• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram deviaty rokovací deň 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prajem všetkým dobré ráno.

    O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky požiadali títo poslanci Národnej rady: pán poslanec Pál Csáky, pán poslanec Martin Fronc, pán poslanec Pavol Hrušovský, pán poslanec Stanislav Kahanec, pán poslanec Ľuboš Micheľ, pán poslanec Ján Slota, pani poslankyňa Renáta Zmajkovičová, pán poslanec Mikuláš Dzurinda, pán poslanec Pavol Prokopovič, pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová a pán poslanec Zoltán Horváth. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky pán poslanec József Berényi.

    Teraz budeme pokračovať v programe druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 364/2004 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 895, spoločnú správu výborov máte ako tlač 895a.

    Vítam pána ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky pána Stanislava Becíka na rokovaní Národnej rady a prosím ho, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Dobré ráno prajem. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona bol prerokovaný vo všetkých určených výboroch, kde bola dosť rozsiahla diskusia, ktorá smerovala k hľadaniu optimálnych riešení problémových oblastí. Chcem vám touto cestou poďakovať za pripomienky, ktoré ešte vylepšujú navrhovanú právnu normu.

    Prijatím navrhovaného zákona sa dosiahne zvýšená ochrana pôdy, povrchových a podzemných vôd pri aplikácii čistiarenských kalov a dnových sedimentov do poľnohospodárskej pôdy a zákonom vymedzenej lesnej pôdy. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a schválenie. Zároveň sa stotožňujem s návrhmi gestorského výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe výborov. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz prosím pána poslanca Jána Čecha, ktorého určil ako spoločného spravodajcu výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1239 zo 4. februára 2009 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 364/2004 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov (tlač 895), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 602 z 1. apríla 2009 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 377 zo dňa 30. marca 2009 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

    Z uznesení výborov Národnej rady, ktoré prerokovali tento vládny návrh zákona, vyplývajú určité doplňujúce návrhy a pozmeňujúce návrhy. Tieto máte uvedené v časti IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o týchto bodoch hlasovať nasledovne: o bodoch spoločnej správy 1 až 25 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 364/2004 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov (tlač 895), schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 364/2004 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov (tlač 895), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 395 zo dňa 14. apríla 2009. V citovanom uznesení výboru poveril výbor mňa ako spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či sa chce k tomuto vládnemu návrhu zákona niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Konštatujem, že nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Rovnako vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať budeme o 11.00 hodine.

    Teraz nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o právnej ochrane odrôd rastlín.

    Tento vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 897. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 897a.

    Rovnako prosím aj pri tomto zákone pána ministra Becíka, aby ho odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona bol prerokovaný vo všetkých určených výboroch, kde bola dosť rozsiahla diskusia, ktorá smerovala k hľadaniu optimálnych riešení problémových oblastí. Chcem vám touto cestou poďakovať za pripomienky, ktoré ešte vylepšujú navrhovanú právnu normu.

    Samotný vládny návrh zákona upravuje udeľovanie šľachtiteľských osvedčení v správnom konaní vykonávanom Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky primerane s konaním vykonávaným Úradom spoločenstva pre odrody rastlín podľa nariadenia Rady Európskeho spoločenstva č. 2100 z roku 1994. Vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať o jeho prerokovanie a schválenie. Zároveň sa stotožňujem s návrhmi gestorského výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe výborov. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister.

    A teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pani poslankyni Magde Košútovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1241 zo 4. februára 2009 pridelila vládny návrh zákona o právnej ochrane odrôd rastlín (tlač 897) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, tak ako je to uvedené v časti IV spoločnej správy spolu s návrhmi gestorského výboru.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 9 s návrhom uvedené body schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o právnej ochrane odrôd rastlín schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a tých, ktoré budú prednesené príp. v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o právnej ochrane rastlín vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pod číslom 396 zo 14. apríla 2009. V citovanom uznesení výboru poverili ma ako spoločnú spravodajkyňu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnili podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu k tomuto návrhu zákona. Konštatujem, že taktiež ani tu nie sú žiadne písomné prihlášky od poslancov, a preto sa pýtam, kto sa hlási ústne. Evidujem zatiaľ pána poslanca Zsolta Simona. Ako jediný je prihlásený. Uzatváram možnosť prihlásiť sa rozpravy ústne a slovo má pán poslanec Zsolt Simon.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte, aby som vystúpil k tomuto vládnemu návrhu.

    Chápem dôvody predloženia tohto návrhu zákona, keďže by inak Slovenská republika nemala vlastnú právnu úpravu udeľovania slovenských šľachtiteľských osvedčení s ich územnou pôsobnosťou a zároveň by sa tak aj porušil medzinárodný dohovor.

    Návrh zákona v dôvodovej správe uvádza, že nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, nebude mať dopad na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov ani na zamestnanosť a nebude mať pozitívny dopad na životné prostredie. Ale som toho názoru, že bude mať dopad na občanov tejto krajiny, hlavne na gazdinky, na ženy, matky, babky, čo v dôvodovej správe uvedené už ale nie je. A taktiež bude mať dopad na nás mužov z Národnej rady Slovenskej republiky, keď budeme musieť doma vysvetľovať, prečo sme prijali takýto návrh zákona. Vysvetlím prečo, keďže predložený návrh zákona má § 20. A § 20 rieši priestupky fyzických osôb, nepodnikateľov, a to do výšky s možnou sankciou 1 500 eur. Medzi takéto priestupky sú zahrnuté činnosti, ktoré ale nepodnikateľ nevykonáva ako dovoz, vývoz a predaj, poprípade iná forma predaja, keď si to vymením so susedkou, však áno. Taktiež je zahrnuté do priestupku aj nesprávne používanie názvu odrody alebo rozmnožovacieho materiálu či akákoľvek forma obchodovania, teda aj výmena. Tento paragraf ale neuvádza výnimku na činnosti vykonané na osobné a nepodnikateľské účely. A teda takéto znenie umožní sankcionovať každého, kto si rozmnoží rastlinu. Ale veľká väčšina žien sa venuje záhradke a pestovaniu kvetín ako svojmu hobby. Medzi sebou si vymieňajú rôzne odrody alebo časti rastlín, ktoré rozmnožujú napr. prostredníctvom odrezkov alebo cibuliek ako napr. muškát či tulipán. Takéto znenie § 20 umožní sankcionovať všetky tieto fyzické osoby za rozmnožovanie svojich kvetín, a to do výšky až 1 500 eur.

    Dámy a páni, tento návrh zákona v tomto bode ide ďaleko, ďaleko nad rámec Európskej únie. Prečo? Podľa čl. 15 nariadenia Komisie 2100/1994 sa práva spoločenstva k odrodám rastlín nevzťahujú na činnosti vykonané na osobné a nepodnikateľské účely. No a to znamená, že náš zákon, naša právna úprava ide ďaleko nad. Ja chápem, že vláda potrebuje v čase krízy finančné prostriedky. Ale takýmto spôsobom? Práve preto prekladám pozmeňujúci návrh, ktorý vypúšťa z návrhu zákona § 20 a ostatné paragrafy sa prečíslujú s tým, že zostane zachovaný § 21 Iné správne delikty, ktoré budú sankcionovať podnikateľov, právnické osoby a fyzické osoby, podnikateľov, to znamená že v plnej miere zákon bude v súlade potom po takejto zmene s legislatívou Európskej únie.

    Dámy a páni, dúfam že chápete potrebu takéhoto riešenia, takéhoto pozmeňujúceho návrhu, vypustenia ustanovenia § 20 tohto návrhu zákona, a podporíte toto moje snaženie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie sa s faktickými poznámkami nehlási nikto. Čiže uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A pretože pán poslanec bol jediný prihlásený do rozpravy, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pán minister: Chcete reagovať v záverečnom slove na vystúpenie pána poslanca? Nech sa páči.

  • Dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Simon, myslím si, že právna ochrana odrôd rastlín musí byť zabezpečená zákonom, o tom tu nikto nepochybuje, a hovoríme o právnej ochrane rastlín, ktorú potrebujeme zabezpečiť zákonom najmä pre ekonomické účely, nie pre hobby účely, tak ako to bolo prezentované pánom poslancom Simonom. Máme zákon o plemenitbe hospodárskych zvierat, ktorý takisto bol prijatý. Pýtam sa, keď ho mám porovnať: Ten, kto bude rozmnožovať zajace alebo holuby pre hobby účely alebo pre svoje nadšenie chovateľské, takisto bude sankcionovaný? Je to absolútny nezmysel. To znamená, že s návrhom pána poslanca, ktorý podal v rozprave, nesúhlasím. Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem.

    Pani spravodajkyňa? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu a Petra Dubravaya na vydanie zákona o hydrologickej službe a meteorologickej službe vo verejnom záujme.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 870, spoločnú správu výborov máte ako tlač 870a.

    Teraz dávam slovo poslancovi Petrovi Dubravayovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Predložený poslanecký návrh zákona má za cieľ upraviť postavenie a činnosť hydrologickej a meteorologickej služby v právnom poriadku Slovenskej republiky.

    Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky a parlamentu vysloviť súhlas s predloženým návrhom.

    Cieľom predloženého návrhu je zákonná reglementácia meteorologických a hydrologických služieb, ktoré má aj naďalej zabezpečovať Slovenský hydrometeorologický ústav.

    Slovenský hydrometeorologický ústav vykonáva meteorologické a hydrologické služby na základe platných zákonov a na základe zriaďovacej listiny ministra životného prostredia Slovenskej republiky a štatútu schváleného ministrom životného prostredia. Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Antonovi Korbovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegynky, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1250 zo 4. februára 2009 pridelila poslanecký návrh zákona na vydanie zákona o hydrologickej službe a meteorologickej službe vo verejnom záujme na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona.

    Všetky Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade schváliť s pripomienkami, tak ako ich máte uvedené v časti IV spoločnej správy s návrhmi gestorského výboru.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1 až 12, 14, 15, 16, 20 až 24, 26 až 32, 34, 36, 38 až 48 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť, o bodoch spoločnej správy 13, 17, 18, 19, 25, 33 a 37 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky poslanecký návrh zákona na vydanie zákona o hydrologickej službe a meteorologickej službe vo verejnom záujme schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní poslaneckého návrhu zákona na vydanie zákona o hydrologickej službe a meteorologickej službe vo verejnom záujme vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody z 21. apríla 2009. V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ho podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predsedajúci. Skončil som a hlásim sa do rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Najprv zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku, tak sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslane László Miklós, pán poslanec Pavol Minárik. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Evidujem teda prihlášku dvoch poslancov. Sú to László Miklós, Pavol Minárik.

    A v súlade s rokovacím poriadkom má teraz prednosť pán spravodajca. Nech sa páči pre svoje vystúpenie v rozprave.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Podávam tento pozmeňujúci návrh k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána poslanca Slotu a pána poslanca Dubravaya na vydanie zákona o hydrologickej službe a o meteorologickej službe vo verejnom záujme.

    V návrhu zákona navrhujem vykonať nasledovné zmeny.

    Za uvedenú vetu zákona sa vkladá označenie článku I, za § 18 sa vkladá nový článok II, ktorý znie: „Zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 277/2005 Z. z., zákona č. 276/2007 Z. z., zákona č. 661/2007 Z. z. a zákona č. 514/2008 Z. z. a zákona...,“ ktorý je tam zatiaľ vybodkovaný, sa doplní pri vypracovaní čistopisu, keďže Zbierka zákonov ešte k zákonu o cenných papieroch číslo nepridelila.

    Tá Zbierka zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    Po prvé, § 4 ods. 1 sa dopĺňa písmenom h), ktoré znie: „na úhradu nákladov za služby vo verejnom záujme na základe rozhodnutia ministra“.

    Odôvodnenie. Prostriedky fondu bude možné poskytnúť tým právnickým osobám v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva, ktoré budú zabezpečovať verejnoprospešné služby s environmentálnym zameraním v prospech ochrany životného prostredia Slovenskej republiky a poskytnuté prostriedky nebudú využívať na podnikanie. Takto zadefinovaná náhrada za služby vo verejnom záujme nepredstavuje štátnu pomoc.

    Po druhé, § 8 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie: „Žiadateľovi, ktorým je právnická osoba v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva, sa poskytuje podpora na zabezpečovanie služieb vo verejnom záujme.“

    Odôvodnenie. Navrhovanou právnou úpravou sa vytvorí priestor pre poskytnutie podpory z Environmentálneho fondu právnickej osobe v zakladateľskej pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

    Po tretie, § 9 sa dopĺňa novým odsekom 11, ktorý znie: „Postup podľa ods. 1 písm. i) až n), ods. 3 a 5 sa nevzťahuje na žiadateľa, ktorým je právnická osoba v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva, a na účely podľa § 4 ods. 1 písm. h) aj na žiadateľa, ktorým je právnická osoba v zakladateľskej pôsobnosti ministerstva.“

    Odôvodnenie. Novým znením § 9 ods. 11 sa odstránili nejasnosti týkajúce sa predkladania žiadosti právnickou osobou v zriaďovateľskej alebo v zakladateľskej pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Odstránili sa nedostatky týkajúce sa spôsobu, akým sa organizácie v zriaďovateľskej alebo v zakladateľskej pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky budú uchádzať o podporu. A zároveň sa jednoznačne určil spôsob, akým bude minister životného prostredia Slovenskej republiky rozhodovať pri poskytovaní podpory. Minister životného prostredia Slovenskej republiky bude rozhodovať o poskytnutí podpory na základe písomného rozhodnutia. Zároveň sa proces poskytovania podpory vo vzťahu k organizáciám v zriaďovateľskej alebo zakladateľskej pôsobnosti ministerstva životného prostredia upravil tak, že Environmentálny fond bude jednoznačne naďalej plniť svoju evidenčnú a kontrolnú funkciu podľa zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Za článok II nad § 19 sa vkladá nový článok III, ktorý znie: „Účinnosť. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júna 2009.“

    Na základe vloženia článku II sa názov zákona mení nasledovne: „... o štátnej hydrologickej službe a o štátnej meteorologickej službe a o zmene a doplnení zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

    Odôvodnenie. Názov zákona je potrebné upraviť vzhľadom na doplnenie článku II, v ktorom sa vykonávajú úpravy ustanovenia zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 277/2005 Z. z., zákona č. 276/2007 Z. z., zákona č. 661/2007 Z. z. a zákona č. 514/2008 Z. z. a zákona, o ktorom som vám hovoril, že máte ho vybodkovaný a bude mu pridelené číslo. Skončil som, pán predsedajúci. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    S faktickými poznámkami sa na vaše vystúpenie neprihlásil nikto. A preto teraz dávam slovo pánovi poslancovi Lászlóovi Miklósovi, ktorý je prvým prihláseným do rozpravy. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, milí priatelia, začnem takou vecou, ktorá, verím, nevyvolá vo vás neprimerané reakcie, lebo má to svoj účel. Hydrológiou a meteorológiou sa zaoberám od detských liet, pretože na našom dvore starý otec bol meteorologický pozorovateľ a na našom dvore stála zrážkomerná stanica. Viem, o čom to je. Potom som bol sám fenologickým pozorovateľom. Potom som hydrológiu, meteorológiu, klimatológiu študoval na vysokej škole. Potom som pracoval na Slovenskej akadémii vied, kde sme sa zaoberali hydrológiou, klimatológiou a meteorológiou. Potom som sa stal profesorom a vyučujem geosystémy, kde súčasťou geosystémov je aj hydrológia, meteorológia a klimatológia. Okrem toho...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán kolega, kolegovia, kolegyne, je nás tu dosť málo, tak skúsme si to, čo chcete si povedať, povedať vonku, aby sme nevyrušovali poslanca vystupujúceho v rozprave. Ďakujem za porozumenie. Nech sa páči.

  • Aha, ja som myslel, pán predsedajúci, že mňa si upozornil, aby som takéto veci nehovoril. No okrem toho, samozrejme, keď som bol minister, pod moju pôsobnosť patril Hydrometeorologický ústav, takže takisto viem, čo sa tam robí. Toto je všetko mimo politiky, a preto som si to dovolil povedať, aby ste vedeli, že to, čo teraz budem hovoriť, je naozaj mimo politiky a vyslovene, vyslovene, vyslovene o odbornosti.

    No začal by som s tým, že sme mali s týmto zákonom problémy, ale to je už za nami, to ja už nechcem hovoriť. Na druhej strane oceňujem, že posledný týždeň sme naozaj videli, že je snaha o vylepšenie zákona. Len ten problém je, že už na širšiu diskusiu a dlhšiu diskusiu a zatiahnutie viacerých ľudí do debaty, na to už jednoducho nebol čas, možno ani vôľa. A preto zostali v zákone také problémy, ktoré sa už nedajú upravovať len cez prosté pozmeňujúce návrhy, tie majú hlbší filozofický, vedecký a iný význam, ktoré treba pochopiť a prediskutovať trošku v kľude, a nie tak, že máme nejaké paragrafy a do toho musíme nasekať to, čo by sme si tam želali.

    Takže tieto problémy, žiaľbohu, zostali a ja by som vymenoval niekoľko z nich. Predovšetkým sú tu formálno-legislatívne problémy. Samozrejme, každý zákon je o právach a povinnostiach, predovšetkým, proste o tom, niekomu dať právo a niekomu dať povinnosť. No a okrem toho potom hneď za tým ide, akým spôsobom to je možné vymožiť, vymožiteľnosť práva, teda čo kým a akým spôsobom. No toto celkom teraz už v tej poslednej verzii už je to trošku predsa len lepšie, ale stále to ešte nie je ono.

    Druhá filozofická kategória, to je ten verejný záujem. Ja sa vám priznám, že mne sa ten pojem páči. Dokonca ešte dneska ste uvádzali ten zákon pod tým, aj keď viem, že už v konečnej verzii ten verejný záujem je von zo zákona. Takže mne sa ten pojem páčil. A to z jedného prostého dôvodu. Totižto počasie je verejné, nie štátne. Druhá vec je, akým spôsobom nadefinovať verejné, či to je to isté ako verejnoprávne. Zrejme nie celkom. Tá pôvodná definícia naozaj mala určité problémy. Ja som sa potom pokúsil dať ďalšiu definíciu, už, samozrejme, to by potrebovalo minimálne týždeň debaty so všetkými zainteresovanými. Ja som pod tým verejným myslel to, že to bude objektívne posúdenie klimatických prvkov na vedeckom základe a bude to šírené bez ohľadu na to, kto je štát, keď to takto hlúpo mám povedať. Druhá vec je, že, samozrejme, súhlasím, aby sieť bola štátna a aby aj služba bola štátna, aby prekrývala celé územie. Čiže to je ten prvý problémový okruh, verejný záujem, ktorý mne sa páčil. Mne sa páčil. No ale tá definícia nebola dokonalá, takže v tomto momente aj ja by som skôr súhlasil s tým, aby to tam nebolo.

    Druhý taký okruh je dikcia zákona ohľadom informovanosti. Sú odkazy v zákone na zákon o prístupe k informáciám. Ja som povedal pani vedeckej tajomníčke ústavu, s ktorou som debatoval, ale aj všetkým ostatným, že je zbytočný taký zákon, ktorý hovorí o informáciách, ktorý nič iné nepovie o informovanosti, len to, čo má povinnosť zo zákona o prístupe k informáciám. Totižto Slovenský hydrometeorologický ústav tradične a bez zákona robil pozorovania a robil informácie bez toho, že by bol tento nový zákon. Potom prišiel zákon o prístupe k informáciám. Hydrometeorologický ústav ani vtedy nemal žiadny problém, pretože on aj predtým informoval. A teraz v tomto zákone na mnohých miestach to isté, čo doteraz robil, sa nedefinuje presnejšie, aká je náplň týchto informácií, len sa odvolávajú, podľa zákona o informáciách. Myslím si, že toto je tiež legislatívne nie celkom dobrý prístup. Myslím, že to tam nevadí. Ale preto som navrhoval na mnohých miestach, ktoré už teraz v mojich pozmeňujúcich návrhoch nebudú figurovať, preto som v mnohých miestach navrhoval, že nech je to ako podzákonný predpis, kde sa bude definovať, čo obsahujú tie informácie.

    Ďalší taký tiež filozofický problém je také široké uvádzanie náplne hydrologickej služby, resp. činností Hydrometeorologického ústavu, ktoré sa prejavujú v definíciách. A na druhej strane ale výstupy sa nedefinujú. Je tu niekto, takže má to zmysel aspoň k odkazu, to, čo teraz poviem. No čím viacej tam dáte náplne, tak tým viac povinností si dávate. Druhá vec je, že vymožiteľnosti, povinnosti, to v zákone nie je. Ale to som povedal prvýkrát. Ale čím viac tu dávate, že SHMÚ robí to a to, dokonca s prekryvmi, a nie celkom s presnými definíciami, tak tým viac musíte toto robiť. A SHMÚ toto môže robiť, pretože zákon mu to nezakazuje. Ale to, čo bude v zákone, musí robiť, musí robiť. A na druhej strane v tých výstupoch tá definícia tých výstupov chýba. To znamená, že ja okamžite môžem naštartovať, že vy mi nerobíte, nedávate informáciu o stave pôdy, pretože SHMÚ nebude robiť stav pôdy. Totižto robí len niekoľko vizuálnych stanovení o vlastnostiach pôdy. Ale v zákone je povedané, že robí stav pôdy. Keď príde pôdoznalec alebo hocikto, tak povie: „Pre mňa do stavových veličín pôdy patrí celkom iste hĺbka pôdy. Robíte hĺbku pôdy? Nerobíte. Neplníte zákon.“ No ale toto je filozofia. Toto sa nedá napraviť tak jednoducho. Len to vám veľmi dobrosrdečne takto hovorím, že to sú tie nedostatky. Preto som relatívne protestoval, teda nieže protestoval, ale snažil som sa do toho zasiahnuť.

    No a potom sú tu aj pojmové nejasnosti. Preto som aj povedal, že vyučujem teóriu geosystémov, aby ste vedeli, že to, čo som tu navrhoval, som nevymyslel včera, ale na základe dlhoročných vedeckých bádaní.

    Takže prepáčte mi, moji kolegovia, nebudete s tým asi súhlasiť, môj prvý návrh bude procedurálny, a myslím, že nikomu to nebude škodiť, myslím, najjemnejšie, najjemnejší proces je, vrátiť to na dopracovanie, lebo keby sme to podali, keby sme to dotiahli na budúcom zasadnutí parlamentu, možno ešte ten mesiac by trošku pomohol tomu zákonu. To už je na vás, ako sa s tým vysporiadate, ale celkom iste by to tomu pomohlo.

    No ale keď nie, tak by som prešiel potom na konkrétne pozmeňujúce návrhy, ktoré som konzultoval s vedeckou tajomníčkou ústavu. Dostal som na to odpoveď, znovu som to prežul. Ale práve to, že to sa nedá len takto ad hoc, to by sme mali sedieť na tom možno dva dni, aby sme to presne upresnili, lebo postupne som sa dozvedel, čo bol zámer predkladateľa, predkladateľ postupne sa dozvedel, čo namietame my. Takže to už je relatívne ťažké. Napriek tomu som niektoré z tých pozmeňujúcich návrhov naformuloval do klasickej formy, a to aj cez 16 podpisov.

    Takže § 1 písm. b), tam je to o tom, na čo je vôbec tento zákon. A hovorí, že upravuje štátnu hydrologickú sieť. Myslím si, že nie je to dobrá formulácia, že upravuje štátnu hydrologickú a meteorologickú sieť, pretože neupravuje ju, totiž ona ešte neexistuje. Čiže podľa mňa ju ustanovuje. Tá odpoveď bola, že však to bude tá istá sieť, ktorá v tomto momente existuje, len sa povie, že bude štátna. Ja s tým absolútne súhlasím, ide len o slovné spojenie. Dokonca aj, predkladateľ, si uvádzal, že účelom zákona je upravenie postavenia. To už je lepšie. Preto aj môj návrh je v § 1 písm. b) na začiatok doplniť slová „ustanovenie a postavenie siete“. Ináč, presne o tom hovoríte v § 17 pozmeňujúceho zákona. Čiže nič nového nehovorím, len aby ten zákon bol taký, aký by mal byť.

    V § 1 písm. d) hovorí súčasné znenie, že povinnosti služby...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Pán kolega, poprosím o chvíľu strpenia. Poprosím vás, tí, ktorí naozaj si potrebujete niečo povedať a ešte k tomu nahlas, tak urobte to mimo sály. Ďakujem za porozumenie. Nech sa páči, pán kolega.

  • V § 1 písm. d) sa hovorí o povinnostiach služby. No, služba je definovaná v definíciách ako činnosť. No činnosti nemôžeme dať povinnosť. My by sme mali dať povinnosti tomu, kto túto činnosť prevádza. To je SHMÚ. A ja som presvedčený, že tento paragraf mal hovoriť o tom, čo je náplň služby, všakže. Celkom iste to má byť. Preto navrhujem, aby slovo „povinnosti“ sa nahradilo slovami „náplň činnosti“, pretože to je to isté, ale povinnosť musí byť vymáhateľná. Od služby, čo je len činnosť, nemôžeme vymáhať nič, od SHMÚ už áno, od SHMÚ už máme čo.

    No § 2 písm. g) je definícia klimatického systému, ktorý je prevzatý z Americkej meteorologickej spoločnosti. Samozrejme, táto definícia nebola robená pre zákon. Okrem toho tam opomenula reliéf, opomenula pôdy, opomenula človeka ako súčasť klimatického systému. A okrem toho ten najväčší problém je, že na dvoch alebo troch miestach zákon sa odvoláva na to, že sa robí pozorovanie klimatického systému. Ale v skutočnosti služba nerobí pozorovanie celého toho systému, čo sa tu vymenuje, lebo tu je vymenovaný celý geosystém, ale len atmosféry. A jediný rozdiel je vizuálne hodnotenie pôdy. Preto ani nie z hľadiska presnosti definície, ale z hľadiska predovšetkým zákona toto treba vydefinovať iným spôsobom, predovšetkým tak, že ten klimatický systém je predovšetkým systém atmosféry, na ktorý, samozrejme, všetky ostatné systémy vplývajú. Ale netreba sa za to hanbiť, že tento zákon je o atmosfére. Však jednoducho SHMÚ robí predovšetkým atmosféru a hydrosféru. A meteoslužba robí predovšetkým prvky atmosféry. Netreba sa hanbiť a to treba tak nadefinovať. Preto § 2 písm. g) navrhujem znenie: „klimatickým systémom súbor prvkov subsystému atmosféry“, aby sme vedeli, že je to o atmosfére, že po vás nikto nebude vedieť môcť vyžadovať nič iné. A, samozrejme, z vedeckého hľadiska tam dáme: „ktoré sú vo vzájomnej interakcii s prvkami subsystémov hydrosféry, kryosféry, litosféry, pedosféry, reliéfu, biosféry a novosféry“, tak to je už kompletné, „ktorých výsledkom je určitý stav týchto prvkov tvoriacich klímu Zeme“. Verte mi, takto je vedecky korektná definícia aj z hľadiska systémovej teórie, keď si už niekto dovolí tam použiť slovo systém, tak musí sa držať systémovej teórie, nikomu to nevadí, ale SHMÚ nedáva úlohy navyše toho, čo robí, pretože sa to bude vzťahovať len na atmosféru. To, že je tam ten stav pôdy, to vizuálne posúdenie povrchovej vrstvy pôdy, to tam vôbec nevadí.

    Ďalší môj pozmeňujúci návrh sa týka § 2 písm. j) práve o tej pôde. Tam sa hovorí, že meteoslužba sleduje stav pôdy. Pôda je predovšetkým, už keď hľadíme na to z pedologického hľadiska, pedologický pojem. A do toho patria desiatky a desiatky ukazovateľov stavu pôdy, pH, hĺbka, skelet na to, zrnitosť, sorpčná kapacita a tak ďalej. Samozrejme, toto SHMÚ nerobí, ani nikto nechce, aby toto SHMÚ robilo. Tak potom načo tam chcete dávať stav pôdy? Okamžite by pedologický ústav mohol po vás požadovať: „Tak mi dajte hĺbku pôdy.“ Samozrejme, potom predkladateľ vysvetlí, o čo tu ide, že tu ide o vlastnosti povrchovej vrstvy pôdy, ktoré sú určované poveternostnými vplyvmi a dokonca sa určujú len vizuálne. No tak potom to tak nedávajme, preto môj návrh je, aby sme po slovách „v stave“ dali slová „vlastnosti povrchovej vrstvy pôdy, ktoré sú určované poveternostnými vplyvmi“. A potom už nikto nemôže po vás nič požadovať, že je to nesprávne. Okrem toho nie je to celkom korektné, pretože stav pôdy je naozaj nemeteorologická disciplína, to je niečo iného. A nikto po meteorológoch nemôže vyžadovať, aby robili pedológiu. No a na druhej strane ale to, že takto sa to zaužívalo, to si, myslím, by nemalo mať vplyv na všeobecne záväzný právny predpis, ktorý platí aj pre pedológa, ale aj pre tetku z dediny.

    To isté sa týka § 2 písm. r), lebo tam sa takisto objavuje stav pôdy. Čiže aj tam po slove „stav“ sa vložia slová „vlastnosti povrchovej vrstvy pôdy, ktoré sú určované poveternostnými vplyvmi“.

    Šiesty pozmeňujúci návrh sa týka § 4 ods. 2 písm. p). Možnože je to teraz iné číslovanie, lebo po tých prečíslovaniach sa to možno zmenilo. Hovorí sa, že sa sledujú hydrologické veličiny, že hydrologická služba dáva informácie o hydrologických veličinách. No veličina je metavedný pojem, po slovensky by sme najlepšie mohli povedať rozmer. No hydrologická služba nedáva informácie o rozmere, teda nie o milimetroch, nie o metroch kubických, ale o tom, o koľko metrov kubických ide, teda o ukazovateľoch alebo hodnotách ukazovateľov vlastností. Teoreticky by mohli dať informácie o metodike, ako sa určuje prietok. Ale celkom iste to nebol zámer predkladateľa. Čiže, mimochodom, potom som sa dozvedel, že tu je zámer tam vložiť jednoducho také ukazovatele, bilančné ukazovatele a ja neviem čo. Ale tak či tak si myslím, že si netreba brať zbytočne na seba ďalšie povinnosti, lebo nikto to po vás nechce. Keď to tam už bude, už to možno požadovať po vás. Keď to tam nie je, tak to urobiť môžete, ale nemusíte. Takže tu navrhujem, aby miesto tých hydrologických veličín...

  • Hlasy v sále.

  • . Jaj, 870? Dobre, ďakujem pekne, 870. Tak som sa pomýlil tam. Takže miesto slov „hydrologických veličín“ navrhujem slová „stave ukazovateľov vlastností hydrologických systémov verejnosti a všetkým dotknutým právnickým a fyzickým osobám“. Druhá vec je, že ten koniec vety je adresát, komu majú ísť tie informácie. No nejdem sa teraz o tom rozširovať.

    Siedmy môj návrh podľa všetkého sa akceptuje. Len nie som si istý, či je to zahrnuté do pozmeňujúceho návrhu predkladateľa. Tam som navrhoval, aby v § 5 ods. 2 písm. a) sa slovo „identifikácia“ nahradilo slovom „stanovenie“. Totižto ústav neidentifikuje, že no tak toto je štátna sieť, ale ustanovuje, že toto je štátna sieť. Tak preto je, si myslím, stanovenie lepšie slovo. Toto bolo akceptované zo strany SHMÚ, len neviem, či je to zahrnuté, preto to predkladám.

    Ôsmy bod, v § 5 ods. 2 písm. b) a c) sa pôvodné znenie nahrádza. Teraz najprv vám prečítam, čo je súčasné znenie. Súčasné znenie je: „b) sledovanie a hodnotenie stavu atmosféry“ a „c) sledovanie a hodnotenie parametrov klimatického systému“. Tak predovšetkým si neviem predstaviť, ktoré prvky atmosféry nie sú súčasťou klimatického systému. Čiže to je to isté. A druhá vec je, presne ide o sledovanie a hodnotenie v obidvoch prípadoch. V jednom prípade je tam pridané slovo parametre. A okrem toho znovu sa vraciam ku tej širokej definícii klimatického systému. Do sledovania hodnotení parametrov klimatického systému podľa pôvodnej definície patrí aj sledovanie pôdy, sledovanie geologického podkladu, sledovanie hydrosféry, čo robí hydroslužba a tak ďalej a tak ďalej. Čiže toto celkom iste neplní to, čo je zámer predkladateľa. Nakoniec som sa dozvedel vďaka vedeckej tajomníčke ústavu, že tu ide o rôznosť metodiky meraní, čo, by som povedal, nepatrí do zákona. Ale už keď to tu je, tak preto navrhujem nasledovné znenie: „b) kontinuálny monitoring stavu atmosféry alebo jeho meranie s vysokou frekvenciou“ a „c) periodické sledovanie hodnotení vybraných parametrov klimatického systému“. Veľmi dôležité je slovo, vážení kolegovia najmä z SHMÚ, „vybraných“, aby po vás nechceli všetky, pretože nikdy žiaden ústav jeden nebude sledovať všetky. A keď sa tam nepovie nič iné, tak to nemožno vyžadovať, lebo zákon práveže nemá tie vynucovacie prostriedky. No ale už keď ste to tam napísali, tak by to tam malo byť. Takže to je bod 8.

    Bod 9. Je tu osobitný paragraf, účel hydrologickej siete účel meteorologickej siete. Je povedané, že účel siete je monitoring. Ja si myslím, že účelom siete je vytvoriť materiálnu základňu na to, aby sa mohlo monitorovať. A to by bolo treba sformulovať. Ja som dal jeden návrh, ktorý naozaj bol trošku chybný. A uznávam, že ten prvý návrh bol chybný. Ale ja si myslím, že treba povedať „účelom vytvorenia siete“, teda netreba povedať „účel siete“, ale „účelom vytvorenia siete“, a teraz to už môžeme povedať, „zabezpečiť prístrojovú základňu a iné fyzické podmienky pre systematický monitoring“. A ešte navrhujem nahradiť slovo, aby mal zmysel tento paragraf, lebo ináč nemá zmysel nejaký extra, podľa § 7 ods. 1 „základné“ slovami „ústavom a rozmiestnených na celom území štátu podľa vedecky odôvodnených princípov, ktorými sa získavajú“. Nič nové, toto presne SHMÚ už urobil. Čiže tuto nedávame osobitné, ale presne sa definuje, čo urobil. Toto sa týka § 8 ods. 1 aj ods. 2, aj meteorologickej služby, aj hydrologickej služby.

    Desiaty pozmeňujúci návrh. Do § 13 ods. 3 navrhujem doplniť za slovo „právomoci“ čiarku a za ňou slová „ako aj vedeckým ustanoveniam a školám na účely základného a aplikovaného výskumu“. Tento paragraf hovorí, kto má dostať bezplatne hydrologické údaje. Tak predovšetkým je tu odkaz na zákon o informáciách, čo je jasné, to tam nemuselo ani byť. Ale okrem toho je to veľmi správne povedané, že niekto to má dostať zadarmo. A ja ako vedecký pracovník SAV a učiteľ na vysokej škole navrhujem aj to, že pre potreby základného výskumu, teda nie komerčne, na základe výskumu aby to dostávali bezplatne aj vedecké ustanovizne, aj vysoké školy. Teda, kolegyne poslankyne a kolegovia poslanci, toto SHMÚ aj teraz robí. To nie je výčitka, to presne takto robí, to takto funguje. Ale keď už robíme zákon a tam hovoríme, kto to dostáva bezplatne, a niektorých z tých, ktorí to doteraz dostávali bezplatne, vymenujeme a niektorých nie, si myslím, že nie je to celkom správne. To, že to bude na základe zmluvy ako doteraz, to ja beriem. To je úplne v poriadku. Len týmto pádom povieme, že áno, školy to budú dostávať aj v budúcnosti zadarmo, keď urobíme na to zmluvu, ale nie je to povedané v zákone. Tak preto ja naďalej navrhujem, aby vedecké ustanovizne a školy dostávali na účely základného a aplikovaného výskumu tieto rovnako ako doteraz zadarmo.

    No a ešte som mal ešte jeden sen, ktorý tu mám ako jedenásty bod, kde možnože za to ma niekto bude odsudzovať, že si myslím, že verejnoprávny rozhlas a verejnoprávna televízia, ktoré sú napojené na verejné financie, tak ako aj SHMÚ je napojený na verejné financie, by mali vysielať meteorologické a hydrologické správy, ktoré sú spracované zo zdroja štátnej meteorologickej a hydrologickej služby po prvé z vedeckého a odborného hľadiska. Totižto táto sieť je reprezentatívna, výsledky sa považujú za reprezentatívne. A prečo by potom verejnosti, ktorej slúži predovšetkým verejnoprávny rozhlas a verejnoprávna televízia, nemali dávať výsledky z tohto merania? Čiže naďalej som to sformuloval nasledovne: „Verejnoprávny rozhlas a verejnoprávna televízia je povinná šíriť štandardné hydrologické predpovede a štandardné meteorologické predpovede, hydrologické výstrahy a meteorologické výstrahy, ktoré boli spracované zo zdrojov štátnej hydrologickej siete a štátnej meteorologickej siete.“

    Kolegovia, bolo toho dosť. Verím, že som vás nezarmútil. Okrem týchto posledných dvoch ostatné sú len technické veci. Tieto dva podnety, myslím si, SHMÚ by len a len pomohli.

    No ešte by som poprosil vzhľadom na to, že neviem, ako sa bude vyvíjať diskusia, v každom prípade teraz som pri pulte, vyňať zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie bod 16, bod 20 a bod 45.

    A ešte ma kolegyňa upozornila, že mám chybu vo vytlačenej forme pozmeňujúcich návrhov, som tam dal tlač 873 a je to tlač 870?

  • Odpoveď z pléna.

  • Tak myslím, že to nie je smrteľný hriech, že to môžem takto opraviť. Hej? Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Tóthová. Neregistrujem nikoho iného. Takže uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Tóthová.

  • Ďakujem. Budem veľmi stručná. Pán poslanec zo začiatku hovoril o vynechaní pojmov verejný záujem. Ja som tiež rozmýšľala, že k tomu by som mohla mať nejakú pripomienku, pretože, žiaľ, do ústavného zákona, ľudovo povedané, o strete záujmov sa dostala definícia verejného záujmu. Pán poslanec Lipšic to vtedy presadil, napriek tomu, že som upozorňovala na nevhodnosť tej definície. A môžem povedať, že robí v praxi aj vo výučbe správneho práva dosť problémy, keď narazíme na tento pojem. Je v ústavnom zákone, takže by potom mohlo byť aj poprípade sledované, či to je v súlade. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Teraz ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Minárik.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa najprv vyjadril k jednému snu môjho predrečníka, pána exministra. Ja si myslím, že toto by nemalo byť predmetom zákona, o čom snívate, že to je vec normálnej obyčajnej ľudskej slušnosti, ak nie normálnosti ľudí, ktorí zastupujú verejnosť vo verejnoprávnych médiách, a predstaviteľa určitého štátneho orgánu, teda i záujmu. A nemyslím si, že by to malo byť v zákone. To by mal byť taký obyčajný tester (lakmusový papierik), ako títo ľudia pristupujú k svojej funkcii vo verejnoprávnom médiu v štátnej organizácii.

    Pán exminister, po vašom vystúpení sa už neodvážim vyjadrovať k vecnej stránke problému, obmedzím sa len na tú politickú stránku. Tento návrh už aj tým, že v spoločnej správe, v tlači 870a, máme 48 bodov, pozmeňujúcich návrhov, o ktorých by sme tu mali hlasovať a o ktorých aj budeme hlasovať k 18-paragrafovému zákonu, hovorí, že zvolená cesta nebola dobrá. Zvolená cesta sa vyhla štandardnému pripomienkovému konaniu, v ktorom by taká diskusia, ako to predviedol pán exminister, mala prebehnúť na úplne inej úrovni. Položme si otázku, čo spôsobilo obídenie štandardného pripomienkového konania. No to, že ak by sme tu nemali človeka, ktorý sa tým odborne, vedecky, dlhodobo zaoberá, ako pán poslanec Miklós, nemal by kde odznieť súbor jeho pripomienok, človeka, ktorý naozaj o problematike vie veľa a kde by sa mohol konfrontovať s ľuďmi, ktorí tento návrh zákona pripravovali a ktorí vedia napr. veľmi málo o legislatívnom procese a požiadavkách na to, ako má byť vytvorený zákon.

    Tento zákon v čase medzi prvým a druhým čítaním doznal určitú veľkú zmenu a posunul sa prakticky z takého statusového zákona o hydrologickej a meteorologickej službe viacej k zákonu o organizovaní tejto siete na úrovni štátu. Dobre, ja som ochotný mať aj takýto zákon, ak si to príslušný rezort želá. Ale my o želaní príslušného rezortu prakticky nič nevieme. Tento návrh sem priniesli traja páni poslanci. Zhodou okolností sú všetci alebo dvaja zo Slovenskej národnej strany? Pán Dubravay a pán Slota. Pán Izák a Chrbet sú ministrami príslušného rezortu, ktorý tento zákon podľa mňa mal do tohto parlamentu priniesť. Je to rezort ministerstva životného prostredia. Ja neviem, prečo to pán predseda Slota nedokázal zariadiť, keď dokáže zariadiť na svojich ministerstvách úplne iné veci. Je to snáď preto, že páni Izák a Chrbet sa musia viacej venovať tepelným čerpadlám alebo predajom emisných kvót a na potreby svojho rezortu im už nezostáva kapacita?

    Vrcholom je opäť pašovanie. Prerokovávali sme tu na začiatku tejto schôdze návrh kolegov poslancov, aby sa nemohli pridávať k zákonom v druhom čítaní nové články, ktoré nesúvisia s prerokovávanou tematikou.

    Pán kolega Dubravay, ja som v prvom čítaní povedal, že tento návrh chcem podporiť, pretože je v záujme organizovania štátnej hydrologickej a štátnej meteorologickej služby. V tejto chvíli, ako som si prečítal návrh, bol podpísaný pätnástimi poslancami, prvý je tu pán Anton Korba, som ho dostal do lavice pred chvíľou. Neviem, či účelom tohto poslaneckého návrhu zákona nebolo prevziať niečo, čo naozaj naša služba hydrologická a meteorologická potrebuje a čo dlho pripravovala, doviesť to do druhého čítania a potom pridať tento pozmeňujúci návrh, ktorý otvára ministrovi možnosti pracovať s fondom životného prostredia.

    Pán kolega Dubravay, ja som povedal, že za ten zákon chcem hlasovať, ale ak tu pri tomto mikrofóne nepoviete, že tento návrh nesúvisí s tým, čo ste predložili, a on s tým skutočne nesúvisí, a už vôbec nie po tom, ako sa verejná služba nahradila štátnou v celom tom znení vašej tlače, tak za tento návrh nebudem môcť hlasovať. Budete si to musieť odhlasovať sami a neviem, či ste na tom so všetkými svojimi koaličnými partnermi dohodnutí, aby vám to prešlo, pretože zase pre svojich ministrov vytvárate možnosti, ako manipulovať s jednými zo štátnych fondov úplne voľne, úplne voľne. V tejto chvíli mám silné podozrenie, že celý ten proces, ktorý ste absolvovali, nebol kvôli ničomu inému, len aby ste to v druhom čítaní takto vpašovali. To nebolo fér, ani voči tým, ktorí sa tým zákonom vážne zaoberali, a už vôbec nie voči tým, ktorí ten svoj zákon vážne pripravovali, pretože cítia potrebu zakotviť aj v zákone potreby štátu vo veciach meteorologickej a hydrologickej služby. Vy ste ich týmto návrhom, pán Korba, hrubo podrazili a vyhodili ste do luftu ich dlhoročné úsilie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec László Miklós. Ešte niekto? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Miklós.

  • Ďakujem pekne. Ja som tiež prekvapený týmto pozmeňujúcim návrhom. A musím povedať, že sa mi to vôbec nepáči. Nehnevajte sa, to nie je pomoc SHMÚ. To či, keď sa minister rozhodne, nedá, tak to jednoducho SHMÚ nebude mať. SHMÚ musí byť napojený na rozpočet, a nie na fond. Keď bude mať osobitné projekty, to nie som v žiadnom prípade proti, ale musí byť predovšetkým napojený na rozpočet. Okrem toho tam máte už keď, tak hneď chybu, pretože sme vylúčili zo zákona slová verejný záujem. Máte tam verejný záujem.

    Druhá vec je. Ja som navrhoval predkladateľom, aby ste otvorili zákon o fonde, ale v tom zmysle, že príjmy z pokút budú príjmami fondu. A to ste tam nevložili. Ani ste tam nevložili, kto bude vyberať pokuty.

    Takže nehnevajte sa, ale fakt, moja dobrosrdečnosť je veľká, ale toto cítim ako podraz. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ. Nie.

    Pán spravodajca? Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje druhé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Kvorku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1994 Z. z. o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov.

    Návrh zákona je pod tlačou 873, spoločná správa výborov je ako tlač 873a.

    Slovo má poslanec Ján Kvorka a odôvodní tento poslanecký návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v druhom čítaní návrh novely zákona o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov, ktorý je účinný od 1. októbra 1994.

    Predkladaná novela, ktorú predkladám k tomuto zákonu o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov, vytvára legislatívne prostredie, aby mohlo ministerstvo kultúry poskytnúť mestu dotáciu do svojej rozpočtovej kapitoly v rámci schváleného limitu výdavkov na príslušný rozpočtový rok na úhradu nákladov na prevádzku, údržbu a rekonštrukciu Národného cintorína v Martine vo výške finančného príspevku mesta schváleného na tento účel v rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

    Chcem k tomu ešte dodať, že tento zákon nebude mať negatívne dôsledky na verejné financie. Po ďalšie, chcem uviesť, že taktiež nebude mať negatívny vplyv na obyvateľov, podnikateľské sféry, právnické osoby, fyzické osoby, životné prostredie, zamestnanosť a informatizáciu spoločnosti.

    Na záver chcem uviesť, že navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj pánovi poslancovi Branislavovi Bačíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vás informoval o výsledkoch spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Kvorku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1994 Z. z. o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov (tlač 873), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Kvorku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1994 Z. z. o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1281 z 5. februára 2009 pridelila návrh poslanca Jána Kvorku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1994 Z. z. o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Konštatujem, že výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská.

    Ústavnoprávny výbor uznesením č. 611 z 1. apríla 2009 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.

    Výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 482 z 8. apríla 2009 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.

    Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 266 z 2. apríla 2009 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkou.

    Výbor pre kultúru a médiá uznesením č. 188 zo 7. apríla 2009 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh. Ten nebudem čítať, máte ho uvedený v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Kvorku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1994 Z. z. o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený poslanecký návrh schváliť s odporúčaným pozmeňujúcim návrhom.

    Zároveň výbor poveril mňa ako spravodajcu predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy a zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď podľa § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu poslanca Jána Kvorku bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 268 z 15. apríla 2009.

    Pán podpredseda, toľko k spoločnej správe výborov. Dovoľte mi, aby som využil právo spravodajcu. A prihlasujem sa do rozpravy ako prvý.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, takže otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Minárik, pán poslanec Mikloško. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Na základe práva spravodajcu ako prvý v rozprave vystúpi spravodajca. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som k predmetnému poslaneckému návrhu podal jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. V tomto návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1994 Z. z. o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov, navrhujem vykonať tieto doplnenia.

    V čl. I § 4a ods. 2 za slová „v Martine“ sa vkladá slovo „najmenej“ a na konci vety sa pripájajú slová „a najviac vo výške trojnásobku tohto finančného príspevku mesta“.

    Odôvodnenie. Navrhovaným doplnením sa stanovuje finančný rozsah poskytnutia dotácie z rozpočtovej kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na úhradu nákladov na prevádzku, údržbu a rekonštrukciu Národného cintorína v Martine.

    Toľko, vážené kolegyne, vážení kolegovia, k môjmu pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu. Tento návrh máte rozdaný vo svojich laviciach. Pán podpredseda, skončil som. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Minárik, pripraví sa pán poslanec Mikloško.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, platí všetko to, čo som povedal v prvom čítaní. Je nehorázne, aby niekto predložil zákon do parlamentu, ktorý vopred určí na akýkoľvek účel, časť štátneho rozpočtu tak, že vlastne o výške prostriedkov rozhodne mestské zastupiteľstvo. To je pre mňa nepredstaviteľná situácia, aby ktorékoľvek mestské zastupiteľstvo rozhodovalo o čo i len malej čiastke štátneho rozpočtu. Tu v tomto zákone sa to deje.

    A pozmeňujúci návrh, ktorý sme si pred chvíľou vypočuli, nehovorí nič viac a nič menej, len že tá čiastka nebude určená pevne, ale mesto určí čiastku a ministerstvo kultúry sa môže rozhodnúť, že túto čiastku strojnásobí, v svetle toho, čo som povedal.

    Samozrejme, nie je ani pravda to, čo povedal predkladateľ v úvode, že tento zákon nemá dopad na verejné rozpočty a nemá dopad na štátny rozpočet. Samozrejme, má, má to presne v takej výške, ako rozhodne mesto Martin, a to dvakrát alebo štyrikrát, to jediné, čo ešte nevieme.

    Nemám nič proti Martinu a už vôbec nie proti martinskému cintorínu. Vážení, ale keď tento návrh pre Národný cintorín, prečo nie rovnaký návrh pre Bradlo, Slavín, Hviezdoslavov hrob, Štúrov hrob v Modre, Dóm svätej Alžbety, a keď som pri hroboch, aby to teda bolo tiež o hrobe, miesto posledného odpočinku Františka Rákociho II., prečo nie aj pre tieto ďalšie miesta, keď pre Národný cintorín v Martine áno.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou sa nehlási nikto.

    Ďalší v rozprave je prihlásený pán poslanec Mikloško. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, podporujem takmer zásadne všetky zákony, ktoré sa týkajú kultúry. A podporujem ich preto, lebo kultúra je vždy závislá od mecénov, dotácií. Kultúra nie je schopná na seba, snáď s výnimkou Bojnického zámku, zarábať. Keby ste sa prechádzali po Ríme. No tak nebyť mecénov, tak Rím dnes nie je Rímom a tak ďalej a tak ďalej. Čiže v tomto zmysle nikdy nie je dosť peňazí do kultúry.

    Ale k tomuto zákonu by som chcel povedať nasledovné. Tento zákon vznikol na konci prvého volebného obdobia v rokoch 1990 až 1992. A vyšiel s ním pán poslanec Kvietik, známy herec a známy kultúrny činiteľ. Tento zákon mal pôvodne podobu, že v Martine by raz za rok musela zasadať celá Národná rada Slovenskej republiky, vtedy Slovenská národná rada. Potom sa to zmenilo iba na výbor pre kultúru. Potom tento zákon bol novelizovaný, priznám sa, že nie celkom si pamätám, že v čom to bolo. Ale potom nadobudol tú definitívnu platnosť, ktorá platí od toho roku 1994. A od toho roku 1994 zakaždým každý jeden primátor mesta Martin chcel tento zákon novelizovať v zmysle finančných dotácií pre mesto Martin. Čiže symbolické postavenie mesta Martin chceli používať na to, aby Martin dostával nejaké väčšie peniaze ako iné mestá.

    My sme sa vždy bránili, a ja som bol vo výbore pre kultúru vlastne celý čas až do roku 2006 tým, že áno, Martin je významné mesto. Ale rovnako významné mesto je Trnava, rovnako významné mesto je Nitra z hľadiska dávnej histórie, ale rovnako významné sú všetky ostatné mestá, kde sú pamiatky veľmi veľkého rangu. A pri otvorení toho spôsobom, že naozaj budeme financovať len martinský cintorín, odporúčam pánovi navrhovateľovi, ale v dobrom, ísť sa pozrieť do Žiaru nad Hronom, do hrobky, kde je pochovaný zakladateľ Matice slovenskej biskup Štefan Moyzes. To je vlhká pivnica. Choďte sa pozrieť, ako na túto pivnicu proste nie je schopný dať nikto žiadne peniaze, pretože to nie je nejako chránené. A je to zakladateľ. Čiže má jediné nešťastie, že nie je pochovaný v Martine, ale je pochovaný v Žiari nad Hronom pod kostolom.

    A rovnako tu spomenul pán poslanec Minárik Hviezdoslavov hrob, Slavín, Bradlo, Slávičie údolie. Tu, keď pozrieme, tak to je nový panteón, síce podľa mňa dosť problematický, ale v zmysle, že to je tam všetko natlačené na seba. Ale v Slávičom údolí máme celú novodobú kultúru Slovenska. Ale rovnako máme hroby ako Munkáczyho hrob na Honte a podobne.

    V tomto zmysle si myslím, že tento krok, tento návrh a táto novela má dobrý úmysel, ale je nesystémová. Keď sa už chceme pozrieť, tak poďme na hroby a pamätné hroby a pamätné miesta systémovo. A, samozrejme, Martin tam môže mať akoby, no jemne by som povedal, privilegované miesto. Ale nemožno riešiť len Martin a to ostatné ako by tu neexistovalo. A preto ja osobne, bohužiaľ, toto je prvý zákon, ktorý sa týka kultúry, v takejto podobe zaň nemôžem hlasovať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Mikloško bol posledný prihlásený v rozprave, končím rozpravu k tomuto bodu.

    Pýtam sa teraz navrhovateľa, či chce zaujať v záverečnom slove.

  • Ďakujem pekne za slovo. Milé kolegyne, kolegovia, samozrejme, je potrebné zrejme k tomuto zákonu zaujať určité stanovisko a vysvetliť niektoré veci, ktoré sú hlavne chápané z pozície Konzervatívnych demokratov, tak ako sú chápané, čo ma vôbec ani neprekvapuje, pretože dalo sa s tým, rátať, lebo oni mali výhrady k tomuto zákonu už v prvom čítaní, konkrétne pán poslanec Minárik.

    Ja by som trošička načrel do histórie a potom by som sa snažil vysvetliť niektoré veci, prečo tento zákon je predkladaný a novelizovaný a že absolútne tuná nejde o to, čo si kolegovia, ktorí tuná v rozprave vystúpili, myslia, že Martin si voľajako chce privilegovať voľajaké veci proti iným mestám, ako to tu bolo povedané. Vážené dámy, vážení páni, v žiadnom prípade to nie je pravda. Treba si uvedomiť, že tu hovoríme o Národnom cintoríne. Ak hovoríme o Národnom cintoríne, hovoríme o cintoríne, ktorý je jediný na Slovensku, hovoríme o cintoríne takéhoto druhu, v Európe je cintorín jedine vo Francúzsku, a hovoríme o osobnostiach z politického, kultúrneho, spoločenského života, ktorých je tuná viac ako 400 pochovaných a ktorí odpočívajú na tomto Národnom cintoríne.

    Treba si uvedomiť, keď sme už pri tom, aj takú záležitosť, že tento Národný cintorín potrebuje na svoju údržbu, prevádzku a spravovanie aj určité finančné prostriedky. Všetci dobre vieme, že nie teraz, keď je hospodárska kríza, ale všetci dobre vieme, aká situácia s finančnými prostriedkami je na mestách. Toto sa konkrétne týka Martina ako mesta, ktoré pokrýva všetky náklady spojené s touto činnosťou, ktorú som tu už pred týmto spomenul, na pokrytie všetkých vecí. A to nie je maličkosť. Ja neviem, kedy ktorí z vás mali možnosť byť na Národnom cintoríne v Martine, ale veľa vás kolegov bolo na Národnom cintoríne pred rokom pri oslavách Matice slovenskej. A mňa konkrétne ako domáceho, pretože ma pokladajú za Martinčana, sa pýtali: „A kde je ten Národný cintorín. Toto je Národný cintorín? To sme my na Národnom cintoríne? Však my máme takýto a takýto a my máme omnoho krajší cintorín.“ Totiž videli zdevastované oplotenie, videli poprevracané náhrobníky, videli tam, ako je tam vandalizmus a neviem kde čo všetko na tomto cintoríne. Možnože sa v nočných hodinách a aj denných uskutočňuje len z toho dôvodu, že nie je možné zabezpečiť bezpečnosť, nie je možné vybudovať tam dajaký kamerový systém alebo zaplatiť dajakú strážnu službu, keď sa Národný cintorín zatvorí, aby jednoducho odpočinok týchto významných osobností bol v pokoji a nebolo tam robené to, čo je tam robené. Vážené dámy a páni, ja som z Martina, ja chodím okolo neho dennodenne, poznám ho veľmi dobre. A myslím si, že pri každej návšteve zahraničných hostí, pri každej návšteve študentov, ktorí študujú a prídu do mesta Martin, prvé kroky vedú do dvoch inštitúcií. A to je Matica slovenská a Národný cintorín. Ja si myslím, že je povinnosťou nás všetkých Slovákov, občanov Slovenskej republiky, postarať sa o to a prispieť k tomu, aby sme tento Národný cintorín zveľaďovali, udržiavali, aby sme na tomto Národnom cintoríne vybudovali určité informačné tabule, aby sme na tomto Národnom cintoríne vybudovali základnú hygienickú potrebu pri návštevách rôznych ľudí, ktorí dochádzajú do Martina a sú zvedaví na odpočinok ľudí, ako som tu spomenul, ktorých je vyše 400 na Národnom cintoríne pochovaných.

    Samozrejme, neviem v tomto prípade si položiť otázku poslancov, ktorí v diskusii vystúpili, ale pripadá mi to tak, akože chceme sa stať zaujímavými, tak ideme vystúpiť a budeme rozprávať o veciach, o ktorých v podstate by sme nemali tuná ani diskutovať. Podľa mňa je to záležitosť, ktorá by mala byť jednohlasne prijatá na základe predloženého návrhu a nie tuná prediskutovaná ešte o veciach, či je to potrebné alebo nie je to potrebné. Je to Národný cintorín Slovenskej republiky, kde sú nielen pochovaní ľudia slovenskej národnosti, ale kde sú pochovaní ľudia aj iných národností. Sú tam dovezení a položení do odpočinku ľudia, ktorí nieže len boli a skonali na území Slovenskej republiky, ale aj na území v zahraničí a boli dovezení naspäť.

    Čiže pánovi poslancovi Minárikovi a pánovi poslancovi Mikloškovi chcem povedať len toľko, že neprekvapuje ma to, pretože niektorí z vás ste zaujali aj pri iných národných hlasovaniach postoj taký, ako ste zaujali. A zrejme sa teraz chcete prejaviť znova, pretože je vám to príznačné a máte to v sebe v krvi.

    Nie je možné žiadať od mesta Martin, aby pokrýval všetky tieto výdavky, ktoré sú spojené s prevádzkou Národného cintorína, aby to kryl zo svojho vlastného rozpočtu. Jednoducho sa to nedá.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Mikloško, keď ste vy vystupovali, ja som vám neskákal do reči, ja som si vás pozorne vypočul. A ja neviem, prečo vy teraz ste taký nervózny. Zrejme ste sa dopočuli dačo, čo vám zdvihlo adrenalín, ale to si nechajte pre seba. Nechajte ma pokračovať, mňa to absolútne nevytočí, ani sa vám to nepodarí dosiahnuť. To choďte hovoriť svojmu kolegovi. Jednoducho to, čo som tuná povedal, je pravda a za tým si treba stáť, či už ja som Martinčan alebo nie som Martinčan. Keby ste boli taký národovec, ako je potrebné, tak by ste s týmto návrhom zákona vyšli vy. Vyšli by ste s ním, pretože ste tuná spomínali, že ste boli člen kultúrneho výboru. Do Martina ste zrejme chodili. A popri tom ste si zrejme ten zákon ani nenaštudovali, lebo podľa toho, ako vás sledujem tuná, nieže vás konkrétne, ale vás všetkých štyroch, vidím, že zrejme vám to dakto píše stále. Ale píše vám to zle. A vy to potom tu čítate a my tuná sa dopočúvame kadejaké rozprávky z ríše snov, pán poslanec Mikloško. Čiže takáto je pravda. A to si treba uvedomiť.

    Čo sa týka samotného financovania, je potrebné si uvedomiť jednu vec, že existuje voľajaká finančná disciplína. Predsa nie je možné, a to teraz sa vraciam k prvému čítaniu, kde pán poslanec Minárik hovoril o financovaní zákona, aby mestské zastupiteľstvo v rámci svojich možností, ktoré má, vyčlenilo ja neviem na Národný cintorín a zmýšľaním tým, ktoré tuná cítim od vás, ja neviem voľajakým spôsobom si dávalo, že tu bude žiadať neviem akési nehorázne peniaze. Na základe toho vznikol aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý tuná pán spravodajca predniesol, lebo sa tu hovorilo o nenormálnych sumách, ktoré môžu prísť, čo potom teda prišlo, že sa povie, mestské zastupiteľstvo odsúhlasí, čiže sa hovorí, Martin a najmenej trojnásobok dávky, ktorú by mohlo ministerstvo kultúry dať naviac. No ale ministerstvo kultúry predsa nemôže dať, keď nemá. Čiže v tom nevidím žiaden problém. A myslím si, že tento pozmeňujúci návrh bol dobre postavený a tak by ho bolo potrebné aj prijať.

    Pokiaľ by išlo o voľajaké podozrenie, keď sme ešte pri tom financovaní, tak vždycky je možnosť, predsa máme na to orgány, ak by vzniklo voľajaké pochybenie, kde je možné od inštitúcií alebo kohokoľvek iného dať to prešetriť orgánom, ktoré sú na to oprávnené, ktoré sa môžu k tomuto celému tendru vyjadriť, môžu povedať, zaujať stanovisko a určiť, či sa tam dačo stalo nekalé alebo dačo iné.

    Je pravda, že Národný cintorín v Martine sa nachádza v deklaratívnej podobe. Bol prijatý v roku 1994 roku.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Minárik, nadobudol účinnosť v roku 1994 zákon o meste Martin, naštudujte si to, zase vám to zle napísali, ale to ja s vami tuná nejdem domenovať (Hlasy z pléna.) Pán poslanec, ja nebudem s vami diskutovať. Zákon o meste Martin nadobudol účinnosť, ja vám to poviem presne, 1. októbra 1994.

  • Reakcia z pléna.

  • No tak potom musíte zmeniť aj celé zákony, ktoré sú vydané. Poďte sa sem pozrieť a tu sa presvedčíte, či hovorím ja tuná voľajaké rozprávky z ríše snov alebo rozprávam pravdu takú, ako je daná, pán poslanec.

    Čiže k tej finančnej časti chcem povedať toľko, že zákon bol prijatý, snažili sa dvakrát alebo až trikrát o jeho novelizáciu. Niekedy to bolo väčším rozdielom hlasov, niekedy to bolo o pár hlasov dané, že tento zákon neprešiel. A jednoducho preto je tá novelizácia z mojej strany daná v tomto prípade. A myslím si, že je veľmi potrebná, pretože ide o ustanovizeň, ktorá je pre nás, pre všetkých, nezávisle od toho, či ja som Martinčan, hoci ani nie som konkrétne Martinčan, ale som od Martina blízko. A vy ste ja neviem tu z Bratislavy. A neviem, kde kto je odkiaľ. Je to pre nás všetkých. Je to Národný cintorín Slovákov. Rozumiete, to si pochopte, uvedomte a o tomto ja tuná v tomto mojom vystúpení hovorím.

    Na záver by som chcel podotknúť, že, tak ako som tu spomenul, že máme tuná voľajaký Národný cintorín Slovenskej republiky, ktorý je miestom odpočinku niekoľko sto významných osobností z kultúrneho, politického alebo spoločenského života, je povinnosťou nás všetkých Slovákov nezávisle od politického trička, vierovyznania, ale závisle od toho, že sme občania Slovenskej republiky, starať sa o Národný cintorín a urobiť všetko pre to, aby sme tento Národný cintorín zveľaďovali, pre to, aby zahraniční hostia, ktorí sem prídu, študenti, ktorí sa tam chodia učiť, nadobudli z toho poznatky a získali dojem, že Slovenská republika tu má dajaký cintorín, o ktorom sa v zahraničí hovorí a ktorý stojí za to, aby si ho mohli všetci s úctou a podstatou prezrieť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    So záverečným slovom vystúpil pán navrhovateľ.

    Pán spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, hlasovať budeme, tak ako bolo dohodnuté, o 11.00 hodine.

    Panie poslankyne, páni poslanci, v rokovaní pokračujeme druhým čítaním o

    návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona má tlač 882, informáciu výborov máme ako tlač 882a.

    Dávam slovo pani poslankyni Kataríne Tóthovej, aby návrh zákona odôvodnila.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, zákon spomínaný pánom podpredsedom Národnej rady, ktorý sme predložili spolu s pani poslankyňou Muškovou, nie je pre toto auditórium neznámy zákon. Už sme o ňom rokovali. Dokonca som už tu vystupovala trikrát s týmto zákonom.

    Podľa môjho názoru ide o legislatívny návrh, ktorý predkladáme a o ktorom by sme mali dneska hlasovať. A mali by sme ho prijať už, ako sa hovorí, po hodine dvanástej. Keď sme ho prvýkrát predkladali, bolo o päť minúť dvanásť. Odvtedy, odkedy sme ho predkladali ako zákaz pitia alkoholu a požívania návykových látok, sa v Slovenskej republike situácia výrazne zhoršila. Nie je to len moje konštatovanie. V prvom čítaní vystúpil predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo pán doktor Novotný, ktorý tu prezentoval skutočnú štatistiku z Košíc, ako prudko narastá príjem do nemoty, zdôrazňujem, do nemoty opitých maloletých a mladistvých vrátane veľkého počtu žien na prijímanie na toto oddelenie v absolútnom bezvedomí, teda opitých do nemoty. A uviedol aj ako lekár poznatky o tomto veku, ako rýchlo sa stane návyk, ako rýchlo sa stanú tieto detičky, doslova detičky, notorickými alkoholikmi, ako ťažko sa potom z tohto neduhu liečia.

    Aby som povedala vo svojom vystúpení to podstatné, chcem upriamiť vašu pozornosť na pozmeňujúci návrh, ktorý prednesiem v rozprave. Bol rozdaný ešte minulý týždeň. Uvádzam to preto v úvodnom slove, aby ste si ho mohli nájsť, pretože z minulého týždňa rozdaný pozmeňujúci návrh môže byť už niekde dole založený. V svojom úvodnom slove chcem upozorniť, že tento legislatívny návrh ešte prvýkrát v predložení bol podporený Ženským parlamentom Slovenskej republiky, ženy žiadali tento legislatívny návrh prijať, Demokratickou úniou žien taktiež jednoznačne ho podporili.

    Ďalej, chcem upriamiť vašu pozornosť na materiál, ktorý bol pripravený pre vašu potrebu a je pri podpisových hárkoch, kde sa Rómska iniciatíva Slovenska otvoreným listom obrátila na predsedu vlády Slovenskej republiky. S ním sa aj stretli. A tlmočili požiadavku, aby sa riešili problémy rómskej komunity. A medzi týmito problémami bol vyznačený akútny problém pitia alkoholických nápojov a požívania návykových látok v rómskych komunitách. Vám je známy už v médiách pertraktovaný prípad požívania toluénu, s ktorými si ani miestne orgány nevedia rady, kde najcitlivejšie je to v Krompachoch a v okolí. Citujem z Televíznych novín Markízy, kde sa uviedlo, že v Krompachoch si nevedia poradiť, zdôrazňujem, nevedia si poradiť s fetujúcimi deťmi a školákmi. Primátorka mesta je zhrozená. S rodičmi fetujúcich žiakov sa nedá vôbec hovoriť. To je prepis jej vyjadrenia do televízie. Tak zrejme si nedovolila niečo uviesť do televízie, čo nie je pravda. Podľa jej výpovede samotní rodičia kupujú deťom riedidlo, lebo tvrdia že kým deti fetujú, nie sú hladné. Policajný prezident hovoril o tragédii, o zlyhaní rodiny, o zviazaných rukách polície. Pokiaľ ide o zviazané ruky polície, o chvíľu rozvediem, prečo a čo navrhujeme práve v tom doplňujúcom návrhu, ktorý v rozprave prednesiem k tomuto legislatívnemu návrhu. Niektorí rodičia, ktorí fetujú (fetovanie a pitie alkoholických nápojov), myslím rómskych rodičov, prosia o pomoc učiteľov. Učitelia si však s agresívnymi žiakmi nevedia poradiť. A spoliehajú sa, že vzniknutý problém sa vyrieši legislatívou a vyriešia ho príslušné orgány. Legislatívu nemáme. Nie som naivka, aby som si myslela, že prijatie zákona problém vyrieši, ale napomôže ho vyriešiť. A vraciam sa k stretnutiu Rómskej iniciatívy s predsedom vlády Slovenskej republiky s pánom Ficom, kde mu odovzdali otvorený list. A čo je zaujímavé, je, ako prvý bod, ktorým žiadajú, aby bola riešená otázka, je, čítam z ich otvoreného listu, prijať legislatívny návrh poslankýň NR SR Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej o zákaze predaja a požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok deťmi a neplnoletou mládežou. Kto mi neverí, nech sa páči, je pri podpisovom hárku priložený, rozmnožený tento otvorený list. Pokiaľ viem, pán predseda vlády prisľúbil, že urobí všetko, čo z týchto ďalších požiadaviek a tejto požiadavke bude prispievať, teda k zlepšeniu tejto situácie.

    Ďalej vás chcem informovať, že oproti pôvodnému legislatívnemu návrhu, ktorý bol prvýkrát prijatý v parlamente a vrátený pánom prezidentom, predložený legislatívny návrh rozširuje oznamovaciu povinnosť aj na Železničnú políciu.

    Ďalej by som vám chcela dať do pozornosti nielen to, čo som v predchádzajúcich vystúpeniach uvádzala, kde všade v zahraničí už takýto legislatívny návrh prijali vrátane Anglicka, lebo chcem vás upriamiť z tlače na informáciu, ktorá bola odpublikovaná v našej slovenskej tlači, že Jej Veličenstvo kráľovná Alžbeta na svojom 57. vystúpení pri otvorení rokovania anglického parlamentu uviedla dva ťažiskové problémy pre riešenie parlamentom, prvý problém, čítam, reformu finančných inštitúcií, druhý problém, sprísnenie legislatívy zákazu pitia alkoholických nápojov vrátane propagácie, vrátane systému, kde po vypití určitého počtu alkoholických štamprlíkov sa ako ponuka, pozornosť podniku ponúka ďalší nápoj. Kráľovná v tomto svojom vystúpení doslova uviedla, na Ostrovoch pijú mladí do bezvedomia, trávia veľa času, a preto je tento problém akútny a treba ho riešiť. Vážení, ja myslím, že keď ďalšie štáty v zahraničí riešia takto rigorózne tento problém napriek tomu, že už majú legislatívu zakazujúcu pitie alkoholických nápojov a že ju ešte sprísňujú, vyvodzovanie zodpovednosti za nalievanie alkoholických nápojov ap., Slovenská republika by nemala tento zákon ignorovať.

    Mám mnohé písomné podporné stanoviská starostov obcí, kde žiadajú, aby sme v snahe presadzovať tento zákon v parlamente nepoľavili, a vyjadrujú podporu, aby tento zákon konečne bol parlamentom prijatý.

    Toľko na úvod môjho vystúpenia. Ja sa potom prihlásim do rozpravy, lebo chcem predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý bol rozdaný ešte minulý týždeň. Zatiaľ vám, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo poslancovi Antonovi Bobríkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, prítomní, predkladám informáciu z rokovania výboru gestorského vzhľadom na to, že nebolo prijaté platné uznesenie, ide o informáciu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor prerokoval návrh zákona poslankýň Národnej rady pani Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 882).

    Na základe uznesenia predsedu Národnej rady č. 1252 bol prerokovaný návrh v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady, ktorý ho prerokoval a schválil so zmenami a doplnkami uznesením č. 605 z 1. apríla 2009.

    Takisto Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu návrh zákona prerokoval a schválil s pripomienkami. Je to uznesenie č. 481 z 8. apríla 2009.

    Takisto Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval návrh zákona a schválil ho s pripomienkami č. uznesenia 265 z 2. apríla 2009.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ho takisto prerokoval a návrh zákona odporučil schváliť s pripomienkami. Je to uznesenie č. 154 zo 7. apríla 2009.

    Ako som už informoval, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor ho takisto prerokoval, ale neprijal platné uznesenie. Pri prerokúvaní odporučil návrh zákona schváliť, je to uznesenie č. 152 zo 7. apríla 2009, ale celkovú správu neschválil. Takže podávam informáciu.

    Je celkom 7 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v informácii, o ktorých budeme hlasovať potom spoločne.

    Gestorský výbor poveril mňa ako spravodajcu predniesť v zmysle § 80 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku predniesť túto informáciu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Kto má záujem sa prihlásiť ústne do rozpravy? Do rozpravy sa hlási pán Bastrnák a pani predkladateľka pani Katarína Tóthová, nikto viac. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na skutočnosť, že je 11.00 hodín, o 11.00 hodine má byť hlasovanie, prerušujem rokovanie o tomto bode s tým, že budeme hlasovať o 11.05 hodine. Poprosím všetkých, keby prišli do rokovacej miestnosti.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch.

    V druhom čítaní bude pán poslanec Lebocký uvádzať hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 826.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, v rozprave k tlači 826 vystúpilo 7 poslancov, z ktorých 5 podalo viacero pozmeňujúcich návrhov. V prvom rade pristúpime k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy okrem bodu 85, ktorý navrhol pán poslanec Simon na osobitné hlasovanie. Včera síce v rozprave odznelo číslo 84, ale mi sme si to s poslancom Simonom vysvetlili, že tam došlo k drobnému omylu, teda buď pôjdeme s osobitným hlasovaním na bod 85.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 5 až 21, 23 až 57, 59, 61 až 105, 107, 109, 111, 114 až 116, 118, 120, 122, 123, 125, 127, 128, 130, 132, 134, 135, 140, 142 s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 99 za, 29 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode 85 spoločnej správy, ktorý navrhol pán poslanec Simon na osobitné hlasovanie. Gestorský výbor navrhuje uvedený bod schváliť.

  • Hlasujeme samostatne o bode 85.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 82 za, 6 proti, 42 sa zdržalo.

    Tento bod sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, teraz hlasovať o bodoch spoločnej správy 4, 22, 58, 60, 106, 108, 110, 112, 113, 117, 119, 121, 124, 126, 129, 131, 133 a 141 s návrhom uvedené body neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 2 boli za, 78 proti, 51 sa zdržalo.

    Tieto body sme neschválili.

  • Ako prvý v rozprave vystúpil pán poslanec Záhumenský a navrhol 9 pozmeňujúcich návrhov. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o jeho pozmeňujúcich návrhoch spoločne.

  • Hlasujeme o deviatich návrhoch pána poslanca Záhumenského.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 80 za, 2 proti, 47 sa zdržalo.

    Návrhy pána Záhumenského sme schválili.

  • Ako ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Simon, ktorý predložil 7 pozmeňujúcich návrhov, o ktorých navrhol hlasovať osobitne.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Simona.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 41 za, 53 proti, 37 sa zdržalo.

    Návrh sme neprijali.

  • Teraz dajte hlasovať, prosím vás pekne, o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Simona.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 123 za, 1 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

  • O treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Simona nemôžeme hlasovať, lebo tento bod bol schválený v rámci bodu pri hlasovaní o bode 20 spoločnej správy.

    Teraz dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pod číslom 4 pána poslanca Simona.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 122 za, 1 proti, 7 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu 5 pána poslanca Simona.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 37 za, 49 proti, 41 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Budeme pokračovať hlasovaním o šiestom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Simona.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 31 za, 47 proti, 47 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o poslednom návrhu pod číslom 7 pána poslanca Simona.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 38 za, 50 proti, 37 sa zdržalo.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Následne v rozprave vystúpil pán poslanec Gál, nepodal však žiadny pozmeňujúci návrh.

    Ďalší poslanec, ktorý predložil pozmeňujúci návrh, bol pán poslanec Richter. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Richtera.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 91 za, 16 proti, 20 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • V rozprave vystúpil aj pán poslanec Martinák, ktorý však nepodal žiadne pozmeňujúce návrhy.

    Pozmeňujúce návrhy ale predložil pán poslanec Čech. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o troch pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Čecha spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 90 za, 1 proti, 39 sa zdržalo.

    Tieto návrhy sme schválili.

  • Posledný diskutujúci, ktorý predložil pozmeňujúce návrhy, bol pán poslanec Krajkovič. Predložil 4 pozmeňujúce návrhy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Krajkoviča spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 101 za, 3 proti, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto návrhy sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 84 za, 1 proti, 44 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu.

    Pýtam sa, či niekto, a nielen z radov poľovníkov, má záujem vystúpiť. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru vládny návrh zákona schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu ako o celku. Odporúčanie je schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 83 za, 3 proti, 44 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o poľovníctve.

    Ďakujem pánovi spravodajcovi. Nebolo to jednoduché hlasovanie.

    Poprosím pána predsedu výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie pána Slabého, aby uviedol hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe.

    Je to tlač 872.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí podali jeden pozmeňujúci návrh. Teraz pristúpime k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 8 a 11 až 12 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 130 bolo za, 1 sa zdržal.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz dajte, prosím, osobitne hlasovať o bode 10, ktorý dal na osobitné hlasovanie vyňať pán poslanec Miklós. Gestorský výbor navrhuje tento bod schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 77 za, 24 proti, 28 s zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme schválili.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode spoločnej správy 9 s návrhom gestorského výboru tento bod neschváliť.

  • Hlasujeme samostatne o bode 9 zo spoločnej správy. Odporúčanie je neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 2 boli za, 82 proti, 47 sa zdržalo.

    Tento bod sme neschválili.

  • Ďalej v rozprave vystúpil pán poslanec Záhumenský a predložil jeden pozmeňujúci návrh. Dajte, prosím, hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasujeme o návrhu z rozpravy, ktorý podal pán poslanec Záhumenský.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 100 bolo za, 2 proti, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 106 bolo za, 22 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Neprihlásil sa nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru vládny návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 113 bolo za, 15 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Schválili sme vládny návrh zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe.

    Pán poslanec Čech bude teraz v druhom čítaní uvádzať hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy a o doplnení zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 364/2004 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 895.

  • Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, a preto pristúpime k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 25 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 130 za, 1 sa zdržal.

    Tieto body sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 105 za, 26 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru vládny návrh zákona schváliť.

  • Hlasujeme. Odporúčanie je schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 105 bolo za, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona č. 188/2003 Z. z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy.

    Pani poslankyňa Košútová bude uvádzať hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o právnej ochrane odrôd rastlín.

    Je to tlač 897.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec, ktorý podal pozmeňujúci návrh.

    Keďže o zákone sme rokovali dnes a pozmeňujúci návrh aj dnes odznel, najskôr musíme hlasovať o skrátení lehoty podľa § 25 zákona o rokovacom poriadku. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 129 za, 2 sa zdržali.

    Národná rada súhlasila so skrátením lehoty.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 9 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 131 bolo za.

    Tieto body sme schválili.

  • V rozprave vystúpil pán poslanec Simon a navrhol jeden pozmeňujúci návrh. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o jeho pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 58 za, 54 proti, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o pripomienky z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 80 za, 51 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru vládny návrh schváliť.

  • Hlasujeme. Odporúčanie je schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 82 bolo za, 49 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh zákona o právnej ochrane odrôd rastlín.

    Pán poslanec Korba ako určený spravodajca bude uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu a Petra Dubravaya na vydanie zákona o hydrologickej službe a meteorologickej službe vo verejnom záujme.

    Je to tlač 870.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili traja poslanci, ktorí podali viacero pozmeňujúcich návrhov. Na základe rokovaní som sa rozhodol a svoj predložený návrh beriem späť.

    Keďže o zákone sme rokovali dnes a pozmeňujúce návrhy aj dnes odzneli, najskôr musíme hlasovať o skrátení lehoty podľa § 25 zákona o rokovacom poriadku.

  • Hlasujeme o návrhu skrátiť lehotu na prerokovanie návrhov, ktoré odzneli dnes počas rozpravy. Uvádzam, že pán poslanec stiahol svoj návrh z rozpravy. Hlasujeme len o skrátení lehoty pri iných návrhoch, ktoré sa týkajú zákona.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 104 za, 6 proti, 19 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Máte súhlas, pán poslanec, môžeme hlasovať.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o bodoch spoločnej správy.

    Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 12, 14, 15, 16...

  • Hlasy v sále.

  • Zapnite, prosím vás, pána poslanca Miklósa.

  • Pán predseda, ja som dal procedurálny návrh vrátiť zákon na dopracovanie.

  • Pán spravodajca, musíme hlasovať o tomto návrhu najprv, ak zaznel v rozprave. Takže, pán poslanec podal procedurálny návrh, aby sa vrátil návrh na dopracovanie? Hlasujeme o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 53 za, 71 proti, 6 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

    Teraz budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy a o návrhoch z rozpravy.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 12, 14, 15, 16, 20 až 24, 26 až 32, 34, 36, 38 až 48 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasy z pléna.

  • Poprosím vás, zapnite pána poslanca Miklósa.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, ja som dal v rozprave regulárne vyňať body 16, 20 a 45 na osobitné hlasovanie a teraz pán predkladateľ bod 16 zaradil do spoločného hlasovania.

  • Dobre. Takže budeme hlasovať, pán spravodajca. Ešte raz to zopakujeme. Keď som si to dobre poznamenal, sú to body 1 až 12, 14, 15, 16 vynechávame, bude samostatným hlasovaním, 20 takisto, budú ďalej body 21 až 24, 26 až 32, 34, 36, 38 až 44, potom 46 až 48 s odporúčaním schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 104 bolo za, 5 proti, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

    Poďme, pán spravodajca, uvádzajte ďalej hlasovanie, budeme hlasovať teraz samostatne o tých bodoch.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch, ktoré žiadal pán poslanec Miklós vybrať, aby sa o nich hlasovalo samostatne, 16, 20 a 45. Môže to byť spoločné?

  • Odpoveď z pléna.

  • Tak budeme hlasovať samostatne. Najprv budeme hlasovať o bode 16 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Napriek tomu odporúčanie výboru je schváliť ich. Pokiaľ viem, v prvom návrhu ste uvádzali tieto body ako súčasť spoločného hlasovania s návrhom schváliť ich.

    Takže hlasujeme o bode 16 a odporúčanie je schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 79 za, 13 proti, 34 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Bod 16 sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 20.

  • Opäť odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 80 za, 13 proti, 38 sa zdržalo.

    Aj bod 20 sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 45.

  • Hlasujeme. Odporúčanie je opäť schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 80 za, 18 proti, 33 sa zdržalo.

    Aj bod 45 sme schválili.

  • Pán predsedajúci, o ďalších bodoch spoločnej správy nie je potrebné hlasovať, keďže prijatím bodov predchádzajúcim hlasovaním sa tieto automaticky vylučujú.

    Ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Miklós a podal 11 pozmeňujúcich návrhov. Pýtam sa pána poslanca: Môžeme hlasovať spoločne o bodoch, pán poslanec Miklós?

  • Spoločne, okrem posledných dvoch. Prvých 9 je technických, tie posledné 2 body majú charakter...

  • Dobre. Čiže budeme hlasovať o bodoch 1 až 9 z vášho návrhu spoločne a potom samostatne o tých posledných dvoch.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 61 za, 14 proti, 55 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme neschválili.

    Ďalej.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 10 osobitne.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 55 za, 11 proti, 62 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento bod neprešiel.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 11.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 53 za, 13 proti, 62 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Ako ďalší v rozprave vystúpil pán poslanec Minárik. Vy ste nepodali žiaden pozmeňujúci návrh.

    Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný poslanecký návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 80 za, 39 proti, 12 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní. Nie je záujem o vystúpenie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A záverečné hlasovanie s odporúčaním.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o poslaneckom návrhu zákona ako o celku s návrhom gestorského výboru poslanecký návrh schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 82 za, 40 proti, 7 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh zákona o hydrologickej službe a meteorologickej službe vo verejnom záujme.

    Ešte je jedno hlasovanie, ktoré uvedie pán poslanec Bačík, a bude to v druhom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Kvorku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1994 Z. z. o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov.

    Je to tlač 873.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili traja poslanci. Ja ako spravodajca som podal jeden pozmeňujúci návrh. Najskôr však, pán predseda, budeme hlasovať o bode zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 117 bolo za, 8 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme schválili.

  • Áno, ďakujem. Pán predseda, keďže sme odhlasovali bod zo spoločnej správy a vzhľadom na to, že pozmeňujúci návrh, ktorý som ja ako spravodajca podal v rozprave, bol podaný dnes, navrhujem, aby sme hlasovali o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 98 za, 1 proti, 24 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Máte súhlas, pán spravodajca, a budeme hlasovať o návrhu.

  • Ďakujem. Pán predseda, schválili sme skrátenú lehotu, dajte, prosím, hlasovať o mojom predloženom pozmeňujúcom návrhu, jedinom, ktorý odznel v rozprave.

  • Hlasy v sále.

  • Dámy a páni, venujte pozornosť hlasovaniu. Odsúhlasili sme bod zo spoločnej správy, hlasujeme o návrhu, ktorý podal v rozprave pán poslanec.

  • Ako jediný som podal pozmeňujúci návrh v rozprave. Hlasujeme o mojom pozmeňujúcom návrhu.

  • Som to povedal, len nepočúvate.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 78 za, 8 proti, 39 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

    Váš návrh sme schválili.

  • Áno, ďakujem pekne. Pán predseda, odhlasovali sme bod zo spoločnej správy, pozmeňujúci návrh, ktorým odznel v rozprave, mám splnomocnenie gestorského výboru odporučiť hlasovať o tom, že prerokúvaný návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 90 za, 1 proti, 34 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 93 za, 4 proti, 28 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 241/1994 Z. z. o meste Martin ako centre národnej kultúry Slovákov.

    Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body programu. Chcem poprosiť členov grémia, či sa môžeme teraz stretnúť hneď u mňa vzadu v rokovacej miestnosti. Zároveň vás chcem požiadať, dámy a páni o súhlas, aby sme počas stretnutia grémia pokračovali v prerušenej rozprave, sú tam prihlásení, pokiaľ si pamätám, dvaja kolegovia. A predsedovia poslaneckých klubov vás budú potom informovať poobede o tom, ak sa dohodneme na ďalšom priebehu schôdze. Dopredu avizujem, že hlavnou témou grémia bude pokračovanie programu 35. schôdze. Ďakujem pekne.

    Ešte pán predseda výboru Slabý.

  • Ďakujem, pán predseda. Oznamujem členom výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, že som na základe požiadavky šiestich poslancov zvolal dnes na 12.15 hodinu rokovanie výboru v zasadačke. Ďakujem.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať, ako bolo avizované, v rozprave.

    Poprosím pani predkladateľku pani profesorku Tóthovú, spravodajcu, keby zaujali svoje miesta, a do rozpravy o

    návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    je prihlásený pán poslanec Bastrnák. Má slovo.

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím o kľud v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať.

  • Neustály ruch v sále.

  • Ešte raz vyzývam všetkých poslancov, ktorí si majú čo povedať medzi sebou, nech opustia rokovaciu miestnosť, aby sme mohli v rokovaní pokračovať. Vytvorme priestor tak, aby v diskusii mohol pán kolega vystúpiť.

    Slovo má pán poslanec Bastrnák. Takže, nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, prerokúvaný návrh zákona by mal za úlohu riešiť taký celospoločenský problém, ktorého zákonné dopady sa bezprostredne týkajú každodenného života mnohých našich rodín. Jeho následky kulminujú občas aj do vážnych osobných konfliktov. Práve preto patrím medzi tých poslancov Národnej rady, ktorí už od začiatku podporujú iniciatívu predkladateľov návrhu tohto zákona.

    O tomto probléme musíme hovoriť verejne, hlasito a s dostatočnou razanciou, aby si spoločnosť uvedomila potrebu jeho riešenia. V tejto veci musíme permanentne hľadať a realizovať vhodné opatrenia smerujúce k zlepšeniu celkovej situácie. Aj táto skutočnosť bola dôvodom, že napriek nedostatkom tohto návrhu, som návrh zákona vždy podporoval, očakával som však, že po predchádzajúcom vrátení zákona v ďalšom procese predkladatelia tieto chyby skorigujú a vhodným konsenzom v spolupráci s príslušnými odbornými organizáciami a ministerstvami ich postupne odstránia. Tento predpokladaný postup bol celkom reálny, veď predkladatelia návrhu patria do radov súčasnej parlamentnej väčšiny a majú dostatočné politické, ako aj osobné možnosti na jeho realizáciu. S poľutovaním však musím konštatovať, že v texte návrhu zákona ešte stále nájdeme nezrovnalosti. Pri prípadnom schválení sa preto môže stať, že síce parlament si odfajkne svoju povinnosť a na papieri predloží pre spoločnosť jeden schválený zákon, jeho vykonateľnosť a nedostatky však spôsobia, že jeden vážny spoločenský problém bude naďalej pretrvávať. To však rozhodne nemôže byť naším cieľom, preto pri maximálnej úcte voči predkladateľom a maximálnej podpore myšlienky boja proti alkoholizmu v jeho súčasnej podobe nemôžem tento návrh zákona podporiť.

    O správnosti môjho rozhodnutia som sa mohol presvedčiť aj na rokovaní Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, kde počas diskusie a výmeny názorov sa vykryštalizovalo, že schválením tejto podoby zákona spravíme chybu, budeme mať síce zákon, no jeho dôležité dikcie však budú nerealizovateľné a spoločnosť nemôže využiť ochranu jeho základných princípov. Dôležitosť spoločenského problému je však vážna a touto cestou prosím predkladateľov zákona o premyslenie schválenia zákona, o eventuálne jeho stiahnutie, aby mohol mať priechodnú schváliteľnú formu, ktorá po jeho schválení zaručuje aj jeho efektívne fungovanie. K tomu však skutočne treba si sadnúť s predstaviteľmi príslušných ministerstiev a zosúladiť paragrafy zákona takým spôsobom, aby s ich formou, obsahom a riešením sa mohol stotožniť každý odborník, ako aj každý politický činiteľ. Len v tomto prípade bude mať tento zákon v každodennom živote taký efekt, aký od neho tvorcovia a spoločnosť očakávajú.

    Pôvodne som chcel predkladať pozmeňujúci návrh k zákonu, diskusia na zasadnutí výboru však ma presvedčila o tom, že opravou niektorých častí generujeme vlastne dve-tri ďalšie súvisiace problémy. Preto sa môže stať, že separované riešenie skrytých problémov nezlepší zákon ako celok, ale naopak, zníži jeho celkovú použiteľnosť. Podľa môjho názoru sa ukazuje za reálne len komplexné riešenie, ak v spolupráci s predstaviteľmi ministerstiev sa do textu návrhu zákona zabudujú vhodné doplnky. Nestačí pritom len vychytať len nezrovnalosti, ale treba ponúknuť systémové komplexné riešenie.

    Osobne zostanem podporovateľom myšlienky filozofie a idey tohto zákona, pri všetkej úcte voči predkladateľom však vidím aj mnohé nebezpečenstvá skryté v súčasnej jeho formulácii. Ako lekár, resp. ako primátor vám hovorím, zákon v tejto podobe nebude mať očakávaný efekt. Preto odporúčam, aby za účelom dosiahnutia jeho väčšej efektivity, resp. spoločenskej a odbornej podpory bol realizovaný široký okrúhly stôl a na základe jeho výsledkov bol text zákona doplnený. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    S faktickými sa prihlásili pán poslanec a dve panie poslankyne. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pán predseda výboru Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. K vystúpeniu pána poslanca by som chcel povedať toľko, že, ako povedal, podporuje ideu a celý charakter tohto zákona, zdôrazňoval však, že je nevykonateľný v praxi a že je dosť ťažko realizovateľný. Len škoda, že nepovedal, ako alebo akým spôsobom si to predstavuje už ako aj primátor mesta realizovať na svojom obvode pôsobenia a ktoré body konkrétne by bolo potrebné a ako zmeniť. Myslím si, že otázka realizovateľnosti a sankcií bude ešte predkladateľmi vysvetlená a bude ešte povedané, čo sa zmenilo oproti predchádzajúcemu návrhu zákona. Avšak ja realizáciu tohto zákona považujem za vhodnú a potrebnú v praxi, pretože si to už vyžaduje situácia. A vidíme, že už aj samotné mestá, aj samotné väčšie obce prijímajú konkrétne opatrenia, ako v mieste svojho pôsobenia regulovať predaj, spotrebu, ale aj sankcionovanie nemiestneho požívania alkoholických nápojov. O tom, aké škody to vie napáchať v doprave, v spoločenských vzťahoch, v zdraví, ale takisto aj na ceste k návykom, k drogovým závislostiam, myslím, hovoriť nie je potrebné. Takže myslím, že mali by sme to rozdiskutovať tak, aby predsa len pri tomto pokuse bolo možné tento zákon aj schváliť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    S faktickou vystúpi pani poslankyňa Mušková.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Chcem poďakovať pánovi poslancovi Bastrnákovi za jeho doterajšiu podporu, pretože skutočne vždy sa veľmi pozitívne vyjadroval k nášmu poslaneckého návrhu, ktorý predkladáme s pani poslankyňou Tóthovou. Dúfam, že jeho stanovisko sa zmení po prečítaní návrhu, ktorý prednesie pani poslankyňa Tóthová, pretože skutočne je to odkonzultované s patričným ministerstvom a je to vlastne na základe rozhovoru s odborníkmi. Takže zákon sa bude v tomto tiež meniť.

    Tiež súhlasím, že toto riešenie je len jedna časť a budú musieť prísť ďalšie legislatívne normy, ktoré túto problematiku budú komplexnejšie riešiť. Ale povedzme si, že by to už vlastne mala robiť vláda, pretože Slovensko sa zaviazalo medzinárodnými dohovormi túto problematiku riešiť. Tak verím ešte raz, pán poslanec, že svoje stanovisko zmeníte a podporíte nás. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Sárközy. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. V nadväznosti na to, čo tu povedal pán poslanec Bastrnák, ja tiež chcem povedať, že tento návrh zákona poslanecký, ak sa nemýlim, je tu tretíkrát, pri prvých dvoch predkladaniach som vystupovala a povedala som svoje námietky a zdôraznila som, že spravím všetko preto, aby alkoholizmus u mladých sa znížil na minimálnu úroveň. Žiaľbohu, tento zákon k tomu dopomáha len sčasti. Ja by som chcela predkladateľom povedať toľko, že predkladáte tento návrh tretíkrát a ten návrh zákona ani teraz nie je čistý. Nie sú tam vyriešené tie veci, o ktorých sme tu hovorili vtedy, keď sa predkladal prvýkrát, a potom, keď to vrátil pán prezident na opätovné prerokovanie, pretože sčasti sa vyriešili tie problémy, ktoré sme uvádzali, ale keď to už predkladáte tretíkrát, preboha živého, tak by ste si mali dať tu námahu a sadnúť si s odborníkmi z rezortu. Myslím teraz hlavne odborníkov z ministerstva zdravotníctva, ale sčasti aj odborníkov z ministerstva vnútra, aby tento zákon bol vykonateľný. Ja sa pamätám, aj od vás, pani poslankyne, ktoré to predkladáte, poslanci koalície prijali už takéto zákony, ktoré sú nevykonateľné a sú uložené v šuflíkoch. Nechcela by som hlasovať za taký návrh zákona, ktorý by sa priradil k týmto. Takže v tejto forme pre mňa takýto návrh zákona je neprijateľný. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Konštatujem, že pán poslanec nechce reagovať na faktické poznámky.

    V rozprave ďalej vystúpi pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči.

  • Pán podpredseda, ďakujem za slovo. Nehlásila som sa na reakciu faktických poznámok, pretože tak učiním teraz.

    Vážené kolegyne, kolegovia, ja vás ubezpečujem, že zákon je mimoriadne dobre vykonateľný, mimoriadne, a že nie som absolútny legislatívny neschopa, pretože som legislatívu viedla dve funkčné obdobia a predtým som bola členkou Legislatívnej rady federálnej vlády. Takže mám akú-takú malú vedomosť, čo sa dá vykonať a čo nie.

    Samozrejme, pani poslankyňa Sárközy, aj keby som ho desiatykrát predkladala, bude mať pripomienky, pretože mala pripomienky, že doma postihnutie nie je možné. To jej vadilo. Tak sme to vynechali, hoci v zahraničí, teraz to mám náhodou tu, v Spojených štátoch, Severnej Karolíne, jasne uvádzajú prípady, kde polícia zasiahla proti požívaniu alkoholických nápojov v dome, doma v byte. A ukázala som, že už dnes má polícia právo vstúpiť do bytu, pokiaľ by sa tam dialo niečo, čo ohrozuje zdravie ľudí. Požívanie drog a požívanie alkoholických nápojov do nemoty ohrozuje zdravie maloletých a mladistvých. Napriek tomu sme toto ustanovenie v predloženom návrhu vynechali.

    Ďalej, bol tu zosmiešnený prípitok symbolický. Pri prvom predkladaní som vyzvala všetkých, aby dali model, že ho budeme akceptovať. Taktiež sme vyzvali, aby doplnili to, čo považujú za potrebné. Tie všeobecné bublaniny, ktoré tu pán poslanec Bastrnák a pani poslankyňa Sárközy uviedli, že je to neprijateľné, lebo a tak ďalej a tak ďalej, bez jedného konkrétneho nie sú prijateľné.

    Odporúčania, aby sme sa spojili s ministerstvami. Vážení, veď sme to splnili. Ja som rokovala s viceprezidentom Policajného zboru, ktorý z poverenia pána ministra Kaliňáka sa zúčastnil rokovania. Prijali sme v pozmeňujúcom návrhu ich návrhy na vykonateľnosť, v plnom rozsahu.

    Zdravotníci namietajú, že nemajú podklad pre skúmanie zdravotného stavu, že to je zásah do integrity a tak ďalej. V zákone sa dopĺňa, o chvíľu prečítam pozmeňujúci návrh, že maloletí a mladiství sú povinní podrobiť sa dychovej skúške a skúške na požitie návykových látok. Vážení zdravotníci, čo chcete viac? Čo chcete viac? Viceprezident Policajného zboru povedal, že zabezpečia všetky zdravotné strediská potrebnými dychovými a skúšobnými látkami, zabezpečia školám, polícia, Železničná polícia, obecná polícia bude mať k dispozícii tieto skúšobné testery. Čo chcete viac? V čom je nevykonateľnosť? Sú to dôkazné prostriedky pre konanie na obci. Stretla som sa s pánom primátorom Hagyarim z Prešova, bola v médiách o tom zmienka, vyjadril jednoznačnú podporu zákonu a povedal, že budú ho vedieť vykonať. Hovorila som s pánom...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Prepáčte, pani poslankyňa, je 12.00 hodín, chcem sa spýtať...

  • Takže poprosím o zhovievavosť, nech môže pani poslankyňa dokončiť svoje vystúpenie.

  • Hovorila som s pánom primátorom Ďurkovským. Vyjadril mu podporu. Povedal, že čakajú naň.

    Že niekto má predstavu, že dve poslankyne majú vyriešiť izby opilcov? To nejde. Tam treba určité financie dať obciam a o tom musí rozhodnúť vláda. Toto nemôžeme my, poslankyne, vyriešiť.

    Opätovne hovorím, plne je realizovateľný. Je to aj pre zdravotníctvo zabezpečené, aby to bolo realizovateľné, aby lekári nemali problém s tým. Policajti sú zabezpečení. Policajti, bolo mi tlmočené, ho vítajú, lebo už robili razie. A hovorili, že dávali dýchať, ale nikde nemali na to právny základ, že tu ho teraz dostanú. A ďalej vyjadrili stanovisko, že aj keď robili razie, maloletí a mladiství sa im smiali do tváre a vyzerali trápne. Dneska sa im už, ak prijmeme tento zákon, nebudú smiať do tváre, pretože to bude mať svoj následok.

    Dovoľte, aby som prečítala pozmeňujúci návrh.

    Bod 1. V čl. I bode 1 sa v § 2 ods. 2 na konci pripájajú slová „a sú povinné podrobiť sa orientačnej dychovej skúške alebo orientačnému vyšetreniu testovacím prístrojom na zistenie omamných alebo psychotropných látok“.

    Odôvodnenie. Maloletému a mladistvému sa ustanovuje povinnosť podrobiť sa orientačnej dychovej skúške alebo orientačnému vyšetreniu testovacím prístrojom z dôvodu, aby sa mohlo preukázať prípadné požitie alkoholu alebo návykovej látky.

    Bod 2. V čl. I bode 5 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa slová „miestne príslušná je obec podľa trvalého pobytu maloletého alebo mladistvého“.

    Je to ďalšie spresnenie, ktoré jasne poukazuje v praxi kompetenciu. Čiže odkaz na zákon o správnom konaní je ešte naviac spresnený, aby vykonateľnosť bola perfektná.

    Ďalej dovoľte, aby som z informácie požiadala na samostatné hlasovanie vyňať bod 4. Všetky výbory uznali totiž, aj legislatíva, že raz keď sa povie, že je maloletá osoba do 15 rokov, neskôr už stačí užívať len pojem maloletá osoba a netreba opakovať vždy, že je to do 15 rokov. Tento bod žiadam vyňať na samostatné hlasovanie s tým, že odporúčam všetky body z informácie prijať, ale tento bod hlasovaním neprijať.

    To je moje všetko, čo som v tejto snemovni povedala. Vážení, ten, kto chce, aby rodiny boli dobré, aby národ bol zdravý, aby sa riešili problémy, nemôže hlasovať proti tomuto zákonu. A ja mám veľa listov, v ktorých žiadajú, aby sme tento zákon prijali. Tak, kto nechce, nech nehlasuje, prídem tretíkrát, ale nie je už čo vylepšiť. Tento zákon je plne vykonateľný s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    S faktickou sa hlási pán poslanec predseda výboru Halecký. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som chcel opätovne podporiť prijatie tohto zákona, zákona, ktorý predkladajú poslankyne pani Tóthová a pani poslankyňa Mušková, a to z toho dôvodu, že skutočne prax aj u nás, tak ako ukazujú skúsenosti v zahraničí, si vyžaduje tento problém riešiť. A myslím si, že táto novela zákona je reálnou šancou, aby sme začali tento boj, aby sa tento zákon príp. mohol vylepšovať, pokiaľ ukáže prax, že má niektoré veci, ktoré zostali nejako zabudnuté alebo ťažko realizovateľné. Ale začať sa musí. A myslím si, že aj po predložení pozmeňujúcich návrhov pani profesorky Tóthovej mal by byť zákon realizovateľný bez väčších problémov v praxi. Takže je správnejšie ho prijať a potom vylepšovať, ako ho zamietnuť z toho dôvodu, že jeden, dva alebo tri body z vysvetlenia niektorých jednotlivcov nie sú realizovateľné.

    Ja som zachytil, a myslím si, že to spomínala aj pani profesorka Tóthová, že bolo to prekonzultované aj so ZMOS-om. A je prijateľný postoj ZMOS-u, aj keď je samozrejmé, že pre nich z toho vyplýva aj určitá finančná, možno aj organizačná a nepríjemná náročnosť realizovať ho v praxi. Takže ten rezervovaný postoj možno z ich strany očakávať. Ale myslím, že práve tam sa ukazuje a mediálne každodenné výstupy ukazujú, že sú to problémy už nielen jednotlivcov, ale aj dedín, miest, rodín, tragédie a zbytočné straty života. Preto ja tento návrh zákona, tak ako bude predložený, podporím. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani predkladateľka, chcete sa vyjadriť? Nie.

    Ani pán spravodajca.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 12.07 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Prajem príjemné popoludnie, vážené kolegyne a kolegovia. Otváram popoludňajšie rokovanie.

    Nasleduje druhé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého a Stanislava Janiša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 899, informáciu výborov máte ako tlač 899a.

    Dávam slovo teraz poslancovi Tomášovi Galbavému, aby návrh zákona odôvodnil. Pán kolega, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás veľmi stručne informoval o predkladanom návrhu zákona.

    Druhýkrát sa zaoberáme návrhom zákona o reklame, ale i napriek tomu mi dovoľte v krátkosti zrekapitulovať podstatu tejto novely a prečo sme sa takýto návrh rozhodli podať, čo je tým hlavným dôvodom.

    Ambíciou novely je regulovať, obmedziť reklamu na alkohol na verejnosti a v kinách. Čiže keď hovorím o verejnosti, mám na mysli, celkom jednoducho povedané, ulice, miesta, kde sa bežne pohybujú deti a mládež.

    Zákaz reklamy na alkohol by sa podľa nášho návrhu netýkal piva a netýkal by sa tých miest a toho priestranstva, kde sa alkohol priamo predáva, čo je celkom logické. Prečo sme pristúpili k výnimke na pivo? Jediným a základným dôvodom tohto nášho rozhodovania je fakt, že už dnes v zákone o vysielaní a retransmisii výnimka na pivo existuje. Ale pokiaľ padne v tomto pléne pozmeňujúci návrh, ktorý aj túto výnimku na pivo zakáže, nebudeme to považovať za nad rámec nášho návrhu zákona.

    Keď hovorím, že zákonom chceme zakázať reklamu na alkoholické nápoje na verejnom priestranstve, poviem veľmi stručne, mám predovšetkým na mysli zastávky verejnej dopravy, vozidlá verejnej dopravy, billboardy veľkoplošné, ktoré často vidíme pri cestách, ale aj v meste, reklamné stĺpy, samozrejme, aj reklamné nosiče mobilné, v kinách, navrhujeme, aby sa nemohol reklamovať alkohol do ôsmej hodiny večer.

    Veľmi stručne by som teraz prešiel na dôvody, prečo sme sa rozhodli pre takýto postup a takéto riešenie.

    Prvá poznámka. Je nespochybniteľný fakt, že klesá vek ľudí, ktorí sa po prvýkrát zoznamujú s alkoholom. Čiže na druhej strane stúpa počet detí a mladých, ktorí reálne alkoholické nápoje užívajú. Túto skutočnosť považujem za hrozivý jav. Zdôrazňujem, že nejde len o obliznutie otcovho pohárika, ale o pitie do nemoty. Pani poslankyňa Tóthová veľmi kompetentne pri svojom návrhu zákona hovorila a používala príklady. Nedávno aj médiá nám poskytli informáciu, že dvanásťročné dieťa bolo hospitalizované na ťažkú otravu alkoholom. Dokonca až trikrát za sebou išlo o tú istú osobu. V tejto chvíli nechcem hovoriť o škodlivosti alkoholických nápojov. Každý z nás pozná aspekty, pozná následky takéhoto konania, následky nestriedmeho pitia.

    Prečo ide práve o deti a mládež. Práve táto skupina, kolegyne, kolegovia, je reklamou ľahko ovplyvniteľná a najzraniteľnejšia. Na Západe to už vedia dávno. A mnohé firmy sa na deti a mládež zamerali. Spoločnosť Walta Disneyho si, len tak pre zaujímavosť, dala urobiť prieskum tohto trhu. A zistila, že deti ovládajú niekoľko miliónov dolárov, čo je veľká výška finančná, či už preto, že dostávajú vreckové od svojich rodičov, alebo na druhej strane preto, že vedia svojich rodičov presvedčiť o tom, aby im, povedzme, produkt, ktorý je populárny na trhu, nemám teraz na mysli alkohol, kúpili, aby im kúpili, skrátka, drahé a trendové veci. Dobrí biznismeni vždy vedeli, že upriamiť pozornosť a záujem detí a mladých ľudí na seba a na svoje produkty bol vždy dobrý kšeft. A to je legitímne absolútne, to nikomu nevyčítam. Dámy a páni, ak dieťa prechádza dennodenne okolo billboardu alebo cestuje vozidlom verejnej dopravy každý deň do školy a na toto dieťa, či už z billboardu alebo z električky sa usmieva slečna, ktorá vysvetľuje, že ona fičí na fernete, príp. vyzýva, aby sme to spolu roztočili, to celkom nie je v poriadku. Deti tak dostanú do svojho vedomia dva signály, prvý signál, že alkohol v spoločnosti je celkom niečo normálne, dokonca príjemné, dokáže vytvoriť dobrú náladu, a ešte druhý signál, že alkohol združuje a produkuje priateľstvo, upevňuje priateľstvo. Sú to nebezpečné faktory, ktoré sú, bohužiaľ, realitou.

    Kolegyne, kolegovia, viem, že je tu určitá skupina ľudí, ktorá je spokojná s naším návrhom, pretože sa obáva, že bude mať menšie kšefty. Sú to výrobcovia alkoholických nápojov, distributéri, predajcovia, reklamné agentúry a dokonca ale aj médiá. Toto, či chceme alebo nechceme, sú segmenty, ktoré vytvárajú tzv. uzavretý kruh, navzájom kooperujú, potrebujú sa, médiá na to, aby, samozrejme, zarobili na reklame, reklamní mágovia detto, čiže majitelia billboardov a rôznych iných nástrojov reklamných, distributéri a predajcovia. Výrobcovia sa snažia, aby vyrobili čo najviac alkoholu, predajcovia tiež, aby predali čo najviac alkoholu s čo najlepším ziskom. Táto spolupráca je legitímna. Patrí do každej spoločnosti. Je to ich poslanie. Ale, ctené kolegyne a kolegovia, my sme poslanci, verejní činitelia, my musíme predovšetkým preferovať iný záujem. Našou povinnosťou je vyslať signál verejnosti, čo je správne konanie a čo je škodlivé pre našich občanov. Ochrana mládeže a detí musí byť naša priorita aj z pohľadu legislatívy, ochrana verejnej morálky, a sú princípy primárne a sekundárne. Všetci dobre vieme, že, a znovu to zopakujem, tou najzraniteľnejšou skupinou sú deti a mládež. Dobrá sofistikovaná a agresívna reklama dokáže ovplyvniť myslenie.

    Veľmi vás prosím a apelujem na vás, aby ste tieto argumenty dobre rozanalyzovali a rozmysleli si, či sa postavíte na stranu lobistov, producentov, majiteľov reklamných agentúr alebo či sa postavíte na stranu médií. To záleží na vás. Ja sa obraciam na vás s prosbou, aby ste sa postavili na stranu verejného záujmu. Tým je a musí byť predovšetkým ochrana detí a mládeže pred nástrahami, pred následkami konania, ktoré z pitia alkoholu absolútne vyplývajú. Takže poprosím vás, nepozerajte sa na to, že ide o opozičný návrh, zamerajte sa na obsah, cieľ nášho návrhu zákona. Z mojej strany je to všetko. Zatiaľ ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku poslancovi Petrovi Pelegrinimu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán poslanec, môžete začať.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol informáciu o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého a Stanislava Janiša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 899), v druhom čítaní vo výboroch.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1255 z 5. februára 2009 pridelila predmetný návrh zákona Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého a Stanislava Janiša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 899), prerokovali výbory, ktorým bol pridelený, nasledovne.

    Ústavnoprávny výbor uznesením z 1. apríla 2009 č. 609 odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.

    Výbor pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody neprijali platné uznesenia, nakoľko návrhy uznesení nezískali podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výborov.

    Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú v časti IV štyri pozmeňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto informácie rokoval 15. apríla 2009 o spoločnej správe výborov s odporúčaním návrh zákona schváliť.

    Spoločnú správu gestorský výbor neschválil. Uznesením z 15. apríla 2009 č. 499 poveril pána kolegu Prokopoviča, aby podľa § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, a predkladal ako spravodajca návrhy na ďalší postup podľa § 81 ods. 2, § 82 ods. 1, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    A teraz otváram rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť ústne. Evidujem zatiaľ pánov poslancov. Sú to Daniel Lipšic, Stanislav Janiš, Peter Miššík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Daniel Lipšic. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Milé kolegyne, vážení kolegovia, priznám sa, že zvyknem byť trochu skeptický k podobným iniciatívam, ktorých cieľom je snažiť sa obmedziť konzumáciu veci, ktorá nie je zakázaná, ktorá je legálne dovolená, ako je alkohol alebo ako boli cigarety, to je taký módny trend. Som aj trošku skeptický vo vzťahu, ako to reálne ovplyvní napr. konzumáciu alkoholu. Viete, že podľa zákona o vysielaní a retransmisii je reklama na alkohol do desiatej hodiny zakázaná okrem piva, pivo je teda povolené. A napriek tomu v posledných rokoch konzumácia piva klesá pomerne výrazne a na druhej strane konzumácia iného typu alkoholu konkrétne vína stúpa, víno nebýva reklamované v televízii ani do desiatej, ani po desiatej, ani na billboardoch. Čiže nechcem hovoriť o tom, že je tam nejaká priama súvislosť, ale tiež to niečo naznačuje. Ale, myslím si že, samozrejme, zákon môže aj pri veci, ktorá je legálna, obmedziť jej reklamu, či to je výrazne rozumné alebo nie, nechám na zváženie kolegov. Právne to, samozrejme, možné je, takisto ako by parlament mohol zakázať predaj alkoholu vôbec, môže zakázať jeho reklamu, teda ísť na tak akoby nejaký menej výrazný nástroj. Ale ak sa do toho parlament chce pustiť, tak podľa mojej mienky mal byť principiálny. To znamená, ak alkohol, tak všetok alkohol, nerobiť z toho nejaké výnimky. Preto ja mám pozmeňujúci návrh, ktorý by aj z tohto zákona, aj zo zákona o vysielaní a rentrasmisii výnimku, čo sa týka piva, vypustil. Pretože ak hovoríme o reklame, tak najvýraznejšia reklama alkoholických nápojov je práve reklama na pivo. Ak sa prejdete po našich cestách a diaľniciach, uvidíte, že najviac billboardov reklamuje pivo. Najviac reklám v televízii, či je to so športom súvisiace alebo aj bez toho, je na pivo. Keď hovoríme o mládeži, pán poslanec Galbavý, neviem, za tvojich mladých čias, čo si popíjal, my sme pili najmä pivo.

  • Hlas z pléna: „Ja whisky.“

  • Tak ty si bol asi z onakvejšej rodiny.

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Poprosím vás, aby ste neznehodnocovali úroveň tohto návrhu. Nech sa páči.

  • My sme pili pivo, keď sme boli na gymnáziu už, pán poslanec. Neviem, ako vy ste to robili, vy ste dovtedy nepoznali pivo. Dobre, porozprávam o tom, poviem, ako sme to robili.

  • Hlas z pléna.

  • Aj tebe to poviem, ako sme kamuflovali. V tom čase predávali v krčmách len kofolu a pivo, ale dalo sa to pivo tak zafarbiť, aby vyzeralo ako kofola.

    Ale chcem sa vrátiť k tomu, k podstate veci, o ktorej diskutujeme, a predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý najskôr prečítam a potom zdôvodním.

    Bod 1. V čl. I bode 1 sa v § 5a ods. 1 uvádzacej vete vypúšťajú slová „s výnimkou piva“.

    Zdôvodnenie. Navrhuje sa, aby sa zákaz reklamy v stanovených prípadoch týkal všetkých alkoholických nápojov.

    Takisto bod 2. Za článok I sa vkladá nový článok II, ktorý znie: „Zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov sa mení takto: „V § 33 ods. 2 sa vypúšťajú slová „okrem piva“.“.“

    Zdôvodnenie. Navrhuje sa, aby spolu so zákazom reklamy na alkoholické nápoje v zákone o reklame bol obdobne zmenený aj zákon o vysielaní a retransmisii, kde bude zrušená výnimka na reklamu na pivo v čase od 6.00 do 22.00 hod.

    Bod 3. Doterajší článok II sa označuje ako článok III.

    To je vecný súvis, tam je s touto novelou čiže ten problém nevidím.

    Pán poslanec hovoril o tom, že je veľa lobistov proti jeho novele zákona. Spomínal výrobcov alkoholu, spomínal médiá napr., áno. Ja nechcem hovoriť o lobingu pre alebo proti, ale ak chceme vylúčiť akékoľvek podozrenia z lobingov, tak by sme mali podľa mojej mienky výrobcom alkoholických nápojov všetkých v tomto segmente nastaviť rovnaké podmienky. Proste nemá zmysel zakazovať len časť toho trhu, reklamu na časť alkoholických nápojov a sčasti nechať možnosť voľnej reklamy. Nemyslím si, že to je celkom principiálne. Určite lobistami sú aj médiá, aj pivovary, všelikto možný. Ale ak chceme principiálne túto vec vyriešiť, tak si myslím, že stanovovať akékoľvek výnimky vždy evokuje podozrenie, že je to tlak určitého lobingu. Ja som preto rád, že aj pán navrhovateľ sa k môjmu pozmeňujúcemu návrhu pripojil a podpísal ho, lebo, myslím si, že len to je principiálna cesta, ako tento problém vyriešiť. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami sa nehlási nikto.

    Ďalší do rozpravy prihlásený je pán poslanec Stanislav Janiš. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Tento zákon prešiel takou tvrdou mediálno-lobistickou cestou. Akonáhle prešiel prvým čítaním, tak to bolo neskutočné, čo sa začalo odohrávať a čo všetko chceme zakázať a čo všetko v tomto zákone je proti a neprincipiálne a principiálne. Ja som vtedy na margo zákazu piva povedal jednu vec. Ku každému zákonu a každému problému alebo tomu, čo chceme odstrániť alebo napraviť, sa dá postupovať radikálne, tzv. principiálne alebo metódou postupných krokov, tým, čo tá spoločnosť alebo čo tento parlament unesie.

    Pred chvíľou tu kolega Lipšic sa postavil akože principiálne, ale, ja tvrdím, úplne s jedným cieľom. A to je to, aby tento zákon neprešiel. Je úplne jasné, že dnes nie je spoločenské a nič nastavené tak, aby tam bolo aj pivo. A teraz povedzme: Ktoré? Alkoholické, desať, sedem alebo aké stupňové. Jednoducho jediným cieľom je zakázať aj pivo a tým pádom tento parlament za to nezahlasuje. Jediným cieľom tohto návrhu je, aby tento návrh zákona neprešiel, nič iné. Už len ten spôsob, akým pristúpil k tomuto návrhu zákona, žartovne, srandovne znehodnocoval ho, už toto je dôkaz toho, že mu je úplne jedno, s čím sa naši mladí ľudia a mládež bude stretávať, či na každom kroku bude vidieť billboard, ako je fajn s whisky, ako je fajn s becherovkou, či mladí budú pozerať, že však úplne normálne je v puboch sedieť, popíjať, piť, fajčiť. Je mu to úplne jedno. Preto otočil tento zákon na žart. Nesúhlasím s ním. Toto nie je o principiálnosti, toto je o tom, aby tento zákon bol zabitý preto, lebo sa na tom pracuje, lebo P. R. agentúry pracovali na tom, že z čoho budú žiť, a majú na háku deti, mládež, nech sa im podstrkáva čokoľvek, lebo však na jednej strane sme konzervatívni a potom na druhej strane, keď treba, tak sme liberálni, ako nám to kedy vyhovuje.

    Musel som sa vyjadriť k predrečníkovi, lebo som jeden zo spoluautorov alebo spolunavrhovateľov tohto zákona a nemám rád, keď sa z návrhov robia srandy, preto, lebo toto vôbec nie je nejaký podružný návrh zákona, keď vidíme, čo sa v spoločnosti deje, kam sa uberá naša mládež. A ja si myslím, že kresťanskí politici by mali byť v čele, aby naša mládež sa nestretávala s billboardmi, ktoré búchajú do očí, aké je bohovské piť alkohol.

    Veľmi zaujímavé sú aj vyjadrenia potravinárskej komory a tak ďalej, lebo však nie je žiadna relevantná štúdia o preukázateľnom škodlivom účinku alkoholu na zdravie. No tak nemáme štúdiu, no tak pime. No a čo? Reklamujme, však nič. A čo nám v tom bráni? Tak to zabaľme tu.

    Lekárske štúdie, alkohol škodí bla, bla, to je o ničom, však čože, však nie je relevantná štúdia. Viete, koľko takýchto štúdií je, ako alkohol škodí na zdravie a ako alkohol škodí na zdravie mladého vyvíjajúceho sa organizmu? To tu chcete mať skriptá o tom napísané a predložiť to ako dôvodovú správu? Však to aj slepý vidí, že to tak je.

    Rada pre reklamu. Samozrejme, no však prečo by oni boli za obmedzovanie svojho biznisu? Zaujímavé, pripája sa k názoru prezidentka rady, že efekt novely sa prejaví negatívne napr. v tom, čo je športové či kultúrne podujatie, sponzori na kultúru a šport nestoja v rade, naopak, tieto oblasti spoločenského života bla, bla, bla, bla, bla, a záver je úplne jasný, krásny, ak chce Slovensko chrániť mladých pred alkoholom, tvrdí prezidentka Rady pre reklamu, je cesta skôr k prevencii. A o čom je tento zákon, o čom je? O prevencii.

    Takže chceme predchádzať, úplne normálne, ľudsky predchádzať tomu, aby sa deti, mladí voľne mohli stretávať, aby na nich čumeli billboardy, kde sa propaguje alkohol. Väčšinou na tých billboardoch a reklamách sú mladí ľudia, vitálni ľudia, krásni ľudia s alkoholom v ruke, plus tam dáme ešte nejakú celebritu, aké je to bohovské piť alkohol. Proti tomuto to je, aby toto nebolo na uliciach, aby to nebolo na zastávkach, aby to nebolo vo verejných priestranstvách, aby to jednoducho nenavádzalo mladých požívať alkohol, aby jednoducho sme nedávali prednosť tejto nástrahe, aby sme ich chránili pred týmito nástrahami. A tu v pohode sa povie, že však to neškodí, že nech to je, lebo že však sme liberálni. No dobre, každý kto má rodinu, každý, kto má deti, každý, kto má niečo za sebou, tak nemôže súhlasiť s tým, aby tento návrh zákona neprešiel, neprichádza to do úvahy, alebo ten, kto nepodľahne nejakému mediálnemu lobingu, že však čo. A presne o tomto je návrh zákazu na pivo, aby zákon neprešiel.

    Športové podujatia. Šport a alkohol nejdú dokopy. To nech mi nikto nevraví, nejdú dokopy. Zneužívajú sa takéto dané podujatia na konzumáciu alkoholu namiesto toho, aby bol z toho kultúrny a športový zážitok. Jednoducho aj v tom športe sme tak hlboko klesli, že zrazu zisťujeme, že bez alkoholu neurobíme ani športové podujatie. No ale to je úbohosť tejto spoločnosti, ak nedokážeme kultúru a šport urobiť bez reklamy na alkohol, resp. bez alkoholu. Však to sa bije. To nejde dokopy.

    Dámy a páni, je normálnou snahou výrobcu predať čo najviac. Je normálnou snahou výrobcu, aby akýmkoľvek spôsobom reklamným vzbudil u občanov, aby sa ten jeho výrobok, v tomto prípade alkohol kupoval. To považujem za úplne normálne. Ale na druhej strane za úplne normálne považujem, ak sa spoločnosť k tomu postaví tak, že dobre, však nikto nezakazuje piť. Ale nebudeme mladých molestovať tým a nebudeme im na každom kroku ukazovať, že pitie alkoholu je úplne fajn, úplne v pohode, lebo že ak piješ alkohol, tak si in, a ak nepiješ alkohol, tak choď do kelu, lebo nepatríš do spoločnosti. Tak to nie, od toho sme tu, aby sme nejakú hrádzu, nejakú priehradu tomuto urobili. A o tomto je tento návrh zákona. A keď sa budeme pozerať aj na biznis, no tak sa potom nečudujme, akú mládež máme a ako ju vychovávame, ako sa k nej správame. Potom sa nečudujme, že keď budú dospelí, tak sa budú správať voči svojim deťom tak, ako sme sa my dnes správali voči nim. Ďakujem vám.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Janiša sa prihlásil zatiaľ Daniel Lipšic ako jediný. Uzatváram možnosť reagovať s faktickou poznámkou na predrečníka. Nech sa páči.

  • Pán poslanec, neviem, na koho ste reagovali, keď ste spomínali, že v rozprave zaznelo, že alkohol nie je škodlivý. Ja som nič také nepovedal. A vašu reakciu v tomto na mňa považujem za absolútne nekorektnú.

    K pivu. Ak by sem prišiel hlavný lobista pivovarov, nehovoril by inak. Nehovoril by inak, ako ste hovorili vy. Ak hovoríte s veľkým zápalom o ochrane našej mládeže, dobre viete, že mládež konzumuje najmä pivo, že absolútna väčšina reklamy sa týka práve piva. Ak si pred tým zakrývate oči, lobujete len za výrobcov pivovarov. A budem pozorne sledovať, veľmi pozorne, ako budete za pozmeňujúci návrh hlasovať, lebo reči sú pekné, ale tie ma nezaujímajú, zaujímajú ma skutky a tie prejavujú poslanci hlasovaním. Ak by ste mali záujem ďalší, pán poslanec, ísť príkladom, ísť príkladom, aby aj parlament išiel príkladom pri alkohole, ako predseda poslaneckého klubu a člen grémia urobte všetko pre to, aby sa ani v tomto parlamente alkohol nekonzumoval, inak sú to len reči, reči, reči.

  • Reagovať bude pán poslanec Janiš Stanislav.

  • Úplne v pohode mi toto pripomína trikrát a dosť. Pán kolega, neviem, prečo sa urážate. Ja som povedal, že Slovenská potravinárska komora dala a chce štúdiu o tom, že alkohol neškodí zdraviu. Ja som vás nespomínal, ja som vás spomínal v súvislosti s pivom. No tak znova ste predviedli niečo, čomu sa vraví, že vyžeňme to do extrému, presne tak ako pri zákone o ochrane nefajčiarov. Tak to vyžeňme do extrému a zakážme na Slovensku len už dovážať na Slovensko tabakové výrobky, aj taký pozmeňujúci návrh tu bol, ktorý smeroval k ničomu inému, len k tomu, aby sa návrh zákona o ochrane nefajčiarov jednoducho zmietol zo stola a aby si ho lobisti pripravili tak, že funguje tak, ako funguje dnes, to značí, že zákon o nefajčiaroch nefunguje vôbec a fajčí sa presne v takých istých priestoroch, v akých sa fajčilo aj pred účinnosťou tohto zákona. Takto bol zmrvený zákon o boji proti nefajčiarom, choďte do Polusu, choďte všade do obchodných, všade sa fajčí. To je jedno, či sa podáva jedlo alebo nepodáva jedlo, choďte dnes, je koniec apríla, mesiac je účinný zákon o boji proti nefajčiarom, ako funguje. No nefunguje vôbec. Tak ho táto Národná rada sprznila, že vôbec nefunguje, že to je o ničom. Tak kľudne urobte toto aj o tomto zákaze na reklamu, kľudne to vyžeňte do extrémov, zakážte piť alkohol v Národnej rade, aj tak sa alkohol v Národnej rade nepije, akurát dole pivo v jedálni, nech sa páči, keď vám vadí, tak ho zakážte. Ja nepijem.

  • Posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Peter Miššík. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Dámy a páni, toto bola úžasná debata. Konečne je niečo na stole, o čom možno hovoriť, lebo sa obviňujeme vzájomne z toho, kto je lobista, kto nie je lobista. No keby som bol predniesol ten návrh, čo mám pred sebou podpísaný pätnástimi poslancami, tak ja by som bol asi najväčší lobista na svete. Takže to neurobím. Neurobím to aj preto, že tento návrh zákona napriek tomu, že ho považujem za dobrý, neprejde. Určite neprejde a neprejde preto, že zaň nebude hlasovať vládna koalícia. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec bol posledný prihlásený do rozpravy.

    Uzatváram rozpravu, vyhlasujem ju za skončenú.

    Chcem sa spýtať, pán navrhovateľ.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, pán navrhovateľ využije právo záverečného slova. Pán poslanec Galbavý, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Možno len veľmi stručne pár slovami by som chcel reagovať na vystupujúcich k nášmu návrhu zákona.

    K pánovi poslancovi Lipšicovi snáď len toľko, je to neuveriteľné, pán poslanec, teba považujem za múdreho a celkom aktívneho poslanca. A aj tu si ukázal, že vieš presadiť svoj záujem alebo interpretovať veci tak, ako by si ich chcel vysvetliť. Je neuveriteľné, akým spôsobom sa snažíš znehodnotiť túto iniciatívu a autorov tohto návrhu dostať do akejsi pozície lobistov, do pozície tých špatných, len preto, že sme dali návrh zákona, ktorý harmonizuje už so súčasným právnym stavom, so zákonom o vysielaní a retransmisii. Znovu zopakujem, naším cieľom nebolo nič iné, len zosúladiť tento návrh so zákonom, ktorý som už spomínal, aby reklama jedna nebola zvýhodňovaná oproti reklame v elektronických médiách. Však to je celkom pochopiteľné.

    Niečo by som povedal aj k tvojej principiálnosti. Pamätám si, keď bol v tomto parlamente predložený návrh na obmedzenie poslaneckej imunity. Ty si jasne mal výhrady. A sám si hovoril spolu s nami, že by si si vedel predstaviť obmedzenie poslaneckej imunity tým na rozdiel od tej predkladanej širšie, podstatne širšie. Ale dodal si aj vetu B: „Ja za to budem hlasovať, lebo to vnímam ako umenšenie zla.“ Pýtam sa ťa preto, že či je dobré, keď ty zákon o reklame kvôli výnimke piva nepodporíš a tým pádom vlastne umožníš, aby sa deti a mládež naďalej stretávala s agresívnou reklamou na ulici. Keď máme byť principiálni, poprosím ťa, tak buďme principiálni na každej úrovni a, povedzme, širšie, postav sa za dobrú vec. Nebolo to celkom od teba korektné. Keby som ja bol nekorektný, mohol by som o tebe hovoriť, že skôr sa snažíš vyjsť v ústrety médiám. A tie súvislosti si už nedovolím povedať, lebo by si sa na mňa nahneval, ale v poriadku, Dano, máš na to právo. Ale ťa poprosím, nehovor o nás, že sme lobisti, mňa to uráža. Mňa to uráža osobne, lebo niečo podobné si zopakoval vo výbore ústavnoprávnom, kde si mi naznačil, že by si nebol vôbec prekvapený, keby do výboru z pivovaru doniesli niekoľko prepraviek piva. To nebolo celkom fér a korektné. Ak máme byť principiálni, znovu zopakujem, buďme principiálni na každej úrovni. Tak si to môžeme povedať potom kľudne.

    Trošku iracionálne sa mi videli tvoje argumenty, že pitie piva klesá a reklamy je viac a na víno je reklamy menej a konzumácia stúpa. Celkom nie dobre som porozumel tejto súvislosti, možno mi to vysvetlíš osobne. Ale napriek všetkému apelujem na ctenú snemovňu, aby sme zvážili všetky tieto argumenty a v konečnom dôsledku rozhodli, na koho stranu sa pridáme, či na stranu producentov, výrobcov alkoholu alebo na stranu verejného záujmu. Naším primárnym cieľom a záujmom musí byť ochraňovať deti a mládež pred nástrahami, ktoré tu relevantne existujú a dokážu ovplyvniť vedomie, myslenie, najmä ľudí, ktorí ešte nevedia presne sa ukotviť v našej spoločnosti. Ďakujem pekne, z mojej strany to je všetko.

  • Pán spravodajca? Aj pán spravodajca využije právo záverečného slova. Nech sa páči.

  • Len veľmi krátko. Budem sa snažiť byť neutrálny, tak ako aj je k dispozícii len informácia, ktorá tiež neobsahuje žiadne odporúčania. Ale nedá mi, aby som nesúhlasil s kolegom Janišom v tom, že argument, že by zlyhali športové alebo iné spoločenské podujatia, ak by sa zakázala reklama na alkohol. Zakázali sme reklamu na tabak. A vysporiadala sa s tým aj Formula 1 a vysporiadali sa s tým všetky iné športové aktivity a všetky kultúrne. Takže beriem, že v tomto súhlasím s kolegom Janišom, nemôže byť argument na odmietnutie tohto zákona to, že by s tým došlo ku koncu nejakých športových aktivít, nejakých líg. To všetko by sa prispôsobilo novým podmienkam. Ale teda tak ako hovorí informácia, tak si dovolím byť aj ja neutrálny, a teda nepoviem svoj názor, či podporím alebo nepodporím túto novelu. Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja a Petra Pelegriniho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 918 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 918a.

    Dávam slovo poslancovi Róbertovi Madejovi, aby návrh zákona odôvodnil. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím ctených kolegov, pokiaľ nemajú dodiskutovanú problematiku predchádzajúceho zákona, aby tak urobili mimo rokovacej sály. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som len veľmi v krátkosti odôvodnil novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá je v druhom čítaní. A myslím si, že vo všeobecnostiach sa o tom už hovorilo dosť v prvom čítaní.

    Účelom tejto novely je zvýšenie transparentnosti procesu verejného obstarávania pri špecifických, tzv. neprioritných službách, kde sa navrhuje tak zníženie limitov, od ktorých, vlastne už od nižšieho limitu podľa navrhovanej novely, sa bude musieť použiť prísnejšia, transparentnejšia metóda verejného obstarávania.

    Ďalej sa navrhuje zvýšiť kompetencie Úradu pre verejné obstarávanie v oblasti kontroly. Úrad bude obligatórne povinný začať alebo vykonať kontrolu v prípade, ak o to požiada sám obstarávateľ, ktorý bude mať záujem kontrolovať si svoj doterajší postup obstarávania, alebo v prípade, ak o to požiadajú niektoré inštitúcie, napr. Úrad vlády.

    Ďalej sa v tejto novele navrhuje zadanie povinnosti poskytovať oznámenia o uverejnení výzvy na predkladanie ponúk, ktoré sa budú centralizovať, poskytovať na Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý ich následne uverejní na svojej internetovej stránke. Inými slovami, povedané, dodávatelia, verejnosť, široká verejnosť, ktorá bude mať záujem zistiť informácie o zadávaní, predkladaní, o výzvach na predkladanie ponúk, nebude musieť hľadať po celom internete a stovkách stránok obstarávateľov tieto výzvy, ale nájdu ich na jednej stránke Úradu pre verejné obstarávanie. Toto je veľmi efektívny, transparentný nástroj na to, aby sa verejnosť priebežne dozvedala o zadávaných zákazkách a aby, samozrejme, aj verejnosť či už podnikateľská alebo aj verejnosť z hľadiska kontroly na to mohla efektívne a vopred ešte pred podpisom zmluvy zareagovať.

    Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku poslancovi Pavlovi Pavlisovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja a Petra Pelegriniho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Pelegriniho a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky pridelila návrh na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 8. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009. Pridelila ho ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku.

    Vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodársku politiku.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce návrhy a doplňujúce návrhy, ktoré máte predložené v spoločnej správe.

    Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 písm. e) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o bodoch nasledovne: o bodoch 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9 a 10 spoločne s odporúčaním schváliť ich, bodoch 1 a 11 spoločne s odporúčaním neschváliť ich, o bode 3 s odporúčaním neschváliť ho.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja a Petra Pelegriniho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja a Petra Pelegriniho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní bola schválená uznesením z 15. apríla 2009 pod číslom 498. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skončil som, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Lucia Žitňanská ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a slovo má pani poslankyňa Lucia Žitňanská.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovolím si vystúpiť k tomuto návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní s pozmeňujúcim návrhom. Dovoľte na úvod ale predsa len pár slov. Ja tento návrh zákona, tak ako ho predložili páni poslanci Madej a Pelegrini, podporím, pretože sa domnievam, že zlepšuje existujúci stav. Koniec koncov bola by som sama proti sebe, keby som ich nepodporila, pretože sú to návrhy, ktoré korešpondujú s tými, ktoré sme predkladali zhruba pred rokom do zákona o verejnom obstarávaní. V tom čase neprešli, ale keďže obsahovo sú prakticky totožné, tak ich, samozrejme, podporíme. Jediné, čo nás mrzí, je, že tento transparentnejší stav mohol platiť o rok skôr. Ale, ako som povedala, je to vylepšenie stavu, ktorý podporí celý klub SDKÚ – DS. Dovolím si ale predložiť ďalšie návrhy, pretože my dnes už vieme, že existujú ďalšie možnosti, ktoré môžu výrazným spôsobom zlepšiť, stransparentniť verejné obstarávanie a, čo je dôležité, zabezpečiť verejné obstarávanie takým spôsobom, aby sa výrazne šetrili verejné zdroje a výrazne šetrili peniaze štátneho rozpočtu. Tie návrhy sú v zásade tri a doplním ešte jeden.

    V prvom rade opakovane navrhujem, aby sme zaviazali štátnu správu využívať elektronickú aukciu na nákup tovarov vždy, keď je to vzhľadom na povahu tovaru alebo služby možné. Naozaj sledujem túto problematiku a vidím, že obce, mestá, ktoré začali pracovať s týmto systémom, majú výrazné úspory. Tá úspora je naozaj priemerne zhruba 10 %. To je výrazná úspora, ktorá v štátnom rozpočte predstavuje 10 mld. – 15 mld. Sk, ak vychádzam z čísiel, za koľko sa verejne obstarávalo v roku 2007. Samozrejme, ministerstvá môžu tieto systémy využívať bez toho, aby sme im to uložili zákonom. Ale nevyužívajú ich, a preto si myslím, že dnes, keď prvoradou úlohou je šetriť, a vláda chce šetriť, tak musíme všetkým, ktorí takýmto spôsobom šetriť môžu, ale nechcú, lebo to nerobia, uložiť to zákonom.

    Po druhé, navrhujeme opakovane, aby nebolo možné vylúčiť uchádzača z tendra len preto, hovorím, len preto, že dal najnižšiu cenu. Opakovane upozorňujem alebo argumentujem aj tendrom na elektronické mýto. Myslím si, že tento luxus si dnes, keď potrebujeme šetriť peniaze štátneho rozpočtu a verejné zdroje vôbec, nemôžeme dovoliť.

    A, po tretie, navrhujeme, aby ministerstvo financií bolo zaviazané vytvoriť katalóg tovaru s cenovými limitmi, za ktoré sa budú štandardné tovary, ktoré potrebuje štátna správa, verejná správa pre zabezpečenie svojich potrieb, nakupovať. Naozaj nie je jedno, či sa na bežné potreby kupujú miliónové autá alebo stotisícové autá. A v porovnateľných krajinách to existuje, existujú katalógy tovarov, kde je jasne povedaný cenový strop pre tú-ktorú kategóriu úradníka, na aké auto, na aké pero, na akú kategóriu vybavenia kancelárie má nárok. To je normálne. Tak si myslím, že niečo také by mala urobiť aj naša vláda, resp. ministerstvo financií. Tento môj návrh na to, aby sme zaviazali ministerstvo financií vydať takýto katalóg, ten prešiel ako pozmeňujúci návrh v ústavnoprávnom výbore a je súčasťou spoločnej správy ako body 1 a 11. Preto tento návrh nepredložím v podobe pozmeňujúceho návrhu, ale upozorňujem na to, že je to návrh pod bodmi 1 a 11 spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ich. Ja, samozrejme, apelujem na túto snemovňu, aby o bodoch 1 a 11 spoločnej správy hlasovala za.

    A dovolím si ale predložiť v mojom pozmeňujúcom návrhu iný návrh, kde reagujem aj na list, ktorý, myslím, poslala všetkým poslancom tohto parlamentu Transparency International Slovensko počas tejto schôdze. A to je korekcia návrhu pána poslanca Madeja a Pelegriniho v tom, kde predložený návrh zákona hovorí o limite pre neprioritné služby. Ja si myslím v zhode s Transparency, ale pokiaľ ja viem, už dnes k tomu nemá výhrady ani Úrad pre verejné obstarávanie, aby neexistovali žiadne limity, pokiaľ ide o neprioritné služby, aby neprioritné služby išli tiež v štandardnom režime. Nie je to proti právu EÚ. Dnes, pokiaľ viem, aj pracovníci Úradu pre verejné obstarávanie sú si vedomí toho, že poradenské služby, právne služby a tak ďalej sú problematické a nie je dôvod, aby boli vyňaté zo štandardného režimu verejného obstarávania, ani keď ide o zákazku pod 100 mil. korún, o to viac že 100 mil. za advokátske, poradenské a iné podobné služby nie je malá čiastka peňazí, pochopiteľne.

    Čiže apelujem na túto snemovňu, aby schválila body 1 a 11 spoločnej správy, pretože tým schváli to, aby vláda musela vydať katalóg tovarov s cenovými limitmi, za ktoré bude verejná správa nakupovať tovary pre bežnú spotrebu. A zároveň predkladám môj pozmeňujúci návrh, ktorý obsahuje tri návrhy, a síce, po prvé, povinnosť používať elektronickú aukciu, po druhé, neprioritné služby zaradiť medzi štandardnú kategóriu verejného obstarávania bez akýchkoľvek limitov a, po tretie, aby jediným dôvodom pre vylúčenie z tendra nemohlo byť to, že uchádzač dal najnižšiu cenu.

    Dovolím si teraz predložiť tento pozmeňujúci návrh.

    Bod 1 pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 918). V článku I body 1 až 3 znejú:

    Bod 1. V § 25 sa vypúšťa odsek 2. Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 2.

    Bod 2. V § 42 sa vypúšťa odsek 3. Doterajšie odseky 4 až 10 sa označujú ako odseky 3 až 9.

    Bod 3. V § 42 ods. 3 písm. b) sa vypúšťajú slová „alebo 3“.

    Bod 2 môjho pozmeňujúceho návrhu. V článku I sa za pôvodný bod 3 vkladajú nové body 4 a 5, ktoré znejú:

    Bod 4. V § 42 sa vypúšťa odsek 4. Doterajšie odseky 4 až 9 sa označujú ako odseky 3 až 8.

    Bod 5. V § 43 odsek 3 znie: „Vo verejnej súťaži, v užšej súťaži alebo v rokovacom konaní so zverejnením verejný obstarávateľ a obstarávateľ pri zadávaní zákazky použije elektronickú aukciu, ak možno presne určiť technické požiadavky týkajúce sa predmetu zákazky. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže použiť elektronickú aukciu aj pri zadávaní zákazy v rámci dynamického nákupného systému a pri opätovnom otvorení súťaže medzi všetkými účastníkmi rámcovej dohody. Pri elektronickej aukcii sa § 41 nepoužije.“

    Bod 3 môjho pozmeňujúceho návrhu. V článku I sa za pôvodný bod 5 vkladá nový bod 8, ktorý znie: „Za § 155b sa dopĺňa § 115c, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2009“ znie: „Verejná súťaž, užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, súťažný dialóg, súťaž návrhov alebo koncesia, ktoré sa vyhlásia do 1. júla 2009, sa dokončí podľa doterajších predpisov.“.“

    Návrh som odôvodnila. Poprosím ale, aby nedošlo ku kolízii môjho pozmeňujúceho návrhu a spoločnej správy, v spoločnej správe vyňať body 2 a 3 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. O nich sa môže hlasovať spoločne, o tých bodoch 2 a 3 spoločnej správy. Ďakujem pekne a ďakujem aj každému, kto podporí transparentnejšie verejné obstarávanie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne sa hlási pán poslanec Peter Miššík. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Miššík. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Myslím, že keď si pozorne prečítame všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré kolegyňa Lucia Žitňanská predložila, nielen tieto, ktoré boli v pléne, ale aj tie, ktoré predložila na ústavnoprávnom výbore, a hovorila o nich, tak musí byť nad slnko jasnejšie každému, že sú veľmi dobré, pretože v čase ekonomickej krízy majú ambíciu šetriť peniaze v štátnom rozpočte a takisto šetriť peniaze, ktoré sú z verejných zdrojov. To nemôže byť nikdy na chybu ničoho. Musím ale znova zdôrazniť to, čo aj ona hovorila predtým, ako podala pozmeňujúci návrh. A to je upozornenie na body 1 a 11, ktoré podľa môjho názoru mali byť vyňaté na osobitné hlasovanie. A ak teda nie sú vyňaté, tak v tomto prípade si myslím, že je znova potrebné povedať a poprosiť kolegov, aby hlasovali na rozdiel od odporúčania ústavnoprávneho výboru za tieto návrhy. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa bola jediná prihlásená do rozpravy k tomuto návrhu zákona. Uzatváram rozpravu, vyhlasujem ju za skončenú.

    Chcem sa spýtať, pán navrhovateľ...

  • Reakcia z pléna.

  • Nie.

    Ani pán spravodajca nevyužíva právo záverečného slova.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje teraz druhé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Jánoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Návrh máte ako tlač 920 a spoločnú správu výborov máte pod číslom 920a.

    Dávam slovo poslancovi Vladimírovi Jánošovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, dovoľte mi, aby som v druhom čítaní predstavil zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom.

    Tento zákon bol podrobnejšie prerokovaný v jednotlivých výboroch, ktorým bol pridelený predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. A môžem skonštatovať, som veľmi rád, že bol prerokovaný veľmi podrobne. A v jednotlivých výboroch sme sa mohli dotknúť aj konkrétnejších kapitol a možno aj rozporov, ktoré by tento zákon v určitých podobách mohol priniesť.

    Chcel by som zdôrazniť, vážené kolegyne, kolegovia, že pri príprave tohto zákona sa veľmi úzko spolupracovalo jednak s veľmi širokou skupinou zamestnávateľov v oblasti baníctva a taktiež aj s Odborovým zväzom pre bane, geológiu a naftový priemysel. Táto debata bola veľmi obšírna. A dotkli sme sa všetkých konkrétnych vecí, ktoré po prípadnom prijatí tohto zákona by tento zákon mohol priniesť v národnom hospodárstve.

    Takisto mi dovoľte skonštatovať, že s pripomienkami, ktoré sú uvedené v spoločnej správe gestorského výboru, sa stotožňujem a súhlasím s nimi v plnom rozsahu.

    Taktiež na záver krátkej a stručnej správy mi dovoľte požiadať vás, aby sme tento zákon prijali v takej podobe, v akej je predložený, pretože profesia baníctva je nesmierne náročná a ťažká, namáhavá a predovšetkým nebezpečná. A tak ako uvádzam v dôvodovej správe, ktorú máte, vážené kolegyne, kolegovia, k dispozícii, už takmer 20 rokov neboli tieto príspevky nejakým spôsobom valorizované. A myslím si, že je teraz dôležité, aby sme osobitný banícky príspevok schválili pre takú profesiu, akou baníctvo je. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyni Jane Vaľovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som prečítala spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto zákonu.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Jánoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, je to tlač 920 (ďalej len „gestorský výbor“), podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č.1270 z 10. februára 2009 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    Gestorský výbor odporúča o bodoch 1 až 6 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Janu Vaľovú na prerokovanie návrhu zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru, predložiť návrhy podľa § 86 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie č. 245 z 15. apríla 2009.

    Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, skončila som. Môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil Miroslav Kotian za poslanecký klub Ľudovej strany – HZDS. Udeľujem mu slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predkladateľ, v úvode môjho vystúpenia by som chcel povedať, že som zmenil niekoľkostranové vystúpenie, ktoré analyzovalo aj baníctvo ako také. A pred nejakou hodinou som si spravil ďalšie poznámky, ktoré idú k meritu veci. Jasne a podstatne uvádzajú záležitosti v tomto zákone.

    Vážené poslankyne a vážení poslanci, vážený pán predkladateľ, nakoľko som bol poverený poslaneckým klubom Hnutia za demokratické Slovensko – Ľudovej strany, aby som vystúpil v rozprave k návrhu zákona o osobitnom príspevku baníkom aj s predloženým pozmeňujúcim návrhom zákona, týmto tak konám. A dávam do pléna Národnej rady Slovenskej republiky nasledovné stanovisko.

    Ešte predtým by som chcel povedať, že mi je ľúto, ľúto mi je toho, že tento návrh zákona je už v pléne Národnej rady skoro tri štvrte roka. Keby sa tento návrh zákona podľa pôvodného predloženia, ktoré tu bolo, schválil k termínu 1. 1. 2009, tak určitá skupina baníkov, ktorá, dá sa povedať, je už teraz mimo toho limitu, tých 62 rokov veku, by bola ešte dostala v tomto období 1 750 eur, čo je 52 500 korún. Osobne si myslím, že títo baníci si to zaslúžili. A je mi ľúto, že sa tento zákon v pléne Národnej rady dostáva až teraz do druhého čítania a bol odložený o pol roka.

    Hnutie za demokratické Slovensko – Ľudová strana vo svojom volebnom programe mala jasné sociálne aspekty v prospech obyvateľov Slovenskej republiky, ktoré boli následne zahrnuté aj do programového vyhlásenia vlády. Súčasťou tohto sociálneho programu bolo aj celospoločenské ocenenie baníckeho stavu, fyzicky ťažkej, nebezpečnej a namáhavej práce baníkov v podzemí. Preto chcem konštatovať, že Hnutie za demokratické Slovensko – Ľudová strana podporuje návrh tohto zákona, ktorý je v prospech baníkov.

    Ja by som chcel vylepšiť tento návrh zákona svojím pozmeňujúcim návrhom, ktorý je orientovaný hlavne na zdravotný stav baníkov a na zdravotnú prevenciu.

    Pán predkladateľ aj v dôvodovej správe uvádzal viacero aspektov, medzi nimi aj to, že baníci sa dožívajú nižšieho veku. To úplne s vami súhlasím. A ste to odpovedali aj v úvode svojho vystúpenia, kde tento problém je veľmi jasný. A ukazuje sa to aj v rôznych štatistických materiáloch, čo sa týka priemerného veku baníkov oproti veku ostatných obyvateľov. Plne s vami súhlasím a je to tým, že ide o fyzické opotrebovanie tela, choroby z povolania, ktoré sú následkom ťažkej, fyzickej a nebezpečnej práce. Pán predkladateľ, dňa 1. apríla ste dávali stanovisko do denníka Sme, kde ste medzi iným uviedli nasledovné: „Tí, ktorí mali možnosť sfárať do podzemia a videli podmienky, ktoré sú tam, by súhlasili s názorom, že baníkom tento príspevok patrí.“ Vy deklarujete tento stav z toho, že ste sfárali do podzemia, možno na takú exkurziu, ja som však v bani pracoval 15 rokov na neproduktívnych a produktívnych pracoviskách, od dopravy montážnej čaty, rabovacej čaty, rekonštrukcie banských diel, na ručnej stene, na mechanizovanej stene, pracoval som aj na banských stavbách na razení banských diel ako zmenový aj ako prvý predák kolektívu. A určitý čas som robil aj zmenového strelmajstra. Takže summa summarum skúsenosti z pätnásťročnej baníckej práce mojej osoby a vašej exkurzie sú, myslím, neporovnateľné. Ale toto nie je podstatou veci, je to len obyčajná okrajová záležitosť.

    Pán predkladateľ, čo sa týka osobitného príspevku pre baníkov, tu sme na jednej rovine, tu sme na spoločnej lodi. Plne s vami súhlasím. Ja myslím, že je nutné spraviť tú celospoločenskú objednávku, ktorá ide cez tento návrh zákona, aby baníci boli za túto ťažkú a namáhavú prácu nejakou formou odmenení. Ja by som chcel dať však baníkom mojím pozmeňujúcim návrhom niečo viac. Povedal by som, že ide o takú čerešničku na torte. Ja by som chcel dať baníkom viacej zdravia, aby si dôchodok užili v relatívnom zdraví, resp. aby mali tú možnosť, aby si vlastným rozhodnutím mohli predĺžiť svoj život. Jasne a stručne povedané, môj pozmeňujúci návrh je o tom, že o svojom zdraví a dĺžke života budú rozhodovať baníci, a nie majitelia súkromnej firmy, akciovej spoločnosti. Tento môj pozmeňujúci návrh odstraňuje segregáciu a diskrimináciu baníkov medzi sebou. Pán predkladateľ, vy ste však pri mojom pozmeňujúcom návrhu nie na strane baníkov, ale na strane zamestnávateľa čiže na strane súkromnej firmy. Pán predkladateľ, komunikovali sme o tom na výbore pre hospodársku politiku, kde sme si vzájomne tieto veci vyjasňovali. Ja nesúhlasím s tým, aby súkromná spoločnosť, ktorej rozhodujúcim cieľom je zisk, vyrábala invalidov a zodpovednosť za sociálnu sféru prevzal štát a daňoví poplatníci. Na hospodárskom výbore ste mi vytkli, že mojím pozmeňujúcim návrhom bude ohrozená ťažba hnedého uhlia na hornej Nitre, že sa zvýši nezamestnanosť a bude doslova zastavená výroba elektriny v Zemianskych Kostoľanoch. No, pán poslanec, ja som bol veľmi prekvapený, že bolo takéto konštatovanie. Bude to vraj moja zodpovednosť. Pán poslanec, ja by som povedal, je to nehoráznosť a demagógia. Je mi ľúto, že presadzujete hospodársky zisk súkromnej spoločnosti nad zdravie baníkov. Je to postavené na hlavu. Pán predkladateľ, ja sa tej zodpovednosti absolútne, absolútne nebojím ani sa jej nezbavujem, keď sa mi podarí ochrániť zdravie a predĺženie veku baníkov, čo sleduje môj pozmeňujúci návrh.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, preto predkladám do pléna Národnej rady Slovenskej republiky nasledujúci pozmeňujúci návrh na zmenu k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Ide o tlač 920.

    K článku I:

    Po prvé. V bode 1 § 2 ods. 2 a 3 sa vypúšťajú slová „za jeho trvania“ a slová „vek najmenej 50 rokov“ sa nahrádzajú slovami „najmenej 55 rokov veku“.

    Po druhé. V bode 1 § 2 ods. 6 sa slová „v odsekoch 2 a 4“ nahrádzajú slovami „v odseku 4“.

    Odôvodnenie. Navrhuje sa podmienku veku 50 rokov nahradiť 55 rokmi veku a vypustiť z podmienok nároku na osobitný príspevok baníkom podmienenie dovŕšenia tohto veku za trvania požadovaného zamestnania, zdôrazňujem, za trvania požadovaného zamestnania.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tento pozmeňujúci návrh vracia tento návrh zákona do pôvodného, čistého stavu, tak ako vyšiel z ministerstva sociálnych vecí a rodiny, tak ako vyšiel z ministerstva hospodárstva. Týmto pozmeňujúcim návrhom sa odstraňujú lobistické záujmy a snahy, ktoré sú zakotvené v prospech vedenia súkromnej akciovej spoločnosti a v neprospech baníkov.

    Záverom ešte jedna poznámka. Už v spomínanom denníku Sme ste 1. apríla dávali stanovisko za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko – Ľudovej strany. Ja som si vaše uvedené stanovisko overil aj u redaktora uvedeného článku Jána Krempaského, ktorý má tento váš rozhovor nahraný. Ja by som vás chcel, pán predkladateľ, len požiadať, aby ste v budúcnosti nedávali stanoviská za Hnutie za demokratické Slovensko – Ľudovú stranu, nakoľko nie ste naším členom, nie ste naším poslancom a nie ste naším hovorcom.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ešte by som chcel požiadať o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. Pevne verím, že sa rozhodnete správne. Verím, že nebudete hlasovať za biznis súkromnej firmy, ale za zdravie a predĺženie veku baníkov, za čo vám vopred ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za vystúpenie v rozprave.

    S faktickou poznámkou sa nehlási nikto.

    To bol jediný prihlásený písomne do rozpravy. Pýtam sa, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Sárközy. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pani poslankyňa, máte slovo, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán poslanec, vy predkladáte tento poslanecký návrh zákona už druhýkrát. Prvýkrát ste to predkladali na sklonku minulého roka, keď sa prerokoval štátny rozpočet. A potom sa ten váš návrh dostal do druhého čítania, ale nakoniec ste ten svoj návrh stiahli. Teraz to predkladáte druhýkrát. Ja sa nejdem vyjadrovať k meritu zákona, pretože to som povedala vtedy, keď ste to predkladali minulý rok, ale chcela by som poznať vaše stanovisko, pretože na výbore pre sociálne veci a bývanie som na to nedostala od vás odpoveď. Takže ešte vám raz dávam túto otázku. Vláda tento poslanecký návrh zákona prerokovala 1. apríla 2009 a vyslovila s návrhom súhlas za predpokladu zohľadnenia pripomienok uvedených v priloženom stanovisku vlády. Pevne verím, že zo strany vlády to nebol prvoaprílový žart, pretože, čítam stanovisko vlády Slovenskej republiky k návrhu poslanca Národnej rady Vladimíra Jánoša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom, a k doložke finančných vplyvov, „do doložky finančných vplyv navrhovaného zákona je potrebné doplniť spôsob riešenia finančného zabezpečenia navrhovaných zmien a doplnení“. Pán poslanec, ja som vám túto otázku dávala aj minulý rok, aj na výbore pre sociálne veci a bývanie, pretože každý návrh zákona, či je vládny alebo poslanecký, musí obsahovať doložku z ministerstva financií, to znamená vyjadrenie, či v rozpočte tieto peniaze sú alebo nie sú alebo ako bude závisieť prijatie toho-ktorého zákona od rozpočtu. Ministerstvo financií dalo vyjadrenie v tom zmysle, že v rozpočte ministerstva hospodárstva ani na rok 2009, ani v nasledujúcich rokoch finančné prostriedky na krytie tohto poslaneckého návrhu zákona nie sú. Keď som sa touto otázkou pýtala vlani, tak ste povedali, že áno, je to tak, ale ministerstvo bude musieť tie peniaze nájsť. No mne to ako poslancovi je málo, pretože ja keď hlasujem za niečo a viem, že to finančne rozpočtom nie je kryté, tak musím vedieť, odkiaľ sa tie financie nájdu.

    A v dôvodovej správe o. i. uvádzate, že doteraz tieto príspevky vyplácali zamestnávatelia, ale teraz to už podľa vášho pozmeňujúceho návrhu alebo vašej novely bude vyplácať štát, to znamená, že na tento príspevok sa nebudú skladať zamestnávatelia, ktorí o. i. nič nespravili plusové, pán poslanec to pred chvíľou povedal, pre to, aby sa zdravotný stav baníkov zlepšoval, ale budú sa na tieto príspevky skladať všetci daňoví poplatníci. A ešte tu aj uvádzate, ako je dobré. Tak myslím si, že strany sociálnodemokratického poslanca, a hlavne keď počúvam stanovisko pána premiéra, keď hovorí, že všetko spraví pre to, aby súkromné spoločnosti nemali zisk alebo s tým ziskom narábali len v prospech ľudu tejto krajiny, keď chcem niekoho citovať, tak to, čo ste uviedli v dôvodovej správe, o tom nesvedčí.

    Takže keby som dostala odpoveď na to, z čoho budú kryté tieto príspevky, keď ministerstvo financií sa vyjadrilo v tom zmysle, že v rozpočte ani na rok 2009, ani na budúce roky tieto financie nie sú, a pre mňa tá odpoveď v tom zmysle je málo, že niekde si to bude musieť nájsť, a či sa verejne stotožňujete s tým svojím návrhom, čo ste uviedli v dôvodovej správe, ako je to dobre, pretože doteraz tieto príspevky platili zamestnávatelia, ale od teraz to už prevezme štát. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou poznámkou sa nehlási nikto.

    Pani poslankyňa Sárközy bola posledná z prihlásených do rozpravy.

    Končím rozpravu, vyhlasujem ju za skončenú.

    Chcem sa spýtať pána predkladateľa, či ako navrhovateľ chce sa vyjadriť? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som zareagoval na vystúpenie mojich predrečníkov, ktorí vystúpili v rozprave. Pôjdem po rade.

    Pán poslanec Kotian, som veľmi rád, a úprimne to teraz hovorím, že ste po prvom čítaní, keď sme dnes v druhom čítaní vlastne zmenili postoj k tomuto môjmu predloženému návrhu zákona o osobitnom baníckom príspevku. Bolo to cítiť vo vašom tóne. Samozrejme, ten záver svedčil trošku niečomu inému, ale určite to bolo zmena o nejakých 120 stupňov. Som veľmi rád, pretože za to, že sa podarilo vôbec predložiť tento zákon, musím osobne poďakovať ako ministerstvu sociálnych vecí, ministerstvu hospodárstva, vláde Slovenskej republiky, tak predovšetkým Odborovému zväzu baní, geológie a naftového priemyslu, kde boli nesmierne nápomocní pri vypracovávaní tohto zákona. A mohol som sa oprieť o ich stanoviská pri riešení mnohých vecí pri príprave tohto zákona.

    Chcem povedať aj to, že trošku sa mi zdá nefér, pán Kotian, že sa hodnotia veci, ale to asi patrí k rozprave, pretože mňa kritizujete za to, že som stiahol tento návrh zákona v minulom roku, keď som ho prvý raz predložil, ale ja som skôr myslel, že mi poďakujete ako baník, ktorý si odpracoval neviem či 15 rokov, možno viac, ja to neviem. Myslel som, že mi poďakujete za to, že som si spomenul na baníkov a že som sa podujal predložiť tento návrh zákona, ktorý baníkom už dávno patrí. Sám ste to priznali. Dávno im patrí a vy mňa kritizujete za to, že došlo k jeho siahnutiu. Pán poslanec, veď viete, sedeli ste tu, nie ste tu prvé volebné obdobie, boli ste tu v roku 1994 až 1998. Ja som tu vtedy nebol, bol obrovský priestor na to, predložiť takýto zákon alebo možno podobný.

    Viete o tom alebo zrejme neviete, že sú tu úvahy o výsluhových dôchodkoch baníkov, ktoré tiež otvárame a o ktorých chceme veľmi intenzívne rokovať, predovšetkým so všetkými zainteresovanými stranami. Toto je prvý krok pre baníkov, pán poslanec Kotian, prvý krok pre baníkov k zlepšeniu aj ich zdravotného stavu. Určite aj mne záleží na zdravotnom stave baníkov. Nie je mi to ľahostajné, neodfáral som toľko čo vy. Nie som baník. Nie som profesiou baník, ale i napriek tomu mi táto profesia, pretože žijem v tom regióne, som rodák z toho regiónu, nie je ľahostajná.

    Ale na druhej strane treba povedať, ako som spomenul aj v úvode, pri príprave tohto zákona sa podieľali dve skupiny, pán poslanec, vy to dobre viete, Odborový zväz baní, geológie a naftového priemyslu, ktorý patrí medzi najväčšie odborové zväzy, a, samozrejme, aj zamestnávatelia. Veď keby nebolo zamestnávateľov, pán Kotian, to je nieže lobing a podobné veci, ktoré sa mi snažíte pripísať. Ale povedzme si otvorene, veď keby nebolo zamestnávateľov, o akom baníctve by sme sa bavili. Bavili by sme sa tak o baníctve? No asi ťažko. Veď viete, aké boli úvahy aj v minulosti, zavrieť bane, však kúpime uhlie v Poľsku, v Čechách. Len sa pýtam, aká cena uhlia by bola dnes, ak by k tomu došlo, a aká zamestnanosť by napr. na hornej Nite, ak by k tomu došlo.

  • Hlasy z pléna.

  • Ak by som mohol, pokračovať...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Poprosím o kľud v rokovacej miestnosti.

  • Takže vylúčiť jednu alebo druhú stranu z tohto náročného procesu prípravy zákona o osobitnom baníckom príplatku by bolo neseriózne a nekorektné.

    Pán poslanec, chcel by som zdôrazniť aj jednu dôležitú vec úplne otvorene. Predloženým pozmeňujúcim návrhom, ktorý som zatiaľ nemal možnosť vidieť, preto som reagoval, pretože na výbore ste sám povedali, že na výbore ho nepredložíte, že predložíte ho teraz, ako ste spravili, ja som ho ešte nevidel do tejto chvíle, mal som možnosť prvý raz si ho vypočuť, posúvate celý tento návrh zákona do tej prvej fázy, keď vlastne došlo k vážnemu rozkolu, pán poslanec, k vážnemu rozkolu medzi zamestnávateľom a odborovým zväzom. Aj preto došlo k sérii rokovaní, ktoré sme spolu iniciovali a ktoré sa konali konkrétne 18. decembra 2008, 8. decembra 2008 a, ak sa nemýlim, tak podľa zápisnice 7. januára 2009, odkiaľ mi dovoľte zacitovať. Nebudem vás otravovať s tými zápisnicami, ale dovoľte mi zacitovať z toho posledného sedenia, pán poslanec Kotian aj ostatní, ktoré sa konalo už spomenutý deň 7. januára 2009, kde boli zúčastnení jednak skupina zamestnávateľov, najväčších zamestnávateľov v oblasti baníctva, a, samozrejme, Odborový zväz baní, geológie a naftového priemyslu za účasti jej predsedu pána Škrobáka. A teraz uvediem ten citát zo zápisnice: „Zástupcovia zamestnancov a zástupcovia zamestnávateľov sa oboznámili s definitívnou podobou návrhu zákona. Obe strany,“ podotýkam ešte raz, „obe strany zhodne potvrdili, že v takejto podobe návrh zákona v plnom rozsahu podporujú.“ Keďže, pán poslanec, ja som typ človeka, ktorý si ctí dohodu, ešte raz podotýkam, ktorý si ctí dohody, nie je možné, aby som ja aj z mojej pozície navrhovateľa išiel nad rámec týchto dohôd, ktoré sme spečatili na poslednom našom stretnutí 7. januára 2009. Jednoducho nemám na to mandát, aj keď si možno niekto myslí, že mám na to mandát. Ale morálny mandát na to nemám, pán poslanec, aby som išiel mimo rámca dohôd, ktorými sme sa zaviazali, s odborovým zväzom a, samozrejme, aj so skupinou najväčších zamestnávateľov v rámci Slovenskej republiky. Preto rešpektujem podobu zákona, ktorú som tu predložil, a jednoducho nechcem ísť nad rámec tejto dohody.

    Čo sa týka vášho pozmeňujúceho návrhu, ja osobne, pán poslanec, nie som proti, veď v podstate dajme osobitný banícky príplatok aj ľuďom, keď vám mám povedať otvorene, ktorí neodpracovali 15 rokov v bani. Prečo sa nebavíme, odpracuješ 5 rokov, 10 rokov, dostaneš osobitný banícky príplatok. Ja osobne by som bol za. Ja osobne by som bol za, bez toho, aby sme robili súbeh trvania zamestnania do 50 rokov veku života, čo ste vlastne pozmenili svojím pozmeňujúcim návrhom. Ja viem, že to nie je o tom, pán Kotian, o tých pätnástich rokoch, 15 rokov tam zostáva, mne to je jasné, ja som to pochopil, ja hovorím, poďme aj ďalej. Prečo 15 rokov? Mne osobne sa zdá veľa byť 15 rokov v bani. Vám sa to zdá možno tiež. Keď sa opýtate baníkov, povedia vám, je to tvrdá, namáhavá, nebezpečná práca, ako ste sám podotkli. Je to veľa. A u mnohých baníkov sa to prejaví aj na zdraví. Avšak treba povedať aj B. Ak ste sa oboznámili so súčasnou situáciou, povedzme, v Hornonitrianskych baniach, akciovej spoločnosti, viete, že situácia je podstatne rozdielna, aká bola pred rokom, dvomi alebo piatimi rokmi, pán poslanec. Rozdielna je v tom, že svetová hospodárska a finančná kríza úplne mení trh práce. Dnes je situácia v Hornonitrianskych baniach asi taká, že je veľký záujem, nechcem povedať, že je obrovský, aj o profesiu baníka, pretože, povedzme aj B, príjem baníka, ktorý robí na produktívnych prácach, ktoré ste mali možnosť si aj vy skúsiť, je ďaleko iný ako je priemer príjmu v národnom hospodárstve, mám tým na mysli ďaleko, ďaleko vyšší priemer ako priemer v národnom hospodárstve. Tým nechcem povedať, že to je dosť. Samozrejme, poďme za to, zvýšme im to. Aj toto je jedna z foriem, ako pomôcť baníkom už v tom pokročilejšom veku.

    A keď pripomienkujete, pán poslanec Kotian, aby sme vylúčili z toho ten súbeh veku 50 rokov, súbeh zamestnania do dožitia veku 50 rokov, no ja sa pýtam: V dnešnej situácii, keď mnohí ľudia prichádzajú zo zahraničia, vracajú sa domov na Slovensko, kde prišli o zamestnanie a dnes sa hlásia v bani, nie je to pozitívum? Bavil som sa s mnohými baníkmi, pán poslanec, s mnohými radovými baníkmi. Ani odborári to neboli, ani manažment, ani strední, nieto ešte vysokí, ale radoví baníci, raziči. Bavím sa s nimi, veľmi často sa s nimi stretávam. Sú to moji susedia. Hovoria, že majú istotu, majú istotu zamestnania. V súvislosti s tým čo spomenula aj pani Sárközy, ktorá vystúpila v rozprave, k tomu sa tiež vyjadrím, treba podotknúť, že mať v dnešnej dobe zamestnanie je obrovské pozitívum. A môžem potvrdiť, že región hornej Nitry, ktorý je poznamenaný roky, desaťročia ťažbou hnedého energetického uhlia, môže byť vďačný aj takým spoločnostiam, ako sú Hornonitrianske bane, ale aj ďalším, ako sú elektrárne, chemické závody, samozrejme, veľké podniky. Súhlasím, absolútne s tým súhlasím, že je, vďaka Bohu, taká relatívne nízka miera nezamestnanosti v našom regióne, aká je. Zatiaľ, podotýkam, zatiaľ aj vďaka baníctvu sa hospodárska a finančná kríza nejakou výrazne negatívnou mierou nedotkla nášho regiónu. Vďačí tomu aj všeobecný hospodársky záujem, ktorý deklarovala táto vláda na čele s Robertom Ficom. Strana Smer – sociálna demokracia jasne deklarovala podporu baníctva aj všeobecným hospodárskym záujmom. Ja verím, že strana Smer – sociálna demokracia, tak ako tu bolo podotknuté, ktorú veľmi zaujímajú sociálne podmienky ľudí, bude aj naďalej pokračovať v podpore baníctva, energetiky na Slovensku. Veľmi ľahko je doviezť uhlie z iných krajín, ale čo doma, čo naši baníci. Na to už nikto nevie odpovedať.

    Pani poslankyňa Sárközy, ja budem stručný, pretože ja si myslím, že som vám odpovedal aj na výbore. Ale mám tu fotokópiu, ak vám stačí uznesenie vlády Slovenskej republiky zo dňa 1. apríla, ktoré v bode C ukladá ministrovi financií zabezpečiť každoročné finančné prostriedky na zvýšené nároky štátneho rozpočtu v kapitole Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky počnúc rokom 2009 o sumu 73,6 mil. Sk, alebo inak, 2,4 mil. eur. Keď sa ma pýtate, ako to spraví minister financií, alebo podobné otázky mi dávate, neviem vám na to odpovedať. Keď budem minister financií, tak vám na to určite odpoviem. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem sa spýtať: Pani spravodajkyňa chce zaujať stanovisko?

  • Áno. Ja len jednu vetu. Ak dovolíte, nepôjdem k meritu zákona. Ale mohla som reagovať vo faktickej poznámke na pani kolegyňu Sárközy, len som to nestihla. Ja len teda jednou vetou upravím jej slová, kde povedala, že pán premiér Robert Fico tvrdí, že spoločnosti by nemali mať zisk. Ja si myslím, že toto tvrdenie nie je správne. Pán Robert Fico, ak dobre ja rozumiem, tak rozpráva, že spoločnosti by mali mať zisk, teda, samozrejme, ak dobre hospodária, čo je úplne základom, aby každá spoločnosť, ktorá dobre hospodári, mala zisk. Ale, samozrejme, pán premiér a, myslím si, aj my ako sociálna demokracia vieme jednoznačne, že tento zisk vytvárajú aj zamestnanci. A títo zamestnanci by mali mať z toho určité benefity, ktoré sú v sociálnych výhodách. Čiže to by som chcela povedať, aby sa nevkladali takéto slová, že Smer – SD alebo pán premiér je proti tomu, aby firmy mali zisk. My sa tešíme, keď firmy majú zisk, dobre hospodária. Ale, samozrejme, vieme o tom, že aj zamestnanci sa podieľajú na tom, aj zamestnanci by mali mať určitú časť z tých svojich sociálnych benefitov. To som si považovala za potrebné doložiť. Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uvedený ako tlač 879, spoločnú správu výborov máme ako tlač 879a.

    Prosím ministra financií Slovenskej republiky Jána Počiatka o odôvodnenie vládneho návrhu zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov, sa predkladá na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 817 z 26. septembra 2007.

    Vládny návrh zákona upravuje prechod zastavaných pozemkov z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obcí a vyšších územných celkov nachádzajúcich sa pod stavbami, ktoré na základe osobitných právnych predpisov prešli z majetku štátu do vlastníctva obcí a vyšších územných celkov.

    Zastavané pozemky neprešli do vlastníctva územnej samosprávy spolu so stavbami, pretože boli v správe iného subjektu, než boli stavby. Keďže rozdielne vlastníctvo pozemkov a stavieb spôsobuje obciam a vyšším územným celkom problémy pri správe a nakladaní so svojím majetkom, navrhuje sa prechod týchto pozemkov do vlastníctva územnej samosprávy.

    Do návrhu zákona boli premietnuté aj zmeny, ktoré reagujú na poznatky z aplikačnej praxe. Precíznejšie sa upravuje postavenie obcí a vyšších územných celkov ako vlastníkov majetku, postavenie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií ako správcu majetku vo vlastníctve územnej samosprávy a správa tohto majetku. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Michalovi Lukšovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávneho výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov (tlač 879), v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu Výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1298 z 11. februára 2009 pridelila vládny návrh zákona Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.

    Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi dali Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 495 zo dňa 8. apríla 2009, Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 615 zo dňa 14. apríla 2009.

    Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť dal Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 263 zo dňa 2. apríla 2009.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v spoločnej správe, nebudem ich všetky čítať. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1, 9, 10, 11 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich, o bodoch spoločnej správy 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8 s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Skončil som, ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomnú prihlášku som nedostal, pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Nikto sa nehlási.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Zrejme pán navrhovateľ sa nechce vyjadriť.

    Spravodajca tiež.

    Ďakujem veľmi pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní pokračujeme ďalším bodom programu, ktorým je

    návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2009 – 2014.

    Návrh má tlač 963.

    Uvedie ho generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne pán Dušan Muňko, ktorého vítam na rokovaní Národnej rady. A zároveň ho prosím, aby materiál uviedol.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, povinnosť predložiť Národnej rade Slovenskej republiky na schválenie návrh strategických zámerov činností Sociálnej poisťovne mi ako generálnemu riaditeľovi tejto inštitúcie vyplýva z § 122 zákona o sociálnom poistení.

    Pred menej ako rokom, konkrétne v máji 2008, Národná rada Slovenskej republiky schválila Strategické zámery činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2007 – 2012. Vzhľadom na zmenu vo funkcii generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne v auguste 2008 predkladám vám na schválenie strategické zámery činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2009 – 2014.

    Východiskom pre tvorbu strategických zámerov Sociálnej poisťovne bola dôsledná analýza vtedajšieho stavu tejto verejnoprávnej inštitúcie zriadenej na výkon sociálneho poistenia, na tvorbe ktorej sa zúčastnili všetci vedúci zamestnanci jej organizačných zložiek, t. j. ústredia a pobočiek. Analýza poskytla pravdivý obraz o Sociálnej poisťovni, odhalila slabé, ale aj silné stránky činnosti jej výkonným orgánom pri plnení úloh vymedzených zákonom o sociálnom poistení ale aj ďalšími právnymi predpismi.

    Vykonávaná analýza stavu fungovania Sociálnej poisťovne vytvorila predpoklady na definovanie strategických zámerov inštitúcie, ktoré orientovala do štyroch prioritných cieľových oblastí, ktorým sú klient, rozvoj Sociálnej poisťovne, financie a vnútorné procesy. Plnením konkrétnych strategických cieľov a opatrení v rámci definovaných štyroch prioritných oblastí chcela Sociálna poisťovňa napĺňať ambíciu byť modernou, proklientsky orientovanou inštitúciou, ktorá racionálnym a efektívnym spôsobom zabezpečuje svoje primárne poslanie, ktorým je najmä včasné a kvalitné uspokojovanie zákonných nárokov svojich klientov.

    V rámci implementačnej fázy stratégie Sociálnej poisťovne aj vzhľadom na súčasné vplyvy vonkajšieho prostredia boli aj napriek krátkemu časového odstupu definované viaceré nové opatrenia a postupy smerujúce najmä do oblasti financií, optimalizácie a zdokonaľovania vnútorných procesov, ale aj opatrenia smerujúce do informačného systému, ktoré sme premietli do aktuálnej stratégie Sociálnej poisťovne v období rokov 2009 – 2014. Z tých najdôležitejších opatrení uvediem napr. zvýšenie dôrazu na vymáhanie pohľadávok, stransparentnenie výberu exekútorov, s ktorými bude Sociálna poisťovňa spolupracovať, a to prostredníctvom elektronického prideľovania exekúcií, prehodnotenie úspešnosti výberu poistného v budúcich obdobiach vzhľadom na prebiehajúcu hospodársku a finančnú krízu, centralizáciu prierezových činností, rozvoj informačného systému Sociálnej poisťovne, rozvoj elektronických služieb pre klientov, elektronické spracovanie na ich požiadanie v rámci elektronizácie verejnej správy, dobudovanie klientskych centier, zvýšenie efektívnosti kontrolnej činnosti zameranej na výkon vnútornej a vonkajšej kontroly, finančnej kontroly. Tieto, ale aj niektoré ďalšie opatrenia sú uvedené v aktualizovaných strategických cieľoch a opatreniach, ktoré chce Sociálna poisťovňa realizovať v období rokov 2009 – 2014 pre naplnenie svojej ambície stať sa modernou proklientsky orientovanou inštitúciou. V tejto súvislosti si vás dovoľujem, panie poslankyne, páni poslanci, požiadať o podporu a schválenie predloženého návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2009 – 2014. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán riaditeľ, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

    Prosím teraz povereného člena výboru pre sociálne veci a bývanie poslanca Róberta Madeja, aby podal informáciu o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán generálny riaditeľ, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2009 až 2014.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorsky výbor k návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2009 až 2014 podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu výboru.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 4. marca 2009 pod číslom 992 pridelil návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie v termíne do 9. apríla 2009 s tým, že Národnej rade Slovenskej republiky podá informáciu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie svojím uznesením z 1. apríla 2009 pod číslom 240 súhlasil s návrhom a odporúča ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Z uznesenia výboru nevyplývajú pre Národnú radu Slovenskej republiky žiadne iné návrhy. Výbor žiada generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne podľa § 128 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predložiť na rokovanie výboru v zákonom stanovenej lehote správu o dopadoch finančnej krízy a vyvíjajúcej sa miery nezamestnanosti na príjmy do Sociálnej poisťovne.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorsky výbor uznesením z 1. apríla 2009 pod číslom 240 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2009 až 2014 schváliť.

    Gestorsky výbor určil spravodajcu Róberta Madeja predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu výboru o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu tejto správy. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky znie: „Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní podľa § 122 ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov schvaľuje návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2009 až 2014.“

    Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Kto ma záujem sa prihlásiť do rozpravy ústne? Registrujem pani poslankyňu Sárközy, pána predsedu výboru Haleckého, nikoho viac. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Slovo má pani poslankyňa Sárközy.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa v krátkosti vyjadrila k prerokúvanému materiálu, ktorý má honosný názov: návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2009 až 2014. Keď si však človek dá tú námahu a poctivo preštuduje asi taký devätnásťstranový materiál vrátane predkladacej správy a príloh, tak sa o skutočných strategických zámeroch tejto podľa mňa nepochybne veľmi dôležitej inštitúcie nedozvie takmer nič, alebo, keby som chcela byť presná, tak sa dozvie z tohto materiálu napr. to, že Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia bola zriadená 1. novembra 1994 na výkon nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia občanov. Pozrela som sa, či je to aktuálna správa a pre koho táto správa vznikla. Tak prerokovala túto správu najprv vláda a potom Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a prerokováva to teraz plénum. Pevne verím, že ani vo vláde nie sú členovia, ani v Národnej rade nie sú poslanci, ktorí by nevedeli, kedy a za akým účelom vznikla Sociálna poisťovňa. Možnože sú takí, ale potom by to nebolo treba dať do strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na roky 2009 až 2014, ale spraviť nejaký seminár, kde by sa o tom mohli dozvedieť. Je to len fádny, príliš všeobecný a do značnej miery alibistický materiál, ktorý podľa mňa nenapĺňa svoj deklarovaný cieľ. Mohli by sme povedať, že aká je súčasnosť, aká je dennodenná prax tejto inštitúcie, taká je aj stratégia, alibistická, vyčkávajúca, je to jednoducho hračka v rukách politických záujmov našej vládnej koalície. Síce od augusta minulého roku má nové vedenie, no pretrvávajúca bezradnosť zostala takisto ako predtým. Inštitúcia, ktorá nemá stratégiu, nemôže efektívne fungovať. A, bohužiaľ, toho svedkami sme aj teraz.

    V materiáli sa hovorí o dobudovaní klientskych centier, o zlepšení služieb klientom, no každodenná a hlavne súčasná prax tomu nezodpovedá. Dovoľte mi uviesť jeden príklad, vyplácania podpory v nezamestnanosti, čo je dnes už veľmi aktuálna otázka. Doterajšia prax, resp. spolupráca medzi Sociálnou poisťovňou a pracoviskami Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny umožňovala, aby človek, ktorý prišiel o zamestnanie, všetky potrebné byrokratické peripetie, mohla by som to nazvať papierovačkami, mohol vybaviť naraz, pri návšteve pracoviska úradu práce. Po novom, hlavne teraz, keď sa zvyšuje nezamestnanosť, zásluhou nových metodických usmernení, ktoré s proklientsky deklarovaným postupom nemajú nič spoločné, pre potrebný formulár musí navštíviť aj Sociálnu poisťovňu. Podpora v nezamestnanosti sa navyše začne vyplácať až po vydaní tohto formulára príslušnou inštitúciou členského štátu, čo niekedy môže trvať aj týždne, aj mesiace. A, žiaľbohu, vyplácanie sa robí len od toho dátumu, keď tento formulár z tej-ktorej krajiny príde.

    Chýbajú ukazovatele, ktoré by umožnili vyhodnotenie miery dosiahnutia strategických zámerov premietnutých do opatrení. To hovorím ja ako opozičná poslankyňa a hovorila som to aj na výbore pre sociálne veci a bývanie. Ale je zaujímavé, že kritické poznámky k tomuto materiálu má aj Dozorná rada Sociálnej poisťovne. A to už nie sú opoziční poslanci. Dovoľte mi krátko citovať z toho materiálu: „Samotný návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2009 až 2014 predpokladá nižšiu úspešnosť výberu poistného a príspevku na starobné dôchodkové sporenie v porovnaní so schváleným rozpočtom Sociálnej poisťovne na rok 2009. Sociálna poisťovňa túto zmenu odôvodňuje dopadmi finančnej a hospodárskej krízy. To by však podľa Dozornej rady Sociálnej poisťovne nemalo znamenať, že Sociálna poisťovňa nebude naďalej vyvíjať aktivity na zlepšenie výberu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.“ V tomto materiáli, žiaľbohu, sa píše o tom, že výber pohľadávok bude ešte nižší, práve dôsledkom hospodárskej krízy. Ďalej citujem z materiálu Dozornej rady: „Súčasťou návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne nie sú podrobne špecifikované postupy na dosiahnutie stanovených strategických cieľov a opatrení, tie budú rozpracované až neskôr.“ Kedy? Samotný materiál uvádza, že stratégia nezohľadňuje niektoré diskutované zámery ako napr. zjednotenie výberu daní, cla a poistných odvodov prechodom výberu poistného zo Sociálnej poisťovne na daňové úrady, pretože tie budú súčasťou vládou chystanej koncepcie reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov, ktorá má byť vypracovaná do konca mája 2009 a potom následne do konca decembra 2009. Pritom predchádzajúca vláda pripravila harmonogram a všetky potrebné dokumenty na to, aby sa jednotný výber odvodov mohol uskutočniť prechodom Slovenskej republiky na euro od 1. januára 2009. Nestalo sa tak. Ja ako opozičná poslankyňa by som rada vedela, čo si o týchto návrhoch myslí Sociálna poisťovňa ktorej sa to celé má dotýkať.

    A chcem v krátkosti zhrnúť. Materiál, návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2009 až 2014, hodnotím ako nedostatočný, odborne nepripravený a dovolím si tvrdiť, že je jeden z najslabších za posledné roky. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    S faktickou poznámkou sa hlási pani poslankyňa Gibalová. Nech sa páči, máte slovo. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Sárközy, ja by som vás chcela doplniť vo vymenúvaní kritiky tohto materiálu. Veľmi závažný problém je aj v tom, že materiál vychádza pri plánovaní stratégie činnosti z nereálneho predpokladu nezamestnanosti, kde udáva 7-percentnú nezamestnanosť, v súčasnosti už je 10,33-percentná nezamestnanosť. A v tejto súvislosti by som bola rada, keby aj pán generálny riaditeľ sa vyjadril k tomu, či ešte stále trvá na tom, že tento materiál je naozaj reálny podklad pre takú vážnu víziu, ako je stratégia činnosti Sociálnej poisťovne do roku 2014. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    S reakciou na faktickú, pani poslankyňa Sárközy, nech sa páči.

  • Ďakujem za poznámku, pani poslankyňa. Úplne sa stotožňujem s tým, čo ste povedali. Ja som túto otázku minulý týždeň položila aj ministrovi financií, či si nemyslí, že treba prehodnotiť rozpočet Sociálnej poisťovne. On uviedol vcelku optimistický scenár. Bolo to minulý týždeň. A ja som sa mu potom poďakovala s tým, že pevne verím, že mu tento optimizmus zostane aj napr. koncom mája. Jeho odpoveď bola: „V máji tie čísla budú úplne iné.“ Takže myslím si, že je to reálne, aby si už konečne vládna koalícia priznala a pripravila materiál, ktorým sa bude meniť jednak rozpočet Sociálnej poisťovne a potom aj rozpočet Slovenskej republiky. Samozrejme, všetci sme si vedomí toho, že vládna koalícia počká na voľby do Európskeho parlamentu a tieto nové čísla nám predloží na júnovú schôdzu, ktorá sa začína 16. júna. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán predseda výboru Halecký. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda parlamentu. Vážený pán generálny riaditeľ, vážený spravodajca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, k tomuto dokumentu chcel by som úvodom povedať, že ja ho považujem za dobrý a dostatočný, pretože skutočne vykresľuje základné zámery, stratégiu do roku 2014 a je to materiál, ktorý nemôže byť a nemal byť analytický, aby rozobral všetky zložky dopodrobna s príslušnými číslami, zdôvodneniami a podobne. To znamená, že aj tie exkurzy, ktoré boli tuná spomínané úvodom, sú pre poslancov, ktorí sa nezaoberajú touto problematikou, myslím si, tiež dobré pre ich celkovú informovanosť.

    Kvôli času a kvôli stručnosti chcel by som uviesť len niektoré svoje postrehy z tohto materiálu.

    Myslím si, že vystihuje skutočnosť a základné zámery v tom zmysle, že predpokladá strategickú a finančnú rovnováhu v Sociálnej poisťovni, čo bude náročná úloha vzhľadom aj na nižší výber poistného v nasledujúcich krízových rokoch, a, dá sa povedať, aj očakávanú vyššiu náročnosť dôchodcov, čo sa týka hlavne vyplácania starobných dôchodkov.

    V materiáli sa spomína, myslím si, správne, elektronické vybavenie siete Sociálnej poisťovne, spojenie s okresnými pobočkami, a to v nadväznosti aj na inštitúcie v Európskej únii, čo vzhľadom aj na otvorený pracovný trh bude dôležité zabezpečiť. Myslím si, že je tam správne spomínaný aj vyšší výber poistného, aj keď v tomto volebnom období má stúpajúcu tendenciu a zabezpečuje vyšším, rýchlejším tempom výber, ako to bolo v predchádzajúcom období.

    Čo je z môjho pohľadu dôležité, je všímať si aj ekonomické dôvody, a myslím hlavne na generálny pardon pre penále, a výberu poistného, pretože nie je účelom Sociálnej poisťovne, aby ruinovala niektoré firmy a niektoré spoločnosti, ktoré majú takisto ťažkosti a problém v tomto období prežiť.

    Chcel by som sa však predsa len zastaviť pri dvoch úlohách, ktoré budú náročné v nasledujúcom období a veľmi dôležité.

    A to je v prvom rade stabilizácia, ale aj reštrukturalizácia starobného dôchodkového sporenia a poistenia v nasledujúcich rokoch, pretože je to úloha, ktorá v tomto volebnom období, predpokladám, dokončená nebude. A vieme veľmi dobre, že deficit Sociálnej poisťovne je vysoký, dokonca možno povedať, že je skoro kritický, pretože v rokoch 2009 a 2010 dodatočné zdroje, ktoré financovali deficit vyplývajúci z vytvorenia 2. piliera, končia. Takže bude to veľmi dôležitá úloha pre ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a, samozrejme, aj pre jeho exekutívnu zložku, Sociálnu poisťovňu, aby tieto úlohy v požadovanej úrovni splnili.

    Chcem uviesť, že rovnováha medzi 1. a 2. pilierom je nastavená nedostatočne, nesprávne. A nezohľadňuje ekonomické možnosti nášho štátu a našej ekonomiky nielen v terajšom období, ale hlavne v nasledujúcom období. A preto týmto otázkam bude potrebné sa venovať, myslím si, razantnejšie s konkrétnymi legislatívnymi, nielen deklaratívnymi úlohami, pretože ináč hrozí v nasledujúcich rokoch a aj v období do roku 2014 destabilizácia tohto systému.

    Chcem ešte zdôrazniť druhú úlohu, ktorá už bola spomínaná. A myslím si, že je strategická a v materiáli je uvedená. A to je spoločný výber daní a odvodov. Vláda a takisto aj Sociálna poisťovňa, ako vyplýva z materiálu, tento bod má zdôraznený vo svojich cieľoch do roku 2014. Myslím si, že nebude to ľahká úloha. ale pokiaľ sa ju podarí zrealizovať, zabezpečí zjednodušenie ekonomického a sociálneho rozvoja našej spoločnosti a hlavne zvýšenie efektívnosti výberu, ale aj vynakladania finančných prostriedkov cez Sociálnu poisťovňu. Takže predpokladám, že pokiaľ tieto úlohy sa podarí splniť, tak ako sú uvedené v zámeroch, Sociálna poisťovňa by mala aj napriek zložitej ťažkej ekonomickej a deficitnej situácii, ako som už spomínal v predchádzajúcom, svoje úlohy správne splniť.

    Preto z tohto dôvodu materiál pokladám za dobrý a v záverečnom hlasovaní ho podporím. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Haleckého majú pani poslankyňa Gibalová, pán poslanec Štefanec. Ešte niekto má záujem? Pán poslanec Kužma. To je všetko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pani poslankyňa Gibalová.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán predseda Halecký, vy ste povedali, že materiál predpokladá nižší výber poistného. A teda ste vlastne priznali, že tento materiál je neaktuálny. Je logické, že kvantifikácia vychádza z čísiel, ku ktorým sa ťažko už vrátime po kríze. Tie príjmy do Sociálnej poisťovne teda budú veľmi odlišné, ako sa predpokladá. Verím, že správa, ktorú sme si vyžiadali od pána generálneho riaditeľa, bude naozaj vychádzať na rozdiel od tejto z aktuálnych údajov. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Halecký, hovorili ste o zjednotení výberu daní a odvodov. Je to úloha, ktorú začala realizovať ešte minulá vláda, súčasná si to dala do vienka vo svojom programovom vyhlásení. Bohužiaľ, ten termín zjednotenia daní a odvodov sa posunul až na rok 2013, podľa ministerstva financií. Na jednej strane verím, že sa zhodneme o potrebe riešenia jednotného výberu daní a odvodov, na strane druhej posunutie tohto termínu považujem za zlyhanie vládnej exekutívy. A práve dnes, keď by sme mali zastaviť plytvanie s verejnými zdrojmi, keď by sme mali prijímať účinné opatrenia, ktoré zmiernia dosah krízy na Slovensku, je zjednotenie daní a odvodov jedným z takýchto opatrení, ktoré reálne pomôže zmierniť dosahy krízy. Preto by som uvítal prehodnotenie tohto termínu a iniciatívnejší prístup tak zo strany Sociálnej poisťovne, ako aj zo strany ministerstva financií, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, aby sa zasadili za cieľ, aby minimálne do konca volebného obdobia táto úloha bola realizovaná. Pri dobrej vôli sa to urobiť dá. Bohužiaľ, súčasná vláda si tento termín svojvoľne posunula na ďalšie obdobie. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ja som chcel k tomu istému bodu, tomuto posunu o štyri roky oproti pôvodnému termínu. Neviem, či to je schválnosť, či to je ukážka totálnej neschopnosti niečo konkrétne urobiť okrem takých rečí, ako sú v tej správe. Ale skutočne konkrétny skutok, ktorý si vyžaduje určité organizačné schopnosti, sa mi javí tak, že asi táto vláda je absolútne neschopná ho urobiť, a preto to odkladá vlastne až na koniec budúceho volebného obdobia pod heslom: „Však ktovie, kto vtedy bude vládnuť.“ Myslím si, že by to mali veľmi rýchlo prehodnotiť a neodkladať tieto veci a tak by mali na nich pracovať, aby sa to urobilo oveľa skôr, lebo štvorročný posun termínov, to je veľmi, veľmi prehnané.

  • Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Halecký.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Chcel by som reagovať na pánov poslancov takto.

    K pani poslankyni Gibalovej. Áno, tieto materiály a tieto body, ktoré požadujete tak, že by mali byť v správe, je to v poriadku. Len ja predpokladám, že budú v každoročnej správe, ktorú Sociálna poisťovňa predkladá do parlamentu. Takže v takom strategickom materiáli, ako sú ciele a úlohy do roku 2014, zrejme, aspoň ja predpokladám, v takomto rozsahu sa nedostali, ako by ste očakávali a predpokladali. Myslím si, že v ročných správach budeme môcť sa k tomu konkrétnejšie vyjadrovať.

    K poznámke pána poslanca Štefanca, že ten termín bol posunutý neprimerane, neadekvátne a že bola reálnosť zrealizovať to skôr. Som toho názoru, že skutočne dalo sa to skôr zrealizovať. Ale ak vychádzam z toho, aby táto úloha mohla byť splnená, je potrebné dosť veľa finančných a možnože aj organizačných snažení na to, aby bol príslušný elektronický systém či už v systéme Sociálnej poisťovne, sociálnych pobočiek na jednotlivých okresoch, ale aj na daňových úradoch zrealizovaný tak, aby túto úlohu bolo možné bezporuchovo splniť. Tak preto, ja myslím si, aj z tohto dôvodu, nie z nejakých taktických a iných dôvodov tento termín bol posunutý na trošku dlhšie, neskôr, ako je aj podľa môjho očakávania.

    K vystúpeniu pána poslanca Kužmu. Vlastne som už odpovedal toto, čo aj u pána poslanca Štefanca, že skutočne je to strategická úloha v hospodárskom, finančnom a sociálnom zabezpečení, spoločný výber daní a odvodov, a tiež netrpezlivo...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Vystúpením pána poslanca Haleckého sme vyčerpali rozpravu. Vyhlasujem preto rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či chce zaujať k rozprave stanovisko. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Sociálna poisťovňa môže postaviť stratégiu len tak, ako je postavená legislatíva, to si povedzme priamo. Ja som na výbore povedal, že existujúce čísla, ktoré sú dané, budú iste korigované. Budú korigované tak, ako sa bude vyvíjať situácia, pokiaľ sa týka hospodárskej krízy. Prekvapuje ma ale od poslancov, ktorí boli v predchádzajúcom funkčnom období vo vláde, ako nastavili zákon o starobnom sporení, pretože kvôli tomu, ako ho nastavili, má dneska Sociálna poisťovňa tie problémy, ktoré má. A to, čo tu povedal aj predseda výboru, je to, že Slovensko nemalo, nemá a nebude mať dostatok finančných prostriedkov na to, ako je nastavený 2. pilier. Je len krátka doba odvtedy, ako bol prijatý zákon teraz, ktorý začne platiť 1. 7. Som zvedavý, čo budete hovoriť 1. 7. vzhľadom na to, čo dneska robia správcovské spoločnosti, že sa zbavujú z portfólia vecí, zlých akcií, ktoré proste majú zlé. Som zvedavý, ako prepadnú k 30. 6. tohto roku jednotlivé správcovské spoločnosti. Som zvedavý, čo budete hovoriť, páni poslanci z opozície, potom, keď prepadne toto portfólio o 40, možno aj o 60 % pri vyváženom a pri rastovom fonde. Takže potom sa budeme pozerať, ako bol zákon nastavený. Ja ho môžem, resp. pracovníci ho môžu len realizovať ako tieto zákony, ktoré boli v tomto parlamente prijaté. To je jedna vec.

    Pokiaľ sa týka výberu poistného, posunul som sa dopredu s tým, že som zaviedol jednak elektronické možnosti prideľovania pohľadávok exekútorom, proste aby som obmedzil korupciu. Sú tam stanovené ciele, ktoré by sme mali v období rokov 2009 – 2014 realizovať. Samozrejme, ide o to, čo nám dovolí správny fond. Od toho sa budú odvíjať aj veci, aj strategické zámery, ako budú naplnené. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať

    správou o činnosti verejného ochrancu práv.

    Správa je uvedená ako tlač 984.

    Správu uvedie verejný ochranca práv pán Pavel Kandráč. Prosím ho, aby sa ujal slova. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, je to siedma správa verejného ochrancu práv, ktorou chcem poukázať na poznatky, ktoré som za rok 2008 získal pri ochrane a uplatňovaní základných práv a slobôd.

    Správa má ambíciu poskytnúť primárny a dôveryhodný obraz o stave a zachovávaní základných práv a slobôd v Slovenskej republike v rámci pôsobnosti verejného ochrancu práv, po druhé, transparentne informovať o zisteniach, ktoré sa na úseku ochrany základných práv a slobôd zistili, a, samozrejme, upozorňovať na nedostatky, ako aj urobiť určité vízie do budúcnosti, ako by sa malo v ďalšej činnosti pokračovať. Samozrejme, aj nenásilným spôsobom chce poukázať na určité pozitívne výsledky.

    Štruktúra správy, resp. jej obsah pozostáva, že analyzujeme jednotlivé problémy, analyzujeme jednotlivé javy, poznania získané z podnetov, nasledovne realizujeme opatrenia a odporúčania, ako by sa dali určité javy napraviť.

    Súčasťou správy sú tri prílohy. A to je projekt, detskí spolupracovníci verejného ochrancu práv, ďalej sú to dokumenty z posledného zasadnutia ombudsmanov krajín V-4 a štatistické údaje, ktoré určitým spôsobom ilustrujú predmetnú správu.

    Niekoľko čísiel, páni poslanci, dovoľte uviesť. Celkový počet podnetov bol 16 240. Z toho v roku 2008 bolo 2 540 podnetov. Vybavenosť podnetov, ak by som to uviedol percentuálne, je 96,5 %. Ak by som posúdil to z pohľadu pomeru pôsobnosti, čo prináleží verejnému ochrancovi práv a čo nie, tak je to 50 na 50. Čiže je tu určité zlepšenie na strane podávateľov podnetov, že už poznajú, akú problematiku verejný ochranca práv má vo svojej pôsobnosti.

    Chcem uviesť, že určitým spôsobom sa činnosť verejného ochrancu práv zo strany občanov využíva, ak nie zneužíva, pretože ho považujú za určitý bezplatný servis v rámci určitých otázok, ktoré prináležia advokátskym kanceláriám. Preto v niektorých prípadoch vznikajú aj určité disproporcie k občanovi, ktorý nechce pochopiť, že verejný ochranca práv nie je advokátska kancelária.

    Prioritami verejného ochrancu práv v roku 2008 bolo predovšetkým riešenie podnetov. Najčastejšie boli to podnety v oblasti sociálnych otázok. Ďalej to boli podnety, ktoré namietali susedské spory, pracovnoprávne, dedičské, no a staronový problém, zbytočné prieťahy tak v súdnych konaniach, ako aj v konaniach orgánov verejnej správy. Tiež sa sťažovali na nie najdokonalejšiu legislatívu.

    Vlastná iniciatíva, pretože verejný ochranca práv koná aj z vlastnej iniciatívy. Tam sme sústredili našu pozornosť na zvyšovanie právneho vedomia. A dôvodom bolo to, že sme z vlastného poznania zistili, že je to jedna z príčin, ktorá spôsobuje určité konflikty medzi občanmi a orgánmi verejnej správy. Prostriedky boli besedy, prednášky, stretnutia, kde sme vysvetľovali určité problémy a usmerňovali občanov.

    V rámci vlastnej iniciatívy sme osobitnú pozornosť venovali problémom detí a Dohovoru o právach dieťaťa. Druhý takýto vážny problém boli starší občania čiže seniori a tretí, to boli princípy dobrej správy. Prvé dve kategórie sú najzraniteľnejšie, kategórie obyvateľstva Slovenskej republiky, pretože najťažšie sa domáhajú svojich práv.

    Vo vzťahu k deťom sme vypracovali projekt Detskí spolupracovníci verejného ochrancu práv. Jeho zmyslom je, aby sme sa dostali do dobrého priateľského vzťahu k deťom, pretože vychádzame z poznania, že deti sa skôr svojim rovesníkom zveria ako dospelým. Tak by sme chceli začať určitým spôsobom bojovať proti šikane, agresivite a iným nezdravým javom, ktoré v školách sú, lebo máme také poznanie a zdá sa nám, že je nejaká asi tichá vojna medzi učiteľmi a rodičmi.

    Čo sa týka skupiny starších občanov seniorov, tam by sme chceli dosiahnuť zmenu filozofie, že mladé je pozitívne, staré je negatívne, pretože vychádzame z poznania, že aj starí boli mladí a mladí budú starí. Čiže chceme dosiahnuť určitú už teraz solidaritu, solidárnu súčinnosť, pretože nie je možné, že by tieto dve skupiny obyvateľstva boli v nejakom nie priateľskom vzťahu a nie je možné, hovoriť, že jeden na druhého dopláca. Takže toto by sme chceli zmeniť, tú filozofiu. Preto sme vypracovali aj tzv. pätnástoro, ktoré chceme dostať aj do medzinárodných dokumentov, akoby sa treba bolo správať k starším občanom. Ich trápia predovšetkým sociálne otázky, t. j. dôchodkové zabezpečenie, prekvalifikovanie dôchodkov, invalidné dôchodky, nedostatok pracovných príležitostí a podobne.

    Ďalšia skupina otázok, ktorej sme mimoriadne venovali pozornosť, to sú princípy dobrej správy. Aj tu sme vypracovali 10 princípov, kde máme prísľub od výboru pre verejnú správu, prísľub od výboru pre ľudské práva, že budú sa snažiť nejakým spôsobom to dostať do určitej právnej podoby, aby sa to pre orgány verejnej správy stalo záväzným.

    Čo sa týka porušenia základných práv a slobôd, celkovo bolo 971 porušení základných práv, z toho v roku 2008 to bolo 204 prípadov. Najčastejšie to boli zbytočné prieťahy v súdnych konaniach. Robí to 190 prípadov. Ostatné sú v tom katastrálne úrady, Sociálna poisťovňa, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvá niektoré.

    Spolupráca a súčinnosť s orgánmi a inštitúciami. Veľmi dobrá spolupráca je s Národnou radou, predovšetkým s výbormi (výbor pre ľudské práva, výbor pre verejnú správu a výbor sociálny). Tam komunikujeme s nimi, upozorňujeme na niektoré nedostatky v právnych úpravách a dávame do pozornosti poslancom problémy, ktoré trápia občanov, ktoré namietajú vo svojich podnetoch. Takisto spolupracujeme aj s inými výbormi podľa potreby. A, ďalej, spolupracujeme veľmi dobre s ministerstvami s ZMOS-om, so samosprávou. Musím povedať, že spolupráca s orgánmi je korektná, efektívna. A myslím si, že sú rešpektované stanoviská verejného ochrancu práv. V roku 2008 sa nám nestal jeden prípad, aby nebol rešpektovaný návrh verejného ochrancu práv. V roku 2007 to bol jeden.

    Propagácia a spolupráca s médiami je štandardná. Realizujeme to buď prostredníctvom stálych rubrík alebo ad hoc a prakticky spolupracujeme so všetkými médiami (televízia, rozhlas a všetky noviny). Každému, kto sa na nás obráti, poskytujeme stanovisko, vyjadrujeme sa k veci. A ako jedna ďalšia forma je, že vydávame štvrťročne pravidelne náš Spravodaj.

    Spolupráca veľmi zaujímavá je a významná, čo doteraz nebola, je s akademickou obcou a školami. Podieľame sa na výučbe, podieľame sa na besedách, podieľame sa na vedení diplomových prác, dokonca podieľame sa na realizácii olympiád týkajúcich sa ľudských práva. A myslím, že toto treba pozitívne hodnotiť, pretože sa do osnov a do učebných plánov dostáva aj výučba základných práv a slobôd. Môžem konštatovať, že tak na stredných školách, základných školách, ako aj na učilištiach sa prehlbujú znalosti z oblasti základných práv a slobôd.

    Zahraničná spolupráca. Sme aktívni v ombudsmanských inštitúciách, ako je IOI, ďalej, v Európskej sieti detských ombudsmanov, s európskym ombudsmanom spolupracujeme, zúčastňujeme sa na realizácii projektu s komisárom Rady Európy pre ľudské práva. A taká významná, ktorá si zvýšenú pozornosť vyžaduje, je to spolupráca so švédskym úradom na odškodňovanie a podporu obetí trestných činov. Je to určité vyznamenanie pre úrad verejného ochrancu práv.

    Kancelária verejného ochrancu práv. Je to pomocná inštitúcia pre verejného ochrancu, kde 18 právnikov zabezpečuje právnu agendu vrátane 12 regionálnych stredísk. Hospodárime na základe štátneho rozpočtu hospodárne. Problémom zostáva vlastná budova a samostatná rozpočtová kapitola, čo by verejný ochranca práv mal mať, aj jedno, aj druhé. Napomohlo by to veľmi účinne jeho činnosti a hlavne hospodárnosti.

    Záverom mi dovoľte pripomenúť, že správu považujem za veľmi dôležitý dokument. Myslím si, že podáva dobrý obraz o situácii v uplatňovaní a ochrane základných práv a slobôd v Slovenskej republike a o problémoch občanov, ktorí sa na verejného ochrancu práv obracajú. Tak poskytuje určitý obraz odbornej, ale i laickej verejnosti. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Teraz prosím poverenú členku výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pani poslankyňu Vieru Mazúrovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 23 ods. 1 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v znení neskorších predpisov predložil verejný ochranca práv pán Pavel Kandráč 30. marca 2009 správu o svojej činnosti Národnej rade Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1037 z 30. marca 2009 pridelil správu o činnosti verejného ochrancu práv (tlač 984) na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien s tým, že výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu a pripraví návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky rokoval o správe o činnosti verejného ochrancu práv na svojej 46. schôdzi za účasti verejného ochrancu práv Pavla Kandráča.

    Výbor uznesením zo 7. apríla 2009 č. 195 správu o činnosti verejného ochrancu práv zobral na vedomie a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie správu o činnosti verejného ochrancu práv.

    Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Uzatváram preto možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem.

    Ďalším bodom programu je

    správa o činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za rok 2008.

    Je to tlač pod číslom 979.

    Túto správu uvedie predseda výboru pán poslanec Milan Urbáni. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, je mi veľkou cťou a napĺňa ma to hlbokým uspokojením, že ako eurooptimista môžem vystúpiť s touto správou práve tesne v predvečer 5. výročia nášho vstupu do Európskej únie.

    Výbor pre európske záležitosti predkladá Národnej rade v súlade s § 58 ods. 3 písm. e) rokovacieho poriadku každoročne správy o svojej činnosti za uplynulý rok. Správa o činnosti výboru za rok 2008 obsahuje informácie o prerokovaných návrhoch právne záväzných aktov a iných aktov európskych spoločenstiev a Európskej únie o počte schválených stanovísk Slovenskej republike.

    Výbor, len pre vašu informáciu, prerokoval 330 právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie, 549 návrhov stanovísk Slovenskej republiky podal k návrhom, o ktorých sa rokovalo v európskych orgánoch. Výbor počas roku 2008 aktívne uplatňoval kontrolné právomoci voči vláde Slovenskej republiky v súlade s ústavným zákonom č. 397/2004 Z. z. o spolupráci vlády Slovenskej republiky a Národnej rady. Podľa možností sa snažil zasadať tak, aby mal príslušný minister vždy pred rokovaním v Bruseli výborom schválený mandát. Okrem toho aktívnejšie ako po minulé roky využil oprávnenie dané rokovacím poriadkom a požiadal o vyjadrenie k prioritným legislatívnym návrhom vecné príslušné výbory Národnej rady.

    Správa ďalej stručne informuje o najvýznamnejších legislatívnych návrhoch, súvisiacich témach, ktorým sa výbor venoval na svojich schôdzach za posledný rok, pričom tieto sú zoradené podľa jednotlivých politík Európskej únie.

    Okrem toho informuje o aktivitách výboru v rámci COSAC-u, kde sa zapojil do dvoch testov kontroly súladu legislatívnych návrhov predložených Európskou komisiou s princípom subsidiarity.

    Samotná správa obsahuje dve prílohy. Jednou z nich je informácia o politickej stratégii Európskej komisie na rok 2009 a obsahom druhej sú informácie o stave čerpania prostriedkov z fondov Európskej únie k 28. februáru roku 2009. Dovoľte mi informovať vás, že Slovenská republika čerpala k 31. 3. 2009 zo záväzkov I. programového obdobia 2004 až 2006 za všetky programové dokumenty prostriedky vo výške 1,075 mld. eur z celkového záväzku 1,169 mld., čo predstavuje čerpanie 98,42 %. Len pre porovnanie poviem, vzhľadom na posun termínu oprávnenosti výdavkov pre konečných prijímateľov a príjemcov pomoci Európskou komisiou z 31. 12. 2008 na 30. 6. 2009 sa zvýšila možnosť Slovenskej republiky maximálne vyčerpať uvedené prostriedky. Chvalabohu, môžem vás informovať, že sa tak aj stalo. A vám dám poslednú informáciu zo 17. 4. 2009, tak čerpanie je na úrovni 99,57 % a nárast je od posledného čísla, ktoré som čítal, o 0,15 %. Len pre informáciu poviem, aby niekto si nemyslel, že to je výsledkom predchádzajúcich období a predchádzajúcej vlády, k 31. 12. 2005 bolo čerpanie na úrovni 11 %, k 31. 12. 2006 bolo čerpanie týchto prostriedkov na úrovni 35 %. Čiže prebrali sme vlastne čerpanie na úrovni menej ako 30 %. A k 31. 12. 2007 bolo čerpanie na úrovni 63,69 %. Pre toto fantastické číslo, že nám chýba pár desatín k stovke, je vynikajúca správa pre Slovensko. A treba všetkým poďakovať, ktorí sa na tom zúčastňovali.

    Dovoľte mi tiež uviesť informáciu o aktuálnom stave zverejňovania výziev programového obdobia 2007 až 2013 na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný prostriedok k 16. 4. 2009. Celkovo bolo vyhlásených 100 výziev v sume 3,350 400 mld. eur. Ďalej, za štrukturálne fondy a Kohézny fond na toto obdobie 2007 až 2013 bolo predložených celkom 65 súhrnných žiadostí o platbu. Z toho bolo schválených 59 súhrnných žiadostí o platbu v celkovej sume 40,44 mil. eur, čo je 1,339 mld. korún približne. Je to čerpanie na veľmi nízkej úrovni. Je potrebné povedať, že toto čerpanie záväzku 2007 zníženého o zálohovú platbu v rámci štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu (okrem cieľa 3 – operačného programu Európska územná spolupráca Slovenskej republiky a Českej republiky, ďalej, operačného programu Interact II a operačného programu Rybné hospodárstvo) za II. obdobie predstavuje 10,52 %.

    Ja pevne verím, ako som čítal, a preto som čítal naschvál aj tie čísla z predchádzajúcich období, že tieto čísla sa postupne budú zvyšovať. Je meškanie. Meškanie bolo spôsobené tým, že pri nástupe tejto vlády, keď sme nastúpili do vlády, bolo treba na základe pripomienok Európskej komisie k jednotlivým programom spraviť vlastne nové programy. Pretiahlo sa to na niekoľko mesiacov. A preto to meškanie je aj objektívne odôvodnené. Ale nič to nezmenšuje na tom, že všetky ministerstvá, ktoré pracujú na týchto európskych fondoch, by mali zakcelerovať svoju prácu, aby tie fondy na Slovensko prišli, pretože sú pre Slovensko veľmi potrebné. Ďakujem vám za pozornosť, pani poslankyne, páni poslanci. Toľko k predloženej správe môj komentár. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite, prosím, miesto pre navrhovateľov. Súčasne vás prosím, aby ste plnili aj úlohu spravodajcu.

    Otváram teraz rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Ústne sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Urbáni. Ešte niekto má záujem? Ak nie uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Urbáni, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Nestihol som si presadnúť na obidve miesta. Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som na začiatok bol trošku sentimentálny a povedal, že keby nebolo 1. 1. 1993 a neboli by sme založili Slovenskú republiku, nemohli by sme dnes prakticky referovať o správe, nemohli by sme hovoriť o piatich rokoch účinkovania Slovenskej republiky v Európskej únii.

    Dámy a páni, posledné rozšírenie Európskej únie v rokoch 2004 až 2007 bolo doposiaľ najväčším rozšírením Európskej únie. Rozšírená Európska únia je teraz najväčšou hospodársky integrovanou oblasťou na svete a predstavuje viac ako 30 % svetového hrubého domáceho produktu a viac než 17 % svetového obchodu. To umožňuje Európskej únii, aby bola rozhodujúcim hráčom v celosvetovom dianí. Príjem na hlavu v nových členských štátoch stúpol zo 40 % priemeru starých členských štátov v roku 1999 na 52 % v roku 2008, pričom rast dosiahol v období rokov 2004 až 2008 v priemere 5,5 % v porovnaní s predchádzajúcimi 3,5 %. Rozšírenie takisto prinieslo väčšie príležitosti obchodu. V roku 2007 takmer 80 % vývozu nových členských štátov smerovalo do zvyšku Európskej únie. Staré členské štáty sa takisto dočkali zvýšenia v oblasti predaja do nových členských štátov na 7,5 % zo svojho celkového vývozu v roku 2007. Len aj na tomto parametri môžeme vidieť, že navzájom sa potrebujeme, staré členské štáty aj nové členské štáty. Obavy starých členských štátov z hromadného prílivu pracovných síl zo zahraničia sa nenaplnili. Vo väčšine hostiteľských členských štátov nepriniesol počet pracovníkov zo zahraničia 1 % domácej populácie v produktívnom veku. A umožnil zaplniť voľné pracovné miesta.

    Podľa prieskumu verejnej mienky stúpol počet občanov Slovenskej republiky, ktorí sa cítia byť už občanmi Európskej únie zo 46 na 58 %. Náš vstup do Európskej únie, náš vstup do schengenského priestoru, schválenie a ratifikovanie Lisabonskej zmluvy, to je naším veľkým prínosom do Európskej únie. A takisto zavedenie eura v tomto roku je zase pre Slovensko veľký prínos a vytvára stabilitu pre budúce obdobia a budúce generácie, i keď teraz momentálne máme z toho aj nevýhody pri hospodárskej kríze vo svete a v susedných štátoch. Pridaná hodnota v Slovenskej republike je vo viacerých faktoroch. Ako som už spomínal, v obchodnej časti je to aj vo vnútornom trhu, a zabezpečuje dynamicky rozvíjajúci sa slovenský trh, nové podnikateľské príležitosti pre staré členské štáty Európskej únie u nás, zahraničné investície plynúce najmä do odvetví s rastovým potenciálom, liberalizácia pracovného trhu, prínos ľudského kapitálu pre pracovné pozície v členských štátoch Európskej únie, ako aj v inštitúciách Európskej únie. Ako som spomínal, vstup do eurozóny je obojstranný prínos pre hospodárstvo krajín eurozóny, takisto prínos pre kapitálové trhy, kontrolu cien, inflácie a bezproblémový prechod, ktorý nastal na Slovensku, je príkladom aj pre iné štáty. Pred tromi dňami som bol na V-4 našich výborov vo Varšave. A môžem vám povedať s radosťou, že všetci traja ostatní, ktorí do eurozóny nevstúpili a nemienili vstúpiť a kritizovali náš vstup, varovali nás, dnes nám závidia a nám gratulujú, že sme mali tú odvahu, že sme do eurozóny vstúpili.

    Sme pozitívnym príkladom pre ostatné krajiny aj v tom, že sme pokračovali v reformách a v ich vylepšovaní. Pre budúcnosť je veľmi dôležitá kvalita a udržateľnosť verejných financií. Súčasná hospodárska a finančná kríza preveruje verejné financie a spôsobuje nárast deficitov a úrovne dlhov. Pre kvalitu a dlhodobo udržateľné verejné financie je dôležité nevyhnutne implementovať štrukturálne reformy tam, kde ich nemajú, a kde ich majú, vylepšovať ich ako u nás, ktoré hrajú veľmi dôležitú úlohu v stabilizácii ekonomiky. Dopad vládnych opatrení by mal brať väčší ohľad na dlhodobé štrukturálne ciele a skutočnú nerovnováhu konkurencieschopnosti v eurozóne.

    Správa o starnutí obyvateľstva v Európskej únii, ktorá bude teraz predstavená na najbližšom Ekofine, nám dáva a dvíha varovný prst, lebo hovorí, že pokles priemerného ročného potenciálu rastu HDP v európskej dvadsaťsedmičke predstavuje 1 percentuálny bod (z 2,4 na 1,3) v rokoch 2041 až 2060, takisto varovný prst, kde je zvýšenie verejných výdavkov do roku 2060 o 4,7 percentuálneho bodu v dvadsaťsedmičke, zvýšenie verejných výdavkov na dôchodkový systém do roku 2060 o 2,4 percentuálneho bodu hrubého domáceho produktu v európskej dvadsaťsedmičke. A takisto treba počítať, že bude zvýšenie verejných výdavkov na zdravotníctvo do roku 2060 minimálne o 1,5 percentuálneho bodu.

    Európska komisia takisto predložila aj revíziu o kapitálových požiadavkách pre banky, ktorej cieľom je dosiahnuť zvýšenie stability finančného systému, zníženie rizikovej angažovanosti a zlepšenie dozoru nad bankami, ktoré pôsobia vo viacerých krajinách Európskej únie. Vymenujem pritom len tituly. Boli navrhnuté tieto zmeny: zlepšenie riadenia rozsiahlej rizikovej angažovanosti, zlepšenie dozoru nad cezhraničnými bankovými skupinami, zlepšenie kvality bankového kapitálu, zlepšenie riadenia rizika likvidity a zlepšenie riadenia rizika v prípade sekuritizovaných produktov.

    Do dnešného dňa nebola Lisabonská zmluva, dámy a páni, schválená v Írsku a v Česku. Bola schválená a nebola ratifikovaná v Nemecku a v Poľsku. Preto treba vysoko hodnotiť, ako som už spomínal, že na Slovensku sme sa postavili čelom k tomuto problému a táto zmluva bola u nás schválená a ratifikovaná, pretože táto zmluva posilní schopnosť Európskej únie prinášať Európanom výsledky, a to najmä v troch oblastiach. Sú to oblasti spravodlivosti a vnútorných záležitostí, energetickej politiky a klimatických zmien a posilnenia súdržnosti Európskej únie vo vonkajších záležitostiach. Európska únia bude schopná konať súdržnejšie v otázkach diplomacie, bezpečnosti, obrany, obchode, humanitárnej pomoci a rozvoji. Európski občania chcú, aby Únia usmerňovala globalizáciu, aby bola schopná brániť ich záujmy vo svetovej politike. Lisabonská zmluva posilní schopnosť Únie byť vplyvným politickým hráčom v medzinárodných vzťahoch. Zmluva odpovedá na obavy občanov a títo budú najväčšími víťazmi v novej zmluve.

    Veľmi dôležité je, aby to, že sme už my v Európe, aby sme Európu priniesli aj na Slovensko pre našich občanov, aby sme ich vedeli dobre informovať, aby sme vedeli zabezpečiť hospodársky a sociálny rozvoj, ktorý vedie k lepšej kvalite života. Je potrebné, aby aj európske inštitúcie fungovali efektívnejšie. Ja, ako som spomínal, ako eurooptimista takisto sa pokladám aj za jedného najväčšieho eurokritika na európskych fórach, pretože je čo naprávať v administratívnej činnosti, v technických veciach a, samozrejme, potom aj vo veciach, o ktorých som už hovoril, hospodársko-obchodných a politických a obranných.

    Je na škodu, že na Slovensko sa nám nepodarilo dostať žiadne európske inštitúcie. Kandidovali sme na post Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť v roku 2006. Dostala ho Litva. Ďalej je to Európsky inovačný a technologický inštitút, dostalo ho Maďarsko. Podarilo sa nám ale v roku 2007 spolu s Českou republikou získať právo hostiť zasadnutie Európskeho jadrového fóra.

    Slovenská vláda 15. októbra 2008 schválila návrh kandidatúry pre umiestnenie sídla Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky v Slovenskej republike. Je na našej diplomacii, aby sa nám podarilo aspoň túto inštitúciu na Slovensko dostať, pretože ja si myslím, že keď tá inštitúcia je na Slovensku, máme priamejší dosah, zasahujeme do riadenia, vieme zamestnať viac ľudí, ktorých máme strašne málo na európskych dôležitých postoch, aj na nižších úrovniach. Tu je deficit Slovenskej republiky, ktorý by sme mali kompenzovať tým, že do budúcna vylepšíme túto situáciu.

    Ako som hovoril v mojom vstupe, správa obsahuje aj prílohu Politická stratégia Komisie na rok 2009. Všetci ju máte v svojich materiáloch. Obsahuje veľmi dôležité otázky, ktoré sa dotýkajú bezprostredne občanov. V bode 2.4 je pasáž Občania na prvom mieste. Práve vo svojej kritike v európskych inštitúciách hovoríme o tom, že to je občianska spoločnosť, že to je spoločnosť Európska únia, spoločnosť pre občana. Ale je strašne veľa priestoru, kde musíme ozaj sa vrátiť k tomu občanovi, informovať ho, priniesť mu rukolapný dôkaz toho, že Európska únia je tu pre neho a že sa bude mať lepšie. Sme pred voľbami do europarlamentu, musíme spraviť všetko pre to, aby sme dostali informáciu k našim občanom, aby vedeli, že i keď máme a budeme mať 13 poslancov, môžu zavážiť. Môžu zavážiť svojou prácou vo výboroch Európskeho parlamentu, môžu zavážiť svojimi vystúpeniami. Ale vyžaduje to aj od europoslancov, aby sa vracali na Slovensko, aby boli bližšie k občanovi. S poľutovaním musím povedať, že veľmi ich za posledné obdobie na Slovensku nebolo vidieť. Tu tiež ešte dlhujeme občanom, aby sme prišli späť aj z Európy k nim. A europoslanci sú práve tým spojivom, cez ktoré by mali dostávať informácie, ale cez ktorých by aj občania mohli dávať svoje námety, svoje požiadavky, aby ich bolo počuť aj v Európe. Aj keď sme malou krajinou, neznamená to, že nie sme dôležitou krajinou. Vďaka dobrému hospodárskemu rastu sme stali veľmi zaujímavými, vstupom do eurozóny sme získali veľký kredit. a verím, že všetky vlády, ktoré budú aj po tejto vláde, tento kredit udržia a že svoje miesto v Európe si zastaneme a že občania Slovenskej republiky budú spokojní v budúcnosti s tým, že sme v Európskej únii a že budú mať z toho osobný osoh. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Urbániho majú pán poslanec Slafkovský a pán poslanec Halecký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Safkovský, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja v krátkosti chcem doplniť pána predsedu. Ja viem, že on teda o tom veľmi nemôže hovoriť, pretože je súčasťou koalície, ale chcel by som hovoriť o radiácii Európskej únie, tej radiácii smerom do verejného života, do štandardov, do kvality verejného obstarávania, do morálky v politickom živote. Ja nemám všeobecné ilúzie o tom, že by v Bruseli ľudia nemali 46 chromozómov. Teda 46 chromozómov majú všetci a na každého treba dávať pozor. Ale aj vďaka tomu, že Európska únia tento pozor tu dáva, aj u nás bolo mnoho škandálov odhalených, mnohým veciam bolo predídené. a verím, že do budúcna tlak z Európskej únie na verejný život bude minimálne taký aký doteraz a bude to prospešné pre Slovensko, pretože to je jedna oblasť, v ktorej sa musíme ešte veľa od Európy, od európskych štandardov učiť. Ďakujem.

  • Ďakujem vám, pani podpredsedníčka, za slovo. Ja by som chcel oceniť a konštatujem, že pán predseda výboru pre európske záležitosti stručne, jasne, na základe faktov a čísel ukázal naše postavenie, smerovanie a plnenie úloh v súvislosti s Európskou úniou. Chcem podotknúť, že aj preferencie dôvery v Európskej únii aj v dôsledku pôsobenia tejto vlády sú stúpajúce a svedčia o tom, že je výrazne proeurópska a že ciele a úlohy, ktoré plní, sú v súlade aj so zámermi Európskej únie. Musíme konštatovať, že aj vláda, ktorá rešpektuje rozhodnutia, pripomienky alebo korekcie Európskej únie, promptne reaguje v zmysle kooperatívnom tak, aby sme si získavali dôveru ako eurooptimisti aj v nasledujúcom období. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Na faktické poznámky bude reagovať pán poslanec Urbáni.

  • Ďakujem pekne obidvom pánom kolegom za doplnenie a príspevok.

    K pánovi poslancovi Slafkovskému. Chcem len potvrdiť to, že si musíme zvykať na to, že niektoré direktívy prídu z Európskej únie, ale zase na druhej strane schválením Lisabonskej zmluvy a v rámci systému subsidiarity a proporcionality takisto budeme môcť reagovať my na niektoré veci, ktoré sa nám nebudú páčiť. Viete iste dobre o systéme žltej karty, oranžovej karty, červenej karty. Ale zase si musíme zvyknúť aj jedno na Slovensku, že aj ten kontrolný mechanizmus Európskej únie sa bude zvyšovať a budeme musieť rešpektovať, že dvaja partneri môžu žiť spolu len vtedy, keď sa navzájom rešpektujú. My nemôžme chcieť od Európskej únie, aby rešpektovala nás, keď my nebudeme rešpektovať niektoré pravidlá. Vstúpili sme do elitnej spoločnosti, musíme sa správať elitne.

    A ďakujem pánovi poslancovi Haleckému, súhlasím s ním, nemám ho v čom doplniť.

  • Ďakujem.

    Tým sme vyčerpali rozpravu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prerokovaniu

    návrhu postupu pri podávaní podnetov a predkladaní návrhov na udelenie štátnych vyznamenaní.

    Je to tlač, ktorú máte pod číslom 1059.

    Tento materiál uvedie pán poslanec Dušan Jarjabek. Nech sa páči, máte slovo.

    Ešte predtým, ako bude pokračovať alebo začne pán poslanec Jarjabek, keďže sa nám blíži 17.00 hodina a je to vlastne posledný bod, ktorý máme prerokovať, chcem sa opýtať kvôli poriadku, či je všeobecný súhlas, aby sme dokončili tento bod a potom vyhlásili krátku prestávku pred hlasovaním. Áno.

    No, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som vás oboznámil s predkladacou správou.

    Národná rada Slovenskej republiky 6. novembra 2008 schválila zákon č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky. Zákon novým spôsobom upravuje postup pri udeľovaní štátnych a iných vyznamenaní.

    Návrhy na udelenie štátneho vyznamenania môže predkladať prezidentovi Slovenskej republiky Národná rada Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky. Prezident Slovenskej republiky môže udeliť vyznamenania aj bez návrhu.

    Podľa § 16 ods. 3 zákona postup pri predkladaní návrhov Národnej rady Slovenskej republiky upraví Národná rada. Postup pri predkladaní návrhov vlády Slovenskej republiky upraví vláda.

    Návrh postupu pri podávaní podnetov a predkladaní návrhov na udelenie štátnych vyznamenaní sa predkladá Národnej rade na schválenie.

    Toľko predkladacia správa, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Teraz prosím predsedu výboru pre kultúru a médiá pána poslanca Pavla Abrhana, aby podal Národnej rade informáciu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá prerokoval postup pri podávaní podnetov a predkladaní návrhov na udelenie štátnych vyznamenaní a schválil ho uznesením č. 189 zo 7. apríla 2009 a predkladá Národnej rade návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k postupu pri podávaní podnetov a predkladaní návrhov na udelenie štátnych vyznamenaní v nasledovnom znení: „Národná rada Slovenskej republiky A. určuje podľa § 1 ods. 2 v súlade s § 26 ods. 3 a § 46 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako príslušný výbor na plnenie úloh vyplývajúcich zo zákona č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky, aby zaujímal stanovisko k podnetom na predloženie návrhu na udelenie štátneho vyznamenania podaným Národnej rade Slovenskej republiky, B. schvaľuje podľa § 16 ods. 3 zákona č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky postup pri podávaní podnetov a predkladaní návrhov na udelenie štátnych vyznamenaní.“

    Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Zároveň vyhlasujem krátku trojminútovú prestávku.

    Poprosím všetkých pánov poslancov, panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály, budeme pokračovať po krátkej prestávke hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, na žiadosť pána predsedu Národnej rady vám oznamujem, že pokračovať hlasovaním budeme o 17.15 hodine. Čiže do 17.15 hodiny je prestávka.

  • Prerušenie rokovania o 17.05 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 17.15 hodine.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch programu.

    Ešte na úvod krátke vysvetlenie posunutia hlasovania. Na grémiu, ktoré sa uskutočnilo pred obedom, sme sa dohodli, že pokiaľ sa program 35. schôdze prerokuje do 17.00 hodiny, budeme hlasovať o 17.00 hodine, ak nie, určím nový termín hlasovania. Pani podpredsedníčka nebola na rokovaní grémia. A keď program skončil o 17.04 hodine, chcela dať okamžite hlasovať. Preto som požiadal o to krátke posunutie, aby sme sa mohli dostaviť všetci do rokovacej sály.

    Takže teraz už budeme hlasovať.

    Takže pán poslanec Bobrík bude teraz uvádzať hlasovanie v druhom čítaní o

    návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej a Ľudmily Muškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 882.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, páni, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, pán Tibor Bastrnák a pani Katarína Tóthová. Pani Katarína Tóthová podala jeden pozmeňujúci návrh. Pán predsedajúci, najskôr je však potrebné, aby poslanci podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rámci dnešnej rozpravy. Dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu skrátiť lehotu na prerokovanie návrhov, ktoré odzneli v rozprave. Ale musí byť o tom hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 103 bolo za, 1 proti, 17 sa zdržalo.

    Máte súhlas, pán spravodajca, takže budeme hlasovať aj o návrhoch, ktoré zazneli v rozprave.

  • Takže, pán predsedajúci, v zmysle § 80 ods. 2 zákona navrhujem postup, aby sme hlasovali o bodoch 1, 2, 3, 5, 6, 7 spoločne z informácie. Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 118 bolo za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tieto návrhy z informácie sme schválili.

  • Prosím, dajte hlasovať o bode 4 z informácie.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 37 bolo za, 83 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme neschválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu ktorý odznel v rozprave, ktorý predložila pani poslankyňa Katarína Tóthová. Má dva body. Budeme o nich hlasovať spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 120 prítomných, 114 bolo za, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh pani poslankyne sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch z informácie aj z rozpravy, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o postúpení návrhu do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 120 prítomných, 102 bolo za, 17 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Budeme hlasovať, pán spravodajca.

  • Takže, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s prijatými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

  • Hlasovanie.

  • 118 prítomných, 73 za, 1 proti, 41 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb.

    Teraz pán poslanec Pelegrini bude uvádzať v druhom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého a Stanislava Janiša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 899.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave vystúpili traja poslanci, a to pán poslanec Lipšic, pán poslanec Janiš, pán poslanec Miššík. Pán poslanec Lipšic podal pozmeňujúci návrh, preto, pán predseda, je potrebné, aby sme najskôr hlasovali o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rámci dnešnej rozpravy.

  • Hlasujeme o návrhu skrátiť lehoty na prerokovanie návrhov, ktoré odzneli v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 108 za, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Máme súhlas, budeme hlasovať aj o týchto návrhoch, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch z informácie. Navrhujem, aby sme o bodoch 1, 2, 3 a 4 informácie hlasovali spoločne. Pán predseda, dajte, prosím, o nich hlasovať.

  • Hlasujeme o bodoch 1, 2, 3 a 4 spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 98 za, 22 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Body z informácie sme schválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy, ktorý podal pán poslanec Lipšic. Týka sa toho piva.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 74 za, 5 proti, 42 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predseda, keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch z informácie aj o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 106 za, 2 proti, 13 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Neprihlásil sa do nej nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A teraz budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

  • Áno, pán predseda, dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 117 prítomných, 28 za, 11 proti, 78 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme neschválili návrh novely zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame.

    Pán poslanec Pavlis teraz bude v druhom čítaní uvádzať hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Róberta Madeja a Petra Pelegriniho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpila pani poslankyňa Žitňanská, ktorá podala pozmeňujúci návrh o troch bodoch a zároveň požiadala o vyňatie na osobitné hlasovanie bodov 2 a 3 spoločnej správy. A bod 3 je v spoločnej správe daný na osobitné hlasovanie. Pán predseda, najskôr je potrebné, aby poslanci podľa § 83 ods. 3 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rámci dnešnej rozpravy.

  • Hlasujeme o návrhu skrátiť lehotu.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 121 za, 1 sa zdržal.

    Máte súhlas, pán spravodajca, môžeme hlasovať.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte hlasovať o vyňatom bode 2 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 75 za, 26 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať spoločne o bodoch 4, 5, 6, 7, 8, 9 a 10 s odporúčaním schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 119 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 a 11 s odporúčaním neschváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch 1 a 11 s odporúčaním neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 46 za, 56 proti, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme neschválili.

  • Pán predseda, keďže sme schválili bod 2, o bode 3 hlasovať nebudeme, pretože sa vzájomne vylučujú.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu z rozpravy, ktorý predložila pani poslankyňa Žitňanská a pozostáva z troch bodov.

    O prvom bode hlasovať nebudeme, lebo sme schválili bod 2 a 5 zo spoločnej správy, takže budeme hlasovať len o bodoch 2 a 3 tohto pozmeňujúceho návrhu. Môžeme hlasovať o nich spoločne?

  • Odpoveď z pléna.

  • Takže hlasujeme len o bodoch 2 a 3.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 46 za, 5 proti, 68 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tieto body sme neschválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 119 za, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní. Nie je záujem vystúpiť v rozprave.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 121 bolo za, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní.

    Teraz pani poslankyňa Vaľová uvedie hlasovanie v druhom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Jánoša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 920.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Konštatujem, že v rozprave vystúpili poslanci pán Kotian a pani Klára Sárközy. Najprv, pán predseda, budeme hlasovať o skrátení lehoty na hlasovanie o návrhu podanom poslancom Kotianom, ktorý podal dnes v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať o skrátení lehoty.

  • Hlasy v sále.

  • Hlasujeme o návrhu, o možnosti hlasovať o návrhoch v skrátenej forme.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 117 bolo za, 5 sa zdržalo.

    Máme súhlas, takže môžeme teraz prikročiť k hlasovaniu.

  • Ďakujem pekne. Prosím vás, pán predseda, dajte teraz hlasovať spoločne o návrhoch výborov 1 až 6 uvedených v spoločnej správe so stanoviskom gestorskom výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme o návrhoch zo spoločnej správy. Odporúčanie výboru je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 117 za, 1 sa zdržal, 3 nehlasovali.

    Tieto návrhy sme schválili.

  • Teraz, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Kotiana.

  • Hlasovanie.

  • 116 prítomných, 57 za, 4 proti, 53 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy a mám splnomocnenie dať postúpiť návrh zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 99 za, 22 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nie je záujem vystúpiť v rozprave.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku so stanoviskom gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 102 za, 19 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom.

    Pán poslanec Lukša bude v druhom čítaní uvádzať hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 879.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave nevystúpil žiaden pán poslanec. Budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1, 9, 10, 11 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 118 bolo za, 4 sa zdržali.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch spoločnej správy 2, 3, 4, 5, 6, 7 a 8 s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 95 za, 4 proti, 22 sa zdržalo.

    Aj tieto body sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch zo spoločnej správy, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 112 bolo za, 9 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme prijali.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Neprihlásil sa nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať o návrhu ako o celku.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku v znení schválených pripomienok s návrhom gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 112 bolo za, 1 proti, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.

    Teraz pán Róbert Madej uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2009 – 2014.

    Je to tlač 963.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2009 až 2014, Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní podľa § 122 ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z. z. schvaľuje návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2009 až 2014.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 77 za, 37 proti, 6 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Schválili sme návrh uznesenia k návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne na obdobie rokov 2009 až 2014.

    Pani Viera Mazúrová uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    správe o činnosti verejného ochrancu práv.

    Je to tlač 984.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie správu o činnosti verejného ochrancu práv.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 107 za, 15 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia k správe o činnosti verejného ochrancu práv.

    Pán predseda výboru pre európske záležitosti Milan Urbáni uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    správe o činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za rok 2008.

    Je to tlač 979.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave k správe o činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za rok 2008 vystúpil jeden poslanec bez procedurálneho nároku. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za rok 2008 (tlač 979).

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 115 za, 7 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme správu o činnosti Výboru Národnej rady pre európske záležitosti za rok 2008 zobrali na vedomie.

    Teraz pán predseda výboru pre kultúru a médiá pán poslanec Abrhan uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu postupu pri podávaní podnetov a predkladaní návrhov na udelenie štátnych vyznamenaní.

    Je to tlač 1059.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada schvaľuje postup pri podávaní podnetov a predkladaní návrhov na udelenie štátnych vyznamenaní.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 92 za, 2 proti, 26 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia k návrhu postupu pri podávaní podnetov a predkladaní návrhov na udelenie štátnych vyznamenaní.

    Dámy a páni, odhlasovali posledný prerokovaný bod. Bez zbytku sme naplnili program 35. schôdze. Chcem sa vám, dámy a páni, poďakovať za spoluprácu počas týchto bezmála troch týždňov. Uvidíme sa po európskych voľbách v júni.

    Už pozajtra si pripomenieme 5. výročie nášho vstupu do Európskej únie. Chcem vás naozaj všetkých požiadať, aby sme využili čas do konania európskych volieb na to, aby sme dostali slovenských ľudí k voľbám, aby sme ukázali, že sme národ proeurópsky a že tých päť rokov v Európskej únii stálo za to. Ďakujem pekne.

  • Rokovanie 35. schôdze NR SR sa skončilo o 17.46 hodine.