• Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram rokovanie 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem vás požiadať, aby sme sa pred začatím rokovania prezentovali a zistili uznášaniaschopnosť Národnej rady. Poprosím vás, prezentujme sa.

  • Prezentácia.

  • Konštatujem, že je prítomných 98 poslancov. Národná rada môže otvoriť rokovanie 4. schôdze.

    Na 4. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky budú overovateľmi pán poslanec Emil Vestenický a pán poslanec Imre Andruskó a náhradníkmi budú páni poslanci Ján Podmanický a Peter Gabura.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali poslanci: pán Ferdinand Devínsky a pán Dušan Galis.

    Podľa § 24 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku je navrhnutý program 4. schôdze. Tento program ste dostali do vašich lavíc a bol vám rozdaný. Skôr ako udelím slovo poslancom, ktorí chcú zmeniť program alebo doplniť program, chcem upozorniť, že na návrh gestorských výborov správy a iné materiály v súlade s príslušnými zákonmi uvedú vždy ich predkladatelia tak, ako je to uvedené v návrhu programu.

    Zároveň mi dovoľte vás informovať o niektorých zmenách v programe. Guvernér Národnej banky Slovenska sa písomne ospravedlnil z rokovania Národnej rady v piatok 8. septembra 2006 a súčasne ma požiadal, aby správy Národnej banky Slovenska v tento deň mohol v jeho zastúpení uviesť viceguvernér Národnej banky pán Martin Barto. Zároveň v programe, ktorý ste dostali do svojich poslaneckých lavíc, je ako bod 25 uvedená správa o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2005. Na základe požiadania generálneho prokurátora vás chcem informovať, že tento bod programu prerokujeme zajtra o 14.00 hodine ako prvý bod programu po obedňajšej prestávke. Na to, aby mohli predkladatelia uvedené materiály a správy uviesť a vystúpiť v rozprave, je, samozrejme, potrebný súhlas Národnej rady. Navrhujem preto, aby sme tento súhlas vyhlásili zároveň schválením celého programu ako celku, pokiaľ, samozrejme, niekto z vás nebude predkladať iný návrh.

    Pristúpime teraz, vážené pani poslankyne, páni poslanci, k schvaľovaniu návrhu programu 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem vás len upozorniť, že podľa § 24 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku vystúpenie poslanca, v ktorom navrhuje zmenu alebo doplnenie programu schôdze Národnej rady, môže trvať najviac jednu minútu. Pýtam sa vás teda, či má, vážené dámy a páni, niekto návrhy na zmenu alebo doplnenie programu.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, navrhujem vypustiť z rokovania Národnej rady, teda podľa pôvodného návrhu to bol bod č. 6, teraz je to podľa rozdaného programu bod č. 1 – návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (tlač 61). Nie je žiaden dôvod, pán predseda, na skrátené legislatívne konanie, dokonca si myslím, že nie dôvod, ale dokonca by to bolo v rozpore so zákonom o rokovacom poriadku rokovať o tomto zákone týmto spôsobom. Zákon o rokovacom poriadku jasne hovorí, kedy sú splnené dôvody na skrátené konanie. Obsahom zákona sú lehoty, ktoré budú plynúť 18 mesiacov, dokonca 3 roky. Čiže žiaden oprávnený občan nebude ohrozený vo svojich právach.

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Ešte má niekto, dámy a páni, návrh na doplnenie alebo zmenu programu? Ak nie, budeme hlasovať. Ako jediný návrh odznel od pána poslanca Brocku. Napriek tomu, že si myslím, že by sme ani nemuseli hlasovať o tomto vašom návrhu, dávam, samozrejme, o tomto vašom návrhu hlasovať a pýtam sa, kto je za uvedený návrh?

    Pán Cabaj, procedurálny návrh?

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja len chcem upozorniť, o tomto sa nedá hlasovať. Vláda požiadala o skrátené konanie a Národná rada s touto žiadosťou sa vysporiada tak, že ju prijme alebo zamietne, ale nedá sa hlasovať o tom, že chceme toto vyradiť zo schôdze.

  • Budeme hlasovať o návrhu. Prezentujeme sa a hlasujeme o návrhu pána Brocku.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, za 51, proti 76, zdržalo sa 10, nehlasovali 2.

    Návrh pána poslanca Brocku na zmenu programu sme neschválili.

    Chcem znovu upozorniť, že som aj ja presvedčený o tom, že o tomto návrhu vlády sme nemali hlasovať, ale vychádzajúc v ústrety procedúre Národnej rady, som o tom dal hlasovať.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme teraz hlasovať o návrhu programu ako o celku. Poprosím vás, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138, za 109, nikto nebol proti, zdržalo sa 28 a nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme schválili program 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ešte vás informovať, že na základe dohôd z poslaneckého grémia budeme o prerokovaných bodoch programu hlasovať vždy o 11.00 a o 17.00 hodine okrem návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o sociálnom poistení, sú to tlače 61 a 62, o ktorých budeme hlasovať ihneď po ich prerokovaní.

    Tajné hlasovanie vykonáme takto: o voľbe viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku budeme hlasovať dnes po ukončení hlasovania o 17.00 hodine. Ostatné tajné voľby vykonáme vo štvrtok 7. septembra popoludní po bode interpelácie poslancov. Je všeobecný súhlas s takýmto postupom?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k rokovaniu o

    návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Uvedený návrh máte ako tlač 61.

    Poprosím podpredsedu vlády Slovenskej republiky Dušana Čaploviča, aby odôvodnil návrh vlády.

  • Vážený pán predseda parlamentu, ctené dámy, vážení páni, vládnym návrhom zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sa na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, účinného od 19. júla 2006, zosúlaďuje právna úprava invalidných dôchodkov, na ktoré vznikol nárok pred 1. januárom 2004, s Ústavou Slovenskej republiky.

    Z dôvodu zabezpečenia právnej istoty poistencov, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok z právnych vzťahov vzniknutých pred 1. januárom 2004, a z dôvodu zamedzenia ohrozenia základných ľudských práv predkladám návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, zaujmite, prosím, miesto.

    A dávam teraz slovo poverenému členovi výboru pre sociálne veci a bývanie poslancovi Róbertovi Madejovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o tomto vládnom návrhu zákona vo výbore.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 61).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 63 z 31. augusta 2006 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie v termíne ihneď.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval predložený návrh vlády na svojej 3. schôdzi výboru dňa 5. septembra 2006. Výbor súhlasil s predloženým návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona a odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky s predloženým návrhom zákona vysloviť súhlas s tým, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v skrátenom legislatívnom konaní s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 4. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovoľte, aby som vám na záver predniesol uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Uznesenie k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    „Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 4. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.“

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu, písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásili páni poslanci Brocka a Halecký.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážení kolegovia, dámy a páni, najmä na adresu vás zo strany SMER, veľmi rýchlo, dámy a páni, zabúdate na dobré spôsoby. Ja mám v čerstvej pamäti, ako váš predseda veľmi zanietene vystupoval proti všetkým návrhom, ak boli návrhy na skrátené legislatívne konanie, aj vtedy, keď to jeho vystúpenie nebolo namieste. A neprešlo pár týždňov a hneď vláda prichádza s takýmto neštandardným návrhom a postupom a pritom to vôbec nie je potrebné. Dovoľte, aby som teda uviedol, o čom budeme hovoriť, rokovať a hlasovať.

    Ústavný súd svojím nálezom zo 7. júna tohto roka rozhodol, že právna úprava preskúmavania trvania invalidity nie je v súlade s ústavou. Z dôvodu zabezpečenia právnej istoty poistencov sa navrhuje prehodnotiť ich nároky a ďalej sa pokračuje, že z dôvodu, aby nedošlo k ohrozeniu základných ľudských práv, je potrebné tento návrh, resp. navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o tomto vládnom návrhu.

    V podstate žiaden návrh, resp. odôvodnenie na skrátené legislatívne konanie. Ja si myslím, že nieže nie je dôvod, je v rozpore so zákonom, aby sme rokovali teraz o tomto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní, to znamená, takýmto spôsobom akoby bez diskusie, lebo ju týmto výrazne urýchľujete a obmedzujete. Zákon o rokovacom poriadku totiž hovorí jasne, kedy je možné použiť takýto postup, citujem z § 89 ods. 1, „za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody“, vtedy sa Národná rada môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní.

    Vláda týmto porušuje zákon, šliape po zákone, keď nebude rešpektovať lehoty, ktoré sú v zákone. A Národná rada by to nemala pripustiť. Nakoniec veď my, ja vecne (reakcia z pléna), pán kolega, neskáčte mi do reči, ja vecne súhlasím s úpravou, ale to nie je dôvod, aby sme rokovali o návrhu takýmto spôsobom. Nakoniec aj v samotnom zákone sú určené lehoty, v ktorých si oprávnené osoby budú môcť uplatňovať svoj nárok – osemnásť mesiacov, dokonca trojročná lehota pre pozostalých, lebo sa to bude týkať aj pozostalostných dôchodkov. To znamená, aj keby sme my na tejto schôdzi do konca týždňa schválili tento zákon, aj tak bude trvať 18, možno 36 mesiacov, kým dotknuté osoby dôjdu svojho práva. Samozrejme, tie dôvody sú aj ďalšie. Je to síce v dôvodovej správe veľmi, by som povedal, riedko, ale je tu konštatované, že návrh sa predkladá s rozporom ministerstva financií. Je síce v dôvodovej správe jeden list ministerstva financií, v ktorom súhlasí s dosahom na rozpočet Sociálnej poisťovne, ale len pripomína nesmelo, že trvá na svojej pripomienke v liste z 11. augusta tohto roka. Tento list už v tom návrhu nenájdete.

    Dámy a páni, aj Ústava Slovenskej republiky jasne hovorí a neprikazuje, aby sme rokovali v skrátenom konaní o tomto návrhu, pretože ak Ústavný súd rozhodol, tak orgán, ktorý, teda o predpise, ak rozhodoval o predpise, ktorý predložila vláda, tak táto vláda je povinná do 6 mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia Ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou. Ale keby to aj vláda neurobila, aj tak takéto ustanovenia prestanú platiť.

    Dámy a páni, v riadnom termíne, ja som za to, aby sme rokovali o tomto návrhu na tejto schôdzi v prvom čítaní, ale nie spôsobom, ktorý ruší všetky lehoty. To znamená, vy ste to dostali tento návrh pred 24 hodinami, mali ste ho dostať pred 15 dňami a, samozrejme, neplatia žiadne iné. Ak niekto predloží návrh tu v rozprave možno z ministerstva, hneď budeme o ňom hlasovať, to znamená, vystavujeme sa len ďalším možným chybám.

    Dámy a páni, tento návrh od vlády považujem za gesto, za gesto predsedu vlády. Ja si myslím, že Národná rada je na to, aby rokovala o zákonoch a nie o gestách.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Angyalová.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega, dala som si tú námahu a pozrela som si, ako ste hlasovali v roku 2002, keď tu bolo 22 návrhov pred štátnym rozpočtom na skrátené legislatívne konanie o zákonoch o štátnej službe, verejnej službe, stavebnom sporení, platoch ústavných činiteľov, a neviem o čom ešte, zdôvodňované práve tým, že budú hospodárske škody, a preto je potrebné hlasovať. Vo všetkých prípadoch ste hlasovali za, pričom absolútne jednoznačný bod bol, a to ten, že ste chceli schváliť rozpočet v takom znení, ako ste si ho sami predstavili, tak ako si ho predstavila v tej chvíli vládna koalícia.

    Teraz hovoríte o tom, keď my chceme opraviť čosi, čo sme ani nespôsobili, ale objektívne to spôsobuje ohrozenie základných ľudských práv, pretože ľudia už dva roky nedostávajú svoje peniaze, na ktoré majú zákonný nárok – tak potom my sme tí, ktorí strácame dobré spôsoby?

    Chcem vám povedať, že musíte vedieť ako bývalý člen sociálneho výboru, že Sociálna poisťovňa je zavalená robotou už len preto, lebo sociálne zákony, ktoré sme poprijímali, ktoré ste poprijímali, už pomaly sú ako trhací kalendár a na niekoľko rokov dopredu je Sociálna poisťovňa zavalená, preto je absolútne eminentný dôvod na to, aby sme to schválili čo najskôr, aby tá Sociálna poisťovňa sa mohla tým čo najskôr zaoberať. Pretože napriek tomu, že zákon schválime, ešte bude veľmi dlho trvať, kým všetci budú môcť byť uspokojení v takej miere, ako by mali byť.

    Takže hovoriť o tom, že my strácame dobré spôsoby, to sa vám čudujem, pán kolega.

  • Ďakujem. Pán poslanec Brocka, s procedurálny návrhom? Nie, nie, dobre. Pán podpredseda Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, ja naozaj nechcem eskalovať. Myslím si, že vaše vystúpenie bolo nešťastné, a chcem iba povedať pár slov k nemu, nebudem ani nejako veľmi komentovať. Len otvára sa spor o tom, že odkiaľ vznikla solidarita a že či je pôvodne vaša alebo naša. Ja chcem tu verejne povedať, že osobne považuje zhruba tých 70 % sociálnych hodnôt, ktoré akceptuje sociálna demokracia, že je prebratých z kresťanskej etiky, nemám s tým žiadny problém, ktorá funguje veľmi dlho, je jasná.

    Len sa čudujem jednej veci, že vážne hovoríte o tom, že nie sú ohrozené základné práva občanov. Pán poslanec, za mnou bolo 20 ľudí, absolútne nešťastných, bez prostriedkov, ktorí nemajú z čoho žiť, ktorí mali invalidné dôchodky a nemajú ich, invalidné dôchodky sa im premenili na poloinvalidné dôchodky, majú nulovú schopnosť zamestnať sa. Týchto ľudí sú desiatky, stovky a tisíce, vážený pán poslanec, ich základné práva, keďže to povedal Ústavný súd Slovenskej republiky, sú zásadným spôsobom porušené. To je práve flagrantný prípad, kde korektný parlament, ktorý si váži svojich občanov, koná a koná hneď. Nebolo nič ľahšie pre nás vyhovárať sa na procedurálne postupy, odkladať to pri našich známych problémoch s dodržanými 3 % percentami, aby sme tento problém posunuli na ďalšie obdobie. Nič ľahšie by nebolo.

    Toto naozaj sa nepatrí vydávať za „licomernosť“ a za to, že sa potrebujem pred občanmi chváliť. Chcem veľmi vážne povedať, že mojím poslaneckým záujmom je, aby sme urýchlene napravili tento stav, aby sme čo najskôr uviedli veci do takého stavu, aby bol v súlade s právom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Brocka, trošku nerozumiem tomu vášmu vystúpeniu z tohto dôvodu, že som si myslel, že keď ste prišli za rečnícky pult, myslel som si, že sa chcete ospravedlniť občanom Slovenskej republiky za to, že ste hlasovali za zákon, ktorý v konečnom dôsledku bol protiústavný.

  • Môžete to ešte spraviť v tejto chvíli ako reakciu na môj dotaz na vás. Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, pán poslanec, reakcie.

  • Pán Jarjabek, to je veľké nedorozumenie. Ja nespochybňujem rozhodnutie Ústavného súdu, ale vy hovoríte, aj vy pán Jarjabek, aj vy pani Angyalová, aj pán Číž ste hovorili o úplne niečom inom. Vy ste nereagovali na moje vystúpenie.

    Pani Angyalová, schvaľovanie zákona o štátnom rozpočte, resp. jeho neschválenie znamená rozpočtové provizórium. A to sú národohospodárske škody a vy ste ekonóm, s vami o tom nemusím dlhšie polemizovať. Ale tento zákon, keď schválime tento týždeň, tak Sociálna poisťovňa tak či tak má lehoty, veď v zákone ste ich napísali, tri roky. Osemnásť mesiacov má na to, aby naplnila tento zákon. Čiže naše rozhodovanie v priebehu niekoľkých dní nijako neovplyvní nároky dotknutých osôb. Ja si myslím, že keď budeme o tom rokovať korektne tak, že budeme rešpektovať náš vlastný zákon, nič sa nestane, len budete mať slušné spôsoby, to som chcel povedať, pani Angyalová.

  • Ďakujem. Ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Halecký.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, že prerokúvaná problematika je mimoriadne vážna a zaslúži si, nie aby sme to prerokúvali v legislatívne skrátenom konaní, ale aby sme to prerokovali s plnou vážnosťou a s plnými dôsledkami. Pretože predpokladám, že nepovažujeme za nič dôležitejšie ako starostlivosť o našich ľudí a o ich finančné a hospodárske blaho. Pretože bez peňazí a bez šance na prácu, myslím si, že v tomto desiatky tisíce ľudí nemôžeme nechať.

    Takže my sme túto záležitosť prerokovali aj v klube Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko a takisto aj v sociálnom výbore a považujeme to za mimoriadne naliehavú situáciu, ktorú máme prerokovať čím najrýchlejšie a s plným odškodnením. Predpokladám, že nebudeme hovoriť iba o tom, či skrátené, alebo neskrátené legislatívne konanie, pretože to je detail, ale rozhodujúca vec je tá, že v minulosti sa stala veľmi vážna chyba a veľmi vážny prečin proti ľudskosti, dá sa povedať, minulej vlády, pretože obrala ľudí o ich financie, obrala o peniaze, z ktorých mali žiť, a toto je mimoriadne dôležitá vec. Myslím si, že keď to môžeme nazvať ako „tsunami“, „sociálne tsunami“ bývalej vlády, nehovoríme ani tak od veci, pretože môžem hovoriť z vlastnej skúsenosti. Pracoval som v tom čase na kardiologickej ambulancii a viem, čo zažívajú kardiologickí pacienti, teda hlavne chorí na srdce a cievy, ktorí zostanú zo dňa na deň bez dôchodku, ktorým sa dôchodok odoberie a ktorí nemajú šancu, aby sa zamestnali v ďalšom období a nemajú teda ani šancu, aby dostali dôchodok.

    Je niečo naliehavejšie? Je niečo dôležitejšie, aby sme to okamžite riešili? A myslím si, že ešte vážnejšia otázka je, kto to vlastne spôsobil? Pretože toto je rozhodujúca vec, že táto vláda, vlastne musí v rozpočte nájsť asi 900 mil. korún, aby tento deficit vykryla. Spôsobila to minulá vláda, predpokladám, že sa za to ospravedlní, minule to urobila pani poslankyňa Radičová, čo je veľmi pekné, ale naša úloha je, aby sme túto vec čím najviac a čím najskôr vyriešili.

    Viete veľmi dobre, že pokiaľ dôjde k odškodneniu týchto ľudí, a možno hovoriť dokonca o odškodnení, potrvá to niekoľko mesiacov alebo možno dlhšiu dobu. A viete sami, čo je to žiť jeden mesiac bez platu, jeden mesiac bez dôchodku. A táto doba trvá už pomerne dlho, aby sme ju naliehavo riešili.

    Druhá otázka je, že došlo k chybe dosť závažnej pri posudzovaní zdravotného stavu a sociálneho stavu našich občanov, našich pacientov a obyvateľov našej republiky. Je potrebné sa zamyslieť, aký bude postup v ďalšom období, pretože spôsob posudzovania my tu nehodnotíme a nechceme ho meniť. Ale zamyslime sa, či má právo, aby jeden lekár, posudkový, rozhodoval o osude dôchodku, o osude pacienta. Či nie je potrebné, aby sme zdokonalili tento proces, ktorý je mimoriadne závažný, keď máme povedať, že niekto je taký chorý, že ide do dôchodku a dostáva určité ohodnotenie vo forme invalidného dôchodku.

    Vieme veľmi dobre, že v minulosti to boli aké-také komisie. Teraz v podstate rozhoduje jeden človek, lekár obyčajne, o tomto osude pacienta. Predpokladám, že v ďalšom období prebehne ešte legislatívny proces, kde bude stanovené, že o zdravotnom stave pacienta musí rozhodnúť určitá komisia, nie jeden človek, a musí byť prítomný pri tom posudzovaní zdravotného stavu aj lekár, ktorý ošetruje pacienta, pretože ten najlepšie vie, či ten pacient patrí do dôchodku, či nie. A voči tomuto lekárovi je možné v nasledujúcom období aj vyviesť určité satisfakcie, pokiaľ by zle rozhodol. Takže myslím si, že návrat k odbornosti a návrat aj ku kolektívnemu rozhodovaniu o invalidite zabráni tomu, aby sa stala podobná situácia, ako je tá.

    A v konečnom dôsledku je potrebné si uvedomiť, že terajšia vláda bude musieť nájsť skoro miliardu korún, aby ohodnotila a navrátila to, čo sa týmto ľuďom v predchádzajúcom období nedalo. Nehovorím už o nejakom úročení financií, ktoré im za ten čas chýbali, a o ďalších veciach, ktoré s tým súvisia, a nehovorím o tom, že to finančné ohodnotenie spätne príde neskôr, ako títo ľudia očakávajú.

    Takže preto sa nazdávam, že je to mimoriadne vážna vec a musíme to prerokovať teraz, tak ako to bolo aj odporúčané na výbore pre sociálne veci a bývanie, a musíme ešte zohľadniť aj inšie aspekty, ktoré som tu naznačil.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami pán poslanec Urbáni a pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Urbáni.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja vítam, že tento zákon je na stole, i keď osobne nemám rád skrátené legislatívne konanie, ale tento problém je problém pre tisícky občanov na Slovensku, s ktorým ste sa rozhodne aj vy stretli, keď som sa ja stretol, či na Prievidzsku, Handlovsku medzi baníkmi, či na východnom Slovensku, na Orave, na západnom Slovensku, týchto ľudí ťaží tento problém, že sme sa o nich nepostarali.

    Čiže napriek tomu, že je to v skrátenom legislatívnom konaní, som rád, že je tento problém na stole, i keď vieme, že fyzické ohodnotenie, finančné, bude trvať možno roky, ale nezabúdajme, dámy a páni, aj pokoj na duši pre týchto ľudí je veľká hodnota a túto hodnotu podporíme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, plne súhlasím s vystúpením pána poslanca, s jeho dôvodmi, ktoré uviedol pre akceptáciu skráteného legislatívneho konania, a osobne považujem riešenie veci o náleze Ústavného súdu za urgentné riešenie. Ako poslankyňa v minulom volebnom období som dostala viacero listov, kde títo poškodení občania s nárekom informovali o svojej zhoršenej sociálnej situácii a často uvádzali, že nemajú doslova z čoho pokryť svoje základné životné potreby, svoje potreby na zakúpenie liekov a podobne.

    Nevidím dôvod, prečo po náleze Ústavného súdu by sme ich mali nechávať v tejto situácii po dlhšie obdobie, pričom často ide o vážnejšie chorých a aj starších ľudí s podlomeným zdravím. Nech si to, na čo majú právo, užijú, ešte pokiaľ sú na tomto svete a aby vedeli, že vlastne nie sú tu len deklarácie Ústavného súdu, ale že je tu aj riešenie v ich prospech.

    Bola spomínaná suma, skutočne ide o veľkú sumu, ktorú bude treba spätne nahradiť, ale myslím si, že v právnom štáte treba konať a treba vymožiteľnosť práva rýchlo realizovať.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. O slovo požiadal pán spravodajca.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, že je korektné vystúpiť v rámci rozpravy, aby bolo možné ešte prípadne nejakými poznámkami reagovať.

    Predtým ako budeme zvažovať možno svoje vystúpenia, predtým ako budeme hodnotiť možno súčasný stav, naozaj je potrebné sa pozrieť aj do minulosti, keď budeme argumentovať, akým spôsobom sa konalo v minulosti a akým spôsobom sa koná dnes.

    Často mám osobne ten dojem, že kolegom z opozície za pravicové strany musíme veľmi často pripomínať, čo bolo v ich programovom vyhlásení vlády z roku 2002, čo bolo pri hlasovaniach, ako hlasovali pri jednotlivých návrhoch zákonov alebo pri jednotlivých návrhoch na skrátené legislatívne konanie.

    Dovoľujem si ešte povedať jedno porovnanie oproti roku 2002, keď ste predložili 22 zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Vystupovali za vtedajšiu opozíciu právnici, argumentovali tým, že nie sú splnené zákonné predpoklady na to, aby boli tie návrhy prerokované v skrátenom legislatívnom konaní. Na počudovanie dnes nevystúpil ani jeden člen ústavnoprávneho výboru a ja s potešením môžem aj konštatovať, že som počul názory, aj v súčasnej opozícii u niektorých poslancov, že skrátené legislatívne konanie je dôvodné, aký názor zastávam v súčasnosti naozaj aj ja.

    Pred štyrmi rokmi, vážené panie poslankyne z opozície a páni poslanci z opozície, ste schvaľovali v skrátenom legislatívnom konaní zákony, ktoré mali zabezpečiť štátny rozpočet, presne ako ste povedali. Zákonné predpoklady podľa § 89 však naplnené neboli. Zákon o rokovacom poriadku ustanovuje, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo hrozia štátu značné hospodárske škody, môže vláda predložiť. Ja sa však opýtam, akého rozpočtu, koho rozpočtu a kto rozpočet zostavuje a či to nie je náhodou neschopnosť zostaviť rozpočet? Je to naozaj relatívna veličina, že či ten, kto zostavuje rozpočet, musí si dať schvaľovať takýmto spôsobom zákony. Rokovací poriadok bol v tom čase porušený 22-krát, keď ste pred voľbami v roku 2002 niečo ľuďom sľubovali a ihneď po voľbách ste v skrátenom legislatívnom konaní zužovali sociálne práva občanov a zhoršovali ich sociálnu situáciu.

    Na druhej strane si pozrime rok 2006. Vláda, ktorá prišla, sa snaží naprávať chyby a skrivodlivosti, ktoré boli spôsobené v minulosti. Vláda, ktorá predkladá do Národnej rady Slovenskej republiky jeden návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní, predkladá ho v dobrej viere v tom, že tento návrh zákona je dôležitý pre občanov, ktorí, už niektorí z nich vyše dva roky trpia, sú pozbavení sociálnych práv hlasovaniami. A tu si dovolím tiež osviežiť, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vašu pamäť, aby ste si každý pozreli výpis hlasovania, kto ako hlasoval za zákon č. 461/2003 v treťom čítaní, keď sa hlasovalo o zákone ako o celku.

    Predmetný návrh na prerokovanie vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní sa snaží pomôcť 24 000 občanom, ľuďom, ktorých zúžili alebo odňali, ich sociálne práva boli znížené alebo odňaté ich invalidné dôchodky.

    Vážený pán poslanec Brocka, ja som naozaj presvedčený, že tých 24 000 občanov za to skrátené legislatívne konanie stojí. Ak vám 24 000 občanov, ktorým aj vaším hlasovaním bolo ublížené, tak ja si myslím, že stojí za to prerokovať tento návrh zákona čo najskôr.

    Osobne si myslím, že je dôvod na prerokovanie tohto návrhu zákona aj preto, aby mohla Sociálna poisťovňa bezodkladne ihneď začať konať. Sú na to rôzne dôvody, ale čím skôr dostane Sociálna poisťovňa zákonné oprávnenie, tým skôr sa drvivá väčšina ľudí môže urýchlene domôcť týchto svojich sociálnych práv k prinavráteniu ich jedného z najzákladnejších sociálnych práv v zmysle Ústavy Slovenskej republiky na primerané hmotné zabezpečenie aj v takomto zlom zdravotnom stave.

    Dovolím si, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na záver uviesť len jednu paralelu ako zhrnutie súčasného systému alebo zhrnutie týchto dvoch okolností, ktoré sú tu možno v istom rozpore. Kým bývalá pravicová vláda v skrátenom legislatívnom konaní zužovala a odnímala sociálne práva občanom, súčasná vláda predkladá jeden návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní, kde má za cieľ prinavrátiť sociálne práva, ktoré občanom, 24 000 občanom aj v zmysle nálezu Ústavného súdu a Ústavy Slovenskej republiky patria.

    Ja preto chápem a oceňujem snahu vlády Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom konaní presadiť tento návrh zákona a pevne verím, že väčšina poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky tento návrh na skrátené legislatívne konanie podporí.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami pán poslanec Brocka a pán poslanec Jánoš. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán kolega, ja som za to, aby sme o tomto zákone rokovali ako o prvom, aby sme o ňom rokovali ako o prvom bode na tejto schôdzi. To znamená, ja som nenavrhol, aby sme o ňom nerokovali. Pán kolega, v návrhu zákona sú pre Sociálnu poisťovňu navrhnuté: trojročná lehota od účinnosti zákona na podanie podnetu na opätovné prehodnotenie invalidity atď. a 18 mesiacov od podania podnetu alebo ak Sociálna poisťovňa bude konať z vlastného popudu. Čiže vy sami rátate s tým, že u niektorých tie zákonné nároky budete uspokojovať o rok, o dva, o tri. Ja som za to, aby Sociálna poisťovňa konala prednostne o týchto návrhoch ako o prvých. Čiže nezavádzajte túto rokovaciu sálu, ale aj verejnosť. Je to gesto. Lebo ak budeme rokovať v skrátenom konaní, vám to umožňuje nerešpektovať zákonné lehoty, to znamená, že poslanci možno ani nebudú mať čas si prečítať, o čom budeme hlasovať.

  • Ďakujem. Pán poslanec Jánoš.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, pán spravodajca Madej, presne ako hovoríte, chcel by som nadviazať a reagovať na vaše slová. Pochádzam totižto z Prievidze, regiónu, ktorý je významný práve ťažbou hnedého uhlia, a je tu veľká koncentrácia pracovníkov pracujúcich práve v bani a tu je veľký problém práve s invalidnými dôchodcami, ktorí prišli k tejto invalidite práve prácou v hnedouhoľnej bani. Každý deň sa stretávam s týmito postihnutými a doprial by som tento pocit aj bývalej vládnej koalícii, aby pocítila, čo vlastne spôsobila svojou legislatívnou činnosťou v predchádzajúcom volebnom období. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, vy ste sa neprihlásili v termíne, je mi veľmi ľúto, ja som uzatvoril možnosť prihlásiť sa. Niekedy nabudúce. Končím týmto rozpravu. Ešte kým sa spýtam navrhovateľa, či chce vystúpiť, chcem upozorniť, že po jeho vystúpení budeme hlasovať.

    Pán navrhovateľ, nech sa páči.

  • Ctené dámy, vážení páni, ja len niekoľko poznámok aj vo vzťahu k tej diskusii, ktorá odznela. Keďže som podpredseda vlády aj pre ľudské práva a menšiny, treba povedať, že v tejto oblasti boli porušené ľudské práva, základné ľudské práva v rozpore aj so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a ďalších právnych medzinárodných dokumentov a, samozrejme, aj našej ústavy. A súčasne boli porušené práva tentoraz sociálnej menšiny a z toho dôvodu by som chcel apelovať na vás, aby sme tento návrh v skrátenom legislatívnom procese prijali a zaradili. A súčasne chcem vás ešte upozorniť, hlavne poslancov zo súčasnej opozície, že niekoľkokrát bývalá opozícia od roku 2003 sa snažila zmeniť, novelizovať tento návrh zákona, tento zákon, aj v súvislosti s invalidnými dôchodcami a nebolo nám to nikdy umožnené. Dnes by sme tento problém už nemali.

    Z toho dôvodu vás chcem všetkých požiadať o podporu tohto skráteného legislatívneho konania. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ. Pán spravodajca, k rozprave ešte niečo? Nie? Ak nie, pristúpime k hlasovaniu, poprosím vás, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o nasledovnom uznesení Národnej rady Slovenskej republiky. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    „Národná rada Slovenskej republiky podľa § 89 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky súhlasí s tým, že vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 62), Národná rada Slovenskej republiky prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní na 4. schôdzi.“

    Pán predseda, prosím, dajte o tomto návrhu uznesenia hlasovať.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada na návrh vlády vyslovuje súhlas so skráteným legislatívnym konaním o tomto vládnom návrhu zákona. Poprosím vás, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136, za 85, proti 2, zdržalo sa 48, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 62. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 64.

    Poprosím teraz znovu pána podpredsedu vlády Slovenskej republiky Dušana Čaploviča, aby vládny návrh zákona uviedol. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, návrh zákona sa predkladá, ako už bolo predtým konštatované, na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. júna 2006, ktorý nadobudol svoju účinnosť 19. júla tohto roku.

    Ústavný súd Slovenskej republiky uvedeným nálezom rozhodol, že právna úprava preskúmavania trvania invalidity založenej na percentuálnom poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poistencov, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok pred 1. januárom 2004, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, pretože trvanie invalidity ako podmienky nároku na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok vzniknutého pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení, sa posudzuje podľa nových kritérií, a tým vnáša do minulých skutkových a právnych vzťahov právnu neistotu.

    Z dôvodu zabezpečenia právnej istoty poistencov, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok z právnych vzťahov vzniknutých pred 1. januárom 2004 a bolo im preskúmané trvanie invalidity podľa nových kritérií s určením percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, sa navrhuje prehodnotenie nárokov na tieto dôchodky po opätovnom posúdení invalidity podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, a to spätne odo dňa, v ktorom došlo k zániku nároku na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok alebo k zmene jeho sumy.

    Z tohto opätovného posudzovania invalidity sa navrhuje vylúčiť poistencov, u ktorých posudková komisia pred 1. januárom 2004 vyslovila záver, že ich zdravotný stav je trvalý a ktorým sa navrhuje obnoviť výplatu invalidného dôchodku, ktorý predtým poberali. Súčasne sa navrhuje ochrana poistenca, ktorá spočíva v tom, že ak v súčasnosti vyplácaný invalidný dôchodok, v ktorého sume je zohľadnený percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je vyšší ako pôvodne vyplácaný invalidný dôchodok, ponechá sa výplata vyššieho invalidného dôchodku. Uvedené princípy sa navrhuje uplatniť aj na vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky po poistencovi, ktorý zomrel po preskúmaní trvania invalidity, podľa nových kritérií s určením percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

    Prehodnocovanie či prehodnotenie nárokov na invalidné dôchodky sa navrhuje vykonať na podnet poistenca alebo z podnetu Sociálnej poisťovne a prehodnotenie nárokov na pozostalostné dôchodky sa navrhuje vykonať na podnet žiadateľa. Náklady súvisiace s prehodnocovaním nárokov na invalidné dôchodky a pozostalostné dôchodky budú mať priamy dosah, samozrejme, ako sa tu aj spomínalo, na rozpočet Sociálnej poisťovne.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Poprosím spravodajcu navrhnutého gestorským výborom pre sociálne veci a bývanie pána Róberta Madeja.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 62).

    Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému vládnemu návrhu zákona ma poveril Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 3. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Vládny návrh zákona sa predkladá na základe nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 7. júna 2006. Účelom vládneho návrhu zákona je zosúladenie právnej úpravy poskytovania invalidných dôchodkov a čiastočných invalidných dôchodkov priznaných pred 1. januárom 2004 s Ústavou Slovenskej republiky. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Vážené dámy, vážení páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 64 z 31. augusta 2006 prideliť vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 6. septembra 2006 a gestorský výbor v lehote do 7. septembra 2006.

    Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu k vládnemu návrhu zákona. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Halecký. Ešte predtým, kým uzatvorím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, chcem upozorniť, dámy a páni, že sme sa všeobecným súhlasom uzhodli na tom, že budeme hlasovať hneď o tomto návrhu po skončení rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Halecký.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aby som nezdržiaval, chcem zopakovať iba niektoré veci, ktoré pri procese posudzovania invalidity alebo validity pacienta boli dodržiavané aj v minulosti. Myslím si, že sú v tom nedostatky, nebudem hovoriť o finančných reminiscenciách, ktoré tu už prebehli, ale posudzovať niekoho, či je schopný, alebo neschopný pracovať, je veľmi vážna a mimoriadne vážna vec.

    Po prvé musí sa to diať v orgáne, ktorý je kolektívny. Nemôže tam byť jeden lekár, jeden pracovník plus sekretárka.

    Po druhé musím byť možnosť odvolania sa na odborný orgán na úrovni kraja alebo na inej úrovni, kde opätovne by bolo možné, aby túto vec posudzovali minimálne dvaja lekári.

    V prvom kole by som požadoval, aby zdravotný stav posudzoval aj lekár, ktorý je ošetrujúci, teda ten, ktorý ten zdravotný stav najlepšie pozná a ktorý bude niesť aj právne, aj iné dôsledky pri zlom rozhodnutí, aj pri odvolaní, alebo pri prerokovaní po roku, po dvoch alebo po troch.

    Po ďalšie. Myslím si, že je veľkou chybou a chybu urobila predchádzajúca vláda v tom, že sa posudzuje vždycky len jedna hlavná diagnóza. Pacient môže mať aj dve, prípadne aj tri veľmi závažné a relevantné choroby a túto vec neposudzujeme. Preto sa môže stať, že niektorá choroba nedosiahne percentuálne, ako sa to požaduje, taký stav, aby pacient mohol byť posúdený ako invalidný, ale pokiaľ by sme zobrali do úvahy jeho dve alebo tri choroby, tento stav z toho, samozrejme, vyplynie. A prax ukazuje, že posudzovať jedinú chorobu a neposudzovať celého pacienta je chybné.

    Takže chcem upozorniť na tieto veci, ktoré okrem finančných dôsledkov nás čakajú ešte aj v budúcom období.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, priestor na vaše faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Nikto sa neprihlásil s faktickou poznámkou. Uzatváram rozpravu a pýtam sa pána podpredsedu vlády, či chce zaujať k uvedenému návrhu stanovisko. Nie. Pán spravodajca? Nechce.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o uvedenom návrhu rokovania. Najskôr budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa ustanovenia § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku.

    Poprosím pána spravodajcu, aby uviedol hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predseda Národnej rady. V rozprave vystúpil jeden pán poslanec, neboli predložené žiadne procedurálne návrhy. Preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovali o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 111 prítomných, 110 za, nikto nebol proti, nikto sa nezdržal, 1 nehlasoval.

    Ďakujem pekne.

    Konštatujem, že sa Národná rada uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k druhému hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie. Vzhľadom na rozhodnutie Národnej rady o skrátenom legislatívnom konaní prosím spravodajcu, aby navrhol lehotu pre druhé čítanie.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prideľuje vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhuje v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbor, ktorému bol uvedený návrh pridelený, ho prerokoval v lehote do 6. septembra 2006 a gestorský výbor v lehote do 7. septembra 2006.

  • Ďakujem pekne, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 111 prítomných, všetci za.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem pekne, pán navrhovateľ, pán spravodajca.

    Dámy a páni, budeme pokračovať v schválenom programe rokovania 4. schôdze prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti registrácie odrôd pestovaných rastlín a uvádzaní množiteľského materiálu pestovaných rastlín na trh.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 23 a môj návrh na pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 24.

    Poprosím teraz pána ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky Miroslava Jureňu, aby vládny návrh zákona uviedol. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky vypracovalo podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004 návrh zákona o registrácii odrôd pestovaných rastlín a uvádzaní množiteľského materiálu pestovaných rastlín na trh.

    V roku 2005 prešiel návrh zákona legislatívnym procesom, avšak v priebehu druhého čítania v Národnej rade bol z rokovania stiahnutý. Dôvodom jeho stiahnutia bolo predloženie obdobného návrhu zákona, ktorý podal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, ale aj tento návrh bol vzhľadom na rozsiahlosť pripomienok, ktoré k nemu uplatnil odbor legislatívy a aproximácie práva Národnej rady, samotným výborom stiahnutý.

    Vzhľadom na potrebu zákonnej úpravy problematiky danej oblasti v období po pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii ministerstvo pôdohospodárstva opätovne vypracovalo nový návrh zákona o registrácii odrôd pestovaných rastlín a uvádzaní množiteľského materiálu pestovaných rastlín na trh, v ktorom zapracovalo pripomienky uplatnené v legislatívnom procese k vládnemu i poslaneckému návrhu zákona. Na základe výsledkov vyhodnotenia pripomienok k predloženému návrhu zákona došlo k zmene jeho názvu a obsahu.

    Cieľom predloženého vládnemu návrhu zákona je v záujme vylúčenia duplicity právnej úpravy a posilnenia právnej istoty upraviť iba pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti registrácie odrôd pestovaných rastlín a uvádzanie množiteľského materiálu pestovaných rastlín na trh. Vzhľadom na to, že povinnosti právnických osôb a fyzických osôb na tomto úseku sú upravené v príslušných aproximačných nariadeniach vlády, predmetom navrhovaného zákona sú aj sankcie za ich porušenie. Navrhovaný zákon a príslušné aproximačné nariadenia vlády sú koncipované tak, aby spoločne tvorili jeden celok upravujúci danú problematiku.

    Ťažisko hmotnoprávnej úpravy danej oblasti je presunuté do aproximačných nariadení vlády najmä z dôvodu možnosti operatívnejšie reagovať na prípadné ďalšie novelizácie príslušných smerníc Európskej únie, ktoré sa týmito nariadeniami vlády preberajú do slovenského právneho poriadku. Predloženým vládnym návrhom zákona sa nepreberajú príslušné smernice Európskej únie, upravujú sa iba základné kompetencie Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ústredného kontrolného skúšobného ústavu poľnohospodárskeho ako orgánov štátnej správy v danej oblasti, pričom sa navrhuje vydanie vykonávacích predpisov upravujúcich podrobnosti o niektorých inštitútoch, ktoré európska legislatíva neupravuje.

    Súčasne sa navrhuje zrušiť aproximačné nariadenia vlády upravujúce danú problematiku, ako aj príslušné vykonávacie predpisy platného zákona o odrodách a osivách. Tieto budú po schválení predloženého vládneho návrhu zákona v priebehu navrhovanej dlhšej legislačnej lehoty nahradené novými aproximačnými nariadeniami vlády, v ktorých sa vylúči prepojenosť na zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 291/1996 o odrodách a osivách v znení neskorších predpisov, ktorý sa má navrhovaným zákonom zrušiť.

    Vládny návrh zákona nemá dosah na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, na životné prostredie, zamestnanosť ani na podnikateľské prostredie. Navrhovaný zákon bol predmetom rokovania vlády Slovenskej republiky 19. júla 2006, pripomienka vznesená na jej rokovaní je v návrhu zákona zapracovaná a týkala sa nahradenia téz vykonávacích predpisov návrhmi vykonávacích vyhlášok v paragrafovom znení.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že prijatím navrhovaného zákona sa dosiahne úplná kompatibilita právnej úpravy v danej oblasti s právom Európskej únie, dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a odporučenie na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem navrhovateľovi pánovi ministrovi za uvedenie návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochrany prírody, pani poslankyni Jarmile Tkáčovej.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ako poverená spravodajkyňa výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody predkladám vám v prvom čítaní spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti registrácie odrôd pestovaných rastlín a uvádzaní množiteľského materiálu pestovaných rastlín na trh.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v termíne, to znamená 15 dní pred schôdzou Národnej rady, ktorá ho má prerokovať v prvom čítaní. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa rokovacieho poriadku aj podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze.

    Konštatujem, že z formálnoprávnej stránky spĺňa návrh všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku aj v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje potrebné informácie o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, ako aj o hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie upravená nie je.

    Vychádzajúc z mojich oprávnení spravodajcu odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave uvedený vládny návrh zákona odporučíme prerokovať v druhom čítaní.

    Ďalej navrhujem, a to v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady, pridelenie určeným výborom, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že gestorský výbor bude výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Ešte jednu krátku poznámku na záver. Pán minister, ako ste už správne uviedli, ak je súčasťou návrhu zákona úmysel vydať vykonávaciu vyhlášku v zmysle rokovacieho poriadku, musí byť návrh tejto vyhlášky súčasťou návrhu zákona, ja akceptujem, že ste priložili tézy, ale poprosím, aby pri druhom čítaní tento návrh bol súčasťou. Ďakujem pekne.

    Môžete otvoriť rozpravu, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa, nech sa páči zaujať miesto.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vám povedať, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Hlási sa niekto ústne? Konštatujem, že nie. Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Za tých okolností zrejme navrhovateľ bude, nebude zaujímať stanovisko? Nebude. Ďakujem. Pani spravodajkyňa tiež nie. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 24, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 25.

    Prosím teda opäť ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Miroslava Jureňu, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov, vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na základe plánu legislatívnych úloh na rok 2006 pod pôvodným názvom zákon o Národnom žrebčíne Topoľčianky.

    Predloženým vládnym návrhom zákona sa posilňuje hospodárske postavenie štátneho podniku žrebčín Topoľčianky pri zachovaní a šľachtení plemien hospodárskych zvierat koní. Od svojho založenia v októbri 1921 zaujal žrebčín miesto šľachtiteľského centra chovu koní na našom území v širokom spektre chovaných plemien. Aj keď žrebčín počas svojej 80-ročnej histórie prešiel mnohými ekonomickými a spoločenskými zmenami a obdobiami, ktoré neboli vždy priaznivo naklonené chovu koní, zachoval si vždy ako štátny podnik odborný a spoločenský kredit.

    Návrh zákona má za cieľ zabezpečiť pre budúce pokolenia zachovanie dosiahnutých šľachtiteľských úspechov a plnenie ďalších spoločenských a odborných úloh žrebčína. Na to vytvára návrh zákona právny rámec. Podľa predloženého návrhu zákona nebude možné žrebčín Topoľčianky previesť z vlastníctva štátu na iné osoby podľa zákona o privatizácii či poskytnúť náhradné plnenie pozemkov v reštitúcii, čo sa stalo v nedávnom období.

    Dôležitým ustanovením návrhu zákona je zavedenie priamej správy majetku štátu, ktorý potrebuje žrebčín na plnenie svojich úloh, bez vzájomného vzťahu so Slovenským pozemkovým fondom. Tieto opatrenia vytvoria priaznivú situáciu na plnenie hlavných úloh žrebčína, ako mu ich ukladá návrh zákona.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na potrebu upraviť hospodárske postavenie Národného žrebčína Topoľčianky obraciam sa na vás so žiadosťou o prerokovanie vládneho návrhu zákona a odporučenie na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, nech sa páči miesto pre navrhovateľa.

    Ďalej dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pánovi poslancovi Zsoltovi Simonovi.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ma svojím uznesení č. 6 z 2. augusta určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 229/1991 Zb. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v lehote stanovenej zákonom. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Návrh zákona obsahuje doložku finančných, ekonomických a environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie a taktiež doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Národný žrebčín Topoľčianky ako národné centrum šľachtenia koní na Slovensku vedie centrálnu evidenciu koní. Je jedinou inštitúciou oprávnenou vystavovať osvedčenie o pôvode koní všetkých uznaných plemien. Ďalej plní funkcie šľachtenia a zachováva vybrané plemená koní chovaných na Slovensku, vedie plemenné knihy a plemenársku dokumentáciu, vydáva osvedčenia o pôvode koní, zabezpečuje testovanie koní, spravuje spermobanky, vykonáva výskum v chove koní, zastupuje Slovenskú republiku v medzinárodných organizáciách združujúcich chovateľov koní, podieľa sa na reprezentácii Slovenska v chovateľskej, jazdeckej a športovej oblasti, vykonáva poradenskú činnosť v chove koní.

    História Národného žrebčína siaha až do roku 1921, t. j. 85 rokov. V súčasnosti Národný žrebčín je jedným a jediným štátnym zariadením pre chov koní na území Slovenskej republiky. V minulosti sa na Slovensku privatizáciou niektorých zariadení pre chov koní, ako Nový Tekov, Motešice, Šamorín či Veľký Šariš, docielila ich úplná likvidácia, pretože táto činnosť nie je vykonateľná bez štátnej pomoci. Navrhovaný zákon umožní zaradenie Národného žrebčína do zoznamu neprivatizovateľných podnikov, a tým sa zabezpečí postavenie tejto inštitúcie pre ďalšie pokolenia ako súčasti nášho kultúrneho a historického dedičstva.

    Ministerstvo pôdohospodárstva tento návrh dalo na medzirezortné pripomienkovanie ešte v decembri 2005, teda vtedy ešte pod mojím vedením. Preto by som sa chcel poďakovať pánovi ministrovi, že tak rýchlo si uvedomil potrebu predloženia tohto návrhu a takmer bez zmien predložil na rokovanie vlády a do Národnej rady opätovne návrh zákona, ktorý už raz tu bol v apríli tohto roku, len vplyvom politickej scény sa nedostal na prerokovanie v prvom a následne v druhom a treťom čítaní.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré ma ako spravodajcu oprávňujú v zmysle § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a výbor pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 9. októbra 2006 a gestorský výbor do 10. októbra 2006.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pravdepodobne opäť pán spravodajca ani pán navrhovateľ sa nevyjadria, preto veľmi pekne ďakujem. Ak dovolíte, vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Prikročíme k ďalšiemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 25 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 26.

    Prosím teda opäť ministra pôdohospodárstva pána Miroslava Jureňu, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona vypracovalo ministerstvo pôdohospodárstva ako iniciatívny materiál. Cieľom predloženého návrhu zákona je implementovať niektoré ustanovenia a nariadenie Európskeho spoločenstva v oblasti organizácie spoločného trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami a v oblasti klasifikácie jatočne opracovaných tiel hospodárskych zvierat.

    Dôvodom vypracovania návrhu zákona bola nutnosť bližšie upraviť rozsah kontroly zhody ovocia, zeleniny a rezaných kvetov, ako aj ukladanie opatrení na odstránenie nedostatkov pri kontrole zhody a pokuty za nedodržanie ustanovení zákona a upraviť podmienky klasifikácie jatočne opracovaných tiel hospodárskych zvierat, dozor nad ich klasifikáciou, kontrolu klasifikácie jatočne opracovaných tiel hovädzieho dobytka a kontrolu zaznamenávania trhových cien dospelého hovädzieho dobytka.

    Problematika klasifikácie jatočne opracovaných tiel hospodárskych zvierat je doteraz upravená v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov. Pripravovanou novelou zákona o potravinách sa zo zákona o potravinách vypúšťajú ustanovenia o klasifikácii jatočne opracovaných tiel. Z tohto dôvodu sa úprava klasifikácie jatočne opracovaných tiel hospodárskych zvierat presúva do predkladanej novely zákona č. 491/2001 Z. z.

    Návrh zákona nebude mať nepriaznivý dosah na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, životné prostredie a zamestnanosť. Dosah návrhu zákona na štátny rozpočet je kvantifikovaný v doložke finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie v sume 3 255-tisíc Sk a bude zabezpečený v rámci limitu počtu štátnozamestnaneckých miest a limitu výdavkov kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky v rozpočte verejnej správy na roky 2006 až 2008.

    Návrh zákona je v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

    Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh zákona vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila dňa 19. júla 2006. Dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a vyjadrenie súhlasu s ním.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister, nech sa páči miesto pre navrhovateľa.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, pani poslankyni Magde Košútovej.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 5 z 2. augusta 2006 ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona (tlač 25).

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 o rokovacom poriadku, to znamená doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie však upravená nie je.

    Problematika upravená v návrhu zákona by mala prispieť k zvýšeniu kvality predávaného ovocia, zeleniny, rezaných kvetov, hovädzieho mäsa, teľacieho, ovčieho, jahňacieho a bravčového mäsa, čerstvosti, minimálnej veľkosti a hmotnosti rýb a rybacích výrobkov podliehajúcich spoločnej organizácii trhu.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. júla 2006 č. 26 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 9. októbra 2006 a gestorský výbor do 10. októbra 2006.

    Pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vám oznámiť, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, vážené kolegyne, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Predpokladám, že opäť nebudú ani navrhovateľ, ani spravodajca zaujímať stanovisko. Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2006.

    Tento vládny návrh ste dostali ako tlač 44, návrh na jeho prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 48.

    Prosím preto podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Veľmi pekne ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, potreba vypracovať predložený návrh zákona vyplýva z § 68 ods. 3 a 4 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Podľa týchto ustanovení sa jednotlivé výsluhové dávky príslušníkov ozbrojených zložiek majú každoročne zvyšovať aj s prihliadnutím na rast priemerných služobných príjmov v príslušnom období, a to až do času, keď ich priemerná výška dosiahne priemernú výšku rovnakých dávok priznaných podľa platnej právnej úpravy. Konkrétne zvýšenie výsluhových dôchodkov sa má ustanoviť osobitným zákonom. V nadväznosti na uvedené navrhovaná právna úprava zvyšuje tie druhy dôchodkov, ktoré boli priznané pred účinnosťou zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a ktorých priemer neprevyšuje celkový priemer dôchodkov. Priemerná výška priznaných výsluhových dôchodkov podľa predošlej právnej úpravy ku koncu roku 2005 predstavovala sumu 12 500 Sk. Priemerná výška výsluhových dôchodkov podľa súčasnej právnej úpravy je 15 300 Sk, a preto je zákonom ustanovená podmienka na zvýšenie výsluhových dôchodkov splnená.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené si vás dovoľujem požiadať o postúpenie návrhu zákona do druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Vladimírovi Matejičkovi.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 6 zo 4. septembra 2006 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2006 (tlač 44). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Národnej rady Slovenskej republiky z 21. augusta 2006 č. 48 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 9. októbra 2006 a gestorský výbor do 10. októbra 2006.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa niekto chce prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Navrhovateľ nezaujme stanovisko rovnako ako spravodajca. Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V zmysle schváleného programu by nasledovala tlač 45, ktorú by mala uviesť ministerka práce a sociálnych vecí pani Viera Tomanová, avšak, ako je uvedené v schválenom programe, tento prerokujeme zajtra o deviatej ako prvý bod.

    Preto, ak dovolíte, nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica a Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z.

    Tento návrh zákona ste dostali ako tlač 39. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 35.

    Preto dávam slovo poslancovi Danielovi Lipšicovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu novely Trestného poriadku je rozšírenie pôsobnosti Špeciálneho súdu a sprostredkovane aj Úradu špeciálnej prokuratúry o trestné činy korupcie, teda o všetky trestné činy korupcie, o trestný čin úkladnej vraždy a o niektoré menové delikty.

    Pri trestných činoch korupcie je potrebné minimalizovať väzby, ktoré na lokálnej a regionálnej úrovni bránia nezávislému a nestrannému vyšetrovaniu a rozhodovaniu o korupčných prípadoch a zabrániť aj tomu, aby cez formy podkvalifikácie sa tieto prípady, kde figurujú vplyvné osoby, dostávali na iné súdy a prokuratúry.

    Ja som citoval pred mesiacom zo správy generálneho prokurátora, ktorá sa týka práve pôsobenia Úradu špeciálnej prokuratúry v oblasti boja proti korupcii, ktorá označuje úspechy Úradu špeciálnej prokuratúry v oblasti boja proti korupcii za pozoruhodné.

    Od roku 2002 do roku 2005 sa počet zistených a objasnených prípadov korupcie zvýšil asi o 50 %. Od roku 2005 špeciálna prokuratúra použila v prípadoch odhaľovania korupcie agenta asi v 100 prípadoch. Len na porovnanie: V roku 2001 bol agent použitý za celý rok v troch prípadoch, v troch prípadoch. Je to obrovský posun smerom dopredu.

    Trestný čin úkladnej vraždy je na Slovensku novým trestným činom, ktorý zaviedla až nová kodifikácia trestného práva, ktorá je účinná od 1. januára tohto roku, aj preto tento trestný čin nebol v pôvodnej jurisdikcii Špeciálneho súdu, keďže neexistoval.

    Cieľom vzniku Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry bolo jednak prelomiť nadštandardné väzby, ktoré mali mnohí vplyvní ľudia vo svojich regiónoch, ale aj vybrať odborne erudovaných a morálne bezúhonných sudcov a prokurátorov, aby v týchto kauzách pôsobili.

    Keď som pred mesiacom hovoril o výkonnosti Špeciálneho súdu a špeciálnej prokuratúry, dovoľujem si ju len updateovať, od 1. 7. len za ďalší mesiac špeciálna prokuratúra podala ďalších 19 obžalôb a v 20 veciach Špeciálny súd rozhodol. Bolo vydaných ďalších 18 rozhodnutí o väzbe a 45 rozhodnutí v utajovanej agende.

    Občania Slovenskej republiky, milé kolegyne, vážení kolegovia, si želajú, aby boli v tomto štáte stíhané a potrestané aj veľké ryby. Inými slovami, aby nikto, akokoľvek vplyvný alebo bohatý, nestál nad zákonom alebo mimo zákona.

    Nejde o teóriu. Pred pár týždňami nám policajný prezident oznámil odhalenie páchateľov brutálnej vraždy v Moste pri Bratislave spred dvoch rokov. Pri tejto brutálnej vražde zomrela jedna nevinná žena a jeden nevinný malý chlapec. Títo páchatelia neboli polícii ani justícii neznámi. Boli polícii a justícii známi. Objednávateľ vraždy však bol prepustený, pretože všeobecné súdy sa dohadovali, ktorý z nich je oprávnený vo veci konať. Spis pingpongovali medzi Trnavou a Prievidzou, pretože podľa vyjadrenia vtedy okresného sudcu v Trnave, on si predsa nebude s takou špinavou vecou špiniť ruky. Páchateľ išiel na slobodu a je podozrivý, že objednával vraždu, pri ktorej zahynula nevinná žena a nevinný chlapec. Nehovoríme o teórii. Hovoríme o ľudských životoch a, žiaľ, v tomto prípade o nevinných ľudských životoch.

    V boji proti mafii nemôže byť nikto neutrálny, ani politici, ani občania, ani médiá. V boji proti mafii môžeme byť iba za alebo iba proti.

    Preto si dovolím apelovať na kolegov poslancov aj z vládnej koalície, aj z opozície, aby tento návrh novely podporili. Nie je to návrh novely opozície, ide o návrh novely v prospech bezpečnosti našich občanov, aby sme minimalizovali práve tie prípady, keď často dochádzalo v minulosti kvôli procesným chybám k prepusteniu nebezpečných páchateľov na slobodu, ktorí riziko pre našich občanov nepochybne predstavujú.

    Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, aj kolegom za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Nech sa páči miesto pre navrhovateľov zaujať.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Jane Laššákovej.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením zo 4. septembra 2006 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica a Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z., ktorý máte ako tlač 39. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Cieľom návrhu je rozšírenie pôsobnosti Špeciálneho súdu o trestný čin prijímania úplatku a podplácania, ako aj v menej závažných prípadoch o trestný čin nepriamej korupcie a úkladnej vraždy, aj o najzávažnejšie trestné činy proti mene.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vyplýva z nej ďalej, že navrhovaný zákon nebude mať priamy dosah na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest ani na životné prostredie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie, nie je upravená v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev ani v judikatúre súdu prvého stupňa.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú v § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 2. augusta 2006 č. 35 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 9. októbra tohto roku a gestorský výbor do 10. októbra tohto roku.

    Pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, vážená pani spravodajkyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Ak nie, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Predpokladám, že ani navrhovateľ, ani spravodajkyňa nechcú zaujať stanovisko. Prerušujem preto rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 42. Návrh na jeho pridelenie a na prerokovanie vo výboroch ste dostali v rozhodnutí č. 43.

    Dávam preto slovo poslankyni Jane Laššákovej, aby za skupinu poslancov tento návrh zákona uviedla.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky krátku novelu zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v znení neskorších predpisov, ktorú máte ako tlač 42.

    Cieľom navrhovanej zmeny je zosúladiť nároky po skončení výkonu funkcie poslancov a členov vlády. Navrhované zmeny riešia tri okruhy nárokov.

    1. Podľa navrhovanej zmeny v § 2 ods. 1 sa nárok na päť platov po zániku mandátu poslanca viaže na časť výkonu mandátu poslanca, a to najmenej na päť mesiacov. Myslím si, že nie je správne ani hospodárne, aby náhradník, ktorý vykonával mandát poslanca len jeden deň, mal nárok na päť platov, to znamená, taký istý nárok ako poslanec, ktorý vykonáva mandát celé volebné obdobie. V tejto súvislosti chcem len poukázať na to, že Národná rada v tomto volebnom období vyplatí postupne náhradníkom, ktorí boli len jeden deň na ustanovujúcej schôdzi, postupne sumu 3 373 500 Sk. Skutočne je to veľká suma, ktorá teda pôjde a zaťaží daňových poplatníkov, a preto si myslím, že v tejto časti úprava je namieste.

    2. V ďalšom navrhovaná úprava sleduje, aby nárok poslancovi patril len jedenkrát za volebné obdobie. Odstráni sa zvýhodnenie tých poslancov, ktorí viackrát za volebné obdobie nastúpili ako náhradníci, oproti tým, ktorí mandát poslanca vykonávajú celé volebné obdobie.

    3. Zosúlaďuje sa úprava nárokov poslancov podľa § 2 a členov vlády. To znamená, ak si člen vlády po skončení funkcie uplatní mandát poslanca, nebude mu podľa navrhovanej zmeny patriť plat ešte tri mesiace po skončení výkonu funkcie člena vlády tak, ako to bolo podľa doterajšej úpravy. Odstráni sa dvojité zvýhodnenie, pretože po zániku poslaneckého mandátu mu patria nároky podľa § 2 ods. 1.

    Ďalej sa navrhuje, aby zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia. Návrh zákona nepredpokladá zvýšenie nárokov na štátny rozpočet, naopak, zabezpečí úsporu. Návrh zákona nie je v rozpore s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky. Návrh zákona neovplyvní zamestnanosť a nevyžiada si zvýšenie počtu pracovníkov.

    Vzhľadom na to, že je to dosť citlivý zákon a verejnosť ho bude takisto citlivo vnímať, prosím, panie poslankyne, páni poslanci, aby ste podporili predloženú novelu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani navrhovateľka.

    Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, predsedovi tohto výboru, poslancovi Jozefovi Burianovi.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 42), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej 4. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram teda všeobecnú rozpravu. Informujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, chce sa niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie je to tak, teda uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Navrhovateľka sa nevyjadruje. Pán spravodajca sa pravdepodobne tiež nevyjadruje. Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii.

    Tento návrh zákona ste dostali ako tlač 48 a návrh na pridelenie na prerokovanie vo výboroch ako rozhodnutie č. 52.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, náš čas je veľmi vzácny, a preto si myslím, že keď hovoríme o novele zákona o Slovenskej televízii, môžeme hovoriť úplne pokojne aj v rámci debaty o novele zákona o Slovenskom rozhlase preto, lebo tieto dva návrhy sú skoro totožné.

    Náš čas je vzácny, a tak dovoľte, aby som predniesol úvodné slovo spoločne k tlači 48 a 49, pretože navrhovaná novelizácia, ako som už povedal, zákona o Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii sú prakticky identické, a teda aj argumentácia platí pre oba prípady nezmenene.

    Stalo sa už tradíciou v tomto ctihodnom zhromaždení vždy na začiatku volebného obdobia novelizovať zákony o verejnoprávnych médiách. Predložená novelizácia je však netradičná v tom, že nevytvára cestu k výmene Rady Slovenskej televízie a Rady Slovenského rozhlasu, ale rieši aktuálne problémy, ktoré vyplývajú z nedomyslenosti vládnych návrhov zákona o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase, ktoré sme prijímali pred troma rokmi.

    Jedným z kľúčových ustanovení zákonov z roku 2003 bolo prenesenie kompetencie voliť a odvolávať riaditeľov verejnoprávnych médií z pléna Národnej rady na Rady Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Nezišlo nám však vtedy jednoducho na um, že môže nastať situácia, keď rady nie sú schopné ani pri opakovaných voľbách vybrať vhodného kandidáta, ktorému by vyslovila dôveru dvojtretinová väčšina radcov.

    Nechcem tu teraz nahlas dumať o tom, prečo sa tak stalo v prípade Slovenského rozhlasu, ani predvídať, či sa čosi podobné stane alebo nestane v Slovenskej televízii. Rozhodne však asi každý z vás pripustí, že nie je celkom normálne, aby verejnoprávne médiá, ktoré na jednej strane majú veľký a nezastupiteľný vplyv v spoločnosti a na strane druhej disponujú cez koncesionárske poplatky a ďalšie príjmy pomerne veľkým objemom zdrojov, ktorý je porovnateľný s prostriedkami, ktoré na svoju hlavnú činnosť získava z rozpočtu napríklad ministerstvo kultúry, že teda nie je celkom normálne, aby takéto inštitúcie na dlhé týždne a mesiace opanovalo de facto bezvládie a právo prijímať rozhodnutia – a môže ísť aj o rozhodnutia nezvratné a zásadne meniace situáciu – prešlo na osoby, ktoré nikto do čela verejnoprávnych inštitúcií nevolil a ktoré sa teda ani nemajú komu za svoju činnosť zodpovedať.

    Videl som na internete v čase neúspešných opakovaných volieb riaditeľa Slovenského rozhlasu niekoľko akože „vtipných komentárov“, že vlastne ten riaditeľ je zbytočný, pretože rádio vysiela aj v čase, keď ho nemá, teda toho riaditeľa, a čítal som tam aj zopár povzdychov potom, keď sa už teda riaditeľku zvoliť podarilo, že vlastne lepšie bolo bez riaditeľa.

    Teraz však debata nie je o tom, či sa niektorému politickému zoskupeniu v tejto snemovni zdá byť ten či onen funkcionár „dobrou voľbou“, alebo či by sme si na jeho poste vedeli predstaviť niekoho iného. Ide o principiálne riešenie preto, lebo žiadna inštitúcia a tobôž verejnoprávna inštitúcia takéhoto kľúčového významu by nemala byť dlhší čas bez kompetentného vedenia.

    Preto obe navrhnuté novelizácie majú dve základné ustanovenia. Dávajú radám Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie kompetenciu schváliť do funkcie štatutárneho zástupcu, ktorý inštitúciu bude riadiť v medziobdobí, teda do nástupu nového riadne zvoleného riaditeľa. Rada Slovenského rozhlasu a Rada Slovenskej televízie, ako teda chcem veriť, kompetentné a zodpovedné zoskupenia ľudí, ktorým Národná rada dala dôveru, aby voči týmto mediálnym inštitúciám vystupovali ako reprezentanti koncesionárov, dostanú právo a povinnosť riešiť zastupovanie riaditeľa v čase, keď túto funkciu nikto nevykonáva.

    Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, aby som nezdržoval, vieme, že aj v Slovenskom rozhlase i v Slovenskej televízii je situácia veľmi zložitá a koncesionári oprávnene prejavujú svoju nespokojnosť s programovou službou, ktorú ponúkajú. Problémy oboch verejnoprávnych inštitúcií majú hlboké korene a navrhovaná novelizácia oboch zákonov nebude tým čarovným prútikom, po dotyku ktorého bude ozaj teda stav ideálny. Riešia však dva dôležité segmenty a som si istý, že ich prijatím sa v mediálnom prostredí zasa o kúsok posunieme k objektivite a zodpovednosti. Preto si vás dovoľujem požiadať o súhlas s oboma návrhmi.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec, trošičku ste mi skomplikovali situáciu, spôsob prerokovania zákonov sme si stanovili o rozhlase a trošičku nám situáciu komplikuje aj to, že pre každý zákon je určený iný spravodajca, takže predsa len vás poprosím, že by ste potom uviedli, samozrejme, zrejme už potom iba tie nevyhnutné údaje, ktoré sú potrebné pri predložení návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, pani poslankyni Magdaléne Vášáryovej.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prítomní vážení, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ma svojím uznesením č. 7 zo dňa 4. septembra 2006 určil za spravodajkyňu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii, ináč tlač 48.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku podľa § 72 ods. 1, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem teda, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, to znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy a po druhé, že všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení a návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená.

    Chápem úsilie pána navrhovateľa nezdržovať, ale možno je dobré pripomenúť si pár vecí. Dňa 30. augusta 2006 prerokovala slovenská vláda informáciu o veľmi dôležitých a ďalekosiahlych zmenách, ktoré zamýšľa urobiť a včleniť do nového mediálneho zákona, ktorý by mala predložiť Národnej rade Slovenskej republiky v marci 2007. V programovom vyhlásení novej slovenskej vlády sa uvádza, že pripraví úplne nový legislatívny, finančný a organizačný rámec fungovania verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Položme si teda otázku, prečo pán poslanec Jarjabek predkladá práve dnes návrh doplnenia zákona č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii. Hlavným dôvodom je totiž zníženie kvóra pri voľbe generálneho riaditeľa Radou Slovenskej televízie po doplnení rady, ktoré je na programe tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanec Jarjabek argumentuje v dôvodovej správe skúsenosťou z voľby riaditeľky Slovenského rozhlasu, ktorá trvala niekoľko mesiacov. Je to pravda. Ale v správe sa už neuvádza, že to trvalo tak dlho najmä pre obštrukcie členov Rady Slovenského rozhlasu, ktorí mali blízko k dnešnej koalícii slovenskej vlády.

    Tento hlavný dôvod predloženej zmeny zákona neospravedlňuje ani niektoré rozumné návrhy, ktoré spresňujú termínovo prácu Rady Slovenskej televízie pri voľbe generálneho riaditeľa. Rada Slovenskej televízie bude voliť generálneho riaditeľa po prvýkrát. Nevyslovujme jej teda a priori už dnes nedôveru a neokliešťujme už dnes jej pocit zodpovednosti, ktorý si ponesie každý jej člen a i rada ako celok.

    Minister kultúry Maďarič povedal v rozhovore s reportérmi Trendu 26. júla 2006, citujem: „Teraz nás, resp. Radu Slovenskej televízie čaká voľba riaditeľa a aj to, akým spôsobom prebehne, určí, či systém treba meniť, alebo sa môže zachovať.“ Súhlasím s pánom ministrom v tomto zmysle a nie s pánom poslancom.

    Nemyslím si, že to je nedomyslenosť starého zákona o Slovenskej televízii. Potreba dvojtretinovej väčšiny na zvolenie generálneho riaditeľa vytvára totiž komfortnejšiu situáciu pre prácu nového generálneho riaditeľa Slovenskej televízie, ako aj tlak na členov rady dohodnúť sa na kompromise, ktorý bude v prospech toho, na čo musíme myslieť najviac, a to na koncesionárov Slovenskej televízie.

    Vychádzajúc teda z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku a nepokračovala v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani spravodajkyňa. Možno časť toho prejavu by bolo lepšie predniesť v osobitnom vystúpení a nie ako spoločnú správu z výborov, lebo ťažko možno predpokladať, že je toto názor výboru, ten, ktorý ste predniesli bona fide, predpokladáme, že ide iba o formálne vymedzenie, predsa len do budúcnosti by som poprosil, aby sme oddeľovali vystúpenia poslanecké od spravodajského vystúpenia. Inak veľmi pekne ďakujem.

    Zároveň otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vás oboznámiť s tým, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán poslanec Galbavý. Niekto ďalší? Uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Pán poslanec Galbavý, nech sa páči. Pardon, ešte pán poslanec Madej.

    Nech sa páči, pán poslanec Galbavý. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Aha, ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, rozhodujeme o tom, či sa do druhého čítania dostanú dva zákony týkajúce sa verejnoprávnych médií. Ide o analogické zákony, a preto budem hovoriť o obidvoch veľmi stručne.

    Návrhy, ktoré predložil pán kolega Jarjabek, majú zabrániť tomu, aby sa zopakovala situácia, aká bola pri voľbe generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu. Čo je pravda. Toho sa vinou rozpoltenosti rozhlasovej rady dlho nepodarilo ustanoviť, čo rozhodne neprospievalo fungovaniu takej dôležitej inštitúcie, akou je verejnoprávny rozhlas. Neprispievalo to ani k prestíži samotnej rozhlasovej rady, takže návrh, ktorý zvýši pravdepodobnosť, že sa takáto situácia už nezopakuje, v zásade možno privítať.

    Podobne pozitívne hodnotím skutočnosť, že sa návrh zaoberá aj novým postavením štatutára, ktorý sa ujme vedenia STV a SRo v prípade, že sa post riaditeľa predčasne uvoľní, prípadne sa ho nepodarí obsadiť. Tým, že ho bude schvaľovať Rada pre vysielanie a retransmisiu, sa zvýši význam a sila tohto postu.

    Vážení kolegovia, kolegyne, musím však povedať, že zákon v sebe ukrýva čertovo kopýtko. Pripravuje sa voľba nového najvyššieho šéfa verejnoprávnej televízie, ktorá je azda najvplyvnejším médiom na Slovensku. Zákon obsahuje klauzulu, podľa ktorej sa aj začaté voľby dokončia podľa nového zákona. Takže voľba, ktorá sa spustí podľa starej úpravy, sa dokončí podľa novej úpravy. Ešte predtým však budeme rozhodovať o novom zložení Rady STV, teda o zvolení jej piatich nových členov. Nechcem nič prejudikovať, predpokladám však, že koalícia zneužije „demokratickú väčšinu“ a zvolí si päť členov Rady STV sebe blízkych. Možno sa mýlim, budem veľmi rád. Alebo je tu ešte jedna alternatíva, že bude postupovať podobne, ako sme postupovali my v minulosti a parciálnym pomerným spôsobom sme akceptovali aj návrhy z radov opozície.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tu nastáva podľa mňa problém. Podľa návrhu zákona, ktorý predložil pán kolega Jarjabek, sa postupne bude znižovať kvórum potrebné na zvolenie riaditeľa STV, rovnako aj SRo. Najprv na jeho zvolenie bude potrebná najmenej dvojtretinová väčšina hlasov, teda musí ho podporiť aspoň 10 z 15 členov rady. Ak sa voľba nepodarí, bude sa konať 2. kolo. Do toho však postúpi menší počet kandidátov, pretože vypadnú všetci, ktorí nezískali aspoň tri hlasy. Podľa mňa aj to je v poriadku. A ak ani potom voľba nevyjde, bude na zvolenie stačiť obyčajná nadpolovičná väčšina hlasov, teda osem – a tu je pes zakopaný. Navyše sa bude vyberať z opätovne zúženého počtu kandidátov do tejto voľby. Postúpia len tí, ktorí v predchádzajúcom hlasovaní získali podporu aspoň šiestich členov rady.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tento systém zvyšuje, bezpochyby zvyšuje váhu hlasov členov mediálnych rád, zvyšuje ich vplyv a zodpovednosť. Preto by som očakával, že zákon bude meniť aj kritériá, ktoré sa budú na tieto osobnosti vzťahovať. Mám na mysli odbornosť, vzdelanosť, dôveryhodnosť v očiach verejnosti, ktorú zastupujú. Alebo inak, malo by ísť o ľudí, ktorí sú verejnosti známi, tešia sa značnej prestíži, navyše sú odborne zdatní.

    Zároveň by sa mali zvýšiť kompetencie mediálnych rád a posilniť ich kontrolnú funkciu. No tým by sa predišlo viacerým chybám a nedostatkom, ktoré poznáme z doterajšej praxe, keď boli riaditelia pod slabou kontrolou a ani členovia rád sa nedostávali k hospodárskym zmluvám, ktoré uzatváralo vedenie STV.

    My s pánom kolegom poslancom, musím priznať, máme špatné skúsenosti z poslaneckých prieskumov, kde sme si nárokovali nahliadnuť do týchto zmlúv alebo sme chceli hlbšie informácie, aby sme mali pocit, že to, čo sa tam dialo, sa nezakladá na pravde. Nedostali sme ich. Tie kompetencie poslaneckého prieskumu boli natoľko slabé, že nám to top manažment neumožnil.

    Úplnou samozrejmosťou je potom posilnenie nezávislosti členov mediálnych rád od politických strán, aby dokázali zvoliť podobne nezávislého šéfa STV. Bohužiaľ, v návrhu zákona nič také nie je. Členov Rady STV budeme voliť v parlamente a nebojím sa predpokladať, že prevládne koaličná väčšina. Ešte raz opakujem, budem veľmi rád, keď sa mýlim.

    Ostatne, pri všetkej úcte k môjmu kolegovi pánovi poslancovi Jarjabkovi, musím vysloviť podozrenie, že to je hlavným motívom a účelom predloženého návrhu zákona o STV. Keď bude mať koaličná väčšina sebe lojálnych päť nových členov Rady STV, no tak môže dúfať, že tých zvyšných troch už nejako získa. To jej umožní zvoliť si sebe lojálneho šéfa STV. A tu musím pripomenúť nedávny výrok pána premiéra Fica, ktorý som už tejto ctenej snemovni povedal: „Mali ste peniaze, mali ste médiá, mali ste moc, jednoducho mali ste vyhrať voľby.“ Ale tento výrok pravdepodobne môže odzrkadľovať jeho vnímanie, vôbec úlohy médií a ich prepojenia s politikou. Znovu opakujem, je to len moje podozrenie, na ktoré mám právo, a budem veľmi rád, keď sa nebude odrážať v realite.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou pán poslanec Rydlo Jozef.

  • Chcem povedať len jednu vec. Prosím vás, nerobte z toho politiku. Slovenská televízia má byť slovenskou televíziou a Slovenský rozhlas má byť slovenským rozhlasom. Mne sa osobne bridí, keď sa prezident, generálny riaditeľ rozhlasu volí v parlamente, resp. v týchto komisiách, ktoré vychádzajú z parlamentu. Má to byť profesionálna inštitúcia, profesionálny človek. A divím sa, že poslanci, ktorí idú na poslanecký prieskum do takej inštitúcie, ako je štátna televízia alebo štátny rozhlas, nemôžu dostať primerané informácie, ktoré ako ústavní alebo zákonodarní činitelia požadujú.

    Som za to, čo navrhuje pán poslanec Jarjabek, aby sa jednoducho voľba týchto ľudí zjednodušila. Ak je tu nejaká politická obava, tak tá obava je možno aj oprávnená, ale ide o to, aby inštitúcia mala funkčného generálneho riaditeľa alebo funkčnú generálnu riaditeľku. A je potrebné, aby inštitúcia, ktorá vychádza z tohto parlamentu, ako sú tie mediálne rady, aby bola funkčná, aby nedochádzalo k situáciám, ktoré jednoducho týmto ľuďom znemožňujú poskytovať primerané informácie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec nereaguje. Ďakujem veľmi pekne.

    Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Madej.

  • Ďakujem veľmi pekne. Len aby, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aby nedošlo k nedorozumeniam. Zvykne sa, vážená pani spravodajkyňa, vystupovať v rozprave, keď je dlhší úvod, samozrejme, obsahový, vecný, aby aj ostatní poslanci mohli zareagovať. Ale aj v rámci zvyklostí, že spravodajca navrhuje pozitívne hlasovanie, ktoré ešte neodznelo, aby sa dalo hlasovať aj o tom, navrhujem, aby sa v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) hlasovalo aj o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní ako o ďalšom návrhu v rámci hlasovania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec, ale takýto postup vyplýva z rokovacieho poriadku, pokiaľ neprejde návrh z rozpravy, ale veľmi pekne ďakujem.

    Vážené kolegyne, kolegovia, to boli všetci poslanci, ktorí sa prihlásili do rozpravy, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    So stanoviskom sa hlási pán navrhovateľ, pán Jarjabek.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Ja si len v krátkosti dovolím trošku zareagovať možno na to, čo tu odznelo.

    Dámy a páni, Slovenská televízia a Slovenský rozhlas vždy budú vzbudzovať takéto diskusie, lebo vždy pôjde o veľa. Ale poviem vám veľmi konkrétne, keď už hovoríme o novom zákone, ktorý, samozrejme, je pripravovaný na úrovni ministerstva kultúry, aj táto novela je po konzultácii s ministerstvom kultúry preto, lebo jednoducho niektoré veci, ktoré sú v tomto zákone o Slovenskej televízii a o Slovenskom rozhlase, sú vadné a niekoľkoročná skúsenosť s týmto zákonom nie je dobrá, čo mi potvrdia určite aj opoziční poslanci, ktorí sa touto problematikou zaoberali. Tu nejde len o nejaký problém riaditeľa alebo nejaký problém štatutára, tu je problém v prvom rade vzťahový. Tu je problém v tomto zákone vzťahu riaditeľa – rady, následne rady a dozornej komisie. Tu je problém Rady Slovenskej televízie a vzťahu k parlamentnému výboru. A, samozrejme, je tu problém aj vzťahu výboru a samotného parlamentu, ktorý má istým spôsobom referovať o problémoch v rade. Dokonca ten zákon je taký, že v minulom volebnom období boli ústami riaditeľa a manažmentu Slovenskej televízie spochybňované poslanecké prieskumy a nakoniec len na nátlak predsedu parlamentu ten poslanecký prieskum mohol byť ako-tak uskutočnený. Taká je pravda. Jednoducho ten zákon nie je dobrý.

    Ja chápem istú nedôveru, ktorá vo všetkých tých vystúpeniach opozičných poslancov tu zaznieva, ale, vážení opoziční kolegovia, keby sme hovorili o zneužití rád tak, ako ste o tom hovorili vy, pani poslankyňa, a ako to naznačil aj Tomáš Galbavý, že teda – nie, hovorili ste o tom, že teda je to účelová novela preto, aby...

  • Reakcia z pléna.

  • O rade, hej. Ale ako hovorím, je tu istá nedôvera. Ja len chcem istým spôsobom zdôvodniť, že by to tak nemuselo byť preto, lebo tento návrh nie je návrhom výmeny všetkých členov Rady Slovenskej televízie, ako to bolo v roku 1998 za vašej vlády, pani poslankyňa Vášáryová. Urobil to váš vtedy poslanecký kolega Milan Kňažko, ktorý dal do tohto cteného pléna návrh na výmenu voľby všetkých členov Rady Slovenskej televízie. Vtedy táto snemovňa bez akéhokoľvek problému tento návrh podporila a nastala nová éra. Nová éra Slovenskej televízie, ktorej výsledky žneme teraz.

    A ja vám poviem, že mne je úplne jedno v tejto chvíli, pre mňa vôbec nie je dôležité ako pre vás, najdôležitejšie nejaké spravodajstvo a nejaká publicistika, áno, aj, ale Slovenská televízia je pre mňa v prvom rade isté médium, ktorého programová štruktúra by mala byť úplne iná, ako je teraz. Preto Rada Slovenskej televízie by sa v prvom rade nemala zaoberať nejakým spravodajstvom alebo publicistikou. Áno, aj, ale v prvom rade programom. V prvom rade tým všetkým, čo z tej Slovenskej televízie dnes „lezie“. A verte mi, že naozaj hovorím o „lezení“ preto, lebo Slovenská televízia je dnes v konkurencii súkromných médií kdesi na chvoste v zmysle programovom, nie v zmysle spravodajskom. Lebo v zmysle programovej štruktúry a vysielacej štruktúry tieto súkromné médiá tú Slovenskú televíziu dávno predbehli.

    A pritom Slovenská televízia by mala byť tá, ktorá sa úplne spreneverila istému menšinovému žánru, a teraz nie z hľadiska menšín, ale z hľadiska pozerateľnosti. Ten menšinový žáner jednoducho neexistuje preto, lebo kde tu máte nejakú publicistiku o vysokom školstve, o zdravotníctve? Možno aj súčasnej opozícii by pomohlo, keby sa tá Slovenská televízia zaoberala napríklad menšinovou publicistikou a nemuseli by sme vo všetkých zdravotníckych zákonoch tu debatovať, tak ako sme debatovali, preto, lebo by zo Slovenskej televízie dostávali úplne iné informácie pri okrúhlych publicistických stoloch.

    Čiže toto všetko je istá téma pre budúcnosť. A toto všetko je aj istý záväzok pre všetkých poslancov bez ohľadu na to, či sú v koalícii alebo v opozícii, aby sme hovorili o programe verejnoprávnej inštitúcie, a táto malá novielka, za ktorou bude nasledovať alebo veľká novela, alebo nový zákon o Slovenskej televízii, závisí to všetko od ministerstva kultúry preto, lebo tie prípravy tam prebiehajú. A hovorím, toto je po konzultácii s ministerstvom kultúry, aby sa jednoducho k tej deštrukcii, ktorá by mohla nastať, neprišlo až tak, ako to bolo napríklad – ja vám poviem príklad zo Slovenského rozhlasu. Šesť mesiacov neexistovalo vedenie Slovenského rozhlasu. Štatutári, ktorí boli, boli štatutármi pána riaditeľa. No keby v tejto chvíli štatutári chceli zneužiť situáciu v Slovenskom rozhlase, tak to môžu spraviť. A vzhľadom na to, že ich Rada Slovenského rozhlasu nevolila, vlastne by za nich nemohla mať zodpovednosť. Tak čo tu do toho pletieme politiku? Veď to s tým vôbec nesúvisí! To je úplne o niečom inom. To je o programe, o zodpovednosti a o kompetenciách.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Chcem sa k rozprave vyjadriť pani spravodajkyňa? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Podľa všetkých prieskumov verejnej mienky je Slovenská televízia na Slovensku primárnym zdrojom informácií pre veľkú časť občanov. Preto sme svedkami „veľkých starostí“ – veľkých starostí v skutočnosti aj v úvodzovkách – o jej fungovanie zo strany tých, ktorí sa usilujú o presadenie, teraz citujem zákon o BBC, „trvalej nestrannosti“ a aj zo strany manipulátorov, ktorí si robia zálusk na možnosť zavrieť ústa nezávislým redakciám alebo ovládnuť verejnoprávne mediálne inštitúcie.

    Pán poslanec, upozorňujem, že nemáme štátnu televíziu ani štátny rozhlas. Máme len verejnoprávne inštitúcie.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie vám, pánovi Rydlový som to hovorila, lebo sa zrejme pomýlil, hovoril o štátnom rozhlase a štátnej televízii.

    Problémom je dnes ale, že dnes na rozdiel od rokov 1994 –1998 sme členmi európskych organizácií, ako je Rada Európy a Európska únia, ktoré strážia, mimoriadne pozorne verejnoprávne médiá a označujú ich za akýsi európsky kultúrny kód a ktoré aj preto vydali niekoľko zásadných odporučení, ako sa správať voči verejnoprávnym médiám. Ale napriek tomu všetkému zostáva stále na každom štáte, aby si sám rozhodol, akým spôsobom bude zaobchádzať so svojimi médiami a verejnoprávnymi inštitúciami na mediálnom trhu.

    Roky 1994 a 1998 dostatočne pre všetkých demokraticky zmýšľajúcich ľudí poukázali na zraniteľnosť nášho verejnoprávneho vysielania a nebezpečenstvo politických tlakov, ktoré stále existuje. Otázkou je, či sme schopní sa z toho poučiť a či budeme potom schopní sa vyhnúť napomenutiam, ktoré sa predsa zásadne posielajú len krajinám s nekonsolidovaným demokratickým systémom – a to dnes Slovenská republika nie je. Naše správanie sa voči všetkým regulačným orgánom, to znamená k radám, odráža tieto naše špecifiká kultúrnych kódov a aj svojráznosť našej lokálnej politickej kultúry. Je to vždy politická kultúra a tradícia, ktorá určuje prevažujúci prístup voči radám a voči verejnoprávnym médiám. Preto si myslím, že je dôležité dodržiavať mieru zdržanlivosti a nepredbiehať to, čo bude a budeme vidieť naplno zrejme v novom mediálnom zákone.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa, za stanovisko k rozprave. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej teda, ak dovolíte, bude nasledovať prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase.

    Máme ho ako tlač 49 a návrh na prerokovanie vo výboroch máme v rozhodnutí č. 53.

    Poprosím pána poslanca, aby v skrátenej forme predložil návrh zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Takže v skrátenej forme, ak dovolíte, samozrejme, všetko to, čo som povedal o Slovenskej televízii, platí aj o Slovenskom rozhlase, avšak až na jednu výnimku z hľadiska Slovenského rozhlasu, pochopiteľne, neexistujú tie prechodné ustanovenia, ktoré sú pri zákone o Slovenskej televízii, v návrhu novely zákona o Slovenskej televízii.

    A len jednu poznámku. Viete, všetci si veľmi dobre pamätáme na to obdobie tých šiestich mesiacov, kým nebol zvolený riaditeľ. Slovenský rozhlas na rozdiel od Slovenskej televízie nemá problém s pôvodnou slovenskou tvorbou. A my sa len jednej veci obávame, mnohí – mnohí, samozrejme, nie, lebo to považujú za prirodzené –, aby Slovenský rozhlas sa neubral cestou Slovenskej televízie po roku 1998.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za predložený návrh navrhovateľovi zákona poslancovi Jarjabkovi.

    Spravodajcom je člen navrhnutý gestorským výborom pre kultúru a médiá pán poslanec Gyula Bárdos. Odovzdávam mu teda slovo.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážená Národná rada, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ma svojím uznesením určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase (tlač 49). V súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 o rokovacom poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, a konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 21. augusta 2006 č. 53 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá, odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 9. októbra 2006 a gestorský výbor do 10. októbra 2006.

    Vážený pán podpredseda, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je to tak, uzatváram preto možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne aj pánovi spravodajcovi za konštruktívny prístup naozaj k tejto problematike a chcel by som z tohto miesta povedať, čo som vlastne mal povedať na začiatku, čo som ešte nepovedal, že v druhom čítaní, samozrejme, ak ktorýkoľvek poslanec príde s lepšou, výstižnejšou formou uchopenia tej problematiky, o ktorej hovorím v rámci zákona, ja nepoviem jedno jediné nie a práve naopak, budem vám veľmi vďačný, keď takýmto spôsobom pristúpime spoločne k tejto problematike, lebo hovorím ešte raz, to nie je problematika politická, to je problematika riešenia tej diery v tom zákone, ktorá vznikla pred tromi rokmi, ktorá nebola vlastne do dnešného dňa doriešená.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pýtam sa spravodajcu, či chce zaujať stanovisko. Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme ďalej prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona máte ako tlač 50, návrh na jeho pridelenie máte v rozhodnutí č. 50.

    Dávam preto slovo pánovi poslancovi Madejovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil predmetný návrh zákona, a to návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

    Cieľom predkladaného návrhu zákona je odstrániť niektoré nedostatky, ktoré vyplynuli aj z chýb z minulosti a vyriešiť aj možno niektoré pojmové a legislatívnotechnické zmeny, ktoré je potrebné, aby boli vykonané v Exekučnom poriadku. Hlavný dôvod predkladaného návrhu zákona, ktorý si dovolím povedať, a je to potrebné uviesť aj pre zápis, bol predložený vládou na marcovej schôdzi tohto roku v minulom volebnom období, je vyriešiť absolútnu chybu, ktorá sa podľa môjho názoru stala pri schvaľovaní novely Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku, ktorá bola účinná a nadobudla účinnosť 1. 9. 2005.

    Pri tejto novele OSP a Exekučného poriadku sa takmer vo všetkých veciach zrušil súdny výkon rozhodnutia. Pre veci, ktoré sú v rámci tohto návrhu zákona dôležité, a to pri veciach týkajúcich sa výživného, sa v praxi stáva, že oprávnený, teda osoba, rodič, ktorému do rúk sa má platiť výživné, sa už nemôže obrátiť na súd a využiť inštitút súdneho výkonu rozhodnutia pre vymoženie pohľadávky na výživnom, ale môže osloviť len exekútora.

    Po účinnosti tejto novely vznikli obrovské problémy v aplikačnej praxi. Tie problémy spočívali v tom, že exekútori začali vyberať od ľudí naozaj dosť vysoké, vzhľadom na sociálnu situáciu tejto skupiny obyvateľstva, preddavky, čo je vec, ktorá sa možno do istej miery vyriešila aj komunikáciou s Exekútorskou komorou, ale druhá vec, ktorá v zmysle Exekučného poriadku stále trvá a hrozí, je, že trovy neúspešnej exekúcie hradí oprávnený. Toto je obrovský problém, pretože vzhľadom na skupinu obyvateľstva, ktorej sa problematika výživného dotýka, ide o ľudí naozaj z nižších sociálnych a príjmových vrstiev obyvateľstva, ktorí si nemôžu dovoliť zaplatiť 10 000- až 15 000-korunové trovy neúspešnej exekúcie, v prípade, ak sa domáhali vyplatenia výživného.

    Navyše zákon o náhradnom výživnom, inštitút náhradného výživného účinný od 1. 1. 2004, predpokladal na poskytovanie náhradného výživného splnenie podmienky, a to neúspešného domáhania sa platenia výživného či už súdnym výkonom rozhodnutia, alebo exekúciou. Keďže súdny výkon rozhodnutia bol zrušený, zostáva pre žiadateľov o náhradné výživné využitie inštitútu, resp. využitie exekúcie, ktorá následne spôsobuje to, že v mnohých prípadoch budú musieť platiť trovy exekúcie v takých vysokých sumách. Prakticky pre toho rodiča je nezmyslom žiadať náhradné výživné vo výške 600, 700, 1 000 korún mesačne, ak po roku mu príde faktúra, aby zaplatiť 10-, 15-tisíc trovy neúspešnej exekúcie.

    Z toho dôvodu sa v predmetnom návrhu zákona navrhuje, aby trovy neúspešnej exekúcie a preddavok hradil štát prostredníctvom príslušného súdu, najčastejšie teda príslušného podľa miesta bydliska dieťaťa.

    Rovnako ďalší z okruhov navrhovaných zmien sa snaží riešiť problematiku výkonu rozhodnutí vo vzťahu k štátom, ktoré nie sú členmi Európskej únie a s ktorými Slovenská republika uzavrela dvojstranné zmluvy o právnej pomoci. V rámci tohto návrhu zákona sú aj ďalšie, možno obsahové a legislatívnotechnické zmeny, ktoré sú len drobnými zlepšeniami Exekučného poriadku.

    Hlavným cieľom predloženej novely je vyriešiť situáciu veľkého počtu rodičov, ktorí sa domáhajú výživného pre svoje dieťa, alebo detí, ktoré sa domáhajú výživného pre seba a z toho titulu nemôžu uplatniť svoje právo alebo sa obávajú, pretože sa dostávajú do rizika platenia vysokých trov exekúcie.

    V predmetnom návrhu zákona sa rieši aj to, aby exekučné konania, ktoré boli začaté pred účinnosťou tejto novely, aby aj v rámci tých hradil trovy neúspešnej exekúcie štát, resp. príslušný súd. Je to veľmi dôležitý inštitút a prakticky od novely Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku bol ohrozený aj zákon o náhradnom výživnom a jeho aplikácia.

    Preto prosím o schválenie tohto návrhu zákona, ktorý zabezpečí, aby aj inštitút náhradného výživného mohol byť dostatočne a dôstojne využívaný. Prirodzene, návrh zákona má dosah na štátny rozpočet, predmetný dosah na štátny rozpočet je prerokovaný s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a nemožno ho vyčísliť, pretože nie je možné kvantifikovať počet vecí, ktorých sa to bude týkať, každopádne trovy konania, resp. súdy a výdavky zo štátneho rozpočtu budú hradene z kapitoly Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu tohto návrhu zákona, ktorý je naozaj dôležitý pre zvýšenie vymožiteľnosti práva, v tomto prípade práva na výživné u mnohých rodičov v Slovenskej republike.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam teraz slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyni Kataríne Tóthovej.

  • Vážený predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Ústavnoprávny výbor NR SR ma uznesením zo 4. septembra tohto roku určil za spravodajkyňu k návrhu poslanca Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. S potešením som túto úlohu prijala a podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Úprava je prehľadná a zrozumiteľne sformulovaná. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou SR a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona, ako už sám predkladateľ uviedol, bude mať dosah na štátny rozpočet v tej časti, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. Presnú výšku dosahu v tomto momente nie je možné určiť. Návrh zákona však nebude mať dosah na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať vplyv na zamestnanosť ani na tvorbu pracovných miest. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení, ktoré sú uvedené v navrhovanej novele zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené legislatívnymi pravidlami.

    Stanovisko moje vlastné vyjadrím k predloženému legislatívnemu návrhu v rozprave a týmto, pán predsedajúci, sa zároveň do rozpravy prihlasujem.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 21. augusta tohto roku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 9. októbra 2006 a gestorský výbor do 10. októbra 2006.

    Ďakujem za pozornosť. To je všetko, pán predsedajúci, čo som ako spravodajkyňa za výbor uviedla.

  • Veľmi pekne ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Chcem vám oznámiť, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Ústne sa ako prvá prihlásila do rozpravy pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, osobitne v predloženej legislatívnej úprave vítam § 197 a § 203. Ak ste čítali predložený legislatívny návrh, viete, že ide o úpravu výkonu rozhodnutia, resp. spresnenie výkonu rozhodnutia konkrétne v otázke finančného pokrytia pri náhradnom výživnom.

    Prečo toto zdôrazňujem a osobitne vyzdvihujem? Tak jednak je to určitá osobná citlivosť, lebo ako spoluautorka prvého návrhu zákona o náhradnom výživnom, ktorý tento ctený parlament prijal ešte pred minulými voľbami a potom bývala vládna koalícia hneď po voľbách zrušila, mám osobitný vzťah k problému realizácie náhradného výživného nie ako znižovanie, ako to niekedy tlač uviedla, zodpovednosti nezodpovedných rodičov, ale ako otázky zabezpečenia základného práva dieťaťa na sociálne zabezpečenie, na sociálno-materiálne zabezpečenie jeho potrieb.

    Prečo vítam túto novelu v tejto otázke? Totiž prijatý exekučný zákon v bývalom volebnom období uviedol nejasnosti pre prax pri finančnom pokrytí náhradného výživného, teda exekučného vymáhania náhradného výživného. Ustanovil, že toto finančné pokrytie zabezpečuje štát. Samozrejme, nedôslednosť, ktorá bola veľakrát v legislatívnej tvorbe v minulosti, sa prejavila v tom, že uvedený zákon nekonkretizoval, kto bude prezentantom tohto štátu, teda v praxi nastávali situácie, že exekučné vymáhanie náhradného výživného cez exekútorov nemal kto finančne pokryť. Exekútori veľakrát odmietali bez akéhokoľvek finančného pokrytia vykonávať túto činnosť a časť exekútorov, ktorá sa rozhodla z humánneho hľadiska pomôcť matkám, ktoré sa domáhali náhradného výživného, robili túto činnosť bez akéhokoľvek finančného pokrytia. Ale nie každá matka mala šťastie natrafiť na takto humánne zameraného exekútora, a preto pomerne značná časť matiek sa nemohla domôcť, nebola tu vymožiteľnosť toho práva, ktoré jej vyplývalo z platného právneho poriadku, resp. zo súdnych rozhodnutí.

    Legislatívny návrh, ktorý predkladá pán poslanec Madej, jednoznačne určuje, že finančné pokrytie sa uskutoční z finančných prostriedkov, rezort spravodlivosti to bude niesť, a že tým orgánom, ktorý bude finančne pokrývať exekútorovi tieto úkony, je príslušný súd.

    Ja si myslím, že je to veľmi zhodné a vhodné legislatívne stvárnenie tejto myšlienky a hlavne pomôže matkám, hovorím o matkách, ale môžu to byť aj otcovia, resp. ten rodič, ktorý sa domáha náhradného výživného cez aktivitu exekútora.

    Že pôjde o dosiaľ nevyčísliteľnú sumu, je zrejmé. A myslím si, že v rozpočte justície bude na tieto otázky v budúcnosti náležite pamätané. V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť, že v súvislosti s predchádzajúcim zákonom, teda ešte tou alternatívou, ktorá bola vypracovaná spolu s pani poslankyňou Muškovou, sa počítalo pokrytie finančných prostriedkov v súvislosti s náhradným výživným z tzv. fondu náhradného výživného.

    Dovolím si uviesť, že táto ctená snemovňa uznesením odsúhlasila vznik fondu náhradného výživného v sume 2 mld. korún z Fondu národného majetku. Podľa mojich znalostí tento fond bol vytvorený, nemám však vedomosť, že by tento fond bol uznesením parlamentu zrušený. Preto možno bude nie od veci, ak by sme sa pozreli, či tieto finančné prostriedky boli v súvislosti so zákonom, teda s tou alternatívou zákona, ktorú sme predložili s pani poslankyňou Muškovou, či bol vytvorený a kde sa nachádzajú peniaze, ktoré do tohto fondu v sume 2 mld. mali byť odvedené.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť, ktorú ste mi venovali pri mojom vystúpení.

  • Ďakujem, vážená pani poslankyňa. Vzhľadom na to, že sa nikto nehlási s faktickou poznámkou, uzatváram možnosť podania faktických poznámok a zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ. Nie. Ďakujem. Pani navrhovateľka zrejme nie. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a ďakujem navrhovateľovi aj spravodajkyni.

    Ďalej pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Jozefa Šimka a Júliusa Brocku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

    Tento zákon ste dostali ako tlač 51 a návrh na pridelenie vo výboroch máte v rozhodnutí č. 51.

    Dávam preto slovo poslancovi Martinovi Froncovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v mene skupiny poslancov predkladám na rokovanie návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.

    Platný návrh o financovaní škôl z roku 2003 zaviedol normatívne financovanie, ktoré sa osvedčilo, a nezávislá analýza potvrdila, že viac ako 63 % riaditeľov škôl tento systém financovania oceňuje, pretože je objektívny, transparentný a efektívny. A je pravdou, že aj vďaka tomu zákonu z roku 2003 došlo k spájaniu a zániku neefektívnych škôl a školských zariadení, čím sa zracionalizovala školská sieť.

    Zákon zároveň zaviedol trojročné prechodné obdobie na poskytovanie garantovaného minima finančných prostriedkov pre školu, a to vo výške 95 % z objemu financií z predchádzajúceho roka. Prechodné obdobie slúžilo práve na efektívnu racionalizáciu. Skúsenosť však ukazuje, že je potrebná čiastková úprava, pretože nie všetci zriaďovatelia toto prechodné obdobie využili na zefektívnenie chodu škôl a školských zariadení vo svojej obci. Vzhľadom na to, že od januára budúceho roka sa toto prechodné obdobie končí, ocitli by sa malé školy na zmiešanom území v ťažkej situácii. Ja si myslím, že rovnako malé školy slovenské, ako aj maďarské, ale aj malé školy, ktoré sú na inom území Slovenska.

    Hlavne ten dôvod, prečo nesiahli v tomto období, ešte keď mohli siahnuť k racionalizácii, treba povedať a pomenovať veľmi otvorene a to je to, že tohto roku sa konajú aj komunálne voľby a komunálne voľby vlastne určujú istým spôsobom správanie sa starostov v takýchto obciach. No na takéto konanie samosprávy, ktorá neurobila včas túto racionalizáciu, by v prvom rade doplatili žiaci a rodičia, a preto sa navrhuje predĺžiť prechodné obdobie garantovaného minima o ďalšie dva roky, teda do roku 2008.

    Druhá zmena, ktorú zákonne navrhujeme, rovnako vyplýva zo skúseností z uplatňovania nového systému financovania. Časť normatívnych prostriedkov zriaďovateľ nemusí dať škole, ale môže ich použiť pre iné školy vo svojej pôsobnosti. Zámerom tohto opatrenia bolo, aby samosprávy mali priestor na riešenie jednotlivých špecifík pri financovaní svojich škôl a školských zariadení. Realita však ukázala, že sa takéto prerozdelenie neraz deje na základe veľmi subjektívneho rozhodovania. Napríklad dobre fungujúca škola tak prichádza o nemalú časť prostriedkov, na ktoré má nárok na základe normatívneho financovania, v prospech iných škôl, a tým vlastne niekedy všetky školy v danom meste alebo obci živoria.

    Návrh zákona, ktorý predkladám v mene poslancov, neruší tento inštitút, lebo sme presvedčení, že samospráva má mať mechanizmus na miestnu školskú politiku. Chceme však znížiť hranicu sumy, ktorou môže zriaďovateľ narábať, a chceme, aby bola určená priamo v zákone. Navrhujeme, aby výška financií, o ktorých rozhoduje samospráva, nepresiahla hodnotu 15 % z toho, čo škola dostane, čím si myslíme, že sa zníži subjektivita, ktorú neraz pociťujú mnohí riaditelia pri prerozdeľovaní financií.

    Ďakujem, panie kolegyne a kolegovia, za pozornosť a prosím vás o podporu tohto zákona.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi Froncovi, za navrhovateľov uviedol návrh zákona.

    Gestorský výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport určil ako spravodajkyňu pani poslankyňu Rosovú. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, čo je tlač 51, ako spravodajkyňa, ktorú určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

    Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Podľa môjho osobného názoru z vecného hľadiska tento návrh zákona nerieši problémy pomenované navrhovateľmi v dôvodovej správe. Pritom tým zriaďovateľom škôl, ktorí sa bez objektívnych príčin nedokázali prispôsobiť podmienkam zákona č. 597/2003 Z. z., otvára priestor na ďalšie neefektívne riadenie, a to na úkor tých, ktorí to urobiť dokázali.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave nebude pokračovať v rokovaní o predmetnom návrhu zákona.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky uznesenie v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, takže predmetný návrh zákona v druhom čítaní prerokuje, odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 51 z 21. augusta 2006 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor potom navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 9. októbra 2006 a gestorský výbor do 10. októbra 2006.

    Pán predseda, ďakujem, skončila som a odporúčam, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu k uvedenému návrhu zákona. Písomne sa prihlásila pani poslankyňa Rosová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, milí kolegovia poslanci, dovoľte mi, prosím, bližšie zdôvodniť moje stanovisko k predloženému návrhu skupiny poslancov, ktoré som tu prezentovala ako spoločný spravodajca výboru.

    Som presvedčená, že poslanci predkladali návrh v dobrom úmysle. Otázky, ktoré ním podľa dôvodovej správy chceli riešiť, teda jednak situáciu niektorých škôl v špecifických podmienkach a jednak finančnú istotu škôl, sú obe hodné diskusie a obe sú hodné hľadania riešení. Prečo teda nepovažujem toto predmetné navrhované riešenie za správne?

    Bodom 1 sa podľa návrhu mení § 4 ods. 9 uvedeného zákona tak, že zriaďovateľ štátnej školy by musel v prípade prijatia tohto zákona prideliť na kalendárny rok každej zo škôl vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti finančné prostriedky z normatívneho príspevku určeného tak na osobné, ako aj na prevádzkové náklady namiesto súčasných osemdesiat percent 85 %. Týmto opatrením sa však miera istoty riaditeľov škôl zvýši len nepatrne. Ak by sme to mali vyjadriť matematicky, vychádza mi to šesť a štvrť percenta. Ale zároveň sa tým pomerne výrazne, až o štvrtinu, zúži priestor samospráv, ktorý im umožňuje manažovať školstvo z pohľadu vzdelávacích potrieb obcí, miest a vyšších územných celkov, nielen z pohľadu potrieb jednotlivých škôl.

    Vážené kolegyne poslankyne, vážení páni poslanci, ak má navrhované opatrenie naozaj vyjadriť nízku dôveru navrhovateľov k schopnosti a vôli alebo k schopnosti či k vôli samospráv disponovať tými 20 % z normatívu na prospech celku, ak je teda podľa navrhovateľov všeobecným problémom svojvôľa a subjektivizmus pri nakladaní s týmito prostriedkami, nuž potom by bolo namieste dať školám plnú výšku normatívu a samosprávu z disponovania týmito prostriedkami vylúčiť.

    Ja som však na základe skúseností presvedčená, že k takýmto prípadom svojvôle dochádza pomerne ojedinele. Iste, nemalo by k nim dochádzať vôbec. Ale na to podľa mojej mienky nie je riešením zákon. Na kontrolu a posudzovanie činnosti samosprávy sú najpovolanejšou inštitúciou voliči. A naším spoločným záujmom, dovolím si dodať, by malo byť, aby sa práve vzdelanie stalo vecou verejného záujmu, vecou, o ktorú sa voliči naozaj zaujímajú a hodnotia svojich poslancov a svoje samosprávy podľa výkonu tejto činnosti v danom územnom celku. Takže toľko vlastne k tomu prvému opatreniu.

    Pokiaľ ide o to druhé, ktoré vlastne riešia body 2 a 3 návrhu, ním sa mení § 9 ods. 1 a 2 a o dva roky sa ním predlžuje obdobie, počas ktorého každý zo zriaďovateľov dostane finančné prostriedky vo výške garantovaného minima. Podľa navrhovateľov by to malo riešiť situáciu škôl s malým počtom žiakov na národnostne zmiešanom území a v ťažko dostupných obciach. Lenže akokoľvek som hľadala nejaký vecný podklad, ktorý by dokumentoval, že iba uvedené typy škôl sú tými, ktoré sa do normatívu nezmestia, nenašla som taký. Možno som nehľadala dobre, ale nepoznám taký. V skutočnosti sa však o garantované minimum aj na základe návrhu tohto zákona môžu pokojne uchádzať aj tie samosprávy, ktoré jednoducho nemali odvahu alebo schopnosť prijať potrebné opatrenia a efektívne riadiť školstvo v ich pôsobnosti. Ale na druhej strane na to, že existujú školy, ktorým stačí nastaviť dlaň a nie sa starať o to, aby naozaj ich financovanie zodpovedalo novým podmienkam, doplatia práve tie samosprávy, ktoré riešenia našli a ktoré mali odvahu uskutočniť ich. Pretože, samozrejme, tie prvé školy odčerpávajú z balíka, ktorý mohol slúžiť na celkové zvýšenie normatívu pre všetkých.

    Ak dokážeme na základe skúseností s normatívnym financovaním presne pomenovať typy škôl, ktoré sa jednoducho z objektívnych dôvodov do normatívu nezmestia, ak dokážeme potvrdiť, že v týchto prípadoch by ďalšia racionalizácia, spájanie alebo iné alternatívne riešenia boli proti záujmu spoločnosti, potom teda prijmime opatrenie, ktorým takýto typ škôl dostane trvalú výnimku, pretože predlžovaním prechodného obdobia, ktoré znamená každoročné znižovanie príspevku tak či tak, by sme ich raz dostali pod hranicu možného prežitia, pretože pre takéto školy, ale napokon aj pre tie, ktoré sa podmienkam prispôsobiť mohli, ale nedokázali, by šlo vlastne o prechodné obdobie, ktoré je prechodom odnikiaľ nikam. Na to, aby sme mohli uvažovať o trvalom riešení, je, samozrejme, potrebná už zmienená analýza. Ak ju máme, samozrejme, treba na nej stavať, ak ju nemáme, je nevyhnutné k nej pristúpiť.

    Chcem ešte dodať, že vidím akýsi vnútorný rozpor medzi oboma navrhovanými opatreniami preto, lebo tým prvým chceme zvýšiť istotu škôl a akosi oslabiť pozíciu samospráv, kým tým druhým sa, naopak, tlak na zriaďovateľov, a teda samosprávy, zvoľňuje.

    No a napokon ešte istá obava v tejto súvislosti, pokiaľ by sme naozaj pristúpili k takejto výnimke a predĺžili prechodné obdobie do roku 2008, dostali by sme sa do druhej polovice volebného obdobia v samosprávach a obávam sa, že potom každý návrh na ďalšie predĺženie prechodného obdobia by mal veľkú šancu uspieť preto, lebo by sa asi ťažko hľadala politická vôľa odmietnuť ho v druhej časti volebného funkčného obdobia samospráv.

    Toľko z mojej strany. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Ivančo – procedurálny návrh? Faktická?

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, tak vás poprosím, keby sme vedeli zmeniť priestor na faktické poznámky. Uzatváram možnosť. Nie sú faktické poznámky. Žiadny iný poslanec sa neprihlásil písomne. Dávam možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Uzatváram možnosť. Pani poslankyňa Nachtmannová a pán poslanec Ivančo.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, predložený poslanecký návrh nerieši problémy, ktoré sú spojené s financovaním základných škôl, stredných škôl a školských zariadení. Toto isté predniesla aj pani spravodajkyňa poslankyňa Rosová. Tu sa plne s týmto názorom stotožňujem a beriem za svoje argumenty, ktorými dokumentovala tento fakt. Ja by som to ešte doplnila o niekoľko našich námetov.

    Na základe programového vyhlásenia vlády, v ktorom sa vláda zaviazala, že bude dbať o to, aby sa znižoval počet detí v jednotlivých triedach, je zrejmé, že normatív sa bude prehodnocovať. Tu by som nesúhlasila s tým, čo povedal pán navrhovateľ, že riaditelia škôl považujú takýto výpočet normatívu za veľmi objektívny a efektívny. Moje vedomosti sú iné.

    Rovnako sa vláda zaviazala, že posúdi vyňatie materských škôl zo zákona o školských zariadeniach a bude rozhodovať o ich zaradení do školského zákona ako prvého stupňa školského systému. Otvoreným zostáva aj financovanie umeleckého školstva.

    Súčasná metodika založená na princípe finančnej rovnosti bude nahradená metodikou založenou na ekonomickej náročnosti výchovno-vzdelávacieho procesu. Ministerstvo školstva vypracuje v zmysle programového vyhlásenia komplexný návrh systémového riešenia financovania regionálneho školstva prostredníctvom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z.

    Predložený poslanecký návrh považujeme za nesystémový a nie je v súlade s cieľmi, ktoré si vláda v oblasti výchovy a vzdelávania stanovila. Preto ho klub poslancov za stranu SMER – sociálna demokracia nepodporí.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Faktické poznámky nie sú žiadne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Ivančo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár poznámok k preloženému návrhu zákona.

    Som presvedčený o tom, že predložený návrh zákona má úprimnú snahu riešiť jeden z čiastkových problémov, ktoré nastali prijatím zákona č. 597 v roku 2003 o financovaní, skrátim to, regionálneho školstva. Ten problém, ktorý vznikol prijatím tohto zákona, je problém efektivity vynaložených peňazí na rôznych typoch škôl, rôznych druhoch škôl, ale aj rôzne veľkých škôl. Preto sa už v roku 2003 dostala do tohto zákona, do § 4, myslím, že odsek 9, práve tá veta o tom, koľko budeme, ako dlho budeme riešiť tzv. tie malé školy.

    Určite si pán poslanec pamätá na tú diskusiu pri tom garantovanom minime a tu chcem vyjadriť plnú podporu kolegyni spravodajkyni, že v klube SDKÚ máme názor, že obdobie troch rokov bolo dostatočné na to, aby si zriaďovatelia škôl mohli svoje problémy pri prechode kompetencií vyriešiť. A koniec koncov podľa môjho názoru zmeny v sieti škôl, ktoré sa diali počas troch rokov, to aj ukázali, že tí starostovia obcí a neskôr predsedovia samosprávnych krajov, kde mali problémy, si to vo veľkej miere vyriešili.

    Znamená to pre mňa to, že predlžovanie lehoty na garantované minimum, ktoré však znamená to, aj napriek tomu, aká je úprimná a dobrá snaha riešiť tento problém, znamená to, že každý rok škola dostane vždy o 5 % menej. Otázka potom vzniká, dokedy je táto škola to schopná vydržať, nejaká konkrétna, keď tak či tak dostane vždy o 5 % menej, ako dostala v predchádzajúcom roku, teraz sa myslí stále o 5 % menej na žiaka.

    Takže v tomto smere si myslím, že tento návrh nevyrieši dlhodobo problém malých škôl. Dokonca si myslím, že by to bolo skutočne len predlžovanie agónie. A tak či tak v roku 2008, ak by sme tento návrh zákona prijali alebo túto novelu prijali, by opätovne nastal tento problém, čo s týmito školami.

    Problém financovania malých škôl nie je v normatívoch a tento normatív podľa mňa alebo tento normatívny systém je dobrý, podľa mňa je dokonca efektívny. Problém je v tom, že každoročne pri návrhu štátneho rozpočtu vedieme dlhé diskusie o tom, koľko peňazí má ísť do regionálneho školstva. Určite by sme sa zhodli všetci na tom, že normatív je dobrý, ak by normatív na základnú školu nebol 22 000 Sk, ale bol nejako tak približne, ako je teraz, ale aby bol 35 000 Sk. A verte mi, že v tej chvíli by žiadna ani z tých teraz malých škôl nehovorila o tom, že má nejaký problém. Ale pokiaľ tie peniaze na školu tam neprídu, ale cez ten normatív, o ktorom hovorí zákon č. 597/2003 o financovaní, tak sa ten problém nevyrieši.

    Predložený návrh má ešte aj jeden vážny problém, o ktorom ja som aj hovoril pri vystúpení pri programovom vyhlásení vlády, a to je problém trestu. Problém trestu pre tých, ktorí za cenu mnoho ráz ťažkých diskusií v obciach školy dokázali zrušiť. Dokázali vyriešiť dokonca problém dopravy a vláda dokázala vyriešiť problém dopravy v tom zmysle, že prispieva na dopravu žiakov, pokiaľ žiak dochádza do schváleného školského obvodu. To znamená, že toho rodiča v podstate tá doprava nestojí nič. V tomto zmysle už vzniká len jediný problém, že ten žiak musí, poviem to teraz ľudovo, v úvodzovkách, ráno vstať, ísť na autobus a dôjsť do školy. Inak by chodil do školy vo svojej obci, ktorá tam bola.

    Preto problém garantovaného minima podľa mňa by mal už v tomto roku skončiť. Určite to nebude ľahký koniec pre mnohé školy a práve pre tie školy, ktoré v tom systéme zostali, pretože si neviem predstaviť osobne 1. január 2007 a neskôr, keď vlastne dostanú tie peniaze na žiaka, lebo to bude podstatne menej peňazí. Ale opäť je to v tomto zmysle už len na starostoch, ako sa s tým vysporiadajú. A podľa mňa je to správna filozofia, aby to bolo na nich.

    Čo sa týka druhej časti a postoja zriaďovateľov a 85 % na 80 %, súhlasím s tým, čo bolo povedané mojou predrečníčkou, že 5 % je aká veľká suma peňazí, ktorá vyrieši problém školy? Pri zodpovednom zriaďovateľovi tá škola problém vie s tým zriaďovateľom riešiť. My sa môžeme tu baviť na tejto pôde o tom, koľko je zodpovedných, koľko je nezodpovedných zriaďovateľov, ale bola by to nekonečná diskusia a diskusia, ktorá by nemala žiaden záver. Treba si uvedomiť ešte aj jednu vec, pri akejkoľvek kritike zriaďovateľov, že ten zriaďovateľ podľa mňa má aj tzv. vyššiu zodpovednosť. Ten zriaďovateľ možnože má 2-3 školy a pri dobrej komunikácii s manažérom školy a s jednotlivými manažérmi jednotlivých svojich škôl vie efektívne vynaložiť tie peniaze, ktoré mu zo zákona zostávajú, pretože vie jeden rok investovať do jednej školy, možnože druhý rok investovať do ďalšej školy a tretí rok do ďalšej školy. Ale opäť to vyžaduje principiálneho a zodpovedného starostu, predsedu samosprávneho kraja, možnože aj tých poslancov. To nevyriešime v Národnej rade podľa mňa. To je o tom, čo sa deje dole.

    Dokonca si myslím, že ten zriaďovateľ má mnohokrát zodpovednosť, opäť poviem ľudovo, takú, že má nôž na krku. Pretože vieme, že každoročne sa zmenšuje objem peňazí na havarijné stavy, ktoré dávame cez štátny rozpočet. Kto sa potom postará, ak my zvýšime percentuálny prídel zákonom na školu, kto sa postará o školu, v ktorej vznikne v decembri havária na ústrednom kúrení? Keď ten zriaďovateľ všetky peniaze na základe nášho zákona posunul na školu a tá škola v novembri už tie peniaze má tak, že má už len posledný mesiac na vykrytie bežných prevádzkových nákladov a bežných výdavkov na osobné náklady. Od koho bude potom pýtať ten zriaďovateľ, ktorý na konci roka ide na vyrovnaný rozpočet a už má, prirodzene, tie peniaze minuté?

    Ja som presvedčený o tom, že to, čo je teraz v tom zákone napísané, možnože nie je celkom dobré pre riaditeľov škôl – a poviem aj pre ktorých riaditeľov škôl. Podľa mňa to nie je dobré pre tých riaditeľov škôl, ktorí už teraz začínajú mať finančné problémy a chcú vycucať od zriaďovateľa len väčší objem peňazí, aby sa dostali do dlhšej etapy svojej finančnej agónie. Ak pomôžeme teraz škole, treba si uvedomiť, že nepomôžeme zriaďovateľovi. Vyberme si svoju filozofiu ďalej.

    Úplne jednoducho by to bolo možno pri školách a zriaďovateľoch, teda jeden zriaďovateľ a jedna škola. By to bolo super. A vieme to dokonca ukontrolovať. Ale pri obciach a samosprávnych krajoch, ktoré napríklad v Prešovskom kraji, myslím, že samosprávny kraj spravuje okolo 90 škôl a školských zariadení, som presvedčený o tom, i keď sa to mnohým riaditeľom nebude páčiť, čo teraz hovorím, že ten zriaďovateľ má mať zákonnú možnosť vytvárať si svoje zdroje na to, aby vedel aj riešiť havarijné situácie, krízové situácie na čiastkových školách. Subjektívny problém rozdeľovania bude vždy. Tento problém bude pri 80 %, pri 85 %, aj pri 90, aj pri 98. Tento problém, aj tie 2 % nemusia sa dobre rozdeliť.

    Dovoľte mi na záver teda povedať, že podľa mňa predložený návrh zákona skutočne nespĺňa podmienky systémového riešenia problému financovania škôl. Dokonca si myslím, že ďalšie riešenie je skutočne už teraz v rukách vlády, v rukách ministerstva školstva, ako sa vysporiadať z hľadiska filozofie nového ministra, nového ministerstva s financovaním škôl.

    Chcem povedať ešte jednu vec, že, vážený pán predkladateľ, už aj teraz je čiastočne váš návrh riešený nariadením vlády a možno diskutovať o tom, že nariadenie vlády má nižšiu právnu silu ako zákon atď., ale posledné nariadenie vlády č. 662/2005 rieši prideľovanie finančných prostriedkov na osobné náklady vo výške 85 % a na prevádzkové náklady 80 %, takže skutočne si myslím, že sa hráme o nejakých 5 %. Ak je to malá škola, je to veľa peňazí, ak je to veľký zriaďovateľ, je to tiež veľa peňazí.

    Takže z tohto hľadiska si dovolím povedať záverečnú vetu, že myslím si, že v klube SDKÚ nezdieľame taký názor, ako má pán predkladateľ.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami páni poslanci Mikloš a Švidroň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som doplniť to, čo hovoril pán poslanec Ivančo, ale aj pani poslankyňa Rosová, a povedať, prečo si myslím, že nie je tento návrh dobrý, a prečo ho nepodporím.

    Vy si pamätáte, pán poslanec, keď ste boli ministrom, keď sme boli v tej istej vláde, že sme vlastne tento spôsob financovania v školstve cez normatív vytvorili aj preto a najmä preto, aby sa zvýšila efektívnosť použitia prostriedkov v školstve, aby vznikol tlak a aby jednoducho tam, kde tá neefektívnosť je veľká, a vieme, že sú rádovo vyššie napríklad náklady na žiaka v málotriednych školách, ale nielen tam, aj v porovnateľných školách sú rádovo rozdielne, aby jednoducho peniaze boli efektívnejšie využívané. Pretože ak budú efektívnejšie využívané, prinesú – a tie peniaze vždy budú, objem zdrojov vždy bude obmedzený, ide o to, aby slúžili čo najlepšie na to, aby sme poskytli čo najlepšie vzdelanie čo najväčšiemu počtu detí.

    Musím povedať, že som prekvapený, že ste takýto návrh dali, pretože to vlastne popiera ten systém a ten princíp, ktorý sme zaviedli počas vášho ministrovania. Keď sme sa vtedy zhodli a diskutovali sme o tom, či vôbec prechodné obdobie, bola to dosť dlhá diskusia, určili sme trojročné prechodné obdobie na to, aby sa jednoducho s novou situáciou školy vedeli vysporiadať. Viackrát tu zaznelo, že ak tento návrh by bol schválený, zrejme by to nebolo posledné prechodné obdobie, ako sa budú blížiť voľby, asi bude narastať vôľa neprijímať alebo odďaľovať nepopulárne opatrenia, ktoré vytvárajú tlak na zvyšovanie efektívnosti.

    Teda tento návrh, myslím si, že nie je dobré podporiť preto, že jednoducho mení podmienky v smere horšieho, menej efektívneho použitia prostriedkov v školstve.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Švidroň.

  • Ja som sa prihlásil do rozpravy v okamihu, keď už sám rečník v rozprave upozornil na ďalší moment, ktorý nám tam chýbal, a to je to vládne nariadenie, kde zákon v § 7 ods. 10 splnomocňuje vládu. V podstate tam bez legislatívnej zmeny by bolo možné konať v prospech garantovaného minima.

    No ešte jedna vec mi chýba, a to to, že v návrhu zákona nie je poistka na to, aby v prípade nezanedbateľného počtu tých málotriednych škôl s malým počtom žiakov mohol nastať neúmerný rast toho garantovaného minima v absolútnom vyjadrení, v absolútnych číslach. Stačí povedzme nárast dvoch-troch žiakov na malých školách v novom školskom roku a celá dobrá myšlienka proste garantovať niečo sa zvrhne na to, že to bude proste predimenzované.

    Takže toto v podstate tam chýba a vzhľadom na to, že je dosť rozsiahly legislatívny proces pripravený vo vláde, v medzirezortnom pripomienkovaní atď., myslím si, že tento zákon jednoducho nie je v tejto podobe potrebné prijať.

    Takže klub poslancov za Slovenskú národnú stranu túto novelu nepodporí. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Uzatváram rozpravu k uvedenému bodu programu. Pán navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, vyjadrím sa k rozprave.

    Veľmi krátko – najprv pani poslankyňa Nachtmannová. Ja som citoval, čo sa týka tých 63 % riaditeľov, z prieskumu, ktorý urobila nezávislá inštitúcia, nič viac ani menej. Ostatné vaše pripomienky sa netýkali bezprostredne tohto zákona, ale niektorých ďalších vecí týkajúcich sa školstva, čiže na to nebudem teraz reagovať.

    Čo sa týka pána poslanca Ivanča, mám obavy, že ste si vlastne túto novelu zákona o financovaní škôl neprečítali poriadne. Pretože ak si pozriete bod 2, návrh hovorí, že „finančné prostriedky sa zvýšia najmenej vo výške garantovaného minima“. Čiže to garantované minimum to rieši a rieši to aj iné prechodné veci, pretože keby ste si boli prečítali bod 3, tak je tam v zákone § 9 ods. 2, prvá veta znie: „V rozpočte na roky 2004 až 2008 včítane sa každoročne vyčleňuje v kapitole ministerstva rezerva, ktorá je určená na prechodné zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania tohto zákona.“ Inými slovami, pokiaľ toto nebude, tak takáto rezerva sa nedá vyčleniť, nie je to umožnené zákonom a nedá sa to ani použiť na problémy, ktoré vznikajú však aj iné, nielen tie. Aj tie, ktoré, pán poslanec Ivančo, sme riešili, čo sa týkalo vašej školy v minulosti. To je jedna vec.

    Pán poslanec Mikloš, ja si presne pamätám, prečo som takýto zákon pripravoval a predkladal, aby to bolo efektívne, ale ten problém je kdesi inde, čo sa týka tohto obdobia. Škola môže byť zrušená tak, že sa podá žiadosť minimálne rok dopredu. Inými slovami. K prvému januáru sa ocitne nie malé množstvo malých škôl v podmienkach, ktoré budú prakticky neriešiteľné. Je to o tom. Ja netvrdím, že toto je systémové riešenie tohto problému, to nie je systémové riešenie z tohto pohľadu, ale jednoducho reaguje na to, čo sa malo udiať a sa neudialo, a to je v prípade týchto malých škôl, ktoré naozaj existujú, a musím upozorniť, že to môže vyvolať aj politické napätia, pretože sa to týka rovnako maďarských malých škôl, ako aj slovenských malých škôl, ktorých nie je tak málo na zmiešanom území.

    Pani poslankyňa Rosová, nevidím ju tu, chcel som reagovať na ňu, ale...

  • Reakcie z pléna.

  • A, pardon, ospravedlňujem sa, vy ste vlastne tu. K dvom veciam. Hovoríte, že to je malé percento istoty. No musím povedať, že to je omyl. Pretože dnes zákonom nie je garantovaná žiadna istota, nie 15 ani 20 %, je to mimo zákona. Výška je určená nižšou právnou normou, ktorá sa môže bez problémov v tej nižšej právnej norme zmeniť z 20 na 50 %, keby o to išlo, neverím, že to niekto takto urobí. Ale... Čiže tu je istá garancia. To je prvý omyl.

    A ten druhý, hovorím, je to problém aj trošku prístupu k veciam. Pretože stále sa odvolávate na spravodlivosť, na to, že istým spôsobom samospráva bola dobrá, ktorá robila, áno, bola dobrá, ale ktorá nerobila, teraz bude mať z toho výhody. Ale tento problém, ak toto nebude prijaté, nevyrieši otázku financovania malých škôl, čo vybuchne k 1. januáru budúceho roka. A ja sa pýtam, a teraz veľmi otvorene, čo je prioritné? Spravodlivosť medzi zriaďovateľmi alebo spravodlivosť týkajúca sa detí a rodičov? Pretože si myslím, že v prvom rade sú tu deti a rodičia. A tu mám pocit, že k nim nie ste veľmi priaznivo naklonená.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka a Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona ste dostali ako tlač 52, návrh na jeho pridelenie do výborov máte v rozhodnutí č. 54.

    Nech sa páči, pán poslanec, uveďte zákon.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom tohto návrhu zákona je pozitívne ovplyvniť vývoj dopravnobezpečnostnej situácie na území Slovenskej republiky.

    Treba povedať na začiatku, že niežeby sa situácia v oblasti bezpečnosti dopravy, teda situácia na cestách, nezlepšovala, chvalabohu, ona sa už posledné roky zlepšuje, čo hovoria štatistiky jasne, ale existuje, môžeme sa domnievať, že tá situácia by sa mohla zlepšovať podstatne, podstatne rýchlejšie. Aj keď sme v roku 2005 dosiahli chvályhodný rekord za celé obdobie samostatnej Slovenskej republiky, keď došlo k najmenšiemu počtu úmrtí na cestách v dôsledku dopravných nehôd aj k najmenšiemu počtu ťažkých zranení, aj keď, chvalabohu, sme v porovnaní s bývalými socialistickými krajinami, ktoré vstúpili teraz do EÚ, tiež na tom najlepšie v týchto položkách, tak to porovnanie vyzerá však podstatne horšie, keď sa porovnáme so starými krajinami Európskej únie.

    Situácia by sa mohla zlepšovať rýchlejšie, ak by sme rozšírili napríklad okruh dôvodov na zadržanie vodičského preukazu v prípade vysokého prekročenia rýchlosti jazdy. Ide totiž o také porušenie pravidiel cestnej premávky, ktoré má spravidla za následok vznik vážnych dopravných nehôd s tragickým následkom. A preto je potrebné eliminovať takéto porušenia pravidiel cestnej premávky aj prísnejším postihom.

    Len pre zaujímavosť, ak dopravné nehody spôsobené v dôsledku nedodržiavania rýchlosti tvoria 16 % zo všetkých dopravných nehôd evidovaných v roku 2005, tak ak sa obmedzíme iba na dopravné nehody so smrteľnými následkami, tak konštatujeme, že prekročenie rýchlosti bolo dôvodom smrteľnej dopravnej nehody v 38 % prípadov. To znamená, že je namieste zvyšovať sankciu za prekročenie rýchlosti. Nie je to sankcia, ktorá by bolo nejaká drastická a drakonická. Navrhujeme, aby došlo automaticky k zadržaniu vodičského preukazu v prípade, ak vodič v obci prekročí rýchlosť o viac ako 30 km za hodinu a mimo obce o viac ako 50 km za hodinu. Ja si myslím, že nie je to také tvrdé, ak budeme striktne žiadať od vodičov, aby nešli stovkou cez obec alebo stoosemdesiatkou po diaľnici. Bohužiaľ, sú aj takí, ktorí si myslia, že to môžu robiť.

    Okrem tohto návrhu ešte navrhujeme doplnenie možnosti povoliť dopravným značením otáčanie v križovatke a v jej tesnej blízkosti tam, kde to miestne pomery umožňujú.

    Zároveň tiež navrhujeme zaviesť povinné nosenie ochrannej prilby pre deti na bicykli do 15 rokov, samozrejme, na cestných komunikáciách, nie pri bežnom bicyklovaní, keď sa hrajú niekde na dvore, keďže vo vekovej skupine osôb mladších ako 15 rokov je zvýšený počet rôznych úrazov súvisiacich s jazdou na bicykli. Teda návrh má za cieľ prispieť k ochrane zdravia detí a predchádzať úrazom hlavy, ktoré majú v detskom veku fatálne následky.

    Niečo z týchto návrhov som predkladal už pred viac ako rokom ešte ako minister, vtedy tie návrhy neboli prijaté, ale skôr z iných dôvodov ako z vecných dôvodov.

    Dámy a páni, toľko k uvedeniu návrhu zákona. Prosím o jeho podporu.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne, pán navrhovateľ.

    Gestorský výbor určil za spravodajcu pána Mariána Kovačócyho. Poprosím ho.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 7 zo dňa 4. septembra 2006 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka a Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajúc z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 21. augusta 2006 č. 54 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 9. októbra 2006 a gestorský výbor do 10. októbra 2006.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomne som k uvedenému návrhu nedostal žiadnu prihlášku. Pán poslanec Galbavý, prihlásili ste sa písomne?

  • Reakcia z pléna.

  • Ústne sa prihlásite. Aha, pardon, dobre, nedostal som k uvedenému návrhu. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť k uvedenému návrhu niekto ústne. Ak nie, uzatváram aj túto možnosť. Uzatváram rozpravu.

    Chce sa navrhovateľ vyjadriť, ešte využiť svoje právo, alebo spravodajca? Ak nie, prerušujem tento bod programu. Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať v prvom čítaní

    návrhom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka a Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Návrh ste dostali ako tlač 53 a návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí pod číslom 55.

    Nech sa páči, pán poslanec Palko, môžete uviesť svoj návrh.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte uviesť návrh zákona, ktorý vzbudil istú polemiku.

    Cieľom návrhu novely zákona je – nič viac, nič menej – sťažiť predstaviteľom organizovaného zločinu a osobám z kriminálneho prostredia získavať priestor v elektronických médiách, a tým sa usilovať dosiahnuť spoločenskú akceptáciu. To znamená „vyjsť z podsvetia“.

    Návrh novely zákona rozširuje viaceré zákazy už existujúce, dávno existujúce zákazy stanovené v zákone pre vysielateľov televíznej a programovej služby a vysielateľov rozhlasovej programovej služby o „zákaz propagovať presný citát osôb, ktoré vzhľadom na svoje správanie a spôsob života sú odôvodnene považované alebo sa samy identifikujú ako osoby z kriminálneho prostredia alebo s týmto prostredím spojené“. Koniec citátu. Máme na mysli najmä osoby z prostredia organizovaného zločinu.

    Tento návrh je reakciou na už viackrát odvysielané informácie a relácie, kde sú takéto osoby vykresľované ako v podstatne normálni, sympatickí občania. V poslednom čase to bola relácia v istej komerčnej televízii 2. augusta 2006 o 19.25 hod. vysielaná. Mala názov, ten názov dala, samozrejme, tá televízia, ten názov bol Mafián. Pre predstaviteľov organizovaného zločinu ide o typickú snahu zaradiť sa v spoločnosti ako bežní ľudia a šikovní podnikatelia. Televízia aj rozhlas sú silné nástroje a domnievam sa, že je neakceptovateľné, aby sa vysielatelia na takejto propagácii podieľali.

    Štát má legitímny záujem na tom, aby vysielateľ zo zákona alebo na základe licencie zabezpečil objektívne informácie, ktoré sú potrebné na vytvorenie vlastného názoru, preto je neprípustné a pre spoločnosť nebezpečné, ak sú v prípade týchto osôb vysielateľom zamlčované, zľahčované a prekrúcané všeobecne známe skutočnosti, čím sa manipuluje verejnou mienkou v prospech týchto osôb.

    Okrem toho návrh zákona sprísňuje sankcionovanie vysielateľov pokutami. Navrhuje sa, aby sa pri každom opakovanom porušení povinnosti zvýšila dolná hranica rozsahu pokuty v závislosti od počtu právoplatne uložených pokút radou za porušenie danej povinnosti za posledných 12 mesiacov. Ide o model, ktorý reaguje na neustále porušovanie rovnakých povinností vysielateľmi. V niektorých prípadoch evidentne bez snahy o nápravu. Rozsah pokuty, v rámci ktorého môže rada vysielateľa sankcionovať, sa tak bude každým právoplatným uložením pokuty zužovať smerom k hornej hranici. Na základnú sadzbu sa bude dolná hranica pokuty vracať vždy po 12 mesiacoch, aby rada mohla nižšou pokutou sankcionovať porušenie, ktoré je menej závažné alebo už ojedinelé.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, toľko základné fakty o predloženej novele zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá určil ako spravodajkyňu pani poslankyňu Ľudmilu Muškovú, poprosím ju.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ma svojím uznesením č. 6 zo dňa 4. septembra 2006 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka a Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (tlač 53).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku § 72 ods. 1, a to je doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.

    Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy a hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet, rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje aj doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave aj napriek tomu, že si myslím, že bude potrebovať tento zákon niektoré úpravy, pretože nie je dosť dobre vykonateľný v niektorých paragrafoch, ale navrhujem, aby po rozprave uvedený návrh zákona bola ochotná prijať do druhého čítania.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 21. augusta 2006 č. 55 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 9. októbra 2006 a gestorský výbor do 10. októbra 2006.

    Pán predseda, ďakujem, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu k uvedenému návrhu. Písomne sa prihlásil jeden pán poslanec, pán poslanec Galbavý, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja zaujal stanovisko k predkladanému návrhu zákona o vysielaní a retransmisii, ktorého autormi sú pán poslanec Minárik a pán poslanec Palko. Rokujeme teda o tom, či sa do druhého čítania dostane návrh zákona, ktorý má podľa svojich autorov pomôcť v boji s organizovaným zločinom. Nikto z nás nepochybuje o tom, že v boji s týmto nepriateľom treba využiť všetky prostriedky, ktoré sú k dispozícii. Pravdepodobne tiež nikto z nás nepochybuje o tom, že v tomto boji by mali masmédiá pomáhať a nie hádzať polícii polená pod nohy.

    Vážení kolegovia, kolegyne, zdalo by sa teda, že predložený návrh zákona je chvályhodný. Predsa však mám určité pochybnosti, či ide o krok správnym smerom. Predovšetkým sa obávam, že zákon nie je realizovateľný, pretože kto a ako určí, že osoba je alebo nie je spojená s organizovaným zločinom či kriminálnym prostredím? Platí prezumpcia neviny a kým nie je páchateľ právoplatne odsúdený, treba sa na neho pozerať ako na nevinného. Dokonca ani skutočnosť, že dotyčný je vo vyšetrovacej väzbe, nie je zárukou, že bude odsúdený. Zákon však predpokladá vysoké pokuty pre médiá, ktoré o takomto človeku prinesú príspevok, či už správu, alebo reportáž, ktorá by sa dala vyhodnotiť ako pozitívna. Takže ako sa bude zákon uplatňovať? To je základná otázka na predkladateľov, po prvé.

    Po druhé, je jasné, že najprv potrebujeme definovať, kto je to člen podsvetia organizovaného zločinu? Skrátka, mafián. Podľa textu predloženého návrhu zákona je to osoba, ktorá je „odôvodnene vzhľadom na jej spôsob života, správania alebo konanie odôvodnene považovaná alebo sa sama identifikuje ako osoba z kriminálneho prostredia, alebo spojená s kriminálnym prostredím“, citoval som presne ustanovenie tohto návrhu zákona.

    Aký spôsob života? Preto sa pýtam, aký spôsob života je charakteristický pre mafiána? Vozí sa v drahých autách, chodí do drahých barov, zdobí ho hrubá zlatá reťaz okolo krku a „kalašníkov“ pod sakom? Asi nie. Nejeden raz čítate alebo počujete, ako sú susedia prekvapení, čo sa o tých tak slušne a nenápadne vyzerajúcich susedoch dozvedajú. Podobne nemožno povedať, že kožená bunda, vyholená hlava a tmavé okuliare sú uniformou mafiánov. Tak chodí kde-kto a, naopak, mafián môže byť v slušnom obleku, prípadne v celkom obyčajných džínsoch.

    A s tou samoidentifikáciou je to tiež problematické. Asi len málokto verejne o sebe vyhlasuje, že je člen nejakého gangu, drogový díler alebo nájomný vrah. Táto informácia sa zrejme šíri úplne inými kanálmi, ako sú tie verejnoprávne. Takže podľa akých kritérií sa bude rozhodovať, či tá alebo oná osoba je mafián, alebo nie je? Nehovoriac už o ťažkostiach vyplývajúcich z definície toho, čo je a čo nie je propagácia danej osoby alebo jej vykresľovanie v pozitívnom svetle.

    Je tu ešte jedno úskalie. Ako sa v dôvodovej správe dočítame, pre predstaviteľov organizovaného zločinu je typická snaha začleniť sa do spoločnosti ako bežní ľudia a šikovní podnikatelia. To je, vážení kolegovia, absolútna pravda. O nejednom, veľmi slušnom podnikateľovi sa časom dozvedáme, že bol vlastne mafián, o niektorých sa to dozvieme, keď ich zatvoria a odsúdia, o iných, tých šikovnejších, až keď ich zastrelí konkurencia. Dovtedy sú to členovia miestnej smotánky, návštevníci elitných golfových ihrísk či funkcionári futbalových klubov. Pravda, o niektorých sa aj v tom čase kde-čo hovorí, ale je to na úrovni agentúry „jedna pani povedala“.

    Nič nie je potvrdené, takže ako sa má redaktor zachovať? Má priniesť reportáž z dobročinnej akcie, kde hlavnú cenu odovzdáva XY, alebo nie? Má priniesť správu o tom, že ten pán sponzoroval oblok pre bratislavskú katedrálu alebo radšej mlčať? Však čo, ak sa neskôr ukáže, že ten pán bol podvodník, bude sa to hodnotiť hoci aj dodatočne ako propagácia osoby s kriminálnym pozadím? A Rada pre vysielanie a retransmisiu za to televízii alebo rozhlasu udelí mastnú pokutu? A čo ak médium dostane od rady pokutu za porušenie tohto zákona alebo problematická osoba vyjde z vyšetrovacej väzby, prípadne od súdu ako nevinná? Vrátia sa médiám pokuty a nebude môcť táto osoba žalovať radu, ktorá udelením pokuty ju vlastne odsúdila a opuncovala ako mafiána? A to nehovorím o krajnej možnosti, že by rada odobrala za opakované porušenie zákona médiu licenciu. Obávam sa, že v takejto podobe sa zákon môže stať palicou, ktorá poslúži podľa potreby na trestanie neposlušných médií, a teda sa stane prvým krokom k cenzúre.

    Páni poslanci, filmy s mafiánskou či zločineckou tematikou sú bežné a treba povedať, že zločinci v nich niekedy vystupujú ako celkom „sympatické“ osoby, ako príklad uvediem Bony and Clyde, ktorých tragický osud svojho času dojímal milióny ľudí. Jednoznačne negatívne napokon nevyznieva ani Vito Corleone v Krstnom otcovi alebo postavičky z pražskej galérky seriálu Hříšní lidé města pražského a následných filmov. Ak prijmeme predložený zákon, budú sa môcť tieto filmy vysielať v bežnom čase alebo až po 22.00 hodine? A to nehovorím o našich filmoch o našom národnom hrdinovi Jánošíkovi, veď podľa vtedajších kritérií to bola vlastne osoba s kriminálnym pozadím, dokonca vodca organizovanej zločineckej skupiny.

  • Ruch v sále a smiech.

  • Pravda, dalo by sa povedať, že sú to filmy, nie správy alebo reportáže, ale zákon ani dôvodová správa nikde neuvádzajú, že zákaz sa bude týkať len spravodajských alebo publicistických relácií. Nikde to v našom návrhu neexistuje. Hovorí sa tu o zákaze propagovať v programovej službe. Vážené dámy a páni, programová služba je programová štruktúra vysielateľov komplex.

    Vážení kolegovia, samozrejme, sú určité signály, že niektorá osoba je zapletená do organizovaného zločinu, určite musí vyvolať podozrenie, ak sa mladý, 18-ročný nezamestnaný začne náhle voziť v luxusnom aute a vymetá drahé bary. Je totiž pravdepodobné, že slúži ako biely kôň pre skutočných mafiánov v pozadí. Takýto človek by však mal predovšetkým upútať pozornosť nie médií, pán kolega, ale polície a iných orgánov, ktoré majú boj s kriminalitou a organizovaným zločinom v popise práce.

    Vidím aj dnes riešenie, a myslím si, že sa dobíjame do otvorených dverí. Predsa rada má aj v súčasnosti možnosť reagovať, ak sú ľudia spätí so zločinom vykresľovaní v médiách v dobrom svetle. Podmienkou predsa každej udelenej licencie je dodržiavanie objektívnosti spravodajstva a publicistiky a nehovoriac o novinárskej etike a morálke. A preto si myslím, že sa netreba uponáhľať.

    Som presvedčený, pán kolega, že existuje viacero možností, ako túto záležitosť riešiť. Som toho názoru, že ju riešiť treba. Rozhodne áno. Okrem novelizácie zákona o vysielaní a retransmisii je možná aj novelizácia Trestného zákona č. 300/2005, a to paragrafov, ktoré hovoria o trestných činoch proti mieru a ľudskosti, menovite o podpore a propagácii skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd. Je tiež možné zakomponovať myšlienku o neprípustnosti propagácie podsvetia do nového mediálneho zákona, ktorý sa pripravuje.

    Vážení kolegovia, kolegyne, ako člen výboru pre kultúru a médiá nemám problém s hlasovaním za zákon, ktorý pomôže so zlepšovaním mediálneho prostredia vrátane podpory boja s kriminalitou a organizovaným zločinom. Podporím ho pod jednou podmienkou, že dostanem vo výbore alebo od pánov kolegov relevantnú odpoveď, protiargumenty, ktoré dokážu vyvrátiť to, čo som tu dnes povedal.

    Jedno pozitívum predsa vidím z tejto iniciatívy a to je hlavne v tom, že je dobré, že hovoríme a otvárame, aktivujeme celospoločenskú diskusiu aj na túto tému, takú vážnu tému, aj úlohu médií. Môžeme sa pobaviť o tom, čo by ešte okrem známych a zákonných skutočností nemalo existovať v programovej štruktúre, ale poprosím vás, aby sme neformulovali zákony na báze akejsi neakceptovateľnej vágnosti. V konečnom dôsledku aj tak nedosiahneme ten požadovaný efekt, kvôli ktorému to hlavne robíme.

    Takže poprosím vás, pán kolega, aby ste po mojom vystúpení ma nepovažovali za akéhosi stúpenca alebo „mafia-friendly“, ale naozaj toto som mal na srdci. A keďže sa venujem tejto problematike, snažil som sa vám podať pomocnú ruku. Skúsme prijať nejakú zákonnú normu, ktorá to naozaj vyrieši.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová a pán poslanec Mečiar? Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Dozaista viete, že som zástancom toho, že každá sloboda musí mať svoje mantinely. Ja si myslím, že aj sloboda vysielania médií, či už printových, alebo elektronických, musí mať svoje mantinely. Z tohto hľadiska by som bola za, ale tiež pociťujem niektoré tie momenty, ktoré tu predo mnou uviedol pán poslanec Galbavý, ako právnička predovšetkým prezumpciu neviny. Ja sa budem snažiť vystúpiť aj v rozprave, bližšie tieto otázky rozviesť, pretože to sú veci, o ktorých musíme hovoriť. Musíme tu hovoriť o tom, že médiá musia mať mantinely morálky a práva, pretože aj to právo, ktoré dáva, nie je dodržiavané. Nechcem tu rozvádzať, ale kto ste sledovali vysielanie...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Poprosím technikov, ešte minútu pre pani poslankyňu, lebo omylom mala procedurálny návrh.

  • Tí, ktorí ste sledovali vysielanie v letných mesiacoch, dozaista mi dáte za pravdu, že hlavný problém našej spoločnosti je vražda a zistenie, kto je vrah, postupy vraždy, ktoré sú pre mládež návodmi na páchanie kriminality a podobne. Toto v tejto spoločnosti musí dostať mantinely. Bližšie, ako som spomenula, vystúpim v rozprave.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Dámy a páni, tento návrh zákona chápeme ako vnútrostranícky pokus zabrániť pánovi Lipšicovi rozprávať o mafiách a toto my Lipšicovi nikdy urobiť nemôžeme. Preto za ten zákon nemôžeme hlasovať.

  • Ďakujem pekne. Vzhľadom na to, že sme sa dohodli, že budeme hlasovať o piatej, chcem sa opýtať aj prítomných, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Ešte, nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a zároveň prerušujem tento bod rokovania a budeme v ňom pokračovať po hlasovaniach a po tajnej voľbe člena Prezídia Fondu národného majetku.

    Pred hlasovaním vyhlasujem päťminútovú technickú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o prerokovaných bodoch programu. Poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesto.

    Najskôr budeme hlasovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti registrácie odrôd pestovaných rastlín a uvádzaní množiteľského materiálu pestovaných rastlín na trh.

    Je to tlač 23. Poprosím pani poslankyňu Jarmilu Tkáčovú z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, aby hlasovanie uviedla.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) uzniesla na tom, že prerokuje predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 140, nikto nebol proti, nikto sa nezdržal. Hlasovali všetci prítomní.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu o návrhu predsedu Národnej rady na pridelenie tohto návrhu výborom a na určenie gestorského výboru, ako aj určenie lehoty na jeho prerokovanie. Poprosím pani spravodajkyňu.

  • Áno. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona prerokujú výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Termíny pre určené výbory do 9. októbra a gestorský výbor do 10. októbra.

  • Ďakujem, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, všetci za, nikto nebol proti, nezdržal sa.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a zároveň odsúhlasila príslušné lehoty výborom na prerokovanie v druhom čítaní.

    Budeme pokračovať a hlasovať v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (tlač 24).

    Poprosím pána poslanca Zsolta Simona, aby uviedol hlasovanie.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, za 140, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Poprosím o druhé hlasovanie, pán spravodajca.

    Zs. Simon, poslanec: Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 9. októbra a gestorský výbor do 10. októbra 2006.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, všetci za, nikto nebol proti, nikto sa nezdržal hlasovania.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a zároveň schválila príslušné lehoty výborov na prerokovanie.

    Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov v roku 2006 (tlač 44).

    Poprosím pána poslanca Vladimíra Matejičku, aby hlasovanie uviedol.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Reakcia z pléna.

  • Vládny návrh zákona o zvýšení výsluhových dôchodkov zo sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov (tlač 44).

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142, za 125, nikto nebol proti, zdržalo sa 17.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pán spravodajca, pristúpime k druhému hlasovaniu.

  • Teraz dajte hlasovať o pridelení vládneho návrhu zákona výborom a určení lehoty na prerokovanie.

  • Môžete prečítať, aké tam boli? Máte návrh? Aké dátumy.

  • Deviateho a desiateho. Deviateho boli... Tak prečítam.

  • Treba uviesť príslušné výbory aj príslušné lehoty, pán poslanec.

  • Áno, takže prečítam. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, tieto boli do 9. 10., a gestorský výbor do 10. októbra.

  • Dobre. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, za 139, zdržali sa 2.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila príslušný návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a zároveň schválila lehoty na prerokovanie.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca. Ospravedlňujem sa za to mierne faux pas.

    Vrátime sa k tlači 25 a budeme pokračovať v hlasovaní v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z. z. o organizovaní trhu s vybranými poľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov.

    Čiže ešte raz, tlač 25. Poprosím pani Magdu Košútovú ako spravodajkyňu, aby uviedla hlasovanie.

  • Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, všetci za.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh prerokuje v druhom čítaní.

    Poprosím hlasovanie o určení výborov, gestorského výboru a lehôt, pani spravodajkyňa.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej prosím, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 9. októbra 2006 a gestorský výbor do 10. októbra 2006.

  • Ďakujem. Len technická otázka, pani poslankyňa Belásová, je to omyl? Tak poprosím technikov, keby to... Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, všetci za.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila uvedený návrh zákona výborom, určila gestorský výbor a zároveň schválila lehoty prerokovania v druhom čítaní.

    Budeme pokračovať a poprosím spravodajkyňu ústavnoprávneho výboru pani poslankyňu Janu Laššákovú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Lipšica a Gábora Gála na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z.

    Dostali ste návrh pod číslom 39, tlač 39. Poprosím, pani spravodajkyňa, prvé hlasovanie.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143, za 63, proti 38, zdržalo sa 42.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh zákona neschválili a neposunuli do druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

    Poprosím teraz predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Jozefa Buriana, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 42. Pán spravodajca, pán predseda, nech sa páči.

  • Pán predseda, dajte hlasovať, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, za 142, zdržal sa 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Budeme pokračovať druhým hlasovaním. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 43 z 8. augusta 2006 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 9. októbra 2006 a gestorský výbor do 10. októbra 2006. Dajte hlasovať, pán predseda.

  • Ďakujem. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144, za 142, zdržal sa 1, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a zároveň aj príslušné lehoty.

    Poprosím teraz pani spravodajkyňu, pani poslankyňu Magdalénu Vášáryovú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní k

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii (tlač 48).

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii, bol podaný pozmeňujúci návrh pána poslanca Madeja, aby Národná rada postupovala podľa § 73 ods. 3 písm. c) a prerokovala návrh zákona v druhom čítaní. Prosím vás, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Madeja.

  • Pani spravodajkyňa, pokiaľ viem, padol z vašej strany procedurálny návrh, aby sa nepokračovalo. O procedurálnom návrhu by sme mali hlasovať ako o prvom.

  • Reakcie z pléna.

  • Vznikol tam problém. Viem, že pani spravodajkyňa trošku pomiešala spravodajcovstvo so svojím postojom. Spýtam sa, chcete dať alebo máme považovať váš návrh za procedurálny alebo ideme hlasovať len o návrhu uznesenia, ako ste ho predniesli ako spravodajca?

  • Áno, dobre. Budeme hlasovať... O procedurálnom?

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pani poslankyne, aby sme nepokračovali v rokovaní. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141, za 39, proti 80, zdržalo sa 21, nehlasoval 1.

    Procedurálny návrh sme neschválili.

    Prikročíme k hlasovaniu o návrhu uznesenia. Nech sa páči. Poprosím vás, pani spravodajkyňa, keby ešte raz, aby bolo zrejmé, o čom hlasujeme, lebo sme, vy ste pôvodne uviedli síce návrh hlasovania, ale aby bolo všetkým kolegom a kolegyniam jasné. Ešte raz vás poprosím, čiže mali by sme teraz hlasovať o návrhu podľa...

  • V rozprave k tomuto zákonu bol podaný pozmeňujúci návrh pána poslanca Madeja, aby Národná rada postupovala podľa § 73 ods. 3 písm. c) a prerokovala návrh zákona v druhom čítaní. Prosím, aby ste dali hlasovať o tomto návrhu pána poslanca.

  • Dobre. Budeme hlasovať teda o návrhu pána poslanca Madeja. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, za 98, proti 29, zdržalo sa 16, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Tým pádom pôvodné uznesenie, nemusíme o ňom hlasovať, budeme hlasovať, pani spravodajkyňa, o určení výborov, gestorského výboru a lehôt. Poprosím vás, keby ste uviedli ten návrh.

  • Áno, vážený pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a že určené výbory návrh zákona prerokujú v lehote do 9. októbra 2006 a gestorský výbor do 10. októbra 2006.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145, za 140, 1 bol proti, 4 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme pridelili zákon výborom, určili gestorský výbor a schválili lehoty prerokovania v druhom čítaní.

    Budeme pokračovať v prvom čítaní hlasovaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 619/2003 Z. z. o Slovenskom rozhlase.

    Je to tlač 49. Poprosím spravodajcu pána poslanca Gyulu Bárdosa, aby uviedol hlasovanie.

    Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144, za 103, proti 29, zdržalo sa 12.

    Konštatujem, že sme uvedený návrh zákona posunuli do druhého čítania.

    Poprosím druhé hlasovanie o výboroch a lehotách.

    Gy. Bárdos, poslanec: Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá, ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá, že určené výbory návrh zákona prerokujú v lehote do 9. októbra 2006 a gestorský výbor do 10. októbra 2006.

  • Ďakujem pekne, prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140, za 137, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme pridelili uvedený návrh výborom, určili gestorský výbor, ako aj lehoty na prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz poprosím pani spravodajkyňu Katarínu Tóthovú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tlač máte pod číslom 50.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla podľa rokovacieho poriadku predložený legislatívny návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144, za 112, proti 1, zdržalo sa 31.

    Konštatujem, že sme tento návrh zákona posunuli do druhého čítania.

    Poprosím o druhé hlasovanie.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený legislatívny návrh zákona na prerokovanie výboru ústavnoprávnemu a výboru pre financie, rozpočet a menu.

  • Ešte lehoty poprosím. Máte tam?

  • Ďalej aby určil hlasovaním za gestorský výbor ústavnoprávny výbor a ten má prerokovať do 9. októbra 2006 a gestorský výbor, teda výbor finančný do 9. októbra 2006 a gestorský do 10. októbra 2006.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145, za 140, zdržali sa 5.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh zákona výborom, určili gestorský výbor a zároveň odsúhlasili lehoty do druhého čítania.

    Budeme teraz hlasovať v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca, Jozefa Šimka a Júliusa Brocku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov (tlač 51).

    Poprosím pani poslankyňu Rosovú.

  • Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Prezentujeme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, za 107, proti 35, nehlasoval 1.

    Národná rada sa uzniesla, že nebudeme pokračovať v rokovaní o predmetnom návrhu zákona.

    Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Teraz budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka a Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 52. Ako spravodajca bol určený gestorským výborom Marián Kovačócy. Poprosím vás, pán poslanec, uveďte hlasovanie.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 145, za 35, proti 36, zdržalo sa 74.

    Konštatujem, že Národná rada neposunula uvedený návrh zákona do druhého čítania.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, týmto sme vyčerpali hlasovania o prerokovaných prvých čítaniach návrhov zákonov.

    Pristúpime teraz, tak ako bolo schválené v programe, k

    návrhu na voľbu viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky

    v tajnom hlasovaní. Návrh ste dostali ako tlač 63.

    Návrh vlády odôvodní minister hospodárstva Slovenskej republiky pán Ľubomír Jahnátek. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dôvodom predloženia návrhu na voľbu viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky je postup podľa § 31 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, podľa ktorého viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky volí na návrh vlády Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 35 zo 4. augusta 2006 zvolila na návrh vlády Slovenskej republiky do funkcie viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky pána Augustína Hambáleka. Pán Hambálek sa však na základe svojho písomného oznámenia zo dňa 21. 8. 2006, ktoré bolo doručené predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky dňa 23. 8. 2006, tejto funkcie vzdal zo zdravotných dôvodov.

    V nadväznosti na uvedené predkladá vláda na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky nový návrh na voľbu viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky a do tejto funkcie navrhuje Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť pána Vladimíra Kocoureka.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo predsedovi výboru pre hospodársku politiku pánovi Marošovi Kondrótovi a poprosím ho, aby podal informáciu o prerokovaní návrhu vo výbore. Zároveň vás, kolegyne, kolegovia, poprosím o väčší pokoj v sále.

  • Ďakujem, pán predseda. V súlade s ustanovením § 31 ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov predložil predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na voľbu viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 65 z 31. augusta 2006 pridelil tento návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku s tým, že podá informáciu o výsledku jeho prerokovania vo výbore.

    Výbor k predmetu návrhu rokoval na svojej 4. schôdzi 4. septembra 2006 za účasti ministra hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka. Vo svojom uznesení č. 21 výbor odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky zvoliť tajným hlasovaním viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky, tak ako je uvedené v návrhu uznesenia vlády, a poveril poslanca Maroša Kondróta, predsedu výboru, informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Chce sa niekto ústne prihlásiť do rozpravy? Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a vyhlasujem ju za ukončenú. Pán minister, pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Chcem pripomenúť, že pristúpime teraz k tajnej voľbe, ale chcem pripomenúť, že svoju voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri mene a priezvisku kandidáta označíte tú alternatívu, za ktorú hlasujete, čiže „za“, „proti“ alebo „zdržiavam sa“. Platný je ten hlasovací lístok, na ktorom je označená len jedna z alternatív. Hlasovací lístok je neplatný, ak pri mene a priezvisku kandidáta nie je voľba označená alebo ak je hlasovací lístok menený alebo doplňovaný.

    Prosím teraz všetkých overovateľov, aby zaujali svoje funkcie a dohliadali na priebeh voľby. Súčasne ich žiadam, aby hlasovali ako prví.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Pýtam sa, panie poslankyne, páni poslanci, či všetci využili právo hlasovať v tajnej voľbe. Ešte počkáme na pána poslanca Chovanca.

  • Pokračovanie aktu tajného hlasovania.

  • Vyhlasujem tajné hlasovanie za ukončené.

    Panie poslankyne, páni poslanci, spravidla v takýchto chvíľach sme si po tajnom hlasovaní dávali päť minút prestávku, aby sme mohli pokračovať v rokovaní Národnej rady. Z hľadiska racionálneho postupu vás poprosím, aby ste zaujali miesta na svojich vyhradených miestach, aby ste sa posadili, aby sme mohli pokračovať v rokovaní a výsledky hlasovania nám overovatelia oznámia po tom, ako budú sčítané všetky hlasy.

  • Pauza pre nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále.

  • Ešte raz poprosím, páni poslanci, zaujmite svoje miesta, aby sme mali dôstojný priestor na rokovanie.

    Budeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona pánov poslancov Palka a Minárika.

    Prerušili sme rokovanie v rozprave. Do rozpravy sú ešte prihlásení pán poslanec Jarjabek a pani poslankyňa Tóthová.

    Ako prvý vystúpi pán poslanec Jarjabek. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka a Pavla Minárika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 53.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, vážený pán predsedajúci, naši kolegovia z opozície ponúkli tomuto parlamentu svoju predstavu o sprísnení slovenskej mediálnej politiky.

    Pán poslanec, škoda, že nie počas ôsmich rokov v exekutíve, ale až po dvoch mesiacoch v opozícii ste zistili, že naše zákony sú deravé a z televíznych obrazoviek sa na občanov môžu takpovediac vyškierať a svojou neohrozenosťou nasledovníkov získavať aj postavy, ktoré jasne patria do galérie zločinu...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, ja vás na chvíľočku preruším. Páni poslanci, budem musieť prerušiť rokovanie Národnej rady, keď nezaujmete svoje miesta. Ďakujem pekne.

    Pokračujte, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Preto naši kolegovia páni poslanci navrhli novelizovať zákon o vysielaní a retransmisii a zákon o telekomunikáciách a navrhujú pokutovať médiá, ktoré budú, citujem, „propagovať osobu, ktorá je vzhľadom na jej spôsob života, správania alebo konania odôvodnene považovaná alebo sa sama identifikuje ako osoba z kriminálneho prostredia alebo spojená s kriminálnym prostredím, najmä s prostredím organizovaného zločinu“, koniec citátu.

    Aby bolo teda jasné, samozrejme, myslím, že tu nie je nikto, a ja som tiež za to, aby z obrazoviek, rádií, stránok novín a časopisov zmizli strhujúce príbehy darebákov, ktorí usúdili, že zákony sú pre tých slabých, ale oni ako tí silní ich rešpektovať nemusia. Taká je pravda. To sa deje v mediálnom prostredí, v elektronických aj v printových médiách.

    Ibaže podľa môjho názoru dobrý úmysel predkladateľov nestačí a Národná rada Slovenskej republiky by mala prijímať aj zákony kvalifikovane a odborne precízne pripravené a jednoznačne si myslím, že tento návrh, ktorý predkladajú naši dvaja kolegovia, je jednoznačne v tomto smere nevykonateľný. Hoci teda, samozrejme, s tou myšlienkou treba len a len súhlasiť a treba sa vôbec poďakovať, že takáto iniciatíva vznikla.

    Avšak považujem za nevyhnutné vyzvať toto plénum, aby sme spoločne premýšľali nad tým, ako citovanú vágnu formuláciu nahradiť. Pretože čo značí formulácia, citujem, „vzhľadom na spôsob jej života“? To je vec tvrdo individuálnej interpretácie. Niekto má rád pekne ostrihaných a slušivo oblečených ľudí, s vytríbeným vkusom, pre voľbu správnej značky automobilu, iný toleruje individuálny vkus a tretiemu sa možno jednoducho páči, ak ľudia chodia oblečení pohodlne a žijú slobodne. A ani na type a farbe auta im nezáleží. A čo rozhodne, či niektorá osoba je, znovu citujem, „odôvodnene považovaná za kriminálnika“? Keď si to myslí jeden občan, jedna politická strana alebo ak to hovoria nejaké médiá?

    Prepáčte, dámy a páni, ale podľa našej ústavy platí v prvom rade prezumpcia neviny. Ak sa aj niekomu z nás zdá, že niekto je „podozrivý“, ešte by nám to ako vedúcim pracovníkom v médiách, myslím tým vedúcich pracovníkov v médiách, nemohlo stačiť, aby sme takéto osoby z vysielania vylúčili, pretože tým riskujeme obvinenie, že niekomu bránime realizovať ústavné právo na informáciu.

    A ďalej, znamená predmetná definícia, že sa zakazuje uverejňovať napr. aj rozhovor s odsúdeným, ktorému bola trestná činnosť preukázaná a ktorý po odpykaní trestu alebo jeho časti chce povedzme vplývať na mládež, aby sa istého konania vyvarovala? Je to osoba z kriminálneho prostredia? Je. Je takýto rozhovor propagáciou tejto osoby? Áno, isteže, ale môže mať takáto výpoveď pozitívny spoločenský dosah? Môže, ja neviem, odradiť mladých ľudí od prípadnej hroziacej skazy. Isteže, veď sprostredkuje pohľad, tzv. pohľad za oponu, za tú pozlátku moci, peňazí, autority, ktorým podsvetie púta pozornosť a cez ktoré, žiaľ, získava mladých ľudí medzi seba.

    Vzhľadom na všetky tieto dôvody navrhujem, aby sme sa v ďalšom legislatívnom procese sústredili na precizovanie definície osôb spadajúcich pod navrhované písm. g). Jednoznačne proste tento text, ktorý tam je, je, ako som už povedal, nevykonateľný. A možno by nebolo od veci využiť príležitosť a navrhnúť aj nejaké iné doplnenie, napr. v ktorom by sme zadefinovali ako predmet postihu konanie osôb, ktoré na základe svojho subjektívneho názoru vyvolávajú v spoločnosti nálady zamerané proti jednotlivcom alebo skupinám osôb bez toho, aby súd vyslovil v prípade ich konania porušenie zákona. Pretože aj s takýmito situáciami na našom mediálnom trhu prichádzame do kontaktu veľmi často a sme svedkami zatiaľ úplne beztrestných mediálnych štvaníc na niektoré skupiny osôb a niektoré osoby konkrétne. Považujem to za konanie rovnako nebezpečné, ako keď nám nejaký mafián z obrazovky radí, akú hudbu by sme mali počúvať, a prezrádza napríklad, čo najradšej varí.

    S tým súvisí aj môj druhý návrh, aby sme opäť v priebehu ďalšieho legislatívneho konania, legislatívnej práce, povedzme aj na tomto zákone, vymysleli mechanizmus, ktorý bude operatívne a zodpovedne rozhodovať o tom, či niektorá osoba napĺňa, alebo nenapĺňa stanovené kritériá príslušnosti k podsvetiu. Pretože ak sa stane, že redaktor pripraví materiál, ale jeho šéfovi sa bude zdať, že niektorá vystupujúca osoba patrí do kriminálneho prostredia a nedovolí materiál vydať či odvysielať, môže následne súd rozhodnúť, že došlo k upretiu práva na slobodné šírenie informácií a prejav cenzúry.

    Nie som si istý, či dať túto kompetenciu napr. mediálnej rade, či povinnosť riešiť takéto vnútromediálne spory zo zákona prideliť napr. Najvyššiemu súdu a zaviazať ho, aby takéto podanie riešil v lehote 24 hodín. Je tu dosť a dosť právnikov, ktorí tomuto rozumejú oveľa lepšie a iste navrhnú riešenie, ktoré bude prijateľné. Ja len, poznajúc trochu situáciu v našich médiách, upozorňujem, aký problém by mohol nastať, a snažím sa vás inšpirovať k tomu, aby sme sa ho vopred legislatívne pokúsili vyriešiť.

    Napokon tretím, podľa môjho názoru závažným problémom navrhovanej novelizácie je problém jej obmedzenia na elektronické médiá. A teraz neviem, či sa to stalo zámerne, alebo či je to je proste náhoda. Nazdávam sa, že predstavitelia majiteľov rozhlasov a televízií by oprávnene mohli v prípade schválenia tejto normy v navrhovanom znení namietať jej protiústavnosť na základe toho, že diskriminuje prevádzkovateľov rozhlasového a televízneho vysielania voči printovým médiám. Viem, samozrejme, že elektronické médiá vo všeobecnosti majú silnejší momentálny dosah na formovanie spoločenských postojov. Že čo nie je v televízii, to sa nestalo, avšak žiadam, aby pre celú oblasť médií platili porovnateľné podmienky. Nie je podľa mňa mysliteľné, aby za rovnaký materiál najčítanejší bulvárny denník získal rekord v predávanosti a televízia dostala mastnú pokutu. To by bola, dámy a páni, politika dvoch metrov a tá, ako vieme z vlastnej skúsenosti, sa nikdy nevypláca.

    Dámy a páni, toľko mojich zopár poznámok k tomuto návrhu, jednoducho si myslím, že myšlienka je úplne skvelá, len to paragrafové znenie je, hovorím to ešte raz, nevykonateľné a nerozumiem, prečo sa v médiách kladie rozdiel v tomto prípade z hľadiska aj istej morálky medzi elektronickými a printovými médiami.

    Ďakujem za pozornosť.

  • V rozprave bude pokračovať pani poslankyňa Tóthová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, som rada, že takáto myšlienka bola nastolená legislatívnym návrhom, proste nepropagovať osoby kriminálne, osoby z prostredia mafie a podobne. Už ako ministerka spravodlivosti som vydala ako vrchný veliteľ Zboru väzenskej a justičnej stráže rozkaz, aby nedovolili príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže odsúdeným akúkoľvek propagáciu v tlači, pretože mnohí redaktori považovali niektoré prípady, za ktoré boli dotyčné osoby odsúdené, za príťažlivé pre čitateľskú verejnosť a podobne. Je to nevhodné.

    Dozaista ste si povšimli, že v minulom volebnom období som sa viackrát zasadila, aby vo filmoch, hlavne s obsahom násilia, neboli propagovaní mafiáni, kriminálnici vlastne ponúkaní ako vzory pre našu mládež v príťažlivých filmoch a aby počet týchto diel bol nižší a aby neboli vysielané v čase, keď naša mládež má prístup k pozeraniu týchto televízií alebo inej produkcie.

    Preto osobne by som bola veľmi rada, keby niečo takéhoto bolo súčasťou nášho platného právneho poriadku. Ale po podrobnom preštudovaní navrhovaného čl. I § 19 ods. 2 písm. g) ako právnik musím mať veľa otáznikov a jednoznačne musím povedať, že toto je veľmi gumové ustanovenie. Gumové, ktoré – trošku sa od svojich predrečníkov líšim v tom, že to nepovažujem za nevykonateľné, ja to považujem za vykonateľné, ale vykonateľné aj smerom zneužitia. Smerom zneužitia, napríklad pýtam sa: Je propagovaním osoby, ktorá podľa toho, kto je redaktorom, a podľa redaktora vedie neprimeraný spôsob života, je propagovaním v zmysle tohto ustanovenia, aj keď dáme právo vyjadriť sa vzhľadom na objektívnosť aj druhej strane? Napr. obžalovanému? Veď obžalovaný v zmysle, obžalovaný niektorý z tých trestných činov, áno, ktoré by prišli do úvahy, veď obžalovaný v zmysle našej ústavy je nevinný, je tu prezumpcia neviny, to je veľmi silný princíp každého právneho štátu.

    Preto sa pýtam: Čo je to propagácia? Budem citovať, aby som bola, „osoby, ktorá je vzhľadom na jej spôsob života, správanie alebo konanie odôvodnene považovaná alebo sama sa identifikuje ako osoba z kriminálneho prostredia“. Nie je tu zakrytý aj spôsob nerešpektovania princípu prezumpcie neviny? Je to gumové ustanovenie a ja by som bola rada a budem osobne komunikovať dozajtra pred hlasovaním, či je možné toto ustanovenie, pán predkladateľ, modifikovať tak, aby nebolo gumové. Ak je možné, som zato, aby sme nielen posunuli do druhého čítania, ale aby sme aj nejaké takéto ustanovenie prijali. Ale nesmie byť v rozpore s prezumpciou neviny a nesmie byť gumové.

    To je podobný postoj, ako som mala pri prerokúvaní Trestného zákona, keď vtedajší pán minister Lipšic nás nazval ako poslancov, ktorí pomáhajú mafii alebo ktorí sú spriaznení s mafiou. Nič také neprichádza do úvahy, ide tu o to, aby sme právny predpis mali taký, aby bol postihnuteľný len na ten okruh adresátov, na ktorý je zámer postihnúť. Aby to nebolo ustanovenie, ktoré v prípade politického zámeru sa dá zneužiť.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, opakujem, som za to, aby osoby, hlavne už štátnou mocou označené za príslušníkov mafie, za príslušníkov zločineckých skupín, za osoby, ktoré sa previnili, nedostávali priestor na propagáciu. Ale to nemôže byť svojvôľa niektorého redaktora, ale musí tu byť rozhodnutie štátneho orgánu, autoritatívneho, v mene štátu.

    Takže opakujem, budem prosiť pána predkladateľa, aby bol taký ochotný a túto otázku so mnou prerokoval, až takto bude možné modifikovať ustanovenie, podporím do druhého čítania, ale v tejto podobe nemôžem takýto legislatívny návrh podporiť do druhého čítania, pretože vidím tu obdobné riziká, ako uviedol pán poslanec Galbavý, čo veľmi pregnantne vyšpecifikoval a čo uviedol pán poslanec Jarjabek.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej sa s faktickými poznámkami prihlásili páni poslanci Jarjabek a Frešo. Končím možnosť podania ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

    Prosím mikrofón pre pána Jarjabka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Palko, tu je ešte jeden problém, keď sa môžem v nadväznosti na slová pani poslankyne Tóthovej takto obrátiť na vás ako na predkladateľa, a ten problém je v tom, kým elektronické médiá majú svoju Radu pre vysielanie a retransmisiu, ktorá by eventuálne mohla posudzovať pokuty, printy a tlačové médiá takýto regulačný orgán nemajú. A možno si spomeniete na tých niekoľko pokusov v parlamente, keď nebol prijatý tlačový zákon. Keby bol prijatý tlačový zákon a v tom tlačovom zákone bola jedna tlačová rada a bol tam aj istý paragraf istých previnení, istej sumy previnení, tak by sa nejakým spôsobom to dalo pod ten tlačový zákon eventuálne zakryť, resp. sa s ním stotožniť týmto spôsobom, čo fakticky neexistuje. Tým pádom naozaj, keby toto bolo prijaté, čo vy navrhujete, elektronické médiá by boli postihované a printové médiá jednoducho by nemali byť postihované kým. To znamená, printové médiá by naozaj na tom zarábali, čo elektronické médiá vysielať nemôžu. To je ten obrovský rozpor, o ktorý tu ide. Printové médiá v súčasnosti nemajú regulačný orgán typu Rady pre vysielanie a retransmisiu.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcel reagovať na slová predrečníčky pani poslankyne Tóthovej, ktoré súviseli s tým, že predmetné ustanovenie je gumové a bolo by ho treba nejakým spôsobom modifikovať, aby také nebolo. Ja na rozdiel od nej si myslím, že toto uznesenie, resp. toto tvrdenie nie je správne, lebo gumovosť vyplýva zo samej podstaty veci a to je to, že boj proti mafii sa podľa mňa nedá viesť tým, že budeme obmedzovať slobodu slova. A z tohto dôvodu si myslím, že nie je dobré podporiť túto novelu zákona. Rovnako si myslím, že to nie je dobré ešte pre ďalší paragraf, ktorý sa tam mení a dopĺňa, a to je to, že sa vypúšťa slovo úmysel pri odnímaní licencie. Toto nepovažujem za správne, je to vlastne také tiché pritvrdzovanie boja s médiami a dáva to nástroj do rúk, ktorý by mohol médiá potláčať, preto to nepodporím. Ďakujem.

  • Veľmi stručne by som chcela reagovať na pána poslanca Freša. Nikdy som nepovedala, že som za obmedzenie slobody slova, ja som za, veď je to jedno z ústavných práv, ale vždy som povedala, že každá sloboda musí mať svoj mantinel a ten musí byť taký, aby jedna sloboda nepotierala inú slobodu, čiže aby sme neprešli do porušenia iného ústavného princípu.

  • Vážené panie poslankyne, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, tento problém je možno vážnejší, možno ďaleko vážnejší, než si to v tomto okamihu uvedomujeme. Čo to je vlastne sloboda médií a čo všetko v médiách môže byť a čo tam nemá byť?

    K pánu poslancovi Jarjabkovi, ktorý sa spýtal, že vlastne prečo až teraz s tým prichádzam, myslím si, že to je omyl, ešte v minulom období, keď som bol ako minister vnútra, tak ja som aj z tohto rečníckeho pultu podporil niektoré návrhy, ktoré predkladala pani poslankyňa Tóthová, myslím, že aj vy, podporoval som tie návrhy dokonca aj ako člen vlády, keď to boli poslanecké návrhy zákonov, ktorými sa riešili tie upútavky plné násilia a tak. Čiže ja som sa tomu venoval.

    A pred šiestimi rokmi ako predseda výboru pre obranu a bezpečnosť som navrhoval takisto analogickú novelu ešte predchodcu tohto zákona, ktorá sa týkala propagácie drog, a úspešne – a k tomu ešte prídeme o chvíľočku.

    Pán poslanec Jarjabek, myslím si, že to nie dobrý príklad povedať, že no tak mohla by sa touto novelou zakázať povedzme relácia, po zhliadnutí ktorej nejaký mladý človek by sa nie pridal k zločinu, ale by sa odvrátil od zločinu. Tak takú reláciu asi nemožno nazvať propagáciou zločinu, ale asi taká relácia je pravým opakom propagácie, nie? No, čiže tieto námietky, ktoré ste kládli, toto asi neobstojí.

    Diskriminácia, jeden typ médií, elektronické a tlačené, myslím si, že pred diskrimináciou sú chránené osoby, občania, nie nejaké typy médií, ale pokojne sa môžeme zaoberať niekedy aj potom tlačovým zákonom. Ale tento problém, ktorý som sa snažil riešiť aj s kolegom Minárikom, reaguje na to, že je podstatne vypuklejší v elektronických médiách. Aj keď našli by sa menšie, ale nie také závažné príklady ako aj v tlačených, ale nie také závažné.

    Vy ste vlastne spochybnili to, či možno objektívne určiť, čo to je propagácia a čo to nie je propagácia. Ešte priamejšie túto otázku vlastne postavila pani poslankyňa Tóthová, čo to je propagácia? Ako keby také niečo vôbec nebolo možné dať do nejakých zákonov. No ale veď také pojmy, ako je propagácia, schvaľovanie a tak, však to je už dávno súčasť našich zákonov a nie sú s tým problémy, s hodnotením?!

    Veď aj tento zákon, ktorý novelizujeme, obsahuje strašne veľa vecí, čo sa tam nesmie propagovať. Nesmie sa propagovať násilie. Je nejaký zásadný problém? Vyskytol sa nejaký chaos? Nič také sa nestalo.

    Prezumpcia neviny. Tu dochádzame k nejakému veľkému nedorozumeniu, pretože táto predkladaná novela predsa nejde proti ľuďom, nezakazuje ľuďom niečo hovoriť ani ich nechce sankciovať, ona obmedzuje médiá, právnické osoby, nie občanov, fyzické osoby. Nemožno hovoriť vôbec o nejakom porušovaní ľudských práv. Právo byť v televízii, také ľudské právo naozaj nepoznám a dúfam, že sa neobjaví, aj keď by som nevylúčil, že ani to pomaličky. Také právo neexistuje.

    A čo sa týka – teda aby som to trošku zhrnul. Ak sú námietky kvôli istej všeobecnosti formulácie, no tak, prosím vás, toto je typická vlastnosť zákonov. Vždycky bola a vždycky bude. A z tohto hľadiska takto formulácia nie je nejakou novinkou. No naozaj dajte si tú námahu, pekne vás prosím, prečítajte si zákon v doteraz platnom znení, čo všetko sa tam formuluje takisto všeobecne, čo tie médiá nesmú. A je tam toho veľa. Keď my len navrhujeme doplniť písmeno g), a to od a) po i), či koľko, f), to tam všetko už je. Tie obmedzenia tam sú a nebol s tým nejaký veľký problém. Čiže tú námietku, že to nie je realizovateľné, táto námietka neobstojí, je to, myslím si, len domnienka pánov poslancov.

    Nie som si istý, či panie poslankyne a páni poslanci všetci vedia, že vlastne čo bolo tou kvapkou, ktorá už nás motivovala k tomu, aby sme podali tento návrh zákona. Touto poslednou kvapkou bola relácia Reflex, ktorá bola 2. augusta 2006 v jednej komerčnej televízii a ktorá sa volala Mafián. Tu sa stále kladie otázka, kto určí, kto to je osoba s kriminálneho prostredia atď.? Ja by som si len dovolil zacitovať, že ako je to definované, „ide o osoby z kriminálneho prostredia alebo s týmto prostredím spojené alebo osoby, ktoré vzhľadom na svoje správanie a spôsob života sú odôvodnene považované alebo samy sebou identifikované ako osoby z kriminálneho prostredia“. V tejto relácii Reflex vystupoval a bol ako veľmi sympaticky vykreslený, ako sympatický človek, zodpovedný otec rodiny, milovaný, milujúci, keď boli zábery naňho, ako boxuje do nejakého koženého vreca, tak znela taká rocková hudba a taký proste „podmaz“, sympatický, drsný, tvrdý chlapík. Keď hovorila jeho manželka, taká romantická hudba znela v pozadí a tak ďalej.

    Tento človek Marián G. je obvinený z dvoch vrážd, úkladných vrážd, mafiánskych vrážd osôb Havaši a Pataši starší. Bol aj vo väzbe, momentálne je prepustený, ale nebol, to obvinenie stále platí, možno bude podaná obžaloba a potom bude vec na súde. Ale ja chcem jednu vec zdôrazniť, vážené panie poslankyne, páni poslanci, je úplne nepodstatné to, či on bude odsúdený, alebo nebude odsúdený, je to nepodstatné, či to bola propagácia mafie, ktorú týmto zákonom chceme zabrániť, alebo nie, pretože tá televízia ho sama označila, ten príspevok, ten bod programu Mafián, to nie sme v tom štádiu, že televízia aj nejako akože musí zvažovať, tak máme ho považovať za takú osobu, alebo nie. Tá televízia to hovorí otvorene! My sme už tam, panie poslankyne, páni poslanci.

    Marián G., keď bolo jeho meno na obrazovke počas relácie, tak podtitulok, ktorý tam dala tá televízia, slobodne, vedome, ten podtitulok bol Člen bratislavského podsvetia. My už sme tam. To znamená, že tento prípad, konkrétne túto reláciu, znenie nášho zákona, našej novely jasne, presne popisuje. Ak túto novelu schválite, tak také príspevky sa nebudú môcť opakovať. Ak ju neschválite, budú sa môcť opakovať – tak veci stoja. Tak veci stoja. Ten človek tam o sebe hovorí, veď on hovorí o sebe, áno, ja som sa pochyboval v takom prostredí, kde boli také partie, boli to chlapci s tvrdými päsťami, brali drogy a bolo im dobre. Brali drogy a bolo im pritom dobre.

    Podobný prípad, ku ktorému došlo pred tromi a niekoľko rokmi. Mikuláš Černák, to meno vám je známe. A tam nie je diskusia o tom, či to je, alebo nie je osoba z kriminálneho prostredia? Právoplatne odsúdený za vydieranie bol. Dostal sa nesprávnym rozhodnutím okresného súdu po odpykaní polovice 8,5-ročného trestu na slobodu, chvalabohu, Najvyšší súd skonštatoval, že to bolo nezákonné, a dostali sme ho naspäť, aj keď medzitým ušiel do Prahy. No ale počas tých pár mesiacov, čo bol voľný, no tak dostal 3-minútový priestor v hlavných správach najsledovanejšej komerčnej televízie, tam bol s ním rozhovor, exkluzívny rozhovor, tak to bolo ohlásené hlásateľom: „Exkluzívny rozhovor s Mikulášom Černákom vám ponúkame.“ A ten redaktor sa k nemu choval takým zdvorilým, láskavým spôsobom, akým sa nikdy nechoval a nebude chovať k nikomu z vás, z nás, čo sme tu.

    Otázky typu: „Zabili ste toho a tamtoho?“ „Nie samozrejme, že nie.“ „Môžu sa vás báť podnikatelia?“ Prosím vás, rozprávajte sa s podnikateľmi z okolia Brezna, Banskej Bystrice, Zvolena atď. Vedia, kto to je. A teraz si predstavte, že týchto ľudí oni vidia na obrazovke, ako tam akože rozprávajú a chovajú sa ako sporiadaní občania. Čo si tak tí ľudia majú myslieť? Prosím vás, čo si tak má myslieť policajt, ktorý sa snaží dlhé roky takéhoto človeka dostať do basy? Čo si má myslieť prokurátor? Čo si má myslieť sudca? Viete, čo si myslia? Že to je bláznivý svet a bláznivá spoločnosť, za ktorú nemá zmysel bojovať! Toto si myslia. Stačí sa ich spýtať. Je to tak.

    Čiže prípady, ktoré som vám popísal, a to boli škandálne prípady, tie tento zákon jasne, hladko eliminuje.

    No a keď hovoríte, že môže s tým byť problém, no tak tá formulácia obsahuje slovo „odôvodnene“, odôvodnene musí byť taká osoba považovaná za osobu z kriminálneho prostredia. Prípady, ktoré som vám povedal, tam to bolo úplne jasné. No tak dobre, ten, kto bude dávať niekde podnet, tak to musí odôvodniť. Ak dá podnet na nejaké médium rada, ak sa rozhodne, že bol porušený zákon, tak to nejako musí odôvodniť, keď to neodôvodní, no tak nebude sankcia. Ale nebojme sa toho.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci – palica na trestanie neposlušných médií, prvý krok k cenzúre, pán poslanec Galbavý? No tak písmeno g) nie je prvé v abecede, pán poslanec, tam sú už body od a) až po f), ktoré tam sú. Nebol to prvý krok k cenzúre. Takáto logika je ako logika – polícia je strašne nebezpečná vec, dnes zatvára vrahov, zajtra môže slušných ľudí, že?

    No, ja sa netajím jednou vecou, že tento zákon naozaj supluje absolútny pokles slušnosti v slovenských médiách a v slovenskej spoločnosti a vôbec v tejto civilizácii v tomto priestore, ja sa s tým netajím, je to tak. Chcel by som vám však ukázať, že takáto snaha nemusí byť vôbec neúspešná, ale môže byť veľmi efektívna. Už som spomínal pánu poslancovi Jarjabkovi, že pred 6 rokmi som dával novelu predchodcu tohto zákona, tá novela bola úspešná a to moje znenie, ktoré som dodal do predchodcu tohto zákona, sa objavilo aj v novom zákone a je to tam stále. To bol vlastne zákaz propagácie drog.

    Možno si spomínate, je to 6 rokov, známy slovenský spevák pop-music povedal v jednej relácii tiež v tej istej komerčnej televízii, že aké je to fajn, keď umelec berie drogy, aké je to fajn na jeho inšpiráciu. Vtedy to vzbudilo v slovenskej spoločnosti istý rozruch, neviem, či by to už vzbudilo dnes taký rozruch. Vtedy to rozruch vzbudilo, ja som dal novelu toho zákona, kde som navrhol formuláciu, že proste médiá nesmú propagovať užívanie drog spôsobom, ktorý je jeho ospravedlňovaním, zľahčovaním.

    Vážené kolegyne, kolegovia, tá diskusia, ktorá vtedy bola, a nebola moc intenzívna, ale nejaká bola, ale to bola presná kópia tejto diskusie. Tiež sa kládli otázky: Čo to je zľahčovanie, čo to je ospravedlnenie, bude to znamenať, že nemôžeme sa potom pozerať na nejaký film, kde je drogová mafia atď.? Všetky tieto otázky padali. No parlament túto novelu vtedy schválil a čo sa stalo – nevyskytli sa žiadne problémy, naopak, nevyskytol sa už nikdy žiadny taký exces, žeby niekto otvorene propagoval drogy. Proste sa to nevyskytlo. Aspoň ja o takom prípade neviem. A ak niekto o nejakom vie, tak môže použiť ten zákon a dať podnet. Dať podnet.

    Tu vládne jedno veľké nedorozumenie. Veľké nedorozumenie. Boj proti mafii je len vecou orgánov činných v trestnom konaní? To je omyl! To je proste omyl. Boj proti zločinnosti je vecou len orgánov činných v trestnom konaní? No, prosím vás, budeme stále viac konfrontovaní s problémom kriminality mládeže, kriminality na školách, že školy sa budú meniť na nebezpečné miesto. No tak, ak nechcete ísť aj cestou toho, že treba dať médiám jasný limit, zabudnite, že sa niečo môže zlepšiť. Zabudnite! To je bláznovstvo veriť, že niečo sa môže zmeniť! Nezmení sa. Môže sa to len zhoršovať.

    Nie sme už náhodou my tam, že teraz osoba, ktorá je v organizovanom zločine, dopustí sa vrážd, jednej, dvoch, a je stíhaná, a nie sme už tam, že ona už proste posiela svojho advokáta niekde, ten nadväzuje médiá a možno i niečo zaplatí? Ponúkne im zaujímavú reportáž. Aj PR („piár“) – a PR je na svete a ovplyvňuje atmosféru, veď on ovplyvňuje samotný ten súdny proces. Ovplyvňuje konanie, motiváciu polície, prokuratúry, sudcov – nie sme už tam? Ja si myslím, že už sme tam.

    Viete, že by to bolo nejaké začínajúce obmedzovanie slobody médií, slobody slova, ako spomínal pán poslanec Frešo, nie je to tak. Ako som už povedal, tých príkladov, čo sa už nesmie, je tam veľa. Toto dodávame a dodávame to len preto, lebo proste niektoré veci pred desiatimi rokmi by nikomu nenapadli. Zákon a slušnosť by ešte bránila tým médiám to tam dať. Dnes už im nebráni. No tak to tam už musíme dať. Musíme dať mantinely. A nebojíme sa toho.

    To je problém proste modernej doby. Je strašne... Väčšina ľudí je normálnych. Stále je väčšina ľudí normálnych. Ale niektorí si to už boja priznať. Ja som normálny a nehanbím sa za to. Mám normálne inštinkty. Niektoré veci proste na obrazovku nepatria. Nebudem mať nikdy problém to povedať.

    No, ešte citát na záver. Charles Péguy, a už je to sto rokov, povedal: „Nikdy sa nedozvieme, koľko skutkov nestatočnosti ide na konto toho, že niekto sa bál, že nebude považovaný za progresívneho a pokrokového.“

    Prosím vás, podporte tento zákon do druhého čítania, môžeme o ňom diskutovať, pani poslankyňa Tóthová.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pani spravodajkyňa, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, ja som sa v podstate vyjadrila, že odporúčam tento návrh zákona posunúť do druhého čítania. Myslím si, že nie je to prvýkrát, kde práve zákon o retransmisii sa dopracúval v Národnej rade v druhom čítaní. Môže to byť aj v tomto prípade. A ja sa znovu prikláňam k tomuto názoru. Ďakujem.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a teraz budeme pokračovať v rokovaní.

    Prosím povereného overovateľa pána poslanca Podmanického, aby oznámil výsledok voľby viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu na voľbu viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky, tlač 63.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so zápisnicou o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 99 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Z 99 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 3 neplatné.

    Z 96 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že pri voľbe kandidáta na viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky pána Vladimíra Kocoureka hlasovalo za 78 poslancov, proti 13 poslancov, zdržalo sa 5 poslancov.

    Na voľbu viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky zvolený pán Vladimír Kocourek.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila v tajnom hlasovaní Vladimíra Kocoureka za viceprezidenta Prezídia Fondu národného majetku.

    Teraz pristúpime k poslednému bodu dnešného rokovania Národnej rady Slovenskej republiky, bude to druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Rotterdamskému dohovoru o udeľovaní predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení na dovoz a vývoz vybraných nebezpečných chemických látok a prípravkov (tlač 37).

    Spoločná správa výborov 37a.

    Prosím teraz pána ministra Jahnátka, aby návrh vlády odôvodnil. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani a páni poslanci, dôvodom predloženia materiálu na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky je odsúhlasenie prístupu Slovenskej republiky k Rotterdamskému dohovoru o udeľovaní predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení na dovoz a vývoz vybraných nebezpečných chemických látok a prípravkov na ochranu rastlín, ktoré sú uvedené v medzinárodnom dohovore.

    Dohovor je súčasťou indikatívneho zoznamu medzinárodných zmlúv vypracovaného Generálnym direktoriátom Európskej komisie pre rozšírenie. Podpisom aktu o podmienkach prístupu, čl. 6 ods. 2 a čl. 2, sa Slovenská republika zaviazala stať sa zmluvnou stranou dohovoru. Okrem Malty je Slovenská republika jediným štátom Európskej únie, ktorá doteraz k dohovoru nepristúpila aj napriek tomu, že má vytvorené všetky zákonné predpoklady k jeho prístupu, a to prijatím základného zákona č. 163/2001 Z. z. o chemických látkach a chemických prípravkoch, zákona č. 193/2005 Z. z. o rastlinnolekárskej starostlivosti, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov a ďalších nadväzujúcich zákonov.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani a páni poslanci, žiadam vás o vyslovenie súhlasu s pristúpením Slovenskej republiky k Rotterdamskému dohovoru ako vhodnému nástroju na obmedzenie používania nebezpečných chemických látok v globálnom meradle.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľa.

    A teraz žiadam pána poslanca Glendu, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 47 zo 14. augusta 2006 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch spolu s návrhom na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Lehotu na prerokovanie vo výboroch vrátane gestorského výboru určil na 4. septembra 2006.

    Výbory prerokovali predmetnú parlamentnú tlač a zaujali k nej tieto stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku prerokoval návrh 4. septembra 2006 a uznesením č. 18 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Rotterdamskému dohovoru o udeľovaní predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení na dovoz a vývoz vybraných nebezpečných chemických látok a prípravkov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody prerokoval návrh 4. septembra 2006 a uznesením č. 11 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Rotterdamskému dohovoru o udeľovaní predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení na dovoz a vývoz vybraných nebezpečných chemických látok a prípravkov.

    Gestorský výbor prerokoval a schválil spoločnú správu výborov 4. septembra 2006 a uznesením č. 25 súčasne poveril spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Rotterdamskému dohovoru o udeľovaní predbežného súhlasu po predchádzajúcom ohlásení na dovoz a vývoz vybraných nebezpečných chemických látok a prípravkov.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu a informujem Národnú radu, že som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, kto sa ústne hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu teda za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz mi dovoľte, panie poslankyne, páni poslanci, aby som vás informoval, že najbližší bod programu budeme prerokúvať zajtra ráno o 9.00 hodine. Bude to z pôvodného programu bod č. 7 – vládny návrh zákona o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov (tlač 45), prednesie ministerka Tomanová.

    Teraz mi dovoľte, aby som vyhlásil ukončenie dnešného rokovania. Prerušujem rokovanie tejto schôdze a budeme pokračovať zajtra ráno o 9.00 hodine. Pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 18.42 hodine.