• Dobré ráno. Vážení páni poslanci, poslankyne nevidím, otváram šiesty rokovací deň 48. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci Sergej Chelemendik, Ľuboš Micheľ a Tibor Mikuš.

    Vážení páni poslanci, v rokovaní budeme pokračovať podľa schváleného programu prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mojmíra Mamojku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 1450, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1483.

    Dávam teraz slovo pánu predsedovi výboru Mojmírovi Mamojkovi, aby poslanecký návrh odôvodnil. Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, nosné základné myšlienky zdôvodnenia tejto relatívne drobnej novely, ak dovolíte.

    Prvá zmena, ktorú navrhujem, spočíva v tom, že v § 2 ods. 15 zákona o vysokých školách je zmienka o kategórii tzv. odborných vysokých škôl. Podľa súčasného znenia je povedané, že môžu vykonávať výlučne I. stupeň vysokoškolského vzdelávania, teda bakalárske štúdium. Sme pevne presvedčení o tom, že nemožno takýmto spôsobom, použijem možno tvrdý výraz, likvidovať vlastne určitý stupeň vysokých škôl, pretože ak niekto by mohol vykonávať, hoci by bol vysokou školou, len bakalársku formu štúdia, je to vlastne, ako keby sme povedali, že ho rušíme, pretože bakalár jednoducho, to je hlbší problém. U nás v našich podmienkach slovenských sa jednoducho neuplatní. To znamená, táto forma štúdia I. stupňa nemá pre tú školu zmysel a vlastne končí. Preto navrhujem, a myslím, že je to korektné, dať väčší priestor a dať do tohto ustanovenia § 2 ods. 15 predmetného zákona slovo, ktoré v práve, v normatívnom texte reprezentuje príkladný výpočet a možnosť širšej aktivity, a to slovko „predovšetkým“. Teda môžu robiť, keby na to mali štruktúru a majú na to štruktúru, trebárs aj štúdium magisterské. Prečo nie? Však sú to školy mnohé mladé. A tu nejde vôbec o súkromné, ale verejné aj súkromné. A keď majú na to dobrú kvalifikačnú štruktúru, a mnohé majú vekovú, kvalifikačnú, nechcime od trojročnej, štvorročnej, päťročnej vysokej školy, aby trebárs dokazovala to, čo dokazuje dvadsaťročná. Od päťročného decka nemôžeme chcieť to, aby dokázal to, čo osemnásťročný junák. Takže dajme im priestor, čas, o nič inšie nejde, nech dokážu, či na určitú kvalitu majú alebo nie. Keď na ňu mať nebudú a nemajú, no tak potom jednoducho skončia. Ale dajme tu proste širší priestor.

    Druhou, možno kardinálnou alebo kardinálnejšou zmenou je návrh zrušenia vekového limitu pre garantov študijných odborov, ktorý momentálne, viete, je 65 rokov. Ja som pôvodne navrhoval zrušiť tento vekový limit vôbec, pretože som presvedčený, že to je protiústavné. A veková diskriminácia jednoducho v našom právnom poriadku by nemala čo hľadať. Ale urobil som kompromis po diskusiách s kolegami aj v parlamente a navrhujem zvýšenie veku 65 rokov pre garantov študijných odborov na 70 rokov. Je to kompromis, pretože si myslím, že po prvé priemerný vek profesorov napr. na Univerzite Komenského bol pred niekoľkými rokmi okolo 61, 62 rokov. To znamená, kolega pedagóg dosiahne vlastne vrchol akademickej pedagogickej kariéry okolo šesťdesiatky a neskôr a my ho dva, tri roky potom pošleme preč. Pritom vieme všetci veľmi dobre, že, nechcem sa nikoho generačne dotknúť, neberte to tak, máme tridsiatnikov, ktorí sú nepoužiteľní. A máme šesťdesiatnikov, sedemdesiatnikov, ktorí sú dobrí, ktorí sú rozumní, zdraví, majú životné skúsenosti a proste môžu fungovať. Keď vysokoškolský pedagóg môže mať ešte pedagogický úväzok vo veku po 65 rokoch, môže učiť, teda výkonne pracuje, a to už je predsa len určitá námaha, reálny výkon, no prečo by nemohol garantovať výchovu mladých doktorandov, prečo by nemohol garantovať svojím osobnostným rozvojom nejaký študijný odbor? Nie je to takto v podstate nikde vo svete. Pokiaľ ja viem, sú mnohé štáty, ktoré nemajú žiadny vekový limit. Takže podľa mňa je to skostnatená a zlá právna úprava.

    Okrem toho vieme všetci dobre, povedzme si pravdu, že ekonomické veci a ekonomické skutočnosti budú celý svet tlačiť. Dneska to prijalo Grécko, aj keď nie môžeme sa porovnávať s Gréckom, že dôchodkový vek sa bude zvyšovať, pôjde sa neskôr do dôchodku. To znamená, má to väzbu aj na túto skutočnosť.

    Okrem toho veľmi pragmatický dôvod sú tzv. spoločné odborové komisie, kde vysoké školy alebo fakulty majú spoločné komisie na obhajobu doktorandov, doktorandského štúdia. Tí, ktorí vykonávali doktorandské štúdium podľa pôvodných starších právnych predpisov, stratia garantov, nebudú môcť obhajovať mladých. To znamená, zas nejde o nič inšie, len o to, dať školám a staršej generácii priestor na to, aby dali, povedzme, na akademickú kariéru priestor aj mladej a mladšej strednej generácii, pretože jednoducho, neviem, či to vieme alebo nie, postupne, ale isto začíname likvidovať vysokoškolské vzdelávanie a intelektuálnu vrstvu.

    Okrem toho, a tým končím, dalo by sa o tom veľa hovoriť, predsa stredná vrstva, ktorá čím je širšia v spoločnosti, tým je v spoločnosti väčší kľud, pokoj. A stredná vrstva je prevažne o stredoškolskom a vysokoškolskom vzdelaní. To znamená, nejde o nič inšie, iba dať čas a priestor na to, aby si vysoké školy a profesori a docenti uvedomili, že sú tu aj na to, aby nepovedali „po nás potopa“, ale aby dali priestor mladej a mladšej strednej generácii na kvalifikačný rast, na akademickú kariéru, aby túto šancu školy aspoň časovo dostali. Ak si neuvedomia, čo majú a čo dostali, ak táto novela, o podporu ktorej vás prosím, prejde, tak potom si už zaslúžia zrejme len zdvihnutý prst. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za uvedenie.

    Gestorský výbor, výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, určil pána poslanca Martina Fronca za spravodajcu. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Mojmíra Mamojku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších a predpisov. Vystupujem ako určený spravodajca Výborom Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 199 a podávam spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom ako parlamentná tlač 1450.

    Predseda Národnej rady zaradil návrh zákona na program tejto schôdze. Súčasne svojím rozhodnutím č. 1483 a rozhodnutím č. 1516 navrhol prideliť návrh zákona na prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky i podľa legislatívnych pravidiel.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade ak Národná rada sa rozhodne návrh prerokovať v druhom čítaní, tak podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a v súlade s návrhom predsedu Národnej rady odporúčam prideliť návrh zákona týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor v súlade s návrhom predsedu Národnej rady navrhujem výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport s tým, že návrh zákona prerokujú určené výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od pridelenia.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne nikto neprihlásil. Panie poslankyne, poslanci, má záujem niekto sa prihlásiť do rozpravy ústne? Do rozpravy sa hlási pán spravodajca, nikto iný. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Chcem vystúpiť ako spravodajca v rozprave, aby ste príp. mohli zareagovať. Chcem mať dve poznámky k tejto novele zákona, o ktorých hovoril v podstate už aj pán predkladateľ v návrhu zmeny vysokoškolského zákona.

    Pozrite sa, ja si dokonca myslím, že tá prvá vec, ktorá sa týka toho, aby, keď sa spĺňajú podmienky, mohli tie vysoké školy robiť aj magisterské štúdium, vyplýva aj priamo zo zákona, pretože v zákone sa hovorí, že keď vysoká škola spĺňa podmienky, tak môže byť preradená z odbornej vysokej školy na vysokú školu. To znamená, ak jej to neumožníme, tak je to nezmyselné potom ustanovenie v znení zákona.

    A druhá vec, veľmi krátko. Tie dôvody tu zazneli. Ale je jedna vec, ktorú si treba uvedomiť, to obmedzenie o veku 65 rokov je obmedzenie, ktoré bolo prijaté prakticky už v prvej novele a v prvej zmene zákona v roku 1990 a trvá už mnoho rokov. Len vtedy bola úplne iná situácia, to si treba povedať. Jednak sa reagovalo trochu na to, že bolo veľa sporných pedagógov, profesorov, docentov, nechcem to tu rozobrať, telefón profesor, telefón docent ap., ale druhá vec je, že od kedy sa zmenili podmienky v štáte, zmenil sa vek, v ktorom všetci občania odchádzajú do dôchodku. Posunul sa na 62 rokov. A nielenže je takýto zákon, ale prakticky sa to už aj naplnilo. Čiže v tomto prípade zostávajú tri roky. Medzi tým, samozrejme, zaviedla sa akreditácia študijných programov s tým, že zaviedli sa aj podmienky. Tie podmienky sú postavené tak, že de facto profesor alebo docent, ktorý má vek 62 rokov, prakticky už nemôže garantovať, pretože nebude garantovať študijný program počas celého obdobia. Čiže v takom prípade je automaticky z možnosti byť garantom vylúčený už na základe podmienok v Akreditačnej komisii, keď sa rozhoduje o pridelení alebo rozhodnutí, či daný študijný program na príslušnej vysokej škole získa akreditáciu. To sú veci, ktoré si treba uvedomiť. A toto pravidlo dnes, myslím si, už naozaj treba posunúť, to je ten kompromis, ten vek 70 rokov ja pokladám za dobrý, a preto ho podporujem. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou pán poslanec Jarjabek, nikto iný. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja absolútne súhlasím s pánom predsedom Mamojkom aj s pánom poslancom Froncom. A ja sa dokonca spýtam len, či by tam vôbec mala byť nejaká hranica veku garanta. Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Fronc s reakciou.

  • Pán kolega, je to kompromis, ktorý sme dosiahli. Ja si myslím, že toto je vec na diskusiu, v ktorej by bolo treba dlhšie diskutovať. Ale vnímam to tak, že tento kompromis by mohol viesť k tomu, že ten problém sa aspoň na istú chvíľu vyrieši a medzitým sa to bude dať posunúť príp. ďalej. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Ani pán spravodajca sa nechce vyjadriť.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Panie poslankyne, poslanci, budeme pokračovať v zmysle schváleného programu, a to

    návrhom poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 1455, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1488.

    Návrh, ako som už uviedol meno, uvedie pán poslanec Galbavý. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Áno. Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, pokúsim sa byť čo najstručnejší.

    Predkladám návrh novely zákona o obchodovaní s emisnými kvótami. Reagujem na situáciu, ktorá vznikla s predajom emisných kvót AAU firme Interblue Group. Návrh zákona je jednoduchý. Má zabrániť priamym predajom emisií a majú sa sprísniť nároky sprostredkovateľa pri predaji týchto emisií. Súčasné znenie zákona po obchodovaní s emisnými kvótami umožňuje vláde, ministerstvu predať nadbytočné kvóty, a to buď priamo cez sprostredkovateľa, alebo na burze. Vláda sa rozhodla predávať ich priamo. Všetci dobre vieme, ako do dopadlo. Písalo sa o tom dosť v médiách. Keďže chcem získať vašu podporu pre tento návrh zákona, nebudem sa vracať do minulosti, chcem vyslovene vecne reagovať na túto problematiku, pretože mojím úprimným cieľom je nehovoriť o podivnom predaji a o spoločnosti Interblue Group, ale hľadať legislatívne nástroje, ktoré by podobné priame predaje neumožnili, naopak, viedli by k transparentným formám predaja. Som presvedčený, že takto získame väčší objem financií za predaj emisií a zároveň zabránime tomu, aby za partnerom vlády stáli pofidérne firmy.

    Za najčistejší a najefektívnejší považujeme predaj emisií cez burzu. Bohužiaľ, tento spôsob obchodovania s AAU emisiami je málo zaužívaný vôbec vo svete a zväčša sa využívajú služby sprostredkovateľa čiže rôzne agentúry, preto my navrhujeme, ak sa vláda rozhodne využiť služby sprostredkovateľa, musí si ho vyberať vo verejne vypísanej súťaži, inými slovami, musí ho vytendrovať. Čo od toho očakávame? Zvýšenie transparentnosti predaja, výber dôveryhodných partnerov vlády, vyššie ceny za emisie čiže viac peňazí pre environmentálne programy, zlepšenie dobrého mena krajiny, ktorá nebude spájaná so škandálmi, a, samozrejme, minimalizovanie korupčného prostredia. Čiže, už len jednu vetu poviem na záver, naším cieľom je predovšetkým zabrániť priamym predajom a ak sa vláda rozhodne využiť na predaj nadbytočných emisných kvót sprostredkovateľa, tohto sprostredkovateľa musí vyberať štandardným, transparentným výberovým konaním. Čiže musí ho vytendrovať.

    Bol som stručný, poprosím vás, aby ste podporili tento návrh zákona, je to v prospech dobrej veci. Ďakujem pekne.

  • Gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, určil pani poslankyňu Magdu Košútovú za spravodajkyňu. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ma svojím uznesením č. 523 z 20. januára 2010 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené všetky podmienky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený predmetný návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na dnešnú, 48. schôdzu Národnej rady.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti. Zo znenia poslaneckého návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť obsahuje informáciu o súlade návrhu s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi, o zhodnotení súčasného stavu a dôvode potreby novej právnej úpravy.

    Osobitná časť dôvodovej obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že po rozprave uvedený poslanecký návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. januára 2010 č. 1488 navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní odo dňa jeho pridelenia.

    Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne nikto neprihlásil. Panie poslankyne, poslanci, kto má záujem do rozpravy sa prihlásiť ústne? Nikto sa nehlási. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ani pán navrhovateľ, ani spravodajkyňa sa nemajú k čomu vyjadriť.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán poslanec Galbavý ešte vydrží, pretože budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 1456. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1489.

    Opäť dávam slovo pánu poslancovi Galbavému, aby svoj poslanecký návrh odôvodnil.

  • Pán predsedajúci, opäť ďakujem. Dámy a páni, pokúsim sa byť opäť stručný. Po druhýkrát v tomto volebnom období predkladám návrh zákona, ktorý reaguje na zlý stav financovania verejnoprávnych médií. Inak poviem, 13 rokov sa financujú verejnoprávne médiá prostredníctvom koncesionárskych poplatkov, prostredníctvom reklamy čiže predaja reklamy a aj prostredníctvom štátneho rozpočtu, pretože často sa stalo v minulosti, že tieto médiá nestačili alebo nemohli zvládnuť a vykryť svoj rozpočet. Objavili sa im deficity, ktoré my všetci sme museli zaplatiť. Čiže občania ho museli vyrovnať zo štátneho rozpočtu. Aj preto museli riaditelia top manažmentov chodiť v hlbokom úklone za ministrami, predstaviteľmi, politikmi, aby mohli tento deficit alebo túto nepríjemnú finančnú situáciu vyrovnať.

    Rovnako si myslím, že aj nový zákon, ktorý sa volá úhrada za službu verejnosti poskytovanú Slovenským rozhlasom a Slovenskou televíziou, sa neukázal ako lepší. Slovenský rozhlas, Slovenská televízia detto, schvaľoval sa rozpočet nedávno, má opäť málo peňazí. To si musíme všetci priznať, aj napriek tomu, že k tomuto starému systému financovania verejnoprávnych médií sa pridal ešte jeden atribút. A to je zmluva medzi štátom a verejnoprávnymi médiami. Tá funguje na takej báze, že štát si objedná služby v Slovenskej televízii a v Slovenskom rozhlase a za poplatky, za financie budú tieto služby, samozrejme, napĺňať. Tu vidím obrovské riziko, už hovoril aj starý pán Baťa „náš zákazník, náš pán“. A neviem sa s týmto celkom vyrovnať, pretože som o tom presvedčený, že tento systém financovania len posilňuje závislosť Slovenskej televízii a Slovenského rozhlasu od politiky ako takej.

    Čiže znovu opakujem, za 13 alebo 17 rokov fungovania verejnoprávnych médií sa tento systém neosvedčil. Televízie majú málo peňazí, čo sa odráža v kvalite. A, samozrejme, v konečnom dôsledku, občan, ktorý platí koncesionárske poplatky, platí za niečo, čo ani nepozerá. Preto my navrhujeme zrušiť koncesionárske poplatky, zrušiť zákon, a to, samozrejme, zákon, ktorý zaviedol nový vzťah medzi štátom a verejnoprávnymi médiami, čiže navrhujeme zrušiť zmluvy.

    Ako alternatívu ponúkame. Ponúkame alternatívu, ktorá je podľa nášho názoru garanciou nezávislosti, efektívneho prísunu finančných zdrojov pre verejnoprávne médiá a je postavená na princípe solidarity. Navrhujeme financovať tieto médiá priamo zo štátneho rozpočtu, a to stanovením pevnej čiastky výdavkov štátneho rozpočtu na daný rok. Navrhujeme, aby sa im vyčlenilo 1 % z výdavkov, pričom rozhlas by dostal 0,3 % výdavkov a STV by získala 0,7 % výdavkov zo štátneho rozpočtu. Tým sa odstránia všetky riziká súčasného stavu, verejnoprávne médiá budú mať viac peňazí, ako ich majú doteraz z poplatkov od občanov aj na základe zmluvy so štátom. Navyše tieto peniaze boli alebo budú každoročne budú valorizované, a to všetko bez toho, aby sa zaťažovali jednotlivé domácnosti. Domácnosti, naopak, usporia. Navyše bude takéto platenie sociálne, solidárnejšie, pretože do rozpočtu väčšou čiastkou budú prispievať tí, ktorí viac zarábajú. Čiže, inými slovami, budú sa solidarizovať s tými, ktorí zarábajú menej.

    Systém je finančne nenáročný, nebude tu žiadna spoločnosť vybavená počítačmi, autami a iným inventárom. Všetko zvládne minister jedným podpisom pera. Teda dôjde aj k tak potrebným úsporám a zníženiu početnosti administratívy.

    Tým, že by o objeme peňazí nerozhodoval ani jeden minister a ani jeden poslanec, zvýšila by sa nezávislosť médií od politickej moci. A to by bolo naozaj na prospech ako samotným médiám, tak aj celej spoločnosti.

    Odmietam názor, ktorý, ako to predpokladám, bude prezentovať môj kolega pán poslanec Jarjabek. Proti gustu žiaden dišputát, ale že by išlo o zoštátnenie médií? Nie, v žiadnom prípade. Presný opak je pravdou. Zoštátnenie predsa znamená ovládnutie. A tu ide o pravý opak, o zvýšenie nezávislosti verejnoprávnych médií od štátnej moci. Všetci dobre vieme, že Slovenská televízia a Slovenský rozhlas sa vybrali cestou, ktorá vyvoláva podozrenie, pochybnosti z pohľadu objektivity, transparentnosti, a to už nehovorím ani o kvalite. Kto z vás, čo tu sedíte, dámy a páni, je spokojný s tým, ako Slovenská televízia funguje? Dokonca aj iné komerčné médiá prižmúrili oči, sú „solidárne“, pretože môžu sa len tešiť, že Slovenská televízia nemá kvalitu, pretože strácajú hráča v mediálnom poli. To je celkom prirodzené. Ale v každom prípade my by sme mali poukazovať na pokusy politikov z akejkoľvek garnitúry, vytvárať si priestor na úkor transparentnosti, objektivity. A, samozrejme, Slovenská televízia aj Slovenský rozhlas vysielajú zo zákona. A v každom prípade by si mali uvedomiť, že by mali prospievať a fungovať v súlade s tým, čo je v tom zákone napísané.

    Z mojej strany je to zatiaľ všetko. Taktiež vás poprosím o podporu tohto návrhu zákona, ktorý bude efektívny z pohľadu ekonomického. Som o tom presvedčený, že všetko sa odrazí v kvalite týchto verejnoprávnych médií a všetko sa odrazí aj v ich nezávislosti. V súlade s týmto zákonom si viem predstaviť pokračovanie legislatívy, ktorá upravuje fungovanie verejnoprávnych médií, a to tak, aby sa rady, televízna a rozhlasová, kreovali čo najďalej od politiky, čo najďalej od tohto parlamentu. Vtedy budem mať dobrý pocit, že médiá neslúžia politikom, ale ľuďom, tým, ktorí to tak výrazne očakávajú. Ďakujem. Z mojej strany je to všetko.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za odôvodnenie vášho návrhu.

    Gestorský výbor, výbor pre kultúru a médiá, určil pána poslanca Dušana Jarjabka za spravodajcu. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, dámy a páni, dovoľte, aby som vám prečítal spravodajskú správu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov, v prvom čítaní. Dovoľte mi, aby som v súlade s rokovacím poriadkom podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslanca Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa už spomínaný zákon o Slovenskom rozhlase a zákon o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov. Návrh bol doručený v lehote určenej § 72 rokovacieho poriadku, t. j. 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 na rokovanie dnešnej schôdze.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    V zmysle pripojenej doložky zlučiteľnosti problematika návrhu nie je v práve Európskej únie upravená a nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva.

    Podľa navrhovateľa návrh predpokladá negatívny vplyv na štátny rozpočet, pozitívny vplyv na obyvateľstvo a žiaden dopad na životné prostredie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 18. januára 2010 č. 1489 navrhujem, aby v prípade postúpenia návrhu do druhého čítania ho prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní odo dňa pridelenia.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Panie poslankyne, poslanci, kto má záujem do rozpravy sa prihlásiť ústne? Nikto sa nehlási. Registrujem, že do rozpravy sa hlási pán spravodajca. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo ako jediný prihlásený do rozpravy.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, budem naozaj veľmi stručný preto, lebo o verejnoprávnych médiách už bolo povedané veľmi veľa. Tie argumenty, o ktorých sme hovorili, keď bol prvý raz predkladaný tento návrh zákona pánom poslancom, sa nezmenili. Ja neuberám pánovi poslancovi dobrý úmysel riešiť finančnú situáciu v rámci verejnoprávnych inštitúcií, avšak ostáva tu naďalej istý strach z toho, o čom sme hovorili, o čom sme hovorili aj pri jeho prvom predkladaní, či takýmto spôsobom, a teraz naozaj nehovorme o vplyve štátu na médiá, o nejakej podradenosti, tie garantované peniaze, o ktorých pán poslanec hovorí v navrhovanom zákone, by sa skutočne dostali do verejnoprávnych inštitúcií podľa toho vzorca, o ktorom pán poslanec hovoril, preto, lebo ten hlavný argument je asi taký, že čo keď akákoľvek vláda bude mať iné priority ako tie, ktoré ju budú zaväzovať k tomuto percentu rozdeleného na 0,3 a 0,7 %, kto to bude garantovať, ako inak sa takéto finančné prostriedky dostanú do týchto verejnoprávnych inštitúcií. No a pre nás je takým veľmi zaujímavým a nie celkom dobrým príkladom situácia v Poľsku, ktorá nastala po prijatí nového zákona o verejnoprávnych inštitúciách, kde sa podobným spôsobom rieši financovanie verejnoprávnych inštitúcií. A podľa našich informácií to nefunguje. Takže strach z toho, že by sa tá situácia vo verejnoprávnych inštitúciách mohla dostať ešte do horšej situácie, v akej je v súčasnosti, lebo ona nie je vyriešená, a ako pomôže zmluva so štátom, to si uvedomíme až potom, ako bude vyhodnotená na konci roka.

    No som presvedčený, že v tom budúcom volebnom období sa parlament bude musieť zaoberať legislatívnymi účinkami nového zákona o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase z toho dôvodu, že vieme, že je tu pripravený iný projekt existencie verejnoprávnych inštitúcií, iný projekt financovania verejnoprávnych inštitúcií.

    No a nakoniec bude sa musieť aj legislatívne zmeniť ten vzťah, ktorý spomenul pán poslanec vo svojom úvodnom príhovore, rád Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu k výboru pre kultúru a médiá a následne ich vzťah k parlamentu a vôbec k ich voľbe a existencii.

    Toto sú všetko veľmi otvorené otázky. A predpokladám, že prídu na rad na parlamentné rokovanie až v tom budúcom volebnom období. Zatiaľ ďakujem za pozornosť. A z týchto dôvodov nemôžeme podporiť skutočne v dobrej vôli tento návrh, ktorý predkladá pán poslanec Galbavý. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, za vystúpenie v rozprave.

    S faktickou poznámkou pán poslanec Ján Senko, nikto iný. Končím možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ja by som rád doplnil pána poslanca Jarjabka ešte aj v tom, že tento návrh zákona neprecizuje ani podmienky poskytovania prostriedkov zo štátneho rozpočtu verejnoprávnym vysielateľom a dokonca dostatočne ani nešpecifikuje účel ich použitia.

    Rád by som tiež podotkol, že v návrhu zákona je niekoľko nedostatkov aj legislatívnotechnického charakteru.

    Tiež by som chcel upozorniť aj na to, že tvrdenie, že súčasný zákon nezabezpečuje vyšší príjem finančných prostriedkov, nie je pravdivé, pretože zabezpečuje väčší objem finančných prostriedkov pre verejnoprávnych vysielateľov pri podstatne nižších nákladoch na výber daní.

    A je potrebné zdôrazniť aj to, že tento návrh zákona neprihliada ani na záujem občana o program verejnoprávnych vysielateľov. To je tiež jedna pravda.

    A vôbec, takýmto spôsobom, myslím si, špecifikovaný návrh zákona nie je prospešný a treba povedať aj to, že zakladá negatívny dopad na štátny rozpočet, pričom predkladateľ neuvádza žiaden návrh na úhradu zvýšených výdavkov štátneho rozpočtu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Nikto sa už nehlási, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči, máte slovo.

  • Začnem pánom poslancom Senkom. Gratulujem, neviem, kedy ste vyštudovali právo, že hodnotíte zákon z pohľadu legislatívnych alebo technických pripomienok. Máte na to právo, nevadí to, to nie je v tejto chvíli podstatné. Legislatívnotechnické pripomienky alebo nedostatky sa vždy dajú vyčistiť, pokiaľ sú tam. Ja som zatiaľ na ne neprišiel.

    A nerozumiem celkom poznámke, pán poslanec Senko, že zákon nezohľadňuje záujem občana o program verejnoprávnych vysielateľov. Tomu som celkom nerozumel. Predsa tu máme zákon o Slovenskej televízii a o Slovenskom rozhlase, ktorý presne precizuje, čo je v náplni týchto verejnoprávnych inštitúcií. To by ste už mohli vedieť po 3,5 roka pôsobenia vo výbore pre kultúru a médiá. Isteže, kto nemá záujem podporiť dobrý návrh zákona, má na to právo, ale poprosím, aby ste sa vyjadrovali k tejto téme vecne. O to viac môžeme aj našim divákom a kolegom priblížiť problematiku financovania verejnoprávnych médií.

    K Dušanovi. Isteže, ty si už starý harcovník. Tejto problematike rozumieš, o tom nepochybujem. Ale celkom nesúhlasím s tvojimi poznámkami. Budem ťa citovať. Máš strach, či takýmto spôsobom by sa skutočne dostali financie do verejnoprávnych médií. No čo môže byť vyšší príkaz, ako je zákon? Poslanci tvoria a schvaľujú zákony v tomto pléne. Rovnako budeme rozhodovať a schvaľovať aj zákon o štátnom rozpočte. To bude všetko, týmto spôsobom sa poslanci budú vyjadrovať k financovaniu aj verejnoprávnych médií. Budú musieť rešpektovať koeficient, ktorý je postavený na určitom percente a na báze výdavkov zo štátneho rozpočtu. Čiže politici zahlasujú za rozpočet a jednoducho televízia a rozhlas budú vedieť, koľko peňazí dostanú dopredu, bez toho, že by sa museli prosiť politikom a museli ich žiadať o vyrovnanie deficitu. A kto to bude garantovať? No zákon. Čo by to bolo za vládu, čo by to bolo za ministra, ktorý by nerešpektoval rozhodnutie poslaneckého zboru? Potom môžeme mať obavy aj v iných prípadoch, v dôchodkoch, pri všetkých otázkach, ktoré zákon ukladá, by sme mohli mať obavy, že vláda to nebude rešpektovať. Som o tom presvedčený, že každá vláda, politici budú musieť rešpektovať rozhodnutia poslancov v tomto pléne, čiže nemám obavy. To je tá najvyššia, ale najzodpovednejšia garancia prísunu finančných prostriedkov do televízie a do Slovenského rozhlasu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Hlas z pléna.

  • To už bolo záverečné slovo, pán poslanec, nedá sa už reagovať faktickou.

  • Ďakujem pekne. V záverečnom slove ešte raz ja nespochybňujem dobrý úmysel, ktorý má Tomáš Galbavý pri predkladaní tohto zákona. Skutočne nespochybňujem ho. Aj by to bolo jednoduché riešenie, keby sa tomu do budúcnosti dalo veriť. Opakujem to znovu.

    Aj ty si povedal na záver jednu vetu, kto to bude garantovať. Urobil si pomlčku a povedal si, že to bude zákon. Tento príklad sama tá minulosť parlamentarizmu od roku 1993 ti trošku protirečí. A nebola to jedna vláda, bolo to niekoľko vlád. A teraz nechcem hovoriť o opozičných, koaličných, to vôbec nemá zmysel. Bol tu jeden návrh zákona o Pro Slovakii, ktorý garantoval 0,5 % rozpočtu do tohto fondu. Keby sa ten fond bol naplnil len jeden jediný raz, predpokladám, že tie problémy, ktoré sú v kultúre a s financovaním kultúry, by dneska boli oveľa menšie, ako sú. Nikdy ten zákon nebol tými 0,5 % naplnený a prosto tých 0,5 % bolo zo zákona o rozpočte. Nuž ale ministri financií to jednoducho nezobrali na vedomie, vždy existovali nejaké iné priority. A tohto ja sa bojím, keď bude garantovaný nejaký rozpočet, a teraz hovoríme o ministroch financií, všetkých, ako tu zaradom boli, vláda bude mať iné priority, príde kríza nejaká ešte väčšia, ako je teraz, alebo iná, ako je teraz, a bude sa hovoriť o prioritách v školstve, bude sa hovoriť o prioritách v hospodárstve, bude sa hovoriť o rôznych iných prioritách. No kto bude myslieť v tejto chvíli na verejnoprávne inštitúcie, že je tu nejaké garantované percento zo zákona a že to percento treba dodržať? Vláda sa uznesie svojím uznesením a v tej chvíli, no čo bude môcť robiť parlament? Bude môcť protestovať, ako protestoval pri návrhu zákona o Pro Slovakii? Tohto ja sa bojím, toto je môj jediný strach, že eventuálne toto percento, ktoré by bolo takto napísané, nikdy nebude dodržané, preto, lebo niekto môže povedať, že sú iné priority. A to bude dôvodom na nedodržanie percenta v zákone, ako to bolo aj v prípade Pro Slovakie. Ale, ešte raz, dobrý úmysel neberiem. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Panie poslankyne, poslanci, budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Tento poslanecký návrh je uverejnený pod tlačou 1457, návrh na jeho pridelenie na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1490.

    Dávam slovo pánu poslancovi Lipšicovi, aby svoj návrh odôvodnil.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci. Dovoľte mi zdôvodniť návrh novely zákona, ktorej cieľom je vrátiť právny stav do situácie spred decembra, novembra minulého roku, keď parlament cez poslanecký návrh mimoriadne zvýhodnil veľké kasína, tým, že im znížil odvody, zaviedol tzv. degresívnu maržu pre vysoké príjmy kasín. Súvisí to s plánovaným projektom Metropolis. Považujem za bláznovstvo do hlavného mesta, do metropoly umiestniť obrovské kasíno. Považujem to za bláznovstvo preto, že všetky negatíva, o ktorých budem hovoriť, spojené s veľkými kasínami sa v metropolitných aglomeráciách len zvyšujú. Nie je náhoda, že krajiny, ktoré legalizovali veľké kasínové komplexy, ich nikdy nemajú v hlavných mestách, ale skôr na perifériách. Las Vegas vzniklo v púšti a ruské megakasína budú asi na Sibíri. Budem hovoriť prečo je tomu tak, pretože, ako som povedal, negatívne dôsledky hazardných hier sa znásobujú vo veľkých metropolitných aglomeráciách.

    Najskôr chcem povedať jednu vec. Ak by hazardné hry a veľké kasína neniesli so sebou žiadne negatívne dopady, tak by som takýto návrh nepredložil, pretože ak niekto chce hrať hazardné hry a tak tráviť voľný čas a nemá to žiadne iné negatívne dopady, nech to kľudne robí. Proste každý trávi čas iným spôsobom. Problém je, že hazardné hry majú obrovské dopady na kriminalitu, organizovaný zločin, osobné bankroty, rozpad rodín, zdravotníctvo, keďže ide o závislosť od hazardných hier, a podobne.

    Najskôr chcem povedať, v čom sa urobila v parlamente novela, v čom táto vládna koalícia urobila novelu, ktorá nejde v prospech sociálne najslabších, ale práve naopak, v prospech veľkých prevádzkovateľov kasín. Jednak sa zaviedla licencia na 30 rokov pre kasíno v rekreačnom komplexe, čo je nový názov, ktorý bol do zákona včlenený, čo je kasíno, ktoré má minimálnu plochu 7 000 metrov štvorcových, 50 hracích stolov a 500 hracích automatov, a odvod sa znížil z 27 % hernej istiny na 8 % pri zisku nad 40 mil. eur. Čiže nieže je to rovná daň, to nieže je progresívna sadzba, ktorú socialisti väčšinou propagujú, to je úplný opak. To je degresívna daň. Čím má kasíno vyšší zisk, tým bude platiť nižšie odvody. To je návrh v prospech koho? Je to v prospech sociálne najslabších? Poviem to veľmi otvorene. Ak by osoby, ktoré túto zmenu v parlamente pred niekoľkými mesiacmi presadili, boli kúpené prevádzkovateľom kasína, nesprávali by sa inak.

    Nie je náhoda, že v Spojených štátoch amerických sú jedny z najväčších korupčných káuz spojené s udeľovaním licencií pre kasína. Mal som možnosť asi pred dvoma rokmi na jednej konferencii v Prahe hovoriť s hlavným federálnym prokurátorom štátu Louisiana, ktorý mi povedal, že: „Ak sa môžete ubrániť týmto kasínovým komplexom, urobte to. Inak, pokiaľ dostanú licenciu, budete ich tam mať na desiatky rokov a nebudete mať šancu sa ich nijakým spôsobom zbaviť. A bude to mať dopad na organizovaný zločin, na kriminalitu, z pozície prokurátora na dva fenomény, ktoré považujem za najrizikovejšie.“

    Musím povedať, že spoločnosť, ktorá sa usiluje o kasíno pri Jarovciach, prevádzkuje aj kasína v meste New Orleans. Šéf projektu Metropolis Simon Bayley, keď sa táto investícia oznámila, povedal: „Rokovali sme s mnohými vládami v okolitých krajinách, no žiadna z nich nebola ochotná vyjsť tomuto projektu tak v ústrety ako slovenská vláda.“ To považujem za škandál. V každej krajine tento projekt narazil. Narazil preto, že narazil na verejnú mienku. Dnes, ako viete, na Slovensku prebieha petícia, ktorá obsahuje zozbieraných už desiatky tisíc podpisov proti tomu, aby v centre hlavného mesta, v metropolitnej aglomerácii, bolo prevádzkované megakasíno.

    A teraz prejdem k tým negatívnym efektom kasína, pretože je zdôvodňované ministrom financií pánom Počiatkom, neviem, či mal inšpiráciu, keď sa vrátil z Monaka, z jachty, že tam tie kasína sú fajn, že toto kasíno prinesie veľké pridané efekty, investície a zamestnanosť. Podľa jednej z najvýznamnejších štúdií, ktorá bola vypracovaná v Spojených štátoch amerických, však každý dolár získaný z kasína v podobe odvodov alebo daní, alebo zamestnanosti je spojený so spoločenskými nákladmi vo výške 6 dolárov. Čiže keď získame 1 euro do štátneho rozpočtu, 6 eur vynaložíme na sociálne náklady s tým spojené. Opakujem ešte raz, ak by neexistovali spoločenské náklady hazardu, ja osobne by som nemal dôvod byť proti tomu. Problém je, že existujú. A poviem niekoľko z nich.

    Prvá vec sú náklady na zdravotníctvo, pretože hazardné hry spôsobujú závislosť, spôsobujú gamblerstvo, spôsobujú patologickú závislosť. Podľa viacerých analýz umiestnenie kasína v nejakej aglomerácii dvojnásobne zvyšuje počet problémových gamblerov v 70-kilometrovom okruhu okolo kasína. Preto je nezmyslom umiestňovať o. i. kasíno v oblasti, kde je najvyššia koncentrácia obyvateľov. To si naozaj môže dovoliť možno banánová republika. Ale Slovensko takou republikou byť nemôže.

    V oblasti kriminality 23 % patologických a 13 % problémových gamblerov bolo odsúdených na väzenský trest. Keď hovoríme o Las Vegas, tak poviem, že štát Nevada, v ktorom je Las Vegas, má jednu z najvyšších mier kriminality v Spojených štátoch amerických. Pri vzniku rôznych kasín v určitej oblasti prišlo v priemere k nárastu kriminality o 8 %. Pán minister vnútra nám nedávno ukazoval štatistiky, z ktorých som ja rád, že sa znižuje počet trestných činov. A neviem, či tento počin nebude znamenať, že sa štatistiky znovu zvýšia. Opakujem ešte raz, v priemere sa počet trestných činov zvýšil o 8 % po vzniku megakasína. V mestských aglomeráciách sa napr. zvýšil počet krádeží motorových vozidiel o 25 %.

    Mnohé z kasín sú automatické práčky špinavých peňazí. O tom si nemusíme nič hovoriť. Ak pôjdete do Prahy, tak uvidíte, že takmer na každom rohu, na každom bloku je nejaké kasíno. Tie kasína sú v princípe dosť prázdne, lebo ich je tak veľa. Odporúčam navštíviť Prahu a túto skutočnosť si preveriť. Kvôli čomu tam tie kasína sú? Na pranie špinavých peňazí, bez akejkoľvek pochybnosti.

    Spomínal nám pán minister financií, že tieto megakasína prinesú zamestnanie pre našich ľudí. Ja sa pýtam: Aké zamestnanie prinesú? Dobre, dajú nejakú prácu pri stavebných prácach, pri stavbe toho kasína a potom to budú práce skôr krupierske, upratovačské a SBS-kárske. Všetky výskumy potvrdzujú, že aj na tieto práce, či stavebné, ale potom aj upratovačské, SBS-kárske a krupierske má neuveriteľný vplyv organizovaný zločin, inými slovami, že vo väčšine kasín tieto práce organizovaný zločin ovláda a organizuje.

    Okrem kriminality a posilňovania organizovaného zločinu problém kasín sa týka aj výchovy v rodinách. Deti z gamblerských rodín majú výraznejšie psychosociálne problémy, ako aj problémy v škole. Viaceré štúdie prišli k záveru, že vyššia miera výdavkov na hazard priamo súvisí s nižšou úrovňou vzdelania.

    Obrovské megakasína majú vplyv aj na rozvrátenie rodín. Las Vegas má najvyššiu mieru samovrážd v Spojených štátoch amerických.

    Okrem toho majú kasína vplyv aj na zvýšenie miery chudoby. Totižto chudobní dávajú na hazard proporcionálne väčšiu časť svojich príjmov ako bohatí, dávajú menej v absolútnom čísle, ale proporcionálne je to väčšia časť ich príjmov.

    V okolí kasínových komplexov bol zistený dlhodobý nárast nezamestnanosti o 12 %. Čiže nie je pravda, že by kasína výrazne redukovali nezamestnanosť, práve naopak, kasína ju zvyšujú.

    Kasínové komplexy majú veľký vplyv aj na nárast užívateľov omamných látok, drog. Každý piaty gambler je závislý od psychotropných látok.

    Summa summarum, znovu to zopakujem, ak získame 1 euro z odvodov alebo daní z takéhoto kasínového komplexu, 6 eur vynaložíme na liečenie gamblerstva, na potláčanie kriminality, na riešenie rozvrátených rodín, sociálnej chudoby, nezamestnanosti. Toto je zrejme vizitka sociálnej vlády.

    Pre mňa osobne je najväčšou hrozbou organizovaný zločin a kriminalita. Nebudem tu citovať, čo som povedal pri rokovaní o vládnom programe, že ako by táto vláda vychádzala v ústrety v mnohých oblastiach organizovanému zločinu. Tu sa to prejavuje úplne jednoznačne. Ak táto vládna koalícia je schopná bez verejnej diskusie v parlamente prijať pozmeňujúci návrh, ktorý zvýhodňuje vlastníkov obrovských kasín tak, že im stanovuje degresívnu maržu, že im dáva tridsaťročnú licenciu na prevádzkovanie, tak to považujem za niečo, čo je škandalózne, aj preto, že umiestnenie kasína sa navrhuje v mestskej aglomerácii, čo nemá obdobu podľa mojej mienke v dnešnej dobe v civilizovaných krajinách.

    Pred pár dňami sme rokovali o podobnom návrhu pána poslanca Minárika. Myslím, že neprešiel o tri hlasy, štyri hlasy. Je šanca urobiť zmenu.

    A chcem povedať na záver ešte jednu vec. Naše deti budú v tejto krajine vyrastať. Mnohé z nich budú vyrastať v Bratislave, v jej blízkom okolí alebo tu budú študovať, alebo tu budú potom pracovať. A moja otázka na vás všetkých, milé kolegyne, vážení kolegovia, je, či chceme, aby naše deti vyrastali v takomto prostredí. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie vášho návrhu.

    Za výbor pre financie, rozpočet a menu, ktorý je v tomto prípade gestorský, vystúpi pán poslanec Ján Chrbet ako spravodajca. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 48. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, že návrh prerokuje ústavnoprávny výbor a výbor pre financie, rozpočet a menu v stanovených termínoch do 30 dní a do 31 dní.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne nikto neprihlásil. Kto má záujem, panie poslankyne, páni poslanci prihlásiť sa do rozpravy ústne? Registrujem pána poslanca Pavla Minárika. To je všetko. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, môžete vystúpiť.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne a kolegovia, z vecnej stránky sa nebudem dneska veľmi vyjadrovať. Prakticky to nemusím robiť, pretože predkladateľ veľmi presne zdôvodnil, prečo by táto novelizácia, ktorá odstraňuje z nášho právneho poriadku kasína v rekreačnom komplexe, mala byť schválená. Nebudem to robiť ani preto, lebo som to z tohto miesta urobil tiež už niekoľkokrát. Počnúc rokom 2007 až dodnes som vystupoval na túto tému za týmto mikrofónom päťkrát. A myslím, že všetky argumenty, ktoré na túto tému som schopný dať, už z tohto miesta odzneli.

    Posledne keď som to tak ako predkladateľ spomínal minulý týždeň, predkladal, som na vás pomerne emotívne apeloval, aby ste zvážili, ako budete v tomto prípade hlasovať, a to už aj preto, že som dopodrobna vysvetľoval, akým spôsobom sa kasíno v rekreačnom komplexe do nášho právneho poriadku dostalo. Tento spôsob bol doslovne pokútny. A ja dodnes verím, že vtedy ste boli zavedení a že máte právo na opravu. Preto som to podával. A myslím, že práve preto to podáva aj súčasný predkladateľ, pretože nebolo by dobré, aby na vás ostalo niečo, s čím nesúhlasíte. Ale ak s tým nesúhlasíte, musíte to vedieť aj artikulovať. A nakoniec vy ako poslanci sa vyjadríte hlasovaním.

    Verím, že to nechcete už aj preto, že keď som predkladal iné novely, ktoré obmedzovali hazard, a vtedy sme ešte nemali takúto právnu úpravu o takom hazarde, aký by sem mal priniesť Harrah‘s Entertainment, ste nikdy nehlasovali za to, aby hazard bol v takom rozsahu, v akom je dnes. Ako opozičnému poslancovi ste mi hlasy nedávali, ale vždy ste sa zdržiavali hlasovania. To bol jasný pokyn pre ministerstvo, aby robilo reštrikcie. Ministerstvo pripravilo návrh, ktorý cez poslancov veľmi pokútnym spôsobom prepašovalo do zákona o hazardných hrách a ktorý situáciu výrazne zhoršil. To išlo proti vášmu prianiu. Myslím si to aj preto, že v tých diskusiách, snáď okrem kolegu Haleckého, nikto hazard neobhajoval. Dokonca po roku 2007 som mal veľa príspevkov aj zo strany poslancov súčasnej koalície, ktorí diskutovali v zmysle, hazard treba potlačiť. Preto máte prakticky poslednú šancu, aby ste to svoje pochybenie z novembra napravili.

    Minulý týždeň som bol asi veľmi emotívny v apelácii na toto hlasovanie. A po hlasovaní som bol obviňovaný, že som hrubo napadol kolegyňu Muškovú za to, ako sa vraj pomýlila. Cítim potrebu to vysvetliť, zdôrazňujem, vysvetliť, nie ospravedlňovať sa za to. Áno, možno to bolo hrubé, ak za hrubé považujete vetu, pani kolegyňa, vám špeciálne hlasujem za toto hlasovanie. Bolo to so zvýšeným hlasom a s veľkou iróniou. Ak toto považujete za hrubosť, v poriadku, myslím si však, že treba vysvetliť, prečo som to práve kolegyni Muškovej povedal. Ona aj ja sa deklarujeme ako príslušníci ešte akéhosi iného klubu, nielen klubu HZDS alebo KDS, my teda klub nemáme, takejto straníckej príslušnosti. Ona aj ja sa deklarujeme ako príslušníci rímskokatolíckej cirkvi. A čím viacej to deklarujeme, tým je na nás väčšia zodpovednosť. A práve v takýchto veciach, keď ide o vec morálky, nemôžeme zlyhávať. Pani kolegyni Muškovej som takéto zlyhania práve v citlivých otázok vyčítal viacej ráz. A preto, že som to urobil najprv medzi štyrmi očami a potom v úzkom kruhu, dovolil som si to minule povedať aj takto nahlas. Myslím si, že jediný, kto mi to tu naozaj nemôže zazlievať, je ona, pretože v tom inom klube, nepolitickom, sme povolaní navzájom sa napomínať.

    „Nenapadol“ som iných príslušníkov, ktorí sa verejne deklarujú ako príslušníci rímskokatolíckej cirkvi, jednoducho preto, lebo doteraz som ich nenapomínal medzi štyrmi očami. Ale platí to pre všetkých, a preto to hovorím anonymne preto, že som to doteraz nehovoril zoči-voči tým, ktorí tu sú a ktorí vzhľadom na svoju politickú klubovú príslušnosť nesiahnu na tlačidlo, ktorí tu práve preto, že ide o takúto citlivú otázku, a klub by ich mal zaväzovať, nie sú. Sú veci, kde svojej zodpovednosti nemôžu uniknúť, kde jednoducho ich povinnosťou, nech sa to akokoľvek má odraziť na ich postavení na kandidátke, že sa musia hlasovania zúčastniť a hlasovať tak, ako im svedomie káže, majú dnes prakticky poslednú možnosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za vystúpenie v rozprave.

    S faktickou poznámkou pán poslanec Stanislav Kahanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Myslím si, že problém, ktorý teraz je rozoberaný aj zo strany predrečníka aj k návrhu predkladateľa, je predovšetkým o tom, aby sme znížili výdaje na veci, ktoré ohrozujú nás ako celú spoločnosť. Tak ako sme pred časom rozhodovali o tom, či sa budeme snažiť o zníženie počtu fajčiarov, kde dôsledky sú úplne jasné, tak aj teraz sa rozhodujeme o napravení kroku, ktorý bol urobený a ktorý konečná väčšina prijala s tým, že dáva zelenú zriadeniu takých kasínových komplexov. A takisto všetci vieme, že pri týchto činnostiach nič dobré pre spoločnosť neprichádza. A tých pár zdrojov, ktoré tam vzniknú, ďaleko prevýšia náklady, ktoré budú spojené s tým negatívnym, ako pri fajčení, tak aj pri tých kasínach. A tu, myslím si, je priestor ponúknutý práve na to, aby sa slová tých poslancov, ktorí na jednej strane hovoria, že chcú dobre pre spoločnosť, mohli stotožniť s ich skutkami v hlasovaní o tomto návrhu. Ja teda očakávam, že tí, ktorí sa hlásia k tomu, že chcú dobré podmienky pre rozvoj našej spoločnosti a pre rozvoj Slovenska, podporia predložený návrh zákona, ktorý takisto podporil aj kolega poslanec, ktorý pred chvíľou vystúpil. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Vystúpili všetci prihlásení do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Áno.

  • Ďakujem. Vyjadrím sa stručne. Najskôr chcem zdôrazniť ešte to, možno to je odlišnosť od pána poslanca Minárika, s ktorého vystúpením súhlasím, že ak by dôvodom obmedzenia hazardných hier mala byť len morálka, tak to by podľa mojej mienky nebol dôvod na zákonný zákaz priamo. Problém, ktorý s tým mám ja najväčší, to znamená, že keby to naozaj nemalo žiadne sociálne dopady, ak niekto pláva, hrá ruletu, nech sa páči, ale je problém, že to sociálne dopady má. A tie sú vyjadrené práve v tej zvýšenej kriminalite, organizovanom zločine, rozpade rodín, osobných bankrotoch, problémoch vo vzdelávaní, v zdravotníctve tým, že ide o gamblerstvo. Čiže to je problém podľa mňa.

  • Hlasy z pléna.

  • Dobre, ale niekedy aj iné morálne problémy nemajú také dopady. Ale to je vec na diskusiu. Ale v tom sa zhodneme, že ten právny stav je dnes neudržateľný.

    Chcem povedať ešte jednu vec. V poslednej dobe aj tento parlament žil dvoma témami, témou preukazovania pôvodu majetku, pričom druhou témou bola otázka údajného prania špinavých peňazí a to, čo sa potom môže dostať do politických kampaní. Moja otázka na poslancov, najmä Smeru je, načo nám bude zákon o preukazovaní pôvodu majetku, keď budeme mať pri Bratislave obrovské megakasíno, kde si ktokoľvek bude môcť vybaviť, že legálne v tomto kasíne vyhral. Už sme mali politika, ktorý preukazoval svoj majetok údajnými výhrami zo stávok. Týmto budeme tento problém len zväčšovať.

    Po druhé, pranie špinavých peňazí. Nie je tajomstvom, opakujem to ešte raz, že v prípade megakasín sú uplácaní verejní činitelia, aby rozhodovali o ich licenciách, aby rozhodovali o tom, že im zlepšia legislatívne prostredie. Koľko peňazí bude vedieť megakasíno, jeho developer, jeho prevádzkovateľ dať do volebnej kampane, to sa pýtam. Potom bude volebná kampaň fér?

    A posledná vec, ktorú chcem spomenúť, je to, že ako poslanci prejavujeme skutky hlasovaním. Ak toto megakasíno bude pri Jarovciach postavené a bude znamenať pre ďalšie desiatky rokov obrovské negatívne efekty pre túto oblasť strednej Európy, potvrdia sa výskumy, ktoré hovoria o zvýšenej kriminalite, organizovanom zločine, rozvrátených rodinách, spotrebe psychotropných látok, gamblerstve, toto hlasovanie bude stále na internete každého jedného z vás a budú sa nás pýtať, možno aj vlastné deti, prečo sme hlasovali za taký návrh, ktorý umožnil, aby sem prišiel kasínový megakomplex, ktorý bude mať obrovské negatívne sociálne dopady na životy pracujúcich rodín v okolí Bratislavy. Preto máme šancu urobiť zmenu. A chápem, že je koniec volebného obdobia, že okrem nás ešte nemajú iné strany volebné kandidátky, chápem že developeri kasínových komplexov sú veľkí finanční hráči aj vo vzťahu k politickým stranám, to chápem, chýbali štyri hlasy minulý týždeň, takže tá šanca pre každého jedného z nás tu ešte je. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Chcem sa spýtať ešte pána spravodajcu, či chce využiť právo záverečného slova. Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime v súlade so schváleným programom k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Návrh má parlamentnú tlač 1458 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1491.

    Prosím opäť poslanca Daniela Lipšica, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, cieľom návrhu zákona je zaviesť do právneho poriadku inštitút tzv. anonymizovaných životopisov. Ide o zavedenie systému, keď osoba, ktorá rozhoduje o prijímaní uchádzačov do zamestnania, nebude mať pred prípadným osobným pohovorom k dispozícii údaje, na základe ktorých hrozí najčastejšia diskriminácia uchádzačov o zamestnanie (vek, pohlavie, národnosť). Anonymizovaný životopis umožní predísť potenciálnej diskriminácii tak, aby aspoň na prvý osobný pohovor dostali rovnakú šancu všetci uchádzači, ktorí spĺňajú podmienky, ktoré sú pre zamestnanie podstatné, t. j. vzdelanie, prax, skúsenosť a podobne.

    Anonymizovaný životopis by mal dať šancu reálne sa uchádzať o prácu všetkým vrátane najviac znevýhodnených skupín, ktorými sú ľudia nad 50 rokov a mladé ženy. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny za tretí kvartál roku 2009 je evidovaných približne 100 000 uchádzačov o prácu nad 50 rokov. Spomedzi žien je najviac uchádzačiek vo vekovej skupine od 20 do 24 rokov.

    Navrhuje sa, aby zamestnávateľ, ktorý zamestná viac ako 50 zamestnancov, bol povinný prijať také vnútorné opatrenia, aby zabezpečil anonymizáciu údajov tak, aby osoby, ktoré rozhodujú o prijatí uchádzačov o zamestnanie, nemali prístup k ich osobným údajom. Cieľom návrhu je neutralizovať predsudky a napomôcť, aby bol uchádzač už v prvom kole posudzovaný na základe doručeného životopisu podľa požadovaných odborných znalostí a zručností a aby sa len na ich základe zamestnávateľ rozhodol, či uchádzača pozve alebo nepozve na osobný pohovor.

    Keďže ide o oblasť pracovnoprávnych vzťahov, ktorá je upravená niekoľkými zákonmi, a anonymizácia životopisov by mala byť rovnako upravená tak pre súkromný, ako aj verejný sektor, navrhuje sa vykonať túto úpravu jednotne v antidiskriminačnom zákone, ktorý obsahuje úpravu základu diskriminácie pre celú pracovnoprávnu oblasť a pracovnoprávne predpisy na ne odkazuje.

    Chcem povedať dve poznámky na záver.

    Po prvé, cieľom tohto návrhu nie je a ani nemôže byť, samozrejme, zvýšenie zamestnanosti, cieľom tohto návrhu je odstránenie potenciálnej diskriminácie najviac znevýhodnených skupín, opakujem ešte raz, ľudí vo veku nad 50 rokov a mladých žien, ktoré zamestnávatelia potenciálne nechcú zamestnávať kvôli tomu, že sa obávajú ich odchodu na materskú dovolenku.

    Druhá poznámka je tá, že nikto týmto návrhom nediktuje zamestnávateľovi, koho si má vybrať. Ale umožňuje, aby zamestnanci v týchto rizikových kategóriách, voči ktorým sú predsudky, určite dostali šancu, dostali šancu prísť na pohovor. A tam už, samozrejme, si môže vybrať potom zamestnávateľ, koho uzná za vhodného. Ale myslím si, že týmto znevýhodneným skupinám dĺžime tú šancu, rovnakú šancu, nie právo na rovnaký výsledok alebo právo na zamestnanie, ale právo na rovnakú šancu.

    Preto vás si dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, poslancovi Martinovi Kurucovi, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien v súlade s § 73 ods. 1 podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1458).

    Konštatujem, že návrh bol podaný v lehote určenej § 72 rokovacieho poriadku, t. j. 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie 48. schôdze Národnej rady.

    Konštatujem, že návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    V zmysle pripojenej doložky zlučiteľnosti problematika návrhu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, je však upravená v práve Európskej únie, konkrétne v čl. 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1516 z 27. januára 2010 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorský výbor, a to do 30, resp. do 31 dní odo dňa jeho pridelenia.

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa chce z prítomných poslancov alebo poslankýň prihlásiť ústne. Neevidujem ani ústne prihláseného poslanca alebo poslankyňu, a preto uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    A vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že k hlasovaniu pristúpime o 11.00 hodine.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení zákona č. 214/2009 Z. z.

    Návrh je pod tlačou 1459 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1492.

    Pán poslanec, nech sa páči, uveďte aj tento váš návrh zákona.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, asi viacerí z vás mali možnosť vidieť, teda nie len vidieť, ale aj ochutnať francúzske víno z posledných dvoch rokov. A ste si možno všimli alebo asi všimli, že na etikete zo zadnej strany je jeden taký malý piktogram, ktorý znamená varovanie akoby pre tehotné ženy. Na starších fľašiach to nie je, lebo Francúzi to prijali napriek veľkej polemike a vinárska loby je vo Francúzsku veľmi silná, to prijali len prednedávnom.

    Čiže o čo ide. Cieľom návrhu zákona je zaviesť do právneho poriadku povinnosť označovať každé spotrebiteľské balenie alkoholického nápoja varovným označením o škodlivosti pitia alkoholu u tehotných žien s možným negatívnym dopadom na zdravie ešte nenarodeného dieťaťa.

    Na Slovensku prichádza na svet každý rok 250 detí s fetálnym alkoholovým syndrómom. Na rozdiel od iných postihnutí fetálnemu alkoholovému syndrómu sa dá úplne predísť, ak žena počas tehotenstva vôbec nepije alkohol. Vo svete čoraz viac odborníkov apeluje na ženy, aby sa počas celého tehotenstva vyhýbali aj tomu najmenšiemu množstvu alkoholu. Neexistuje totiž bezpečná hranica, kým u niektorej ženy sa pitie alkoholu na bábätko vôbec neprejaví, u ďalšej ženy môžu už aj dva poháre vína či piva zanechať trvalé poškodenie dieťaťa. Aj keď len 20 % detí postihnutých týmto syndrómom má aj fyziognomické zmeny, všetky deti postihnuté fetálnym alkoholovým syndrómom majú nezvratne poškodený mozog. Podľa stupňa postihnutia vedú následky tohto poškodenia od poruchy pozornosti, pamäti a spánku až po mentálnu retardáciu. Sprievodnými sú aj poruchy správania, jedenia, citová labilita, poruchy učenia, čo podľa zistení v neskoršom veku vedie u týchto ľudí k vysokému percentu drogovo závislých delikventov či násilníkov.

    Cieľom návrhu je, aby sa Slovensko po vzore iných krajín zaradilo k štátom, ktoré upozorňujú spoločnosť na to, že aj zanedbateľné pitie alkoholu v tehotenstve môže mať na zdravie dieťaťa katastrofálne následky. Keďže spolu s Downovým syndrómom ide o najčastejšie postihnutie, s ktorým sa rodia detí, pitie alkoholu tehotnými ženami by nemalo byť v našej spoločnosti bagatelizované.

    Dve poznámky na záver.

    Po prvé. Tento návrh nikomu nič nezakazuje, ale znamená lepšiu informovanosť, lepšiu informovanosť tehotných žien, aby vedeli, že riziko pitia alkoholu pre ich deti je veľké. Ak si spomínate, bolo to ešte asi za bývalého režimu, tak viete, že na fľaškách od toniku bolo varovanie, že by ho nemali piť detí a tehotné ženy, to si možno všetci pamätáme, lebo obsahoval chinín. Z akého dôvodu by podobné varovanie nemalo existovať aj na fľašiach alkoholu? Opakujem ešte raz, nikomu nezakazujeme piť alkohol. Tehotné ženy sú dospelé, musia sa rozhodovať úplne samy, ale mali by mať, aby sa mohli dobre rozhodnúť, dostatok informácií. A keď vo verejnosti kolujú laické také informácie, že tak dve deci je v poriadku, jedno pivo je v poriadku, viem, o čom hovorím, tak sa mi zdá, že je fajn, aby mali informáciu odbornú a komplexnú.

    Druhá poznámka sa týka toho, že tento návrh nie je vôbec politický. S týmto návrhom asi väčšina poslancov ani vládnej koalície nemá problém, prečo by taká informovanosť nemala byť, veď chceme chrániť našu budúcu generáciu od možnosti postihnutia v prenatálnom vývoji. A aj toto hlasovanie bude dôkazom, či tento parlament sústavne, už dokonca na posledných schôdzach parlamentu sa tak stalo, posudzuje návrhy nie podľa ich obsahu, ale výlučne podľa toho, kto tento návrh podáva.

  • Hlas z pléna.

  • Bude to dôkazom toho, pán poslanec, obávam sa. No ak je tam aj obsahový nesúhlas, tak, samozrejme, pán poslanec, čakám vaše vystúpenie v rozprave. Ďakujem veľmi pekne.

  • Hlasy v sále.

  • Poprosím pánov poslancov, aby sme sa upokojili, lebo teraz treba, aby v súlade s rokovacím poriadkom vystúpil ako spravodajca, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo, pán predseda tohto výboru Viliam Novotný. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda a vážený pán navrhovateľ, dámy a páni, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení zákona č. 214/2009 Z. z. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Ďalej sa v dôvodovej správe konštatuje, že predložený návrh zákona nebude mať dopad ani zvýšené nároky na verejné financie, na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

    Súčasťou návrhu zákona je doložka zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie, ako aj stanoviskom Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej č. 1492 z 18. januára 2010 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní odo dňa pridelenia.

    Vážený pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Ani v tomto prípade som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. A tak sa pýtam, kto sa chce k tomuto poslaneckému návrhu zákona prihlásiť do rozpravy ústne. Vidím, že všetko je jasné. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Konštatujem, že sa do rozpravy neprihlásil nikto.

    Vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu s tým, že hlasovať budeme o možnom postúpení návrhu do druhého a tretieho čítania o 11.00 hodine.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 1468 a návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1501.

    Návrh ústavného zákona uvedie pán poslanec Daniel Lipšic. Prosím ho, aby sa ujal slova. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, ste to asi postrehli celkom správne. Keď rokujeme o vládnych návrhoch zákonov a návrhoch zákonov z koalície, tak hlasujeme o ich postúpení do druhého čítania, pri opozičných je to len o možnom ich postúpení do druhého čítania. Fajn, ako sa do hory volá, tak sa z hory bude potom ozývať.

    No ale k tomuto návrhu novely ústavy. Ide o zúženie imunity na hlasovanie a výroky v parlamente. Je to návrh, ktorý tu bol už niekoľkokrát. Minulý rok na sklonku roku návrh predložila pani poslankyňa Zmajkovičová, ale ona ho potom stiahla späť. A ja si myslím, že máme mať právo o tomto návrhu hlasovať, najmä v situácii, keď počúvame o tom, ako je dôležitá rovnosť. Rovnosť pred zákonom je pre mňa dôležitá. A rovnosť pred zákonom mimoriadne porušuje neodôvodnená široká imunita poslancov na akékoľvek trestné konanie, ale aj na priestupky.

    Argument, že veď parlament môže poslanca na trestné stíhanie vydať, je argument, ktorý považujem za farizejský. Ak si pozriete hlasovanie tohto parlamentu, a nemusíme ísť ďaleko do minulosti, stačí ísť do minulého roku, tak zistíte, že tento parlament posudzuje otázky potenciálnej viny, ako to bolo u pána poslanca Kvorku. Rozhodol, že nám sa zdá, že dôkazy asi nie sú dostačujúce. Ale to nie je úloha parlamentu, posudzovať adekvátnosť dôkazov. To je úloha orgánov činných v trestnom konaní a súdu. Niet absolútne žiadnych pochybností, že takáto úprava a takéto konanie parlamentu dôveryhodnosť parlamentu neposilňuje, ale, práve naopak, ju oslabuje. Dokonca chcem vám povedať jeden príklad, keď poslanci majú aj absolútnu trestnoprávnu imunitu. Nechcem nikoho navádzať. Náš Trestný zákon, ako viete, pri majetkových trestných činoch určuje hranicu medzi priestupkom a trestným činom, kde sú výnimky podľa výšky škody. Tá výška škody je 8 000 korún, teda prepočítané je to teraz na eurá. Ale niektoré prípady krádeží sú trestným činom, aj keď nebola spôsobená taká výška škody, sú to vlámania, vreckové krádeže, krádeže na poliach, teda podľa toho akoby známeho farmárskeho zákona. A potom je tu ešte jeden prípad, keď bol páchateľ v posledných dvanástich mesiacoch postihnutý za priestupok. Teda keď niekto ukradne v obchode vec aj hodnoty nižšej ako 8 000 korún, dostane sankciu za priestupok a recidivuje v tomto roku a urobí znovu akoby priestupok do 8 000 korún, už to je trestný čin. Ale keďže poslanec za priestupok byť postihnutý nemôže, tak keď to spácha druhýkrát, tretíkrát, štvrtýkrát, bude mať absolútnu trestnoprávnu imunitu. Nechcem navádzať poslancov na takéto konanie, ale považujem za absurdné, aby takáto úprava vôbec existovala, aby bola možná. Je to anomália, ktorá možno nemá obdobu v iných krajinách. A preto vás chcem požiadať, aby ste návrh novely podporili.

    Často sa hovorí o tom, že poslanci imunitu potrebujú, pretože v opačnom prípade výkonná moc môže svoje postavenie voči nim zneužiť. Tento návrh zakotvuje, aby o prípadnom väzobnom stíhaní poslanca rozhodoval parlament, to znamená, aby dával súhlas na väzobné stíhanie, pretože väzba obmedzuje osobnú slobodu a znemožňuje poslancovi, aby vykonával svoj mandát. Ale vo všetkých iných prípadoch nevidím dôvod na to, aby tento parlament posudzoval, či dôkazy orgánov činných v trestnom konaní sú dostačujúce na vznesenie obvinenia alebo nie.

    Často je priestupková imunita zdôvodňovaná tým, že poslanci majú veľa práce, ponáhľajú sa, a preto v princípe môžu porušovať aj dopravné predpisy. Považujem to za chybné. Poslanci sa môžu ponáhľať, ale ponáhľali sa mnohí iní ľudia v tomto štáte, ponáhľajú sa lekári, učitelia, ktokoľvek. A každý z nás spácha, ja tiež spácham asi v nejakom okamihu dopravný priestupok. V poriadku, ale potom nevidím dôvod na to, aby sme boli vyňatí spod sankcií v prípade, že spáchame priestupok, akokoľvek triviálny. Preto ak budeme rozhodovať, lebo keď sa mnohých z nás pýtajú médiá, či sme za zachovanie tohto rozsahu imunity, tak väčšina z nás hovorí nie, nemáme s tým problém, nepotrebujeme ju, naozaj zúžme ju, potom príde hlasovanie a návrh neprejde. Čím to je? Ja si myslím, že ľudia dnes v čase krízy a pred voľbami budú asi oveľa viac posudzovať skutky poslancov ako ich slová. A skutky prejavujú poslanci hlasovaním, nie tým, čo rozprávajú, keď sa ich pýtajú novinári alebo na mítingoch, alebo niekde inde, ale skutkami. Aj toto hlasovanie bude prejavením skutkov, či máme princíp rovnosti pred zákonom, či si myslíme, že tento princíp je dôležitý, je určujúci, či ho podporujeme vlastnými skutkami alebo či o ňom skôr viac-menej len rozprávame. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, v tomto prípade pani poslankyni Jane Laššákovej. Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi, aby som v súlade s rokovacím poriadkom ako poverená spravodajkyňa predniesla spravodajskú informáciu.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 26. januára 2010 určil za spravodajkyňu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 1468. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Navrhovateľ v dôvodovej správe uvádza, že predkladaný návrh ústavného zákona je v súlade s požiadavkami Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, ktorý nadobudol platnosť pre Slovenskú republiku 1. júla 2002.

    Nepredpokladá zvýšenie nárokov na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Nemá priamy dopad na obyvateľstvo, zamestnanosť a životné prostredie.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutiami predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1501 z 18. januára 2010 a č. 1516 z 27. januára tohto roku a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní odo dňa jeho pridelenia.

    Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu k predloženému návrhu ústavného zákona.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    A otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku k tomuto návrhu ústavného zákona. A tak sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a taktiež budeme hlasovať o 11.00 hodine.

    Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 1460 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1493.

    Dávam teraz slovo poslancovi Petrovi Gaburovi, aby návrh zákona uviedol. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, novelu zákona, ktorú predkladám, som už v uplynulom období predkladal. Dostala sa do druhého čítania. A, žiaľ, dvoma hlasmi po druhom čítaní neprešla.

    Tento návrh zákona reaguje na nezdravú prax, v ktorej poslanci samosprávnych krajov niekedy prijímajú funkcie štatutárnych orgánov v rozpočtových organizáciách alebo v príspevkových organizáciách, ktorých zriaďovateľom je vyšší územný celok, na území ktorého boli zvolení. Takýto stav vytvára nezdravú situáciu v činnosti týchto organizácií a priestor pre nie nezávislé rozhodovanie týchto poslancov vo verejnom záujme. Preto navrhujem úpravu zhodnú s postavením poslancov obecných a mestských zastupiteľstiev, ako i úpravu postavenia predsedu samosprávneho kraja.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Návrh zákona nebude mať dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest ani na životné prostredie.

    Tento návrh je v podstate jeden z návrhov protikorupčného balíka. Vieme o tejto nezdravej praxi. Vieme, že je to viazanosť samotných poslancov z pozície týchto funkcií na samotné hlasovanie vo VÚC. Pevne verím, že to podporíte. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    A teraz dávam slovo Pavlovi Gogovi, ktorého ako spravodajcu určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, vážený pán predkladateľ, dovoľte mi podať spravodajskú správu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov (tlač 1460), v prvom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona pána Gaburu a v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh zákona podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. januára 2010 č. 1493 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby uvedené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní odo dňa jeho pridelenia.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, a tak sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje ďalší bod, ktorým je prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

    Návrh je pod tlačou 1461 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1494.

    Opäť dávam slovo Petrovi Gaburovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v tejto snemovni sme boli svedkami predkladania mnohých návrhov, ktoré mali protikorupčný charakter, ktoré navrhovali zníženie korupcie. A ja hneď úvodom tvrdím, že keby sa nám podarilo súčasnú korupciu znížiť minimálne o 50 %, tak žiadna kríza by na Slovensku nebola.

    Chcel by som predstaviť tento návrh. Ide o novelu Obchodného zákonníka a je reakciou na prípady netransparentných obchodných zmlúv, ktoré uzavreli súkromné spoločnosti so štátom, alebo inými subjektmi hospodáriacimi s verejnými prostriedkami. Tieto zmluvy obsahovali ustanovenia o obchodnom tajomstve a znemožňovali tak účinnú spoločenskú kontrolu nad vynakladaním verejných prostriedkov. Aj keď jestvuje viacero súdnych rozhodnutí, ktoré ukladajú orgánom verejnej moci poskytnúť z takýchto zmlúv informácie, predovšetkým v režime zákona o slobodnom prístupe k informáciám, všetky tieto rozhodnutia sa vzťahujú vždy na konkrétny prípad. Naďalej sa však stretávame s prípadmi, keď sa do takýchto zmlúv ustanovenia o obchodnom tajomstve vkladajú a vyvolávajú tak podozrenia, že orgán verejnej moci sa chce účinnej spoločenskej kontrole vyhnúť.

    Navrhovaná právna úprava stanovuje jednoduché a veľmi zrozumiteľné pravidlo. Každý kto bude uzavierať zmluvu s partnerom, ktorý hospodári s verejnými prostriedkami, bude musieť počítať s tým, že ustanovenia o ochrane obchodného tajomstva sa na takúto zmluvu vzťahovať nebudú. Legislatívnotechnicky sa navrhuje, aby takéto pravidlo platilo pre zmluvy, v ktorých je zmluvnou stranou verejný obstarávateľ podľa zákona o verejnom obstarávaní. Podľa § 6 zákona o verejnom obstarávaní sa toto pravidlo bude vzťahovať na Slovenskú republiku zastúpenú svojimi orgánmi na obce, na vyššie územné celky, na právnické osoby vymedzené v citovanom zákone, ktoré sú plne alebo sčasti financované z verejných prostriedkov a zo združenia právnických osôb, z ktorých aspoň jeden z členov spĺňa uvedenú podmienku.

    Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest ani na životné prostredie.

    Záverom dovoľte, aby som poznamenal, že malo by byť záujmom každého verejného činiteľa, aby zmluvy, ktoré uzatvára v mene svojho voliča, v mene svojho občana, boli transparentné, čitateľné, aby volič videl, že hrá jeho zástupca s čistými kartami. Preto vás prosím vás, aby ste túto novelu podporili. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Jane Laššákovej, nech opäť nás oboznámi s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla spravodajskú informáciu k predloženému návrhu zákona pána poslanca Petra Gaburu.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 26. januára tohto roku určil za spravodajkyňu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. A máte ho ako tlač 1461. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    V dôvodovej správe sa uvádza, že navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty. Neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest ani na životné prostredie.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie, v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev ani v judikatúre Súdu prvého stupňa.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pán predkladateľ ich odôvodnil vo svojom vystúpení.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutiami predsedu Národnej rady z 8. januára tohto roku č. 1494 a č. 1516 z 27. januára tohto roku a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor odporúčam Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. A navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 odo dňa jeho pridelenia.

    Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som ani v tomto prípade žiadnu písomnú prihlášku, a tak sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Stanislav Kahanec ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Vzhľadom na skutočnosť, že je 11.00 hodín, pán poslanec, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vy budete môcť vystúpiť po ukončení hlasovania.

    Vyhlasujem teraz 3-minútovú prestávku a žiadam všetkých, ktorí majú záujem zúčastniť sa hlasovania, aby sa dostavili do rokovacej sály.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Košútovú, aby v prvom čítaní uviedla hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 1492.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 113 za, 13 sa zdržalo, 6 nehlasovalo.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory prerokujú vládny návrh zákona ihneď. Ďakujem.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138, za hlasovalo 130, zdržalo sa 6 poslancov, nehlasovali 2.

    Schválili sme pridelenie výborom, určenie gestorského výboru a lehoty na prerokovanie.

    Vážené kolegyne, kolegovia

  • Veľký potlesk.

  • , verím, že aj v mene všetkých vás prítomných môžem pani profesorke Kataríne Tóthovej zaželať k jej okrúhlemu životnému jubileu, nech sa jej medzi nami darí. Katka, do ďalších rokov veľa zdravia, šťastia a rodinnej pohody a veľa úspechov v tomto parlamente, blahoželám.

  • Ďakujem vám veľmi pekne. Ste ma nesmierne prekvapili. V tomto momente neviem, čo mám povedať ďalej. Ja si to rozmyslím a potom to poviem. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, budeme pokračovať v hlasovaní.

    Pán poslanec Jozef Mikuš uvedie teraz v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca a Ivana Mikloša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 1439.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, že predložený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 64 za, 10 proti, 66 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili, nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

    Pán poslanec Švidroň uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme.

    Je to tlač 1440.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave nevystúpil s pozmeňujúcim návrhom žiaden poslanec, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že zákon prerokujeme v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 88 za, 1 proti, 45 sa zdržalo, 7 nehlasovalo.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Keďže sme hlasovaním postúpili zákon do druhého čítania, podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku dávam návrh, aby zákon prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a Zahraničný výbor Národnej rady. Za gestorský výbor v súlade s návrhom predsedu navrhujem výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport s tým, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh pridelený, v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní odo dňa jeho pridelenia.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 129 za, 13 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Čech uvedie hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Buriana, Tibora Lebockého a Mojmíra Mamojku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).

    Je to tlač 1441.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 98 za, 1 proti, 42 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený poslanecký návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory poslanecký návrh zákona prerokujú vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 31 dní odo dňa jeho pridelenia.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 132 za, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Fronc, ktorý je spravodajca k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mojmíra Mamojku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ma požiadal, aby sme hlasovali o ňom až o 17.00 hodine.

    Takže teraz poprosím pani poslankyňu Košútovú, aby v prvom čítaní uviedla hlasovanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 1455.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 63 za, 55 proti, 26 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili, nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

    Pán poslanec Jarjabek uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 1456.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím, aby ste o predmetnom návrhu zákona dali hlasovať podľa § 73 ods. 3 písm. c), o jeho postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 59 za, 61 proti, 20 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili, nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Pán poslanec Chrbet uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 1457.

  • Vážený pán predseda, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 65 za, 6 proti, 67 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili, ani o tomto návrhu zákona nebudeme rokovať v druhom čítaní.

    Pán poslanec Kuruc uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 1458.

  • Pán predseda, dajte teraz hlasovať o tom, že v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národná rada predložený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 57 za, 19 proti, 65 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme nepostúpili do druhého čítania.

    Pán poslanec Novotný uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení zákona č. 214/2009 Z. z.

    Je to tlač 1459.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s rokovacím poriadkom prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 65 za, 15 proti, 60 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili, nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

    Pani poslankyňa Laššáková uvedie hlasovanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 1468.

  • Ďakujem pekne. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec a nebol podaný žiaden procedurálny návrh, preto, prosím, dajte hlasovať o postúpení ústavného zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 63 za, 28 proti, 49 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili, nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Pán poslanec Goga uvedie hlasovanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 1460.

  • Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 66 za, 15 proti, 61 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili, nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

    Odhlasovali sme všetky prerokované body s výnimkou návrhu novely zákona o vysokých školách, o ktorom budeme hlasovať o 17.00 hodine.

    Zároveň vás chcem, dámy a páni, upozorniť, že tajné voľby, ktoré sú uvedené pod bodmi 103 a 104, týkajú sa Správnej rady Ústavu pamäti národa a Rozhlasovej rady, vykonáme dnes po hlasovaní o 17.00 hodine.

    Vyhlasujem krátku prestávku do 11.25 hodiny a budeme potom pokračovať v rokovaní.

    Ešte pán predseda ústavnoprávneho výboru Mamojka.

  • Ďakujem za slovo. Pripomínam len kolegom, že o 12.00 hodine máme zasadnutie ústavnoprávneho výboru. Ďakujem pekne.

  • Pán predseda výboru Halecký.

  • Ďakujem, pán predseda za slovo. Ja chcem tiež oznámiť členom sociálneho výboru, že o 12.15 hodine je zasadnutie. Ďakujem.

  • Ďakujem. Tiež pripomínam, členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že o 12.30 hodine máme v miestnosti č. 71 schôdzu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Členovia výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie, ochranu prírody, o 12.30 hodine je zasadanie výboru. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, poslanci budeme pokračovať, v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

    Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Kahanec.

  • Ruch v sále.

  • Skôr ako pán poslanec vám dám slovo, chcem, panie, poslankyne, poslanci, upozorniť, že by sme radi pokračovali. Poprosím o kľud v rokovacej miestnosti.

    A zároveň vás chcem informovať, že druhé čítania o skrátených legislatívnych konaniach, tak ako ich máme odhlasované tri, budú zajtra ráno o 9.00 hodine. Pripomínam ešte raz, zajtra ráno o 9.00 hodine budú skrátené legislatívne konania v druhom a treťom čítaní.

    Takže, nech sa páči, pán poslanec Kahanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som povedal niekoľko poznámok k predloženému návrhu zákona, a to nielen k tomuto návrhu zákona, lebo systém, ktorý funguje teraz pri schvaľovaní zákonov, je taký, že opozičný návrh nemá šancu na to, aby vôbec prechádzal. Keď si pozrieme len toto hlasovanie, ktoré sme pred chvíľou absolvovali, tak jednoducho to vidno. Ide o poslanecké návrhy z opozičnej strany, ktoré boli predložené. A boli predložené aj dobré návrhy, dokonca aj také návrhy, pri ktorých ste deklarovali, že ich chcete podporiť. Týkajú sa napr. zrušenia imunity alebo dobrého prostredia, alebo napr. hazardných hier a podobne. Tak na jednej strane sú slová o tom, ako to treba urobiť, ale keď príde zákon na hlasovanie, nemá kto zdvihnúť ruku. Nehovorím to preto, že čakám nejaký úspešný výsledok pri ďalších hlasovaniach, ale preto, lebo už to nie je normálny stav, aby sme v parlamente pri každom opozičnom návrhu každý návrh odrovnali, aj keď je dobrý. A dokonca aj vy sami niektoré veci vyslovene považujete za dobré. Ale proste neexistuje, aby prešiel opozičný návrh.

    Tento návrh zákona, ktorý predložil pán poslanec Gabura, je takisto veľmi kratučká novela, ale s ďalekosiahlymi dôsledkami. A keďže ide o hospodárenie s verejnými prostriedkami a keďže touto novelou chce presadiť, aby tieto verejné prostriedky boli pod lepšou spoločenskou kontrolou, a chce, aby vlastne sa prijalo určité pravidlo, ktoré by sa presadilo aj do novely Obchodného zákonníka, tak treba, aby v tom prípade, ak ide o verejné obstarávanie, nebolo možné zmluvy vyčierňovať, vybieľovať ap., ako sme to videli naposledy napr., keď sme boli na poslaneckom prieskume, keď išlo o zmluvy, ktoré súviseli so zavedením elektronického mýta. To je typický príklad. Proste prílohy, alebo tvorba ceny, alebo poplatky za jednotlivé mýtne transakcie, tieto nemožno zverejniť?! No je normálne, ak nemôžeme zverejňovať veci, ktoré súvisia s tým, že koľko v budúcnosti vynaložíme na to peňazí alebo ešte ďalších peňazí naviac? A tento návrh zákona, ktorý predkladá kolega poslanec Gabura, chce proste znížiť tieto možnosti, aby nebolo možné takýmto spôsobom vybieľovania strán a vyčierňovania strán odstrániť riadnu kontrolu pre využitie verejných financií.

    Neviem, či v tom môže mať niekto problém, aby sa verejné financie vynakladali transparentne. Ja si myslím, že by ho nemal mať. Ale uvidíme to pri hlasovaní o tomto návrhu zákona. Očakávam, samozrejme, negatívny výsledok zo strany koaličnej väčšiny. A očakávam ho predovšetkým preto, lebo nie tak dávno bola prijímaná vládna novela zákona o verejnom obstarávaní, čo bol materiál, ktorý bol doručený v auguste 2009 a týkal sa novely zákona o verejnom obstarávaní, teda zákona č. 25/2006 Z. z. Paradoxné na tom všetkom je to, že tá vládna novela, ktorá mohla zahrnúť aj ďalšie vylepšenia zákona o verejnom obstarávaní, tieto vôbec nemala v úmysle zahrnúť ani ich tam nezahrnula. A pritom súbežne, samozrejme, opozičný návrh, ktorý bol predložený a ktorý chcel riešiť predovšetkým a obmedziť plytvanie s verejnými zdrojmi a týkal sa predovšetkým problémového využívania verejných financií, s tým, že navrhoval jednak elektronické akcie, jednak stanovenie štandardov a finančných limitov, ale tiež sprísnenie a spresnenie pravidiel, aby sa nemohol zneužívať inštitút časovej tiesne, ale takisto aby sa nemohli využívať nejaké obštrukcie ohľadom predkladanej ceny, samozrejme, tento opozičný návrh a všetky tieto návrhy v tejto vládnej novele, ktorá bola súbežne prijímaná, neboli, sa neodsúhlasil. Na druhej strane samotná vládna novela v podstate riešila problém iný, problém zneužívania inštitútu žiadostí o nápravu námietok smerujúcich proti inému úkonu verejného obstarávateľa. To znamená, riešila nie postavenie obstarávateľa, štátu alebo štátnej inštitúcie, ktorá by mala šetriť verejné zdroje, ale problém investora, ktorý má problém, ak tí druhí, neúspešní uchádzači podávajú námietky.

    To všetko pripomínam len preto, lebo stále tu hovoríme o tom, ako všetko chceme zlepšovať, ako chceme získať verejné zdroje, ako chceme byť sociálni ap., a na druhej strane konkrétne veci, ktoré som teraz spomínal, kroky, skutky sú úplne opačné. Pri hlasovaní návrhy zákonov alebo novely, ktoré k tomu smerujú, teda k efektívnejšiemu využívaniu verejných financií, nepodporuje koaličná väčšina. A dokonca podporuje také kroky, aby tí investori mali silnejšiu pozíciu a neotravovali ich nejakými námietkami neúspešní uchádzači.

    A teraz sa vrátim naspäť k tomu predloženému návrhu, ktorý predkladá kolega poslanec. A nechcem sa stavať do pozície právneho experta, lebo právnikom nie som. Ale myslím si, že jednou z možností je práve toto zavedenie pravidla, že keď jednou zmluvnou stranou pri verejnom obstarávaní bude štát, resp. verejné zdroje, tak musí tá druhá strana, ktorá sa uchádza o to, pristúpiť na zverejnenie všetkých podmienok, teda musia byť tieto zmluvné vzťahy k dispozícii pre kontrolu tak, ako to napr. stanovuje zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Ale na druhej strane niektoré veci, ktoré sú obchodným tajomstvom, boli z toho vylúčené. To znamená, tá jedna veta, že ustanovenia o obchodnom tajomstve sa pre tento prípad nevzťahujú, je rozhodujúca.

    Som zvedavý, či tento návrh zákona koaličná väčšina posunie aspoň do druhého čítania, lebo keď chceme zlepšovať tento stav z hľadiska hospodárenia s verejnými financiami, tak potrebujeme aspoň takéto úpravy, aspoň tie malé kroky, keď už sa tie ostatné nedejú, aby sa posunula situácia k lepšiemu. Takže počkám si na hlasovanie a uvidím, či to podporíte. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec, za vystúpenie v rozprave.

    S faktickou poznámkou nikto nereaguje.

    Keďže pán poslanec bol posledný prihlásený do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci, chcem poďakovať kolegovi Kahancovi za podporu tohto zákona. Chcel by som upozorniť na jeden prvok, že v podstate tento návrh je len voľným pokračovaním toho, čo sa v spoločnosti deje, že sú už starostovia, sú primátori, ktorí svoje ekonomiky aj svoje pohyby peňazí dávajú na internet a jednoducho zverejňujú každý pohyb peňazí. Prvý príklad bol napr. z Martina. Chcel by som povedať, že zavedenie tejto tradície by bolo veľmi dobré na zníženie korupcie. A jednak je aj to, že my sa mnoho razy dostaneme k informáciám, čo sa stalo s majetkom obce alebo mestám až dodatočne, keď už v podstate ani ako občianska iniciatíva ani legislatívne proste už s tým nemôžeme nič robiť, sme postavení pred holé skutočnosti a stávame sa svedkami toho, že vlastne obecný majetok, majetok nás všetkých sa vyslovene nezodpovedne likviduje.

    Chcel by som vás poprosiť o podporu tohto zákona. Chcel by som povedať, že tu nepozerám ani nehľadím na to, či je to opozičný či koaličný návrh, lebo nikto nevie o ďalšom období, kto bude pri moci a koho sa dotkne tento zákon a komu môže byť ešte osožný. Ale v každom prípade bude osožný občanovi, pretože stransparentní, zviditeľní jednoducho narábanie s prostriedkami, na ktoré sám občan prispieva. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán navrhovateľ.

    Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Pani spravodajkyňa nezaujíma stanovisko k rozprave.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán poslanec Gabura, ešte zostaňte, pretože nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Tento poslanecký návrh zákona je uverejnený pod tlačou 1462. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1495.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Gaburovi, aby svoj návrh odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, ďalší z návrhov je viac-menej taký humanitný návrh. Je to návrh, ktorý sa aj mňa osobne, bytostne veľmi hlboko dotýka, nakoľko žijem v mnohodetnej rodine. A veľmi sa ma dotklo, keď v uplynulom období boli zrušené dôchodkové výhody pre matky s deťmi zohľadnené v podstate od počtu narodených detí.

    By som sa dotkol dôvodovej správy. Návrh zákona vychádza zo skúseností vyplývajúcich zo zmien uskutočnených novou právnou úpravou dôchodkového systému v roku 2003. Odstúpenie od doterajšej mnohoročnej praxe, podľa ktorej ženy, ktoré vychovali deti, odchádzali do dôchodku skôr, sa ukázalo ako krok smerujúci proti záujmom spoločnosti o posilnenie demografického vývoja a zároveň aj ako opatrenie, ktoré bolo voči ženám, čo vychovali deti a priviedli ich tak do poistného systému ako nových poistencov, príliš tvrdé. Predložený návrh zákona sa vracia k úprave, aká tu platila pre tieto poistenky pred prijatím zmien v roku 2003. Podľa nášho názoru je spravodlivé, aby dôchodkový poistný systém bral do úvahy aj skutočnosť, že poistenky, ktoré vychovali deti, do tohto systému neprispievajú len platbami poistných odvodov, ale aj tým, že do systému privádzajú nových poistencov. Už aj preto čím viac detí žena vychovala, tým je spravidla pri výpočte výšky svojho dôchodku viac znevýhodnená. Preto prax, ktorá túto skutočnosť istým spôsobom kompenzovala skorším nadobudnutím dôchodkového veku podľa počtu vychovaných detí, bola nielen pobádajúcim populačným opatrením spoločnosti, ale bola aj v každom prípade spravodlivá.

    Navrhovaná právna úprava nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty a ani neprináša nárok na pracovné sily ani životné prostredie a má priaznivý vplyv na zamestnanosť a tvorbu miest.

    Dámy a páni, ja si uvedomujem, že v období roku 2003 bola filozofia, že zadosťučinenie matkám, ktoré sa im naplní až skorším odchodom do dôchodku, a to bol vlastne aj dôvod toho zrušenia skoršieho odchodu do dôchodku, prichádza príliš neskoro a že svojím spôsobom je dôležitejšie nájsť mechanizmus, ktorý poskytne tieto výhody matkám hneď za produktívneho veku, keď tie prostriedky potrebujú naviac. Podľa môjho videnia aj vedomia a podľa toho, čo mám na výplatnej páske, podľa toho, aké príjmy má manželka, tak sa z toho nesplnilo dohromady nič. Dovolím si povedať, že sa správame ako policajný štát, áno priatelia, policajný štát, pretože dávame výsluhové dôchodky štyridsaťročným mladíkom, ktorí berú 10 000 až 20 000, nájdu si robotu, odchádzajú do dôchodkov, pričom matky, ktoré poslali do života 5, 8, 10 detí, nechávame žobráčiť. Je to vyslovená hanba. A nehnevajte sa, keď vám poviem, že toto nie je zásluhovosť ani odmena matiek za celé tie strádania, ktoré prežili, pretože matka stojí zoči-voči smrti pri každom pôrode, sa piple s každým dieťaťom. Tie bezsenné noci, ktoré mala pri každom z nás naša vlastná mater, to je odmena, že im zoberieme obdobie, aby mohli ísť skorej do dôchodku, že tá náhrada je smiešna? Schovávame to na bonusy a pritom tie bonusy sú smiešne. Ja vám to môžem z praxe povedať. Preto si myslím, ak chceme nastúpiť trend spravodlivosti, tak ho nastúpme. Ukážme, komu sme vskutku vďační za život, ukážme, že tie naše matky si zaslúžia ísť skorej do dôchodku.

    A ešte jedna maličká poznámka, priatelia. Skúste matku, ktorá vo veku 45 rokov sa chce zaradiť do pracovného procesu, zaradiť do pracovného procesu, aby bola dôstojne zamestnaná. To bol tiež jeden z argumentov, že keďže ženy majú nízke dôchodky, lebo si neodpracovali roky, tak im zrušíme skoršie odchody do dôchodku, nech majú možnosť si ich odpracovať. No ja vidím podnikateľov, ako zamestnávajú štyridsaťročné, päťdesiatročné ženy. Takže je nad čím sa zamyslieť, je vážne zaujať stanovisko k tejto téme. A myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme k tej náprave pristúpili. Dnes tomu dávam šancu, dnes predkladám zákon, ktorý vlastne vracia situáciu spred roka 2003. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie vášho návrhu zákona.

    Gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, určil pána poslanca Jána Goliana za spravodajcu. Nech sa páči, pán poslanec, poprosím o spravodajskú informáciu.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán navrhovateľ, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 1462), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 293 z 20. januára 2010 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1495 z 18. januára 2010 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Navrhovateľ zákona odôvodnil predložený legislatívny návrh.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, v termíne do 30 dní a gestorský výbor v termíne do 31 dní odo dňa pridelenia.

    Pán predsedajúci, ďakujem. Skončil som svoju spravodajskú informáciu a, prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Panie poslankyne, poslanci, kto má záujem sa do rozpravy prihlásiť ústne? Nikto sa do rozpravy nehlási. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Keďže žiadna rozprava nebola, nemajú sa k čomu ani pán navrhovateľ, ani spravodajca vyjadriť. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavného zákona je uvedený ako tlač 1463, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1496.

    Opäť poprosím pána poslanca Gaburu, aby svoj návrh ústavného zákona predložil.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Slovenská republika je podľa svojej ústavy zvrchovaný, demokratický a právny štát, ktorý sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Zároveň sa však v preambule svojho základného zákona hlási ku kultúrnemu dedičstvu svojich predkov a dovoláva sa cyrilo-metodského duchovného dedičstva. Súčasťou oboch dedičstiev je mravný základ opierajúci sa o morálne pravidlá pre konanie človeka uvedené v biblických textoch a označované ako Desatoro. Bez akceptácie jeho prikázaní by dedičstvo našich predkov a duchovné cyrilo-metodské dedičstvo stratilo akýkoľvek obsah a akýkoľvek zmysel. Mravné normy obsiahnuté v Desatore patria k morálnym základom našej civilizácie. A aj ak ich nie vždy ako ľudia chybujúci a nedokonalí dokážeme plne dodržiavať, spochybňovanie ich všeobecnej platnosti viedlo vždy k veľkým ľudským tragédiám. Posledná svetová vojna a neľudské totalitné režimy minulého storočia boli toho varujúcim príkladom.

    Príkaz zasvätiť siedmy deň v týždni Bohu je tretím príkazom Desatora. Toto základné mravné pravidlo, na ktorom vyrástla celá kresťanská civilizácia, učí, že šesť dní má človek pracovať a tvoriť všetky svoje diela, siedmy deň však vyhlasuje za Deň Pánov: „Vtedy nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha alebo tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý býva v tvojich bránach.“

    Náš právny poriadok by mal z dedičstva, ku ktorému sa v ústave hlási, vychádzať aj zo svojho mravného a prirodzeného základu vrátane učenia o Dni Pánovom, ktorým je v kresťanskej tradícii nedeľa.

    V praxi stále pretrvávajú prípady, keď sú zamestnanci nútení pracovať i počas nedele, napriek tomu, že im pracovné právo zaručuje platené pracovné voľno. Zamestnanci vykonávajúci prácu napr. v predajniach sa počas nedele nemôžu riadne venovať svojim rodinám, pretože v čase keď sú ich deti a ostatní rodinní príslušníci doma, títo zamestnanci pracujú. Pritom Ústava Slovenskej republiky sľubuje i ochranu manželstva, rodičovstva, zvlášť rodiny, osobitne detí a mladistvých. Práca, ktorou je počas nedele napr. predaj tovaru, nie je dôležitejšia ako rodina, ako deti, ktorým sa rodičia nemôžu venovať, napriek tomu, že platené pracovné voľno im sľubujú viaceré právne predpisy platné v Slovenskej republike.

    Keďže štát má i podľa medzinárodných dokumentov a v zhode so zásadou zosúladenia rodinného a pracovného života presadzovanou v pracovnom práve Európskej únie vytvárať predpoklady na spravodlivé a primerané pracovné podmienky, navrhuje sa sformulovať nové základné pravidlo o nedeli ako o dni pracovného pokoja určenom na duchovné povznesenie človeka a konštatovať ho priamo v Ústave Slovenskej republiky ako jedno zo základných ľudských práv. Takúto ústavnú úpravu obsahuje napr. aj platná nemecká ústava, ktorá článkom 140 preberá staršiu ústavnú úpravu z roku 1919.

    Navrhovanou úpravou sa konštatuje, že nedeľa a štátom uznané sviatky sú dňami pracovného pokoja a slúžia na duchovné povznesenie ľudí. Toto pravidlo sa ustanovuje ako základné ľudské právo, ktoré je možné obmedziť len zákonom, a to len v prípadoch, keď sú vo verejnom záujme, aj to len v nevyhnutnej miere. Takýmito prípadmi je napr. služba v nemocnici, v policajných zboroch, v ozbrojených silách, ale i zabezpečenie dostupnosti liekov, príp. základných potravín, verejnej dopravy, fungovanie energetických sústav, čerpacích staníc a podobne. Tam však kde o takéto prípady verejného záujmu nepôjde, umožní navrhovaná úprava ústavnú ochranu práva na nedeľu.

    Navrhovaná úprava je v súlade s článkom 2 Európskej sociálnej charty, ktorá garantuje zamestnancom platené sviatky, a v súlade so smernicou o pracovnom čase, ktorou sa zamestnancom garantuje nepretržitý odpočinok v týždni. Zamestnanci majú zaručené platené voľno vo sviatok podľa zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov. Zákonník práce len výnimočne umožňuje v dňoch pracovného pokoja výkon prác, ktoré vzhľadom na ich povahu nie je možné vykonávať len v pracovných dňoch. Ide o práce najmä v nepretržitých prevádzkach alebo napr. o práce, ktoré sú tak nevyhnutné, že ich nevykonaním by mohol byť ohrozený život alebo zdravie občanov. Tieto práce sú vyslovene vymedzené v § 94 Zákonníka práce. Napriek dlhoročnej právnej úprave sviatkového práva v Zákonníku práce a v osobitnom zákone o sviatkoch a dlhoročným tradíciám pracovného voľna počas sviatkov a v nedeľu v Slovenskej republike sa neustále predajný čas počas nedele rozširuje. V pôvodných členských krajinách Európskej únie sa zákaz práce v nedeľu dodržuje v podstatne širšom rozsahu. Len v nových členských krajinách strednej a východnej Európy zamestnávatelia, hlavne obchodné reťazce toto pravidlo nedodržujú.

    V úsilí zastaviť komercializáciu nedieľ, ktoré sú v Európe striktne dňami pracovného voľna, navrhuje sa povýšiť ochranu nedele na ústavnú úroveň.

    Takže toľko by som povedal úvodom, čo je vlastne hlavnou pointou navrhovanej ústavnej zmeny. Jednak sa blíži obedňajšia prestávka, v ostatnom vystúpim v rozprave. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán navrhovateľ.

    Gestorský výbor, v tomto prípade Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, určil za spravodajcu pána poslanca Mariana Záhumenského. Pán poslanec, poprosím o spravodajskú informáciu.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 26. januára 2010 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Návrh ústavného zákona, tak ako sa uvádza v dôvodovej správe, neodporuje medzinárodným zmluvám a nebude mať vplyv na štátny rozpočet. O vplyvoch na ostatné zložky rozpočtu verejnej správy sa navrhovateľ nevyjadruje.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie a ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutiami predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1496 z 18. januára 2010 a č. 1516 z 27. januára 2010 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej republiky Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajca, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní odo dňa jeho pridelenia. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Kto má záujem sa do rozpravy prihlásiť ústne? Pána navrhovateľa registrujem, ale nikto ďalší nemá záujem. Takže ako jediný v rozprave vystúpi pán poslanec Gabura.

    Vzhľadom na to, že je 12.00 hodín, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Len pripomínam, že o 14.00 hodine budeme pokračovať termínovanými dvomi bodmi. To je návrh poslankyne Národnej rady Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch a takisto návrh pani poslankyne Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pôvodné poradové čísla 116 a 117. A potom by sme pokračovali v rozprave o návrhu ústavného zákona, ktorý predkladá pán poslanec Peter Gabura.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku, prajem všetkým dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v popoludňajšom rokovaní šiesteho dňa 48. schôdze Národnej rady budeme pokračovať podľa schváleného programu prvým čítaním o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1452, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1485.

    Dávam slovo poslankyni Monike Gibalovej, ktorá návrh zákona uvedie. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka parlamentu, vážené dámy, prichádzajúce dve, a páni, prajem vám príjemné popoludnie. Dovoľte, aby som uviedla návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

    Poslanci, ktorí končia svoje prvé funkčné obdobie v parlamente, a takýmto som aj ja, so mnou určite budú súhlasiť v tom, že iba postupne sme prichádzali na to, čo sa skrýva za prácou poslanca Národnej rady. Jednou z prvých úloh nováčikov bolo preštudovať zákon o poslancoch Slovenskej národnej rady a zákon o rokovacom poriadku. Zákon č. 45/1989 Z. z. o poslancoch Slovenskej národnej rady sa pri čítaní v roku 2006 zdal byť rovnakou raritou ako živý dinosaurus na hradnom vrchu. V platnom znení zákona dodnes prežívajú orgány Národného frontu a organizácie v ňom združené, výbory ľudovej kontroly, národné výbory na všetkých úrovniach, vedúci socialistických organizácií, pracovné kolektívy, Česká národná rada a Federálne zhromaždenie, Slovenská socialistická republika a na záver ako zlatý klinec podpisy Šalgoviča a Knoteka. Celkom chápem, že je to úsmevné, ale je to fakt.

    Dodnes celkom nechápem, prečo nebol tento pre poslancov parlamentu základný zákon už dávno zrušený a nahradený novým. Platné znenie zákona o poslancoch Slovenskej národnej rady naozaj nie je dôvodom na hrdosť. Možno aj preto by ste ho márne hľadali medzi základnými dokumentmi na internetovej stránke Národnej rady. A je na nej všeličo od Ústavy Slovenskej republiky a ústavných zákonov cez zákony, volebné poriadky a informácie až po spôsob podávania a doručovania materiálov Národnej rade. Iba zákon o poslancoch tam chýba. To však nie je dôvod pre podanie tohto návrhu mojej novely, pretože ide o viac-menej formálne nedostatky.

    Dôvodom pre podanie novely sú moje 3,5-ročné skúsenosti v poslaneckej funkcii. Počas tohto obdobia som urobila niekoľko komplexných hĺbkových prieskumov, pri ktorých som spolupracovala s mnohými štátnymi orgánmi a zozbierala množstvo informácií potrebných na to, aby som si mohla vytvoriť objektívny pohľad na problém, ktorý mi ústredný orgán štátnej správy nebol schopný poskytnúť v požadovanom rozsahu. Spomeniem napr. prieskum o stave vybavovania žiadostí uplatnených podľa zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, ktorý pokrýval všetky obvodné pozemkové úrady na Slovensku a spracovával informácie o cirka 650 žiadateľoch. Spoločným menovateľom problémov, ktoré som zaregistrovala a ku ktorým možno prispelo aj to, že som opozičná poslankyňa, bola občasná, mierne povedané, neochota úradníkov štátnej správy k spolupráci s odôvodnením, že mi k tomu chýba zákonná legitimácia.

    Jedným zo základných práv poslanca Národnej rady Slovenskej republiky je interpelovať vládu Slovenskej republiky a členov vlády a požadovať od nich, od vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a od vedúcich ostatných štátnych orgánov informácie, vysvetlenia, podklady potrebné pre výkon poslaneckej funkcie v zmysle § 12 písm. g), h) a ch) zákona. Získavanie poznatkov od orgánov verejnej správy je možné z hľadiska obsahu činnosti zákonodarcu považovať za jeho „individuálny poslanecký prieskum“, ktorý každý poslanec v priebehu výkonu svojej funkcie rutinne vykonáva a bez ktorého by jeho činnosť nemala zmyslel alebo by bola neúplná, lebo by nemohol dôjsť k nejakým konečným relevantným záverom.

    A § 12 písm. j) zákona dáva poslancovi možnosť zúčastňovať sa na prieskumoch organizovaných orgánmi Národnej rady Slovenskej republiky, avšak zabúda na skutočnosť, že základným právom poslanca je aj vykonávanie individuálneho prieskumu. Cieľom predloženého návrhu je sprehľadniť znenie príslušných ustanovení zákona a zahrnúť osobný poslanecký prieskum do znenia § 12 písm. j), aby bolo v zákone formálne zakotvené to, čo objektívne existuje. Tento návrh vyplýva zo skutočnosti, že v § 45 ods. 3 písm. d) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa možnosť vykonania poslaneckého prieskumu výbormi považuje za jednu z foriem činnosti výborov Národnej rady Slovenskej republiky. O to viac je potrebné, aby sa individuálny poslanecký prieskum považoval za zdroj poznatkov potrebných pre iniciatívny výkon a skvalitnenie činnosti poslanca parlamentu. A ja toto ako nováčik v parlamente po prvom volebnom období vidím ako veľmi nutnú vec, prijať takúto novelu tohto zákona.

    Vážený poslanecký zbor, domnievam sa, že návrh, ktorý predkladám, naozaj uľahčí prácu nás všetkých poslancov v prospech voličov, ktorých tu zastupujeme, bez ohľadu na to, do ktorého tábora patríme. Preto rovnako ja ako vy, pomaly keď treba robiť odpočet z práce poslanca smerom navzájom k sebe, ale najmä k voličom, vás prosím o podporu tejto novely zákona. Ďakujem vám pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Jánovi Babičovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 26. januára 2010 určil za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Dôvodová správa nerieši otázku súladu navrhovaného zákona s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi ani medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev ani v práve Európskej únie.

    V doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie predkladateľka konštatuje, že návrh predmetného zákona nezakladá nároky na rozpočty verejnej a správy a neovplyvní podnikateľskú sféru, životné prostredie ani zamestnanosť.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutiami predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1485 z 18. januára 2010 a č. 1516 z 27. januára 2010 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady pre európske záležitosti, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní odo dňa jeho pridelenia.

    Skončil som, pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásila predkladateľka pani poslankyňa Gibalová, ďalej pani poslankyňa Sárközy. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pani poslankyňa Gibalová, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka, za slovo. Ja len krátko predtým, ako budete uvažovať o hlasovaní nad touto novelou, by som vám chcela len odcitovať § 12 zo zákona č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady, je to veľmi krátke a stručné: „Poslanci sú oprávnení najmä podávať návrhy vo všetkých veciach, ktoré patria do pôsobnosti Slovenskej národnej rady, podávať Slovenskej národnej rade návrhy zákonov Slovenskej národnej rady a podnety na vypracovanie návrhov zákonov Slovenskej národnej rady, predkladať Slovenskej národnej rade podnety na podanie návrhu zákona Federálneho zhromaždenia, predkladať Slovenskej národnej rade a jej orgánom návrhy, podnety a pripomienky k predloženým návrhom zákonov, požadovať od Predsedníctva v Slovenskej národnej rade pomoc a informácie potrebné pre výkon poslaneckej funkcie a požadovať informácie od predsedu Slovenskej národnej rady, zúčastňovať sa s poradným hlasom na schôdzach výborov, ktorých nie sú členmi, interpelovať vládu Slovenskej socialistickej republiky a jej členov a klásť im otázky vo veciach ich pôsobnosti, požadovať od členov vlády Slovenskej socialistickej republiky, ako aj od vedúcich ostatných ústredných orgánov Slovenskej socialistickej republiky informácie, vysvetlenia, podklady potrebné pre výkon poslaneckej funkcie, požadovať od vedúcich ostatných štátnych orgánov a vedúcich socialistických organizácií informácie, vysvetlenia, podklady potrebné pre výkon poslaneckej funkcie, na základe poverenia Slovenskej národnej rady alebo jej orgánov zúčastňovať sa na spolupráci s Českou národnou radou a Federálnym zhromaždením a ich orgánmi a zúčastňovať sa na prieskumoch organizovaných orgánmi Slovenskej národnej rady, ak sú na to pripravení.“ K tomu sa dá dodať len toľko, že obuvník chodí bosý a krajčír chodí nahý. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Keďže nie sú reakcie na vystúpenie pani poslankyne Gibalovej, slovo má pani poslankyňa Sárközy. Nech sa páči.

  • Vážená podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa v krátkosti k predkladanej novele zákona, ktorú predkladá pani poslankyňa Gibalová, ktorá sa týka nás všetkých, teda zákona o poslancoch.

    Najprv môj osobný zážitok, ktorý som mala asi podobný ako ona vtedy, keď som tu bola v prvom volebnom období. To isté sa stalo mne ako jej. Pripravila som si nejaké vystúpenie v Národnej rade a mala som pred sebou zákon o rodine. A dozvedela som sa niekedy v roku 2000, že zákon o rodine, ktorý bol platný v roku 2000, bol z roku 1961. A zarazila ma tam jedna veta: „O výchovu detí sa stará Socialistický zväz mládeže.“ No vtedy som si uvedomila, aké zákony sú ešte v platnosti. A musím povedať, že s nebohým pánom poslancom Langošom sa nám vtedy vydarila krátka novela zákona o rodine. A dovolím si tvrdiť, že po tom to odštartovalo tú veľkú novelu, ktorú potom parlament prijal niekedy v roku 2004, ak si dobre pamätám, ktorý je v platnosti dodnes. To je len prvá poznámka k tomu, čo povedala pani poslankyňa na úvod, teda v predkladacej správe.

    A tá druhá poznámka, ktorú chcem povedať a ktorá sa týka tej druhej časti dôvodovej správy, kde hovorila o tom, že poslanci robia odpočet pred voličmi a, myslím si, aj pre seba. A sú situácie, keď sa poslanci nevedia dostať na poslanecký prieskum. To sa stalo nám na výbore pre sociálne veci a bývanie. Päťkrát sa nám nepodarilo vo výbore odsúhlasiť, aby sme mohli ísť na poslanecký prieskum do sociálnych podnikov, do tých sociálnych podnikov pilotných, o ktorých teraz rozprávame takmer každý deň, kde máme list z Európskej komisie. A z médií sa o tom dozvedáme deň čo deň viac informácií. Preto hovorím, že je to z médií, pretože poslanci výboru sa to nemohli dozvedieť ani dnes, pretože poslanci koalície neprišli na rokovanie výboru, tým pádom výbor nebol uznášaniaschopný. Pokúsili sme sa viackrát dostať na poslanecký prieskum, ale, žiaľbohu, takisto ako povedala pani poslankyňa, na poslanecký prieskum môže ísť poslanec len vtedy, keď to odsúhlasí výbor. A to sa v našom prípade nestalo. Určite takýchto situácií je viac, ale pretože s pani poslankyňou sme spoločne vo výbore pre sociálne veci a bývanie, touto situáciou sme sa zaoberali posledné mesiace viackrát. Dokonca ten posledný prieskum, ktorý sme chceli uskutočniť, bol asi v tom zmysle, že nepovieme, do ktorého sociálneho podniku chceme ísť, ale nech sa to vyžrebuje a nech žreb určí, ktoré budú tie dva sociálne podniky, ktoré chceme navštíviť. Žiaľbohu, poslanci koalície nám to neodsúhlasili.

    Takže vítam túto novelu. Myslím si, že sa týka nás všetkých, lebo dnešný opozičný poslanec môže byť koaličný a dnešný koaličný poslanec môže byť čo nevidieť opozičný. Ide tu o nás všetkých, ide tu o poslancov. Myslím si, že tu by sme sa nemali hrať na koaličných, opozičných poslancov. Pani poslankyňa, ja aj moji kolegovia z klubu SMK, Magyar Koalíció Pártja tento váš návrh podporíme. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sárközy nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pani navrhovateľka, chcete zaujať stanovisko? Nie.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Takisto nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 1453, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1486.

    Opäť dávam slovo pani poslankyni Gibalovej, ktorá návrh zákona uvedie. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené poslankyne a vážení poslanci, dámy a páni, predkladám na rokovanie 48. schôdze parlamentu návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorý rieši valorizáciu dôchodkových dávok tak, že odstraňuje trvalé a výrazné roztváranie nožníc medzi dávkami rôznych príjmových skupín, čo sa najmarkantnejšie prejavuje pri porovnaní sumy navýšenia vysokých a nízkych dôchodkových dávok.

    Valorizácia dôchodkov by mala kompenzovať zvýšenie výdavkov v dôsledku rastu životných nákladov aj poberateľom s najnižšími dôchodkovými dávkami. Žiaľ, mechanizmus uplatňovaný od roku 2004 tento predpoklad nespĺňa a ľudia so značne podpriemernými dávkami sú po každej valorizácii chudobnejší, pretože prírastok dávky je nižší ako suma zodpovedajúca medziročnému rastu životných nákladov. Zároveň dochádza k tomu, že valorizačný prírastok značne nadpriemerných dôchodkových dávok je niekoľkonásobne vyšší, ako je minimálna suma potrebná na pokrytie zvýšených nákladov spôsobených medziročným rastom cien, čo je celkom oprávnene najčastejší dôvod kritiky súčasného systému valorizácie dôchodkov u poberateľov s nižšími dôchodkami.

    Návrh, ktorý predkladám, spočíva v tom, že dôchodkové dávky sa valorizujú výlučne pevnou sumou, ktorá sa rovná výške predpokladanej priemernej mesačnej sumy percentuálneho navýšenia dôchodkovej dávky zohľadňujúcej medziročný rast spotrebiteľských cien. Ak vetu, ktorú som pred chvíľou prečítala, by som maximálne zjednodušila, potom navrhujem, aby sa dôchodkové dávky valorizovali tak, že každý rok vzrastú o pevnú sumu závislú iba od výšky inflácie za predchádzajúci rok bez ohľadu na výšku dôchodku.

    Na prvý pohľad vyzerá tento návrh ako vystrihnutý z učebníc marxizmu-leninizmu a z teórií populizmu. Pokúsim sa dokázať, že to tak nie je. A zameriam sa pritom najmä na starobné a predčasné starobné dôchodky, ktoré pohltia podstatný objem prostriedkov vyplatených Sociálnou poisťovňou na dávky.

    Viacpilierové systémy dôchodkového zabezpečenia vo svete fungujú tak, že predstavujú kombináciu zásluhového a solidárneho prvku. V novembri 2008 sme sa pri návšteve partnerského sociálneho výboru Folketingu dozvedeli, že v Dánsku jestvuje obdoba rýdzo solidárneho piliera, ktorý poskytuje každému občanovi po 65. roku veku dávku v jednotnej výške. Táto dávka postačuje na pokrytie najzákladnejších životných potrieb, ale na prilepšenie v starobe slúžia prostriedky zo zásluhového piliera vo forme doplnkového pripoistenia a súkromného poistenia.

    Ako by mal fungovať náš 1. pilier pre osoby, ktoré sú účastníkmi sporenia v 2. pilieri, a aký by mal byť 1. pilier pre dôchodcov a pre tých, ktorí pracujú a nie sú alebo už nemôžu byť v 2. pilieri, aby zabezpečoval vyváženú kombináciu zásluhového a solidárneho princípu? Náš systém dôchodkového zabezpečenia kríva na jednu nohu. Od roku 2004 má 1. pilier mimoriadne výrazné prvky zásluhovosti. A popri ňom jestvuje 2. pilier ako výlučne zásluhový. Spytujem sa, kde sme nechali jej veličenstvo solidaritu, keď valorizačné navýšenie podpriemerných dávok v 1. pilieri nestačí ich poberateľom pokryť ani rast životných nákladov alebo keď valorizačné navýšenie vysokého dôchodku po niekoľkých rokoch je vyššie ako celý nízky dôchodok. Náš 1. pilier okolo zásluhovosti iba prefrčal. Nebudem sa teraz zaoberať tým, ako by mal fungovať 1. pilier pre osoby, ktoré sú dnes zároveň poistencami v 2. pilieri. Na to je ešte čas.

    Uvažovala som nad tým, ako dosiahnuť to, aby bol 1. pilier vyváženou kombináciou solidarity a zásluhovosti pre osoby, ktoré nie sú účastníkmi poistenia v 2. pilieri. Výsledkom úvah je predložená novela, ktorá predstavuje jednu z ciest, ako to dosiahnuť. V tomto ponímaní návrh rešpektuje prvok zásluhovosti charakteristický pre 2. pilier, pretože nadpriemerný príjem sa pri vymeraní výšky napr. starobného dôchodku zohľadní ako nadpriemerná dávka, ktorú bude poberateľ dostávať trvale po celý čas svojho života. To isté, ale v obrátenom garde sa vzťahuje na výšku dôchodku vymeraného spod priemerného príjmu.

    Zároveň však tento návrh novely zákona vychádza zo zásady, že uplatňovanie prvkov zásluhovosti končí dňom vymerania výšky dôchodku. To je základná pointa tejto novely zákona, ktorú v tejto chvíli predkladám. Uplatňovanie prvkov zásluhovosti končí dňom vymerania výšky dôchodku. To znamená, že v období vyplácania dávok sa už výhradne uplatňuje prvok solidarity v tom zmysle, že valorizačné navýšenie pevnou sumou je rovnaké pre každého, kto sa v systéme nachádza. Podľa tejto predstavy každému patrí rovnaké valorizačné navýšenie, ale nie rovnaký dôchodok, pretože rozdiely vo výške dávok, ako boli určené pri vymeraní dôchodku, zostanú nezmenené. A tak poberatelia dôchodkov zostanú trvale na rôznych stupienkoch rebríčka dávok a po valorizácii sa všetci posunú vyššie o rovnakú vzdialenosť. To je rozdiel v porovnaní s terajším stavom, keď sa po valorizácii poberatelia na spodných stupienkoch posunú iba o malilinký krôčik a tí, ktorí majú vyššie dôchodky, urobia velikánsky skok.

    Aký je praktický dopad tohto návrhu na jednotlivé príjmové kategórie osôb? Pokúsila som sa to vysvetliť včera v článočku vo včerajšom vydaní Hospodárskych novín. Valorizácia pevnou sumou predstavuje mierny nárast príjmu pre nízko príjmové kategórie občanov, mierny pokles pre vysoko príjmové skupiny a nemá žiadny alebo má iba veľmi nevýznamný vplyv na tých, ktorí poberajú dôchodok na priemernej úrovni, na úrovni priemernej dávky. Valorizácia starobného a predčasného starobného dôchodku pevnou sumou cielene oslabuje princíp výlučnej zásluhovosti 1. piliera, ktorý v rozsahu podľa platného zákona nemá svoje opodstatnenie, avšak zároveň, ako to vyplýva z predchádzajúceho výkladu, nespôsobuje nivelizáciu dávok, pretože zachováva pôvodnú diferenciáciu ich výšky. Navrhovaný model úpravy výšky dôchodkových dávok vnáša do 1. piliera princíp solidarity a zároveň rešpektuje princíp zásluhovosti, vďaka čomu poberatelia s nadpriemerným príjmom majú zabezpečenú vyššiu úroveň dávok po celý čas ich poberania. V tomto prevedení je teda istou obdobou kombinácie 1. a 2. piliera aj pre tých, ktorí nie sú zúčastnení v 2. pilieri dôchodkového sporenia. A to je cieľ, ktorý si kladie táto novela zákona dosiahnuť.

    Návrh má ešte jeden dopad, ktorý nebol zohľadnený pri tvorbe zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Predložený valorizačný mechanizmus neberie do úvahy medziročný rast priemernej mzdy. A je teda predpoklad, že očakávaný trvale vyšší rast priemernej mzdy ako inflácie má potenciál prispieť k zmierňovaniu nerovnováhy v základných fondoch poistenia Sociálnej poisťovne.

    Dámy a páni, to, čo mi chýba v súvislosti so systémom dôchodkového zabezpečenia, je diskusia a na jej základe rozhodnutie pre optimálne riešenie. Tento návrh splní svoj účel, ak prispeje k otvoreniu diskusie o opatreniach smerujúcich k dosiahnutiu finančnej udržateľnosti dôchodkového systému, čo vychádza aj z tohto návrhu, ale aj pomoci pre nízkopríjmové skupiny poberateľov dôchodkových dávok. Ďakujem vám pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, pánovi poslancovi Jozefovi Šimkovi. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 293 z 20. januára 2010 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1486 z 18. januára 2010 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.

    Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Navrhovateľka zákona odôvodnila predložený legislatívny návrh.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade so zákonom o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálnej veci a bývanie, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, v termíne do 30 dní a gestorský výbor v termíne do 31 dní odo dňa pridelenia.

    Pani predsedajúca, skončil som so spravodajskou informáciou, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala písomné prihlášky. Chce sa niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rokovaní budeme pokračovať v prerušenej rozprave prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 1463).

    Prosím spravodajcu z ústavnoprávneho výboru pána Mariana Záhumenského, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov, navrhovateľa tu máme.

    Pán navrhovateľ je prihlásený do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, v úvode som predstavil dôvody, prečo podávam v ústavnej forme tento návrh. Teraz by som sa rád dostal k tomu, čo je gro, čo sa vlastne deje v našej spoločnosti, či máme ozaj takú deravú legislatívu a či ozaj naša legislatíva si nedele nectí alebo im neprikladá svoj význam.

    Ako som už predtým uviedol, na spracovanie návrhu ústavného som vychádzal z nemeckej ústavy. A v Nemecku sa rešpektuje nedeľa ako deň pracovného pokoja. My našimi zákonmi, a by som sa priblížil troška k analýze, ktorú som si dal urobiť, platnej legislatívy, a hlavne Zákonníkom práce sa tiež približujeme k tomuto. A v jeho znení v podstate tieto veci sú uvedené.

    Teda zoberiem Zákonník práce § 94. Odsek 1 hovorí: „Dni pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok v týždni a vo sviatky.“ Odsek 2 hovorí: „Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.“ Odsek 3 hovorí: „V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno zamestnancovi nariadiť len tieto nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v iných dňoch,“ a teraz je tá definícia pomerne rozsiahla, „naliehavé opravárske práce, nakladacie a vykladacie práce, inventúrne a uzávierkové práce, práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu, práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach, práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojenie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva, kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat, naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín.“ Odsek 4 hovorí: „Vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.“ Odsek 5 hovorí: „V dňoch 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12.00 hodine a 25. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) s výnimkou maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a, ustanovenia ods. 3 písm. f) a odseku 4 sa v týchto prípadoch nepoužívajú.“

    Sviatkom podľa zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch sú štátne sviatky a dni pracovného pokoja. Podľa tohto zákona sú štátnymi sviatkami 1. január, 5. júl, 29. august, 1. september a 17. november, dňami pracovného pokoja okrem nedieľ sú sviatky 6. január, Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 15. september a 24. až 26. december. Ak teda vychádzame z dikcie § 94 ods. 1 Zákonníka práce, že dňami pracovného pokoja sú dni, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok v týždni, a sviatky, a podľa odseku 2 tohto ustanovenia, že možno prácu v dňoch pracovného pokoja, teda vo sviatok a počas nepretržitého odpočinku v týždni nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov, znamená to, že na dni 6. január, Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 1. september, 15. september, 1. november a 26. december, do výpočtu dní patrí, samozrejme, aj 1. január a Veľkonočná nedeľa, a 24. až 26. december, tieto dni sú však dobre ošetrené, by zamestnávateľ mohol nariadiť len takú prácu, ktorá je uvedená v § 94 ods. 3 a 4 Zákonníka práce, pričom to by mohol urobiť len s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnávateľa. Ak je teda v Zákonníku práce v § 94 ods. 2 a 3 dané, že prácu možno v dňoch pracovného pokoja nariadiť len výnimočne, a to sú taxatívne vymenované činnosti, znamená to tiež, že ju možno dohodnúť aj počas týchto dní. Zamestnávatelia ju však nedohadujú, je to pre nich bežný pracovný deň, čo je podľa nášho názoru v rozpore so zákonom. Zákonom č. 200/2008 Z. z., ktorý novelizoval Zákonník práce a ktorý zaviedol v § 94 ods. 5, sa stanovili jasné pravidlá po počiatočných problémoch, v prvom roku od účinnosti sa toto ustanovenie až na malé výnimky dodržiava. Stálo by teda za uváženie, či by jestvujúci odsek 5 § 94 nemal byť novelizovaný podobne, ako to bolo v roku 2008. A mohol by mať napr. takéto alebo podobné znenie: „Počas dní pracovného pokoja upravených v § 1, 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dojednať prácu, ktorou je predaj konečnému spotrebiteľovi s výnimkou predaja podľa prílohy č. 1a.“ Týmto vlastne vytvárame určitú duplicitu v zákone.

    Ďalší problém v praxi robí § 94 ods. 5 termínom či slovným spojením „predaj konečnému spotrebiteľovi“, teda „maloobchodný predaj“. Problémom je to preto, lebo nadnárodná spoločnosť METRO tvrdí, že jej sa toto ustanovenie odseku 5 netýka, lebo nepredáva konečnému spotrebiteľovi, nerobí maloobchodný predaj, ale len veľkoobchodnú činnosť. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky však na písomné dotazy odpovedá tak, že toto ustanovenie sa vzťahuje aj na METRO a na ostatné veľkosklady. Pravdupovediac nie sme jednoznačne presvedčení, že teraz platné ustanovenie odseku 5 jeho výklady potvrdzujú. Ak by v tomto ustanovení bolo vynechané slovné spojenie „predaj konečnému spotrebiteľovi“, teda „maloobchodný predaj“, tak niet už o čom ďalej polemizovať.

    Posledným problémom sa javí písmeno f) § 94 ods. 3 Zákonníka práce. Podľa tohto ustanovenia sa v deň nepretržitého odpočinku v týždni môžu nariadiť len práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojenie životných potrieb. Slovíčko „životných“ sa vykladá tak, že do životných potrieb patrí predaj. Ministerstvo však tvrdí, že pod životné potreby nemožno zahrnúť predaj tovaru, ale neexistuje žiaden relevantný výklad, čo je to životná potreba.

    Máme za to, že ak by sa jednoznačne v Zákonníku práce vymedzili nami načrtnuté problémy z praxe, nemohlo by dochádzať k porušovaniu týchto ustanovení, resp. ich rôznorodého výkladu.

    V konečnom dôsledku dňa 18. 12. 2000 nadobudla platnosť Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, kde v článku 9 Slovenská republika sa zaviazala, že bude rešpektovať ako dni pracovného pokoja nedele a okrem toho aj dni: 1. január a 6. január, Veľkonočný pondelok, 5. júl, 15. september, 1. november a 24. až 26. december. Ak sme sa k tomu zaviazali, tak je to potrebné aj dodržiavať, že nedele a uvedené dni by mali byť dňami pracovného pokoja. Tú realitu poznáme sami a vieme k čomu dochádza, že namiesto využitia nedele na šport, odpočinok, kultúru, relaxovanie my bohatí Slováci potrebujeme chodiť po obchodoch a nakupovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Reakcie na vystúpenie pána poslanca Gaburu nie sú.

  • Hlasy v sále.

  • A, pardon, je jedna faktická poznámka. Ste prihlásený či nie?

  • Odpoveď z pléna.

  • Poprosím, s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Rydlo. Nech sa páči.

  • Len veľmi krátku poznámku, pán predkladateľ. Ja som v tejto aule predtým predkladal návrh na zmenu Zákonníka práce. Pochopiteľne, neprešiel, pretože nebola preň politická vôľa.

    Ale chcem povedať jednu zásadnú vec, že zákony tohto štátu sú relatívne, opakujem, relatívne nechcem povedať, že sú dobré, ale prijateľné. To, čo chýba, je, že chýba jednoducho štátna moc, ktorá by donútila tých, ktorí ten zákon nedodržiavajú, k tomu, aby zákon rešpektovali. Ja plne podporujem to, aby nedeľa bola nedeľou pre rodiny, pre šport, pre kultúru, pre vzdelanie, pre ničnerobenie namiesto toho, aby sa chodilo nakupovať, resp. byť frustrovaní v tých nových chrámoch, ktoré sú veľkoobchodné centrá a tak ďalej. Ale myslím si, že zásadným problémom našej spoločnosti je ten, že štátna moc je príliš slabá na to, aby donútila tých, ktorí porušujú flagrantným spôsobom zákon, aby tento zákon rešpektovali.

    Ja váš návrh, pochopiteľne, podporím, ale viem, že to je hlas svätého Jána volajúci na púšti, bohužiaľ. Ďakujem.

  • Chcete reagovať, pán poslanec Gabura? Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete k rozprave zaujať stanovisko? Nie.

    Pán spravodajca, chcete k rozprave zaujať stanovisko? Takisto nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračovať budeme prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lászlóa Kötelesa, Miklósa Duraya a Pála Csákyho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 1474, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1507.

    Nech sa páči, pán poslanec Köteles, máte slovo.

  • Hlasy v sále.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže budeme pokračovať. Ospravedlňujem sa, lebo bolo nejaké organizačné zlyhanie.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 1464, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1497. Nech sa páči, pán poslanec Gabura, uveďte zákon.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Účelom navrhovaného zákona je zvýšiť úroveň solidarity daňového mechanizmu subjektov, ktorým zákon poskytuje osobitné výhody. Takýmito subjektmi sú právnické osoby, ktoré sú držiteľmi bankového povolenia, teda banky. Náš právny poriadok poskytuje bankám výsadné postavenie v ekonomickom živote. Bez využívania bankových služieb sa nedá uskutočniť temer žiadna ekonomická aktivita. Bankám to preto zaručuje vysoké príjmy vyplývajúce z ich právneho postavenia. Je preto spravodlivé, aby tieto subjekty prispievali do spoločnej pokladne vyššou mierou ako ostatné ekonomické subjekty. Na zabezpečenie určitého štandardu dôstojného života pre každého je preto solidarita silnejších s menej úspešnými a chudobnými nevyhnutná. Navrhovaný zákon navrhuje sa vrátiť k tradícii solidárneho daňového systému, ale aj systému, ktorý vedie k nejakej podnikateľskej cti a mravnej zodpovednosti. Týmto bankám na ozdravenie bolo z našich peňazí poskytnutých 100 mld. korún. Dnes je čas, keď sa nachádzame v kríze, a dnes je čas, aby tieto banky boli dostatočne solidárne zase s nami.

    Zákon zvýši príjem do štátneho rozpočtu o 6 % voči výške dane z príjmov od držiteľov bankových povolení oproti súčasnému mechanizmu.

    Návrh neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest ani na životné prostredie.

    Takže toto je na úvod, uviedol som tento zákon. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Michalovi Lukšovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 1464), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala písomné prihlášky. Chce sa niekto ústne prihlásiť? Ústne sa prihlásil pán poslanec Gabura. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, na slovenskom bankovom trhu v súčasnosti aktívne vykonáva svoju činnosť okrem centrálnej banky 16 komerčných bánk, teda subjektov, 10 pobočiek zahraničných bánk a dve úverové družstvá. Drvivá väčšina z nich prešla v uplynulom období ozdravovacím procesom a následne privatizáciou, ktorá stála daňových poplatníkov 100 mld. korún. Toto všetko sme zaplatili my občania.

    Dnes je namieste iná otázka, ako sa správajú na trhu. Podmienky poskytovania úverov a služieb približne kopírujú, takže o konkurencii nemôže byť ani reči. Naopak, sledujeme nárast úrokových marží bánk pri úveroch poskytnutých obyvateľstvu. Kým v júli minulého roka predstavoval rozdiel medzi výškou úrokov z novo poskytnutých úverov a úrokov z prijatých vkladov reprezentovaných medzibankovou trhovou sadzbou zhruba tri percentuálne body, v prvom štvrťroku tohto roka to už bolo šesť percentuálnych bodov. Toto správanie mnohým potenciálnym klientom bánk natrvalo zabuchlo dvere pred možnosťou získať úver na kúpu, rekonštrukciu bytu, domu a tak ďalej. Ten dôvod je vraj kríza. Ale platobná disciplína a nevymožiteľné úvery na Slovensku vôbec nedávali a nedávajú závdavok. Takto sa správať k obyvateľstvu, skôr to vyvoláva pocit, že banky musia šetriť a hromadiť finančné prostriedky.

    Na zisky slovenských bánk mal najväčší vplyv najmä rast úrokových výnosov. Ide najmä o príjmy z poskytnutých úverov. Tie sú za niekoľko posledných rokov významným motorom ziskovosti bánk spolu s príjmami poplatkov. Finančné inštitúcie na úrokoch zarobili 28,8 mld., čo je o 16 % viac ako pred rokom. Rástli taktiež výnosy z poplatkov a provízií. Tie si medziročne polepšili o 9 % a ku koncu obdobia dosiahli viac ako 9 mld. korún. Budúcnosť bánk na Slovensku sa bude vyznačovať menším, prísnejšie regulovaným bankovým systémom a prevahou univerzálnosti bánk. Banky sa nebudú môcť spoliehať na kapitálové trhy. Tradičné bankovníctvo povedie k tomu, že bankový model bude jednoduchší, odolnejší voči rizikám a transparentnejší, banky budú dosahovať nižšie zisky, ale výnosy po započítaní rizika nebudú výrazne nižšie, pretože tento obchodný model bude celkovo menej rizikový, banky si ponechajú väčšiu časť svojich výnosov a ponesú viac zodpovednosti za overenie kvality úverov.

    Je pravdou, že budeme čeliť vážnym rozpočtovým problémom, pretože ekonomická recesia a prepad cien aktív znížia daňové príjmy. A preto sa nevyhneme ani z dlhodobého hľadiska vyššiemu zdaneniu. Práve vzhľadom na dominantné postavenie finančných služieb na celkovej ekonomike je prirodzené, že či už súčasná alebo budúca vláda sa bude snažiť tento sektor čo najviacej zdaniť. A vplyv verejnej mienky bude tlačiť na bankovú správu, zdaňovanie, spôsob vyplácania dividend a platobnú politiku. Musíme počítať aj s týmto konfliktom.

    Myslíte si, kolegyne, kolegovia, že je spravodlivé, keď má banka devätnásťpercentnú daň a má takú istú daň živnostník a veľkopodnikateľ? Banky síce vykázali pokles ziskov za uplynulé obdobie, pomaly sa priblížili k stratám, ale má to svoju príčinu v predpoklade, že budú v krátkej budúcnosti sa objavovať problémové úvery, hypotéky alebo lízingy. Banky tvoria zvýšené opravné položky na krytie možnej straty. Čistá tvorba opravných položiek a rezerv bankového sektora stúpla v 11-mesačnom období medziročne o 151 % na sumu 363,9 mld. eur. Jedenásťmesačný zisk bankového sektora klesol v medziročnom porovnaní o 50 % na 322,3 mil. eur. Rok 2009 bol rokom zmien, keď mnohé firmy začali prehodnocovať svoje náklady a príjmy a dokonca aj samotné pôsobenie na trhu. Slovenské bankovníctvo sa ocitlo prvýkrát od doby ozdravenia a prechodu k zahraničným vlastníkom v poklese. Ale toto hovoria bankári. Stagnáciu zaznamenala dominantná položka zisku bánk. A to sú úrokové príjmy. Kým v minulých obdobiach úrokové príjmy pravidelne rástli dvojcifernými číslami, v 11 mesiacoch roku 2009 stúpol čistý úrokový výnos len o 3,2 % na 1,414 mld. eur. Prijatie spoločnej európskej meny od začiatku roku 2009 malo za následok výpadok príjmov z devízových operácií. Zisk sektora z devízových operácií totiž v 11 mesiacoch klesol o 71,9 % na 64 mil. eur. Čistý zisk sektora z poplatkov a provízií sa znížil o 10,6 % na 369,7 mil. eur. Očakáva sa, že viaceré banky v roku 2009 ukončia hospodárenie s 50-percentným ziskom oproti roku 2008. V porovnaní s tým, ako prebieha kríza, ako klesajú výnosy a príjmy podnikov, je to fantastický výsledok pre banky.

    Preto si myslím, ak hovoríme o celospoločenskej solidarite, tak musíme brať na zreteľ, že sme sa všetci skladali na dnešný stav bánk, a to v nemalej miere, 100 mld. korún. Dnes keď štát na každom kroku potrebuje peniaze, daňové úrady s nebývalou dôslednosťou zbierajú od občanov každé euro aj z obdobia, v ktorom by to normálneho podnikateľa ani len nenapadlo robiť. Neberú ohľad na problémy mladých, malých a stredných podnikateľov. Banky sa doslova smejú. A práve umelými zásahmi do ich ekonomiky vytvárajú dym, že ich zdanlivo postihla kríza. Kroky zo strany štátu boli správne a právom občan očakáva, že v tomto čase tú najväčšiu ústretovosť pretavia v tomto čase krízy, pretavia ju tak, že podporia štát, aby sa vracali do systému prostriedky. Banky by mali svoju solidaritu prejaviť minimálne svojím vyšším zdaňovacím základom. Preto znova predkladám túto novelu, ktorá zavádza zvýšenú sadzbu 25 % zo základu dane pre bankový sektor. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Reakcie na vystúpenie pána poslanca Gaburu nie sú, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ sa už vyjadril.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 1465, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1498.

    Návrh ústavného zákona uvedie poslanec Peter Gabura, ktorému dávam slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, účelom navrhovanej ústavnej zmeny je upresnenie formulácie čl. 15 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ochraňujúcej právo na život, upresnenie, ktoré jednoznačne určí chvíľu, od ktorej a po ktorú požíva ľudský život ústavnú ochranu, teda od počatia po prirodzenú smrť.

    Návrh tiež upresňuje formuláciu ustanovenia, ktoré podľa dnešného znenia čl. 15 ods. 4 umožňuje stanoviť zákonom výnimky z ochrany života prakticky bez obmedzenia. Navrhované znenie tohto ustanovenia obmedzí túto možnosť len na prípady obrany vlasti, ochrany dôležitého bezpečnostného záujmu a nutnej obrany krajnej núdze a oprávneného použitia. Takáto výnimka musí byť ustanovená osobitným zákonom.

    Právo na život je základným, neodňateľným a nescudziteľným ľudským právom. Hlásia sa k nemu všetky listiny charty a zoznamy základných práv človeka naväzujúce na veľké humanistické dedičstvo Magny charty. Ale mravný zákaz zabiť človeka je aj prirodzeným pravidlom, ktoré uznávajú ľudia od nepamäti. Aj tí, čo sa dnes nehlásia k tradícii náboženskej mravnosti, uznávajú základné morálne pravidlá ustanovené Desatorom. Biblická správa o kamenných doskách obsahujúca desať základných pravidiel hovorí o ochrane života v piatom prikázaní veľmi stručne: „Nezabiješ.“ Pri odovzdávaní biblickej archy však Boh podľa tejto správy poskytol k prikázaniam aj stručný komentár: „Kto zločinne a úkladne zabije svojho blížneho, aj od môjho oltára ho odtrhneš, aby zomrel.“ Ochrana života je pravidlom Desatora nepoznajúcim kompromis. Dokonca i neúmyselné zabitie požaduje trest, aj keď menej prísny: „Ak si to neurobil úmyselne, ale azda Boh to dopustil, tak ti ustanovím miesto, kde sa budeš môcť utiecť.“

    Základom tak prísneho pravidla na ochranu života bolo vedomie, že na rozdiel od mnohých iných ochraňovaných hodnôt ľudskej spoločnosti tá najväčšia, život, nepochádza od človeka. Človek nie je, nebol a nebude pánom života. Ak niekomu život vezme, už mu ho nemôže vrátiť. Vznik života je síce biologicky pozorovateľný, ale napriek tomu je tajomstvom. Nikto nedokáže znova oživiť či znova vytvoriť neopakovateľnú bytosť, ktorou je konkrétny človek. Preto sa ochrana života nielen stala od úsvitu ľudskej civilizácie mravným pravidlom, ale premietla sa aj do pravidiel, za ktorou stála donucovacia moc štátu: do právnych noriem. A práve právne normy museli riešiť i veľmi konkrétne otázky, odkedy je život životom, odkedy a za akých okolností a dokedy ho treba chrániť.

    Už staroveké rímske právo túto otázku riešilo celkom jasne: od počatia. Počatý sa má pokladať za narodeného, kedykoľvek ide o jeho prospech. To bol Iulius Paulus, 2. a 3. storočie. Pokiaľ ide o ochranu majetku, toto ponímanie ľudského života preberajú aj moderné právne poriadky v súčasnosti. Dediť po otcovi bude nenarodený, teda počaté dieťa, aj keď jeho otec umrel ešte pred narodením. Nadobúda práva, ale i povinnosti, ktoré nemôže nadobudnúť nikto iný ako človek. Túto úpravu preberá aj náš Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v platnom znení v § 7. Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti má podľa tohto ustanovenia aj počaté dieťa, s dodatkom: Ak sa narodí živé. Môže sa stať, že ho matka z prirodzených dôvodov nedonosí. Ale môže sa stať, že mu to jeho blížni nedovolia, a to napriek tomu, že Ústava Slovenskej republiky v článku 15 zakotvuje, že každý má právo na život, a nielen to. Náš základný zákon ďalej vyslovene ustanovuje, že ľudský život je hoden ochrany pred narodením. Právne vzniká aj otázka: Odkedy? Občiansky zákonník platný v našej krajine odpovedá, že je to od počatia, pretože od počatia počaté dieťa môže nadobúdať práva a povinnosti.

    Rovnako dôležitá je ochrana života i na jeho konci. Veľká tradícia Magny charty a základných ľudských práv charakterizuje tieto práva, a medzi nimi osobitne právo na život, ako práva neodňateľné a neodcudziteľné. Žiaden človek nemá právo so životom, a to ani so svojím, kupčiť a rozhodnúť, hoci dobrovoľne o tom, že ho predčasne ukončí.

    Návrh ústavného zákona nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet. Návrh neodporuje žiadnej medzinárodnej zmluve ani právu Európskej únie a je v súlade so základnými princípmi uvedenými v preambule Ústavy Slovenskej republiky. Toľko na úvod. Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Petrovi Miššíkovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Ústavnoprávny výbor ma uznesením z 26. januára určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky. Podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Predkladateľ v dôvodovej správe charakterizuje návrh ústavného zákona ako neodporujúci žiadnej medzinárodnej zmluve ani právu Európskej únie a uvádza, že je súladný so základnými princípmi uvedenými v preambule Ústavy Slovenskej republiky. Konštatuje, že návrh nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet. K ostatným zložkám rozpočtu verejnej sféry sa nevyjadruje.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie ani v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo v judikatúre Súdu prvého stupňa

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutiami predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1498 z 18. januára 2010 a č. 1516 z 27. januára 2010 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS, osobitného kontrolného výboru na kontrolu Vojenského spravodajstva, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti NBÚ a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní odo dňa pridelenia.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala písomné prihlášky. Chce sa niekto prihlásiť ústne? Ústne sa prihlásil predkladateľ pán poslanec Gabura. To je všetko. Nech sa páči, pán poslanec Gabura, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Chcel by som troška hlbšie siahnuť do argumentácie, prečo predkladám danú novelu a hneď ústavného zákona. Totiž čl. 15 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „Základné ľudské práva a slobody“ stanovuje konkrétne, že každý má právo na život, ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. Teória aj náuka vychádza pri výklade týchto ústavných ustanovení jednoznačne z toho, že život človeka začína narodením a že teda až od okamihu zrodenia má ľudská bytosť spôsobilosť mať právo v zmysle článku 15 ústavy, a teda aj právo na život.

    Bolo by zaujímavé vypočuť si argumentáciu tých, ktorí stáli pred vznikom Ústavy Slovenskej republiky, ako prebiehali mnohé diskusie o zakotvenie vety: „Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“ Ako tvorcovia ústavy, tak aj ďalší právni experti sa však zhodujú v tom, že výraz „je hoden“ nie vyjadruje príkaz, zákaz alebo dovolenie, ale je to len želanie tvorcu ústavy, ktoré pre zákonodarcu znamená normu, nie právnu, ale len etickú. Ide o etický imperatív, z ktorého nemožno vyvodiť absolútny ústavne právny zákaz umelého ukončenia tehotenstva.

    Navrhovaná zmena upresňuje formulácie čl. 15 ods. 1 pre ochranu práva na život. Namiesto nejasného súčasného znenia „ľudský život je hodný ochrany už pred narodením“ sa navrhuje presné vymedzenie okamihu, odkedy je to. Je to od počatia a nie je hodný, ale chránený od počatia. Právo a osobitne ústava by mali byť presné, nie vágne.

    Zároveň sa navrhuje určiť aj okamih, keď sa ústavná ochrana života končí. Ten okamih sa nazýva prirodzená smrť. Súčasné znenie ústavy umožňuje ukončiť ochranu života človeka aj inak ako prirodzenou smrťou, a to nielen vo výnimočných prípadoch, ale umožňuje to zákon podľa odseku 4, ale aj všeobecne. Túto formuláciu som uprednostnil, ako som spomenul, pred predstavením zákona.

    Milí priatelia, štatistika je neúprosná, je pravdivá. A najvyšší počet umelých potratov bol na Slovensku v roku 1988, keď sa ich spravilo presne 51 000. Odvtedy ich počet už len klesal, a to až dodnes. V roku 1989 to bolo 48 602 prípadov, v roku 1993 ich bolo 38 815, v roku 2000 ich bolo už len 18 468 a v roku 2005 ich bolo 14 427. Počet potratov počas celej doby legalizácie neklesol pod úroveň roka 1958 i napriek tomu, že došlo k zmene režimu. Každé piate dieťa, ktoré sa počne, skončí svoj život násilnou smrťou, a to pred narodením. Za 50 rokov legálnosti potratov zomrelo takto na Slovensku viac ako 1,36 mil. detí, teda asi každé štvrté narodené dieťa. Najhorší bol z tohto hľadiska rok 1988, keď na jedno narodené dieťa pripadlo viac ako 0,7 potratu.

    Ja by som položil také základné otázky, ktoré ma motivovali, keď som sa pripravoval na túto rozpravu. Zabíja sa pri potrate ľudská bytosť? Kedy vlastne začína ľudský život? Pomáha naozaj interrupčný zákon ženám a ich rodinám? Má žena skutočne právo rozhodovať o svojom materstve? K tomu by som doplnil, že právo a zodpovednosť ženy a rodičov vôbec je dieťa počať. V tom sú naozaj slobodní. Ale ak je dieťa počaté, je to už nový tvor a tam nemá právo nikto zasahovať, to právo už nemá nikto. Má právo niekto nechať zabiť svoj plod? Keby sme to pripustili, tak to by bol veľmi svojrázny výklad slobody. Myslíte si, že matke sa pomôže usmrtením potomka žijúceho zatiaľ len v jej tele? Je naozaj dobré stavať do protikladu matku a dieťa? Možno vôbec zabiť dieťa a nezraniť pritom matku? Je dobré, že ženy spoločne s mužmi rozhodujú, kedy počať dieťa. Ale je dobré, aby sa mohli dohodnúť na jeho zabití často len kvôli vlastnému pohodliu? Je správne, že interrupčný zákon neumožňuje otcovi, aby aj on smel samostatne a legálne spolurozhodovať o svojom potomkovi? A môžeme vôbec ako zákonodarcovia pripustiť, aby niekto musel riešiť svoje problémy, a pripúšťam, že tieto problémy môžu byť vážne a zložité, usmrtením nevinného? Naozaj môžeme bez škrupúľ poslať matku na potrat a otcovi povedať, že ho do toho nič nie je?

    Odľahčím to, poviem vám jeden malý príbeh. Dočítal som sa to v jednom zaujímavom materiáli. A je to o tom, že profesor jednej známej lekárskej fakulty predložil svojim študentom etický problém: Otec trpí pohlavnou chorobou, matka má tuberkulózu, narodili sa im 4 deti, z nich prvé bolo zrakovo postihnuté, druhé zomrelo, tretie ostalo hluché a štvrté zdedilo tuberkulózu, matka znova otehotnela spolu s otcom. A by prišla k vám na rad. Ak by uvažovali o potrate, ako by ste im poradili? Študenti vytvorili konzultačné skupinky, radili sa. Napokon všetci rozhodli potrat odporučiť. Gratulujem, trpko povedal profesor, práve ste zabili Beethovena. Napokon ešte niečo poviem o Beethovenovi. Mal v sebe úžasnú vôľu žiť, hoci skutočne už ako tridsaťročný strácal sluch. „Chcem odolať osudu,“ písal vtedy istému priateľovi, „aj keby som sa mal stať najnešťastnejším božím tvorom.“ A predsa jeho posledná symfónia, deviata, ústi do ódy na radosť, napriek logike spomínaných študentov medicíny.

    Milí priatelia, každé dieťa je neopakovateľným dobrom. Od okamihu keď je ženské vajíčko oplodnené, začína nový život, ktorý nie je životom ani otca, ani matky, ale životom nového živého človeka, ktorý sa vyvíja sám pre seba a sám riadi svoj vývoj. Nikto by sa nestal človekom, keby ním nebol v tomto okamihu. Preto umelý potrat a zabitie nevinného dieťatka boli a sú dodnes hanebnými zločinmi. Neexistuje žena, ktorá by na potrat išla slobodne, lebo podstupuje ho vždy zo strachu z partnera, rodičov, zamestnávateľov, budúcnosti, z obavy o svoje zdravie, a to navyše v čase, keď je vplyvom hormonálnych zmien psychicky nesmierne zraniteľná. Umelý potrat je krutým činom, pri ktorom je zabíjaním dieťaťa hlboko zraňovaná matka a zneužívaný lekár. Pritom lekár a matka sú na tom oveľa horšie ako nevinné a bezbranné dieťa, vždy je pre každého oveľa horšie byť útočníkom ako obeťou, byť mučiteľom ako byť mučeným.

    Zhrňme si teda, čo je umelý potrat. Je zabitím nevinnej ľudskej bytosti, je to teda vražda, berie dieťaťu aj to posledné, čo má, život a možnosť ho rozvíjať podľa vlastných predstáv aj napriek ťažkostiam, ktoré mu niekedy rodičia svojím sebectvom postavili do cesty. Je zdrojom zotročovania žien. Je pošliapaná prirodzenosť žien. Vďaka absencii ochrany zákonov je žena vydaná napospas vydieraniu a vôli iných. Potrat zraňuje matku. Pre ňu je často až heroické dieťaťu život nenechať, vziať cez tvrdé odmietnutie a nútene zo strany partnera rodičov, zamestnávateľov a svojho okolia. Potrat je príčinou zdravotných ťažkostí, hlavne rakoviny prsníka a veľkého rizika neplodnosti. Zraňuje lekára, štát ho núti do úlohy nájomného vraha. A ten, aby sa z toho nezrútil, presviedča sám seba, že vlastne tým matkám pomáha. Vedie k nárastu násilia spoločnosti voči každému vyriešiť problém násilím na bezbranných a slabých. Potrat v prípade znásilnenia robí z obete ženy agresora voči dieťaťu, ktoré čaká. A roztáča sa tak špirála násilia. Ničí súcit s chorými, ktorí sú vyhľadávaní a usmrtení ešte pred narodením. Vychádza zo sebectva a z nezodpovednosti.

    Priamou príčinou potratov je sebectvo a súčasný konzumný štýl života. Pri koreňoch tejto mentality je realita zvrátených filozofií, ktorých ovocím je nespočetné množstvo mŕtvych, týraných, mučených, ktorí boli splodení na základe historického dedičstva. Z materializmu a sociálneho darvinizmu vyplýva aj delenie ľudských bytostí na menej a viac ľudské, základ všetkého rasizmu. Aj dnes sú zabíjané ľudské bytosti pred narodením, a pripravujú sa eutanázie, menej ľudské, pretože chorí majú nižšiu kvalitu života, a tým aj ľudskosť. Je tam paralela troška s režimom, ktorý tak pomaly vyhubil pol Európy.

    Život každej ľudskej bytosti treba absolútne rešpektovať až do chvíle počatia, pretože človek je na zemi jediným tvorom, ktorého Boh chcel pre neho samého, a nehmotná duša každého človeka je bezprostredne stvorená Bohom, celým svojím bytím v sebe nosí obraz stvoriteľa, ľudský život je posvätný, pretože už od jeho začiatku je výrazom Božieho stvoriteľského diela a má stále mimoriadny vzťah k stvoriteľovi, ktorý je jeho jediným cieľom, len Boh je pánom života od jeho začiatku až do jeho konca, nikto si za žiadnych okolností nemôže prisvojiť právo zničiť nevinnú ľudskú bytosť. To je citácia z Dona vitae. Kto urobil alebo si nechal urobiť dokonalý potrat, upadol do exkomunikácie. Toto je citácia z Biblie.

    Argumentácia pre obhajovanie umelých potratov, umelého oplodnenia, pokusov na embryách, eugenických vyšetreniach v tehotenstve a koniec koncov aj eutanázia sa vždy dostane k základnej otázke, kedy vzniká človek, pretože zabiť nevinného človeka je zatiaľ pre našu spoločnosť neprijateľné. Súčasné vedecké závery však poskytujú jednoznačné svedectvo, ktoré stanovuje začiatok ľudského života od okamihu počatia, od prvého okamihu je vytvorená biologická totožnosť novej ľudskej bytosti, a tak stanovený program toho, čím bude. Bude človekom a už aj jasne s určenými charakteristickými črtami. Oplodnením začala história jedného ľudského života, v ktorom každá z jeho veľkolepých schopností vyžaduje čas, aby sa mohla uplatniť a začať sa prejavovať a pôsobiť. Obhajcovia potratov a zabíjania bábätiek sa preto utiekajú k otázke, čo je človek. Síce pripúšťajú, že biologicky ľudská bytosť vzniká pri počatí, ale upierajú jej ľudskosť. Z nich časť tvrdí, že človek nadobúda človečenstvo postupne s rozvíjajúcimi sa ľudskými prejavmi činnosť mozgu a tak ďalej, ďalšia časť tvrdí, že človek nadobúda ľudskosť záhadne, skokovo, v duchu dialektického materializmu, v dvanástom či dvadsiatom štvrtom týždni, pri pôrode alebo po ňom a niektorí mentálne postihnutí plné človečenstvo nikdy nenadobudnú. Pochopiteľne, v starobe človek údajne človečenstvo zase stráca. Ako je dnes upierané človečenstvo deťom pred narodením, postihnutým a starým ľuďom, nemajú kvalitu života, bolo v minulosti upierané otrokom, černochom, Židom alebo Rómom.

    Tieto predstavy sú plodom materializmu, ktorý cenu človeka hodnotí len podľa biologických kritérií a popiera existenciu duchovnej identity každej ľudskej bytosti. Princípy jeho degradácie človeka na zviera, sociálny darvinizmus sú dodnes. Deti sa predsa o tom učia v školách od najútlejšieho detstva. Boli rovnaké predstavy v základoch koncentračných táborov, v zabíjaní nevinných, za nacizmu a za komunizmu, a aj dnes na tomto základe obhajované umelé potraty, zabíjanie chorých nemluvniat, napr. v Holandsku, alebo ľudí chorých, to je eutanázia. Nedotknuteľnosť každej nevinnej ľudskej bytosti však nevyplýva z jej užitočnosti pre druhých, ale z ľudskosti. Človek je bytosť telesná, duchovná. Veď každý si uvedomuje, že dospelý nie je viac človekom ako batoľa, aj keď batoľa veľa svojich schopností musí ešte dopracovať. Musí k nim dozrieť. Podobne sa líši aj ľudské embryo od batoľaťa. Život každej ľudskej bytosti máme s najväčšou starostlivosťou chrániť už od samotného počatia až po prirodzenú smrť. Preto potrat, usmrtenie detí a eutanázia na nevládnych starcoch sú hanebné zločiny.

    Holandsko bolo jednou z prvých krajín, ktoré uzákonili tzv. dobrú smrť, nazývanú eutanáziou. Zákon legalizoval to, čo sa tam v tichosti robilo už niekoľko desaťročí. Nová zákonná norma lekárom povoľovala usmrtiť nevyliečiteľne chorého človeka, ktorý trpí bolesťami, nachádza sa v poslednom štádiu choroby a opakovane žiada o eutanáziu. Dvojitá lekárska komora overí súhlas. Spodná veková hranica, podržte sa, je 16 rokov. Oficiálne dôvody holandských pacientov sú ako bolesti, strach z utrpenia, obavy z toho, že koniec ich života nebude dôstojný a že budú na ťarchu svojim najbližším. Priemerne ročne dopomôžu holandskí lekári k smrti 2 216 pacientom, či už formou nepriamej eutanázie, čiže ukončením liečby, ktorá pacienta udržiava pri živote, alebo asistovanou samovraždou, keď lekár poskytne smrtiace lieky, ale sám ich neaplikuje, či dokonca eutanáziou, aktívnym ukončením života pacienta. Nikto dodnes z lekárov nebol odsúdený. Rada Európy zaujala k holandskému zákonu o eutanázii negatívne stanovisko, pretože článok 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach hovorí, že nikto nesmie byť zámerne zbavený života.

    V Hippokratovej prísahe sa o. i. uvádza: „Nezabi trpiaceho, aj keby ťa o to žiadal.“ Niekde však smeruje svet vplyvom rôznych síl a s ním aj medicína, morálka a právo. Súčasnosť pozná niekoľko demonštratívnych vzbúr voči Hippokratovej konvencii. Napríklad britský lekár David Moor z Newcastle sa sám udal na polícii, že nadmernou dávkou morfia ukončil život 85-ročného pacienta s rakovinou čriev, infarktom a porážkou. Na súde sa priznal, že počas tridsaťročnej praxe pomohol takto zomrieť približne trom stovkám pacientov. Súd ho oslobodil. S podobným priznaním prišiel aj bývalý riaditeľ OSN pre medicínu doktor Michael Irwin, ktorý ako okresný lekár v Británii podal silné dávky uspávacích liekov alebo smrtiacu dávku morfia asi 50 nevyliečiteľne chorým pacientom. Cieľom týchto lekárov, ako oficiálne uvádzali, bolo oslobodiť smrteľne chorých ľudí od utrpenia.

    Milí priatelia, a povedzme si, ako je to v iných štátoch. Väčšina štátov sveta nepovoľuje eutanáziu. A doteraz ju legalizovali iba Holandsko, Spojené štáty americké a Austrália. Vo Veľkej Británii aktívna eutanázia je zakázaná, trestá sa ako asistencia pri samovražde. Vatikán eutanáziu zakazuje. Parlament Severného územia v Austrálii zákonom z roku 1996 povolil vykonávať eutanáziu u chorých v poslednom štádiu ochorenia, čo v prieskume privítalo 75 % obyvateľov. V Španielsku za vykonanie eutanázie hrozí až 20 rokov odňatia slobody. V Spojených štátoch amerických v štáte New York v roku 1990 prijali zákon o eutanázii pre osoby v záverečnom štádiu nevyliečiteľnej choroby. V štáte Oregon na základe referenda schválili zákon o dôstojnej smrti. Federálny súd v roku 1995 ho zrušil pre rozpor s ústavou. V Číne sa eutanázia vykonáva u novorodencov a detí s telesnými a duševnými poruchami. V Indii zákon z roku 1980 umožňuje usmrtiť nevyliečiteľne chorého. V Holandsku legislatíva v niektorých prípadoch povoľuje praktizovanie eutanázie. Etický kódex Českej lekárskej komory v Česku stanovuje, že voči neodvrátiteľnej a bezprostredne očakávanej smrti nemusí byť cieľom lekárskeho správania predlžovať život za každú cenu. Slovensko, to som si nechal na koniec, eutanáziu nepovoľuje, ľudský život je základom všetkých dobier a zároveň nevyhnutným zdrojom a predpokladom každej ľudskej činnosti a každého spoločenského spolužitia.

    Nacistická propaganda dokázala pozoruhodne v krátkom čase dokonale zvrátiť verejnú mienku a svedomie. Verejne bola eutanázia obhajovaná rovnakými metódami, ako to dnes robí socialisticko-liberálna elita v Európe. Apel na súcit, slobodu a zodpovednosť, v lekárskom odbore sa to vtedy prejavilo rýchlym úpadkom noriem profesijnej etiky. Lekárska veda v nacistickom Nemecku postupne čoraz viac spolupracovala pri masovom vyhladzovaní chronicky chorých. masovom vyhladzovaní narušiteľov spoločnosti alebo nežiaducich z rasového alebo ideologického hľadiska.

    U nás došlo k zneužitiu lekárov v oblasti umelých potratov. Dnes sú nielen deti pred narodením usmrcované na žiadosť, ale sú vyhľadávané údajne nevyliečiteľne choré a rodičia sú tlačení k súhlasu s ich usmrtením. Teraz hrozí masové rozšírenie tejto mentality na okrem gynekológov i na internistov, detských lekárov, psychiatrov. Je na lekároch, či budú mlčať alebo povedia dostatočne dôrazné nie. Každý človek, ktorý chce dnes zomrieť, môže spáchať samovraždu, my, samozrejme, mu budeme v tom čo možno najviacej brániť, ale nech nás nenútia, aby sme prijímali legislatívu, ktorá bude legalizovať jeho zvrátenosť.

    Skúsme vidieť ďalšie kroky, ktoré nastanú pri legalizácii eutanázie, zo skúseností, po etapách. Zabitie v krajných prípadoch tzv. neznesiteľného fyzického utrpenia, to je prvý krok na prelomenie bariéry. A druhým krokom k tomu je umožnenie zabitia pre psychické utrpenie. Argumentácia bude znieť, psychické utrpenie je horšie ako fyzické utrpenie, usmrtenie na žiadosť postačí. Vyhlásenie o únave zo života, argumentácia bude znieť rovnako ako pri potratoch, prečo by sa mal v takej intímnej veci zveriť človek do rúk nejakej komisii. „To je môj život a moje rozhodnutie.“ Súd bude tolerovať prípady zabitia pacientov bez žiadostí, a ich lekári nebudú potrestaní

  • Toto sa deje v súčasnom Holandsku.

  • , umožnenie usmrtenia telesne postihnutých novorodencov a tých, ktorým sa nepodarí usmrtiť v rámci prenatálnej diagnostiky, umožnenie usmrtenia mentálne ťažko postihnutých ľudí, povinné prehliadky, obmedzenie pomoci v starobe a v chorobe a povinnosť absolvovať eutanáziu, záchranu dôchodkového a zdravotného systému. No a na samom vrchole pyramídy zrejme bude pôda pripravená pre elimináciu politicky nekorektných ľudí a lekári budú štátnej ideológii musieť slúžiť.

    Leo Alexander, psychológ a pozorovateľ norimberského procesu s lekármi povedal, že nech už tieto zločiny dosiahli nakoniec akýkoľvek rozmerov, všetkým, ktorí ich vyšetrovali, začalo byť čoskoro jasné, že začiatky boli temer bezvýznamné, všetko začalo sotva viditeľným posunom dôrazu v základnom postoji lekárov, prvým krokom bolo prijatie názoru, ktorý je základom hnutia pre eutanáziu, že totiž existuje niečo ako život, ktorý nestojí za to, aby bol žitý. Motivácia pre legalizáciu eutanázie bola za nacistov podobná ako dnes, ťažko chorý človek nemá rovnakú dôstojnosť ako zdravý, žije život nehodný žitia, dnes sa to čiastočne schováva za frázy o slobode a dôstojnosti smrti, pričom o úspore verejných výdavkov u nás sa zatiaľ verejne nehovorí, túžba vyhýbať sa vlastnej psychickej bolesti a strachu pred stretnutím so smrťou pri doopatrovaní najbližších, zmätenie v pojmoch „legalizácia eutanázie nie je potrebná pre odmietnutie liečby alebo odpojenia od prístrojov, ktoré iba zväčšujú utrpenie“, to sa bežne robí formou reverzu. Otázkou je, prečo sa to nazýva nepriamou eutanáziou. V prípade, že by bola eutanázia schválená, nikto v našej krajine si už nebude istý životom, zomierajúci nebudú schopní vplyvom utrpenia dozrieť a príp. sa zmieriť s blízkymi a hlavne nebudú mať čas pripraviť sa na odchod na večnosť, ľutovať spáchané zlá, zmieriť sa s Bohom a pripraviť sa na posledný súd.

    Povedzme si, ako v skutku vyzerá zomieranie, príklad, príbeh z jedného listu. Chodil som navštevovať k susedovi starenku. Bolo obdivuhodné, ako bola vyrovnaná. A na smrť sa skoro tešila. Hovorievala o tom, že uvidí svoju mamičku, ktorá jej zomrela, keď bola malé dieťa. Starenka bola vo veku 94 rokov a vážila necelých 35 kilogramov. Celé dni sa modlila. A je verím, že táto chudučká starenka mala u Boha väčšiu cenu ako nejaký nositeľ poriadku práce. Raz pre mňa prišli, že starenka zomiera. Prídem tam a vidím, ako ťažko dýcha. Tak som ju vzal za ruku a hovorím: „Babička, už sa dočkáte, uvidíte svoju maminku a Boha a celé nebo.“ Usmiala sa a povedala mi: „Cukrík do úst.“ Boli sme prekvapení a obávali sme sa že zadusí, ale dali sme jej ho. Rýchlo ho cmúľala. A potom zrazu povedala: „Paličku do ruky.“ A ja jej hovorím: „Ale, babička, v nebi už prútik nebudete potrebovať.“ Ale ona chcela prútik. Tak som jej ho dal. Ona ho pevne uchopila. Na chvíľu sa jej rozžiarila tvár. Zadívala sa do jedného miesta, akoby niečo uvidela, a radostne zvolala: „Už idem, už idem.“ A vydýchla naposledy. Bolo to niečo tak fantasticky slávnostného. Ak zomiera človek takzvane vekom alebo vyčerpaním síl pri dlhoročnej chorobe, nejde o nič dramatického, skôr to pripomína zaspávanie, zaspanie po vyčerpávajúcom dni. Ale pretože toto vie málo ľudí, zbytočne spanikária a chorého v začínajúcej agónii veľmi rýchlo chcú dopraviť do nemocnice, zháňajú sanitku. A myslia si, že mu robia dobre. A oni mu, naopak, robia zle, lebo ho zbavujú rodinného prostredia. A môžem povedať, že veľmi často to robia zo strachu, že sa oni priamo stretnú so smrťou. A sami o nej odmietajú uvažovať.

    Umieranie ako proces, ktorý k životu zákonite patrí, začína ale skôr. Je to niekedy jeden, niekedy tri mesiace pred vlastnou smrťou, keď sa človek začne pomaly akoby odpútavať od svojho okolia, prestane sa zaujímať o noviny, o televíziu, neskôr o návštevy, v období odpútavania, teda úplného odtiahnutia sa od všetkého, čo leží mimo vlastného ja, nájdeme chorého často počas dňa so zavretými očami. Vyzerá to ako spánok. Chorý je ale ponorený do vlastného vnútra, kde dochádza k dôležitej práci, hodnoteniu vlastného života. Vnútri je miesto len pre jedného. S tým súvisí menšia potreba komunikácie s druhými, slová, nie všetky, strácajú svoju dôležitosť. A dotyk a tichá prítomnosť nadobúdajú osobitný význam. Jedlom dodávame telu energiu. Jeme, aby sme žili. Keď sa telo chystá na smrť, je úplne prirodzené, že jedlo odmieta. Zvyčajne tak najprv prejde chuť na mäso a ťažko stráviteľné jedlá, nakoniec zostane chuť len na tekutiny. A keď to pre rodinu býva ťažké, je to v poriadku, že chorý neje. Pri normálnom procese umierania sa zaobídeme bez infúzií. Teraz je potrebná len energia, energia duchovná. Zvyčajne jeden až dva týždne pred smrťou sa k tomu pridávajú ďalšie príznaky. Chorý je ešte viacej spavý, je však možné že ho zo spánku je možné prebudiť, môže sa objaviť zmätenosť, ale aj sa nemusí objaviť, dochádza k zmenám, ktoré signalizujú, že telo pomaly stráca schopnosť sa udržať. Zmeny v tepe, teplote, dychu, farbe pokožky, dochádza k väčšiemu poteniu ap., tieto príznaky sa zvýraznia jeden až dva dni pred smrťou, keď už je to ťažšie, niekedy až nemožné chorého prebudiť. Niekedy býva vedomie zachované až do konca. Zástava dychu a srdcovej činnosti je známkou klinickej smrti, ktorá naozaj vyzerá ako hlboký spánok. Je pravda, že zomierajú niektorí ľudia pokojne a niektorí nepokojne. To závisí veľa od toho, či sa smrti boja alebo neboja. Ak ju vnútorne už predtým prijali, umierajú spravidla pokojne a niekedy dokonca radostne.

    Zostáva na nás a v nás veľa nevypovedaného, snáď poznatky, ktoré aj nás nepriamo pripravujú na tento okamih. Preto nemôžeme sa správať ako absolútny páni života. Musíme rešpektovať život každého od okamihu počatia až po prirodzený koniec. Každý človek, tým viacej lekár má životu slúžiť, pomáhať mu. Každé reálne uvažovanie o eutanázii je hrou s ohňom. História ukazuje, že každé aj najmenšie chcené zlo sa zvrhne a vymkne sa človeku z rúk. Je nevyhnutné budovať skutočnú kultúru života a oproti kultúre smrti budovať kultúru lásky. Človek by mal odchádzať zo sveta dôstojne a v kruhu blízkych. Nie je v našej kompetencii rozhodnúť sa, keby my chceme alebo iní chcú viacej žiť. Zdôrazňujem, život a ľudskú dôstojnosť treba chrániť od počatia po prirodzenú smrť i pred eutanáziou. Druhý Vatikánsky koncil vyhlásil, že vraždy každého druhu, eutanáziou nevynímajúc, sú neprípustné. Ak rozhodnutie o kvalite života ponecháme na človeka, vždy hrozí zneužitie. V Holandsku, kde je eutanázia povolená, v jej dôsledku zomrelo okolo 14 000 ľudí. Starí ľudia aj napriek pokrok medicíny sa tam boja chodiť do nemocnice.

    Dámy a páni, život je neopakovateľná šanca, ktorú nám dal Pán života. A rozhodnutie o jeho vzniku a konci nášho putovania patrí jemu. Preto by som vás chcel poprosiť o podporu predkladanej novely. Ja som vám rozposlal DVD-čka, ktoré ma oslovili. Oslovili ma preto, že mi dali chvíľu precítiť chuť života, ktorý tam bol zobrazený. Rozposlal som vám to preto, lebo vás mám rád. A chcem vás poprosiť o podporu predkladanej novely, ktorá je ozdobou tohto volebného obdobia a šancou nás všetkých s dobrým pocitom zavŕšiť toto volebné obdobie. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky ako reakcie na vystúpenie pána poslanca Gaburu majú pani poslankyňa Damborská, pán poslanec Rydlo. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Damborská, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Gabura, keby som sa na vás nepozrela a nevidela by som, že ste muž, tak by som si myslela, že ste žena. Tak dôkladne sa dokážete vciťovať do situácie tehotnej ženy, až ste z toho bledý.

    Nehovoríte, prosím vás pekne, o takých prípadoch, čo má žena robiť vtedy, keď ide o ohrozenie života ženy alebo o jej zlý zdravotný stav, ktorý jej bráni, aby dieťa vynosila a porodila. Mnoho je prípadov takých, že žena zomrie pri pôrode, doma nechá štyri-päť detí. O týchto prípadoch, ktoré sú skutočne prípady zo života, vôbec nehovoríte. A v tomto prípade, keď je žena v takomto ohrození, tá interrupcia musí nutne prísť.

    Ja som aj v minulosti argumentovala na tento váš návrh zákona tým, že nechajme to na ženy a na lekárov. Bola som mnohými veľmi nepochopená, vlastne ma roznášali v médiách a v tlači a tak ďalej, že teda, aký ja vlastne mám názor na interrupciu. Nuž mám taký istý názor na interrupciu ako vy. My sme tu mnohé ženy matky, mnohé sme prišli k deťom veľmi ťažko, ťažko sme deti vynosili, porodili a tak ďalej. Ale jednoducho zo života viem, že ten život aj to tehotenstvo a výchova toho dieťaťa a ten pôrod nie sú také vždy jednoznačné a také čiernobiele, ako to presadzujete a preferujete vy. Možnože týmto návrhom zákona by ste vyšli v ústrety jednej tretine obyvateľstva. A čo tie dve tretiny? Nad tým ste sa nezamysleli? Ďakujem.

  • Len krátka poznámka, pán Gabura. V programe Slovenskej národnej strany sa hovorí o kultúre života, a nie o kultúre smrti. Takže ja vám ďakujem za to, čo ste hovorili o kultúre života. A dúfam, že naša spoločnosť si viac bude ctiť kultúru života ako kultúru smrti. Ďakujem.

  • Chcete reagovať pán poslanec Gabura? Nech sa páči, reakcia na faktické poznámky.

  • Ďakujem. K pánu Rydlovi nemám čo reagovať, je spriaznená duša.

    A chcem povedať, pani kolegyňa, aj minule ste vystúpili, ja si myslím, že lekári majú Hippokratovu prísahu, že to, čo vy beriete ako hlavný argument, aby sme mohli húfne zabíjať nenarodené deti, je nezmyselný argument, pretože lekár vždy na tomto špecifickom prípade rozhodne, čo pre ženu je menej rizikové alebo viac rizikové. Ale na to nepotrebuje mať zákon, ktorý mu to povolí, má Hippokratovu prísahu, má svoju lekársku česť a svoju lekársku zodpovednosť. Ak to my lekárom berieme, ak robíme zákon, ktorý umožňuje ľuďom si zľahčovať život, tak potom do dopadá tak, ako to dopadá teraz, je cez 13 500 potratov ročne. Čo mi poviete na to vy?

  • Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Predpokladám, že pán navrhovateľ, keďže vystupoval v nej ako jediný, nechce k nej zaujať stanovisko.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje ďalší bod programu, ktorým je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej, Pavla Freša a Kataríny Cibulkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 1466, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1499.

    Slovo dávam pani poslankyni Kataríne Cibulkovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vám stručne priblížila novelu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.

    Dôvodom predloženia novely Trestného zákona a Trestného poriadku je neúčinnosť existujúcej úpravy, keď napriek masívne narastajúcej trestnej činnosti súdy Slovenskej republiky ku dnešnému dňu za týranie zvierat neuložili ani jeden nepodmienečný trest odňatia slobody, a to ani v medializovaných prípadoch týrania obzvlášť zavrhnutiahodným spôsobom.

    Navrhovaná novela má za cieľ nielen tvrdšie postihy pre páchateľov, vzhľadom na znižujúcu sa vekovú hranicu páchateľov počíta i s prevenciou proti páchaniu týchto trestných činov.

    Práve edukatívny zámer je jedným z kľúčových dôvodov sprísnenia trestu. Pýtam sa: Veď kto je schopný spôsobovať fyzickú bolesť, ničiť zdravie a ubližovať iným? Nie je náhodou takýto človek hrozbou i pre ostatných ľudí a pre spoločnosť? Ak je niekto schopný živú bytosť znetvoriť, upáliť či iným spôsobom ublížiť živej bytosti, nie je takýto človek hrozbou i pre naše deti? Som presvedčená, že takouto hrozbou, bohužiaľ, je. Platná právna úprava v našej republike má však skôr potenciál trestnú činnosť zvyšovať. V praxi totiž umožňuje beztrestnosť aj za mimoriadne zavrhnutiahodné týranie zvierat. A ako som už spomínala, práve deti a mladiství, ktorí tieto trestné činy páchajú, nemajú dôvod svoje konanie zastaviť, resp. nie je dostatočná právna sila, aby ich zastavila v ich konaní.

    Súčasná právna úprava sankcionuje jednorazové utýranie zvieraťa na smrť len ako priestupok peňažným trestom, aj keď bolo zviera utýrané obzvlášť zavrhnutiahodným spôsobom. Súčasné znenie zákona síce umožňuje uložiť trest odňatia slobody, avšak s podmienečným odkladom výkonu trestu pri najnižšej trestnej sadzbe a len v prípade, že bol páchateľ za tento trestný čin už v minulosti postihnutý či odsúdený, čo je pri obtiažnosti dokazovania a vzhľadom i na absenciu výpovede poškodeného takmer nemožné. Slovenské súdy k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody od účinnosti ustanovenia § 378 Trestného zákona do dnešného dňa nepristúpili, napriek tomu, že prípadov krutého zaobchádzania so zvieratami veľmi rýchlo pribúda. Sankcionovanie týrania zvieraťa len peňažným trestom alebo trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom preto absolútne neplní svoju preventívnu ani represívnu funkciu a nechráni spoločnosť pred páchaním týchto trestných činov.

    Predkladaný návrh sprísňuje tresty za trestný čin týrania zvierat, ako i sprehľadňuje spôsob ich ukladania. Návrh zavádza zákaz propagácie týrania zvierat na internete a priameho či nepriameho navádzania na spáchanie takéhoto trestného činu. Zákazom propagácie a odstránením možnosti uložiť podmienečný trest návrh jednoznačne odrádza páchateľov od pokračovania v tejto trestnej činnosti.

    V novelizovaní Trestného poriadku pojem „poškodený“ sa pri týraní zvierat rozširuje. A v prípade zvieraťa, ktoré nemá majiteľa, sa poškodenou môže stať i organizácia, ktorá sa zaoberá ochranou zvierat, v prípade, že sa sama prihlási do konania.

    Zároveň tento návrh upresňuje pre účely tohto zákona pojem „zviera“ na spoločenské a hospodárske zviera a zviera chránené osobitnými predpismi. A vylučuje z neho hmyz okrem prípadov, ak je hmyz chránený osobitným zákonom. Definuje sa tiež, aké usmrtenie zvieraťa nie je v zmysle tohto zákona týraním zvierat. Vylučujú sa tak pochybnosti, pre ktoré i časť tohto poslaneckého zboru nepodporila návrh podobného zákona, ktorý sme predložili v predchádzajúcom období.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pevne verím, že zapracovaním našich pripomienok, resp. vašich pripomienok do tejto novely už nebude prekážka, aby ste hlasovali naprieč politickým spektrom. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pánovi poslancovi Ľubovi Petrákovi. Má slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil so spravodajskou informáciou v prvom čítaní. Ústavnoprávny výbor Národnej rady ma svojím uznesením z 26. januára 2010 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej, Pavla Freša a Kataríny Cibulkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Navrhovateľ v dôvodovej správe uvádza, že návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

    Pripojená doložka zlučiteľnosti návrh zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskych spoločenstiev, nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje zdôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 rokovacieho poriadku, dávam do pozornosti, že navrhovaný zákon nie je podľa môjho názoru podaný v súlade s ustanovením § 96 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku z dôvodu, že návrh novely Trestného zákona a Trestného poriadku je vecne zhodný s návrhom novely Trestného zákona a Trestného poriadku, o ktorom Národná rada uznesením č. 1832 z 9. decembra 2009 rozhodla, že nebude pokračovať v rokovaní o ňom. Oba návrhy boli podané tou istou skupinou poslancov. Majú síce určitý formálny rozdiel v dvoch odsekoch, avšak majú vecnú zhodu, pokiaľ ide o predmet podávaného návrhu zákona.

    Poznajúc vyhlásenia predovšetkým predkladateľa pána Freša o potrebe dodržiavať rokovací poriadok, s čím sa, samozrejme, stotožňujem, vzhľadom na uvedené skutočnosti odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku nebude pokračovať v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tatiany Rosovej, Pavla Freša a Kataríny Cibulkovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon v znení neskorších predpisov a Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Rosová, pokiaľ nikto iný sa nehlási, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pani poslankyňa Rosová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. V prvom rade mi dovoľte, vážený pán predsedajúci, zareagovať na stanovisko spravodajcu. Nepovažujem ho totižto za korektné. To, že návrh podala rovnaká skupina poslancov, nie je podľa môjho presvedčenia a podľa mojej znalosti rokovacieho poriadku žiadnym dôvodom na to, aby sme ho považovali za identický, keď je v ňom zásadný vecný rozdiel oproti tomu návrhu, ktorý sme podávali v minulom kalendárnom roku. Myslím si napokon, že to, že predseda Národnej rady zaradil tento náš návrh na rokovanie Národnej rady, svedčí o tom, že ani on nedospel k takémuto záveru. Takže z toho dôvodu dávam procedurálny návrh na to, aby sa ďalej rokovalo o našom návrhu aj v druhom čítaní.

    No a teraz teda k obsahu toho nášho návrhu.

    Áno, je pravda, že podobným návrhom sme oslovili už túto snemovňu v nedávnom čase, ale je tiež pravda, že v tom dnešnom návrhu sme reagovali zásadným spôsobom na niektoré výhrady, ktoré vtedy bránili zákonodarcom, aby tento návrh zákona podporili, v čom teda, opätovne opakujem, vidím zásadný rozdiel. Zavádzame totižto určenie a spresnenie pojmu „zviera“. Účelom tohto zákona nie je ochrana všetkých živočíchov, ale iba tých, ktoré sú pre človeka a ľudstvo významné z hospodárskych, environmentálnych, sociálnych či spoločenských dôvodov. Doteraz definícia pojmu „zviera“ absentovala. A to sa týka aj dnešného znenia zákona, podľa ktorého vlastne by sa nevylučovalo trestné stíhanie za usmrtenie akéhokoľvek živočícha. Takže v tom je jeden z podstatných rozdielov tejto predkladanej novely oproti tej, ktorú sme predložili minule.

    Tú novelu sme predložili v novembri. Diskutovali sme o nej, pokiaľ sa nemýlim, v decembri a odvtedy sa odohrali rôzne príbehy. Väčšina z tých, o ktorých vám teraz poviem, sa odohrala iba v tomto kalendárnom roku čiže od začiatku roku 2010.

    Napríklad dve šteniatka ktosi vyhodil z auta pri ceste pri Žiline v 15-stupňovom mraze. Keď ich záchrancovia našli, navzájom sa zahrievali telíčkami. V obci Vajkovce pri Košiciach celé dni ležal vyhodený ťažko zranený psík v priekope vo veľkých bolestiach. Napriek tomu, že okolo chodilo množstvo ľudí, nikto mu nepomohol. Dokonca starostka údajne okolo neho prechádzala bez povšimnutia. Vďaka neposkytnutiu pomoci a vďaka mrazu alebo kvôli týmto okolnostiam, lepšie povedané, psík napriek enormnej snahe ochranárov o pár dní na veterine zahynul. Dve mačiatka sa našli vyhodené v priekope pri ceste na strednom Slovensku. Niekto ich vyhladoval, zbil a napokon ich jednoducho vyhodil z auta. Pri zadočku na chvoste, na chrbte mali nakladené vajíčka nejakého hmyzu. Zapáchali, hýbali sa len trocha. Mali zahnisané oči, udreté nosy a papuľky, špinavé ušká, boli vychudnuté, napriek enormnému úsiliu a piplaniu záchrancov nakoniec zraneniam podľahli. Opäť, v januári ročná fenka bola nájdená v priekope pri ceste. Okrem chvostíka sa vôbec nehýbala, telo bolo vychudnuté, kosti pretŕčali aj spomedzi dlhej srsti. Pravdepodobne bola držaná na krátkej reťazi, bez pohybu, medzi svojimi výkalmi a bez pravidelnej stravy. Niekoľko týchto prípadov mám, žiaľ, pretože sa odohrali, dokumentovaných aj fotograficky. Tento štvorročný psík bol nájdený v bolestiach, blúdiac centrom mesta s vypichnutým očkom. Zadnú labku mal v časti, kde sú vankúšiky a pazúriky, čiastočne odrezanú. Psík sa volá Ajko, zatiaľ žije. V dedine blízko Trebišova sa na ulici hŕstka detí hrala tak, že mlátili lopatou a kopali tohto malého hnedého psíka, ktorý bol strachom schúlený do klbka. Psík je apatický, má postrelenú zadnú nohu. Nemá už ani vôľu, ani snahu utekať niekam do bezpečia. Od ľudí sa nedočkal ničoho dobrého. Medzi Cinobaňou a Točnicou na strednom Slovensku sa našiel v priekope psík. Jeho predná labka bola hnisavá guča. Trčal z nej úlomok kosti a tržnú ranu mal aj na boku tela. Ležal niekoľko dní v mraze bez pomoci. Zatiaľ vďaka pomoci veterinárov tento psík žije.

    To spôsobili ľudia často neznámi, nepotrestaní páchatelia. Ale mnohé z týchto prípadov majú páchateľov, známych páchateľov, ktorí taktiež vďaka dnešnému zneniu zákona ostávajú beztrestní.

    Napríklad tento obrázok dokumentuje chov kráv, ktoré sú roky držané vo výkaloch, bez jedla, bez výbehu. Regionálna veterinárna a potravinová správa chodí síce na kontrolu, ale tento stav ostáva stále rovnaký. Podobne je na tom toto prasa držané taktiež len vo vlastných výkaloch a bez dostatočnej stravy. Tento poník mal byť atrakciou pre turistov. A v skutočnosti teda bol, ale veľmi smutnou atrakciou. Na jeho stav podal podnet až český turista. Čiže je to naša reprezentácia v zahraničí. Po tomto podnete však poník záhadne zmizol. Majiteľom tohto koníka bol alkoholik, ktorý mu nedopriaval žiadnu starostlivosť ani stravu. Tento kôň zahynul a rieši sa to ako priestupok. Takto ako je držaný tento pes na reťazi a bez možnosti akéhokoľvek výbehu, drží jeho majiteľ sedem rovnakých zvierat. Z reťaze ich nikdy nepúšťa, celý život sa živia prakticky len trávou. Je známa kauza siedmich kaukazských ovčiakov, ktorým majitelia dávali jesť iba jedenkrát týždenne. A tie psy mali namiesto 50 kg iba 20 kg. Nemohli chodiť. Kým začali normálne prijímať potravu, trvalo to mesiac intenzívnej starostlivosti. Jeden z nich svojmu stavu podľahol. No a napokon tento vlčiak tiež je jeden zo siedmich, ktorých choval majiteľ na malom obojku, ktorým spôsobil takéto poranenia. Myslím, že k tomuto obrázku niet čo dodať.

    Sú to príbehy, ktoré sa stali po tom, ako v tejto snemovni neprešiel náš návrh na sprísnenie trestov za takéto brutálne činy.

    Hovorili sme alebo ja som teraz hovorila najmä o zvieratách, ale som presvedčená, že tento návrh novely trestného zákona je najmä návrhom o ľuďoch. Ak majú ľudské dejiny nejaký vyšší zmysel, myslím, že ním je umenšovanie zla, umenšovanie násilia. A násilie je len jedno, násilie konané na slabších je vždy násilím. V našich dejinách, hoci pomaly, a nie lineárne, sa znižuje tolerancia k takémuto násilnému správaniu, či už násiliu na ľuďoch alebo násiliu na zvieratách. Kedysi bolo bežnou zábavou kráľov a kráľovien pozerať sa na upaľovanie a trýznenie mačiek v 16. storočí. Dnes, samozrejme, je ťažko predstaviteľné, že by sa takto v civilizovanej krajine bavili akíkoľvek panovníci alebo čo len normálni ľudia. Kedysi biť dieťa bola legitímna výchova, priam právo rodičov. Dnes sa na to pozeráme celkom inak. Napriek tomu tolerujeme násilie, ktoré sa deje na zvieratách, a nedokážeme ho potrestať. Som presvedčená, že násilie, ktoré nenarazí na odpor, je násilím bez hraníc, ktoré sa stupňuje a ktoré môže ohroziť možno dnes mačiatka, zajtra deti, manželku, starých ľudí. Preto vás prosím, nebuďme k takémuto násiliu tolerantní, podporte náš návrh zvýšenia trestných sadzieb pre páchateľov takéhoto násilia. Ďakujem vám.

  • Skončili ste, pani poslankyňa? Ďakujem pekne.

    Vaše vystúpenie bolo jediné v rozprave, takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko k vystúpeniu pani poslankyne pani navrhovateľka? Nie. Ďakujem.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Máte slovo.

    So súhlasom, ak došlo k technickému výpadku, takže ešte, ak dovolí pán spravodajca, faktickú poznámku v rozprave, čiže ešte otváram rozpravu, považujem ju za otvorenú, bude mať pán Rydlo.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za vašu láskavosť. Pani Rosová, pripomína mi to našu takú diskusiu, čo sme mali tuším na decembrovom zasadnutí tejto snemovne. Po tom, čo tu povedal pán Gabura o ľuďoch, teraz vy hovoríte tuná o zvieratách. Ja som jednoducho zhrozený tým, ako sa ľudia môžu chovať k ľuďom, ako sa ľudia môžu chovať k zvieratám. Osobne podporujem zvýšenie akejkoľvek trestnej sadzby v našom Trestnom zákonníku za to, ako sa ľudia správajú, ale sa mi veľmi páčil váš postreh, keď ste povedali, že tento zákon nie je o zvieratách, ale je o ľuďoch. A bolo by potrebné, aby sme sa postarali o to v našej spoločnosti, aby sme vychovávali mladých ľudí k tomu, že majú rešpektovať nielen ľudský život, ale aj vzťah k zvieratám. A preto ľudia, ktorí nerešpektujú ľudský život, a ľudia, ktorí nerešpektujú ani život zvieraťa, nehovorím, že si nezasluhujú existenciu, ale si zasluhujú to, aby boli primeraným spôsobom primätí k tomu, že sa majú správať ako ľudia, nie ako ľudia, ktorí nemajú ani cit, ani dušu, ani vzťah k tomu, čo je v ľudskom živote to podstatné. A to je to dobré. Ďakujem pekne.

  • S reakciou pani poslankyňa Rosová má slovo.

  • Chcem sa poďakovať, pán poslanec Rydlo, za to, že ste porozumeli nášmu posolstvu. A pevne verím, že vy aj vaši kolegovia tak ako v predchádzajúcom prípade podporíte tento náš návrh zákona. Ďakujem vám za to.

  • Dobre.

    Takže ak dovolíte, kolegyne, kolegovia, definitívne uzatváram rozpravu.

    So záverečným slovom vystúpi spravodajca pán poslanec Petrák. Má slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem ctených predkladateľov ubezpečiť, že tomu odkazu porozumeli, myslím si, viacerí. Otázka stojí možno tak, či ľudia, ktorí vykonávajú tieto činy, sa vôbec majú právo nazývať ľuďmi. Ale to by bola asi pravdepodobne širšia debata. A nie je úlohou spravodajcu, aby vo svojom záverečnom vystúpení reagoval na všetky tieto vecné záležitosti.

    Pani poslankyňa Rosová, ja k vášmu stanovisku, pokiaľ ide o môj prednesený návrh, aby sa ďalej nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu zákona, chcem len uviesť takú krátku štatistiku. Pokiaľ ide o znenie vašej novely zákona, pokiaľ ide o Trestný zákon, v § 378 je celkovo pomenených alebo dopĺňaných sedem odsekov. Z toho, chcem povedať, päť odsekov je absolútne identických, doslova identických s tým, čo bolo predložené v decembri, dva odseky sú nové. Pokiaľ ide o znenie novely Trestného poriadku, znenie, ktoré je predkladané teraz v januári, je absolútne identické s tým, ktoré bolo predložené alebo o ktorom (návrhu) sa rokovalo v decembri. Takže tieto faktické záležitosti ma viedli k tomu, aby som vyslovil úvahu, že neuplynulo šesť mesiacov a rokuje sa o tej istej veci. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme nasledujúcim bodom, ktorým je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona máte ako tlač 1467 a návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1500.

    Máte slovo, pán poslanec Brocka, uveďte tento poslanecký návrh zákona.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, dovoľte, aby som v úvode svojho vystúpenia zareagoval krátkou poznámkou na predchádzajúce body, o ktorých sme rokovali. A vlastne inšpiroval ma aj pán poslanec Rydlo, keď spomenul ten paradox, že najprv sme rokovali o návrhu poslanca Národnej rady o zvýšenej ochrane ľudského života a hneď na to rokujeme o zvýšenej ochrane zvierat. Pán kolega Rydlo, pre mňa je to zaujímavá aj historická paralela. Vy si to možno nepamätáte, lebo ste vtedy nežili v tejto krajine, v roku 1986 za komunistického režimu stará Slovenská národná rada rokovala o liberalizácii interrupčného zákona. Vtedy proti tomu zákonu bola na Slovensku jedna veľká petícia. Ale čo bolo okrem toho ešte zaujímavé, bolo to, že hneď po rokovaní o tomto interrupčnom zákone SNR rokovala o zvýšenej ochrane storočných líp na Kolibe. Prvý zákon prešiel, ktorého výrazom bola znížená ochrana ľudského života, aj ten druhý zákon o zvýšenej ochrane niekoľkých stromov prešiel. A teraz o 24 rokov neskôr zhodou okolností rokujeme v Národnej rade o zvýšenej ochrane ľudského života, nerobím si ilúzie, ako dopadne ten návrh, a hneď na to rokujeme o zvýšenej ochrane zvierat. A nechcem predbiehať, ako dopadne ten druhý návrh, ale keby som to tak chcel zjednodušene a veľmi skratkovito porovnať, ako sa zmenila doba, komunistický režim cez komunistický parlament, demokratický režim cez demokratický parlament k týmto dvom otázkam za tých 26 rokov, pýtam sa: Zvýšila sa citlivosť spoločnosti napr. v otázke ochrany ľudského života? K otázke citlivosti a zvýšenej ochrany zvierat si dovolím povedať, že áno.

    Teraz dovoľte, aby som prešiel k tomu návrhu, ktorý predkladám s mojou kolegyňou Monikou Gibalovou.

    Dámy a páni, hospodárska kríza, nezamestnanosť, to je téma, ktorej sa venujeme v tomto návrhu. Nezamestnanosť je jedným z najväčších ekonomických a sociálnych problémov Slovenska. Výrazne sa zvýšila v čase globálnej hospodárskej krízy a v posledných dňoch prekračuje úroveň 13 %. To sú oficiálne štatistiky. Ale reálny počet ľudí bez práce v produktívnom veku je vyšší. Myslím si, že je viac ako 15 %. Táto nezamestnanosť pre spoločnosť predstavuje na jednej strane obrovské straty z nevyužitia potenciálu pracovnej sily a na druhej strane zvýšené sociálne výdavky štátneho rozpočtu pre túto skupinu občanov.

    Osobitne zložitá situácia je u mladých ľudí, ktorí vstupujú na trh práce. Absolventi stredných a vysokých škôl akoby najviac doplácali na hospodársku krízu. Zamestnať sa dnes pre nich je takmer nemožné. Dokazujú to aj štatistiky vývoja nezamestnanosti u nás. Minulý rok ku koncu septembra bolo v evidencií úradov práce viac ako 33 000 absolventov škôl, čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom nárast o 72 %. Nezamestnanosť mladých ľudí na Slovensku vo veku od 15 do 24 rokov teda už po prvom štvrťroku v minulom roku bola na úrovni 22 %, čo je oveľa viac ako je priemer Európskej únie a aj priemer eurozóny. Ich nevýhodou oproti ostatným uchádzačom o prácu je absencia praxe a nerozvinuté pracovné návyky.

    Rizikom tejto skupiny z nezaradenia do pracovného procesu po ukončení školskej dochádzky sú možné deformácie v osobnostnom vývoji s negatívnymi prejavmi, nevynímajúc asociálne správanie i kriminalitu.

    Absolventi škôl sú na tom najhoršie za posledných šesť rokov. Nik ich nechce zamestnať. Na úradoch práce ich je dnes dvakrát viac ako pred krízou. Aktuálne voľné pracovné miesta pre absolventov nedosahujú ani 3 000. Firmy ak chcú niekoho zamestnať, tak sú to ľudia s praxou. Absolventi sa pohybujú v začarovanom kruhu, bez zamestnania nemajú prax a bez praxe nemôžu získať zamestnanie. Absolventi sa stávajú stratenou generáciou.

    Táto vláda sa pokúsila pomôcť tejto skupine uchádzačov o zamestnanie tzv. absolventskou praxou. Z toho počtu evidovaných nezamestnaných absolventov asi jedna pätina uchádzačov využila túto možnosť, ktorá pre nich predstavuje vyradenie z evidencie na pol roka.

    Bublina zamestnávania, rýchleho zárobku v zahraničí tiež praskla, preto prichádzame s návrhom, ako hľadať pomoc a riešenie doma. Navrhujeme oslobodiť zamestnávateľov od platenia poistných odvodov do Sociálnej poisťovne za zamestnanca, ktorý je absolventom školy po dobu jedného roka od skočenia prípravy na povolanie. Ide o zníženie nákladov na strane zamestnávateľa, rádovo skoro o 30 %. Týmto opatrením sa absolventi môžu stať veľmi atraktívnymi uchádzačmi o zamestnanie, veľmi atraktívnymi na trhu práce.

    V doložke finančných a ekonomických výhod uvádzame, že tento návrh zákona má pozitívny dopad na verejné financie. Ja som tam použil príklad, že ak by po prijatí tohto zákona 20 000 nových pracovných miest vzniklo na strane zamestnávateľov pre absolventov škôl s priemerným hrubým zárobkom 15 000, teda v korunách ešte, keď sme ten návrh robili na konci minulého roka, tak by to znamenalo úsporu v štátnom rozpočte takmer 300 mil. korún alebo v eurách skoro 10 mil. eur a príjmy štátneho rozpočtu na druhej strane by sa zvýšili prostredníctvom nepriamych daní o takmer 450 mil. korún alebo 15 mil. eur, samozrejme, s rovnakým výhľadom rozpočtovým aj na roky 2011 a 2012.

    Dámy a páni, táto úprava je v súlade s ústavou.

    Návrh bude mať pozitívny vplyv na zamestnanosť a na vytváranie nových pracovných miest zamestnávateľmi a bude viac motivovať občanov k prijatiu zamestnania. Ďakujem za to, že ste ma vypočuli.

  • Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, pani poslankyni Kláre Sárközy. Ja ju tu nevidím. Je tu? Nie. Ak je tak, ak je poverenie predsedu výboru, nech sa páči. Takže v zastúpení asistovať bude pán kolega. Takže máte slovo a poprosím vás, keby ste predniesli správu gestorského výboru. Máte slovo.

  • Pán predsedajúci, pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Júliusa Brocku a Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1467), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 293 z 20. januára 2010 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1500 z 18. januára 2010 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.

    Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Navrhovatelia zákona odôvodnili predložený legislatívny návrh.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluva a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, v termíne do 30 dní a gestorský výbor v termíne do 31 dní odo dňa pridelenia.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa teraz, kto sa do rozpravy hlási ústne. Neregistrujem žiadneho pána poslanca. Takže uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného, Alexandra Slafkovského a Petra Markoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (parlamentná tlač 1469).

    Návrh na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí č. 1502.

    Uvedie zákon pán poslanec Novotný?

  • Reakcia z pléna.

  • Len ho neregistrujem v sále. Je tu pán poslanec Novotný? (Odpoveď z pléna.) Pán kolega Slafkovský...

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, dobre. O minútku budeme pokračovať v uvedení predkladacieho prejavu.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov predniesol návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Pán poslanec, máme trošku problém. Vy ste začali uvádzať ďalší bod, ktorým je v prvom čítaní

    návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného a Petra Markoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov (tlač 1470).

    Takže so súhlasom, vážení kolegovia, prehodíme to tak, že najprv by sme teda rokovali o tomto bode programu.

  • Návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, reaguje na problémy, ktoré sprevádzajú výkon lekárskej služby prvej pomoci.

    Zavedenie povinných služieb lekárskej služby prvej pomoci pre poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo alebo v špecializačnom odbore pediatria a poskytovateľov špecializovanej zubnolekárskej ambulantnej starostlivosti na základe rozpisu samosprávneho kraja je dlhodobo predmetom kritiky lekárskych združení a asociácií. Lekári sa bránia nedobrovoľným službám, ktoré sú navyše v riedko osídlených oblastiach veľmi nevýhodne odmeňované. Tvorba rozpisu služieb na samosprávnom kraji je netransparentná a môže viesť k diskriminácii vybraných poskytovateľov.

    Rozsah neriešených problémov viedol nespokojných lekárov k petícii, ktorou sa na jar 2009 obrátili na Národnú radu Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo v tejto veci požiadal ministra zdravotníctva Slovenskej republiky, aby predložil výboru analýzu problematiky lekárskej služby prvej pomoci s návrhom riešení. Návrhy riešenia, ktoré Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky sformulovalo, mali spoločné jedno: zrušenie nepretržitého poskytovania lekárskej služby prvej pomoci. Znenie návrhu zákona v tomto duchu (obmedzenie lekárskej služby prvej pomoci do 24.00 hodiny) bolo i predmetom poslaneckej zákonodarnej iniciatívy. Novelu zákona predkladateľ na jeseň 2009 stiahol z rokovania, identifikované problémy lekárskej služby prvej pomoci tak zostali naďalej neriešené.

    Cieľom predkladaného návrhu zákona je zrušenie povinnosti poskytovateľov slúžiť lekársku službu prvej pomoci, zrušenie kompetencie samosprávnych krajov vydávať rozpisy týchto služieb a liberalizácia úhrad za zdravotnú starostlivosť poskytovanú v rámci lekárskej služby prvej pomoci. Tieto zmeny umožnia rozvíjať dobrovoľný kontraktačný systém poskytovania zdravotnej starostlivosti.

    Za zabezpečenie geograficky i časovo dostupnej zdravotnej starostlivosti nesie zodpovednosť zdravotná poisťovňa. Poskytovatelia získajú možnosť v rámci negociácie o kontrakte so zdravotnou poisťovňou vyrokovať také podmienky, ktoré považujú za uspokojujúce. V opačnom prípade majú právo dobrovoľne kontrakt odmietnuť.

    Na ochranu poistencov má vláda k dispozícii nástroj v podobe regulácie verejnej minimálnej siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorá je pre zdravotné poisťovne záväzná.

    Vážené dámy, vážení páni, chcem vás poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja.

    Problém je len, že spravodajcom k uvedenému návrhu je pán poslanec Tibor Bastrnák, ktorého potrebujeme teraz k tomuto návrhu zákona. Zase ho v sále nevidím.

  • Reakcie z pléna.

  • Áno? Takže ak je náhradný spravodajca, ktorý má oprávnenie, nech sa páči, poprosím ho, môže uviesť spravodajskú správu.

  • Vážený pán predsedajúci, v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Viliama Novotného a Petra Markoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku predseda výboru Národnej rady ma určil ako spravodajcu k tomuto predloženému návrhu zákona a na základe uvedeného podávam v prvom čítaní túto informáciu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Ako sa uvádza v dôvodovej správe, právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s právnym poriadkom Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Predložený návrh nemá dopad na verejné financie a má pozitívny vplyv na zamestnanosť.

    Súčasťou návrhu zákona je doložka zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie, ako aj stanoviskom ministerstva financií.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1503 z 18. januára 2010 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. A odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní odo dňa pridelenia.

    Prosím, otvorte rozpravu, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Registrujem navrhovateľa pána poslanca Novotného. Pokiaľ sa nehlási nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som teda trošku obšírnejšie objasnil celú túto problematiku týkajúcu sa lekárskej služby prvej pomoci a problémov s jej vykonávaním v súčasnosti.

    Myslím, že nepoviem nič prekvapujúce, keď skonštatujem, že lekárska služba prvej pomoci na Slovensku nefunguje dobre. V poslednom období sme spolu s kolegom Markovičom urobili viac výjazdov do jednotlivých regiónov Slovenska, kde sme sa rozprávali s poskytovateľmi lekárskej služby prvej pomoci, so všeobecnými lekármi, ktorí túto LSPP-čku slúžia, ale aj s asociáciami a spoločnosťami, ktoré ich zastupujú, o fungovaní lekárskej služby prvej pomoci. Dámy a páni, chcem veľmi pokojne konštatovať, že problém s jej fungovaním je vážnejší, ako sa môže na prvý pohľad zdať. A môžem konštatovať aj to, že čím je to ďalej od Bratislavy, tým je problém väčší. Máme pohotovosti, kde lekár za jednu hodinu služby dostáva menej ako 1 euro. Máme oblasti, kde na jedného všeobecného lekára pripadnú do mesiaca štyri služby a po ich skončení ráno o 7.00 hodine nastupuje na svoju ambulanciu čiže Zákonník práce neexistuje. Máme oblasti, kde napriek nepretržitosti pohotovosti, ktorá je zadefinovaná v zákone, pohotovosť o ôsmej večer zavrie, nie je žiadna lekárska služba prvej pomoci, napriek tomu, že zákon hovorí o jej nepretržitom fungovaní. Nespokojní lekári sa búria. Pred rokom spísali petíciu, ktorú adresovali parlamentu. A ich nespokojnosti je možné rozumieť. Zákon ich núti uzatvárať nevýhodné zmluvné vzťahy. Zákon ich núti slúžiť u iného poskytovateľa pohotovosť, pričom nemajú nárok na dôstojnú odmenu za ich prácu. Cena za službu lekárskej služby prvej pomoci, teda za túto formu poskytovania zdravotnej starostlivosti je regulovaná vládou. A od nástupu tejto vlády sa ani raz nevalorizovala.

    Strana Smer, či už sú to poslanci alebo minister zdravotníctva, vie, že pohotovosť nefunguje dobre. Ale treba povedať, že zmeny, ktoré presadili či už vládne novely alebo poslanci strany Smer prostredníctvom novelizácií zdravotníckych zákonov, viedli len k zhoršeniu situácie. V máji 2007 prešla poslanecká novela pána kolegu Zvonára, na základe ktorej parlament schválil povinné služby lekárov na lekárskej službe prvej pomoci na základe rozpisu samosprávneho kraja. V apríli 2009 minister Raši predložil varianty riešenia situácie. A v ministerskej analýze sa prikláňal k návrhu na zrušenie nočnej pohotovosti. V júni 2009 poslanec Valocký navrhol zrušiť nočnú pohotovosť po 24.00 hodine. Osvojil si tak názor ministerstva. Ale keďže šlo o poslanecký návrh, do určitej miery sa tým vyhol pripomienkovému konaniu a námietkam verejnosti. V októbri svoj návrh potom stiahol.

    Najjednoduchšie riešenie zrušiť nočnú pohotovosť pri nezmenenom objeme peňazí napadlo aj pána ministra Rašiho. Lekári by tak získali viac voľného času na oddych medzi svojou prácou v ambulancii. Firmy, ktoré dneska vykonávajú lekársku službu prvej pomoci, ktoré majú licenciu a povolenia na LSPP, by teda mali logicky väčší zisk, pretože by mali rovnaké výnosy pri nižších nákladoch a možno by slúžiacim lekárom zaplatili viac. Záchranky by mali viacej výjazdov, pretože po 24.00 hodine by sa mali postarať o tých pacientov, ktorí teda nebudú môcť byť ošetrení na pohotovosti. Jediné, čo by nefungovalo dobre, je dostupnosť tejto formy zdravotnej starostlivosti pre pacientov. Dostupnosť pre pacientov by sa zhoršila, pretože po polnoci by mal pacient jedinú možnosť, a to zavolať si RZP. Ak by prišla a odviezla ho na ošetrenia alebo mu poskytla zdravotnú starostlivosť, toto by bol ten menší problém, horší problém by bol vtedy, ak by neprišla preto, že by bola na výjazde pri dôležitejšom alebo vážnejšom prípade. Upozorňovali sme už vtedy na to, že toto riešenie nie je správne. Pohotovosť má byť dostupná a nepretržitá.

    V polovici septembra potom pán poslanec Valocký stiahol svoj návrh na skrátenie lekárskej služby prvej pomoci do polnoci z rokovania parlamentu. Minister zdravotníctva Richard Raši ma vtedy vyzval, aby sme ponúkli riešenie my. Budem citovať pána ministra z 19. januára 2010, povedal to pre agentúru SITA, že „ja som v súčasnosti dal priestor jemu, nech ukáže a nech prednesie svoj návrh, ktorý v súčasnej situácii so súčasným objemom finančných prostriedkov túto problematiku vyrieši“. Toľko citát ministra Rašiho, Myslel tým mňa. Predložiť v súčasnosti riešenie je o to dôležitejšie, že ministerstvo zdravotníctva si podľa môjho názoru s týmto problémom akosi nevie poradiť. Minister zdravotníctva pán Raši v súčasnosti nevie, kedy by jeho rezort mohol predložiť návrhy na zmeny fungovania pohotovosti. Povedal to znova pre agentúru SITA, 19. januára, citujem: „Nechcem vravieť termín, lebo naozaj ešte to neviem.“ Potom ale dodal: „Malo by to byť do konca volebného obdobia.“

    Riešenie fungovania a problémov spojených s fungovaním lekárskej služby prvej pomoci je cieľom tohto návrhu zákona, ktorý dnes prerokovávame v prvom čítaní a ktorý predkladám spolu so svojím kolegom Petrom Markovičom.

    Navrhujeme zrušiť povinnosť lekárov slúžiť lekársku službu prvej pomoci, ako aj sankcie za nesplnenie tejto povinnosti. Podľa nášho názoru majú lekári slúžiť pohotovosť dobrovoľne, teda za podmienok, ktoré aj oni považujú za spravodlivé.

    Navrhujeme, ďalej, zrušiť cenovú reguláciu, jednak v zákone, kde sa hovorí, že ministerstvo zdravotníctva alebo vláda svojím nariadením upraví ceny, ktoré majú zdravotné poisťovne platiť lekárskym službám prvej pomoci, lebo sme o tom presvedčení, že práve táto cenová regulácia dnes bráni zdravotným poisťovniam odmeňovať lekársku službu prvej pomoci spravodlivejšie a následne je teda limitom toho, aby pohotovosti mohli platiť lekárom a zdravotným sestrám, ktoré tam slúžia, viac za ich prácu. Zdravotná poisťovňa je podľa platného zákona povinná zabezpečiť tzv. minimálnu sieť, kam patrí i lekárska služba prvej pomoci. Preto naša predstava, ako by to malo reálne fungovať, je asi taká, že ak zrušíme reguláciu cien a služby budú dobrovoľné najprv v rámci kontraktačnej politiky zdravotných poisťovní v zmysle toho, že zo zákona o zdravotných poisťovniach majú povinnosť zazmluvniť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti minimálne v rámci minimálnej siete, začnú v deregulovanom režime rokovať s poskytovateľmi lekárskej služby prvej pomoci o cene za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Keďže lekárska služba prvej pomoci bude chcieť zabezpečiť nepretržitú dostupnosť jej služieb, bude musieť dohodnúť zmluvné vzťahy s lekármi, či už všeobecnými lekármi, ako je tomu v súčasnosti, alebo tak ako to navrhuje vládna novela zákona o poskytovateľoch, ktorú sme posunuli do druhého čítania, aby na tejto pohotovosti mohli slúžiť aj internisti a pediatri, nielen všeobecní lekári. Teda pohotovosť bude rokovať s lekármi o tom, za akých podmienok by boli ochotní podpísať zmluvu s touto pohotovosťou a vykonávať pohotovostnú službu. To znamená, že zdravotná poisťovňa bude motivovaná dohodnúť sa s pohotovosťami na takých cenových podmienkach, ktoré sú pre obe strany výhodné. A následne pohotovosti budú môcť lepšie odmeňovať, o tom sme presvedčení, lekárov a zdravotné sestry, ktoré tam budú slúžiť.

    S touto novelou zákona, ktorú sme predložili na prebiehajúcu schôdzu Národnej rady, vyjadrili súhlas aj mnohé lekárske organizácie, s ktorými sme rokovali. Čiastočne s ňou súhlasí aj Asociácia súkromných lekárov, aj Slovenská lekárska komora, aj keď obe tieto inštitúcie informovali o tom, že rokujú s ministerstvom zdravotníctva aj o iných riešeniach, ktoré by mala priniesť dlho očakávaná vládna novela. Súhlas vyjadrila aj Slovenská spoločnosť všeobecného lekárstva. Na moje milé prekvapenie čiastočne súhlasila aj zdravotná poisťovňa Dôvera s cenovou dereguláciou, skôr má problém s tým, že si nechce zobrať na svoje plecia celú zodpovednosť za fungovanie lekárskej služby prvej pomoci. Petičný výbor všeobecných lekárov, ktorí zbierali podpisy pod petíciu, ktorú doručili do Národnej rady začiatkom minulého roka, tiež vyjadril súhlas.

    Chcem ešte raz zopakovať, že týmto návrhom chceme jednak vyjsť v ústrety lekárom a zdravotným sestrám, ktoré slúžia na pohotovosti, aby mohli túto službu vykonávať dobrovoľne a za primeranú odmenu, aby mohli teda ľahšie vyjednávať so svojím zamestnávateľom, keď to tak môžem povedať, alebo s poskytovateľom, u ktorého poskytujú zdravotnú starostlivosť, o výške odmeny. Dneska to totiž veľmi možné nie je, pretože lekár má povinnosť podľa rozpisu samosprávneho kraja slúžiť LSPP, ale nikde nie je napísané, akú odmenu mu lekárska služba prvej pomoci za jeho prácu má dať.

    Týmto návrhom chceme vyjsť v ústrety aj pacientom, lebo sme o tom presvedčení, že budeme vedieť zabezpečiť, keď schválime túto novelu, nepretržitú dostupnosť lekárskej služby prvej pomoci.

    Chcem povedať, že tento zákon nie je politický, tento zákon je o našom pohľade na túto problematiku, je o tom, aby sme zachovali túto formu poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale zároveň aby sme zabezpečili dobrovoľnosť jej výkonu pre lekárov a zdravotné sestry, aby sme im zabezpečili lepšie odmeňovanie za ich prácu, lebo iste uznáte že 1 euro alebo 2 eurá za hodinu pre prácu lekára v noci je naozaj smiešna a nedôstojná odmena, a zároveň aby sme túto formu poskytovania zdravotnej starostlivosti vedeli zachovať rovnako nepretržitú a dostupnú pre pacientov, pretože nemôžme s tým súhlasiť, aby rýchla lekárska pomoc alebo rýchla zdravotná pomoc zvážala horúčkovité stavy do nemocníc, keď to dokáže vyriešiť lekárska služba prvej pomoci s omnoho nižšími nákladmi.

    Ďakujem pekne za vašu pozornosť a poprosím vás ešte raz o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.

  • Faktické poznámky majú poslanci Urbáni, Slafkovský, Halecký. Pokiaľ nikto iný sa nehlási, uzatváram možnosť prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Urbáni.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený poslanec Novotný, nie je dobrý ani súčasný systém, ale, ako si povedal, že čiastočne súhlasia aj komory a iné organizácie s tým navrhovaným systémom, tak môžem povedať, že všetko je len čiastkové riešenie. Nevyriešil to nikto, stále ideme v socialistickej službe prvej pomoci. Ak by neboli vtedy dačo vymysleli, nemáme asi nič, tak sa mi zdá. A tvoja sociálna starostlivosť o zamestnancov mi tak pripadá troška, ako si to predniesol, ako BSP alebo ako odborár, nehnevaj sa na mňa.

    Ale čo chcem povedať. Chcem povedať že jediné riešenie, ako riešiť aj lekársku pohotovosť, a mnoho iných problémov v zdravotníctve, je, že platiteľ občan bude mať zmluvu so zdravotnou poisťovňou a tam si určí podmienky, za akých bude mať poskytované služby, ktoré výkony bude mať hradené, ktoré si bude priplácať a ako to bude mať aj s lekárskou službou prvej pomoci. Pokiaľ toto nebude, toto všetko, čo navrhuješ teraz ty, čo navrhlo ministerstvo, bude ozaj len čiastkovým riešením. Ďakujem.

  • Slovo má pán poslanec Slafkovský.

  • Ďakujem pekne. Chcem podporiť návrh kolegov Novotného a Markoviča, pretože naozaj je to možno jeden z prvých krokov, nie je úplne dokonalý, ale celý náš systém, bohužiaľ, nie je dokonalý, ale je to jeden z prvých krokov, ktorý by zaviedol určitý systémový poriadok, že pokiaľ lekár službu poskytuje, tak do toho dáva svoju prácu, s ním treba uzatvoriť zmluvu a jemu je potrebné ju aj zaplatiť. A poisťovne sú predovšetkým tými inštitúciami, ktoré majú uzavreté zmluvy s poistencami. A preto by mali mať eminentný záujem na tom, aby takéto zmluvy boli uzavreté. V takomto prípade by totižto došlo k tomu, že podstatne menej lekárov v ústavných zariadeniach by sa bránilo tomu, aby v rámci, povedzme, nočnej služby vykonávali aj lekársku službu prvej pomoci, lebo nakoľko dnes pokiaľ to nemajú zaplatené, tak by vykonávali lekársku službu prvej pomoci za niekoho iného, kto má uzavretú zmluvu s poisťovňou a je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť 24 hodín denne. A stav, keby sa to presunulo do nemocníc, by znamenal, že v nemocniciach by poskytovali službu v podstate za minimálnu mzdu. Pokiaľ by prešiel tento návrh, tak by aj so všetkými lekármi, ktorí budú poskytovať lekársku službu prvej pomoci v ústavnom zariadení, musela byť uzavretá zmluva. A dostali by sa do inej platovej relácie a bolo by aj menej problémov v tom, či máme dosť alebo nemáme dosť lekárov na služby. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Páni kolegovia, asi preruším rokovanie s tým, že dokončíme to potom ručne. Pán Novotný bude ešte chcieť reagovať. Takže ak dovolíte, preruším teraz rokovanie, už sú nedôstojné podmienky v sále.

    Vyhlasujem 4-minútovú prestávku, o 17.06 hodine prikročíme k hlasovaniu a potom dokončíme rokovanie o tomto bode programu.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch, ako som avizoval o 11.00 hodine.

    Budeme hlasovať teraz v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mojmíra Mamojku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1450).

    Pán poslanec Fronc bude uvádzať hlasovanie.

    Pán poslanec Golian sa hlási?

  • Pán predseda, mám procedúru teda. Vo včerajšom hlasovaní č. 163 som bol vykázaný, že som hlasoval za návrh, ale ja som tak nehlasoval. Žiadam, keby sa mohla urobiť korektúra. Ďakujem pekne.

  • Dobre, ďakujem pekne, pán poslanec, poprosím to dať do zápisu.

    Pokračujeme.

    Pán poslanec Fronc, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mám ako spravodajca v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) na tom, že návrh poslanca Mojmíra Mamojku na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prerokuje v druhom čítaní. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu postúpiť tento zákon do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 112 bolo za, 9 proti, 7 sa zdržalo, 8 nehlasovalo.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Druhé hlasovanie, pán poslanec.

  • Keďže sa Národná rada uzniesla na tom, že prerokuje návrh v druhom čítaní, v súlade s vaším odporúčaním podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku navrhujem prideliť zákon Výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a ústavnoprávnemu výboru a v súlade s vaším rozhodnutím za gestorský výbor určiť výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport s tým, že prerokujú zákon určené výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 122 za, 1 proti, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Návrh sme pridelili výborom, určili sme gestorský výbor a lehotu.

    Pani poslankyňa Laššáková uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 1461.

  • Ďakujem pekne. V rozprave nebol podaný žiadny procedurálny návrh, preto, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 40 za, 3 proti, 78 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili, nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

    Pán poslanec Golian uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 1462.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania. Hlasujeme.

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o pozornosť. Dámy a páni, pán spravodajca chce uviesť hlasovanie.

  • Ešte raz ďakujem za slovo, pán predseda.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 33 za, 2 proti, 84 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili, nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

    Pán poslanec Babič uvedie teraz v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 1452.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpili dve panie poslankyne, nepodali však žiadne návrhy, preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že predmetný návrh poslaneckého návrhu zákona prerokujeme v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 119 prítomných, 58 za, 9 proti, 52 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme nepostúpili, nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

    Poprosím pána poslanca Jozefa Šimka, aby v prvom čítaní uviedol hlasovanie o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 1453.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 120 prítomných, 57 za, 4 proti, 59 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme nepostúpili do druhého čítania a ani o tomto návrhu zákona nebudeme rokovať v druhom čítaní.

    Pán poslanec Záhumenský uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 1463.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o tom, aby sme návrh ústavného zákona posunuli do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 119 prítomných, 36 za, 4 proti, 78 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili.

    Pán poslanec Lukša uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 1464.

  • Ďakujem za slovo. Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 119 prítomných, 26 za, 7 proti, 82 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Ani tento návrh zákona neuspel v jeho posunutí do druhého čítania a nebudeme už o ňom rokovať.

    Pán poslanec Miššík uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 1465.

  • Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 48 za, 6 proti, 66 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona do druhého čítania sme neschválili.

    Navrhovatelia ma v mene pani poslankyne Rosovej požiadali, aby sme o návrhu novely Trestného zákona a Trestného poriadku hlasovali až zajtra, takže nebudeme o tom hlasovať, budeme o tom hlasovať až zajtra.

    Poprosím pána spravodajcu pána poslanca Petráka, aby túto skutočnosť evidoval.

    Pán poslanec Golian bude teraz uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 1467.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 119 prítomných, 53 za, 7 proti, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona do druhého čítania sme nepostúpili, nebudeme pokračovať v rokovaní o ňom.

    Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body programu, dovoľte mi, aby som vás informoval o niektorých návrhoch na zmeny v programe schôdze.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady prerušil rokovanie o novele zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Je to tlač 1485. Je to návrh, ktorý na základe návrhu vlády prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní. A výbor mi odporučil, aby sme o tomto vládnom návrhu pokračovali v rokovaní až na nasledujúcej schôdzi s jej začiatkom 2. marca 2010. Ide o relatívne rozsiahly zásah do legislatívy. A dúfam, že s týmto návrhom súhlasíte.

    Minister životného prostredia ma požiadal, aby novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, je to tlač 1492, je to tiež skrátené legislatívne konanie, bola prerokovaná v druhom a treťom čítaní až na marcovej schôdzi.

    Páni poslanci Mamojka, Petrák, Senko a pán poslanec Kubovič vzali späť novelu zákona o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkví a náboženským spoločnostiam aj na základe prísľubu riešenia tejto otázky na vládnej úrovni.

    Budeme teraz pokračovať, ako som avizoval, voľbami členov Rozhlasovej rady a člena Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Poprosím pána predsedu výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Pavla Abrhana, aby odôvodnil

    návrh na voľbu členov Rozhlasovej rady (tlač 1426).

    Pán predseda výboru, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov skončí funkčné obdobie piatim členom Rozhlasovej rady: Igorovi Gallovi, Márii Hlucháňovej, Jozefovi Ševecovi dňom 28. februára 2010, Ľubomírovi Gumanovi dňom 3. marca 2010 a Petrovi Juščákovi dňom 28. apríla 2010.

    Kluby poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, právnické osoby pôsobiace v oblasti rozhlasovej tvorby, hromadných informačných prostriedkov, kultúry, vedy, vzdelávania, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv a životného prostredia predložili Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá návrhy kandidátov. Do stanoveného termínu výbor dostal návrhy kandidátov na členov Rozhlasovej rady, kde sú uvedení: Igor Gallo, Ľubomír Guman, Stanislav Háber, Jozef Chudík, Peter Juščák, Laura Karpatová, Soňa Koželová, Vladimír Malík, Peter Michalica, Jana Miklovičová, Jitka Račická, Gabriela Rothmayerová, Ján Sabol, Jozef Ševec, Ľubomír Šišák.

    Gestorský výbor prerokoval predložené návrhy kandidátov na voľbu členov Rozhlasovej rady a konštatoval, že kandidáti spĺňajú všetky náležitosti v zmysle § 10 ods. 2 až 5 zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov okrem podmienok v zmysle čl. 5 ods. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, ktoré si môžu zvolení kandidáti usporiadať do 30 dní od zvolenia, a preto sú spôsobilí, aby boli volení do Rozhlasovej rady.

    Gestorský výbor po zvážení týchto skutočností v prijatom uznesení č. 235 z 29. januára 2010 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby 1. konštatovala, že a) podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov sa skončí funkčné obdobie členom Rozhlasovej rady dňom 28. februára 2010 Igorovi Gallovi, Márii Hlucháňovej, Jozefovi Ševecovi, dňom 3. marca 2010 Ľubomírovi Gumanovi a dňom 28. apríla 2010 Petrovi Juščákovi, b) je potrebné zvoliť päť členov rady, aby Rozhlasová rada mala 15 členov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase v znení neskorších predpisov, 2. zvolila podľa § 9 ods. 2 zákona o Slovenskom rozhlase v tajnom hlasovaní za členov Rozhlasovej rady a) troch členov na šesťročné funkčné obdobie, ktoré začne plynúť dňom 1. marca 2010, b) jedného člena na šesťročné funkčné obdobie, ktoré začne plynúť dňom 4. marca 2010, c) jedného člena na šesťročné funkčné obdobie, ktoré začne plynúť dňom 29. apríla 2010, 3. uskutočnila voľbu tajným hlasovaním podľa § 39 ods. 9 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, 4. uskutočnila druhé kolo voľby v prípade, že v prvom kole nebude zvolený potrebný počet členov Rozhlasovej rady z navrhnutých kandidátov, do druhého kola postupujú tí kandidáti, ktorí v prvom kole neboli zvolení a získali najvyšší počet hlasov, počet kandidátov druhého kola je dvojnásobok počtu členov, ktorých treba zvoliť, pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najvyšší počet hlasov, 5. funkčné obdobie zvolených členov určili žrebom skrutátori za účasti predsedu Národnej rady Slovenskej republiky ihneď po zistení výsledkov hlasovania, v prípade opätovného zvolenia kandidátov Igora Galla, Jozefa Ševeca, Ľubomíra Gumana a Petra Juščáka sa funkčné obdobie kandidátov určí žrebom len zostávajúcim zvoleným kandidátom.

    Pán predseda, ďakujem, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne nikto neprihlásil. Panie poslankyne, poslanci, má záujem niekto sa prihlásiť ústne? Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A zároveň rozpravu vyhlasujem za skončenú.

    Panie poslankyne, poslanci, ďalej pokračujeme

    návrhom na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Návrh má parlamentnú tlač 1420.

    Prosím poverenú členku výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pani poslankyňu Vieru Mazúrovú, aby návrh odôvodnila.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím ešte, keby sme chvíľu vydržali, aj tento návrh aby mohol byť odôvodnený.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien predložila návrh na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa v súlade s § 12 zákona č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa.

    Národná rada Slovenskej republiky na svojej 35. schôdzi v opakovanej voľbe 23. apríla 2009 zvolila Arpáda Tarnóczyho za člena Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Dňa 25. apríla 2009 sa skončilo funkčné obdobie dvom členom Správnej rady Ústavu pamäti národa ustanoveným Národnou radou Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky ani v následných voľbách nezvolila potrebný počet dvoch členov Správnej rady Ústavu pamäti národa. Z uvedeného dôvodu sa má znovu vykonať voľba ešte jedného člena.

    Predseda určeného výboru stanovil lehotu na podanie návrhov na kandidátov do 15. januára 2010. Do tejto lehoty bolo výboru doručených päť návrhov na člena správnej rady.

    Výbor na svojej 61. schôdzi prerokoval návrhy na kandidátov a uznesením č. 249 konštatoval, že všetci spĺňajú podmienky bezúhonnosti podľa § 11 zákona o pamäti národa, ako aj ďalšie podmienky podľa volebného poriadku pri voľbe a odvolávaní iných funkcionárov.

    Výbor preto odporúča Národnej rade zvoliť člena Správnej rady Ústavu pamäti národa z kandidátov uvedených v tlači 1412 na šesťročné funkčné obdobie v tajnej voľbe. Ak nebude zvolený člen správnej rady vo voľbe, výbor navrhuje uskutočniť opakovanú voľbu v súlade s čl. 15 ods. 6 volebného poriadku.

    Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Opäť konštatujem, že písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Panie poslankyne, poslanci, kto má záujem do rozpravy sa prihlásiť ústne? Nikto sa do rozpravy nehlási. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Panie poslankyne, poslanci, skôr ako pristúpime k tajnému hlasovaniu, chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta označíte tú alternatívu, za ktorú hlasujete, „za“, „proti“, „zdržiavam sa“.

    Pri voľbe členov Rozhlasovej rady je platný ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva „za“ najviac u 5 kandidátov.

    Pri voľbe člena Správnej rady Ústavu pamäti národa je platný ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva „za“ najviac u jedného kandidáta.

    Hlasovací lístok je neplatný, ak pri niektorom mene nie je voľba označená alebo ak je hlasovací lístok menený alebo doplňovaný. Hlasovanie vykonáme na osobitných hlasovacích lístkoch.

    V prípade nezvolenia požadovaného počtu členov na tejto schôdzi Národnej rady vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postúpia všetci kandidáti, ktorí nebudú zvolení.

    Teraz prosím všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie, dohliadali na priebeh volieb. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.

    Panie poslankyne, poslanci, pristúpime k vykonaniu tajného hlasovania.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Panie poslankyne, poslanci, pýtam sa, či všetci, ktorí chceli hlasovať, využili tento priestor alebo má ešte niekto záujem sa na hlasovaní zúčastniť. Nevidím nikoho.

    Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

    Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie.

    Vyhlasujem prestávku, po prestávke budeme pokračovať vyhlásením výsledkov volieb a potom v prerokúvaní toho bodu rozrokovaného, návrhu pána poslanca Novotného.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného a Petra Markoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.

    Ešte s faktickou poznámkou má vystúpiť pán predseda výboru Halecký. Poprosím techniku, poprosím zapnúť pána poslanca Haleckého s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. K vystúpeniu predsedu zdravotníckeho výboru pána poslanca Novotného asi toľko, že lekárska služba prvej pomoci je problémom a diskutuje sa o nej už pomerne dlho a zdá sa, že problémom aj zostane. Myslím si, že je to dôležitá súčasť liečebno-preventívnej starostlivosti, pretože je zameraná na starostlivosť o občanov práve v tej kritickej dobe, keď tie požiadavky sú možno niekedy nekoordinované, vyššie, zložitejšie. A na druhej strane aj potreba lekárov, aby vedeli hlavne vo všeobecnom lekárstve túto službu zabezpečiť, nie je saturovaná dostatočne. Z tohto dôvodu, že aj vekový priemer lekárov je vyšší, ochota slúžiť a hlavne ochota vykonávať lekársku službu prvej pomoci za tých finančných pomerov, aké sú teraz, je skutočne odôvodnená, pretože keď sa prepočíta platba na hodinu, sú to veľmi nízke hodnoty, ktoré nezohľadňujú túto činnosť. Myslím si, že je tam dôležitá aj nadväznosť na ústavnú lôžkovú starostlivosť, pretože jedine koordináciou tejto činnosti hlavne v urgentných stavoch sa táto starostlivosť zabezpečí.

    Chcem len podotknúť, že pokiaľ by sme zrušili povinnosť všeobecných lekárov vykonávať lekársku službu prvej pomoci, zrejme by sme im vyhoveli, ale samotná služba by sa ťažko nejako skvalitnila, pretože by bola trošku nekoordinovaná a možno ťažko vykonateľná. Preto povinnosť by som považoval za potrebnú za náležitých finančných podmienok.

  • S reakciou na faktické pán poslanec Novotný ako navrhovateľ.

  • Ďakujem všetkým, ktorí na mňa reagovali faktickou poznámkou. Naozaj táto problematika si zaslúži dostatočnú pozornosť, preto som aj apeloval na snemovňu, že toto nie je politický zákon. Toto je zákon, ktorý by bolo dobré posunúť do druhého čítania, aby sme práve mali priestor prípadnými pozmeňujúcimi návrhmi sa pokúsiť ponúknuť nejaké riešenie. Obávam sa totiž toho, že keď minister avizuje, že to riešenie bude do konca tohto volebného obdobia, tak, ináč povedané, to nevyriešime zmenou zákona, keďže máme už len jednu schôdzu Národnej rady a presunieme to na novú vládu, ktorá sa s týmto bude musieť popasovať.

    Naozaj keď som diskutoval so zástupcami Asociácie súkromných lekárov, ale aj s mnohými všeobecnými lekármi na východe Slovenska, ale aj v Trnavskom a Trenčianskom kraji, mnohí mi hovorili to isté, že sa trochu obávajú toho, že keď sa zruší povinnosť slúžiť, teda bude to na báze dobrovoľnosti, či vôbec bude o to záujem. Ja si zas na druhej strane myslím, že ak zrušíme cenovú reguláciu a umožníme, aby bola táto služba lepšie zaplatená zo strany zdravotných poisťovní, a následne ten, ktorý prevádzkuje pohotovosť, bude mať záujem mať slúžiacich lekárov, bude to znamenať lepšie odmeňovanie pre lekárov. Na druhej strane v zákone o poskytovateľoch, ktorý sme posunuli do druhého čítania, vo vládnej novele je napísané aj to, aby internisti a pediatri mohli slúžiť pohotovosť. Je to dobrý krok práve k tejto dobrovoľnosti, to znamená, aby aj lekári z nemocnice, ak budú mať záujem si privyrobiť na pohotovosti, mohli ju slúžiť. Ale ešte raz sa musím opýtať, kto ju bude slúžiť, keď hodinová mzda sa pohybuje niekde okolo 2 eur v priemere, 3 eur v priebehu víkendu. Naozaj to ohodnotenie je tak nízke, že nikto o to záujem nemá. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Konštatujem, že vystúpili všetci, ktorí boli prihlásení do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Ani pán spravodajca sa nechce vyjadriť? Nie.

    Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Pán predseda Novotný, zostaňte, pretože ďalším bodom je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného, Alexandra Slafkovského a Petra Markoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1469, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1502.

    Nech sa páči, pán predseda výboru, máte slovo, aby ste odôvodnili tento poslanecký návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, ktorí ste tu ešte zostali v tejto pokročilej hodine, dôvodom predloženia tohto poslaneckého návrhu zákona je skutočnosť, s ktorou sa poskytovatelia stretávajú každý deň. A to sú spory, ktoré majú so zdravotnými poisťovňami, či už sa to týka oprávnenosti úhrady za zdravotnú starostlivosť, či už sa to týka terapeutického postupu, plnenia indikátorov kvality alebo vyjednávania o objeme zmluvy, ktorý im navrhne zdravotná poisťovňa. Počet sporov medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami narastá. A súčasný stav legislatívy neumožňuje ich spravodlivé a rýchle riešenie. Týmto návrhom chceme zvýšiť počet spravodlivých rozhodnutí v sporoch o oprávnenosti úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, o terapeutickom postupe a o plnení indikátorov kvality, ktoré bude môcť urobiť rozhodcovský súd. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti sa bude môcť obrátiť na rozhodcovský súd aj v spore o rozsah zdravotnej starostlivosti alebo výšku úhrady za zdravotnú starostlivosť, ak sú tieto v návrhu zmluvy alebo v návrhu dodatku k zmluve so zdravotnou poisťovňou o 10 % a viac nižšie ako v predchádzajúcom období.

    V súčasnosti neexistuje efektívna možnosť pre poskytovateľa dovolať sa rýchlejšieho rozhodnutia v spore s poisťovňou o reálnej potrebe liečby, hospitalizácie, resp. transportu pacienta, ako je súdny proces. Pritom rozhodcovský súd je inštitúcia, ktorá by mohla veľmi efektívne takéto spory riešiť. Rozhodnutie rozhodcovského súdu by bolo konečné a záväzné a, ja len dodám, hlavne rýchle okrem osobitných prípadov uvedených v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s právnym poriadkom Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda výboru.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo, pani poslankyni Anne Szögedi. Nech sa páči, pani poslankyňa, uveďte spravodajskú informáciu.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámila so spravodajskou informáciou v prvom čítaní k predloženému návrhu zákona.

    V súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného, Alexandra Slafkovského a Petra Markoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1469). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Z dôvodovej správy vyplýva, že navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Ako sa uvádza v dôvodovej správe, predložený návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, nebude mať dopad na podnikateľské prostredie. Realizácia zákona nebude mať negatívny vplyv na zamestnanosť.

    Súčasťou návrhu zákona je doložka zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie, ako aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som pár viet len k podpore predloženého návrhu zákona. V dôvodovej správe sa uvádzajú fakty, ktoré naozaj nás presvedčujú o tom, že je potrebný tento zákon. Prvým takým faktom je, že počet sporov medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami narastá. A druhý taký fakt je, že v súčasnosti v podstate neexistuje efektívna možnosť pre poskytovateľa dovolať sa rýchlejšieho rozhodnutia v spore s poisťovňou o reálnej potrebe liečby, ako je súdny proces. Dovolím si povedať, že súdny proces je zdĺhavý a navrhovaný zákon by hlavne efektívne a v kratšom čase vyriešil problémy, ktoré vyvstávajú z toho, čo sa uvádza v zákone a v dôvodovej správe. Takže ja predložený návrh zákona určite podporím.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1502 z 18. januára 2010 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní odo dňa pridelenia.

    Ďakujem, pán predsedajúci. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Panie poslankyne, poslanci, kto má záujem do rozpravy sa prihlásiť ústne? Pán poslanec Slafkovský, pán predkladateľ Novotný. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    V rozprave vystúpi ako prvý pán poslanec Alexander Slafkovský a potom pán navrhovateľ.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, milí kolegovia, ja by som sa len pár slovami chcel doplňujúco vyjadriť k návrhu, ktorý tu bol prednesený. Je to v podstate akýsi variant už nami raz predkladaného návrhu, ktorý neprešiel hlasovaním v tejto snemovni, ale ten problém, ktorý chceme riešiť cestou zákona, je skutočne urgentný. Prebiehajú momentálne v tomto štádiu rokovania medzi poisťovňami a lekármi, špecialistami, resp. zdravotníckymi zariadeniami, ktoré si definujú svoje zmluvné vzťahy pre budúce obdobie. A v tomto čase je niekoľko zarážajúcich skutočností, ktorým by sme sa mohli do budúcna vyhnúť. A to je to, že na strane poskytovateľov je často obrovský previs či už bodov alebo poskytnutých služieb, ktoré nie sú zaplatené. Pri rokovaní s takouto poisťovňou, u ktorej má taký poskytovateľ takýto previs, sa však dostáva poskytovateľ často do veľmi nevýhodnej pozície. A dnes, keď už máme len dve poisťovne, tak si prakticky nemá z čoho vybrať, s kým a ako uzavrie zmluvu na ďalšie obdobie. Tak je postavený do polohy toho, kto musí akceptovať akýkoľvek návrh, ktorý poskytovateľovi príde od poisťovne. A tie návrhy sú často také, 50 % toho, čo ti my dlžíme ako poisťovňa, nám zdobropisuješ a za tie podmienky s tebou podpíšeme zmluvu na ďalšie obdobie. Tomuto by sa dalo pri prijatí nášho návrhu zákona určite vyhnúť, mnoho tých sporov by bolo kratších, resp. by tie spory boli vyriešené rozhodcovským konaním, ktoré by umožnilo tento problém vyriešiť.

    A chcem vás teda poprosiť, aby ste, pokiaľ je to možné, podporili tento návrh do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou pán predseda výboru Jozef Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Pán poslanec Slafkovský, skutočne existuje ten rozpor a tieto otázky a problémy, ktoré sú medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a spôsobom, výškou a rýchlosťou uhrádzania nárokov, ktorú títo poskytovatelia oprávnene majú. Chcem sa však opýtať, aká nadväznosť, aká spolupráca alebo aké postavenie rozhodcovského súdu bude aj vzhľadom na oficiálny Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ako to zrelativizuje význam alebo charakter tohto úradu a či bude nejaká koordinácia a väzba a podobne. Potom ďalej by ma zaujímalo, aká inštitucionálna povaha bude rozhodcovského súdu, aký bude mať tento súd charakter, postavenie, kto bude určovať, kto bude tým rozhodcom alebo sudcom a aké budú právomoci tohto rozhodcovského súdu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    S reakciou pán poslanec Slafkovský.

  • No v tomto smere by úrad fungoval ako inštitúcia, ktorá by si plnila doterajšie povinnosti. A rozhodcovský súd by bol len v prípade sporu medzi poisťovňou a poskytovateľom. Úrad by naďalej dozeral nad tou všeobecnou úrovňou poskytovaných služieb, dohľadu a tak ďalej s tým, že ten rozhodcovský súd by rozhodoval konkrétny spor medzi poisťovateľom a poskytovateľom služby. Viem si predstaviť aj taký variant, že rozhodcovský súd nebude a tieto povinnosti by mal úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale zase na druhej strane viem si predstaviť, ako by na to reagoval úrad dnes, keby sme mu ešte túto povinnosť dali, čo všetko by ešte požadoval na vyriešenie navýšenia a tak ďalej. Ale je to vec na diskusiu a do budúcna z teoretického pohľadu a hľadiska Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou by mohol úplne kľudne aj tieto problémy riešiť. Ale keďže v dnešnom štádiu nerieši tie problémy, tak to ani nenavrhujeme, lebo keby to riešil, tak všetko prebehne rýchlejšie a nie sú problémy s vlečúcimi sa spormi, kto bude, ako bude a nebude. Plus je tam tá závažná záležitosť, kde v nerovnovážnom vzťahu poisťovateľa a poisťovne sa ten vzťah zrovnoprávňuje tak, aby rozhodol niekto, na kom sa dohodnú, kto je nezávislý v prípadnom spore.

  • Ďakujem pekne.

    Ako posledný v rozprave vystúpi pán navrhovateľ pán poslanec Viliam Novotný.

  • Ďakujem pekne. Som rád, že je diskusia aj k tejto poslaneckej novele zákona. A možno sa pokúsim doplniť na úvod svojho vystúpenia to, čo povedal pán poslanec Slafkovský a na čo sa pýtal, myslím, veľmi dobre a oprávnene pán predseda výboru Halecký.

    Táto téma je rozpracovaná touto skupinou predkladateľov tretíkrát. To prvé rozpracovanie bolo také, o ktorom v podstate hovoril pán poslanec Halecký. A bol to návrh, aby sa v prípade sporu či už poskytovateľ alebo zdravotná poisťovňa mohli obrátiť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Skôr ako sme stihli ale túto poslaneckú novelu podať, nás predbehla tlačovka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, keď pán predseda Demovič povedal, že je to zaujímavý návrh, on sa tomu ani nebráni, ale dneska je úrad zaťažený takým množstvom agendy, že by potreboval rozšíriť a pripraviť sa na takúto kompetenciu, ktorú mu chcú poslanci zveriť. V tej chvíli sme si do určitej miery uvedomili to, že my v podstate chceme od úradu, aby rozhodoval niečo, čo by sme mali možno potom lepšie zadefinovať ako ďalší pilier, na ktorom úrad stojí a čo je jeho úloha. Čiže nasilu sme mu to, samozrejme, nechceli natlačiť. Na druhej strane treba povedať, že keď som si dobre vypočul tlačovku, ktorú mal pán predseda Demovič začiatkom tohto roka, kde hodnotil fungovanie úradu v predchádzajúcich rokoch, viem, že naznačil, že si vie predstaviť aj to, aby úrad konal v prípade takýchto sporov a bol akýmsi arbitrom, akýmsi rozhodcom, ktorý bude mať píšťalku a rozhodne, či má pravdu poisťovňa alebo má pravdu poskytovateľ. Zachytili sme vtedy aj reakciu zdravotných poisťovní, ktoré sa zas pre zmenu báli toho, aby Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rozhodoval v tejto veci. Neviem, prečo sa toho boja, skôr je to preto, lebo je im jednoduchšie vyjednávať s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti bez nejakého rozhodcu, ktorý nad týmto vzťahom stojí. To, že navrhujeme rozhodcovský súd. Tento by konal v zmysle platného zákona o rozhodcovskom konaní. Takže, samozrejme, tento zákon je spomenutý len v odkazoch pri každom paragrafe, kde je to náležité. To je moja prvá poznámka.

    Hovoríme jasne v tejto novele, že rozhodnutie rozhodcovského súdu by bolo konečné. To znamená, že v zmluve, ktorú podpíšu navzájom zdravotná poisťovňa a poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, by bolo zakotvené, že v prípade sporu v týchto a týchto záležitostiach sa obrátia na rozhodcovský súd a jeho rozhodnutie považujú za konečné. To znamená, pomohlo by to riešeniu týchto sporov, zrýchlilo by to riešenie týchto sporov a hlavne by sa poskytovateľ mal možnosť na niekoho obrátiť. Čiže cieľom tejto novely zákona o zdravotných poisťovniach má by zavedenie spravodlivejších vzťahov v zdravotníctve. Toto by som rád podčiarkol. Toto nie je o politike znovu, to je o určitých spravodlivejších vzťahoch v zdravotníctve. Počet sporov medzi poskytovateľmi a zdravotnými poisťovňami narastá, ale vzťah, ktorý majú medzi sebou zdravotná poisťovňa a ambulancia alebo nemocnica na druhej strane, nie je vyvážený. Nie sú skutočnými partnermi pri rokovaní o zmluve, v spore. Viete, prečo nie sú skutočnými partnermi? Lebo zdravotná poisťovňa rozhoduje o existencii poskytovateľa prostredníctvom toho, že mu platí za zdravotnú starostlivosť. V tejto chvíli ak vznikne medzi nimi spor o výške úhrady, o terapeutickom postupe, o tom, aký objem zdravotnej starostlivosti má byť napísaný v zmluve, logicky ťahá poskytovateľ za kratší koniec, pretože zdravotná poisťovňa platí a poskytovateľ vykonáva. Tento vzťah nie je vyvážený. Našou snahou je aj touto novelou zákona urobiť zo zdravotnej poisťovne a poskytovateľa rovnocenných partnerov. To je náš celý zámer, aby sa aj zdravotná poisťovňa, ale rovnako aj poskytovateľ mohli v prípade sporu odvolať na rozhodcovský súd, či už ide o terapeutický postup, o plnenie indikátorov kvality, o úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. A ako s určitým bonusom, ako s určitou reakciou na to, že zdravotné poisťovne mnohokrát niektorým ambulanciám, ale väčšinou nemocniciam, znížili objem zmluvy o 10, 20, 30 % bez odôvodnenia, proste povedali, taký je návrh zmluvy, „podpíš alebo nebude žiadna zmluva,“ prichádzame s tým, že ak sa nevedia dohodnúť na znížení objemu zmluvy, tak v takomto prípade, ak je toto zníženie objemu v navrhovanom dodatku 10 % a viac, môže sa poskytovateľ odvolať na rozhodcovský súd, ktorý rozhodne v danej veci. Povie: „Áno, je to oprávnené, neplníte indikátory, poisťovňa to vie vyargumentovať.“ Alebo povie: „Nie je to oprávnené, musíte rokovať ďalej.“

    Čiže naším cieľom, zopakujem to ešte raz, je zaviesť spravodlivejšie vzťahy v zdravotníctve a vyvážiť vzťah medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti tak, aby nebol jeden nadradený a druhý podriadený, ale aby boli rovnocennými partnermi v sporoch aj pri vyrokovaní podmienok zmluvy.

    Dámy a páni, keďže v podstate o takomto riešení diskutujeme tretíkrát, druhýkrát v pléne, ale tretíkrát sa o tom diskutuje v odbornej verejnosti, chcem vás poprosiť, aby ste podporili túto poslaneckú novelu zákona do druhého čítania. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Halecký, Slafkovský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. K vystúpeniu predsedu zdravotníckeho výboru chcel by som povedať asi toľko, že je chvályhodné, že vašou novelou alebo vlastne vaším návrhom zákona sa problém, ktorý existuje a ktorý je pomerne ťažko riešiteľný, otvoril. A zrejme aj podľa reakcie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vidno, že je tá reakcia zainteresovaných príslušných zdravotníckych organizácií. To znamená, že treba oceniť túto otázku, ale aj návrh a spôsob riešenia, aj keď nie som presvedčený, že je to možno konečná fáza riešenia tohto problému, ale určitá snaha o riešenie tejto otázky v zdravotníctve tu je.

    Chcem opäť sa opýtať na bližšie, či máte nejaké informácie, ako to býva v zahraničí vo vzťahu medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a príslušnými zdravotnými poisťovňami, ako tieto otázky sa riešia tam, pretože bezpečne sú tie otázky problémové a sú tie vzťahy zložité, pretože poisťovňa vždy má snahu poskytnúť menej financií pre poskytovateľov, ako títo požadujú. A myslím si, že aj rozširovanie rozsahu zdravotnej starostlivosti zo strany poskytovateľov sa každoročne zvyšuje. Takže otázka stojí ešte, po druhé, aj o tom, ako by mal tento rozhodcovský súd vyzerať podľa vašej predstavy v bližšom rozsahu, kde by mal sídliť, aké by bolo jeho personálne obsadenie, aká by bola kvalifikácia pre týchto rozhodcov alebo sudcov, keď požadujeme od nich, aby to riešenie bolo definitívne a konečné. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickou poznámkou pán poslanec Slafkovský.

  • Ďakujem pekne. Chcem doplniť môjho kolegu. V tejto novele zákona sme sa nedotýkali problému revíznych lekárov. To je samostatný veľký problém. Ale takisto je potrebné ho v najbližšom období riešiť. A v tomto smere možno treba povedať, že európsky a svetový trend je taký, že revízni lekári sú proste jedni z najlepších, ktorí sú v danom systéme. Takže ich stanoviská by sa mali brať ako berná minca. Toto, bohužiaľ, my v našom systéme zatiaľ nemáme.

    A do budúcna sa bude dať vyhnúť mnohým problémom aj iným prístupom k veci, ale to by sme museli zmeniť celkovú filozofiu, ktorú máme. A, bohužiaľ, sú to len, pokiaľ viem, Slovenská a Česká republika, kde nie je vzťah postavený do tej roviny, ktorá by bola potrebná. To znamená, že ja ako pacient mám zmluvu s mojou poisťovňou a poisťovňa mi prepláca to, čo ja zaplatím poskytovateľovi. Systém prakticky dnes vo Francúzsku napr. funguje tak, že keď idete k lekárovi, máte svoju poisťovaciu kartičku, máte svoju platobnú kartu. A u lekára zaplatíte. A do troch dní to, čo ste zaplatili, máte naspäť, máte to naspäť do piatich dní, ak je v tom víkend, na svojom účte z účtu poisťovne automaticky, lebo poisťovňa nemôže zostať vám ako občanovi dlžná. Výsledok potom je, že na konci pokiaľ je ten systém v nejakom tom predĺžení, tak sa musí rozhodnúť na úrovni štátu, ako tej ich štátnej poisťovni doplniť finančné zdroje. A čo nedoplní štát, to si musia doplniť cez pripoistenie. A len podľa toho potom uzatvárajú zmluvy s občanmi a s

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Viliam Novotný.

  • Ďakujem pekne. Ja len možno na dovysvetlenie pre pána predsedu výboru Haleckého. Hľadali sme, ako sú riešené tieto spory v iných zdravotníckych systémoch. Naozaj v Českej republike je to napr. riešené prostredníctvom ministerstva zdravotníctva. Musím povedať, že tam, kde je viacej zdravotných poisťovní, tento problém nie je taký vypuklý, ako je tomu, povedzme, na Slovensku. Tam kde je to riešené prostredníctvom, povedzme, jednej zdravotnej poisťovne, resp. jedného nejakého národného zdravotníckeho platobného mechanizmu, tam skôr vystupujú do popredia revízni lekári, ako to už spomínal pán poslanec Slafkovský. Ale mnohokrát je to riešené ináč ako u nás, práve systémom platieb, práve systémom platieb, ktorý u nás naozaj je nastavený, žiaľ, tak, že čierny Peter zostáva v rukách poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, pričom majú ešte aj sťažené vyjednávanie so zdravotnými poisťovňami. Čiže treba povedať, že tento model s rozhodcovským súdom bol do určitej miery ako keby alternatíva postavený k prirodzenejšiemu modelu, ktorý by mal byť postavený na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Na druhej strane ale treba povedať, že takú inštitúciu, ako je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou máme len na Slovensku. Čiže je to určité špecifikum slovenského zdravotníckeho systému.

    Čo sa týka samotného konania pred rozhodcovským súdom, rozhodcovský súd netreba založiť, rozhodcovské súdy existujú, máme zákon o rozhodcovskom konaní, akurát v zmluve by si mali partneri, poisťovňa a poskytovateľ, dohodnúť v prípade sporu, na aký rozhodcovský súd sa odvolajú jeden aj druhý. A rozhodcovský súd potom koná normálne ako civilný súd podľa zákona, ktorý je na to určený. Čiže my len nahradzujeme súdny spor pred riadnym...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ sa nechce vyjadriť.

    Pani spravodajkyňa sa tiež nechce vyjadriť.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené panie poslankyne, poslanci, prosím poverenú overovateľku pani poslankyňu Szögedi, aby oznámila výsledky tajného hlasovania, najskôr teda o

    návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady

    k tlači 1426.

  • Ďakujem za slovo. Vážená Národná rada, dovoľte, aby som vás oboznámila so zápisnicou o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady, ktoré sa konalo 10. februára 2010.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 115 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 115 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rozhlasovej rady všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 115 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 14 neplatných a 101 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za Igora Galla hlasovalo 70 poslancov, za Ľubomíra Gumana hlasovalo 24 poslancov, za Stanislava Hábera hlasovalo 51 poslancov, za Jozefa Chudíka nehlasoval ani jeden poslanec, za Petra Juščáka hlasovalo 40 poslancov, za Lauru Karpatovú hlasovalo 48 poslancov, za Soňu Koželovú hlasovalo 12 poslancov, za Vladimíra Malíka nehlasoval ani jeden poslanec, za Petra Michalicu hlasovalo 11 poslancov, za Janu Miklovičovú nehlasoval ani jeden poslanec, za Jitku Račickú hlasovalo 36 poslancov, za Gabrielu Rothmayerovú hlasovalo 52 poslancov, za Jána Sabola hlasovalo 51 poslancov, za Jozefa Ševeca hlasovalo 14 poslancov, za Ľubomíra Šišáka nehlasoval ani jeden poslanec.

    Na voľbu člena Rozhlasovej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za člena Rozhlasovej rady zvolený Igor Gallo.

    Nakoľko nebol zvolený potrebný počet členov Rozhlasovej rady, vykoná sa druhé kolo voľby, do ktorého postupujú kandidáti, ktorí v prvom kole neboli zvolení a získali najvyšší počet hlasov, a to dvojnásobok počtu členov, ktorých treba zvoliť. Sú to nasledovní: Ľubomír Guman, ktorý získal 24 hlasov, Stanislav Háber, ktorý získal 51 hlasov, Peter Juščák, ktorý získal 40 hlasov, Laura Karpatová, ktorá získala 48 hlasov, Jitka Račická, ktorá získala 36 hlasov, Gabriela Rothmayerová, ktorá získala 52 hlasov, Ján Sabol, ktorý získal 51 hlasov, a Jozef Ševec, ktorý získal 14 hlasov.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Dovoľte, aby som konštatoval, že Národná rada zvolila v tajnom hlasovaní za člena Rozhlasovej rady pána Igora Galla.

    A tak, ako už bolo konštatované, do druhého kola voľby členov Rozhlasovej rady postupujú: Ľubomír Guman, Stanislav Háber, Peter Juščák, Laura Karpatová, Jitka Račická, Gabriela Rothmayerová, Ján Sabol, Peter Ševec. Len pripomínam, že druhé kolo voľby štyroch členov Rozhlasovej rady, ktorých je ešte potrebné zvoliť, sa uskutoční zajtra po hlasovaní o 11.00 hodine.

    Poprosím teraz, keby ste oznámili výsledky tajného hlasovania o

    návrhu na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa

    k tlači 1420.

  • Ďakujem za slovo. Zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa, ktoré sa konalo 10. februára 2010.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 115 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 115 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 115 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 17 neplatných a 98 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za Jána Bicka hlasoval 1 poslanec, za Patrika Dubovského hlasovalo 40 poslancov, za Jána Liteckého Švedu nehlasoval ani jeden poslanec, za Antona Malackého hlasovalo 51 poslancov, za Jaromíra Markecha nehlasoval ani jeden poslanec.

    Na voľbu člena Správnej rady Ústavu pamäti národa je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že vo voľbe v tajnom hlasovaní nebol nikto zvolený za člena Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Nakoľko nebol zvolený člen Správnej rady Ústavu pamäti národa, uskutoční sa druhé kolo voľby, do ktorého postupujú všetci kandidáti, ktorí neboli zvolení vo voľbe. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa Szögedi, za informáciu o výsledkoch tajného hlasovania.

    Konštatujem, že Národná rada nezvolila v tajnom hlasovaní nikoho za člena Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Je potrebné zvoliť jedného člena Ústavu pamäti národa podľa uznesenia, ktoré bolo prijaté ešte pred hlasovaním. Všetci kandidáti postupujú do druhého kola. Z nich budeme vyberať jedného v tajnej voľbe, ktorá sa uskutoční zajtra po hlasovaní po 11.00 hodine.

    Panie poslankyne, poslanci, dovoľte, aby sme ešte pristúpili k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Milana Géciho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 1471. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1504.

    Dávam teraz slovo poslancovi Milanovi Gécimu, aby návrh odôvodnil.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám malú novelu zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb v znení neskorších predpisov.

    Uvedený zákon v § 2 ods. 4 znie: „Obce môžu vo svojich územných obvodoch alebo určitých častiach svojho územného obvodu obmedziť alebo zakázať v určitých hodinách alebo dňoch predaj, podávanie alebo požívanie alkoholických nápojov v zariadeniach spoločného stravovania, v predajniach potravín alebo na iných verejne prístupných miestach.“

    Na základe tohto ustanovenia konkrétne v Košiciach mesto vypracovalo VZN, v ktorom vymedzilo miesta, ako sú niektoré ulice, okolie škôl, detské ihriská, okolie kostolov, kultúrnych zariadení. A na týchto miestach zakázalo požívanie alkoholických nápojov. Po proteste prokurátorky, ktorá o. i. namietala, že nebol dodržaný zákon, ktorý hovorí, že je možné zakázať požívanie alkoholických nápojov na verejne prístupných miestach iba v určitých hodinách alebo dňoch, upravilo takto mesto Košice svoje VZN v zmysle platného zákona tak, že zakázalo požívanie alkoholických nápojov na verejných priestranstvách, konkrétne vymenovaných uliciach, v okolí škôl a školských zariadení, detských ihriskách, v okolí kostolov v čase od 5.00 hodiny do nasledujúceho dňa do 3.00 hodiny. V praxi to znamená, že dve hodiny v noci od 3.00 hodiny do 5.00 hodiny môžu sa požívať alkoholické nápoje na detských ihriskách, pri školách, kostoloch a kultúrnych zariadeniach. Táto skutočnosť vyvoláva úsmev, keby nešlo o vážnu vec. Zákonodarca pri tvorbe tohto zákona mal iste dobrý úmysel ohraničiť požívanie alkoholických nápojov na verejnosti v určitých hodinách pri určitých konkrétnych udalostiach, ako je napr. medzištátny futbalový turnaj či návšteva pápeža alebo prezidenta iného štátu, konkrétna prax ale prináša potrebu zakázať požívanie alkoholických nápojov počas celého dňa, ako som uviedol, na detských ihriskách, v okolí škôl, školských zariadení, okolí kostolov, kultúrnych zariadení a podobne.

    Vážení kolegovia, o predloženie novely ma požiadali starostovia z niektorých mestských častí v Košiciach. Novelu som konzultoval aj s ministrom zdravotníctva, ktorý voči nej nemá námietky. V druhom čítaní sa nebránim ani pozmeňujúcim návrhom, ktoré by ešte vylepšili, resp. upresnili zákon pre uplatnenie v praxi. K dispozícii mám platné VZN mesta Košice aj protest prokurátorky, ak by si to chcel niekto pozrieť.

    Ďakujem za vašu podporu. A chcem sa ešte ospravedlniť, v dôvodovej správe sme uviedli zákon ako zákon Slovenskej národnej rady, za čo sa vám ešte raz ospravedlňujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie svojho návrhu zákona.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo, pánu poslancovi Antonovi Bobríkovi.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V súlade s § 80 ods. 1 rokovacieho poriadku som bol určený ako spravodajca k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Milana Géciho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s ústavou a predložený návrh nemá dopad na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a nepredpokladá dopad na zamestnanosť.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 18. januára 2010 č. 1504 a podľa rokovacieho poriadku (§ 71) Národnej rady navrhujem, aby zákon prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. A odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní od pridelenia.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Panie poslankyne, páni poslanci, kto má záujem do rozpravy sa prihlásiť ústne? Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Zároveň rozpravu vyhlasujem za skončenú.

    Ani pán navrhovateľ, ani pán spravodajca sa nemajú k čomu vyjadriť.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dovoľte, aby som informoval, panie poslankyne, poslanci, že zajtra ráno o 9.00 hodine budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o návrhu zákona, ktorý prerokovávame v skrátenom legislatívnom konaní. A to je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh uvedie pani ministerka Tomanová. Pripomínam, spravodajcom je pán poslanec Róbert Madej.

    Prerušujem rokovanie schôdze, vyhlasujem dnešný rokovací deň za skončený, prajem príjemnú dobrú noc.

  • Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.