, ktorí budú, že budú pre Slovenskú republiku hlasovať len za to, čo bude pre Slovensko dobré. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami sa hlásia páni poslanci Lipšic, Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Ešte pán Hrušovský ako posledný sa hlási s faktickou poznámkou. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem, vážený pán predseda. Dve poznámky. Po prvé, Národná rada, resp. jej výbor schvaľuje stanoviská k návrhom právne záväzných aktov, teda k smerniciam, nariadeniam, nie k zákonom, ale len v tej veci môže poveriť výbor zaujatím stanoviska. Inak, podľa čl. 2 ods. 3 ústavného zákona zaujíma k iným veciam stanoviská plénum Národnej rady, pán kolega, taký je ústavný zákon. Musím ale povedať, že ak už bude konkrétny návrh Komisie na stole, obávam sa, že už vtedy bude neskoro. Neviete si predstaviť, aký tlak sa môže vytvoriť aj na členov vlády, ktorí sú v menšine z jednotlivých štátov. A takéto rozhodnutie parlamentu by len posilnilo pozíciu nášho ministra.

    Vy hovoríte, že rozhodneme sa podľa toho, či ten návrh, ktorý dá Komisia, bude pre Slovensko výhodný alebo nie. A ja sa opýtam: To ide o to, či bude sadzba dane pre Slovensko výhodná alebo nie? Ale veď o to nejde. My tu rozhodujeme o niečom inom, nie o tom, aká má byť sadzba dane. Na to môžeme mať rôzne názory. Ale o tom rozhodujeme, kde sa o sadzbe dane bude rozhodovať, či v tomto slovenskom parlamente, keď ste sa na úvod pýtali, kde ste, alebo v Bruseli. O tom je celý návrh.

  • Pán poslanec, mám obavy, že ste nepochopili vážnosť témy. Ja vám dám príklad. Viete, keď hrozí povodeň, tak robíme opatrenia. A tuná sa pomaly schyľuje k tomu, čo by som nazval povodňou, pretože pre Slovensko je veľmi dôležité, a hovoril som to na tom príklade, udržať si naozaj suverenitu v tejto oblasti, voľné ruky. A ja vám dám príklad z fungovania už terajšej vlády. Bolo uznesenie minulej vlády, a to zostalo v platnosti, že budeme proti tomu, aby sa používali financie Európskej únie na výskum na ľudských embryonálnych bunkách. A myslím si, že aj minister fungoval v tomto – terajší už nový minister. Keď to prišlo, prehral to. Dáni, sú krajina, ktorí majú práve preto vytvorený inštitút, že jednoducho tam nemôžu dotlačiť ministra. A opiera sa práve o rozhodnutie svojho parlamentu. Ja vám garantujem a garantujú to aj moji kolegovia, ktorí chodili do Rady ministrov, že ten tlak, ktorý tam vznikne, bude taký veľký, že bez tohto sa ten minister neubráni, ani keď bude mať najlepšiu vôľu. Ďakujem.

  • Nech sa páči, s reakciou pán poslanec Urbáni.

  • Ďakujem pekne. Ja dám jednu otázku ako odpoveď: Táto deklarácia, zoberme teoreticky, že by tu prešla, zabráni tomu, že v Európe raz, ak sa Európa rozhodne, nebude rovná daň? Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, prosím o kľud.

    Ako ďalší vystúpi pán poslanec Dzurinda.

  • Pán predseda, dámy a páni, myslím, že poslanec, ktorý sa nepodpísal pod návrh, o ktorom hovoríme, ani ja som sa nepodpísal podeň, myslím, si položí takú základnú, normálnu otázku, prečo je takýto materiál a, povedzme, práve teraz. Ja som si takúto otázku položil. Myslím si, že o dvoch dôvodoch, ktoré zrejme stáli za predkladateľmi, sa píše v dôvodovej správe. Ak som ju pozorne čítal, tak jeden ten dôvod je alebo sa nazýva stupňujúci tlak v niektorých členských štátoch Únie na harmonizáciu daní a druhý dôvod je, povedzme, nie celkom uspokojivé formulovanie postoja súčasnej vlády k takýmto tlakom. Ja chcem povedať o svojej skúsenosti, chcem vyjadriť svoj názor, ešte raz si dovolím podčiarknuť, ako poslanec, ktorý nie je podpísaný pod týmto návrhom.

    Po prvé, niet najmenších pochýb, že dnes čelíme rastúcemu tlaku niektorých členských štátov, aby priame dane harmonizované boli, aby zošnurovali tie krajiny, ktoré najmä vďaka niekedy riskantným, niekedy odvážnym, niekedy možno aj trafeným zásahom začali získavať razantné investície. Nebudem naťahovať čas, niektorí z vás ste o tom hovorili. Klaďme si poctivé otázky, prečo KIA – Hyundai, prečo Peugeot trafil na Slovensko, nie do Čiech alebo do Poľska, do Maďarska. Nechcem vás zabávať s vymenúvaním ďalších firiem. Myslím si, že pravdivá odpoveď bude znieť, že je to aj a možno najmä vďaka týmto daňovým postojom. Ale dovolím si povedať, že je absolútne obhájiteľný výrok, že tie tlaky po zošnurovaní, zvlajšachtovaní, slušne, harmonizácii priamych daní sa stupňujú a budú sa stupňovať, to jednoducho je tak.

    Po druhé, čiastočne obstojí aj argument, že vo vládnom programe nie celkom uspokojilo, aj pre mňa je formulovaná pozícia vlády, keď sa tu píše, že vláda bude veľmi pozorne sledovať vývoj v oblasti daní v európskom priestore a v rámci neho najmä snahy členských štátov EÚ o harmonizáciu daňového základu, k týmto návrhom uplatní veľmi opatrný prístup a bude starostlivo zvažovať svoje stanovisko. Nie je to zlé, treba povedať, ale možno to nie je tak uspokojivé, aby sme sa naozaj neobávali toho, o čom hovoril pán poslanec Urbáni, že keď sa Európa rozhodne, no tak bude to tak, skôr by sa človeku žiadalo povedať, že zrazíme opätky.

    No je tu ešte aj tretí dôvod, o ktorý sa s vami chcem podeliť. A úplne otvorene sa priznám, že najmä kvôli nemu zahlasujem za tento dokument. Týmto dôvodom je správa z návštevy predsedu vlády pána Fica v Taliansku 3. októbra 2006, ktorú prerokovala vláda Slovenskej republiky dňa 12. októbra 2006. Je to oficiálny dokument, môžete si ho aj teraz na internete pozrieť. Romano Prodi, teda taliansky predseda vlády, povedal, že: „Pokiaľ ide o zahraničné investície, talianski podnikatelia sú spokojní s rovnou daňou v Slovenskej republike, aj keď na druhej strane to určite spôsobuje problémy štátnemu rozpočtu,“ rozumej slovenský štátny rozpočet, „Robert Fico vyjadril názor, že daňový dumping je najhoršie riešenie pre ekonomiku vo fáze transformácie.“ Zhrniem to veľmi jednoducho. Romano Prodi hovorí, vďaka rovnej dani sa Taliani nahrnuli na Slovensko a sú spokojní, a teraz neviem, či Taliansko je druhý alebo tretí najväčší investor, a na to slovenský premiér hovorí, že daňový dumping, to nie je to najlepšie pre naše ekonomiky.

    Opakujem ešte raz, dávam si záležať, je to oficiálny materiál, ktorý prerokúva vláda vždy po zahraničnej ceste premiéra. Tak verím, že vám nemusím siahodlho vysvetľovať, aký som bol zarazený a prekvapený, keď som počúval v súvislosti so Slovenskom o daňovom dumpingu. Verím, že vás neurazím, ak poviem veľmi stručne, že nie som si istý, či daňový dumping, obstojí v teórii. Ale naozaj začal sa používať na politickom poli najmä vtedy, keď sú krajiny upodozrievané z toho, že znížia dane z príjmov. Potom, samozrejme, im to chýba v štátnom rozpočte, ako presne hovorí pán Prodi. A o to viacej potom ťahajú peniaze z európskych fondov. A niektorí populistickí politici v bohatých krajinách, v starých členských krajinách Európskej únie, hovoria: „No tak vy nám kradnete fabriky a ešte pýtate potom aj peniaze z európskych fondov, lebo vám chýbajú peniaze v štátnom rozpočte.“ Toto je, zjednodušene povedané, schéma daňového dumpingu. Najvypuklejšie by to bolo, keby sme dali nulové dane z príjmov, samozrejme, je to atraktívne pre podniky, ale naozaj by nám to potom chýbalo v štátnom rozpočte. A tak som si teda pozrel, ako to je s výnosmi z daní z príjmov právnických osôb aj s celkovými daňovými výnosmi na Slovensku od roku 2003, pretože, ako viete, rovná daň bola zavádzaná k 1. januáru 2004. Osem čísiel vám ponúknem, ospravedlňujem sa, že vám ponúkam čísla. Daň z príjmov právnických osôb v miliardách sa vyvíjala takto: V roku 2003 to bolo 32 mld., v roku 2004 to bolo 33,16 mld., v roku 2005 to bolo 40,93 mld., predpoklad tohto roku je 44,26 mld. A ak dovolíte, ešte štyri čísla uvediem. Daňové príjmy spolu v roku 2003 predstavovali 217 mld., v roku 2004 to bolo 239,88 mld., 240 mld., v roku 2005 to bolo 268 mld. a tento rok sa očakáva ich výška 277 mld. Zhrniem a podčiarknem pritom len dve čísla, v roku 2003 pred zavedením rovnej dane 217 mld., hneď v ďalšom roku po zavedení rovnej dane 240 mld. Nedošlo k poklesu daňových príjmov. K akému daňovému dumpingu dochádza? Môžem dlho rozprávať o tom, prečo sa tie dane zvýšili. Tak trošku sme sa tu aj nádejali, aj dúfali, ale nebudem príliš zaťažovať čas. A myslím si, že ani to nie je teraz meritum veci. Meritum veci je, že na Slovensku nedochádza k nijakému daňovému dumpingu, ľudia jednoducho začali platiť dane, pri 19 % sa neoplatí špekulovať. Vďaka tomu, že je atraktívne investičné prostredie, máme viac fabrík, jednoducho dane z príjmov sa plnia dobre, daňové príjmy sa plnia dobre. Hovoriť o Slovensku v súvislosti s daňovým dumpingom je teda v prvom rade vecne neopodstatnené a nepravdivé.

    Teda je mi veľmi ľúto, že predseda vlády Slovenskej republiky hovorí zrejme nekompetentne, a hlavne nerozumiem, prečo hovorí tak politicky neprezieravo. Viete veľmi dobre, že označovať krajiny, ktoré sa odhodlali zavádzať reformy, zavádzať reformy v daniach, ako krajiny, ktoré dumpujú, vo Francúzsku hovoria o delokalizácii, také slušné slovo sa stalo módou, ktorá potom, samozrejme, vplýva na rastúce tlaky o zošnurovaní daní alebo o tej daňovej harmonizácii, považujem to za veľmi nezodpovedné od slovenského premiéra, pretože to je naozaj poškodzovanie reálnych záujmov Slovenska.

    V tej istej správe, keď si ju prečítate, potom budete čítať, že hovorí pán predseda Fico kolegovi Prodimu, že Slovensko bude dobiehať tých najlepších za 35 – 40 rokov. No ak si necháme zobrať takéto nástroje, tak ani za 35, ani za 40 rokov to nebude. A naozaj som to ani vo svojej praxi nezažil, keď vlastne predstaviteľ krajiny hovorí proti záujmom svojej vlastnej krajiny, proti záujmom svojej vlasti.

    Po stretnutí s Prodim sa stretol pán predseda vlády Fico aj s pánom Bertinottim, to je šéf dolnej komory. A predseda poslaneckej komory parlamentu povedal pánovi premiérovi Ficovi o. i. aj takú vetu, opäť je to v tej správe, keď ako jeden z dôvodov krízy Európskej únie označil odcudzenie občanov kvôli prehlbovaniu rozdielov spôsobených aj daňovou politikou niektorých štátov. To povedal predseda snemovne v Talianskej republike. Pán predseda vlády Slovenskej republiky Fico o takejto daňovej politike slovenskej vlády hovorí ako o daňovom dumpingu. Je to normálne?

    Čiže, kolegyne, kolegovia, toto sú dôvody, a ja neskrývam, že toto boli pre mňa dôvody, ktoré sú popudom, že podporím túto deklaráciu, pretože som hlboko presvedčený o tom, že Európska únia potrebuje dve veci, na jednej strane viac spolupráce, ale na strane druhej aj viac vnútornej konkurencie. Je habadej oblastí, kde by sme mali viac spolupracovať. Teraz bol summit venovaný energetike, veľmi vážna vec. Nemôžeme robiť diverzifikáciu každá krajina na vlastnom piesku. Ale Európa by to mala zvládnuť. Boj s medzinárodným terorizmom, nelegálna imigrácia, všade tam potrebujeme viac spolupráce, ak chcete, viac Európy. Ale potrebujeme aj vnútornú súťaž, potrebujeme aj vnútornú konkurenciu, ktorá umožní aj nám, mladým, ktorí sme nemali Marshallov plán, utekať rýchlejšie, aby to netrvalo 35 až 40 rokov. Povedzte mi, či nájdete v Európe dve krajiny, dva rovnaké modely s rovnakou ekonomicko-sociálnou históriou. Prečo teda nás nenechajú robiť ten svoj? Toto nie je antieurópske, toto je normálne. Pozrite sa na iné veľké krajiny, ktoré majú podobný charakter, k akému sa dopracúva aj Európa, že si nástroje vnútornej konkurencie ponechávajú. Toto nie je proti Francúzom ani proti Nemcom, keď pôjdeme rýchlejšie. O to skôr sa my staneme čistými platcami, nie prijímateľmi, o to viac sa aj my budeme môcť solidarizovať s Chorvátmi, ktorí čakajú, verím, časom aj so Srbmi, verím, časom aj s Ukrajincami a ďalšími národmi, ktoré nepochybne do Európskej únie patria. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Dzurindovi.

    S faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Urbáni, pán poslanec Galbavý. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán Urbáni.

  • Ďakujem pekne. Ja by som len pánovi poslancovi Dzurindovi rád pripomenul jednu vec, že čas alebo doba a vývoj lieči, bolo aj také porekadlo. Ja mám v blahej pamäti, keď pred necelým rokom a pred rokom tu bola konferencia EPP skupiny regiónov, kde bol pán Isidoro Gottardo a váš podpredseda vlády a minister financií hovoril o potrebe horizontálnej dane, na tomto stretnutí kolega Kovarčík sedel tam so mnou. A, by som povedal, mám na to aj svedkov a je to aj dokumentované. Čiže neviem, ja nie som osobne za to, aby tá horizontálna daň prišla v tej podobe, ako možno by ju chceli iné štáty. A chcem, aby Slovensko ekonomicky rástlo a prosperovalo, aby sme si udržali rovnú daň a nízku daň na Slovensku. Len neviem potom pochopiť, prečo vtedy to bolo tak a dnes je to ináč prezentované. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Galbavý s faktickou poznámkou.

  • Áno, ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja som vás pozorne počúval. A, samozrejme, stotožňujem sa s tým, čo tu odznelo. Skôr by som reagoval na tú kapitolu, kde ste hovorili o daňovom dumpingu a citovali ste pána premiéra Fica z návštevy v Taliansku, zo stretnutia s Romanom Prodim. Z toho som si vydedukoval jednu dôležitú a zásadnú vec, že hrozbou pre európsky daňový systém nie je v tejto chvíli viac Európska únia ako socialistická vláda Roberta Fica. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Dzurinda, reakcia, nech sa páči.

  • Ja len kratučko. Pán poslanec, neviem na to reagovať, môžem vám len toľko povedať, že pán Mikloš vám na to odpovie, ale naše pozície k harmonizácii alebo k zošnurovaniu daní sú úplne identické. Ani neviem, čo by som si sám pod horizontálnou daňou predstavoval.

    Ale chcem využiť ten čas, ktorý mám na to kľúčové, čo ešte by som mohol tak dopovedať, že, pozrite sa, ono sú naozaj témy, ja už neviem, ktorý poslanec to hovoril, ktoré nie sú ani ľavicové, ani pravicové, ani vládne, ani opozičné, a sú témy, ktoré, či sa to niekomu páči alebo nepáči bez ohľadu na to, akú máme históriu, aké sme mali pozície pred 13 – 15 a neviem koľkými rokmi, sú dôležité dnes a budú dôležité zajtra. Toto jednoducho je tak. A ja verím tomu, čomu sa hovorí národné záujmy alebo štátne záujmy. A bolo dobré, keď sme sa vedeli zjednotiť pri postoji k Európskej únii, k referendu, keď sme sa vedeli zjednotiť v pozícii, ako sa postaviť k Turecku, keď sme sa vedeli zjednotiť na podpore Chorvátov, bolo by dobré, keby sme sa vedeli zjednotiť aj na daniach, pretože to je naozaj veľmi vážna vec. A, chvalabohu, o nej aj trošku dlhšie debatujeme a diskutujeme. Ja nikomu nebudem zazlievať, ak bude chcieť zvyšovať dane. Aj zvyšovanie daní je legitímnou vecou, ale urobme to sami, urobme to naozaj legitímne zvolenou politickou reprezentáciou tohto štátu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Ako ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Rafaj, pripraví sa pán poslanec Mečiar.

    Prepáčte, o slovo sa prihlásil pán podpredseda Národnej rady pán Číž. Prepáčte, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vzhľadom na to, že nemohol som sa prihlásiť do rozpravy ani použiť štandardné nástroje vzhľadom na to, že som viedol schôdzu, využiť tento inštitút. A chcel by som zaujať stanovisko v mene klubu strany Smer k niektorým vystúpeniam, ktoré tu boli. Chcem dopredu povedať, že nehodlali sme nejako dramaticky vystupovať. Snažili sme realizovať takú stratégiu, že si vypočujeme kolegov z KDH, či naozaj sa neobjavia v diskusii nejaké veci, nad ktorými sa hodno zamyslieť. A dopredu sme sa snažili veriť, že ide o vecný, a nie politický problém a že nejde o účelovo politickú aktivitu, ktorá má odznieť v parlamente. A pokiaľ teda je to aj účelovo politická aktivita, ktorá má konkrétny cieľ, dá sa to za istých okolností rešpektovať, pokiaľ sa to nezvrhne v niektorých vystúpeniach, podotýkam, nie všetkých, osobitne vo vystúpení pána Lipšica na primitívne urážanie. Ja v tejto súvislosti chcem teda, pán Lipšic, povedať, ja som sa snažil naučiť čo-to o politickej etike z diel kresťanskodemokratických autorov. Mám na mysli politickú etiku či Aschenbachera a mnoho iných, asi dvaja alebo traja sú k dispozícii, predpokladám, že ich poznáte, a s mnohými vecami súhlasím, a učil som sa jej, a s mnohými, samozrejme, nesúhlasím. Ale nenapadne ma chodiť pred váš klub a vyprávať teda o tom spôsobe, ktorý ste zvolili vy, a tých opovržlivých tónoch a tom všetkom, čo používate ako zrejme nejaké niečo, čo má byť a čo má mať argumentačnú silu. S mnohými vecami súhlasím, s mnohým nesúhlasím, s niečím polemizujem tu verejne korektne. Chcem vám povedať, že mám v úcte kresťanskú politickú etiku. Má veľkú hodnotu. Mimochodom, spolupráca sociálnodemokratických a kresťanskosociálnych strán má v Európe nesmiernu tradíciu, dneska v Nemecku, možno za chvíľu v Rakúsku, pán Lipšic, použili ste opovržlivý tón a urážanie, v podstate chuligánske, kde sa postavíte vy, že vám nikto neublíži, a s veľkou chuťou vrháte nezmysly do očí politickým protivníkom. Nie je to potrebné. Viete, na právnických fakultách bývajú niekedy také cvičenia, že dá sa úplne nezmyselná vec, zjavne vec je nesprávna a študenti ju majú vyvrátiť v rámci cvičenia, aby sa učili hovoriť účelovo, lebo v právnom spore si to tí advokáti špeciálne užívajú. Chcem vám povedať, že už ste dosť dlho po škole, že už toto nepotrebujete robiť, že naozaj teraz sa pokúsme poctivo hľadať pravdu.

    Veľmi si vážim vystúpenie pána kolegu Bauera, lebo tam sa dá o tom baviť. Podľa mňa je legitímne hovoriť o tom, či chceme alebo nechceme zachovať v Európskej únii daňovú konkurenciu. O tom sa dá slušne baviť, len nerozumiem niektorým veciam, veď tie elementárne kontexty sú predsa známe. Štyri roky sme počúvali tie smery antieurópske, ako nechceme ísť do Európskej únie, ako bránime Slovensku, že ho neviem kam vrháme, a všetky tieto záležitosti teraz zrazu s tými nami štyrmi zdôrazňovanými národnými záujmami, ktoré sme chceli, aby sa intenzívne realizovali v prístupovom procese. Vtedy to bolo naozaj dôležité. Vtedy sme sa bavili o Jaslovských Bohuniciach a o iných záležitostiach. Vtedy sme sa bavili o rozsahu privatizácie strategických podnikov. Tam sme my, vážení kolegovia z KDH, hlavne z SDKÚ, cítili hlavné národno-štátne záujmy Slovenskej republiky. Dneska je stav taký, aký je. Nekontrolujeme monopoly, nevlastníme ich, úžitky z nich odchádzajú preč, nemáme daň z dividend, kde sa pán Dzurinda, pán predseda vlády, nesmierne teší, ako s nami tá Európska únia vypiekla. Európska únia reguluje obrovský rozsah procesov, ktoré v tejto krajine prebiehajú. Máme sa baviť o životnom prostredí, školstve, iných hodnotách, bezpečnosti. Škoda o tom rozprávať.

    Snaha integrovať Európsku úniu dneska vyústila do snahy o prijatie európskej ústavy, ktorá zo známych dôvodov neprešla, a vedieme spory. Ak ja a, myslím, aj náš klub na túto tému rozmýšľame, tak vieme veľmi dobre, že význam zjednocovania Európskej únie spočíva v tom, aby bola Európska únia konkurencieschopná voči iným krajinám, voči ázijskému svetu, ktorý sa nesmierne rýchlo rozvíja, v konkurencii o suroviny, o zdroje, v konkurencii o pracovnú silu, o hodnotu a drahosť alebo lacnosť, keď chcete, tej pracovnej sily, čo tam je, s tým, že teda má nám to všetkým umožniť pritom, aby sme zachovali základné výdobytky Európy, ktorú tu budujeme 60 rokov a ktorá pre nás bola atraktívna, veľmi silný sociálny štát, vysokú mieru solidarity. Pán Dzurinda, to sme nečítali obidvaja tú istú Zmluvu o prístupe k Európskej únii? Veď je o solidarite, o čom tá Európska únia má vlastne existovať. A ak sa bavíme teraz v danom prípade konkrétne o daňovom systéme, vážne máme ten pocit, myslíte to vážne s tým, že chcete zachovať svoju vlastnú sebadôveru alebo ja neviem sebaúctu? Čiže naozaj ten nemecký volič sa nepýta, prečo on sa má skladať na tých 400 mld. korún, ktoré dostane Slovensko od Európskej únie, kto to dá. To sú tie veľké štáty, ktoré zo svojich 43-percentných veľkých daní progresívnych tieto peniaze vyberajú, odovzdávajú do Európskej únie, a ona v rámci tej nešťastnej solidarity, o ktorej tak nechcete nič vedieť, ich presúva k nám, aby sme ich dobehli.

  • Prosím vás, keď už tak polemizujme s týmto momentom a tento je v pozadí všetkých vyjadrení tak Francúzov, tak Nemcov, že teda to oni veľmi rýchlo zastavia, to povedal už aj Schröder a možnože aj vám dokonca ako predsedovi vlády, musí o tom niečo vedieť, čiže je to minimálne legitímna otázka, ktorou sa musíme zaoberať. Ak sa dohodneme, že súčasťou politiky malých štátov, v ktorých sa z postkomunistického sveta integrujeme do Európy, že naším politickým záujmom je a ich daňou za naše pristúpenie je to, že majú vytvoriť malé daňové raje v našich krajinách na to, aby ich veľké monopoly odchádzali sem a u nás za 500, 600, 700 eur aby vyrábali ľudia ich autá, ktoré predávajú za normálne ceny vonku, aby unikli tej povinnosti vo vlastných krajinách zaplatiť im za tú prácu 2 000, 3 000 eur, lebo je to výsledkom sociálneho boja v tej Európskej únii a je esenciálnou súčasťou tých európskych štátov, do rodiny ktorej veľmi rád sme sa dostali, čiže ja vidím esenciu v tomto, tak toto sú veci, ktoré musíme v danom prípade zvažovať. Veď predsa v tej Európskej únii sú pravicovo-ľavicové pohľady ako tu. Vážne ste presvedčení o tom, že Európska únia nie je schopná posúdiť v celom kontexte problém pri daňovej harmonizácii, že to bude ľahká záležitosť? Prečo zrazu práve tento jediný fenomén z celého procesu z tak širokého obsahového rámca, akým je pristupovanie k Európskej únii, dane sú takým veľkým problémom. Viete dodnes, ako fungujú regulačné mechanizmy, ako nám kontrolujú naše úrady, ako rastie cena či v plyne, či v elektrike alebo v niektorých iných komoditách, ku ktorým majú jednoducho prístup. Takže v danom prípade to vyzerá ako bohapustá lícomernoť.

    Vážení páni, ak práve toto chcete urobiť, že tu idete brániť národno-štátne záujmy, pán predseda vlády bývalý pán Dzurinda, opustite miesto. Pamätám, ako ste tu stáli v roku 1998 a ste tu hovorili pri schvaľovaní programového vyhlásenia, aj vám to vyberiem, ako vy neviete, čo je to národno-štátny záujem, a boli by ste hrozne rád keby niekto z pléna vám to vysvetlil. Ak mi neveríte, ja vám to donesiem. Ja inak vám gratulujem a verím, že človek naozaj je vo vývoji a dneska už viete, čo je národno-štátny záujem.

  • Ale ak si myslíte, že to viete, v takom prípade prijmime korektnú diskusiu na túto tému. My nesmierne vítame toto dodatočné prebudenie, lebo som naozaj presvedčený, že v konečnom dôsledku to Slovensku pomôže.

  • Korektne diskutujme, čo je národno-štátnym záujmom, lebo nič iné nepotrebuje Slovensko, iba aspoň tu päťdesiatpercentnú, šesťdesiatpercentnú zhodu celého politického spektra, ktoré tu je, aby sme pri tých prístupových a iných vyjednávaniach už dneska aj ako členovia Európskej únie boli schopní nejakým spôsobom byť nejakou relevantnou a vážnou silou. Nie my sme zabránili tomu alebo netvrdím, že ste to urobili vy, že tá V-4 sa nevie zjednotiť, že sme to nehľadali v záujme menších štátov, ale Slovensko pociťovalo potrebu ísť raz so Spojenými štátmi, raz so starou Európou, a nikdy nie potrebu korektného a koordinovaného úsilia v rámci Európskej únie, aby naozaj v tomto priestore, o ktorom sa bavíme, ktorý má, mimochodom, sedemdesiat, osemdesiat miliónov ľudí, sme mohli nejakým spôsobom konkrétne byť vážnou silou.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, pán Lipšic, vážne nepotrebujeme, aby ste chodili teraz vy tu a urážali nás a SNS-ákov z vašej nesmiernej noblesnosti, z nejakej divnej, že teda čo je národný záujem, a že práve vy ste ten, za fangľu ktorého sa máme postaviť. Je to smiešne, nekorektné a možno to mnohým mojim kolegom ani nestojí za to, aby sa k tomu vyjadrili. Ja mám tu úlohu trošku reprezentovať ten klub, tak som vám to musel povedať. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Na vaše vystúpenie s faktickými poznámkami sa hlásia páni poslanci Pado, Brocka, Kužma, Miššík, Mikloško, Štefanec, Bauer, ako posledný pán poslanec Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa.

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, dobre. Môžete technici mi ešte ukázať, kto ďalej sa hlási? Končím možnosť prihlásiť sa. Hlási sa ešte pán Lipšic. Kto je posledný? Frešo, Abrhan. Ešte tam máme ďalej niekoho?

  • Odpoveď z pléna.

  • Dobre. Keď dovolíte, budeme pokračovať faktickými poznámkami.

    Ako prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Brocka.

  • Reakcia z pléna.

  • Ja som sa pána poslanca Pada pýtal, povedali ste, že nie.

    Nech sa páči, pán Brocka.

  • Pán kolega Číž, som, rád že sme nakoniec aj vás, Smer, vyprovokovali k diskusii o tak vážnej téme. Ale vy ste hovorili bez prípravy, veľmi rýchlo a, zdá sa mi, ani nie k veci.

    Pán kolega, ja neviem, či vy daniam nerozumiete alebo nechcete rozumieť. Dnes sme hlasovali o vianočnom príspevku. To tiež súvisí s daňami. Totižto, nie sú peniaze. Tých 1,7 mld. nie je z rozpočtu Sociálnej poisťovne. To je zo štátneho rozpočtu. To znamená, to je z daní aj chudobných, chudobných otcov, ktorí majú možno viac detí a chodia do práce za minimálnu mzdu. A oni sa zo svojej dane budú na tento váš predvolebný sľub skladať. Zaplatia si to aj dôchodcovia, ale o tom budem možno niekedy inokedy mať čas hovoriť.

    Vy ste hovorili, som zachytil, že zisky utekajú z monopolov von. Pán kolega, prosím vás, len z toho jedného SPP, kde štát je stále vlastníkom 51 %, tak každý rok štát dostáva viac ako 10 mld. na dividende. A to je polovica z toho, čo treba na vykrytie deficitu v 1. pilieri. Pán kolega, o čom to rozprávate?

  • Ďakujem. Pán podpredseda, ja sa len chcem spýtať, či ste mysleli vážne slová, že Európska únia nám cez monopoly berie peniaze. Vy si asi myslíte, že keď hovoríte rýchlo, tak my nestihneme zachytiť, čo poviete, a potom takéto veci vyslovíte.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, pán podpredseda, my sme v parlamente a v parlamente sa väčšinou hovoria politické prejavy a sú všelijaké. Ale keď si spomeniem na vaše politické prejavy, keď ste boli v opozícii, pán podpredseda, tak toto, čo sme počuli dnes, vnímam oproti tomu ako úplne normálne vystúpenia poslancov hovorené spisovnou slovenčinou a rečou zrozumiteľnou pre všetkých, ktorí chcú počúvať a počúvajú a rozmýšľajú.

  • Pán poslanec Číž, ja som bol veľmi prekvapený tým, ako ste vystúpili. Vy ste sa tu vžívali do situácie bohatých krajín Európskej únie, či nám majú dávať 400 mld. korún v tom rozmedzí časovom a či ešte my ich budeme nejakým spôsobom okrádať. O akom okrádaní rozprávate? Veď bohaté štáty Európskej únie mali za posledných 50 rokov absolútne iný vývoj. Veď Európa bola rozdelená, my sme padli do jedného retardujúceho prostredia. A bude nám trvať niekoľko desaťročí, kým sa dostaneme z toho ako dôsledku obdobia komunizmu. A my ešte teraz máme ich prosiť, že teda nejako buďte ku nám dobrí? Veď ak existuje solidarita s niečím, tak je to solidarita s tým obdobím komunizmu, keď tu všetko išlo na úkor budúcnosti. A to je také zlé, že my to bránime, aby sme nejakým spôsobom, aj takýmto spôsobom, sa pohli dopredu?

  • Ďakujem pekne za slovo. Tak, pán poslanec Číž, z toho, čo som stačil zachytiť, ma zaujala myšlienka, že je vám ľúto investorov, ktorí tu investujú. To ma veľmi zaujalo. To, že vy ste sa vžili do úlohy investorov, ktorí investujú na Slovensku, ako keby ste ich ľutovali, že nie sú v tých pôvodných krajinách. No ja mám opačný pocit. Ja som veľmi rád, že tu prišli investori, a som presvedčený, že to bolo kvôli politickej i ekonomickej stabilite, kvôli stabilnému politickému prostrediu, daňovým reformám a hlavne kvôli kvalitnej a kvalifikovanej pracovnej sile, ktorú máme tu na Slovensku.

    A dovolím si povedať, že Európa skutočne hľadá spôsoby, ako zvýšiť konkurencieschopnosť. A jedným spôsobom je aj, aby bola konkurenčná, už tu dnes padla tá myšlienka, aby bola konkurenčná vo vnútri. A nemôže byť konkurenčná ináč, iba ak bude konkurenčná aj v oblasti daní. Ďakujem pekne.

  • Pán kolega Číž, mám dve poznámky k vášmu vystúpeniu. Hovorili ste, že cieľom je, aby Európska únia bola konkurencieschopná voči Spojeným štátom, voči Ázii. Samozrejme, to je cieľom. My len hovoríme, že daňová harmonizácia k tomu nevedie. Práve naopak, uchovanie daňovej konkurencie vo vnútri Európskej únie zvyšuje konkurencieschopnosť Európskej únie. Čiže tým pádom celkový, povedzme, HDP môže byť v súčte vyšší, ako keď nastavíte jednu daň v oblasti priamej dane ja neviem 25 %. Vývoj v oblasti priamych daní v posledných 10 rokoch všade vo svete ukazuje, že tak to je, proste znižovanie daní prináša zvýšenie hospodárskeho rastu, oživenie a zvýšenie konkurencieschopnosti.

    Druhá poznámka. Európska únia zaviedla aj pojmy konvergencia, konvergentný proces. Je to relatívne nové slovo. A to je spoločný cieľ Európskej únie, aby tí slabší, aj Slovensko, mohli dobehnúť tých silnejších v hospodárskom rozvoji. Ale pokiaľ by sa harmonizovali priame dane, tak je to vlastne kontra proti tomuto cieľu. Čiže preto my chceme, aby sme vyjadrili teraz svoj názor, keď je to v takej polohe, že ešte len bežia prípravné práce pre zavedenie harmonizácie v oblasti priamych daní, preto chceme dať takýto vážny signál a proste záväzok aj pre nášho ministra, ktorý bude rokovať, že proste v oblasti priamych daní nie je dobrý nápad harmonizácia a že v tom prípade ten konvergentný proces nepôjde tak rýchlo, ako keby zostala daňová konkurencia v oblasti priamych daní.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Chcem zareagovať na pár vašich poznámok. Hovorili ste tam o nejakom presadzovaní politickej aktivity. Položím si pritom rovnakú otázku. Pred krátkym časom sme prijímali deklaráciu proti rasovej neznášanlivosti. To tiež bolo presadzovanie politickej aktivity? Predtým ste takýmto spôsobom nehodnotili prijímanie deklarácie.

    Hovorili ste, že Európska únia posúva možnosti pre nás, že Európska únia nie je sama schopná to posúdiť. To nikto nespochybňuje. Nik nespochybňuje ani podporu integrácie v rámci Európskej únie. A určite nemáme záujem návrhom nikoho ani urážať, ani nezmysluplne presadzovať túto deklaráciu. Chceme predovšetkým podporiť plnohodnotné postavenie Slovenska vo vážnych veciach, identitu Slovenska a svojprávne rozhodovanie Slovenska v týchto vážnych veciach, podporiť daňovú suverenitu v prospech občanov, ktorí na Slovensku žijú, ktorí sú predovšetkým občanmi Slovenska a až potom začínajú byť občanmi niečoho väčšieho, Európskej únie. Takže podporíme predovšetkým túto deklaráciu pre dobro občanov, ktorí žijú na Slovensku. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec Číž, myslím, že vy máte dva dôvody, pre ktoré nepodporíte túto deklaráciu. Prvý je ten, že sa asi bojíte, že budúce voľby prehráte. A preto budete radšej, aby rozhodovali v Bruseli vaši kolegovia socialisti, a nie my tu v slovenskom parlamente o tom, aká bude naša daňová politika. A druhý dôvod je zrejme ten, že vláda je zahraničnopoliticky slabá. Má v Európe problémy stranícke aj politické, Smeru pozastavili členstvo v Strane európskych socialistov, vláda je teda zahraničnopoliticky slabá a ohrozuje tým štát.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na vystúpení pána podpredsedu ma zaujali tri veci, ku ktorým by som sa chcel vyjadriť. Prvá vec je vec jeho štýlu. On hovorí o tom, ako ho predrečníci urážali. A reaguje na tieto urážky. Mne to pripomína taký štýl, ktorý vidím občas v piatok na jednej televíznej stanici, kde iná dvojica kdesi z Košíc si vymyslí urážku alebo nejakú si nájde a na ňu prudko a pravdivo zareaguje.

    Druhá vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je, že som veľmi prekvapený, ako veľa času venoval pán podpredseda obhajobe národných záujmov vo veľkých štátoch, som prekvapený, ale zasa v súlade so socialistickou ideológiou mi to pripadá vcelku normálne, lebo aj keď tu bol socializmus alebo komunizmus, tak sme často riešili problémy druhých, riešili sme svetový mier, riešili sme tretí svet, riešili sme všetko možné okrem vlastných problémov. A v tomto mi príde, že jeho predrečník hovoril o konkrétnych číslach, ktoré sú dôležité pre našich občanov, ako vzrastá výber daní. A pán podpredseda rozprával o problémoch veľkých štátov a o tom, či sa nám majú na to skladať. Myslím si, že by mal venovať viacej pozornosti našim občanom, a nie týmto svetovým problémom.

    A tretia vec, ku ktorej mi príde, je, keď sa pýtal, prečo sa venujeme daniam. Asi to tu treba stále opakovať, aby to prišlo aj tým, ktorí tomu nie celkom rozumejú alebo dôverujú. Dane sú jeden z hlavných nástrojov ekonomického prostredia a sú zodpovedné za súčasný ekonomický rast, z ktorého aj vaša vláda čerpá na plnenie svojich sľubov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Číž, na úvod svojho vystúpenia ste hovorili, že vystúpite za poslanecký klub Smeru. Čakal som, že prednesiete aj stanovisko poslaneckého klubu, to nezaznelo, vo vašom vystúpení boli len reakcie na predrečníkov, ktoré predtým odzneli.

    V programovom vyhlásení vláda k Deklarácii o daňovej suverenite v priamych daniach píše, že bude starostlivo zvažovať svoje stanovisko. Keď mala možnosť vláda k tomuto podať svoje stanovisko, tak nezaznelo a vláda stanovisko nedala. Ďalej píše, že bude pozorne počúvať argumenty. Ako vidíte, vláda tie argumenty počúva tak, že ani jeden člen vlády sa nezúčastňuje zasadnutia Národnej rady k tejto téme. Ďakujem.

  • Posledný s faktickou poznámkou je pán poslanec Janiš.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V tejto Národnej rade sú debaty aj vecné, aj politické. A príhovor pána podpredsedu Národnej rady považujem za politicky veľmi dôležitý.

    Vy ste sa v rozprave priznali k tomu, že Smer je za harmonizáciu priamych daní v Európskej únii. Vy ste sa v podstate priznali k tomu, že Smer obhajuje záujmy bohatých štátov Únie. Vy ste za to, aby sa v Bruseli rozhodovalo o daniach z príjmu na Slovensku? Dávam do pozornosti všetkým vaše vystúpenie a dúfam, že sa s ním oboznámi čo najširšia verejnosť. Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky, pán podpredseda Číž, nech sa páči.

  • Vážení kolegovia, vcelku vám chcem poďakovať. Očakával som, je to príjemné prekvapenie, vcelku korektné reakcie. Chcem sa ospravedlniť za to, že hovorím rýchlo. Ak je to najväčší problém, budem sa ho snažiť nejakým spôsobom doriešiť do budúcnosti.

    Veľmi krátko. Pán poslanec Brocka, nedá sa polemizovať s vaším tvrdením, že teda tí dôchodcovia budú tak nešťastní z toho, že dostanú, lebo to budú musieť zaplatiť, aj oni zo štátneho rozpočtu. Tomu nerozumiem. Ale v tomto som pripravený sa s vami do budúcnosti politicky sporiť. Na niektoré veci sa ťažko odpovedá.

    K pánovi poslancovi Bauerovi, ktorý vedie teda naozaj tú diskusiu vo vecnom tóne. No daňová harmónia, je to názor, o ktorom sa dá diskutovať. Je to pravicový názor, len zaznieva to aj z iných vystúpení pánov kolegov.

    Pán poslanec Lipšic, asi vám ušlo, že v Európskom parlamente nemajú socialisti väčšinu. Nechápem, prečo sa toho Európskeho parlamentu tak bojíte, sú tam členovia EDÚ a neviem akých všelijakých spoločností. Vy to vybavíte predsa v tom Európskom parlamente. Vysvetlíte im legitimitu vášho stanoviska a vašu nesmiernu túžbu brániť malý slovenský národ teraz. Možno vám uveria. Skúste to. Na socialistov budete musieť počkať najmenej ešte pár rokov, keby teda mali náhodou väčšinu v tom Európskom parlamente.

    Pokiaľ ide ešte o otázky, že teda KDH pochopí tie stanoviská, tuším pán Kahanec o tom hovoril. No, ako KDH sa stará o tých občanov, aké má hodnotové veci? Veď zoberte si otázku zákazu pozitívnej diskriminácie. Ste ju iniciovali. Dávali ste dokonca návrhy na Ústavný súd, pričom to je pre mňa podstata kresťanstva. Rád by som bol, keby ma niekto teda zosmiešnil, že to tak nie je, že práve tá pozitívna diskriminácia je niečím, že každý človek má poskytovať inému viac práv, pokiaľ...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne.

    Ako ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Rafaj, za ním pán poslanec Mečiar.

    Nech sa páči, pán Rafaj.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegovia, kolegyne, pôvodne som nechcel vystúpiť napriek tomu, že som predseda poslaneckého klubu SNS. Ale keďže v odôvodnení tejto hriešne zvodnej iniciatívy najmä pre Slovenskú národnú stranu zaznelo meno najstaršej politickej strany asi najviac a bolo najfrekventovanejšie, tak musím zdvihnúť tú rukavicu hodenú a nebudem sa teda venovať ekonomickej podstate, ale tej argumentačno-faktografickej, ak dovolíte.

    Prečo hriešne zvodná iniciatíva? Páni kolegovia z KDH, práve preto, lebo ste automaticky predpokladali, že Slovenská národná strana už len z titulu svojho názvu automaticky zahlasuje za daňovú suverenitu v priamych daniach. Ja som vám odkázal, že pokiaľ chcete hovoriť na túto tému, bolo by vhodné vyvolať aj odbornejšiu diskusiu, presvedčiť nás. Bohužiaľ, štýl alebo vaša stratégia voči SNS, pokiaľ automaticky očakávate našu podporu, a myslím, že sa to týka aj koalície všeobecne, je: Navrhnem, pritlačím vás k múru a vy rozhodnite. A teraz chcete posunúť toho čierneho Petra Slovenskej národnej strane, že pozrite sa, akí sú oni národní a slovenskí. Nepotešíme vás, ale vás ani nesklameme, pretože Slovenská národná strana určite zostane národnou a bude naďalej tou stranou, ktorá ako prvá hovorila o zvrchovanosti. Hovorili sme o tom a presadili sme to už 17. júla 1992. Keby som si vypožičal historický exkurz z daného dňa, mohol by som povedať, že poslanci za Slovenskú národnú stranu nepodporia tento text predloženej deklarácie...

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, ja si to pamätám, pán...

  • Odpoveď z pléna.

  • Áno, áno, vypožičal som si to ale. Ja viem aj vy viete, o čom hovorím. O národnej identite, štátnej suverenite a regionálnej integrite môže Slovenskú národnú stranu poučovať ten, kto nekolaboroval so Stranou maďarskej koalície, ktorá tieto atribúty permanentne z vládnej pozície nabúravala.

    Vy ste použili, páni z KDH, metódu, že kto nie je s nami, je proti nám. Nie je to celkom tak, pretože momentálne vylamujeme otvorené dvere. My si uvedomujeme, že pán eurokomisár z Maďarskej republiky László Kovács predznamenal, ale len predznamenal možnú harmonizáciu, ale nie je to akútny problém. Verte, že keď to bude akútny problém, tak zareagujeme. Zatiaľ poslancom Slovenskej národnej strany stačí využitie veta, ktoré máme aj v tejto oblasti. Keď sa dotknem systémového hľadiska, otázka daní v našej ústave má istú imunitu a je výnimočná v tom, že nepripúšťa sa referendum o daniach.

    Keď sa tu pertraktovala suverenita, tak pýtam sa: Dodržiavame suverenitu a národnú zvrchovanosť len na Slovensku alebo aj v cudzine? Povedzme, keď išlo o Irak, záležalo vám rovnako na irackej suverenite alebo irackej zvrchovanosti?

  • Odpoveď z pléna.

  • No vidím. No takto som si pomohol teda. Bohužiaľ, tuná nemôže platiť frazeologizmus: bližšia košeľa ako kabát. Proste keď chce byť niekto principiálny a keď chce mentorovať a tlačiť niekoho vyslovene na hranu noža, že rozhodnite sa, lebo, no tak musím byť predovšetkým principiálny. Čiže to je odpoveď SNS poslancom KDH, že zlyhali oni v príprave, taktike a stratégii predloženia takéhoto závažného textu deklarácie. Jednoducho to nie je len o tom, či pravá strana zahlasuje a tuto stred alebo ľavica zhodou okolností bude proti návrhu. To je o tom hľadať spoločného menovateľa a pokúsiť sa o konsenzus, ktorý sa tu toľkokrát pertraktuje, ale ktorý sa nevyužíva. Takže vychádza mi logicky z toho iba, že niekto sa chce zviditeľniť. Ja ako národniar chápem vašu citlivosť k národným veciam, k národnej suverenite alebo k zvrchovanosti v tejto oblasti. Ale opakujem, nie je to téma dňa.

    A napriek tomu, že ide o hriešne zvodnú iniciatívu, poslanecký klub Slovenskej národnej strany neskočí na túto návnadu, pretože my sme trošku už staré kapry, viete, 135 rokov. Nás poúčať o týchto hodnotách a najmä týmto spôsobom nie je skutočne náležité. A nebudem zdržovať, pretože náš čas je vzácny. Myslím, že to bude kľudne stačiť na vysvetlenie pozície SNS. Ale keď som si tak pozeral tematickú rešerš, tak veľmi ma zaujala jedna myšlienka na jednom európskom portáli, že národná suverenita práve v tejto oblasti, oblasti harmonizácie daní, údajne najviac vyhovuje sponzorom politických strán a vládam. My takýchto sponzorov nemáme, a preto sa aj z principiálnych dôvodov hlasovania zdržíme. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami sa hlásia páni poslanci Brocka, Mikloško, Vestenický, Kahanec, Abrhan, Ďuračka, Paška, Bauer. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán Brocka, nech sa páči.

  • Pán kolega, priznám sa, že tak ako som nerozumel pánovi Čížovi, ani tomu vášmu záveru som nerozumel. Ale myslím si, že ak by ste neboli vystúpili k tomuto bodu, tak urobíte asi lepšie pre SNS. Ale som ďaleko od toho, aby som vám radil, čo je lepšie pre SNS.

    Pán kolega, uhýbate. A uhýbate zbabelo. My tento návrh neiniciujeme kvôli SNS, aby sme dávali hriešne návrhy. Ak by ste mali lepšiu pamäť, tak by ste si pamätali, že tento návrh KDH je staršieho dátumu. Vy ste ešte neboli v parlamente, aj keď ste najstaršou stranou, pán kolega, keď KDH s týmto návrhom vyšlo oveľa skôr. My len, keďže ho považujeme za veľmi dôležitý bod najmä dnes, keď sa pomery v Európe menia, keď európski úradníci a volení ľudia prichádzajú s návrhmi nových daní, tak to považujeme za nevyhnutné a potrebné urobiť.

    Vaše argumenty, pán kolega, boli veľmi chabé. Je už bežné, že vy všetko spojíte so SMK, a to aj nespojiteľné veci. Musím vám v tejto chvíli povedať, že SMK sa v tejto chvíli a v tejto veci správa oveľa národnejšie a bráni národné záujmy Slovenska a štátny záujem Slovenska viac ako SNS. Pán kolega, naozaj to vaše vystúpenie bolo hriešnym vystúpením.

  • Pán poslanec Rafaj, vy ste povedali, že SNS aj naďalej bude národná, má 135 rokov, SNS stála pri vyhlásení zvrchovanosti 17. júla 1992 a tak ďalej a tak ďalej. Mám obavy, že SNS je strana gesta. Zvrchovanosť, šampanské, vatry zvrchovanosti, bublinky, nuž tie pomaly vyprchali. Aj vatry nejako zhasli, už iba iskry k nej chodia. Poznáte film Reštavrácia podľa Kalinčiakovej knihy. Tam tí vicišpáni sa zabávajú večer a ráno ich už našli priviazaných k tomu vozu, lebo už prehnali tú zábavu. Proste to nie je vec gesta, to nie je vec jednej zábavy, to nie je o pití šampanského na balkóne Národnej rady, ale to je vec veľmi cieľavedomej každodennej práce. A obávam sa, že zatiaľ nemáte pre ňu vôľu, proste ste stranou gesta, ale za ďalších 135 rokov sa to môže zmeniť a sme optimisti.

  • Zdá sa, že tu všetci naozaj obhajujeme záujmy Slovenskej republiky. Zašli sme tak ďaleko, že tu boli vyslovené dva názory, prečo Smer a možnože ani koalícia nepodporí návrh tejto deklarácie. Chcel by som tu ešte pridať jeden tretí názor. Tento bude niečím trošku z inej oblasti, a síce, že ak sa satanáš začne modliť, treba za tým hľadať čertovinu. Toľko hovorievala moja starká a mamka. Pokus o odhlasovanie tejto deklarácie mi pripomína biblickú historku, keď farizeji pánovi Ježišovi Kristovi, tu si myslím tiež, že poslanci KDH ho vyznávajú, takto postavili peniažky a pýtali sa ho, či sa majú alebo nemajú platiť dane Rimanom. Odpoveď poznáte, nebudem ju teda opakovať. Ja z tejto pozície musím konštatovať, že z našich ministrov nepovažujem ani jedného ani za fyzicky handicapovaného, ani za odborne neerudovaného. Za týchto okolností nevidím dôvod, načo by potreboval nejakú virtuálnu barličku v podobe takejto deklarácie, ktorá by mu zobrala iba slobodu a čas v rozhodovaní, aby mohol získať pre republiku v danej situácii v danom čase najvýhodnejšie podmienky. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec a predseda poslaneckého klubu SNS, nechceme vám posúvať čierneho Petra a nechceme vás ani poúčať, ale sme to očakávali a očakávame túto vašu podporu. To bolo vtedy, keď sme si pozreli napr. už len to, čo máte zadefinované na svojej stránke v definícii Slovenskej národnej strany, aké presadzujete strategické ciele a čo presadzujete v zahraničnej oblasti. A pre krátkosť času poviem z toho len tie posledné dve veci, že presadzujete politické, hospodárske, kultúrne, spoločenské formovanie Slovenska ako suverénneho národného štátu a že v strategických cieľoch, takisto citujem, cieľom SNS je presadzovať národno-štátny záujem slovenského národa a Slovenskej republiky, pričom v zahraničnej oblasti sa zameriavate na presadzovanie štátnej suverenity Slovenskej republiky s prioritnou ochranou domácej ekonomiky a podporou domácich výrobcov a tak ďalej. Z uvedeného je pre nás nepochopiteľné, prečo Slovenská národná strana nechce podporiť výlučnú právomoc Slovenska rozhodovať v otázkach daní z príjmov a súvisiacich položkách, prečo Slovenská národná strana nechce podporiť daňovú suverenitu Slovenskej republiky.

    A k tomu, či je to téma dňa alebo nie je to téma dňa. No to téma dňa to asi bude. Európska únia v súčasnom období hľadá svoju tvár, hľadá svoju identitu, hľadá svoje zoskupenie. A myslím si, že nie je to tak jednoznačne určené, kam bude Európska únia smerovať. A kam bude ona smerovať, to neurčí iba Európska únia, určia to jednotlivé suverénne štáty, ktoré tam majú svojich zástupcov a ktoré tam majú svoje zastúpenie. A zastúpenie tam majú aj prostredníctvom týchto národných parlamentov. Myslím si, že by sme si mali hájiť svoju vlastnú suverenitu a identitu a identitu Slovenska. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany, beriem na vedomie, že poslanci Slovenskej národnej strany nepodporia daňovú suverenitu Slovenskej republiky. V tejto súvislosti mi neostáva nič iné, len poďakovať za podporu daňovej suverenity Slovenskej republiky poslancom Strany maďarskej koalície. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, Slovenská národná strana svojím spôsobom a nieže len spôsobom, ale tvrdo je za to, aby bolo Slovensko zvrchované vo svojich daniach a daňovom systéme. Ale podporujem to sám osobne, ako už som tu bol aj spomínaný, ale táto deklarácia sa mi zdá svojím spôsobom populistická troška, a to z toho dôvodu, ako bolo povedané v dôvodovej správe, uvedené, že a) uvedená deklarácia nezasahuje do európskeho práva, b) je potreba súhlasu všetkých štátov na to, aby bola platná. Takže svojím spôsobom sa čudujem poslancom bývalej vládnej koalície aj v parlamente, aj vo vláde, že tento populistický návrh nepredložili zhruba pred 2 rokmi alebo 2,5 rokmi, pokiaľ boli ešte vo vláde a Slovensko bolo v Európskej únii. Ja si myslím, že vždy stačí hlas premiéra alebo niektorého z ministrov, ktorí budú na zasadaní, aby svojím spôsobom zabránili tomu, aby sa tento daňový systém nivelizoval a došlo k tomu, aby sme sa museli prispôsobovať silným európskym štátom, ako je Nemecko alebo Francúzsko, ktoré tu boli spomínané. Čiže svojím spôsobom môj názor je, že je to troška populistické zo strany KDH a ďalších členov parlamentu. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážení páni, všetci vieme, že národná a štátna suverenita, ktorú chcete pravdepodobne aj touto deklaráciou upevňovať, obnáša široký diapazón rozhodnutí v oblasti ekonomiky, legislatívy a tak ďalej. Priznám sa, že potom, čo všetky podniky zabezpečujúce ekonomickú suverenitu Slovenskej republiky boli vám odovzdané, povedzme, do európskych rúk, sa mi javí táto vaša iniciatíva ako málo dôveryhodná. Napriek tomu sa nechystám hlasovať proti jej prijatiu. Myslím si však, že je ešte dosť času na to, aby sme riešili všetky otázky suverenity, pretože, ako hovorí naše slovenské príslovie, netreba sťahovať gate, keď brod je ešte ďaleko. Téma suverenity ostáva teda otvorená. A myslím, že bude aj otvorená možnosť o týchto veciach v budúcnosti s vami diskutovať.

  • Pán poslanec Rafaj, použili ste rovnaký termín ako pani poslankyňa Tóthová, že chceme kopať do otvorených dverí. Chcem vám k tomu povedať, že tie dvere sa postupne zatvárajú. To, že pracuje dva roky komisia, ktorá pripravuje harmonizáciu v oblasti priamych daní, to, že v apríli, až toho roku v apríli, a nie pred dvoma rokmi, vlastne pán komisár, ktorý je zodpovedný za túto oblasť, ohlásil záväzok Európskej komisie, že do roku 2008 pripraví tento návrh, to je podstatou a to je dôvod na to, že chceme aj túto otázku riešiť takýmto spôsobom.

    Po druhé. Zmyslom tejto deklarácie je vlastne uľahčiť ministrovi financií pozíciu, ktorú bude mať ťažkú, pokiaľ tá harmonizácia naozaj takto rýchlo bude postupovať na rokovaní v Ecofine, pretože takto sa bude môcť odvolať, že pozrite, parlament slovenský odsúhlasil takéto stanovisko a zaviazal ma k nemu, nemám inú možnosť.

    Takže nie je to žiadna populistická deklarácia, je to poznanie reálneho stavu, aký v Európskej únii je, ako bežia tieto rokovania, aké ťažké sú tieto rokovania pre ministrov. A preto chceme zachovať túto výhodu, ktorú dneska máme, na Slovensku aj do budúcnosti, a takto trošku zamedziť harmonizácii v oblasti priamych daní.

  • Pán poslanec Rafaj s reakciami, nech sa páči.

  • Pán Bauer, my si uvedomujeme, že aj európske brano zavírá samo. Ale opäť zdôrazňujem, že nebudeme vykopávať dvere. A keď bude treba, tak my budeme stáť práve na tej správnej strane, ako sme stáli na pozíciách v rokoch 1990 až 1992 a v ďalších historických dátumoch.

    A, pán kolega Mikloško, ja neviem, čo ste mysleli tým, že kde sme my už vtedy boli, pretože SNS je od roku 1990 parlamentnou stranou. A my sme vtedy do roku 1992 boli pri všetkých štátotvorných dokumentoch a iniciatívnosti.

    A asi sme sa zle rozumeli, pretože ja som vám v dobrom namietol, že vaša argumentácia, kto nie je s nami, je proti nám, nie je celkom správna.

    Taktiež ste zúžili náš postoj na to, že to nepodporíme. Ale zase ste zle zrejme počúvali, lebo my to nepodporíme, ale nebudeme ani proti tomu.

    A pokiaľ sa týka toho úvodného ospravedlnenia. Skutočne necítime potrebu sa ospravedlňovať, skôr si myslíme, že sú tu iné strany alebo subjekty, ktoré by sa mali ospravedlniť.

    A ak je SNS strana gesta, tak potom, páni z KDH, vy ste zasa hnutím pózy.

  • Ďakujem pekne.

    Ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Mečiar.

  • Vážené dámy a páni, mám veľkú výhodu, mňa nikto nemôže podozrievať, že som proti zvrchovanosti Slovenskej republiky alebo že HZDS je proti zvrchovanosti Slovenskej republiky. Nebyť tej odvahy, ktorú bolo treba preukázať v čase, ktorý bol, tak dneska nie ste poslanci zvrchovaného štátu.

  • Pokiaľ ide o diskusiu, ktorá je tu, ja si myslím, že sa tu zamieňajú viaceré veci. Operuje sa pojmami národ, zvrchovanosť, operuje sa pojmami štátny záujem, vyvolávania pocitu ohrozenia. A ja za tým tuším čertovo kopýtko. A to čertovo kopýtko je vyvolanie pocitu ohrozenia u ľudí z európskej integrácie, pocitu hlbokého odporu voči európskej integrácii a pocitu odporu voči už uzatvoreným záväzkom, ktoré tento parlament prijal.

    Pokiaľ ide o otázky, ktoré sa používajú pri argumentácii, chápem ich tak, že v tomto parlamente prebieha normálny politický zápas, ale ako prostriedok tohto zápasu sa používajú aj nepríslušné slová, aj nepríslušné témy. A ak sme spolu hlasovali za integráciu do Európskej únie, tak dneska nemôžeme hovoriť, že je to orgán, ktorý nám niečo vnucuje, ktorý nás ohrozuje a ktorý musíme počúvať. Ak budeme prijímať tento text a tento obsah diskusie, tak sa staviame na pozíciu hlbokej antieurópskej a antiintegračnej politiky. Prosím vás, keď sme hovorili, že tá politika Slovenska prointegračná je pronárodná, proštátna, nechcite po nás, aby sme dnes hlasovali za niečo iné. Ľudová strana – HZDS a jej poslanecký klub nezrádzajú princípy, z ktorých vzišli, preto vaše návrhy na takúto deklaráciu nepodporia.

    Poďme ďalej vo vecnej rovine, z politickej úvahy prejdeme do roviny vecnej. Postavil si niekto tu v tomto parlamente a vôbec všeobecne otázku, čo to je vlastne tá zvrchovanosť? Zvrchovanosť a deklarácia zvrchovanosti a suverenity znamená, že štátna moc, celá štátna moc je nezávislá od inej štátnej moci alebo moci za hranicami aj vo vnútri štátu. Vy hovoríte, aby sme deklarovali zvrchovanosť v oblasti daní. Nechceme tým nepriamo navodiť výklad, že v ostatnom nebudeme zvrchovaní? Prečo to má byť iba v oblasti daní? Veď zvrchovanosť je nedeliteľný atribút štátu. Kým ten štát existuje, je zvrchovaný. Ak zvrchovaný tratí, prestane byť štátom. To nemôžeme dneska takto hovoriť, že ak nepodporí niekto túto deklaráciu, je proti štátu a proti národu. Ja som za to, a vychádzam zo základnej premisy, že Slovenská republika demokratickým ústavným spôsobom, uznaným celým svetom, zvrchovanosť získala, tejto zvrchovanosti sa nemôže zbaviť bez toho, aby zničila sama seba, a nemôže deklarovať, že je z nej zvrchované len niečo. Ak mám ako celok právo na život, tak má naň právo celý môj organizmus, a nie iba malíček z neho. Toto je atribút človeka, toto je atribút štátu. Preto z toho hľadiska, čo tvrdíte, vážení, nemusíte so mnou súhlasiť, to je nezmysel. Nebudem si môcť vypočuť vaše duchaplné poznámky vo faktických, lebo budem musieť odísť preč.

  • Smiech v sále.

  • Je to jednoduché, mám debatu s pánom Bugárom o 22.00 hodine v televízii, on je už preč.

    Je tu otázka postavená aj inak. Ak teda chápeme otázku zvrchovanosti takto, ako otázku štátneho a národného záujmu, ako budete môcť tieto veci postaviť do pozície, že celý doterajší postup parlamentu je proti tomuto národnému a štátnemu záujmu? Pozrite, aké hlúposti ste tu potrieskali, že boja sa konkurencie Slovenskej republiky. Čoho sa boja? Boja sa toho, že produktivita práce na občana na Slovensku dosahuje niečo na hranici 50 % výkonu občana Európskej únie v západnej časti? Boja sa toho, že rozpočet Slovenskej republiky je taký veľký ako rozpočet niektorých miest v Európskej únii? Boja sa našej chudoby na úrovni 20 %? Boja sa toho, že polovica územia Slovenskej republiky patrí k najzaostalejším oblastiam Slovenska? O čom to hovoríte? O akom strašení pre Európu hovoríte? Sme skôr na to, aby sme sa snažili získaním politickej zvrchovanosti ísť i cestou ekonomickej a sociálnej, ale nie proti nej, takže sa budeme izolovať od vonkajšieho sveta, keď sme prijali zásady, že sa tomuto svetu otvárame.

    Ďalej. Táto Národná rada prijala dokument, ktorým sme súhlasili s európskou zmluvou o integrácii. Táto Národná rada prijala dokument, ktorým sme deklarovali, že prijímame aj európsku ústavnú zmluvu. Aj keď tento proces ratifikácie tejto zmluvy, bohužiaľ, nie je na Slovensku ukončený, pretože niektorí si myslia, že cez Ústavný súd a ruky ľudí urobia to, k čomu nemajú odvahu otvorene vystúpiť pred verejnosťou v parlamente, tak teraz si povedzme, či je v týchto dokumentoch zakotvená strata zvrchovanosti Slovenska alebo či je v týchto dokumentoch zdôraznená zásada, že Slovensko je a zostáva suverénnym štátom tak ako všetci ostatní, ale prenáša výkon niektorých kompetencií na Európsku úniu. A teraz je tu ďalšia otázka. Ak sme túto zásadu prijali, rešpektujeme a uznávame, že Slovensko sa zvrchovanosti nezrieklo a nikto to od nás nevyžaduje, a ak máme zvrchovanosť sami, tak, prosím, rešpektujme, že Francúzi a Angličania sú zvrchovaní vo svojich daňových úpravách takisto ako my vo svojej, a nechcime vnucovať im svoju, a oni nám nevnucujú svoju, tak potom poďme o tom diskutovať trošku z iných hľadísk. Ak teda kompetencie Slovenska podľa týchto zmluvných dokumentov vychádzajú z princípu zvrchovanosti a v tejto zvrchovanosti kľúčové postavenie má slovenský parlament a ak dneska rozhodnutím iným ako rozhodnutím všetkých parlamentov nemožno rozšíriť kompetencie, prosím vás, z čoho to vyvolávate strach? Vyvolávate ho z toho, že sa bude o nejakej téme rozprávať? Ale veď ju nikto nedáva ako rozhodnutie, ako záväzný dokument. Vy ste tu nahodili tému, ktorú ste umele vyrobili, teraz s ňou bojujete. A potom, keď sa nič nestane, poviete, vyhrali sme. Ale veď túto tému nikto nedáva do obsahu rozhodnutí.

    Pokiaľ ide o diskusiu v Európskej únii o daňových sústavách, je legitímna vo viacerých bodoch.

    Prvá otázka, o ktorej sa diskutuje, je otázka, či ten štátny príspevok, ktorý platíme vo výške 10 mld., sa má platiť aj vo všetkých štátoch priamo cez štátny rozpočet alebo či sa má platiť istým podielom z už uznaných daní. To je legitímna otázka, tak, tak, niektorí hovoria, že by to povedomie občianske upevnilo, takisto ako regionálne orgány žiadajú od nás regionálnu daň, nie navýšenie daní občanov, spôsob, akým sa to prerozdeľuje, či od občana k EÚ alebo od štátu k EÚ. Prečo by sme sa o tom nerozprávali?

    Druhá téma, o ktorej sa diskutuje, je téma mnohých firiem, ktoré pôsobia na území viacerých štátov. Ako je to s daňovými sústavami? Samozrejme, u nás je daňová výhoda istá v tom, že tá daň je nižšia, ale tá daňová výhoda je vyvážená aj niektorými nevýhodami a investície sú ovplyvnené mnohými inými faktormi. Tie faktory sú predsa geopolitická poloha, to je cena pracovnej sily, to je dobudovanie infraštruktúry. A vytvárať pocit, že investori sa k nám hrnú preto, aby odišli preč, a päťmiliónové Slovensko ide ohroziť ekonomiku Nemeckej spolkovej republiky, prosím vás, rozpočet Stuttgartu je väčší ako rozpočet Slovenskej republiky.

    Pokiaľ ide o otázky, o ktorých sa tu diskutuje ďalej, je aj názor tých, ktorí si myslia, že my prispievame na vývoj týchto štátov a tie znižovaním daní môžu vyvolať efekt opačný. A z čoho vyplýva táto obava? Aby sa nestalo to, čo v mnohých iných štátoch, že do pásma lacnejšieho zaregistrujú svoju firmu a uniká z daňového zaťaženia v štáte, v ktorom podniká. To je všetko. Prečo by sa o tom nerozprávalo? Veď to môže postihnúť aj nás. Za chvíľu budú iné štáty, ktoré budú mať nižšie dane ako my. A pracujú na tom, aby ich také mali. A snaha naša bude v súťaži, v konkurencii aj v tomto smere obstáť. Ale daň nie je jediná geopolitická výhoda.

    Ďalej. Pokiaľ ide o otázky zvrchovanosti, v tomto smere musíme povedať aj ďalšiu, veľmi už týmto parlamentom schválenú otázku. Národná rada Slovenskej republiky povedala pre všetky európske orgány, že si vytvára svoj parlamentný výbor, ktorý môže mať v týchto veciach slovo zaväzujúce členov vlády. Ak dneska je téma na všeobecnej politickej rozprave, vyžaduje to už dneska záväzok celej vlády? Ak ešte len táto rozprava prebieha, vyžaduje to tak silný dokument, aký navrhujete ústavnou silou, na zastavenie tejto rozpravy zo slovenskej strany alebo jej plnoprávnu účasť na nej? Ak ja upozorňujem od doby predintegračnej a pointegračnej, že problémy, ktoré majú štáty strednej Európy, nevyplývajú z toho, že máme tu nejaké politické problémy, ale z toho, že nezvládajú prepojenie politických a geopolitických rozmerov národnej, štátnej a európskej politiky a skôr je tu nedostatok tejto previazanosti, ako vonkajšieho tlaku na nás, a z toho majú problémy všetky štáty, a ak budete trošku počúvať svetových politológov, hovoria už to isté, tak potom zvažujme, že ten problém je posunutý niekde inde, že my máme nie tlak Európskej únie vo forme nariadení, my máme vlastný nedostatok mechanizmu vstupu do rozhodovacích procesov Európskej únie, vlastný nedostatok znalostí a osvojenia si týchto mechanizmov na to, aby sme kultivovane, demokraticky v diskusii obhájili záujem Slovenskej republiky. A tam ju budeme obhajovať. Keď sa bude prijímať niečo proti Slovensku, budem proti každému, čo to bude robiť. Ale nevidím dôvod, aby som sa mal dneska brániť diskusii aj o týchto otázkach v tých častiach, ktoré pre Slovensko sú výhodné, a prečo by som sa dneska mal tváriť, že idem podporiť zvrchovanosť v daniach a vysloviť tým priamo aj nepriamo nedostatok zvrchovanosti v ostatných oblastiach. Štát je zvrchovaný ako celok vo všetkom, zahraničnej, bezpečnostnej, hospodárskej, finančnej politike. Štát môže povedať, či chce, aby Európska únia v jeho zastúpení niektoré kompetencie vykonávala. A aby toto štát mohol povedať, to nemôže povedať vláda, to musí povedať táto Národná rada Slovenskej republiky, tu treba jasne povedať, že bráni v tom doterajšie neakceptovanie a doterajšia deratifikácia európskej ústavnej zmluvy, ktorá jasne dáva možnosti politické i právne, ako sa brániť Európskej komisii, keby prekročila svoje právomoci, alebo európskym orgánom, keby prekročili svoje právomoci. Každý má záväzky obojstranné a tiež nemôže robiť hocičo, akokoľvek, ale len v rámci týchto rozhodovacích procesov.

    Chcete hovoriť, že idete brániť zvrchovanosť Slovenska tam, kde vytvárame pocit nedôvery voči tým, s ktorými v Európskej únii žijeme. Ide predsa o niečo, čo sme už riešili a čo sa stále pod nejakým kohosi argumentom podsúva parlamentu a verejnosti v inej podobe. Buď prijímame integráciu ako fakt, z ktorého chceme získavať výhody, alebo budeme spochybňovať integráciu a európske orgány. Tu nie sú možné iné alternatívy. Ak ľudia vo väčšine v referende potvrdili proeurópsku, tak to je pre nás záväzné, ak tento parlament prijal európsku ústavnú zmluvu, to je pre nás záväzné, aj keď ešte prezident neukončil ratifikačný proces.

    Takže, dámy a páni, nevnucujem vám svoje názory, máte právo na názor aj na omyl v tomto názore, cesta, ktorou ste sa vybrali, je zlá, treba, aby vnútropolitický zápas prebiehal takisto v rámci toho, čo nám pomôže. Toto neupevní dôveru v Slovenskú republiku ani v jej zvrchovanosť. Útok na pocity hrdosti, na národnosť a príslušnosť a národ sú postavené vo falošnom svetle, protinárodne, protiintegračne, protislovensky. Za toto chcete, aby sme hlasovali? Odpustite, máte právo na omyl, ale prečo máme vaše omyly a chyby nasledovať?

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Mečiara sa hlásia pán poslanec Mikloško, pán podpredseda Číž, páni poslanci Brocka, Fronc, Mikuš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Pán poslanec Mečiar, dúfam, že sa mýlim, ale obávam sa, že odchádzate nie preto, aby ste nepočuli naše duchaplné poznámky faktické, ale preto, že nechcete hlasovať. Vy ste až príliš dobrý politik na to, aby ste vedeli, že je takéto hlasovanie. To je prvá vec.

    Druhá vec. Pozrite, tu naozaj nejde o stranícku agendu. Málo sa zdôraznilo, že to podpísali rovnako poslanci SMK, ako aj SDKÚ. Ale každý sa tu odvoláva na nejaký parlamentný výbor európsky. No rád by som upozornil, že takisto s tým prišlo KDH, lebo sme predvídali veci. A dneska vôbec nechceme tvrdiť, že my sme tí, vďaka ktorým ten výbor existuje. Ale sme to odhadli. Vedeli sme, že ten výbor bude potrebný. Rovnako odhadujeme dnes vývoj v Európe.

    A ja už len jednu vec poviem. Samozrejme, nebudeme si tu pripomínať tie zvrchovanosti a kto ako na tom bol. Veď ja poznám tú históriu od roku 1990 aj pána Mečiara, ale to už teraz je vedľa. Mne stačilo, že pán Mečiar hlasoval za európsku ústavu. Spokojne si ju prečítajte, noví poslanci, aby ste vedeli, aká úžasná zvrchovanosť bola zaručená v tejto európskej ústave pre Slovenskú republiku, a potom nech nám niekto rozpráva o tom, ako je Slovensko zvrchovaná krajina stále, lebo prijalo Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky 17. júla. Prosím vás, tak trošku reálne politicky rozmýšľajme.

  • Pán podpredseda Národnej rady Číž.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vysloviť presvedčenie, že pán predseda HZDS vo svojom vystúpení vcelku demaskoval minimálne časť zmyslu a účelu toho, prečo sa tento návrh dostal do parlamentu.

    V tejto súvislosti ma napadá, že by predsa len bola vhodná otázka pre kolegov z KDH, že ako je to možné, že po ôsmich rokoch vo vládnej koalícii, kde ešte pred 5 mesiacmi ste boli členmi vládnej koalície v Národnej rade, že ste vláde nepripravili takýto nádherný bonbónik, že by ste prijali deklaráciu o daňovej suverenite. Problém totiž je, samozrejme, širší. Ja chcem aj kolegov zo SNS na to upozorniť, pred ktorými sa hrá vcelku veľmi prehľadná a zrejmá hra, ako tá vláda bude vyzerať v Európskej únii, kde zatiaľ takúto formu nezmyselného nátlaku na orgány Európskej únie, akým by bola táto deklarácia, ešte žiadny štát nespravil, ako naši zástupcovia, ako naša vláda bude vyzerať v Európskej únii. Ja si myslím, že ste pripravili taký celkom slušný mikulášsky žartík. Ale chcem vás presvedčiť, že toľko naivity sa nepatrilo, aby ste u nás predpokladali. Myslím, že ten účel je úplne jasný.

  • Máme reagovať na predrečníka, ktorý odišiel, a František Mikloško vystihol, prečo odišiel. Ale predsa len si neodpustím niekoľko poznámok.

    Aj vy, pán kolega Číž, ste tu na rozdiel od pána Rafaja boli v minulom volebnom období a viete, že tento návrh nevznikol dnes ani včera. Jednoducho dnes je aktuálny.

    Pán Mečiar sa pýta, aké záväzky chceme spochybňovať. No my nechceme spochybňovať záväzky Slovenskej republiky pri vstupe do Európskej únie. Áno, my sme sa vzdali časti suverenity, ale v nepriamych daniach. Ale ak sleduje situáciu v Európe, v Európskej únii, tak vidí, že pokus o ďalšiu stratu suverenity národných štátov tu je. Zvažujú zavádzať nové dane. Veď o tom sme tento mesiac rokovali v rozpočtovom výbore. Dámy a páni, suverenita má viacero aspektov. Áno, dane sú len jedným z tých aspektov, ale rozhodujúcim. Jednoducho túto kompetenciu sme vstupom do Európskej únie európskym orgánom nedali.

    Pán Mečiar pochybuje o tom, že oni sa nás boja. No, áno, oni sa nás boja, lebo oni budú bez práce alebo bude u nich vyššia nezamestnanosť a na Slovensku bude viac práce, práve vďaka nášmu daňovému systému.

    Pán Mečiar, ak nevidíte snahy o umenšovanie a o stratu suverenity národných štátov, tak to jednoducho nechcete vidieť.

  • Pán poslanec Fronc, nech sa páči.

  • Keďže je tu viac aj mladších poslancov, ktorí si možno už veci nepamätajú, ja predsa by som len pár slov povedal. Viete, v deväťdesiatych rokoch pán Mečiar išiel do volieb s tým, že išiel riešiť česko-slovenské vzťahy systémom piatich návrhov, únia, federácia, konfederácia, samostatnosť a ešte neviem čo. Dnes to hovorí ako otec, zakladateľ vlasti.

    A ja by som sa vrátil aj teraz k tomu, čo povedal. Jedným dychom hovoril o tom, že Slovensko neprišlo o žiadnu zvrchovanosť, žiadnu suverenitu vstupom do Európskej únie, druhým dychom povedal, že sme vlastne povinní plniť to, čo sme sa zaviazali Zmluvou o pristúpení do Európskej únie. Jednoducho už 15 rokov pomaly žasnem, ako v tej istej vete dokáže pán Mečiar povedať, že kocka je guľatá a guľa je kockatá. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, viete, že sa obyčajne do takýchto diskusií nezapájam, ale teraz mi to nedá. Všetci dobre vieme, že problematika daní v EÚ je predmetom jednomyseľného rozhodovania. A „nie“ nášho zástupcu znamená všeobecné „nie“ pre akékoľvek iniciatívy v tejto oblasti, teda aj pre prípadnú harmonizáciu. Ja verím, že daňová politika a diverzita v tejto oblasti aj v rámci EÚ je nástrojom, ktorý môže napomôcť prekonávať rozdiely medzi jednotlivými krajinami. A je to teda určitý nástroj konvergencie. Ale my ho máme, ten nástroj existuje. Tak neplašte, že ho treba vyrobiť.

    Ďalšia vec. Preto, čo som povedal, chápem túto iniciatívu ako nepotrebnú a aj pokryteckú. Pokrytectvom sa označuje správanie, keď existuje jednoznačný rozpor medzi činmi a slovami. A myslím si, že doterajšie činy predkladateľov sú naozaj v rozpore s touto deklaráciou. Je mi preto ťažké uveriť v jej úprimnosť. Vieme však, že v politickom boji ak sa používajú výrazy ako suverenita a národno-štátny záujem, používateľ týchto slov má šancu zlepšiť svoju povesť u občanov. Ja však verím, že občania Slovenska majú dobrú pamäť a porovnajú činy s deklaráciami. A verím, že podporu politickým stranám budú podmieňovať ich doterajšími činmi, a nie ich účelovými politickými gestami. Neverím v úprimnosť tejto iniciatívy. Hovorím to úprimne. Slovensko potrebuje nie prázdne gestá, ale konkrétne činy. Vážení prítomní, porovnajte činy so slovami. Vážení občania, takisto, porovnávajte doterajšie činy so slovami a deklaráciami.

  • Ďakujem pekne.

    To boli faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Mečiara. Keďže tu nie je, nemôže reagovať.

    Končím rozpravu k uvedenému návrhu.

    Pýtam sa navrhovateľa, či chce ešte zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Len niekoľko slov. Niektorí z vás, dámy a páni, sa tvária, ako keby naozaj Achilles nemohol dobehnúť korytnačku, akoby Brusel naozaj nemohol rozdrobiť našu suverenitu, a to len preto, lebo z nej odlamuje vždy iba kúsok. Lenže v oblasti priamych daní už má vytýčený aj termín, rok 2008.

    Dámy a páni, táto deklarácia naozaj nie je pasca na nikoho z vás. A už vôbec to nie je hriešne zvodná iniciatíva, tak ako sa to javilo SNS. Táto deklarácia nie je o SNS, táto deklarácia je o Slovenskej republike. SNS ju správne identifikovalo, že ide o veľmi prostú otázku, veľmi prostú otázku. Chceme chrániť suverenitu Slovenska, tento raz v otázke daňovej? A na to môže byť len odpoveď áno alebo nie. Dámy a páni, neskrývajte sa za to, že sa budete zdržiavať hlasovania.

  • Ďakujem.

    S konštatovaním, že euroskepticizmus má v európskych krajinách rôzne podoby, ale tá podoba KDH je naozaj výnimočná, sa pýtam pána spravodajcu, či chce zaujať stanovisko. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte uviesť len niekoľko faktických poznámok. Bolo tu už veľa povedané na margo tejto deklarácie.

    Tak po prvé. Ak by deklarácia nebola iba politickým gestom, ale právnym stanoviskom, myslím, že kolegovia z KDH by mali záujem riešiť zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci slovenskej vlády s Európskou úniou v záležitostiach Európskej únie, a nie deklaratívnym takýmto spôsobom deklarovať svoje riešenia. Potom je tu jasne namieste jasná otázka, prečo toto sa nedialo pred dvoma rokmi. Veď tento problém nie je týždenný, nie je dvojtýždenný, ale je už minimálne 2- až 2,5-ročný. Teda prečo KDH s touto iniciatívou nevystúpilo už pred týmto obdobím? Prečo netlačilo vládne zoskupenie do toho, aby takáto deklarácia už bola v tomto návrhu zákona?

    Po druhé. Vláda Slovenskej republiky a ministerstvo financií nemajú problém s tým, aby uplatňovali túto suverenitu v rokovaniach a prijímaní legislatívy v rámci Európskej únie. Myslím, že jasným príkladom bolo aj to, čo povedal pán poslanec Brocka. Vlastne vláda a ministerstvo financií jasným spôsobom odmietli určitú harmonizáciu alebo ďalšie dodatkové dane. Čiže týmto spôsobom, jasným spôsobom zadeklarovali jasnosť politiky a suverenity v tomto rozhodovaní.

    Po tretie. Bola tu spomínaná horizontálna harmonizácia daní. No tá už určitým spôsobom začala, a to tým, že Slovensko prijalo záväzok, prijalo grant na to, aby vytvorilo jednotný účtovný systém, teda International Accounting Standards. To je to, čo vlastne je prvým predpokladom na to, aby jednoducho začali určité harmonizačné procesy. Dnes táto novela zákona, ktorá bola uplatnená, nie je dotiahnutá do konca. Veľa podnikov s ňou má problém. Takže myslím, že bude sa musieť ministerstvo financií aj vysporiadať s týmto problémom, ktorý je.

    Po štvrté. Určite by som nepreceňoval problém daňovej problematiky z ekonomického pohľadu len ako jediný problém, ktorý bráni prístupu zahraničných investícií, ktorý je jediný, ktorý je motorom ekonomiky. Určite tí, ktorí sa ekonomikou zaoberajú a majú v tom skúsenosti, určite povedia, že je tam niekoľko ďalších nástrojov a ďalších vecí, ktoré ovplyvňujú daný stav ekonomiky a ktoré pomáhajú danému rozvoju ekonomiky. A určite by som nechcel deklarovať o pracovnej sile, cene pracovnej sily a tak ďalej. To sú právne, ekonomické a ďalšie atribúty toho riešenia.

    Čiže summa summarum vychádza mi, že je to len a len politické gesto, politické gesto, ktoré nemá žiadny právny základ. Myslím si, že aj bývalý premiér vlády Slovenskej republiky jasne nepovedal, že je za takéto znenie takejto deklarácie, ale v podstate vyjadril názor, že je preto za túto deklaráciu, lebo vyjadrenia pána premiéra neboli dostatočné preňho, neboli dostatočné uistením, že vláda Slovenskej republiky bude rokovať suverénne a bude rokovať v každom kroku, tak ako to dokazuje vlastne dennodennými úkonmi, ktoré táto vláda robí.

    Ja by som mal na koniec svojho príspevku takú otázku rečnícku. Skúste, páni, ktorí ste podpísali túto deklaráciu, povedať, v ktorom kroku vláda nerokovala suverénne, v ktorom kroku vláda nepodporila takúto deklaráciu, ktorú ste postavili ako deklaráciu politickú, nie právnu a nie ekonomickú. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem len znovu zopakovať, že na poslaneckom grémiu dnes pred obedom sme sa dohodli, že dnes ukončíme rokovanie 5. schôdze a že budeme hlasovať po prerokovaní všetkých bodov. Netušili sme vtedy pravdepodobne, že sa to natiahne.

    A zostáva nám posledný bod programu 5. schôdze a je to

    návrh volebného poriadku o voľbe a odvolávaní verejného ochrancu práv.

    Chcem vás upozorniť, že po prerokovaní tohto posledného bodu pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch dnešného popoludnia.

    Takže tento návrh, ktorý vypracoval výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ste dostali ako tlač 109.

    Spravodajkyňa je určená pani poslankyňa Darina Gabániová. Požiadam ju, aby uviedla návrh.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien predložiť návrh volebného poriadku o voľbe a odvolávaní verejného ochrancu práv (tlač 107).

    Funkčné obdobie súčasného a zároveň historicky prvého verejného ochrancu práv uplynie 27. marca 2007. Znamená to, že Národná rada musí pristúpiť k prípravám na voľbu verejného ochrancu práv na ďalšie päťročné obdobie už koncom roku 2006. Preto považuje výbor za potrebné schváliť volebný poriadok už na tejto schôdzi Národnej rady.

    Pokiaľ ide o samotný text návrhu, nie sú v ňom obsiahnuté žiadne závažné zmeny oproti volebnému poriadku použitému pri prvej voľbe v roku 2002. Nakoľko však bolo potrebné reagovať na používanie vtedy ešte neexistujúcich technických prostriedkov na sčítavanie hlasov, ukázalo sa byť vhodným riešením prijať nový volebný poriadok upravený tak, aby postupy v ňom uvedené boli do maximálne možnej miery totožné s procesnými postupmi volebných poriadkov schválených na minulej schôdzi Národnej rady.

    Predkladaný materiál, samozrejme, zohľadňuje aj špecifiká voľby verejného ochrancu práv vyplývajúce z čl. 151 Ústavy Slovenskej republiky a zo zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov.

    Predložený návrh volebného poriadku o voľbe a odvolávaní verejného ochrancu práv bol prerokovaný na 4. schôdzi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Výbor svojím uznesením č. 17 vyjadril súhlas s návrhom a odporúčal ho Národnej rade schváliť.

    Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Písomne som neobdržal prihlášku. Pýtam sa, či chce niekto ústne sa prihlásiť. Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých prerokovaných bodoch dnešného popoludnia, chcem vás požiadať, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále.

    Pani poslankyne, páni poslanci, ešte chcem využiť chvíľočku času pred hlasovaním a informovať vás, že ste obdržali do svojich lavíc harmonogram schôdzí na prvý polrok roku 2007.

  • Hlasy z pléna.

  • Tak sa ospravedlňujem, dobre, áno. Tento harmonogram bol predstavený na stretnutí vedenia Národnej rady, predsedu, podpredsedov a predsedov jednotlivých výborov. Zároveň sa ospravedlňujem, že nebol predložený na grémium, ale, samozrejme, budem rešpektovať, pokiaľ život prinesenie nutnosť zmien. Považoval som ale za výhodné aj pre vás, aby ste boli s harmonogramom oboznámení vopred, aby ste mohli vopred plánovať nielen svoj poslanecký, ale aj osobný život v prvom polroku budúceho roka.

  • Reakcia z pléna.

  • Vo výboroch to máte.

    Budeme najprv hlasovať o

    správe o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2005.

    Je to tlač 66.

    Prosím teraz pána poslanca Jána Slabého, aby uviedol návrh uznesenia.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pán predseda návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je uvedený v prílohe spoločnej správy. Prosím, aby ste dali o tomto návrhu hlasovať, a to, že Národná rada predloženú správu berie na vedomie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128, za 127, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia k správe o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2005.

    Ďalšie hlasovanie bude o návrhu uznesenia k

    správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2006 (stav za rok 2005).

    Je to tlač 68.

    Pán poslanec Čech uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia.

  • Vážený pán predseda, návrh na uznesenie bol v prílohe materiálu 68a. Prosím vás, dajte hlasovať o tomto návrhu na uznesenie.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, všetci za.

    Návrh uznesenia sme schválili k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike 2006 (stav za rok 2005).

    Budeme pokračovať hlasovaním o návrhu uznesenia k

    správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2006 (stav za rok 2005).

    Prosím pána Lebockého.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím hlasovať, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie predloženú správu.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 128 za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia.

    Prosím pán poslanca Jozefa Mikuša aby uviedol hlasovanie k návrhu uznesenia o

    správe o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 2006.

    Je to tlač 72.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia k správe o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 2006, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie túto správu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129, za všetci.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia k uvedenej správe.

    Ďalej budeme pokračovať hlasovaním o návrhu uznesenia k

    správe o stave a vývoji finančného trhu za prvý polrok 2006 (tlač 81).

    Pani poslankyňa Lea Grečková uvedie návrh uznesenia.

  • Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o stave a vývoji slovenského finančného trhu za prvý polrok 2006.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 126 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia k správe o stave a vývoji finančného trhu za prvý polrok 2006.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k

    správe o výsledku kontroly hospodárenia s finančnými prostriedkami a nakladania s majetkom samosprávnych krajov (tlač 71).

    Pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu uvedie návrh uznesenia a hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predseda. Dovoľte, aby som uviedol návrh zo spoločnej správy k správe o výsledku kontroly hospodárenia s finančnými prostriedkami a nakladania s majetkom samosprávnych krajov. Gestorský výbor odporúča schváliť uvedenú správu aj s poznámkami, ktoré boli uvedené, ktoré máte aj vy v spoločnej správe. Pán predseda, dajte hlasovať o tejto správe.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 124 za, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia.

    Pán predseda uveďte hlasovanie k

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie stanoviska Slovenskej republiky – Deklarácie o daňovej suverenite v priamych daniach.

    Je to tlač 79.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som zaujal stanovisko k predmetnej deklarácii. Ani jeden z výborov, ktorý bol poverený predsedom Národnej rady prerokovať návrh, neprijal platné uznesenie, čiže neschválil uznesením č. 46 zo dňa 12. októbra 2006 spoločnú správu. Pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128, za 56, proti 22, zdržalo sa 49, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada neschválila návrh skupiny poslancov Národnej rady na prijatie stanoviska Slovenskej republiky – Deklarácie o daňovej suverenite v priamych daniach.

    Ako poslednú prosím pani poslankyňu Darinu Gabániovú, aby uviedla hlasovanie k

    návrhu volebného poriadku o voľbe a odvolávaní verejného ochrancu práv.

    Je to tlač 109.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada schvaľuje návrh volebného poriadku o voľbe a odvolávaní verejného ochrancu práv.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, všetci za.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh volebného poriadku o voľbe a odvolávaní verejného ochrancu práv.

    Dámy a páni, týmto sme vyčerpali program 5. schôdze, a preto ju vyhlasujem za skončenú.

    Ďakujem vám všetkým za účasť a stretneme sa či už pri rokovaniach výborov Národnej rady alebo pri rokovaní pléna v decembri. Ďakujem pekne, dovidenia.

  • Rokovanie 5. schôdze NR SR sa skončilo o 19.11 hodine.