• Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci..., vidím ťa, pán poslanec, takže pán poslanec Mikuláš Dzurinda, Lipšic, Mikloš, pani poslankyňa Vaľová a pani poslankyňa Vášáryová.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, na základe záverov grémia vás chcem informovať o tom, že na dnešnom rokovacom dni budeme pri prerokúvaní jednotlivých bodov postupovať v nasledujúcom poradí.

    Podľa schváleného programu prerokujeme najskôr bod programu č. 22, je to tlač 46, bude nasledovať bod 24, tlač 47, a následne budeme v druhom čítaní rokovať o vládnom návrhu zákona o sociálnom poistení, tlač 62, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Potom budeme pokračovať v zmysle schváleného programu.

    Pristúpime teraz, dámy a páni, v zmysle schváleného programu k rokovaniu o

    správe o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2005 spolu s návrhom programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2007, obsahujúcim predpokladanú sumu rozpočtových prostriedkov potrebných na jej realizáciu.

    Správu vlády ste dostali ako tlač 46, spoločná správa výborov je pod č. 46a.

    Požiadam teraz pána podpredsedu vlády Dušana Čaploviča, aby správu uviedol.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, materiál máte k dispozícii a budem sa snažiť v stručnosti tento materiál uviesť.

    Predmetná správa sa predkladá na základe § 3 ods. 2 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ukladá vláde každoročne do 1. septembra predkladať Národnej rade Slovenskej republiky správu za predchádzajúci kalendárny rok o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a navyše aj o poskytnutej štátnej podpore spolu s návrhom programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na ďalší rok obsahujúcim predpokladanú sumu z rozpočtových prostriedkov potrebných na jej realizáciu.

    Materiál bol vládou Slovenskej republiky prerokovaný a schválený dňa 16. 8. 2006. V zmysle zákona sa predkladaný materiál skladá z dvoch základných častí – správy za rok 2005 s príslušnými tabuľkami, materiálmi, podkladmi a programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2007 uvedených v rámci kapitol I, II.

    Návrh programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2007 pozostáva z definovania priorít v jednotlivých oblastiach, ktoré sú spoločné pre všetky slovenské spolky a organizácie v zahraničí a ktoré boli deklarované predstaviteľmi týchto spolkov na Stálej konferencii Slovenskej republiky a Slováci žijúci v zahraničí, ktorá sa konala v Bratislava v máji tohto roku.

    Tie jednotlivé finančné sumy sú uvedené. Celkovo navrhnuté zvýšenie finančných prostriedkov potrebných na realizáciu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2007 v porovnaní s rokom 2006 predstavuje finančnú sumu 28 840-tisíc Sk, pričom v tejto súvislosti je potrebné si opätovne uvedomiť, že z tejto sumy tvorí zvýšenie finančných prostriedkov na granty 20 350-tisíc, to je základná suma, a vieme veľmi dobre, že v minulosti bolo práve prostredníctvom grantov toto financovanie značne podcenené a, samozrejme, je tam zvlášť vyčlenená ešte ďalšia suma, ktorá je veľmi dôležitá v zmysle výkonu medzištátnej dohody s Maďarskou republikou a Slovenskou republikou na podporu menšín Slovákov žijúcich v Maďarskej republike, to predstavuje sumu 3 mil. Sk.

    Pri tvorbe tohto materiálu úrad plne rešpektoval § 3 ods. 2 zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorý explicitne definuje úlohu obsiahnuť v programe na ďalší rok aj predpokladanú sumu rozpočtovaných prostriedkov potrebných na realizáciu štátnej politiky. Plne si uvedomujeme, že poskytovanie podpory a starostlivosti zo strany Slovenskej republiky musí mať aj spätnú väzbu, musí mať aj motivačný charakter, pričom máme na zreteli nevyhnutnosť vytvorenia vzájomnej prospešnosti. To znamená, že Slovenská republika má právo i povinnosť očakávať istú formu návratnosti svojej pomoci krajanom, čo by sa malo odraziť pri aktívnom šírení pozitívnych informácií o Slovensku, pri propagácii slovenského jazyka a kultúry v zahraničí a pri sprostredkúvaní širokého spektra všestranných kontaktov s príslušnými krajinami, kde Slováci trvalo žijú ako občania toho ktorého konkrétneho štátu. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Poprosím pána poslanca Tomáša Galbavého ako spoločného spravodajcu, aby informoval Národnú radu o prerokovaní správy vo výboroch.

  • Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som prečítal správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2005 spolu s návrhom programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2007, obsahujúcim predpokladanú sumu rozpočtových prostriedkov potrebných na jej realizáciu.

    Pridelil ju predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 58 z 21. augusta 2006 na prerokovanie: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, ktorý Národnej rade Slovenskej republiky predkladá správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Určené výbory prerokovali predmetnú správu v stanovenej lehote a v prijatých uzneseniach zhodne odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením ďalej navrhuje. Po prvé, zmeniť názov textu správy, ktorý znie: Správa o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2005 spolu s návrhom programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2007.

    Po druhé, odporúča predkladateľovi doplniť správu o nasledovné okruhy: Po a riešenie vízovej problematiky krajanov študujúcich a pracujúcich v Slovenskej republike, po b možnosti štúdia slovenského jazyka pre krajanov v rámci štúdia Academica Slovaca, po c úloha Matice slovenskej v procese starostlivosti o zahraničných Slovákov.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky požiadať vládu Slovenskej republiky o vypracovanie koncepcie dlhodobej štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí. Gestorský výbor na základe uznesení výborov, ktoré správu prerokovali, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcich v zahraničí za rok 2005 spolu s návrhom programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2007 obsahujúcim predpokladanú sumu rozpočtových prostriedkov potrebných na jej realizáciu.

    Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k prerokovávanej správe tvorí prílohu tejto spoločnej správy, nebudem ju čítať, máte ju pred sebou na stole.

    Predmetná správa o výsledku prerokovania správy vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 10 zo dňa 5. septembra 2006.

    Pán predseda, skončil som, poprosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Rydlo z klubu Slovenskej národnej strany. Ešte pán poslanec, ešte chvíľočku...

    Páni poslankyňa Kramplová, procedurálny návrh? Dobre, prepáčte, pán poslanec, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády, ctená pani ministerka, vážený pán minister, pred vyše 700 rokmi Dante Alighieri v treťom zväzku alebo v tretej časti Božskej komédie v 17. speve napísal tieto dve tercíny: „Príde ti nechať všetko, čo si ľúbil s najvrelším citom. Prvé bôľne rany vyhnanstva luk ti vsadí, by ťa ubil. Okúsiš, jak je od sĺz príliš slaný chlieb z cudzích rúk a jak ťažko sa stúpa po cudzích schodoch, kde si nevítaný.“

    O 700 rokov neskoršie Jozef Cíger-Hronský povedal Konštantínovi Čulenovi v roku 1945: „Utekať, hoci aj na kraj sveta, zhynúť radšej v priekope popri ceste hladom, ale utekať pred touto hrôzou, týmto neľudským besnením, s ktorým som sa nikdy nestretol ani v rokoch prvej svetovej vojny na fronte. Toto je peklo nenávisti a zloby, Slováci, čo sa im ústa penia krvilačnosťou, kamarát môj, preč, hocikde, hoci aj do africkej džungle, lebo aj divá zver má viacej citu, než majú títo ľudia.“

    Na trojfarebnej obálke zborníka Slovensko v retrospektíve dejín, ktorý som vydal ešte v časoch hlbokej komunistickej totality v roku 1976 v Lausanne, je napísaná táto myšlienka: „Národ, ktorý nemá právo hovoriť za seba, čaká, aby druhí, ktorí sú slobodní, hovorili v jeho mene.“ Vyslovil ju Martin Mazák, katolícky kňaz, salezián, rodák z Rajeckej Lesnej, slovenský misionár vo Švajčiarsku žijúci v Ženeve, ktorý je už sedemdesiatpäť rokov slovenský emigrant.

    Slovenskí emigranti v našom emigračnom procese zohrali nezanedbateľnú úlohu. Neradi si to pripúšťame, ale je to fakt. Príčin je viacero. Najdôležitejšia je určite tá, že sme sa s fenoménom emigrácia zatiaľ ešte nevyrovnali. Za Uhorska Budapešť čelila, ako len vedela, indignačným zhromaždeniam, čo organizovali Slováci v Amerike proti jej šovinistickej politike. Po vzniku Česko-Slovenska pre Prahu boli dobrými iba tí emigranti, ktorí sa priam biologicky stotožňovali s politickým čechoslovakizmom. Pražský hrad tieto postoje výdatne honoroval kreslami konzulov, obchodnými koncesiami alebo, keď sa to nedalo ináč, ich jednoducho kupoval. Zaminy, ministerstvo zahraničných vecí, to malo v rozpočte v sume cca 20 mil. vtedajších československých korún.

    Skôr ako by bola prvá Slovenská republika dosiahla diplomatické uznanie USA a nadviazala styky so Slovákmi v Amerike, druhá svetová vojna nás neprirodzene zatlačila do dvoch opačných táborov. Slovenskí emigranti v Moskve i v Londýne brojili proti slovenskej štátnej samostatnosti. Prví z pozícií proletárskeho internacionalizmu a mocenských záujmov Josifa Vissarionoviča Stalina, druhí z pozícií politického čechoslovakizmu a mocenských záujmov Edvarda Beneša.

    V roku 1945 sa začala pomstychtivá honba na čarodejnice na najvyššej úrovni. Český generál Ečer, niekdajší starosta, primátor, mešťanosta Brna dostal prezidentské poverenie zlapať všetkých tzv. slovenských vojnových zločincov. Bol to on, čo priviedol do Bratislavy spútaného v okovách prvého prezidenta prvej Slovenskej republiky Dr. Jozefa Tisa.

    Po roku 1945 slovenský emigrant bol podozrivý už len preto, že hovoril po slovensky. O únosoch, vraždách, vydieraní a o používaní fyzického násilia proti slovenským emigrantom by mohli vydať svedectvo tí prelustrovaní eštebáci, ktorí tieto ohavnosti robili. Moci poplatné zločiny komunizmu na Slovensku o tomto všetkom necudne mlčia. Spomeňme len atentát na prvého slovenského ministra školstva Matúša Černáka, ktorého v roku 1955 na mníchovskej pošte zabila česká bomba.

    Aj Maďari, aj Edvard Beneš, aj komunisti z vlastnej skúsenosti vedeli, čo môže dosiahnuť aktívna emigrácia. Je prakticky nemožné vyčísliť, koľko peňazí a energie vynaložili a vynakladajú v Budapešti a v Prahe len na to, aby očiernili slovenských panslávov, ľudákov, separatistov, klérofašistov, pravicových oportunistov, antikomunistov, nacionalistov, antisemitov, mečiarovcov, slotovcov, dzurindovcov, ficovcov a neviem, kto príde ďalší.

    Čo však vieme o našej emigrácii? Nič alebo len veľmi málo. Ak pred prevratom hnacou silou za vymanenie Slovákov z maďarského jarma bola Slovenská liga v Amerike, ktorú roku 1907 založil katolícky kňaz z Oravy Štefan Furdek, boj proti komunistickému zotročeniu Slovákov a zápas o znovunadobudnutie štátnej samostatnosti Slovenska viedli Slovenský oslobodzovací výbor Ferdinanda Ďurčanského, Slovenská národná rada v zahraničí Karola Sidora a Jozefa Kirschbauma a z týchto vznikol Svetový kongres Slovákov, ktorého predsedom bol Štefan Roman.

    Po 17. novembri 1989, ktorý sa v Bratislave začal o deň skôr, mocenská konštelácia na Slovensku odmietavý postoj k slovenskej emigrácii veľmi nezmenila. Jej názory považovala za rakovinové, pretože prakticky všetci slovenskí exulanti žiadali pre Slovensko štátnu samostatnosť a novokonštituované hnutia a strany však zaujímali len vychodené emigrantské chodníčky a peniaze. O politickom zákulisí VPN akiste už ani budúci historik nenapíše viac ako z prvej ruky napísal vo svojich sterilných memoároch Fedor Gál. Kresťanskodemokratické hnutie, za ktoré sa sprvoti postavilo takmer celé slovenské zahraničie, pretože jeho ideologické základy i organizačné štruktúry pripravovali niekoľkí prominentní slovenskí exulanti dávno pred Nežnou revolúciou, sa zachovalo k emigrantom vari najhoršie. V jeden pekný deň doktora Braxátora Františka, predsedu Klubu kresťanských demokratov v zahraničí, ktorý nie sám svojou inteligentnou politikou otvoril KDH a jeho vodcom cestu do kresťanskodemokratického sveta a k prostriedkom, rada KDH zbavila členstva vo svojom grémiu a hodila cez palubu aj celý zahraničný klub KDH. Prečo? Pretože slovenskí kresťanskí demokrati v zahraničí boli jednoznačne za štátnu samostatnosť Slovenska a nebáli sa to povedať aj nahlas. Keď potom noviny Verejnosť rozpútali proti nemu a iným Slovákom v zahraničí podlú kampaň, nik sa ho nezastal. A tomuto poctivému angažovanému kresťanovi z Nitry, žijúcemu v Zürichu, puklo srdce. Zomrel. Mohol byť z neho dobrý minister, poslanec alebo aspoň vyslanec.

    Ani HZDS sa k emigrácii nezachovalo najprívetivejšie. 17. júla 1992 sa na balkóne budovy Slovenskej národnej rady na Župnom námestí v Bratislave premiér Mečiar ukázal síce aj v spoločnosti predsedu, vtedajšieho predsedu Svetového kongresu Slovákov Mariána Šťastného, ale 3. septembra 1992 pri podpisovaní Ústavy Slovenskej republiky si na štátotvorné snaženia a obete slovenskej diaspóry nikto nespomenul, ani len slovko o nich nepadlo.

    Komunistická strana Slovenska bola vždy proti emigrantom, nuž nečudo, ak SDĽ kráčala v jej šľapajach. Napokon jej išlo iba o moc a o peniaze, a preto ju Slováci v zahraničí nezaujímali. Najúprimnejšie sa k diaspóre zachovala vari Slovenská národná strana, ktorá jej svojho času poskytla priestor vo svojom týždenníku Slovenský národ. A v posledných parlamentných voľbách mala odvahu kandidovať a jej voliči aj zvoliť za poslanca Národnej rady človeka, ktorý sa zo Slováka stal Slovákom v zahraničí, zo Slováka v zahraničí zahraničným Slovákom, tajomníkom Slovenského ústavu v Ríme, predsedom Únie slovenských spisovateľov, umelcov a kultúrnych tvorcov žijúcich mimo územia Slovenska, napokon, de iure navrátilec preživší väčšiu polovicu svojho života v exile.

    Keď z tohto fóra ako poslanec Slovenskej národnej strany vďačím za túto veľkorysú dôveru svojim voličom doma i v cudzine, chcem poprosiť všetkých tých, ktorí na adresu najstaršej politickej strany Slovákov používajú neadekvátne kvalifikatívne adjektíva, aby láskavo vzali na vedomie prostú historickú skutočnosť, že z tejto najstaršej politickej strany Slovákov, či sa to už niekomu páči, alebo nie, od jej založenia v roku 1871 sa odvíjajú korene všetkých, opakujem, všetkých slovenských politických strán i slovenského politického myslenia. Bez SNS by nebolo ani slovenských ľudákov, ani agrárnikov, sociálnych demokratov, ani komunistov, ani povojnových demokratov, ani vápenkárov. Bez SNS by nebolo Česko-Slovenska, ani prvej, ani druhej Slovenskej republiky.

    Dnes je Slovenská národná strana pevným článkom vládnej koalície na Slovensku a v zahraničí rešpektovaným politickým subjektom, ktorý ako člen Únie pre Európu národov demokraticky zastúpenej v Európskom parlamente má svojich partnerov v členských štátoch Európskej únie a v budúcich eurovoľbách bude mať SNS svojich zástupcov aj v Európskom parlamente, pretože chce, aby Európska únia bola pre ľudí, pre národy a pre štáty, aby sa i malé národy a štáty neutopili v európskom superštáte, ale aby EÚ, a teda aj jej členský štát Slovenská republika mohol nielen pestovať, ale aj zachovávať tie základné piliere, na ktorých vyrástla aj Európa, aj Slovensko – pilier národov, pilier sociálnej solidarity, pilier kresťanský. Rozpačitý postoj k emigrácii však nie je vlastný iba ich politikom. Politici iba odrážajú atmosféru, čo vládne všeobecne v spoločnosti, vo vede, v kultúre, v školstve a najmä v masovokomunikatívnych prostriedkoch.

    Slovenská akadémia vied neberie na vedomie ani jednotlivcov, ani organizácie slovenských vedeckých pracovníkov v zahraničí a ak, tak naozaj len výnimočne. Matica slovenská za onoho času síce usporiadala výstavu exilovej literatúry, na jej vernisáži bol dokonca aj vtedajší minister kultúry Ladislav Snopko, literatúra a umenie emigrácie nie je viac terra prohibita, avšak aj naďalej zostáva terra incognita. Spolok slovenských spisovateľov udelil čestné členstvo vari piatim exulantom, lebo riadnym členom sa mohol stať vraj iba ten, kto mal trvalé bydlisko na území nášho štátu.

    Veľa sa dnes hovorí o tridsiatke univerzít a vysokých škôl. Prišlo však niekomu na um pozvať aspoň na jednu z nich prednášať slovenských pedagógov zo zahraničia s tým, aby tu zakotvili natrvalo?

    Slovenská vysoká škola technická sa podľa mňa nešťastne premenovala na Technickú univerzitu v Bratislave, ale jej akademická vrchnosť nikdy nepozvala návštevu jej niekdajšieho, prvého voleného rektora Antona Bugana, z ktorého sa po vojne musel tiež stať exulant, lebo sa o jej vznik a rozlet pričinil a nebol komunista.

    Slovenskí emigranti môžu byť pre našu spoločnosť len prínosom. Dodnes si to akosi nevieme a nechceme uvedomiť a nevytvárali sme donedávna pre to ani elementárne podmienky a čas neúprosne beží. Nie, nepotrebujeme emigrantské doláre ani emigrantské eurá. Viac ako peniaze potrebujeme ich poznatky a skúsenosti.

    Máme však vôbec zmapované, s kým môžeme počítať? Vieme, kde všade a na akej úrovni pôsobia slovenskí ľudia, osoby slovenského pôvodu, naši priaznivci ochotní a schopní vyjsť Slovensku v ústrety radou, skúsenosťou, pozíciou? Vzbudili sme ich záujem, vzbudili sme náš záujem o nich?

    V susednom Maďarsku majú úrad pre Maďarov v zahraničí, ktorého šéf sa aktívne podieľa na tvorbe maďarskej zahraničnej politiky. Podobné inštitúcie majú i veľké štáty Poľsko, Taliansko dokonca má ministerstvo pre zahraničných Talianov, Belgicko, Írsko, Španielsko a tak ďalej. Švajčiarsko používa spolupatričnosť svojich rodákov všade, kde len môže. Všetky obchodné, finančné či kultúrne dohody a zmluvy pertraktujú najprv medzi sebou po krajanskej linke a až potom diplomatickou cestou. Francúzsko sa o svojich rodákov stará až natoľko, že Francúzi žijúci v cudzine majú aktívne volebné právo a svojich volených zástupcov v parlamente, ba francúzsky štát im poskytuje aj nemocenské a starobné poistenie. Nemci podporujú aj ten najzápadnejší krajanský spolok, ba ich starostlivosť o hroby svojich vojakov je príkladná. A čo Židia? Nebyť dvojtisícročnej diaspóry, nebyť ich loby v Spojených štátoch, v Paríži, Buenos Aires, Londýne či v Budapešti, štát Izrael by nikdy nebol vznikol.

    A Slovensko? O Slovákov v zahraničí sa v minulosti staralo viacero inštitúcií. V prvom rade to bola Matica slovenská. Táto činnosť dosiahla veľkých rozmerov v medzivojnovom období a pokračovala aj po druhej svetovej vojne. O krajanov sa staral zahraničný výbor matice, ktorý však zrušili v roku 1953. Obnovili ho až v roku 1968 a vyvinul sa z neho ústav pre špicľovanie zahraničných Slovákov Matice slovenskej.

    O zahraničných Slovákov sa starali aj iné inštitúcie. 20. októbra 1920 bola v Bratislave založená Slovenská liga, v roku 1928 vznikol v Prahe Československý ústav zahraničný, ktorý sa spravidla mal tiež starať aj o slovenských krajanov. Za prvej Slovenskej republiky jestvovala v Bratislave Vedecká spoločnosť pre zahraničných Slovákov, Slovenská akadémia vied v Bratislave zriadila pri vedeckom kolégiu histórie v roku 1965 Komisiu pre výskum dejín a života zahraničných Slovákov, pri vláde niekdajšej Slovenskej socialistickej republiky úradoval Výbor pre kultúrne styky so zahraničnými Slovákmi a najlepšie informácie o diaspóre mali špecializované útvary Štátnej bezpečnosti v Prahe.

    Bolo nesporne mnoho inštitúcií, avšak s veľmi chabým celkovým výsledkom, ktorý je výrečitým svedectvom, vlastne obžalovaním toho, aký bol záujem zaniknuvšieho česko-slovenského štátu i slovenského socialistického štátu o svoju diaspóru.

    Ak sa pred rokom 1989 cieľ nedosiahol, má to na rováši represívny policajný režim komunistického česko-slovenského štátu, ktorý voči diaspóre zaujímal tzv. triedne stanovisko. To, čo sa však stalo, už sa neodstane a patrí do minulosti.

    Je v záujme Slovenska využiť potenciál zahraničných Slovákov. Ten potenciál nie je taký, aký by sme hádam očakávali. Desaťročia od konca druhej svetovej vojny znamenajú obrovskú priepasť medzi domácim a zahraničným Slovenskom. Žiaľ, do dnešného dňa nikto nemá zmapované, kde všade Slováci a ľudia slovenského pôvodu pôsobia.

    Potrebujeme takú ustanovizeň, ktorá sceľuje naše národné spoločenstvo, dáva ľudí dohromady nielen sentimentálne, ale aj racionálne, kde je Slovák domáci i Slovák zahraničný, nezáleží, či jednoduchý človek, školák, učiteľ, policajt, obchodník, podnikateľ, kňaz, novinár, umelec, politik, študent alebo vedecký pracovník nájde to, čo hľadá – odbornosť, potrebnú informáciu i vyčerpávajúcu dokumentáciu, pričom ja osobne kladiem zvláštny dôraz na zbierkotvornú a bádateľskú činnosť s príslušnými odbornými výstupmi. Musí to byť však ustanovizeň, ktorej štruktúra, riaditeľ a rozpočet sa nebudú meniť podľa farby vlády a náklonnosti tej či onej politickej konštelácie.

    Preto som vďačný politickým silám tvoriacim predchádzajúcu Národnú radu Slovenskej republiky i minulej vláde Mikuláša Dzurindu za to, že dnes v právnom systéme slovenského štátu máme konečne zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch v zahraničí.

    Dnes má vláda Roberta Fica na čo nadviazať, rozvíjať a napĺňať literu zákona. Je to prvá právna norma v našich dejinách, ktorá sa systematicky a kvalifikovane zaoberá riešením problematiky slovenskej diaspóry. Dnes naozaj už nestačí sentimentálna, navyše len donedávna hriešne nekompetentná starostlivosť, vlastne nestarostlivosť o krajanov, ako ju vykonával po Nežnej revolúcii Ústav zahraničných Slovákov Matice slovenskej, ktorý sa navyše tváril tak, že do nej vôbec nepatrí.

    Mali sme Dom zahraničných Slovákov, Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre zahraničných Slovákov, máme Svetové združenie zahraničných Slovákov, Krajanské múzeum Matice slovenskej, vari aj podenkové útvary týkajúce sa zahraničných Slovákov v Slovenskej národnej knižnici, v Slovenskom národnom múzeu, možno aj inde, trebárs v SIS-ke, dokonca máme aj katolíckeho biskupa povereného pastoráciou zahraničných Slovákov, ale keď záujemca potrebuje konkrétnu záväznú informáciu alebo slovenskú knihu či časopis z Dolnej zeme alebo zo zámoria, darmo hľadá na Slovensku, dostane ju skôr z Bukurešti, z Filadelfie či z Bernu, alebo od protinožcov z Austrálie či z Argentíny.

    Slovenskí politickí, hospodárski a sem-tam aj kultúrni byrokrati vystupujúci v role prominentov sa prevážali donedávna po svete, míňali peniaze daňových poplatníkov v drahých lietadlách a luxusných hoteloch, ale zo zahraničia privážali na Slovensko v tom lepšom prípade iba mŕtvych. Písomné pozostalosti, knihy, časopisy, archívny materiál tvoriaci naše národné dedičstvo zapadá prachom v stuchnutých pivniciach a ľahne popolom v spaľovniach ako amerických, tak aj západoeurópskych veľkomiest.

    Záujem o slovenskú emigráciu, vzťah ku krajanom musí byť na profesionálnej úrovni, politicky dômyselne premyslený a musí mať kontinuálny charakter, pretože štátny záujem je stály záujem štátu a ten si nemôže nikto stranícky privlastňovať.

    Od obnovenia štátnej samostatnosti Slovenskej republiky v roku 1993 sa mnoho zmenilo aj v slovenskej diaspóre, v ktorej dochádza ku štrukturálnym i kvalitatívnym zmenám.

    Tí Slováci, ktorých zvykneme pomenúvať zahraniční Slováci, pretože v diaspóre prežili podstatnú časť svojho života, alebo sa tam už v prvej, druhej či tretej generácii narodili, vymierajú, alebo po integrácii a prirodzenej asimilácii splývajú s novým prostredím. Našou úlohou je zmapovať a zachrániť pre slovenské národné dedičstvo všetko to, čo sa zachovať ešte dá a vynaložiť všemožné úsilie na to, aby všade tam, kde Slováci žijú sa proces asimilácie spomalil. Mám na mysli Slovákov v Poľsku, ktorých položenie je najhoršie zo všetkých slovenských enkláv v zahraničí, v Ukrajine, v Maďarsku, v Rumunsku, v Srbsku, v Chorvátsku a v Česku.

    Tí Slováci, ktorých zvykneme volať Slováci v zahraničí, sú tí naši rodáci, ktorí tak ako pred sto rokmi odchádzajú za prácou a vidinou lepšieho života do západoeurópskych a zámorských krajín. Ich počet osciluje medzi 250- až 400-tisíc. Starostlivosť o týchto ľudí je najkomplikovanejšia, pretože títo ľudia odchádzajú zo Slovenska síce legálne, ale vykonávajú zväčša tzv. čiernu prácu, t. j. takú, ktorú zvyčajne nik nechce robiť, navyše bez pracovného povolenia. Títo naši rodáci sa na našich konzulárnych úradoch nikde neregistrujú a sú vystavovaní ekonomickej diskriminácii. Týmto našim ľuďom, keď sa ocitnú v núdzi, vedia vychádzať v ústrety len slovenské katolícke misie, ktoré boli počnúc päťdesiatymi rokmi zriaďované tam, kde to bolo potrebné a možné, a jedna Slovenská evanjelická misia v New Yorku.

    Konferencia biskupov Slovenska má Komisiu pre pastoráciu Slovákov v zahraničí, ktorá má na starosti duchovnú a sociálnu starostlivosť o našich rodákov, čo je isté nóvum, ktoré sme na Slovensku dosiaľ nepoznali. Treba však vedieť, že základy dušpastierskej a sociálnej starostlivosti o utečencov, neskôr emigrantov, položil ešte pápež Pius XII. v roku 1952 apoštolskou konštitúciou Exsul Familia Nazarethana. Na jej základe vznikali slovenské misie v Európe i v zámorí, napríklad v Mníchove, Paríži, Londýne, neskôr aj v Zürichu, v Lausanne, v Buenos Aires, v Sydney a tak ďalej. Utečencom, bežencom a emigrantom venovali pozornosť všetci pápeži bez rozdielu. Ján Pavol II. šiel dokonca tak ďaleko, že pre tie národy, kde nebola náboženská sloboda, nota bene Slovensko, vymenoval samostatného biskupa. Takto sa stal biskupom pre slovenských katolíkov v zahraničí Msgr. Dominik Hrušovský, dlhoročný rektor Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme a neskorší pápežský nuncius v Bielorusku.

    Po roku 1989, potom po roku 1993 a teraz po vstupe do Európskej únie sa pomery radikálne zmenili. Nielenže padla železná opona, ale zmenila sa aj štruktúra diaspóry. Starí migranti povymierali, mladší zostarli a zo Slovenska prišli do zahraničia úplne nové kategórie ľudí – au pairky, sezónni robotníci, študenti, neraz i dobrodruhovia a asociálne živly. O tom by vedeli rozprávať napríklad Rudolf Maslák, slovenský farár v Mníchove, alebo Imrich Tóth, slovenský farár v Paríži.

    Stará garda misionárov, ktorí sa zväčša grupovali z kongregácie slovenských saleziánov sv. Jána Boscu, dokončieva svoju životnú púť a nových nie je ľahké nájsť, pretože dušpastierska sociálna misia v cudzine je nesmierne náročná psychicky, profesijne, fyzicky a napokon i rečovo, nehovoriac o stránke finančnej. A práca misionárov, ktorí krstia, sobášia, pochovávajú, navštevujú väznice, vybavujú s úradmi, je nesmierne dôležitá. Možno povedať, že ak slovenské komunity v tej ktorej krajine aktívne žili a prežili dodnes, tak je to v prvom rade vďaka práci miestneho slovenského misionára.

    Spomedzi všetkých spomeniem pátra Martina Mazáka, rodáka z Rajeckej Lesnej, ktorý emigroval v roku 1926 ako 13-ročný, a hoci má dnes už 93 rokov, ešte stále pravidelne slúži bohoslužby v kostole sv. Terézie v Ženeve, potom v Lausanne a deň čo deň sedí za volantom a navštevuje krajanov v celom francúzsky hovoriacom Švajčiarsku. Kto príde na jeho miesto? Na túto otázku nedá odpoveď ani arcibiskup Sokol, ktorý v rámci Konferencie biskupov Slovenska by mal mať na starosti aj túto agendu. Práca misionára medzi zahraničnými Slovákmi je každodenná obeta, láska k Bohu, blížnym i národu, ktorej nie je každý schopný.

    Chcem povedať, že jeden slovenský duchovný pracujúci za slovenských pánboh zaplať urobí pre našich emigrantov nepochybne viac dobra ako regiment dobre platených konzulárnych úradníkov.

    Ak chceme, aby sa naši mladí ľudia po nadobudnutí skúseností na Slovensko aj skutočne vrátili a neutonuli v bezmennej mase námedzných a sezónnych robotníkov zatrpknutých voči domovine, ktorá im dala vzdelanie, nie však prácu, musíme vynaložiť potrebné prostriedky na to, aby sme týchto ľudí nestrácali a nestratili.

    Je nepochybné, že je v záujme samostatného slovenského štátu mať pozitívne kontakty s našou diaspórou a zmapovať zahraničných Slovákov a dnes už aj Slovákov v zahraničí tak, aby boli konkrétnym prínosom pre náš štát. Je najvyšší čas na to, aby sme si my doma uvedomili, že náš štát aspoň symbolicky patrí aj tej tretine nášho národa, čo hnaná žitia nevôľou zapustila korene v šírom svete.

    Naši rodáci vkladajú do Slovenska veľké nádeje, veď sa uskutočňuje aj ich sen. Strašiť nás tým, že emigranti chcú za nás rozhodovať, je naivnosť a nezmysel. Prijmeme pomoc od tých, ktorí nám pomôcť vedia, môžu a chcú. Urobili a robia tak iní, prečo by sme tak nemohli urobiť aj my? Šéfom diplomacie jednej z pobaltských republík je, či bol emigrant. Juhoslovanský premiér prišiel riešiť nedávny vojnový konflikt až z USA.

    V Česku boli ministrami kultúry, napokon aj teraz sú, zahraničných vecí a aj podpredsedom vlády prominentní emigranti, predsedníčkou Najvyššieho súdu Českej republiky sa stala tiež emigrantka, nehovoriac o diplomatoch. Na Slovensku sa kvalifikovaný emigrant nemôže stať ani pomaly vysokoškolským profesorom a dokonca ani vedeckým pracovníkom Akadémie vied či riaditeľom národnej knižnice, alebo národného archívu, nebodaj Univerzitnej knižnice. Prečo by sa Slováci nemohli oprieť o svoju diaspóru? Na koho sa máme spoliehať, o koho sa máme oprieť, ak nie o seba samých. Nie, nepotrebujeme predsedu vlády z Ontaria či z Kalifornie. Ani ministrov. Našej politickej vrchnosti by sa však určite zišlo niekoľko slovenských zahraničných poradcov-odborníkov, ktorí na naše domáce pomery hľadia inými než našimi, totalitou či posttotalitou zatienenými očami.

    Dovoľte mi poprosiť Národnú radu Slovenskej republiky o symbolické gesto vďaky. Počnúc 19. storočím až po dnes Slovenky a Slováci hľadali a nachádzali prácu, politický azyl, ekonomický azyl, slobodu a uplatnenie v mnohých štátoch Európy i zámoria. Ak sa Slováci individuálne alebo aj prostredníctvom svojich spolkov a združení svojim novým domovinám vedeli zavďačiť, dnes, keď je Slovensko suverénnym slobodným a demokratickým štátom, považujem za mravnú povinnosť nášho štátu vysloviť symbolické Slovensko, slovenský národ ďakuje tým štátom a krajinám, ktoré prijali slovenských vysťahovalcov, utečencov a exulantov a umožnili im nielen nájsť si prácu, ale aj politicky pracovať za slobodu, nezávislosť a demokraciu Slovenska.

    Pomyslime si, aké by boli naše dejiny bez prínosu Slovákov v Amerike, severnej i južnej, zvlášť v USA. Kam by sa podeli naši ľudia utekajúci pred prízrakom červenej posadnutosti bez Rakúska, Nemecka, Svätej stolice bez krajín ako Taliansko, Francúzsko, Veľká Británia, Švajčiarsko, Belgicko, Švédsko, Argentína a Austrália.

    Usporiadajme symbolické zasadnutie Národnej rady v Redute či v Národnom divadle za účasti prezidenta republiky, predsedu vlády a veľvyslancov štátov, ktoré pomáhali našim ľuďom v núdzi a nášmu národu v neslobode. Takáto dôstojná slávnosť zviditeľní Slovensko nespočetne viac ako desiatky audiencií, tlačových konferencií či bilaterálnych rokovaní.

    Mám v živej pamäti, keď predseda Slovenskej národnej rady František Mikloško 23. októbra 1991 odovzdal Národnú cenu Slovenskej republiky Slovenskému ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme za vedeckú a publicistickú činnosť, ako aj organizačnú prácu v oblasti vydávania slovenských kníh v zahraničí a za významný prínos v šírení univerzálnych kresťanských hodnôt na Slovensku i medzi zahraničnými Slovákmi. A rovnako dobre si pamätám, s akým pozitívnym echom sa v slovenskej diaspóre stretli slová premiéra Vladimíra Mečiara, keď vo svojom prejave pri tridsaťročnici Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme nám 17. októbra 1993 povedal: „Aj za tých, čo sú doma a čo vám veria a ktorým ste pomáhali. Ďakujeme vám. Vytrvajte, urobili ste niečo, čo je viac ako dĺžka ľudského života.“

    Napriek nepriazni mocných tohto sveta slovenskí beženci vykonali úctyhodnú prácu, ktorá zostáva nedocenená. Bez Slovenskej ligy by nebolo slovenskej samostatnosti, nebolo by Československa. Bez Slovenského ústavu by nebolo slobodnej slovenskej vedy, bez Spolku slovenských spisovateľov a umelcov v Clevelande by nebolo slobodnej slovenskej kultúry, bez Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme by Slovensko dávno stratilo svoju mineárnu, kresťanstvom formovanú tvár. Bez Svetového kongresu Slovákov a jeho predchodcov by myšlienka slovenskej štátnej samostatnosti bola vyhasla. Nebojme sa emigrácie, máme jej za čo byť vďační. Čaká nás veľká, no vďačná úloha urobiť zo Slovenska slobodnú, prosperujúcu domovinu všetkých Slovákov a Sloveniek roztrúsených po celom svete. Je to naša povinnosť i vďaka. Za to, že nemlčali vtedy, keď národ musel v červenej klietke spievať ak nie od radosti, tak určite od zlosti.

    Slávna snemovňa, od chvíle, čo som sa po desaťročiach dobrovoľného vyhnanstva mohol vrátiť domov, pozorne sledujem rozhlas, televíziu, čítam noviny, časopisy, knihy a s nesmiernou bolesťou v srdci zisťujem, že z nášho hovoreného i tlačeného slova jeho pôvodcovia vytvorili Boha. Božia prítomnosť, ktorá je podstatou našej národnej existencie, odkedy sme vstúpili do dejín, sa ocitla na periférii. Nie, nemám na mysli teologické rozpravy, apologetické traktáty, konfesionálne diferencie, mám na mysli iba prostú Božiu prítomnosť v živote našom každodennom. Hľadanie pravdy, krásy a zmyslu ľudského života. Dvojkríž v štátnom znaku Slovenskej republiky nám aj v tejto sieni zakaždým pripomína, že život nie je bez Boha, že naše bytie národné i občianske má svoje korene v kresťanstve, nuž dajme väčší priestor Božej prítomnosti aj v zákonodarnom zbore nášho štátu, lebo zle buduje ten, kto buduje bez Boha. Aby sa za nás naše deti nemuseli raz hanbiť, pretože sme nášmu národu stratili tvár a zatratili jeho dušu. Vďačím vám za pozornosť, ktorú ste venovali týmto mojim slovám. Čo sa vám páčilo, povedzte iným, čo sa vám nepáčilo, povedzte mne. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami pani poslankyňa Kramplová, faktická alebo nie, tak pán poslanec Halecký, pani poslankyňa Damborská, faktická? Dobre. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Halecký, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, myslím si, že to bol veľmi pekný príspevok, obsažný, chcel by som vyzdvihnúť niektoré body, ktoré ja považujem za rozhodujúce.

    Myslím si, že všetky snaženia a všetky aktivity, o ktorých bolo hovorené v minulosti, ale aj v nedávnej minulosti smerovali k tomu najhlavnejšiemu cieľu, a to je založenie slovenského štátu. To znamená založenie štátu na Slovensku. To bol sen a to bola činnosť všetkých Slovákov žijúcich v zahraničí po desaťročia a storočia. Myslím si, že táto úloha bola splnená, a preto v tejto súvislosti nie je možné nespomenúť aj zakladateľa štátu, či sa nám to páči, či nie, Vladimíra Mečiara. Vieme veľmi dobre, že to bola originálna úloha, ktorú splnil a založil štát, o ktorom môžeme len s hrdosťou hovoriť a ho budovať.

    Chcel by som ešte vyzdvihnúť druhý bod, a to je činnosť, ktorá pre Slovákov v zahraničí je rozhodujúca, a to je televízne a rozhlasové vysielanie. Chcel by som od predkladateľa vedieť, kde naši krajania v zahraničí môžu vidieť, počuť slovo, sledovať náš obraz, pretože iné formy sú potrebné, sú zaslúžilé, ale myslím si, že toto je najjednoduchšia forma a najefektívnejšia.

    V tejto súvislosti chcel by som ešte aj oceniť pracovitosť našich ľudí v zahraničí a ich nekonfliktnosť. To znamená žiadne xenofóbie, ale spolupráca, váženosť a vynikajúce výsledky a v neposlednom rade, myslím si, že je to oblasť, ktorá si vyžaduje aj stúpajúce finančné ohodnotenie týchto ľudí aj jednotlivých spolkov. Chcem sa opýtať, aká je krivka, tendencia, dávame im viacej peňazí...

  • Prerušenie časomierou.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, chce sa niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Pani poslankyne Damborská a Kramplová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, do rozpravy som sa prihlásila ako matičiarka prichádzajúca do kontaktu so slovenským zahraničím od roku 1987 prostredníctvom záujmového odboru cestovného ruchu Matice slovenskej, ktorého som predsedníčka.

    Zmyslom práce štátu so zahraničnými Slovákmi je hľadanie reálneho prepojenia týchto ľudí s naším štátom, ich materskou vlasťou. Dôležité pritom je, aby ich materský štát Slovenská republika zodpovedne, s citom realizovala politiku tak, aby títo ľudia spolupatričnosť k svojej vlasti, k svojmu národu vnímali ako prirodzenú väzbu. Zároveň Slováci žijúci v iných štátoch sú prínosom pre kultúru vlastného národa, pretože sú bohatší o skúsenosti každodenného života, samozrejme, i negatívne, získané v novom domove.

    Keď si položíme otázku, či náš štát Slovenská republika si plnil a plní svoje poslanie voči zahraničným Slovákom, tak odpoveď je skôr negatívna ako pozitívna. Celé obdobie od roku 1989 chtiac-nechtiac vyvíjajú väčšiu aktivitu dobrovoľníci vrátane členov a sympatizantov Matice slovenskej ako samostatný štát a jeho inštitúcie. Aby tieto slová nabrali reálnu podobu, treba spomenúť, že len Spolok Slovákov z Maďarska začal svoju aktívnu činnosť až 30. októbra v roku 1999. Spolky Slovákov z Rumunska, bývalej Juhoslávie a Bulharska začali pôsobiť o niečo skôr.

    Kde teda skončil ošiaľ roku 1989 v čase prechodu z totality do demokracie, keď sme sa dovolávali pomoci k zahraničným Slovákom? Život je o niečom úplne inom. Existujú spolky v súčinnosti s Maticou slovenskou, ktoré za uplynulých osem rokov zorganizovali množstvo podujatí, ktoré napĺňali základnú ideu. Tvoj dom je tu, tu sú tvoje korene a tu žijú ľudia, ktorým tvoj osud nie je ľahostajný. Činnosť v tejto oblasti je taká rozmanitá, že by sa dalo o nej hovoriť celé hodiny.

    Výrazom aktívnej práce desiatok dobrovoľníkov, členov Matice slovenskej v súčinnosti so Spolkom Slovákov z Maďarska je aj výstavba pamätníka k 260. výročiu osídlenia Slovenského Komlóša, ktorá prebieha pod záštitou pána prezidenta Slovenskej republiky.

    Z uvedených iba pár ucelených faktov vyplýva, že by malo dôjsť k novelizácii zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, v ktorom by bol jasne formulovaný vzťah štátu ku krajanom a zároveň by bol založený na pomoci a ich podpore.

    Po ďalšie. Ak na Slovensku vieme počúvať vysielanie z celej Európy a pozerať ich televízne programy, je až smiešne, že krajania v zahraničí slovo a obraz zo Slovenska nemajú. Hovorím o verejnoprávnych inštitúciách Slovenský rozhlas a Slovenská televízia, pretože v poslednom období teda sa TA3, televízia TA3 začína etablovať v tomto priestore.

    Cieľom politiky tohto štátu by malo byť zjednodušenie kontaktu so Slovenskom, veď je až humorné, že v 21. storočí v čase integrujúcej sa Európy si napríklad matka zo Srbska, Slovenka, môže vidieť svoje deti a vnúčatá cez vízový prístup na obmedzenú dobu a podobne. Novelizovaný zákon by mal jasne formulovať aj postavenie Matice slovenskej v tomto procese, pretože práve ona je kultúrna národná ustanovizeň všetkých Slovákov bez ohľadu na to, kde žijú. Každý zákon sa ukáže ako dobrý alebo zlý, až keď sa jeho litera začne napĺňať v každodennom živote. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalšou do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Zdenka Kramplová. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milí kolegovia a kolegyne, s veľkým záujmom som si prečítala správu o štátnej politike Slovákov žijúcich v zahraničí. Na začiatku musím uviesť, že oceňujem to, že po prvýkrát sa na pôde slovenského parlamentu hovorí o otázkach a vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Prekvapilo ma však najmä to, že tento materiál je len súhrnom požiadaviek krajanských spolkov a je len súhrnom aktivít, ktoré vykonal Generálny sekretariát Slovákov v zahraničí za obdobie roku 2005.

    Pre ďalšie obdobie je nevyhnutné, aby sme sa touto otázkou zaoberali oveľa častejšie. Ja osobne oceňujem aj to, že práve pán podpredseda vlády pán Čaplovič má túto kompetenciu a vie o otázkach, ktoré trápia ľudí v zahraničí, no najmä to, čo je najdôležitejšie, treba vedieť, že otázkou európskej diaspóry sa dnes už zaoberá aj Európska únia.

    Je vytvorená medzinárodná organizácia Európania vo svete a členom tejto medzinárodnej organizácie je Svetové združenie Slovákov v zahraničí. To je veľký dôvod na to, aby skutočne touto otázkou sme sa zaoberali aj v budúcnosti a budem veľmi rada, keď táto problematika prejde do kompetencie zahraničného výboru.

    V návrhu, ktorý sme dostali v tej spoločnej správe, som nevidela zapracovanie toho nášho uznesenia, ktoré vzišlo zo zahraničného výboru, ale som rada, že je teda zapracované a že bude realizované. Chcem upozorniť na to, že nie je možné ďalej v tejto otázke pokračovať v prípade, že vláda v čo najkratšom termíne nevypracuje štátnu politiku. Je nutné vypracovať koncepciu dlhodobej štátnej politiky starostlivosti o zahraničných Slovákov. Je nutné, aby finančné prostriedky, ktoré sa budú prideľovať na štátnu politiku v tejto oblasti, bolo jasne stanovené, čo sú priority štátnej politiky.

    Dnes je napríklad v návrhu uvedené, kam peniaze by mali v tom grantovom systéme smerovať. Ja neviem, či sa to realizovalo podľa toho, aké sú veľké krajanské spolky, alebo podľa toho, kde má kto lepšie kontakty, alebo podľa čoho.

    Myslím si, vážený pán podpredseda vlády, že malo by prísť aj k prehodnoteniu tých priorít, ktoré budú presne a jasne určené v štátnej politike v starostlivosti o zahraničných Slovákov alebo o Slovákov v zahraničí a jasne sa stanovili tie finančné prostriedky, ktoré je nutné na túto sféru použiť. Dôležité je však to, aby sme finančné prostriedky vedeli vyčleniť do tejto oblasti, aby sa navyšovali finančné prostriedky, a som rada, že sa navyšujú už pre rok 2007, ale budem ešte radšej, keď ten veľký rozdiel, ktorý existuje medzi finančnými prostriedkami, ktoré sa dávajú na rozvoj národnostných menšín a podporu národnostných menšín na Slovensku, aby ten veľký rozdiel sa zmazal, aby sa skutočne viac prostriedkov venovalo na starostlivosť o Slovákov žijúcich v zahraničí. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem teda rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán predsedajúci Národnej rady, podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, priatelia, ja by som chcel zareagovať na niektoré pripomienky, ktoré vyplynuli aj jednak z rozpravy, a jednak vyplynuli aj z odporúčaní pri prerokovávaní v jednotlivých výboroch.

    Je veľmi pozitívne, že odznelo viacero pripomienok, ktoré zrejme, a ja sa k tomu aj hlásim, vylepšia nielen túto správu, ale aj tie konkrétne kroky v ďalšom období. Netreba zabúdať, že nový úrad začal pracovať len od tohto roku od 1. januára. Tá správa, ktorá sa týka za minulý rok, viacej mapuje, analyzuje situáciu, keď sme mali ešte len splnomocnenca, teraz sme sa dostali na úroveň vyššiu, úradu. Úrad sa postupne dopracováva, dotvára a, samozrejme, sleduje isté kroky, ktoré aj uviedol. Prirodzene, v každej správe je čo naprávať, aj konkrétne závery, ktoré tam boli uvedené, treba rozširovať. Plne sa stotožňujem s tým, že treba prijať dlhodobú štátnu politiku, ako je to uvedené v tej spoločnej správe. Beriem to nielen na vedomie, ale sa s tým stotožňujem tak, že pripravíme takýto návrh a budeme takýmto spôsobom v budúcnosti s Národnou radou spolupracovať.

    Ďalej čo sa týka spolupráce s odporúčaním aj výsledkov a práce Matice slovenskej, áno, my keď sme mali tú spoločnú komisiu, ktorá pracovala pri výbore pre vzdelanie a kultúru, v minulom volebnom období sme sa tými otázkami zaoberali a vlastne sme aj odporučili výraznejšiu spoluprácu tohto úradu nielen s Maticou slovenskou, ale aj s ďalšími organizáciami, ktoré môžu v tejto oblasti urobiť kus pozitívnej práce.

    Ďalej čo sa týka školskej politiky Studia Academika Slovaca, áno, treba výraznejšie zvýšiť aj tú spoluprácu, ktorá je už, samozrejme, ale ju chceme zlepšovať s Domom zahraničných stykov ministerstva školstva. Samozrejme, ide aj o otázku tých štipendií a vo väzbe na to aj tou vízovou povinnosťou. Musím vám povedať, že pri svojej poslednej návšteve, kde som rokoval s pani Markovičovou, podpredsedníčkou srbskej vlády pre európsku integráciu a menšiny a prezidentom Srbska s pánom Tadičom počas osláv slovenských národných slávností v Báčskom Petrovci sme o týchto otázkach hovorili a, samozrejme, o tom hovorili aj Slováci, ktorí žijú v Báčke, v Banáte a Srieme. Teda vo Vojvodine. Isté odporúčania sme dali do záverečnej správy, išlo to zo strany pána veľvyslanca potom na ministerstvo zahraničných vecí a budeme musieť si zobrať príklad zo susednej Maďarskej republiky, ktorá dokázala vytvoriť lepšie podmienky v tej vízovej povinnosti vo vzťahu k svojim krajanom, ktorí žijú vo Vojvodine.

    Čo sa týka prehodnotenia priorít, áno, my máme v podstate vyplývajúc z tých spoločných podujatí, ktoré sa konali na Slovensku v minulých rokoch, vydefinované tie oblasti: kultúra, školstvo, informácie a médiá. K tomu zasadajú aj jednotlivé okrúhle stoly spolu s krajanskými spolkami v zahraničí. Samozrejme, môžeme o tom ďalej diskutovať aj vo vzťahu k tomu grantovému systému. Musím povedať, že spočiatku ten grantový systém bol veľmi diverzifikovaný, bol aj pri ministerstve kultúry, tam sa mnohé veci neplnili a náš výbor, teda predchádzajúci výbor, ktorý pracoval v tejto oblasti, veľmi často kritizoval toto meškanie. Peniaze sa teraz združili do úradu, vytvorila sa taká spoločná suma 19 800-tisíc korún. V súčasnosti ju navyšujeme o 100 %, teda vytvárame lepšie podmienky pre ten grantový systém aj s väzbou na to, že 3 mil. korún v rámci medzivládnej dohody, ktorá existuje medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, musíme realizovať, nielen na základe rozhodnutia, v priebehu roka vlády Slovenskej republiky.

    Čo sa týka emigrácie a súčasnej migrácie, nazvem to v tom európskom a svetovom rozmere. Áno, samozrejme tá starostlivosť tu existuje a za posledné obdobie musíme povedať, že aj tie odporúčania z bývalého výboru, teda kde som pracoval v predchádzajúcom volebnom období, boli akceptované tak predsedom vlády, tak ministrom zahraničných vecí a ďalšími ministrami, že ich cesty, pokiaľ išli do zahraničia, smerovali aj ku stretnutiu na veľvyslanectvách, respektíve v slovenských komunitách v zahraničí. Lebo je to veľmi dôležitá oblasť takto zlepšiť tú zahraničnopolitickú prácu. Toto sa aj realizovalo. Musím podčiarknuť jednu vec, že je veľmi dôležitá spolupráca aj s tým, že sa nám vytvárajú nové spolky a predovšetkým z mladých ľudí, to je dôležité, z mladých ľudí, ktorí pôsobia v zahraničí, teraz vytvorili spolky vo Veľkej Británii, v Taliansku, pokiaľ mám informácie najnovšie v Neapole, a to sú mladí ľudia, ktorí by chceli spolupracovať so Slovenskou republikou. Dostali sa do veľmi významných často pozícií, s ktorými a na ktorých môžeme nadväzovať aj v rámci toho pozitívneho lobingu v tej ekonomickej a politickej oblasti, tak ako to majú dlhodobo susedné štáty zabezpečené.

    Čo a týka rozhlasového a televízneho vysielania, aj s touto problematikou sme sa v minulosti zaoberali. V súčasnosti pripravujeme a poznáte veľmi dobre stanovisko ministra kultúry pána Maďariča, že bude zásadne riešiť tú otázku financovania zahraničného vysielania Slovenského rozhlasu, aby sme si udržali tie krátke vlny, tie dve pásma a aby sme zabezpečili toto vysielanie.

    Čo sa týka televízneho vysielania, tam ide o účelovú sumu a tu musíme takisto dotiahnuť: 20 mil. korún na satelitné vysielanie v tých troch blokoch po osem hodín Austrália, Severná, Stredná a Južná Amerika a tretí blok európsky, to by sa s pánom Kleknerom, ktorý je intendantom druhého televízneho okruhu, malo začať čo najrýchlejšie realizovať, že by sa skladalo zo spravodajstva, zo slovenských rozprávok a z pôvodnej tvorby. A napokon tu je ešte, čo sa týka nárastu finančných prostriedkov. Myslím si, že oproti minulému roku ideme výrazne viac financovať túto oblasť aj v rámci tohto úradu a myslím si, že v tejto oblasti je ten trend pozitívny v tendencii zvyšovania finančných zdrojov do tejto oblasti.

    Čo sa týka európskej diaspóry, ako tu bolo povedané hlavne vo vzťahu Európania vo svete. Uvedomujeme si tie aktivity aj na úrovni Európskej únie, vieme o tom, že sa uvažuje dokonca v jednej oblasti aj o európskom komisárovi pre Európanov v zahraničí. Poznáme a kontaktujeme sa aj so Svetovým združením Slovákov a jeho aktivity, ktoré sú zahrnuté práve v tomto európskom rozmere počnúc Solúnom v roku 2004, kde bolo to prvé zasadnutie tých diaspór a, samozrejme, tých aktivít pána Klima, ktorý zabezpečuje túto prepojenosť vo vzťahu k Európskej únii a zúčastňuje sa tých jednotlivých podujatí. Zvažujeme, či takého jedno z podujatí v budúcnosti neuskutočníme aj na území Slovenska a musíme, samozrejme, tieto veci dotiahnuť tak, aby takýto európsky rozmer sa dostal aj na Slovensko. To sa týka predovšetkým tej európskej diaspóry a Európanov vo svete a urobiť takéto podujatia aj na Slovensku.

    Asi toľkoto k tým jednotlivým pripomienkam. Nechcel som byť príliš detailný k návrhom, ktoré tu boli vyslovené. Ja si myslím, že sa začali pozitívne kroky už v predchádzajúcom období, že na ne nadväzujeme a že je to predovšetkým dôležité. Ja som to už zopakoval a znovu zopakujem, ja nechcem skončiť ako Lótova žena, že sa budem stále pozerať len do minulosti a nakoniec zostanem ako soľný stĺp. Treba sa z minulosti poučiť, ale treba ísť dopredu a hľadať cesty také, aby sme zlepšovali tieto podmienky. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Pýtam sa spravodajcu, či chce vystúpiť. Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať

    správou o priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy a o postupe prác pri obnove území postihnutých živelnou pohromou.

    Správu ste dostali ako tlač 47. Správu uvedie minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky pán Miroslav Jureňa. Poprosím ho, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, správa o priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy sa predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe uznesenia č. 1852 z 27. septembra 2005.

    Materiál bol prerokovaný na tretej schôdzi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody dňa 4. septembra tohto roku.

    Podľa ostatného spresňovania vetrovej kalamity, ktorá bola 19. novembra 2004, k 30. 6. 2006 sa eviduje 5 425-tisíc kubických metrov kalamitnej drevnej hmoty, z ktorej bolo spracované k tomuto dátumu 92 %, z toho v štátnom sektore 93 % a v neštátnom sektore 88 %. V pôsobnosti Štátnych lesov Tatranského národného parku bolo kalamita spracovaná do konca mája s výnimkou území, v ktorých nebolo jej spracovanie povolené príslušným orgánom štátnej správy životného prostredia v rozsahu 164-tisíc kubických metrov. Okrem tejto hmoty na základe vydaných rozhodnutí štátnej správy životného prostredia zostalo na kalamitných plochách cca 419-tisíc kubických metrov dendromasy, teda cca 22 % z celkového množstva spracovanej kalamity.

    V rámci Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik Banská Bystrica zostáva kalamitu spracovať v dvoch odštepných závodoch, a to Liptovský Hrádok a Beňuš v rozsahu 122-tisíc kubických metrov. Dôvodom nespracovania je jej plošný rozsah, hmotnosť a lokalizácia, horná hranica lesa v Nízkych Tatrách, ako aj problematika súvisiaca s povoľovaním spracovania kalamity zo strany orgánov štátnej správy životného prostredia.

    V pôsobnosti Odštepného závodu Liptovský Hrádok sa predpokladá spracovanie kalamity do konca septembra tohto roku a v Odštepnom závode Beňuš do konca roku 2006.

    Najväčší podiel nespracovanej kalamity v neštátnych subjektoch lesného hospodárstva je v rámci pôsobnosti Krajského lesného úradu Banská Bystrica. Vysoká snehová pokrývka v zime 2005 a 2006 neumožnila prakticky štyri mesiace jej spracovávanie. Najväčší podiel nespracovanej drevnej hmoty zostáva na lesnom majetku Lesov mesta Brezno, s. r. o., v zložitých terénnych podmienkach, kde je spracovanie podmienené postupom orgánov štátnej správy životného prostredia, je vydaný súhlas na spracovanie kalamity, nebol však daný súhlas na sprístupnenie území postihnutých kalamitou s odvolaním sa na ustanovenia zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

    Obnova kalamitných plôch sa v rámci Štátnych lesov TANAP realizuje v súlade s projektom revitalizácie. V rámci Štátneho podniku Banská Bystrica postupujú pri obnove v súlade so zalesňovacími projektmi, v ktorých je kladený dôraz na zvýšenie zastúpenia listnatých drevín a zvýšenie statickej odolnosti budúcich porastov. V rámci neštátneho sektora sa obnova realizuje podľa zalesňovacích projektov jednotlivých obhospodarovateľov lesov.

    Ochrana lesa najmä proti podpornému a drevokaznému hmyzu sa realizuje predovšetkým aplikáciou lapačov. S ohľadom na vývoj počasia v roku 2006 bolo jarné rojenie najvýznamnejších škodcov oneskorené a odchyty do lapačov naznačujú predpokladanú situáciu, že v roku 2006 a 2007, ako aj v nasledujúcich rokoch vznikne v okolí kalamitou postihnutých porastov kalamitné premnoženie podkôrneho hmyzu, a to najmä v lesoch Tatranského národného parku.

    V roku 2006 s ohľadom na stav a priebeh počasia v podstate neboli problémy s požiarmi, i keď mesiac júl bol rizikový. Suchá biomasa tvorí však aj naďalej vysoké riziko vzniku lesných požiarov. V rámci štátnych lesov TANAP sa realizujú protipožiarne opatrenia v súlade so špeciálnym projektom spracovaným Technickou univerzitou vo Zvolene.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, možno konštatovať, že priebeh spracovania kalamity z 19. 11. 2004 je uspokojivý. Obnova kalamitných území sa realizuje v súlade so spracovanými harmonogramami.

    Pri zohľadnení všetkých argumentov a poznatkov o stave a vývoji kalamitou poškodeného územia je potrebné upozorniť na veľké riziko, ktoré pre predmetné územie predstavuje predovšetkým premnoženie podkôrneho hmyzu a lesné požiare. Na základe stavu vývoja populácie podkôrneho hmyzu je potrebné si uvedomiť skutočnosť, že smrekové porasty na celom území TANAP-u poškodenom vetrovou smršťou sú v stave kritického ohrozenia a zároveň predstavujú potenciálne nebezpečenstvo rozvrátenia smrekových porastov mimo územia Tatranského národného parku. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, vážený pán minister, prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Teraz poprosím povereného člena výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pána poslanca Tibora Lebockého, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne poslankyne, milí kolegovia poslanci, vážený pán minister, z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody v súlade s uznesením č. 12 zo 4. septembra tohto roku vám predkladám správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody o výsledkoch prerokovania správy o priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy a o postupe prác pri obnove území postihnutých živelnou pohromou. Túto správu máte ako tlač č. 47.

    Správu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 57 z 21. augusta 2006 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že gestorský výbor Národnej rady Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody prerokoval predmetnú správu 4. septembra 2006. Uznesením č. 12 vzal uvedenú správu na vedomie a odporučil ju Národnej rade tiež vziať na vedomie s tým, že navrhol odporučiť vláde raz ročne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o ďalšom priebehu a postupe prác a zároveň vypracovať spoločný postup rezortov Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na realizáciu opatrení zabraňujúcich šíreniu biotických škodlivých činiteľov a požiarov. Súčasne navrhol, aby Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody vykonával priebežnú kontrolu odstraňovania následkov živelnej pohromy a postupu prác pri obnove území postihnutých živelnou pohromou naďalej.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu, vážené kolegyne, kolegovia, chcem vás informovať, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa preto, či sa niekto chce do rozpravy prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Zsolt Simon, nech sa páči, máte slovo.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, tento materiál poukazuje na postup prác pri odstraňovaní živelnej pohromy, ktorá zasiahla územie Slovenskej republiky v novembri 2004. Treba si uvedomiť, tak ako tu už dneska odznelo, nielen územie Vysokých Tatier, ale i územie Nízkych Tatier či Oravy, ktoré rovnako boli zasiahnuté.

    Vysoké percento spracovania tejto kalamity poukazuje na profesionálny prístup našich lesníkov, ktorí vedia, ako treba v takýchto prípadoch postupovať, a poukazuje na to, že skutočne táto práca sa odviedla perfektne, pretože keď dnes na území Vysokých Tatier alebo v oblasti štátneho sektora je spracovaných 93 %, v neštátnom sektore 88 %, je to výsledok a uznanie práce lesníckeho stavu na Slovensku a myslím si, že patrí sa aj na tomto mieste sa verejne poďakovať lesníkom za vykonanú prácu za rok 2004 – 2005 a do súčasných dní.

    Sám som bol pri tom, keď táto kalamita vznikla a vtedy bolo mnoho polemík aj na pôde Národnej rady, či vôbec sa to dá zvládnuť za tri roky, alebo potrvá to dlhšie a bude mať niekoľkonásobne väčší dosah alebo dopad vplyvom abiotických činiteľov na celé životné prostredie. Profesionálny prístup lesníkov však ale dokázal pravý opak, vedia, čo robia.

    Prekvapuje ma ale prístup ochrany prírody aj rôznych skupín, ktoré majú možnosť zo zákona vyjadrovať sa k ochrane prírody a postupom pri odstraňovaní živelných pohrôm. Bez akýchkoľvek následkov alebo možných dosahov na ich vyjadrenie sa verejne vyjadrujú na prácu lesníkov a mnohokrát svojimi výrokmi ohrozujú nielen majetok, ale aj život občanov, ktorí žijú na území kalamitou zastihnutého územia.

    Je pre mňa prekvapením a ťažko vysvetliteľným aj do dnešného dňa, že môžu byť územia, kde štátny orgán nerozhodol právoplatne o tom, či kalamita sa má spracovať, alebo sa kalamita nemá spracovať. Každý ten orgán by mal byť v plnej miere viazaný lehotami správneho konania a má vydať takéto rozhodnutia.

    Pán minister, preto vás žiadam, aby ste dozreli na túto oblasť a treba, aby každý si uvedomil, že organizácia Štátne lesy TANAP-u je príspevkovou organizáciou, a teda sa na ňu vzťahuje aj zákon č. 278 o správe majetku štátu. Keď vo svojom vystúpení ste upozornili na hroziace nebezpečenstvo lykožrúta, ten lykožrút spôsobí znehodnotenie majetku štátu na území Vysokých Tatier. A má to aj túto stránku mince.

    Dovoľte mi, aby som uviedol pár slov k histórii. Spomíname tu 19. november 2004. Územie Vysokých Tatier zasiahla kalamita. V našej histórii to nie je po prvýkrát. Príroda sa pomýlila len o jeden deň, aby presne na 90 rokov sa zopakovala. Takáto istá kalamita zasiahla toto isté územie Vysokých Tatier 18. novembra 1915. O jeden deň sa pomýlila tá príroda na 90 rokov. Ešte raz zdôrazňujem rok 1915.

    Pre mňa vyhlásenie Tatranského národného parku v roku 1949 je najväčším uznaním práce lesníkov na území Slovenskej republiky. Pretože v roku 1949 uznali, že obnovu Vysokých Tatier lesníci zvládli na výbornú a vďaka tomu vyhlásili územie Vysokých Tatier za národný park. Je pre mňa neustále prekvapením, prečo brániť tým ľuďom, ktorí už raz v živote dokázali profesionálnym prístupom vytvoriť takú hodnotu, ktorá bola vyhlásená za chránené územie v roku 1949.

    Preto by som apeloval na každého, aby sme vytvorili priestor pre tých, ktorí to už raz v histórii dokázali, aby sme im vytvorili adekvátne možnosti, aby to mohli urobiť znovu, aby lykožrút nevytváral nám mŕtvy les, aby požiare nám nezničili toto územie. Tieto ohrozenia sú veľmi vážne a môžu mať ďalekosiahle dopady na rozvoj celého regiónu. Uvedomme si, že tieto regióny žijú z cestovného ruchu, a keď ten les zhorí a bude tam len spálenisko, alebo bude tam len mŕtvy les, ako je v Bavorsku na piatich hektároch, tak na toto územie nikto nepríde sa odrelaxovať, oddýchnuť alebo za účelom športu, alebo za akýmkoľvek iným účelom.

    To sú veľké ohrozenia, a preto by som ešte raz sa chcel poďakovať lesníkom za tú prácu, ktorú vykonali doteraz, pretože mnohokrát boli kriminalizovaní rôznymi vystúpeniami, že porušujú zákon, hoci v každom jednom prípade, ktorý dodnes bol ukončený vyšetrovaním, sa takéto tvrdenia nepotvrdili a tá príroda a čas sa opakujú. A v Tatranskom národnom parku tá príroda, teda ten pôvodný les sa vytvoriť ani nemôže. Na vytvorenie pôvodného lesu treba minimálne 250 rokov, a keď tá príroda každých 90 rokov sa opakuje a príde táto víchrica, tak nám tú prírodu dá do takého stavu, v akom stave ju máme možnosť dnes vidieť. Preto je lepšie vytvoriť priestor pre odborníkov, ktorí vedia vytvoriť hodnoty a udržať tú prírodu v takom stave, v akom stave si ju každý z nás želá a v akom sme ju poznali pred dátumom 19. novembra 2004. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko pán minister, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja len nakrátko by som zaujal, chcem oceniť vystúpenie pána poslanca Simona, myslím, že na základe svojich skúseností a zo svojho výkonu ministra dobre zhodnotil túto situáciu a to jeho vystúpenie považujem za veľmi pozitívne.

    Zároveň chcem ubezpečiť plénum, že urobíme potrebné kroky a tento mesiac 14. septembra máme spolu s ministrom životného prostredia pánom Izákom stretnutie priamo na mieste v Tatranskom národnom parku s jediným základným cieľom, že doriešime postup likvidácie toho kalamitného dreva, ktoré administratívne nie je zadministrované, takže aby skutočne administrátorské prekážky sme dali nabok a aby sme dali priechod zdravému rozumu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Žiada si záverečné slovo spravodajca? Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán minister, ďakujem, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 62 a spoločnú správu výborov máte pod č. 62a.

    Poprosím ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Vieru Tomanovú, aby vládny návrh zákona v druhom čítaní odôvodnila.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona sa predkladá na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 7. júna tohto roku, ktorý nadobudol účinnosť 19. júla tohto roku.

    Ústavný súd Slovenskej republiky uvedeným nálezom rozhodol, že právna úprava preskúmavania trvania invalidity založenej na percentuálnom poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poistencov, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok pred 1. januárom 2004 nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, pretože trvanie invalidity ako podmienky nároku na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok vzniknutého pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení sa posudzuje podľa nových kritérií, a tým vnáša do minulých skutkových a právnych vzťahov právnu neistotu.

    Z dôvodu zabezpečenia právnej istoty poistencov, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok z právnych vzťahov vzniknutých pred 1. januárom 2004 a bolo im preskúmané trvanie invalidity podľa nových kritérií s určením percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa navrhuje prehodnotenie nárokov na tieto dôchodky po opätovnom posúdení invalidity podľa zákona účinného do 30. decembra 2003, teda podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, a to spätne odo dňa, v ktorom došlo k zániku nároku na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok alebo v ktorom teda došlo k zmene jeho sumy.

    Z tohto opätovného posudzovania invalidity sa navrhuje vylúčiť poistencov, u ktorých posudková komisia pred 1. januárom 2004 vyslovila záver, že ich zdravotný stav je trvalý a ktorým sa navrhuje obnoviť výplatu invalidného dôchodku, ktorý predtým poberali. Súčasne sa navrhuje ochrana toho poistenca, ktorá spočíva vlastne v tom, že ak v súčasnosti vyplácaný invalidný dôchodok, v ktorého sume je zohľadnený percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je vyšší ako pôvodne vyplácaný invalidný dôchodok, ponechá sa výplata vyššieho invalidného dôchodku.

    V tejto súvislosti by som si chcela dovoliť pripomenúť, že Sociálna poisťovňa do vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky preskúmala trvanie invalidity podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení, o ktorých Ústavný súd rozhodol, že nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky u 135 474 poberateľov invalidného dôchodku, cca u 27-tisíc poberateľov invalidného dôchodku zmenila jeho výšku alebo odňala invalidný dôchodok. Dňom vyhlásenia Ústavného súdu v Zbierke zákonov Sociálna poisťovňa pozastavila ďalšie preskúmavania invalidity.

    Pokiaľ ide o zmenu invalidity na nižší stupeň bolo prehodnotených 12 907 invalidných dôchodkov, na vyšší stupeň 4 283 dôchodkov a neuznaná invalidita bola v 10 282 prípadoch. Pokiaľ ide o finančné dopady v prípade teda spätného doplatenia všetkým dotknutým poberateľom invalidných dôchodkov, dopad na výdavky Sociálnej poisťovne predstavuje 876 686-tisíc, od 1. augusta za každý mesiac predstavuje navýšenie 38 602-tisíc korún.

    Uvedené princípy, o ktorých som hovorila, sa navrhuje uplatniť aj na vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky po poistencovi, ktorý zomrel po preskúmaní trvania invalidity podľa nových kritérií s určením percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Prehodnotenie nárokov na invalidné dôchodky sa navrhuje vykonať na podnet poistenca alebo z podnetu Sociálnej poisťovne a prehodnotenie nárokov na pozostalostné dôchodky sa navrhuje vykonať na podnet žiadateľa.

    Z dôvodu zabezpečenia právnej istoty poistencov, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok z právnych vzťahov vzniknutých pred 1. januárom 2004, a z dôvodu zamedzenia ohrozenia základných ľudských práv predkladáme návrh zákona na skrátené legislatívne konanie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani ministerka. Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci a bývanie pánovi poslancovi Róbertovi Madejovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, vážení páni ministri, pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 39 z 5. septembra 2006 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona odporučili schváliť tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky svojím uznesením č. 16 zo 6. septembra 2006, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením č. 23 zo 6. septembra 2006 a nakoniec Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie svojím uznesením č. 9 zo 7. septembra 2006.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona v znení schválených doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 až 8 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Róberta Madeja na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 10 zo 7. septembra 2006.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem veľmi pekne pani ministerke aj pánovi spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom je

    informácia o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2006 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2006.

    Materiál vlády ste dostali ako tlač 36.

    Dávam slovo podpredsedovi vlády a ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky Štefanovi Harabinovi a prosím ho, aby tento materiál uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, informácia o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2006 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2006 sa na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladá na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky informovať Národnú radu o aproximačných nariadeniach vlády vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania.

    Podľa čl. 7 ods. 2 ústavy možno prevziať právne záväzné akty ES a EÚ prostredníctvom zákonov alebo aproximačných nariadení vlády. Využitie aproximačných nariadení vlády je limitujúce, nakoľko nimi nie je možné upraviť kompetencie orgánov a ani sankcie, pričom práve sankcie sú jednou z podmienok náležitého preberania smerníc Európskeho spoločenstva alebo vykonania implementačných opatrení k nariadeniam alebo rozhodnutiam Európskeho spoločenstva. Aj napriek tejto skutočnosti vláda Slovenskej republiky prijala do účinnosti spomínaného zákona, ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády, viac ako 300 aproximačných nariadení.

    V hodnotenom období vláda prijala a bolo vydaných 127 aproximačných nariadení vlády. V prílohe č. 2 sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády, ktoré vláda predpokladá prijať v druhom polroku 2006. Celkom ide o 29 aproximačných nariadení.

    Vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcií Európskej únie sa dá predpokladať, že bude nutné prijať viaceré aproximačné nariadenia vlády aj nad rámec tohto zámeru. Odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky, aby vzala informáciu na vedomie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pán podpredseda vlády za uvedenie materiálu. Prosím teraz povereného člena ústavnoprávneho výboru poslanca Gábora Gála, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto materiálu vo výbore.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, predmetnú informáciu predkladá vláda Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    V polročných intervaloch je vláda povinná písomne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o vydaných aproximačných nariadeniach v uplynulom období a súbežne predložiť zámer ich prijímania v najbližšom roku.

    Platný zákon vymedzil oblasti, v ktorých vláda môže nariadenia vydávať, podmienky ich vydávania a tiež kontrolný mechanizmus. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona Národná rada môže po prerokovaní požiadať vládu, aby právnu úpravu navrhovanú ako aproximačné nariadenie predložila ako návrh zákona.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval predmetnú informáciu 4. septembra 2006 na svojej 3. schôdzi a uznesením č. 9 odporúča Národnej rade informáciu vziať na vedomie.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte k tomu bodu rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ďakujem, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem pekne pánovi podpredsedovi vlády aj spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k rokovaniu o

    správe o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2005.

    Správu ste dostali ako tlač 31 a spoločnú správu výborov ako tlač 31a.

    Správu uvedie guvernér Národnej banky Slovenska pán Ivan Šramko. Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám podľa § 3 ods. 1 zákona o Národnej banke Slovenska správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2005.

    Ekonomický a menový vývoj v roku 2005 bol charakterizovaný spomalením cenového rastu, akceleráciou ekonomickej aktivity, ako aj pokračujúcou konsolidáciou verejných financií. Od začiatku roku 2005 Národná banka Slovenska v súlade s menovým programom do roku 2008 začala realizovať stratégiu inflačného cielenia v podmienkach ERM2. Základnou kotvou menovej politiky sú stanovené cieľové hodnoty pre vývoj inflácie v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z členstva v Európskej únii a zámerom vytvárať podmienky na prijatie spoločnej meny. NBS si stanovila cieľ pre medziročnú mieru inflácie meranú harmonizovaným indexom pod 2,5 % v decembri roku 2006, pod 2 % k decembru 2007 a 2008.

    Hodnota medziročnej inflácie stanovená k decembru 2005 na úrovni 3,5 % plus-mínus polpercentuálneho bodu mala rovnako charakter cieľa. Slovensko súčasne spravilo významný krok k prijatiu spoločnej meny, keď v novembri 2005 sa stalo členom mechanizmu výmenných kurzov ERM2. Centrálna parita bola stanovená na úrovni 38,455 Sk za euro.

    V dôsledku nižšieho rozsahu úprav regulovaných cien v porovnaní s rokom 2004 došlo už začiatkom roku 2005 k spomaleniu medziročnej miery inflácie. Dezinflačný vývoj však nastal aj v tzv. trhovej zložke inflácie, keď jadrová inflácia poklesla na úroveň eurozóny. Naopak, prorastový vplyv na cenový vývoj mal v druhom polroku rast cien energií, ktorý sa okrem vyšších cien pohonných hmôt od 3. štvrťroku prejavil aj v úpravách regulovaných cien. Kým v letných mesiacoch dosahovala priemerná miera inflácie hodnoty blízko dvoch percent, dokonca roku vzrástla na 3,9 %. Napriek tomu, že rast inflácie v závere roka bol ovplyvnený faktormi, ktoré sú mimo dosahu Centrálnej banky a sú definované ako výnimky z plnenia inflačného cieľa, nachádzala sa koncoročná inflácia pod hornou hranicou cieľového pásma pre rok 2005.

    Ekonomický rast sa v roku 2005 podľa revidovaných údajov v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšil o 0,7 % na 6,1 %, čo bola najvyššia úroveň od roku 1996. Štruktúra ekonomického rastu bola vyvážená a ovplyvnená tak domácim, ako aj zahraničným dopytom, akcelerácia dynamiky hrubého domáceho produktu súvisela predovšetkým s rýchlejším rastom domáceho, ale aj investičného dopytu.

    Menová politika Národnej banky Slovenska bola v prostredí ekonomického rastu zameraná na udržiavanie cenovej stability a plnenie inflačného cieľa nielen pre rok 2005, ale aj v strednodobom horizonte.

    Začiatkom roku 2005 Národná banka Slovenska reagovala na nadmerný apreciačný tlak na výmenný kurz slovenskej koruny. Príliš rýchle zhodnocovanie výmenného kurzu nezodpovedalo rovnovážnym trajektóriám, nadhodnotený kurz tak mohol viesť neopodstatnenému zníženiu inflácie na úkor ekonomického rastu a súčasne vytváralo sa riziko korekcie v budúcnosti s dopadom na plnenie strednodobých cieľov. Na túto situáciu Národná banka Slovenska reagovala jednak realizáciou devízových intervencií, ale aj operáciami na korunovom trhu. S účinnosťou od 1. 5. Národná banka rozhodla o znížení základnej úrokovej sadzby o 1-percentuálny bod na 3 %. Apreciačný tlak sa následne zastavil a čiastočne došlo ku korekcii predchádzajúceho vývoja. Výmenný kurz sa opätovne výrazne posilnil po vstupe do ERM2.

    Ako som už spomenul, až do leta pretrvával dezinflačný vývoj, keď medziročná miera inflácie dosahovala úroveň eurozóny. Tomu zodpovedalo aj nastavenie kľúčových sadzieb na relatívne nízkej úrovni. Úpravy regulovaných cien, najmä cien energií sa začali realizovať od septembra. Okrem priameho dopadu na cenový vývoj súčasne vytvárali riziko vzniku sekundárnych inflačných efektov.

    Záverom môjho príhovoru by som vás rád uistil, že Národná banka Slovenska bude aj naďalej dôsledne realizovať menovú politiku tak, aby napĺňala zákonom stanovený cieľ udržiavania cenovej stability.

    Vážená Národná rada, dámy, páni, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Prosím teraz predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Jozefa Buriana, predsedu tohto výboru, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vám prečítal spoločnú správu o menovom vývoji Slovenskej republiky za rok 2005.

    Spoločnú správu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 22 z 27. júla 2006 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody do 4. septembra 2006.

    Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripravil spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výsledky rokovania výborov. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 27. júla 2006 č. 22 určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali správu o menovom vývoji Slovenskej republiky za rok 2005 s týmito výsledkami: Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesenie č. 16 zo dňa 4. septembra 2006, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesenie č. 13 zo dňa 4. septembra, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesenie č. 9 zo dňa 4. septembra 2006.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré určenú správu prerokovali a svojimi uzneseniami ju zobrali na vedomie, zároveň určili Národnej rade Slovenskej republiky správu o menovom vývoji v Slovenskej republike na rok 2005 vziať na vedomie. Zo strany výborov Národnej rady ani poslancov neboli predložené iné stanoviská, pripomienky či pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 a 5 schválil spoločnú správu uznesením č. 19 zo dňa 4. septembra 2006. Určil poslanca Jozefa Buriana za spoločného spravodajcu výborov. Výbor ho poveril, po prvé, predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, po druhé, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej. Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenskej republiky Ivan Šramko správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej správy.

    Ďakujem, pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem guvernérovi aj spravodajcovi, ale zároveň vzhľadom na to, že pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je

    správa o stave a vývoji slovenského finančného trhu za rok 2005 a túto správu ste dostali ako tlač 32 a spoločnú správu máte ako tlač 32a, tak opäť poprosím pána guvernéra Národnej banky Ivana Šramka, aby túto správu uviedol.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som podľa zákona č. 747 o dohľade nad finančným trhom predniesol správu o vývoji slovenského finančného trhu za rok 2005.

    Národná banka prevzala od 1. januára 2006 kompetencie jednotného regulátora a orgánu dohľadu nad finančným trhom. Predkladaná správa sa týka roku 2005 a je jedným z prvých výsledkov práce jednotného dohľadu nad finančných trhom. Charakteristika slovenského finančného trhu je asi nasledujúca.

    Dominantné postavenie, aj keď s klesajúcim podielom si udržal bankový sektor, ktorý tvoril až 84 % z celkového objemu aktív a spravovaného majetku finančného sektora. Okrem pohľadávok voči klientom narástol z hodnoty 442 mld. korún v decembri na 559 mld. korún a v decembri 2005, čo predstavuje medziročnú zmenu o 26 %. Silný ekonomický rast a zlepšenie finančnej situácie v jednotlivých ekonomických sektoroch sa podpísali pod vysoký nárast objemu úverov poskytnutých klientom bankami. Pozitívne trendy sa prejavili na zvýšení poskytnutých úverov takmer vo všetkých sektoroch.

    Rast bol ovplyvnený najmä úvermi domácnostiam, ktorých objem sa medziročne zvýšil zo 117 mld. Sk na 167 mld. Sk, teda o 43 %. V roku 2005 pokračoval nárast zdrojov zo zahraničných bánk. Aj napriek ich absolútnemu a relatívnemu, absolútnemu medziročne z 208 mld. na 365 a relatívnemu medziročne o 75 %, nárastu je pre stabilitu sektora podstatné, že väčšina bánk disponuje dostatočnými domácimi zdrojmi od klientov potrebnými na financovanie rastu úverov. Svedčí o tom podiel úverov voči klientom na vkladoch od klientov, ktorý bol v decembri 2005 na úrovni 66 %. Vklady domácností tvoriace hlavnú časť pasív a ktoré počas roka klesali sa vďaka prudkému nárastu v decembri 2005 vrátili na januárovú úroveň, teda 26 % celkových pasív.

    Rástol aj poisťovací sektor, jeho najdôležitejší sledovaný ukazovateľ – predpísané poistné vzrástol v roku 2005 o 7,5 % a dosiahol hodnotu 52 mld. korún. Spomalil sa rast neživotného poistenia, ktoré medziročne rástlo len o 3,5 %, naopak, zvýšil sa rast životného poistenia s medziročným rastom na 13,5 %. Zvýšil sa záujem o kolektívne investovanie a dôchodkové sporenie. V sektore kolektívneho investovania vzrástla čistá hodnota majetku spravovaného v podielových fondoch počas roku 2005 až o 80 % zo 69 mld. Sk v decembri 2004 na 124 mld. Sk v decembri 2005.

    Nastali však zmeny v štruktúre fondov. Investori svoje nové prostriedky postupne začali ukladať do rizikovejších fondov. Rok 2005 bol aj prvým rokom praktického uplatnenia dôchodkovej reformy. V tomto roku začali správcovské spoločnosti zhromažďovať prvé príspevky na dôchodkové účty a ku koncu roku spravovali už 9 mld. korún.

    Zvýšila sa ziskovosť inštitúcií finančného trhu, ako aj výnosov z majetku spravovaného vo väčšine fondov. V porovnaní s rokom 2004 bol bankový sektor ziskovejší o 16 %, sektor poisťovní o 24 %. Stúpala výkonnosť vybraných fondov kolektívneho investovania, najmä rizikovejších fondov. Medziročne rástla výnosnosť majetku vo fondoch do fondov zo 4 % na 15 %, v zmiešaných fondoch z 5 % na 12 %, v akciových fondoch z 9 % na 24 %. Klesla v dlhodobých fondoch z 5 na 4 % a vo fondoch peňažného trhu z 3 na 2 %.

    Vystavenie sa rizikám jednotlivých sektorov finančného trhu sa v roku 2005 výrazne nezmenilo. Rast ziskovosti a dostatočná úroveň vlastných zdrojov vytvárala predpoklad o schopnosti subjektov finančného trhu zvládnuť potenciálne riziká, ktorým je trh vystavený.

    Vážené dámy, vážení páni, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán guvernér. Dávam slovo predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Jozefovi Burianovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu o stave a vývoji slovenského finančného trhu za rok 2005, ktorú pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody do 4. septembra 2006. Tieto správy boli prerokované v súlade s rokovacím poriadkom. Neboli žiadne pripomienky, a preto odporúčam Národnej rade, aby správu o vývoji slovenského finančného trhu za rok 2005 zobrala na vedomie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne? Nie. Uzatváram možnosť. Pán guvernér, chcete využiť svoju možnosť vystúpiť ešte? Nie. Ďakujem pekne. Pán spravodajca, nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ešte predtým, kým budeme pokračovať ďalším bodom programu – Ročná správa o výsledku hospodárenia Eximbanky, vás chcem požiadať o všeobecný súhlas so zmenou v programe. Podľa dohody z poslaneckého grémia sme mali o 11.00 hodine hlasovať o prerokovaných bodoch programu. Vzhľadom na to, že nám zostáva ešte uviesť štyri materiály, ktoré sú uvedené v programe pod bodmi číslo 28, 29, 30, 31, chcem požiadať o všeobecný súhlas, aby sme pokračovali v rokovaní o týchto bodoch a potom, keď prerokujeme aj tieto body, hlasovali o všetkých bodoch programu, ktoré sme prerokovali. Potom urobili kratšiu obedňajšiu prestávku a pokračovali riadne o 14.00 hodine v zmysle schváleného programu. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas na takýto spôsob?

  • Všeobecný súhlas.

  • Ďakujem vám veľmi pekne.

    Budeme pokračovať ďalším bodom programu, a to je

    ročná správa o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 2005.

    Správu ste dostali ako tlač 33 a spoločná správa výborov ako tlač 33a. Správu uvedie generálny riaditeľ Eximbanky pán Ladislav Vaškovič. Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som stručne uviedol správu o výsledku hospodárenia Eximbanky za rok 2005.

    Táto správa bola prerokovaná v Dozornej rade, bola pripomienkovaná všetkými rezortnými ministerstvami, bola pripomienkovaná aj na ministerstve financií a hospodárstva a schválená vo vláde.

    Podľa tejto správy podpora exportu cez Eximbanku v roku 2005 dosiahla 70,222 mld. Sk, čo je vlastne 7,1 % z exportu Slovenskej republiky. Ide o prekročenie rozpočtovanej hodnoty o 4,2 mld. korún. Táto podpora bola dosiahnutá cez bankové činnosti a poisťovacie činnosti, pričom cez bankové činnosti bol podporený export v objeme 51,067 mld. korún a v poisťovacích činnostiach v objeme 19,155 mld. korún. Z hľadiska podpory poistením išlo o poistenie obchodovateľného rizika v objeme 17,080 mld. korún a neobchodovateľného rizika v objeme mierne prevyšujúcom 2 mld. korún.

    Bilančná suma Eximbanky ku koncu roka dosiahla sumu 7,541 mld. korún, čo je rádovo o 346 mil. korún viac, ako predpokladá rozpočet. Hospodárili sme s fondmi, dvomi druhmi, so zverenými zdrojmi financovania, tu nedošlo k zmene v týchto fondoch, keďže sme nedostali žiaden príspevok zo štátneho rozpočtu, a s vlastnými zdrojmi financovania, kde bolo navýšenie o 132 mil. korún z nerozdeleného zisku minulých rokov. Hospodársky výsledok bol 43,7 mil. korún, čo je prekročenie rozpočtovanej hodnoty o 17,3 %. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Poprosím teraz určeného spravodajcu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Jozefa Mikuša, aby nás informoval o výsledku prerokovania. Pán poslanec Mikuš. Pán poslanec Mikuš!

  • Hlasy v sále.

  • Jáj, Jozef Mikuš, pardon, prepáč, Tibor, ospravedlňujem sa (smiech), pardon, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás oboznámil so spoločnou správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre hospodársku politiku o výsledku prerokovania ročnej správy hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 2005, ktorú máme pod tlačou 33a.

    Predseda Národnej rady ju pridelil svojím rozhodnutím č. 23 z 27. júla obidvom výborom, ktoré ju prerokovali v stanovenom termíne do 4. septembra 2006. Obidva výbory a gestorský výbor navrhujú, a teda gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu navrhujú Národnej rade vyjadriť súhlasné stanovisko k návrhu uznesenia, ktoré je súčasťou spoločnej správy.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu, písomne sa neprihlásil nikto. Dávam možnosť prihlásiť sa ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Pán navrhovateľ, pán riaditeľ, chcete vystúpiť? Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať rokovaním o

    ročnej účtovnej závierke Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2005.

    Materiál ste dostali ako tlač 34, spoločná správa výborov má číslo 34a.

    Poprosím teraz prezidenta Fondu národného majetku pána Petra Šimka, aby uviedol materiál. Chcem vás zároveň poprosiť o pokoj v rokovacej sále. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, podľa § 23 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v platnom znení Fond národného majetku Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie ročnú účtovnú závierku za rok 2005.

    Predkladaná ročná závierka je riadna individuálna závierka za Fond národného majetku Slovenskej republiky. Bola zostavená za účtovné obdobie od 1. 1. do 31. 12. 2005. Účtovná závierka Fondu národného majetku vyjadruje finančnú situáciu k 31. decembru a výsledky činnosti fondu za rok 2005. Účtovnú závierku Fondu národného majetku tvorí súvaha Fondu národného majetku, výkaz o tvorbe a použití majetku fondu a výkaz o nákladoch na správnu činnosť fondu. Ročnú účtovnú závierku za rok 2005 overila na základe výberového konania audítorská firma. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi pánovi poslancovi Milanovi Rehákovi, aby podal správu o prerokovaní materiálu vo výboroch.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán prezident, dámy a páni, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2005.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady k návrhu ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2005, je to tlač 34.

    Návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku za rok 2005 bol predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe § 32 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 44 z 8. augusta 2006 pridelil návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku za rok 2005 na prerokovanie vo výboroch, a to vo výbore pre financie, rozpočet a menu a vo výbore pre hospodársku politiku. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku na vypracovanie spoločnej správy o výsledku prerokovania vo výboroch a predloženie návrhu uznesenia Národnej rade Slovenskej republiky. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh neprerokovali. Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v rozhodnutí predsedu Národnej rady svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská: Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 4. septembra 2006 a uznesením č. 11 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh ročnej účtovnej závierky, ktorá vykazuje celkový stav aktív a pasív vo výške 121 470 362-tisíc korún, schváliť.

    Výbor Národnej rady pre hospodársku politiku prerokoval návrh 4. septembra 2006 a uznesením č. 16 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov a poslancov k parlamentnej tlači neboli predložené.

    Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady, ktorým bol návrh pridelený, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku za rok 2005 schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy. Spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu ročnej účtovnej závierky majetku Fondu národného majetku za rok 2005 schválil gestorský výbor uznesením č. 23 zo 4. septembra 2006. Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu a poveril ho právomocami podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, to je z mojej strany všetko, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Chce sa predkladateľ alebo spravodajca ešte vyjadriť? Ak nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a nasleduje

    výročná správa o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2005.

    Správu máte ako tlač č. 35 a spoločnú správu výborov ako tlač 35a.

    Prosím teraz ešte raz pána prezidenta Fondu národného majetku Petra Šimka, aby nás informoval o výročnej správe.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, už podľa citovaného zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v platnom znení predkladá Fond národného majetku Slovenskej republiky v zmysle § 32 ods. 3 citovaného zákona návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku za rok 2005. Tento materiál bol prerokovaný vo vláde a táto ho odporučila predložiť na rokovanie Národnej rady.

    Predložený materiál obsahuje návrh uznesenia Národnej rady, predkladaciu správu a výročnú správu o činnosti fondu.

    Výročná správa pozostáva z troch častí. Prvá popisuje činnosť orgánov fondu, v druhej časti takej obšírnejšej sú popísané hlavné aktivity Fondu národného majetku za rok 2005 a v tretej časti je rozobraté hospodárenie fondu za rok 2005.

    K tej činnosti orgánov sa nebudem bližšie vyjadrovať, tam je to podrobne popísané, k hlavným aktivitám fondu za rok 2005, je tam popísaná činnosť jednotlivých odborných útvarov a sekcií. K najvýznamnejším a najväčším transakciám, ako všetci dobre viete, v roku 2005 patrilo podpísanie zmluvy o kúpe akcií týkajúcich sa predaja 66-percentného podielu na základnom imaní spoločnosti Slovenské elektrárne, akciová spoločnosť, Bratislava talianskou firmou ENEL.

    Ďalšia činnosť fondu bola zameraná predovšetkým na vydanie 11 rozhodnutí o privatizácii, ktoré sa týkali spoločnosti SAP.

    V ďalšej to bolo vypracovanie postupu pri naložení s majetkovou účasťou Fondu národného majetku v teplárenských spoločnostiach, potom vypracovanie a schválenie postupu a spôsobu naloženia s 51-percentnými majetkovými účasťami fondu v energetických podnikoch a distribučných spoločnostiach, uspokojenie reštitučných nárokov oprávnených osôb formou vydania cenných papierov, zmenky a pokračovanie bezodplatných prevodov akcií vodárenských spoločností na mestá a obce. Takisto fond pokračoval vo vyplácaní dlhopisov, a to aj po uplynutí premlčania nároku oprávnených osôb.

    Veľmi významnou akciou bolo postúpenie pohľadávok fondu formou verejnej súťaže na uzavretie zmluvy o budúcej zmluve o postúpení pohľadávok fondu. Táto bola aj zrealizovaná. K 31. 12. 2005 bolo v portfóliu fondu 111 akciových spoločností a majetkové účasti fondu predstavovali 51 536 340 kusov akcií. Z evidovaného počtu mal fond účasť vyššiu ako 50 % zo základného imania a len v 36 spoločnostiach.

    Ako som už uvádzal, v roku 2005 fond prvýkrát pristúpil k postúpeniu svojich pohľadávok verejnou súťažou, čo mu umožňuje § 29 citovaného zákona. Na postúpenie boli schválené pohľadávky v účtovnej hodnote 15 797 613-tisíc korún. Súťaž bola ukončená a zmluva bola podpísaná vo februári 2006.

    Čo sa týka hospodárenia fondu, tak celkové príjmy fondu dosiahli v roku 2005 výšku 17 331 024-tisíc Sk. Najvýznamnejšiu príjmovú položku, ktorú tvorí až 95 % príjmu, predstavovali príjmy z dividend zo spoločností, v ktorých mal fond majetkovú účasť. Výdavky fondu v roku 2005 dosiahli sumu 15 430 407-tisíc Sk. Podstatnú časť výdavkov 14 806 880-tisíc korún, čo zodpovedá až 95 % z celkových výdavkov fondu, predstavovali úhrady podľa § 28 ods. 3 písm. b) citovaného zákona, t. j. použitie majetku fondu v súlade s rozhodnutiami vlády Slovenskej republiky. To by na úvod stačilo.

  • Ďakujem pekne, pán prezident. Poprosím spoločného spravodajcu pána poslanca Milana Reháka, aby informoval o výsledku prerokovania vo výboroch.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán prezident Fondu národného majetku, milé dámy, vážení páni, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2005, je to tlač 35.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku za rok 2005. Návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku za rok 2005 bol predložený na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe § 32 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 45 z 8. augusta 2006 pridelil návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2005 na prerokovanie vo výboroch aj v gestorskom výbore do 4. septembra 2006 Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a poveril ho vypracovaním spoločnej správy o výsledku prerokovania vo výboroch a predloženie návrhu uznesenia Národnej rade Slovenskej republiky. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh neprerokovali. Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Výbory, ktorým bola pridelená parlamentná tlač na prerokovanie zaujali nasledovné stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 4. septembra 2006 a uznesením č. 12 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky výročnú správu, ktorá vykazuje príjmy vo výške 17 331 024-tisíc Sk a výdavky vo výške 15 430 407-tisíc Sk schváliť.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval návrh 4. septembra 2006 a uznesením č. 17 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky výročnú správu schváliť. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy výborov a poslancov k parlamentnej tlači neboli predložené.

    Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh pridelený, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku za rok 2005 schváliť a prijať uznesenie, ktoré je v prílohe spoločnej správy. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2005 bola schválená uznesením č. 24 zo dňa 4. septembra 2006.

    Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a poveril ho právomocami podľa § 79 ods. 5. To je z mojej strany všetko, pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Chce predkladateľ alebo spravodajca ešte vystúpiť? Ak nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vyčerpali sme program, tak ako sme sa na ňom dohodli, pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

    Poprosím vás, pani poslankyne, páni poslanci, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v rokovaní 4. schôdze hlasovaním.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

    Ako o prvom budeme hlasovať o návrhu uznesenia k správe o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2005 spolu s návrhom programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2007, obsahujúcim predpokladanú sumu rozpočtových prostriedkov potrebných na jej realizáciu (tlač 46).

    Poprosím teraz spoločného spravodajcu pána Tomáša Galbavého, aby uviedol hlasovanie.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol hlasovanie.

    Pán predseda, prosím vás, dajte hlasovať, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie informáciu – správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí.

  • Hlasovanie.

  • Prítomní 132, za 131, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie k správe o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí.

    Budeme pokračovať hlasovaním o návrhu uznesenia k správe o priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy a o postupe prác pri obnove území postihnutých živelnou pohromou (tlač 47).

    Prosím teraz povereného spravodajcu, člena výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pána poslanca Lebockého, aby uviedol hlasovanie.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky v nasledovnom znení: „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy a o postupe prác pri obnove území postihnutých živelnou pohromou.

    Zároveň odporúča vláde Slovenskej republiky po a raz ročne predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy a o postupe prác pri obnove území postihnutých živelnou pohromou.

    Po druhé, vypracovať spoločný postup rezortov Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na realizáciu opatrení zabraňujúcich šíreniu biotických škodlivých činiteľov a požiarov a predložiť ho Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Národná rada Slovenskej republiky zároveň ukladá Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody vykonávať kontrolu priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy a postup prác pri obnove území postihnutých živelnou pohromou.“

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 136 za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie k správe o priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy a o postupe prác pri obnove území postihnutých živelnou pohromou.

    Budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, je to tlač 62, ktorý prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní.

    Spoločný spravodajcom je pán poslanec Róbert Madej, ktorého prosím, aby uviedol hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden pán poslanec. V spoločnej správe sa nachádza osem pozmeňujúcich návrhov.

    Prosím, dajte hlasovať o všetkých pozmeňujúcich návrhoch uvedených v spoločnej správe s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Takže hlasujeme spoločne o všetkých pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy s odporúčaním schváliť.

    Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomní, 137 za, 1 sa zdržal.

    V skrátenom legislatívnom konaní sa nepoužívajú obmedzenia pre druhé a tretie čítania, takže podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona. Otváram rozpravu v treťom čítaní, pardon. Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Neboli podané žiadne návrhy. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomní, 138 za.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Ďalej budeme pokračovať hlasovaním o návrhu uznesenia k informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2006 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2006, je to tlač 36.

    Dávam slovo poverenému členovi ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Gáborovi Gálovi.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Prečítam návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2006 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2006.

    „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2006 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2006.“

    Pán predseda, prosím, dajte o tomto hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomní, 133 za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie, ktorým Národná rada uvedenú informáciu vzala na vedomie.

    Teraz chcem požiadať predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Jozefa Buriana, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k správe o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2005, je to tlač 31.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol hlasovanie k správe o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2005.

    V diskusii nevystúpil nik, neboli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, preto dovoľte, aby som vás, pán predseda, požiadal o hlasovanie, aby správu o menovom vývoji zobrala Národná rada na vedomie.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomní, 136 za.

    Konštatujem, že sme prijali uznesenie k správe o menovom vývoji v Slovenskej republike za rok 2005.

    Budeme pokračovať a opäť požiadam pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Buriana, aby uviedol hlasovanie k návrhu uznesenia k správe o stave a vývoji slovenského finančného trhu za rok 2005, je to tlač 32.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol správu o stave a vývoji slovenského finančného trhu za rok 2005. V rozprave nevystúpil nikto, nikto nepodal žiadny pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh, preto žiadam vás, pán predseda Národnej rady, aby ste dali hlasovať, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie túto správu.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 135 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie k správe o stave a vývoji slovenského finančného trhu za rok 2005.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia k ročnej správe o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 2005, je to tlač 33. A teraz už dúfam, správne požiadam kolegu Jozefa Mikuša, aby ho uviedol. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ktoré je prílohou spoločnej správy 33a, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje ročnú správu o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 2005 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 138 za.

    Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie k ročnej správe o výsledku hospodárenia Exportno-importnej banky Slovenskej republiky za rok 2005.

    Pokračujeme hlasovaním o návrhu uznesenia k ročnej účtovnej závierke Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2005, je to tlač 34.

    Poprosím spoločného spravodajcu pána poslanca Milana Reháka, aby uviedol hlasovanie.

  • Áno, ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2005, ktoré je súčasťou tlače 34a spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 138 za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie k ročnej účtovnej závierke Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2005.

    Teraz požiadam pána poslanca Milana Reháka, aby uviedol dnešné posledné hlasovanie o návrhu uznesenia k výročnej správe o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2005.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu uznesenia k návrhu výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2005, ktorá je súčasťou spoločnej správy, tlač č. 35a, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 134 za, 3 sa zdržali.

    Konštatujem, že Národná rada schválila uznesenie k výročnej správe o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2005.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pani poslankyňa Laššáková, procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne za slovo. V mene troch poslaneckých klubov SMER – sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Ľudová strana – HZDS podávam podľa § 24 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku návrh, aby sme do programu 4. schôdze Národnej rady zaradili bod – Návrh na voľbu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, ktorý máte ako tlač č. 67. Súčasne navrhujem, aby sme tento bod prerokovali a tajné hlasovanie vykonali dnes 7. septembra spolu s ostatnými tajnými hlasovaniami po bode Interpelácie poslancov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas?

  • Všeobecný súhlas.

  • Ďakujem pekne. Voľbu vykonáme...

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ešte predtým, ako preruším rokovanie pred obedňajšou prestávkou, vám chcem zrekapitulovať, na čom sme sa dohodli. Budeme pokračovať v rokovaní schôdze o 14.00 hodine hodinou otázok, budeme pokračovať interpeláciami a po ukončení tohto bodu programu bude nasledovať hlasovanie o zaradení do stálych delegácií a potom tajné, jednotlivé tajné hlasovania, tak ako sú uvedené v programe schôdze s doplnením, ktoré sme práve schválili, a to bod, v ktorom budeme ešte tajne hlasovať o riaditeľovi Národného bezpečnostného úradu naraz. Čiže dnes poobede by sme, predpokladám, mohli uskutočniť všetky tieto hlasovania aj tajné voľby. Ďakujem vám zatiaľ pekne, budeme pokračovať o 14.00 hodine. Prerušujem rokovanie.

  • Obedňajšia prestávka.

  • Prerušenie rokovania o 11.36 hodine.

  • Tretí deň rokovania

    4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dnešné popoludňajšie rokovanie 4. schôdze, ktoré otváram, začneme pravidelným bodom

    hodina otázok.

    Dovoľte mi niekoľko poznámok na úvod. Je to po prvýkrát v novom volebnom období, chcem preto upriamiť vašu pozornosť na niektoré skutočnosti, a to najmä, chcem upozorniť nových pánov poslancov, pani poslankyne, že podľa § 131 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku by mali byť otázky stručné a mali by aj umožniť stručnú odpoveď a z technických dôvodov by mala byť každá otázka napísaná na určenom tlačive maximálne v rozsahu 5 riadkov. Každá otázka musí byť napísaná a predložená osobitne. Upozorňujem na to aj preto, že niektoré otázky, aj tie, ktoré boli vyžrebované, sú relatívne komplikované a do budúcnosti to môže spôsobovať problém. Samozrejme, rešpektoval som, že začíname, ale do budúcnosti naozaj vás chcem požiadať, aby sme sa držali príslušného § 131 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku.

    Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 14 otázok predsedovi vlády a členom vlády 54 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie.

    Chcem upozorniť, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, nebudú členovia vlády odpovedať.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pán predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil a svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pána Dušana Čaploviča, ktorého poprosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády Slovenskej republiky a v znení § 130 ods. 7 a v znení § 131 ods. 7 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomného ministra zahraničných vecí pána Kubiša budem zastupovať ja, neprítomného Františka Kašického bude zastupovať minister pán Robert Kaliňák a neprítomného ministra zdravotníctva pána Valentoviča bude zastupovať pani ministerka Viera Tomanová.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Chcem vás požiadať, aby ste teraz v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované pánu predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka, ktorá bola vyžrebovaná pre pána premiéra, je od pána poslanca Martina Fronca: „Pán premiér, z vášho vyjadrenia v médiách som sa dopočul, že sa chystáte zrušiť krajské školské úrady. Aký prínos pre školstvo a aké finančné úspory z ich zrušenia očakávate?“

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Vážený pán poslanec, vychádzajúc z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2006 až 2010, je úlohou tejto vlády v záujme racionalizácie štátnej správy urobiť analýzu činnosti krajských školských úradov a, podčiarkujem, postupnými krokmi vykonať opatrenia s cieľom zefektívniť riadenie a správu regionálneho školstva.

    Ako jeden z prvých krokov vláda Slovenskej republiky navrhuje vykonať systémové opatrenia v oblasti financovania neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení v nadväznosti na decentralizáciu financovania v oblasti školstva. V tejto súvislosti vláda Slovenskej republiky navrhne také legislatívne opatrenia, ktoré v súlade s princípmi fiškálnej decentralizácie zabezpečí financovanie uvedených neštátnych základných umeleckých škôl a neštátnych školských zariadení z výnosu dane z príjmov územnej samosprávy s predpokladanou účinnosťou od 1. 1. 2007. Týmto krokom sa zmenší objem činnosti krajských školských úradov o financovanie uvedených neštátnych škôl a školských zariadení.

    Ďalším krokom bude priame poskytovanie finančných prostriedkov z ministerstva školstva na samosprávne kraje s účelovým určením na financovanie škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Následne vláda Slovenskej republiky po prerokovaní so zástupcami orgánov územnej samosprávy prehodnotí možnosť presunúť z niektorých ďalších kompetencií v oblasti výkonu štátnej správy v školstve a z krajských školských orgánov konkrétne na orgány územnej samosprávy. Týmito krokmi chce vláda zefektívniť riadenie a správu školského systému vrátane krajských školských úradov.

  • Ďakujem. Pán poslanec, môžete položiť doplňujúcu otázku v rozsahu dvoch minút. Zapnite, prosím, pána poslanca Fronca.

  • Ďakujem pekne.

    Pán podpredseda vlády, musím povedať, že ste mi neodpovedali na to, pretože otázka neštátnych školských zariadení je iná otázka. Mimochodom, z 38 miliárd to predstavuje 0,5 druha miliardy, čiže to je z toho veľkého celku veľmi malá čiastka. Ale rád by som vám povedal, a v dobrom, čo si myslím, že po prvé neušetríte tým nič. Nechajte si od pána ministra školstva zistiť, koľko stoja mzdové náklady pracovníka školského úradu na obci a koľko pracovníka krajského školského úradu. To je po prvé.

    Po druhé štát, ako sa bude musieť starať o školy, kde sú deti s postihnutím, tam jedno dieťa stojí napríklad, keď ide o autistu, stá tisíce korún a obce by to určite nerobili podľa mňa v tomto prípade tak, ako to dokáže urobiť štát. Tak isto školy, ktoré vznikli na základe medzinárodných zmlúv.

    A tretia vec, ktorú by som rád povedal, ma trochu prekvapuje tento postup z vašej strany, pretože istú štátnu ingerenciu, si myslím, že v školstve treba. A toto je vlastne postup, ktorým sa štát zbavuje zodpovednosti za školu. Nemyslím, že je to dobré a nie je to ani vlastné podľa mňa strane, akou ste vy, to znamená strana ľavicového typu. Krajské školské úrady som presadil možno aj napriek niektorým členom koalície v minulosti, preto som presvedčený, že štát istú ingerenciu má mať v oblasti vzdelávania, aby mohol vykonávať aj štátnu politiku. A mnohé krajiny, uvediem ako príklad Anglicko, ktoré veľmi ťažkým spôsobom sa snaží zaručiť, aby z toho rozdrobeného systému školstva vytvorilo systém, kde istá ingerencia štátna je. Z tohto pohľadu som vám to chcel povedať, pretože si myslím, že ten postup, ak by sa tu udial, nebol by v prospech nášho vzdelávacieho ...

  • Prerušenie vystúpenia po uplynutí časového limitu.

  • Teraz budem, pán poslanec, hovoriť za seba, lebo pán premiér tu nie je, ale musím zopakovať, čo sa uvádza v programovom vyhlásení vlády.

    My skutočne chceme prehodnotiť túto činnosť a myslím si, že činnosť aj špecializovanej štátnej správy a teraz konkrétne, krajských školských úradov si žiada prehodnotenie a predovšetkým v tej oblasti, aby tie zdroje, ktoré idú cez krajské školské úrady, a teraz hovorím, na verejné školy teda regionálneho a obecného charakteru, aby mohli ísť buď priamo na zriaďovateľov a môj osobný názor, najideálnejšie, keby sme dokázali nastaviť tie parametre, ale to je hudba budúcnosti, aby to išlo priamo na jednotlivé školy. To je najideálnejšia cesta, ale, samozrejme, k tomu treba dospieť a naozaj urobiť isté modelové analýzy v tejto oblasti a nakoniec sa rozhodnúť, či ísť touto cestou.

    Je pravda, že v mnohých štátoch Európskej únie a konkrétne, keď ste hovorili o Veľkej Británii, kde mali veľmi decentralizované školstvo, prichádzajú s tendenciou nieže centralizovať, ale istým spôsobom po analýzach, že sa im rozpadá v niektorých oblastiach tá kvalita vzdelávania, chcú v podstate zjednotiť tento systém, aby bola istá ingerencia hlavne zo stránky niektorej časti obsahovej, možnože tých 60 % alebo 50 %, aby sa v podstate aj tá kontrolná činnosť využívania tých prostriedkov, ktoré idú na jednotlivé školy, mohla z verejných zdrojov výraznejšie kontrolovať ako na jednej strane zo strany zriaďovateľov samosprávy, tak zo strany štátu, keď tam tie zdroje verejné idú.

    Opakujem, že treba vážne tieto veci analyzovať, nehovorí sa tam jednoznačne ani o termíne. Ministerstvo školstva dostalo úlohu, aby tieto veci analyzovalo, aby zvážilo, samozrejme, lebo vieme o tom, že tam sú špeciálne školy, o ktorých ste hovorili a vieme, že sú tam školy, ktoré sú z hľadiska medzinárodných zmlúv financované a ktoré majú, nazvime, niekedy nadregionálny charakter a takýmto spôsobom treba tie veci zabezpečovať a ďalej je dôležitá úloha, aby sa nevnímal ten školský úrad len ako distributér peňazí – team provider, že má aj iné úlohy, ako je úloha v podstate aj metodickej činnosti s väzbou na tie rôzne uzlové metodické úrady, ktoré zriaďuje samospráva.

    Ja si stále myslím, že zvýrazniť, samozrejme, pre krajské školské úrady v budúcnosti si bude žiadať aj posúdenie kontrolnej činnosti, pretože potom, keby sme to chceli raz dostať tak, že to bude priamo z rezortu, pôjdu peniaze na školu, tak musí sa zabezpečiť na rezorte nejakým spôsobom kontrola a nebude na to stačiť ani Najvyšší kontrolný úrad a budeme musieť ten systém kontrolný zabezpečiť. Znovu opakujem, je to názor, ktorý sa pripravuje, ktorý sa analyzuje, ktorý sa bude modelovo hodnotiť a vážiť a na základe tohto hodnotenia a tých výsledkov sa rozhodneme ako ďalej.

  • Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Gábor Gál: „Vážený pán premiér, čo je dôvodom toho, že ďalšiu investíciu Samsungu na juhu Slovenska táto vláda nepodporuje?“

  • Vážený pán poslanec, pretože vaše otázky vzájomne – teda ja budem odpovedať, dovolím si aj na tú otázku č. 5, aj tú otázku č. 12, lebo sú v podstate podobné, ale majú trošku inú formuláciu, ale cieľ je v podstate rovnaký. Ja si dovolím, lebo by som stále opakoval, pretože tieto otázky súvisia, dovolím si poskytnúť jednu odpoveď.

    Vláda Slovenskej republiky víta ponuky potenciálnych investorov a dôkladne zvažuje podmienky, za akých poskytne investorom svoju podporu. V súčasnosti rokuje s viacerými investormi, ktorí prejavili záujem o investovanie v Slovenskej republike v rôznych regiónoch. Na druhej strane vláda citlivo zvažuje všetky informácie, ktoré poskytne pred ukončením rokovaní, pretože väčšina investorov si vyhradzuje právo sama oznámiť umiestnenie svojej investície v konkrétnej krajine, či v štáte a často do poslednej chvíle, najmä po skúsenostiach s výkupom pozemkov pre spoločnosť Kia, žiadajú utajiť aj lokalitu, v ktorej predpokladajú umiestnenie svojej investície.

    V priebehu rokovaní potencionálnemu investorovi ponúkame na výber rôzne lokality. Konečné rozhodnutie je však vždy na jeho zvážení. Rád by som pritom pripomenul, že v Slovenskej republike máme viacero lokalít, ktoré sú na tom z hľadiska zamestnanosti v podstate horšie ako okolie Galanty, napríklad Lučenec, Rimavská Sobota, Rožňava a ďalšie, v ktorých by sme tiež radi privítali zvýšený záujem investorov. V tejto súvislosti by som rád pánovi poslancovi pripomenul, že mesto Galanta dostalo významnú podporu na rozvoj regiónu v sume vyše 25 mil. korún, takže vláda robí maximum pre to, aby aj do Galanty a jej okolia prišli investori do stavebne pripravených území. Je však výsostným právom investorov, aby sa sami rozhodli, kde umiestnia svoju investíciu. My im to môžeme poradiť, ale nie nariadiť. Ak sa teda niektorý z investorov rozhodne investovať práve v Galante, vláda je pripravená poskytnúť mu zodpovedajúcu štátnu pomoc. Predseda vlády to vyjadril aj pred niekoľkými dňami počas návštevy Galanty a oficiálneho otvorenia tamojších nových expanzných aktivít Samsungu, pričom poďakoval jeho prezidentovi za investície do hightechnology a vyjadril, že práve investície s vyššou pridanou hodnotou bude táto vláda podporovať.

    A ešte vám odcitujem to, čo je uvedené v programovom vyhlásení tejto vlády za túto oblasť v časti Investície a regionálny rozvoj: „Vláda Slovenskej republiky sa v oblasti investícií zameria na zlepšenie podmienok pre ich podporu pri zachovávaní kontinuity prijatých pravidiel na poskytovanie individuálnej štátnej pomoci s dôrazom na podporu investičných projektov z oblasti znalostnej ekonomiky a projekty s vyššou pridanou hodnotou. Vláda Slovenskej republiky pripraví nový zákon o investičných stimuloch, ktorý zabezpečí rovnoprávnosť domácich a zahraničných investorov a transparentnosť procesu poskytnutia investičných stimulov. Vláda Slovenskej republiky podporí rozvoj priemyselných parkov a priemyselných zón ako nástroj regionálneho rozvoja a zmenšovania disparít medzi jednotlivými regiónmi. Vláda Slovenskej republiky analyticky zhodnotí efektívnosť poskytovania investičných stimulov vo väzbe na regionálny a ekonomický rozvoj Slovenskej republiky“.

  • Ďakujem. Pán poslanec, doplňujúca otázka? Zapnite pána poslanca Gála.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán podpredseda vlády, tie slová, ktoré ste povedali, by potešili každého, kebyže tá realita nebola troška iná. Práve tie mediálne vystúpenia pána premiéra boli iného rázu. Samsung je rozhodnutý. Keď už sa rozhodne pre Slovensko, tak je sčasti rozhodnutý, že tú investíciu by lokalizoval v okolí Galanty práve preto, že tam má logistické centrum a má tam výrobné haly. Ale keď vláda nebude podporovať, lebo tam jasne bolo povedané, že kebyže sa Samsung rozhodne pre Slovensko, vláda by podporovala iný región, inú oblasť. Práve, keď Samsung sa rozhodne, ono to podmieňuje s tým, aby dostal určitú podporu od vlády, rozhodne pre Slovensko, rozhodne sa pre Galantu, tak určite by bolo racionálne od slovenskej vlády, keby túto investíciu podporovala a nie podmieňovala, že dobre, keď prídete na Slovensko, tak by sme vám odporučili nejaký iný región, že pre nich to bude len výhodné, keď tam majú logistické centrum, kam bude prúdiť tovar a odtiaľ bude transportovaný ďalej. Budú tam mať ďalší závod, odkiaľ sa niektoré komponenty budú prevážať do toho ďalšieho závodu. Nebude pre nich veľmi logické, aby kamiónovú dopravu z jedného závodu do druhého zabezpečovali cez nejakých 400, 500 km.

    Prosím preto slovenskú vládu, aby podporovala investíciu Samsungu do Galanty, do okolia Galanty.

  • Ďakujem. Pán podpredseda, budete reagovať?

  • Len krátko, skutočne, pán poslanec, vy dobre viete, že na tom otvorení toho logistického centra som sa zúčastnil aj ja a poznám, bol som na mnohých rokovaniach, poznám celkovú situáciu, kde výrazne podporujeme pri týchto rokovaniach z hľadiska, že som zodpovedný, pre znalostnú spoločnosť ako vicepremiér, práve tie výraznejšie investície, ktoré idú do vývojových a výskumných oblastí a to sa týka, samozrejme, aj týchto významných investícií, ktoré prichádzajú zo zahraničia, pretože karosársko-montážnych podnikov na Slovensku je takmer už dostatok a z toho dôvodu, znovu podčiarkujem, je v rozhodnutí investora, samozrejme, kam svoju investíciu bude orientovať, do ktorej oblasti, to je jeho rozhodnutie, to je po prvé, a my nemôžeme nijakým spôsobom do toho vstupovať. Keď sa investor rozhodne investovať do tej a do tej oblasti, tak my môžeme tú investíciu zvážiť, zvážiť tie podporné investičné stimuly...

  • Pán podpredseda, chcem vás upozorniť, že uplynul čas.

  • Už končím.

  • ... zvážiť tie investičné stimuly a na základe toho rozhodnúť a podporiť takúto investíciu.

  • Ďakujem pekne. Čas určený na odpovede na otázky položené premiérovi uplynul. Ďakujem, pán podpredseda, za vaše odpovede.

    Budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvú otázku položil pán Dušan Jarjabek a je určená podpredsedovi vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny pánovi Dušanovi Čaplovičovi a znie: „Pán podpredseda, čo chce vláda urobiť, aby podnietila záujem bádateľov o skúmanie dejín a slovenskej kultúry a ako umožní prienik výsledkov bádania do podvedomia celej spoločnosti?“

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, vláda, samozrejme, v tejto oblasti môže veľa urobiť a myslím si, pokiaľ mám tie skúsenosti v tejto oblasti, nemusí ani podnecovať záujem bádateľov o skúmanie dejín, či už slovenských alebo stredoeurópskych alebo európskych a samotnej slovenskej kultúry. Som veľmi rád, že za posledné dvadsaťročie nám vyrástla nová, mladá generácia historikov, ktorá má veľký záujem o komplexný výskum slovenských dejín a slovenskej kultúry, teda nielen o kompilácie z publikovaných titulov, to znamená, že z päť titulov napríklad z oblasti dejín bolo zvykovo napísať šiesty titul, to znamená najmä archívny výskum, a to v zahraničí i doma. A v tomto by mohla výraznejšie pomôcť aj Agentúra pre výskum a vývoj pri Ministerstve školstva Slovenskej republiky, keď tam také projekty prídu. Pretože výskumy najmä heuristické v zahraničných archívoch si vyžadujú značné prostriedky a tie, samozrejme, sú potrebné na komplexne pripravené projekty.

    Susedné štáty, ako je Maďarsko, Poľsko a Česká republika, investujú značné finančné zdroje do takéhoto výskumu. Pre slovenské dejiny sú to najmä archívy v Ostrihome a vo Vatikáne, v Budapešti, Krakove, Prahe, Viedni, v Moskve a Berlíne, ale, samozrejme, aj v Londýne, v Paríži a vo Washingtone, pokiaľ ide najmä o najnovšie dejiny 20. storočia. Vláda bude uvažovať aj o udelení grantov na takéto tematické výskumy, nielen však pre inštitúcie, to bola chyba v minulosti, ale na jednotlivcov a kolektívy prostredníctvom interdisciplinárnych projektov.

    Čo sa týka prieniku výsledkov bádania do spoločnosti, musíme napríklad významnejšie podporiť také renomované časopisy, ktoré v minulosti podporu dostávali aj z ministerstva školstva, ale treba ešte výraznejšie ich podporiť, ako sú časopis História alebo Historická revue, ale aj programy dokumentárne, cielené v tejto oblasti pre Slovenskú televíziu verejnoprávnu a Slovenský rozhlas.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Moja podotázka sa mala týkať práve toho grantového systému, ale vzhľadom na to, že pán podpredseda vlády hovoril aj o tejto oblasti, tak skutočne chcem sa len poďakovať a chcem len veriť, že sa tento systém, o ktorom ste hovorili, pán podpredseda, bude týkať aj verejnoprávnej inštitúcie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalšiu otázku položil pán poslanec Pado a je určená podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky Štefanovi Harabinovi a znie: „Vážený pán minister, pri vašom vystúpení počas prerokúvania PVV 4. 8 2006 ste povedali: Keď o takmer 10 000 páchateľov je stále na slobode viac a nie sú odsúdení doposiaľ. Na moju otázku, pán minister, ako viete, že na slobode je 10 000 páchateľov, ak ich súd neodsúdil? ste odpovedali: Ako vyplýva zo štatistickej ročenky, na tých číslach si trvám. Štatistická ročenka, na ktorú sa odvolávate, hovorí: prehľad o trestnej agende na okresných súdoch; počet vecí a osôb vo veciach; SR rok 2006 došlých vecí: 31 499, osôb: 39 778; vybavených+vecí: 28 697, osôb: 35 944; nevybavených+vecí: 19 648, osôb: 26 937. Pán minister, čo vás oprávňovalo tvrdiť, že o takmer 10 000 páchateľov je stále na slobode viacej a nie sú odsúdení doposiaľ? To v SR už neplatí, že páchateľom je ten, kto je právoplatne odsúdený? V SR neplatí prezumpcia neviny? Toto je oficiálny postoj ministra spravodlivosti a vlády SR?“

  • Vážený pán poslanec, musím konštatovať, že ste skutočne venovali pozornosť môjmu vystúpeniu v rozprave k programovému vyhláseniu vlády, čo ma úprimne teší, nie však natoľko zase, ale na druhej strane, aby ste mali dôvod podozrievať mňa či dokonca vládu z porušovania zásady prezumpcie neviny, tú si veľmi ctím a ona ináč vyplýva aj z iných mojich rozhodnutí celkom flagrantne. Ako som vo svojom vystúpení povedal, že v roku 2005 bolo na slobode o takmer 10 000 páchateľov viac, než to bolo v roku 2001, resp. že neboli odsúdení, moje vyjadrenie bolo potrebné brať v celom kontexte a nie odvolávať sa výlučne na porušovanie prezumpcie neviny. V tomto prípade išlo z mojej strany jednoznačne iba o obrazné vyjadrenie, že o toľkom počte vecí nebolo rozhodnuté. Porovnával som totiž naraz počty neskončených vecí na okresných súdoch, a to za prvý a posledný rok 5-ročného sledovaného obdobia, teda rok 2001, rok 2005. Porovnaním prvého a posledného roku sa ukázal nárast nevybavených vecí o cca 10 000. Môžem však uviesť presné číslo, podľa Štatistickej ročenky za rok 2005 ide o 9 481 vecí. Pre vašu presnejšiu informáciu ide o údaj uverejnený na str. 43 citovanej ročenky. Avšak na vami položenú otázku musím reagovať aj protiotázkou. Z akých prameňov ste čerpali údaje, ktoré označujete ako Štatistickú ročenku za rok 2006? Taká ročenka bude totiž k dispozícii až v prvom polroku 2007. Predpokladám, že aj u vás došlo k nepresnému vyjadreniu, zrejme ste mysleli na údaje na str. 53, avšak ročenky za rok 2005. Čerpali ste teda z rovnakého zdroja ako ja. Na rozdiel odo mňa ste však vychádzali iba zo stavu za rok 2005. V tom prípade sú počty skutočne podstatne nižšie, ale na druhej strane nedávajú celkový obraz o reálnom stave nevybavených trestných vecí, resp. ich stúpajúcich tendencií. Toto bola podstata problému v danej problematike, na ktorú som poukazoval a ktorý považujem za potrebné riešiť z titulu neúmerného množstva neskončených vecí a prieťahov v súdnom konaní, za ktoré v Štrasburgu platíme nehorázne sumy.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, doplňujúca otázka. Nech sa páči, zapnite pána poslanca Pada.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo.

    Pán podpredseda vlády, no nemajte mi za zlé, iste aj v mojom prípade došlo k nesprávnemu číslu, je to z roku 2005, ako hovoríte, ale pokiaľ by to bolo tak, ako ste vraveli, alebo ako vravíte, mohli ste reagovať na moju doplňujúcu otázku už pri vašom vystúpení pri programovom vyhlásení vlády a povedať to, čo ste povedali teraz. A nie povedať, trvám na tých číslach. Ja som sa pýtal, na základe čoho môžete povedať, že na slobode je takmer 10 000 páchateľov viac. Ja trvám na tom, že páchateľ je ten, kto je odsúdený. A toto nie sú odsúdení. Ja hovorím o tom, o ničom inom nehovorím, pán podpredseda vlády. A keď už sme pri tom, pri počte nevybavených spisov, tak treba povedať, že v porovnaní s rokom 2001 v roku 2005 bolo oveľa viac došlých spisov a oveľa viac bolo spisov aj vybavených, takže treba spomenúť aj tieto údaje. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, trvám na tom, čo som povedal, lebo páchateľ je vždy ten, kto spáchal trestný čin a právoplatne odsúdený je až ten, čo má v rukách rozsudok. A my sme hovorili o páchateľoch a nie o právoplatne odsúdených. Takže v tomto smere medzi nami neexistuje žiaden rozpor.

  • Hlasy z pléna.

  • Pán minister, poprosím vás o pokoj. Ďakujem.

    Budeme pokračovať ďalšou otázkou, ktorú položil pán poslanec Tibor Lebocký ministrovi pôdohospodárstva pánu Miroslavovi Jureňovi. Otázka znie: „Ako plánujete pomôcť neštátnym subjektom, ktoré sú rozhodnutiami štátnej správy životného prostredia obmedzované pri obhospodarovaní vlastného majetku, ba čo viac, obmedzenia vytvárajú podmienky pre následné poškodzovanie ich majetku v dôsledku požiarov.“

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, myslím, že veľmi správna otázka, veľmi dôležitá. Je skutočne situácia, keď zákon č. 543/2002 Z. z. umožňuje vstupovať organizáciám do rozhodovacieho procesu a ovplyvňovať dianie, resp. ovplyvňovať majetok všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorý sa obhospodaruje užívateľmi, buď štátnymi lesmi, resp. lesmi TANAP-u. V tejto súvislosti, keďže ide o dosť závažný problém, som inicioval 31. 7. vo vláde Slovenskej republiky a bola zriadená komisia pod uznesením č. 665 na riešenie problematiky racionálneho využívania lesných a poľnohospodárskych pozemkov.

    Táto komisia začala pracovať, vytvorila si 4 pracovné skupiny. Prvá skupina sa zameriava na ochranu lesných a poľnohospodárskych pozemkov pred požiarmi, druhá skupina sa zameriava na správu drobných vodných tokov a ochranu pred povodňami, tretia skupina sa zaoberá tým, čo je teda v názve komisie, a štvrtá skupina sa zaoberá ochranou manažmentom chránených živočíchov a rastlín.

    V tejto súvislosti teda je dôležité povedať, že sa tomu podrobne venujeme. V týchto súvislostiach, čo som hovoril i v doobedňajšom vystúpení, keď sme hodnotili kalamitu vo Vysokých Tatrách, aj kalamity, ktoré boli v Nízkych Tatrách, sme v týchto súvislostiach teda konštatovali, že budeme intenzívne na tom pracovať a zároveň som doobeda aj povedal, že sme sa dohodli s ministrom životného prostredia s pánom Izákom, že 14. septembra, tento mesiac spoločne navštívime Tatranský národný park a tu priamo na mieste spoločne sa presvedčíme o situácii, konkrétne teda v TANAP-e a spoločne prijmeme konkrétne opatrenia tak, aby sme veci, ktoré tu niekoľko, môžem už povedať, dva roky ležia zanedbané, aby sme ich pohli dopredu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Doplňujúca otázka.

  • Ďakujem. Vážený pán minister, pripravili ste určitý postup, ktorý je bezpochyby správny. Dovoľte mi, aby som vyslovil presvedčenie a som naozaj osobne presvedčený, že najdôležitejším bodom vašich prijatých opatrení je práve to stretnutie v Tatrách s pánom ministrom životného prostredia na tvári miesta a držím vám teda palce, aby ste sa naozaj dohodli a aby ste veľmi rýchlo prijali také opatrenia, aby sa naozaj tým požiarom a nielen požiarom, ale aj následným škodám biotického charakteru, aby sme naozaj zabránili. Ďakujem.

  • Budete reagovať, pán minister?

  • Nie, ďakujem. Ďakujem, vážený pán poslanec.

  • Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Dušan Jarjabek a je smerovaná k podpredsedovi vlády pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny k pánovi Dušanovi Čaplovičovi a znie: „Pán podpredseda, v petržalskom Sade J. Kráľa stojí základný kameň pamätníka slovenského vysťahovalectva. Kedy tam bude aj onen pamätník?“

  • Vážený pán poslanec, podľa informácií, ktoré aj mám a ktoré som si aj vyžiadal a, samozrejme, ktoré aj poznám, pretože som sa tento rok zúčastnil na pamätnom stretnutí pri tomto pamätníku 5. júla na Deň sv. Cyrila a sv. Metoda, tak podľa tých údajov, ktoré sú uvedené a sú k dispozícii a každý má možnosť si ich pozrieť aj na internetovej stránke, pamätník sa navrhuje, ako ste správne povedali na druhej strane dunajského nábrežia, teda v Sade J. Kráľa v Petržalke a kde práve sa nachádza z 5. júla 2000 ten pamätný kameň, na ktorý upozorňujete, že tam už dosť dlho trčí a že sa nič v tej oblasti nerobí. Ide skutočne o 4,5-tonový kus neopracovaného červeného mramoru z maďarského Tardosa, ktorý darovali tamojší Slováci pre tento pamätník. Úlohu koordinátora prípravy a realizácie pamätníka prevzalo na seba Združenie nezávislých expertov pre otázky dejín a života zahraničných Slovákov, ktorého vkladom je bezplatné vypracovanie úvodného projektu. Ten úvodný projekt je vypracovaný, pripravený a, samozrejme, teraz nastáva cesta realizácie a vybavovania ďalších krokov, ktoré sú potrebné pri výstavbe tohto pamätníka.

    Organizáciu ďalších realizačných činností chce združenie zabezpečovať v spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom, v minulosti už to podporil aj bývalý župan pán Roman, a s týmto sa aj stotožňuje terajší predseda Bratislavského samosprávneho kraja, ktorý túto aktivitu podporuje, ďalej s Krajanským múzeom Matice slovenskej, Združením spolkov Slovákov z Juhoslávie, Rumunska, Maďarska a Bulharska, Spoločnosťou priateľov Slovákov v Poľsku a ďalšími štátnymi i neštátnymi inštitúciami a organizáciami a, samozrejme, aj občianskymi združeniami.

    Z hľadiska finančného zabezpečenia predpokladajú najmä účasť štátu podporenú štátnymi, tam by malo byť viaczdrojové financovanie, teda štátnymi z verejných zdrojov príspevok, ďalej samosprávnymi prostriedkami, konkrétne ide o Bratislavský samosprávny kraj a mimovládnymi organizáciami a jednotlivcami v Slovenskej republike. Najdôležitejším zdrojom financovania budúceho pamätníka sa stala celonárodná a celosvetová zbierka, ktorá sa nazýva Sami sebe.

    Treba povedať, že iniciatíva pokračovania tohto projektu je na strane uvedeného združenia, ktoré som spomenul, do istej miery odborne prepojeného aj s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ďalej samotného tohto združenia a prirodzene aj ďalších aktivít, s ktorými je toto združenie v kontakte. Chcel by som zopakovať, že táto požiadavka, na ktorú ste upozornili, sa nachádza aj medzi závermi a odporúčaniami ostatnej Stálej alebo poslednej Stálej konferencie Slovenská republika a Slováci žijúci v zahraničí, ktorá sa konala v dňoch 12. až 13. mája tohto roku v Bratislave. Je na týchto troch uvedených subjektoch, ktorých som spomenul, aby spoločne pripravili komplexný materiál o pamätníku. Iniciatíve sa nikdy medze nekladú, len nie je potrebné všetko nechať v tej teoretickej alebo deklaratívnej rovine, ale treba pristúpiť ku konkrétnym skutkom. A keďže Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí je orgánom štátnej správy, je v tejto veci pre vládu Slovenskej republiky hlavným partnerom a v prípade písomného materiálu jeho predkladateľom. Bežnejším a odporúčaným spôsobom by bolo vypracovanie žiadosti o finančnú dotáciu na tento projekt práve zo strany Svetového združenia Slovákov v zahraničí a v rámci toho grantového systému, ktorý sa trošku obohatil a takýto projekt by som výrazne a osobne veľmi rád podporil.

    Ďakujem vám pozornosť.

  • Ďakujem. Doplňujúca otázka. Nie.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Pado podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky Štefanovi Harabinovi a znie: „Vážený pán minister, pri vašom vystúpení počas prerokúvania programového vyhlásenia vlády 4. augusta 2006 ste povedali: Keď o takmer 10 000 páchateľov je stále na slobode viac a nie sú odsúdení doposiaľ. Na moju otázku, pán minister...

  • Hlasy a šum v sále.

  • Aha.

    Takže budeme pokračovať ďalšou otázkou, ktorú položil pán Dušan Jarjabek, ten je tu, pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi školstva Jánovi Mikolajovi a znie: „Pán minister, v akom horizonte bude ministerstvo školstva riešiť naliehavú potrebu investovať do skvalitnenia podmienok pre vysokoškolskú prípravu mladých umelcov? Mám na mysli najmä rekonštrukciu Fakulty dramatických umení v Banskej Bystrici.“

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán poslanec, budem veľmi stručný, stavba je zaradená do menovitého zoznamu stavieb na obdobie rokov 2005 až 2007 s celkovým investičným nákladom 39,5 mil. Sk, k dnešnému dňu je prestavaných 15 mil. Sk, zvyšných 24,5 mil. Sk bude prestavaných podľa plánu do konca budúceho roka.

  • Ďakujem. Doplňujúca otázka.

  • Pán minister, ďakujem veľmi pekne za informáciu a zároveň potvrdzujem teda kolegom z fakulty, že by boli veľmi radi, keby ste na túto fakultu zavítali a zoznámili sa na prahu miesta s tým, čo tam v skutočnosti existuje. Takže, prijmite to v tejto chvíli ako pozvanie a ďakujem za odpoveď.

  • Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Köteles ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomírovi Vážnemu. Znie: „V akej fáze je výstavba cestnej komunikácie Košice - Miskolc a kedy budú odovzdané do užívania obchvaty obcí Tornaľa, Figa, Ožďany - a predpokladám, že má byť - Žiar nad Hronom a nie Ždiar nad Hronom?“

    Pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni poslanci, pani poslankyne, vážení kolegovia, samozrejme, vážený pán poslanec Köteles, na prvú časť otázky ohľadom nového cestného prepojenia medzi Košicami a Miskolcom môžem dať len čiastočnú odpoveď a to za úsek na slovenskom území, t. j. medzi Košicami a štátnou hranicou Slovenská republika - Maďarská republika, nadväzný úsek po Miskolc zabezpečuje maďarská strana.

    Ja som deklaroval to, že musíme sa dohodnúť na medzinárodnom memorande s maďarskou stranou, mám sa v októbri stretnúť s ministrom hospodárstva a dopravy Maďarskej republiky a tam si máme zadefinovať termín, v ktorom maďarská strana dokončí úroveň komunikácie po slovensko-maďarskú hranicu a na tento termín sa naladí aj slovenská strana. Slovenská strana má dobudovať na tomto úseku približne 14,5 km, čiže je to pre nás podstatne jednoduchší problém, ako pre maďarskú stranu, ktorá má vybudovať medzi Miskolcom a slovensko-maďarskou hranicou vyše 60 km, ale v zásade či maďarská strana, ak maďarská strana urobí štvorpruh po naše hranice, slovenská strana tých 14,5 km takisto v tom termíne, ktorý v tom medzinárodnom memorande alebo v tej dohode bilaterálne medzi Maďarskom a Slovenskou republikou zadefinujeme, čiže do tohto termínu urobí aj slovenská strana štvorpruh. Ak maďarská strana bude deklarovať dvojpruh, my takisto urobíme dvojpruh do toho termínu, ktorý bude v tej medzinárodnej dohode. V zásade je to rýchlostná cesta R4. Investorsky túto cestu zabezpečuje Národná diaľničná spoločnosť, zabezpečuje ju zatiaľ v polovičnom profile, aktuálna je príprava v štádiu rozpracúvania dokumentácie pre územné rozhodnutie. Naše stanovisko je to, že stavebné povolenie by sme chceli zabezpečiť v roku 2007 a v roku 2008 by mala začať stavba ako-taká a skončiť by mala v roku 2010. V prípade, že maďarská strana bude deklarovať termín skorší pre tých 64 km, samozrejme, vieme sa my naladiť v skoršom termíne v úrovni komunikácie, v úrovni toho cestného telesa v takom istom, ako bude maďarská strana, ako maďarská strana potvrdí.

    Reálne termíny, čo sa týka tej ďalšej časti otázky, to je obchvat Tornaľa, Figa, Ožďany a Žiar nad Hronom. Obchvat obce Tornaľa bude ukončený, hovorím o pol profiloch, lebo tak je to aj rozvrhnuté, to je na rýchlostnej komunikácii R2, obchvat obce Tornaľa je rozostavaná stavba, bude ukončená v októbri 2006, obchvat obce Figa bude ukončený do konca roku 2007 s tým, že táto stavba má začať v októbri 2006, momentálne na spadnutie je už ukončenie tendra na túto stavbu, medzinárodného tendra. Obchvat obce Ožďany – bude ukončená stavba v októbri 2006. Výstavba obchvatu Žiaru nad Hronom to sú dve polohy, neviem, na ktorú konkrétne sa pán poslanec pýta, ale bude to R2 a táto výstavba by mala prebiehať v rokoch 2009 až 2012, je to 6,6 km úsek, alebo je to na R1, táto časť sa delí na, je to tiež ľudovo nazvané obchvat Žiaru nad Hronom, ale je to prvá etapa Žarnovica - Šášovské Podhradie a druhá etapa Žarnovica - Žiar a druhá etapa je Žiar - Šášovské Podhradie. Obidve tieto stavby by mali byť skončené do roku 2010, takto je to v pláne ministerstva dopravy, ako aj Národnej diaľničnej spoločnosti.

    To je toľko k otázke č. 7.

  • Pán poslanec Köteles, chcete doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán minister, boli ste veľmi konkrétny a takto sme získali už prvýkrát prehľad o tom, o konkrétnych zámeroch vlády Slovenskej republiky ako riešiť túto podľa nás veľmi tvrdú situáciu, ktorá vládne na juhu Slovenska.

    Dovoľte mi položiť ešte jednu takú doplňujúcu otázku, možno bude moc konkrétna. Sme presvedčení, že blahobyt našich regiónov súvisí s tým, ako vytvárame tam cestnú infraštruktúru. Pre nás najtvrdší oriešok – Horský prechod Soroška, či existujú určité zámery vlády Slovenskej republiky ako to riešiť?

  • Jednoznačne existujú. Zatiaľ som zadal nejakú štúdiu uskutočniteľnosti, aby sme, lebo najdôležitejšie je vybrať optimálny variant, taký, aby vyhovoval všetkým, ktorý, samozrejme, taký nikdy nebude, ale nejaké optimum a je to asi 6 km dlhý tunel, je jeden variant a druhý variant je pokúsiť sa riešiť túto komunikáciu tak, že bude v podstate skoro v osi železnice, to znamená, že nebude tam tunel, ale bude to krajom toho kopca nejako riešené, alebo toho prechodu kopca Sorošky riešené, to znamená na estakáde. Samozrejme, tunel je drahší aj z hľadiska výstavby, aj z hľadiska budúcej prevádzky je pomerne nákladný. Tá estakáda je lacnejšia aj z hľadiska výstavby, aj z hľadiska budúcej prevádzky s tým, že ak nám nevyjde estakáda, tak budeme musieť pristúpiť k tunelu, ale do roku 2010 nepredpokladáme dokončenie, chceme len urobiť prípravu aj tohto úseku tak, aby sa v ďalšom volebnom období dal zrealizovať. Dovtedy chceme, to je aj v programovom vyhlásení vlády, odstrániť bodové závady na úseku R2, rýchlostnej cesty R2, to znamená Zvolen - Košice a Soroška patrí medzi tieto bodové závady na tejto komunikácii, čiže chceme tam vo väčšej miere doplniť ten tretí predbiehací pruh v tých komplikovaných úsekoch, ale vlastná realizácia tejto stavby bude až po tomto volebnom období, resp. po roku 2010.

    Ale uvažujeme o tom, je to v prípade, že sa dobuduje do roku 2010 R1 a R2 v tých veciach, ktoré máme v programovom vyhlásení vlády, ostal by jediný problémový úsek Soroška a musíme sa aj s týmto úsekom vysporiadať.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšia otázka je od pána poslanca Csákyho tiež pre vás a znie: „Vážený pán minister, kedy sa začne konečne realizácia obchvatu okolo obce Figa na južnej rýchlostnej komunikácii?“

  • Myslím, že som odpovedal v tej otázke 7, ale projekt Figa – obchvat bol schválený ministerstvom dopravy na spolufinancovanie zo Štrukturálneho fondu európskeho regionálneho rozvoja na programovacie obdobie 2004 až 2006. Stavbu pripravuje Národná diaľničná spoločnosť, momentálne prebieha ten medzinárodný tender a podľa doterajších indícií by mal byť podpis zmluvy do 10. 9. 2006, možno to bude o týždeň neskôr, ale lehota viazanosti ponúk je koniec septembra, čiže do tohto termínu sa bude musieť uzatvoriť zmluva v prípade, že nebudú podané námietky uchádzačov. Zatiaľ to vyzerá tak, že ani tieto námietky nebudú a je tam dokonca veľmi priaznivá cena za tento úsek, ktorou som prekvapený aj ja, že za túto cenu sa to bude robiť, čiže ani žiadne pochybnosti nemám, že by tam bol, dochádzalo k nejakej maximalizácii ziskov, čiže nič nebráni v tom, aby táto stavba bola začatá a ukončená tak, ako som povedal v predchádzajúcej otázke.

  • Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem.

    Budeme pokračovať otázkou pani poslankyne Sárközy takisto pre pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií: „Vážený pán minister, aký osud bude mať rýchlostná komunikácia R7?“

  • Šum v sále.

  • Pán minister, ešte kým odpoviete, vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať o pokoj v rokovacej sále. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Toto je citlivejšia otázka, ale, samozrejme, musíme sa aj touto zaoberať. V materiáli Nový projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 162/2001, boli zadefinované diaľničné ťahy D1 až D4 v rozsahu 659 km a rýchlostné cesty R1 až R6 v rozsahu 874 km. V nasledujúcom materiáli Správa o plnení aktualizovaného nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením 1051/2004, bol navrhnutý na študovanie ťah rýchlostnej cesty Bratislava – Lučenec s pracovným označením R7. To chcem zdôvodniť, povedať, že ešte to nemá ani oficiálny názov R7 a takisto R7 nemožno považovať za vládou schválený projekt a vládou schválenú súčasť siete rýchlostných ciest. V zásade, ako som už odpovedal na otázku č. 7, náš rezort pripraví na rokovanie vlády v roku 2007 nový aktuálny program prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na ďalšie obdobie a v tomto materiáli budú zhodnotené reálne možnosti financovania programu, priority, reálne dopravné potreby a vypracovaná štúdia aj tohto ťahu s pracovným označením R7. O predmetnej otázke náš rezort rozhodne na základe posúdenia uvedených aspektov.

    Chcem len zagarantovať to, že budeme v plnej miere brať do úvahy uplatnenie koeficientu IRR. Je to taký vzťah medzi efektivitou výstavby, jej potrebou, nehodovosťou aj vlastnou cenou a ak nám tento koeficient vyjde priaznivo z celého diapazonu Slovenska, ak teda potreba tohto ťahu R7 vznikne pozitívnejšie ako niektorých iných ciest, ja určite sa zasadím za to, aby sa tento úsek zaradil do projektu výstavby diaľnic na Slovensku. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, doplňujúca otázka? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, ďakujem za vašu odpoveď. Túto otázku som položila okrem iného aj preto, že tá situácia na tejto ceste, a keď beriem len tú časť od Dunajskej Stredy do Bratislavy, je takmer neudržateľná. Tí, ktorí denne cestujú z Dunajskej Stredy, zo Šamorína, ale aj z priľahlých obcí, ktoré patria do extravilánu Bratislavy, Dunajská Lužná alebo Rovinka je to za normálnych okolností cesta, ktorá by mala trvať 20 minút. V rannej a večernej špičke to trvá vyše hodiny. Takže veľmi vás prosím o to, táto cesta podľa mojich vedomostí a vy ste mi dali inú odpoveď, bola súčasťou Národného referenčného plánu, takže by som bola rada, keby to bolo zohľadnené a dostala táto cesta prioritu práve z tých dôvodov, čo som teraz uviedla.

  • Uvedomujem si citlivosť tejto problematiky. Chcem len skonštatovať ešte raz to, že budeme to posudzovať na základe toho koeficientu IRR, pretože momentálne najproblematickejším úsekom na Slovensku je Žilina – Martin, kde je skoro 22 000 vozidiel za 24 hodín. Dochádza tam k smrteľným nehodám a jednoducho ten problém je podstatne väčší. Ale napriek tomu všetkému chcem ubezpečiť, že v prípade, že nám ten koeficient IRR vyjde na túto cestu priaznivejšie ako u iných, tak dáme tejto ceste prioritu s tým, že je to vzťah medzi efektivitou tej výstavby, vzťah medzi nehodovosťou, vzťah medzi cestou a to je taký zložitý mechanizmus, ale nechceme určite tento ťah dávať do zabudnutia a chceme mu dať plnú váhu s tým, že v Národnom strategickom referenčnom rámci ťah R7, samozrejme, ostáva, ale cítim aj vašu otázku, že by ste to chceli, aby to začalo zajtra, pozajtra, ale Národný strategický referenčný rámec je na roky 2007 až 2013. Čiže, ona spokojne môže sa začať pripravovať až voľakedy v 2012, čo by som tiež nechcel. Určite budeme sa týmto zaoberať a do nového aktualizovaného projektu výstavby diaľnic zhodnotíme aj túto situáciu a pokúsime sa ju zaradiť čo možno najskôr tak, aby bolo rovnocenne pokryté aj toto územie s ostatými časťami Slovenska.

  • Ďakujem, pán minister.

    Otázku č. 10 položil poslanec Ján Kvorka ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Viere Tomanovej. Otázka znie: „Pani ministerka, ktorej skupiny poberateľov starobného dôchodku sa bude týkať vládny návrh zákona o poskytovaní vianočného príspevku?“

  • Ďakujem pekne. Musím povedať, že vládnym návrhom zákona o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodkov, ktorý je v súčasnosti v legislatívnom konaní, sa bude poskytovať príspevok poberateľom starobných dôchodkov, invalidných dôchodkov a poberateľom sociálnych dôchodkov, a to tým, ktorým sú vyplácané Sociálnou poisťovňou. Okrem tejto skupiny budú poberateľmi príspevku k dôchodku aj poberatelia dôchodkov poskytovaných zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov priznaných podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, ktoré vyplácajú príslušné orgány silových rezortov.

    Pokiaľ ide o týchto poberateľov, bude sa vyplácať tým poberateľom, ktorí majú trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky a ktorých suma či dôchodku alebo pri súbehu viacerých dôchodkov nepresiahne sumu 10 345 korún. Súčasne sú ustanovené pásma výšky, a to 20, 40 a 60 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve, pričom výška príspevku by mala byť rozdielna, a to, samozrejme, v závislosti od výšky dôchodku. Malo by to byť 2 000 korún, 1 750 korún a 1 500 korún. Pri stanovovaní výšky týchto príspevkov sme vychádzali, samozrejme, zo skutočnosti, že prvá skupina dôchodcov či už starobných dôchodcov, poberateľov starobných dôchodkov, invalidných dôchodkov má v rámci pomoci v hmotnej núdzi aj ďalšiu pomoc, o ktorú sa teda môžu uchádzať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Hluk v sále.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka. Pýtam sa pána poslanca Kvorku, či chce položiť doplňujúcu otázku. Zapnite mikrofón, prosím.

  • Chcem sa poďakovať pani ministerke. Jej odpoveď bola dostačujúca. Už nemám doplňujúcu otázku. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Otázku č. 11 položil pán poslanec Kvorka, ale tá otázka je totožná, takže pravdepodobne pán poslanec netrvá na tom, aby odpovedala na ňu pani ministerka. Rovnako otázka č. 12, ktorú položila pani poslankyňa Laššáková, je totožná.

    Takže, ak dovolíte, by sme prešli – ešte máme sedem minút – na otázku č. 13, ktorú položila pani poslankyňa Monika Smolková ...

  • Je pani poslankyňa Monika Smolková v sále? Ďakujem.

  • ... ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomírovi Vážnemu a táto otázka znie: „V Programovom vyhlásení vlády ste deklarovali prijatie účinných opatrení na ochranu cestnej siete pred neúmerným preťažovaním a poškodzovaním. Môžete bližšie špecifikovať, o aké opatrenia pôjde?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. V súčasnosti v spolupráci s Výskumným ústavom dopravy v Žiline pripravujeme novú koncepciu výkonu úradného váženia nápravových tlakov nákladných vozidiel na území Slovenskej republiky tak, aby zabezpečovala komplexnú ochranu cestnej siete bez rozdielu, kto je vlastníkom alebo správcom. Jej základom bude výkon váženia na pevných dynamických váhach v kombinácii s mobilnými prenosnými váhami. Podkladom pre jej účinnosť bude zmena platnej legislatívy a účinnejšia spolupráca so silovými zložkami Slovenskej republiky. To sme mysleli v programovom vyhlásení vlády, pretože je to traumatický bod vhodného budúceho prevádzkovania diaľnic aj rýchlostných ciest, ako aj ciest I. a II. triedy, pretože naša legislatíva, žiaľbohu, je taká, že veľakrát sa stane, že ide zahraničný kamión, príde po rakúske hranice, idú dva, na hraniciach to preložia na jeden, pretože vedia, že na Slovensku máme v tejto oblasti banánovú republiku a preťažený kamión pokračuje cez Slovensko na sever. Tie nápravové tlaky nám tak ničia naše cesty, že vznikajú tie neúmerne veľké koľaje a jednoducho je to, niekde to hraniční aj s bezpečnosťou cestnej premávky. Z politického hľadiska si myslím, že máme teraz podstatne väčší priestor na to, aby sme sa dohodli. Myslím tým konkrétne ministerstvo dopravy a ministerstvo vnútra. O dva týždne pán minister vnútra, ešte o tom nevie, ale mu to poviem, by sme mali mať stretnutie na úrovni ministrov, aby sme odstránili veľa takýchto bodov k lepšej koordinácii a lepšej spolupráci medzi ministerstvom dopravy a ministerstvom vnútra, aby sa nedialo to, čo sa deje teraz. Jednoducho, musíme tú spoluprácu naladiť úplne inak, pretože silová zložka sama nevie kamión odvážiť a zase naše zložky vedia kamión odvážiť, ale nevedia ho nejako lepšie pokutovať a nejaké lepšie represie tam dať. Momentálny stav je taký, a to tí Turci, Bulhari a všetci, čo ničia naše cesty preťaženými kamiónmi, veľmi dobre vedia, že my vieme dať iba pokutu a on sa usmeje, resp. pokutu ako zahraničný nezaplatí. Tú pokutu vieme dať vtedy, keď donesieme mobilné váhy Národná diaľničná spoločnosť, ktoré máme a vieme to robiť a je pri tom aj policajt, ktorý tento úkon zabezpečí. Problém je ten, že musíme mať v zákone zadefinovaný tvrdý represívny postih v prípade, že nájde sa preťaženie nápravového tlaku na kamióne, tento kamión musí byť odstavený a posúdené toto vozidlo ako nespôsobilé cestnej premávky. Tým pádom nemôže pokračovať v doprave a v doprave môže pokračovať až vtedy, keď bude spôsobilé cestnej premávky, to znamená, nápravový tlak bude taký, aký povoľuje norma a aký povoľuje konštrukcia tej dopravnej cesty, po ktorej on ide. Je nám jedno, či tam bude viezť banány, ktoré sa pokazia. Jednoducho, bude musieť zavolať druhý kamión z Turecka, rozložiť ten náklad aj na ten druhý a keď sa toto stane dva – trikrát, tak už si všetci veľmi rýchlo rozmyslia a, samozrejme, tie koľajnice po tých cestách budú odstránené.

    Takto na pohľad sa to zdá veľmi jednoduché, ale je za tým kus roboty ohľadne legislatívy, ohľadne aproximácie tej legislatívy aj súladu so smernicami Európskej komisie, ale budeme na tom pracovať a myslím si, že do roka vyriešime aj tento problém ohľadne preťažovania našich ciest nápravovými tlakmi, neúmernými nápravovými tlakmi kamiónovej dopravy. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Chcem sa opýtať pani poslankyne Smolkovej, či chce dať doplňujúcu otázku. Nechce.

    Takže pristúpime ešte k otázke č. 14, ktorú položila pani poslankyňa Anna Szögedi ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pánovi Vážnemu. Otázka znie: Vážený pán minister, kedy sa začne konečne realizácia obchvatu okolo obce Figa na južnej rýchlostnej komunikácie. Opäť sme na tú otázku odpovedali. Takže pravdepodobne, ďakujem pekne, pán minister.

    Tak musíme pristúpiť k otázke č. 15, ktorú položil pán poslanec Tibor Lebocký ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky Miroslavovi Jureňovi a otázka znie: „Ako plánujete pomôcť neštátnym subjektom, ktoré sú rozhodnutiami štátnej správy životného prostredia obmedzované pri obhospodarovaní vlastného majetku v chránených územiach a v dôsledku meškania v spracovaní kalamity sú potenciálnym zdrojom ohrozenia zdravých lesov škodlivým hmyzom a požiarmi.“

    Nech sa páči, pán minister.

  • To bolo otázka, na ktorú som už odpovedal.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Takže pristúpime k otázke č. 16. Otázku položil pán poslanec Pelegrini ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky Ľubomírovi Vážnemu. Otázka znie: „V akom štádiu sú práce na úseku R1 Beladice – Tekovské Nemce, ktorý býva často označovaný aj ako cesta smrti. Bude dodržaný pôvodný harmonogram výstavby a ako bude tempo jeho plnenia ovplyvnené úspornými opatreniami v štátnom rozpočte v rámci kapitoly MDPT SR?“

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Tak ako som predtým povedal v zmysle materiálu Správa o plnení aktualizovaného nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky uznesením 1051 z novembra 2004, bola stavba R1 Beladice – Tekovské Nemce navrhnutá na začatie v roku 2006. Žiaľbohu, stav prípravy tejto stavby je v súčasnosti na úrovni vypracúvania dokumentácie pre územné rozhodnutie. To znamená, je v plienkach a dokumentácie stavebného zámeru a bude posunutá na výkon štátnej expertízy. Z toho, čo som skonštatoval, je zrejmé, že stavbu v roku 2006 nebude možné začať. Napriek tomu všetkému Národná diaľničná spoločnosť má jednoznačný a rázny pokyn, aby túto stavbu pripravila na začatie v roku 2008. Náš rezort má zatiaľ začať stavbu čo najskôr. Navyše je stavba zaradená do navrhovaného plánu na spolufinancovanie zo štrukturálneho fondu ERDF – Európskeho fondu pre regionálny rozvoj v zmysle pripravovaného operačného programu doprava pre roky 2007 až 2013 a tak bude zabezpečené aj plnohodnotné financovanie tejto stavby.

    Tohtoročné opatrenia v rozpočtovej kapitole ministerstva dopravy sa nedotknú tejto stavby. Jej začatie výstavby závisí len od schopností investora v tom časovom slede, ktorý som povedal, pripraviť túto stavbu na realizáciu a stavba by teda mala byť začatá v 2008 a ukončená v 2010. Uvedomujeme si, lebo aj toto je jeden z najexponovanejších úsekov, tak ako som predtým povedal medzi Martinom a Žilinou, je takýto problém na tomto úseku ...

  • Vážený pán minister, prepáčte, ale ďakujem pekne. Čas určený na hodinu otázok uplynul, preto, vážené kolegyne, kolegovia, končím tento bod programu.

    Vzhľadom na to, že po skončení tohto bodu spravidla ešte páni poslanci zvyknú konzultovať s ministrami a plus potrebujeme prepnúť technické zariadenie, takže vyhlasujem veľmi krátku 5-minútovú technickú prestávku, po ktorej pokračujeme v ďalšom programe.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Tretí deň rokovania

    4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • ...v sále, aby sme mohli pokračovať v ďalších bodoch programu.

    Budem informovať. Ak to bude možné, potom v ďalšom rokovaní po hodine otázok dáme väčšiu, 15-minútovú prestávku na nevyhnutné rozhovory, ako sa ukazuje, s členmi vlády. Ale teraz postupne, poprosím, ukončovať tieto rozhovory a zaujať miesto v sále.

    Páni kolegovia, dôrazne vás prosím, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále. Uteká nám neproduktívne čas. Prosím, aby ste zaujali svoje miesta. Poprosil by som všetkých pánov poslancov, osobitne pána poslanca Minárika, aby zaujal svoje miesto v rokovacej sále. Ale skutočne poprosím, vážené kolegyne, naozaj, páni poslanci vpredu, prosím, zaujmite miesta v rokovacej sále.

    Pokračujeme v rokovaní našej schôdze bodom

    interpelácie poslancov.

    Úvodom chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Písomne sa do bodu interpelácie neprihlásil nikto, pýtam sa preto, či chce niekto z poslancov predniesť interpeláciu ústne. Konštatujem, že nikto.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Ďalej v rokovaní pokračujeme

    návrhom Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za vedúcich stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky do medzinárodných parlamentných organizácií a ich členov.

    Nakoľko podľa schváleného programu už nasledujú len tajné hlasovania, o tomto bode programu by sme mali hlasovať ihneď po jeho prerokovaní. Návrh zahraničného výboru ste dostali ako tlač 64. Prosím predsedu Zahraničného výboru Národnej rady poslanca Borisa Zalu, aby tento návrh zákona uviedol. Pán poslanec Zala, nenachádza sa v sále? Poprosím o sekundu strpenia, vážené kolegyne.

    Vážené kolegyne, žiaľ, pán predseda výboru má drobné problémy, nemá okuliare, ak by ste s tým súhlasili... Je potrebné, poprosím vás o strpenie, päťminútovú prestávku.

    Takže nech sa páči, pán predseda, uveďte predmetný materiál, prosím.

  • Vážení kolegovia, ospravedlňujem sa, mal som nejaké rozhovory ešte vonku. Predkladám návrh Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie poslancov Národnej rady za vedúcich stálych delegácií do medzinárodných parlamentných organizácií a ich členov. Máte pred sebou, tlač č. 64.

    Ide o vymenovanie do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, Parlamentného zhromaždenia NATO, Parlamentného zhromaždenia Stredoeurópskej iniciatívy, Parlamentného zhromaždenia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Parlamentné zhromaždenie Západoeurópskej únie a Euro-stredomorské parlamentné zhromaždenie.

    Rozloženie do príslušných delegácií je výsledkom rokovaní politického grémia Národnej rady. Dovoľte mi zároveň, aby som v túto chvíľu ako spravodajca odporučil, aby sa o vymenovaní delegácií hlasovalo verejne a naraz spolu po schválení, samozrejme, prípadných pozmeňujúcich návrhov v diskusii. Ďakujem, pán predseda. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem predsedovi Zahraničného výboru Národnej rady poslancovi Zalovi za uvedenie návrhu. Vážené kolegyne, kolegovia otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy, Ako prvý predseda zahraničného výboru pán poslanec Zala.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi, aby som na základe rozhovorov a stanovísk jednotlivých poslaneckých klubov dal pozmeňujúce návrhy k návrhu, ktorý máte pred sebou, kde navrhujem za riadneho člena delegácie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy poslanca J. Berényiho za SMK a za náhradníka poslanca Milana Urbániho, Ľudová strana HZDS. Ďalej za člena Euro-stredomorského parlamentného zhromaždenia poslanca Pavla Freša z SDKÚ namiesto pána poslanca Róberta Madeja. Môžem oznámiť, že všetci poslanci s touto zmenou súhlasia, takže je v súlade s ich predstavami. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Rafaj, Rafael. Nech sa páči.

  • Dámy a páni, v mene poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany a so súhlasom poslancov za SNS, ktorých sa táto zmena bude týkať, navrhujem výmenu v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, namiesto uvedeného Jozefa Rydla Sergeja Chelemendika a v časti 4 Parlamentné zhromaždenie OBSE namiesto pána poslanca Sergeja Chelemendika prosím uviesť pána poslanca Jozefa Ďuračku. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Ďalším prihláseným je pán Stanislav Janiš. Nech sa páči, máš slovo. Nie? Ďakujem. Vzdáva sa. Takže potom nech sa páči, pán poslanec Bárdos, Gyula.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dovoľte, aby som sa vyjadril k tejto nominácii alebo k týmto nomináciám. Pán predseda výboru, keď uviedol tento materiál, hovoril o dohode na politickom grémiu. Bola by to pravda vtedy, keby tie nominácie boli tak schválené, ako sme sa dohodli. Áno, jedna korekcia, ktorú urobil pán predseda výboru, je v poriadku, lebo náš poslanecký klub navrhol za člena Parlamentného zhromaždenia Rady Európy Józsefa Berényiho a to je v poriadku, ale my sme mali ako náhradníka nominanta Ivána Farkasa. A podľa tých dohôd ten pomer, počet, teda členov tri ku dvom a pri náhradníkoch dva ku trom a tým pádom, tá zmena, ktorú ste urobili, to je v poriadku, ale to je iba čiastkové riešenie. Ja by som chcel podľa tej pôvodnej dohody, aby náhradníkom bol Iván Farkas za SMK. Áno, ako pozmeňujúci návrh. Ďakujem pekne.

  • Len by som rád vytvoril pre korektnosť, len ten písomný, ten návrh musí každý, ktorý je, o ktorom sa má hlasovať, musí predložený byť písomne, takže porosím v dohľadnej dobe, aby bol predložený aj písomne a doručený navrhovateľovi. Pán poslanec Bárdos, poprosím, písomne treba tieto návrhy, lebo každý návrh musí byť písomne, áno? Písomne. Ďakujem pekne. Dobre, ďakujem.

    Ďakujem pekne, vystúpili všetci páni poslanci, ktorí sa prihlásili do rozpravy, pýtam sa navrhovateľa pána poslanca Zalu, či chce zaujať stanovisko k navrhovaným pozmeňujúcim návrhom.

    Ďakujem teda veľmi pekne, pristúpime k hlasovaniu o tomto bode programu. Pardon. Nech sa páči, pani poslankyňa Laššáková s procedurálnym návrhom.

  • Ďakujem pekne za slovo. V mene troch poslaneckých klubov Smeru - Sociálnej demokracie, Slovenskej národnej strany a Ľudovej strany HZDS podľa § 24 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme z programu tejto schôdze Národnej rady vypustili bod 34, návrh na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa a voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa zaradili na program októbrovej schôdze. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Pýtam sa, či je s týmto návrhom všeobecný súhlas. Nie. Dobre. Nech sa páči, s faktickou poznámkou pán poslanec, s faktickou k čomu, pán poslanec? S procedurálnym? Nech sa páči, zapnite pánovi Mikloškovi mikrofón s možnosťou podať procedurálny návrh.

  • Pán predsedajúci, rád by som vedel, že ak tento bod programu má ísť na budúcu schôdzu, ako to bude poprípade s novými kandidátmi? Pretože to nie je také jednoduché, tu boli normálne termíny. Či máte na mysli aj to, že sa môžu prihlásiť noví kandidáti, lebo to asi nebude celkom také samozrejmé.

  • Ďakujem pekne, no nerozumiem, k čomu je ten procedurálny návrh, celkom vaše vystúpenie nemalo, ale pokiaľ sme konzultovali túto vec, tak jednoznačne sa vychádza z toho, že sa bude pracovať s navrhnutými kandidátmi.

    Dobre, ďakujem pekne, vážené kolegyne, prosím, ideme hlasovať o procedurálnom návrhu pani poslankyne Jany Laššákovej, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, prítomných 121 poslancov, za návrh 73 poslancov, proti 35 poslancov, zdržalo sa 12 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Tento návrh sme schválili.

    Ďakujem pekne za hlasovanie. Teraz teda poprosím pána poslanca Zalu, aby uvádzal jednotlivé návrhy na hlasovanie o jeho materiáli.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Čiže ešte raz by som, najprv by sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch, chceme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch jednotlivo alebo naraz o všetkých pozmeňujúcich návrhoch? Naraz? Ja navrhujem naraz. Čiže zopakujem ešte raz všetky pozmeňujúce návrhy. Za riadneho člena delegácie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy poslanec Józef Berényi, za náhradníka poslanec Milan Urbáni, v tom istom Parlamentnom zhromaždení rady Európy miesto pána poslanca Berényiho pán poslanec Iván Farkas. Za člena Euro-stredomorského parlamentného zhromaždenia poslanca Pavla Freša namiesto poslanca Róberta Madeja a výmena, návrh na výmenu, kde v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy namiesto pána poslanca Rydla pán poslanec Chelemendik a namiesto pána poslanca Chelemendika v parlamentnom zhromaždení OBSE pán poslanec Jozef Ďuračka. To sú všetky pozmeňovacie návrhy. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať.

  • Áno, ak dovolíte, pán navrhovateľ, len sa pýtam, či hlasovanie o všetkých návrhoch a v prípade ich schválenia bude návrh kompatibilný a dodržíme počty, ktoré máme stanovené.

  • Áno? Počty členov a náhradníkov sú stanovené fixne, prosím.

  • Náhradníci sú Angyalová, Devínsky, Paška, Farkas, Brocka, Urbáni.

  • To je 6. Vážené kolegyne, kolegovia, päťminútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať ďalej. Aby sme zjednodušene vyriešili túto otázku, chcem vás informovať, že ako navrhnutý člen do Parlamentného zhromaždenia Európy sa vzdávam svojej účasti v tejto zahraničnej delegácii a poprosím pána Borisa Zalu, aby informoval o konzekvenciách, ktoré vyplývajú z toho, že sa vzdávam svojho členstva, aby navrhol za mňa náhradu do delegácie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja si myslím, že dospeli sme teda k určitej dohode, v ktorej prejavil mimoriadnu veľkorysosť podpredseda parlamentu pán doktor Číž, že sa vzdal svojho riadneho členstva, v tom prípade by som navrhoval pozmeňujúci návrh, aby pani poslankyňa Edita Angyalová sa stala riadnou členkou Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Týmto posunom sa dostaneme do polohy, v ktorej bude 5 riadnych členov a 5 náhradníkov a tým pádom dáme zadosť zákonu, ktorý nám to určuje. Čiže ak mám prečítať celkové zloženie, vedúci delegácie Boris Zala, členovia Eduard Kukan, Sergej Chelemendik, Edita Angyalová a József Berényi. Náhradníci Milan Urbáni, Ferdinand Devínsky, Jaroslav Paška, Iván, Farkas a Július Brocka. Dúfam, že teraz je to v poriadku. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán predseda, takže môžeme pristúpiť k hlasovaniu za týchto okolností. Potom môžeme pracovať s vaším návrhom, pán poslanec, že budeme hlasovať o všetkých pozmeňujúcich návrhoch naraz. Takže, vážené pani kolegyne a kolegovia, poprosím, keby ste zaujali miesta. Pokračujeme ďalej v rokovaní hlasovaním o predloženom návrhu. Hlasujeme spolu o všetkých pozmeňujúcich návrhoch ktoré predložili zástupcovia jednotlivých poslaneckých klubov. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za 126 poslancov, proti 1 poslanec, nehlasoval 1 poslanec.

    Predložený návrh sme schválili.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz budeme hlasovať o zložení delegácie poslancov Národnej rady v príslušných orgánoch, zahraničných a európskych. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 131 poslancov, za 131 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie k návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie poslancov Národnej rady za vedúcich stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky do medzinárodných parlamentných organizácií a ich členov.

    Ďakujem, pán predseda.

    Poslankyne, páni poslanci, pred tým ako pristúpime k rokovaniu o nasledujúcich bodoch programu, navrhujem takýto postup, je to aj záverom poslaneckého grémia. Ideme teda hlasovať o kandidátovi na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu a ideme hlasovať o kandidátovi na riaditeľa Národného bezpečnostného úradu. Po ich odôvodnení a rozprave bude vykonáme naraz voľby na osobitných hlasovacích lístkoch, ktoré budú farebne rozlíšené. Po sčítaní hlasov a vyhlásení výsledkov tajného hlasovania o týchto návrhoch by sme vykonali voľbu členov Rady Slovenskej televízie. Vzhľadom na veľký počet kandidátov na členov by spočítavania hlasov klasickým spôsobom bolo veľmi obťažné, preto túto voľbu navrhujem vykonať na osobitnom tlačive a spočítanie hlasov pomocou technického zariadenie. Je všeobecný súhlas s takýmto postupom? Ďakujem.

    Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o

    návrhu na voľbu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu (tlač 67).

    Návrh vlády ste dostali ako tlač 67. Návrh odôvodní podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky pán Róbert Kaliňák. Prosím, pán podpredseda, ujmite sa slova.

  • Veľmi pekne ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, návrh na voľbu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu reaguje na skutočnosť, že doterajší riaditeľ Národného bezpečnostného úradu Ing. Aurel Ugor sa v súlade s ustanovením § 71 ods. 5 písm. a) zákona č. 215/2004 o ochrane utajovaných skutočností sa vzdal funkcie listom doručeným predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa § 71 ods. 6 uvedeného zákona výkon funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu na základe dohody zaniká dňom 15. septembra 2006. V zmysle § 71 odsek 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/2204 o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov riaditeľa Národného bezpečnostného úradu volí Národná rady Slovenskej republiky na návrh vlády. Vláda návrh na voľbu generálmajora Františka Blanárika na funkciu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu prerokovala 6. septembra 2006, vyjadrila s kandidatúrou súhlas a prijala uznesenie č. 748 z roku 2006. Navrhnutý kandidát spĺňa predpoklady podľa § 10 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a vyjadrila s kandidatúrou súhlas. Dovoľte, aby som vás požiadal o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Teraz dáva slovo predsedovi osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu poslancovi Antonovi Korbovi a prosím ho, aby podal informáciu o výsledkoch prerokovania návrhu vo výbore.

  • Ďakujem. Vážený pán presedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister. Informácia Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu o výsledku prerokovania návrhu na voľbu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, tlač 67. Návrh na voľbu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 68 zo 7. septembra 2006 na prerokovanie Osobitnému kontrolnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu. Zároveň určil Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, aby pripravil informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore a predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu prerokoval návrh na voľbu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu na svojej 3. schôdzi 7. septembra 2006. Súhlasil s ním a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť generálmajora Ing. Františka Blanárika za riaditeľa Národného bezpečnostného úradu. Funkčné obdobie zvoleného riaditeľa začína plynúť dňom zániku výkonu funkcie doterajšieho riaditeľa, 16. septembra 2006. Iné výbory o uvedenom materiáli nerokovali. Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať návrh na uznesenie, ktoré je prílohou tejto informácie. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím vás, aby ste zaujali miesto, pán predseda výboru, poprosím zaujať miesto pre spravodajcu, rovnako, samozrejme, aj pána ministra. Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Zrejme pán podpredseda vlády na neexistujúcu diskusiu nebude reagovať, rovnako pán spravodajca. Veľmi pekne vám ďakujem za účasť.

    Vážené kolegyne, kolegovia, nasledujúcim bodom, prerušujem rokovanie o tomto bode, nasledujúcim bodom je

    návrh na voľbu kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky (tlač 58).

    Návrh a stanovisko Ústavnoprávneho výboru ste dostali ako tlač 58. Teraz poprosím povereného člena Ústavnoprávneho výboru pána poslanca Jána Babiča, aby podal Národnej rade stanovisko výboru k voľbe kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol stanovisko Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu. Od 30. apríla 2004 sú neobsadené dve miesta sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Z celkového počtu 13 je teda obsadených iba 11 miest. Po prijatí novely Ústavy v roku 2001 sa druhovo rozšírila agenda Ústavného súdu, čo následne značne zvýšilo počet prípadov prerokúvaných pred Ústavným súdom. Pretrvávajúci stav v personálnom obsadení takej významnej ústavnej inštitúcie pôsobí negatívne aj na vybavovanie agendy súdu. Národná rada listom Slovenskej republiky podľa čl. 134 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu, ktorých má vymenovať v tomto prípade štyroch. V doterajších voľbách boli zvolení traja kandidáti, vzhľadom na to treba voľbu, v ktorej sa bude voliť štvrtý kandidát. Na základe výzvy predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 20. júla 2006 č. 562/2006 v súlade s platnou úpravou boli v termíne do 25. augusta 2006 predložené dva návrhy. Navrhovateľ generálny prokurátor Slovenskej republiky listom z 30. augusta 2006 návrh na Jozefa Vancu, sudcu Krajského súdu v Košiciach, vzal späť. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky zostávajúci návrh prerokoval na svojej 3. schôdzi 4. septembra 2006. Uznesením č. 11 konštatoval, že navrhovaný Milan Čič spĺňa predpoklady ustanovené v článku 134 ods.3 Ústavy Slovenskej republiky. V daných súvislostiach považujem na potrebné Národnú radu informovať, že pani Darina Ličková, zvolená kandidátka z 26. mája 2004 listom z 31. 8. 2006 odvolala súhlas z kandidátky na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky. Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem, pán predseda, poprosím vás aby ste zaujali miesto pre spravodajcu. Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Chcem vám oznámiť, že nedostal som písomnú prihlášku do rozpravy, preto sa pýtam, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ďakujem pekne, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Zároveň teda vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode. Ďakujem pekne pánovi spravodajcovi.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o tom, ako budeme postupovať pri tajnom hlasovaní. Chcem vám oznámiť, že nakoľko na sudcu Ústavného súdu ako aj na riaditeľa Národného bezpečnostného úradu sú navrhnutí iba po jednom kandidátovi, opakovaná voľba sa nevykoná. Chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene a priezvisku kandidáta označíte tú alternatívu, za ktorú hlasujete, za, proti, zdržiavam sa. Pri týchto dvoch voľbách je platný len ten hlasovací lístok, na ktorom je označená len jedna z alternatív. Hlasovací lístok je neplatný, ak pri niektorom mene nie je voľba označená, alebo ak hlasovací lístok menený alebo doplňovaný. Hlasovanie vykonáme na osobitných hlasovacích lístkoch, ktoré sú farebne odlíšené. Prosím všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh voľby. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k vykonaniu tajného hlasovania.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené dámy, vážení páni, vážené poslankyne, vážení poslanci, pýtam sa, či každý využil svoje právo voliť. Veľmi pekne ďakujem. Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené. Prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a zároveň vyhlasujem prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, keby ste sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať v rokovaní vyhlásením výsledkov volieb.

    Dovoľte, vážené kolegyne, kolegovia, aby som vás ešte raz požiadal, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále. Budeme pokračovať v rokovaní.

    Vážené poslankyne, vážení poslanci, pokračujeme teda v rokovaní. Prosím poverených overovateľov, aby nám oznámili výsledky volieb. Najskôr prosím povereného overovateľa, aby oznámil výsledok tajného hlasovania o voľbe riaditeľa Národného bezpečnostného úradu.

    Smiem sa spýtať, je v sále overovateľ, ktorý nám prednesie výsledky tajného hlasovania o voľbe Národného bezpečnostného úradu? Poprosím ešte o chvíľu strpenia.

    Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím povereného overovateľa, aby nás oboznámil s výsledkom tajného hlasovania o voľbe riaditeľa Národného bezpečnostného úradu.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, páni poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval o výsledku tajného hlasovania na riaditeľa Národného bezpečnostného úradu. Na tajné hlasovanie o návrhu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 140 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia spočítali a zistili, že o návrhu na voľbu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 140 odovzdaných hlasovacích lístkov bol jeden neplatný. Zo 139 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe Františka Blanárika hlasovalo za 90 poslancov, proti 31 poslancov, zdržalo sa 18 poslancov. Na voľbu riaditeľa Národného bezpečnostného úradu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol František Blanárik zvolený za riaditeľa Národného bezpečnostné úradu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, vážený pán poslanec.

    Dovoľte mi konštatovať, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila v tajnom hlasovaní pána Františka Blanárika za riaditeľa Národného bezpečnostného úradu.

    Zároveň mi dovoľte pripomenúť, v zmysle predloženého uznesenia o schválení tejto voľby funkčné obdobie zvoleného riaditeľa začína plynúť dňom zániku funkcie doterajšieho riaditeľa, to znamená 16. septembrom 2006.

    Vzhľadom na to, že overovatelia ešte potrebujú krátky čas na spočítanie... Máme? Veľmi pekne ďakujem, pán poslanec. Takže, ak dovolíte, dávam slovo poverenému overovateľovi, aby oznámil výsledok tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 7. septembra 2006.

    Na tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 140 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 140 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu slovenskej republiky nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 140 odovzdaných hlasovacích lístkov bol 1 neplatný a 139 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za kandidáta Milana Čiča hlasovalo za 70 poslancov, proti 61, zdržalo sa hlasovania 8. Na schválenie návrhu na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky nebol zvolený kandidát Milan Čič.

  • Ďakujem pánovi poslancovi za predloženie výsledku tajnej voľby na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu.

    Konštatujem, že Národná rada nenavrhla prezidentovi Slovenskej republiky pána Milana Čiča za kandidáta na vymenovanie za sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Pani poslankyne, páni poslanci, v rokovaní pokračujeme

    návrhom na voľbu členov Rady Slovenskej televízie (tlač 38).

    Návrh ste dostali ako tlač číslo 38. Prosím predsedu výboru pre kultúru a médiá poslanca Pavla Minárika, aby návrh uviedol. Poprosím o krátke strpenie. Áno, návrh na voľbu členov Rady Slovenskej televízie, tlač 38.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Dovoľte, vážené kolegyne a kolegovia, aby som vás oboznámil so správou Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá...

  • (Potlesk.) O návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie. Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii sa 31. marcom 2006 skončilo funkčné obdobie piatim členom Rady Slovenskej televízie. Sú to Bachletová, Eva, Birová, Mária, Černý, Vladimír, Slovák, Marián, Somody, Alfréd. Kluby poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, právnické osoby pôsobiace v oblasti audiovízie, hromadných informačných prostriedkov, kultúry, vedy, vzdelávania, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv a životného prostredia, § 9 odsek 2 zákona predložili Výboru Národnej rady pre kultúru, médiá návrhy kandidátov na členov rady. Do ustanoveného termínu výbor dostal návrhy kandidátov na členov rady tak, ako sú uvedené v tlači 38. Nebudem tie mená čítať, pretože tlač máte pred sebou.

    Gestorský výbor prerokoval predložené návrhy kandidátov na voľbu členov Rady Slovenskej televízie a konštatoval, že kandidáti pod poradovými číslami 1 až 36 spĺňajú všetky podmienky a náležitosti. Predložené návrhy sú v súlade s kritériami uvedenými v § 10 ods. 2 až 6 zákona č. 16/2004 Z. z. U kandidátov uvedených pod poradovými číslami 3, 18, 22...

  • Poprosím vážených kolegov pána poslanca Minárika z opozície o kľud v sále.

  • U kandidátov 3, 18, 20, 27 a 32 je možná kolízia s § 10 ods. 5 uvedeného zákona. Podľa obchodného registra sú štatutárnymi zástupcami firiem. Kandidáti pod poradovými číslami 37, 38 a 39 nesplnili podmienky, pretože prví dvaja neboli navrhnutí takými organizáciami, ktoré sú vymenované v § 9 ods. 2 zákona a posledný, pani pod poradovým číslom 39 doručila, teda odoslala, priamo ona, po termíne, ktorý bol 15. augusta. Ja sa tu ospravedlňujem. Pri prepise tam vznikla taká nepríjemnosť, že je tam 145. august. Ale tá prihláška bola po termíne. Gestorský výbor po zvážení týchto skutočností prijal uznesenie č. 5 zo 4. septembra 2006, v ktorom odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby konštatovala, že podľa § 12 odsek 1 písm. a) zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii sa dňom 31. marca 2006 skončilo funkčné obdobie piatim členom Rady Slovenskej televízie, po druhé, zvoliť podľa § 9 ods. 2 zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii päť členov Rady Slovenskej televízie z kandidátov navrhovaných, tak ako sú vo vašej tlači, uskutočnila voľbu tajným hlasovaním podľa § 39 ods. 9 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku a uskutočnila druhé kolo voľby v prípade, že v prvom kole nebude zvolený potrebný počet členov päť z navrhovaných kandidátov. Do druhého kola postúpia tí kandidáti, ktorí v prvom kole neboli zvolení a získajú najvyšší počet hlasov. Počet kandidátov druhého kola je dvojnásobok počtu členov, ktorých treba zvoliť. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najvyšší počet hlasov. Toto je aj v súlade s novoschváleným volebných poriadkom pre voľbu a odvolávanie iných funkcionárov, ktorý sme prijali, myslím si, že predvčerom. To je z mojej strany všetko, pán predsedajúci. Nech sa páči, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, poprosím zaujať miesto pre navrhovateľa, vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, čo sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, ďakujem, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a zároveň vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa vyjadriť ešte pán navrhovateľ? Nie, ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, v prípade, že nebudú zvolení všetci piati členovia Rady Slovenskej televízie, vykoná sa aj druhé kolo voľby, do ktorého postupujú kandidáti s najväčším počtom hlasov, a to dvojnásobok počtu členov, ktorý treba zvoliť. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najväčší počet hlasov. Znovu vám chcem pripomenúť, že platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je označená alternatíva za najviac u piatich kandidátov. Hlasovací lístok je neplatný, ak pri niektorom mene nie je voľba označená, alebo ak je hlasovací lístok menený alebo doplňovaný. Prosím opäť všetkých navrhovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh voľby. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví. Pristúpime, prosím, k vykonaniu tajného hlasovania.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené kolegyne, kolegovia, len chcem, predsa len pravdepodobne som nedal úplne presnú informáciu. V prípade, že sa nezvolia kandidáti v prvom kole, uskutočníme dnes aj druhú voľbu. Vyplýva to tak z rokovacieho poriadku.

  • Šum v sále.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, chcem sa vás opýtať, či každý poslanec využil svoje právo hlasovať.

    Poprosím, ešte nechávam tri minúty na to, aby ten, ktorý nehlasoval, aby išiel uplatniť svoje volebné právo.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, uplatnil každý svoje volebné právo? Ak áno, vyhlasujeme voľby za ukončené. Ďakujem.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ja by som poprosil, keby ste s dostavili do sály vzhľadom na to, že máme niektoré komplikovanejšie veci, ktoré potrebujeme prerokovať, potrebujeme zistiť, či sme uznášaniaschopní, keby ste boli taký dobrí, že by ste sa dostavili do rokovacej sály.

    Vážené kolegyne, kolegovia, opticky sme uznášaniaschopní poprosím vás, ešte 5 minút, keby ste zotrvali na svojich miestach, ďakujem pekne.

    Ďakujem za porozumenie a trpezlivosť, vážené kolegyne, kolegovia potrebujeme ešte desaťminútovú prestávku, poprosím vás, keby ste zotrvali v priestoroch, buď tu, alebo vedľa, pretože potrebujeme ešte rokovať, rozhodnúť niektoré dôležité záležitosti. Ďakujem pekne.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať, poprosím povereného overovateľa, aby nám oznámil výsledky voľby.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie, ktoré sa konalo 7. septembra 2006. Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov rady Slovenskej televízie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 139 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 139 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky, zo 139 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 21 neplatných a 118 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že v tajnom hlasovaní boli za členov Rady Slovenskej televízie zvolení Martin Kákoš, Ingrid Fašiangová a Ivan Králik. Nakoľko nebol zvolený potrebný počet členov Rady Slovenskej televízie, vykoná sa druhé kolo voľby, do ktorého postupujú kandidáti s najväčším počtom hlasov a to dvojnásobného počtu členov, ktorých treba zvoliť. Na základe uvedeného do druhého kola postupujú Erzsébet Dolník, Pavol Holeštiak, Jozef Horváth, Naďa Lazarová.

  • Ďakujem pekne. Konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní zvolila pána Kákoša, pani Fašiangovú a pána Králika za členov Rady STV. V zmysle oznámeného postupu budeme pokračovať v rokovaní schôdze opakovanou, alebo druhým kolom voľby, tak ako ho uviedol pán overovateľ.

    Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať o trpezlivosť, aby mohli technici pripraviť nový hlasovací lístok pre druhé kolo voľby. Chcem využiť túto situáciu a čas na to, aby som všetkých opätovne upozornil na spôsob vyplnenia hlasovacieho lístku. Vysoký počet neplatných lístkov z prvého kola voľby ukazuje, že pravdepodobne nie každý z vás si uvedomil, že musíte pri každom mene označiť vašu voľbu, to znamená u každého kandidáta musí byť jasne označené vaše stanovisko. Buď za, alebo proti, alebo ste sa zdržali. Ďakujem pekne.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k opakovanej voľbe členov Rady Slovenskej televízie. Ako už bolo oznámené, na základe výsledkov tajného hlasovania do opakovanej voľby postúpili kandidáti tak, ako boli uvedení pri správe overovateľa. Budeme voliť a upozorňujem na to už klasicky, na volebnom lístku, ktorý nebude spracúvaný elektronickým spôsobom, to znamená, budeme používať krúžkovanie danej alternatívy. Požiadam vás, aby ste označili u každého kandidáta svoju voľbu. Alternatívu za je možné na hlasovacom lístku označiť najviac u dvoch kandidátov. Volíme už len dvoch kandidátov do Rady Slovenskej televízie. Poprosím všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a dohliadali na priebeh voľby. Súčasne ich prosím, aby hlasovali ako prví. Pristúpime k tajnému hlasovaniu.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Pani poslankyne, páni poslanci, chcem sa opýtať či každý využil svoje právo voľby. Ešte raz, pani poslankyne, páni poslanci, využil každý svoje právo voľby? Ak áno, uzatváram tieto voľby. Ďakujem.

    Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, pokračujeme v rokovaní. Poprosím povereného overovateľa pána poslanca Podmanického, aby informoval o výsledku tajného hlasovania za členov Rady Slovenskej televízie.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval o zápisnici z tajného hlasovania o návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Rady Slovenskej televízie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 131 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní na voľbu členov Rady Slovenskej televízie nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 131 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 4 neplatné.

    Zo 127 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe Erzsébet Dolník hlasovalo za 45 poslancov, proti 66 poslancov, zdržalo sa hlasovania 16 poslancov. Pri voľbe Pavla Holeštiaka hlasovalo za 81 poslancov, proti 34 poslancov, zdržalo sa hlasovania 12 poslancov. Pri voľbe Jozefa Horvátha hlasovalo za 31 poslancov, proti 69 poslancov, zdržalo sa hlasovania 27 poslancov. Pri voľbe za Naďu Lazarovú hlasovalo za 81 poslancov, proti 33 poslancov, zdržalo sa hlasovania 13 poslancov. Na voľbu členov Rady Slovenskej televízie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za členov Rady Slovenskej televízie zvolení Pavol Holeštiak a Naďa Lazarová.

  • Ďakujem pekne, pán overovateľ.

  • Konštatujem, že Národná rada v opakovanej voľbe v tajnom hlasovaní zvolila kandidátov Holeštiaka a Lazarovú za členov Rady Slovenskej televízie.

    Dámy a páni, končím rokovanie 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Vyhlasujem 4. schôdzu za skončenú. Ďakujem vám pekne. Dovidenia.

  • Ukončenie rokovania 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky o 18.52 hodine.