• Dobré ráno. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali páni poslanci Ivan Mikloš, Viliam Veteška, Rudolf Pučík, Mikuláš Dzurinda, Béla Bugár, Pavol Goga, Dušan Galis, László Nagy.

    Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 5. schôdze a pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii.

    Návrh ústavného zákona máte v tlači 103, návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 90.

    Za skupinu poslancov návrh ústavného zákona uvedie pán poslanec Vladimír Palko. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, ďakujem vám za slovo.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte na úvod niekoľko faktov. V lete 1995 bol zavlečený do cudziny slovenský občan, syn vtedajšieho slovenského prezidenta. Od prvých dní vyšetrovania smerovali stopy k podozrivým osobám z radov Slovenskej informačnej služby, ktorú vtedy riadil Ivan Lexa. Postupne v priebehu niekoľkých týždňov museli odísť z polície vyšetrovatelia tohto trestného činu. Až keď tretí vyšetrovateľ dostal prípad, vyšetrovanie začalo byť utlmované.

    Jedným zo svedkov bol príslušník Slovenskej informačnej služby Oskar Fegyveres, ktorý otvorene svedčil o svojej účasti na akcii SIS, ktorá mala vykonať zavlečenie. V ďalších mesiacoch sa mohla slovenská verejnosť oboznámiť s nahrávkou telefonického rozhovoru medzi riaditeľom SIS Lexom a ministrom vnútra Hudekom, v ktorom riaditeľ SIS ďakujem ministrovi vnútra za odstránenie vyšetrovateľa.

    V marci 1998 udelil pán Vladimír Mečiar, vtedy vykonávajúci niektoré funkcie prezidenta Slovenskej republiky, amnestiu páchateľom trestného činu zavlečenia. Neskôr túto amnestiu upresnil v júli 1998. V decembri 1998 vtedajší predseda vlády Mikuláš Dzurinda, tiež vtedy vykonávajúci niektoré právomoci prezidenta, obe amnestie, ktoré udelil Vladimír Mečiar, zrušil. V priebehu roku 1999 policajný vyšetrovateľ obvinil z trestného činu zavlečenia bývalého riaditeľa SIS Lexu a desať bývalých príslušníkov SIS. V decembri 1999 Ústavný súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie o obvinení jedného z obvinených, bývalého námestníka riaditeľa SIS Jaroslava Svěchotu, ktorý sa obrátil na Ústavný súd s tým, že mali byť porušené jeho práva. V roku 2000 vyšetrovateľ ukončil vyšetrovanie zavlečenia návrhom na podanie obžaloby proti ostatným desiatim príslušníkom SIS, keďže už Svěchota bol mimo na základe rozhodnutia Ústavného súdu. Vzápätí prokurátor podal voči nim obžalobu. V roku 2001 Okresný súd Bratislava III, ktorý sa zaoberal obžalobou, zastavil trestné stíhanie voči všetkým obžalovaným s odôvodnením, že platia amnestie, ktoré udelil Vladimír Mečiar. Od tohto okamihu bolo jasné a zrejmé, že jediná cesta, ako možno na súde objasniť prípad zavlečenia, je schválenie ústavného zákona, ktorý by zrušil amnestie, ktoré Vladimír Mečiar udelil.

    Vážené dámy, vážení páni, tento prípad je notoricky známy. Stokrát bol mediálne prepieraný, diskutovaný, podávaný. Základný problém, ktorý v amnestiách spočíva, je tento: Je tu dôvodné podozrenie, že orgány štátu, štátne orgány Slovenskej republiky, funkcia prezidenta Slovenskej republiky boli zneužité na krytie páchateľov, ktorí tiež boli súčasťou štátnej moci. Nič viac ani nič menej. Tento problém je bremenom, ktorý poškodzuje našu štátnosť. Nič viac, ale ani nič menej. Tento prípad je i výrazom, dôkazom plytkosti spoločenských, mediálnych a politických diskusií na Slovensku. Stokrát sa diskutovalo o rôznych podružných, podružných kauzách SIS z rokov 1994 až 1998. Komentovalo sa to všelijakými športovými výsledkami, 10 : 0, 12 : 0 a tak ďalej, pritom sa nezdôrazňuje to podstatné, to podstatné, že je tu kľúčový prípad zavlečenia, ktorý bol objasnený v zmysle vznesenia obvinenia políciou už pred šiestimi rokmi, žalovaný prokurátorom pred šiestimi rokmi, ale neobjasnený na súde pre prekážku amnestií. Mimoriadne významná je súvislosť medzi prípadom zavlečenia prezidentovho syna a prípadom vraždy Róberta Remiáša. Súvislosť spočíva v tomto: Róbert Remiáš bol sledovaný SIS v období pred svojím zavraždením, Róbert Remiáš bol v kontakte so spomínaným príslušníkom SIS, ktorý svedčil o zavlečení a potom sa ukrýval v zahraničí.

    Je samozrejmé, že vraždu tohto typu, kde je použitý nástražný výbušný systém, je ťažké objasňovať. Vyjadrovanie ľútosti nad tým, že nebola objasnená na súde ani po desiatich rokoch, je však pokrytecké, ak neodstraňujeme všetky prekážky, ktoré stoja tomuto objasneniu v ceste. Ak nám je to ľúto, schváľme zrušenie amnestií, umožnime objasnenie zavlečenia na súde a možno, možno dôjde k tomu, že niektorí obžalovaní začnú spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní aj v iných veciach, trebárs z dôvodu, aby s nimi bolo zaobchádzané zhovievavejšie. Toto je v súlade s naším zákonodarstvom. Môžeme to urobiť.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, povedzte, prečo toľké roky toľký odpor proti tomu, aby sa ukázala pravda o minulosti? Vážené panie poslankyne a páni poslanci, prečo toľká nechuť proti tomu, aby pred súdom mohli stanúť podozriví zo spáchania závažného násilného trestného činu? Prečo majú ísť poslanci zákonodarného zboru príkladom nie v snahe o naplnenie spravodlivosti, ale, naopak, v snahe o nespravodlivosť? Lebo brániť objasneniu zločinu na súde je nespravodlivosť. Vážené dámy, vážení páni, ak v tomto prípade nie sme ochotní poslúžiť spravodlivosti, ako nám majú ľudia veriť, že v inom našom konaní sa o spravodlivosť snažíme? Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako vyznievajú naše náreky nad problémami v súdnictve, keď v tomto prípade tolerujeme zneužitie štátnych orgánov a sami nečinnosťou chceme brániť objasneniu zločinu na súde?

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh na zrušenie amnestií sa predkladá v tejto Národnej rade, myslím, už piatykrát. Tento prípad sa k nám bude vracať stále, znova a znova, či to chceme, alebo nechceme, a zbaviť sa ho môžeme len naším činom, splnením svojej povinnosti, poslúžením spravodlivosti, ochotou ukázať pravdu.

    Dámy a páni, v mene predkladateľov vás prosím, aby ste ústavný zákon o zrušení amnestií podporili. Nech sa pravda ukáže.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne navrhovateľovi.

    Požiadam teraz pani poslankyňu Katarínu Tóthovú, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, aby sa ujala slova. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 11. októbra 2006 určil za spravodajkyňu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii. Podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní nasledujúcu spravodajskú informáciu.

    Predovšetkým konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý a jasný účel navrhovateľov a účel navrhovanej úpravy. Návrh ústavného zákona nepredpokladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí, rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie prípadnej realizácie tohto ústavného zákona. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného ústavného zákona. Taktiež je pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie, t. j. spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Informuje, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nebude pokračovať v rokovaní o návrhu predmetného ústavného zákona.

    Pán predseda Národnej rady, to je všetko a hneď ako prvá sa hlásim do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne som nedostal prihlášku. Dávam možnosť prihlásiť sa ústne. Pán poslanec Mečiar?

  • Reakcia poslanca.

  • Technika, skúste, zrejme... Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili pán poslanec Slafkovský, pán poslanec Mečiar, pán poslanec Lipšic. Končím možnosť...

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, jasné, myslím, pán poslanec Mečiar sa hlásil ako prvý, avizoval, že mu nefunguje technické zariadenie.

    Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a dávam slovo pani poslankyni Tóthovej.

  • Ďakujem za slovo. Moje vystúpenie v rozprave, vážené kolegyne, vážení kolegovia, bude veľmi stručné.

    Keď som počula predkladaciu správu za navrhovateľov pána poslanca Palka, bolo mi úplne jasné, že ide o politikum. Politikum veľmi silné, politikum, ktoré má záujem prezentovať sa vo verejnosti s touto agendou, ktorá poprípade má riešiť aj vnútropolitickú otázku v rámci KDH.

    Samozrejme, chcem konštatovať i to, čo som už veľakrát uviedla, a to, je moje stanovisko známe, jasné a nemenné, že amnestia v právnom štáte sa zrušiť nemôže. Je to jedna z axióm kontinentálneho práva a ako vieme, zmeny axióm majú veľmi výrazné dosahy na celý právny systém. Takou axiómou je napríklad mnoho ďalších ustanovení a táto axióma ma jeden základný znak, že amnestiou zaniká trestnosť. A keď niečo raz zanikne, môžete prijať desať ústavných zákonov o zrušení amnestie, trestnosť nikdy neobnovíte. Je to taká axióma, ak si môžem dovoliť porovnať, že keď zruším jeden zákon a zrušujúci zákon je zrušený, nikdy už opäť nenadobúda platnosť a účinnosť bývalá právna úprava. Vedela by som viacej modifikáciami, ako je preklúzia a ďalšie axiómy práva, ktoré sú v kontinentálnom práve nemeniteľné.

    Ďalej chcem povedať jednu poznámku, pretože ak vidím prihlásených, zrejme pán poslanec Lipšic bude prezentovať nejaké názory určitých ústavných právnikov a podobne, chcem zdôrazniť nasledovné. Amnestia je kategória trestného práva. Učebnice v kontinentálnych štátoch Francúzska, Nemecka, Maďarska, Talianska, všetky učebnice obsahujú vetu o nezrušiteľnosti amnestie.

    Prečo hovorím o učebniciach? Pretože do učební práva k otázkam, ktoré sú axiómy, sa zakladajú nespochybniteľné názory, poprípade verifikované spoločenské názory, prevažujúce názory, platné názory. Teda argumentácia stanoviskami učebníc je argumentácia, ktorú prípadne jeden názor autora nemôže zmeniť, pretože výučba právnikov musí byť založená na prevažne zastávajúcich názoroch.

    Toto som chcela len povedať a toto je moje posledné vystúpenie aj v parlamente k tejto otázke. Nebudem reagovať ani faktickými poznámkami, aj keby tu zazneli veci, s ktorými absolútne nemôžem súhlasiť, poprípade. A chcem povedať, že nie z toho dôvodu, že by som bola zbabelá, ako bolo povedané, že niektorí ústavní činitelia nereagujú na niektoré názory určitého poslanca, lebo sú zbabelí, ja nie som zbabelá, ale nepovažujem diskusiu s určitými osobami za prínosnú.

    Záverom chcem v rámci diskusie opätovne prejaviť názor, ktorý som prejavila aj ako spravodajkyňa, že navrhujem v rokovaní o tomto bode programu ďalej nepokračovať.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Budeme pokračovať v rozprave ústne prihlásenými. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Mečiar. Pán poslanec Mečiar nie je v sále. Budeme pokračovať vystúpením pána poslanca Slafkovského, takisto nie je v sále.

    Poprosím pána poslanca Lipšica. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Tak predsa len poslední budú prvými, dúfam, že nie je problém s parkovaním v Národnej rade, že treba preparkovať, možno.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zameriam sa na dve právne otázky, ktoré považujem za vecné a ktoré sa týkajú návrhu ústavného zákona o zrušení niektorých amnestií, a to sú namietané otázky ohľadne princípu deľby moci a princípu zákazu retroaktivity.

    Princíp deľby moci zabezpečuje nezávislosť moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej. Nezávislosť troch mocí, ako aj ich vzájomné vzťahy určuje ústava, teda moc ústavodarná. Ústavodarná moc stojí nad všetkými tromi mocami a samotný princíp deľby moci zakotvuje a definuje. Ústavný zákon je aktom moci ústavodarnej, nie zákonodarnej, a preto argument, podľa ktorého by prijatím ústavného zákona prišlo k zásahu zákonodarnej moci do moci súdnej, je zjavne pomýlený. V právnom štáte je možné revokovať alebo prelomiť rozhodnutie Ústavného súdu práve a jedine aktom moci ústavodarnej. Tento postup je legitímny a bol použitý aj v ústavnom systéme Slovenskej republiky, keď novelou ústavy z roku 1999 prišlo v čl. 111 ústavy k prelomeniu rozhodnutia Ústavného súdu z roku 1993, podľa ktorého prezident nebol povinný na návrh premiéra odvolať člena vlády. Aj v iných krajinách, či na kontinente, alebo v Severnej Amerike, prišlo zmenou ústavy alebo prijatím ústavného zákona k revokácii rozhodnutí ústavných súdov.

    Druhým problémom je namietaná retroaktivita návrhu ústavného zákona. V prvom rade treba podotknúť, že návrh nie je o nič viac retroaktívny ako tzv. druhá Mečiarova či ako Dzurindova amnestia, ktorej je aj obsahovo podobný. Jedným z princípov právneho štátu je nepochybne zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý vyjadruje požiadavku právnej istoty. V oblasti trestnoprávnej je vyjadrený v čl. 50 ods. 6 ústavy, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Táto zásada je akceptovaná všetkými demokratickými štátmi.

    Základným účelom zákazu retroaktivity je chrániť dôveru občanov v právo. Retroaktivita je totiž v protiklade so zásadou oprávnenej dôvery v právo, podľa ktorej ten, kto koná podľa práva v danej dobe účinného, sa môže spoľahnúť, že nebude spätne postihnutý sankciou za protiprávnosť svojho konania. Princíp zákazu retroaktivity v trestnom práve je teda naplnený, ak má každý možnosť vopred vedieť, aké konanie môže byť predmetom jeho trestnej zodpovednosti, inými slovami, nie je prípustné trestať bez existencie primeranej právnej výstrahy.

    Práve takto vníma zákaz retroaktivity v trestnom práve nielen judikatúra ústavných súdov západných demokracií, ale aj Európskeho súdu pre ľudské práva. Spomeniem rozhodnutia napríklad vo veci Kokinakis proti Grécku alebo C. R. proti Spojenému kráľovstvu.

    Je celkom zjavné, že v prípade kauzy zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj kauzy zmareného referenda tento základný zmysel zákazu retroaktivity úplne absentuje. Obidva skutky boli totiž aj v čase ich spáchania trestnými činmi. Páchatelia skutkov teda boli adekvátne varovaní v tom čase platným a účinným Trestným zákonom a prelomenie princípu retroaktivity preto nemôže sklamať ich dôveru v právo. Trestnosť ich činu síce udelením amnestie zanikla, ale to zároveň znamená, že ich skutok v čase spáchania trestným činom nepochybne bol.

    A tu sa dostávame k základnej otázke. Je za týchto okolností možné porušiť princíp retroaktivity? Podľa Nemeckého spolkového ústavného súdu je neprípustnosť retroaktivity výsledkom rešpektovania občanovej dôvery v právo. Ide však o ochranu oprávnenej dôvery. Takže ochranu dôvery si nezaslúži neoprávnené spoliehanie sa na právo, najmä také, keď občan podľa právnej situácie v dobe, na ktorú sa retroaktívna norma vzťahuje, si musel byť vedomý jej morálnej závadnosti, a teda musel počítať s možnosťou jej retroaktívnej zmeny. Retroaktívna norma – ústavný zákon v tomto prípade – sa vzťahuje na právnu situáciu v dobe udelenia dvoch amnestií. Táto právna situácia bola pritom celkom zjavne morálne neprijateľná. Z uvedeného dôvodu je retroaktivita, ktorá však neohrozuje dôveru občanov v platné právo, prípustná.

    Pani kolegyňa Tóthová spomínala, že neboli v minulosti prípady, keď boli amnestie zrušené. Neboli.

  • Reakcia poslankyne.

  • Tak sa ospravedlňujem, ale často sa argumentuje tým, že je to precedens, ktorý nemá obdobu. Nie je to celkom pravda, sú krajiny, kde došlo, najmä výrokmi súdov, k zrušeniu amnestií, ale napríklad aj podľa štatútu Norimberského tribunálu udelené amnestie a milosti nemali žiadnu záväznosť. To bolo priamo v štatúte konštatované. V opačnom prípade by nebolo možné postaviť pred súd osoby zodpovedné za stratu mnohých, mnohých ľudských životov. Formálne právo by teda zabránilo výkonu spravodlivosti. A to by bol v záujme morálneho zdravia spoločnosti aj v záujme autority práva absolútne neprijateľný výsledok.

    Významný nemecký právny filozof Gustav Radbruch vyjadril riešenie rozporu medzi pozitívnym právom a spravodlivosťou v podobe, ktorá bola neskôr pomenovaná ako Radbruchova formula a ja si ju dovolím odcitovať: „Konflikt medzi spravodlivosťou a právnou istotou je možné riešiť iba tak, že pozitívne právo zabezpečované predpismi a mocou má prednosť okrem prípadu, ak rozpor medzi zákonom a spravodlivosťou dosiahne takú neznesiteľnú mieru, že zákon musí ako nenáležité právo spravodlivosti ustúpiť.“ Nenáležité právo – unrichtiges Recht.

    To, že aboličná forma milosti je problém, už potvrdil aj ústavodarca. Ako viete, v roku 1999 aboličná forma milosti a amnestie bola z našej ústavy vypustená. Dnes má hlava štátu možnosť udeliť amnestiu alebo milosť len po právoplatnom rozhodnutí vo veci. Teda možnosť trest buď zmierniť, alebo odpustiť, alebo zahladiť odsúdenie. Nemá možnosť zastaviť trestné stíhanie pred tým, ako rozhodnú na to povolané orgány činné v trestnom konaní a súd.

    Amnestie bývalého premiéra Vladimíra Mečiara mali za cieľ zabrániť trestnému stíhaniu páchateľov násilných trestných činov. Je preto našou morálnou a právnou povinnosťou tento stav napraviť. Preto navrhujem, aby, a to je môj procedurálny návrh, aby Národná rada rozhodla, že prerokuje návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Lipšica – pán poslanec Mikloško a pán poslanec Cabaj. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • K problému retroaktivity, ktorý tak často tu opakuje pani profesorka Tóthová, podotýkam, profesorka práva teda, chcem povedať, že v rokoch 1968 – 1969 a najmä po roku 1990 prebehli rehabilitačné súdy s politickými väzňami, ktoré zrušili desaťtisíce, desaťtisíce platných rozsudkov, ktoré vtedy, v čase, keď boli vynesené, boli súdené podľa platných zákonov. Zrušili ich z jednoduchého dôvodu, že boli proti ľudskosti, že porušovali ľudské práva a že boli nemravné. Ak si niekto myslí, že amnestia, ktorá sa dala teroristom a zločincom, je mravný čin, ktorý podľa úst vtedajšieho zastupujúceho prezidenta mal upokojiť situáciu, nuž možno upokojil situáciu tých teroristov a zločincov, čo vykonávali ten čin, ale istotne neupokojil právny stav a spoločnosť a vôbec obsah štátu, ktorý vtedy vznikal na Slovensku. Takže v tomto zmysle, pani profesorka, by som rád veril, že aj vy ako univerzitná profesorka viete, že spravodlivosť stojí nad zákonom.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Cabaj, faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Na predrečníka chcem len reagovať, že jeho mladý vek by zvádzal k tomu, že niektoré veci nemusí vedieť, že prebehli vtedy, keď si ešte asi nevnímal reálny politický život a že vystupoval trochu inak. Na druhej strane, ak v tomto parlamente vystupuje ako Vševedko, tak by som predpokladal, že na svoje vystúpenie sa dôkladne pripraví, pretože to jeho vystúpenie v časti, kde hovorí o zmene ústavy v roku 1999, keby si preštudoval záznamy z rokovaní tejto Národnej rady, tak by niečo iné mohol potom hovoriť ako to, čo hovoril.

    Totižto v rokoch 1994 – 1998 nastal problém, keď bol prezidentom Michal Kováč, ktorý odmietol vymenovať niektorých členov vlády a začal si vyhradzovať právo, že on bude posudzovať a rozhodovať, či ho vymenuje, alebo nevymenuje. Tu v parlamente sa viedla veľká polemika o tom, že ústava hovorí jednoznačne, že v tomto ponímaní – a nechcem ani znižovať, ani povyšovať túto funkciu –, ale v tomto ponímaní prezident republiky je poštár. Ak mu predseda vlády doručí návrh na vymenovanie alebo odvolanie člena vlády, že toto vykoná. Michal Kováč sa tak nesprával. V tomto parlamente bola o tom polemika. My sme zastávali názor, že by tak mal urobiť. Vtedajšia opozícia tvrdila v čele s Ivanom Šimkom, že nie. Ivan Šimko, váš bývalý kolega v strane, bol ten, ktorý dával návrh potom do novely ústavy v roku 1999, kde si vlastne osvojoval ten názor, ktorý sme už my mali, že prezident by mal na návrh predsedu vlády vymenovať alebo odvolať člena vlády. Takže nebolo to žiadne prelomenie, ale jednoducho len potvrdenie toho názoru, ktorý už v tomto parlamente panoval a ktorý si niektorí právnici nechceli osvojiť.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Lipšic.

  • Vážený pán poslanec Cabaj, prekvapuje ma, že vy nepoznáte rozhodnutia Ústavného súdu. To nebol názor Ivana Šimka, pán poslanec, to bolo rozhodnutie Ústavného súdu, zacitujem vám spisovú značku, môžete si písať, spisová značka 1ÚS39/1993, kde Ústavný súd konštatoval, že podľa vtedy platného znenia ústavy prezident nie je viazaný návrhom predsedu vlády vymenovať a odvolať ministra, a preto – no je to tak, môžete sa nad tým pousmiať, ale je to tak, ja vám fotokópiu, samozrejme, toho rozhodnutia poskytnem – a preto bolo potrebné, aby sa prelomilo rozhodnutie Ústavného súdu zmeniť čl. 111 tak, aby prezident návrhom premiéra bol viazaný. Kedykoľvek vám judikát poskytnem a budem rád, keď sa s ním oboznámite.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Mečiar.

  • Dámy a páni, návrh na zrušenie amnestie predkladá skupina poslancov Kresťanskodemokratického hnutia v počte 9, hoci klub má počet 14. Ďalej, ak budem v tejto súvislosti hovoriť o Kresťanskodemokratickom hnutí, myslím tým tých a len tých, ktorí právo zneužívali a zneužívajú, ktorí zavádzali do práva a spoločenského života veci právu cudzie, ktorí deformovali, klamali, organizovali kampane, zneužívali dezinformáciu na tvorbu politiky a zneužívali orgány činné v trestnom konaní. Ak budem hovoriť, hovorím o týchto, nie o tých čestných ľuďoch, ktorí Kresťanskodemokratickú stranu volili v presvedčení, že asi je to pravda, alebo o tých, ktorí už pozreli a dozreli v poznaní, že je to celé vec, ktorá nepatrí na ďalšie prerokovávanie, ale ešte nemajú silu zakričať v mene tejto strany a povedať: Radikáli, prestaňte!

    Počúval som pozorne vystúpenie pána poslanca Lipšica a pripomínal mi Hamleta: „Slová, slová, slová.“ Až na to, že Hamlet bol šialený. A samozrejme, že pripomína mi to aj dvojité meradlá, pretože keď existuje všeobecne prijatý úzus u kresťanských demokratov, nech sa každý postaví pred súd – prečo sa tu pán Lipšic trepe a nepostaví sa pred súd? Veď má prečo. Namiesto toho urážky, pokriky a do konca roka by pred tým súdom mal stáť a tú svoju zodpovednosť by mal odniesť.

    Pokiaľ ide o vlastný návrh ústavného zákona, dovolím si upozorniť, že ten zodpovedá a je výsledkom psychológie, ktorá tu začala veľmi intenzívne po roku 1994, keď Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko po vytvorení štátu, kde mimochodom celé KDH bolo proti, potom, ako dosahovalo vynikajúce výsledky v rozvoji stabilizácie tohto štátu a v integrácii, sa táto strana postavila proti a nemôžuc prelomiť pozitívny výsledok vlády, využila zásady, ktoré pozná aj demokracia, zvrátené, ale rešpektované zásady, že pracovala metódou, keď nemôžeme pozitívne, negatívne. Čistému je všetko čisté, ale v tomto prípade bolo všetko špinavé. A celý tlak smeroval z toho...

  • Reakcia z pléna.

  • Čo ste robili, Ferko, hej. Celý tlak smeroval z toho, že ako išiel, tak sa spochybňovalo všetko, čo sa urobilo, akýkoľvek krok, ktorý sa urobil, a v tomto boji sa zašlo tak ďaleko, že sa vyrábali legendy skutkov, ktoré sa nestali, že sa začali využívať orgány činné v trestnom konaní na to, aby konali inak, a po prevzatí politickej moci dochádzalo k masívnemu porušovaniu zákona proti mnohým ľuďom, tisícom ľudí z Ľudovej strany – HZDS, ktorí budú čakať, tak ako tí z 50. rokov, na rehabilitáciu moci kresťanskodemokratických hnutí posledných osem rokov. Budú čakať na morálne, zákonné, finančné odškodnenie. Nebude hneď, dočkajú sa ich. Keď tie skutky budú rozobraté a preukáže sa obludnosť systému, ktorý tu osem rokov na Slovensku pamätal a panoval a ktorý ľudia nedocenili, veď tie straty neboli až také veľké, veď v tom väzení sedelo len niekoľko desiatok ľudí nespravodlivo posadených do väzenia, veď nebol nikto odsúdený nakoniec, všetci boli po niekoľkých rokoch oslobodení, niektorí boli zbavení majetku, stali sa z nich žobráci, niektorí vytlačení z územia Slovenskej republiky – veď čože sa stalo? Ale to sú ľudia, občania tohto štátu, takže stalo sa. A treba na tieto veci reagovať.

    Pokiaľ ide o vlastný návrh, existujú prípady desiatok a tisícov ľudí, ktorí majú právo sedieť a povedať: Prečo? V mene koho? Akých zákonov? V mene akej spravodlivosti? A táto tu porušovaná bola v masívnom meradle.

    Pokiaľ ide o právne aspekty tohto, dostali sme sa do situácie, že rôzne orgány činné v trestnom konaní si počínali rôzne. Časť ľudí, najmä špeciálne útvary zriadené a organizované ministerstvom vnútra prijali filozofiu Kresťanskodemokratického hnutia a pracovali zásadou: Dajte nám človeka, my už niečo naňho nájdeme. A výsledok sú desiatky procesov, ktoré skončili, skutok sa nestal. Po rokoch. Kto vráti ľuďom náklady na obhajobu, náklady cti, utrpenia rodín, materiálne škody a aj spoločenské a politické postihy? Kto to chce rehabilitovať a napraviť? Kto to berie na seba? Z čích peňazí sa to urobí? Z peňazí štátu?

    Tesne pred voľbami napríklad prišlo rozhodnutie Špeciálnej prokuratúry, podvod v Kúpeľoch Piešťany sa nikdy nestal a organizovaná trestná skupina nikdy neexistovala. Po ôsmich rokoch? Po emigrácii? Mŕtvej obeti, ktorá ide na konto tejto politiky? To ste chceli? Hláste sa k tomu, je to vaša práca.

    Pokiaľ ide o aspekty, vôbec vo všetkých týchto oblastiach, návrh na vydanie skupiny poslancov ústavného zákona o zrušení niektorých amnestií by som veľmi rád podporil, keby som mohol, pretože by sa prichádzalo ku skutočným vinníkom. Tá pravda, ktorá zostala stále pred verejnosťou zakrytá, by sa ľahšie obhajovala, ale je tu niekoľko vecí, pre ktoré to možné nie je.

    Prvá. V roku 1948 Česko-slovenská republika pristúpila k Paktu o ľudských a občianskych právach, ktoré prijala Organizácia Spojených národov. A v tomto pakte sa hovorí: „Ak trestnosť skutku raz zanikne, s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v prílohe, nikdy ju nemožno obnoviť.“ Nikdy ju nemožno obnoviť! Zanikla trestnosť, nie je možné, aby bola v neskoršom období opakovaná, s výnimkou skutkov uvedených v prílohe. Zavlečenie do týchto skutkov nepatrí.

    Ďalej. Existuje Ústava Slovenskej republiky takisto o ľudských a občianskych právach, ktorá hovorí, kedy a za akých okolností je možné stíhanie občana, a znovu hovorí, „po zániku trestnosti nemožno obnoviť“ a tá trestnosť zaniká štyrmi spôsobmi v danom prípade a vy v návrhu ústavy reagujete na jeden. Čiže bez ohľadu na to, či by to bolo prijaté, alebo nie, tri spôsoby garantujú pokračovanie zániku trestnosti ďalej. Veď ste smiešni! Tak máte právne vzdelanie absolventov prvého semestra Právnickej fakulty.

    Pokiaľ ide o otázky Ústavy Slovenskej republiky, dôsledne rešpektuje trojdelenie moci, a to trojdelenie moci znamená: parlament rozhoduje a prijíma zákony, vláda zákony vykonáva a súdy podľa zákonov rozhodujú. Z moci síce tvoria cez zákonnú líniu jedno, ale sú rozdelené a nesmú si do seba zasahovať. V návrhu toho, čo predkladáte, hovoríte, že treba zrušiť všetky uznesenia orgánov, t. j. aj orgánov súdnych, okresného, krajského, Najvyššieho a Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré všetky povedali: Trestnosť zanikla, nemožno pokračovať. Čiže ako teraz? Ide Národná rada vstúpiť do kompetencie súdov? Prosím vás, v ktorom Kocúrkove – veď už nerobte bláznov zo Slovákov –, v ktorom Kocúrkove sa stalo, že Národná rada zrušila individuálne rozhodnutia voči osobám súdnych orgánov? Tu je to návrh, že Slovenská republika ako unikát má právo rušiť rozhodnutia súdov, rozsudky súdov. Veď to nikde nerobia!

    Pokiaľ ide o otázky trestnosti vôbec a posudzovanie ďalej, tak mi dovoľte, aby som trpký úsmev mal ešte ďalej a ešte viacej, pretože v danej situácii, čo je právo, povedal Ústavný súd. Tuto, že má pán poslanec jeden alebo druhý nejaký názor, no má. Občiansky má právo na názor, ale nemôže žiadať, aby sa štát riadil jeho názorom, keď inštitúcie k tomu legitimované rozhodli inak. Demokratický občan sa podriadi, chaotik nie.

    Pokiaľ ide o otázky rozhodnutí, sú tu ďalšie medzinárodné normy, ktoré vylučujú možnosť obnovy trestnosti. Sú tu ďalšie – čas, lehota ako zánik trestnosti. No a tu je potom ešte ďalšie, čo vyplýva aj z návrhu, ktorý predkladajú navrhovatelia, o prirodzenej spravodlivosti a o slušnosti – krásne slová, čo? Hovoria, že treba stíhať Jaroslava Svěchotu a obnoviť trestné stíhanie voči Jaroslavovi Svěchotovi, lebo ten sa aj priznal. Vážení, vám „drblo“. Jaroslav Svěchota je dva roky mŕtvy. Idete ho vyhrabať alebo čo budete robiť? To znamená, že prvýkrát v histórii sa majú porušiť nielen kompetenčné vzťahy, ale prvýkrát v histórii má byť právne stíhaný mŕtvy. To ešte tiež nebolo. A tiež môžete povedať, že ste novátori a vymysleli ste niečo, čo ešte nikto na svete nevymyslel. Ak budeme uvažovať „blbosť“ za unikát. Takže smrťou podozrivého trestnosť tiež zanikla a tento zánik žiaden parlament sveta nemôže obnoviť. Ešte nikde na svete a nikdy, ani v tých najstarších časoch, mŕtvych neodsudzovali. Tí skončili, uzatvorili a táto cesta ďalej nebola.

    Ďalej sa tu odvolávate na tú časť, v ktorej sa údajne Jaroslav Svěchota mal priznať. Nuž dovoľte, aby som vám niečo prečítal, ako sa vlastne u orgánov činných v trestnom konaní voči ľuďom, ktorí sa ocitli náhodou vo väzbe, postupovalo. Prečítam vám kópiu listu, z ktorého originál som videl. A tento list adresoval Jaroslav Svěchota 13. 8. 1999 z väznice istému človeku, pred ktorým sa časť ľudí aj verejnosti dodnes skláňa ako pred kapacitou a ktorého som nikdy neuznával a považujem za človeka porušovateľa zákona, a list sa začína veľmi pekným oslovením:

    „Vážený pán Šátek, po našom rozhovore som rozmýšľal o celej veci. Pamätám si, že ste hovorili, že po mojej výpovedi ma pustíte z väzby. Potom ste hovoril, že po zadržaní Lexu ma prepustíte a potom, že keď Sujová v Plus 7 dní uverejní článok“, čiže tri prísľuby na prepustenie z väzby, čo musí urobiť: vypovedať, pre Plus 7 dní vypovedať a povedať nepravdu, takisto aj tretiu, zatknutie Lexu, mali byť skutočnosťou, ktoré mali znamenať jeho prepustenie z väzby. Keď urobí, môže ísť domov. Podotýkam, že Svěchota bol človek, ktorý bol po dvoch infarktoch a mal ďalšiu srdcovú slabosť.

    Ďalej píše Svěchota: „Ja sa domnievam, že by bolo správne, keby som bol z väzby von a potom budem hovoriť. Sám viete, že tie výpovede budú pre mňa veľmi nebezpečné. O amnestii môže byť reč až po mojich výpovediach.“ Páni, nie o akejkoľvek amnestii. Nech Svěchota nabrýzga na druhých a dostane ďalšiu amnestiu. Toto bol postup orgánov činných v trestnom konaní. Tu máte dôkaz, keď nechcete veriť ani tomu, čo sa tu všetko stalo. „Po zrelej úvahe som sa preto rozhodol, že hovoriť budem, až keď budem von z väzby. Prostredie väzby v Bratislave už neznesiem. A moje ďalšie zotrvanie tam... Budem...“ Hneď, dosť dobre čítam. „Som už dosť starý, aby som už život neľutoval. Na toto rozhodnutie má vplyv aj sústavná mediálna kampaň generála Ivora voči mojej osobe. Nehnevajte sa na mňa, ale inak to nejde. Veľmi sa bojím. Jaroslav Svěchota.“

    Samozrejme, že jeho hlas nezostal jediný. A tento Jaroslav Svěchota takisto z tejto istej väzby na 11. mája 1999, t. j. dva dni pred tým, napísal list generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, ktorý vtedajší generálny prokurátor Hanzel na to, keď som ho vyzval, aby list uverejnil, zamlčal. Poprel, že existuje, pritom ho mali skoro všetci členovia klubu poslancov Ľudovej strany – HZDS. Svěchota ho doručil iným spôsobom.

    Výkon väzby a vyšetrovania – sťažnosť:

    „Dňa 1. 2. 1999 o 6.05 hod. som bol zadržaný príslušníkmi Policajného zboru Slovenskej republiky v Bratislave a predvedený pred vyšetrovateľa sekcie vyšetrovania, kriminality a expertíz pani Králikovú Ľubicu a pplk. Hochsteinera.“ Tie mená nesmú zostať zabudnuté, preto ich budem zverejňovať v plnej výške. „Keďže vyšetrovateľka nemohla telefonicky zohnať mnou navrhovanú obhajkyňu, zabezpečila cez Okresný súd Bratislava I advokátku Dr. Vlhovú. Táto ihneď po príchode odmietla moje zastupovanie, ale napriek tomu jej vyšetrovateľka odovzdala dve uznesenia o začatí trestného stíhania a uznesenia.“ Čiže konala bez riadneho právneho zastúpenia osoby.

    „V tejto situácii som odmietol vypovedať a bol som umiestnený v cele policajného zadržania. Až dňa 2. 2. 1999 asi o 14.40 hod. sa dostavil sudca Okresného súdu Bratislava I Mgr. Tomík, ktorý rozhodol o mojom vzatí do väzby. V uznesení č. 3NT9999 uviedol absolútne nepravdivé dôvody, ktoré sa dali preveriť cez tzv. personálny zošit. Proti tomuto uzneseniu som podal sťažnosť na súd v Bratislave, ktorý ju zamietol. Dňa 2. 2. 1999 asi o 17.30 hod. som bol prevedený do väzby v Bratislave, kde som bol umiestnený v prijímači s tým, že ráno budem preradený na inú celu na poschodí. Od 2. 2. 1999 do 25. 2. 1999 som však bol stále na prijímači a úplne sám. Dňa 25. 2. 1999 som bol prevezený do nemocnice v Trenčíne a 12. 3. 1999 opäť prevezený do Bratislavy a umiestnený v tej istej cele. Napriek niekoľkým ústnym a jednej písomnej sťažnosti mi bolo zdôvodnené, že vo väzbe nie je vhodná osoba, ktorá by sa mohla dať ku mne. Teda v novom ústavnom poriadku som bol stále sám. Až dňa 20. 4. 1999 v odpoludňajších hodinách mi bol na celu pridelený 19-ročný muž, ktorý je stíhaný pre vraždu spoluvojaka.“ To už bol vhodný kandidát pre Lexu, teda pre Svěchotu. U Lexu to bolo ešte horšie, tam bol štvornásobný vrah.

    „V piatok dňa 23. 4. 1999 došlo u mňa opäť k zhoršeniu zdravotného stavu a v pondelok 26. 4. 1999 som bol prevezený do nemocnice v Trenčíne. Prijímacia cela č. 70, v ktorej som bol po celú dobu prakticky sám, patrí medzi najhoršie cely. Je tu ešte tzv. turecký záchod, umývadlo s rozmermi 12 x 15 cm a ďalšie. Podľa môjho názoru dlhodobé umiestnenie v osamotení v takomto prostredí pôsobilo na mňa tak ubíjajúco, že môj psychický stav sa veľmi zhoršil. K tomuto iste prispelo aj to, že mám takmer imobilnú manželku, ktorá naviac sa podrobila ťažkej onkologickej operácii. Ja sám som prekonal dva srdcové infarkty a niekoľko srdcových záchvatov. Som pod stálym lekárskym dozorom.

    Vážený pán generálny prokurátor, v minulosti som pracoval ako druhý námestník ministra vnútra Slovenskej republiky a od apríla 1995 som pracoval v SIS, kde neskôr som zastával funkciu námestníka riaditeľa SIS. Aj keď sa na SIS kladie vina za veľa vecí, ktoré nerobila, myslím si, že aj vo väzbe by som mal mať aspoň také práva ako iné osoby. Pri zadržaní som odmietol vypovedať k prípadu únosu Michala Kováča len preto, že dňa 7. 3. 1998 bola vyhlásená amnestia 214 v Zbierke zákonov, v ktorej bolo nariadené, aby sa nezačínalo, a ak sa začalo, aby sa zastavilo trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mohli vzniknúť v súvislosti so zavlečením Michala Kováča ml. do cudziny, ku ktorému malo dôjsť.

    Novovymenovaný predseda vlády Mikuláš Dzurinda však rozhodnutím zo dňa 8. 12. 1998 rozhodol o vypustení čl. 1 a 2 pôvodnej amnestie, čím sa protiústavne odstránila možnosť neuskutočniť úkony trestného konania vo veci údajného zavlečenia. Údajného zavlečenia. Podľa čl. 102 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky prezident udeľuje amnestiu, odpúšťa a zmierňuje tresty a nariaďuje, aby sa konanie nezačínalo alebo aby sa v ňom nepokračovalo a zahládza tresty. Ústava SR nepripúšťa zrušiť dobrodenie, ktoré bolo priamo priznané ústavou ako následný zákon štátnosti v tomto odôvodnenom prípade, ktoré je potom prevedené aj do Trestného zákona a v ňom uplatňované. Preto som podal aj ústavnú sťažnosť na Ústavný súd, a preto som aj odmietol vypovedať.

    Na základe psychického teroru vo väzbe, samoväzba, obavy o rodinu, na základe niekoľkých návštev pána Šáteka zo sekcie vyšetrovania a kriminality ministerstva vnútra, prísľubu prepustenia z väzby, vyhrozovanie likvidáciou a podobne som dňa 13. 4. 1999 vypovedal pred vyšetrovateľom sekcie kriminálnych expertíz ministerstva vnútra. Ako obvinený som vo výpovedi kritizoval skutočnosti, ktoré sú pravdivé, a viem o tom, že existuje dôkaz, ktorý tieto moje slová potvrdzuje. Z toho dôvodu preto aj odvolávam svoju výpoveď. Vážený pán... Ktoré nie sú pravdivé, tak. Skutočnosti, ktoré nie sú pravdivé. Odvolávam svoju výpoveď.

    Vážený pán generálny prokurátor, obraciam sa preto na Vás so žiadosťou o prešetrenie mojej sťažnosti. Táto sťažnosť nikdy nebola šetrená, doručenie listu, a napriek tomu, že som sa obrátil o pomoc na médiá a média mi pomohli, prokuratúrou zrušené a nikdy sa vo veci nekonalo.“ Aj to je dôkaz práva.

    Tak na čo sa to odvolávate? Na psychický, fyzický, morálny nátlak na väzňa? Na odvolané priznanie? Nehanbíte sa! Keď to považujete za fakt pre vás relevantný?

    Ďalej v súvislosti s týmito zrušeniami tiež nie je ešte všetko v poriadku. Je tu veľa vecí, ktoré treba otvoriť a veľmi jasne k nim zaujať stanovisko. V záverečných ustanoveniach navrhujete, aby bola zrušená aj tá časť, ktorú rozhodol pán predseda vlády Dzurinda. Ale Ústavný súd predsa v tejto veci v dôvodovej časti uviedol, že je to časť neplatná. A teraz vzniká veľmi smiešny stav pre túto Národnú radu. Návrh hovorí, zrušte dve rozhodnutia o amnestii, ktoré vydala Mečiarova vláda, nie Mečiar, Mečiarova vláda ako celok ju schválila. Dzurinda vydal rozhodnutia, ktoré rušia tieto dve časti. Vy navrhujete zrušiť tieto dve časti, ale aj zrušenie rozhodnutia o zrušení týchto častí a vlastne zavedenie platnosti toho rozhodnutia o zrušení týchto dvoch časti. Dvakrát nie, nie je áno. Matematika nepustí. Čo to vlastne chcete?

    Pokiaľ ide o rozhodnutie Mikuláša Dzurindu v tejto veci, Ústavným súdom bolo konštatované, urobil ho bez oprávnenia a splnomocnenia vlády, preto ide o úkon neplatný, o tzv. paakt – predstieraný akt bez právnych účinkov. Ako možno zrušiť to, čo nie je? Keď ten úkon neexituje? A Ústavným súdom potvrdené, že neexistuje. Ale tých deväť ľudí sa rozhodlo, že je viac ako Ústavný súd, viac ako orgány štátu a oni povedia, že to existuje. Na názor máte pravdu, ale presadiť ho ešte ako princíp rozhodnutia Národnej rady už vôbec nemožno.

    Ďalej. Pokiaľ ide o otázky morálky a nemorálky v tomto prípade, by som sa veľmi rád zastavil, pretože to nie je jeden prípad izolovaný, že bolo zastavené konanie o zavlečení. Veď tých amnestií v tejto súvislosti bolo viacej. Prvá amnestia bola predsa o tom, že otec Michal Kováč dal amnestiu svojmu synovi dôvodne podozrivému z trestných činov v Nemeckej spolkovej republike a aj z postupu orgánov činných v trestnom konaní pri vyšetrovaní jeho podozrenia z trestnej činnosti na území Slovenskej republiky. Tieto skutky tu boli. Otec synovi. To je morálka?

    Ďalej. V súvislosti s tým, aby bol omilostený celý skutok, otec udelil amnestiu aj spolupáchateľom Michala Kováča ml. Jeden z nich sa teraz tuším uchádza o funkciu primátora Bratislavy. A išlo o celkovú škodu a zisk, ktorý mali títo páchatelia 280 mil. korún. Čiže na základe amnestie sú nevinní pred zákonom. Zostalo im 280 mil. korún a nemusia nikde ísť. Očistení.

    Ďalej. Aby sa zabránilo stíhaniu Michala Kováča kedykoľvek v budúcnosti, ho štátne orgány tohto štátu legalizovali tak, že ho prijali do diplomatických služieb. Dali mu diplomatický pas a diplomatickú ochranu v Indii na to, aby bol zbavený možnosti ďalších stíhaní, aby uplynul istý čas a tým časom tá jeho trestnosť zanikla. Toto bolo v súlade s akou morálkou?

    Pokiaľ ide o vyšetrovanie skutku Michala Kováča ml., mal som záujem na vyšetrení väčší ako vy ktokoľvek. Existuje dôkaz, a nie jeden, vo výpovediach svedkov, ktorí potvrdzujú, že jediný úmysel tohto skutku bolo doviesť vládu Vladimíra Mečiara k pádu okamžite a začať preberať inak. To malo dôjsť na základe tohto skutku k politickému prevratu a to svedkovia potvrdzujú, že je to tak, a hovoria, aj ktoré osoby z vedenia KDH tieto názory vyslovovali, akým spôsobom ich realizovali a realizoval ich aj sám Michal Kováč.

    Pokiaľ ide o otázky objektívneho vyšetrovania, prvý vyšetrovateľ Šimunič odišiel preto, že po návrate od prezidenta ohlásil, vláda padne, ja budem generálny prokurátor a robte všetko tak ako ja. To bolo mediálne dokázané, aj všade inde. Robil tieto skutky tak, sú to zmedializované, zdokumentované vystúpenia. Tie vystúpenia boli. U prezidenta bol.

    Pokiaľ ide o otázky ďalšieho priebehu vyšetrovania, bolo dôležité, aby vypovedal tzv. kľúčový svedok Oskar Fegyveres vo veci a mohlo byť zdokumentované, že k trestnému činu došlo a kto ho spáchal. Ale div sa svete, začínajú sa diať divné veci. Neviem, ktorý z funkcionárov KDH doviedol Róberta Remiáša (pozn. red.: správne má byť „Oskara Fegyveresa“) k prezidentovi. Viem určite, že Fegyveresa doviedol k prezidentovi advokát Havlát v kufre auta. Viem, že ho z kufra auta vytiahol a uviedol k prezidentovi hore, je to svedecky preukázané, že rozhovor s ním prebiehal tak, že boli pootvorené sklenené dvere. Na jednej strane bol Fegyveres, na druhej pán prezident. Rokovali o tom, že bude vypovedať. Rokovali o tom, že za túto výpoveď, mimochodom krivú výpoveď, dostane amnestiu na celý život a dostane peniaze na pobyt v zahraničí. Za túto krivú výpoveď preukázateľne z výpovede svedkov vyplýva, že prevzal milión šilingov. Delenie potom toho milióna bolo vo vnútri tejto skupiny. A ozaj sa začal najprv schovávať v Maďarsku a potom prešiel do iných štátov – Čechy, Rakúsko, Švajčiarsko. Chceli ste ho vyviezť aj do Kanady. A Oskar Fegyveres bol skrývaný pred orgánmi činnými v trestnom konaní, takže úkony vykonať nemohli.

    Keď sa riešila otázka, odkiaľ boli peniaze na takýto dlhodobý pobyt v zahraničí, tak predseda Kresťanskodemokratického hnutia vo výpovedi pred orgánmi činnými v trestnom konaní povedal, že to bolo z peňazí Kresťanskodemokratického hnutia. To bolo v čase, keď ste nás chceli zakázať pre porušenie zákonov. Toto bolo čo? To ste chceli v mene akej morálky a spravodlivosti uložiť vyšetrovanie? Veď tak široko mediálne a spoločensky chránenému človeku by sa predsa nič nemohlo stať a prvá úloha štátnych orgánov by bolo garantovať, že sa mu nič nestane.

    Ďalej. Aby sa pokračovalo ďalej, jeden z predstaviteľov KDH, konkrétne je tam zdokumentovaný Ladislav Pittner, hovorí, že „tomuto národu je jedna vražda málo, ešte jedna by sa zišla na to, aby sa spamätal“. No a kto potreboval národ, aby sa spamätal a prestal podporovať moju vládu? A prestal podporovať mňa osobne? My? My sme iné v zásobe nemali, len podporu ľudí a na tom sme stavali celú politiku.

    Ak teda takéto úvahy vo vnútri boli, bolo logické, že sme chceli prípad vyšetriť a zistiť páchateľov, nech by to bol ktokoľvek, a brať ich na prísnu zodpovednosť. Kto teda maril vyšetrovanie? Pred vyšetrovateľom je aj záznam, výpoveď Milana Kňažka, ktorý hovorí, že aj z peňazí Demokratickej únie sa platil pobyt Oskara Fegyveresa v zahraničí. Boli stanovení novinári, ktorí preberali informáciu od neho, spôsob a komu poskytovať informácie. A starali ste sa o tohto utajeného svedka skvele, keď bol vonku. Vybavovanie pobytu vo Švajčiarsku, pokus o pobyt v Kanade. Pokus vydať ho za škaredú Švédku do Švédska, aby cez svadbu získal občianstvo. A tá bola škaredšia ako Kónyová, takže si ju nezobral, tá bolo s ním vonku. A starali ste sa skvele o všetky jeho potreby, ktoré si len človek môže predstaviť, z peňazí vašej strany, poplatkov štátu a vašich členov, daňových poplatníkov tohto štátu, vy ste to robili. A robili ste to preto, aby ste to vyšetrovanie znemožnili.

    Ak teda bolo rozhodnutie o amnestii vykonané v roku 1998, tak vychádzali sme z tohto: prvá vec, ktorá bola na útvaroch posúdená, spis bol vyšetrovateľom odložený. Vyšetrovateľ pri výsluchoch potvrdil, že najviac ho marili úkony vyšetrovacie, Ján Čarnogurský z KDH a Milan Kňažko z SDKÚ, SDK to vtedy bolo alebo DÚ, z DÚ-čky. Tento otvorene povedal: Nie HZDS marilo, HZDS bolo hnacím mottom, zistíte páchateľa, zistíte motívy, nech nejdeme s týmto biľagom do ďalších rokov.

    Samozrejme, že to nebol jediný pokus o kriminalizáciu, ale neviem, kto organizoval výpovede pred niektorými ambasádami, aj Fegyveresa. Neviem, kto organizoval, ale viem, že to bola Ľuba Lesná, nazývaná inak Besná, ktorá robila a dokumentovala záznamy o tom, že som dal zavraždiť ďalších dvoch ľudí, a pripravovala ich ako kampaň na voľby, keď mali byť tieto záznamy spustené, ibaže tí dvaja dostali strach: Čo keď ich ozaj z vášho prostredia voľakto zavraždí len preto, aby ma mohol obviniť? Tak sa priznám. Tam sme mohli zabrániť vražde.

    Amnestiu, keď zoberiete a vysvetľujete akokoľvek, objektívne nepomohla vláde. Vláda končila, odchádzala preč. Amnestia pomohla Michalovi Kováčovi mladšiemu aj staršiemu. Ostatným nie. Bola vedená na skutok, nebola vedená na osobu. Aj dneska niet osoby, ktorá by stíhaná mohla byť.

    Keby všetko vám Národná rada vyhovela, vo všetkom, tak na druhý deň musí prokurátor zrušiť, keď už by všetko, zavrel oči a postupoval by tak ako predchádzajúci servilne a oddane voči vám, tak by musel povedať, že smrťou trestnosť zanikla. Mŕtveho nevyhrabeš. Takže tak sa konať nemá.

    Ďalej je tu legenda o tom – inak o Fegyveresa ste sa starali, aj keď prišiel domov. Dostal prácu v Policajnom zbore, napriek interpeláciám v Národnej rade ho pán Palko slušne živil a zamestnával. Dokonca mu zmenili aj meno. Takže pod cudzím menom pracuje v polícii dodnes. Gratulujem! Ozaj príkladná starostlivosť o falošného svedka. A priekupného svedka! Na základe toho ste chceli viniť stranu, ľudí, chodiť medzi ľudí a rozprávať to, čo nebola pravda? Je to hanba, ale nie naša. Je to hanba vaša.

    Pokiaľ ide o princíp retroaktivity, spätného obnovenia trestnosti, takisto nie je možné.

    Pokiaľ ide o zneužívanie práva, je preukázané, kto právo zneužíval, ktoré orgány činné v trestnom konaní to robili, ktorí politici to robili. To je.

    Pokiaľ ide o okolnosti, keď odôvodňujete Radbruchovou formulou. Tak čo je právo a čo je výkon práva, to by bývalý minister spravodlivosti mal vedieť. Ale nedivím sa, že to nevie, aký je v tom právny rozdiel.

    Takže to je jedna časť, ktorá hovorí o tom, že kde sú právne dôvody, kde sú politické dôvody, spôsoby robenia politiky tak, že kriminalizujeme odporcu. To sa tu porobilo v 50. rokoch. Vydávanie falošných dokumentov, obvinením sa upravovala verejná mienka, to sa stalo na Slovensku teraz. A ak sa treba tým zaoberať preto, aby sa to viacej nezopakovalo.

    Ďalej ste tu použili jednu veľmi peknú definíciu, že „nedá sa vyšetriť trestný čin vraždy Remiáša, lebo existujú amnestie“. Nuž, keby ste to mali názor, tak by som to bral ako názor, ale vy cigánite. Cigánite, kade idete, a nehanbíte sa za to a ešte sa staviate do pózy, že ste bohviekto a bohvieako spravodliví. Pričom vyšetrovanie vraždy Róberta Remiáša vôbec, ale vôbec nebolo ovplyvnené amnestiami, prebehlo dokazovanie niekoľko rokov, dokonca 10 rokov, ale toto dokazovanie prebehlo s veľkým porušovaním práva. A nakoniec záver: Skutok sa nestal. Ešte raz, skutok sa nestal.

  • Reakcia z pléna.

  • Skutok sa nestal, ešte raz. Rozhodnutie je, že skutok sa nestal. To znamená, že žiadne ovplyvňovanie, objednávanie vraždy nebolo. Rozhodol o tom ten, kto je oprávnený rozhodnúť. Ostatní ste gágaji, táraji a pre mňa prďúsi! Nemá viac význam väčší názor ako toto.

    Pokiaľ ide o otázky dôkazov o tom, kto bol a kto nebol, tak dovoľte, aby som uviedol aj tie stránky životopisu Róberta Remiáša, ktoré sa vedome zamlčiavali a nikdy ste ich neprezentovali verejne, ani pre médiá, ani pre občanov, a klamali ste. Predstavovali ste matku, ktorá trpí, a zabudli ste povedať, že túto matku ste vybrali, zamestnali v Správe technických a rekreačných zariadení v Bratislave a táto matka vo výpovedi pred vyšetrovateľom priznala, že za tieto náreky pred verejnosťou bola zaplatená v rámci volebnej kampane. To je jej výpoveď. Nie moja výpoveď. Urobila ju pred vyšetrovateľom, pred obhajcom svojou prítomnosťou. Je to pravda? Bohužiaľ. Takéto sprosté zneužitie udalostí je príliš sprosté na to, aby mohlo takto zostať.

    Pokiaľ ide o Róberta Remiáša, veď vy ste vedeli, kto to je Róbert Remiáš. Existovali predsa policajné spisy. Bol najprv príslušníkom pohraničnej stráže, potom príslušníkom polície, kde klesal dole, až bol zo zboru prepustený a po prepustení začalo voči nemu trestné stíhanie. Ako sa tento Róbert Remiáš trestne stíhaný dostal k prezidentovi republiky?

    Pokiaľ vyhodnocujeme všetky dôkazy, tak zisťujeme potom, že svedkovia, ktorí všetci hovorili o jeho priamej angažovanosti v ilegálnych aktivitách, a to predovšetkým v nezákonných činnostiach typu krádeže áut spojené s falšovaním dokladov k vozidlám, predaj do zahraničia, obchod s drogami, obchod s bielym mäsom, obchod so zbraňami, obchod s kradnutou elektronikou, ovplyvňovanie športových výsledkov a korupcia príslušníkov Policajného zboru. To bolo to, čím sa zaoberal. A môžem povedať, že na Slovensku je jediný unikát, keď okrem Escobara v Bolívii, ktorý bol narkomanom, sa k dílerovi drog chodia kresťanskí demokrati modliť v Bratislave. Zaviedli krásny pojem „mafia-friendly“. Kto sa chodí k mafiánom modliť okrem Kresťanskodemokratického hnutia?

    Pokiaľ ide o otázky Róberta Remiáša, ktorý sa narodil v Bratislave, v čase úmrtia mal 26 rokov, po absolvovaní vojenskej služby bol prijatý do rôznych postupov. Ale aj uvediem tú časť života, ktorá má vzťah k tejto veci. V roku 1994 vzhľadom k slabej výpovednosti práce bol Róbert Remiáš prevelený na Oddelenie kriminálnej polície expozitúra Bratislava II. V zmysle správy bezprostredne nadriadeného veliteľa zo 7. 10. 1996 vyplýva, že jeho pracovná aktivita spočiatku bola priemerná, neskôr ochabovala a dosahoval podpriemerné výsledky. Sám nemal iniciatívu a ochotu vykonávať činnosti v zmysle služobných predpisov. Z dôvodov jeho slabých výsledkov a neschopnosti výkonu služby bol v rámci reorganizácie Policajného zboru zaradený k Poriadkovej polícii. Ani na tomto úseku riadne nepracoval. Neprevzal si ani uniformu a na vlastnú žiadosť bol prepustený k 31. 12. 1995 do civilu. Z výpovede svedka, tú opomeniem, ďalej vyplýva, že Róbert Remiáš a Oskar Fegyveres neustále navštevovali diskotéky a podniky s pochybnou povesťou, kde sa schádzali osoby z kriminálneho podsvetia, a obaja mali prezývku „Tanečníci“, ktorú dostali z toho dôvodu, že po prebdených nociach dokázali chodiť ešte do práce.

    Podľa svedka Remiáš využíval na svoju prax a kontakty osoby z prostredia polície a prostredníctvom nich získaval heslá potrebné na nelegálny vstup do policajných databáz. Nedodržiaval služobnú disciplínu ani pracovnú disciplínu.

    Tam, kde podával veliteľ, viceprezident pre kriminálnu políciu, vysvetlenie, hovorí, že Remiáš bol konfliktný typ. Za slabé pracovné výsledky mu bol viackrát uložený disciplinárny trest. Z krajskej úrovne bol prvostupne preraďovaný až na najnižší stupeň, a to Poriadkovú políciu Bratislava II. Zo služobného pomeru policajta bol na základe negatívneho hodnotenia uvoľnený bez akýchkoľvek ďalších finančných záležitostí.

    Vo svojej výpovedi upresňuje ďalej, kto to bol Róbert Remiáš, a z toho vyplýva, že mal pracovné problémy s pracovnou morálkou, mal byť zapletený do činnosti s kriminálnym podsvetím. Touto informáciou sa pokračovalo ďalej a ďalší svedkovia z tohto prostredia, všetci do jedného, tieto skutočnosti kriminálneho prostredia potvrdili.

    Pokiaľ ide o výpoveď ostatných, hovoria, že v podstate to bol človek jednoduchý, v zmysle akcie Čisté ruky musel opustiť rady polície, nevedel vysvetliť biele auto BMW, ako sa zistilo, čo bolo. Ďalej zhodil akciu na Zlatých pieskoch, ktorá bola vedená proti bývalým občanom Juhoslávie, ktorí robili obchod s drogami. Uvádzal závadovo kriminálnym osobám skutočnosti o akciách polície, čo dosvedčujú viacerí. Styky s podsvetím boli zadokumentované štyrmi výpoveďami. Pred jeho smrťou istý čas načierno, bez živnostenského oprávnenia zmluvného vzťahu, vykonával činnosť pre súkromnú firmu, pričom patrila táto firma príslušníkovi polície Hochsteinovi a Jaroslavovi Šimuničovi, ktorá mala ako predmet činnosti vymáhanie dlhov.

    Remiáš identifikoval, navštevoval a „dohováral“ dlžníkom, aby zaplatili. A uvedenú činnosť vykonával aj v deň svojej smrti v Trenčíne a v Dubnici nad Váhom. V zmysle výsluchov svedkov vyplýva, že chodil neustále ozbrojený, mal zbraň, bol držiteľom zbrojného preukazu, ale trpel aj stihomamom.

    Pokiaľ ide o otázky získaných poznatkov, Róbert Remiáš sa podieľal na obchodovaní s drogami. Bol neustále v kontakte s osobami z drogového prostredia. Dokonca tam dochádzalo k tomu, že z Juhoslávie nezaplatil za viacero drog a mal dlhšiu dobu problémy so sledovaním a prenasledovaním z toho dôvodu, že drogy zadržal, ale nevyplatil.

    Prečo tieto skutočnosti neboli nikdy predmetom šetrenia? Prečo to boli orientované v smere len na Lexu a HZDS? A neboli povedané, zaznamenané skutočnosti a vyšetrované tieto pravdy až do roku minulého, keď potom vďaka Špeciálnej prokuratúre boli prípady vrátené a obnovené veci tak, aby boli vykonávané riadne. Šetrenie jeho súvislosti s podnikaním s drogami bolo už pred jeho smrťou zahájené, nebolo to účelovo vyrobené skôr. Malo sa jednať o cca 6 kg drog, mala pochádzať droga od osôb z tureckého podsvetia.

    Ďalej bolo potvrdené, že tam bol aj obchod s bielym mäsom. Dokonca na hraniciach s Rakúskom ho vrátili, keď prevážal prostitútky a jednej z nich zakázali vstup na pôdu Rakúska. Ale treba sa k nemu pomodliť.

    Pokiaľ ide o otázky dôkazov, ktoré boli zhromaždené, sú dva druhy dôkazov. Jeden sú svedecké výpovede, boli spočiatku až dve. A druhé sú technické a znalecké odborné dokazovanie.

    Pokiaľ ide o svedecké výpovede, boli dve. Jednu svedeckú výpoveď dal obvinený a väznený Szatmári o tom, že počul – že počul, čiže nie prvé počutie, ale druhé počutie –, že mal byť Sýkora požiadaný Ivanom Lexom, aby dal Sýkora zavraždiť Remiáša. Ďalej tento Szatmári, ktorý to počul, uviedol, že v roku 1998 to počul od Oláha. Na základe tohto ministerstvo vnútra pod vtedajším vedením ministra Szatmáriho prepustilo z väzby, zaradilo do zoznamu chránených svedkov, odkiaľ zdrhol. Szatmári zostal na slobode, až po niekoľkých rokoch ho našli mŕtveho. Ale tento Szatmári svoju výpoveď odvolal písomne aj vyšetrovateľovi, aj prokurátorovi, priznal sa, že klamal, že boli to nepravdivé veci a chcel byť na slobode. Prečo vrah dostal za krivú výpoveď takúto výhodu?

    No a ešte to nebolo všetko. Tento Szatmári bol hodnotený ako človek s mimoriadnymi vlastnosťami. Preto keď hovoril, že rozprával s Oláhom, tak rozprával s duchom. V čase hovoru bol Oláh rok mŕtvy. Jeho smrť podľa dôkazov polície zavinil Szatmári. Čiže na úkor Lexu dával alibi sám sebe na vraždu, ktorú spáchal. Nikto to nešetril, či tá výpoveď je pravdivá, či sa tieto skutočnosti zakladajú na pravde. Ale na základe stretnutia s duchom a alibi sebe krivo vypovedá, potom to síce napravuje, ale vy sa domáhate, že treba hľadať ďalšiu súvislosť k tejto vražde. Čiže tento dôkaz nebol. Ani to nemožno hodnotiť ako dôkaz.

    Nepostupovali ste takto len v tomto prípade. Druhý svedok utajený, ktorý najprv vypovedal, potom nevypovedal, bol Mikuláš Černák. Bola paradoxná situácia. Vo svete predsa len existuje suma náhod, ktorá mení organizátorov takýchto podujatí na niečo iné. Mikuláš Černák dostal totožnú ponuku na pobyt na slobode za predpokladu, že povie, že počul – že počul –, že to Lexa objednal. Černák ako utajený svedok toto urobil a ozaj bol na slobodu prepustený. Len o tom, že je prepustený za odmenu na slobodu, nevedel Mikuláš Dzurinda, do ktorého narazil na lanovke, a Mikuláš Černák sa vrátil naspäť do väzenia.

    Samozrejme, výpoveď zrušil a viacej vo veci nevypovedal. Ale existuje jeho list, ktorý poslal z väzenia tento rok a kde hovorí: Ešte pred voľbami roku 2006 boli za ním vyšetrovatelia, traja boli, jeden mal vrkôčik, a hovoria mu: „Ak nedáš dôkazy na Mečiara a Lexu pred voľbami, tak zhniješ v tomto väzení.“ A opakovane toto žiadali. Ak teda na základe vyjadrenia toho istého Mikuláša Černáka bolo možné zahájiť trestné stíhanie voči Lexovi, prečo tieto vyjadrenia Mikuláša Černáka o nahováraní na krivú výpoveď voči mne ako politickému protivníkovi Kresťanskodemokratického hnutia, Černák je pre mňa osoba neznáma, prečo toto má zostať nepotrestané? A má legalizované podať, nič sa nestalo.

  • Reakcia z pléna.

  • Ako? Stalo. Na základe krivých, vyrobených výpovedí, ktoré vyrobili príslušníci polície, učili, ako vypovedať, čo vypovedať a dávali za to odmeny pobytom na slobode, legalizovali vrahov na slobode a vraždy. Tak ako v danej situácii možno hovoriť o nejakej spravodlivosti a zákonnosti? Viacej svedkov nebolo. Bolo preukázané, že je vylúčené, aby sa v tom čase Sýkora a Oláh vôbec poznali, je vylúčené, aby to títo urobili, čo bolo potvrdené výsledkami vyšetrovania.

    Ďalšie posudky, keď zoberiem, že kresťanskí demokrati na tlačovú konferenciu doniesli nejaký plech, ktorý tam ukazovali a nevedeli povedať, prečo majú plech tam a nemajú ho orgány činné v trestnom konaní, kde sa zobrali fotografie o tom, ako prebiehal samotný vývoj a ostatné. Vychádzali z jedného posudku, ktorý urobil kriminálno-expertízny ústav, ale to nebol posudok, to bolo odborné stanovisko na otázky vyšetrovateľa v dobe, keď mu nebolo ukázané auto a nemal k dispozícii výpovede svedkov. Preto aj vyjadrenie bolo nie znaleckým posudkom, ale úvahou, čo sa mohlo stať, a vlastne motív tejto úvahy nebude nikdy dokončený, lebo príslušný pán Ronic(?) je tiež mŕtvy.

    Vzhľadom na to, že sme zistili, že počas vyšetrovania advokáti majú zmrazené úkony a do spisu sa nedostali, až po zásahu špeciálneho prokurátora advokáti získali prístup k časti spisu, o veľkej časti spisu nemajú ani tušenie, čo v ňom dneska je. Nepustili k overeniu si dôkazov, bolo organizované nezávislé získavanie dôkazov a nezávislé znalecké posudky tak na území Slovenska, ako Českej republiky aj Nemeckej spolkovej republiky.

    Pokiaľ ide o sumy týchto poznatkov – čo hovoria? Predovšetkým pokiaľ ide o vlastný priebeh smrti, všeobecne sa usudzovalo a aj vychádzali tí, čo uzatvorili prípad ako vraždu, z toho, že vraždiaci element bol kúsok kovu, ktorý v tejto časti mal vniknúť do mozgu Róberta Remiáša a usmrtiť ho. Svedeckými výpoveďami, odbornými posudkami bolo preukázané, že je to lož. Tá lož je založená na niekoľkých momentoch.

    Prvá lož. Kúsok kovu, ktorý bol predložený ako úlomok z hlavy Róberta Remiáša, bol falzifikát. Róbert Remiáš mal veľmi zriedkavú krvnú skupinu, a vzácnu, A1 Rh pozitív, ale to, čo bolo v hlave, bola skupina 0. Aj keby to bolo v tele dvoch osôb, musia byť na tom úlomku znaky obidvoch krvných skupín. Kto vložil falošný dôkaz do spisu preto, aby sa legenda potvrdila? Kto mal k nemu prístup a kto to urobil? Lexa nie. Od nás nikto, veď my sme boli bití, to boli desiatky ľudí pred vyšetrovateľmi.

    Ďalej. Pokiaľ išlo o vlastné miesto obhliadky činu, bolo dokázané, že v aute bola pištoľ, v aute bol fotoaparát, v aute bol pager, v aute bola striekačka naplnená neznámou tekutinou. Tí, ktorí robili záznamy a obhliadku miesta činu, konštatovali, že to tam je, a nafotili to do dokumentácie. Ale keď sa začalo vyšetrovanie, tak tieto veci sa z neznámych dôvodov stratili. Čiže to, čo bolo v injekčnej striekačke, čo to bolo, k čomu, za akým účelom to má slúžiť, kde bol pager, zaznamenané posledné hovory a ďalšie, a nazbieraná dokumentácia vo foto sa stratili. A neboli viacej k dispozícii. Samozrejme, potom keď advokáti začali do spisu vstupovať a hľadať, kde to je a čo to je a prečo to je, tak vystupovalo niekoľko príslušníkov Policajného zboru, ktorí hovoria: ja som zadokumentoval, ja som doviezol, odovzdal, ja som odovzdal, ja som odovzdal, ale po tej línii odovzdávaní závažné dokumenty dokazujúce konanie v tom momente zmizli.

    Ďalej. V celej veci sa opomenul okrem toho kriminalistického aj druhý moment náhodilého výbuchu spôsobeného zlou montážou plynového zariadenia do auta typu BMW, čo ani dnes nie je dovolené a je zakázané. Nielenže bola zakázaná táto časť, ale vyšetrovaním bolo preukázané, že celé montovanie plynového zariadenia do auta bolo v rozpore so všetkými zákonmi tohto štátu a laicky zbabrané tak, že vlastne bolo zárukou toho, že to exploduje. Napríklad namiesto kovových hadíc gumené hadice, namiesto utesnenia kovového utesnenie lepiacou páskou. Čiže keď auto dostalo istý odklon, narazilo bokom, dochádza k tomu, že sa dej začal rozvíjať najprv zahorením tohto potrubia. Vyšetrovateľ napísal znalcovi, aby uvažoval tak, že tam ten plyn nebol. Ale neskúmali, či bol, či nebol. Preukázalo sa, že bol. Prečo to vyšetrovateľ robil? Veď on má postupovať nestranne v prospech každej alternatívy. A vyšetrovateľa nemôžete spochybniť, toho dodnes berieme ako oddaného kádeháka.

    Pokiaľ ide o ďalšie dôkazy súvisiace s teóriou výbuchu, tak táto teória je neobhájiteľná. Neobhájiteľná! Ide o niekoľko vecí.

    Prvá. Keby tam bolo nástražné výbušné zariadenie, tak vyžaduje, aby tam bolo niečo, v čom je to uložené, vyžaduje iniciátor, vyžaduje to výbušnú zmes, ktorá by mala explodovať, a vyžaduje zvyšky spalinového procesu. Na mieste ani výjazdová skupina polície, ani nikto druhý nenašiel absolútne nič. Bolo pripojené zdokumentovanie výbuchu 200 g výbušniny na lietadle Boeing, čo to urobí, takže keby tu bolo k výbuchu 200 – 215 g výbušniny došlo, musí byť na mieste urobená jamka, niečo roztopené, a nie jamka, ale jama riadna, musí ten kov, ktorý smeruje, niekde ísť dole a musí byť na tej ceste. Ale nikde nič nebolo. Po akomkoľvek výbuchu zostávajú stopy aj hmotné, aj chemické. Nikde nič nebolo. Pričom ohradené územie bolo veľmi veľké. Dôkaz o výbuchu nebol. Oheň z plynového zariadenia sa preniesol na motor.

    Pokiaľ ide o prenasledovanie SIS-kou, ktoré sa hovorilo, veď predsa všetci vedia a priznal sa ku tomu člen ďalšej organizovanej skupiny z Nitry Ferus, že Remiáša naháňali oni, pretože im nevyplatil za kradnuté veci. To boli siskári? Vybavovanie účtov. Prečo to bolo zatajené pred verejnosťou a nepovedané verejnosti, že to takto bolo?

    Niekoľko znalcov, svedkovia, všetci dokázali, že ak by to bolo tak, ako to hovoria kresťanskí demokrati, a viacerí z nich sú z Matematicko-fyzikálneho ústavu, tak vlastne matematické a prírodné zákony, fyzikálne, chemické zákony v tomto prípade neplatia. Napr. pre domnienku výbuchu tam jeden tiež expert tvrdí, že sa 18 kg vyparilo. Ďalší na výbušniny hovorí, to je možné pri výbuchu atómovej bomby. A ten je rozhodne kvalifikovanejší v tejto veci a vysvetlil predsa tie druhy. Takže lekári, odborníci na výbušniny, odborníci aj výrobcovia áut hovoria, že tu niekto moc zneužíval, materiálmi manipuloval a robil preto, aby desať rokov podporoval tézu o Lexovej vine a desať rokov robil tézu a dokazovanie o pozadí Hnutia za demokratické Slovensko.

    Vážení, vy ste mali vtedy ministra vnútra, ministra spravodlivosti, vy ste museli vedieť, že sa tieto svinstvá robia. Alebo na čo tam tí vaši ľudia boli? Dneska sedíme ako kolegovia v tomto parlamente, pozeráme na seba a ja vám kladiem otázku:

    Prečo ste mi tie svinstvá robili? Prečo ste chceli za cenu falošných svedkov z kriminálneho prostredia urobiť zo mňa kriminálnu osobu? Z politickej nenávisti, ideovej nenávisti? Môže tá nenávisť prekročiť túto hranicu? Nemyslíte, že ste urobili niečo, čo sa nedá ospravedlniť a vysvetliť, čo musí z politiky slovenskej odísť – a rozprávam o tom preto, aby sa to viacej neopakovalo, ale aj preto, aby tí, ktorí to organizovali, dostali po nose a boli potrestaní pred súdmi. Ide o príslušníkov Slovenskej informačnej služby, ktorí vedome vyrábali nepravdivé dôkazy. Vedome vyrábali. Niekoľkí sa odmietli týchto nepravdivých výrob zúčastniť, no tak ich Mitro vyhodil. Ale v spisoch je zaznamenané, že oznamujú, že ich chcú zneužiť pre nepravdivé veci. Z vyšetrovateľov zo Šátekovej skupiny, koľko ľudí doslova ušlo preto, že cítili, že robia niečo iné. Aj výbery do tejto skupiny, poverovanie úlohami – aké bolo?

    Zmeny na prokuratúre zákonnosti pomohli, ale aj tak veci trvali príliš dlho, a keď nie je dôkaz o vine, tak pokračovanie stíhania je vlastne zneužitím funkcie verejného činiteľa. Za starého prokurátora Hanzela sa vám robilo dosť dobre. Ukazuje sa, že bolo vynikajúce prepojenie medzi bývalým riaditeľom odboru závažnej činnosti na Generálnej prokuratúre a Šátekovcami na vnútre a Ivorom na vnútre, a tak sa vyrábali kauzy za kauzou a médiá išli a valila sa vlna za vlnou na vedomie ľudí a mnohí ľudia tomu uverili a dodnes vedia a veria. Nedivím sa tým, čo veria, kým nemali možnosť poznať inú pravdu. Je mi ľúto tých, čo nebudú sa vedieť s tým, že boli podvádzaní, vyrovnať ani po dnešku.

    My sme vždy hovorili, že tá pravda je iná. Ako mi chcete povedať, a tuto ma bude voľačo poučovať pán Lipšic, keď dal návrh ako minister spravodlivosti a zúčastňoval sa týchto vecí? Myslím, že vtedy ešte nebol minister, to bolo pred voľbami. Ale za jeho obdobia bol Lexa v druhej väzbe pre skutky, kde 13-krát súdy povedali: Skutok sa nestal alebo nie je trestný čin. Ako je možné, že rok sedí niekto vo väzbe, dehonestovaná rodina, dehonestovaná politická príslušnosť, a táto Národná rada sa tiež pod tým podpísala? Veď tu bolo rozhodnuté, Lexa nesmie byť v žiadnom výbore – že, pán Palko? –, lebo je to budúci zločinec. A ešte nebol zločinec.

    Vláda prijíma uznesenie o tom, že prípad Lexa je pre ňu politicky dominantný na riešenie, ako kriminálny skutok je dominantný pre vládu, alebo teda ešte ani nezačaté stíhanie a už vláda vyhlasuje – zločinec. Ako takto v tomto prípade robiť? Ako robiť v tých prípadoch, keď sa vedome v kriminálnom prostredí zháňajú dôsledky, nech za výhody skutočným kriminálnikom nech kriminalizujú politikov.

    Sú komunisti z 50. rokov horší ako vy alebo ste rovnakí?! Tí, čo ste to organizovali. Naprosto rovnakí! Robíte to isté, len našťastie ten demokratický spôsob umožnil súdom sa s tým vyrovnať trošičku iným spôsobom. Už tam potom ste tlačiť na súdy nemohli.

    Pokiaľ ide o množstvo vykonaných dôkazov, bolo urobené obrovské množstvo. Zúfalo sme hľadali pravdu, pretože ide o vyčistenie mena aj môjho, aj strany, ktorú som viedol. A mám česť ešte stále viesť. Boli sme zainteresovaní na pravde a hovoril som aj pri každej príležitosti Lexovi, že ak je zrnko pravdy, že zavinil, prídem ho navštíviť, ale nepravdu brániť nebudem. Ukázalo sa, že sme robili dobre, lebo sme bránili pravdu.

    Všetky prípady skončili tým súdom, na ktorý ste sa odvolávali. Rozhodnutie súdu: väčšina skutkov sa vôbec nikdy nestala. Ako je možné, že tam obviňuje znalec vo vecí zbraní, a pritom zbrane nikdy nevidel a hodnotí ich cenu a technický stav? Ako sa to môže stať? Ako je možné, že napr. Slovenská informačná služba vyfabrikuje balík o tom, ako neznáme osoby ukradli neoprávnene peniaze, a pritom sa zistí, že to sú jej vlastní dôstojníci, o ktorých všetci vedia, len sú v legalizácii. Poberajú platy a za to...(?) A tí poberajú platy aj za Pittnera.

    Ako je možné, že obžalujú príslušníka SIS-ky, že deformoval materiály na území Slovenskej republiky, a v tom istom čase tá istá SIS-ka ho posiela plniť úlohy v zahraničí a celú dobu je v zahraničí a nie na území Slovenska? K čomu sa to vyrábalo? Prečo to takto bolo?

    Ako je možné v ďalších prípadoch vyrábať takéto falošné dôkazy len preto, aby ste mohli dehonestovať politického partnera? Demokracia predpokladá medzi nami súťaž a súťaž isté pravidlá. Ale pravidlá ľudí, nie pravidlá luzy. Riešenie a využitie moci v prospech upevnenia zákonnosti. Nie zneužitie moci na politický zápas s politickým protivníkom.

    Do toho rámca zapadá aj tento návrh, ktorý ste urobili. Vo všetkých Lexových prípadoch ste kričali: Vinný! To kričali aj na Krista. A dneska ho prosíme o odpustenie všetci.

    Kto vám dal splnomocnenie na to? Ste sudcovia, prokurátori? Čo ste? Aby súdy povedali: Nevinný. Čo chcete povedať jeho rodine, jeho známym, jeho priateľom a verejnosti? Veď ste kričali ako vonku, akí sme zločinci. Pán Palko, pamätáte si. Aj frajerka ho opustila, aj vraždu urobili, aj Kováča zaniesli a živili ste s tým celé Slovensko. Otravovali ste vedomie ľudí len preto, aby sa teraz preukázalo – klamali ste! Môžem vám do očí hovoriť: Klamali ste – a robili ste to vedome.

    A takisto chcete pokračovať s tým ešte aj v roku 2006. Len preto vystupujem teraz, aby to niekto urobili. A inak mi tie vaše vystúpenia a výlevy nestoja za to, aby som sa im dlhšie venoval a riešil.

    Pokiaľ ide o otázky chápania zákonnosti na Slovensku, ak sa má obnoviť, tento druh politiky musí byť verejne odsúdený a musí preč. Ľudia, ktorí porušovali zákony, dostávame sa kdesi do stavu rokov 1960. Nemyslím, že to súvisí s našou účasťou vo vláde, ale s tým, aby sa zabránilo systému zneužívania polície, prokuratúry, spravodajskej služby na politické ciele, že musia byť osoby, ktoré takto konali, brané na právnu zodpovednosť. Musí byť táto cesta uzatvorená, povedané: Takto v demokracii nie. Nech sa rieši vina, keď zaviní. Nech sa nerieši vina, že sa niekomu znepáčim a urobí zo mňa zločinca.

    Dámy a páni, pokiaľ ide o moju osobnú skúsenosť, nebudem sa zastavovať pri celej svojej životnej ceste – načo? Časť z nej sa pozná, časť nie. Ale zastavím sa pri ceste k demokracii.

    V roku 1991 som odchádzal z funkcie predsedu vlády. Kresťanskí demokrati vtedy rozhodli, že sa zavedie vyšetrovanie voči mne cez Národnú radu v dobe, keď som nebol predseda vlády, a prijme sa dokument, ktorý bude uvádzať, prečo som vlastne z tej funkcie predsedu vlády odišiel. Bol prijatý Národnou radou alebo vzatý na vedomie dokument, ktorý bol živý a nikto mi neumožnil nikdy sa k nemu vyjadriť, a dokonca ani pre tie závery, ktoré teraz už nebohý poslanec KDH urobil, nevyplývali z dôkazového stavu.

    V roku 2002 bol daný návrh Federálnemu zhromaždeniu, aby som bol väznený. Návrh išiel zo Slovenskej republiky, napísala to tam jedna prokurátorka, potvrdený bol ministrom vnútra Slovenskej republiky Ladislavom Pittnerom. Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia nevydalo návrh na moje zatknutie alebo neschválilo návrh na moje zatknutie len preto, že tam bol nesprávne klasifikovaný dôvod, resp. nebol uvedený dôvod, prečo mám byť vydaný na väzbu. Rozhodnutie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia zadokumentované, predsedníctvu vtedy predsedal Alexander Dubček.

    Prichádza rok 1994, naša vláda padá. Nepadá tak preto, že tí vonkajší boli lepší, ale preto, že sme nezvládli viacero vnútorných procesov práve zo vzniku štátu, rozpätia, ktoré to vyžadovalo.

    Prichádza rok 1994 – 1998, s ním nový tlak na kriminalizáciu, obviňovanie, vyhadzovanie špín na verejnosti. Zúčastnil sa ho prezident, smerovali voči nám, reagovali sme niekedy lepšie, niekedy horšie. Ale zúčastňovali sa aj politické strany. Už nie je čas na takúto politiku. Tá politika práve pre vonkajšie prostredie nás núti k lepšej kooperácii.

    Na Zelený štvrtok ma odvádzali na políciu, na vyšetrenie, pomocou výbušnín, hoci dvere boli otvorené. Boli ohrozené životy viacerých ľudí, môj kolega Stano Husár je dodnes na jedno ucho hluchý. Ďalší sa váľali po zemi. Na mňa osobne z bezprostrednej blízkosti jedného metra mierili siedmi príslušníci polície, laserové lúče som mal na prsiach. Mali príkaz ministra použiť zbrane proti mne. Aj za cenu, že by som tam bol skončil. Moja komunikácia s nimi viedla k nejakému inému záveru. Všetko uzatvorili. Bol porušený disciplinárny poriadok, pričom boli hrubo porušené zákony. A dám možnosť revokovať celý proces. Aby divadlo bolo dramatické, tak sa ho zúčastnilo 170 uniformovaných príslušníkov polície, 30 príslušníkov jednotiek kukláčov; 200 ľudí. Príslušníci polície nevedeli, o čo ide. Vydali im ostré náboje a povedali, idete na ostré streľby, a potom ich otočili, idete k Mečiarovi, po ceste.

    Ďakujem vám, páni, takúto návštevu, toľkopočetnú, som ešte nemal. Ste vynikajúci! Dobre ste to zorganizovali. Patrí vám uznanie. Aj na Zelený štvrtok. Je v tom skrytá symbolika.

    Napriek tomu, že toto takto všetko bolo, som za to, aby sme odsúdili metódy politiky. Som za to, aby osoby, ktoré takúto politiku robia, boli verejne obnažené. Ale uvedomujem si aj to, že Slovensko musí hľadať cesty k porozumeniu a spolupráci. Nie je náhodné, že po životných skutočnostiach nový podpredseda KDH Ján Čarnogurský a ja hovoríme: Treba hľadať cesty dohody. A toto musí preč. V mene toho vystupujem.

    Mohol by som rozprávať veľa o životných skúsenostiach a zážitkoch a prenasledovaní, odpočúvaní, sledovaní, vyrábaní falošných káuz. Nie o tom chcem hovoriť. Ale ak stojím pred vami, tak som a som napriek tomu, že 17 rokov chcete niečo iné. Silu pravdy nepovalíte, silu dôkazov nepovalíte. A nemyslite si, že bola šikovná iba Pittnerova služba. Vedeli sme dôkazy zaobstarať tiež a budeme ich vedieť aj poskytnúť, keď bude záruka, že budú vyšetrené objektívne.

    Preto postaviť sa za váš návrh je ľudským, mravným a právnym úpadkom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami poslanci Mikloško, pani Tóthová, Fronc, Gabura, Šimko, Kahanec, Lipšic, Brocka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má... Ešte, pani Mušková, s procedurálnym?

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? Na koniec. Ďakujem. Teda uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Mikloško.

  • Pán Mečiar, hovorili ste dlho, ale, bohužiaľ, nie k veci. Pán Mečiar, vy ste dali amnestiu teroristom a zločincom bez toho, aby títo vyjadrili čo len ľútosť. Prosím, aby ste si to uvedomili.

    Pán Mečiar, vy ste dali amnestiu aj činom, ktoré mohli alebo súviseli s únosom, teda potenciálne ste dali amnestiu aj vrahom Remiáša, pretože Remiáš robil spojku medzi Fegyveresom a Slovenskom. A pokiaľ by vrahovia povedali, že to bolo v súvislosti s tým, tak ste ich amnestovali, dali ste amnestiu, potenciálne ste dali amnestiu vrahom Remiáša.

    Pán Mečiar, čoho ste sa báli, keď ste dávali tieto amnestie? A čoho sa bojíte, keď ich dnes nechcete zrušiť?

    Pán Mečiar, vy spochybňujete únos Michala Kováča, vy spochybňujete, že ho vykonala Slovenská informačná služba? Vy stále vystupujete, ako že všetko viete, a vy ste nevedeli o tom, že Slovenská informačná služba vykonala tento únos v čase, keď vy ste boli predseda vlády? Všetko viete, toto ste nevedeli? Alebo čo je za tým, čoho sa bojíte?

    Pán Mečiar, vy ste tu stále hovorili o KDH, dovoľte, aby som vám povedal, že únos Michala Kováča ml., ktorý sa stal na začiatku novej republiky, a amnestie, ktoré ste vy dali, sú trvalou a budú trvalou agendou KDH. KDH nejde len o tento štát, KDH ide o charakter a obsah tohto štátu – a prosím, aby ste si to uvedomili.

  • Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Nebudem bližšie rozvádzať to, čo tu bolo fakticky povedané, a myslím pravdivé a nesmierne, ale nesmierne presvedčivé, aj keby ste sa všetci členovia KDH proti tomu bránili.

    Chcem nadviazať na vetu, ktorú povedal pán poslanec Mečiar, o vytváraní legendy. Veď vy ste aj tu začali vytvárať legendu vo vzťahu k mojej osobe, ako som sa retroaktivitou zaoberala a podobne. Vážení páni poslanci, vôbec nikdy som sa ňou nezaoberala, pretože pri amnestii je rozhodujúci zánik trestnosti, ktorý ste vy tu ani odborne nevedeli obhájiť a začali ste niečo tu modulovať o trojdelení moci a o problémoch retroaktivity a od základného problému ste unikli pri zdôvodnení vášho legislatívneho návrhu a to je zánik trestnosti. O tomto som vždy hovorila a tohto sa budem držať. Tak mi neimputujte niečo, keď si mýlite pojmy s dojmami a chcete mi niečo imputovať, čo vôbec nie je podstatné pre posúdenie daného legislatívneho návrhu.

    Opakujem, nie je možné obnoviť trestnosť, ktorá zanikla, a to je podstata mojich odborných stanovísk a nie nejaké vedľajšie pridružené otázky, ktoré mi chcete imputovať.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalším je pán poslanec Fronc, nech sa páči.

  • Pán Mečiar, chcem vás uistiť, že v otázke zrušenia vašich amnestií je klub Kresťanskodemokratického hnutia jednotný. Pán Mečiar, za osem rokov ste stratili viacej ako tri štvrtiny voličskej podpory, ktorá kedysi bola impozantná, ale napriek tomu ste dostali šancu, a ste pri moci vo vládnej koalícii, šancu, ktorá sa v histórii nevyskytuje príliš často. Ja vás chcem vyzvať, využite túto šancu a ukážte inú tvár, nebráňte konaniu súdov a spravodlivosti, aby sa Slovensko konečne vysporiadalo s bremenom, ktoré ho mimoriadne ťaží a ťaží jeho novodobú históriu a traumatizuje dlhodobo túto spoločnosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pán poslanec Gabura Peter.

  • Pán Mečiar, ja mám jednu otázku. Prečo riaditeľ SIS dal pokyn pracovníkovi, aby sa nezaoberal tým, že v čase výbuchu tam bol džíp z Nitry? Keďže mám ešte chvíľu času, dovolím si poznamenať, že mi je strašne ľúto a smutno, to svedectvo, ktoré ste tu povedali, to svedectvo bolo o štýle vášho vládnutia. A pre mňa osobne je amnestia posvätnou vecou prezidenta a, dá sa povedať, samotného prezidenta a je mi veľmi ľúto, že došlo k zneužitiu tohto inštitútu, ale ostatne je to historicky vizitka toho, kto tento inštitút zneužil.

  • Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pán poslanec Jozef Šimko.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán Mečiar, vy ste nás na začiatku vystúpenia obvinili, že nie sme všetci podpísaní pod týmto zákonom. Ja tiež len chcem tlmočiť, že stojím si za týmto návrhom ústavného zákona, je to len technická záležitosť, že tam nie som, a myslím, že to môžem povedať aj za ostatných svojich kolegov, ktorí nie sú tu podpísaní.

    Zaujalo ma veľmi to vaše vystúpenie, a keď ste tu čítali charakteristiku nebohého Róberta Remiáša, snáď nechcete povedať, že na základe aj takejto charakteristicky si takýto človek zaslúži smrť. Pán Mečiar, prispejte k objektívnemu vyšetreniu, nechajte priestor orgánom, ktoré sú na vyšetrenie takýchto prípadov určené. Veď to, čo ste nakoniec vy nám tu tvrdili, hovorí potom vo váš prospech – tak čoho sa bojíte?

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pán poslanec Stanislav Kahanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa tiež chcel zapojiť k danému vystúpeniu a vynárali sa mi niektoré otázky, ktoré by som takisto chcel povedať k niektorým výrokom a niektorým citáciám, ktoré tu padli.

    Pán Mečiar, hovoríte, že vyrábajú sa tu legendy skutkov, ktoré sa nestali. Ale nebol Michal Kováč zavlečený? Nedošlo k tragickej smrti Róberta Remiáša? Nie je potrebné takéto prípady dôkladne vyšetriť?

    Takisto ste povedali, že Národná rada ide vstúpiť do rozhodnutia súdov. No tam si zasa kladiem inú otázku: Vstúpi Národná rada do rozhodnutia súdov, keď vytvorí priestor na vyšetrovanie a celý súdny proces tak, aby mohol prebehnúť bez prekážok, ktoré zabraňujú úplnému vyšetreniu trestného stíhania páchateľov, bez ohľadu na to, o ktorý súdny prípad ide?

    A ešte niektoré citáty, ktoré ste povedali, že „ešte jedna vražda by sa zišla“ a robili ste všetko pre to, aby ste zmarili vyšetrovanie, to hádam nemyslíte vážne? Keď ste na záver konštatovali, že Slovenská republika musí hľadať cesty k porozumeniu a spolupráci, cesty k dohode, nemali by sa tieto cesty hľadať po ceste spravodlivosti a po ceste právneho štátu?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem, vážený pán podpredseda. Ťažko sa reaguje, pán poslanec Mečiar, na všetky nezmysly, ktoré ste povedali, skúsim len telegraficky na pár právnych.

    Spomínali ste, že Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zakazuje, aby boli rušené amnestie. Tento pakt o amnestiách nič nehovorí.

    Hovorili ste, že jeho príloha umožňuje vymenovať trestné činy, kde zrušenie amnestie možné je. Tento pakt nemá žiadnu prílohu, klamete, pán Mečiar.

    Spomínali ste, že zrušením amnestií by bol stíhaný mŕtvy človek Jaroslav Svěchota. Ako viete, Trestný poriadok neumožňuje trestné stíhanie voči mŕtvej osobe, čiže je to priamo dôvod zastavenia trestného stíhania pre neprípustnosť.

    Spomínali ste, že výkladové uznesenie Ústavného súdu zrušilo Dzurindovu amnestiu. To nie je pravda. Výkladové uznesenie len konštatovalo, že nie je možné meniť alebo zrušiť vydanú amnestiu.

    Spomínali ste kauzu Michala Kováča ml., ale veď dajte návrh v druhom čítaní, aby sa zrušenie amnestií týkalo aj milosti, ktorú udelil prezident Kováč. Nemám problém to podporiť.

    Spomínali ste svedka Černáka, ktorému malo byť sľubované zvýhodnenie, ak bude vypovedať. Ale ja som podával mimoriadny opravný prostriedok, keď ho prepustili z výkonu trestu, a vďaka nemu sa vrátil naspäť do väzenia. Neklamte, pán Mečiar. Ja som podpisoval návrh na zatykač, aby išiel naspäť do väzenia, neklamte, pán Mečiar.

    Mohli by ste byť dobrým obhajcom pána Lexu a podľa mňa by ste sa mohli tejto úlohy zhostiť, ak by bola daná priechodnosť spravodlivosti. Váš argument, že chceli ste to vyšetriť, len ste páchateľov amnestovali, tak trošku pripomína schizofréniu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Slovo má pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán predsedajúci, ja som dnes ráno prelistoval noviny a v SME som si všimol veľmi výstižný obrázok vtipného karikaturistu Šutyho a musím vám povedať, že karikaturisti dokážu v skratke vystihnúť to, čo sa niektorým politikom nepodarí za celé roky a pánu Mečiarovi za celé hodiny jeho vystúpenia. Na tej karikatúre som poznal jeho tvár a hovorí: „Dnes vám porozprávam niečo o Remiášovi.“ A on sa to tu aj pokúsil porozprávať.

    Pán Mečiar, vy odvádzate pozornosť od prerokúvaného návrhu, možno vám niektorí noví poslanci naletia, ja som presvedčený, že verejnosť vám už nenaletí. Dnes prerokúvame návrh o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestiách. My nie sme vyšetrovací orgán, my nie sme sudcovania, my sme poslanci. My by sme mali rozhodovať o tomto bode programu, o tomto legislatívnom návrhu.

    Ak ste spomínali ten známy „útok“ na vašu Elektru, musím povedať, že polícia si len plnila svoju povinnosť, pretože vy ste si svoju zákonnú povinnosť neplnili, vy ste sa celé týždne vyhýbali svedeckým výpovediam. A keď som pri Elektre a pri vašej dôveryhodnosti, vy ste dodnes vierohodne verejnosti nevysvetlili, kde ste nabrali svoj obrovský majetok.

    Pán Mečiar, vy ste nervózny, vy nie ste dôveryhodný a bojíte sa. Veď toto je návrh o zrušení amnestií a potom sa bude dokazovať. Môžete dať priestor spravodlivosti.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Mušková, nech sa páči.

  • Milí priatelia z KDH, ja chcem povedať len toľko v kontexte všetkého, čo tu odznelo, chcela by som iba povedať, že kde chýba láska, mala by byť aspoň spravodlivosť a myslím si, že tá tu chýba.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mečiar.

  • Stojí mi za to, aby som reagoval na pána poslanca Gaburu a uistil ho, že vyšetrovanie vykonávali orgány činné v trestnom konaní za ministrovania ministrov KDH a SIS-ka; SIS-ka zo zákona nemá vyšetrovacie povinnosti. Ďalej len preto, aby som už jasne definoval pred verejnosťou, všade inde môžem povedať, SIS-ka neuniesla, nezavliekla Michala Kováča ml. Všetko je lož.

    Pokiaľ ide o okolnosti, ktoré tu sypú takí ľudia ako chudáčik Lipšic, tak si dovolím prečítať uznesenie Krajskej prokuratúry Bratislava zo 6. septembra 2006: „Zastavené trestné stíhanie Imricha Oláha a Jozefa Roháča, lebo je nepochybné, že skutok nespáchali obvinení.“ Ďalej je tu uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry: „Zastavenie stíhania Ing. Ivana Lexu, lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.“ Tu to ešte stále idú spochybňovať, že tieto orgány konali neobjektívne?

    A pokiaľ ide o to, že teda HZDS robilo nejaké kroky na to, aby vyšetrovanie nebolo možné. Sedí tu pán generálny prokurátor, poprosím len o jedno vyjadrenie a jednu vetu, či ktokoľvek, pán generálny prokurátor, na vás z HDZS vyvíjal nátlak, aby ste deformovali vyšetrovanie a dávali nesprávne postupy.

    Ďalej osem rokov vnútro, spravodlivosť boli v rukách KDH. Za osem rokov neboli dôkazy. Ako si záchodoví povaľači dovoľujú ešte dneska povedať, že takéto dôkazy majú a budú to tvrdiť pred verejnosť.

    Pán Lipšic, budete mať šancu súdu povedať, čo ste povedali aj v tejto miestnosti, lebo ak nie preto, že to tu povedali, pretože ste v médiách hovorili, vášho darebáctva, od vypínania sviečok pred federáciou po dnešok je dosť. To, čo ste povedali, dostanete šancu preukázať, preto nebojte sa, postavte sa pred súd, aj keď vás tam Harabin pozve.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené kolegyne, kolegovia, je tu problém. Ja si dovolím teda predovšetkým vyhlásiť všeobecnú rozpravu vystúpeniami rečníkov za skončenú. Buď dokončíme tento bod a hlasovať budeme o doteraz prerokovaných bodoch následne. Áno?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ak je všeobecný súhlas, tak potom ešte máme priestor na vyjadrenie navrhovateľa, prípadne spravodajcu, takže so všeobecným súhlasom dokončíme tento bod rokovania.

    Pýtam sa preto navrhovateľa, či chce zaujať k rozprave stanovisko. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa k prejavom, ktoré odzneli v rozprave.

    Najprv, čo sa týka právnej stránky veci, teda možnosti zrušiť ústavným zákonom amnestie, už len podotýkam, že sa k tomu vyjadril pán kolega Lipšic, dovolím si polemizovať s pani poslankyňou Tóthovou. Pani poslankyňa, vy ste ako príklad nemožnosti zrušiť amnestie povedali, že ak sa zruší nejaký zákon, tak už nikdy nenadobúda platnosť? Ale veď to je evidentný nezmysel. Ak sa zákon schváli znova, ten istý, tak je platný a účinný.

    Pani poslankyňa, hovorili ste o tom, že učebnice Nemecka, Francúzska, Maďarska, iných krajín hovoria o nedotknuteľnosti amnestií. Len podotýkam, že dejiny nielen týchto štátov, ale aj iných nepoznajú taký prípad, keď v demokratickej, slobodnej spoločnosti je štátny orgán podozrivý zo spáchania závažného násilného trestného činu a páchatelia tohto trestného činu sú amnestovaní, použije sa na to inštitúcia prezidenta, prezidentskej amnestie. Takýto prípad jednoducho v histórii demokratických, slobodných krajín neexistuje. A preto keď ho chceme riešiť, tak sa pohybujeme mimo rámca obyčajného zákonodarstva. A ideme cestou zákonodarstva ústavného, ktoré je nad obyčajným zákonodarstvom.

    Veľmi obsiahle vystúpenie mal pán poslanec Mečiar. Vážený pán poslanec, niektoré fabulácie, ktoré zazneli vo vašom prejave, tie sú skutočne za hranicou toho normálneho, čo ľudia sú schopní vypovedať. V kufri auta bol zavlečený Michal Kováč ml., nie Oskar Fegyveres, vážený pán Mečiar. Opakovane, keď navrhujeme zrušenie amnestií, tak zaznieva z vašich radov, pán Mečiar, otázka: „A čo milosť, ktorú prezident Kováč udelil svojmu synovi?“ Prvýkrát táto otázka zaznela niekedy pred šiestimi rokmi, keď som ja navrhoval zrušenie amnestií a obhajoval som túto myšlienku, dnes hovoríme to isté čo pred šiestimi rokmi. Posuňme zákon do druhého čítania, môžete podať doplňujúci návrh, aby bola zrušená aj táto milosť, ktorú dal prezident Kováč, a my to podporíme, my to radi podporíme, pán Mečiar. Len ide o to, že zrušenie tej milosti, o ktorej hovoríte vy, nebude mať žiadne účinky. Michal Kováč ml. nie je nikde stíhaný. To stíhanie v Nemecku bolo dávno zastavené. Ale aktuálny je potom proces s páchateľmi zavlečenia.

    Vážený pán Mečiar, čítali ste tu pred chvíľou dlho list bývalého námestníka riaditeľa Slovenskej informačnej služby Svěchotu. Bavíme sa o bývalom príslušníkovi Štátnej bezpečnosti, bavíme sa o človeku, ktorý ako jediný mal v roku 1990, keď sa ako reaktivovaný príslušník ŠtB vrátil do Úradu na ochranu ústavy a demokracie, ako jediný mal aj záujem, aj možnosť vytrhnúť niektoré stránky z registra spolupracovníkov Štátnej bezpečnosti. Vytrhol tú, na ktorej bol on ako tajný spolupracovník, aj stránku, na ktorej ste boli uvedený vy. A myslím si, že celkom zbytočne.

    Bavíme sa o človeku, ktorého krajský súd v roku 2004 odsúdil za ekonomický podvod. Prvostupňový súd ho odsúdil za ekonomický podvod, ktorého sa dopustil ako námestník riaditeľa Slovenskej informačnej služby v období rokov 1994 – 1998. Čítali ste jeho list tak strašne dramaticky, ale ten obsah až taký dramatický nebol. Vám sa darilo pred 15 rokmi dramaticky navodzovať dojem nejakej drámy, ale to čaro už pominulo. Strašne veľa ľudí už pochopilo, že kto ste, pán Mečiar.

    Trinásťkrát súd skonštatoval, že sa skutok nestal? To v kauze zbrane súd skonštatoval, že sa nestal? Veď námestníčka pána riaditeľa Lexu bola odsúdená prvostupňovým súdom za defraudáciu v kauze zbrane. Nielen ona. Skutok sa stal.

  • Reakcia poslanca.

  • Alebo čo sa týka kauzy triptych, to sa nestalo to, že riaditeľ SIS Lexa podpísal príkaz na to, aby príslušník SIS vystupoval pod krytím ako kupec obrazu? To sa nestalo? Veď to je hanebný skutok! To je hanebný skutok, provokácia voči biskupovi. Toto sa nestalo? Veď to nikto nepopiera, v tom spise to všetko je. – To sa nestalo.

    Nedošlo ani k prehliadke na Banskobystrickom biskupskom úrade v roku 1995?

  • Reakcia poslanca.

  • Došlo. Som rád, že súhlasíte.

    Mimochodom, jedna z tých káuz, to je kauza demontáže služobného mercedesu Slovenskej informačnej služby. Tam súd zastavil trestné stíhanie nie preto, že sa ten skutok nestal, ale odvolal sa na amnestiu a označil demontáž tohto služobného vozidla ako trestný čin súvisiaci so zavlečením prezidentovho syna. To bolo pred dvomi rokmi. Uvedomilo si vôbec Slovensko, čo ten súd vtedy skonštatoval?

    Vážený pán Mečiar, vy ste trošku právom, trošku neprávom od kauzy zavlečenia odviedli pozornosť ku kauze vraždy Róberta Remiáša. Čiastočne právom, čiastočne neprávom. Hovorili ste veľa negatívnych informácií o Róbertovi Remiášovi, ale veď povedali ste vy niečo nové? Niečo, čo nepovedal pred desiatimi rokmi viceprezident, vtedajší, Policajného zboru Maňák? Všetky tie informácie zazneli. Viceprezident tej polície, z ktorej museli veľmi rýchlo odísť dvaja vyšetrovatelia, lebo chceli vyšetrovať. A museli odísť aj ich nadriadení. Tej polície, ktorú riadil váš minister Hudek, ktorému pán Lexa v telefonickom rozhovore poďakoval za to, že vyšetrovatelia boli kopnutí. Desiatky ráz celé Slovensko počulo tento telefonický rozhovor.

  • Reakcia poslanca.

  • A pýtam sa, že či veci, ktoré ste povedali o Róbertovi Remiášovi, či niečo menia na podstatných faktoch? Či to niečo mení na tom, že v jeho aute naozaj bol nástražný výbušný systém, a to tvrdia experti Kriminalisticko-expertízneho ústavu a tvrdili to už v roku 1997, pred deviatimi rokmi to tvrdili. Či netvrdili to? Nikdy to nikto nepovedal z KEÚ-čka? A ten, kto to tvrdil, nemusel potom odísť z KEÚ-čka ešte pred voľbami v roku 1998? Vy si to nepamätáte? – Nepamätáte.

    Mení niečo, čo ste povedali o Róbertovi Remiášovi, mení to na tom, že SIS ho sledovala? Nemení! Mení to niečo na tom...

  • Reakcia poslanca.

  • Mení to niečo na tom, že Remiáš bol kontaktom medzi Oskarom Fegyveresom a Slovenskom? Nemení!

    Vy ste tu kládli fantastické otázky, keď ste spochybňovali Remiáša. Prečo nebolo šetrenie voči Remiášovi? Prosím vás, ale kedy? Veď zomrel v roku 1996, vtedy ste vládli vy. Nás sa pýtate, prečo nebolo šetrenie proti nemu? Malo byť šetrenie po roku 1998, keď sme vládli my, keď bol dva roky mŕtvy? Čo ste sa to pýtali, pán Mečiar?

  • Reakcia poslanca. Smiech rečníka.

  • Pán Mečiar, táto vaša poznámka je dobrým úvodom k tvrdeniu, ktoré musím vysloviť. Niektoré veci, čo ste tu porozprávali, to sú, to sú... – to je patologické blúznenie.

    Pán Mečiar, vy ste tu tvrdili, že ja ako minister vnútra, Lipšic ako minister spravodlivosti, polícia, teda že my sme ponúkali Mikulášovi Černákovi pobyt na slobode, ak bude nejakým spôsobom vypovedať proti nám? Pán Mečiar, ale veď fakty hovoria pravý opak.

  • Reakcia poslanca.

  • Mikuláš Černák sa dostal na slobodu na jeseň v roku 2002 po tom, čo mu uplynula polovica trestu, požiadal o podmienečné prepustenie a súdy v takýchto prípadoch, keď sa správal dobre vo väzení, vždy vyhovujú. Čiže jeho prepustil súd, okresný. A ak sa to niekomu naozaj nepáčilo, no tak to som bol ja ako minister vnútra a bol to kolega Lipšic ako minister spravodlivosti. A urobili sme všetko pre to, a úspešne, aby sa hneď do toho väzenia znovu dostal. Minister spravodlivosti dal sťažnosť pre porušenie zákona, pretože sa správne domnieval, že Černák mohol ísť na slobodu až po dvoch tretinách odpykania trestu, Najvyšší súd nám dal za pravdu a Černák, ktorý medzitým ušiel do zahraničia, tak po spolupráci slovenskej polície a českej polície bol úspešne dovedený naspäť na Slovensko a vrátil sa do väzenia. A polícia tvrdo pracovala na tom, aby si odpykal celý trest. Boli obvinení dozorcovia, ktorí mu dávali neoprávnené výhody, na základe toho nebolo možné, aby išiel na slobodu ani po dvoch tretinách a on si odpykáva celý osem a polročný trest. Dokonca bol obvinený medzitým už z nejakých starých vrážd, ktoré ak mu súd preukáže, tak ďalej bude vo väzení. Čiže nie že mu niekto ponúkal pobyt na slobode, ale úspešne sme urobili všetko pre to, aby bol v tom väzení čo najdlhšie. To sú fakty, ktoré sa vám nejako nezmestia do toho vášho príbehu.

  • Reakcia poslanca.

  • Hovorili ste, vy ste tu kládli sugestívne otázky, kto v nejakom roku 1996 manipuloval vyšetrovanie vraždy Remiáša. Prosím vás, ale veď KDH bolo v opozícii, minister vnútra bol Hudek, potom Krajči. Pýtate sa, kde sa stratili nejaké spisy, no tak my to máme vedieť, čo sme boli v opozícii? Veď vy ste vládli!

    Pán Mečiar, vy ste nám tu povedali nejakú fantastickú príhodu, ako v roku 1992 išiel nejaký návrh na Federálne zhromaždenie, aby ste boli zatknutý. A prečo ten dokument nie je známy v celej Európe? Však to by bol úžasný dokument. Nikto o tom nič nevie, 14 rokov!

    A to, že ste boli pred 6-7 rokmi predvedený políciou násilím, normálni občania tejto krajiny po tom, čo sú predvolaní na výsluch, tak sa dostavia na výsluch.

  • Reakcia poslanca.

  • A vy sa však nesprávate ako normálny človek – to je ten problém.

    Pán Mečiar, vaše vystúpenie bolo veľmi dlhé, ale predsa len, veď vy ste sa nevyjadrili k tomu podstatnému, k tomu, čo je úplne kľúčové! Vy ste nepovedali, že prečo nesúhlasíte so zrušením amnestií a prečo nesúhlasíte s tým, aby sa na súde ukázala pravda!

    Pán Mečiar, čoho sa bojíte? Prečo vám prekáža, keď by sa ľudia dozvedeli na súde pravdu?

  • Reakcia poslanca.

  • Pán Mečiar, spomínam si, ako zúfalo sa snažila vtedy vami zmanipulovaná Slovenská televízia rôznymi programami o utajovaných svedkoch fabrikovať fantastické hypotézy, že to zavlečenie neurobila SIS, ale že to urobila vtedajšia opozícia.

    Pán Mečiar, prečo ste tú amnestiu udelili? To ste nám dnes vôbec nepovedali.

    Pán Mečiar, čo bolo také dôležité, čo bolo také dôležité, aby páchatelia teroristického činu neboli potrestaní?

    Pán Mečiar, vy ste tu spomínali rôzne manipulácie v trestnom stíhaní, ktoré podľa vás sa mali konať v období po roku 1998. Pán Mečiar, ale veď prečo nechcete, aby sa všetky tie manipulácie dokázali na súde?

  • Reakcia poslanca.

  • Pán Mečiar, ale veď ak zrušíme amnestie, všetko sa môže vysvetliť na súde. Pán Mečiar, a na rozdiel od minulého obdobia a predminulého obdobia nie sme vo vláde my, nie je ministrom spravodlivosti zodpovedný za súdy ani Lipšic, ani Čarnogurský, ministrom spravodlivosti je Harabin. Máte ideálnu šancu, ideálnu príležitosť, aby sa na súde dokázali všetky tie manipulácie údajne z našej strany, o ktorých hovoríte.

  • Reakcia poslanca.

  • Prečo nechcete, aby sa toto všetko na súde ukázalo, pán Mečiar?

    Prečo nie sú dnes stíhaní ľudia, ktorí sa mali dopúšťať manipulácie, o ktorých hovoríte? Ministrom vnútra je kolega z koaličnej strany, minister spravodlivosti je váš, prečo nie sú stíhaní? Štyri mesiace už nekonáte, prečo?

    Pán Mečiar, kauza zavlečenia a kauza amnestií vám strašne škodí. Kvôli nej ste sa stali v politike záťažou. Pán Mečiar, prečo prosím vás, prečo, ak vaše úmysly pri udelení amnestií boli bezúhonné, prečo sa nechcete očistiť? Prečo nechcete vojsť do slovenskej histórie ako bezúhonná osoba? Pán Mečiar, prečo?

  • Reakcia poslanca.

  • Toto ste nám dnes nepovedali.

    Pán Mečiar, po tom, čo ste všetko dnes porozprávali, snáď je jasné i to, prečo KDH naozaj nemôže, nechce, nesmie ísť do vlády s vami.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, problém, ktorý dnes riešime, nie je právny problém.

  • Reakcia poslanca.

  • Ruch v sále.

  • Je to problém toho, či je tu politická vôľa k spravodlivosti. Toto už nie je problém pána Mečiara a jeho strany, toto je problém, či my všetci, či my všetci sme tu na to, aby sme prispeli k ukázaniu pravdy, aby sme prispeli k spravodlivosti, či sme tu na to.

    O tomto sa už diskutuje tretie volebné obdobie. Morálne výzvy k podpore schválenia zrušenia amnestií už zazneli v tejto sále. Z mnohých úst, z úst mojich kolegov. Chcem len, aby teraz každý v tejto sále vedel, o čom bude hlasovať. Kto hlasuje za ústavný zákon, hlasuje za to, aby sa ukázala pravda. Kto hlasuje proti, hlasuje za utajenie pravdy. Navrhujeme vám, nech sa pravda ukáže.

  • Ďakujem pekne. Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave?

  • Ako spravodajkyňa, vážený pán predseda, vážení prítomní, mám právo reagovať na záverečné slovo.

    Mňa tá posledná veta, ktorú ste, pán predkladateľ, uviedli, strašne navodila do minulosti. Keď sa robili previerky bosoriek a vyrieklo sa: „Ak bosorka nezhorí, tak mala pravdu. Ak zhorí, nemala pravdu.“ Nuž to bolo niečo podobné, čo ste tu ako poslednú vetu vyriekli, pretože vonkoncom takto otázka nemôže stáť pri ústavnom zákone. Tak ako inkvizícii nemohla stáť otázka pravdy na takýchto dôkazoch.

  • Ďalej ste povedali, že tu nebolo vyrieknuté k podstate, ktorá je predmetom riešenia tohto legislatívneho návrhu na prijatie ústavného zákona. Čoby nie?! Jasne som to vyriekla ja, jasne to vyriekol poslanec Mečiar, ktorý sa vyjadril v rozprave. Veď jeho prvé slová boli: Amnestiu nemožno zrušiť, lebo amnestiou zaniká trestnosť. Veď to je podstata problému! A túto ani jeden obhajca predloženého legislatívneho návrhu nevyvrátil. Nezaoberal sa touto otázkou. Nuž nezaoberal sa preto, lebo v tom tkvie pravda negatívneho návrhu k legislatívnemu návrhu.

    Pán poslanec Lipšic, ktorý veľmi vehementne presadzuje prijatie tohto ústavného zákona, niečo tu hovoril o trojdelení moci, niečo hovoril o retroaktivite, mne chcel imputovať argumenty, ktoré nie sú podstatné, čím zahmlieval pravú podstatu.

    Ďalej ste povedali, pán predkladateľ, že poslanec Mečiar zaviedol pozornosť na nepodstatnú otázku, a to prípad Remiáša. Ale veď pozrite si, pozrite si dôvodovú správu. Ako jeden z vážnych argumentov morálky, prečo to treba prijať, je objasnenie práve tejto kauzy, ergo vravíte, že táto kauza nemôže byť objasnená, pokiaľ sa nezruší amnestia. Tak bolo treba hovoriť aj o tejto kauze.

    Ďalej by som chcela povedať, pán predkladateľ, že ste predviedli prípad majstrovskej slepoty k hodnoteniu uvedených argumentov v rozprave. Kládli ste tu množstvo otázok, ktoré by nemohli byť otázkami, keby ste sa zamysleli nad argumentmi, ktoré v rozprave odzneli.

    Ďalej ste predviedli, pán predkladateľ, právny diletantizmus. Nechcela som povedať to, čo mi momentálne išlo na jazyk, preto som si prečítala zdvorilé hodnotenie toho, čo ste tu predviedli. Ak ste považovali moju argumentáciu, že ak zrušíme zákon určitým novým zákonom a aj ten zákon je zrušený, povedala som, že nanovo sa neobnoví zrušením zrušenia pôvodný účinok a platnosť bývalého zrušeného zákona. A vy ste povedali: čoby nie, keď ho znovu prednesieme. Pán poslanec, to by právnik skutočne nevedel povedať, pretože keď znovu prednesiete v parlamente nový legislatívny návrh, je to úplne iná situácia, je to prijatie nového zákona a nikdy to nie je automatické oživenie niečoho, čomu účinnosť zanikla. Ale je to nová legislatívna skutočnosť. Takže predviedli ste ten právny diletantizmus.

    Ďalej ste predviedli ignoranciu základného princípu právneho štátu a to je princíp neviny. Začali ste klásť otázky v prípadoch, kde bola konštatovaná nevina, a o prípade v súvislosti s tu menovaným pánom L. ste uviedli vety, ktoré potvrdzujú, že si nectíte ústavný princíp prezumpcie neviny nielen ako poslanec, ale ako že ste si ho aj nectili v minulosti ako minister vnútra. A to je veľmi zlá vizitka nielen pre bývalého ministra vnútra, ale aj pre poslanca parlamentu v štáte, ktorý si hovorí právny štát.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Dámy a páni, mali sme pokračovať podľa pôvodného schváleného harmonogramu hlasovaním o siedmich prerokovaných bodoch programu. Chcem sa spýtať, či by bol všeobecný súhlas na to, aby sme hlasovanie o všetkých prerokovaných bodoch presunuli na piatu hodinu poobede a pokračovali teraz hlasovaním...

  • Reakcie z pléna.

  • A pokračovali prerokúvaním programu vzhľadom na to, že sú tu prítomní aj navrhovatelia.

  • Reakcie z pléna.

  • Budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch programu. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím teraz...

    Procedurálny návrh – pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. V mene troch poslaneckých klubov SMER – sociálna demokracia, Slovenskej národnej strany a Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko podávam návrh, aby sme do programu 5. schôdze zaradili bod – návrh na zmenu v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý máte ako tlač 125. Zároveň navrhujem, aby sme tento bod prerokovali ihneď po zaradení do programu schôdze. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Je všeobecný súhlas s takýmto riešením?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Bude to, samozrejme, hneď po tom, ako odhlasujeme sedem prerokovaných bodov.

    Budeme hlasovať teraz o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Edity Angyalovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov (tlač 101).

    Poprosím poslankyňu Janu Vaľovú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpili podľa rokovacieho poriadku dvaja poslanci, pričom pani poslankyňa Gibalová podala procedurálny návrh vrátiť zákon na prerokovanie. Prosím pána predsedu, aby dal o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 54 za, 77 proti.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

    Budeme pokračovať prvým hlasovaním podľa § 73 ods. 3.

  • Ďakujem pekne. Prosím pána predsedu, aby dal hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 78 za, 4 proti, 52 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k druhému hlasovaniu o pridelení výborom, určení gestorského výboru a určení lehôt na prerokovanie. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Prosím pána predsedu, aby dal hlasovať o pridelení návrhu zákona (tlač 101) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a súčasne navrhujem, aby výbor, ktorému bol uvedený návrh pridelený, ho prerokoval v lehote do 29. novembra 2006 a gestorský výbor v lehote do 30. novembra 2006.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132, za 121, proti 1, zdržalo sa 7, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že sme pridelili uvedený návrh zákona výborom, určili gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty na prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem.

    Budeme hlasovať teraz v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Edity Angyalovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 99. Nech sa páči, pani poslankyňa, uveďte hlasovanie.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave nevystúpil ani jeden poslanec, takže vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 76, proti 4, zdržalo sa 51.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh zákona posunuli do druhého čítania.

    Pristúpime k druhému hlasovaniu.

  • V druhom hlasovaní je to o pridelení návrhu (tlač 99) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a súčasne navrhujem, aby výbor, ktorému bol uvedený návrh pridelený, ho prerokoval v lehote do 29. novembra 2006 a gestorský výbor v lehote do 30. novembra 2006.

    Pán predseda, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 123, zdržalo sa 7, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom, určili gestorský výbor, ako aj lehoty na prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďalej budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zdenky Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 102).

    Výbor pre kultúru a médiá určil ako spravodajkyňu Ľudmilu Muškovú. Nech sa páči, uveďte hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133, za 132, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že sme sa uzniesli, aby sa uvedený návrh zákona prerokoval v druhom čítaní.

    Budeme pokračovať pridelením výborom, gestorskému výboru a lehotami.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím o pokoj v snemovni, prosím vás.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, že určené výbory návrh zákona prerokujú v lehote do 29. novembra 2006 a gestorský výbor do 30. novembra 2006.

  • Ďakujem. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, za 131, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme pridelili uvedený návrh výborom, odsúhlasili sme gestorský výbor, ako aj lehoty na prerokovanie vo výboroch.

    Budeme pokračovať a požiadam teraz pána poslanca Jozefa Mikuša, aby uviedol hlasovanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 104).

    Nie je tu pán spravodajca Mikuš? Jozef Mikuš. Je niekto z výboru pre financie, rozpočet a menu, kto by mohol? Pán predseda, mohli by ste uviesť? Kto má splnomocnenie? Poprosím o chvíľočku strpenia.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol hlasovanie k návrhu zákona, ktorým sa mení daň z príjmov. Pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu zákona skupiny poslancov.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme o tom, že podľa § 73 ods. 3 prerokujeme zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 56, proti 1, zdržalo sa 74.

    Konštatujem, že sme neodsúhlasili prerokovanie uvedeného návrhu v druhom čítaní.

    Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Ide o tlač 105. Dávam slovo pani poslankyni Jane Laššákovej, aby uviedla hlasovanie.

  • Ďakujem pekne za slovo. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129, za 62, proti 12, zdržalo sa 54, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme neschválili prerokovanie uvedeného návrhu v druhom čítaní.

    Budeme pokračovať v prvom čítaní hlasovaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

    Ide o tlač 106. Pán poslanec Gábor Gál, poprosím vás, uveďte hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130, za 53, proti 5, zdržalo sa 71, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme sa neuzniesli, aby sme tento návrh zákona prerokovali v druhom čítaní.

    Pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii.

    Je to tlač 103. Poprosím pani poslankyňu Katarínu Tóthovú, aby uviedla hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, vážení kolegovia, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona, odporúčam, pardon, prepáčte. Prosím, pán predsedajúci, aby som informovala, že v rozprave vystúpili traja poslanci: poslankyňa Tóthová, Lipšic a Mečiar. V rozprave padol procedurálny návrh, aby táto snemovňa hlasovala o tom, že sa nebude pokračovať v rokovaní o návrhu predmetného ústavného zákona. Prosím, pán predseda, aby ste dali o tomto hlasovať.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 78, proti 52, nehlasoval 1.

    Schválili sme procedurálny návrh a nebudeme pokračovať ďalej v rokovaní o tomto návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Pán predsedajúci, tým mi odpadajú ďalšie povinnosti. Ďakujem.

  • Týmto sme odhlasovali všetky prerokované body programu.

    Pristúpime teraz, tak ako sme odsúhlasili všeobecným súhlasom a postojom, k rokovaniu o

    návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh ste dostali ako tlač 125 a bol vypracovaný na základe návrhu poslancov členov poslaneckého klubu za stranu SMER – sociálna demokracia.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či chce niekto ústne. Pán poslanec Slafkovský, chcete do rozpravy k tomuto návrhu? Nie. Technici, vypnite pána poslanca Slafkovského. Končím možnosť prihlásiť sa ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a pristúpime k hlasovaniu.

    Keďže podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku nie je v tomto prípade ustanovená tajná voľba, podávam návrh, aby sme o tejto voľbe a odvolaní hlasovali verejne jedným hlasovaním. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Konštatujem, že budeme hlasovať verejne jedným hlasovaním. A dávam hlasovať o návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky tak, ako ste ich dostali uvedené v tlači 125. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 123, za 118, zdržali sa 2, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že sme schválili návrh na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán poslanec, predseda Novotný, procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Rád by som ešte len jeden oznam povedal. Chcel by som pozvať všetkých poslancov Národnej rady v čase od 12.00 do 15.00 hodiny do rokovacej miestnosti Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, kde sa uskutoční prezentácia Ligy proti reumatizmu a odborníkov z Národného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch. Zároveň bude možnosť vyšetriť si kostnú hustotu denzitometrom na prevenciu osteoporózy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem. I ja by som len chcela poprosiť členov výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, a teda im pripomenúť, že budeme mať krátku schôdzu výboru o 15.00 hodine. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ešte ja využijem túto príležitosť a znovu pozývam predsedov jednotlivých výborov Národnej rady na stretnutie vedenia Národnej rady po skončení o 12.30 hodine. Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať v rokovaní programu 5. schôdze prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.

    Návrh je pod číslom 107. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí číslo 107.

    Pán poslanec Kondrót, uveďte návrh zákona.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás o pokoj v rokovacej sále.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, slovenské vlády rok čo rok deklarujú snahu o informatizáciu Slovenska. Rok čo rok sa míňajú na tento účel nemalé finančné prostriedky, ale, bohužiaľ, len míňajú. Príčin je viac. Jedným z nich je určite jav, ktorý môžem smelo nazvať rezortizmus, ale nebudem sa momentálne venovať analýze tohto pojmu.

    Ponúkam riešenie tohto problému, lebo podľa mňa súvisí s nevhodne nastavenými kompetenciami orgánov ústrednej štátnej správy...

  • Sústavný ruch v sále.

  • Vážení kolegovia, poprosím o pokoj v sále. Tak nevytvárame vhodný priestor na vystúpenie rečníka. Poprosím o pokoj a porozumenie.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Minulá vláda schválila Národný strategický referenčný rámec. Operačný program Znalostná ekonomika obsahoval i časť informačná spoločnosť. Tento operačný program bol logicky priradený k ministerstvu financií. Táto skutočnosť sa však neodrazila v zmene príslušných právnych predpisov. Nutnou podmienkou budovania znalostnej ekonomiky je budovanie informačnej spoločnosti. Informačnú spoločnosť nie je možné účinne a rýchle naštartovať bez toho, aby nedošlo k vybudovaniu informačných systémov verejnej správy. Základom k jej budovaniu je e-Government.

    Keďže ministerstvo financií je sektorovo najviac previazané ministerstvo s celou verejnou správou a je zodpovedné každoročne za prípravu štátneho rozpočtu, je logické, že by malo byť práve ono partnerom Úradu vlády v oblasti informačných systémov verejnej správy. Informatizácia verejnej správy v gescii Úradu vlády Slovenskej republiky a ministerstva financií je kľúčová nielen pre optimalizáciu verejnej správy, ale i pre včasné získanie informácií potrebných pre politiku vlády aj celej verejnej správy. Takýto prístup navyše zabezpečí lepšiu kontrolu vynakladania verejných prostriedkov na všetkých úrovniach verejnej správy, priblíži verejnú správu občanom a zjednoduší podnikateľské prostredie. Výsledkom budú nižšie spoločenské náklady tak na strane verejného, ako i súkromného sektora, aj samotného občana.

    Moderná, efektívna a transparentná štátna verejná správa je jeden z kľúčových cieľov ministerstva financií na ceste k vedomostnej spoločnosti cestou úspor a zlepšenej správy verejného majetku. Ministerstvo financií vzhľadom na cieľ a záväzok vlády zväčšiť celospoločenskú solidaritu má eminentný záujem na vyššej dynamike rastu HDP, na rýchlom odstraňovaní nezamestnanosti, čo nie je možné bez konsolidácie verejných výdavkov cez ich reformu. V hre je i nemalá úspora ľudských zdrojov tak na strane verejného sektora, ako i na strane občana a súkromného sektora. Zjednodušenie algoritmizácie informačných tokov a ich vzájomná previazanosť prinesú nielen vďaka časovej úspore vyššiu kvalitu života a dlhoročný rast HDP na úroveň jedného až dvoch percent. Tým sa aj verejné financie stanú viac konsolidovanými a vznikne väčší priestor na budovanie sociálneho štátu.

    Vybudovanie informačnej spoločnosti a e-Governmentu považuje ministerstvo financií za kľúčový prvok na projektovanie a stabilitu verejných financií, ako i na budovanie moderného sociálneho štátu. Kvalita informačného toku a jeho previazanosť nielen na úrovni centrálnej štátnej správy nielenže postupne zlepší celý profil financovania verejného sektora, ale bude mať vplyv na rovnomernejšie čerpanie štátneho rozpočtu, lepšie prognózovanie výdavkov a konečne sa dopracujeme k merateľnosti efektivity výdavkov v jednotlivých kapitolách. Okrem toho sa verejné financie dostanú pod verejnú kontrolu, čím sa zvýši participácia občana na spoločenských veciach.

    Je zrejmé, že poriadok vo verejných financiách zlepší účinnosť fiškálnej politiky vlády, priblíži rezorty k programovému rozpočtovaniu, zrýchli hospodársky rast, čím vzniknú ďalšie zdroje na odstraňovanie regionálnych disparít, odstraňovanie chudoby a znižovanie nezamestnanosti, a teda i sociálnej nerovnováhy ako hlavného problému ekonomiky Slovenskej republiky.

    Žiaden z rezortov preto nie je tak priamo motivovaný na raste dynamiky príjmov štátneho rozpočtu ako kľúčové hospodárske ministerstvo a to je ministerstvo financií. Ministerstvo s kľúčovou hospodárskou kompetenciou, ktoré je podľa mňa zodpovedné za rozpočet verejnej správy. Práve toto ministerstvo je motivované dosahovať maximálnu efektivitu výdavkov. Preto som toho názoru, že by spolu s takouto kľúčovou zodpovednosťou malo dostať do rúk i hlavný nástroj na jeho realizáciu, za ktorú ja považujem budovanie digitálnej vlády a informačnej spoločnosti.

    Toto sú hlavné dôvody na predloženie predmetného návrhu uvedeného ako tlač 35 a súčasne vás, vážené kolegyne, kolegovia, žiadam o jeho podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Kondrótovi za uvedenie návrhu zákona.

    Teraz dávam slovom spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Tiborovi Cabajovi.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony (tlač 107), v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní predkladám spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky v súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, ako i o finančnom dosahu na rozpočet obcí a vplyv na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení a čl. 81 upravujúceho oblasť životného prostredia. Problematika tohto návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 2. októbra 2006 č. 107 a podľa § 71 zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, zároveň odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 26. novembra 2006 a gestorský výbor do 30. novembra 2006.

    Toľko, pán predsedajúci, spravodajská informácia k predloženému návrhu zákona pána poslanca Kondróta.

  • Ďakujem, pán poslanec Cabaj, za uvedenie spravodajskej správy.

    Teraz, vážené poslankyne, vážení poslanci, otváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, chcem vás informovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem zároveň všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Vzhľadom na neexistenciu diskusie predpokladám, ani navrhovateľ, ani spravodajca sa nehlásia. Ďakujem pekne. Ďakujem obom, aj navrhovateľovi, aj spravodajcovi, za účasť.

    Vážené kolegyne, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Zároveň vzhľadom na to, že sa blíži 12.00 hodina, prerušujem rokovanie Národnej rady do 14.00 hodiny, kde sa stretneme na hodine otázok. Ďakujem vám za aktívnu a korektnú účasť. Dvanásť tridsať, teda o pol jednej.

  • Prerušenie rokovania o 11.58 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Tretí deň rokovania

    5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené poslankyne, vážení poslanci, poprosil by som vás, aby ste zaujali miesta, aby sme mohli začať popoludňajšie rokovanie. Dovoľte, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja by som vás poprosil, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále. Rovnako by som si dovolil požiadať aj členov vlády.

  • Pauza pre nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 5. schôdze Národnej rady pravidelným bodom

    hodina otázok,

    ktorý týmto otváram. Poslanci písomne položili včera do 12.00 hodiny 35 otázok predsedovi vlády a členom vlády 117 otázok.

    Chcem skonštatovať, že ide o rekordný počet otázok v porovnaní s predchádzajúcim volebným obdobím. Opäť, žiaľ, sa opakuje situácia, na ktorú som sa snažil upozorniť na predchádzajúcej schôdzi, že niektoré z otázok sa opakujú.

    Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Chcem upozorniť, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa nebude odpovedať.

    Teraz poprosím pána predsedu vlády Roberta Fica, aby oznámil kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok nasledujúcich neprítomných členov vlády z dôvodu ich pracovných ciest a oznámil ministrov, ktorí budú poverení ich zastupovaním pri odpovediach na otázky.

    Neprítomný je pán minister hospodárstva Jahnátek, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste vo Vietname a Singapure a bude ho zastupovať pán minister financií Počiatek. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán premiér.

    Požiadam vás, aby ste teraz v limite 15 minút odpovedali na otázky, ktoré boli vyžrebované a adresované vám.

    Prvá otázka je od pána poslanca Galbavého a znie: „Aké máte kritériá na prideľovanie finančnej pomoci z vašej osobnej finančnej rezervy, ktorá sa v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zvýšila o viac ako dvojnásobok, zvýšil sa rovnakou mierou aj počet žiadostí?“

  • Ďakujem za túto otázku a rešpektujem, že poslanci Národnej rady vykonávajú prostredníctvom otázok kontrolnú činnosť a chcú vedieť, ako sa využívajú finančné prostriedky, ktoré má k dispozícii predseda vlády.

    Predovšetkým chcem zdôrazniť, že v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov o použití prostriedkov rezervy predsedu vlády rozhoduje aj predseda vlády a nie sú stanovené žiadne zákonné kritériá. Preto je na predsedovi vlády, a je tu určitá tradícia aj z minulosti, ako si nastaví použitie týchto finančných prostriedkov. Táto rezerva sa vytvára na krytie nepredvídaných výdavkov, ktoré sú nevyhnutné a naozaj aj toto bol hlavný dôvod, prečo navrhujeme zvýšiť v roku 2007 túto sumu.

    Len pre zaujímavosť chcem uviesť, že od roku 2003 do roku 2006 bola rezerva predsedu vlády vo výške 50 mil. Sk. Dovoľte mi teraz, pán poslanec, informáciu, ako vyzerá rok 2006. V roku 2006 z týchto 50 mil. korún bolo vyčerpaných ešte predchádzajúcim pánom predsedom vlády 33 mil. 96 tis. 745 korún, čiže je to v podstate viac ako polovica. Zostatok je už iba 12 mil. korún, pretože, ako je všeobecne známe, táto vláda viazala určité výdavky, a to sa týka aj tejto rezervy predsedu vlády. Čiže, v podstate od okamihu, ako som nastúpil do funkcie predsedu vlády Slovenskej republiky, som mal k dispozícii ako rezervu z pôvodných 50 mil. korún iba 12 mil. Sk, hoci to bolo presne na polovičke tohto rozpočtového roku.

    Vláda nastupovala začiatkom júla tohto roku. Ja, samozrejme, v žiadnom prípade nebudem teraz robiť rozbor toho, ako boli použité finančné prostriedky, povedzme, do 30 júna, ale len som chcel uviesť, že bola minutá väčšia časť ako polovička. Aby som sa dostal k vašej konkrétnej otázke, či sa zvýšil aj počet žiadostí, tak budem veľmi konkrétny. Od januára 2006 do júna 2006 teda za prvých 6 mesiacov, keď bolo minutých tých 33 mil. Sk, bolo zaevidovaných 83 žiadostí. Z toho 58 žiadostí bolo od občanov a 25 od inštitúcií činných hlavne v sociálnej oblasti. Od júla, toto je zaujímavé, pán poslanec, k dnešnému dňu za necelé 4 mesiace už bolo zaevidovaných 174 žiadostí o finančnú pomoc predsedovi vlády, čo je prakticky dvojnásobný nárast a tento trend je čím ďalej, tým vyšší, čím ďalej, tým viacej žiadostí prichádza.

    Pán poslanec, chcem nielen vás, ale aj všetkých ostatných členov Národnej rady Slovenskej republiky ubezpečiť, že overujeme každú jednu žiadosť, či nedošlo napríklad k opakovanej žiadosti. Lebo stávalo sa, že niekto požiadal pred dvoma rokmi, dostal od predsedu vlády určitú výpomoc a znovu žiadal ďalšie a ďalší rok.

    Najpodstatnejšia informácia pre vás, pán poslanec, ale je, že ja som z tých 12 mil. korún ešte ani korunu neminul. Pretože momentálne dávame dohromady všetky žiadosti a chceme, aby boli čo najefektívnejšie použité. Pokiaľ ide o 174 žiadostí o finančnú pomoc, ktoré prišli len za štyri mesiace, teda dvojnásobný nárast, a to nás teda viedlo, aby sme v roku 2007 uvažovali o väčšej rezerve predsedu vlády, je to 102 žiadostí od občanov, a asi vás nebude prekvapovať, ak poviem, že žiadateľmi sú hlavne občania, ktorí sa nachádzajú v hmotnej núdzi. Každú jednu žiadosť individuálne preverujeme v mieste bydliska občana na sociálnom odbore na miestnom úrade, u starostu na miestnom zastupiteľstve.

    A chcem potvrdiť, že niektoré rozhodnutia, ktoré sú poprijímané, sú síce zákonné, ale nie sú spravodlivé a my tieto nespravodlivosti niekedy chceme nahradiť nejakým drobným príspevkom, ako sa to bežne robilo aj v minulosti. Organizácie podali v tomto období štyroch mesiacov 45 takýchto žiadostí. Sú to hlavne školy, škôlky, charitatívne a cirkevné inštitúcie, hlavne požadujú príspevok na stravovacie zariadenia, na zatepľovanie, opravu budov, prípadne na podporu objektov pre deti a mládež. A 27 žiadostí došlo z obcí. Obce žiadajú príspevok hlavne na opravy a rekonštrukcie majetku v správe obce. Pokúsil som sa poskytnúť vyčerpávajúcu informáciu. Ešte raz opakujem, nárast žiadostí viac ako dvojnásobný len za štyri mesiace. Rovnako potvrdzujem, že ani koruna z tejto rezervy predsedu vlády nebola zatiaľ použitá, lebo spracúvame tieto žiadosti.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán premiér.

    Pán poslanec Galbavý, doplňujúca otázka? Máte dve minúty. Nech sa páči.

  • Vážený pán premiér, v prvom rade ďakujem za otázku. Keď som formuloval ja moju otázku, tak nechcel som spochybniť váš dobrý úmysel pomáhať tým, ktorí pomoc potrebujú. Ale myslím si, že nie celkom sa dokážem stotožniť s tým, čo ste povedali, že nárast žiadostí je dvakrát vyšší, ako bol predtým. Predsa objem peňazí vo vašej osobnej rezerve by nemal priamo úmerne narastať k narastaniu požiadaviek a žiadostí. Som presvedčený, že 50 % prípadov, ktoré chcete zachraňovať, by sa mali riešiť systémovo v rámci aktivít ministerstva práce a sociálnych vecí, prípadne v rámci aktivít ministerstva zdravotníctva. Ďalším 50 % sa dá zabrániť prijímaním systémových opatrení od protipovodňových až po protipožiarne opatrenia.

    Prepáčte, pán predseda vlády, v tejto súvislosti si dovolím vysloviť jedno podozrenie, keď ste si tak extrémne navýšili objem peňazí do vašej osobnej rezervy až o 75 mil. korún, že okrem vášho dobrého úmyslu pomáhať tým, ktorí to potrebujú, je tu ešte predsa jeden úmysel, ktorý hovorí o tom, že si chcete posilniť svoju osobnú popularitu, že chcete z toho osobne politicky profitovať cez peniaze, o ktorých budete rozhodovať vy, komu ich dáte, alebo nedáte. Prepáčte, že som zašiel až tak ďaleko a vyslovil som toto podozrenie. Máte príležitosť, aby ste mi ho vyvrátili.

  • Nech sa páči, pán premiér, odpovedajte na doplňujúcu otázku.

  • Samozrejme, že by ma prekvapilo, keby vaše otázka bola iba bona fide. Vždy budem hľadať aj zlý úmysel vo vašej otázke, ale je to rešpektujem, ste opozičný poslanec.

    Chcem znovu zopakovať, pán poslanec, že naozaj za štyri mesiace došlo k podaniu 174 žiadostí, kým za prvých 6 mesiacov to bolo iba 83 žiadostí. Čiže, je to dvojnásobný počet len za štyri mesiace. Ak takto ten trend bude pokračovať do decembra, tak čakáme, že tých žiadostí bude 250 až 300, čo je jednoducho možno štvornásobok toho, čo došlo za prvých 6 mesiacov.

    Ďalej chcem povedať, že sa stotožňujem s vašimi slovami, veci treba riešiť systémovo, tak ako ste to napríklad vy urobili, keď ste zobrali invalidným dôchodcom všetky dôchodky. To je systémové riešenie, samozrejme.

  • Ale sú prípady, no chcem sa k tomu vrátiť, chcem povedať, že 25 000 invalidným dôchodcom ste prehodnotili invalidné dôchodky tak, že veľa ľuďom invalidné dôchodky boli vzaté a mnohým boli znížené. Ústavný súd povedal, že je to protiústavné a dnes sa k tomu musíme vrátiť. Tieto zdroje, ktoré má predseda vlády k dispozícii, sú potrebné najmä v prípadoch, keď už neexistuje právny prostriedok alebo už nie je titul právny, aby sme tomuto človeku pomohli.

    Pán poslanec, musíte sa s tým stretávať pravidelne. Určite sa na vás obracajú ľudia. Predložia vám kopu dôvodov a argumentov a naozaj preukážu, že už nie je možnosť obrátiť sa na nejaký úrad, ktorý z hľadiska zákona môže poskytnúť nejakú sociálnu pomoc alebo inú dávku. Vtedy prichádza takýto výnimočný mechanizmus, že, či už ľuďom, inštitúciám, ako sú školy, alebo obce takýmto spôsobom pomáhame.

    Pán poslanec, máte právo mi kedykoľvek položiť túto otázku. Ja som pripravený na každej schôdzi Národnej rady, ak budem odpovedať, vracať sa k vyhodnoteniu toho, ako sú tieto zdroje používané. Ešte raz pripomínam, 12 mil. korún sami sme si skrátili vo vláde o 4 mil. korún a ešte ani koruna z týchto zdrojov nebola využitá. Čiže, dopredu hovoriť o nejakom podozrení alebo zlom úmysle, je trošku predčasné.

  • Ďakujem, pán premiér.

    Druhá vyžrebovaná otázka pre vás je od pani poslankyne Laššákovej a znie: „Vážený pán premiér, mnohé záväzky z Programového vyhlásenia vlády sa začali plniť v rekordne krátkom čase. Niektoré záväzky vláda odložila na ďalšie roky. Ktoré z cieľov novej vlády, ktoré sa ešte nedostali do procesu realizácie považujete na prioritné v najbližšom období?“

  • Ďakujem za otázku. Pokúsim sa byť maximálne stručný.

    Po prvé chcem povedať, že programové vyhlásenie vlády sa nedá naplniť za 100 dní. A do určitej miery aj musím odmietnuť pokusy o akési hodnotenie plnenia vládneho programu za tri mesiace. To tu nikdy nebolo. Programové vyhlásenie je na štyri roky, napriek tomu si myslím, že sme urobili veľa, pokiaľ ide o plnenie základných cieľov z tohto hlavného programového dokumentu. Avšak, pokiaľ ide o základné ciele v najbližšom období, chcel by som predovšetkým povedať, že vláda Slovenskej republiky má záujem podporovať investície, ktoré povedú k produkcii výrobkov s vyššou priamou hodnotou a ktoré zásadným spôsobom zvýšia aj konkurenčnú schopnosť Slovenska na globálnych svetových trhoch. Ja teraz nechcem robiť z toho preteky. Vždy sa robili preteky z toho, kto prvý príde a oznámi, že niekto má prísť a má niekto vytvoriť nejaké pracovné miesta. Budeme tieto veci oznamovať až potom, ak budú veci dohodnuté, podpísané. Ale pravda je taká, že Slovensko je naďalej zaujímavý priestor pre zahraničné investície. O mnohých vážnych veciach sa diskutuje aj v týchto dňoch a v týchto týždňoch a ja verím, že vláda bude mať šancu informovať slovenskú verejnosť, že sa jej podarilo zabezpečiť ďalšie a ďalšie pracovné príležitosti.

    Druhá priorita, na ktorú sa chcem sústrediť, je pochopiteľne budovanie sociálneho štátu. Veď je to podstata programového vyhlásenia tejto vlády, a to predovšetkým v oblasti pomoci ohrozeným skupinám obyvateľov, ale všetko pri plnení maastrichtských kritérií. To chcem maximálne zdôrazniť. Preto aj rozpočet na rok 2007 je postavený tak, že rozpočet plánuje s deficitom vo výške 2,9 %, čím dávame jasne najavo, že termín zavedenia eura v roku 2009 je stále reálny. Takže, to sú také hlavné dva body, na ktoré sa chceme sústrediť v najbližšom období.

  • Ďakujem, pán premiér. Pani poslankyňa, doplňujúca otázka? Nie.

    Ako tretia bola vyžrebovaná opäť otázka pani poslankyne Jany Laššákovej: „Pán premiér, bude vláda Slovenskej republiky podporovať politiku verejného vlastníctva, aby predišla korupcii a nehospodárnosti v súkromnom sektore?“

  • Programové vyhlásenie vlády jednoznačne odmieta privatizáciu strategických spoločností. A takto sa aj bude vláda správať počas celého štvorročného obdobia. Napriek tomu, že štát dnes vlastní v niektorých strategických firmách 51 % akcií, privatizačné zmluvy boli urobené tak zle, že štát prakticky nekontroluje tieto podniky, čo spôsobuje Slovenskej republike obrovské ťažkosti.

    Vláda Slovenskej republiky je presvedčená, že aj štát môže byť dobrý hospodár a veď netreba chodiť ďaleko. V Európe máme množstvo veľmi kvalitných firiem v štátnom vlastníctve, ktoré sú dôkazom toho, že aj štát môže spravovať majetok. Ja by som uviedol napríklad ČEZ v Českej republike alebo aj mnohé iné spoločnosti. Preto by som chcel na otázku pani poslankyne Laššákovej odpovedať, že vláda Slovenskej republiky nielenže nebude pristupovať k odpredaju štátnych podielov v strategických spoločnostiach, ale všade tam, kde štát má určité pozície v sprivatizovaných spoločnostiach, urobíme nevyhnutné kroky, aby sa pozícia štátu posilnila.

    Ja napríklad osobne veľmi vítam rozhodnutie o zastavení privatizácie bratislavského letiska. Bratislavské letisko je projekt, ktorý je schopný prežiť aj bez toho, aby sme predávali 66 % akcií Schwechatu. Mohol by som uviesť ďalšie iné projekty, ale nechcem teraz zaťažovať. Čiže, filozofia vlády Slovenskej republiky je v tomto jasne postavená.

  • Ďakujem, pán premiér. Chcete doplňujúcu otázku, pani poslankyňa?

    Pán premiér, 15 minút, ktorých je vyhradených ako limit na odpovede na otázky, ktoré boli vyžrebované z otázok poslankýň a poslancov pre vás, uplynulo. Chcem sa vám poďakovať.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je na ministra financií Jána Počiatka a je od poslanca Martina Pada a znie: „Pán minister financií, akými ekonomickými opatreniami vlády zabezpečíte nárast príjmov v roku 2007 v porovnaní s rokom 2006 o 17 mld. korún, ako to uvádzate v štátnom rozpočte na rok 2007?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, z predloženej otázky nie je úplne jasné, akých 17 mld. máte na mysli. Preto skúsim odpovedať komplexnejšie.

    Príjmy štátneho rozpočtu sa v roku 2007 rozpočtujú vo výške 308,1 mld., z toho 29,1 mld. tvoria príjmy z rozpočtu Európskej únie. Príjmy z Európskej únie závisia od schopnosti predkladať dobré projekty a preto pre účely zodpovedania tejto otázky je nutné túto sumu od celkových príjmov štátneho rozpočtu odrátať. Po tejto úprave sa príjmy štátneho rozpočtu predpokladajú na úrovni 279 mld., čo je oproti predpokladanej skutočnosti za rok 2006 nárast o 14,7 mld. Rekapitulácia príjmov štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe to potvrdzuje, kde príjmy spolu bez EÚ sú 264 mld. v roku 2006 ku 2007 roku na úrovni 278 mld., čo je tých 14,6 mld., čo je 5,6 % nárast. V uvedenom náraste sa podieľajú najmä daňové príjmy, ktoré tvoria až 88 % príjmov štátneho rozpočtu.

    Ale keď sa pozrieme a je nutné špecifikovať príjmy štátneho rozpočtu v metodike ESA a tam je bilancia taká, že nárast príjmov v roku 2007 je až o 24,2 mld. oproti roku 2006, čiže môžeme ísť aj do detailnej štruktúry, ale zhruba je to tak, že príjmy spolu bez EÚ prostriedkov na „esovskom" princípe je 257 mld. v roku 2006, 281 mld. nám v roku 2007, čo je rozdiel 24,1 mld. Prognóza daňových príjmov je založená na makroekonomických predpokladoch ministerstva financií. Tieto makroekonomické predpoklady, ako aj prognóza daňových príjmov je podrobená nezávislému hodnoteniu vo výbore pre makroekonomické prognózy a následne vo výbore pre daňové prognózy. Členmi týchto výborov sú analytici bánk, ako je Slovenská sporiteľňa, VÚB, ČSOB, Tatra banka, ING Bank, Národná banka Slovenska, ako aj ďalšie inštitúcie, ako sú Infostat alebo Slovenská akadémia vied.

    Cieľom týchto výborov je poskytnúť nezávislý názor na prognózu ministerstva financií, pričom vyjadrenia jednotlivých členov sú uvádzané v textovej časti rozpočtu. Ministerstvo financií určilo tieto prognózy a potvrdzuje to názor aj tohto daňového výboru, že prognózy všetky sú realistické. Znamená to, že ministrerstvo financií príjmy štátneho rozpočtu ani nepodhodnotilo, ani nenadhodnotilo. Základnou úlohou vlády je udržať vysoký ekonomický rast rozumnou fiškálnou politikou, ktorej hlavným nástrojom je rozpočet verejnej správy. Aktuálny návrh rozpočtu verejnej správy predpokladá deficit na úrovni 2,9 % vrátane nákladov na spustenie druhého piliera dôchodkovej reformy. Ide tak o relatívne masívnu reštrikciu na úrovni výdavkov. Medziročné znižovanie deficitu verejnej správy je základom toho, aby súčasný vysoký rast ekonomiky nebol deformovaný expanzívnou politikou vlády. Takže, širšiu diskusiu na tému rozpočet očakávam v druhom čítaní, ale hlavne pri schvaľovaní rozpočtu, a keby ste chceli ešte nejaké detaily k tým príjmom, tak je to kapitola III rozpočtových príjmov, str. 10 až 19.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Ešte vás poprosím keby ste počkali, pretože pán poslanec Pado, ktorý položil otázku, má právo položiť doplňujúcu otázku. Chcete, pán poslanec, doplňujúcu otázku? Ak áno, máte 2 minúty. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Ja som si toto prečítal a ja som sa to pýtal preto, že keď sme spolu rozprávali alebo keď som mal vystúpenie, tak som hovoril o tom, že vláda zatiaľ neprijala nijaké zvláštne opatrenia, ktorými by navýšila príjmovú časť rozpočtu takým razantným spôsobom. A keď som včera hovoril o tom, že míňanie tejto vlády je umožnené výsledkami hospodárenia bývalej vlády, tak nastal veľký šum v sále. V podstate to, čo ste povedali, dali ste mi za pravdu, že hlavnou úlohou vlády je zachovať hospodársky rast krajiny alebo nárast HDP, ktorý zabezpečila ešte bývalá vláda. To je všetko, čo som chcel touto otázkou dokázať.

    Ďakujem pekne.

  • Tak konštatácia, že hlavnou úlohou vlády je zachovať makroekonomický rast, to je pravdepodobne úplne prirodzené, a to, ako sa táto vláda vysporiada s výdavkami, to je kľúčová otázka. Čiže, dôležité je, že táto vláda prijala aj veľké množstvo úsporných opatrení, ktoré umožňujú napĺňanie programového vyhlásenia vlády. A to je veľmi dôležitý moment, o ktorom sa budeme určite v budúcnosti veľa baviť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi ministrovi financií pánovi Počiatkovi.

    Budeme pokračovať ďalšou otázkou, ktorú položil opäť pán poslanec Martin Pado a smeruje k pani ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky k pani Vierke Tomanovej a znie: „Pani ministerka, akými krokmi sa vášmu ministerstvu podarilo za 100 dní pôsobenia vašej vlády znížiť nezamestnanosť na Slovensku v poslednom období pod 10 %. Môžeme teda očakávať, že za ďalšie obdobie to bude pokles o ďalších 1,5 – 2 %?“

  • Ruch v rokovacej miestnosti.

  • Vážení kolegovia, vážené kolegyne, chcem vás poprosiť o pokoj v sále.

    Nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, je niekoľko faktorov, ktoré ovplyvnili pokles nezamestnanosti na rekordných 9,75 %.

    Znovu hovorím, že ide o evidovanú nezamestnanosť, no z ktorej sú určité skupiny ľudí vypustení. Sú to napríklad tí, ktorí sú na rekvalifikáciách, ktorých, keby bolo treba, tiež môžu nastúpiť, čiže to percento miery nezamestnanosti ako-takej je v skutočnosti vyššie. Je to, samozrejme, rast hrubého domáceho produktu a vzniku väčšieho počtu pracovných príležitostí najmä u veľkých investorov. Ale v prvom rade je to zamestnanie sa 40 tisíc Slovákov v období sezónnych prác. Čiže, toto je najväčšie množstvo.

    V pozitívnom smere musím povedať tiež, že pôsobila aj pracovná mobilita vrátane zahraničnej, ale aj aktívne opatrenia na trhu práce, či už je to aktivácia uchádzačov o zamestnanie hľadať si zamestnanie, vzdelávanie a príprava. Začali sme realizovať nový Národný projekt IIIA - vzdelávanie a príprava na trh práce, zamestnanecká prax, ktorý dáva ešte väčší dôraz na cielené zaraďovanie uchádzačov o zamestnanie do vzdelávania a následne ich umiestňovanie na trhu práce. Vzhľadom na vývoj jednotlivých implementovaných národných projektov sa pristúpilo k navýšeniu rozpočtu na Národný projekt č. 1, a to podpora zamestnávania nezamestnaných s dôrazom na znevýhodnené skupiny na trhu práce, prostredníctvom ktorého sa vytvára najviac pracovných miest pre znevýhodnených uchádzačov na trhu práce. K aktívnemu znižovaniu nezamestnanosti prispeli, samozrejme, aj projekty zamerané na individuálnu štátnu pomoc formou príspevku a vytvorenie nového pracovného miesta.

    Na základe očakávaného pôsobenia rozhodujúcich faktorov, ovplyvňujúcich vývoj miery nezamestnanosti na jednotlivých regionálnych trhoch práce, možno v mesiaci októbri očakávať stagnáciu, a to aj vzhľadom na končenie sezónnych prác a skutočne nepredpokladáme, a keď, tak iba veľmi mierny pokles miery evidovanej nezamestnanosti. Predpokladáme ročnú mieru nezamestnanosti, evidovanú mieru nezamestnanosti v roku 2006 okolo 10,8 %.

    Ja budem veľmi rada, keď aj naďalej bude klesať nezamestnanosť a urobíme pre to a robíme pre to všetky potrebné kroky, ale na základe doterajších skúseností vieme, že je vhodnejšie prognózovať rast zamestnanosti a ten bude určite pokračovať. V tejto súvislosti, pán poslanec, si dovolím pripomenúť, rozhodne sa nechválime cudzím perím a nemáme záujem, tak ako ste svojou otázkou na to chceli poukázať, v každom prípade, myslím si, že tí, ktorí tu sedíme, konáme v prospech občanov Slovenskej republiky bez ohľadu na to, ktorá politická strana za tým stojí. V tejto súvislosti si pripomeniem znovu, ja predpokladám, že v oblasti sociálnej politiky by mala vždy panovať zhoda ako spoločenský konsenzus.

    Ďakujem za porozumenie.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani ministerka. A myslím si, že je to poďakovanie za prácu všetkých tých, ktorí pracovali na ministerstve práce, sociálnych vecí pred vaším nástupom. Pretože 99 % opatrení, ktoré ste spomínali, boli prijaté ešte vtedy. Ďakujem pekne.

    Ale chcel by som sa vás spýtať, aký máte dojem z toho, keď predseda vlády na rokovaní so svojím kolegom v Taliansku povie, že krajina je zbavená energetickej bezpečnosti, 21 % obyvateľov žije v chudobe a je 14 až 15 % nezamestnaných. Keď dnes vieme, že evidovaná miera nezamestnanosti je pod 10 %. Takže, či je to v poriadku, ak takýmto spôsobom je prezentovaná situácia na Slovensku v zahraničí?

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, musím povedať, že je prezentovaná správne, pretože podľa Štatistického úradu viete veľmi dobre, že miera nezamestnanosti je predpokladaná viac ako 14 %, evidovaná miera nezamestnanosti je očistená od tých, ktorí sú na rekvalifikačných kurzoch, je očistená od tých, ktorí v súčasnosti sú na práceneschopnosti a viete veľmi dobre, že výška práceneschopnosti absolútne koreluje s výškou nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch. Čiže, zastávam názor, že pán predseda vlády povedal absolútnu pravdu. Pokiaľ hovoríte o chudobe, budeme môcť chudobu hodnotiť skutočne presnejšie po údajoch, ktoré budú ku koncu decembra tohto roku a môžeme potom hovoriť o serióznych údajoch o chudobe. Pretože už bude mať naša republika skutočne v tejto oblasti seriózne údaje.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka.

    Tretiu otázku položila pani poslankyňa Košútová a je pre pána ministra Jureňu – pán poslanec, chcem vás poprosiť, dostali ste priestor aj na doplňujúcu otázku, dostali ste odpoveď.

    Ešte raz, tretiu otázku položila pani poslankyňa Košútová a je pre pána ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu a znie: „Vážený pán minister pôdohospodárstva, pre rok 2007 môžu poľnohospodári a potravinári po prvýkrát od platnosti zásad prístupového kodanského summitu rátať s úplnou, teda 70 % dotáciou. Čo bude prioritným cieľom pri jej využívaní?“

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, povedal som to viackrát, za alfu a omegu považujeme zastavenie zamestnanosti, čiže obrátene, guľa prepadu v zamestnanosti, pretože zamestnanosť, ktorá vznikla ročným úbytkom v posledných rokoch, 5 - 7 tisíc nezamestnaných prichádzalo na úrady práve z vidieka z pôdohospodárstva. V súčasnosti je tam 21 tisíc pracovníkov z pôdohospodárstva, čo ročne zaťažuje štát sumou asi 3,3 mld. korún. No a pochopiteľne, že zásadným pre nás je rast vidieckej ekonomiky, pretože poľnohospodárske subjekty prostredníctvom daní sú priamo prepojené so samosprávou a z toho, ako budú prosperovať naše poľnohospodárske podniky, sa odráža i životná úroveň v našich obciach.

    V tejto súvislosti by som chcel spomenúť, že po schválení rozpočtu vo vláde Slovenskej republiky zarezonovali hlasy niektorých odborníkov smerom k pôdohospodárstvu najmä tým štýlom, že peniaze, ktoré pôjdu do pôdohospodárstva, budú neefektívne vynaložené a že treba dať peniaze do znalostnej ekonomiky. Takže, v tejto spojitosti chcem pánom analytikom, ING a Tatra banke, ktorí sa najviac prezentovali, odkázať, že pôdohospodárstvo má tiež svoju znalostnú ekonomiku, že pôdohospodárstvo má svoje univerzity v Nitre, v Košiciach, vo Zvolene, že pôdohospodárstvo má svoju vedu a výskum, aby si bližšie pozreli čísla, že pôdohospodárstvo to nie sú, ako som videl v denníku Sme mláťačku z roku 1847 vyfotografovanú ako prezentáciu súčasnej úrovne pôdohospodárstva. Súčasná úroveň pôdohospodárstva je už úplne niekde inde a veda a výskum ruka v ruke s praxou je využívaná práve v tejto praxi.

    Takže zároveň by som ešte jeden moment pripomenul. V tomto roku sa prevalili 30-ročné ceny, v súvislosti so suchom i v Európe i v Amerike sa pohli ľady, dotýka sa to i Slovenska a zdôrazňujem to preto, že je to súvis s globálnymi klimatickými zmenami, ktoré prebiehajú a zdôrazňujem to preto, že ak niekto spochybňuje i z pohľadu využívania potravín, bezpečnosti potravín a ak niekto už vôbec spochybnil otázku sebestačnosti, tak tento rok práve v týchto súvislostiach je príkladom, že potraviny sú stále dôležité.

    V tejto súvislosti chcem pripomenúť i tú realitu, že demografický vývoj sa uberá tým smerom, že o pár rokov bude zase o 1 mld. viacej, bude zase viacej potravín treba a intenzifikácia výroby má stále svoje opodstatnenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Chcem sa opýtať pani poslankyne, či chce položiť doplňujúcu 2-minútovú otázku. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Budeme pokračovať otázkou, ktorú položil pán poslanec Juraj Horváth ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky pánovi Jánovi Kubišovi a znie: „Ako Slovenská republika vníma problém medzi Ruskou federáciou a Gruzínskom?“

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, no v prvom rade vnímame tento problém s vysokým znepokojením, pretože, pochopiteľne, nemôžeme byť spokojní, keď dve také partnerské krajiny, ako je Ruská federácia a Gruzínsko, sa dostávajú do takéhoto otvoreného problému, ktorý sa vyznačuje rastom napätia a jednoducho krokmi z jednej aj z druhej strany, ktoré mnohokrát neprispievajú k upokojeniu.

    Slovensko veľmi aktívne pôsobilo aj pri prijímaní, prerokúvaní a prijímaní záverov Rady Európskej únie počas zasadnutia ministrov zahraničných vecí EÚ 17. októbra, na ktorom som sa zúčastnil a zdôrazňovali sme najmä, že by tento text záverov mal mať jednoznačne pozitívny dosah na riešenie, ale zároveň by mal pomenovať niektoré veci veľmi otvorene, preto len z textu, aby som upriamil vašu pozornosť, z textu týchto záverov.

    Rada opätovne vyjadrila vážne znepokojenie EÚ nad nedávnym vyhrotením napätia vo vzťahu Gruzínska a Ruskej federácie, vyzvala obe strany, aby pokračovali v normálnom diplomatickom dialógu. Rada vyjadrila vážne znepokojenie nad opatreniami, ktoré proti Gruzínsku prijala Ruská federácia a nad ich hospodárskymi, politickými a humanitárnymi dôsledkami a nabáda Ruskú federáciu, aby sa zdržala opatrení proti Gruzíncom v Ruskej federácii. Vyzýva tiež obe strany, aby postupovali v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami a povinnosťami. A napokon, Rada okrem iného tiež vyzvala obe strany, aby sústredili sa na dosiahnutie pokojného urovnania konfliktov v Abchádsku a v Južnom Osedsku bez akéhokoľvek narušenia zvrchovanosti a územnej celistvosti Gruzínska.

    Toto, pokiaľ ide o Európsku úniu, ale Slovensko má určité privilegované postavenie, pretože pôsobí tiež v Bezpečnostnej rade OSN a táto otázka najmä v súvislosti s prerokúvaním správy generálneho tajomníka OSN o Abchádsku bola tiež na stole, rokovalo sa o rôznych návrhoch a napokon sa podarilo prijať istú rezolúciu, ktorá okrem iného opätovne zdôrazňuje, že riešenia, ktoré sa budú hľadať, musia byť bez akéhokoľvek narušenia zvrchovanosti a územnej celistvosti Gruzínska.

    Ja som sa telefonicky rozprával s ministrom zahraničných vecí Gruzínska minulý týždeň, na ministerstve zahraničných vecí bolo prijatie tiež pána veľvyslanca Gruzínska, ktorého ja budem prijímať ešte aj budúci týždeň. Komunikujeme s partnermi z Ruskej federácie a snažíme sa skutočne, aby sa zastavila táto špirála a aby sa tie aktivity, ktoré sa prijímajú aj napokon v Ruskej federácii voči Gruzíncom, zastavili, pretože sa domnievame, že idú predsa len ďalej, než je nevyhnutné a správne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec Horváth chce položiť doplňujúcu otázku? Nechce.

    Ďalšou otázkou sa obrátil pán poslanec Pado, ktorý tu ale nie je v rokovacej sále, takže budeme pokračovať otázkou pani poslankyne Kláry Sárközy, ktorá ju položila ministrovi financií – je tu pani poslankyňa – pánovi ministrovi Počiatkovi: „Pán minister, mienite zmeniť prerozdelenie výnosu dane z príjmov na úkor samospráv?“

  • Vážené dámy, vážení páni, pani poslankyňa, zavedením fiškálnej decentralizácie sa predpokladalo, že obce a VÚC v roku 2005 dostanú do svojich rozpočtov garantované sumy finančných prostriedkov tak, ako boli rozpočtované v štátnom rozpočte v kapitole Súhrnný finančný vzťah k obciam a VÚC. Prínos nového systému financovania z výnosu dane z príjmov fyzických osôb sa predpokladal až od roku 2006.

    Vývoj ukázal, že obce a VÚC už v roku 2005 získali viac a v nasledujúcich rokoch získajú z výnosu tejto dane vyššiu sumu, ako sa predpokladalo. Predpokladá sa, že oproti pôvodným kvantifikáciám fiškálnej decentralizácie v roku 2007 získa územná samospráva z výnosu dane z príjmov fyzických osôb zhruba o 6,4 miliardy viac. Vychádzajúc z vývoja výnosu dane z príjmu fyzických osôb a tým aj uvedenej dynamiky rastu príjmov obciam VÚC, ktorá vysoko prekračuje pôvodné dohody s územnou samosprávou o kvantifikácii fiškálnej decentralizácie, ministerstvo financií považuje za legitímne otvoriť otázku o prehodnotení percentuálneho nastavenia prerozdeľovania výnosu dane z príjmu fyzických osôb medzi štát a územnú samosprávu.

    V súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky ministerstvo financií predpokladá v tomto zmysle pripraviť v roku 2007 novelu zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorej sa komplexne zohľadnia aj zmeny v kompetenciách územnej samosprávy.

  • Ďakujem pekne.

    Pani ministerka, máte možnosť... Pani kolegyňa, máte možnosť v rozsahu 2 minút, prepáčte, položiť doplňujúcu otázku. Chcete využiť toto právo? Nech sa páči.

  • Ďakujem za odpoveď, pán minister.

    No, myslím si, že ste vašou odpoveďou neuspokojili ani miestnu, ani regionálnu samosprávu, pretože vy ste síce vysvetlili, že tie parametre boli nastavené tak, že vychádzajú kladne, ale treba si uvedomiť, že čoraz viac kompetencií prechádza jednak aj na miestnu, aj na regionálnu samosprávu. A jednak regionálni poslanci a predsedovia vyšších územných celkov pri príprave rozpočtu na rok 2007 s touto vašou otázkou nebudú spokojní. Ale nebudú spokojní ani kandidáti na poslancov a na starostov, ktorí teraz kandidujú v decembrových voľbách.

    Takže, musím vám povedať, že táto vaša odpoveď ma neuspokojila, ale skôr zneistila. Myslím si, že nie som sama.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, pán minister.

  • Tak na to by som reagoval len tak, že tu nejde o nejaké zneistenie alebo vôbec tu nejde o to, že idú nejaké voľby alebo niečo. Fakt je ten, že dynamika rastu dane z príjmu fyzických osôb je oveľa väčšia ako dynamika ostatných daní. A je naozaj legitímna úvaha o tom ako nastaviť tie parametre tejto fiskálnej decentralizácie. Čiže, my sa nebránime tomu zhodnotiť, aká je miera prenesených právomocí a ako je naozaj nevyhnutné podporiť ich financovanie.

  • Ďakujem, pán minister.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ako siedma otázka bola vyžrebovaná otázka pána poslanca Juraja Horvátha, ktorú kladie ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky Jánovi Kubišovi, otázka znie: „Kedy Slovenská republika prevezme predsedníctvo Bezpečnostnej rady OSN, na akú otázku z agendy OSN počas svojho predsedníctva sa Slovenská republika zameria?“

    Nech sa páči, pán minister, poprosím zároveň oznámiť ukončenie odpovede.

  • Ďakujem, pán predsedajúci.

    Pani poslankyne, páni poslanci, kedy prevezmeme, s vysokou pravdepodobnosťou prevezme Slovenská republika predsedníctvo Bezpečnostnej rady OSN v mesiaci február, čo je pomerne významné, pretože to bude ten mesiac, kedy zase s vysokou pravdepodobnosťou bude aj Bezpečnostná rada OSN rozhodovať o otázke Kosova. A pre nás, ako viete, je otázka Kosova veľmi dôležitá nielen z hľadiska našich priorít zahraničnej politiky, ktoré sú naprosto jednoznačne orientované aj do oblasti západného Balkánu, ale aj vzhľadom na to, že vlastne, keď hovoríme o Kosove, hovoríme o problematike stability regiónu Balkánu, ktorá sa bezprostredne dotýka stability aj Európskej únie a, pochopiteľne, aj nás.

    A zároveň hovoríme o problematike, ktorá sa dotýka určitého modelu riešení, ktorý potom, či chceme, alebo nechceme, tu bude tendencia možno uplatňovať v iných oblastiach sveta, a to nehovorím iba o oblastiach, ako je, trebárs, Kaukaz. Preto fakt, že budeme predsedať Bezpečnostnej rade vo februári, je pre nás mimoriadne dôležitý, my sa na neho pripravujeme nielen ako predsednícka krajina, ale aj z hľadiska meritórneho a špeciálne sa sústredíme aj počas najbližšieho obdobia na to, aby sme si konzultovali osobitne otázky Kosova.

    Čo to znamená predsedníctvo Bezpečnostnej rady? Predsedníctvo Bezpečnostnej rady znamená, že nielen my navrhneme mesačný program rokovania, ktoré si musíme nejakým spôsobom skonzultovať s našimi partnermi, a ktorý vlastne odráža výsledok bilaterálnych rokovaní, ale tak isto aj konzultácie so sekretariátom a s inštitúciami. Na záver takéhoto predsedníctva my ako každý predseda dáva istý súhrn činností počas predsedníctva a predseda Bezpečnostnej rady tak isto reprezentuje Bezpečnostnú radu navonok, nielen v rámci systému OSN, ale aj v prípade, trebárs, keď Bezpečnostná rada cestuje na výjazdové zasadania, čo sa niekedy stáva alebo rokuje so zahraničnými partnermi. Je to mimoriadne zodpovedná úloha.

    Každá predsednícka krajina si zároveň stanovuje určitú špecifickú tému, ktorej by sa chcela venovať počas svojho predsedníctva. Slovenská republika si stanovila vlastne, keď si koncipovala svoje pôsobenie v Bezpečnostnej rade, určitú takú tému, ktorú pokladáme za mimoriadne dôležitú, je to reforma bezpečnostného sektora. S týmto pojmom, pochopiteľne, sa v minulosti spájali predovšetkým reformné opatrenia vo vojenskej oblasti. Dnešný pohľad však zdôrazňuje stále viacej širší komplex otázok a komplexný prístup vrátane reformy polície, súdnictva a spravodajských služieb ochrany hraníc, ale aj vzdelávania a všeobecného ekonomického rozvoja. A je to napríklad aj taká problematika, ako je demobilizácia v prípade, že dochádzalo k vojnovým konfliktom, ozbrojeným konfliktom a zaraďovanie príslušníkov rôznych ozbrojených frakcií do mierového života.

    Z tohto pohľadu, pretože mám s tým aj osobné skúsenosti, chcem zdôrazniť, že je to téma alebo je to oblasť, na ktorej sa niekedy láme výsledok, trebárs, aj mierových rozhovorov a rokovaní, pretože, keď sa dosiahne aj politická dohoda, potom sa často stáva, že tie bojujúce strany a príslušníci jednotlivých frakcií si nenachádzajú miesto v civilnom živote, jednoducho odmietajú sa do neho zaradiť, ostávajú pod vplyvom bývalých bojových veliteľov, dostávajú sa pod vplyv kriminálnych síl a napokon to vedie k celkovej destabilizácii situácie.

    Čiže, otázka reformy bezpečnostného sektora má veľmi dôležitý význam nielen sama osebe, ale aj z hľadiska upevňovania vlastne stálosti dosahovaných riešení pri mierových operáciách. Preto je dôležitá pre celý rad postkonfliktných oblastí a je dôležitá aj pre Slovenskú republiku, pokiaľ ide o naše zapájanie sa do činnosti. Keď si dokážeme naštartovať nejaké veci v tejto oblasti, prispeje to aj, trebárs, v našom pôsobení a podmienkach pre naše pôsobenie v takých oblastiach, ako je napríklad Afganistan. Tu hovorím o pôsobení Slovenska, ale aj o pôsobení celej Aliancie. My si nestaviame za cieľ, že by sme tým, že začneme hovoriť o reforme bezpečnostného sektora, chceli prísť aj k nejakým definitívnym záverom. I keď musím povedať, že už sme uskutočnili celý rad rokovaní.

    Ja som vlastne zahájil svoje pôsobenie ako ministra zahraničných vecí asi na tretí deň tým, že som utvoril jednu medzinárodnú konferenciu tu, na Slovensku na MZV, na ktorej sa zúčastnilo asi 120 medzinárodných expertov pre túto oblasť a diskutovali sme o reforme, ale zároveň naša stála misia pripravuje aj sériu troch okrúhlych stolov, ktoré uskutočníme na túto tému v New Yorku a budeme tieto okrúhle stoly uskutočňovať tak, aby vykulminovali prijatím určitých záverov práve počas nášho predsedníctva v Bezpečnostnej rade a prijatím záverov na základe uskutočnenia jednej takej veľkej tematickej konferencie.

    My predpokladáme, že aj táto tematická konferencia počas nášho predsedníctva v Bezpečnostnej rade dá impulz a umožní ďalej pokračovať už našim nástupcom v tejto reforme bezpečnostného systému a tým prispejeme, trebárs, malým, ale predsa len významným dielom k posilňovaniu mierových operácií a činnosti OSN pri plnení úlohy OSN ako garanta mieru a bezpečnosti.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Ešte poprosím chvíľočku.

    Pýtam sa pána poslanca Horvátha, či chce využiť právo a položiť v rozsahu dvoch minút doplňujúcu otázku. Áno, nech sa páči. Nemáte? Dobre, veľmi pekne ďakujem, pán minister.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ako otázka číslo osem bola vyžrebovaná otázka pani poslankyne Moniky Gibalovej a to pre ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Ivana Valentoviča, otázka znie: „Pán minister, mohli by ste osvetliť ďalší postup v prípade zavedenia tzv. mýtneho systému po prijatí zákona...

  • Hlasy z pléna.

  • ... pardon... prepáčte, ospravedlňujem sa. Otázka znie: „Ako ministerstvo zdravotníctva cenovo usmerňuje zdravotné poisťovne z hľadiska spoločenskej potrebnosti a priorizácie hospicovej (rezidenčnej a mobilnej) starostlivosti na Slovensku?“

    Nech sa páči, pán minister, poprosím o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky opatrením ministerstva zdravotníctva z 19. 4. 2006, ktorým sa mení opatrenie ministerstva zdravotníctva č. 07045/2003, ktorým sa ustanovuje rozsah regulácie cien v oblasti zdravotníctva v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. mája 2006 prestalo regulovať ceny výkonov hospicovej zdravotnej starostlivosti. Zrušením regulácie týchto cien je konkrétna výška ceny a spôsob úhrady výkonov predmetom zmluvných vzťahov medzi poskytovateľom a zdravotnou poisťovňou podľa zákona č. 18/96 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Pokiaľ som správne informovaný, keďže 1. mája som ešte nepracoval na ministerstve zdravotníctva, regulované ceny boli zrušené na základe požiadaviek poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Pýtam sa pani poslankyne Moniky Gibalovej, či chce doplniť doplňujúcu otázku. Keďže nie, ďakujem pekne.

  • Hlasy z pléna.

  • Áno? Prepáčte, nech sa páči. Máte na to 2 minúty.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Ja by som sa chcela opýtať, ak je to tak, ako sa má poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v oblasti mobilnej paliatívnej starostlivosti relevantne dožadovať uzatvorenia zmluvného vzťahu so zdravotnou poisťovňou, ak je v širokom regióne jediným poskytovateľom tejto starostlivosti.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Nech sa páči, pán minister.

  • Musí poslať žiadosť príslušnej zdravotnej poisťovni a v zmysle tejto žiadosti sa uchádzať o podpísanie zmluvy. Žiaľ, taká je legislatíva. Žiaľ, či už hospice alebo mobilné hospice nie sú zdravotnícke zariadenia, kde bola povinnosť voči zdravotným poisťovniam podpísať zmluvu s takýmto zariadením.

  • Skončili ste, pán minister? Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ako otázka č. 9 bola vyžrebovaná otázka, ktorú položila pani poslankyňa Edita Angyalová ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomírovi Vážnemu. Zisťujem, že pani Angyalová nie je prítomná v sále. Tak otázku preskočíme.

    Ako desiata bola predložená otázka pani poslankyne Jany Laššákovej, a to ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky pánovi Jahnátkovi. Čiže odpovedať zaňho bude uvedený zástupca a otázka znie: „Vážený pán minister, medzi slovenskými elektroenergetikmi pulzuje myšlienka postaviť nové slovenské elektrárne. Je to utópia, alebo racionálne východisko?“

    Nech sa páči, pán minister, poprosím oznámiť ukončenie odpovede.

  • Vážené dámy, vážení páni, vážená pani poslankyňa, na území Slovenskej republiky naozaj v súčasnosti pulzuje myšlienka stavať nové elektrárne. Nejde o nové slovenské elektrárne, ale o nové zdroje na výrobu elektriny. Na ich výstavbu okrem investičných zámerov Slovenských elektrární bolo vydaných viacero osvedčení, resp. predchádzajúcich súhlasov v zmysle platnej energetickej legislatívy. Zoznam vydaných osvedčení sa nachádza na internetovej stránke ministerstva hospodárstva.

    Treba však zdôrazniť, že aj v súčasnosti existujú výrobcovia elektriny mimo Slovenských elektrární. Za obdobie necelých dvoch rokov bolo osvedčenie na výstavbu energetických zdrojov vydané viac než na 1 500 MW inštalovaného výkonu. Keďže žiadateľom nie sú len Slovenské elektrárne, po výstavbe uvedených zdrojov sa dá v budúcnosti očakávať pokles podielu Slovenských elektrární na celkovej výrobe elektriny. Ide o možné zdroje výroby elektriny hlavne v oblasti Trebišova, Malženíc, Levíc a Žiliny, ale sú to aj iné lokality na Slovensku.

    Cieľom energetickej politiky je vytvoriť predpoklady na zabezpečenie dostatočného množstva energie, jej efektívne využívanie, ako aj bezpečnú a plynulú dodávku všetkých foriem energie. Vláda Slovenskej republiky si uvedomuje, že energetická bezpečnosť je súčasťou národnej bezpečnosti a že spoľahlivé zásobovanie energiami môže zaručiť len dostatok diverzifikovaných zdrojov elektrickej energie lokalizovaných na území Slovenskej republiky, diverzifikovaných dodávok primárnych zdrojov energie a vybudovanie dostatočnej kapacity cezhraničných prenosových sietí.

    Vláda bude preto podporovať výstavbu a prevádzku nových zdrojov na výrobu elektriny, vrátane dobudovania tretieho a štvrtého bloku Jadrovej elektrárne Mochovce. Samozrejme, veľkú pozornosť je potrebné venovať aj zvýšeniu výkonu existujúcich výrobných zariadení. Chcel by som aj poznamenať, že z pohľadu energetickej bezpečnosti je taktiež významným prvkom znižovania energetickej náročnosti ekonomiky Slovenska, a to predovšetkým prijatím opatrení zameraných na úsporu energie a na zvyšovanie energetickej efektívnosti na strane spotreby.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Zrejme ste ukončili.

    Pýtam sa pani poslankyne Laššákovej, či chce využiť právo položiť v rozsahu dvoch minút doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem za odpoveď. Pán minister, ja nejakú doplňujúcu otázku ďalšiu nemám, ale mám pocit, že naozaj Slovenské elektrárne sú monopolným dodávateľom elektrickej energie a uvítala som tú vašu odpoveď, že sa uvažuje aj s ďalšími zdrojmi elektrickej energie, pretože skutočne tie ceny energií idú hore a ja si myslím, pokiaľ aj v tomto smere nastane konkurencia, tak domácnosti aj podnikatelia sa môžu tešiť na nižšie ceny energií. A ešte by som sa opýtala možno, ako je to s tými veternými elektrárňami, či sa plánuje ich stavať, alebo nie.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Nech sa páči, pán minister.

  • Momentálne sa len kreuje celkovo stratégia prístupu vlády k tejto energetickej bezpečnosti a úvahy aj o veterných elektrárniach sú, ale nejaké konkrétne detaily ešte nie je možné k tomu podať.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšou otázkou vyžrebovanou v uvedenom poradí je otázka pána poslanca Horvátha Juraja, ktorú položil ministrovi zahraničných vecí Slovenskej republiky Jánovi Kubišovi. Otázka znie: „Aké ďalšie kroky sa pripravujú pre oživenie Zmluvy o Ústave pre Európu, resp. aké kroky členské štáty prijmú v prípade, že pokračovanie ratifikačného procesu nebude reálne?“

    Nech sa páči, pán minister. Zároveň by som poprosil, aby ste uviedli ukončenie odpovede.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja som veľmi rád, že som dostal túto otázku, pretože sa dotýka jednej z najdôležitejších oblastí, o ktorých v rámci Európskej únie niekedy diskutujeme a niekedy aj nie. Ale pritom je to otázka natoľko dôležitá, že si podľa môjho názoru jednoducho zasluhuje podstatne väčšiu pozornosť, než si udeľujeme doma a než jej udeľujeme aj v rámci tých našich rokovaní, formálnych alebo neformálnych na pôde Európskej únie.

    Ako viete, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, predstavitelia členských krajín Európskej únie prijali na zasadaní Európskej rady 15. a 16. júna tohto roku tzv. prístup dvojitého alebo súbežného konania tzv. twin track approach a Rada tak vyjadrila podporu pokračovania ratifikačného procesu ústavnej zmluvy, ale zároveň zdôraznila záväzok pokračovať v hľadaní odpovedí na otázky inštitucionálnej reformy. Bol stanovený harmonogram, ktorý je v zásade rozdelený na dve etapy.

    V prvom polroku budúceho roku predloží nemecké predsedníctvo, ktoré bude teda predsedať Európskej únii v tomto období, hodnotiacu správu a dokument bude slúžiť ako základ diskusie na ďalšie rozhodnutie týkajúce sa pokračovania procesu inštitucionálnej reformy. Následné kolo uskutoční najneskôr francúzske predsedníctvo Európskej únie v druhej polovici roku 2008.

    Problematika ústavnej zmluvy a oživenie rozhovorov o inštitucionálnej reforme bude teda ústrednou témou nemeckého predsedníctva. Pochopiteľne, nemecké predsedníctvo bude mať aj niektoré ďalšie priority a postavilo si ako jednu z priorít napríklad otázku prípravy stratégie vo vzťahu k Strednej Ázii, kde takisto, predpokladám, že budem mať možnosť sa zapojiť ako bývalý predstaviteľ Európskej únie pre Strednú Áziu do týchto diskusií. Bude mať nemecké predsedníctvo, pochopiteľne, aj prioritu, ktorá vyplynie z kontextu medzinárodného vývoja a ja už som hovoril, trebárs, o problematike Kosova. Nesporne to bude na stole pre nemecké predsedníctvo ako jedna z hlavných priorít.

    Ale aby som sa vrátil k priorite Zmluvy o Ústave pre Európu. Predstavitelia členských krajín pri príležitosti 50. výročia podpisu rímskych zmlúv prijmú 25. marca do roku 2007, tzv. Berlínsku deklaráciu, ktorá bude historickou obdobou Messinskej deklarácie. Vyhlásenie dá nový impulz diskusii o budúcnosti Európskej únie, pripomenie kultúrne, sociálne a hospodárske hodnoty únie a potvrdí spoločný záväzok na ich plnenie.

    Na doplnenie, prečo hovorím o tom, že sa mi zdá, že diskusia neprebieha natoľko intenzívne, ako by mala, chcem zdôrazniť, že celý rad krajín Európskej únie už ratifikoval Zmluvu o ústave alebo hodlá uskutočniť príslušné kroky, ale celý rad krajín nemieni pokračovať ďalej, či už z dôvodov vnútropolitickej situácie, či už z dôvodov volieb, ktoré sa majú uskutočniť v jednotlivých štátoch, či už z dôvodov toho, že zatiaľ nepôsobili na svoju verejnosť a nedokázali ju presvedčiť o tom, že je to ten správny krok. No a tie krajiny, ktoré ratifikovali Zmluvu o ústave, zase do značnej miery vyjadrujú znepokojenie nad celkovým stavom a chceli by vidieť progres v tejto otázke. No a v danej situácii čoraz viacej vzniká otázka, či je možnosť vidieť progres.

    Ja si myslím, že by sme mali konštatovať, že v dohľadnom čase roku, roku a pol sa zrejme nepohneme kvalitatívne výrazne dopredu, pokiaľ ide o ukončovanie procesu ratifikácie Zmluvy o Ústave pre Európu.

  • Pán minister, prepáčte, že vás prerušujem, ale musím upozorniť aj vás, aj vážených kolegov, že čas na hodinu otázok uplynul, rokovací poriadok je neúprosný. Veľmi pekne ďakujem za vystúpenie za odpoveď na otázku pána poslanca, ktorá bola vyžrebovaná.

    A zároveň, vážená pani poslankyňa a vážení páni poslanci, končím tento bod programu.

    Teraz by som poprosil, aby ste akceptovali trojminútovú prestávku, ktorú potrebujú naši technici, aby prepli opäť systém do štandardnej polohy.

    Následne pokračujeme bodom programu interpelácie. Ďakujem.

  • Trojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní, a to bodom

    interpelácie poslancov.

    Úvodom chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomne sa do bodu interpelácie prihlásilo päť poslancov, pán poslanec Mečiar, pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Kramplová, za kluby, ďalej pani poslankyňa Jarmila Tkáčová a pani poslankyňa Sániová. No.

    Vážení páni, pristúpime k predneseniu interpelácií. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Mečiarovi, nech sa páči.

  • Vážené dámy a páni, využívam inštitút interpelácií a budem mať niekoľko interpelácií na niekoľko členov vlády.

    Prvá interpelácia je na ministra vnútra Slovenskej republiky pána Roberta Kaliňáka.

    Všeobecne je publikované, že doterajšia suma v kauze nebankových subjektov predstavuje stratu najmenej 14 mld. Sk. Peniaze zo zemegule neodišli. Niekto tých 14 mld. Sk ako neoprávnené zdroje má. Prečo nikto nebol stíhaný a dokonca ani vyšetrovaný? Aká bola spoluúčasť na podvode a zisku z podvodu? To je prvá interpelácia.

    Druhá interpelácia je takisto na ministra vnútra pána Kaliňáka.

    Vážený pán minister vnútra, v súvislosti s nebankovými subjektmi prebieha konanie na súde voči trom podozrivým. Interpelujem týmto a súčasne dávam podnet a žiadam aj vysvetlenie, prečo nikto z verejných činiteľov, ktorí boli povinní konať a zastaviť trestný čin podvodu, nekonal a nezakročil? Bez toho by nebolo možné tak dlho páchanie trestného činu podvodu. Žiadam vysvetliť, ktorí verejní činitelia svoje povinnosti porušili a kedy budú trestne stíhaní pre zneužitie právomoci verejných činiteľov v kauze nebankových subjektov.

    Interpelácia na ministra vnútra pána Kaliňáka.

    Žiadam o oznámenie, ako pokračuje vyšetrovanie vraždy člena Ľudovej strany a bývalého generálneho riaditeľa Slovenského plynárenského podniku Jána Duckého. Žiadam vysvetliť, či boli vykonané všetky nutné úkony na objasnenie vraždy vrátane opatrení hneď po vražde. Žiadam tiež vysvetliť, či je pravdivá informácia, že príslušníci polície zastavili auto s osobou zodpovedajúcou popisu páchateľa vraždy, ktorú prepustili ďalej, lebo sa im predstavila preukazom príslušníka Slovenskej informačnej služby.

    Ďalšia interpelácia na ministra vnútra, som rád, že, ale to nie, je to jeho práca, ale minulosť.

    Vážený pán minister vnútra, príslušník Slovenskej informačnej služby bol zadržaný pri pokuse o zavraždenie podnikateľa v Popradskom okrese. Tvrdil, že to bola služobná úloha. Polícia prípad vyšetrovala. Nie je však známy záver celého konania, pretože podozrivý bol zadržaný priamo pri pokuse civilnobezpečnostnou službou. Prosím o oznámenie o pokračovaní.

    Ďalej interpelácia na ministra kultúry Slovenskej republiky Marka Maďariča.

    Už niekoľko rokov evidujem systematické podhodnocovanie rozpočtu ministerstva kultúry pre dokončenie Slovenského národného divadla tak, aby ministerstvo kultúry muselo pod cenu predať dnes najlukratívnejšie pozemky v Bratislave. Žiadam vysvetliť, či terajšou vládou vám bol priznaný dostatok prostriedkov na dokončenie budovy SND, alebo naďalej pokračuje tlak na predaj pozemkov, ktoré v budúcnosti môžu slúžiť na dokončenie objektu Slovenského národného divadla s ďalšou objektovou sústavou európskeho významu. Prosím o vašu odpoveď čo najskôr, bude mať zásadný význam pre naše hlasovanie o rozpočte štátu na rok 2007.

    A interpelácia na predsedu vlády pána Roberta Fica.

    Vážený pán predseda vlády, v súvislosti s nástupom Vladimíra Mitra do funkcie riaditeľa SIS po Rudolfovi Žiakovi boli vydané príkazy na vyrábanie nepravdivých dokumentov o činnosti SIS. Príslušníci, ktorí odmietli na protizákonných aktoch spolupracovať, boli zo Slovenskej informačnej služby vyhodení. U niektorých je aj v osobných spisoch doložené, že sa odmietajú podieľať na nezákonnej činnosti. Pretože ste prevzali politickú zodpovednosť za SIS, žiadam vás, aby ste oznámili, čo chcete urobiť pre to, aby protiprávny postup SIS voči ním bol napravený, a čo chcete urobiť s tými, ktorí tento protizákonný postup riadili a vykonávali, dodnes sú v službách Slovenskej informačnej služby a aj v niektorých vyšších službách.

    Ďakujem pekne, pán predseda, predsedajúci, všetky interpelácie vám odovzdávam v písomnej podobe. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Veľmi pekne ďakujem.

    Ďalším písomne prihláseným poslancom do bodu interpelácie je pani poslankyňa Katarína Tóthová. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aby som sa interpeláciou obrátila na pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomíra Vážneho.

    Vážený pán minister, obraciam sa na vás s interpeláciou vo veci zriadenia novej pošty v Malackách. Táto otázka sa rieši už niekoľko rokov. Pre situáciu v tomto meste je príznačná veľká nespokojnosť občanov, pretože tu funguje, tak ako za čias Rakúsko-Uhorska, jediný poštový úrad, a to v nevyhovujúcich, stiesnených priestoroch, ktorý je v dnešnej komunikačnej dobe enormne preťažený. Navyše veľká plocha rozlohy mesta má 2 678 hektárov, a tým aj veľká, niekoľkokilometrová vzdialenosť k pošte v strede mesta komplikuje ľuďom život. Malacky majú dnes 18 299 obyvateľov, čo je taktiež ďalší dôvod, aby sa v meste čím skôr zriadil ešte jeden poštový úrad.

    Vážený pán minister, s podobnou interpeláciou som sa obracala už v minulom volebnom období na vášho predchodcu exministra Pavla Prokopoviča. Pozerám, či tu je. Nie je. Á, je, pán minister kýva hlavou, pretože boli to viacnásobné interpelácie. Bývalý pán minister tento problém pozná. Uskutočnilo sa niekoľko rokovaní. Dokonca na mestskom úrade so zástupcami Slovenskej pošty a na týchto rokovaniach som sa osobne aj zúčastnila. Teda som svedkom, že boli prisľúbené možnosti riešenia, samospráva bola veľmi ústretová, ponúkla pozemky za symbolickú cenu a podobne. Samozrejme, sľuby boli, sľuby boli veľmi intenzívne pred voľbami, ale všetko zostalo, žiaľ, na úrovni sľubov.

    Preto, vážený pán minister, sa obraciam na vás ako na nového ministra so žiadosťou, aby ste ma oboznámili s tým, či tento proces bude urýchlene ukončený a ako. Dúfam, že pomôžete obyvateľom mesta Malacky pri riešení ich nie jednoduchej situácie. Vopred vám ďakujem za vašu odpoveď.

    Ďalšia interpelácia je na pána ministra spravodlivosti Štefana Harabina.

    Vážený pán minister, obraciam sa na vás vo veci nedomyslenej transformácie súdnictva minulou vládou. Keď bolo viacero okresných súdov bezdôvodne zrušených s prezentáciou úspor, s prezentáciou priblíženia k občanom, s prezentáciou urýchlenia vybavovania vecí a zlepšenia vybavovania agendy, na prevažnej väčšine súdov nič z tohto sa nesplnilo. Už minulé volebné obdobie s poslancami Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko som dvakrát predložila do tejto ctenej snemovne návrh legislatívneho riešenia tohto problému a obnovenia niektorých okresných súdov. Žiaľ, nikdy tieto legislatívne návrhy, pretože vtedajšia vládna koalícia ich nepodporila, neprešli.

    Preto si dovolím obrátiť sa na vás, pán minister, s interpeláciou a s prosbou, aby ste deklarovali, či napravíte chyby exministra spravodlivosti a vyjdete v ústrety občanom tým, že znovu zriadite niektoré okresné súdy, kde ich zrušenie bolo absolútne bezdôvodné. Bola by som veľmi rada, keby ste uviedli, o ktoré okresné súdy pôjde a či medzi nimi bude aj Okresný súd v Malackách, ktorý vykonáva pojednávania pod gesciou Okresného súdu Bratislava IV, a taktiež či medzi nimi bude Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, keďže tieto súdy sme v minulom volebnom období považovali absolútne bezdôvodne za zrušené a týchto súdov sa týkali aj naše legislatívne návrhy na ich znovuzriadenie.

    Ďalšia moja interpelácia je taktiež na pána ministra spravodlivosti.

    Vážený pán minister, čo je pravdy na tom, že tlačiareň Zboru väzenskej a justičnej stráže má byť zrušená, pretože nespĺňa podmienky ekonomickej prevádzky. Ako bývalá ministerka spravodlivosti viem a je mi známe, že ekonomika tejto prevádzky, keď som nastupovala do funkcie, taktiež bola veľmi zložitá a ekonomická prospešnosť tlačiarne závisí aj od aktivity príslušných pracovníkov v rámci Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorí zabezpečia pracovnú príležitosť, resp. pracovnú náplň pre existenciu tejto tlačiarne. Osobne uznávam, že zabezpečovanie pracovnej náplne nie je jednoduchá vec, ale...

  • Ruch v sále.

  • Pán predseda, boli by ste tak dobrý, trošku spraviť....

  • Áno. Vážené kolegyne, kolegovia, prosím o pokoj v sále a vytvoriť korektné prostredie pre pani poslankyňu. Ďakujem vám pekne.

  • Aj ja ďakujem, pán predsedajúci.

    Opakujem myšlienku, že plne si uvedomujem, že zabezpečovať pracovnú náplň v ekonomike trhového hospodárstva aj v rezorte justície nie je jednoduché pre takúto tlačiareň. Ale treba si uvedomiť, že pracovné príležitosti pre odsúdených sú veľmi dôležitou záležitosťou, a to nielen pri zabezpečovaní náplne pre tlačiareň Zboru väzenskej a justičnej stráže, ale aj v iných úsekoch činností, najmä pre mladistvých, kde sa trestná zodpovednosť znížila na 14 rokov, a pokiaľ chceme týchto ľudí prevychovávať, je nutné pre nich zabezpečiť pracovné príležitosti, resp. aj bez pracovného pomeru pracovnú náplň.

    Preto sa obraciam na vás, pán minister, s otázkou, čo uskutoční, aké kroky uskutoční ministerstvo spravodlivosti, aké opatrenia uskutoční na ozdravenie hospodárenia tlačiarne, aby sa odstránili rezíduá bývalého ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, ktorý, žiaľ, nepodporoval vznik pracovných miest pod gesciou Zboru väzenskej a justičnej stráže.

    Posledná moja interpelácia je na ministra kultúry pána Maďariča.

    Pán minister, ako dlhoročná vysokoškolská učiteľka orientovaná na problematiku správneho práva, je mi zrejmé, že výkon štátnej správy prenesený na iné subjekty ako samosprávu, mám tu konkrétne na mysli Radu pre vysielanie a retransmisiu, má kontrolovať ústredný orgán štátnej správy, v ktorého rezorte takáto inštitúcia existuje s preneseným výkonom štátnej správy. Preto by som vás chcela požiadať, aké je vaše stanovisko k nečinnosti Rady pre vysielanie a retransmisiu pri neplnení zákonnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona pre vysielanie a retransmisiu, kde podľa § 19 elektronické médiá v rámci ponuky programu nemôžu propagovať používanie strelných zbraní, násilia a devastácie životného prostredia. Všetci nielen ako poslanci Národnej rady, ale aj ako občania sledujúci tieto elektronické médiá môžeme konštatovať, že ponuky programov naďalej sú neraz nabité prezentáciou strelných zbraní, veľmi často devastáciou životného prostredia. Preto si myslím, že nečinnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu, na ktorú bol prenesený tento výkon štátnej správy, by mal byť ústredným orgánom štátnej správy určitým spôsobom vyvedený z letargie nečinnosti. Preto obraciam sa na vás so žiadosťou, aby ste mi odpovedali na otázku, ktoré právne prostriedky na zjednanie požadovaného stavu použijete.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Teraz poprosím o vystúpenie v rámci bodu interpelácie pani poslankyňu Zdenku Kramplovú. Pani poslankyňu Tóthovú poprosím, aby odovzdala písomné znenie interpelácií.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v prvej mojej interpelácii interpelovala ministra zdravotníctva pána Ivana Valentoviča.

    Vážený pán minister, podľa vyhlášky ministerstva zdravotníctva č. 239/2006, ktorá bola uvedená do života ešte za minulej vlády, existuje vyše 13 rôznych tlačív na ročné zúčtovanie zdravotného poistenia. Občania mali veľký problém zorientovať sa v takom veľkom počte tlačív k termínu určenému zákonom. Úradníci ministerstva zdravotníctva formulármi zjednodušili síce prácu pre zamestnancov zdravotných poisťovní, ale zároveň výrazným spôsobom skomplikovali život samostatne zárobkovo činných osôb. Tí majú dve možnosti, buď si zaplatia pracovnú silu, alebo strávia celé hodiny nad vyplňovaním tlačív a my ich tak oberáme o čas, ktorý by mohli efektívnejšie využívať. Úradníci ministerstva zdravotníctva by si mali uvedomiť, že občania odvádzajú peniaze zo svojej činnosti aj na platy zamestnancov zdravotných poisťovní, ktorých náplňou by malo byť spracovanie údajov, ktoré poskytnú samostatne zárobkovo činné osoby na jednoduchom a zrozumiteľnom tlačive. Úlohou samostatne zárobkovo činných osôb nie je suplovať pracovnú náplň zamestnancov zdravotných poisťovní tak, ako sa to stalo v tomto roku zavedením nových tlačív na ročné zúčtovanie zdravotného poistenia.

    Vážený pán minister, nie som proti ročnému zúčtovaniu odvodov do zdravotných poisťovní. Tento systém je v poriadku. Ale tlačivá, ktoré majú vyplňovať občania Slovenskej republiky, nie sú v poriadku. Uvažuje ministerstvo zdravotníctva s nápravou tohto stavu? Vážený pán minister, chcem na vás apelovať, aby sa výrazne zjednodušilo ročné zúčtovanie odvodov do zdravotných poisťovní tým, že úradníci ministerstva pripravia len jedno tlačivo na ročné zúčtovanie odvodov. Je dôležité, aby túto otázku už teraz ministerstvo zdravotníctva začalo riešiť, aby sa nestalo, že mesiac pred termínom ročného zúčtovania nebudú ani zdravotné poisťovne, ani samostatne zárobkovo činné osoby vedieť, aké tlačivá majú vypĺňať.

    Ďakujem za odpoveď.

    Druhá moja interpelácia bude na pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, pána Ľubomíra Vážneho.

    Vážený pán minister, dňa 1. marca 2005 nadobudol účinnosť zákon č. 725/2004 o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon zrušil vyhlášku ministerstva dopravy č. 90/2003 o emisných kontrolách cestných motorových vozidiel, vyhlášku ministerstva dopravy č. 116/1997 o podmienkach premávky vozidiel na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a vyhlášku ministerstva dopravy č. 327/1997 o kontrolách technického stavu vozidiel v znení vyhlášky ministerstva dopravy č. 132/2004.

    Vzhľadom na to, že ministerstvo dopravy nevydalo dosiaľ žiadne vykonávacie predpisy k zákonu č. 725/2004, nie sú definované pojmy, ako je spôsobilosť vozidla na premávku na pozemných komunikáciách, povinná výbava a technické požiadavky na vozidlá. Na uvedené sa nevzťahuje časť sadzobníka pokút. Čiže policajti môžu ukladať sankcie za nedodržanie vecí, ktoré v súčasnosti nie sú platné. Realita je taká, že policajti ukladajú pokuty a postupujú podľa neplatných právnych predpisov. Konkrétne ide aj o emisné kontroly a technické kontroly, ktoré vykonávajú stanice technickej kontroly podľa neplatných právnych predpisov.

    Vážený pán minister, dokedy bude trvať tento chaotický stav, ktorý trvá už od roku 2005? Kedy ministerstvo predloží vykonávacie predpisy, ktoré riešia vyššie uvedené skutočnosti?

    Ďakujem za odpoveď.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Poprosím, písomne odovzdáte kancelárii. Dobre.

    Ďalším prihláseným do diskusie je pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení páni ministri, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi na úvod najprv takú procedurálnu poznámku. Pán predsedajúci, nie je to ešte tak dávno, keď ste ako opozícia neustále kritizovali, že na hodine otázok a na interpeláciách je príliš málo členov vlády. Tak vás poprosím, aby ste si ich spočítali dnes. Ďakujem.

  • Tak, žiaľ, je to... Mám dve interpelácie.

    Prvá je na ministra pôdohospodárstva pána Miroslava Jureňu.

    Pán minister, včera sa objavila informácia, že ministerstvo pôdohospodárstva zmenilo dodatkom výnos o podpore v poľnohospodárstve tak, aby štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Marian Záhumenský za stranu SMER mohol žiadať pre firmu, ktorej je akcionárom a jeho manželka členkou dozornej rady, na dotáciách na pestovanie tabaku niečo nad 4 mil. korún. Jednou z priorít novej vlády je podľa jej predsedu Roberta Fica práve poľnohospodárstvo a podľa návrhu štátneho rozpočtu dostanú poľnohospodári v roku 2007 dorovnanie do 70 % úrovne Európskej únie. Nechajme teraz bokom samotnú otázku dotácií, lebo aj o tom bude reč pri prerokúvaní štátneho rozpočtu. V tomto konkrétnom prípade sa však vynára minimálne jedna závažná otázka.

    Je v poriadku, keď sa počas hry menia pravidla tak, aby vyhovovali konkrétnym jednotlivcom a v tomto prípade samotnému štátnemu tajomníkovi ministerstva pôdohospodárstva, ktorý je nominovaný stranou SMER? Na ministerstve je údajne k dispozícii dokument, že návrh na zmenu výnosu predkladal práve pán štátny tajomník Záhumenský. Všetky existujúce informácie a indície sú dostatočné na to, aby predseda vlády pán Robert Fico konal a štátneho tajomníka odvolal. Ak tak nespraví, budeme môcť povedať, že všetci, aj tí najchudobnejší, sa skladajú v agrodotáciách na peniaze pre mecenášov SMER-u.

    V tomto kontexte vyznieva zaujímavo i vaše stanovisko, pán minister, podľa ktorého vás táto skutočnosť nezaujíma, pretože citujem: „My systémovo riešime veci.“ Myslíte si, pán minister, že ste reagovali správne? Toľko moja prvá interpelácia.

    S druhou interpeláciou sa obraciam na pána ministra životného prostredia Jaroslava Izáka.

    Vážený pán minister, ste informovaný o tom, že na internetovej stránke Štátnej ochrany prírody sú niektoré správy iba v anglickom jazyku a chýba im znenie v úradnom jazyku, teda v slovenčine? Uvediem aspoň jeden konkrétny príklad. Ide o projekt Conservation of Habitat Diversity in Slovenský raj, National park. Uvádzam vám tu aj identifikačné čísla k tomuto projektu. Tento projekt sa vykonáva aj na súkromných pozemkoch a som presvedčená, že každý vlastník týchto pozemkov má mať možnosť oboznámiť sa v slovenčine s tým, čo sa na jeho pozemkoch bude diať.

    Na základe uvedených skutočností vás, pán minister, žiadam o nápravu v tejto záležitosti a o to, aby ste dohliadli a zabezpečili, aby na webovej stránke vášho ministerstva i organizácií, ktoré spadajú pod váš rezort, boli texty, informácie a dokumenty v prvom rade v úradnom jazyku.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Poprosím odovzdať písomný text. Ďakujem.

    Ďalšia v poradí písomne prihlásená do interpelácií je pani poslankyňa Beata Sániová. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Ak dovolíte, len sekundu poprosím, skutočne potrebujeme dôstojné prostredie v sále, takže poprosím, pokiaľ sú nejaké konzultácie, mimo sály.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené poslankyne a poslanci, interpelujem ústne a po ukončení mojej interpelácie doručím písomne do Národnej rady svoju interpeláciu. Využívam prítomnosť a poprosila by som, pánov ministrov zdravotníctva a školstva interpelujem v nasledovnej problematike.

    V rozpracovanom programovom vyhlásení vlády pre zdravotníctvo je v kapitole 19 a 26 ustanovené postavenie fakultných nemocníc. Ide mi o tie fakultné nemocnice, kde sa robí pregradálna výučba, teda výučba študentov lekárskych fakúlt. Privítala som tieto kapitoly, aby sa urobil v tejto časti poriadok, a hlavne vítam to, že pripravovaná novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zdravotníckych pracovníkoch toto ošetrí.

    Dovolím si obrátiť sa na vás obidvoch, páni ministri, s interpeláciou, či táto plánovaná novela, ako je v tomto rozpracovanom materiáli vlády uvedená, bude sa zaoberať postavením zdravotníckych a školských pracovníkov vo fakultných nemocniciach. Mnohí kolegovia vedia, že tento problém je v týchto nemocničných zariadeniach dlhodobý a niekedy veľmi ťažko riešiteľný.

    Takže moja otázka je, či plánovaná novela sa bude týmto zaoberať, to znamená školských a zdravotníckych pracovníkov vo fakultných nemocniciach, kde fakultná nemocnica, ktorá robí pregradálnu výučbu na lekárskych fakultách, samozrejme, musí úzko spolupracovať s lekárskou fakultou a je súčasťou akademickej pôdy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Pani poslankyňa Sániová bola posledná, ktorá bola písomne prihlásená do rozpravy. Chcem sa opýtať, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť a predniesť interpeláciu ústne.

    Pán poslanec Berényi.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážení prítomní členovia vlády, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som predniesol interpeláciu pre pána Dušana Čaploviča, podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny, a zároveň aj pre pána Jána Kubiša, ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky.

    Výbor ministrov Rady Európy 21. júna 2006 prijal Rezolúciu o implementácii Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín Slovenskou republikou, v ktorej sa konštatuje, že, citujem, „legislatívny rámec na ochranu národnostných menšín má ešte stále nedostatky vrátane nedostatkov súvisiacich s financovaním menšinových kultúr“. Koniec citátu. V texte sa ďalej uvádza, že treba, citujem ešte raz, „pokračovať už v začatom úsilí o vytvorenie legislatívneho rámca pre národnostné menšiny“.

    Preto si dovoľujem položiť otázku a obrátiť sa na členov vlády, na zodpovedných členov vlády: Ako mieni vláda Slovenskej republiky vyhovieť týmto očakávaniam a odporúčaniam Výboru ministrov Rady Európy?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Poprosím potom odovzdať písomne vašu interpeláciu.

    Pýtam sa, či sa ešte chce niekto z pánov poslancov prihlásiť. Ak nie, vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ešte predtým, ako pristúpime k rokovaniu o nasledujúcich bodoch programu, navrhujem, aby sme tajné hlasovanie o voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu, ako aj predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa po ich odôvodnení, samozrejme, a rozprave vykonali naraz na osobitných hlasovacích lístkoch. Hlasovacie lístky budú rozlíšené tak, že v pravom hornom rohu sú uvedené veľké písmená A a B. Vzhľadom na to, že pre tento typ voľby je pomerne veľký počet kandidátov, spočítanie vykonáme pomocou technického zariadenia.

    Ešte chcem, dámy a páni, využiť túto príležitosť aj so skúsenosťou z minulej schôdze a upozorniť vás, že akt samotnej voľby musí byť riadne alebo ukončenie aktu voľby musí byť riadne vyhlásené predsedajúcim schôdze, aby sme sa nedostali náhodou opäť do problémov, ako to bolo pri minulej voľbe.

    A teraz, vážené dámy a páni, kým pristúpime k samotnej voľbe, vyhlasujem päťminútovú technickú prestávku. Ďakujem.

    Pán poslanec Miklós, procedurálny návrh?

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja musím ohlásiť, že som urobil osobnú chybu pri hlasovaniach ráno. Jednoducho som bol v tom, že hlasujem, ale vyslovene z mojej vlastnej chyby som nechal kartičku odvčerajška v prístroji, a tým som sa nezaregistroval. Takže jednoducho som nehlasoval tým pádom, ale som si myslel, že hlasujem, lebo zelené svetielko mi blikalo. Tak je to moja osobná chyba a ospravedlňujem sa.

  • Pán poslanec, máte na mysli celé hlasovania, ktoré boli?

  • Dobre, uvedieme do zápisu, že ste boli prítomný. Ďakujem pekne.

    Takže ešte raz, päťminútová technická prestávka a budeme pokračovať prerokúvaním bodu o návrh na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Pani poslankyne, páni poslanci, otvoríme teraz rokovanie o

    návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Návrh, ako aj stanovisko ústavnoprávneho výboru ste dostali ako tlač 110.

    Poprosím teraz predsedu ústavnoprávneho výboru pána Mojmíra Mamojku, aby podal Národnej rade stanovisko výboru k voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Pán predseda, chvíľočku vás poprosím.

  • Ruch v sále.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som prezentoval pár myšlienok na margo tohto bodu.

    Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu, ktorých má vymenovať, v tomto prípade je to 18 ľudí.

    V treťom volebnom období Národná rada Slovenskej republiky zvolila už troch kandidátov. Vzhľadom na uvedené treba zvoliť ešte 15 kandidátov, aby Národná rada Slovenskej republiky mohla v dostatočnom časovom predstihu prezidentovi Slovenskej republiky navrhnúť 18 kandidátov na deväť miest sudcov Ústavného súdu, ktoré sú alebo budú v krátkom čase neobsadené.

    Na základe výzvy predsedu Národnej rady Slovenskej republiky bolo na Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky doručených 31 návrhov. V súlade s platným volebným poriadkom o voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky pozval navrhovaných na svoju 5. schôdzu konanú 12. októbra 2006, aby prezentovali svoju predstavu o svojom pôsobení na Ústavnom súde. Stretnutia sa zúčastnili všetci dotknutí. V prvej časti informovali o svojom profesionálnom vývoji, v ďalšej o motivácii svojej kandidatúry a predstave o hĺbke, šírke možného pôsobenia na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Priamy kontakt a forma dialógu člena výboru s pozvanými umožnili isto si vytvoriť určitý obraz nielen o odbornom, ale i osobnostnom profile navrhovaných kandidátov.

    Ústavnoprávny výbor uzavrel rokovanie a návrhom uznesenia č. 28 skonštatoval, že navrhovaní Annamária Baader, Juraj Babjak, Eduard Bárány, Peter Brňák, Alexander Bröstl, Ján Cuper, Miloslava Čutková, Gabriela Dobrovičová, Ján Drgonec, Vladislav Dzúrik, Alexander Fuchs, Ľudmila Gajdošíková, Milan Galanda, Štefan Harabin, Ján Ikrényi, Sergej Kohút, Jozef Kravec, Peter Kresák, Martin Lauko, Milan Ľalík, Jozef Madliak, Lajos Mészáros, Marianna Mochnáčová, Ladislav Orosz, František Poredoš, Tibor Šafárik, Želmíra Šebová, Mária Trubanová, Jozef Vanca, Peter Varga, Peter Vojčík spĺňajú podmienky ustanovené čl. 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci a pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne som nedostal prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Zrejme nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán predseda pravdepodobne tiež už nebude reagovať. Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    A budeme pokračovať

    návrhom na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Je to tlač 57.

    Poprosím povereného člena výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pána poslanca Františka Mikloška, aby návrh uviedol.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien predložil návrh na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa v súlade s § 12 zákona č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa.

    V zmysle tohto ustanovenia Národná rada volí predsedu správnej rady na 6-ročné funkčné obdobie na návrh určeného výboru. Národná rada svojím uznesením č. 32 rozhodla o tom, že týmto určeným výborom bude Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. V súlade s predmetným uznesením Národnej rady predseda určeného výboru stanovil lehotu na podanie návrhov na kandidátov do 25. augusta 2006. Do tejto lehoty bolo výboru doručených deväť návrhov, ktoré sú uvedené v tlači 57.

    Ako je to v správe výboru taktiež uvedené, členovia výboru konštatovali, že všetci deviati kandidáti spĺňajú kritériá uvedené v § 11 citovaného zákona, a preto výbor navrhol, aby Národná rada zvolila predsedu správnej rady z týchto kandidátov.

    Je mojou povinnosťou upozorniť vás, že od vyhotovenia správy výboru došlo v zozname kandidátov k zmene. V súlade s čl. 7 ods. 1 volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov stiahol svoj súhlas s voľbou Marián Guľa a Peter Bielik. Ich listy sú pripojené k predmetnej tlači.

    K ostatným kandidátom uvádzam, že pán Adrián Kucek sa uchádza o funkciu predsedu správnej rady s podporou klubu Slovenskej národnej strany, Ladislav Pittner s podporou klubu SDKÚ – DS, Ladislava Bukovszkého odporúča zaradiť medzi kandidátov určeného výboru Ústav pamäti národa, Michala Ciklaminiho Konfederácia občanov z Čiernej listiny, Jána Vojteka Združenie nespravodlivo prepustených policajtov. Pokiaľ ide o osobu Jána Bicka, jemu časom vyjadrili podporu viaceré mimovládne organizácie, konkrétne Paneurópska únia na Slovensku, Slovenská asociácia rusínskych organizácií, Združenie inteligencie Rusínov Slovenska a Rusínska obrana na Slovensku.

    Vážený pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Písomne som dostal prihlášku od podpredsedu Národnej rady pána Milana Horta za klub SDKÚ – DS a pána Jozefa Rydla, alebo ďalším písomne prihláseným je pán Jozef Rydlo z klubu SNS.

    Pán Hort, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, chcem vás požiadať o pokoj v rokovacej sále a o to, aby ste venovali pozornosť kolegom, ktorí vystupujú. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážený člen vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi za klub poslancov SDKÚ – DS predstaviť vám kandidáta na predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa, kandidáta, ktorý celým svojím životom, postojmi v tých najťažších časoch a napriek tomu či práve preto ľudskosťou reprezentuje to, čo sa dá nazvať morálnou autoritou. Jeho životná filozofia, ktorej zostal verný, sa začala vytvárať pravdepodobne už v neslávne známych 50. rokoch minulého storočia, ktoré sa snáď najtragickejšie zapísali nielen do histórie, ale predovšetkým do duše slovenského národa.

    Ladislav Pittner, vtedy ako 16-ročný chlapec, bol v roku 1950 za údajnú protištátnu činnosť v súvislosti s tzv. katolíckou akciou uväznený a v roku 1951 na 3 roky odsúdený. Jeho otec dopadol ešte horšie. Za angažovanosť v prospech pravdy dostal 15 rokov, po deviatich rokoch vo väzení zomrel. Náš kandidát bol vtedy najstarší zo šesť detí, pričom jeho najmladší brat mal len päť mesiacov. Po prepustení z väzenia v roku 1953 skončil ako mnoho ďalších jeho súpútnikov vo výrobe a bol pod neustálym tlakom prenasledovania, perzekúcií a psychického šikanovania spolu so svojimi najbližšími zo strany vtedajších bezpečnostných orgánov. Jeho túžba po slobode a demokracii však bola silnejšia ako strach a skúsenosť z komunistického žalára.

    V roku 1968 nadviazal kontakty s katolíckou emigráciou a až do roku 1989 jej napriek známym rizikám zhromažďoval a zasielal informácie o prenasledovaní veriacich a kňazov. Na základe jeho podkladov vznikla nielen známa kniha Antona Hlinku Aparthaid, ale vďaka tejto jeho činnosti sa o skutočnej povahe režimu mohla verejnosť dozvedieť prostredníctvom rozhlasových staníc Hlas Ameriky, Radio Slobodná Európa či Radio Vatikán.

    November 1989 bol pre Ladislava Pittnera novou výzvou. Zmysel pre pravdu a spravodlivosť, ako i celoživotnú túžbu po ukotvení slobody ako reality nášho každodenného života úspešne napĺňal najskôr svojím pôsobením na Úrade na ochranu demokracie a ústavy v Prahe, to bol ten známy predchodca FBIS, neskôr v pozícii ministra vnútra Slovenskej republiky a v ostatnom období vo funkcii riaditeľa SIS.

    Medzitým v rokoch 2001 až 2002 si ho do svojho čela zvolila aj Konfederácia politických väzňov Slovenska. Predovšetkým v prvom období ako minister vnútra sa zapísal do povedomia príslušníkov Policajného zboru, ako i svojich bezprostredných podriadených ako šéf rezortu, ktorý dokázal náročné obdobie personálnej očisty ministerstva od príslušníkov ŠtB po páde komunizmu zvládnuť korektne, dôsledne a bez najmenšieho náznaku spôsobov, ktoré sa často nazývajú „krvavé oči“. Čiže predstavujem vám človeka, ktorého môžeme bez obáv nazvať „zrelým mužom“.

    Do roku 1989 jeho život charakterizuje statočnosť a v časoch stále ešte krehkej demokracie spravodlivosť, korektnosť a ľudskosť. Toto konštatovanie uvádzam predovšetkým pre tých, ktorí sa snažia aj v tomto parlamente znehodnocovať životné skúsenosti a bezdôvodne strašiť možnosťou zneužitia tejto funkcie tými, ktorí si za komunizmu užili svoje.

    Pri osobnom rozhovore s naším kandidátom ma okrem všetkých dostupných informácií jeho pohnutého života najviac oslovili ciele, ktoré by chcel realizovať v prípade zvolenia do tejto významnej funkcie. Ak doterajšie pôsobenie Ústavu pamäti národa odkrylo problém podhubia, donášačstva zverejňovaním tzv. malých rýb, tak v ďalšom období treba obnažiť, siahnuť až na korene zakladateľov toho, čo prerástlo do krvavých represálií voči odporcom režimu. Je predsa známou skutočnosťou, že až do Slánského kauzy v 50. rokoch bola ŠtB priamo riadená sovietskou KGB a stála aj nad KSČ a KSS. Po Slánského a Clementisovej smrti prevzala riadenie ŠtB priamo Komunistická strana.

    Nad týmto zdokumentovaním minulosti, ktoré je a bude ešte dlho potrebné pre náš verejný život, stojí však pred Ústavom pamäti národa aktuálna výzva, ktorú má táto inštitúcia napísanú priamo vo svojom názve, zachovať aj vo vzťahu k tomuto bolestnému obdobiu našich dejín „pamäť národa“, ako i postupne liečiť jeho chorú dušu. Lebo ak národ stratí pamäť, hrozí, že si najťažšie roky svojej histórie prežije ešte raz.

    Dovoľte mi na záver ešte jedno zamyslenie. Priznám sa, že rovnako ako ma pri poznaní pravdy o 2. svetovej vojne mrzeli vyjadrenia tej najstaršej generácie Slovákov, že za slovenského štátu bolo dobre, tak som rovnako smutný, keď z úst niektorých svojich súčasníkov, ale i generácie svojich rodičov či starých rodičov počúvam ódy na obdobie komunizmu. Ak sa zhodneme v názore, že podstata fašizmu a komunizmu je tá istá a rozdiel je možno iba v počte nevinných obetí týchto dvoch neľudských režimov, tak takéto choré prejavy by mali byť pre nás mementom, ale tiež výzvou, aby sme čo najskôr mohli aj my urobiť rovnaké konštatovanie ako Michael Mertes, poradca bývalého nemeckého kancelára Köhla pre otázky národnej bezpečnosti a zahraničnej politiky. Dovoľte mi jeho citát: „Nacizmus bol vnútornou ideológiou, ktorú podporovali milióny Nemcov a každý Nemec niesol zodpovednosť za jej zverstvá, či už bol ako jednotlivec verný, či nie. V dnešnom Nemecku sa drvivá väčšina občanov hlási k tvrdeniu, že 8. máj 1945 bol dňom oslobodenia nielen pre Európu, ale aj pre samotné Nemecko.“ Koniec citátu.

    Aby sme aj my mohli s pokojom pri objektívnom poznaní duše slovenského národa čo najskôr konštatovať, že pre drvivú väčšinu občanov Slovenska bol oslobodením ako 8. máj 1945, tak i 17. november 1989. To je výzva pre nás všetkých, ako aj pre inštitúciu, ktorú sme si v tejto Národnej rade práve pre pamäť národa zriadili.

    Náš poslanecký klub je presvedčený, že náš kandidát Ladislav Pittner spĺňa všetky predpoklady, aby tieto náročné výzvy so svojimi spolupracovníkmi postupne realizoval. A preto vás, vážené kolegyne a kolegovia, aj tí, čo nepočúvate v tejto chvíli, bez ohľadu na stranícku príslušnosť žiadam za náš poslanecký klub o jeho podporu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie sa neprihlásil nikto. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Ako ďalší písomne prihlásený je pán poslanec Rydlo. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ctený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ctený pán spravodajca, nemal som v úmysle vystúpiť v rozprave k tejto voľbe. Preštudoval som si však veľmi podrobne všetky materiály, ktoré sa týkajú Ústavu pamäti národa a týkajúce sa kandidátov na predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa, a dospel som k jednému veľmi smutnému konštatovaniu, že tu si zo zákonodarného zboru Slovenskej republiky niekto urobil dobrý deň.

    Je tu osem, resp. deväť kandidátov a dovoľte mi povedať osobne, subjektívne, možno tendenčne, že ani jeden z nich, so všetkou úctou, čo mám k môjmu predrečníkovi, čo o ich kandidátovi povedal, na túto funkciu podľa mňa sa jednoducho nehodí. A poviem prečo.

    Z formálneho hľadiska, keď sa jedna žena, vyučená kuchárka, hlási do nejakej reštaurácie, s prepáčením, za pracovníčku, tak šéfkuchár si ju predvolá. Táto musí predložiť výučný list a pán šéfkuchár zistí, či táto dotyčná osoba vie urobiť zásmažku, či vie urobiť zápražku do polievky, či vie niečo navariť atď. Tu zisťujem holé, strohé konštatovanie, rok narodenia, vzdelanie, súčasné zamestnanie, predložil alebo nepredložil výpis z registra trestov a čestné vyhlásenie o bezúhonnosti podľa paragrafu atď.

    V tlači prebieha diskusia o tom, kto má byť riaditeľom Slovenskej televízie. Robí sa výberové konanie. Dovoľte mi povedať, som prekvapený, že na úrad predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa sa žiadne výberové konanie nekoná. Neviem si predstaviť, ako sa mám ja so svojím svedomím vyrovnať alebo vo svojom svedomí ako mám hlasovať za toho alebo onoho kandidáta, keď okrem jedného, ktorý sa ku mne bol ohlásil na audienciu pred dvoma dňami, som ani jedného v živote nevidel, resp. pána ministra Pittnera som videl v televízii. Keď som nevidel ani len to, akým spôsobom tento úrad mienia ďalej viesť. Aká je koncepcia jednotlivých kandidátov? Nepočul som o tom nič ani od pána Bukovszkého, ani od pána Ciklaminiho, ani od Kuceka, ani od toho nešťastníka Mojša-Kováča, ani od pána Pittnera, ani od pána Vojteka.

    Dovoľte mi teda vyjadriť moje hlboké poľutovanie nad tým, že zákonodarný zbor nevie vybrať takého kandidáta po takom výberovom konaní, ktoré by na takúto funkciu prináležalo. Myslím si, že na to mi môžete ako fiškáli odpovedať, že zákon č. 553/2002 hovorí jasne, akým spôsobom sa ten alebo onen kandidát vyberá. Ja si dovolím povedať, že je potrebné pozmeniť tento zákon o pamäti národa, pretože mám taký dojem, že tento zákon bol šitý jednak horúcou ihlou a jednak bol robený ako „zákon ad personam“.

    Zákon sa vzťahuje na sprístupnenie dokumentov vypracovaných bezpečnostnými zložkami a týkajúcich sa zločinov namierených proti obyvateľstvu Slovenskej republiky v období neslobody, ktoré § 2 písm. j) definuje ako obdobie rokov 1939 – 1989, keď občania štátu nemali možnosť, v tej dobe obvyklú v demokratických krajinách, rozhodovať slobodne o svojom štáte a o sebe, keď je obmedzená alebo zrušená činnosť demokratických inštitúcií a keď sú trvalé a sústavne porušované ľudské práva.

    Tu treba pripomenúť, že obdobie rokov 1948 až 1989, teda obdobie komunizmu, bolo síce obdobím neslobody a jeho režim bol protiprávny. Avšak ono komunistické obdobie nemalo charakter extrémne amorálneho právneho systému na rozdiel od nacistického právneho systému. Veď ako inak by mohol dodnes platiť Občiansky zákonník z roku 1964 alebo do konca roku 2005 ešte platilo trestné zákonodarstvo z roku 1961, ktoré pritom bolo zväčša prebraté novou úpravou trestného práva. Napr. v roku 1965 zaviedlo socialistické Česko-Slovensko ako prvé v celej Európe právo účasti obhajcov na vyšetrovacích úkonoch v prípravnom konaní. Tým, samozrejme, vonkoncom nechcem ospravedlniť režim, ktorý prenasledoval svojich občanov. Moja rodina, moja osoba na to evidentne doplatili tiež.

    Chcem však naznačiť, že istá miera právnej kultúry bola vlastná aj tomu nešťastnému totalitnému obdobiu neslobody z rokov 1948 až 1989. A že teda je potrebné zvážiť, či povinné zverejňovanie údajov o osobách evidovaných na protokoloch zväzkov Štátnej bezpečnosti nie je neprimeraným zásahom do práva na súkromie týchto osôb. Je potrebné priznať, že vo vzťahu k daným osobám už nejde len o poznanie histórie, ale aj o zásah do ich súkromného a rodinného života, práva na ochranu svojho mena atď. Slovenská republika jednoznačne stanovením povinností tieto osobné údaje zverejňovať zasahuje do Ústavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ľudských právach a základných slobodách garantovaného práva na súkromie, ako i do svojho pozitívneho záväzku chrániť súkromie svojich občanov. Obmedziť právo na súkromie možno z dvoch popri sebe sa súčasne vyskytujúcich dôvodov. Zásah do súkromia sa musí udiať na základe zákona a musí byť v demokratickej spoločnosti nevyhnutný na ochranu národnej a verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, ochrany poriadku a predchádzania zločinnosti, morálky, zdravia, ochranu práv a slobôd iných osôb. Teda zákonnosť a opodstatnenosť v zmysle nevyhnutnosti. Druhé kritérium však zverejňovanie protokolov postráda. Na vysvetlenie si môžeme prezrieť dôvody, ktoré viedli zákonodarcu k prijatiu zákona o pamäti národa, uvedené v preambule tohto zákona.

    Citujem: „Národná rada Slovenskej republiky, majúc na pamäti povinnosť štátu sprístupniť utajenú činnosť represívnych orgánov v dobe neslobody a určiť zodpovednosť ako výraz nášho presvedčenia, že ten, kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený ju opakovať a že žiadne protiprávne konanie štátu proti občanom nemôže byť chránené tajomstvom ani nemôže byť zabudnuté.“

    Zákon deklaruje, že sprístupnenie činnosti represívnych orgánov pôjde ruka v ruke s určením zodpovednosti. Pri sprístupnení protokolov však nie je vyvodená zodpovednosť voči osobám, ktoré na protokoloch registrovaných zväzkov sú uvedené. Určite, že ak by voči danej osobe uvedenej na protokole bola vyvodená zodpovednosť, máme na mysli trestnoprávnu zodpovednosť, potom by zverejnenie jej mena, samozrejme, v súlade so zásadou prezumpcie neviny, po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku bolo opodstatnené v demokratickej spoločnosti na ochranu práv iných osôb, prípadne aj bezpečnosti štátu a za účelom predchádzania zločinnosti. Avšak súčasná zákonná povinnosť zverejňovať osoby bez toho, aby sme mali vyvodenú zodpovednosť, je v zmysle samotnej preambuly zákona bez legitímneho základu, opakujem, bez legitímneho základu tak potrebného pre zásah do ústavných a medzinárodne chránených základných práv a slobôd.

    Navrhuje preto zmeniť zákon o pamäti národa tak, aby štát neniesol ťarchu zodpovednosti za neunesenie dôkazného bremena voči svojim občanom, ktorých mená zverejnil a ktorých obvinil, že sú zodpovední za porobenie vlasti, vraždenie, zotročovanie, lúpenie a ponižovanie, morálny a hospodársky úpadok, úpadok sprevádzaný justičnými zločinmi a terorom proti nositeľom odlišných názorov, deštrukciou tradičných princípov vlastníckeho práva, zneužívanie výchovy, vzdelávania, vedy a kultúry na politické a ideologické účely, avšak bez toho, aby im vinu za tieto činy preukázal.

    Treba povedať aj to, že názov zákona obsahuje termín „sprístupniť“, takisto preambula obsahuje uvedený termín „sprístupniť“. Ustanovenie § 19 zákona o pamäti národa však operuje už s termínom „zverejnenie“ a týka sa to spomenutých protokolov. Je zásadný rozdiel medzi sprístupnením a zverejnením. Sprístupnenie je od zverejnenia odlišné dokonca aj v názve tretieho oddielu zákona o pamäti národa a odlíšenie je viditeľné aj pri určení úloh Ústavu pamäti národa v § 8 zákona o pamäti národa, ako je v názve a obsahu § 6 tohto zákona. Nie je predsa potrebné tento rozdiel vysvetľovať. V prvom prípade ide o súkromný záujem a v druhom o verejný záujem. A práve verejný záujem na údajoch osoby musí byť legitímny v zmysle nevyhnutnosti, čo znamená, že nie je k dispozícii iná možnosť demokratickej spoločnosti ako samotné zverejnenie poznania o minulosti za účelom vylúčenia opakovania minulosti, ktoré sa týka zásahu do súkromia občanov. Ak by zverejňovanie protokolov zákon nezakotvil, každý by mal možnosť si do nich nahliadnuť a vyhotoviť si z nich kópie. Potom by už šlo len o sprístupnenie konkrétnej osobe. A to je legitímne a v súlade so zámerom zákona. Teda je aj iná možnosť spoznať svoju minulosť tak, aby sa neopakovala, ako zverejnením údajov o osobách.

    Preto navrhujem zmeniť zákon o pamäti národa v tejto otázke tak, aby štát nezverejňoval mená svojich občanov skôr, ako nebude voči nim vyvodená trestnoprávna zodpovednosť, a zároveň, aby údaje z protokolov boli k dispozícii každému, kto o to požiada. Ak ich osoba, ktorej ich Ústav pamäti národa sprístupní, sama zverejní, bude sama niesť zodpovednosť za zásah do súkromia inej osoby.

    Ďalším problémom, ktorý je potrebné otvoriť, je štruktúra orgánov Ústavu pamäti národa a spôsob ich kreácií. Štruktúra orgánov Ústavu pamäti národa je takáto: Správna rada, ktorá volí výbor, a Dozorná rada. Správa rada má 9 členov, z ktorých väčšinu volí Národná rada Slovenskej republiky, a Dozorná rada má 3 členov, z ktorých väčšinu volí Národná rada Slovenskej republiky. Členovia správnej rady sú prakticky neodvolateľní a takisto členovia výboru sú prakticky neodvolateľní. Pri členoch dozornej rady však takáto garancia praktickej neodvolateľnosti nie je. A práve dozorná rada má za cieľ sledovať dodržanie zákona v činnosti a hospodárení Ústavu pamäti národa.

    Odhliadnuc od síce navonok pri správnej rade deklarovanej neodvolateľnosti členov vrátane praktickej neodvolateľnosti členov výboru, čo iste možno považovať za pozitívum úpravy zákona o pamäti národa, s nepochopiteľnou možnosťou kedykoľvek, ak to navrhne príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odvolať dvoch členov dozornej rady slovenským parlamentom a tak zasahovať do kontroly činnosti Ústavu pamäti národa, myslím si, že činnosť riadiacich orgánov Ústavu pamäti národa je až príliš neobmedzená absenciou vonkajšej potenciálnej kontroly zo strany potenciálnych kontrolných orgánov. Vnútorná kontrola Ústavu pamäti národa je politicky ľahko ovplyvniteľná parlamentnou väčšinou, je preto vhodné zamyslieť sa nad inou možnosťou priamej a rýchlej kontroly zákonnosti v činnosti a hospodárení Ústavu pamäti národa.

    Treba konštatovať, že štruktúra orgánov Ústavu pamäti národa sa podobá nemeckému modelu obchodnej spoločnosti (dozorná rada) skríženému s francúzskym modelom (správna rada s výborom) obchodnej spoločnosti s tým, že majoritu má Národná rada Slovenskej republiky. Aký má zmysel ustanovenie členov orgánov takým spôsobom, že časť deleguje predstaviteľ zákonodarnej moci, časť predstaviteľ výkonnej moci a časť hlava štátu? Taký, aby sa zabezpečila potrebná účasť každej zložky moci na tvorbe inej zložky moci. Napr. v prípade Súdnej rady Slovenskej republiky jej členov nominujú rôzne orgány jednotlivých zložiek moci. Avšak Súdna rada Slovenskej republiky navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky na vymenovanie sudcov Slovenskej republiky. Teda podieľa sa na kreovaní jednej zo zložiek moci. Akú úlohu má však Ústav pamäti národa?

    V prvom rade osvetovú, ale najmä sústreďuje podklady pre prípadné trestné stíhanie, ktoré sám osebe nemôže použiť, ale môže informácie z nich získané odovzdať orgánom činným v trestnom konaní. A táto úloha Ústavu pamäti národa zaraďuje Ústav pamäti národa de facto medzi bezpečnostné zložky. Navonok sa mi javí ako reprezentatívny ústav, kde majú zastúpenie jednotlivé zložky moci, čo ani nemienim kritizovať, avšak treba si uvedomiť, že prípadné zneužitie údajov v prostredí Ústavu pamäti národa je pri súčasnej právnej úprave ponechané výhradne na zodpovednosť členov výboru, ktorých volí správna rada, pričom odvolateľní sú títo členovia, až keď budú právoplatne odsúdení za úmyselný trestný čin, ale členovia dozornej rady, ktorí majú kontrolovať ich činnosť, sú odvolateľní prakticky kedykoľvek.

    Teda je potrebné vykonať zásadnú zmenu v štruktúre orgánov Ústavu pamäti národa, v spôsobe ich kreácie, upraviť vymenúvania a odvolávania. Pričom chcem zdôrazniť, že nečiním si nárok na to, že môj názor by mal byť jediný správny, ale štruktúra orgánov typická pre obchodné spoločnosti alebo tretí sektor vyvoláva vo mne otázky, či štát nemá dostatok tradičných inštitucionálnych mechanizmov na zabezpečenie riadneho fungovania Ústavu pamäti národa tak, aby od Ústavu pamäti národa odlišný orgán mohol vstupovať do kontroly jeho činnosti a hospodárenia. Nezávislosť Ústavu pamäti národa, ktorú má v súčasnej podobe, je dokonca väčšia ako nezávislosť súdov, ktoré v hospodárení sú obmedzené aspoň kontrolou iných orgánov a v činnosti sudcov je daná kontrola dokonca ministrom spravodlivosti, ktorý je oprávnený iniciovať disciplinárne konania voči sudcom. Pritom však súdy majú nezávislosť priznanú ústavou nášho štátu. Ústav pamäti národa v Ústave Slovenskej republiky nie je ani len spomenutý, takže je načase vyvolať diskusiu o tom, kam má byť tento ústav zaradený, pretože existuje tu aj možnosť, že v prípade preskúmania postavenia Ústavu pamäti národa z pohľadu ústavného práva by bolo možné tvrdiť, že prílišná nezávislosť tohto orgánu môže ohrozovať ústavné zriadenie nášho štátu založené na deľbe moci medzi tri zložky s rešpektom prokuratúry ako osobitnej sústavy orgánov. V Českej republike vedomí si týchto ústavnoprávnych rizík ponechali Úrad pre dokumentáciu zločinov komunizmu v rámci policajnej sústavy, teda v rámci orgánov výkonnej moci, kam aj nesporne patrí.

    Tým chcem povedať, že nie som v stave vo svedomí dať svoj hlas ani jednému z týchto kandidátov. Bol by som ochotný dať svoj hlas kandidátovi, ktorý vyjde z výberového konania, a až po uskutočnení výberového konania vybrať si takého kandidáta, ktorý zodpovedá predstavám o tom, aké miesto Ústav pamäti národa v slovenskej spoločnosti má mať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Poprosím, pán navrhovateľ, ešte s faktickými poznámkami najskôr na vystúpenie pána poslanca Rydla – pán poslanec Novotný, pán poslanec Hort. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Potom vás, pán poslanec, vyzvem, aby ste hovorili.

    Pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Rydlo, ja si myslím, že, nechcem teraz polemizovať s vaším filozofickým pohľadom na miesto a pôsobenie Ústavu pamäti národa v našej spoločnosti, nemyslím si, že vaše vystúpenie sa momentálne hodilo k téme samotnej voľby, lebo trošku nesúviselo s predmetom, ktorým sa dnes zaoberáme, ale to nie je dôležité.

    Chcel by som reagovať na tú časť, kde ste hovorili o výberom konaní, ktoré by možno bolo záhodné urobiť, na predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa a podobne, ako si šéfkuchár robí výberové konanie na svoju kuchárku alebo ako to robíme v Slovenskej televízii. Pozrite sa, podľa mňa je to veľmi nenáležité prirovnanie, asi ani nie je vhodné k vážnosti Ústavu pamäti národa. Lebo rovnako by som mal povedať, že keď chce byť niekto poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, tak takisto by malo byť výberové konanie, či spĺňa kvalifikačné, odborné, osobnostné kritériá na to, aby sedel v tejto snemovni. Alebo ak by sme mali voliť prezidenta Slovenskej republiky, tak najprv by mal splniť nejaké odborné, kvalifikačné kritériá na túto funkciu.

    Myslím si, že na predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa by mala byť vybratá všeobecne uznávaná osobnosť, autorita, človek, ktorého život dáva dostatočnú záruku na to, že bude vedieť nestranne, odborne zastávať túto funkciu, podobne ako si občania vyberajú v parlamentných voľbách svojich poslancov na základe toho, ako ich poznajú, ako sa prejavujú v spoločnosti, a môžu byť z rôznej časti spoločenského života, a podobne ako si občania vyberajú o chvíľu primátorov a starostov a tiež nemusia splniť vo výberovom konaní nijaké odborné kritériá.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán podpredseda Hort s faktickou pripomienkou.

  • Vážený pán kolega Rydlo, ja som veľmi pozorne počúval vaše zdôvodnenie hlavne v tej prvej časti, no práve preto, že to, akým spôsobom sú tu tí kandidáti predstavovaní, sme zvolili my formu za poslanecký klub, aby sme predstavili pána Pittnera, hoci v prevažnej väčšine tu prítomných ľudí je pán Pittner, myslím, dostatočne známy. Ale preto, že sme chceli predstaviť aj jeho život spred roku 1989, ale hlavne v tých nešťastných 50. rokoch, tak sme zvolili túto formu. Pokiaľ ide o to, čo sa dialo potom, a to chcem ešte raz podčiarknuť, ak sa vám zdá, že by sa to takýmto spôsobom nemalo robiť, dokonca ste to kvalifikovali ako zásah do súkromia, no on nie je človek, ktorý by bol pomstychtivý napriek tomu všetkému, čo zažil.

    Trošku ma prekvapuje po tom všetkom, čo o vás viem, a nemajte mi to za zlé, takéto jemné ospravedlňovanie éry komunizmu, ja si naozaj myslím a som presvedčený, že medzi komunizmom a fašizmom nie je žiadny rozdiel. Keď si preštudujeme dejiny komunizmu ešte v bývalom Sovietskom zväze za čias stalinizmu, tak niektorí historici tvrdia, že to bolo oveľa, oveľa horšie ako to, čo bol fašizmus. A preto mi celkom vo vzťahu k vám toto prirovnanie, resp. toto jemné obhajovanie nesedí.

    Vo vzťahu k tomu zásahu do súkromia, no, po fašizme sa svet, pretože to bola svetová vojna, rozhodol a bol Norimberský proces a boli tie veci jasne pomenované. My sme po komunizme nenašli odvahu, aby sme tie veci pomenovali tak, ako treba. A ak to, čomu sa od čias Krista hovorí „judášstvo“, si myslíte, že dnes to zadokumentovať je zasahovanie do súkromia, tak si dovolím aj s tým nesúhlasiť.

    A pokiaľ ide o pána Pittnera, posledná poznámka, ten Ústav pamäti národa vznikol aj ako symbol, vážny symbol boja proti komunizmu, ale hlavne dokumentovania toho, čo komunizmus bol...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Rydlo, chcete reagovať na faktické poznámky?

  • Reakcia poslanca.

  • Zapnite pána poslanca Rydla. Chvíľočku ešte, nech vás technici zapnú.

    Nech sa páči.

  • Budem len veľmi stručný. Ja, pán podpredseda, s vami v zásade súhlasím, neporovnával som ani fašizmus s komunizmom, porovnával som nacistický režim s komunizmom.

    Chcem povedať len jednu vec. Robí sa výberové konanie na milión funkcií. Som rád, že ste predstavili v snemovni vášho kandidáta. Nie, nijaká iná politická formácia ani nikto iný tejto snemovni kandidáta nepredstavil. Považujem to za jedno veľké faux pas, že takéto niečo tu nie je.

    Druhá vec, pokiaľ ide, pán Novotný, ja nemám rád také, ako sa povie, príliš alibistické vystupovanie. Keď som povedal výberové konanie, prosím výberové konanie – výučný list, koncepcia práce. A tu mi to, bohužiaľ, u týchto kandidátov chýba. Napokon môžete mi povedať, že zákon im to nestanovuje. Nuž, bohužiaľ, je to diera v zákone, ktorá jednoducho neráta asi s tým, že pán Langoš zíde zo sveta tak skoro, tak ako nečakane zo sveta zišiel. Skrátka a jasne treba povedať, že je potrebné mať právne normy na to, aby sme vyberali kvalifikovaných ľudí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Rydlo bol posledný písomne prihlásený. Vystúpi pán Mikloško, ale pýtam sa, kolegyne, kolegovia, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k návrhu ústne. Pán poslanec Rafaj. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Pokúsim sa veľmi stručne reagovať na vystúpenia pána poslanca Rydla.

    Pán poslanec Rydlo, problémy, ktoré ste otvorili, sú legitímne, lenže diskusiu o nich má slovenská Národná rada za sebou. Tá diskusia tu prebehla vtedy, keď sme prijímali tento návrh zákona, a bola to veľmi komplikovaná diskusia. Nie je možné porovnať Ústav pamäti národa so žiadnou inou inštitúciou. Nie je možné. Z jedného jednoduchého dôvodu, že archívy, ktoré vlastní, sú absolútne delikátne vzhľadom na ľudské príbehy, absolútne delikátne vzhľadom na spôsoby vydierania Štátnej bezpečnosti, ktorá bola, by som povedal, nervová sieť celého komunistického režimu, a teda nie je možné porovnávať ktorékoľvek iné inštitúcie s týmto ústavom.

    Celá tá diskusia nakoniec viedla k tomu, a o tom sa aj dnes bude rozhodovať, že politické reprezentácie a politické strany parlamentu prevezmú zodpovednosť tým, že zvolia toho riaditeľa, za to, že ako ten ústav bude ďalej fungovať, akým spôsobom prípadne sa bude alebo nebude zneužívať táto funkcia. Ale iná záruka tu, bohužiaľ, nie je.

    Výberové konanie sa robí pred tou skupinou, ktorá vyberá toho kandidáta. Čiže normálne by to výberové konanie malo byť také, že by sem každý prišiel a pred celým plénom všetci kandidáti hovorili svoje predstavy, čo nie je zvykom vzhľadom na postavenie Národnej rady. Nikto tu nerobí zatiaľ takúto prezentáciu. A aby robil výberové konanie povedzme výbor, tak to je neadekvátne, lebo výbor proste nerozhoduje o tom, kto bude a kto nebude.

    A teda ešte raz, celá diskusia o zverejnení-nezverejnení zoznamov, to je najväčší problém celej postkomunistickej Európy, kde sa tieto zoznamy otvárajú alebo otvorili. Na jednej strane sa dotýka tisícov, desať tisícov ľudských osudov, na druhej strane, ak by sa tie zoznamy neotvorili, je tam možnosť vydierania najmä v čase, keď títo ľudia môžu byť ešte v aktívnej činnosti. A znovu by to bola možnosť vydierania práve tých zložiek, ktoré 40 rokov, povedzme v našom prípade, ten komunistický režim tu viedli a riadili. Čiže dokonca ešte aj po páde komunizmu by sme dali možnosť týmto ľuďom nejakým spôsobom ovplyvňovať spoločnosť, pretože by mali tie najdelikátnejšie materiály v rukách.

    Týmto spôsobom, bohužiaľ, aj keď bolestivo, sa ten problém ventiloval a týmto spôsobom sa o tom otvorila vôbec nejaká diskusia.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky nie sú. Vystúpi pán poslanec Rafaj.

  • Dámy a páni, vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som v mene poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany predstavil v krátkosti kandidáta, ktorého sme navrhli na predmetnú voľbu, ku ktorej práve prebieha rozprava.

    Mali sme dvoch kandidátov. Jeden, ktorý bol priamo zaangažovaný tým, že bol z prostredia politických väzňov, teda zo subskupiny, ktorá najviac trpela režimom, o ktorom my môžeme mať rôzne názory, a ja ich rešpektujem, tie, ktoré sú za, aj tie, ktoré sú proti. Bohužiaľ, médiá proti tomuto človeku a proti organizácii Zväz protikomunistického odboja urobili kampaň. Po zvážení pán Bielik svoju kandidatúru stiahol.

    Zostal kandidát Adrián Kucek, ktorý nie je zaťažený minulosťou, nebol zúčastnený, nezažil éru komunizmu, je to mladý právnik, 30-ročný, ktorý mal prax aj v podobnej inštitúcii, ktorá sa zaoberala ľudskými právami a je plne garantom nezávislosti riadenia tejto inštitúcie, ktorá nesie skutočne výnimočný názov – Ústav pamäti národa. A národ, ktorý si nepamätá najmä éru neslobody, si nebude potom vážiť ani slobodu.

    Myslím, že k tej polemike, či – rozhodli o tom už iní, že individuálne práva sa často musia podriadiť tým kolektívnym právam. Chcel by som len povedať, že zažili sme dve rovnaké totalitné obdobia. Na obidve existuje jednotné stanovisko Európskej únie, resp. Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktoré vyhlásilo a uznieslo sa hlasmi 99 za, proti 42, že zločineckým režimom bol aj komunizmus, aj fašizmus. Takže toľko na margo tej polemiky.

    Chcem vás upozorniť, že na Slovensku vyšli Zločiny komunizmu, boli to dva diely. Prvý diel má 794 strán, druhý má 557 strán. Monitoruje obete v počte 102-tisíc mien, ktoré boli postihnuté týmto režimom. V mene pamiatky týchto ľudí, v mene osôb odsúdených štátnym súdom 1948 až 1952 v počte 27-tisíc, odsúdených obecnými súdmi v počte 70 770, umiestnených v pracovných táboroch 186-tisíc, nezákonne zavlečených do Sovietskeho zväzu orgánmi NKVD vyše 20-tisíc, zomrelých vo väzniciach v roku 1948 až 1967 15 726, z toho priamo popravených 238, emigrantov v rokoch 1938 až 1988 odhadom 450-tisíc, legálne vysťahovaných osôb 60-tisíc, stovky vylúčených zo štúdií, tisícky ľudí, ktorým bolo znemožnené štúdium vrátane mňa do roku 1989. Celkovo postihnutých priamo či nepriamo 1 120 387 osôb, doteraz rehabilitovaných 270-tisíc.

    Už len z úcty a povinnosti zachovávať pamäť národa by sme nemali v tejto sále dehonestovať ústav, ktorý bol zriadený na monitorovanie éry neslobody. A chcem upozorniť, že Slovensko nie je nijakou výnimkou. Existuje organizácia INTERASO, ktorá združuje organizácie, ktoré monitorujú éry neslobody, a to zo Slovenska, Česka, Maďarska, Bulharska, Litvy, Nemecka, Chorvátska, a idú pristupovať do tejto medzinárodnej organizácie aj ďalšie štáty.

    Prirodzene, môže byť diskusia o tom, či zákon, podľa ktorého funguje Ústav pamäti národa, je potrebné novelizovať, na to sme tu, môžeme hľadať formy alebo biele miesta, ktoré páni poslanci považujú za dôležité zmeniť.

    Ale ďakujem vám za pozornosť a trpezlivosť a chcem vás poprosiť, aby sme so všetkou zodpovednosťou a vážnosťou pristupovali k tejto voľbe a chcem vás zároveň poprosiť o podporu pre kandidáta Adriána Kuceka.

    Ďakujem ešte raz.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky k vášmu vystúpeniu nie sú. Vyhlasujem preto rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa ešte pána navrhovateľa. Takisto nie. Ďakujem pekne.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k voľbách. Chcem predtým, ako otvoríme samotný akt volieb, podať ešte niekoľko informácií, ktoré považujem za dôležité. V prípade nezvolenia potrebného počtu kandidátov na sudcov Ústavného súdu sa vykoná opakovaná voľba. Opakovaná voľba sa vykoná aj v prípade nezvolenia predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Podľa volebného poriadku do opakovanej voľby na sudcov Ústavného súdu postupujú všetci navrhnutí kandidáti z prvého kola volieb. V prípade nezvolenia predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa do opakovanej voľby postupujú tí dvaja kandidáti, ktorí v prvom kole získali najväčší počet hlasov.

    Ešte chcem pripomenúť, že svoju voľbu, samozrejme, vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta označíte alternatívu, za ktorú hlasujete: „za“, „proti“ aj „zdržiavam sa“. Znovu zdôrazňujem, aby sme predišli znehodnoteniu hlasovacích lístkov, že pri každom mene musíte uviesť alternatívu.

    Pri voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu je platný ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva „za“ najviac u 15 kandidátov. Znovu opakujem, je to dôležitý údaj, 15 kandidátov najviac.

    Pri voľbe predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa je platný ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva „za“ najviac u jedného kandidáta. Hlasovací lístok je neplatný, ak pri niektorom mene nie je voľba označená alebo ak je hlasovací lístok menený alebo označovaný inak.

    Ešte raz pripomeniem, že hlasujeme na osobitných hlasovacích lístkoch, ktoré sú v pravom hornom rohu označené veľkými písmenami A a B.

    Poprosím teraz všetkých určených overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie, dohliadali na priebeh voľby, zároveň aby odvolili ako prví. Chcem ich požiadať, aby prišli informovať potom predsedajúceho volieb ako prebieha, či už všetci poslanci využili svoje právo, aby sme mohli formálne v zmysle rokovacieho poriadku vyhlásiť voľbu za ukončenú.

    A teraz, dámy a páni, pristúpime k vykonaniu tajného hlasovania.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené kolegyne, kolegovia, pýtam sa ešte, či každý pán poslanec využil svoje právo voliť v tajných voľbách. Ak áno, vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené a prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie.

    Vyhlasujem zároveň prestávku, vážené kolegyne, kolegovia.

  • Prestávka.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, asi upresníme hodinu prestávky. Predbežne je prestávka vyhlásená do 18.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 17.35 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 18.00 hodine.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, keby ste zaujali miesta, chceme pokračovať v rokovaní. Poprosím kolegov aj na pravom, aj na ľavom krídle, keby zaujali miesta v poslaneckých laviciach. Ešte poprosím aj vážených kolegov z klubu SMK a KDH, keby tiež zaujali miesta, pretože chcem vytvoriť dôstojné prostredie v sále. Ešte raz poprosím vážených kolegov, aby urýchlene zaujali miesta, nech môžeme pokračovať v rokovaní.

    Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím ešte raz naposledy, keby ste zaujali miesta. Pokračujeme v rokovaní.

    Prosím poverených overovateľov, aby oznámili výsledky volieb. Nech sa páči, pán kolega.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte mi, aby som vás informoval o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 143 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 143 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia zistili, že jeden poslanec neodovzdal hlasovací lístok. Zo 142 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 17 neplatných a 125 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že

    - za kandidáta Jána Bicka hlasovalo za 0, proti hlasovalo 78, zdržalo sa 47,

    - za kandidáta Ladislava Bukovszkého hlasovalo za 35, proti 55, zdržalo sa 35,

    - za kandidáta Michala Ciklaminiho hlasovali za 2, proti 78, zdržalo sa 45,

    - za kandidáta Adriána Kuceka hlasovalo za 51, proti 42, zdržalo sa 32,

    - za kandidáta Milana Mojša-Kováča hlasovalo za 0, proti 85, zdržalo sa 40,

    - za kandidáta Ladislava Pittnera hlasovalo za 26, proti 57, zdržalo sa 42,

    - za kandidáta Jána Vojteka hlasovalo za 0, proti 75, zdržalo sa 50.

    Na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Na základe tohto overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa zvolený ani jeden z uchádzačov. Keďže nebol zvolený predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú tí dvaja kandidáti, ktorí získali v prvom kole najväčší počet hlasov.

    Na základe uvedeného do druhého kola postupujú kandidáti Ladislav Bukovszky a Adrián Kucek.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Takže dovoľte mi skonštatovať, že na základe výsledku volieb postupujú do druhého kola kandidáti tak, ako ste ich uviedli.

    Teraz vás poprosím, keby ste uviedli výsledok tajného hlasovania volieb sudcov do Ústavného súdu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si prevzali 143 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia spočítali a zistili, že na tajnom hlasovaní o návrhu voľbu kandidátov sudcov Ústavného súdu 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 143 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 17 neplatných a 126 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za kandidáta

    - Annamária Katarína Baader hlasovalo za 4, proti 71, zdržalo sa 51,

    - Juraj Babjak za 47, proti 46, zdržalo sa 33,

    - Eduard Bárány za 44, proti 45, zdržalo sa 37,

    - Peter Brňák za 75, proti 27, zdržalo sa 24,

    - Alexander Bröstl za 53, proti 43, zdržalo sa 30,

    - Ján Cuper za 7, proti 76, zdržalo sa 43,

    - Miloslava Čutková za 65, proti 35, zdržalo sa 26,

    - Gabriela Dobrovičová za 43, proti 48, zdržalo sa 35,

    - Ján Drgonec za 50, proti 41, zdržalo sa 35,

    - Vladislav Dzúrik za 18, proti 57, zdržalo sa 51,

    - Alexander Fuchs za 84, proti 23, zdržalo sa 19,

    - Ľudmila Gajdošíková za 73, proti 25, zdržalo sa 28,

    - Milan Galanda za 43, proti 45, zdržalo sa 38,

    - Štefan Harabin za 64, proti 43, zdržalo sa 19,

    - Ján Ikrényi za 10, proti 65, zdržalo sa 51,

    - Sergej Kohut za 100, proti 15, zdržalo sa 11,

    - Jozef Kravec za 4, proti 67, zdržalo sa 55,

    - Peter Kresák za 54, proti 44, zdržalo sa 28,

    - Martin Lauko za 52, proti 42, zdržalo sa 32,

    - Milan Ľalík za 67, proti 32, zdržalo sa 27,

    - Jozef Madliak za 14, proti 61, zdržalo 51,

    - Lajos Mésazáros za 100, proti 16, zdržalo sa 10,

    - Marianna Mocháčová za 73, proti 30, zdržalo sa 23,

    - Ladislav Orosz za 79, proti 23, zdržalo sa 24,

    - František Poredoš za 1, proti 70, zdržalo sa 55,

    - Tibor Šafárik za 64, proti 41, zdržalo sa 21,

    - Želmíra Šebová za 71, proti 31, zdržalo sa 24,

    - Mária Trubanová za 63, proti 33, zdržalo sa 30,

    - Jozef Vanca za 2 poslanci, proti 68, zdržalo sa 56,

    - Peter Varga za 1, proti 71, zdržalo sa 54,

    - Peter Vojčík za 81, proti 25, zdržali sa 20.

    Na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za kandidátov na sudcov Ústavného súdu zvolení Sergej Kohút, Lajos Mészáros, Alexander Fuchs, Peter Vojčík, Ladislav Orosz, Peter Brňák, Ľudmila Gajdošíková, Marianna Mochnáčová.

    Keďže nebol zvolený potrebný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu, ktorý má prezident vymenovať, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú všetci navrhnutí kandidáti z prvého kola, ktorí neboli zvolení.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, vážený pán kolega, pán poslanec.

    Dovoľte mi skonštatovať, že Národná rada Slovenskej republiky navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky osem kandidátov v zmysle tak, ako ich uviedol pán spravodajca.

    Vážené kolegyne...

  • Reakcia z pléna.

  • Lebo to vyplýva, pán kolega, ak to má byť oficiálna otázka, z volebného poriadku, ktorý sme schválili o voľbe ústavných sudcov. Odporúčam do pozornosti.

    Vážené kolegyne, kolegovia, je ešte 20 minút do konca našej pracovnej doby, ktorú máme schválenú, vzhľadom na to, že predpokladáme zajtra urýchlene buď o 9.00 hodine, ešte ráno to upresníme, ale o 11.00 hodine by sa mala uskutočniť opakovaná voľba po uskutočnení hlasovania o prerokovaných návrhoch zákonov. Myslím si, že by už dnes nebolo efektívne pokračovať v ďalšom rokovaní. Myslím si, že kluby a poslanci ešte potrebujú rokovať o kandidátoch Ústavného súdu či Ústavu pamäti národa. Dnes večer je aj 80. výročie Slovenského rozhlasu.

    Dovoľte mi preto, aby som s vaším súhlasom prerušil dnešné rokovanie.

    Ale ešte dovoľte jeden procedurálny návrh pani poslankyne Laššákovej. Ešte poprosím chvíľu.

  • Ďakujem pekne. V mene troch poslaneckých klubov strany SMER – sociálna demokracia, Slovenskej národnej strany a Ľudovej strany – HZDS navrhujem, aby sme voľbu sudcov Ústavného súdu, ako aj opakovanú voľbu predsedu Ústavu pamäti národa vykonali zajtra o 10.00 hodine.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Áno. Veľmi pekne ďakujem.

    Takže, vážené kolegyne, o 9.00 hodine zajtra pokračujeme riadne podľa programu. O 10.00 hodine sa uskutoční voľba tak predsedu Ústavu pamäti národa, ako aj zostávajúcich ostatných sudcov do Ústavného súdu. Pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 18.40 hodine.