• Vážené kolegyne, kolegovia, želám vám príjemný deň. Otváram druhý rokovací deň 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Ivan Mikloš a pán poslanec Viliam Veteška.

    Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, v rokovaní teda pokračujeme v prvom čítaní v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte predložený ako tlač 84.

    Prosím teda alebo ďakujem pánovi ministrovi Počiatkovi, že zaujal miesto určené pre navrhovateľov, rovnako poprosím spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu, predsedu tohto výboru pána poslanca Jozefa Buriana, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Chcem vám tiež povedať, že do rozpravy sú písomne ešte prihlásení poslanci Tomáš Galbavý, Magdaléna Vášáryová a Jozef Mikuš. Predtým, ako dám týmto poslancom slovo, o slovo požiadal v zmysle rokovacieho poriadku podpredseda Národnej rady Milan Hort.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, na úvod sa chcem tým, ktorí sú riadne prihlásení, ospravedlniť, že sa predbieham v zmysle rokovacieho poriadku, ale je to iba kvôli tomu, že tiež sa chcem zúčastniť na pohrebe otca biskupa Hnilicu. Keď sme pred voľbami počúvali veľa informácií zo strany dnešnej koalície, ale hlavne zo strany SMER a jej predsedu, vtedy ešte poslanca pána Roberta Fica, tak som tak podvedome rozmýšľal, že kedy budem môcť v Národnej rade porovnať sľuby, ktoré boli povedané občanom, s tým, čo je naskutku realitou nielen vo vládnom programe, ale aj s reálnymi krokmi, ktoré táto vláda robí.

    Naozaj sme čakali 100 dní, no a priznám sa, že na tento zákon som sa špeciálne tešil, nie nie tak tešil, ale som ho očakával, pretože to je presne ten zákon, kde to, čo bolo pred voľbami hovorené, sa buď naplní, alebo nenaplní.

    Nebudem hovoriť o všetkých vyjadreniach, ktoré pred voľbami zazneli, ani o tom, o nenažratej bývalej vládnej koalícii, to zaznelo dokonca po voľbách, skúsim si odcitovať iba ten nosný odkaz pána Fica a predvolebných sľubov.

    „Musíme prehodnotiť pravicové experimenty, daňový experiment, ktorý urobila táto pravicová vláda nemá nič spoločné so sociálnym štátom, likviduje ho a nepomáha ľuďom s priemernými a podpriemernými zárobkami. Toto je dôvod, prečo trváme na úpravách, trváme na zásadných úpravách.“ Rozumel som tomu tak, že sa naozaj predovšetkým v daňovej oblasti zmení systém, zmení prístup a predovšetkým sa začne realizovať ten tzv. sociálny štát. Ja viem, že na Slovensku od čias Jurka Jánošíka sa dobre počúva heslo „bohatým brať a chudobným dávať“.

    Veľa sme sa napočúvali o tom, akým spôsobom vláda zavedie zvýšenú daň pre monopoly. Opäť budem citovať Roberta Fica z predvolieb, bolo to 7. mája 2006. „Pôjdeme do vážnych úprav daňovej reformy. My si myslíme, že ak napríklad taká spoločnosť ako Sociálna sporiteľňa mala minulý rok zisk po zdanení 3,8 mld., pýtame sa, prečo by mali mať, lebo ide o nadštandardný neprimeraný zisk, len 19-percentnú daň z príjmu. Ja odpovedám veľmi jasne, veľmi presne.“

    Ďalší citát. „Najpodstatnejšie je zaviesť zvýšenú sadzbu dane pre prirodzené monopoly pre banky a pre finančný sektor.“ To je dva dni pred voľbami.

    A ešte aj po voľbách sme sa dozvedeli, a to dokonca z volebného programu strany SMER, zaviesť 25-percentnú sadzbu na prirodzené monopoly, dominantné podniky, finančné a bankové inštitúcie.

    Keď som sa pozeral na ten zákon, ktorý dnes preberáme, tak som zistil, že vláda už neuvažuje o zdanení monopolov, bánk a inštitúcií tohto charakteru. Ja nie som rád, ja len porovnávam to, čo bolo sľúbené, a to, čo je realita.

    Myslím si, že by bolo chlapské povedať zo strany SMER-u, že to bol iba populizmus, že jednoducho na to nemáte, aby ste urobili tento krok, lebo neobstojí absolútne výhovorka, že veď máte na to štyri roky. V tomto zákone sa to mohlo objaviť a prečo sa to neobjavilo, to treba, aby ste nám povedali. To sa pýtam aj vás, pán minister, možno by bolo lepšie sa spýtať pána premiéra.

    Druhú vec, ktorú by som chcel spomenúť, je tzv. milionárska daň. To bolo tiež počúvané od rána do večera pred voľbami o tom, akým spôsobom sa bude bohatá časť solidarizovať s tými chudobnými, akým spôsobom tu zavediete niečo, čo doposiaľ Slovensko od svojho vzniku z roku 1993 nepoznalo.

    Opäť budem citovať a opäť je to súčasný pán premiér z 15. júna 2006. „Ja nemám problém z môjho platu ako poslanec Národnej rady platiť viacej do spoločného. Takisto ako ľudia, ak aj podnikajú v strane SMER – sociálna demokracia, nemajú problém platiť vyššie dane ako podnikatelia. V tomto je základný problém medzi tým sebectvom, ktoré je pre pravicu absolútne typické, a tým, ako rozmýšľajú ľudia, ktorí majú silné sociálne cítenie. Toto je ten podstatný rozdiel.“

    Ja som sa pozeral na to, akým spôsobom ste spracovali túto myšlienku do tohto zákona, lebo predpokladám, že v inom sa to vyskytnúť nemôže, no a zistil som, že to, čo ste sľubovali, sa opäť nenaplnilo.

    Ak poslanec aj strany SMER podľa toho, čo ste navrhli, príde mesačne v súlade so svojím nadštandardným sociálnym cítením o 323 korún, tak si myslím, že to je výsmech tým predvolebným sľubom, a to už nehovorím o tom, akým spôsobom vlastne tento zákon postihne tých, ktorí sú skutoční milionári a miliardári v tejto krajine. Keď vám niekto povie, že svojim zakladateľom a svojim mecenášom neublížite, tak sa urážate.

    Ja sa pýtam, akým spôsobom ste ich postihli v tomto zákone alebo v ďalších, ktorý sa týka rozpočtu a daňovej solidarity, už nepríde. Rozpočet budeme preberať v decembri, v novembri sa bude preberať vo výboroch a toto je ten zákon, ktorým sa mali naplniť vaše predvolebné sľuby a tá vaša nadštandardná sociálnosť a to sociálne cítenie, ktoré tá odporná pravica nemá. Opäť sa nemôžete vyhovárať na to, že máte na to štyri roky, lebo to je len drobná úprava v zákone, ktorá by priniesla to, čo ste voličom sľubovali.

    Ďalší bod, ktorý treba spomenúť, je daň z dividend a tu bolo dokonca povedané, že „táto daň musí byť zavedená automaticky, lebo je spravodlivá“. Opäť je to citát, dokonca opäť pána Fica z 24. apríla 2006.

    Ja som si aj v diskusnej relácii, kde som sa zúčastnil, vypočul, že nie je to také jednoduché, že treba o tom diskutovať, treba porovnať iné systémy. Ja teraz porovnávam to, čo bolo povedané, že sa zavedie automaticky. Automaticky sa to nezaviedlo a zrejme sa to tak skoro ani nezavedie, je to ďalší sľub, ktorý nie je splnený, ktorý sa populárne a dobre počúval, no vláda ho v súčasnom období do realizácie svojho programu nenavrhuje.

    Ešte bolo spomínané aj to, že pokiaľ ide o zníženú sadzbu dane pri fyzických osobách, chceme ísť ešte pod 19 % pre tie skupiny, ktoré sú najmenej zárobkové. Ja sa pýtam, prečo toto taktiež nie je v tomto zákone. Nie je tam žiadna zmienka o tom, že by ste chceli najmenej zárobkovým skupinám znižovať 19-percentnú z príjmu fyzických osôb. Nehovorím, že ste to mali urobiť, ale mali ste to vo svojom programe a verejne to bolo občanom sľúbené.

    My sme tým najnižšie zárobkovo alebo tým, ktorí najmenej zarábajú nedali žiadnu daň, a pritom sme to veľahlasne nevykrikovali, sme to jednoducho zrealizovali.

    Ja by som sa chcel ale pozastaviť ešte pri ďalších dvoch momentoch, a to je to, čo ste nesľubovali a čo sa nakoniec zrealizovalo. Váš volebný program vôbec neuvádza zníženie paušálnych odpočítateľných položiek pre remeselníkov a živnostníkov.

    Dneska, už tam bola reč aj včera pri diskusii, sa dozvedáme, že navrhujete znížiť paušálne odpočítateľné položky pre remeselníkov a živnostníkov, čím vláda zvýši daňové zaťaženie mnohým priemerne a podpriemerne zarábajúcim osobám. No, ako to je v súlade s tým vaším sociálnym cítením? Veľa sme sa napočúvali pred voľbami o tom, aká je na Slovensku chudoba, chodili ste to dokonca rozprávať do zahraničia, že sme najchudobnejšou krajinou, aké sú na Slovensku rozdiely medzi jednotlivými regiónmi, aký je tu exodus mladých ľudí. A teraz sa dozvedáme, že tí, ktorí udržujú akú takú zamestnanosť aj v tých regiónoch, ktoré sa kapitálovo poddimenzované, aj v tých regiónoch, kde zamestnanosť naozaj v mnohých prípadoch tvoria iba títo remeselníci, tak tých idete postihovať.

    Ja sa pýtam, akú to má logiku, ja sa nepýtam vo vzťahu k príjmom štátneho rozpočtu, ktorú možno máte inak vašu logiku nastavenú, ako budete rozdeľovať, ale akú to má logiku vo vzťahu k tomu, čo ste deklarovali, k tomu sociálnemu cíteniu, keď tých remeselníkov, ktorí čo-to vytvárajú, tak tých idete dneska nám ešte pokutovať.

    No a druhá vec, o ktorej tu už bola reč a povedala o tom aj pani Radičová, aj ostatní moji kolegovia, to je to zrušenie, de facto zrušenie tej asignácie. Právnické osoby z 2 % na 0,5, aj to len na rok 2007, a fyzické osoby iba vtedy, keď to presiahne 250 korún, tak to považujem naozaj za barbarstvo, prepáčte za ten výraz, pretože ak sa stále hrdíte tým, že vám ide o núdznych, tak tuto tí núdzni dostali naozaj poriadnu facku.

    Ešte by som sa chcel zamyslieť chvíľu nad tým, že keď ste dostali pozastavenie členstva v socialistickej alebo v rodine socialistických strán, tak tá reakcia odhliadnuc od medzinárodných súvislostí bola pre mňa dvojnásobne nepochopiteľná.

    Pred voľbami sme sa dozvedali o tom, akým spôsobom ste tam pevne etablovaní a ako tam patríte. Dnes sa dozvedáme, že táto skupina strán je asociálna, lebo sociálnu politiku robíte iba vy, a je vo vleku monopolov. Tak do takejto skupiny ste sa tlačili? Ak je to pravda, pýtam sa prečo? Skôr je pravda to, že nie ste až takí sociálni, čo som si teraz dovolil vysvetliť, a vôbec nič ste neurobili proti monopolom. Budem si to rád nechať vysvetliť, akým spôsobom a kde je pravda aj v tom vašom sociálnom cítení, aj v tom, ako to je vlastne s tým socializmom v tých stranách, ktoré sa hrdia tým, že sú sociálnejšie ako tie ostatné.

    Takže, pán minister, skúsil by som vás poprosiť, keby ste mi na tieto otázky, dúfam, že pokojné a korektné, dali odpoveď, lebo akosi mi to nepasuje s tým, čo som sa dozvedel nielen pred voľbami, ale aj krátko po voľbách. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Senko, Frešo. Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Slovo má pán Senko.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím si, že v priebehu tohto prerokúvaného programu budeme počúvať slová postihovanie, neplnenie programu, nesolidarita atď. Myslím si, že to nie je pravda.

    Pán podpredseda Hort, čo sa týka postihovania živnostníkov. Za rok 2005 podalo daňové priznanie 340-tis. živnostníkov. Paušálne náklady si uplatnilo 26 814 živnostníkov a len 3 800 z nich si uplatnilo paušálne náklady vo výške 60 %. Príjmy všetkých živnostníkov boli v roku 2005 približne 418 mld. Sk, z toho príjmy živnostníkov, ktorí si uplatnili paušálne náklady 60 % boli 0,75 mld. Navrhované opatrenie sa teda dotkne 1,1 % živnostníkov a 0,2 % všetkých živnostenských príjmov.

    Čo sa týka diskutovanej asignácie. Pokiaľ ide o samotnú asignáciu, jej história na Slovensku nie je veľmi dlhá. V roku 2002 bola zavedená možnosť asignovať 1 % z dane fyzických osôb, pre rok 2004 bola v rámci daňovej reformy s tretím sektorom uzavretá dohoda, že 1 % sa rozšíri aj na právnické osoby a zároveň sa zrušia dve ďalšie výnimky, nezdanenie 300-tis. korún zisku a zníženie daňového základu o dary. Pri schvaľovaní zákona o dani z príjmov v parlamente tretí sektor túto dohodu porušil a nielenže výnimka o nezdanení 300-tis. korún zisku nebola zrušená, ale asignácia dokonca stúpla z 1 na 2 %, to pre fyzické i právnické osoby.

  • To už čas uplynul, pán kolega. Pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel by som nadviazať na pána podpredsedu Horta v tom, že argumenty, ktoré naozaj by podporili zníženie paušálnej dane alebo resp. zníženie paušálnych nákladov živnostníkov veľmi neexistujú. Myslím si, že ide o asociálny ťah, myslím si, že ide o niečo, čo im zníži priestor na podnikanie a vlastne znižuje samotnú slobodu v podnikaní a, samozrejme, tento návrh nepodporíme.

    Rovnako si myslím, že ten zásah, ktorý súvisí so znížením možnosti asignácie z dane voči neziskovým organizáciám, je asociálny ťah, ktorý znemožní podporovať tých, ktorí si to nemôžu dovoliť alebo sú vylúčení z normálnej súťaže a vlastne prekladá toto bremeno na stranu štátu. A tu vidím hlavný problém alebo hlavný rozpor, o ktorom tu vlastne sedíme.

    Socialistická vláda má prirodzenú tendenciu preberať všetky úlohy a preberať ich smerom k štátu. To, v čo však ja verím, je, že štát je zlým správcom a myslím si, že je dôležité, aby sme ponechali túto možnosť na organizácie, ktoré to ďaleko lepšie zvládnu a nesnažili sa zasahovať do všetkého a nesnažili sa zvyšovať úlohu štátu, lebo potom dopadneme tak, ako je to napríklad v susednom Maďarsku alebo v niektorých iných krajinách. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou pán podpredseda Hort.

  • Pán kolega Senko, nevysvetlili ste mi, prečo tým najmenej zarábajúcim živnostníkom beriete ešte akú takú výhodu, ktorú mali. Ja som len to slovíčko prečo postavil, lebo som tomu neporozumel. Určite to nie je sociálne, je to skôr asociálne, ale ja som dal otázky na dôležitejšie problémy.

    Prečo ste sľubovali, a teraz to vidím, že klamali ľudí, že zdaníte monopoly, nezdaňujete ich, že zavediete daň z dividend, nezaviedli ste ju a milionárska daň je kozmetická úprava. To sú vážnejšie veci v tomto zákone a vo vašej politike. Na to mi skúste odpovedať, a nie čítate štatistiku o živnostníkoch. Ja viem, koľko je živnostníkov, ktorí majú také príjmy, ale tam je tá otázka, že prečo aj týchto postihujete a tých vašich nie.

    Čo sa týka tej asignácie. Včera tu bola diskusia o základných umeleckých školách a školských zariadeniach neštátneho charakteru. Myslím, že veľmi korektne sme vám dokazovali, že to nie je dobrý krok. Ja viem, že sú niekde príbehy a prípady, že si to starosta aj takým spôsobom spraví, že to presunie do štátneho sektora, aby to nemusel platiť zo svojich daní. Ale to predsa sa dá vyriešiť v zákone inak. Takýmto spôsobom si podľa mňa ošetrujete svedomie, že hľadáte dôvody pre tento krok. Keď vám o nič iné nejde len o to, aby ste získali zúfalo peniaze do štátneho rozpočtu pre svoje sľuby.

    A takisto to je aj s tým tretím sektorom. Ak sú prípady, že sa v treťom sektore neplní to, čo sa plniť má, no, tak hľadajte spôsoby, veď ste vo vláde, už nie ste v opozícii, ako tomu zabrániť, ale nie s dieťaťom vylejete celú vaničku. Tak dneska ideme postihnúť tretí sektor za to, že je pár príbehov, ktoré sa dajú riešiť úplne iným spôsobom? Však to je nenormálne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v rozprave. Ako som už povedal, prihlásení písomne do rozpravy sú poslanci Galbavý, Vášáryová, Mikuš. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Galbavému, pripraví sa pani poslankyňa Vášáryová Magdaléna.

  • Pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, určite budete so mnou súhlasiť, keď poviem, že predkladaný návrh zákona o dani z príjmov je zákon dôležitý, preto rokovanie si vyžaduje dôstojnú atmosféru a primeranú pozornosť tak ako z hľadiska ekonomického, tak aj z hľadiska filozofického.

    Z ekonomického hľadiska je vec jednoznačná. Zákon by mal doniesť do verejných zdrojov viac peňazí. V roku 2007 je plánovaných o 1,2 mld. korún, 2008 o 2 200 mil. a v roku 2009 až o 2 640 mil., čo je v poriadku, väčšinu týchto prostriedkov by mal získať štátny rozpočet.

    Taktiež predkladatelia hovoria a počítajú, že zákon dosiahne, bude významným prínosom pre tvorbu nových pracovných miest cez posilnenie ekonomiky, cez oživenie ekonomiky, že zákon bude prínosom pre posilnenie konkurencieschopnosti cez investície do výrobných, existujúcich výrobných odvetví, no, pán minister, prepáčte, ale s týmto tvrdením nemôžem súhlasiť, pokiaľ ma nepresvedčíte o opaku, preto využívam tú príležitosť a pýtam sa vás, či práve cez znižovanie odpočítateľnej položky zo základu dane a priškrtenie finančných prostriedkov tretiemu mimovládnemu sektoru sú tie najvhodnejšie ekonomické nástroje na to, aby sme dosiahli a posilnili konkurencieschopnosť a aby sme zvýšili tvorbu pracovných miest. No, naozaj toto sa mi nezdá v poriadku.

    Pani kolegyne, kolegovia, poďme sa pozrieť na zákon bližšie. Zvýšenie príjmov verejnej správy a hlavne štátneho rozpočtu sa má dosiahnuť niekoľkými spôsobmi. Prvým, asi najmedializovanejším je postupné znižovanie odpočítateľnej čiastky od základu dane. Tento prvok má zaujímavú genézu. Zaznamenali sme jeho vývoj od zavedenia akejsi formy milionárskej dane až po postupné znižovanie tzv. odpočítateľnej položky. Tu sme sa pohybovali od 56-tis. až k výslednej sume 47 600 Sk mesačne. Od tejto úrovne hrubej mzdy sa začne znižovať suma, ktorá sa dá odpočítať od základu dane. No, táto úroveň sa zvolila zjavne preto, aby do nej spadli aj poslanci.

    V súlade so slovami pána premiéra, že považuje za samozrejmé, že aj poslanci budú platiť vyššie dane, myslím si, že to je v poriadku a voči tomu nemám žiadne výhrady. Príjem na tejto úrovni poberá v Slovenskej republike približne 90-tis. ľudí.

    V absolútnej väčšine pôjde o zamestnancov, postihne však aj časť drobných živnostníkov, tí všetci budú musieť byť povinne viac solidárni s tými, ktorí majú nižšie platy, to je naozaj nespochybniteľné.

    Príjem 47-tis. mesačne je v Slovenskej republike vzhľadom na celkovú úroveň miezd pomerne vysoký, v zásade však ide o príjem vyššej strednej vrstvy. V žiadnom prípade nejde o príjem milionársky, ako sa pôvodne zvýšené zdaňovanie nazývalo, ba ani príjem špičkový. Dosahujú ho poprední lekári, niektorí vysokoškolskí pedagógovia, príslušníci slobodných povolaní.

    Takže navrhovaný systém zvýši opäť daňové zaťaženie jednej vrstvy, tej strednej, ktorá by mala byť opäť oporou a základom spoločnosti, ľudí, ktorí roky tvrdo študovali, aby dosiahli vysokú kvalifikáciu, ľudí, ktorí roky usilovne pracovali, niekedy aj vo viacerých zamestnaniach, len aby dosiahli vyšší príjem a zabezpečili svoju rodinu. A ešte živnostníkov, ktorí sa nebáli začať podnikať, nie nadarmo označili viacerí analytici takto postavený návrh za trestanie usilovných, prípadne ako daň za úspech.

    Naopak, nedotkne sa tých, ktorí sa predhadzovali verejnosti ako terč. Zmeny skutoční milionári, ktorí kolú oči nielen výškou majetku, ale najmä spôsobom, akým k nemu prišli. Ide o rôznych rýchlo kvasených podnikateľov a „podnikateľov“. Tí totiž dokážu svoje skutočné príjmy zaobaliť do príjmov svojich podnikateľských subjektov a tých sa novela zákona netýka.

    V tejto súvislosti chcem upozorniť, že podľa stanoviska Republikovej únie zamestnávateľov bude prínos z dane mizivý, pretože postihnutí budú hľadať možnosti, ako novo nastavené pravidlá obísť. Podľa tejto istej inštitúcie sú navrhované opatrenia chybné, narúšajúce podnikateľské prostredie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ďalšou stránkou navrhovaného zákona je obmedzenie možnosti pôsobenia mimovládnych organizácií tzv. tretieho sektora. Toto je veľmi vážny zásah, ide o tú časť zákona, ktorá znižuje možnosti právnických osôb poskytovať nadáciám, občianskym združeniam a podobným organizáciám 2 % z daní. V prípade fyzických osôb je stanovená minimálna výška poskytovaného príspevku na 250 korún.

    Kolegyne, kolegovia, na Slovensku pôsobia desiatky nadácií a stovky, ba tisíce občianskych združení. Tie v roku 2005 získali prostredníctvom daňovej asignácie asi 700 mil. korún a mám vážne obavy, že práve tu je pes zakopaný.

    V tomto roku by bola suma pravdepodobne ešte vyššia. Po navrhovanom znížení možnosti asignácie na 0,5 % sa objem prostriedkov, ktoré dostane tretí sektor, zníži približne na 200 až 250 mil. Zvyšok asi 500 mil. sa stane vo väčšej časti príjmom miest a obcí, zvyšok skončí v štátnom rozpočte. Pri jeho napätom stave, o ktorom svedčí návrh rozpočtu, o ktorom budeme rokovať neskôr na tejto schôdzi, je každá korunka dobrá.

    Vážené kolegyne, kolegovia, každá rozumná vláda podporuje tretí sektor, pretože vie, že sa jej to vyplatí. Aktivisti tretieho sektora totiž môžu urobiť to, čo štát nedokáže. Štátni úradníci nemôžu a ani by nemali byť všade, nemôžu riešiť všetky problémy ani reagovať dostatočne pružne, nie nadarmo sa hovorí o pomalom úradnom šimľovi. Navyše sú občania voči štátnym úradníkom obvykle dosť nedôverčiví. O niečo vyššie aktivity môže vyvíjať miestna samospráva. Najväčšie možnosti však majú občianske združenia a jej aktivisti. Tí pracujú priamo medzi občanmi, často sa tešia ich dôvere, často dokonca ide o všeobecne známe osobnosti, ktoré oslovia značný počet obyvateľov.

    Spomeniem najznámejšie príklady. Každoročne prebieha Deň narcisov, ktorý organizuje Liga proti rakovine. Tá v roku 2005 získala prostredníctvom daňovej asignácie 15 mil. korún. Rovnakú sumu však dostala od občanov priamo na ulici.

    Podobne pracuje Nadácia pre deti Slovenska, ktorá organizuje Hodinu deťom. Aj tu je značný príjem z daňovej asignácie, ale aj z príspevkov občanov. Všetky tieto peniaze sa použijú na účely, o ktorých prospešnosti nikto z nás nepochybuje.

    V prípade, že tieto nadácie budú musieť obmedziť alebo v krajnom prípade zastaviť svoju činnosť, k čomu po skresaní možnosti daňovej asignácie na štvrtinu určite dôjde, nebudú môcť získavať ani tie peniaze navyše. Lenže štátni úradníci, zamestnanci ministerstva zdravotníctva nemôžu vyjsť do ulíc s pokladničkami a žiadať od občanov, aby im prispeli na tomografy.

    Oprávnene tiež pochybujem o úspechu ministerky práce pani Tomanovej pri oslovovaní známych osobností, aby si nasadili červený nos a prostredníctvom televíznej obrazovky vyzývali občanov, aby prispeli deťom z detských domovov poukázaním mesačnej mzdy.

    A v obidvoch prípadoch pochybujem o úspešnosti takýchto akcií, pretože občania si právom uvedomia, žeby vlastne nad rámec svojich daňových povinností prispievali štátu na plnenie jeho úloh.

    V konečnom dôsledku teda zdravotníctvo, ale aj sociálna sféra, konkrétne deti z detských domovov dostanú menej peňazí. A podobné budú dôsledky vo všetkých iných oblastiach, kde pôsobia neziskové organizácie v školstve, kultúre, ochrane prírody. Všade bude musieť štát prevziať komplexnú zodpovednosť vrátane finančnej.

    Je otázne, či peniaze, ktoré získa po vážnom obmedzení možností daňovej asignácie využije efektívnejšie ako tretí sektor.

    To však nebude jediný negatívny dôsledok predloženého návrhu, tretí sektor je zamestnávateľom. Ak bude musieť obmedziť svoju činnosť, zaniknú ním vytvorené nové pracovné miesta, a preto tiež nemôžem tvrdiť s vašou deklaráciou v dôvodovej správe, že práve tieto ekonomické nástroje pomôžu zvýšiť tvorbu pracovných miest. To je naozaj v kontradikcii a nie celkom tomu rozumiem.

    Súhlasím tiež s názorom, pán minister, že financovanie tretieho sektora mimovládnych organizácií nie je celkom transparentné. To je v poriadku. Iste sa dá zneužívať nadáciami aj jednotlivcami, ale to nemôže byť a nesmie byť dôvod na to, aby sme obmedzili finančné zdroje tretiemu sektoru. Predsa existujú iné možnosti.

    Prečo ste nezvolili cestu formou zákona posilniť kontrolné mechanizmy tak, aby sa minimalizoval priestor na zneužívanie tejto možnosti a daňovej asignácie. Predsa aj politické strany majú povinnosť zo zákona predkladať výročné správy, zverejňovať činnosť, zverejňovať darcov, zverejňovať personálnu politiku, personálne obsadenie orgánov a organizácií. To by bolo absolútne v poriadku a možno práve tieto opatrenia by pomohli minimalizovať a zabrániť tomu, aby niektoré organizácie alebo podniky zneužívali daňovú asignáciu na prelievanie peňazí. Takže skúsme si vybrať tú efektívnejšiu cestu, ktorá nebude hrozbou pre tretí, mimovládne sektory a rovnako pre vládu.

    Ja chápem predložený návrh zákona o dani z príjmov ako snahu vyškriabať do rozpočtu každú korunu, ktorá sa len vyškriabať dá. Chápem tiež, že vláda tieto peniaze potrebuje, koaličné strany predsa dali voličom sľuby, ktoré sú nad rámec rozpočtu oveľa vyspelejších krajín, ako je Slovensko. Lenže to nesmie byť dôvod na to, aby sme sa vybrali cestou obmedzenia zdrojov pre mimovládne organizácie, ktoré predovšetkým pomáhajú spoločnosti, pomáhajú konkrétnym ľuďom.

    Pán minister, ja viem, že nepotrebujete môj hlas na schválenie tohto návrhu zákona, ale bolo by dobré, keby ste presvedčili ctenú snemovňu, najmä opozičné rady o tom, že tento návrh nie je škodlivý pre spoločnosť, že tento návrh nie je škodlivý pre krajinu, lebo ja si to v tejto chvíli naozaj myslím a hlavne preto takýto návrh nepodporím. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Ďalej v rozprave s faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Frešo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predrečník zakončil svoje vystúpenie otázkou o škodlivosti takéhoto návrhu pre Slovensko. Ja si myslím, že budem hovoriť k tej časti, ktorá súvisí so znížením odpočítateľnej položky. Táto časť sa do celého zákona dostala len kvôli jednému človeku a kvôli jeho sľubom o milionárskej dani, to kvôli súčasnému premiérovi. Je to čisto jeho populistický ťah, ktorým sa snaží zakryť, že žiadnu milionársku daň sa neodvážil ani navrhnúť, a tento populistický ťah má mizivý prínos pre štátny rozpočet, ako aj predrečník hovoril, a myslím si, že je škodlivé, ak prijímame zákony alebo ich časti, ktoré sú len na to, aby niekto sa zviditeľnil alebo niekto ho reprezentoval pred voličmi.

    Druhú škodlivosť tam však vidím, a to je niečo, čo je skryté, a rád by som na to poukázal, že takto takáto formulácia je zásahom voči tomu, čo nazývame rovnú daň. Rovná daň je jeden z vážnych mechanizmov, ktorý naštartoval na Slovensku vysoký hospodársky rast. Toto je prvý signál, kde sa rovná daň narúša, kde sa manipuluje s odpočítateľnými položkami a myslím si, že nič nás neoprávňuje k tomu, aby sme sa cítili pokojní, že neprídu ďalšie signály.

    Ja si myslím, že táto vláda, pokiaľ jej bude tiecť do topánok, pokiaľ nebude mať peniaze na to, aby svoje sľuby naplnila, pokojne siahne a vážnejším spôsobom zdeformuje rovnú daň, a to je moja obava, a myslím si, že hovoriť teraz z pozície ministra financií o tom, aké je to dobré alebo ako málo to ublíži, alebo čo to ušetrí, je v skutočnosti len zahmlievanie tohto faktu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Teraz má slovo pani poslankyňa Vášáryová Magdaléna, ktorá vystúpi v rozprave, pripraví sa pán poslanec Jozef Mikuš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán Burian, vážení kolegovia, predo mnou už mnohí moji kolegovia pomenovali úskalia a pre nás nepochopiteľné posuny, ktoré obsahuje váš zákon, pán minister, ktorý predkladáte. Už dostatočne zdôvodnili, prečo ho považujú za zákon, ktorý zakladá nové nespravodlivosti a prečo je z nášho pohľadu antihumánny, antireformný. Nepochopiteľný z pohľadu racionálneho, ale účinný nepochybne pre všetky druhy populistickej politiky.

    Dovoľte mi, aby som ako človek, ktorý pracoval aktívne 17 rokov v mimovládnom sektore, 7 rokov som viedla jednu organizáciu mimovládneho sektora, založila som dve, zdvihla hlas na ich obranu a položila vám pár otázok. Vám, pán minister, a aj pánu spravodajcovi. O opatreniach, ktoré navrhujete v snahe, ako povedali moji predrečníci, nájsť za každú cenu finančné prostriedky tam, kde vám to vo vašej politike nepodkope vašu pozíciu. V snahe nájsť financie na darček pod stromček.

    Tie peniaze, napríklad, a o tom sa tu ešte nehovorilo a dovoľte, aby som to spomenula, zoberiete našim paraolympionikom. Pracovala som pre nich aktívne 9 rokov. Dovoľte, aby som ich spomenula. Tým obdivuhodným reprezentantom Slovenskej republiky, ktorí, hoci sú postihnutí, nesedia doma so založenými rukami, nečakajú na milodary, ale aktívne sa snažia zapojiť do života spoločnosti. Zoberiete ich tým reprezentantom, ktorí zbierajú oveľa viacej medailí a oveľa viacej slávy vo svete ako naši olympijskí reprezentanti. Neviete si ani predstaviť, ako vylepšujú povesť našej krajiny po celom svete.

    Keď ich treba vyznamenávať a keď sa treba s nimi fotografovať, aby sme ukázali, že sme tí sociálni a že spolucítime, tak hneď sa všetci k nim postavia, ale vtedy, keď im treba pomáhať, keď treba bojovať za nich, vtedy som nikoho z vás, ktorí sedíte v týchto laviciach, tam nevidela. Ale dnes siahate na prostriedky, ktoré pomáhajú výchove nových mladých paraolympijských reprezentantov.

    Keď im treba umožniť, aby spolupracovali s veľkými firmami, aby veľké firmy presvedčili, čo je ich občianskou povinnosťou, vtedy vás tam nevidíme. Neviete si predstaviť, aké sú to sumy, aby sa mohli zúčastňovať na majstrovstvách Európy, majstrovstvách sveta, koľko stoja športové náradia a koľko stojí rehabilitácia.

    Vy položíte, pán minister, ruku na kohútik a zavriete im tieto finančné prostriedky. Pre paraolympionikov a veľa postihnutých, pre ktorých sú paraolympionici ako žiarivý príklad, pre tých, ktorí sú na vozíčkoch, ktorí sa pohybujú len s barlami, ale aj tí, ktorí sú hluchonemí alebo slepí, vy ste človekom, ktorý týmito posunmi má možnosť ich posielať znovu medzi štyri steny ich bytu.

    Nikde som sa totiž nedočítala vo vašom zákone, ako im nahradíte ten finančný výpadok, o ktorom sa mi zmieňovali v liste, ktorý ste určite dostali aj vy všetci, a ako im to mienite nahradiť. A najhoršie je, že peniaze, ktoré im beriete, rozdáte nie iným, ktorí sú na tom horšie, ale pošlete 1 500 korún môjmu mužovi, dôchodcovi, ktorý išiel do dôchodku skôr, pretože už má 66 rokov a čo on s tými 1 500 korunami má poradiť. Vy pošlete Milanovi Lasicovi 1 500 korún, čakáte od toho, že vám bude vďačný, alebo že vás bude voliť, alebo čo od neho očakávate? Veď on každé Vianoce posiela sestričkám, ktoré sa starajú o týrané a opustené matky oveľa viacej korún ako tých 1 500. Čo to sú za zákony, čo sú toto za spôsoby? Veď je to smiešne!

    Ale nechcem len hovoriť o mimovládnych organizáciách, ktoré sa venujú humanitárnym cieľom a pomáhajú iným. Zatiaľ sa tu ešte nehovorilo o inom druhu mimovládnych organizácií a dnes, zdá sa mi, musíme znovu hovoriť o obrane občianskej spoločnosti a o obrane slobody. Tej občianskej spoločnosti, ktorá je taká účinná a ktorá je taká viditeľná pri kultivovaní nášho občianskeho povedomia pri zahraničnopolitických aktivitách, napríklad pri monitorovaní volieb, ale aj pri obnove Afganistanu, pri voľbách v Bielorusku, pri aktivitách v Kosove a v Sarajeve.

    Bránime dnes, bohužiaľ, nie možnosť, aby sa ďalej rozvíjali, ale snažíme sa pred trochu ľahostajným obecenstvom vysvetliť zmysel ich existencie. Vystupujeme dnes akoby v obrane ich práva na existenciu, lebo nám ide o slobodu a oni sú jej neoddeliteľnou súčasťou.

    Položme si teda otázku, načo vôbec potrebujeme mimovládne organizácie v našej spoločnosti, veď 40 rokov v komunizme sme mali akurát poľovnícky zväz, aj to kontrolovaný súdruhmi a prežili sme. Nie?

    Jeden z prítomných pánov mi povedal, nebudem ho menovať, pred niekoľkými dňami túto argumentáciu. Veď predtým neboli. No a čo? A ja som si uvedomila, že je nás tu ešte veľmi veľa, ktorí podobným spôsobom rozmýšľajú a stále vidia mimovládne organizácie len cez prizmu tých báječných poľovačiek so súdruhmi.

    Musíme znovu pred vami hovoriť o slobode, znovu po toľkých rokoch? Lebo sa pred nami vytvára znovu ideologický obraz sveta akoby zo záhrobia. Niekedy mám pocit, ako keby sme sa prezerali znovu v zrkadle spred roku 1989, ale to zrkadlo už dávno skorodovalo.

    V demokratických krajinách sú dva typy organizácií, ktoré sú nutné, potrebné pre zdravý život demokratickej spoločnosti. Jedny, ktoré kontrolujú aktívne a denne vládu i parlament, ako aj samosprávu ako nezávislé orgány štátu. Sú to súdy, súdnictvo, sú to napríklad Najvyšší kontrolný úrad, je to úrad ombudsmana a mnohé iné rady, napríklad aj Rada Slovenskej televízie a podobne. A druhou skupinou organizácií, ktoré kontrolujú štát a aj parlament, aj nás, sú organizácie založené občanmi, tzv. mimovládne organizácie, alebo ako im hovoríme NGO.

    Okrem tých humanitárnych, ako som už povedala, sú to aj tie, ktoré sú „watch dogs“ demokracie. Tie, ktoré chránia demokraciu a právny štát pred našou vlastnou nadutosťou a necitlivosťou. Ich fungovanie a kvalita boli práve aj preto neoddeliteľnou súčasťou a podmienkou nášho vstupu do Európskej únie a iných euroatlantických štruktúr.

    Neviem, či viete, ale dokonca naše mimovládne organizácie môžu podať žalobu na svoj vlastný štát alebo na našich štátnych úradníkov na Európsky súd a Európska únia dokonca vytvorila špeciálny fond pre všetky mimovládne organizácie Európskej únie, z ktorých môžu čerpať finančné prostriedky na tieto účely.

    Pôjdeme teda proti európskemu trendu znovu? Budeme trvať na návrate späť k väčšej závislosti občana od štátu? V tomto na pohľad malom kroku ide, ako včera argumentoval jeden z mojich kolegov, o útok proti rozvíjajúcej sa občianskej spoločnosti na Slovensku.

    Stretla som sa aj v týchto dňoch s argumentom z vašich radov, „ale veď tak málo ľudí poukázalo svoje dane, tie svoje 2 % nejakým mimovládnym organizáciám“. Áno. Ešte málo, ale bolo ich stále viacej a viacej, lebo v tomto zmysle ešte možno stále tkvieme svojimi koreňmi v komunistickom totalitnom režime, ktorý sa bál aktivít svojich vlastných občanov. Ale znamená to, že teraz jednoducho takýmto krokom zastavíme ten postup uvedomovania si občianskej svojej sily našich občanov a budeme sa radšej venovať rôznym druhom manipulácie a marketingu s ľuďmi?

    Ja si uvedomujem, že môžete odhlasovať všetko, máte väčšinu. Nakoniec aténska agora odsúdila aj Sokrata na smrť a mala väčšinu, ale už americký prezident James Madison pred 200 rokmi upozornil, že väčšina sa môže riadiť aj svojimi úzkymi záujmami alebo jednoducho emóciami, alebo jednoducho tým, že nevie dostatočne posúdiť niektoré veci. Dvadsiate storočie nám ukázalo, že väčšina môže demokratickým spôsobom vystúpiť proti menšine netolerantne a zaviesť nespravodlivosť a zlovôľu.

    Ale v tomto vašom kroku, pán minister a pán navrhovateľ, vidím jedno pozitívum. Keď začala v roku 1994 tretia vláda pána Mečiara, ním ovládaný parlament si veľmi potrpel na útoky na mimovládne organizácie, viem to, pretože som si toho osobne užila v tom deväťdesiatom štvrtom a deväťdesiatom piatom roku dosť. Ale občianska spoločnosť na Slovensku začala mimoriadne silnieť. Ľudia sa začali organizovať aj v iných mimovládnych organizáciách, a nielen v humanitárne orientovaných, a výsledok tohto neuveriteľného posilnenia občianskej spoločnosti boli voľby v roku 1998 a vyše 80-percentná účasť mladých ľudí vo voľbách a možnosť vytvoriť nástup pre demokratické sily tejto krajiny.

    Činnosť mimovládnych organizácií potom výraznou mierou pomohla pri vstupe Slovenskej republiky do NATO a Európskej únie. Máme teda nádej, že pokiaľ nenájdeme so svojimi varovaniami ohlas a vaša hlasovacia mašina bude fungovať aj teraz, odpoveď príde v posilnení občianskej spoločnosti na Slovensku, a ja som o tom hlboko presvedčená.

    Mnoho ľudí, aj inteligentných, si aj dnes myslí, že keď niečo nerobí štát, tak to neurobí nik a že to vlastne ani nemá nik iný urobiť. Teda, aby som citovala jednu sovietsku myšlienku: „keď štát neriadi distribúciu limonád, nebudú limonády“.

    Máme mať pocit, pán minister, že dnes stojíme pred zrodom spoločnosti klientov vlády? Brecht povedal, Bertolt Brecht, veľký socialista a ľavicovo zmýšľajúci človek: „Človek sa vždy radšej prikloní k dobru ako k zlu, ak mu to okolnosti neznemožnia. Človeku v dobrej atmosfére rastú krídla,“ koniec citátu.

    V mimovládnych organizáciách rastú občanom Slovenskej republiky krídla, demokratické povedomie a občianske sebavedomie. A nám o toto ide, pán minister, a vám? Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami sa prihlásila pani poslankyňa Angyalová, Nachtmannová, Tkáčová, Senko, Chovanec, Kvorka, Devínsky. Ďakujem pekne, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má Angyalová Edita.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, ja si vás vážim aj pre to, čo ste dosiahli, aj pre váš vek. Vážim si aj slobodu slova a názorov a na svoj názor máte právo, ale prosím vás, principiálne vás prosím, aby ste nepaušalizovali a ľudí v tejto sále neoslovovali takýmto konfrontačným spôsobom ako na začiatku svojho vystúpenia.

    Vy neviete, koľko z nás tu sediacich a koľko vlastne prispieva na dobročinné účely a mnohí pravdepodobne uprednostnia, aby to robili anonymne, aby ich pritom nebolo vidieť a vy ste hovorili o tom, že nás, vy nás, hovorili ste o nás všetkých, ktorí tu sedia, že nás vidno vtedy, keď nás má byť vidno a vtedy, keď treba dávať, tak tam nie sme. Prosím vás, aby ste takýmto spôsobom paušálne neobviňovali poslancov sediacich v tejto sále.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Slovo má pani Nachtmannová Oľga.

  • Ďakujem. Vážená pani poslankyňa, nechcela som reagovať, ale ten príklad s vaším manželom ma skutočne vyprovokoval. Je to vskutku bohapustá demagógia. Váš manžel, pri všetkej úcte k nemu, skutočne tento vianočný príspevok nepotrebuje, ale na Slovensku je veľa dôchodcov, ktorí práve vďaka vianočnému príspevku môžu dôstojne stráviť Vianoce, pretože mnohí ľudia žijú na Slovensku tak, že dôchodok im slúži vyslovene na zabezpečenie základných životných a veľakrát to je iba na zabezpečenie biologických potrieb. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, slovo má pani poslankyňa Tkáčová Jarmila.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som doplnila svoju kolegyňu o ďalší argument. Útok na asignáciu dane je podľa môjho názoru aj útokom na slobodu občanov a firiem. Na ich slobodné rozhodnutie, ako použiť malú čiastočku ich dane. Malú čiastočku svojho úsilia bez asistencie štátu, bez asistencie politikov. Sloboda tu asi niekomu kole oči.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Slovo má pán poslanec Senko Ján.

  • Ďakujem. Neviem, či takýmto istým spôsobom sa predchádzajúce vládne zoskupenie zasadzovalo aj za to, aby invalidní alebo invalidi neboli postihnutí takým spôsobom, ako im to vláda v predchádzajúcom období pripravila a tým, že Ústavný súd rozhodol o tom, že to uznesenie, ktoré predchádzajúci parlament prijal bolo protiústavné. Tento štát alebo túto vládu ten omyl predchádzajúcej vlády na invalidoch stojí 1,2 mld. korún.

    Čo sa týka ešte tej asignácie a mimovládnych organizácií, nikto tu nie je proti mimovládnym organizáciám, pretože podľa všetkého a podľa prepočtov, ktoré sú tu, by to mohlo dôjsť asi iba výpadok asi 15 % vo vzťahu k mimovládnym organizáciám. Ide o to, kde tie 2 % išli. Vieme o tom, že nie veľmi adresne, nakoniec firmy, ktoré môžu s týmto robiť, môžu dávať aj zo svojho zisku.

    A teraz Európa. Možnosť asignovať existuje len v štyroch krajinách – Maďarsko, Litva, Poľsko a Rumunsko. Inde takáto možnosť neexistuje. Vo všetkých štyroch štátoch môžu asignovať iba fyzické osoby. Takže nič protieurópskeho a nič proti mimovládnym organizáciám. Ich činnosť si vyslovene vážim, nakoniec aj ja aktívne pôsobím v mnohých združeniach bez nároku na odmenu a sám dokonca aj prispievam. Dokonca aj združeniam, ktoré sa nejakým spôsobom zasadzujú o to, aby aj tie deti alebo tí občania, ktorí sú postihnutí zrakovo alebo invalidne mohli dôstojne prežívať. Ale ešte raz sa pýtam, akým spôsobom ste zasiahli do života invalidov v predchádzajúcom...

  • Prerušenie časomierou.

  • Ďakujem, pán poslanec, slovo má pán poslanec Miroslav Chovanec.

  • Vážená pani poslankyňa, nikdy som nepredpokladal, že pôda Národnej rady má slúžiť aj tomu, aby sme sa osobne prezentovali, čo dokonalé sme spravili, koľko humanitných organizácií sme založili a podobne.

    Vy ste dokonca svoj osobný aj rodinný aspekt použili až dvakrát. Musím povedať, že opäť raz vaša forma predčila obsah, ktorý ste použili. Dotklo sa ma trošku, pani poslankyňa, keď ste si dovolili takým náznakom gesta upozorniť na to, že tuná tí, čo sedia vľavo, to sú tí, ktorí nevedia, čo to je pomáhať ľuďom, iba tí, čo sú vpravo. To gesto bolo jednoznačné.

    Pani poslankyňa, ja som podstatnú časť svojho života venoval práve pomoci tým ľuďom, o ktorých ste hovorili. Od 20. decembra 1989 do roku 1997 som bol prezident Slovenského Červeného kríža. Pri nástupe do funkcie bol rozpočet Červeného kríža 9 mil., keď som odchádzal bolo 129 mil. Ticho, bez okázalých fráz, bez veľkých slov, bez takých gest, ako ste vy tu používali, som robil bez toho, aby som túžil po tom, aby som sa s niekým fotil. A preto dovoľte, aby som si vyprosil to gesto, ktorým ste tak jednoznačne určili, ktorí sú tí dobrí a ktorí sú tí zlí. Ďakujem, pani poslankyňa.

  • Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pán poslanec Kvorka Ján.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pani poslankyňa Vášáryová, to, čo ste nám tu predviedli tým svojím vystúpením, ste nám zrejme chceli dokázať, že patríte niekde inde, len nie do politiky.

    Pani poslankyňa Vášáryová, nie každý človek sa bude smiať z príspevku 1 500 korún tak ako váš manžel Milan Lasica. Vy by ste si mali už raz konečne uvedomiť, že nie každý žije v tejto spoločnosti na takej úrovni, ako sa nám snažíte vy tuná predostierať. Mali by ste si uvedomiť, že tých 1 500 korún, ktoré dostanú títo dôchodcovia ako príspevok od štátu, zabezpečí mnoho rodinám, ktoré žijú teraz v biede len vďaka pôsobeniu vášho osemročného pôsobenia vašej vlády, kde vy ste zastávali nemalý významný post, dôstojné prežitie vianočných sviatkov. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pán poslanec Devínsky Ferdinand.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, ja by som rád reagoval na tú časť vášho vystúpenia, kde ste analyzovali činnosti a úlohy mimovládnych organizácií a rád by som povedal, že skúsme si naliať čistého vína. Táto vláda sa bojí mimovládnych organizácií, pretože presne vie, že sú jedným z garantov slobody a demokracie spoločnosti, a teda sú aj proti (potlesk) posilneniu centrálnej úlohy štátu, ktorá je základom programového vyhlásenia tejto vlády. A najľahšie, ako možno sa pokúsiť zlikvidovať mimovládne organizácie, je zobrať im financie. Ale rád by som pripomenul tejto vláde jedno heslo, ktoré mali pohraničiari na svojich kasárňach a ktoré znelo, že „neprejdú“. S týmto návrhom možno v tomto parlamente prejdete, ale vo svete, ale ani tu doma neprejdete. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja vám chcem poďakovať, milí kolegovia, že ste tak hojne reagovali na moje vystúpenie. Pre mňa je to dôkazom, že ste ma počúvali a ja vám ďakujem pekne. Veď práve preto som použila ten absurdný príklad s mojím manželom, že ste tie kritériá nastavili zle, pretože určite to nebude jeden príklad. Ja som nehovorila, že nemáte pomáhať a nemáte rozdávať alebo niečo podobného, ja som len ilustrovala, že budete hlasovať za zle nastavené kritériá. To som vám chcela povedať.

    Ale keď ste argumentovali, že to je len 15 %, tak prečo to robíte? Ošetrite to inak, ak niekto zneužíval, a my vás vôbec nebudeme potom podozrievať. A keď všetci tak strašne pomáhate a ja verím, že áno, a teší ma to, že všetci prispievate, tak, prosím vás, ako je možné, že budete hlasovať za takýto zákon? Ako je možné, že budete zaň hlasovať vy, ktorí ste toľko urobili pre ľudí, o ktorých sa starajú mimovládne organizácie? Veď predsa to nemôžete urobiť. Ja viem, že ste viazaní hlasovacou mašinériou, ale, prosím, uvažujte o tom a len toto vám chceme povedať, nič viac.

    Ja si naozaj vážim a nechcem sa vyvyšovať, ja som iba ilustrovala svojimi osobnými príkladmi len preto, pretože som v mimovládnych organizáciách veľmi dlho pracovala. Ja som sa nevyjadrovala k finančným otázkam, pretože nie som finančníčka. Vyjadrovala som sa k tomu, čomu naozaj rozumiem dobre. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Posledným písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Mikuš Jozef, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som trošku odbočil od mimovládiek a venoval sa tým ekonomickým dopadom tohto zákona a dopadom na podnikateľské prostredie na Slovensku.

    Dovoľte mi úvodom sa trošku vrátiť späť. Zmena daňového systému bola nosnou reformou predchádzajúcej vlády Mikuláša Dzurindu. Hoci uplatnenie rovnej dane stále rezonuje ako hlavný prínos radikálnej daňovej reformy, rád by som vyzdvihol aj ďalšie, nemenej vážne dôsledky.

    Reforma v prvom rade zjednodušila komplikovaný daňový systém. Zložitý, mnohokrát novelizovaný zákon o daniach z príjmu sa dovtedy vyznačoval vysokou komplikovanosťou, množstvom výnimiek a špeciálnych ustanovení. Výhodu mali tí, ktorí sa v tejto spleti vyznali, práve oni dokázali optimalizovať svoje účtovníctvo tak, aby ich dane boli napriek stanoveným sadzbám činnejšie.

    Pred zložitosťou a protichodnosťou predpisov často cúvali aj daňové úrady a subjektívny výklad ustanovení zohrával veľkú rolu. Miera subjektivizmu stúpala priamo úmerne s výškou úsilia daňových subjektov prispôsobovať si výklad zákona na mieru. Toto sa daňovou reformou zmenilo. Jednoznačnosť úplne nového zákona zamedzila špekulovaniu a postavila všetkých daňovníkov na jednu úroveň.

    Ďalšou výhodou reformovaného systému bolo podstatné zníženie sadzieb. Kritici očakávali, že pokles sadzieb zruinuje daňové príjmy štátu, opak však bol pravdou. Po uplatnení rovnakej 19-percentnej sadzby na drvivú väčšinu príjmov opadla chuť na daňovú optimalizáciu, lebo sa jednoducho nevyplatila. A tak sa príjmy z daní príjmov nestali postrachom úradníkov na ministerstve financií, ale skôr ich nabádali k rastúcemu optimizmu. Dane s úspechom napĺňali štátnu pokladnicu. Okrem odbúrania, nepriznania ziskov sa motorom rastu príjmov štátu stala zvýšená aktivita, lebo sa začalo uplatňovať jednoduché a overené pravidlo. Čím viac prostriedkov necháte ľuďom na samostatné rozdelenie, tým vyšší bude ich záujem zvyšovať ekonomickú aktivitu.

    Prínosov daňovej reformy bolo určite viac, menovať však ich nie je mojím cieľom. Avšak s tým, čo tu hovoril môj kolega podpredseda Národnej rady Milan Hort, s trpkým úsmevom sa dnes dívam na kritiku vtedajšej opozície a dnešnej koalície na rovnú daň, na daňovú reformu a to, čo sa vtedy kritizovalo, čo sa dostalo do volebných sľubov a čo sa premietlo do súčasnej novely zákona o dani z príjmov.

    Po predložení terajšej vládnej novely zákona o dani z príjmov som si však nevdojak musel pripomenúť, aké zásadné zmeny sme na Slovensku urobili. Nejde ani o to, či máme 30-percentnú alebo 19-percentnú sadzbu dane z príjmov, oveľa dôležitejšie je, že sme pochopili, aký je súvis medzi ekonomickou aktivitou a mierou prerozdeľovania.

    Vracať sa k mohutnému administratívnemu zhŕňaniu peňazí od ekonomicky aktívnych subjektov vo forme vybraných daní a potom k ich neefektívnemu prerozdeľovaniu na vládne priority je nám dnes vzdialené. Lebo to dobre nefunguje. Kto chce ísť touto cestou, vracia sa späť a oprašuje zdegradovaný systém plošného prerozdeľovania známy nielen pred rokom 2003, ale ešte viac pred rokom 1990.

    Žiaľ, práve toto mi prichodí na um, keď vidím novelu zákona o dani z príjmov. Stálo veľa úsilia, aby sme platcov daní presvedčili, že sa oplatí podnikať, dosahovať zisk a platiť z neho dane, že sa oplatí investovať, vytvárať nové pracovné miesta a prispievať k rastu bohatstva na Slovensku.

    Novela zákona o dani z príjmov ide proti tomuto úsiliu, lebo napáda snahy o zvyšovanie ekonomickej aktivity. Ako inak napríklad nazvať snahu predkladateľa vytĺcť zo zmeny zákona v nasledujúcich rokoch nové miliardy korún, a to ničím iným len zvyšovaním daňového zaťaženia. A hoci to na prvý pohľad tak nevyzerá, že so sadzbami sa nič nedeje, menia sa odpočítateľné položky, znižujú sa oprávnené náklady a uplatňujú sa nové účinnejšie druhy zdaňovania.

    Oceňujem, že so zámerom získať do štátneho rozpočtu nové zdroje, tvorca novely zákona nesiahol na súčasné sadzby a zachováva rovnú daň. Je to však len naoko.

    Na druhej strane posúva výšku zdaňovania pre fyzické osoby, a to znižovaním odpočítateľných položiek. Všetci vieme, že ide o niekoľko tisíc korún a tá vyššia ročná daň dramaticky neublíži človeku s mesačným príjmom vo výške nad 50-tis. korún. O tom, že je to len populizmus, nemusím hovoriť, ale má to dlhosiahle a veľmi ťažké dopady, pretože môže to znechutiť vo vyvíjaní vyššej aktivity, lebo za dosiahnutie vyššieho príjmu bude človek potrestaný.

    Ak táto vláda skutočne žičí ľuďom vyššie mzdy, práve týmto krokom ich demotivuje, aby si ich u zamestnávateľov vymáhali. Ubezpečujem vás, že spravodlivosť v zdaňovaní je oveľa lepší nástroj na dvíhanie mzdovej hladiny ako administratívne nastoľovanie vyššej a vyššej minimálnej mzdy.

    Vláde podľa predloženej novely nejde o boj proti chudobe, ako inak rada vyhlasuje. Ide jej len o získanie nových prostriedkov, aby mohla uprednostniť určité skupiny obyvateľstva, ktoré ona sama považuje za prioritné. Chce sa hrať na spravodlivého Jánošíka, ktorý niekde zoberie a inde pridá. Napokon, na to sme upozorňovali už pred voľbami.

    Najlepším spôsobom na rast príjmu obyvateľstva nie je zvyšovanie úradníckeho prerozdeľovania, ale podpora ekonomickej aktivity a skvalitňovanie podnikateľského prostredia. Len vytváraním nových pracovných miest, znižovaním nezamestnanosti a efektívnym tlakom pracovného trhu na výšku miezd sa dá dosiahnuť dlhodobo udržateľný rast príjmov obyvateľov.

    Do kategórie nebezpečných krokov na trhu práce patrí siahnutie na paušálne výdavky najmenej zarábajúcich remeselníkov. O tom tu už tiež bolo veľa hovorené. Zníženie paušálnych výdavkov na 40 % príjmu môže mnohých odradiť od podnikania a práve v situácii, keď na Slovensku pri ekonomickom rozmachu začína pomaly chýbať. Ich odchod za prácou do zahraničia alebo na pracovné úrady nielenže poškodí pracovný trh, ale môže prispieť k zvyšovaniu nezamestnanosti. Čo má takáto politika spoločné s bojom proti chudobe, ako to rada proklamuje súčasná vláda?

    A zastavím sa ešte pri jednom vážnom bode, a to je nový pohľad zákonodarcu na investovanie osobných úspor. Ekonómovia veľmi dobre vedia, že hospodárstvu sa darí vtedy, ak sú ľudia ochotní sporiť a správcovia týchto peňazí ochotní investovať. Ak sa málo sporí, vzniká riziko nedostatku zdrojov na podporu investičných projektov, čo vedie k zvyšovaniu úrokových mier, obmedzovaniu hospodárskeho rastu a napokon aj dopadom na životnú úroveň obyvateľov.

    Druhým sprievodným znakom neochoty sporiť je zvyšovanie spotreby, čo pôsobí na rast cien, dvíha infláciu a vláda sama považuje práve infláciu za hlavnú prekážku prijatia eura v stanovenom termíne v roku 2009.

    Ak si vláda naozaj praje rast životnej úrovne a skoré prijatie eura na Slovensku, potom musí podporovať sporenie investovaniu obyvateľov na kapitálovom trhu. Zrušenie podpory investovania do podielových fondov prostredníctvom odstránenia inštitútu nezdanenia, nezdaneného príjmu pri predaji podielových fondov do výšky päťnásobku životného minima odradí mnohých občanov od sporenia alebo investovania. Paradoxne nepostihne tých najväčších investorov, ale tých najmenších. Povinnosť podávať si daňové priznanie aj pri pár korunách príjmu odradí občanov vkladať prostriedky do populárnych podielových fondov, a teda sporiť.

    Navrhovaný nový zrážkový spôsob zdaňovania skomplikuje situáciu pre správcovské spoločnosti, zavalí ich administratívou, čo sa zas prejaví na znížení atraktívnosti týchto produktov na trhu.

    Tento návrh vlády je preto nebezpečný a ide proti záujmom občanov tohto štátu, podnikateľov a celej spoločnosti. Akokoľvek páčivo budú znieť slová podporovateľov navrhnutej zmeny o ústretových krokoch voči občanovi, opak je pravdou. Ide o účelový zásah do súčasného právneho poriadku a nevhodný počin z hľadiska podnikateľského prostredia. Vláda ním nepriamo zvyšuje daňové zaťaženie, hatí vyšší rast ekonomiky, a tým spôsobuje občanovi ujmu.

    O neprijateľnosti predloženej novely zákona o dani z príjmu ma nepresviedča ani niekoľko pozitívnych návrhov, napríklad ústretová úprava povinnosti platiť daňové preddavky až pri vyšších dosiahnutých príjmoch či zníženie administratívy pri uznávaní daňového bonusu na dieťa.

    Tieto a ďalšie úpravy vylepšujúce zákon či rešpektujúce európske predpisy sú prijateľné a mohli byť predmetom samostatnej legislatívnej aktivity. V súčasnej podobe však uvedený návrh novely zákona nemôžem podporiť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, to bol posledný poslanec prihlásený do rozpravy písomne. Teraz sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Do rozpravy sa hlásia pani poslankyňa Angyalová Edita, Janiš Stanislav, Berényi József, Halecký Jozef, Pado Martin. Ešte niekto? Vidím pána kolegu ešte. Kartu máme uloženú? Dobre, registrujeme, že ste prihlásený do rozpravy. Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pani poslankyňa Angyalová Edita.

  • Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne a kolegovia, aj v tejto diskusii, aj inde sa o našom daňovom systéme po nástupe novej vlády už niekoľko mesiacov búrlivo diskutuje. Diskusia je emotívna, často je demagogická, zvýrazňujú sa v nej niektoré aspekty a niektoré aspekty sa pomerne silne zamlčujú.

    Vzhľadom na to považujem za potrebné vyjadriť svoj názor pri tomto návrhu zákona a môj príspevok sa bude týkať daňovej spravodlivosti a solidarity, ktorú sa uvedeným návrhom snažíme do daňového systému aspoň čiastočne zaviesť.

    Spravodlivosť ako princíp je v daňovom systéme dôležitá, pretože výber daní závisí výlučne od dobrovoľného súhlasu platiteľov, občanov dane platiť. Občania v parlamentnej demokracii prostredníctvom vlastných zástupcov súhlasia so zákonnou povinnosťou platiť dane. Platenie daní je pritom pre mnoho ľudí kľúčovým, ak nie jediným momentom ich styku so štátnou mocou a je súčasne najdôležitejšou každoročnou občianskou skúsenosťou.

    Napriek tomu sa stále objavujú hlasy, ktoré trvajú na tom, že bez ohľadu na spravodlivosť každé zníženie daní je voličmi želané, lebo jednotlivec využije zarobené finančné prostriedky oveľa lepšie ako vláda, keďže sám najlepšie vie, čo potrebuje. Tento prístup nepovažuje právo vlády zdaňovať zákonom stanovenou mierou za dostatočne legitímne. Som presvedčená, že v pozadí tohto prístupu je skrytá kritika podstaty demokracie. Hovorí totiž, že ekonomické rozhodnutia jednotlivcov sú vždy morálne nadradené rozhodnutiam politickým, ktoré robia tí istí jednotlivci ako komunita spoločne prostredníctvom svojich sprostredkovateľov, zástupcov.

    Tvrdí tento prístup, že ľudia sú v ekonomickom zmysle prirodzení, zatiaľ čo vlády a ich rozhodnutia sú umelé. Tento prístup však podľa môjho názoru vyplýva sčasti z nepochopenia podstaty trhu a aj podstaty demokracie. Je zrejmé, že žiadna spoločnosť nemôže existovať bez individuálneho vlastníctva. Ale každá ekonomická aktivita, ktorá produkuje majetok, existuje a je možná len v rámci štruktúry sociálnych a politických inštitúcií, ktoré si ľudia pre seba zakladajú. Jednotlivci vykonávajú svoje ekonomické rozhodnutia a následne ich realizujú v systéme podnikov a inštitúcií, ktoré sú subjektmi práva, čiže aj politického rozhodovania spoločnosti.

    Bez pochýb väčšina ľudí neplatí dane rada, ale v štandardnej demokracii ľudia prispievajú súkromnými zdrojmi na verejné tovary a služby, ktoré považujú za dôležité ako komunita, napríklad na pomoc tým, ktorí si nedokážu pomôcť sami.

    Platenie daní tak stelesňuje vzťah občanov k spoločnej zodpovednosti a ich záväzok financovať vhodné nástroje sa tak stáva legitímnou občianskou povinnosťou. Keď už nespochybňujeme záväzok občanov platiť dane, potom existujú v zásade dva prístupy k poňatiu spravodlivosti v súvislosti so zdanením.

    Spravodlivosť proporcionálnej alebo rovnej dane má spočívať v rovnakom prístupe k ľuďom. Na všetkých by sa mali vzťahovať tie isté pravidlá zdaňovania, všetci by mali niesť tú istú daňovú záťaž a platiť tú istú sadzbu dane.

    Spravodlivosť podľa progresívneho zdanenia, ktoré je druhým prístupom, je založená na inej premise. Každý by mal platiť dane podľa svojich možností a schopností platiť. A preto tí s vyšším príjmom by mali platiť viac nie proporcionálne, ale vyššou mierou ako chudobní.

    Pravicoví predstavitelia veria, že rovná daň najlepšie ochráni individuálnu slobodu ľudí, pretože zaťaženie všetkých rovnakým spôsobom, rovnakou mierou podľa nich vytvára najširší priestor na obmedzenie požiadaviek vlády smerom k občanom.

    A navyše, keďže skutočná rovná daň zaťažuje všetkých zhodnou mierou, nijako neovplyvňuje distribúciu príjmov spoločnosti. A to je kľúčovým prvkom rovnej dane. Každý platiteľ má po zaplatení dane rovnaký podiel na príjme celej spoločnosti na tzv. národnom dôchodku ako pred zaplatením. A to sa chápe s pravicou ako spravodlivé, keďže podľa tohto prístupu trhy odmeňujú ľudí presne adekvátne tomu, ako veľa a ako dobre pracujú.

    Na druhej strane stojí ľavicové videnie. Podľa neho progresívne zdanenie ochraňuje jednotlivcov lepšie ako rovná daň, lebo znemožňuje priveľkú a prirýchlu koncentráciu ekonomickej moci, ktorá ohrozuje príležitosti ostatných a súčasne poskytuje chudobným rodinám prostriedky, bez ktorých by nemohli žiť nezávisle.

    Podľa ľavice príjmy jednotlivcov nie sú determinované výlučne ich schopnosťou a ochotou pracovať, ale aj skupinou podmienok, na ktoré nemôžu nijako vplývať, ktoré nemôžu nijako zmeniť a ktoré ich ovplyvňujú negatívne. Z toho teda vyplýva, že rozdelenie príjmov iba prostredníctvom trhu podľa ľavicového prístupu nie je spravodlivé. Skutočná spravodlivosť sa stáva sociálnou kategóriou a je možné ju dosiahnuť progresívnym zdanením, ktorým sa skutočne redistribuujú príjmy spoločnosti inak, ako ich distribuoval trh.

    Čiže pri progresívnom zdanení platí, že platiteľ má po zaplatení dane iný podiel na národnom dôchodku ako pred zaplatením, pričom tí najviac zarábajúci dostanú celkovo menší podiel na celospoločenskom výsledku ako chudobní. Oba tieto prístupy majú základ v určitej ekonomickej teórii.

    Ekonomická logika v pozadí rovnej dane spočíva v presvedčení, že ľudia produkujú tovary a služby s cieľom získať ekonomické výhody, benefity. V tomto zmysle všetky dane zmenšujú benefity ľudí, a teda aj sklon k práci ako investíciám, ale argumentom zástancov rovnej dane je, že rovná daň zmenšuje individuálne benefity ľudí najmenej. Navyše zdôrazňujú, že trh bude tvoriť tovary a služby najefektívnejšie práve vtedy, keď bude odrážať vôľu ľudí ich spotrebúvať. Preto dane by mali odrážať cenu verejných služieb podľa zástancov tohto prístupu, ktorú by občania za ne boli ochotní platiť.

    Ekonomická teória v pozadí progresívneho zdanenia vychádza z oddelenia daňového systému od ekonomiky, v ktorej sa tvoria jej zdroje. Podľa tohto prístupu ľudia pracujú a sporia, pretože potrebujú alebo chcú určité výhody. Podľa tohto prístupu existencia daní tieto potreby a túžby nijako nemení, takže ani neovplyvňuje ochotu pracovať či sporiť.

    Preto by mierne rastúce daňové sadzby pri rastúcom príjme nemali vytvárať dodatočné náklady zdaňovaným jednotlivcom, navyše, tak ako efektívna ekonomika využíva ako prvé svoje najefektívnejšie zdroje, až kým náklady na ich spotrebu neprevýšia náklady na spotrebu niečoho iného, progresívne danenie spôsobí, že každý občan prinesie rovnakú obeť. Teda s vyšším príjmom by každá dodatočná koruna mala byť zdanená o čosi viac, aby jej platiteľ priniesol rovnakú obeť ako ten s nižším príjmom.

    Ani jedna z týchto teórií sa nedá jednoducho vyhlásiť za pravdivú a treba povedať, že ekonomická realita sa nestavia ani na stranu jednej z nich. Ani na jednu. Ale podľa toho, čo ukazuje prax, sa dá povedať, že daňové sadzby ovplyvňujú sklon pracovať a sporiť, ale len vtedy, keď sú veľmi vysoké a aj to iba čiastočne. Navyše, dopad vysokých sadzieb je ešte nižší, ak existujú odpočítateľné položky, ktoré si ľudia dokážu uplatniť, a tak sa vyhnúť zdaneniu istej časti príjmu.

    Na druhej strane treba povedať, že ani privysoké dane nedokážu vyprodukovať úplnú ekonomickú rovnosť, keďže zdanenie sa týka iba ročného príjmu, a nie majetku, to môže byť predmetom iného daňového systému.

    A preto zdanenie daňou z príjmu má iba malý dopad na koncentráciu ekonomickej moci. Platí tiež, že vysoko zarábajúci ľudia neprestanú pracovať ani sporiť pri vyšších sadzbách, lebo sa im dokážu účinne vyhýbať, prípadne sa s nimi zmieria, zatiaľ čo sociálne príspevky, ktoré sa z ich daní financujú, sklon pracovať u poberateľov týchto príspevkov ovplyvňujú.

    V tomto zmysle na to, aby nízkopríjmové skupiny sme dostali na úroveň strednej triedy by dane museli byť oveľa vyššie a museli by sa dotknúť tak vysokopríjmových, ako aj stredných vrstiev.

    Ako ste videli, povedala som argumenty aj jedného prístupu, aj druhého prístupu, naozaj sa ekonomická prax nestavia ani na stranu jedného z nich, ale teória progresívneho zdanenia má silné argumenty.

    Ak by platilo, že príjem dosiahnutý v trhovej ekonomike závisí výlučne od ochoty a schopnosti ľudí kvalitne pracovať, potom by zdanenie vysokopríjmových skupín bolo jednoznačne nemorálne.

    Ale rozdiely v príjme spôsobujú aj množstvo ďalších a vážnych príčin. Ľudia nezačínajú na rovnakej štartovacej čiare. Narodia sa s rozličným talentom, v rozličných rodinách, v rozličných komunitách a kultúrach a majú k dispozícii dramaticky odlišné zdroje na to, aby sa pripravili na konkurenciu na trhu, a nezriedka hrá rolu aj šťastie.

    Navyše kapitalistická spoločnosť a otvorený trh silne znásobuje dopad týchto rozdielov, keďže uprednostňuje ambicióznejších, vytrvalejších a talentovanejších. Množstvo investorov by napríklad nikdy nemalo také dobré podmienky na rozvoj svojho podnikania, a teda ani ich majitelia by nemali dostupnosť k takému rozsahu dosiahnutých individuálnych požitkov, keby im spoločnosť a vláda nevytvorila vhodné spoločenské podmienky. A ak jednotlivec alebo rodina už dosiahne istú úroveň ekonomického úspechu, otvorený trh a rozvíjajúca sa ekonomika ako naša umožňuje ich majetku rásť vyšším tempom ako v množstve iných štátov.

    Voľný trh má nevyvrátiteľné ekonomické prínosy, ale prináša tiež sociálne náklady, a tým pádom produkuje ostré nerovnosti, ktoré sa inak stávajú predmetom diskusie aj vo vyspelých krajinách, a aj preto, že väčšina pracujúcich môže tieto rozdiely a tieto ostré nerovnosti ovplyvniť iba minimálne.

    Progresívne zdanenie tieto nerovnosti odstrániť úplne nevie, ale dokáže zmierniť tú časť rozdielov v príjmoch ľudí, ktorá nie je spätá s ich ochotou alebo schopnosťou pracovať, ale je spätá s dôvodmi, ktoré sú mimo ich vplyvu.

    Vysokopríjmové skupiny pritom zaplatia nie pomerne, ale vo vyššej miere viac daní ako ostatní, pretože z pozitív existencie trhového prostredia, ale aj zo siete inštitúcií, organizácií a podnikov a aj z legislatívy, ktorú vytvára celá spoločnosť majú oveľa väčší úžitok ako ostatní.

    No a navyše, keď také náhodné javy ako narodenie alebo šťastie ovplyvňujú príležitosť ľudí začínať na určitej štartovacej čiare, potom progresivita je určite morálna u nízkopríjmových skupín, lebo im aspoň trochu zjednodušuje ich ťažký prístup k lepšiemu zárobku a postaveniu. A vysokopríjmové skupiny môžu prispievať relatívne viac ako ostatní v primeranej výške tak, že to nebude vážne zmenšovať ich úžitok z vlastnej aktivity. Nijako vážne ani z ich postavenia, ani z ich majetku.

    Na záver. Som presvedčená, že progresívne zdanenie dokáže vyvážiť dodatočné individuálne náklady vysokopríjmových skupín tým, že umožňuje rovnomernejšie rozdelenie príležitostí a úžitkov medzi obyvateľstvom.

    Nie som taká drzá, že by som si tieto slová chcela privlastniť. Tento príspevok v pozmenenej podobe, pretože som hlboko presvedčená, že platí aj pre našu ekonomiku, je príspevkom pána Roberta Shapira, ktorý je uznávaným, rešpektovaným ekonómom, študoval na Harward London School of Economics a pracoval okrem iného ako poradca pre ekonomické otázky v Clintonovej administratíve.

    Stojí za zmienku, že okrem neho progresivitu zdaňovania presadzoval aj Adam Smith, Thomas Jefferson, John Maynard Keynes a ďalší významní svetoví ekonómovia, hoci u nás sa diskusia na túto tému často znevažuje poukazovaním na Marxa, vtedy tiež presadzoval progresivitu zdanenia.

    Dámy a páni, ja si myslím, že návrh vlády je veľmi jemným zavedením progresivity. Krajiny ako Nórsko, Švédsko, Nový Zéland, ale dokonca aj USA tam už celé desaťročia dokazujú, že progresivita dane z príjmu a vysoké sadzby dane nie sú v príkrom rozpore s vyváženým ekonomickým rastom a prosperitou. Sú skôr príkladom solidárnych spoločností minimálne, pokiaľ ide o uvedené severské krajiny, kde príjmy príležitostí a benefity sú určené väčšine obyvateľstva a nie iba prirodzene alebo umelo zvýhodneným skupinám.

    A preto uvedený návrh zákona podporím, samozrejme ho podporí aj celý klub strany SMER – sociálna demokracia, a som presvedčená, že je síce malým, ale správnym krokom k väčšej solidarite v našej spoločnosti. Nejde totiž o to, či sú moje slová v tejto chvíli populárne. Ale ide o to, či zvyšovanie solidarity ako hodnoty v tejto spoločnosti dlhodobo prinesie pozitíva a ja si myslím, že áno. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámkami pán poslanec Palko a Kužma. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Palko.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som povedať pani poslankyni, že bolo by to aspoň teda poctivé, keby naozaj tento návrh bol zavedením progresivity. Nesúhlasil by som s tým, ale bolo by to aspoň poctivé, ale veď tento návrh, ktorý sa nám tu predkladá, nie je zavedením progresívnej dane.

    Absurdnosť tohto návrhu spočíva v tomto. My hovoríme, že máme rovnú daň 19-percentnú, ale vzhľadom na to, že existujú odpočítateľné položky, tak vlastne táto rovná daň nie je celkom rovná. Niekto platí nulovú daň a potom to postupne stúpa od výšky príjmu a vlastne 19-percentnú daň, celých 19 % neplatí nikto vzhľadom na odpočítateľné položky. Ale absurdnosť tohto návrhu je v tom, že tento návrh zvyšuje o niekoľko percent každému, kto tú daň platí, alebo teda veľkej skupine ľudí, ale absurdné je to, že veľmi bohatým ľuďom s veľmi veľkým príjmom, rádovo niekoľko miliónov korún ročne tak zvyšuje daň, povedzme, o 1 % z toho, čo platili doteraz. A ľuďom, ktorí zarábajú podstatne menej, menej ako milión korún ročne, zvyšuje tú skutočnú daň, ktorú platia o viacej, povedzme, o 2 % alebo aj niečo viac.

    Čiže toto nie je zavedenie progresívnej dane, toto je jednoducho jeden nelogický návrh. Je to výsledok zadania. Potrebujem vybrať o miliardu korún viacej a nech to nie je celkom zrušenie rovnej dane.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Angyalová, chcete reagovať? Á, prepáčte, ešte s faktickou poznámkou pán poslanec Kužma.

  • Ja vidím ako hlavný problém to, že mnohí nepochopili, a zjavne aj pani kolegyňa, že rovná neznamená rovnaká. Aj rovná daň je vysoko progresívna. Akurát tam nie sú tie skoky pásmové, ktoré dávali obrovskú možnosť na zneužívanie, keď som rozhodil jeden zisk na dva subjekty, tak to bola menšia daň, ako keď som ho ja mal sám. Dvaja dohromady platili menej, ako keď to platil jeden, čo sa mohutne využívalo, ale rovná daň nie je rovnaká daň a už vôbec nie a dokonca mnoho, mnohonásobne, dostali by sme sa až ku desať- možno pätnásťnásobku medzi skoro nulovou daňou niekoho pri rovnej dani alebo úplne zanedbateľnou pár korunovou a desať a možno i stotisícovou daňou druhého. Tak treba veľmi, veľmi rozlišovať rovná a rovnaká.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Angyalová, reakcie.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Palko, hovorili ste, že to nie je progresivita. Ja som povedala vo svojom príspevku. Je to veľmi jemná progresivita, ale progresivita to je. A pravdupovediac neviem si predstaviť, akým spôsobom by ste reagovali, keby sme naozaj navrhovali progresívne zdanenie. Ako by reagovali médiá, ktoré v značnej miere sa k tejto veci vyjadrujú, poviem to úprimne, nie veľmi odborne. Ja som presvedčená, že niektoré veci sa dajú krok po kroku, a súčasne som presvedčená, že je to tak ako s kohútikom vody, že raz, keď ho uvoľníte, je veľmi ťažké ho zastavovať. Asi ten pocit dobre poznáte, keď strašne tečie voda a už kohútik nejde tak jednoducho zatiahnuť. My si uvedomujeme aj iné dopady tohto návrhu. A politika je umenie možného. Takže preto v tejto chvíli takýto návrh.

    A pán poslanec Kužma, nie je pravda, že rovná daň je progresívna. Ja som to hovorila vo svojom príspevku. Keď ja zarábam 100 a vy 1 000 a nech už obidvaja si môžeme odpočítať odpočítateľnú položku, takže to teraz nechajme, obaja zaplatíme, aby to bolo jednoduché, 20 %, dobre, dane? Tak obidvom na konci zostáva 80 % nášho príjmu. A to znamená, že podiel, môj podiel na národnom dôchodku je taký istý ako váš podiel na národnom dôchodku, tak ako to rozdelil trh. Vy máte 80 % toho, čo ste vyrobili na trhu, ja mám 80 % toho, čo som vyrobila na trhu, a preto to hovorí pravica, to má byť spravodlivé, lebo trh najsprávnejšie odmenil mňa a vás za to, čo pracujeme. Ale sú aj iné faktory, ktoré vplývajú na to, aká je moja cena práce a vaša cena práce, a to je rozdiel.

  • Ďakujem pekne. Ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Janiš. Pripraví sa pán poslanec Berényi.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nezvykle začne takou reakciou, že tak tento návrh zákona je reakcia na médiá? Čo by robili médiá, keby že splníme to, čo sme sľubovali? No asi to zaznelo vo faktických, čo by urobili médiá, keby že zrušíme rovnú daň. No, tak vy robíte daňové zákony na základe reakcií médií? Tak to nám pánboh pomáhaj.

    Vláda Roberta Fica predložila zopár zákonov do Národnej rady a medzi nimi aj novelu zákona o dani z príjmov. Hlavným mediálnym posolstvom zmeny zákona bola solidarita, sociálna politika s nižšie príjmovými skupinami obyvateľstva. Logicky by potom z toho malo vyplývať, že táto skupina obyvateľstva bude platiť nižšie dane alebo nižšie odvody. Ak ste to takto medializovali, tak by to takto malo platiť. Lenže zákon o tom vôbec nehovorí.

    Zákon hovorí o tom, že hrubý príjem jednotlivca nad 47 600 je nadštandardný a nemôže si uplatniť odpočítateľnú položku. Teda zaplatí vyššiu daň. Týmto krokom ste však vôbec nepridali tým, o ktorých mediálne vravíte.

    Úplne namieste je otázka, či uspokojí SMER tých, ktorí potrebujú viac tým, že zoberie peniaze lepším. Len tým, že zoberiem peniaze im. No, takáto filozofia kupovania si ľudí je škaredá. A je nebezpečná a vracia nás niekde pred rok 1989. Ak sa bavíme o sociálnom rozmere zmeny zákona, tak ak sa posudzuje len príjem jednotlivca a nie rodiny, tak návrh sa stáva antisolidárny, antisociálny voči rodinám.

    Ak chcete v SMER-e robiť sociálnu politiku týmto spôsobom cez priame dane, tak práve pri posudzovaní len jednotlivca a nie rodiny, sociálny rozmer SMER-u kríva na obidve nohy a veľmi silno.

    Potom si ale treba položiť otázku, čo solidárne a sociálne pre nízkopríjmových ľudí rieši tento zákon, keď ste ho tak mediálne prezentovali. Nižšie príjmovým skupinám obyvateľstva ste nedali ani korunu, bohatým milionárom ste o smiešnu sumu zvýšili dane cez odpočítateľnú položku a aj to, čo štát na tomto vyberie, takmer celé posunie na samosprávu.

    No hľadať v tomto nejakú sociálnu logiku je ťažké, lebo tam ani nie je. Ale zato veľmi dobre a silne sa mediálne predáva veta: „Tí, čo zarábajú viac, budú si môcť odpočítať menej, a tí čo zarábajú menej, budú si môcť odpočítať viac.“ Celá filozofia novely zákona o daniach.

    Vy, dámy a páni, v SMER-e chápete solidaritu ako dodanenie časti obyvateľstva, trestanie úspešnejších, aktívnejších, tvorivejších. Ale pravá solidárna ekonomika je, dámy a páni zo SMER-u, tá, ktorá zabezpečí koláč štátneho rozpočtu väčším. Aby bolo aj pre tých, ktorí sú objektívne odkázaní na pomoc štátu, aby sme vôbec mohli byť solidárni. A ten koláč, ktorý sa volá štátny rozpočet, rastie rýchlejšie, a vy to veľmi dobre viete, pán minister, vy to veľmi dobre viete, že rastie rýchlejšie, ak netrestám, ale podporujem aktivitu. A potom je viac peňazí na to, čo vám je blízke v SMER-e na rozdávanie. Nie vám, pán minister, ale v SMER-e na rozdávanie. Lebo prečo by som mal pracovať viac, ak zarobím toľko, ako keď budem pracovať menej. Toto je vaša filozofia.

    Dnes, keď ste zdedili rozbehnutú ekonomiku, to tak markantne ešte nie je cítiť, ale o dva, tri roky budeme dýchať ťažšie a všetci, nielen vy. A práve to je tá smola. Náskok, ktorý sme my získali, vy strácate.

    Dnes je SMER viac-menej o marketingu, ako sa vyviniť z toho, čo sme sľúbili a čo neplníme. Zatiaľ sa vám darí hrať s falošnou hrou solidarita, s falošnou hrou sociálneho cítenia. Zatiaľ sa vám darí predstierať, ako silno robíte pre ľudí, ako šetríte na sebe a nie na ľuďoch. Ale skutok je presne opačný. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami pani poslankyňa Angyalová, pán poslanec Frešo. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pani Angyalová.

  • Ďakujem pekne, pán kolega. Zdá sa, pán kolega, že dezinterpretácia je váš obľúbený nástroj. Ja som povedala, môžeme si vytiahnuť výpis, že si neviem predstaviť tú reakciu médií a vás, keby bola zavedená progresivita. Nie to, že tento zákon sme zaviedli potom, čo sme si pozreli, aká bola mediálna reakcia. Nehnevajte sa, to už je pod úroveň táto diskusia.

  • Ďakujem. Pán poslanec Frešo.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predrečník na úvod svojho vystúpenia veľmi správne upozornil na fakt, ktorý nevdojak kolegyňa zo SMER-u nadniesla, a ten fakt je, že strana SMER naozaj robí politiku tak, aby si nepoštvala médiá a naozaj strana SMER v tomto prípade síce veľmi jemne, jemným spôsobom, ale nabúrava rovnú daň tak, aby to zatiaľ nebolo vidno.

    To, čo sme tu aj ostatnými predrečníkmi bolo povedané, a to, čo sme tu počuli, bolo, že po tejto úprave príde vážnejšia úprava, vážna progresivita daní a vážny pokus zaviesť tu socializmus. To je to, o čom tu dnes rozprávame. Zatiaľ hovoríme jemne, lebo médiá by to nezniesli, ale o chvíľu budeme hovoriť tvrdšie, keď začne byť prázdna kasa a začneme ísť veľmi do hĺbky, pôjdeme veľmi na kosť a naozaj bude treba vysokú progresivitu, ktorá bude súvisieť nielen s bohatými, ale už bude súvisieť so strednou vrstvou a koniec koncov tento štát privedie tam, kde sme niekedy dávno začínali a čo sme nechceli.

    Myslím si, že o spravodlivosti rovnej dane nemôže byť reči. Okrem iného nám priniesla ten ekonomický rast, ktorému dneska sa tešíme. A myslím si, že hazardovať s týmto je veľmi nezodpovedné, akokoľvek to je jemné a ešte, nedajbože, sa spoliehať na to, že teraz, keď médiá to neznesú, tak ešte to počkáme, a tak to považujem za veľmi, veľmi vážny hazard a zvážil by som to na strane kolegov z koalície, či toto podporiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Janiš, vaša reakcia.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pani kolegyňa Angyalová odišla, ale ja som v podstate rád, že dvakrát po sebe vo faktickej aj vo faktickej na mňa povedala v priamom prenose to, že ste v podstate podviedli voličov. Že vy ste to aj zaviedli, čo ste sľúbili. Len čo na to médiá. Veď je to nepopulárne. Podviedli ste voličov a zaznelo tu dvakrát po sebe, dvakrát po sebe. No tak, čo s tým?

  • Ďakujem, pán poslanec Berényi. Pripraví sa pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, mal som pôvodne pripravený prejav nie až taký dlhý ako niektorí moji predrečníci, trošku kratší prejav, ale to neprednesiem z toho dôvodu, že nerád opakujem argumenty mojich predrečníkov.

    Predsa som sa prihlásil preto, lebo tento návrh považujem za jeden z najzávažnejších návrhov zo strany vlády doteraz, ak nie je to najzávažnejší návrh, a to z toho dôvodu, že aj táto debata ukázala, veľmi výstižne sa dá poukázať na odlišnosti a rozdiely z pohľadu spravovania a riadenia štátu zo strany súčasnej opozície a vládnej koalície.

    Minulá vláda, aj keď s určitými chybami, samozrejme, ale predsa budovala liberálnodemokratický štát so silnou občianskou spoločnosťou. Tento návrh ja považujem preto za veľmi závažný, lebo naruší budovanie liberálnej demokracie a trošku potlačí občiansku spoločnosť, resp. odoberie z kompetencie občianskej spoločnosti. Nie náhodou som povedal z kompetencie občianskej spoločnosti.

    Predošlá vláda, práve že vytvorila dostatočné finančné prostriedky na to, aby do spravovania alebo na spravovanie štátu boli vtiahnutí aj podnikatelia a boli vtiahnuté aj občianske spoločnosti. A práve nie cez podporu priamo štátnou, ale s úspešnou spoluprácou podnikateľov a mimovládneho sektora.

    Tento návrh práve z dôvodu zmeny daňovej asignácie neumožní priamo spolupracovať, resp. neposkytuje až také možnosti úspešnej spolupráci podnikateľov a nevládneho sektora, ako v minulosti to bolo.

    Z toho dôvodu tento návrh buduje, tak ako už to moji predrečníci hovorili, centralizovaný štát so slabšou občianskou spoločnosťou a vyjadruje jasnú nedôveru voči podnikateľom a nedôveru voči mimovládnym organizáciám a nedôveru voči spolupráci podnikateľov a mimovládnym organizáciám. Preto sa nedá podporiť tento návrh.

    Zároveň treba povedať, že tento návrh považujem aj za dosť zákerný z toho dôvodu, že jednak v rámci tohto návrhu prerokujeme postupné znižovanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a zároveň prerokujeme aj zmenu daňovej asignácie. Už vidím dopredu, ako to bude prezentované v médiách alebo vo verejnosti, prečo opozícia nehlasovala za tento návrh. Nehlasovala opozícia preto, lebo nechce, aby bohatí platili viac, aby bohatí prispievali na chod štátu väčším podielom, ako je to doteraz a nie je to tak.

    Ak nebudeme hlasovať poslanci za SMK za tento návrh, nie je to najmä z toho dôvodu, ale práve z toho dôvodu, že tento návrh, legislatívny návrh oslabí občiansku spoločnosť a oslabí liberálnu demokraciu tohto štátu.

    Trošku som prekvapený, že predsa vláda pripravila tento návrh a ide do veľmi zbytočného konfliktu s veľmi silným subjektom a je to práve slovenský mimovládny sektor. Je to veľmi odvážny, ale zbytočný krok. Mimovládny sektor podľa môjho pohľadu v rámci Vyšehradskej štvorky je práve najsilnejší u nás na Slovensku. Nevidím dôvod otvoriť takýto konflikt medzi vládou a mimovládnym sektorom a ja ako opozičný poslanec sa tomu neteším. Najlepšie by bolo, keby aj podnikatelia, aj mimovládny sektor a vláda robili to, čo môžu robiť, aby mimovládny sektor mohol svojou doplnkovou aktivitou prispievať k úspešnejšiemu riadeniu tohto štátu. A tento návrh to neumožní, bohužiaľ.

    Ďalej mi ešte na záver dovoľte poznamenať, že môže tento návrh zákona, resp. novela zákona vyvolať aj medzinárodnú odozvu a práve v tomto období to nie je najlepšie pre vládnu koalíciu a nie z toho dôvodu, že SMK bude robiť protištátne činy, ale z toho dôvodu, že v rámci mimovládnych organizácií nie sú len organizácie v oblasti zdravotníctva, v oblasti školstva, ale aj v oblasti menšinovej politiky a národnostnej politiky.

    Aj Csemadok získaval v minulosti dosť výrazné podpory od podnikateľov, ale aj od fyzických osôb. Neviem, či vláda je pripravená kompenzovať túto podporu, ak schválenie tohto návrhu práve Csemadok a ostatné národnostné organizácie nebudú môcť dostávať zo strany podnikateľov to, čo dostávali doteraz.

    A práve, keď vieme, že socialisti budú monitorovať aktivity súčasnej vlády, si nemyslím, že tento návrh posilní vaše postavenie, ale práve naopak. A nebude to kvôli tomu, že budeme ich informovať, budeme žiadať monitorovanie a z toho dôvodu, že tento návrh je zlý.

    A z toho dôvodu, vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, poslanecký klub Strany maďarskej koalície bude hlasovať proti tomuto návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Senko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Zasa sa tu objavuje nejaká téma o pozorovaní zo strany Európskej únie socialistov atď. Podsúvajú sa tu niektoré záležitosti.

    Ešte raz by som vám, pán poslanec, chcel pripomenúť to, čo som už v predchádzajúcom vstupe povedal. Možnosť asignovať existuje len v štyroch krajinách – Maďarsko, Litva, Poľsko a Rumunsko. Inde takáto možnosť neexistuje. Takže nie je to nejaký európsky štandard. Vo všetkých štyroch štátoch môžu asignovať iba fyzické osoby. Nepodsúvajte tu niektoré náležitosti, ktoré nie sú pravdivé.

  • Ďakujem pekne. V rozprave bude... Chcete reagovať, pán poslanec Berényi? Nech sa páči, môžete. Zapnite pána poslanca Berényiho.

  • Ďakujem pekne. Viete, pán kolega, ak dakto hodnotí systém na Slovensku, tak nehodnotí len v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami, ale hodnotí to, čo fungovalo a fungovalo dobre a v prípade, či bolo treba zmeniť funkčný systém, alebo nebolo treba zmeniť funkčný systém.

    Podľa nášho pohľadu tento systém bol funkčný a dobrý. A podľa mňa takto to budú hodnotiť aj kolegovia mimo Slovenska. Takže nebudú porovnávať to, či podobný systém existuje v iných krajinách, ale budú hodnotiť podľa toho, aký bude dôsledok takejto zmeny, aké budú konzekvencie a v prípade, či bolo treba uskutočniť podobnú zmenu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Ako ďalší vystúpi prihlásený pán poslanec Halecký, pripraví sa pán poslanec Pado.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte aj mne, aby som popri tom množstve faktov, ktoré tuná už odzneli, ekonomické fakty, čo sa týka daňových turbulencií alebo daňových denivelácií v tomto návrhu zákona prispel niektorými informáciami, ktoré tuná neboli prezentované a ktoré, myslím si, že sú do určitej miery určujúce aj v prístupe k tomuto zákonu.

    Chcem hovoriť hlavne o neziskových alebo mimovládnych organizáciách a okrajovo by som sa dotkol tak isto aj stredného stavu, živnostníkov a daňového prístupu k nim.

    Trošku je dosť ťažko nepochopiteľné, zdá sa, že nielen pre nás, ale myslím si, že bude ťažko pochopiteľné aj pre obyvateľov alebo možnože aj pre našich voličov, prečo je takýto ambivalentný prístup k tejto daňovej politike z jednej alebo z druhej strany.

    Pravica obviňuje stredoľavú vládu, že prijíma zákony, ktoré ju poškodzujú, ktoré nie sú solidárne a ktoré dokonca znižujú ich ekonomický status. Pokiaľ by to bola pravda, tak by to bol krok proti sebe a krok, ktorý politicky a ekonomicky by bol fatálny a chybný. Myslíte si, že takúto chybu táto vláda robí, že poškodzuje svojich voličov? V žiadnom prípade to nemôže byť. To je základný politický a ekonomický aspekt, ako voličov opačne získavať.

    Prečo vlastne tomu tak je? Zase stredoľavé strany SMER, ale aj Ľudová strana budú podporovať tento zákon a zrejme, že budú podporovať ho vcelku, aj keď z mojej osobnej strany je to s určitými výhradami. Poviem si to v niektorých bodoch.

    Nie som veľmi spokojný ani šťastný, že je takýto prístup k mimovládnym organizáciám alebo k neziskovým organizáciám, pretože myslím, že tie fakty, ktoré boli tuná sprava uvedené, že budú poškodené niektoré organizácie neziskové, ktoré majú ten charitatívny alebo možno spoločensko-ekonomický charakter možno sčasti akceptovať.

    Otázka stojí. Prečo k tomu došlo a prečo takáto situácia nastala? Chcem ešte raz zopakovať, chcem uviesť fakty, s ktorými nie som príliš stotožnený, ale sú to fakty, o ktorých sa hovorí v kuloároch, sú to fakty, o ktorých sa hovorí na chodbách, tuná v tejto sieni prezentované neboli ešte. Takže hovorím, som s nimi stotožnený sčasti.

    Ako je to možné vysvetliť tieto deje pri daňovej reforme alebo pri daňových úpravách, ktoré tuná prebiehajú. Chcem podotknúť, že neziskové alebo mimovládne organizácie sú veľmi dôležité z hľadiska charitatívneho, ale aj z hľadiska ekonomického pre vyžitie, prežitie alebo zlepšenie svojej situácie u ľudí, dá sa povedať, práve tejto garnitúry, ktorá teraz vládne – stredopravej.

    Takže zdá sa, že pôsobí tu nejaký faktor, ktorý je nie nevýznamný, ale je dosť dôležitý, ale ktorý veľmi nechceme pomenovať. Nechceme o ňom hovoriť. Pretože sa obviňujeme z vecí, ktoré sú nepochopiteľné, a z vecí, ktoré sú nevysvetlené alebo možno aj nevysvetliteľné. Nechcem to veľmi otvárať, ale poviem to na rovinu, že je tu aj do určitej miery aj politický aspekt, čo je pochopiteľné pri každom zákone a tobôž aj pri daňovom zákone je aj politický aspekt a chcel by som povedať svoj možno subjektívny názor, ale nie je to len môj subjektívny názor, je to názor, ktorý myslím, že má aj trošku širšiu oporu.

    Tento postoj zníženia toho finančného statusu neziskových mimovládnych organizácií, či je významný, alebo nevýznamný nechcem komentovať, chcem len pripomenúť túto skutočnosť, že niektoré, nechcem hovoriť, že viaceré alebo mnohé mimovládne organizácie sa zaoberali činnosťou, ktorá je nezlučiteľná s charakterom charitatívnym, sociálnym, prípadne sociálno-ekonomickým.

    Zaoberali sa z určitej časti aj politickým ovplyvňovaním ľudí, politickým ovplyvňovaním v širšom, by som povedal, médií, más a podobne a tu je oblasť, ktorá im nespadá, pretože kto sa zaoberá politikou, musí počítať s politickými zásahmi a s politickými krokmi, ktoré budú nasledovať, a musí počítať s tým, že politika je špecializovaná činnosť, patrí k politickým stranám podľa zákona a mimovládne organizácie majú svoj edukatívny a sociálno-psychologický a sociálno-ekonomický charakter.

    Myslím si, že nie je zanedbateľná vec, a už tuná aj v rozprave u niektorého z mojich predrečníkov padlo o rokoch 1994–1998, prípadne 1992, a práve chcel by som poukázať, že v tomto období došlo k deformácii činnosti niektorých neziskových organizácií. Nehovorím, že bola to veľká skupina, ale boli to významné a možno, že aj mediálne významné organizácie, ktoré snažili sa robiť politiku, a to sa nepatrí, to sa nerobí, pretože toto je činnosť, ako som spomenul, určená iným s iným charakterom.

    Takže možno odhadujem, že tých 80 % mimovládnych organizácií si plní svoje charitatívne ekonomické a sociálno-ekonomické danosti, ktoré majú určené v štatúte a v náplni svojej činnosti, ale je potrebné, aby sme dospeli k tomu, aby už po tej hektickej dobe došlo k stabilizácii charakteru a činností mimovládnych organizácií v tom zmysle, aby ich náplň bola tá, o ktorej som hovoril.

    Predpokladám, že aj po týchto úpravách bude mnohokrát aj snaha, aby sme tieto aj daňové niektoré denivelácie upravili v smere tak, aby sme posilnili ich celkovú bázu a celkový charakter.

    Môžem napríklad len spomenúť organizáciu mimovládnu, ktorú si mimoriadne vážim, sledujem jej činnosť a čerpám z jej činnosti, by som povedal, politické, ale aj ekonomické a znalostné svoje body v tom zmysle, že je to síce mimovládna organizácia zameraná na potreby pravicových strán, ale je mimoriadne dobre fundovaná. A ide o Health Policy Institute, kde pracuje aj inžinier Pažitný, a myslím si, že fakty, ktoré uvádza, ktoré porovnáva a vie čerpať či z domácej, alebo zo zahraničnej databázy sú veľmi sugestívne a, by som povedal, aj strategicky veľmi dôležité.

    Druhý fakt, ktorý by som chcel uviesť, že nie je možné, aby sa aj ekonomická základňa týchto mimovládnych organizácií považovala za tabu, za niečo, o čom nesmieme vedieť, kto je za tým, kto to financuje, kde je dôležitá ekonomická základňa ich činností a prípadne, že nie je ani sčasti možné ich ekonomicky kontrolovať.

    Zaiste, že ako mimovládne organizácie nie sú povinné, ale nehovorím, že je to fakt, ktorý my nejako zákonom upravíme, ale kvôli tomu, aby sme očistili a posilnili mimovládne organizácie, pretože sociálny aj politický rozvoj spoločnosti bez nich nemôže existovať, tak musíme tento fakt brať do úvahy a musíme vedieť, že to pôsobí aj na určitý charakter prístupu k nim.

    Takže toto je oblasť, ktorú, a tieto fakty uvádzam tu preto, aby bol komplexnejší pohľad na túto problematiku a aby sme sa niektorým otázkam nevyhýbali, pretože ich nechceme povedať alebo nebodujeme tým, že budeme o nich hovoriť. Hovorím to otvorene, že úpravou a korekciou týchto faktorov dôjde k posilneniu potrebných žiadaných a stále stúpajúcich mimovládnych organizácií.

    K daňovým niektorým aspektom ekonomického charakteru vážnejšie výhrady nemám, ale v prístupe k strednej vrstve, teda k vrstve, ktorú reprezentujeme ako Ľudová strana aj túto vrstvu som čakal trošičku možnože lepší prístup, čo sa týka daňových úľav, ale myslím si, že to bude oblasť na korekciu v nasledujúcom období. Takže to je všetko, čo som chcel dopovedať. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami pán poslanec Mečiar, pán poslanec Bugár. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Mečiar.

  • Vážené dámy a páni, návrh zákona týkajúci sa úpravy postavenia mimovládnych organizácií nie je predmet politickej dohody. Preto Ľudová strana – HZDS k nemu zaujíma jednoznačné stanovisko. Pri mimovládnych organizáciách zaoberajúcich sa činnosťou sociálnou, zdravotnou, vzdelávacou, kultúrnou a športovou ponechať naďalej 2 %. Pri ostatných 0,5 %. Pokiaľ tento náš návrh nebude prijatý, nebudeme za tento návrh zákona hlasovať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Ďalší s faktickou poznámkou je pán poslanec Béla Bugár.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V reakcii na pána predrečníka chcem upozorniť celú vládnu koalíciu, že ak ste mali na mysli obmedziť možnosť, aby niektoré mimovládne organizácie zneužili takéto finančné možnosti, tak treba sprísniť kontrolu. Ale, bohužiaľ, niečo iné sa píše v programovom vyhlásení vlády a niečo iné momentálne robíte.

    Citujem z programového vyhlásenia vlády. „Vláda vytvorí kvalitné ekonomické a legislatívne prostredie a pozadie pre mimovládne organizácie.“ No, ak niekto si myslí, že kvalitné ekonomické pozadie znamená, že zoberieme napríklad z hľadiska, povedzme, právnických osôb 75 % finančných možností, ktoré poskytovali mimovládkam, tak ja si myslím, že to je minimálne zavádzanie. Takže, keď hovoríme širšie, musíme aj o tomto hovoriť. Niečo iné je v programovom vyhlásení vlády a niečo iné robíte teraz.

  • Ďakujem, pán poslanec. Budeme pokračovať v rozprave. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Martin Pado, pripraví sa Štefan Kužma.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vo svojom vystúpení poukázal na niektoré nezrovnalosti z môjho pohľadu chystaného kroku s programovým vyhlásením vlády, o ktorom som hovoril ešte pri jeho prerokovávaní, že som si veľmi dobre prečítal. Potom sa chcem venovať aj trošku iným veciam, ktoré hovoria o dôvodoch, ktoré vedú túto vládu k niektorým krokom, ktoré sa chystá urobiť a ktoré vykonáva.

    Vláda má vo svojom programovom vyhlásení zakotvené aj nasledovné slová. „Je to sociálny štát, ktorý Ústava Slovenskej republiky predpokladá vzniku samostatnej Slovenskej republiky tým, že upravuje a pre všetkých garantuje hospodárske, sociálne a kultúrne práva v rozsahu typickom pre sociálny štát. Vláda Slovenskej republiky všestranne podporí reálne smerovanie Slovenskej republiky k naplneniu jej charakteristiky ako sociálneho štátu. Štátu, ktorý spolu s regiónmi, obcami, firmami a rodinami nesie diel zodpovednosti za podobu životných podmienok. Štátu rešpektujúceho sociálnu solidaritu ako jednu zo základných hodnôt Európskej únie.“

    Pani poslankyne, páni poslanci, takže ako? Platí to, čo som teraz citoval, čo je v programovom vyhlásení vlády? Alebo nie. Ak platí, prečo potom chcete fakticky zrušiť možnosť poskytnúť príspevok z daní fyzických a právnických osôb. Hovorím, že fakticky, pretože na papieri síce táto možnosť bude, ale tak oklieštená, že klesne na 20 % z minuloročného objemu.

    Ak text, ktorý som čítal, ktorý v programovom vyhlásení vlády neplatí, potom to povedzte rovno a nie je čo riešiť. Nie je problém. Veď tretí sektor je jedným z najdôležitejších oporných bodov, ak nie najdôležitejším sociálnej solidarity v spoločnosti a táto vláda ho chce týmto spôsobom, týmito okliešťujúcimi krokmi v oblasti 2-percentnej dane z príjmu postaviť na postrannú čiaru na ihrisku, ktoré sa nazýva sociálna solidarita, sociálna práca.

    Programové vyhlásenie vlády ďalej hovorí: „Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky vychádza zo skutočnosti, že podmienky, v ktorých ľudia žijú a pracujú, nie sú len ich osobnou vecou alebo zodpovednosťou ich blízkych a rodín, ale aj vecou verejnou. Je to program rovnováhy zodpovednosti jednotlivca a spoločenskej solidarity.“

    Aj tu je teda zámer vlády v oblasti 2-percentného príspevku v príkrom rozpore s tým, čo je uvedené v programovom vyhlásení vlády. Obmedzenie možnosti v prípade 2-percentného príspevku môže mať dosah aj na zamestnanosť. Dotklo by sa to najmä regiónov s vyššou nezamestnanosťou, a to nielen tým, že mimovládne organizácie by nemali dosť peňazí pre svojich zamestnancov. Tieto organizácie poskytujú možnosť mnohým nezamestnaným polepšiť si finančne dobrovoľníckou prácou.

    Dotkne sa to aj mladých ľudí, ktorí končia štúdium, a to tak, že sa pre nich zníži možnosť získať si pracovné návyky v rámci absolventskej praxe vo verejnoprospešných neziskových organizáciách.

    Ak hovoríme o tom, že smerujeme a približujeme sa k Európskej únii, k starým štátom Európskej únie vo všetkých sférach, netreba zabúdať aj na to, že v krajinách pôvodnej pätnástky sa tretí sektor podieľa na zamestnanosti 5 až 7 %. A to nie je zanedbania hodné číslo. V Slovenskej republike sa podiel tretieho sektora na zamestnanosti uvádza v rozmedzí 1 až 2 %.

    Programové vyhlásenie vlády ďalej hovorí: „S cieľom odstraňovania príčin chudoby a sociálneho vylúčenia jednotlivcov a skupín vrátane rómskych marginalizovaných komunít prijme vláda opatrenia s akcentom na utváranie podmienok na realizáciu opatrení nefinančného charakteru, akými sú napríklad sociálne služby, opatrenia sociálnoprávnej ochrany, sociálni kurátori atď. Zároveň bude vláda dôsledne vyžadovať dodržanie princípu subsidiarity a výkon kompetencií všetkých zodpovedných subjektov.“

    No a nakoniec to najlepšie. Znova citujem z programového vyhlásenia vlády. „Vláda sa bude snažiť vytvoriť podmienky pre rozvoj sociálneho podnikania v oblasti sociálnych služieb založeného na neziskovom princípe.“ No, toto naozaj nepotrebuje žiaden komentár.

    Pán minister školstva Slovenskej republiky pán Mikolaj vo svojom vystúpení pri prerokovávaní zákona o zrušení krajských školských úradov tento návrh obhajoval aj preto, že nechcete, aby sa pri financovaní školských zariadení a neštátnych škôl o týchto veciach kto, čo, kedy a kde rozhodovalo v Bratislave, že ľudia dole vedia lepšie, čo treba, kde treba, kedy a ako treba. Aj ste to v prvom čítaní takto presadili.

    Na druhej strane, keď sa to týka 2 % z daní pre neziskové organizácie, teda pre tretí sektor ako taký, tá možnosť ľudí rozhodnúť o tom, kam dať na podporu peniaze, túto možnosť chcete zobrať, nech sa o tom rozhoduje v centre.

    No a vrchol všetkého je, že najlepšie o tom zrejme vie predseda vlády Slovenskej republiky pán Robert Fico. Áno, veď je to tak, ak rezerva pána predsedu vlády v návrhu štátneho rozpočtu je trojnásobkom toho, čo mal bývalý predseda vlády. Takže úspešne ste sa vydali na cestu vytvárania nového kultu osobnosti a moci slovami vašej europoslankyne.

    Teraz z oblasti kultúry. „Vláda Slovenskej republiky vníma rozvoj kultúry v najširšom slova zmysle ako nevyhnutnú podmienku zvyšovania kvality života občanov Slovenskej republiky. Vláda si chce v nasledujúcom funkčnom období stanoviť pre oblasť kultúry jasné priority“ atď. atď. „Vláda Slovenskej republiky deklaruje záujem súbežne s priamymi dotáciami z verejných zdrojov rozširovať možnosti viaczdrojového financovania.“

    Takže ako teda. Naozaj chcete podporovať rozvoj kultúry, zachovávanie tradícií a rozvoj regionálnej kultúry? Alebo nechcete. Načo sú tieto slová v programovom vyhlásení vlády. Len preto, aby bolo viacej textu na čítanie? Tretí sektor pôsobí najviac v tých sférach v kultúre, ktoré nie sú finančne zaujímavé, pretože tam, kde je to zaujímavé, pôsobia iní, podnikateľské subjekty.

    V roku 2000 v jednom z miest na Slovensku v Michalovciach vzniklo občianske združenie Zemplínska spoločnosť, ktoré má za cieľ okrem iného aj zachovávať kultúrne tradície, podporovať dokumentovanie kultúrneho dedičstva, rozvoj regionálnej kultúry a iné. Z hľadiska poznávania koreňov a regionálnych dejín nesmierne dôležitých cieľov.

    Toto občianske združenie financuje svoju činnosť jednak z členských príspevkov, ale je to absolútne mizivá časť rozpočtu z príspevkov samospráv a podnikateľov z grantov a 2-percentného príspevku. Občianske združenie Zemplínska spoločnosť za dobu svojej činnosti vydalo 24 publikácií v celkovej hodnote 1 850-tis. korún, pričom z 2 % sme získali len 180-tis. korún a tieto boli používané na vydávanie a následne vďaka získaným financiám boli financované ďalšie publikácie.

    Uvediem na ilustráciu tituly, ktoré boli vydané, pretože mnohým z vás alebo väčšine z vás sa nedostanú do rúk. Napríklad Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Viac ako 700-stranová publikácia, ktorú mal profesor Uličný 25 rokov v šuplíku, pretože nikto nemal záujem o jej vydanie. Chcete povedať, že dnes by ju niekto iný vydal?

    Spevy Zemplína prvý až štvrtý diel. V týchto štyroch publikáciách je dokumentovaných takmer 800 ľudových piesní zo Zemplína. Spýtam sa, kto by toto urobil? Kto by zabezpečil teda vydanie, vytlačenie týchto publikácií?

    Kultúrne pamiatky Zemplína v okrese Michalovce a Sobrance. Pamiatkový úrad, ktorý mal v Michalovciach svoje pôsobisko 8 rokov, bol prednedávnom zrušený. Kto by takúto publikáciu vydal?

    Zvykoslovné pásma Od Fašeng po Kračún a Koledníci sú ďalšie publikácie, ktoré by nikdy neuzreli svetlo sveta, nebyť tohto občianskeho združenia.

    Zemplínska spoločnosť vydala básnické zbierky takých známych autorov, ako sú Pavol Horov, Gorazd Dvonický. Každé jedno vydanie takejto zbierky stojí minimálne 40-tis. korún. Vydala obrazovú publikáciu o krásach Zemplína a ďalšie a ďalšie do čísla 24.

    Dámy a páni, ak chcete naozaj podporiť ochranu kultúrneho dedičstva a regionálnu kultúru, tak krok, ktorý sa chystáte urobiť, smeruje presne opačným smerom.

    S istotou môžem povedať, že Zemplínska spoločnosť nebude môcť naďalej podporovať tak ako doteraz rozvoj kultúry. Okrem iného je zriaďovateľom Zemplínskeho akordeónového tria a 27-členného akordeónového súboru Tokáta, ktorý reprezentuje nielen Zemplín, ale aj Slovensko doma aj v zahraničí. Nebude môcť vydať ďalšie publikácie, nebude môcť robiť proste nič, čo je finančne nákladné.

    Ešte na okraj, za autorské práva Dejiny osídlenia Zemplínskej župy zaplatila Zemplínska spoločnosť 400-tis. Sk autorovi na splátkach a podlžnosť za tlač bola uhradená vďaka príspevku jedného z členov vo výške 250-tis. korún.

    Takže, pán minister, ak budete realizovať tento krok, tak aj toto je dôsledok, toto je praktická ukážka realizácie programového vyhlásenia vlády v oblasti kultúry, praktická aplikácia v praxi.

    Dvojpercentná daň priniesla naposledy, alebo teda 2 % z daní priniesli naposledy 930 mil. korún, z toho 312 z daní fyzických osôb, 618 právnických osôb. Ak zúžite možnosť darovať 2 % len tým, ktorí prispievajú viac ako 250 korunami, potom príspevok klesne ani nie na 10 % z tohto roku a v prípade 0,5 % daní z právnických osôb je to menej ako 155 mil. korún. Takže dokopy necelý 190 mil. v porovnaní s 930. Ak teda hovoríme o likvidácii, hovoríme o tom právom.

    Na záver tejto časti ešte jedna citácia z programového vyhlásenia vlády: „Vláda Slovenskej republiky považuje tretí sektor za dôležitý spoločenský pilier a súčasť slobodnej občianskej spoločnosti. Uvedomujúc si dôležitosť rozvoja občianskej spoločnosti bude viesť partnerský dialóg s jednotlivými zložkami a platformami občianskej spoločnosti za účelom neustáleho vytvárania kvalitného ekonomického a právneho prostredia.“

    Myslím si, že toto naozaj nepotrebuje komentár. Žiada sa mi ale povedať jeden príklad na takéto pokrytectvo, na takúto neúprimnosť a dalo by sa to povedať aj tvrdšími slovami. „Bili sa raz na dvore dvaja chlapci. Jeden bol taký počernejší a druhý nemal také výrazné pigmentové podfarbenie. Otec toho prvého celú akciu sledoval a ten druhý prišiel úplne z nenazdania, hneď sa spustil na toho, ktorý to sledoval. No, prečo mu nepovieš, aby mu dal pokoj? A na to Deži hovorí, že však ja mu vravím, uža ružar, tak nebi ho! Uža ružar, to je daj mu.“ Mám presne takýto pocit aj z tohto vášho kroku a porovnania programového vyhlásenia vlády.

    Dámy a páni, už dlhý čas priznávam, nie je to mesiac ani dva, ani pol roka, ale po týchto voľbách je to ďaleko intenzívnejšie, zamýšľam sa nad tým, čo vlastne vedie pána predsedu vlády, predtým predsedu opozičnej strany k takým vyjadrovaniam, aké boli preňho typické nielen v minulosti ako šéfa opozičnej strany, ale aké mu zostali aj po nástupe do kresla predsedu vlády a k takým krokom, ktoré dnes táto vláda pod jeho vedením realizuje.

    Prečo za každú cenu útočí na schopnejších, nezávislejších, na tých, ktorí sú schopní byť samostatní. V čom to je? Je to nenávisť voči skupine obyvateľov, alebo je to nenávisť voči určitým osobám, možno jedno, možno aj druhé. Možno to má korene v socialistickej minulosti pána Fica a jeho komunistickým zotrvačnostiam. Iste je to aj jeho averzia voči najväčšiemu rivalovi, bývalému predsedovi vlády Slovenskej republiky Mikulášovi Dzurindovi. Prečo? Žeby preto, že Dzurinda pred štyrmi rokmi bol schopný postaviť vládu, ktorá vydržala štyri roky, a pán Fico, čo by nádejný generálny prokurátor, premiér alebo niečo iné musel ďalšie štyri roky čakať? Prosím? No, neboli štyri roky, bolo to tri roky aj štyri mesiace. Musel čeliť za toto obdobie tlakom svojich sponzorov? To asi nie. Predsa len z môjho pohľadu je to veľmi nízky pud, aj keď, kto vie? Žeby preto, že Dzurinda je východniar? Ale, to asi tiež nie, keby ešte tak bol Maďar, myslím si, že to by bolo skôr pochopiteľné. Prečo teda? Pretože mal Dzurinda za osem rokov úspech v zahraničí? Aj doma? Či chcete povedať, že osemročné pôsobenie na funkcii predsedu vlády nie je úspechom? Či chcete povedať, že jeho vládnutie bolo neúspešné z ekonomického hľadiska? Chcete povedať, že v budúcoročnom štátnom rozpočte je nárast o 17 mld. korún vo výdavkovej časti zásluhou opatrení, ktoré táto vláda prijala za 100 dní svojho vládnutia? To predsa nemyslíte vážne. Opatrenia, ktoré boli prijaté, smerujú skôr k výdavkom, a nie k príjmom. Tých pár korún alebo pár stotisíc, sto miliónov korún, ktoré získate, vám všetko nevykryjú?

    Bez týchto výsledkov, ktoré dosiahla bývalá vláda, by ste dnes nemohli míňať toľko financií. Je problémom to, že proti Dzurindovej vláde neboli ani európski socialisti? Že ho prijímali ako rovného? A že terajšieho predsedu vlády kvôli jeho vláde kolegovia odmietajú?

    Myslím si, že ani to nemusí byť celkom dostatočný dôvod. Pretože sme sa za Dzurindovej vlády dostali do Európskej únie a do NATO? Aj keď mnohým voličom vašej strany určite tento krok nevoňal, nemyslím si, že je to ten najvážnejší dôvod. Takže prečo? Pretože niektorí iní majú svoj vlastný názor, za ktorým si vedia stáť, ktorý presadzujú? A neuhýnajú len preto, že sa to niekomu páči? Že nepodliehajú vždy náladám verejnosti, voličov a občanov? Možno. Možno jeden, možno druhý, možno tretí dôvod. Neviem, ale dovoľte mi, aby som povedal svoj názor prečo?

    Prečo vláda pod vedením Roberta Fica chce likvidovať tretí sektor? Prečo vláda pod vedením Roberta Fica ide meniť zákony o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase? Prečo vláda Roberta Fica chce za každú cenu mať svojich sudcov Ústavného súdu? Prečo vláda Roberta Fica stopla všetku privatizáciu? Prečo chce mať väčší vplyv už v privatizovaných spoločnostiach s účasťou štátu. Prečo chce za každú cenu regulovať ceny energií? Prečo zaviedla nižšiu DPH? Prečo sa promenáduje pán predseda vlády pred kamerami vo vojenskej uniforme? Prečo má navrhovanú rezervu trojnásobok sumy oproti bývalému predsedovi vlády? A prečo chcete zvyšovať aj minimálnu mzdu na 60 % úrovne priemerného zárobku a trestať tých, čo zarábajú viac, ako je priemer?

    Dôvody sú veľmi jednoduché. Predseda vlády a predseda SMER-u pán Robert Fico je totiž človek rovnakej krvnej skupiny ako Alexander Lukašenko a Fidel Castro alebo ktorýkoľvek iný diktátor..., ďakujem, len s jednou výnimkou. Slovenská republika nie je ani Bielorusko a nie je ani Kuba a ani iný štát s diktátorom na čele.

    Za posledné roky, chvalabohu, na Slovensku došlo k takým zmenám, ktoré nedovoľujú realizovať tie kroky, ktoré by hádam boli žiaduce. Ale to, že sa to nedá urobiť dnes, neznamená, že sa to nebude dať urobiť v budúcnosti. Máte pocit, že nemám pravdu? Dobre, tak poďme postupne.

    Ja hovorím, že vláda likviduje tretí sektor a vy s tým nesúhlasíte. No dobre, ale ako teda nazvať to drastické zníženie možného odvodu 2 % pre neziskové organizácie? Z 930 na 190 mil. korún. Čo to je? Nie je to likvidácia neziskových organizácií? Nie je to likvidácia tretieho sektora? Nie je to to isté, čo sa deje v Bielorusku? Nie je to to isté, keď prezident Lukašenko obvinil slovenské neziskové organizácie, slovenský tretí sektor, že chce destabilizovať a zmeniť politickú situáciu v Bielorusku?

    Hovorím, že táto vláda chce meniť zákony o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase. Nechce? Chce. Netvrdím, že súčasné zákony sú dobré. A nehovorím, že voľba riaditeľov je jednoduchá. Ale prečo za každú cenu hlavným dôvodom novely týchto zákonov je zmena spôsobu voľby riaditeľov. Ak si to dáme do súvislosti, výhrady voči verejnoprávnej televízii a voči spravodajstvu Slovenskej televízie o vláde, o vládnucich stranách, je to jedno a to isté. Nie je to preto, aby sa v spravodajstve dalo tisíckrát opakovať to, čo nie pravdou? Aby sa to potom pre verejnosť pravdou stalo?

    Hovorím, že vláda chce za každú cenu zmeniť sudcov Ústavného súdu tak, aby v ňom mala dominantné postavenie. Áno, sudcovia sa predsa idú voliť noví, a pokiaľ by došlo k dohode, že je patričné zastúpenie opozície medzi sudcami Ústavného súdu, nie jeden, dvaja, potom by sme o tom mohli hovoriť, že to nie je cieľom, ale v opačnom prípade je to jasným cieľom, ako mať k dispozícii Ústavný súd, aby nemusel vyrieknuť nález tam, kde to nie je pre vládnu koalíciu potrebné a prijateľné.

    Hovorím o stopnutej privatizácii. Nemá to nič spoločné so záujmom národného hospodárstva. Jeden jediný a dôležitý bod je ten, mať v týchto štátnych firmách svojich ľudí a dávať prácu ľuďom a poukazovať na to, že pokiaľ bude pri vláde niekto iný, tak o tú prácu prídu, pretože tam príde zahraničný investor a ten bude racionalizovať a prepúšťať ľudí. Je to klasický príklad najprekvitajúcejšieho socializmu a diktatúry.

    Hovorím o väčšom vplyve v sprivatizovaných spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu, ale veď to už bolo viackrát povedané a nemá to nijakú logiku. Štát má predsa majetkovú účasť v týchto firmách a finančné prostriedky všetky nejdú do zahraničia. Má na tom svoj podiel aj štát. Takže o čom to vlastne je? Je to o zmene vedenia týchto firiem? Je to o tom povedať, my sme tí, ktorí vám dávajú robotu. My sme tí, ktorí sa o vás starajú, v prípade, že sa to zmení, bude to opačne. Ja som ten, kto vám môže dať viac peňazí. Ja som ten, kto vám dá robotu. Je to obyčajné kupovanie voličov, občanov tejto krajiny.

    Vláda chce za každú cenu regulovať ceny energií. Keby bol úprimný záujem o sociálne slabšie vrstvy obyvateľov, bol by prijateľný aj model, že sa vytvorí fond, do ktorého budú prispievať jednotlivé firmy a z toho sa potom bude prispievať sociálne slabším vrstvám obyvateľov. Ale nie je to tak, nie je to preto. Nie preto sa trvá na tom, že treba upraviť ceny, treba zmeniť Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ale preto, že sa nedá ustúpiť v boji o moc. Nie je možné poukázať, že v tomto smere som slabší a ustúpim. Je to preto, že žiaden diktátor nemôže ustúpiť protivníkovi, keď ide o moc. Žiaden diktátor neustúpi svojmu súperovi. Pre slabšieho občana by bol efekt v obidvoch prípadoch rovnaký. Dôležité je ale to, aby si občan myslel, že najlepšie a najsprávnejšie je to, čo hovorí predseda vlády.

    Hovorím o nižšej dani na lieky. Vôbec nie je dôležité, že táto nižšia daň pre občana neprinesie takmer žiaden efekt. Dôležité je to, čo bolo, že bolo presadené to, čo bolo povedané. Nie je dôležité, že v pôvodnom zámere bolo ďaleko viac položiek a komodít, ktoré by určite občania pocítili vo svojej peňaženke viacej. Dôležité je to, že sme presvedčili ľudí o tom, že toto je to najpotrebnejšie a najsprávnejšie, 60 korún mesačne v priemere je dôležitejších ako 20, 300 alebo 400 korún. Toto je dôležité.

    Veľmi úsmevné je, keď sa predseda vlády promenáduje pred televíznymi kamerami v uniforme, pretože sa nestihol prezliecť. Ešte úsmevnejšie je, keď ide na stretnutie s prezidentom v uniforme. Myslím si, že pre mnohých, a nielen pre občanov, ale pre verejnosť, pre kohokoľvek by určitý kozmetický defekt znamenal ďaleko menšie faux pas ako návšteva a stretnutie a promenádovanie sa v uniforme. Je dôležité vystaviť sa na obdiv v uniforme, pretože uniforma naznačuje, že je to osoba veľmi dôležitá, veľmi silná a veľmi potrebná. Toto je príznačné pre diktatúry v Južnej Amerike v latinskoamerických krajinách a v Ázii.

  • Pán kolega, nie som celkom istý, či ste nezabudli na predmet prerokovávanej veci.

  • Nezabudol, nezabudol, pán predsedajúci.

  • Chcem vás upozorniť, aby ste sa neodkláňali od merita veci. Ďakujem.

  • Nezabudol, ďakujem pekne, to súvisí s tým, čo prerokúvame. Predseda vlády má finančnú rezervu trojnásobnú v porovnaní s bývalým predsedom vlády. Nuž nie preto, že by inde nevedeli, čo je potrebné urobiť, a ani nie preto, že by predsedovia samosprávnych krajov, ktoré podľa vyjadrenia pána predsedu vlády Fica sú preňho bližšími a dôležitejšími spolupracovníkmi ako ministri vlády. Nie preto, že by nevedeli rozdeliť 100 mil. korún, ale preto, že je dôležité povedať pred kamerami, kto nám tie peniaze dal. A vytvárať dojem o človeku, ktorý o všetkom vie a všetkým pomôže.

    No a medzi tými desiatimi mi vychádza posledné, prečo sa snažíte nivelizovať odmeňovanie ľudí. Je to jedna z istôt vo vzťahu k voličom, vo vzťahu k ľuďom, ktorí ani po 17 rokoch od novembra 1989 neprišli na to, že rovnostársky systém je tým najhorším, čo v spoločnosti môže existovať. Je to skupina ľudí, ktorá práve to, čo bolo, považuje za to najlepšie.

    Rovnako tak by som mohol hovoriť ďalej o bezplatnom školstve, ktoré už dávno nie je bezplatné. Je to len nálepka na oklamanie mladých ľudí. Ak mnohí, ako hovoríte, nemajú na štúdium, ale ak neprešli ekonomické nástroje, ktoré boli navrhované bývalou vládou, potom isto nebudú mať tí istí študenti ani na privátne bývanie, pretože internátov nie je dostatok a ani sa ich nechystáte stavať. Potom im nezostáva nič iné len externé štúdium, a to práve sa chystáte spoplatniť. To znamená, že nerobíte nič iné, ako tých ľudí „oblbujete“.

    Nestačí? Môžem povedať ešte ďalšie veci. Stanoviská a postoje pána predsedu vlády. Jeho vyjadrenia k bývalému zriadeniu a k tomu, že nepocítil nijakú zmenu po roku 1989 či jeho pohľad na situáciu v Bielorusku, na prezidenta Bieloruska a označenia Lukašenka a Bieloruska ako príklad tretej cesty v časopise, v novinách strany SMER. Obdiv pána predsedu vlády k Fidelovi Castrovi uvedený v týždenníku Live, citujem: „Nehľadám vzory, mám rád históriu, rád čítam životopisy. Teraz jeden skvelý o Fidelovi Castrovi. Novinár, súhlasili by ste so mnou, že je to zločinec, ktorý patrí do väzenia? Vyjadrenie pána predsedu vlády: Určite nie, nesúhlasím s vaším hodnotením tohto človeka. Ak porovnávame Kubu s ostatnými stredoamerickými krajinami, tak Kuba je ďaleko vpredu.“

    Denník SME uvádza na adresu v jednom článku Koniec Fidela Castra, je to väčší rozbor. „Takmer polstoročie režimu Fidela Castra dostalo Kubu na pokraj hospodárskeho krachu. Na ostrove sú bežné výpadky energie, potraviny sú na prídel. Vychýrené kubánske zdravotníctvo je na kolenách. V lekárňach je problém kúpiť si obyčajný acylpyrín či vitamíny. Režim však neustále šíri propagandu o výbornom zdravotníctve.“ Žeby pán predseda vlády Fico bol súčasťou tejto propagandy?

    Veľmi zaujímavé sú vyjadrenia pána Fica z minulosti k otázke trestu smrti...

  • Ešte raz vás upozorňujem, vážený pán poslanec, že prerokovávame vládny návrh zákona o dani z príjmov, nemýľte si to, vážne chcem udržať korektnosť v parlamente, poprosím vás o takú istú korektnosť alebo aspoň polovičnú. Ďakujem vám.

  • Pán podpredseda, ešte tri minúty. Počúvajte ten obsah, pán poslanec. To je dobre, to je dobre. Takže dovoľte, aby som dokončil, dobre?

    Chcem poukázať na neustále lavírovanie a o smerovaní, podriaďovanie sa náladám občanom, voličov bez vlastného pevného názoru. Pozri rovná daň, milionárska daň, nehovoriac o strašení občanov, či ide o radikálne zvýšenie cien o vstupe Slovenska do Európskej únie, o hroznej bezpečnostnej situácii v Slovenskej republike, či o energetickej katastrofe, ktorá Slovensko čaká.

    Proste, pán predseda vlády Fico veľmi dobre vie ako na to. Najprv nastraší ľudí, navodí katastrofický scenár, potom víťazoslávne nastúpi a problém vyrieši. Tak to bolo s milionárskou daňou, najprv tvrdý scenár, potom poľavenie, a keď sa to nakoniec verejnosti nepáčilo, pretože verejnosť je pre vás veľmi dôležitým prvkom, pretože namietali, že nie je to plnenie sľubov, že je to výsmech, tak ste pritvrdili. To isté s asignačnou daňou. Najskôr nič, potom po vzbure neziskového sektora, tak ste ustúpili, spravili ste kozmetickú úpravu.

    Pán Fico veľmi šikovne využíva to, čo v tejto spoločnosti zostalo po viac ako 40 rokoch vládnutia komunistov. Ľudia si zvykli na to, že vláda, štát to za nich vyrieši, že nie je dôležité za každú cenu sa starať o seba samého, že to nie je nutné. Stačí jedno. Stačí zvoliť toho správneho človeka, tú správnu politickú stranu a oni sa už o všetko postarajú. Nemusíte so mnou súhlasiť, ale vaša kolegyňa, bývalá podpredsedníčka SMER-u, europoslankyňa pani Monika Beňová-Flašíková v týždenníku Týždeň priznala, že si uvedomuje, že pomohla kultu moci. Je to to isté, ako povedať, pomohla som k nástupu diktátora. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, vážené kolegyne, dovoľte len krátke stanovisko, mám zlé skúsenosti z toho, keď sa v minulom období odoberalo slovo rečníkom za či už skutočné, alebo domnelé odkláňanie sa od témy. Ja osobne, ak teda hovorím o tom, že mám teda česť viesť rokovanie tohto parlamentu, mám hlbokú empatiu k tomu, ako každý z nás uplatňuje mandát a aký typ politickej kultúry uprednostňuje, ale faktom je, že keby sme mali ten princíp vystupovania, ktorý mal pán poslanec Pado, univerzalizovať, tak potom bude pri každom vystúpení možné ako čokoľvek.

    Vážne preto je asi potrebné, aby sme si vymenili v tomto smere názory aj v poslaneckom grémiu, aký typ teda formy a spolupráce chceme organizovať, a poprosím každého, aby rešpektoval, že podľa rokovacieho poriadku je úplne zrejmé, že rečník sa má držať témy, ktorou je v danom prípade predkladaný návrh zákona, a nie všeobecná politická rozprava alebo nejaké mítingové vystúpenie.

    Nechcel som vám, pán kolega, zobrať slovo, lebo som si myslel, že by ste to brali, že vás chcem pripraviť o intelektuálnu prestíž, ktorú ste si týmto vystúpením pravdepodobne zvýšili, ale poprosím o korektnosť v ďalšom vystupovaní a vážne urobím všetko pre to, aby každý mal možnosť predniesť čokoľvek, čo chce, ale aspoň elementárne princípy rokovacieho poriadku dodržiavať pravdepodobne by sme mali.

    Ďakujem pekne (potlesk), nech sa páči s faktickými poznámkami pán poslanec Senko, Mikloško, Damborská, Martinák, Frešo, Petrák, Košútová. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami. Slovo má pán poslanec Senko. Ešte, pardon, pán poslanec Janiš, péčko? Procedurálny návrh?

  • Ja som chcel do faktickej, ale maličké upozornenie, pán podpredseda Národnej rady, vážme si, že máme slobodu a že môžeme rozprávať. Či už to niekto počúva, alebo nepočúva, jeho vec.

  • Pán poslanec, ale máte dať procedurálny návrh, poprosím návrh, odôvodnenie.

  • Ale vážme si to, že môžeme rozprávať na margo vás.

  • Alebo, nech sa páči, s faktickou. Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán Senko.

  • Ďakujem. Myslím si, že pán poslanec Pado už vyčerpal na tejto schôdzi svoje diskusné príspevky alebo faktické poznámky v súvislosti s tým, že v jeho vystúpení sme mali istý rešerš z celej schôdze, 5. zasadnutia schôdze Národnej rady, dotkol sa všetkých zákonov, ktoré tu zrejme budú prerokovávané. My sa postupne budeme zrejme vyjadrovať a budeme brať na zreteľ tieto jeho vyjadrenia pri prerokovávaní príslušných zákonov.

    Samozrejme, že to bolo demagogické, populistické aj emocionálne vystúpenie, ani sa tomu nedivím, ale čím ďalej nadobúdam ten pocit, že tu jednoducho treba rozprávať o niektorých veciach tak, aby sa podsúvali verejnosti.

    Myslím si, že je tu nervozita zo strany bývalej vládnej koalície z toho dôvodu, že súčasná vláda našla spôsob riešenia zostavenia rozpočtu a v súvislosti s tým nachádza aj riešenia pripravovaných zákonov, ktoré predkladá parlamentu.

    Ešte pred pár dňami tu bol problém, kde zohnať 21 mld. korún, ako v očiach Západu alebo Európskej únie Slovensko klesá vo vierohodnosti, ako prepadla koruna v období, keď pristupovala k moci.

    Také niečo ako externé štúdium a spoplatnenie externého štúdia, to ste, myslím, pán poslanec, nemysleli vážne, že to v predchádzajúcom období nebolo. To bolo a ešte sa iným spôsobom vyberali aj vyberajú.

    A čo sa týka ešte tých záležitostí, ku ktorým sa viacej vyjadrujem. Viete veľmi dobre, že 2 % boli istým spôsobom aj sú poskytované v rámci podniku, ktorý tieto 2 % odvádza na niektoré činnosti, ktoré slúžia zamestnancom firmy. Ja nehovorím a vôbec táto vláda nehovorí o tom, že by chcela rušiť mimovládne organizácie, myslím si, že to nemyslel ani pán Mečiar vážne, ale...

  • Prerušenie časomierou.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, čas uplynul. Slovo má pán poslanec František Mikloško.

  • Chcel by som doplniť pána predrečníka a nie tam, ale rečníka hlavného, totiž tu nejde celkom len o nadácie a tretí sektor. O tom by sa dalo samostatne hovoriť, pretože nadácie patria na celom svete, najmä demokratickom, k súčasti života občianskej spoločnosti a sú tam iné zákony totiž o nadáciách a o možnom sponzorstve, ktoré u nás nie sú.

    Ale tu ide aj o vážnejšie veci. Poviem príklad. Nadácia SPP dávala za posledné 4 roky ročne 100 mil. korún ministerstvu kultúry na obnovu pamiatok na projekt Obnovme si svoj dom. Samozrejme, že keď toto bude zrušené, to nepôjde, do peňazí nepôjdu a namiesto 200 mil. korún, ktoré išlo takto 100 mil. z rozpočtu a 100 mil. z Nadácie SPP, dokonca vláda tento rok nedáva ani 100 mil., ale dáva 80 mil. Čiže z 200 mil. projektu obnovy pamiatok na celom Slovensku zostane tento rok 80 mil., a to sú už veci, ktoré sa týkajú celej spoločnosti, a to by si mala vláda uvedomiť.

    Nechcem ísť do ideologizácie tohto problému, ale fakt je ten, že za komunizmu alebo za socializmu pred rokom 1989 boli zabezpečené niektoré základné sociálne potreby a na úkor budúcnosti, na úkor ekológie, na úkor obnovy technológií, na úkor obnovy pamiatok a pod., to sme zbadali v roku 1989, na úkor všetkého to bolo.

    A bol by som nerád, my budeme podporovať všetky sociálne zákony, ktoré táto vláda navrhne, ale ak to bude na úkor duchovnej nadstavby, na úkor obnovy pamiatok a pod., tak tam budeme protestovať, to nejde proste, ten život treba brať, by som povedal, sumárne, nielen zobrať jednu oblasť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalší s ďalšou faktickou poznámkou, ďalšou teda je pani poslankyňa Marta Damborská. Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem. Je mi do plaču, keď počúvam, ako opozícia narieka nad tretím sektorom a neziskovými organizáciami. Ja konkrétne prevádzkujem neziskovú organizáciu a jednoducho chýba mi v štáte taký zákon, ktorý by vyrovnal financovanie štátnych a neštátnych organizácií a jednoducho 2 % z dane mňa z biedy nevytrhnú. Ja som dostala za tento rok 35-tis. korún, ktorými som zaplatila dve potravinové faktúry, a to bolo všetko.

    Pýtam sa vás, prečo ste neprijali taký zákon, ktorý by vyriešil dofinancovanie neštátnych zariadení na úroveň štátnych? Prečo ste neprijali taký zákon, aby bol obyvateľ v sociálnom zariadení financovaný priamo na hlavu, na osobu? Samosprávne kraje dotáciu rozpúšťajú v tom ktorom roku, až konkrétne Nitriansky samosprávny kraj 5. mája.

    Pýtam sa vás, keď tak plačete nad neziskovými organizáciami, z čoho majú žiť ľudia v týchto neštátnych zariadeniach, keď od januára do mája nedostali výplatu, z čoho sa majú uhrádzať potravinové faktúry a z čoho vlastne takéto neziskové organizácie majú existovať. Tretí sektor slúžil na spolitizovanie vašej vlády a slúžil pre vás a prepáčte, mám na to veľmi vážne dôvody, že to hovorím. Je to pravda.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Poprosím, aby sme dodržiavali štandardné postupy.

    Slovo má pán poslanec Ľuboš Martinák.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Pán poslanec Pado, okrem iného ste položili rečnícku otázku, prečo terajšia vláda zvýšila minimálnu mzdu. Z toho vidno, že nemáte žiadne sociálne cítenie, ani sa vám ako pravicovému politikovi nečudujem. Podobne ako vy pochádzam z východného Slovenska, preto ma zaráža, že si zrejme neviete predstaviť, keď sociálne slabší občania vyplatia mesačné poplatky a nemajú z čoho žiť. To je v úvodzovkách „zásluha bývalej vlády Mikuláša Dzurindu“. Ohlasy ľudí aj na zvýšenie minimálnej mzdy sa jasne prejavili v preferenciách SMER-u a v dôveryhodnosti tejto vlády. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pán Pavol Frešo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, to, čo hovoril pán poslanec Pado ma veľmi zaujalo a myslím si, že má pravdu v tom, že zmeny v asignácii dane sú pre tretí sektor likvidačné. Sú pre tretí sektor likvidačné a celý jeho prejav ja vnímam tak, že dal do kontextu politikov socialistickej vlády a jej predsedu snahu o likvidáciu tretieho sektora. V tomto prípade ide o to, že vlastne keď mu klesnú príjmy na pätinu, tak nebude môcť vykonávať tú svoju činnosť.

    S tým nesúvisia žiadne záležitosti, ktoré sú nejaké pochybenia niektorých konkrétnych nadácií alebo, povedal by som, priamo neschopnosť niektorých vedúcich z nadácií, ako som tu počul, zohnať si peniaze.

    Ja si myslím, že sa to nevyrieši tým, že im škrtneme zdroje. Myslím si, že treba hovoriť o tom, že je to likvidačný krok, a myslím si, že je správne, keď aj hovoríme o kontexte, ktorý k tejto likvidácii vedie. A tým kontextom podľa mňa je naozaj ideologická predpojatosť voči tretiemu sektoru a veľmi správne vnímam ten príklad s Bieloruskom. Áno, aj v Bielorusku mal prezident problémy s tretím sektorom a rozhodol sa ho riešiť inými spôsobmi. Tu nevidím žiaden vážny dôvod, prečo by sme mali tretiemu sektoru odoberať financie, a myslím si, že treba naozaj hovoriť o tom, že je to likvidácia toho tretieho sektora, a pokiaľ nebudú nejaké iné vážnejšie dôvody, nie som schopný toto podporiť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Slovo má pán poslanec Ľubomír Petrák.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec, na vaše vystúpenie v rozprave sa veľmi ťažko reaguje, lebo skôr som ho chápal ako politický exkurz po totalitných režimoch, a to ratio mi v tom vašom vystúpení troška unikalo.

    Ak dovolíte, ja sa dotknem len jednej tézy, ktorú ste tam spomenuli. V čom je podstata posilnenia vplyvu štátu v obchodných organizáciách, kde má štát majetkovú účasť? A ten motív je jednoduchý a tým motívom je iba to, že treba konečne vyvrátiť vašu tézu, že štát je zlý vlastník, lebo sa nevie starať o svoj majetok. Táto otázka je otázkou kvality manažmentov, ktoré tam štát menuje, a vy ste za vášho 8-ročného pôsobenia dokázali iba jedno jediné, a to je predávať štátny majetok a nie ho kvalitne spravovať.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pani Magda Košútová. Nech sa páči.

  • Vážený pán poslanec, to, čo ste mi tu pred chvíľou predviedli, ma dostáva do stavu šoku, musím to tak povedať. Viete, ja som bola doteraz zvyknutá z výroby pracovať tak, aby som svoju pracovnú dobu, aj pracovnú dobu svojich kolegov využívala veľmi efektívne a aby bolo za mnou vidieť kus roboty. Ale to, čo ste tu predviedli o analýze neschopnosti súčasného premiéra pána Fica a donebastúpajúcu chválu bývalého premiéra ma privádza k jedinej úvahe. Prečo to tu všetko musím počúvať. Vám vôbec nejde o tretí sektor a o to, či dostane 2 %, alebo, ja neviem, 3 %, alebo 5 %, vám ide o to, aby ste sa predvádzali pred médiami a aby ste sa predvádzali pred občanmi, ako vám strašne záleží na ich blahu.

    Ja by som vám odporúčala, aby ste si preverili, ako boli financie, ktoré išli do tretieho sektora, využívané, kde boli použité a potom sa môžeme baviť o tom, či im treba 2, 3, alebo 5 %. Keď im treba, dajme im aj 10, ale nech ich využívajú efektívne. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S reakciami na faktické poznámky pán poslanec Martin Pado.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, myslím si, že to moje vystúpenie sa mnohých dotklo na tom správnom mieste, a to ma veľmi teší.

    Pani poslankyňa, napriek tomu, že sedíte v prvom rade, asi ste dobre nepočúvali. Ja som nehovoril o neschopnosti pána Fica. Hlboko sa mýlite. Ja som hovoril o jeho schopnostiach, ktoré sú smerované z môjho pohľadu tým nesprávnym smerom. Ja som hovoril o tom, nie o neschopnosti.

    Čo sa týka tých štátnych firiem. No, ja som zvedavý, ako to dopadne, veľmi som na to zvedavý a uvidíme potom, kde bola pravda, na čej strane. Takže to je všetko, čo som k tomu chcel povedať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Kužma. Má slovo, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ja sa pri tomto zákone nebudem venovať jednotlivým statiam, nakoľko ide o prvé čítanie a vlastne tu by sme mali rozhodovať o tom, či ten zákon by mal ísť ďalej, alebo nie, detaily by sa mali riešiť v druhom čítaní.

    Čiže skôr sa budem venovať filozofii tohto zákona, prípadne jej dôsledkom. Tento zákon nemá nič spoločné s progresívnym zdanením, aké poznáme z iných európskych krajín alebo inde zo sveta. Tento zákon nemá ani svoj reálny ekonomický základ a dôvod. O tom svedčia na poslednú chvíľu menené hranice príjmu, ktorého zvýšenie sa dotkne. Tomuto zákonu sa ľudovo hovorí milionárska daň.

    I keď musím priznať, pán minister, že skutočne ste urobili všetko, aby ste týmto zákonom akože splnili predvolebné sľuby, ale zároveň reálne, aby sa to milionárov nedotklo.

    Tento zákon by sa mal ale popravde nazývať daň zo závisti. Prosto sa zvýši zdanenie tých ľudí, ktorí majú taký príjem, že im ho väčšina ľudí môže závidieť. Táto závisť nie je nič iné ako sociálna nenávisť. Alebo, ako sa tomu nedávno hovorilo, triedna nenávisť.

    Viem, že každá nenávisť, či je triedna, národná, či rasová, sa dá veľmi ľahko rozpútať a veľmi ľahko politicky zneužiť. Tento zákon nás svojím posolstvom nevracia pred štyri roky, ale, žiaľ, do 50. rokov a mám taký dojem, že tam by sme nemali ísť.

    Chcem vás poprosiť, nepodľahnite lacnej popularite a tento zákon stiahnite. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, máme do 12.00 hodiny 6 minút. Chcem sa pýtať pána ministra aj pána spravodajcu, či chcú vystúpiť ešte teraz, alebo... Pán minister nechce vôbec vystúpiť? Dobre, ďakujem. Pán spravodajca? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som zareagoval na veci, ktoré tu boli povedané v tejto rozprave. A myslím, že tu bolo aj dosť podnetných návrhov podaných, myslím, že tu bola aj zaujímavá diskusia, čo sa týka odbornej problematiky, ale, bohužiaľ, to bolo veľa a spŕška, by som povedal, takých pseudoproblémov alebo doslova až, by som povedal, zavádzajúcich vecí, ktoré tu boli povedané na tejto pôde, bohužiaľ, aj v oveľa veciach, ktoré nesúvisia práve s predkladaným zákonom.

    Dovoľte, aby som sa vyjadril skôr k tej odbornej časti alebo odbornej problematike tohto zákona.

    Vážená opozícia, ja by som bol veľmi rád, aby vás k nej nejaká, spôsob prejavu a spôsob teda zmýšľania, aby bol jednotný a z toho, čo som si vypočul, mám tu niekoľko takých schizofrenických, by som povedal, téz.

    Tou prvou je, že na jednej strane sa kritizuje to, že táto vláda urobila progresívne zdaňovanie alebo progresívnu daň v odpočítateľných položkách, na druhej strane sa ale zase kritizuje to, že vláda nenaplnila svoje programové vyhlásenie. Tak ako nerozumiem tomu, že na jednej strane sa kritizuje to, že rovná daň jednak sa zachovala v ponímaní 19 %, ale na druhej strane sa tu kritizuje to, že odrazu sa týmto spôsobom budú postihovať úspešní, tí, ktorí vytvárajú hodnoty atď. Jednoducho bolo by veľmi dobré, aby sa v rámci opozície ujednotila táto rétorika, ktorá, bohužiaľ, podľa môjho názoru, má vážnu chybu v tej doslova schizofrénii.

    Druhou oblasťou, ktorú tiež cítim asi v tomto ponímaní, je to, ak by tu bol bývalý exminister financií, ten by jasne potvrdil to, že už predchádzajúca vláda mala veľký záujem zrušiť asignáciu právnických osôb.

    Asignácia právnických osôb v tomto ponímaní, ako je dnes navrhovaná alebo ako existovala v tomto zákone o dani z príjmu, jednoducho neexistuje v žiadnej krajine na svete. Asignácia fyzických osôb je v štyroch krajinách, ktoré už v rozprave bolo povedané. Aby bolo jasné, táto vláda neruší asignáciu fyzických osôb. Fyzické osoby zostávajú v neporušenom stave. Ak sa budeme baviť o výške 250 korún, určite v druhom čítaní nájdeme spoločnú reč a myslím, že aj s neziskovými organizáciami nájdeme spoločnú reč, aby sme sumu alebo výšku teda tohto minimálneho príspevku na tú asignáciu našli, tú optimálnu výšku, ktorá by jednak nebola zaťažujúcim alebo výdavkom, ktorý, by som povedal, v konečnom dôsledku nedosiahne efekt, ale zároveň, aby nepostihovala širšie časti obyvateľstva na to, aby mohli prispievať do tohto systému.

    Ale uvedomte si jeden fakt, túto asignáciu fyzických osôb, keď hovoríme o tom, že neziskové organizácie majú taký veľký záujem, aby títo ľudia investovali do toho, využíva niečo viac ako 20 % ľudí. Tu je obrovský priestor pre ďalších ľudí, aby túto asignáciu jednoducho využívali.

    Jednoducho nie je pravda, že dnes budú postihnutí tí ľudia, ktorí doteraz mali záujem alebo vážny záujem investovať do tej alebo dať na túto asignáciu svoj príspevok zo svojej dane. Čiže tu je priestor, tu je, jednoducho opakujem, priestor pre neziskové organizácie na to, aby jednoducho vytvorili taký mediálny pozitívny vzťah k tomuto problému, aby získali práve od niečo viac ako 70 % ľudí alebo viac, takmer 80 % ľudí, aby získali tento príspevok.

    Tu nie je problém podľa môjho názoru 250 korún. To je umelý problém, ktorý sa tu vyvoláva. Jednoducho to nie je zámer vlády, aby znížila možnosť prispievať týchto ľudí. Len sa tu jednoducho našiel pragmatický dôvod na to, aby sa zrealizovala taká výška, ktorá zabezpečí, aby tento systém bol zmysluplný.

    Čo sa týka právnických osôb, znovu opakujem, takáto asignácia nie je systémovým riešením v žiadnej krajine mimo Slovenska. Tým nechcem povedať, že jednoducho nemá existovať, ak má svoje opodstatnenie. Veď tu bolo veľa príkladov na to, že táto asignovaná daň nie práve alebo nepôsobila účinok tam, kde mala.

    Myslím, že ja som tu zahliadol aj Richarda Sulíka, ktorý bol ten, ktorý tvoril túto rovnú daň. Ten vám jednoznačne potvrdí to, čo som povedal. Predchádzajúca vláda mala záujem zrušiť túto asignáciu, všetky tie horekovania, ktoré som tu počul, je len, by som povedal, takým pseudoproblémom, ktorý si vytvorila táto bývalá koalícia, ktorá dnes si tvrdí, že týmto spôsobom táto vládna koalícia chce rušiť, ničiť mimovládne, proste spŕšku nezmyslov.

  • Vážené dámy a páni, ešte na dôvažok k týmto neziskovým organizáciám. Nikto fakt alebo zmysel tohto nebolo jednoznačne to, aby sa tu rušili určité princípy, ktoré tu boli zavedené. Faktom ale je, že toto sa, by som povedal, rétoricky využíva ako vážny nedostatok a zahmlieva sa jeden problém. Myslím, že pani poslankyňa Radičová tu povedala, ak je príspevok do tohto systému alebo teda krátenie niečo viac ako 600 mil. korún a existuje tu viac ako 27-tis. neziskových organizácií, tak pri matematickom prepočte vychádza na jednu neziskovú organizáciu niečo viac ako 20-tis. korún. Ak je viac ako niečo okolo 20-tis. korún, je to už záchranou tohto systému, tak to dovolím si povedať, že potom tieto peniaze niekde inde boli čerpané, niekde inde boli používané, lebo 27-tis. organizácií, neziskových organizácií nemôže byť uspokojených takouto sumou alebo sumou, ktorá by bola zmysluplná. Myslím, že to dokonca aj kolegyňa z SNS jasne deklarovala.

    Viete, čo je problémom 27-tis. neziskových organizácií? Je to, že prvých 300-tis. z komerčnej činnosti nemuseli zdaňovať. Čiže vyrobiť si umelo niekoľko neziskových organizácií a prehnať cez ne 300-tis. zisku a nemať ho zdaneného, tak to dovolím si povedať, vážení páni z opozície, ako ste vy pripravovali zákony, kde ste tvrdili, že najlepší spôsob, akým je, je doslova mať jednotný systém. Ako príde k tomu obyčajný podnikateľ, ktorý vytvoril 300-tis. zisku, že on musí zaplatiť túto daň, kým prvých 300-tis. nezisková organizácia nemusí.

    Kde je tá rovnosť šancí? Kde je ten sľubovaný, by som povedal, systém rovnakého zaobchádzania s každým podnikateľom? Toto je základný princíp toho, prečo bolo toľko a prečo je toľko neziskových organizácií, ale o tom sa už vlastne len tíško mlčí.

    Viete, ako je mi veľmi, je mi veľmi, by som povedal, niekedy až doslova smiešne o výrazoch, ktoré tu boli používané, ktoré tu boli, by som povedal, doslova negociované základné ekonomické princípy. Vráťme sa ešte k paušálnym výdavkom, paušálnym výdavkom pre živnostníkov.

  • Prepáčte, pán spravodajca, že vás prerušujem, je dvanásť hodín tri minúty, dokončíme alebo ešte budeme pokračovať po prestávke.

  • Dobre, nech sa páči, teda pokračujte.

  • Paušálne výdavky pre živnostníkov. Musím faktom povedať to, že predchádzajúca vláda zaviedla práve nerovnaké pozície pre živnostníkov. Vytvorila skupinu živnostníkov s paušálnymi výdavkami 40 %, vytvorila skupinu živnostníkov s paušálnymi výdavkami 60 %. A čuduj sa svete, prečítajte si v tomto zákone, že napríklad kožušník má 60-percentný paušálny výdavok, ale krajčír má 40 %. No, chcem vidieť tú logickú úvahu, prečo má mať jeden 60 %, prečo druhý má mať 40 %. To je tak, by som povedal, nelogicky postavené, potom je výrobca vín, výrobca piva. Proste vy kategorizujete ľudí, na druhej strane hovoríte o rovnosti šancí. Proste toto sú pseudoproblémy, ktoré boli dnes vyvolané.

    Je to najväčší problém, čo sa dnes javí, a myslím si, že treba jasne povedať, jasne zadefinovať, že veľa ľudí uvažuje o tom, že v tom istom pracovnom procese, kde vykonával živnosť, v tom istom pracovnom procese dnes, pardon, vykonával činnosť, hlavné zamestnanie, dnes ju robí ako živnostník.

    Daňové úrady dnes, by som povedal, vo väčšom spôsobe alebo vo väčšom objeme preskúmavajú takéto doslova, by som povedal, špekulácie o tom, aby konkrétny živnostník jednoducho sa zbavil systému hlavného zamestnania, aby jednoducho platil v tomto systéme odvodovú a daňovú povinnosť inak.

    A práve preto chcem veľmi upozorniť na to, aby v budúcnosti sa neuvažovalo o takomto spôsobe doslova zneužívania tohto systému, ale práve naopak, chcem podporiť tých živnostníkov, ktorí vykonávajú túto činnosť, tak ako majú. Tá živnosť má opodstatnenie a myslím si, že paušálne výdavky nie sú tým najväčším problémom vzhľadom na to, že myslím, že tu aj správne bolo povedané aj z radov opozície, že tvoria zanedbateľnú časť, to je asi príjmov vo výške 13 mil. korún. Čiže nemyslím si, že to je tá najpodstatnejšia časť.

    Zhrniem iba veľmi v krátkosti. Myslím si, že tu sa vymýšľajú pseudoproblémy, ktoré v skutočnosti nie sú problémami. Ak sa niekto ekonomicky zamyslí nad činmi, ktoré uskutočnila vláda, v tomto zákone pochopí, že tu sú viac-menej zmysluplné veci, ktoré v konečnom dôsledku by naplnila aj táto vláda, teda vláda, opozícia, keby bola pri svojom vládnutí, alebo ak by teda bola úspešná vo voľbách. Faktom je, že tá úspešnosť deklaruje to, že strana SMER má podporu, má podporu aj v tomto, aj v týchto zákonoch a v tých činoch, ktoré robí. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Ďakujem vám za účasť.

  • Prerušenie rokovania o 12.05 hodine.

  • Obedňajšia prestávka.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, poprosím, keby ste zaujali miesta v sále. Ďakujem pekne.

    Ďalším bodom nášho dnešného rokovania je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 94 a návrh na pridelenie na rokovanie výborom ako rozhodnutie predsedu č. 105.

    Poprosím pána ministra financií Slovenskej republiky Jána Počiatka, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov predkladá vláda Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v nadväznosti na zámer vlády Slovenskej republiky zaviesť zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty na niektoré tovary a služby uvedené v programovom vyhlásení vlády.

    Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je zavedenie zníženej sadzby dane pri liekoch a zdravotníckych pomôckach s cieľom zabezpečiť ich lepšiu dostupnosť pre občanov znížením cien týchto tovarov.

    Pri zavedení zníženej sadzby dane je Slovenská republika viazaná 6. smernicou Rady 77/388/EHS v znení jej zmien a dodatkov, ktorá stanovuje spoločný systém dane z pridanej hodnoty v Európskej únii a podľa ktorej môžu členské štáty použiť jednu alebo dve znížené sadzby dane, ktoré nesmú byť nižšie ako 5 % pre kategórie tovarov a služieb špecifikovaných v prílohe H 6. smernice.

    V nadväznosti na záver vlády, ktorým je zníženie cien niektorých tovarov z titulu ich preradenia zo základnej sadzby dane do zníženej sadzby dane, je v prvom kroku opodstatnené preradiť tie tovary, ktorých preradenie bude mať priaznivý dopad na spotrebiteľa, t. j. znížením sadzby dane skutočne dôjde k zníženiu cien týchto tovarov na poslednom stupni daňového reťazca.

    Pozitívny dopad na konečného spotrebiteľa z hľadiska cenového so znížením sadzby dane dosiahne pri tovaroch s regulovanými cenami. Takýmito tovarmi sú lieky a zdravotnícke pomôcky. Zníženie cien z titulu zníženia sadzby dane pri liekoch a zdravotníckych pomôckach v konečnom dôsledku neovplyvní výrazne rozsah konečnej spotreby, pretože ide o tovar, pri ktorom konečná spotreba nezávisí priamo od cien, ale skôr od skutočnej spotreby. Vzhľadom na skutočnosť, že ceny liekov sú regulované štátom je možné očakávať pozitívny dopad na občana a spotrebiteľa. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, vážený pán minister. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu pánovi poslancovi Ivanovi Vargovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (tlač 94) ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedeného v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a ide, ako uviedol navrhovateľ pán minister, o zníženie dane z pridanej hodnoty na lieky a zdravotnícke pomôcky, čo je teda v súlade aj s pravidlami a legislatívou Európskej únie, ako členský štát môžeme toto urobiť.

    Odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 105 z 2. októbra 2006 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 29. novembra 2006 a gestorský výbor do 30. novembra 2006.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu, chcem vás informovať, že do rozpravy sa písomne prihlásili dvaja poslanci, ak dobre čítam pani Tkáčová Jarmila a pán Ivan Štefanec. Takže, ak dovolíte, slovo má pani poslankyňa Tkáčová Jarmila.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi niekoľko krátkych poznámok k tomuto návrhu zákona. Ak by som ho mala charakterizovať iba niekoľkými slovami, tak je to návrh zákona pokrytecký, nesystémový, nesolidárny a nákladný.

    Pokrytecký preto, lebo strana SMER pred voľbami sľubovala, že zavedie nižšiu sadzbu dane pre potraviny, na energie, lieky, školské potreby, knihy a zrazu tu máme návrh zákona, ktorý zavádza nižšiu 10-percentnú sadzbu dane iba na lieky a niektoré zdravotnícke pomôcky.

    Je to predstieranie plnenia svojich sľubov tak ako pri milionárskej dani, tak ako pri zdaňovaní monopolov či pri zdaňovaní dividend. Je to dôsledok konfliktu, ktorý bol založený vo vládnom programe, a to konfliktu medzi sľubmi a medzi dodržaním podmienok na vstup do eurozóny.

    Tento návrh je nesystémový a nesystémový je preto, lebo je začiatkom rušenia daňovej reformy. Daňová reforma to nebola iba jedna sadzba dane z príjmu. To bolo i zrušenie najrôznejších výnimiek, zvýhodnení, skupín zdaňovania. Daňová reforma to bola jedna sadzba dane z pridanej hodnoty, ktorá je výbornou prevenciou proti špekuláciám, proti zneužívaniu systému, ktorá je zjednodušením pre daňovú kontrolu, ale i pre podnikateľov. Zavedením druhej sadzby dane, aj keď to Európska únia dočasne umožňuje, vytvorí sa opäť priestor na špekulácie a tiež pre lobistické snahy na rozširovanie okruhu zvýhodnených tovarov a služieb.

    Nesolidárny je tento návrh preto, lebo je myslený síce ako sociálne opatrenie, ale dotkne sa všetkých bez rozdielu. Nie je cielený na odkázané príjmové skupiny a zvýšené náklady na toto opatrenie zaplatia všetci bez rozdielu.

    Nákladný je preto, lebo pre jednotlivca sa síce znížia ceny liekov, ide o to v akej miere, ale zrušením 20- a 50-korunáčok bol vytvorený tlak na vyššiu spotrebu liekov. Možno viete, možno nie, ale u lekárov prvého kontaktu, obvodných lekárov stúpol počet denných návštev z 50 cca na 90.

    Takže na jednej strane v príjmoch štátu dôjde k výpadku približne 2,8 mld. korún, na strane výdavkov ale porastú náklady na lieky.

    Pán minister, otázka pre vás. Dali ste si od ministra zdravotníctva vypočítať výšku týchto dodatočných nákladov?

    Tento návrh zákona je nákladný aj preto, lebo všetky subjekty, všetci platcovia dane budú musieť prerobiť softvéry v účtovníctve, budú musieť prerobiť softvéry v registračných pokladniciach, čo nie je práve lacné, a zvýšia sa i náklady daňovej správy, pretože budú musieť byť vyhotovené nové tlačivá na priznávanie dane z pridanej hodnoty a zmeniť sa bude musieť i softvér na daňových úradoch.

    V dôvodovej správe tvrdíte, že návrh nebude mať dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry, čo jednoducho nie je pravda. Skomplikuje to život daňovým úradom, skomplikuje to život podnikateľom, sťažíte im život napriek tomu, že v programovom vyhlásení hovoríte, že vám ide o zjednodušenie podnikania, ale to iba predstierate.

    Podčiarknuté a zhrnuté, urobili by ste lepšie, pán minister, keby ste tento návrh zákona stiahli a nechali veci, ktoré dobre fungujú, fungovať ďalej.

    Preto navrhujem v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem vám, kolegovia, za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, s faktickou poznámkou pán Halecký Jozef.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, k tomuto názoru, že spotreba liekov, jej vzostup je evidentný a závisí od týchto daňových úprav by som to bral snáď ako hypotézu, pretože dôkaz môžeme urobiť po pol roku alebo po roku. Predpis liekov je vždy záležitosť ordinujúceho lekára a voľnopredajné lieky sa predávajú v takom objeme a rozsahu ako aj doteraz. Takže možno to pripustiť ako hypotézu, ktorú si možno overiť o pol roka alebo rok. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S reakciou na faktickú poznámku pani Tkáčová, nech sa páči.

  • Pán kolega, ja som netvrdila, že spotreba liekov stúpne kvôli tomuto zákonu. Spotreba liekov stúpne preto, lebo stúpajú návštevy u obvodných lekárov pri náraste z 50 na 90, keď takmer každá návšteva sa končí preskripciou. No, tak si môžete utvoriť sám názor na to, či stúpne, alebo klesne spotreba liekov.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Ivan Štefanec. Nech sa páči, má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, ctené dámy, vážení páni, milí hostia, tento návrh vládneho zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. je ďalšou výraznou zmenou našich daňových predpisov a skutočne ďalším zásahom do celistvosti daňového systému podobne, ako sme boli tomu svedkom už v predchádzajúcom zákone o dani z príjmu.

    Práve najväčším prínosom súčasného slovenského daňového systému je predovšetkým jeho jednoduchosť a transparentnosť, no a týmto návrhom sú tieto atribúty jednoznačne narušené. Isteže si všetci prajeme nižšie ceny za lieky a zdravotnícke pomôcky, to je nepochybné.

    Tento návrh, ako sa uvádza v dôvodovej správe, bude znamenať budúci rok výpadok v štátnom rozpočte na úrovni 2,8 mld. Sk. Z tejto sumy je potrebné zdôrazniť, že väčšina, konkrétne 1,9 mld. Sk pripadne zdravotným poisťovniam, ako súčasný predseda vlády rád hovorí, môžeme to nazvať aj finančné skupiny, ďalších 400 mil. pripadne nemocniciam a len 0,5 mld. pacientom.

    No, aj keď si uvedomujem, že v zdravotníctve je spriemerňovanie dosť náročné vzhľadom na individuálnosť diagnóz, keď spriemerujeme všetky čísla, tak nám vyjde úspora na pacienta na mesiac na úrovni 3,65 Sk., 3,65 Sk úspora pre pacienta.

    Navyše tento návrh prinesie viac administratívnych nákladov, viac nepriamych nákladov, ako o tom hovorila pani poslankyňa Tkáčová, spôsobené novými softvérovými úpravami, novými registračnými pokladnicami a podobne. Tieto náklady nie sú v tomto návrhu ani spomenuté, ani vyčíslené.

    Dve sadzby DPH nepovažujem preto za krok vpred, ale za krok vzad s nádejou, že počet položiek v tejto sadzbe sa nebude rozširovať, nebudem podporovať narušovanie celistvosti daňových pravidiel a viac sadzieb DPH. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali vystúpenia poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne. Teraz sa pýtam, či sa do rozpravy chce niekto prihlásiť ústne? Ak nie, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pán minister, či chcete zaujať stanovisko k rozprave? Ďakujem. Pán spravodajca? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja by som si dovolil sa vyjadriť v rozprave k pani kolegyni Tkáčovej. Myslím si, že je to v súlade s programovým vyhlásením vlády, a teda s nejakými vyhláseniami strany SMER pred voľbami. To neznamená, že hneď, teda v prvom roku volebného obdobia, ako urobíme všetky zmeny, ktoré môžeme urobiť v rámci štyroch rokov, ak teda budeme vo vláde, takže myslím si, že je to jedna časť našich sľubov, ktoré sme pred voľbami občanom sľúbili a teraz týmto by sme ich mohli splniť.

    Myslím si, že nedá sa tu hovoriť, že toto neprinesie zlepšenie podmienok, hlavne teda starších ľudí, ktorí sú odkázaní na vysoké doplatky za lieky, samozrejme, ja nemám pripravené čísla, ale myslím si, že ako viete veľmi dobre, že tie doplatky na lieky sú dosť značné a hlavne teda u staršej generácie, takže týmto ako výhodu pre týchto občanov vytvoríme.

    Ja viem, že je jednoduché mať rovnú daň všade, ale myslím si, že v každom štáte máme možnosť si vytvoriť, a umožňuje to nám legislatíva Európskej únie, nejaké odlišnosti. Toto je jedna z nich a myslím si, že prospeje to veľkej časti obyvateľov našej republiky.

    K pánovi kolegovi Štefancovi. Tá úspora 3,65 koruny, možnože v priemere ako prepočítane to takto vyzerá na všetkých obyvateľov našej krajiny, ale myslím si, že tým ľuďom, ktorí to potrebujú, tak to veľmi pomôže toto zníženie dane z pridanej hodnoty na lieky a zdravotnícke pomôcky.

    Myslím si, že túto novelu zákona treba podporiť a treba vytvoriť lepšie podmienky pre skupinu občanov Slovenskej republiky, ktorí naozaj akosi nemôžu dovoliť rozhadzovať veľké peniaze a pre to zdravie musia svoje príjmy obetovať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi mexickými o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov.

    Návrh vlády je tlač č. 60 a spoločnú správu výborov máte pod č. 60a.

    Poprosím ministra financií pána Jána Počiatka, aby odôvodnil návrh ministerstva financií.

  • Vážené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi mexickými o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a rozhodnutie, že ide o medzinárodnú zmluvu prezidentského charakteru, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a na to, aby mala prednosť pred zákonmi, musí byť ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom.

    Táto zmluva bola podpísaná 13. mája 2005 počas oficiálnej návštevy prezidenta Spojených štátov mexických v Bratislave.

    Pokiaľ ide o otázku zlučiteľnosti medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, spôsob zamedzenia dvojitého zdanenia je v pôsobnosti jednotlivých členských štátov Európskej únie podľa čl. 293 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

    Ustanovenia zmluvy upravujúce spôsob zdaňovania dividend však rešpektujú princípy smernice Rady 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch v znení smernice Rady 2003/123/ES z 22. decembra 2003.

    V zmysle vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej republiky je táto zmluva podľa svojho obsahu zmluvou prezidentskej povahy, a preto sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky a nedotýka sa záväzkov vyplývajúcich z iných medzinárodných, ktorými je Slovenská republika viazaná. Zmluva je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ústavnými zákonmi.

    Súčasťou predkladaného materiálu je doložka prednosti medzinárodnej zmluvy pred zákonmi upravená v zmysle stanoviska Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Poprosím teraz určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Brocku, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážení kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu k tejto zmluve.

    Predseda Národnej rady pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s touto zmluvou dvom výborom: výboru pre financie, rozpočet a menu a ústavnoprávnemu výboru. Uvedené výbory tento návrh prerokovali v stanovenom čase. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu stanoviská poslancov Národnej rady a k predmetnej zmluve výbory zaujali toto stanovisko.

    Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi aj výbor pre financie, rozpočet a menu, aj výbor ústavnoprávny. Z uznesení výborov k tejto správe nevyplynuli iné návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk oboch výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi mexickými o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov odporúča Národnej rade so zmluvou vysloviť súhlas a aby rozhodla, že táto zmluva je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonom.

    Dámy a páni, chcem vás poprosiť, aby ste podporili návrh tejto zmluvy.

    Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa, či chce k uvedenému návrhu niekto vystúpiť ústne? Vyzerá to, že nie. Uzatváram teda možnosť prihlásiť sa a vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce ešte navrhovateľ k tomu niečo povedať? Pravdepodobne nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme, dámy a páni, pokračovať podľa schváleného programu a

    nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Zsolta Simona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 80, návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí pod č. 75.

    Poprosím teraz pána poslanca Zsolta Simona, aby uviedol svoj návrh zákona.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v mene klubu SMK predkladám návrh novely zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.

    Oblasť potravinárskej výroby a predaja sa dynamicky mení a vyvíja hlavne po našom vstupe do Európskej únie. V podmienkach Slovenskej republiky vieme odkontrolovať potraviny od stajní až na stôl, ale len pri potravinách, ktoré sú vyrobené na území Slovenskej republiky. Tým, že sa obchod na Slovensku rozvíja tak dynamicky a hlavne veľkoobchod, čo najlepšie deklaruje vývoj obratu týchto obchodných reťazcov, kým v roku 2001 ich celkový ročný obrat predstavoval 39,7 mld. korún, v roku 2003 to už bolo 57,8 mld. korún a v roku 2005 to bolo 76,6 mld. korún.

    Z tohto obratu podiel potravinárstva činí 75 až 85 %. To je dosť vysoké percento a práve preto sa nazdávam, že súčasná úroveň postihov voči porušovateľom zákona o potravinách vo výške 1 mil. korún je nepostačujúca a nie dostatočne preventívna na to, aby sme zabránili poškodzovaniu zákazníka a ohrozovanie obyvateľov Slovenskej republiky.

    Je pravdou, že v súčasnosti zákon hovorí, že ten, kto predáva potraviny zodpovedá za zdravotnú neškodnosť a kvalitu predávaných potravín, ale jeho sankcia za porušenie je taká nízka, že vôbec nikoho neodrádza, aby porušoval tieto pravidlá.

    Už v predchádzajúcom volebnom období bol návrh zákona predložený do parlamentu, len, bohužiaľ, vplyvom vývoja sa nedostal na jeho prerokovanie a jeho schválenie.

    Dovoľte, aby som ctenú snemovňu informoval o niekoľkých číslach. Za rok 2005 bolo kontrolovaných 20 930 subjektov a bolo v nich vykonaných 40 318 kontrol, to znamená 110 kontrol denne, 365 dní v roku. Zistené nedostatky boli v 12 228 prípadoch, čo je 30,4 %.

    Za minulý rok bol udelený zákaz uvádzania tovaru do obehu v hodnote 14,4 mil. korún, príkaz na zneškodnenie 15 237 merných jednotiek a uložená pokuta v objeme 11 mil. korún.

    Pokiaľ by sme to prepočítali na novelu zákona, tak by to bola úroveň 550 mil. korún, čo si myslím, že skôr odráža potrebu vo vzťahu k veľkosti obratu obchodných reťazcov.

    Na základe uvedeného navrhujeme upraviť sankcie za porušenie zákona o potravinách tak, aby skutočne pôsobili preventívne a odrážali ochotu obchodných reťazcov porušovať zákon. V roku 2006 v prvom polroku bolo vykonaných kontrol viac ako 22-tis., nedostatky zistené vo viac ako 37,9 %. Preto navrhujeme riešenie v troch krokoch.

    Návrh novely zákona vychádza zo sprísnení sankcií do úrovne 50 mil. korún za obzvlášť závažné porušenie a ohrozovanie zdravia spotrebiteľa a obyvateľov Slovenskej republiky.

    Pokiaľ trikrát za sebou v priebehu jedného kalendárneho roka ani táto prísna sankcia by nepostačovala, tak navrhujeme zaviesť pravidlo trikrát a dosť a aby kontrolný orgán, ktorý zistí tieto nedostatky, bol povinný dať podnet živnostenskému úradu na začatie konania o odobratie oprávnenia prevádzky na predaj potravín.

    A pridávame ešte jedno opatrenie, a to posilňujeme postavenie inšpektorov, kontrolórov priamo v prevádzke v tých prípadoch, kde je potrebné konať okamžite, stiahnuť pokazený tovar z pultov, zakázať nebezpečný tovar do ďalšej distribúcie alebo iné nevyhnutné opatrenia v záujme bezpečnosti spotrebiteľov a obyvateľov.

    V týchto prípadoch navrhujeme, aby kontrolór mohol priamo napísať rozhodnutie na mieste a nemusel sa vrátiť do úradu, vydať úradné rozhodnutie a čakať 15 dní, aby nadobudlo právoplatnosť.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vyzývam vás, aby sme nerobili politikárčenie zo zdravia občanov Slovenskej republiky a je našou povinnosťou zabezpečiť bezpečné potraviny. Tento návrh jednoznačne má za cieľ zabezpečiť, aby tovar a potraviny, ktoré kúpime v našich obchodoch, boli zdraviu neškodné, bezpečné a zodpovedali všetkým kvalitatívnym ukazovateľom.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, sme pripravení a sme pozorní k tomu, aké návrhy na doplnenie budú vznesené k tomuto návrhu. Vítame každú zmenu, ktorá prispeje tomu, aby v obchode bol len kvalitný a bezpečný tovar. Som presvedčený, že náš návrh podporíte aj v záujme občanov Slovenskej republiky tak, aby sme skutočne hájili záujmy toho, čo je pre nás prirodzené.

    Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, zároveň navrhovateľ príslušného návrhu zákona. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody Jánovi Čechovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 28 z 10. októbra 2006 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Zsolta Simona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie upravená nie je.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. septembra 2006 č. 75 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 29. novembra 2006 a gestorský výbor do 30. novembra 2006.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov. Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do diskusie, preto sa pýtam, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem teda, vážené kolegyne, kolegovia, všeobecnú rozpravu za skončenú. Vzhľadom na to, že sme neorganizovali rozpravu, tak sa vzdávajú stanoviska aj navrhovateľ, aj spravodajca. Takže, ak dovolíte, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vážené poslankyne, vážení poslanci, budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 726/2004 Z. z. o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách v znení zákona č. 612/2005 Z. z.

    Tento návrh zákona ste dostali ako tlač 82 a návrh jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 76.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Petrovi Gaburovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, v predloženom návrhu zákona, ktorý ste dostali v parlamentnej tlači pod č. 82, ide o dve formálne úpravy.

    Po prvé, reálne ohraničenie vojenských táborov nútených prác s časovým konečným termínom 31. december 1954. Argumenty na tento časový termín boli uvedené a akceptované pri predchádzajúcej novele č. 612/2005 Z. z. aj uznanom nároku na príspevok preradenej oprávnenej osoby do technického prápora, avšak na explicitné časové ohraničenie doby, do ktorej ešte možno poskytnúť príspevok, sa v danom zákone pozabudlo.

    Druhá formálna úprava je text zákona doplniť zavedením klasifikačného znaku E označujúcim politickú nespoľahlivosť príslušníkov vojenských táborov nútených prác PTP. Preukázateľne uvedený znak E sa dotýka asi 50 % pétepákov. Doteraz nie je obsiahnutý v zákone. Aj tento nedostatok novela odstraňuje.

    Ako pred predchádzajúcou legislatívnou úpravou, tak aj teraz prax priniesla potrebu spresnenia spôsobu vybavovania žiadostí, potrebu priznania nárokov, z ktorých oprávnení žiadatelia by boli neoprávnene vylúčení. Ani metodicky, ani obsahovo tu nejde o prekročenie rámca pôvodného zákona. Naopak, ide o primerané zachovanie a náležitú realizáciu pôvodného zákona.

    Pri tvorbe zákona som zohľadnil pripomienky, ktoré som odkomunikoval na ministerstve obrany za účasti pána štátneho tajomníka a príslušnými výkonnými úradníkmi, ktorí vykonávajú odškodnenie.

    Takisto som zohľadnil reality, ktoré mi poskytol Dr. František Luska, ktorý históriu vojenských táborov nútených prác detailne pozná aj preto, lebo ju vskutku zažil na vlastnej koži.

    Hlavným poslaním návrhu zákona je zabezpečiť, aby bol pôvodný zámer zákona, t. j. zmiernenie krívd a dôsledkov neodôvodneného utrpenia postihnutých osôb a ich rodín spôsobených štátom v predchádzajúcom režime čo najspravodlivejším spôsobom uskutočnený a zrealizovaný. Ďakujem.

  • Pardon, ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pánovi poslancovi Františkovi Mikloškovi.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som z poverenia Výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien v súlade s § 73 ods. 1 podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu k návrhu poslanca Národnej rady Petra Gaburu na vydanie zákona, o ktorom tu bola reč.

    Návrh bol podaný v lehote určenej § 72 rokovacieho poriadku. Návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré zákon spĺňať má. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Dôvodová správa zrozumiteľne informuje o potrebe novej právnej úpravy, obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že s právom Európskej únie nie je upravená.

    V stanovisku ministerstva financií sa uvádza, že s predmetným návrhom súhlasí ministerstvo a podmienky, že výdavky z neho vyplývajúce budú zabezpečené v rámci schválených limitov – kapitola Ministerstva obrany SR.

    V súvislosti s týmto stanoviskom upozorňujem, že navrhovateľ vo všeobecnej časti dôvodovej správy uvádza presvedčivé argumenty na podopretie svojho názoru, podľa ktorého vzniknuté výdavky je možné vykryť z doteraz nevyčerpanej sumy určenej na realizáciu zákona.

    V rámci druhého čítania bude treba upraviť termín účinnosti zákona.

    Na základe uvedených skutočností a vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 28. septembra 2006 a v zmysle § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny, výbor pre financie, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorský výbor, a to do 29. novembra tohto roku, resp. v gestorskom výbore do 30. novembra.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne? Zdá sa, že nie. Teda uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Zároveň, vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pravdepodobne pán navrhovateľ nebude zaujímať záverečné stanovisko? Pán spravodajca? Áno.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Napriek tomu, že nebola žiadna diskusia, a teda by som nemal k čomu zaujať stanovisko, by som rád povedal, že návrh tejto novely zákona upresňuje a cizeluje, ľudovo povedané, ten zákon, ktorý sme už, bohužiaľ, dvakrát prijímali, ktorý vzhľadom na to, že obdobie PTP bolo z rôznych dôvodov nejasné, hmlisté, prekrývali sa tam, teda by som povedal, rozkazy ministra obrany a pod., tak by som odporúčal, aby sme tejto skupine ľudí pravdepodobne poslednej, ktorá ešte má nejaké resty vzhľadom na minulosť komunistickú, aby sme jej upravili to, že dostanú aspoň ten symbolický príspevok za roky, ktoré strávili v pracovnotechnických táboroch.

    Čiže prosil by som a odporúčal, aby sme naozaj hlasovali za. Je to asi posledný zákon v celej tej sérii za 15 rokov, ktorým rehabilitujeme ľudí postihnutých minulým režimom. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, vážený pán poslanec. Ďakujem navrhovateľovi a ďakujem aj spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, pristupujeme teraz k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona ste dostali pod číslom tlače 85 a návrh na prerokovanie vo výboroch v rozhodnutí č. 77.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Júliusovi Brockovi, aby za skupinu poslancov tento návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení kolegovia, nezamestnanosť na Slovensku pomaly, ale isto klesá. Dokonca už nie je ani dvojciferným číslom aspoň teda nezamestnanosť meraná cez disponibilnú pracovnú silu, cez tých, ktorí môžu okamžite nastúpiť do zamestnania, týchto je v evidencii úradov práce 9,75 % podľa posledných údajov za mesiac september. Tí všetci, ktorí sú evidovaní v evidencii úradov práce, tých je necelých 11 %. Ale napriek tomu alebo ja si myslím, že tá nezamestnanosť je stále ešte vysoká, najmä regionálna nezamestnanosť v niektorých regiónoch, napríklad v Rimavskej Sobote je skoro 30 %, a v takom prípade je potrebné na to reagovať aj legislatívnymi návrhmi.

    Je tu priestor pre nás, poslancov, aby sme rozšírili napríklad cez nástroje aktívnej politiky trhu práce a mohli vplývať rovnako na znižovanie nezamestnanosti.

    Na Slovensku sú regióny, kde je práce dosť. Dokonca je práce viac, ako je dopyt po práci. To sú najmä regióny západného Slovenska. A zasa na druhej strane sú regióny, kde je práce málo a dopyt po práci veľmi vysoký. V takomto prípade je namieste podporiť mobilitu pracovnej sily. Mobilitu za prácou do iného regiónu. To je cieľom návrhu skupiny poslancov, ktorý teraz predkladám. Jeho cieľom je rozšíriť nástroje aktívnej politiky trhu práce a podporiť mobilitu nielen občanov, ktorí sú v evidencii úradov práce, ale napríklad aj absolventov škôl pri hľadaní zamestnania.

    V minulosti zákon o službách zamestnanosti obsahoval aj príspevok na sťahovanie za prácou, ktorý sa ale poskytoval na náhradu preukázateľných výdavkov súvisiacich so sťahovaním za prácou z miesta trvalého bydliska do miesta výkonu nového zamestnania. Tento nástroj aktívnej politiky patril medzi najmenej využívané nástroje v minulom roku, lebo predchádzajúca vláda ho zrušila pred rokom. V minulom roku využilo tento nástroj iba 77 uchádzačov o prácu.

    Medzi hlavnými dôvodmi nevyužívania tohto nástroja bola aj suma príspevku poskytovaná, ale najmä zákonom stanovené ostatné podmienky. Napríklad, že s miestom vykonávania práce sa muselo zhodovať trvalé bydlisko. A toto boli podmienky, ktoré boli veľmi ťažko splniteľné pre ľudí, ktorí nemali prácu, mnoho razy nemali z čoho žiť, nieto, aby si nadobudli nehnuteľnosť alebo iným spôsobom získali trvalý pobyt v mieste, kde by si našli prácu.

    Tento návrh už neobsahuje viazanie poskytnutia príspevku iba na zmenu trvalého pobytu, ale rozširuje možnosť získať tento príspevok okrem tých, ktorí sú evidovaní na úrade práce aj na absolventov škôl.

    Podmienkou získania tohto príspevku je preukázanie zmeny miesta trvalého alebo prechodného pobytu, platnej pracovnej zmluvy a zmluvy o ubytovaní alebo podnájme. Predkladaný návrh obsahuje zavedenie jednorazového príspevku vo výške najviac 15-tis. korún, ktorý by mal pokryť prvotné výdavky zamestnanca až po vyplatenie prvej mzdy, t. j. cestovné, stravovanie, nájomné a podobne.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a všeobecne záväznými právnymi predpismi, dohovormi Medzinárodnej organizácie práce a s ďalšími medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Navrhovaná právna úprava bude mať priaznivý vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest a nebude mať priamy vplyv na verejné financie, pretože financovanie jednotlivých nástrojov, tých existujúcich nástrojov aktívnej politiky trhu práce je v kompetencii orgánov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a nemôže prekročiť rozpočtovanú sumu prostriedkov na príslušné rozpočtové obdobie.

    Ako príklad, ako to funguje financovanie jednotlivých nástrojov trhu práce, uvediem nástroj, ktorý je v zákone o službách zamestnanosti pod § 53, a to je príspevok na dochádzanie za prácou.

    Keď sme tento príspevok do zákona dávali, tak v dôvodovej správe okrem iných bolo konštatovanie, že vyčleňujeme v rozpočte na tento rok na tento nástroj 200 mil. korún, ale skutočnosť napríklad prvého polroka tohto roka bola, že na tento príspevok bolo vyčerpaných iba 3,5 mil. korún. To znamená, predpokladám, že do konca roka tá suma neprekročí sumu 10 mil. korún. Ale vyčlenili sme na to 200 miliónov. Ak je záujem na trhu práce využívať iné nástroje, tak na základe žiadostí úradov práce sa jednoducho presúvajú prostriedky z jedného nástroja na druhý, samozrejme, do maximálnej výšky, ktorá je definovaná zákonom o štátnom rozpočte. Čiže z prijatia tohto návrhu vlastne neznamená nárok na vyššie výdavky zo štátneho rozpočtu.

    Dámy a páni, tak ako pri zmluve medzi Slovenskom a Mexikom, rovnako vás žiadam o podporu tohto návrhu.

  • Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie pánovi poslancovi Zoltánovi Horváthovi.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 5. schôdzi.

    V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Cieľom návrhu zákona je rozšíriť nástroje aktívnej politiky trhu práce a podporiť mobilitu občanov a absolventov škôl pri získaní zamestnania.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 77 z 28. septembra 2006 prideliť návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, ako i výboru pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 29. novembra 2006 a gestorský výbor v lehote do 30. novembra.

    Pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne do rozpravy? Pani Angyalová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. A ospravedlňujem sa za čas, išla som zďaleka.

    Dámy a páni, nechcem hovoriť dlho, ale chcem pripomenúť niektoré fakty. V novembri 2005 v tejto snemovni po tom, čo došlo k výmene na ministerskom poste ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, kde sa vymenil pán Kaník za pani Radičovú, táto snemovňa schválila zrušenie tohto príspevku, o ktorom hovorí tento poslanecký návrh zákona. Zrušila ho napriek tomu, že exminister, tiež predstaviteľ jednej vtedy z kľúčových strán koalície povedal, že nechce zrušiť tento príspevok, ale ho chce zvýšiť z 10- na 30-tis. korún, lebo predpokladá, že najmä nízka výška tohto výsledku demotivuje ľudí žiadať oň.

    Pani, vtedy ministerka Radičová sa niekoľkokrát vyjadrovala na túto tému. Okrem iného povedala aj tieto vety. Citujem: „Riešiť čiastkové problémy prostredníctvom stále nových dávok je nesprávne a v sociálnej politike neštandardné.“ Hospodárske noviny z novembra 2005.

    Druhý citát: „Tento príspevok som navrhla vylúčiť zo zákona, lebo bol vlastne nízky. Oslovil veľmi malú cieľovú skupinu a bol administratívne náročný.“ Denník Sme 8. 11. 2005.

    Keď sa pozriete na túto novelu, má tri novelizačné body plus účinnosť. Vtedy sme schvaľovali novelu sociálnych zákonov, ktorá, pokiaľ si dobre spomínam, mala viac ako 80 novelizačných bodov. Nemyslím si, že bolo také zložité tieto tri novelizačné body aj spolu s argumentáciou, ktorá sa dnes nachádza v dôvodovej správe vložiť do novely, ktorú sme vtedy prijímali. Napriek tomu vtedajšia koalícia sa rozhodla, že príspevok zruší.

    Dnes všetci ľudia, ktorí vtedy boli poslanci uvedení medzi predkladateľmi tejto novely, hovoria, že príspevok treba opätovne zaviesť, pretože existuje analýza, že kvôli nízkej výške a kvôli tomu, že tam existovala podmienka trvalého pobytu nebol dostatočne atraktívny, v roku 2004 ho čerpalo 59 ľudí, v roku 2005 47 ľudí.

    Myslím si, že to je očividný rozpor. Som presvedčená, že postoj sa zmenil najmä preto, lebo sa zmenila garnitúra. Chcem povedať, že si myslím o tomto príspevku, mám svoje predpoklady, že by mohol byť naozaj zmysluplný. Ale nevieme s istotou určiť, či je to naozaj kvôli administratívnej náročnosti, kvôli trvalému pobytu alebo kvôli výške, prečo tento príspevok nebol odčerpaný. Potrebujeme analýzu, a preto najvhodnejší nástroj, ktorý v tejto chvíli máme, podľa mňa nie je novela, ktorá opätovne zavedie tento príspevok, ale tzv. pilotné testovanie.

    To navrhuje aj ministerstvo financií vo svojom stanovisku k tomuto návrhu zákona a myslím si, že touto cestou by sme sa mohli uberať. Táto koalícia určite chce podporovať mobilitu za prácou spôsobom, ktorý umožní rodinám, ktoré si aktuálne nedokážu zabezpečiť svoj príjem, aby si ho zabezpečili práve mobilitou za prácou.

    Ale myslím si, že tento nárok v takomto kontexte, v tejto podobe je iba politickým gestom zo strany opozície a že by nebolo rozumné najmä vďaka tomu, že môže dôjsť k tomu, že určité skupiny, ktoré nechcú byť cielené týmto nástrojom, by tento nástroj použili a vybrali by peniaze zo štátneho rozpočtu z kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

    Nie je preto účelné pred testovaním toho, prečo vlastne bol vtedy využívaný málo, túto novelu schváliť.

    Preto v tejto chvíli ja osobne sa zdržím hlasovania ohľadom tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky nie sú na vaše vystúpenie. Chcem sa opýtať navrhovateľa a spravodajcu, či chcú reagovať?

    Navrhovateľ, nech sa páči.

  • Ja by som chcel poprosiť kolegyňu Angyalovú, urobil som všetko preto doteraz, aby sa tento návrh nespolitizoval. To znamená, rokoval som aj s opozičnými, aj s koaličnými stranami a vysvetľoval som, že je to vecný návrh, ktorý nereaguje na zmenu garnitúry, pani kolegyňa. Vôbec nie, ale reaguje na zmenu na trhu práce a poviem prečo.

    No, áno, ten nástroj v istej podobnej verzii existoval aj za predchádzajúcej vlády a on mal ale také parametre alebo také podmienky, preto sa nevyužíval. Ak niekto mal získať príspevok vo výške 10-tis. korún a bol z Rimavskej Soboty a podmienkou nároku bol trvalý pobyt v Žiline, no, ja si viem dobre predstaviť, neviem, ako ten človek môže získať trvalý pobyt v Žiline, keď je dlhodobo nezamestnaný v Rimavskej Sobote. To z jednoduchej analýzy tých podmienok vychádza, ale aj z analýzy, terajšej analýzy trhu práce.

    Poviem vám konkrétne príklady z dennej tlače. Dnes je taká situácia, to nebolo pred dvomi rokmi. Volkswagen dnes nemá, resp. potrebuje pracovné sily. Už sa obrátil aj na voľné zahraničné trhy, napríklad z Poľska z 200 prijatých v máji ich tam je dnes 15. Obracajú sa na Rumunsko, Bulharsko a dokonca hovoria o tom, že treba uvoľniť trh aj z Ukrajiny, pretože v tomto našom regióne niet voľnej pracovnej sily. Ja som z trnavského regiónu.

    V Trnave ešte Citroen Peugeot neprodukuje, ešte len zajtra budú otvárať fabriku a už majú problémy so zamestnaním alebo teda s vhodnou pracovnou silou. V našom regióne sa už povráva, že keď nebude dosť pracovnej sily na Slovensku, že nie je problém priviezť 500 robotníkov z Turecka. No, toto je nová situácia. A ak teda v Rimavskej Sobote je takmer 30-percentná nezamestnanosť a sú tu ľudia, ktorí by prácu prijali a sa presťahujú za prácou, budú na týždňovky chodiť, lebo tak ľudia sú zakorenení v prostredí, kde žijú a majú svoje rodiny, že im treba vytvoriť také podmienky, aby mohli tú prácu prijať. Samozrejme, neviazať to na trvalý pobyt v mieste vykonávania práce, čiže tento návrh, ja si myslím, že život ukazuje, že takýto nástroj je potrebný. Či bude využívaný, ukáže život.

    Pre iné nástroje sme v rozpočte vyčlenili oveľa, oveľa viac peňazí, napríklad, aby ľudia dochádzali za prácou 30 – 50 km a refundujeme im náklady do výšky 2-tis. korún 9 mesiacov, a predsa sme z 200 mil. vyčerpali 3,5 mil., čiže peňazí na to je. Ja si myslím, že treba reagovať rýchlo.

    Iste, môžete povedať, že však pripravíme komplexnú novelu zákona o zamestnanosti a v tej už to bude. No, ja si myslím, že tu každý mesiac hrá rolu. A ja by som bol rád, keby sa naši ľudia zamestnali skôr ako tureckí robotníci alebo z Ukrajiny. Ja si myslím, že na Slovensku je zatiaľ dosť ľudí bez práce a v prvom rade by sme ju mali vytvárať pre nich. Ale priznám sa, že myslel som, že toto bude jeden z mála zákonov z našej dielne, ktorý sa nespolitizuje.

    Čiže chcem vás poprosiť, naozaj nemal som zlý úmysel, to, že to predkladáme teraz, keď sa zmenila garnitúra. My podporujeme dobré návrhy, ktoré považujeme za dobré, aj vaše poslanecké návrhy a budeme za ne hlasovať. Čiže by som poprosil, keby ste takýto prístup zachovali aj pri tejto iniciatíve. Ďakujem za pozornosť.

  • Ešte bude reagovať pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, vo väčšine prípadov sociálnych zákonov si myslím, že nie je veľmi dobré, ak sa politizuje.

    Ja som sa pokúsila ukázať to, čo sa stalo v minulosti, aby bolo úplne zrejmé, ako proste púť tohto nástroja prebiehala. Boli ste medzi tými, čo hlasovali za zrušenie, pričom bolo veľmi jednoduché aj pred rokom urobiť tieto tri novelizačné body a vložiť to do novely, ktorá bola, pretože ešte ďalšia bola za tým. Kedykoľvek to bolo možné, mali ste dostatok poslancov, mohli ste to urobiť. Hlasovali ste vtedy, samozrejme, v balíku, ale aj za zrušenie tohto.

    Teraz, hoci sa veľmi informácie o tomto príspevku nezmenili, navrhujete, aby sa opätovne zaviedol už so zmenenými podmienkami. Zvýšený o 5-tis. korún, hoci 10-tis. sa považovalo za málo. Nie som si istá, že 15-tis. je už tá magická hranica, keby to mohlo byť už zaujímavé, myslím si, že je čestné nerobiť zo sociálnych zákonov trhací kalendár, skúšať znova novelu, a keď sa nepodarí, tak zase budeme meniť? Myslím, že pilotné testovanie je ideálny nástroj. Vyskúšajme, čo vlastne vadilo na tom príspevku. Ak sa ukáže, že je naozaj zmysluplný a že sa dajú vyladiť podmienky toho príspevku tak, aby bol zmysluplný, aby naozaj cielil ľudí, ktorých má cieliť, potom sa o tom môžeme zhovárať, že ho opätovne zavedieme do systému. Toľko som chcela povedať.

  • Ďakujem pekne. Uzatváram rozpravu. Pýtam sa ešte raz, či chce pán spravodajca? Chcete? Ak nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Valockého a Jána Zvonára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh máte ako tlač č. 90. Rozhodnutie o pridelení na prerokovanie výborom je pod číslom 81.

    Nech sa páči, pán poslanec Valocký.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol za skupinu poslancov návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Ide o krátku novelu citovaného zákona. Navrhovaná úprava ukladá vláde Slovenskej republiky možnosť na návrh ministra zdravotníctva Slovenskej republiky odvolať predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou aj z iných dôvodov, ako je uvedené v § 22 ods. 10.

    Návrh vychádza z rešpektovania reálnej praxe, a to možností vyskytnutia rôznych dôvodov, ktoré sa nedajú vopred predvídať.

    V súvislosti s tým chcem upriamiť pozornosť na § 26 ods. 10 menovaného zákona, kde Národná rada Slovenskej republiky môže odvolať na návrh vlády člena dozornej rady z jeho funkcie aj z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 9.

    Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť a nezakladá zvýšené nároky na verejné financie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Poprosím teraz pani poslankyňu Beatu Sániovú, aby ako spravodajkyňa, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, podala informáciu.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky poslancov Jozefa Valockého a Jána Zvonára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. novembra 2004, o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a taktiež o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Toto ste dostali ako tlač 90. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti v § 67 a § 68, ktoré sú uvedené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Návrh je taktiež i v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Návrh zákona nepredpokladá žiadny finančný vplyv na štátny rozpočet a verejné financie a taktiež nemá vplyv na zamestnanosť.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 81 z októbra 2006 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Odporúčam, aby predmetný poslanecký návrh zákona Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval v termíne do 29. novembra 2006 a gestorský výbor do 30. novembra 2006.

    Ďakujem, pán predseda, skončila som. Prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy za klub Kresťanskodemokratického hnutia prihlásila pani poslankyňa Sabolová. Ako ďalší písomne prihlásený je pán poslanec Štefanec.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, chcem predniesť môj procedurálny návrh k predkladanej novele zákona, ale predtým odôvodním moje výhrady k tomuto návrhu.

    Predkladatelia hovoria vo svojej dôvodovej správe, že je možné odvolať len z taxatívnych dôvodov predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a že vláda považuje zdravotníctvo za jednu zo svojich priorít, a preto by mala mať možnosť aj napriek postaveniu Úradu pre dohľad, ktoré mu vyplývajú zo zákona, rozhodnúť o odvolaní predsedu.

    Sú to dve dosť kontraproduktívne tvrdenia, pretože to, že vláda považuje zdravotníctvo za svoju prioritu, neznamená ešte, že máme narušiť nezávislosť inštitúcie, ktorá má svoju nezávislosť práve taxatívne vymenovanú v zákone.

    Dokonca, páni poslanci, pre akúsi obavu z toho alebo ako dôvody, že v praxi sa môžu vyskytnúť rôzne dôvody, ktoré sa nedajú vopred predvídať, a preto takúto všeobecnú formuláciu treba do zákona zaviesť. Ale pri takejto filozofii, ak budeme takto rozmýšľať o postavení úradu sa stáva jeho nezávislosť len prázdnym gestom. A tak sa mení princíp, ktorý je nezávislý, o nezávislosti len asi na nejaké politické a osobné gestá.

    Ja si dovolím pre vás, páni poslanci, odcitovať v zmysle zákona tieto taxatívne dôvody, pretože úrad na základe aj týchto dôvodov má jasne postavenú nezávislosť ako mnohé inštitúcie v Európskej únii, sú zadefinované jasné pravidlá na zabránenie tendenčným zásahom do jeho nezávislosti a nestrannej činnosti a podľa mojej mienky v systéme verejného zdravotného poistenia je nezávislosť takejto inštitúcie nevyhnutná. Budem dôvodiť aj potom nejakým prieskumom.

    Už v § 18, kde sa definuje pôsobnosť úradu, nebudem citovať celý zákon, neobávajte sa, v ods. 2 sa hovorí, že úrad postupuje nestranne, nezávisle od štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy a iných orgánov verejnej moci a ďalších právnických a fyzických osôb. A tie mu nesmú neoprávnene zasahovať do činnosti úradu.

    Ak hovoríme o možnosti odvolávania, lebo to boli dôvody pánov poslancov, je jasne zadefinované, funkčné obdobie predsedu úradu je 5-ročné. Je to jasne taxatívne vymedzené a môže po sebe takýto predseda 2-krát kandidovať na túto funkciu.

    Predseda úradu nesmie popri svojej činnosti vykonávať žiadne iné činnosti, podnikať, v prípade, že ich bude vykonávať, sa na neho vzťahujú isté sankcie, za ktoré ho vláda môže odvolať. Výkon funkcie predsedu úradu ods. 9 v § 22 hovorí, že sa končí uplynutím jeho funkčného obdobia. Je to bežné fungovanie a bežné legislatívne zabezpečenie nezávislej inštitúcie, kde je vymedzené obdobie a kde je vymedzené ukončenie funkčného obdobia.

    Sú uvedené presné možnosti, keď funkcia predsedu úradu zaniká vzdaním sa funkcie, odvolaním z funkcie z dôvodu ustanovení v ods. 10, budem citovať, alebo smrťou, alebo vyhlásením. Predsedu úradu odvolá vláda z jeho funkcie, ak bol právoplatným rozsudkom odsúdený za úmyselný trestný čin, ďalej, bol právoplatne pozbavený spôsobilosti na právne úkony a začal vykonávať funkciu, povolanie, zamestnanie, ktorá je nezlučiteľná s funkciou.

    Sú to, myslím, dostatočne jasné zásadné princípy na nezávislosť takejto inštitúcie a predsedu alebo šéfa takejto inštitúcie.

    Úrad pre dohľad je novým akýmsi prvkom v systéme verejného zdravotného poistenia a je to inštitúcia, ktorej začali veľmi jasne a dobre rozumieť aj občania. Nie je to len inštitúcia, ktorej rozumie odborná verejnosť, ale v mnohých prípadoch vlastne bola využitá aj na podnety každého radového občana, ktorý cítil, že bol nejakým spôsobom v tej zdravotnej starostlivosti obmedzený, poškodený. A tým pádom úrad, ako keby garantoval akýsi taký demokratický princíp spoločnosti, že nie je vymedzený len pre nejakú skupinu obyvateľov, a to je tá odborná verejnosť, ale pre skutočne široký záber.

    A tu si dovolím odcitovať zo Zdravotníckych novín, kde bol prieskum agentúry Focus, kde na reprezentatívnej vzorke 1 005 respondentov vyplynulo, že 85 % respondentov – je pre nich potrebný Úrad pre dohľad, z toho je určite potrebných 58 % a 27 % skôr potrebný. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou poznajú dve tretiny respondentov, čo je na štátny orgán vcelku veľmi dobrá vzorka. Oproti predchádzajúcim prieskumom v roku 2005 sa v roku 2006 zlepšil, čiže ľudia sa začínajú zžívať s touto inštitúciou a skutočne sa stala nezávislou inštitúciou a to, čo som aj povedala, oveľa jednoznačnejšie, jasnejšie, aj keď nie vždy vyhovie sťažnosti pacientov, ale je tu inštitúcia, ktorej aj pacienti dôverujú.

    Preto si myslím, že tak, ako ja poznám vo verejnosti prácu Úradu nad dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, preukázala inštitúcia skutočne svoju odbornosť, nestrannosť a nezávislosť od štátnych orgánov, pretože v mnohých prípadoch pri svojom rozhodovaní, posudzovaní, požiadavkách komunikovala a požadovala riešenie vecí aj v týchto štátnych územných orgánoch samosprávy.

    Ak my dnes sa pokúsime ako vytvoriť, ani v zákone nie jasne a striktne vymedzené, podmienky, dôvody na to, aby sme odvolali predsedu úradu, a je to len vágny dôvod, iné dôvody, zdá sa mi, že vstupujeme politicky, osobne do inštitúcie, ktorá dnes má skutočne vážny kredit spoločnosti.

    Preto navrhujem za Kresťanskodemokratické hnutie v zmysle rokovacieho poriadku § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovať v rokovaní o predloženom návrhu zákona. A prosím vás, páni poslanci, aby ste zvážili skutočne, pretože tento inštitút budeme používať mnohí a môžeme ho používať mnohí, aby sa nestal politickým nástrojom v žiadnej, v žiadnej moci za žiadnej vlády. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou pán poslanec Minárik.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, plne s vami súhlasím, len by som to pomenoval oveľa, oveľa priamejšie, pretože tu ide o bezostyšnostného zmocniť sa funkcie a uvrhnúť riaditeľa tejto inštitúcie do závislosti, a to ľuďmi, ktorým nezávislosť nič nehovorí, a preto sa ani nenamáhajú svoj návrh veľmi zdôvodňovať. Stačilo im na to 8 riadkov 14-bodového písma.

  • Ďakujem pekne. O vystúpenie poprosil podpredseda Národnej rady pán poslanec Hort.

  • Vážený pán predseda, vážený pán navrhovateľ, vážené kolegyne, kolegovia, zmyslom každej predkladanej novely by mala byť legislatívna úprava, ktorá reaguje na potrebné zmeny platnej právnej normy, vyplývajúce či už z dôvodu nutnosti reagovať na praktické problémy pri uplatňovaní predmetného zákona v praxi, potreby nevyhnutných úprav, eventuálnych nedostatkov, alebo ide o reakciu na nové skutočnosti v oblastiach, ktorých sa právna norma týka.

    Aký je zmysel tejto novely? Predkladateľov pánov poslancov Valockého a Zvonára trápi v zákone o zdravotných poisťovniach v dohľade nad zdravotnou starostlivosťou iba navonok malá, ale podstatná vec. Tou je nemožnosť odvolať predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z iných dôvodov, ako sú striktne uvedené v § 22 ods. 10 zákona č. 581/2004. Vadí im, že zákon neobsahuje všeobecnú formulu, na základe ktorej by mohla vláda hocikedy odvolať predsedu tejto inštitúcie. Odvolávajú sa pritom na údajne rôzne bližšie nešpecifikované dôvody, ktoré nemožno v praxi vopred predvídať a ktoré by si vyžadovali odvolanie šéfa úradu vládou Slovenskej republiky.

    Zmyslom tejto novely je však niečo iné. Dvoma krátkymi úpravami v jednom paragrafe spochybniť nezávislé postavenie úradu ako verejnoprávnej inštitúcie a tiež stranícky si podriadiť predsedu tohto úradu k ministrovi zdravotníctva, resp. k vláde.

    Schválením tejto novely stratí Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou postavenie nezávislej inštitúcie, ktorej bol zákonom zverený dohľad nad verejným zdravotným poistením, dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

    Nechcem rozoberať úlohy, ktoré táto inštitúcia v zdravotníctve zo zákona vykonáva. Ale jej doterajšie pôsobenie, ako aj úspešné etablovanie ako nového úradu do povedomia obyvateľstva svedčia o správnosti kroku pri vzniku tohto úradu.

    Tento výrok potvrdzuje aj prieskum, podľa ktorého je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou potrebný pre 85 % respondentov, ide o prieskum Focusu.

    Úrad poznajú viac ako dve tretiny respondentov a z hľadiska znalosti skúmaných inštitúcií, ktoré občania poznajú, sa úrad umiestnil na druhom mieste hneď po Štátnej obchodnej inšpekcii.

    Práve nezávislé postavenie úradu, jeho doterajšia činnosť v oblasti dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou sú dôvodom vzrastajúcej dôvery občanov v túto inštitúciu.

    Chcel by som poukázať ešte na jeden fakt. V § 18 ods. 2 zákona č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach v dohľade nad zdravotnou starostlivosťou sa veľmi jasne uvádza, že úrad pri plnení úloh, ktoré patria do jeho pôsobnosti, postupuje nestranne a nezávisle od štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a od ďalších právnických alebo fyzických osôb.

    Schválením tejto novely sa uvedený paragraf úplne poprie. Ako však môže tento úrad postupovať nezávisle, keď jeho predseda bude politicky podriadený ministrovi zdravotníctva.

    Túto novelu nemôžem nazvať inak ako účelovú a zbabelú snahu vlády zakryť skutočný zámer tejto koalície. Tým zámerom je politicky obsadiť ďalšiu inštitúciu a legislatívnou úpravou zbaviť ju súčasného nezávislého postavenia. Táto chuť pomoci je silnejšia ako možné riziko straty dôveryhodnosti u občanov, ktorú si tento úrad za relatívne krátke obdobie ako nezávislej a nestrannej inštitúcie získal.

    Nemôžem sa nespýtať ministra zdravotníctva, pokiaľ je presvedčený o potrebe takejto zmeny v zákone, prečo neprišiel s vládnou novelou zákona, ale zvolil takúto formu cez poslaneckú iniciatívu svojich poslancov? Respektíve by som sa rád spýtal samotných predkladateľov, či poznajú názor ministra zdravotníctva, keď riešia postavenie predsedu úradu vo vzťahu k vláde svojim vlastným návrhom?

    Chcel by som tiež upozorniť na skutočnosť, že prijatím tejto novely sa môže vytvoriť precedens aj pri predsedoch iných úradov štátnej správy. Napokon také nič nehovoriace zdôvodnenie v predkladacej správe nebude problém použiť ani pri iných obsahovo podobných novelách.

    Predkladatelia by mali byť aspoň chlapi a v predkladacej správe mohli otvorene uviesť, že potrebujú politicky obsadiť ďalší úrad, a nie sa kryť za také detinské zdôvodnenia.

    V tejto súvislosti mi napadá ďalšia otázka. Koľko takýchto účelovo predkladaných poslaneckých návrhov z radov vládnej koalície sa nám ešte dostane do poslaneckých lavíc?

    Z uvedených dôvodov sa nielenže nemôžem stotožniť s predkladanou novelou, ale ani nebudem súhlasiť s ďalším pokračovaním do druhého čítania.

    Ak som tu dnes ráno diskutoval k zákonu o daniach a viac-menej som žiadal, aby ste prehodnotili svoje postupy vo vzťahu k sľubom, ktoré ste dávali pred voľbami, tak vo vzťahu k tomuto návrhu sa obraciam veľmi korektne na vás, navrhovatelia, každý, kto príde do parlamentu, tak si vlastne svojím prvým vystúpením takpovediac vytvára priestor, v ktorom sa bude pohybovať. Všetko, čo tu je povedané, čo tu je navrhnuté sa datuje a dá sa k tomu vrátiť ešte o desaťročia.

    Týmto návrhom demontujete dosiahnutý stupeň demokracie. Týmto návrhom sa nezapíšete dobre do histórie slovenského parlamentarizmu. Radím vám, aby ste tento návrh stiahli. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda Hort mi ešte pripomenul takú jednu poznámku. Ak ide o to, že vláda má iniciovať, vláda má odvolávať, vláda môže rozhodovať, očakávala by som, a to by bolo možno správne, aby vláda predložila návrh zákona, aby prešiel pripomienkovým konaním, aby prešiel aj inými rezortmi, ktoré si myslím, že nemôžu súhlasiť, aby nezávislosť inštitúcie takej, ako je Úrad pre dohľad mohol vôbec prejsť, a preto si myslím, že skutočne toto je neprimerané, aby poslaneckým návrhom sme zasahovali do nezávislosti Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Pokračujeme v rozprave. Písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Ivan Štefanec.

    Nech sa páči, dávam mu slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte mi, aby som sa aj ja pripojil k svojim kolegom predrečníkom a konštatoval, že ide skutočne o ďalší útok na nezávislosť inštitúcie.

    Na minulej schôdzi sme toho boli svedkami v prípade Rady správcov jadrového fondu, keď podľa schválenej novely zákona táto inštitúcia je teraz priamo politicky podriadená vláde a vlastne jej členov môže vláda na ktoromkoľvek rokovaní odvolať bez akéhokoľvek dôvodu.

    No a na stole máme ďalší návrh a pripravuje sa takisto podobný návrh na odvolanie Regulačnej rady v Úrade pre reguláciu sieťových odvetví.

    Takže zrejme to nie je náhoda a skutočne spoločným menovateľom týchto návrhov je zrušenie nezávislosti týchto dôležitých inštitúcií a priama politická podriadenosť. Sme svedkami ďalšieho z radu pokusov o podriadenosť toho, čo vláde nepatrilo a patriť nemá.

    Reforma zdravotníctva zaviedla niekoľko mechanizmov ochrany pacienta. Jedným z nich je aj Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou. Jeho aktivity doposiaľ boli vysoko kvalifikované, jeho činnosť predčila očakávania. Táto inštitúcia preverovala podnety občanov pri zabezpečení kvalitnej zdravotnej starostlivosti, ale aj zdravotné poistenie. Vykonáva priebežnú kontrolu činnosti a zabezpečenia staníc rýchlej lekárskej pomoci a mnoho ďalších.

    Našťastie táto inštitúcia rýchlo pochopila, že namiesto odstraňovania chýb koná proaktívne a snaží sa im predchádzať. Toto očividne nevyhovuje ministrovi zdravotníctva. Tento je ako vykonávateľ akcionárskych práv zodpovedný za ich správne fungovanie a tu nastáva problém.

    Minister nepotrebuje úrad, ktorý mu bude kontrolovať efektívnosť fungovania štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Spoločnej zdravotnej poisťovne či zdravotníckych zariadení v rukách štátu.

    Určite vláde nepadne vhod, aby ju kontrolovala nezávislá inštitúcia, keď z najväčšej zdravotnej poisťovne na trhu chce vytvoriť nástroj na realizáciu nezmyslov, ktoré už poschvaľovala, ako napríklad zrušenie, zníženie poplatkov a nútené kompenzácie lekárom.

    Presadením tohto útoku na nezávislosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa tento stane vláde podriadeným, čím absolútne stratí predpoklady na svoju hlavnú funkciu, a to je nezávislá kontrola na základe odborných a technických kritérií, a nie na základe politických záujmov.

    Stále ešte dnes štátne orgány ani orgány miestnej samosprávy alebo iné inštitúcie verejnej moci, ani ďalšie právnické alebo fyzické osoby nesmú neoprávnene zasahovať do činnosti úradu.

    Úrad pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou si počas svojej existencie získal rešpekt a podľa prieskumu, ktorý už tu bol citovaný, je potrebný pre 85 % respondentov. Napriek tomu je tu snaha o jeho spolitizovanie podľa dôvodovej správy údajne preto, lebo, citujem, „súvisí so zodpovednosťou vlády za zdravotný stav obyvateľstva“, koniec citátu.

    Aj keď má minister zdravotníctva nepochybne veľkú zodpovednosť, rozhodne si nemyslím, že je to len jeho zodpovednosť a že by mal mať právo odvolať hocikedy a z akéhokoľvek dôvodu šéfa orgánu, ktorý kontroluje činnosť subjektov, za ktoré je minister zodpovedný.

    To nie je prejav zodpovednosti, ale zneužívania moci a snahy o absolútne riadenie všetkého. Z tohto dôvodu predmetný návrh podporovať nebudem a pokladám ho za veľmi škodlivý. Škodlivý je tým, že chce oklieštiť kompetencie úradu, ktorý háji práva občanov. Škodlivý je a v tom, že napriek deklarovaniu, že takéto návrhy nemajú vplyv na podnikateľské prostredie, v skutočnosti tento vplyv majú. Je to vplyv zhoršenia neformálnych vzťahov v prostredí tým, že nastáva politická podriadenosť aj tam, kde nemá čo robiť. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, keďže sme vyčerpali vystúpenia všetkých tých, ktorí sa prihlásili písomne, pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Bastrnák Tibor a pán Stanislav Janiš. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do ústnej rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Tibor Bastrnák. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, keď som prečítal túto novelu zákona č. 581/2004, hneď mi napadla jedna myšlienka alebo skôr otázka, či je v danom prípade retroaktivita ústavnoprávne akceptovateľná?

    Samozrejme, nie som právnik, takže nevedel som na túto otázku odpovedať, ale opýtal som sa svojich kolegov. Oni povedali, že túto otázku je potrebné posúdiť aj z hľadiska ochrany nadobudnutých práv, ktoré by neskoršia právna úprava nemala rušiť.

    V danom prípade bol predseda úradu vymenovaný do funkcie za účinnosti spoločnej právnej úpravy a mohol sa spoliehať na to, že odvolaný môže byť len z dôvodov taxatívne vymedzených v § 22 ods. 10 zákona č. 581/2004, čo mu pri výkone funkcie zabezpečovala potrebnú mieru nezávislosti.

    Neskoršia právna úprava, ktorá zmení tento výpočet len na demonštratívny a umožní odvolanie predsedu úradu z akéhokoľvek dôvodu, resp. aj bezdôvodne, smeruje proti tejto dobrej viere. Ohrozuje nezávislý výkon verejnej funkcie predsedu úradu smerom do minulosti, keď jeho predchádzajúce autonómne rozhodnutia, ktoré sa nemuseli zhodovať s politickým názorom ministerstva zdravotníctva alebo členom vlády, umožnia sankcionovať odvolaním z funkcie.

    Preto si myslím, že navrhovaná právna úprava tak svojou povahou predstavuje protiústavnú retroaktívnu normu, ktorá je v rozpore s princípom právneho štátu ustanovenia čl. 1 ods. 1 ústavy, a preto za klub poslancov SMK – Magyar Koalíció Pártja budeme podporovať návrh pani poslankyne Sabolovej. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Janiš Stanislav. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, tento návrh novely zákona, ktorý hovorí o nezávislosti alebo závislosti, ak to schválite, Úradu na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, dáva taký už priamo úplne iný pohľad na vládu a tento pohľad, ktorý sa moc nemedializuje, je akosi v ústraní takého hlasnejšie diania, a to je pohľad na narábanie tejto vlády s mocou, ktorú dostala vo voľbách. My sme dopredu vraveli, že vláda Roberta Fica bude demontovať reformy. Robí to síce pomalšie, ako vravela, robí to menej nápadne, ale pekne sofistikovane, krok za krokom.

    Obávali sme sa filozofie, ktorá velí trestať a oberať úspešných, aktívnych a kupovať si za to priazeň tých ostatných. Ale zdá sa, že si nie dostatočne my alebo vy, ale aj verejnosť, že si dostatočne všíma, že cieľom tejto filozofie je získať a udržať si moc a že túžba po moci necúvne ani pred krivením paragrafov, pred rušením pravidiel demokracie.

    Aj týmto návrhom zákona krivíte paragrafy. Prispôsobujete si zákony tak, aby vláda všade presadila svoj vplyv. Bolo to pri, chcete ovládnuť verejnoprávne médiá, zvolilo sa 5 členov Rady STV, všetkých 5 nominantov vládnej koalície. Bývalo zvykom, že v týchto radách boli pomerne zastúpení kandidáti jednej aj druhej strany parlamentu. A keď to nestačí, je tu návrh zákona na inú voľbu riaditeľa STV alebo Slovenského rozhlasu.

    Voľba sudcov Ústavného súdu nás čaká vo štvrtok, všetci vieme, ako dopadne.

    Zasahovanie do kompetencií, originálnych kompetencií, včera som o tom rozprával, zo strany štátu novelou zákona o školských zariadeniach, je tiež zásahom moci, ktorý v tejto spoločnosti už vymieral a, bohužiaľ, začína odznova.

    Tretí sektor umlčíte cez peniaze, zmeníte zákon, že pritom zlikvidujete aj mimovládky, ktoré pracujú v sociálnej, charitatívnej oblasti, to je už vedľajšie. Treba niekoho umlčať, tak ho umlčíme.

    A dnes tu máme poslanecký návrh zákona o Úrade na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. No, čo máte proti nezávislosti úradu? Úradu, ktorého náplňou je dohľad nad zdravotnými poisťovňami, nad verejným zdravotným poistením, dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

    Ak si dobre pozriete zákon, na základe ktorého bol zriadený, a dôvodovú správu, tak ten úrad bol zriadený zákonom ako nezávislá inštitúcia, ktorá je vyčlenená zo sústavy orgánov štátnej správy. Je nezávislý. A vy ho novelou robíte závislým od ministra zdravotníctva. Ministra zdravotníctva, ktorý je zriaďovateľom poskytovateľov, tých poskytovateľov, ktorí sú kontrolovaní týmto úradom. Však to nemá logiku. Ako úrad, ktorý má kontrolovať aj poskytovateľov, medzi ktorých patrí aj minister zdravotníctva, vy ho podriaďujete práve tomuto ministrovi zdravotníctva. Však to nemá normálnu logiku. Prekáža vám, že je tento úrad nestranný? Lebo konečne sa majú pacienti kam obracať a nezávislý úrad šetrí, koná a neututláva prešľapy? Chcete, aby ututlávali prešľapy nemocníc, ktoré sú v pôsobnosti ministra zdravotníctva? Toto chcete?

    Bez udania dôvodu odvoláme predsedu úradu. Alebo sa bojíte toho, že poisťovne sa budú zadlžovať, nemocnice sa budú zadlžovať a úrad má silné páky na to, aby donútil poisťovňu k efektívnemu konaniu vrátane zavedenia nútenej správy. To značí, že úrad bude zavádzať nútenú správu len na súkromné poisťovne, na štátne nie, lebo tam je zriaďovateľom štát a tam je výkonom akcionárskych práv poverený minister? To chcete, aby na jedných bol úrad mäkký, lebo však ma minister odvolá, a tých druhých, v podstate na nich sa bude vzťahovať úplne niečo iné? Veď vy krivíte pravú podstatu úradu na dohľad. Veď dôvody, ktoré uvádzate v zákone, prečo to chcete, zacitujem. „V praxi sa môžu vyskytnúť rôzne dôvody, ktoré nemožno vopred predvídať. Vláda považuje zdravotníctvo za jednu zo svojich priorít, preto by mala možnosť aj napriek postaveniu úradu nad zdravotnou starostlivosťou, ktorá mu vyplýva zo zákona, rozhodnúť o odvolaní predsedu úradu na návrh ministra,“ teda minister bude rozhodovať, kto jeho zdravotné zariadenia bude kontrolovať a ako bude kontrolovať.

    Veď tu sofistikovane sa vraciate pred rok 1989, a to kolegyňa a kolega zo SMER-u, vy to ako nevnímate a necítite, že je tu niečo, že kebyže s tým minister príde, tak by som to bral, akože si chce posilniť on moc, ale vy poslanci Národnej rady idete v podstate ničiť Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    O chvíľu to urobí minister hospodárstva s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. To isté sofistikovane. Predsedu úradu, podpredsedu úradu môže vláda odvolať bez udania dôvodu, a ešte aj to je málo? Ten, kto nominuje do Regulačnej rady, môže svojho nominanta stiahnuť, kedy chce, no ale tak potom, ak budú títo ľudia politicky rozmýšľať, tak budú politicky konať, ale kde je potom odbornosť, kde je nezávislosť, kde sa ten človek má potom oprieť, však o všetkom rozhodne vláda, o všetkom rozhodnete vy.

    Nedá sa podporiť tento návrh zákona, nedá sa podporiť a ja si myslím, že treba o týchto veciach viac debatovať, aby sme tu nezaložili nejaký nebezpečný precedens, že sa ozaj budeme vracať kusisko dozadu.

    Ideálne zo strany predkladateľa by bolo, kebyže tento návrh zákona siahnete, že by sme nepokračovali v rokovaní a že by sme sa ozaj pobavili ako ďalej so zdravotníctvom. My sme niečo predložili, vy ste to zastavili, nepredložili ste nejakú víziu ako ďalej.

    Tak pobavme sa najskôr o tom, ako chcete ísť ďalej, ale nedemontujme to pekne takto sofistikovane, pekne krôčik po krôčiku sa vraciame niekde, čo už dávno, dávno má zdravotníctvo za sebou, čo sme už prekonali a stálo to desiatky a desiatky miliárd v tom zdravotníctve a vraciame sa spätne dozadu, aby sa zdravotníctvo zadlžovalo, aby malo menej peňazí, aby bolo neprehľadnejšie, aby štatutári zdravotníckych zariadení neniesli majetkovú zodpovednosť za svoje konanie, jednoducho sa vraciame späť, rušíme exekúcie len na štátne zdravotné zariadenia, ani na súkromné, jednoducho dávame priehrštím možnosť míňať nezodpovedne.

    A keď by mal úrad zasiahnuť či do poskytovania zdravotnej starostlivosti, udeľovať pokuty a trestať, že sa nekoná v zmysle zákona, tak tento úrad si idete podriadiť tak, že vy budete mať predsedu tak, že si ho odvoláte z večera do rána a dáte si tam svojho človeka, ktorý bude konať tak, ako štát bude chcieť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, a, pardon, s faktickou poznámkou pán poslanec Pavol Frešo. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tak ako predrečník uviedol, tak aj ja som si všimol, že predložený návrh zákona je ďalším krokom k centralizácii moci smerom k vláde, je to plne v súlade s tým, ako sa identifikuje predseda vlády, že je to vláda socialistická, tak postupuje socialisticky, celú moc si snaží strhnúť na seba.

    Bohužiaľ, v tomto prípade zabúdame na toho, pre koho tento úrad je určený, a to je pre občana. To znamená, že ak mu odoberieme nezávislý úrad a tento podriadime vláde, tak občan sa nebude mať kam obrátiť, bude stále viac odkázaný na štát a veľmi som prekvapený, že tento návrh nepredkladá vláda samotná, pravdepodobne na to nemá dosť odvahy, a ako aj z predošlej diskusie vyplynulo, keď sme sa bavili o dani z príjmov, riadi sa pravdepodobne mediálnym dopadom, a keďže nemá dosť odvahy, tak si nájde dostatok lojálnych sebe poslancov, našich kolegov, ktorí, bohužiaľ, túto demontáž demokracie budú realizovať za ňu. To mi je veľmi ľúto. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne za príspevky, ktoré sme počuli počas rozpravy. Chcel by som zdôrazniť skutočne, že ak ste si všimli, že § 22 príslušného zákona sa nikde neuvádza, napríklad pri možnom odvolaní predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, že ak poruší podmienky § 18, § 19 a § 20, to je pre verejnosť, aby teda verejnosť, keď predrečníci sa tu oháňali občanmi a verejnosťou, verejnosť vedela, že je tam asi 40 alebo 50 položiek, s ktorými úrad pracuje, to nie je iba to, čo povedal pán poslanec Janiš a ďalší, teraz neviem meno, že občana zbavujeme niečoho, kde sa nebude môcť sťažovať, kde úrad nebude môcť vykonávať jeho prania, jeho sťažnosti atď., to vôbec nie je pravda. Činnosť úradu takto smerovaná je iba snáď desatina činnosti úradu, ktorá rieši sťažnosti atď.

    Chcel by som povedať, že v týchto § 18 až § 20 je taxatívne vymenovaná pôsobnosť úradu, čiže si predstavte, keď bolo tu v diskusných príspevkoch hovorené, že teda, aby sme sa zachovali ako chlapi, aby sme povedali teoreticky, ak úrad prestane plniť § 18 až § 20 a teoreticky nebude robiť nič, tak nie je možné predsedu úradu odvolať.

    Ja by som povedal pani poslankyni Sabolovej, hovorila myslím, že máme chuť pomoci, potom neviem, či to ona hovorila, že aký je názor ministerstva.

    Názor ministerstva je jasný. Ak má minister a vláda zodpovedať za slovenské zdravotníctvo, tak musí mať možnosť i vstupovať do činnosti, ktoré skutočne so zdravotníctvom súvisia. Iste, je to vaše právo, tak ako je moje právo hovoriť, tak aj vaše.

    Pán poslanec Janiš, vám by som povedal iba toľko. Slovenský národ a verejnosť si už zvykla na to, že za 8 rokov ja som vás vnímal alebo myslím, že minulé 4 roky vnímal ako občan ešte, už som si zvykol, že ste odborník na všetko a chcel by som vám iba povedať toľko, že opäť ste využili svoje vystúpenie na politický prejav a spŕšku ideologických nezmyslov. To je všetko. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ. Pýtam sa pani spravodajkyne, chce vystúpiť? Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme v našom programe prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pelegriniho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona ste dostali ako tlač 95 a návrh na pridelenie na prerokovanie vo výboroch pod rozhodnutím predsedu č. 82.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu, aby tento návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Cieľom predkladaného návrhu zákona je zabezpečiť úplnú transpozíciu smernice Rady 1996/48 z 23. júla 1996 o interoperabilite systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/50 z 29. apríla 2004, ktorou sa táto smernica mení a dopĺňa.

    Transpozičná lehota na prebratie tejto smernice uplynula 1. mája 2004. Za jej netransponovanie už bolo začaté konanie proti Slovenskej republike o porušení zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a podaná žaloba aj Európskej komisie na Európskom súde.

    Čiastočná transpozícia uvedenej smernice je zabezpečená nariadením vlády Slovenskej republiky o technických požiadavkách interoperability systému transeurópskych vysokorýchlostných železníc, ktoré vláda Slovenskej republiky schválila na svojom rokovaní dňa 11. 10. 2006 uznesením vlády č. 848/2006.

    Keďže nariadením vlády nemožno upravovať kompetencie orgánov štátnej správy, úplná transpozícia predmetnej smernice sa zabezpečí práve predloženou novelou zákona.

    Navrhuje sa zabezpečiť oznamovaciu povinnosť Slovenskej republiky voči Európskej komisii v otázkach uplatňovania technických špecifikácií interoperability európskeho železničného systému úpravou kompetencií Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a súčasne sa navrhuje rozšíriť kompetencie Úradu pre reguláciu železničnej dopravy ako orgánu dohľadu pre vysokorýchlostný železničný systém, jeho povinnosť viesť národný register železničných dráhových vozidiel a národný register železničnej infraštruktúry a taktiež kontrolovať a povoľovať uvedenie do prevádzky štrukturálnych subsystémov tvoriacich európsky železničný systém na území Slovenskej republiky. Dnes sme posledným štátom Únie, ktorý túto transpozíciu nezabezpečil.

    Vzhľadom na začaté konanie na Európskom súdnom dvore a hrozbe uloženia pokuty si vás, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu zákona. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Jánovi Chrbetovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 35 z 9. októbra 2006 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pelegriniho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 2. októbra 2006 č. 82 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 29. novembra 2006 a v gestorskom výbore do 30. novembra 2006.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán spravodajca. Vážená kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ďakujem tak navrhovateľovi, ako aj spravodajcovi, a ak dovolíte, oznamujem vám, že prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme ďalej v našom programe. Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona ste dostali pod tlačou č. 96 a návrh na pridelenie do výborov, teda v rozhodnutí predsedu pod č. 83.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Palkovi za skupinu poslancov, aby návrh zákona uviedol. Pozerám, že tu nie je pán Palko, vyzývam ho podľa možnosti, aby sa dostavil čo najskôr do rokovacej miestnosti.

    Poprosím aj pracovníkov kancelárie, ak niekde tu sú, aby skúsili nejakým spôsobom informovať pána poslanca, že je potrebné uviesť návrh zákona. Veľmi pekne ďakujem.

    Vážený pán poslanec Palko, pokiaľ je možné, by som vás poprosil, aby ste uviedli návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, odpustite moje dychčanie. Veľmi si vážim ctený parlament, preto som utekal, aby som došiel ako-tak načas.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som stručne vysvetlil zámery predkladaného zákona. Zákon o ochrane utajovaných skutočností upresňuje jeden veľmi dôležitý nástroj tejto ochrany, a to sú bezpečnostné previerky osôb, ktoré majú vo svojom zamestnaní prichádzať do styku s utajovanými skutočnosťami. Takíto ľudia pracujú v štátnej správe, na krajských úradoch, okresných úradoch, na ministerstvách, v ozbrojených silách, v tajných službách, v polícii atď.

    Postup pri vykonávaní previerok u zamestnancov rôznych zložiek však nie je rovnaký. V zásade u väčšiny týchto preverovaných osôb prebieha tento proces takto.

    Slovenská informačná služba, Policajný zbor, iné zložky, iné orgány postúpia relevantné informácie o preverovanej osobe Národnému bezpečnostnému úradu, ktorý tieto údaje posúdi a rozhodne o tom, či vydá tejto osobe osvedčenie o tom, že sa môže zoznamovať s utajovanými skutočnosťami, alebo nevydá.

    Z uvedeného vyplýva, že orgánom, ktorý je veľmi vyťaženým účasťou na bezpečnostných previerkach, je Slovenská informačná služba. Slovenská informačná služba je zaťažená aj mnohými inými úlohami, ktoré jej stanovuje zákon. Treba poznamenať, že existujú výnimky v procese previerok, ako som tento proces popísal.

    Napríklad previerky príslušníkov Vojenského spravodajstva nevykonáva Slovenská informačná služba a Národný bezpečnostný úrad, ale títo sú preverovaní samotným Vojenským spravodajstvom.

    Takisto všetci príslušníci Ozbrojených síl Slovenskej republiky, pracovníci ministerstva obrany nie sú preverovaní NBÚ a SIS, ale previerky kompletne vykonáva Vojenské spravodajstvo.

    Predkladám návrh na to, aby príslušníkov Policajného zboru takisto nepreveroval Národný bezpečnostný úrad a Slovenská informačná služba, ale aby previerky príslušníkov Policajného zboru vykonával samotný Policajný zbor. Argumenty k tomuto sú dva.

    Po prvé, ak sú osobitne mimo právomocí SIS a Národného bezpečnostného úradu preverovaní vojaci, nie je dôvod na to, aby v prípade policajtov to bolo inak.

    Po druhé, túto novelu predkladám spoločne s novelou zákona o Slovenskej informačnej službe. Všetci vieme, že v posledných rokoch mimoriadne narastá nebezpečenstvo terorizmu. O tom netreba ani veľa hovoriť, stačí sledovať dianie v Európe, v Amerike. Každému je to jasné.

    Hlavnou inštitúciou pre boj s terorizmom v zmysle zákona o Slovenskej informačnej službe je Slovenská informačná služba, ktorá je však zaťažená aj inými úlohami, napríklad i tými, ktoré som už spomínal, ktoré vyplývajú zo zákona o ochrane utajovaných skutočností. Domnievam sa, že kvôli nebezpečenstvu terorizmu je potrebné nejakým spôsobom uvoľniť viac kapacít Slovenskej informačnej služby tým, že ju odbremeníme od iných úloh.

    Rozhodnutie, že policajtov bude preverovať Policajný zbor, je odbremenením Slovenskej informačnej služby, aby mohla uvoľniť viacej svojich kapacít pre boj s terorizmom. Toto je druhý argument na schválenie návrhu, ktorý vám predkladám so svojimi kolegami. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Veľmi pekne ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu zákona. Ďakujem pekne, nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľa. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Martinovi Fedorovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením z 10. októbra 2006 ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 2. októbra 2006 č. 83 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 29. novembra 2006 a gestorský výbor do 30. novembra 2006.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, či sa niekto chce do rozpravy prihlásiť ústne? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem zároveň všeobecnú rozpravu za skončenú. Predpokladám, že nebude sa chcieť vyjadriť ani pán navrhovateľ, ani pán spravodajca. Ďakujem veľmi pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 97 a návrh na pridelenie na prerokovanie vo výboroch v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 84.

    Opäť teda dávam slovo poslancovi pánovi Vladimírovi Palkovi, aby za skupinu poslancov tento návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prosím, aby ste túto novelu zákona o Slovenskej informačnej službe chápali v kontexte predchádzajúceho zákona, ktorý som už odôvodňoval.

    Vzhľadom na zmenu medzinárodnej bezpečnostnej situácie po teroristických útokoch v Spojených štátoch amerických i v Európe od roku 2001 sa pochopiteľne zaraďuje medzi priority bezpečnostných zložiek v boji proti terorizmu. A pochopiteľne nezastupiteľnú úlohu v tomto boji majú spravodajské služby, ktoré získavajú informácie o možných teroristických hrozbách.

    Domnievame sa, že Slovenská republika musí tiež reagovať na zmenu priorít v spravodajskej komunite určitou zmenou alokácie svojich personálnych, technických a finančných prostriedkov, ktoré každoročne vynakladá na predchádzanie a elimináciu teroristických rizík.

    Cieľom tejto novely zákona je odbremenenie Slovenskej informačnej služby od povinností súvisiacich so získavaním, sústreďovaním a vyhodnocovaním informácií o všetkých formách organizovanej trestnej činnosti.

    Táto povinnosť bola daná v Slovenskej informačnej službe v roku 1999, mimochodom bolo to po návrhu, ktorý som predkladal vtedy ja. Počas existencie uvedeného zákonného ustanovenia neboli zaznamenané a následne potvrdené nejaké veľmi závažné informácie takéhoto charakteru, ktoré by neboli známe v nejakej forme i Policajnému zboru. Informačné výstupy SIS pre zákonných príjemcov skôr obsahovali spravodajské informácie o formách kriminality, ktorá je rozpracovávaná a následne úspešne realizované Policajným zborom.

    Teda na riešenie problematiky všetkých foriem organizovaného zločinu bude použitá naďalej ako doteraz kapacita Policajného zboru, čo umožní Slovenskej informačnej službe sústrediť viac svojich kapacít na boj proti narastajúcej hrozbe terorizmu.

    Tento návrh neznamená, že SIS sa už vôbec nebude venovať organizovanému zločinu, bude sa venovať ale iba jeho najzávažnejším formám. Napríklad podľa § 2 ods. 1 písm. b) a e) zákona o Slovenskej informačnej službe.

    Tento návrh novely zákona o SIS umožní službe efektívnejšie a s väčším personálnym, finančným a technickým nasadením rozpracovávať rizikové komunity, prenikať do ich vnútornej organizácie a získané informácie postupovať orgánom činným v trestnom konaní i zahraničným partnerom.

    Zároveň sa touto novelou vytvárajú predpoklady na skvalitnenie analytických jazykových kapacít príslušníkov Slovenskej informačnej služby, ktoré sú nevyhnutným predpokladom úspešného pôsobenia spravodajskej služby.

    Vážené dámy, vážení páni, domnievam sa, že schválenie tohto návrhu zákona, ale aj predchádzajúceho, ktorý som odôvodňoval, bude rozumnou odpoveďou Slovenskej republiky a Národnej rady Slovenskej republiky na nárast teroristického nebezpečenstva v posledných rokoch. Preto prosím, aby ste tento návrh aj ten predchádzajúci podporili do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie návrhu zákona za skupinu poslancov. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť poslancovi Bélovi Bugárovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 19 z 10. októbra ma určil za spravodajcu k tomuto poslaneckému návrhu. Preto podávam túto spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti. Podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní, a to do 29. novembra 2006 a gestorský výbor do 30. novembra 2006.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec, za spravodajskú správu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vám oznámiť, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Richter. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Pán poslanec Richter, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, uvedomujem si, že ide o prvé čítanie návrhu zákona, ale aj napriek tomu pokladám za dôležité k nemu zaujať stručné stanovisko.

    Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov smeruje hlavne k vypusteniu časti ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, teda k zrušeniu jednej zo súčasných zákonných úloh spravodajskej služby, a to získavať, sústreďovať a vyhodnocovať informácie o organizovanej trestnej činnosti.

    Predkladaný návrh zákona tak smeruje k likvidácii zákonnej možnosti spravodajského pôsobenia na úseku boja proti organizovanej trestnej činnosti silami a prostriedkami Slovenskej informačnej služby.

    Z pohľadu súčasnej bezpečnostnej situácie, pre ktorú je charakteristický nárast trestnej činnosti páchanej členmi zločineckých skupín, by znemožnenie spravodajskej činnosti predstavovalo, použijem výraz, nezmyselné zníženie schopnosti štátu vysporiadať sa s najzávažnejšími formami trestnej činnosti.

    Znamenalo by to tiež likvidáciu jedného z dôležitých a nezastupiteľných zdrojov informácií, ktoré sú určené orgánom činným v trestnom konaní.

    Podľa predkladateľov je cieľom novely zákona odbremenenie Slovenskej informačnej služby od povinností súvisiacich so získavaním, sústreďovaním a vyhodnocovaním informácií o úplne všetkých formách organizovanej trestnej činnosti, čo má tiež podľa predkladateľov umožniť Slovenskej informačnej službe sústrediť viac svojich kapacít na boj proti narastajúcej hrozbe terorizmu.

    Doterajšia aplikačná prax je však dôkazom toho, že spravodajská služba vytvorila dostatočné kapacity pre zodpovedajúce spravodajské pôsobenie tak na úseku boja proti terorizmu, ako i na úseku boja proti organizovanej trestnej činnosti.

    Slovenská informačná služba je z hľadiska organizačnej štruktúry spravodajského personálu, ale aj prostriedkov spravodajskej činnosti spôsobilá získavať potrebné množstvo relevantných informácií, ktoré potrebujú orgány činné v trestnom konaní. Aj preto možno vnímať iniciatívu predkladateľov návrhu novely zákona nielen ako škodlivú, ale tiež ako neodôvodnenú.

    Je nutné zdôrazniť, že súčasná spravodajská činnosť zameraná na problematiku organizovanej trestnej činnosti nie je na úkor celkovej spôsobilosti spravodajskej služby vykonávať spravodajskú činnosť vzťahujúcu sa na terorizmus. Ide totiž o dva navzájom odlišné predmety spravodajského záujmu.

    Predkladaný návrh novely zákona navyše z platnej právnej úpravy vypúšťa presne to ustanovenie, ktoré bolo do zákona vložené jeho novelou v roku 1999 a ktorého, tak ako uviedol vo svojom úvodnom vystúpení bol iniciátorom a predkladateľom pán poslanec Vladimír Palko.

    Zalistoval som v archíve Národnej rady z toho obdobia a zaujali ma state, resp. články z Parlamentného kuriéra z roku 1999, kde práve pán Palko, a povedal by som, veľmi dobre zdôvodňuje potrebu realizácie tejto činnosti v Slovenskej informačnej službe. Dovolím si zacitovať len veľmi dva krátke úryvky z prvého čísla: „Navrhujem poveriť Slovenskú informačnú službu novými úlohami okrem iného, aby sa venovala aj získavaniu, triedeniu a poskytovaniu informácií o organizovanom zločine v rámci svojej náplne.“

    V ďalšom čísle Parlamentného kuriéra uvádza: „Bolo by tiež omylom domnievať sa, že ľudské zdroje a finančné prostriedky, ktoré môže Policajný zbor Slovenskej republiky nasadiť do potierania organizovanej kriminality, že sú postačujúce.“

    Uvádza: „Skúsenosti z vyspelých demokratických štátov hovoria, že účinným spôsobom boja proti organizovanému zločinu je dlhodobé pôsobenie proti nemu spravodajskými metódami.“ Nehovoriac o tom, že v tom článku sa veľmi konkrétne uvádza aj potreba a odporúčania medzinárodných inštitúcií, ako je Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, ktoré odporúčalo, aby sa touto problematikou, problematikou boja proti organizovanému zločinu zaoberali v každých krajinách spravodajské služby.

    Ja pevne verím, že predkladateľov viedol pri predložení tohto návrhu zákona istý záujem riešiť trestnú činnosť v oblasti organizovaného zločinu a nič iné, no ale aj napriek tomu a hlavne preto, čo som tu predniesol, nepokladám toto riešenie, ktoré predkladatelia navrhujú, za dobré a odporúčam nepodporiť do druhého čítania tento návrh.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľa, chce zaujať v rozprave stanovisko? Nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som zareagoval na vystúpenie pána poslanca Richtera. Niektoré veci, ktoré pán poslanec Richter povedal, vlastne zopakoval už po mne, v niektorých veciach, v niektorých tvrdeniach myslím, že nie dosť pozorne počúval, čo som povedal vo svojom odôvodnení.

    Ešte raz zdôrazňujem, ako som už povedal pri odôvodnení, tento zákon neodoberá Slovenskej informačnej službe povinnosť zaoberať sa zbieraním, triedením, analyzovaním, vyhodnocovaním informácií o organizovanom zločine.

    Tento zákon len sleduje to, aby sa Slovenská informačná služba nemusela zaoberať všetkými formami organizovanej trestnej činnosti, ale aby sa zaoberala iba najzávažnejšími formami.

    To, keď vypustíme spomedzi tých písmen, kde sa stanovujú povinnosti SIS, povinnosť zbierať informácie o organizovanom zločine, to neznamená, že z iných písmen, ktoré tam boli, sú, ostávajú nevyplýva povinnosť zaoberať sa závažnými formami organizovanej trestnej činnosti.

    Uvediem príklad. Ak tá organizovaná trestná činnosť nejakým spôsobom bude súvisieť s terorizmom, no tak SIS sa tým bude zaoberať. Ak tá organizovaná trestná činnosť bude spôsobovať závažné ekonomické škody štátu, no, tak potom sa tým Slovenská informačná služba naďalej bude zaoberať podľa písmena e).

    Ak, povedzme, pôjde o organizovanú trestnú činnosť v súvislosti s nelegálnou migráciou, čo môže ohroziť ústavné základy štáty, no, tak sa tým Slovenská informačná služba bude zaoberať naďalej.

    Ale nevidím v dnešnej dobe dôvod, aby sa zaoberala úplne všetkými formami organizovanej trestnej činnosti, trebárs neviem, krádežami motorových vozidiel v okrese Liptovský Mikuláš. Ako príklad uvádzam. Takže toto je potrebné si vyjasniť. Napokon, ako som už aj ja povedal, ako to zopakoval pán poslanec Richter, v roku 1999 som naozaj navrhoval, aby sa Slovenská informačná služba zaoberala všetkými formami organizovanej trestnej činnosti, pričom niektorými sa ona zaoberala aj predtým v období pred rokom 1999. Ale v roku 1999 bezpečnostné riziká boli iné, ako sú dneska v roku 2006. V roku 1997 sa, samozrejme, tiež naše zložky zaoberali bojom proti terorizmu, ale nikto nebral vážne nejaké nebezpečenstvo teroristického útoku.

    Dnes sedem rokov odvtedy sme už v inej situácii, ako sme zareagovali v oblasti spravodajských služieb na pokles rizika organizovaného zločinu a nárast rizika terorizmu. Zatiaľ sme nezareagovali nijako.

    Ja sa domnievam, že rozviazanie kapacít v službe pre boj s terorizmom, možnosť premiestniť svoje kapacity od problému, ktorý už takým problémom nie je, k problému, ktorý stále narastá, je našou rozumnou odpoveďou na riziko terorizmu za posledných päť rokov.

    Preto dúfam, že som vysvetlil všetko to, čo bolo potrebné vysvetliť po vystúpení pána poslanca Richtera, a dúfam, že táto novela zákona bude podporená. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Vzhľadom na to, že neprejavil záujem spravodajca o vystúpenie, veľmi pekne ďakujem obidvom pánom poslancom.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme ďalej. V našom rokovaní pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení niektorých predpisov.

    Tento návrh zákona ste dostali ako tlač 98 a návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu pod č. 85.

    Teraz dávam slovo poslancovi Róbertovi Madejovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v krátkosti si dovolím odôvodniť návrh novely zákona o štátnej službe, ktorý už bol od svojho prijatia v roku 2001 18-krát novelizovaný.

    Práve to je dôvodom, pretože niektorými nesystémovými novelizáciami bol deformovaný do tej miery, že obsahuje celý rad protirečivých ustanovení, ktoré nie je možné opraviť samostatnými novelami tohto zákona.

    Rovnako tak ale sa jednotlivé novelizované znenia výrazne odklonili od pôvodnej filozofie zákona o štátnej službe. Tieto zmeny spôsobujú značné právne aplikačné problémy v praxi a predkladanou novelou zákona sa odstraňujú len najmarkantnejšie nedostatky zákona. Tu chcem pripomenúť, že nový zákon o štátnej službe je v pláne legislatívnych úloh ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ale až v nasledujúcich rokoch.

    Navrhuje sa týmto zákonom najmä rozšírenie ustanovení zákona o štátnej službe, ktoré sa vzťahujú na predstavených v politických funkciách a na odborníkov plniacich úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu Národnej rady alebo podpredsedov Národnej rady.

    Ide o oblasti náhrady výdavkov pri pracovných cestách, zabezpečenie stravovania a prehlbovania kvalifikácie. Taktiež o doplnenie a precizovanie ustanovenia o pôsobnosti v oblasti vykonávania kontroly dodržiavania zákona o štátnej službe, ako aj predpisov vydaných na jeho vykonanie, taktiež o zjednotenie postavenia vedúcich služobných orgánov a iných orgánov štátnej správy s vedúcimi služobných orgánov ostatných služobných úradov.

    V nadväznosti na toto znenie sa v prechodných ustanoveniach upravuje právne postavenie vedúcich služobných úradov, ktorí vykonávajú štátnu službu ku dňu účinnosti tohto zákona.

    Ďalej sa precizuje zvyšovanie platových taríf tých predstavených v politických funkciách, na ktorých sa tieto ustanovenia zákona o štátnej službe vzťahujú a odborníkov plniacich úlohy pre člena vlády, prezidenta, predsedu Národnej rady alebo podpredsedov Národnej rady. Rovnako doplnenie ustanovení zákona o štátnej službe v súvislosti s dohodami o zvyšovaní kvalifikácie štátnych zamestnancov.

    Novela zákona reaguje aj na poslednú novelu zákona o štátnej službe a rieši niektoré právnoaplikačné problémy a dolaďuje tak, aby zákon o štátnej službe bol funkčný z hľadiska obdobia do prijatia nového zákona o štátnej službe. Prosím o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie návrhu zákona. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie poslankyni Edite Angyalovej.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 5. schôdzi.

    V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku preto podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Účelom tohto návrhu zákona je odstránenie najzávažnejších nedostatkov, ktoré spôsobil predovšetkým zákon č. 231/2006 Z. z. Ide o úpravu v oblasti vykonávania kontroly vo veciach dodržiavania zákona o štátnej službe, úpravu postavenia vedúcich služobných orgánov iných orgánov štátnej správy a zjednotenie spôsobu odvolávania predstavených v priamej riadiacej pôsobnosti politického predstaveného na ministerstvách a ostatných ústredných orgánoch štátnej správy.

    Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideliť návrh zákona (tlač 98) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.

    Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený ho prerokovali v lehote do 29. novembra 2006 a gestorský výbor v lehote do 30. novembra 2006.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Pýtam sa, či má záujem prihlásiť sa niekto ústne? Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne, uzatváram rozpravu, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, návrh je ako tlač č. 100.

    Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 87.

    Nech sa páči, pán poslanec Madej.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaná novela zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene zákona o sociálnom poistení vychádza zo skutkového stavu, ktorý vznikol od 1. januára 2006, keď vzniklo obrovské množstvo prestupov v rámci druhého piliera v rámci dôchodkového sporenia.

    Došlo k veľkému množstvu špekulatívnych prestupov, na ktorých profitovali len finančné skupiny a sprostredkovatelia a na základe toho zaťažovali celý systém druhého piliera, čo spôsobí a čo spôsobuje v konečnom dôsledku negatívum vo vzťahu k samotným sporiteľom, ktorí v istej miere od ekonomicky oprávnených nákladov predsa budú musieť na svojich odplatách a z poplatkov tieto náklady splácať.

    Preto jednou prvou najhlavnejšou zmenou je systémové riešenie prestupov tak, aby sa zabránilo špekulatívnym prestupom, ku ktorým dochádzalo v rámci druhého piliera. Ak si hovoríme, čo je to špekulatívny, tak na základe toho, že najčastejšie sprostredkovateľ si rozdeľoval vysokú províziu so samotným sporiteľom, ktorý bol takto nie na základe racionálnych dôvodov, ale na základe takýchto pokútnych dôvodov motivovaný prestúpiť. To zaťažovalo systém druhého piliera a, samozrejme, spôsobovalo vysoké náklady, na ktoré v konečnom dôsledku doplácajú samotní sporitelia.

    Chcem len poznamenať, že za prvý polrok roku 2006 v rámci tohto systému prestúpilo, zmenilo dôchodkovú správcovskú spoločnosť 150-tis. sporiteľov, čo je 15 % celkového počtu, ktorí mohli prestúpiť, čo je obrovsky vysoké číslo, nezdravé číslo v rámci tohto uzavretého trhu, ktoré spôsobuje, že systém druhého piliera nie je dlhodobo udržateľný v prípade, ak sa neurobia systémové zmeny.

    Touto novelou sa zavádza administratívna bariéra, bariéra pred tým, aby sporiteľ, resp. dalo by sa povedať, bariéra pred tým, aby sprostredkovateľ mohol motivovať sporiteľa rozdelením si vysokej provízie k tomu, aby mohol prestúpiť, lebo k prestupom by malo dochádzať len z odôvodnených dôvodov alebo príčin.

    Navyše systémom, ktorý je bežný aj v iných krajinách ako v Chorvátsku a ďalších a to, že sporiteľ by bol povinný osobnou účasťou na Sociálnej poisťovni požiadať o vydanie akceptačného listu.

    Táto administratívna bariéra by mala zabrániť neodôvodneným prestupom, pretože najčastejšie dochádzalo k uzavretiu takých zmlúv v dôsledku sprostredkovateľov, ktorí aj z nevedomosti nabádali ľudí podpisovať také zmluvy.

    Už v súčasnosti nám hlásia množstvo ľudí a ja osobne sa snažím niektoré tieto podnety prešetrovať, že mnohí ľudia aj vo vysokom veku vstúpili do druhého piliera veľmi často z nevedomosti, pretože štát aj v oblasti informovania o pozitívach a negatívach tejto kampane v minulom období určite zlyhal.

    Vydanie tohto akceptačného listu bude teda podstatnou náležitosťou pri prestupe a tento akceptačný list, ktorý by mohol sporiteľ a mal sporiteľ predložiť dôchodkovej správcovskej spoločnosti, do ktorej chce prestúpiť, bude teda podmienka na uzavretie takejto zmluvy. Poplatok, ktorý sa navrhuje v zákone 500 Sk je len menej podstatná suma, ktorá má vyrovnať náklady Sociálnej poisťovne so zavedením a prevádzkovaním takéhoto systému.

    Chcem ešte na doplnenie povedať, že vydávanie akceptačných listov pomôže zjednotiť a vyčistiť samotný register zmlúv a vyčistiť údaje, ktoré sú na jednej strane v Sociálnej poisťovni a na druhej strane v jednotlivých dôchodkových správcovských spoločnostiach, pretože máme tam veľké množstvo falošných zmlúv a problémových zmlúv z hľadiska čistoty údajov.

    Ďalším bodom tejto novely je zníženie úrokov z omeškania, ktoré platí Sociálna poisťovňa dôchodkovým správcovským spoločnostiam. Tieto úroky sú neúmerne vysoké a myslím, že vo výške okolo 18 % a navrhuje sa ich znížiť na výšku, ktorá by zodpovedala základnej sadzbe Národnej banky Slovenska, pretože nie je veľmi logické, aby ľudia, ktorí sú len v prvom pilieri, aby z tohto fondu boli sanované neúmerne vysoké úroky a aby ten, ktorému neboli pripísané finančné prostriedky na účte mal takéto neúmerne vysoké zhodnotenie, preto sa navrhuje zníženie týchto úrokov na ekonomicky oprávnenú výšku.

    Rovnako, ak hovoríme o zastabilizovaní druhého piliera, musíme hovoriť o tom, že ak ide o regulovaný trh, ktorý bol zriadený zákonom v minulosti, je potrebné ho prísnejšie regulovať z hľadiska aj výdavkovej stránky, a to najmä z hľadiska výdavkov na reklamu, ktoré vynakladajú dôchodkové správcovské spoločnosti. Tu sa navrhuje, aby výdavky na reklamu v každom roku neprekročili tisícnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve, čo by v budúcom roku znamenalo výšku okolo 17 mil. korún.

    Rovnako sa navrhuje regulovať aj výšku nákladov, ktoré má dôchodková správcovská spoločnosť v súvislosti s uzatváraním jednej zmluvy, či už novej zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení, alebo prestupovej zmluvy, a to na výšku v roku 2007 1 036 korún.

    Nemalo by sa už stávať v prípade prijatia tohto zákona, aby dôchodkové správcovské spoločnosti vyplácali obrovské provízie na uzavretie jednej zmluvy. Tie provízie išli až do výšky 8 700 korún. Samozrejme, tieto tak vysoké sumy si dôchodkové správcovské spoločnosti uplatňujú v nákladoch a idú na vrub ich nákladov, ale musíme si povedať, že takýto systém by bol určite dlhodobo neudržateľný pri obrovskej prestupovosti, ktorú sme mali.

    Ak týmito opatreniami vyriešime neodôvodnené a špekulatívne prestupy, ktoré zaťažovali systém druhého piliera, a ak na jednej strane znížime náklady, ktoré sú enormné a naozaj vysoké na strane dôchodkových správcovských spoločností a na strane systému ako takého. Nemôže to ísť bez toho, aby sa to na druhej strane neobrátilo na prospech sporiteľov, aby to nešlo na druhej strane v prospech tých ľudí, ktorí si sporia v rámci systému druhého piliera.

    Preto je jedným z návrhov, ktoré majú obrovský prínos v tejto novele zákona, zníženie odplaty za vedenie dôchodkového fondu. Táto odplata sa v mesačnej výške, ktorá je 0,08 a 0,07 po troch rokoch mesačne znižuje na 0,075 % a 0,065 %, čo znamená 7-percentné zníženie odplaty, ktorú platia ľudia dôchodkovej správcovskej spoločnosti za to, že vedie ich dôchodkový účet.

    V praxi by to malo znamenať toľko, že ľudia si v dlhodobom období usporia na svojich dôchodkových účtoch viac, čo v rámci realizácie môže znamenať, že v priebehu 15 rokov toto zníženie odplaty by bolo 1 734 korún pri priemernom príspevku, len v priebehu 20 rokov 3 559 korún a v priebehu 40 rokov 24 871 korún pri modeli u sporiteľa s priemerným príspevkom do druhého piliera.

    To znamená, že ak na jednej strane zastabilizujeme systém, na druhej strane určite aj zníženie nákladov sa musí prejaviť v znížení poplatkov, čo tiež táto novela predpokladá a so zaťatými zubami môžem povedať, po dlhých rokovaniach s ňou prejavili istý súhlas aj jednotlivé dôchodkové správcovské spoločnosti.

    Verím, že táto novela zákona č. 43/2004 Z. z. bude na prospech sporiteľov, pretože bude prinášať benefity každému sporiteľovi, ktorý si hoci len 7-percentným znížením odplaty nasporí viacej v dlhodobom rozmere a na druhej strane aj zastabilizuje systém druhého piliera, ktorý bol zaťažený finančnými skupinami a sprostredkovateľmi, ktorí z neho odčerpávali obrovské množstvo finančných prostriedkov. Z tohto dôvodu prosím o podporu tohto návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. Navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie určil pani poslankyňu Editu Angyalovú ako spravodajkyňu. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona ma určil výbor pre sociálne veci a bývanie na svojej 5. schôdzi.

    V súlade so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky preto podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.

    Návrh zákona je predložený z dôvodu potrieb vyplývajúcich z poznatkov z aplikačnej praxe. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle zákona o rokovacom poriadku prideliť návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 87 určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený ho prerokovali v lehote do 29. novembra 2006 a gestorský výbor v lehote do 30. novembra 2006.

    Ďakujem, pán predseda, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce ešte navrhovateľ? Spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Edity Angyalovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

    Návrh je ako tlač č. 101, pridelenie výborom v rozhodnutí č. 88.

    Opäť požiadam za navrhovateľov pani poslankyňu Angyalovú, aby uviedla návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi odôvodniť tento návrh zákona. Predloženým návrhom navrhujeme zabezpečiť jednoznačnú aplikáciu ustanovení zákona o sociálnej pomoci pre cudzincov, ktorí sú občanmi členského štátu Európskej únie, štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie pre cudzincov z tretích krajín, ale aj pre azylantov alebo cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, a to v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi a v súlade s vnútroštátnou legislatívou, napríklad so zákonom č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Predložený návrh nebude mať výrazný dopad na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Peňažné príspevky na kompenzáciu, peňažný príspevok za opatrovanie a sociálne služby boli poskytované v roku 2005 dvadsiatim cudzincom. Išlo najmä o občanov Poľska, Maďarska, Českej republiky a Rumunska.

    Pokiaľ ide o azylantov. Podľa údajov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v roku 2005 bol azyl pridelený 21 osobám. Za predpokladu, že z celkovej populácie je 7 až 10 % občanov so zdravotným postihnutím, nárast by predstavoval u týchto poberateľov dvoch poberateľov peňažných príspevkov z radov azylantov.

    Vychádzajúc z údajov za prvý polrok 2006 teda možno predpokladať, že nárast finančných prostriedkov pre 22 osôb, čiže 2 azylanti a 20 zdravotne postihnutí ostatní cudzinci by v roku 2007 predstavoval sumu cca 616-tis. korún.

    Pri sociálnych službách nepôjde o rozšírenie okruhu osôb, nakoľko podľa v súčasnosti platného právneho stavu Slovenská republika poskytovala sociálne služby cudzincom v rovnakom rozsahu ako občanom Slovenskej republiky, a to aj azylantom v súlade s dohovorom o právnom postavení utečencov a protokolom týkajúcim sa právneho postavenia utečencov.

    V prípade, ak by nárast počtu cudzincov poberajúcich kompenzácie bol v súlade s doterajším vývojom, čo je možné dôvodne predpokladať, nárast čerpania finančných prostriedkov nebude zakladať dôvod na navýšenie limitov kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny za roky 2007 až 2009.

    Okrem toho návrhom sledujeme vykonať aj niektoré legislatívnotechnické úpravy, aby sa zabezpečila terminologická presnosť a jednotnosť zákona o sociálnej pomoci medzi jeho jednotlivými ustanoveniami navzájom a súčasne, aby sa odstránili nepresnosti, ktoré vyvolávali v aplikačnej praxi nejasnosti.

    Dámy a páni, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie určil ako spravodajkyňu pani poslankyňu Janu Vaľovú. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podávam spravodajskú informáciu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Edity Angyalovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov (tlač 101).

    V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Cieľom návrhu zákona je upraviť sociálnu pomoc poskytovanú cudzincom v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi a vnútroštátnou legislatívou.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 88 z 2. októbra 2006 prideliť návrh zákona (tlač 101) na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol určený návrh pridelený ho prerokovali v lehote do 29. novembra 2006 a gestorský výbor v lehote do 30. novembra 2006.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu k uvedenému bodu. Písomne sa do rozpravy prihlásili pani poslankyňa Radičová a pani poslankyňa Gibalová. Keďže sa priblížil čas, ktorý sme si určili na hlasovanie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vyhlasujem päťminútovú technickú prestávku pred hlasovaním a v rokovaní budeme pokračovať po ukončení hlasovania rozpravou k uvedenému návrhu poslancov Národnej rady. Vyhlasujem päťminútovú technickú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás poprosiť, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále, budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním o 16 prerokovaných bodoch programu 5. schôdze Národnej rady.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniam.

    Pani poslankyňa Laššáková, návrh, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, mám procedurálny návrh a v súlade s rokovacím poriadkom navrhujem, aby sme bod č. 32 návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii, ktorý máme ako tlač č. 103, prerokovali ako prvý bod zajtrajšieho rokovania.

  • Ďakujem. Predpokladám, že ide o návrh...

  • ... troch poslaneckých klubov...

  • Áno, áno, v mene troch poslaneckých klubov.

  • ... a chcem sa spýtať, ktorých poslaneckých klubov, pani poslankyňa?

  • SMER – sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Hnutie za demokratické Slovensko – Ľudová strana.

  • Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s takýmto postupom?

  • Všeobecný súhlas.

  • Áno? Dobre, ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať hlasovaním a pristúpime k hlasovaniu, kde budeme najprv ako o prvom hlasovať v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač č. 93.

    Poprosím určeného spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Valockého, aby uviedol hlasovanie.

    Evidentne pán spravodajca je zaskočený situáciou. Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme prikročili k druhému hlasovaniu, aby si pán spravodajca mohol pripraviť návrh uznesenia, o ktorom budeme hlasovať. Je všeobecný súhlas?

  • Všeobecný súhlas.

  • V každom prípade chcem poďakovať všetkým, ktorí nevyjadrili všeobecný súhlas za zhovievavosť. Predpokladám, že je to aj do budúcnosti náznak kooperácie vo veľmi podstatných veciach. Ďakujem pekne, pán spravodajca. Takže poprosím vás, aby ste uviedli hlasovanie. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme. Už to bude, nech sa páči, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 136, nikto nebol proti, zdržal sa 1.

    Uznesenie sme schválili.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pán spravodajca, poprosím teraz druhé hlasovanie o pridelení výborom, určenie gestorského výboru a určenie lehôt na prerokovanie.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že predmetný návrh zákona výbory prerokujú do 29. novembra 2006 a gestorský výbor do 30. novembra 2006. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Budeme hlasovať. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme pridelili uvedený návrh zákona výborom, určili gestorský výbor, ako aj lehoty na prerokovanie v druhom čítaní.

    Dámy a páni, budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o veterinárnej starostlivosti (tlač č. 89).

    Poprosím spravodajkyňu pani poslankyňu Magdu Košútovú, aby uviedla hlasovanie.

  • Valocký, karta. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme sa uzniesli, aby sme prerokovali tento návrh zákona v druhom čítaní.

    Budeme v druhom hlasovaní hlasovať o pridelení výborom, určenie gestorského výboru a určenie lehoty.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financovanie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 29. novembra 2006 a gestorský výbor do 30. novembra 2006.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, všetci za.

    Konštatujem, že sme pridelili zákon výborom, určili gestorský výbor, aj príslušné lehoty na prerokovanie v druhom čítaní.

    Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, je to tlač 70.

    Poprosím pána spravodajcu poslanca Ivana Vargu, aby uviedol hlasovanie.

  • V rozprave vystúpila pani poslankyňa Tóthová s legislatívnou pripomienkou, ale myslím, že sa to vyjasnilo, takže môžeme hlasovať v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že tento návrh zákona postúpime do druhého čítania.

    Pán predseda, dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 92, proti 24, zdržalo sa 25.

    Konštatujem, že sme sa uzniesli, aby sa prerokoval tento návrh zákona v druhom čítaní. Poprosím o hlasovanie o pridelenie výborom, určenie gestorského výboru a určenie lehoty na prerokovanie.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím vaším z 22. septembra, aby bol pridelený tento návrh na prerokovanie výborom v druhom čítaní: výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 29. novembra a gestorský výbor do 30. novembra 2006.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 139 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme pridelili uvedený návrh zákona výborom, určili gestorský výbor, ako aj lehoty na prerokovanie.

    Pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Poprosím pána poslanca Tibora Mikuša, aby uviedol hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, dajte hlasovať podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že Národná rada prerokuje tento návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 122 za, 1 proti, 19 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme sa uzniesli, aby sme prerokovali tento návrh zákona v druhom čítaní. Poprosím druhé hlasovanie o výboroch a lehotách a gestorskom výbore.

  • Vážený pán predseda, dajte hlasovať v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s vaším rozhodnutím z 2. októbra 2006 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh výboru pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Zároveň, že gestorským výborom je výbor pre financie, rozpočet a menu. Jednotlivé výbory prerokujú uvedený návrh do 29. novembra, gestorský výbor do 30. novembra.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 141 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme pridelili uvedený návrh zákona výborom, určili gestorský výbor, ako aj lehoty na jeho prerokovanie.

    Požiadam teraz predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Buriana, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dostali ste to ako tlač č. 84.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 79, proti bolo 63.

    Konštatujem, že sme sa uzniesli, aby sa uvedený návrh zákona prerokoval v druhom čítaní.

    Poprosím druhé hlasovanie o výboroch, gestorskom výbore a lehotách.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 97 z 2. októbra 2006 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 29. novembra 2006 a gestorský výbor do 30. novembra 2006.

    Pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu, prosím.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 99, proti 17, zdržalo sa 18, nehlasovali 9.

    Konštatujem, že sme pridelili uvedený návrh výborom, určili gestorský výbor, ako aj lehoty na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Budeme pokračovať v prvom čítaní hlasovaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Je to tlač 94.

    Poprosím pána poslanca Ivana Vargu, aby uviedol hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, v rozprave zaznel jeden procedurálny návrh pani poslankyne Tkáčovej, pokiaľ ho nesťahuje. Takže budeme teraz hlasovať.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tomto procedurálnom návrhu pani poslankyne Tkáčovej nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona a vrátiť ho navrhovateľovi späť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 65 za, 78 proti.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

    Budeme pokračovať v hlasovaní, pán spravodajca.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že Národná rada odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 79, proti 46, zdržalo sa 16, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.

    Poprosím teraz o pridelenie výborom, gestorský výbor a lehoty.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v súlade s vaším rozhodnutím z 2. októbra 2006, že prerokujú v druhom čítaní tento návrh výbor pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodársku politiku a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor sa navrhuje výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň termíny pre výbory, aby prerokovali tento návrh do 29. novembra 2006 a gestorský výbor do 30. novembra 2006.

    Dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 115 za, 7 proti, 15 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Konštatujem, že sme pridelili uvedený návrh výborom, určili gestorský výbor, ako aj lehoty na prerokovanie v druhom čítaní.

    Poprosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanca Júliusa Brocku, aby uviedol návrh k uzneseniu k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi mexickými o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore dani z príjmov (tlač 60).

  • Vážení kolegovia, návrh uznesenia je súčasťou spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte hlasovať, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s touto zmluvou a rozhodla o tom, že je to medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

  • Prezentujeme sa a hlasujeme. Chcem upozorniť, že vzhľadom na uvedené spravodajcom je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141. Všetci boli za.

    Konštatujem, že sme prijali a schválili navrhované uznesenie.

    Ďakujem pekne.

    Budeme hlasovať teraz v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Zsolta Simona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov. Je to tlač č. 80.

    Poprosím pána poslanca Jána Čecha, aby uviedol hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 74, proti 59, zdržalo sa 10.

  • Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Budeme pokračovať druhým hlasovaním o pridelení návrhu výborom, určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na prerokovanie.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený poslanecký návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Ďalej za gestorský výbor aby určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory poslanecký návrh zákona prerokujú v termíne do 29. novembra 2006 a gestorský výbor do 30. novembra 2006.

  • Ďakujem. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 86 za, 9 proti, 44 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme pridelili uvedený návrh zákona výborom, určili gestorský výbor, ako aj lehoty na prerokovanie v druhom čítaní.

    Pokračujeme v prvom čítaní hlasovaním o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 726/2004 Z. z. o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách v znení zákona č. 612/2005 Z. z. Je to tlač č. 82.

    Hlasovanie uvedie pán poslanec František Mikloško. Nech sa páči.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 726/2004 Z. z. o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách v znení zákona č. 612/2005 Z. z.

    Dajte hlasovať, aby sme to postúpili do druhého čítania.

  • Ďakujem. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 71 za, 3 boli proti, 64 poslancov sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme neprijali platné uznesenie.

    Ďalej poprosím spravodajcu z výboru pre sociálne veci a bývanie pána poslanca Zoltána Horvátha, aby uvádzal hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 85).

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 67 za, 26 proti, 46 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme nepostúpili uvedený návrh do druhého čítania.

    Budeme pokračovať v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Valockého a Jána Zvonára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 90.

    Poprosím pani poslankyňu Beatu Sániovú, aby uviedla v prvom čítaní návrh hlasovaní.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpilo 6 poslancov, z toho 3 podali procedurálny návrh, aby sa nepokračovalo v predmetnom návrhu zákona v druhom čítaní. Ostatní poslanci nepodali konkrétne pozmeňujúce návrhy. Z uvedeného prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o uvedenom procedurálnom návrhu. Ďakujem.

  • Hlasujeme o návrhu nepokračovať v rokovaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138, za 60, proti 74, zdržali sa 4.

    Uvedený návrh sme neprijali, budeme pokračovať v hlasovaní.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 79 za, 62 proti.

    Konštatujem, že sme postúpili uvedený návrh zákona do druhého čítania.

    Budeme hlasovať teraz o pridelení výborom, určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na prerokovanie.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje tento návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a že predmetný návrh zákona Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerokuje do 29. novembra 2006 a gestorský výbor do 30. novembra 2006. Ďakujem.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 112 proti 7, zdržali sa 15, nehlasovali 6.

    Konštatujem, že sme pridelili uvedený návrh zákona výborom, určili gestorský výbor, ako aj lehoty na prerokovanie. Ďakujem.

    Budeme pokračovať v hlasovaní v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pelegriniho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z. z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, je to tlač 95.

    Poprosím spravodajcu pána poslanca Jána Chrbeta, aby uviedol hlasovanie.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 121, proti 3, zdržali sa 17.

    Konštatujem, že sme sa uzniesli, aby sme prerokovali tento návrh zákona v druhom čítaní.

    Budeme hlasovať o pridelení výborom, určenie gestorského výboru a lehôt na prerokovanie.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 29. novembra 2006 a v gestorskom výbore do 30. novembra 2006.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 138 za, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme pridelili uvedený návrh výborom, určili gestorský výbor, ako aj lehoty na prerokovanie.

    Budeme ďalej pokračovať v hlasovaní v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 96.

    Poprosím pána poslanca Martina Fedora, aby uviedol hlasovanie.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 32 za, 23 proti, 83 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme neschválili uvedený návrh uznesenia.

    Budeme ďalej pokračovať v prvom čítaní hlasovaním o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov. Ide o tlač 97.

    Poprosím pána poslanca Bélu Bugára, aby uviedol hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, navrhujem, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje daný poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 35, proti 53, zdržalo sa 55.

    Konštatujem, že sme neschválili prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o tlač 98.

    Hlasovanie uvedie pani poslankyňa Edita Angyalová.

    Ešte raz tlač 98.

  • Pán predsedajúci, v rozprave nevystúpil ani jeden. Preto prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 79, proti 45, zdržalo sa 16, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že sme posunuli uvedený návrh do druhého čítania. Poprosím teraz pridelenie výborom, gestorský výbor a lehoty na prerokovanie.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že návrh zákona pridelí Národná rada na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený ho prerokovali v lehote do 29. novembra 2006 a gestorský výbor v lehote do 30. novembra 2006.

    Prosím, aby ste dali hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 115 za, 4 proti, 18 sa zdržalo, 6 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme pridelili zákon výborom, určili gestorský výbor a lehoty na prerokovanie v druhom čítaní.

    Ešte raz vás, pani poslankyňa, poprosím, aby ste uviedli hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Je to tlač č. 100.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, aj v tomto prípade v rozprave nevystúpil nikto, a preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 rokovacieho poriadku Národnej rady prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme.

  • 141 prítomných, 86 za, 28 proti, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme postúpili uvedený návrh zákona do druhého čítania.

    A poprosím vás teraz o hlasovanie o pridelenie uvedeného návrhu výborom, určenie gestorského výboru, ako aj lehoty na prerokovanie.

  • Ďakujem, pán predseda. Navrhujem, aby návrh zákona bol pridelený na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený prerokovali tento návrh v lehote do 29. novembra 2006 a gestorský výbor v lehote do 30. novembra 2006.

    Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme.

  • Prítomných 142, za 117, proti 5, zdržalo sa 15, nehlasovali 5.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila tento návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty na prerokovanie.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlasovali sme o všetkých prerokovaných bodoch programu 5. schôdze.

    Budeme pokračovať ďalej v rozprave o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Edity Angyalovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195/1998 Zb. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

    Ako som uviedol pred prerušením rokovania o tomto bode písomne sa prihlásili do rozpravy pani poslankyňa Iveta Radičová, pani poslankyňa Monika Gibalová.

    Ako prvá vystúpi pani Iveta Radičová. Máte slovo, pani poslankyňa.

    Poprosím, pani poslankyňa, ešte o chvíľočku strpenia, lebo pravdepodobne kolegovia... Kolegovia, chcem vás poprosiť, aby ste tí, ktorí nemáte záujem o rozpravu, nevyrušovali. Bude vadiť, pani poslankyňa, keď dám chvíľočku prestávku? Ja sa ospravedlňujem.

    Dobre, päťminútová technická prestávka, kolegyne, kolegovia, ospravedlňujem sa.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážení páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste tí, ktorí máte záujem o vážne rozhovory mimo tejto rozpravy sa pokúsili nájsť si pre to iný priestor.

    Páni poslanci, pán poslanec Mikuš, pán poslanec Mikloško, chcem vás poprosiť.

    Budeme pokračovať v rozprave. Pani poslankyňa.

    Páni poslanci, môžem vás poprosiť, chceli by sme pokračovať v rozprave. Nedá sa to v takomto prostredí.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Pán predseda, vážené dámy a páni, ďakujem veľmi pekne. Ja budem naozaj veľmi stručná, ale...

  • Páni poslanci, je to naozaj až taký problém? Trošku úcty ku kolegyni, ktorá chce vystúpiť v rozprave. Myslím si, že táto budova má dosť priestorov na to, kde sa dajú viesť kuloárne debaty. Ďakujem. Nech sa páči.

  • Ešte raz ďakujem. Novela zákona o sociálnej pomoci. Predkladaná novela podľa môjho názoru nie je len legislatívnotechnická, nemá len technický charakter, ale novela obsahuje isté ustanovenia, ktoré posúvajú problematiku s novými ustanoveniami a vymenujem ktoré, a keďže ich je niekoľko, podľa môjho názoru návrh tejto novely je možné podporiť do druhého čítania len pod podmienkou, že v druhom čítaní budú analyzované všetky navrhované zmeny, hlavne zdôvodnené, prečo sú súčasťou tejto novely. To je celá výhrada. Potrebujem vysvetlenie a zdôvodnenie.

    Vysvetlenie a zdôvodnenie potrebujem predovšetkým k bodom a chýba k bodom 27 a 34. Sú to body novely, ktoré menia kompetencie samosprávneho kraja, ktorý má klientom neštátnych subjektov potvrdzovať, že spĺňajú podmienky zo zákona, a to sa má, to je bod 27, a má sa to zrejme robiť formou správneho konania bod 34.

    Ja žiadam o vysvetlenie, keďže je to nové v tejto novele a nepovažujem to za technickú zmenu, lebo je to zmena kompetencie, žiadam vysvetliť, čo to znamená konkrétne, ako si to konkrétne predstavujete. Čiže kto, na základe čoho a kedy bude vydávať takéto potvrdenia treba v dôvodovej správe jasne ozrejmiť.

    Rovnako nový a posúvajúci kompetencie vážnym spôsobom v tomto prípade opačne zužujúci je bod 21, ktorý dopĺňa oproti pôvodnému zákonu v kompetenciách obcí, že rozhodujú o poskytovaní sociálnych služieb len v zariadeniach, a teraz to nóvum, ktoré sú organizačnou súčasťou, teda časťou obce.

    Predtým obec rozhodovala o nároku v každom prípade, pokiaľ ide o jej obyvateľa bez ohľadu na právnu subjektivitu zariadenia. V tomto prípade sa to zužuje, môže to byť len zariadenie, ktoré je organizačnou súčasťou obce, čo je otočenie princípu, že služba a nárok má byť orientovaná na klienta a nie na existujúce obecné zariadenie. Považujem to za príliš vážny posun vo filozofii, než aby sme to prešli konštatovaním technickolegislatívnej zmeny.

    Preto minimálne z týchto dôvodov, a ešte je tam potom sporný bod 41, ktorý korešponduje síce so zákonom o sociálnoprávnej ochrane, ale opäť potrebujem vysvetlenia, záruku, že tu nedôjde k vynechaniu istých zariadení vôbec z uhla pohľadu.

    Preto žiadam a opakujem. Môžeme podporiť návrh do druhého čítania, ale pod podmienkou, že budú doplnené vysvetlenia a dôvodové informácie vo výbore pre sociálne veci, prečo k takýmto zmenám vo filozofii v tejto novele dochádza.

    A poprosím pre budúcnosť. Pokiaľ sa dejú takéto zmeny v zákone, nemožno to vybaviť vetou, že ide o technickolegislatívne zmeny, lebo to nie je pravda. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Faktické poznámky žiadne. Ako druhá bola prihlásená písomne do rozpravy pani poslankyňa Gibalová.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 195 o sociálnej pomoci, ktorý je predložený v tlači 101, podľa dôvodovej správy sa zdá byť v poriadku, ale v dôvodovej správe chýbajú niektoré odôvodnenia veľmi podstatné. Ja sa budem snažiť stručne okomentovať niektoré body.

    Je to napríklad bod č. 6, teda § 18 ods. 2, kde sa vkladá nové písmeno, to znamená, že do zriaďovateľskej pôsobnosti obce bude zaradená nová pôsobnosť, a to zriaďovanie nového typu sociálnych služieb, domov sociálnych služieb pre dospelých, ktorým sa poskytuje starostlivosť denne. Podľa mňa je to dosť vážna vec.

    Ďalej je to bod 9, kde ide o takú legislatívnotechnickú úpravu a takú zmenu zákona, že v prípade zlúčenia jednotlivých zariadení sociálnych služieb uvedených v § 18 zákona ods. 2 a 4 budú môcť tieto sociálne zariadenia poskytovať aj opatrovateľskú službu, organizovať spoločné stravovanie a poskytovať prepravnú službu.

    Neznamená to síce, že týmto automaticky samosprávny kraj bude môcť poskytovať opatrovateľskú službu, ale cez tieto zariadenia bude poskytovať opatrovateľskú službu, čo si myslíme, že je v rozpore s úmyslom decentralizácie, pretože myslím, že práve aj pani ministerka, aj mnohí poslanci zo SMER-u veľmi apelujú na to, že má to byť zásadne a zásadne kompetencia obce, kým tu cítim, že čosi sa ide presúvať zase smerom hore.

    Potom je to bod 10, kde sa v návrhu vypúšťa druhá veta. Prepáčte mi, ja to v rýchlosti prečítam, aby sme sa vedeli zorientovať. Ide o to, že v domove sociálnych služieb, v domove dôchodcov, zariadení chráneného bývania atď., ktoré uvádza zákon, je možné zabezpečovať aj vedľajšie činnosti a vedľajšie hospodárstvo.

    Vedľajšie hospodárstvo je súčasťou hlavnej činnosti, pritom náklady na vedľajšie hospodárstvo a výnosy z vedľajšieho hospodárstva sú súčasťou rozpočtu zariadenia sociálnych služieb. Výnosy z vedľajšieho hospodárstva možno použiť na rozvoj vedľajšieho hospodárstva a na rozvoj starostlivosti poskytovanej v týchto zariadeniach sociálnych služieb. To je druhá veta v zákone, ktorú navrhujete vypustiť.

    To bude znamenať, že v rozpočtoch zariadení sociálnych služieb nebudú zohľadnené výnosy z vedľajšieho hospodárstva, a teda samosprávny kraj, kde môžu, budú môcť dotovať svoju rozpočtovú organizáciu vo vyššom rozsahu a prínos z vedľajšieho hospodárstva nebude súčasťou rozpočtu danej organizácie alebo čo tým myslíte. Ja by som poprosila, aby ste to vysvetlili.

    Už spomínaný bod 34, nebudem teda opakovať poznámky k tomuto bodu. Potrebujem k tomu vysvetlenie najmä preto, že vylúčenie ustanovenia 60 a 66 z Právneho poriadku neumožní účastníkovi správneho konania podať mimoriadny opravný prostriedok, ako je napríklad obnova konania a podľa ustanovenia 91 ods. 1 zákona o sociálnej pomoci sa na konanie vo veciach poskytovania sociálnych služieb subjektmi, ktoré poskytujú sociálnu pomoc podľa tohto zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Dôvod pre túto legislatívnu zmenu mi teda nie je zrejmý, preto vás prosím o odôvodnenie.

    K bodu 27, ktorý hovorí, odvoláva sa na § 71, kde sa dopĺňa písm. s), kde, ako už bolo spomínané mojou predrečníčkou, ide o potvrdenie, či občan spĺňa podmienky na poskytovanie sociálnej služby. Z toho mi je zrejmé, že je tu úmysel preniesť kompetenciu potvrdzovania skutočnosti, či občan spĺňa podmienky na sociálnu službu podľa zákona smerom na samosprávne kraje. Ak by to tak bolo, tak táto skutočnosť sa veľmi predmetne dotkne občanov.

    Ja poviem príklad. Občan z Popradu si bude žiadať potvrdenie v samosprávnom kraji v Prešove? Bude tam cestovať? Bude mať náklady? Bude mať s tým starosti? Ako to urobí? To je technický problém občana, ale je tu zrejmé, že bude to spôsobovať veľké problémy, a preto domnievam sa, že je to úplne zlá orientácia, ktorá sa kdesi vracia.

    Ďalším vážnym dôvodom pri tomto bode 27 je to, že samosprávne kraje sú príslušnými orgánmi na uzatváranie zmluvy o poskytovaní finančného príspevku so subjektmi, ktoré poskytujú sociálne služby.

    Teda samosprávny kraj je povinný poskytnúť finančný príspevok buď subjektu, ktorý poskytuje sociálnu pomoc, alebo obci za podmienok ustanovených v § 86 zákona o sociálnej pomoci a jednou z týchto podmienok je skutočnosť, že občan, na ktorého samosprávny kraj poskytne finančný príspevok na úhradu nákladov za ním využité sociálne služby musí spĺňať isté podmienky na poskytovanie služieb. Podľa teraz platnej právnej úpravy túto skutočnosť, teda oprávnenie na poskytovanie, využívanie sociálnych služieb potvrdzuje príslušný úrad práce sociálnych vecí a rodiny s miestom pôsobenia.

    V prípade ale prijatia tejto navrhovanej legislatívnej zmeny sa bude kumulovať v jednom správnom orgáne aj právomoc posudzovania, aj prideľovania finančných prostriedkov. Táto centralizácia právomoci v rukách jedného správneho orgánu nie je žiaduca z dôvodu, že existuje riziko zneužitia týchto oprávnení v neprospech samotného občana, teda na poskytovanie, respektíve prijímanie sociálnych služieb.

    Prenesenie kompetencie potvrdzovania skutočností, či občan spĺňa podmienky na poskytovanie sociálnej služby nie je v dôvodovej správe k návrhu zákona vôbec nejako zdôvodnené.

    Z toho, čo som uviedla, preto podávam v zmysle rokovacieho poriadku § 73 ods. 3 písm. a) procedurálny návrh vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Chcela by som sa pripojiť k mojej predrečníčke a takisto vyzývam aj ja predkladateľa, aby sa vyjadril k tým veciam, ktoré tu povedala pani poslankyňa Gibalová a mňa vyslovene zaujíma hlavne ten prenos kompetencií. Ide fakt o centralizáciu? Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Gibalová bola posledná písomne prihlásená. Pýtam sa teraz, či sa chce do rozpravy k uvedenému návrhu zákona prihlásiť niekto ústne? Nie. Nikto sa neprihlásil. Končím rozpravu. Pýtam sa navrhovateľa, spravodajca, či chce vystúpiť? Ak nie, prerušujem tento bod programu. Budeme pokračovať v rokovaní 5. schôdze prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Edity Angyalovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 99, zároveň návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 86.

    Opäť požiadam pána poslanca Madeja, aby uviedol návrh zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu poslancov je vykonať v zákone o pomoci v hmotnej núdzi len také zmeny, ktorými sa v praxi zabezpečí potreba sociálnej súdržnosti.

    Z toho dôvodu sa navrhuje poskytovať príspevok na bývanie v zariadeniach sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje starostlivosť celoročne tak, aby sa príspevok na bývanie poskytoval každému občanovi v hmotnej núdzi a každej fyzickej osobe, ktorá sa s ním spoločne posudzuje, a to bez ohľadu na vek.

    Ďalej sa navrhuje odstrániť v súčasnosti platnú podmienku, že na jednu adresu patrí len jeden príspevok na bývanie, aj keď na tejto adrese býva viac osôb v hmotnej núdzi tvoriacich samostatné okruhy, ktorých príjmy sa spoločne započítavajú na účely pomoci v hmotnej núdzi.

    Predložený návrh nezakladá dôvod na navýšenie limitov kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na roky 2007 až 2009. Z uvedeného je zrejmé, že zvýšené nároky bude možné z týchto kapitol vykryť. Prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Pani poslankyňa Jana Vaľová je určená gestorským výborom pre sociálne veci a bývanie ako spravodajkyňa. Poprosím ju, aby podala spravodajskú informáciu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Predkladám spravodajskú informáciu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Edity Angyalovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 99).

    Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 5. schôdzi.

    V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť rovnaký prístup v posudzovaní nároku na pomoc v hmotnej núdzi u všetkých občanov, ktorým je poskytované bývanie v zariadeniach sociálnych služieb celoročne.

    Ďalej sa navrhuje zrušiť podmienku poskytovania príspevku na bývanie na jednu adresu z dôvodu problematickej aplikácie v praxi.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky uzniesla sa v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle zákona § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 86 z 2. októbra 2006 prideliť návrh zákona (tlač 99) na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci bývanie.

    Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený ho prerokovali v lehote do 29. novembra 2006 a gestorský výbor v lehote do 30. novembra 2006.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Otváram rozpravu. Do rozpravy som písomne nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa, či chce niekto z poslancov sa prihlásiť do rozpravy ústne? Nikto. Uzatváram rozpravu. Pýtam sa navrhovateľa, či chce ešte niečo? Nie. Spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zdenky Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona máte v tlači pod č. 102. Návrh na pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 89.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som odôvodnila tento návrh zákona.

    Cieľom novely zákona je odstrániť rušivé momenty pri sledovaní vysielania programových služieb alebo ďalších zvukových, obrazových, alebo zvukovo-obrazových informácií určených na príjem verejnosťou. Vysielatelia často zvyšujú zvukovú intenzitu počas vysielania reklamy, čím vysielanie pôsobí rušivo a potiera program vysielaný pred reklamou, ktorý divák sleduje. Je to na úkor pohodlia prijímateľa pri sledovaní televízneho programu, keď je nútený neustále korigovať intenzitu zvuku diaľkovým ovládačom a mnohí diváci aj manuálne.

    Zvýšenie intenzity zvuku oznamujúceho príchod reklamy a v jej priebehu automaticky upozorňuje diváka a upriamuje jeho pozornosť, pričom sa neberie ohľad na diváka, dokonca ani na deti, na starších občanov, chorých či psychických labilných občanov.

    Takáto prezentácia reklamy jednoznačne spôsobuje psychologický efekt, teda podvedomé ovplyvňovanie vedomia diváka. Podľa psychológov môže nepriamo každý výrazný auditívny podnet narúšať pokojnú atmosféru rodinného prostredia, podporovať stresovú aktiváciu predisponovaných jedincov, dokonca reaktibilné osobnosti môžu byť náchylné na neprimerané odozvy v správaní.

    Je dobre známe, že vyššia intenzita zvuku nám spôsobuje rôzne ochorenia, napríklad pomaličky, ale isto likviduje náš druhý najdôležitejší zmysel – sluch.

    Odôvodnenie novelizácie upravujúcej intenzitu zvuku sprevádzajúcu reklamné spoty spočíva aj v skutočnosti, že zvýšenou intenzitou sa stávame závislí a podvedome upriamujeme pozornosť na obraz, ktorého zvuk je zrazu silnejší. V podstate to zodpovedá Pavlovomu podmienenému reflexu, keď sa organizmus prispôsobuje podnetom pochádzajúcim z vonkajšieho prostredia.

    Bolo by však veľkou tragédiou, aby sme sa vďaka zvýšenej intenzite zvuku reklám a telenákupov stali závislými a usmerňovali naše podvedomie prostredníctvom zvýšených tónov reklamy. Zvýšenou intenzitou zvuku reklamných spotov ide o neprimeranú snahu manipuláciou vzbudzovať pozornosť divákov a najmä tých, ktorí sa nevedia a zároveň nemôžu ani brániť.

    Na základe tejto novely je vysielateľ povinný zabezpečiť, aby sa nezvyšovala intenzita zvuku počas vysielania reklamy, pri vysielaní zvukov obrazových prostriedkov oddeľujúcich reklamu alebo telenákup od iných častí programovej služby a rovnako pri vysielaní oznamu o sponzorstve programu.

    Táto novela nemá za cieľ odstrániť reklamu z televíznej obrazovky, hoci musím povedať, že mnohí diváci namietajú aj frekvenciu reklamy a namietajú aj častosť reklamy pri sledovaní televíznych programov.

    Mojím cieľom je upraviť formu a spôsob uvádzania reklamy a telenákupu tak, aby ich prezentácia bola v štandardnej forme, v akej sa prezentujú všetky ostatné televízne programy, a teda, aby intenzita zvuku bola na rovnakej úrovni, neobťažovala tak príjemcu, teda samotného diváka.

    V dnešnej technicky pokročilej dobe existujú vo svete televízne prijímače, do ktorých je možné vsunúť zariadenie a takým spôsobom korigovať intenzitu zvuku pri zvyšovaní zvuku v reklamách.

    Žiaľ, u nás na Slovensku ešte takéto zariadenia neexistujú a dovolím si tvrdiť, že ani v najbližšom období niekoľkých rokov priemerný občan Slovenskej republiky si takéto zariadenie nebude môcť dovoliť vložiť do televízneho prijímača.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov ani na zamestnanosť, na podnikateľské prostredie a na životné prostredie.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás o podporu tohto návrhu v mene väčšiny divákov Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, ani poslankyňa. Gestorský výbor pre kultúru a médiá určil ako spravodajkyňu pani poslankyňu Ľudmilu Muškovú. Poprosím ju, aby sa ujala slova.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá svojím uznesením č. 11 zo dňa 11. októbra 2006 ma určil za spravodajkyňu k návrhu pani poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zdenky Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač č. 102).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku § 72 ods. 1, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, to znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.

    Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a medzinárodnými zmluva, ktorými je Slovenská republika viazaná, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, rozpočty obce a rozpočty vyšších územných celkov.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 2. októbra 2006 č. 89 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 29. novembra 2006 a gestorský výbor do 30. novembra 2006.

    Vážený pán predseda, ďakujem, skončila som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto k uvedenému návrhu prihlásiť ústne? Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Ako prvá vystúpi pani poslankyňa Mušková, potom vystúpi pani poslankyňa Tóthová.

  • Ako spravodajkyňa má v zmysle rokovacieho poriadku právo vystúpiť. Ďakujem.

  • Vážení páni kolegovia, text predloženého návrhu zákona nie je obsiahly, ale snaží sa riešiť problém, ktorý trápi mnohých občanov, najmä rodičov malých detí.

    Po roku 1989, keď sa otvoril mediálny priestor spolu s narastajúcim počtom vysielateľov, narastal i priestor pre vysielanie reklamy.

    Reklama, ktorá prerušuje program, mnohých divákov vyrušuje, niektorým snáď i vyhovuje, aspoň si urobia kávu, ale čo určite väčšine vadí, je zvýšenie hlasitosti počas vysielania reklamy. Cieľ je jasný, upútanie pozornosti. Pokiaľ ma človek nablízku ovládač, vie si poradiť, pokiaľ nie, musí utekať k prijímaču a stišovať zvuk.

    Problém nastáva, ak je v blízkosti prijímača dieťa, ako už bolo povedané. Ak už sme masírovaní propagovaním rôznych tovarov a iných rôznych produktov, nemyslím si, že by sme mali súhlasiť i s agresívnym zosilňovaním zvuku, ktoré núti diváka meniť hlasitosť po začatí vysielania reklamy a po jej skončení. Ale najmä nemali by sme súhlasiť so zvýšením hlasitosti kvôli deťom, ktoré sú pri hre vyrušované a nútené svoju pozornosť venovať aj reklame, aj keď mnohá je smerovaná práve pre ne a skutočne im masíruje ich podvedomie, o čom by mohli rozprávať mnohí rodičia a určite by veľmi uvítali túto právnu úpravu, ktorá je navrhnutá. A verím, že teda túto právnu úpravu privítame aj väčšina z nás, pretože tento problém umožní, aby človek bol dôstojná bytosť, a nie bábka ovládaná vonkajšími okolnosťami. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. S faktickou poznámkou pán predseda výboru Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne a páni poslanci, vážená pani predkladateľka, chcem vysloviť uznanie za postreh, ktorý ste týmto zákonnými opatrením zrealizovali v dnešnej praxi, pretože skutočne je to zákon, ktorý síce nezvyšuje ani odvody, ani financie, ale zvyšuje kvalitu života a pre mnohých je to veľmi dôležitá vec.

    Myslím si, že hlavne, ako už bolo hovorené, pre starších občanov, ale ja zo svojej medicínskej praxe môžem potvrdiť, že aj v samotných nemocniciach, ale hlavne u občanov, ktorí sú zdravotne postihnutí či už kvôli ateroskleróze mozgovej, alebo kvôli ortopedickým chorobám, bude to prispením k tomu, aby skutočne nemuseli každých 15 minút skákať k ovládaču a regulovať hlasitosť televízora.

    Takže myslím si, že je to veľmi šikovný zákon, ktorý zvyšuje kvalitu občanov v širšom rozsahu, ako si vieme predstaviť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ako ďalšia vystúpi v rozprave pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, ktorí vydržali do týchto hodín.

    Tak ako moji predrečníci, aj ja chcem sa stotožniť s pozitívnym významom predloženého legislatívneho návrhu. Myslím, že skutočne ho privíta aj široká verejnosť, pretože pred niekoľkými dňami som bola v meste oslovená staršou pani, ktorá sa mi poďakovala, lebo sa dočítala v informáciách, že takýto legislatívny návrh je podaný. Proste, zmýlila si nás dve, preto toto poďakovanie zrejme treba povedať pani poslankyni Kramplovej a nepatrilo mne. Nie je to len otázka ovládača, či ho mám nablízku, alebo nie. To je moje právo nerušiť ma niečím v takej intenzite, ktorú si ja neprajem, pretože na začiatku sledovania prenosu každý si nastaví intenzitu, akú si želá a potom dostane niečo, čo si neželá. Je to podľa môjho názoru nedovolené vnucovanie reklamy a už v zahraničí, ak mám dobrú informáciu, v Taliansku sa snažili popasovať s týmto javom.

    Verím, že aj náš parlament prijme tento legislatívny návrh, pretože pre vysielateľov technicky to nie je problém.

    Navyše, niektoré reklamy, a to už hovorím nad legislatívny návrh, ale svoj pocit, ponúkajú reklamu veľmi agresívne, s konaním násilia ju ponúkajú, a pritom sa neberie ohľad na to, že prezentovať v ponukách programov použitie strelnej zbrane, devastácie prostredia a iného násilia nie je povolené.

    Takže aj toto upriamenie na vysielanie reklamy možno pomôže upriamiť príslušné dozorné orgány, aby kontrolovali aj to, čo sa už v tomto parlamente podarilo dostať do legislatívnej úpravy. Keď sú určité otázky v pozornosti verejnosti, aj potom ďalšie požiadavky na reklamu budú zrejme viacej rešpektované.

    Ešte raz vyjadrujem plné stotožnenie sa s touto legislatívnou úpravou, ktorú jednoznačne podporím a verím, že podpora bude aj od opozičných poslaneckých klubov, pretože neverím, že by tieto negatívne zvyšovania hlasitosti vnímali ako lahodné, príjemné a pre nich dobré. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcem sa spýtať ešte pani navrhovateľky, či chce ešte? Nie. Pani spravodajkyňa? Ak nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, nasledujúcim bodom programu 5. schôdze je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 104.

    Pridelenie prerokovania výborom je v rozhodnutí č. 91.

    Za skupinu poslancov návrh uvedie pani poslankyňa Iveta Radičová. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som predložila uvedený návrh a požiadala vás o jeho podporu.

    Zdôvodním ho veľmi stručne. Nízkopríjmové rodiny, kde sú obaja manželia s nižšími príjmami, prípadne jeden s nízkym a partner s vôbec žiadnym si nemôžu uplatniť spoločné zdanenie a odpočítanie nezdaniteľnej položky, resp. v dnešnom systéme iba veľmi čiastočne.

    Návrh, ktorý predkladám, nie je zásadnou zmenou tohto princípu. Je doladením tohto princípu tak, aby si mohli obaja zúčastnení partneri aplikovať nezdaniteľnú čiastku, čo umožní nízkopríjmovým rodinám, že sa ich čistý príjem okamžite zvýši.

    V dôvodovej správe sú uvedené aj dané zvýšenia, kde hovoríme pri najnižších príjmových zvýšeniach až o zvýšenie o 1 700 Sk.

    Dôvody, prečo tento návrh predkladám, sú dva zásadné. Prvý, vytvára to princíp a potvrdzuje to princíp daňovej neutrality pre nízkopríjmové rodiny, a druhý, ktorý nie je o menej dôležitý, je princíp reakcie na pomoc príspevkom dôchodcom vyvážiť sociálnu skupinu, ktorá je príjmovo na tom rovnako alebo horšie adekvátnou čiastkou a sumou. Najčistejší spôsob a zároveň daňovo oprávnený je práve spoločné zdaňovanie partnerov, manželov.

    Doplním možno dôležitý moment. Navrhovaná úprava má dopad na rozpočet – 3 mil. na štátny rozpočet a 35 mil. na rozpočty obcí, ale zároveň mi treba podčiarknuť, a rada chcem podčiarknuť, že tento výpadok je iba relatívny, pretože zvýšením príjmov nízkopríjmových rodín, po prvé, sa znižuje tlak na obce a samosprávy na pomoc týmto rodinám pod životným minimom jednorazovými alebo opakovanými sociálnymi dávkami. Zároveň to zvyšuje ich kúpyschopnosť, čiže sa to vracia späť do ekonomiky, nehovoriac o tom, že to rozširuje aj reálny príjem týchto rodín z hľadiska ich spotreby, a teda i schopnosti plniť si povinnosti voči platbám typu nájomného a podobne.

    Chcela by som vás ešte informovať, že tento zákon bol predložený ministerstvu financií, ktoré v prvom kole vyslovilo zásadný nesúhlas, ale po ďalších rokovaniach z dôvodu technického predovšetkým, a to takého, že samotné ministerstvo financií predkladá zákon o dani z príjmov.

    Na základe ostatných dohôd s ministerstvom financií pred druhým čítaním a vo výbore môže byť zapracovaný tento návrh do celkového zákona o dani z príjmov.

    Ale keďže teraz je prvé čítanie, stiahnutie by znamenalo vôbec nerokovanie o tomto návrhu. Uchádzam sa o priazeň a podporu, aby sme posunuli tento návrh do druhého čítania. Dúfam, že podporu nízkopríjmových rodín neodmietnete. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Určeným spravodajcom gestorským výborom pre financie, rozpočet a menu je pán poslanec Jozef Mikuš. Ešte chvíľočku musíte vydržať. Máte slovo, pán poslanec. Dneska toho bolo veľa, pani poslankyňa, tak...

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 104 ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 5. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Vážený pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne? Nikto sa neprihlásil ústne. Uzatváram rozpravu. Pýtam sa navrhovateľky, či ešte chce zaujať stanovisko? Ak nie? Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne. Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, je to tlač č. 105, súčasne s pridelením na prerokovanie výborom pod číslom rozhodnutia 92.

    Poprosím teraz pána poslanca Daniela Lipšica, aby za skupinu poslancov odôvodnil uvedený návrh zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi v mene skupiny poslancov predložiť návrh novely ústavy, ktorej cieľom je zúžiť, zoštandardizovať imunitu poslancov a imunitu sudcov.

    Slovenská ústava je vo vzťahu k imunite príliš štedrá v tom, že imunita zahŕňa aj konania, ktoré nijako nesúvisia s výkonom poslaneckého alebo sudcovského mandátu. Imunita je veľmi dôležitá pre slobodu parlamentu, pre to, aby poslanci mohli slobodne diskutovať a slobodne hlasovať. Tam má svoj veľký význam a návrh novely práve upravuje tú situáciu, aby imunita sa viazala len na hlasovanie a výroky v Národnej rade. Tam musí mať imunita absolútnu povahu. Dokonca má aj osobitný názov – indemnita. Nie je dokonca možné ju prelomiť ani hlasovaním parlamentu. Slobodná diskusia a hlasovanie je kľúčové pre slobodný parlament.

    Ale v prípadoch konaní nijako nesúvisiacich s výkonom mandátu poslanca si myslím, že imunita porušuje najdôležitejší princíp právneho štátu. Keby sme sa mali rozprávať o tom, aký je najdôležitejší princíp, ten úplne určujúci princíp právneho štátu, tak by to bol asi princíp rovnosti pred zákonom.

    Každý človek už od detského veku vníma princíp rovnosti veľmi citlivo. Jeden známy ústavný právnik zvykne hovoriť taký príklad, ktorý možno viacerí z vás, ktorí majú viac detí pochopia. On to vysvetľuje celkom šarmantne na príklade rodiny, ktorá má viac detí, a hovorí, že dieťa v útlom veku je schopné prijať od rodičov, keď urobí nejaké previnenie, akýkoľvek druh v zásade aj svojvoľného trestu. Svojvoľného v tom, že nie sú vopred dané trestné sadzby v rodine, však? To je dieťa ochotné prijať. Napríklad trest je týždeň bez televízie alebo dva týždne, alebo tri týždne, to znamená, svojvoľne rozhodne rodič, aký bude trest. Ale ak za rovnaké previnenie súrodenec, brat alebo sestra, televíziu pozerá, tak aj v tom najmenšom dieťati sa ozve taký pocit nespravodlivosti, to nie je celkom v poriadku. Tam je porušená rovnosť.

    A rovnako to je vnímané aj vo vzťahu k rovnosti pred zákonom a tak koncipovaná, široko koncipovaná imunita, ako je u nás tento princíp rovnosti pred zákonom porušuje.

    Dnešná vláda, ktorá je viac ľavicová, možno sympatickejšie pozerá na princíp rovnosti. Ale princíp rovnosti neznamená, že viac vyberieme od daňových poplatníkov a potom to prerozdelíme, princíp rovnosti sa tam nezastavuje, princíp rovnosti podľa mňa sa týka a v prvom rade sa týka ústavných činiteľov. Áno, imunita je vnímaná ako privilégium, ale ak aj dnešná vláda myslí slová o rovnosti vážne, tak nevidím jediný dôvod, aby nepodporila návrh novely, ktorý zrovnoprávňuje vo veciach nijako nesúvisiacich s výkonom mandátu poslancov s ostatnými občanmi. Aj o tom je, milé kolegyne, vážení kolegovia, princíp rovnosti pred zákonom. Najmä o tom je princíp rovnosti pred zákonom.

    Keď v minulosti bývalá vláda presadzovala zúženie poslaneckej imunity, tak zo strany vtedajšej opozície bola najväčšia kritika, že je to voči opozícii zneužiteľné. Že represívne orgány štátu cestou na rokovanie parlamentu zatknú polovicu opozície. Nič také sa nemôže stať, samozrejme, navyše tento návrh stále viaže väzobné stíhanie na súhlas parlamentu, ale dnes tento návrh predkladá opozícia. Máme dôveru v našu vládu, že nezneužije svoje postavenie. Ak poslanec nič neurobil, nemá sa čoho báť. Ja si myslím.

    Takže verím, že dnešná vláda nenájde jediný rozumný dôvod, aby návrh novely nepodporila. Dáme tým dobrý signál všetkým občanom, že parlament nie je nad nimi, že poslanci nie sú nad nimi, že sú jedni z nich.

    Takže chcem vás požiadať, aby ste posunuli návrh novely do druhého čítania, kde potom môžeme diskutovať o podrobnostiach. Viem, že aj strana SMER vo volebných vystúpeniach hovorila, že chce zúžiť poslaneckú imunitu. A teraz máme šancu svoje slová a svoje sľuby v predvolebnej kampani pretaviť do skutkov. A skutky my poslanci prejavíme hlasovaním za alebo proti. Tak by som vás chcel požiadať, aby ste v tomto prípade hlasovali za.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Gestorský ústavnoprávny výbor určil ako spravodajkyňu pani poslankyňu Janu Laššákovú a požiadam ju o spravodajstvo tohto návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán predkladateľ, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som ako spravodajkyňa v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky vystúpila a predniesla teda spravodajskú informáciu.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 11. októbra 2006 určil za spravodajkyňu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktoré máte ako tlač č. 105.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu ústavného zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Predkladaný návrh nepredpokladá zvýšenie nárokov na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Nemá priamy dopad na obyvateľstvo, zamestnanosť ani životné prostredie, čo vyplýva aj z priloženého stanoviska Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného ústavného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Zo zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nevyplývajú vzhľadom na predmet návrhu žiadne záväzky. Problematika návrhu právneho prepisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 2. októbra 2006 č. 92 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.

    Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 29. novembra 2006 a gestorský výbor do 30. novembra 2006.

    Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu k predloženému návrhu.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Keďže sa písomne neprihlásil nikto, pýtam sa, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a zároveň považujem rozpravu za skončenú.

    Chcem sa spýtať navrhovateľa, či ešte vystúpi? Spravodajkyňa nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode a budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

    Návrh ste dostali ako tlač 106, pridelenie výborom a rozhodnutie predsedu Národnej rady je pod č. 93.

    Opäť požiadam pána poslanca Daniela Lipšica, aby za skupinu navrhovateľov odôvodnil návrh ústavného zákona.

  • Ďakujem, vážený pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť vám návrh novely ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktorej cieľom je ustanoviť lepšie, kvalitnejšie pravidlá v oblasti tzv. konfliktu záujmov.

    Ako viete, ústavný zákon o konflikte záujmov stanovil povinnosť verejným funkcionárom predkladať majetkové priznanie, ktoré potom následne sú aj publikované. Ale ako tiež viete, výbor Národnej rady, gestorský Výbor Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií v minulom volebnom období rozhodol, že majetkové priznanie sa podáva na pomerne skromnom tlačive. Inými slovami, že nie je možné z neho takmer nič vyčítať.

    Poviem príklad – či má poslanec na účte 300-tis., alebo 20 mil., nie je z toho zrejmé. Myslím, že verejnosť má právo poznať majetkové pomery svojich volených funkcionárov. Majetkové pomery volených funkcionárov musia byť krištáľovo čisté. Každý má právo na ochranu súkromia a myslím si, že by nemali verejní funkcionári podliehať módnemu tlaku niektorých médií, ale v prípade majetkových pomerov je úplne oprávnené, aby občania vedeli a poznali majetkové pomery toho, koho volia a to, že naozaj sú získané z legálnych príjmov. To je elementárna dôvera v politiku a vo svojich volených predstaviteľov.

    Takže návrh novely zákona presne špecifikuje, čo majetkové priznanie musí obsahovať, čo bol aj pôvodný návrh, pôvodný zámer návrhu ústavného zákona, koniec koncov v minulom volebnom období sa o podobné usiloval vtedajší predseda výboru pán poslanec Federič. Aj preto si myslím, že by návrh ústavného zákona mal byť prijatý konsenzuálne aj vládnou koalíciou, aj opozíciou.

    Musím povedať, že v tomto rozsahu priznávajú majetkové pomery aj sudcovia a prokurátori a nevidím dôvod, prečo by sudcovia a prokurátori mali mať prísnejší režim a my poslanci režim zhovievavejší, to tiež nie je celkom fér, keď si vytvárame pravidlá, aby sme si vytvorili pre seba miernejšie a pre iných prísnejšie. To je tiež o rovnosti pred zákonom.

    Takže by som veľmi rád vás požiadal o podporu návrhu novely ústavného zákona. Pred chvíľou, pred pár hodinami prešiel do druhého čítania prvý opozičný návrh pána poslanca Simona, on tam navrhol trikrát a dosť, a to je populárne, tak to prešlo aj pri potravinách, tak verím, že aj tieto dva návrhy noviel získajú podporu naprieč politickým spektrom, lebo nie sú pre opozíciu ani pre koalíciu. Sú preto, aby verejné pôsobenie, politika boli dôveryhodnejšie pre našich občanov, ktorí sú nositeľmi moci v Slovenskej republike.

    Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor určil pána poslanca Gábora Gála ako spravodajcu. Poprosím ho o slovo. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 11. októbra 2006 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Prijatie tohto návrhu ústavného zákona nebude mať finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť alebo podnikateľské prostredie, čo potvrdzuje aj vyjadrenie ministerstva financií.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného ústavného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrh zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. V práve Európskej únie nie je problematika zákona upravená.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 2. októbra 2006 č. 93 s jednou výnimkou a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.

    Na rozdiel od uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby predmetný návrh ústavného zákona prerokoval aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, čo odôvodňujem povahou veci spadajúcej do pôsobnosti tohto výboru.

    Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 29. novembra 2006 a gestorský výbor do 30. novembra 2006.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte k tomuto bodu rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomne som nedostal prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne? Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a zároveň aj končím rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, je 19.00 hodín, dovoľte mi, aby som prerušil rokovanie 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky až do zajtra rána 9.00 hodiny.

    Chcem vás zároveň ešte raz upozorniť, že na základe návrhu troch poslaneckých klubov došlo k zmene programu a budeme ráno o 9.00 hodine začínať bodom 32, pôvodným bodom 32, ktorým bol návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii. Je to tlač 103, je to prvé čítanie.

    Zároveň upozorňujem aj príslušných spravodajcov, aby prijali túto zmenu a boli ráno pripravení. Ďakujem pekne. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.