• Príjemné popoludnie, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram rokovanie 47. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá bola zvolaná na žiadosť skupiny 50 poslancov Národnej rady.

    Na úvod mi dovoľte, aby som vás požiadal, aby ste sa prezentovali, aby sme zistili, či je Národná rada uznášaniaschopná.

  • Prezentácia.

  • Prítomných je 112 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada je schopná uznášať sa.

    Chcem vás ďalej informovať, že na 47. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky budú overovateľmi poslanci Ján Richter a pán poslanec Stanislav Kahanec. Náhradníkmi sú poslanci Oľga Nachtmannová a pán poslanec Peter Markovič.

    O ospravedlnenie na tejto schôdzi vedenie Národnej rady požiadali nasledovní poslanci: podpredsedovia Národnej rady Anna Belousovová a Milan Hort, poslanci Imre Andruskó, pán poslanec Ján Babič, Rudolf Bauer, Jaroslav Demjan, Miklós Duray, Mikuláš Dzurinda, Pavol Džurina, Lea Grečková, Ľuboš Micheľ, Ivan Mikloš, Viliam Novotný, Ján Slota, Ivan Šaško, Milan Urbáni a Lucia Žitňanská.

    Ako viete, na zahraničnej pracovnej ceste je predseda Národnej rady Pavol Paška a poslanci Jozef Burian, Gyula Bárdos, Peter Miššík, Pavol Pavlis, Rudolf Púčik a Štefan Zelník.

    Vážené kolegyne, kolegovia, poslanci žiadajú na tejto schôdzi prerokovať

    návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

    Ako viete, podľa čl. 88 ods. 1 ústavy návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi prerokuje Národná rada vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov, teda program takejto schôdze sa neschvaľuje.

    Tento návrh má parlamentu tlač 1481.

    Chcem vás informovať, že uvedený návrh bol podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku pridelený na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady s tým, že ako gestorský výbor bol určený výbor pre obranu a bezpečnosť. Takisto bol tento návrh zaslaný vláde na zaujatie stanoviska.

    Skôr, kým pristúpime k samotnému rokovaniu o tomto bode programu, chcem sa opýtať vzhľadom na to, že schôdza sa začína o 14.00 hodine a podľa rokovacieho poriadku je čas rokovania určený do 16.00 hodiny, či je všeobecný súhlas s tým, aby sme tento bod programu vyčerpali dneska aj po riadnom čase určenom na rokovanie Národnej rady.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Pokiaľ áno, ďakujem pekne.

    Takže pristúpime k samotnému rokovaniu o tomto bode programu. Poprosím poslanca Daniela Lipšica, aby ako poverený člen skupiny poslancov tento návrh uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, pán predseda vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia, rokujeme dnes o návrhu na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra za medzinárodnú blamáž Slovenska, ktorá asi v posledných rokoch nemala obdobu. Skutočnosť, že je na smiech Robert Kaliňák, mi nevadí. To, že je na smiech Policajný zbor, mi vadí. Ale to, že je na smiech celé Slovensko, ma štve, lebo si to nezaslúžia všetci slušní občania v tejto krajine. V tomto, v tejto kauze sa vláda odvoláva na čisto individuálne zlyhanie jedného policajta. Myslíme si, že tých zlyhaní je viac. Sú to zlyhania systémové, ale aj osobné zlyhania ministra Kaliňáka pri komunikácii tejto kauzy a to považujem za najdôležitejšie pri návrhu na jeho odvolanie.

    Systémové zlyhania spočívajú vo viacerých veciach, ktoré dodnes neboli vysvetlené. Z akého dôvodu sa robilo cvičenie na skontrolovanej batožine, teda po tom, ako batožina prešla röntgenom? Doteraz nikto nevysvetlil, prečo je dôležité vykonávať cvičenie po kontrole röntgenu, ktorá ešte môže odhaliť zlyhanie v zabudnutí plastickej trhaviny? Ako je možné, že sa vykonávalo cvičenie bez súhlasu cestujúceho, bez súhlasu osoby, ktorá nakoniec bola v tejto veci osobou, ktorá znášala pomerne veľké riziko v prípade, že by zásah v Írsku mal iné parametre? Ako je možné, že cvičenie vykonával policajný psovod sám? Dostali sme lekcie z kynológie od pána ministra, ale ako je možné, že plastickú trhavinu policajt má vo svojom vrecku, sám ju umiestni medzi batožiny a potom ten istý policajt so psom tú výbušninu vyhľadáva? Tam už nie je problém, že má pachové stopy na rukách a na tele?

    Ako reagoval bezpečnostný výbor letiska? Môže jeho konanie spustiť samotný psovod bez informovania nadriadených, ako nás o tom ubezpečuje ministerstvo vnútra, že o tom nikto iný nevedel okrem samotného psovoda? Ako je možné, že výbušnina chýbala dva dni? Ak by ste boli, pán minister, na vojne, tak viete, že pri streľbách sa počíta každý jeden náboj. Nieto, že chýba výbušnina, 90 gramov hexagénu.

    Ale boli tu aj osobné zlyhania, nielen zlyhania systémové. Ak by minister vnútra okamžite, ako kauza prepukla, ako sa o nej dozvedel v utorok ráno, informoval verejnosť, povedal, aké opatrenia prijíma, aké informácie zhromažďuje, aké budú ďalšie kroky a informovanie verejnosti, fajn, asi by sme nemali žiaden dôvod ministra odvolávať.

    Ale čo urobilo ministerstvo vnútra? Najskôr chcelo celú kauzu zatĺcť. Írsku políciu žiadalo, aby o kauze nikoho neinformovala. Následne sa minister dva dni skrýval. Obhajoval riaditeľa hraničnej polície, ktorého o deň na to zobral na vedomie, jeho rezignáciu, a priznal, že pochybil. A keď už to priznal, keď už mal tlačovú konferenciu po dvoch alebo troch dňoch, pričom avizovanú tlačovú konferenciu zrušil, čo urobil? Hádzal vinu na všetkých ostatných. Na psovoda, na letisko, na írsku políciu, na opozíciu, potom na samolepiaci ruksak, proste nevedel, nech mi dámy odpustia, chlapsky priznať zodpovednosť. To sú osobné zlyhania ministra vnútra v tejto kauze.

    Po tejto kauze prišla ďalšia, ktorú spomeniem len dvomi vetami. Vyhrážanie sa kamionistom, že pokiaľ nenaplnia predstavy vlády, bude voči nim zakročené. Nechám nabok situáciu, že dodnes nemáme zákon o štrajku a otázka je, či nerealizovali svoje ústavné právo, ale ak páchali nejaký priestupok, mala voči nim polícia zakročiť. Nie sa im vyhrážať. Čo to sú za nové metódy v politike a možno v práci vedenia polície, keď sa vyhrážame? Ak niečo neurobíte, tak my budeme postupovať tak a tak. Ak o nás niečo zverejníte, budeme aj my zverejňovať. Čo sme tuná? Mafiánsky kartel?

  • Reakcie z pléna.

  • Minister vnútra by mal byť vzorom nielen pre príslušníkov Policajného zboru, ale aj a najmä pre verejnosť. Ako sa taký vzor správa? Je otvorený, priamy, povie „prepáčte“, keď sa stane chyba, alebo zatĺka, skrýva sa a hádže vinu na všetkých ostatných. A ktorý vzor napĺňa minister Kaliňák? Je pán Kaliňák vzor otvorenosti, úprimnosti, pokory? Alebo je vzorom arogancie, zbabelosti a hádzania viny na všetkých ostatných? Minister vnútra môže urobiť chybu a každý minister ju urobí, ale nesmie byť zbabelý. Ako sa potom budú správať policajti, ak sa správa zbabelo minister vnútra? Dnes tu máme demonštráciu policajných odborov. Ešte aj pani Tomanová ako žena vie odvolávanie ustáť sama. Vy si na svoju podporu musíte zavolať svojich podriadených. Ministerka Tomanová je odvážnejšia, ako ste vy.

    Jedna z kľúčových charakteristík ministra vnútra a asi jedna z najdôležitejších je odvaha. Vy, pán minister Kaliňák, ste aj v tomto prípade preukázali, že odvaha vám chýba. Preto by ste nemali ďalej vykonávať funkciu ministra vnútra.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Jánovi Richterovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám správu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 22. januára tohto roku pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem výboru mandátového a imunitného, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu do určeného termínu konania schôdze. Určil, aby Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský pripravil na schôdzu Národnej rady správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh skupiny poslancov prerokovali v určenom termíne tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre obranu a bezpečnosť, zahraničný výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výbor pre kultúru a médiá. Neprijali platné uznesenie, keďže predložený návrh nezískal potrebný súhlas požadovanej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie o návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný. Podobne aj ďalšie dva výbory, výbor pre hospodársku politiku tiež o návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný, a tretí výbor, ktorý nebol uznášaniaschopný a o návrhu nerokoval, je výbor pre zdravotníctvo.

    Podľa § 109 ods. 3 predseda Národnej rady Slovenskej republiky požiadal vládu Slovenskej republiky o zaujatie stanoviska. Vláda návrh prerokovala 27. januára tohto roku. Uznesením č. 61 vyjadrila s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, nesúhlas.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor uznesením z 29. januára tohto roku č. 314 schválil správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Súčasne určil Jána Richtera za spoločného spravodajcu výborov a poveril ho predniesť správu výborov o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, na schôdzi Národnej rady. Súčasťou tejto správy je aj návrh na uznesenie pre Národnú radu Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcu.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Podľa § 28 ods. 1 sa členovi vlády udelí slovo, kedykoľvek o to požiada, a môže predniesť stanovisko vlády k podanému návrhu.

    O slovo sa prihlásil predseda vlády Robert Fico. Má slovo.

  • Ďakujem. Vážené dámy a páni, ako už informoval pán spravodajca, návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Robertovi Kaliňákovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sa 15. januára 2010 zaoberala aj vláda Slovenskej republiky. Vláda na tomto istom zasadnutí prijala uznesenie, v ktorom vyslovuje nesúhlas s návrhom skupiny poslancov Národnej rady na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Robertovi Kaliňákovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi, aby som stručne odôvodnil stanovisko vlády Slovenskej republiky.

    Ale predtým, ako prečítam stanovisko na tento účel pripravené, berúc na zreteľ, že aj pán predkladateľ tohto návrhu hovoril o veciach, ktoré s odvolávaním ministra vnútra nemajú nič spoločné, aby som aj ja na úvod povedal dve-tri vety skôr všeobecného politického charakteru.

    Pán poslanec Lipšic, nie je hanbou Slovenska, ak pri výcviku psov sa jeden policajt pomýli, urobí chybu a potom z toho vznikne taký prípad, aký sa stal. Hanbou je, pán poslanec Národnej rady, že prvýkrát v histórii sa v členskom štáte Európskej únie preukázalo, že politická strana perie špinavé peniaze. Keby ste boli taký principiálny, pán poslanec Lipšic, ako sa ukazujete od rána do večera, tak vám garantujem, že by ste už dávno podali návrh na odvolanie pána podpredsedu Národnej rady, pána Horta, pretože to je hanbou Slovenskej republiky, že štvrtý najvyšší ústavný činiteľ tohto štátu je z politickej strany, ktorá perie špinavé peniaze, a dáme ďalšie dôkazy. Dáme ďalšie dôkazy.

  • Namiesto toho, aby ste jasne slovenskej verejnosti, keď ste už taký principiálny, povedali, že s týmto nechceme mať nič spoločné, stretávate sa, kujete pikle a buzerujete ministra vnútra za individuálne zlyhanie konkrétneho policajta pri výcviku psov. Toto je vaša typická politika, pán poslanec Lipšic.

  • Spomenuli ste vo svojom vystúpení autodopravcov, neviem, čo to má spoločné, samozrejme, teraz s odvolávaním ministra vnútra. Spojíte sa s kýmkoľvek, s čertom, s diablom, len aby ste sa dostali k moci. Vám nevadí, vy pán dokonalý, že budete podporovať hrubé porušovanie zákonov na cestách od autodopravcov, ktorí jednoducho nechcú platiť mýto. Vy nemáte problém podporiť na Slovensku anarchiu, len aby to poškodilo tejto vláde, aby ste sa dostali k moci. Prosím, prestaňte s tou svojou principiálnosťou a dokonalosťou, nie ste ani principiálny a nie ste ani dokonalý, pre moc urobíte všetko na svete.

  • Dovoľte mi teraz, aby som prečítal stanovisko, pokiaľ ide o samotnú kauzu, ktorá sa stala predmetom tohto návrhu.

    Počas tzv. aktivačnej činnosti psov, ktorá je už roky osvedčenou a účinnou metódou u nás aj v zahraničí, v rámci prevencie pred ohrozením leteckej dopravy sa na letisku v Poprade stala chyba. Áno, stala sa chyba a vláda Slovenskej republiky si to uvedomuje. Dobrý úmysel chrániť cestujúcich sa individuálnymi zlyhaniami policajta aj pracovníka letiskovej veže zmenil na nepríjemnosti, do ktorých sa dostal občan Slovenskej republiky. Za to mu patrí ospravedlnenie moje, podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka či slovenskej polície, ktorého sa mu, samozrejme, aj dostalo.

    Napriek tejto poľutovaniahodnej udalosti však správanie sa opozície počas celej tejto kauzy, ktorej vyvrcholením je návrh na odvolanie podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka z funkcie, považujeme za účelové, nekompetentné, farizejské, pričom kvôli vlastnému politickému kapitálu ste, páni v opozícii, neváhali svojimi často prekrútenými a zavádzajúcimi informáciami pošpiniť aj dobré meno Slovenskej republiky v zahraničí. V súvislosti s týmto prípadom už odznelo veľa dezinterpretácií a poloprávd a teraz je čas a priestor povedať fakty; fakty a nie to, čo sa vám prisnilo.

    Po prvé, policajt urobil dve zásadné chyby. Zabudol vzorku výbušniny a neskoro o tom informoval svojich nadriadených. Snažil sa však situáciu vyriešiť ešte pred odletom lietadla, ale pracovník letiskovej veže jeho informáciu pilotovi neodovzdal správne. Potvrdzujú to zvukové záznamy z tejto komunikácie.

    Po druhé, policajt vzorku nevložil do batohu cestujúceho. V tomto ste klamali od rána do večera a šírili ste po Slovensku paniku, že polícia bežne otvára batožinu slovenských občanov a pchá do tejto batožiny nejaké výbušniny. Klamali ste! Je dnes jasne preukázané, že policajt nevložil vzorku do batohu, ale k batohu, pričom sa prichytila v popruhoch. Potvrdila to sekcia kontroly inšpekčnej služby, ale aj potvrdil to poškodený občan vo svojom vyhlásení.

    Páni poslanci, vy sa môžete smiať, vy ste tam boli? Vy ste držali sviečku, keď ten policajt dával tú výbušninu, na základe ktorej...

  • Reakcie z pléna.

  • Takže vás poprosím, poprosím vás, máme tu výpovede konkrétnych ľudí. Je tu výpoveď poškodeného, ktorý sám potvrdil, že výbušnina nebola daná do batohu, ako ste tvrdili a snažili ste sa poškodiť Slovenskú republiku a ministra vnútra. Vzorka teda nebola v batožine, ako sa to snažila verejnosti podsúvať ako porušenie zákona opozícia či časť slovenských médií.

    Po tretie, hraničná a cudzinecká polícia sa celú záležitosť snažila oficiálnym spôsobom riešiť. Sama identifikovala občana, na batožine ktorého by táto vzorka mohla byť, a zároveň telefonicky aj prostredníctvom mailu kontaktovala írske bezpečnostné sily, aby im celú situáciu objasnila a požiadala o úradné vyriešenie. Okrem dôkazov sekcie kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra to opäť potvrdil aj poškodený občan.

    Po štvrté, vzorka výbušniny podľa záverov Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru bez iniciátora a za podmienok v batožinovom priestore nebola nebezpečná.

    Po piate, tzv. systém aktivačnej činnosti psov v reálnom prostredí rovnako fungoval na Slovensku minimálne od roku 1989, teda aj počas predchádzajúcich vlád. Potvrdil to riaditeľ služobnej kynológie Vladimír Ďurišin, ktorý je vo funkcii už 19 rokov, ako aj bývalý riaditeľ hraničnej a cudzineckej polície Michal Borgula, ktorého slová sa opozícia snažila a naďalej snaží dezinterpretovať.

    Ja sa pýtam, o čom je tento návrh na odvolanie, keď tento systém výcviku psov sa používal minimálne od roku 1989? Jediný rozdiel medzi pánom poslancom Kaliňákom, pánom podpredsedom vlády Kaliňákom a pánom poslancom Palkom alebo ďalšími ľuďmi, ktorí boli ministrami vnútra, je v tom, že vy ste mali šťastie a on to šťastie nemal, pretože ten prípad jednoducho sa stal počas jeho éry. Aký je toto dôvod na odvolanie? Veď ste za vás robili to isté. Takisto chodili policajti s tými vzorkami, takisto ich vkladali medzi batožiny a takisto testovali tých psov, ako sa to dialo aj v tomto období. Ale vy prídete, aby ste šikanovali, robili chaos, aby ste robili obštrukcie s návrhom na odvolanie ministra vnútra. Čo je to za nezmysel?

  • Jednoducho tu sa jasne potvrdzuje, že váš návrh je účelový a je len a len na to, aby ste z toho vytĺkali nejaký politický kapitál.

    Minister vnútra urobil to, čo mal urobiť. Okamžite, ako sa o incidente dozvedel, telefonoval so svojím írskym partnerom, aby sa mu ospravedlnil a zároveň vyriešil nepríjemnosti, do ktorých sa dostal slovenský občan.

    Po druhé, následne sa spojil aj s poškodeným občanom, aby sa mu ospravedlnil, a doteraz sa osobne angažuje, aby zmiernil následky incidentu.

    Po tretie, zastavil tento druh aktivačných činností psov, lebo vykázali riziko. Áno, bol to minister vnútra, podpredseda vlády Kaliňák, ktorý zastavil tento výcvik, pretože sa o ňom dozvedel. Ja netvrdím, že ste o tom vy vedeli, páni poslanci, ktorí ste boli ministri, ale za vás sa dialo to isté. Stalo sa to teraz, minister okamžite konal a kompletne zastavil tento spôsob výcviku.

    Po štvrté, prípad dal preveriť sekcii kontroly a inšpekčnej služby ministerstva vnútra.

    Po piate, vyvodil zodpovednosť tak voči policajtovi a súčasne riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície pán Mako sa vzdal svojej funkcie.

    K individuálnym profesionálnym či ľudským zlyhaniam policajtov dochádzalo aj v minulosti. Archív Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zaznamenal v rokoch 1998 až 2006, aby sme teda trošku vrátili naspäť a si občerstvili pamäť, teda keď rezort viedli ministri zo súčasnej opozície, omnoho vážnejšie delikty strážcov zákona.

    Vy si nepamätáte na to, vážení páni, že počas tohto obdobia traja policajti spáchali vraždu? Vy si nepamätáte na to, ako piati opití policajti za volantom usmrtili chodcov či pasažierov v inom aute? Vy si nepamätáte na ďalšie a ďalšie prípady, ktoré takisto boli individuálnym zlyhaním konkrétneho policajta?

    Nikdy v minulosti sa neozývali hlasy na odstúpenie ministra po každom takomto, určite hroznom konaní. Je to logické a pochopiteľné, lebo v takomto prípade by sa minister musel na Slovensku meniť každý mesiac, možno každé dva mesiace. Nie je predsa možné, aby na prešľapy niekoľkých čiernych ovcí doplácal celý Policajný zbor, ktorý má 23-tisíc príslušníkov. To, za čo je minister skutočne zodpovedný, sú systémové zmeny a opatrenia a s nimi súvisiace opatrenia.

    Výsledky. Týchto výsledkov, a niektoré z nich sú naozaj vynikajúce, dosiahol minister vnútra Robert Kaliňák viacero. Začal by som vstupom Slovenska do Schengenského priestoru.

    V roku 2006 na začiatku volebného obdobia Slovensku reálne hrozilo vyradenie z prístupového procesu. Tak vy tu dáte návrh na odvolanie Kaliňáka a nepamätáte sa na to, ako nám v auguste prišiel list v roku 2006 z Európskej komisie, že zabudnite na Schengen, ste najhoršie pripravená krajina? Potom nastúpil tím pod vedením ministra vnútra, podpredsedu vlády v spolupráci s ďalšími ministrami a Slovensko sa stalo jednou z najlepšie pripravených krajín na vstup do Schengenského priestoru. Dokonca niektoré prvky našej ochrany na východnej hranici Komisia označila za príklady najlepšej praxe. V decembri 2007 pred Vianocami sme sa tak mohli tešiť z odstránenia hraničných kontrol s našimi susedmi a užívať si voľný pohyb v rámci Európskej únie. Opakujem ešte raz. Veď nás išli kvôli vám vyhodiť zo Schengenu a vy kľudne prídete na ministra, ktorý to zachránil, s návrhom, že poďme ho odvolať, lebo niekto pri výcviku psa zlyhal. Pri tom istom výcviku, ktorý sa dial za vás, vo vašich rokoch. To je úžasný návrh na odvolanie ministra, naozaj, len nám beriete čas, nás vyrušujete. Radšej sme sa mohli venovať podstatnejším veciam ako týmto nezmyselným schôdzam Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Po druhé, zrušenie vízovej povinnosti so Spojenými štátmi americkými. V priebehu roka 2008 sa rezortu vnútra podarilo opäť vo veľmi krátkom čase splniť všetky požadované bezpečnostné kritériá. Po podpísaní Memoranda o porozumení a následne dvoch bilaterálnych zmlúv ministrom vnútra Robertom Kaliňákom a jeho americkým partnerom mohli Spojené štáty 28. októbra 2008 oznámiť zrušenie vízovej povinnosti pre občanov Slovenskej republiky.

    Po tretie, výrazné zníženie počtu obetí na cestách. Už rok 2008 bol najúspešnejším rokom v histórii samostatného Slovenska. Dopravné štatistiky za rok 2009 však prekonali všetky očakávania. Oproti roku 2008 klesol počet obetí na cestách o vyše 200, teda takmer o 40 %. Rovnako tak výrazne klesol počet zranených. Slovensko sa výrazne priblížilo k záväzku voči Európskej únii z roku 2002, znížiť počet obetí na polovicu, teda na 305. Ešte pred dvoma rokmi to bola prakticky nedosiahnuteľná méta.

    K zlepšeniu dopravnej situácie významne prispel nový zákon o cestnej premávke z dielne ministerstva vnútra, ktorý začal platiť 1. februára 2008, ako aj efektívne dopravnobezpečnostné akcie polície. Ja absolútne si viem predstaviť, že o chvíľku po tomto vystúpení vystúpite za opozíciu a poviete, že to kvôli vám všetko kleslo a nie kvôli Kaliňákovi, že vy ste to všetko mali pripravené, urobili ste a on iba teraz berie úrodu vašej poctivej a dlhoročnej práce, ale na toto sme už naozaj na Slovensku naučení.

    Zníženie kriminality. Ak porovnávame toto volebné obdobie s predchádzajúcim, tak počas prvých troch rokov klesol nápad trestnej činnosti o 18 %. Klesli všetky jednotlivé druhy kriminality, pričom najvýraznejšie násilná trestná činnosť o 35 %, krádeže, vlámanie o 34 %, majetková trestná činnosť o 20 %. Celková objasnenosť trestných činov sa zvýšila za posledné tri roky zo 47 % na takmer 54 %. Jasné čísla. Samozrejme, už vidím, tuná má tabuľky pán poslanec Lipšic, bude rozprávať, ako to všetko oni zabezpečili a urobili.

    Po piate, uľahčenie podnikania. Rezort presadil novelu živnostenského zákona, ktorá vytvorila jednotné kontaktné pracoviská, na ktorých si podnikateľ vybaví všetky potrebné formality.

    Po šieste, šetrenie. Rezortu sa podarilo zrušiť krajské úrady, ako aj splniť uznesenie vlády v roku 2007 a znížiť počet administratívnych pracovníkov o 20 %. Už teraz pracuje ministerstvo vnútra na ďalšom znižovaní, pretože podľa schváleného zákona k 1. júlu 2007 prejde kompetencia krajských stavebných úradov na obvodné úrady, čo bude znamenať ďalšie znižovanie štátnej administratívy, ďalšie znižovanie nákladov štátu na výkon štátnej administratívy.

    Po siedme, zavedenie celej novej dokladovej agendy. Počas tohto volebného obdobia sa podarilo začať vydávať nové moderné občianske preukazy, vodičské preukazy a pripravené sú aj nové technické preukazy, ktoré nahradia súčasné nepraktické papierové. Rovnako sa vydávajú aj nové pasy s biometrickými údajmi, ktoré boli nevyhnutnou podmienkou pre zrušenie vízového režimu s USA. S novými dokladmi začali fungovať aj rôzne služby, ktoré výrazne uľahčujú prístup občanov k takýmto dokladom a odbúrali značnú časť byrokracie.

    Po ôsme, najvýznamnejšia modernizácia policajnej a hasičskej techniky a výstroje. Z rozpočtových zdrojov sa podarilo obmeniť až 70 % veľkej hasičskej techniky a vyše 30 % policajnej techniky, čo výrazne skvalitnilo ochranu zdravia a majetku občanov.

    Páni, čo ste vy robili, ja neviem, mali ste tie isté peniaze. Tie isté peniaze ste mali a nevymenili ste dohromady ani jeden rebrík u tých hasičov. U policajtov ste dohromady nevymenili nič, prakticky. Keby nedošiel minister Kaliňák a neurobil dokonalú technickú výmenu, pokiaľ ide o autá, pokiaľ ide o zariadenie hasičov, tak nemajú nič, by pokračovali na tých 30-, 40-ročných strojoch, ktoré ste vy iba stále leštili. O čom to tu rozprávate? Ja dobre viem, aké ste mali peniaze a čo ste mohli urobiť.

  • Po deviate, boli urobené naozaj revolučné zmeny v mzdových systémoch a systémoch sociálneho zabezpečenia policajtov, hasičov a horských záchranárov. Počas tohto volebného obdobia sa okrem nového kariérneho postupu prijal aj úplne nový systém odmeňovania policajtov, ktorý je motivačný a spravodlivejší. Každému policajtovi sa zvýšil plat, pričom ten najvyšší nárast zaznamenali najnižšie triedy. Vyšší nástupný plat policajta zatraktívnil prácu v Policajnom zbore, čím sa zvýšila kvalita uchádzačov. Osobitný účel sociálneho zabezpečenia policajtov sa podarilo ekonomicky efektívnymi opatreniami nastaviť tak, že z deficitu v minulom volebnom období, v roku 2004 to bolo až skoro 600 mil. korún, sa dostal na súčasný prebytok vyše 1 mld. korún.

    Tak potom, páni, o čom sa bavíme?! Za vás ste urobili mínus 500 mil. Sk a Kaliňák urobil plus miliardu a idete ho odvolávať. Nebolo to trošku, naozaj nie je to trochu inak, nie je to naopak, že by tie návrhy nemali byť podané voči niekomu inému?

    To sú konkrétne čísla a fakty, za ktorými si v tomto okamžiku stojíme. Tieto opatrenia sú garanciou sociálnych istôt policajtov, a teda aj stability Policajného zboru Slovenskej republiky. Do rovnakého systému sociálneho zabezpečenia sa v tomto volebnom období podarilo zaradiť aj hasičov, horských záchranárov a rovnako sa aj v ich prípade zaviedol nový systém odmeňovania.

    Dovolím si na záver povedať, vážené dámy a páni, slovenskí policajti, hasiči takého ministra vnútra, akým je minister Kaliňák, ešte nemali a počúvam to od nich pravidelne.

  • To nie preto, že tu dnes stojím, ale preto, že aj ja jazdím na aute, aj mňa zastavujú niekedy policajti a ja sa s tými ľuďmi rozprávam. Všade, kade chodíme, počúvame na prácu ministra Kaliňáka len dobré, dobré a dobré správy.

    O tom, aký je minister Kaliňák minister, veľa napovedá aj dnešná podporná akcia policajtov a hasičov pred Národnou radou Slovenskej republiky. Viete, vážené dámy a páni, koľko vás tam bolo? Šesť opozičných strán na tom proteste opozičnom, ste tam nemali toľko ľudí, čo sem teraz prišli hasiči a policajti podporiť Kaliňáka.

  • Trošku uvažujte, uvažujte trošku. A nikto ich nenaháňal, to je samostatná akcia jednoducho odborov, ktorí si to zorganizovali.

    Vážené dámy a páni, ešte raz vám opakujem, šesť opozičných politických strán, či koľko vás tam bolo, ani Boh vás už nevie spočítať (smiech v sále), ste mali menej ľudí na protivládnej demonštrácii, ako došlo podporiť Kaliňáka pred Národnú radu Slovenskej republiky. Čo tu chcete, čo tu vystrájate, aké všelijaké návrhy na odvolávanie ministra, ktorý je dobrý, ktorého jednoducho hasiči a policajti chcú, o ktorom slovenská verejnosť vie, že urobil veľa pre vládu Slovenskej republiky a pre tento rezort.

    Z tohto dôvodu vláda Slovenskej republiky principiálne nemôže súhlasiť s takýmto návrhom. Opakujem, je to účelové, bez akýchkoľvek dôvodov, argumentov. Nechcete nič iné, iba otravovať vzduch.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami poslanci Brocka, Szigeti, Pado, Bugár, Fronc, Vaľová, Frešo, Jasaň, ešte prosím deviatku, Bobrík. Tak ešte raz, Bobrík a Szigeti. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Brocka, to je s faktickou, hej, len máte, dvakrát ste to stlačili. Pán poslanec Brocka, faktickú poznámku, prosím.

  • Prepáčte, pán podpredseda, ja som sa trošku obával, že pán premiér, keď prednesie stanovisko vlády, že urýchlene odíde, a preto som ho chcel poprosiť teda, aby zostal, lebo chceme mu povedať na jeho otázku, čo vlastne opozícia chce na tejto schôdzi.

    No, pán predseda vlády, my si plníme svoje ústavné povinnosti, toto je naše právo pomenovať to, že váš minister zlyhal a vie to celý svet. Je to škandál, naozaj, že o tom s posmechom písali v novinách na celom svete. A ak vám to ešte neprišlo, tak počkajte a budeme pokračovať v rozprave a vám to dopovieme.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Pán predseda vlády, nehovoríte pravdu. Alebo klamali vás, alebo zámerne klamete vy. Pozrite si obnovu techniky Hasičského a záchranného zboru v rokoch 2002 až 2006 a potom rozprávajte. Alebo klamali vás, alebo klamete vy. A, pán predseda vlády, my naozaj dnes odvolávame vášho ministra, nie bývalých ministrov, na toto bol čas v rokoch 2002 až 2006.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán premiér, na rozdiel od vás ja si nemyslím, že najväčšia chyba bola, že policajt tam zabudol tú vzorku. Samozrejme, je to chyba, stáva sa, kto robí, aj chyby robí.

    Ja ale vyčítam niečo iné ministerstvu vnútra aj pánovi ministrovi a to je zavádzanie. Najprv sa hovorilo, že medzi batožiny sa vkladali vzorky, potom sa hovorilo o nejakom záhadnom prilepení, potom sa hovorilo, to citujem pána ministra, že bola vložená medzi popruhy. A nakoniec na výbore sám pán minister povedal a teraz ho budem citovať, že „bola zasunutá“. Kde?

  • Reakcia z pléna.

  • No, pán kolega, tak vám budem citovať z telefaxu letiska Popradu to, čo teraz vykrikujete, že po slovensky je to isté, no tak teraz to preložte do iného jazyka, kde vyslovene v telefaxe je napísané, že „vzorka je v zadnej časti čierneho batohu“.

    No tak z toho vyplýva, že najväčším problémom je zavádzanie, zavádzanie verejnosti a zavádzanie všetkých tých, ktorí sa o tento prípad zaujímali. Toto vám vyčítame, nič iné.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán premiér, veľmi pozorne som počúval, čo ste hovorili, ale musím povedať, že s niektorými skutočnosťami narábate prinajmenšom príliš voľne. A povedali ste, že v roku 2007 nás chceli vyhodiť zo Schengenu. No neviem, ako nás mohli chcieť vyhodiť, keď sme tam ešte neboli. Hovorili ste o vražde policajtmi, ja neviem, či viete, že 14. novembra 2006 v Polomke zavraždili traja, dvaja bývalí policajti a jeden príslušník Policajného zboru podnikateľa Kubašiaka a 14. novembra 2006 bol ministrom, pokiaľ ja viem, pán Kaliňák. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, ja som vás pozorne počúvala a k tým, čo ste vymenovali tú úspešnú prácu pána Kaliňáka, by som pridala, že pán Kaliňák dokázal zaviesť do Policajného zboru česť všetkým slušným policajtom aj morálku, čo je veľmi dôležité, a akceptáciu medzi občanmi.

    Pozrime si rok 1999, opití policajti zrazili cyklistu, rok 2000 opití policajti zrazili dvoch cyklistov, policajti zneužili vrtuľník, vydieranie novinárov, policajti kradli telefóny, policajti pri podvode diaľničných známok.

    Vážení, teraz je v zbore morálka, stane sa, že pri 23 tisícoch policajtov môže policajt pochybiť, pretože skutočne raz je v tej službe a tá jeho služba si vyžaduje určitý výkon. To by som chcela povedať.

    A keďže som prečítala aj poslednú vetu, že policajti falšovali diaľničné známky, tak dnešní policajti chránia, aby sa na tomto území platili diaľničné známky, keďže ste spomenuli dopravcov. A môžem povedať, že ukázali aj dopravcom ukážku toho, ako si uplatniť zákon, keď je štrajk, aj za to im ďakujem, lebo aj toto je príkladom určitého príkladu pre ľudí, ako si majú uplatňovať svoje právo. A nie postaviť kamióny, ktoré bránia sanitkám, ktoré bránia ľuďom ísť do práce a ktoré takýmto spôsobom vydierajú ostatných občanov, aby sa mohli zúčastňovať svojho života. A pozrite sa na cesty, ako vyzerajú, a potom niečo rozprávajte. Čiže toto je normálna vec, ktorú občania v tomto štáte takisto vnímajú.

    A ešte zacitujem slová riaditeľa polície v Humennom, ktorý povedal, že za tejto vlády, čo sa týka vozového parku a vybavenia, ani jedna vláda pre policajtov toto neurobila, čo urobila táto vláda. A môžete si ísť pozrieť tie policajné stanice.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán premiér, ja odpoviem na tú otázku, ktorú ste položili, že o čom je návrh na odvolanie. Presná odpoveď: Je o tom, že zo Slovenska po policajnej kontrole odletelo lietadlo, ktoré malo účinnú trhavinu v batožinovom priestore. Odletelo lietadlo, v ktorom boli cestujúci, naši občania aj občania Európskej únie. A to je podstata tohto návrhu na odvolanie, aby sa takáto vec už nikdy, nikdy nestala.

    Inými slovami, ani vy, ani ja by ste svojho syna nenasadli do lietadla, v ktorom by bola účinná trhavina. Ja neverím tomu, že niekto v tejto sále by svoje deti do takého lietadla poslal, a našou povinnosťou je zastupovať záujmy občanov, aby sa takáto vec nemohla opakovať. Nijak by ani vás, ani mňa neukľudnilo, že tam chýba ešte nejaká rozbuška. Môžeme sa ale opýtať expertov. Neverím, že príde taký expert, ktorý povie, že to je úplne normálne, ináč by neexistovali tie stovky predpisov, ktoré to v civilnom letectve zakazujú. Takže o tomto je návrh na odvolanie, aby sa to nikomu už nestalo.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Mňa viac vecí zmrazilo v tom príhovore pána predsedu vlády, ale najviac ma zmrazil ten záver.

    Pán predseda vlády, vy schvaľujete a dokonca skoro vyzývate na politickú angažovanosť ozbrojených síl Slovenskej republiky...

  • Reakcie z pléna.

  • Politickú angažovanosť ľudí Policajného zboru, ľudí, ktorí majú zbrane a ktorí sú vyzbrojení. Ak sme dnes svedkami pred Národnou radou policajných manévrov, pri odvolávaní ministra Bašku tu budú vojenské manévre? Pán predseda vlády, a pri vašom odvolávaní sa dožijeme, že už tu budú manévre Ľudových milícií? Viete, čo podporujte, pán predseda vlády?

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Mňa nič nezmrazilo, práve naopak, som veľmi rád, pán premiér, že ste absolútne jasne, zrozumiteľne a pravdivo povedali celú genézu toho všetkého, čo minister Kaliňák urobil pre policajtov, záchranárov a hasičov. Aj to, že vonku tí policajti sú, to svedčí presne o tom, že si prácu ministra vážia a prišli sa ho zastať. Čo je na tom nelogické a čo je na tom zlé?!

    A som zároveň rád aj tomu, že ste upozornili na to, že už v odôvodnení návrhu na odvolanie klamú, keď tvrdia, citujem, že „policajt Úradu hraničnej a cudzineckej polície, ktorý výbušninu do časti batožiny jedného z cestujúcich uložil“, myslím si, že samotné vyjadrenie občana ukazuje na to, že ste tam napísali minimálne nepravdu. A na výbore som sa osobne pýtal šéfa kynológie, či to doteraz robievali takýmto spôsobom, a jeho odpoveď bola jasná: Áno, vždy sa to vkladalo medzi batožinu, tak ako aj teraz.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda vlády, naozaj vaše slová môžem potvrdiť v plnom rozsahu z regiónov. Policajti, s ktorými sa stretávam a naozaj diskutujeme o týchto veciam, každé ráno v pondelok máme poradu s naším riaditeľom Policajného zboru, vysoko si hodnotia prácu pána podpredsedu vlády, ministra Kaliňáka. Naozaj od vzniku Slovenskej republiky títo pracovníci, ktorí sú od vzniku Slovenskej republiky v Policajnom zbore, hovoria, nikdy nebol taký poriadok a tak vybavený Policajný zbor ako teraz za vedenia pána podpredsedu vlády, pána ministra Kaliňáka.

    Naozaj je treba pochváliť a vyjadriť úctu a obdiv za tú prácu, ktorú odviedol. A to, myslím, je potvrdenie aj tohto, čo sú tu policajti, ja som sa ich osobne pýtal. Áno, spontánne, úplne slobodne išli s tým, že keď vznikla táto iniciatíva, takýmto spôsobom podporiť pána Kaliňáka. Takže úplne dávam za pravdu.

    Ďakujem.

  • Slovo má teraz pán poslanec Szigeti.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, pred chvíľou ste nás obvinili, že opozícia nehovorí pravdu, klameme a zavádzame. Ja si myslím, že niektoré vaše tvrdenia, ktoré odzneli pred chvíľou, tiež neboli úplne v poriadku. A mám na mysli tú časť, keď ste argumentovali, že policajné cvičenie 2. januára na popradskom letisku prebehlo úplne v tom istom režime, v systéme, ako sa to robilo pred rokom 2006. Dovoľte mi, aby som citoval vyjadrenie pána Michala Borgulu, a predovšetkým mám na mysli kufre a batožiny. Pán Borgula hovorí, že aj v minulosti používané tzv. policajné vaky alebo kufre, ktoré nemali čiarový kód letiska, teda aj keby sa dostali omylom k lietadlu, obsluha by ich nenaložila, to znamená, že tie kufre, tie batožiny boli cvičné, patrili polícii. Ale, bohužiaľ, 2. januára tie kufre boli ostré a patrili pasažierom.

    A ešte jedna pripomienka. Vy ste vymenovali argumenty, z akého dôvodu si nezaslúži pán podpredseda vlády, minister vnútra odvolanie. S niektorými bodmi sa možno dá aj súhlasiť, neviem, koľko tu budete, ale ak mi dovolíte, ja vo svojom vystúpení vymenujem 9 alebo 10 záležitostí, z akého dôvodu si myslím, že pán podpredseda vlády a minister vnútra si zaslúži odvolanie.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, teraz otváram rozpravu. Do rozpravy sa v mene poslaneckých klubov prihlásili nasledujúci poslanci, za klub SDKÚ pán poslanec Martin Pado, za poslanecký klub SMK László Szigeti a za poslanecký klub KDH pán poslanec Brocka. Písomne sa potom do rozpravy ešte prihlásil aj pán poslanec Palko.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Lipšicovi, ktorý sa prihlásil do rozpravy ako navrhovateľ.

  • Ja by som rád reagoval na niektoré zvlášť absurdné tvrdenia pána premiéra. Po prvé, my neodvolávame ministra Kaliňáka kvôli individuálnemu zlyhaniu policajta, ale kvôli zlyhaniu ministra Kaliňáka pri komunikácii tohto škandálu a pri jeho zatĺkaní. Reakcia tam nebola žiadna. O zatĺkanie a hádzanie viny na iných sa pokúsil aj pán premiér. Odcitujem jeho výrok: „Ako je možné, že pilot, ktorý vedel, že má vzorku v lietadle, vedela o tom riadiaca veža, odišiel do cudzieho štátu?“ Pilot o tom nevedel. Ja sa pýtam predsedu vlády, či sa ospravedlní pilotovi, ktorého obvinil z toho, že vedel, že na palube lietadla sa nachádza reálna výbušnina. Toto je jeho citát.

    Po druhé, k batohu. Myslím si, že nie je úlohou Národnej rady špekulovať o tom, kde bola výbušnina. Ak niekto tvrdí alebo chce tvrdiť, že výbušnina, plastická trhavina v igelitovom vrecku sa náhodne prilepí na ruksak, ktorý potom zvládne manipuláciu na letisku v Poprade, v lietadle, na letisku v Dubline, pri ceste do centra Dublinu autobusom alebo taxíkom, a to stále zostane, to igelitové vrecko, na tom batohu, ak tomu niekto chce veriť, fajn. Ja s tým nemám problém. Ľudia lietajú lietadlami a vedia, ako sa manipuluje s batožinami na letisku. Ak niekto chce tvrdiť, že to tam bolo náhodne prilepené a to vydržalo tam dva dni, ja to nikomu nebudem vyhovárať. Ale myslím si, že naši občania sú rozumnejší, aby nenaleteli takýmto rozprávkam.

    Dve poznámky k tomu, čo bolo spomenuté ako základ pre zotrvanie ministra Kaliňáka vo funkcii, a to je Schengen a pokles kriminality.

    K Schengenu. Zaplať Pán Boh, že sa nám takáto kauza nestala pred vstupom do Schengenu. Ak by sa bola stala, tak sa s nami v Bruseli nerozpráva ani posledný vrátnik.

  • Po druhé, k znižovaniu kriminality. Veľmi sa teším tomu, že sa kriminalita znižuje, zvlášť násilná. A je mi jedno, kto si pripíše kredit za jej znižovanie. Ale fakty sú takéto. V roku 2002 bolo na Slovensku spáchaných cez 15-tisíc násilných trestných činov, v roku 2008 už len 9 030. Od roku 2002 prišlo k sústavnému poklesu násilnej kriminality až na dnešnú úroveň. Nebudem citovať pokles pri vraždách, takisto od roku 2003 pri lúpežiach, pri znásilneniach. Myslím, že to má dva dôvody. Jeden dôvod je zlepšujúca sa ekonomická situácia a druhý dôvod je prísnejšie tresty pre násilné zločiny, ktoré sme v roku 2003 zaviedli. A táto vláda a ministerstvo spravodlivosti prísne tresty pre zločiny sústavne spochybňuje a našťastie, našťastie zatiaľ neúspešne. Ale pripisovať si kredit za znižovanie kriminality, keď ministerstvo neurobilo nič pri právnej úprave trestných činov ani pri organizačnej štruktúre polície, považujem za pomerne výrazne prehnané.

  • Reakcia ministra.

  • Zdá sa mi, teraz hovoríme nie o prevencii, hovoríme o tom, koľko trestných činov je spáchaných, a prevenciu, musím povedať, nerobí ministerstvo vnútra. Ale asi sa zhodneme na tom, totižto tie štatistiky možno sa vám zdajú byť nezaujímavé, ale keď hovoríme o tisíckach násilných zločinov, tak za každým z tých čísiel je nejaký príbeh, konkrétny ľudský príbeh. Príbeh strateného pocitu bezpečia, príbeh bolesti, príbeh utrpenia.

    Ak klesá kriminalita ďalej, ja som rád a budem to vždy podporovať, ale vydávať to za svedectvo kompetencie dnešného ministra vnútra, považujem za nepravdivé. Nepravdivé. V Amerike sa hovorí také porekadlo, že úspech má veľa otcov a neúspech je sirôtka. A, žiaľ, takto funguje dnešné ministerstvo vnútra. Za všetky úspechy, aj ktoré nespôsobili, je zodpovedný minister vnútra, za všetky neúspechy je zodpovedný niekto celkom iný. A to sa mi zdá, že nie je fér.

  • Možno poznáte ten detský muzikál Neberte nám princeznú, kde malé deti spievajú: „Urobilo sa to samo, to nie ja, to Dominik.“ Môžeme Dominika nahradiť, „to nie ja, to nejaký policajt“. Ale myslím si, že zvaľovať vinu na posledného psovoda, na kohokoľvek iného a neprevziať zodpovednosť, to si myslím, že je základná negatívna charakteristika tohto ministra vnútra.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Pán kolega, povedali ste vetu, teraz som si ju napísal, „že ak klesá kriminalita, nie je to prejavom kompetencie ministra“. To ste povedali, hej.

  • Reakcia poslanca.

  • No moment. Ako povedali sme si, že nebudeme osobní, hej, vy ste povedali všeobecne ministra, ak klesá, povedali ste, „ak klesá kriminalita, nie je to prejavom kompetencie ministra“. Ja sa pýtam, kto dal do parlamentu legislatívu, koho tu schvaľujeme legislatívu, ktorého ministerstva, ktorého ministra posvätená?

    Proste, jednoducho táto vaša veta, ak nemá byť osobná, čomu zase nerozumiem, že prečo, či tu ide o nejaký teda boj, o ktorom my tuná nevieme, ale boj osobný, tak jednoducho tu nemá čo hľadať. Ja si myslím naozaj, že by sme sa mali brániť v takýchto situáciách byť osobnými, lebo jednoducho si myslím, že to nemá miesto. Ale keď vyhovoríte, krčíte plecami, ale hovoríte, že tohto ministra, no tak potom čo je to iné, ak nie osobná záležitosť vaša a pána ministra?

  • S reakciou na faktickú pán poslanec Lipšic.

  • Ja som povedal, čomu pripisujem, a pomerne logicky, znižovanie kriminality od roku 2003: sprísneniu trestov pre trestné činy, to, že nebezpeční páchatelia a recidivisti sú dlhšie vo väzniciach, že nemajú šancu recidivovať. Ak túto legislatívu prijal bývalý parlament na návrh ministerstva spravodlivosti a prijal ju aj vďaka širokej podpore. Dokonca za novú trestnú kodifikáciu hlasovali aj poslanci SMER-u, za čo som im ja vďačný. Nikdy som s tým nemal problém. Ale tvrdiť, že znižovanie kriminality, ktoré začalo v roku 2003, je odrazom práce dnešného ministra vnútra, to považujem za trúfalé a nepravdivé. A mali by sme sa držať pravdivých argumentov.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vstúpi pán poslanec Martin Pado, pripraví sa László Szigeti.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyne, páni poslanci, páni ministri, členovia vlády, dovoľte mi, aby som na začiatok zablahoželal pánu ministrovi Kaliňákovi k spontánnej podpore odborov vedených pánom Litvom. Nie každému sa to podarí, pán minister.

  • A možno ani nie každý by o to mal záujem.

  • Smiech v sále.

  • V úvode chcem povedať, že to bol dobrý obchod, pán minister, 11. 7. 2006, keď pán minister vnútra Robert Kaliňák vrátil šéfa policajných odborov Miroslava Litvu do funkcie riaditeľa vedecko-technického odboru, z ktorého ho odvolal bývalý minister Vladimír Palko. Budem citovať: „Práva policajtov obhajoval dôstojne a vždy vychádzal z konkrétnych údajov.“ To sú slová pána ministra Kaliňáka, ktorému podľa možností chce zabezpečiť, aby mohol byť šéfom odborov na plný úväzok a za slušný plat. Fajn, ja len chcem povedať, že škoda je, že s tou obhajobou záujmov to nebolo vždy tak. O tom by ale mohli rozprávať mnohí policajti minulí, aj súčasní.

    Pán minister vnútra, v roku 2009 predseda vlády hovoril o informáciách o tunelovaní Braniska a prezentoval informácie, ku ktorým nemohol prísť ináč, nakoniec sa k tomu aj sám priznal, ako zo spravodajských služieb. No tieto informácie neprezentoval ani vyšetrovateľ, ani šéf spravodajských služieb, ale predseda vlády.

    Dámy a páni, mám na vás jednu maličkú prosbu, spomeňte si na čas, kedy to bolo. Bolo to presne v dobe, keď bola vonku kauza pozemky Tatry. Prečo? No bolo treba zakryť obrovský škandál. Teraz má pán predseda vlády ešte väčší škandál. Nielen pozemky Tatry, opätovné pozemky Tatry, ale aj Interblue Group, emisný škandál, a tiež mýto. No a znova tá istá taktika: na megaškandály vlády položíme na druhú stranu škandály opozície. Rozkradnuté miliardy vymeníme za škandalizáciu opozície. Dôležité je, že to prekryjeme. A čím hlasnejšie budete kričať, pán predseda vlády, tým je to lepšie.

    A tak ako v prvom prípade pred rokom, aj teraz každý súdny človek vie, že k týmto informáciám a dokumentom sa zrejme právnou cestou pán predseda vlády nedostal. Napriek jeho tvrdeniu, že sa k tomu dá dostať za pár libier, pán predseda vlády, veľmi dobre viete, že k listinným dôkazom sa za pár libier nedostanete. Je teda jasné, že aj tieto dokumenty môžu byť používané iba takým spôsobom, ako to pán predseda podáva.

    Prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa dopustí verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Ide o úmyselný trestný čin, pri ktorom existujú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to špeciálny subjekt, teda verejný činiteľ, konanie je v rozpore s právomocou verejného činiteľa, pričom forma tohto konania musí zodpovedať taxatívne v ustanovení § 326 ods. 1 Trestného zákona uvedeným druhom porušenia právomocí, subjekt musí konať v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.

    Pán minister vnútra, nič vám toto nehovorí? Koná už Policajný zbor vo veci zneužitia právomoci verejného činiteľa? A čo tak výzva pána predsedu vlády voči SDKÚ? „Keď budú pokračovať isté veci, tak budeme aj my pokračovať.“ Preložené do ľudskej reči: Prestaňte a prestaneme aj my. To znamená, že tu ani tak nejde o nejaké problémy s financovaním SDKÚ, problémom je niečo iné. Problémom je, že opozícia poukázala na nekalé praktiky, korupciu a rozkrádanie – a o to ide. Vy ponúkate opozícii, nechajte nás ďalej kradnúť a my sa nebudeme špárať vo vašej minulosti a to, či ste kradli aj vy, to nás nakoniec vôbec nezaujíma.

    Pán minister vnútra, toto je čo? Korupcia alebo vydieranie? Pán minister, dal som si tú námahu a posledné tri dni som sa poctivo prelistovával vydaniami jedného denníka od roku 2002 až do roku 2009. Nebolo to jednoduché, naozaj to stálo kopu námahy a nervov, ale čím ďalej som išiel k tomuto dátumu, tým to bolo horšie. A nerobil som to preto, pán minister, aby som tu dnes prezentoval všetky kauzy, kauzičky, chyby alebo chybičky, ktoré sa od polovičky roka 2006 stali, a aby som to porovnával s rokmi predtým. Od toho mám ďaleko, pán minister. Nie som ani vaším nepriateľom a ani vaším fanatickým odporcom. Robil som to preto, pán minister, aby som si urobil obraz o vývoji za celé toto obdobie.

    Pán minister, vaši kolegovia či už v koalícii, alebo z ministerstva vnútra sa často odvolávajú na to, že vás kritizujeme a odvolávame za maličkosti. Aj pán predseda vlády Fico tu hovoril o veciach, ktoré sa stávali v minulosti. No, pán minister, dámy a páni, my tu dnes neodvolávame ministra vnútra ani za smrť muža po zásahu polície 18. 7. 2006, ten zomrel na infarkt, ani za to, že policajti podľahli zraneniam, ktoré utrpeli desať dní predtým pri dopravnej nehode v Pezinku-Grinave, ani za to, že policajt v Novom Meste nad Váhom v pondelok 16. 10. 2006 podvečer autom zabil dvoch dôchodcov vo veku 76 až 91 rokov, ani za to, že 14. 11. 2006 sa stala vražda podnikateľa Jána Kubašiaka za známych okolností, ani za to, že policajt v aute so zapnutým majákom vo štvrtok 7. 12. 2006 v Sobranciach sa čelne zrazil s osobným autom a ani za to, že dňa 7. 3. 2007 v stredu ráno dvaja policajti zomreli pri dopravnej nehode na ceste medzi Kolinovcami a Spišskými Vlachmi. Neodvolávame ani za to, že 16. 1. 2007 Roman Červenka, podozrivý z ozbrojenej lúpeže, ušiel v nemocnici cez záchod. Ani za to, pán minister, že nejaký policajt nakrútil video zo streľby na terč s názvom Hedviga. Neodvolávame vás, pán minister, ani za to, že v júni 2008 po zrážke jedného z policajných áut, ktoré sprevádzalo konvoj s peniazmi Národnej banky Slovenska, s oproti idúcim Volkswagenom Polo pri Zvolenskej Slatine zomrel 9-ročný chlapec. A neodvolávame vás ani za to, že v stredu 1. 10. 2008 pri policajnej naháňačke policajti zastreli mladého chlapca, ktorý bol v aute ako spolujazdec. Neodvolávame ani za to, že v decembri 2008 ukrajinskí colníci zadržali slovenského policajného úradníka, ktorý sa snažil na Slovensko prepašovať desiatky kartónov cigariet. Ani vás neodvolávame za tendre a patálie s tendrami tlmočníkov, stravných lístkov, vrtuľníkov či iné. A dokonca ani za to, že úradníci z Úradu pre ochranu ústavných činiteľov odporúčali ľudí na internetovú stránku Slovenskej pospolitosti. Ani vás neodvolávame za spackané vyhosťovanie Chorvátov.

    Mnohé z týchto zlyhaní, ktoré som tu teraz citoval, pre ktoré vás naozaj neodvolávame, sú naozaj zlyhaniami jednotlivcov a z času na čas sa stávajú. Policajný zbor má 24 000 príslušníkov. Môže sa kedykoľvek stať, že ktorýkoľvek z nich zlyhá. No nech je to tak alebo onak, toto nie sú dôvody, ktoré by postačovali na odvolávanie ministra. A ani ich na to nepoužívame. Takže ak niekto hovorí, že odvolávame ministra vnútra za maličkosti, nehovorí pravdu. Celé konanie zľahčuje. Ak niekto hovorí, že nedostatkov a chýb je málo a sú nepodstatné a že tých pozitív je ďaleko viac, a pritom spomínajú tri najvážnejšie argumenty, aspoň, keď sa nemýlim, pán poslanec Richter to včera v rozhlase hovoril, argument číslo jeden je Schengen, aj dnes sme to tu počuli. Minister to zvládol, aj keď len tak-tak. Fajn. Je to fajn! No keby sa tomu venoval od začiatku, nemuselo to byť také dramatické. Ale zvládol to, je to dobré.

    A teraz jednu informáciu, dve informácie naviac, len tak mimochodom.

    Dámy a páni, kto ako prvý poukázal na to, že na zavedenie Schengenu alebo na vstup do Schengenu nie sme celkom dobre pripravení? Košice 25. november 2006, článok s názvom Naša pripravenosť na Schengen je sporná. „Slovensko s najväčšou pravdepodobnosťou nebude pripravené na vstup do Schengenského priestoru v plánovanom termíne, ktorým je október 2007.“ Na tlačovej besede ku konferencii o rozšírení a dôsledkoch Schengenského režimu to povedala poslankyňa Európskeho parlamentu pani Edit Bauer.

    Druhá poznámka. Michalovský okresný súd v septembri 2009 rozhodol, že postup nadstrážmajstra Hanečáka, ktorý bol obvinený, že v septembri 2008 ako referent operačného strediska umožnil najmenej trom osobám prechod zelenej hranice, aj keď dostal z kamerového systému signál o narušení, nie je trestným činom. Teraz si pomôžem citáciou z denníka SME: „Oslobodzujúci rozsudok súd oprel o výpočet nedostatkov ochrany východnej hranice. Práve nimi obhajoba v procese dokazovala nevinu policajta. Podľa súdu sú medzery najmä v technike. V rozsudku napríklad tvrdí, že sa nedá presne určiť, z ktorej z množstva kamier rozmiestnených na hranici alarm pochádza. Spomína tiež, že kamerový systém často vypadáva a prenos záznamu na obrazovky je nekvalitný. Súd považoval za dokázané aj to, že v operačnom stredisku, ktoré je napojené na celú dĺžku hraníc, nie je dosť pracovníkov, hoci za jednu dennú zmenu vyhodnocujú okolo tisíc alarmov.“ V decembri minulého roku prvostupňový oslobodzujúci rozsudok potvrdil Krajský súd v Košiciach. „Je to kvalifikované rozhodnutie. Okresný súd prebral všetky okolnosti prípadu. Nezistili sme, že by nejaký dôkaz bolo treba doplniť.“ Takže ako to vlastne je? Mňa by naozaj vážne zaujímalo, kto má pravdu? Či má pravdu súd, alebo máte pravdu, pán minister, vy.

    Argument číslo dva, ktorý sa používa. Pokles kriminality. Fajn. Len ktoré údaje porovnávame? Údaje v roku 2007 boli za rok 2006. Údaje v roku 2008 za rok 2007, bola zmenená charakteristika a štruktúra vykazovaných údajov. Možno v 40 až 50 percentách nie je možné tieto údaje objektívne porovnávať. A údaje za rok 2009 dnes ešte nemáme. Tie budú známe v marci-apríli tohto roku. Takže o čom tu hovoríme? Je zjavné, že kriminalita poklesla. Ako a aké sú výsledky v roku 2009, to dnes nikto nevie.

    Tretí výrazný argument. Výrazný pokles usmrtených na cestách a rapídny pokles dopravných nehôd. No z môjho pohľadu je tento argument najzrozumiteľnejší, pretože naozaj došlo k poklesu oproti roku 2008 o viac ako 200 usmrtených. Je to fajn, ale položím dve otázky. Kedy mal byť tento zákon v platnosti? Nemalo to byť o trištvrte roka skôr?

  • Reakcie z pléna.

  • Ja vás pozývam na debatu buď hore, alebo do krčmy dakde. Poďte! Pri pive budeme rozprávať tak ako teraz. Budete mi skákať do reči a ja vám. V pohode.

  • Pán minister, ešte raz, nemal byť tento zákon prijatý o trištvrte roka skôr? A ja by som sa veľmi tešil, keby bol prijatý o trištvrte roka skôr, pretože určite, ak teraz je pokles o 200 usmrtených, aj v roku 2008 by bol pokles. Možno nie o 200, ale určite pár. Škoda, že to tak nebolo.

    A ja nejdem zľahčovať dopady tejto novely zákona alebo tohto nového zákona. Nie. Naozaj nie. Isteže je tam veľa dobrých vecí, ktoré pomohli zníženiu úmrtnosti na našich cestách. Len „počkajme času ako hus klasu“.

    A čo sa týka počtu dopravných nehôd? No reálne to nikto nevie zhodnotiť. Tento argument je pomýlený, je absolútne hlúpy. Je absolútne hlúpy, pretože zmenou výšky škody, kedy je účastník povinný nahlásiť dopravnú nehodu, sa tieto údaje kontrolovať nedajú.

    Ak niekto zase hovorí o tom, že nikdy ministri a nikde neodstupujú či nie sú odvolávaní za veci, pre ktoré odvolávame dnes pána ministra Kaliňáka, opäť nehovorí pravdu. Zase si pomôžem citátom z denníka SME, 11. 4. 2009: „Prezident Južnej Kórey odvolal premiéra Yasushia Nakosoneho a sedem ministrov, keď na následky mučenia políciou zomrel študent. Minister vnútra Nemeckej spolkovej krajiny Hamburg odstúpil, aby upozornil na rasizmus v polícii, keď policajti zmlátili Senegalčana, ktorý mal na šiltovke nápis Nedajte nacistom šancu. Minister obrany Spojených štátov Donald Rumsfeld dvakrát ponúkol rezignáciu po zverejnení záberov ponižovania irackých zajatcov. Šéf izraelskej polície odstúpil po zverejnení správy o zlyhaní polície pri vyšetrovaní vraždy. Poľský minister spravodlivosti dostúpil po tom, ako sa muž odsúdený za únos obesil v cele.“

    Dámy a páni, nezdá sa vám, že dôvody, aby pán minister konal tak ako ľudia, ktorých som tu uviedol, existovali a existujú? Stále máte pocit, že nie?

    Takže, páni poslanci, pani poslankyne, dovoľte, aby som teraz hovoril o dôvodoch, prečo by pán minister Kaliňák nemal ďalej zastávať funkciu člena vlády povereného vedením ministerstva vnútra. Trošku to odľahčím, pán minister, pretože vidím, že ste nervózny a vyskakujete. Pán minister, ja viem, že asi pravdepodobne máte záľubu vo filmoch. Minimálne niečo spoločné, možno s filmom Pán a pani Smithovci, máte, prezident Policajného zboru možno s filmom James Bond. Často to tak aj u nás vyzerá ako vo filme, ale život, pán minister, reálny nie je film. Tu nejdete podľa napísaného scenára.

    O tom, že od samého začiatku, pán minister, nemyslíte vaše konanie férovo a vážne a že sa od začiatku jedná o často marketingové vystúpenia a divadlá, to ste ukázali od samého začiatku. A dokazujete to často aj tu. Musím povedať, že vaše vystúpenia často sú skvelým divadlom. Dňa 4. 8. 2006 ste informovali verejnosť o tom, že ste odvolali celé vedenie polície, prezidenta Policajného zboru, obidvoch viceprezidentov a s nimi aj šéfku inšpekcie Ministerstva vnútra SR. Nebola to pravda, pán minister. Riaditeľku inšpekcie ste naozaj odvolali až o tri mesiace. Aj keď sa to mnohým z vás možno nezdá dôležité, ale aj tu je vidno, že pán minister od samého začiatku nemal nijaký problém podsúvať verejnosti nepravdivé a vymyslené informácie. Jednoducho minister nepovedal pravdu alebo klamal. A takých prípadov bolo ďaleko viac.

    A taká akoby záľuba so scenármi z akčných filmov sa objavila viackrát v mnohých prípadoch. Ja spomeniem len dva. 18. januára 2008 akcia, ktorá pripomínala najlepšie scény amerických filmov o naháňaní nebezpečných lupičov. Nebezpečný páchateľ, u ktorého bol predpoklad, že môže byť ozbrojený, podozrivý z ozbrojenej lúpeže utiekol v nemocnici cez záchod. Večer policajti zablokovali výjazdové cesty z mesta, zastavovali autá, baterkou prezerali značky, tváre vodičov, batožinu. Doprava úplne skolabovala. Policajný prezident nakoniec povedal: „Akcia dopadla skvele. Páchateľa sme nechytili.“ 5. 8. 2008 mala to byť akcia ako z veľkého amerického filmu. No po akcii zostal mŕtvy policajt.

    Nechce sa mi vyťahovať všetky kauzy, ktoré mali charakter trhákov z kín. A bolo ich ďaleko viacej. A nechcem ani takýmto spôsobom prezentovať neúspechy polície. Úspechov polície je určite ďaleko, ďaleko viac ako neúspechov. Ale obyčajne tie, ktoré majú vyzerať ako absolútne dokonalé, dopadnú zle.

    A čo urobil a čo je spoločným znakom týchto zlyhaní? Ignorancia zákona, nerešpektovanie pravidiel hry. Toto nie sú zlyhania jednotlivcov, dámy a páni. Na dôvažok všetkého policajný prezident namiesto toho, aby priznal nesprávny postup, povedal, že by konal rovnako ako policajt. To je prístup hodný Jamesa Bonda, ale nie prezidenta Policajného zboru.

    Dámy a páni, dostaneme sa k ďalšej kauze. Kauze, ktoré je azda s výnimkou iniciácie tejto schôdze na odvolanie najznámejšia. V Nitre 25. 8. 2006 dvaja holohlaví napadli mladú ženu. Na tričko jej napísali Maďari za Dunaj. Jedná sa o Hedvigu Malinovú. To hádam všetci dobre viete. Policajný prezident na zvláštnej tlačovej konferencii k útoku na študentku povedal, že nemieni tolerovať extrémistov. V krátkom čase na to vystúpi minister vnútra, dva týždne na to, a prednesie známe informácie, zaručené informácie o netelefonovaní, blokovaní karty, dôkazoch DNA zo slín či známky a pečiatky na obálke. Ale tiež o tom, ako to všetko, celé vyšetrovanie alebo celú výpoveď poškodenej má polícia nahraté na videu. Všetko to len preto, aby presvedčil verejnosť o tom, čo chcel presvedčiť. Nie o tom, ako sa veci naozaj mali, ale o tom, ako si to predstavoval.

    Keď boli tieto výmysly odhalené, aký bol výsledok odhalenia týchto výmyslov? 22. 11. 2006 ministerstvo vnútra na licenčnej rade i rade STV sa sťažuje na dve reportáže s reláciou o kauze Hedvigy Malinovej, pretože sa nepozdáva to, čo tam bolo uvedené. No neviem, to je asi tá pokora, o ktorej ste hovorili, pán kolega, včera. Nechcem hovoriť o všetkých okolnostiach prípadu Hedvigy Malinovej. Nechcem hovoriť o tom, čo sa všetko udialo. Chcem len povedať, že tento prípad sa stal jednou z najtraumatizujúcejších skutočností, ktoré sa stali v slovenskej polícii za posledné obdobie a ktoré nás neskutočným spôsobom diskreditujú v medzinárodnom meradle.

    Ďalší skvelý prípad postupu je zadržanie Ladislava Reháka a Ernesta Valka. Celý čas sme boli presviedčaní o tom, ako je to správne. Celý čas bola verejnosť masírovaná, akým spôsobom títo podnikatelia nekalo konali, ako vydierali, páchali násilie. No tu pán minister vnútra Kaliňák namiesto postupu, ako bol pri prípade Malinovej, už radšej čušal. Nakoniec sa ale ukázalo, že naozaj urobil lepšie, keď čušal.

    Teraz pár prípadov, ktoré majú veľa spoločného. 9. 10. 2007 trnavská polícia na rozdiel od ministra nebude preverovať postup policajta, ktorý ublížil mladíkovi, keď kreslil na múr. Tento prípad má také štyri vývojové fázy. Najprv, alebo tri. Najprv policajt pri zakročovaní spôsobil úraz. Pri objektívnom zakročovaní, potom konal, teda spôsobil neúmyselne úraz, a nakoniec prišlo ospravedlnenie. Druhý prípad. Kukláči zranili flautistu, pretože hral. Tretí prípad. Polícia násilím zadržala ženu, hoci mala na demonštráciu povolenie, Bali Marzec. Pán minister sa dotyčnej novinárke ospravedlnil. Priznal pochybenie, priznal chybu, prečítajte si uznesenie sekcie kontroly a inšpekčnej služby odboru inšpekčnej služby v tejto záležitosti. Zistíte, že jedna vec sú slová a druhá vec sú činy. Štvrtý prípad. Zásah pri demonštrácii pri návšteve čínskeho prezidenta. Všetky tieto prípady majú jedno spoločné: neúctu k zákonom a neúctu k ľudským právam.

    Spomeniem ďalšie prípady, dámy a páni, ktoré znova majú niečo spoločné. Zásah proti poľským chuligánom v októbri 2008 na futbalovom zápase, zásah v novembri toho istého roku v Dunajskej Strede na futbalovom zápase, zásah pri návšteve čínskeho prezidenta a zásah proti extrémistom na východnom Slovensku. Všetky tieto zásahy majú jedno spoločné: nezvládnutie policajnej akcie veľkého rozsahu. Absolútne nedostatočná koordinácia a podcenenie situácie. Tu sa ukázala ďalšia vaša schopnosť, pán minister, keď ste s kamennou tvárou verejnosti, médiám a poslancom Národnej rady na Výbore pre obranu a bezpečnosť tvrdili, že dôkaz o nutnosti zásahu v Dunajskej Strede máte na kazete. Nemali ste a nemáte nič.

    Pri dvoch spomenutých prípadoch, kazašská novinárka a čínsky prezident, došlo ešte k jednej poľutovaniahodnej skutočnosti. Slovenskí policajti konali na základe pokynov cudzích štátnych príslušníkov. Toto je v demokratickej krajine neprípustné. A ak by sme zobrali do úvahy ešte ďalšie prípady: mučenie rómskych chlapcov v Košiciach z apríla minulého roka či posledný škandál z expedíciou výbušniny do inej krajiny ako súčasti batožiny nič netušiaceho občana, ten výsmech ľudským právam a Ústave Slovenskej republiky naberá ešte väčšie rozmery.

    Pán minister, vo všetkých týchto prípadoch ste sa odvolávali na individuálne zlyhanie jednotlivca. Pán minister, je možné desiatku policajtov týrajúcich deti považovať za osobné zlyhanie jednotlivcov? Pán minister, tomu neveríte ani vy sám.

    Takže, pán minister, vy ste nielenže zlyhali ako manažér, vy ste zlyhali aj ako právnik. Zlyhali najvyšší policajní funkcionári, ktorých ste vybrali vy. Pán minister, nedokázali ste nastaviť mantinely práce Policajného zboru tak, aby nedochádzalo k častému porušovaniu zákonov a ľudských práv.

    Pán minister, spúšťacím mechanizmom pre dnešné odvolávanie je prípad nedobrovoľnej dopravy výbušniny do cudzej krajiny nič netušiacim občanom. Ani nie tak samotný akt dopravy, ako to, čo okolo toho vzniklo. Vaše vyjadrenia, vyjadrenia vášho hovorcu, vašich kolegov vo vláde, pána predsedu vlády a aj kolegov poslancov. Pán minister, nebola tu žiadna pokora. Nič také. Bola tu zbytočná arogancia a nadutosť. Zbytočná. Tento incident významne poškodil meno našej krajiny a aj keď vy, pán minister Kaliňák, za to nenesiete osobnú zodpovednosť ako občan Kaliňák, nesiete za to politickú zodpovednosť ako minister vnútra. Cenou za dehonestáciu našej krajiny je vaša stolička, pán minister, nie vaše meno. Mimochodom, dámy a páni, keď si prečítate vyhlásenie poškodeného, formu a štýl vyhlásenia, myslím si, že vám k tomu veľa nebude treba rozprávať.

    A na záver, dámy a páni, uvediem ešte jeden prípad tzv. férového prístupu vedenia Policajného zboru voči občanom Slovenskej republiky. Pred približne jeden a pol rokom, možno si spomeniete, bola veľká tlačovka, ktorá oznámila odhalenie korupcie v Turzovke. Trestné stíhanie primátora mesta Miroslava Rejdu, že bol podplatený paňou, ktorá tam chcela nejaké pozemky. Dámy a páni, tento týždeň špeciálny prokurátor trestné stíhanie zastavil. Dnes je piatok, ja som nijakú bombastickú tlačovú konferenciu, ktorá by očistila meno pána primátora Turzovky, nevidel. Pán minister, aj toto je dôkaz o vašej nekompetentnosti a o prístupe k občanom tejto krajiny.

    Na záver, pán minister, jedna úprimná rada. Keby ste boli na svoju funkciu ako minister vnútra po tom, čo sa stalo, rezignovali, urobili by ste najlepšiu službu nielen tejto krajine, ale aj sebe samému.

    Dámy a páni, ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami pán poslanec Richter, Jarjabek, Halecký, Bugár, Kvorka, podpredseda Číž, Jasan, Zmajkovičová, Podmanický... Deviaty bol pán poslanec Podmanický, pán poslanec Petrák desiaty, Senko jedenásť, dvanásť pán poslanec Géci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    S faktickou poznámkou ako prvý vystúpi pán poslanec Richter, spravodajca.

  • Ďakujem pekne za slovo. No priznám sa, pán poslanec, že čakal som od vás, od vystúpenia ako od bývalého ministra vnútra viac. Možno viac úcty do toho rezortu, v ktorom ste pôsobili aj vy, kde ste istý kus roboty aj odviedli a kde máte celkom iste aj veľa možno osobných priateľov.

    Viackrát v istých mediálnych vystúpeniach, debatách som povedal, že ľudia, ktorí robia, sa môžu aj pomýliť, môžu prísť aj problémy a ony, tie problémy, aj prichádzajú. Prichádzali v čase, keď ste vy pôsobili vo funkcii ministra, v čase, keď pôsobí Kaliňák, a je mi ľúto, ale podľa všetkého celkom pragmaticky budú prichádzať tie problémy aj v čase, keď bude pôsobiť nikto iný.

    Možno v týchto prípadoch je treba povedať základné prístupy zodpovedných funkcionárov rezortu alebo Policajného zboru, ktoré majú spočívať v tom, že tieto prípady sa nemajú kopať pod koberec, ale je ich treba pomenovať a vyvodiť tomu aj isté politické závery. Alebo v danom prípade aj odborné, možno pracovné a finančné a iné závery.

    Ja nechcem citovať všetky prešľapy policajtov, ktoré sa uskutočnili aj za vášho pontifikátu. Je ich veľa. Ponížil by som sa, nechcem ísť do tohto rozmeru.

    Ale ak dovolíte, ja často nepoužívam slovo pokora, ale vy ste ho povedali. To slovo pokora, že vám chýbala pokora vzhľadom na istý prípad, ktorý sa tu teraz stal aj zo strany pána ministra. No tá pokora prišla, tá pokora bola prejavená. Tá bola prejavená ospravedlnením sa írskym štátnym orgánom, a čo je dôležité, aj slovenskému občanovi, ktorý bol poškodený.

    Mne chýba tá pokora tu u vás. Veď v konečnej miere ja som nútený a možno aj moji kolegovia ďalej obhajovať toho poškodeného človeka, lebo vy ste ho tu nazvali klamárom a podvodníkom. Aj pán Lipšic, aj...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Dušan Jarjabek, pripraví sa Jozef Halecký.

  • Reakcia poslanca Lipšica: Nevymýšľajte si, pán kolega.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec... (Reakcia poslanca Richtera: Nevykrikujte po mne! Máte priestor k tomu, dodržujte rokovací poriadok, pán poslanec! (Potlesk.))

  • Pán spravodajca, prosím, keby ste nereagovali. Každý poznáme svojho, vieme, ako treba reagovať, takže na niektorých ľudí lepšie, keď nereagujete.

    S faktickou poznámkou pán poslanec Dušan Jarjabek, pripraví sa Jozef Halecký.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, vyčítali ste pánovi ministrovi Kaliňákovi, že síce cestný zákon je dobrý, lebo spravil toto a toto na cestách, ale zároveň ste mu vyčítali, konštatovali ste, že je dobrý, ale zároveň ste mu vyčítali, že ho mal predložiť skôr. Pýtam sa teda oficiálne na mikrofón a buďte taký láskavý, odpovedzte mi: prečo ste ho nepredložili vy ako minister vnútra?

    No a ako celkom tá ďalšia poznámka, určite uznáte, že minister Kaliňák je dobrým ministrom, keďže má podporu aj svojich podriadených. No a, pán poslanec, viete, ono je to tak, či ste dobrým riaditeľom, šéfom odboru alebo ministrom, sa zvyčajne dozviete až potom, keď tým riaditeľom alebo ministrom už nie ste. To platí o každom a platí to teda aj o vás, pán poslanec. No a ja som v rámci tejto kauzy, keď teda vznikla, sa pýtal mnohých policajtov aj priateľov, ktorých tam mám, aký bol kto minister, akým ste boli ministrom napríklad vy. No a viete, čo mi povedali? Vôbec si vás nepamätali, že ste boli ministrom.

  • S faktickou poznámkou pán predseda výboru Jozef Halecký, pripraví sa Béla Bugár.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Ja len chcem skonštatovať, že chyba sa stala. Za chybu sa ospravedlnil aj pán minister vnútra, aj pán predseda vlády. Nebola to chyba, ktorá vyplynula z nariadení a z akcie, ktorá bola nariadená priamo a bezprostredne pánom ministrom vnútra. Chyba sa stala pri bežnej, rutinnej, opakovanej už niekoľko možno desaťročí akcii, takže obviňovať bezprostredne pána ministra za chybu v takom rozsahu, aby bol odvolaný, myslím si, že je to trošku prehnané.

    Pokiaľ by podobné akcie sa diali aj v iných rezortoch, tak by sme dajme tomu v rezorte, v ktorom pôsobím, v rezorte zdravotníctva, v priebehu roku už nemali žiadneho primára, žiadneho vedúceho lekára alebo riaditeľa, pretože tam, kde sú rizikové pracoviská a kde s chybami sa v určitom percente počíta, pretože život ich prináša, došlo by k nestabilite riadiacich vedúcich pracovníkov. Takže z tohto pohľadu myslím si, že nie je to správny návrh a správny postup. Všeobecne musím povedať, že nie sú vypracované ani prijaté či už písané, alebo nepísané pravidlá, za čo je potrebné a vhodné odvolať ministra, za akú chybu, akého rozsahu, akej finančnej hodnoty, alebo ľudskej.

    A nakoniec ešte trošku úsmevne, hovoríme, že chybu urobil psovod, boli vyvodené dôsledky. Možno stojí otázka úsmevne aj tak, a čo keď chybu urobil pes? Takže budeme odvolávať ministra kvôli psovi?

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Béla Bugár, pripraví sa Ján Kvorka.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán kolega Pado, ja si myslím, že absolútne máte pravdu, kolegovia z vládnej koalície si pomýlili túto schôdzu, toto nie je o tom, aby sme my menovali pozitíva pána ministra. Samozrejme, aj my vidíme určité veci, či technické vybavenie, platy a tak ďalej. Táto schôdza je o tom, čo ste aj vy povedali, napríklad zneužitie právomoci verejného činiteľa. Vymenovali ste prípad Hedvigy Malinovej, pán minister ale spolu s pánom premiérom informovali o tom, o čom nemali čo informovať. To je vec vyšetrovateľa. A dokonca doniesli dôkaz na tlačovú besedu a dokonca hovorili o tom, že útok si vymyslela. Citujem: „Skutok sa nestal.“ To znamená, že zavádzali. Neskôr viaceré dôkazy boli spochybnené. Dokonca generálny prokurátor pripustil, že polícia pochybila. Ale mohol by som vymenovať ďalšie prípady. Október 2007, extrémisticky ladený útok v starej pekárni v Nitre, kde sa hovorilo o tom, že vôbec v Nitre žiadne extrémistické útoky nie sú. Neskoršie o tri týždne to pripustil potom pán okresný policajný riaditeľ. Zavádzal ľudí. A môžem takisto pokračovať, prípad novinárky Bali Marzec alebo futbalový zápas v Dunajskej Strede, november 2008, kde pán minister tvrdil aj na výbore, že existujú videozáznamy. Nakoniec sa zistilo, že neexistujú. Potom, dá sa povedať, primeranosť policajného zákroku sa snažil dokázať účelovo vybratými výsekmi fotografií. Dokázalo sa, že fanúšik na fotografii zdvihnutou rukou neútočil na pod ním stojaceho človeka, ale si bránil hlavu pred obuškom policajta.

    To znamená, že to, čo som hovoril v prvej mojej reakcii, že tu dochádza k zavádzaniu verejnosti. Bohužiaľ, takýchto prípadov je oveľa viac. A toto je najväčšia chyba pána ministra.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Ján Kvorka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Pado, treba jasne povedať, že nemáte pravdu, a ak je tu spomínané, že dakto zavádza, tak v prvom rade zavádzate vy. Pretože to odvolávanie, ktoré tu robíte a vyslovujete nedôveru, je z vašej strany účelové, farizejské a je na výsmech celej spoločnosti. To, čo tu predvádzate, to jednoducho nemá obdobu, pán poslanec.

    Ja sa pýtam a hovorím vám to preto, pretože pri materiáli, ktorý je na vyslovenie nedôvery, sú podpísaní ako prví dvaja za SDKÚ pán poslanec Dzurinda a pán poslanec Mikloš. Pýtam sa: kde sú? Čoho sa boja títo dvaja ľudia? Neboja sa náhodou toho, že by sme mohli tuná medzi rečou povedať čosi o tom vašom financovaní tej vašej politickej strany? Prečo neprišli, keď sa podpíšu ako prví pod odvolávanie a popritom sa schôdze nezúčastnia?

    A už keď ste hovorili o tých prípadoch a pomenovali ste ich tuná veľa, tak vám chcem povedať, pán poslanec, že aj v rokoch 1998 až 2006 sa diali veci, o ktorých tuná nejdem ani spomínať, pretože tiež je to pod moju úroveň. Ale keby sme mali postupovať tak ako vy, tak za toto obdobie by sme museli ministra vnútra odvolávať 160-krát za to, čo vykonali títo policajti v týchto krajských organizáciách.

    Pokiaľ ide o Hedvigu Malinovú, treba povedať, že nikto nespochybnil jej doterajšie závery a najmä hlavné dôkazy a že čaká sa na vyjadrenie Generálnej prokuratúry.

    Čo sa týka toho zásahu na futbalovom štadióne, tak tu treba jasne povedať, že, preboha, vari nejdeme chrániť tuná v tejto spoločnosti ľudí agresívnych, ako sú z Ferencvárosu ich...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S faktickou poznámkou pán podpredseda Národnej rady Miroslav Číž, pripraví sa Viliam Jasaň.

  • Ďakujem pekne. Pán Pado, no tak jedno z ďalších dlhých intelektuálne brilantných, aj teda intelektuálnu silu SDKÚ dokumentujúcich vystúpení berme na vedomie, dokonca aj eticky dokumentuje vaše vystúpenia vaša osoba silu SDKÚ. No ako brilantný minister ste stihli tuším v posledných hodinách svojej funkcie podpisovať tendre za 500 mil. korún. Kedy ste teda – a to je teda tá SDKÚ, ktorá ponúka neviem aké do neba siahajúce škandály, ale čistý etický substrát politikov, ktorí Slovensku pomôžu. Pán Pado, v posledných hodinách funkcie za 500 mil. Ďalšieho, koho ponúkla zase naša drahá opozičná SDKÚ, je, bol pán bývalý minister dopravy, sme tu tiež zažili. Už bola vymenovaná nová vláda, kde podpisoval obrovské tendre za obrovské peniaze! Toto je výkladná skriňa toho?!

    Obviňuje nás tu bezočivo z hocičoho. My práve máme problém v tom, že kradnete a že ste kradli, to naozaj vám zhodnotila, ako občas divne pripúšťate, verejnosť. Neboli ste zvolení. Ale, pán Pado, o vás sa vie, že ste boli beznádejne najslabším ministrom vnútra, keď teda tie bezočivosti patria do parlamentu, normálne by som vám to nepovedal, ale teraz vám to pripomeniem. Považujú vás naši ľudia za beznádejne najslabšieho ministra v riadení ministerstva. Myslíte, že budete dobrý aj pri kritike ministerstva? Stáva sa občas aj také, že neviete síce riadiť ministerstvo, ale viete dobre kritizovať. Pripusťme, verejnosť si urobí obraz.

    SMER používa tajné služby pri získavaní kompromitujúcich informácií? To, že ste nehanebne kradli, vážení kolegovia z SDKÚ, a rozkrádali Branisko, o tom hovoril vtedajší šéf tajnej služby pri správe SIS-ky v parlamente! Je k dispozícii. Máme vám to donekonečna pripomínať?!

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Viliam Jasaň, pripraví sa pani predsedníčka výboru Zmajkovičová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Pado tu nie je, ale napriek tomu je mi veľmi ľúto, že ste sa znížili k tomu, že budete znevažovať prácu predsedu policajných odborov, dúfam, že teraz ste si vstúpili do svedomia a išli ste sa mu ospravedlniť.

    Samozrejme, že niekedy je dobré sa pozrieť za rečnícky pult, nielen čo sa o tom hovorí, ale aj kto o tom hovorí. Vymenovali ste tu kauzy alebo prešľapy, ja ich nebudem menovať z obdobia vášho vládnutia, len pre takú ilustráciu poviem, že podobných – v úvodzovkách – káuz, o ktorých ste hovorili, za päť mesiacov od 8. februára do 4. júla, keď ste boli minister, sa uskutočnilo 14. Nehovorím to preto, že ony sa stali, ony sa stať môžu. Môžu sa stať viaceré. Ale ja som sa zaujímal o to, ako boli tieto kauzy riešené, a zistil som, že vlastne neboli vôbec riešené a možnože vtedajší pán minister o nich ani nevedel.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pani predsedníčka výboru Renáta Zmajkovičová, pripraví sa Ján Podmanický.

  • Ďakujem za slovo. Ja chcem položiť otázku pánovi poslancovi Padovi, no nie je tu, ale napriek tomu mu ju položím. Či si nemyslí, že mal odstúpiť z funkcie ako štátny tajomník ministerstva vnútra, keď počas tohto pôsobenia spôsobil dopravnú nehodu, viedol motorové služobné vozidlo a spolucestujúcim ublížil na zdraví. Bol trestne stíhaný, keďže bol vo funkcii, trestné stíhanie bolo za záhadných okolností zastavené. Či má morálne právo dnes vystúpiť a odvolávať pána ministra vnútra Kaliňáka.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Podmanický, pripraví sa Ľubomír Petrák.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja sa tiež obrátim na neprítomného pána poslanca Pada a nadviažem na pani poslankyňu Zmajkovičovú. Ja si, pán poslanec, na rozdiel od vás nemyslím, že minister by mal odstupovať pri individuálnom zlyhaní či už rádového zamestnanca, alebo príslušníka polície. Vy ste však spomenuli niekoľko prípadov, kedy v zahraničí ministri odstupovali pri nejakých prešľapoch ich podriadených.

    Pán poslanec, prečo ste vy neodstúpili počas vášho ministrovania, keď policajtom ušla predvedená osoba pripútaná k mreži? Išlo o zlyhanie polície. Prečo ste neodstúpili, pán poslanec, keď ste boli ministrom, keď prepukol škandál s korupciou s pokutovými blokmi u policajtov? Prečo ste neodstúpili, pán minister, teda pán bývalý minister, keď vám ušiel obvinený už druhýkrát za tak krátke obdobie po hromozvode? A potom ďalšie a ďalšie prípady útekov zadržaných osôb. Prečo ste neodstúpili, pán poslanec, keď ste boli ministrom, keď boli ukradnuté policajné motorky z policajných garáží? Prečo ste neodstúpili, keď boli zatajené nálezy policajtmi na Prezídiu Policajného zboru? Alebo prečo ste neodstúpili pri asi 15 podobných kauzách, ktoré sa udiali počas piatich mesiacov vášho ministrovania?

    Ja si možno odpovedám, že buď ste nechceli dať príklad, alebo ako povedal môj kolega Dušan Jarjabek, alebo ste si ani vy nevšimli, že ste ministrom.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Ľubomír Petrák, pripraví sa Ján Senko.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Pado, ak by som to mal na začiatok troška zľahčiť, tak myslím si, že najzávažnejším prečinom pána ministra Kaliňáka podľa vášho vystúpenia bolo to, že zákon o pozemných komunikáciách alebo zákon o premávke na pozemných komunikáciách nebol prijatý o sedem mesiacov skôr.

    Ale ja som takisto jeden z tých, ktorí sa prihlásia k tomu, že kto ukazuje prstom na druhého, by mal mať aj svoj určitý morálny a etický rozmer, a povedali tu už o tom niečo kolegovia predo mnou, nebudem sa toho dotýkať. Ale poukážem ešte na dve veci, na ktoré ste mohli poukazovať, keď ste boli na funkcii štátneho tajomníka ministerstva vnútra a ministra vnútra. Ako to bolo s tým kupovaním poslancov, že sa v týchto veciach nekonalo? Ako to bolo s financovaním SDKÚ, že sa to nevyšetrovalo – alebo pod sviečkou, alebo pod lampou býva najväčšia tma? Ja osobne si myslím, že mali ste možnosť vo funkciách, na ktorých ste boli, preukázať, že ste chlapom na správnom mieste, ale svojou nečinnosťou ste preukázali pravý opak.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou pán poslanec Ján Senko, pripraví sa Milan Géci.

  • Pána ministra chce opozícia odvolať za pochybenie policajta pri policajnom cvičení v Poprade 2. januára 2010. Pán poslanec, konštrukcia nielen vášho vystúpenia je úplne jasná. Neprekvapila. Vzniknutú situáciu zdramatizovať, vyfabulovať príbeh, použiť teatrálne prvky k tomu, aby ste upútali verejnosť, a následne si vytvoriť priestor v médiách a tam vo svojich dramatických útokoch ďalej postupovať a snažiť sa k údajnému problému nabaliť ďalší problém.

    Chcel by som pripomenúť, že ozaj išlo o zbytočnú, ba až naivnú chybu jedného policajta, išlo o jedno ľudské zlyhanie. Chcem zdôrazniť, že takéto cvičenie existuje už minimálne od roku 1989, čo bolo potvrdené aj bývalým riaditeľom hraničnej polície. Treba zdôrazniť aj to, že pán minister Kaliňák okamžite rozhodol o zastavení tohto typu cvičenia a dal preveriť, aby sa táto situácia vyriešila.

    Takže táto situácia sa stala pre vás vhodnou témou predvolebného boja so snahou o diskreditáciu pána ministra. Zámerne obchádzate jeho úspechy a systémové veci, ktoré sa mu podarilo v jeho funkcii uviesť do života a o ktorých hovoril už aj pán predseda vlády. Ale váš zámer je ozaj úplne jasný: silou-mocou diskreditovať, znevažovať. Ale myslím si, že verejnosť úplne jasne chápe...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ako posledný s faktickou poznámkou pán poslanec Milan Géci.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán kolega, vaše expozé pri odvolávaní ministra Vážneho i dnes je veľmi zaujímavé: že sa predvádzate ako ten najčestnejší, ničím nepoškvrnený. Ale predsa pri tejto kritike, ktorá dnes zaznela na váš účet, nemožno povedať, že ste žiadnu stopu ako minister nezanechali. Je mi ľúto, čo sa vám stalo pri vedení osobného motorového vozidla. Ale povedzte, ako ste si vy pomáhali pri voľbách vašimi kamošmi z vojenských lesov v Kamenici, kde sa fakturovali nevybudované cesty, kde sa fakturovali nevysadené sadenice. Tak, aby potom ostalo ešte na volebné hostiny a niečo ešte aj do vrecka.

    Či firmu Sitely a kamerové systémy, ktoré za vašej doby robila jedine táto firma a len po tých obciach, kde boli vaši starostovia. Aj napriek tomu, že boli postavené kritériá, že pôjdeme po línii hranice, vy ste budovali kamerové systémy aj 20, aj 30 kilometrov, už v tej chvíli, už v tom čase na nepotrebných miestach, lebo bolo treba nejakú korunku, o ktorých ste hovorili, keď ste hovorili smerom k pánu ministrovi, o neoprávnenom prospechu. Už tu bolo spomínané, že čo ste podpísali posledný deň, keď ste sedeli vo vašom kresle. Pán minister, pán bývalý minister, chcem povedať, že nemyslíte si, že všetko je odpustené s tým, že váš bývalý spolupartner...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Avizoval som vystúpenie pána poslanca Szigetiho, vzhľadom na to, že sa opätovne prihlásil navrhovateľ, takže má slovo.

  • Ja budem veľmi stručný. Zareagujem najskôr na pána poslanca Haleckého, lebo ja som to čakal, kedy to príde, že zodpovedný vlastne je ten pes. Ja som čakal, kedy vládna koalícia povie, že zodpovedný nie je ani policajt, ale nakoniec ten chudák pes. Na toto som čakal. Naozaj ako groteska pokračuje ďalej.

    Po druhé. Páni poslanci so SMER-u hovoria, že návrh na odvolanie je zdôvodnený individuálnym zlyhaním policajta. Ak ste ho čítali, tak nie je. Je zdôvodnený zlyhaním ministra vnútra pri komunikácii. Keď minister vnútra 5. januára zvolá tlačovku na 7. januára k dopravnej nehodovosti, k prezentovaniu štatistík. Škandál vypukne. Šiesteho ju zruší s odôvodnením, že štatistiky vlastne nemá, teda tie isté štatistiky, ktoré deň predtým mal, keď zvolával tlačovku, nie je to groteskné? To je podľa mojej mienky problém. Keď sa problém stane, tak sa treba k nemu postaviť čelom. Keď problém vznikol vo Francúzsku, tak aj minister vnútra, aj premiér komunikovali, zvolali tlačovky, priznali, bolo to nezákonné, povedali „prepáčte“, a nie skrývali sa, nekomunikovali, zatĺkali, hádzali vinu na iných. Na írsku políciu, že mala zlý zákrok v Dubline? A kto sme my, aby sme im hovorili, keď im pošleme plastickú trhavinu do Dublinu, že urobili trošku extrémny zásah v Dubline? To naozaj je v poriadku? To zlepšilo reputáciu Slovenska v Írsku? Obávam sa, že nie.

    Hovoríte o všelijakých prípadoch pánovi poslancovi Padovi, odporúčam vám jednu vec, no zvolajte mimoriadnu schôdzu a riešte, čo sa vám „zamanie“: trestné stíhanie pána poslanca Pada, financovanie strany, čokoľvek, máte dosť hlasov, zvolajte k tomu mimoriadnu schôdzu. Nie je problém. Teraz rokujeme o tom, ako zlyhal váš minister vnútra.

    Posledná poznámka, pán poslanec Richter, mňa sa nemusíte báť, ja som opozičný poslanec. Prečo by ste sa ma báli, ak máte čisté svedomie? Ale ja zopakujem aj pre vašu informáciu, pre stenografický záznam, ja som povedal, že ak chce niekto veriť tomu, že sa igelitové vrecko prilepí náhodne na ruksak a dostane sa do lietadla, prežije manipuláciu na letisku v Poprade, v lietadle, v Dubline, dopravu v Dubline, nech tomu ktokoľvek verí, ja s tým problém nemám. Ja popisujem skutkový stav. A vás poprosím, aby ste moje slová neprekrúcali a neklamali o nich, sú na stenografickom zázname.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Halecký, Richter. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán predseda Halecký, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Pán poslanec Lipšic, som myslel, že máte trošku vyššiu inteligenciu rozlíšiť, čo je úsmevné, ironické a čo je vážne. Takže na tú, by som povedal, udičku ste skočili. Samozrejme, že aj svoju vetu, poslednú poznámku som uviedol slovami „úsmevne“ a tak ďalej a tak ďalej, takže keď to dáte do tohto kontextu, myslím si, že to vyznieva trošku inač, ako ste sa snažili to otočiť.

  • S faktickou poznámkou pán spravodajca Richter.

  • Ďakujem pekne za slovo. Veľmi stručne. Pán poslanec, na margo toho, kto sa koho bojí, nebojím sa vás, keď budete vystupovať tu za týmto pultom. Ale odmietam a chcem vás vyzvať, aby ste nevykrikovali z tej druhej strany, je to nedôstojné poslanca, ktorý už má toľko rokov v tomto parlamente odrobené a ktorý sa hrá na čistého, nepoškvrneného a nevinného.

    Druhá vec, ktorá sa týka problematiky, ku ktorej som zaujal stanovisko. No, vy ste v podstate teraz znova potvrdili to isté. Vy tvrdíte, že ten poškodený klamal, lebo on verejne vyhlásil, ako a kde našiel tú vzorku, ktorá prešla z Popradu až do Dublinu. Vy spochybňujte jeho vyjadrenie! Alebo ak máte za tým niečo iné, čo nechcete natvrdo momentálne pomenovať, tak vás vyzývam, pomenujte to, ja budem reagovať aj na to.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, len chcem uviesť, že za poriadok v rokovacej sále zodpovedá predsedajúci, a vzhľadom na to, že sú to záznamy v noci, aby ľudia vedeli, kto ich v tomto parlamente zastupujete, niekedy som si aj do jazyka zahryzol. Každý si robí obraz o sebe sám.

    S faktickou poznámkou pán poslanec Lipšic.

  • Pán poslanec Richter, pre vás tretíkrát a naposledy, trikrát a dosť, poviem ešte raz, čo som povedal. Ak chce niekto veriť tomu, že sa igelitové vrecko prilepí na ruksak, prežije manipuláciu na jednom letisku, pomerne tá manipuláciu býva pomerne drsná na letiskách, prežije cestu do Dublinu, prežije manipuláciu v Dubline, cestu z letiska mestskou hromadnou dopravou alebo taxíkom do centra, nech tomu kľudne verí, ja s tým problém nemám. Nech sa ľudia rozumne rozhodnú sami. Nikoho vyhlásenie nespochybňujem, tak vás ešte raz žiadam, aby ste o mojich vyjadreniach neklamali, ani od mikrofónu, ani od inokadiaľ.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Szigeti, môžete vystúpiť v rozprave, konečne je vám to umožnené. Pripraví sa pán poslanec Július Brocka.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení podpredsedovia vlády Slovenskej republiky, kolegyne, kolegovia, neuplynie mesiac na Slovensku bez toho, že by nebol dôvod na vyslovenie nedôvery niektorému členovi vlády Slovenskej republiky. Samozrejme, že politici, a v tomto prípade predovšetkým opoziční, si vedia predstaviť svoju prácu aj zmysluplnejšie, než by každý mesiac odvolávali niektorého ministra vlády Slovenskej republiky. Niekedy ale život prinesie také skutočnosti, že odvolávanie ministrov sa robí aj častejšie ako mesačne. Ako keby to bolo včera, keď sme minulý týždeň rokovali o odvolávaní ministra dopravy Slovenskej republiky za zbabrané mýto, a teraz, vlastne o týždeň neskôr, máme tu ďalší návrh na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi, poverenému riadením ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, za nezvládnuté cvičenie s výbušninou Úradu cudzineckej a hraničnej polície na popradskom letisku.

    Realita, že tak často dochádza k rokovaniu Národnej rady Slovenskej republiky o vyslovovaní nedôvery niektorému členovi vlády Slovenskej republiky, svedčí o nekompetentnosti našich ministrov, o nezodpovednom prístupe k splneniu svojich povinností, častokrát o amaterizme a, samozrejme, aj o morálnom, etickom a odbornom zlyhávaní človeka samotného.

    Samozrejme, ako to už bolo dnes niekoľkokrát povedané, chybu môže robiť len ten, kto robí. Ale keď pochybenia sú príliš časté a vážne, tak jednoznačne je potrebné si z toho vyvodiť osobnú zodpovednosť. A, žiaľ, práve takejto osobnej zodpovednosti sa vyhýbajú terajší ministri vlády Roberta Fica.

    Uznávam, že naozaj je namieste otázka, aký zmysel má podať návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi na konci volebného obdobia necelých päť mesiacov pred parlamentnými voľbami. Som ale jednoznačne presvedčený o tom, že pokiaľ existujú dôvody na odvolávanie ktoréhokoľvek ministra, tak to treba urobiť aj posledný týždeň volebného obdobia alebo aj týždeň pred parlamentnými voľbami. Totiž jednoznačne úlohou parlamentnej opozície je kontrolovať a kritizovať činnosť vlády, jednotlivých ministrov a poukazovať na ich prešľapy a pochybenia.

    V prípade pána podpredsedu vlády a ministra vnútra pána Kaliňáka som naozaj presvedčený, že tých pochybení a prešľapov bolo viac ako dosť. Poslednou kauzou výbušnina na popradskom letisku sa nazdávam, že už skutočne pretiekol pohár trpezlivosti u väčšiny opozičných poslancov, ale aj u veľkej časti občanov Slovenskej republiky. Samozrejme, že aj pán minister už mal toho veľa na rováši už aj v minulosti, veď tie pochybenia a prešľapy by sa nedali spočítať ani na prstoch jednej ruky a veru by sa pán minister už dávno nezmestil do zásady trikrát a dosť. Neviem, koľkokrát musí minister na Slovensku pochybiť, vyrobiť nejaký škandál, zmanipulovať tender, aby sebakriticky si uznal svoje pochybenie a postavil sa z ministerského kresla. Ako keby všetci boli riadne silným lepidlom prilepení k tomu čarovnému kreslu. Čo by musel ešte pán minister Kaliňák vyviesť k tomu, aby sa chlapsky postavil zoči-voči realitám a priznal sa: Nezvládol som, urobil som chybu, odchádzam.

    Dámy a páni, dostal som sa do parlamentu po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1994. V tej dobe to bolo veľmi aktuálne a módne hovoriť na pôde parlamentu, ale aj na pôde vlády o zviditeľnení Slovenskej republiky, o šírení dobrého mena Slovenskej republiky, pretože sme boli mladá krajina, nový štát na mape sveta. Niektoré veci, niektoré kauzy, ktoré sa spomínajú v súvislosti s vaším menom, vážený pán minister Kaliňák, skutočne patria k spomínanej agende zviditeľnenia Slovenskej republiky, k šíreniu dobrého mena Slovenskej republiky, žiaľ, ale so záporným znamienkom. Tá posledná kauza z popradského letiska k tomu nepochybne patrí. Urobili ste nám také dobré meno na svete, tak nezabudnuteľne ste zviditeľnili našu krajinu, že to bolo až takmer bombastické. Ďakujem vám, pán minister, nikdy na to nezabudneme. Mali sme možnosti si to prečítať vo svetových médiách a o tých rôznych vtipoch ani nehovoriac.

    Ak by som mal teraz urobiť retrospektívu a v chronologickom poradí poukázať na rôzne kauzy pochybenia pána ministra Kaliňáka, určite by som nemal ľahkú úlohu, lebo ich bolo neúrekom, a ani by som si možno na všetky nespomenul. Predsa mi dovoľte aspoň heslovite niektoré kauzy pripomenúť, ktoré ma jednoznačne presvedčujú o tom, že návrh na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi je opodstatnený a minister je zrelý na odvolanie. Možno budem niektoré veci opakovať, ktoré tu už odzneli z úst mojich predrečníkov, ale myslím si, že aj v tomto prípade platí to, že opakovanie je matka múdrosti.

    Začíname koncom augusta roku 2006. Čerstvý minister vnútra ešte sa poriadne ani nezohrial v ministerskom kresle, ale už nevídanou aroganciou a istotou rieši verejnosťou veľmi ostro sledovaný prípad útok na Hedvigu Malinovú. Citujem slová pána ministra z vtedajšej tlačovej besedy: „Policajný zbor vyvinul maximum úsilia na to, aby prípad bol objasnený. Chcem vám oznámiť, že včera vyšetrovateľ zastavil trestné stíhanie v tomto prípade, lebo je nepochybné, že sa skutok nestal.“ Neskôr zo strany oficiálnych miest sme sa dočkali poopravených informácií, znova citujem: „Skutok, ktorý sa nestal, sa vlastne stal, ale tentoraz inak, ako ho popísala Hedviga Malinová.“ Po roku prezident Policajného zboru pri rozhovore pre Aktuálne SK pripustil, že Hedviga Malinová predsa bola zbitá. Hedviga Malinová sa stala symbolom boja štátu s občanom. A doteraz pritom nie je jasné, ako sa útok vlastne stal. V máji 2007 prokuratúra Malinovú obvinila, hrozí jej pravdepodobne päťročné väzenie. Generálny prokurátor pripustil, že polícia pochybila a práve preto zriadil špeciálny tím. Prípad mal uzavrieť do roku 2007, dodnes sa to nestalo. Teda prvá kauza, dodnes nedoriešený a politicky neprípustne medializovaný prípad Hedvigy Malinovej.

    Pokračujme. Ďalší prípad, november toho istého roku, roku 2006. Akcia tzv. svätuškár, zatknutie Reháka a Valka za údajné vydieranie. Ich obvinenie bolo jednou z prvých káuz nového vedenia polície pod vedením ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Mala to byť ukážka, že sa neboja ani tzv. veľkých rýb. Údajne obidvaja stíhaní mali blízko k opozícii. Zaujímavé bolo vtedajšie vyjadrenie premiéra Fica po zatknutí Reháka a Valka, citujem: „Čaká nás možno niekoľko zaujímavých dní.“ Čo tým vlastne chcel povedať predseda vlády Slovenskej republiky? V tomto prípade Generálna prokuratúra v októbri 2009 stíhanie Valka a Reháka zastavila, pretože v danej kauze nešlo o vydieranie.

    Ďalší prípad. November 2007, zatknutie kazašskej novinárky Bali Merzecovej, ktorú 21. novembra z Hodžovho námestia polícia odvliekla, pričom ona prišla do Bratislavy v čase oficiálnej návštevy kazašského prezidenta v Slovenskej republike, aby protestovala proti jeho režimu. Údajne na to mala aj povolenie od magistrátu. Polícia zrejme zranila zadržiavanú novinárku, ktorá podľa polície mohla kladením odporu pri zadržaní spáchať trestný čin útoku na verejného činiteľa. Ona neskôr vypovedala, že ju policajti udreli do brucha a začala krvácať. Podľa vyjadrenia právnika, ak novinárka nepropagovala extrémistické hnutie a zdržala sa rasistických prejavov, konala polícia protiprávne. Novinárka neporušila žiaden právny predpis, a teda zásah polície voči nej nemá žiadnu oporu v zákone.

    Ďalší prípad. Už tu raz bolo spomenuté, ale ja vám to znova pripomeniem. Útek Romana Červenku v januári 2008. Jeden z najväčších škandálov zažila polícia, keď im utiekol Roman Červenka cez záchodové okno v nemocnici na Kramároch. Podobné prípady sa stali aj inokedy. Napríklad 17. novembra 2009 utiekla skoro ráno z policajnej budovy v Petržalke žena zadržaná pre podozrenie z drogovej trestnej činnosti. Podobný prípad sa stal 29. decembra 2009 v Senici, keď z miestnej policajnej stanice utiekol muž podozrivý z drogovej trestnej činnosti napriek tomu, že bol pripútaný. Toto všetko svedčí o tom, že policajti majú problém so strážením zatknutých ľudí.

    Ďalšia kauza, ďalší prípad. Nešťastný a tragický policajný zásah v levickej zmenárni v roku 2008, bolo to v auguste. Bol to čierny deň polície. Sedemkrát trestaný recidivista zastrelil policajného agenta, otca dvoch malých detí, ktorý pracoval v utajení. Podľa expertov akcia bola príliš riskantná a nie najšťastnejšie pripravená.

    November 2008, neadekvátny policajný zásah na štadióne DAC Dunajská Streda. Bol to najbrutálnejší policajný zásah posledného obdobia, na ktorom sa zúčastnilo tisíc policajtov vrátane príslušníkov hraničnej polície. Dôvodom brutálneho zásahu proti fanúšikom bol, citujem: „Služobný zákrok na tribúne vykonala polícia preto, lebo fanúšikovia hádzali z tribúny kamene a zaútočili na policajtov.“ Ministerstvo vnútra dodnes hľadá policajný záber, ktorý by potvrdzoval, že fanúšikovia útočili naozaj na políciu. Zrejme to ešte bude dlho hľadať, pretože takýto záber pravdepodobne neexistuje. Napriek tomu policajný prezident po zásahu v Dunajskej Strede tvrdil, že opodstatnenosť zásahu dokumentuje videozáznam. Pán minister Kaliňák, našli ste už konečne ten záznam? Nebolo by potrebné povedať aspoň „pardon, prepáčte, vážení fanúšikovia, bolo to prehnané z našej strany“?

    Ďalší prípad. Týraní rómski chlapci v apríli 2009. 21. marca policajti v Košiciach mučili rómskych chlapcov a celé si to nakrúcali na mobil. Našťastie všetci policajti, ktorí sa týrania zúčastnili, museli odísť z polície. Prípad šokoval aj členov opozície parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť, pričom jeho predseda pán Pučík sa vyjadril stručne a krátko: „To je choré.“

    Ďalší prípad, jún 2009. Číňania bili Slovákov, polícia nezasahovala. Počas návštevy čínskeho prezidenta na Slovensku pred sídlom prezidenta skupina Číňanov napadla slovenskú skupinu demonštrantov, ktorí žiadali dodržiavanie ľudských práv v Číne. Polícia upokojovala situáciu zásahom voči Slovákom. Polícia nebránila právo slovenských občanov vyjadriť vlastný názor. Zasahovala viac proti nim. Bilancia: šesť zadržaných slovenských aktivistov za ľudské práva, surovo dobitý prorektor Univerzity Komenského Peter Osuský, krvavá členka v Číne prenasledovaného hnutia Falun Gong a zatknutý aktivista Ondrej Dostál z Konzervatívneho inštitútu. Napriek týmto všetkým hovorca Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave tvrdil, že všetko bolo v poriadku. Citujem: „Polícia zásah zvládla, uskutočnila ho tak, aby bol udržiavaný verejný poriadok.“ Minister Robert Kaliňák nereagoval, reaguje oneskorene, tak ako vždy.

    A dostal som sa k poslednému prípadu, k poslednej kauze a to je kauza výbušnina, začiatok januára tohto roku. Je to vlastne teda čerešničkou na torte, medzi týmito prípadmi je posledná najčerstvejšia kauza, kvôli ktorej bolo zvolané dnešné mimoriadne zasadnutie Národnej rady Slovenskej republiky. Prípad poznáme, 2. januára na popradskom letisku príslušníci Úradu hraničnej a cudzineckej polície škandalózne zbabrali cvičenie so psami na vyhľadávanie výbušniny, pričom zneužili nič netušiacich pasažierov. Pri cvičení bolo uložených do batožiny alebo k batožine jedného z cestujúcich na linke Poprad – Dublin 90 gramov nebezpečnej plastickej trhaviny, s ktorou 49-ročný Slovák, dlhodobo žijúci v Írsku, aj odletel. Mal smolu, pes zlyhal, nenašiel trhavinu, a tak sa z neho skoro stal terorista. Toto všetko sa stalo 2. januára v sobotu a írska polícia ho zatkla až 5. januára v utorok po tom, keď v jeho byte našla 90 gramov trhaviny. Všetci si vieme predstaviť, čo by sa bolo stalo, keby bola trhavina náhodou vybuchla či na palube lietadla počas letu, alebo niekde inde. Zrejme by boli katastrofálne následky. Naznačil som, že pravdepodobne zlyhal pes, ale, žiaľ, pes to nemohol nikomu oznámiť, že „bacha, jednu trhavinu som nenašiel, bude prúser“. A pýtam sa, kde bol psovod? Kde bol jeho nadriadený? Kde bol riaditeľ Úradu hraničnej a cudzineckej polície? A napokon, kde bol pán minister Kaliňák, keďže prvýkrát reagoval na tento prípad až 7. januára? Skutok sa stal 2. januára, pán minister reagoval o päť dní neskôr.

    No zrejme podobne ako pri ostatných kauzách, aj tentoraz vyčkával. Možno sa to dá ututlať, myslel si. Napriek tomu ministerstvo vnútra cez svojho hovorcu to dokázal hodnoverne vysvetliť. Cieľom bolo zrejme ustáť tlaku médií, opozičných politikov, politických strán a verejnosti.

    Ministerstvo vnútra viac ako 48 hodín po prepuknutí škandálu s plastickou trhavinou odmietlo komunikovať s verejnosťou. Následne podľa vyjadrenia ministra vnútra tento medzinárodný škandál bol spôsobený výlučne individuálnym zlyhaním policajta. Minister Robert Kaliňák ani počuť nechcel o tom, že sa stala systémová chyba pri cvičení, pretože boli používané batožiny civilných pasažierov. Tvrdenie ministra vnútra Roberta Kaliňáka o tom, že rovnaké cvičenia s batožinou skutočných cestujúcich sa vykonávali aj pred rokom 2006, vyvrátil bývalý riaditeľ Úradu cudzineckej a hraničnej polície, ktorý potvrdil, že v minulosti používané policajné vaky alebo kufre nemali čiarový kód letiska, teda aj keby sa dostali omylom k lietadlu, obsluha by ich nenaložila. Ak by tento prípad skutočne bol iba individuálnym zlyhaním policajta a nepredstavoval žiadne systémové riziko, nebol by žiaden dôvod pozastaviť tento typ cvičenia, čo však ministerstvo vnútra urobilo.

    Medzinárodný škandál s výbušninou na lete Poprad – Dublin nie je prvou kauzou za súčasného vedenia ministerstva vnútra, ako to vyplýva aj z môjho vystúpenia. Výstup ministra vnútra Roberta Kaliňáka nielen v poslednom prípade v afére na popradskom letisku, ale aj vo všetkých mnou vymenovaných kauzách bol a je neprijateľný. Namiesto otvorenej a pravidelnej komunikácie s verejnosťou zvolil taktiku neinformovania a zatĺkania.

    Z vyššie uvedených dôvodov v mene poslaneckého klubu Magyar Koalíció Pártja – Strana maďarskej koalície navrhujem Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť nedôveru podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami pán poslanec Jarjabek, Číž, Petrák, Vášáryová, Štefanec, Ivančo, Kovačócy, Senko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Ako posledný pán poslanec Senko.

  • Reakcia z pléna.

  • Ôsmy pán poslanec Senko. Poprosím ďalej. Iba deväť, desať. Ôsmy je pán poslanec Senko, poprosím od deväť ďalej. Deväť – pán poslanec Pado, desať – Rydlo, jedenásť – pán poslanec Berényi. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Ako prvý s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Dušan Jarjabek, pripraví sa podpredseda Národnej rady Miroslav Číž.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, ja budem veľmi krátky preto, lebo mám taký pocit, že sa už ten obsah príspevkov pomaly opakuje a rečníci dokonca používajú aj rovnaké výrazové prostriedky.

    Ale, pán poslanec, predsa ste len povedali čosi nové, čo tu ešte nezaznelo, a preto by som sa na vás chcel s tým, aby ste to trošku zdôvodnili a dali nám v tomto smere informáciu. Naznačili ste tu a neskôr ste aj potvrdili, keď si prečítate znova ten začiatok toho, čo ste hovorili, ten začiatok vášho príspevku, istý harmonogram odvolávania ministrov tejto vlády. Ja by som vás veľmi pekne poprosil, keby ste nám mohli povedať, kto bude ďalším ministrom, ktorého budete chcieť odvolávať, predsa aby sme sa vedeli časovo trošku pripraviť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán podpredseda Číž, pripraví sa Ľubomír Petrák.

  • Pán kolega, ja vám chcem poďakovať, že ste svojím vystúpením odrobili, myslím si, že spôsobmi a eticky to, čo ste chceli povedať bez toho, že by ste zbytočne niekoho urážali. Nič menej mi dovoľte, teda ak použijem toto slovo, aby som vám povedal niekoľko vecí opakovane tiež, pretože mnohé veci ste opakovali, to znamená, že malo viac účelov vaše vystúpenie.

    Po prvé, naozaj, pozerajúc sa mi do očí, mi vážne viete tvrdiť, že patrím k ľuďom, ktorí sme za to, aby nejakí chuligáni alebo niekto, nacionalisti, bili našich občanov, ktorí sú maďarskej národnosti, a ja to schvaľujem a vážne som za to, aby neboli potrestaní? Ten istý minister Kaliňák v období, keď pamätám si v roku 2002, pán poslanec, z prostredia maďarskej koalície, a nehovorím úplne do vetra, takúto vetu: „Ak vypadne čo len jeden z 854 pracovníkov ústredných orgánov štátnej správy, z ústredných orgánov štátu, bude tiecť krv.“ Úplne náhodou, ako som počul túto vetu, sa objavilo na internete pálenie zástavy, následne zásadný útok na pani Malinovú, následne začali mať úplne náhodou rôzni ľudia transparenty „Smrť Maďarom“, „Smrť Slovákom“ a pod. My na Slovensku, ten minister Kaliňák, ktorý tu je, spôsobil, že ten chlapec, ktorý mal ten transparent na štadióne „Smrť Maďarom“, bol súdený a pravdepodobne aj odsúdený. V nijakom inom prípade sme nič také nevideli, napríklad na maďarskej strane, a ani zďaleka náznak etického prístupu od vás, ako Strany maďarskej koalície, som nezažil, pán poslanec.

    Takže toto sú veci, ktoré treba nejakým spôsobom, skúsme, keďže vy takto zásadne vymenovávate pochybenia, ja vám skúsim len letmo, čo som si pozrel, ako vyzerali kauzy v období, keď ste boli člen vládnej koalície, istým spôsobom aj člen vlády. Marec 2005, len tak námatkovo, ja vám môžem to tu čítať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Ľubomír Petrák, pripraví sa Magdaléna Vášáryová.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, vo svojom vystúpení ste povedali a zaujalo ma to, čo sme sa všetko dočítali o Slovenskej republike v zahraničných médiách: „Pán minister, ďakujeme, nikdy na to nezabudneme.“ No, pán poslanec, žiada sa mi povedať, že tiež sme sa všeličo dočítali o Slovenskej republike, neboli to pekné veci, boli uverejnené v zahraničných médiách a chcem podotknúť, že pochádzali z dielne Strany maďarskej koalície. Asi tiež treba povedať: „Ďakujeme nikdy na to nezabudneme.“

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová, pripraví sa Ivan Štefanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Myslím, že sa v dvoch prípadoch, o ktorých sa tu hovorilo, ako o pochybeniach, za ktoré bol zodpovedný pán minister vnútra, nehovorilo o jednej súvislosti. V prípade kazašskej novinárky Bali Marzec nikdy nebolo objektívne dokázané, že slovenskí policajti nepodliehali veleniu cudzích štátnych príslušníkov. Áno, oni sami potom napísali, že oni nepodliehali. Ale pán minister nezvolal nezávislú komisiu, nezávislú komisiu, ktorá by to potvrdila. Toto isté možno povedať pri návšteve čínskeho prezidenta. Tam tiež vzniklo podozrenie, že naše policajné služby a poriadkové služby boli podriadené alebo poslúchali velenie, podliehali veleniu iných cudzích štátnych príslušníkov. Pán minister nezvolal nezávislú komisiu, kde by sa podpísali relevantní ľudia alebo aj ľudia z opozície, a dokázal by, že to nebola pravda. A nespomenuli sme návštevu čínskeho ministra obrany, ktorú preto, lebo sa báli, že by nás to vyrušilo, nám ani neoznámili, že bol tu.

    Za tieto tri veci, pán minister, by každý európsky minister okamžite odstúpil a vy to veľmi dobre viete. Takúto vec si nemôže v normálnej, fungujúcej demokratickej krajine, kde nie sú ministri prepojení na nejakých majiteľov, nikto dovoliť.

    A ešte sme tu nespomenuli jednu vec a možno by bolo dobré, keby pán minister, keď bude vystupovať, nám povedal, ako vlastne končí prípad Daniela Tupého? To je ďalšia záležitosť, ak my nevyriešime Daniela Tupého, môžeme očakávať, že takéto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Ivan Štefanec, pripraví sa Jaroslav Ivančo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Szigeti veľmi pekne, jasne dokumentoval, prečo sa jedná v tomto prípade o systémovú chybu v oblasti riadenia ministerstva vnútra. Ja si dovolím doplniť informáciu o tom, že zainteresovaní veľmi dobre vedeli, kde bola vložená výbušnina, do ktorej batožiny. Odcitujem z faxu, ktorý bol poslaný z letiska do lietadla, citujem: „Vzorka sivej farby je v plastikovom sáčku o rozmeroch 5 x 5 cm v zadnej časti čierneho batohu, pod popruhmi v priečinku tri alebo číslo štyri.“ Koniec citátu. Teda od začiatku bolo jasné, že táto vzorka bola vložená do konkrétnej batožiny na konkrétne miesto. Toľko na doplnenie.

    Bohužiaľ, tu sa jedná, ako povedal aj pán poslanec Szigeti, o nevídanú negatívnu propagáciu Slovenska v zahraničí. Dokonca bola zriadená veľmi rýchlo osobitná stránka v encyklopédii Wikipédia. A, dámy a páni, dovolím si uviesť ešte ďalší príklad, keď som si dal do vyhľadávača len dve slová – Slovakia, explosive, ukázalo viac ako 690-tisíc záznamov v médiách po celom svete. Tento prípad a jeho odozva v zahraničí nemá obdobu v novodobej histórii Slovenska. Aj toto je reputácia Slovenska spôsobená nekompetentnosťou v riadení ministerstva vnútra.

    Je mi ľúto, že minister Kaliňák sa do poslednej chvíle takto bráni a že sa snaží zakryť svoju chybu, že zbabelo hľadá pomoc aj u odborárov. Myslím si, že keby mal kúsok cti, tak sám odstúpi už dávno.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Jaroslav Ivančo, pripraví sa Marián Kovačócy.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Chcem povedať, že pán poslanec Szigeti podľa môjho názoru práve poukázal na to, že pri mnohých kauzách, ktoré sprevádzajú vládnutie ministra Kaliňáka, práve pretiekol pohár trpezlivosti pri tomto veľkom medzinárodnom škandále. Chcem povedať to, že nikto iný nezodpovedá viac za riadenie a za ľudí, ktorí priamo zodpovedajú za Policajný zbor, ako sú generál Packa, pán Kopčík, pán Mako, pán Posluch v Žiline, nikdy nikto iný nezodpovedá viac ako ten, ktorý ich do tejto funkcie nominoval, a ten, ktorý ich svojimi postojmi v podstate chráni.

    Vládnutie Roberta Kaliňáka a jeho agenta 007 v podstate sprevádzajú systematické – a bolo tu už povedané viackrát – systematické a mesačné kauzy. Pri tom všetkom ešte ide a sa k tomu pridáva ešte zavádzanie, manipulácia, zasahovanie do vyšetrovania a rôzne mediálne, až ba priam filmové frajeriny.

    Bombový prešľap, bombový prešľap, a to chcem zdôrazniť, bol tou poslednou kvapkou, poslednou kvapkou do toho pohára, ktorý pretiekol a treba si uvedomiť, dámy a páni, že ide o škandál s medzinárodným dosahom, o medzinárodný dosah na všetky krajiny Schengenu, ktoré tu tak boli vehementne spomínané. A každý normálny minister krajiny, ktorá je v bezpečnostnom systéme Schengenu, by po taktom škandále, ktorý sa preniesol aj do inej krajiny, podľa mňa odstúpil. Problém je v tom, že minister Kaliňák neodstúpi a psa, už sme ako počuli, odviedli.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Marián Kovačócy, pripraví sa Ján Senko.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Szigeti, tak ako aj pán rečník pred ním, strašne veľa vymenoval prešľapov ministra vnútra z rôznych previnení policajtov a čo všetko napáchali. Všetko sa to opakuje a ešte sa opakovať aj u tých budúcich dvoch rečníkov bude. Ale môžem povedať, čo ja viem, že všetky za ministra Kaliňáka, všetky prešľapy boli spravodlivo vyriešené, ktoré nie sú, konajú ešte orgány činné v trestnom konaní.

    Ďalej by som chcel povedať to, že si vážim u pána ministra Kaliňáka to, že ako chlap sa vedel ale aj ospravedlniť, áno, priznal chyby a vedel sa ospravedlniť. Ale ja nepamätám, že predošlí ministri by toto boli spravili.

    A na záver, čo mi v tom príhovore pána Szigetiho nesedelo. Pán kolega Szigeti, nebojte sa žiadny výbuch na lietadle nebude, oni cvičili bez iniciačnej rozbušky. Však keby ste hneď tú trhavinu tam zapálili zapaľovačom, to len zhorí, malý plamienok. Nebola tam rozbuška.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Ján Senko, pripraví sa Martin Pado.

  • Pán poslanec, aj toto vaše vystúpenie potvrdilo, že tieto vaše odvolávania sú hrou, ktorú chcete hrať s občanmi tohto štátu prostredníctvom médií. Vytrhnúť nejaký problém z činnosti niektorého ministra, s ktorým by bolo dobré predstúpiť pred verejnosť a za účinnej spolupráce s médiami a niektorými skupinami obyvateľstva masírovať verejnosť až do omrzenia.

    Potvrdzuje sa, že ozaj je to pravda, pretože niektorí poprední predstavitelia strany SDKÚ tu dnes pri návrhu na odvolávanie pána ministra ani nie sú, nepokladajú si za povinnosť tu byť. Nie je tu veľmi veľké množstvo poslancov z opozície, ale podľa mňa určite už sedia niekde na tlačovej besede pred médiami a pumpujú do ľudí svoje výhrady, akože výhrady, v priamom prenose a počas zasadnutia Národnej rady Slovenskej republiky! O toto vám išlo, o nič iného, vážení!

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Martin Pado, pripraví sa Jozef Rydlo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady, pán predsedajúci. Ja sa chcem poďakovať pánu Szigetimu, pretože opätovne systematicky poukázal na nedostatky, ktoré vyvstali v rezorte ministerstva vnútra za uplynulé roky pod vedením pána ministra Kaliňáka. Toto nie sú výmysly, to sú reality.

    Ale jedna vec tu ešte je, na ktorú nebolo odpovedané, a nikto ju nespomenul. Aj predseda vlády povedal, minister vnútra Kaliňák zakázal iniciačné, aktivačné cvičenia psov. Akým spôsobom sa dnes kontroluje batožina na letisku schengenského typu, aby sa predišlo tomu, že v batožine môže byť nejaká výbušná látka? Akým spôsobom sa to realizuje dnes? Pretože aktivačné cvičenie psa je súčasťou kontroly batožiny. Aktivačné cvičenie psa je na záver, aby pes vždy dosiahol to, čo dosiahnuť má, musí nájsť vzorku trhaviny. Ja sa pýtam, ak toto bolo zastavené, akým spôsobom sa to robí dnes?

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Jozef Rydlo, pripraví sa József Berényi.

  • Ďakujem, pán podpredseda, pán predsedajúci. Veľmi krátka poznámka. Čítam pravidelne šestoro mienkotvorných denníkov a priznám sa, v tých šiestich mienkotvorných denníkoch som na rozdiel od mojich ctených kolegov nenašiel žiadnu zmienku o Slovensku, že by sa zosmiešnilo alebo zopsulo, či prehrešilo. Pochopiteľne, keď na internete si dáte vyhľadať to, čo chcete, tak nájdete tam desiatky, stovky, tisícky informácií. Takže argumentovať tuná, pán kolega Szigeti, tým, že sa tu stal nejaký medzinárodný škandál, pochopiteľne nie je to nič príjemné. Ale kvôli tomuto odvolávať ministra vnútra, pochybujem, že je to spravodlivé.

    Priznám sa, že nie som z tých občanov, ktorí majú príliš v láske akékoľvek mocenské orgány včítane ministra vnútra, včítane policajtov, i keď ich obdivujem v ich každodennej práci, pretože je to práca veľmi náročná a podľa môjho náhľadu nie vždycky primeraným spôsobom docenená. Takže nám tuná rozprávať, že je to nejaký medzinárodný škandál, že o tom rozprávajú médiá, je neadekvátne. Opakujem, v šiestich mienkotvorných médiách, ktoré pravidelne čítavam, prosím, som žiadnu takú zmienku, ktorá kompromituje Slovenskú republiku, nenašiel.

    Ďakujem, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne. Ako posledný s faktickou poznámkou pán poslanec József Berényi.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Tak náhodou dnes sme sa vrátili z Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a taktiež náhodou prvý deň, v pondelok, sedel vedľa mňa poslanec z Írska na zasadnutí frakcie európskych ľudovcov. Poznáme sa už štyri roky, keď sme si podali ruky, tak – nemusíte mi veriť – mi povedal, že: „No tak tú bombu mi dáš teraz alebo po rokovaní?“, s malým humorom.

  • Smiech v sále.

  • Tak sme si veci vyjasnili, a keď si myslíte, že škodoradostne som povedal, že a ten minister je taký a taký, tak sa mýlite. Povedal som na obranu Slovenskej republiky, a nie pána ministra, určité veci, že chyby sa stávajú aj v iných štátoch, aj sa stali, aj budú. Ale povedal mi, že takéto veci v Európe sa robia nie prostredníctvom civilistov, ale prostredníctvom policajtov, takže takto to asi oni pochopili.

    Ale to, že dnes ideme odvolať pána ministra, a to je najmä ten dôvod, prečo som sa prihlásil, ešte raz opakujem, ako to povedal aj pán poslanec Szigeti, nielen tento prípad, tento nešťastný prípad, ale pre SMK aj prípad, že neexistuje dôkaz o potrebe vykonania policajného zákroku s použitím donucovacím prostriedkov obuškov na prekonanie odporu a prekonanie útoku voči všetkým fanúšikom v jednom sektore v Dunajskej Strede, to je taktiež dôvod pre nás, pre SMK, že prečo ideme zahlasovať za odvolanie pána ministra Kaliňáka.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S reakciou na faktické pán poslanec Laco Szigeti.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, nebudem reagovať na každého kolegu, len na niektorých.

    Pán kolega Jarjabek, my nemáme žiadny harmonogram. Harmonogram a scenár je vo vašich rukách, záleží to predovšetkým od členov vlády Roberta Fica. Nevieme, kto vyrobí nejaký ďalší škandál, kto bude zmanipulovávať nejaký tender a tak ďalej. Tak zrejme tie návrhy na vyslovenie nedôvery súvisia s týmito záležitosťami.

    Na pripomienku pána podpredsedu Národnej rady, pána Číža, ja skutočne nič iné nechcem v súvislosti s útokom na fanúšikov v Dunajskej Strede, len konečne aby už boli zverejnené tie dôkazy. Lebo viceprezident Policajného zboru po zákroku jednoznačne hovoril o tom, že má v rukách dôkazy. Tak, preboha, kde sú tie dôkazy?! Už konečne to ukážte.

    No a, pán kolega Rydlo, tak určite v Kanadskom Slovákovi sa o tejto záležitosti nepíše.

    Ďakujem.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Július Brocka, pripraví sa Vladimír Palko.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, už aj reakcie na faktické poznámky od vás z koalície sú dostatočnou inšpiráciou na jedno parlamentné vystúpenie, ale nechcel by som sa teraz zdržovať tými faktickými poznámkami, len kolega Senko, už tu nie je teraz, tak pred chvíľou hovoril a vadilo mu, ja viem, že je to nepríjemné, že musel prísť dnes do Bratislavy do parlamentu, keď opozícia odvoláva koaličného ministra, ale pán Senko, jemu vadí, že tu niekto na jednej strane nie je, teraz ten, kto tu je, tak mu vadí, že sa opakujú, no kto by im vyhovel, nie?

    Ja sa aspoň v úvode, pán kolega Senko, pokúsim, prosím vás, po 2. januári, po tom naozaj veľkom škandále s trhavinou v batožine slovenského občana, tak vynaliezaví občania na Slovensku si nalepujú na batožinu takéto samolepky „Prosím, nevkladať trhaviny“. Alebo dokonca pre tých, ktorí nerozumejú po slovensky, tak sú to samolepky aj v angličtine „Danger, luggage check by Slovak police“. Prosím vás...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán minister, ak by ste mali záujem o takúto samolepku, tak jednu vám môžem dať, ja by som si nechal tú „Prosím, nevkladať trhaviny“. Naozaj na internete je toľko nových vtipov o Slovensku v takom zmysle: „Prosíme cestujúcich, aby sa ukryli do krytu, vykladáme batožinu zo Slovenska“ – výzva v rozhlase na letisku.

    Dámy a páni, no naozaj bolo by to aj na smiech, keby to nebolo vážne. Keby to nebolo vážne. Pán minister, vám sa podarilo zviditeľniť Slovensko viac ako všetky reklamné agentúry, ktoré to majú v popise práce, za tie tri a pol roka, čo ste vo vláde. Celý svet písal o incidente z výbušninou a Slovensko sa tak v krátkom čase dostalo na stránky všetkých novín, vďaka vám, pán minister. Že vy ste tam tú výbušninu nedali? No veď to je pekné, ale, bohužiaľ, toto zlyhanie sa stalo vo vašom rezorte a je to vizitkou aj vašej práce alebo vášho zanedbania. V normálnej demokracii minister podáva demisiu alebo rovno odstúpi. Alebo si vy myslíte, že keď v Dánsku utiekol väzeň zo stráženého väzenia a dánsky minister odstúpil, že to on mu vo väzení prepašoval kľúč alebo prípadne pílku na železo? Určite nie.

    Pán minister, ďakujeme vám za vašu doteraz vykonanú prácu, o ďalšiu už nestojíme, ani o takú formu publicity pre Slovensko.

    Dámy a páni, pre chybu polície Slovensko zažilo jeden z najväčším medzinárodných škandálov. Naozaj. Ak ste si to nevšimli, tak dokonca v svetových médiách priniesli štatistiku desať najväčších škandálov polície za posledné roky. Tento škandál s trhavinou na Slovensku bol na prvom mieste. Nie škandály alebo prešľapy slovenského ministra vnútra, ale desať najväčších škandálov v polícii na svete, tak sa minister Kaliňák umiestnil na prvom mieste. Je to úplne samozrejmé, teda vo svete a v demokratických krajinách, že minister, alebo teda iní vyvodzujú z toho politickú zodpovednosť. Za vašej vlády a na Slovensku to tak zatiaľ nie je. Pán minister, nebude vám minimálne trápne alebo hlúpe, že vy teraz budete ďalej chodiť na stretnutia Rady ministrov vnútra do Bruselu po tomto incidente? Najmä teda po tom, ako sa k celej tejto kauze staviate?

    Osobitnou kapitolou, zatiaľ to teda kolegovia ešte nespomenuli, pán Senko, a rád by som to ja spomenul, je aj názor pána ministra na odškodnenie občana, ktorý sa stal obeťou zlyhania polície. Minister Kaliňák to považuje za vec medzi ním a poškodeným. Sedelo by to, ak by pán Kaliňák odškodnil tohto pána zo svojich vlastných peňazí, do toho by nás nič nebolo, to má pán minister Kaliňák pravdu. Ale predpokladám, že ho pán minister Kaliňák odškodňuje zo štátnych peňazí, to znamená z peňazí daňových poplatníkov, a to je už iné, to už ma musí zaujímať, pán minister.

    Samozrejme, mohol by som už aj skončiť, ale inšpiroval ma predseda vlády svojím zdôvodnením a myslel som, že tu zostane, ale urobil to tak ako obyčajne, že zasmradí a zdúchne, odišiel. Dámy a páni, predseda vlády odkázal pred pár dňami opozícii, že ak neprestaneme ho dráždiť, tak aj on sa bude správať k opozícii inak. Dámy a páni, čo to je za správanie od predsedu vlády? To s férovým správaním, s premiérskym správaním nemá nič spoločné. To je mafiánske správanie. Tento spôsob vydierania, že ak vy opozícia budete škandalizovať mojich ministrov alebo mňa za moje prešľapy, tak budem to aj ja robiť. Prosím vás, to sme sa kam posunuli z Európskej únie?

    Ja by som vám navrhol, pán premiér, a bolo by to kóšer, bolo by to fér, že začnite čistiť verejný život, ale od seba. Od seba. Poznáte to, že kto chce ťahať inému z oka niečo, triesku, brvno, musí začať najprv brvnom vo vlastnom. A ako inšpiráciu, už to tu zaznelo, pán premiér, emisie, mýto, nástenka, pozemky, TIPOS, Xiland a ďalšie megaškandály či škandály, to nie je minulosť, to je súčasnosť. A, pán premiér, máte k tomu dostatok nástrojov a možností. Ja by som očakával, že nám poviete, kto stojí za kauzou emisie, kto sú to tí ľudia, ktorí na štáte zarobili takmer 2 mld. Sk? Toto by bol férový postup, inak to je len to „zlodej kričí, chyťte zlodeja“.

    Pán premiér, vy ste išli tak ďaleko, že dokonca, aby ste zamietli pod koberec kauzu s emisiami na životnom prostredí, tak ste presadili v skrátenom konaní aj zrušenie ministerstva životného prostredia. Ako odpútať pozornosť od vlastných škandálov, tak sa to dá, ale ja som presvedčený, že verejnosť to číta správne a by vám aj zatlieskala pri tom, ak by ste začali od seba, od svojich koaličných partnerov, a nedbám, môžete ísť aj na opozíciu.

    Jedna poznámka, ešte rád by som sa tiež vyjadril k tým príslušníkom Policajného zboru, ktorí tu robili krovie na začiatok rokovania tejto schôdze. Policajti, časť, skupina policajtov, prišli podporiť ministra vnútra. No musím povedať, že naozaj toto som nezažil od 89. roku, oni vraj dostali prísľub, že pán minister bude na nich pamätať. Pán minister, to povedzte, ako chcete na nich pamätať, ktorí vás tu prišli podporiť? Budete ich kupovať alebo – už to môj kolega povedal, že ministerka Tomanová sa k takémuto tolerovaniu takého správania neznížila. Ja by som od vás čakal, že keď to takto bolo, lebo je to nehoráznosť, že vyjdete medzi nich a ich pošlite domov. Alebo keď nie domov, ak ich chcete využiť tu v Bratislave, tak ste ich pokojne mohli ponúknuť komunálnym službám alebo tým, ktorí ich majú na starosti, lebo dnes v Bratislave je roboty až-až, ak nemajú prácu v polícii. Pán kolega tu hovoril, ako dobre si vychádzajú oni na Záhorí s políciou, tak som sa ho chcel spýtať, ale hovoril vo faktickej poznámke, že či toho spútaného väzňa, čo im utiekol, že či už ho chytili.

    Pán Jasaň, nebol by som prekvapený, keby tam boli zamestnanci vašej SBS-ky, dokonca ani pán Litva by mi tam neprekážal, pred parlamentom, keby tam bol, lebo on má za čo. Má za čo. Ale príslušníci Policajného zboru, to je veľmi nebezpečné, dámy a páni, je to nehoráznosť, samozrejme, ale je to veľmi nebezpečné. Je to výrazom spolitizovania polície a toto je v demokratickom režime neprípustné.

    No a záver? Pán minister, zhrniem to, súhlasím s mojím predrečníkom, že kauza s výbušninou to bola posledná kvapka v pohári trpezlivosti. Vy nesiete za túto kauzu zodpovednosť v minimálne v troch chybách, že vás od 2. januára do toho 7. januára nebolo vtedy, keď sa kauza mala riešiť na najvyššej úrovni, že ste nepriznali chybu a obhajovali ste protizákonné praktiky polície. Dodnes som nepočul, na základe akého paragrafu alebo na základe akého zákona môže polícia vkladať bez vedomia občana výbušninu či drogy do jeho batožiny. A po tretie alebo po posledné, tolerovali ste to, že vedenie polície hodilo všetku vinu, teda prednedávnom, na radového policajta a teraz som zachytil dokonca, že na toho nešťastného psa. Považujem to za zbabelé, považujem to za alibistické.

    Dámy a páni, pán minister, poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie preto budú hlasovať za vaše odvolanie.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami pán poslanec Jarjabek, Jasaň, Fronc, Senko, Kahanec, Simon, Nachtmannová, Palko, pardon, pani poslankyňa Nachtmannová ako posledná. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    S faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Dušan Jarjabek, pripraví sa Viliam Jasaň.

  • Ďakujem pekne. Zase veľmi krátko, lebo obsahovo naozaj tuná už všetko bolo, takže by sme sa opakovali v tých reakciách. Ale opäť tu bola jedna taká novinka, pán poslanec. Ukázali ste nám takú tú vtipnú nálepku, tú vtipnú samolepku s tým veľmi vtipným textom. Ja som od takejto firmy videl podobnú samolepku, s podobne vtipným textom a tam bolo napísané „Voľte KDH“.

  • Smiech v sále.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Viliam Jasaň, pripraví sa Martin Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, vážený pán kolega Brocka, ako tradične nič moc, ale budem reagovať štyrmi poznámkami.

    Spomenuli ste dánskeho ministra, ktorý odstúpil, keď mu ušiel väzeň. Počas vášho vládnutia by museli len v roku 2005 odísť ministri vnútra osemkrát a od februára 2006 do júla 2006 päťkrát za to, o čom ste vy hovorili, že odišiel dánsky minister. Mám to tu, ale ja to nebudem čítať.

    Vy sa veľmi expresívne vyjadrujete na adresu pána premiéra a tentoraz, pretože je to premiér tejto krajiny a je predsedom strany, ktorej som ja členom, ste urazili mňa. Očakávam, že za slovo „smradi“ sa mi verejne ospravedlníte.

    Po ďalšie, odborári nikdy nerobia krovie, odborári bojujú, hája svoje práva tak ako voľakedy, a ja si dobre pamätám, keď vznikali kresťanské odbory, čo sa dialo. Mali tiež na to právo. A bolo to dobré, že vznikli.

    A tá posledná osobná poznámka. Tá moja SBS, no, viete, nikdy som si nemyslel, že to poviem verejne, vám osobne som to povedal. Nebyť tej mojej SBS-ky, tak váš brat by nebol mal zamestnanie, a mal brata ministra a poslanca Národnej rady.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Martin Fronc, pripraví sa Ján Senko.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Brocka začal takým skôr trpkým tragickým vtipom a použijem podobnú paralelu, pretože to, čo sa deje na okolí, aj tí dnešní policajti mi stále viac a viac pripomínajú situáciu pred rokom 1989. V roku 1968 tu vstúpili ruské vojská a bola podpísaná zmluva o ich dočasnom pobyte. Z toho vznikol vtip potom, že: „Aká je jednotka dočasnosti? – Jeden furt.“ A rovnako všetci si dobre pamätáme, ako pán premiér Fico povedal, že ak minister urobí chybu, tak do päť minút ho odvolá. Takže zdá sa, že päť minút pána premiéra Fica je rovných rovnako „jeden furt“. Myslím si, že toto naozaj nie je dobrý prístup a že to, čo sa tu deje, ako k tomu, kolegovia z vládnej koalície, pristupujete, to je postupovanie bez akejkoľvek schopnosti reflexie. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Ján Senko, pripraví sa Stanislav Kahanec.

  • Ďakujem. Pán poslanec Brocka, som veľmi rád, že vás zaujali moje prechádzajúce faktické poznámky. Asi som vás nimi poškrabkal na citlivom mieste.

  • Smiech v sále.

  • Ja si myslím, že naozaj vám ide o mediálnu hru. Pozrite sa, pozrite sa momentálne na jednu televíznu stanicu. V priamom prenose naživo tlačová beseda, tlačová beseda poslancov, ktorí tu nie sú od začiatku tejto schôdze a sú medzi prvými, ktorí sú podpísaní – pán Dzurinda, pán Mikloš, pani Žitňanská atď., pán Hort, všetci sú tu momentálne na obrazovke, ešte dnes tu vôbec nesedeli. Toto je mimoriadna schôdza strany KDH, SMK, SMER-u a neviem koho? O čo ide tým pánom poslancom z SDKÚ? Momentálne sa venujú, venujú sa na tlačovej besede obhajovaniu financovania strany SDKÚ a jej účtov vo švajčiarskych bankách. Nie sú tu. Pohŕdajú Národnou radou?

  • Reakcia z pléna a smiech v sále.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Stanislav Kahanec, pripraví sa Zsolt Simon.

  • Ďakujem pekne. Začnem asi tým, keď spomenul kolega Brocka spolitizovanie polície. Samozrejme, že z ich strany padajú vyjadrenia, že to nemá s politikou nič spoločné. Ale čo je tu teraz táto schôdza? Je politické rozhodovanie o vyjadrení dôvery ministrovi. Keď na toto reagujú odbory, do čoho sa asi tie odbory zapájajú? Do politiky. Podporujú svojho ministra. Bodaj by ho (šéfa odborov) nepodporovali, keď ho vrátil pán minister na dobré miesto po vyhodení predchádzajúcim ministrom Palkom. Bodaj by ho nepodporovali!

    Druhá vec, čo sa tu spomínalo, riešime tu odškodnenia mnohých ľudí, ktorí sa dostali do nešťastí. A tí ľudia prežili také nešťastie, že to skončilo oveľa horšie, ako skončil tento prípad, ktorý sa našťastie neskončil tragédiou. Odškodňovali sme ľudí v Novákoch, odškodňovali sme iné nešťastia a všade bolo umožnené povedať, koľko tí pozostalí dostanú. Teraz, keď sa jedná o poškodenie v rámci tejto veci, v rámci občana, do ktorého batožiny sa náhodným spôsobom dostala vzorka výbušniny, ktorá bola daná medzi batožiny, a zrazu mala cestu až do írskeho Dublinu, tak teraz už nemôže pán minister povedať, že ako ho odškodňujeme. Je to z verejných zdrojov, presne tak, ako to povedal môj kolega.

    Takže u vás pri vašich kauzách platí: najprv zatĺkanie, potom zľahčovanie situácie, potom hľadanie vinníka, no a už keď máte toho psa, tak vlastne vinník je jasný a odmena nezúčastneným.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Zsolt Simon, pripraví sa Oľga Nachtmannová.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega Brocka, keď ste ukázali tie malé letáčiky, tak mi napadla myšlienka, že za tú výbušninu, ktorú sme poslali do Dublinu, snáď nielen ministra vnútra by bolo treba odvolať, ale zmeniť slovenskú legislatívu, a to tak, že povinne na každú batožinu je treba nalepiť takúto nálepku minimálne s názornením, že „Pozor, batožina zo Slovenska, možnosť výskytu výbušniny“, ako prevenciu pre našich občanov možnože doplniť aj na iné pachové stopy alebo iné látky, a to povinne na všetkých letiskách na území Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Oľga Nachtmannová.

  • Ďakujem za slovo. Pán Brocka, prestaňte fabulovať, nie ste to iba vy, vo viacerých vystúpeniach sa neustále fabuluje podľa vás medzinárodný škandál. Ja som bola rovnako ako kolega Berényi v Rade Európy na riadnom zasadnutí tento týždeň a za celý týždeň som sa s takouto skúsenosťou nestretla. Ani jeden poslanec z Rady Európy na také niečo nereagoval. Dokonca ani britský poslanec Hankook, ktorý pôsobí v mediálnom priestore a je ozaj známou persónou v Rade Európy svojou nekonformnosťou, túto otázku nepoložil, hoci sme sa osobne stretli. Keby to bol ozaj medzinárodný škandál, ako vy to tu popisujete stále, tak určite by minimálne on podpichol takouto otázkou. Mám taký pocit aj z tej vašej prezentácie tu s tými nálepkami, že práve vy sa z tohto snažíte nejaký ten medzinárodný škandál vyvolať. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické Július Brocka.

  • Božechráň, že by som ja chcel z tohto vyvolať medzinárodný škandál, z tejto samolepky. Ale, pán kolega Jarjabek, tak ste ma vašou faktickou poznámkou zaujali, že aj keď som teda pôvodne chcel si tú druhú samolepku nechať pre seba, tak vám ju ponúkam.

    A, pán kolega Jasaň, pán kolega Jasaň, urazili ste sa na moje vystúpenie. Ja som nepovedal, že ste „smradi“, ja som povedal, že „pán premiér zasmradí a odíde“. A bola to reakcia na jeho útok voči opozícii, a potom odišiel.

  • Všetko? Ako posledný písomne prihlásený do rozpravy je pána poslanec Vladimír Palko.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová, ja si myslím, že ten medzinárodný škandál chcel vyvolať ten pes.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nechcel som reagovať na vystúpenie predsedu vlády, ktorý už dávno odišiel, ale keď som ho tak počúval, tak sa mi zdalo, že zišla by sa nám na Slovensku „Agentúra na uvádzanie výrokov predsedu vlády na pravú mieru“ a určite by sa v nej zamestnalo dosť ľudí. Musím ju teraz trošku zastúpiť na chvíľku a reagovať na niektoré momenty z jeho vystúpenia.

    Tešíme sa všetci, že kriminalita klesá, že najmä klesá kriminalita násilná, klesá počet vrážd, a pokiaľ si z toho chce aj pán minister Kaliňák, terajší minister, robiť nejaké zásluhy, tak v podstate nič proti tomu, je to úplne v poriadku. Predsa len by som ale zdôraznil, ako už nakoniec navrhovateľ pán kolega Lipšic jasne ukázal na grafoch, násilná kriminalita klesá výrazne už od roku 2003, vraždy, už sme dosahovali za nášho vládnutia historicky nízke čísla. A musím povedať, že na rozdiel od terajšieho ministra vieme aj uviesť, že čoho to mohlo byť následok, napríklad tvrdých trestov, napríklad princípu trikrát a dosť, ktorý sme presadili, a treba povedať, že proti tomuto princípu trikrát a dosť, proti tvrdým trestom strana SMER vystupovala, ona vystupovala proti. Čiže toto treba uviesť, a tým potom dostaneme ten obraz úplnejší.

    Veľmi ma teší, že čo sa týka dopravnej nehodovosti, že môžem zagratulovať súčasnému ministrovi a potvrdiť, že v niečom pán premiér hovoril pravdu, keď pochválil ministra za vyššiu bezpečnosť na cestách, že sme dosiahli v roku 2009 úplne historicky najnižšie čísla za posledných, za posledné desaťročia. Je to pravda. Ale ani v tomto prípade ten obraz, ktorý pán premiér ponúkal, nebol kompletný. Zase treba doplniť, že dopravná nehodovosť, najmä teda vážne straty na životoch, to všetko sme dokázali znižovať už aj my. V roku 2004 sme to stlačili zhruba na 600 mŕtvych na cestách, porovnajme s polovicou 90. rokov, keď to bolo 800-900. V roku 2005, ktorý keď sa dokončil a keď som odišiel z funkcie ministra vnútra, tak sme dosiahli historické minimum 560. Potom nastúpil pán minister Kaliňák. A čím začal? Pán minister začal tým, že kritizoval tvrdosť, ráznosť polície na cestách, kritizoval bezpečnostné dopravné akcie, kritizoval, že sa vyberá veľmi veľa peňazí na pokutách, a povedal, že on to bude robiť celkom inak.

    A skutočne to robil celkom inak a výsledky sa tiež dostavili. A to pán premiér dneska zabudol povedať, že tá bezpečnosť na cestách sa s nástupom pána ministra Kaliňáka najprv začala zhoršovať. Rok 2006 bol horší ako rok 2005, keď už bolo 579 mŕtvych. A rok 2007 bol ešte horší, keď opäť to narástlo výrazne nad 600, bolo 627 mŕtvych. No až potom sa na ministerstve trošku spamätali a začali to robiť nejako inak. A tú ich zmenu, tú ich nápravu vítam. V podstate pokračovali v politike, ktorú sme robili my. Polícia na cestách je prítomná, je to cítiť, a tým pádom tá situácia sa začala zlepšovať až dosiahla tie minuloročné veľmi dobré čísla. Ale teda zopakujem, než sa tieto čísla dosiahli, tak za ministra Kaliňáka najprv sa situácia na cestách výrazne zhoršila. Toto nám pán premiér zabudol dneska povedať.

    Bol som prekvapený kritikou pána premiéra, ktorý povedal, že za nás sa nekupovala žiada hasičská technika, že sa nijako neobnovovala, že hasiči hasili na starých strojoch, starých striekačkách. Toto nám dneska pán premiér povedal a pochválil pána ministra Kaliňáka, že až za jeho ministrovania sa tá technika začala obstarávať. Z toho som bol veľmi prekvapený, pretože si pamätám, ako ma pán minister Kaliňák kritizoval celé roky za nákup hasičských striekačiek a za pokutu, ktorú ministerstvo dostalo od Úradu pre verejné obstarávanie. Áno, tá technika bola zastaraná a robil som všetko pre to a išiel som až do veľkého sporu s Úradom pre verejné obstarávanie, aby ministerstvo, hasiči tú techniku dostali. Aj sme ju zaobstarali.

    Pán minister Kaliňák ma kritizoval dvadsaťkrát, päťdesiatkrát za pokutu, ktorú ministerstvo dostalo za to rozhodnutie o nákupe od Úradu pre verejné obstarávanie. No až prišla jeseň 2009, pred pár týždňami, kedy Krajský súd v Bratislave pokutu udelenú, rozhodnutie o pokute, ktoré urobil Úrad pre verejné obstarávanie, zrušil. Zrušil. To znamená, žiadne pokuta nie je. A bolo nám dané za pravdu. Čo ma, samozrejme, teší.

    Takže, aby som to zhrnul, pán premiér nehovoril pravdu, keď hovoril, že za nás sa nič nenakupovalo, technika zostala zastaraná a že to robil až minister Kaliňák. Nie je to pravda. Pravda je taká, že techniku sme zaobstarávali aj my a minister Kaliňák, vtedy ešte poslanec Kaliňák, nás za to stále kritizoval a kritizoval nás za to neoprávnene, o čom svedčí rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave spred pár týždňov. Takže takáto je pravda. Takže pán premiér bol opäť zase niekde, niekde mimo.

    No, už tu bolo povedané veľa o prípade Hedvigy Malinovej. Tento prípad sa asi nedá celkom obísť a nechcem, aby o tom hovorili iba maďarskí poslanci. Čiže zhrniem, čo sa stalo. A to sa už týka nielen ministra vnútra Kaliňák, to sa týka aj predsedu vlády Fica. To som ešte nezažil za 20 rokov, aby minister vnútra tak brutálnym spôsobom obvinil slovenskú občianku a úplne nekompetentne. To je proste dneska už historický fakt, že minister vnútra Kaliňák na tlačovej besede obvinil Hedvigu Malinovú z vecí, ktoré neboli pravdivé. Obvinil ju, že si vymýšľa, obvinil ju, že hovorí vo výpovediach stále nejasnejšie a nejasnejšie, že si začína protirečiť a tak ďalej atď. Dal som si tú námahu a cez advokáta som sa oboznámil s vyšetrovacím spisom. Z toho spisu nič také nevyplýva. To znamená, že tá tlačová beseda ministra vnútra vtedy, do ktorej zatiahol aj predsedu vlády, bola vážnym, ťažkým a osobným pochybením ministra vnútra. Toto treba pre úplnosť povedať.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, priznám sa, že v podstate o tom, čo som hovoril doteraz, som vlastne ani hovoriť nechcel, ale pán premiér ma inšpiroval. To, o čom som chcel hovoriť, je to, čo považujem za najzávažnejší aspekt tohto súčasného odvolávania ministra vnútra. Aspekt, ktorý i z dlhodobého hľadiska považujem za najdôležitejší, a je to aspekt, ktorý vystupuje do popredia najmä za posledných 48 hodín. Mám na mysli prítomnosť stoviek policajtov tu, pred parlamentom, príslušníkov Odborového zväzu polície. Zhromaždili sa na podporu ministra vnútra.

    Proces odvolávania už tento parlament zažil veľakrát a ešte veľakrát ho zažije. Treba zdôrazniť, že toto je legitímne politické konanie. Je to legitímna procedúra, ktorá prebieha presne v zmysle demokratickej Ústavy Slovenskej republiky a ďalších zákonov Slovenskej republiky. Je to súčasť parlamentnej demokracie. Nič viac, nič menej.

    Pán minister vnútra, pýtam sa, ako majú občania tejto krajiny vnímať prítomnosť príslušníkov ozbrojeného bezpečnostného zboru tu, pred parlamentom, prítomnosť, ktorá má jasný cieľ – ovplyvniť tento úplne legitímny proces, túto úplne legitímnu procedúru? Dovolím si tvrdiť, pán minister, že táto prítomnosť, za ktorú nesiete vy zodpovednosť, je niekde na hrane medzi zákonnosťou a nezákonnosťou a trúfam si povedať, že je to za hranou zákonnosti.

  • Dovolím si citovať zo zákona č. 73 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Totižto, panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Jasaň, my tu zabúdame stále na to, že policajt je viazaný inými zákonmi a jeho chovanie aj mimo štátnej služby podlieha iným zvyklostiam, iným zákonom, ako je chovanie iných štátnych zamestnancov, civilov alebo zamestnancov, ktorí sú v súkromnom sektore, robotníkov z tovární, učiteľov atď. Policajt podlieha iným zákonným pravidlám. Hneď k tomu prídeme.

    Zákon č. 73 o štátnej službe, § 48, ktorý hovorí o základných právach a povinnostiach policajta. Odsek 3 hovorí, že „policajt je povinný v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo ohroziť dôveru v Policajný zbor“. Ako má dôverovať Policajnému zboru občan, ktorý vidí policajných odborárov zapojených do politického zápasu? Občan, ktorý dajme tomu nie je voličom pána ministra Kaliňák alebo nie je voličom SMER-u? Ako má dôverovať? Ako je naplnené písmeno g), že policajt aj mimo štátnej služby sa má zdržať konania, ktoré môže ohroziť dôveru v Policajný zbor? Ako sa zlučuje táto demonštrácia s povinnosťou policajta podľa tohto písmena g)?

    A citujem zo zákona ešte ďalej, v tom istom § 48 ods. 5 sa hovorí jasne: „Policajt nesmie vyvíjať činnosť v prospech politickej strany.“ Chce nám niekto nahovoriť, chce nás presvedčiť, že to, čo sa deje tam, za cestou pri parlamente, že nemáme alebo nemožno si nijako vysvetľovať ako činnosť v prospech nejakej politickej strany? Každý zákon má svojho ducha. Každý zákon má svojho ducha a z tých odsekov, ktoré som vám citoval, panie poslankyne, páni poslanci, plynie, že k duchu tohto zákona patrí apolitickosť Policajného zboru.

    Pán minister Kaliňák, veľmi ma to mrzí, ale vtiahli ste Policajný zbor do politického zápasu. Neurobili ste to sám, ale je to najmä vaša zodpovednosť. A to je veľmi vážna vec. Pán minister, vy ste s tým začali ešte v roku 2005, keď ste ako predseda výboru pre obranu a bezpečnosť podporovali policajných odborárov. Pripomeniem trošku histórie. Je to niečo cez štyri roky. V novembri a decembri 2005 policajné odbory pod vedením pána Litvu usporiadali dve demonštrácie proti vtedajšej vláde Mikuláša Dzurindu. Demonštrovali pred Úradom vlády, aby to bolo úplne jasné. Organizátori vtedy uvádzali pri tej prvej manifestácii, že to bolo za vyššie platy policajtov. Tie demonštrácie vtedy proti vláde sa uskutočnili bezprostredne po tom, čo tá vláda bývala, vláda Mikuláša Dzurindu, v koaličných rokovaniach o štátnom rozpočte rozhodla, že v roku 2006 sa platy policajtov zvýšia o 11 %. Žiadna iná profesijná skupina na Slovensku vtedy taký rast platov zabezpečený nemala. V správach o hospodárení ministerstva vnútra, ktoré tento parlament, náš výbor dostal k dispozícii potom v roku 2007, tam to je potvrdené. Nárast za rok 2006 oproti roku 2005 u platov policajtov o 11 %. A o tom sa rozhodlo, samozrejme, pred zostavením alebo v zostavovaní štátneho rozpočtu v roku 2005 pred tými demonštráciami policajných odborárov. Napriek tomu policajní odborári vtedy proti vláde vystúpili.

    Pán minister, vy ste sa vtedy na týchto demonštráciách zúčastňovali. Aký bol teda vo svetle faktov, ktoré som uviedol, skutočný dôvod týchto demonštrácií? A aký bol dôvod vašej účasti na nich? Platy nie. Ostáva už iba politika. A, bohužiaľ, rovnako dnes, my tu dneska neriešime sociálne istoty policajtov na tejto mimoriadnej schôdzi, toto neriešime. Áno, aj táto vláda, ale aj minulá vláda robila v prospech policajtov všetko, čo bolo v jej silách. Dnes riešime nanajvýš osobnú zodpovednosť ministra vnútra za fungovanie ministerstva. Dnes riešime nanajvýš jeho sociálne istoty alebo sociálne postavenie. Policajné odbory sú tu na to, aby riešili sociálne istoty a sociálne postavenie policajtov, a nie ministra vnútra. Čo majú s postavením a situáciou ministra vnútra policajné odbory? Naozaj, ak majú niečo spoločné, je to len a len politika.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto vtiahnutie Policajného zboru do čisto politického zápasu sa, bohužiaľ, v konečnom dôsledku v budúcnosti obráti proti Policajnému zboru. Policajnému zboru trvalo desaťročia, desaťročie, než sa zbavilo traumy z obdobia komunizmu, z obdobia Zboru národnej bezpečnosti. Vtedy bol Zbor národnej bezpečnosti pevne spojený s vládnucou komunistickou mocou. Roky po páde komunizmu ešte pretrvávala u mnohých policajtov v Policajnom zbore i zatrpknutosť z tejto minulosti, z tohto povedomia. A táto zatrpknutosť často viedla potom k opačnému extrému – k alibizmu, kedy si policajti vraveli po tých skúsenostiach a po tej kritike za obdobie komunizmu, si vraveli, načo budem zasahovať, načo budem zasahovať, stále ma len budú obviňovať z nejakého porušovania ľudských práv. Tým vznikal alibizmus a v konečnom dôsledku na to doplácala celá spoločnosť.

    Vážený pán minister, domnieval som sa, že časy politizácie Policajného zboru sú už dávno minulosťou, ale, bohužiaľ, vy zaťahujete políciu do novej hanby. Kvôli vašej aktivite a aktivite policajných odborárov sa budú ľudia pozerať na políciu cez prsty. Tým ste Policajný zbor veľmi poškodili.

    Pán minister, keď sa prevalil ten škandál s výbušninou, tak, samozrejme, ako bývalý minister som dostával od médií otázku, obligátnu otázku v takej situácii, či má minister vnútra odstúpiť. Musím povedať, že tá otázka ma zvykla v minulosti často iritovať a ja som tým médiám odpovedal radšej vyhýbavo. Radšej vyhýbavo. To, že došlo ku škandálu s výbušninou, to nie je vaše osobné previnenie, ale to, že do politiky ťaháte Policajný zbor, to je vaša osobná vina. To, že v budúcnosti pre váš krátkodobý terajší prospech na to doplatí na svojej dôveryhodnosti a imidži Policajný zbor, to je vaša osobná vina. A pre toto budem hlasovať za vaše odvolanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami pán poslanec Mikloško, Vaľová, Kovačócy, Matejička. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými. Pán poslanec Géci, máte smolu, ukončil som možnosť prihlásiť sa s faktickými. Ešte stále viem čítam na tabuli, takže.

    S faktickou poznámkou pán poslanec František Mikloško, pripraví sa pani poslankyňa Jana Vaľová.

  • Pán poslanec, chcem vás doplniť v tej pasáži, kde ste sa dotkli manifestácie alebo demonštrácie policajných odborov. Každá manifestácia alebo každá demonštrácia je nátlaková akcia. Každá manifestácia alebo každá demonštrácia pred parlamentom je nátlaková akcia, aby zmenila hlasovanie. Je to nátlak na poslancov.

    Je to všetko v poriadku, zákon to dovoľuje, vymedzuje na to priestor. Odbory majú právo sa brániť, majú právo brániť svojich zamestnancov, majú právo aj demonštrovať, pokiaľ sa jedná o zákony, ktoré takéto ich životné postavenie by mohli zmeniť. Ale policajné odbory nemajú právo manifestovať pri výsostne politickom akte ako odvolávanie ministra. Policajné odbory nemajú právo manifestovať v počte niekoľko stovák, keď parlament navrhol odvolanie ministra za jednu politickú stranu.

    Dámy a páni, pôvodne som myslel, aj som nebol istý a myslel som, že vlastne do konca schôdze možno ani nebudem, tieto policajné odbory ma donútili, že tu budem a budem hlasovať, pretože sa nedám manipulovať nátlakovými akciami ani policajných odborov. Máme takéto akcie za sebou. V 90. roku v novembri, jazykový zákon, boli sme obkolesení niekoľko dní, to boli až týždne, neustúpili sme. Išli sme za svojím. Rovnako pri odvolaní Vladimíra Mečiara.

    Dámy a páni, ale toto, čo sa tu udialo, to nie je, ani za komunizmu nebolo, to pán Litva vie, že by to nemohlo byť, ani v demokracii, to je príklon k autoritatívnemu režimu a za toto nesú zodpovednosť tí, ktorí zvolali toto zhromaždenie. Ak ho zvolal pán Litva, nesie politickú aj občiansku zodpovednosť. Dámy a páni, poslanci nie sú handry!

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Jana Vaľová, pripraví sa Marián Kovačócy.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja snáď iba krátko. Videli sme, že za pána ministra Kaliňáka sa postavili jeho vlastne podriadení, jeho policajti a, bohužiaľ, za bývalého pána ministra Palka bol nápis „Palko je orgán“, za ktorý riešil policajtov Okresného riaditeľstva v Bratislave. Myslím si, že tu niet čo dodať, pretože policajti vedia ohodnotiť prácu svojho nadriadeného a niečo povedať. Ak za Kaliňákom stoja policajti, že je dobrý minister, a na pána Palka napísali, že je orgán. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Marián Kovačócy, pripraví sa Vladimír Matejička.

  • Ďakujem za slovo. Stotožňujem aj s predhovorkyňou pani Vaľovou, nebudem sa opakovať. Áno, protestovali aj za pána exministra Palka, aj za terajšieho nášho ministra Kaliňáka, len s tým rozdielom, že vtedy to bolo proti nemu, teraz je to za, za ministra sa postavili ľudia, skutočne, ktorí si oceňujú to, čo pre nich za tie štyri roky spravil.

    No ale chcem sa vrátiť k tým demonštráciám v roku 2005. Áno, bolo to pred Úradom vlády, boli dve. Dobre ste to povedali, pán poslanec Palko, len ste ešte zabudli dodať k tomu to b), čo nasledovalo potom. Ako ste chodili večer iniciatívne sám po útvaroch, vo večerných hodinách, ako ste sťahovali príslušníkov polície zo stálych služieb a motorizovanej jednotky, čím ste sám si neuvedomili, že ohrozujete bezpečnosť občanov, a keď ste ich zvolali do zasadačiek na útvaroch, ste povedali tri strohé vety: „Ešte raz bude niekto protestovať, bude prepustený z Policajného zboru.“

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Vladimír Matejička, pripraví sa s reakciou Vladimír Palko.

  • Vážený pán poslanec, vy chcete občanov Slovenska obrať o ich práva? To vaše vystúpenie tomu nasvedčovalo, čiže ma núti, aby som vám niečo pripomenul, na čo ste si asi nespomenuli počas vášho ministrovania.

    Policajt pri vzniku služobného pomeru skladá prísahu: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike, budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám.“ Čl. 28 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje právo všetkým občanom pokojne sa zhromažďovať. Policajti sú takými istými občanmi ako ostatní občania, a ak chcú ísť podporiť doterajšiu prácu svojho ministra, majú na to také isté právo ako ostatní.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky predrečník Vladimír Palko.

  • Faktické poznámky poslancov koalície boli úplne nezmyselné, nedá sa o tom nič povedať.

  • Ďakujem pekne za odpoveď. (Ruch v pléne). Panie poslankyne, poslanci, vystúpili všetci tí, čo boli písomne prihlásení do rozpravy. Teraz je priestor, kto má záujem do rozpravy sa prihlásiť ústne? Registrujem: pán poslanec Hrušovský, Kužma, Abrhan, Jasaň, Horváth, Fronc. Všetko? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Skôr ako dám slovo pánovi poslancovi Hrušovskému, o slovo požiadal pán minister obrany Jaroslav Baška. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dnes som si už vypočul množstvo invektív, poloprávd, osočovania aj klamstiev. Dovoľte mi preto v mojom vystúpení prejsť do praktickej roviny tejto debaty a zhodnotiť niektoré reálne výsledky práce ministra vnútra Roberta Kaliňáka ako môjho kolegu.

    Chcem dnes z pozície ministra obrany vyjadriť presvedčenie, že podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák je človek na svojom mieste, ktorý v oblasti bezpečnosti štátu uskutočnil veľké množstvo kvalitnej a zodpovednej práce. Je to môj kolega vo vláde a človek, ktorého si veľmi vážim. Vážim si jeho odbornosť, ľudskosť, povahové vlastnosti a charakter. Jeho adresnosť pri riešení problémov je príznačná tým, že si dá veci vždy poriadne preveriť a vysvetliť.

    Považujem za dôležité uviesť pred plénom Národnej rady Slovenskej republiky konkrétne fakty, ktorých jednotným výstupom je nespochybniteľná úloha a konkrétne výsledky ministra vnútra v oblasti zvýšenia úrovne bezpečnostných zložiek štátu.

    Profesionálna spolupráca medzi vojakmi a policajtmi nebola nikdy na takej vysokej úrovni ako teraz. Vzájomná spolupráca zvyšuje úroveň oboch zložiek, ktorých hlavným cieľom je slúžiť, pomáhať a chrániť občanov Slovenska. Medzi ministerstvom obrany a ministerstvom vnútra máme podpísanú zmluvu o vzájomnej spolupráci, na základe ktorej bolo podpísaných viacero konkrétnych vykonávacích dohôd o vzájomnej spolupráci.

    Viete, existuje mnoho podpísaných dohôd, ktoré sú len na papieri. Je aj zásluhou ministra Kaliňáka, že sa tieto dohody aj plnia, reálne dodržiavajú a majú konkrétne výsledky. Občania Slovenskej republiky, ktorých postihli povodne alebo snehová kalamita, vedia, že zložky ministerstva vnútra pomáhajú pri minimalizovaní škôd. Regióny, ktoré postihli lesné požiare, vedia, že spoločne vyvíjame maximálne úsilie na čo ich najrýchlejšie uhasenie. Poskytnutie leteckej a pozemnej techniky, odborného personálu a špecialistov oboch rezortov malo vždy jeden cieľ, či už pri hľadaní nebezpečných páchateľov, prevoz euromeny, lekárskej starostlivosti na hraniciach s Ukrajinou, ale najmä v boji proti živelným pohromám, a tým cieľom bolo chrániť obyvateľstvo, majetok a ich bezpečnosť.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, milé poslankyne, poslanci, ako minister obrany Slovenskej republiky a predstaviteľ iného silového rezortu môžem jednoznačne potvrdiť, že Robert Kaliňák je človek na svojom mieste. Spolupráca našich rezortov je na vysokej úrovni a je potrebné v nej pokračovať. Výsledkom sú konkrétne a pozitívne fakty, ktoré občania Slovenskej republiky vidia vo svojom okolí, kde priamo žijú. Politické útoky opozície sú bez argumentov a vnímam to ako predvolebnú hru. Silové rezorty však musia reálne každodenne zabezpečovať plnenie úloh v oblasti bezpečnosti a obrany štátu. To aj robia zodpovedne, kvalitne a vytrvalo.

    Konkrétne výsledky práce ministerstva vnútra pod vedením Roberta Kaliňáka sa prejavujú v reálnom živote občanov, či už je to napríklad v oblasti zníženia kriminality, tragických dopravných nehôd a celkovom napredovaní bezpečnostných zložiek tohto štátu. Policajtov vidíte nielen v uliciach, ale aj na cestách oveľa častejšie ako v minulosti. Pocit bezpečia je u obyvateľov Slovenska určite vyšší, ako to bolo v minulosti.

    Minister vnútra nemôže zodpovedať za každú chybu jednotlivca. Ak opozícia kritizuje ministra vnútra za to, že do piatich minút nezvolá tlačovú konferenciu, neznamená, že neriešil aktívne vzniknutú situáciu. Ak by okamžite zvolal tlačovú konferenciu bez overenia faktov a prijatia opatrení, znamenalo by to, že aktívne riešil veci? Určite nie. Informácie je potrebné preveriť a následne prijať opatrenia. To, že sa minister vnútra ihneď ospravedlnil slovenskému občanovi a dôrazne sa ohradil proti očierňovaniu polície ako celku, jednoznačne vyjadruje adresný, korektný a zodpovedný prístup ministra vnútra. Nie tak, ako to dnes tvrdil jeden z predkladateľov pán poslanec Lipšic, že minister vnútra je arogantný a nemá sebareflexiu.

    Minister vnútra sa ospravedlnil a podržal všetkých poctivých policajtov. Nezabúdajme na fakt, že predmetné cvičenie slúžilo na ochranu cestujúcich, bolo vykonávané s dobrým úmyslom a na základe skúseností práce kynológov.

    Medializácia prípadu v zahraničí bola opozičnými politikmi prezentovaná ako rozsiahla, že spôsobila hanbu a podobne. Je zaujímavé, že keď sme v októbri mali v Bratislave stretnutie ministrov obrany, tak celý svet priamo z Bratislavy bez skreslených a bez bulvárnych nepravdivých informácií informoval pozitívne o Slovensku. Na to však opozícia neupozornila. Stačí, ak by si dali do internetového vyhľadávača niekoľko kľúčových slov, tak by im vyhodilo tisícnásobne viac pozitívnych informácií, ako zverejnili.

    To, že opozícia začala bez overenia faktov iba na základe nepotvrdených a klamlivých informácií zo zahraničných médií zásobovať naše médiá klamstvami a nafukovať vzniknutú situáciu, možno charakterizovať ako konanie, pri ktorom im nevadí, že podporujú očierňovanie Slovenska, ak môžu za to získať politické body doma.

    Na veci je potrebné pozerať pragmaticky a triezvo. Situácia, ktorá vznikla, nedala najmenšiu šancu spochybniť prácu ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Za dvadsať rokov sme tu mali štrnásť ministrov vnútra. Z tohto veľkého počtu je práve Robert Kaliňák najdlhšie slúžiaci minister vnútra v histórii. Aj to vypovedá o kvalitnej práci súčasného ministra vnútra Roberta Kaliňáka.

    Svedčí o tom aj podpora policajných odborov. Veď sami policajti stoja za svojím ministrom. Kedy to tak bolo v minulosti? Áno, pred štyrmi rokmi boli tiež v uliciach, ale z úplne iného dôvodu. Z dôvodu nespokojnosti s vtedajším ministrom. Niečo sa za tie štyri roky muselo stať, keď došlo k takémuto obratu, a myslím, že pozitívnemu obratu.

    Členovia odborového zväzu hasičov, príslušníci Hasičského a záchranného zboru stoja tiež za svojím ministrom. Myslíte si, že je to len tak? Myslíte si, že ľudia, ktorí pracujú v rezorte ministerstva vnútra dlhé roky, majú záujem o politickú prezentáciu? Asi nie. Ide im len o reálne zhodnotenie a posúdenie práce Roberta Kaliňáka, to, čo pre nich urobil, aby mohli svoju prácu vykonávať zodpovedne a kvalitne. Vyjadrujú svoj názor, majú na to právo a som presvedčený, že nie je lepšie vysvedčenie pre ministra Kaliňáka, ak za ním stoja samotní jeho zamestnanci.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou pán poslanec Kahanec, Lipšic. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Samozrejme, že tu nikto nespochybňuje aj dobré veci, ktoré boli urobené, ale tu bolo poukázané na inú vec. Ak by sme si dali do vyhľadávača, pán jeho kolega minister, napríklad Slovak Dublin Scandal, tak by sme tam tiež mali strašne veľa výsledkov o tom, že to nie je iba problém, ktorý tu niekto chce nafukovať, ale je tu problém, ktorý obletel svet. A obletel preto, lebo na začiatku bolo potrebné trošku viacej odvahy, otvorenosti a úprimnosti o tom, že sa stala chyba a že túto chybu okamžite riešime. Že nečakáme jeden, dva, tri dni. Že by o tom vedeli hneď nadriadení a že by hneď bola reakcia z rezortu šéfa, ministra. To je jedna vec.

    A druhá vec, ak hovoríte, že najlepšie vysvedčenie je vtedy, keď stoja policajti za svojím ministrom, tak zažili sme ix situácií, keď mnohí stáli za svojím nadriadeným, ale bolo to predovšetkým preto, lebo bol ich nadriadený. A obyčajne v týchto vzťahoch, a nechcem tým spochybňovať dobrých šéfov, či už rezortov, alebo hocijakých fabrík a podobne, že niekedy ľudia môžu stáť aj za svojím šéfom. Ale obyčajne, keď chce mať šéf poriadok, tak tí ľudia musia byť do určitej miery zdravo nespokojní so svojím šéfom a nie mu servilne riešiť nejakú podporu pri politickej akcii. Lebo či chcete, alebo nechcete, toto dnešné odvolávanie, to nie je problém riadneho vyjadrenia podpory pri nejakom odbornom riešení, alebo pri riešení problémov policajtov. To je vyjadrenie podpory pri politickom probléme, ktorý sa týka priamo ministra.

    Ďakujem.

  • Mne je ľúto, pán minister, že vy nevidíte problém v tom, keď policajti prídu pred parlament demonštrovať vo veci, ktorá je čisto politická, keď sú priamo podriadení ministrovi vnútra, ktorý je za nich zodpovedný alebo môže ich riešiť aj disciplinárne, keď sú informácie, že sa robia zoznamy, kto príde, kto nepríde. Viete, chodili demonštrovať aj na všelijaké procesy v 50. rokoch rôzne kolektívy a tiež sa to mohlo povedať, však nech majú právo vyjadriť svoj názor, ale asi by sme takto nehodnotili.

    Kde sa takto v tomto štáte dostaneme? Keď budeme odvolávať ministra obrany, prídu sem vojaci s technikou, s tankami demonštrovať podporu ministrovi obrany? Kde to sme?

  • Reakcia ministra vnútra: Nemajú odbory.

  • Kde to sme?

    Pán minister, očakával som od vás, že budete mať trošku väčší cit pre to, čo v demokracii ozbrojené sily a ozbrojené zbory môžu a nemôžu vykonávať.

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Hrušovský, pripraví sa pán poslanec Kužma. Pardon, prepáčte, pán poslanec, požiadal v zmysle rokovacieho poriadku o slovo podpredseda vlády, musím mu kedykoľvek udeliť slovo.

    Máte slovo, pán podpredseda vlády.

  • Ja sa hlboko ospravedlňujem pánovi poslancovi Hrušovskému aj telefonujúcemu pánovi poslancovi Abrhanovi, lebo aj ja občas telefonujem, práca nepustí každého z nás.

  • Reakcia poslanca.

  • Ja som sa ospravedlňoval, pán poslanec, tebe.

    Myslím si, že ešte v záverečnej reči skúsim reagovať na viacero vystúpení, a teraz budem chcieť byť trošku stručnejší a myslím, že je dôvod na niektorých rečníkov vystúpiť, ktorých považujem za, by som povedal, relevantných, sú tí, ktorých nepotrebujem, pretože sú naozaj nerelevantní, či už s výsledkami svojej práce, alebo tým, čo hovoria.

    V úvode si dovolím povedať jednu vec. Vždy hovoríte o kultúre, o tom, ako je nastavený systém, ako to funguje, kde dobre, kde zle, čo je demokracia, čo nie je demokracia, pred chvíľkou diktujete komu, čo môže hovoriť, čo nemôže hovoriť, či môže prednášať svoje názory, alebo nie.

    Poviem pravdu, že predtým, než som bol ministrom, teraz som niečo viac ako tri a pol roka, som bol štyri roky predseda výboru pre obranu a bezpečnosť. Myslím si, že opozícia, v ktorej bol SMER, bola veľmi silná, boli sme veľmi tvrdí a veľmi často sme odvolávali ministrov pre ich pochybenia, pre ich priame pochybenia, mimochodom, a rozhodne nás nie je možné označiť, že sme neboli kritickí.

    Skúsme si vyhodnotiť situáciu, prečo za uplynulé štyri roky nebol odvolávaný minister vnútra? Pretože by neurobil nič? Pretože by bolo málo článkov o ňom v novinách alebo preto, že by, čo ja viem, neexistoval 24-stranový zoznam ich prešľapov? Nie. Bolo to preto, že prešľapy policajtov sú predovšetkým o individuálnych chybách dnes 23-tisícového tímu ľudí, ktorí denne zavrú deviatich páchateľov do väzby cestou prokuratúry a súdu, ktorí prichytia devätnástich páchateľov priemerne denne pri trestnej činnosti a začnú viac ako 140 trestných stíhaní opäť denne na celkom Slovensku. Pri týchto tisíckach zákrokov, úspešných zákrokov, záchrany života, záchrany majetku sa proste niekedy stanú chyby.

    Mám začať porovnávať, že mi vyčítate úteky, tri úteky zadržaných osôb za moje obdobie a nepamätáte si 25 útekov za obdobie predchádzajúceho vedenia? Takto máme súťažiť? Kto je horší?! Keby som mal súťažiť o to, skúste si dať do toho istého vyhľadávača Schengen, čo vám vyhodí, alebo Schengen arrangement, alebo problémy Slovenska.

    Viete, priznám sa vám, že možno radšej budem mať svetovú hanbu z toho, že sa policajt pomýlil a nikomu sa nič nestalo, ako svetovú hanbu z toho, že niekto ubil Róma, ktorý podľahol zákroku polície. To je medzinárodná hanba! Toto je medzinárodný vtip. Medzi tým je obrovský rozdiel. A za to by ste sa mali hanbiť, keď sa chcete hanbiť za ostatné veci.

    Ale ešte raz opakujem, nechcem začínať vypočítavať chyby, pretože by som tu strávil tri hodiny a bezpochyby by som číslami a všetkým vás prebil. Nie je to dôležité.

    Keď som ja bol predseda výboru ako opozičný poslanec a prišla mi takáto informácia na stôl, každý z bývalých ministrov, vrátane bývalého ministra spravodlivosti, potvrdí, že som mu zatelefonoval, prišiel som k nemu do kancelárie a túto skutočnosť som mu oznámil a požiadal som ho, aby vec riešil. Nezvolal som tlačové konferencie, netancoval som v nacvičených pózach pred televíznymi kamerami. Niekto možno z vás má potrebu ísť pred kamery okamžite, ako mu narastie nový fúz alebo niečo podobné. Ja tú potrebu nemám. Ja mám potrebu riešiť problémy. Riešiť problémy za každých okolností a robím to tak osem rokov, čo som bol v parlamente a vo vláde. A to, bohužiaľ, nikto z vás nemôže odoprieť, že som sa tak správal vždy. Niektorí ministri mali málo takýchto problémov a anonymov, jeden, niektorí mali viacej, 5-6, niektorí pomenej, hlavne pretože boli štyri mesiace a významnejšiu stopu na ministerstve nezanechali.

    Možno by som mohol ísť aj cestou, že sa budeme baviť o zbabelosti, že budeme hodnotiť, kto má odvahu a kto odvahu nemá. Ale nechce sa mi vysvetľovať, či som sa tam, alebo inam zúčastnil bez ohľadu na riziká, ktoré s tým súviseli, alebo niekto vždy pred voľbami utiekol zo svojho úradu, alebo sa nešiel opýtať ľudí, čo si o ňom myslia, na ulicu, lebo sa bál a radšej si to nechal zaplatiť z ministerstva. Nechcem súťažiť na túto tému.

    Myslím si, že ministerstvo a predovšetkým policajti urobili za tieto štyri roky úžasný kus práce, na ktorý som nesmierne hrdý, a myslím si, že aj vy. Nie je to úspech môj ani úspech váš, je to úspech ich. Mojou úlohou ako ministra je zabezpečovať adekvátne prostredie na to, aby to robiť mohli.

    To, čo som tu počul doteraz, bol právny analfabetizmus v mnohých prípadoch, keď netušíte, ako fungujú orgány činné v trestnom konaní, a možnože by ste mi tie práva, o ktorých hovoríte, mohli dať, ale to by sme sa dostali pred rok 1989.

    Pani poslankyňa, prepáčte, nespomínam si na jej meno, Vášáryová, pardon, spomínala niečo o pani kazašskej novinárke, nuž doteraz mi nevrátila poukaz, ktorý som jej dal, len tak na okraj. Za to, keď som sa jej ospravedlnil za to, čo sa jej stalo. My sa vieme ospravedlniť a vieme sa ospravedlniť aj okamžite, keď vieme okamžite vyhodnotiť situáciu, veď to sme dokázali viackrát.

    Urobili sme to okamžite pri nej, urobili sme to okamžite pri trnavskom sprejerovi, kde policajt naozaj mohol veľmi regulárne, pán Pado tu tancoval okolo toho, aký obrovský problém to bol, jednoducho sprejovanie stien je trestný čin a policajt videl sprejovanie stien, než stihol zistiť, ako je to skutočne, urobil chybný krok. A z toho, ako proste oprel pre neho potenciálneho páchateľa, nastalo jeho ublíženie, rozrazená pera. Ospravedlnil sa on, ospravedlnil som sa ja. Také veci sa predsa stávajú.

    Také veci sa stali aj minule v Anglicku, keď policajt strčil do človeka, ktorý na následky infarktu zo zľaknutia zomrel. Ste počuli, že by to riešil anglický parlament alebo že by sa k tomu vyjadroval bližšie minister? Viete, kto vtedy bol potrestaný? Ten policajt.

    Ja chápem, že môžete od Japonska cez Áziu hľadať všetky možné príklady, ale tam sa predsa poslanci bijú v parlamente, aj tento príklad si môžeme povedať o úrovni a kultúre. Prečo stále máte potrebu hovoriť o nejakých kultúrach v zahraničí? Poďme sa baviť o vlastnej kultúre, o tom, ako to tu funguje 20 rokov? A o tom, že práve komunisti zakazovali policajtom mať odbory, nesmeli mať odbory a nesmeli prejavovať svoje názory. Čiže ak s tým dneska nesúhlasí pán Janiš, tak je tu najväčší komunista v tomto parlamente, ktorý presne je o tom, aby nesmel policajt povedať svoj názor.

    Prekvapený som, pán poslanec Mikloško, aj z tvojho názoru, to ma prekvapilo, i keď považujem tvoj príspevok za veľmi vecný. A rovnako tak u pána poslanca Lipšica, tak 40 %, a 60 % z toho bolo divadlo, pána poslanca Palka, ten bol tiež pomerne vecný a jasne definoval to, čo sa mu nepáči, i keď s ním nesúhlasím, pochopiteľne, lebo bol naozaj mylný. A, bohužiaľ, tak ako keď viedol rezort, mal zlé čísla, tak ich mal aj teraz, ale to, samozrejme, opravím.

    Skúsil by som tomu dať nejaké poradie.

    Nuž naozaj som povedal, že čo som považoval za medzinárodnú blamáž. A to sú prípady, kedy niekto stratil život, nekonaním zomrela matka s deťmi, keď človek pri vyšetrovaní zomrel, keď Slovensko bolo nazývané, že „nechceme byť rukojemníkmi Slovenska“. Viete, keď sa bavím s írskym ministrom, tak vieme o probléme, čo sa stalo, aj obidvaja si vieme povedať, kde kto urobil akú chybu. Ale vypočuť si z úst tých istých ministrov, že nechceme byť rukojemníkmi Slovenska a jeho nepripravenosti, to je naozaj zahanbujúce. Naozaj zahanbujúce. Bol som nový minister, keď som bol na takom prvom stretnutí, nikto ma nepoznal, preto som bol považovaný za tlmočníka jedného zo starších ministrov. A hovoril teda otvorene v domnení, že tam slovenský minister nie je. Mal som chuť desaťkrát utiecť od absolútnej hanby.

    Počuli ste to, aj v novinách, keď Česi chceli postaviť plot medzi nás a Českú republiku vďaka tomu, ako sme boli dokonale pripravení, tak ako tu tvrdí pán Pado, alebo dokonca pán Mikloš, že 80 % bolo urobené. Nuž tak prečo Česi chceli stavať plot? Lebo sme to mali urobené? Alebo preto, že Komisia našla 164 nedostatkov, tak to boli tie dobre urobené veci?!

    Keď tu hovoril niečo, že súd rozhodol o problémoch, no áno, to si pán Pado priznal svoju vlastnú chybu. Pán Pado 4. júla ráno, večer som sa stal ministrom vnútra, 4. júla, ráno, 2006 podpísal zmluvu za 500 mil. presne na tento systém. Tú zmluvu podpísal on, ktorým sa ten systém budoval, my sme už iba zachraňovali z toho, ako bola podpísaná, aby aspoň ako-tak fungoval. On si pletie totižto dojmy s pojmami, neustále, a má veľmi slabú pamäť. Štvrtého júla ráno by som nepodpísal naozaj nič. Ale čo sa ja vôbec čudujem, že ráno podpisuje zmluvu, keď perú špinavé peniaze. Ináč chcem poradiť SDKÚ, že máme fantastickú práčku ministerstva vnútra, vyperieme dočista, do sucha a bez stôp.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Pozrel som si návrh na moje odvolanie a musím povedať pravdu, že som v ňom našiel 27 lží. Priznám sa, že to sa potom človek cíti omnoho lepšie. Snaha nájsť to zásadné, aby sme mohli nejakým spôsobom, lebo viete, ak ide o politiku, ja som politik a musím byť zvyknutý na to, že ma kritizujete, čo ja pripúšťam. Je pravda, že teda keď my sme boli v opozícii, tak v prípade silových rezortov sme predovšetkým podporovali prácu polície a ministra sme kritizovali vtedy, keď stratil nahrávky v trestnom konaní jeho vlastného poslanca alebo keď odpočúval svojich koaličných kolegov, alebo niečo podobné. To považujem za politický problém a veď vy si všetci dobre pamätáte tieto škandály. A bolo ich neúrekom a priznám sa, že bolo aj veľmi ťažko nájsť nejaké reálne policajné pochybenia v novinách, pretože nestihli o nich písať, keďže ostatné škandály zapĺňali stránky novín.

    A keď povedal pán Pado, že veľmi ťažko sa mu listovalo v rokoch 2006 až 2010, tak vám poviem pravdu, že v rokoch 2002 až 2006 mne sa listovalo ľahko, pretože v každom z novín bol nejaký problém, ktorý tento rezort spôsobil.

    Hlavne by som rád povedal, že to nebolo cvičenie. Všetci vychádzate z toho, čo ako prvé napísali írske médiá, ktoré napísali pomerne veľa neprávd. To bol služobný výkon činnosti, ktorý sa robil vždy, pravidelne a 20 rokov. Nielenže to potvrdil, nielenže to potvrdil samotný hlavný kynológ Policajného zboru, ktorý je 20 rokov šéfom kynológie, ale nakoniec v konečnom dôsledku aj samotný pán Borgula, na ktorého sa odvoláte, vydal ešte jednu správu, aby povedal, ako to presne bolo, a potvrdil, že to tak naozaj bolo vždy. Nikdy policajti nevkladali do batožín a ani za nás, ani za vás, ani za nikoho sa to do batožiny nevkladalo, ten princíp bol vždycky tak, ako sme informovali, medzi.

    Hlavným problémom, ako som porozumel aj od pána Lipšica, aj od ostatných, bolo, že 48 hodín ministerstvo vnútra nikoho neinformovalo. Nuž viem, že prvé informácie dával komunikačný odbor ministerstva už v ten deň. A myslím si, že komunikačný odbor je na to komunikačný odbor, aby si svoje peniaze zaslúžil, že má komunikovať a ministra má nechať robiť jeho prácu. Mojou úlohou bolo, aby občana Slovenskej republiky, ktorý bol postihnutý, čo ešte na záver, samozrejme, ešte niečo k tomu poviem, čo najrýchlejšie dostal z nepríjemnej situácie, čo najrýchlejšie bezpečne dopravil domov, v Írsku, a následne bezpečne dopravil domov na Slovensko. A budú všetky opatrenia na zmiernenie dôsledkov takéhoto konania a chyby a dal na pravú mieru všetky veci, ktoré sa týkajú opatrení v súvislosti s prerušením takéhoto výkonu aktivačného cvičenia – a teraz používam slovo cvičenie úmyselne, aby som vysvetlil, že jedna vec je cvičenie policajné, kde sa nacvičuje nejaká činnosť, a iné je, keď je aktivačné cvičenie v rámci výkonu služby, kde cvičí sám. To je ale zásadný rozdiel. Preto tam nemusel byť nikto, alebo ako to tu bolo hovorené. Ale nechcem ísť do podrobností.

    Viete, rovnako tak polícia za tri a pol roka pokročila na úroveň, na akej nikdy nebola. A súhlasím s vami, že to nie je moja zásluha. Je to zásluha policajtov. Je to zásluha policajtov, ktorí nadobudli novú chuť pracovať, novú motiváciu. Viete, a je mi jedno, či je to zásluhou pána Palka, či je to zásluhou pána Lipšica, alebo mojou zásluhou, mňa teší, že sa občan môže cítiť bezpečnejšie. Tieto čísla proste neklamú.

    Rovnako tak – a teraz možno to bude vyzerať, že skáčem, ale písal som si poznámky tak, ako hovorili kolegovia – rovnako tak sú veľké omyly, keď sa snažíte citovať niečo, čo my robíme nesprávne, a to nie preto, že by som vás chcel z toho obviňovať alebo sa na vás chcem vyhovárať, ale nemôžete vyčítať postupu polície niečo, čo ste sami robili. To proste nie je o tom, že sa niekto vyhovára, to je o tom, že vyčítate niečo, čo ste robili lepšie a ja to robím horšie. Povedzte nám niečo, v čom je polícia horšia, ako bola za vášho vedenia? Ja som také niečo nenašiel. A rád by som bol sebakritický.

  • Reakcia z pléna.

  • V tom sme výrazne lepší, pán poslanec. Koľko len chcete, keby ste čítali noviny, máte ich dosť. Začali sme Devínskou Novou Vsou.

  • Reakcia z pléna.

  • Bezpochyby áno.

    Napríklad kamionisti. Bol som tu napadnutý pánom poslancom, že sa vyhrážame kamionistom. Nuž áno, to nie je vyhrážanie, pán poslanec, to bola informácia, že polícia tolerovala niektoré veci v záujme toho, aby každý mal právo demokraticky predniesť svoj názor. Ale keď došlo k takému porušeniu zákona, ktoré ohrozovalo bezpečnosť občanov, povedala polícia, že bude musieť urobiť opatrenia. Tak si spomeňme, ako ste sa vy nevyhrážali. Keď hovorím o vás konkrétne, tak, samozrejme, to, ako ste zariadili zrušenie železničiarskeho štrajku, to už sme si tu povedali veľakrát. Minimálne ste trafili toho správneho sudcu štyrmi samostatnými návrhmi, ja by som si dovolil povedať, že je to vaša zodpovednosť, a myslím si, že nemám väčšiu potrebu.

    23. mája bol organizovaný protest na hraničných priechodoch Trstená, Šiatorská Bukovina, Ďarmoty, Šahy, Berg, Milhosť, Vyšný Komárnik. Na veľký tlak polície bola ukončená blokácia, boli vyhrážky súdmi a náhrady škody. Vaša vláda.

    4. jún 2003, diaľničný úsek Košice – Michal – Važec, pomalá jazda kamiónov. Policajti pokutovali, bola to ohlásená akcia, vždy to bola ohlásená akcia medzi iným, pokutovali a robili ďalšie opatrenia.

    Pri blokácii detvianskeho mosta v roku 2003, dokonca vtedy demokratická polícia, teda ani nie chudáci policajti, ale demokratický minister vnútra rozhodol o nasadení kukláčov proti demonštrantom.

    Kto chce komu dávať lekcie z demokracie a z prístupu k tým, ktorí vyjadrujú svoj názor, pán Brocka? Skúste sa zamyslieť nad tým, že to je dobré, tak by ste si to predstavovali, s tým ste súhlasili? Prečo ste vtedy neodvolávali ministra? Prečo ste mu to vtedy nevyčítali?

    Viete, a keď sa ešte bavíme o tej medzinárodnej hanbe, lebo ešte toto povedal pán poslanec...

  • Reakcia poslanca.

  • Na vás som pozeral a vnímali ste to, čo hovorím, tak som vás oslovil.

  • Ruch v sále.

  • A, samozrejme, pre mňa je jedna z najväčších hánb demokracie, keď o tom hovorím, o tej demokracii, o tom, kto môže vyjadrovať názory, podľa mňa to je najväčšia hanba, že myslím, že to naozaj v Európe ani vo svete nemá obdobu, že niekto kupoval poslancov a ešte sa k tomu aj priznal. Toto má v demokracii niekde obdobu? To má niekde v demokracii obdobu? A ani ste neodišli vtedy z vlády, keď sa to stalo. Proste to je... Je pravda, že chápem, že teraz držíte s SDKÚ, keď sa teda ukázalo, že prala špinavé peniaze, tak pochopiteľne, keď ste sa pýtali, či ste mafiánsky kartel, myslím si, že ste, no tak mi to z toho proste vychádza.

  • Vysvetlil som vám teda, že čo sme robili dva dni, to, čo sa robiť má.

    Ku kauzám si ešte povieme na záver, aby som nezdržoval, ale skúsme ešte k jedným výsledkom, dobre.

    Povedali ste, že je vaša zásluha, že je znížená kriminalita, ja vám k tomu srdečne blahoželám a teším sa z toho, že vaše opatrenia zabezpečili nasledovné výsledky: V rokoch 2003 až v rokoch 2005 sa stalo 366 659 trestných činov, bola 39,34 % objasnenosť. V rokoch 2007 až 2009, aby som nerátal vždycky volebné roky, ktoré sú prechodné, sa stalo 320 158 činov, o 12,7 % menej. S objasnenosťou 53 %, pardon.

    Štatistiky však sú tak, raz to povedal pán premiér, že sú ako ženské plavky, zakryjú to, čo je najpodstatnejšie, a preto sme sa rozhodli, že nebudeme variť žiadne mliečne ligy, guláše štatistikové a budeme sa baviť len o tom, čo je vždy a najviac trápi občanov, žiadne latentné trestné činy. Žiadne veci, ktoré sa môžu nakresliť, koľko potrebujete.

    Poďme na reálne veci. Áno, trestné činy násilné, 41 002 trestných činov v rokoch 2003 až 2005, 77-percentná objasnenosť. Roky 2007 až 2009 26 680 trestných činov, o 35 % menej. O 35 % menej násilných trestných činov za posledné tri roky. Objasnenosť 80 %.

    Súhlasím, ak klesajú vďaka tomu, že ste dobrí, nech sa páči, je to vaša zásluha. Podľa mňa je to zásluha hlavne policajtov.

    Počet zistených objasnených majetkových trestných činov, 203 000 ku 167 000, mínus 18 %, z 18-percentnej objasnenosti na 32-percentnú objasnenosť. Bezpochyby vaša zásluha.

    Objasnené vraždy. Tu ten argument sprísnenia a zadržania vrahov naozaj môže sedieť. Z 370 vrážd sme klesli na 263 vrážd, mínus 29 %. Zo 71-percentnej objasnenosti na 92-percentnú objasnenosť. Len tak na okraj, rok 2003 146 vrážd, 2004 122 vrážd, 2005 100 vrážd, klesajúca tendencia, 2007 87 vrážd, 2008 92 a 2009 84 vrážd. No toto naozaj môže mať súvis, že som rád, že väčšinu vrahov už máme vnútri.

  • Reakcia z pléna.

  • Bezpochyby, veď na tomto sa zhodujeme.

    Lúpeže: 5 994. Nepočul som, pán Bugár. 5 994 lúpeží kontra 4 158, mínus 31 %. Z 52-percentnej objasnenosti na 57-percentnú objasnenosť.

    Objasnené krádeže. A teraz idem k tomu, čo je pre ľudí najpodstatnejšie, denná kriminalita, nie závažní kriminálnici. Denná kriminalita je to, čo ľudí najviac obťažuje.

    Krádeže: 184-tisíc na 148-tisíc, mínus 20 %. Zo 17-percentnej na 32-percentnú objasnenosť.

    Krádeže vlámaním: 69-tisíc na 47-tisíc, mínus 32 %. Z 20-percentnej na 27-percentnú objasnenosť.

    Krádeže vlámaním do bytov, bezpochyby každý uznáte, že toto ľudia ohlasujú pravidelne. 8 474 ku 6 800, mínus 20 %. 22-percentná objasnenosť ku 41-percentnej objasnenosti.

    Počet zistených a objasnených krádeží vlámaním do chát: 10 344 za tri roky, za tieto tri roky 5 642, mínus 46 %. 20-percentná objasnenosť na 27-percentnú objasnenosť.

    Krádeže v bytoch: 6 767 na 4 473, mínus 34 %. Objasnenosť z 34 na 52 %.

    Motorové vozidlá, to, čo našich ľudí veľmi trápi. Zo 16 886 na 12 633, mínus 25 %. Pre príklad rok 2004 6 000 krádeží, rok 2009 3 700 krádeží.

    Samozrejme, počul som, že toto je predovšetkým vaša zásluha, súhlasím, môže byť. Podľa môjho názoru je to predovšetkým zásluha policajtov. Zásluha policajtov preto, že sa im chce pracovať. Pretože majú odvahu ísť do mnohých aj rizikových skutočností, pretože vždy sa ich niekto má možnosť zastať, keď musia takto náročne pracovať. Nechcem vymenovávať, čo sme všetko urobili pre ich vybavenie, to tu už povedali viacerí, a ja som nie typ, ktorý má možnosť a schopnosť samochvály.

    Ale keď sme pri tých dopravných štatistikách, tu sa už dotknem pána poslanca Palka. Pán poslanec Palko, ja som nikdy nepovedal, že za vás dopravná nehodovosť neklesala, ale keď si porovnáme našich osem rokov, vaše štyri a moje štyri, tak víťazom ste. V roku 2003 ste mali 645 mŕtvych, my sme mali najvyšší počet 627. A pravda je to, že dva roky po sebe máme najnižšiu nehodovosť, čo sa týka histórie. Aj za vás bola najprv nízka a potom stúpla a potom opäť klesla. Áno, stalo sa to aj nám. Aj za nás bolo 579 a potom 627, ale následne 558, pozitívny slovenský rekord, a teraz výrazne menej ako 400. Štatistiku mám od roku 1966. A naozaj sa teším, že sme umožnili, aby viacej ľudí prišlo domov živých, zdravých a strávili so svojimi najbližšími Vianoce. Teším sa, že to hlavne dokázali policajti. Samozrejme, pánovi poslancovi Padovi môžem len pripomenúť, že nehlasoval za ten dopravný zákon. To len tak na okraj.

    Čiže rád by som povedal v tejto úvodnej časti vystúpenia, a to ma mrzí vlastne na vystúpení pána poslanca Mikloška, že prejaviť svoj názor, veď za to si vždy, pán poslanec, bojoval, tým si predsa známy de facto od svojho narodenia. Čiže každý má právo prejaviť svoj názor.

    Mňa to teší, priznám sa, že ma to teší. Ja som žiadnych policajtov za prejavenie názoru nevyhadzoval ani som nikomu neubližoval. A rovnako tak si veľmi vážim, že niekto chcel prísť prejaviť svoj názor. A priznám sa, že policajné odbory naozaj neriadime. A každý, kto je v politike aspoň deň, presne vie, aká kritika ho čaká, keď sa takéto niečo zorganizuje. Ale obmedzovať ľuďom právo prejaviť názor, to som si myslel, že blízke nie je. A bez ohľadu na to, či sú to policajti. Oni nepovedali „voľte SMER“, oni nepovedali „kričte, že nie KDH alebo nie KDS, alebo nie SDKÚ“. Nič také som nepočul, žiadnu nadávku na jediného opozičného poslanca som nepočul, žiadnu politiku som nepočul.

    Ja som rád a priznám sa, že mi to naozaj robí mimoriadne dobre, že mám šancu sa stretnúť s ľuďmi, ktorí súhlasia s tým, čo som urobil. Ja za to nemôžem, že protestovali a nesúhlasili s tým, čo robil pán bývalý minister Palko. A ja vám poviem prečo – a toto je tiež veľký omyl. Pán poslanec, ja nehovorím, že vy ste klamali, ale vám dali zlé čísla. Ak aspoň trošku rozumiete policajnému platu, tak vy ste zdvihli, policajný plat sa za vás delil 35 až 40 % základ a zvyšok príplatky. A vy ste zvýšili 10 % základu, čiže z celkového platu to nebolo ani 5 %. A vy ste matematik, mali by ste to vedieť rátať. Čo bol problém tej demonštrácie, si nespomínate? Predsa prejednávaný zákon o zrušení, resp. obmedzení sociálneho zabezpečenia policajtov. Veď to bolo presne vtedy.

    A ešte jednu vec vám poviem, pán poslanec. A na to som hrdý a teraz just si poviem, že teda som s tým spokojný. Keď som nastupoval, bol osobitný účet mínus 430 mil., a preto vás bombardoval minister financií, aby ste obmedzili tento sociálny systém. Za štyri roky či vy, či poslanec Pado neboli ste schopní zamyslieť sa nad reformou tohto systému. Ministerstvo nemá viacej peňazí. A tá vaša demagógia o tom, je o valorizácii platov, vy to dobre viete. Peniaze na obnovu alebo peniaze na kapitály, kapitálové výdavky máme rovnaké. Líši sa rozpočet ministerstva iba vo valorizácii platov, v ničom inom.

    A tu by som rád pripomenul, ako je možné, že toto ministerstvo dokázalo urobiť reformu systému bez obmedzenia tohto systému a prísť z mínus 500 mil. do plus 1 100 miliónov? Prečo sa vám to nepodarilo? Nechcem povedať, pretože ste neschopní. To netvrdím, že ste boli nekompetentní, to asi nie. Podľa mňa preto, že sa vám to nechcelo riešiť a že radšej namiesto toho, aby ste urobili lepšie podmienky policajtom, ste ustúpili ministrovi financií a systém ste nezmenili a chceli ste obmedziť sociálny systém policajtov. To je obrovský rozdiel medzi nami troma, keď sa o tom bavíme.

    Ak ten systém dnes funguje a zarába peniaze a zarába ich spôsobom, že garantuje do budúcnosti policajtom ich sociálne istoty. Prečo ste to neurobili vy? Mali ste tú istú možnosť. O nič lepšie sa nemáme my, pretože my sme urobili iba prehodenie jednotlivých tabuliek, zmenu celého platového systému. A ten systém je dneska funkčný. Toto je úloha ministra – zabezpečiť policajtom adekvátnu prácu. Máme najnižšiu neobsadenosť tabuliek v histórii, máme najlepšie výsledky v histórii. Niet, čo by sa z pozície toho, čo ministerstvo malo urobiť za tri roky, je horšie, ako bolo v minulosti.

    To, čo je horšie, je prístup k policajtom a ich neustále politizovanie. My politizujeme políciu? Vy politizujete políciu preto, že jednotlivé zlyhania dávate na politickú úroveň. To, čo sa za nás nikdy nestalo. Nikdy. A robiť to môžete, je to vaše legitímne právo, ja som vám v tom nikdy nebránil. Len je to úbohé. Úbohé a veľmi dobre sa na tom zabávame.

    Môžete prezentovať svoje názory, pretože to je naša výsada, ktorú máme dvadsať rokov. Neberte iným ľuďom, že môžu povedať, čo chcú, a nezakazujte im to. To sa predsa ani tebe, Ferko, nepáčilo. A ja so všetkým tým, čo si robil v to, aby sa to dalo robiť, uznávam a vždy som to uznával. Tak aj im dopraj, aby mohli povedať svoj názor.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami poslanci Berényi, Mikloško, Pado, Lipšic, Brocka, Jarjabek, Bugár, Kvorka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Berényi.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, dôvod, prečo som sa prihlásil, priznám sa, môže byť ako parciálny a nedôležitý dnes, lebo tu hovoríme o vážnejších veciach, ale predsa by som poznamenal.

    Povedal si na začiatku svojho prejavu, že ty, keď si bol predsedom branno-bezpečnostného výboru a bol určitý problém, tak si vždy najprv zavolal ministrovi a pýtal sa ho, že ako to je, ako by sa to dalo vyriešiť inak než na parlamentnej pôde alebo inde. Ja som to urobil taktiež. Keď bol policajný zásah v Dunajskej Strede, som zavolal okamžite ministrovi, trošku zo zúfalstva, priznám sa, a bol som veľmi zdržanlivý, čo sa týka mojich výrokov v médiách. Povedal som toľko, že ten zásah bol neprimeraný pravdepodobne, ale nevidel som všetko, nemohol som vidieť všetko. Ale okamžite na to som bol napadnutý tvojou osobou, že politizujem problém, napriek tomu, že aj pán podpredseda vlády Čaplovič sa vyjadroval k tejto veci, nielen ja a ďalší politici, ktorí tam boli. Ja som sa snažil taktiež riešiť veci prostredníctvom telefonického rozhovoru, resp. tichou diplomaciou, keď sa dá takto povedať. Ja som nespolitizoval tento problém, ale bol som napadnutý tvojou osobou, že ja som to politizoval.

    V tých prípadoch, keď si ty zavolal bývalým ministrom, ja sa na to nepamätám, že či už pán minister, bývalý minister Pado alebo Palko by povedali, že to znamená pre nich politizovanie, keď ty si zavolal im.

    Takže z toho dôvodu ja teraz už neviem, či mám zavolať tebe, alebo nemám zavolať, keď cítim taký problém, alebo si myslím, že teraz už ako predseda ľudsko-právneho výboru by som mal teba informovať o veciach. Radšej som už nezavolal dvakrát, keď som mal taký pocit, že by som mal zavolať, lebo bol som opatrný. Nechcel som sa dostať do podobných problémov ako vtedy, že nakoniec mi povieš, že ja som spolitizoval ten problém, radšej som sa neozval.

  • Pán minister, vy ste ministrom vnútra za stranu SMER. Návrh na odvolanie vaše dali najmä poslanci za SDKÚ, KDH a SMK. Ja napríklad som ho nepodpísal, aj keď sa musím priznať, že mi ho nikto ani nedal podpísať.

    Dnešné odvolávanie je politický zápas medzi stranami opozície a stranami koalície. Policajné odbory, pretože patria k ozbrojeným zložkám, majú zbrane, nemajú právo vstupovať do takéhoto politického zápasu. Policajný zbor rovnako ako armáda je osobitný zbor. Títo ľudia majú tieto obmedzenia, ale majú zase iné výhody, čo si, samozrejme, zaslúžia, ale majú výhody, pokiaľ ide o dôchodky a podobne, ale vôbec tvrdím, že si to zaslúžia. Čo budú robiť policajti, ktorí dnes hlasujú, demonštrujú za vás alebo manifestujú, keď v júni sa stane ministrom vnútra niekto z opozície, napríklad pán Pado alebo pán Palko? Čo budú robiť? Nebudú ho poslúchať?

    Vážený pán minister, politické režimy, ktoré ozbrojené zložky, kde ozbrojené zložky vstupujú do politiky, sú, sa nazývajú junty. Proste v demokratických krajinách je samozrejmé, že ministrom armády alebo ministrom vnútra je civil. Tieto ozbrojené zložky nemajú právo vstupovať do politických zápasov. A predstavitelia politických odborov nemajú právo organizovať policajtov do takýchto akcií. Práve preto nemajú právo ich organizovať do takýchto akcií, pretože policajti aj u nás získavajú stále väčší a väčší morálny štatút a kredit a nemožno ich oberať o tento štatút a kredit len preto, že tu prebieha nejaký politický zápas. Prvoradým, teda úlohou Policajného zboru aj ozbrojených zložiek je chrániť a ochraňovať zákon a bezpečnosť občanov. A z tohto dôvodu dnešná akcia je precedensom, ktorý, ktorý je veľmi vážny, a vy by ste...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, jeden z nás dvoch nemá dobrú pamäť a hoci som starší ako vy, ja to nie som. Dňa 4. 7. 2006 som podpísal zmluvu na výstavbu integrovaného záchranného systému a nie ochranu hranice schengenského typu medzi Slovenskom a Ukrajinou. Tak si nevymýšľajte, pán minister, a netárajte somariny. Súd rozhodol v prípade problému na Schengenskej hranici a nie IZS. Ak teda tam nie je niečo v poriadku, tak je to vaše maslo, nie moje.

    Tak nezavádzajte a nerozprávajte nezmysly a nepravdy. Ja už som dnes dvakrát upozornil na to, že to patrí k vašim prejavom klamať a zavádzať. Urobili ste to v prípade Hedvigy Malinovej, urobili ste to v prípade zásahu v Dunajskej Strede a urobili ste to v prípade problému v Poprade. Pán minister, radšej menej, ale poctivo.

    Ďakujem.

  • Pán minister, aj moje meno ste zobrali do úst. Ja som vám kázal, pošlite tých policajtov preč spred budovy. Pán minister, naozaj, policajti nemôžu aktívne vstupovať do politiky. Oni sú v služobnom pomere k štátu, nie v služobnom pomere k SMER-u. A na druhej strane policajti môžu zasahovať aj proti demonštrantom, ak ohrozujú život, zdravie a bezpečnosť iných občanov.

    Ale iné ma zaujalo na vašom vystúpení, pán minister, že vy bagatelizujete to, že zo Slovenska pričinením vášho rezortu celú Európu takmer obletela výbušnina zo Slovenska. A to bol trapas medzinárodný. O tom písali všade vo svete. Pán minister, hovoriť o tom, že veď aj inde sa stávajú chyby, dokonca že v Británii policajt strčil do občana a ten následne zomrel a nebavili sa o tom v parlamente, to ste ako mysleli? To ste chceli povedať, že pri tomto škandále s výbušninou, veď nikto nezahynul, tak čo vy opozícia chcete? Pán minister, takto ste to mysleli?!

  • Ja sa ešte potom v rozprave vyjadrím aj v tom, k číslam, alebo teda k údajom, kde podľa mňa polícia nemá také výsledky, ako mala v minulosti, a to je odhaľovanie vážnych korupčných prípadov organizovaného zločinu, kde sa vlastne doťahujú staré veci, ale žiadne, alebo teda veľmi málo nových veľkých vecí je odhalených a následne stíhaných, ale vyjadrím sa veľmi stručne k ďalším informáciám.

    Štrajk železničiarov. Štrajk železničiarov bol napadnutý Železničnou spoločnosťou, nie ministerstvom spravodlivosti. Nikdy v živote, nikdy v živote som neovplyvňoval jedno jediné súdne rozhodnutie, a preto to, čo počúvam z úst SMER-u, že ministerstvo spravodlivosti zakázalo štrajk železničiarov, je lož.

    K násilným trestným činom. Ja už som tie tabuľky ukazoval, ale som ich asi ukázal plénu a nie pánovi ministrovi, takže ich ukážem aj jemu, ony klesajú sústavne od roku 2002, sústavne klesajú, ten trend nastal a ten trend nastal, ja som povedal aj dôvody prečo. Dva sú, myslím, relevantné, a to je prísnejšie tresty pre násilné zločiny. Máme recidivistov dlhšie vo väzení, nemôžu páchať trestné činy v našich uliciach. A potom zlepšenie ekonomickej situácie.

    V roku 2003 SMER zvýšené tresty nepodporil. V roku 2005, keď sme mali trestnú rekodifikáciu, ktorá ich preberala, ste ich už podporili a ja vám za to ďakujem. Prísny Trestný zákon tu nie je ani pre SMER, ani pre KDH, ale pre ľudí, aby sa cítili bezpečnejšie v našich uliciach. Ale preto by som bol veľmi opatrný pri štatistikách, ktoré ste citovali, lebo treba zobrať tento trend a nie tri roky za bývalej vlády a tri roky za dnešnej vlády. To sa mi zdá byť, že je manipulácia.

    Posledná poznámka, ku ktorej sa vyjadrím možno potom v rozprave, je otázka sociálneho zabezpečenia policajtov, ktorá podľa mojej mienky nie je riešená najspravodlivejšie vo vzťahu k iným občanom. A vyjadrím sa k tomu v rozprave.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, po tých štatistikách a číslach, čo ste tuná hovorili, skutočne som pochopil jednu jedinú vec, že v tejto kauze vášho odvolávania nejde naozaj o nič viac a o nič menej ako o isté žiarlenie. A aby som nikoho nemenoval, aj pán štvormesačný minister vnútra jedine, čo robí, žiarli. Žiarli na vaše úspechy v rezorte, žiarli na vašu podporu zamestnancov, už teraz žiarli aj na odborárov. Čo všetko by on za to dal, keby to všetko sa stalo pri jeho štvormesačnom ministrovaní. Je to žiarlivosť na úspechy rezortu, je to žiarlivosť na vašu osobu a berte toto odvolávanie zo strany opozície asi tak, pán minister, že jednoducho úspech sa neodpúšťa. Ďakujem za pozornosť.

  • Smiech v sále.

  • Slovo má pán poslanec Béla Bugár.

  • Ďakujem, pán podpredseda. No, pán minister, viete, problém je v tom, čo som vám už dvakrát povedal vo faktických poznámkach. Nikto vám neberie poprípade aj úspechy, v poriadku, ale dnes hovoríme o neúspechoch. Dnes hovoríme o tom, a dvakrát som vás na to upozornil, že z môjho hľadiska najväčšia chyba je napríklad aj v tom, že zavádzate. Aj dnes ste dali konkrétny dôkaz, pred chvíľočkou, pán minister, ste hovorili o štatistikách, že ako klesajú trestné činy. Dokonca ste porovnali 2003 až 2005 s rokmi 2007 až 2009, že to je váš úspech, pán minister. Dobre si pamätáte, boli ste predsa tu ako poslanec, že v roku 2005 v máji sme prijali Trestný poriadok a Trestný zákon a začal platiť, to znamená s účinnosťou od 1. januára 2006. Takže samozrejme, že tie úspechy sú. Sprísnili sme zákony.

    Takže, pán minister, viete, problém, problém je fakt v tom, že tak aspoň trošku sa priznajte, že to, čo aj pán Lipšic hovoril a ukázal vám, že neústavne, dá sa povedať, z roka na rok klesala trestná činnosť, to vyplýva z toho, že sme prijímali rôzne zákony aj proti mafii, teda organizovanému zločinu, aj proti iným trestným činom. Takže toto by ste si mali priznať a nie si osvojiť z toho len to, čo vám vyhovuje.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. V prvom rade chcem oceniť a poďakovať za vystúpenie pánu ministrovi, ale zároveň chcem aj zdôrazniť, že škoda, že ste to neurobili, pán minister, skôr. Škoda, že ste nevystúpili pred hodinou, možnože ešte aj viac, pretože pokiaľ by ste boli vystúpili skôr, boli by sme predišli mnohým táraninám a mnohým obvineniami z radov opozície, ktoré smerujú na vás, ktoré smerujú na premiéra a ktoré smerujú na všetkých poslancov tejto koalície.

    Jasne ste pomenovali a vysvetlili celý problém a dúfam, že páni a dámy z opozície, ktorí dávali návrh na vyslovenie vašej nedôvery, pozorne počúvali a jednoducho prehodnotia svoje ďalšie počínanie a vysvetľovanie tu v parlamente. Pretože aj obyčajný človek musel pochopiť, že tu išlo o zlyhanie jednotlivca, o zlyhanie policajta a nie o to, aby ste pripisovali vinu ministrovi vnútra.

    Ono, viete, vyzerá to tak, že vy to ani nepochopíte, pretože zámer vás všetkých je v úmysle. A úmysel váš môže byť len jeden. Vám nič iné nezostáva, len ako sa hovorí, že topiaci sa už aj slamky chytá. Čiže robíte tu všetko preto, aby ste dokázali národu, ktorý bude mať možnosť toto sledovať, akí ste vy majstri sveta a akí sme my zlí, ako my nič neovládame. Lenže chcem vám povedať, nepomôže vám to. Môžete robiť, čo chcete, aj tak vám to nepomôže.

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec... S reakciou sa prihlásil opäť zmysle zákona o rokovacom poriadku podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, budem veľmi stručný.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia na faktické. Však nech sa páči, zapnite ho.

    Viete, aký je rozdiel medzi nami dvoma, pán poslanec? Že ja, keď som odišiel od pána ministra po tom, čo som mu doniesol papiere a informácie o probléme v jeho rezorte, ma dole nečakali kamery. To je ten základný rozdiel medzi nami dvoma. Vy ste hneď po tom, čo ste mi volali, išli pred kamery. Ja nie. Keď chcete porovnávať korektnosť, tak ja som žiadne kamery dole, keď som odchádzal od ministra, nikdy nemal!

  • Reakcia poslanca.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni kolegovia, pán minister počúval pokojne, skúste mu to vrátiť, prosím.

  • Nech pán poslanec Palko povie, ako to bolo, že to bolo vždy takto. Tak sa tu nebavme o tom.

    Ale, pán poslanec Mikloško, v jednej zásadnej veci sa mýlite, aj pán poslanec Brocka. Pán poslanec Brocka, ja vás nechcem uraziť, naozaj, ale ste odborník na všetko v tomto prípade. Neboli tam v uniforme, to je ten základný rozdiel. Boli v civile, vo svojom voľne, v dovolenke. To je ten obrovský rozdiel. To, čoho sa vy bojíte, keby sem došli ozbrojení policajti v uniformách a tí demonštrovali, potom by ste mali pravdu. A to je ten základný omyl. Páni, vy, čo ste bojovali za demokraciu, teraz obmedzujete? Ja som z toho šokovaný! Priznám sa, že šokovaný.

  • Reakcie z pléna.

  • Nehovoriac o tom, že vojaci majú odbory zakázané naďalej.

    Čo sa týka pána poslanca Pada, to bol vlastne, ja sa ospravedlňujem naozaj, povedal som zle. Firma má dve zmluvy, naozaj som to zle povedal. Zjavne si to lepšie pamätáte ako ja.

    Čo sa týka pána poslanca Brocku, už som povedal. Pre mňa je väčšia hanba, heslo do počítača si dať Sendrej. To sa priznám, nič iné. Či som to takto myslel, tak som to myslel? Nie, to som nepovedal! Mimochodom, keď sa bavíme o pánovi poslancovi Pittnerovi, pánovi bývalom ministrovi Pittnerovi, tak on bol policajt. On bol v služobnom pomere ako minister, nebol civil. To len tak na okraj.

    Pán poslanec Lipšic, posledná vec ku vám, ešte rýchlo Béla Bugár. Pán poslanec, jeden deň trvalo rozhodnutie súdu, to je historicky svetový rekord, že to trvalo jeden jediný deň, rozhodnutie o zákaze štrajku. Nikdy predtým sa nestalo, aby takto rýchlo bolo rozhodnuté o veci. Takže ste to určite vybavovali.

  • A, pán poslanec Bugár, páchateľov, páchateľov, však ja viem, že chcete ma...

  • Reakcie z pléna.

  • Chcete mi zakázať rozprávať? Chcete mi zakázať rozprávať, chlapci?

  • Reakcie z pléna.

  • Čiže, pán poslanec Bugár, páchateľov trestnej činnosti nechytajú zákony, ale policajti ich chytajú, pán poslanec. A keď prijmete zákon na predĺženie trestov, tak kedy sa preukáže, že ten páchateľ vyjde? To je prvý rok.

    A ešte raz vám poviem, to, čo ukazuje pán Lipšic, nie je pravda, pretože veľmi jednoducho vám poviem, že...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Pán poslanec, zle som urobil, nemám rozprávať? Zakazujete mi hovoriť, pán poslanec? (Reakcia navrhovateľa.) Díky.

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím všetkých, vrátane seba, musíme sa...

  • Veľký ruch v sále.

  • Trošku cítiť emócie, poprosím ešte raz, ja sa ukľudním, poprosím všetkých, tiež keby tak učinili. Ďakujem.

  • Ruch v sále.

  • Ruch v sále.

  • Násilná trestná činnosť, rok 2003 13 900, rok 2004 13 900, aký pokles? O čom sa bavíme?! 2005 13 066 a 2007 9 400. Tak kde je potom ten rozdiel?

    Ja nechcem, aby ste to priznávali, nie je to moja zásluha, ja len hovorím, že je to zásluha policajtov. Zvýšená objasnenosť. To je to, čo policajti robia. Chytajú páchateľov a ich počty viacej zvyšujú.

    To, že budú dlhšie sedieť v base, super, to sa prejaví, ale v roku 2015, že tam dlhšie budú sedieť. To, čo je podstatné, je, že policajti začali robiť a makať – a veľmi seriózne. A to sú ich výsledky, nie moje. To máte naozaj pravdu. Ja sa tým nechválim, nie je to moja zásluha.

  • Som na nich hrdý, som na nich hrdý aj so všetkými chybami, čo majú, lebo je to 0,012 %, čo sa im stanú chyby, pri tom, aké úspešné zásahy majú, je to bezvýznamné percento, za ktoré sa všetkým ospravedlňujeme. Kto pracuje, má aj pochybenia. Kto nič nerobí, potom nemá nič. Ale my chceme robiť, lebo chceme, aby sa ľudia bezpečnejšie cítili.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky – poslanci Palko, Lipšic, Bugár, Mikloško, Halecký, Fronc. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Palko.

  • Pán minister, sa upokojte, my hovoríme nie o chybách policajtov, hovoríme o vašich osobných chybách, poväčšine, takže pokoj.

    Štatistiky, ktorými ste nás zahrnuli, s ľútosťou konštatujem, pán minister, že vy ste sa vrátili do ďalekej minulosti, kedy sa kládol dôraz, aj vy na to kladiete dôraz, na objasnenosť relatívnu. To znamená, že aké percento trestných činov sa objasnilo z tých všetkých, ktoré polícia zaevidovala. No tak historické skúsenosti sú také, ja som sa snažil to odstrániť, že proste to číslo sa zvyšovalo umelo tým, že v tom podiele objasnené lomené evidované sa znižoval menovateľ, že? Každý počtár vie, že zlomok môže zvýšiť tým, že zmenšíte menovateľa. Výsledok je ten, že častokrát policajti nechceli evidovať trestné činy. V tomto smere, prosím, tie čísla vyzerajú dobre a ja nehovorím, že polícia pracuje zle, to vôbec nehovorím. Ale ja by som vám odporúčal pozrieť sa na celkový, absolútny počet objasnených trestných činov. Tá relatívna objasnenosť, to je niečo, čo motivuje policajtov k neevidovaniu trestných činov. Od toho si myslím, že treba, bolo treba už dávno ustúpiť.

    Ja vám nerozumiem, o čom ste to hovorili s tými platmi? Proste v roku 2007 ste nám vy predložili do výboru pre obranu a bezpečnosť čísla o tom, že aké bolo hospodárenie ministerstva vnútra na bezpečnostnom úseku za rok 2006. A tam to bolo čierne na bielom. Priemerné platy policajtov sa vtedy zvýšili o 11 % a o tom sa rozhodlo v roku 2005 pred tými manifestáciami policajtov. A tá prvá manifestácia, nechytajte sa za hlavu, pán minister, pokoj, tá prvá manifestácia bola za zvýšené platy po tom, čo boli o 11 % zvýšené.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Daniel Lipšic, pripraví sa Béla Bugár.

  • Ja som chcel reagovať aj na podpredsedu Číža, ale zrejme to nezvládol nejako nervovo, že odišiel.

    Po prvé pán minister reagoval vo faktickej, mal dve minúty. Neviem, čo robí pán podpredseda Číž, že či nevie odčítať časomieru a potom tuná vykrikuje na mňa spoza pultu, čiže fajn, že sa išiel trošku do úzadia ukľudniť.

  • Reakcia ministra.

  • Ja ešte raz hovorím, buď sa tu rešpektuje rokovací poriadok, alebo predsedajúci bude na mňa tu vykrikovať zhora nejaké nezrozumiteľné heslá, po prvé.

    Po druhé, tak nevytrhávajme z kontextu jednotlivé údaje o násilných trestných činoch. V roku 2002, teda predtým, ako boli sprísnené tresty, bolo násilných trestných činov 15 020. V roku 2003 už ich bolo 13 900, presne tak. Nech sa páči. Čiže ten trend nastúpil hneď vtedy, ako boli sprísnené tresty v Trestnom zákone, a potom...

  • Reakcia ministra.

  • Ešte raz. Toto je štatistika. Môžeme diskutovať o tom, že v roku 2008 sa zvýšil počet trestných činov vrážd, ale nie som...

  • Reakcia ministra.

  • Zvýšil. Od roku 2007. Ale nebudem predsa hovoriť, že to je chyba ministra vnútra. Veď to je absurdné! Keď v jednom roku príde k nejakému buď menšiemu poklesu, alebo dokonca rastu. To je úplne absurdná demagógia!

    A ešte raz k štrajku železničiarov, a zvážim, čo budem robiť ďalej. Ak máte ako minister alebo bývalý poslanec vy informácie o tom, že som ovplyvňoval súd, predložte ich, ale netárajte a neklamte v pléne parlamentu!

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Béla Bugár, pripraví sa František Mikloško.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, hovoríte, že samozrejme pokles, čo sa týka trestnej činnosti, je zásluhou policajtov. To jednoznačne, však policajti robia na základe nami prijímaných zákonov. A ja tvrdím, že tie zákony, samozrejme, sú oveľa prísnejšie a lepšie. Takže ja neviem, odkiaľ ste mohli počuť, že by sme my kritizovali policajtov. Dokonca ani toho psa nekritizujeme, a pritom už počúvam, že možnože ten pes mal inú národnosť a nerozumel povelom. No, pán minister, počuli ste napríklad čo len jedno vyhlásenie alebo moje, kritiku na policajta radového? Nie. My si vážime prácu policajta. Ale ak kritizujeme niečo, to je, samozrejme, vedenie polície a kritizujeme, je to vedenie ministerstva vnútra, radových policajtov nie.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec František Mikloško, pripraví sa pán poslanec Jozef Halecký.

  • Pán minister, polícia pracuje... Pán minister, keby ste ma mohli počúvať, lebo vy ste apelovali na moje demokratické city. Pán minister, prosím vás, môžete ma počúvať, lebo čas mi beží. Tak prosím ešte raz, keby ste mi dali čas. Prosil by som ešte raz čas, lebo naozaj som nemal možnosť. Ďakujem.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán minister... Pani kolegynka, vy sa upokojte. Pán minister, polícia pracuje na rozkaz. Ak policajný prezident alebo minister vydá rozkaz, tak policajt musí konať. Tam vám nevadí, že nie je demokracia, že nemôže sa dohadovať? To nie je...

  • Reakcia ministra: To je v služobnom pomere, v čase voľna mu nemôžem dať rozkaz.

  • Ale prečítajte si policajný zákon, ani v súkromí nemôže policajt vstupovať do politiky. Taký je policajný zákon. (Reakcia ministra: To tam nie je napísané.) Opakujem, ako budú postupovať títo policajti, ktorí dneska bránia vás, že tuná hodiny stoja, je ich niekoľko stovák, keď teoreticky po júnových voľbách môže byť ktokoľvek iný ministrom z opozície.

  • Reakcia ministra.

  • Áno, to si len vy myslíte.

    Pán minister, vy vystupujete ako zástanca policajtov. Ale čo minister Palko nebol zástanca policajtov? Pán minister, minister Palko menoval zatiaľ jediného generála, ktorý prežil politické zmeny a politickú zmenu režimu.

  • Reakcia ministra.

  • Reakcia ministra.

  • To si len vy myslíte.

    Pán minister, ak si myslíte, že len vy bránite policajtov a títo druhí nie, a kto vás chce odvolať, je proti policajtom, tak prosím vás, takúto demagógiu sem nechoďte, nechoďte s takouto demagógiou. My si vážime prácu policajtov a my hovoríme dnes o vás, nie o policajtoch.

  • S faktickou poznámkou pán predseda výboru Jozef Halecký, pripraví sa Martin Fronc.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Myslím si, že pri odvolávaní ministra musí sa postupovať komplexne. A boli tu ukázané čísla, grafy, percentá, ktoré ukazujú, že vývoj v rezorte vnútra sa vyvíja pozitívnym smerom aj v tejto ťažkej ekonomickej situácii. To znamená, že aj prijímané zákony, ale hlavne práca policajtov, ale nakoniec aj vedenie rezortu je také, že bezpečnostná situácia v štáte aj v tejto dobe je zlepšená.

    Čo sa týka zlyhania jednotlivcov, myslím si, že sú chybné a bolo priznané, že sa urobila chyba, ale myslím si, že minister vnútra riadi širší okruh, nielen políciu, ale aj vnútornú správu. A sú tam iní funkcionári, ktorí bezprostredne zodpovedajú za políciu. Takže všetko zvaľovať na ministra, myslím si, že by to bolo trošku nadmieru.

    Ďakujem.

  • Ako posledný s faktickou poznámkou pán poslanec Martin Fronc.

  • Veľmi krátko. Pán minister, argumentovali ste tu percentom, nízkym percentom chýb, ktoré sa stávajú v rezorte pod vaším vedením. No ja si myslím, že to je demagogický spôsob argumentácie. Pretože nikto vás neobviňuje za drobné chyby, ale za vážne chyby. Nikto nebude viniť lekára, ak zle natrie jódovou tinktúrou ranu, ale celkom iste, ak miesto slepého čreva vyoperuje obličku. A tu sa stala vážna chyba. O tom je, čiže my dneska nehovoríme o smiešnostiach a nikto vás za to neviní, ale za vážne veci, ktoré sa stali. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Poprosím, keby ste, technika, dali pánu ministrovi Kaliňákovi dve minúty, reakcia na faktické.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Fronc, vy ste tu neboli väčšiu časť diskusie, tak ako nechcem toto riešiť.

    Pán poslanec Palko, niekedy sa vám hodí matematika, niekedy sa nehodí, ešte raz vám hovorím, 11 % ste zvýšili 40 % platu iba, nie celého platu, len 40 % platu, čiže celkovo plat ste zvýšili len o 3 %, tam ste sa s matematikou hrali, tam vám to vyhovovalo.

    Druhá vec, objasnenosť som úmyselne povedal len u trestných činov nelatentných. To, čo vy tvrdíte, sa robilo v latentnej trestnej činnosti u podvodov, u vecí, ktoré dokiaľ ju neobjasníte, nemáte ju, alebo ju niekto môže odmietnuť. Ale krádež auta, vlámanie do bytu, vlámanie do chaty sa vždy, vždy obviňovalo a nikdy sa nedávalo do tohto typu zákona.

    Čo sa týka pána poslanca Bugára, ja nechcem hovoriť o právnom vzdelaní. Pán poslanec Bugár, ty hovoríš o Trestnom zákone a ja hovorím o zákone o Policajnom zbore, to sú dve rozdielne veci, ten ste nesprísňovali a policajti vyhľadávajú trestný čin a vypatrávajú páchateľov, tam im Trestný zákon nepomôže. Trestný procesný zákon im pomáha až pri dokazovaní tohto trestného činu, ale objasňovanie trestného činu prebieha na základe šikovnosti policajtov a pretože máš odborníkov a pretože sú lepší a že sa im chce viacej pracovať – a to je ten dôvod, ktorý som tu ja celý čas obhajoval, to je ten problém.

    Ešte k hasičským autám, čo ma obvinil pán poslanec Palko. No isteže som vás kritizoval, že ste neboli schopný obstarať nič bez škandálu, za to vás vždy kritizujem. A keď chcete vedieť, koľko áut ste kúpili, tak tuším okolo 40, to bolo to, čo ste kúpili. 20 áut, čo ste nakúpili, bolo tých škandalóznych, k tomu asi 2 alebo 3 plošiny a niekoľko záchranných áut 1A, aj to všetko v roku 2006. Nech ich bolo 50, dobre, ale viac ich nebolo. Za štyri roky, vy za osem rokov 50, my za štyri roky 300. To je rozdiel! Rozumiete tomu základnému rozdielu? To je celý problém, o ktorom sa bavíme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpi pán poslanec Pavol Hrušovský, pripraví sa pán poslanec Štefan Kužma.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím kľud v rokovacej miestnosti, priestor je za rokovacím pultom, môžete si ti vysvetliť.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, kolegyne a kolegovia poslanci, nerád by som, aby sme zľahčovali diskusiu o tak vážnom probléme, ktorý diskutujeme, aj by som bol nerád, keby sme skĺzli do hľadania vecných a konkrétnych dôvodov, prečo dnes skupina poslancov navrhla odvolať ministra vnútra a ministra vlády Slovenskej republiky z jeho funkcie.

    Nie je tu pán minister, ale asi si neuvedomuje, že stojí za čele jedného z troch rezortov, ktoré nazývame tzv. silovými rezortmi v štáte a od ktorých do istej miery záleží aj charakter štátu. Dámy a páni, a tu by som rád niekde chcel upozorniť na vážnosť problému, ktorý sledujeme, ktorý sa tu odohráva a ktorý s takou ľahkosťou sa snažíme komunikovať, či máme takú alebo onakú trestnú činnosť, takú alebo onakú objasnenosť trestných činov a tak ďalej atď.

    Viackrát som vo vystúpeniach, a začal to prvý pán premiér, počul názor, že, a zopakoval to aj samotný pán minister a niektorí koaliční poslanci, nie je dôvod na odvolanie pána ministra preto, lebo ide o osobné zlyhanie jedného príslušníka Policajného zboru.

    Dámy a páni, kladiem si otázku, čo by sa malo stať alebo koľko takýchto osobných zlyhaní príslušníkov alebo zamestnancov polície by muselo niečo urobiť, aby sme dospeli k záveru, že je treba za takéto zlyhanie vyvodiť aj politickú zodpovednosť? Tu niekde je problém a kameň úrazu, ktorý ja v tejto kauze od začiatku cítim.

    Mne zimomriavky naskočili, keď som počul, že z občana Slovenskej republiky sme urobili pašeráka a teroristu. Dámy a páni, to sa stalo a tento skutok tu všetci priznali od premiéra až cez ministra, len s jednou argumentáciou, ja za to nemôžem preto, lebo išlo o osobné zlyhanie policajta.

    Kladiem si otázku, kde je ten prah politickej citlivosti, ktorý by už znamenal, či už dobrovoľné priznanie politickej zodpovednosti konkrétneho ministra a sám by sa rozhodol vyvodiť z toho osobnú politickú zodpovednosť, lebo odstúpil, alebo keby tak došlo k spoločnému postoju bez ohľadu na to, či reprezentujeme opozíciu alebo koalíciu, a povedali sme ministrovi vlády, pán minister, žiaľ, ale ty musí odísť, nie preto, že si to ty urobil, ale že sa to prihodilo v tvojom rezorte, za ktorý nesieš politickú zodpovednosť.

    Dámy a páni, tu je niekde problém, ktorý je treba uchopiť a pomenovať, mocensko-politický. To isté sa týka aj tých policajtov, ktorí tu dneska boli. Oni majú v spoločnosti exkluzívne postavenie ako občania Slovenskej republiky a nemajú rovnaké politické práva, ako majú ostatní, preto, lebo majú zakázané organizovať sa v politických stranách a kandidovať za politické strany do zastupiteľských orgánov. To je najvyšším stupňom vyjadrenia apolitickosti príslušníkov ozbrojených a policajných zložiek Slovenskej republiky. Preto argument, však tu neboli v uniformách, ale tu boli len v civiloch, neobstojí. Aký je rozdiel medzi policajtom v uniforme a policajtom v civile? Rovnako si môže plniť svoju službu aj vo výkone služby bez ohľadu na to, či má revolver za pásom, alebo nemá. A teda tento argument neobstojí. A tiež ja považujem za nebezpečné vtiahnutie slušných ľudí, a ja oceňujem prácu policajtov, naozaj niektorí sú skvelí, sú tam aj takí, ktorí občas špekulujú zato, čo oni dokážu a že idú do stretu aj s organizovaným zločinom, ale dnes táto demonštrácia je pre mňa niečo nebezpečné.

    Dámy a páni, autoritatívne režimy, viete, ako si získavajú silu a rešpekt vo verejnosti? Tým, že rôznymi prostriedkami a mocenskými pákami získavajú na svoju politickú stranu ozbrojené zložky v štáte. A tohto sa obávam, aby sa dnešným dňom niečo podobné nespustilo aj na Slovensku.

    Boli sme toho svedkami tak trošku aj pri štrajku autodopravcov. Prepáčte, nechcel som ho spomínať, ale nejde to, aby som ho nespomenul, preto, lebo aj tam boli isté náznaky, keď neustúpite, tak uvidíte. Teraz sa to deje v politike. Ak neprestanete, tak uvidíte. A takto by som mohol pokračovať vo výpočte takýchto konfliktov k rozdielnym postojom na charakter štátu medzi nami a vami.

    Ja by som veľmi poprosil, aby sme si uvedomili túto svoju ústavnú zodpovednosť, priatelia, jedno štvorročné funkčné obdobie neznamená takmer nič, ale môže znamenať pre krajinu veľa, ale pre osobu takmer nič. Chcel by som preto naozaj poprosiť všetkých, aby sme v takejto rovine postojov a zodpovednosti pristúpili aj k tej výbušnine.

    A ešte viete, kde ja vidím problém? A niektorí to vyjadrili inými slovami. V tom, že od začiatku od úrovne rôznych zložiek občania Slovenskej republiky sa nedozvedeli pravdu. Dámy a páni, na rozdiel aj od predkladateľa, ale aj pána ministra ja neverím tomu, že to bolo len náhodne položené niečo vedľa batohu jedného z cestujúcich. Každý z nás sa často prepravujeme aeroplánom, ja som niekoľkokrát v poslednom polroku reklamoval rozmlátený kufor preto, lebo takto sa nakladá s batožinou. A teda nechcite nám nahovoriť, že to bola výbušnina, ktorú tam ten policajt len tak položil v rámci cvičenia. No tak to hádam nie?!

    Povedzte nám pravdu, ako to bolo? A možno by bolo bývalo lepšie, keby hneď na začiatku, ako to vyšlo najavo, že takýto prípad sa stal, bol premiér vlády Slovenskej republiky vystúpil, občanom povedal, prepáčte, ale stáva sa to, nemalo by sa to, ospravedlňujeme sa všetkým občanom Slovenskej republiky, nielen tomu chudákovi, ktorý náhodne akurát v ten deň a v tom aeropláne cestoval, preto, lebo ujmu sme utrpeli všetci, nielen on. A teraz ako rôzne pochybnosti, viete, aká výška odmeny? Nezverejníme. Zrazu sa objaví chlap, ktorý bol postihnutý, ja žiadam, aby tá výška odmeny bola utajená. No v akej republike to žijeme? My ústavní činitelia nemáme právo na všetky informácie?

  • Reakcia z pléna.

  • Ja chcem mať, ak ty nie, tak prosím.

    Dámy a páni, a ešte, ak by som predsa len tu politickú zodpovednosť v tomto konkrétnom prípade aj ministra vnútra videl, tak je to v tom, že sa prezradila technika boja takého fenoménu s takým fenoménom, ako je terorizmus. Dámy a páni, v boji s terorizmus sa pracuje rôznymi, častokrát aj inými prostriedkami ako v bežnom živote a viem preto, lebo som mal možnosť oboznamovať sa s najvyšším stupňom utajovaných skutočností v štáte, že je to nie vždy aj v súlade so zákonom a občas je to na hranici dodržiavania aj ľudských práv. A zrazu sa prezradila technika, s ktorou Slovenská republika chce bojovať s terorizmom. Tu je tá politická zodpovednosť, nie osobné zlyhanie toho chudáka policajta. A tá ďalšia zodpovednosť je ešte v tom, že sme nepovedali pravdu, a hneď, ale že sme chceli veci zamlčať, možno sme sa spoliehali na to, že v Írsku presvedčíme svojich kamošov, dajte tomu pokoj, sadnem do druhého aeroplánu a pripravte mi to, prinesiem to domov a je po probléme. No takto nie!

    Takže, dámy a páni, toľko snáď, nechcem sa ďalej zaoberať problémom, kvôli ktorému odvolávame pána ministra vnútra, ale odmietam názor, nemôžeme ho odvolať a nenesie zodpovednosť preto, lebo ide o osobné zlyhanie jednotlivca. Pýtam sa, akého a ktorého jednotlivca sme postihli, alebo zodpovedá za to, že sa objavila zrazu fiktívna kauza ohľadne Ernesta Valka? Alebo spomínate si, v akom počte a v akej sile komando policajtov obkľúčilo františkánsky kláštor, dámy a páni, toto vám nevadí? Toto vám nevadí? V akom štáte to žijeme? V akých pomeroch sme sa ocitli? A nikomu ani len nenapadne, prepáčte, aspoň potom, keď orgány činné v trestnom konaní zastavili trestné stíhanie aj v jednej, aj v druhej veci. Ja len chcem upozorniť, toto sa nám môže prihodiť ktorémukoľvek z nás, ak sa nespamätáme, priatelia.

    Takže ďakujem za vypočutie môjho názoru a postoja, ale ja v tomto konkrétnom prípade vidím dôvody na to, aby pán minister vnútra nielen za túto konkrétnu vec, ale aj za ostatné, ktoré tu boli spomínané, vo funkcii ministra vnútra nebol.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky – panie poslankyne a poslanci Vaľová, Brocka, Horváth, Jarjabek, Ivančo, Kahanec, Senko, Pado, Mikloš, Lipšic. Je to všetko, prosím? Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem. Myslím si, že v tomto nikto nepolemizuje, že chyba sa stala, pán minister to uznal, zastavil preto cvičenia, lebo vedel, že boli pre občanov rizikové. Ale, pán Hrušovský, mrzí ma vaša slovná manipulácia z vašej strany voči policajtom, myslím si, že bola prinajmenšom neslušná. A to z toho dôvodu, že ste povedali, že policajti majú zakázané byť v politickej strane a angažovať sa v politike. Ja si myslím, že ani jeden policajt, ktorý tam bol, nebol v politickej strane a neangažoval sa v politike. Ale, pán Hrušovský, nehovorí vám nič sloboda prejavu? Policajti majú zakázanú slobodu prejavu, aby mohli povedať a vyjadriť názor teda na svojho ministra?

    A myslím si, že vy tu zaťahujete politiku, lebo je úplne jedno, z akej politickej strany by bol minister, ale ako k človeku, ako k svojmu nadriadenému majú právo sa vyjadriť. Samozrejme, že keď tu štrajkovali dopravcovia, tak vtedy vám to vyhovovalo, vtedy pani Tkáčová povedala, to ešte uvidíte, koľko tu bude štrajkov. Ale, samozrejme, akonáhle policajti vyjadria to, že sú spokojní s ministrom, to vám nevyhovuje, okamžite sú všetci v politickej strane a okamžite všetci politikárčia. Nie. Dnešný deň tu politikárčite vy. A títo policajti majú slovo slobodného prejavu a myslím si, že dostatočne prejavili svoj názor.

  • Pán Hrušovský, prosím vás, povedzte pánovi ministrovi Kaliňákovi, kde na to v KDH chodíme, že toľkým veciam rozumieme.

  • Smiech poslanca.

  • Ďakujem. Pán poslanec, ty tvrdíš, že neveríš, že trhavina nebola uložená do batožiny, a chceš, aby sa povedalo, ako to teda naozaj bolo. No a ja tvrdím, že toto je práve ten kľúčový nedostatok návrhu, ktorý predkladateľ predložil. Pretože formuluje tvrdenie vo svojom návrhu, že trhavina bola uložená do batožiny, ale pritom nie je schopný preukázať, že to tak bolo. A sami máte pochybnosti, že to tak bolo, sám si to pred chvíľou povedal. Ďakujem.

  • Pán poslanec, povedal si, niekoľkokrát si to zdôraznil, ja som to počúval, že povedzme si pravdu alebo povedzte nám pravdu. No tak teda, tak naozaj povedzme si tú pravdu. Ja si myslím, že tá pravda je v tom, že tuná vôbec nejde o Kaliňáka a tuná vôbec nejde o trhavinu, ale že jednoznačne je nejakých 5-6 mesiacov pred voľbami a ja sa teraz pýtam, povedz ty, pán poslanec, pravdu. Keby nebolo päť mesiacov pred voľbami, hovoril by si takto, ako si teraz hovoril, alebo hovoril by si inak?

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem nadviazať na slová pána Hrušovského, on hovoril o tom, že my odvoláme dnes pána ministra, resp. sa nám pán minister snaží posunúť, pretože zlyhal nejaký radový policajt. Chcem pripomenúť, že nie preto odvolávame ministra, že zlyhal radový policajt. My odvolávame ministra preto, pretože zlyhalo jeho vrcholové vedenie Policajného zboru. Pán Hrušovský položil otázku, že koľko ešte ďalších činov policajtov atď., nie koľko ďalších činov, koľko ďalších priestupkov, pochybení a škôd ešte napácha vedenie Policajného zboru na čele s generálom Packom a s ďalšími priamo menovanými ľuďmi ministrom Kaliňákom, aby sme zase sa tu stretávali a odvolávali ministra? Kam ešte potiahne toto vedenie políciu, keďže toto ešte nestačí koalícii na to, aby vyslovila nedôveru ministrovi Kaliňákovi? Veď toto, čo sa tu dnes predvádza zo strany pána ministra, je síce žoviálne, ale súčasne z titulu ministra vnútra je to smiešne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Hrušovský sa spýtal, že čo by sa ešte malo stať, aby sa dala za zlyhanie vyvodiť politická zodpovednosť. To si myslím, že je tá zásadná otázka. Medializované bolo zo strany pána ministra, že dôvod by videl vtedy, ak by to bola letecká tragédia s obeťami. No ale tak to už je veľmi vážny dôvod. Veľmi vážny.

    Áno, je potrebné sa poďakovať za prácu policajtom i hasičom i všetkým zložkám za to obrovské množstvo práce, ktoré vykonávajú. A že sa pri takom množstve stanú aj chyby, to je tiež normálne. Ale nie je normálne bagatelizovanie situácie, keď sa nebezpečná trhavina dostane do lietadla s možným rizikom. Veď to potvrdzuje evakuácia budov a uzatvorenie ulíc v Dubline. Potvrdzujú to vyjadrenia expertov, že tento proces testovania tejto výbušniny bol nekontrolovaný. Potvrdzujú to tí, ktorí hovoria, že došlo k všeobecnému ohrozeniu z nedbanlivosti. Potvrdzuje to medzinárodný škandál, keď si vysvetlenie žiada aj Európska komisia. Tu neplatí nijaká zodpovednosť? Keď si lekár neurobí svoju prácu a nedajbože niekto zomrie, tak sa po ňom naháňa zodpovednosť. Taká istá zodpovednosť sa naháňa po vodičoch, po železničiaroch, po projektantoch, ak sa udeje nejaké nešťastie. A tu, keď sa vlastne dá do rizika celé lietadlo a celá posádka s cestujúcimi, tak toto už nepovažujeme za riziko? Ako máme pochopiť komunikáciu, kde sa prehadzoval „zemiak“, chyby zo strany na stranu, keď informácie a komunikácia bola nepresná, opozdená, keď došlo k zatknutiu nášho človeka v Írsku? Nechýbala táto vzorka policajtom, nechýbala pánovi ministrovi?

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Hrušovský, hovoril si o prahu politickej citlivosti. Ja sa pýtam, koľkokrát bol tento prah politickej citlivosti prekročený za minulého vedenia ministra vnútra, ktorý bol nominantom vašej strany? Ako ste vy k tomuto prahu politickej citlivosti pristupovali? Ako ste ho vyhodnocovali? Kde je? Aké sú kritériá? Čo sa dialo, keď zmizli isté nahrávky vášho nominanta, istého starostu jednej bratislavskej mestskej časti? Ako ste postupovali, keď sa zistil politický prah citlivosti ohľadom pašovania cigariet, marenia vyšetrovania a iných káuz, ktoré v tomto období boli?

    To znamená, ozaj je toto mimoriadne zasadnutie Národnej rady svojím spôsobom účelové. Účelové aj z tohto dôvodu, že sa blížia voľby a každý tu nejakým spôsobom chce prezentovať svoje názory na – vo vašom podaní – prah citlivosti. Takže pozametajme si pred vlastným prahom a potom buďme takí, akí chceme byť aj na druhých.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Hrušovský, no ja si myslím, že by nestačilo ani desať zlyhajúcich policajtov na letisku, aby to nebolo zlyhanie jednotlivca. V Košiciach deti tiež netýral ani jeden, ani dvaja, a napriek tomu to bolo zlyhanie jednotlivcov.

    A len tak mimochodom, pán poslanec Hrušovský, hovorili ste o tej batožine, no ja som sa rozprával na tú tému s viacerými ľuďmi a rovnako sa čudovali, že ako je možné, že vzorka výbušniny, ktorá bola priložená k batožine, pri dvojnásobnej manipulácii, pri prehliadke policajtmi v Írsku ani nespadla, ani sa nenašla a ich kufre, keď sa vrátia naspäť, sú polámané, porozbíjané, tašky potrhané. To nedokázal pochopiť nikto.

    Pán poslanec Hrušovský, chcel by som vás doplniť a povedať, že cvičenia, ani toto cvičenie, aktivačné cvičenie psa neboli a nie sú rizikové. Spôsob realizácie tohto cvičenia a takého cvičenia a takým spôsobom, ako to bolo urobené v Poprade, toto bolo rizikové. A nebolo treba zrušiť cvičenie, ale bolo treba zrušiť a zmeniť spôsob realizácie aktivačného cvičenia. A to je podstatné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. To, čo sa stalo s výbušninou, je škandál a hanba, dokonca škandál a hanba svetového významu, pretože to obletelo svet. To, čo sa...

  • Reakcia z pléna.

  • To, čo je ale ešte väčší škandál, je to, ako reagoval ministra vnútra a čo robil alebo aj nerobil po tom, keď sa táto kauza preukázala.

    Pán poslanec Hrušovský poukázal na to, že je škandalózne, keď minister vnútra sa vyjadruje, že to jeho vec, či a koľko dostane občan odškodnenie. Pánovi Jarjabkovi to netreba, takúto informáciu. Len vás upozorňujem, že pán minister vnútra nejde odškodňovať z vlastného vrecka, ale z peňazí daňových poplatníkov tejto krajiny, preto je jeho psou povinnosťou o týchto veciach občanov, voličov a daňových poplatníkov informovať.

    A čo sa týka tej hanby. Slovensko je malinká krajina, máme menej ako promile celosvetového obyvateľstva a je naozaj ťažké zaujať celý svet. Nám sa v krátkej histórii podarilo štyrikrát, že Slovensko štyrikrát obletelo svet. Prvýkrát pri únose prezidentovho syna za Mečiara, druhýkrát vďaka samitu Bush – Putin, tretíkrát vďaka reformám a štvrtýkrát za Fica vďaka výbušnine. Takúto, takúto, takúto reklamu...

  • Reakcia z pléna.

  • Takúto reklamu robíte Slovenskej republike, takúto hanbu, ako jej robil Mečiar, jej dnes za Ficovej vlády robí Kaliňák.

  • Ja by som nadviazal na pána Hrušovského, ktorý hovoril o kauze Rehák – Valko, lebo som počul také, spoza mňa také nesúhlasné mrmlanie. Ten problém je v tom, nie že by tá kauza samotná, veď trestné stíhanie nech polícia robí, keď má podozrenie, ale ako sa k nej vyjadril predseda vlády Robert Fico. Po tom, ako bol zatknutý Ladislav Rehák, Robert Fico nechcel prípad zvlášť komentovať, je vraj zvedavý, ako sa bude kauza vyvíjať a povedal, teraz citujem: „Čaká nás možno niekoľko zaujímavých dní.“ To je problém. Že predseda vlády avizuje, o pár dní nato bol zatknutý Ernest Valko, čo sa bude diať na polícii. To si myslím, že je vážny problém.

    K tej batožine. Ja už som to povedal, nebudem to opakovať, keď niekto chce veriť tomu, že sa dá igelit prilepiť k ruksaku a potom naozaj preletí celú Európu, pri manipulovaní sa s ním nič nestane, nech tomu kľudne verí. Nech tomu kľudne verí.

    Ale pán poslanec Horváth, on je predseda zahraničného výboru, povedal, že to je najväčší problém toho návrhu, že to nebolo v tej batožine, nemáme o tom nijaký doklad. Tu je fax, ktorý posielalo letisko do Írska, kde je napísané, že v plastickej taške, igelitovej, sa nachádza trhavina, a teraz budem citovať: „In the rear part of black backpack“ – v zadnej časti ruksaku, nie „on“ ani „in between“, ale „in“. Vy asi angličtinu ovládate, predpokladám. Že bolo by fajn, keď hovoríte o nedostatku dôkazov, si prečítať fax, ktorý poslalo popradské letisko do Dublinu.

  • Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Kužma, pripraví sa pán poslanec Abrhan.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, páni, škoda, že tu nie je pán minister, okrem vecí, ktoré tu boli spomínané a ktoré sú zlyhaním jednotlivca, dochádza v poslednej dobe k veľmi vážnej, vážnej veci a to je zneužívanie Policajného zboru na politické účely. Doslova tlačenie policajtov k tomu, aby sa zapájali do politiky.

    Pred chvíľou tu bolo povedané, že to, čo prišli tuná policajti ako ozbrojená zložka vyjadriť svoj názor, poznáme to aj z histórie, rímski cisári tak menili názory senátu podobne, že tam prišli legionári, Napoleon vymenil názor Národnému zhromaždeniu Francúzska, keď vojaci prišli demonštrovať svoju silu, Ľudové milície chodili za socializmu na podporu Gottwalda vo februári, učili sme sa o tom v škole.

    Čiže aj takýto prípad je skutočne veľmi nebezpečný, lebo títo ľudia neprišli bojovať za svoje práva, ale v politickom súboji opozície s vládou prišli sa zamiešať do tohto politického súboja. My sa tu nebavíme o polícii, o zákonoch týkajúcich sa polície, my sa tu nebavíme ani o ich platoch, my sa bavíme o politike, o politickom nominantovi, nie o policajtovi, ale o politickom nominantovi.

    Dostávame signály od mnohých policajtov, a to mi verte, že skutočne sa boja tí, čo nechceli ísť, či im to nebude spočítané, že tuná neprišli. Vedia, mnohí si pamätajú za socializmu, vtedy odbory boli, v podstate slúžili presne na toto, aby podporovali vedenie, vedenie podnikov, stranícke vedenie, funkcionárov, ministrov. Veľmi málokedy sa zastali pracujúcich, tak ako sa nezastali odbory teraz, keď tuná bola napadnutá policajtka, veľmi urážlivo, ale ich úlohou bolo, podobne ako teraz, pochlebovať ministrom a stavať sa na ich stranu. Čiže to sú veci, ktoré sme zažili.

    Ale chcem hovoriť o veľmi konkrétnom zásahu alebo zneužitiu polície do volebnej kampane. Stalo sa to v Prešove deň pred moratóriom, kedy došlo podľa nás k hrubému zneužitiu právomoci verejného činiteľa, a to tým, že polícia zasiahla proti autu, ktoré nieslo pútač, a znemožnila mu vykonávať si svoju činnosť. My sme s kolegom Kahancom podali trestné oznámenie, nakoľko zákon jasne hovorí, že „trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa sa dopustí ten verejný činiteľ, ktorý vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, resp. inému zmarí alebo sťaží výkon, uplatnenie jeho základných práv a slobôd“. Zákon zároveň hovorí úplne jasne, som rád, že došiel pán minister, zákon úplne jasne hovorí, že „vyšetrovateľ zo zákona koná nezávisle a nie je možné mu nariadiť, aby začal trestné stíhanie vo veci alebo obvinil konkrétnu osobu, okrem prípadu, keď im na to dá písomný pokyn dozorujúci prokurátor“.

    Čudujte sa, toto oznámenie bolo zamietnuté so zdôvodnením, že nedošlo k trestnému činu, ale zároveň v tomto oznámení sami policajti hovoria, že riaditeľ, okresný riaditeľ prešovského Policajného zboru bol dňa 21. 11. veliteľom mimoriadnych bezpečnostných opatrení počas návštevy predsedu vlády a predsedu parlamentu v Prešove – aby ste vedeli, o čo sa jednalo, jednalo sa o politický míting kandidáta do VÚC –, kde počas výkonu služby videl vozidlo s volebným pútačom jazdiť po meste Prešov na ulici Grešovej a Masarykovej. Z uvedeného dôvodu mobilným telefónom oznámil túto skutočnosť na operačné stredisko a vydal pokyn, aby najbližšia hliadka Policajného zboru predmetné vozidlo zastavila, skontrolovala, zistila meno vodiča a aby mu doručila predvolanie vo veci. Zákon hovorí, že nesmie zasahovať okrem dozorujúceho prokurátora nikto, ak bol aj trestný čin oznámený, že ide o ohováranie, porušenie zákonne zamietnuté a zároveň v zdôvodnení sa píše, že veliteľ zasahoval, že priamo prikázal, čo má vyšetrovateľ urobiť, že má predvolať svedka. Tu čierne na bielom, kto to chcete vidieť.

    Absolútne priznanie zo zasahovania. Samozrejme, najväčšou pikantériou je, že to bolo robené priamo z mítingu politickej strany SMER. Priamo ten policajt tu píše, že to riadil z mítingu politickej strany SMER. Došlo k neuveriteľnému zásahu. Päť policajných áut vybehlo naraz na tohto voliča. Päť. To ešte Prešov nemal ani pri najhorších ohrozeniach života. Päť policajných áut vybehlo, aby ho začali kontrolovať. Samozrejme, nič nezistili. Dali mu fúkať, nič nezistili. Leteli konzultovať: čo máme robiť, nemáme dôvod ho zadržať. Tak niečo nájdite. Tak hľadali, preverovali, nič nezistili. Napriek tomu mu zakázali pokračovať v jazde, čím naplnili znovu trestný čin, ktorý hovorí, že kto inému zmaril alebo sťažil výkon uplatnenia jeho základných práv a slobôd. Jednoznačne porušenie zákona. Tých pikantérií je tam niekoľko.

    Nie je tu pán minister?

  • Reakcia z pléna.

  • Vy ste z kultúry. Nepoznáte...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán kolega, prosím, poznáte rokovací poriadok. Pán minister nemá povinnosť byť prítomný v sále. Je piata hodina rokovania, prosím, naozaj venujte sa svojmu vystúpeniu.

  • Pán Kryl, vlastne pán Maďarič je minister kultúry, tak vám len poviem tú perlu, že určite poznáte pána Kryla. Bol veľmi zakazovaný a políciou prenasledované púšťanie jeho pesničiek. Čo myslíte, čo urobili ako prvé policajti, keď tam zasiahli? Povedali, že musí ihneď vypnúť reproduktor. Viete, čo sa tam hralo? Krylove pesničky. Čiže naša polícia po 20 rokoch sa vrátila k metóde spred roku 1989.

    Samozrejme, že nedošlo k nijakému porušeniu. Tam je pán minister, asi. Nedošlo k žiadnemu porušeniu zákonov zo strany vodiča. Aj na dotaz vyšetrovateľovi na druhý deň potvrdil, že vodič sa ničoho nedopustil a ako k vodičovi nemajú k nemu žiadne výčitky. Je zaujímavé, ako mohli potom mu zakázať viesť motorové vozidlo, pán minister? Pán minister, ako mohli zakázať vodičovi viesť motorové vozidlo, keď neporušil žiadne predpisy a vozidlo i vodič všetko spĺňali? Mali by ste to prešetriť, lebo od vašej inšpekcie som dostal zamietavé stanovisko.

    Veľmi, veľmi zaujímavé je teraz zo včera vyjadrenie, keď som mal tlačovku k tomuto, tak policajti vymysleli, a to počúvajte, pán minister, vodič sa dopustil dopravného priestupku, a to porušenie zákazu vjazdu pre nákladné vozidlá na Grešovu ulicu. To auto kontrolovali polhodiny, merali jeho rozmer, pozerali technický preukaz. Chcete počuť vrcholne perlu? To auto je do 3,5 tony. Tí policajti nevedia, že zákazy vjazdu nákladných vozidiel sú nad 3,5 tony? Polhodiny kontrolovali to auto. No tak sa ich spýtajte, prečo klamú, lebo v tomto prípade jasne klamú a je to čierne na bielom. Môžete sa aj vy osobne presvedčiť, o aké auto išlo, a je čierne na bielom, že došlo ku klamaniu. Čiže jasne išlo o politickú vec.

    Policajti zasahovali do minúty, päť áut, pán minister, keď pôjdete tuná, tu vám nechám obrázky, to je lepšie než z amerického filmu, ten zásah, ten pobavil celý Prešov, s piatimi autami, môžete si to pozrieť, ako to vyzeralo. Za to, keď sme nahlásili, že sa kupujú hlasy vo voľbách, kde bol ihneď potrebný zásah, lebo bolo jasné, že o deň, o dva sa to nedá vyšetriť, keď tých ľudí priamo nechytia, tak, samozrejme, policajti tam nezasiahli a prišli vypočúvať až o niekoľko dní.

    Čo myslíte, akú som dostal odpoveď? Celé Slovensko vie, že sa kupovali hlasy. Však to všetci vedia. To asi nikoho nepresvedčíme, že nie. Dostal som odpoveď od policajta, že ten chlapec, obehlo to celé Slovensko, čo mu našli priamo tie lístky s návodom, ako má voliť, náš rómsky spoluobčan uviedol, že sa rozhodol ísť voliť, pričom ešte nevedel presne, koho bude voliť, no počas cesty našiel na zemi pohodený lístok, tak ho zdvihol. Chvalabohu, je to tak. Tak ho zdvihol a si ho nevšímal a išiel voliť. Našťastie tento občan, sú takí poriadkumilovní, že keď vidia papierik na zemi a nie je blízko kôš, tak to odložia do vrecka, aby sa náhodou papier nepoľavoval. Chvalabohu, že máme takýchto spoluobčanov. Toto naša polícia uvedie ako dôvod, že skutok, o ktorom celé Slovensko vie, že sa stal, tak sa nestal.

    Ďalší prípad, čo bol nahlásený, tak polícia zase povedala, že sa prípad nestal, lebo dotyčný, ktorý bol „načapaný“, že vozí ako týchto spoluobčanov do volebnej miestnosti a späť, vypovedal, že štyria Rómovia, ktorí pracovali na stavbe, ich pozná, keďže chceli ísť voliť, tak ho poprosili, aby ich zo stavby na Ulici mieru v Sabinove odviezol k volebnej miestnosti, čo aj urobil. Keďže Rómovia nemali u seba občianske preukazy, tak s nimi išiel do osady Telek, kde si ich zobrali, a potom ich odviezol k volebnej miestnosti. Potom, keď odvolili, tak ich zobral naspäť k sebe, aby dokončili prácu. A teraz najväčšia perla. S Rómami sa pozná už dlhšiu dobu a vždy, keď niečo potrebujú, tak sa naňho obracajú. Čiže to je taký dobrák, že keď potrebujú odviezť do Prešova, prídu za ním, on ich odvezie a takto.

  • Smiech v sále.

  • A to je zdôvodnenie, to je zdôvodnenie, prečo sa skutok, o ktorom všetci vedia na Slovensku, že bol, sa nestal.

    Viete, pán minister, to už i sami policajti hovoria, že toto už je sila niekedy, do čoho sú tlačení. Toto nie je dobré. Čo si môžu pomyslieť ľudia, keď tuná, keď išlo o podnet funkcionára SMER-u, vysokého funkcionára SMER-u, sa zasahovalo piatimi autami do 20 minút od podania podnetu? Čo si pomyslí...

  • Reakcia ministra.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, obvyklým spôsobom máte, prosím, do mikrofónu. Nemáte právo v danom prípade konzultovať v sále s inými.

  • V prvom rade pán minister nemá právo hovoriť a on prvý sa ozval.

  • Oslovujete ho. Prosím, venujte sa v priamom prejave poslaneckej snemovni, keby ste ho neoslovovali. Ďakujem vám.

  • Chcem na to odpovedať. Samozrejme, dal som trestné oznámenie a proti týmto veciam som podal sťažnosť. Takže ju máte, môžete konať. Takže aj mimo pultu som podal sťažnosť. Máte ju tam, hej, čiže môžete konať.

    Čo si pomyslia tí ľudia, ktorí nahlásia niečo, alebo tá pani z Tušíc, koľko pýtala o pomoc, až sa stalo nešťastie, že sa zasahuje niekoľko dní a niekedy aj týždňov neskoro po podaní, ale tuná do 20 minút od podania päť policajných áut naháňalo jedného chudáka šoféra, aby zistili, že nič nespravil.

    Myslím si, že takéto konanie iba poškodzuje políciu a zneužívanie politiky, zneužívanie politiky priamo zásahmi do kampaní, toto sme tu ešte nemali, odkedy je Slovensko Slovenskom. A preto si, pán minister, myslím, že nechajte policajtov kľudne pracovať, netlačte ich do vecí, ktoré polícii neprináležia, a potom aj skutočne tá práca polície bude omnoho lepšia.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky – poslankyňa Vaľová, Pado, Kahanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem pekne. No, pán Kužma, tak viete, nechcela som reagovať, ale teraz presne viete, že to dostanete rovno do čela.

  • Reakcia pléna.

  • Máte pravdu, takéto zasahovanie do kampane, odkedy je Slovensko Slovenskom, tu nebolo, pretože také špinavosti, aké ste robili vy, tu skutočne neboli. Narážam na časopis Fakt, v ktorom ste vy boli jediný vykreslený ako pán úžasný a pán najlepší. Všetci boli za „blbcov“ a za zlodejov z iných politických strán, ale vy ste boli jediný, ktorý vie riešiť Rómov, ktorí budú zbierať plastové obaly. Čiže Rómovia, to je vaša politika a vaša práca. Jediný múdry. Keď som sa vás spýtal a na VÚC-ke som povedala, že či sa nehanbíte tuná sedieť medzi kolegami, ktorých ste pošpinili po celom kraji, na ktorú ste, SDKÚ, vynaložili kopu peňazí na farebnú tlač, tak KDH sa dištancovalo a povedalo, že to neboli oni, že ste to boli vy. Aspoň mali toľko cti v sebe, pán Kužma.

    Tak vy tu nerozprávajte o čistej kampani, prosím vás pekne, a nerozprávajte o tom, čo by mali policajti šetriť. Pretože keď som sa vás spýtala, že by to bolo treba prešetriť, tak by ste povedali, že prv nás musíte odhaliť. Samozrejme, ak sa nepodpíšete a natoľko nie ste chlap a vaša strana, sú takí chrapúni, že sa nevedia ani podpísať pod myšlienky, ktoré vlastne produkujú pre celý Prešovský kraj, tak toto už je skutočne čo povedať. Tak nerozprávajte o tom, že zlodej, lebo prví zlodeji ste vy, chyťte pomyselného zlodeja. Ja by som sa na vašom mieste k voľbám do VÚC ani nevyjadrovala, pretože aj napriek tomu, že tieto svinstvá ste produkovali po celom Prešovskom kraji, aj napriek tomu ste prehrali, dostali K.O. a dostali ste to v Prešovskom kraji rovno do čela.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, pán kolega, ja sa bojím, úprimne sa bojím, že toto príslušní policajti nerobili na základe vlastného rozhodnutia. Pán poslanec Kužma, toto je dôkaz, že Policajný zbor nepolitizuje opozícia a ani policajti dole, ale politizujú funkcionári Policajného zboru, počnúc najvyšším vedením a aj samotným pánom ministrom. Najlepším dôkazom politizácie polície je aj akcia, ktorej sme dnes boli svedkami v priestoroch pred Národnou radou Slovenskej republiky. A, pán kolega Kužma, mohol by si sa opýtať pani poslankyne Vaľovej, či jej takéto vystúpenia pomôžu dostať sa na kandidátku do Národnej rady do najbližších volieb? Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. No, pán Kužma, takéto zasahovanie do volebnej kampane fakt nepatrí. To je fakt. Súhlasím s tým, čo si, kolega, povedal. A aby trošku som urobil obraz o tom, že ako to prebiehalo, dovoľte mi zacitovať s tým, že skrátim niektoré údaje z uznesenia, ktoré sme obidvaja dostali.

    „Prvotné zastavenie vozidla vykonala hliadka útvaru Policajného zboru v Prešove v zložení“ a tak ďalej „na Masarykovej ulici 1743. Táto hliadka požiadala o vykonanie dychovej skúšky u vodiča ďalšiu hliadku PMJ v zložení“ a tak ďalej, „ktorí sa dostavili na miesto zastavenia a kontroly a vodiča podrobili dychovej skúške s negatívnym výsledkom. Následne sa na miesto dostavila hliadka ODI, ktorá realizovala priestupok vodiča po vlastnej línii. Hliadka PMJ v zložení“ a tak ďalej, „ktorá vykonávala pátranie po túlavom vlčiakovi na autobusovej stanici, bola operačným strediskom vyslaná na ORPZ Prešov k vyšetrovateľke PZ, ktorá mala vystaviť predvolanie k výsluchu pre Michala Poláka“, teda vodiča. „Toto predvolanie následne doručila hliadke Prešov-juh. Táto vykonala samotné doručenie vodičovi Polákovi.“

    Proste, keď to budem čítať takto ďalej, tak sa tam vystriedalo asi päť hliadok, ktoré si navzájom doručovali veci. Toto je, prosím vás pekne, normálny systém štandardnej kontroly vozidla? Keď najprv dajú fúkať – negatívne, potom vyšetrujú nadstavbu. Nadstavba, „bohužiaľ“, bola negatívna tiež. A „nemali čo robiť“, tak pokiaľ bol míting, tak pekne zdržiavali vodiča a neumožnili mu výkon jeho činnosti. Toto je normálne, keď je takto zneužívaná polícia a Policajný zbor len preto, že vedľa má SMER míting? Ďakujem pekne za takú políciu, teda zneužitú, myslím.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Kužma.

  • Súhlasím s vami, pani kolegyňa Vaľová. Ja vždy budem bojovať za to, aby Rómovia pracovali a dostávali peniaze len za prácu a nie za to, že od nich niekto kupuje ich voličské hlasy. Proti tomu ja budem vždycky bojovať.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre. Pokračujeme v rozprave. Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Abrhan, pripraví sa pán poslanec Jasaň.

  • Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán prítomný minister Maďarič, vážený pán neprítomný minister Kaliňák, Národná rada má kompetenciu odvolať ministra. Ak by bolo v kompetencii Národnej rady ministra oceniť alebo vyznamenať, alebo odmeniť, tak asi by sme dnes diskutovali o tých dobrých stránkach, ktoré minister počas svojho pôsobenia urobil. Keďže dnes rozprávame a rokujeme o odvolaní pána ministra Kaliňáka, tak budeme hovoriť o chybám, ktoré pán minister Kaliňák urobil, a to považujem za úplne prirodzené.

    Vo svojom vystúpení pán minister Kaliňák hovoril o tom, že polícia, aby som sa v krátkosti vyjadril k autodopravcom, že polícia tolerovala priestupky, ktorých sa autodopravcovia dopúšťali, a až keď už to bolo vážne, tak potom povedali, že akým spôsobom zasiahnu. Myslím si, že tak ako aj pán poslanec Lipšic hovoril, že v tomto je vážny problém. Proste polícia by nemala tolerovať žiadne priestupky a mala by zasahovať. Ak sa niekto dopúšťa trestného činu, tak polícia by mala zasahovať a nie vyčkávať, ak to bude vážne, a potom sa vyhrážať, že ak prestanete a ustúpite od svojich požiadaviek, že tak potom my začneme zasahovať. Toto je prvý bod, ktorý si myslím a ktorý som chcel spomenúť.

    Druhý, pán minister povedal, že aj za predchádzajúceho obdobia sa takýmto istým spôsobom cvičili psy a že takýmto istým spôsobom sa vkladali výbušniny medzi batožiny. Nuž ale za toho predchádzajúceho obdobia tie výbušniny sa tam nenechávali, v každom prípade. Je samozrejmé, že pán minister musel predložiť nejaké argumentácie, a ja si viem predstaviť, že mu bolo veľmi nepríjemné, ako vysvetliť, že policajt vložil výbušninu medzi batožinu, tá sa naložila, zabudol ju tam, vyložila sa, prevzal si ju dotyčný občan, priniesol ju domov a nikto si nič nevšimol. Nikto si nič nevšimol. Nuž tejto konštrukcii, verte, ťažko by uveril aj ten policajný pes. A preto je toto podanie, preto je toto podanie v návrhu na odvolanie pána ministra, že to považujeme za konštrukciu.

    A pri takejto konštrukcii, nehnevajte sa, môžu vznikať potom aj hypotetické otázky. Čo bolo skôr? Čo skôr vzniklo? Táto konštrukcia a potvrdenie tejto konštrukcie daným občanom alebo dohoda o odškodnom s týmto občanom? Čo bolo skôr? K tomu sa nám už nikto nevyjadrí, k tomu sa môže vyjadriť len pán minister. Ale ja som presvedčený, že takýmto spôsobom slovenská polícia postupovať nemala, že dva dni jej chýbala výbušnina a nikto sa o to nestaral. Že toto je systémová chyba, a ak sa bude chcieť polícia vrátiť späť k takémuto druhu cvičenia, tak minimálne toto bude musieť odstrániť, že ten psovod bude musieť niekde odovzdať tú výbušninu a že si ju nebude môcť nechávať u seba. Preto považujem tento medzinárodný škandál, tento medzinárodný škandál za systémovú chybu, a preto som presvedčený, že je dôležité, aby po takejto, po takejto systémovej chybe bol minister odvolaný. Môže byť potom otázka, že čo by ešte minister mal urobiť, čo by sa ešte malo stať, aby minister zo svojho postu odstúpil?

    Chcel by som sa vyjadriť ešte k protestu odborov. Som sklamaný zo stanoviska pána ministra a som prekvapený aj zo stanoviska niektorých koaličných poslancov. Páni kolegovia, 23-tisíc policajtov, dnes prišlo 500 policajtov demonštrovať podporu pánovi ministrovi. Pripustíte, že z tých 23-tisíc policajtov môže byť určitá časť policajtov, ktorá nedôveruje pánovi ministrovi, a vám sa zdá úplne prirodzené, že teraz by zas niekto iný na budúci týždeň organizoval týchto policajtov, aby vyjadrili verejný protest nedôvery pánovi ministrovi? Kam by sa slovenská polícia takýmto spôsobom dostala? Preto vystríham pred tým, aby sa organizovali takéto protesty, či na podporu, alebo proti pánovi ministrovi. Toto je cesta do záhuby. A preto si myslím, že takýmto spôsobom organizovaná podpora pánovi ministrovi nie je správna. Nie je správna.

    Posledná poznámka. Dnes rozhodovať o tomto budú poslanci Národnej rady. Poslanci za HZDS aj Slovenskú národnú stranu mnohokrát hovorili, že pán premiér má dvojaký meter. Ak sa pýtame, čo by sa ešte malo stať, aby pán minister bol odvolaný, možno že by stačilo, že kauzy by mohli byť tie isté a že by stačilo, aby pán minister bol nominovaný za inú stranu ako SMER. Možno by už bol dávno odvolaný. Ak máte takéto podozrenie, vážení páni poslanci z HZDS a Slovenskej národnej strany, ak tvrdíte, že premiér má dvojaký meter, dnes ten meter budete držať v rukách vy. Bude na vás, ako rozhodnete.

    Ďakujem pekne.

  • Slovo má pán poslanec Jasaň, pripraví sa pán poslanec Horváth.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dnes tu už odznelo naozaj všeličo. Odzneli tu podozrenia, urážky, aj racionálne vystúpenia, aj také snahy o také politologické zdôvodnenie toho, čo sa deje. Ja sa obmedzím len na zopár poznámok, aby som sa neopakoval, a preto sa vyhnem tomu, čím som chcel vlastne začať, že v tomto odôvodnení, v tom dokumente, pod ktorý sa podpísalo 50 opozičných poslancov, je veľmi veľa slušne povedaných chýb. Hovoril o tom pán minister. Ja už to nebudem. Spomeniem len jednu poznámku z toho, kde sa uvádza, a to som rád, že tam je, že „domnievame sa, že individuálne zlyhanie umožnil nezákonný systém policajného cvičenia“. O tom, že to bolo individuálne zlyhanie, tvrdil aj pán minister. Ja som rád, že ste mu dali tým aj za pravdu. A teraz k tomu systémovému.

    Opoziční poslanci veľmi často používajú výraz systémové opatrenia, systém a podobne. Ja sa dotknem zopár tých systémových opatrení. Spomeniem niektoré a spomeniem ich práve preto, lebo aj pán Abrhan, aj predtým pán Hrušovský a niektorí ďalší sa pýtali, že čo ešte má urobiť pán minister, aby bol odvolaný? No ja si myslím, že keď niekomu niečo vytýkam, a nebodaj ho idem odvolávať, tak by som mal dať na takú misku váh to pozitívne a to negatívne. A na základe toho výsledku by som si mal povedať, či to odvolanie je namieste, alebo nie je namieste. Preto teda sa pokúsim naozaj len telegraficky spomenúť niektoré opatrenia, ktoré boli prijaté za ministrovania pána Kaliňáka a ktoré jasne hovoria o tom, že urobil veľký kus práce na to, aby naši policajti, hasiči a záchranári mohli v kľude pracovať, aby mali dobré sociálne zabezpečenie a dobré a kvalitné materiálne vybavenie, ktoré v minulosti nemali.

    Už krátko po nástupe vlastne pán minister zaviedol jeden dôležitý dokument, ktorý má názov Zásady kariérneho postupu. Tam každému policajtovi bolo jasné, akým spôsobom má pred sebou kariéru, keď ju bude chcieť si budovať. Následne na to tam boli dosť zásadné štrukturálne, obsahové zmeny vo vzdelávaní policajtov, čo je, myslím si, veľmi dôležitá vec. Zaviedol príspevok na bývanie, a tým pomohol stabilizovať políciu, pretože každý rok boli problémy s počtom policajtov, robili sa nábory. Myslím si, že s veľkou odozvou sa medzi policajtmi, a mám to z ich vyjadrení, stretlo aj zrušenie zaradenia príslušníkov Policajného zboru pod vojenskú jurisdikciu, čím vlastne aj našich slovenských policajtov dostal na tú úroveň, ako sú policajti v krajinách Európskej únie.

    Samozrejme, spomenul to aj on, spomeniem aj ja, že legislatívnymi zmenami výrazne stabilizoval osobitný účet sociálneho zabezpečenia policajtov. Zaviedol nový systém odmeňovania príslušníkov Policajného zboru, ktorý zatraktívnil povolanie policajta, a to tak výrazne, že už našťastie polícia nemusí robiť nábor do svojich policajných zložiek, ale dovolí si robiť výber. Stačí sa ísť pozrieť na hociktorú krajskú alebo okresnú políciu a zistíte, aký enormný nárast je záujemcov o prácu v polícii a aké náročné kritériá teraz ten, kto chce byť policajtom, musí splniť.

    Toto a mnohé ďalšie sú tie systémové veci, za ktoré nesie zodpovednosť pán minister Kaliňák a za ktoré mu patrí naozaj naše poďakovanie a hlavne mu za to ďakujú aj tí, ktorí tu vonku dnes stáli a o ktorých tak často hovoríte, že by tam stáť nemali.

    Vážený pán minister, opozícia vám vyčíta nielen to, že údajne bola vložená výbušnina do batožiny občana Slovenskej republiky, ale aj iné tzv. kauzy. Telegraficky sa ich dotknem, pretože tu si vždy každý vytiahne tú jednu a na nej si robí to svoje vystúpenie.

    Hedviga Malinová. Vážené dámy a páni, kto spochybnil, okrem politikov a advokáta Hedvigy Malinovej, doterajší postup a doterajšie závery? A prečo nepočkáme na rozhodnutie Generálnej prokuratúry, kde to je? Počkajme, budeme vedieť výsledok a potom hodnoťme.

    Kauza Tupý, nešťastná kauza vraždy mladého študenta. Skúste sa ísť pozrieť, ako sa robilo vyšetrovanie osem mesiacov? Skúste a zistíte, že vlastne sa neurobilo takmer nič, navyše sa vyšetrovanie s tým nič nerobením výrazne skomplikovalo a práve až pod vedením ministra Kaliňáka sa vlastne ten páchateľ dostal tam, kde dostal. Žiaľ, svedkovia sú takí, akí sú, raz povie tak, raz povie ináč a potom aj dobrá práca policajtov končí niekde inde.

    Zásahy voči demonštrantom proti čínskemu režimu a na futbalovom štadióne v Dunajskej Strede. Neviem, kde ste boli vy, keď bol ten zásah proti čínskym demonštrantom, ale ja som tam zhodou okolností v okolí bol. Videl som, čo sa tam dialo, mám možnosť posúdiť aj zásah policajtov a osobne si myslím, že mohli byť možno razantnejší. Ale čo je pre mňa podstatné a dôležité, že oba tieto zásahy, aj proti čínskym demonštrantom, aj proti Dunajskej Strede, boli preverené inšpekciou ministerstva vnútra pod dozorom prokuratúry. A nič nebolo zistené, žiadne porušenie. Ja viem, že niektorým sa hodí pre svoju politickú kampaň alebo nejaký rozruch aj to, keď polícia zakročí voči „tiežfanúšikom“ nejakého futbalového klubu. Mám osobné skúsenosti, lebo nejaký ten čas som pôsobil tam, kde som pôsobil, a veľmi často som chodil na športové podujatia, kde chodili tzv. fanúšikovia nie kvôli športu, ale kvôli vyvolávaniu nepokojov. Možno by moja otázka znela pre tých, ktorí tam vtedy boli a tvrdia, že ten zásah bol neadekvátny: Koľkokrát predtým a koľkokrát potom tam boli títo fanúšikovia? Hovorí sa o nich, že je to tá tvrdá časť Ferencvárosu Budapešť. Ja nespochybňujem žiadneho fanúšika, ktorý tam ide a má svoj spôsob fandenia, ale spochybňujem všetkých tých, ktorí hovoria, že tí, ktorí provokovali, mali tam protislovenské názvy a podobne, že tí išli na futbal preto, aby sa zabávali futbalom.

    Mučenie rómskych chlapcov. No, samozrejme, je to strašná tragédia a zhodou okolností jeden policajt z dediny, kde som vyrastal, pôsobí práve v tom okrese, kde sa to stalo. Pozitívne je, že bola vyvodená zodpovednosť. Ale ja by som sa rád spýtal, lebo som sa nedočítal o tej veľkej kauze, ktorá sa stala, keď zomrel na následky bitky Róm Karol Sendrej. Kto, aké veci vyvodil z toho, čo sa urobilo? Kto až dostal tých policajtov tam, kde teraz sú? Kedy sa to stalo? Čo bolo dovtedy? Ako sa to točilo, len aby z toho nebolo obvinenie pre tých pravých, ale tých Rómov?

    A posledná taká poznámka na kauzu Červenka. Ja ju vôbec nepovažujem za nejakú dôležitú, ale veľmi často to tu bolo pertraktované a v tom čase bola aj veľká medializácia a veľká hanba slovenskej polície. No myslíte, že dovtedy takéto problémy neboli? Ale boli. Za osem rokov ich bolo 25, za posledný rok pred voľbami 2005 ich bolo 8, za štyri mesiace vlády, pardon, ministrovania pána Pada ich bolo 5. A len jednu takú „pikošku“, aby ste si vedeli posúdiť, ja to nehovorím preto, že ony boli, ony boli a zrejme aj budú. Ale aký výsledok bol z toho pre políciu, či boli prijaté opatrenia a či sa tomu do budúcna nejakým spôsobom zamedzovalo?

    Tak vám poviem len jednu, v marci 2006 obvinený, nebudem menovať kde, sa vyvliekol z pút a utiekol, policajt si odbehol na WC. Počas úteku stihol zobrať z miestnosti 20-tisíc slovenských korún, vyskočil z okna a odišiel taxíkom. To, že sa stalo, je hanba tých ľudí, ktorí tam pracujú, ale sankcia nie je známa. A boli predtým tiež také veci, kde vôbec nesankcionovali tých policajtov, neboli vyvodzované žiadne dôsledky, a ak, tak 5 % z platu na jeden alebo dva mesiace. Tým som chcel len povedať, že ono naozaj niekedy je aj vedieť posúdiť, že prečo to tí ľudia rozprávajú, ako to bolo spomenuté, bojovník proti alebo za rómske práva pán Kužma, kde bol vtedy, keď ten Sendrej zomrel?

    Vážené dámy a páni, bolo by možné hovoriť o takýchto pozitívach ministra veľmi dlho ešte, ale myslím si, že pán predseda vlády to veľmi chronologicky a jasne povedal. Bolo by možné tiež spomenúť problémy z minulosti. Nebudem to robiť, pretože kto pracuje, a 23-tisíc policajtov, chyby sú, len ich nespolitizovávajte, lebo vy to robíte. Vy každú takúto kauzu ste využili na spolitizovanie proti tejto vláde, proti ministrovi Kaliňákovi a, samozrejme, proti premiérovi.

    Na záver vám vlastne chcem, vážený pán minister, nie je tu, ale tu si, prepáč, chcem poďakovať za všetkých policajtov, hasičov, záchranárov za to, čo sa pod tvojím vedením v rámci ministerstva podarilo urobiť. Pretože na to, aby sa takéto problémy a kauzy a osobné zlyhania v budúcnosti nevyskytli, bude treba naozaj vytvoriť policajtom aj hasičom dobré podmienky na ich prácu. A vďaka pánovi ministrovi Kaliňákovi tieto podmienky za tie tri a pol roka, netvrdím, že v minulosti nie, ale obzvlášť za tieto tri a pol roka boli vytvorené vo veľkom množstve.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Lipšic, Zsolt Simon. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len veľmi stručne. Ja som odporučil poslancom vládnej koalície, aby ak majú problém s kauzami z minulosti, zvolali mimoriadnu schôdzu a riešili tie kauzy. Nie je problém. Akékoľvek. Majú väčšinu, kedykoľvek môžu zvolať schôdzu, odsúhlasiť si jej program, nie je problém. Ale tá absurdnosť poukazovania stále na minulosť sa ukázala aj u pána poslanca Jasaňa, ktorý spomenul prípad Karola Sendreja, však? V tom čase bol ministrom vnútra, dnes už nebohý, Ladislav Pittner. To ideme vyťahovať už kauzy nebohých ministrov na tejto pôde? To už tak ďaleko sme? To už naozaj považujem za prekročenie nejakej takej, takej rozumnej hranice.

  • Slovo má pán poslanec, s reakciou pán poslanec Jasaň má slovo.

  • Reakcie z pléna.

  • Áno, ďakujem, je to tak.

    S faktickou poznámkou pán poslanec Zsolt Simon.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega Jasaň, úprimne musím povedať, že z vášho vystúpenia som trošku rozčarovaný. Spomínali ste, že väzni utekajú, ušli polícii. Áno, odchádzajú aj s putami, takže odnášajú štátny inventár. Za nás aspoň ten inventár zostal.

  • S reakciou pán poslanec Jasaň, má slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, nemal som vôbec ten úmysel, aby som škandalizoval bývalého ministra. Vôbec nie. A ináč bolo to za pána, za ministrovania, ak sa nemýlim, pána Šimka, ale to nie je podstatné. To nie je podstatné. Ja som len chcel ukázať váš spôsob, akým spôsobom vy škandalizujete, a nič viac a nič menej. Aj ten príklad, ktorý som uviedol o tom úteku, je len o tom, že boli oveľa väčšie škandály, na ktoré ste v tom čase nereagovali, nič viac, nič menej. Keby som bol chcel ísť spätne, tak toho by bolo veľmi veľa, ale to som neurobil.

    Pán Simon, poď na kávu a tam ti to niečo poviem.

  • Mám informáciu, že pán poslanec Juraj Horváth sa vzdáva svojho vystúpenia v rozprave, takže máme posledného rečníka pána poslanca Fronca, má slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ubezpečujem vás, že to nebude dlho trvať, určite nebudem viac ako 10-15 minút.

    Viete, kladiem si otázku, že čo je najdôležitejšie v zdravotníctve, v nemocnici. Lekár? Sestry? Alebo v prvom rade dobro a zdravie pacienta? Samozrejme, že treba vytvoriť aj dobré podmienky pre lekárov a sestry, aby sa mohli dobre o toho pacienta starať, aby čo najskôr vyzdravel. A preto si myslím, že rovnako je fajn, ak pán minister má uznanie od policajtov, ale základným poslaním jeho a celej polície je starať sa naozaj o bezpečnosť občanov a chrániť ich.

    A aká je skutočnosť? Predsa len bolo by dobré si to trošku pripomenúť. Musím povedať, že sú okamihy, keď aj vo mne niektoré veci vyvolávajú obavy a strach. Začnem s tým, čo som tu už raz spomenul, 14. november 2006. Dvaja bývalí policajti, dokonca špeciálni, a jeden ešte v tom čase fungujúci policajt, organizovane zavraždili podnikateľa Kubašiaka. Či to bolo vyrovnávanie účtov alebo čo, to nie je podstatné. Podstatné je, kto to urobil. Ja si myslím, že každému normálnemu človeku v tejto krajine musí také čosi vyvolať obavy, to je presne proti tomu, čo je ich poslaním.

    Druhý príklad Košice, ktoré tu boli spomínané, a tie deti. To je jedno, že to boli rómske deti. Bežný občan si položí otázku, no a keď tam budem ja a budú ma vyšetrovať a bude sa im to nepáčiť, ako budú proti mne postupovať? To nie je ochrana občanov, to je čosi, čo skôr v nich vyvolá strach.

    Tretí príklad je tá výbušnina, nechcem to už ďalej tuná rozvíjať, ale predsa. Zhodou okolností mám dosť stykov s mladými ľuďmi a ich obavy sú, keď pocestujú. Viete si predstaviť, že by zacestovali do Spojených štátov? V tejto atmosfére, ktorá tam je s teroristami? A náhodou by to tak bolo? Alebo nebodaj do Thajska? A ich obavy sú opodstatnené.

    A posledné, to je jedno, či tu boli tí policajti v civile, jednoducho sú to ľudia, ktorí majú sa starať o bezpečnosť občanov, a ak vyvolávajú istým spôsobom nátlak, je to nátlak, nedá sa to inak nazvať, je to nátlak istým spôsobom tuná na poslancov a na snemovňu, aby istým spôsobom konali. Ja si myslím, že to je takisto vec, ktorá nie je dobrá.

    Prečo to všetko hovorím? Viete, pán minister, dúfam, že mi nepoviete, že zrak aj sluch moje ma chcú oklamať, lebo ja som vás videl v televízii, keď ste povedali, že zodpovedný je policajt, je to jeho osobné zlyhanie a jednoducho vy tú zodpovednosť necítite. No, žiaľbohu, keď je niekto ministrom, je zodpovedný, aspoň politicky zodpovedný teda, aby som to presne povedal, prakticky za všetko, čo sa tam udeje, a za mnoho vecí, za ktoré objektívne naozaj nemôže. Ten minister za veľa vecí nemôže a nemôže zasiahnuť, ale tá zodpovednosť tam celkom iste politická existuje a z tej sa nedá uhnúť. Ja si vôbec nemyslím, že byť ministrom, ako si to niektorí ľudia myslia, je med lízať, to určite nie. Je to kopa nepríjemností, kopa starostí.

    A v tejto súvislosti, vážení kolegovia, ja by som tu uviedol príklady. V Austrálii v októbri 2004 ministerka spravodlivosti Roberts odstúpila, keď zo súdu pri pojednávaní unikli štyria zločinci. Na Novom Zélande ministerka Hops odstúpila po tom, čo bola podozrivá, že administratívne nedostatočne ošetrila svoju registráciu pri voľbách. V Belgicku už spomínaný prípad, keď ušiel pedofil Dutroux, odstúpil minister spravodlivosti a šéf polície. V Portugalsku odstúpil minister, keď padol most. Určite ho nestaval, ten most bol dávno starý. Prečo to tu spomínam?

  • Reakcia ministra.

  • Pán minister, buďte taký láskavý, reagujte potom, keď hovorí poriadok, ja nemám s tým problém, keď budete reagovať, ja vôbec nemám chuť dokonca byť na vás útočný, ako vy to dokážete byť, a z jednoduchého dôvodu, necítim pocit si niečo s vami vyrovnávať. Jednoducho to, čo som teraz povedal, vážení kolegovia, a obraciam sa na vás, z vládnej koalície, to tie príklady odstúpenia ministrov, to, prosím vás, bolo citovanie poslancov zo strany SMER, ktorí takto argumentovali v minulom volebnom období v rokoch 2002 – 2006. Ja s niektorými tými vyjadreniami dokonca sa nestotožňujem, ale boli to vaši poslanci, ktorí toto používali pri odvolávaní ministrov. A tak vás chcem len požiadať, aby ste jednoducho mali trošku historickú pamäť a rovnali a merali rovnakým metrom. Teraz aj v minulosti.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami poslanci Podmanický, Géci, Pelegrini.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja chcem len doplniť pána exministra školstva, že na Slovensku neodstúpil bývalý minister školstva, keď spôsobil škandál s maturitami, ktoré v dejinách Slovenska žiaden minister tak nespochybňoval maturitné skúšky ako práve bývalý minister Martin Fronc, ale neodstúpil.

  • Ja by som sa vrátil ešte ku svojmu kolegovi, keď dovolíte, k pánu poslancovi Viliamovi Jasaňovi...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Nie je to možné, bohužiaľ, pán kolega, môžete reagovať iba na posledného rečníka vystupujúceho v rozprave.

  • V poriadku, ja sa dostanem.

  • Reakcie z pléna.

  • No ale naňho sa musíte obrátiť. Dobre, ďakujem. Slovo má pán poslanec Pelegrini.

  • Ďakujem pekne. Veľmi pozorne som počúval vyjadrenie pána kolegu Fronca, ale priznám sa, že polovicu som ani tak nejako veľmi nevnímal, lebo stále mi ešte v hlavne znejú slová pána bývalého predsedu parlamentu Národnej rady, druhého najvyššieho ústavného činiteľa vtedy v štáte, ktorý povedal, že za jeho éry si pamätá z materiálov, ktoré majú k dispozícii, môže povedať – a povedal to tu, za tým kecpultom –, že tento štát sa za jeho čias bránil aj takými spôsobmi, ktoré nie vždy boli v súlade so zákonom a častokrát boli na hranici ľudských práv. Tak potom s pánombohom slušný človek!

  • Prosím, pán poslanec, naozaj na predrečníka, je to povinnosť vyplývajúca z rokovacieho poriadku, myslel som si, že príde nejaký súvis. Ďakujem.

    S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne. V podstate nemôžem reagovať na niektoré vyjadrenia, pretože nevidím vôbec súvis s tým, čo bolo povedané, ale predsa zareagujem na kolegu Podmanického.

    Ja som vás vyzval, aby ste merali rovnakým metrom. Je všeobecne známe, keď už o tom hovoríte, že za súčasnej vlády, za ministra Mikolaja testy boli známe a zverejnené na internete oveľa prv. To bolo všetko v poriadku. Ale to nie je podstatné. Ja priznal som a priznávam, že bola chyba, v tom prípade ja som sa na päte otočil v Londýne, prišiel som a ešte večer, v ten večer, keď sa to stalo, som vystúpil a som povedal, že čo chcem urobiť a ako budem reagovať. Takže myslím, že je to trošku rozdiel, keď o tomto hovoríme. Ale priznal som, že bola chyba.

    Áno, stane sa chyba a ja nevyčítam pánovi ministrovi natoľko, že sa stala chyba, ja som si, myslím si, že som sa dosť jasne vyjadril, vyčítam, že sú to mnohé, viaceré vážne chyby a postoje, akými postupoval v tom prípade. A vás som len požiadal, pán kolega Podmanický, rovnako aj všetkých ostatných, aby ste merali rovnakým metrom. Očakával by som, naozaj to, čo som už povedal vo faktickej poznámke, istú reflexiu, prirodzenú reflexiu, aspoň povedanie, no tak je to predsa len vážna chyba, stane sa, aj od vás by som to bol očakával. Ale, žiaľbohu, zdá sa, že sa toho ešte tak rýchlo nedočkáme.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Dobre, ďakujem. Hoci vystúpili všetci riadne prihlásení rečníci do rozpravy, o slovo ešte požiadal v zmysle rokovacieho poriadku pán minister Kaliňák, takže má slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, pán navrhovateľ, pán spravodajca, ja už som asi väčšinu vecí povedal v prvom vystúpení – teraz som zistil, že sa v parlamente kradne, ukradli mi poznámky.

  • Povedané so smiechom.

  • Ale zistil som, že vlastne aj tak nebolo veľmi na čo reagovať v tej druhej polovičke. Väčšinou to boli, by som povedal, buď také invektívy osobného alebo iného charakteru, ja ich nebudem vracať, aj som mal niečo na jazyku, ale som si povedal, že to nemá veľký význam.

    Tie základné veci boli povedané predovšetkým pánom Lipšicom a pánom Palkom, to sú vlastne obidvaja bývalí ministri, takže s nimi si aj tie názory vymieňame. A ostatné boli skôr politické, alebo teda od ľudí, ktorí – nechcem hodnotiť ich dokonalú znalosť systému orgánov činných v trestnom konaní.

    Čiže na záver by som rád povedal ešte raz všeobecne, že policajné chyby a individuálne zlyhania ľudí – aj učiteľov, lekárov, baníkov, kohokoľvek vrátane policajtov – sa diali, dejú a môžem vás zodpovedne uistiť, že sa ešte diať budú. Som presvedčený, že ešte do konca volebného obdobia bezpochyby sa zopár vecí stane. Ale taký je život. Taký je život, taká je niekedy rutina, na ktorú človek zabudne, taká je niekedy prílišná odvaha, prílišne rýchle vyhodnotenie informácií, všetko, čo sa nám za historické veci udiali.

    Keď ste sa rozhodli, že teda som za to zodpovedný, tak bezpochyby som. A keď som povedal, že na svojich policajtov, ktorých môžem nazývať takýmto spôsobom, len pokiaľ ešte teda mám tú česť sedieť na tejto stoličke, som za nich zodpovedný a bezpochyby som na nich za tieto tri a pol roka aj veľmi hrdý. A som na nich hrdý aj naozaj s týmito chybami, pretože aj z nich sa učíme a bez nich by sme sa nepohli ďalej.

    Pred chvíľkou som vám vymenoval objektívne štatistiky nelatentnej kriminality, to znamená tej, ktorá, keď sa stane, je vždy určite zaregistrovaná, tej, ktorá otravuje ľudí pravidelne u nich doma a nie je dôvod o nej klamať, akým spôsobom sa vyvíjala. Som ako minister naozaj rád, že je to ich úspech, im sa to podarilo, že slovenská spoločnosť je teraz bezpečnejšia, je kľudnejšia. Každý človek prežíva trestný čin, zásah do jeho súkromia a my sme povinní a hlavne policajti sú povinní im vždy v tejto situácii pomôcť.

    Môžeme urobiť tisíc prieskumov o dôveryhodnosti, o prijateľnosti, o tom, či sa niečo stalo, alebo nestalo, ale jednu vec som si istý, že keď sa ľudia cítia byť ohrození, zavolajú číslo 158. A to je, a zatiaľ neberú spravodlivosť do vlastných rúk, a to je znakom, že polícii dôverujú, keď sú v ohrození. Keď je ohrozený život, volajú rovnako aj na číslo 150, aby sa dovolali hasičom, alebo v horách horskej službe. O týchto všetkých ľudí mám ja ako minister povinnosť sa postarať a to aj robím. A za všetky chyby, ktoré pri ich výkone činnosti sa stanú, sa pravidelne zodpovedávam na výbore pre obranu a bezpečnosť. A keď ste sa ako opozícia rozhodli, tak sa zodpovedám aj tu.

    Či je to politikárčenie, alebo nie je, to nechám na hodnotení komukoľvek inému a zbytočne o tom nebudeme dlhšie diskutovať, keďže takto ste si to predstavovali, takto je to nakreslené.

    Zo všetkých tých dôkazov, ktoré sme predložili a ktoré sa vám zdajú neuveriteľné, ale sú také, čo potvrdzuje aj hlavný policajný kynológ a všetci riaditelia hraničnej polície, že tieto výbušniny sa medzi batožinu vkladali, vkladajú a, bohužiaľ, teraz sme prerušili a vymýšľame systém, ako to robiť, aby sme boli úspešní aj v budúcnosti. Je to nevyhnutné preto, aby bola zachovaná bezpečnosť.

    Mňa naozaj veľmi mrzí, mňa naozaj veľmi mrzí, keď policajt v záujme dobrej veci, v záujme ochrany bezpečnosti zlyhal a zabudol vzorku tam a jeho konanie umožnilo, aby bola spôsobená takáto kauza.

    Nerobil to preto, ako sa stalo aj u mojich predchodcov, to je moja taká obľúbená príhoda, kedy v uniforme napochodoval do potravín a už do odvážených jabĺk si priložil ďalšie, aby takto ukradol o 1,5 kg jabĺk viac, to je zahanbujúce. Ale tiež individuálne zlyhanie. A myslím, že som sa na túto tému ani nikdy ministra nepýtal práve preto, že ešte stále napriek tomu, ako sme boli tvrdí v opozícii, dokážeme rozlíšiť medzi štandardnými individuálnymi chybami a chybami, ktoré sa stanú vtedy, keď minister zle rozhodol, zle riadil akciu alebo iným spôsobom zasiahol do konania polície.

    Aj v tomto prípade mi je vyčítané, že som neskoro reagoval. Nepatrí medzi povinnosti ministra – a naozaj by som rád videl ten zákon, kde je to napísané –, aby som reagoval, hneď skákal pred kameru a hovoril veci, ktoré nemám overené. Mojou úlohou ale je, aby okamžite, ako som sa dozvedel informáciu, čo v tomto prípade bol utorok obed, to znamená 3 dni, dobre rátam?, 3-4 dni po incidente som začal znižovať tie následky, ktoré boli pre nášho občana spôsobené, zabezpečil jeho bezpečie do jeho domu v Írsku a následne na Slovensko. Aby som sa postaral o to, aby situácia nemohla vzniknúť znova, aby som sa postaral o to, ako komunikovať s írskymi orgánmi, vyšetriť vec a získať prvé informácie. Niekto možno má vo zvyku bez toho, žeby mal dostatok informácií, skákať pred kamery a hovoriť o tom, ja nie. Vždy si situáciu najprv chcem ozrejmiť a snažiť sa hovoriť veci, ktoré mám podložené. A to platí od začiatku, kedy som sa stal politikom, dostal do politiky.

    Z môjho pohľadu by som teda prešiel aj k ďalším veciam, z ktorých sme obvinení. Túto situáciu vyšetrujeme, bude čoskoro uzavretá, hlavné veci som vám povedal, kde sa chyba stala, vyhlásenia od policajných odborníkov aj od samotného poškodeného vám však nie sú dostatočne dobré, lebo všetci ste to videli lepšie, počuli lepšie a boli ste asi zrejme prítomní. Ja vás presviedčať nebudem, je to vaša politická hra, hrajte ju, ako najlepšie viete.

    Rád by som sa vyjadril k ďalším veciam, pretože, samozrejme, sa tu otvárali všetky možné ďalšie kauzy. Tak dovoľte, aby som pár vetami spomenul napríklad Hedvigu Malinovú. Poprosil by som pána Szigetiho, keď už ma chce citovať, aby ma citoval úplne a nevystrihoval z viet kusy tak, aby to vyhovovalo jeho prejavu. To, čo som povedal na tlačovke, za tým si plne stojím, a keby som to tu mal napísané, tak to prečítam ešte raz. Tak ako rozhodla prokuratúra, ktorá potvrdila zastavenie tohto trestného konania, tak sa odvtedy s touto kauzou nič nestalo.

    Ja neviem, či niekto pozná dobre Trestný poriadok, prípad Hedvigy Malinovej je uzavretý tri roky. Tri roky. A neviem, keď niekto má chuť spochybňovať rozhodnutia v tejto veci, môže sa obrátiť na príslušný orgán. To, čo teraz sa vedie a v čom polícia nemá žiadnu účasť, tri roky polícia o prípade Hedvigy Malinovej nevie. Tri roky tento prípad robí prokuratúra, ktorá začala trestné stíhanie v inej veci. Asistujú vyšetrovatelia, ktorí musia vykonať úkony, ktoré povie prokuratúra, a väčšinou všetky úkony aj tak robí prokuratúra. A je to v úplne inom trestnom čine ako ten, ktorý sa riešil v auguste. Ten prípad je tri roky uzavretý. Ak niekto má exhibíciu pred novinami a snaží sa ovplyvňovať verejnosť, robí to advokát, ale to je jeho práca. Advokát má klienta obhajovať, má ho obhajovať aj nepravdivými, akýmikoľvek informáciami, ktoré pomôžu zľahčiť jeho situáciu, pretože jeho klient je tresne stíhaný.

    Prípad, ktorý sa vyšetroval v auguste, bol uzavretý. A žiadny z dôkazov, ktoré svedčili o tom, že sa to nestalo, nebol spochybnený. Hovorilo sa o nejakej karte, či bola, alebo nebola blokovaná. Pozrite sa, existuje vyšetrovací spis, existuje spis operatívny. A ja môžem povedať ešte raz, na prípade robilo 280 alebo možno viac policajtov, ja si tie čísla už nepamätám, ale tie veci, ktoré tam sú, sú absolútne platné. Každá jedna. A za ňou si každou jednou stojím.

    To, čo sa dneska deje, že na jednej strane stojí mediálny advokát aj s ďalšími kolegami, ktorí robia okolo toho reklamu, a na druhej strane stojí niekoľko znaleckých posudkov. Ale to je vec prokuratúry, ja ten spis nepoznám, odkedy je tu prokuratúra. Viem, že sú spochybnené posudky, tak sa robia nanovo. Ten prípad mohol byť uzavretý dávno. Ale ešte raz, to je prípad Generálnej prokuratúry, nie polície. Čiže ak niekto hovorí v súvislosti s Hedvigou Malinovou a s políciou, veľmi sa mýli a nevie, ako to je.

    Pán poslanec Gál, venuje sa polícia prípadu Hedvigy Malinovej, odkedy bolo uzavreté trestné stíhanie, oznámenia, ktoré ona udala, kedy bolo zastavené, pretože trestné stíhanie pre čin, pre ktorý bolo vedené, sa nestal? Teda čin, pre ktorý bolo vedené trestné stíhanie, sa nestal? Odvtedy polícia na tomto prípade v danej zostave nefunguje.

    Čiže by som poprosil, aby ste aj v tejto súvislosti hovorili len fakty. Nie to, čo si prečítate od advokáta, lebo to je jeho právo tak hovoriť. A aj vaše právo je veriť tomu, čo hovorí. Ja to nespochybňujem. Ja vám hovorím za nás, že keby tá situácia bola dnes, urobím presne to isté. Presne to isté.

    A hlavne preto, že si treba spomínať na to, čo pán Bugár mi vtedy hovoril, prečo nevystúpite, čo ti pán, sám pán minister, trvá vyšetriť na takom jednoduchom prípade viac ako tri dni? Chceme, aby ste mali stanovisko. Na to nás vyzývala predsa aj maďarská vláda, maďarský parlament prijal uznesenie, všetci chceli stanovisko. Tak sa urobila tlačová konferencia po uzavretí prípadu. Niekto hovorí, prípad nebol ešte oficiálne uzavretý, lebo to nebolo právoplatné, lebo strana mala možnosť podať odvolanie. Sťažnosť, prepáč, sťažnosť. Bezpochyby má pravdu. Po tom, čo to vyšetrovateľ uzavrel, my sme urobili konferenciu. Urobili sme to asi predtým, než bola podaná sťažnosť. Sťažnosť ale na rozhodnutí polície aj tak nič nezmenila. Keď toto je výčitka, nech sa páči, prosím, môžete mať pravdu, informovali sme predtým, než to bolo úplne uzavreté. Nakoniec to bolo uzavreté, ale presne tým istým prípadom.

    To, prečo je teraz vedené konanie na Generálnej prokuratúre, je úplne iný prípad. Úplne iný prípad. Čiže ešte raz poprosím, aby ste to oddeľovali. A až budem mať možnosť sa vyjadriť k úplne celému prípadu, rád tú tlačovú konferenciu urobím ešte raz po tom, čo Generálna prokuratúra na jednu alebo druhú stranu prípad uzavrie. Ten, ktorý sa dnes vedie. Nechceme vtiahnuť Policajný zbor do diskusie s advokátom, pretože ten, my hovoríme objektívne, on si veci prekrúca a robí podľa toho, ako potrebuje. Ale to je jeho právo, dokonca si myslím, že to je jeho morálna povinnosť otočiť všetko tak, aby mal pravdu on, lebo je advokát, za to je platený. Advokát nikdy nemá hovoriť, že jeho klient je vinný. Bolo by to dosť vtipné a hlavne advokáti by boli úplne zbytoční. Čiže ešte raz, za tým, čo sme si povedali, si stojíme.

    Čo sa týka kauzy Tupý, tá mi tu tiež bola vyčítaná. Zabudli sme, vážená opozícia, že Daniel Tupý bol zavraždený za vašej vlády? A že osem mesiacov ho vyšetrovala vaša vláda, tento prípad? Áno, mohli sme byť alibisti a povedať, nehnevajte sa, otcovi Daniela Tupého som mohol: Pán Tupý, viete, obráťte sa na mojich kolegov predchodcov, oni tú vec riešili. Prečo sa im to nepodarilo, ja neviem, viete, po ôsmich mesiacoch sa už vražda nevyšetruje, pretože všetky stopy sú zahladené. Keď dostanete novú informáciu, môžete znova začať, ale v tomto prípade proste už nie je horúca stopa. Po čom máme ísť? Keby sme to urobili, kto by nám čo mohol povedať? Kto by nám mohol čo povedať, že po ôsmich mesiacoch sme dali ruky preč od prípadu, ktorý nebol vyšetrený?

    A nehovorím, že je to vina pána Pada alebo pána Palka. To robil konkrétny vyšetrovací tím, ktorý proste tú situáciu neurobil. Dneska vám povie každý vraždár, že: Fúú, tak ako bolo zaistené miesto činu, tak to bolo úplne šlendriánsky urobené! Riadil snáď to vyšetrovanie jeden z ministrov? Veď vyšetrovatelia sú nezávislí. Nikto nikomu nič nemohol nariaďovať. Proste tá situácia nebola vyšetrená.

    Ale predsa len sa našli nejakí odvážni policajti, ktorí povedali: Nás to hnevá. Nás hnevá, že takýmto spôsobom zomrel mladý človek, a chceme to šetriť a máme v sebe tú odvahu, že chceme do toho ísť. Tak sme tomu tímu dali voľné ruky. Ten tím objasnil ten prípad a postavil obžalovaných pred súd. Súdu sa zdali dôkazy slabé a nepresvedčivé, lebo niektorí zo svedkov zmenili výpoveď. Popravte ma za to, prosím. Aj mne je ľúto, že zmenili výpoveď, ale som presvedčený, že ten prípad objasnili. Buď nájdeme nové dôkazy, alebo v tom prípade všetko, čo bolo povedané v čase vyšetrovania, nebola pravda. Ale tento tím mohol byť alibista, a nebol. Sú v Policajnom zbore, a to je prakticky väčšina všetkých policajtov, odvážni ľudia, ktorí chcú naprávať nespravodlivosť. A to ukázali aj v kauze Tupý. Vyčítať tomuto vedeniu nevyšetrenie kauzy Tupý je neznalosť histórie a povrchné politikárčenie – a úbohosť. Úbohosť, lebo sa chcete priživiť na nešťastí niekoho iného.

    Rehák, Valko, Františkáni. Vážené dámy a páni, kto je právnik, vie, kto dáva príkaz na domovú prehliadku? Kto schvaľuje domovú prehliadku? Môže snáď polícia na základe svojho vlastného rozhodnutia robiť domovú prehliadku? Je možné, aby sa urobili následne, keď zistí niekto, že sa robí domová prehliadka, opatrenia, aby teda aspoň to bolo primerané? To znamená, obviniť políciu z toho, že niečo chcela robiť, keď trestné stíhanie kontroluje a dáva príkazy vyšetrovateľom prokuratúra a súd, je smiešne. A robiť z toho politickú kauzu je nešťastné.

    Ak vy ste mali tú tendenciu, že ste ovplyvňovali vyšetrovateľov a hovorili im, čo ste robili, to je váš prípad. Pán poslanec Hrušovský, povedal si, že SIS-ka porušovala zákon. No tak ja neviem, možnože, možnože ste dávali príkazy vyšetrovateľom, možnože ste ich naučili, ale ja o tom silne pochybujem. Je tu pán poslanec Palko. Pán poslanec, dali ste niekedy príkaz vyšetrovateľovi, ako má vyšetrovať? Podľa mňa nikdy. A to isté pán Pado. Veď vyšetrovateľ si nedá diktovať, čo má robiť, pretože jemu diktuje prokurátor a sudca. To sú veci, ako fungujú orgány činné v trestnom konaní. Dokonca do polovičky vašej vlády vyšetrovatelia ani neboli súčasťou Policajného zboru, lebo je to osobitný orgán orgánu činného v trestnom konaní. A potom boli spojení len kvôli tomu, aby kriminálka lepšie pracovala s vyšetrovateľmi. Tak ako môže byť politicky dané, že – čo si myslíte, že ja som sa ráno zobudil a povedal som, urobte prepad u Františkánov, zatknite Reháka a Valka?

    Mimochodom, po mojom nástupe na ministerstvo som napríklad na Úrade boja proti organizovanej kriminalite do tejto kauzy neurobil jedinú zmenu, s výnimkou viceprezidenta Spišiaka. Celý ten tím tak, ako bol, bol pôvodný. A vyšetrovateľ, ktorý viedol kauzu Rehák, Valko, pracuje dneska u pána Spišiaka. Boli tam snáď nasadení naši ľudia? Nejakí kvázismeráci, nejakí politizujúci policajti? Alebo to bol tím, ktorý bol naučený takýmto spôsobom pracovať a fungoval tak aj ďalej, než sme zistili, že takýmto spôsobom cesta nevedie?

    Ja neviem, ale obviňovať z tých káuz nás je smiešne a hlavne je to neznalosť trestného práva. Absolútna neznalosť trestného práva! Ak vy mne dávate za vinu, že som niečo ovplyvňoval, tak potom všetky ostatné prípady som vyšetroval ja, ja som dával príkazy, ako sa majú vyšetrovať a ja som ich všetky riešil? Veď minister v prípade trestného konania je naozaj len „servisák“, len „servisák“ vyšetrovateľov. Mojou úlohou je poriadková polícia, dopravná polícia a kriminálka. Tá, ktorá naozaj ministrovi spadá reálne. A to je to práve odhaľovanie trestných činov a objasňovanie trestných činov. To je ich úloha. Preto hovorím o tých úspešných policajtoch. Vyšetrovatelia sú najnižší stupeň orgánov činných v trestnom konaní, ale zároveň sú procesne nezávislí, to predsa dobre viete.

    Zásahy voči demonštrantom. Chápem, že sa Strane maďarskej koalície nepáči tá Dunajská Streda, ale všetci vyhodnotili, že je to legálne a zákonné vrátane Generálnej prokuratúry, nie len našej inšpekcie, a aj to bolo zákonné. Ak chcete chrániť fanúšikov, ktorí boli proste vulgárni, brutálni, veď sme to všetci tam videli! Nemáme videozáznam, ktorý by vám to preukazoval? Priznám sa, že jeden mám, ale je rozostrený tak, že by ste tam našli tisíc vecí, lebo je tam vidno len helmy a ľudí, ktorí na nich zaútočili. Akonáhle by som vám ukazoval krúžky, nestačilo by vám to. A preto to ani nebudem s vami riešiť. Jednoducho nie som videopožičovňa na to, aby som to riešil.

  • Smiech v sále.

  • Pre mňa je podstatné, že to vyšetrili orgány a Generálna prokuratúra. A je vybavené. A zasiahli by sme rovnako. Ešte raz hovorím, ten istý prípad, tá istá situácia, rovnako by sme zasiahli. A zastávať sa chuligánov, to je hra s ohňom. To je hra s ohňom. A zastávať sa tých, čo porušujú zákon?

  • Nemyslím si, že zasiahli preto, že tam bola mapa Veľkého Maďarska alebo že predtým pálili slovenskú vlajku. Nemyslím si.

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? Pozrite si YouTube, keď chcete, na videu ich máte, tie pálenia vlajky, koľko chcete, na tom istom štadióne, slovenskej a tými istými... (Reakcie z pléna.) V Dunajskej Strede. Dunajská Streda. Však si pozrite, keď viete tak googlovať, ako vy hovoríte stále, čo tam všetko nahádžete, pozrite si, ako pália slovenskú vlajku! (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) Veď to je pekný office. A čo je na tom neoficiálne? Polícia nebola pri tom, keď to pálili, oni si to sami natáčali. Ako čo ja vám poviem? Ako my netočíme pálenie vlajok, vtedy zasahujeme.

  • Smiech v sále a potlesk.

  • To znamená, viete, vtedy sa vám to možno nepáčilo. Pán poslanec Köteles, páčilo sa vám, keď pochodovala Slovenská pospolitosť s fakľami po Zvolene?

  • Reakcia z pléna.

  • Keby to bolo v Šahách, páčilo sa vám to? Stalo sa to vtedy, keď ste boli pri moci. My sme ich vyzliekli z uniformy. Pracujeme na ďalších bodoch. Súd rozhodol, že sme ich zakázali nezákonne. Okey, chceme mať mohutnejšie dôkazy na to. Ale aspoň s tou situáciou bojujeme a neprizeráme sa. To je rozdiel. Vtedy ste mali protestovať! Vtedy ste mali hovoriť, prečo nezakročujú a prečo môžu pochodovať s fakľami po slovenských mestách. Vtedy som vás nepočul, pán Köteles, vtedy som vás, pán poslanec, nepočul, že by ste v parlamente proste kričali po ministrovi niečo v tomto duchu.

    To isté platí o ďalších zásahoch a ďalších kauzách. Mimochodom spomeniem tie a potom boli kauzy, dobre, idem na to, druhá časť, už končím rýchlo, potom boli tie, ktoré sme povedali, že sme pochybili.

    Kazašská novinárka. Tam sme veľmi rýchlo zistili, že sme urobili chybu. Veľmi rýchlo sme reagovali, mali sme vyhodnotenú rýchlo situáciu, ospravedlnili sme sa, aj sme sa pokúsili ponúknuť odškodné, hovorím tak, ako tu dneska hovorila pani poslankyňa, ja som naspäť ten poukaz doteraz nedostal. A ona hovorila, že ho, teda pani poslankyňa povedala, že bol odmietnutý, ale ja som ho naspäť nedostal. Čiže v každom prípade sa ospravedlňujeme, keď vieme, že sme urobili chybu.

    Tento prípad, prípad Slováka, ktorý mal problémy pri ceste do Írska, to isté platí o zásahu v Košiciach alebo útek Červenku. Ale ja nebudem súťažiť, koľkí utiekli cez záchodové okno za nás, s mojimi predchodcami. Lebo nie je toto úlohou, aby každé záchodové okno strážil minister. Úlohou ministra je, aby policajt sa cítil vo svojej práci komfortne, aby mal čo najmenej dôvodov vyhýbať sa svojej práci a aby mal čo najväčšiu chuť do práce. A to som vám práve prezentoval na výsledkoch, ktoré polícia dosiahla.

    Polícia má za svoju existenciu od vzniku samostatnej Slovenskej republiky najlepšie výsledky. Kriminalita, jej objasnenosť – a tá kriminalita špeciálne, ktorá najviac otravuje ľudí, je najnižšia historicky. Najnižšie sú aj práve obete na cestách. A nielen obete, ale aj ťažko zranení, aj ľahko zranení. Počet dopravných nehôd, mi povedal pán poslanec Pado, že spochybňuje. Možno ich je viac a ja sa k tomu hlásim. Nech je viacej dopravných nehôd, keď nikto nezomrie, nech je ich o 200 % viac, keď sa nikomu nič pri nich nestane. S tým súhlasím. Ale podstatné je, aby sme chránili ľudí. A tam je viacero faktorov, nie je to len zákon alebo prítomnosť polície na cestách, je to rýchly zásah hasičov, rýchle vystrihnutie zraneného z auta, rýchla záchrana, tisíc orgánov, rýchly príchod sanitky, dobrá, kvalitná starostlivosť lekárov, to všetko ovplyvňuje to, že ľudia na cestách menej umierajú. Nie je to len zásluha ministerstva vnútra. Ale bezpochyby a určite možno to nie je rozhodne zásluha – určite, možno, rozhodne, dobrá kombinácia. Inak. Nebude to zásluha ministra vnútra, ale policajtov bezpochyby. Nebude to zásluha ministra vnútra, ale hasičov bezpochyby a zdravotníkov rovnako tak.

    Ja preto nejdem súťažiť, kto je lepší a kto je horší, ja len hovorím, že to, čo policajti dokázali za posledné obdobie, je neuveriteľné a naozaj fenomenálne. To sú výsledky, ktoré tu nikdy neboli. A ja som na nich hrdý, aj s chybami, ktoré sa im stávajú. Ak má byť motiváciou pre policajtov, že za chyby bude v parlamente vždy perzekvovaný minister, tak potom je to super. Ja si odnesiem tie chyby a nech oni si odnesú tie úspechy. To im želám, a preto im želám, aby aj ľudia boli s nimi týmto spôsobom spokojní.

    Všetkým vám veľmi pekne ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. S faktickými poznámkami pán poslanec Bugár, Palko, Janiš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Béla Bugár, pripraví sa Vladimír Palko.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán minister, viete, hovoríte, že nemáte vo zvyku skákať pred kamerou, teraz som vás citoval, no ale my sme v prípade Hedvigy Malinovej videli niečo iné, kde ste s blúzkou v ruke, samozrejme, pred kamerami, možnože ste neskákali, ale ste robili rôzne, rôzne, dá sa povedať, „úkony“ s dôkazovým materiálom. Neboli ste to vy, ktorý tvrdil napríklad v tomto prípade, že sa našli stopy slín na obálke? Mimochodom, tá obálka bola samolepiaca. Neboli ste to vy, ktorý tvrdil, že však ona klamala a zavádzala, že mala zablokovanú bankovú kartu? A pritom polícia zisťovala absolútne iný dátum, iný termín.

    Viete, takže my keď niečo kritizujeme, kritizujeme to, kde ste vy urobili nejakú chybu. My nekritizujeme políciu ako takú. Ešte raz, polícia si myslím, že koná tak, ako má. Ale tieto chyby ste urobili vy. Dokonca generálny prokurátor pripustil, že polícia pochybila.

    Hovoríte, že ja som chcel stanovisko, pán minister. Stanovisko áno, ale nie zneužitie právomoci verejného činiteľa. V § 6 Trestného poriadku sa hovorí o tom, že informovať môžu orgány činné v trestnom konaní a súdy, a nie vy.

    A čo sa týka Dunajskej Stredy, nehnevajte sa, nám nevadí, že polícia robí zásah dosť tvrdý proti futbalovým chuligánom, ak to robí, ale nám vadí, keď zavádzate. Vadí nám to, keď tvrdíte, že máte videozáznam a nemáte. To ste povedali na výbore. Vadí, keď dokazujete primeranosť policajného zákroku účelovo vybratými výsekmi fotografií, pritom sa dokázalo, že ten človek sa bránil pred policajným útokom a nechcel zbiť ďalšieho. A môžete sa smiať, pán minister. Bohužiaľ, toto je vaša chyba.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Vladimír Palko, pripraví sa Stanislav Janiš.

  • Pán minister, vy ste odhalený klamár. Pán minister, vy ste pred chvíľkou povedali, že všetko, čo ste povedali o Hedvige Malinovej pred tými tromi, štyrmi rokmi, že to môžete zopakovať znova. Tak ja vám to pripomeniem, čo ste vtedy povedali. Povedali ste, že si Hedviga Malinová postupom času po útoku v tom vyšetrovaní pamätala stále menej a menej. Ale veď to nie je pravda! Čítal som ten spis. Hovorila konzistentne celý čas. Tak postavte sa tam znova a povedzte, že klamala, že stále si potom pamätala menej a menej. Povedzte to teraz ešte raz.

    Pán minister, vy ste tvrdili vtedy o nej, že na zadnej časti obálky sa našla DNA jej slín. Ale veď to nebola pravda! Takže chcete klamať znova? Postavte sa za pult a povedzte to znova, že na zadnej časti obálky sa našla DNA jej slín. Veď to nie je pravda a budete klamať zase.

    Pán minister, vy ste vtedy povedali, že Hedviga Malinová klamala, lebo tvrdila, že niekomu telefonovala, a ukázalo sa, že to nebola pravda. Lenže, pán minister, ja som ten spis čítal. Ona netvrdila jednoznačne, že niekomu telefonovala, to znamená, že vy ste ju obvinili z klamstva a vy ju chcete teraz obviňovať z klamstva znova.

    Pán minister, vtedy ste klamali z nešikovnosti a dneska klamete z cynizmu.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Stanislav Janiš.

  • Ďakujem za slovo. Pán minister, ak som dobre počúval a pozorne som počúval, tak polícia alebo vy nemôžete za nič. Malinová, polícia nič, to Trnka, Generálna prokuratúra. Tupý, to opozícia a súd. Kauza Valko, Rehák, polícia nič, my nič, to prokuratúra a sudca. Františkáni, my nič, to prokuratúra a sudca. Pán minister, ale veď vy hovoríte, že ste zbytočný.

  • Smiech v sále.

  • Ja nič, ja muzikant. Tak potom na čo ste?

  • Ďakujem pekne. S reakciou na faktické, pán minister. Poprosím, keby ste mu dali dve minúty.

  • Ďakujem pekne.

    Pán Janiš, pán poslanec, na teba sa nedá ani reagovať, lebo to sú samé nezmysly.

  • Smiech v sále.

  • Vysvetľoval som princíp, ako funguje trestné konanie. A obviňovať z toho políciu, že niečo urobila úmyselne, keď je pod takouto kontrolou, je nezmyslom. Nie, že nič neurobili, že je to nezmysel a že je to nesprávne! A týmto si iba definoval proste svoju nevedomosť, to je celé. Ale to už robíš štyri roky, takže nič nové.

    Čo sa týka, začnem od pána poslanca Palka, lebo vlastne to bude podobné aj na pána Bugára. Tvrdím, že si pamätala menej a menej alebo hovorila menej a menej. Boli štyri verzie. Prvá verzia bola rozsiahla, presne ako sa čo stalo, potom si menej pamätala, menila tú verziu, zakaždým stretla niekoho iného, nakoniec už nestretla nikoho. Ak si pamätáte, prvý raz možno telefonovala, v jej prvej výpovedi, telefonovala alebo niekoho stretla. Potom niekoho stretla, s niekým išla. Keď nevedela odpovedať na otázku s kým, tak potom niekoho stretla. Keď ste nikoho nestretli, potom už radila autu, ako sa dostane do Nových Zámkov. To znamená...

  • Reakcie z pléna.

  • Ja som vedel o tomto prípade štyri verzie. Ja som ten spis nečítal tak ako vy, ale jedna vec je istá, že tá verzia sa menila. A rovnako platí, že ona povedala, že telefonovala, a za tým si stojím. A vy budete hovoriť, že nie, a ja vám poviem, že áno, pretože tá výpoveď s ňou bola urobená neskôr. Prvú výpoveď urobili jej učitelia a im povedala, ako sa to stalo, a učitelia povedali, že hovorí, že telefonovala. Tak nie ja klamem, ale potom tí učitelia, alebo potom klame zdravotná sestra, ktorej to rozprávala v sanitke. To znamená, že...

  • Reakcie z pléna.

  • Ja chápem, dovoľte, aby som dokončil, hej. Však máme obidvaja, ja som vás nechal kľudne povedať, čo ste chceli. Ja chápem, že vás to znervózňuje, že sa mýlite, ale tak to je. Tak to proste je.

    To znamená, aby bolo jasné. Ako prvá verzia, ktorú povedala učiteľom, ktorých stretla, a sestričke v sanitke, bolo, že telefonovala. Títo povedali polícii, a preto polícia preverovala, či telefonovala. Keď neskôr zmenila výpoveď, preverovali tú výpoveď. Prvých desať dní preverovali všetky verzie, ktoré hovorila. Nevedela, kde je miesto činu, tam sa to stalo, tam. To sa nespoznalo. Veď tam bolo tisíc rozporov! Tisíc rozporov v tej výpovedi...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. O slovo v rozprave ešte požiadal navrhovateľ pán poslanec Lipšic. Nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Je to už v rámci záverečného slova, pretože, teda ale chcel som do rozpravy, aby ste mohli reagovať, aby to bolo proste fér, aby ste nemali pocit, že sa na mňa už nedá reagovať, či potom nemám v úmysle vystupovať v záverečnom slove.

    Hedviga Malinová. Neviem, či je Hedviga Malinová patologická klamárka, alebo je obeť politickej manipulácie. A neviem to aj kvôli vašej tlačovej konferencii s predsedom vlády, pretože keby nebola tá tlačová konferencia, tak dnes už sme oveľa ďalej. Vy ste nereagovali na to, čo povedal pán poslanec Palko, takže ja vás budem v tomto okamihu citovať. Ide o to, o tie stopy DNA zo slín na obálke.

    Na tlačovej konferencii ste povedali: „Neodoberali stopy z vonkajšku na porovnávanie, ale iba skrytých, tzv. latentných stôp DNA, kde je jednoznačne rozlíšiteľné, jednoznačne rozlíšiteľné, či ide o potovú stopu, to znamená z prstov alebo zo slín. A v tomto prípade sú to jednoznačne stopy slín na obidvoch častiach obálky v pomerne veľkej dĺžke.“ Keď sa potom ukázalo, že je to výmysel, tak ste reagovali, citujem vás: „Bol to môj názor, keď som tú obálku videl.“ Toto sú vaše citácie. Ja som citoval.

  • Reakcia ministra.

  • Otázka znie, či na obálke bola DNA zo slín, alebo nie, na tej časti, ktorá mala byť zalepená. A zdá sa, že nie. A to je problém.

    Vy hovoríte, pán minister, že problém je v tom, že teda prokuratúra začala nakoniec trestné stíhanie pre krivú výpoveď. Veď to už mohlo byť uzatvorené, mediálna šou bola za nami. Veď nemusíme tú dievčinu stíhať. Však proste máme to vybavené politicky a je to vybavené. No nie, pardon! Ak naozaj ona klamala, ak 800 policajtov v Nitre naháňalo údajných páchateľov prepadu, tak potom je povinnosťou prokuratúry, aby bola stíhaná pre krivú výpoveď. Čiže vybaviť to spôsobom, že veď my si to vybavíme politicky, mediálne a veď necháme ju na pokoji, aby sa to nejako moc nerozpitvávalo ďalej, to je podľa mojej mienky postoj alibistický. Vy hovoríte, že neskáčete pred kamery, ale tento prípad dokazuje, že pred kamery skáčete. Akonáhle ste prišli k záveru, že jej výpoveď bola nepravdivá, bola okamžite podozrivá z trestného činu krivej výpovede. Bola okamžite podozrivá z tohto trestného činu. Napriek tomu predseda vlády a minister vnútra prídu na tlačovú konferenciu a produkujú dôkazy, ktoré majú svedčiť o tom, že sa dopustila krivej výpovede. Ak chcete nejaký trestný čin odhaliť, objasniť, odstíhať, odsúdiť, urobíte to na tlačovej konferencii? Dáte všetkým na známosť, aké dôkazy existujú? To sa mi zdá, že je diletantské mediálne divadlo.

    Ku kauze Tupý. Nik vám nevyčíta kauzu Tupý, že sa začalo trestné stíhanie, ale čo sa udialo? Veľká tlačovka, bombastická, ideme, našli sme, to je váš problém, pán minister. Keď máte pocit, že ide o mediálny úspech, vtedy robíte bombastické tlačovky. Vtedy skáčete pred kameru, keď je problém, keď je škandál, tak sa skrývate. A to si myslím, že je podstatou tohto návrhu. Keď bola plastická trhavina v lietadle do Írska, vtedy proste vás nebolo. Neboli tlačovky bombastické, vy ste mali ako minister vnútra tlačovku k Malinovej aj k Tupému, nehovorili ste, že komunikačný odbor komunikuje.

  • Reakcia ministra.

  • No, o tri dni, áno. O tri dni potom, keď vás už opozičné strany vyzvali na tlačových konferenciách, aby ste odstúpili.

    Poviem vám aj ku kauze Valko. Ja vám verím v tom, že nedávate pokyny vyšetrovateľom, ale vysvetlite mi citát alebo to, čo povedal premiér Fico v čase, keď zatkli podnikateľa Reháka, bolo to pár dní pred tým, ako zatkli aj Ernesta Valka. Je vraj zvedavý, ako sa bude kauza vyvíjať, a teraz citujem premiéra Fica: „Čaká nás možno niekoľko zaujímavých dní,“ povedal predtým, ako bol zatknutý Ernest Valko. Čo to má znamenať? Čo to má znamenať? Je premiér vlády orgán činný v trestnom konaní?! Ja som myslel, že sklenenú guľu v tejto sále má niekto iný a sa tomu venuje, nie predseda vlády.

  • Ruch v sále.

  • Ale vrátim sa k problému s výbušninou. Ja som sa vás v úvode, pán minister, pýtal na niekoľko konkrétnych otázok, ktoré podľa mojej mienky poukazujú aj na systémové zlyhanie v tejto veci. Pýtal som sa, prečo sa robilo aktivačné cvičenie na už skontrolovanej batožine, teda v čase, keď už bola zröntgenovaná? Tomu psovi je to v princípe jedno, či robí to cvičenie pred tým röntgenom, alebo po ňom. To sa asi zhodneme. Čiže to je systémová chyba, pokiaľ neumožňujeme, aby to cvičenie bolo urobené ešte v tej fáze, aby potenciálna röntgenová kontrola odhalila chybu, individuálne zlyhanie. To je systémový problém.

    Po druhé nerobilo sa toto cvičenie so súhlasom cestujúceho. Vy dobre viete, že tie cvičenia sa robili aj tým spôsobom, že sa cestujúci oslovili, dokonca aj v čase, keď boli vybavení, že či môže policajt, psovod urobiť také cvičenie s ich súhlasom, že uloží buď pachovú vzorku, alebo výbušninu do ich batožiny. A dokonca to polícia považovala v minulých rokoch za pomerne efektívne, pretože ľudia videli, že proste policajti reálne cvičia v záujme ochrany ich bezpečnosti. Pýtal som sa, ako je možné, že bezpečnostný výbor letiska akoby nereagoval, a či je možné, aby individuálny psovod inicioval to, čo sa vlastne v Poprade následne udialo. To sú všetko konkrétne veci, ktoré poukazujú na systémové, nielen individuálne zlyhania v tomto prípade.

    Vaši poslanci aj vy ste sa obhajovali tým, že predsa minister nemôže niesť zodpovednosť za individuálne zlyhania a ja v tom súhlasím. Keď ste spomínali kauzu Sendrej, asi porovnateľne závažná, možno nie čo do následku, ale do zlej povesti Policajného zboru bola kauza zbitia maloletých chlapcov v Košiciach. Pretože poukázala na až patologické správanie, keď časť policajtov nútila týchto chlapcov, aby sa navzájom proste bili a niečo, dosť hrozné. Dosť hrozné. Ja som vtedy povedal, že nie je dôvod na vaše odvolanie. V prípade, ak ste to komunikovali, áno, odvolali ste posledného šéfa policajnej stanice, čo si myslím, že nebolo adekvátne, ale za individuálne zlyhania by ministri nemali podľa mojej mienky odstupovať, ale opakujem ešte raz. Ten návrh na vaše odvolanie nie je o individuálnom zlyhaní. Je o zlyhaní jednak systémovom a jednak vašom osobnom, individuálnom. Práve v tom, že ste sa snažili tú kauzu zatĺcť, potom sa skryť a potom to hádzať na všetkých ostatných. Hovoríte, že vám ide o policajtov, ale by ste to hodili na toho posledného policajného psovoda. A potom na írsku políciu a na opozíciu a na ruksak a na všetko možné, a to sa mi zdá, že je problém.

    Preto by som na vašom mieste o skákaní pred kamery až tak veľmi a často nehovoril, váš problém je, že sa bojíte ísť pred kamery vtedy, keď je reálny problém, keď je potrebné sa postaviť k problému ako chlap, vtedy akoby vás nebolo, a to je základný dôvod pre odvolanie, a preto si myslím, že by ste už nemali vo funkcii pokračovať. Vsjo.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou nikto nereaguje. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ už avizoval, že toto využije ako stanovisko k rozprave.

    Takže nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Pokúsim sa zaujať moje pohľady na veľmi konkrétne veci, ktoré odzneli hlavne v rozprave. Nebudem sa vracať do problematiky, ktorá súvisela s veľmi konkrétnymi odbornými vecami, na ktoré myslím si, že veľmi promptne reagoval samotný pán minister, ale ja som osobne presvedčený, že sme si mali už pred touto schôdzou možnosť prečítať veľmi fundované, konkrétne, podrobné stanovisko vlády k jednotlivým puntíkom, ktoré boli v návrhu na odvolanie, pretože to stanovisko skutočne bolo veľmi konkrétne.

    Ale ak dovolíte, v tej rozprave bolo viacero rovnakých tvrdení, alebo tvrdení proti tvrdeniam, tak by som skôr povedal, možno podľa rozdelenia a vystupovania, či už koaličných, alebo opozičných poslancov, ale dva také základné postrehy, ktoré sú, myslím si, že veľmi dôležité vôbec k tomu, aby sme dospeli k tomu, ako hlasovať v rámci návrhu na uznesenie.

    Prvá otázka, ktorá tu bola, myslím si, že jednoznačne zodpovedaná, ona bola zodpovedaná ešte predtým na výbore pre obranu a bezpečnosť, to je otázka: zdedili alebo nezdedili metodiku systému, alebo akokoľvek chcete tento problém pomenovať. Dali jasnú odpoveď, človek najfundovanejší na branno-bezpečnostnom výbore plukovník Ďurišin, šéf policajných kynológov, ktorý 19 rokov riadi tento odbor v rámci toho Policajného zboru, ktorý povedal: 19 rokov sme takto cvičili. Odpoveď úplne konkrétna a jednoznačná na jedno z tých najzávažnejších tvrdení, ktoré v tom návrhu na odvolanie bolo.

    Druhá otázka a problematika, ktorá je veľmi dôležitá, k čomu sme viedli možno aj istú polemiku, možno intermezzo a sme si to vysvetlili s pánom predkladateľom, otázka vyjadrenia poškodeného občana. Viacerí ho tu spochybnili, minimálne povedali, že neveria. Ja verím, prečo by som nemal veriť poškodenému občanovi, ktorý sa verejne vyjadril a vydal isté svedectvo a stanovisko a povedal, akým spôsobom mal o ten svoj vak prichytenú tú cvičnú trhavinu.

    Toto sú dve dôležité veci, ktoré tu treba pomenovať, lebo na tomto stál, povedal by som, hlavným spôsobom ten návrh na to podanie, mimo tých ďalších, by som povedal, káuz, ktoré sa k tomu pridávali, ale to by som skôr prejavy pomenoval ako slabosť toho návrhu, lebo nestačilo toto, tak sa nazbieralo niečo a viedla sa polemika o tom, či viacej individuálnych zlyhaní bolo za predchádzajúcich ministrov, teraz. Ja som sa vyjadril a zopakujem to znova, osobne som presvedčený, boli zlyhania v minulosti, sú zlyhania individuálne aj teraz a, bohužiaľ, budú aj v budúcnosti. Dôležité je reagovať na ne, riešiť ich, vyvodiť zodpovednosť hlavne do toho prostredia, kde sa tie problémy alebo zlyhania vyskytli. To znamená v rámci Policajného zboru, to je to najdôležitejšie.

    K tým prepieraným prešľapom. Všetky boli predmetnom rokovania branno-bezpečnostného výboru, bol prizvaný minister, prípadne policajný prezident, prizvali so sebou alebo zobrali so sebou príslušných policajných dôstojníkov, ktorí mali k veci čo povedať. Každá jedna tá problematika bola predmetom rokovania v rámci nejakej informácie, ku každému bolo prijaté nejaké uznesenie na tom výbore ako-takom, to znamená, že tá problematika nie je nová a funkcia toho branno-bezpečnostného výboru v tej kontrolnej rovine bola a je napĺňaná.

    Teraz k tým konkrétnym prípadom alebo k tým tvrdeniam, ktoré boli v samotnej diskusii, len časť by som rád pomenoval. Pán poslanec Szigeti vyčítal ministrovi ako dôvod na odvolanie okrem iného dva úteky z rúk polície, Červenka, možno Senica v tomto období. 25 podobných prípadov v predchádzajúcom období, opakujem, 25, no a v rámci tých boli aj mnohé bizarné prípady podobné týmto, úteky cez záchodové okno, to bolo aj predtým už. Ďalej dosť záhadné, bizarné ako oslobodenie sa z pút, skákanie z výšky okna policajného zariadenia, nič nové pod slnkom, toto isté tu bolo. Bol za to odvolávaný predchádzajúci minister, bol to kladený ako hlavný dôvod politickej zodpovednosti? Nie, boli to konkrétne prešľapy, ktoré sa operatívne riešili a vyvodzovali závery voči konkrétnym zodpovedným policajným dôstojníkom.

    Ja by som pomenoval iný prípad, ktorý si dovolím povedať, že tu má miesto, podobný prípad. 2004, Francúzsko, letisko, 150 gramov trhaviny, závery boli vyvodené voči policajtovi, nikto neodvolával ministra, ani francúzska opozícia, kde má demokracia trošku inú históriu a korene, nežiadala takéto dôsledky. To je porovnateľné, to sa do istej miery dá v tomto prípade porovnávať, lebo, bohužiaľ, podobné zlyhanie. Chvalabohu, že aj to skončilo bez nejakých následkov z hľadiska prípadného výbuchu tej trhaviny.

    Teraz, ak dovolíte, myslím si, že skoro opoziční poslanci tu predniesli otázku a namietali alebo vyčítali ministrovi, že pred touto budovou demonštrovali policajní odborári. No nebolo to v návrhu na odvolanie, to je nová vec, ktorú asi rozšírili. Ak dovolíte, ako spravodajca veľmi stručný názor mám na to. Po prvé pred Národnou radou demonštrovali odborári podľa zákonov, ktoré im to umožňujú, jediné slovo: zákonne. Druhá poznámka, nemohol to ovplyvniť v roku 2005 ani vtedajší minister Palko, zhodou okolností vtedy vystupovali proti nemu, ani terajší Kaliňák, v opačnom poradí, pretože tí vystupovali teraz v jeho prospech.

    Ak spochybňujeme túto otázku, musíme sa vrátiť niekde úplne inde. Treba postaviť legislatívne otázku, či majú, alebo nemajú fungovať odbory v Policajnom zbore. Ale to je iná problematika, úplne iná, ale aj mám na to odpoveď. Pozrite sa do demokratickej Európy, v celej Európe existujú policajné odbory, koniec koncov slovenský policajný odborový predák Litva je podpredseda Európskej asociácie policajných odborov. To je odpoveď na tú otázku, o ktorej sme sa tu veľmi dlho bavili a ku ktorej tu zaznievali aj veľmi, by som povedal, príliš silné slová mocensko-politické a neviem ešte aké. Vonku nebola nastúpená ozbrojená jednotka. Odborári počas svojho voľna a využívali nič viacej svoje odborové práva, ktoré im umožňuje zákon.

    No a úplne na záver. Ostal som trošku prekvapený aj napriek tomu, že by to možno bolo bývalo pre túto chvíľu výhodné, nechceli sme zo strany koalície a vôbec zo strany SMER-u – sociálnej demokracie tu otvárať otázku, ktorá súvisí s nevysvetleným financovaním politickej strany SDKÚ. Otvoril ju pán poslanec Pado, ja ako spravodajca som povinný reagovať, reagujem.

    Zneužívanie právomoci verejného činiteľa, pán Kužma sa tiež k tomu, právna čistota, prosím vás, priatelia, nemoralizujte. Viete čo, ak sa bavíme o tom, odkiaľ sa zobrali, jednoduchá odpoveď, sú tu registre. Svoj register má obchodný register, kde sa dajú veci zistiť, Úrad priemyselného vlastníctva, kde sú logá a ďalšie veci, má svoj ďalší register, to nič viacej, to sa treba trošku pohrať v samotnom internete a všetky tieto informácie sú dostupné. Viete, čo je problém? Zobuďte vášho pána predsedu Dzurindu, nech konečne vysvetlí, akým spôsobom financoval tú stranu predtým, keď vládol.

  • Toto je problém. A keď to otvoril, na toto čakáme odpoveď. (Potlesk.) A už nielen my z pohľadu vládnej koalície upozorňujem pána Dzurindu a predstaviteľov strany SDKÚ, že to už žiadajú aj jeho partneri. Ja očakávam, že sa na to bude pýtať aj poslanec Lipšic, lebo to je taký, by som povedal, zástanca čistoty, strážca zákona. (Reakcie z pléna.) No opýtajte sa svojho partnera, odkiaľ a ako financoval stranu?

  • Moja odpoveď na to je asi takto, tí, čo moralizujú, štyri veci, ak dovolíte:

    Preukázateľne ste vydierali, otázka Lisabonskej zmluvy, tu, v tomto parlamente.

    Po druhé. Vládnete pomocou kúpených hlasov, pán Lipšic to potvrdil.

    Po tretie. Podvádzate pri hlasovaní v Národnej rade – pani Radičová.

  • Pre iný politický názor kolektívne vylučujete a robíte čistky vo vlastnej strane, príklad Bratislavy.

  • Po štvrté. Váš pán predseda urobil politickú samovraždu v priamom prenose, keď priznal, že nevie vysvetliť financovanie svojej strany počas obdobia, keď ste vládli

  • To sú zároveň, ak dovolíte, odpovede aj na pánov poslancov z SDKÚ, prípadne z opozície. Pán Štefanec postavil otázku: „To nemá obdobu v novodobej histórii Slovenskej republiky.“ Pán poslanec, nemá to obdobu v novodobej histórii Slovenskej republiky! Pán Brocka, vy ste postavili vo svojom vystúpení otázku: „Začnite čistiť verejný život od seba.“ Začnite, prosím vás, začnite.

  • To znamená, ak mám z toho spraviť svoj záver ako spravodajca, predkladatelia nepresvedčili, neobhájili zdôvodnenie svojho návrhu na odvolanie podpredsedu vládu a ministra vnútra Roberta Kaliňáka.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Panie poslankyne, páni poslanci, je 20.55 hod., dvojminútová, krátka prestávka, 20.57 hod. budeme hlasovať.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristupujeme k hlasovaniu o návrhu na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra Slovenskej republiky. Chcem uviesť, že podľa čl. 88 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, to znamená súhlas najmenej 76 poslancov.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu, aby uviedol hlasovanie o návrhu.

  • Ďakujem pekne za slovo. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky: „Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vyslovuje nedôveru podpredsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.“

  • Panie poslankyne, poslanci, budeme hlasovať o návrhu prednesenom spoločným spravodajcom, preto sa pýtam, kto je za návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila nedôveru podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi. Prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • 97 prítomných, za 44, proti 53.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky nevyslovila nedôveru podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi, poverenému riadením uvedeného ministerstva.

    Ďakujem pekne za účasť. Vyhlasujem 47. schôdzu za skončenú. Dobrú noc.

  • Rokovanie 47. schôdze NR SR sa skončilo o 21.02 hodine.