• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali títo poslanci: Ferdinand Devínsky, Dušan Galis, Jana Vaľová, Edita Angyalová.

    Panie poslankyne, páni poslanci, podľa schváleného programu pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov (tlač 45).

    Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 49.

    Prosím ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pani Vieru Tomanovú, aby vládny návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani ministerka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedla návrh zákona o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov.

    Vládnym návrhom zákona sa realizuje Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vláda Slovenskej republiky zaviazala poskytnúť vianočný príspevok na zmiernenie sociálnej situácie poberateľov starobných dôchodkov a invalidných dôchodkov, a to diferencovane podľa výšky dôchodkov.

    Návrhom zákona sa upravuje poskytovanie vianočného príspevku poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku a sociálneho dôchodku vyplácaných Sociálnou poisťovňou a poberateľom výsluhového dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný starobný dôchodok priznaný podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení, a invalidného dôchodku priznaného podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení vyplácaných príslušným orgánom sociálneho zabezpečenia silových rezortov.

    Sumu vianočného príspevku sa navrhuje ustanovovať diferencovane, a to v závislosti od sumy dôchodku alebo úhrnu súm dôchodkov podľa pásmového rozpätia upraveného sumami určenými percentom z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky. Percento z priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, sumy určené týmto percentom a sumy vianočného príspevku sa navrhuje ustanoviť každoročne nariadením vlády. Z dôvodu oslobodenia od daní z príjmov sa nezapočítava suma vianočného príspevku do príjmu manželského partnera na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane a navrhuje sa, aby vianočný príspevok mal charakter štátnej sociálnej dávky a nepovažoval sa za príjem pre určenie súm životného minima.

    Výdavky spojené s poskytnutím vianočného príspevku sa navrhuje financovať z prostriedkov štátneho rozpočtu. Pre rok 2006 sa predpokladá vyplatenie 990 000 príspevkov, teda vianočných príspevkov k dôchodku, ktoré budú predstavovať 1,565 mld. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Teraz žiadam pána poslanca Madeja, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, aby predniesol svoju spravodajskú správu. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 3. schôdzi.

    V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Predloženým vládnym návrhom zákona vláda realizuje programové vyhlásenie vlády, ktorým sa zaviazala poskytnúť vianočný príspevok na zmiernenie sociálnej situácie poberateľov starobných dôchodkov a invalidných dôchodkov.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Návrh zákona nemá vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 49 z 21. augusta 2006 prideliť vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbor, ktorému bol uvedený návrh pridelený, ho prerokoval v lehote do 9. októbra 2006 a gestorský výbor v lehote do 10. októbra 2006.

    Ďakujem, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Informujem vás o tom, že písomne za kluby sa prihlásili dvaja poslanci.

    Ako prvá vystúpi, za klub SDKÚ, pani poslankyňa Iveta Radičová. Nech sa páči.

  • Vážené dámy, vážení páni, vážený pán podpredseda parlamentu, ďakujem za priestor. Rada by som sa vyjadrila k predkladanému návrhu štátnej sociálnej dávky.

    Dovoľte mi na úvod zdôrazniť a zvýrazniť zásadné tvrdenie. Nik nespochybňuje akútnu potrebu riešenia nízkych dôchodkov a riešiť sociálnu situáciu dôchodcov, naozaj nik. A tento cieľ máme naozaj spoločný. Tento smer a tento spôsob uvažovania, ako zlepšiť sociálnu situáciu tých, ktorí to potrebujú, môžeme považovať za spoločné snaženie tak zákonodarného orgánu, ako aj ostatných reprezentantov tejto krajiny. Druhá otázka je ako, akým spôsobom riešiť túto situáciu, a to predovšetkým aj v kontexte iných sociálne oslabených skupín, iných sociálne rizikových skupín, ale i v rámci riešenia jednotlivých kategórií vnútri samotnej nemalej skupiny dôchodcov. Často na pôde tejto snemovne padlo spojenie moderný sociálny štát.

    Opakovane na pôde tejto snemovne sa zdôrazňovala potreba sociálnej solidarity a opakovane sa apelovalo a argumentovalo európskymi štandardmi. Preto mi dovoľte na úvod veľmi stručne pripomenúť základné štandardy a princípy, na ktorých sa zhodli všetky členské krajiny Európskej únie vo vzťahu k dôchodkom, ich vytváraniu a miere solidarity v dôchodkovom systéme. Tie princípy a zásady spoločné sú tri. Ja ich naozaj len vymenujem, len na osvieženie a pripomenutie pamäti. Ten prvý princíp je, aby bol zachovaný prístup k dôchodkom a k primeraným príjmom dôchodcov, ktoré by umožnili primerane zachovať si životnú úroveň po odchode do dôchodku pri zachovaní spravodlivosti medzi generáciami a vnútri generácií. To je prvý princíp. Druhý princíp je finančná udržateľnosť verejných a súkromných penzijných systémov, ktorá by mala byť nastavená s prihliadnutím na starnutie obyvateľstva tromi stratégiami. Z nich je prvá predlžovanie aktívneho života a aktívneho starnutia, druhá vyrovnanie dôchodkov vo vzťahu k zaplatenému poistnému a tretia rozvíjanie finančnej prístupnosti a bezpečnosti súkromných penzijných fondov. Tretí nosný princíp je, že penzijné systémy musia byť transparentné, prispôsobené potrebám súčasnej modernej spoločnosti, demografickému starnutiu a štrukturálnym zmenám. Tieto nosné princípy sú ďalej pretavené do takej, nazývame to, rovnice alebo troch rovníc, ktoré každý dôchodkový systém má spĺňať. Je to rovnováha medzi tými, ktorí platia do systému, a tými, ktorí prijímajú dávky, druhý, medzi zaplatenými príspevkami a vyplácanými dávkami a tretí, medzi solidaritou a individuálnou zodpovednosťou každého za jeho budúcnosť. Tieto tri rovnice má riešiť každý dôchodkový systém.

    S prihliadnutím na tieto princípy, ktoré sú súčasťou stratégie aj pre budúce roky všetkých členských krajín Európskej únie, konštatujem, že návrh, ktorý má vyriešiť, zlepšiť, doplniť, modifikovať súčasnú situáciu dôchodcov, jeho konštrukcia z tohto pohľadu tieto princípy a kritériá nespĺňa. Nepovažujem preto konštrukciu tohto príspevku za sociálne spravodlivú, konkrétne po prvé, celá konštrukcia príspevku je postavená na pásmach, pani ministerka ich tu spomenula, 20 % priemernej hrubej mzdy v hospodárstve a 40 a 60. Vždy, keď stanovujete pásma, vytvárate subkategórie dôchodcov, ktorí sú v medzihraní týchto pásiem a ktorí sa oprávnene pýtajú, prečo práve oni spadli do nižšieho pásma ako tí, ktorí majú len o veľmi malú sumu menej. To sú tie hraničné problémy. Všetky členské štáty Európskej únie vo všetkých systémoch štátnych sociálnych dávok preto upustili od pásmového rozhodovania sa pri prideľovaní, udeľovaní istých dávok a podpory. Navyše, existuje naozaj niekoľko spôsobov, ako je možné sa tejto skrivodlivosti pri konštrukcii príspevku vyhnúť. Je to možné urobiť lineárne vzhľadom na existujúcu výšku dôchodku. Je to možné urobiť len stanovením istého maxima nulového bodu, kde už sme na hranici vysokých dôchodkov. A tam nebudeme pridávať. Ale nechcem obťažovať, naozaj tých možností je niekoľko, ktoré túto skrivodlivosť odstraňujú a riešia a sú overené a vyskúšané.

    Druhý moment. Rozhodujeme o prerozdelení cirka 1,6 mld. Sk, o prerozdelení príspevkov našich občanov. Rozhodujeme o peniazoch našich občanov. A rozhodujeme, že budeme solidárni z týchto financií voči dôchodcom. Preto toto rozhodovanie o solidarite s konkrétnou sociálnou skupinou musí byť citlivé, spravodlivé a bez skrivodlivostí. My odporúčame a navrhujeme, že v rámci tohto systému, kde z príspevkov, opakujem, vytvoríme subkategórie dôchodcov, zároveň nenavrhujeme prideliť tento príspevok predčasným dôchodcom, pričom ja naozaj trvám na tom, že predčasný dôchodok bol konštituovaný predovšetkým preto, že máme vážnu skupinu občanov nad 50 rokov, ktorí už nemajú už šancu sa zamestnať a nemajú inú voľbu. Nezabúdajme na tento dôvod, prečo sa ocitajú v predčasnom dôchodku. Nemáme ich zahrnutých v príspevku, naopak, máme v príspevku zahrnutých pracujúcich dôchodcov, ktorí popri dôchodku majú ďalší príjem. Vytvára to ďalšiu sociálnu nespravodlivosť. Jeden z princípov Európskej únie totiž hovorí úplne jednoznačne, že nie je možné podmieňovať solidaritu i voči tým, ktorí sú v nerovnovážnych alebo nerovnakých sociálnych situáciách. Tá nerovnakosť tkvie v tom, že je dôchodca, ktorý nepracuje, a dôchodca, ktorý pracuje.

    Tretí moment, ktorý je rovnako závažný, opakujem, 1,6 mld. z príspevkov našich občanov a platieb našich občanov, kde, a podčiarkujem, 33 % tých, ktorí dnes pracujú a majú príjem z práce, majú rovnaký čistý príjem ako kategória dôchodcov, ktorým ideme dávať štátnu sociálnu dávku, je to skupina rodín s deťmi alebo osamelých jednotlivcov, ktorí pracujú, ale majú rovnaký čistý príjem z práce. Táto sociálna skupina je teda v rovnakej príjmovej sociálnej situácii, ale je zároveň solidárna s dôchodcami, ktorí majú rovnaký príjem ako oni. Dávam na vážne zváženie, že ďalší krok úplne nevyhnutný z dôvodov práve medzigeneračnej solidarity je podporný mechanizmus pre tieto rodiny, ktoré sú príjmovo na tom rovnako a zároveň sa ešte starajú o nezaopatrené deti. Dovoľte mi pripomenúť príklad, ktorý sa odohral v tejto snemovni, keď sme novelizovali zákon č. 461/2003 Z. z. a solidarizovali sme s nízkopríjmovými dôchodcami po úroveň životného minima, zároveň sa prijalo opatrenie a nariadenie, ktorým sa solidarizuje s rodinami s nezaopatrenými deťmi do výšky životného minima. Rozšírili sme vtedy tento okruh, aby sme dávali rovnakú sociálnu dávku ľuďom v rovnakej finančnej sociálnej situácii, aby sme jednu sociálnu skupinu v rovnakej príjmovej situácii nediskriminovali voči inej sociálnej skupine. Rovnaký krok bude nevyhnutný na vyváženie a nediskrimináciu urobiť aj voči rodinám s nezaopatrenými deťmi. Na to vážne a dôrazne upozorňujem.

    Ďalšia poznámka. Je naozaj namieste otázka prečo práve konštrukt 20, 40, 60, keď systémovo pri nízkopríjmových akýchkoľvek sociálnych skupinách sa vždy odvíjame od kategórie životného minima. Prečo do systému vnášane nesystémový prvok? Prečo nepracujeme s kategóriou životného minima? Prečo nekonštruujeme príspevok napr. ako isté násobky životného minima, čo urobí príspevok priehľadným a logicky zdôvodniteľným? Zároveň to nevytvára asymetriu voči ďalším systémovým či nesystémovým v budúcnosti, ale skôr systémovým opatreniam voči už spomínaným rodinám s nezaopatrenými deťmi. Dovoľte mi povedať iba poznámku pod čiarou. Opakujem a naozaj veľmi dôrazne, je možné vytvoriť spravodlivú konštrukciu rozdeľovania týchto finančných prostriedkov v rámci jednorazovej dávky bez toho, aby sa vnútorne dôchodcovia diferencovali tvrdými, normatívne stanovenými pásmami. Ten konštrukt je veľmi jednoduchý. Nerozumiem, prečo sa k nemu neprikročilo, pretože v takejto podobe znovu, a opakujem, vytvárame sociálne nespravodlivý model.

    Dámy a páni, ešte raz, nik nenamieta voči tomu, že treba riešiť situáciu nízkopríjmových dôchodcov, moja námietka tkvie v spôsobe, akým je tento príspevok konštruovaný, pretože existujú minimálne tri spôsoby, ktoré tieto diskrepancie riešia a odstraňujú. Po druhé, zdôrazňujem opätovne, že by to malo harmonizovať, i keď je to jednorazová dávka, s princípmi, ku ktorým sa zaviazala aj Slovenská republika. A po tretie, vyzývam, aby sme naozaj pokračovali vo vecnej diskusii systémového riešenia výšky dôchodkov v rámci 1., tzv. priebežného piliera, kde isté koncepty už boli diskutované i na pôde tohto parlamentu. Je to vážna diskusia, ktorá predpokladá expertné rozhovory, pracovné skupiny, konsenzus širokospektrálny. Ale systémové riešenie je jediným, ktoré zabezpečí to, aby sme nevytvárali jednorazové dávky, ktoré v svojej podstate nemusia byť sociálne spravodlivé.

    Na záver. Dovoľte mi navrhnúť, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku tak, že tento návrh zákona vráti navrhovateľovi na dopracovanie. Apelujem na vašu zodpovednosť. Ak pristupujeme k jednorazovému príspevku, konštruujme ho spravodlivo. Ďakujem za pozornosť.

  • Za klub Kresťanskodemokratického hnutia teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážení kolegovia poslanci, včera sme ukázali pri rokovaní o sociálnej problematike, že opozícia nie je a priori proti všetkému, s čím prichádza vláda. Ja keď som pri tom prvom bode včera vystúpil, tak som vystúpil proti procedúre, že my porušujeme zákon, ktorý určuje, akým spôsobom máme rokovať o zákonoch. Ale vecne obsah som vo svojom vystúpení nespochybnil a pri hlasovaní celá opozícia hlasovala za to, aby sme o zákone rokovali. A predpokladám, že budeme hlasovať za jeho schválenie aj v ďalších čítaniach. Ale tento návrh zákona je úplne iná káva, toto nie je problém procedúry, toto je problém obsahu. A už moja predrečníčka povedala, aký to je vážny systémový problém. Prosím vás, vláda navrhuje zaviesť novú štátnu sociálnu dávku. Rozširuje okruh tých, ktoré existujú. Ak pri iných sociálnych dávkach bolo dôvodom napr. zhoršenie sociálnej situácie, napr. pri prídavkoch na deti, novom členovi v rodine, pri rodičovskom príspevku, strate príjmu zamestnanca rodiča, ktorý sa staral celodenne o dieťa a prišiel o značný príjem, zhoršila sa výrazne situácia, pri zavádzaní tejto dávky sú dôvodom Vianoce. Dámy a páni, to je úžasné, aj v dôvodovej správe som si prečítal, že vláda navrhuje poskytnúť vianočný príspevok na zmiernenie sociálnej situácie časti poberateľov starobných a iných dôchodkov. Po Vianociach ich situácia bude lepšia alebo teda aj pred Vianocami je ich situácia lepšia, keď to je len na Vianoce? Považujem tento návrh za urážku chudobných dôchodcov. Je to hanba. Dámy a páni, ja to dokonca považujem za návrat do doby ľadovej, inými slovami, do doby socializmu. Pán kolega Madej si to nemôže pamätať, ale vtedy na Vianoce bývali banány, mohli si ich dovoliť takmer všetci. Pamätáte si to. Tak som preto prekvapený, že je tu taký návrh. Ak chcete riešiť sociálnu situáciu dôchodcov, je to možné a dokonca je to aj potrebné, a to v mnohých prípadoch, ale na to aj v našom legislatívnom poriadku je viacero nástrojov aj finančnej povahy, cez jestvujúce zákony, zákon o sociálnej pomoci, o pomoci v hmotnej núdzi, v zákone o príspevku na bývanie a dokonca aj v zákone o sociálnom poistení, ktorý sme už včera preberali. Áno, komu treba pridať, tak tomu treba pridať.

    Moja druhá poznámka na odľahčenie je, že to, že s takýmto návrhom prichádza vláda, tak je na jednej strane zásluha predchádzajúcej vlády, že si to môže dovoliť. Tých 1,7 mld. korún na tento vianočný príspevok, to je aj výsledok, by som povedal, stavu ekonomiky, hospodárenia s verejnými prostriedkami, v štátnom rozpočte, ale na druhej strane je výrazom, že vy neviete spravodlivo a správne ani rozdávať. Dámy a páni, vláda má právo, dokonca má povinnosť riešiť nepriaznivú sociálnu situáciu ľudí, ktorí si ju nemôžu zlepšiť vlastnými rukami, ale spôsob, akým to robí, je zasa len gesto, je to populistické gesto. Hoci sme pri sociálnych návrhoch v tejto snemovni aj v minulosti, keď vláda prichádzala s návrhom rozdávať alebo pomôcť istým skupinám, nachádzali svornú jednotu, musím povedať, že v prípade tohto návrhu Kresťanskodemokratické hnutie nemôže toto trápne gesto podporiť. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Ako jediná sa prihlásila pani poslankyňa Sárközy, nikto viac. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milí kolegovia, kolegyne, dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť k problematike, o ktorej teraz diskutujeme. Moji predrečníci kolegovia, s ktorými sme boli spoločne aj v minulom volebnom období na pôde parlamentu, povedali už svoje pre a kontra. Ja sa len pár vetami chcem k tomuto vyjadriť.

    Musím sa priznať, že ja som osobne predkladala pozmeňujúci návrh, keď sme valorizovali dôchodky pred dvoma rokmi. Vychádzala som práve z toho dôvodu, aby sme najviac pomohli tým dôchodcom, ktorí majú najnižší dôchodok. Na moje najväčšie prekvapenie som musela zistiť, a odvtedy to zdôrazňujem, že práve tej skupine, ktorej sme chceli pomôcť, sme nepomohli. Keď som si zobrala tento návrh do ruky, tak som zistila, že k podobnej situácii môžeme dôjsť aj teraz. Totižto vždy, keď robíme nejaký návrh alebo chceme riešiť situáciu, nemôžeme sa vyhnúť tomu, že uškodíme viacerým skupinám dôchodcov. Teraz toto nastane. To poškodenie je v prvom rade kvôli tomu, že sú tam pásma, v druhom rade zase kvôli tomu, že nad určitou sumou dôchodky nezvyšujeme. To, že jednak nezvyšujeme dôchodky nad určitou sumou, my vysvetľujeme tým, že my chceme pomôcť tým, ktorí majú najnižší príjem. Sčasti to môže byť pravda, ale v praxi nie. Budeme škodiť tým dôchodcom, ktorí majú dôchodok o 10 korún vyšší, ako je to pásmo. Ako im to vysvetlíme? Ten, kto má o 10 korún menej, ešte bude mať nárok na dôchodok a ten, kto má o 10 korún vyšší dôchodok, už nie? To je moja jedna pripomienka. Druhá pripomienka je tá, že budeme zvyšovať dôchodky pre tých, ktorí pracujú, teda pre pracujúcich dôchodcov a nebudeme ich riešiť pre tých, ktorí majú dôchodok vyšší, ako je tá určená suma, to je diskriminačné, nebudeme zvyšovať dôchodok pre tých, ktorí išli do predčasného dôchodku. To je z mojej stránky najväčšia diskriminácia, ktorá môže byť, pretože pani ministerka sa vyjadrila, že však tí ľudia si to vybrali sami. Nie v každom prípade, pretože predčasný dôchodok toho času bol situovaný kvôli niečomu inému. práve tí mali využiť predčasný dôchodok, ktorí tesne predtým, ako by dovŕšili dôchodkový vek, išli do dôchodku. Takže pomáhame tej skupine, ktorá si môže pri tom privyrobiť, nevieme, koľko si privyrobí pri tom svojom dôchodku, aj keď ho má nižší, a nedávame tým, ktorí majú ten dôchodok o niečo vyšší. My sme tieto počty už tu viackrát spomínali, koľko je tých ľudí, ktorí majú dôchodok nad 15 000, nad 19 000, ale je 86 tých, ktorí ho majú nad 30 000. Takže fakt tie sumy sú nízke.

    A čo je najdôležitejšie. Na Slovensku platí, aspoň zatiaľ, antidiskriminačný zákon. Nemôžeme diskriminovať ani jednu skupinu na úkor druhej. Ja si myslím, že keby tí dôchodcovia, ktorí dnes vypadnú zo zvyšovania dôchodkov, toho času sa spolčili a obrátili by sa na Ústavný súd práve kvôli tomu, že majú taký dojem, že ich práva boli poškodené, je možné, že by toto vyhrali.

    Takže ja si myslím, že na výbore pre sociálne veci a bývanie sa týmto budeme zaoberať a určite z vyjadrenia mojich kolegov, ktorí predo mnou vystúpili, vyplýva, že opozícia bude hľadať riešenie, aby sme nekrivdili ani jednej skupine. Ďakujem pekne.

  • V rozprave vystúpili všetci prihlásení poslanci, poslankyne.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pani navrhovateľky: Pani ministerka, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte záverečné slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi zaujať stanovisko k uvedeným pripomienkam k predloženému návrhu zákona.

    Plne si uvedomujem jednu vec a tí, ktorí pracujete v oblasti a venujete sa oblasti sociálneho zabezpečenia, určite všetci veľmi dobre viete, najmä pani poslankyňa Radičová a určite aj pani Sárközy, ktorej pripomienky si nesmierne vážim, pretože skutočne majú zmysel, na druhej strane všetci dobre viete, a nakoniec aj zákony, ktoré ste prijímali vy, týka sa to trebárs pomoci v hmotnej núdzi, ten, kto prekročí sumu životného minima čo len o 10 halierov, taktiež nemá nárok na pomoc v hmotnej núdzi, pretože sa nepovažuje za občana v hmotnej núdzi.

    Považujem za veľmi vážnu pripomienku, pokiaľ ide o predčasný starobný dôchodok. A poberatelia predčasného starobného dôchodku nie sú zahrnutí práve v tejto oblasti, v ktorej by mohli dostať príspevok. Pripomeniem, že o predčasný starobný dôchodok žiada každý občan sám. Predčasný starobný dôchodok bol opätovne zavedený do právnej úpravy od 1. 1. 2004. Ani Európska únia ho nepovažuje za systémový. Nepovažujem predčasný starobný dôchodok za riešenie seriózne, pretože je to len nesystémové riešenie nezamestnanosti. Predsa nie je možné, aby ľudí sme vytláčali z trhu práce, pričom nevyužijú ďalšie nástroje, ktoré môžu mať napr. v poberaní podpory v nezamestnanosti, a na druhej strane ich nútili týmto spôsobom, a to je nedôstojné, aby prijímali prácu často za nižšiu mzdu, aby prijímali menej kvalifikovanú prácu. Znovu pripomínam, je mi veľmi ľúto týchto ľudí, pretože nebol taký objem peňazí, aby sme mohli poriešiť aj týchto. Len pripomeniem na číslach, k 31. 12. 2005 predčasný starobný dôchodok poberalo 16 721 ľudí. K 31. 7. tohto roku čiže v priebehu 7 mesiacov sa zvýšil počet poberateľov predčasného starobného dôchodku o 32 629 ľudí, to je skoro o 100 %. Pripomínam, všetci títo ľudia, ktorí odchádzali do dôchodku, využili možnosť výhod, ktoré teda poberanie predčasného starobného dôchodku prinášalo, a všetci pracujú. Čiže v každom prípade toto riešenie a prihováranie sa za to, aby títo ľudia dostali vianočný príspevok k dôchodku, považujem ešte za nesystémovejšie opatrenie, ako je poberanie a poskytovanie príspevku. Pripomínam, že priemerná výška starobného dôchodku k 31. 12. 2005 bola 7 713 korún, k 30. 6. bola 7 738 korún a teraz k 31. 7. po valorizácii je 8 199 korún. Pripomínam, že viac ako 50 % poberateľov dôchodkových dávok má dôchodok nižší, ako je táto priemerná suma dôchodku. Z tohto dôvodu sme zvolili do doby harmonizácie systému v oblasti dôchodkového poistenia riešenie vyplácania alebo poberania vianočného príspevku k dôchodku.

    Je mi ľúto, ale musím zareagovať na pána poslanca Brocku a hovoriť o tom návrate do doby ľadovej týmto príspevkom. Musím pripomenúť, v roku 2004, keď bol vyplácaný tisíckorunový príspevok taktiež pre všetkých dôchodcov, vtedy to nebolo považované za návrat do doby ľadovej.

    Ale znovu pripomeniem, pani poslankyňa Radičová hovorila o tom, že vlastne treba a že sa pokúšali socializovať dávky pre rovnaké skupiny ľudí rovnakou výškou pomoci. Ja sa spytujem: Aj to je socializácia, ak rodiny s viac deťmi v porovnaní so sumou životného minima prepadajú viac ako o 5 000 korún? Tento rozdiel sa zvyšuje, čím je väčší počet detí v rodine.

    Keď hovorím o všetkých týchto pripomienkach, ktoré boli vznesené k návrhu zákona, ktorý predkladáme, musím apelovať na vás všetkých a na skutočnosť, že vlastne týmto spôsobom, touto dávkou pomáhame všetkým poberateľom starobných dôchodkov, ktorí majú veľmi nízke dôchodky, musím hovoriť o ďalších nesystémových prvkoch, ktoré tu môžu nastať a ktoré boli už doteraz prijaté v zákonoch, môžem hovoriť o novele zákona č. 461/2003 Z. z. obsiahnutej v zákone č. 310/2006 Z. z., kde od 1. 1. 2008 sa dostaneme do situácie, pokiaľ sa nerozhodnete, dámy a páni, novelizovať tento zákon, že sa môže stať, že u poberateľov invalidných dôchodkov vzhľadom na to, keď dovŕšia vek potrebný na nárok na starobný dôchodok, ich dôchodky budú prekvalifikovávané a starobné dôchodky budú výrazne nižšie, ba dokonca môžu nastať aj také prípady, že ľudia úplne o dôchodok prídu, niekto bol poberateľom invalidného dôchodku a nárok na starobný dôchodok mu nevznikne. Títo ľudia zostanú potom len riešení ako v rámci pomoci v hmotnej núdzi. Čiže keď hovorím o systéme sociálneho zabezpečenia, hovorím o tom, že tento systém treba postupne harmonizovať, treba odstraňovať diskriminačné prvky, ale i dovtedy je potrebné určitým skupinám ľudí pomôcť. Určite do tejto skupiny ľudí patria poberatelia starobných dôchodkov, poberatelia invalidných dôchodkov a poberatelia sociálnych dôchodkov.

    Takže, vážené dámy, páni, nebudem veľa zdržiavať a nebudem veľa na túto tému vysvetľovať, pretože vy napokon všetci veľmi dobre viete, o čom hovorím. A nakoniec, zaznelo to z úst pani poslankyne Radičovej aj z úst pána poslanca Brocku, ktorí povedali, že áno, treba pomôcť, ale je problém, ako to riešiť.

    Pokiaľ ide o zvolené hranice, musím povedať, že jednoznačne Sociálna poisťovňa, ktorá je momentálne zahltená nesystémovým prijímaním nesystémových riešení a neustálou opravou zákona č. 461/2003 Z. z. a jeho 16 noviel, z hľadiska toho, že ani nebola dovybavená informačnými technológiami, tak aby bola schopná zvládnuť akýkoľvek takýto proces bez problémov, nebola schopná ani len vyčísliť to, koľko ľudí zhruba pracuje. Pripomeniem, že pracujúcich dôchodcov je zhruba 6 % a aj tieto pracovné pomery nie sú na celoročné pracovné pomery. Takže sú buď na dohodu o vykonaní práce, na kratší úväzok, alebo len na doby určité. Z hľadiska tohto sme teda k tomu pristúpili a rozhodli, že nebudeme diskriminovať, ale skôr motivovať tých, ktorí sú svojou prácou ochotní ešte si pár korún privyrobiť. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci, ja len veľmi v krátkosti. Nedá mi nereagovať na niekoľko poznámok. Predpokladám, že v prípade, ak bude návrh zákona postúpený do druhého čítania, na výbore môžeme diskutovať o konkrétnostiach.

    Dovolím si zareagovať na niekoľko slov, ktoré uviedla aj pani poslankyňa Radičová ohľadne dôchodkových systémov, tak ako sú zavedené princípy v Európe. Iste, máte pravdu, zachovanie spravodlivosti by malo byť jeden z tých hlavných princípov, ale nedá mi nepovedať ako predstaviteľovi SDKÚ, že za posledné štyri roky sa naozaj spôsobilo obrovské množstvo diskriminácií v dôchodkovom systéme. Aj posledná novela veľká zákona o sociálnom poistení to mala kvázi riešiť, ale určite tiež nie spravodlivým systémom. A 4-, 5-, 6-, 7-tisícové rozdiely v dôchodkoch pred 1. 1. 2004 a po tomto dátume hovoria o tom, aká bola spravodlivosť v tomto systéme v minulom volebnom období. Keď hovoríme o finančnej udržateľnosti, treba sa pozrieť na to, v akom stave je v súčasnosti Sociálna poisťovňa, keď máme výpadok 21,7 mld. korún v rámci financovania, v rámci toho, že síce minulá vláda sprivatizovala starobu, a to tým, že zaviedla dôchodkové správcovské spoločnosti a tzv. 2., súkromný kapitalizačný pilier, ale zatiaľ, dlhodobo aj z hľadiska Maastrichtu nie je vyriešený výpadok v rámci štátneho rozpočtu, deficit štátneho rozpočtu. Jedna vec je mať peniaze na účte z privatizácie, druhá vec je, že táto vláda, a to oceňujem, privatizovať nechce.

    Čo sa týka sociálnej spravodlivosti, určite pri pásmach môžu vznikať diskusie, ale keď opozícia kričí, že pri príspevku pri narodení dieťaťa by malo byť testovanie príjmu, na druhej strane si naozaj povedzme, kto príspevok pri narodení dieťaťa zaviedol, v ktorom roku, teda aká vláda, s tým, že sa poskytuje každému rodičovi bez ohľadu na príjem. Keď sa bude navrhovať príplatok pri narodení 1. dieťaťa, tak zrazu tam má byť testovanie príjmu, ja sa pýtam, že pri určitom príjme, keď sa presiahne o korunu, či to tiež nebude nespravodlivé.

    Pán poslanec Brocka, vy ste napádali osobne tento návrh v rámci programového vyhlásenia vlády. A vidíte, že takýmto spôsobom určite vznikajú v rámci tých pásiem rozdiely, ktoré ale, ak zákonodarca povie, že sú nevyhnutné, určite sú. Na druhej strane ale môžeme diskutovať o konkrétnych zmenách. Ja sa teším na diskusiu vo výbore.

    Mňa mrzí ten procedurálny návrh vrátiť tento návrh zákona na dopracovanie, pretože v prípade, ak by bol schválený tento návrh pani poslankyne Radičovej, znamenalo by to, že návrh zákona by sa vrátil na ministerstvo predkladateľovi, čo by znamenalo, že decembrový výplatný termín dôchodkov by tento parlament nestíhal. To by ma veľmi mrzelo, keby sme takýto signál dali ľuďom. A pre mňa je to signál možno neochoty diskutovať o konkrétnych zneniach ustanovení tohto návrhu zákona vo výbore.

    Pán poslanec Brocka spomínal, že dôvodom tohto návrhu zákona alebo jeho hlavným motívom sú Vianoce. V rámci návrhov zákonov, samozrejme, zákonodarca si môže určiť názov návrhu zákona. Môžeme diskutovať aj o tomto. Mne osobne sa zdá tento názov návrhu zákona ako istý symbol solidarity, ktorý sa pretavuje aj do záujmu vlády a Národnej rady Slovenskej republiky o riešenie sociálneho postavenia dôchodcov.

    Pán poslanec Brocka, spomínali ste, že tento návrh zákona je urážka chudobných dôchodcov, že ho považujete za hanbu. Tak ja osobne môžem povedať a určite to môžu aj moji kolegovia, že ja keď sa stretnem s ktorýmkoľvek z toho milióna dôchodcov, ktorému príp. ak táto Národná rada Slovenskej republiky schváli vianočný príspevok, ja sa budem veľmi rád hanbiť za to, že som za to hlasoval. A môžete si dať otázku na vašej strane, ako sa budete cítiť vy určite za vaše hlasovanie. Určite tento návrh zákona urážkou nie je, keď si aj spomeniete na vaše hlasovanie, myslím, z roku 2004 o príspevku tiež dôchodcom.

    Bolo spomenuté, že, a to je naozaj najvtipnejší bonmot z tejto rozpravy, to, že vlastne vianočný príspevok dôchodcom sa môže dať, je zásluhou bývalej vlády za to, že si to táto vláda môže dovoliť. Naozaj je to na pobavenie, na smiech a neviem na čo ešte, skôr na plač, keď niekto z predstaviteľov opozície toto povie, pretože viete veľmi dobre, že vláda na to, aby mohla realizovať programové vyhlásenie vlády a svoj sociálny program, tak musela viazať výdavky v jednotlivých kapitolách, aby ušetrila a aby mohla už v tomto roku niektoré návrhy zákonov realizovať a príp. dať schváliť Národnej rade.

    Som presvedčený, že tento návrh zákona nebude poškodením občanov a že do času, kým sa budú aj systémovo riešiť dôchodky, či už starobné, invalidné väčšími novelami zákona o sociálnom poistení, bude potrebné prijať takýto kompenzačný návrh, ktorý zlepší situáciu ľudí. Treba pochopiť aj súčasný stav v Sociálnej poisťovni, ktorá má naozaj množstvo úloh vyplývajúcich z poslednej veľkej novely zákona o sociálnom poistení, z nálezu Ústavného súdu a, samozrejme, z novely zákona o sociálnom poistení, ktorá vyplýva z práve Ústavným súdom rozhodnutého nálezu, na základe ktorého vznikajú povinnosti. To sú úlohy, ktoré asi prioritne bude musieť Sociálna poisťovňa zvládnuť. A na základe toho sa môže hovoriť až následne o systémových zmenách v nastaveniach dôchodkov. V súčasnosti som ale rád, že vláda prichádza s takýmto návrhom, ktorý určite zlepší sociálnu situáciu tých dôchodcov, o ktorých naozaj máme záujem. A to sú tie pásma, o ktorých tiež môžeme potom diskutovať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani ministerka, ďakujem, pán spravodajca.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 26).

    Spoločná správa výborov je ako tlač 26a.

    Teraz dávam slovo poslancovi Marošovi Kondrótovi, aby uvedený návrh zákona za skupinu poslancov odôvodnil.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám návrh novely zákona o Národnom jadrovom fonde, účelom ktorej je reagovať na problém, ktorý zostal z minulosti nevyriešený, a to financovanie vyraďovania havarovanej jadrovej elektrárne A 1.

    Schválený zákon v prechodných a záverečných ustanoveniach upravil rozdelenie prostriedkov z fondu na podúčty a na analytické účty jednotlivých jadrových zariadení v takom podiele, v akom bol podiel vyrobenej elektriny v jednotlivých jadrových zariadeniach na celkovej elektrine vyrobenej v jadrových zariadeniach v rokoch 1978 až 2005. Tým ale zákon nevyriešil financovanie A 1 a analytický podúčet tejto jadrovej elektrárne je prázdny, ale finančné nároky na vyraďovanie tejto elektrárne objektívne existujú. Financovanie vyraďovania A 1 sa predpokladá z povinného odvodu, ktorý budú v cene elektrickej energie platiť koncoví odberatelia elektriny. Vyberanie tohto odvodu je ale viazané na schválenie stratégie záverečnej časti jadrovej energetiky a následné schválenie nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktoré stanoví ročnú výšku tohto odvodu. Prijatie týchto dokumentov sa očakáva v roku 2007 a napĺňanie fondu povinnými odvodmi najskôr v roku 2008. V záujme zabezpečenia financovania vyraďovania A 1 do tohto obdobia sa navrhuje v prechodných ustanoveniach možnosť dočasného presunu prostriedkov z analytického účtu V 1 na analytický účet A 1. Takýto dočasný presun je ale viazaný na súhlas ministra hospodárstva Slovenskej republiky. A jeho schválenie je súčasne podmienené aj tým, že Národný jadrový fond pripraví aj presný harmonogram spätného prevodu týchto požičaných prostriedkov z A 1 na V-1, a to najneskôr do 31. 12. 2011.

    Návrh zákona rieši aj otázku výberového konania na miesta v Rade správcov Národného jadrového fondu a umožňuje zapojenie vysokých škôl a výskumných ústavov do procesu výberového konania, čím sa zvýši odbornosť a nezaujatosť pri výbere členov Rady správcov.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem za pozornosť a žiadam vás o podporu predloženého návrhu zákona.

  • Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku poslancovi Milanovi Rehákovi a žiadam ho, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 26), v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v druhom čítaní v súlade s § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 29 zo 4. augusta 2006 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch vrátane gestorského výboru do 4. septembra roku 2006 ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodársku politiku a výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona neprerokovali.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, prerokovali výbory, ktorým bol pridelený, s nasledovným výsledkom.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh zákona 4. septembra 2006 a uznesením č. 26 určil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenou uvedenou v uznesení.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh zákona 4. septembra 2006 a uznesením č. 13 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami uvedenými v prílohe uznesenia.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval návrh zákona 4. septembra 2006 a uznesením č. 19 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uvedenými v prílohe uznesenia.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody prerokoval návrh zákona 4. septembra 2006 a uznesením č. 8 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodmi 1 až 11 v uvedenej spoločnej správe, o ktorých budeme neskoršie hlasovať. Následne alebo súčasne gestorský výbor v súlade s § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa o bodoch 1, 2, 3, 5, 6, 7 a 11 hlasovalo spoločne s odporúčaním schváliť ich, o bodoch 4 a 8 hlasovať s odporúčaním neschváliť ich a o bodoch 9 a 10 hlasovať na základe schválenia alebo neschválenia bodu 11.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 26), schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 26 z 5. septembra 2006.

    Súčasne výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona a poveril ho právomocami, ktoré vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, to je z mojej strany všetko, otvorte rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec, za správu o výsledku rokovania výborov.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy sa písomne prihlásil jeden pán poslanec, pán poslanec Tibor Glenda. Nech sa páči.

  • Hlasy v sále.

  • Pán Brocka, hlásite sa s procedurálnym návrhom?

  • Odpoveď z pléna.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som podal pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 26).

    Po prvé. Bod 3 návrhu zákona znie: „V § 3 ods. 9 sa v úvodnej vete vypúšťa slovo „len“.“

    A po druhé. Bod 4 návrhu zákona znie: „V § 3 sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10, ktorý znie: „Vláda môže odvolať člena Rady správcov na návrh toho ministra, ktorý ho navrhol za člena Rady správcov, alebo na návrh predsedu úradu v prípade, ak ide o odvolanie člena Rady správcov, ktorého do úradu navrhol predseda úradu aj z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 9.“.“ Doterajšie odseky 10 až 17 sa označujú ako odseky 11 až 18. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Návrh by bolo dobre odovzdať spravodajcovi písomne, pokiaľ ho nemá. Ďakujem.

    Takže teraz sa pýtam, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásil pán poslanec Brocka a pán poslanec Novotný.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, ja som sa k tomuto návrhu teda pôvodne neplánoval prihlásiť a zapojiť do rozpravy v pléne, pretože som predpokladal, že vystúpia niektorí iní kolegovia, ktorí boli pri rozprave vo výbore, napr. vo výbore pre financie, rozpočet a menu, lebo ja som členom toho výboru, kde zazneli vážne výhrady voči tomuto návrhu zákona. A ja by som rád, keďže niektoré som si všimol a postrehol aj sám pri rokovaní vo výbore, teraz povedal, že tento návrh zákona nie je dobrý, tento návrh zákona je dokonca protiústavný. A to som si ja nevymyslel, to som si prečítal stanovisko, ktoré máte všetci k dispozícii, to je stanovisko Kancelárie Národnej rady k tomuto návrhu zákona. Tento návrh zákona je veľmi podozrivý, podozrivý pre mňa preto, lebo k tomu najpodstatnejšiemu sa napr. predkladateľ vo výbore pán poslanec Pelegrini vôbec nevyjadril. To je ten bod 3, v ktorom sa len slovo „len“ nahrádza slovom „najmä“. A to je podstata tohto návrhu, nie to ostatné. To ostatné ste tam prilepili len preto, aby si to nepozorný čitateľ neprečítal. Tá zmena slovíčka „len“ za „najmä“ znamená, že potrebujete urobiť zmeny v orgánoch tohto jadrového fondu. A ste veľmi netrpezliví. A to vyplýva aj zo spôsobu, akým to navrhujete, skupina poslancov, aj z toho, ako navrhujete účinnosť zákona, čo najskôr, dňom vyhlásenia. Dámy a páni, a ešte tak hovoríte o tom, že chcete rozšíriť zástupcov v tej skupine, v tej Rade správcov Národného jadrového fondu o kompetentných odborníkov. A preto dopĺňate do zákona, aby to boli ľudia, ktorí majú skúsenosti v oblasti aplikácie práva, v oblasti vypracúvania ekonomických alebo finančných koncepcií a analýz. A v dôvodovej správe to zdôvodňujete, že je to potrebné, pretože v tejto Rade správcov sa rozhoduje o zmluvách, sa rozhoduje o peniazoch. No napadá ma, že bolo by to jednoduchšie, keby ste napísali, koho tam chcete dať, rovno mená alebo keby ste tam doplnili ešte ďalšie napr. schopnosti, keďže sa tam určite bude variť káva, že by tam mali byť aj tí, ktorí majú nejakú prax s takýmito službami, neviem reštauračnými alebo inými.

    To podstatné ale, čo je v tom návrhu, a to je obsahom aj stanoviska Kancelárie Národnej rady, je v čl. III. Ja si myslím, že s takýmto návrhom by mala prísť vláda. Dámy a páni, toto je vážny návrh zákona a mala by ho predkladať vláda. Potom by sa asi nemohlo stať, že návrh je v rozpore s ústavou. Citujem z toho stanoviska Kancelárie Národnej rady, že vláda po tejto zmene bude môcť odvolať člena rady nielen vtedy, ak bude splnená niektorá z podmienok na odvolanie, ktoré sú ustanovené v písmenách a) až d) platného znenia odseku 9 v § 3, ale v podstate kedykoľvek a bez konkrétneho dôvodu. Podmienky na odvolanie ustanovené v § 3 ods. 9 písm. a) až d) sa tak prakticky stanú nezáväzné a nadbytočné. Je to v rozpore s princípmi právneho štátu. Dámy a páni, veď je nad slnko jasné, že ak tí ľudia, ktorí majú byť nezávislí, a tá nezávislosť práve v zákone bola zabezpečená tým, že boli jasné lehoty, na ktoré boli zvolení, a dôvody, za ktorých mohli byť odvolaní, ich robila nezávislými, ak tí ľudia, ktorí tam budú, a teda z vašej vôle, nebudú vedieť, či zajtra ešte budú v tej funkcii alebo nebudú, tak, samozrejme, budú závislí a veľmi závislí od vôle toho, kto ich tam ustanovil, je to najlepší spôsob a cesta, ktorá vedie ku korupcii a, samozrejme, k úplnej zbytočnosti tohto úradu.

    Predpokladám, že postoj, ktorý tlmočím teraz za náš klub, je postojom každého, kto do toho vidí a vie, čo tým predkladatelia sledujú. Klub KDH tento návrh zákona určite nepodporí.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami sa hlási pani poslankyňa Tóthová, Sabolová, Lipšič, Gál Gábor. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Nadväzujem na námietku pána poslanca Brocku o protiústavnosti. Aj legislatívny odbor dal len všeobecný odkaz na čl. 1 ústavy, kde je v ústave napísané, že ústava je právny štát, ale nedal konkretizáciu, o ktorý článok presne ide. Ja nepovažujem za protiústavné, aby v zákone boli uvedené demonštratívne určité požiadavky, zákonné podmienky so slovom najmä. To znamená, najmä ak sa odvolá, keď tieto prípady nastanú, musí byť odvolanie, ale ak sa vážne dôvody vyskytnú ďalšie, je možnosť realizovať príslušné ustanovenie. Takže by som veľmi rada prosila o konkretizáciu, s ktorým článkom je to, pretože všeobecný odkaz na čl. 1, kde ústava deklaruje, že Slovenská republika je právny štát, pre mňa nestačí za situácie, keď by som tu mohla demonštrovať množstvo právnych predpisov aj čo do personálnej úpravy, ktoré to uvádzajú slovkom výpočet, slovkom najmä. Je to absolútne zaužívané v našom právnom systéme. A že máte tie politické úvahy, sú legitímne, tie vám nikto nemôže vziať, ale môžu a nemusia byť pravdivé.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S ďalšou faktickou poznámkou je pani poslankyňa Sabolová Mária. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán poslanec Brocka upozorňoval na niektoré nuansy v zákone, ktoré môžu posúvať zákon do úplne inej polohy, ako to zaznelo od predkladateľov. Ja ho chcem ale doplniť ešte v jednej veci. A chcem upozorniť na nuansy, ktoré sa našli v spoločnej správe k tomuto zákonu, kde aspoň by som očakávala od predkladateľa návrhu, a, myslím si, buď pani poslankyne Smolkovej, alebo niekoho z Košíc, aby sme do zákona o Národnom jadrovom fonde, pán poslanec Burian mi hovorí, kolega, dávali novelu zákona o meste Košice a aby, na základe hlasov poslancov vládnej koalície prešiel takýto pozmeňujúci návrh, ktorý gestorský výbor neodporúča schváliť, sa dostal do zákona.

    Moja vecná pripomienka k tomuto pozmeňujúcemu návrhu by mohla byť tá, že vzhľadom na to, že sa niekto snaží spochybniť v Košiciach návrh zákona, či už má byť 50 poslancov v zastupiteľstve od tohto volebného obdobia, že áno, prijmime to. Ale urobiť to takýmto perfídnym spôsobom mi pripadá nezodpovedné aj od košických poslancov, pretože vždy sme takéto veci robili spoločne, a perfídne od predkladateľa zákona, že s takým niečím súhlasí, príp. že sa nevyjadril, že to je potrebné urobiť, a možno aj od spravodajcu, ktorý mal upozorniť na to, že v zákone ideme dávať úplne, úplne iný zákon. Hovorím, vecne môžem súhlasiť, ale, prepáčte, spôsobom, akým sa toto všetko deje, myslím si, táto vládna koalícia nezačína dobre a správne. Ja som môj názor hovorila pani poslankyni Smolkovej, môžeme to urobiť, ale treba to urobiť transparentne a požiadať túto Národnú radu o normálne riešenie.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Ďalej má slovo pán poslanec Daniel Lipšic.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Nadviažem na vystúpenie pána kolegu Brocku. To, či tam má byť „len“ alebo „najmä“, podľa mňa dôležité, samozrejme, je kvôli určitosti právneho poriadku. Za minulej vlády sme dávali vždy taxatívne určené dôvody do všetkých zákonov. Spomeniem ako príklad Trestný zákon, kde sme vymedzili priťažujúce, poľahčujúce okolnosti presne, nieže „najmä“ takéto sú, ale „len“ takéto sú, aby sa obmedzila svojvôľa verejnej moci, či je to vláda, či je to súd, proste aby bolo presne určené, aké dôvody orgán verejnej moci môže brať do úvahy. Čiže je to o presnosti a určitosti právneho poriadku, je to o kvalite legislatívy. Prvá poznámka.

    Druhá poznámka k tomu, čo povedala pani poslankyňa Sabolová. Keď sme rokovali pred mesiacom o vládnom programe a boli tu spomínané množstvá novelizácií právnych predpisov, to bolo veselosti na strane poslancov vládnej koalície, ktorí boli v takom povznesenom veselom stave mysle. Toto je prvý návrh zákona, o ktorom rokujeme v druhom čítaní, a je tu pričlenený návrh novely zákona o meste Košice. V ďalšom návrhu, o ktorom budeme rokovať, je pričlenený ďalší návrh novely zákona, ktorý nijako s tým nesúvisí. Toto je kvalita legislatívy? Takto „kvalitne“ navrhnuté právne predpisy a doplnky v tomto parlamente ešte nikdy neboli. A upozorňujem kolegov, že rokujeme o prvom návrhu zákona v druhom čítaní. Takže naozaj gratulujem k excelentnému začiatku.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Len odpustite mi, vaša prvá poznámka smerovala k pani poslankyni Tóthovej. A viete, že podľa rokovacieho poriadku nereagujeme na faktické poznámky kolegov. Takže poprosím do budúcnosti, aby ste to zobrali na vedomie.

    Ďalší s faktickou poznámkou je pán poslanec Gál Gábor.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pôvodne som mal v pláne vystúpiť v pléne s pozmeňujúcim návrhom, kde by sme toto slovíčko „najmä“ vypustili z toho predmetného návrhu zákona. Vidím už na stole, že je pozmeňujúci návrh, kde vlastne sa to celé, ten skvost odstraňuje. Ale musím poznamenať, keď sledujete nejaký nie príliš legitímny cieľ, nesnažte sa to zakryť takými legislatívnymi opatreniami, ktorými už v minulom volebnom období sme sa snažili ho odstrániť, ústavnoprávny výbor v zásade vždy, či išlo o návrh z vládnej koalície, z vlády alebo z opozície. Legislatívne zámery, kde sa objavovalo slovíčko „najmä“, proste ktoré mohlo priviesť do právneho poriadku určitú neistotu, vždy sme vyhadzovali. Bola na tom zhoda, či sčasti opozície alebo koalície. Ale vidím, že účel svätí prostriedky. Čiže toto už teraz v tomto volebnom období platiť nebude.

    Páni poslanci, pani poslankyne z koalície, dbajme o čistotu v práve, lebo kvantum zákonov, ktoré musíme prijať, absolútne poškodzujeme tým, že zavádzame vágne pojmy, ako je slovíčko „najmä“, do právneho poriadku. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Viliam Novotný. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, mnoho z toho, čo som chcel povedať, povedala pani poslankyňa Sabolová. A pripadá mi to aj trošku také divné, aby som vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorý rieši Národný jadrový fond, a hovoril o zákone o meste Košice. Takže nerozrečním sa, lebo asi sa to ani veľmi nehodí v tejto chvíli. Chcem len povedať, že naozaj vyvstal v súvislosti s novelou zákona o meste Košice, ktorú sme na jar schvaľovali v tejto snemovni, jeden problém. Je to pomerne nejednoznačne napísané, či v týchto komunálnych voľbách, ktoré nasledujú v decembri, má byť volených 80 alebo 50 poslancov do mestského zastupiteľstva v Košiciach. A práve za účelom zjednoznačnenia týchto ustanovení tu vyšla iniciatíva z Magistrátu mesta Košíc, predovšetkým od pána primátora, aby sa nám podarilo ešte legislatívne upraviť túto normu v Národnej rade. Keďže táto iniciatíva prišla v auguste a do podania kandidátnych listín do 8. októbra bude už len jedna Národná rada, a to práve táto, tak veľmi nebola príležitosť a možnosť, ako to vyriešiť podaním novely tohto zákona do Národnej rady. Chytili sa toho košickí poslanci za Smer a povedali, že sa to dá. Ja som bol tiež veľmi prekvapený, že ako sa to dá, no ale tak skrátené legislatívne konanie nám asi neschválite pre z 80 na 50 poslancov z tohto dôvodu. Tak teraz už viem, ako sa to dá. Dá sa to veľmi nešťastne, veľmi zle, tak ako s tým súhlasiť teda nemôžem, že to riešime.

    Na druhej strane ale pokúsim sa prižmúriť pravé aj ľavé oko a hovoriť čisto o veci, keď už máme v spoločnej správe pozmeňujúce návrhy 8 a 9, nepatria do tohto zákona, k tomuto zákonu, ale už ich tam máme. O to viac ma ale prekvapuje, že poslanci vládnej koalície v príslušnom gestorskom výbore teda nedohliadli na to, aby tieto body 8 a 9 boli vyňaté na samostatné hlasovanie, ale sú spojené spolu s inými bodmi s odporúčaním neschváliť ich. Takže takto vlastne ani by sme sa nevedeli k tým Košiciam nejako oddelene vyjadriť. Ja nechcem hlasovať ani za tento zákon, ani za pozmeňujúce návrhy, ale za pozmeňujúce návrhy týkajúce sa zákona o meste Košice by som hlasovať chcel. Preto vás chcem poprosiť, aby sme body 8 a 9 spoločnej správy vyňali na samostatné hlasovanie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Mikuš, pani poslankyňa Mária Sabolová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Tibor Mikuš.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Počúval som výhrady voči tomuto zákonu, ale treba povedať, čo tento zákon zásadne vylepšuje, sám som uplatnil niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli prijaté. Myslím si, že treba zdôrazniť, že tak ako je zákon predkladaný, jednoznačne posilňuje odbornosť Rady správcov Národného jadrového fondu, jednoznačne posilňuje a zvyšuje kvalitu rozhodnutí, ktoré má Rada správcov, a teda Národný jadrový fond realizovať v záujme každého občana, slovenskej energetiky, a jednoznačne tento zákon umožňuje financovanie správnych rozhodnutí, správnych aktivít, ktoré boli schválené a prijaté v minulosti a ktoré by, ak by sa tento zákon v takejto podobe neprijal, neboli ďalej financované. Jeho neprijatie by znamenalo zvyšovanie jadrového rizika a znamenalo by to v konečnom dôsledku zároveň to, že aktivity, ktoré treba realizovať, by nás stáli oveľa viacej v budúcnosti.

    Otázka stability, keď sa niektorí zaoberajú slovíčkom „najmä“, otázka stability výkonu funkcie, si myslím, nemôže byť daná len tým, že bude v zákone také alebo onaké slovíčko, ale stabilita výkonu, a teda aj stabilita pozície každého člena Rady správcov, si myslím, bude práve daná jeho odbornosťou a jeho kvalitným prístupom k rozhodovaciemu procesu, teda jeho prácou. Myslím si, že zákon nechráni nikoho pred tým, ak nepracuje kvalitne. A táto koncepcia, ako je zákon predkladaný, jednoznačne podľa mojej mienky znamená zvýšenú kvalitu práce Rady správcov. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Nech sa páči, pani Mária Sabolová.

  • Ja len veľmi krátko chcem zareagovať na pána poslanca z rozpravy. Nie celkom dobre rozumiem tomu jeho záverečnému vyjadreniu, že za pozmeňujúce návrhy k zákonu o meste Košice budeme hlasovať. Nie, lebo je dnes jasné a zjavné, že vládna koalícia je schopná prijať tento návrh zákona aj bez našich hlasov. Ale chcem upozorniť jednak na ten nie správny postup, ale na druhej strane aj na to, že si myslím, že zákon, ktorý sme prijali na jar tohto roku o meste Košice, hovorí jasne, a v tom čase aj ústavní právnici sa k tomu vyjadrovali, že je to v poriadku, aj dodnes to tvrdia a majú ten svoj názor. Čiže myslím si, že potrebujeme mať niekedy presne napísané „rok 2006: 50 poslancov“. Myslím si, že zákon, tak ako je dnes platný, je v poriadku. Ide len o to, mať odvahu možno v mestských zastupiteľstvách ísť do znižovania počtu poslancov, pretože každá politická strana chce tam mať zrejme viacej svojich zástupcov.

    Ja napriek tomu, že vecne súhlasím s tým, že ak to chceme upresniť, to spravme, nemôžem hlasovať za takýto spôsob predkladania návrhov zákonov. A veľmi ma mrzí, že zákon o Košiciach sme schvaľovali vždy tak, že sme sa dohodli, minimálne poslanci Národnej rady z Košíc bez ohľadu na politickú príslušnosť. A považujem toto za neférové konanie kolegov, pretože ak už na vecných problémoch nevieme sa dohodnúť spoločne, tak čo potom, ak budú aj nejaké politické problémy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S reakciami na faktické poznámky, nech sa páči, pán poslanec Novotný.

  • Ja len snáď na upresnenie toho. Úplne súhlasím s tým, čo povedala pani poslankyňa Sabolová. Preto som vyňal tie body 8 a 9 na hlasovanie, lebo ja osobne chcem za body 8 a 9 zahlasovať. A keby sme to nechali, tak ako je to v spoločnej správe na písané, tak vlastne by som to nevedel urobiť, lebo by som musel hlasovať aj za niečo iné. Čiže ja podporím len tieto dva pozmeňujúce návrhy týkajúce sa mesta Košice, ináč budem hlasovať proti tomuto zákonu, teda, žiaľ, aj proti ďalšej novele zákona o meste Košice. O to viac ma to trápi, že sme na jar, myslím, urobili veľmi poctivú a veľmi zaujímavú prácu, keď sme dokázali pripraviť novelu zákona o meste Košice, naprieč celým politickým spektrom bola pekná dohoda v Košiciach. Bol som spolupredkladateľom tohto zákona. Takže o to viac ma mrzí, že teraz to riešime tak polopokútne, pod lavicou, nejasne. Nemám z toho dobrý pocit. Takže v tomto sa úplne zhodujem s pani poslankyňou Sabolovou. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené kolegyne a kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce k priebehu diskusie, príp. k pozmeňujúcemu návrhu zaujať stanovisko navrhovateľ. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Krátka reakcia na pána poslanca Brocku. Ďakujem pekne za vaše vystúpenie. Obavu z protiústavnosti, myslím, dostatočne vyvrátila pani poslankyňa Tóthová. A na doplnenie by som povedal, bola veľmi úzka spolupráca a často teda hlboká diskusia medzi právnikmi ministerstva hospodárstva a naším OLAP-om. Takže toto pokladám za vyriešené. Myslím, že ste vychádzali z nepresných a neaktuálnych informácií, to sa týka aj dňa vyhlásenia. Ak ste si pozorne pozreli spoločnú správu, viete, že je tam navrhovaný a odporúčaný na schválenie gestorským výborom dátum 15. 10. Veľmi úzko spolupracovali, samozrejme, predkladatelia s ministerstvom hospodárstva a s poslancami Národnej rady.

    Čo sa týka závislosti, nezávislosti odborníkov, to vysvetlil pán poslanec Mikuš. Takže nebudem to opakovať, výber odborníkov, kvalitná práca udržuje ich vo funkcii, nie tak, ako ste to robili vy.

    K pani poslankyni Sabolovej. My sme kritizovali vaše praktiky v minulosti, práve to prepletanie zákonov. A pretože chceme začať dobre a správne a neopakovať to, čo ste nám tu predvádzali a snažili sa nás naučiť, tak ak v niektorom z výborov, ktoré to prerokovali v druhom čítaní, prešiel návrh, s ktorým nesúhlasíme ako predkladatelia, tak gestorský výbor to, ako ste si všimli, v správe neodporúča schváliť. Čiže nemám obavu, že by sme pokračovali v praktikách, ktoré ste nám tu predvádzali.

    K pánovi poslancovi Lipšicovi. Taxatívnosť tam zostáva, ak to prejde, tak ako je to v pozmeňujúcom návrhu, ako to navrhuje spoločná správa. Čiže nemusíte sa obávať, že by sa to menilo. A to isté, čo som hovoril pani Sabolovej, môžem zopakovať aj vám.

    Pán poslanec Novotný, sám ste priznali, že ten zákon je jednoznačný, ktorý sa týka mesta Košíc. Problém je v tom, že oprava vašich nejasných a nejednoznačných formulácií, za ktoré tak horlí aj pán poslanec Lipšic, v mnohých zákonoch nám ešte prinesie veľa práce do budúcna. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Vážené kolegyne, kolegovia, v zmysle § 28 ods. 1 požiadal o slovo predseda Národnej rady.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, ja sa ospravedlňujem, sledoval som tú rozpravu u seba v kancelárii a keďže som v predchádzajúcom období bol jedným z navrhovateľov, ktorý predkladal do Národnej rady novelu zákona o meste Košice, dovoľte krátke vyjadrenie a objasnenie niektorých postojov, do ktorých som pri prerokúvaní tohto návrhu takisto nejakým spôsobom vstupoval.

    Budem veľmi otvorený. Nepovažoval som to a nepovažujem to za šťastné a nebudem hlasovať za takéto riešenie. Pripájam sa ku všetkým tým, a veľmi otvorene a jasne som to povedal vo svojom úvodnom prejave, ktorí kritizujú akékoľvek deformácie legislatívnej praxe a legislatívneho procesu v Národnej rade.

    Ja ako Košičan, samozrejme, som trošku nešťastný, že návrh zákona, ktorý sme prijali v predchádzajúcom volebnom období, nebol dostatočne jasne vyložiteľný, ale myslím, že je nás tu viacero, ktorí môžeme potvrdiť, že je tomu aj preto tak, že sme plne rešpektovali úroveň samosprávy, ktorá sa podieľala na príprave textu, a ten text bol výrazom širokej politickej dohody na úrovni samosprávy mesta.

    Chcem vás požiadať, ak dôjde, samozrejme, v súvislosti s prípravou komunálnych volieb ešte k určitým aktom, ktorými by sme sa mohli ale štandardným spôsobom pokúsiť situáciu napraviť, pretože tá podstata je podľa mňa správna, je nevyhnutné znížiť počet volených poslancov na úrovni mesta z 80 na 50.

    Ale chcem aj požiadať, aby sme, tak ako je to navrhnuté v spoločnej správe, nehlasovali za tento bod, pretože by sme tým vážne narušili čistotu legislatívneho procesu. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán predseda.

    Pokračujeme ďalej. Spravodajca nežiada o možnosť zaujať stanovisko.

    Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v našom programe, nasleduje druhé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Chovanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 27 a spoločnú správu výborov máte na stoloch pod tlačou 27a.

    Požiadam preto navrhovateľa pána Miroslava Chovanca, aby návrh zákona odôvodnil.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol úvodné slovo k citovanému zákonu, ktoré vykonal pán podpredseda Národnej rady a pán predsedajúci.

    Podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení zákonov v znení neskorších predpisov sa štátne zdravotnícke zariadenia majú do konca tohto roku transformovať na akciové spoločnosti alebo na neziskové organizácie podľa zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecné prospešné služby v znení zákona č. 35/2002 Z. z. Nutnosť tejto transformácie vyplýva aj zo zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Predčasné parlamentné voľby v roku 2006 však neumožnili dokončiť túto transformáciu. Preto ako prvý a nevyhnutný krok pre zachovanie štátnych zdravotníckych zariadení vo forme príspevkových organizácií navrhujem posunúť konečný termín pre transformácie o jeden kalendárny rok. Tento posun termínu, čo je najdôležitejšie, vytvorí časový priestor pre vládu Slovenskej republiky, aby mohla v oblasti transformácie štátnych zdravotníckych zariadení postupovať podľa svojho programového vyhlásenia. Zároveň sa zachová dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre občanov, nakoľko nebude potrebné rušiť príspevkové organizácie štátu v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Taktiež navrhujem počas tejto doby opäť ustanoviť ochranu týchto zdravotníckych zariadení pred exekúciami, čo považujem za významný prvok, ktorý zabezpečí dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre občanov v časovo obmedzenej miere.

    Zároveň si dovoľujem uviesť, že relevantné pripomienky, ktoré vyplynuli z prvého čítania môjho návrhu zákona, ako aj zo stanoviska odboru legislatívy Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, sú riešené v uplatnených pozmeňujúcich návrhoch prerokovaných a schválených Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, som presvedčený, nádejam sa, že na základe oboznámenia sa so skutočnosťami, ktoré som uviedol, podporíte predložený návrh. Ďakujem.

  • Vážený pán navrhovateľ, veľmi pekne ďakujem.

    Poprosím o stanovisko spravodajcu výborov.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Chovanca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 27), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 78 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 30 zo 4. augusta 2006 o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Chovanca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 27), v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

    Dovoľte, aby som vás oboznámil s výsledkami rokovaní jednotlivých výborov.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Chovanca a výbor neprijal platné uznesenie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Chovanca na vydanie zákona a výbor neprijal platné uznesenie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Chovanca na vydanie zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi pripomienkami.

    Všetky uvedené pripomienky máte uvedené v bode IV pod bodmi 1 až 5.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Chovanca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ho odporúča schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, vážený pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som otvoril rozpravu k tomuto návrhu zákona. Chcem vás informovať, že písomne za poslanecký klub sa prihlásila pani Mária Sabolová, ak rozumiem, pán Janiš, už tak nie. Ďakujem pekne hovorcom za kluby. Takže poprosím pani Máriu Sabolovú o slovo. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, chcem sa vecne vyjadriť k zákonu. Tak ako som v prvom čítaní už moje pripomienky vyjadrila, chcem len upozorniť na tie dva fakty. A to je to posunutie termínu na transformáciu, považujem to už za nesystémové, tak ako som hovorila aj v prvom čítaní, a hlavný a vážny dôvod, ktorý je na hrane ústavnosti, je to zavedenie zákazu exekúcií opäť pre zdravotnícke zariadenia, pre poskytovateľov. Je to na hrane ústavnosti. Tak ako bol predložený návrh zákona, dá sa povedať, nielen bol na hrane ústavnosti, ale bol aj legislatívne zle predložený, pretože odstrániť zo zákona prechodné obdobie alebo lehotu, ktorá bola v zákone už dávno prekonaná, považujem za nesprávny legislatívny postup.

    Gestorský výbor, zdravotnícky a, myslím, aj ústavnoprávny výbor, ktorý rokoval pred naším výborom, upozornil na tieto nedostatky. A tak ako aj zaznelo u nás na výbore, ústavnoprávny výbor neodporučil alebo neschválil zákon v takej podobe, v akej bol predložený pánom poslancom Chovancom.

    V bode, keď rozširujeme termíny transformácie zdravotníckych zariadení, pokúšame sa vo výbore a v spoločnej správe rozšíriť aj dobu akreditácie na ďalšie vzdelávanie. Tento bod 2 podporujeme a podporí ho aj poslanecký klub, pretože lehota na akreditácie v pôvodných návrhoch zákonov bola pomerne krátka na to, aby zvládli tento proces jednotliví poskytovatelia.

    Moja zásadná výhrada v tomto vystúpení aj napriek tomu, že výbor sa vysporiadal v spoločnej správe trochu lepším spôsobom so zavedením zákazu exekúcie, je tá, že sa opäť predlžuje agónia v zdravotníckych zariadeniach u poskytovateľov, pretože bol vymedzený termín, bola lehota, keď mnohé zdravotnícke zariadenia a poskytovatelia sa snažili dostať do ažurity, snažili sa znížiť deficit zdravotníckych zariadení a začať byť normálnymi platcami v systéme ako poskytovatelia voči ďalším právnym subjektom.

    Zaznela aj otázka, čo s tými zdravotníckymi zariadeniami alebo poskytovateľmi, kde už začali exekúcie, akým spôsobom sa chceme s tým vysporiadať. Sú tu iste možné súdne rozhodnutia, ale vytvárajú sa tu nespravodlivé podmienky pre jednotlivých poskytovateľov. A moja teda základná pripomienka k tomu je, aby sa nerozširovala lehota na možnosť zákazu exekúcie, ale vstúpilo sa do financovania týchto zariadení a dofinancovali sa poskytovatelia tak, aby výkony, ktoré robia a ktoré odvádzajú, mali uhradené, pretože veľmi dobre vieme, že toto nabaľovanie sa nedostatku zdrojov na to, aby boli platcami za iné služby, je práve tým, že zdravotnícke zariadenia, hlavne nemocnice, nemajú zaplatené výkony. A to je dôvod na to, že nie sú schopné uhrádzať ďalšie služby, pre ktoré hrozí exekúcia.

    A z tohto dôvodu aj poslanecký klub KDH nebude hlasovať za tento návrh zákona, pretože nesúhlasíme s predlžovaním lehoty a sme presvedčení, že takto vytvorený aj nový § 102c, ktorý zakazuje exekúcie, je na hrane ústavnosti. A zrejme aj už čiastočne riešený nález Ústavného súdu a príp. podnet na Ústavný súd môže v tejto veci byť veľmi zaujímavý. Bola by som veľmi rada, aby sme sa vyvarovali takýchto skutočností do budúcnosti. A tak ako na výbore som hovorila, bolo by vhodné, aby ministerstvo zdravotníctva pripravilo komplexný návrh všetkých 5 zdravotníckych zákonov, kde už z minulosti vieme, že vládna koalícia ústami pánov poslancov Smeru mala svoje výhrady, s ktorými možno, ak sa budeme vedieť dohodnúť, budeme aj v budúcnosti môcť súhlasiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Pýtam sa pánov poslancov Novotného a Bastrnáka, či sú to procedurálne návrhy alebo faktické poznámky, čo sú prihlásení. Aha, do rozpravy ste sa prihlásili.

    Takže s faktickou poznámkou sa prihlásili pán poslanec Valocký a pán poslanec Zvonár. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán Valocký Jozef.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel k pani poslankyni Sabolovej iba toľko povedať, že sme si to rozdiskutovali na zdravotníckom výbore. Práve naopak, ak pán minister chce urobiť systémové opatrenia, je potrebné odložiť výkon exekúcií. Ja by som chcel povedať, že exekúcia ako taká sa neodkladá, odkladá sa iba výkon exekúcie. A to je práve čas potrebný na to, aby nemocnice sa zrevitalizovali a aby ministerstvo zdravotníctva skutočne pripravilo systémové zmeny, o ktorých sa tu už asi 8 rokov hovorí. A žiadne systémové zmeny sa neudiali. Chcel by som povedať k tomu iba toľko, že kritizovali sme ministra za zrušenie 20- a 50-korunáčok. Chcem vám oznámiť, že v týchto dňoch nemocnice podpisujú zmluvy s poisťovňami, kde sú skutočne tieto príjmy vykompenzované. Čiže peniaze sa našli. A verím ministerstvu zdravotníctva, že urobí skutočne systémové zmeny aj v nemocniciach. Chcem vám povedať, že odloženie exekúcie je potrebné aj preto, že sú pripravené skupiny podľa mojich vedomostí, ktoré skutočne chcú exekvovať aj skupiny exekútorov nemocnice, kde by nastal totálny rozvrat zdravotníctva v štáte. Takže nie je to o zrušení exekúcií, je to iba o odložení výkonu exekúcie. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Slovo má pán poslanec Zvonár.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pani poslankyňa povedala, že legislatívny postup pri tomto zákone nie je plne štandardný. Súhlasím s tým, že nie je plne štandardný. Ale riziko škôd, ktoré hrozia neprijatím tohto zákona, je také veľké, že by vznikli nedozerné škody v poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

    Pri tomto zákone, si myslím, vo výboroch prebehla veľmi zmysluplná diskusia, kde sme si vyjasnili všetky problémy, ktoré sa týkali tohto zákona. A dôkazom toho je, že vo výboroch za tento zákon hlasovali nielen koaliční poslanci, ale aj poslanci opoziční. Z týchto dôvodov jednoznačne sa prikláňam za prijatie tohto zákona.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou je ešte prihlásený poslanec Tibor Mikuš.

  • Ďakujem pekne. Ja som na tému tohto zákona diskutoval vo finančnom výbore a tiež som položil otázky, či neprinesie odloženie exekúcií krach niektorých subjektov, ktoré sú veriteľmi, či to neprinesie stratu pracovných miest a či to v konečnom dôsledku neohrozí poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Nedostal som potrebné odpovede priamo na rokovaní, ale pokračovali sme v diskusii neskoršie. A môj záver z tej diskusie je taký, že ak sa odložia exekúcie, naozaj sa vytvorí priestor na systémové opatrenia. A očakávam to hlavne od vlády, že sa vytvorí priestor na rokovania so subjektmi veriteľmi, v ktorých má štát svoje podiely, a že sa dosiahnu také dohody a také splátkové kalendáre na uhradenie dlhov, ktoré všetky subjekty budú môcť zniesť, že budú únosné. To znamená, nechápem to ako odopieranie práva a vymožiteľnosti práva veriteľom, ale chápem to ako vytvorenie priestoru na zmysluplné rokovania, ale teda aj presadenie naozaj vôle a schopnosti vlády pomôcť subjektom, ktoré sú dlžné voči subjektom, kde má štát svoje podiely. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    So stanoviskom k faktickým poznámkam sa hlási pani poslankyňa Mária Sabolová. Nech sa páči.

  • Len veľmi krátko na pána poslanca Valockého, na tú jeho poznámku, že sa vytvára priestor, aby sa nemocnice zrevitalizovali. Myslím si, že všetky zdravotnícke zariadenia už k 1. januáru 2006 robili všetko pre to, aby sa zrevitalizovali. A vlastne bol tu polrok, keď už fungovali v riadnom režime. Keby sme boli počuli možno konkrétne vecné výstupy, pokiaľ ide o jednotlivé zdravotnícke zariadenia, kde je ten problém, môžeme o tom diskutovať, ale mne sa zdá, tak ako som povedala, je to len posunutie akejsi agónie. Tým nezabránite nijakým skupinám, ak budú chcieť privatizovať, ak budú chcieť do toho vstupovať a budú chcieť exekvovať, vždy si nájdu na to spôsob, tu si nezastierajme oči.

    A keď ste tak, mimochodom, spomenuli 20-korunáčky a 50-korunáčky, že sme kritizovali ministra, je to nepodstatný zdroj príjmov, ktoré u poskytovateľov sú príjmom na to, aby bolo možné dostať zdravotnícke zariadenia do ažurity, pretože podstatnejšie príjmy zdravotníckych zariadení a nemocníc sú práve na to, aby mali zaplatené výkony, ktoré urobia. A to je to, čo som povedala, tieto poplatky, to je téma, ktorej rozumejú občania. O tom inom nevedia a ani nie je nutné, aby vedeli, pretože to je problém poskytovateľov, rezortu, možno aj nás ako poslancov, ako schválime všetky ekonomické záležitosti. Ale tým ste nevyriešili problém v zdravotníctve. Urobil sa len krok voči občanom, ktorým rozumejú, ale nevyriešil sa problém v zdravotníctve.

    K ostatným pánom kolegom sa...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem, vážená pani kolegyňa. Čas uplynul.

    Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať vystúpeniami poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne. Sú to poslanci: pán Daniel Lipšic, pán Jozef Mikuš a pán Stanislav Janiš.

    Slovo má pán poslanec Daniel Lipšic.

    Ešte poprosím pánov kolegov, ktorí sa hlásia do rozpravy ústne, aby počkali na možnosť, keď otvoríme možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, budem mať k návrhu novely zákona dve pripomienky.

    Jedna je legislatívna a druhá je vážnejšia a to je ústavnoprávna, legislatívna preto, že znovu v spoločnej správe máme pod bodom 6 návrh doplniť návrh zákona o novelu ďalšieho nesúvisiaceho zákona, čl. III. A ako som už reagoval pred chvíľkou, bolo že to veselosti v snemovni, keď sme diskutovali o kvalite legislatívy pred mesiacom. A ja som držal palce novej vládnej koalícii, že legislatíva bude kvalitnejšia, vždy môže byť kvalitnejšia, vždy je čo zlepšovať, vždy sa robia aj chyby. Nepredstavoval som si ale, že zlepšovanie bude robené spôsobom, že sa budú do prvých noviel zákonov dopĺňať nesúvisiace novely. Keď také prípady boli za minulého volebného obdobia, vždy to boli prípady skôr výnimočné. A ja som vždy, keď išlo o ministerstvo spravodlivosti asi v jednom, dvoch prípadoch počas 4 rokov, komunikoval s poslancami opozície, prečo je to dôležité, potrebné, vždy to bolo predmetom polemiky. Ale prvé dva návrhy zákonov v druhom čítaní a v obidvoch snaha prepašovať ustanovenia, ktoré s tým nijako nesúvisia? To je zámer vlády skvalitňovať legislatívu?

    Druhá otázka je ústavnoprávna. Pani kolegyňa Sabolová povedala, že tento návrh je na hrane ústavnosti. Tento návrh je ďaleko v hlbokom mori protiústavnosti, nie na hrane ústavnosti. Sú veci, kde sa môžeme sporiť, či je niečo ústavné alebo nie. Príklad je preukazovanie pôvodu majetku, kde sa rozumní ľudia môžu líšiť. Ale tu máme rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré cituje aj legislatívny odbor. Je to rozhodnutie, spisová značka PL ÚS 21/00. A ja z neho odcitujem, keď Ústavný súd rozhodoval v rovnakej veci a rozhodol, že to je protiústavné, zdôvodnil to nasledovne: „V žiadnom právnom poriadku však nie sú zo súdnej exekúcie vylúčené pohľadávky, ktoré sú už vykonateľné, t. j. boli právoplatne judikované spôsobom, ktorý predpisuje procesné právo. Z podstaty exekúcie súčasne vyplýva, že nemôže byť obmedzená vo vzťahu k veriteľom. Na to neexistuje žiadny relevantný dôvod, pretože veriteľ nemá byť kvôli čomu obmedzovaný.“

    To, že ide o návrh zjavne protiústavného zákona, potvrdili aj viacerí poslanci vládnej koalície. Koniec koncov preto neprešiel návrh v ústavnoprávnom výbore. A ja by som sa chcel aj z tohto miesta poďakovať pánovi predsedovi výboru Mamojkovi, pani poslankyni Tóthovej, že návrh nepodporili, pretože podporiť úmyselne protiústavný návrh zákona, si myslím, je nad rámec, za ktorý by sme nemali ísť.

    Opakujem, sú prípady, kde sa môžeme sporiť, potom sa zákon prijme, ide na Ústavný súd. Ale toto nie je na hrane, toto nie je vec sporu, toto je evidentne protiústavný návrh zákona. A pokiaľ ho snemovňa odsúhlasí, tak poslanci budú úmyselne hlasovať za porušenie ústavy. A to by som považoval za nešťastný začiatok zákonodarného procesu.

    Ja som aj na výbore povedal, že ústava je tu na to, aby chránila občanov pred niekedy krátkodobými cieľmi, ktoré môžu byť aj chvályhodné, ale v ústave sú určité práva, ktoré majú za cieľ chrániť dlhodobé ciele. A tie by sme nemali porušovať pre krátkodobé záujmy. Povedal som aj príklad, možnože by polícii pomohlo, keby mohla odpočúvať bez súhlasu súdu, najmä v situácii, keď je problém s terorizmom. Ale ústava nás pred tým varuje. A krátkodobý záujem nemôžeme podriadiť dlhodobému cieľu, ktorým je sloboda, ku ktorej patrí aj ochrana vlastníckeho práva aj veriteľov.

    Takže by som rád požiadal poslancov vládnej koalície, aby sme nezačínali volebné obdobie a legislatívnu činnosť tým, že úmyselne porušíme v hlasovaní ústavu. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pokračujeme v rozprave, ďalším prihláseným je pán poslanec Jozef Mikuš.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, hoci je predmetom dnešného rokovania úprava zákonov súvisiacich so zdravotníctvom, začnem trošku z iného konca. Zastavím sa pri stave verejných financií, potom budem pokračovať aj k návrhu.

    I keď z hľadiska zdravej bezpečnej ekonomiky je stále čo dobiehať, posledný vývoj je neobyčajne priaznivý. Nie div, že renomované zahraničné agentúry prisudzujú Slovensku prvé miesto medzi kandidátmi na prijatie eura medzi krajinami Vyšehradskej štvorky, zatiaľ. Situácia na Slovensku je skutočne výnimočná. V takej dobrej kondícii sa krajina vo svojej histórii ešte nenachádzala, patrí do vyspelého sveta, je členom Európskej únie, vojensky ju chráni Severoatlantická aliancia, má garantovanú samostatnosť a popritom alebo aj vďaka tomu sa úspešne ekonomicky rozvíja. Nejde o vzletné frázy. Čo sa stalo? Prečo taký skok? Odpoveď je jednoznačná. Po turbulenciách, ktoré nasledovali po páde komunistického režimu v roku 1989, a po získaní samostatnosti v roku 1993 nastúpilo ku koncu deväťdesiatych rokov obdobie plného osvojenia systému parlamentnej demokracie a trhovej ekonomiky. Vďaka tomu sa Slovensko dostalo do Európskej únie a dnes sa môže porovnávať so svojimi vyspelejšími partnermi. Počas niekoľkých posledných rokov sa krajina vydala cestou rozumnej a zodpovednej ekonomickej politiky, prikryla sa tak len takou perinou, na akú má, povedala si pravdu do očí a rozhodla sa konať. Vďaka hlbokým reformám sa zastavilo žitie na úkor budúcich generácií, vyjasnili sa vzťahy, podnietili sa ekonomické aktivity. Práve pod vplyvom súčasnej aktuálnej situácie, keď štátny rozpočet vykazuje nízky deficit, rastie zamestnanosť, stúpa životná úroveň.

    Prichádzajú návrhy novej vlády na zmeny, trochu populárne, trochu ľúbivé. Niekto prichádza rozdávať to, na čo nezarobil. Spektrum opatrení je naozaj široké. Tu sa navrhujú vianočné darčeky dôchodcom, inde sa začínajú rozdávať ťažko zachované peniaze v zdravotníctve. Opatrenia majú však spoločný znak, siahajú do verejných zdrojov, rozdávajú nazbierané alebo ušetrené za posledné roky, vracajú stav do krízovej situácie známej v polovici deväťdesiatych rokov. Rozdiel je iba v tom, že kým vtedy sa na nezmysly viac požičiavalo, dnes sa dá ťažiť z toho, čo sa nazbieralo za posledné roky a čo sa získalo cielenou zvýšenou ekonomickou aktivitou. Verejné financie sú podobné pacientovi, ktorý prekonal ťažkú operáciu, absolvoval rehabilitáciu a je plný očakávaní. Zrazu sa však znova začína blížiť choroba, ktorú už raz prekonal. Pacient naplnený novými silami pociťuje nebezpečenstvo ochorenia, rozmýšľa, či ho znovu nepoložia na operačný stôl. Tento metaforický opis sedí ako uliaty poslednému vývoju v zdravotníctve, zo strany novej vlády najskôr bombastické zrušenie poplatkov za návštevu lekára a pobyt v nemocnici, nový spôsob kategorizácie liekov, nižšie poplatky za recepty, teraz mäkšie podmienky pre dominantné zdravotné poisťovne, záchranná bublina pre neefektívne nemocnice a potom ešte vyššie platby štátu do systému za svojich vlastných poistencov.

    Do tejto reťaze zapadá poslanecký návrh na zmenu zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Nejde o nič iné, len o zlepšovanie podmienok na pôsobenie niektorých inštitúcií, hoci na to vôbec niet dôvodu. Naopak, tieto inštitúcie by konečne mali začať pôsobiť pod dostatočným tlakom, aby neodôvodnene nevyrábali dlhy.

    Pozrime sa na návrh zákona trošku bližšie. Nechcem sa zaoberať právnymi a legislatívnymi otázkami, o ktorých hovorili moji predrečníci, ostanem pri tom finančnom, rozpočtovom a možno podnikateľskom pohľade.

    Novela najskôr navrhuje, aby sa transformácia zdravotníckych zariadení odsunula z pôvodného termínu končiaceho týmto kalendárnym rokom až do konca roku 2007. O čo ide? Iba o cestu, aby sa netransformované zdravotnícke zariadenia nemuseli transformovať vôbec, inými slovami, aby ich hospodárenie ostalo zahalené tajomstvom aj naďalej, aby ostali akýmisi vágnymi inštitúciami štátu, aby sa ako obchodné spoločnosti nemuseli zaoberať štandardným účtovníctvom, ktoré dokáže odhaliť, či sa v inštitúcii správali manažéri zodpovedne. Obzvlášť nebezpečné je to v prípade Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Spoločnej zdravotnej poisťovne, ktoré pri výbere poistného pokrývajú takmer tri štvrtiny poistencov. Ak systém neustriehne nakladanie s prostriedkami týchto dvoch inštitúcií, potom vôbec nemôže hovoriť o efektívnosti. V lepšom prípade bude vláda iba sledovateľom situácie, v horšom z nej bude vďaka ambíciám jednotlivcov aj ťažiť. Aby sa stav skutočne zabetónoval, prichádza sa v návrhu novely k zákazom exekúcií štátnych zdravotníckych inštitúcií. Povedané inými slovami, ak si tieto inštitúcie nebudú plniť záväzky, ich obchodný partner sa nedomôže práva. To je priamy návod, aby tak konali. Napokon, nešlo by o novú situáciu, podobná situácia bola aj pred transformáciou alebo pred reformou, keď bolo bežné, že tieto štátne inštitúcie neplatili za energie, vodu alebo ostatné tovary.

    Viac k návrhu novely nebudem hovoriť, to úplne stačí na to, aby som mohol označiť túto novelu zákona ako ekonomicky do budúcna mimoriadne nebezpečnú.

    Vrátim sa trošku ešte k verejným financiám.

    Možno si to dnešní vládni poslanci málo uvedomujú, ale ich ozdravovanie bolo ako zostavovanie mozaiky. Nešlo to inak, len tak, že sa lúskal jeden rezort za druhým. Tak sa skresávali neefektívne výdavky v sociálnom systéme, v štátnych zárukách, v štátnej správe. Oblastí by som mohol vymenovať viac, jednou z nich je aj zdravotníctvo. Prvý raz po roku 1989 sa za predchádzajúcej vlády podarilo zastaviť rast dlhov v zdravotníctve, do systému sa vniesla dovtedy nepoznaná disciplína. Čo nám hrozí dnes? Opätovné zahmlievanie hospodárenia, rozviklanie disciplíny, rast dlhov, negatívny dopad na verejné financie.

    Druhým vážnym nebezpečenstvom je posilňovanie nerovnakého prístupu k štátnym a neštátnym zariadeniam, čo bude viesť k nepoznaným napätiam s nepredvídateľnými následkami. Stačí si predstaviť, aké obchodné vzťahy sa budú vyvíjať medzi súkromnou zdravotnou poisťovňou podnikajúcou pod Obchodným zákonníkom a štátnou nemocnicou chránenou štátom v osobitnom režime. Pritom práve rovnosť podmienok na pôsobenie je tým zázračným kľúčom, ktorý pomohol slovenskej ekonomike rozhýbať sa v posledných rokoch.

    A posledným z tých najdôležitejších argumentov je dopad na občana. Zmyslom reformy zdravotníctva spustenej v predchádzajúcom volebnom období bolo vytvoriť lepší systém s priamym dopadom na pacienta. Akékoľvek je ľúbivé zrušenie 20-korunových poplatkov za návštevu lekára, dôsledok bude opačný. Chýbajúce zdroje sa budú hľadať ťažko, počuli sme pred chvíľou vo faktickej poznámke, že sa našli, alebo sa neuhradia, budú chýbať alebo ich zaplatíme všetci, cez dane, cez štátne pôžičky, teda cez dane našich detí. Navyše, prieskumy hovoria, že lekári si tak či tak prídu na svoje peniaze. Opäť stúpne výskyt nelegálnych platieb, takže platiť budú pacienti. Zhoršovanie hospodárenia zdravotníckych zariadení opäť pocítia zase len pacienti. Ak nemocnice prestanú platiť za dodávateľské služby, prejaví sa to na klesajúcom komforte zdravotnej starostlivosti a adresátom bude znova pacient.

    Jediná cesta vedúca k zvýšeniu kvality zdravotnej starostlivosti je pokračovanie v reforme systému, a tým sa neberie, samozrejme, aj zmena, ak nová vládna koalícia to vidí inak, ale ak sa úplne preruší, bude to mať dlhodobo negatívne dôsledky. Za krátky čas sa možno podarí udržať systém v akom takom chode, veď niečo za predchádzajúce roky sa ušetrilo, a platby odvodov ekonomiky aktívnych obyvateľov vďaka ekonomickej konjunktúre rastu. Ale zanedlho kríza prepukne a možno potreba reformy bude ešte nástojčivejšia a ťažšia. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec za vaše vystúpenie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že sa blíži 11.00 hodina, tak prerušíme rozpravu o tomto bode programu.

    Ak dovolíte, dám malú technickú 5-minútovú prestávku a o 5 minút by sme pristúpili k hlasovaniam. Veľmi pekne ďakujem.

  • Technická prestávka.

  • Dobre, vážené kolegyne, vážené poslankyne, vážení poslanci, pristúpime teraz vzhľadom na to, že máme 11.00 hodín, k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu.

    Najprv budeme hlasovať v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka a Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 53).

    Prosím spravodajkyňu z výboru pre kultúru a médiá pani poslankyňu Ľudmilu Muškovú, aby uviedla hlasovanie.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Ďakujem, vážená pani spravodajkyňa.

    Najskôr teda budeme hlasovať o návrhu podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Hlasujeme.

  • Ruch v sále.

  • Buďte taká láskavá, pani poslankyňa, ešte raz to prečítajte pánom poslancom. Poprosím o pozornosť.

  • Žiadala som pána podpredsedu, aby dal hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasovanie.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, teda ruším toto hlasovanie a opätovne prosím, aby sme hlasovali, alebo vytiahneme všetci kartu a vložíme ju naspäť.

  • Hlasovanie.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, prítomných 140 poslancov, za návrh hlasovalo 36 poslancov, proti hlasoval 1 poslanec, zdržalo sa 102 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že predložený návrh zákona do druhého čítania sme neschválili.

    Dobre, vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme v hlasovaní v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov.

    Spravodajcom je člen výboru pre sociálne veci a bývanie Róbert Madej. Prosím ho, aby uviedol hlasovanie.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili traja páni poslanci a panie poslankyne a v rozprave odznel 1 procedurálny návrh, pani poslankyne Radičovej, vrátiť predložený návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh 44 poslancov, proti 85 poslancov, zdržalo sa 11 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 98 poslancov, proti nikto, zdržalo sa 46 poslancov, hlasovali všetci.

    Konštatujem, že tento návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o pridelení návrhu zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbor, ktorému bol uvedený návrh pridelený, ho prerokoval v lehote do 9. októbra 2006 a gestorský výbor v lehote do 10. októbra 2006.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 138 poslancov, zdržalo sa 5 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že tento návrh bol schválený. Zároveň mi dovoľte povedať, že konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím ešte spravodajcu, lebo pri predchádzajúcom návrhu zákona sme si neuvedomili, že zároveň bol pripojený návrh na uznesenie k

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Rotterdamskému dohovoru o udeľovaní predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení na dovoz a vývoz vybraných nebezpečných chemických látok a prípravkov,

    ako je to uvedené v tlači 37. Takže budeme teraz hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada vyslovuje súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Rotterdamskému dohovoru o udeľovaní predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení na dovoz a vývoz vybraných nebezpečných chemických látok a prípravkov. Pripomínam tiež, že podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4 ústavy je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

    Prezentujme sa, prosím, a hlasujme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 143 poslancov, proti nikto, nezdržal sa nikto, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že navrhované uznesenie sme schválili.

    Vážené kolegyne a kolegovia, ďalej poprosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Milana Reháka, aby uviedol hlasovanie v druhom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 26).

    Najprv teda, nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci k predmetnému návrhu zákona v rozprave vystúpili traja poslanci, z ktorých jeden podal pozmeňujúci návrh. Najskôr však budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy. V rozprave pán poslanec Novotný vyňal zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie body 8 a 9, ale vzhľadom na to, že v prípade schválenia týchto dvoch bodov by sme sa mohli pri schválení bodu 11 dostať do problémov, tak budeme aj samostatne hlasovať o bode 11.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 3, 5, 6 a 7 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145 poslancov, za návrh 119, proti 13 poslancov, zdržalo sa 11 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že predmetné návrhy sme schválili.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bode 4 s odporučením neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za 2 poslanci, proti 91 poslancov, zdržalo sa 47 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Predložený návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch 8 a 9 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh 17 poslancov, proti 91 poslancov, zdržalo sa 30 poslancov, nehlasovali 4 poslanci.

    Predložené návrhy sme neschválili.

  • Vzhľadom na to, že nebol schválený bod 9, budeme hlasovať o bode 11 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za 135 poslancov, proti 2 poslanci, zdržalo sa 7 poslancov.

    Predložený návrh sme schválili.

  • Vzhľadom na to, že sme schválili bod 11, je bezpredmetné hlasovať o bode 10, pretože sa v ňom takisto pojednáva o účinnosti, ktorá už bola schválená.

    Pán predsedajúci, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Glendu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za návrh 79 poslancov, proti 50 poslancov, zdržalo sa 15 poslancov.

    Predložený návrh sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy aj o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, aby predložený návrh zákona bol prerokovaný v treťom čítaní ihneď.

  • Páni kolegovia, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za návrh 82 poslancov, proti návrhu 48 poslancov, zdržalo sa 14 poslancov.

    Predložený návrh sme schválili.

    Na základe toho, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k tretiemu čítaniu o tomto návrhu zákona.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Pýtam sa, či niekto z poslancov chce podať návrhy podľa § 85 zákona o rokovacom poriadku. Ak nie, vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Keďže v rámci tohto čítania neboli podané žiadne návrhy, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku v znení, samozrejme, schválených návrhov. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za návrh 80 poslancov, proti návrhu 56 poslancov, zdržalo sa 8 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 238/2006 Z. z. o jadrovom fonde.

    Tým sme, vážené kolegyne, kolegovia, vyčerpali hlasovania a budeme pokračovať v prerokúvaní ďalších bodov programu.

    Budeme pokračovať v rozprave o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Chovanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Pokiaľ sa neprihlásili k vystúpeniu pána kolegu žiadni páni poslanci s faktickou poznámkou, udeľujem slovo pánovi Stanislavovi Janišovi.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, máme na stole novelu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorá podľa toho, ako je predložená, nemá žiadnu ambíciu, novela zákona, ktorá hovorí len o tom, že to, čo sa prijalo v minulom volebnom období, je nie, ale nehovorí nič o tom, ako ďalej. To, čo sa malo udiať do konca tohto roku, predlžujete, posúvate, že sa udeje do konca roku 2007. Ja sa pýtam prečo, ak nesúhlasíte s tým, čo je, nedáte svoje riešenie a svoj návrh. Prečo len posúvate naše riešenie?

    Pán minister sa na margo toho, prečo to nemajú byť akciové spoločnosti, ale tzv. verejnoprávne inštitúcie, vyjadril, že: „Myslím si, že dobre sa dá hospodáriť aj vo verejnoprávnom sektore.“ Viac ako desaťročná skúsenosť v rezorte zdravotníctva však tieto slová nepotvrdzuje. Ak by to, čo povedal, platilo, tak by stav v zdravotníctve nebol taký, aký je a aký, bohužiaľ, pri tomto vládnom postupe asi aj bude. Je dopyt po zdravotníckych službách? Je. Je ponuka na poskytovanie zdravotníckych služieb? Je.

  • Ruch v sále.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, skutočne zaujmite miesta. Pokiaľ niekto chce opustiť sálu, nech ju opustí, aby mohol pán kolega nerušene pokračovať vo svojom vystúpení. Poprosíme vážených kolegov, ktorí stoja pred lavicami z SNS, buďte takí láskaví, páni kolegovia, nechcem menovať, len musíme naozaj udržať v sále poriadok a vytvoriť dôsledné prostredie pre vystúpenie pána poslanca Janiša. Veľmi pekne vám všetkým ďakujem za porozumenie. Pán poslanec Janiš, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pýtam sa, či je dopyt po zdravotníckych službách. Je dopyt. Je ponuka na poskytovanie služieb? Je. Sú dostatočné finančné zdroje v zdravotných poisťovniach na uspokojenie celého spektra dopytu a ponuky? Nie sú dostatočné zdroje. Je úplne logické, že ponuka prevyšuje finančné zdroje a tie zároveň nestačia na dopyt po zdravotníckych službách. Ale toto nie je len u nás. Toto je aj v zahraničí, že finančné možnosti nestíhajú všetkým moderným diagnostickým a liečebným metódam a vo všetkých nemocniciach, vo všetkých zariadeniach.

    Ako to fungovalo v minulosti. Občan mal právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Lekár, zdravotnícke zariadenie mu bolo povinné ju poskytnúť. A zdravotné poisťovne neboli za tieto zdravotnícke služby povinné zaplatiť. Čo to spôsobovalo? Zdravotnícke zariadenia robili výkony. Samozrejme, na ne spotrebovali lieky, špeciálny zdravotnícky materiál, vyplatili mzdy, zaplatili energie. A keďže nemali na úhradu faktúr, jednoducho sa zadlžovali a robili si banku zo všetkých týchto dodávateľov. U každého dodávateľa si tak zobrali tak vysoký úver, aký im aj bez úverovej zmluvy poskytli všetci dodávatelia, resp. záväzok zdravotníckeho zariadenia, výška istiny záväzku prestala stúpať vtedy, keď daný dodávateľ v danom segmente prestal nemocnici dodávať. Ani zdravotné poisťovne a ani zdravotnícke zariadenia neznášali reálne riziko z tohto hospodárenia, teda logicky sa správali tak, ako sa správali, nazvem to jemne, menej zodpovedne. Po príklady nemusíme chodiť ďaleko, roky to v štátnom takto fungovalo a, bohužiaľ, sa rysuje, že to aj takto fungovať bude. Je samozrejmé, a, bohužiaľ, je to tak, bohužiaľ, je to tak, že rokmi zabehnuté návyky v nemocniciach pochádzajúce ešte z dôb tzv. rozpočtoviek sa vykoreňujú len veľmi, veľmi ťažko. A dovolím si tvrdiť, že ruka v ruke s týmto systémom, ktorý bol, sa vytvárala aj pôda na korupciu, lebo tam, kde nie sú pravidlá, kde nie je zodpovednosť, tam sa korupcii darí. A, bohužiaľ, a všetci, čo sme pozerali v jednu nočnú hodinu asi pol roka dozadu debatu o štrajku v nemocniciach, sme sa mohli v priamom prenose dozvedieť, ako si niektorí predstavujú tieto pravidlá, kto bude rozhodovať o tom, ktorý pacient bude platiť a komu bude platiť.

    Ako fungujú príspevkové alebo verejnoprávne inštitúcie. Fungujú podľa zákona č. 523/2004 Z. z., ktorý hovorí, že príspevková organizácia je právnická osoba, ktorej menej ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami a ktorá je na štátny rozpočet zapojená príspevkom. Toto hovorí zákon. Zdravotnícke zariadenia túto podmienku nespĺňajú de facto v zmysle zákona č. 523/2004 Z. z. Už ani nie sú príspevkovými organizáciami. Boli nimi v minulosti, keď štát prispieval na kapitálové výdavky, to sčasti platilo, ale hádam nechceme ísť späť, aby časť peňazí, ktoré sú dnes na zdravotníctvo, napr. zo zdravotných poisťovní, prerozdeľovali úradníci na ministerstve zdravotníctva ako kapitálové príspevky nemocniciam na prístroje, na stavby a tak ďalej, jednotlivým nemocniciam podľa kľúča vlastného ministerstvu alebo jeho úradníkom a, samozrejme, len štátnym. Ale veď dnes poskytujú zdravotnícke služby na Slovensku nielen štátne zariadenia. Máme nemocnice, ktoré patria pod samosprávne kraje, máme nemocnice mestské, máme nemocnice súkromné, máme neziskovky, dnes poskytujú zdravotnícke služby tisíce lekárov v ambulantnej sfére. Ako títo poskytovatelia prídu k tomu, ak finančnú stabilitu jedného poskytovateľa štátneho garantuje štát, teda z peňazí verejných, z peňazí daňových poplatníkov, keď tí druhí, pri tých istých pravidlách pracujú v tvrdých rozpočtových opatreniach bez pomoci štátu? Zriaďovateľ príspevkovej organizácie je povinný ju zrušiť, opäť zo zákona, k 31. 12. roka, v ktorom zistí , že tržby nepokrývajú jej výrobné náklady počas najmenej po sebe nasledujúcich dvoch rokov. V preklade to znamená toľko, že príspevková organizácia si môže dovoliť byť vysoko stratová každý druhý rok a formulácia „najmenej dva po sebe nasledujúce roky“ dáva neefektívnemu správaniu sa príspevkovej organizácie ešte väčší rozmer.

    Ako hospodári príspevková organizácia, ako to beží v praxi. Príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu, nákladov, výnosov a výsledku hospodárenia. Zo zákona je však povinná dosahovať výnosy, teda príjmy určené rozpočtom. Ale neplnenie nákladovej časti rozpočtu, teda výdavkovej časti rozpočtu v danom roku nie je žiadnym porušením. Teda ak míňam viac, ako mám v rozpočte, nič sa nedeje, zadlžujem sa. Príspevková organizácia nie je platcom dane z príjmu, nemá povinný audit, vonkajšiu kontrolu, nevedie účtovníctvo podľa medzinárodných štandardov. Príspevková organizácia je niečo, čo nedokáže pružne, efektívne reagovať v tak tvrdom prostredí, ako v okolí zdravotníctva je. Veď v okolí zdravotníctva sú silné farmaceutické firmy, silní distribútori, výrobcovia a distribútori a predajcovia diagnostických a terapeutických prístrojov a ďalšie množstvo dodávateľov nezdravotníckych tovarov, prác a služieb. A to nie sú žiadni baránkovia, to sú tvrdí hráči. A ako partneri sú im príspevkové organizácie štátu.

    K čomu vedie v praxi príspevková organizácia. Každý riaditeľ príspevkovej organizácie, ak sa správa efektívne, tak v konečnom dôsledku okráda svoju nemocnicu, svoj región. Prečo? Lebo príspevková organizácia ak má dlh, tak ju zriaďovateľ, v tomto prípade štát, musí oddlžiť alebo ju musí zrušiť, o čom však vy vravíte, že nie je prípustné. Tak ju jednoducho oddlží. A tak potom platí, ak jedno zariadenie vyrobí do 10 mil., štát mu dá 10 mil. na oddlženie, ak iný urobí 50 mil., štát mu dá 50 mil. na oddlženie. Ak ten efektívny urobí nula korún dlhu, štát mu dá nula korún. No ktorý riaditeľ nemocnice je pre nemocnicu prijateľnejší? Ten, kto šetrí, alebo ten druhý? No je jasné, že ten druhý. Nemá nepriateľov medzi lekármi, nemá nepriateľov medzi zamestnancami, lebo nerobí žiadne síce efektívne, ale menej populárne opatrenia. Načo by si robil nepriateľov? To isté robí v liekovej politike, však ponuka je veľmi široká, to isté robí v prístrojovej politike, veď čo raz do nemocnice kúpim, to tu zostane, aj keď mám dlh, aj keď ja odídem. Silní dodávatelia v zdravotníctve, a tých je dosť, do určitej hranice dodávajú, veď to raz na 100 % dostanú zaplatené. Takto to fungovalo a po prvých vlnách oddlženia, po prvých miliardách korún do zdravotníctva takto začala rozmýšľať väčšina. A takto nesystémovo sa nalievali do zdravotníctva desiatky miliárd korún. Ako to pocítil pacient? Vôbec to nepocítil, ak napr. naraz prišlo do rezortu 10 mld.. Ani o tom nevedel. Ale kto o tom vedel a kto to pocítil, boli všetci dodávatelia, ktorí počítali na 100 %, že sa im ich peniaze vrátia. A tak tieto peniaze sa nepoužívali alebo nepoužili na základnú zmenu systému v zdravotníctve, ale len na splatenie dlhov, ale rozhodne nie na zaplátanie dier. A tak voda z koša v zdravotníctve si v pohode odteká a, bohužiaľ, aj bude odtekať ďalej. Dlh sa v ďalšej fáze len zvyšoval, finančná disciplína sa zhoršovala, stabilita systému čím ďalej, tým viac stála na hlinených nohách.

    Ten, kto chcel zastaviť tento dlh a tento stav a stabilizovať ho, urobí to, čo urobí každý normálny dobrý manažér vo svojej firme. Urobí opatrenia na zastavenie rastu dlhu, zvýši efektívnosť svojej firmy, zvýši príjmy do firmy, napr. lepším výberom zdravotného poistenia a tak ďalej. A k tomuto smerovala aj zmena bezzubých, neefektívnych, príspevkových alebo verejnoprávnych inštitúcií na riadne spoločnosti podľa Obchodného zákonníka, zákona, podľa ktorého dnes postupujú všetky obchodné spoločnosti. Zákon o poskytovateľoch o. i. zmenil systém právnej formy nemocníc na štandardnú, a tým vytvoril objektívnejšie systémové pravidlá hry s čo najmenšími nesystémovými prvkami. Nikto v tejto súvislosti však už nehovorí o tom, že touto zmenou právnej formy nemocníc sa vnáša do zdravotníctva aj to, že nie sú dotované slabé nemocnice, že zvíťazia tí, ktorí sú lepší, tí, ktorí sú efektívnejší, tí, ktorí majú dostatok pacientov, lebo pacienti do tých nemocníc idú. A, samozrejme, manažmenty nemocníc dostávajú do rúk obrovské kompetencie, ale s kompetenciami aj obrovskú a veľkú zodpovednosť a aj trestnoprávnu zodpovednosť za vedenie akciovej spoločnosti a, samozrejme, aj vyššiu vonkajšiu kontrolu. Veď akciová spoločnosť, základný systém, tvrdé pravidlá, štandardné účtovníctvo s povinným auditom, ktorý dohliada na prehľadnosť finančných tokov, kontrolu nákladov, uvážená investičná politika, daňová zodpovednosť, toto všetko sú prvky obchodnej spoločnosti, toto všetko sú prvky, ktoré príspevková organizácia nepozná.

    Zmena zdravotných poisťovní a nemocníc alebo poskytovateľov na akciové spoločnosti je niečo nemorálne len preto, že ide o nemocnice? Prečo? Zriadenie akciových spoločností, nástroja na lepšie, efektívnejšie fungovanie je vlastne ochrana nemocníc, je ochrana lepšie hospodáriacich nemocníc. A my nemáme záujem podporovať neefektívne vynakladanie zdrojov plynúcich do zdravotníctva. My nie sme za rovnostárstvo, t. j. podporu zle hospodáriacich, lebo ak sa pozrieme na to, čo všetko tvorí zdravotníctvo, ak sa pozrieme na to, čo krúži okolo zdravotníctva, tak vidíme, že okolo neho krúžia veľké distribučné spoločnosti, lekárne, dodávatelia diagnostík, dodávatelia diagnostických liečebných prístrojov. Ktorý z týchto účastníkov v celom tom reťazci poskytovania zdravotnej starostlivosti to robí ako milodar? Ktorý majiteľ tejto firmy si urobil príspevkovú spoločnosť, príspevkovú firmu, lebo však to ide? Ani jeden. A vy ste urobili z akciovej spoločnosti vo verejnosti skoro zločincov. A pritom táto forma má za cieľ pravý opak, zefektívniť zdravotníctvo, zaplátať tie verejnoprávne diery, cez ktoré utekali a, bohužiaľ, aj naďalej budú utekať miliardy korún. Ja nepovažujem zisk za niečo nemorálne, za čo by tá alebo oná nemocnica alebo poskytovateľ sa mal hanbiť. Potom by sa musel každý z nás hanbiť aj za svoj príjem, za svoju mzdu. A práve preto, že ide o zdravotníctvo, resp. o posledný segment v reťazci, a to je poskytovateľ, tak je tento zisk regulovaný alebo použitie tohto zisku obmedzuje zákon, späť peniaze do zdravotníctva.

    Všetci vieme, že súčasný rozsah zdravotnej starostlivosti je dlhodobo neudržateľný, upevňuje vysoké očakávanie obyvateľov, ale žiadna ekonomika na svete a tobôž naša si ju nemôže dovoliť bezplatne. Rozdiel medzi nami a Smerom nie je v tom, že by sme to nevedeli jeden alebo druhý, ale v tom, že my sme o tom otvorene hovorili, hľadali a dávali riešenia a vy na základe našej aj politickej odvahy pomenovať niečo pravým menom ste vytĺkali predvolebný politický kapitál a pýtali ste sa ľudí, ja zacitujem z vášho volebného programu: „Je spravodlivé a správne, ak napriek ústavne garantovanému právu na bezplatnú zdravotnú starostlivosť musia ľudia čím ďalej, tým viac priamo priplácať na rozpadajúce sa zdravotníctvo?“ Toľko citácia z vášho volebného programu. Ale ten istý Smer, čo toto hlásal pred voľbami, si do vládneho programu v časti Zdravotníctvo napísal: „Vláda si je vedomá, že rozpor medzi nedostatkom finančných zdrojov a očakávaniami obyvateľstva je možné riešiť zachovaním ekonomicky a sociálne udržanej spoluúčasti na vybraných typoch zdravotnej starostlivosti. Vláda považuje podporu nepovinného zdravotného poistenia za rozhodujúcu pri umožnení prístupu k zdravotnej starostlivosti nehradenej zo zákonného zdravotného poistenia.“ V preklade to znamená toľko, že občan ak sa komerčne zdravotne poistíš, komerčne zdravotne poistíš, bude ti umožnený prístup k zdravotnej starostlivosti nehradenej zo zdravotného zákonného poistenia, alebo ináč, ak sa komerčne nepoistíš, zaplatíš si túto zdravotnú starostlivosť priamo na mieste u lekára v hotovosti. Toľko vládny program.

    Vy ste urobili jeden veľký ťah, falošný ťah, mediálny ťah, splnili ste hlavný cieľ vášho predvolebného programu, zrušili ste poplatky u lekára a v nemocniciach. Pravda v skutočnosti je ale taká, že vy ste ich nezrušili, vy ste do zákona ani nesiahli. Vy ste povedali, že tento poplatok bude 0 korún, nula korún, lebo je to v moci nariadenia vlády. Do zákona ste ani nesiahli. Koľko bude tento poplatok o rok, o dva, ste nepovedali. Prečo ste neznížili aj iné poplatky v zdravotníctve na nula korún, za pohotovosť, dopravu, lekárne, recepty? Je tam ešte viac poplatkov. Prečo? Jedni áno, druhí nie? Lekárom a nemocniciam ste tento finančný výpadok „nahradili“ zvýšením objednávky zo strany zdravotných poisťovní, opäť falošne. Vy zoberiete napr. nemocnici 7 mil. korún z poplatkov a nahradíte to, že si v nemocnici objednáte naviac výkony za 7 mil. korún. Prečo je to falošné? Lebo vy im v čistom zoberiete 7 mil. korún a nahradíte to tej nemocnici v hrubom vo výške 7 mil. korún. Tých 7 mil. akože naviac nie je naviac. Tých 7 mil. korún musí nemocnica pokryť výkonmi, nákladmi. Teda v čistom ste nemocnici zobrali a v čistom ste jej nič nedali. Vy ste tieto príjmy nemocniciam nekompenzovali, nekompenzovali.

    Som zvedavý a budem veľmi zvedavý, ako budete rozdeľovať, čo bude hradené zo zákonného zdravotného poistenia a čo nebude hradené zo zákonného poistenia, čo si ľudia budú platiť priamo v hotovosti u lekára alebo na čo sa budú musieť dobrovoľne, musieť dobrovoľne pripoistiť. Veľmi som zvedavý, ako budete zdôvodňovať a vysvetľovať, prečo je tomu tak, prečo ľudia musia platiť, keď ste im sľúbili bezplatné zdravotníctvo.

    Rozdiel medzi nami je veľký. My hovoríme o riešeniach, nesľubujeme nesplniteľné a vy sľubujete nesplniteľné a realizujete úplne niečo iné. A táto falošná hra sa mi ani v zdravotníctve nepáči. Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi poslancovi Janišovi.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Novotný. Uzatváram možnosť hlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel zareagovať na niekoľko momentov z vystúpenia pána poslanca Janiša. Naozaj toto bola jedna dilema, ktorú sme riešili 4 roky. A myslím si, že sa nám podarilo vysvetliť, že to, že v zdravotníctve nejaký poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vytvára zisk, nie je nemorálne, pretože všetci, účastníci zdravotníckeho trhu, počnúc farmaceutickými firmami cez distribučné firmy, cez lekárne, cez dodávateľov, všetci vykazujú na zdravotníctve akýsi zisk. Preto to robia, aby mali z čoho žiť. Jedine poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nevykazovali zisk, ale v poslednom období predovšetkým tí, ktorí boli transformovaní alebo ktorých prevádzkujú súkromné spoločnosti, tento zisk vykazujú. A otázka je, či je to morálne alebo nemorálne. Myslím, že odpoveď je jednoznačná. Vtedy by sme mohli vôbec moralizovať o tom, keby nikto nedosahoval zisk v zdravotníctve a všetko by sa vracalo naspäť do poistných fondov.

    Pán poslanec Janiš mal pravdu, že je tu veľký nepomer medzi zdrojmi a reálnou potrebou. A dá sa to riešiť len spoluúčasťou pacienta, dôsledným aplikovaním nášho zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti. A táto spoluúčasť pacienta by mala byť buď formou marginálnych platieb, ako sme to volali, alebo zdravotným pripoistením, čo bude mať veľmi pozitívnu úlohu, aj čo sa týka verejnej kontroly narábania so zdrojmi v zdravotníctve, lebo, žiaľ, pacient si zo svojich nákladov spojených so zdravotnou starostlivosťou uvedomuje len tie, ktoré musí priamo vynaložiť. Tie, ktoré za neho zaplatí poisťovňa, akosi nevníma.

    A jedným z veľkých rozdielov medzi Smerom a SDKÚ bolo aj vnímanie akciových spoločností, ktoré sme my považovali za efektívnu formu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pokiaľ som pochopil, pán poslanec Zelník, vaše péčko znamenalo faktickú poznámku. Nech sa páči preto.

  • Ďakujem za slovo. Ja len chcem poprosiť pána poslanca, ale aj iných, ktorí používajú terminológiu bezplatné zdravotníctvo, to sa kedysi používalo v tom minulom režime. Ale tiež to nebola pravda, pretože ani vtedy nebolo bezplatné, veď predsa do zdravotníctva prichádzali peniaze zo štátneho rozpočtu a ten štátny rozpočet, ktorý sa vytváral zase len z daní a zo ziskov podnikov, tak sa len prerozdeľoval. Ani teraz nemôžeme hovoriť o bezplatnom zdravotníctve. A nikto nemôže sľubovať bezplatné zdravotníctvo, pretože je tu zákon o povinnom zdravotnom poistení, a teda ľudia si platia a rozsah v rámci tohto povinného zdravotného poistenia stanovuje zákon. To len pre vysvetlenie, aby sme upustili od tohto zavádzajúceho pojmu, že zdravotníctvo v súčasnosti je bezplatné. Nie je bezplatné, je hradené v rámci zákonného zdravotného poistenia a samotný rozsah upravuje zákon. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Pán poslanec Halecký, faktická alebo...?

  • Odpoveď z pléna.

  • Takže nech sa páči. Zapnite prosím pána poslanca Haleckého.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, myslím si, že o tom, že zdravotníctvo bude dostatočne finančne saturované, môžeme len snívať, nikdy sa to nestane a v žiadnej krajine to ani nie je. To znamená, že medzi ponukou a dopytom zdravotníckych služieb vždycky je rozpor, pretože potreby obyvateľov, prístrojové vybavenie, nároky a vedomosti o ďalších diagnostických a liečebných procesoch sú také, že požiadavky pacientov budú vždy prevyšovať.

    Avšak pokiaľ by sme chceli byť konkrétni k tým veciam, o ktorých sa hovorilo. Exekúcie, bolo tu už povedané, po právnej stránke dvaja renomovaní právnici povedali svoje stanovisko, nechcem to komentovať, z hľadiska praktického je to krok nevyhnutný a musí sa urobiť. Predsa nenecháme hlavne fakultné nemocnice a väčšie nemocnice ísť do krachu, a to z tohto dôvodu, že momentálne majú nedostatok finančných prostriedkov.

    O tom, že štát málo platí. Vieme, koľko platí za svojich poistencov. Je to na tých 70 – 80 %, takže neočakávajme, že inštitúcie, ktoré budú štátom riadené, či už verejnoprávne alebo iné spoločnosti, budú dostatočne saturované. Nevenovali sme sa však hospodáreniu v zdravotníckych zariadeniach. To znamená, pokiaľ ide o počty lôžok, za predchádzajúce obdobie sa zrušila iba jedna nemocnica. Vieme, že malo by sa zrušiť okolo 10 – 15 % nemocníc. Po druhé, narástli, a to opakujem, počty ambulantných zariadení o 270 % oproti minimálnej sieti. Je to informácia síce neoficiálna, ale hovorí o tom, že tento proces bol nekoordinovaný v predchádzajúcom období. Takže vlastne kto robí reformy alebo kto bude robiť reformy?

  • Ďakujem, pán poslanec, čas uplynul.

    So stanoviskom k faktickým poznámkam vystúpi pán poslanec Janiš. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

    Pán kolega Zelník, ja s vami úplne súhlasím. Bezplatné zdravotníctvo nie je téma SDKÚ, bezplatné zdravotníctvo je téma kolegov so Smeru. Oni používajú túto terminológiu. To nie je naša téma. My hovoríme pravdu.

    Čo sa týka pána kolegu Haleckého. No problém je práve v tej efektívnosti. Samozrejme, tých peňazí nikdy nebude dosť. Do zdravotníctva sa potrebuje toľko, koľko mu dáte. Ak mu dáte o 50 mld. viac, spotrebuje 50 mld. viac a stále bude hovoriť, že má málo. Ale v čom je pointa naša? My chceme za korunu, ktorá príde do zdravotníctva, poskytnúť tomu pacientovi čo najviac. A toto je o efektívnosti, o ktorej my hovoríme, dať pacientovi za korunu čo najviac, lebo môžem dať za korunu jeden výkon, ale môžem dať za korunu aj pol výkonu.

    Čo sa týka exekúcií, ešte bude hovoriť pani kolegyňa Žitňanská, lebo to je skôr právny problém.

    A rušenie nemocníc. Áno, na Slovensku je veľa lôžok. Ale ak som dobre počúval predkladateľa – exekúcie nie preto, lebo sa môže stať, že sa zruší nemocnica. Vy nám vravíte, že sme zrušili len jednu nemocnicu? A vy vravíte, že nezrušíte ani jednu, a súčasne vravíte, že je veľa lôžok. Viete, toto zdravotníctvo je téma aj debata, o ktorej treba debatovať preto, lebo chceme aj vy, aj my, aby bolo dobre. Ale v prvom rade musí byť efektívne, systémové s dobrými tvrdými pravidlami hry, aby v tom reťazci tých dravcov okolo zdravotníctva aj ten posledný poskytovateľ, tá nemocnica, nebol piate koleso na voze. Musí byť rovnako silný, ako je ten, čo mu to dodáva. A príspevková organizácia nikdy nebude taká silná.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S procedurálnym návrhom sa hlásil pán poslanec Burian. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som len chcel požiadať členov výboru pre financie, rozpočet a menu, aby po ukončení rozpravy k terajšej sme sa stretli v zasadacej miestnosti výboru pre financie, rozpočet a menu podľa plánovaného programu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyčerpali sme vystúpenia poslancov, ktorí sa prihlásili do rozpravy písomne. Teraz dávam možnosť, aby sa poslanci prihlásili do rozpravy ústne. Dobre, áno, ešte nech sa páči. Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili páni poslanci Halecký, Bastrnák, Novotný, Mikloš, Žitňanská, Slafkovský.

    Preto dávam slovo prvému prihlásenému, pánovi poslancovi Haleckému.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tak ako som už vo svojej faktickej poznámke povedal, zdravotníctvo je problém, o ktorom budeme tuná hovoriť stále. Budeme riešiť stále otázky financovania zdravotníctva. A myslím si, že nie sme jediný parlament, ktorý tieto otázky rozoberá v podobnom štýle, ako ich rozoberáme my.

    Vrátim sa ešte k slovu reforma, pretože dosť často sa skloňuje to slovo, že prebehla reforma, bola alebo či bude a tak ďalej. Myslím si, že v tom širšom slova zmysle reforma bude trvalý proces, ktorý bude prebiehať v zdravotníctve, pretože je to tak dynamický odbor, ktorý čo do vstupu či už prístrojovej techniky, liečebných metód, ale takisto aj nárokov na efektivitu bude zdrojom reformy trvalej. Takže dá sa očakávať, že aj táto vláda bude musieť tiež pristúpiť k niektorým reformným krokom.

    K exekúcii som už hovoril, že právne hľadisko ja nebudem komentovať ako lekár. Ale poviem svoje stanovisko praktické. Nejde tu o to, čo bolo povedané, že tým pádom bránime likvidácii alebo krachu niektorých nemocníc, lebo hlavne tie uzlové nemocnice, či už fakultné alebo krajské, alebo ďalšie regionálne, by sa dostali do takých situácií, že reťazovito by ohrozili existenciu ďalších nemocníc, ktoré patria, dá sa povedať, spádovo pod ne. Takže je to nesystémový krok, s tým súhlasím. Možno je to na hranici ústavnosti. Ale je to, žiaľbohu, krok nevyhnutný ktorý sa musí momentálne urobiť, aby to zdravotníctvo išlo regulárne. Chcem ešte podotknúť, že pokiaľ do tohto procesu cez poisťovne vstupuje štát a pokiaľ za svojich poistencov platí menej, zhruba okolo 80 % prevádzkových nákladov na jednotlivé liečebné, diagnostické procesy, tak že môžeme si vytvoriť predstavu, aký je tu verejnoprávny záujem, aby v tomto systéme, ktorý by mal mať rovnovážny stav, všetko fungovalo, tak ako má. Takže pokiaľ z tejto strany sa nezlepší situácia príspevku na dôchodcov, na deti a na ostatných, dá sa povedať, neproduktívnych obyvateľov, dovtedy ten stav bude nevyrovnaný. Takže exekúcie a zákaz exekúcií ja podporím.

    Myslím si, že s otázkou exekúcii súvisí aj otázka reforiem a niektorých ďalších vecí, o ktorých sme už v zdravotníctve trochu hovorili, ale pokiaľ hovoríme o zdravotníctve a financiách, mali by sme nájsť jeden alebo niekoľko ukazovateľov, ktoré by nám hovorili, či tých peňazí je veľa, či je málo, či je dostatok. Takýto ukazovateľ, ktorý by na základe jedného alebo niekoľkých čísiel to povedal, doteraz nemáme, ale mali by sme sa snažiť ho vytvoriť alebo aspoň ho používať v praxi. Napr. vieme, že zdravotná starostlivosť má byť všetkým dostupná, má byť rovnomerná pre všetkých obyvateľov na Slovensku. A v prepočte na počet obyvateľov si jednotlivé zdravotnícke ukazovatele veľmi nevšímame. Čo sa týka počtu lôžok, vieme, že tá distribúcia lôžok je nerovnomerná. A vieme pomenovať aj niektoré centrá, ktoré majú nadbytok lôžok, lekárov, ale aj zdravotných sestier. Doteraz sa v tom podstatný krok neurobil a zdá sa že je dosť ťažké aj tento krok urobiť. Vieme veľmi dobre, že máme minimálnu sieť ambulantných zariadení. Ako som už spomenul číslo, ktoré je ešte neoficiálne, z neho vyplýva, že za posledné dva roky nárast ambulantných zariadení, teda v prevažnej väčšine súkromných, bol 270 % bez ohľadu na to, že ministerstvo zdravotníctva vydalo zákaz pred, myslím, polrokom alebo rokom, aby sa tieto ďalšie ambulantné zdravotnícke zariadenia rozširovali. Predpokladám, že v ďalšom období si to u pána ministra zistíme presne, v ktorých krajoch, v ktorých odboroch a prečo a hlavne kto je za to zodpovedný, lebo niekto musí niesť aj osobnú alebo možno aj skupinovú zodpovednosť za takýto prístup k hospodáreniu v zdravotníctve. O nemocniciach som hovoril, že v podstate bola zrušená jedna nemocnica. A vieme, že zhruba asi 15 nemocníc pokiaľ hlavne toho nižšieho radu by sme zrušili, došlo by k podstatnému zefektívneniu financovania v zdravotníctve. Avšak tie miestne, lokálne záujmy, či už mestské alebo krajské, sú takého tlaku, že tieto nemocnice nedovolia zrušiť, pretože každý starosta, každý primátor alebo predseda VÚC je v prvom rade hodnotený, či dokáže zachovať zdravotnícke zariadenie v mieste svojho pôsobenia. Je to zložitý proces a zdá sa že bude na programe dňa aj v tomto volebnom období.

    Dotknem sa ešte problematiky liekovej. Vieme veľmi dobre, že v Čechách všeobecne spotreba, ale aj spotreba liekov je liberálnejšia ako u nás. A čísla hovoria, že na Slovensku je zhruba spotreba liekov z finančných nákladov okolo 35 % a boli obdobia, keď bola až 40 %. V Čechách je okolo 25 %. Ako je to možné a prečo je to možné? Máme na to odpoveď? Myslím si, že v prepočte v spotrebe liekov na jedného obyvateľa dospejeme k číslu, ktoré hovorí, že niekde sa tá chyba robí. Neodstráni ju ani minister zdravotníctva, ani ministerstvo zdravotníctva, ale zdravotné poisťovne. Tie poskytujú financie, tie hodnotia a tie musia vymyslieť a urobiť také kroky, ktoré v liekovej politike zefektívnia činnosť. Myslím si, že pokiaľ by sme znížili spotrebu liekov o 5 alebo o 10 %, podstatne by sa vyriešili problémy, ktoré v zdravotníctve sú. A činilo by to okolo 5 mld. až 7 mld. Takže je to oblasť, ktorá je zložitá v siahnutí každému na predpisovanie liekov, a tých lekárov je veľa, ale myslím si, že mohli by sa vymyslieť určité štandardy a určité postupy, ktoré by v tomto smere urobili rázny krok.

    Chcem ešte pár slov aj k reštrukturalizácii zdravotníckych zariadení povedať. Myslím si, že nie je tak ťažké nevšimnúť si fakt, že lôžkové zariadenia sú neekonomické, sú zadlžené a hrozí im, ako počúvame, aj exekúcia. Avšak ambulantné zariadenia, či už tie, ktoré spravujú fyzické osoby alebo spoločnosti s ručením obmedzením, fungujú síce na hranici možno ekonomickej existencie, ale prax hovorí, že ani jedno takéto zariadenie neskrachovalo. Nedošlo k likvidácii. V čom to je? Je to v systéme? Pokiaľ viem, zákony, bodový systém, ale aj financovanie je analogické a vyplýva z rovnakých princípov alebo vyplýva z toho, že jednotliví manažéri hospodária a tieto zariadenia financujú, kontrolujú lepšie.

    Myslím si, že aj otázka, či má byť verejnoprávny charakter lôžkových zdravotníckych zariadení alebo akciových spoločností, nie je taká jednoduchá, pretože myslím, že nie je zložitá vec, že akciová spoločnosť ekonomicky dokáže jednotlivé zariadenia udržať na lepšej finančnej a vyrovnanej bilancii. Avšak utrpela by tam bezpečne zdravotná starostlivosť. Pokiaľ by to bolo ekonomicky nevýhodné, pokiaľ by hrozil deficit a z toho vyplývajúce všetky následky, bezpečne by sa rušili oddelenia, ktoré sú menej vitálne dôležité, ale pre každého občana, obyvateľa a pacienta potrebné, a došlo by k tomu, že zdravotná starostlivosť by sa zhoršila. Myslím si že tento proces budeme môcť rozanalyzovať, pretože už existujú akciové spoločnosti, existujú už aj neziskové organizácie, takže len stačí analýza, porovnanie. A myslím si, že určité východiská by sme vedeli nájsť.

  • Pán poslanec, prepáčte, len uplynula 12.00 hodina, máte ešte krátko alebo prerušíme vystúpenie a môžete pokračovať o 14.00 hodine? Dobre?

  • Myslím, že by som skončil o minútu, dve.

  • Dobre, s vaším súhlasom ešte počkáme 2 minúty. Nech sa páči.

  • Nechcem dlho hovoriť, lebo o zdravotníctve dalo by sa dlho hovoriť, ale ešte jednu kapitolu otvorím. A to je spoluúčasť pacienta v našom zdravotníctve. Myslím si, že nič zložité nie je potrebné vymýšľať, pretože sme v Európskej únii a naše zdravotnícke zariadenia sa budú podobať, či chceme, či nechceme, zdravotníckym zariadeniam v Nemecku, ale aj Holandsku a tak isto aj vo Francúzsku. Tam spoluúčasť pacienta je, ale je vždycky taká, aká zodpovedá ekonomickým možnostiam pacientov. U nás chyba z tohto priplácania, ako my tomu hovoríme, u pacientov bola tá, že ekonomické možnosti pacientov boli slabé. Platy, nezamestnanosť, všetko znemožňovalo to, o čo sme sa snažili. My sme sa snažili dosiahnuť, aby sme mali 15- až 20-percentnú účasť pacienta na financovaní. To z ekonomických dôvodov nie je možné. A preto krachli aj tie poplatky, lebo pacienti boli zúfalí a pre nich aj 50 korún je veľký peniaz, hlavne pokiaľ cez deň musia navštíviť niekoľko ambulantných zdravotníckych zariadení.

    Takže záverom by som chcel len povedať, že efektivita v zdravotníctve je to rozhodujúce, čo by nám malo povedať, či tých peňazí je málo alebo veľa, či exekúcie áno alebo nie. A tam nie som si istý, či na tom sa pracuje dostatočne, či poznáme dostatočne úroveň efektivity, lebo vidíme, že narastajú magnetické rezonancie, CT-čka. A v prepočte na 100 alebo 1 000 obyvateľov ani sám neviem, či je to veľa, či je to málo. Ale každý riaditeľ sa snaží, aby tieto veci v svojom zariadení mal. Nehovorím už o tom, že neskúmame či zo 100 vyšetrení bolo odôvodnených 50 %, 70 % alebo iba 10 %. Takže sú to otázky, ktoré budú zrejme na programe dňa. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Vážené kolegyne, pýtam sa ešte, kto chce vystúpiť s faktickou poznámkou. Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť vystúpiť s faktickou poznámkou.

    Prerušujem rokovanie, len dovoľte ešte, poprosím o pozornosť k dvom oznamom.

    Po prvé chcem upozorniť, že o 14.00 hodine podľa schváleného programu pokračujeme správou o činnosti prokuratúry za rok 2005 a po skončení tohto bodu programu započneme teda pokračovanie tohto bodu programu.

    Zároveň vás chcem upovedomiť o tom, že ma požiadal predseda zahraničného výboru o to, aby som vyhlásil, že hneď po skončení teraz rokovania pléna v prestávke v miestnosti č. 30 sa uskutoční dôležité rokovanie zahraničného výboru.

    Takže ďakujem pekne, príjemnú dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predtým, než pristúpime k ďalšiemu bodu programu, chcem vás upozorniť, že máte rozdanú prihlášku za člena slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie vo 4. volebnom období. Prosím, keby ste túto prihlášku vyplnili a odovzdali na sekretariáte odboru zahraničných vzťahov a protokolu, č. dverí 237, príp. pri prezencii.

    Podľa schváleného programu pristúpime k

    správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2005.

    Správu ste dostali ako tlač 30 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 30a.

    Správu prednesie generálny prokurátor Slovenskej republiky pán Dobroslav Trnka. Prosím ho, aby sa ujal slova.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod si dovolím poznamenať, že správa o činnosti prokuratúry nebola z dôvodu politickej situácie predložená v mesiaci apríl tohto roku, nakoľko minulý parlament ju nestihol prerokovať.

    Správa opätovne hodnotí činnosť prokuratúry v trestnej oblasti, netrestnej oblasti, v medzinárodných vzťahoch, v legislatívnej činnosti. A jej integrálnou časťou je správa o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorú prvýkrát vypracoval špeciálny prokurátor. Zhodnotenie činnosti vyúsťuje do opatrení za rok 2006, ktoré však už v tomto čase sú z prevažnej časti realizované.

    Rok 2005 bol z hľadiska zaťaženosti prokurátorov poznamenaný prijatím nových trestných kódexov v mesiaci máj, pričom našou prvoradou úlohou popri klasických činnostiach bola nutnosť osvojiť si tieto kódexy v rámci vzdelávacieho procesu, aby sme boli pripravení na ich aplikáciu počnúc prvým dňom tohto roku. Napriek výhradám, ktoré som mal aj ja, môžem konštatovať, že prokurátorom sa podarilo v relatívne krátkom čase tento aplikačný problém zvládnuť. Avizované problémy, ktoré však pretrvávajú, budú mať odraz v legislatívnych návrhoch obidvoch kódexov, s ktorými plánujeme prísť do parlamentu s ministrom spravodlivosti ešte v priebehu tohto roka.

    Nepovažujem za potrebné zaoberať sa bližšie kapitolou stavu zabezpečenia plnenia úloh, resp. ekonomickým a materiálnym zabezpečením prokuratúry, nakoľko v týchto oblastiach prokuratúra úlohy splnila a táto skutočnosť bola niekoľkokrát dokumentovaná na pôde parlamentu tohto roku.

    Svoju pozornosť by som chcel zamerať najmä na trestnú a netrestnú oblasť, ktorých porovnanie so stavom v predchádzajúcich rokoch najlepšie dokumentuje stav a vývoj kriminality v spoločnosti, resp. dodržiavanie ústavy, zákonov a iných všeobecne záväzných noriem jednak občanmi a na druhej strane samotným štátom, štátnymi orgánmi a orgánmi samosprávy.

    Vo všeobecnosti možno konštatovať, že z dlhodobého hľadiska má nábehová krivka kriminality stabilne stúpajúcu tendenciu, na čo nemá vplyv ani klesajúci stav v niektorých ukazovateľoch v roku 2005, tak ako sú v správe obsiahnuté. Toto najmarkantnejšie dokumentuje počet trestných konaní, ktorých bolo v roku 2005 spolu 135 718, čo je oproti roku 2004 pokles o 3 665 vecí, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 2,9 %. Avšak trestné stíhanie bolo skončené proti 64 451 osôb, čo je o 9 939 osôb viac ako v roku 2004. Zažalovaných bolo 38 513 osôb oproti 32 682 osôb v roku 2004, čo je nárast o 5 831. Považujem to za veľmi významný faktor, pričom sa teda potvrdilo, že aj takýto orgán, ako je prokuratúra, ktorý disponuje určitými právomocami v štáte, vie si svoje funkcie plniť a povinnosti plniť bez toho, aby do nej zasahovala výkonná moc, pričom v minulom období tieto snahy ste určite zaznamenali. Musím ale konštatovať, že prokurátori v skutočnosti v súčasnosti idú na tzv. doraz a je nevyhnutné zaoberať sa myšlienkou navýšenia ich počtov, takisto ako aj počtov štátnych zamestnancov, o čo z mojej strany prebiehali snahy aj v uplynulých 2 rokoch. Avšak, bohužiaľ, vzhľadom na štátny rozpočet a prijatie zásady nenavyšovania štátnych zamestnancov tieto veci neboli realizované.

    Obdobne ako to bolo v predchádzajúcom období, na prvej priečke kriminality sa nachádza, bohužiaľ, Košický kraj, ktorý je nasledovaný Banskobystrickým krajom a Prešovským krajom. Najnižšia kriminalita je zaznamenaná v Trnave, pričom všetky trestne stíhané osoby spáchali dovedna 77 165 trestných činov, čo je oproti roku 2004 nárast o 5,5 %.

    Trestných činov sa dopustilo 6 060 osôb pod vplyvom alkoholu a 284 osôb pod vplyvom inej návykovej látky. V porovnaní s minulými rokmi je tento údaj v podstate na rovnakej úrovni a tvorí ho 9,4 % celkového počtu trestne stíhaných osôb.

    Zaujímavá situácia nastala pri väzobne stíhaných osobách, ktorých bolo minulý rok 5 065, čo je v porovnaní s rokom 2004 pokles o 616 osôb. V percentuálnom vyjadrení je to 12,2 %.

    Závažným faktom je, že na páchaní trestnej činnosti sa opätovne výraznou mierou podieľajú osoby v minulosti súdne trestané, čiže tzv. recidivisti, pričom je možné konštatovať, že tento trend bude z roka na rok stúpať. Logicky je to dané tým, že sme relatívne malá republika s malým množstvom občanov. Ak sú z roka na rok viac odsudzovaní, tak tieto osoby sa nám potom premietnu v páchaní trestnej činnosti na ďalšie roky.

    Neprináleží mi hodnotiť výkonnosť súdnictva, ale mnou verejne proklamovaný a, slušne povedané, letargický stav súdnictva je dokumentovaný len 25 000 odsúdenými osobami, čo je pokles oproti roku 2004 o 1 083 osôb a v porovnaní s rokom 2003 dokonca o 2 680 osôb. Uznávam, že počet odsúdených osôb nemôže byť jediným a najdôležitejším kritériom pri hodnotení práce súdov, avšak toto číslo niečomu nasvedčuje, a to dvom skutočnostiam, jednak preťaženosti súdov a jednak nárastu tzv. reštančných vecí.

    Skladba páchaných trestných činov sa v podstate oproti minulým rokom výrazne nezmenila. Rozhodujúci podiel majú trestné činy proti majetku nasledované trestnými činmi hrubo narušujúcimi občianske spolužitie, ktoré majú ale neustále stúpajúcu tendenciu. Ďalej sú to trestné činy proti rodine a mládeži, kde sme zaznamenali avšak pokles o takmer jednu štvrtinu. A štvrté miesto zaujímajú trestné činy proti životu a zdraviu, kde bol zaznamenaný mierny pokles. Na piatom mieste sa umiestnila skupina trestných činov proti slobode a ľudskej dôstojnosti, kde je vývojová krivka stabilizovaná. Príčiny a špecifiká jednotlivých druhov páchania kriminality sú podrobne obsiahnuté v správe.

    Osobitnú pozornosť by som chcel venovať trestnému činu vraždy, kde bolo stíhaných oproti roku 2004 o 24 osôb viac, čiže celkovo 140 páchateľov, z ktorých bolo 92 obžalovaných.

    Vzhľadom na súčasné zväčšujúce sa prejavy tzv. rasovej neznášanlivosti, xenofóbie, antisemitizmu a fašizmu je nutné poukázať, že v roku 2005 bolo trestne stíhaných 86 osôb pre rasovo motivované trestné činy. Nebezpečnosť týchto konaní spočíva v tom, že to nie sú len individuálne akty a prejavy, ale sú to aj konania skupinového charakteru so skrytými prvkami extrémizmu.

    Pri odhaľovaní a stíhaní páchateľov trestných činov je nevyhnutná úzka spolupráca s mimovládnymi organizáciami, ktoré upozorňujú na túto trestnú činnosť, ako aj so všetkými občanmi, ktorí si uvedomujú nebezpečnosť prejavov intolerancie na verejnosti, ktoré následne vyúsťujú do individuálnych prejavov násilia. Tieto následne smerujú najmä proti rómskemu etniku.

    Prokuratúra aj naďalej sa podieľa na plnení uznesenia vlády, ktoré pre ňu vyplýva z Akčného plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie.

    V porovnaní s rokom 2004 narástol počet osôb stíhaných pre trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu, prekurzora a obchodovania s nimi. Celkove bolo stíhaných 1 321 osôb, čo je o 305 osôb viac. Drogová kriminalita, ktorú ja považujem za jednu z najzávažnejších kriminalít, hrá prím v Bratislavskom kraji a zaznamenali sme povážlivý nárast najmä v kraji Banskobystrickom. Sprievodným javom drogovej kriminality je kriminalita majetková, pričom tento negatívny fenomén si zaslúži pozornosť nielen zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Preventívne opatrenia zo strany škôl, rodičov, resp. územných samospráv sú nedostatočné alebo nie sú vôbec žiadne. Mládež postupne stráca možnosti aktívneho trávenia voľného času, nachádza sebarealizáciu najprv v alkohole a postupne prechádza od mäkkých k tvrdým drogám, pričom na ich finančné zabezpečenie začína páchať najskôr menej závažnú majetkovú kriminalitu, ako sú krádeže v hypermarketoch, vykrádanie áut, chát, pričom postupne prechádza k vykrádaniu bytov, lúpežným a ozbrojeným prepadom bánk. So vstupom do Európskej únie možno opätovne očakávať nárast aktivít organizovaných skupín zameraných na nedovolený dovoz a obchod s drogami a zapojenie týchto skupín do medzinárodnej drogovej siete. Táto trestná činnosť je poznamenaná vysokým stupňom organizovanosti hlavných páchateľov, pričom jej koncovka je spotrebiteľ grupovaný vo vekovej kategórii mladistvých, resp. blízky veku mladistvým, avšak čoraz častejšie sa stretávame s užívateľmi drog v kategórii maloletých. Hlavné faktory, ktoré ovplyvňujú tento následok, sú čoraz väčšie množstvo rozvrátených, resp. neúplných rodín, nedostatočná výchova v nich, tolerované záškoláctvo, celková kríza morálky spoločnosti a nesporne zlá finančná situácia v týchto rodinách. Samozrejme, medzi užívateľov drog patrí aj mládež z veľmi dobre situovaných rodín, netrpiacich finančným nedostatkom. A dôvody užívania drog v tejto skupine sú z psychologického hľadiska, samozrejme, iné, a dovolím si použiť výraz, frustrácia z prepychu.

    Z hľadiska štatistických ukazovateľov v roku 2006 zaznamenala pomerne veľký nárast kriminalita v Policajnom zbore, pričom trestné stíhanie proti príslušníkom polície viedla sčasti civilná zložka prokuratúry a sčasti jej vojenská súčasť. Celkove bolo stíhaných 284 príslušníkov polície a obžalovaných bolo 263 príslušníkov, čo v porovnaní s rokom 2004 je nárast o 202, resp. 190 stíhaných a obžalovaných osôb. Je veľmi zaujímavý fakt, že z hľadiska druhov trestnej činnosti nebol dominantný trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, čo znamená, že na jednej strane prišlo k zdisciplinovaniu zboru, avšak na druhej strane rapídne stúpla všeobecná kriminalita, to znamená pytliactvo, porušovanie predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou, trestné činy násilnej povahy. Vyskytol sa aj jeden prípad dražby. Je možné pozitívne hodnotiť zásadné postoje funkcionárov ministerstva vnútra, najmä k prípadom súvisiacim s dopravnými nehodami pod vplyvom alkoholu, kde takmer vždy vyvolajú tieto prípady rozhorčenie verejnosti, najmä pokiaľ je následkom smrť poškodenej osoby.

    Trestné činy v doprave tvoria samostatnú kapitolu, pričom možno konštatovať, že v roku 2005 bolo pre tieto trestné činy stíhaných 4 098 osôb. V porovnaní s rokom 2004 prišlo k nárastu počtu stíhaných o 1 770 osôb. Prišlo síce k poklesu dopravných nehôd pod vplyvom alkoholu, ale zarážajúcim faktom je, že k príčinám trestných činov v doprave pribudol nový fenomén. A to je nedisciplinovanosť chodcov.

    Generálna prokuratúra minulý rok z vlastnej iniciatívy zhromaždila všetky prípady úmrtia bezdomovcov na území Slovenskej republiky v priebehu zimy 2005/2006. Bolo zistené, že prišlo k 56 prípadom úmrtí, pričom najviac ich bolo v Bratislavskom kraji. Najväčšia koncentrácia ľudí bez domova je predovšetkým v hlavnom meste. A až v dôsledku medializácie nárastu úmrtí bezdomovcov sa touto problematikou začali zaoberať štátne inštitúcie, poslanci a verejnosť. Bude vecou štátu legislatívne zabezpečiť poskytovanie sociálnych služieb tak, aby nedochádzalo k pochybeniam pri výklade zákonov v súvislosti so starostlivosťou o túto kategóriu občanov. Napriek tomu, že vyzerajú, tak ako vyzerajú, a robia to, čo robia, nemôžeme ľudí hodnotiť a kategorizovať na občanov prvej kategórie a druhej kategórie, pokiaľ im máme poskytovať nejaké sociálne služby. Orgány činné v trestnom konaní sú totiž posledné, ktoré by sa mali touto problematikou zaoberať, avšak vzhľadom na následok, t. j. smrť osoby, je to ich zákonnou povinnosťou. Poukazujem na tieto skutočnosti z toho dôvodu, že napriek tomu, že na smrti týchto osôb trestné konanie nepreukázalo zavinenie iných osôb, preukázalo oveľa horšie skutočnosti. A to je nevšímavosť, neľudskosť, nesolidárnosť a asociálnosť tých, ktorí by mali byť sociálni, česť určitým výnimkám, ako bol vtedy minister Palko, ktorý na vlastnú zodpovednosť nechal postaviť stanový tábor, aby nám ich nezamrzlo ešte viac.

    Minulý rok bol poznamenaný viacerými kauzami, ktoré ovplyvňovali smerovanie v odhaľovaní najzávažnejších foriem kriminality, to znamená tzv. organizovaného zločinu. Potvrdilo sa, že vyšetrovanie vrážd mafiánskeho charakteru nie je záležitosť krátkeho časového obdobia, ale pri precíznej a trpezlivej práci s kriminalistickými informáciami sú prokurátori za úzkej spolupráce s policajnými špecializovanými tímami schopní aj po niekoľkých rokoch odhaliť a dokázať závažné trestné činy a postaviť ich páchateľov pred súd. Je to dokumentované na kauzách Jegorov a spol., Černák a spol., kyselinári a tak ďalej. Nasvedčuje to skutočnosti, že pomaly sa začína nadväzovať na pozitívne dedičstvo česko-slovenskej kriminalistiky, pričom veľmi dôležitú úlohu hrá fakt, že tieto kauzy nie sú objektom mediálnych špekulácií, senzáciechtivých novinárov v priebehu vyšetrovania, ale stávajú sa nimi až po podaní obžaloby, keď už nemôže byť v podstate vyšetrovanie nezmyselnými mediálnymi vstupmi zmarené. Nedá mi nepodotknúť, že som presvedčený o oveľa efektívnejších možnostiach práce polície v prípade, ak by neboli realizované niektoré organizačné zmeny, najmä čo sa týka tzv. kriminálky a jej faktického zlúčenia s úradmi vyšetrovania.

    V boji s kriminalitou má bezpochyby svoj význam prevencia, pričom však musím konštatovať, že napriek obsahu správy na strane 88 až 90 nepociťujeme pri svojej práci význam tejto prevencie tak, ako ju vykonávame. V rámci demokratizácie spoločnosti boli aj v minulosti naše vstupy vnímané negatívne. A, bohužiaľ, ani súčasný zákon o prokuratúre, resp. o prokurátoroch a právnych čakateľoch nevytvára väčší zákonný rámec na aktivity prokurátorov v tejto oblasti. Naozaj platí notorieta, že medzi našimi občanmi vládne právne bezvedomie, čoho odrazom je aj neuveriteľné množstvo doslova simplexných podaní, ktorými sa občania na prokuratúru obracajú, pričom problémy aj právneho charakteru nie je možné zo strany prokuratúry riešiť. Samozrejme, takéto podnety musí prokurátor vybavovať, pričom čas, ktorý tomu musí venovať, by mohol byť využitý zmysluplnejšie.

    Minimálne 50 % činnosti prokuratúry je, samozrejme, venovaných netrestnej oblasti, ktorú však spoločnosť ani médiá, ani štátne orgány, ani jednotliví občania nevnímajú dovtedy, pokiaľ nemajú sami konkrétny problém, ktorý v tejto oblasti musí prokuratúra riešiť. Osobne sa domnievam, že práve v tejto oblasti musí byť plne rešpektovaná zásada oddelenia výkonu štátnej moci, rešpektovania nezávislosti súdov a plná rovnoprávnosť zúčastnených strán. V tomto smere prokuratúra Slovenskej republiky plne zodpovedá všetkým demokratickým štandardom. A akékoľvek názory o zhode terajšej pôsobnosti prokurátora v netrestnej oblasti s pôsobnosťou prokurátorov pred rokom 1990 kategoricky odmietam, pretože pramenia z nedostatku znalosti o právnych úpravách postavenia a pôsobnosti prokuratúry v jej historicko-právnom vývoji a porovnávanie súčasnej prokuratúry s tzv. sovietskym modelom na základe záverov Benátskej konferencie je hrubé zavádzanie verejnosti, podsúvanie dezinformácií a účelové prekrúcanie faktov.

    Aktivita prokurátora v roku 2005 v netrestnej oblasti mala jednoznačne stúpajúcu tendenciu a prokurátori vybavili právoplatne 14 522 vecí, podali 1 024 protestov a 1 083 upozornení, pričom týmito aktmi naprávali nezákonné rozhodnutia orgánov verejnej správy. V oblasti občiansko-súdnej agendy podstatnú časť tvorili veci, kde prokurátori vstúpili do začatých vecí v občiansko-súdnych konaniach a vecí týkajúcich sa podnetov na podanie mimoriadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiam súdov. Vstúpili sme do 1 184 súdnych konaní a podali sme 111 návrhov na začatie konania pred súdom. Generálny prokurátor podal na Najvyšší súd Slovenskej republiky 130 mimoriadnych dovolaní. A vzhľadom na úspešnosť protestov a upozornení možno konštatovať, že tieto prokurátorské akty sú efektívnym právnym prostriedkom a v niektorých prípadoch posledným, ktoré sú využité na ochranu práva zákonom chránených záujmov osôb, právnických osôb, ale aj štátu. Za pozitívny fakt môžem hodnotiť tú skutočnosť, že všeobecne záväzné nariadenia obcí, miest ale aj samosprávnych krajov nadobúdajú lepšiu kvalitu najmä vo veciach, v ktorých tieto orgány rozhodujú v oblasti prenesených právomocí štátnej správy. Faktom ale zostáva tá skutočnosť, že kým väčšina orgánov štátnej správy vo svojom postupe a rozhodovaní dodržiava zákony a ostatné všeobecne záväzné právne normy, tak postup a rozhodovanie orgánov územnej samosprávy a frekvencia porušovania zákonnosti je tuná v oveľa väčšej miere viditeľná.

    Vážení páni poslanci a poslankyne, v roku 2005 generálny prokurátor o. i. podal 9 podnetov na Ústavný súd na začatie konania o nesúlade niektorých zákonov s ústavou. Tento stav, bohužiaľ, odráža činnosť minulého parlamentu pri schvaľovaní jednotlivých zákonov.

    Na záver mi dovoľte, panie poslankyne a páni poslanci, aby som vám navrhol opatrenia na zlepšenie činnosti prokuratúry, tak ako ich obsahuje správa, pričom body na strane 144, ktoré sa týkajú prípravy noviel zákonov č. 153/2001 Z. z. a č. 154/2001 Z. z., sú už plnené. Návrh zákona o registri trestov je vyhotovený. A včera mala posledné zasadanie komisia legislatívna na prokuratúre, ktorá posunie tento zákon do legislatívneho procesu. A súčasne aj pripravujeme návrhy noviel Trestného zákona a Trestného poriadku, nakoľko aplikačné problémy, s ktorými sme sa stretli za deväť mesiacov jeho platnosti, sú značné.

    Na úvod som konštatoval, že prokuratúra pracuje s vypätím svojich síl a od roku 1993 s výnimkou minulého roku prakticky neboli navýšené stavy prokuratúry. Preto by som vás chcel požiadať, tak ako som vás ale žiadal aj minulý rok, ale aj predminulý rok, či by bolo možné v uznesení, ktorým sa budete zaoberať touto správou, požiadať vládu Slovenskej republiky, aby venovala pozornosť návrhom, ktoré sa týkajú personálneho a materiálneho zabezpečenia prokuratúry. Celkom by šlo o 80 prokurátorov a 129 – 130 štátnozamestnaneckých miest asi, pričom kompletné vyčíslenie nákladovosti na budúci rok, ktoré budem, samozrejme, aj uplatňovať v štátnom rozpočte, predstavuje sumu 138 mil. korún.

    Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť a som pripravený odpovedať na vaše prípadné otázky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán generálny prokurátor.

    Prosím spoločného spravodajcu z ústavnoprávneho výboru poslanca Petra Miššíka, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán generálny prokurátor, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2005 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Správu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 21 z 27. júla 2006 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Zároveň určil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky za gestorský výbor.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 4. septembra 2006 č. 8 a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením zo 4. septembra 2006 č. 8 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2005.

    Výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením zo 4. septembra 2006 č. 5 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu prerokovať.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2005 schváliť.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 4. septembra 2006 pod č. 14.

    Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil jediný poslanec, pán poslanec Lipšic. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, na úvod by som chcel oceniť správu, ktorá bola predložená, ktorá je spracovaná detailne, ale dovolím si vyjadriť dve kritické pripomienky.

    Jedna sa týka toho, čo pán generálny prokurátor povedal pred chvíľou, že minulý rok podával deväť návrhov na Ústavný súd, čo podľa jeho mienky je dôsledkom kvality rozhodovania minulého parlamentu. Ja som dostal len minulý týždeň na ústavnoprávnom výbore jedno rozhodnutie, ktoré bolo zamietnuté Ústavným súdom. Čiže pokým nerozhodne Ústavný súd, by som bol zdržanlivý k vyjadrovaniu sa o ústavnosti zákonov, lebo len Ústavný súd je kvalifikovaný rozhodnúť. Musím ale povedať, že za minulého parlamentu okrem prechodných ustanovení, ktoré sa týkajú aj invalidných dôchodkov, ktoré sa týkali nulovej tolerancie pri notároch a exekútoroch, v merite veci Ústavný súd o protiústavnosti nerozhodol. To je podľa mojej mienky merítko kvality alebo minimálne ústavnosti zákonov, ktoré boli schválené. To je poznámka číslo 1.

    Poznámka číslo 2 je, my sme o tom hovorili aj na výbore, k počtu vybavených vecí. Ja som si nechal štatistiku z ministerstva spravodlivosti na lavici, ale sme hovorili o tom, že štatistiky ministerstva spravodlivosti a Generálnej prokuratúry sa líšia, čo pán generálny prokurátor v úvode nepovedal. Povedali sme si, že to treba odkonzultovať, pretože podľa štatistík ministerstva spravodlivosti došlo v minulom roku k nárastu počtu odsúdených osôb. Dokonca od roku 2001 to je nárast o takmer 40 %. Ten rozdiel je v niekoľkých tisíckach. To je signifikantný rozdiel, ktorý potom môže mať aj dôsledky pre vyvodzovanie záverov. A preto by bolo dobré, keby ministerstvo spravodlivosti a Generálna prokuratúra si navzájom odkonzultovali štatistiky, aby sme mali relevantný údaj, o ktorom budeme ďalej hovoriť.

    Takisto jedna vec, ktorá chýba v správe, ktorú by bolo dobré pro futuro doplniť, je počet vecí vrátených na došetrenie prokurátorovi, lebo to je údaj, ktorý je z hľadiska posudzovania kvality obžalôb, samozrejme, dôležitý.

    Dovoľte mi sa ešte vyjadriť k jednej otázke, o ktorej sme tiež na výbore hovorili, ktorá nie je obsiahnutá v tejto správe, ale je dôležitá. A to je otázka trestných stíhaní pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia v situácii, keď ho spácha osoba právoplatne odsúdená tým, že nenastúpi výkon trestu. Na Slovensku je, aby som kolegov do toho uviedol, dlhoročný problém, viac ako možno 15 rokov, že máme pomerne vysoký počet tzv. nenastúpených trestov. Kolíše to okolo čísla 1 500, čo sú tresty, ktoré boli právoplatne uložené, nepodmienečné tresty, ale odsúdení sa zväčša nástupu trestu vyhýbajú. My sme v roku 2004 kvôli tomu novelizovali Trestný zákon, aby takéto konanie bolo trestným činom, lebo dovtedy to bolo beztrestné konanie. Súd vydal zatykač. Potom keď bol zrealizovaný, tak odsúdený nastúpil do výkonu trestu. Ale žiadna ďalšia sankcia mu nehrozila, pretože sa – niekedy aj veľmi dlho – vyhýbal výkonu trestu. A znovu to nie je len teória, pretože z tých 1 500 nenastúpených trestov je niekoľko stoviek odsúdených zaradených do bývalej II. nápravnovýchovnej skupiny, niekoľko dokonca do III. Teda nejde o nejakých málo nebezpečných páchateľov, ale často ide recidivistov, ktorí môžu v trestnej činnosti na slobode pokračovať.

    Moja otázka bola aj na výbore, a bolo by fajn, keby sa ňou prokuratúra zaoberala, že v koľkých prípadoch od roku 2004 boli začaté trestné stíhania voči konkrétnym osobám, ktoré sa vyhýbali nástupu výkonu trestu, kde dnes je trestná sadzba do dvoch rokov, čo môže mať v prípade aplikácie aj výrazný preventívny účinok. Hovorím to preto, že často diskutujeme o náročnosti trestného konania, o práci polície, prokuratúry a súdov. Ale toto sú prípady, ktoré sú už skončené, kde celé trestné konanie prebehlo, prebehlo vyšetrovanie, prebehlo súdne konanie, eventuálne odvolanie, a máme právoplatný rozsudok a odsúdený je na slobode. Preto si myslím, že je veľmi dôležité, aby sa týmto otázkam venovala mimoriadna pozornosť. Dnes legislatívne to už upravené je. A podľa mojej mienky treba na tom tvrdo pracovať.

    Oceňujem aj časť v správe, ktorá sa týka špeciálnej prokuratúry a jej výkonnosti, najmä v oblasti korupčných deliktov, čo sme si mali možnosť prečítať.

    Na záver sa vyjadrím k návrhu na zvýšenie počtu prokurátorov a zamestnancov prokuratúry. Je pravdou, že od minulého roku od 1. januára bol zvýšený počet prokurátorov, tabuľkových miest o 65 tabuľkových miest. A aj z informácií, ktoré ja mám od prokurátorov, vyplýva, že prokurátori podľa nového Trestného poriadku využívajú do maximálnej miery nové inštitúty. Pokiaľ viem, v prvom polroku tohto roku bolo uzavretých asi 1 100 dohôd. A napriek tomu, že to je nový inštitút, ktorý bude treba aj doladiť, tak sa ukazuje jeho prospešnosť a účelnosť v novom Trestnom poriadku. Ale súhlasím s tým, že k nejakému zvýšeniu by malo prísť. Nemyslím si, že návrh, ktorý bol predložený na výbore, že majú byť dvaja na každú okresnú prokuratúru, je správny, lebo okresné prokuratúry majú rôznu veľkosť. Niektoré majú pár prokurátorov, niektoré oveľa viac. Čiže treba asi celoslovensky to číslo udať, ako ho udal pán generálny prokurátor vo svojom úvode. Ale čo, si myslím, je možno ešte dôležitejšie, je potreba navýšiť administratívny aparát na prokuratúre, ktorý navyšovaný nebol asi od roku 1993, pretože aj nové úlohy, ktoré prokuratúra plní v trestnom konaní, najmä cez odklony, najmä cez dohodovacie konanie, vyžadujú administratívnu podporu, ktorá je na prokuratúre na minimálnej úrovni. Čiže mne sa toto zdá byť možno ešte aktuálnejšie ako zvýšenie počtu prokurátorov. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem, vážený pán podpredseda Národnej rady. Chcem povedať len pripomienku k otázke ústavnosti, o ktorej hovoril pán poslanec Lipšic, a síce k tomu, že Ústavný súd z legislatívnej činnosti bývalej vládnej garnitúry meritórne vec nikdy za neústavnú nekonštatoval. Nie je to tak, ja to sledujem. Ba dokonca, pán poslanec, posledné rozhodnutie v invalidných dôchodkoch, chcete povedať, že to nebola neústavnosť meritórna, že to bola len neústavnosť v nejakom bezvýznamnom momente? Bola veľmi dôležitá meritórna, ktorá sa týkala množstva ľudí a dnes pre novú vládu a nový štátny rozpočet bude znamenať takmer až 900 mil. korún. Takže nebagatelizujte to, čo skutočne je vážne.

    A pokiaľ sa diskutuje o odchýlke medzi štatistickými údajmi ministerstva spravodlivosti a Generálnej prokuratúry, myslím, že to treba doriešiť, ale tam nevidím problém. Problém je v jednom, že nám kriminalita narastá. A tu nesúhlasím s pánom poslancom Lipšicom, kde často hovorí, že klesá a že proste sa vylepšuje stav. A nielen narastá, je brutálnejšia. A nielenže je brutálna, kriminalitu nám páchajú deti. Nemenovaná tlač nemenovaného redaktora poukázala v Košiciach na gangové trestné pôsobenie detí, to si treba všímať, veď je situácia hrozná.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ak by som mohol reagovať na pani poslankyňu. No s tou ústavnosťou aj pri invalidite sa to týkalo problému nepriamej retroaktivity, teda toho, že sa nová úprava vzťahovala na predchádzajúce právne vzťahy, nie na nové právne vzťahy. O tom aj hovorím, proste to boli aj prípady, keď išlo skôr o intertemporálne ustanovenia, ktoré boli Ústavným súdom posudzované, nie ustanovenia meritórne. A tak to bolo aj v prípade invalidných dôchodkov a to je presné podľa mojej mienky.

    Čo sa týka štatistiky, tak teraz ju mám k dispozícii. V roku 2001 bol o 19,7 % menší počet právoplatne odsúdených, v roku 2005 narástol oproti predchádzajúcemu roku o 3,4 %. Keď som spomínal počet vybavených vecí od roku 2001, tak tam došlo k ešte výraznejšiemu posunu, počet vybavených vecí vzrástol od roku 2001 o 39,5 %, takmer o 40 % vecí, čo je veľmi signifikantný nárast spôsobený, samozrejme, aj tým, že došlo k výraznému nárastu podaných obžalôb v roku 2003. Dokonca ten nárast bol vyšší, ako bol počet vybavených vecí.

    Ale k otázke kriminality len jedna poznámka. Áno, počet násilných trestných činov klesá na Slovensku. To je pravda, ktorú konštatuje aj táto správa. Počet vrážd v minulom roku na Slovensku bol najnižší od roku 1993, pani kolegyňa. Môžete mať na to aj iný názor, ale taký je proste fakt. Klesá aj počet ďalších násilných zločinov, či ide o trestné činy lúpeže alebo znásilnenia. A je to dôsledok aj sprísnenia trestných sadzieb v Trestnom zákone, aj sprísnenia sadzieb, ktoré boli vykonané ešte novelizáciami, ktoré ste, žiaľ, nepodporili. Aj tieto zmeny prispeli k väčšej bezpečnosti občanov a k tomu, aby na Slovensku bol menší priestor pre násilný zločin a pre recidivistov.

  • Pýtam sa teraz, kto sa hlási ústne do rozpravy k predmetnému bodu prerokúvanému. Nikto sa nehlási.

  • Hlasy v sále.

  • V rámci rozpravy alebo záverečné slovo chcete mať, pán generálny prokurátor?

    Takže keďže sa nikto nehlási do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A pán predkladateľ správy pán generálny prokurátor Trnka má slovo teraz.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, akceptujem poznámku pána poslanca Lipšica. Ja som sa naozaj nepresne vyjadril ohľadne ústavnosti zákonov. Mal som povedať, že to je môj názor, lebo ja ten podnet dávam a, samozrejme, Ústavný súd rozhodne, či to je ústavné alebo nie. Takže ja sa za to ospravedlňujem.

    Áno, štatistiky sa líšia ministerstva spravodlivosti a Generálnej prokuratúry aj štatistiky Policajného zboru. Je to zapríčinené tým, že tieto tri orgány justičné nemajú rovnaké kritériá na vyhodnocovanie týchto štatistík. Dnes sa to už nerobí ručným prerátaním z kníh registrov jednotlivých, je to realizované počítačom. Takže, bohužiaľ, pokiaľ spravodlivosť, prokuratúra a polícia nenájde modus vivendi na jednotné štatistické ukazovatele, tak asi dovtedy sa nám tieto budú líšiť. Ale súhlasím s tým, čo pán poslanec povedal. Budeme hľadať možnosti, ako minimálne s ministerstvom spravodlivosti to zjednotiť. Počet vecí vrátených na došetrenie a nenastúpenie výkonu trestu, sú to údaje, ktoré sú podrobne obsiahnuté v štatistickej ročenke, ktorú parlament nedostáva k dispozícii, ale nie je problém, aby som tieto dva faktory vyhodnotil. Aj som povedal na ústavnoprávnom výbore, že tieto štatistické údaje pánovi poslancovi dodám. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave druhého čítania o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Chovanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 27).

    Nevidím tu pána poslanca Chovanca. Musím ale požiadať, dúfam, že v rámci reproduktorového systému počuje, volám pána Miroslava Chovanca, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a tiež prosím pána Štefana Zelníka, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

    Pre informáciu uvádzam, že do rozpravy sú ešte prihlásení poslanci: pán Tibor Bastrnák, Viliam Novotný, Ivan Mikloš, Lucia Žitňanská a Alexander Slafkovský.

    Musím vyhlásiť na päť minút prestávku, pokiaľ sa...

  • Hlasy v sále.

  • Už ide? Výborne. Samozrejme, počkáme, pán doktor. Dobre, takže sme tu kompletní.

    Teraz ako prvý vystúpi pán poslanec Bastrnák. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, prerokúvaný návrh novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, musím konštatovať, je účelový, nakoľko neobsahuje žiadne prvky systémového riešenia. Novela posúva termín ukončenia transformácie zdravotníckych zariadení, ale nehovorí o tom, ako bude vláda riešiť ďalšie narastanie dlhov v zdravotníctve. Dôvodová správa poukazuje na to, že táto novela je len prostriedkom na získanie času na realizáciu vládneho programu. Zároveň ale s poľutovaním musím konštatovať, že obsahuje aj nepravdivé tvrdenie v tom, že dôvodom neukončenia transformácie zdravotníckych zariadení boli predčasné parlamentné voľby. V skutočnosti Smer plánuje zrušenie transformácie zdravotníckych zariadení, ale nemá k tomu pripravené zákonné prostredie. Je možné pochopiť, že chcú získať čas, ale napriek tomu si myslím, že tento parlament by nemal prijímať účelové zákony.

    V ďalšom bode chce novela obnoviť nevykonateľnosť exekúcie voči zdravotníckym zariadeniam. Vo výbore síce poslanci svojimi pozmeňujúcimi návrhmi odstránili legislatívne nedostatky tohto bodu, neodstránili však jeho neústavnosť. Je to veľký krok dozadu aj z odborného hľadiska, lebo práve vďaka možnosti exekúcie sa v poslednom období výrazne zlepšila platobná disciplína zdravotníckych zariadení. Ak si prečítame úmysel vlády, uvidíme, že definovaním veľkých nemocníc ako príspevkových organizácií a zrušením možnosti exekúcie táto vláda vráti stav v zdravotníctve tam, kde sme pred niekoľkými rokmi už boli. Ak to vtedy nefungovalo dostatočne dobre, pýtam sa, v čom to bude fungovať lepšie teraz.

    Všetci vieme, že v prípade veľkých inštitúcií je forma príspevkovej organizácie najhoršie možné riešenie, lebo vytvára priestor na rôzne formy zneužitia systému. Práve preto si myslím, že táto novela zákona je účelová a vráti stav zdravotníctva do predchádzajúceho, nevyhovujúceho stavu. Súčasná koalícia má, samozrejme, prostriedky na to, aby novelu v parlamente schválila. Berie tým však na seba plnú zodpovednosť za stav v zdravotníctve v blízkej a vo vzdialenejšej budúcnosti. Je poľutovaniahodné, že vláda hľadá čo najjednoduchšie riešenie svojich problémov a namiesto kvalifikovanej reštrukturalizácie platobného systému, resp. navýšenia finančných prostriedkov na zdravotníctvo radšej zruší transformáciu a možnosť exekúcie. V prípade schválenia tejto novely bude súčasná vládna koalícia v plnej miere zodpovedná za ďalšie navýšenie dlhov v zdravotníctve, čo budú musieť v konečnom dôsledku zaplatiť občania v najbližších rokoch.

    V zmysle uvedeného a z dôvodu účelovosti a nesystémovosti Strana maďarskej koalície nepodporí tento návrh novely zákona. Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou ako jediný sa hlási pán poslanec Urbáni. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zásadne musím na začiatok povedať, že odďaľovanie exekúcií je nesystémový krok. A, samozrejme, je účelový, s tým súhlasím s kolegom Bastrnákom. Ale takisto bol účelový pred rokom alebo keď sme schvaľovali oddialenie exekúcií v minulej vláde. A nádejal som sa, keď som nakoniec proti svojej vôli zahlasoval za oddialenie, že vláda ekonomicky bude saturovať zdravotníctvo. Napriek rôznym metódam cez Veriteľa a iné metódy sa to nepodarilo. Nepodarilo sa reštrukturalizovať zdravotnícke zariadenia. A sme v tej situácii teraz, že ak by sme tie exekúcie pustili, môžeme narobiť strašne veľa chýb do budúcna, ktoré nebudeme vedieť napraviť.

    Chcem veriť, že vláda naplní vládne vyhlásenie a navýši objem finančných prostriedkov za svojich povinných zo zdravotného poistenia zo 4 na 5 %, čo čiastočne pomôže, ale že spraví aj také kroky, ktoré do budúcna zabezpečia, aby cena za zdravotnícke výkony bola zaplatená v plnej miere. Nie je možné donekonečna v zdravotníctve podávať výkony za istú cenu a platiť za ne polovičku. Toto musí na Slovensku skončiť. A verím, že vláda a minister spravia kroky, aby toto napravili. Ďakujem pekne.

    Zatiaľ podporím tento návrh. A potom ak to nebude dobré, budeme to musieť riešiť. Ale myslím, že malo by to byť poslednýkrát, keď odďaľujeme exekúcie. Ďakujem.

  • Pán poslanec Novotný, pripraví sa pán poslanec Mikloš.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, k predmetnému poslaneckému návrhu som vystúpil aj v prvom čítaní, a tak sa môže stať, že niektoré veci, ktoré tam už odzneli, budem znovu opakovať, aj keď trošku v inom kontexte, poučený z rokovania riadneho výboru aj gestorského výboru, kde sa mnohé veci posunuli dopredu aj sa opravili, aj sú už ináč naformulované, keď teda schválime aj spoločnú správu k predmetnému poslaneckému návrhu zákona. Napriek tomu musím hovoriť a pozastaviť sa pri dvoch hlavných momentoch tejto poslaneckej iniciatívy, tohto poslaneckého návrhu zákona.

    Prvým je zámer predkladateľa posunúť termín na transformáciu štátnych zdravotníckych zariadení, ktorá sa podľa v súčasnosti platného zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti mala uskutočniť do 31. 12. tohto roku, o jeden rok skôr, teda do 31. decembra 2007. V dôvodovej správe, ktorou odôvodnil tento svoj návrh aj pán predkladateľ pán poslanec Chovanec, je napísané, že predčasné parlamentné voľby v roku 2006 neumožnili dokončiť transformáciu podľa citovaných ustanovení, že vzhľadom na skutočnosť, že hrozí nedodržanie tohto termínu, je potrebné ho posunúť o jeden kalendárny rok a tento posun termínu zároveň vytvorí časový priestor, aby sa mohlo v oblasti transformácie štátnych zdravotníckych zariadení postupovať podľa programového vyhlásenia novej vlády a tak ďalej. V podstate by sa s tým dalo aj súhlasiť a tomu by sa dalo aj rozumieť, že keď vláda má určitý zámer, určitú predstavu o fungovaní štátnych príspevkových organizácií, zdravotníckych zariadení, samozrejme, že do decembra má krátky časový interval, dokedy nestihne realizovať kompletnú prípravu na túto transformáciu, a teda potrebuje viacej času. Potiaľ by to bolo v poriadku. Ale tu prichádzame k problému, že v programovom vyhlásení vlády sa nepíše ani čiarka o tom, na akú formu právnickej osoby chce vláda alebo teda vládna koalícia transformovať štátne zdravotnícke zariadenia. Pýtal som sa na to aj na výbore pre zdravotníctvo pána ministra Valentoviča, ktorý mi povedal, že teda mali by zostať štátnymi príspevkovými organizáciami. No tak keď teda zostávajú štátnymi príspevkovými organizáciami, tak načo ich vlastne chceme transformovať? Veď nimi sú už dnes.

    Ďalším problémom je, že jediné, čo som našiel, musím čestne priznať, v programovom vyhlásení vlády, čo sa týka práve týchto štátnych zdravotníckych zariadení, je veta, že štát zostane vlastníkom fakultných zdravotníckych zariadení. A tu sa vlastne dostávame veľkou okľukou k tomu, čo hovoril vo svojom vystúpení aj pán poslanec Janiš, keď rozprával o akciových spoločnostiach, ktoré akosi dnešná vládna koalícia nechápe, tak ako ich chápeme my. My sme predsa pripravili transformáciu štátnych zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti, ktorá je kompletne pripravená na ministerstve zdravotníctva. Podľa môjho názoru ju pán minister už dnes má k dispozícii. Ja nehovorím, že je všetko hotové. A určite ako každá vládna koalícia, aj táto môže mať námietky k tej-ktorej konkrétnej transformácii, ale audity, ocenenie majetku, príprava celého transformačného procesu, zákonný rámec sú pripravené. Nič nebráni vládnej koalícii, aby do decembra tohto roku stransformovala všetky štátne zdravotnícke zariadenia na akciové spoločnosti. A prosím, dodržíte svoje vlastné programové vyhlásenie vlády, v ktorom píšete, že štát zostane vlastníkom fakultných zdravotníckych zariadení. Veď, áno, zostane vlastníkom týchto koncových nemocníc, veď to budú 100-percentné štátne akciové spoločnosti. Čiže vy hovoríte A, predkladateľ hovorí A, to znamená, potrebujeme ešte jeden rok, aby sme pripravili transformáciu, ale nepovedal nikto B. Na čo to budeme transformovať? Na neziskové organizácie? Na nejaké iné verejnoprávne inštitúcie? Na akciové spoločnosti? Ale tá transformácia je pripravená. Na čo to vlastne chceme transformovať?

    A druhým momentom, pri ktorom sa musím pozastaviť, a mám taký dojem, že už sa o ňom diskutuje dlho, je pôvodný návrh, ktorý prišiel do Národnej rady, ktorý navrhuje zrušiť exekúcie pre zdravotnícke zariadenia. A musím povedať, že v tom pôvodnom návrhu to bolo urobené veľmi nešikovne, aby som použil kulantný výraz, tak, že sa len vypustil termín, do ktorého platili, teda termín 31. 12. 2005. Teraz nebudem diskutovať o tom, či to bolo z ústavnoprávneho hľadiska v súlade s ústavou, nebolo, myslím, že o tom hovoril aj pán exminister Lipšic, bude hovoriť aj pani exministerka Žitňanská. Ja tu nie som odborník na ústavné právo, ja sa skôr chcem spýtať, prečo chceme zrušiť exekúcie. To ma zaujíma omnoho viacej, lebo sa musím rečnícky opýtať, ako chceme vykonať tlak na zdravotnícke zariadenia, aby hospodárili efektívne, vo vyrovnanom rozpočte, ak tento prirodzený hospodársky nástroj, bežný vo všetkých ostatných odvetviach národného hospodárstva, chceme práve zrušiť v zdravotníctve. A k tomu sa ešte dostanem, že to chceme aj nie v celom rezorte zdravotníctva, len pre niektorých poskytovateľov. Do konca roku 2005 boli oddlžené všetky zdravotnícke zariadenia, na čo predchádzajúca vláda použila viac ako 20 mld. Sk. Preto sme práve od 1. januára 2006 uvoľnili možnosť exekúcií, lebo mám za to, je to môj názor, hovorím to už niekoľkýkrát tu v pléne, povedal som to opakovane aj na výbore, že v priebehu rokov 2003 až 2005 mali zdravotnícke zariadenia dostatok času na to, aby zefektívňovali a racionalizovali svoje hospodárenie. V programovom vyhlásení vlády, ale aj tu v pléne poslanci vládnej koalície veľakrát, naozaj ja si myslím, úprimne hovorili o tom, že majú záujem zefektívňovať a reštrukturalizovať sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Ja im verím, ja verím v ich úprimný záujem. Chcem ale povedať, že práve exekúcie sú skvelý ekonomický nástroj, ako vytvoriť dostatočný tlak na nemocnice, aby sa museli reštrukturalizovať, aby mali lôžka, o ktoré je dopyt u pacientov a ktoré zazmluvnia a zaplatia poisťovne, a museli prijať také racionalizačné opatrenia, aby boli vo vyrovnanom rozpočte, aby sa teda vyhli hrozbe exekúcií, lebo naozaj sa musím pýtať, ako ináč chceme reštrukturalizovať sieť, ak na ňu nevytvoríme aj určitý ekonomický, nevyhnutný ekonomický tlak. Dobrým slovom ju chceme reštrukturalizovať? Teraz budem naozaj veľmi úprimný. V rokoch 1998 až 2002 sa dvaja ministri za SDKÚ, pán minister Šagát a pán minister Kováč, ľudia, ktorých si nesmierne vážim a ktorých si, myslím, nesmierne váži aj celá zdravotnícka obec, aj ako medicínskych odborníkov, aj ako bývalých ministrov zdravotníctva, naozaj úprimne snažili dobrým slovom reštrukturalizovať sieť na základe dohody všetkých zainteresovaných znižovaním počtu lôžok, pamätáme si na to, že sme zatvárali izby v nemocniciach, aby sme mali menej lôžok akútnych. Zatvárali sa jednotlivé oddelenia tak, aby na určitom území bola zachovaná dostupnosť tej-ktorej špecializácie. To znamená, keď boli tri nemocnice vedľa seba, tak len v jednej sme zachovali očné oddelenie. V ďalších dvoch sme očné oddelenie zavreli, lebo pacient to mal, povedzme, v nejakom akčnom rádiu 20 kilometrov. Musím povedať, že sa to nedarilo. Naozaj sa to nedarilo. Minister Zajac v uplynulom období začal realizovať rozsiahlu reštrukturalizáciu siete už nie celoplošne, na celom území Slovenska, ale v Košiciach a Bratislave. V Košiciach je to už známy guľový blesk, názov, ktorý sa stal už takým mierne nadneseným, ktorým aj keď sa dosiahli, treba povedať, že sa dosiahli, obrovské úspechy v náraste výkonov a v dostupnosti niektorých modalít zdravotnej starostlivosti, taká onkologická, kardiochirurgická, kardiologická starostlivosť, aká je dneska v Košiciach pre občanov z Prešovského alebo Košického kraja tam nikdy nebola. Myslím si, že je to fakt, o ktorom je nám ťažké diskutovať, keď predtým sme čakali na kardiostimulátor 1,5 – 2 roky. Mnohokrát sa pacienti z Košíc, Prešova ani nedožili, kým sa dostali na operáciu v Bratislave. Teraz sa tam čakacia doba počíta na týždne. Takže naozaj došlo k výraznému posunu vpred. Napriek tomu, keď to mám veľmi zjednodušiť, ani jedna nemocnica sa nezavrela, ani v Bratislave, ani v Košiciach, pričom všetci vieme, že ich máme viac, ako ich potrebujeme.

    Ďalšou otázkou v súvislosti s exekúciami, týka sa to predloženej novely, ktorá prišla do Národnej rady, je teda otázka, prečo bol zámer exekúcie rušiť tak nešikovne. Vtedy som v prvom čítaní, myslím, dosť rozsiahlo hovoril o tom, že ak tieto exekúcie zrušíme retroaktívne, to znamená, že vlastne od 1. januára 2006 nebudú platiť aj v čase, keď vlastne platili, je to niečo, čo naráža na samotnú ústavnosť tohto zákona. Naozaj uznávam, že pri prerokovaní tejto novely vo výboroch si aj poslanci vládnej koalície uvedomili tieto skutočnosti a podali pozmeňujúce návrhy, ktoré síce odstránili spomínanú retroaktivitu, ale len potvrdili ďalšiu podľa ústavných právnikov aj podľa odboru legislatívy Národnej rady protiústavnosť, a to diskrimináciu poskytovateľov, t. j. pozmeňujúci návrh v spoločnej správe, ak ho teda plénum schváli, zavedie ochranu poskytovateľov od 1. októbra 2006 do 31. 12. 2007. Teda retroaktivitu by sme odstránili, už by to nebolo retroaktívne, ale diskriminácia zostáva. Prečo? Aj v pôvodnom návrhu, aj v pozmeňujúcom návrhu by mali spod exekúcií byť vyňaté len štátne zdravotnícke zariadenia, zariadenia, ktorých zriaďovateľom sú vyššie územné celky, ďalej, neziskové organizácie a tzv. mestské, resp. obecné zdravotnícke zariadenia, teda tie, ktorých zriaďovateľom sú mestá a obce. No a tak ako v prvom čítaní, sa pýtam aj v druhom čítaní, čo s ostatnými poskytovateľmi, prečo spod exekúcií nevyjmeme aj ambulantnú sféru, keď už chceme všetkých chrániť, ktorá je už skoro celá odštátnená. Ale keď už o ambulanciách nehovoríme, prečo nevyjmeme spod exekúcie aj nemocnice, ktoré sú eseročky alebo akciové spoločnosti a ktorých prevádzkovateľmi sú súkromné firmy, aby som to povedal jednoducho. Dnes máme mnoho súkromných nemocníc, resp. nemocníc, ktorých prevádzkovateľom sú súkromné firmy. Mnohé zdravotnícke zariadenia VÚC, zariadenia miest a obcí sú pre súkromné spoločnosti prenajaté. To znamená, mesto vlastní tú nemocnicu, ale prenajalo to súkromnej spoločnosti v záujme a z presvedčenia, že to bude prevádzkovať a robiť lepšie. Vzniká teda obrovská diskriminácia. Ten príklad poviem znovu. Fakultná nemocnica Louisa Pasteura v Košiciach, ktorá je štátna príspevková organizácia, bude vyňatá spod exekúcií, ale napr. Nemocnica Šaca nie. No ako majú teraz v jednom mieste súťažiť o pacienta, ako majú presviedčať pacienta, že má predpis práve na ich interné oddelenie, práve na ich ortopedické oddelenie, že oni mu vedia poskytnúť lepšiu zdravotnú starostlivosť, keď jednu práve tú súkromnú spoločnosť výrazne znevýhodníme voči štátnej príspevkovej organizácii. Veľa sa tu hovorilo aj o Spiši aj pri programovom vyhlásení vlády, aj pri vystúpeniach jednotlivých poslancov, že teda máme tam veľa nemocníc, keď sa tak stále vyťahuje ten Spiš, to aj uviedol raz alebo dvakrát predchádzajúci predseda vlády pán Dzurinda, no tak ja sa spýtam konkrétne na ten Spiš. Spišskonovoveskú nemocnicu teda chrániť spred exekúcií budeme, pretože je v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC. Gelnickú nemocnicu takisto budeme chrániť, lebo je v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta. V poslednom období ale bola prenajatá jednej súkromnej firme. A teraz dúfam, že v tej súkromnej firme má mesto nejaký podiel, lebo teraz neviem, ako to budeme posudzovať. Ale zvlášť ma zaujíma Nemocnica v Krompachoch, ktorá je prenajatá pre súkromnú eseročku. Tak tú už spod exekúcie chrániť nebudeme. Ako majú teda súťažiť o pacienta? Čím budú súťažiť? Kvalitou? Určite nie tým, že jedni sa budú môcť zadlžovať, jedni budú môcť k sebe ťahať odborníkov a dať im možno aj vyššie mzdy, pretože nebudú musieť hľadieť na ekonomickú rentabilitu a na hospodársky výsledok, a druhá nemocnica si to nebude vedieť dovoliť. Čiže my naozaj zásahom zhoršíme hospodársku súťaž medzi dvoma vedľa seba stojacimi nemocnicami.

    Túto novelu považujem nielen za legislatívne zle pripravenú, lebo aj po schválení pozmeňujúcich návrhov diskriminuje jednu skupinu poskytovateľov voči druhým, ale aj za škodlivú pre slovenské zdravotníctvo, lebo odštartuje nové kolo bezbrehého zadlžovania zdravotníckych zariadení. A to je tá najhoršia správa pre celý rezort. Je totiž nad slnko jasnejšie, že zrušenie exekúcií spustí lavínu neefektívnych nákupov a míňania prostriedkov v nemocniciach. Veď prečo by sa riaditeľ či manažment trápil? Vytvorí stratu. Nebude vedieť splácať záväzky. No a čo sa vlastne stane? Postih vo forme exekúcií sa na nich nevzťahuje, nech sa trápi zriaďovateľ, teda predovšetkým štát alebo VÚC, alebo mesto. A teraz sa úprimne pýtam: To naozaj vo vládnej koalícii veríte, že 1. 1. 2008, teda keď ochranárske opatrenie spred exekúcií prestane v zmysle tejto novely a v zmysle pozmeňujúceho návrhu platiť, naozaj veríte, že keď exekúcie začnú platiť v zdravotníckych zariadeniach, keďže budú mať mnohomiliónové záväzky v tej chvíli, ihneď sa na nich nevrhnú exekútori, že ihneď nebudeme používať a počúvať tie isté argumenty, ktoré hovoríte teraz, že zadlžujú sa, nevedia ešte efektívne hospodáriť, je tam rozdiel medzi reálne zaplatenými službami a nákladmi na tieto služby? To si naozaj myslíte, že od 1. 1. 2008, keď budú nakopené stámiliónové dlhy týchto poskytovateľov, tento problém nebudeme znovu riešiť? Podľa mňa niekedy na jeseň budúceho roku budeme počúvať presne tie isté argumenty o ohrození zdravotnej starostlivosti a o potrebe prevziať dlhy, ktoré vytvorili predovšetkým štátne zdravotnícke zariadenia, ale aj ostatné v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC, miest a obcí, na štát a chrániť poskytovateľov pred exekúciami naďalej. Teda bude pokračovať neefektívne hospodárenie a na jeho závere sú všetci daňoví poplatníci, ktorí to zo svojich peňazí nakoniec zaplatia.

    Preto chcem povedať, že túto poslaneckú novelu považujem jednak za legislatívne zle pripravenú, jednak za diskriminujúcu, ale jednak a predovšetkým za škodlivú pre slovenské zdravotníctvo. Z tohto dôvodu tento návrh nepodporím. Ďakujem pekne.

  • Budeme pokračovať, v rozprave vystúpi pán poslanec Mikloš, pripraví sa pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zdravotníctvo je a aj bude, vždy bude jednou z najcitlivejších a najcitlivejšie vnímaných oblastí v každej krajine. A aj reforma v oblasti zdravotníctva aj preto je vždy asi tou najťažšou, si dovolím povedať, reformou a asi najtvrdším orieškom pre takmer každú krajinu dnes na svete. O to závažnejšie a o to negatívnejšie je, že potom, ako boli uskutočnené mnohé ťažké kroky, ktoré evidentne a jednoznačne, či už s nimi súhlasíme alebo nie, viedli k tomu, že sa zavádzal poriadok do tejto oblasti, týmto návrhom zákona sa vraciame späť tam, kde sme už boli.

    Nebudem hovoriť o legislatívnych otázkach ústavy, určite sa k nim vyjadrí kolegyňa Žitňanská, ale dovoľte mi ako ekonómovi povedať, ako to vidím. A niektoré veci možno zopakujem, ale budem sa snažiť neopakovať to, čo vo svojich vystúpeniach, myslím si, veľmi presne pomenovali páni poslanci Mikuš, Janiš, Novotný, ale aj pán poslanec Bastrnák.

    Po prvé chcem povedať, že teda, či sa nám to páči alebo nie, systém v zdravotníctve je a vždy bude aj o peniazoch a bude mať aj silný ekonomický aspekt. Zároveň platí, a tá citlivosť je preto asi väčšia, že v zdravotníctve práve ten rozpor medzi ponukou, medzi tým, čo môžeme poskytnúť, a dopytom bude asi vždy najväčší. Bude najväčší jednoducho preto, že túžba človeka po zdravom živote a po nesmrteľnosti je a bude večná a možnosti, ktoré prináša veda na liečenie, na predlžovanie života, budú väčšie a väčšie, ale aj drahšie a drahšie. Práve ale, a tým by som reagoval na to, čo povedal pán poslanec Halecký, keď zdôvodňoval, prečo je potrebné toto schváliť, čo navrhujete, tak povedal, citujem alebo parafrázujem, že vždy bude rozpor medzi ponukou a dopytom v zdravotníctve, preto to treba takto riešiť. No absolútne zle a absolútne naopak na to idete. Práve preto, že v zdravotníctve je ten rozpor medzi dopytom a ponukou väčší ako inde, práve preto mäkké rozpočtové obmedzenie, ktoré týmto navodzujete v zdravotníctve, spôsobí enormne veľké škody, oveľa väčšie ako v iných rezortoch by ich spôsobilo práve preto, že ten rozpor medzi dopytom a ponukou je ešte väčší. Práve z tohto dôvodu v ekonómii sa tomu hovorí mäkké rozpočtové obmedzenie a obidvoma tými krokmi idete nasadiť mäkké rozpočtové obmedzenie. Tým, že predlžujete fungovanie príspevkových organizácií a odďaľujete exekúcie, tak do systému, v ktorom je takýto nepomer medzi dopytom a ponukou, zavádzate mäkký prvok, zavádzate prvok, cez ktorý budú narastať výdavky a bude narastať verejný dlh. Pán poslanec Novotný spomenul, a je to tak, a musím povedať tým pádom aj sebakriticky na adresu prvej Dzurindovej vlády, aj napriek tomu, že SDKÚ mala vtedy ministrov zdravotníctva, že sme sa s tým borili 4 roky, ale nedokázali sme dospieť k pozitívnejším výsledkom práve preto, že sme sa báli zaviesť práve toto tvrdé rozpočtové obmedzenie. Báli sme sa zaviesť poriadok do systému. Poriadok do systému sa zaviedol dvoma vecami. V ekonomickej terminológii reforma zdravotníctva znamenala zmeny na dopytovej stránke aj na ponukovej stránke. Na dopytovej stránke sme sa snažili znížiť nadmerný dopyt aj zavedením poplatkov za návštevy u lekára, za recept a tak ďalej. Môžeme aj nemusíme s tým súhlasiť, ale z ekonomického hľadiska, či sa vám to páči alebo nie, to efekt malo. Viedlo to k zníženiu nadmerného dopytu bez negatívnych dôsledkov alebo bez zásadných negatívnych dôsledkov na zdravotný stav obyvateľstva. A z tohto pohľadu to vlastne aj zvýšilo kapacitu zdravotníckych zariadení, ktorá je vždy obmedzená na to, aby sa mohli venovať tým, ktorí tu zdravotnú starostlivosť naozaj potrebujú.

    Z politického hľadiska mi nedá nespomenúť, že teraz v týchto dňoch socialistický maďarský premiér pán Gyurcsány obhajuje zavedenie poplatkov, mimochodom, dvojnásobných v Maďarsku a poukazuje o. i. explicitne aj na pozitívnu skúsenosť Slovenska. My sme týmto ťažkým opatrením prešli a my sme na seba zobrali politické riziko a politické náklady zavedenia tohto kroku a vy ho teraz rušíte, čo sa mi zdá naozaj politicky veľmi nemúdre, ale najmä veľmi nezodpovedné z hľadiska budúcnosti vývoja slovenského zdravotníctva. Ak sme tvrdili pred voľbami, že rušenie reforiem znamená návrat k prekonaným problémom, tak tento návrh zákona je excelentným príkladom návratu k prekonaným problémom.

    A netvrdím, že reforma, to by som rád zdôraznil, ktorú sme urobili, vyriešila všetko. Dokonca ani netvrdím, že mala už také viditeľné výsledky, o ktoré by sa dalo nejako jednoznačne oprieť. Bolo to spôsobené aj tým, že v reforme došlo k istému oneskoreniu. A vždy tie náklady sú viditeľné skôr a tie pozitívne výsledky fungovania nového systému po zavedení poriadku prichádzajú s istým oneskorením, žiaľbohu, v zdravotníckej reforme, viete veľmi dobre, došlo k istému posunu. A určite sa urobila aj chyba v tom, že sa práve s ohľadom na citlivosť témy možno nedostatočne komunikovalo a vysvetľovalo, prečo všetky tie ťažké opatrenia sú potrebné. Ale ja som presvedčený a som naozaj presvedčený o tom. A nie je to len z kníh. Ja som navštívil aj množstvo nemocníc, ktoré sú príkladom toho, že reforma priniesla zmenu v ich správaní a priniesla zvýšenie efektívnosti fungovania zdravotníctva. Teda, som naozaj presvedčený, tie základné systémové kroky, ktoré sa v zdravotníckej reforme urobili, boli správne a ak by neboli zrušené, tak by viedli pomerne rýchlo aj k viditeľným výsledkom z pohľadu pacienta, ale aj z pohľadu zdravotníckych zamestnancov, ale celkom určite, dovolím si urobiť takú predikciu, keďže sa považujem za ekonóma, z ekonomického hľadiska naozaj týmto vytvárame predpoklady na to, že s určitosťou môžeme tvrdiť, že schválením tejto novely zákona sa vrátime k prekonaným problémom.

    My sme, áno, niektorí aj vo výbore poukazovali na to, ale aj tu v pléne, že veď exekúcie boli oddialené aj počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Áno, ale zároveň boli oddialené len na obdobie, pokým sa oddlžili zdravotnícke zariadenia. A to oddlženie predstavovalo takmer 30 mld. korún, na ktoré sa použilo vyše 20 mld. korún. A faktom je, že na základe týchto systémových zmien aj oddlženia, ale aj zavedenia poplatkov došlo k zásadnému zníženiu tvorby nového dlhu v zdravotníctve. Pán poslanec Chovanec s tým nie celkom súhlasil aj vo výbore, tak ja poviem čísla. Kým do roku 2002 sa vytváral v zdravotníckom systéme každý rok dlh až do 9 mld. korún, v roku 2003 to bolo 4,6 mld. korún, v roku 2004 to bolo 1,4 mld. korún a v roku 2005 to bolo 0,4 mld. korún, ale to je len k prvému polroku. Napriek tomu tá tendencia je nie úplného odstránenia, ale jednoznačného znižovania tvorby dlhu v zdravotníckom systéme.

    Oddialenie exekúcií a zároveň predĺženie termínu príspevkových organizácií povedie k tomu, to môžeme dnes s istotou povedať, a myslím, že sa k tomu vrátime, aj k týmto našim vyhláseniam, aj k týmto predikciám, vrátime sa k tomu o rok, o dva, som presvedčený, že vám budeme môcť ukázať na číslach, že schválenie tohto zákona znamenalo veľmi zlý, nešťastný krok pre slovenské zdravotníctvo a znamenalo návrat k prekonaným problémom, o tom už hovorili, čiže nechcem sa k tomu vracať, to deformuje podnikateľské prostredie, aj pán poslanec Janiš, aj pán poslanec Novotný, ale nielen medzi zdravotníckymi zariadeniami, ale z hľadiska dodávateľov pre zdravotnícke zariadenia. Poskytovatelia verejní, ktorí budú chránení pred exekúciou, samozrejme, si budú môcť dovoliť neplatiť svojim dodávateľom. Vrátime sa do situácie, keď sa tvorila reťazová platobná neschopnosť v zdravotníctve, do situácie, keď sa niekoľko mesiacov a dokonca aj dlhšie jednoducho neplatili faktúry, keď sa do ekonomiky posielala platobná neschopnosť. Čiže deformujeme tým nielen rovnosť šancí a podnikania v rámci zdravotníckeho systému, ale deformujeme tým aj celkové podnikateľské prostredie a zhoršujeme platobnú disciplínu. Nehovorím už o korupcii, veď je jasné a známe, že napr. s obstarávaním veľkých investícií alebo moderných technológií, moderných zariadení do nemocníc sú spojené alebo môžu byť spojené provízie. No pokiaľ nie je zdravotnícke zariadenie držané nakrátko práve tvrdým rozpočtovým obmedzením, ktoré je dané práve tým, že je to obchodná spoločnosť, ktorá je podľa Obchodného zákonníka, pán poslanec Janiš to presne vysvetlil, alebo prípadnou hrozbou exekúcie, tak jednoducho tvorba nového dlhu nie je žiaden problém. Kúpim nové stroje, zadlžím nemocnicu, čo ma potom, veď zriaďovateľ to musí uhradiť, tento môj dlh. Naozaj potom sa stane, že budú hlúpi tí manažéri, tí riaditelia štátnych zdravotníckych alebo verejných zdravotníckych zariadení, ktorí nebudú svoje nemocnice zadlžovať. Budú hlúpi, pretože budú mať horšie vybavené nemocnice a štát to nakoniec zaplatí tam, kde sa ten dlh tvoriť bude.

    Takže z tohto pohľadu sa mi zdá, že je absolútne protichodné to, čo viacerí z vás hovorili. Znovu spomeniem pána poslanca Haleckého, ktorý hovoril, že malo byť zrušených viac nemocníc, ale že nebolo. Áno, je pravdou, a to sme vždy tvrdili, že, a to je tá ponuková stránka reformy zdravotníctva, slovenské zdravotníctvo má prílišné, nadmerné kapacity a že tieto nadmerné kapacity musia byť znížené. A je pravdou, ak kritizujete, že k tomu dochádzalo pomaly. Tak ja budem súhlasiť, áno. Ale zároveň poviem, že vy týmto rozhodnutím spôsobíte ešte ďalšie spomalenie. Dochádzalo k tomu pomaly preto, že niektoré kroky zdravotníckej reformy boli oneskorené. Ale už k tomu dochádzalo. A to nemusí znamenať len zatváranie celých nemocníc. Ja som navštívil viaceré nemocnice, spomeniem Bardejov, Poprad, Veľký Krtíš, Šacu, kde urobili zásadné ozdravné opatrenia a často veľmi kruté úsporné opatrenia, keď znižovali kapacitu z hľadiska lôžok, ale aj z hľadiska počtu zamestnancov, počtu lekárov, aby sa dostali do plusových čísiel, aby mohli efektívne poskytovať zdravotnú starostlivosť. Čiže k tomu už dochádzalo a dochádza, ale čo sa dá s určitosťou povedať, je, že po schválení tejto novely zákona v tých zdravotníckych zariadeniach, ktorých sa týka odklad exekúcií a ktorých sa týka ich pôsobenie ako príspevkových organizácií, k tomu už dochádzať nebude. A to je zase aj o peniazoch, pretože v konečnom dôsledku ak dôjde teda k zastaveniu toho tlaku, ak dôjde k zmäkčeniu rozpočtového obmedzenia, k zastaveniu toho tlaku na zvyšovanie efektívnosti, tak vy tam môžete nalievať viac peňazí, ale neprejaví sa to v lepšej zdravotnej starostlivosti. Keď štúdia, na ktorú sa odvolávalo ministerstvo zdravotníctva, ktorú robila nejaká renomovaná zahraničná firma, to vyčíslila, že neefektívnosť v slovenskom zdravotníctve bola pred reformou až 38-percentná, čo zhruba znamená teda, že 38-percentná nadmerná kapacita bola, tak to znamená, že vlastne 38 % peňazí, ktoré sme dávali do zdravotníctva, bolo neproduktívnych, neefektívne použitých. Keby bola 100-percentná efektívnosť, keby neexistovala táto nadmerná kapacita, tak tieto peniaze mohli byť použité nie na udržiavanie zbytočných lôžok a prezamestnanosti, ale na liečenie ľudí.

    Čiže, zhrnuté a podčiarknuté, výsledkom tejto novely bude návrat k prekonaným problémom. A to, že bude narastať nielen dlh v zdravotníctve, ale aj neefektívnosť a ďalšie peniaze, ktoré budú naliate do zdravotníckeho systému, sa neprejaví v zlepšení zdravotnej starostlivosti. Preto si myslím a som o tom presvedčený, že každý, kto podporí túto novelu zákona, ponesie politickú zodpovednosť za to, že sa vrátime k prekonaným problémom a jednoducho k tomu neporiadku, ktorý v zdravotníctve bol. A ja netvrdím, že už nie je, že všetko bolo vyriešené, to som nikdy netvrdil, ale tvrdím a tvrdil som, že boli vytvorené systémové predpoklady na to, aby tu bola zvýšená efektívnosť a aj zlepšené poskytovanie zdravotnej starostlivosti. A dnes som presvedčený, že táto novela zákona pôjde opačným smerom a vráti nás k problémom, ktoré sme už v minulosti prekonali. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásil pán poslanec Halecký, pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Zelník. Končím možnosť prihlášok s ďalšími faktickými poznámkami.

    Zapnite mikrofón pánovi Haleckému.

  • Ďakujem, pán podpredseda Národnej rady. Vážené poslankyne, vážení poslanci, myslím si, že s tým, čo hovoril pán poslanec Mikloš, môžem súhlasiť ako koncepčnou metódou a koncepčným pohľadom. Ja som len chcel povedať, a myslím si, že aj tak je stavaná celá tá stratégia exekúcií, že to nie je metóda trvalá riešenia situácie v zdravotníctve, je to metóda akútna, dočasná, do transformácie, čiže exekúcie do transformácie. Ja osobne predpokladám, že bude to smerovať do transformácie na akciové spoločnosti, lebo myslím, že v tom sa zhodneme, že vedie to k ekonomickej stabilite a vyrovnanosti v zdravotníckych zariadeniach, takže ako dočasné riešenie je nutné to uznať ako potrebné, efektívne a nutné, lebo čo urobíme so zdravotníckymi zariadeniami, hlavne fakultnými nemocnicami, ktoré sú koncové, ktoré majú finálne operácie, ťažké riešenia liečebné, a pokiaľ by nám či oddelenie alebo nemocnica „skrachovala“? Je to riešenie, hovorím, dočasné. Na druhej strane je pravda toto, čo ste spomínali, že sú akciové spoločnosti, ktoré perfektne fungujú. Ja sám mám skúsenosti s Východoslovenským ústavom srdcových a cievnych chorôb. Je to skutočne prototyp a príklad vysoko efektívnej, dobre riadenej inštitúcie, s dobrým manažmentom a všetkými náležitosťami, čo k tomu patrí. To musím priznať, že takáto metóda je vhodná. Avšak sú aj neziskové organizácie, ktoré sa tuná spomínali, kde správne rady a dozorné rady sa vytvárajú na základe rodinných väzieb, priateľských väzieb. A hlavne tam, kde je účasť majetková štátu, vlastne je to podnikanie...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová. Zapnite mikrofón pani poslankyni Nachtmannovej, prosím.

  • Ďakujem za slovo. Nebudem síce reagovať priamo na predložený návrh zákona, nie som lekárka, ale budem reagovať na pána poslanca Mikloša, ktorý opätovne tu zdôraznil úspešnosť reformy, teda že sa o chvíľočku začne ukazovať jej úspešnosť a tento návrh zákona opätovne bude vracať zdravotníctvo k už prekonaným problémom. Som občianka tejto krajiny, a teda neviem, o aké prekonané problémy ide. Ja osobne na vlastnej koži aj my v mojom okolí sme zažívali neustále problémy, čo sa týka zdravotníctva.

    Rovnako k tomu, keď hovoril pán poslanec o tom, že tento návrh zákona bude znamenať zhoršovanie platobnej disciplíny, korupciu. Ja som sa nedávno rozprávala s jednou nemenovanou pani primárkou z fakultnej nemocnice, ktorá mi ukázala popis svojich jednotiek, kde mala vyčíslené dlhy týchto jednotiek. A medzi nimi napr. bola jedna jednotka, ktorá ani neexistovala, laboratórium a dlhy vyčíslené na 1,3 mil. korún. Takže tá korupcia a zlá platobná disciplína bola aj v minulom období.

  • Pán Zelník s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja si vážim ekonomický názor pána poslanca Mikloša. A iste by som s ním súhlasil do bodky, pokiaľ by obdobie odsunu exekúcií sa využilo iba na odsun exekúcií, pokiaľ by sa nič počas toho obdobia neurobilo. Vtedy by ste mali 100-percentne pravdu. Ale my práve chceme odsunúť exekúcie kvôli tomu, aby sme čas využili na to, aby sa urobili také zmeny, aby k tomuto už nedochádzalo.

    A chcem povedať, samozrejme, že je pravdou, že pokiaľ je to akciová spoločnosť, že to financovanie je zrejme asi prehľadnejšie, ale nie je to všespasiteľné alebo všeliek. A môžem to povedať z vlastnej skúsenosti. Počas minulého 4-ročného obdobia som robil predsedu zdravotnej komisie pri vyššom územnom celku Žilinského samosprávneho kraja, kde nemocnice fungujú ako príspevkové zdravotnícke zariadenia. A môžeme povedať, že možno ako jediné z krajov zdravotnícke zariadenie tohto typu už nevykazuje dlh. Čiže nie je to len celkom o tom, či je to akciová spoločnosť alebo či to je príspevková organizácia, záleží, samozrejme, na tom, aký manažment tam je.

    Pri tých počtoch zrejme asi neviem teraz, z čoho ste vy vychádzali ohľadom dlhov, ale ja mám veľmi presnú informáciu o stave dlhu v zdravotníckych zariadeniach. V pôsobnosti ministerstva zdravotníctva sa sleduje dlh vzniknutý od 1. 1. 2005. Zdravotnícke zariadenia, ktoré sú v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, mali k 30. 6. 2006 dlh vo výške 2,8 mld. Sk. A k tomu ešte treba narátať dlh, ktorý sa vytvoril v nemocniciach v pôsobnosti vyššieho územného celku. A to je 2,3 mld. korún. Čiže viac ako 5 mld. korún je dlh vytvorený od 1. 1. 2005 k...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Budeme pokračovať v rozprave, vystúpi pani poslankyňa Žitňanská, pripraví sa pán poslanec Slafkovský.

  • Hlasy v sále.

  • Jasné, máte právo reagovať, pán poslanec Mikloš. Nech sa páči. Zapnite 2 minúty pánovi poslancovi Miklošovi.

  • Ďakujem. Pán poslanec Zelník aj pán poslanec Halecký vlastne povedali, že chcete teda exekúcie oddialiť len preto, aby ste medzitým tam teda urobili poriadok. No len problém je práve v tom, že tento zámer je pekný, ja vám ho neberiem, len sme vyjadrili nielen presvedčenie, ale sme sa snažili viacerí, čo sme diskutovali, aj vysvetliť, prečo logicky budú riaditelia a manažéri takýchto zariadení motivovaní, aby sa správali neefektívne a nezodpovedne. Čiže vaša dobrá viera a vôľa je v tomto pekná, ale ilustrovali sme to, aj pán poslanec Novotný to ilustroval, na tom, že aj naši ministri, keď to chceli takto robiť zhora, či už cukrom alebo bičom, tak jednoducho neuspeli, nie preto, že by boli neschopní, ale preto, že ani uspieť nemohli, pretože pri takýchto motiváciách, ktoré tým vytvárate, dosiahnete opačný efekt. Vrátime sa k tomu o rok, o dva. Ja si dovolím vysloviť presvedčenie, že sa to potvrdí.

    Pani poslankyňa Nachtamnnová, vy hovoríte, že neviete, o akých prekonaných problémoch hovorím. Tak, prosím vás pekne, každý seriózny ekonóm vám povie, že dlh sa znížil.

    A ja súhlasím s tým, ja som hovoril o roku 2005, len za prvý polrok o tých 0,4 mld., že to asi sedí. Ale za dva roky, keď je to tých 5 mld., ako hovoríte, pán poslanec, a predtým to bolo ročne takmer 9 mld., tak asi každý uzná, to zásadný rozdiel je, za dva roky 5 mld. a predtým za rok takmer 9 mld., platobná neschopnosť, ale aj lehoty splácania faktúr, veď sa spýtajte dodávateľov do zdravotníctva, koľko sa čakalo predtým, kým im zaplatili, a ako je to dnes, keď sa platí včas. Tak ak nevidíte tieto rozdiely, ktoré, samozrejme, mali potom dôsledky aj na poskytovanie zdravotnej starostlivosti aj na korupciu, tak zatvárate oči pred problémom.

    Čo sa týka korupcie, podľa prieskumov, ktoré boli robené, v roku 2002 ako druhú najväčšiu korupciu vnímalo práve v zdravotníctve až 32 % respondentov, v roku 2004 to už bolo len 10 % respondentov. Čiže aj tam k istému efektu došlo. Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Žitňanská, pripraví sa pán poslanec Slafkovský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, ja som rozmýšľala, či má význam ešte vystúpiť v tejto diskusii, lebo na tému ústavnosti tohto návrhu už tu bolo povedané viackrát. Ale myslím si, že to zmysel má a že musím vystúpiť a najviac ste ma k tomu primali.

    Pán poslanec Halecký, vy ste povedali, a to je pre mňa neakceptovateľné, možno je to na hranici ústavnosti, ale je to krok, ktorý je nevyhnutný. Nemôžem to akceptovať. Ak je problém, ktorý je nevyhnuté riešiť, tak ho treba riešiť, ale treba nájsť prostriedok, ktorý je ústavný, akceptovať zrejmú protiústavnosť, pretože je nevyhnutné riešiť to ako nejaký problém, pre mňa nie je akceptovateľné. Ja sa vyjadrím k tej téme ústavnosti, vyjadrím sa aj k téme legislatívnej kvality.

    Ale možno ešte jedna otázka. Ja som na výbore položila otázku pánovi predkladateľovi, koľko vlastne prebieha exekúcií. Pán predkladateľ mi úprimne povedal, že nevie, len vie, že prebiehajú. To je normálne, že exekúcie prebiehajú. Otázka, koľko je tých exekúcií takých, že je to kritické pre tie zariadenia, ktoré v žiadnom prípade ohrozené nesmú byť, a to, si myslím, možno nie je plošný problém, je to možno problém individuálnych zariadení. A určite by sa našlo riešenie, ktoré je ústavné, a nie plošné, nesystémové riešenie, ktoré je zároveň protiústavné.

    Pán poslanec Lipšic na začiatku tejto diskusie hovoril, že sú prípady, keď sa sporíme o tom, či určitý návrh je alebo nie je v súlade s ústavou, obe strany v dobrej viere, a v konečnom dôsledku väčšinou o tej veci rozhodne Ústavný súd. V tomto prípade, v obdobnej situácii, ktorá sa tiež týkala zdravotníckych zariadení, existuje nález Ústavného súdu, ktorý v obdobnej veci už povedal, že takáto forma obmedzenia exekúcií nie je v súlade s ústavou. Ja sa pokúsim tie argumenty zhrnúť. Inak, riešil to Ústavný súd vo svojom náleze 21 z roku 2000 s tým, že Ústavný súd dokonca pripustil, že za určitých okolností a za určitých podmienok môže byť aj obmedzenie exekúcií prípustné, ale nie takouto formou, keď je z exekúcie vylúčený prakticky celý majetok daných zariadení. A ja tu vidím možný rozpor s ústavou v troch bodoch. V prvom rade každý má právo na súdnu ochranu a Ústavný súd v tomto rozhodnutí povedal, že súdna ochrana zahŕňa aj možnosť domáhať sa núteného výkonu rozhodnutia aj formou exekúcií. To znamená, vidím tu rozpor s čl. 46, pretože obmedzujeme veriteľov v domáhaní sa súdnej ochrany v zmysle ústavného čl. 46. Zároveň tu vidím rozpor s čl. 20, to je otázka ochrany vlastníckeho práva, pretože robíme rozdiel medzi súkromnými právnickými osobami a verejnými, kde ide o neprípustné diskriminovanie jednej kategórie zariadení. A okrem toho sa domnievam, že zásadným spôsobom tento návrh aj v jeho upravenej podobe pozmeňujúcimi návrhmi nabúrava právnu istotu, pretože tie exekúcie už prebiehajú, tu bol nejaký právny stav, priznám sa, ja som nikdy nebola zástanca toho právneho stavu, s nejakým očakávaným termínom ukončenia a medzičasom začal platiť právny stav, keď exekúcie sú prípustné. Tie exekúcie prebiehajú, nemáme vyriešenú otázku prebiehajúcich exekúcií, nákladov spojených s týmito prebiehajúcimi exekúciami. Nevieme, ako skončia tieto exekúcie, pretože súdy sa budú musieť vysporiadať s tými exekúciami. Čiže naráža to podľa mojej mienky aj na princíp právnej istoty. To sú argumenty, ktoré sa týkajú ústavnosti riešenia, ktoré bolo predložené.

    A snáď na záver dovoľte mi ešte pár slov k legislatívnej kvalite návrhov, ktoré sú predkladané do Národnej rady. Ja by som si možno odpustila túto poznámku, keby naozaj sme neboli pri príležitosti prerokovávania programového vyhlásenia svedkami toho, ako nová vláda, táto vládna koalícia naozaj dávala najavo, že chce postupovať v legislatívnom procese iným spôsobom ako vláda predchádzajúca. Ja si dovolím odcitovať z programového vyhlásenia. Aj keď ide o poslanecký návrh, tento návrh odobrila aj vláda. Čiže je namieste odcitovať aj programové vyhlásenie podľa programového vyhlásenia: „Legislatíva musí výrazne prispieť k právnej istote a právnej stabilite. Pokiaľ ľudia majú poznať právo, nemôže sa každú chvíľu a v krátkom čase meniť,“ a toto je možno najtrefnejšia veta, pán poslanec, „vláda vylúči rezortný, záujmový a unáhlený prístup k príprave zákonov.“ Myslím si, že v tomto prípade je uprednostnený unáhlený a rezortný záujem pred, myslím, naším všeobecným záujmom o dodržiavanie ústavnosti, a preto si dovoľujem na záver môjho vystúpenia dať návrh, aby podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národná rada nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Novotný. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej mi pripomenulo ešte jednu vec, ktorú som v závere síce spomenul, ale snáď by som ju ešte upresnil. Naozaj otázkou je, či od 1. januára 2006 dodnes, keď je možnosť exekvovať zdravotnícke zariadenia, nejaké zdravotnícke zariadenie z dôvodu exekúcie prestalo poskytovať zdravotnú starostlivosť, zaniklo alebo dnes je bezprostredne ohrozené zánikom. Ja ako predseda výboru pre zdravotníctvo takúto vedomosť nemám. Ak niekto takúto vedomosť má, prosím, nech to povie tu v tejto snemovni. Podľa mňa nemocnice dobre vedeli, že od 1. januára 2006 budú ohrozené exekúciami, a snažia sa plniť všetky svoje náležitosti tak ako každá dobrá firma, aby sa týmto exekúciám vyhli. Veď to neznamená, že keď nemajú zaplatený nejaký svoj záväzok, že budú ihneď exekvované, ale snažia sa rokovať s tou spoločnosťou, dohodnúť splátkový kalendár, skrátka, normálnymi ekonomickými prostriedkami riešiť tento stav. Obávam sa, že bezprostredne ohrozené exekúciami budú naše nemocnice až 1. 1. 2008, keď toto ochranárske opatrenie prestane platiť, lebo vtedy už budú mať desaťmiliónové staré záväzky, po ktorých sa vrhnú exekútori jedna, dva. Budeme mať koncom roka 2007 len dve možnosti, buď tieto dlhy, ktoré vyrobia nemocnice, prevezme na seba štát a bude ich akýmsi spôsobom riešiť, alebo predĺžime ochranu pred exekúciami ďalej a naďalej budeme túto agóniu predlžovať. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Slafkovský, prosím, keby ste ešte zostali sedieť na svojom mieste, pretože o slovo požiadal podpredseda Národnej rady pán Číž. Má v súlade s rokovacím poriadkom právo vystúpiť vtedy, keď o to požiada. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne a kolegovia, ja sa trošku ospravedlňujem za „malé zneužitie“ toho oprávnenia vystúpiť, ale zdá sa mi, že je nevyhnutné do tejto diskusie zasiahnuť, ktorá mi imponuje v tom zmysle, že naozaj vyzerá byť veľmi korektná, chcem udržať tento duch. Len rezonuje tu veľmi silne otázka zákonnosti, tak mám pocit, že by bolo treba k niektorým otázkam, ktoré sa tu otvárajú, podať aj niektoré všeobecnejšie veci, ktoré, myslím si, charakterizujú súčasný stav vývoja našej spoločnosti. A je podľa môjho názoru dobrý názor iba vtedy, keď niektoré tie skutočnosti nejakým spôsobom implementuje. Nechcem teraz ísť do tých relatívne konfliktných tém typu, že reagujem na vystúpenie pána poslanca Lipšica, ktorý mal dosť emotívne vystúpenie k tomu, ako je to nesmierne protizákonné a hlavne teda protiústavné dokonca ani nieže diskutovať na túto tému, lebo to je jednoznačné. Myslím, že už pán poslanec...

  • Hlasy z pléna.

  • No predseda výboru pre európsku integráciu, áno, ďakujem pekne, rozpráva o tom, že predsa tento inštitút fungoval aj v predchádzajúcej vláde. A na vašu obranu uvediem, že si pamätám, že ste hlasovali proti tomuto. A napriek tomu hlasoval za to váš poslanecký klub, ten zákon prešiel v tej podobe.

    Ja trošku chcem povedať k tomu, že súčasťou toho, čo sa u nás deje, je transformácia. Ak pozriete, myslím, tie akceptované politologické práce, tak vidíte, sa dá vymeniť vlastníkov za pol roka, zaevidovať celý vlastnícky systém, ktorý sme robili po roku 1989, vybudovať inštitúcie a ich fungovanie za tri roky. A potom nasleduje dramaticky jeden z mnohých vážených renomovaných autorov, čo ja viem, spomeniem dokonca Masaryka, ktorý hovoril o päťdesiatych rokoch. A následne ich potom potvrdzujú súčasní veľmi známi, akceptovaní politológovia. Problém je ten, že ak sú v strete, povedzme, sociálnodemokratické videnie a pre nás neoliberálne, pre vás možno konzervatívne alebo neviem aké teda videnie a transformácia našej ekonomiky, že každá strana môže robiť kroky, ktoré majú charakter nezvratnosti, len za istých okolností spoločnosť sa musí vyrovnať s intenzitou tej nezvratnosti a možnosti nejakých zmien. Samozrejme, právny systém u nás ešte ani zďaleka na najbližších 10 rokov nebude fungovať štandardne tam, kde sú vlastnícke vzťahy stabilné a v podstate sa nemenia 50 rokov, keď sa v podstate 50 rokov dramaticky nemenil politický systém. Takže slušná spoločnosť musí rozmýšľať nad tým, ako tá transformácia musí vyzerať, a môže do istej miery predestinovať a predvídať, asi aké budú transformačné riziká, čo sa v tej spoločnosti reálne môže diať. Skúste to vidieť aj našimi očami. Prídeme do zdravotníctva, k transformácii ktorého máme veľmi zásadné výhrady. Samozrejme, tie problémy tam sú, môžeme skúmať konkrétne odvetvové väzby a tak ďalej, ale potom, samozrejme, je potrebné zvážiť aj širší pohľad asi na to, že náš pohľad je na tom, že spoločnosť Slovensko z hľadiska vývojových dispozícii jednoducho musí ponúkať občanom istý rozsah služieb. Ten istý rozsah služieb, samozrejme, potrebuje zodpovedajúcu ekonomiku a zodpovedajúcu schopnosť spoločnosti produkovať peniaze do verejného prostredia, aby tieto sa dali nejakým spôsobom sanovať. A k tomu sú potom tie diskusie, ktoré medzi nami prebiehajú okolo toho, či existuje alebo neexistuje národohospodárska politika štátu, či sa zodpovedne alebo nezodpovedne narába so zdrojmi, či tak a onak formulovaný celý daňový systém poplatkový a iný systém, ktorý sa organizuje, je dokonca v tej forme schopný nejakým spôsobom sanovať tie verejné potreby. Pre prípad zmeny všetci vieme, že tieto problémy tu jednoducho sú, každý slušný analytik ich vie predvídať, že tu vzniknú, že budú rezonovať nejakým spôsobom, a teda treba hľadať akceptovateľné spoločnosťou nástroje na riešenie týchto prirodzených rozporov, ktoré jednoducho vznikajú. Náš pohľad je za týchto okolností, že je tu v rozpore teda súkromný záujem alebo záujem obchodných spoločností, proti čomu je verejný záujem. Mám taký pocit, že veľký problém medzi nami, „ľavicou“, a vami, pravicou, je problém definovania verejného záujmu, čo ten verejný záujem vôbec je. Pre nás je verejný záujem čosi, čo supluje aj životný záujem našich občanov.

    Ak dovolíte, v tomto prípade poviem príklad. Ja som minule, teda ako pán minister Mikloš navštevoval nemocnice, tiež jednu nemocnicu navštívil v Čadci. A navštívil som ARO a tam ležia ľudia. A zhodou okolností prišla debata o tých lôžkach, na ktorých tam ležia tí ľudia. Hovorili, že také lôžko stojí 1,5 mil. korún a že je toto lôžko nedostatkovým tovarom. Viem si predstaviť, zámerne trošku dramatizujem, samozrejme, že ten exekútor príde do tej nemocnice a rovno toho pacienta preloží a zoberie si jedno také lôžko k sebe domov. Nechcem tým povedať nič viacej ani nič menej, ibaže musíme výrazne podiskutovať o tom a hľadať nejakú mieru aspoň primeranú konsenzu na to, čo je to verejný záujem, čo sú to životné záujmy.

    Ja som bol svojho času veľmi vďačný pánovi Miklošovi, že pochopil, že nemôžeme donekonečna ísť v absolutizovaní trhového prístupu a zabezpečovania potrieb súkromného vlastníctva v smere verejnoprávnych inštitúcií vo väzbe na obce a mestá, pretože obidvaja už poznáme, ako asi vyzerá obec, ktorá je exekvovaná, inak že jednoducho zo dňa na deň prestanú fungovať a nie sú schopní nakúpiť ani len tovar do domovov dôchodcov, pretože to prestáva fungovať, obec stráca možnosť, pretože má zablokované účty, akýmkoľvek možným spôsobom sanovať základné potreby občanov. A tam ide o realizáciu verejnoprávneho záujmu, vážení kolegovia. Máme za sebou dokonca pokusy o exekvovanie budovy ministerstva financií. Na základe tohto podľa môjho názoru veľmi rozumne sa dostal do právneho poriadku zákaz exekúcií vo vzťahu k obciam a mestám. Z tohto dôvodu je to tuším, ak si dobre pamätám, v rozpočtových pravidlách, ale improvizujem teraz, odpustite mi prípadný omyl, ale v každom prípade takýto zákaz je. Som presvedčený, že v tomto smere musíme rozmýšľať aj vo vzťahu k nemocniciam, pri všetkej úcte a potrebe registrovať potreby korektných právnych vzťahov, to znamená stanoviť základnú rovinu, odkiaľ teda jednoducho musia pôsobiť v štandardnom režime aj verejnoprávne inštitúcie, ale kde treba povedať, že za istých okolností realizáciu majetkových prípadných práv možno realizovať iba istými inštitútmi a niektoré inštitúty ako špeciálna exekúcia sú jednoducho zakázané z dôvodu verejného záujmu.

    Takže ak v súčasnosti nejakým spôsobom cítime tie fakty ako veľmi vážne, potrebujeme sanovať niektoré potreby v nemocniciach, lebo hrozia rôzne formy zásahu do ich existencie s tým, že, ak dovolíte, pán minister Lipšic aj pán minister Mikloš, predsa nemôžeme organizovať racionalizáciu zdravotníckych zariadení tým, že ju urobia za nás exekútori, to jednoducho v normálne spravovanom štáte nie je možné. Preto táto vláda vlastne nerobí nič iné, len to, že potrebuje zabezpečiť a zafixovať stav týchto nemocníc. Ale, samozrejme, samozrejmou povinnosťou bude hľadať riešenia a postupne štandardizovať to prostredie. Čiže beriem tento stav ako katastrofu, ako režim ohrozenia istého typu, vážne ohrozenie istého typu verejného záujmu, ktorý dokonca má charakter až životného záujmu krajiny. A preto je nevyhnutné pristúpiť k tomuto kroku. Takže rozprávať na túto tému o tom, či to je ústavné alebo protiústavné, sa, samozrejme, dá, súhlasím s tým, a pravdepodobne je tu možnosť, príslušné orgány, veď nikto im túto možnosť neberie, aby riešili túto dilemu.

    Faktom aj je tu toľkokrát spomínané rozhodnutie Ústavného súdu, vážení kolegovia, zneužívate situáciu. On hovoril o obdobnej situácii a ani zďaleka nejde o totožnú situáciu a ani zďaleka nemožno subsimulovať toto rozhodnutie Ústavného súdu pod konkrétny stav, ktorý sa nachádza v tomto zákone. Takže ak má byť seriózna diskusia, prosím, aby sme dostali do svojich názorov aj tento typ uvažovania, zobrali minimálne do úvahy jeho legitimitu, aj keď s ním nejakým spôsobom nesúhlasíte, aby sme naozaj nechali riešenie ústavnosti na príslušný orgán, ktorý tam je, a v tomto smere aby sme mali istú mieru empatie k tomu, že tá situácia nie je v zdravotníctve jednoduchá, a počkali na štandardizáciu riešení, je na to čas, keď to reálne vláda bude môcť stihnúť. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili poslanci Lipšic, Kužma, Mikloš, Gál, Novotný, pani poslankyňa Žitňanská, Halecký a posledný, ôsmy, pán poslanec Slafkovský. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Prosím, ako prvý vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Je mi smutno z tohto vystúpenia aj z tej podpory.

    Najskôr jedna oprava, pán kolega. Obce a mestá z exekúcie vyňaté nie sú. Sú vyňaté z konkurzu. To len, aby sme naozaj sa držali platnej legislatívy. To, že vláda nepozná ústavu, je fajn, ale mohla by poznať aspoň platný právny stav.

    Spomínali ste, že tento návrh je v súlade so sociálnodemokratickým videním sveta a mali by sme ho chápať. Akokoľvek by som sa snažil ho chápať, je v rozpore s niečím iným, nie s neoliberálnym ani s konzervatívnym videním sveta, ale s touto útlou knižkou, ktorá má názov Ústava Slovenskej republiky. A ona nie je ideologický dokument a nestelesňuje volebný program žiadnej strany. To, že je to protiústavné, to naozaj je zrejmé z rozhodnutia Ústavného súdu. A koniec koncov poslanci vládnej koalície právnici preto nepodporili tento text v ústavnoprávnom výbore.

    Vy hovoríte, že je komplikovaná situácia v zdravotníctve, treba to rýchlo riešiť, ale ústava nám dáva nejaké limity. Ak zvýšite daň z príjmu, tam ústava limit nedáva, môžete ju urobiť 25-percentnú, 30-percentnú, tam sa budeme sporiť ideologicky. Ale toto je otázka ústavnoprávna.

    Opakujem ešte raz: Ak by bol problém s terorizmom, bolo by v poriadku schváliť zákon, ktorý by umožňoval domové prehliadky bez súhlasu súdu, odpočúvania bez súhlasu súdu? Bolo by to určite tiež možno v súlade s tým, čo vy definujete ako verejný záujem. Ale ústava nám dáva nejaké mantinely, aby sme za krátkodobé ciele neobetovali záujmy dlhodobé. A záujem dlhodobý je na slobode ľudskej bytosti a ochrane vlastníckeho práva. Naša ústava chráni vlastnícke právo vrátane vlastníckeho práva veriteľov pohľadávok. A je veľmi smutné, ak tento parlament úmyselne pri jednom z prvých zákonov schváli protiústavný zákon.

  • Pán poslanec Kužma. Zapnite, prosím, mikrofón pánovi poslancovi Kužmovi.

  • Hlasy z pléna.

  • Skúsime vedľajší? Pôjde to? V poriadku.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, i keď nie som z oblasti zdravotníctva, tento problém zjavne nie je medicínsky problém, lebo problém zdravotníctva je problém v oblasti ekonomiky, tak sa chcem k tomu vyjadriť. Vy chcete tento problém riešiť administratívnymi opatreniami. Tieto administratívne opatrenia sú veľmi podobné a pripomínajú mi súbory opatrení, ktorými chceli socialistickí ekonómovia riešiť problémy vtedajšej ekonomiky. Ale tak ako oni neuspeli so svojimi súbormi opatrení, tak ani tuná sa nedá uspieť takýmito administratívnymi opatreniami a nemôžu byť dlhodobo úspešné, lebo ekonomické zákonitosti platia tak ako prírodné zákony a tiež sa nedajú obísť nijakými administratívnymi krokmi. Skôr či neskôr to musí zle skončiť. Jediným riešením je reforma rešpektujúca tieto ekonomické zákonitosti, ale na tú treba skutočnú odvahu. A to sa treba postaviť pred voličov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Číž, vy vo svojich vystúpeniach s obľubou ideologizujete a rozdávate nálepky. Takisto k tomu, ako pán poslanec Lipšic povedal, že to, čo navrhujete, nie je v súlade so sociálnodemokratickými princípmi, ale je to v rozpore s ústavou, tak ja dodám, nie som ani právnik, ani ústavný právnik, ale som ekonóm, že je to v rozpore so zdravým rozumom a v rozpore s istými princípmi, so zdravým rozumom v tom zmysle, že je to v rozpore s princípmi a zákonitosťami ekonomiky, ktoré, či sa nám to páči alebo nie, fungujú. A v tomto zmysle vám každý ekonóm potvrdí, že mäkké rozpočtové obmedzenie, ktoré idete zaviesť, znamená nárast dlhu a zhoršenie efektívnosti fungovania systému. Čiže ak podľa vás to, čo my navrhujeme, resp. čo sme zaviedli, je neoliberálne, tak mohol by som to kontrahovať aj tým, že potom asi premiér a predseda maďarských socialistov Gyurcsány je vyhlásený neoliberál, keď zavádza to isté. Ale on to zavádza preto, že to funguje, a preto, že ich systém dospel do takého stavu, že jednoducho potrebuje zásadné zlepšenie fungovania. Spýtam sa vás: Je vo verejnom záujme, ak zavedením mäkkého rozpočtového obmedzenia zhoršíme platobnú disciplínu, zvýšime neefektívnosť, zvýšime plytvanie zdrojmi v zdravotníctve, ak dospejeme k tomu, že značná časť zdrojov, vždy obmedzených zdrojov, ktoré do zdravotníctva dávame, v konečnom dôsledku nepôjde na liečenie pacientov, ale na úkor tejto neefektívnosti? Je toto vo verejnom záujme? Nie je. Čiže my neideologizujeme. Ak sme navrhovali isté opatrenia, navrhovali sme ich preto, že sú v súlade s fungovaním ekonomických zákonov a že sme boli presvedčení, že povedú k zlepšeniu. Ja vám neberiem vašu dobrú vieru, že to chcete zlepšiť, že máte dobrý úmysel, to vám nechávam, len zároveň poukazujem na odbornú stránku veci a poukazujem na to, že často cesta do pekla býva dláždená dobrými úmyslami. Dobrý úmysel možno máte.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda, verejný záujem, ktorým sa má potlačiť ústavný princíp, tu bol na pranieri asi v minulom volebnom období pred rokom, myslím, v decembri 2005, keď vtedy z opozičných lavíc vyšiel návrh, aby sa odklad exekúcií posunul o ďalší kvartál. Vtedajšia vládna koalícia, dnešná opozícia rázne tento návrh zamietla. Bol som jeden z mála poslancov z vládnej koalície, ktorý tento návrh podporil, a to kvôli tomu, že som z VÚC, kde má VÚC v zriaďovateľskej pôsobnosti nemocnice, ktoré nemajú vysporiadané svoje finančné vzťahy, a som si myslel, že by to pomohlo tým nemocniciam vysporiadať sa s týmto problémom, že odklad exekúcie by im pomohol. Ale už dnes vidím, že som spravil zle, že ten verejný záujem sa nedá potlačiť tým ústavným princípom, lebo nič tým neriešime. Ďalší odklad nič nevyrieši kvôli tomu, lebo keď tie nemocnice samy nie sú schopné a nie sú ochotné spraviť finančnú reformu vo svojom hospodárstve, tento problém len odďaľujeme a budú sa hromadiť ďalšie a ďalšie exekučné tituly. Čiže treba spraviť poriadok raz a navždy, lebo sa budú kopiť len ďalšie a ďalšie pohľadávky voči zdravotníckym zariadeniam. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Tiež by som sa pozastavil pri tej časti vystúpenia pána podpredsedu Číža, keď hovoril o verejnom záujme ľavice a o verejnom záujme pravice. Ja neviem odlíšiť, čo je verejný záujem ľavice a verejný záujem pravice, ale myslím, že je verejným záujmom nás všetkých, aby občania, daňoví poplatníci nemuseli platiť miliardy na sanáciu starých dlhov zdravotníctva, ktoré vznikli neefektívnymi nákupmi a šlendriánskym hospodárením nemocníc. A myslím si, že je tiež verejným záujmom nás všetkých, aby nemocnica dostala včas zaplatené od zdravotnej poisťovne dostatočne, a to včas tak, aby boli kryté jej objektívne náklady a možno aby tam bol aj mierny zisk pre tohto poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a aby od nemocnice dostali zaplatené všetci dodávatelia, pretože to zakladá normálne vzťahy a normálne fungovanie, myslím, v spoločnosti. A myslím, že to by mal byť verejný záujem nás všetkých. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Neviem si predstaviť taký verejný záujem, ktorý by nás oprávňoval vedome prijímať opatrenia, ktoré sú v rozpore s ústavou. Prepáčte.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, poslanci, ja by som chcel to uzatvoriť takto, že sme sa zhodli na tom, že je to prechodné, ekonomicky nutné opatrenie do transformácie nemocníc na akciové spoločnosti alebo neziskové organizácie. Pre mňa je aspekt zdravotnícky, to znamená, aby fungovali nemocnice bezporuchovo, lebo zdravie je vec, ktorú nemôžeme vystaviť riziku nejakých katastrofických scenárov, prednejší ako aspekt ekonomický alebo právny. Nech rozhodne Ústavný súd, či je to protiústavné alebo ústavné. A som zvedavý, či dáte podanie na Ústavný súd v tomto zmysle, ako diskutujete. Ďakujem.

  • Pán poslanec Slafkovský ako posledný s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Dámy a páni, ja mám stále taký čoraz silnejší dojem, že za celým týmto zákonom je malá skupina vplyvných manažmentov niektorých nemocníc, ktoré si chcú vyriešiť svoj vlastný problém. Prečo v Liptovskom Mikuláši doktori a sestričky a zdravotníci žijú nad priemerom alebo tesne pod priemerom platu v tejto krajine, keď v susednej nemocnici si žijú v pohode nad priemerom a susedná nemocnica je zadlžená? Takéto vzťahy my týmito opatreniami chceme podporiť. To je nesystematické absolútne.

    Druhá vec, k obciam. Obce sú vyňaté len spod konkurzu a môže na ne byť uvalená finančná správa. Zaveďme teda dozor finančnej správy nad nemocnicami, ktoré sú zadlžené, ktoré nehospodária. Tak dlho sa o tom hovorí a stále nedostali rozum a nezasiahli normálne. Veď takto nemôžeme pokračovať ďalej. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán podpredseda Číž z miesta bude odpovedať dve minúty.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chcem sa poďakovať kolegom, že teda moje vystúpenie vyvolalo toľko faktických poznámok. Veľmi krátko.

    Pán poslanec Lipšic, k tomu ústavnému rámcu, o ktorom hovoríte, aby som to nedostával do príliš teoretickej roviny. V tej ústave je napísané aj právo na občiansky odpor. A veľmi ma zaujímala vaša interpretácia ústavných hraníc pri takomto odpore. Ale tu naozaj nejde o technický prípad, ide o niečo úplne iné. Ale chcel by som hovoriť o inom. A myslím si, že začína tá diskusia smerovať k tomu, čo ja považujem za dôležité, že aspoň o tom rozprávame. Ide o to, ako vyzerá transformácia krajiny, aké možno očakávať právne problémy pri riešení prostredníctvom práva základných otázok, ktoré súvisia so životom spoločnosti.

    A chcel som naznačiť, že jednoducho právna úprava a realizácia legislatívnej činnosti bude často na hranici možného, lebo to tí autori vždycky chcú. Ja som presvedčený, že nemožno hovoriť o protiústavnosti. Aj s pani JUDr. Žitňanskou som pripravený pokračovať v odbornej obci na túto tému v diskusii pri každej možnej príležitosti, lebo si myslím, že táto otázka patrí k veľmi dôležitým a je potrebné, aby sme v tomto smere akosi v tej spoločnosti aj formou teoretickej diskusie ponúkali nejaké riešenia, lebo bude to zrejme predmetom aj niektorých ďalších vecí, ktoré môžeme čakať.

    Pánovi poslancovi Kužmovi chcem povedať iba toľko, že ekonomické zákony rovnako platia v Burundi, rovnako platia v Somálsku a rovnako platia v Nemecku. A pravdepodobne tie výsledky sú vo formách spravovania krajiny, vo vnímaní verejného záujmu, vo vnímaní hodnôt spoločnosti dramaticky odlišné. Takže pravdepodobne nevystačíme si s takýmto jednoduchým prístupom k veci hovoriť, o nejakých ekonomických zákonoch, pretože nevyhnutná modifikácia ekonomických zákonov vo väzbe na dosiahnuté civilizačné výstupy čaká na diskusiu aj u nás. A musíme to robiť. A myslím si, že ak hodnotím našu účasť vo vláde, že tu...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ako posledný v rozprave k tomuto bodu programu vystúpi pán poslanec Slafkovský.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi v krátkosti sa pokúsiť zhrnúť niekoľko tém, ktoré ma už dlho trápia na tému zdravotníctvo. Ja som pôvodom lekár, teraz dlhší čas pracujem vo výkonnom manažmente v rámci mesta. A, bohužiaľ, aj napriek tomu, čo tu bolo už urobené v tejto krajine, musím doplniť ešte trošku Ivana Mikloša v tom, keď hovoril, že na to nebola odvaha, odvaha sa objavila. Podľa môjho názoru sa objavilo stále ešte málo tej odvahy, lebo my sme nezaviedli normálne vzťahy v normálnej spoločnosti aj do zdravotníctva. U nás funguje vzťah, že zdravotníci zostávajú rukojemníci svojho povolania, ktorí nevedia vyjsť zo systému, v ktorom sú. A základný problém vidím v tom, že po revolúcii, po zmene nebolo ani na Slovensku, ani v Českej republike dosť politickej vôle na to, aby boli prijaté zákony, ktoré povedia, že kto službu poskytne, ten ju musí dostať zaplatenú. Akým spôsobom sa to dá urobiť? Tak, že bude funkčný poisťovací systém. Ak bude funkčný poisťovací systém, nemôže sa stať, že lekár, sestrička alebo rehabilitačný pracovník alebo zdravotná dopravná služba zostane na holičkách v tom, kto jej zaplatí a kedy a akým spôsobom. Prichádzame k tomu, že nám na to chýbajú peniaze v tejto krajine. Ale keď sa pozrieme z okna, peniaze v tejto krajine sú. Stačí sa pozrieť poriadne a budeme vidieť, kde sú tie peniaze. My si predsa nemôžeme myslieť, že všetci sa staneme nesmrteľnými, všetci budeme mať päťnásobný by-pass ako Jeľcin, že všetci budeme môcť chodiť, keď budeme mať 75 rokov na transplantovanom keramickom kĺbe. To proste žiadna krajina na svete na to peniaze mať nebude. Ide o politickú odvahu. A teraz naozaj pokiaľ to súčasná koalícia s reformou myslí dobre, tak veľmi rýchlo príde s návrhom a k tomu, dúfam, povie, že služba nemôže zostať nezaplatená. A musíme si povedať odkiaľ pokiaľ a koľko vie táto krajina zaplatiť ako základný štandard. Ani dieťa, ani dôchodca, ani študent, to sú 3 hlavné kategórie, nemôžu zostať bez kvalitného ošetrenia. Ale kvalita musí byť zadefinovaná do takej výšky, akú vieme ako krajina poskytnúť.

    Povedzme si pravdu, že my sme na zhruba 53 % hrubého domáceho produktu Európskej únie. Ale v Liptovskom Mikuláši je výcvikové stredisko vedené spolu vojakmi z NATO, z Anglicka a z Holandska spolu so slovenskými, prechádza to teda už úplne do slovenských rúk. Ale čo tým chcem povedať, je to, že všetci anglickí a holandskí vojaci, ktorí sem prišli, si u nás nechali spraviť zuby. Operácie bežné, ktoré by si boli nechávali urobiť u nich, si nechali urobiť u nás, pretože naše zdravotníctvo poskytuje služby a vie ich poskytnúť v podobnej kvalite, ako je priemerná kvalita v Európe. Len pri tej kvalite my nie sme si ochotní pripustiť, že ju nemáme čím zaplatiť. Zaplatiť ju budeme môcť až vtedy, keď povieme, v akej výške koľko vieme zaplatiť sami a koľko si musíme pripoistiť, koľko musíme priplatiť. Nemôžeme nechať nikoho z tých, ktorí dneska sú už mimo pracovného procesu, sú to dôchodcovia, sú to deti alebo sú to študenti, bez toho, aby dostali kvalitnú starostlivosť. Ale takisto nemôže byť dosť peňazí nikdy pre všetkých, aby všetci dostali najvyšší stupeň starostlivosti. To je podľa môjho názoru základná otázka nášho zdravotníctva. A na jej vyriešenie treba zhodu všetkých v celej tejto snemovni, v celom národe. Ak toto sa nedosiahne, tak sa to ďalej neposunie. Ale ja chcem vidieť tú víziu, že to máme, že to niekto má vymyslené, lebo tento krok, len posunutie exekúcií, to nerieši. To je krok pre tých, ktorí sa správajú nezodpovedne alebo sa správali nezodpovedne alebo nemali tú odvahu pred svojimi kolegami sa správať inak, lebo v praxi, vám poviem, riaditeľ liptovskomikulášskej nemocnice, ktorý po x rokoch fungovania nakoniec povedal, že ide preč, nejde toto robiť, už má toho dosť, už sa mu nechce svojim kolegom hovoriť, že nemá, nedá, nebude, lebo takto to ďalej naozaj v tejto krajine nejde a nemôže ísť, to sú všetko veľmi závažné veci, kde naozaj len konsenzus tejto snemovne to môže vyriešiť. A nemyslím si, že to dokážeme vyriešiť len posunutím exekúcií. Fakticky, naozaj, keď sa tak pozerám, v Žilinskom kraji posledná nemocnica, ktorej hrozila exekúcia, bola čadčianska nemocnica. Tam sme to vyriešili na predvčerajšom zastupiteľstve samosprávneho kraja. Čiže naozaj nevidím nejakú akútnu potrebu toto riešiť. Urobme to ako s mestami a obcami. Tam, kde je problém, uvaľme nútenú správu na tie nemocnice, ktoré majú dlhy, kde hrozí exekúcia, nech to spravujú tí, ktorí to vedia spravovať, a zdravotná starostlivosť bude poskytnutá. A z toho dôvodu si myslím, že návrh, ktorý dala pani kolegyňa Žitňanská, je odôvodnený, že treba tento návrh dopracovať a vrátiť sa k nemu znova ešte raz. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec, vy ste pre mňa povedali jednu nepochopiteľnú vec, čomu celkom nerozumiem. Vy ste povedali niečo v tom zmysle, že 75-ročný človek si nemôže nárokovať na taký kvalitný kĺb ako človek mladší. Tak ste to povedali, ak sa nemýlim? No ja na to poviem len jednu vec. Moja príbuzná dostala kardiostimulátor keď mala 80 rokov, dneska má 96. Vôbec, uvedomujete si, čo ste povedali?

  • Zabudol som zastaviť prihlášky s faktickými poznámkami, tak ako posledný je pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ja len chcem povedať jednu poznámku, že v zdravotníctve sú požiadavky maximálne, zdroje minimálne. Štát cez dane, cez zdravotné poisťovne platí zhruba 80 % potrieb, ktoré by zdravotníctvo malo mať. Ale my tu sme v parlamente na to, aby sme ten štát prinútili, aby bol vyrovnaný rozpočet medzi dopytom a požiadavkami, pretože ako možno ináč ako exekúciami tento stav stabilizovať aspoň na 2 roky, aby sa to riešilo cez akciové spoločnosti alebo neziskové organizácie. Ďakujem.

  • Pán poslanec Slafkovský, ak chcete reagovať, musíte sa, prosím, prihlásiť. Nech sa páči, zapnite mikrofón.

  • Ďakujem. Ja len poviem toľko k tomu poskytovaniu zdravotnej starostlivosti, že nemôže dostať každý najvyššieho stupňa v zdravotníctve starostlivosť, lebo žiadna krajina na svete na to nemá. Ja nespochybňujem, že dokáže človek s kardiostimulátorom prežiť ďalších 30 rokov a dokáže na bedrovom kĺbe s keramickou hlavou chodiť ďalších 15 – 18 rokov bez toho, aby požadoval reoperáciu, ale my si musíme povedať pravdu, že nemáme na to, aby sme mohli ten najvyšší stupeň, už to tu bolo povedané, poskytnúť každému, lebo nemôžeme sa stať všetci nesmrteľní. V tom je ťažkosť toho rozhodnutia, povedať, odkiaľ pokiaľ na to máme a akú hladinu nastavíme, koľko dostaneme všetci len z toho titulu, že máme zaplatené základné poistenie. Ale musíme to otočiť ešte do tej druhej stránky veci, a to je problém, ktorý je problém poisťovníctva, že poisťovne sa tvária ako páni trhu, ako páni situácie, ale zostáva nám tu ten, kto tú zdravotnú starostlivosť de facto poskytuje ako rukojemník, ako obeť toho systému. Veď to nemôže byť takto postavené. Ak poisťovňa s niečím nesúhlasí, že bolo poskytnutie naviac alebo zle, nech tam príde revízny lekár, nech skontroluje situáciu, ale vtedy, keď tam pacient leží, nie aby to vyhadzoval na základe chorobopisov, počtov a od stola, že naordinuje sa, že môžete prijať 350 pacientov za mesiac. A čo má urobiť ten primár, keď ich tam má 400, alebo riaditeľ? Takže takéto vzťahy sú tu v tomto zdravotníctve. Ja som nechcel spochybniť to, že ľudia majú dostať to, čo chcú. Ale musíme povedať, odkiaľ pokiaľ to pôjde zo spoločných peňazí a odkiaľ pokiaľ to bude treba pripoistiť alebo zaplatiť kešovo na drevo. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, nech sa páči.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, boli sme svedkom veľmi odbornej, myslím, aj korektne vedenej diskusie, ťažko by som mohol povedať alebo zhodnotiť ktorýkoľvek príspevok ako nekorektný, zlý, boli sme svedkom toho, že celý tento problém má niekoľko rozmerov. Má určite rozmer filozofický, určite ho má, aj keď sa to niekomu páči alebo nie, ale pán poslanec Číž ho načrtol, má problém zdravotno-odborný, niet pochýb o tom, že áno, a má rozmer ústavnoprávny. Takisto o týchto veciach nemusím diskutovať.

    Trošku ma však zaskočilo, a som veľmi, veľmi tomu vďačný, vystúpenie pána poslanca Slafkovského. A som mal dojem, že žijem v inej krajine, kde zdravotníctvo perfektne funguje, kde reformy, ktoré sú vykonané alebo ktoré sa vykonali, významným pozitívnym spôsobom ovplyvnili chod zdravotníctva, významným spôsobom zabezpečili zlepšenie zdravotnej starostlivosti a systému ako takého. No nie je tomu tak. Nie je tomu tak, tie reformy, ktoré boli vytvorené, nespôsobili všetko to pozitívne, čo ste tu pomenovali, ale stotožňujem sa, naozaj, pán primátor, s tým v mnohom, čo ste povedali. A ste mi tak trošičku uľahčili situáciu. A oceňujem to, že ste popísali skutkovú podstatu zdravotníctva. Mne sa to páči, keď tu hovoríte, že ste navštívili tú a tú nemocnicu a čo ste videli. Ja 32 rokov robím v nemocnici a 32 rokov som obstál pri operačnom stole a pri pôrodnej posteli. A viem, ako to zdravotníctvo vyzerá. A len preto, že som mal istú ambíciu pohnúť zdravotníctvo dopredu, som akceptoval ponuku vstupu do parlamentu a podobne. Preto som tu tak razantne vystupoval proti tým krokom, ktoré sa tuná prezentovali a ktoré tuná sa nevykonali. Preto tak razantne opakujem, že osem rokov predchádzajúca vládna koalícia nevykonala zásadné reštrukturalizačné zmeny v systéme. No nevykonala ich. Je to presne tak, ako to pán poslanec Slafkovský povedal. Celé zdravotníctvo stojí na absolútne chorých a zlých nohách. O tom niet pochýb. Je to jednoducho tak, či sa to niekomu páči alebo nie. Nie funkčný je poistný systém, nemáme výkony adekvátnym spôsobom ohodnotené, je previs zdravotníckych zariadení a podobne. Popisujete, aká katastrofická situácia nastane. Pýtam sa: Čo ste vykonali pre to, aby tá katastrofická situácia nebola už v predchádzajúcich rokoch? Opakujem otázku, ktorú som tu povedal: Prečo ste osem rokov akceptovali previs zdravotníckych zariadení, previs lôžok? Prečo ste financovali zbytočne tú ponuku, ktorá vlastne je nadbytočná? No nevykonali ste nič v týchto záležitostiach. Pán minister mal obrovskú ambíciu, že sa do toho pustí prostredníctvom poistného systému. No nespravil tak, nevykonal tak. Takže prosím v tej veci, nepopisujme zdravotníctvo alebo nedomnievajme sa, v akej perfektnej polohe je. A teraz beda, katastrofa, o rok nato, keď sa prijme tento zákon, je koniec so zdravotníctvom, všetko to pozitívne, čo ste vykonali, bude zlé. Ja musím konštatovať, že nevykonali ste žiadne zásadné reštrukturalizačné zmeny. Nespravili ste nič pre to, aby zmizli obrovské disproporcie v systéme, a pán poslanec Slafkovský veľmi dobre vie, o čom to je. Postavenie nemocníc, postavenie ambulantných služieb, súkromných a pod. je presne v tak dezolátnom stave a v takej disharmónii a disproporcii, ako sa nachádza. Takže, prosím, pripusťme vecne, áno, ten systém nie je taký, ako sme si ho predstavovali, a nepopisujme ho v nejakých ružových farbách.

    Mne táto diskusia veľmi pripomína to, keď sme tu diskutovali o odvolaní pána ministra Kaníka. Spomeňte si na vaše razantné vystúpenia, aká je to vynikajúca reforma, čo všetko sa perfektné stalo, čo sme všetko prijímali, ako nám všetko všetci závidia v Európe. Doslova a do písmena tak to bolo povedané. A zrazu ubehlo pár mesiacov, sami ste pochopili neudržateľnosť systému, vymenili ste pána ministra. A pani ministerka sa musela chopiť veľmi zásadných zmien v celom sociálnom systéme. Prijímali sme zákony, napriek tomu, že sme vás upozornili, že sú zlé, ktoré nám Ústavný súd vrátil a ktoré museli sme včera riešiť. Argumentovali ste mnohokrát, že máte na to mandát. No pri všetkej úcte k tomu mandátu, že mandát ste získali predovšetkým tým nezmyselným prebehlíctvom, ktoré tuná vládlo, a tzv. nezávislými poslancami, ja budem argumentovať, my tiež máme mandát a, dovolím si povedať, ďaleko väčší mandát, ako ste mali vy. Vy ste mali 78 poslancov, z ktorých vám odbehli, a prebehli k vám nejakí, nebudem ich menovať, akí. Vám bol dobrý poslanec z Komunistickej strany, vám boli dobrí poslanci Ďzupa, Kolesár a ďalší. A argumentovali ste mandátom, aký máte, aký vám dali občania. Nuž dovoľte, prosím, aby aj ja som konštatoval, že my tiež máme mandát na trošku iný pohľad na zdravotníctvo, že máme mandát na to, aby sme predpokladali alebo aby sme zabezpečili, že štát musí mať väčšiu garanciu pri poskytovaní liečebno-preventívnej starostlivosti. Dovoľte nám, prosím vás pekne, uplatniť tento mandát pri všetkom rešpektovaní toho, čo ste povedali. To znamená, že to je ten filozofický rozmer, určite, áno, je to iný pohľad na poskytovanie liečebno-preventívnej starostlivosti. Jednoducho nemôže byť jediným kritériom, že budú také spoločnosti, ktoré budú mať zisk, a nie je hanba v zdravotníctve, že je zisk a podobne. Nedávno pred týždňom prebehla Českou televíziou taká informácia, ako jeden pacient s perforovaným apendixom, s akútnou brušnou príhodou sa vliekol asi štyri-päť týždňov. Chodil z jednej nemocnice do druhej a každá nemocnica ho odmietla. Odmietla ho preto, lebo si uvedomovala riešenie tohto stavu, ako je neskutočne finančne náročné. A bol odmietaný opakovane. Nakoniec, myslím, Olomouc alebo neviem ktorá nemocnica ho teda už prijala a riešila. Tak naozaj stál ten pacient strašne, strašne veľa peňazí. Ja som dennodenne v situácii, vážení kolegovia, že musím prijímať pacientky, ktoré iné oddelenia odmietajú preto, pretože majú na hospitalizáciu 8 000 korún a je reálny predpoklad pri patologickej tehotnosti, že tá pacientka bude stáť 20 000, 80 000 alebo 120 000 korún. To znamená, aby ja som mal zisk, to mám tiež povedať, vážená pani, nech sa páči, choďte do Paríža, choďte do Viedne, lebo ja tých 120 000 korún jednoducho nemám, lebo nemám to odkiaľ zobrať, keď ja budem ako súkromník, ako akciová spoločnosť? Preto máme záujem, aby isté poskytovanie zdravotnej starostlivosti garantoval štát. Je to jednoducho tak, dennodenne to riešim. Veľmi by som bol rád, keby ste navštívili naše oddelenie. Ja som vás už pozýval, pán poslanec Mikloš, a viete, že to bolo veľmi úprimne, priateľsky. Aj ste prisľúbili účasť, aby ste videli, čo sa podarilo aj vybudovať. Stretnite sa s kolegami mojimi, ktorí vás volili, nie mňa. Vás volili niektorí a povedia vám ich pohľad na zdravotníctvo a na reformy, ktoré prebiehajú. A budete možno trošku prekvapený. Ak dovolíte, tá atmosféra by bola neformálna, priateľská. A čo-to sa dozviete aj o tom, že tie nemocnice nefungujú v tom pohľade, ako ste povedali.

    K exekúciám, ťažká otázka pre mňa, veľmi, veľmi ťažká, pretože je to taká, povedal by som, ekonomicky právna. A nedokážem jednoznačne teraz definovať, či to je alebo to nie je správne. Jednu vec však viem iste, sú pripravené modely vykonať to, čo vy ste za tých osem rokov nevykonali. Sú pripravené modely, aby sa postupne po regiónoch zreálnil počet poskytovateľov zdravotníckych zariadení, lôžok a podobne. Nuž ja to vnímam ako dobrú vôľu ministra, aby sme isté obdobie, istý čas dali na uplatnenie tých krokov, ktoré chce vykonať. Garantujem vám, budem prvý kritik tých krokov, ktoré teda mali viesť k tomu, ako ste to popisovali, určite prvý. Viete, že niektoré moje vystúpenia, ktoré tu zazneli, neboli celkom dobre prijímané, možno aj v strane, z ktorej pochádzam, ale jednoducho mám toto poznanie, tak preto to formulujem, tak ako som to formuloval, či už to bolo bližšie k tomu alebo onému.

    Prosím vás pekne, ešte k tým nezmyselným podľa mňa dvadsaťkorunovým poplatkom, ktoré ste tu naniesli. Už to nie je vhodné, aby sme o tom diskutovali, ale mnohí hovoríte o tom. A veľmi si vážim pána poslanca Mikloša, že ako prvý možno z radov opozície pomenoval to tak, ako to bolo mienené. Predsa doteraz stále ste argumentovali tým, že poplatky boli preto, aby sa zvýšil finančný prínos do systému. Nie, tie poplatky boli prijímané preto, aby sa obmedzilo poskytovanie liečebno-preventívnej starostlivosti.

  • Hlasy z pléna.

  • Zneužívanie, áno. Ale povedzte mi, ako zadefinujete nadmerné zneužívanie. Hovorilo sa o tom, a pán poslanec Novotný to v televízii povedal, že u nás je to už proste tak, že keď pacient príde k lekárovi, že mu napíše recept. Každý liek, ktorý je ordinovaný neadekvátne, je kontraindikovaný. To znamená, nie ten pacient za to môže. Predsa ja neodoperujem pacientku, ktorá sa mi len tak priplichtí na oddelení. Vy neotvoríte hlavu len preto, že príde. To znamená, lekár musí pacienta vyšetriť a musí zvážiť, či ten liek indikovaný je alebo nie je. Ak nie je indikovaný, je kontraindikovaný. Spomeňte si na protesty lekárov, veď nikto nechcel tieto dvadsaťkorunové poplatky, že ich to zaťažuje a tak ďalej a tak ďalej. To znamená, že nie preto sme ich zrušili, že je to populistické, ale jednoducho preto, lebo ich nepokladáme za adekvátne a sme presvedčení, že u časti, zdôrazňujem, u časti populácie i tento dvadsaťkorunový poplatok môže byť istým limitom na poskytovanie základnej lekárskej starostlivosti. A ja som povedal aj na výbore, keby čo len jeden človek nešiel na adekvátne vyšetrenie preto, že má problém s dvadsiatimi korunami, tak ten dvadsaťkorunový poplatok nie je správny. Takže som rád, že sa to už dostáva do tej polohy, že tam bola snaha o obmedzenie, a nie snaha teraz, ako sme pripravili systém o miliardy a tak ďalej a tak ďalej. To vôbec nebola úvaha, to bol len taký prvý výstrel pán ministra, lebo nemal nič pripravené. Viete, že sme dva roky čakali na zákony, ktoré predložil.

    Mohol by som, samozrejme, reagovať na mnohé a mnohé ďalšie veci, ktoré tu boli povedané, snáď ešte jedno, dve slová k tej ústavnoprávnosti. Poznáte moje vystúpenia z predchádzajúceho obdobia. Nikdy som sa nevyjadroval k tomu, na čo som nemal jednoznačne argumenty. A dneska ja vám, aj keď ako predkladateľ mám isté právo, istú zodpovednosť za to, ako ten zákon vyzerá, garantujem to, o čom som hovoril aj po prvom čítaní, ja som to konzultoval s mnohými právnikmi. A nie, samozrejme, všetky paragrafy som písal ja osobne. A právnici niektorí garantovali, že ak je to na hranici ústavy, nie je to za hranicou ústavnosti a podobne. Vy tvrdíte, že to tak je. No ja v tejto chvíli vám to neviem povedať. Ale opriem sa tak trošku, aj keď viem, že sa to právnikom veľmi ťažko počúva, nebudú so mnou súhlasiť, o to, že, bolo to aj na ústavnoprávnom výbore povedané významnou právničkou, existuje aj istá dohoda akceptácie, ešte raz zdôrazňujem, viem, pán Lipšic, ako sa vám to ťažko počúva, bola istá dohoda v istom časovom období, aby sa istý stav aj s týmito exekúciami akceptoval na doriešenie vecí. Ja to beriem z takého, povedal by som, ľudského, odborného hľadiska. Prosím, vytvorme priestor pre ministra, ktorému verím, že má naozaj dobrý úmysel, aj keď sa ním môže dostať do pekla, vytvorme ministrovi priestor a vytvorme mu možnosť, aby mohol tie zásadné reštrukturalizačné zmeny spraviť. Ak sa to nebude dariť, ak to bude viesť k tým katastrofám, o ktorých hovoríte, určite budem prvý, kto sa postaví, a budem to kritizovať.

    Všetkým vám veľmi pekne ďakujem za diskusné príspevky. Bolo to pre mňa veľmi, veľmi poučné a hodne som si z toho odniesol. Ďakujem vám.

  • Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem veľmi krátky, lebo už všetky veci tu boli povedané.

    Sme svedkami toho, že už v minulom režime zdravotníctvo bolo nedofinancované. Bohužiaľ, ani po vytvorení Slovenskej republiky sa stav nezmenil a stále tu bol rozpor a naďalej ten rozpor pretrváva, že rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti je obrovský a nie je krytý finančnými zdrojmi, ktoré pre rezort zdravotníctva idú. Treba povedať, že zdravotníctvo sa muselo zadlžovať už z tohto dôvodu a významným spôsobom k tomu, samozrejme, prispievali jednotlivé manažmenty zdravotníckych zariadení, pretože sme svedkami toho, že nemocnice rovnakého typu sú a je veľký rozdiel medzi zadlžením jednotlivých nemocníc. Ja tu mám zoznam zdravotníckych nemocníc, práve tých veľkých. A nechcem teraz čítať celý ten zoznam, ale z 37 zdravotníckych zariadení 27 je vo výraznom deficite. Nechcem teraz ani komentovať ani hovoriť o tom, ktorý riaditeľ, ako robil, niektorí sa zhostili tejto úlohy lepšie, niektorí horšie. Ale teraz stojí tá otázka, či urobíme dobre, že podporíme odloženie exekúcií alebo nepodporíme, ak nepodporíme odloženie termínu exekúcií, či doplatia na to tí, ktorí boli v manažmente. Tak tí budú odvolaní a budú si robiť proste svoju možno privátnu, možno inú činnosť. Doplatia na to nielen zdravotnícki pracovníci v tom danom zariadení, ale doplatia na to v prvom rade občania, pretože ide o veľké nemocnice, krajské nemocnice a koncové nemocnice. My nemáme kam tých pacientov odsunúť, pretože musíme povedať, že nemocnice II. typu, ktoré sa nachádzajú v zriaďovateľskej pôsobnosti vyššieho územného celku, nie sú prispôsobené na to, aby dokázali robiť komplikovanú diagnostiku a, samozrejme, liečbu.

    Ten fakt, že vytvoril sa dlh od 1. 1. 2005 do 30. 6. 2006 v sume viac ako 5 mld. korún a mesačne prebieha zadlženosť v zdravotníckych zariadeniach okolo 100 mil. až 150 mil. korún, je vážny fakt. Tu bola otázka nastolená, či niektoré zdravotnícke zariadenie už bolo exekvované a došlo k nejakému obmedzeniu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Samozrejme, ten dlh v januári bol iný, ako je teraz, a ten dlh sa nabaľuje. Tu hrozí reálna hrozba, že dá sa dohromady skupina a povie, že buď dáte 200 mil. korún na stôl, alebo vám berú to alebo to. A zoberú buď budovu alebo prístrojovú techniku. Preto si myslím, a iste majú pravdu aj ekonómovia, aj vaši právnici, že ak by sa čas, ktorý sa odloží, nevyužil na to, aby sa urobili zásadné zmeny, bola by to úplne katastrofa. Ja tiež budem medzi tými, ktorí okamžite budú kritizovať tento stav. A takisto celá vládna koalícia, ja si myslím, takýto stav jednoducho nedopustí, aby sme sa tu stretli na budúci rok a povedali, že zdravotníctvo vytvára dlh, s ktorým nevieme, čo robiť. A neprichádza do úvahy, aby boli ďalšie odklady pre možnosť exekúcie. Preto z tohto dôvodu budem hlasovať za tento zákon, aj poslanecký klub Slovenskej národnej strany, len preto, aby sme vytvorili priestor novému ministrovi, novej vláde, aby sa mohli vytvoriť také systémové opatrenia, ktoré zásadným spôsobom zmenia zadlžovanie zdravotníckych zariadení, a to nemyslím zadlžovanie len zdravotníckych zariadení, ktoré sú v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva alebo v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov, ale aj zdravotníckych zariadení bez rozdielu, či sú štátne alebo neštátne. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje druhé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Chovanca na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona máte ako tlač 28 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 28a.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Chovancovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi predniesť úvodné slovo k citovanému zákonu pánom predsedajúcim.

    Podľa zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nemajú zdravotné poisťovne stanovenú maximálnu výšku finančných prostriedkov, ktoré môžu použiť na prevádzkové činnosti. Cieľom navrhovaného zákona je dosiahnuť efektívnosť výberu poistného, zabezpečiť efektívne využívanie verejných zdrojov na úrovni poskytovanej zdravotnej starostlivosti a hospodárne vynakladanie finančných prostriedkov na prevádzkové činnosti poisťovne z verejných zdrojov. Na prevádzkové činnosti zdravotných poisťovní sa stanovuje hranica čerpania maximálne do výšky 4 % z úhrnného ročného výberu verejného zdravotného poistenia pred prerozdelením.

    Dovoľujem si uviesť, že relevantné pripomienky, ktoré vyplynuli z prvého čítania môjho návrhu zákona, ako aj zo stanoviska odboru legislatívy Kancelárie Národnej rady, sú riešené v uplatňovaných pozmeňujúcich návrhoch, prerokovaných a schválených Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Dovolím si poznamenať, že vo výbore pre zdravotníctvo boli prednesené a schválené návrhy, ktoré sú nad rámec novelizovaného zákona. Tieto návrhy som si osvojil a akceptujem.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nádejam sa a som presvedčený, že na základe oboznámenia sa so skutočnosťami, ktoré som uviedol, podporíte predložený návrh. Ďakujem za pozornosť.

  • Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Zelníkovi a žiadam ho, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Chovanca na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 28), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 31 zo 4. augusta 2006 po prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Chovanca na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 28), v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

    Dovoľte mi, aby som vás teraz oboznámil s výsledkami rokovania jednotlivých výborov.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Chovanca a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Chovanca a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Chovanca na vydanie zákona a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Všetky uvedené pripomienky máte v bode IV pod bodmi 1 až 7.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Chovanca na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ho odporúča schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne som nedostal k tomuto bodu programu žiadnu prihlášku do rozpravy. Pýtam sa vás, páni poslanci, panie poslankyne, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Novotný a pán poslanec Bastrnák. Nikto viac sa nehlási. Končím možnosť ďalších prihlášok.

    Nech sa páči, pán poslanec Novotný ako prvý.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, na úvod mi dovoľte, aby som vyjadril mierne sklamanie opozičného poslanca, že pri prerokovaní, myslím si, dvoch vážnych zákonov, čo sa týka fungovania celého rezortu zdravotníctva, nie je prítomný minister zdravotníctva. Zrejme mal nejaké pracovné povinnosti, tomu rozumiem, to by som ešte vedel ospravedlniť, ale chýba mi tu vôbec akýkoľvek člen vlády Slovenskej republiky. Myslím si, že riešime veľmi závažné veci, čo sa týka aj tohto zákona, ktorý teraz prerokujeme, ale aj predchádzajúcich zákonov, a myslím si, že minimálne minister zdravotníctva by mal byť prítomný v snemovni.

    Ako sa iste pamätáte, k predmetnému poslaneckému návrhu som vystúpil aj v prvom čítaní, keď som hovoril o tom, že limitovanie výdavkov zdravotných poisťovní na prevádzkové činnosti bolo obsiahnuté aj vo volebnom programe mojej materskej strany SDKÚ a bolo to jedným z našich cieľov v rezorte zdravotníctva. Zámer zaviesť obmedzenie prevádzkových nákladov zdravotných poisťovní preto SDKÚ – DS podporuje.

    V predchádzajúcom parlamente na jar tohto roku predkladala podobný návrh takisto formou poslaneckej iniciatívy pani poslankyňa Navrátilová zo Slobodného fóra. Zámer bol dobrý, čo som vtedy ako spravodajca aj konštatoval, len novela zákona, ktorou sme to chceli urobiť, bola veľmi nekvalitne legislatívnotechnicky pripravená, a preto to minulý parlament ani neschválil. Tak ako v prvom čítaní, musím, žiaľ, aj pri tomto mojom vystúpení konštatovať, že aj táto poslanecká novela nebola pripravená najlepšie.

    V zmysle predloženej novely, tak ako bola podaná do Národnej rady Slovenskej republiky, by sa za prevádzkovú činnosť poisťovne mohla považovať aj úhrada za zdravotnú starostlivosť a to isto nikto ani predkladateľ, ani nikto v tejto snemovni nechcel. Teda novele zákona chýbalo explicitné vymenovanie, čo sú a čo nie sú náklady na prevádzkové činnosti. Táto novela napriek úprimnej snahe, ak by sme ju schválili, tak ako bola podaná do Národnej rady, by bola veľmi gumeným zákonom a poisťovne by tento zákon veľmi poľahky obchádzali.

    Druhým závažným problémom, ktorý som vytýkal aj v prvom čítaní, je skutočnosť, že platnosť novely bola navrhnutá od 1. októbra 2006, čo by znamenalo do určitej miery retroaktívnosť. Zdravotné poisťovne v tomto roku nevedeli o tom, že na prevádzkové činnosti môžu minúť len 4 % z vybraného zdravotného poistenia pred prerozdelením. Bolo by skoro nemožné podľa účtovnej závierky, resp. účtovnej osnovy akciovej spoločnosti posúdiť, ktorá položka je alebo nie je započítateľná ako prevádzková činnosť.

    Chcem povedať, že sme sa predmetnou poslaneckou novelou veľmi dôsledne zaoberali na výbore pre zdravotníctvo. Tak ako som avizoval v rozprave v prvom čítaní, podal som rozsiahly pozmeňujúci návrh, ktorý odstraňoval nedostatky pôvodného zákona a ktorý presne vyšpecifikoval, čo sú a čo nie sú náklady na prevádzkové činnosti, riešil sankcie voči zdravotným poisťovniam pri porušení týchto ustanovení, ako aj posúval termín účinnosti na 1. januára 2007.

    Keďže skoro úplne totožný pozmeňujúci návrh podal pán poslanec Zelník, dohodli sme sa na podpore jeho pozmeňujúceho návrhu, ktorý je obsiahnutý aj v spoločnej správe.

    Musím konštatovať, že niektoré pozmeňujúce návrhy obsiahnuté v spoločnej správe síce idú nad rámec poslaneckej novely, čo síce nepovažujem práve za najšťastnejšie, ale preto si myslím, že by tu mal byť prítomný minister zdravotníctva, lebo otvárame aj niektoré iné zdravotnícke zákony, ale keďže s tým predkladateľ zákona súhlasil a myslím si, že ide o dobré zmysluplné ustanovenia, môžeme ich podporiť, aj keď s prižmúrením jedného oka.

    Musím povedať, že pri prerokovaní vo výbore sa, ako to býva zvykom, otvorili ďalšie sprievodné otázky, prečo má poisťovňa minúť len 4 % na prevádzkovú činnosť, nestačí, povedzme, 3,5 %, 3 %. Tých 3,5 % spomínam preto, lebo zhruba toľko minie na túto činnosť v tomto roku naša najväčšia zdravotná poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa, a tak vlastne limitujeme väčšiu spotrebu pre vlastné potreby, než reálne má.

    Veľkú diskusiu otvorila aj otázka, či 1 % z vybraného poistenia pred prerozdelením, ktoré je príspevkom každej zdravotnej poisťovne pre činnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, treba alebo netreba započítať do tých 4 % na prevádzkovú činnosť. Spomínam to preto, lebo v budúcnosti sa týmto problémom budeme musieť podľa mňa aj niekoľkokrát vážne zaoberať pri prerokovaní zdravotníckych zákonov v Národnej rade. Konštatujem ale, že na výbore dnes, teda v týchto dňoch došlo k dohode, ktorá prechádza naprieč celým politickým spektrom, k dohode na tom, že na prevádzkovú činnosť vyčleníme alebo určíme zdravotným poisťovniam 4 % z ročného úhrnu a to 1%, ktoré platia zdravotné poisťovne na činnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, sa do týchto 4 % nebude započítavať.

    Na záver teda chcem konštatovať, že predmetný poslanecký návrh zákona, samozrejme, po schválení pozmeňujúcich návrhov obsiahnutých v spoločnej správe poslanecký klub SDKÚ – DS podporí. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Bastrnák.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť krátky názor na pripravované limitované výšky zo správneho fondu zdravotných poisťovní. Hneď na začiatku musím vyzdvihnúť, že v zásade nemám výhrady proti ohraničeniu výdavkov, skôr mám výhrady voči účelovosti tejto právnej normy, ktorej jediným hmatateľným výsledkom bude splnenie predvolebných sľubov, bohužiaľ.

    V minulom volebnom období, vieme dobre, práve opozícia alebo opozičné strany strašili rôznymi katastrofickými scenármi ohľadom plytvania verejnými finančnými prostriedkami zo strany poisťovní práve cez správny fond. Skutočnosť však ukázala, že nič takého sa nestalo, veď mám tu čísla. A výdavky na správy jednotlivých zdravotných poisťovní v roku 2005 z 5, teda je ich 5, poisťovní len 1 prekročila 4 %, ostatné poisťovne boli pod 4 %, to znamená, že míňali minulý rok okolo 3,7 %. Tento rok tiež jedna prekračuje 4 %, ostatné sú na tom ešte lepšie, ako minulý rok boli, o 0,1 až 0,2 %. Takže podľa môjho názoru ak poisťovňa nedodrží zákonom stanovené podmienky, po dôkladnej analýze má byť predmetom monitorovania a sankcionovania zo strany ministerstva, resp. Úradu na dohľad. Na to však nie je potrebné zmeniť zákon. V kuloároch sa už teraz hovorí o prípadnom nižšom ako 4-percentnom ohraničení výdavkov, schválenie predkladanej novely zákona bude teda znamenať výzvu pre väčšinu poisťovní, využite správny fond až do 4 %, v opačnom prípade sami dokážete, že zákonom určenú hranicu možno ďalej znížiť.

    Takže podľa toho, čo som hovoril na základe uvedených skutočností, a z dôvodu, že ja vidím len účelnosť tohto zákona a to strašenie a to, že niektoré politické strany chcú splniť predvolebný sľub, ja osobne, bohužiaľ, nemôžem tento zákon podporiť. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Zelník.

  • Ja musím reagovať, nedá mi to, pretože tu nejde o plnenie predvolebných sľubov. Pán kolega, ak vy hovoríte, že treba nechať bezbrehú voľnosť, aby mohli nakladať zdravotné poisťovne s peniazmi, ktoré majú byť venované na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, a neohraničovať to žiadnymi percentami, správnym fondom, a vy to považujete za predvolebné gesto, je to veľmi významné. Pol dňa hovoríme o zdravotníctve, o tom, aká situácia je. A zhodli sme sa všetci, že to zdravotníctvo je naozaj nedofinancované a že musíme odsunúť exekúcie preto, aby sme pomohli súčasnému ministrovi aj vláde vytvoriť legislatívne podmienky na to, aby sa tento stav zmenil. Teda my hľadáme každú korunu.

    A keď si zoberiete, že z 80 mld., ktoré by mali prísť v budúcom roku do zdravotníctva, niekto by minul na svoju správu ja neviem 7 –10 %, veď tu už hovoríme o miliardách. Ja si myslím, že práve naopak, je veľmi dobré, že hneď v prvom začiatku sa tu dajú jasné pravidlá. A pokiaľ je takáto možnosť, k tomuto tento parlament okamžite pristúpi, aby nedochádzalo ku plytvaniu peňazí na správu, na réžiu, ale aby tieto peniaze boli venované na to, na čo boli vybrané, to znamená poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Ďakujem.

  • Pán poslanec Zelník bol jediný s faktickou poznámkou, takže je posledná reakcia pána poslanca Bastrnáka.

  • Vážený pán kolega, bohužiaľ, čísla toto hovoria, že doteraz rok a pol takto funguje systém. A z piatich poisťovní len jedna prekročila 4-percentnú hranicu a štyri poisťovne sú pod ňou. Takže preto nechápem vás, ešte raz, nie ja som si vymyslel tieto čísla, tieto čísla existujú, sú tu. To znamená, na to som vás upozornil, že doteraz to nebolo limitované a predsa nedošlo k tomu, čím nám hrozili opoziční politici v minulom volebnom období. A, bohužiaľ, to je to isté, čo ste hovorili vy. A preto mňa aj to prekvapuje, lebo práve vaša strana a naša strana boli, myslím, keď sa dobre pamätám, tie strany, ktoré toto nemali v programe. A na každú otázku, keď sa nás pýtali novinári, aj vy aj ja som odpovedal, že nemienime tie 4 % zaviesť kvôli tomu, lebo zatiaľ nie je na to dôvod. Samozrejme, keby sme to zistili, keby úrad to zistil, okamžite by mal zakročiť. Potom, keď parlament prijme takýto zákon, nie som proti tomu. Vyzdvihol som to hneď aj na začiatku môjho príspevku kvôli tomu, lebo potom, samozrejme, treba konať. Zatiaľ nie je ešte na to čas a našťastie poisťovne mimo jednej správali sa veľmi kultivovane, by som povedal. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán poslanec Chovanec ako navrhovateľ požiadal o slovo. Nech sa páči.

  • Ja len veľmi stručne, ak dovolíte, trošičku to odľahčím. Už ako povedal pán poslanec Novotný, SDKÚ to malo vo vládnom programe, tak sme prispeli týmto návrhom, aby sme plnili aj volebný program SDKÚ. Trošku takto, ak dovolíte, hej?

    Teraz trošičku vážnejšie. Áno, v kuloároch sa hovorilo o tom, a ja som patril medzi tých, ktorí navrhovali nižšie percento ako 4 %. Ja sa s tým netajím. Fakt je to, že boli viaceré návrhy, ktoré smerovali k vyššiemu aj k podstatne vyššiemu percentu. A tie 4 % vznikli ako, povedal by som, taký konsenzus, ku ktorému sa zrejme, a pán minister to potvrdil, v priebehu možno budúceho roka vrátime. Ak dôjde k spoločnému rozhodnutiu, tak môže byť toto percento znížené, lebo domnievam sa, že sú tam isté rezervy. A naozajstným naším záujmom bolo nielen plnenie volebného programu, ale predovšetkým to, čo tu už bolo povedané, aby sa podstatná časť z finančných prostriedkov dostala na poskytovanie liečebno-preventívnej starostlivosti. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Áno.

  • Ja naozaj len krátko, lebo som to nestihol dokončiť vo faktickej poznámke. Mali sme to aj my v programe. Ale tu nejde o to, kto mal čo v programe, tu ide o ratio. Tu nejde o vytĺkanie nejakého kapitálu, my musíme predsa pôsobiť preventívne. Nemôžeme povedať, že spočítame, že sto áut na diaľnici išlo stovkou, tak načo by sme tam dávali obmedzenie na 130. Tie 4 %, to je overené praxou. Veď keď sme začínali s poistným systémom, tak vtedy Všeobecná zdravotná poisťovňa začínala s 3 %. Vtedy, keď nemala budovy, nemala techniku, stačilo to, s 3 % dokázali existovať. Preto si myslím, že skutočne v budúcnosti nepôjde o to, že teraz poisťovne povedia, že rýchlo to miňme preto, aby nám to neskrátili. Budú dve verejnoprávne inštitúcie, kde bude veľmi ľahké pozrieť ekonomiku a podľa toho povedať, viete čo, naozaj stačí tých 3,5 %. A už 0,5 % v správnom fonde z 80 mld. si vieme predstaviť, koľko to je peňazí. A tie je práve možné venovať napr. na zvlášť náročné nielen diagnostické, ale aj liečebné postupy. Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní 4. schôdze budeme pokračovať bodom

    návrh volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov (tlač 54).

    Tento návrh vypracoval ústavnoprávny výbor.

    Vzhľadom na to, že ďalším bodom programu je

    návrh volebného poriadku o voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky,

    ktorý máte ako tlač 55, podávam návrh, aby sme k týmto bodom zlúčili rozpravu s tým, že o každom návrhu volebného poriadku potom budeme hlasovať osobitne. Je, prosím, s týmto všeobecný súhlas?

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem, budeme teda pokračovať na základe môjho návrhu.

    Teraz prosím predsedu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Mojmíra Mamojku, aby obidva návrhy uviedol.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som aspoň rámcovo prezentoval nosné dôvody a myšlienky obidvoch uvedených návrhov volebných poriadkov.

    Prvý návrh, návrh volebného poriadku o voľbe a odvolávaní tzv. iných funkcionárov je navrhovaný na prijatie Národnou radou preto, že existuje ustanovenie § 126 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý splnomocňuje Národnú radu na prijatie takéhoto volebného poriadku. Je chybou, že za tie dlhé roky tento volebný poriadok neexistoval, čo spôsobovalo jednoducho improvizáciu a rôzne procedurálne postupy pri voľbe iných funkcionárov.

    Budem stručný. Návrh tohto volebného poriadku jednoducho chce unifikovať, zjednotiť prax vo volení funkcionárov, čo je bezpochyby potrebné a nutné urobiť, s tým, že ústavnoprávny výbor sa týmto materiálom zaoberal na svojej 3. schôdzi a uznesením č. 12 zo 4. septembra odporúča Národnej rade tento návrh volebného poriadku schváliť.

    Druhý materiál, ktorým je návrh volebného poriadku o voľbe kandidátov na ústavných sudcov Slovenskej republiky, v princípe vychádza z toho, že Národná rada Slovenskej republiky mala takýto volebný poriadok, avšak mala ho z februára 1997, to znamená takmer skoro desať rokov. V roku 2001 bola pomerne rozsiahla novelizácia ústavy, bol zmenený do značnej miery aj zákon o organizácii Ústavného súdu. A účel nového volebného poriadku o voľbe kandidátov na ústavných sudcov jednoducho je do určitej miery zefektívniť, ale hlavne zaktualizovať túto procedúru. Je to potrebné jednoducho urobiť, a preto aj Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na svojom zasadnutí, 3. schôdzi, takisto odporučil, uznesením č. 13 zo 4. septembra, Národnej rade tento návrh volebného poriadku o voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky schváliť.

    Ďakujem, pán predsedajúci, a navrhujem otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Prosím, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    Otváram rozpravu k týmto obidvom bodom programu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa vás kolegyne, kolegovia, kto sa hlási ústne do rozpravy. Nikto sa nehlási ústne do rozpravy. Takže uzatváram možnosť ďalšej komunikácie v rámci rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A teraz by sme možno ešte stihli, možno nestihneme prerokovať návrh zákona, ktorý by mal predkladať podpredseda vlády pán Čaplovič. Nie je tu.

    V každom prípade budeme pokračovať prípravou na hlasovanie.

    Do 17.00 hodiny vyhlasujem prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním.

    S procedurálnym návrhom sa hlási pani poslankyňa Laššáková.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, podľa § 24 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku v mene troch poslaneckých klubov, Smeru – sociálnej demokracie, Slovenskej národnej strany a HZDS – Ľudovej strany, podávam návrh, aby sme do programu 4. schôdze zaradili bod spoločné vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k pamätnému dňu obetí holokaustu a rasového násilia a proti prejavom extrémizmu a neznášanlivosti, ktoré máte ako tlač 65, s tým, že tento bod prerokujeme dnes 6. septembra ihneď po jeho zaradení do programu schôdze vrátane hlasovania.

  • Ďakujem pekne.

    Je, prosím, všeobecný súhlas s tým, aby sme takto pokračovali, ako navrhla pani poslankyňa Laššáková? Nie. Musíme hlasovať, keď len jedno slovo zaznie. Prosím, pripravte si hlasovacie karty. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135, za 106, proti nikto, zdržalo sa 28, nehlasoval 1.

    Procedurálny návrh pani poslankyne Laššákovej sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci, na základe doplnenia programu 4. schôdze Národnej rady pristúpime k rokovaniu o

    návrhu spoločného vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k pamätnému dňu obetí holokaustu a rasového násilia a proti prejavom extrémizmu a neznášanlivosti.

    Návrh spoločného vyhlásenia vám bol rozdaný ako tlač 65.

    Teraz prosím pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby tento návrh uviedol.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, minulý týždeň som využil svoje právo a prišiel som s iniciatívou prijatia spoločného vyhlásenia Národnou radou. Potom, ako som aj verejne predstavil tento text aj ambíciu dosiahnuť širokú politickú dohodu, prichádzam dnes s návrhom uznesenia a s textom, ktorý je výsledkom komunikácie medzi jednotlivými klubmi v Národnej rade Slovenskej republiky, a chcem vás všetkých požiadať o podporu tohto textu. Dovoľte mi, aby som predniesol návrh uznesenia.

    Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu spoločného vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k pamätnému dňu obetí holokaustu a rasového násilia a proti prejavom extrémizmu a neznášanlivosti: „Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje spoločné vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k pamätnému dňu obetí holokaustu a rasového násilia a proti prejavom extrémizmu a neznášanlivosti,“ ako je uvedené v prílohe tohto uznesenia.

    Ešte raz vás chcem požiadať o podporu tohto uznesenia. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Informujem vás, že som nedostal písomne žiadnu prihlášku do rozpravy k tomuto bodu programu. Preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy. Do rozpravy sa hlási pán poslanec Kukan ako jediný. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Kukan, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ctené panie kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, vážení prítomní, chcem vás oboznámiť s vyhlásením poslaneckého klubu SDKÚ – DS k návrhu vyhlásenia predloženého predsedom Národnej rady Slovenskej republiky pánom Pavlom Paškom.

    Jeho text je takýto.

    SDKÚ – DS teraz aj v minulosti vždy odsudzovala nielen deklaratívne, ale aj praktickou politikou všetky prejavy nacionalizmu, xenofóbie a všetkých foriem extrémizmu. Pozícia SDKÚ– DS voči akýmkoľvek takýmto prejavom bola vždy jednoznačná a naša politika i osobné presvedčenie sú jasné. Dnes opätovne a znovu dôrazne odsudzujeme incidenty či provokácie uplynulých dní.

    Prijatie dokumentu navrhnutého predsedom Národnej rady Slovenskej republiky pánom Pavlom Paškom nemôžeme podporiť a nepodporíme z niekoľkých podstatných dôvodov. Po prvé, je absolútne nenáležitý a nanajvýš neprimeraný v súvislosti s výročím obetí holokaustu a rasového násilia, tragickými dejinnými udalosťami a ich obeťami. Spájanie tém holokaustu a kriminálnych incidentov z posledného obdobia považujeme za nedôstojné a za znevažovanie pamätného dňa obetí holokaustu. Po druhé, súčasné napätie na Slovensku, možné obavy a pochybnosti nespôsobili občania. Spôsobili ich v prvom rade konkrétni politici, predseda SNS Ján Slota svojimi neuváženými výrokmi tak v minulosti, ako aj po voľbách, predseda vlády a strany Smer Robert Fico výberom koaličných partnerov, ako aj neskorými reakciami na incidenty, zľahčovaním výhrad zo zahraničia, ako aj zľahčovaním výrokov Jána Slotu. Inak povedané, predseda vlády Fico v tejto súvislosti hovoril, keď bolo treba mlčať, a mlčal, keď bolo treba povedať jasné slovo. Po tretie, prijatie navrhovaného dokumentu by svedčilo o tom, že dianie na Slovensku v oblasti ľudských práv sa vymyká európskym pomerom, ale tiež že sa vymyká z rúk slovenských štátnych inštitúcií. Vyjadrujeme presvedčenie, že napriek zloženiu vládnej koalície je Slovensko demokratickým a právnym štátom, ktorý dokáže kriminálne incidenty riešiť a zvládať vlastnými silami, k čomu vyzývame vládu Slovenskej republiky. SDKÚ – DS považuje za alibizmus a falošnú hru, ak predstaviteľ najsilnejšej strany vládnej koalície a vláda prehadzujú problém na všetky politické strany v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Na záver nášho stanoviska sa obraciame na verejnosť, ale aj na vás, kolegov a partnerov v Národnej rade Slovenskej republiky, s otázkou, akú cenu má vyhlásenie proti extrémizmu schválené politikmi, ktorých správanie a výroky extrémizmus podnecujú.

    Toľko text a na záver by som ešte chcel informovať, že toto vyhlásenie schválilo jednomyseľne všetkých 31 členov poslaneckého klubu SDKÚ – DS. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa prihlásili pani podpredsedníčka Belousovová, pán poslanec Mikloško, pán podpredseda Číž, pán poslanec Zala, pán poslanec Rafaj, pán poslanec Vestenický. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami k tomuto bodu programu a k vystúpeniu pána poslanca Kukana.

    Prosím, zapnite mikrofón pani podpredsedníčke Belousovovej.

  • Pán poslanec Kukan, chcela by som zareagovať na tie časti, ktoré ste namierili proti Slovenskej národnej strane. Chcem vám povedať, že vám ani SDKÚ nevadia výroky Jána Slotu, jej predsedu, vám vadí jedna podstatná vec, to, že Slovenská národná strana je vo vláde a že v tej vláde, vďakabohu, po ôsmich rokoch nie ste vy. A ja verím, že pánboh drží ochrannú ruku nad Slovenskom, tak tam už ani nikdy nebudete.

  • Vám nejde o ochranu národno-štátnych záujmov, vám ide o to, aby ste mohli vládnuť. Vy ste Slovensko zbedačili a teraz ho v zahraničí poškodzujete. Veď ste iniciovali zriadenie monitorovacej skupiny. Na to nikto nezabudne. Čiže váš predseda sa môže obmotať aj trikolórou a štyri roky behať po Slovensku, aj tak z neho nikdy vlastenec nebude.

  • Pán kolega Kukan, nakoniec svojho vyhlásenia ste položili otázku, aký význam má toto vyhlásenie pre tých, ktorí príp. ho porušujú alebo budú porušovať. Nuž význam má taký, že ich bude to vyhlásenie zaväzovať. Bude možné kedykoľvek porovnať to, za čo hlasovali, s tým poprípade, čo v budúcnosti budú hovoriť. Čiže význam to má veľký.

    Po druhé, spájanie s dielom holokaustu je symbolické. A rád by som vás upozornil, že to neboli len udalosti posledných dní, keď išlo o občanov maďarskej národnosti, ale boli to udalosti v minulosti, keď išlo o občanov rómskeho etnika, o občanov čiernej pleti, o občanov ázijského kontinentu. A parlament v tejto chvíli sa rozhodol, že sa k tomu vyjadrí, a politické strany sa vyjadria v tejto chvíli k tomu. Čiže tá logika je dlhodobejšia. Tie incidenty na Slovensku sú dlhšieho dáta. Dokonca by som povedal, že možno začali práve slobodou, ktorá nesie takéto sprievodné javy. A treba sa k nim aj v tejto novej situácii postaviť.

  • Pán podpredseda Národnej rady Číž.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, keďže išlo o vyhlásenie politického klubu strany SDKÚ, patrí sa mi zareagovať za poslanecký klub strany Smer. A je faktom, že som to s kolegami nekonzultoval, takže pokúsim sa z poznania spôsobu myslenia nášho klubu zareagovať.

    Vážený pán exminister, učili sme si vás štyri roky vážiť a myslím si, že sme reflektovali vaše pozitívne, ale, samozrejme, aj tie také konania, ktoré sme za pozitívne vždy nepovažovali. Ale myslím si, že sme sa správali veľmi seriózne.

    Chcem v mene poslaneckého klubu vysloviť ľútosť, že ste sa vy osobne stali nositeľom a aktérom neuveriteľného zneužitia situácie, kde viete a musíte mať ten cit ako politik, že riešime nejednoduchú situáciu na Slovensku, ktorú ste veľmi jednoducho jednostranne vyhlásili za čosi, čo spôsobil Smer, príp. jeho koaliční partneri. Myslím, že táto situácia v tomto duchu pri čo len trošku korektnom chápaní zahraničnopolitických záujmov Slovenskej republiky svedčí o tom, že pre tento prípad vám srdce aj oči oslepli a ohluchli. Pán minister, mne je to veľmi ľúto a chcem vyjadriť ľútosť nad vaším postojom v mene poslancov klubu strany Smer.

  • Vážení kolegovia, kolegyne, ja len poznámku k vhodnosti spájania tohto vyhlásenia s pamätným dňom obetí holokaustu a rasového násilia. To je predsa vyhlásenie, ktoré je pri príležitosti tohto dňa, ktorého vážnosť si všetci uvedomujeme, a nikto nezrovnáva, pre boha živého, udalosti v holokauste alebo nejaké obete rasového násilia s tým, čo sa na Slovensku udialo, pri tejto príležitosti, pretože javy, o ktorých hovoríme, sú analogické, sú podobné z hľadiska toho, že vyjadrujú istú neznášanlivosť, nech už má charakter akýkoľvek, či už by to bol charakter rasový, národný, náboženský, akýkoľvek iný, že sa proti takýmto javom a hlavne im extrémistickým formám rázne a jednoznačne staviame. Čiže je to vyhlásenie, ktoré z tohto pohľadu nie je vyhlásením, ktoré by voči Slovenskej republike a občanom Slovenskej republiky vydávalo nejaké negatívne posolstvo. Opačne, hovorí o pozitívnom stanovisku a o našom citlivom sledovaní, že takéto javy sa objavili aj v susednom Maďarsku a že takéto javy sa objavia aj v ostatných krajinách Európy, a vyjadruje naše úsilie sa proti nim rázne postaviť.

    Myslím si, že je škoda, že toto SDKÚ nepostrehla, však tie rokovania boli dlhé a dospelo sa k istému textu, ktorý, si myslím, dneska je veľmi vhodný. Je mi ľúto, že SDKÚ nepostrehla tento posun, tento rozdiel, ktorý nastal oproti tým prvým, či už z dielne SMK alebo z tých prvých stanovísk, a nepridala sa napokon konsenzuálne k vyhláseniu, ktoré skutočne vyjadruje a zaväzuje, ako to povedal môj predrečník Ferko Mikloško, zaväzuje všetkých, aby sme sa proti akýmkoľvek extrémistickým javom postavili. Ďakujem.

  • Pán poslanec Kukan, mne je ľúto, že vo svojej zdôvodňujúcej časti ste použili Slovenskú národnú stranu a jej predsedu Jána Slotu. My pôvodne sme sa dohodli zas, že budeme rešpektovať váš názor a že nebudeme reagovať. Ale iste mi prepáčite, na toto sa nereagovať nedá. A pokúsim sa byť nie osobný ani emocionálny, ale vecný. A keď už ste chodili toľko po Európe a boli ste minister zahraničných vecí, mali by ste možno vedieť o prípade postoja Európskeho súdu a rozhodnutia Handyside verzus ľud Veľkej Británie, kde súd rozhodol, že šírenie slobody slova požíva absolútnu ochranu aj v prípadoch myšlienkových obsahov, ktoré môžu znepokojovať značnú časť populácie, pretože slúži na podporu a spevňovanie demokracie. Takže toľko len k vašim narážkam, že nejaké incidenty my týmto vyhlásením odsudzujeme, pretože nikto nesúhlasí zo slušných ľudí s fyzickými útokmi, nech už by boli na akejkoľvek strane hranice, a už tobôž nie proti ženám, s tým, čo vy vlastne chcete podsunúť Slovenskej národnej strane. Takže vlastne aj gesto Slovenskej národnej strany, že podporí túto deklaráciu, je vyvracajúce k vašim tvrdeniam. Ďakujem.

  • Pán poslanec Kukan, vážim si vás a rešpektujem vás ako človeka, ako bytosť, ako politika, ale som zhrozený faktom poznania, koľko jedu dokáže vyložiť profesionálny diplomat, ak sa mu do cesty k sledovanému cieľu postaví pravda. Zdá sa, že obviňovanie je bežná prax a seriózna analýza skutočného poznávania z praxe zriedkavosťou. Cieľom, ktoré sledujete, prispôsobujete fakty, skresľujete ich a tak ich používate. Som proti vašej argumentácii. Ďakujem.

  • Pán poslanec Kukan, nech sa páči, s reakciou na faktické poznámky.

  • Myslím si, že nie je potrebné reagovať jednotlivo na vystupujúcich rečníkov. Chcel by som iba povedať, že vlastne text nášho vyhlásenia veľmi jasne obsahuje zdôvodnenie všetkých tých faktov a našich postojov, ktoré som predniesol. SDKÚ – DS v tých predchádzajúcich rokovaniach vždy vychádzala z toho, že ak Národná rada Slovenskej republiky má prijať vyhlásenie takéhoto obsahu a takéhoto charakteru, koľko ich už v histórii takýchto prijala, že by to malo byť zaradené na program rokovania Národnej rady, keď je jasné, že bude súhlas všetkých, takže politický konsenzus. Vy ste vedeli, že SDKÚ – DS nesúhlasí s touto formou vyjadrenia k týmto udalostiam, a politickou silou ste pretlačili zaradenie programu a prijatie tohto vyhlásenia. Myslíme si, že to nie je správne.

    A keď už tu hovoríte o tom, kolega Mikloško hovoril, že toto vyhlásenie bude zaväzovať všetkých politikov, čo tu dnes sedia, a kolegovia zo Slovenskej národnej strany hovorili o tom, že ľutujú ma a podobne, nemusíte to robiť, ani nejaké fakty my tu neznásilňujeme, je škoda, že keď takéto dôležité vyhlásenie prijímame, že tu nemáte svojho predsedu. To považujem za chybu. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    O slovo požiadal predseda Národnej rady pán Paška.

  • Dámy a páni, určite nebolo mojou ambíciou, keď som prišiel s iniciatívou na tento text, aby došlo k tomu, čo som naozaj nechcel, poviem to veľmi otvorene, úprimne, k tejto politickej prestrelke. Prekvapuje ma to o to viac, že ju vyvoláva strana, ktorá mala roky plné ústa hodnôt, demokracie, razancie, prístupu, ktorá dnes ako keby zabudla, o čom osem rokov presviedčala nielen občanov Slovenska, ale aj celé zahraničie, ktoré jej asi bolo milšie, pretože ho asi potrebovala pre svoju existenciu ďaleko viac ako občanov na Slovensku.

    Pán poslanec, ja vás ubezpečujem, že tu bude kľud aj naďalej, aj ďalšie štyri roky.

    Pán poslanec Kukan, viete, nedá mi, aby som nezareagoval, keď som sa pokúšal, áno, bola moja ambícia a verejne som ju oznámil, aby tento text bol prijatý na základe širokej politickej dohody naprieč celým politickým spektrom. Nuž ale nehnevajte sa, keď pán predseda Dzurinda, ktorý, mimochodom, tiež neviem, prečo pri tak dôležitej veci, ktorá ho tak veľmi vážne niekoľko dní iritovala počas obdobia, keď sme chceli dospieť k širokej politickej dohode, tu nie je, mi so svojím prirodzeným paternalizmom vysvetľoval, aký som neskúsený a aký som zbrklý, tak ja chcem nielen vám, ale aj všetkým občanom na Slovensku povedať, že som síce v politike krátko, ale nechcem sa dožiť stavu, keď si budem myslieť, že som jediný, ktorý má patent na rozum, a že som jediný, ktorý môže o hodnotách rozprávať, ale nie ich žiť a ctiť, a že som jediný, ktorý môže zneužívať mechanizmy, na ktoré som bol naučený, keď som náhodou disponoval mocou, aj potom, ako som o túto moc legitímnym, demokratickým spôsobom prišiel.

  • A ešte jedna zmienka, vážny argument, ktorý zaznel aj zo stanoviska SDKÚ a ktorý používal pán poslanec Dzurinda, štátnopolitický záujem. Kde je ten štátnopolitický záujem, vážené dámy a páni z SDKÚ? Vy rozprávate o ohrození slovenskej štátnosti, o akýchsi symboloch. Neboli to náhodou vaši europoslanci, ktorí zneistili celé medzinárodné vzťahy tým, že žiadali monitorovať situáciu na Slovensku ešte predtým, kým sa čokoľvek stalo?

  • A kde bol váš štátnopolitický záujem, dámy a páni z SDKÚ, keď bežala predvčerom diskusia o Slovensku, ktorá vážne dezinterpretáciou niektorých faktov ohrozovala našu štátnosť a legitimitu našej demokracie? Kde boli vaši poslanci? Viete, kde boli? Pán poslanec Gaľa rozprával o tom, ako si ctí britských pasažierov na londýnskych letiskách a ich správanie sa počas rizika bezpečnostného v Londýne.

  • Ja sa, dámy a páni, ospravedlňujem za možno trošku emotívnejšie vystúpenie, vám, s ktorými som trávil na grémiách a na stretnutiach predsedov klubov čas práve preto, aby som sa pokúsil naplniť svoju ambíciu a dospieť k širokej politickej dohode na niečom, čo je úplne samozrejmé.

    Pozrite sa na ten text – legitimita vlády, štátnosť, suverenita, schopnosť riešiť problémy, vláda, ktorá reaguje. A na to, dúfam, nepotrebuje nič iné, len sa stačí pozrieť do novín, ktoré píšu o akčnosti polície a iných represívnych zložiek. Čo ešte treba viacej ako dôkaz toho, že Slovensko je a bude aj pod touto vládou demokratickou krajinou?

  • A môžete vykladať a využívať svoje zahraničné vzťahy na čokoľvek.

    Ja z pozície predsedu Národnej rady urobím všetko pre to, aby sme pokračovali v rozvoji, tak ako je to napísané v texte, občianskej spoločnosti, ktorá si hodnoty ctí a žije podľa nich a nielen o nich rozpráva, aby vedela manipulovať s mocou, tak ako to robíte vy. Chcem všetkých triezvo uvažujúcich poslancov v tejto Národnej rade požiadať o podporu návrhu textu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pánovi predsedovi Národnej rady.

    Chcem len upozorniť, že tento bod bol uzavretý po rozprave a reakcia faktickými poznámkami na toto vystúpenie je nemožná.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasy v sále.

  • Ešte raz mi dovoľte, aby som to pokojne vysvetlil. Ukončil som rozpravu a po uzatvorení rozpravy vystúpil predkladateľ. Tým to všetko skončilo. Na toto už faktické poznámky nie sú. Ďakujem pekne za porozumenie.

    Teraz vás prosím, vážené panie poslankyne a poslanci, aby v súlade s rokovacím poriadkom sme pristúpili k hlasovaniu, a budeme hlasovať o tlači 65. Prosím, keby ste sa prezentovali, budeme hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 112, proti nikto

  • , zdržalo sa 28, hlasovali všetci.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky schválila spoločné vyhlásenie k pamätnému dňu obetí holokaustu a rasového násilia a proti prejavom extrémizmu a neznášanlivosti.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v hlasovaní o prerokovaných bodoch programu, tak ako boli v popoludňajšom rokovaní predložené do tejto rokovacej sály.

    Najskôr budeme hlasovať o návrhu uznesenia k

    správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2005 (tlač 30).

    Spoločným spravodajcom je člen ústavnoprávneho výboru pán Peter Miššík. Prosím ho, aby uviedol hlasovanie.

  • Pán podpredseda, prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia, že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2005.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 137, proti nikto, zdržali sa 3, hlasovali všetci.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh uznesenia k správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2005.

    Teraz budeme hlasovať v druhom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Chovanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 27).

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Štefanovi Zelníkovi a prosím ho, aby uvádzal hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpilo desať poslancov.

    Prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu pani poslankyne Žitňanskej, ktorá navrhla nepokračovať v prerokúvaní tohto návrhu zákona.

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 59, proti 75, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Neschválili sme návrh pani poslankyne Žitňanskej.

    Prosím, uvádzajte ďalšie návrhy.

  • Vážený predsedajúci, prosím, dajte hlasovať. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 5 uvedených v časti IV tejto spoločnej správy nasledovne, o bodoch 1 až 5 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 78, proti 60, zdržal sa 1, hlasovali všetci.

    Schválili sme tieto návrhy.

    Prosím, uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, mám poverenie gestorského výboru, aby sme mohli prejsť do tretieho čítania. Prosím, aby ste dali hlasovať.

  • Prosím, hlasujeme o postúpení tohto návrhu do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 78, proti 53, zdržalo sa 8, hlasovali všetci.

    Schválili sme návrh.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní. Kto sa hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Teraz prosím, aby sme hlasovali o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

  • Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138, za 78, proti 59, zdržal sa 1.

    Návrh zákona sme prijali a konštatujem, že celý návrh novely zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy sme schválili.

    Teraz budeme pokračovať hlasovaním v druhom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Chovanca na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 28).

    Prosím spravodajcu z výboru pre zdravotníctvo pána poslanca Zelníka, aby hlasovanie uvádzal.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy, a preto žiadam, aby ste dali hlasovať. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 7 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy nasledovne, o bodoch 1 až 7 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139, za 117, proti nikto, zdržali sa 2, nehlasovalo 20.

    Konštatujem, že sme schválili predmetné návrhy.

    Pokračujte, prosím, v návrhoch.

  • Pán predsedajúci, mám poverenie gestorského výboru, aby sme mohli prejsť do tretieho čítania.

  • Ihneď, ak postúpi do tretieho čítania. Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138, za 117, proti nikto, zdržalo sa 20, nehlasoval 1.

    Návrh sme schválili.

    Konštatujem, že sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy v treťom čítaní. Nikto.

    Uzatváram rozpravu v treťom čítaní.

    Prosím o záverečný návrh uvedený v návrhu gestorského výboru.

  • Pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli schválené, so záverom gestorského výboru návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138, za 114, proti nikto, zdržalo sa 21, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou.

    Teraz prosím predsedu ústavnoprávneho výboru pána poslanca Mojmíra Mamojku, aby uviedol hlasovanie k návrhu volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov (tlač 54).

  • Hlasy z pléna.

  • Áno, ja sa vám ospravedlňujem, pani poslankyňa. Prosím procedurálny návrh. Poprosím ešte, keby pán poslanec Mamojka počkal, najskôr procedurálny návrh.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja len som si dodatočnou kontrolou na počítači zistila, že pri hlasovaní o spoločnom vyhlásení môj hlas je uvedený, že som sa zdržala. Moje hlasovacie zariadenie zrejme nefungovalo. Ja som vám niečo signalizovala. Prosím, aby bolo zaknihované...

  • ... zaprotokolované, že som sa zdržala. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Prosím, zaprotokolujte stanovisko pani poslankyne Vášáryovej.

    Teraz prosím pána poslanca Mojmíra Mamojku aby uviedol hlasovanie k

    návrhu volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov (tlač 54).

  • Pán podpredseda, dovolím si navrhnúť návrh na schválenie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov v takom znení, že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje volebný poriadok o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov.

  • Ďakujem pekne. Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 136, proti nikto, nezdržal sa nikto, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada schválila návrh volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov.

    A teraz prosím pána poslanca Mojmíra Mamojku, aby uviedol hlasovanie k

    návrhu volebného poriadku o voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky (tlač 55).

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán podpredseda, návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu volebného poriadku o voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky znie, že Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje volebný poriadok o voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

  • Ďakujem. Prosím, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137, za 137, proti nikto, nezdržal sa nikto, hlasovali všetci.

    Konštatujem, že sme prijali návrh uznesenia Národnej rady, ktorým sme schválili návrh volebného poriadku o voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady teraz zvoláva poslanecké grémium ihneď a ja vyhlasujem 30-minútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že ešte rokuje poslanecké grémium a predsedovia klubov požiadali o možnosť zvolania svoje kluby, prerušujem rokovanie schôdze do zajtra do 9.00 hodiny ráno.

    Ďakujem vám veľmi pekne. Dovidenia. Teším sa na vás zajtra ráno o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 17.40 hodine.