• Dobré ráno. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Vladimír Faič, Sergej Chelemendik, Miroslav Kotian, Martin Kuruc, Ivan Mikloš, Alexander Slafkovský, Milan Urbáni a pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod parlamentnou tlačou č. 1189.

    Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1235.

    Slovo má pán poslanec Tomáš Galbavý, ktorý návrh zákona uvedie. Nech sa páči.

  • Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol návrh novely zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.

    Čo je jeho základným cieľom? Základným cieľom tejto legislatívnej iniciatívy je zákonom garantovať, resp. uzákoniť tzv. paušálne náhrady pre všetkých pedagógov v našej spoločnosti. Ak zákon schválime, každý pedagóg bude dostávať paušálny príspevok. Jeho ročnú výšku navrhujem na úrovni polovice priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. Tieto peniaze budú účelovo viazané na nákup informačných technológií a služieb, hlavne internetu, prípadne odbornej a popularizačnej literatúry. Teda pedagóg bude môcť z týchto peňazí financovať vlastné domáce pripojenie na internet, resp. investovať do informatizačných technológií a služieb, ktoré s ňou súvisia, prípadne odbornej a popularizačnej literatúry. Bude si môcť kúpiť literatúru, ktorú bude potrebovať na vlastné vzdelávanie, prípadne literatúru, ktorá mu umožní kvalitnejšie odovzdávať získané prostriedky a informácie.

    V zákone úmyselne neuvádzam spôsoby, akým budú jednotlivé školy riešiť vyplácanie príspevku. Som presvedčený, že toto by každá škola mala riešiť podľa svojich možností. Niekto sa rozhodne mesačne preplácať účty za internet do určitej výšky a na konci roka, povedzme, pedagóg využije nevyčerpaný zvyšok na nákup odbornej literatúry. Niekto zas možno zvolí iný prístup. Dôležité je, že využitie prostriedkov musí byť preukázateľné napríklad tým, že pedagóg predloží mzdovej učtárni účty výpisy bankových operácií, aby dôveryhodne a v súlade so zákonom preukázal čerpanie týchto finančných prostriedkov. Keďže ide o príspevok, ktorý štát poskytuje za určitým účelom, nemal by podliehať dani z príjmu, preto si vyžaduje novelizáciu zákona o dani z príjmu.

    Dámy a páni, v krátkosti som vysvetlil, čo chcem novelou zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch dosiahnuť.

    A teraz mi dovoľte povedať, prečo si myslím, že táto myšlienka má svoje opodstatnenie. Povolanie pedagóga je kľúčové, nakoniec, v tejto poslaneckej snemovni máme veľa pedagógov, nemusím vám vysvetľovať podrobnosti, o čo ide.

    Ale predsa sa pokúsim ctenej verejnosti moje argumenty vysvetliť, prečo som sa rozhodol tento návrh podať. Povolanie pedagóga je kľúčové z hľadiska budúcnosti spoločnosti, pretože okrem rodičov je práve pedagóg – učiteľ ten, kto vychováva budúce generácie. Dokonca by som povedal, že úloha učiteľa je stále dôležitejšia a významnejšia, jednak pre pracovnú zaťaženosť rodičov, ktorí spravidla obaja sú zamestnaní, ale aj pre rastúci, celkový objem poznatkov, ktorý rodičia jednoducho nemôžu komplexne vnímať a dokázať dieťaťu vysvetliť. Tu je nezastupiteľná úloha učiteľa ako osoby, ktorá dieťaťu sprostredkúva vedomosti a čo je možno ešte dôležitejšie, vedie ho k tomu, aby samo aktívne vyhľadávalo poznatky a dokázalo ich spracovať. Teda, aby dokázalo nielen memorovať hotové vedomosti, ako to niekedy stále ešte je, ale aby ich dávalo do súvislostí, aby s nimi vedelo pracovať. Ako ukázali nedávne hodnotenia úrovní, úrovne študentov jednotlivých štátov, práve tu naši študenti majú veľké rezervy. Stručne povedané, majú vedomosti, ale nevedia ich adekvátne použiť, škola ich to, bohužiaľ, nenaučila.

    Čo považujem v tejto súvislosti za dôležité povedať, je, že svojím návrhom nadväzujem na nedávno schválený zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch. Ten predpokladá, že pedagógovia sa budú celoživotne vzdelávať. Je to podmienka zvyšovania ich platov. Teda budú musieť absolvovať školenia, získavať kredity a tak ďalej. Ale zákon podľa môjho názoru nevytvára podmienky na to, aby sa pedagóg naozaj mohol vzdelávať, aby sám mohol aktívne vyhľadávať informácie z najrôznejších zdrojov. Prečo si to myslím? Všetky školenia sú viazané na to, či pedagóga jeho zamestnávateľ vyšle na školenie a teda uvoľní z práce. Lenže pri dnešnej preťaženosti pedagogických zborov je otázne, ako sa dá táto podmienka splniť. Podobne je problematické udeľovanie voľna na štúdium. Zákon škole kladie povinnosť poskytnúť pedagógovi niekoľko dní voľna, aby mohol študovať. Lenže kto bude v tom čase za učiteľa suplovať, keď všetci majú povinností nad hlavu?

    Nedávno som sledoval v televízii krátku anketu venovanú vstupu zákona do účinnosti. Pedagógovia, hlavne tí mladí, ho vcelku privítali ako možnosť zvýšenia platov. Ale predsa odznel aj pochybný hlas práve o tom, či škola učiteľa na školenie vyšle. To znamená, že síce od učiteľa požadujeme vzdelávanie sa ako predpoklad platového rastu, na druhej strane ale samotný učiteľ v tomto smere má zviazané ruky. Či pôjde, alebo nepôjde na školenie, rozhodne jeho zamestnávateľ. Takže sa môže stať, že účasť na školeniach a kredity si vybojujú nie najlepší pedagógovia, ale tí s najostrejšími lakťami okrem iného aj preto, že práve tých najlepších pedagógov škola bude najneochotnejšie uvoľňovať z práce, veď tých potrebuje v duchu známeho úslovia, že ten najlepší kôň musí najviac ťahať.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ako školy tieto problémy vyriešia? Dovoľte mi vysloviť obavu, že školenia a semináre sa budú organizovať počas letných prázdnin a v dňoch pracovného voľna, teda na úkor času, ktorý by pedagógovia mali stráviť oddychom v rodinnom kruhu. Tu musím pripomenúť, že naše školstvo je prefeminizované. Muž – učiteľ je pomerne vzácny jav. A ako konštatoval pán minister školstva v dôvodovej správe k zákonu o pedagogických zamestnancoch, naše školstvo je nielen prefeminizované, ale aj prestarnuté, bohužiaľ, je to tak. Má to svoje dobre známe a chronické príčiny. Prvou z nich je pomerne nízka platová úroveň. To na atraktivite zamestnania pedagóga nepridá. Časy, kedy v obci bola prestížna trojica – farár, notár a učiteľ, sú dávno preč. Nehovoriac o tom, že v niektorých prípadoch a pri niektorých školách sme svedkami nasledovného. Dieťa jednoducho do školy priváža otec na drahom aute a pedagogický zbor sa privezie hromadnou dopravou a ku škole kráča peši. Nechcem pomeriavať prestíž povolania peniazmi, ale obávam sa, že takýto pohľad učiteľom na autorite nepridá.

    Ctené kolegyne, kolegovia, ako som už povedal, budúcnosť spoločnosti stále vo väčšej miere závisí od vzdelania a vedomostí, ktoré majú členovia spoločnosti k dispozícii a ktoré dokážu aktívne využívať. Povolanie pedagóga je preto kľúčové z hľadiska budúcnosti spoločnosti. Som presvedčený, že toto povolanie sa v dnešnej dobe nedá vykonávať bez toho, aby pedagóg nemal celodenný prístup k zdrojom informácií, teda k internetu. Pravda, možno povedať, že vďaka rôznym doteraz aplikovaným programom majú školy počítače a sú napojené na internet, lenže, ako som uviedol vyššie, pedagóg by mal mať prístup k internetu 24 hodín denne. V tejto súvislosti pripomínam viaceré interaktívne projekty, ktoré predpokladajú prakticky trvalý kontakt žiaka s učiteľom. Preto nestačí, ak má učiteľ prístup k internetu v škole, pretože predsa nemôže sedieť na pracovisku celý deň. Najmä, ak zvážime to, čo som uviedol pred chvíľou, väčšinu pedagogických zborov tvoria ženy, tie majú vlastné deti a rodiny, ktorým sa musia venovať. Prípadne, že budú mať internet doma, dokážu veľkú časť svojich povinností, vrátane prípravy na vyučovanie, urobiť doma, hoci aj vo večerných hodinách. Zároveň si kedykoľvek dokážu nájsť potrebné informácie a promptne ich zapracovať do svojej prípravy.

    Vážené kolegyne, kolegovia, možno sa niekto spýta, prečo prichádzam s návrhom práve teraz. Je to aj preto, že práve nedávno sa povolanie pedagóga povýšilo na chránenú osobu. To by sa malo odraziť nielen v ich ochrane pred útokmi žiakov a rodičov. Mimochodom, už samotný fakt, že takáto úprava bola nevyhnutná, dokazuje, že s pozíciou a autoritou pedagógov nie je všetko v poriadku. Podľa môjho názoru by sa to malo odraziť aj vo finančnom ocenení práce učiteľov a odborných pracovníkov v školstve a vo vytvorení podmienok na ich vlastné vzdelávanie a osobnú iniciatívu.

    Kolegyne, kolegovia, plne si uvedomujem, že realizácia nami navrhovaného riešenia si vyžiada nemalé finančné prostriedky. Príspevky budú pedagógom vyplácať zriaďovatelia škôl, teda zvýšia sa náklady štátneho rozpočtu, rozpočtu VÚC, miest a obcí. S vyššími nákladmi budú musieť rátať aj zriaďovatelia súkromných škôl. Zdôrazňujem však, že nejde o nejaké rozdávanie peňazí. Práve tým, že použitie poskytnutých finančných prostriedkov je viazané na určité účely, dovolím si tvrdiť, že ide o dobrú investíciu, konkrétne o investíciu do budúcnosti štátu. Na to sa jednoducho peniaze musia vynaložiť aj za cenu úspor v iných oblastiach.

    Ctené kolegyne, kolegovia, preto vás veľmi prosím o podporu tohto opozičného návrhu.

    Ďakujem. Z mojej strany je to všetko.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, poslancovi Valentínovi Švidroňovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážení kolegovia, kolegyne, poslankyne, poslanci, na základe uznesenia výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport č. 176 zo 7. septembra 2009 podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku ako určený spravodajca podávam spravodajskú informáciu k návrhu poslanca Národnej rady Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 317/2009 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona bol doručený poslancom ako parlamentná tlač č. 1189. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1235 z 24. augusta navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a určil lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia spravodajcu výboru odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky takto rozhodne, podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v súlade s návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru, výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

    Za gestorský výbor v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport s tým, aby určené výbory prerokovali návrh zákona do 14. októbra a gestorský výbor do 16. októbra 2009.

    Prosím, pani predsedajúca, skončil som, odporúčam otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadne písomné prihlášky.

    Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Peter Dubravay. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, účelom predloženého poslaneckého návrhu zákona je zavedenie príspevku pedagogickým a odborným zamestnancom na úhradu výdavkov preukázateľne vynaložených na využívanie vlastných informačných technológií a na odbornú a popularizačnú literatúru ročne do výšky polovice priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok.

    Dovolím si tvrdiť, že celoplošné poskytovanie navrhovaného príspevku zhruba 94 tisíc pedagogickým a odborným zamestnancom je nesystémovým návrhom, ktorý by vytvoril priestor pre jeho zneužívanie a zároveň by vytvoril veľký priestor pre rozšírenie administrácie zo strany škôl a školských zariadení – preukazovanie využívania informačných technológií, požiadavka na ich využívanie zo strany zamestnávateľa a podobne.

    Pokiaľ ide o prístup pedagogických a odborných zamestnancov k informačným technológiám, uvádzam, že Ministerstvo školstva Slovenskej republiky schválilo stratégiu informatizácie regionálneho školstva, ktorá je v súlade so strategickými dokumentmi a politikami Slovenskej republiky a rešpektuje predkladanú synergiu, najmä medzi Operačným programom Vzdelávanie a ďalšími príslušnými operačnými programami.

    Uznesením vlády č. 1004 zo 6. decembra 2006 bol schválený návrh Operačného programu Informatizácia spoločnosti, opatrenia ktorého budú nepriamo prostredníctvom vplyvov napĺňať priority Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja, konkrétne Akčný plán trvalo udržateľného rozvoja pre roky 2005 – 2010, predovšetkým v oblasti informatizácie v školstve.

    Hlavnými cieľmi stratégie informatizácie regionálneho školstva do konca roku 2011 sú: udržať konkurencieschopnosť Slovenskej republiky na globálnom trhu s využitím prostriedkov informačno-komunikačných technológií vo vzdelávaní a zaradiť kompetencie v oblasti IKT do požiadaviek na profesijné kompetencie pedagogických a odborných zamestnancov vo všetkých pozíciách, teda plošne rozšíriť informačný systém v rezorte školstva a s poskytovaním služieb dátového centra a školského intranetu zvýšiť kvalitu všetkých typov a stupňov škôl tým, že škola vytvorí pre žiaka prostredie na vyučovanie s IKT pre využitie vedomostnej spoločnosti a prostredníctvom IKT optimalizuje podmienky aj pre celoživotné vzdelávanie.

    Vyučovanie s IKT, ktorých úroveň sa bude približovať úrovni vo všetkých vyspelých členských štátoch EÚ, sa premietne do hodnotenia kvality školy. Okrem tejto stratégie Ministerstvo školstva Slovenskej republiky spolu s rezortnými organizáciami realizuje viaceré národné projekty, výstupom ktorých je postupné vybavovanie škôl a školských zariadení informačno-komunikačnými technológiami, ku ktorým majú prístup nielen žiaci, ale, samozrejme, aj pedagogickí a odborní zamestnanci. Títo ich môžu využívať na prípravu na pedagogickú činnosť a odbornú činnosť a jej realizáciu, ako aj na sebavzdelávanie.

    Uvedený návrh zákona, ktorý tu bol predložený, predstavuje zvýšené nároky na rozpočet Ministerstva školstva Slovenskej republiky, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstva vnútra, obcí, vyšších územných celkov a neštátnych zriaďovateľov, ktorí do tejto oblasti patria.

    Vyčíslené finančné prostriedky predstavujú dopad na štátny rozpočet, rozpočet samosprávy a neštátnych subjektov z dôvodu navrhovaného poskytovania príspevku pedagogickým a odborným zamestnancom na úhradu výdavkov preukázateľne vynaložených na využívanie vlastných informačných technológií a na odbornú a popularizačnú literatúru v ročne navrhovanej sume. Otázky krytia uvedených výdavkov rozpočtu návrh zákona vôbec nerieši.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ja plne súhlasím so všetkým, čo pán poslanec Galbavý povedal o učiteľoch. Treba sa im venovať, treba ich patrične odmeniť, ale takto predložený návrh nespĺňa tieto požiadavky, o ktorých si ja myslím, že by mali byť ináč preformulované, a preto odporúčam uvedený zákon neschváliť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Dubravaya nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete k nej zaujať stanovisko? Nech sa páči. Áno, máte slovo.

  • Ja by som možno len na adresu pána kolegu Dubravaya povedal. Ďakujem za to, že ste podporili myšlienku pedagóga, ale nemôžem sa vám poďakovať za to, že tento návrh spochybňujete len preto, že sa dá ľahko zneužiť. Chcete povedať, že učitelia sú charakterovo vybavení na to, aby a priori tento inštitút zneužívali a podvádzali? To celkom nie je v poriadku. To by bola moja prvá poznámka.

    Druhá poznámka, že tento návrh zákona zakladá finančné nároky na rozpočet. Áno, to som sa priznal, povedal som, jednoducho, že pre túto oblasť peniaze, financie musíme nájsť, pretože je to dobrá investícia do budúcnosti.

    A do tretice možno len toľko, aj poslanci majú paušálne náhrady, majú inštitút verejného činiteľa. Myslíte si, že aj my máme sklon, aby sme tieto paušálne náhrady zneužívali? Nie je to dobrý pohľad podľa môjho názoru. Pedagógom paušálne náhrady v tejto minimálnej sume prináležia. A nechcem kritizovať činnosť vášho ministerstva školstva. Je to popol na hlave všetkých vlád, keď to chcete počuť. Nič, alebo, respektíve málo sme urobili preto, aby postavenie pedagóga v spoločnosti bolo dôstojné tak, ako tejto funkcii a tomuto povolaniu prináleží byť.

    Ďakujem. Z mojej strany je to všetko.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Pavla Hrušovského, Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 1199. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1201.

    Slovo má pani poslankyňa Monika Gibalová, ktorá návrh zákona uvedie. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.

    Vážené kolegyne, kolegovia, poslanci, návrh novely zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, o ktorom rokujeme v tomto bode programu, som vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnila 21. apríla 2009 na 35. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Nebudem sa preto opakovať a obmedzím sa iba na súhrn dôležitých faktov, ktoré vám umožnia vytvoriť si predstavu o opodstatnenosti dôvodov, ktoré ma viedli opäť predložiť túto novelu zákona na rokovanie schôdze.

    V závere svojho vystúpenia sa zameriam na skutočnosti, ktoré neboli známe pred piatimi mesiacmi. Podľa návrhu novely zákona, o ktorom rokujeme, sa zo zákona Slovenskej národnej rady č. 369 o obecnom zriadení odstraňuje sporné ustanovenie § 2 ods. 9, ktoré bolo včlenené do tohto zákona zákonom č. 267/2006 Z. z. zo dňa 19. apríla 2006. Tento zákon bol schválený parlamentom ako iniciatívny návrh skupiny poslancov. Podľa ustanovenia § 2 ods. 9 sa obnovuje obec Ľubické kúpele, ktorá zanikla po zriadení Vojenského obvodu Javorina a vysťahovaní obyvateľov obce. Určuje sa jej katastrálne územie a vlastníctvo obce a tiež spôsob zabezpečenia úloh obce v súvislosti s prípravou volieb do obecného zastupiteľstva a starostu obce.

    Už krátko po schválení zákona č. 267/2006 Z. z. sa vynorili pochybnosti o ústavnosti niektorých jeho ustanovení. Z tohto dôvodu najskôr vrátil zákon do parlamentu prezident Slovenskej republiky, avšak Národná rada jeho veto prelomila. Potom v krátkom slede po sebe nasledovali dve podania. Na Ústavný súd sa obrátila najskôr skupina 32 poslancov Národnej rady a po nich generálny prokurátor Slovenskej republiky s návrhom na začatie konania o súlade § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods. 6 a ods. 7 zákona č. 369 o obecnom zriadení s Ústavou Slovenskej republiky a Európskou chartou miestnej samosprávy.

    Ústavný súd Slovenskej republiky prijal návrh skupiny poslancov a generálneho prokurátora na začatie konania a uznesením č. 616/2006 rozhodol o pozastavení účinnosti napadnutých ustanovení zákona. Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky boli v danom prípade splnené podmienky na pozastavenie účinnosti všetkých napadnutých ustanovení zákona o obecnom zriadení, pretože ich aplikáciou pred rozhodnutím Ústavného súdu by mohlo dôjsť k vážnemu nenapraviteľnému následku. Ústavný súd pozastavil účinnosť celkom piatich ustanovení zákona o obecnom zriadení. V tlači č. 1199 navrhujem vypustiť iba ustanovenie § 2 ods. 9 a ostatné ponechať na rozhodnutie Ústavného súdu.

    Aké sú dôvody pre toto vypustenie, pre vypustenie práve § 2 ods. 9? Alebo v čom spočíva výnimočnosť tohto ustanovenia? Na rozdiel od všetkých ostatných ustanovení, ktorých účinnosť je pozastavená, § 2 ods. 9 je problematický svojou samotnou existenciou, pretože je príčinou vážnych problémov aj v stave pozastavenej účinnosti. V tom spočíva jeho výnimočnosť a to je aj dôvod, prečo predkladám tento návrh zákona. Pozastavením účinnosti tohto ustanovenia sa totiž zablokoval proces rušenia Vojenského obvodu Javorina, ako je deklarovaný v uznesení vlády Slovenskej republiky č. 548 z 29. mája 2002. Bez konečného verdiktu Ústavného súdu nemôže ministerstvo obrany predložiť vláde Slovenskej republiky návrh nariadenia vlády o zrušení Vojenského obvodu Javorina.

    Dôvodom na predloženie mojej novely, v ktorej navrhujem vypustiť zo zákona § 2 ods. 9 zákona, je teda popri jeho potenciálnej neústavnosti aj riešenie už neudržateľného stavu, ktorý je dôsledkom doteraz neukončeného konania Ústavného súdu Slovenskej republiky v tejto veci. Ústavný súd doteraz nerozhodol a v blízkej budúcnosti, ako sa zdá, ani nerozhodne. Domnievam sa, že namiesto pasívneho čakania na verdikt Ústavného súdu má Národná rada Slovenskej republiky možnosť napraviť pochybenie, ku ktorému došlo pri schválení zákona č. 267/2006 Z. z., tým spôsobom, že sporné ustanovenie zo zákona vypustí.

    Nebudem tu rozoberať argumenty, ktorými generálny prokurátor a skupina poslancov Národnej rady spochybňuje ústavnosť tohto ustanovenia, pretože tieto sú detailne popísané, uvedené v podaniach. O praktických absurdných dôsledkoch aplikácie sporného ustanovenia zákona som podrobne informovala tento zákonodarný zbor 21. apríla 2009, pričom som vychádzala z odpovede ministra obrany Slovenskej republiky Jaroslava Bašku na moju interpeláciu. Pán minister vo svojej odpovedi upozorňuje na závažné dôsledky, ktoré vyplývajú z prípadnej aplikácie ustanovenia § 2 ods. 9 zákona o obecnom zriadení a ktoré majú priamu súvislosť s procesom rušenia Vojenského obvodu Javorina, ako je deklarované v uznesení vlády č. 548 z 29. mája 2002 a to najmä, že aplikáciou sporného ustanovenia by dňom zrušenia Vojenského obvodu Javorina prešli z vlastníctva Slovenskej republiky do vlastníctva obce Ľubické kúpele všetky nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktoré sú prebytočným majetkom štátu a taktiež všetky nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky, ktoré sú v správe štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky a to bez ohľadu na ich prebytočnosť.

    Uvedené ustanovenie podstatne zasahuje aj do rozdelenia Vojenského obvodu Javorina, do katastrálnych území susedných obcí a to v prospech obce Ľubické kúpele, v dôsledku čoho nie je možné získať súhlas všetkých príslušných obcí s rozdelením územia, čím sa v konečnom dôsledku znemožňuje zrušenie Vojenského obvodu Javorina.

    Dámy a páni, stanovisko ministra obrany Jaroslava Bašku z 10. marca 2009, ktoré je dostupné ako parlamentná tlač č. 959, nie je jediným podrobným stanoviskom pre schválenie návrhu, ktorý predkladám spoločne s kolegami Pavlom Hrušovským a Máriou Sabolovou. Významným odporúčacím dokumentom je stanovisko vlády Slovenskej republiky zastúpené ministerstvom spravodlivosti zo dňa 12. januára 2007 vypracované na požiadanie Ústavného súdu k podaniu skupiny poslancov a generálneho prokurátora.

    Dovoľte, aby som voľne pretlmočila obsah tohto dokumentu, ktorý je vypracovaný na 6 stranách.

    1. Vláda Slovenskej republiky v bode 2 stanoviska súhlasí s návrhom navrhovateľov na začatie konania o súlade určitých ustanovení zákona o obecnom zriadení pred Ústavným súdom.

    2. Vláda Slovenskej republiky v tom istom bode 2 stanoviska navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o návrhu vyniesol nález, podľa ktorého všetky ustanovenia napadnuté skupinou poslancov a generálnym prokurátorom nie sú v súlade s ústavou.

    3. Vláda vo svojom stanovisku pre Ústavný súd podrobne odôvodňuje aj rozporuplnosť ustanovenia § 2 ods. 9 zákona o obecnom zriadení, ktoré navrhuje vypustiť zo zákona.

    Hovorí sa, že do tretice všetko dobré. Preto vás, dámy a páni, chcem zoznámiť na záver so stanoviskom Ministerstva obrany Slovenskej republiky k návrhu, o ktorom rokujeme v tomto bode programu, teda k parlamentnej tlači 1199. Stanovisko podpísal 25. augusta 2009, teda pred dvoma týždňami, minister obrany Jaroslav Baška a v stanovisku uvádza toto, citujem: „Vypustením ustanovenia § 2 ods. 9 zo zákona o obecnom zriadení by sa odstránila legislatívna prekážka pre splnenie úlohy vyplývajúcej z uznesenia vlády č. 548/2002 predložiť na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky o zrušení Vojenského obvodu Javorina.“ Koniec citácie.

    A na inom mieste stanoviska sa píše: „Zrušenie Vojenského obvodu Javorina vytvorí predpoklad pre využitie tohto územia okolitými obcami a ďalšími subjektmi a pre efektívnejšie využitie majetku štátu v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky na tomto území. Vojenský obvod Javorina bol na základe potrieb a plnenia úloh Ozbrojených síl Slovenskej republiky a ministra obrany Slovenskej republiky vyhodnotený ako nepotrebný pre splnenie úloh obrany štátu a výcvik na tomto území bol ukončený v decembri 2005.“ Koniec citácie.

    Vážené poslankyne a poslanci, toto stanovisko vlády a stanoviská Ministerstva obrany Slovenskej republiky považujem za jednoznačné odporúčanie, ktoré je určené najmä všetkým koaličným poslancom, aby sa neostýchali podporiť tento návrh zákona. V priebehu 4. volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky nie je známy jediný prípad, keď opozičný poslanec doložil vlastný návrh novely zákona podpornými stanoviskami vlády Slovenskej republiky a Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

    Verím a dúfam, že tento návrh budú vo svojich kluboch odporúčať na schválenie aj koaličné poslankyne – pani Laššáková, Zmajkovičová a poslanci Číž, Záhumenský, Madej, Kondrót a Varga, ktorí podanie poslancov na Ústavný súd v roku 2006 podpísali. Apelujem na všetkých koaličných poslancov, aby zvážili vyššie uvedené skutočnosti, aby zohľadnili stanovisko vlády a ministerstva obrany a vzali do úvahy aj celospoločenský záujem na ukončení prípadu, ktorý okrem iného spočíva vo významnej úspore finančných prostriedkov vynakladaných každoročne na prevádzku Vojenského obvodu Javorina.

    Zrušením vojenského obvodu dôjde k priemernej ročnej úspore prostriedkov zo štátneho rozpočtu vo výške viac ako 1 mil. eur, čo sú každoročné náklady na starostlivosť o objekty, ktoré sú vo vlastníctve štátu v správe ministerstva obrany bez ohľadu na funkčnosť Vojenského obvodu Javorina. Navyše, a čo je veľmi dôležité, a prosím, aby ste si to povšimli, vážení kolegovia a kolegyne, vaše rozhodnutie v tejto veci očakávajú s nádejou tisíce občanov oprávnených osôb, ktoré si uplatnili nárok na vrátenie majetku z Vojenského obvodu Javorina a dúfajú v jeho skoré prinavrátenie. Umožní sa tým tiež to, aby okolité obce mohli po štrnástich rokoch od schválenia zákona č. 147/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, spravovať svoj majetok bez obmedzení vyplývajúcich z uvaleného vecného bremena.

    Preto vás prosím, vážené kolegyne a kolegovia, aby ste túto novelu zákona podporili a posunuli do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, predsedovi tohto výboru poslancovi Tiborovi Cabajovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne.

    Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval so spravodajskou správou výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Tento ma určil ako spravodajcu k tomuto návrhu poslancov Gibalovej, Hrušovského a Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu.

    Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky uvedené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa koná jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Dovoľte ale, aby som pripomenul niektoré veci, pretože budem predkladať návrh, tak ako budem predkladať následne stanovisko výboru. Tento poslanecký návrh budem predkladať teda pri hlasovaní, aby sme ho neodporučili do druhého čítania. To znamená, nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Vedie ma k tomu niekoľko návrhov. Všetci tí, ktorí ste pozorne sledovali vystúpenie pani poslankyne, veď ona si už na to odpovedala, prečo to aj tak robím, pretože, ak je podanie na Ústavnom súde a neznamená, že keď poslanci sa podpíšu pod podanie na Ústavnom súde, že následne budú potom rozhodovať za Ústavný súd. Ak to podanie dali na Ústavný súd, tak čakajú na to, ako Ústavný súd, ktorý je kompetentný, v tejto veci rozhodol.

    Navyše, keďže som bol prítomný pri prerokovaní toho návrhu zákona, ktorý sa prijal v roku 1996, treba povedať, že bol to poslanecký návrh, ktorý sa objavil v parlamente, keď sa táto vec prerokúvala. Bol to návrh poslanca z opozície a návrh bol prijatý naprieč celým politickým spektrom, dokonca aj to prelomenie veta bolo o tom, že keď prezident to vrátil do parlamentu, takýmto spôsobom rozhodol.

    Navyše, vedie ma k tomu aj ďalší dôvod, prečo nemáme záujem robiť akékoľvek čiastkové novely zákona o obecnom zriadení, pretože momentálne je v medzirezortnom pripomienkovom konaní tzv. veľká novela zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a pravdepodobne už na októbrovú schôdzu bude táto predložená, ktorá už, pokiaľ mám dobrú informáciu, má teraz okolo stopäťdesiat alebo stošesťdesiat bodov novely tohto zákona o obecnom zriadení. Preto aj v priebehu posledného roka sme viacero návrhov, ktoré boli tu predložené v prvom čítaní na novelu zákona ako čiastkové novely zákona o obecnom zriadení, jednoducho nepodporili z toho dôvodu, že budeme sa touto problematikou zaoberať.

    Takže, ak dovolíte, vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Samozrejme, vychádzajúc aj z tých náležitostí v prípade, čo predpokladám, čo je tu bežná prax, že sa objaví návrh, aby Národná rada pokračovala v druhom čítaní. Pre ten prípad dávam aj návrh v prípade, že by takýto pozmeňujúci návrh prešiel a prešiel by zákon do druhého čítania, aby sa potom už v zmysle rozhodnutia predsedu Národnej rady zaoberali týmto: Ústavnoprávny výbor, výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, zároveň gestorský výbor – výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a takisto ako aj v iných zákonoch v prípade, že teda budeme takto pokračovať, výbory by prerokovali do 14. októbra a gestorský výbor do 16. októbra 2009.

    Pani podpredsedníčka, skončil som. Toľko moja spravodajská informácia.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Ústne sa prihlásila pani poslankyňa Gibalová. Dobre som vás rozumela, hlásili ste sa? Takže pani poslankyňa Sabolová, po nej pani poslankyňa Gibalová. Má ešte niekto záujem? Pán poslanec Šimko, áno. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Slovo má pani poslankyňa Sabolová, po nej sa pripraví pani poslankyňa Gibalová.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, chcem sa ako spolupredkladateľka, ale aj ako poslankyňa i v bývalom volebnom období vyjadriť k tejto novele zákona.

    V prvom rade na začiatku svojho vystúpenia chcem odporučiť, aby sme tento návrh zákona prerokovali v druhom čítaní. Pretože len tam sa dá vlastne urobiť aj prípadná úprava, ak by sa nám zdalo, že sú nejaké chyby.

    Skôr ako budem hovoriť veľmi konkrétne k samotnému zákonu, chcem krátko zareagovať na pána spravodajcu. Pán spravodajca je dlhoročný poslanec Národnej rady a myslím si, že vie, mal by vedieť, že Národná rada je inštitút, orgán v tejto krajine, ktorá rozhodne o tom, ako bude vyzerať legislatíva, ako sa bude napĺňať legislatíva. A nerozumela som celkom dobre, pán poslanec Cabaj, ak Ústavný súd rozhoduje vo veci, ktorú poslanci napadli ako v rozpore s ústavou, tí, ktorí nehlasovali za daný návrh v roku 2006, nemôžeme, nemáme rozhodovať? Veď toto nemôže byť blokácia, pretože Ústavný súd od roku 2006, dnes je rok 2009, mal dostatok času na to, aby vo veci rozhodol a nielen na základe skupiny poslancov Národnej rady, ale aj na základe podania generálneho prokurátora. A myslím, že takto zdvojený inštitút podania na Ústavný súd, kedy Ústavný súd prijal návrh skupiny poslancov, aj návrh generálneho prokurátora, je veľmi vážny stav v Slovenskej republike, ak my nemôžeme dať veci do poriadku, lebo Ústavný súd nerozhodol. Ak my sme rozhodli v nejakej veci zle, Národná rada môže dať do poriadku veci tak, aby boli v súlade s normami, ak sa vám, pán poslanec, a vám, blízka skupina poslancov, nebude pozdávať rozhodnutie, a zdôvodním prečo, rozhodnutie tejto Národnej rady, čo ním ešte aj môžeme dosiahnuť a čo je potrebné urobiť, nech sa páči, môžete podať čerstvé podanie a môžete. A myslím si, že ale vy ako sám osobne, aj mnoho poslancov okolo vás si ale myslí, že to nebol dobrý návrh zákona tým, že sme zákonom zriadili zaniknutú obec, a toto nie je dobrý postup.

    Podanie na Ústavný súd išlo 14. júna 2006 a preto si myslím, tento návrh som podpísala aj ja, a myslím si, že Ústavný súd vo veci mal rozhodnúť. Ústavný súd v danom prípade pozastavil účinnosť všetkých napadnutých ustanovení zákona o obecnom zriadení, pretože ich aplikáciou pred rozhodnutím Ústavného súdu by mohlo dôjsť k vážnemu nenapraviteľnému následku. Čiže, už tam, ak pozastavil ďalšie rozhodnutia, naznačuje, že nie je celkom niečo v poriadku a ja ako predkladateľka návrhu na Ústavný súd dostala som list od pani predsedníčky Ústavného súdu, v ktorom tvrdí, že prieťahy v konaní sú len preto, že sa nedostavil zástupca poslancov na rokovanie. Ale to nemôže byť rozhodujúce, pretože Ústavný súd môže rozhodnúť aj bez prítomnosti. Ale chcem povedať, že aj v tom, čo naznačil pán minister vo svojej odpovedi, aj v tom, čo v tom danom liste je, je možné a prípustné, aby sa Národná rada v tejto veci rozhodla.

    Ak hovoríme o tom, že táto novela je potenciálne neústavná, ďalším, veľmi vážnym dôvodom na to, aby sme to zmenili, je aj to, že tak ako bola novela prijatá, spôsobuje minimálne v priebehu tých troch rokov štátu, rezortu ministerstva obrany zbytočne vymrhané a teda vyhodené prostriedky, pretože predbežne alebo približne každým rokom ministerstvo obrany vynakladá na spravovanie, ochranu, zabezpečenie nepotrebného majetku zhruba 1 milión eur. A to si myslím, že pre každý rezort a pre štátny rozpočet v tejto časti a v tomto období hospodárskej krízy je dosť slušný peniaz na to, aby sme mohli povedať, že ich vieme využiť oveľa efektívnejšie.

    Čiže problém je možné vyriešiť operatívne v tejto Národnej rade, ak sa schváli predložený návrh zákona, lebo sa ušetria prostriedky a vyriešime problém, ktorý sa sem dostal bez pripomienkového konania, bez vyjadrenia rezortu obrany, pretože bol to poslanecký pozmeňujúci návrh do novely zákona, v ktorom sme riešili aj iné veci, v zákone o obecnom zriadení. A preto si myslím, že je možné aj bez konečného verdiktu Ústavného súdu v našom prípade v Národnej rade rozhodnúť.

    Čo nie je možno možné rozhodnúť v prípade nevydania verdiktu Ústavného súdu, je to, že ministerstvo obrany nemôže predložiť vláde návrh na nariadenie vlády o zrušení Vojenského obvodu Javorina, pretože ministerstvo obrany je výkonný orgán, ktorý sa musí riadiť rozhodnutiami buď Národnej rady, alebo iných orgánov, ktoré majú ústavnú právomoc v tomto štáte. A preto ani ministerstvo napriek tomu, že vyjadrilo súhlasné stanovisko k novele pani poslankyne Gibalovej a skupiny poslancov, nemôže konať a dnes bezprecedentne vyhadzuje aspoň po tie tri roky a nehovorím o minulom období, ročne zbytočnú 1 miliardu € - 30 mil. korún, ktoré si viem predstaviť nielen v rezorte ministerstva obrany, ale aj v iných oblastiach, v sociálnych, zdravotníctva, školstva použiť.

    A preto vás, páni poslanci, chcem poprosiť a požiadať, tak ako sa stala chyba v roku 2006, ak niektorí poslanci hlasovali za tento návrh zákona, aby sme zákonom zriaďovali nejaké a upravovali nejaké pravidlá pri zaniknutých obciach, aby sme túto chybu opravili v tom orgáne, na ktorej pôde tento problém vznikol.

    A ešte jedna poznámočka k vystúpeniu pána spravodajcu.

    Pán spravodajca, neobstojí, že počkajme na veľkú novelu zákona o obecnom zriadení. Vo veľkej novele zákona o obecnom zriadení budeme diskutovať o úplne iných problémoch. O tom, ako má fungovať samospráva, o tom, aké problémy sa za 20 rokov fungovania samosprávy vyskytli, aby sme sa vlastne vyhli mnohým nedorozumeniam pri konaniach, či to je vo veci primátorov, starostov, zastupiteľstiev, ale toto je umelo vložený paragraf a on možno aj naznačuje už v tom období o skupinových záujmoch niektorých poslancov, lebo tak, ako sa stáva, že sa vyrábajú chyby v legislatívnom procese práve preto, že nejdú cez pripomienkové konanie, tak aj tento problém vidím ako problém, ktorý je schopná Národná rada takouto malou novelou napraviť a nečakať na veľkú novelu, ktorá je potrebná pre budúce komunálne voľby a nie preto, aby sme riešili jeden, dovolím si povedať, neústavný problém, ktorý bráni ukončiť celý proces Vojenského obvodu Javorina a problém ľudí, ktorí boli okradnutí o tieto priestory, ktorým to bolo zobraté, zoštátnené a oni ani 20 rokov po roku 1989 sa nevedia dostať k svojim majetkom a mať voľný a jasný prístup do zaniknutých obcí, ktoré boli silou minulého obdobia proste presadené.

    Preto vás prosím, páni poslanci, možno aj hlavne tých, ktorí ste podpísali návrh na Ústavný súd a nehlasovali za tento návrh, myslím, že to bol pán poslanec Blajsko, ktorý v tom čase navrhoval tieto veci v parlamente za HZDS, keby ste tento návrh podporili a aby sme v druhom čítaní v prípade, že sú nejaké nezrovnalosti a drobnosti, ho nerozširovali, ale opravili, a preto vás prosím o podporu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej sa hlásia s faktickými poznámkami – pán poslanec Zsolt Simon ako jediný.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    Slovo má pán poslanec Zsolt Simon.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem. Pani kolegyňa Sabolová, v plnej miere s vami súhlasím, aj s pani kolegyňou Gibalovou a ja tento návrh zákona podporím. Snáď vaše vystúpenie by som doplnil o vystúpenie, kde je podstata sváru. Podstata sváru je v tom, že vo vojenských obvodoch sa na majetkovoprávne vzťahy a vysporiadanie vo vzťahu k občanom Slovenskej republiky nepozerá, sú z hry von. Priechodnosť tohto návrhu zákona v tomto parlamente závisí od úrovne lobistov v oblasti poľovníctva a ťažby dreva v danom Vojenskom obvode Javorina. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa zrejme nebude reagovať na faktickú poznámku.

    Ďalšou prihlásenou do rozpravy je pani poslankyňa Monika Gibalová. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. V tejto chvíli naozaj len krátko k vám, pán spoločný spravodajca. Nuž, naozaj poznámky vo vašom vystúpení, prečo a ako nepodporiť a hľadať dôvod prečo neschváliť túto novelu zákona, neposunúť do druhého čítania, vidím len v tom, aby ste nebodaj cez tento rozumný návrh, kde existujú odporúčania ministerstva obrany, vlády, nezastavili nebodaj tento váš koaličný parlamentný valec.

    Pán poslanec Simon to pomenoval, že prijatie, alebo neprijatie tohto návrhu zákona, nepriamo to pomenoval, závisí aj od všelijakých lobistických skupín, ktoré chcú ovplyvňovať naše hlasovanie v tejto veci v parlamente. A aj keď som to nechcela spomínať, ale v tejto chvíli to musím povedať. Aj vplyvom lobistických skupín na predchádzajúcej 39. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pani poslankyňa Damborská, ktorá si tento návrh zákona akosi bez môjho vedomia osvojila – ale dobre, by som sa potešila, keby bol prešiel – ho z týchto dôvodov stiahla.

    Pán spoločný spravodajca, vaše argumenty sú pseudoargumenty. O tom povedala aj pani poslankyňa Sabolová už vo svojom vystúpení. Prepáčte, ja budem teraz veľmi tvrdá, ale vy deformujete pravidlá demokracie. My sme rukojemníkmi Ústavného súdu? Keď my pokazíme v tomto parlamente zákon, my ho máme právo aj povinnosť napraviť bez ohľadu na to, či budeme čakať rok, dva, päť, desať, pätnásť na rozhodnutie Ústavného súdu. Čiže, táto argumentácia je zavádzajúca.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Gibalovej sa hlásia: pani poslankyňa Mária Sabolová, pán poslanec Martin Fronc. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pani poslankyňa Mária Sabolová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela teraz len vyjadriť k tomu vystúpeniu pani poslankyne, keď spomenula aj poslancov vládnej koalície. Bolo by veľmi, poviem, múdre, veľmi vhodné, keby tí poslanci, ktorí sú tu z minulého volebného obdobia a ktorí za zákon nehlasovali, sú ešte aj právnici, aby sa vyjadrili a aby dvihli hlas nielen tým, že vysvetlia dôvody, prečo za to nehlasovali, ale aby aj povedali svojim kolegom, že tento návrh je v prospech ľudí. A ak sa toľko ohradzujeme vo všetkých vystúpeniach alebo vy sa vždy zaštiťujete len a len pre občanov a pre občanov robíme, tak si myslím, že toto by bol jeden veľmi dobrý skutok aspoň za 3 roky tejto vládnej koalície pre občanov tejto krajiny a tam by ste mohli ukázať, že aspoň čiastočne máte záujem ich počúvať.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Martin Fronc. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prosím vás, povedzme si rovno, je to škandál, ako sa vlastníci nemôžu domôcť svojho práva a ako sa v tejto krajine bezmocne pozerajú na to, ako iní ryžujú z ich majetku. A ja si myslím, že našou povinnosťou je, aby sme sa pokúsili toto riešiť a nájsť a dosiahnuť spravodlivosť. Ďakujem.

  • Reakcia na faktické poznámky nie je.

    A teraz dávam slovo poslednému prihlásenému do rozpravy, ktorým je pán poslanec Jozef Šimko. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolil by som si tiež krátko zareagovať na návrh tohto zákona, na to, čo tu už bolo povedané, predovšetkým v tej časti, ktorá hovorí o úspore finančných prostriedkov vynakladaných na prevádzku Vojenského obvodu Javorina. Ja si myslím, že dnes je situácia predsa trošku iná, ako to bolo vtedy, keď prvýkrát bol predkladaný tento návrh zákona, teda v apríli tohto roku. Stále vieme, že je kríza, viete, že ministerstvo obrany musí veľa šetriť, dokonca má v pláne prepustiť až 1 500 svojich zamestnancov a dovolím si povedať, že sa dnes pohybuje niekde na hrane svojho normálneho fungovania. Predpokladám takisto, že ministerstvo obrany bude musieť v najbližšej budúcnosti obmedziť viacero rozvojových programov, ktoré boli naplánované v strednodobom časovom horizonte. Takže aj to je, myslím si, jeden z dôvodov, prečo by sme sa mali priamo postaviť k tomuto návrhu zákona.

    Už tu bolo konštatované, že zrušením vojenského obvodu dôjde k priemernej ročnej úspore prostriedkov zo štátneho rozpočtu viac ako 1 mil. €. Čiže, keď to rozmeníme na mesiace, tak za každý mesiac existencie nefunkčného Vojenského obvodu Javorina ochudobňujeme daňových poplatníkov o viac ako 100 tisíc €. No a ozaj, to je v dnešných časoch, myslím si, veľký luxus, veď to sú vlastne tie náklady na starostlivosť o objekty, ktoré sú vo vlastníctve štátu, v správe ministerstva obrany bez ohľadu na funkčnosť Vojenského obvodu Javorina.

    Ja si dovolím aj reagovať na pána spravodajcu, keď tu hovoril, že tiež sa pripravuje nový zákon. No, už sme svedkami neraz takých situácií, že stále tu máme podsúvané, stále sa niečo pripravuje. Naozaj, treba si uvedomiť, že na rozhodnutie čakajú tisíce občanov, oprávnených osôb, ktoré si uplatnili nárok na vrátenie majetku z Vojenského obvodu Javorina a dúfajú v jeho skoré prinavrátenie po tých 14. rokoch, ako bol prijatý príslušný zákon. Samozrejme, možno všetci by sme si priali, aby to rozhodnutie, konečné rozhodnutie bolo na Ústavnom súde, ale akosi sa tohto rozhodnutia nevieme dočkať a ozaj treba ešte raz pripomenúť, že tento vojenský obvod je už od 1. januára 2006 nefunkčný.

    Na základe možno aj tejto rozpravy vidím, že tu nie je problém, pokiaľ sa pozeráme vecne na tento návrh zákona, pozeráme sa na riešenie aj na základe tohto stanoviska ministerstva obrany, ale zdá sa mi, že je tu problém politický, pretože to predkladajú poslanci opozície.

    Dámy a páni, i napriek týmto skutočnostiam a možno takého nezáujmu podporiť tento návrh zákona zo strany koaličných poslancov, chcem vašu pozornosť upriamiť na ministerstvo obrany, ktoré potrebuje šetriť každé euro. Mám taký pocit, že kde treba látať nejaké diery, či v sociálnej oblasti alebo školstve, prípadne inde, tak sa odoberajú prostriedky z ministerstva obrany. A myslím si, že aj schválením tejto novely máme možnosť legálne ušetriť finančné prostriedky pre Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami sa nehlási nikto.

    Pán poslanec bol posledný, kto sa prihlásil do rozpravy, a preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pani navrhovateľka, chcete využiť právo záverečného slova. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Dámy a páni, najmä z vládnej koalície, aj napriek neodporúčaniu pána spoločného navrhovateľa chcem veriť, že hlasovanie o predloženej novele zákona, vaše hlasovanie bude odrážať stanovisko Ministerstva obrany Slovenskej republiky a stanovisko vlády Slovenskej republiky a že toto hlasovanie bude prelomové v doterajšej nedôstojnej praxi v tomto parlamente, keď rozumné a užitočné návrhy neboli prijaté. Ja vás prosím, aby ste zohľadnili pri svojom hlasovaní to, že každý mesiac existencie Vojenského obvodu Javorina navyšuje finančné prostriedky ministerstva obrany v čase krízy, nielen v čase krízy, ale najmä v čase krízy je to obrovský luxus.

    Podľa stanoviska ministra obrany Jaroslava Bašku bol Vojenský obvod Javorina vyhodnotený ako nepotrebný pre plnenie úloh obrany štátu a výcvik na tomto území bol ukončený už v roku 2005. Týmto jednoduchým hlasovaním, posunutím do druhého čítania, schválením tejto novely by sme pomohli obciam a tisíckam ľudí, ktorí sa nemôžu 20 rokov po Nežnej revolúcii, opakujem, 20 rokov po Nežnej revolúcii dostať k svojim majetkom a pozemkom a mnohí z nich už poumierali a mnohí z nich sú starí a čakajú na to, že sa ešte toho dožijú, že sa budú môcť k týmto pozemkom dostať.

    Pán poslanec Cabaj, vy ste vo svojom vystúpení dnes v podstate vyslovili nedôveru vláde Slovenskej republiky. Pretože naozaj je to ojedinelý prípad opozičného poslanca, keď pri predkladaní novely zákona má jednoznačné podporné stanovisko vlády a Ministerstva obrany Slovenskej republiky dupľovane. Už neviem, čo k tomu treba dodať, pretože ja som sa snažila vo svojom vystúpení držať faktov.

    Ešte raz prosím, podporte túto novelu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán spravodajca sa hlási ešte o slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Samozrejme, nebudem ja účelovo prekrúcať, tak ako to komu vyhovuje, aby som to povedal, ale, pani poslankyňa, toto je parlamentná demokracia. Každý z nás má nárok si myslieť, že má ten najlepší rozum, najlepší patent a že podľa tohto to takto má byť a keď druhí nesúhlasia s ním, sú tí zlí. Ak v parlamentnej demokracii, a x-krát sa mi to za 18 rokov stalo v tomto parlamente, že som predkladal návrh, parlament ma prehlasoval, sklopil som uši a rešpektoval, že právo tohto parlamentu je rozhodnúť. A nebudem to nikdy komentovať, hodnotiť.

    Vaši predchodcovia v minulom funkčnom období nás kritizovali a poúčali, že rozhodnutia Ústavného súdu sa nekomentujú, ale vykonávajú. Tu ešte nie je ani rozhodnutie Ústavného súdu a vy už nám oznamujete, ako Ústavný súd rozhodne, ako máme opraviť to, čo sme my zle spravili. Ja vám váš názor neberiem, ale nevnucujte mi, že vy viete lepšie ako tí, keď nerozhodli na Ústavnom súde, že je to takto. Máte svoj názor, majte ho. Máte právo ako poslanec predložiť návrh, ale nepresvedčujte o tom, že my sme zle vtedy urobili. Ak to rozhodne Ústavný súd, opäť znova budem rešpektovať. Nikto iný nemôže v tejto republike povedať, či je to v súlade s ústavou, alebo nie je to v súlade s ústavou, pri čo najlepšom presvedčovaní, argumentovaní, ktoré by tu odznelo, jednoducho na to sme Ústavný súd prijali, aby rozhodoval.

    Takže len pre pozornosť, tí, ktorí tu neboli, je to problém Kežmarok, Ľubica. A to je ten problém a ja vám musím povedať, že ako predseda výboru pre verejnú správu x-krát som sa stretol so zástupcami samosprávy, ktorí chodili a riešili tento problém a chodili na výbor, nikdy som sa nestretol s nikým z vlastníkov, a preto ani nemôžem mať dôvod niekomu hovoriť o lobistoch, takých alebo onakých. Prepáčte, ale v tomto prípade ma netrápia. Mňa trápia tí, ktorí sú legitímne zvolení ako zástupcovia týchto občanov, dostali ich dôveru, a tí, keď prišli, tých som kedykoľvek prijal, vždy som s nimi diskutoval a hľadali sme riešenia, ako to bude. Ale, samozrejme, nemám inú možnosť, ak to podané išlo na Ústavný súd, ja som ochotný ho rešpektovať.

    A o tom, že pán Simon povedal, že je to o ťažbe dreva, no asi voľačo o tom vie. Ja som nikdy v tejto oblasti nerobil a vždy som sa stretával len s ľuďmi zo samosprávy. To znamená, že ak tam niekto ťaží, neviem, možno o tom bližšie niečo vie, rád si pri káve o tom pohovorím a možno ma poučí, že teda kto to tam vlastne s tým drevom, ako to tam vlastne funguje. Ale celá oblasť Kežmarok, Ľubice v tomto bola problematická, preberaná. Ja som dokonca aj vtedy vystúpil, hovoril som, že je neštandardné riešenie to, čo sa rieši. Ale znova som rešpektoval, že parlament rozhodol a dostalo sa to do zákona o obecnom zriadení a pripomínam znova, že aj keď to prezident republiky vrátil do parlamentu, opätovne vetom parlament väčšinou všetkých poslancov, to znamená, že nie väčšinou z prítomných, ale väčšinou všetkých poslancov to schválil. Čo iné môžem rešpektovať ako toto rozhodnutie? Takže opakujem znova, rešpektujem, že máte takýto názor, ale nevnucujte nám, že my sa máme podľa vás takýmto spôsobom správať. To je to isté, čo vravela pani Sabolová, ako to ja myslím a ona za mňa hovorí. Doteraz stále som gramotný a stále viem svoj názor povedať, a preto si za tým názorom stojím a nemením ani bodku na tom, čo som povedal.

    Ďakujem pekne.

  • To bolo záverečné slovo spravodajcu.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme teraz pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Pavla Hrušovského a Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 1200 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1202.

    Pani poslankyňa Gibalová, prosím vás, aby ste uviedli aj tento návrh zákona, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené poslankyne, vážení poslanci, dámy a páni, v priebehu posledných 11 mesiacov som na tomto mieste trikrát predložila návrhy, ktoré zásadným spôsobom riešili situáciu nezamestnaných na Slovensku. Parlament tieto návrhy zas zmietol zo stola a ľuďom bez práce neposkytol inú, lepšiu alternatívu. Skôr, než sa budem venovať parlamentnej tlači, ktorú teraz predkladám, dovoľte, aby som sa trošku obzrela späť.

    Po prvýkrát som predstavila návrh novely zákona o sociálnom poistení 23. októbra 2008 na 28. schôdzi Národnej rady. Návrh bol zamietnutý. Na tej istej schôdzi parlamentu som tie isté úpravy zákona vo forme pozmeňujúcich návrhov predložila v druhom čítaní pri rokovaní o vládnom návrhu zákona o sociálnom poistení, výsledok bol rovnaký, teda nulový. V tom čase kríza iba začínala a na Slovensku bolo 228 000 uchádzačov o zamestnanie. Istou nádejou pre budúcnosť, ktorá zmiernila sklamanie z odmietnutia mojich návrhov, bol verejný prísľub pani ministerky práce, že pripraví vlastné riešenie.

    Ja by som teraz rada pripomenula, k čomu sa pani ministerka z tohto miesta zaviazala. Preto som si urobila prepis zvukového záznamu, aby som odcitovala tieto slová pani ministerky. Citujem: „Ale môžem prisľúbiť jednu vec a určite a určite sa jej budem venovať vzhľadom na to, že finančná kríza, a ja predpokladám, pretože niektoré signály sú už tu, sa bude riešiť a bude narastať počet nezamestnaných a bude potrebné týchto ľudí zabezpečiť a určite pripravíme právnu novelu, ktorá bude týchto ľudí lepšie zabezpečovať ako súčasná právna úprava dávky v nezamestnanosti, to skutočne môžem prisľúbiť a urobíme to.“ Koniec citácie.

    Čo sme to počuli z úst pani ministerky? Určite a určite sa jej budem venovať, to skutočne môžem prisľúbiť a urobíme to. Po uplynutí polroka, keď sa určite, a to mi verte, určite nič neudialo, som na 35. schôdzi Národnej rady predložila ďalší modifikovaný návrh zákona o sociálnom poistení. Za pol roka od podania prvého návrhu sa rady uchádzačov o zamestnanie rozrástli o ďalších 97 500 osôb.

    Ako je už v tomto parlamente pravidlom, keď príde s iniciatívou opozičný poslanec, návrh novely bol 22. apríla 2009 opäť zamietnutý. Dnes po ďalších piatich mesiacoch od môjho návrhu posledného pokusu, keď počet uchádzačov o zamestnanie ku koncu augusta bude vyšší ako 360 000, čo predstavuje viac ako 13,5 % práceschopného obyvateľstva, prichádzam po 4-krát s úmyslom dosiahnuť zmenu zákona o sociálnom poistení. Prichádzam v nádeji, keďže „určite a určite“ pani ministerky Tomanovej sa nekonalo, možno, ale možno sa pohnú ľady v srdciach koaličných poslancov spútaných straníckou disciplínou.

    Skôr než rozoberiem podrobnosti návrhu, ktorý je zhrnutý v parlamentnej tlači č. 1200, zmienim sa o základných ideových východiskách spôsobu financovania nezamestnaných, ktoré sú pre kresťanských demokratov prioritné a ktoré sú čiastočne zakotvené v materiáli, ktorý teraz predkladám.

    KDH vychádza zo zásady, že nezamestnanosť je potrebné financovať z fondu poistenia v nezamestnanosti, ktorý vytvárajú pracovne činné osoby a zamestnávatelia za podmienok určených zákonom. Výška povinných a dobrovoľných odvodov do fondu má byť výslednicou miery ochoty pracovne činných osôb a zamestnávateľov prispievať do fondu. Fond poistenia v nezamestnanosti má byť úplne odpojený od štátneho rozpočtu a v spôsobe jeho prerozdelenia sa má uplatňovať princíp zásluhovosti aj solidárnosti. Prostriedky nachádzajúce sa vo fonde poistenia v nezamestnanosti sa môžu použiť výlučne na účel, pre ktorý sú určené. Vhodne zvolená výška odvodov do fondu a kritériá jeho prerozdelenia budú zárukou toho, aby prebytky fondu z obdobia konjunktúry hospodárstva slúžili na krytie potrieb zvýšeného počtu nezamestnaných v období krízy. Teda neprichádza do úvahy, aby sa tieto prostriedky prelievali do iných fondov Sociálnej poisťovne, napríklad do fondu dôchodkového poistenia, ako sme toho dnes svedkami s požehnaním zákonnej úpravy.

    V roku 2008 sa týmto spôsobom, a teraz použijem naozaj veľmi tvrdý výraz, ktorý ale vystihuje podstatu problému, zdefraudovali 4/5 ročného príjmu fondu. Mám pochybnosti o tom, či o tom vedia tí, ktorí do tohto fondu prispievajú. Pri terajšej výške odvodov do fondu je možné zmierniť podmienky pre nadobudnutie nároku na dávku, výšku dávky v nezamestnanosti a dĺžku jej vyplácania tak, aby sa Slovenská republika odpútala z jedného z posledných miest medzi krajinami Európskej únie, aby nezamestnaní mali možnosť prežiť obdobie dočasnej straty práce v dôstojných podmienkach z prostriedkov, ktoré si sami „ušetrili“. Osoby, ktoré povinne prispievali do fondu poistenia v nezamestnanosti, sú po strate zamestnania často odkázaní na dávky v núdzi iba preto, že nespĺňajú neprimerane tvrdé podmienky pre získanie dávky v nezamestnanosti.

    Cieľom predkladateľov je poľudštiť zákon o sociálnom poistení a dosiahnuť zmiernenie kritérií, ktoré sa na nezamestnaných vzťahujú. Ja by som len na ukážku chcela ukázať graf, nebudem vás trápiť premietaním obrázkov, ale graf, kde sú znázornené podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, kde sú znázornené podmienky nároku dávky v nezamestnanosti v niektorých krajinách Európskej únie. Prosím, Slovensko je táto zelená guľôčka, sú to neprimerané, neprimerané nároky a kritériá pre získanie dávky a po prijatí nášho návrhu novely Slovensko by sa dostalo aj tak ešte do nelichotivej úrovne, to je ten zelený trojuholník. Tento graf bol vypracovaný na základe informácií, ktoré som si vyžiadala z parlamentného inštitútu, čiže to sú relevantné informácie, oficiálne.

    Prvou navrhovanou zmenou je úprava dĺžky obdobia poberania dávky v nezamestnanosti v závislosti od veku poistenca. Pre poistencov vo veku 50 až 57 rokov vrátane navrhujeme predĺžiť obdobie poskytovania dávky zo 6 na 9 mesiacov a po dovŕšení 58. roku veku sa obdobie poskytovania dávky predĺži na 12 mesiacov a to preto, aby nezamestnaní vo vyššom, pre pracovný trh v takzvanom kritickom veku, mali väčší priestor na nájdenie si primeraného pracovného miesta.

    V krajinách Európskej únie je zaužívaný model variabilnej dĺžky vyplácania dávky v zamestnanosti v závislosti od veku alebo dĺžky obdobia prispievania do fondu, čo teda sme videli.

    Dovolím si predstaviť vám ďalší graf, ktorý znázorňuje dĺžku vyplácania dávky v nezamestnanosti v jednotlivých krajinách, kde Slovenská republika je na chvoste všetkých krajín, je to tento hnedý stĺpček. Po prijatí tejto novely zákona o sociálnom poistení sa nič dramatické nestane, ako vidíte, to je tento zelený stĺpček, aj tak ešte budeme aj v dĺžke vyplácania dávky v nezamestnanosti veľmi, veľmi, veľmi zaostávať za krajinami Európskej únie, za ostatnými krajinami.

    Druhou navrhovanou zmenou je úprava výšky dávky v nezamestnanosti v závislosti od dĺžky poberania dávky. Dávku v nezamestnanosti navrhujeme zvýšiť pre všetkých poistencov z 50 na 65 % denného vymeriavacieho základu počas prvých dvoch mesiacov obdobia nezamestnanosti, po uplynutí dvoch mesiacov sa dávka zníži na 45 % z denného vymeriavacieho základu. Navrhované opatrenie má zmierniť nepriaznivé dôsledky dramatického zníženia príjmu a zároveň motivovať nezamestnaného nájsť si prácu počas prvých dvoch mesiacov, teda počas poberania relatívne vyššej dávky.

    Treťou navrhovanou zmenou je zmiernenie podmienky vzniku nároku na dávku tak, že sa skráti dĺžka obdobia poistenia v nezamestnanosti z najmenej troch rokov posledných štyroch na najmenej 18 mesiacov posledných troch rokov. Skrátenie časových intervalov je opodstatnené z toho dôvodu, že vývoj na trhu práce núti poistencov čoraz častejšie meniť zamestnanie a často úplne bez časovej nadväznosti. Navrhovaná zmena zohľadňuje vznik a zánik podnikateľských subjektov, vývoj na trhu práce a trend, ktorý núti pracujúce osoby častejšie meniť zamestnanie, čo sú faktory, ktoré nezamestnaným sťažujú splnenie dnes platnej podmienky vzniku nároku dávky v nezamestnanosti. Úpravou časových intervalov rozhodujúcich pre vznik nároku dávky sa zároveň odstráni odlišný prístup ku skupine poistencov zaradených do evidencie uchádzačov o zamestnanie po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú a ku skupine poistencov osôb dobrovoľne poistených v nezamestnanosti.

    Na otázku, aké sú podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v krajinách Európskej únie, mi odpovedal parlamentný inštitút a ja som vám predstavila na tomto grafe v krátkosti, ako to vyzerá so Slovenskou republikou v tejto veci. Sme na chvoste. Preto by bolo dobré, opakujem, bolo by dobré prijať túto nami navrhovanú úpravu a nič dramatické by sa neudialo, trochu by sme sa priblížili ku kritériám, ktoré sú v iných krajinách Európskej únie.

    Štvrtá navrhovaná zmena skracuje dĺžku rozhodujúceho obdobia, z ktorého sa určuje výška denného vymeriavacieho základu na 12 mesiacov. Dôvodom tejto úpravy je snaha obmedziť pokles reálnej výšky dávky, ktorý je tým markantnejší, čím dlhšie obdobie sa zohľadňuje pri určení výšky vymeriavacieho základu nezamestnanej osoby.

    K financiám. Pri kalkulácii finančného dopadu navrhovaných zmien sme vychádzali z najnovšieho materiálu, ktorý Sociálna poisťovňa predložila v auguste na rokovanie vlády. Je to návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2010 a rozpočtový výhľad na roky 2011 a 2012. Tento materiál obsahuje okrem iného odhad očakávaných príjmov a výdavkov fondu a odhad počtu poberateľov dávky v nezamestnanosti v roku 2009 až 2012. Pri zohľadnení týchto východiskových oficiálnych údajov Sociálnej poisťovne pôsobia nami navrhované zmeny – zvýšenie výdavkov fondu cca o 30 %, avšak hospodárenie fondu poistenia v nezamestnanosti sa ani po prijatí tejto novely zákona nedostane do červených čísel. Podrobný výpočet...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim schôdze.

  • Prepáčte, pani kolegyňa, poprosím všetkých, ktorí sú v rokovacej sále, pán kolega Simon a okolie, poprosím, skúste si tie veci vybaviť mimo rokovacej sály, lebo rušíte rokovanie parlamentu. Ďakujem za porozumenie.

  • Podrobný výpočet dopadu týchto navrhovaných zmien si môžete pozrieť v našej parlamentnej tlači 1200.

    V súvislosti so zásadami, ktoré som predstavila a ktoré kresťanskí demokrati budú obhajovať aj v budúcnosti, nemôžem obísť bez povšimnutia dve veci a to, ľahostajnosť verejnosti a zahmlievajúci postoj odborárov alebo, presnejšie povedané, reprezentantov odborárov a ministerstva práce v tejto veci. Verejnosť sa k problému stavia prevažne ľahostajne. Mnohí ľudia sa domnievajú, že výška dávky a kritériá, ktoré treba splniť pre získanie, sú výlučne vecou štátu a treba mu byť neskonale vďačný za to, ak nezamestnaným hodí akúkoľvek obhryzenú kosť vo forme almužny. Väčšina z nich vôbec netuší, že pomoc v nezamestnanosti si financujú sami, že ešte celkom nedávno príjmy z fondu povinného poistenia boli niekoľkokrát vyššie ako výdavky na nezamestnaných z pochopiteľných dôvodov a že väčšina financií určených na krytie nezamestnanosti skončila úplne inde, podčiarkujem, že s požehnaním platnej zákonnej normy. Žiaľ, takúto predstavu majú aj mnohí odborári a ich bossovia ich udržujú v nevedomosti. Na verejnosti sa odborárski bossovia pasujú do pozície neohrozených bojovníkov za práva pracujúcich a nezamestnaných, avšak v skutočnosti prehodili záujmy nezamestnaných cez palubu. Okrem verbálnych vyjadrení sa odbory nezmohli na účinné kroky, ktorými by vytvorili tlak na ministerstvo práce, aby nezamestnaní dostali väčší podiel z fondu, do ktorého prispievali v období ich zamestnanosti.

    Vzťah vlády a odborov je určený dohodou o spolupráci strany Smer a KOZ uzatvorenou pred voľbami, výsledkom ktorej je praktická kolaborácia vedenia odborov s vládou a zrád záujmov nezamestnaných. Odbory sa tvária a hrajú, že vyjednávajú s ministerstvom práce o zlepšení podmienok financovania nezamestnaných a ministerstvo sa tvári, že o ich návrhoch uvažuje a spoločne a nerozdielne balamutia verejnosť, vrátane médií, zatiaľ čo počet nezamestnaných rastie. Príčina je jednoduchá. Odbory, ktoré uzatvoria dohodu o spolupráci s vládnou stranou, strácajú svoju suverenitu a menia sa na škodu svojich členov na mlčiacich lokajov vlády. Stávajú sa karikatúrou odborov v podobe známej spred novembrovej doby. Tak to dnes na Slovensku v praxi vyzerá.

    Tento návrh novely zákona, ktorý predkladáme, má pomôcť nezamestnaným preklenúť ťažké obdobie straty zamestnania a pomôcť im, aby nepadli do inej siete, do siete pomoci v hmotnej núdzi. Zabráňme tomu, aby sme nemuseli konštatovať, že je nielen finančná a hospodárska kríza, ale nastúpila aj kríza sociálna.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za vaše obšírne vystúpenie.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pánovi poslancovi Jozefovi Šimkovi. Pán poslanec, nech sa páči, je tu priestor pre vašu úvodnú spravodajskú informáciu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Pavla Hrušovského a Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 1200, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 276 z 3. septembra 2009 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1202 z 21. augusta 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor, vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Návrh novely zákona zmierňuje podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, upravuje dĺžku obdobia poberania dávky v nezamestnanosti v závislosti od veku poistenca, upravuje výšku dávky v nezamestnanosti v závislosti od dĺžky poberania dávky, zavádza rovnaký prístup aj ku skupine poistencov zaradených do evidencie uchádzačov o zamestnanie a skracuje na 12 mesiacov dĺžku rozhodujúceho obdobia, z ktorého sa určuje denný vymeriavací základ poistenca.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu uzniesla na tom, že prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 14. októbra 2009 a gestorský výbor v termíne do 16. októbra 2009.

    Pán predsedajúci, ďakujem. Skončil som svoju spravodajskú informáciu a prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomnú prihlášku som nedostal žiadnu a preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pani poslankyňa Mária Sabolová ako jediná.

    Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a dávam slovo pani poslankyni Márii Sabolovej. Nech sa páči. Poprosím pánov poslancov, ktorí prišli na hlasovanie a nemajú čo povedať k tomuto návrhu zákona, aby to, čo si chcú povedať, povedali si mimo rokovacej sály. Ďakujem pekne.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, nebudem mať dlhé vystúpenie. Kolegyňa Gibalová veľmi jasne odborne vystúpila a povedala názory, prečo predkladáme tento návrh zákona.

    Tak ako aj ona citovala slová pani ministerky, že podporuje plne takéto návrhy, myslím si, že sa za to obdobie, odkedy sa pani ministerka v minulom období minulého roku, keď sme prvýkrát vyšli s týmto návrhom, Kresťanskodemokratické hnutie, kedy začínala hospodárska kríza, vyjadrila, že to chce riešiť, bude riešiť. Ja sa pýtam: Vie to riešiť? Chceme to riešiť? Ako to budeme riešiť? Kde sú návrhy? Toto je konkrétny návrh, ktorým je príspevok aj pani poslankyne Gibalovej, aj Kresťanskodemokratického hnutia na riešenie hospodárskej krízy. Pretože sa týka ľudí, týka sa tých, ktorí sa dnes v niekoľkotisícovom počte dostávajú na ulicu, kde mnohé podnikateľské firmy, ale mnohí zamestnávatelia tak trochu aj v podtóne využívajú hospodársku krízu na prepúšťanie a práve títo ľudia, ktorých, ak nevytvoríme zákonné podmienky, sa najviac dotkne táto hospodárska kríza. Sú to ľudia, ktorí sa dostávajú na pole nezamestnaných. Za obdobie posledných troch rokov od bývalej vlády stúpol počet nezamestnaných na neuveriteľné percento. To, čo ste si možno, páni poslanci, ale aj vláda v roku 2006, keď ste nastupovali, ani len nemysleli a mysleli ste si, že budete žiť z istých pozitívnych, aj keď možno tvrdých krokov bývalej vlády, ale hospodársky táto krajina bola postavená na úroveň, kedy ste možno čakali, že nezamestnanosť nestúpne na 12 %.

    Preto si myslím, že tento návrh je vhodný na podporenie, pretože je pomocou nezamestnaným, ale je zároveň aj ich motiváciou, aby si hľadali prácu, ak sa im vytvoria v období nezamestnanosti primerané podmienky, aj ekonomické. Má priaznivý dopad na príjem práve týchto nezamestnaných a je to jeden z mála návrhov, ktoré dostávame do parlamentu, kde si môžete v dôvodovej správe a v doložke finančných ekonomických vplyvov nájsť aj veľmi reálne, konkrétne čísla, ktoré určite budú v súzvuku s tým, čo uvádza Štatistický úrad, ministerstvo sociálnych vecí a Sociálna poisťovňa, pretože vychádzajú z ich údajov.

    Neviem, či pani kolegyňa povedala vo svojom príspevku, že veľmi krátko bol rozpočet Sociálnej poisťovne na internete pre budúce obdobie. O dva alebo tri dni tam už nebol. Ja sa vám čudujem, že vlastne sme nepodporili aj jej návrh, aby bola zaradená správa, ako hospodári Sociálna poisťovňa, aby sme mali lepšie východiská aj pre takéto rozhodovanie pri riešení problémov nezamestnaných, ale aj zamestnaných. Kto bude platiť do Sociálnej poisťovne, v akej výške, aké sú tam zdroje? Preto si myslím, že veľmi hazardujete, páni poslanci, ak nepodporujete takéto návrhy so sociálnou situáciou na Slovensku.

    A ja by som sa len chcela dotknúť jednej časti dôvodovej správy. Už som povedala, že včera ste nepodporili alebo v utorok ste nepodporili návrh pani poslankyne na to, aby sme dostali správu Sociálnej poisťovne. Boli by sme mali lepšie východiská. Z podkladov jasne, z tabuliek, ktoré sú tu predložené, vyplýva, že základný fond poistenia v nezamestnanosti má byť aj v období hospodárskej krízy prebytkový a preto treba tieto umŕtvené prostriedky, ktoré sa rozplynú, neviem kde, treba ich presne, jasne zadefinovať, a to je v tomto zákone.

    A ešte by som sa chcela dotknúť, a keby ste si aj otvorili počítače a pozreli si aj túto dôvodovú správu, možno by sa vám jasnejšie ukázalo, že tých ľudí, ktorí sú v tých zraniteľných skupinách od veku 50 do 57 rokov, je 20 %, 58 – 62 je 5,3 % a z tohto aj jasne vyplýva, že to navýšenie alebo ten zásah do financií, verejných financií v tejto oblasti je primeraný tomu, že by tento návrh mohol obstáť.

    A preto by bolo veľmi dobré, ak nám úprimne záleží na občanoch, aby sme návrh posunuli do druhého čítania a vytvorili priestor pre diskusiu v takej vážnej oblasti, ktorá by mala ísť cez politické spektrá a možno pripomeniem moje niektoré vystúpenie z minulosti. Sú oblasti, kde by sme mali riešiť veci ústavnými zákonmi, aby sme nestavali ľudí do pozície, že sú rukojemníkmi ktorejkoľvek vlády.

    A tento návrh je určite lepší návrh, ako návrh, a teraz odídem do oblasti, v ktorej som vo výbore ako návrh požiadavky pána ministra zdravotníctva žiadať 65 miliónov eur na dofinancovanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne alebo na zvýšenie základného imania. Pokiaľ nepôjdeme do systémových zmien, lebo pôjdu do bezodnej diery tak, ako sa aj môže stať, že aj dnes prostriedky zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti, pokiaľ nebudú adresne využité, pôjdu do bezodnej diery.

    Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu nášho návrhu.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Sabolová bola jediná. S faktickými poznámkami sa na jej vystúpenie neprihlásil nikto.

    A tak sa pýtam, pani navrhovateľka, chcete zaujať svoje...? Nech sa páči, priestor v záverečnom slove.

  • Ďakujem pekne. V predkladaní som uviedla dôvody. V dôvodovej správe máte veľmi dobre vypracovaný vplyv na financie. Pokúsili sme sa pripraviť novelu zákona o sociálnom poistení pre pomoc nezamestnaným tak, aby sme to nerobili útržkovito ad hoc, ale predkladáme vám jeden komplexný návrh pomoci nezamestnaným. Prosím vás, podporte a posuňte tento návrh do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Šimko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    No a pani poslankyňa ešte... No pýtam sa, aké je dlhé vaše úvodné slovo k tomu? Dlhé. Takže dohodneme sa tak, pretože sa blíži 11.00 hodina, s ďalším návrhom zákona, ktorý má tlač 1201 a opäť by ho mala predkladať pani poslankyňa Gibalová, počkáme až po hlasovaní.

    Teraz vyhlasujem 3-minútovú prestávku. O 11.00 hodine budeme hlasovať a žiadam všetkých, ktorí chcú sa zúčastniť na hlasovaní, aby sa dostavili do rokovacej sály. Vyhlasujem prestávku do 11.00 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, zaujmite, prosím, vaše miesta, aby sme mohli pokračovať v prerušenom rokovaní programu 40. schôdze.

    Dámy a páni, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu. Chcem vás požiadať, aby ste venovali pozornosť spravodajcom, ktorí budú uvádzať návrhy.

    Ako prvý pán poslanec Szigeti uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána Fronca a Brocku na vydanie zákona o školských autobusoch. Je to tlač 1170.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca a Júliusa Brocku na vydanie zákona o školských autobusoch.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, k predmetnému návrhu zákona vystúpili v rozprave dvaja poslanci. Procedurálne návrhy neboli podávané, z toho dôvodu odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uzniesla na tom, že prerokuje návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca a Júliusa Brocku na vydanie zákona o školských autobusoch v druhom čítaní.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 55 za, 55 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Pán poslanec Mikuš uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Brocku, Fronca a pani Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595 o dani z príjmov. Je to tlač 1175.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku, Martina Fronca a Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, aby sa Národná rada uzniesla, že prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 59 za, 16 proti, 59 sa zdržalo.

    Ani tento návrh nenašiel podporu.

    Pán poslanec Horváth uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Brocku a Šimka na vydanie zákona č. 461 Z. z. o sociálnom postení, tlač 1176.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Jozefa Šimka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

  • Ďakujem za slovo. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 60 za, 61 proti, 13 sa zdržalo.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Pani poslankyňa Grečková uvedie hlasovanie o návrhu pani poslankyne Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 617 o oficiálnej rozvojovej pomoci.

  • Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Zdenky Kramplovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpila iba pani navrhovateľka, nebol podaný žiadny procedurálny návrh, a preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 47 za, 87 sa zdržalo.

    Návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    Pán poslanec Petrák uvedie hlasovanie o návrhu Petra Miššíka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, je to tlač 1188.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Miššíka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokuje Národná rada Slovenskej republiky v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 51 za, 5 proti, 71 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    Pán poslanec Švidroň uvedie hlasovanie o návrhu pána poslanca Galbavého na vydanie zákona č. 317 o pedagogických zamestnancoch. Je to tlač 1189.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

  • V rozprave vystúpil jeden poslanec, pán Dubravay. Nepodal iný návrh ako návrh spravodajcu. Pán predseda, dajte hlasovať o mojom návrhu, aby Národná rada podľa § 73 ods. 3 písm. c) prerokovala návrh pána poslanca Galbavého v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 58 za, 3 proti, 73 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh nemal podporu.

    Pán podpredseda Národnej rady Cabaj uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Moniky Gibalovej, Pavla Hrušovského a Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 369 o obecnom zriadení. Je to tlač 1199.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Pavla Hrušovského a Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

  • Pán predseda, v rozprave som predniesol v spravodajskej správe návrh nepokračovať o tomto návrhu zákona v druhom čítaní. Vzhľadom ale na to, že pani Sabolová predložila procedurálny návrh, aby sme prerokovali tento návrh zákona v druhom čítaní, tak najskôr budeme hlasovať o tom, že v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) prerokujeme tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 47 za, 44 proti, 40 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní.

    Pán poslanec Šimko uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslankyne Gibalovej a poslanca Hrušovského a poslankyne Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461 o sociálnom poistení. Je to tlač 1200.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Pavla Hrušovského a Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 62 bolo za, 9 proti, 64 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Ani tento návrh nepostúpil do druhého čítania.

    Odhlasovali sme prerokované body.

    Ešte, pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať o programe.

    O 14.00 hodine bude pravidelný bod programu hodina otázok, pán premiér sa ospravedlnil vzhľadom na jeho stretnutie s maďarským premiérom.

    O 15.00 hodine prerokujeme v druhom čítaní dva vládne návrhy zákonov, o ktorých rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní. Ide o tlače 1165 a 1163. Potom by sme pokračovali v programe, ktorý bude uvádzať pán podpredseda vlády Čaplovič.

    Ešte vás chcem požiadať o súhlas na zmenu programu, keďže pán guvernér Národnej banky Ivan Šramko ma z dôvodu pracovnej cesty požiadal, aby sme správu, ktorú Národnej rade predkladá, prerokovali zajtra o 9.00 hodine ako prvý bod programu. Je všeobecný súhlas?

  • Hlasy z pléna: Áno.

  • Dobre. Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem prestávku do 11.15 hodiny a po nej budeme pokračovať. Teraz ešte návrhy. Pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne. Ja len chcem pripomenúť členom výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, že dneska máme zasadnutie výboru a autobus spred Národnej rady, resp. mikrobus je pripravený o 12.10 hodine. Ďakujem.

  • Pán predseda výboru Halecký.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, zvolávam Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie dnes na 13.45 hodinu v zasadačke výboru. Ďakujem.

  • Pán predseda výboru Kondrót.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pripomínam členom výboru pre európske záležitosti, že o 12.15 hodine máme zasadnutie výboru v našej rokovačke. Ďakujem.

  • Ďakujem. Chcem pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, že dnes sa uskutoční výjazdové zasadnutie výboru. Odchod sa uskutoční o 12.10 hodine spred Národnej rady po skončení rokovania výboru pre obranu a bezpečnosť. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pripomínam len kolegom stretnutie s delegáciou advokátov z Walesu, ktoré máme o 13.30 hodine. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Pripomínam členom výboru pre financie, rozpočet a menu, že zasadnutie výboru bude o 12.00 hodine k zákonu v skrátenom legislatívnom konaní. Ďakujem.

  • Budeme pokračovať 11.15 hodine.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Gibalovej, Hrušovského a Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, je to tlač 1201.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Pavla Hrušovského a Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

  • Návrh na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí č. 1203. Pani poslankyňa Gibalová uvedie návrh zákona.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedla novelu zákona o sociálnych službách, ktorú predkladáme opakovane už druhýkrát.

  • Hluk v sále.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, otvorili sme rokovanie o bode programu. Ja vás chcem požiadať, aby ste venovali pozornosť alebo radšej odišli zo sály. Pani poslankyňa Laššáková, poprosím vás. Kolegovia!

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Opakovane druhýkrát po prijatí zákona o sociálnych službách, ktorý je účinný od 1. 1. 2009, predkladáme novelu zákona o sociálnych službách, pretože doterajšia prax potvrdila, že uplatňovanie zákona o sociálnych službách znemožňuje vytváranie konkurenčného prostredia pri poskytovaní sociálnych služieb zvýhodňovaním služieb poskytovaných samosprávou, zákon likviduje konkurenciu a zavádza monopol samospráv na sociálne služby, čo zhubne vplýva na kvalitu a cenu služieb, znemožňuje občanovi slobodný výber poskytovateľa služieb a núti ho trpne znášať rozhodovanie samosprávy o jeho ďalšom osude. Zavádza dvojitý meter na financovanie tých istých služieb poskytnutých samosprávou a neverejným poskytovateľom a ignoruje skutočnosť, že za rovnakú službu je náležité poskytnúť rovnaké finančné príspevky bez ohľadu na subjekt, ktorý službu poskytuje. Upravujeme v novele zákona o sociálnych službách tie paragrafy, ktoré sú dôvodom práve uvedených skutočností.

    Podľa § 3 ods . 3 zákona o sociálnych službách poskytovateľom sociálnej služby za podmienok ustanovených týmto zákonom je obec, právnická osoba zriadená obcou alebo založená obcou, právnická osoba zriadená vyšším územným celkom alebo založená vyšším územným celkom, ďalej len verejný poskytovateľ, a iná osoba, ďalej len neverejný poskytovateľ sociálnej služby.

    Podľa § 6 ods. 1 zákona má fyzická osoba za podmienok ustanovených týmto zákonom právo výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa sociálnej služby v rozsahu ustanovenom v § 8 ods. 2 a 3. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) má fyzická osoba právo aj na poskytovanie sociálnej služby, ktorá svojím rozsahom, formou a spôsobom poskytovania umožňuje realizovať jej základné ľudské práva a slobody, zachováva jej ľudskú dôstojnosť, aktivizuje ju posilnením sebestačnosti, zabraňuje jej sociálnemu vylúčeniu a podporuje jej začlenenie do spoločnosti.

    Podľa § 8 ods. 1 obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečuje dostupnosť sociálnej služby pre fyzickú osobu, ktorá je odkázaná na sociálnu službu a právo výberu sociálnej služby za podmienok ustanovených týmto zákonom.

    Podľa § 8 ods. 2 obec v rozsahu svojej pôsobnosti fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na sociálnu službu, po d) zabezpečí poskytovanie sociálnej služby u neverejného poskytovateľa sociálnej služby na základe dohody obce s fyzickou osobou, ktorá žiada o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, ak obec nemôže poskytnúť alebo zabezpečiť poskytovanie sociálnej služby podľa písm. a) a c). To isté sa vzťahuje na vyšší územný celok, zabezpečí a tak ďalej, ak vyšší územný celok nemôže poskytnúť alebo zabezpečiť poskytovanie služby podľa písm. a) a c).

    Z relevantných ustanovení právnej úpravy vyplýva, že okrem obcí a obmedzenom rozsahu aj vyšších územných celkov môžu sociálne služby poskytovať aj subjekty súkromného práva, napríklad neziskové organizácie, občianske združenia, obchodné spoločnosti a iné spoločnosti súkromno-právneho charakteru. Zároveň je z tohto prehľadu právnej úpravy zrejmé, že právu fyzickej osoby na výber poskytovateľa a poskytnutie sociálnej služby zodpovedá povinnosť obce a vyššieho územného celku zabezpečiť jednak dostupnosť tejto služby a realizáciu práva na výber služby. Spôsob, akým obec a vyšší územný celok toto zabezpečujú, je definovaný práve v § 8 ods. 2 a 3 zákona, pričom ide o postup, ktorý obec, resp. vyšší územný celok musia dodržať a nemajú možnosť ani v konkrétnom prípade postupovať inak, ide o ustanovenie nepripúšťajúce odchýlky podľa úvahy orgánu jeho aplikácie. Predmetný postup je v zákone ustanovený ako povinnosť obce alebo vyššieho územného celku poskytnúť službu, zabezpečiť službu prostredníctvom iného poskytovateľa, pričom druhý spôsob zabezpečenia nastupuje až v prípade, ak prvý spôsob nie je možný. A tu je najväčší problém, ktorý chceme touto novelou zákona odstrániť, pretože nemôže to byť podmieňované, ak prvý spôsob nie je možný.

    Pokiaľ ide práve o tento druhý režim, ak prvý spôsob nie je možný, t. j. zabezpečenie poskytnutia namiesto priameho poskytnutia sociálnej služby, zákon predpisuje obci, resp. vyššiemu územnému celku povinnosť zabezpečiť sociálnu službu najskôr právnickou osobou nimi zriadenou či založenou a ak to nie je možné, iným verejným poskytovateľom a ak ani to nie je možné, neverejným poskytovateľom. Inými slovami, v rámci skupiny potenciálnych poskytovateľov má najskôr prednosť poskytovateľ, ktorým je obec alebo vyšší územný celok, po nich nasledujú iní verejní poskytovatelia a až ak ani jeden z verejných poskytovateľov nie je spôsobilý sociálnu službu poskytnúť, prichádza na rad neverejný poskytovateľ.

    Zákonodarca tak priamo ako povinnosť ustanovuje prednostný prístup jedného podnikateľa pred iným podnikateľom, jedného poskytovateľa sociálnej služby pred iným poskytovateľom sociálnej služby a to práve a len v závislosti od právnej povahy osoby, ktorá tohto poskytovateľa sociálnej služby založila alebo zriadila.

    Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy sa základné práva a slobody zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru, náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať, alebo znevýhodňovať.

    Článok 12 ods. 2 ústavy zabezpečuje univerzálnosť, rovnosť v základných právach a slobodách všetkých a to bez ohľadu na odlišnosti spočívajúce v ich osobe a postavení. Toto ustanovenie je označované aj ako ustanovenie upravujúce zákaz diskriminácie, na druhej strane zákaz zvýhodňovania v konkrétnom základnom práve a slobode každého, komu toto právo náleží. Ústava teda vo svojom článku 12 ods. 2 zakazuje kohokoľvek znevýhodňovať či zvýhodniť v spojení so základnými právami a slobodami.

    Zákon 448 v sporných ustanoveniach jednak reguluje obsah sociálnych služieb a podmienky ich poskytovania a jednak reguluje aj podmienky, za ktorých môže v oblasti poskytovania služieb poskytovateľ týchto služieb vstúpiť na „sociálny trh“ a na tomto pôsobiť.

    Zákon 448 upravuje ako pendant práva fyzickej osoby prijímateľa sociálnej služby na poskytnutie sociálnej služby a na výber tejto služby, vrátane jej formy a osoby povinnosť obci a vyššiemu územnému celku poskytnúť alebo zabezpečiť poskytnutie sociálnej služby. Právo výberu poskytovateľa sociálnej služby je explicitne limitované s odkazom na ustanovenia § 8 ods. 2 a 3 tohto zákona, inými slovami, prijímateľ sociálnej služby realizuje svoje právo na jej poskytnutie a na výber poskytovateľa prostredníctvom obce a vyššieho územného celku, na ktoré sa primárne obracia so svojou žiadosťou o poskytnutie služby obec a vyšší územný celok. Na základe tejto žiadosti buď poskytnú sociálnu službu sami alebo zabezpečia jej poskytnutie spôsobom, resp. postupom podľa § 8 ods. 2 a 3.

    Keďže obec a vyšší územný celok sú tými orgánmi verejnej moci, ktorí v konečnom dôsledku rozhodujú aj o tom, aj tým, že svojím výberom konkrétneho poskytovateľa realizujú právo na poskytnutie sociálnej služby, je z povahy veci zrejmé, že ich rozhodnutie spočívajúce vo výbere konkrétneho poskytovateľa má okrem prijímateľa sociálnej služby aj dopad na poskytovanie sociálnej služby. Inými slovami, obec a vyšší územný celok sú tými subjektmi, ktorých zákonodarca ustanovil, zveril oprávnenie, ktorého realizácia má v praxi bezprostredný dopad na možnosť poskytovateľa sociálnych služieb vykonávať svoj predmet činnosti.

    Z týchto ustanovení vyplýva, že obec a vyšší územný celok sú pri výbere konkrétneho poskytovateľa povinní skôr, než by mohli pristúpiť k výberu poskytovateľa, vyčerpať všetky možnosti, zabezpečiť predmetnú službu verejným poskytovateľom.

    Zvláštne je, minimálne zvláštne, že arbitrom, ktorý rozhoduje o tom, kedy ešte nemôže a kedy už môže znevýhodnená skupina poskytovateľov poskytovať svoje služby ich prijímateľom, je pritom práve a len verejná moc, ktorá pôsobí ako zakladateľ zvýhodnených poskytovateľov sociálnych služieb. Pri prístupe k základnému právu ústavy nesmie byť nikto znevýhodnený z dôvodov podľa článku 12 ods. 2. Aplikujúc uvedené na napadnuté ustanovenia je z dôvodov vyššie uvedených možné konštatovať, že tak, ako sú tieto účinné, nerešpektujú princíp rovnosti podľa uvádzaných článkov Ústavy Slovenskej republiky. Kritérium, ktoré zákonodarca uplatnil, zakladá predmetnú nerovnosť, nie je zrejmé a z povahy veci nie je možné považovať za kritérium legitímne rozlišovanie medzi dvoma skupinami poskytovateľov vykonávajúcich totožný predmet činnosti a majúcich totožný právny status, nemá rozumné opodstatnenie. Okrem porušenia princípu rovnosti predstavujú nápadné ustanovenia také obmedzenie základného práva poskytovať služby, ktoré nie je zlučiteľné s ďalšou požadovanou formuláciou v článku 13 ods. 4 ústavy.

    V týchto ustanoveniach vytvára táto norma systémové predpoklady pre to, aby určitá skupina subjektov tohto základného práva, zvýhodnení poskytovatelia sociálnych služieb, mohla používať také postavenie, v dôsledku ktorého by v tej istej oblasti činnosti iná skupina, znevýhodnení neverejní poskytovatelia, mohla byť de facto úplne vylúčená z poskytovania služieb v tejto oblasti. Táto zákonná úprava totiž vo svojich dôsledkoch môže znamenať to isté, vo svojich dôsledkoch môže znamenať to isté ako úplný zákaz poskytovania služieb neverejnými poskytovateľmi.

    V zmysle § 2 ods. 1 zákona 213 o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby nezisková organizácia, právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá poskytuje všeobecne prospešné služby za vopred určených a pre všetkých používateľov rovnakých podmienok a ktorej zisk sa nesmie použiť v prospech zakladateľov, členov orgánov, ani jej zamestnancov, ale sa musí použiť v celom rozsahu na zabezpečenie všeobecne prospešných služieb.

    V zmysle § 5 ods. 1 tohto zákona neziskovú organizáciu môže založiť fyzická osoba, právnická osoba alebo štát, ak to nevylučuje osobitný zákon.

    Ďalej ustanovuje 213 zákon, v ďalšom neustanovuje, ani nepredpokladá žiadne relevantné rozdiely medzi neziskovou organizáciou založenou obcou a neziskovou organizáciou založenou súkromnou osobou. Na všetky neziskové organizácie sa rovnako vzťahuje totožný právny režim, pokiaľ ide napríklad o obmedzenia pri nakladaní s majetkom, rozpočet, účtovníctvo, zrušenie súdom a tak ďalej.

    V skratke a v zhrnutí, statusové postavenie neziskových organizácií poskytujúcich služby je rovnaké bez ohľadu na ich zakladateľa. V prístupe k možnosti tieto služby realizovať a za realizáciu týchto služieb získať finančnú náhradu je však podľa zákona 448 jedna skupina neziskových organizácií priamo znevýhodnená, pričom toto znevýhodnenie sa neopiera o žiadny legitímny dôvod naliehavého verejného záujmu. Táto zákonná úprava preto predstavuje nielen rozpor čl. 12 ods. 1, 2 ústavy, a to tak samostatne, ako aj v priamej väzbe na čl. 35 ods. 1 ústavy. Okrem toho tiež odporuje čl. 14 ods. 2 Európskej sociálnej charty vyhlásenej v Zbierke zákonov formou oznámenia ministerstva zahraničných vecí, v zmysle ktorého sa Slovenská republika zaväzuje podporovať účasť jednotlivcov a dobrovoľných alebo iných organizácií pri zriaďovaní alebo udržiavaní sociálnych služieb.

    Citácia: „Zákonodarca zavedením tzv. neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí sa od jednej skupiny tzv. verejných poskytovateľov nelíšia v žiadnom relevantnom aspekte na samý koniec reťazca prístupu k verejným zdrojom určeným na financovanie základného práva osôb odkázaných na sociálne služby, participáciu neverejných poskytovateľov na poskytovanie sociálnych služieb, nieže podporuje, ale ju bezprostredne ohrozuje. Nakoľko priame znevýhodnenie neverejných poskytovateľov v porovnaní s ich statusovo rovnakými náprotivkami líšiacimi sa len v osobe zakladateľa nie je pri žiadnom výklade možné chápať ako podporu ich účasti na zriaďovaní a udržiavaní sociálnych služieb, zákonodarca touto úpravou porušil záväzok obsiahnutý v predmetnej medzinárodnej zmluve.“

    To isté sa konštatuje, to isté konštatovanie sa týka záväzku Slovenskej republiky obsiahnutého v čl. 13 ods. 3, 4 v Európskej sociálnej charte. V zmysle týchto ustanovení sa Slovenská republika zaväzuje ustanoviť, aby každý mohol dostať od príslušných verejných alebo súkromných služieb takú radu alebo osobnú pomoc, ktorú možno požadovať na predchádzanie, odstránenie alebo zmiernenie núdze jeho osoby alebo rodiny, to je odsek 3. A zároveň aplikovať ustanovenia odsekov 1, 2, 3 toho článku na základe rovnosti vlastných štátnych príslušníkov so štátnymi príslušníkmi ostatných zmluvných strán, ktorí sa zdržiavajú na ich území zákonne.

    Vážené dámy a páni, môj príspevok môžete hodnotiť tentokrát ako veľmi odborný príspevok a, pani poslankyňa Vaľová, môžete sa prihlásiť do rozpravy, môžete mi kľudne oponovať. Týmto, touto novelou zákona chceme odstrániť to, čo som ako predkladateľka zákona uviedla v rozprave a pomenovala veci veľmi jasne.

    Skúsenosti od januára 2009 sú také, že naozaj sa potvrdilo to, čo sme komentovali pri prijímaní tohto zákona, že zákon je šitý takou ihlou, aby neverejní poskytovatelia zo sociálneho trhu zmizli a aby sa občan nemal právo rozhodnúť, kam chce ísť, do akého zariadenia a touto novelou zákona tieto základné nedostatky zákona 448 chceme odstrániť. Samozrejme, že nehovoríme alebo netvrdíme, že to sú jediné nedostatky, ale toto sú nedostatky, ktoré my pomenúvame ako nedostatky, ktoré sú protiústavné.

    Ďakujem.

  • Spravodajcom návrhu je pani poslankyňa Sárközy, poprosím ju, aby nás informovala.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Pavla Hrušovského a Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, tlač 1201, ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 276 z 3. septembra 2009 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1203 z 21. augusta 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor, vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Opätovne predkladaný návrh novely zákona o sociálnych službách upravuje znenie zákona spôsobom, ktorým sa zabezpečí financovanie sociálnych služieb poskytovaných neverejným poskytovateľom sociálnych služieb tak, že sa zakotvuje jednoznačná povinnosť poskytnúť finančný príspevok neverejnému registrovanému subjektu poskytujúcemu sociálne služby aj v prípade, ak si poskytovateľa sociálnych služieb vybrala fyzická osoba odkázaná na sociálnu službu.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 14. októbra 2009 a gestorský výbor v termíne do 16. októbra 2009.

    Pán predseda, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, dámy a páni, kto má záujem vystúpiť v rozprave. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pani poslankyňa Sabolová – do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, opätovne vystupujem ako spolupredkladateľka k návrhu zákona, ktorý za nás predložila pani poslankyňa Gibalová.

    K tomuto zákonu sa vraciame opäť po nejakom čase a naše tvrdenia, naše názory a argumenty a pozmeňujúce návrhy predkladáme už od minulého roku už pri prerokovaní zákona ako-takého, ktorý sme schválili v tomto parlamente v októbri minulého roku a nadobudol účinnosť 1. januára tohto roku. Po nadobudnutí jeho účinnosti a jeho praktickej skúsenosti sa hneď v začiatku ukázalo, že zákon nie je dobre koncipovaný a vstupuje do istých právnych vzťahov, ktoré by mali byť garantované pre občana Slovenskej republiky nielen ústavou, ale aj ďalšou legislatívou.

    Ja si dovolím vrátiť sa k jednému článku a odcitujem veľmi kratučko z denníka Pravda ešte z apríla 2009, keď sme o tejto novele po platnosti a účinnosti tohto zákona hovorili:

    „Dostať sa do domova dôchodcov je ťažšie ako vlani, ako v roku 2008. Spôsobil to zákon ministerky práce Viery Tomanovej, ktorý platí od januára. O umiestnení dôchodcu do domova rozhodujú podľa nových pravidiel obce. Tie radšej zapíšu občana do čakacieho zoznamu na preplnený štátny domov „u verejných poskytovateľov“ ako by ho poslali do neštátneho, ktorý má voľné kapacity. Dôvodom je, že za pobyt penzistu musia priplatiť. Na novú právomoc však od štátu nedostali ani cent.“ Môžem súhlasiť. „V neštátnych teda, či už cirkevných, súkromných, v inej zriaďovateľskej pôsobnosti, ako sú obce a VÚC, sa už uvoľňujú miesta a na štátny sa čaká stále dlhšie.“

    Tu je vyjadrenie a citát jedného zriaďovateľa takýchto zariadení: „K nám od začiatku roka neposlali ani jedného občana za štyri mesiace tohto roku, hoci si nás mnohí vyslovene žiadajú. Namiesto toho ich zaradili do čakacieho zoznamu na štátny domov dôchodcov, v úvodzovkách štátny, u verejných poskytovateľov,“ tvrdí jeden z riaditeľov, ktorý takéto zariadenie má.

    Minulý rok si penzisti vyberali domov sami, dotáciu im následne poskytli vyššie územné celky a obce. Obce, na ktoré nová právomoc prešla, sa obávajú, že im na to obecná kasa stačiť nebude a preto radšej dôchodcu pošlú na čakací zoznam, ako by ho mali dať do zariadenia, kde by mohol už tú službu, ktorú potrebuje a ktorú na základe ohodnotenia a odporúčania mal dostať.

    A teraz trošku k samotnému návrhu. Táto novela, ktorú predkladáme, sa snaží odstrániť diskriminačný postup pri uplatňovaní si finančného príspevku a nároku pre neverejných poskytovateľov a aby bol zachovaný rovnaký prístup pre verejných a neverejných poskytovateľov, aby bol rovnaký príspevok pre všetkých, pretože aj neverejný poskytovateľ je registrovaný a má také isté a plné právo byť priorizovaný ako všetci ostatní, pokiaľ splní zákonné podmienky.

    V druhom bode by som povedala, je to slobodná voľba, aby sa občan mohol sám rozhodnúť, kde chce byť, pretože ináč a podľa tohto zákona, stratil slobodné právo na výber poskytovateľa či výber zariadenia, do ktorého chce byť umiestnený, ak ho potrebuje a má o tom riadne rozhodnutie na to, že na to nárok má. Súčasný zákon ale uprednostňuje bez výhrady verejných poskytovateľov sociálnych služieb či zariadenia, ktoré sú v pôsobnosti VÚC a obcí a tie majú nedostatočné kapacity. A dnešný zákon ani neumožňuje teda klientovi, aby, ak žije v istom území, mal právo vybrať si poskytovateľa, ktorý nemá naplnenú kapacitu, môže mu túto službu poskytnúť a nedostať sa tak, ako som na začiatku hovorila, len do čakacích zoznamov.

    Ak by klient, starý človek postihnutý, ktorý potrebuje túto službu, podľa takého prirodzeného, poviem, sociálneho postavenia mal by vlastne ostať v domácom prostredí, pretože tam má najlepšie a najprirodzenejšie vytvorené podmienky. Vieme, že toto nie je trend dnešnej doby, napriek tomu, že sme o tom hovorili. Aj táto vláda ako sociálna vláda o týchto podmienkach hovorí, ale my nevytvárame tieto podmienky. Dokonca v programovom vyhlásení vlády sme dali, že budeme zriaďovať radšej ústavy, ako vytvárať podmienky na to, aby klient mohol ostať vo viacgeneračnom bývaní v rodinnom prostredí. Ale už aj keby, hovoríme o zákone, ktorý vytvára podmienky ústavné, čiže klient vlastne nemôže ostať mnohokrát v tom, už keď nie v domácom, aspoň regionálnom prostredí, pretože ak verejný poskytovateľ kapacity nemá, ale má ich iný samosprávny kraj, ktorý dobre spolupracuje s iným samosprávnym krajom, umiestnime občana do iného regiónu, do úplne iného zariadenia, na inom konci republiky, kde je dostupnosť jeho najbližších oveľa sťažená, napriek tomu, že neverejný poskytovateľ a dokonca ešte vybraný klientom mu nemôže túto službu poskytnúť, pretože nedostane na ňu príspevok.

    By som sa možno trošku rada vrátila aj k tomu rokovaniu, keď sme predkladali tú novelu v minulosti a ešte vlastne a možno ešte predtým, kedy kolegyňa, pani poslankyňa Vaľová sa vyjadrila v parlamente aj pre médiá a bola to v tom čase aj citácia z médií, že ak sa klient rozhodne a vyberie si poskytovateľa sám, príde o možnosť získať príspevok. Bude si musieť zaplatiť tú službu sám. Pýtam sa, no čo to je za sociálny štát, keď ešte ani zákon nebol schválený v októbri, bolo to ešte predtým, ešte sme nevedeli, ako môže dopadnúť rokovanie v parlamente, aj keď koalično-opozičné prijatia noviel a pozmeňujúcich návrhov poznáme, bolo to ešte v októbri minulého roku a taký výrok zaznie, že si bude musieť službu zaplatiť sám, a nevieme, ako zákon bude platiť. Čiže čistý monopol verejných poskytovateľov a dovolím si povedať, že ide o akúsi „privatizáciu štátu“, zoštátnenie.

    Ešte snáď možno práve pri tomto jedna poznámka. Ak ten zákon nie je dobrý a vieme, že v praxi prináša mnoho problémov a opozícia alebo aj, nielen opozícia, ale aj poskytovatelia, minimálne vyše 50 inštitúcií, ktorých sa tento zákon a táto novela dotkla, vyjadrili pochybnosť nad jeho uplatnením, proste mohli sme radšej ostať pri starom zákone pri 195-ke a možno, že by sme boli oveľa lepšie aj financovali, aj poskytovali služby občanom. Bol to zabehnutý model a, bohužiaľ, tento model, ktorý je v tomto návrhu zákona, má len veľa úskalí a koalícia ich nerieši, napriek mnohých prísľubom pani ministerky pri stretnutiach s predstaviteľmi cirkví, pri stretnutiach s predstaviteľmi neverejných poskytovateľov.

    Čiže ešte niekoľko poznámok. Zaznieva veľa argumentov, že neverejní poskytovatelia sú druhí, že neverejní poskytovatelia neposkytujú služby. Áno, tak ako neverejní, tak aj verejní. Viď posledný prípad, medializovaný, verejný poskytovateľ, pričom nechcem ani len malý súd vyniesť, pretože verím, že všetci pracovníci, ktorí pracujú vo všetkých zariadeniach, majú dobrý úmysel a že pacienti, ktorí sú v tých zariadeniach, sú v takom stave, že je niekedy nepredpokladateľné, čo sa môže udiať. Ale takisto problémy u verejných a neverejných sa môžu vyskytnúť a môžu byť veľmi postihujúce.

    Rada by som vlastne pripomenúť ešte jednu poznámku z predošlého rokovania. Práve pred rokovaním sme aj s kolegyňou diskutovali, že očakávame, aké zmeny doznajú kritériá regionálneho operačného programu, ktorí poskytovatelia, aj súkromní, budú mať nárok na príspevky zo štrukturálnych fondov, lebo v čase, keď sme prerokovali tento návrh, boli to poskytovatelia len do kapacity 50, kde je vyššia ako 50 miest, uchádzať sa len takéto zariadenia. Čiže, toto je jedna veľká otázka, ktorá do budúcnosti tu vyvstáva, či opäť aj tu v tomto vytvoríme rovnaké podmienky alebo budeme priorizovať svojich.

    A ešte sa vrátim v závere k dvom poznámkam. Jedna je tá, ktorú píšu odborníci, že zákon samotný, ako je dnes postavený, zasahuje do dôstojnosti žiadateľov o služby, pretože ich núti robiť rozhodnutia v rozpore s vlastnou vôľou. Osoby, ktoré majú úradný posudok o odkázanosti na sociálnu službu a na základe osobného poznania, či dôveryhodných informácií si vybrali zariadenie, v ktorom chcú žiť, môžu s ním uzavrieť zmluvu bez problémov len vtedy, ak ide o verejného poskytovateľa. A tam sú čakacie doby, ako som hovorila, oveľa vyššie a my ich ale budeme tlačiť tam. Čiže, ešte si počkajú viac ako 60 dní na rozhodnutie a v prípade, že si vybrali neverejného poskytovateľa, môžu byť žiadatelia šikanovaní úradným postupom až do tej miery, že budú musieť platiť plnú úhradu za poskytnuté služby. To im bolo odkázané, ako som hovorila už na začiatku, koalíciou. Čiže, aký sociálny štát? Pritom platí, že právo občana na poskytnutie sociálnej služby má univerzálny charakter.

    V rovnakej a ešte horšej situácii sa ocitnú aj tí, nielen tí starkí, o ktorých tu mnohokrát hovoríme, ale aj obete domáceho násilia či obchodovania, či ľudia v krízových životných situáciách, ktorí potrebujú intenzívnu, dôvernú intervenciu odborníkov a zákon od nich žiada návštevu samosprávneho kraja, všetky úradné povinnosti a proste nezachováva im istú integritu osobnosti, ktorá by mohla byť a mala by byť čiastočne aj utajená alebo neverejná.

    A druhá poznámka. To by bol taký apel na pani ministerku, že tento zákon tak, ako je koncipovaný, narušuje aj istú slobodu svedomia a náboženstva. Cirkvi, náboženské spoločnosti v súlade so zákonom č. 308/1997 Z. z. môžu zriaďovať účelové zariadenia na poskytovanie všeobecnoprospešných služieb, vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, sociálne služby. Zákon o sociálnych službách, ktorý platí od 1. januára, výrazne obmedzuje o sociálne služby pri slobodnom výbere poskytovateľa potrebných služieb, a to znamená, že občania, ani tí, ktorí sú duchovní či príslušníci rádov, či náboženských spoločností, nemôžu slobodne uzatvoriť zmluvu o poskytovaní služieb so sociálnym zariadením, ktoré je zariadenie spravované cirkevnou charitou, napríklad katolíckou, evanjelickou diakóniou, lebo hrozí týmto zariadeniam sankcia v podobe plnej výšky náhrady nákladov, pretože poskytli službu nie u verejného poskytovateľa po rozhodnutí nejakého štátneho orgánu. Kde sme sa to dostali, páni poslanci?

    Ak tu máme zo zákona zariadenia a služby, ktoré splnia podmienky a ktoré tu fungujú 20 rokov, nevznikajú teraz, len teraz, myslím si, že by mali byť vyvážené na financovanie týchto zariadení a zároveň mala byť vyvážená možnosť klienta vybrať si zariadenie v mieste, ak je tam miesto, v zariadení a v priestore, ktoré mu je najbližšie, lebo vtedy to bude zákon o sociálnych službách. Potom to bude direktíva a potom občan je na 150. mieste.

    Preto vás chcem poprosiť, páni poslanci, aby ste predloženú novelu zákona posunuli do druhého čítania a aby sme všetky prísľuby, ktoré tu garantovala pani ministerka, ako bude ústretovo počúvať tých, ktorých sa tento zákon dotýka, mohli vo výbore, vo verejnosti komunikovať a prijať dobrý zákon a aby sa, keď mám byť veľmi nadnesená s pátosom, aby sa tento sociálny štát stával realitou, a nie, aby bol karikatúrou.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka – pani poslankyňa Vaľová. Keď dovolíte, dokončíme tento bod po 12.00 hodine.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som reagovala krátko a veľmi rada by som polopravdy, ktoré tu boli povedané, dala do reality. Vo vystúpení zaznelo, že zákon pani ministerky Tomanovej sťažuje umiestnenie klientov do zariadení. Vzápätí zaznelo, že mestá a obce brzdia a nechcú dávať svojich klientov do zariadení. Ja sa pýtam, ak si pozrieme históriu, rok 2003, kto dal priame kompetencie mestám a obciam. Nebola to vaša vláda? A potom nebola schopná, ako ste aj, pani poslankyňa Sabolová, povedali v našom rozhovore, 19 rokov tento zákon urobiť. Pretože tento zákon sa rodil veľmi ťažko, rodili sa veľmi ťažko tieto pravidlá, aby došlo k tomu, aby sa dohodli mestá, obce, VÚC-ky a neziskovky.

    Možno tento medzník, nazvem ho medzníkom, ktorý dal pravidlá, nenastavil tie pravidlá úplne najideálnejšie, ale to neurobí žiaden zákon, a preto je potrebné, a my nie sme samoľúbi, ak zákon vošiel od januára do praxe, zmeniť veci, ktoré skutočne budú v praxi brániť. Ale neznamená to, že sú to veci, ktoré hovoríte vy, pretože Inštitút práce vypracoval podrobnú analýzu, robí sa podrobný prieskum so všetkými inštitúciami a tento prieskum bol vyhodnotený v marci a v apríli a určite sa pristúpi k úpravám.

    A čo sa týka toho, čo som povedala, opäť je to polopravda, nikdy som nepovedala, že si môže klient zaplatiť sám a môže si vybrať. Je jasné, som povedala, že ak klient – a bola by som rada, pre aké médiá, lebo vždy sa to hovorí tak zahmlene –, že ak klient má finančné prostriedky, lebo ako sami priznávate, tie zariadenia súkromné sú príliš drahé a zoberú tým klientom všetky peniaze, dokonca chcú ešte dopredu sponzorské stotisíc a viac, tak ten klient, ak tie peniaze má, môže si vybrať. Ak nie, tak tá obec a starosta vie, aké zariadenia má nazmluvniť, veď je predsa najbližšie k tomu občanovi...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Vaša reakcia – pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, chcela by som sa spýtať a chcela by som veľmi vidieť tú dohodu obcí, miest, rezortov, všetkých, či až tak veľmi naskočili na tento návrh. Vy sama dobre viete, že návrh do parlamentu išiel v trochu inej podobe, ako doznal výstup z Národnej rady a vďaka vašim pozmeňujúcim návrhom niektorým, či už vašim, či to boli ministerské. Hovoríte, že nie ste samoľúbi, ale náš návrh nie. Čiže samoľúbosť v priamom prenose, lebo náš návrh nie, lebo to my môžeme predložiť len zlé veci, len vy máte patent na rozum. Hovoríte, že pripravíte úpravu. Pýtam sa kedy. Keď tí klienti poumierajú? Keď viete, že za prvé štyri mesiace je tu problém, prešli ďalšie štyri mesiace, máme pomaly koniec roka, ani skrátené konanie, ani novela zákona. Pýtam sa, kedy sa upraví.

    A, samozrejme, že obce vedia, čo by bolo najlepšie a tu som nikdy nepoprela, ani v minulom období, ani teraz, že kompetencie, ak prešli a prešli bez financií v mnohých prípadoch alebo bez dostatočných financií, že to je dobré. V sociálnej oblasti, ak nebudeme vytvárať iné podmienky, ale budeme vytvárať podmienky pre klientov len ústavné, budú vždy oveľa, oveľa ťažšie a preto by bolo dobré, aby ste konečne možno aj vy, pani poslankyňa, pochopili, že poďme komunikovať, lebo toto nie je o komunikácii, že všetky opozičné návrhy sú zlé. Veď minimálne pani poslankyňa Gibalová je človek z praxe priamo v sociálnych službách, o čom vy nemôžete hovoriť, že ste, ani ja, ani mnohí iní, ktorí...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Dlho bude, pani navrhovateľka, máte, samozrejme, na to právo, ale sme už po 12.00 hodine, takže chcete zaujať, predpokladám, stanovisko, takže, ak to bude...

  • Hlasy v sále.

  • Hlasy v sále.

  • Nie, ja nemám problém, ja sa vás pýtam, však pokiaľ chcete, máte na to právo.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zaujmete stanovisko potom, keď sa vrátime k tomuto bodu. Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hodine pravidelným bodom hodina otázok. Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 12.08 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Tretí deň rokovania

    40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, podľa zákona o rokovacom poriadku začiatok popoludňajšieho rokovania vo štvrtok je vyhradený

    hodine otázok,

    ktorú týmto zároveň otváram.

    Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 15 otázok na predsedu vlády a na členov vlády 31 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Panie poslankyne a páni poslanci, pán predseda vlády Robert Fico sa z rokovania o tomto bode ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pána Roberta Kaliňáka, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky neprítomných členov vlády.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky a v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomný je minister zahraničných vecí, bude ho zastupovať pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomír Vážny. Pán minister zahraničných vecí je na zahraničnej ceste spolu s pánom predsedom vlády. Rovnako tak je neprítomný aj pán minister pôdohospodárstva Stanisláv Becík, nie sú naňho totiž položené žiadne otázky.

    Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Zároveň prosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované premiérovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od poslanca Milana Géciho – vidím, že je v rokovacej sále – a znie: „V médiách sa v poslednej dobe objavujú správy o miernom oživení ekonomiky. Pán premiér, ako hodnotíte tieto informácie?“

    Nech sa páči, odpovedajte.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, súhlasím, že v súčasnosti možno vo vývoji svetovej ekonomiky badať určité pozitívne signály, ktoré sa prenášajú aj do ekonomiky slovenskej. Za názorom mierneho oživenia ekonomickej aktivity stojí niekoľko faktov z uplynulých mesiacov. Viaceré rozvíjajúce sa krajiny Ázie dosiahli v I. polroku 2009 vysoké a neočakávané rasty. Hrubý domáci produkt v Európskej únii bol v II. kvartáli 2009 vyšší, ako všeobecne odhadovali jednotlivé inštitúcie. Niektoré rozvinuté krajiny nevykazujú známky recesie. V Nemecku, ktoré je jedným z našich najvýznamnejších obchodných partnerov, dosiahol medzikvartálny rast HDP plusovú hodnotu +0,3 %.

    Podstatným faktorom pohľadu do budúcnosti sú neustále sa zlepšujúce očakávania ohľadom budúceho ekonomického vývoja podľa väčšiny indikátorov ekonomického sentimentu. Mierny optimizmus pri pohľade na ekonomiku dodáva tiež fakt, že posledné prognózy medzinárodných inštitúcií priniesli prvé zlepšenia odhadov po niekoľkonásobnom predchádzajúcom prehodnocovaní všetkých prognóz predovšetkým smerom nadol. Tieto celosvetovo pozitívne správy sa premietli aj do vývoja ekonomiky na Slovensku. Slovensko zaznamenalo v II. štvrťroku 2009 medzikvartálny rast hrubého domáceho produktu na úrovni 2,2 % a tým sa zaradilo medzi krajiny s najvyšším medzikvartálnym rastom v Európskej únii. Pod tento rast sa podpísali predovšetkým export, ktorý je vlastne aj tak najvýznamnejším faktorom pre našu ekonomiku, ktorý rástol o 4,3 %, ale aj domáca spotreba, ktorá rástla nielen medzikvartálne o 3,3 %, ale dokonca aj medziročne o 0,7 %. Spotrebiteľský dopyt potiahlo najmä šrotovné. Registrácia osobných automobilov zaznamenáva od marca 2009 dvojciferné rasty, pričom júnový rast na úrovni 57,4 % bol najvyšším od roku 1999.

    Z ďalších indikátorov možno spomenúť priemyselnú produkciu a priemyselné objednávky, ktoré v júni medzimesačne tiež vzrástli po poklese trvajúcom, s výnimkou februára a marca, už od konca predchádzajúceho roka, aj keď medziročne stále vykazujú výrazný pokles. Zvýšila sa ekonomická dôvera v priemysle, v službách, v maloobchode, v stavebníctve a u spotrebiteľov. Je však otázne, nakoľko ide o zmenu trendu smerom nahor alebo je to dočasný výkyv.

    V II. štvrťroku oproti predchádzajúcemu trojmesačnému obdobiu sa prepad ekonomiky Slovenska zmiernil, a to z 5,6 na 5,3 %. Väčšina analytikov totiž predpovedala pokles o 6 – 6,3 %. Celkovo sa v II. štvrťroku 2009 vytvorilo HDP v objeme 15,640 mld. eur. Za tento lepší výsledok možno vďačiť aj opatreniam vlády, ktoré prispeli k oživeniu ekonomických aktivít v priemysle i v stavebníctve a ožívaniu zahraničných objednávok. Vláda prijala aj viacero koncepčných opatrení, ktoré už majú konkrétne výsledky. V koncepcii obnovy hospodárskeho rastu Slovenskej republiky, vrátane finančných nástrojov a časových dimenzií obnovenia hospodárskeho rastu, vláda schválila konkrétne krátkodobé, strednodobé a dlhodobé opatrenia, ktoré sa priebežne plnia. Podobne hľadí do budúcnosti aj koncepcia riadenia prílevu zahraničných investícií v kontexte globálnej finančnej a hospodárskej krízy. Vo vládnej investičnej agentúre SARIO bolo ku koncu júla tohto roka rozpracovaných 127 investičných projektov v celkovej výške 3,8 mld. eur s potenciálom vytvoriť 26 000 nových pracovných miest.

    Hoci naša ekonomika trpí prepadom zahraničného dopytu a nedostatkom investícií, z výsledkov prieskumu Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory vyplynulo, že až 84 % nemeckých investorov by napriek prebiehajúcej kríze neinvestovalo inde ako na Slovensku. Ja si myslím, že je to veľmi dôležitý prieskum. Pre tých, ktorí nepočuli túto časť vety, ešte raz zopakujem, výsledky tohto prieskumu – predovšetkým médiám – 84 % nemeckých investorov by napriek kríze neinvestovali inde ako na Slovensku. Slovenská ekonomika nepochybne tak ako ostatné krajiny znáša negatívne dôsledky globálnej hospodárskej krízy. Určité náznaky možného oživenia viacerých veľkých ekonomík Európskej únie predstavujú prvé pozitívne signály aj pre ďalší vývoj Slovenska.

    Musíme sa však pripraviť aj na situáciu, ak by kríza pokračovala. Keďže naša ekonomika závisí od exportu snáď najviac v porovnaní so všetkými našimi susedmi, tak je to práve verejná spotreba, v ktorej vidí táto vláda významný prorastový impulz v najbližších mesiacoch. Budovanie diaľnic, rýchlostných ciest, budovanie jadrových elektrární, bratislavského letiska, štadiónov, obnova Hradu môže byť v podobe preinvestovaných miliárd oporou rastu. Som presvedčený, že práve toto je smerovanie Slovenska pre účinný zápas s krízou. Neobstoja názory niektorých kritikov o nevhodnosti štátnych zásahov do ekonomiky, či umelej finančnej pomoci hospodárstvu. Problém Slovenska je v tom, že vnútorný trh je príliš malý a spotreba na ňom nedokáže kompenzovať výpadok exportu. Sme teda vo veľkej miere závislí od oživenia spotreby v Nemecku, Francúzsku, Rakúsku a Česku. Všetky uvedené skutočnosti nabádajú k veľkej opatrnosti v hodnotení ďalšieho vývoja. Slovenská republika má výhodu v tom, že sme nemuseli sanovať finančný sektor a rad opatrení, ktoré sme realizovali spolu s ďalšími krajinami Európskej únie, sa ukázali ako opodstatnené. Faktom je, že pokles sa výrazne spomalil, ale od obnovenia rastu sme my i naši susedia ešte veľmi ďaleko.

    Vláda v pohľade na ukončenie krízy je realistická, bez prehnanej eufórie, a preto bude pozorne sledovať ďalší vývoj, prehodnocovať ho a najmä prijímať účinné opatrenia. Myslím si, že určite môžeme hodnotiť ale dnes opatrenia, ktoré urobila vláda Slovenskej republiky približne takto pred rokom. Začínali sa venovať predovšetkým na reakciu na začiatok finančnej krízy. Myslím si, že všetky opatrenia, ktoré urobila vláda Slovenskej republiky, znamenali absolútnu stabilizáciu finančného sektora na Slovensku. Myslím, že sme nezaznamenali žiadne straty predovšetkým na vkladoch u občanov, na niektorých, nedajbože, skrachovaných bankách a podobne. Slovenský finančný sektor sa udržal stabilný, kvalitný aj vďaka opatreniam vlády Slovenskej republiky a Národnej banky.

    Myslím, že na prvú otázku som v tejto chvíli zodpovedal, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno. Poprosím, keby ste zapli pána poslanca Géciho.

  • Nie, ďakujem. Len by som chcel potvrdiť slová pána podpredsedu vlády, že dnes o 12.14 hodine vydali ratingové agentúry správu, ktorú si môžete prečítať v Pravde, že Slovensko s Českou republikou sú na tom v rámci východnej Európy ekonomicky najlepšie. Ďakujem pekne, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Myslím, pán podpredseda vlády, nie je na čo odpovedať, otázka nebola položená. Môžeme pristúpiť k ďalšej otázke?

    Druhú otázku položila pani poslankyňa Viera Mazúrová: „Vážený pán predseda vlády, rokovanie vlády vo Svidníku znova ukázalo popularitu výjazdových rokovaní vlády. V čom je ich prínos?“

    Nech sa páči, prosím, odpovedajte.

  • Ďakujem pekne za otázku, vážená pani poslankyňa.

    V programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky je vyjadrený záväzok riešiť problémy rozvoja regiónov, znižovať chudobu a celkové rozdiely medzi regiónmi. Otvorene musím povedať, že rozhodnutie realizovať výjazdové rokovania vlády bolo správne. Naše návštevy v mnohých regiónoch Slovenska, ako napríklad Rožňava, Sobrance, Humenné, Topoľčany, Brezno, Banská Štiavnica, Komárno, Tisovec, Spišská Nová Ves a naposledy Svidník ma presvedčili, že majú zmysel. Sú motivujúce pre daný región a sú jasným prejavom záujmu vlády Slovenskej republiky vidieť, ako ľudia žijú nielen v Bratislave, ale aj v iných regiónoch Slovenska. Napríklad len v Prešovskom kraji sme financovali aj výstavbu troch priemyselných parkov, každý v hodnote vyše 100 mil. korún, teda viac ako 3 mil. eur.

    Výjazdové rokovania vlády sú prirodzenou súčasťou práce tohto vládneho kabinetu od roku 2006. Smerujeme ich vždy do regiónov, kde pre hlbokú svetovú hospodársku krízu čelíme najvážnejším problémom. Aj preto vláda rokovala vo Svidníku, ale zaoberala sa aj sociálno-ekonomickou situáciou v okresoch Bardejov a Stropkov. Dominovala téma sociálno-ekonomickej situácie, ale aj nezamestnanosti, ktorá je spôsobená predovšetkým svetovou hospodárskou krízou a návratom ľudí zo zahraničia.

    Prijali sme uznesenie, na základe ktorého poskytneme severovýchodnému Slovensku 8,4 mil. eur, 253 mil. starých slovenských korún. Pôjde o vyše 60 projektov, ktoré by mali pomôcť tomuto ťažko skúšanému regiónu. Mnohé veci, ako sme sa sami presvedčili, si tu vedia vyriešiť sami, ale za mnohé opatrenia na zlepšenie situácie sa vláda nemôže a ani nechce zbaviť spoluzodpovednosti, a preto koná tak, ako som spomenul. Odrazilo sa to aj v tom, že toto výjazdové zasadnutie vlády zaviazalo 12 svojich ministrov a uložilo im zabezpečiť 27 konkrétnych úloh. Preto napríklad 900 000 eur pôjde práve na opravy ciest poškodených povodňami počas minuloročných záplav. Bardejovčania získajú peniaze na opravu športovej haly. Podobne aj obyvatelia Giraltoviec. A ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja bude spolufinancovať stavbu bytového domu s 18 bytmi nízkeho štandardu vo Svidníku, ktoré budú akousi náhradou nešťastnej udalosti, ktorá sa v uplynulom roku vo Svidníku stala. Ďalšie peniaze získa aj svidnícke múzeum s vojenskými exponátmi. Minister hospodárstva dostal úlohu podporiť výstavbu priemyselného parku vo Svidníku. Rovnako tak sme mali možnosť si aj pozrieť jeden zo záväzkov, ktorý vláda mala, a to je výstavba obchvatu Svidníka, ktorý je vlastne už pred dokončením. Nechcem zachádzať príliš do detailov, ale musím povedať, že sme vyčlenili peniaze aj na obnovu kultúrnych a športových zariadení v uvedených troch okresoch.

    Ministerka práce a sociálnych vecí má za úlohu podporiť rozvoj zariadení sociálnych služieb v bardejovskom a stropkovskom okrese. Ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií boli uložené konkrétne úlohy, ktoré sa týkajú siete ciest v tomto regióne. Ide predovšetkým o kritické úseky štátnej cesty 1/77. Ak prídu peniaze napríklad na stavby, vytvoria sa nové pracovné miesta, ktoré tu ľudia najviac potrebujú. Nikto určite nedokáže okamžite zmeniť terajší stav a šibnutím nejakého čarovného prútika prilákať na severovýchod Slovenska investorov. Podstatné je, aby sa vybudovala vnútorná infraštruktúra a navyše, myslím si, že prítomnosť členov vlády je vždy nielen prejavom záujmu oboznámiť sa s reálnou situáciou v regióne, ale aj určitej úcty k životu jeho obyvateľov.

    Mikuláš Dzurinda nielen v deň, kedy vláda rokovala vo Svidníku, ale aj krátko predtým, myslím, že to bolo 14. júla 2009, na tlačovej besede v Bratislave vyhlásil, že táto vláda nerobí nič v otázke rozvoja vidieka a regionálne rozdiely preto narastajú. Liekom na riešenie tohto problému by malo byť, a v tom sa na Slovensku vzácne zhoduje pravica aj ľavica, by mali byť najmä eurofondy a investičné stimuly zo strany štátu.

    Pozrime sa teda najskôr, ako tieto páky využívala predchádzajúca vláda. Finančné prostriedky z eurofondov prerozdeľovalo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a mali byť využité na investičné a neinvestičné projekty, rekonštrukciu a modernizáciu zdravotníckych, kultúrnych a sociálnych zariadení, či prípravu stratégií rozvoja obcí a mikroregiónov, s výnimkou Bratislavského kraja. Aby eurofondy v spomínanom operačnom programe splnili svoj cieľ, vyššia podpora mala smerovať najmä do okresov s menej rozvinutou infraštruktúrou, ale aj napríklad s vyššou mierou nezamestnanosti či väčším počtom obyvateľov.

    Z údajov čerpaní pomoci zo štrukturálnych fondov Európskej únie v skrátenom programovacom období rokov 2004 a 2006 sa ukázalo, že to tak vždy nebolo. Napríklad podporu viac ako 150 mil. slovenských korún na financovanie projektov získali okresy Dunajská Streda s podpriemernou mierou nezamestnanosti, Komárno a Šaľa s nezamestnanosťou na úrovni priemeru a len Rimavská Sobota spĺňala uvedené kritérium. V košickom či žarnovickom okrese, kde je mimoriadne vysoká nezamestnanosť, naopak, nebol podporený ani jeden, jediný projekt.

    Táto vláda nerozhoduje od bratislavského písacieho stola. Prostredníctvom osobných stretnutí so zástupcami územnej samosprávy a miestnych orgánov štátnej správy sa na výjazdových zasadnutiach dokáže v oveľa väčšej miere stotožniť s problémami, ktoré sa v týchto regiónoch vyskytujú. Pochopenie týchto problémov aj prostredníctvom priameho zhodnotenia aktuálnej situácie v regiónoch napomáha vytváraniu takých rozhodnutí, ktoré dokážu zabezpečiť efektívnejšiu a účinnejšiu podporu regiónom zo strany vlády.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. 15-minútový limit na odpovede na otázky, ktoré boli určené predsedovi vlády, sme vyčerpali.

    Teraz budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky, ktoré im boli položené.

    Ako prvú otázku položil pán poslanec Ivančo – áno, je v rokovacej miestnosti – položil ju ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomírovi Vážnemu: „Vážený pán minister, kto je zodpovedný za stav preložky cesty 1/77 - obchvat mesta Svidník, ktorý mal byť už v prevádzke a kto zaplatí náklady na opravu cesty?“

    Poprosím, pán minister, keby ste odpovedali.

  • Vážený pán poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, stavebné práce na stavbe boli v zásade ukončené začiatkom júla 2009, od júna 2009 sa rozbehli preberacie a kolaudačné konania so zámerom odovzdať predmetnú stavbu do užívania v závere júla 2009.

    Dňa 24. 6. 2009 bola pri silnej prietrži mračien zistená rozsiahla porucha násypu v kilometri 3,2 až 3,3. Prišlo k poklesu vozovky o 10 až 40 cm s porušením asfaltových vrstiev so sústavou pozdĺžnych a priečnych trhlín a k deformácii a porušeniu násypu.

    Okrem prerokovania vzniknutého stavu na mimoriadnych kontrolných dňoch, na ktorých sa prijali dočasné sanačné opatrenia, odvodňovacie štrkové rebrá a zakrytie trhlín proti vnikaniu ďalšej vody, Národná diaľničná spoločnosť dala vypracovať na Stavebnej fakulte STU znalecký posudok, ktorý má za cieľ určiť príčiny poruchy a navrhnúť spôsob sanácie. Pre overenie stavu násypu boli vykonané jadrové vrty na odber vzoriek a inklinometrické vrty mapujúce ďalšie možné deformácie násypu a bol preverený stav drenážnych potrubí. V súčasnosti sa dokončujú laboratórne skúšky odobratých materiálov a prebiehajú overovacie výpočty stability násypu. Po ich dokončení očakávame do 11. 9. 2009 závery odborného posudku.

    Medzitým projektant pripravuje možné varianty sanácie násypu. Výber konečného variantu je však, samozrejme, závislý od ukončenia laboratórnych skúšok a záverom odborného posudku Stavebnej fakulty STU. V zásade sa zatiaľ uvažuje s odstránením porušených vrstiev násypu a ich opätovným vybudovaním. Až na základe záverov odborného posudku bude možné určiť rozsah odstránenia havarovaného násypu, prípadne prijatie iných konštrukčných opatrení. K samotným prácam na sanácii je možné prikročiť až po úplnom určení postupu prác tak, aby pri prípadných prestojoch nedošlo k ďalšiemu zhoršeniu stavu násypu z dôvodu možného premočenia zrážkovou vodou.

    Presné príčiny havárie násypu budú určené v spomínanom odbornom posudku. Na jeho základe bude možné určiť priame zavinenie, napríklad, či ide o nedostatočný projekt alebo nedodržanie technologických postupov zo strany zhotoviteľa a aj zodpovednosť za vzniknuté finančné náklady na sanáciu havárie.

    Chcem vás ubezpečiť, že ten, kto predmetnú chybu spôsobil, bude postihy s ňou súvisiace znášať, aj tie finančné postihy, a po ukončení tejto kauzy vás, pán poslanec, budem písomne informovať, aké závery definitívne sme prijali.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pán poslanec Ivančo chce položiť doplňujúcu otázku v rozsahu dvoch minút. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem pekne aj pánovi ministrovi za podľa mňa korektnú odbornú odpoveď. Chcem povedať to, že aj napriek oslavným ódam, ktoré tu zazneli pred chvíľou na výjazdové zasadnutia vlády, som očakával aj počas zasadnutia vlády osobnú účasť vás, pán minister, na tejto stavbe. Viem, že máte iné a mnohé významné pracovné povinnosti, ale chcem vám povedať, že táto stavba by výrazne, a to iste viete, by výrazne prispela k odľahčeniu dopravy v samotnom meste Svidník. Táto stavba je dlho očakávaná občanmi mesta a takisto aj občania mesta očakávali, že vláda zaujme stanovisko k tejto štátnej stavbe. Nedozvedel som sa teda, kto zaplatí škody, lebo nie je jasné ešte, kto je vinný za spôsobený stav. Ja len verím, že keď sa preukáže pochybenie ľudí, či už je to dodávateľ stavby alebo investor, lebo počúvame rôzne hlasy doma, že vyvodíte konkrétne opatrenia z toho, aby ľudia vo Svidníku čo najskôr mali funkčný obchvat. Myslím si, že je to vo vašom záujme, v mojom záujme, ako som povedal, aj v záujme ľudí.

    Chcem sa vás ešte spýtať, aký je asi časový odhad toho, kedy by mohol obchvat Svidníka byť spustený, pretože zachytil som v médiách vyjadrenia pána generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti, že malo ísť o nejaké dva, tri mesiace. Môj laický odhad, pán minister, je, že to v tomto roku už nebude.

    Poprosím vás o odpoveď. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Nech sa páči, pán minister, priestor na vašu odpoveď.

  • Ďakujem, pán podpredseda. 11. 9., ako som povedal, budeme mať ten záverečný posudok, ktorý bude opretý aj o laboratórne skúšky a môj odhad je, že do dvoch mesiacov by mala byť predmetná chyba odstránená a, samozrejme, táto cesta sprístupnená na užívanie. To znamená, niekedy v polovici novembra by sme chceli ukončiť tie práce, tie opravy, ktoré s tým súvisia. Chcem vás ubezpečiť, že ten, kto chybu zapríčinil, bude niesť nielen finančné následky, ale aj reputačné riziko, pretože dlho si zapamätáme, kto nám takúto chybu spôsobil, a tá stavba je v regióne vnímaná veľmi citlivo a tak aj budeme pristupovať k tomu, kto tú chybu zapríčinil. Ale nechcem teraz predbiehať, kto ju zapríčinil, ale ubezpečujem vás, že tie následky ponesie. Takisto moja účasť v regióne, chcel som na to výjazdové zasadnutie ísť, ale riešili sme finančné uzatvorenie PPP projektu na R1. V Bratislave boli prítomní zástupcovia 12 komerčných bánk, ktorí sa podieľajú na financovaní tejto cesty a bolo by veľmi problematické, keby som s nimi nedoťahoval tie závery, ktoré som potreboval a zvážil som, že je väčšia dôležitosť mojej prítomnosti s tými 12 bankami, aby sme konečne uzatvorili ten PPP projekt, s ktorým sme sa trápili rok a pol, ale nie je to problém ochoty, ale času a musel som ostať v Bratislave.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď.

    Druhú otázku položil pán poslanec Imre Andruskó, adresovaná je ministrovi školstva a podpredsedovi vlády Slovenskej republiky, Jánovi Mikolajovi: „Ak pedagogický zamestnanec v septembri alebo v októbri 2009 sa prihlási na 2. kvalifikačnú skúšku, do akého termínu ju musí absolvovať, aby bola v zmysle zákona (317/2009) uznaná ako náhrada za 2. atestáciu?“

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, odpovedajte.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán poslanec, odpoveď bude veľmi stručná. Každý, kto ukončí kvalifikačnú skúšku, 2. kvalifikačnú skúšku do 1. novembra, tak mu to bude uznané automaticky. Po 1. novembri ak začne, tak pôjde podľa nových pravidiel a každý, kto začal pred a neskončí do 1. novembra, tak má termín do 31. augusta 2010.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Pán poslanec nedoplňuje. Ďakujem pekne.

    Pristúpime k tretej otázke, položil ju pán poslanec György Juhász, je adresovaná ministrovi financií Jánovi Počiatkovi: „Pán minister, aký bol príjem štátneho rozpočtu za prvých 8 mesiacov roka za poplatky za vyňatie pôdy z pôdneho fondu? Aké je plnenie v percentuálnom vyjadrení? Pomáha toto opatrenie podľa vašej mienky v čase krízy rozvoju investícií?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, pán poslanec, za prvých 8 mesiacov roku 2009 zinkasovalo ministerstvo pôdohospodárstva na svojich príjmoch, teda príjmoch štátneho rozpočtu 48 429 eur, keďže rozpočtovaných bolo 5 128 460 eur, percentuálne plnenie predstavuje 0,94 %.

    K otázke vplyvu tohto opatrenia na rozvoj investícií v čase krízy je potrebné uviesť, že zákonným cieľom vlády Slovenskej republiky pri prijímaní tohto opatrenia bola ochrana bonitnej ornej pôdy, a preto sa platby za odňatie pôdohospodárskej pôdy z pôdneho fondu pre stavebné a iné nepoľnohospodárske zámery odvíjajú od bonity vynímanej pôdy. Cieľom bol taktiež rozvoj a zachovanie farmárstva na uvedených územiach. Uvedené opatrenie nemalo za cieľ napĺňať príjmy štátneho rozpočtu, ale má charakter preventívnej ochrany pôdohospodárskej pôdy.

    Ďakujem za slovo. Skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pán poslanec, máte záujem dať doplňujúcu otázku? Poprosím, keby ste dali slovo pánu Györgymu Juhászovi.

    Gy. Juhász, poslanec: Ja len by som toľko podotkol, že podľa toho, čo povedal pán minister, aj podľa môjho názoru zavedenie poplatkov v zákone bolo zbytočné a nemalo žiadny, ani finančný efekt pre štátny rozpočet a podľa mojej mienky určite nenapomôže rozvoju investícií na Slovensku, takže žiadne ďalšie otázky nemám.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, ak chcete reagovať, otázka nebola položená.

    Štvrtú otázku položil pán poslanec László Köteles ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomírovi Vážnemu: „Pán minister, ako hodnotíte kauzu „pošta Moldava nad Bodvou“?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán poslanec, tento prípad, keď zamestnanci Slovenskej pošty odmietli použiť iný jazyk ako slovenčinu, hodnotím ako nesprávne uplatnenie jazykového zákona v praxi.

    Slovenská pošta, a. s. informovala svoje poštové pobočky o zmenách v zákone o štátnom jazyku dvoma vnútornými listami, a to zo 4. 9. 2009 a 8. 9. 2009. Tieto usmernenia Slovenskej pošty neboli plne v súlade s platným zákonom o štátnom jazyku. Vzhľadom na pochybnosti o aplikácii ustanovení novely zákona o štátnom jazyku požiadala Slovenská pošta následne Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky o metodické usmernenie, ktoré obdržala. Usmernenie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktoré jasne hovorí ako riešiť jednotlivé situácie, ktoré vzniknú na poštách, už Slovenská pošta, a. s. má k dispozícii. Na základe tohto usmernenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky sme zabezpečili, aby došlo k náprave a aby zákon o štátnom jazyku bol aplikovaný správnym spôsobom. Osobitná pozornosť bude venovaná situácii v obciach, v ktorých národnostná menšina tvorí 20 %. V mene Slovenskej pošty sa za túto ojedinelú chybu ospravedlňujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pán poslanec Köteles, chcete doplňujúcu otázku položiť? Nech sa páči, slovo má pán poslanec Köteles.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Príjemne ste ma prekvapili, že konkrétne ste odpovedali, je pravda, že na konkrétnu otázku. Pán minister, dosiaľ som vás obťažoval s otázkami, ktoré vychádzali z neutešenej hospodárskej, sociálnej a infraštrukturálnej situácie nášho regiónu. Ale z tohto hľadiska som nútený v mene občanov Moldavy nad Bodvou a nášho okolia naďalej vás interpelovať jednak ako poslanec Národnej rady, teda člen zákonodarstva. Navštívil som poštu v inkriminovaný deň 2. a 3. septembra. Ani pani vedúca Bugárová, ani pani zástupkyňa neboli mi ochotné ani ukázať túto vnútornú korešpondenciu. Vraj je to tajné. Ďalšia otázka bola kvôli tomu, či vôbec táto vnútorná korešpondencia, ktorá riadi styk so zákazníkmi, môže byť vôbec pred poslancom Národnej rady utajená. Keď je utajená, na akej úrovni? Potom pán Maďarič argumentoval tým, že pokutovať nikoho nemôžu za to, aký jazyk používa pri komunikácii so zákazníkmi. Je to pravda. Zákazníka nie, ale naše zamestnankyne, resp. zamestnanci na poštách, hlavne v našich regiónoch, kde je 20 – 30 % nezamestnanosť, právom majú obavy, že môže to byť zneužívané, resp. môžu dostať pokuty alebo môžu byť prepustení.

    A tretia otázka. Na pošte v Jasove, teda neďaleko od Moldavy, podľa niektorých svedkov pani vedúca vyhlásila, že pri komunikácii so zákazníkmi majú vychádzať z klasického hesla Hlinkovej gardy „Na Slovensku po slovensky“. Žiadam vás vyšetriť tento prípad, resp. aký názor máte na to? A kedy predložíte tie obežníky?

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za položenú otázku.

    Nech sa páči, pán minister, prosím o odpoveď.

  • Tie usmernenia, ktoré Slovenská pošta vydala, nie sú tajné. To znamená, tá informácia, ku ktorej ste sa zrejme dostali, je nepravdivá. O tom, že nie sú tajné, svedčí aj to, že ich máte, ale môžem vám ich poskytnúť aj teraz. Nie je v tom absolútny problém.

    Čo sa týka pokút zamestnancov, o ničom takom neviem a ani pokuty nebudú uplatňované. Ak by sa niečo také dialo, tak okamžite mi dajte vedieť a hneď zjednám nápravu, lebo to sú nezmysly podľa mňa. Ale ja nemôžem za to, ako ho vykladajú jednotliví pracovníci, ale sú už usmernení a ešte budú usmernení a preverím aj to, aký relevantný podklad má tá skutočnosť, ktorú ste skonštatovali, že niekto hrozí zamestnancom pošty pokutami, ak tomu dobre rozumiem. Áno? Tak poprosím vás, aby ste mi dali nejaké konkrétnejšie údaje a viem vám ozaj v krátkej dobe písomne odpovedať, ako to v skutočnosti je a písomne sa zaručiť, že takéto riešenia nebudú aplikované určite.

    Čo sa týka pošty Jasov, takisto neviem teraz odpovedať na to, pretože pošta má 1 600 pobočiek a nepoznám všetkých zamestnancov týchto pobočiek, ani vedúcich, ale keď mi dáte konkrétne údaje, ktoré sa udiali, zase vám písomne na ne odpoviem. Ale určite platí jazykový zákon a myslím, že tie pravidlá jazykového zákona poznáte a pokiaľ viem, tak Jasov má nad 20 % menšiny. Nie?

  • Hlasy z pléna.

  • Ale v intenciách zákona sa bude postupovať určite. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za odpovede aj na doplňujúce otázky.

    Piatu otázku položila pani poslankyňa Klára Sárközy. Je adresovaná ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Richardovi Rašimu: „Vážený pán minister, mohli by ste uviesť, koľko majú nedoplatky na odvodoch do sociálnej a zdravotnej poisťovne tí uchádzači, ktorí vyhrali tender na prevádzkovanie RZZP?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Ďakujem pekne. Príjemné popoludnie. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rámci zlučovania ministerstiev, keď ministerstvo zdravotníctva bude riadiť Sociálnu poisťovňu, tak určite tieto údaje budem mať presné. Ale faktom je, že tak ako pred štyrmi rokmi, keď sa formulovali tieto podmienky za vašej účasti vo vláde, tak aj teraz je pre uchádzačov v súťažných podmienkach klauzula, že majú predložiť od miestne príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne doklad, že poisťovňa neeviduje voči uchádzačovi nedoplatky poistného vymáhané výkonom rozhodnutia. Takže všetci uchádzači takýto doklad predložili, čiže splnili túto časť súťažných podmienok a všetky nedoplatky, aj ich výška sú evidované v Sociálnej poisťovni. Ďakujem.

  • Ďakujem. Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď.

    Pani poslankyňa, máte záujem dať doplňujúcu otázku? Nech sa páči, slovo má pani poslankyňa Klára Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Pán minister, keď som vám dobre rozumela, tak tie nedoplatky sú len do Sociálnej poisťovne. Do zdravotných poisťovní tie nedoplatky nie sú? Lebo ja som vám dala otázky do sociálnej a do zdravotných poisťovní. A ja sa pamätám na to, ako bývalí opoziční poslanci za stranu Smer, keď sa vydávali licencie v minulom období, kritizovali tento zákon. Ale zdá sa, že ten zákon je veľmi dobrý, pretože ste na tom nič nezmenili. Ja poznám klauzulu tohto zákona. To znamená, že treba podať potvrdenie o tom, že nemajú nedoplatky. Ale myslíte si, že je to, keď nie zákonné, prinajmenšom etické, že dostávali povolenia tí, ktorí majú nedoplatky na odvodoch do sociálnej a do zdravotnej poisťovne? Pretože potom, kde je zaručené, že tieto nedoplatky sa nebudú zvyšovať v budúcom období? A už len doplním, že tieto tendre vyhrali väčšinou tie zdravotnícke zariadenia, ktoré, dávam do úvodzoviek, „sú štátne“, to znamená, tie nemocnice, ktoré majú najväčšie dlhy. Takže ja to nepokladám za korektné a myslím si, že aj tá citácia tohto zákona nie je celkom presná, pretože jedno je podať potvrdenie, že nemá nedoplatky, ale podľa tohto zákona zrejme nikto neštudoval, či tie nedoplatky sú, alebo nie sú do týchto fondov, jedna do zdravotnej a druhá do Sociálnej poisťovne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za doplňujúcu otázku.

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Pani poslankyňa, asi sme sa nerozumeli. Čiže ja prečítam vetu z podmienok súťažných, ktoré boli prijaté počas vašej vlády. Čiže čítam: „Žiadateľ má predložiť od miestne príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne doklad, že poisťovňa neeviduje voči uchádzačovi nedoplatky poistného vymáhané výkonom rozhodnutia.“ Pani poslankyňa, keby sa urobila v tomto zmena, tak o stanicu záchrannej zdravotnej služby by sa nemohla uchádzať ani napríklad nemocnica v Dunajskej Strede, ktorá nedoplatky na sociálnom poistení má. Tak dúfam, že vy ako rodáčka z tohto kraja nie ste proti tomu, aby sa obmedzila možnosť nemocnice v Dunajskej Strede uchádzať sa o tento bod.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Jaroslav Ivančo – ale pozerám, nevidím ho v rokovacej miestnosti. Nebude sa na jeho otázku odpovedať.

    Pán poslanec László Köteles je v rokovacej miestnosti. Položil otázku ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomírovi Vážnemu: „Pán minister, na základe akých predpisov komunikujú so zákazníkmi zamestnanci na pošte v Jasove?“

    Pán minister, máte možnosť zopakovať, čo už ste hovorili v doplňujúcej otázke.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, v Slovenskej republike sa pri komunikácii so zákazníkmi všetky pošty riadia jednotnými predpismi. Pre zamestnancov pôšt sa organizujú školenia zamerané na komunikáciu so zákazníkmi. Chcel by som zdôrazniť, že okrem prípadov, ktoré vznikli v súvislosti s nepresným informovaním pôšt po novele zákona o štátnom jazyku, Slovenská pošta, a. s. v minulosti nezaznamenala problémy v komunikácii so svojimi zákazníkmi, a to ani na územiach, kde žije maďarská menšina. So svojimi klientmi vždy komunikovala štandardne bez ohľadu na to, aký zákon bol práve v platnosti. Slovenská pošta, a. s. a ani naše ministerstvo nemalo doteraz žiadne sťažnosti týkajúce sa jazykových problémov v komunikácii so zákazníkmi na poštách. Nejasnosti, ktoré vznikli na základe vnútorných listov Slovenskej pošty, a. s. obsahujúce informácie o uplatňovaní štátneho jazyka na poštách, vysvetľuje metodické usmernenie ministerstva kultúry, ktoré sme zapracovali do následných usmernení Slovenskej pošty a táto chyba je už odstránená.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď.

    Ďalšiu otázku... Pán poslanec chce doplniť. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán minister. Treba to dodať, že vyjasnili sme túto otázku, ktorá je oveľa zložitejšia, ako ste odpovedali na to, ale za to, že ste sľúbili, že prešetríte túto situáciu, som vďačný a ďakujem za odpoveď.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Môžeme pristúpiť k ďalšej otázke. Pán poslanec Branislav Bačík položil pani ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Viere Tomanovej túto otázku: „Vážená pani ministerka, aké sú dopady krízy na váš rezort v súčasnosti?“

    Nech sa páči, poprosím, pani ministerka, o odpoveď.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a vážení páni, dopady krízy sa vzhľadom na pôsobnosť rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky prejavujú tak v oblasti zamestnanosti, ako aj v oblasti sociálnej inklúzie a, samozrejme, tieto dopady mali aj dopady na hospodárenie Sociálnej poisťovne. Miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla k 31. 7. 12,1 % a medziročne vzrástla o 4,6 %, počet uchádzačov dosiahol 355 862 osôb a medziročne vzrástol o 131 937 osôb, čo predstavuje nárast o 58,3 %. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom v júli tohto roku vzrástol o 7 234 osôb. Z hľadiska nárastu počtu osôb má klesajúcu tendenciu, počnúc mesiacom január, čiže už február, marec každý mesiac, vrátane mesiaca júl minimálny nárast a to len o 0,07 % je za mesiac august tohto roku, kde nárast je o necelých 800 000, teda kde nám pribudlo do evidencie uchádzačov o zamestnanie po zohľadnení prítoku a odtoku, teda počtu ľudí, ktorých sme zamestnali, zhruba 800 zamestnancov. Čiže nárast je minimálny len 0,7 %. Samozrejme, že je tu mesiac september, kedy nám pribudne a predpokladáme, že by to malo byť okolo 22 000 absolventov.

    Prítok z hromadného prepúšťania za mesiac október až júl 2009, október 2008 a júl 2009 dosiahol 11 628 osôb, celkový stav uchádzačov o zamestnanie z hromadného prepúšťania ku koncu júla dosiahol 10 714 osôb. Z hromadných prepúšťaní, ktoré boli nahlásené v októbri 2008 až júl 2009, bolo celkovo ohrozených 37 078 zamestnancov. Reálne bolo prepustených 19 035 zamestnancov. Aktuálna informácia ku koncu minulého týždňa je, že naďalej zostáva hromadným prepustením ohrozených ďalších 17 011 zamestnancov. Prítok uchádzačov o zamestnanie z krajín EÚ za obdobie október 2008 až júl 2009 bol 10 411 osôb. Celkový stav uchádzačov o zamestnanie, ktorí mali posledné zamestnanie v krajinách EÚ, činil ku koncu júla 8 934 osôb. Ku koncu júla tohto roku úrady evidovali 7 079 voľných pracovných miest. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom začal narastať počet voľných pracovných miest, je to zhruba o 4,4 %. V medziročnom porovnaní však došlo k poklesu voľných pracovných miest a to o 64 %.

    Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vynakladá na aktívnu politiku trhu práce v tomto roku viac zdrojov, či už zo zdrojov EÚ alebo zo štátneho rozpočtu. K 31. 7. boli poskytnuté prostriedky Európskej únie, vrátane spolufinancovania v sume 66,7 mil. eur, čo je o 33,8 % viac ako v rovnakom období minulého roka. Absolútne je viac o 16,8 mil. eur. Ministerstvo z druhého programového obdobia už zazmluvnilo 565 projektov v sume 375,4 mil. eur, čo predstavuje 36,2 % z alokácie na Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia.

    Na základe vládou prijatých opatrení na zmiernenie dopadov globálnej finančnej krízy a hospodárskej krízy na zamestnanosť, hovorím o uznesení vlády č. 100 z 2. februára 2009, bol novelizovaný zákon o službách zamestnanosti, ktorý rozšíril nástroje aktívnej politiky trhu práce. V súčasnosti ministerstvo má zvýšený limit výdavkov o ďalšiu sumu, o 27,3 mil. eur na príspevok na podporu udržania zamestnanosti a o sumu 1,3 mil. eur na príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť v oblasti spracovania poľnohospodárskych výrobkov a obchodovania s nimi. Reálne čerpanie týchto zdrojov sa prejaví až v mesiaci september a neskoršie.

    So zvyšujúcou sa mierou nezamestnanosti pribúda aj občanov, počet občanov, ktorí sú odkázaní na pomoc štátu formou poskytovania dávky v hmotnej núdzi a peňažných príspevkov k dávke v hmotnej núdzi. K 31. 8. tohto roku bolo v systéme pomoci v hmotnej núdzi evidovaných 169 000 poberateľov, čo je v porovnaní s augustom 2008 viac o 17 661 osôb. To sa prejavuje aj na čerpaní výdavkov kapitoly na sociálne dávky. Zatiaľ, čo kumulovane od začiatku roka do konca augusta dosiahli výdavky 156 mil. eur, v rovnakom období minulého roku to bolo 143,9 mil. eur. Nárast medziročný predstavuje 8,4 %.

    Samozrejme, je tu dopad aj na Sociálnu poisťovňu. Priemerný mesačný počet poberateľov dávky v nezamestnanosti v roku 2008 bol 23 098 osôb a za sedem mesiacov tohto roku je ich priemerne 46 728. Priemerná výška dávky sa pohybuje na úrovni 248,49 eura a v porovnaní s rokom 2008 je v roku 2009 vyššia o 9,54 eura. Priemerný mesačný počet poberateľov nemocenských dávok bol v roku 2008 116 649 osôb a za sedem mesiacov tohto roka je ich približne 144 525 osôb.

    V tejto súvislosti pripomeniem, že vlastne absolútne koreluje nárast miery nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch aj s počtom poberateľov nemocenských dávok a s nárastom počtu poberateľov nemocenských dávok. Za účelom zmierenia nepriaznivých dopadov krízy na skupinu malých podnikateľov, živnostníkov bola tiež prijatá novela zákona, kde sa odpojil od platenia, teda vymeriavací základ živnostníkov od minimálnej mzdy a výpadok príjmov z poistenia, z poistného v dôsledku zníženia sadzby do rezervného fondu solidarity pre samostatne zárobkovo činné osoby bude plne hradený z prostriedkov štátneho rozpočtu.

    V tejto súvislosti, vážený pán poslanec, vďaka vám za otázku, ale treba povedať aj to, že vďaka a prostredníctvom nástrojov, teda aktívnych nástrojov politiky trhu práce sme podporili 116 921 pracovných miest zamestnancov a uchádzačov o zamestnanie, taktiež na podporu zamestnanosti a vytvárania, udržania pracovných miest bolo podporených 69 918 pracovných miest a okrem toho ešte, samozrejme, v rámci aj nových krízových opatrení sme podporili ďalších 23 855 pracovných miest. Čiže, dnes môžeme konštatovať, že bolo spolu podporených viac ako 200 000 pracovných miest v záujme vytvorenia pracovných miest, udržania a podpory zamestnateľnosti ľudí, ktorí prišli o prácu.

    Ďakujem za pozornosť. Skončila som, pán podpredseda.

  • Ďakujem, pani ministerka. Pán poslanec Bačík nemá záujem položiť doplňujúcu otázku.

    Pán poslanec József Berényi – aha, tu je – položil ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomírovi Vážnemu otázku: „V obežníku Slovenskej pošty zo dňa 2. 9. 2009 chýba odkaz na to, že v tých obciach, v ktorých tvorí národnostná menšina 20 %, sa môže v úradnom styku používať aj jazyk danej menšiny. Čo mienite urobiť, aby Slovenská pošta dodržala zákon o používaní jazyka národnostných menšín 184/1999 Z. z.?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, vnútorný list Slovenskej pošty, a. s., ktorý máte k dispozícii, obsahoval rámcovú informáciu o novele jazykového zákona. Technické detaily zákona, vrátane možnosti používať v úradnom styku iný ako štátny jazyk v sídlach, kde je viac ako 20 % občanov príslušníkmi národnostnej menšiny a obsahuje vnútorný list, ktorý bol zamestnancom Slovenskej pošty, a. s. zaslaný 4. 9. a opakovane 8. 9.

    Pred chvíľou som vysvetlil, že obidve tieto usmernenia neboli plne v súlade s platným zákonom o štátnom jazyku a chýbala tam tá informácia ohľadne používania jazyka národnostnej menšiny v prípade, že menšina tvorí viac ako 20 % obyvateľstva. Tie ostatné skutočnosti, ktoré som spomenul, sú totožné tak, ako som odpovedal na otázku predtým. Slovenská pošta požiadala o usmernenie ministerstvo kultúry. Ministerstvo kultúry jednoznačný výklad dalo, následne Slovenská pošta zabezpečila informovanie ďalším listom svojich pracovníkov na pobočkách a dala do súladu tie chyby, ktoré boli v tých predchádzajúcich dvoch listoch so zákonom o jazyku, zákonom o používaní slovenského jazyka.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Berényi chce dať doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte slovo. Máte zapnuté.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som poďakovať pánovi ministrovi za jeho korektný prístup. Celá táto korešpondencia ukázala priamo, prečo sú problémy s týmto jazykovým zákonom, že môže dôjsť k hrubým dezinterpretáciám jednotlivých paragrafov a to sa aj stalo. Ešte raz ďakujem pánovi ministrovi. Len neviem, akým spôsobom budeme môcť postupovať, keď každá štátna inštitúcia bude takto interpretovať zákon, či bude musieť využívať možnosti stále v parlamente, žiadať ministrov na to, aby opravili chyby jednotlivých zamestnancov ústredných orgánov štátnej správy. Takže ľutujem, že to treba riešiť na pôde parlamentu, ale to je dôkazom zlého zákona. Ale ďakujem za prístup pánovi ministrovi.

  • Ruch v pléne.

  • Ďakujem za doplňujúcu otázku. Zrejme, pán minister, niet na čo odpovedať, pretože to bolo konštatovanie. Ďakujem pekne. Poprosím aj pánov poslancov, pani poslankyne, aj členov vlády, keby zaujali svoje miesta. Tí, čo si majú čo povedať, keby opustili rokovaciu miestnosť a porozprávali sa vonku. Ďakujem pekne.

    Pán poslanec László Köteles položil ďalšiu otázku, je adresovaná pánovi ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Ľubomírovi Vážnemu: „Na akej úrovni je utajovaná vnútorná korešpondencia Slovenskej pošty?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedzte.

  • Ďakujem, pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán poslanec, vzhľadom na skutočnosť, že vnútorné listy slúžia najmä na informovanie zamestnancov o zmenách v legislatíve, ktoré sa priamo dotýkajú prevádzky pôšt, táto korešpondencia nie je utajovaná. Svedčí o tom aj skutočnosť, ako som povedal pred chvíľou, že sa vám k nej podarilo bez väčších problémov dostať.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec nechce doplniť.

    Môžeme pristúpiť k ďalšej otázke a to je otázka č. 11. Pani poslankyňa Jarmila Tkáčová ju položila pánu ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky Richardovi Rašimu: „Pán minister, je pre vás trojročná sanitka zastaralá a ohrozujúca pacienta?“

    Nech sa páči, odpovedajte.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, pani poslankyne, dobrý deň, vážení páni poslanci...

  • Ruch v sále.

  • Pán minister, poprosím vás. Ešte poprosím bývalých ministrov, aj súčasných, aj poslancov, aj členov vlády, aby zachovali poriadok v tejto rokovacej sále – a možno aj budúcich členov vlády – ale, aby sa vytvorili podmienky na to, aby pán minister Raši mohol odpovedať, je to minister vlády Slovenskej republiky, venujme mu pozornosť. Nech sa páči, pán minister.

  • So smiechom.

  • No, ďakujem veľmi pekne.

    Bežný mesačný výkon ambulancie záchrannej zdravotnej služby, čiže aj vozidla je približne 5 až 6 tisíc kilometrov. Pri garantovanej a plánovanej štvorročnej prevádzke, vzhľadom k dĺžke platnosti povolení pre prevádzkovanie záchrannej zdravotnej služby bude stav tachometra, teda nabehaných kilometrov sa predpokladá približne 300 tisíc km. Vždy ide o vozidlá používané v maximálnom váhovom aj prevádzkovom zaťažení, pretože majú zástavby, materiálno-technické vybavenie, sú to tri až štyri prevážané osoby a väčšinou jazdia v režime brzda – plyn. Čiže, na ilustráciu teda za tie tri roky je to najazdených približne 300 tisíc kilometrov, pričom priemerná dĺžka používania vozidiel v Českej republike je 180 až 200 tisíc kilometrov, a potom sú vozidlá vyraďované do kategórie záložných vozidiel a z okolitých štátov tento istý limit platí napríklad aj pre Rakúsko. Čiže trojročná sanitka, pokiaľ za štyri roky najazdí 300 tisíc kilometrov, je predpoklad, že k tejto hranici potreby a značnej opotrebovanosti sa už blíži.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Nech sa páči, priestor na doplňujúcu otázku, pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem, pán minister, za odpoveď. Ja som túto otázku vám položila preto, lebo som vás v televíznej debate počula viackrát tvrdiť, že jedno až trojročné sanitky ohrozujú pacienta. Ja to považujem za šírenie poplašnej správy a dovoľte mi povedať, že aj za mrhanie zdrojmi a hodnotami, keďže sa plánujú nakúpiť nové sanitky v hodnote 24 miliónov korún v situácii, keď pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu potrebujete vymedziť ďalších 65 mil. eur. Tak sa vás chcem opýtať, či existuje nejaký právny predpis alebo nejaká technická norma, ktorá nariaďuje vyradiť po štyroch rokoch používania sanitky túto sanitku z prevádzky.

  • Ďakujem pekne.

    Pán minister, nech sa páči, poprosím o odpoveď.

  • Vážená pani poslankyňa, pokiaľ šírim poplašné správy, dajte na mňa trestné oznámenie. Ja v televíznych reláciách sa snažím zvážiť, čo hovorím. Pýtali sa ma najmä na otázky na sanitky, ktoré sú troj-, a viacročné a naozaj ten stav vozidiel je veľmi individuálny, o čom svedčí aj fakt, že vo februári toho roku jedna zo spoločností, ktoré sa sťažujú a ktoré možno oslovili aj vás, preto tieto otázky dávate, mala výpadok sedemhodinový v Bratislave na Kramároch a ohrozila poskytovanie zdravotnej starostlivosti. A bola to sanitka presne toho veku, na ktorý sa pýtate.

    K tej druhej časti otázky. Povedali ste, že vyčleňujeme 24 miliónov korún, tak 24 miliónov korún na nákup vozidiel sa nevyčleňuje...

  • Hlasy v sále.

  • ..., ale čo je dôležité, každý nákup sanitiek u súkromných aj štátnych spoločností je robený z finančných prostriedkov, ktoré poisťovne pravidelne všetkým záchranným službám dávajú, čiže nakúpením nových sanitiek sa žiadne zdroje plytvať nebudú. Na druhej strane z peňazí, z ktorých si možno súkromné poisťovne vybrali na zisk, sa nakúpia vozidlá, ktoré budú pre našich občanov. Takže naozaj, v kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti nevidím žiaden problém ani pri nákupe, keby sa zrealizoval. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Otázku č. 12 položila taktiež pani poslankyňa Jarmila Tkáčová a adresuje ju ministrovi financií Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi: „Pán minister, ako je zabezpečená starostlivosť o nehnuteľnosti na bývalých štátnych hraniciach s Poľskom, Maďarskom, Rakúskom a Českom?“

    Nech sa páči, odpovedajte, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, pani poslankyňa, správu nehnuteľností na bývalých štátnych hraniciach zabezpečuje Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ktoré má k dnešnému dňu v správe už len nehnuteľnosti na hraniciach s Maďarskom – Mihosť, Kalonda, Kráľ a Slovenské Ďarmoty, s Rakúskom – Petržalka - Berg, s Českom Makov a Skalica. Na bývalej štátnej hranici s Poľskom nie je už ku dnešnému dňu v správe colného riaditeľstva žiadna nehnuteľnosť.

    Colné riaditeľstvo pri správe nehnuteľností postupuje plne v súlade a v zmysle zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to z rozpočtových prostriedkov pridelených na príslušný rozpočtový rok zabezpečuje nevyhnutnú opravu a údržbu objektov, nakoľko tieto sú s výnimkou bývalých hraničných prechodov Petržalka - Berg a Skalica, ktoré colné riaditeľstvo naďalej využíva v rámci výkonu svojej činnosti, vyhlásené za trvale prebytočný majetok štátu, ktorý je v nasledovných štádiách realizácie.

    Bývalé hraničné priechody s Maďarskom – Kalonda prebieha osobité ponukové konanie, ponuka úradu Banskobystrického samosprávneho kraja. Slovenské Ďarmoty – prebieha opakované ďalšie osobité ponukové konanie. Ponuka obci, obec prejavila záujem o darovanie. Hraničný prechod Kráľ – prebieha opakové osobitné ponukové konanie, zverejnenie ponuky v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou za primeranú cenu. Mihosť – prebieha opakované osobité ponukové konanie, zverejnenie ponuky v periodickej tlači s celoštátnou pôsobnosťou za primeranú cenu. Na časť priľahlých pozemkov bývalého hraničného priechodu je uzavretá zmluva o prevode správy so Slovenskou správou ciest. Bývalé hraničné priechody s Českom – Makov ukončuje sa proces majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov s Obvodným pozemkovým úradom Čadca a Obvodným lesným úradom Čadca. Zároveň prebieha vysporiadanie pozemkov pod cestami so Slovenskou správou ciest. Následne bude realizované ponukové konanie a osobité ponukové konanie.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Doplňujúcu otázku položí pani poslankyňa Tkáčová. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ja som sa v lete vracala z Chorvátska. Išli sme cez Maďarsko a keďže som z Košíc, tak sme prechádzali cez bývalý hraničný prechod v Mihosti a musím vám povedať, že som sa hanbila, že som Slovenka a hanbila som sa za tento hraničný prechod. Tá budova je v dezolátnom stave. Je to jedna ruina, ktorú určite ani zadarmo nikto nechce. Visia tam drôty, vytlčené okná. Za chvíľu sa to zrúti na tie vozidlá. Tí zahraniční šoféri ani nevedia, kam majú ísť. Je to veľká hanba pre Slovenskú republiku a myslím si, že stav tejto colnice, jej dezolátny stav vyjadruje aj stav maďarsko-slovenských vzťahov. Ja vás chcem veľmi pekne poprosiť, keď už nikto túto budovu nechce, radšej ju odpíšte a hoďte na ňu granát, aby sme sa my Košičania nemuseli hanbiť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, za doplňujúcu otázku, viac-menej konštatovanie. Pán minister.

  • Požiadam ministra obrany, aby mi venoval jeden granát a vykonám. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za odpoveď.

    Pán poslanec Branislav Bačík položil otázku taktiež ministrovi financií Jánovi Počiatkovi: „Vážený pán minister, aký je dopad hospodárskej krízy na verejné financie SR?“

    Máte 33 sekúnd, nech sa páči.

  • Vzhľadom na krátkosť času už toho naozaj asi veľa nestihnem. Stihnem asi povedať len to, že tento týždeň vláda prerokovala materiál, ktorý je podľa môjho názoru veľmi podrobný, ktorý presne popisuje stav vývoja verejných financií do polovice tohto roka. Teraz očakávame v najbližších dňoch uskutočnenie výboru pre makroekonomické prognózy, následne na to výboru pre daňové prognózy a zaktualizujeme opäť aktuálnu situáciu.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Nie je možnosť už položiť doplňujúcu otázku.

    Čas určený na hodinu otázok uplynul. Končím tento bod programu.

    Vzhľadom aj na potrebu zmeny technického zariadenia z režimu hodiny otázok na prerokovanie zákonov vyhlasujem 5-minútovú otázku. Ďakujem pekne za účasť členom vlády na hodine otázok. 5-minútová prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní tretieho dňa 40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Pripomínam, že ho prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1165. Spoločná správa výborov 1165a.

    Poprosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky pána Roberta Kaliňáka, aby nám tento vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, cieľom zákona je predovšetkým reagovať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. mája 2009 o tom, že niektoré ustanovenia zákona o strelných zbraniach a strelive nie sú v súlade s vybranými článkami Ústavy Slovenskej republiky. Išlo predovšetkým o definovanie bezúhonnosti a spoľahlivosti na vydanie zbrojného preukazu, ktoré podľa Ústavného súdu svojím širokým záberom presahujú verejný záujem.

    Predložený návrh zákona výhrady Ústavného súdu odstraňuje. V súvislosti s bezúhonnosťou sa definujú konkrétne trestné činy, resp. skupiny trestných činov, ktoré majú za následok jej stratu. Ide najmä o trestné činy spáchané násilím, spáchané so zbraňou, trestné činy, ktorých objektom bol život alebo zdravie, prípadne spáchané pod vplyvom návykovej látky. Vypúšťajú sa aj ustanovenia o osobitnej komisii na posúdenie bezúhonnosti a spoľahlivosti a ustanovenia súvisiace s prepadnutím zbrane a streliva v prospech štátu, ktoré tiež boli predmetom nálezu Ústavného súdu.

    Úprava ďalej opätovne ustanovuje takzvanú zbraňovú amnestiu. Pri jej koncipovaní sa vychádzalo z predchádzajúcich skúseností, konkrétne zo zbraňovej amnestie v roku 2005, kedy sa vyzbieralo viac ako 3 400 zbraní. Jej cieľom je najmä zníženie počtu nelegálne držaných zbraní a streliva medzi obyvateľstvom, aby sa tak nemohli stať predmetom krádeží a iných ďalších odcudzení, ktoré by mohli mať následne za následok spáchanie trestného činu s nelegálne držanou zbraňou.

    Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, záverom si vás dovoľujem požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť určil za spravodajcu pána poslanca Mariána Kovačócyho. Poprosím ho, aby predniesol spravodajskú informáciu, resp. uviedol spoločnú správu výborov o prerokovaní a zároveň so stanoviskom gestorského výboru k jednotlivým pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli prijaté v jednotlivých výboroch pri prerokovaní.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1591 z 9. septembra 2009 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2000 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 271 na svojej 65. schôdzi.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto.

    Pani poslankyne, poslanci, kto má záujem sa do rozpravy prihlásiť ústne? Ústne sa do rozpravy hlási pán poslanec Martin Pado. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, k zákonu o zbraniach a strelive mi dovoľte, aby som sa, skôr ako začnem hovoriť o samotnom návrhu novely zákona, zastavil ešte raz pri návrhu na skrátené legislatívne konanie, pretože to prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Tento návrh na skrátené legislatívne konanie zo strany vlády je možné považovať za výraz neúcty vlády k Ústave Slovenskej republiky, právnemu poriadku a legislatívnemu procesu.

    O skutočnostiach, že zákon č. 190/2003 Z. z., najmä po niektorých unáhlených zmenách, vykazoval znaky porušenia ústavných práv, čvirikali aj vrabce na streche už dávno. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky napriek tomu a namiesto aktívneho prístupu vyčkávalo na rozhodnutie Ústavného súdu. Išlo predovšetkým o činnosť takzvanej osobitnej komisie k posúdeniu bezúhonnosti a spoľahlivosti. Stanoviská praxe, ale najmä rozhodnutia súdov pri preskúmavaní rozhodnutí takéhoto orgánu, v úvodzovkách, jasne prejudikovali rozhodnutie Ústavného súdu.

    Dôvody na skrátené legislatívne konanie podľa § 89 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sú známe. Takže sa pýtam: Aké dôvody teda viedli k takémuto rozhodnutiu, ktoré základné práva definované v II. hlave Ústavy Slovenskej republiky boli a sú ohrozené? Koľko bolo narušení a kým a za akých okolností? Aké formy ohrozenia bezpečnosti nastali? Pýtam sa, či boli odcudzené nejaké zbrane, zadržaní páchatelia závažných trestných činov so zbraňami, a to legálne držanými, pretože používanie nelegálnych zbraní vyriešime povoľovacím konaním. Neboli a nie sú. Takže dôvody neexistovali a neexistujú. Okrem toho, že tie dôvody neexistovali, skrátené legislatívne konanie má za následok predloženie nekvalitného návrhu novely zákona.

    Prečo je nekvalitný? Po prvé návrh novely zákona obsahovo v značnej miere zmäkčuje mnohé ustanovenia, ktorých cieľom bolo zabrániť trestnej činnosti za používanie zbraní, predovšetkým, čo sa týka bezúhonnosti a spoľahlivosti. Podľa predloženého návrhu novely zákona môže zbraň legálne získať aj konkrétny dvanásťkrát súdne trestaný človek, ktorý strávil vo väzení štrnásť rokov, keď po zahladení požiada o zbrojný preukaz. Ten človek sedel za socializmu, zahladenie trestu, nasleduje zbrojný preukaz – možnosť získať zbraň. Samozrejme, že je možné aj skrátené konanie o zahladení.

    Akým spôsobom sa vyrovnáme s páchateľmi, ktorí boli potrestaní napríklad peňažnými trestami, ktoré sa nevykazujú vo výpise trestov? Aké vykonávacie predpisy sú pripravené z dôvodu možnosti, ktoré dávame orgánom Policajného zboru na posúdenie bezúhonnosti a spoľahlivosti? Akým spôsobom je zladené ustanovenie navrhovaného zákona s ustanoveniami Trestného zákona a Trestného poriadku, pokiaľ ide o posudzovanie občanov po výkone trestu, respektíve po zahladení?

    Práve tento nesúlad môže do budúcnosti spustiť lavínu podobných postupov, ako je tento. Je zjavný nesúlad aj so zákonom o poľovníctve, pokiaľ ide o samonabíjacie a samočinné zbrane, respektíve zbrane automatické.

    No a na záver, je zjavný nepomer vo vzťahu medzi spoľahlivosťou páchateľa trestných činov majetkovej povahy bez zbrane a priestupcami podľa zákona o poľovníctve, ktorí boli potrestaní pokutou 99 eur. Jeden zbraň mať môže, aj keď pácha trestnú činnosť, druhý zbraň mať nemôže, pretože sa dopustil priestupku.

    Druhá časť zákona – zbraňová amnestia. Význam tejto zbraňovej amnestie je viac mediálny ako reálny. Samotný počet odovzdaných zbraní je nič nehovoriaca veličina. Ani jedna z tých približne tritisícpäťsto zbraní, ktoré boli odovzdané v prvej etape zbraňovej amnestie, nebola zbraň, ktorou by bola páchaná trestná činnosť. Ja beriem jeden, jediný argument, že sa zníži počet zbraní, ktoré by bolo možné, aby niekto odcudzil a použil. Druhá je ale iná vec. Z tých takmer tritisícpäťsto zbraní je možno 90 – 95 % zbraní, ktoré sa dajú charakterizovať ako šrot. A tak aj vyzerá stav so zbraňami, ktoré v prvej etape zbraňovej amnestie boli odovzdané. Drvivá väčšina z nich leží v sklade ako nepoužiteľný šrot. Možno by stálo za úvahu, namiesto – no ale ja uznávam –, dobre sa predávajúcich mediálnych zbraňových amnestií zvážiť ustanovenie o zániku trestnej činnosti pri náleze alebo dedičskom konaní. Bolo by to trvalé, nebolo by to návalové a nespôsobovalo by to často nezvládnuteľné stavy pre Kriminalisticko-expertízny ústav, ktorý je raz za tri, štyri roky zavalený množstvom nepoužiteľných zbraní, starých rároh a kopy šrotu.

    Rovnako tak chýba v tomto návrhu zákona návrh riešenia, ktorý umožní realizáciu zhabaných alebo odovzdaných zbraní v prípadoch, keď odovzdávateľ nemal o zbraň záujem, resp. si takúto zbraň po prebehnutí konania odmietne vyzdvihnúť, ale najmä uhradiť často náklady spojené so skladovaním. A z toho teda vyplýva, že bolo by vhodnejšie niekedy azda viac na tú tému diskutovať s ľuďmi, ktorí s touto činnosťou priamo súvisia. Toto všetko v návrhu novely zákona chýba. A chýba to preto, že skrátené legislatívne konanie a jeho lehoty neumožňujú z časového hľadiska poskytnúť priestor na komplexné riešenie problému.

    Skrátené legislatívne konanie neposkytuje dostatočný čas na seriózne vypracovanie návrhu novely zákona s ohľadom na nález Ústavného súdu a potreby bezpečnosti tejto spoločnosti.

    Záver je jednoduchý. Treba nastaviť podmienky zákona o zbraniach a strelive tak, aby boli v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ale nie v absolútnej miere premietnuť do návrhu zákona aj to, čo si možno niektorí ľudia len mysleli.

    Pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, ja nebudem dávať procedurálny návrh na stiahnutie návrhu zákona, ani návrh na prerušenie rokovania. Chcem vás, pán minister, vyzvať, aby ste vy s vašimi ľuďmi zvážili pokračovanie rokovania o tomto návrhu novely zákona alebo zvážili jeho dopracovanie tak, aby aj tie sporné body, o ktorých som hovoril, sa v tejto novele nevyskytli.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Pado bol jediný, kto sa prihlásil do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán poslanec, len musím z pohľadu vedenia povedať jednu podstatnú vec. Ak Národná rada rozhodla, že vyhovela vláde o skrátenom konaní, my už sme momentálne v druhom čítaní. Takže, bohužiaľ, či sa vám to páči, alebo nie, ste povinný rešpektovať, že sme v druhom čítaní a pristupujeme k veci. A len pre poriadok, keď ste hovorili, že nedáte návrh na prerušenie a niečo podobné, v druhom čítaní nič také už nepoznáme. To môžeme len v prvom čítaní, len pre poriadok, aby sme si vydiskutovali tieto veci. Ospravedlňujem sa, ale len pre poriadok som považoval za potrebné toto povedať. Rozpravu som ukončil.

    Chce sa pán podpredseda vlády vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja sa pokúsim zvoliť najmiernejšie slová po tom, čo ma po vašom vystúpení, pán poslanec, napadli, mi napadli v zmysle spisovnosti.

    Pravdepodobne tí, čo vám buď písali toto úvodné slovo, aby som neobviňoval priamo vás, sa tomuto zákonu a problematike zbraní nikdy nerozumeli, nerozumejú a nikdy rozumieť nebudú podľa toho, čo vám pripravili.

    V stručnosti poviem, že áno, bezpochyby bolo pripravených niekoľko zbrklých noriem. Konkrétne jedna, č. 257, bola veľmi zbrklá a tou sa práve zaoberal Ústavný súd. Problémy autorstva tejto novely. Píše sa rok 2005, kedy tá novela bola prijatá. Čiže, ak chcete kritizovať, že naprávame niekoho chyby, musíte si nutne vstúpiť do vlastných radov. Bola to vaša novela, váš výmysel a váš výmysel v tejto chvíli Ústavný súd zrušil. To znamená, tak by malo vyzerať vaše začiatočné slovo: „Prepáčte, vážené dámy a páni poslanci, že sa musíme zaoberať týmto skráteným konaním, pretože my sme urobili chybu, keď sme tento zákon prijali a Ústavný súd povedal, že sme ju urobili.“ To by som bral za chlapské. To, samozrejme, ale nemôžem očakávať.

    Čiže, táto novela napráva chybu, ktorú Ústavný súd urobil. Nesúhlasíme s obsahom, s rozhodnutím Ústavného súdu? V tomto s vami súhlasím, pán poslanec. Áno, ja, vy a aj pán poslanec Palko máme určite najtvrdší pohľad na to, kto môže mať v živote zbraň. Bohužiaľ, s našimi názormi, ktoré máme my traja, Ústavný súd nesúhlasí. A viem si predstaviť, že nikto, kto spáchal akýkoľvek trestný čin, vrátane neplatenia výživného, si takéto niečo nezaslúži, lebo zbrojný preukaz nie je ústavné právo. A tu súhlasím s vami, aj s pánom poslancom Palkom, ktorý bol vlastne v čase, keď sa zavádzal širší výklad toho, čo je bezúhonnosť a čo nie je bezúhonnosť. Ústavný súd sa s tým ale nestotožňuje. A my nemáme nič iné ako urobiť skrátené konanie, aby sme zaviedli aspoň tie trestné činy, ktoré Ústavný súd povolil, pretože keby sme to dnes neurobili, o mesiac môže dostať zbraň päťnásobný vrah. Ak niekto bolo štrnásťkrát súdne trestaný za to, že neplatil výživné, Ústavný súd si o ňom nemyslí, že nie je nespôsobilý držať zbraň, ale s tým ja nič neurobím. Ale to, čo musím urobiť, je, aby nemohol vrah, násilník dostať zbraň. A to sme v tejto chvíli urobili. Ak to kritizujete, som veľmi, veľmi prekvapený.

    Rád by som vám povedal, že pri zbraniach sa vychádza z odpisu z trestného registra, nie z výpisu. To znamená, v tomto prípade platí, všetky činy, ktoré kedy urobil, máme k dispozícii. A tiež sa budú aj posudzovať.

    Čo sa týka priestupku, že niekto spácha priestupok, zbraň mu bude odňatá, alebo nebude ju môcť mať a niekto nespôsobí, nuž, ak poľovník spôsobí priestupok, ak spôsobí už držiteľ zbrane priestupok, tak sa stáva na určitú chvíľu za určitých okolností nespôsobilý držať zbraň. To platí pre každého. Nemôžete porovnávať niekoho, kto urobí priestupok po tom, čo už zbrojný preukaz má, alebo ten, ktorý ho ešte len prvýkrát v živote žiada. Medzi nimi je predsa obrovský rozdiel, to je úplne iná kategória, úplne iný šport, úplne iná liga.

    A, samozrejme, o zmysle a nezmysle zbraňovej amnestie ja nebudem diskutovať, pretože to je asi zbytočné. V čase, kedy ste boli vo vláde, ste ju navrhnúť nechceli. Navrhoval som ju vtedy ako opozičný poslanec, prešla, ďakujem pekne všetkým, ktorí ju vtedy podporili, a 3 490 zbraní nie je nič. Ja som vtedy povedal, každá jedna odovzdaná zbraň, ktorá je funkčná, má zmysel, a teda tu máte naozaj zlé čísla, pretože drvivá väčšina bola funkčných zbraní. A keď si pozriete, keby ste sa venovali tejto problematike, viete, že niektoré trestné činy boli spáchané so zbraňou starou 100 rokov. To znamená, hovoriť o šrotoch, keby to boli šroty, nemá s tým problém Kriminalisticko-expertízny ústav, lebo zo šrotu sa skúšobný náboj vystreliť bezpochyby nedá. A keďže chceme vystreliť skúšobný náboj, aby sme vedeli porovnať, či bol s ňou spáchaný trestný čin, alebo nie, tak potom to nemôže byť šrot, ale funkčná zbraň. A akonáhle sme z drvivej väčšiny vystrelili skúšobný náboj, to znamená, že je funkčná zbraň.

    Čiže, ak chceme používať reálne argumenty, majme reálne čísla. Nehovoriac o tom, že práve tí odborníci, na ktorých sa vy odvolávate, áno, Ján Zemeník, hlavný balistik Slovenskej republiky, v tomto prípade poviem, je jedným z autorov tejto novely. Ten, ktorý sa nebojí toho, že bude zahltený zbraňami, lebo tým ľuďom práve záleží na tom, aby čo najväčší počet zbraní, ktoré nie sú registrované, sme dostali do registrácie a vedeli sme ich kontrolovať. Na tom predsa musí záležať každému, veď to je elementárna bezpečnosť. Ja sa na tom nemôžem... Chcel by som byť ešte kľudnejší, len niekedy človek je v tomto emotívny, lebo bojujeme za jedinú jednoduchú vec. Odstraňujeme zbrane z ulíc, ktoré nie sú registrované. A ja sa teším z toho, že vtedy vlastne aj ministerstvo vnútra pod vedením Vladimíra Palka podporilo túto aktivitu a dnes sa jej nemôžeme predsa brániť, hlavne, ak vieme, že napríklad v Českej republike bolo druhé kolo ešte úspešnejšie.

    To znamená, ja to len uzavriem. Jednoducho, nemyslím si, že nájdeme cez zbraňovú amnestiu konkrétneho vraha. Je to možné. Tá šanca tu je, keď sa taká zbraň nájde, i keď si nemyslím, že by sa stala, v prvom kole sa taká nestala. To, čo sa ale v prvom kole stalo, je, že sme mali možnosť naozaj dostať množstvo zbraní pod kontrolu. Množstvo regulárnych, fungujúcich, niektoré boli doma vyrobené, no iste, tak takú zbraň do obehu nikdy dať nemôžete. Ale bežné pištole, 22-inčové kalibre, kalibre klasicky 7,65; 5,35, tých bolo veľké množstvo, krátke guľové zbrane. Boli aj pušky, samozrejme. Bol odovzdaný aj guľomet z lietadla, keď už sa chceme baviť o atrakciách zbraňovej amnestie. Ale to, čo je podstatné, je bezpečnosť ľudí, na tej nám musí záležať a táto novela nerobí žiadnu inú úpravu ako len tú, že odstraňuje chyby novely 257/2005. Ak za tú mám byť vinený, samozrejme, prijímam ako bývalý predseda výboru pre obranu a bezpečnosť chybu, že sme málo proti nej bojovali, ale v tom prípade sme rozhodne neboli jej autormi. Čiže z môjho pohľadu je nevyhnutná. Nehovoriac o tom, že, pán poslanec Pado, je pripravená komplexná novela zbraňového zákona a vyňali sme z nej niektoré ustanovenia do skoršieho prijatia práve na toto skrátené konanie.

    Čo je ohrozené? Bezpečnosť ľudí. Ak niekoľkonásobný vrah podľa zákona po zverejnení nálezu Ústavného súdu si bude legitímne môcť žiadať o zbraň a my by sme mu ju museli vydať. Preto je skrátené konanie. Nepáči sa vám úcta? Ja si myslím, že tu teraz je úcta k ľudskému životu. To je to, na čo sa pýtate. Nie, že či dnes niekto môže nelegálnou zbraňou niekoho zastreliť. Ale v prípade, že nadobudne platnosť nález Ústavného súdu, mohol by niekoľkonásobný vrah dostať zbrojný preukaz, lebo by spĺňal náležitosti zo zákona. A vy viete, že každý musí konať podľa zákona, museli by sme mu ju vydať, a preto musíme prijať zmenu, aby sa tak nestalo. A ja si myslím, že je to úplne v poriadku. Netreba hľadať za každým vládnym návrhom zákona úplnú chybu. Keď nechcete súhlasiť, dobre, neprejavte svoj názor, samozrejme, slobodne diskutujte, len skúste potom zmysluplne nachádzať chyby. Potom ich proste nájdeme, ale akonáhle je tam ten balast, už potom tú dobrú vôľu človek nikdy nájsť nevie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Pán spravodajca si nežiada záverečné slovo. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Opätovne pripomínam, že prerokúvame tento návrh zákona v druhom čítaní v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1163, spoločná správa výborov má tlač 1163a. Poprosím pána ministra financií Jána Počiatka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Pán minister, poprosím a podpredseda vlády, aj poslanci, keby ste vytvorili priestor, aby pán minister mohol vládny návrh zákona uviesť.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za priestor a ďakujem aj za slovo.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si predložiť na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Navrhovaná právna úprava má za cieľ umožniť poskytnutie štátnej záruky za úver, ktorý poskytne Európska investičná banka, prípadne Európska banka pre obnovu a rozvoj koncesionárovi na účely financovania výstavby diaľnice D1. V prípade, ak by k prijatiu navrhovanej zmeny neprišlo, banka by finančné prostriedky na realizáciu vyššie uvedeného projektu pravdepodobne v dohľadnom čase neposkytla. Tým by bola ohrozená, resp. minimálne výrazne posunutá realizácia tohto projektu, čo by zmarilo okamžité pozitívne efekty, ktoré jej realizáciou bezpochyby je možné dosiahnuť. Poskytnutie štátnej záruky teda umožní čerpanie úverových prostriedkov z Európskej investičnej banky, resp. Európskej banky pre obnovu a rozvoj na financovanie výstavby diaľnice D1.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Poprosím, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    Gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu určil svojho predsedu Jozefa Buriana za spravodajcu. Krátka prestávka, lebo nemáme spravodajcu. Poprosím, keby ste zabezpečili pána predsedu výboru Jozefa Buriana, je spravodajcom k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci...

  • Vystupujúci prerušený predsedajúcim schôdze NR SR.

  • Pán predseda, vydržať. Ešte bola vyhlásená prestávka.

    Takže teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu Jozefovi Burianovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov k tomuto vládnemu návrhu zákona a zároveň, aby aj odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v mene výboru pre financie, rozpočet a menu uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade nasledovnú správu, ktorá je v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Tento vládny návrh zákona bol pridelený výborom: Výrobu pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne a k predmetnému návrhu výbory zaujali stanoviská s odporúčaním schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici, prerokoval uvedený návrh a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento vládny návrh zákona schváliť. Zároveň určil za spoločného spravodajcu Jozefa Buriana a súčasne ho poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a po druhé navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda výboru. Zaujmite miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy sa písomne nikto neprihlásil. Panie poslankyne, páni poslanci, má niekto záujem sa do rozpravy prihlásiť ústne? Nikto sa nehlási.

    Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy, zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister sa nechce vyjadriť, spravodajca tiež.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Panie poslankyne, poslanci, pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1174. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu 1214.

    Prosím teraz podpredsedu vlády Slovenskej republiky Dušana Čaploviča, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, predsedajúci, vážení členovia Národnej rady Slovenskej republiky, návrh zákona o akreditácii upravuje postup pri udeľovaní a odnímaní akreditácie orgánov posudzovania zhody, poskytovania akreditačných služieb, postavenie a pôsobnosť akreditačného orgánu, samozrejme, aj práva a povinnosti akreditovaných osôb a zmenu právnej formy Slovenskej národnej akreditačnej služby z príspevkovej organizácie na verejnoprávnu inštitúciu.

    Akreditácia je v súčasnosti upravená § 22 až 29 zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z. Aplikačná prax ukázala potrebu zákonom upraviť aj také inštitúty, ako napríklad zrušenie akreditácie na žiadosť akreditovanej osoby, zúženie oblastí alebo rozsahu akreditácie a rozšírenie oblastí alebo rozsahu akreditácie. Návrh zákona je zároveň legislatívnym opatrením zabezpečujúcim implementáciu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskeho spoločenstva č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky akreditácie a dohľadu nad trhom v súvislosti s uvádzaným výrobkom na trh a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho hospodárskeho spoločenstva č. 339/1993, za ktorého implementáciu úrad zodpovedá podľa uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 902/2008.

    Návrh zákona je v úplnom súlade s nariadením Európskeho spoločenstva č. 765/2008. Dochádza k transformácii Slovenskej národnej akreditačnej služby z príspevkovej organizácie na akciovú spoločnosť so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu.

    Vzhľadom na požiadavky vyplývajúce z nariadenia Európskeho spoločenstva č. 765/2008 bola ako optimálna forma vyhodnotená forma verejnoprávnej inštitúcie.

    Ďakujem vám za vypočutie môjho úvodného slova a verím, že tento návrh zákona posuniete do ďalšieho čítania.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Gestorský výbor pre hospodársku politiku určil za spravodajcu pána poslanca Milana Reháka. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 548 z 2. septembra 2009 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, máme to v tlači 1174.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami a o tom, že návrh zákona nemá vplyv na verejné financie, nebude mať dopad na hospodárenie podnikateľskej sféry a právnických osôb, ani na životné prostredie a nebude mať dopad na zamestnanosť.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje Doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie. Podľa tejto doložky problematika návrhu zákona je upravená v práve ekonomických spoločenstiev a nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. augusta 2009 č. 1214 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 14. októbra 2009 a v gestorskom výbore do 16. októbra 2009.

    To je z mojej strany všetko, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcu.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil. Pani poslankyne, páni poslanci, má niekto záujem sa do rozpravy prihlásiť ústne? Nie je to tak, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán podpredseda vlády sa zrejme nechce vyjadriť, keďže žiadna rozprava nebola, spravodajca tiež.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1178, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu č. 1215.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, uveďte aj tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, na dnešné rokovanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov, ktorý bol vypracovaný na základe úlohy B1 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 17 zo dňa 14. januára tohto roku, parlamentná tlač č. 1178.

    Dôvodom vypracovania vládneho návrhu zákona je prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66 Európskeho spoločenstva z 11. decembra 2007, ktorou sa menia a dopĺňajú Smernice Rady 89/665 Európskeho hospodárskeho spoločenstva a 92/13 Európskeho hospodárskeho spoločenstva, pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti postupov preskúmania v oblasti zadávania verejných zákaziek.

    V tejto súvislosti sa navrhuje upraviť novú kompetenciu súdu a to rozhodovať o neplatnosti zmluvy alebo rámcovej dohody, ktorá je výsledkom verejného obstarávania. Zosúlaďujú sa odkladné lehoty pri uzavieraní zmlúv. A po novom sa navrhuje upraviť kontrolu postupu zadávania zákaziek tým spôsobom, že celý proces kontroly sa upraví priamo v zákone o verejnom obstarávaní bez odkazu na zákon o kontrole v štátnej správe, rozšírili sa sankčné postihy, ako aj ich výška.

    Vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní upravuje aj pravidlá zadávania koncesií na služby, čím sa plní úloha B1 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 482 z 9. júla 2008, ktorým sa dopĺňa uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 1055 z 12. decembra 2007 o úlohu B7.

    Súčasťou vládneho návrhu zákona o verejnom obstarávaní sú aj návrhy na úpravy, ktorými sa upresňuje ustanovenie zákona podľa smerníc upravujúcich oblasť verejného obstarávania, návrh úpravy ustanovení vyplývajúcich z aplikačnej praxe a legislatívnotechnickej úpravy.

    Vážený pán predsedajúci, vážení členovia Národnej rady, ďakujem vám za pozornosť a pevne verím, že aj tento návrh zákona posuniete do druhého čítania.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodársku politiku, pánu poslancovi Petrovi Pelegrinimu.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 548 z 2. septembra 2009 určil za spravodajcu k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. augusta 2009 č. 1215 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 14. októbra 2009 a v gestorskom výbore do 16. októbra 2009.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcu.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy nikto neprihlásil.

    Teraz je priestor, panie poslankyne, poslanci, kto má záujem do rozpravy sa prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Lucia Žitňanská. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pani poslankyňa, ako jediná prihlásená do rozpravy, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, v pléne budú na tejto schôdzi prerokúvané dva návrhy noviel zákona o verejnom obstarávaní. Jeden je ten, ktorý práve prerokúvame, vládny návrh zákona, a jeden je návrh SDKÚ – DS. Myslím si, že je dobré vystúpiť aj v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona, i keď, samozrejme, k našim návrhom podrobnejšie vystúpim vtedy, keď bude na rokovaní pléna.

    Tento vládny návrh má neuveriteľných 145 bodov. Je to naozaj veľká a rozsiahla novela zákona o verejnom obstarávaní. Rozumiem tomu. Ide vo veľkej miere o technické zmeny a o implementáciu smernice tak, ako povedal pán podpredseda vlády. Ja nekritizujem to, čo je v nej, ale budem kritizovať to, čo v nej nie je. Alebo chcem upozorniť na to, čo tejto novele zákona o verejnom obstarávaní chýba. Pretože pochopiteľne, že je našou povinnosťou implementovať smernicu a pochopiteľne je dobré, keď sa spresňujú pravidlá kontroly a, samozrejme, je dobré, keď aj účastníci, a nielen Úrad pre verejné obstarávanie, môžu napadnúť zmluvu, ktorá je výsledkom verejného obstarávania, ktoré prebehlo v rozpore so zákonmi tejto krajiny. Ale kontrola a možnosť súdiť sa o zrušenie zmluvy sú, samozrejme, kroky, ktoré prichádzajú až vtedy, keď už verejné obstarávanie prebehlo a ja si myslím, že je našou povinnosťou nastaviť systém tak, aby sme už preventívne zabránili plytvaniu a klientelizmu a korupcii v rámci verejného obstarávania.

    Preto to, čo ja vyčítam tomuto vládnemu návrhu, je to, čo tam chýba, a síce to, že neobsahuje žiadne zásadné zmeny, ktoré by zabránili plytvaniu štátnych peňazí a prihrávaniu obchodov vlastným. Nebudem teraz spomínať konkrétne kauzy, ale poviem, čo mi chýba a budem hovoriť o návrhoch, ktoré predkladáme už niekoľkýkrát do pléna tejto Národnej rady, o ktorých sa možno aj v zákulisí diskutuje, že nie sú možno také zlé tieto návrhy, ale zatiaľ nenašli v pléne Národnej rady podporu. A preto sa pýtam, prečo nemôže byť v návrhu vlády ustanovenie, ktoré by vylúčilo možnosť, aby bol z tendra vylúčený uchádzač len preto, že ponúkol najnižšiu cenu. Máme také situácie, opakovane sa stávajú v praxi a myslím si, že vylúčenie uchádzača len preto, že ponúkol najnižšiu cenu, nešetrí peniaze a nemá žiadne logické opodstatnenie.

    Ja to poviem na jednom konkrétnom prípade. Vrátim sa k mýtnemu tendru. Vieme, že vyhrala najdrahšia ponuka, že rozdiel medzi najdrahšou a najlacnejšou bol okolo 6 mld. Sk. Musím povedať, že jedným z argumentov vtedy bolo aj to, že nemá zmysel brať najlacnejšiu ponuku, pretože potom cez systém dodatkov sa aj tak dopracujeme k vyšším cenám. Pokiaľ mám správne informácie, jeden dodatok k mýtnemu tendru už je na svete. Tak tento argument nejako nefunguje.

    Druhá vec, ktorá mi chýba, naďalej vo vládnom návrhu zákona o verejnom obstarávaní je ustanovenie, ktoré by zaviazalo vládu alebo ministerstvo financií, aby vydala katalóg cien, za ktoré môže verejná správa nakupovať štandardné tovary a služby, ktoré bežne obstaráva. Je to zaužívaný systém vo viacerých štátoch. Takéto katalógy existujú, kde je jasne stanovený strop, koľko môže stáť auto ministra, nižšieho úradníka a podobne. Je to efektívny systém, ktorý vo svete funguje.

    Tretia vec, ktorá mi chýba vo vládnom návrhu verejného obstarávania, sú elektronické aukcie. Opakovane sa vraciam k tejto téme, pretože reálne skúsenosti starostov a primátorov zo samospráv opakovane preukazujú, že všade tam, kde je možné použiť elektronickú aukciu, dosahujú úspory. Minulý týždeň som sa rozprávala s primátormi, konkrétne s primátorom Novej Dubnice a on to robí už dlho, povedal: priemerná úspora – 30 %. Primátor Martina zaviedol antikorupčný balík asi pred polrokom. Robil prvé elektronické aukcie, potvrdil: priemerná úspora – mínus 30 %. A to sú impozantné čísla a myslím si, že vo veľkých číslach štátneho rozpočtu sú to zaujímavé cifry. Neviem, prečo sa vláda bráni a tieto efektívne inštitúty nezakomponuje do vládneho návrhu zákona o verejnom obstarávaní.

    Pripomeniem kritiku SOPK, kde SOPK vo svojom vyjadrení prednedávnom, ktoré som zachytila, spomína zneužívanie inštitútu časovej tiesne. Vo vládnom návrhu nie je spresnená dikcia časovej tiesne. Pokiaľ sa tento inštitút zneužíva, tak možno si treba jasne a natvrdo zadefinovať časovú tieseň tak, aby nebolo možné tento inštitút zneužívať.

    Podrobnejšie o všetkých týchto návrhoch budem hovoriť, keď predložíme, keď budem predkladať náš návrh novely zákona o verejnom obstarávaní. Ale cítim potrebu o tom hovoriť aj v prvom čítaní pri vládnom návrhu zákona novely o verejnom obstarávaní, takej rozsiahlej novely zákona o verejnom obstarávaní, kde, treba povedať, že 140 bodov, cca 150, 160 paragrafového zákona je legislatívne veľký zásah a treba povedať, že právna úprava verejného obstarávania sa už opäť dostáva do toho stavu, že potrebujete tím právnikov, aby ste obstarali v súlade so zákonom a, samozrejme, pokiaľ je právna úprava takto komplikovaná, tak potom v takýchto vodách sa právnikom uchádzačov dobre loví, pochopiteľne, to je fakt.

    Myslím si, že o verejnom obstarávaní treba vážne hovoriť. Treba hovoriť o tom, prečo vláda doteraz nespustila systém spoločného verejného obstarávania. Prečo sa neuvažuje o tom, aby Úrad pre verejné obstarávanie dostal na starosti kompletnú starostlivosť o verejné obstarávanie, to znamená, nielen dohľad, ale aby niesol aj zodpovednosť za efektívnosť verejného obstarávania.

    Myslím si, že tieto všetky otázky sú na mieste, a je na mieste sa pýtať, prečo na tieto otázky neodpovedá vládna novela zákona o verejnom obstarávaní. A myslím si, že máme právo a povinnosť sa toto pýtať o to viac, že sme si tento týždeň prečítali správu o globálnej konkurencieschopnosti, ktorú zverejnilo Svetové ekonomické fórum, kde Slovenská republika vo vyhodnotí konkurencieschopnosti sa umiestnila na 47. mieste zo 133 krajín, klesla o jedno miesto. Ale čo je hrozivé z môjho pohľadu a týka sa tejto debaty, je to, že za najväčšiu konkurenčnú nevýhodu Slovenskej republiky identifikuje Svetové ekonomické fórum vysokú mieru klientelizmu v krajine. V hodnotení v tejto oblasti, pokiaľ ide o klientelizmus, sme na 127. priečke spomedzi 133 krajín, to je hrozné, za Ukrajinou a za africkými štátmi.

    Ďalej, v tejto správe sa uvádza, medzi najvýraznejšími konkurenčnými nevýhodami je nízka vymožiteľnosť práva, mimoriadne nízka dôvera verejnosti vo finančnú bezúhonnosť politikov, nízka efektívnosť verejných výdavkov, netransparentnosť pri verejnom obstarávaní, vysoké administratívne zaťaženie a náklady poľnohospodárskej politiky. Netransparentnosť pri verejnom obstarávaní znižuje našu konkurencieschopnosť.

    Rebríček konkurencieschopnosti nie je o ničom a nie je dobré ho zhodiť zľahka zo stola. Pretože správa o globálnej konkurencieschopnosti hodnotí schopnosť krajín zabezpečiť vysokú úroveň prosperity pre svojich občanov. To znamená, aj to, ako budeme obstarávať, aj to, či obstarávanie bude transparentné a ako sa budú vynakladať verejné zdroje, aj to má veľmi úzku súvislosť s tým, ako sa budú mať ľudia v tejto krajine.

    Opakujem, problémom tejto novely, pán podpredseda vlády, nie je to, čo v nej je, pretože to, čo v nej je, v nej musí byť, pretože ide o implementáciu európskeho práva. Problémom tejto vládnej predlohy je to, čo v nej chýba. Pretože tento vládny návrh novely zákona o verejnom obstarávaní vôbec nereaguje na zásadné problémy verejného obstarávania na Slovensku dnes.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. S faktickými poznámky sa neprihlásil... Pardon, jediný poslanec, pán poslanec Stanislav Kahanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Myslím si, že kolegyňa poslankyňa Žitňanská upozornila na množstvo vecí, ktoré by mohli byť riešené v tejto novele a mňa rovnako prekvapuje, že pri takejto rozsiahlej vládnej novele takéto veci nie sú vôbec riešené. Samotná implementácia smerníc je úplne normálna cesta, ale tieto problémy, s ktorými sa stretávame, myslím, že tam mohli byť zachytené. A som prekvapený aj preto, lebo už keď zoberieme, tak od roku 2008 prebehlo niekoľko noviel, dokonca aj poslanecká novela, ktorá by pri takýchto vážnych problémoch ani nemala byť. A už dupľom by nemala byť poslanecká novela, ktorá bola zo dňa 29. 4. tohto roku, vzhľadom na to, že teraz prebehla veľká novela. Všetko malo byť komplexne spracované v tejto veľkej novele.

    A to, že tam absentujú tieto veci na vylepšenie, tak to fakt vo mne takisto utvrdzuje, či nemáme záujem len nechať ten zákon o verejnom obstarávaní v takých zmútenejších vodách a vo väčšom chaose, ako je. Lebo drobné vylepšenia, ktoré sa udiali, tak potom celkovo tou vládnou novelou sa stratia v rámci týchto všetkých zmien. A myslím si, že základom pri týchto úpravách by mali byť predovšetkým body, ktoré by sa týkali zlepšenia pravidiel verejného obstarávania, jasnejšieho špecifikovania, mnohé veci uviedla pani poslankyňa.

    Ja napríklad pripomeniem jednu navyše. Len nedávno sme hovorili o efektívnosti dopravy vo verejnom záujme. Takisto by som privítal, keby sa aj pre vykrývanie verejných obstarávaní v tejto oblasti našli tieto body v tejto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Žitňanská nechce reagovať. Bola jediná prihlásená do rozpravy.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána podpredseda vlády, či chce reagovať na rozpravu v záverečnom slove.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Veľmi jednoducho. Vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec, veľmi jednoducho. Tento návrh novely, ktorý vláda prijala, pripravoval Úrad verejného obstarávania, na čele ktorého stojí predstaviteľ opozície. Predstaviteľ opozície, ktorý tam bol menovaný ešte za vašich čias, čo plne akceptujeme a na základe toho, ako bol tento návrh zákona pripravený a predložený do vlády, tak bol vo vláde aj schválený a tak ho aj predkladám.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1105 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 1105a.

    Poprosím teraz opäť podpredsedu vlády Dušana Čaploviča, povereného riadením ministerstva životného prostredia, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, predsedajúci, vážení členovia Národnej rady, predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, obsahuje úpravy ustanovení, ktoré vyplynuli z aplikácie, z aplikácie zákona v praxi. Dôvodom novely zákona je úprava práv, povinností a vzťahov medzi vlastníkmi verejných vodovodov a verejných kanalizácií, medzi prevádzkovateľmi verejných vodovodov a verejných kanalizácií, odberateľmi pitnej vody a producentmi odpadových vôd.

    V návrhu zákona sa vymedzili vzťahy týkajúce sa zriaďovania, rozvoja a prevádzky verejných vodovodov a verejných kanalizácií tak, aby bolo zabezpečené zásobovanie obyvateľstva, to je na prvom mieste, a iných odberateľov pitnou vodou, aby bolo zabezpečené odvádzanie a čistenie komunálnych odpadových vôd a uspokojenie opodstatnených potrieb spoločnosti na využívanie vôd a tiež aj vypracovanie a realizáciu plánov financovania obnovy verejných vodovodov a verejných kanalizácií.

    Na základe vykonaných analýz sa v návrhu zákona spresnilo ustanovenie o aglomerácii, ktoré súvisí už s transponovanou smernicou o čistení komunálnych odpadových vôd. Návrh zákona ďalej upravuje kompetencie orgánov verejnej správy na úseku dohľadu verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Upúšťa sa od prerokovania prevádzkového poriadku verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie so správcom vodného toku, ktorý je účastníkom vodoprávneho konania.

    Z orgánov verejnej správy na úseku verejných vodovodov a verejných kanalizácií sa vypúšťa Úrad pre reguláciu sieťových odvetví z dôvodu zosúladenia sa so zákonom č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, podľa ktorého Úrad pre reguláciu sieťových odvetví postupuje pri tvorbe cien vodného a stočného. Následne sa vypúšťa kompetencia tohto úradu vo veciach vykonávania dohľadu a ukladania pokút. Upravili sa kompetencie obvodného úradu životného prostredia pri vydávaní rozhodnutí o pásmach ochrany verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie a doplnila sa kompetencia pre ministerstvo o schvaľovanie plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie Slovenskej republiky.

    V návrhu zákona sú upravené a doplnené ustanovenia o pokutách pre nové povinnosti vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie alebo prevádzkovateľov verejných vodovodov, alebo verejných kanalizácií.

    Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia Národnej rady, ďakujem vám za pozornosť a pevne verím, že návrh zákona schválite.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Spravodajcom k tomuto návrhu zákona je pán poslanec Ján Čech, bol určený z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a teraz mu dávam slovo, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1471 zo dňa 17. júna 2009 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 447 z 2. septembra 2009 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Pripomienky, ktorých je 19, máte uvedené v spoločnej správe v časti IV. Gestorský výbor odporúča o bodoch spoločnej správy č. 1 až 19 hlasovať spoločne, s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 461 zo dňa 8. septembra 2009. V citovanom uznesení výboru ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    A otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Neevidujem žiadnu prihlášku a preto uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať ďalším bodom, kde je navrhovateľom pán podpredseda vlády Dušan Čaplovič, ktorý je poverený riadením ministerstva životného prostredia a bude odôvodňovať aj druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prijatím Dodatku č. 2 k Dohode o ochrane netopierov v Európe.

    Návrh vlády je uverejnený ako tlač 1142 a správa výboru je ako tlač 1142a.

    Pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • So smiechom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení členovia Národnej rady, vážení prítomní, uzavretie dohody bolo vyvolané skutočnosťou, že stav európskych druhov netopierov je z hľadiska ich ochrany nepriaznivý. A pokiaľ ja poznám situáciu, čo sme riešili v rámci, dodávam na margo fondu, ktorý dostávame z nórskeho finančného mechanizmu priamo v bani Dubník, je to téma, ktorá je veľmi dôležitá, aby sme chránili tento ohrozený druh rôznych typov druhov netopierov a myslím si, že rozhodnutie európskych orgánov je správne.

    Vláda Slovenskej republiky schválila prísľub k Dohode o ochrane netopierov v Európe v roku 1997. Základnou povinnosťou všetkých zmluvných strán je ochrana netopierov a ich prírodných stanovíšť. V roku 2000 3. zasadnutie strán Dohody o ochrane netopierov v Európe prijalo dôvetok č. 2 k Dohode o ochrane netopierov v Európe.

    Dôvodom, aby som vysvetlil, bola snaha presnejšie a čo najkonkrétnejšie definovať spôsob dohody s ohľadom na to, že chránené netopiere musia byť v celých populáciách vyskytujúcich sa v Európe a aj ich neeurópskych areálových štátoch.

    Pre každú zmluvnú stranu Dohody o ochrane netopierov v Európe vyplynul zo zasadnutia zmluvných strán administratívny záväzok prijatia zmien v jej názve a texte dohody. Dohoda o ochrane netopierov v Európe na Dohoda o ochrane populácií európskych netopierov, ďalšia zmena sa týka cieľa a ochrany netopierov na ochranu ich populácií vyskytujúcich sa i v neeurópskych areálových štátoch. A termín netopiere, citujem, „sa rozšíril na všetky druhy radu chiropthera“. Myslím, že to pán bývalý minister životného prostredia vie presne analyzovať.

    Dohovor je multilaterálnou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy a zmluvou, na ktorej vykonanie je potrebný zákon. Podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky sa pred jej ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prijatie zmeny Dohody o ochrane netopierov v Európe nebude mať finančný, ekonomický vplyv, ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie a je v súlade so záujmami zahraničnej politiky Slovenskej republiky.

    Ďakujem vám za pozornosť a pevne verím, že túto prezidentskú dohodu schválite. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Teraz poprosím spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pána poslanca Jána Čecha, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výboru o tomto návrhu vlády. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1167 zo dňa 30. júna 2009 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prijatím Dodatku č. 2 k Dohode o ochrane netopierov v Európe na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s lehotou na prerokovanie návrhu do 4. septembra 2009.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prijatím Dodatku č. 2 k Dohode o ochrane netopierov v Európe dňa 2. septembra 2009 a súhlasil s návrhom a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prijatím Dodatku č. 2 k Dohode o ochrane netopierov v Európe.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský schválil túto správu svojím uznesením č. 462 zo dňa 8. septembra 2009 a určil ma za spravodajcu výboru a súčasne ma poveril vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že nikto sa neprihlásil písomne a preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Konštatujem, že, pardon, pán poslanec Minárik. Poprosím, pán poslanec, skúste skôr. Pán poslanec Minárik je jediný.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a slovo má pán poslanec Minárik. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja mám na pána vicepremiéra, teraz zastupujúceho ministra životného prostredia, jednu otázku. Keď pod tento dohovor spadá celá populácia netopierov, vrátane všetkých druhov chiropthera, či pod to spadá aj Batman?

  • Reakcia z pléna.

  • S faktickými poznámkami sa na vystúpenie pána Minárika nehlási nikto.

    Vzhľadom na to, že bol jediný, uzatváram rozpravu.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce reagovať. Nie. Pán podpredseda vlády, som rád, že nevznikli problémy ohľadom ochrany netopierov v Európe a v tejto chvíli prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime k ďalšiemu bodu, kde pán podpredseda vlády Dušan Čaplovič bude navrhovateľom. Ide o

    súhrnnú správu o piatom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii 30. 4. 2008 – 1. 5. 2009.

    Správa je pod tlačou 1148.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte priestor na vaše úvodné slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení členovia Národnej rady, vzhľadom na spoluprácu Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie, na základe ktorej sa najmenej raz za rok prostredníctvom správy podanej vládou rokuje o záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskych spoločenstvách a v Európskej únii, predkladám materiál, ktorý zachytáva obdobie od 30. apríla 2008 do 1. mája 2009. To je piaty rok, teda, či sa berie ten rok od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a takýmto spôsobom sa aj táto správa pripravuje.

    Slovenská republika sa v piatom roku svojho členstva v Európskej únii zaoberala množstvom otázok týkajúcich sa jednak hospodárskych, jednak spoločenských, sociálnych, teda politických a iných aspektov, ktoré priniesol ostatný rok členstva v Európskej únii.

    Predkladaný materiál bol vypracovaný v spolupráci s jednotlivými ústrednými orgánmi štátnej správy, pričom aj na tomto pléne oceňujem, že rezorty formulovali závery a odporúčania, prostredníctvom ktorých poukázali na jednej strane na silné, ale aj na slabé stránky príslušnej oblasti a v takomto duchu sa rozvíjala aj diskusia vo výbore pre európske záležitosti.

    Súhrnná správa zachytáva teda piaty rok členstva Slovenskej republiky v Európskej únii z rôznych aspektov, vplyvov a prirodzene aj dosahov. Medzi prioritné oblasti, ktorým sa správa venuje, patrí plnenie prípravy a samotný vstup do Európskej menovej únie, reforma výdavkov rozpočtu Európskej únie, nový trojročný cyklus Lisabonskej stratégie, to je obdobie rokov, aby som to spresnil, 2008 až 2010, ktorý sa premietol do predloženia nového Národného programu reforiem Slovenskej republiky na rok 2008 až 2010. A tu by som chcel aj potvrdiť, zo strany pani Catherine Day, generálnej sekretárky Európskej komisie, táto správa nielenže bola zobratá na vedomie, ale mnohé aspekty boli vyzdvihnuté, ale má aj svoje, samozrejme, boľavé miesta, ako konštatoval Výbor expertov, ktorý sa v dňoch 9. až 10. júla tohto roku zúčastnil na prerokúvaní tejto správy Slovenskej republiky tu, v Slovenskej republike.

    V piatom roku svojho členstva v Európskej únii slovenskú ekonomiku, podobne ako mnohé svetové ekonomiky, zasiahla nepriaznivá celosvetová finančná a hospodárska kríza, kvôli ktorej okrem iného Slovenská republika prijala viaceré opatrenia v troch ekonomických balíčkoch na prekonanie a naštartovanie ekonomiky.

    Dokument svojím rozsahom, ale aj obsahom poukazuje na rozsiahlu agendu Európskej únie. Tí, ktorí tam boli, tak si uvedomujú, čo to znamená Čapkove R.U.R, s ktorou sme sa potýkali v uplynulom období. Plasticky vykresľuje záväzky plynúce z nášho členstva. Je vizitkou našej spoločnej práce, ktorú v uplynulom polroku roku môžeme vnímať ako úspešnú.

    Materiál prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním. Všetky pripomienky boli zapracované na rokovanie vlády a predkladal sa bez rozporov a dňa 1. júla 2009 bol schválený na riadnom zasadnutí 160. rokovania vlády Slovenskej republiky. Podčiarkujem, že nemohol zachytiť, povedzme, ešte komplexne celé české predsedníctvo, to chceme riešiť osobitne. Pretože české predsedníctvo končilo k 30. júnu 2009 a správa sa dotýka len do termínu 1. mája 2009 a, samozrejme, aj iné aspekty, o ktorých sme aj hovorili vo výbore, budú ešte akceptované a budú doplnené v tomto materiáli.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    A teraz poprosím spravodajkyňu z výboru pre európske záležitosti, pani poslankyňu Oľgu Nachtmannovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť informáciu o prerokovaní súhrnnej správy o piatom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii za obdobie od 30. 4. 2008 do 1. 5. 2009, ktorý máte k dispozícii ako tlač 1148, vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil uvedenú správu svojím rozhodnutím č. 1182 zo dňa 22. júla 2009 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti.

    Výbor o správe rokoval na svojej 68. schôdzi dňa 3. septembra 2009 a uznesením č. 299 zobral správu na vedomie. Zároveň odporučil, aby súhrnnú správu o piatom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii Národná rada Slovenskej republiky zobrala na vedomie.

    Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Fronc, ospravedlňujem sa, áno, ste prihlásený do rozpravy písomne. Po jeho vystúpení dám možnosť prihlásiť sa ústne.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, chcem sa vyjadriť k tejto správe, ale najprv by som sa rád opýtal pána podpredsedu vlády, či tento materiál vypracoval on a jeho ľudia, aby som mu náhodou neukrivdil a aby to zase nebol Úrad pre verejné obstarávanie.

    Ale vnímam to tak, že je to pod vašou egidou, čiže je to vaša správa. Ja mám niekoľko poznámok k tej správe. Musím povedať po prvé, že správa je rozsiahla a tak by niekto povedal, čo tam bude. Ja si myslím, že je aj poučná.

    Po prvé by som povedal, že hovorí o tom ako predstierať vážnosť a záujem o Európsku úniu. 150 strán – kapitoly, podkapitoly, ale taký znak o tom, či o tom probléme sa vôbec hovorí a píše, je medzirezortné pripomienkové konanie. Pri takej správe by ste čakali päťdesiat, dvadsať zásadných pripomienok. Päť? Päť je už asi málo. No, ale vo vyhodnotení zásadných pripomienok som si našiel číslo nula. A dokonca mnohí nemali vôbec žiadne.

    Druhé, čo ma zaujalo, to by som nazval „ako sa chváliť cudzím perím“. A dočítal som sa tam, aké je skvelé to, že sme dosiahli, že je jedna krajina, jeden komisár. Ale pravda je taká, že keď sa o tom rozhodovalo, tak pokiaľ si pamätám, náš premiér v mene vlády mlčal ako zarezaný a to, že platí tento systém a bude platiť do roku 2014, prípadne po predĺžení možno do 2017, je vďaka napríklad Poľsku, nad ktorým sme sa vtedy tak trochu útrpne usmievali.

    Tretie, čo by som povedal, ako sa vyhnúť vážnym problémom. Pán vicepremiér spomínal, že sú tam aj odporúčania a ja si myslím, že prístupový proces je vždy vážny, pretože zobrať ďalšiu krajinu hovorí o tom, že tá krajina istým spôsobom bude ctiť a dodržiavať tie isté hodnoty, ktoré má celá Európska únia. Takže sa tam dočítame o našich postojoch ku krajinám, ktoré podľa mňa nie sú problémové, ale celá Európa hovorí o Turecku a o tom, či Turecko má byť členom alebo má mať privilegované partnerstvo a podobne. Odporúčania týkajúce sa Turecka tam celkom iste nenájdeme.

    Štvrté, musím povedať, to je, pán podpredseda vlády je historik, tak si myslím, že pripravuje svojim budúcim generáciám materiál ako pripraviť písomný historicky mystifikačný materiál, pretože sa tam dozvieme o hlavných výzvach slovenskej ekonomiky a o kvalite vzdelania. A ja toto nechcem rozoberať, pretože to stále opakujem, už to začína byť možno aj trochu nudné, čo sa deje s naším vzdelaním, čo sa uskutočňuje v rámci tzv. reformy a aký je to chaos.

    A posledné, čo pre mňa je šokujúce, to je čerpanie finančných prostriedkov z fondov. Pán podpredseda vlády si iste pamätá, keď jeho predchodca, ktorý to mal vtedy vo svojej kompetencii, Csáky, pán Csáky meškal a aký tu bol okolo toho, takpovediac, poviem také slovo, by som povedal citlivé, šrumec. No my sme dnes v troch sedminách obdobia 2007 – 2013. Tri sedminy uplynuli a ja som si pozrel čísla. Ja si ich beriem z tejto správy. Čerpanie v programe Konkurencieschopnosť a hospodársky rast. Čakali by ste na tri roky, tak nemôže to byť hneď, ja neviem, 20 – 30 %, alebo aspoň 10 či 5. 0,05 %, 0,05 % je v tejto správe uvedené.

    Ďalej, celý čas sa hovorilo a ma to prekvapuje, pretože takým zástancom a bojovníkom za vedu bol pán podpredseda vlády, výskum a vývoj – 0,06 %. Bratislavský kraj, program Bratislavský kraj je na tom relatívne dobre – 0,29 %. Ale informatizácia spoločnosti – 0,14 %. Ja si myslím, že sú to katastrofické čísla. Napriek tomu, že viem, že je rozdiel medzi čerpaním a kontrahovaním a že sa nedá zo začiatku čerpať, ale 3 roky, ktoré prakticky uplynuli z tohto obdobia, sú vážne, a preto sa chcem opýtať pána vicepremiéra, či po uvedení týchto čísel neuvažuje o odstúpení.

    To je všetko, čo som chcel povedať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami sa hlási pán poslanec Pavol Kubovič ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Pavol Kubovič.

  • Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Froncovi, že prezentoval čísla, ktoré prezentoval, ktoré sa týkajú čerpania fondov. Hovoril síce o číslach, ktoré neboli úplne nulové, ale ja by som len pre jeho informáciu, pretože možno sa nezaoberal tými ďalšími operačnými programami, povedal, že operačný program, ktorý je určený v rámci eurofondov na čerpanie na infraštruktúru, kde Slovensko má k dispozícii a samé si to naplánovalo 1,14 miliardy eur, čo je viac ako 33 miliárd Sk, je nieže čerpaná nula, ale je aj nakontrahovaná nula. A určite dobre pán poslanec vie o PPP projektoch a ich známych výberových konaniach. A ďalším takým zaujímavým určite operačným programom je operačný program, ktorý umožňuje čerpať na železničnú infraštruktúru, kde máme naplánovaných 0,9 miliárd eura, teda 27 miliárd Sk a ten výsledok nie je žiadne 0,0; ale je rovná nula, čo sa týka čerpania aj kontrahovania. Myslím si, že naozaj tieto čísla spejú asi k tomu, čo pán poslanec Fronc v závere svojej reči povedal.

  • Ďakujem. To bolo vystúpenie jediného poslanca prihláseného s faktickou poznámkou. Pán poslanec Fronc nechce reagovať.

    Pán poslanec Fronc bol písomne prihlásený do rozpravy a preto sa teraz pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, chcem sa spýtať, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Áno, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pôjdem rovno k veci a pôjdem k tomu najpodstatnejšiemu, čo hovoril pán poslanec Fronc, ktorý, žiaľ, nebol na výbore pre európske záležitosti, kde boli veci veľmi otvorene prerokúvané a kde som zopakoval niektoré konkrétne čísla a konkrétne aktivity.

    Po prvé, vy veľmi dobre viete, že pán Csáky v predchádzajúcom období, keď sa tak neplnilo, tak to preniesol na centrálny koordinačný orgán na ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja pánovi Ďurovskému, ktorý zodpovedal za čerpanie tak predvstupových, ale najmä tých povstupových fondov po roku 2004, teda po 1. máji 2004. A veľmi dobre viete, že centrálny koordinačný orgán je na ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja. Pravidelne, každé dva týždne robím koordinačnú poradu, ale predovšetkým my sme sa zamerali teraz v tomto období na to, že môžeme neskonštatovať, že sme za minulé obdobie, keď som prišiel do tejto funkcie, keď bol stav na roky 2004 – 2006 len vo výške čerpania okolo 15 %, tak sme dosiahli 104 % aj nejaké ešte desatiny, ktoré sa doťahujú do 1. októbra tohto roku. To je za predchádzajúce obdobie. Bolo to veľmi náročné, pretože na jednej strane bolo treba mnoho vecí meniť. Boli tu audity zo strany Európskej komisie za zbabrané veci mnohých predchodcov, boli pozastavené niektoré veci, aj napriek tomu sme obstáli a dosiahli sme to na takého čísla, aké sú za roky 2004 – 2006.

    Prišli sme na ministerstvá, zistili sme, že tam nie je dostatok ľudí. My sme museli predovšetkým začať budovať a formovať nové tímy ľudí, hlavne o mladých ľudí sa oprieť, kde sme prijali v rámci aj technickej pomoci, chvalabohu, ľudí, ktorí začali výrazne doťahovať veci minulému obdobiu a, samozrejme, postupne naštartovávať veci aj novému obdobiu plánovaciemu, ak to tak môžem nazvať, Národnému strategickému referenčnému rámcu rokov 2007 – 2013.

    Ďalej, viete veľmi dobre, že sme v roku 2006, keď sme prišli do vlády, to bolo 4. júla, zdedili dedičstvo pripraveného Národného strategického referenčného rámca vo veľmi zlom stave. Ja som si dal mnohým odborníkom aj z akadémie, aj z vysokých škôl veci posúdiť a prijali sme ďalšie dva operačné programy, jednak operačný program Zdravotníctvo, prijali sme takisto nový operačný program, znovu sa prestavovalo, nastavovalo, nový operačný program v oblasti hospodárskeho rasu a konkurencieschopnosti, ktorý je veľmi dôležitý, najmä aj teraz to zisťujeme v tomto období hospodárskej a finančnej krízy.

    Na základe toho, a takto to predstavovali aj iné štáty, Európska komisia rozhodla, že sa bude používať inštitút nie N +2, ale N +3. A keby ste si pozreli čísla, ja som bol minulý týždeň, pred dvoma týždňami v Českej republike, nevyzerajú na tom oveľa lepšie, dokonca oni majú ďalšiu situáciu, oni majú množstvo operačných programov aj v rámci jednotlivých regiónov a majú tam veľmi ťažkú situáciu riešenia. Podobná situácia je aj v Poľskej republike, samozrejme, v rozdielnosti jednotlivých operačných programov.

    Ale ja sa nevyhováram a hovorím jasne, že teraz, keď ukončujem a sme konečne dokončili tie roky 2004 – 2006, s tým istým stavom ľudí sa naplno púšťame a už sa rozbehli veľmi dôležité projekty v jednotlivých operačných programoch, ktoré chceme zabezpečiť. Navyše, v súvislosti s informatizáciou spoločnosti museli sme tým, že sme zriadili SORO pri ministerstve kultúry, ja považujem naozaj digitalizáciu pamäťových inštitúcií na Slovensku za veľmi významnú úlohu, boli tieto veci v rámci informatizácie pri rokovaniach negociácie s predstaviteľmi Európskej komisie trošku pozastavené, ale chceme naozaj naštartovať aj v tejto oblasti veľmi významné projekty vo vzťahu ku knižniciam, nielen knižniciam, ktorých zriaďovateľom je štát alebo zriaďovateľmi sú regióny, ale aj ku knižniciam, ktoré sa nachádzajú v školách a podobne, aby sme vytvorili archívy, aby sme tu vytvorili skutočne kultúrne dedičstvo, ktoré bude slúžiť všetkým a budú sa môcť nové generácie s týmito hodnotami v budúcnosti zaoberať.

    A napokon, je pravda, že až v roku 2007, ale to bolo tým, že sme museli nastavovať Národný strategický referenčný rámec, sme koncom roku mohli mať schválený celý Národný strategický referenčný rámec a v roku 2008 sa začali všetky tie procesy. A ja, keď som sa rozprával s mojimi partnermi v Európskej komisii, či už to bolo predtým, už do dôchodku odišli, pánom Langom, alebo teraz budem hovoriť s pánom Alnerom a s ďalšími, či už na úrovni komisárov, či to bol komisár pán Špidla alebo či to bola pani komisárka pani Hübnerová, sme všade dotiahli veci tak, že dnes sme a ja nechcem, viete, ja sa nechcem ani zbavovať viny, ale nechcem ani poukazovať na tú minulosť, však vy ste tiež nabiehali do mnohých vecí a urobili ste detské chyby a tie detské chyby sme museli my odstraňovať. Takže trošku buďme k sebe súdni a pozerajme, ako to v skutočnosti vyzerá.

    Dnes sú naštartované procesy v rámci Národného strategického referenčného rámca tak, že bude obrovské plnenie do roku 2010, pretože sú zakontrahované veľké projekty. Ministerstvo práce a sociálnych vecí má splnené roky 2007 kompletne do 100 % a nabehlo už na roky 2008 do 50 % a myslím si, že napríklad tí, čo boli kedysi v minulosti poslední za Kaníka, dnes sú prví v oblasti čerpania týchto prostriedkov, čo sa týka operačného programu, ktorý spravuje riadiaci orgán na ministerstve práce a sociálnych vecí. Ale sú, samozrejme, aj bolesti, ktoré musíme riešiť a naštartovaním programu, či je to Operačný program Vzdelávanie, ako ste správne poukázali, alebo, či je to Operačný program Veda a výskum, ktorý sa nachádza na ministerstve školstva, ale sú tam už výzvy, ktoré sú tam zazmluvnené niektoré veci a niektoré aktivity, ktoré sa budú oveľa rýchlejšie odvíjať.

    Navyše sme museli zmeniť aj legislatívu a to nám vyčítala Európska komisia v súvislosti s budovaním cestných telies. A napríklad oblasť okolo Považskej Bystrice, to dosť dlho trvalo, kým sme to mohli rozbehnúť, dnes je to rozbehnutý projekt z európskych zdrojov, podobne aj železničné projekty, ktoré sa rozbiehajú pri riadiacom orgáne ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a všade teda sa tie veci rozbiehajú. A ja vás pozývam, ja vás pozývam všetkých, príďte na koordinačnú poradu. Ja som to niekoľkokrát povedal aj na výbore pre európske záležitosti, príďte na koordinačnú poradu a pozrite sa, ako sa tam rokuje, aké sú tam skutočne trošku náročné úlohy, aké máme riziká, povedzme, vo verejnom obstarávaní, ktoré meníme za pochodu aj v súvislosti s úpravou európskej smernice, o ktorej sme aj dnes hovorili.

    A znovu opakujem, každý poslanec a hlavne tí, ktorí sú členmi výboru pre európske záležitosti, majú právo prísť a sú pozývaní na Výbor ministrov pre európske záležitosti, kde sa tieto materiály prerokúvajú a máte dvere otvorené a tam neprichádzate, kde by sa mnohé veci mohli ešte rozdiskutovať a využiť aj vaše postrehy, aby táto správa bola kvalitnejšia. Pretože žiadna správa, ja sa nehrám tu na Boha, ale skutočne žiadna správa nie je taká, aby vyhovovala každému, to je po jednej stránke a po druhej strane má svoje boľavé miesta a má svoje nedostatky. To treba priznať. A my na základe toho chceme aj v budúcnosti postupovať.

    Aj tie pripomienky, ktoré odzneli a keby ste boli na výbore pre európske záležitosti, aj pán Kubovič tam mohol byť, lebo je členom tohto výboru, tam boli...

  • Hlasy z pléna.

  • Tak si tam nebol ty tiež. Ale poviem teraz, aby som sa vyjadril presne. Odzneli tam pripomienky, ktoré sa budú riešiť. Ja som mnohé veci akceptoval, dal som do záverov, mnohé veci budeme riešiť spoločne s výborom pre európske záležitosti oslovením jednotlivých ministrov. Dohodli sme ďalšie aktivity, ktoré treba pre budúcnosť, aby správa a nielen v oblasti toho čerpania, lebo to je osobitná súčasť tejto správy, ale aj v ďalších oblastiach, kde má niektoré boľavé miesta, napríklad, že tam nie je spomenuté Kosovo, to sme konštatovali, a že tam, povedzme, nevidíme problematiku výraznejšie orientovanú na východné krajiny, ktoré nie sú členmi Európskej únie, tak o tých veciach, čo sme dali do záverov, ktoré boli prijaté a odporúčania na výbore pre európske záležitosti a na jednotlivé ministerstvá, vrátane ministerstva zahraničných vecí, budú poslané listy, aby sa tieto veci doplnili, aby správa bola kompatibilná a bola kvalitnejšia, ako je doteraz.

    Samozrejme, môžem aj zopakovať to, čo bolo povedané na výbore pre európske záležitosti. A ja si to, naopak, myslím, aj napriek tomu, že ste hovorili, že neboli pripomienky nula, ale ten negociačný proces je dlhý, kým sa veci prerokúvajú za jednotlivé ministerstvá a my sme sa aj zhodli na tom, že oproti tej správe, ktorá bola v roku 2006, 2007, 2008; táto správa je ešte lepšia a kvalitnejšia. A o tom, že nič nezatĺkame, svedčí to, že ste tam mali konkrétne fakty.

    My si uvedomujeme svoje boľavé miesta, ale vieme aj o tom, že ich budeme riešiť a že ich riešime a že dosiahneme už koncom tohto roku výraznejšie výsledky aj vo vzťahu k novému Národnému strategickému referenčnému rámcu na roky 2007 – 2013 s využitím predovšetkým orientácie na roky 2007 do roku 2010, 2008 do roku 2011. To je plnenie, ktoré je zabezpečené a za ktoré vám tu môžem dať záruku, že to bude splnené.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. To bolo v rámci záverečného slova. Pán poslanec, vieme o tom, že to je v rámci záverečného slova.

    Teraz sa pýtam, pani spravodajkyňa, chcete využiť právo záverečného slova. Nech sa páči.

  • Ja sa obmedzím iba na pár viet. Ja som sa musela pousmiať, keď som počula výzvu pána poslanca Fronca. Bolo skutočne vidno, že sa nezúčastnil na výbore, mal možnosť sa aktívne zapojiť do diskusie a práve tento bod, ktorý tu on vypichol ako negatívny, na výbore bol úplne inak pertraktovaný. Pretože presne, ako povedal pán podpredseda vlády, problémy, samozrejme, boli, táto vláda sa ich snažila riešiť a riešila ich veľmi efektívne. Keď sa dostali ku štrukturálnym fondom, fluktuácia bola 45-percentná. Premietnime si, čo to znamenalo na jednotlivých pracoviskách. Každý druhý zamestnanec v rámci roka odišiel. Teraz je stabilizácia okolo 90 %. Aj tieto fakty treba uvádzať.

    Viete veľmi dobre, že staré programovacie obdobie je splnené, pohybuje sa ku 100 %. Pán podpredseda vlády hovoril, že dokonca sa to prekročilo. Samozrejme, budú tie prostriedky vyplatené do tých 100 %, ale je to prekročené. Zoberme si, prečo nám boli zastavené platby v jednom období. Práve preto, že boli zle nastavené parametre v roku 2004. Takže, pán kolega, trošku kritiky aj do vlastných radov. Učíme sa, vy ste sa učili, my sa učíme, ale myslím si, že výsledky, ktoré sa dosiahli pre minulé programovacie obdobie, sú veľmi, veľmi pozitívne a spoločnými silami by sme mali docieliť, aby aj to ďalšie programovacie obdobie bolo rovnako úspešné.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Poprosím o pokoj v rokovacej sále a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. To boli záverečné vystúpenia pána podpredsedu vlády a pani spravodajkyne k tomuto bodu.

    Teraz sa vrátime k tlači 1201.

    Ide o návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Pavla Hrušovského a Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, ide o takzvaný živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov,

    tlač som už spomenul, 1201. A k rozprave chcela ešte zaujať stanovisko navrhovateľka, lebo rozprava bola ukončená, ide o pani poslankyňu Moniku Gibalovú.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo v záverečnom slove ako navrhovateľka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, ja využívam záverečné slovo pre pár poznámok, ktorými budem reagovať na svojich predrečníkov. Od platnosti a účinnosti zákona o sociálnych službách, dokonca už aj predtým, tak ako bol na rokovaní, pani ministerka sľúbila analýzy a vyhodnotenia, sľuby, sľuby, sľuby, sľuby.

    Čo sa týka analýz alebo vyhodnotení, alebo informácií, tak ako sme ich zaregistrovali na stránke ministerstva, naozaj pani ministerka Tomanová predložila na rokovanie vlády dlho očakávanú informáciu o monitoringu implementácie zákona 448 o sociálnych službách za I. štvrťrok 2009. Okrem toho, že to veľmi dlho trvá, že je neskoro, ja som túto informáciu o monitoringu preštudovala a vyjadrila som sa k nej dosť kriticky.

    Ministerstvo ostro protestuje voči mojej kritike aj na stránke ministerstva. Medzi riadkami svojho vyhlásenia mi však dáva za pravdu, v podstate priznáva, že zákon v platnom znení znemožňuje občanovi slobodne si vybrať poskytovateľa služieb, naozaj bráni vytváraniu konkurenčného prostredia pri poskytovaní služieb a skutočne zavádza dvojaký meter pri financovaní.

    Keď som študovala túto informáciu, tak som skoro, skoro už podľahla aj ja...

  • Ruch v sále.

  • Poprosím všetkých, prepáčte, pani kolegyňa. Poprosím všetkých, keby sme rešpektovali, že ide o záverečné slovo pani poslankyne a buďme tolerantní a poprosím tých, ktorí nechcú počúvať záverečné slová, aby opustili rokovaciu sálu, ak si majú čo iné povedať.

  • Ak som si naštudovala túto informáciu, tak som skoro podľahla aj ja dôvodom, ktoré boli potom medializované, že sa musí zopakovať ešte jedna, lebo to nie je reprezentatívna vzorka, pretože odpovedalo len 13 % obcí a miest. Na prvý pohľad sú to argumenty, ktoré by obstáli, ale keď som si vypýtala, vyžiadala zoznam obcí, ktoré sa zúčastnili na monitoringu implementácie zákona o sociálnych službách od 1. 1. 2009 do 31. 3. 2009, v členení podľa príslušnosti k regiónu a počtu obyvateľov som zistila zaujímavú skutočnosť, že tých 13 % obcí a miest tvorí 2,1 milióna obyvateľov. A ja sa pýtam: To nie je reprezentatívna vzorka? Je to 39 % obyvateľov. Preto musím povedať, že táto argumentácia, že to nie je reprezentatívna vzorka, že to je chyba obcí a miest, tak sme to hodili všetko na obce a mestá, tu to absolútne neobstojí, tu sú jasné čísla.

    Už sme si zvykli na to, že tu poletujú všelijaké nepravdy, tak ako doobeda zaznelo z úst pána poslanca, že je niekde na pripomienkovom konaní zákon o obecnom zriadení. Ja som si to pozerala, vážení, nie je. Môžeme sa staviť, nie je nikde. Tak neviem, kto tu klame, zavádza a podvádza. Naozaj taký zákon na pripomienkovom konaní nie je.

    Rovnako tu poletujú všelijaké nepravdy, že sa nikdy nehovorilo o tom, že služby si môže niekto zaplatiť a mám tu jeden dôkaz, keď na stretnutí zástupcov Konferencie biskupov Slovenska s pani ministerkou Vierou Tomanovou padla argumentácia z úst pani ministerky, kde všetkých ubezpečila, prítomných na tejto schôdzke, že všetko je v poriadku, zákon je úplne v poriadku. Každý si môže vybrať poskytovateľa, môže si ho vybrať, len v tom prípade si to musí zaplatiť. No asi páni biskupi a členovia komisie, ktorí sa stretli s pani ministerkou, od veľkého úžasu, že asi sa časy menia, zabudli poznamenať, že my všetci sme daňoví poplatníci a že to platí pre všetkých a že každý naozaj si má právo vybrať, nielen tí, ktorí si to potom musia zaplatiť. Čiže poletujú tu skutočne nepravdy.

    Zákon nie je dobrý, treba ho zmeniť. Ak ho posunieme do druhého čítania, veľmi rýchlo odstránime najväčšiu prekážku a otvoríme priestor pre to, aby sa lepšie pracovalo nielen obciam a VÚC-kam, ako už počúvam, aj tí kritizujú zákon, ale aj všetkým neverejným poskytovateľom a všetkým občanom, ktorí majú záujem si slobodne vybrať, kam, do akého zariadenia chcú ísť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    A ešte v záverečnom slove sa vyjadrí pani poslankyňa Klára Sárközy ako spravodajkyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, ja by som pokračovala tam, kde predkladateľka tohto zákona skončila.

    Vieme, že tento zákon, ktorý je v platnosti od 1. januára 2009, robí problémy. Robí problémy samosprávam a toho času, keď sme tento zákon preberali v Národnej rade, sme sa dopočuli, že ZMOS s tým nemá žiadne problémy, čo nie je pravda. Čiže tiež zavádzanie, mohla by som povedať, že klamstvo.

    Ja som si dala tú námahu, sadla som si s podpredsedom ZMOS-u a spýtala som sa na to, ako to, že nemali žiadne výhrady. Tak on mi to vysvetlil. Po prvé mali výhrady, lenže oni sa nemohli vyjadriť k finálnej podobe zákona, pretože vieme veľmi dobre, že tento zákon bol takmer úplne zmenený pozmeňujúcim návrhom, ktorý odznel na pléne Národnej rady. Ten pozmeňujúci návrh predložila pani poslankyňa za SMER, pani poslankyňa Vaľová, ktorá zmenila celú filozofiu tohto zákona. Počas letných prázdnin som mala možnosť stretnúť sa s viacerými starostami, ktorí mi povedali, že im aplikácia tohto zákona robí, mohla by som povedať, sakramentské problémy. A keď som sa ich spýtala, no a prečo potom tieto svoje výhrady nepovedali predstaviteľom ZMOS-u, ich odpoveď bola pre mňa šokujúca. Nikto sa ich na to nepýtal. Tak to sú moje poznámky.

    A aký problém robí tento zákon neverejným poskytovateľom?

    Dovoľte mi prečítať jeden krátky e-mail, ktorý som dostala včera. Mám splnomocnenie od pána, ktorý mi to poslal, aby som prečítala aj zdroj. Poslal mi to Social.Trans, nezisková organizácia zo Spišských Vlachov: „Na základe zákona o sociálnych službách vydal Košický samosprávny kraj rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu pre našich klientov. Podľa týchto rozhodnutí sme si vypočítali finančný príspevok pri odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby. Vzhľadom k tomu, že nám chýbali údaje ohľadom výpočtu finančného príspevku na prevádzku poskytovanej služby, obrátili sme sa na Košický samosprávny kraj, odbor sociálnych vecí o poskytnutie potrebných informácií. Pracovníčky sociálneho odboru nám dali informáciu, že s ohľadom na finančnú krízu sú príjmy Košického samosprávneho kraja podstatne nižšie a teda podľa ich súčasných, treba podotknúť, neoficiálnych prepočtov, by naše zariadenie malo dostať od vyššieho územného celku dotáciu na rok 2010 cca o 30 % nižšiu ako v roku 2009. Zároveň nás so zdôraznením informovali, že skutočnú výšku príspevkov budú prehodnocovať až 31. 1. 2010. Ak boli tieto informácie pravdivé a vývoj príjmov bude takýmto spôsobom poznačený v dôsledku pretrvávajúcej krízy, čo sa extrémne prejavuje hlavne na východe Slovenska, potom to znamená likvidáciu nášho a nám podobných zariadení.“ To je citácia zo Social.Transu, neziskovej organizácie Spišské Vlachy.

    Takže to, čo tu predkladá skupina poslancov a ten zákon, ktorý predložila pani poslankyňa Gibalová, túto situáciu sčasti rieši. Nás poslancov Národnej rady nemusí zaujímať, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravuje nejakú novelizáciu zákona, pretože zrejme si je vedomé toho, že tento zákon narobil problémy, pretože proti tomuto zákonu sú nielen opoziční starostovia, ale aj koaliční starostovia.

    Je tu návrh zákona, prosím vás, dajte možnosť, aby snemovňa posunula tento zákon do druhého čítania. A keď sú tam nejaké nejasné formulácie, je tu miesto vo výboroch, aby sme to mohli vyriešiť v druhom a treťom čítaní.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. To bolo záverečné vyjadrenie spravodajkyne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vyhlasujem 3-minútovú prestávku s tým, že všetkých, ktorí chcú hlasovať, požiadam, aby sa dostavili do rokovacej sály. Hlasovať budeme o 17.05 hodine. Vyhlasujem prestávku do 17.05 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

    Pán poslanec Kovačócy bude uvádzať hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 190 o strelných zbraniach.

    Je to návrh, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní, tlač je pod číslom 1165.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpil...

  • Dámy a páni, poprosím vás, hlasujeme.

  • V rozprave vystúpil jeden pán poslanec, pán Pado, ktorý nepodal žiadny pozmeňujúci, ani doplňujúci návrh. Taktiež spoločná správa neobsahuje žiadne pozmeňujúce, ani doplňujúce návrhy. Vzhľadom na to, že vládny návrh zákona sa prerokúva v skrátenom legislatívnom konaní, podľa § 89 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku NR SR sa nepoužijú obmedzenia. Preto prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili tretie čítanie.

  • Otváram rozpravu v treťom čítaní a pýtam sa, či chce niekto vystúpiť. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať o zákone ako o celku.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku, s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 119 bolo za, 10 sa zdržali.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona č. 190 o strelných zbraniach a strelive.

    Pán predseda výboru pre financie a rozpočet a menu, pán poslanec Burian uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 386 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách.

    Takisto je to zákon v skrátenom legislatívnom konaní. Tlač je pod číslom 1163.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 386/2002 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách a ktorým sa dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, keďže v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, spoločná správa neobsahuje žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, sme v treťom čítaní. Poprosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada schvaľuje zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnom dlhu a štátnych zárukách, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 76 za, 29 proti, 24 sa zdržalo a 1 nehlasoval.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona č. 386 Z. z. o štátnom dlhu a štátnych zárukách.

    Pán poslanec Rehák uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o akreditácii orgánov. Je to tlač 1174.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 78 za, 52 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 14. októbra 2009 a v gestorskom výbore do 16. októbra 2009.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 120 bolo za, 11 sa zdržali.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Pelegrini uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 25 Z. z. o verejnom obstarávaní. Je to tlač 1178.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení niektorých zákonov.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 78 bolo za, 53 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, teraz dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 14. októbra 2009 a v gestorskom výbore do 16. októbra 2009.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 118 bolo za, 13 sa zdržali.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Čech uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 442 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Je to tlač 1105.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.

  • Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec. Pristúpime k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 – 19 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch spoločnej správy 1 – 19.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 102 bolo za, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto návrhy sme schválili.

  • Pán predseda, keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 82 bolo za, 48 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní a otváram rozpravu. Nie je záujem o vystúpenie v rozprave, preto ju uzatváram a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku v znení schválených pripomienok s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 78 bolo za, 52 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona č. 442 o verejných vodovodoch.

    Ešte vás poprosím, pán poslanec, aby ste uviedli aj hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prijatím Dodatku č. 2 k Dohode o ochrane netopierov v Európe.

    Je to tlač 1142.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec, pán poslanec Minárik, avšak nepodal žiadny návrh. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady, že podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s prijatím Dodatku č. 2 k Dohode o ochrane netopierov v Európe.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 130 za, 1 sa zdržal.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Pani Oľga Nachtmannová uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    súhrnnej správe o piatom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii 30. 4. 2008 – 1. 5. 2009.

    Je to tlač 1148.

  • V rozprave o súhrnnej správe o piatom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii vystúpil jeden poslanec. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie súhrnnú správu o piatom roku členstva Slovenskej republiky v Európskej únii za obdobie od 30. 4. 2008 do 1. 5. 2009.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 79 bolo za, 7 proti, 44 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Pani poslankyňa Sárközy uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Gibalovej, Hrušovského a Sabolovej na vydanie zákona č. 448 o sociálnych službách. Je to tlač 1201.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Pavla Hrušovského a Márie Sabolovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

  • Vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že poslanecký návrh zákona o sociálnych službách Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 56 bolo za, 10 proti, 61 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní.

    Dámy a páni, chcem vás požiadať o súhlas s jednou zmenou v programe a to, aby sme zajtra potom, ako prerokujeme o 9.00 hodine návrh, ktorý prednesie pán guvernér Národnej banky, to sme schválili, umožnili pánovi odstupujúcemu ministrovi pôdohospodárstva Becíkovi predniesť ešte jeho body. Sú to body pod číslom 71, 72 a 73. Je to organizačné riešenie, pretože pán minister ale ešte vykonáva, nevieme, kedy bude menovaný nový pán minister, aby sme mohli pokračovať v programe. Je súhlas? (Ruch v sále). Ďakujem vám pekne.

    Tým sme prešli všetky prerokované body. Vyhlasujem krátku prestávku a budeme pokračovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, zaujmite, prosím, miesta v poslaneckých laviciach, budeme po hlasovaní pokračovať riadnym programom.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného, Alexandra Slafkovského, Kataríny Cibulkovej a Petra Markoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh má parlamentnú tlač č. 1202 a návrh na pridelenie výborov má č. 1236.

    Slovo má predseda výboru a poslanec Viliam Novotný a odôvodní tento návrh zákona. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedol novelu zákona o zdravotných poisťovniach, ktorú predkladám spolu so svojimi kolegami z poslaneckého klubu SDKÚ – DS pánom poslancom Slafkovským, pani poslankyňou Cibulkovou a pánom poslancom Markovičom.

    Počet sporov medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami narastá a súčasný stav legislatívy neumožňuje ich spravodlivé a rýchle riešenie. Týmto návrhom chceme zvýšiť počet spravodlivých rozhodnutí v sporoch o oprávnenosti úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, v sporoch o terapeutickom postupe a o plnení indikátorov kvality, ktoré bude môcť urobiť rozhodcovský súd.

    Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti sa bude môcť obrátiť na rozhodcovský súd aj v spore o rozsah zdravotnej starostlivosti alebo výšku úhrady za zdravotnú starostlivosť, ak sú tieto v návrhu zmluvy alebo v návrhu dodatku k zmluve so zdravotnou poisťovňou o 10 % a viac nižšie ako v predchádzajúcom období. V súčasnosti neexistuje efektívna možnosť pre poskytovateľa dovolať sa rýchlejšieho rozhodnutia v spore s poisťovňou o reálnej potrebe liečby, hospitalizácie, resp. transportu pacienta, ako je súdny proces. Pritom rozhodcovský súd je inštitúcia, ktorá by mohla veľmi efektívne takéto spory riešiť. Rozhodnutie rozhodcovského súdu by bolo konečné a záväzné, okrem osobitných prípadov uvedených v zákone 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

    V súčasnosti je bežné, že zdravotná poisťovňa neuhradí faktúry za poskytnutú zdravotnú starostlivosť jej poistencom aj viac ako rok od jej poskytnutia napriek tomu, že sú uznané ako oprávnené jej revíznymi lekármi. V návrhu zákona ukladáme povinnosť poisťovni uhradiť poskytovateľovi náklady spojené s liečbou, pokiaľ revízny lekár poisťovne ich oprávnenosť uznal. Termíny na úhradu si musia poskytovatelia a poisťovne dohodnúť v zmluve. Revíznym lekárom navrhujeme zvýšiť kompetencie a zodpovednosť tak, že budú mať možnosť vstupovať do liečebného procesu. V takom prípade však preberajú zodpovednosť za svoje rozhodnutie. Tým by sa zvýšila kvalita revízneho procesu oproti súčasnému stavu, kedy sa kontrola vykonáva dodatočne a často len na základe formálnych vonkajších znakov nepodstatných pre liečebný proces.

    Navrhujeme tiež, aby o námietke zaujatosti revízneho lekára v prípade sporu rozhodoval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a nielen samotná poisťovňa, ktorá sa námietky dotýka. Postup je podobný ako pri namietaní zaujatosti sudcu, kedy o jeho zaujatosti nerozhoduje príslušný súd, ale nadriadený súd.

    Navrhujeme tiež rozšíriť skupinu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, s ktorými je zdravotná poisťovňa povinná podpísať zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, o poskytovateľov špecializovanej gynekologickej a zubno-lekárskej ambulantnej zdravotnej starostlivosti z dôvodu zabezpečenia dostupnosti gynekologickej a stomatologickej zdravotnej starostlivosti. V prípade gynekologickej ambulantnej starostlivosti sa môže tiež vyskytnúť eticko-medicínsky problém v období gravidity a popôrodnej starostlivosti pri nezazmluvnení poskytovateľa.

    Dámy a páni, toľko dôvodová správa k predmetnému poslaneckému návrhu zákona o zdravotných poisťovniach. Spolu s mojimi kolegami z poslaneckého klubu, s ktorými predkladáme túto poslaneckú novelu, sme o tom presvedčení, že ide o veľmi užitočnú novelu, ktorá v spore medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotnou poisťovňou dokáže pomôcť poskytovateľovi, prípadne zdravotnej poisťovni domôcť sa pravdy, teda veľmi efektívne a rýchlo vyriešiť tento spor.

    Sme o tom presvedčení, že, žiaľ, vzťah medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti na Slovensku nie je optimálne vyvážený. Poskytovatelia sú často ako keby rukojemníkmi zdravotných poisťovní, ktorí nad nimi majú moc v zmysle zmluvy, ktorú so zdravotnou poisťovňou poskytovateľ musí podpísať, pretože je to otázka jeho existencie, otázka jeho života a smrti. Preto si myslíme, že ak vzniknú pochybnosti zo strany poskytovateľa alebo zdravotnej poisťovne, mal by existovať inštitút, ktorý dokáže tento spor veľmi efektívne a pomerne rýchlo vyriešiť.

    Priznám sa, že táto novela zákona nie je nová v Národnej rade. Spolu s kolegami sme už raz v jarných mesiacoch túto novelu podali. Vtedy mal byť tým odvolacím a rozhodujúcim orgánom v danom spore Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Reakcia úradu pre dohľad bola taká, že nemajú na to pripravené ani personálne, ani odborné zázemie, aby sa do takéhoto rozhodovania vedeli pustiť a takisto reakcia mnohých poskytovateľov, ako aj zdravotných poisťovní bola v tom zmysle, že sa obávajú, či bude vedieť úrad naozaj spravodlivo, rýchlo a efektívne rozhodnúť v takomto spore. Práve preto sme si požičali, zo zákona o rozhodcovskom konaní sme si požičali inštitút rozhodcovského súdu ako efektívny nástroj na to, aby dokázal v prípadnom spore medzi poskytovateľom a zdravotnou starostlivosťou rýchlo rozhodnúť, kto je v práve a kto v práve nie je s tým, že vlastne jeho rozhodnutie by bolo konečné, až na výnimky, ktoré určuje na to špecializovaný zákon.

    Dámy a páni, naozaj si myslíme, že ide o zákon, ktorý je užitočný, ktorý môže pomôcť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a koniec koncov môže pomôcť aj zdravotným poisťovniam. Chcem vás preto požiadať o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Spravodajcom je pán poslanec Pataky. Poprosím ho o informáciu.

  • Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného, Alexandra Slafkovského, Kataríny Cibuľkovej, Petra Markoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Súčasťou návrhu zákona je Doložka zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie, ďalej Doložka finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie a taktiež stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Predložený návrh zákona obsahuje Doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1236 z 24. augusta 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 14. októbra 2009 a gestorský výbor do 16. októbra 2009.

    Pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku od pána poslanca Slafkovského. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, dovoľte mi pár slovami sa pripojiť k diskusii k predloženému návrhu zákona, ktorý je svojím spôsobom akýmsi takým výkrikom aj zo strany poskytovateľov, teda predovšetkým zo strany poskytovateľov o pomoc, pretože sa nachádzajú naozaj v nie dobrej situácii. Do tejto situácie ich vo veľkej alebo z veľkej časti, nehovorím, že len, ale z veľkej časti ich tam priviedli poisťovne svojím správaním.

    Uvediem len niekoľko čísel. Podľa posledných informácií z verejných informácií v Zdravotníckych novinách za rok 2008 bol celkový dlh poisťovní voči poskytovateľom 2,9 mld. Sk za uznané, ale neuhradené výkony. Čiže revízni lekári uznali výkony vo výške 2,9 mld. Sk len za rok 2008, ale nebolo toho, kto by ich zaplatil. Celkový dlh zdravotníckych zariadení a poskytovateľov dnes je niekde tesne nad 8 mld. Sk. Keď si to narátame za tie roky dozadu, tak zistíme, že veľký, veľký podiel tam majú poisťovne a to tým, že využívajú, že v zákone, v súčasnom zákone nie je napísané čarovné slovíčko, že ten, kto uznal poskytovanie zdravotníckej služby, má povinnosť ju aj uhradiť, keďže je poisťovacím orgánom. A keďže my v zákone navrhujeme, že tam to slovíčko „má povinnosť uhradiť“, má byť, tak môže úrad pre dohľad poisťovňu, ktorá neuhradí poskytovateľovi poskytnutú službu, pokutovať a tie pokuty sú tam pomerne dosť vysoké.

    Takže je to jedna z ciest, ako možno zlepšiť platobnú disciplínu v zdravotníctve. Ja nemám veľké ilúzie o tom, že tento náš návrh prejde. Ale pokladám si za osobnú výzvu a česť, že v spolupráci s kolegami sme tento návrh pripravili tak, aby bol k dispozícii Národnej rade, aby bol k dispozícii aj ministerstvu. My sa nebránime tomu, že možno bude v nejakej inej podobe prijatý, v nejakom inom pozmeňujúcom návrhu alebo v samostatnom návrhu zákona, ale rozhodne treba niečo v tomto smere robiť. Pretože nemôžeme nechať ďalej poisťovne fungovať takým spôsobom, že napríklad Všeobecná zdravotná poisťovňa, to viem aj zdokladovať, v Liptovskom Mikuláši mala záväzky za viacej ako 16 mil. Sk za minulý rok a podpísala zmluvu len pod podmienkou, ak polovicu z tých dlhov jej nemocnica dobropisuje. Samozrejme, že potom vykáže, že má záväzky oveľa nižšie, ale nemocnica už tie peniaze nikdy neuvidí. Takže takéto správanie v systéme je absolútne nekonzistentné a je to vlastne vydieranie poskytovateľov.

    Ďalšia závažná vec, ktorá v tomto návrhu je, to je posilnenie pozície revíznych lekárov. Revízni lekári dnes sú v takej pozícii, že poisťovne na jednej strane nemajú prostriedky, alebo tvrdia, že nemajú prostriedky, pretože ich prevádzková marža je nízka na to, aby si zabezpečili kvalitných revíznych lekárov. V Nemecku, vo Švajčiarsku, kde je poistný systém funkčný, tam, keď príde revízny lekár do nemocnice, tak od primára po posledného sekundára majú zrazené podpätky páni kolegovia a počúvajú, čo bude hovoriť revízny lekár. My tu navrhujeme, aby revízny lekár mal právo vstúpiť do liečebného procesu, aby jeho stanovisko bolo záväzným. Ak tak urobí, ale berie na seba potom zodpovednosť za ďalší terapeutický postup. Ale treba im dať právomoci vstupovať do liečebného procesu aj so zodpovednosťami a treba dať poisťovniam dostatočné finančné zdroje, aby si zaplatili skutočných expertov, ktorí, keď prídu na oddelenie alebo do ambulancie, tak budú vzbudzovať rešpekt, a nie posmech, ako je to v mnohom prípade dnes.

    Otázka výnosu pokút, ktoré môžu byť, nech zostanú na úrade a posilní sa jeho funkcia a možno sa poskytovatelia vyhnú tomu dohadovaniu pred rozhodcovským súdom. Totižto, v zákone je to napísané, že je možnosť si dohodnúť rozhodcovské konanie. Dohodneme si vzájomného experta pre chirurgické odbory, internistické odbory, neviem, diagnostiku a v prípade sporu v takejto oblasti sa dohodneme, že ten rozhodca povie, kde je pravda a tým pádom spor bude rýchlo ukončený. Ak to niekto nebude chcieť urobiť, je tam možnosť pokračovať v tom starom režime, ako to bolo doteraz.

    Takže niekoľko vecných doplnení k návrhu zákona, ktorý, si myslím, že je návrhom veľmi užitočným. Pokiaľ by prešiel do druhého čítania, urobíte dobrú službu zdravotníctvu. Ak nie, dúfam, že si ho prečítate, aby bol potom niekde inde aplikovaný.

    Ďakujem.

  • Faktická poznámka – pán poslanec Halecký. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem, pán predseda, za slovo. Chcel by som sa tiež pripojiť k názoru na predkladaný materiál. Celkovo môžem konštatovať a povedať, že tiež sa mi to pozdáva a je to dosť šikovne vymyslené z tohto dôvodu, že minimálne pre poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti je to určitým systémovým riešením, aby sa dostali k platbe za výkony, ktoré zrealizujú. Kvôli komplexnosti chcem ešte pripomenúť, že je dobré, pokiaľ sa zvýši aj úloha rozhodovacia pre revíznych lekárov, to znamená, že budú môcť vstupovať do liečebného procesu a prijímať určité odporúčania, alebo možno aj rozhodnutia tak, ako aj spomínal pán poslanec Slafkovský. Nie som si istý, či toto v zákone je, tak by som chcel od predkladateľov, aby sa vyjadrili k tomuto bodu. Ale chcem zdôrazniť, že kvôli tomu, aby bolo viacej možnože dostatok financií v rezorte zdravotníctva, je dôležité správne predpisovanie liekov, šetrenie liekov, správne určovanie nákladov na diagnózu, diagnostický postup, ale takisto aj v ambulantnej a v lôžkovej časti. Pretože v tejto sfére, myslím si, že v zdravotníctve sa nerobí toľko, koľko by sa mohlo urobiť a tam vidím najväčší zdroj rezerv.

    No a nakoniec samotná prevencia, pokiaľ by bola včas primeraná a účinná, tiež by ušetrila nie malé financie. Takže ešte raz chcem sa opýtať pána poslanca Slafkovského, prípadne aj predkladateľov, či skutočne revízni lekári môžu zasahovať, stopnúť diagnostiku...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Pán Slafkovský, nech sa páči odpoveď.

  • Áno, ďakujem pekne. V našom návrhu to je. Predkladáme to tak, že je tam návrh pre revíznych lekárov. Majú právo vstúpiť do liečebného procesu s tým, že ale preberajú potom zodpovednosť za ďalší priebeh toho liečebného procesu. Nie je možné vojsť do procesu, povedať, že toto nie a nenapísať ani odporúčanie, ako to bude pokračovať a prizvať ma na konzultáciu o dva alebo o tri dni, ako to vlastne bude fungovať. Nie je to jednoduchá situácia, ale dá sa to zvládnuť. A v tomto procese možno je aj odpoveď z veľkej časti na zbytočné predpisovanie liekov, na zbytočné predpisovanie množstva diagnostických metód a vyšetrení, kde sestrička zvrchu dole začiarkne na lístku vyšetrenia a z laboratória potom vybehne náklad nie za 150 Sk, ale za 1 500 Sk pri bežnej bolesti hrdla. Aj také procesy sa dejú.

    Keby revízny lekár toto reálne vedel skontrolovať, možnosť uložiť pokuty, zosobniť, ja si myslím, že môže byť užitočná aj takáto cesta prísnej kontroly, ale musí to byť od ľudí, od ktorých to človek uzná, že to tak je. Nemôže prísť na oddelenie pediatrie ma kontrolovať človek, ktorý v živote nevidel choré dieťa, ale zasa naopak, pediater, aby robil kontrolu na chirurgickom odbore. To sa nám bežne v praxi stáva. A potom sú tam len tí takzvaní, ako my hovoríme, že sú to „ciferšpióni“, a nie revízni lekári, ktorí pri dobrej revíznej a kontrolnej činnosti by prispeli k tomu, že celková úroveň zdravotníctva pôjde hore, aj náklady na jednej strane pôjdu dole.

    No a to, čo navrhujeme my, je len jeden z krokov ako dostať ďalšie prostriedky do zdravotníctva. Jasné, že cesta k pripoisteniu je ďalšia metóda, ale bez revízneho systému škoda dolievať peniaze.

  • Pán poslanec Slafkovský bol písomne prihlásený.

    Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu... Pán poslanec Zvonár – do rozpravy?

    Nech sa páči. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja by som trošku narušil túto idylku predkladateľov a chcel by som povedať, že ja na rozdiel od nich tento návrh zákona považujem za zlý, nekoncepčný a hlavne populistický, ľúbivý voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorým sľubuje viacej peňazí bez toho, že by bolo popísané, odkiaľ sa tie peniaze zoberú. Ak jeden z predkladateľov sám povie, že nevie, či ten zákon pôjde ďalej, tak asi nie je taký dobrý, ako si ho uviedli. Zavádza novú inštitúciu v zdravotníctve – rozhodcovský súd. Návrh zákona zasahuje aj do rozpočtov zdravotných poisťovní a financovania poskytovateľov zdravotnej starostlivosti bez akejkoľvek analýzy.

    Tým, že zavádza nové kompetencie a povinnosti pre zdravotné poistenie, aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, konštatovanie, že zákon nebude mať vplyv na verejné financie, je zavádzajúce a klamlivé, čo je vyjadrené aj v stanovisku ministerstva financií.

    Zákon som podrobne prebral aj s inými odborníkmi, či by nebolo možné ho v druhom čítaní upraviť tak, aby priniesol niečo pozitívne. Ale návrh zákona je taký zlý, že je nenapraviteľný, a preto dávam procedurálny návrh, aby Národná rada v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovala ďalej v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem, pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou – pán poslanec Slafkovský. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem pekne. Neočakával som niečo iné, že bude povedané, ako povedané bolo o nekoncepčnosti, o zlom návrhu. Prosím, príďte s niečím iným, s niečím, čo zabezpečí, aby sa nemocnice a poskytovatelia nepotácali v dlhoch, aby poisťovne nezneužívali súčasnú legislatívu, ktorá im umožňuje chovať sa tak, ako sa chovajú. O tom, či pôjde ďalej, no, to nemyslíte vážne. Za tri roky, čo tu sedím, jeden zákon navrhnutý opozíciou sa dostal do druhého čítania, tak nemyslím si, že by práve tento náš sa mal dostať do druhého čítania.

    A o tom, že nejaké racio v návrhu je, myslím si, že kolega Halecký to povedal tiež dostatočne zrozumiteľne. Ak vám to niekto napísal, že máte to zmazať pod čiernu zem, prosím, prečítali ste, splnili ste domácu úlohu, ale to nič nehovorí o tom, že by ste prišli s nejakým návrhom, ako to riešiť.

    Pred týždňom bol návrh na vláde – zdvojnásobiť základné imanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pretože už pomaly nemá z čoho vyplatiť poskytovateľov. Veď si uvedomte, že to zdravotníctvo je pred krachom, keď to pôjde takto ďalej. Štátna kasa je prázdna, zdravotnícke financovanie je vyčerpané. A kto tu bude poskytovať ďalej zdravotnícku starostlivosť? Mladí lekári a sestričky akonáhle budú môcť, pôjdu za roh, pôjdu preč a budeme darmo čakať na niekoho iného, kto tu nastúpi namiesto nich, keď ich nebude z čoho zaplatiť.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Zvonár – vaša reakcia.

  • Je mi ľúto, ak pánovi poslancovi píše jeho príspevky dakto druhý, ja si svoje príspevky píšem sám a vyjadrujú môj skutočný názor. Asi všetko.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem sa poďakovať všetkým kolegom, ktorí sa vyjadrili k tomuto zákonu, aj pánovi predkladateľovi Slafkovskému, aj pánovi predsedovi výboru Haleckému, aj Jankovi Zvonárovi. Ďakujem pekne. Znamená to, že ste sa zaoberali touto problematikou. Študovali ste to a máte na to svoj názor. Presne tak a o tom to je, o tom je predloženie tohto zákona.

    Nerobilo sa to ľahko, keď môžem povedať, lebo naozaj sme sa snažili uchopiť ten problém a navrhnúť riešenie. A nie je to jednoduchý problém. Skutočne, do určitej miery som sa zaoberal spolu s kolegami touto problematikou niekedy od jari roku 2008 minulého roku, kedy najväčšia zdravotná poisťovňa, už spomínaná Všeobecná zdravotná poisťovňa, znížila zmluvy niektorým poskytovateľom o 20, 30, 50 % väčšinou, čo sa týka limitov, teda rozsahu objednanej zdravotnej starostlivosti. A naopak, iným poskytovateľom zvýšila o 30, 40, niekedy aj o viac percent ceny, predovšetkým ceny. Vtedy bolo krásne vidieť, ako sú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti bezmocní proti takémuto rozhodnutiu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a ktorejkoľvek, teraz to nie je len o všeobecnej, akejkoľvek zdravotnej poisťovne. A odvtedy sme trochu špekulovali, ako to vyriešiť.

    To prvé riešenie bol úrad pre dohľad. Tá reakcia zo strany poskytovateľov a poisťovní bola rozpačitá, jedných aj druhých. Tak prichádzame s rozhodcovským súdom, s rozhodcovským konaním. Keď niekto poradí lepšiu možnosť nezávislého arbitra, rád o tom budem diskutovať. Lepšie sme zatiaľ nevymysleli, ale malo by to byť predovšetkým o tom, aby sa ten vzťah medzi poskytovateľom a poisťovňou zmenil na partnerský, a nie na vzťah nadriadeného s podriadeným. A, bohužiaľ, situácia je taká, že keď poskytovateľ zdravotnej starostlivosti dostane nižšiu zmluvu o 20, o 30 %, tak chvíľu robí určité také manévre, skúša, vyjednáva, prosí, plače, vyhráža sa, informuje médiá, a potom nakoniec tú zmluvu aj tak podpíše, lebo ju potrebuje k samotnej existencii svojho zdravotníckeho zariadenia.

    Čiže, nie je tento zmluvný vzťah vyrovnaný. Áno, vy môžete povedať, že zákon o zdravotných poisťovniach tak, ako je napísaný, schválila a urobila predchádzajúca vláda. No, je to pravda. Napriek tomu prax ukazuje, že tento vzťah nie je vyvážený. Tá naša snaha nie je o ničom inom len vyvážiť tento vzťah. Neviem, či to je najoptimálnejšie riešenie, s iným zatiaľ nikto neprišiel.

    V čom sú spory medzi poskytovateľmi, teda ambulanciami a nemocnicami, aby som hovoril jednoduchšie, a zdravotnými poisťovňami. Vznikne tu spor o oprávnenosti úhrady za zdravotnú starostlivosť. Pacient s vážnym úrazom hlavy dlho leží na ARO, potrebuje intenzívnu starostlivosť. Po troch, štyroch mesiacoch tento pacient odíde do iného zdravotníckeho zariadenia a nemocnica má nejaký účet, koľko stála táto liečba a začne sa sporiť so zdravotnou poisťovňou. Nemocnica pýta jeden a pol milióna korún a zdravotná poisťovňa povie, dám vám tristotisíc. Kto tento spor rozhodne? Povedzte, kto? Polroka sa budú sporiť, potom poskytovateľ povie, viete čo, dajte mi tých tristo a nechajme to tak, fakt to nestojí za reč. Aj tak, čo by sa sporili. Môže sa obrátiť na súd? Áno, môže. A ten rozhodne o šesť rokov, že bola nejaká formálna chyba, niekto dal inú čiarku do papiera na podanie.

    Preto sme vymysleli rozhodcovský súd, aby dokázal efektívne rýchlo rozhodnúť, aby povedal, pravdu má ten, pravdu má onen, toľko dá. Tak ako rozhodca, nezávislý rozhodne v spore medzi odborármi a Asociáciou nemocníc, o koľko sa majú zvýšiť platy. Rozhodol 4 % od septembra, všetci rešpektujú, rozhodol by aj v tomto spore.

    Ale spor môže vzniknúť napríklad o plnení indikátorov kvality. V súčasnosti sa indikátory kvality posudzujú veľmi vágne, pretože zo zákona vypadli, ale perspektívne k tomuto môže dôjsť. Spor môže vzniknúť o terapeutickom postupe. Poisťovňa povie, urobili ste mu štyrikrát kontrolnú magnetickú rezonanciu. Ja to nezaplatím ako zdravotná poisťovňa. To nebolo potrebné. A nemocnica hovorí, ale bolo to potrebné, ten pacient si to vyžadoval. Kto tento spor rozhodne? Revízny lekár? Ten bude na strane poisťovne, lebo je jej zamestnancom. No, kto to rozhodne? Súd o šesť rokov? Preto sme prišli s rozhodcovským konaním v danej veci.

    No a potom ten samotný problém. Na Silvestra, na Nový rok sa poskytovatelia na konci roka 2007 a na začiatku roka 2008 zobudili na to, že dostali nové návrhy dodatkov zmlúv. Otvoríte si návrh, mínus 30 % oproti predchádzajúcej zmluve. Odôvodnenie: Tak sa rozhodla zdravotná poisťovňa. Kde sa dovolá poskytovateľ spravodlivosti? Veď prosím, neplní predstavy poisťovne, neplní indikátory kvality? Rozhodcovský súd rozhodne, že poisťovňa má právo takto rozhodnúť? Ale však ja s tým problém nemám, len niekto nezávislý by v tomto spore mal zasiahnuť. Teda, keď je návrh o 10 %, čo sa týka rozsahu alebo ceny nižší ako v predchádzajúcom období, má právo sa poskytovateľ obrátiť na rozhodcovský súd.

    Čo sa týka revíznych lekárov, myslím, že veľmi dobre to popísal kolega Slafkovský, ani o tom nechcem hovoriť, ale naozaj revízni lekári sú slabinou zdravotných poisťovní. Oni kontrolujú po prepustení pacienta, formálnu stránku, to znamená, či v dokumentácii máte laboratórne výsledky dobre nalepené a ešte, či je každý deň napísaný dekurz a či pán doktor každú pečiatku, keď sa podávali opiáty, podpísal a opečiatkoval. Nemá, nezaplatí. Má, zaplatí. A to nie je o tom. Revízny lekár nemá byť o tom. Revízny lekár má byť o tom, aby komunikoval s poskytovateľom. Poisťovne to tak aj chceli, len to nerobia. Aby vedel vstúpiť do liečby, aby vedel v priebehu liečby povedať, že viete čo, nerobte ďalšie štyri magnetické rezonancie, lebo ja to už nezaplatím. Ja ako revízny lekár to nezaplatím. Ale, samozrejme, musí prebrať aj čiastočne zodpovednosť za svoje rozhodnutie. To je úplne normálne.

    Je nenormálny stav, keď revízny lekár vám uzná zdravotnú starostlivosť, ktorú ste poskytli a zdravotná poisťovňa, ktorá ho zamestnáva, vám to nezaplatí. Nech si dohodnú, nech si dohodnú, že zaplatí do polroka, ale potom nech zaplatí. Nech je termín a nech zaplatí. Keď je niečo poskytnuté lege artis pacientovi – poistencovi, ktorý to potreboval, poskytovateľ peniaze musí dostať. Nemôže držať čierneho Petra v rukách poskytovateľ. Radšej nech ho drží zdravotná poisťovňa, pretože, keď nedá starého človeka, ktorého bolí noha – o ktorom včera tak plamenne sám v televízii rozprával pán minister Raši, ako sa o neho stará – bolí ho noha, on nepôjde do poisťovne, on pôjde do nemocnice. Potom to jeho poisťovňa nemocnici nezaplatí. To je ten celý problém.

    Takisto je podľa nás anomálny vzťah, že keď je poskytovateľ nespokojný s revíznym lekárom alebo je presvedčený o tom, že revízny lekár by mohol mať zaujatosť voči nemu, tak sa môže voči nemu odvolať do zdravotnej poisťovne, ktorá ho poslala. To je naozaj zle napísané v zákone o zdravotných poisťovniach. Preto sme navrhli, aby v danej veci rozhodol úrad pre dohľad, lebo tu by mala štátna inštitúcia rozhodnúť. O tom je táto novela zákona.

    To, že sa tam ešte dostala povinnosť pre poskytovateľov špecializovanej gynekologickej a špecializovanej stomatologickej ambulantnej starostlivosti, že sa tam dostali a dostala sa tam zmena, ktorá im dáva možnosť alebo dáva povinnosť zdravotnej poisťovni uzavrieť s nimi zmluvu, tým reagujeme znovu len na aktuálne problémy, ktoré vyvstali v teréne predovšetkým vo vzťahu ku gynekologickej zdravotnej starostlivosti, lebo viem uviesť konkrétne príklady žien, ktoré chodia ku svojmu gynekológovi, navštevujú ho, otehotnejú, počas celého tehotenstva ich sprevádza ich gynekológ a keď príde ten okamih, keď majú ísť rodiť a chcú, aby ich gynekológ odrodil, tak s danou nemocnicou alebo s daným poskytovateľom zdravotná poisťovňa neuzavrie zmluvu. Podľa mňa je to etický problém. Podľa mňa, ak má všeobecného lekára a má všeobecného lekára pre deti a dorast zazmluvniť zdravotná poisťovňa, keď má čo i len jedného poistenca z tejto zdravotnej poisťovne, podobné by to malo byť pri špecializovanej gynekologickej a stomatologickej zdravotnej starostlivosti.

    Druhá vec je, že naším záujmom, spoločenským záujmom by malo byť, aby každý pacient mal nielen všeobecného lekára, u ktorého má uloženú svoju kartu, ale aby mal aj svojho zubného lekára, ktorého minimálne raz za rok, čo sa týka preventívnej prehliadky, navštívi a aby každá žena Slovenskej republiky navštevovala gynekológa, ktorého si sama vyberie. Pretože iste uznáte, že je to taký intímny, etický problém, kto si ktorého gynekológa vyberie, ktorá žena, ale naším cieľom je, keď chceme bojovať proti závažným ochoreniam, ktoré sa v gynekologickej oblasti vyskytujú, viete, o ktorých hovorím, aby žena pravidelne chodila na gynekologické preventívne prehliadky ku gynekológovi, ktorého si sama vyberie. A o gravidite som už hovoril.

    Takže naozaj berte túto novelu zákona. My naozaj môžeme len potvrdiť to, čo povedal pán poslanec Slafkovský, veľmi sme neočakávali vrelé prijatie zo strany najsilnejšieho poslaneckého klubu, dokonca ani potlesk na otvorenej scéne, len sme chceli ponúknuť náš pohľad na problém a naše riešenie tohto problému. Samozrejme, ak táto novela zákona neprejde, budeme sa ďalej zaoberať touto problematikou možno o polroka, keď ešte to bude aktuálne. Podáme ďalšiu novelu, aby sme tento nevyvážený vzťah medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a zdravotnou poisťovňou trošku vyvážili.

    Dámy a páni, ďakujem vám ešte raz za to, že ste vystúpili v diskusii, že ste sa zapojili do rozpravy k tomuto zákonu, a tí, ktorí môžete, vás chcem poprosiť o podporu tohto zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán spravodajca? Nemá záujem vystúpiť v záverečnom slove, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie zákona o práve na výhradu vo svedomí a jeho uplatnení (zákon o výhrade vo svedomí) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

    Návrh zákona máte pod tlačou 1203, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1204.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Vladimírovi Palkovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zákon, ktorý predkladáme, zákon o práve na výhradu vo svedomí obsahovo nadväzuje na dva návrhy zmlúv o výhrade vo svedomí, ktoré boli vypracované ešte v minulom volebnom období a ktorých prijatie bolo zakotvené v programovom vyhlásení minulej vlády. Ide jednak o návrh Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o uplatňovaní výhrady svedomia a potom o návrh Zmluvy medzi Slovenskou republikou a štátom uznanými kresťanskými cirkvami o uplatňovaní výhrady vo svedomí.

    Dovolím si zacitovať z predkladacej správy k návrhu Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Citujem: „Sloboda svedomia predstavuje najvyšší prejav dôstojnosti človeka, nakoľko iba na základe slobodného a všeobecne prospešného konania a rozhodovania sa môže človek úplne realizovať, dosiahnuť zmysel a cieľ svojho života. Ľudský život je pritom prvoradou všeľudskou uznávanou hodnotou, pretože je základnou podmienkou ľudského konania a ľudských zážitkov, fungovania medziľudských vzťahov a nakoniec dosiahnutia spoločného dobra, čo je zmyslom existencie života. Preto by mal mať každý prirodzené právo na uplatnenie výhrady svojho svedomia vo vzťahu k týmto všeľudským hodnotám.“ Koniec citátu.

    Dámy a páni, tento citát presne vyjadruje zámery predkladateľov tohto zákona. Pripomínam, Ústava Slovenskej republiky v čl. 24 ods. 1 zaručuje slobodu svedomia. Preto tento predložený návrh upravuje rozsah a podmienky práva uplatniť výhradu vo svedomí. Teda chceme dotiahnuť detailne do konca ustanovenie ústavy, ktoré zaručuje slobodu svedomia. Právo na výhradu vo svedomí je určitým zakotvením právneho a historického vývoja kresťanského cyrilo-metodského odkazu, ktorý máme zakotvený v preambule ústavy, vývoja medzinárodne uznávaných princípov slobody a deklarovaním vôle prispievať k celkovému duchovnému a materiálnemu dobru človeka a spoločnosti.

    Panie poslankyne, páni poslanci, potreba tohto zákona narastá. Po spoločenskom vývoji posledných desaťročí dochádza k fundamentálnym, zásadným, závažným zmenám hodnotových a etických systémov k ich pluralizácii, k ich vzájomnému súboju. Táto pluralizácia sa týka najmä veľmi závažných, citlivých otázok ochrany ľudského života, ochrany rodiny a etických štandardov vedeckého výskumu. A pri presadení sa nových hodnotových systémov, ktoré sa, to si povedzme na rovinu, zásadne odvracajú od tradičných hodnôt, dochádza k nebezpečenstvu, že občania rešpektujúci tradičné hodnoty budú vystavení tlaku, aby vo svojich povolaniach postupovali v rozpore so svojím svedomím, čím vlastne dôjde, môže dôjsť po dvadsiatich rokoch od novembra 1989 k tomu, že sa vrátime do bývalých čias, ktoré si ešte pamätáme. Takisto niektorí ľudia, mnohí ľudia, občania vo svojich povolaniach boli tlačení k tomu, aby postupovali v rozpore so svojím svedomím. Preto náš návrh zákona o práve na výhradu vo svedomí rozširuje mieru slobody spoločnosti práve tým, že zaručuje občanovi možnosť vykonávať svoje povolanie v súlade so svedomím a nebyť za to nijako diskriminovaný.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Konzervatívni demokrati Slovenska vás týmto žiadajú, prosia o podporu návrhu zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, pani poslankyni Emílii Müllerovej, aby uviedla úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien v súlade s § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku podala v prvom čítaní spravodajskú informáciu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie zákona o práve na výhradu vo svedomí a jeho uplatnení (zákon o výhrade vo svedomí) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, tlač 1203.

    Konštatujem, že návrh zákona bol podaný v lehote určenej § 72 rokovacieho poriadku, t. j. 15 dní pred rokovaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho na rokovanie 40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Podľa vyjadrenia navrhovateľa problematika návrhu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, ani Európskej únie. Priložené stanovisko ministerstva financií potvrdzuje, že návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní. Ďalej v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1204 z 21. augusta 2009 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorský výbor v lehote do 14. októbra, resp. v gestorskom výbore do 16. októbra 2009.

    Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy písomne sa neprihlásil nikto.

    Teraz sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Vnímam prihlášku pána poslanca Rudolfa Bauera, pána poslanca Pavla Minárika, pána poslanca Františka Mikloška.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo má pán poslanec Rudolf Bauer.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podporil argumentáciu predkladaného návrhu zákona o práve na výhradu vo svedomí a jeho uplatnení. V súčasnosti dochádza v spoločenskom vývoji k výraznej pluralite etických a hodnotových systémov. Táto rôznorodosť sa týka najmä oblasti bioetických otázok, teda ochrany ľudského života, ochrany rodiny a ďalších otázok, ktoré nám prináša vedecký výskum v oblasti medicíny. Vo verejnom živote, kde sa uplatňuje tento oprávnený pluralizmus, by mal mať každý občan právo vykonávať svoje povolanie v súlade so svojím svedomím bez strachu zo straty zamestnania alebo iného prejavu diskriminácie pre svoje morálne presvedčenie.

    Totiž právo na slobodu svedomia je základné ľudské právo. Spolu s ostatnými právami tohto významu je zakotvené vo Všeobecnej Deklarácii ľudských práv, aj v Ústave Slovenskej republiky, ako už pán predkladateľ tu povedal. Jeho rešpektovanie je základom a predpokladom existencie i fungovania každej slobodnej a demokratickej spoločnosti. Ako uvádza rakúsky lekár a filozof Viktor Emil Frankl, ktorý považuje za základnú ľudskú vlastnosť slobodu vôle: „Človek nie je slobodný od podmienok, v ktorých žije, ale je slobodný na to, aby k nim zaujal stanovisko.“ Koniec citátu.

    A v demokratickej spoločnosti by mu to malo byť umožnené bez strachu. V skutočnosti to tak nemusí byť. Uvediem niekoľko prípadov na ilustráciu. Zo slovenských pomerov je známy, mediálne známy prípad gynekológa z roku 2005, ktorého práve vnútorná záväznosť svedomia viedla k jasnému deklarovaniu morálnych hodnôt, ktoré vyznáva a následne aj k strate zamestnania. Dohoda pri nástupe do zamestnania s jeho zamestnávateľom, prešovskou nemocnicou, znela, že nebude musieť vykonávať potraty a ani úkony s nimi spojené, keďže je to v rozpore s jeho svedomím. Keď odmietol podať pacientke liek na vyvolanie umelého potratu, vedenie nemocnice ho vtedy prepustilo z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Ako sám uviedol, takých, čo zaujímajú zásadový postoj, je málo. Sú viacerí gynekológovia, ktorým vykonávanie chirurgických potratov na žiadosť matky prekáža. Robia to preto, aby nestratili prácu, nevyzerali hlúpo alebo kvôli tlaku iných.

    Tieto otázky morálnych a mravných postojov sú však problémom aj sestier, inštrumentárok a pomocného personálu. Lekári z iných odborov napríklad ortopéd, psychiater a ďalší môžu umelý potrat z hľadiska ortopedickej, psychiatrickej a inej diagnózy odporučiť. Ak by sa zákonom povolila eutanázia, sporné výkony budú musieť vykonávať lekári v ďalších odboroch. Keď to zamestnanec odmietne, tiež ho vyhodia?

    Ďalší príklad zo zahraničia. Koncom júla Taliansko povedalo definitívne áno predaju potratovej pilulky RU486 s obchodným názvom BIFEGINE, ženám umožňuje potrat do 49 dňa tehotenstva bez chirurgického zákroku. Od predstavenia tabletky v roku 1988 po jej užití však zomrelo už 29 žien. Talianska agentúra liečiv AIFA, ktorá legalizovala spomínanú tabletku, ju považuje za formu antikoncepcie, čo je v rozpore s platným talianskym zákonom č. 194, keďže ide vlastne o vyvolanie umelého potratu. Za posledných 10 rokov vo verejnej mienke v Taliansku výrazne vzrástlo názorové presvedčenie proti potratom. Podľa posledných údajov až 70 % talianskych lekárov vznáša výhradu svedomia v súvislosti s praktikami namierenými proti životu práve nedávnym zavedením tejto potratovej pilulky. Podobne ako v súvislosti s chirurgickými potratmi na požiadanie dôjde k širokému uplatňovaniu výhrad vo svedomí zo strany lekárov, všetkých prepustia, lebo nepodľahli komerčnému tlaku farmaceutických spoločností a ešte majú zrelé neumlčané svedomie?

    A takýchto prípadov môže pribúdať. Sloboda vo svedomí, resp. výhrada svedomia však nie je viazaná len na zdravotnícky personál, ako sa to môže javiť, pretože v praxi sa s ňou stretávame zatiaľ najčastejšie tam. Keďže mravné, morálne hodnoty sa najmä v západnom svete v oblasti kultúrno-etických otázok výrazne menia v prospech neštandardných trendov, je záber pre výhradu vo svedomí podstatne širší. Týkať sa môže aj právnikov, verejných činiteľov, kuchárov či učiteľov, čo vyznávajú tradičné hodnoty. Majú mať strach o svoju prácu, zamestnanie, ak chcú žiť v súlade so svojím svedomím? Byť slobodný vo svojom konaní podľa vedomia by však malo byť atribútom každej vyspelej spoločnosti. Preto narastá potreba prijatia zákona, ktorý bude mieru demokracie a slobody rozširovať tým, že zaručuje právo na slobodné uplatnenie výhrady vo svedomí bez rozdielu náboženského vyznania, ako aj pre osoby bez vyznania. Prijatím tohto zákona Slovensko môže urobiť krok k výraznému skvalitneniu svojho právneho systému.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa neprihlásil nikto.

    A teraz ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Pavol Minárik. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, dostal som dnes ráno celkom zmysluplnú otázku. Načo s tým idete, aj tak to neprejde. Dal mi ju kolega, opozičný poslanec. Táto otázka v podstate vystihuje realitu v tomto parlamente. Ale kebyže akceptujeme tento stav, znamenalo by to, a nielen u nás, ale prakticky pre celú opozíciu rovnako, rezignovať na svoju zákonodarnú iniciatívu a všeobecnejšie povedané, rezignovať na naše poslanecké poslanie. Je našou povinnosťou prinášať riešenia a tým viac riešenia v kľúčových problémoch, o ktorých si myslíme, že by krajinu posúvali vpred. Posúvali ju k tomu, čo máme vo svojich srdciach a svojich hlavách a myslím si, že každý poslanec má svoju povinnosť mať vysnenú predstavu o svojej krajine a tú krajinu k tej vysnenej predstave približovať.

    Takým dôležitým problémom, ktorý by naozaj krajinu zmenil, je aj postoj k problematike, ktorú riešime predkladaným zákonom, teda o možnosti uplatniť si výhradu vo svedomí. Možno sa to mnohým z vás nezdá takým dôležitým problémom. Veď jednej tretine tejto snemovne stranícky predseda je človek, ktorý si nevšimol rok 1989 a to bol veľký predel v histórii tejto krajiny, po ktorom sa do nášho právneho poriadku a do ústavy do čl. 4 slovo svedomie dostalo. Pred 1989 bolo systematicky vytlačované. Až tak, že ostalo v našom právnom poriadku len v neobíditeľných prípadoch, a to v medzinárodných dohovoroch, ku ktorým sme pristúpili, a tie, naozaj, už sme neboli ako krajina komunistického bloku schopná ovplyvniť tak, aby svedomie, ako slovo bolo neprípustné do akéhokoľvek textu.

    Tento problém výhrady vo svedomí je skutočne kľúčový a pochopíte to aj tí, ktorí svedomiu moc nerozumiete, ak celkom jednoduchou logickou úvahou pretransformujem tento pojem na pojem sloboda. Nie je to žiaden problém, naozaj, to je pomerne jednoduché a slobodu, slobodou sa zaklínajú všetci. Dokonca aj socialisti, ktorí ju neustále bezostyšne potláčajú, samozrejme, liberáli, ktorí ju nesú vo svojom názve, ale aj konzervatívci, ktorí slobodu vyznávajú pre niečo iné ako liberáli, lebo ju vyznávajú preto, že bola človeku daná zvonku. Bola človeku daná, aby cez slobodu svojho rozhodovania menil tento svet a rozhodoval sa medzi dobrom a zlom. Konzervatívci sa vlastne od liberálov v akceptovaní pojmu sloboda líšia jednou, jedinou zásadou a to, že liberál vyžaduje slobodu pre seba a konzervatívec vediac, že ako je človeku daná, chce hlavne slobodu pre tých druhých a je schopný pre slobodu tých druhých aj niečo obetovať, veľa obetovať, dokonca aj svoju slobodu obetovať.

    Dámy a páni, kresťanskí demokrati obetovali pre výhradu vo svedomí dosť. Pre túto ideu odišli z vlády a to v politickom živote je veľa, veľmi veľa. Dámy a páni, odišli preto, lebo nejde o nejaké abstrakcie, tu sa riešia konkrétne problémy. Samozrejme, najčastejšie sa hovorí o biomedicínskych problémoch a špeciálne o potrate, ktorý, napriek tomu, že počet potratov výrazne klesol, je stále široko aplikovaným legálnym odňatím života človeku. Po slovensky zabitím. Inými slovami, porušením piateho Božieho prikázania.

    Dámy a páni, v čase, kedy sú naši niektorí liberálni politici, uchádzajúci sa o podporu kresťanov, schopní vyhlásiť, že sa čudujú, že niekto nechce robiť potraty a chce byť gynekológom, myslím, že musíme mať v našom právnom poriadku zakotvenú výhradu vo svedomí, aby sme nášho lekára chránili. Musíme ju mať zakotvenú aj pre iné, veľmi násilné zabitia, ktoré síce ešte nemáme legalizované, ale v Európe už legalizovanými sú, a to je eutanázia. A sú tu aj ďalšie, oveľa subtílnejšie biomedicínske problémy, o ktorých sa menej diskutuje a menej sa im rozumie – asistovaná reprodukcia, klonovanie a mnohé problémy, ktoré ešte ani nemáme na stole, ale prídu, určite prídu. Veď, ktorí naši starí rodia by predpokladali, že je možné, aby raz taký problém ako klonovanie alebo asistovaná reprodukcia boli na svete? To znamená, že o 20 rokov tu budú iné, nové, dneska ešte ťažko predvídateľné problémy a toto všetko by sme radi riešili týmto zákonom.

    Ale nie je to len otázka lekárskych povolaní, ten diapazon povolaní je veľmi široký. Môžeme si položiť otázku, dokedy ešte udržíme náš stav proti bláznivým aktivistom alebo súdnemu aktivizmu, aby náš starosta nemusel asistovať pri uzatváraní nejakého partnerstva dvoch ľudí rovnakého pohlavia? Dokedy nebudú musieť naši sudcovia rozhodovať rovnako ako anglickí o tom, či pridelia, alebo nepridelia páru rovnakého pohlavia na adopciu dieťa?

    To sú reálne prípady – Anglicko, Španielsko, čaká to Rakúsko, Česko. A my nie sme vo vzduchoprázdne, ten tlak na Slovensko je veľký, všetkých nás to čaká. A nie sú to len právnické povolania, nie sú len starostovia alebo iní pracovníci verejnej sféry, sú to učitelia a ďalšie povolania.

    Dámy a páni, výhrada vo svedomí tak, ako je naformulovaná a ako bola naformulovaná aj v zmluve so Svätou stolicou, je výrazne sebaobranný akt pred tým všetkým, čo sa na nás z Európy, ale aj zo štátu Massachusetts v Spojených štátoch a ďalších 11 štátov v Spojených štátoch tlačí. Dámy a páni, chceme vytvoriť priestor, aby ľudia mohli vykonávať svoje povolanie bez strachu o to, že prídu o svoje čisté svedomie. O tú, ako hovorí naše jedno príslovie, najlepšiu podušku, na ktorej možno dobre spať. O prostriedok, ktorý im bude dávať možnosť žiť taký život, aby mohli spokojne nažívať sami so sebou. Pretože to je najpodstatnejšie pre spokojný a šťastný život človeka.

    Dámy a páni, prišli sme o možnosť zakotviť výhradu vo svedomí v dokumente veľkej sily, ktorý by sa musel prijímať 76 hlasmi tejto snemovne a ktorý by to naozaj v Slovenskej republike silne zakotvil. V Zmluve so Svätou stolicou, ktorú si máloktorý štát len tak dovolí vypovedať. O túto možnosť sme prišli pre činnosť predchádzajúcej, ale aj súčasnej vlády. Predchádzajúcej, pretože konala a súčasnej, pretože nechce konať. Ako malú náplasť prinášame aspoň tento návrh zákona a prinášame to hlavne ako pripomenutie toho, že problém tu je a problém bude stále aktuálnejší, aj keď poznáme parlamentnú realitu a presne vieme odpoveď na otázku z úvodu môjho vystúpenia.

    Veľký protiargument proti tomu, čo prinášame, by mohol byť, veď ani cirkev to veľmi vtedy nechcela, veľmi vtedy netlačila a netlačí na to ani dnes. Dámy a páni, kto je to cirkev? Cirkev je predovšetkým ľud Boží a ten sa vyjadril.

  • Hlas z pléna.

  • Ja viem, čo je to cirkev a kto je to cirkev, ja som jej členom, príslušníkom, jej údom, takže mi nehovorte, že je to organizácia, to je niečo viac. Vyjadril sa tento ľud. Bola tu petícia, 120 tisíc ľudí, viac ako 120 tisíc ľudí písalo, že túto zmluvu chce. Dámy a páni, tento parlament to musel prerokovať a rokoval o petícii 120 tisíc ľudí ešte pred prázdnejšou sálou, ako je dnes, a to len štyri alebo tri petície dosiahli také číslo, aby sa museli prerokovať.

    Dámy a páni, cirkev nie je, nie sú tí ľudia, s ktorými sa niečo ľahko vyrokuje. To nemusí byť len hierarchia cirkvi na Slovensku. Hierarchia, ktorá chce byť národná tak, ako je národná SNS a hierarchia, ktorá chce byť taká sociálna, ako je Fico. Lebo ak je taká národná, ako je národná SNS, kde je potom priestor pre univerzálnosť, katolíckosť cirkvi? A keď chce byť sociálna, tak ako je sociálny Fico, kde je potom priestor pre skutočnú solidaritu? Solidaritu založenú na láske a zodpovednosti k svojmu blížnemu. Keď ju nahrádzame zvyšovaním prerozdelenia, ktoré sa populisticky snaží získať moc a snaží sa získať túto moc len preto, aby si naplnil svoje vrecká. Keď sociálne podniky sú vlastne peňazovody do správnych vreciek. Čo je to za hierarchia, ktorá nebráni svojho svätca proti zlobe tohto sveta? Neozve sa vtedy, keď svätého tejto cirkvi nazve niekto šašom na koni, a keď ho nacionalisti zneužívajú?

    Keď som počul, že my máme Svätopluka, my nemáme Štefana, akoby som počul, my máme cisára, nie kráľa. Aj vtedy sa zneužíval dav a aj vtedy sa nepozeralo do väčšej perspektívy.

    Nie je odvaha vysvätiť pomník svätému Štefanovi v slovenčine v Komárne. Odvaha je povedať týmto ľuďom, že je to svätec a povedať to, aj keď sa pozerám na matičiarku, ktorá drží nápis, že je to vrah, a povedať, že je to svätec univerzálnej cirkvi, teda nie je to svätec maďarský, ale svätec slovenský i maďarský, rímsko-katolícky. Ak sa hierarchia zriekne našich svätých kráľov Štefana, Ladislava, ale aj Imricha a prenechá ich bláznivým nacionalistom, táto hierarchia potom už nie je schopná ani zatlačiť na to, aby sa prijímali také veci, ako je výhrada vo svedomí. Ale rímsko-katolícka cirkev má aj inú hierarchiu, hierarchiu vo Vatikáne. A predchádzajúci, aj súčasný Svätý Otec výrazne tlačili na to, aby výhrada vo svedomí bola zakotvená. Keď prišiel náš veľvyslanec k Svätej stolici, rozprávalo sa o zmluve a kedy sa znovu dostane na stôl. Nedostala sa. Keď prišiel nový nuncius na Slovensko a navštívil pri odovzdávaní poverovacích listín prezidenta, spontánne hovoril o Zmluve pre Vatikán. Pre Svätú stolicu, pre toho, kto tú zmluvu pripravoval, je výhrada so svedomí vec mimoriadnej dôležitosti. Ináč by to určite nuncius na svojej prvej návšteve, ktorá je skôr oficiálnym aktom, nespomínal. A to je pre cirkev rozhodujúce.

    Ale cirkev nechce zmluvu pre svojich veriacich. Cirkev chcela zmluvu, a preto bola široko súhlasná, aby sa takáto zmluva uzatvorila so všetkými registrovanými cirkvami na Slovensku pre človeka, pre občana tejto republiky, aby mohol vykonávať svoje povolanie bez strachu, či zo strany štátu alebo zamestnávateľa bude nútený robiť veci, ktoré sú proti jeho svedomiu, teda proti hlasu, vnútornému hlasu, ktorý mu hovorí, ako má žiť tento život, aby ho mohol žiť spokojne a šťastne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami – pán poslanec Alexander Slafkovský, Jozef Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán poslanec Alexander Slafkovský.

  • Ďakujem. Mňa len zarazili dve veci. Predovšetkým to, že tu zaznelo tvrdenie, že svedomie majú len veriaci. Myslíte to vážne? A potom druhá vec, podraz v minulej vláde. Ja som nebol pri tom, keď sa dohadovala koaličná zmluva, ale keby som pri tom bol, tak by som požadoval, aby niečo také ako výhrada vo svedomí, ktorá má množstvo nadväzností na ďalšie zákony v krajine, aby bola detailne precizovaná v koaličnej zmluve a potom, ak by nebola prijatá, môžem hovoriť, že je dôvod na vystúpenie z vlády. Ináč je to zrada na svedomí a podraz na kolegov vo vláde. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Slovo má pán poslanec, predseda výboru Jozef Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Pán poslanec Minárik, ja by som sa chcel opýtať, aby som trošku lepšie rozumel tejto problematike, v ktorých krajinách Európskej únie je táto zmluva v praxi, ako sa realizuje, či sú nejaké problémy, ťažkosti, ako prispela k zlepšeniu, dá sa povedať, tej duchovnej klímy v tejto krajine. No a po ďalšie, moja otázka by stála v tom, ako je to možné, že, dá sa povedať, v celom spektre strán, ktoré sú v parlamente, nejako nepovažujú za svoju dominanciu alebo preferenciu pri presadzovaní tejto problematiky aj ostatné parlamentné strany. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda výboru. S reakciou na faktické – predrečník Pavol Minárik.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Slafkovský, príďte za mnou s prepisom môjho vystúpenia a ukážte mi pasáž, kde som tvrdil, že neveriaci nemá svedomie. Potom budem pokračovať a budem odpovedať na vašu otázku. Ale myslím si, že posledné vety, ktoré som hovoril, že to bolo pripravované pre všetkých a s ohľadom na všetkých, vám už odpovedali predtým, ako ste tú otázku položili.

  • Hlasy z pléna.

  • Takže v rozprave vystúpi, o slovo sa prihlásil predkladateľ, nech sa páči.

  • Ja len krátko by som si dovolil zareagovať na faktické poznámky. V niečom len doplním kolegu Minárika.

    Pán kolega Slafkovský, pán kolega Minárik naozaj nepovedal, že svedomie majú len veriaci. Preto aj ako tie zmluvy o výhrade vo svedomí, ktoré boli zmietnuté zo stola, aj tento zákon o práve na výhradu vo svedomí sa vzťahuje na všetkých občanov, všetkých občanov. Každý občan, či je veriaci, neveriaci, či patrí k cirkvi katolíckej alebo onakej, sa môže odvolať na to, že má právo na výhradu vo svedomí. Tu ide o to, že sa môže odvolať na konkrétny, ucelený morálny systém.

    Rozdiel medzi veriacimi, neveriacimi nie je v tom, že jedni majú svedomie, druhí nie. Ten rozdiel je v tom, že v tomto, aspoň v tomto geografickom priestore sú to len kresťanské cirkvi, ktoré majú svoj ucelený, prepracovaný systém morálky, teda hodnotenia toho, čo morálne je, čo morálne nie je. A túto morálku, ktorú tieto kresťanské cirkvi majú sformulovanú, v skutočnosti neuznávajú len veriaci tej cirkvi. Je to inak, často sú veriaci tej cirkvi, ktorí to neuznávajú prakticky. A naopak, sú to neveriaci ľudia, ktorí vo svojom svedomí cítia presne to, že to je morálne a to nie je morálne. S týmto sa stretávame úplne, úplne bežne.

    A k otázke pána poslanca Haleckého, v ktorých krajinách sú také zmluvy a takéto zákony. No mám taký pocit, že Slovenská republika by bola prvá a práve v tom je ten problém, že také zákony v krajinách Európskej únie už chýbajú, už chýbajú. Pán kolega Halecký, no tak povedzte, keď náhodou sa stane, že nejaký súd sa bude odvolávať na Lisabonskú zmluvu a za jej súčasť Chartu práv, za ktorú ste aj vy hlasovali a my nie, keď ten súd sa na to odvolá a povie, že aj na Slovensku je potrebné prijať, povedzme, homosexuálne partnerstvá alebo, nebodaj, manželstvá a toto súdy bežne robia, bežne robia, no tak potom pre všetkých našich starostov nastane otázka, či teda budú povinní sobášiť takýchto ľudí. A s týmto sú už konkrétne problémy v Západnej Európe. V Británii vyhadzujú ľudí z magistrátov za to, že nechcú na takýchto sobášoch participovať.

    Ja som tu už spomínal jeden taký prípad. Pracovníčka magistrátu v jednej londýnskej štvrti, volá sa Lillian Ledily, má už takýto problém. Má pracovnoprávny problém, pretože nechce sobášiť osoby rovnakého pohlavia. Čiže, pýtam sa, pán poslanec, v akej – v dobrom, bez irónie –, v akej krajine chcete žiť. V takej, kde sa už dejú také veci ako vo Veľkej Británii, alebo v krajine, kde človek vo svojom povolaní sa môže odvolať na výhradu vo svedomí? A nie na nejaké kuriózne svedomie, ale na svedomie a morálny systém v zmysle učenia, ktoré sformovalo celú túto Európu, celú túto civilizáciu. Tak v akej krajine chcete žiť? Na toto si musíme poctivo odpovedať. Alebo chcete žiť v krajine, kde sa prijme taká agresívna prohomosexuálna legislatíva, kde tí, ktorí rozhodujú o adopciách, adopciách detí, jednoducho, ak majú postupovať podľa toho nového zákonodarstva, tak musia dať dieťa do adopcie, povedzme, dvom mužom. Chcete, aby do tohto boli tlačení, povedzme, charitatívne organizácie z tretieho sektora, aby do tohto boli tlačené? Však kvôli tomuto kresťanské charitatívne organizácie vo Veľkej Británii museli ukončiť svoju činnosť. Zaoberali sa tým, že hľadali pre siroty, pre deti bez rodičov hľadali na adopciu nejaké páry. A nový zákon im povedal, že nesmú diskriminovať homosexuálne páry. Toto ukladá zákon katolíckym organizáciám vo Veľkej Británii. No tak chceme žiť v takej krajine? To si treba zodpovedať.

    A sudcovia, ktorí v zmysle platného zákona majú o tomto rozhodovať, ak majú dodržiavať zákon, tak musia to dieťa dať do adopcie aj homosexuálnemu páru. A niektorí sudcovia to nechcú robiť. Cítia, že to je proti ich svedomiu. Nechcú robiť pokusy na deťoch. Lebo povedzme si rovno, to sú pokusy na deťoch, nevídané, neslýchané. Tisíce rokov nevídané, neslýchané. Sudca McCormick z Veľkej Británie kvôli tomuto prichádza o svoje miesto sudcu, lebo to proste nechce robiť. Sudca Carambola zo Španielska, presne takýto istý prípad. A tieto prípady sa množia, tieto prípady sa množia.

    Alebo poviem jeden taký veľmi čerstvý príklad z Veľkej Británie, to je zaujímavé, kam sa tá krajina dostala. Matke sa narodilo dieťa veľmi predčasným pôrodom. Do 22 týždňov mu chýbali dva dni, tomu narodenému plodu, dieťaťu. Majú tam predpisy, ktoré hovoria, že takému dieťatku, ktoré, samozrejme, že má maličkú šancu prežiť a bojuje o život, majú tam také predpisy, že keď nemá 22 týždňov, no takže nemožno mu poskytovať lekársku starostlivosť a oživovať, udržovať pri živote. Takýto prípad sa stal nedávno vo Veľkej Británii. Chýbali dva dni a zdravotný personál povedal, no tak máme takéto predpisy. Keby bolo o dva dni staršie, tak dobre, môžeme ho oživovať, ale takto nie. Dieťatko sa pár hodín trápilo, zahynulo.

    Toto sú veľmi zvláštne časy, do ktorých sa dostáva Európa. Koniec srandy. Koniec srandy. Jeden prípad, druhý, tretí, desiaty, dvadsiaty, tristopäťdesiaty a my sa stále tvárime, že nás sa to nebude týkať. A keď sa tie prípady opakujú, to svedomie sa otupuje. To svedomie sa nesmiernym spôsobom otupuje. A my si musíme odpovedať na otázku, v akej krajine chceme žiť. O tom je tento zákon.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami – pán poslanec Alexander Slafkovský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja v podstate si viem predstaviť prijatie nejakého takéhoto zákona, len treba hovoriť o tom, že treba domyslieť množstvo záležitostí, ktoré ste tu, pán kolega, pred chvíľkou spomínali, ktoré vyplávavajú v tejto súvislosti na povrch. A pokiaľ by bolo jasné dopredu, pred uzavretím pracovnoprávneho vzťahu, kto do akej veci vstupuje a vtedy povie, ja mám v tomto smere výhradu vo svedomí, toto nebudem robiť a uzná to zamestnávateľ, prosím. Nevidím problém, aby to tak bolo.

    A zaujala ma ešte druhá vec a to je biologická, čo je biologické a čo je božské. Homosexualita je takisto biologická, teda je aj božská, takže je naozaj diskusia o tom, odkiaľ pokiaľ je to normálne a nie je to normálne. Aj keď s vami plne súhlasím, že heterosexuálny vzťah je základným vzťahom pre predpoklad dobrej výchovy jedinca.

    A dovoľte mi krátku prax, teda taký exkurz ku neonatologickej praxi. Zažil som niečo na stáži pred zhruba 12 rokmi, kde naozaj, to, čo si dovoľovali lekári na novorodencoch dvadsaťtýždňových, dvadsaťštyritýždňových, hraničilo s pasovaním sa na bohov. Snaha zachrániť to, čo je nezachrániteľné a vyvolať škodu celej rodine svojím spôsobom a trápiť toho jedinca, až kým nezomrie, možno 18-ročný, alebo 16-ročný...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec František Mikloško ako posledný prihlásený k tomuto bodu programu.

  • Vážený pán podpredseda, ako by povedal pán poslanec Rydlo, slávna snemovňa, ja dodám, slávna, takmer prázdna snemovňa, ale to nijako neovplyvňuje vážnosť témy.

    Zápas medzi mocou a medzi svedomím človeka je večný zápas ľudských dejín. A nie je to len večný zápas ľudských dejín, je to najdramatickejší zápas ľudských dejín. Rímska ríša bola najfascinujúcejší útvar, aký tu kedy vznikol a už ostatní vladári chceli len napodobňovať toto obrovské impérium a kultúru a napriek tomu, ak niektorí, v tom čase kresťania, odmietli sypať popolček bohom, tak boli hádzaní levom. Popri tej obrovskej civilizácii, ktorú dodnes môžeme sledovať všade a kto má nejaké znaky rímskej hranice, tak je na to hrdý, popri tej sa diala táto veľká dráma na obyčajných ľudských životoch. Potom sa situácia zmenila.

    Prišiel vrcholný stredovek a popri gotike a popri tom všetkom, čo vytvorila kresťanská, v tom čase ešte katolícka kultúra a myslenie, tu boli znovu ľudia, ktorí mali iný názor a išli na hranicu.

    Je veľkosťou pápeža Jána Pavla II., že na prelome milénia v roku 2000 sa ospravedlnil za tieto porušovania práv svedomia.

    A potom to už išlo. Prišlo Anglicko s Henrichom VIII. A ťažko by niekto mohol dnes spochybňovať Veľkú Britániu s jej mocnárstvom, ale každý, kto sa vzoprel moci, vládnej moci, išiel proste pod nôž, pod meč. A potom francúzska revolúcia a 20. storočie sa vychrlilo – nacizmus, španielska revolúcia, Mexiko, Sovietsky zväz, komunizmus.

    Proste, totalitné režimy, ako ich naštartovali a popri všetkom tom, čo urobili, tá dráma vzťahu moci a svedomia človeka, ktorá sa pri tých veľkých číslach a pri tých všetkých veľkých pohyboch politických, spoločenských, akoby sa na ňu zabúdalo. To svedomie človeka a každý jeden ten človek mal svoj život, mal svoje plány a tá moc s ním zápasila o to, aby sa ho zmocnila, zdegenerovala ho, zdeformovala.

    A mohli by sme si myslieť, že demokracia konečne vyrieši tento problém. Ale už na začiatku francúzskej republiky, na začiatku 20. storočia sa vytvoril tzv. laický štát a dnes Francúzsko, ktoré obdivujeme pre jeho veľkosť, pre jeho kultúru, pre jeho proste veľkého ducha, tak v školách tejto kultúry a tohto národa je zakázané, aby židovský chlapec mal čiapočku, aby moslimka mala šatku, aby kresťanské dievča malo krížik. To je tiež zápas jedného laického štátu so svedomím obyčajného človeka alebo dokonca v tých školách obyčajného dieťaťa.

    A je teda paradox, ktorý prežívame v týchto chvíľach. Totalitné režimy vo svete akoby končili. Južná Amerika sa demokratizuje, diktatúry končia a prichádza k nám demokracia. India, čím ďalej, tým viac demokratická. Teraz tu bol Dalajláma a povedal, že aj Čína už nie je tá, čo bola na začiatku 50. rokov a začína myslieť celkom ináč, ako myslela predtým. A tak sa zdá, akoby demokracia víťazila a demokracia ako aj náš sen, ktorí sme boli za komunizmu, ako sen o slobode. Ale ukazuje sa, že práve v demokracii začína prichádzať nový druh totalitarizmu a ja si dovolím povedať, že tento totalitarizmus je stranícky. Jednoducho, vlády v Európe alebo tam, kde vládne demokracia, tam, kde sú, riadne vzišli z volieb, tie vlády, tie politické strany, ktoré sa dostávajú k moci, ony určujú, čo je zákon, ony chcú určovať to, čím má byť zaviazaný človek vo svojom svedomí, mládež pri výchove a podobne.

    A toto nastalo po druhej polovičke 20. storočia. Šesťdesiate a najmä sedemdesiate a osemdesiate roky – začína sa to rozmáhať a na konci storočia, keď technológia a vedecký výskum dosiahol taký vrchol, že dnes sa vedci môžu dokonca hrať nejakým spôsobom na bohov, pretože sú schopní vytvárať človeka, či už v skúmavke alebo klonovaním a podobne, tak v týchto chvíľach sa dostávame znovu do veľmi delikátneho bodu, kedy je ohrozované svedomie človeka. A k tomu sa treba postaviť. Slovensko nakoniec príde na to, že tento problém tu je. Príde naňho, ja som to už niekoľko ráz povedal, po prijatí Lisabonskej zmluvy, kedy sa nás už nikto nebude pýtať a kedy nám direktívne z Luxemburgu a zo Štrasburgu budú hovoriť, aké zákony a aké pravidlá tu majú platiť, alebo nie. Čiže, to je otázka roku, že to uvidíme.

    Ale Slovensko má ešte jeden problém A všimnime si ho na súčasnosti. Sú tu dva nevyrovnané vzťahy medzi cirkvami a medzi štátom. To je ekonomické zabezpečenie cirkví, najväčšej katolíckej, ale rovnako evanjelickej a ostatných a svedomie, zmluva o svedomí. A všimnime si, ako to obidve strany vnímajú citlivo, ako balansujú, ako vyjednávajú. Ako štát má v rukách cirkev kvôli finančnému zabezpečeniu, ako cirkev len ad hoc nejako vyjednáva, posledne to bol ten problém učebníc. Do poslednej chvíle to bolo tak, že tam bude daná etická výchova alebo sexuálna výchova. Na poslednú chvíľu to premiér Fico vo vláde zastavil. Ale toto nie sú normálne pravidlá, aby krvopotným vyjednávaním alebo zákulisnými rokovaniami nakoniec on od niečoho ustúpil, pričom v druhom volebnom období už nebude znovu ničím viazaný. Cirkev je závislá tým, že je platená štátom, hoci je platená z peňazí daňových poplatníkov a štát má v rukách stále to svedomie, ktoré je dané straníckym, by som povedal, monopolom pri zostavovaní vlády. A preto nebude tu pokoj, dokiaľ sa tieto veci nejakým spôsobom nevyriešia, nesystematizujú tak, aby sa dali tu prelínať tieto svety – aj svedomia človeka, aj svedomia jednotlivých cirkví, aj štátu, ktorý tu je na to, aby slúžil, aj vládol.

    A preto prichádzame s touto témou, bez ohľadu na to, či uspejeme, alebo neuspejeme, či nás niekto nepočúva. Ďakujeme všetkým, ktorí nás počúvajú, jeden kolega zo Smeru, HZDS, dvaja kolegovia zo Smeru, opozícia je v absolútnej väčšine, Maďari sú dnes takisto tu prítomní. Napriek tomu to otvárame a vieme, že to, čo raz je tu vypovedané, zostáva v pamäti, zostáva v pamäti aj parlamentu, aj záznamov a dá sa k tomu vracať a bude sa k tomu vracať, pretože tento problém, či chceme, alebo nechceme, je problém, ktorý prichádza a je len vecou tých, ktorí sa tomu venujú dlhšie, čiže ho vidia už dnes a nebudú ho vidieť až potom, keď bude horieť.

    Takže, dámy a páni, aspoň tí, čo tu ste, veríme, že podporíte tento geniálny zákon poslancov Palka, Mikloška, Minárika a Bauera.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško bol posledný v rozprave. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Máte dve minúty, ak nie...

  • Ďakujem za slovo. Postačí mi možno aj 30 sekúnd. Chcem len povedať, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, že, aby spoločnosť mohla nejakým spôsobom napredovať skutočne dopredu, tak na to potrebuje mať aj víziu niečoho, čo je transcendentné, čo naráža na hlbšie veci v živote človeka. Na napredovanie nestačia iba materiálne, materialistické vízie. A to je jedno, či to je vízia, povedzme, sociálneho štátu o tom, čo všetko môže štát materiálne zabezpečiť, čo ponúka obyčajne ľavica, alebo, či to je vízia ekonomickej slobody. O tom, koľko si kto môže zarobiť materiálneho pre svoje blaho, čo obyčajne ponúka pravica. Toto nestačí. Vo vízii budúcnosti musí byť niečo, čo je transcendentné, čo dáva aj hlbší zmysel existencii a životu človeka. A trúfam si povedať, že návrh zákona o práve na výhradu vo svedomí môže byť určitou čiastočkou, určitou zložkou hlbšej vízie vývoja spoločnosti.

    A preto ešte raz a naposledy apelujem na všetkých pánov poslancov, panie poslankyne, aby tento zákon podporili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Chcem sa spýtať, pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť v rozprave. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Panie poslankyne, poslanci, skôr ako ukončím dnešný rokovací deň, chcem vás informovať, že podľa schváleného programu zajtra ráno začíname správou o stave a vývoji finančného trhu za rok 2008. Predkladá guvernér Národnej banky, takisto podľa vykonanej zmeny v programe potom nasledujú body 71, 2, 3 a to je vládny návrh zákona v druhom čítaní o šľachtení a plemenitbe, vládny návrh zákona v druhom čítaní o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka, vládny návrh zákona v druhom čítaní o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Tieto návrhy v zmysle schváleného programu predloží minister pôdohospodárstva.

    A potom, samozrejme, budeme pokračovať v tých poslaneckých návrhoch tak, ako je to v bodoch programu. Ďakujem veľmi pekne.

    Končím 3. rokovací deň 40. schôdze Národnej rady. Prajem príjemnú dobrú noc všetkým vytrvalcom.

    Pokračujeme ráno o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.