• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram rokovanie 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím vás, aby sme sa prezentovali. Prezentujeme sa, dámy a páni.

  • Prezentácia.

  • Prezentovalo sa 109 poslancov.

    Konštatujem, že sme uznášaniaschopní.

    Na 5. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky budú overovateľmi páni poslanci Ján Podmanický a Peter Gabura. Náhradníkmi budú pán poslanec Martin Kuruc a pani poslankyňa Ľudmila Mušková.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnej schôdzi, na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali páni poslanci: pán Ivan Mikloš, pán podpredseda Viliam Veteška a pán Milan Rehák.

    Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku je navrhnutý program 5. schôdze. Bol rozdaný do lavíc, vážené pani poslankyne, páni poslanci.

    Ešte skôr ako dám slovo poslancom, ktorí chcú navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu, uvádzam, že na návrh gestorského výboru sú dve správy Národnej banky Slovenska, uvedie ich jej guvernér, a správu o výsledku hospodárenia samosprávnych krajov uvedie predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Na to, aby títo predstavitelia mohli uviesť správy a vystúpiť v rozprave, je potrebný súhlas Národnej rady. Predpokladám, že ho vyslovíme schválením celého programu 5. schôdze.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k schvaľovaniu návrhu programu 5. schôdze, tak ako ste ho obdržali.

    Len chcem pripomenúť, že podľa § 24 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku každé vystúpenie poslanca, v ktorom navrhuje zmenu alebo doplnenie programu, nemá trvať viac ako jednu minútu.

    Zároveň vás chcem poprosiť všetkých tých, ktorí predložíte návrh na zmenu alebo doplnenie, keby ste mohli doručiť tento návrh v písomnej podobe, aby sme sa nedostali do problémov s interpretáciou. A pýtam sa teraz, pani poslankyne, páni poslanci, či máte návrhy na zmenu alebo doplnenie programu.

    S procedurálnym návrhom pán poslanec Tibor Mikuš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovolím si predložiť návrh v mene poslaneckého klubu Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko, aby zajtrajší program začínal až poobede vzhľadom na to, že zajtrajší deň bude pohreb biskupa Hnilicu v katedrálnom chráme v Trnave a predpokladám, že mnohí poslanci by sa chceli tohto slávnostného aktu zúčastniť.

  • Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131, za 94, proti 6, zdržalo sa 6, nehlasovalo 25.

    Konštatujem, že sme prijali procedurálny návrh, ktorý predložil pán poslanec Mikuš.

    Pán poslanec Rydlo, procedurálny návrh.

  • Pán predseda, dovoľte mi...

  • Budeme začínať o 14.00 hodine zajtra.

  • Pán predseda, dovoľte mi, aby som v mene klubu Slovenskej národnej strany v Národnej rade Slovenskej republiky navrhol, aby sme dnešné zhromaždenie začali minútou ticha na uctenie pamiatky Pavla Hnilicu, titulárneho biskupa rusadského, ktorý je slovenskej verejnosti mimoriadne známy. Bol dobre známy aj za totality ako najväčší nepriateľ socialistického zriadenia. Dňa 8. októbra 2006 krátko po 6.00 hodine ráno sa jeho životná púť skončila. Zomrel v obci Nové Hrady v Českej republike v dome Združenia laikov pápežského práva Pro Deo et Fratribus – Rodina Panny Márie, kde bol zakladateľom a predsedom. Úmrtie tohto veľkého syna nášho národa, ktorý celý svoj dospelý život zasvätil boju za základné ľudské práva...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec, len minúta je vždy na podanie návrhu. Chcem sa opýtať, či je všeobecný súhlas s takýmto návrhom? Áno.

    Pán poslanec Mikloško, nech sa páči. Zapnite pána poslanca.

  • Pán predseda, pán biskup Hnilica je legendárna osobnosť a je navždy súčasťou slovenských dejín, ale jeho pohreb začína o 11.00 hodine a neskončí do 14.00 hodiny. Čiže to je celé trošku zmätočné. Navrhujem keď tak kompromisné riešenie, aby sa dopoludnia nehlasovalo, aby sa hlasovalo poobede o 17.00 hodine. A kto si chce uctiť jeho pamiatku, pôjde na pohreb. A predsa je predpoklad, že tam nepôjde celý parlament.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec, mám to považovať za procedurálny návrh, o ktorom budeme hlasovať?

  • Hlasy z pléna.

  • Pýtam sa len najprv, či je všeobecný súhlas s takýmto riešením. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec, bol to procedurálny návrh? (Odpoveď z pléna.) Ešte predtým ako budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Rydla, budeme hlasovať teraz o tomto procedurálnom návrhu. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasy z pléna.

  • Hlasovanie.

  • Prerušujem toto hlasovanie, vyhlasujem ho za neplatné.

    Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Mikloško, v ktorom navrhoval, aby sa zajtrajšia schôdza začala riadne a aby hlasovanie nebolo doobeda vzhľadom na to, že je možná neprítomnosť viacerých poslancov, ktorí sa chcú zúčastniť na pohrebe, a aby sme hlasovali o všetkých prerokovaných bodoch za zajtrajší deň až poobede. Je to podaný procedurálny návrh, budeme o ňom ešte raz hlasovať. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 93, proti 15, zdržalo sa 30, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme prijali procedurálny návrh pána poslanca Mikloška.

    Vzhľadom na skutočnosť, že sme prijali tento návrh, budeme pokračovať podľa programu, tak ako ho schválime v závere ako celok. To znamená, teraz je tá situácia, že sa bude rokovať od rána, ale budeme hlasovať o celom programe.

    Bol tu návrh poslanca Rydla, aby sme začali túto schôdzu minútou ticha. Ešte raz sa pýtam, či je všeobecný súhlas. Áno.

    Vyhlasujem minútu ticha.

  • Minúta ticha.

  • Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať, vážené pani poslankyne, páni poslanci, schvaľovaním programu 5. schôdze.

    Ešte procedurálny návrh má pán poslanec Mečiar.

  • Pán predseda, prosím vás, Národná rada schválila dve uznesenia. Ktoré z nich platí, ktoré neplatí? Tí istí poslanci hlasovali v tom istom čase za obidve uznesenia. Čo zaväzuje, čo nezaväzuje?

  • Vzhľadom na to, že som považoval procedurálny návrh pána poslanca Mikloška ako návrh, ktorý ide k podstate a doplňuje návrh z hľadiska riešenia podaného procedurálneho návrhu, ktorý prišiel zo strany pána poslanca Mikuša, a keďže väčšina poslancov sa priklonila k precizácii pôvodného procedurálneho návrhu, považujem za platné riešenie, ktoré sme schválili v procedurálnom návrhu. Samozrejme, upozorňujem, že bude zakomponované do programu, ak schválime program ako celok.

    Budeme pokračovať v podávaní návrhov na zmenu a doplnenie programu. Pýtam sa, vážené pani poslankyne, páni poslanci, či máte návrh na zmenu alebo doplnenie programu, ktorý ste obdržali na 5. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Nie je to tak.

    Keďže som neobdržal žiadne návrhy ani ústne, ani písomne, prikročíme teraz, vážené pani poslankyne, páni poslanci, k hlasovaniu o programe 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorého návrh ste obdržali, ako o celku so schválenými procedurálnymi návrhmi. Prosím vás, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za 123, proti nebol nikto, zdržalo sa 17 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme schválili program 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani poslankyne, páni poslanci, navrhujem, aby sme o prerokovaných bodoch programu hlasovali vždy, tak ako to bolo zvykom, o 11.00 hodine a o 17.00 hodine s výnimkou zajtrajšieho dňa, kde sme procedurálnym návrhom schválili, že budeme hlasovať naraz o všetkých prerokovaných bodoch zajtrajšieho programu až o 17.00 hodine. Okrem toho tajné hlasovania o bodoch 54 a 55 vykonáme tak, ako je to uvedené v programe, návrh ste dostali, vo štvrtok 19. októbra 2006 popoludní po bode interpelácie poslancov. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s takýmto postupom.

  • Odpoveď z pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ešte vás informovať, že na základe záverov z poslaneckého grémia ste obdržali môj list týkajúci sa rezolúcie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Uvedená rezolúcia je prílohou tohto listu. Dúfam, že predsedovia klubov a vaši zástupcovia v poslaneckom grémiu vás informovali o jej obsahu. Ja len chcem krátko doplniť, že požiadavka, ktorú sme obdržali, išla k organizovaniu mimoriadnej schôdze Národnej rady v novembri. Keďže podľa harmonogramu schôdzí, tak ako sme ho schválili, nie je na programe schôdza, rozhodli sme sa aj po dohode s grémiom riešiť túto problematiku spôsobom, o ktorom ste informovaní mojím listom.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu...

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem. Pán predseda, ja vás prosím, keby ste upresnili zajtrajší program, pretože sa schválili dve uznesenia a tie sú v rozpore. Pán poslanec Mikloško navrhoval, aby sa doobeda rokovalo, a bolo predtým schválené uznesenie, že rokovať sa doobeda nebude. Žiadam vás, aby ste ako predseda parlamentu a ten, ktorý vedie schôdzu, jasne uviedli, čo platí.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Myslím, že už som vysvetlil, o čo išlo. Pri prvom návrhu pán poslanec Mikuš z dôvodov organizácie pohrebu a z dôvodov podľa mňa, keď chcel zabezpečiť účasť poslancov, ktorí sa chcú zúčastniť tohto pohrebu, navrhol, aby sme rokovali až poobede. A bol navrhnutý termín, ktorý sa odsúhlasil. Vzhľadom na to, že prišiel následný doplňujúci procedurálny návrh, ktorý išiel ešte precíznejšie k technike organizácie zajtrajšieho dňa, ktorý sa vzhľadom na väčšinové hlasovanie pravdepodobne javil pre poslancov oveľa výhodnejší, a odsúhlasili si ho, sme sa dohodli, že bude zajtra schôdza pokračovať riadne od 9.00 hodiny, bude prerušená obedňajšou prestávkou, tak ako to určuje rokovací poriadok, bude pokračovať o 14. 00 hodine. Ale hlasovania, tak ako sme to odsúhlasili všeobecným súhlasom, nebudú zajtra o 11.00 hodine vzhľadom na možnú absenciu niektorých poslancov, ale 17.00 hodine.

    Samozrejme, chcem všetky vážené pani poslankyne aj pánov poslancov, ktorí zajtra sa zúčastnia pohrebu, informovať, že ich neúčasť na doobedňajšom rokovaní považujem za ospravedlnenú.

    Pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ak dovolíte, na laviciach máte dve pozvánky.

    Dovolil by som si vás aj ústnou formou, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pozvať v mene Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Slovenskej oftalmologickej spoločnosti pri príležitosti Svetového dňa zraku za účasti popredných slovenských oftalmologických odborníkov pána prof. Izáka a pána MUDr. Hasu do miestnosti výboru pre zdravotníctvo 18. októbra v stredu v čase od 12.00 hodiny do 14.30 hodiny, kde vám môže byť následne urobené očné vyšetrenie zamerané na výskyt závažných ochorení. Takisto menovaní odborníci vám radi odpovedia na vaše otázky.

    A ešte by som si dovolil, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v mene Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo pri príležitosti Svetového dňa reumatizmu vás pozvať dňa 19. októbra 2006 vo štvrtok v čase od 12.00 hodiny do 15.00 hodiny na stretnutie s lekármi z Národného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch a Ligou proti reumatizmu s pacientmi na Slovensku do rokovacej miestnosti Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Zdravotnícki pracovníci by vás radi informovali o reumatických ochoreniach, možnej prevencii, liečbe aj skutočnosti, že reuma sa týka mladšej, ako aj staršej generácie. Súčasťou akcie bude aj vyšetrenie kostnej hustoty denzitometrom. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pánovi predsedovi výboru za prejavenú starostlivosť o naše zdravie.

    Dúfam, že tí kolegovia, ktorí budú mať záujem, využijú túto možnosť.

    Pristúpime teraz, dámy a páni, k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste obdržali ako tlač 91. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 102.

    Ja požiadam teraz podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby v zastúpení uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, cieľom predkladaného návrhu je odstránenie viacerých problémov aplikačnej praxe, ako aj odstránenie legislatívnotechnických nedostatkov, ktoré súvisia s existenciou zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Predkladaný návrh zákona ďalej reaguje na materiál Analýza mapujúca hlavné prekážky rozvoja kapitálového trhu, schválený vládou Slovenskej republiky 11. januára 2006, ktorý ukladá Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky na základe potreby zefektívnenia obchodovania s cennými papiermi vykonať viaceré legislatívne zmeny, ktorých cieľom je skrátenie doby medzi upísaním akcií a ich obchodovateľnosťou na burze cenných papierov.

    V súvislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/58/ES z 15. júla 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady č. 68/151, a v súvislosti s požiadavkami na zverejňovanie s ohľadom na určité typy spoločnosti, ktoré sa do slovenského právneho poriadku preberá prostredníctvom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktoré sa do legislatívneho procesu predkladá spolu s týmto návrhom zákona, bolo pre úplnú transpozíciu smernice potrebné upraviť viaceré povinnosti vyplývajúce z tejto smernice aj priamo v tomto návrhu zákona.

    V zmysle smernice citovanej sa v návrhu zákona zavádza povinnosť pre podnikateľa, ktorý má v rámci svojej podnikateľskej činnosti založenú internetovú stránku svojho podniku, uvádzať na tejto stránke okrem iných identifikačných údajov o svojom podniku aj informácie o jeho súčasnom právnom stave. Uvedené informácie majú za cieľ zvýšiť ochranu spotrebiteľa, ktorý sa mnohokrát rozhoduje aj na základe informácií uvádzaných na internetových stránkach podnikateľa. Zároveň sa v návrhu zákona upravujú účinky tzv. dobrovoľného zverejnenia cudzojazyčnej jazykovej verzie uložených listín, zbierky listín voči tretím osobám. Účinnosť navrhovaných zmien musí byť v zmysle tejto smernice zabezpečená do 31. decembra 2006.

    Znenie návrhu zákona dopracované podľa pripomienok Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 28. septembra 2006 a prijala k nemu uznesenie č. 807. Veľmi pekne ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Navrhnutý gestorský, ústavnoprávny, výbor určil ako spravodajkyňu pani poslankyňu Luciu Žitňanskú. Prosím ju o slovo.

  • Ruch v sále.

  • Ešte vás chcem poprosiť, dámy a páni, o väčší pokoj v rokovacej sále. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Návrh zákona predkladá ministerstvo spravodlivosti ako iniciatívny materiál a jeho cieľom je odstrániť problémy aplikačnej praxe, ako aj legislatívnotechnické nedostatky v nadväznosti na prijatie zákona o konkurze a reštrukturalizácii a transpozíciách smerníc Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.

    Z dôvodovej správy vyplýva, že navrhovaná právna úprava je v súlade s ústavou, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právom Európskej únie a právom Európskych spoločenstiev, nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať vplyv na zamestnanosť ani na tvorbu pracovných miest.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 2. októbra 2006 č. 102 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 29. novembra 2006 a gestorský výbor do 30. novembra 2006. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Keďže som nedostal písomne žiadnu prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ pán podpredseda vlády? Pravdepodobne nie.

    Pani spravodajkyňa? Pravdepodobne nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je tlač 92. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 103.

    A prosím opäť pána podpredsedu vlády, aby v zastúpení uviedol vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, prijatie predkladaného zákona vyplýva z povinnosti Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie harmonizovať slovenský právny poriadok s právom Európskej únie.

    Primárnym dôvodom predloženia návrhu zákona je potreba transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/58/ES z 15. júla 2003 v súvislosti s požiadavkami na zverejňovanie a s ohľadom na určité typy spoločnosti do nášho právneho poriadku.

    Cieľom predmetnej smernice je dosiahnutie ľahšieho a rýchlejšieho prístupu k informáciám o zapísaných subjektoch, ako aj výrazné zjednodušenie formalít pri zverejňovaní údajov a listín v obchodnom registri a zbierke listín.

    Účinnosť navrhovaných zmien musí byť v zmysle smernice zabezpečená do 31. decembra 2006. V zmysle ustanovení tejto smernice je členský štát povinný zabezpečiť vydávanie právne záväzných elektronických výpisov a kópií listín, ako aj umožniť, aby žiadosť o vydanie výpisu mohla byť podaná elektronicky.

    Zásadnou zmenou je skutočnosť, že elektronickými prostriedkami bude možné podať samotný návrh na zápis a nielen žiadať o výpis už zapísaných údajov. Cezhraničný prístup k informáciám spoločností by sa mal zlepšiť obligatórnym zavedením tzv. dobrovoľného zverejnenia cudzojazyčného znenia uložených listín v úradných jazykoch štátov európskeho hospodárskeho priestoru. Zapísaná osoba na základe uvedeného musí mať možnosť podľa svojho uváženia zverejniť relevantné informácie aj v inom ako štátnom jazyku krajiny, kde je zapísaná. V súvislosti s touto skutočnosťou bolo potrebné novelizovať aj zákon č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Zároveň sa prostredníctvom ustanovení predkladaného návrhu vykonáva implementácia nariadenia Rady ES č. 1435 z roku 2003 o stanovách európskeho družstva. Navrhované zmeny reagujú na návrh zákona o európskom družstve, ktorý je v súčasnosti v legislatívnom procese. Ich zapracovanie do predkladaného návrhu zákona bolo nevyhnutné v dôsledku skutočnosti, že v prípade európskeho družstva podobne ako v prípade ostatných právnych foriem zapísaných osôb je potrebné priamo v zákone o obchodnom registri upraviť, ktoré skutočnosti registrovaný súd preskúmava pred vykonaním prvozápisu európskeho družstva do obchodného registra. Účinnosť týchto ustanovení mala byť v zmysle tohto nariadenia zabezpečená najneskôr do 18. augusta 2006.

    Predmetným návrhom zákona sa mení a dopĺňa aj zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, pretože bolo potrebné upraviť výšku súdnych poplatkov pri podávaní návrhov na zápis elektronickými prostriedkami, ako aj pri vydávaní výpisov v elektronickej forme.

    Znenie návrhu zákona dopracované podľa pripomienok Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 28. septembra 2006. Veľmi pekne ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Aj pri tomto návrhu vládneho zákona je určeným spravodajcom pani poslankyňa Žitňanská. Prosím ju o slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona je v súlade s ústavou, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, právom Európskej únie a právom Európskych spoločenstiev, bude mať dopad na štátny rozpočet, nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať vplyv na zamestnanosť ani na tvorbu pracovných miest.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 2. októbra 2006 č. 103 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 29. novembra a gestorský výbor do 30. novembra 2006. Ďakujem, pán predseda.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Keďže ste sa písomne prihlásili, pani poslankyňa, aj do rozpravy, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budem krátka v prvom čítaní, len nedá mi nevyjadriť sa k predloženému návrhu zákona. V zásade to, čo poviem na úvod, platí aj pre predchádzajúci návrh zákona, to znamená návrh novely Obchodného zákonníka, rovnako ako pre tento návrh zákona, návrh novely zákona o obchodnom registri. Sú to návrhy zákonov, ktoré v tomto parlamente už predložené boli na jar tohto roku. Predchádzajúci parlament sa nimi už v tom čase nezaoberal. Tieto návrhy zákonov sú opätovne predložené touto vládou v prakticky nezmenenom znení.

    Ja by som v súvislosti s predloženou novelou zákona o obchodnom registri chcela povedať pár slov o tom, že ide o návrh zákona, ktorým sa nielen transponuje smernica EÚ 2003/58/ES, ktorým sa mení pôvodná smernica upravujúca registráciu obchodných spoločností a zverejňovanie údajov o obchodných spoločnostiach, ale ktorým zároveň dochádza aj k určitému prelomu, pokiaľ ide o fungovanie obchodného registra, a síce, že bude možná elektronická komunikácia s obchodným registrom. Chcem v tej súvislosti povedať, že ide o zavŕšenie určitej, dá sa povedať, reformy obchodného registra, ktorá začala v marci 2003, keď predchádzajúca vláda schválila návrh opatrení na zefektívnenie obchodného registra. Budem veľmi stručná, ale musím povedať, že v tom čase, to znamená na jar v roku 2003, konanie pred obchodným registrom trvalo v závislosti od súdu priemerne 40 až 150 dní. Konanie pred obchodným registrom v roku 2003 bolo identifikované ako jeden z najväčších problémov podnikateľského prostredia. Konanie pred obchodným registrom vzhľadom nielen na svoju dĺžku trvania bolo považované za miesto s najväčším korupčným potenciálom na súdoch. Chcem povedať, že realizáciou opatrení na zefektívnenie obchodného registra, prijatím novej právnej úpravy na konci roku 2003, vykonaním množstva organizačných zmien na obchodnom registri, prenesením tejto agendy na vyšších súdnych úradníkov v kombinácii so zavedením novej techniky na obchodných registroch už koncom roku 2004 sme mohli konštatovať, že naozaj v súlade s novou právnou úpravou registrácia firmy na Slovensku trvá maximálne 5 dní, dnes nie je problémom. A zároveň opatrenia na obchodnom registri boli vyhodnotené v transparencii na 1. mieste medzi antikorupčnými opatreniami predchádzajúcej vlády. Predložený návrh zákona završuje návrh opatrení, ktorý bol prijatý predchádzajúcou vládou v marci 2003 a v súlade s materiálom vlastne završuje celú reformu obchodného registra tak, že po prijatí tohto zákona bude možná nielen rýchla registrácia firmy, ale aj registrácia firmy elektronickou cestou, teda emailom sa pošle návrh a emailom navrhovateľ dostane výpis, zjednodušene povedané.

    Aj vzhľadom na to, že ide o návrh, na ktorom som sa ešte aj osobne podieľala, budem s týmto návrhom súhlasiť a hlasovať zaň. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Laššáková. Uzatváram možnosť faktických poznámok. Nech sa páči, pani Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja nadviažem na pani poslankyňu. Skutočne, myslím si, že prijatím zákona o obchodnom registri sa zrýchlilo konanie. Len ja by som chcela pripomenúť pani poslankyni, že nie je to len úspech minulej vlády, lebo keď si zoberieme hlasovanie, tak nebyť poslancov Smeru tento zákon o obchodnom registri by prijatý vôbec nebol, pretože strana koalície, ANO, tento návrh zákona nepodporila. Ale ja si myslím, že nejdeme sa tu pretekať. Je to dobré, že poslanci Národnej rady prijali zákon, ktorý zlepšil toto prostredie, zrýchlil konanie. A myslím si, že je to dobré, že aj Česká republika po našom vzore pripravuje taký návrh zákona. A fakt ja som rada, že poslanci Smeru – sociálnej demokracie tento návrh zákona podporili. Takže myslím si, že participujeme na tom rovnako. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pýtam sa, či sa chce k uvedenému vládnemu návrhu niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pani poslankyňa, chcete ešte reagovať na faktickú poznámku? Nie. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu Slovenskou republikou.

    Návrh je ako tlač 59 a spoločná správa výborov je ako tlač 59a.

    Požiadam pána podpredsedu vlády pána Kaliňáka, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy a páni, Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu bol prijatý Výborom ministrov Rady Európy dňa 16. mája 2005 vo Varšave. Dohovor bol podpísaný Slovenskou republikou 19. mája 2006 pri príležitosti konania 116. zasadnutia Výboru ministrov Rady Európy. Dohovor doposiaľ podpísalo 34 členských štátov Rady Európy, pre nadobudnutie platnosti sa vyžaduje ratifikácia najmenej 6 štátov, z toho najmenej 4 členských štátov Rady Európy. Dohovor doteraz ratifikovali 2 členské štáty Rady Európy.

    Účelom dohovoru je posilniť úsilie zmluvných strán pri predchádzaní terorizmu a jeho negatívnych vplyvov, a to na vnútroštátnej, ako aj medzinárodnej úrovni s ohľadom na existujúce dvojstranné a mnohostranné a medzinárodné zmluvy uzavreté medzi zmluvnými stranami v oblasti boja proti terorizmu. Tento cieľ má byť dosiahnutý predovšetkým stanovením trestnosti za konanie kvalifikované v dohovore ako verejné nabádanie na páchanie teroristického trestného činu, nábor na terorizmus a výcvik na terorizmus, ako aj posilnením vnútroštátnej a medzinárodnej spolupráce v oblasti prevencie. Dohovor pre tento účel v nevyhnutnom rozsahu dopĺňa a mení existujúce zmluvy o vydávaní a vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach.

    Súčasný text Trestného zákona a Trestného poriadku Slovenskej republiky vytvára dostatočný predpoklad pri vykonávaní tohto dohovoru. Otvorenou však ostáva povinnosť založenia zodpovednosti právnických osôb za účasť na trestných činoch, ktoré tento dohovor zakladá, a to predovšetkým s odvolaním na požiadavku účinných, primeraných a odradzujúcich sankcií.

    Predkladaný dohovor je prezidentskou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý si pred ratifikáciou prezidentom Slovenskej republiky vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa citovaného ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky dohovor je medzinárodnou zmluvou, na vykonanie ktorej je potrebný zákon.

    Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 422 z 10. mája 2006 vyslovila súhlas s uzavretím dohovoru. Ďakujem pekne.

  • Prosím určeného spoločného spravodajcu pána poslanca Palka, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto správu výborov Národnej rady.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 106 z 2. októbra 2006 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu na prerokovanie týmto výborom: Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uvedený materiál prerokoval, súhlasil s ním a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohovorom Rady Európy o predchádzaní terorizmu.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, osobne som veľmi rada, že na program sa dostáva návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uzavretím Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu v Slovenskej republike. Osobne tento materiál podporím a verím, že tak učinia aj ďalší poslanci.

    Chcela by som sa však vo svojom vystúpení dotknúť čl. 10, otázky zodpovednosti právnických osôb. Na pôde tohto parlamentu, ako aj v masovokomunikačných médiách v súvislosti s prijímaním Trestného zákona a Trestného poriadku boli veľké diskusie o zakotvení zodpovednosti právnických osôb za trestný čin. Jedna časť poslancov jednoznačne zastávala stanovisko, že takéto zakotvenie v Trestnom zákone nie je potrebné. Veľmi striktne bývalý minister spravodlivosti presviedčal tento parlament, že takéto zakotvenie Európska únia alebo aj Rada Európy od nás vyžaduje. Preto si dovolím vašu pozornosť upriamiť na čl. 10 ods. 2, zodpovednosť právnických osôb, kde sa uvádza, že podľa zásad právneho poriadku zmluvnej strany zodpovednosť právnických osôb môže byť trestnoprávna, to je prvá alternatíva, občianskoprávna, to je druhá alternatíva, alebo administratívnoprávna. Tieto tri možnosti sú rovnocenné a nikde nie je uvedená povinnosť, že musí byť aj trestnoprávna zodpovednosť. Slovenská republika patrí medzi právne systémy, kde v rámci správneho práva alebo, ak chcete, administratívneho práva je široká paleta možností vyvodenia zodpovednosti na úrovni administratívnoprávnej zodpovednosti. Dokonca sankcia podľa noriem správneho práva za porušenie zodpovednostného systému právnickou osobou je oveľa vyššia, ako umožňuje trestné právo. Preto chcem opätovne poukázať na túto skutočnosť, že tento dohovor neukladá, ak by bola, takú povinnosť. Potom by muselo byť uvedené, že zodpovednosť podľa právneho poriadku zmluvnej strany, právnickej osoby, môže byť občianskoprávna alebo administratívnoprávna, avšak musí byť zároveň trestnoprávna. Ak by takto znel odsek 2, potom by som prijala stanovisko a požiadavky, že náš Trestný zákon musí zakotvovať trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb. Myslím, že upriamenie pozornosti na tento bod zmluvy dáva systémové poznatky pre spätné zhodnotenie určitých diskusií tejto ctenej poslaneckej snemovne. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Lipšic. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Priznám sa, som trochu fascinovaný vystúpením pani poslankyne. Nejde mi logicky dokopy, ak jeden dohovor Rady Európy nevyžaduje trestnú zodpovednosť, či z toho vyplýva, že naše záväzky voči Európskej únii ju nevyžadujú. A je veľký rozdiel medzi Európskou úniou a Radou Európy. A musím povedať, poslanci mali k dispozícii list nášho veľvyslanca pri Európskej únii, keď sa rokovalo o trestných kódexoch, podľa ktorého je výklad bruselských orgánov v smere zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb. S tým Rada Európy nemá nič spoločné. S tým má niečo spoločné Európska únia. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka. By som sa rád opýtal pani kolegyne Tóthovej, aký predpis administratívnoprávny alebo občianskoprávny sankcionuje právnické osoby pre terorizmus, korupciu, prechovávanie detskej pornografie, keby mi vedela označiť nejaký právny predpis aj v oblasti občianskeho alebo správneho práva, ktorým podľa jej názoru máme splnené svoje záväzky. Ja sa priznám, že som taký právny predpis v našom poriadku nenašiel. Možno som slabo hľadal. Takže by som poprosil, ak pani kolegyňa bude reagovať, aby ma naviedla na správny zákon. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pani poslankyňa bude reagovať.

  • Ďakujem. Chcem ubezpečiť, že rozhodne si uvedomujem rozdiel medzi Radou Európy a Európskou úniou, pretože najmenej osem rokov, takmer osem rokov som musela v rámci plnenia svojich funkcií tieto orgány navštevovať a s nimi komunikovať. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka. Keďže ide o faktickú poznámku, nemôžem vám do hĺbky odpovedať o liste Európskej únie, ale odkazujem na stanovisko Slovenskej komory advokátov, kde v dennej tlači vám, pán bývalý minister, jasne uviedli pravý zmysel toho listu, na ktorý sa vy odvolávate. A jasne uviedli na základe kontaktov, že táto povinnosť pre nás je fakultatívna, ale nie povinná, obligatórna.

    A pokiaľ ide o uvedené trestné činy, vážený pán poslanec, ja si myslím, že pri týchto trestných činoch treba ísť priamo na fyzické osoby, aby sa za previnenie fyzickej osoby nelikvidovali určité právnické osoby, ktoré o tejto činnosti nemusia mať vedomosť. Napr. korupčné správanie vedúceho pracovníka alebo štatutárneho zástupcu je možné riešiť a nielenže je to možné, ale aj povinné riešiť podľa Trestného zákona, volajúc na zodpovednosť fyzickú osobu, a nie právnickú osobu, kde vlastne sa v množine...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca, chcete reagovať? Nech sa páči.

  • Chcem len vysvetliť pani poslankyni Tóthovej, že ak čo len jeden medzinárodný dokument, ktorý Slovenská republika podpísala, hovorí o záväzku stanoviť trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb, ak čo len jeden takýto medzinárodný dokument, dohovor existuje, no tak je naša povinnosť v našich kódexoch tú trestnoprávnu zodpovednosť stanoviť. Túto našu povinnosť predsa nemusia stanovovať všetky medzinárodné dohovory, ktoré Slovenská republika podpísala.

  • Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani poslankyňa, navrhovateľ a spravodajca majú záverečné slovo.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 88. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je pod č. 100.

    Požiadam teraz podpredsedu vlády a ministra školstva Slovenskej republiky pána Jána Mikolaja, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám vám na rokovanie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Cieľom návrhu zákona je vypustiť zo zákona č. 597/2003 Z. z. financovanie neštátnych základných umeleckých škôl, neštátnych školských zariadení a neštátnych špeciálnych školských zariadení a ustanoviť ich financovanie v súlade s princípmi fiškálnej decentralizácie, t. j. z výnosu dane obcí a vyšších územných celkov, pričom sa navrhuje zvýšiť percentuálny podiel z výnosu dane z príjmov pre obce a vyššie územné celky o objem finančných prostriedkov, ktoré vyčlenilo ministerstvo školstva na ich financovanie v roku 2006, navrhnúť, aby sa mzdový normatív, ktorý vyjadruje normované ročné náklady na osobné náklady, určoval aj v závislosti od zaradenia pedagogických zamestnancov do platových tried, určiť konkrétny termín zberu údajov na 15. september o počte žiakov štátnych škôl, neštátnych škôl a štátnych školských zariadení financovaných z kapitoly ministerstva školstva, ktoré sú zriaďovatelia každoročne povinní oznámiť krajskému školskému úradu do 30. septembra, upraviť ustanovenie o výkone dohľadu ministerstva aj nad štátnymi školskými zariadeniami, upraviť výpočet objemu finančných prostriedkov určených ako rezerva a upraviť obsah správy o hospodárení škôl a školských zariadení, upraviť stanovenie o garantovanom minime, a to bez časového obmedzenia a podmienky na jeho poskytnutie. Súčasne navrhujeme upraviť ustanovenie o dohodovacom konaní bez časového obmedzenia, teda rovnako ako v prípade garantovaného minima, doplniť podmienky, za ktorých sa vyjadruje obec a vyšší územný celok ku zaradeniu neštátnej základnej umeleckej školy a neštátneho školského zariadenia do siete škôl, a možnosť kontroly vo vzťahu k hospodáreniu s pridelenými finančnými prostriedkami, účelnosti a efektívnosti ich využívania, navrhnúť, aby v prechodnom období v rokoch 2007 až 2009 zriaďovatelia neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení dostali od obcí najmenej 85 % objemu finančných prostriedkov pripadajúceho na žiaka, dieťa do 15. roku veku, základnej umeleckej školy a školského zariadenia, ktorých zriaďovateľom je obec, a od vyšších územných celkov najmenej 85 % objemu finančných prostriedkov pripadajúceho na žiaka základnej umeleckej školy a školského zariadenia vo veku nad 15 rokov, ktorých zriaďovateľom je samosprávny kraj. Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam slovo určenému spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor, pánovi poslancovi Froncovi.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne poslankyne a poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 88), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

    Pokiaľ sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.

    Súčasne odporúčam, ak návrh prejde do druhého čítania, v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 100 z 2. októbra 2006 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 29. novembra 2006 a gestorský výbor do 30. novembra 2006.

    Pán predseda, ďakujem, skončil som a odporúčam otvoriť rozpravu. Súčasne sa hlásim do rozpravy.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Teraz som dostal prihlášky písomne dvoch prihlásených, pani poslankyne Radičovej a pána poslanca Szigetiho.

    Máte slovo, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, zákon o financovaní škôl a školských zariadení, ktorý sme prijali v roku 2003, konečne po mnohých rokoch zaviedol poriadok a spravodlivosť pri financovaní regionálneho školstva. Konečne sme umožnili rodičom, aby si vybrali z pestrej ponuky rôznych typov škôl a školských zariadení pre svoje deti to najlepšie. A tá ponuka pomohla nielen tým, ktorí si môžu a chcú doplatiť za kvalitu, ale aj tým, ktorí na to nemajú, a práve tým, ktorým neštátne školy či zariadenia často aj bez poplatku dokážu pomôcť.

    Pán minister, zmena, ktorú sa touto novelou chystáte zaviesť, však tento systém financovania zničí. Skôr než vám a kolegom poslancom vysvetlím a zdôvodním, aké škody sa chystáte spôsobiť našim školám a žiakom a ako negatívne zasiahnete do financovania učiteľov, chcem poznamenať, že chápem, že ste v rezorte krátko a všetko sa za 100 dní naučiť nedá. To vás však neoprávňuje, aby ste hazardovali s tisíckami detí, ktoré využívajú neštátne zariadenia na svoje mimoškolské aktivity, ktoré sa stravujú v neštátnych jedálňach či trávia čas v neštátnych školských kluboch. Nemôžete hazardovať ani so stovkami handicapovaných detí zo sociálne odkázaných rodín, ktoré na pomoc využívajú služby neštátnych zariadení, a napokon ani so zamestnaním tisícok pedagógov.

    V novele zákona sa chystáte urobiť niekoľko zásadných zmien a ja pôjdem postupne. Tú najväčšiu a najhoršiu, aby neštátne školské zariadenia už nefinancovalo ministerstvo školstva, ale samospráva a dokonca aby na ich existenciu samospráva vydávala súhlas, možno pomenovať len jediným spôsobom. Pán minister, vy sa práve pokúšate znárodniť súkromné školstvo. Žijeme však v roku 2006, a nie v roku 1948. Uvedomujem si, že v časti našej spoločnosti pojmy súkromné vlastníctvo, podnikateľ vyvolávajú nevôľu, ale nechápem, prečo vy, pán minister, odpor voči pedagógom neštátnych škôl a deťom, ktoré neštátne zariadenia navštevujú, ešte sám svojimi navrhovanými zmenami podnecujete, navyše keď žijeme v spoločnosti, ktorá sa hlási k trhovej ekonomike. Inými slovami, ak sa rodičia rozhodnú investovať peniaze do vzdelania svojho dieťaťa, aby napr. malo kvalitnejšieho pedagóga či kvalitnejšiu výučbu angličtiny, tak im chcete znížiť dotáciu zo štátu. Nie školy, ale občania sú si rovní. Deti sú si rovné bez ohľadu na to, kto zriadil školu, do ktorej chodia. A preto som presvedčený, že štát má byť v tejto veci garantom. Novela zákona, ktorú ste, pán minister, pripravili, znamená postupnú likvidáciu súkromného školstva. Navrhujete, aby počas troch rokov obec musela dať školskému zariadeniu 85 % z nárokovateľných prostriedkov, dokonca, ako som videl, ste včera sľúbili predstaviteľom neštátnych zariadení, ktorí sa právom cítia ohrození, že v prípade, že by sa tak nestalo, že by došlo k zmene, tak stiahnete zákon. Ja sa vás ale chcem opýtať, pán minister, ako donútite obec, aby tieto peniaze dala. Zákon to nemôže urobiť, nemôže zasahovať do ústavných práv obce. Budete snáď osobne chodiť od starostu k starostovi a prosiť ho a presviedčať? Konštatujete, že po 3 rokoch sa uvidí a keď nový systém nebude fungovať, tak ho možno prehodnotíte. No len neviem, či bude čo prehodnocovať, keď súkromné a cirkevné jedálne, kluby, umelecké školy, rôzne centrá voľnočasových aktivít či špeciálnopedagogické poradne zaniknú. Pán minister, viete, čo je najtragickejšie na tom? Že ani ľavicový exminister Milan Ftáčnik nezašiel tak ďaleko. Pán premiér Fico hovorí, že táto vláda plní program sociálnej demokracie. No ja mám pocit, pán minister, že vy ste nástroj, ktorý plní jeho socialistický program, lebo toto nie je podľa mňa ani videnie štandardnej sociálnej demokracie. Mám taký pocit, že včlenenie SDĽ do Smeru postupne valcuje pôvodné sociálnodemokratické idey zakladateľov Smeru. Ale nerozumiem, prečo ste sa na to prepožičali vy, keď sa Slovenská národná strana hrdo hlási ku kresťanstvu. Mali by ste si uvedomiť, že navrhované zmeny zlikvidujú súkromné, postupne ale aj cirkevné školy.

    A ďalšia zmena, ktorá sa len tak do povšimnutia odbornej verejnosti a médií dostáva, do tejto novely je zvýhodnenie mzdových normatívov podľa toho, v akých platových triedach má škola zaradených pracovníkov. Ale, inými slovami, povedzme si, čo toto znamená. Škola, ktorá zamestnáva dôchodcov, dostane oveľa viac peňazí ako škola s mladými nastupujúcimi učiteľmi. Myslíte si, že máme dostatok mladých učiteľov? Myslíte si, že tým získate a udržíte v školstve učiteľov cudzích jazykov alebo informatiky? Páni poslanci, chcem, aby ste vedeli, o čom budeme rozhodovať. Táto novela znamená míľový krok späť k socialistickému školstvu. Ak jej dáte zelenú, naštartujete postupný zánik súkromných škôl. A uvedomte si, že súkromné a ani cirkevné školy a ich školské zariadenia nevznikajú ako nástroj na zbohatnutie, sú často jedinou možnosťou obcí, ako sa pracujúci rodičia môžu postarať o svoje deti v predškolskom veku, sú často dobrým liekom na riešenie nezamestnanosti v danom regióne či dobrým spôsobom pre mládež na trávenie voľného času, čo je najlepšia prevencia proti kriminalite, drogám, alkoholu a podobne.

    Pán minister, nemôžem sa podpísať pod to, aby tento zákon išiel ďalej, a preto som navrhol v zmysle svojich oprávnení, aby tento zákon bol vrátený na prepracovanie. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram zároveň možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, ja rešpektujem autorskú licenciu na názory, preto s vaším názorom nejdem polemizovať. Ale ako právnička si vám dovolím prečítať čl. 67 ods. 2 ústavy, pretože ste uviedli, že samospráve nie je možné uložiť zákonom povinnosť. Tento článok, jeho odsek 2 znie: „Povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy možno obci a vyššiemu územnému celku ukladať zákonom.“ Teda je to možné nie pri prenesenom výkone štátnej správy, ale pri výkone územnej samosprávy. To znamená, že zákon to umožňuje. Iná je otázka, že sa pridelia financie a pod., áno, to je ako pri prenesenom výkone štátnej správy, ale ústava takúto možnosť uložiť samospráve povinnosť umožňuje. A zákon to môže uložiť, preto som si považovala za potrebné uviesť na správnu mieru to, čo ste tu nesprávne uviedli. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pán spravodajca nereaguje.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pán spravodajca vystúpil v zmysle § 27 ods. 8 rokovacieho poriadku.

    Chce s reakciou vystúpiť pán navrhovateľ? Nech sa páči.

  • No nedá sa, samozrejme, nereagovať. Vážený pán poslanec, keby vás tak počúvali zástupcovia samosprávy, tak by boli veľmi smutní z tých vašich vyjadrení, keď si dovolíte tvrdiť, že to, čo sa posúva na samosprávu, sa volá znárodnenie, a to, čo riadi samospráva, sa volá socializmus. To ste povedali. Tak neviem, či si uvedomujete, že tu v podstate ide o zavedenie a dokončenie fiškálnej decentralizácie a nerobíme nič iné, iba to, aby nemusel minister v Bratislave od zeleného stola rozhodovať o tom, čo bude na východe Slovenska, ale aby sme posilnili samosprávnosť a aby sme dali rozhodovať ľuďom, ktorí žijú priamo na mieste. Hovoríte, že to nie je spravodlivé. A to je spravodlivé, keď obecné škôlky musia byť financované od samosprávy a súkromné od štátu? Veď na štátnom sa najlepšie podniká. Ale čo keby sme im dali všetkým rovnaké podmienky, aby všetky boli financované z rovnakého zdroja a aby tá súťaživosť tu bola?

    Hovoríte, že pokiaľ ide o súkromné škôlky, že si rodičia môžu doplatiť vyššiu kvalitu. Viete, čo ste povedali? Že súkromné škôlky majú vyššiu kvalitu. To znamená, že tu zavádzate nejakú, by som povedal, extratriedu, nejakú elitársku triedu s tým, že ten, kto je súkromník, musí mať vyššiu kvalitu ako ten, kto je verejný. Veď to je doslova nepochopiteľné, ako niečo takéto môžete žiadať. Veď všetky musia byť rovnocenné, všetky musia byť na rovnakej úrovni, každý musí mať rovnakú šancu a každý musí mať rovnakú možnosť pôsobenia. Predsa nie je možné, že keď si niekto doplatí na súkromnej škôlke, tak automaticky žiada oproti verejnej, že bude mať vyššiu kvalitu.

    Ďalej hovoríte o 100 dňoch a tak. Sú dosť zákerné, vy dobre viete, že je to zákerné, že som tam 100 dní a že som bol na iný rezort a tak ďalej, ale keby som vám to vrátil, tak môžem povedať, že za 100 dní som urobil viac ako vy za 4 roky. A to vy veľmi dobre viete.

    Prechodné obdobie. Veď, samozrejme, tie diskusie, ktoré sa tu viedli a ktoré sa prerokúvali, neboli jednoduché, pretože aj samospráva, aj cirkev, aj súkromné školstvo, aj odbory, každý v tom videl určitý problém s tým, že sa mu dosť výrazne zasahuje do kompetencií, ale s tým, že sa mu posilňujú kompetencie. Tak sme sa dohodli, že zavedieme trojročné prechodné obdobie, aby sa tento systém, ktorý zavádzame, nejakým spôsobom zažil a aby sme súhlasili s tým všetkým. Tak neviem, prečo ho napádate, tie 3 roky predsa nikomu nemôžu ublížiť a po 3 rokoch sa naozaj situácia vyhodnotí a na základe toho sa zákon nechá ďalej pôsobiť alebo sa novelou zákona niektoré veci môžu upraviť. Ale systém je dobrý, systém je dobrý, lebo je spravodlivý, posúvame aj kompetencie na samosprávu, posilňujeme samosprávnosť a obmedzujeme silu a úlohu štátu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi navrhovateľovi.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Pán minister, je mi veľmi ľúto, že ste vôbec nepočúvali, čo som hovoril, lebo vy ste počuli niečo úplne iné ako to, čo som povedal, úplne iné a vkladáte mi to do úst. To nie je pravda. Ja vám len niekoľko prípadov chcem povedať.

    Po prvé, vy si myslíte, vy keby ste podnikali, mali by ste firmu, povedzme, na pečenie chleba a peniaze by vám dodával niekto iný, kto má takisto firmu na pečenie chleba, že toto je tá spravodlivosť? To je tá garancia, že dostanete tie peniaze, ktoré vám posúva štát? To vôbec nie je tak.

    Druhá vec. Znova by som rád zdôraznil, ktorá obec dá súhlas na zriadenie súkromnej alebo cirkevnej školy, keď má vlastnú a vníma ju ako konkurenčnú.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, vyjadrovanie bolo doteraz, tam máte v návrhu, že musí súhlasiť obec alebo vyšší územný celok podľa toho, či ide o základnú alebo strednú školu, s tým, aby mohla takáto vzniknúť.

    Pán minister, ja som vám povedal, že som ochotný s vami sa stretnúť a vám tieto veci vysvetliť. Nemali ste na to čas, mňa to mrzí. Ale naozaj som presvedčený, že kroky, ktoré vediete, vedú k postupnej likvidácii, tichej likvidácii súkromného a cirkevného školstva. A to sa pripravujete dať nový zákon, školský zákon, ktorý má naozaj vytvoriť podmienky, aby deti mali pestrú ponuku vzdelávacích programov. Na to som zvedavý, veď ich zavediete týmto spôsobom na jednu úroveň a budeme mať jednotnú školu. Preto ich bránim, preto vás upozorňujem, že je to cesta späť pred rok 1989 na systém jednotnej školy. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán Švidroň Valentín. Nech sa páči.

  • Ja chcem len pripomenúť, že obce a vyššie územné celky zriaďujú tieto školské zariadenia, ktoré považujete za konkurenčné alebo proste majú ako svoje a majú financovať aj ako konkurenčné, v právnej subjektivite. To znamená, majú vlastný rodný list, konajú v zmysle zákona, podľa zákona, v medziach zákona. A jednoducho tá zriaďovateľská funkcia nie je taká, aby bezprostredne a meritórne proste riadila tieto školy. Čiže tu ja nevidím nejaký ten stret záujmov.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz budeme pokračovať teda ďalej v rozprave a pristúpime k vystúpeniam rečníkov, ktorí sa prihlásili písomne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Iveta Radičová, pripraví sa László Szigeti.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, naozaj budem veľmi stručná. Chcem sa dotknúť jednej časti, ale z môjho pohľadu veľmi významnej, ktorú obsahuje predkladaná novela. A to sú neštátne zariadenia špeciálnopedagogického poradenstva. Prosím vás, vážené dámy a páni, vážený pán minister, návrh, ktorý predkladáte, vážne ohrozí fungovanie neštátnych zariadení špeciálnopedagogického poradenstva, ktorých v súčasnosti máme 8, ktoré zabezpečujú integráciu zdravotne postihnutých študentov v bežných školách. Tieto školské zariadenia majú zo svojej podstaty regionálnu pôsobnosť a presunutie ich financovania na obce, ktoré nemajú ani špecializovaný personál, ani záujem financovať služby regionálneho charakteru, závažne ohrozí financovanie činnosti týchto zariadení. Podčiarkujem tento problém. Všetky regionálne zariadenia sa určite nielen na mňa ako poslankyňu, ale aj na viaceré poslankyne a poslancov obrátili s prosbou o prehodnotenie tohto rozhodnutia, pretože nemožno tieto zariadenia dávať do jedného balíka neštátnych školských zariadení a kategorizovať to ako nesystémové rozhodnutie, pokiaľ ich vyjmeme, pretože poradne majú systémovo úplne iný charakter ako jedálne. To je jednoducho neodškriepiteľný moment. Samotný prívlastok „neštátny“ ich nedáva do jedného systému. Ja sa prihováram za to, aby ste zvážili a vyňali tieto poradne zo svojho návrhu. A pokiaľ sa tak neudeje, tiež sa prikláňam k spravodajcovi, aby táto novela bola vrátená na dopracovanie pred druhým čítaním.

  • Hlasy z pléna.

  • Pardon, pokiaľ sa tak udeje, môj problém je vyriešený. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Ako ďalší písomne prihlásený vystúpi pán poslanec Szigeti.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, milé kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister školstva Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som začal s históriou. Do roku 1989 sme budovali tzv. jednotný školský systém. Mali sme na milimeter rovnaké podmienky, na milimeter rovnaké učebné osnovy, plány a tak ďalej. Usilovali sme sa o to, aby sme sa starali o harmonicky rozvinutú osobnosť mladého človeka. Našťastie v roku 1989 nastali zmeny a prešli sme na tzv. pluralitný systém a na slobodný výber škôl. Za to šestnásťročné obdobie sa nám podarilo prijať mnohé legislatívne normy, na základe ktorých je jednoznačne určené, akým spôsobom môžu byť zriadené neštátne školy a neštátne školské zariadenia.

    Našťastie táto novela sa netýka neštátnych základných škôl a neštátnych stredných škôl, pretože keby sa ich týkala, tak by to bolo jednoznačne veľmi vážne ohrozenie pluralitného školského systému na Slovensku. Aj tak si myslím, že je to vážne ohrozenie existencie pluralizmu na Slovensku, pretože jednoducho prijatie tohto zákona bude mať za následok, že dôjde k zrušeniu mnohých neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení. Totiž táto novela o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve v § 16 písm. k) a l) nevídaným spôsobom zasahuje do spôsobu aj zveľaďovania základných umeleckých škôl, teda neštátnych základných umeleckých škôl a školských zariadení. Totiž žiadosti majú obsahovať súhlas obce, resp. samosprávneho kraja, a to aj v takom prípade, keď ide o zriadenie cirkevnej súkromnej základnej umeleckej školy, resp. cirkevného a súkromného školského zariadenia. Dovoľte mi jednu analógiu povedať. Viete si predstaviť také niečo, aby v biznise, v podnikateľskej sfére, keď v tej dobe koncern PSA Citroen sa usiloval o to, aby sa etabloval na Slovensku, musel mať tento koncern súhlas trebárs od koncernu Volkswagen alebo neskoršie aby koncern KIA – Hyundai potreboval súhlas od svojho konkurenta, od koncernu PSA Citroen na to? To je niečo podobné. Veď naše obce a naše samosprávne kraje sú zriaďovateľmi základných umeleckých škôl, sú zriaďovateľmi rôznych školských zariadení, nebudem menovať, akých. Samozrejme, sa otvára konkurenčný boj, keď sme hovorili neustále o tom, že konkurenčné prostredie je osožné, pretože motivuje školu, školské zariadenie na zlepšenie kvality. Ja jednoducho si neviem predstaviť, že v danej obci, v danom meste alebo v rámci samosprávneho kraja zriaďovateľ svojej základnej umeleckej školy alebo zriaďovateľ svojho školského zariadenia vydá súhlas na to, aby v obci alebo v rámci samosprávneho kraja vznikla trebárs ďalšia základná umelecká škola alebo iné školské zariadenie, a to poviem hneď, z akého dôvodu, z dôvodu toho, že systém financovania týchto zariadení je taký, aký je. Upravuje sa to zákonom č. 564/2004 Z. z. A určite zriaďovateľ svojej základnej umeleckej školy alebo svojho školského zariadenia bude skôr zabezpečovať financovanie svojej školy, svojho zariadenia a až potom, keď mu niečo ostane, tak možno niečo dá aj tzv. neštátnym základným umeleckým školám a neštátnym školským zariadeniam.

    Týmto spôsobom, si myslím, skutočne sa narušuje princíp plurality školstva, narušuje sa princíp vytvorenia konkurenčného prostredia. A myslím si, že od 1. januára spomínaným neštátnym základným umeleckým školám a neštátnym školským zariadeniam neostáva nič iné, pretože sa môžu ocitnúť na okraji finančnej priepasti, len osloviť rodičov a žiadať rodičov, aby prispeli zvýšenou sumou. Samozrejme, za následok to bude mať to, že rodičia, hlavne tí, ktorí na to nebudú mať finančné prostriedky, postupne zoberú svoje deti z týchto škôl a z týchto školských zariadení a následne dôjde k ich zániku a k vyradeniu zo siete týchto základných umeleckých škôl a školských zariadení. To je cieľom tejto novely? Cieľom tejto novely je to, aby sme sa vrátili k jednotnému školskému systému? Myslím si, že je dobré, že na Slovensku máme pluralitný systém, aj keď pri porovnávaní s ostatnými okolitými krajinami, trebárs postkomunistickými, sa percentuálny podiel neštátnych škôl a školských zariadení blíži už pomaly k 20 %, pričom na Slovensku je to stále ešte okolo 10 %. Skôr si myslím, že by bolo potrebné vytvoriť také podmienky, také prostredie pre zachovanie a rozvoj neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení, aby sme dobehli a dosiahli úroveň v tejto oblasti okolitých krajín.

    Samozrejme, nemôžem povedať, že všetko, čo je navrhnuté v tejto novele, je zlé. Určite pozitívne hodnotíme tie paragrafy, ktoré hovoria o tom, že ministerstvo a vláda mieni predĺžiť obdobie na zabezpečenie tzv. garantovaného minima. Kvitujeme to, že aj v budúcnosti ministerstvo ráta s tým, že budeme pokračovať alebo budete pokračovať s tzv. dohodovacím konaním, pretože je to potrebné. Pozitívne hodnotím to, že pri určovaní mzdového normatívu a vôbec mzdového balíka pre konkrétnu školu budete zohľadňovať konkrétne zaradenie pedagógov, pretože nie je jedno, či na tej škole sú všetci začínajúci pedagógovia alebo sú tam pedagógovia s tridsaťročnou praxou alebo tesne pred dôchodkom.

    Napriek týmto pozitívam si myslím, že prijatie tohto zákona ohrozuje existenciu pluralitného školského systému na Slovensku. Môže to viesť k zániku mnohých neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení. Z toho dôvodu podobne ako spoločný spravodajca pán poslanec Fronc navrhujem v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vrátiť tento zákon predkladateľovi na dopracovanie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram možnosť prihlásiť sa s faktickými pripomienkami. Uzatváram túto možnosť.

    Keďže nie sú faktické pripomienky, dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy k uvedenému vládnemu návrhu ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásili sa...

  • Hlasy z pléna.

  • Prepáčte, ešte pán poslanec Nagy sa hlási. Technici, doplňte pána poslanca. Ale pôjdeme v poradí prihlásených: pán poslanec Janiš, pani poslankyňa Rosová, pani poslankyňa Nachtmannová a nakoniec pán poslanec Nagy. Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán poslanec Janiš.

  • Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, to, čo máme na stole, alebo to, o čom rokujeme, táto pripravovaná legislatívna zmena zásadným spôsobom mení tok financií zo štátneho rozpočtu pre neštátne školy a školské zariadenia. Neštátne školy a školské zariadenia sú toho času financované z kapitoly ministerstva školstva prostredníctvom krajských školských úradov. Sú im prideľované účelové prostriedky zo štátneho rozpočtu podľa normatívov a počtu žiakov. Takto to je dnes. Vládny návrh zákona hovorí o zmene a hovorí o financovaní prostredníctvom samosprávy ako originálnej kompetencie, pričom k tejto originálnej kompetencii samosprávy priraďuje taxatívne, koľko korún obec zo svojich originálnych peňazí dá na tieto neštátne školské zariadenia. A tu je problém. Tu je ten zásadný problém. Obec dostane do vienka mimo svojich zariadení školských, ktoré má, aj zariadenia, kde nie je zriaďovateľom. A pri týchto zariadeniach chce štát, teda my, zákonom určiť, koľko korún zo svojho rozpočtu obec dá tej alebo onej škole. Vznikajú tu neštandardné, krivé pravidlá financovania školstva. Štartuje sa niečo, čo by som nazval monopol socialistického školstva. Ak ich chcete zrušiť, vládna koalícia, krajské školské úrady, tak dajte distribúciu peňazí priamo z ministerstva školstva na obce a je po probléme. Priraďte k týmto peniazom aj peniaze, ktoré stojí prevádzka, preto, lebo ak máte dostať do vienka 13 neštátnych školských zariadení, treba dať aj na bankové poplatky, treba prijať ľudí, preto, lebo treba tieto financie manažovať. Takže dajte to, čo dávate doteraz, plus peniaze, a to na prenesený výkon štátnej správy. A je to v poriadku. Ak chcete potrestať samosprávu, že má veľa peňazí, napriek tomu ste jej teraz pridali ešte pri dani z príjmov ešte viac peňazí, že máte veľa peňazí, tak si teda financujte ešte aj neštátne školy, však sme vám dali viac peňazí, tak to nerobte cez školy, však zmeňte pravidlá fiškálnej decentralizácie. Čoho sa bojíte? Však povedzte, že samospráva máte veľa peňazí, budete robiť ešte aj toto, aj toto, aj toto. Však im to povedzte otvorene, ale cez ten zákon, ktorý hovorí o financovaní samospráv, a nie pokútne cez iné zákony. Však si to možno ani nikto nevšimne. No všímajú si to ľudia.

    A na margo celého tohto princípu aj k pani kolegyni Tóthovej. Samozrejme, ústava hovorí o tom, že samospráve to možno nariadiť len zákonom. Ale napriek tomu, že sme ústavní činitelia, že sme poslanci Národnej rady, napriek tomu, že my sme tí, ktorí tu prijímame zákony, hádam nechceme prijať zákon a nariadiť obci naším zákonom, že rovnaké školské zariadenia budú ináč financované, ako budú neštátne a ako budú obecné? Veď predsa zákonom ide to nariadiť, ale, preboha, nechcite, aby sme sa na tomto podieľali. Štát nemôže nariadiť obci, aby v originálnej kompetencii financovala jedno školské zariadenie podľa pravidiel, ktoré dá štát, a druhé podľa pravidiel, ktoré dá samospráva. To nemožno, štát nemôže nariadiť obci, koľko korún zo svojich originálnych peňazí dá na tú-ktorú školu, ktorú má v zriaďovateľskej pôsobnosti, to nemôže. Obecný rozpočet a originálne peniaze samosprávy sú výhradne v kompetencii obecných a mestských zastupiteľstiev. My predsa nemôžeme nariadiť zákonom, že dáš, poviem, normatív, koľko sa to tu navrhuje, 38 000 na materské školy neštátne a 25 000 na tie, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí. Veď my chceme takýto zákon prijať? Rozpočet samosprávy, ktorý sa netýka preneseného výkonu štátnej správy, je v originálnej kompetencii mestských a obecných zastupiteľstiev. Do tohto my predsa nemôžeme zasahovať.

    Ak chcete zmeniť financovanie obcí, tak je tu fiškálna decentralizácia. A tam si to upravte. Ale nemôžeme obci nariaďovať, aby financovala jednu školu tak a druhú školu tak. To je neprípustné, financuje ju štát, pán minister. Momentálne štát si financuje neštátne školské zariadenia podľa pravidiel, ktoré si dal štát. Ale vy nemôžete preniesť obci, aby svoje zariadenia financovala podľa rozpočtu obecného a aby aj z toho istého rozpočtu iné zariadenia financovala ináč. To nejde. To je nieže protiústavné, to je tak nelogické, že to tu snáď ani nemôže zaznieť. A z tohto dôvodu sa stotožňujem so spravodajcom, že vráťme to späť a pobavme sa o financovaní neštátnych školských zariadení v širšom, mimo parlamentu, na rôznych zoskupeniach aj so samosprávou, ako zachovať aj rôznorodosť, ako dať rodičom aj možnosť si vyberať školské zariadenia, ako dať možnosť rodičom aj si doplatiť, keď chceš, ale bavme sa o tom, ale nenariaďujme obci a nezasahujme do originálnych kompetencií. To pokazíme školstvo, znivelizujeme ho a urobíme z neho monopolné socialistické školstvo. Ale toto predsa nechceme. Dosť dlho trvalo, kým sme dali rodičom na výber, aby sme podporovali aj iné. Nech je konkurencia aj medzi školskými zariadeniami. Nie, tie obecné nemusia byť najlepšie ani súkromné nemusia byť najlepšie, ani cirkevné nemusia byť najlepšie, ale dali sme možnosť si vybrať. A toto nie je podnikanie, toto je neziskový sektor, toto nie je o podnikaní.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale tuto nehovoríme, či sa podniká na štátnom alebo neštátnom.

    Vážený pán predseda, z uvedených dôvodov si dovolím podporiť návrh spravodajcu, aby sme to vrátili späť, aby sme sa ozaj o tom pobavili, aby sme tu nerobili napriek tomu, že máme tú moc, že 76 poslancov tejto Národnej rady môže schváliť čokoľvek, to, aby sme neschvaľovali to, čo nás nectí.

  • Ďakujem pekne.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Janiša nie sú žiadne. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Budeme pokračovať vystúpením pani poslankyne Rosovej.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, zaznelo tu už mnoho viet mojich predrečníkov, s ktorými mi neostáva nič iné, len súhlasiť, predovšetkým pokiaľ ide o likvidačný charakter tohto návrhu, ktorý máme pred sebou, voči mnohým súkromným, neštátnym a cirkevným zariadeniam a základným umeleckým školám, takisto súkromným a cirkevným.

    Nechcem pridávať alebo opakovať argumenty, ktoré tu zazneli, ale taktiež chcem podčiarknuť to, čo hovoril môj predrečník pán Janiš o absurdnom charaktere ustanovenia, ktorým chce vlastne štát nariadiť obciam, ako narábať s ich vlastnými zdrojmi, s ich vlastnými príjmami. Názory, samozrejme, na to môžu byť rôzne, chcem ale upozorniť, že by to bol naozaj precedens, ktorý by bol krokom k rozleptávaniu demokratických inštitúcií, k rozleptávaniu princípov decentralizácie, pretože takýmto spôsobom by sme mohli začať nariaďovať obciam používať ich finančné prostriedky na čokoľvek, čo by sme chceli. Takže tuná vidím vážne nebezpečenstvo. Chcem ale pripomenúť, že na toto nebezpečenstvo bola vlastne vláda upozornená aj v pripomienkovom konaní. A ministerstvo si ho musí byť vedomé preto, lebo zo strany ministerstva financií keď podobné ustanovenie vlastne identického obsahu bolo pôvodne navrhnuté ako novela zákona č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, vyjadrenie ministerstva financií znelo, že určovanie účelu použitia ich vlastných príjmov, myslia sa tým príjmy obcí, možno považovať aj za obmedzovanie rozhodovacích právomocí subjektov územnej samosprávy o použití vlastných príjmov svojich rozpočtov. Takže táto pripomienka bola formulovaná ako zásadná a bola akceptovaná ministerstvom školstva. To, že s rovnakým obsahom sa vlastne dostalo podobné znenie alebo identické znenie do návrhu zákona vlastne č. 596/2003 Z. z., na tom nič nemení. Toľko teda k tomuto faktu o zmene princípu financovania.

    Novela však obsahuje aj iné minimálne polemické ustanovenia. Pán poslanec Szigeti ocenil zrušenie časového obmedzenia pre garantované minimum, a teda aj pre tvorbu rezervného fondu, ja sa ale vrátim k tomu, čo som už na tejto pôde z tohto miesta raz pripomenula, že tento spôsob riešenia situácie tých škôl, ktoré nie sú schopné z objektívnych dôvodov zmestiť sa do normatívov, nie je systémový, že to je prístup, ktorý vlastne uvrháva tieto školy do stále väčšej a väčšej chudoby preto, lebo z roka na rok im uberá, pričom ich podmienky sa vlastne nemenia. Ak za 3 roky sa ukázalo, že jednoducho majú objektívne príčiny, prečo nedokážu splniť normatív, zmestiť sa do normatívu, tak takisto to bude aj o ďalšie 3 roky a tak ďalej. Lenže štát im bude dávať stále menej a menej. Ja som presvedčená, že situáciu týchto škôl treba riešiť celkom inak než nekonečným predlžovaním výnimiek, že ju treba riešiť systémovo, že ju treba riešiť jednoducho dohodou, že práve tieto školy, ktoré spĺňajú určité kritériá na základe analýzy, budú financované osobitným spôsobom, budú dostávať toľko, aby dokázali prežiť. Takže toľko k druhému spornému ustanoveniu tejto novely.

    No a vidím tu ešte problém, ktorý už bol zmienený aj pánom poslancom Froncom. A to je kritérium pre výpočet mzdového normatívu, to znamená zaradenie pedagogických zamestnancov do platových tried ako ďalšie kritérium pri výpočte mzdového normatívu. Viem si predstaviť, že by sa takýmto spôsobom dalo aj rozumne ovplyvniť financovanie, a možno tu ani nebol zámer nejaký kontraproduktívny, ale v žiadnom prípade sa to nepodarí, pokiaľ sa to bude uplatňovať lineárne, to znamená, čím vyšší priemer, tým vyšší normatív, preto, lebo tam naozaj vznikne situácia, keď žiaden zodpovedný riaditeľ nezamestná absolventa vysokej školy, ktorý mu bude 7 rokov prinášať menej než dôchodca.

    Práve pre všetko, čo som uviedla, ale aj pre mnohé iné argumenty, ktoré tu zazneli tak zo strany pani poslankyne Radičovej, ako aj mojich predrečníkov, stotožňujem sa s návrhom spoločného spravodajcu a odporúčam vrátiť túto novelu na prepracovanie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Faktické poznámky sú? Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Ivančo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Rád by som doplnil svoju predrečníčku a kolegyňu pani poslankyňu Rosovú o názor týkajúci sa vyjadrení ku garantovanému minimu a my sme o tomto probléme už hovorili pri návrhu pána poslanca Fronca. Myslím si, že, pán minister, v tomto smere už tam padlo dosť vecných názorov na to, ako ďalej s garantovaným minimom, pretože skutočne to nič nerieši.

    Súčasne by som sa však, pán minister, vás opýtal, ako vidíte svoju predstavu rovnováhy medzi verejným a súkromným sektorom. A túto otázku som vám už položil pri svojom vystúpení pri programovom vyhlásení vlády, pretože práve tento návrh podľa môjho názoru zavádza veľkú nerovnováhu medzi zriaďovateľov neštátnych školských zariadení. A dokonca si myslím, že predložený návrh zákona je úplne mimo rámca vášho programového vyhlásenia, pretože o tomto probléme tam nemáte ani jedno slovíčko. Tento materiál nielenže zhoršuje podnikateľské a konkurenčné prostredie v školstve, ale je, ako už bolo povedané, pre súkromné a cirkevné školy likvidačný a dokonca, si myslím, ani v praxi nerealizovateľný. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Ako ďalšia ústne prihlásená vystúpi v rozprave pani poslankyňa Nachtmannová, pripraví sa pán poslanec Nagy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa snaží riešiť systémové problémy, ktoré súvisia s rozdielnym spôsobom financovania neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a vyšších územných celkov. Už v prvom roku fiškálnej decentralizácie neštátni zriaďovatelia v sieti škôl a školských zariadení uskutočnili spolu 59 zmien v sieti škôl a školských zariadení v súvislosti s ich vyradením alebo zaradením. No len 2 zmeny súviseli s vyradením školského zariadenia zo siete. To znamená, že k financovaniu základných umeleckých škôl a školských zariadení z kapitoly ministerstva školstva pribudlo v roku 2005 ďalších 57 neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení. Z tohto je zrejmé, že viaceré obce a vyššie územné celky rušia základné umelecké školy a školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti a podporujú ich transformáciu na neštátne základné umelecké školy a neštátne školské zariadenia financované z kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Narastajúci počet neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení z dôvodu rušenia verejných základných umeleckých škôl a školských zariadení spôsobuje každoročne dopad na rozpočet Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Medziročný nárast je približne 72 mil. Sk. Celkovo na rok 2006 ide na neštátne základné umelecké školy a neštátne školské zariadenia 537,361 mil. Sk. A pri tendencii narastania, ktorú som pred chvíľočkou prezentovala, je zrejmý negatívny dopad na rozpočet v kapitole Ministerstva školstva Slovenskej republiky, čo by mohlo viesť k prehodnocovaniu objemu finančných prostriedkov určených na financovanie základných škôl a stredných škôl.

    Na záver svojho vystúpenia by som chcela zdôrazniť kladné stránky predmetného návrhu zákona. Prvoradým kladom, ktorým som aj začala, je zavedenie rovnakého systému financovania neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení a verejných základných umeleckých škôl a školských zariadení z výnosu dane z príjmov územnej samosprávy podľa § 2 ods. 1 písm. c) a § 3 ods. 1 písm. b) nariadenia vlády č. 668/2004 Z. z. Ďalším nesporným kladom je zníženie motivácie obcí a vyšších územných celkov rušiť základné umelecké školy a školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti a následného iniciovania vzniku neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení na svojom území. Rovnako kladom, výrazným kladom je zamedzenie negatívneho dopadu na rozpočet kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky z dôvodu narastajúceho počtu neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení. V zmysle rokovacieho poriadku teda navrhujem, aby návrh zákona postúpil do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S faktickou poznámkou sa hlásia pán poslanec Mikloško, pán poslanec Bauer. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Pani poslankyňa tu obhajovala návrh tejto novely zákona. Hodne sa tu hovorí o tom, že v konečnom dôsledku bude jednotná štátna škola, čo, viem si predstaviť, je v ideologickej náplni takej ľavicovej strany, ako je Smer, ktorá to nesie v sebe ako ľavicová strana socialistická. Trošku viac sa pritom divím ministrovi školstva za SNS, pretože táto strana sa netlačí až tak veľmi doľava k jednotnej škole. Ale chcem povedať, že tento návrh zákona ja nevidím ako nejaký ideologický, tento návrh zákona je proti absolútne zdravému rozumu, na aký sme si zvykli po novembri 1989, pretože človek si môže vybrať, proti naprostému záujmu rozumu. A mňa by naozaj, pán minister, zaujímalo, ktorá logika vás priviedla k tomuto, aby ste túto možnosť občana vybrať si, povedzme na obci, nejakým takýmto spôsobom zabrzdili. A poviem vám jeden primitívny príklad, samozrejme, na ktorý vy my môžete dať ďalšie kontrapríklady. Na obci bude starosta, ktorého manželka bude riaditeľka škôlky, a už žiadna iná škôlka na tejto obci alebo na dedine nevznikne. Proste aj toto sú pomery našich obcí a našich dedín. Čiže to je malé spoločenstvo, kde malá skupina ľudí môže ovládnuť absolútne priestor tak, že už žiadna pluralita a žiadna nejaká možnosť výberu tam nebude. Čiže to je proti zdravému rozumu, absolútne proti zdravému rozumu, a teda som trošku prekvapený, že to prichádza z myšlienok univerzitného profesora.

  • Ďakujem, pán predseda. Pani poslankyňa, hovorili ste o systémových problémoch a že zákon chce riešiť systémový problém, ktorý existuje. Tomu nikto neodporuje, že je tu systémový problém a že, áno, niektoré obce a mestá zriaďovatelia územnej samosprávy trošku využívajú tento systém na to, aby, povedzme, si odľahčili rozpočet, ale pravdou je, že tie peniaze zostávajú vo verejných rozpočtoch, že vlastne sa zabezpečili iné služby z týchto peňazí. Ale to, čo hovorím, je, že tento spôsob riešenia, ktorý navrhuje novela zákona, pán minister, nie je dobrý, pretože ani systémovo, keď, pán minister, ste tiež hovorili o decentralizácii, to nie je správna centralizácia, pretože môžete decentralizovať vtedy, keď vlastne je to v okruhu pôsobnosti toho zriaďovateľa, ale špeciálne zariadenia niektoré sú nadobecného charakteru...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ešte minútu poprosím pre pána Bauera.

  • ... a takisto v samosprávnych krajoch je to nadregionálneho charakteru. Čiže v takom prípade to nie je systémovo dobré riešenie.

    Takisto nie je spravodlivé riešenie to, čo navrhujete. Som chcel uviesť príklad jednej špeciálnej materskej školy pre autistov, pani kolegyňa Radičová to spomínala. Ak by obec prešla na financovanie, zabezpečí len 85 % financovania, tak by to z údajov tohto roku bol výpadok 42 000 korún na jedno dieťa. Pri 10 deťoch v takejto materskej škôlke tento výpadok bude tvoriť takmer pol milióna korún. To nie je možné, aby rodičia proste doplnili túto sumu. Čiže v podstate má to likvidačný charakter pre takéto špeciálne školské zariadenia. Preto tiež sa prikláňam k tomu, aby ste si sadli s Asociáciou rodičov, priateľov týchto súkromných základných umeleckých škôl a špeciálnych zariadení a hľadali iné riešenie.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa, chcete reagovať na faktické pripomienky? Nie.

    Pán spravodajca.

  • Pani poslankyňa, spomínali ste čísla, takže chcel by som vás trochu vrátiť s tými číslami.

    Tie hrozivé základné umelecké školy. V roku 1989 sme mali 144 základných umeleckých škôl štátnych. V roku 2005 ich bolo 183, o 39 viac, zo súkromných bola v roku 1989 nula, teraz je ich 39, čiže presne nárast je pre jeden i druhý subjekt 39.

    A keď hovoríte o tom hroznom čísle, nejakých 537 mil., no rád by som bol, aby sme si zrátali percento z 35 mld., čo ide do regionálneho školstva, koľko to robí. To je minimálna čiastka. A preto tvrdím, že ten systém vôbec dneska nie je ešte diverzifikovaný a neohrozuje tie druhé školy.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Faktickú poznámku nemá nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Budeme pokračovať vystúpením pána poslanca Nagya.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister školstva, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nechcem diskutovať o opodstatnenosti návrhu, nechcem spochybňovať, či je to adekvátne rozpracovanie fiškálnej decentralizácie alebo nie, chcem hovoriť iba o jednej skupine dotknutých subjektov. Návrh sa dotýka neštátnych základných umeleckých škôl a školských zariadení. Ak dovolíte, ja by som vymenoval, ktoré sú to. A tiež by som označil tú jednu skupinu, o ktorej chcem trošku podrobnejšie hovoriť. Teda sú to umelecké školy, materské školy, kluby, centrá voľného času, školské jedálne, jazykové školy pri základných školách a podobne, ale sú to aj súkromné zariadenia špeciálnopedagogického poradenstva, ktoré sa starajú o zdravotne postihnuté deti v bežných školách. Ide o osem takýchto špeciálnopedagogických zariadení na Slovensku, ktoré majú oblastné regionálne pôsobenie. A ťažké by bolo a ťažké je ich priradiť k nejakej obci alebo k nejakému mestu. A sú aj také medzi týmito ôsmimi, ktoré presahujú aj rámec, resp. hranicu vyššieho územného celku. Týchto osem špeciálnopedagogických zariadení sa stará zhruba o 4 500 zdravotne postihnutých detí rôzneho typu, rôzneho druhu, či sú to deti mentálne postihnuté, či sú to deti pohybovo postihnuté, či ide o deti s poruchou zraku, sluchu a podobne. Popri týchto ôsmich súkromných špeciálnopedagogických zariadeniach existuje na Slovensku 70 štátnych zariadení, ktoré v podstate alebo vo väčšine prípadov pôsobia pri základných školách alebo pri školských iných zariadeniach. Týchto osem kategórií, teda osem zariadení trošku má iný charakter.

    Pri príprave tohto návrhu zákona ministerstvom školstva bola pripravená Analýza systému financovania neštátnych škôl a školských zariadení. Je zaujímavé, že táto analýza sa dotkla všetkých kategórií týchto školských a neškolských zariadení súkromného typu až na zariadenia špeciálnopedagogických poradní. Pán minister, materiál, ktorý bol vypracovaný ministerstvom školstva, teraz hovorím o tej analýze, ktorá predchádzala zákonu, sa nedotkol tejto skupiny špeciálnych súkromných zariadení. A napriek tomu, že žiadna finančná ani logická, ani iná právna analýza nehovorí o tejto kategórii, návrh zákona však rieši túto kategóriu školských zariadení, a to tak, aby aj tieto boli financované obcami a vyššími územnými celkami. Financovanie súkromných zariadení špeciálnopedagogického poradenstva rozdelením výnosu dane pre školské originálne kompetencie znamená v konečnom dôsledku, tak ako tu už hovorili aj moji predrečníci, pani poslankyňa Radičová najmä, likvidáciu uvedených zariadení vzhľadom na fakt, že súkromné školské zariadenia tohto typu majú svojich klientov zo širokej spádovej oblasti. A preto obce, mestá nebudú mať snahu finančne zabezpečiť zariadenie, ktorého kompetencie ďaleko presahujú rámec obce alebo mesta.

    Druhý problém je v tom, že predmetný návrh zákona je minimálne v tejto polohe, v tejto kategórii, teda školských špeciálnych zariadení, v rozpore so základnou legislatívou, Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými záväzkami, o. i. aj špeciálnym zákonom, ktorý rieši problematiku diskriminácie, resp. nediskriminácie občanov Slovenska, a je v rozpore aj s dokumentmi, ktoré sa vzťahujú na práva zdravotne postihnutého dieťaťa a žiaka v prístupe ku vzdelaniu a poradenstvu.

    Na základe uvedeného neodporúčam schváliť predložený návrh zákona a podporujem návrh spravodajcu, aby predmetný návrh novely zákona bol vrátený na prepracovanie. Ak by náhodou návrh spravodajcu nebol schválený, poprosím, pán predseda, aby ste predmetný návrh novely zákona pridelili na prerokovanie aj výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    O slovo podľa § 28 zákona o rokovacom poriadku požiadal podpredseda parlamentu pán Hort.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na úvod k tejto problematike uviesť najskôr taký krátky exkurz do minulosti. V rokoch 1990 až 1994 som bol primátorom v Novej Dubnici a vtedy, keď sme začali v tejto krajine diskusiu o možnej diverzifikácii škôl, o možnej konkurencii aj možnosťou založiť školy cirkevné a súkromné, sme u nás túto myšlienku s úľavou prijali. A v tej komunistickej Novej Dubnici vznikli vtedy základná škola cirkevná aj gymnázium najskôr štvorročné a potom osemročné. Tento úvodný boom sme prijali s úľavou, ale po niekoľkých rokoch sme zistili, že je predsa len niekde chyba, pretože nebolo súbežne s možnosťou vzniku takýchto škôl v našej krajine doriešené aj spravodlivé financovanie týchto alternatívnych škôl.

    Spomínam si na časy, keď som bol vtedajším premiérom poverený, aby som akýmsi spôsobom koordinoval aj katolícku cirkev, aj evanjelickú, aj vtedajšieho šéfa Združenia neštátnych škôl súkromných, neskoršieho ministra pána Tótha. A napriek tomu, že, už tu bolo spomínané aj meno pána Ftáčnika, ktorý kandidoval do toho postu ministra za nejakú stranu, došlo vtedy k zhode, že všetky náklady okrem investičných budú rovnocenné vzhľadom na to, že rodičia, ktorí si zvolia inú ako štátnu školu, sú rovnakí platitelia daní, a zaviedla sa do tohto systému spravodlivosť, neskôr v základných a v stredných školách sa prešlo na normatívy, a všetci o tom viete, že dnes financie zo štátu tečú rovnako, samozrejme, cez zriaďovateľské povinnosti tých, ktorí tie školy zriadili.

    Keď sme neskôr, to bolo v roku 2002, mali možnosť ako poslanci Národnej rady rozhodovať o 10 mil. zo štátneho rozpočtu, spomínam si vtedy na problémy, ktoré mali neštátne, to znamená cirkevné, stredné zdravotné, školy. A ja som si dovolil vtedy dať 2 mil. korún na tieto školy, aby sa vôbec zachránila ich existencia, pretože boli tak podfinancované, že sa tam nedali už ani mzdy vyplácať.

    Keď sme zavádzali fiškálnu decentralizáciu a bola diskusia o tom, čo so základnými umeleckými školami, tak sme dôverovali našim starostom a primátorom a tzv. štátne ZUŠ-ky sme podriadili financovaniu cez fiškálnu decentralizáciu. Ako čas ukázal, urobili sme dobre. Len chcem podotknúť, že pôvodné rozdelenie dane z príjmu fyzických osôb zo závislej činnosti predtým, ako sme fiškálnej decentralizácii podriadili aj ZUŠ-ky, bolo percentuálne iné. Ale keď sme si uvedomili, koľko je na Slovensku základných umeleckých škôl, aké sú náklady, tak ministerstvom financií pod taktovkou vtedajšieho ministra financií Ivana Mikloša to bolo prepočítané. A podiel, ktorý išiel potom na obce a mestá, sa zvýšil, aby ZUŠ-ky prežili. Dnes vieme, že tie ZUŠ-ky prežili. Jediný problém, ktorý zostal, to boli neštátne ZUŠ-ky a školské zariadenie, o ktorých tu je dnes reč. A tam sme sa rozhodli, že tie si ponechá štát v zmysle filozofie, že je možné alternatívne si vybrať a každá alternatíva prináša so sebou aj konkurenciu a každá alternatíva v konečnom dôsledku zvyšuje kvalitu aj tých, ktorí sa do tej konkurencie dostávajú.

    Ja neupodozrievam dnes pána ministra, že chce zrušiť alternatívne ZUŠ-ky alebo školské zariadenia, len mám pocit, že ide tu o hlboké nedorozumenie, pretože ak by sme išli tým spôsobom, ako je navrhnutý v zákone, tak by sme urobili len jednu jedinú vec, dali by sme ďalšiu kompetenciu mestám a obciam a dali by sme im ju bez peňazí. Tu nie je žiadny zásah do fiškálnej decentralizácie, tu sa ideme zbaviť jednej kompetencie. Neviem, koľko je to presne peňazí, ktoré zo štátu teraz na to idú, ale skôr si myslím, že je to výsledok toho, že táto vláda zúfalo hľadá finančné prostriedky niekde, kde si myslí, že ich môže získať. A pripomína mi to niečo podobné ako zníženie tých paušálnych nákladov pre remeselníkov alebo tie ďalšie kroky, ktoré sme už viackrát kritizovali.

    Takže, pán minister, ja som sa s vami rozprával o tom, čo je vlastne leitmotívom a dôvodom toho, prečo s týmto prichádzate. A mal som pocit, že ide o to, že vraj masívne sa transformujú verejné ZUŠ-ky na neštátne, aby to platil štát. Ja teraz neviem, u koho je pravda, lebo som sa to dozvedel zo strany spravodajcu, aký bol alebo aký je vývoj v základných umeleckých školách, ktoré patria obciam a mestám, a aký je vývoj v neštátnych. Ak táto štatistika je pravdivá, tak potom nevidím dôvod, prečo by sme mali v tejto filozofii zákona pokračovať, lebo v konečnom dôsledku to považujem, že to je krok dozadu.

    Ja vás vyzývam, pán minister, aby sme naozaj, tak ako tu bolo povedané, začali diskusiu na túto tému, lebo myslím, že, a neupodozrievam vás z toho, že chcete sa vrátiť do obdobia spred roku 1989, ani vás neupodozrievam z toho, že si myslíte, že to pomôže tomu, že tie školy nakoniec budú zrušené, ak by sme tento krok urobili, tak keby hneď nebodaj niektoré ZUŠ-ky obecné teraz boli transformované, tak výsledok takéhoto kroku by bol určite ten istý, že by sa postupne minimálne po tých troch rokoch, ktoré navrhujete, začalo s tým, že by tieto alternatívne školy zanikali, aj z tých dôvodov, ktoré tu povedal pán Fronc, pani Radičová, pán Mikloško a spol. Takže vyzývam vás k tomu, aby sme to prehodnotili, lebo to považujem za nedorozumenie z vašej strany. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    S faktickou poznámkou pán poslanec Halecký, nech sa páči. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, moja pripomienka by smerovala k tomu, že mali by sme si pri predkladaní tejto zákonnej úpravy uvedomiť, že jedným z cieľov tejto zákonnej úpravy je aj nastoliť určitú rovnováhu medzi neštátnymi a štátnymi zariadeniami, či už zo snahy ich lokálnej distribúcie v niektorých dedinách, mestečkách alebo v regiónoch, ale takisto zabezpečiť aj určitú finančnú a v neposlednom rade aj personálnu stabilitu v týchto lokalitách, pretože vieme, aké dynamické vzťahy a dynamické pohyby nastávajú v týchto hlavne základných umeleckých školách alebo možno aj v špecializovaných školách pri presune pracovníkov s úzkou špecializáciou vyžadujúcou si dosť výrazné študovanie či už v postgraduálnom alebo aj v pregraduálnom štúdiu. Myslím si, že tieto zariadenia dodávajú určitej skupine obyvateľov a ich detí aj vyššiu stabilitu, čo sa týka prístupu k týmto formám škôl a vzdelávania. Takže viacej uspokojujú aj ich potrebu. A nakoniec, nemyslím si, že je to konečné, finálne riešenie. Zrejme asi vzťah medzi súkromným a štátnym či už školským systémom alebo aj zdravotníckym systémom bude vždycky podliehať po určitom čase prehodnocovaniu a prijímaniu aj účinných zákonných opatrení. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Chce k faktickej poznámke zaujať stanovisko pán podpredseda.

  • Ja len krátku poznámku. Pán kolega, k zrovnoprávneniu financovania, ako keby tieto alternatívne školy mali viac, vás chcem upozorniť, že okrem prevádzkových nákladov existujú v školstve aj investičné náklady a investičné náklady pri neštátnych školách neplatí štát, investičné náklady zabezpečuje zriaďovateľ. Čiže z tohto pohľadu aj keď viem, že v tom rozpočte vždy na tie investície nie je toľko, ako by sa naozaj potrebovalo, myslím na tie štátne, tak v každom prípade je tam určitý nepomer, investičné náklady hradí zriaďovateľ, tie nejdú zo štátu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Vážené kolegyne, kolegovia, všetci riadne prihlásení do rozpravy absolvovali svoje vystúpenie, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    K rozprave chce zaujať stanovisko navrhovateľ. Pán minister, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, skúsim začať od konca tým, čo hovoril pán Hort. Verte mi, pán podpredseda, že je tam systémová chyba. Naozaj tá systémová chyba tam je a zároveň odpoviem aj pánu poslancovi Mikloškovi, čo sa nám v reáli stáva. Stalo sa to, že pán starosta odvolal riaditeľku materskej školy, obecnej materskej školy, pretože bol nespokojný s tým, ako tú materskú školu riadi. Pani riaditeľka si založila súkromnú materskú školu, napísala na dvere, že nebude vyberať poplatky, všetky deti prešli z obecnej do súkromnej, tá zanikla. Tri mesiace nato napísala na dvere, že poplatky sa vyberať budú. Deti sa nemali kde vrátiť a ju financuje štát. A toto sa deje, toto sa začína diať vo veľkom. Tak ročne nám to robí 70 mil. korún

  • Reakcia z pléna.

  • , 72 mil. korún, ďakujem, pán Fronc, a odhad na tento rok je 150 mil. korún. Preto sme museli prísť s nejakým systémovým riešením, aby sme tomu zabránili. Keď zoberiete zriaďovateľskú pôsobnosť vyšších územných celkov a ako sú vypočítané ich výnosy alebo výnosy z dane z príjmu, tak zistíte, že táto kategória tam nie je. Čiže ak, vy ste, pán župan, samozrejme, bývalý, rušia svoje zariadenia, tak im to znižuje vlastné náklady a presúvajú to na štát. A štát to povinne financuje. A my nemáme nástroj, naozaj nemáme nástroj, ako tomu zabrániť. Čiže nie je nástroj. Čiže je to systémová chyba, v rámci ktorej sa to snažíme posunúť celé na samosprávu. Čiže štát už nebude financovať túto dobrovoľnú činnosť, pretože hovoríme o dobrovoľnej činnosti, to nie je zákonom o základných školách, kde je povinná školská dochádzka, to je dobrovoľná činnosť a súkromnú financuje štát. Čiže sa snažíme v rámci fiškálnej decentralizácie posunúť kompetencie na samosprávu. A naozaj samospráva bude navrhovať a má možnosť financovať aj súkromné, aj cirkevné s tým, že tých 570 mil. korún, ktoré tam posielame, to je presne toľko, koľko štát v roku 2006 minul na financovanie súkromných a cirkevných základných umeleckých škôl a predškolských zariadení. Čiže je to korektné zo strany štátu, keď sa tieto peniaze posúvajú a samospráva ich dostane. Originál samosprávy ostáva, my nepredpisujeme, kde koľko musí dať, len im dáme tie peniaze, ktoré má štát, aby si v rámci originálnych kompetencií s nimi nakladali, ako uznajú za vhodné. Ale samospráva musí mať túto kompetenciu. Potom nehovorme o samosprávnosti a nehovorme o tom, že tu máme dva alebo tri piliere štátu a demokracie. A veľa tých poznámok, ktoré tu boli povedané, vyplýva z nedôvery v samosprávu, z nedôvery v samosprávu. A tam by som vás chcel skutočne upozorniť, nepodceňujte alebo neklaďte štát na nejakú vyššiu úroveň, ako je samospráva.

    A hovoríte ďalej o jednotnom školskom systéme. No ako môže byť jednotný, keď niekto je financovaný zo samosprávy a niekto je financovaný zo štátu? Veď tam sú takisto tí, čo si zo svojej samosprávy hovoria, prečo ten je a prečo ja nie som zo štátu. No tak zaveďme jednotný systém, nech to ide z jedného zdroja. A takým spôsobom sa to stane korektné. Ale nechcime, aby štát, by som povedal, neobmedzene financoval to, keď si niekto zriadi súkromnú materskú školu. Sú dve garancie, aby sa systém nezosypal. Prvá garancia je tá, že zaraďovanie a vyraďovanie zo sústavy a siete robí naďalej štát. Čiže minister má tú kompetenciu. Čiže iba minister rozhoduje o tom, či bude alebo nebude vyradená cirkevná alebo súkromná materská škola, čo je veľmi dôležitý prvok. A druhý prvok je ten, že je trojročné prechodné obdobie, keď musí, aj keď je to, dovolím si povedať, obmedzenie samosprávy, samospráva minimálne 85 % finančných prostriedkov na neštátne školské zariadenia, základné umelecké školy, vydať.

    Boli aj určité odporujúce si názory. Pán Szigeti, ja vám ďakujem za korektnosť, že sa naozaj správate korektne. Pán Fronc, vy sa nesprávate korektne, poviem otvorene, pretože je tu ten mzdový normatív.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, ospravedlňujem sa vám. Ten mzdový normatív, ktorý súvisí teraz aj so zavedením do platových tried, si myslím, je správny. Pán Szigeti ho pochválil, vy ste povedali, že to je katastrofa alebo ešte tvrdšie.

    Pokiaľ ide o málotriedky, tam je rozpor medzi pánom Szigetim a zase pani poslankyňou Rosovou. Tam sme zrušili to trojročné prechodné obdobie, lebo si myslíme, že to je systémový krok, tým pádom, že nám tak či tak postupne klesajú. A ročne to robí asi 20 mil. korún. Čiže necháme to na prirodzený vývoj. Budeme ich podporovať, ale necháme to na prirodzený vývoj, pretože, a teraz vás ja pochválim, čo vy nedokážete, naozaj na samospráve tá optimalizácia školských zariadení prebehla, tá sa naozaj uskutočnila. Dnes, keď sa chodím pozerať do jednotlivých škôl, tak naozaj vidím, prvák, tretiak, piatak sedia v jednej budove a snažia sa. Čiže myslím si, že tam sa urobil kus dobrej roboty a toto funguje. No tak to nechajme tak a ešte tomu pomôžme a uvidíme, čo prirodzený vývoj ukáže. Do toho zasahovať by určite nebolo správne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    O slovo sa hlási pán spravodajca. Nech sa páči.

  • Pán minister, vy ste fungovali tu v tomto parlamente a viete, čo sa má a čo sa nemá. Mlčal som, keď ste pred chvíľou hovorili, že som zákerný, ale si vyprosím, aby ste ma hodnotili takýmto spôsobom, že konám nekorektne. To je prvá vec.

    Vecne. Som vás opravil, že ide o navýšenie 72 mil., 72 mil. z rozpočtu pre regionálne školstvo robí dve promile z vášho rozpočtu, dve promile. O akom katastrofálnom náraste hovoríte? To je prvá vec.

    A druhá vec. Sám si protirečíte. Ak máte tú kompetenciu ako minister v takom prípade, tak tú škôlku materskú nezaraďte do siete a problém je vyriešený. Ale musíte vy zobrať zodpovednosť ako minister a nedávať tú zodpovednosť inde, zbaviť sa jej a dať ju všade inde – nedať si brať zodpovednosť, ktorá patrí podľa mňa ministrovi, ktorá je nepríjemná, ťažká, neraz vás za to budú kritizovať, „biť“, roznášať po médiách –, to ste minister a minister musí brať na seba zodpovednosť. Ďakujem.

  • No, ďakujem veľmi pekne.

    Vážení kolegovia, tým sme ukončili rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 74. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 78.

    Prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy, páni, hlavným cieľom návrhu novely zákona o azyle je zabezpečiť implementáciu tzv. kvalifikačnej smernice, ktorá pre členské štáty Európskej únie stanovuje spoločné kritériá pre identifikáciu osôb, ktoré medzinárodnú ochranu skutočne potrebujú. A zároveň upravuje aj minimálnu úroveň výhod poskytovanú týmto osobám.

    V súvislosti s uvedeným cieľom sa zavádza nová forma medzinárodnej ochrany, tzv. doplnková ochrana, ktorá bude poskytovaná cudzincom ohrozeným v krajine pôvodu vážnym bezprávím, akým je najmä uloženie trestu smrti, mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie. Obdobne ako pri azyle, tak aj tu bude možné poskytnúť doplnkovú ochranu aj na účel zlúčenia rodiny. Doplnkovú ochranu bude poskytovať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v rámci konania o udelenie azylu. Ale na rozdiel od azylu bude mať prevažne dočasný charakter. Zároveň sa uskutočňujú aj práva a povinnosti cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, ktoré sú obdobné právam a povinnostiam azylantov. Títo cudzinci budú počas poskytovania doplnkovej ochrany oprávnení na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky. A umožní sa im prístup na trh práce a k zdravotnej starostlivosti. V súlade s kvalifikačnou smernicou sa navrhujú aj zmeny v dôvodoch na zamietnutie žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej na neudelenie azylu, na odňatie azylu a na zastavenie konania o udelenie azylu. Ďalej sa ustanovujú dôvody na neposkytnutie doplnkovej ochrany a dohody jej zániku. Podrobnejšie sa upravuje postup ministerstva vnútra pri posudzovaní žiadostí o udelenie azylu a návrh zákona obsahuje aj niekoľko zmien, ktoré reagujú na aplikačnú prax.

    V nadväznosti na uvedené zmeny sa mení a dopĺňa aj Trestný zákon, Trestný poriadok, zákon o sociálnej pomoci a zákon o pomoci v hmotnej núdzi.

    Zmeny, ktoré je potrebné vykonať v súvislosti s transpozíciou kvalifikačnej smernice v zákone o službách v zamestnanosti, sú uvedené v návrhu novely zákona o pobyte cudzincov, ktorá sa predkladá do Národnej rady Slovenskej republiky súbežne s týmto návrhom novely zákona o azyle, ktorý si tiež vyžaduje novelu zákona o službách v zamestnanosti. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Jánovi Richterovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 14 z 10. októbra tohto roku ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, uvedenému v tlači 74. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky uzniesla sa v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. septembra tohto roku č. 78 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 29. novembra tohto roku a gestorský výbor do 30. novembra tohto roku.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem. Pán poslanec, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa preto, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Berényi, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán minister, kolegyne, kolegovia, migračná a azylová politika patrí medzi najväčšie výzvy súčasnej Európskej únie. Preto sme a aj budeme svedkami možno aktívnejšej tvorby európskej legislatívy v tejto oblasti. Aj táto navrhovaná novela je veľmi obsiahla a závažná, by som chcel povedať, veď je na šestnástich stranách popísaná. A je to, ako to už spomenul pán minister, transponovanie smernice Európskej únie 2004/83. Ale vieme aj z dôvodovej správy, že budeme musieť zároveň v budúcom roku transponovať ďalšiu smernicu v tejto oblasti s číslom 85/2005. To znamená, že budeme musieť hneď v budúcom roku novelizovať to, čo sme novelizovali v tomto roku, resp. ideme novelizovať teraz. Preto mám dva návrhy smerom k ministerstvu vnútra. Jednak treba upozorniť Európsku úniu prostredníctvom pracovných skupín a Stálej misie, ale aj Ministerskej rady, aby sa spomalil proces tvorby európskej legislatívy v tejto oblasti. Veď je to nemožné, že v každom roku Európska únia bude žiadať od nás transponovanie ďalších a ďalších smerníc alebo iných legislatívnych noriem. A zároveň chcel by som navrhnúť taktiež, aby ministerstvo vnútra zvážilo možnosť prostredníctvom poslaneckých návrhov počas prerokovania tohto návrhu v parlamentných výboroch presadzovať už transponovanie smernice 85/2005. Tým pádom by sme mohli naraz vyriešiť transponovanie oboch smerníc v tejto oblasti a nemuseli by sme sa k tomu vrátiť v budúcom roku. Podľa mňa je dostatočný čas na to, aby ministerstvo vnútra pripravilo takýto návrh a aby poslanci si to osvojili a presadili počas rokovania vo výboroch o tomto návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce stanovisko zaujať navrhovateľ. Nie.

    Pán spravodajca? Nie. Veľmi pekne ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali tlač 75. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte pod č. 79.

    Opäť teda poprosím pána podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, páni, hlavným cieľom návrhu novely zákona o pobyte cudzincov je opäť transpozícia nových právnych predpisov Európskej únie v oblasti cudzineckého práva.

    V súlade so smernicou Rady z 13. decembra 2004 o podmienkach prijatia štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia, výmen žiakov, neplateného odborného vzdelávania alebo dobrovoľnej služby v záujme podpory mobility štátnych príslušníkov tretích krajín v oblasti štúdia a odborného vzdelávania určuje podmienky ich pobytu počas štúdia na území Slovenskej republiky, ako aj ich práva a povinnosti.

    Na základe smernice z 12. októbra 2005 o osobitnom postupe prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vedeckého výskumu sa určujú podmienky pobytu vedeckých pracovníkov na území Slovenskej republiky. Navrhovanou novelou zákona o pobyte cudzincov sa do právneho poriadku Slovenskej republiky implementuje aj smernica z 29. apríla o povoleniach na trvalý pobyt vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi. Podmienky prekračovania vonkajších hraníc Európskej únie, vstup štátnych príslušníkov tretích krajín a vykonávanie hraničnej kontroly je upravené v Kódexe schengenských hraníc. Tento predpis je záväzný v celom rozsahu a priamo uplatniteľný vo všetkých členských štátoch a má prednosť pred národnou legislatívou. Z dôvodu neprípustnosti právnej duplicity sa preto navrhuje vypustiť zo zákona o pobyte cudzincov tie ustanovenia, ktoré sú upravené Kódexom schengenských hraníc.

    V súvislosti so zmenami v zákone o pobyte cudzincov sa navrhuje tiež novelizovať zákon o službách v zamestnanosti, zákon o zdravotnom poistení a zákon o správnych poplatkoch.

    Zároveň sú v tomto návrhu zákona zapracované aj zmeny vyplývajúce zo zavedenia inštitútu doplnkovej ochrany v návrhu novely zákona o azyle, ktorú som predkladal pred chvíľou.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o postúpenie predloženého návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľa.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Viliamovi Jasaňovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 15 z 10. októbra 2006 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 75). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 28. septembra 2006 pod č. 79 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 29. novembra tohto roku a gestorský výbor do 30. novembra tohto roku.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Preto sa pýtam, kto sa do rozpravy chce prihlásiť ústne. Ďakujem. Konštatujem, že do rozpravy sa neprihlásil ústne nikto.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pravdepodobne pán navrhovateľ ani pán spravodajca nebudú chcieť zaujať stanovisko vzhľadom na to, že nebola rozprava. Veľmi pekne ďakujem.

    Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 76. Návrh na pridelenie tohto návrhu na prerokovanie do výborov máte v rozhodnutí č. 74.

    Prosím ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Vieru Tomanovú, aby vládny návrh zákona uviedla.

  • Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť úvodné slovo k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti a viac detí alebo v rozpätí dvoch rokov za sebou dvojčatá.

    Vážené dámy a páni, týmto predloženým návrhom novely zákona vláda realizuje svoje programové vyhlásenie vlády vo veci poskytnutia príplatku k príspevku pri narodení prvého dieťaťa.

    Všetci veľmi dobre viete, že práve narodenie prvého dieťatka, zväčša to býva v prípadoch vo veľmi mladých rodinách, je sprevádzané často aj nedostatočným hmotným zabezpečením mladých rodín. Vzhľadom na skutočnosť, že prvotné vybavenie dieťaťa v súčasnej dobe dosahuje až sumu skoro 50 000 korún, je to podľa nás dôležité preto, aby sme poskytli pomoc práve mladým rodinám s deťmi pri prvom dieťatku. Pokiaľ ide o to prvé dieťatko, určite sú niektoré veci, ktoré práve z tejto výbavičky je možné určite zachovať aj pre druhé, príp. tretie dieťa. A to je dôvod, prečo ideme s príplatkom len pri tom prvom dieťati. Výšku príplatku navrhujem poskytnúť vo výške 11 000 k príspevku pri narodení dieťaťa, ktorý je 4 460 korún. Čiže celková suma príjmu mladej rodiny v tomto prípade a prvej rodičky, pokiaľ porodí svoje prvé dieťa, ktoré sa dožije minimálne 28 dní, bude suma 15 460 korún s účinnosťou od 1. 7. v prípade, že takýto zákon a táto novela zákona bude schválená.

    Výdavky spojené s poskytovaním tohto príplatku k príspevku sa budú financovať zo štátneho rozpočtu. Pokiaľ bude schválený štátny rozpočet kapitoly ministerstva práce, tak ako je prijatý, táto kapitola zabezpečí aj financovanie tohto príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, poslancovi Róbertovi Madejovi.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 5. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Vládny návrh zákona zavádza príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa za účelom zmiernenia počiatočných výdavkov rodiny súvisiacich s narodením prvého dieťaťa, určuje okruh osôb oprávnených na uplatnenie príplatku k príspevku, ako aj podmienky nároku na navrhovaný príplatok.

    Vážené dámy, vážení páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 74 z 22. septembra 2006 prideliť vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 29. novembra 2006 a gestorský výbor ho prerokoval v lehote do 30. novembra 2006.

    Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu a súčasne si dovoľujem sa prihlásiť ako prvý do rozpravy.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vám oznámiť, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Takže najprv požiadal v zmysle § 27 ods. 8 rokovacieho poriadku o slovo spravodajca. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vláda predkladá v súlade s programovým vyhlásením vlády návrh novelizácie zákona o príspevku pri narodení dieťaťa.

    Ak iste si určite pamätáte, v rámci minulého volebného obdobia sme s pani poslankyňou Muškovou štyrikrát sa snažili v tejto Národnej rade v minulom volebnom období presadiť tento návrh zákona a štyrikrát minulá vláda a minulá vládna koalícia tvrdila, že sa to nedá. Ja osobne som presvedčený, že je potrebné oceniť snahu vlády Slovenskej republiky a snahu súčasnej vládnej koalície podporovať mladé rodiny a podporovať v čo najvyššej a najväčšej možnej miere tie sociálne udalosti, ktoré sú pre mladú rodinu a mladých ľudí najdôležitejšie. A k nim určite narodenie prvého dieťaťa patrí. V minulosti, keď bol podobný návrh zákona, ako je v súčasnosti obsiahnutý v programovom vyhlásení vlády a ako je v súčasnosti predložený v Národnej rade Slovenskej republiky, bývalá vláda tvrdila, že príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa vo vtedy navrhovanej šesťtisíckorunovej výške sa nedá presadiť. A ja musím oceniť, že prišla vláda, ktorá dokáže prekročiť očakávania a dokáže aj poskytnúť podporu mladej rodine vo výške vyše 15 000 korún pri narodení prvého dieťaťa. Práve preto sa naozaj nazdávam, že tento návrh zákona je potrebné posunúť do druhého čítania. A ja vítam, že v tak krátkom čase bol predložený na rokovanie Národnej rady a že bude účinný v prípade jeho schválenia od 1. januára 2007. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec Madej.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pýtam sa, či sa niekto chce do rozpravy prihlásiť ústne. Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, dovoľte, aby som v úvode privítala tento návrh zákona, ktorý, ak bude prijatý, a ja verím, že bude, výrazne pomôže mladým rodinám pri narodení prvého dieťaťa. Prvé dieťa sa rodí zväčša mladým rodičom. A práve títo majú často finančné problémy so zabezpečením najnevyhnutnejších vecí pre svoje dieťatko.

    Už tu bolo spomínané, že v minulom volebnom období sme sa s pánom poslancom Madejom snažili zmeniť túto situáciu a upozorňovali na tento problém. A chceli sme, aby sa zvýšil tento príspevok aspoň o 6 000 Sk. Veď iba kočiarik pre dieťa stojí oveľa viac, nehovoriac už o výbave pre dieťatko, nevyhnutnej kozmetike, plienkach, výžive, ak mama nemôže kojiť, a tak ďalej. Tisíc ďalších vecí by som mohla spomenúť. Som veľmi rada, že tento príspevok sa zvyšuje ešte viac, ako sme to navrhovali my, pretože rodičia, najmä mladí, už nemusia kvôli svojej finančnej situácii mať strach prijať malého človiečika do svojej rodiny. Iste, zvýšenie príspevku by bolo vhodné aj pri narodení ďalších detí. A verím, že sa tak v budúcnosti stane. Ale zatiaľ, kým to štátny rozpočet dovolí, je vynikajúce, že plníme to, čo naše strany pred voľbami sľúbili, a že navrhujeme teda zvýšenie príspevku pri narodení prvého dieťaťa, pretože, ako som povedala, tieto výdavky sú pri narodení prvého dieťaťa skutočne najvyššie.

    Návrh zákona okrem toho, že rieši ďalšie veci súvisiace s narodením dvojičiek, trojičiek, rieši jednu nerovnosť, ktorá sa prijala v minulom volebnom období, a to podporu náhradných rodín pred biologickými rodinami. Našou snahou je vytvorenie podmienok pre zdravý vývin dieťaťa predovšetkým v biologickej rodine, hoci, samozrejme, náhradné rodiny plnia v mnohých prípadoch nezastupiteľnú úlohu a potrebu pomoci pre ne nikto vôbec nespochybňuje.

    Tak ako som to už urobila s pánom poslancom Madejom v minulom volebnom období štyrikrát, chcem poprosiť aj dnes z tohto miesta, vážení páni kolegovia, pani kolegyne, prosím vás, podporte tento návrh do druhého čítania. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa.

    S faktickými poznámkami sa hlásia páni poslanci Kužma a Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Kužma.

  • Ďakujem. Ja poznám jedného pána, ktorý hovorí, že ak tvojmu výskumu alebo teórii prax odporuje, zavrhni prax, ináč by si musel zavrhnúť svoju teóriu. A to si myslím aj o tom strachu z rodenia detí zo sociálnych dôvodov, lebo absolútne realita nám hovorí, že najviac detí majú sociálne najslabšie rodiny.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalší sa s faktickou poznámkou hlásil pán poslanec Halecký Jozef.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, vážená pani ministerka, chcel by som pri tomto zákone vyzdvihnúť tú skutočnosť, že má pomerne široké dimenzie, pretože poskytuje príspevky aj maloletým za určitých okolností a, čo je dôležité, takisto aj osobám, teda ženám, ktoré sa zdržiavajú dlhodobo v zahraničí. Takže jeho koncepcia, myslím si, je veľmi dobre postavená a dáva ešte k tomuto príspevku aj príplatok, teda je schopný riešiť aj situácie v širších sociálnych dimenziách. Preto ja takisto z tohto dôvodu, ale aj z charakteru samotného zákona tento zákon podporím. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Slovo má pani Mušková s reakciou.

  • Pán poslanec Kužma, mali ste veľmi krátku poznámku. Ja budem tak isto v mojej poznámke veľmi krátka. Chcem sa len spýtať: Nič vám nehovoria interrupcie študentiek?

  • Dobre. Ďakujem.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tým sme vyčerpali možnosti vystúpiť v rozprave.

    Vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka. Nech sa páči, pani ministerka.

  • Tiež budem reagovať len veľmi krátko. Ďakujem tým, ktorí podporili tento návrh. A musím pripomenúť, že spravidla mladí ľudia majú prvé dieťa, spravidla mladí ľudia sú najmenej sociálne zabezpečení. Čiže myslím si, že tá poznámka pána poslanca Kužmu je namieste, a myslím si, že veľmi správne podotkol, že tie slabé rodiny práve aj takúto podporu potrebujú. Ďakujem za porozumenie.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Chce zaujať stanovisko spravodajca? Ďakujem.

    Ďakujem spravodajcovi a navrhovateľovi.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 78. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí predsedu č. 95.

    Prosím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pána Ľubomíra Vážneho, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky na dnešnom rokovaní Národnej rady uviedol v prvom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Hlavný dôvod predloženia návrhu zákona spočíva v tom, že treba naďalej pokračovať v procese harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov s právom Európskej únie v tejto oblasti a v záujme fungovania vnútorného trhu a zapojenia slovenských dopravcov do medzinárodnej deľby prepravnej práce ukončiť zavedenie pravidiel Európskej únie v oblasti podnikania v cestnej doprave do praxe tak, aby boli kompatibilné.

    Návrh zákona v súlade s týmito nariadeniami a smernicami v porovnaní s doterajšou právnou úpravou najmä upravuje procesné postupy, kompetencie a prípadné postihy, ktoré z nariadení vyplývajú a sú nevyhnutné pre ich aplikáciu v praxi. Ďalej, upresňuje financovanie výkonov vo verejnom záujme po fiškálnej decentralizácii. Ďalej, nanovo upravuje vykonávanie kontrol a štátneho odborného dozoru na pozemných komunikáciách v súvislosti s prepravou nebezpečných vecí a obsahuje viaceré technickolegislatívne a ďalšie úpravy, ktorých potrebu si vyžiadala nejednotná aplikácia niektorých ustanovení zákona v praxi.

    Navrhovaný zákon sa dotýka rozpočtu samosprávnych krajov a v mestskej autobusovej doprave aj obcí. Jeho prijatie v konečnom dôsledku z dôvodu uplatňovania navrhovaných opatrení nemusí však znamenať zvýšenie ich výdavkov, naopak, jeho dôslednou realizáciou sa môže zvýšiť kvalita poskytovania prepravných služieb obyvateľom. Navrhovaný zákon nebude mať dopad na štátny rozpočet.

    Návrh zákona prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním. Vláda Slovenskej republiky návrh opätovne prerokovala a schválila 20. septembra 2006 uznesením č. 762/2006.

    Vládny návrh zákona spĺňa očakávané predpoklady, a preto mi dovoľte vás požiadať na záver o jeho podporu a schválenie v prvom čítaní a následné postúpenie do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľa.

    Teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, poslancovi Pavlovi Prokopovičovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 35 z 9. októbra 2006 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 78). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenie návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o jeho súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami. Obsahuje tiež zhodnotenie súčasného stavu, ako aj dôvod novej právnej úpravy. Informuje o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na rozpočet verejnej správy a informuje o dopade na životné prostredie a nároku na pracovné sily.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Návrh zákona obsahuje tiež doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 2. októbra 2006 č. 95 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem navrhovať, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Budem navrhovať, aby gestorským výborom sa stal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Budem ďalej odporúčať, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní, vo výboroch do 29. novembra 2006 a v gestorskom výbore do 30. novembra 2006.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás poinformovať, že nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Zdá sa, že nikto. Ďakujem. Uzatváram teda možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Predpokladám, že ani pán navrhovateľ, ani pán spravodajca vzhľadom na to, že nebola rozprava, sa vzdávajú slova, možnosti vystúpiť. Ďakujem pekne obidvom, aj navrhovateľovi, aj spravodajcovi.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 86 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí predsedu č. 98.

    Opäť prosím pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Ľubomíra Vážneho, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som na dnešnom rokovaní predložil vládny návrh zákona o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona bol vypracovaný z dôvodu potreby zavedenia spravodlivého, akceptovateľného a účinného spoplatnenia užívateľov vymedzenej cestnej infraštruktúry a harmonizácie právneho poriadku Slovenskej republiky v tejto oblasti s právom Európskych spoločenstiev.

    Návrh zákona ustanovuje nové úpravy právneho prostredia a právnych podmienok, ktoré zabezpečia interoperabilitu mýtnych systémov v rámci Spoločenstva a budú základným podkladom aj pre podmienky na jeho technickú realizáciu na Slovensku.

    Pôjde o zavedenie nového systému spoplatnenia podľa prejazdenej vzdialenosti bez zastavenia vozidla, tzv. elektronický výber mýta, ktorý sa bude týkať vozidiel o hmotnosti nad 3,5 tony. Pre vozidlá do 3,5 tony zostane naďalej povinnosť úhrady za užívanie vymedzených úsekov diaľnic, ciest pre motorové vozidlá a ciest I. triedy formou zakúpenia nálepky.

    Zavedenie spravodlivejšieho spoplatnenia diaľnic pre vozidlá nad 3,5 tony, takisto ciest pre motorové vozidlá a ich súbežných paralelných ciest je riešenie financovania rozvoja ciest priamymi užívateľmi a hlavne tými, ktorí ju najviac zaťažujú a znehodnocujú, to znamená nákladné vozidlá nad 3,5 tony, a zároveň zhoršujú životné prostredie.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

    Návrh zákona nemá finančný a ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie a nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, zároveň vás žiadam o podporu tohto návrhu zákona v prvom čítaní. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Petrovi Pelegrinimu. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 35 z 9. októbra 2006 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 86). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o jeho súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami. Obsahuje zhodnotenie súčasného stavu, ako aj odôvodnenie novej právnej úpravy. Obsahuje informáciu o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na rozpočet verejnej správy, ako aj dopade na životné prostredie a nárokoch na pracovné sily.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 2. októbra 2006 č. 98 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní, vo výboroch do 29. novembra 2006 a v gestorskom výbore do 30. novembra 2006.

    Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Ďakujem pánovi navrhovateľovi aj pánovi spravodajcovi.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, a pokračujeme ďalej v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o pravidelnej kontrole kotlov a klimatizačných systémov a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 77. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí predsedu č. 94.

    Návrh opäť uvedie minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pán Ľubomír Vážny. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil vládny návrh zákona o pravidelnej kontrole kotlov a klimatizačných systémov a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

    Účelom predloženého vládneho návrhu zákona je prevziať do právneho poriadku Slovenskej republiky čl. 8 až čl. 10 smernice Európskej únie zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov.

    Zákon sa priradí k niekoľkým ďalším už schváleným alebo pripravovaným právnym predpisom, ktorými sa problematika energetickej efektívnosti a úspornosti premietne do nášho právneho poriadku.

    Návrh zákona určuje najmä intervaly pravidelnej kontroly kotlov a intervaly pravidelnej kontroly klimatizačných zariadení, ustanovuje povinnosti vlastníka budovy pri kontrole kotlov a povinnosti osôb oprávnených vykonávať pravidelnú kontrolu kotlov. Zákon upravuje podmienky a postup pri výkone týchto činností, pravidelná kontrola kotlov a pravidelná kontrola klimatizačných zariadení bude pre oprávnené osoby živnosťou a jej osobitnou podmienkou bude odborná spôsobilosť, ktorá sa preukáže skúškou. Táto právna úprava je vyjadrená v čl. II návrhu zákona, ktorou sa dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Za nesplnenie povinnosti pravidelnej kontroly kotlov a klimatizačných zariadení sa navrhujú vlastníkovi budovy sankcie, ktoré budú prejednávať a ukladať obce alebo v prípade, že vlastníkom budovy je obec, Štátna energetická inšpekcia.

    Prijatie zákona bude znamenať povinnosť vlastníkov verejných budov zabezpečiť od 1. januára 2008 pravidelné kontroly kotlov a klimatizačných zariadení. Príprava odborne spôsobilých osôb bude prebiehať do 1. januára 2008. Potreba zabezpečiť pravidelnú kontrolu si síce vyžiada zvýšené náklady vlastníkov verejných budov, ale výsledkom kontroly budú racionalizačné opatrenia, ktoré prinesú úspory palív, čím sa tieto náklady vykompenzujú.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, schválenie predloženého návrhu zákona je povinnosťou Slovenskej republiky vyplývajúcou z členstva v Európskej únii. Okrem toho v súvislosti s inými predpismi v oblasti energetiky prispeje k úspore energií. A z tohto dôvodu vás žiadam o podporu pri jeho schvaľovacom procese. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Kotianovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 35 z 9. októbra 2006 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o pravidelnej kontrole kotlov a klimatizačných systémov a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 77). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovujúcej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, jeho súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu, dôvod novej právnej úpravy, informáciu o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na rozpočet verejnej správy, ako aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky, dopad na životné prostredie, nároky na pracovné sily.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky je problematika návrhu zákona upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 2. októbra 2006 č. 94 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní, vo výboroch do 29. novembra 2006 a v gestorskom výbore do 30. novembra 2006.

    Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca Kotian.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Predpokladám, že ani navrhovateľ, ani spravodajca nebudú zaujímať stanovisko. Veľmi pekne vám ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, ďalším bodom je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o tovare a technológiách dvojakého použitia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 87 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 99.

    Prosím pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Ľubomíra Vážneho, aby ako predchádzajúci bod programu, tak aj tento vládny návrh zákona v zastúpení ministra hospodárstva uviedol.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o tovare a technológiách dvojakého použitia a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladá vláda Slovenskej republiky v záujme úpravy účinnej kontroly obchodu s tovarom a technológiami dvojakého použitia v období po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Táto kontrola bude týmto úplne v súlade s nariadením Rady Európskych spoločenstiev č. 1334/2000 zo dňa 22. júna 2000 ustanovujúcim režim Spoločenstva pre kontrolu vývozu tovaru a technológií dvojakého použitia v znení neskorších predpisov a v súlade s opatrením prijatým Spoločnou akciou Rady č. 2000/401 zo dňa 22. júna 2000 o kontrole technickej pomoci týkajúcej sa určitých vojenských konečných použití.

    Obsahom predloženého návrhu zákona, ktorý má vo vzťahu k uvedenému nariadeniu Európskeho spoločenstva povahu doplňujúceho zákona, sú činnosti, ktoré nariadenie Rady ponecháva v právomoci členských štátov, alebo splnomocňuje členské štáty na ich vykonanie. V takomto rozsahu návrh zákona upravuje podmienky vývozu tovaru dvojakého použitia, pravidlá prepravy tovaru dvojakého použitia, povinnosti vlastníkov a užívateľov pri nakladaní s takýmto tovarom a pôsobnosť orgánov štátnej správy pri vydávaní jednotlivých druhov povolení a pri vzájomnej spolupráci vrátane spolupráce s orgánmi Európskej únie a orgánmi ostatných členských štátov Európskej únie.

    Článkom II predloženého návrhu zákona sa dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov ako dôsledok novelizácie zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, popísanom v čl. II návrhu zákona. Článkom III návrhu zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 129/1998 Z. z. o zákaze chemických zbraní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Navrhovaná právna úprava vyplýva pre Slovenskú republiku z Dohovoru o zákaze chemických zbraní, ako je napr. deklarovanie používania chemických látok patriacich pod kontrolný režim Organizácie pre zákaz chemických zbraní. Článkom IV návrhu zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení niektorých zákonov s cieľom vypustiť povinnosti podnikateľských subjektov, žiadať pri dovoze špeciálnych materiálov a zariadení o povolenie Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, právna úprava kontroly tovaru dvojakého použitia je z medzinárodného hľadiska v súčasných podmienkach hrozby terorizmu obzvlášť dôležitá, preto vás žiadam o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodársku politiku, pánovi poslancovi Pavlisovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 35 z 9. októbra 2006 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o tovare a technológiách dvojakého použitia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 87). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenia jednotlivých ustanovení návrhu.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 2. októbra 2006 č. 99 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodársku politiku, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní, vo výboroch do 29. novembra 2006 a v gestorskom výbore do 30. novembra 2006.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca Pavlis.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ďakujem, nikto. Uzatváram možnosť podať ústnu prihlášku do rozpravy.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode za skončenú.

    Ďakujem pánovi navrhovateľovi, ako aj pánovi spravodajcovi.

    Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V našom rokovaní pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona máte ako tlač 93. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí predsedu č. 104.

    Prosím teraz ministra zdravotníctva Slovenskej republiky Ivana Valentoviča, aby tento vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, predkladá vláda Slovenskej republiky ako iniciatívny materiál, ktorým sa realizuje časť programového vyhlásenia vlády.

    Cieľom navrhovaného zákona je zabezpečiť navýšenie finančných prostriedkov pre zdravotníctvo v roku 2007 cestou zvýšených platieb poistného za skupiny občanov, kde je platiteľom štát, zo 4 % priemernej mzdy na 5 % priemernej mzdy na obdobie prvých štyroch mesiacov v roku 2007.

    Súčasne sa navrhuje posunúť lehoty na vykonanie ročného zúčtovania poistného za rok 2006, aby sa vytvoril časový priestor na prípravu zjednodušenia ročného zúčtovania poistného. Rovnako táto úloha vyplýva z programového vyhlásenia vlády.

    Priamy finančný, ekonomický a environmentálny dopad, vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie je vyjadrený v doložke finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov, vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Návrh zákona má dopad na štátny rozpočet.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, som presvedčený, že na základe oboznámenia sa so skutočnosťami, ktoré som uviedol, podporíte predložený návrh. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Jozefovi Valockému.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Máte to v tlači 93. Na základe uvedeného, podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Návrh zvýši odvody poistného za poistencov štátu na určené obdobie, a to 1 % za prvé štyri mesiace roku 2007. Navýšenie sadzby poistného za poistencov štátu bude mať dopad na štátny rozpočet vo výške cirka 2,1 mld. korún za rok 2007. Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnanosť.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 104 z 2. októbra 2006 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 29. novembra 2006 a gestorský výbor do 30. novembra 2006.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, pán spravodajca Valocký.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. V mene poslaneckého klubu KDH sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Sabolová. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem vystúpiť k predkladanému návrhu zákona s niekoľkými vecnými pripomienkami.

    Tak ako som pri programovom vyhlásení vlády hovorila, aj Kresťanskodemokratické hnutie v svojom programe malo navýšenie odvodov za poistencov štátu. Už nemusíme dnes hovoriť, či to je také alebo onaké percento, ale vzhľadom na potrebu v rezorte zdravotníctva a na to, že sa vytvára dostatočne veľký priepastný rozdiel medzi poistencami, za ktorých platí štát, a ostatnými, ktorí sú poistenci, ktorí si platia do toho poistného systému, pričom vieme, že poistenci štátu deti, dôchodcovia sú najväčšou skupinou, ktorá je v súčasnom zdravotníckom systéme, ktorá je najviac chorá, moja pripomienka k predkladanému návrhu zákona je podstatná tá, že nepokladám za správne, pokladám to za nesystémový krok, aby sme riešili navýšenie percent na isté obdobie, len na 4 mesiace. Tým vytvárame neprimerané podmienky alebo také nerovnovážne, nerovnomerné ako pre poskytovateľov, tak i pre poisťovne a tak aj vlastne pre pacienta. A preto si myslím, že aj programové vyhlásenie vlády, v ktorom ste sľubovali pre rok 2007 navýšenie odvodov, sadzbu za poistné na 5 %, vlastne nenapĺňame. Ak toto navýšenie odôvodňujete na 4 mesiace ako akési racionalizačné opatrenia v zdravotníctve, ja som zástanca toho, aby sme urobili racionalizačné opatrenia v zdravotníctve, ale tie by mali smerovať hlavne k prerozdeleniu tokov a súčasných zdrojov, ktoré sú v zdravotníctve, ale nevytvoria náhradu za nedostatok zdrojov, ktoré treba dnes na platby výkonov, ktoré sú dnes nedofinancované. A ak máme byť objektívni a stanoviť nejakú reálnu cenu za zdravotnú starostlivosť, treba si povedať, že ceny výkonov už možno 4 až 5 rokov neboli upravované. Čiže zdravotníci dnes poskytujú svoje služby za ceny, ktoré boli niekoľko rokov dozadu stanovené. A tak ako vo všetkom stúpajú náklady, tak stúpajú aj v týchto službách. Čiže aj, to si myslím, preto je potreba navýšenia zdrojov do systému, nielen racionalizačnými opatreniami očakávať, že získame zdroje, ktorými budeme môcť pokryť platby poisťovní za výkony, ktoré dnes nie sú poskytovateľom hradené vo výške, ktorá je primeraná. Nehovorím, že je možno v plnej výške, ale je primeraná.

    Ak chceme urobiť systémový krok a zvýšiť tieto platby, poďme postupnými krokmi, ak sme schopní dnes, a pán minister financií je schopný dnes, poskytnúť pre rezort zdravotníctva a zastabilizovať zdroje len vo výške, ako sú uvedené v dôvodovej správe, tých 2, 1 mld. Sk, tak prijmime v zákone navýšenie za poistencov štátu 0, 5 %, zo 4 % poďme na 4,5 %, určime zásadne, nie zo zákona to určime na 4 mesiace, nejaké zdroje a potom sa uvidí. Zdá sa mi to nesprávne a nespravodlivé. A budem navrhovať vo výbore pre zdravotníctvo, že ak chceme ísť postupnými krokmi, ale aj systémovými krokmi, zvýšme o toľko odvody alebo o toľko príspevok, na koľko máme, čiže zo 4 % poďme na 4,5 %, a ak po roku uvidíme, že ten systém je stabilný a správny, v roku 2008 navýšme to na 5 %, pokiaľ tie zdroje chýbajú. A možno ak to nebude potrebné, tak ich nenavýšime. Ale zákonom neriešme obdobie na 4 mesiace. To sa jednoducho nerobí. Tu, sa mi zdá, pre hospodárenie či poisťovne, poskytovateľa je vždy to hospodárske obdobie 1 rok. Vtedy sa dá aj posúdiť, či to navýšenie prinieslo alebo neprinieslo efekt. A myslím si, že zjednodušíme aj ten celý systém, ak dôjde k prepočtom a k tomu navyšovaniu.

    Čiže poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia podporí návrh zákona do druhého čítania, ale budeme predkladať pozmeňujúce návrhy, ktoré vytvoria systémový prvok pri zákone o zdravotnom poistení, a budeme aj v ďalších krokoch predkladať návrhy, ktoré vyčistia zdravotnícky legislatívny priestor tak, aby sme z neho odstránili množstvo administratívnej činnosti a aby sme vlastne zdroje, ktoré idú zo zdravotníctva, využili na zdravotnú starostlivosť, a nie len na úradovanie poskytovateľov, čiže lekárov, sestier a poisťovní, ale aj na to, aby tie zdroje boli efektívne využité.

    Čiže poprosím, pán minister, možno o rokovanie a poprosím aj vás, teda vládnu koalíciu, aby ste zvážili aj tento návrh, ak nie sme schopní poskytnúť zdravotníctvu primerané zdroje, ako sme ich sľúbili, tak poďme postupnými krokmi, možno nižším percentom, ale zobjektivizujme ten zákon tak, aby si vedeli vytvoriť ten rámcový návrh aj poisťovne, aj poskytovatelia. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Urbáni. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán Urbáni.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, ja vysoko oceňujem záujem pani poslankyne Sabolovej o to, aby bolo viac peňazí v zdravotníctve, len nemôžem súhlasiť s tým, že tu existujú nejaké postupné kroky. Tu je cena zdravotníckeho výkonu, ktorá nie je roky zaplatená, roky, to tu opakujem a budem opakovať, nie je mysliteľné v trhovej ekonomike, aby sme postupne liečili, aby ľudia čakali na výkony, všetko odďaľovanie výkonov, postupné pomalé dopĺňanie nikdy potom nedobehne tú cenu, ktorá je potrebná pre zabezpečenie kvalitných zdravotníckych služieb.

    Čo sa týka 4 mesiacov navýšenia platby štátu za svojich poistencov zo 4 na 5 %, si myslím, že to nebude. A chcem veriť tomu, že to nebude len na 4 mesiace. Ja som to bral tak, že 4 mesiace pán minister dostal čas, aby spravil reštrikčné opatrenia, aby zabránil plytvaniu peňazí v zdravotníctve, aby zapchal na lieviku dieru. A chcem veriť a v to verí aj lekárska obec, že tie peniaze dostanú, teda budú navýšené po celý rok. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Nikto ďalší sa písomne do rozpravy neprihlásil. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne. Do rozpravy sa ústne prihlásili páni poslanci Halecký, Novotný, Janiš. A pani poslankyňa Sabolová? Na konci je potom pani poslankyňa. Dobre? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Halecký.

  • Hlasy z pléna.

  • Aha, sme sa nerozumeli, prepáčte, pán poslanec. Pani poslankyňa, nech sa páči, samozrejme, môžete reagovať.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, neviem, či ste ma dobre počúvali, ja som práve hovorila, že sú neriešené platby za výkony a ani cena výkonu sa nezvyšuje, a preto sú potrebné tie zdroje, ale podľa mňa, a vy to veľmi dobre viete tiež, len racionalizačné opatrenia to nevyriešia. Takže nezastierajme si to.

  • Reakcia z pléna.

  • Tak dajte to naraz, ja budem veľmi rada, ak to navýšite o 1 % pre celý rok, ale som zvedavá, či to v tomto parlamente prejde, aby to nebolo obmedzené na 4 mesiace. Budem veľmi rada a veľmi rada to podporím, keď ten návrh dáte na výbore.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Halecký.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte aj mne, aby som prispel niektorými poznámkami k prerokúvanému bodu, ktorý je pre zdravotníkov, ale takisto aj pre pacientov veľmi dôležitý, a to z toho dôvodu, že úroveň zdravotníctva a úroveň starostlivosti o zdravie je posudzovaná v každej krajine ako priorita jednak pre riadenie štátu, ale aj pre spokojnosť jeho obyvateľov.

    Myslím si, že pokiaľ budeme mať tu kritické niektoré pripomienky k navrhovanému zákonu, nesmieme zabudnúť, že terajšiemu ministrovi sa podarilo presvedčiť vládu, aby navýšili prostriedky zo štátnych zdrojov, teda navýšením zo 4 na 5 % priemerného mesačného platu, sumu, ktorá nebude tak zanedbateľná. Myslím si, že 2 mld. až 3 mld. do rozpočtu je dostatočná suma, aby sa za obdobie aj 4 mesiacov zdravotníctvo trochu spamätalo a pohlo dopredu. Chcem to zdôrazniť z toho dôvodu, že finančných zdrojov v zdravotníctve nikdy nebude dosť a nie je ich dosť v žiadnej krajine, pretože potreby obyvateľstva rastú výraznejším tempom, ako štát si uvedomuje, že tieto finančné prostriedky je potrebné navýšiť. Takže môžem to iba akceptovať a zagratulovať pánovi ministrovi, že tá jeho argumentácia presvedčila vládu o navýšení finančných zdrojov.

    Musíme si však uvedomiť ešte jednu vec, že v súčasnosti zhruba vydávame na zdravotníctvo okolo 6 %, čo sa týka financií celkove, to znamená, že je to pomerne málo, keďže v Spojených štátoch amerických alebo v niektorých vyspelých krajinách je to 10 % alebo 12 %. Takže aj toto navýšenie, pokiaľ nám mierne prekročí 6 %, nebude rozhodujúca miera, ktorá by vyfinancovala zdravotníctvo. A preto budú čakať pána ministra nielen racionalizačné opatrenia, na ktoré som zvedavý, ako budú prezentované a realizované, lebo myslím si, že je potrebné, aby vo vláde povedal jednoznačne a presadil, aby to nebolo na 4 mesiace, ale aby to bolo minimálne na dlhšie obdobie, nechcem hovoriť, na koľko rokov. Ale predpokladám, že potreba je, aby to bol trvalý odvod, pretože nestačí ani pol roka, ani rok, aby sa tie deficity, ktoré sú v zdravotníctve nielen otvorené, ale aj skryté, vyrovnali. Myslím, že tá požiadavka poisťovní, ale aj ďalších subjektov, aby to obdobie bolo pol roka alebo rok, je logická, pretože plánovať prácu a financovanie v zdravotných poisťovniach na 4 mesiace, je to fenomén ekonomicky dosť zložitý. A neviem, či je to aj jasné pre poisťovne, ako majú v ďalšom období postupovať. Tak preto aj takéto navýšenia pokladám za jednoznačne logické na dobu 1 roka. Myslím si, že tie financie, keď sme spomínali 6 % oproti 8 – 12 % iných krajín, nie je niečo tak veľké, aby sa mohlo tým v rezorte zdravotníctva plytvať.

    Predpokladám, že suma zhruba okolo 110 mld., myslím si, tých verejných zdrojov a súkromných, ktoré budú plynúť do zdravotníctva, zasa nie je až taká veľká, pretože musíme si uvedomiť, že napr. v spôsobe nakladania s liekmi, ktorý kritizujeme, že sa plytvá s liekmi, keď porovnáme náklady na 1 osobu a na rok v jednotlivých krajinách, zaostávame skoro za všetkými európskymi vyspelými krajinami a dokonca sme v spotrebe poloviční oproti Českej republike. Takže to plytvanie nebude až tak jednoznačná a, by som povedal, veľká zásobáreň našich financií do budúcnosti.

    Pán minister, ešte ste sľúbili pre zdravotníckych pracovníkov 2 mld. korún, že im navýšite mzdové ohodnotenie. Myslím, že je to dosť významne očakávané, pretože hlavne v rezorte verejného zdravotníctva, teda vo fakultných alebo štátnych, možno povedať, nemocniciach sú platy lekárov poddimenzované. Viete veľmi dobre, že ich platy sú zhruba o 30 až 50 % nižšie oproti kolegom, ktorí pracujú v rezorte súkromnom. Treba si uvedomiť, že to vytvára pomerne veľkú bázu na to, aby bola nestabilita v personálnej oblasti v zdravotníctve. Mnoho lekárov, ale aj zdravotných sestier odchádza z týchto zariadení, zo zariadení, kde museli venovať niekoľko rokov alebo niekoľko desaťročí, aby získali príslušnú špecializovanú kvalifikáciu. A pokiaľ nie sú finančne ohodnotení, vždycky skončia buď v Rakúsku, alebo vo Veľkej Británii, Nemecku. A po otvorení zdravotníckeho trhu v ostatných krajinách, myslím si, budeme mať trvalý, chronický a veľmi vážny nedostatok zdravotníckych pracovníkov. Preto aj tá suma navýšenia o 2 mld., platy pre zdravotníkov sľúbené o 2 mld. vyššie, by pokryla, dalo by sa povedať, túto sumu, o ktorej tu dnes hovoríme.

    Chcem ešte zdôrazniť, že je potrebné, aby sa vytvoril určitý systém, ako to už bolo spomínané, systém ekonomickej náročnosti zdravotníctva, aby sa vytvoril systém náročnosti jednotlivých diagnóz výkonov, aby sme vedeli zdokumentovať pred vládou, ale aj pred verejnosťou, že zdravotníctvo potrebuje na svoju priemernú činnosť čo ja viem 180 mld. alebo 150 mld., že tých 110 mld., ktoré plánujeme, nestačí. Je odhadované, že suma okolo 160 mld. by postačovala, aby úroveň bola bez väčších dlhov a väčších deficitov. Takže k tejto sume nemáme šancu takýmto tempom v dohľadnej dobe rokov alebo desaťročí sa priblížiť.

    Takže chcem len zdokumentovať, že aj to navýšenie, ktoré je veľmi významné, pretože predchádzajúca vláda tvrdila, že sa to nedá navýšiť, ekonomické dôvody to neumožňujú navýšiť, tuto vidíme, že táto vláda dbá o svojich poistencov, o svojich pacientov a to navýšenie umožnila. Očakávame, že po skúsenostiach týchto 4 mesiacov sa prikročí aj k tomu, aby to bolo systémové a dlhodobé riešenie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Slafkovský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, ono je to veľmi pekné hovoriť o tom, že keď pridáme nejaké percento na 3 či 4 mesiace, že naozaj všetci budú za to vďační, najmä v zdravotníctve. Ale po 4 mesiacoch príde vytriezvenie, ktoré bude o to krutejšie, že budeme zasa o 4 mesiace vzadu oproti tomu cieľu, kam sme sa chceli dostať. Cieľom je stabilné, fungujúce zdravotníctvo. A pokiaľ si nepovieme jasne a otvorene, že pokiaľ nebude to, čo bolo navrhnuté aj vo vládnom programe terajšej vlády, pripravený dobrý legislatívny návrh na pripoistenie, ktoré bude pokrývať zhruba 20 až 23 % celkových nákladov v zdravotníctve, tak nehovoríme o perspektívnom riešení. Všetky takéto kroky sú kroky krátkodobé, na ktoré môže len zdravotnícky stav doplatiť. Sám ste to povedali pred chvíľou, že nám odchádzajú zdravotníci. Nečudujme sa im. Ja som tiež pôvodom lekár, poznám toto prostredie veľmi dobre. A dnes je obrovský problém, aby po 1. atestácii niekto zostal vo vidieckej nemocnici na severe Slovenska alebo na východe Slovenska. Lekári aj zdravotníci odchádzajú nám preč, pretože manažment nemocníc škrtí na výdajoch, na platoch, škrtí na liekoch, škrtí na všetkých možných prostriedkoch, len aby sa dostal do nejakého stavu vyrovnania svojej platobnej bilancie.

    Návrh na to, čo sme vlastne schválili, že nebude možné robiť exekúcie zdravotníckych zariadení, o tom už tu diskusia bola veľká, to nie je takisto riešenie dlhodobé. Preto jedine návrh...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne.

    Chcete reagovať?

  • Odpoveď z pléna.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Myslím si, pán poslanec, že toto, čo ste hovorili, je v súlade s tým, čo som aj ja hovoril, že je tu riziko, že tých financií bude nedostatok a že to vyvolá nielen materiálno-technické, ale aj personálne určité disproporcie v zdravotníctve. Ale vo svojom príspevku globálne chcel som zdôrazniť tú skutočnosť, že nesmieme zabúdať, že terajšiu vládu sa podarilo prinútiť, aby uznala, že štát platí málo, čo nie je také jednoduché, a prinútiť vládu k tomu, aby navýšila sumu. Nehovorím, že je to veľa, a nehovorím, že časovo je to dostatočné, ale je to krok správnym smerom, ako sa už tuná hovorí, alebo, ako sa hovorí už podľa klasikov, je to dobrá správa pre Slovensko. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ako ďalší vystúpi pán poslanec Novotný, pripraví sa pán poslanec Janiš. Pán poslanec, prepáčte, keďže sa blíži 17.00 hodina, ktorú sme si dohodli ako čas hlasovania, chcem sa opýtať, či vám bude postačovať čas na vystúpenie.

  • Odpoveď z pléna.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, dovoľte mi vysloviť niekoľko myšlienok a postrehov k predkladanej vládnej novele zákona o zdravotnom poistení, ktorú dnes prerokovávame v prvom čítaní.

    V prvej časti novely sa posúvajú lehoty na vykonanie ročného zúčtovania poistného za rok 2006, aby, ako sa píše v dôvodovej správe, sa vytvoril dostatočný časový priestor na prípravu novely, ktorá by zjednodušovala celý mechanizmus ročného zúčtovania poistného. V podstate nemám mať prečo výhrady voči týmto ustanoveniam novely. Hlasovali sme už o posunutí lehôt ročného zúčtovania poistného na rok 2005 aj na minulej schôdzi v rámci pozmeňujúceho návrhu, ktorý vzišiel z výboru pre zdravotníctvo a týkal sa jednej z dvoch poslaneckých noviel schválených na minulej schôdzi. Skutočne prax ukázala, že napriek obrovskej kritike je ročné zúčtovanie poistného dobrý inštitút na spravodlivý výpočet a odvedenie zdravotného poistenia pre právnické osoby aj pre fyzické osoby. Som teda rád, že vláda Slovenskej republiky chce tento dobrý mechanizmus zachovať a nechce ho rušiť, ale jedným dychom musím dodať, že v praxi sa naozaj ukázalo mnoho úskalí samotnej realizácie a odvádzania ročného zúčtovania poistného. Komplikovanosť samotného vypísania tlačív a výpočtu zo strany fyzických osôb a právnických osôb spôsobovala dotknutým značné ťažkosti. Prax ukázala, že ročné zúčtovanie poistného je dobrý a spravodlivý mechanizmus, ale treba jeho realizáciu zjednodušiť.

    V druhej časti novely sa vláda, odvolávajúc sa na programové vyhlásenie vlády, chystá splniť a zároveň aj nesplniť svoj sľub. V programovom vyhlásení vlády sa píše: „Vláda zabezpečí navýšenie finančných prostriedkov pre zdravotníctvo v roku 2007 cestou zvýšenia platieb za poistencov štátu zo 4 na 5 % priemernej mzdy.“ Toľko hovorí citát z programového vyhlásenia vlády. Problémom je, že vláda touto novelou síce chce platiť vyššie odvody za svojich poistencov, ale len od 1. januára do 30. apríla, teda len 4 mesiace. V dôvodovej správe sa píše, že navýšenie sa navrhne na obmedzený čas nevyhnutne potrebný na vykonanie racionalizačných opatrení v zdravotníctve.

    Po prvé. Odôvodnenie to môže byť akékoľvek, vláda neplní vlastné programové vyhlásenie, kde sa nič nehovorilo o podmienečnom zvyšovaní na 4 mesiace podmienené nejakou racionalizáciou a potom sa uvidí. Vláda v programovom vyhlásení jasne povedala, že zvýši o 1 % odvody štátu za svojich poistencov v roku 2007. Citoval som vám programové vyhlásenie vlády.

    Po druhé, trochu matematiky. Jedno percento zvýšenia odvodov znamená asi 6,5 mld. Sk. Zvýšenie na 4 mesiace, teda nie o 1 %, len o 0,33 % odvodov štátu, alebo, ináč, zvýšenie na jednu tretinu roka znamená asi 2,2 mld. Sk plus v budúcom roku pre zdravotníctvo. Zrušenie poplatkov za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti bude znamenať výpadok v budúcom roku asi 2 mld. až 2,5 mld. Sk ročne pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Takže bez toho, aby som bol veľkým expertom na financie, pokojne konštatujem, že navýšenie odvodov štátu pohltí výpadok vzniknutý odstránením platieb za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. To už ani nehovorím, že dnes ani nedokážeme vyčísliť, koľko zhltne nadspotreba zdravotnej starostlivosti, ale keď poviem, že sú to 2 mld. – 3 mld. Sk, nebudem ďaleko od pravdy, lebo, ako som to už viackrát v tejto snemovni povedal, len pri liekoch sa podľa odborníkov očakáva nárast spotreby asi o 1 mld. Čiže druhý fakt je, že jednou rukou síce vláda pridáva do rezortu zhruba 2,2 mld. korún, ale druhou rukou tieto peniaze z rezortu v minulom roku už vzala. Skrátka, v roku 2007 vláda do rezortu nepridá finančné prostriedky, ani korunu, len kompenzuje to, čo rezortu vzala zrušením poplatkov. A to je zlá správa pre slovenské zdravotníctvo, by som parafrázoval svojho predrečníka.

    Musím sa ešte do tretice pozastaviť pri trochu slabom argumente na 4-mesačné navýšenie odvodov. Navýšenie sa navrhuje na obmedzený čas, nevyhnutne potrebný na vykonanie racionalizačných opatrení v zdravotníctve. To si naozaj niekto myslí, že proces racionalizácie, tak aby zdravotníctvo nepotrebovalo viac peňazí, sa dá urobiť za 6 mesiacov? Oddnes do konca apríla to je nejakých 6 mesiacov a pár dní. Predchádzajúca vláda na reforme a racionalizácii, zefektívňovaní pracovala 4 roky, a predsa sme tento proces nedokončili, ako sa k tomu veľmi zodpovedne priznávame, a predsa tento rezort stále produkuje dlhy a zadlžuje sa. Ale pokojne tvrdiť, že oddnes do 6 mesiacov to táto vláda dokáže, dámy a páni, hraničí s veľkým voluntarizmom a veľmi veľkou až prehnanou odvahou, by som povedal. Pravda je niekde inde. Pán minister financií proste tých 6,5 mld. Sk, ktoré ste sľúbili do zdravotníctva, nemá. To je pravda. Sľúbil ich, no nemá ich, takže vláda použila takú fintu, 1 %, lebo je to napísané v programovom vyhlásení vlády, ale len na 4 mesiace.

    A po štvrté. Ak už teda tých 6,5 mld. Sk pre rezort napriek sľubom, napriek programovému vyhláseniu vlády vláda nemá, ale sme im ochotní dať aspoň tých 2,2 mld. Sk, prečo to už robíme tak nešikovne? Ak by bolo napísané v zákone, že odvody štátu sa navýšia o 0,33 % v roku 2007, bolo by to určite čistejšie a pravdivejšie.

    Vo volebnom programe SDKÚ – DS sme takisto chceli každoročne navyšovať odvody štátu o 0,25 % tak, aby na konci funkčného obdobia boli na úrovni 5 %. Musím teda konštatovať, že Smer skôr plní náš ako svoj volebný program, s tým rozdielom, že SDKÚ – DS by poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti nikdy nezrušila. Takže my by sme zdravotníctvu skutočne pridali a nielen v ňom kompenzovali. Snažil som sa uviesť postoje nášho poslaneckého klubu k tejto novele, tak ako vyplynuli z rozpravy na klube.

    Vzhľadom na to, že aj SDKÚ – DS uvažovala v tomto funkčnom období s navyšovaním odvodov, a aj vzhľadom na to, že rezort po zrušení poplatkov súrne potrebuje kompenzáciu, náš poslanecký klub podporí túto novelu zákona o zdravotnom poistení. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Faktické poznámky? Pani poslankyne, páni poslanci, ak nie sú, uzatváram...

  • Reakcia z pléna.

  • Predsa len sa hlási jeden, pán poslanec Halecký. Nech sa páči.

  • Chcel by som zdôrazniť, že pokiaľ hovoríme kriticky k tomuto zákonu, chcel by som, aby sme nedospeli k tomu štádiu, že je to zlý zákon alebo že sa robí niečo, čo nie je v prospech ľudí alebo zdravotníkov. Myslím si, že tým, že sa navýši v rezorte suma o 2,1 mld. a že pacienti z poplatkov získajú 2 mld., môžeme trošku ekvilibristicky povedať, že v rezorte a u pacientov sme navýšili sumu o 4 mld., pretože aj tie miliardy, ktoré zostanú z poplatkov u pacientov, tiež sú prínosom pre ich zdravie a pre ich životnú úroveň. Takže chcem len zdôrazniť, že je to zložitejšie, ako aby sme to kritizovali. A mali by sme skôr pochváliť tento postup, že sme prinútili vládu, aby uznala, že do rezortu je potrebné dať viacej prostriedkov, ale hlavne aby platila za svojich poistencov. To je dosť významná vec, lebo potom v druhom kroku je možné žiadať, aby vláda navýšila prostriedky na pol roka, na rok alebo na 4 roky alebo trvale nechala ich navýšenie o 1 %. Všetko, ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Novotný, chcete reagovať na faktickú poznámku?

  • Odpoveď z pléna.

  • Nie. Ďakujem pekne.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať v rokovaní o ňom po hlasovaní ústne prihláseným do rozpravy pánom poslancom Janišom.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste sa vrátili do rokovacej siene, aby sme mohli tak, ako sme sa dohodli pri schvaľovaní programu 5. schôdze, začať hlasovať o prerokovaných bodoch programu tejto schôdze.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu a ako o prvom z nich budeme hlasovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 91.

    Prosím spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru pani poslankyňu Luciu Žitňanskú, aby uviedla hlasovanie.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem.

    Budeme hlasovať podľa § 73 ods. 3 o tom, aby sme sa uzniesli na schválení, ktorým posunieme návrh zákon do druhého čítania. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130, za 129, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime teraz k druhému hlasovaniu, pani spravodajkyňa.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku a ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Ústavnoprávny výbor Národnej rady s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 29. novembra 2006 a gestorský výbor do 30. novembra 2006.

  • Ďakujem pekne.

    Hlasujeme, vážené pani poslankyne, páni poslanci, o návrhu určenia výborov, gestorského výboru, ako aj určenia lehôt výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za boli všetci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

    Budeme pokračovať v hlasovaní v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Ide o tlač 92.

    Opäť chcem požiadať určenú spravodajkyňu pani poslankyňu Žitňanskú, aby uviedla hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Budeme hlasovať, pani poslankyne, páni poslanci, o tom, aby uvedený návrh zákona sa prerokoval v druhom čítaní. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 139, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Prosím o druhé hlasovanie.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre hospodársku politiku, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním ústavnoprávny výbor s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 29. novembra 2006 a gestorský výbor do 30. novembra 2006.

  • Ďakujem pekne.

    Budeme hlasovať o pridelení návrhu výborom, určení gestorského výboru, ako aj určení lehôt výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za boli všetci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila tento návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre obranu a bezpečnosť pána poslanca Vladimíra Palka, aby uviedol návrh uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu Slovenskou republikou.

    Je to tlač 59.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu Slovenskou republikou znie: „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s uzavretím Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu Slovenskou republikou.“

    Prosím, dajte hlasovať, pán predseda.

  • Ďakujem pekne.

    Budeme hlasovať o vyslovení súhlasu s uzavretím dohovoru. Chcem ešte pripomenúť, že podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky je na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4 ústavy potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144, za 143, proti 1.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou.

    Ďakujem pekne.

    Bude nasledovať hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Ide o tlač 88.

    Dávam slovo pánovi spravodajcovi poslancovi Martinovi Froncovi.

  • Ďakujem, pán predseda. V zmysle oprávnení pre spravodajcu prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia, že v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) návrh zákona vráti Národná rada navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 62, proti 80.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh neschválili.

    Budeme pokračovať v hlasovaní.

  • V tom prípade, pán predseda, prosím, dajte hlasovať, aby v zmysle § 3 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa rada uzniesla na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

  • Ďakujem.

    Budeme hlasovať o tom, aby sme posunuli predmetný návrh zákona do druhého čítania. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 80 za, 63 proti.

    Uvedený návrh uznesenia sme schválili a konštatujem, že tento návrh zákona prerokuje Národná rada v druhom čítaní.

    Budeme v druhom hlasovaní hlasovať o pridelení návrhu výborom, určení gestorského výboru a určení lehôt výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

  • Áno, pán predseda, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. A bol prednesený ešte návrh na doplnenie o výbor, pánom poslancom Nagyom, pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, aby ho prerokoval Čiže týchto päť výborov je navrhnutých. Súčasne v súlade s citovaným rozhodnutím za gestorský výbor navrhujem výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 29. novembra 2006 a gestorský výbor do 30. novembra 2006.

  • Ďakujem.

    Prezentujeme sa a hlasujeme o pridelení návrhu výborom včítane návrhu o rozšírení jeho pridelenia o výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, určení gestorského výboru a určení lehôt na jeho prerokovanie vo výboroch v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 133, proti bol 1, zdržalo sa 5, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a aj príslušné lehoty na jeho prerokovanie vo výboroch v druhom čítaní.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 74.

    Prosím spravodajcu pána poslanca Jána Richtera, aby uviedol hlasovanie.

  • Prosím vás, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem.

    Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 141, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

    Budeme teraz hlasovať o pridelení návrhu výborom, určení gestorského výboru, ako aj lehôt na jeho prerokovanie vo výboroch v druhom čítaní.

    Pán spravodajca.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 28. septembra tohto roku č. 78 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady. Navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zároveň za gestorský výbor odporúčam Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 29. novembra tohto roku a gestorský výbor do 30. novembra tohto roku.

  • Ďakujem.

    Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 142, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila uvedený návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Budeme pokračovať v hlasovaní v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 75.

    Spravodajcom je pán poslanec Viliam Jasaň. Prosím ho, aby uviedol hlasovanie.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 142, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že sa Národná rada uzniesla na tom, aby tento návrh zákona sa prerokoval v druhom čítaní.

    Pristúpime teraz k hlasovaniu o určení výborov, určení gestorského výboru, ako aj lehôt výborom na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

    Pán spravodajca.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať, aby tento návrh v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady pridelila Národná rada na rokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a zároveň za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, zároveň aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 29. novembra tohto roku a gestorský výbor do 30. novembra tohto roku.

  • Ďakujem.

    Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 142, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na prerokovanie návrhu v druhom čítaní.

    Dámy a páni, teraz požiadam spravodajcu z výboru pre sociálne veci a bývanie pána poslanca Róberta Madeja, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 76.

    Najprv, prosím, v prvom hlasovaní, pán spravodajca, budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

  • Áno, vážený pán predseda, vzhľadom na to, že v rozprave vystúpili dvaja poslanci Národnej rady, nebol prednesený žiaden procedurálny návrh, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 131, zdržalo sa 8, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.

    Pôjdeme teraz hlasovať o pridelení návrhu výborom, určení gestorského výboru, ako aj určení lehôt výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prideľuje predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. A súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 29. novembra 2006 a gestorský výbor v lehote do 30. novembra 2006.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144, za 143, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila predmetný návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz požiadam pána spravodajcu pána poslanca Pavla Prokopoviča, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 78.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, navrhujem vzhľadom na to, že v rozprave nikto nevystúpil a teda nepadol ani žiadny pozmeňujúci návrh, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 100, zdržalo sa 43.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Prosím teraz o hlasovanie o pridelení návrhu výborom, určení gestorského výboru a určení lehôt na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ďalej, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej navrhujem, aby za gestorský výbor určila Národná rada Slovenskej republiky výbor pre hospodársku politiku. A ďalej navrhujem, aby Národná rada hlasovaním určila, že uvedené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní, vo výboroch do 29. novembra 2006 a v gestorskom výbore do 30. novembra 2006.

  • Ďakujem.

    Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144, za boli všetci.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom, určili gestorský výbor a príslušné lehoty na prerokovanie návrhu vo výboroch v druhom čítaní.

    Budeme hlasovať v prvom čítaní teraz o

    vládnom návrhu zákona o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 86.

    Pán poslanec Pelegrini, prosím vás o uvedenie hlasovania.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 93 za, 47 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sa Národná rada uzniesla, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní.

    Budeme teraz hlasovať o pridelení návrhu výborom, určení gestorského výboru a určení lehôt na prerokovanie návrhu vo výboroch v druhom čítaní.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ďalej aby za gestorský výbor určila Národná rada Slovenskej republiky hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní, vo výboroch do 29. novembra 2006 a v gestorskom výbore do 30. novembra 2006.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 141, proti bol 1, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom, určili gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Budeme ďalej pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o pravidelnej kontrole kotlov a klimatizačných systémov a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

    Ide o tlač 77.

    Určeným spravodajcom je pán poslanec Miroslav Kotian z výboru pre hospodársku politiku.

  • Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 123, zdržalo sa 20.

    Konštatujem, že sa Národná rada uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Prosím, pán spravodajca, teraz budeme hlasovať o pridelení návrhu výborom, určení gestorského výboru a lehôt na jeho prerokovanie vo výboroch v druhom čítaní.

  • Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní, vo výboroch do 29. novembra 2006 a v gestorskom výbore do 30. novembra 2006.

  • Ďakujem.

    Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 141, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom, určili gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty na jeho prerokovanie vo výboroch v druhom čítaní.

    Budeme pokračovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o tovare a technológiách dvojakého použitia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 87).

    Hlasovanie uvedie spravodajca výboru pre hospodársku politiku pán poslanec Pavlis.

  • Ďakujem. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, všetci sú za.

    Konštatujem, že sme sa uzniesli, že tento návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

    Prosím o návrhy na pridelenie návrhu výborom, určenie gestorského výboru, ako aj lehôt na jeho prerokovanie vo výboroch v druhom čítaní.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre obranu a bezpečnosť, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní, vo výboroch do 29. novembra 2006 a v gestorskom výbore do 30. novembra 2006.

  • Ďakujem.

    Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 143.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, hlasovali sme o všetkých bodoch programu, ktoré sme prerokovali pred hlasovaním.

    Ešte predtým ako budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v prvom čítaní vládneho návrhu zákona o zdravotnom poistení, dovoľte, aby som vás informoval a požiadal všetkých, keďže sme v súvislosti s pohrebom pána biskupa Pavla Hnilicu sa dohodli, že bude vám umožnená účasť, aby ste sa s predsedami gestorských výborov dohodli, ak príp. niekto z určených spravodajcov sa zajtra chce zúčastniť tohto pohrebu, aby výbor zabezpečil náhradu za spravodajcov tak, aby program mohol bežať v zmysle schváleného postupu od rána. Ďakujem vám pekne.

    Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Budeme pokračovať v rozprave vystúpením pána poslanca Janiša. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, predložený návrh zákona je jeden z najkratších, jeden riadok, v ktorom sa hovorí, že odvody za poistencov štátu budú nie 4 %, ale 5 %, ale pozor, len od 1. 1. 2007 do 30. 4. 2007. Celkom kľudne si možno položiť otázku, prečo len v januári až apríli. A celkom legitímne si je položiť otázku, ako to bude v praxi vyzerať. Zdravotnícke zariadenia, či lôžkové alebo ambulantné, majú zmluvy s poskytovateľmi uzatvorené do marca a apríla budúceho roku. To značí, že od 1. 1. bude nová zmluva alebo dodatok ku zmluve na dobu od 1. 1. do 30. 4. A po 30. 4. bude opäť dodatok, že sa všetko bude vracať späť k tomu, čo bolo pred 1. 1., lebo v ceste pokračovania 1 % návrhu budú stáť racionalizačné opatrenia. Potom by bolo férovejšie dnes schváliť zákon, ktorý hovorí, že to percento zvyšujeme nie o 1 %, ale to zvýšenie bude o 0,33 % na celý rok. Toto je férové a pravdivé povedať zdravotníkom preto, lebo nezaslúžia si, aby sme ich zavádzali.

    To 1 % veľmi pekne znie pred médiami, že pridávame 1 % za poistencov štátu, ale v ponímaní, že to je iba 0,3 %, tak je to taká ako pozlátka, ktorou poťahujete železo. A to železo vydávate za zlato. Pri tejto novele zákona, ktorá hovorí o tom, že podmienkou na pokračovanie zvýšenia o 1 % je racionalizácia v systéme, treba si položiť otázku, áno, je racionalizácia, ale v ktorom systéme, či je to v systéme štátnych zdravotníckych zariadení, lebo však len na tieto zdravotnícke zariadenia má štát, teda minister zdravotníctva dosah, len tam môže robiť racionalizáciu, nikde inde. V ostatných zariadeniach v pôsobnosti miest, VÚC a súkromných sa bude robiť ako racionalizácia? Ako chcete robiť racionalizáciu, keď všetko, čo podporovalo efektívnosť alebo donucovalo zdravotnícke zariadenia robiť efektívnejšie, ste na minulej schôdzi zrušili? Sú tu exekúcie, návrat k prekonaným rozpočtovým a príspevkovým organizáciám. Ako chcete, pán minister, zabezpečiť racionalizáciu? Patrilo by sa pri takomto zákone povedať, že do 04 2007 mám zabezpečiť racionalizáciu v zdravotníctve, ale iba vo svojom, vo fakultných nemocniciach a v ústavoch, v ničom inom nemôžem zabezpečiť racionalizáciu, lebo na nič iné nemám dosah ako minister zdravotníctva. Patrilo by sa pri uvádzaní tohto zákona povedať aspoň základné rysy racionalizácie, aspoň základné rysy, ako chceme to zdravotníctvo, ktoré sa opäť zadlžuje, dostať do tej krivky smerom k nezadlžovaniu. Potom by sme mohli hovoriť o racionalizácii a potom by sme mohli povedať, že to myslíme vážne, ináč je to iba obyčajná pozlátka na železe, alebo potom, po apríli, chceme použiť ako dôvod neracionalizácie v iných zariadeniach, ako sú štátne, že ďalej budeme pokračovať len v 4 %, lebo štátny rozpočet na to nemá, a vyhovoríme sa na iné ako štátne zariadenia, že neurobili racionalizáciu, i keď neviem, ako dnes ju majú urobiť.

    Úprimne povedané, v prvom čítaní sa nedá nič iné urobiť, a to ani s celým zákonom, lebo on tak zaváňa takou falošnosťou a takým marketingovým ťahom, že ja si počkám na riešenie, ktoré zabezpečí v praxi odpoveď občanom na, ktorú ste im kládli vo vašom volebnom programe strany Smer, či je správne a spravodlivé, ak pri ústavou garantovanej bezplatnej zdravotnej starostlivosti si musia občania doplácať. Ak zabezpečíte takúto racionalizáciu, aby platilo to, čo ste sľubovali vo volebnom programe Smeru, tak ja budem len rád.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec bol posledný riadne prihlásený do rozpravy.

    Dovoľte teda, aby som vyhlásil všeobecnú rozpravu za uzavretú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Áno. Nech sa páči.

  • Mne nezostáva nič iné, len poďakovať všetkým tým, ktorí podporujú tento návrh, aby zdravotníctvo dostalo nejaké peniaze navyše oproti minulému roku.

    Čo sa týka tej racionalizácie, asi by som sa ja mal pýtať, čo sa spravilo za predchádzajúce obdobie, pretože aj z vyhlásení niektorých pánov poslancov je zrejmé, že na Slovensku nemáme stabilné zdravotníctvo, nemáme fungujúce zdravotníctvo, máme manažmenty, ktoré škrtia, áno. Čiže to by mala byť otázka práve tam, odkiaľ prišla.

    Chcem ubezpečiť všetkých vás, že zdravotné poisťovne nebudú mať vôbec žiaden problém a ani poskytovatelia nebudú mať vôbec žiaden problém so zmluvnými vzťahmi od 1. januára 2007. Dlhé roky som robil v poistnom systéme, takže asi viem, že tieto problémy nebudú mať.

    Čiže ešte raz veľmi pekne ďakujem všetkým tým, ktorí podporujú nárast finančných prostriedkov do zdravotníctva, a prosím tých, ktorí neustále strašia, ako to tu bude hrozné, ako to tu bude padať, že budú veľmi prekvapení, a zároveň ich vyzývam na spoluprácu pri všetkých tých racionalizačných opatreniach a reštrukturalizačných, všetkých racionalizačných opatreniach, ktoré sa budú týkať nielen zdravotníckych zariadení, ale aj zdravotných poisťovní, pretože je veľmi ťažké dôvodiť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, že máme na Slovensku zdravotné poisťovne, ktoré majú peniaze na účtoch, pričom tie peniaze nejdú tam, na čo sú určené. Ďakujem.

  • Ďakujem navrhovateľovi ministrovi zdravotníctva.

    Pýtam sa spravodajcu, či chce vystúpiť s hodnotením diskusie. Nechce. Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o veterinárnej starostlivosti.

    Tento návrh ste dostali ako tlač 89. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom máte pod rozhodnutím predsedu č. 101.

    Prosím, aby z poverenia vlády v zastúpení ministra pôdohospodárstva vládny návrh zákona uviedol minister financií Slovenskej republiky Ján Počiatek. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, vládny návrh zákona o veterinárnej starostlivosti vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na základe zmien legislatívy Európskeho spoločenstva s cieľom naplniť záväzky, ktoré vyplývajú zo Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je zosúladiť platnú právnu úpravu, upraviť veterinárne požiadavky a vytvoriť podmienky pre náležitú implementáciu novoprijatých právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva.

    Návrh zákona reaguje aj na ďalšie zmeny legislatívy Európskeho spoločenstva v oblasti zdravia zvierat, pohody zvierat, identifikácie a registrácie zvierat, v oblasti dovozov z tretích krajín, vývozov do tretích krajín, prevozov cez Európske spoločenstvo a obchodu v rámci Európskeho spoločenstva a v oblasti nakladania so živočíšnymi vedľajšími produktmi neurčenými na ľudskú spotrebu, kde dochádza k pojmovému a obsahovému zosúladeniu platnej právnej úpravy s právne záväznými aktmi Európskeho spoločenstva.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, súvisiacimi zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vzhľadom na potrebu uvedenia predmetného zákona do praxe dovoľujem si vás požiadať o vyjadrenie súhlasu s ním. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pani poslankyni Magde Košútovej. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 29 z 10. októbra 2006 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o veterinárnej starostlivosti. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 5. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie upravená nie je.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 10. októbra 2006 č. 101 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 29. novembra 2006 a gestorský výbor do 30. novembra 2006.

    Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Nehlási sa nikto. Ďakujem. Uzatváram možnosť podať ústnu prihlášku do rozpravy.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Predpokladám, že k rozprave, keďže nebola, sa nevyjadrí ani navrhovateľ, ani spravodajkyňa. Veľmi pekne ďakujem za účasť.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh máte ako tlač 70. Návrh na pridelenie návrhu výborom na prerokovanie máte v rozhodnutím predsedu č. 73.

    Prosím opätovne pána ministra financií Jána Počiatka, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Vážené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Colný zákon upravuje pravidlá a postupy zaobchádzania s tovarom, ktorými sa zabezpečuje uplatňovanie opatrení vydaných na základe osobitných predpisov Európskej únie pre pohyb tovaru medzi Úniou a tretími štátmi na území Slovenskej republiky, ako aj opatrení na zabránenie protiprávnemu konaniu osôb pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru medzi Úniou a tretími štátmi na našom území.

    Návrhom novely Colného zákona sa prijímajú implementačné opatrenia potrebné na riadne a plynulé plnenie úloh, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z nariadenia Rady č. 2368/2002, ktorým sa vykonáva certifikačná schéma Kimberleyského procesu pre medzinárodný obchod s neopracovanými diamantmi. S ohľadom na osobitý charakter tohto tovaru a na vysokú spoločenskú nebezpečnosť nelegálneho dovozu, vývozu a tranzitu neopracovaných diamantov sú v návrhu upravené samostatné skutkové podstaty porušenia ustanovení tohto nariadenia, ako aj sankcie za ich porušenie.

    Zároveň tento návrh reaguje aj na prijatie ďalšieho predpisu Európskej únie, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1889/2005 o kontrole peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Spoločenstva alebo vystupujú zo Spoločenstva.

    Návrh novely zákona úpravou niektorých jeho ustanovení reaguje aj na poznatky a skúsenosti nadobudnuté v procese aplikácie colných predpisov. Vzhľadom na špecifiká zaobchádzania s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín spojené s ich dovozom, vývozom a spätným vývozom sa modifikujú príslušné ustanovenia zákona týkajúce sa správy majetku štátu a pravidlá uplatňované pri ukladaní sankcií s dôrazom na zvýšenie úrovne ochrany týchto živočíchov a rastlín.

    Na základe uvedeného žiadam o prerokovanie vládneho návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Ivanovi Vargovi. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 70), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a rieši zosúladenie slovenskej legislatívy s legislatívou Európskej únie a ďalšie dôležité podmienky úpravy, ktoré sú nevyhnutné pre ďalšie fungovanie colného priestoru spoločného Európskej únie.

    Odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 73 z 22. septembra 2006 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali v termíne do 29. novembra 2006 a gestorský výbor do 30. novembra 2006.

    Pán predsedajúci, prosím, dajte otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa k uvedenému vládnemu návrhu zákona neprihlásil nikto z poslancov.

  • Hlasy z pléna.

  • Pani poslankyňa Tóthová? Otváram možnosť prihlásiť sa ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Ako jediná sa prihlásila pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči, máte slovo.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja využijem túto chvíľočku času, kým príde pani poslankyňa, aby som vám povedal, že vzhľadom na to, že viacerí z vás prejavili záujem o účasť na zajtrajšom pohrebe pána biskupa, chcem požiadať tých, ktorí majú záujem o spoločnú dopravu, keby sa mohli napísať tuto vo foyer, aby sme potom zajtra podľa požiadavky zabezpečili z Národnej rady pre vás dopravu. Ďakujem.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení kolegovia, vážené kolegyne, idem s jednou drobnôstkou. Ale ako človek, ktorý pracoval v legislatíve, teda sa zaoberá legislatívou dlhé roky, viem, že niekedy drobnôstka v praxi môže spôsobiť problémy.

    Ja som si preštudovala tento zákon podrobne a porovnávala som ho s platným stavom. Vybrala som si § 72 z ASPI. Je to stav platný, posledný stav textu k 17. 10. 2006. A v bode 38 sa hovorí v odseku 2: „Za colný priestupok podľa § 72 ods. 1 písm. r) colný úrad vždy uloží prepadnutie tovaru alebo veci.“

    Keďže je to vážna sankcia, tak ma zaujímalo, čo sa skrýva pod tým písmenkom r). Ako som už spomínala, vybrala som si z ASPI materiál a príslušný § 72 vôbec písmeno r) nemá. Tak chcem sa opýtať predkladateľa, či ide o preklep alebo o nejaké nedorozumenie, pretože takýto preklep môže v praxi spôsobiť buď zmätok, alebo to, že zámer zákonodarcu sa minie úplne účinku, pretože prepadnutie veci vôbec nepríde do úvahy. A zrejme keď je to nové ustanovenie, tak zámer je niečo postihnúť. Ale, žiaľ, vzhľadom na skutočnosť, ktorú som uviedla, neviem, čo chceme postihnúť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Žiadne faktické poznámky nie sú.

    Chcem sa spýtať navrhovateľa a spravodajcu, či sa chcú vyjadriť. Nie. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rozpravu o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento návrh zákona máte vo svojich laviciach ako tlač 83 a uznesenie o pridelení na jeho prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod č. 96.

    Prosím pána ministra financií pána Jána Počiatka, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Vážené dámy, vážení páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2006.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je zapracovanie smerníc Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES a 2006/49/ES, ktoré zásadným spôsobom menia pravidlá obozretného podnikania bánk upravené v súčasnej podobe smernicou 2000/12/ES a začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií a výpočet kapitálovej primeranosti bánk a obchodníkov s cennými papiermi upravený smernicou 93/6/EHS a kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií.

    V tejto súvislosti sa navrhuje doplniť zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v čl. I a čl. II tak, aby požiadavky na vlastné zdroje zodpovedali skutočným rizikám, ktorým sú banky a ďalšie inštitúcie vystavené.

    Navrhovaná právna úprava umožní spolu s nadväzujúcimi opatreniami Národnej banky Slovenska používať pokročilé metódy a postupy merania a riadenia rizík, čo spolu s uvedenými obsahovými zmenami prispeje k zvýšeniu účinnosti a konkurencieschopnosti finančných služieb na finančnom trhu Európskej únie.

    Okrem uvedených smerníc sa do zákona o cenných papieroch taktiež preberá smernica Európskeho parlamentu aj Rady 2004/25/ES o ponukách na prevzatie.

    Návrh zákona rieši aj problematiku nového produktu v oblasti hypotekárneho úveru, ktorý by mal byť podporovaný štátom, tzv. štátnym príspevkom pre mladých, t. j. percentom, o ktoré sa zníži úroková sadzba uvedená v zmluve o hypotekárnom úvere za podmienky, že aj hypotekárne banky znížia úrokovú sadzbu uvedenú v zmluve o hypotekárnom úvere v rovnakej výške, ako sa určí štátny príspevok pre mladých, najviac však o 1 %, pričom táto podpora je garantovaná po dobu 5 rokov odo dňa uzatvorenia zmluvy o hypotekárnom úvere.

    Návrh zákona bol dňa 28. septembra 2006 prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky v znení 1. alternatívy § 93a ods. 7.

    Na základe uvedeného žiadam o prerokovanie vládneho návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Gestorský výbor určil ako spravodajcu pána poslanca Mikuša. Prosím ho, aby podal informáciu.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 83), ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 5., teda dnešnej schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam názor, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, o. i. pomoc mladým alebo mladým rodinám, keď zákon definuje fyzickú osobu mladého poberateľa hypotekárneho úveru, definuje príspevok pre mladého poberateľa z prostriedkov štátneho rozpočtu, podmienky poskytovania tohto príspevku, splátkovanie hypotekárneho úveru vrátane úrokov a potom samotné uplatňovanie a zánik nároku.

    Zároveň mi dovoľte, pán predseda, aby som predniesol návrhy na hlasovania.

    Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

    Ďalej odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s vaším rozhodnutím č. 96 z 2. októbra 2006 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodársku politiku, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 29. novembra 2006 a gestorský výbor do 30. novembra 2006.

    Vážený pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne sa k uvedenému návrhu zákona neprihlásil nikto. Dávam možnosť prihlásiť sa ústne. Vyzerá to, že ani ústne sa k uvedenému návrhu zákona neprihlásil nikto.

    Chce sa ešte navrhovateľ vyjadriť? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem aj navrhovateľovi, aj spravodajcovi.

    Budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je v tlači 84 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v mojom rozhodnutí s č. 97.

    Pán minister financií, požiadam vás o uvedenie návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, Ministerstvo financií Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Predkladaným vládnym návrhom novely zákona o dani z príjmov sa realizujú zmeny v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky zamerané na zvýšenie miery solidarity v spoločnosti aj prostredníctvom zákona o dani z príjmov.

    Medzi najzávažnejšie legislatívne zmeny v zdaňovaní príjmov fyzických aj právnických osôb obsiahnuté v predloženom vládnom návrhu novely zákona o dani z príjmov patria tieto: postupné znižovanie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka fyzickú osobu u tých daňovníkov, ktorí dosahujú základ dane vyšší, ako je stonásobok životného minima platného k 1. januáru bežného zdaňovacieho obdobia, podobne, postupné znižovanie výšky nezdaniteľnej časti základu dane na manželku alebo manžela žijúcu alebo žijúceho s daňovníkom v domácnosti, zníženie možnosti uplatnenia tzv. paušálnych výdavkov zo 60 na 40 % pre podnikateľov vykonávajúcich remeselné živnosti, zníženie percentuálnej výšky podielu zaplatenej dane na osobité účely z 2 na 0,5 % u právnických osôb. Taktiež sa ruší oslobodenie od dane z príjmov vo výške 300 000 za zdaňovacie obdobie u daňovníkov nezaložených, nezriadených za účelom podnikania.

    Ďalšou zmenou, ktorú tento návrh prináša, je návrh na zdaňovanie výnosov plynúcich podielnikom z podielových listov zrážkovou daňou pri ich výplate správcovskou spoločnosťou.

    Ďalšie zmeny obsiahnuté v predloženom vládnom návrhu novely zákona o dani z príjmov sú zamerané na podporu podnikania, a to fyzických osôb prostredníctvom vytvorenia výhodnejších podmienok pri platení preddavkov na daň až od sumy 50 000 Sk, daňovej povinnosti za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, doteraz to bolo od sumy 20 000. Taktiež ďalší bod je pri novovzniknutých právnických osobách tým, že v prvom roku podnikania právnická osoba už nebude povinná platiť preddavky na daň.

    Predložený vládny návrh novely zákona o dani z príjmov okrem uvedených základných zmien obsahuje aj ďalšie spresnenia, ktoré bolo potrebné vykonať z dôvodu uplatňovania prijatého nového zákona o dani z príjmov v praxi a odstránenia nezrovnalostí, ako aj zosúladenia s prijatými novými právnymi predpismi. V čl. II sa mení zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. V čl. III návrhu tohto zákona sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, určil svojho predsedu za spravodajcu. Pán poslanec Burian, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 84), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Pán predseda, prosím, uveďte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy za klub Kresťanskodemokratického hnutia prihlásil pán poslanec Brocka. A ďalej sa prihlásilo päť poslancov klubu SDKÚ – DS, pani poslankyňa Radičová, pán poslanec Štefanec, pán poslanec Galbavý, pani poslankyňa Vášáryová a pán poslanec Mikuš.

    Prosím teraz o slovo pána poslanca Brocku za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia.

  • Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne poslankyne, pán predseda rozpočtového výboru ma privítal, hovorí, dúfam, že to ideš pochváliť.

    Chcem povedať, že tento návrh zákona poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie nepodporia. Aj keď to nie je pravidlo, páni poslanci, ak ste sledovali priebeh dnešného hlasovania, tak vidno, že za viacero vládnych návrhov opoziční poslanci hlasovali. Ale tento návrh zákona má toľko zmien do súčasného systému daní, daňového systému, pre ktoré nebudeme môcť tento vládny návrh zákona podporiť.

    Ak dovolíte, bol by som aj konkrétnejší.

    Nesúhlasíme so zvyšovaním daní. V dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona sa píše, že vláda chce zvýšiť mieru solidarity. Ale návrhmi, ktoré sú v tomto zákone, robí skôr opak. Zvyšovanie daní bude demotivovať tých, ktorí dnes štátu dane platia. Len opakujem názory aj podnikateľskej sféry, že to je trest za úspech, za snahu a že to bude pôsobiť demotivujúco, zavádzaním špeciálneho režimu komplikujeme daňový systém.

    Nesúhlasíme s tým, aby sa zhoršovalo podnikateľské prostredie napr. pre drobných a malých podnikateľov cez úpravu paušálnych výdavkov, cez ich znižovanie. Jednoducho bude to znamenať zvyšovanie daní, bude to znamenať snahu obchádzať náš daňový systém a v konečnom dôsledku to bude znamenať menší výnos pre štátny rozpočet.

    Rovnako nesúhlasíme s opatreniami, ktoré navrhuje vláda vo vzťahu k mimovládnemu sektoru. Chce zrušiť nezdaňovanie príjmov pre mimovládny sektor, ktoré plynú z činnosti týchto neziskových organizácií. Tento návrh bude nielenže demotivovať neziskové organizácie, ale v konečnom dôsledku povedie k zvyšovaniu výdavkov štátneho rozpočtu na verejnoprospešné činnosti, ktoré dnes tieto mimovládne organizácie vykonávajú. A prijatím tohto zákona mnohé z nich zaniknú. S nimi zaniknú aj činnosti, na ktoré si občania zvykli, ktoré právom od verejných orgánov alebo spoločnosti očakávajú. A v konečnom dôsledku ich bude musieť robiť štát. A štát ich obyčajne robí drahšie.

    Tento návrh je, samozrejme, lepší, ako bol ten pôvodný, ktorý bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní. A tu by som možno pochválil predkladateľa, pán predseda, lebo mohlo to byť aj horšie, naozaj, keby ste splnili všetko, na čo ste sa podujali ešte pred pár týždňami, tento návrh už všetky tie vaše zámery neobsahuje. Musím konštatovať, že Konfederácia odborových zväzov je vám asi bližšia ako živnostníci, ale to iba na okraj.

    Nesúhlasíme tiež s tým, že chcete rušiť daňovú asignáciu, možnosť vašu ako fyzických osôb, ale aj právnických osôb rozhodnúť o časti svojej dane.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán kolega, áno, obmedzujete i fyzické osoby. Keď navrhujete, že minimálna suma, ktorú môže fyzická osoba určiť pre mimovládny sektor, je 250 korún, tak, inými slovami, bránite tisícom, možno stotisícom ľudí, aby sa zapojili do tohto existujúceho systému solidarity, 250 korún ako 2 % z dane, to je u bezdetného zamestnaného človeka možno okolo 14 000 korún mesačne hrubý príjem. Tí zamestnaní, ktorí majú deti, tak aj s príjmom 20 000 až 25 000 korún nebudú môcť sa do tohto systému zapojiť, lebo o tých, ktorí chcú prispieť aj 200 korunami nieže nemáme záujem, ale vy im to zakážete. A možno aj dnes ste na ulici stretli ľudí, ktorí vám ponúkajú bielu pastelku. Ak prispejete dvadsaťkorunáčkou, tak to môže výrazne pomôcť tým, ktorí sa venujú mnohým verejnoprospešným činnostiam. Tu to hovorím aj preto pred pánom ministrom, že daňová asignácia môže z jedného pohľadu sa vám zdať, že to je istá nadstavba alebo luxus. Lenže my sme prijatím zákona o daniach z príjmov zrušili možnosť dať si do nákladov dary pre podnikateľské právnické osoby. A práve možnosť asignácie bola náhradou za tú inú možnosť. To znamená, my ak zrušíme možnosť právnických osôb časť dane odviesť tomuto mimovládnemu sektoru, tak vlastne priškrtíme, niekomu úplne zastavíme jediné zdroje príjmu, ktoré tento sektor má. Samozrejme, obmedzujeme aj ich možnosti uchádzať sa o iné zdroje práve preto, že nebudú mať ani tie elementárne prostriedky na svoju činnosť. V dôvodovej správe hovoríte o tom, že to má smerovať k solidarite. Podľa môjho názoru toto je, naopak, krok proti solidarite, lebo ju istým spôsobom nielen obmedzujete, ale aj likvidujete.

    Ja som si pozrel, veď ste to čítali všetci, aj doložku finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov z prijatia tohto zákona, kde je uvedené, koľko z prijatia tých opatrení štátny rozpočet dostane. Musím povedať, že môže to byť aj úplne inak, ako ste si to napočítali na ministerstve financií, pán minister. Neziskový sektor keď prestane vykonávať isté činnosti a prejde táto povinnosť na štát, tak to znamená vyššie výdavky štátu. Spomínam si na prípad, keď teraz použijem omyl bývalej vlády. Minister financií potreboval viac peňazí do rozpočtu a v priebehu roka navrhol vyššiu daň z alkoholu. Dnes výsledok je ten, že výnosy z daní z alkoholu nerástli, ako predpokladalo ministerstvo financií, ale na Slovensku narástli čierne pálenice. Z kvalifikovaného odhadu tých, ktorí sa tomu venujú, vyplýva, že na Slovensku je 30 000 nelegálnych páleníc. Čiže alkohol sa pije ďalej, ale štát z toho má oveľa, oveľa menší osoh. Čiže zvyšovanie daní len do istej miery znamená aj zvyšovanie príjmov. Tu, keď mám tú doložku vplyvov na rozpočet, resp. na rôzne oblasti ako zamestnanosť a podnikateľské prostredie, priam ma zaráža, že z tej úpravy paušálnych výdavkov pre živnostníkov zo 60 na 40 % sa každoročne dostane do štátneho rozpočtu v rokoch 2007 a 2008 suma 13 mil. a v roku 2009 dokonca 14 mil. korún. No, prosím vás, veď vám to nemôže stáť za ten výnos. Ale uvedomujem si, že živnostníci asi nebudú tá preferovaná skupina pre túto vládnu koalíciu. Samozrejme, je tu aj poznámka alebo jedna veta o odhade dopadov na podnikateľské prostredie, a lakonická veta, že návrh zákona nemá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Tu som si nenapísal žiadne poznámky, tu som si nakreslil Smila. Naozaj, prosím vás, my chceme presvedčiť podnikateľský sektor, to znamená tých živnostníkov, týmto, čo sa tu navrhuje, zvyšovaním daní, a to som preskočil jednu pasáž, v ktorej cez odpočítateľné položky idete zdaňovať práve tých, ktorí sú úspešní, a to nie sú milionári, to sú možno mladí ľudia, ktorí majú rodiny na východe, ale ich manželia alebo otcovia pracujú tu v Bratislave, ktorí pracujú za platy vo výške 50 000, možno 70 000, ale ich rodiny sa istým spôsobom výrazne obmedzujú, a jednoducho za to, že oni sa oveľa viac ako iní snažia, idete im zvyšovať daňové bremeno.

    Mohol by som asi pokračovať ďalej. Ale keď som zaregistroval, koľko ľudí je prihlásených do rozpravy, predpokladám, že budú aj oni v tomto duchu vystupovať.

    Jedna poznámka ešte na záver. A to je ten útok na mimovládny sektor. Áno, ja súhlasím s vami, že niektoré veci v systémoch, ktoré tu existujú, sú nie úplne dokonalé, že financovanie niektorých vecí nie je transparentné. Ale to je dôvod, aby sme to zmenili, aby sme to stransparentnili, aby sme chyby, na ktoré sme prišli alebo ktoré sme robili, odstránili, ale nie dôvod aby sme zrušili systém. Systém podpory mimovládneho sektora cez daňovú asignáciu je veľmi užitočný. A život, prax ukázala, veď vám píšu iste listy z tých mimovládnych organizácií, aké to je dôležité, aké je to užitočné aj pre ich klientov. A ak chceme urobiť niečo pre vylepšenie, tak ja súhlasím, zaveďme strop, aby sa nestalo, že nemenovaná firma odvedie 100 mil. do svojej firemnej nadácie. Ak zavedieme strop 3 mil. – 5 mil. korún, no tak jednoducho nebude hroziť, že tí mocní a silní budú túto formu a tento systém zneužívať na iný účel, než na aký bolo toto v zákone vytvorené. Môžeme rovnako zaviesť pre daňové úrady povinnosť zverejňovať zoznamy údajov o poskytovateľoch daňovej asignácie aj jej prijímateľoch. Môžeme rovnako zaviesť povinnosť zverejňovať informácie mimovládnych organizácií o použití získaných prostriedkov. A dokonca, môj kolega Lipšic tu už povedal, je z nášho poslaneckého klubu, že by sa prihováral za to, aby sme v tomto systéme zaviedli princíp jedenkrát a dosť. To znamená, ak niektorá mimovládna organizácia zneužije systém, nesplní si predchádzajúce povinnosti, tak v budúcom roku nebude môcť čerpať tieto prostriedky. Ja si myslím, že sa to dá takto, ale tak, ako to navrhuje ministerstvo, to nie je najlepšie.

    Čiže, pán predseda, v tejto chvíli vás sklamem, poslanecký klub KDH nepodporí tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie sa hlási pán poslanec Miššík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec Miššík.

  • Ďakujem pekne za slovo. Súhlasím so všetkým tým, čo hovoril náš kolega pán poslanec Brocka. Urobiť takýto návrh novely zákona, to, si myslím, je rýdzo populistický ťah voči tým ľuďom, ktorí neziskové organizácie považujú za predĺžené rameno rozličných nepriateľov vašej vlády. Ja to pomenujem presne takto. A nie je to o ničom inom, je to len o tom, že neziskové organizácie často a najmä suplujú niektoré funkcie štátu práve tam, kde štát nemôže zasiahnuť. A je absolútne nespravodlivé, aby som ja alebo ktokoľvek iný v tejto krajine aspoň 2 % z peňazí, ktoré zarobím, nedal tam, kde, si myslím, je to prospešnejšie ako tam, kde by to dal štát. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Brocka, chcete reagovať ešte na pána Miššíka?

  • Odpoveď z plén.

  • Dobre. Ďakujem pekne.

    Písomne prihlásená do rozpravy k uvedenému návrhu zákona je najskôr pani poslankyňa Radičová. Nech sa páči, máte slovo, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, budem pokračovať v tom, čo otvoril pán Brocka. A sústredím sa pre tento návrh zákona na oblasť, ktorú poznám dôverne na Slovensku od roku 1991, pretože patrím k zakladateľom mimovládneho sektora na Slovensku a pôsobila som v ňom celé obdobie, teda zhruba 16 rokov, a nie zaslepene a s klapkami, ale s kritickosťou, poznaním vecí aj poznaním toho, čo tretí sektor môže motivovať, revitalizovať, aby nasmeroval svoje aktivity tak, ako sa to od neho očakáva.

    Preto mi dovoľte len pripomenúť, že tzv. tretí sektor má svoje špecifické podoby a špecifické charakteristiky. A práve táto špecifickosť sa prejavuje nielen v samotnom poslaní neziskovej organizácie či spôsobe jej napĺňania, ale predovšetkým v tom, že misia mimovládnych organizácií sa často dotýka čohosi nehmotného, presadzovania hodnoty, dosahovania zmeny postoja či správania sa, poskytovania pomoci. Tento produkt, s ktorým neziskové organizácie prichádzajú „na trh“, je veľa ráz nehmotnej povahy. Je to väčšinou služba. Je to sociálna pomoc, sociálna pomoc núdznym, potrebným, postihnutým, odkázaným. Do popredia sa dostáva aj skutočnosť, že v prípade neziskových organizácií sú cieľovou skupinou, adresátmi týchto aktivít ľudia, ktorí za tieto služby neplatia alebo platia len čiastočne, a to preto, že nemajú na to finančné zdroje. Hovorím o cieľovej skupine.

    Do hry medzi mimovládny sektor a cieľovú skupinu vstupuje tretí subjekt. A tým tretím subjektom, ktorý má istý záujem problém riešiť, je jednoducho darca, donor. Môže to byť nadácia, štát, samospráva, firma, ale i jednotlivec, ktorí sa spolupodieľajú na podpore vzájomne prospešnej alebo verejnoprospešnej aktivity. V súčasnosti je na Slovensku 27 221 neziskových organizácií. Časť je registrovaná ministerstvom vnútra a časť krajskými úradmi podľa formy, 27 221. Za ostatné dva roky sme zaznamenali nárast o pätinu, čo je však oveľa opodstatnenejšie a podstatnejšie, je to najmä v oblasti poskytovania verejnoprospešných služieb, a to v oblasti podpory detí, mládeže, vzdelávania, ochrany zdravia a zdravotne ťažko postihnutých občanov.

    Hmatateľný a viditeľný v realite je trend rozširovania sociálnych, zdravotníckych a vzdelávacích služieb, pozor, na miestnej a lokálnej úrovni. Nemenej dôležitá je expresívna funkcia mimovládnych organizácií v otváraní nových tém, v obhajobe práv občanov, upozorňovanie na nedostatky a hľadanie nových riešení vrátane kritiky existujúcich politík a návrhov alternatívnych riešení. Ponuka sociálnych inovácií, adresnosť ich poskytovania sú doménou realizácie konceptu sociálnej solidarity. Nositeľ sociálnej solidarity je tretí sektor. Mimovládne organizácie sú centrom filantropie, tu, myslím, nemusím vysvetľovať, čo znamená toto slovo, a dobrovoľníctva, teda aktivizácie občanov na solidaritu a sociálne začlenenie do spoločnosti. Aktívna a aktivizujúca solidarita sú jedinečné a nezastupiteľné funkcie mimovládnych organizácií.

    Druhý významný trend je v profesionalizácii poskytovaných služieb. Množstvo rozpočtových a príspevkových organizácií, a môžem vám dodať ich zoznam, ktoré už štát nechcel a nevedel efektívne riadiť, bolo transformovaných na mimovládne organizácie. Tento proces prebieha aj na úrovni vyšších územných celkov a obcí, ktoré delegujú výkon svojich kompetencií najmä v oblasti verejných a sociálnych služieb na mimovládne organizácie. Pán minister, výkon však potrebuje finančné krytie. Medzinárodné porovnanie podielu verejných zdrojov na financovaní mimovládnych organizácií je pre Slovensko stále nepriaznivé. Podiel verejných zdrojov činí v Slovenskej republike len 26,8 %, už v Maďarsku 42,3 %, Čechách 39,4 %, Poľsku 30 % a to radšej nevymenujem ostatné krajiny.

    Tretí významný trend, ktorý chcem podčiarknuť, je naozaj posilnenie financovania mimovládnych organizácií z verejných zdrojov na Slovensku, čím sa tento podiel zvýšil, a to predovšetkým vďaka 2 % dane z príjmu. Tento podiel bol zvýšený a naštartovaný v rokoch 2003 až 2004. Vďaka 2 % dane z príjmu za ostatné dva roky sa počet darcov zdvojnásobil v súčasnosti na 416 600 fyzických osôb a 13 700 právnických osôb. Je preto pre mňa úplne nepochopiteľné, prečo sa jednoznačne pozitívne trendy, napĺňanie nezastupiteľných funkcií mimovládnych organizácií má zrušením 2 % zastaviť, ohroziť. Alebo čo, budeme hľadať náhradné verejné zdroje? Čo tým riešime? Prečo chce štát opäť vykonávať to, čo už sám raz vyhodnotil, že vykonávať nevie? A keď to vykonáva, robí to drahšie a menej efektívne.

    Tieto výhrady sa viažu k návrhom, ktoré ste predložili. Navrhujete znížiť 2-percentnú asignáciu právnických osôb na 0,5-percentnú pre budúci rok. Zároveň argumentujete, že doplníte tieto príjmy z 2 % od fyzických osôb. Zároveň však zvyšujete možnosť minimálnej hranice na 250, čím, nemôžem si pomôcť, vyraďujete všetkých občanov, ktorých daň ročná činí 12 500 Sk, čo v prípade jednotlivca je, iba spresňujem, 14 800 hrubého, ak máme jedno dieťa, blížime sa k priemernému hrubému príjmu na Slovensku.

    Ak sa pozriete na rozloženie príjmové, často ste tým operovali aj pri príprave programového vyhlásenie vlády, tak vidíte, že dve tretiny občanov vyraďujete zákonom z možnosti prispieť ako fyzické osoby na činnosť mimovládnej organizácie. Tento výpadok nie je možné zvyšovať ďalším angažovaním, lebo mi tam zostáva len 40 % fyzických osôb týmto prijatím. A výpadok 2 % právnických osôb nemôžem vyrovnať pri takýchto zmenách, to je jednoducho vylúčené, nehovoriac o tom, že práve na miestnej a lokálnej úrovni aktivizácia etosolidarity tkvie v tejto dvadsaťkorunáčke, v tej, ktorú môžu ľudia na miestnej úrovni dať na aktivitu, ktorej veria, ktorú majú pod kontrolou a ktorá pre nich znamená zaradenie sa aktívne do občianskeho života. Všetky rodičovské združenia, množstvo inštitúcií pri nemocniciach, ktorých jediné zdroje sú dvadsaťkorunáčky fyzických osôb, mám vymenovať? Prepáčte, nerozumiem, ako vnímate dvadsaťkorunáčku. Platba pacientov dvadsaťkorunáčkou bola záťaž, to je výdavok. Dvadsaťkorunáčka ako príspevok fyzickej osoby na činnosť mimovládnej organizácie, to je drobné. Tak je to veľa alebo je to drobné.

  • Druhý argument, ktorý používate

  • Reakcia z pléna.

  • , pán Burian, ja som sa k vám vždy správala slušne, sú administratívne náklady pri administrácii dvadsaťkorunáčok. Nuž tie administratívne náklady činia 11 mil., keď ich konečne očistíme od zakúpeného softvéru spred 2 rokov, lebo snáď ho nezakalkulujeme každý rok ako náklad, keď už sme ho raz kúpili. Keď to porovnám s administratívnym nákladom na vianočný príspevok, ktorý činí 18 mil. obávam sa, že tu niet o čom diskutovať pri sumách, ktoré plynú do mimovládnych organizácií, a to v zmysle, ktorý je na to nabalený.

    Argumentujete, že právnické osoby si sebe prelievajú financie a na čo sa to používa a aké je to neprehľadné. Dobre, ak sa zneužíva, poviem príklad, a sme toho svedkami, sociálny systém, sociálne dávky, zrušíme sociálne dávky? Nie, vytvárame pravidlá, ktoré zabránia zneužívaniu systému. Pripravme pravidlá, ktoré zabránia zneužívaniu systému, pripravme pravidlá, ktoré nebudú umožňovať zneužitie 2 % právnických osôb.

    Navrhujem uvažovať smerom viazať 2-percentnú asignáciu právnických osôb pre tie mimovládne organizácie, ktoré sú viazané na inštitúcie verejnej správy, verejného života, lebo tam je záruka, že keď je to naviazané na túto inštitúciu, potom to vykonáva verejnoprospešný účel, nemôže prísť k chybe. Nevymyslela som to sama, funguje to tak v 80 % krajín, ktoré tieto mechanizmy používajú. Sme pripravení o tom diskutovať. Tieto pravidlá je možné implantovať. Ale nerušme fungujúci finančný systém, ktorý vytvára prirodzenú súťaž medzi mimovládnymi organizáciami navzájom, prispel k vyčisteniu tohto priestoru a orientáciou na naozaj verejnoprospešné služby vie presne analyzovať dopyt na lokálnej úrovni, čo klienti v danej lokalite a na danom mieste prioritne potrebujú, inak potom vidím len dve teoreticky možné riešenia. Po prvé, necháme zahynúť množstvu mimovládnych organizácií, myslím, v zmysle náplne verejnoprospešnej služby, niežeby zanikli celé, iba výkony z tých služieb, alebo po druhé, druhá teoretická možnosť je, že nájdeme zdroje v štátnom rozpočte, budeme tlačiť na pána ministra financií, aby sme časť mimovládnych organizácií, ktoré naozaj za štát vykonávajú nevyhnutné činnosti a služby, začali financovať priamo zo štátneho rozpočtu. Tak začneme privilegovať isté vybrané mimovládne organizácie podľa nejakého kľúča, pretože databáza všetkých mimovládnych organizácií, ktorá by jasne definovala, že len a len táto vytvára sociálne služby, je neexistujúca. Každá mimovládna organizácia totiž pristupuje ku klientovi komplexne, to znamená, kombinuje rôzne typy služieb. To sú jej špecifiká. Ak budeme vyberať, ktorú zo štátneho rozpočtu priamo podporíme a ktorú nie, nehnevajte sa, to je najlepší spôsob, otvorenie priestoru vytvárania privilégií, korupcie a vytvárania si vlastnej siete mimovládnych organizácií. Ponechajte súťaž, ponechajte rozhodnutie, prosím vás, na klientoch. Z tohto hľadiska nemôžem daný zákon podporiť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Vo faktickej poznámke nemôžem s meritom názorov diskutovať, ale nemôžem zniesť niektoré logické alogizmy.

    Pani poslankyňa, predsa to nemyslíte vážne, že 20 korún prirovnáte od lekára s príspevkami mimovládnych organizácií. To mi pripadá, ako by ste hovorili, no čo to je kvapka krvi, či je to veľa alebo je to nebezpečie. No je to v niektorých súvislostiach veľa a v niektorých súvislostiach málo, pretože ide o problém 20 korún v určitých súvislostiach. Dostali ste potlesk, ale pre mňa to bola veľmi, veľmi slabá logika, zlý argument.

    A pokiaľ ste porovnali vianočný príspevok a administratívnu náročnosť čo do financií, ja si myslím, že pokiaľ sa má pomôcť ľuďom, ktorí skutočne sú ekonomicky na tom veľmi, veľmi slabo, tak aj ten administratívny nárok, ktorý musí vyložiť štát na realizáciu tejto pomoci skupine sociálne slabých ľudí, nemôžete takto porovnávať. Nemôžete ho takto porovnávať, lebo cieľ, ktorý sa týmto sleduje, pomôcť ľuďom, ktorí to veľmi potrebujú

  • Smiech v sále.

  • , no nesmejte sa, ale vianočný príspevok ide skutočne ľuďom, ktorí to veľmi potrebujú, nemôžete porovnávať s administratívnou náročnosťou určenou mimo vlády.

  • Ďakujem.

    Reakcia, pani poslankyňa Radičová.

  • Dvadsať korún či už platcu do systému zdravotného alebo darcu do systému tretieho sektora rovnakou hodnotou, toto bola moja logika, pani poslankyňa. A to len k tej alogickosti na vysvetlenie.

    A k tej druhej poznámke. Mimovládne organizácie predovšetkým na miestnej a lokálnej úrovni pomáhajú núdznym ľuďom, týraným rodinám, deťom, ktoré žijú práve z týchto príspevkov fyzických osôb. Tak, pani poslankyňa, mám právo porovnávať administratívne náklady pre núdznych dôchodcov a administratívne náklady pre sociálne núdznych občanov. Nehnevajte sa, ale mám na to právo.

  • Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať v rozprave vystúpením pána poslanca Štefanca.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené dámy a páni, vážení hostia, dovolím si povedať aj ja pár poznámok k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

    Podľa môjho názoru je to skutočne veľmi výrazný zásah do súčasne platných daňových pravidiel na Slovensku, o pozitívach ktorých, mimochodom, je presvedčených viac ako dve tretiny našich občanov.

    Predovšetkým jednoduchosť daňového systému je nabúravaná úpravou o nezdaniteľnej časti základu dane, ktorý začína pri stonásobku životného minima. Je veľkým paradoxom, že práve táto úprava dostáva názov akási milionárska daň. Hovoríme o milionárskej dani, ale začíname viac zdaňovať ľudí, ktorí zarábajú o niečo menej ako pol milióna korún, keďže tá hranica skutočne začína pri stonásobku životného minima, čo je príjem 498 000 Sk ročne. Tých, čo majú príjem nad milión korún, novela postihne len 1,8 %, teda skutočne nepatrne. Realita je teda taká, že tento trest za úspech postihne tých schopných, ktorí sa o svoj príjem pričinili svojím vzdelaním a tvrdou prácou, ako sú lekári, sudcovia, manažéri, ale napr. i úspešní živnostníci. Ďalších živnostníkov napr. postihne zníženie uplatňovania paušálnych výdavkov zo 60 na 40 %. Keďže tu dochádza aj k ďalšiemu zdaňovaniu cez zdaňovanie podielových fondov, je určite nepochybné, že tu dochádza ku väčšiemu zdaňovaniu občanov, čo rozhodne nie je dobrá správa. Ilúzie, že takéto opatrenia vraj postihnú milionárov, rozplýva už samotný tento návrh. Súčasné opatrenia postihnú skutočne tých, čo poctivo pracujú.

    Ďalším príkladom napr. v tejto súvislosti je aj zvýšenie minimálnej mzdy nad rámec samotného vládneho návrhu, napr. kvôli ktorému zaplatí približne 240 000 živnostníkov a drobných podnikateľov minimálne o 3 000 korún ročne viac na povinných poistných nákladoch než doteraz. Aj v tomto prípade je to tak, že platiť budú drobní živnostníci, a nie milionári. Zrejme sa zhodneme, že inštalatéri napr., ktorí prídu opraviť kohútik, nie sú skutoční milionári, určite nechodia na bavorákoch. Dovolím si zdôrazniť, že aj sám pán minister financií priznáva, že vyšším zdaňovaním občanov sa nerieši príjem štátneho rozpočtu na zaplátaní dier po ľúbivom rozdávaní vlády, keďže drvivý príjem dane z príjmu ide cez podielové dane obciam a vyšším územným celkom, a nie štátu. Základnou filozofiou doterajších daňových zmien bolo zdaňovať menej prácu a viac spotrebu, teda aby menej platili tí, čo tvrdo pracujú, a zdaňovali sa viac napr. nákupy luxusných áut. Tento návrh ale ide proti takejto filozofii, zdaňuje, a teda trestá prácu, čo sa prejaví v poklese produktivity, a tým v spomalení dobiehania životnej úrovne za priemerom Európskej únie.

    Ďalšou pozoruhodnosťou je výrazná zmena možností pri poukazovaní podielu zo zaplatenej dane do výšky 2 % , ako tomu hovorili predo mnou páni poslanci. Opatrením zvýšenia minimálnej výšky tohto príspevku z 20 na 250 korún pre fyzické osoby sa týmto návrhom berie možnosť približne dvom tretinám zamestnancov na Slovensku prispievať na organizácie zaoberajúce sa podporou vzdelania, sociálnymi otázkami či zdravotníctvom. Tým, že sa právnickým osobám naviac umožňuje poukazovanie len čiastok štyrikrát menších ako doteraz a na dôvažok sa podľa § 13 ods. 1 písm. e) ruší nezdaňovanie príjmov vo výške 300 000, možno konštatovať, že ide o útok na mimovládny sektor, ktorý zohráva skutočne nenahraditeľnú úlohu v občianskej spoločnosti. Nie je to len nezanedbateľná funkcia v zamestnanosti, ale predovšetkým zrkadlo spoločnosti a plnenie dôležitých sociálnych úloh, nikto nespochybňuje dnes napr. úlohu Ligy proti rakovine alebo Únie nevidiacich a slabozrakých.

    Tento návrh teda usvedčuje vládu, že jej nejde o budovanie akéhosi sociálneho štátu, ale útočí na existenciu tých, ktorí plnia nezastupiteľné sociálne úlohy.

    Dámy a páni, z uvedených dôvodov považujem tento návrh za zlý a vyššie zdaňovanie občanov a útoky na neziskový sektor podporovať nebudem. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán podpredseda Národnej rady pán Číž.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán kolega, ja som vás pozorne počúval. Máte povesť človeka, ktorý má svoje miesto vo finančných kruhoch v rámci Slovenska, dobrého manažéra a tak. Ja to rešpektujem. Ale vo svojom prejave ste niekoľkokrát použili slovo daň ako trest za úspešnosť práce. Mne sa zdala táto floskula vcelku nie celkom podarená s tým, že ju smerujete nejako k ľuďom, ktorí potrebujú zjednodušené chápanie skutočnosti. Ja som si vážne prešiel príslušné odborné knihy, články, ktoré súvisia s hospodárskou etikou. A poviem vám, že nenašiel som ani v ústavách, ani v odborných článkoch, kde som si pozeral štandardné národohospodárske politiky a nástroje, a v rámci nich sa tam vždy, v ekonomických učebniciach, hovorí o daniach, o progresivite daní ako nástroja domácej hospodárskej politiky a pod., nikde som nenašiel ani náznak toho, že by sa dalo vážne v korektnej spoločnosti tvrdiť, že daň je trest za úspešnosť alebo za dobrú prácu. Ja som už niekoľkokrát sa tu snažil povedať, pozrite si napr. nemeckú ústavu, ten čl. 14, niekoľkokrát som o tom hovoril, že vlastníctvo je čosi, čo musí slúžiť verejnému záujmu, a že tie spoločenstvá žijú v národných štátoch, povedzme, aj v rámci Európskej únie. A akým spôsobom chcete teda zabezpečiť spoločenské zdroje pre prácu učiteľov? Tým, ako budete vysvetľovať teda, že je trest za to, že on je učiteľom a musí mať 18-tisícový plat? Ako trh určí hodnotu tejto práce? A prečo ju chcete diskvalifikovať, keď jedine, kde nájdeme aj zdroje, tak to sú daňové zdroje, kde sa zdaňujú hospodárske aktivity v krajine? Čiže povedať niečo také, to je podľa mňa nezmyslom. Tragédiou je skôr to, pán kolega, že iba 80 000 ľudí má väčší plat na Slovensku, ako je tých 47 000 neviem koľko korún, ktorý je základom pre tú daň. Takže skutočne toto treba brať...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Reakcia, pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Rád by som reagoval na pána poslanca Číža. Dovolím si len poznamenať fakt, že daňová reforma bola jedným z výrazných faktorov, ktorý zabezpečil hospodársky rast na Slovensku, a jedným z jej výrazných výsledkov bol aj rast reálnych miezd na Slovensku. A ten fakt o treste za úspech súvisel s progresivitou daní. A, samozrejme, za tým si stojím, lebo vy navrhujete vyššie zdaňovanie, aby jednoducho ľudia mali menej, aby platili viac daní. A to jednoducho považujem za trest za úspech, za trest pre tých, ktorí sú pracovitejší a úspešní. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, blíži sa 19.00 hodina, chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme dorokovali o tomto bode programu.

  • Odpoveď z pléna.

  • Keďže nie je všeobecný súhlas a keďže vidím opticky, že nie sme uznášaniaschopní, spýtam sa pána poslanca Galbavého, ktorý by mal vystúpiť ako ďalší, či mu bude stačiť 6 minút. Je všeobecný súhlas, aby som ukončil dnešné rokovanie, prerušil ho a aby sme pokračovali o 9.00 hodine ráno?

  • Odpoveď z pléna.

  • Dobre.

    Prerušujem rokovanie 5. schôdze, budeme pokračovať ráno o 9.00 hodine.

    Znovu chcem upozorniť ešte tých, ktorí majú záujem zúčastniť sa na pohrebe zajtrajšom pána biskupa, že bude organizovaná doprava od Národnej rady.

    Ďakujem vám pekne. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 18.54 hodine.