• Dobré ráno, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som otvoril ôsmy rokovací deň 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Imre Andruskó, Magda Košútová, Vladimír Matejička. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky József Berényi.

    V obsahu rokovaní budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 890).

    Už zaujal miesto minister kultúry navrhovateľa pán Marek Maďarič, rovnako ako Ján Senko, ktorý zaujal miesto pre spravodajcov. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Ján Senko ako spravodajca a ústne do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová. Slovo má teraz pán poslanec Ján Senko, pripraví sa pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia, v predloženom návrhu zákona sú niektoré okruhy problémov, ktoré je potrebné riešiť z hľadiska legislatívnotechnického, ako aj z hľadiska zabezpečenia aplikácie novej právnej úpravy v praxi. Vzhľadom na to si dovoľujem predložiť nasledujúce pozmeňujúce návrhy.

    K čl. I prvý pozmeňujúci návrh. V § 4 ods. 3 písm. c) sa slovo, citujem, „zriadeným“ nahrádza slovom „zriadenými“. Koniec citácie. Navrhovaná úprava precizuje používanie jednotnej terminológie v zákone.

    Druhý pozmeňujúci návrh. V § 5 ods. 1 sa na konci vkladajú slová, citujem, „alebo galérie“. Navrhovaná úprava je v súlade s terminológiou celého návrhu zákona.

    Tretí pozmeňujúci návrh. V § 6 písm. h) sa vypúšťajú slová, citujem, „na území iného členského štátu Európskeho spoločenstva“, koniec citácie, slová, citujem, „z územia Európskeho spoločenstva“, koniec citácie, sa nahrádzajú slovami, citujem, „z colného územia Európskeho spoločenstva“, koniec citácie a na konci za slovo, citujem, „spoločenstva“, koniec citácie, sa vkladajú slová, citujem, „v zátvorke“, ďalej len, citujem, „spoločenstvo“, koniec citácie, koniec zátvorky, ukončenie citácie.

    Úprava precizuje úlohu ministerstva kultúry pri trvalom vývoze zbierkového predmetu a reaguje na úpravy vo vládnom návrhu zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 889).

    Štvrtý pozmeňujúci návrh. V § 7 ods. 1 a 2, v § 8 ods. 1 v úvodných vetách sa slovo, citujem, „je“ na konci nahrádza slovom, citujem, „sú“. Navrhovaná úprava precizuje používanie jednotnej terminológie v zákone.

    Piaty pozmeňujúci návrh. V § 7 ods. 5 písm. g) sa za slovo, citujem, „zriaďovateľom“, koniec citácie, vkladajú slová, citujem, „alebo zakladateľom“, koniec citácie. Navrhovaná úprava je v súlade s terminológiou celého návrhu zákona.

    Šiesty pozmeňujúci návrh. V § 9 ods. 1 sa slová, citujem, „zbierkové predmety sa nadobúdajú“, koniec citácie, nahrádzajú slovami, citujem, „múzeum alebo galériá sú povinné nadobúdať zbierkové predmety a zbierky“, koniec citácie. Navrhovaná úprava jednoznačne stanovuje povinnosť nadobúdať zbierkové predmety a zbierky v súlade so zameraním a špecializáciou múzea alebo galérie stanovenej zriaďovateľom alebo zakladateľom.

    Siedmy pozmeňujúci návrh. V § 10 ods. 1 sa slová, citujem, „zbierkový predmet sa zapíše“, koniec citácie, nahrádzajú slovami, citujem, „múzeum alebo galéria sú povinné zapísať zbierkový predmet“, koniec citácie. Preformulovanie odseku 1 stanovuje zapísanie zbierkového predmetu do odbornej evidencie múzea alebo galérie ako jednoznačnú povinnosť, čo je možné aj sankcionovať.

    Ôsmy pozmeňujúci návrh. V § 16 ods. 7 písm. a) sa za slová, citujem, „ponúknuť predmet kultúrnej hodnoty“, koniec citácie, vkladajú slová, citujem, „pred uskutočnením jeho predaja“, koniec citácie.

    Zdôvodnenie. Súčasné znenie znamená, že všetky predmety kultúrnej hodnoty, ktoré sú vo vlastníctve alebo v správe vlastníkov a správcov, ako je to uvedené v ods. 3 § 16 návrhu zákona, musia byť ponúknuté múzeu alebo galérii. Zmenou po zapracovaní pripomienky sa predkupné právo bude vzťahovať len na predmety kultúrnej hodnoty, ktoré ich vlastník uvedený v ods. 2 bude chcieť predať.

    Deviaty pozmeňujúci návrh. V poznámke pod čiarou k odkazu 26 sa citácia, citujem, „čl. V písm. c)“, koniec citácie, nahrádza citáciou „čl. V písm. b)“, koniec citácie. Písmeno b), ktoré nahradilo písm. c), ustanovuje zúčastneným členským štátom povinnosť viesť zoznamy predmetov kultúrnej hodnoty.

    Desiaty pozmeňujúci návrh. V § 17 v ods. 3 v prvej vete sa slová, citujem, „na území iného členského štátu Európskeho spoločenstva“, koniec citácie, vypúšťajú.

    Zdôvodnenie. Navrhovaná úprava stanovuje jednotný režim pre trvalý vývoz zbierkového predmetu z územia Slovenskej republiky.

    V § 17 ods. 5 znie: Odsek 5, citujem, „dočasný vývoz zbierkového predmetu na prezentačný, vedeckovýskumný, reštaurátorský a konzervátorský účel z územia Slovenskej republiky môže trvať najviac dva roky od vydania súhlasu podľa ods. 7 alebo v lehote určenej ministerstvom podľa osobitného predpisu, odkaz na poznámku pod čiarou pod číslom 1, na dočasný vývoz z colného územia spoločenstva“, koniec citácie.

    Zdôvodnenie. Navrhovaná úprava precizuje podmienky a dočasný vývoz zbierkového predmetu z územia Slovenskej republiky.

    Pozmeňujúci návrh č. 12. V § 17 ods. 8 sa slová, citujem, „z územia Európskeho spoločenstva“, koniec citácie, nahrádzajú slovami, citujem, „z colného územia Spoločenstva“, koniec citácie. Navrhovaná úprava precizuje používanie pojmu colné územie Európskeho spoločenstva.

    Pozmeňujúci návrh č. 13. V § 20 ods. 1 písm. c) sa slová, citujem, „z územia Európskeho spoločenstva“, koniec citácie, nahrádzajú slovami, citujem, „z colného územia Spoločenstva“, koniec citácie.

    Zdôvodnenie. Navrhovaná úprava precizuje používanie pojmu colné územie Európskeho spoločenstva.

    Štrnásty pozmeňujúci návrh. V § 21 ods. 2 druhá veta znie, citujem, „ak múzeum alebo galéria nespĺňa podmienky podľa § 5 ods. 2 do 1. júna 2010, ministerstvo postupuje podľa § 5 ods. 8 a ods. 9“, koniec citácie.

    Zdôvodnenie. Navrhovaná zmena umožňuje múzeu alebo galérii, ktoré neplnia sprísnené podmienky na registráciu vykonať nápravu pred možným vymazaním z registra.

    Pätnásty pozmeňujúci návrh. V prílohe č. 2 v desiatom bode sa na konci úvodnej vety číslo, citujem, „13“, nahrádza číslom, citujem, „9“. Zdôvodnenie. Súčet kategórií predmetov kultúrnej hodnoty je 9.

    Zároveň si dovoľujem predložiť procedurálny návrh, aby sme o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti spoločnej správy hlasovali nasledovne. Spoločne o bodoch 1, 8, 13, 14 a 17 a o ostatných bodoch 2, 3, 4, 5, 6, 7, 9, 10, 11, 12, 15, 16 tiež spoločne. O mnou predložených pozmeňujúcich návrhoch tiež navrhujem, aby sme hlasovali o všetkých spoločne. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová.

  • Dobré ráno. Dobré ráno, pán minister, dobré ráno, pán kolega, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, milí kolegovia, dovoľte krátke vystúpenie k zákonu o múzeách v druhom čítaní. V prvom čítaní som ocenila, že po dlhých prípravách aj predošlej garnitúry na ministerstve kultúry sa tento zákon konečne objavil v parlamente. Povedala som, že nie je v ideálnej podobe ani nie v nejako veľmi ambicióznej, ale predsa.

    Jedným z mnohých problémov tohto zákona je akékoľvek vylúčenie súkromných iniciatív z ministerského uvažovania. Občan ako suverén štátu vypadáva z akýchkoľvek dotácií, podpôr i regulácií. Jednoducho sa predpokladá (dovoľujem si upozorniť, pán minister, hovoríte to aj v dôvodovej správe, sa predpokladá, v slovenskej forme by sme mali používať aktívne časy, a nie tieto pasívne väzby, ktorými sa vaše materiály len tak hemžia), že fyzické osoby, občania a ich aktivity nie sú pre pamäťové inštitúcie dôležité.

    A aby som vyrovnala tento hendikep zákona, predkladám spolu s pani poslankyňou Ágnes Biró pozmeňujúci návrh v tomto znení. Pozmeňujúci návrh poslankýň Ágnes Biró a Magdalény Vášáryovej k vládnemu zákonu o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 890).

    K čl. I. V § 3 ods. 2 znie: „(2) Múzeum alebo galériu môže založiť podľa osobitného predpisu iná právnická osoba ako v ods. 1 alebo fyzická osoba.“

    Poznámka pod čiarou k odkazu 3 znie: „(3) Napríklad zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov.

    Zdôvodnenie. Pozmeňujúcim návrhom sa zachová možnosť pre fyzické osoby založiť múzeum a galériu, tak ako to umožňuje aj v súčasnosti platná právna úprava obsiahnutá v zákone č. 115/1998 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty v znení neskorších predpisov. Pozmeňujúcim návrhom sa sleduje aj podpora zrodu súkromného mecenášstva v umení.

    Bod č. 2. K § 4 ods. 2 písm. g) sa slová „zriadené podľa § 3 ods. 1“ nahrádzajú slovami „zriadené alebo založené podľa § 3 ods. 1 alebo 2“.

    Odôvodnenie. Pozmeňujúcim návrhom sa vytvára možnosť ponúknuť zbierkové predmety vyradené podľa § 10 ods. 8 písm. e) aj múzeám a galériám, ktoré založili aj iné subjekty ako ústredný orgán štátnej správy, vyšší územný celok alebo obec. Vytvárajú sa tak rovnocenné podmienky pre všetky múzeá a galérie zapísané v registri múzeí a galérií Slovenskej republiky.

    Ja by som vám to odovzdala a, pán minister, ak potrebujete, ja vám dám, mám ešte kópiu, aby ste si to mohli ešte prečítať. Ďalšie problémy zákona sa, bohužiaľ, nedajú opraviť takouto jednoduchou zmenou pozmeňujúcim návrhom.

    Niektoré problémy, na čo som už upozornila v prvom čítaní, sú ošetrené zbytočne detailne, niektoré pripravovatelia zákona len tak preleteli. Preto tieto pasáže ponúkajú nejasné formulácie a upozorňujem, pán minister, že budú robiť veľké problémy v praxi pri výklade, dovoľujem si teda upozorniť na to.

    Zákon nerieši ani tie najhorúcejšie problémy, s ktorými dnes zápasia naše múzeá a galérie, a to sú depozity. Treba tu otvorene povedať, že Slovenská republika a ministerstvo kultúry nevyužili nebývalý hospodársky rast Slovenskej republiky v minulom období na to, aby aspoň začali riešiť čiastočne tento pálčivý problém, ktorý si bude vyžadovať pomerne veľké investície, ale sú to investície do budúcnosti našich kultúrnych hodnôt, keď už teda stále hovoríme o kultúrnych hodnotách. Túto možnosť sme prepásli. A na ako dlho, to uvidíme podľa výsledkov hospodárskej krízy.

    Nerieši sa ani problém reštaurátorov, ani ochrana múzeí a kultúrneho majetku v cirkevnej správe, ani naozaj horúci problém výskytu falšovaných diel a čo s nimi, keď sa ocitnú v depozitoch múzeí a galérií. Toto všetko zostáva na pleciach ďalších generácií.

    Na záver by som chcela ešte dodať, že každý, kto si prečíta tento zákon s trochu otvorenou mysľou, musí povedať, že je to zákon ako príklad starého myslenia v kultúre. V porovnaní so všetkými modernými zákonmi tohto druhu v európskom kontexte obsahuje starý spôsob myslenia, je to čiarka, dobre čiarka, potrebná čiarka v legislatívnom pláne vlády, ale nevidím v tom koncepčnú prácu ministra kultúry na modernizačnom poli našej kultúry, ak si nemyslíte, pán minister, že sprísňovanie sankcií v každom zákone je naozaj vaša koncepcia. Lebo kam pôjdu pokuty, ktoré pán minister v tých posledných zákonoch tak rád sprísňuje. Nepôjdu do záchrany kultúrnych hodnôt, do kultúry, do umenia. Ja dúfam, že sa tieto peniaze, ktoré sa vyberú na pokutách, aspoň nebudú ďalej rozkrádať. Ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou pán poslanec Ján Senko. Má slovo, inak uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Máte zapnutý, pán poslanec.

  • Ja viem, pani poslankyňa, že vašou straníckou úlohou je neustále napádať aj dobre mienené materiály, ktoré sú predkladané do parlamentu, dokonca aj tie, ktoré sú vyslovene odborného charakteru, tak ako je aj tento. Ja by som chcel len upozorniť, že o tejto problematike sme rozprávali dosť obšírne aj vo výbore pre kultúru a médiá. Upozornili sme aj na to, že nie je prekážkou v tomto zákone to, aby fyzická osoba mohla sprístupňovať verejnosti svoje súkromné zbierky.

    Skutočnosť, že v § 3 tohto zákona je to riešené spôsobom, ako je tam navrhnuté, tak umožňuje, aby fyzické osoby mohli sprístupňovať verejnosti svoje súkromné zbierky. Je však otázne, či fyzická osoba spĺňa všetky náležitosti k tomu, aby mohla vykonávať funkciu múzea alebo galérie, a tu je ten problém, ktorého ste sa nedotkli a ktorý zákon rieši. Takže vami predložený pozmeňujúci návrh považujem za nadbytočný. Ďakujem.

  • Reakciou na faktickú poznámku pani poslankyňa Vášáryová. Má slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem vám, pán poslanec Senko, vážený pán kolega, že ste takýmto spôsobom zareagovali, pretože vaša reakcia je ilustráciou toho, čo som povedala. Že tento zákon je predstaviteľom toho starého spôsobu myslenia. To, čo ste vy povedali, fyzická osoba predsa nemôže, nemá tie náležitosti, nemá náležitosti, to je ten starý slovník a za tým starým slovníkom sa skrýva ten starý spôsob myslenia.

    Ja vás nechcem nejako vyzývať, pán kolega, aby ste si prečítali iné zákony. Viem, že aj pre vašu jazykovú vybavenosť to nemôžete urobiť. Ale dovoľte, aby som vás upozornila, že naozaj všetky krajiny aj okolo nás sa snažia naštartovať určitým spôsobom to, čomu ja hovorím europeizácia našej kultúry. A to znamená aj zmeniť to zaužívané myslenie o náležitostiach a podobne.

    Naozaj vám veľmi pekne ďakujem, že ste to vlastne teraz takto jasne ilustrovali. Ja som povedala, že sa ten zákon rodil veľmi dlho, ale zdá sa mi na tieto podmienky málo ambiciózny a je mojím právom a dokonca povinnosťou to povedať, že dokonca sú niektoré veci tak narýchlo naformulované, že vo svojom výklade budú robiť problémy. Nie sú jednoznačné.

    A, prosím vás, pán kolega, keby ste si prečítali český zákon, tak by ste to jasne pocítili, aspoň teda predpokladám, pretože výklad českého zákona alebo výklad rakúskeho zákona je oveľa jednoznačnejší. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľa, či chce zaujať k rozprave stanovisko? Má slovo pán minister.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovolím si vecne zareagovať na priebeh prerokovania tohto zákona, ako aj na skončenú rozpravu, ale ako prvú si dovolím povedať poznámku. Myslím si že, alebo nedelil by som v prípade tohto zákona veci na nejaké staré a nové myslenie a tým, že s týmto zákonom sú predkladané ďalšie dva, ktoré tvoria určitý celok, sú kompatibilné, všetky tri sú nejakým spôsobom prepojené a súvisia s ochranou nášho hnuteľného a nehnuteľného kultúrneho dedičstva. To považujem skôr za dôkaz koncepčnej a systematickej práce.

    A napokon tieto zákony nevznikali len na samotnom ministerstve, ale v spolupráci s odborníkmi v príslušných inštitúciách, odborníkmi, ktorí v nich pracujú, alebo pracovali aj pred pôsobením tejto vlády. Potom, ak teda toto sú reprezentanti starého myslenia, tak sa zamyslime, či teda sú tam tí ľudia, ktorí sú schopní reagovať na výzvy súčasnosti tak, ako si to predstavuje napríklad poslankyňa Vášáryová.

    Ja si skôr myslím, že sa posúva aj týmto zákonom to naše myslenie a nazeranie, v tomto prípade na múzeá a galérie a to, samozrejme, určite dáva priestor aj na ďalšie zmeny a vylepšenia v budúcnosti. Ale nehodnotil by som tento zákon aj tie ďalšie dva ako príklady starého myslenia.

    A teraz mi dovoľte k návrhom, ktoré odzneli v rozprave, alebo boli prijaté, alebo schválené a predložené vo výboroch. V prvom rade sa stotožňujem a odporúčam schváliť v plnom rozsahu pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Senko, ktoré obsahujú odporúčanie zo stanoviska Kancelárie Národnej rady úseku legislatívy a aproximácie práva a upravujú v návrhu zákona najmä zmeny po prijatí nariadenia Rady o vývoze tovaru kultúrneho charakteru a zároveň aj terminologicky spresňujú predkladaný návrh zákona.

    Takisto odporúčam schváliť pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v časti IV v bodoch 2 až 7, 9 až 12, 15 a 16 spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré obsahujú pozmeňujúce návrhy schválené ústavnoprávnym výborom, ktoré vychádzali zo stanoviska Kancelárie Národnej rady úseku legislatívy a aproximácie práva.

    Na druhej strane nesúhlasím s pozmeňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV v bodoch 1, 8, 13, 14 a 17 spoločnej správy výborov, ktoré sú zásahom do štruktúry zákona a ich prijatie výrazne mení aj konečné znenie zákona a ciele zákona.

    Prijatím pozmeňujúceho návrhu zákona v bode 8, ktorý vypúšťa § 16 o evidencii predmetov kultúrnej hodnoty, ostane mimo akéhokoľvek dosahu veľká časť predmetov kultúrnej hodnoty a nebude možné zabrániť voľnej manipulácii s nimi.

    Cieľom zákonom navrhovanej evidencie je vytvoriť aspoň minimálne podmienky na to, aby sa najvhodnejšie predmety kultúrnej hodnoty v správe orgánov a inštitúcií verejnej správy zachránili a v konečnom dôsledku dostali do múzeí a galérií.

    Napokon predmetov kultúrnej hodnoty, ktorých by sa dotýkala povinná evidencia, nie je málo, no rozhodne ich nie sú milióny, ako to bolo uvádzané aj v diskusii v gestorskom výbore. Evidencia sa týka len originálu pri dielach výtvarného umenia a tých predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré sú uvedené v prílohe č. 2 predloženého zákona. Netýka sa rozmnoženín diel výtvarného umenia, ktorými sa bohato vyzdobovali školy v minulosti, preto neobstoja argumenty, že povinná evidencia predmetov kultúrnej hodnoty výrazne zaťaží rozpočty obcí a ich úradníkov napokon. Aj v samotnom výbore boli vyslovené názory tiež predstaviteľov samosprávy, ktorí si dokážu s takouto evidenciou poradiť bez problémov.

    Dovoľte mi zareagovať aj na pozmeňujúce návrhy, ktoré boli vyslovené v tejto rozprave. Pod pozmeňujúce návrhy, ako som pochopil, sa podpísali panie poslankyne Vášáryová a pani poslankyňa Biró. V tej časti jeden sa ten pozmeňujúci návrh týka toho, aby bolo umožnené aj fyzickým osobám založiť múzeum alebo galériu.

    Pozrime sa na § 3 tohto zákona, ktorý rieši zriaďovanie a zakladanie múzeí, kde nie je uvedené, že zriaďovateľom, zakladateľom múzea alebo galérie je fyzická osoba, ale nie je prekážkou ani tento paragraf na to, aby fyzická osoba mohla sprístupňovať verejnosti svoje súkromné zbierky – múzeum alebo galériu.

    Čo totiž zákon nezakazuje, to je dovolené. Dokonca v § 16 ods. 5 písm. d) návrhu zákona je uvedené, že vlastník alebo správca predmetov kultúrnej hodnoty je oprávnený sprístupniť predmet kultúrnej hodnoty verejnosti. Ale ide tu o niečo iné. Je potrebné upozorniť na to, že je nevyhnutné rozlišovať medzi prevádzkovaním múzea alebo múzejného zariadenia, ktoré predmety kultúrnej hodnoty len prezentuje, a pôsobením múzeí alebo galérií ako inštitúcií, ktoré vykonávajú profesionálnu záchranu, ochranu a prezentáciu múzejných a galerijných zbierok a sú zapísané aj v registri múzeí a galérií vedenom ministerstvom.

    Cieľom týchto ustanovení je transformovať múzeá alebo galérie na profesionálne fondové inštitúcie, ktoré slúžia na záchranu a ochranu súčasti kultúrneho dedičstva. Takže v tomto zmysle považujem ten pozmeňujúci návrh v bode 1 za nadbytočný.

    Potom tam bol zmienený alebo predložený návrh v bode 2, ktorý podľa môjho názoru narúša vytvorený systém ochrany a zachovania múzejných zbierok vo verejných inštitúciách. Totiž prijatím tohto pozmeňujúceho návrhu by sa vytvorila možnosť, aby zbierkové predmety vyradené z odbornej evidencie múzea alebo galérie mohli byť prevedené do vlastníctva múzea alebo galérie založeného aj právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ponúknuté len inému múzeu alebo galérii, ktoré sú zriadené podľa § 3, teda múzeu alebo galérii zriadenými verejnou správou.

    Za takto koncipovaným pozmeňujúcim návrhom sa dá určite nájsť aj dobrý úmysel, ja to nepopieram, ale aj vytvorenie právneho rámca na prevod verejného majetku do súkromných rúk. Zbierky múzeí a galérií založené orgánmi verejnej správy by po prijatí tohto pozmeňujúceho návrhu bolo možné prevádzať mimo verejnej správy do múzeí a galérií, ktoré založila fyzická osoba alebo právnická osoba. Ale chcel by som tu upozorniť aj na skutočnosť, že pred zrušením múzea alebo galérie, ktoré sú založené právnickou osobou, je 180-dňová lehota na to, aby zbierky múzea alebo galérie boli ponúknuté inému múzeu alebo galérii. Ak žiadne z registrovaných múzeí alebo neprejaví záujem o tieto zbierkové predmety, môže zakladateľ múzea alebo galérie po uplynutí tejto lehoty voľne nakladať s týmito zbierkovými predmetmi.

    Ďakujem, pán podpredseda, za pozornosť.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ. Pýtam sa spravodajcu, či chce zaujať stanovisko? Má slovo.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som sa ešte raz len chcel vyjadriť k rozprave, v ktorej tu odzneli niektoré narážky. Ja by som sa len vo vzťahu k pani kolegyni Vášáryovej veľmi rád ohradil vo vzťah k jej invektívam, ktoré sú jej vlastné a ktorá ich používa veľmi často tu na pôde tohto parlamentu a takmer proti všetkým. Poučuje a sama je nepoučiteľná. Nech si každý urobí názor o tom (potlesk), čo je staré, čo je nové, čo je odborné a čo je v prospech odborného riešenia problematiky. Zdá sa mi, že tu niektorí odborníci kvitnú ako na jar púpavy na záhrade. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za záverečné vystúpenie spravodajcu. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu, ale budeme ešte pokračovať. Pán minister zostáva, pretože nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z. (tlač 891), spoločná správa výborov 891a.

    Odôvodní v tomto čítaní tento návrh pán minister. Má slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dovoľte mi v stručnosti uviesť návrh zákona o ochrane pamiatkového fondu.

    Návrh zákona o ochrane pamiatkového fondu z roku 2002 v období svojho vzniku znamenal pozitívny posun v legislatíve, keď nahradil morálne zastaraný zákon Slovenskej národnej rady o štátnej pamiatkovej starostlivosti. Tento zákon z roku 2002 bol v roku 2005 novelizovaný novelou stavebného zákona, ktorá doňho vniesla niekoľko nesystémových prvkov a uplynulé roky od nadobudnutia účinnosti zákon preverili, priniesli skúsenosti, vďaka ktorým predkladáme jeho novelizované znenie.

    Jeho predmetom je predovšetkým spresnenie a doplnenie kompetencií orgánov štátnej správy, úprava podmienok nakladania s archeologickými nálezmi, zákaz ich nelegálneho získavania a neoprávnenej držby a zvýšenie pokút v prípade protiprávneho konania. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Spoločnou spravodajkyňou z výboru pre kultúru a médiá je pani poslankyňa Ágnes Biró. Má slovo a bude informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov, ako aj návrhy a stanoviská gestorského výboru. Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1247 zo 4. februára 2009 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z. (tlač 891) na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Vládny návrh zákona odporučili schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 590 z 31. marca 2009 a Výbor Národnej rady SR pre kultúru a médiá uznesením č. 186 zo 7. apríla 2009.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný vládny návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nájdete v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy k tomuto vládnemu návrhu zákona podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona schváliť.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v časti IV tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať nasledovne: spoločne o bodoch 1 až 6, 8 a 10 až 13 s návrhom schváliť. Spoločne o bodoch 7 a 9 s návrhom neschváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá číslo 198 z 15. apríla 2009. Týmto istým uznesením ma určil gestorský výbor za spoločnú spravodajkyňu výborov a poveril ma, aby som podala správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem pánovi ministrovi a aj pani spravodajkyni a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Takže máme za sebou blok zákonov, ktoré predložilo ministerstvo kultúry.

    Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona má tlač 880, spoločná správa výborov tradične číslo 880a.

    Slovo má pán minister zdravotníctva Richard Raši a odôvodní tento návrh zákona.

  • Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky predkladá návrh zákona na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky z dôvodu úpravy § 27 týkajúceho sa kategórií zdravotníckych pracovníkov a s ním súvisiacich ustanovení zákona.

    V predkladanom návrhu zákona sa riešia aj ďalšie témy vyvolané aktuálnou potrebou zdravotníckej praxe, napríklad umožnenie vzniku špecializovaných centier na sústreďovanie vybraných výkonov pri vybraných ochoreniach z dôvodu zefektívnenia starostlivosti o pacientov so zriedkavými ochoreniami na Slovensku, doplnenie ustanovení týkajúcich sa kurzov inštruktorov a kurzov prvej pomoci, registrácia zdravotníckeho pracovníka ako podmienka výkonu zdravotníckeho povolania a možnosti zrušenia registrácie, povinnosť poskytovateľa všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou, ak poskytuje zdravotnú starostlivosť plne neuhrádzanú alebo čiastočne uhrádzanú na základe verejného zdravotného poistenia.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Jozefovi Valockému. Je prítomný? Pán poslanec Valocký mal informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodniť stanoviská a návrhy gestorského výboru. Len poprosím pána poslanca, ak je, lebo je tu, aby sa dostavil do sály. Vyhlasujem krátku trojminútovú prestávku, dúfam, že za ten čas stihne kancelária, pardon. Takže, ak dovolíte, môžeme pokračovať, pán poslanec už je v sále.

    Čiže, pán poslanec, máte slovo. Prosím informovať o výsledkoch rokovania gestorského výboru a o iných okolnostiach, ktoré považujete za dôležité.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, prednášam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač číslo 880.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti Národnej rady Slovenskej republiky a rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1303 z 11. februára 2009 po prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predmetný vládny návrh zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňa 31. marca 2009 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný zákon.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Národnej rade Slovenskej republiky odporúča zákon schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 27 uvedených v časti IV spoločnej správy nasledovne: 1, 2, 3, 5, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 14, 15, 17, 18, 19, 21, 22, 23, 25, 27 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. O bodoch 16, 20, 24, 26 hlasovať osobitne s návrhom gestorského výboru schváliť. O bodoch 4, 6, 10 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť.

    Po druhé. Poveril spravodajcu výboru Jozefa Valockého, čiže mňa predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350 o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem.

    Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne? Registrujem pána poslanca Zsolta, Novotného, Sabolovú, Zvonára, Bobríka. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ už nikto ďalší, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Chcem vás informovať, ako prvý požiadal o možnosť vystúpiť v rozprave spravodajca. Má slovo. Po ňom sa pripraví pán poslanec Zsolt Simon.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám pozmeňujúci návrh č. 1 k predmetnému navrhovanému zákonu č. 578/2004. Za čl. III sa vkladá nový článok IV, ktorý znie: „Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení takto: Po prvé. V § 61 ods. 1 druhá a tretia veta znejú: „Úrad nariadi zdravotnej poisťovni, ktorá bola zrušená likvidáciou prevod poistného kmeňa na zdravotnú poisťovňu so 100-percentnou účasťou štátu, majetkovou účasťou štátu ku dňu jej vstupu do likvidácie. V ostatných prípadoch úrad nariadi prevod poistného kmeňa vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca. Každý prevod poistného kmeňa je bezodplatný.“. Po druhé. V § 61 ods. 2 znie: „(2) Na ustanovenie odseku 1 sa nepoužije osobitný predpis.“ Po tretie. V § 61 ods. 5 sa vypúšťa písm. g). Ďalšie články uvedeného vládneho návrhu zákona sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie. Zrušuje sa inštitút dočasného prevodu poistného kmeňa a zavádza sa povinnosť jeho prevodu pri vstupe zdravotnej poisťovne do likvidácie len na zdravotnú poisťovňu so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, a to z toho dôvodu, že verejné zdravotné poisťovne sa realizuje cez zdravotné poisťovne za podmienok stanovených zákonom a štát zodpovedá za naplnenie základného ústavného práva občana na zdravotnú starostlivosť. Štát svoj vplyv môže uplatniť v plnom rozsahu tam, kde je akcionárom.

    Každý poistenec, ktorého sa takýto povinný prevod bude týkať, následne má možnosť v zákone určenom termíne zmeniť zdravotnú poisťovňu, takže jeho právo na slobodnú voľbu zdravotnej poisťovne nie je návrhom novely dotknuté, len bude na určitú dobu zákonom regulované.

    Úradom nariadený povinný prevod poistného kmeňa na zdravotnú poisťovňu so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu nepodlieha režimu zákona o ochrane hospodárskej súťaže.

    Prevod poistného kmeňa sa navrhuje uplatniť ako bezodplatný, a to aj vtedy, keď nepôjde o likvidáciu, a to z toho dôvodu, že aplikačná prax odhalila problémy spôsobené nedomysleným a neopodstatneným zapojením prvkov podnikania zo súkromného individuálneho poistenia do solidárneho verejného zdravotného poistenia. Preto sa navrhujú korekcie tak, aby pravidlá výkonu zdravotného poistenia obnovili prirodzené prostredie verejnej služby vo všeobecnom záujme a aby súťaženie poisťovní neviedlo k deštrukcii.

    V európskom kultúrnom prostredí zdieľame hodnoty, ktoré samotný voľný trh nezabezpečí. Spravovanie verejného zdravotného poistenia súkromnými poisťovňami nemení verejné poistenie na poistenie súkromné.

    Zdravotná poisťovňa pri plnení úloh verejného zdravotného poistenia spravuje prihlášky poistencov, ktoré nie je možné kvalifikovať ako individuálne zmluvy medzi zdravotnou poisťovňou a poistencom. Prihlášky netvoria portfólio zdravotnej poisťovne vykonávajúcej verejné zdravotné poistenie. Preto sa ustanovuje, že prevod poistného kmeňa, teda súhrn prihlášok na verejné zdravotné poisťovne z jednej zdravotnej poisťovne na druhú je možné vykonať iba bezodplatne.

    V komerčných poisťovniach platia poistenci poistné na základe individuálne stanovených podmienok a z poistného je kryté poistiteľné riziko. Plnenie nastáva vždy až na základe poistnej udalosti. Ostatné prostriedky z poistných zmlúv sa zhodnocujú vhodným investovaním. Toto však neplatí vo verejnom zdravotnom poistení, kde poistný kmeň nie je tvorený individuálnymi dobrovoľnými poistnými zmluvami, ale je tvorený súhrnom prihlášok na povinné verejné zdravotné poistenie. Prostriedky z povinných odvodov sú verejné financie, z ktorých sa financuje zdravotná starostlivosť nie na základe poistnej udalosti, ale na základe solidarity, a to priebežne v rozsahu dohodnutých podmienok v uzatvorených zmluvách s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Prostriedky verejného zdravotného poistenia nie je možné investovať voľne na kapitálovom trhu.

    Základným dôvodom, prečo verejné zdravotné poistenie nemôže byť ponechané voľnému trhu a obchodu s poistencami je, že na rozdiel od dôchodkov či iných štandardne predvídateľných udalostí sa na zaplatenie budúcich výdavkov spojených s možnými zdravotnými ťažkosťami sporiť nedá. Verejné zdravotné poistenie je a zostane priebežným systémom a jeho hlavnou úlohou je kompenzovať rozdielne sociálne a zdravotné riziká. Naše zdravotné poistenie potrebuje jasné, jednoznačné a v legislatíve štandardne zakotvené postupy aj z dôvodu, že verejná služba podlieha verejnému právu.

    Po štvrté. V § 67 sa vypúšťa odsek 4. Odôvodnenie. Zmena súvisiaca so zmenou v § 61, podľa ktorého pri zrušení zdravotnej poisťovne s likvidáciou sa vždy vykoná prevod poisteného kmeňa na zdravotnú poisťovňu so 100-percentnou účasťou majetku štátu.

    Druhý pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám k predmetnému zákonu, je, k čl. I sa za bod 36 vkladá nový bod 37, ktorý znie: „(37). Doterajší text § 102c sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie: (2). Z exekúcií podľa osobitného predpisu sa vylučuje do 31. decembra 2009 po a majetok v správe štátnej organizácie, ktorá bola zriadená podľa osobitného predpisu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a nebola ku dňu účinnosti tohto zákona prevedená podľa osobitného predpisu.

    Po b majetok neziskovej organizácie, ktorá vznikla premenou podľa osobitného predpisu zo štátnej organizácie uvedenej v písm. a).

    Po c majetok obce v správe rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie zriadenej na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

    Po d majetok samosprávneho kraja v správe rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie zriadenej na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

    Po e finančné prostriedky na účtoch organizácií uvedených v písmenách a) až d) a finančné prostriedky, ktoré sa určené pre organizácie uvedené v písmenách a) až d) na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti. Ďalšie body vládneho návrhu zákona sa primerane prečíslujú.“.

    Odôvodnenie. Pozmeňujúci návrh rieši zastabilizovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti v čase finančnej krízy, nakoľko v Slovenskej republike je garantovaná zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti pre všetkých poistencov verejného zdravotného poistenia. Návrh zabraňuje vzniku situácie, ktorá by mohla viesť k ohrozeniu nielen zdravia, ale aj života ľudí. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami registrujem pani poslankyňu Žitňanskú, pána poslanca Slafkovského. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovolím si reagovať na pozmeňujúci návrh, ktorý predložil pán poslanec Valocký, z ktorého vyplýva, že z exekúcií podľa osobitného predpisu by mal byť vylúčený majetok určitého typu organizácií, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť.

    Ja chcem upozorniť na to, že tento model sme tu už mali. Mali sme ho tu dokonca dvakrát a tento model riešenia už predsa Ústavný súd pomenoval ako model, ktorý je v rozpore s ústavou. Vynímať majetok časti organizácií z exekúcií naráža na ústavu. Myslím si, že by sme sa mali poučiť a nenavrhovať opakovane také isté modely riešenia, o ktorých už vieme, že sú protiústavné. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Slafkovský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, ja rozumiem tomu, prečo predkladáte tento návrh, pretože očakávate, že sa podarí do decembra urobiť oddlženia v zdravotníckom systéme ako také. Ale je to absurdne nesystémový krok, ktorým chcete zachrániť bordelárov. Tí, ktorí sa správali normálne, zodpovedne pracovali a škrtili mzdy, škrtili nákupy prístrojových zariadení, špeciálneho materiálu a podobne len preto, aby mali vyrovnané hospodárenie svojho zariadenia, tak tí sú teraz dobehnutí a tí sa musia cítiť ako hodení holí do tŕnia, pretože kto robil, snažil sa, pracoval, nedal zarobiť svojim zamestnancom, ušla mu polovica doktorov, sestričky mu poodchádzali a teraz tí, ktorí na to kašľali a majú sekeru za ťažké milióny eur, tí sa teraz budú usmievať a sedieť si pekne ako kukučka v cudzom hniezde a čakať, kým ich štát veľkoryso oddlží a oni sa potom budú usmievať, ako dali zarobiť svojim kamarátom a ako vybabrali so všetkými ostatnými. Prepáčte, ale toto je systém, s ktorým nie je možné súhlasiť. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Zsolt Simon. Pripraví sa pán poslanec Novotný.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem pekne. Skôr než sa budem venovať môjmu pôvodnému vystúpenie, dovoľte, aby som zareagoval na svojho predrečníka, na jeho návrh. Úprimne musím povedať, že vylúčenie majetku z exekúcií nie je správnym krokom. Je to aj protiústavný krok, tak ako to povedala kolegyňa Žitňanská, ale takisto vedie k zadlžovaniu zdravotníckych zariadení a zhoršeniu výkonu poskytovania zdravotníckych služieb, pretože zadlžené nemocnice sme tu už mali, a pokiaľ neurobíme rázny krok a nebudú mať žiadne zábrany na to, aby zvyšovali svoju zadlženosť, tak raz to prepuknúť musí a potom na to doplatí práve pacient.

    Teraz, ak dovolíte, by som prešiel k tomu svojmu návrhu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. Dovolím si vystúpiť k tomuto vládnemu návrhu zákona a upozorniť na § 27, ktorý ustanovuje zdravotníckych pracovníkov.

    V ustanovení § 27 odsek 2 a 3 sa týka aj osôb, ktoré neštudovali konkrétne zdravotníctvo, ale sa podieľajú na poskytovaní zdravotnej starostlivosti a sú takisto veľmi potrební. Napríklad genetik, biológ, chemik, veterinár a ďalší.

    Takúto funkciu plnia aj veterinárni lekári a veterinárni asistenti pracujúci v rôznych zdravotníckych zariadeniach v širokom spektre vedeckých odborov – mikrobiológia, patológia, histológia a ďalšie vedné odbory, ktoré sú často priamo orientované na zachovanie alebo prinavrátenie zdravia ľudí. Alebo študujú zákonitosti rozvoja ochorení u človeka či medzidruhových prenosov ochorení, či je to vtáčia chrípka, alebo dnes aktuálna prasacia chrípka.

    V pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky je konštituovaná vojenská veterinárna služba ako integrovaná súčasť vojenského zdravotníctva, respektíve súčasť vojenskej poľnej nemocnice. V tomto celku plní úlohy v oblasti verejného zdravotníctva a prevencií ochorení. Nielen pri prevencii zoozón, ale i prevencii rýchlej diagnostiky humánnych ochorení.

    V spoločnej správe ale je uvedený bod 2, ktorým sa mení pôvodné znenie § 27 ods. 2, a to tak, že zdravotníckym pracovníkom, ktorí neštudovali zdravotníctvo na strednej alebo vysokej škole môže byť len, kto bude logopéd, psychológ alebo laboratórny diagnostik. Takéto ustanovenie ale vylučuje všetky osoby, ktoré sa podieľajú na zdravotníctve, alebo ich priamo neštudovali – biológ, genetik, fyzik, veterinár.

    Navrhované znenie priamo ovplyvní aj ustanovenie odseku 3, ktoré nebolo ale zmenené, a to tak, že profesionálny vojak, zdravotnícky pracovník by mohol byť iba logopéd, psychológ a laboratórny diagnostik, ale už nie chemik, genetik, mikrobiológ či veterinár. Z uvedeného dôvodu preto navrhujem bod 2 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie a navrhujem neprijať návrh, ktorý je v spoločnej správe, ale navrhujem, aby zostal v pôvodnom znení.

    Takéto ustanovenie, pokiaľ by prešlo, by mohlo nepriamo pôsobiť na naše zahraničné jednotky, ktoré máme v Afganistane v poľných nemocniciach, v protichemických jednotkách, pretože oni sú profesionálni vojaci. Stratia status profesionálneho vojaka z dôvodu, že nebudú spĺňať tie kritériá, ktoré ustanoví tento zákon o vzdelaní a práve preto navrhujem pôvodné znenie, ktoré je dostatočne široké a zdravotníckym pracovníkom ustanovuje aj fyzickú osobu vykonávajúcu iné povolanie, ako sú zdravotnícke povolania. To znamená, že je to rozhodne širšie, a preto by som sa prikláňal k tomu, aby zostalo pôvodné znenie tak, ako to predložilo samotné ministerstvo, respektíve vláda, pretože má síce niektoré úskalia, ale osobne som presvedčený, že tie úskalia sa dajú ľahšie prekonať, ako vystaviť slovenské misie v zahraničí riziku, že vojaci sa budú musieť vrátiť, respektíve nebudú môcť zostať v zahraničí vykonávať, pretože to má priamy dosah. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktická poznámka pán poslanec Slafkovský Alexander. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Slafkovský.

  • Ďakujem. Ja len v krátkosti k vystúpeniu môjho kolegu predrečníka, kde v úvode hovoril o exekúciách. Keby sa zabránenie exekúcií aspoň zadefinovalo, že je to zákaz exekúcie na majetku za záväzky, ktoré vznikli ku dnešnému dňu. Ale keď to nie je v tomto pozmeňujúcom návrh napísané, to znamená, že otvoríme vráta bezbrehému míňaniu a zadlžovaniu sa, nerozumiem tomu teda. Vidím, že pán minister kýva hlavou, možno, že som to nepochopil dobre, ale pokiaľ tam nie je jasne napísané, že exekúcie nie sú možné na majetok za záväzky vzniknuté do dnešného dňa, tak by som ešte ako-tak vedel nad týmto prižmúriť oko, ale ak to tam nie je napísané, tak je to naozaj brána bezbrehému tunelovaniu na účet štátu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Viliam Novotný, predseda zdravotníckeho výboru, pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpil k predmetnému vládnemu návrhu zákona aj v druhom čítaní. Nebudem vás unavovať opakovaním toho, s čím som vystúpil vo februári pri prerokovaní tejto vládnej novely v prvom čítaní, lebo vtedy som hovoril predovšetkým o problémoch lekárskej služby prvej pomoci.

    Dnes by som sa rád pristavil len pri jednom ustanovení vládneho návrhu zákona a potom by som sa skôr venoval tomu, čo je v spoločnej správe. Chcem vás upozorniť na bod 34 vládneho návrhu zákona, ktorý zavádza povinnosť poskytovateľa všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou, ak poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe verejného zdravotného postenia a má uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti najmenej s jedným jej poistencom. Preložím tento pomerne komplikovaný text do slovenského jazyka. Znamená to, že všeobecný lekár, ak prijme na ošetrenie, do liečby pacienta z poisťovne, s ktorou nemá zmluvu, podľa dnes platnej legislatívy je zdravotná poisťovňa s ním povinná túto zmluvu uzatvoriť.

    Vládny návrh zákona rozširuje tento vzťah o povinnosť poskytovateľa, všeobecného lekára pre dospelých alebo deti a dorast, podpísať túto zmluvu so zdravotnou poisťovňou. Čiže zdravotná poisťovňa má povinnosť dať mu zmluvu a on má povinnosť túto zmluvu podpísať.

    Pýtal som sa na toto ustanovenie pri prerokovaní vládneho návrhu zákona aj vo výbore pre zdravotníctvo. Pán minister to odôvodňoval ako snahu o vyváženosť vzťahu medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom a ono naozaj logicky to vyzerá ako vyvážené. Jeden musí dať zmluvu a druhý musí podpísať túto zmluvu. Lenže práve táto „vyváženosť“ je kameňom úrazu celého tohto ustanovenia. Podľa toho českého príslovia, že keď dvaja robia to isté, neznamená, že robia to isté.

    Cieľom tejto povinnosti pre zdravotnú poisťovňu, o ktorej som hovoril a ktorá pochádza ešte z reformných čias bolo zabrániť odmietnutiu pacienta zo strany všeobecného lekára z dôvodu, že nemá s príslušnou zdravotnou poisťovňou zmluvu.

    V tom čase sa nevymýšľali a nezavádzali zdravotné obvody, ktoré sú dnes už skutočnosťou, ale snahou bolo skôr motivovať všeobecného lekára, aby prijal tohto pacienta, lebo dostane zmluvu s danou zdravotnou poisťovňou. Na druhej strane bola to aj motivácia pre pacienta, aby šiel k svojmu všeobecnému lekárovi a nemal obavu, že bude odmietnutý práve preto, že tento nemá zmluvu s jeho zdravotnou poisťovňou.

    Novela tohto zákona to ale stavia do iného svetla. Novela tohto zákona to stavia do svetla, že podľa dnes platnej legislatívy bude musieť, ak, povedzme, tento pacient býva v jeho zdravotnom obvode, pacienta všeobecný lekár zobrať a bude musieť podpísať zmluvu so zdravotnou poisťovňou, ktorú mu táto predloží. Teda aj zmluvu, kde bude napríklad cena kapitácie o polovicu nižšia, ako je obvyklá. Lebo zdravotná poisťovňa povie, vieš, som v kríze. Momentálne nemáme veľa peňazí, ale budete sa starať o nášho poskytovateľa. My vám núkame zmluvu, lebo zo zákona vám ju musíme dať, tu je zmluva, kapitácia o polovicu nižšia. Áno, za normálnych okolností by všeobecný lekár túto zmluvu nepodpísal. Podľa dnes platnej legislatívy ju nepodpíše, lebo to môže urobiť, ale podľa takto schváleného bodu 34 ju podpísať musí.

    Chcem teda upozorniť naozaj na to, že práve vládna koalícia a práve strana SMER veľa hovorila o tom, ako chce posilniť inštitút všeobecných lekárov. Ako majú chrániť vstup pacienta do systému zdravotnej starostlivosti. Ako majú centralizovať zber údajov, teda chceli posilňovať inštitút všeobecného lekára. No tak už druhýkrát sa v súčasnosti dostávame do situácie, keď sa prikladajú povinnosti zo zákona všeobecným lekárom bez toho, aby niekto riešil, ako budú honorovaní. Prvýkrát to je lekárska služba prvej pomoci, všeobecný lekár podľa rozpisu VÚC musí slúžiť lekársku službu prvej pomoci, ale asi dostane aj nejakú odmenu. To už neriešime akú. Akúkoľvek. Ale musí slúžiť, nemôže odmietnuť, dostane sankciu. Všeobecný lekár musí podpísať zmluvu so zdravotnou poisťovňou, ak má poskytovateľa, a zrejme mu dá aj nejakú kapitačnú platbu. Nevieme akú, však nejakú mu dá.

    Hlavne, že musí podpísať. Vzhľadom na to podám pozmeňujúci návrh, ktorým sa budem uchádzať o to, aby sme vypustili toto ustanovenie zo zákona.

    Chcem vás upozorniť aj na to, že sme dostali list od prezidenta Slovenskej lekárskej komory, ktorý sa práve k tomuto ustanoveniu vyjadruje nasledovne.

    „Dovoľujem si vás požiadať, aby ste tento návrh pri hlasovaní v Národnej rade Slovenskej republiky nepodporili, a to z nasledovných dôvodov. Navrhnuté znenie výrazne zhoršuje postavenie poskytovateľa všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Podľa navrhovaného ustanovenia je poskytovateľ povinný uzatvoriť zmluvu so zdravotnou poisťovňou bez ohľadu na skutočnosť, že tento, ale ani iný zákon nestanovuje podstatné náležitosti zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti spôsobom, aby zmluvné strany vedeli, akú zmluvu sú povinní uzatvoriť. Považujem za potrebné poukázať na skutočnosť, že takto formulovaná povinnosť uzatvoriť zmluvu je v priamom rozpore s podmienkami uzatvárania zmlúv medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zákon č. 581/2004 § 7.“

    Dámy a páni, toľko názor prezidenta Slovenskej lekárskej komory. Preto na záver, keď podám pozmeňujúci návrh, poprosím vás o podporu návrhu.

    Paradoxne odhliadnuc od tohto ustanovenia, o ktorom som hovoril, je omnoho zaujímavejšie, čo vo vládnom návrhu zákona nie je napísané ako to, čo v ňom napísané je.

    Naozaj, ak dnes schválime body spoločnej správy a pozmeňujúce návrhy koaličných vládnych poslancov zo strany SMER, prvé dva sme už počuli, o ktorých vláda Slovenskej republiky nerokovala, ktoré vláda Slovenskej republiky neschválila, o ktorých Legislatívna rada vlády nemá ani predstavu, tak treba povedať, že schválime nie novelu zákona o poskytovateľoch, ale sériu noviel rôznych zdravotníckych i nezdravotníckych zákonov v neuveriteľne zaujímavom mixe.

    Naozaj sa budem tešiť, ako bude podpisovať tento schválený zákon pán predseda Paška. Bude to výborné čítanie s toľkými článkami a toľkými otvorenými zákonmi.

    Tak len schválne počítame. Zákon o poskytovateľoch prerokúvame. V rámci neho novelizujeme zákon o zdravotnej starostlivosti, o autoškolách, o horskej záchrannej službe.

    Pán poslanec Valocký podával vo výbore pre zdravotníctvo pozmeňujúce návrhy, niektoré prešli, niektoré budú podávané, pánom poslancom Valockým už odzneli, pánom poslancom Zvonárom a Bobríkom tu v pléne aspoň podľa rozdaných pozmeňujúcich návrhov.

    Aj tieto novelizujú ďalšie zákony, zákon č. 580 o zdravotnom poistení, č. 581 o zdravotných poisťovniach, č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy, č. 461/2003 o sociálnom poistení, č. 233/1995 o súdnych exekútoroch. Ak som náhodou nejaký pozabudol, ospravedlňujem sa, dosť zle sa to počítalo.

    V skutočnosti to, čo tu prerokúvame, nie je novela zákona o poskytovateľoch, ale priam ukážkový model nepriamej novelizácie ôsmich iných zákonov cez deviaty zákon poslaneckými pozmeňujúcimi návrhmi podávanými cez výbor a v pléne, obchádzajúcimi riadny legislatívny proces. Toto tu v súčasnosti prebieha, na to musím upozorniť.

    K cieľom tejto skutočnosti podám na záver procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto zákone. K tomu sa ešte dostanem. Poďme ale k tomu, čo teda riešia „poslanecko-ministerské“ vládne pozmeňujúce návrhy, ktoré odzneli vo výbore, respektíve odznejú v pléne. Riešia všetko možné – od vyvesenia ordinačných hodín cez postavenie hlavných a krajských odborníkov až po platenie poistného europoslancami.

    V spomínanom balíčku, ktorý bol predložený vo výbore pre zdravotníctvo a je v spoločnej správe v ôsmich pomerne rozsiahlych pozmeňujúcich návrhoch bolo aj niekoľko, ktorým by som dal tak miernou nadsádzkou dôvetok, že protikrízových opatrení. Napríklad zrušenie výmenných lístkov pri návšteve niektorých špecialistov.

    Človek by povedal, že konečne neskoro, ale predsa. Je to naplnenie volania opozície, ktoré tu odznieva pol druha roka. Určite o tom bude viacej hovoriť pani kolegyňa Sabolová, takže nechcem už ďalej rozoberať výmenné lístky. Ale snáď len ten dôvetok, že prečo to zaraďujem za tak trošku protikrízové opatrenie, lebo práve tým, že nebudeme zbytočne naháňať pacientov k všeobecným lekárom, znížime indukovanú nadspotrebu zdravotnej starostlivosti, predovšetkým predpisov liekov, lebo, bohužiaľ, návšteva všeobecného lekára na Slovensku sa končí vždy predpisom lieku. Tým pádom niektorých nebudeme musieť zbytočne naháňať k týmto všeobecným lekárom, takže k malému, veľmi malému, ale predsa len šetreniu zdrojov zdravotných poisťovní by to mohlo viesť.

    Pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v spoločnej správe, rozširujú napríklad kompetencie zdravotných poisťovní o možnosť vydávania výkazu nedoplatkov ako exekučných titulov. Čiže dosť zásadný krok. Treba povedať, že v súčasnosti túto kompetenciu má Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ale podľa reakcií z terénu vykonáva túto svoju kompetenciu dosť šlendriánsky, lebo výber sa nejako výrazne nezlepšil ani vymáhanie starých záväzkov alebo starých pohľadávok zdravotných poisťovní voči poskytovateľom. Treba ale povedať, že tento návrh pochádza z dielne zdravotných poisťovní a v minulosti neprešiel Legislatívnou radou vlády.

    V súčasnosti teda prechádza pozmeňujúcim návrhom, pretože tým pádom nemusí ísť Legislatívnou radou vlády ani vládou Slovenskej republiky, ale prosím, zdravotné poisťovne sa na to tešia, lebo tvrdia, že budú vedieť lepšie vymáhať tieto svoje pohľadávky na poistnom, ako to dokáže robiť Úrad pre dohľad.

    Ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktoré neprešli vo výbore pre zdravotníctvo, lebo poslanci za HZDS za ne nehlasovali, budú podávané dneska prostredníctvom koaličných poslancov, sa týkajú toho, o čom už hovoril aj pán poslanec Valocký, aby úrad mohol rozhodnúť o bezodplatnom prevode poistného kmeňa len na štátnu zdravotnú poisťovňu.

    Vôbec ma neprekvapuje tento pozmeňujúci návrh, ale teda pomenujme ho, o čo ide. Je to pokračovanie schváleného uznesenia vlády Slovenskej republiky podniknúť všetky kroky na vytlačenie súkromných zdravotných poisťovní a vytvorenie jednej zdravotnej poisťovne. Áno, je to o tom, že ak poisťovňa Dôvera dvakrát neodovzdala celkom dobre vypísané tlačivo, tak jej úrad káže urobiť ozdravný plán, potom poisťovňa predloží ozdravný plán napriek tomu, že je vysoko likvidná na rozdiel od Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá má peniaze len na jeden deň a prežíva z ruky do úst zo dňa na deň ako bezdomovec, takže dá vypracovať poisťovni Dôvera ozdravný plán. Všeobecná zdravotná ozdravný plán nevypracúva. Toľko o nezávislosti Úradu pre dohľad.

    Úrad pre dohľad skontroluje ozdravný plán vysoko likvidnej, finančne zabezpečenej zdravotnej poisťovne. Povie, že je nedobrý a v jednom kroku rozhodne o prevode poistného kmeňa na Spoločnú zdravotnú poisťovňu. Áno, tak toto je cesta k jednej štátnej zdravotnej poisťovni. Len to pomenujme. Povedzme pravdu. O to ide. Naozaj je to náš cieľ, bude to v kríze lepšie, predstava vlády nebude, lebo tá jedna štátna zdravotná poisťovňa bude mať tiež peniaze len na jeden deň, lebo bude všetko neefektívne nakupovať, najlepšie cez distribučné firmy spriaznené vládnej koalícii. Ale povedzme pravdu, že o to ide týmto pozmeňujúcim návrhom.

    Čo sa týka ďalšieho pozmeňujúceho návrhu, ktorý vo výbore nebol, ale predložil ho pán spravodajca ohľadom vylúčenia niektorých poskytovateľov spod exekúcií. Myslím, že to povedala pani poslankyňa Žitňanská presne. V minulosti taký pozmeňujúci návrh tu bol. Treba povedať, že je vrcholne diskriminačný, lebo znovu vynímal aj niektorých poskytovateľov a zvýhodňuje ich oproti ostatným. Ústavný súd podnet prijal na konanie, preto neplatí táto ochrana pred exekúciami.

    Teraz tomu nerozumiem, tu sa skôr opýtam pána ministra, či si myslí, že si to Ústavný súd nevšimne, alebo že si to nevšimneme my, alebo či niečo môže platiť, keď s tým Ústavný súd nesúhlasí a hovorí, že to nie je v súlade s ústavou, neviem. Neviem. Priznám sa, že pri tejto osem novele vloženej do deviatej novely ma neprekvapí nič, takže skôr sa opýtam pána ministra.

    A na záver mi dovoľte, aby som sa venoval zlatému klincu tejto vládnej novely, ktorá je vraj o poskytovateľoch, ale bude otvárať úplne iné zákony, a to je poslanecký návrh na nové kolo oddlženia zdravotníctva. Sedemnásteho dvanásty vláda Slovenskej republiky svojím uznesením rozhodla o ďalšom kole oddlženia zdravotníctva formou návratnej finančnej výpomoci. Musím povedať, že som neobyčajne prekvapený tým, že taký vážny krok, akým je preinvestovanie 6 miliárd Sk, poviem to v starej mene, sa bude riešiť prostredníctvom poslaneckého pozmeňujúceho návrhu predloženého vo výbore pre zdravotníctvo. Tak priznám sa, tomu nerozumiem.

    Rozumel by som tomu, ak by o tom rozhodla vláda na základe platných zákonov, ak by minister doniesol novelu zákona o oddlžení, pretože si myslím, že toto je vážny krok, naozaj vážny krok, to je trikrát šrotovné. Ale my to ideme urobiť potichu poslaneckým pozmeňujúcim návrhom. V podstate, keby sme o tom veľmi nerozprávali, ani si to nevšimne. No potichu, no potichu. Vláda rozhodla uznesením, prečo to nerieši vládnym návrhom, prečo to riešite poslaneckým pozmeňujúcim návrhom? No tomu naozaj nerozumiem. Tomu naozaj nerozumiem, zrejme to má nejaký závažný dôvod, ktorý sa možno dozvieme asi v záverečnej reči.

    Poďme ale k meritu veci. Návratnú finančnú výpomoc môžu žiadať nemocnice, ktoré sú príspevkové organizácie ministerstva zdravotníctva a ministerstva obrany, nemocnice, ktoré sú príspevkové organizácie, jej zriaďovateľom sú samosprávne kraje, a ďalej nemocnice, neziskové organizácie, ktorých zriaďovateľom alebo spoluzriaďovateľom je štát, VÚC a obce.

    Podmienkou na čerpanie návratnej finančnej výpomoci je predloženie podnikateľského plánu na základe metodických pokynov na stránke ministerstva zdravotníctva. O finančnej výpomoci rozhodne ministerstvo zdravotníctva, vracať ju budú nemocnice 15 rokov, ale začnú splácať až po dvoch rokoch, teda za novej vlády. Možno nejakej staronovej, ale každopádne nie za tejto. Že to je vždy ideálne, aby začali splácať až potom, keď to bude mať na starosti niekto druhý.

    Hneď na úvod poviem, že principiálne voči oddlženiu ako zdravotník, zamestnanec vo fakultnej nemocnici nemám nič. Ak naozaj vláda má 6 miliárd Sk a nevie ich v čase hospodárskej krízy použiť na nič iné, len na zaplatenie starých záväzkov, ktoré vznikli do 30. septembra minulého roku, a to naozaj má zvyšných 6 miliárd a na to ich chce minúť, nič dôležitejšie momentálne neexistuje, tak dobre. Nech ich dá do zdravotníctva. Každej miliarde, ktorá príde do zdravotníctva, sa ako zdravotník musím tešiť.

    Treba ale povedať, že protikrízovo to fungovať nebude. Nebude to protikrízovo fungovať. Je možné, že to zlepší krátkodobo fungovanie predovšetkým štátnych zdravotníckych zariadení, lebo tie sú najviac zadlžené, a to tým, že im dodávatelia začnú znovu dodávať, lebo teraz im už robia prieťahy a predražujú to a stále chcú najprv zaplatiť starú faktúru, no tak chvíľku budú znovu žiť na dlh a chvíľu si znovu budú naberať a nakupovať a potom o dva roky budú, alebo o rok a pol budú presne v tej istej pozícii.

    Viete, trošku mi vadí pri takejto forme predkladania oddlžovania analýza. Patrilo by sa zo strany ministerstva zdravotníctva povedať, prečo došlo k takému zadlženiu zdravotníckych zariadení, hoci by hneď všetko zvalili na predchádzajúcu reformu, počas ktorej síce boli oddlžené, ale prosím, ale takáto analýza by bola namieste, lebo myslím, že pri 6 miliardách korún by daňoví poplatníci mohli vedieť, na čo ich idú použiť a prečo práve teraz treba oddlžovať zdravotnícke zariadenia.

    Teda tieto príčiny by bolo naozaj namieste pomenovať. Prečo bola zastavená transformácia štátnych zdravotníckych zariadení? Prečo boli podpisované diskriminačné zmluvy, ktoré štátnym zdravotníckym zariadeniam pridávali na zmluvách o 30, 40 % viac. Ostatným zdravotníckym zariadeniam konzervovali zmluvy alebo ich znižovali. Prečo? Čo bola tá filozofia? Potom hovoríme, že tieto ostatné zdravotnícke zariadenia sa začínajú znovu zadlžovať. No iste, keď vám znížia zmluvu o tretinu napriek tomu, že poskytujete tú istú zdravotnú starostlivosť a ešte lacnejšie ako susedná fakultná nemocnica, no isteže začínate mať ekonomické problémy, ale prečo? Prečo sa tak rozhodlo?

    Rozhodla Všeobecná zdravotná poisťovňa, v ktorej 100-percentný akcionár je ministerstvo zdravotníctva? Prečo máme takú drahú liekovú politiku? Prečo sme zvýšili maržu pre nákup liekov v nemocniciach v tomto roku? Prečo tak draho nakupujeme v nemocniciach? To by sa patrilo povedať. Postoj ministerstva zdravotníctva, aby sme o tom mohli diskutovať. Ale odhliadnuc od toho, či to už ministerstvo zdravotníctva povie, alebo nie, tá kardinálna otázka pri každom oddlžovaní je veľmi jednoduchá. Pomôže to nemocniciam? Nebudú sa už potom zadlžovať? Toto je čestná otázka, na ktorú si treba dať čestnú odpoveď. Áno, keď to pomôže nemocniciam, dajme tam 6 miliárd korún. Keď sa ďalej nebudú zadlžovať, keď získajú potrebnú finančnú stabilitu, treba to urobiť. Neviem, či v čase krízy, na to už nie som taký dobrý makroekonóm, ale z pohľadu zdravotníctva je to dobré. Lenže, dámy a páni, musím konštatovať, že to pomôže možno štátnym nemocniciam čiastkovo, ale nemocnice sa zadlžovať budú ďalej.

    Treba povedať, že celé oddlžovanie, tak ako je naplánované, je nespravodlivé. Je nespravodlivé, pretože z peňazí daňových poplatníkov, teda nás všetkých, teda aj zamestnancov súkromných zdravotných poisťovní, aj zamestnancov súkromných nemocníc, aj všeobecných lekárov v ambulanciách, aj ich pacientov sa budú oddlžovať znovu len niektoré vybrané zdravotnícke zariadenia, najmä štátne, lebo tie majú 6-miliardový dlh a ministerstvo zdravotníctva s ministerstvom financií teda chce na to vyčleniť 6 miliárd Sk.

    Prečo sú ostatní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vylúčení, keď už ideme oddlžovať? Prečo sú ostatní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vylúčení? Je to nespravodlivé, selektívne a diskriminačné.

    Moja otázka znie, aj prečo sa hovorí o 6 miliardách Sk. Iba sa hovorí, lebo však nikde to napísané v zákone nie je, keď celkový dlh zdravotníctva v súčasnosti dosahuje 8 miliárd Sk. Dve miliardy sú dlhy nemocníc, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti VÚC, alebo sú neziskové organizácie, alebo sú súkromné nemocnice.

    Mojou otázkou je a bolo by treba na ňu tiež dať odpoveď, či ministerstvo financií v súčasnej situácii vôbec tie peniaze má, keďže to prichádza poslaneckým pozmeňujúcim návrhom. Ja neviem, ja som nepočul pána ministra, že povedal áno, mám 6 miliárd, schváľte novelu zákona o poskytovateľoch, ihneď ju posielam k dispozícii pre ministra zdravotníctva.

    Ministerstvo zdravotníctva by sa malo zamyslieť a možno aj čestne odpovedať na otázku, čo treba sanovať skôr. Či Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorá je pred krachom a má peniaze na jeden deň bez toho, aby som chcel strašiť. Je v situácii, že má peniaze na jeden deň. No tak veľmi sa jej asi nedarí. Alebo chce sanovať staré dlhy zdravotníckych zariadení, alebo budú ešte ďalšie miliardy korún, neviem. Neviem. Iba sa pýtam.

    Správnou a čestnou otázkou by bola aj otázka, ako chcú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti po dvoch rokoch začať peniaze vracať, lebo ide o návratnú finančnú výpomoc. To do dvoch rokov naozaj ministerstvo zdravotníctva verí v to, že nemocnice budú hospodáriť vo vyrovnanom rozpočte a ešte budú dokázať splácať svoju návratnú finančnú výpomoc? Ja tomu neverím. Ja tomu neverím aj preto nie, lebo som si prečítal v spomínanom vládnom návrhu zákona z decembra minulého roku tie opatrenia, ktoré chce ministerstvo zdravotníctva na zastavenie zadlžovania ponúknuť, napríklad centralizáciu nákupov. Dúfam, že to nebude taká centralizácia nákupov, akú robí Všeobecná zdravotná cez distribučku, aby to bolo drahšie. Alebo redukciu siete. Dúfam, že nie takú, akú predvádza Všeobecná zdravotná, že tam, kde sa robia výkony o tretinu alebo o polovicu lacnejšie sa zmluva znižuje, aby sa pridávalo tam, kde sa robia o polovicu drahšie, lebo to je vraj efektívnejšie. Musím povedať, že tieto opatrenia sú bez toho, aby som im dával dôvetky nedostačujúce. Na to, aby po dvoch rokoch boli štátne nemocnice v kondícii, že začnú vracať pôžičku štátu.

    Asi vás neprekvapím, keď poviem, že najväčšia chyba sa stala v tomto funkčnom období vtedy, keď sa zastavila transformácia štátnych zdravotníckych zariadení a že ak už máme pristúpiť k oddlženiu, tak len pod podmienkou, že sa budú tieto transformovať na štátne stopercentné akciové spoločnosti, také, aké ministerstvo zdravotníctva už má vo svojom portfóliu a ktoré oddlžovať netreba, lebo sú v zisku. To je minimálna podmienka na to, aby sme vôbec mohli hovoriť o tom, že tých 6 miliárd korún bude efektívne vynaložených.

    Na záver mi teda vzhľadom na deviatu novelizáciu, ktorú prerokúvame a ktorú vláda Slovenskej republiky ani nevidela, dovoľte predložiť procedurálny návrh.

    V zmysle § 73 ods. 3 písm. b) navrhujem nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona. V prípade, ak by sa rokovalo ďalej, podávam pozmeňujúci návrh, ktorý som už oznámil k bodu č. 34. Bod 34 návrhu sa vypúšťa.

    Odôvodnenie. Bod 34 zavádza povinnosť poskytovateľa všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou, ak poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe verejného zdravotného poistenia a má uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti najmenej s jedným jej poistencom. Všeobecní lekári sa dostanú do pozície, keď budú musieť zo zákona podpísať zmluvu, s ktorou nesúhlasia. Toto nie je o vyvážení vzťahov, ale o ďalšej direktívnej povinnosti pre všeobecných lekárov. Preto navrhujem vypustiť bod 34.

    Dámy a páni, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Novotného pán poslanec Slafkovský, Halecký, Bobrík, Zelník, Markovič, pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Slafkovský, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel podporiť v krátkosti kolegu Novotného s tým, že vypustenie toho bodu 34 je naozaj vážna vec a treba to urobiť, pretože vieme z praxe, že poisťovne neuzatvárajú štandardnú zmluvu rovnakú na rovnaký výkon na celom území.

    V rámci jedného kraja rôzni poskytovatelia majú uzavreté rôzne zmluvy. Takže poisťovňa bude môcť veľmi ľahko vystaviť niektorého z poskytovateľov do polohy, že sa nájde v pozícii toho, kto musí podpísať zmluvu pod nátlakom za nápadne nevýhodných podmienok. A toto predsa náš právny poriadok nedovoľuje.

    Ďalšia vec je, kto o takejto zmluve by rozhodol, že či je tá zmluva spravodlivá, alebo nespravodlivá? Pôjde to cez súd? Pôjde to na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou? Ale Úrad nad zdravotnou starostlivosťou sa zatiaľ nespráva ako nezávislý objektívny úrad. Keď si pozrieme len skúsenosť, akú má poisťovňa Dôvera. Veď Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa momentálne správa ako kladivo na čarodejnice, ktorými sa stali súkromné poisťovacie spoločnosti v zdravotníctve. Takže tam by som mal veľkú obavu z toho, že úrad bude objektívnym činiteľom pri posudzovaní objektivity navrhnutej zmluvy.

    No a ešte jedna vec. Je to k oddlženiu, ktoré sa nazýva ako návratnou finančnou pomocou. Ja môžem z praxe zo Žilinského samosprávneho kraja povedať jeden príklad, keď sme Čadcu dvakrát oddlžili za sebou 30 miliónmi korún a už má znova 15 miliónov korún sekeru. Darmo má podpísanú zmluvu s VÚC-kou, že to zaplatí, že to je návratná finančná výpomoc. Figa borová. Do koša, do vody, koniec. Nikto peniaze nevráti.

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Halecký faktická poznámka.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. K vystúpeniu predsedu zdravotníckeho výboru pána Novotného chcel by som povedať toľko. K jeho bodu povinnosť uzatvárania zmlúv medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a medzi zdravotnými poisťovňami, že je to bod alebo úloha, ktorá vyplynula z praxe, vyplynula z potreby a myslím si, že je namieste. A to z toho dôvodu, že klesá počet lekárov v prvej línii v primárnej starostlivosti na úseku všeobecného lekárstva a môžu sa vytvárať situácie, že zdravotná starostlivosť bude nedostupná v určitých regiónoch alebo mikroregiónoch. To znamená, že tento bod by mal predísť tomu, aby nastávali krízové situácie alebo situácie, ktoré sa budú riešiť neštandardným spôsobom.

    Zaiste, že finančná poddimenzovanosť zdravotníctva, a teda aj úseku prvej línie je zjavná, je dlhoročná, chronická. Vyplýva z toho, že prostriedky, ktoré sa poskytujú na zdravotnú starostlivosť sú nedostatočné ako vcelku, a preto aj na tomto úseku môže byť možnože aj problém s týmito zmluvami. Takže chcem len zdôrazniť, že povinnosť uzatvárania zmlúv medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti na úseku všeobecného lekárstva a medzi zdravotnými poisťovňami je ochranou pacientov. Je ochranou dostupnosti, kontinuity a stability vzťahov na tomto úseku, a preto tento bod je potrebné podľa mňa aj takto chápať. Že lekári sú poddimenzovaní, malo by sa to riešiť iným spôsobom na inom mieste..

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán predseda výboru, prekvapil si ma. Považoval som ťa za seriózneho v týchto veciach, ale to, čo tu demagogicky, vyslovene demagogicky, alebo potom teda je druhá alternatíva, že naozaj tomu nerozumieš a potom naozaj neviem, či tu máš právo o týchto veciach hovoriť.

    Všeobecná zdravotná poisťovňa vykonávaný dohľad, ktorý tam je, jednoznačne konštatuje, že Všeobecná zdravotná poisťovňa je v platobnej schopnosti. Platobná neschopnosť Všeobecnej zdravotnej poisťovne je 30-dňová pri záväzkoch. A ty tu hovoríš o tom, že nemá zo dňa na deň, že žije z ruky do huby. To nie je pravda. Záväzky si plní v lepšej lehote ako je 30-dňová. Čiže to je potom holá demagógia, čo hovoríš. To je z mojej strany všetko.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Myšlienka alebo zámer oddlženia zdravotníckych zariadení aj predošlou vládou bola správna. Jej realizácia však bola, poviem jemne, netransparentná. Podľa údajov na oddlženie bolo použitých okolo 21 miliárd Sk, ale doklady o jednotlivých transakciách sa stratili.

    Páni a dámy, do dnešného dňa nikto túto situáciu nevysvetlil. Povedal som, že myšlienka či zámer o oddlžení bol správny, ale na prvý pohľad pre bežného občana by sa mohlo vytvoriť zdanie, že zdravotnícke zariadenia napriek tomu, že boli oddlžené, opäť vytvorili dlh. Pri takejto informácii, ktorá je neúplná, by sa mohlo zdať, že je to chyba rezortného ministra alebo nebodaj vlády. Nie je tomu tak. Aj vláda, aj rezortný minister urobili kroky, aby sa rast dlhu zásadným spôsobom spomalil.

    Mnohí hovoria o oddlžení zdravotníctva v minulosti. Nie je to celkom tak. Áno, boli oddlžené zdravotnícke zariadenia, to je fakt, ale hneď po jeho oddlžení začali opäť vytvárať dlh a vláda Roberta Fica prebrala zdravotníctvo s dlhom okolo 5 miliárd Sk. Musím povedať, že predmetom oddlženia bolo zaplatenie neuhradených faktúr z minulosti. Vieme, a to nemusíme byť zdravotníckymi pracovníkmi, že okrem dlhu nezaplatených faktúr existuje takzvaný skrytý dlh rezortu a ten je v podobe schátraných budov, zatekajúcich striech, opotrebovanej techniky, rozbitých vnútronemocničných komunikácií a tak ďalej. Tento dlh treba povedať, že je niekoľkonásobne väčší, ako je dlh z nezaplatených faktúr. Aj skrytý dlh sa významne podieľa na vzniku aktuálneho dlhu v podobe neuhradených faktúr. Samozrejme, na vytváraní dlhu sa podieľa oveľa viac faktorov.

    Súčasná vláda pripravila rozpočet, v ktorom sa kalkulovalo pre zdravotníctvo s nárastom financií pre rok 2009 okolo 13 %. Doteraz najväčší objem, aký kedy rezort mal dostať.

  • Ďakujem pekne. No, ja by som sa chcel vyjadriť. Najmä tá kombinácia návrhu na oddlženie vo výške 6 miliárd korún, zatiaľ ani nevieme, tak ako spomínal pán poslanec Novotný, či naozaj tie peniaze sú. Či sme ministra financií nepočuli povedať, že peniaze má. A zároveň zaviazanou ochranou pred exekúciami. Mám veľký strach, že to opäť roztočí špirálu ďalšieho zadlžovania zdravotníckych zariadení.

    Je to veľká obava. Obava nielen preto, že by sa ďalej mohlo zadlžovanie prehlbovať na základe ochrany pred exekúciami, ale aj plytvanie a minutie 6 miliárd korún v tejto situácii v hospodárskej kríze sa v spojení práve s týmto opatrením môže stať úplne zbytočným a vyhodením do vzduchu. Ak to má dobrý úmysel, ak to má fungovať, tak si myslím, že v tejto situácii a pri takomto spôsobe riadenia to fungovať asi nebude. Ale rád sa nechám milo prekvapiť.

  • Pani poslankyňa Sabolová faktická poznámka.

  • Ďakujem za slovo. Chcela by som vlastne reagovať na vystúpenie pána predsedu, keď hovoril v záverečnej časti o oddlžovaní zdravotníckych zariadení. A odcitujem len poslednú vetu z dôvodovej správy predloženého návrhu zákona, keď hovorí, „že realizácia návrhu zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Z tohto dôvodu návrh zákona, pretože sa týka len existujúcich centier u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí sú zriadení, nebude mať finančný dopad na rozpočty verejnej správy“.

    No, pýtam sa. Minimálne posledná časť rozpravy pána poslanca, ktorá bude garantovať oddlžovanie, bude mať veľmi zásadný dopad na verejné financie a z tohto dôvodu, vážený pán minister, by som vás chcela poprosiť, keby ste vystúpili v rozprave po tomto vystúpení pána poslanca, keby ste možno odôvodnili niektoré jeho výhrady, prečo vy obhajujete vaše návrhy? Aký to bude mať vplyv? Lebo možno tým pádom trošku aj budete smerovať diskusiu v tomto parlamente a nebudeme sa opakovať, ak nás presvedčíte o návrhu a potrebe toho, čo predkladáte taký široký záber.

    A zároveň by som chcela vyjadriť podporu procedurálnemu návrhu pána poslanca, ktorý som navrhovala už vo výbore, aby sme vrátili novelu na dopracovanie a aby prešla riadnym pripomienkovým konaním. Tu jasne vidieť, že rokovací poriadok, ktorý opozícia navrhovala, aby sa nenovelizovali zákony takto nepriamymi novelami, že tu vzniká totálny chaos. O tom budem hovoriť aj vo vystúpení v rozprave.

  • Reakcia na faktické poznámky pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali, a som rád, že sa rozprúdila taká dobrá diskusia. Budem odpovedať len niekoľkým. Vopred sa ospravedlňujem.

    Pánovi predsedovi Haleckému musím povedať, že to, o čom on hovoril, aby mal pacient istotu, že ho neodmietne lekár, je podľa mňa dostatočne poistené v zákone či už rajonizáciou, s ktorou osobne nesúhlasím, ale ktorá mala práve k tomu viesť, ale aj istotou zmluvy, ktorú od zdravotnej poisťovne, ak prijme poistenca z poisťovne, s ktorou zmluvu nemá, takýto všeobecný lekár má. Lebo vie, že takú zmluvu dostane. Povinnosť podpísať túto zmluvu je ale o niečom úplne inom. Povinnosť podpísať je zo zákona súhlasiť s podmienkami, s ktorými žiaden normálny človek súhlasiť nemôže. A to je už o niečom úplne inom. To nie je o zabezpečení dostupnosti zdravotnej starostlivosti.

    Pánovi poslancovi Zelníkovi. No, môžeme hovoriť o predchádzajúcej vláde čokoľvek. Ale chcem sa spýtať. Druhý polrok 2006. Štátne zdravotnícke zariadenia dlh 1,5 miliardy. Rok 2007. Štátne zdravotnícke zariadenia dlh 1,5 miliardy. Zdroj materiál ministerstva zdravotníctva na vládu v decembri minulého roku.

    Čo sa týka pána poslanca Bobríka. Je možné, že tomu nerozumiem. Veď nemám patent na rozum, ale musím povedať, že tomu nerozumejú ani vaši nominanti vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Pani generálna riaditeľka sama povedala výšku sumy, ktorú má na účte v daný deň a stačí na vykrytie záväzkov na jeden deň. Čiže na vyplácanie na jeden deň.

    Čo sa týka Úradu pre dohľad, či mal konať, alebo nemal konať. Po tom, čo predvádzal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Európskej zdravotnej poisťovne, ja o nezávislosti a odbornosti tohto úradu veľmi hlboko pochybujem. Takže jeho vyjadrenia neberiem ako relevantné.

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Sabolová. Po nej sa pripraví pán poslanec Zvonár. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, možno, že by rozprava k tomuto návrhu zákona, ktorý bol predložený do prvého čítania, bola dnes veľmi krátka a bola by bez nejakých vážnejších rozporov.

    Vzhľadom na skutočnosť, s ktorou sme sa stretli vo výbore pre zdravotníctvo a predloženými minimálne 8 či 9 pozmeňujúcimi návrhmi k rôznym zákonom, vyvolala aj dnes túto diskusiu a túto rozpravu a myslím si, že veľmi nevhodným spôsobom novelizujeme legislatívu v zdravotníctve.

    Pretože tak, ako kolega predo mnou už hovoril, novelizujeme niekoľko zákonov, ktoré vôbec neboli súčasťou tohto zákona a dokonca v mojom vystúpení sa dotknem aj novely zákona, ktorý už skutočne nič so zákonom o poskytovateľoch by nemal mať, pretože sme mali počas rokovania tejto schôdze aj zákony, keď sme mohli novelu zákona o sociálnom poistení otvoriť. A ak sme mali potrebu vzhľadom na niektoré zdravotnícke zákony o tom diskutovať, mal sa minimálne takýmto návrhom zaoberať výbor pre sociálne veci.

    Teraz začnem, je tých bodov veľa, a začnem od spoločnej správy. V spoločnej správe novelizujeme práve tento zákon o sociálnom poistení, kde vytvárame generálny pardon, poviem to tak, zjednodušene, na penále, na odpustenie penále, keď Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzických a právnických osôb odpustiť povinnosť zaplatiť penále za obdobie do 1. júna 2009 a o tom bude rozhodovať dokonca pobočka, nie ani ústredie.

    Ak by to bolo výlučne pre zdravotnícke zariadenia, kde chceme v zmysle ďalšej novelizácie zákona o poskytovateľoch urobiť generálny pardon, aby bolo možné poskytnúť nezadlženým zdravotníckym zariadeniam pôžičku, poviem, prižmúrim oko a poviem, má to súvislosť so zákonmi v zdravotníctve, ale my takto veľmi zašolichane a veľmi netransparentne otvárame novelu zákona o sociálnom poistení, vytvárame podmienky na úrovni pobočiek, kde si dovolím povedať, oveľa viac ovplyvniteľných regionálnymi zásahmi odpustiť penále, ktoré títo neplatiči do systému majú. Považujem to za veľmi zlý krok a minimálne toto považujem za veľmi zásadný zásah do tvorby legislatívy v tejto Národnej rade.

    Tak ako som aj v mojej faktickej poznámke povedala, že predkladaná novela zákona o rokovacom poriadku, keď sme sa s ňou mohli vysporiadať a určiť si pravidlá, za akých budeme schvaľovať zákony a aké pozmeňujúce návrhy budeme prikladať k prerokovaným zákonom a nebudeme vytvárať chaos pre tých, ktorí sa majú týmito zákonmi riadiť, si myslím, že je na škodu veci, že bola zmietnutá zo stola.

    A teraz k niektorým náležitostiam zákona. Tak ako aj môj predrečník považujem za veľmi zlý krok tú povinnosť uzatvárania zmlúv so zdravotnými poisťovňami, pokiaľ len jeden poistenec bude u poskytovateľa. Zdôvodním prečo, a ak by tomu tak nebolo, určite by som súhlasila s takým návrhom.

    Samotným lekárom sa tiež tento návrh nepáči, pretože neexistuje transparentný vzťah medzi poskytovateľom a zdravotnou poisťovňou. Pokiaľ nebudeme mať základné ceny výkonov, nebudeme mať štandardy, na základe ktorých si bude môcť aj poskytovateľ vymáhať nezaplatené platby od poisťovne, tak je to veľmi netransparentný vzťah, pretože dnes diktát poisťovne je veľmi silný a môže sa stať, že limity, ktoré dostane poskytovateľ z poisťovne, budú také nízke, že jasne potlačia celú jeho činnosť do veľmi ťaživej situácie.

    A preto si myslím, že paragraf, tak ako je predložený v zákone, je len reakciou na vzniknutú situáciu pri uzatváraní zmlúv a je veľmi zlé, pán minister, ak tvoríme zákony účelovo na vzniknutú situáciu. Ak by boli štandardy, ak by boli jasné podmienky, že aj ten, kto pracuje a nedrží len peniaze, bude mať zaplatené všetky výkony, budem s vami plne súhlasiť, pretože ja ako poistenec musím, ak mám, platím do systému, ten systém by mal zaplatiť aj poskytovateľovi a mám na to nárok, aby čo len jeden poistenec bol u poskytovateľa, mal povinnosť uzavrieť zmluvu. Ale hovorím, toto je vážna vec.

    Vy veľmi dobre viete, že už dnes môžeme hovoriť o troch rokoch vlády, tejto vlády a fungovania rezortu zdravotníctva. Vy ste zhruba rok vo funkcii, ale zatiaľ stále hovoríme len o nejakej tvorbe a pripomienkovom konaní nejakej koncepcie katalógu, a preto by bolo veľmi dobré, keby boli jasne a verejne zadefinované podmienky, za akých tá povinnosť bude. Myslím si, že tu ešte môže nastať veľmi veľa aj súdnych sporov, pretože táto nevyváženosť, obávam sa, že môže ísť aj na hranu, nechcem povedať, ústavnosti, ale aj neprimeraných podmienok a diskriminácie. A vy veľmi dobre viete, že s touto iniciatívou sme sa už stretli, ale aj vy za vášho ministrovania, zo zákona o zdravotných poisťovniach už toto ustanovenie bolo vypustené. Neviem, čo vás vedie k tomu, že to predkladáte opätovne, pán minister.

    Ďalšej veci, ktorej sa chcem venovať, sú návratné finančné výpomoci. Myslím si, že celá rozprava sa nesie v duchu predložených pozmeňujúcich návrhov, pretože tie zmenili novelu zákona, ktorá bola bez dopadu na rozpočet, na verejné financie, bez akýchkoľvek vážnych výhrad, až na to povinné uzatváranie zmlúv.

    A preto sa chcem vyjadriť k návratnej výpomoci len v niekoľkých zarážkach. Už samotný výpočet, kto môže požiadať o návratnú finančnú výpomoc, je pre mňa prekvapivý prečo nie všetci? Prečo len tí, ktorí sú v zriaďovacej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, zriaďovateľom obce, samosprávne kraje, prípadne neziskovky, kde je ale zakladateľom alebo spoluzakladateľom ministerstvo zdravotníctva alebo obec, alebo samosprávny kraj? To nie sú všetky. Sú aj iné. Sú aj iné, samozrejme, ale mňa by zaujímalo ďalej, preto by mali byť zaznačené v zákone ako všetci, ktorí môžu požiadať o návratnú výpomoc. A zároveň ma zaujíma, aké podmienky, tak ako som sa vás spýtala aj na hodine otázok, aké podmienky pre to rozhodovanie budú. Obávam sa, aby tu nebol príliš faktor subjektívneho posudzovania, pokiaľ podmienky mimo krátkeho zákonného rámca nebudú zverejnené.

    A to, čo som už aj namietala, kolegovia, vo faktických poznámkach, je tá návratná finančná výpomoc, ktorá sa poskytuje na dobu splatnosti 15 rokov. To je veľmi ďaleko. Nie je povinnosť začať splácať ani skôr, nie je povinnosť nejaká, čo s tým, ak to nesplatíme, koľkokrát ešte budeme novelizovať účelovo zákon do konca volebného obdobia v tomto období. Neviem, aký zámer je na také dlhé obdobie a obávam sa, tak ako sa síce znižuje zadlženosť štátnych zariadení, lebo tie neštátne, tie sa museli vysporiadať so svojou zadlženosťou, lebo ináč by už boli obce a VÚC-ky zrušili v zmysle rozpočtových pravidiel, a preto sa pýtam, či sa vám nezdá toto obdobie príliš dlhé a či aj napriek tomu, že sa znižuje zadlženosť veľmi pomaly, nebudú vytvárať po jednorazovom oddlžení tieto zariadenia dlhy ďalej.

    A vrátim sa k môjmu predchádzajúcemu vstupu – k povinnostiam uzatvárania zmlúv, keď tu nebudú štandardné podmienky, štandardy na to, aby tu existoval vzťah dvoch subjektov, ktoré sú v rovnoprávnom postavení a vedia, ak robím, za to dostanem zaplatené, ak si to urobil, dostaneš za to zaplatené.

    A toto nie je, a preto sa obávam, že štátne subjekty, ale aj tie ostatné sa môžu zadlžovať ďalej a vec nevyriešime a bude to opäť len tlak na verejné financie. A myslím si, že to je len dočasné riešenie v takom predvolebnom roku, aby sme mohli poukázať na to, že štátne zariadenia zrazu hospodária s nejakým vyrovnaným rozpočtom.

    Krátka poznámka ešte k tej možnosti vymáhania pohľadávok nedoplatkov zdravotnými poisťovňami. Už to kolega zdôraznil. Myslím si, že takýto pokus tu bol. Zjavne môže naraziť na protiústavnosť. Obávam sa, že bez ohlásenia, bez oznámenia, bez akejsi komunikácie nie je to dobrá forma. My sme dnes zverili túto kompetenciu od 1. januára 2009 Úradu pre dohľad.

    Napriek mnohým výhradám, ktoré aj kolega povedal, že pochybuje o nezávislosti, ja si myslím, že tento úrad bol zriadený ako nezávislý orgán v zdravotníctve. Napriek tomu, že ste urobili v ňom personálne výmeny, ktoré zjavne svedčia, že je tam zastúpená len vládna koalícia, možno doplníme jedného zástupcu z opozície. Ale chcem povedať, že pre mňa tento inštitút Úradu pre dohľad bol aspoň čiastočnou garanciou na vymáhanie ako nezávislý orgán.

    Pýtam sa, či nielen nezávislý orgán, alebo súd by mal rozhodnúť o tom, či bude niekto robiť exekúciu. Nemyslíte si, že toto je príliš silný nástroj? Teraz sa nevyjadrujem ako právnička, ako právnička sa vyjadrila už kolegyňa Žitňanská. Nemyslíte si, že my dávame silný inštitút exekúcie na rôzne inštitúcie do rúk niekomu, kto nemusí mať vôbec nieže právne vzdelanie, ale môže mať aj nie dobrý zámer?

    A pýtam sa, prečo sme zrazu ustúpili. To by som veľmi rada počula, pán minister, prečo sme zrazu ustúpili poisťovniam, keď sme ešte pred časom tie poisťovne nechceli ako subjekt na vymáhanie? Čiže pýtam sa, či by tu nemal byť nejaký aj iný vzťah medzi poisťovňou, ktorá by mala vyzvať, upozorniť a až potom následne konať. Čiže my sme vytvorili akúsi dvojkoľajnosť vo vymožiteľnosti, lebo čiastočne poisťovňa, keď sa nám to nepodarí, keď celkom nebudem súhlasiť, však máme iný úrad, ale myslím si, že táto kompetencia na exekúciu patrí súdom, a nie akejkoľvek inštitúcii. Toľko k tejto téme.

    Ešte snáď k téme, ktorú tiež otvárame ako účelovú bez pripomienkového konania formulácie do tohto zákona. Je to nový článok o zdravotných poisťovniach, keď po krachu Európskej zdravotnej poisťovne sa dnes uchyľujeme k tomu, aby sme do zákona dali povinnosť prevodu, aby úrad nariadil prevod likvidovanej alebo v konkurze poisťovne do poisťovne so 100-percentnou účasťou štátu. A chcem sa opýtať, prečo to tak potrebujeme rýchlo? Máme už nejakú informáciu, že by padala niektorá zdravotná poisťovňa, že to nemôže prejsť pripomienkovým konaním, aby sa k tomu vyjadrili odborníci, ale opäť to len tak pokútne zavádzame do zákona? Prečo napríklad nedávame aj čas, nevytvoríme lehotu pre poistencov, ktorí v dobrej viere boli v danej poisťovni, aby sa mohli v nejakej lehote prepoistiť? Môže to byť, napríklad padne poisťovňa v októbri. Do konca septembra je možné sa prepoistiť. Prečo nevytvoríme priestor poistencovi na isté obdobie, aby sa sám rozhodol, v ktorej poisťovni chce byť, ale povieme, však, samozrejme, môže, ale o rok, keď to bude môcť urobiť v septembri nasledujúceho roka.

    Čiže mne to vyvoláva otázku, komu to slúži, čomu to slúži a prečo tak urýchlene potrebujeme tento návrh schváliť napriek tomu, že tento návrh, ktorý bol predložený do výboru pre zdravotníctvo výbor neschválil, nedostal sa do spoločnej správy, ale obávam sa, že toto je ďalší tlak na znetransparentnenie legislatívneho procesu.

    Ešte dve pripomienky. Jedna sa týka povinnej registrácie, na ktorú aj náš legislatívny odbor upozornil a myslím, že s tým sme sa v zákone nevysporiadali, a pre mňa aj ustanovenia o registrácii ako podmienky, len registrácie ako podmienky pre výkon zdravotníckeho povolania sa nepozdáva a dávam na zváženie, či nejde o neprimeranú podmienku výkonu povolania. Je to na odbornú diskusiu odborníkom.

    A ešte sa dotnem mojej témy, ktorá je otvorená aj v tomto návrhu zákona. Je to otvorený zákon o zdravotnej starostlivosti. Cez pozmeňujúci návrh sa do bodu 23 spoločnej správy dostal návrh, a preto prosím pána spravodajcu, aby bod 23 zo spoločnej správy bol vyňatý na samostatné hlasovanie a týka sa mojej témy, s ktorou som tu už dlhšie vystupovala, a je to téma výmenných lístkov.

  • Ruch v sále.

  • Vo výbore som hlasovala, pretože každé zlepšenie na to, aby sme nekomplikovali život poistencom a poskytovateľom. Pán spravodajca, bola by som rada, keby ste si zaznamenali bod 23 na samostatné hlasovanie. Bola by som rada, keby som nemusela zvýšiť hlas, keby som mohla dokončiť svoje vystúpenie.

  • Ruch v sále.

  • Keďže už je po 11.00 hodine, chcem sa spýtať pánov poslancov, či je všeobecný súhlas na to, aby dokončila pani poslankyňa. (Všeobecný súhlas áno). Nech sa páči, dokončite.

  • Zároveň poprosím, panie poslankyne aj páni poslanci, aby ste nerušili v sále a venovali pozornosť vystúpeniu kolegyne.

  • Chcem sa dotknúť tej témy, ktorou sme sa tu zaoberali. Nebudem dlho hovoriť, lebo je tá téma známa, myslím, že v praktickej verejnosti vítaná aj v praxi zdravotníckych pracovníkov, aj občanov. Ministerstvo spracovalo cez poslanecký návrh návrh, v ktorom špecifikuje, kto nepotrebuje výmenný lístok alebo, kto nemá povinnosť výmenného lístku. Zdá sa mi však ten návrh príliš úzko koncipovaný a zväzujúci zákonom ruky ministrovi zdravotníctva.

    Keďže si myslím, že lepším návrhom je vytvoriť takú legislatívnu normu, v ktorej by všeobecný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva, určil, kto nepotrebuje tieto povinné výmenné lístky, zdá sa mi, že tento môj návrh je lepší, a preto navrhujem, aby sa v čl. III doplnil novým bodom, ktorý znie: V § 12 ods. 13 sa za slová „všeobecného lekára“ dopĺňa nová veta, ktorá znie: „Špecifikáciu špecializovanej ambulantnej starostlivosti poskytnutej bez odporúčania všeobecného lekára určí všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.“

    Určuje sa tu spôsob povinnosti vypisovať výmenný lístok všeobecným lekárom pre špecializovanú ambulantnú starostlivosť, vytvára sa väčší priestor pre ministra zdravotníctva, ktorý by mohol nielen špecifikovať špeciálnu ambulantnú starostlivosť, ale mohol by vo vykonávacom predpise aj určiť, ako má ten výmenný lístok vyzerať. Čo na ňom má byť, aby sme konečne túto vec legislatívne ukončili. A myslím si, že súčasné platné znenie vytvorilo viac administratívy a nezabránilo zneužívaniu poskytovania zdravotnej starostlivosti a len predlžuje proces začiatku špecializovanej liečby pre pacientov. Pozmeňujúci návrh odovzdávam kolegovi Valockému ako spravodajcovi.

    Vážení páni poslanci, kolegyne, kolegovia, vzhľadom na to, že tento návrh má príliš veľa vedľajších noviel a nie je transparentný a neukazuje, aký dopad na štátny rozpočet prinesie a na verejné financie, preto vás chcem požiadať, aby ste podporili procedurálny návrh kolegu Novotného vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie. Kresťanskodemokratické hnutie tento návrh, tak ako je vcelku po týchto pripomienkach, ktoré tu zazneli, nemôže potom podporiť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej páni poslanci Slafkovský, Lipšic, Halecký, Novotný, Zelník. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a vyhlasujem trojminútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás informovať a zároveň požiadať o súhlas s drobnou zmenou. Vzhľadom na to, že prebieha na ministerstve zahraničných vecí konferencia o zahraničnej politike, na ktorej sa zúčastňujú viacerí poslanci, aj iné podujatia, navrhujem, aby sme teraz nehlasovali o prerokovaných bodoch programu, ale aby sme zrealizovali len nástup náhradníkov na uvoľnené mandáty a hlasovať o prerokovaných bodoch programu 35. schôdze budeme až o 17.00 hodine po obede a zároveň vykonáme aj tajnú voľbu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Je súhlas?

  • Všeobecný súhlas áno.

  • Ďakujem pekne. Takže teraz poprosím, aby hneď po zložení sľubu a nastúpení náhradníkov sme pokračovali v prerušenej rozprave.

    Poprosím teraz pani predsedníčku mandátového a imunitného výboru pani Renátu Zmajkovičovú, aby nás informovala o nastúpení náhradníkov na zaniknuté mandáty poslancov.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, na základe poverenia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 24. a 28. apríla 2009 predkladám Národnej rade Slovenskej republiky túto informáciu.

    V dňoch 21. až 23. apríla 2009 došlo k právnym udalostiam, ktoré majú nasledovný dopad na mandáty poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po prvé. Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Viliam Veteška dňa 21. apríla 2009 zomrel. Dňom smrti poslanca Národnej rady Slovenskej republiky dochádza k faktickému zániku mandátu poslanca. Z toho dôvodu je možné konštatovať, že mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Vetešku zanikol dňom 21. apríla 2009. Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Viliam Veteška kandidoval na funkciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na kandidátnej listine strany Ľudová strana – HZDS.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška svojím rozhodnutím č. 1079 z 22. apríla 2009 a rozhodnutím č. 1082 z 23. apríla 2009 vyhlásil podľa § 47 ods. 6 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a § 10 ods. 2 písm. b) a e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, že na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Vetešku nastupuje za stranu Ľudová strana – HZDS dňa 27. apríla 2009 podľa poradia uvedeného v zápisnici Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 17. júna 2006 náhradník Marián Haľko Ľudová strana – HZDS.

    Po druhé. Poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Iveta Radičová dňa 23. apríla 2009 doručila predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky písomné rozhodnutie o tom, že sa vzdáva mandátu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky. Dňom doručenia písomného rozhodnutia o vzdaní sa mandátu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky zaniká v súlade čl. 81 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky jej mandát. Z toho dôvodu je možné konštatovať, že mandát poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ivety Radičovej zanikol dňa 23. apríla 2009. Poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Iveta Radičová kandidovala na funkciu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky na kandidátnej listine strany SDKÚ – Demokratická strana.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška svojím rozhodnutím č. 1086 zo dňa 24. apríla 2009 vyhlásil podľa § 47 ods. 6 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a § 10 ods. 2 písm. b) a e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, že na zaniknutý mandát poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ivety Radičovej nastupuje za stranu za stranu SDKÚ – Demokratická strana dňa 27. apríla 2009 podľa poradia uvedeného v zápisnici Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 17. júna 2006 náhradník Ján Golian – SDKÚ – Demokratická strana.

    Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška svojím rozhodnutím č. 1083 z 23. apríla 2009 a 1087 z 24. apríla 2009 v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov požiadal Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky o preskúmanie dodržania podmienok nastúpenia náhradníkov podľa § 47 ods. 1 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 464/2005 Z. z. a o podanie informácie o nastúpenie náhradníkov na zaniknuté mandáty poslancov Národnej rady Slovenskej republiky spolu so svojím návrhom Národnej rade Slovenskej republiky.

    Ako už bolo uvedené, dňom smrti poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, respektíve vzdaním sa mandátu poslanca dochádza i k zániku jeho mandátu a je potrebné určiť jeho náhradníka v súlade s ustanoveniami zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona č. 464/2005 Z. z., ak sa uprázdni počas volebného obdobia mandát poslanca, nastupuje náhradník tej istej politickej strany alebo koalície podľa poradia, v akom bol uvedený na kandidátnej listine, pokiaľ nejde o nastupovanie náhradníkov, ktorí dostali aspoň 3 % prednostných hlasov.

    V súlade s § 47 ods. 6 zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási nastúpenie náhradníka do 15 dní po dni, kedy sa mandát uprázdnil.

    Na zabezpečenie požiadaviek vyplývajúcich z týchto predpisov a z citovaných rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky vykonal Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky tieto úkony.

    Po prvé. Mandátový a imunitný výbor sa oboznámil s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1079 z 22. apríla 2009 a č. 1082 z 23. apríla 2009, ktorým vyhlásil nastúpenie náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Vetešku za stranu Ľudová strana – HZDS. Ďalej sa oboznámil s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1083 z 23. apríla 2009, ktorým požiadal v súvislosti s vyhlásením nastúpenia náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky o preskúmaní podmienok nastúpenia náhradníkov na zaniknutý mandát podľa § 47 zákona č. 333/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov z funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky o podaní informácie Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Súčasne sa oboznámil so zápisnicou Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 17. júna 2006 a zistil, že nastupujúci náhradník je uvedený v poradí kandidátnej listiny strany Ľudová strana – HZDS, tak ako ich vyhlásil predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojich vyššie uvedených rozhodnutiach a spĺňa podmienky určené v § 47 ods. 1 citovaného zákona č. 333/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov pre nastúpenie náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po druhé. Mandátový a imunitný výbor sa oboznámil s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1085 z 23. apríla 2009 a č. 1086 z 24. apríla 2009, ktorým vyhlásil nastúpenie náhradníka na zaniknutý mandát poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ivety Radičovej za stranu SDKÚ – Demokratická strana.

    Ďalej sa oboznámil s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1087 z 24. apríla 2009, ktorým požiadal v súvislosti s vyhlásením nastúpenia náhradníka na zaniknutý mandát poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky o preskúmanie podmienok nastúpenia náhradníkov na zaniknutý mandát podľa § 47 zákona č. 333/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov s funkciou poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a o podanie informácie Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky.

    Súčasne sa oboznámil so zápisnicou Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. júna 2006 a zistil, že nastupujúci náhradník je uvedený v poradí kandidátnej listiny strany SDKÚ – Demokratická strana tak, ako ich vyhlásil predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojich vyššie uvedených rozhodnutiach a spĺňa podmienky určené v § 47 ods. 1 citovaného zákona č. 333/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov pre nastúpenie náhradníka na zaniknutý mandát poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po tretie. Podľa údajov vedených v podkladoch nastupujúceho náhradníka po a Marián Haľko sa narodil 6. 6. 1945 a má trvalé bydlisko v Prešove. Po b Ján Golian sa narodil 6. 5. 1950 a má trvalé bydlisko v Detve. Obaja menovaní náhradníci sú uvedení v poradí kandidátnej listiny politických strán zvolených vo voľbách v roku 2006 tak, aby mohli nastúpiť ako náhradníci za poslancov, ktorým zanikol mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po štvrté. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky vzal uvedené skutočnosti na vedomie a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať tieto uznesenia.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 28. apríla 2009 k informácii Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie, po prvé, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Viliam Veteška dňa 21. apríla 2009 zomrel a jeho mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky zanikol dňom 21. apríla 2009.

    Po druhé, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1082 z 23. apríla 2009 vyhlásil, že na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Vetešku nastupuje za stranu Ľudová strana – HZDS dňa 27. apríla 2009 podľa poradia uvedeného v zápisnici Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky 17. júna 2006 náhradník Marián Haľko Ľudová strana – HZDS.

    Po tretie. Informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníkov na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.“

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky z 28. apríla 2009 k informácii Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky.

    „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie, že poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Iveta Radičová sa dňa 23. apríla 2009 vzdala mandátu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky jeho písomným doručením predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, a preto jej mandát zanikol dňom 23. apríla 2009.

    Po druhé, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1086 z 24. apríla 2009 vyhlásil, že na zaniknutý mandát poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ivety Radičovej nastupuje za stranu SDKÚ – Demokratická strana dňa 27. apríla 2009 podľa poradia uvedeného v zápisnici Ústrednej volebnej komisie o výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky dňa 17. júna 2006 náhradník Ján Golian SDKÚ – Demokratická strana.

    Po tretie. Informáciu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o nastúpení náhradníka na zaniknutý mandát poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky.“

    Vážený pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani predsedníčka. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či chce niekto k uvedeným návrhom uznesenia vystúpiť? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme teraz, dámy a páni, hlasovať najprv o prvom návrhu uznesenia.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o prvom uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré som predniesla v informácii mandátového a imunitného výboru o nastúpení náhradníka Mariána Haľka na zaniknutý mandát Viliama Vetešku.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že sme schválili nastúpenie náhradníka Mariána Haľka na zaniknutý mandát poslanca Národnej rady.

    Teraz budeme ešte hlasovať aj o druhom mandáte.

  • Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady o nastúpení náhradníka Jána Goliana na zaniknutý mandát Ivety Radičovej.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, všetci boli za.

    Konštatujem, že aj nastúpenie náhradníka pána Jána Goliana sme schválili.

    Teraz poprosím obidvoch pánov, aby prišli do rokovacej sály a vykonali sľub poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

    Chcem pripomenúť, že podľa § 4 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku poslanec skladá sľub tak, že po verejnom prečítaní textu sľubu položí pravú ruku na Ústavu Slovenskej republiky a povie slovo sľubujem. Podá ruku predsedovi Národnej rady a svojím podpisom potvrdí zloženie sľubu.

    Poprosím pána podpredsedu Národnej rady Milana Horta, aby prečítal text sľubu.

    Zároveň vás, dámy a páni, poprosím, aby ste počas skladania sľubu stáli.

  • Ústavou predpísaný sľub poslanca znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života.“

    (Akt zloženia sľubu poslancov.)

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenej rozprave. Ešte vás chcem informovať, že bod...

    Pani poslankyňa, procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Procedurálna poznámka. Pán predseda, neviem, aký dôvod nás vedie k tomu, že nehlasujeme. My sme tu vyjadrili nesúhlas s tým, že nebudeme hlasovať a nebudeme pokračovať v rokovaní. My si myslíme a myslím si teda, 129 nás hlasovalo za to, aby mohli nastúpiť náhradníci. Už nás je 131 s nimi. Nevidím dôvod, prečo by sme nemohli hlasovať a odôvodnené to nebolo, lebo ak chýbajú nejakí dvaja poslanci, to neznamená, že Národná rada je neuznášaniaschopná. A my sme vyjadrili nesúhlas s tým, pán predseda. Ak chcete, rozhodnite hlasovaním, ale určite nie tým, že nepočujete hlasy opozície.

  • Čiže chcete dať hlasovať o tom, aby sa hlasovalo. Dobre. No ale ja som dal návrh na zmenu. Ja sa ospravedlňujem, ja som nepočul váš hlas nie, ale ak dávate teraz návrh, to znamená, chcete, aby som dal hlasovať o tom, aby sa hlasovalo. Dobre. Takže hlasujeme. Nie teraz. Pani poslankyňa namieta, že o 11.00 hodine malo byť hlasované o bodoch. Ja som dal návrh pre tých, ktorí tu neboli vzhľadom na to, že som mal takú požiadavku od niektorých kolegov, aby sme hlasovali až o 17.00 hodine. Mal som pocit, že z pléna zaznel všeobecný súhlas. Pani poslankyňa namieta. Takže budeme hlasovať.

    Pán poslanec, hlasujeme o návrhu pani poslankyne Sabolovej. Na môj návrh znamená... Ešte raz. Pani poslankyňa Sabolová trvá na tom, aby sme teraz hlasovali o prerokovaných bodoch programu. Čiže hlasujeme o jej návrhu, lebo dala procedurálny návrh.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 51 za, 63 proti, 8 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Budeme hlasovať o 17.00 hodine. A ešte raz chcem informovať, že vykonáme aj voľbu podpredsedu Národnej rady a takisto, ako som minulý týždeň uviedol, aj voľbu nového predsedu výboru pre školstvo o piatej, o 17.00 hodine.

    Ešte vás chcem, dámy a páni, informovať, že minister pôdohospodárstva pán Stanislav Becík ma ako navrhovateľ požiadal, aby sme o tlači 896, čo je vládny návrh zákona o pozemkových spoločenstvách v druhom a treťom čítaní nerokovali na tejto schôdzi. Takže tento bod, je to bod č. 81 z programu, druhé čítanie na tejto schôdzi nebude. Ďakujem. Takže poprosím teraz, aby zaujali miesto pán navrhovateľ aj pán spravodajca. Pán minister, nech sa páči, zaujmite miesto. Faktické poznámky páni poslanci Slafkovský, Lipšic, Halecký, Novotný a Zelník.

    Dámy a páni, poprosím vás, aby ste venovali pozornosť rokovaniu. Pokračujeme v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 578 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

    Takže, pán poslanec Slafkovský, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, ja by som chcel podporiť kolegyňu Sabolovú v tom zmysle, keď kládla otázku na pána ministra, ako ďaleko sú v príprave štandard a katalógu výkonov, pretože bez toho, aby boli zadefinované tieto základné premisy potrebné na to, aby bolo spravodlivé ohodnocovanie výkonov na rôznych úrovniach sa ďalej nedostaneme.

    A po druhé. Chcem podporiť pani kolegyňu takisto v otázke na pána ministra, že ako ďaleko postúpilo ministerstvo v zabezpečovaní nových trvalých zdrojov do zdravotníctva, pretože systém oddlžovania a nalievania jednorazových finančných prostriedkov nie je systémom, ktorý by zabezpečil dlhodobú funkčnosť systému zdravotníctva a je to len nalievanie vody do deravého koša. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, nemáme vytvorenú atmosféru pre pokojný priebeh schôdze, poprosím, keby ste všetci zaujali miesta v poslaneckých laviciach, pokiaľ je potrebné niečo riešiť, tak potom mimo rokovacej sály.

    Prepáčte, pán poslanec Lipšic, sekundu. Poprosím, kým sa usadíme a upokojíme.

    Kolegyne, kolegovia, ešte raz dovoľte, prosím, venujte mi pozornosť aspoň na chvíľočku, zaujmite miesta v poslaneckých laviciach. Pokračujeme riadne v rozprave. Je potrebné, aby jednotliví diskutujúci mali... Vyhlasujem, prosím, dvojminútovú prestávku.

    Vážení páni poslanci nereagujú, mám začať menovite oslovovať, páni poslanci? Vážne poprosím, buď opustite sálu, alebo si sadnite do lavíc a prosím, vytvorme priestor, máme faktické poznámky. Ďakujem vám veľmi pekne. Slovo má s faktickou poznámkou pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som doplnil pani poslankyňu Sabolovú, ktorá namietala doplňujúce návrhy pána poslanca Valockého. Pred pár minútami sme počuli poslanecký sľub, kde všetci sľubujeme, že budeme rešpektovať ústavu. Ústavný súd dvakrát rozhodol. Dvakrát rozhodol za bývalej vlády a za dnešnej vlády, že vyňatie veci z exekúcie je protiústavné. To nie je že vec názoru, to je vec dvoch rozhodnutí Ústavného súdu.

    Teraz pán poslanec Valocký príde ako z ničoho nič a zrazu predloží tretí takýto návrh. No mne sa zdá, že tak flagrantné rešpektovanie ústavy, lebo to naozaj nie je vec názoru, opakujem ešte raz, ale rozhodnutí Ústavného súdu tu v parlamente ešte nebolo. Preto by som chcel požiadať poslancov, ktorí budú hlasovať o týchto návrhoch, nás všetkých, aby sme si ten sľub zopakovali. Naposledy pred rokom aj niečo Ústavný súd judikoval znovu to isté. Takisto to pôjde na Ústavný súd, návrh na predbežné opatrenie, nemá to ani vecný význam, takže by som ešte odporúčal spravodajcovi ten návrh naozaj stiahnuť. Dvakrát stačilo, trikrát to nemusíme urobiť.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. K vystúpeniu pani poslankyne Sabolovej chcel by som zdôrazniť, že oddlžovanie nemocníc je chronický problém, ktorý zrejme, že bude pretrvávať dlhodobo a dlhší čas, pokiaľ bude nevyrovnaný vstup do zdravotníctva, to znamená percento DPH je značne poddimenzované na základe požiadaviek a potrieb pacientov a samozrejmá vec, že aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

    Z tohto dôvodu chápem spôsob oddlžovania formou návratnej finančnej výpomoci ako spôsob ekonomickej regulácie v zdravotníctve síce nevydarený spôsob, ale zdá sa, že toho času ako účinný spôsob, ktorý aj do budúcnosti zrejme bude mať svoje opodstatnenie. Bolo tu už spomínané, že je potrebné špecifikovať zdravotnú starostlivosť jednak na základe zoznamu zdravotníckych výkonov a hlavne ich ekonomického, finančného ohodnotenia a až potom by bolo možné finančnú situáciu v zdravotníctve riešiť bez týchto výpomocí, o ktorých sa tu hovorí. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Tiež chcem zareagovať na návratnú finančnú výpomoc, teda na ďalšie kolo oddlženia zdravotníctva, o ktorom hovorila pani poslankyňa. Naozaj každé oddlženie je vo svojej podstate nespravodlivé, lebo lajdákov zarovnáva s tými, ktorí hospodárili zodpovedne. Treba povedať, že toto oddlženie, ktoré sa tu chystá, bude zvláštne spravodlivé, lebo naozaj selektívne vyberá iba niektoré skupiny nemocníc, ktoré budú oddlžené, aj keď pán minister kýva hlavou, že tomu tak nie je.

    Treba ale povedať konkrétny príklad, keď tomu tak nie je a môžu žiadať aj iní poskytovatelia. Uvediem konkrétny príklad Košický samosprávny kraj. Košický samosprávny kraj má štyri nemocnice vo svojej zriaďovateľskej kompetencii. Všetky sú akciové spoločnosti. To znamená, ako akciové spoločnosti do tohto oddlženia ísť nemôžu, pretože by museli byť príspevkovými organizáciami v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja. Dlhy, ktoré tieto nemocnice vytvorili ešte ako príspevkové organizácie, Košický samosprávny kraj uznesením zastupiteľstva preniesol na inštitúciu, ktorá sa volá Správa záväzkov a tá sa snaží rokovať s veriteľmi starých príspevkových organizácií o vyrovnaní týchto záväzkov.

    Košický samosprávny kraj do toho dáva finančné prostriedky. Bude môcť Správa záväzkov rokovať s ministerstvom financií o poskytnutí finančných prostriedkov? Tieto dlhy vznikli dávno pred 30. septembrom minulého roka. No podľa môjho názoru nebude, a to sme konštatovali včera aj s predsedom Košického samosprávneho kraja pánom županom Trebuľom. Aj preto musím povedať, že považujem túto formu takto nastaveného oddlženia za vrcholne nespravodlivú, lebo tí, ktorí sa správali zodpovedne, transformovali na akciové spoločnosti, vyrovnávali rozpočet sú vynechaní z tohto oddlženia a budeme oddlžovať z peňazí všetkých daňových poplatníkov.

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne za slovo. Som presvedčený, že štát musí reagovať na skutočnosť, že zdravotnícke zariadenia sú v dlhu. Zdravotná starostlivosť je garantovaná obyvateľstvu ústavou. Je preto správne, že vláda a rezortný minister venuje tomuto problému náležitú pozornosť. Som presvedčený, že aj forma pôžičky je to spravodlivé riešenie práve preto, že nebude zvýhodňovať tých, ktorí nedobre hospodárili, ale práve naopak, zaväzuje tých, ktorí vytvorili dlh, aby si svoj dlh v budúcnosti splatili. Myslím, že je to riešenie, ktoré je správnym riešením. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz má slovo s reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem za podporu aj pripomienky. Chcem zvýrazniť to, čoho ste sa dotkli vy viacerí páni kolegovia, a to je to oddlžovanie a návratná výpomoc. Môžem súhlasiť, že forma pôžičky je asi to najlepšie, čo by mohlo byť. Ale chcem povedať, nie sú tam všetci, ako hovoril kolega Novotný. Čiže aby tam boli všetci, aké sú podmienky, ako bude vytvorená zmluva, aby bola pre všetkých rovnako. Kto bude garantovať, že bude pre všetkých rovnako? A moja hlavná námietka je aj na 15 rokov. Pätnásť rokov, lebo v zákone a ani v nijakej inej norme nemáme určené, ako to bude nie za 15 rokov. To o 15 rokov môžeme tu byť a nemusíme tu byť, ale ako sa bude vyvíjať to splácanie, kedy začnú splácať, proste posunuli sme to jednoducho za volebné obdobie, možno dve volebné obdobia, a potom poručeno Pánu Bohu.

    Čiže všetci, podmienky, ako budú vyzerať zmluvy, aby sme neskončili so zmluvami, ako sme tu mali tendre. Už tu máme kvóty, už sme tu mali právne služby za obrovské miliardy. Bojím sa, aby aj zdravotníctvo neskončilo s tým, že budú zmluvy, ktoré budú buď výhodnejšie pre jedných, buď nevypovedateľné, buď možno aj nenávratné, nie návratné. Forma nie je zlá, ale musia byť jasné podmienky a za normálneho legislatívneho procesu, nie pokútne strčiť do zákona.

  • Ďakujem. Pokračujeme v rozprave. Slovo má pán poslanec Zvonár, pripraví sa pán poslanec Bobrík.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, tá rozprava, ktorá tu doteraz odznieva, sa určite neuberá správnym smerom. Populistické názory opozičných poslancov, ktorí sa snažia kritizovať správne kroky, ktoré sú nutné pre fungovanie zdravotníctva a polemika s týmito názormi asi by neviedla k ničomu. Ja by som sa v mojom príspevku chcel venovať jednej malej záležitosti, ktorá sa týka zdravotných poisťovní a ktorá takisto má svoj praktický význam.

    Pri zániku poisťovní sa stretávame s množstvom problémov, problémov najmä finančného charakteru a zákon, legislatíva nemohla zaujať všetky problémy, ktoré pri zániku poisťovní vznikajú. Je to pre nás nový fenomén a preventívne sa musíme pozerať, aby tieto problémy boli čo najmenšie.

    Zdravotná poisťovňa, ktorej v priebehu kalendárneho roka zaniklo povolenie, vstupuje do likvidácie ako iná obchodná spoločnosť, prípadne, ak jej majetok nepostačuje na úhradu záväzkov, vstupuje do konkurzu a majetok tvorí konkurznú podstatu.

    V režime vykonávania ročného zúčtovania poistného dochádza na základe dokladov, ktoré predkladajú poistenci k zmene výšky evidovaných pohľadávok a záväzkov. Samotný princíp ročného zúčtovania je postavený na logiku zúčtovania všetkých príjmov v priebehu kalendárneho roka. Nie je možné deliť príjmy na časť roka. Išlo by nie o ročné zúčtovanie, ale o štvrťročné, dvojmesačné, čiastočné účtovanie, ktoré nemá oporu v zákone.

    Likvidátor, respektíve správca konkurznej podstaty nemá oprávnenie na činnosť zdravotnej poisťovne, a teda nemôže ani vykonávať činnosti súvisiace s ročným zúčtovaním poistného. Zdravotná poisťovňa, na ktorú bol v priebehu roka poistný kmeň prevedený, nemôže takisto vykonať ročné zúčtovanie, nakoľko nie je príjemcom platieb a nemá informáciu o predpisoch za kalendárny rok.

    Mohla by iba vykonať niekoľkomesačné zúčtovanie aj to iba za predpokladu, že budú vydané osobitné pravidlá vrátane osobitných tlačív a koeficientov pre takéto niekoľkomesačné zúčtovanie. Zároveň by poistenci zúčtovali iba časť svojich príjmov, čo pri nerovnomernom rozložení príjmov a platbách, napríklad, ak väčšina platieb bola realizovaná na začiatku roka ešte v prospech pôvodnej zdravotnej poisťovne mohlo znamenať, že časti poistencom by takýmto spôsobom vznikol umelý nedoplatok voči novej zdravotnej poisťovni.

    Na základe týchto skutočností je zrejmé, že vykonanie ročného zúčtovania pri dodržaní jeho princípov určených zákonom je u takýchto poistencov nerealizovateľné, nakoľko by nebolo možné zabezpečiť spravodlivosť výpočtu nedoplatku, eventuálne preplatku, tak ako je to u poistencov, ktorí celé obdobie boli poistencami iba jednej zdravotnej poisťovne.

    Preto predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie: Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z., zákona č. 305/2005 Z. z., zákona č. 352/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 522/2006 Z. z., zákona č. 673/2006 Z. z., zákona č. 358/2007 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 594/2007 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z. a zákona č. 581/2008 Z. z. sa dopĺňa takto: „§ 31 sa dopĺňa ods. 4, ktorý znie: Ročné zúčtovanie poistného nevykonávajú poistenci zdravotnej poisťovne za rok, v ktorom jej zanikla platnosť povolenia z iného dôvodu ako pre zrušenie povolenia. Preddavky na poistné, ktoré mali byť zaplatené za rozhodujúce obdobie sa pokladajú za poistné podľa tohto zákona.“.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pán poslanec Slafkovský, pani poslankyňa Sabolová. Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Slafkovský.

  • Ďakujem. Pán kolega, zarazilo ma to, že hovoríte o populizme, keď odsudzujeme oddlženie na úkor budúcnosti, na úkor budúcich generácií, keď nie je zabezpečený prísun zdrojov alebo trvalý prísun zdrojov do zdravotníctva. Čo je väčším populizmom ako hovoriť, že vieme oddlžiť, oddlžíme, ale do dňa najbližších parlamentných volieb nikto nebude pýtať od zdravotníkov a od nemocníc a zariadení, aby sa čo len pokúsili korunu z tých peňazí, čo im budú požičané vrátiť. Čo je teda väčší populizmus ako toto?

  • Slovo má pani poslankyňa Sabolová.

  • Pán poslanec, váš pozmeňujúci návrh máme na stole, takže k nemu sa vyjadrovať nebudem. Je to v sérii tých pozmeňujúcich návrhov, ale prvá vaša veta. Rozprava sa neuberá správnym smerom a je to len populistická diskusia.

    Pán poslanec, ak exekúcia a dvakrát rozhodnutie Ústavného súdu je populistická diskusia, potom zvažujem, či mandát poslanca, ktorý tu zastupujete, je v správnych rukách?

    A druhá vec je. Neúmerné podmienky, ktoré sú tu medzi poskytovateľmi a poisťovňami a vy nútite tých, ktorí to nemôžu žiadnym spôsobom ovplyvniť povinnosťou uzatvárať zmluvy si myslím, že toto je logický argument a týka sa všetkých lekárov. Ja nie som proti tomu, keď budú podmienky, vyvážené podmienky, aby aj tí, ktorí pracujú a majú dostať za to zaplatené, dostali zaplatené a aby každý pacient dostal zdravotnú starostlivosť. A toto nie je žiaden populizmus. Je to veľmi smutné, ak z úst zdravotníka, lekára, vy sa vyjadríte na opozíciu len tým, že vystupuje len preto, lebo chce populisticky niekoho upozorniť. Je mi to trochu ľúto, pretože teraz táto diskusia, ak by mala ísť v takomto duchu, tak si myslím, že je to len boj, vojna opozície s koalíciou a na toto doplatí každý jeden pacient, každý jeden zdravotník, čiže každý občan tejto krajiny.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Zvonár.

  • Vážení páni poslanci, asi ste nepochopili, že tento zákon je v prospech pacientov a v prospech toho, aby zdravotníctvo fungovalo. Viacej k tomu určite nemám čo dodať.

  • Ďakujem. Ako posledný v rozprave riadne prihlásený vystúpi pán poslanec Anton Bobrík.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som vo svojom vystúpení reagoval jednak na pripomienky pána predsedu výboru pána Novotného, pani Sabolovej o tom, že takýmito poslaneckými návrhmi zadávame nepriamu novelu zákona. Áno, hovoríme o zákone č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a aj môj pozmeňujúci návrh sa týka zákona č. 581 o zdravotných poisťovniach. Ale určite by som s ním nevystúpil, keby nebola dôležitosť tohto pozmeňujúceho návrhu, ale navyše je otvorená v spoločnej správe. Tento zákon je otvorený v spoločnej správe v čl. V, preto si dovolím doplniť tento návrh, ktorý je v spoločnej správe gestorského výboru v čl. V.

    Samozrejme vychádzal som z toho, že minuloročné skúsenosti, ktoré boli v súvislosti so zánikom povolenia Európskej zdravotnej poisťovne, ukázali, že je potrebné naozaj realizovať také zmeny, ktoré do budúcnosti pomôžu vyhnúť sa problémom, ktoré nastali pri likvidácii Európskej zdravotnej poisťovne.

    Ak Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zistí závažný nedostatok v hospodárení zdravotnej poisťovne, je potrebné, aby ešte v danom kalendárnom roku stihol realizovať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Realizácia takéhoto opatrenia je časovo náročná, a preto vo svojom pozmeňujúcom návrhu navrhujem, aby zdravotná poisťovňa zaslala správu o hospodárení za prvý polrok kalendárneho roku najneskôr do dvoch mesiacov od skončenia kalendárneho polroku. Predtým bola táto lehota stanovená na tri mesiace. Je to potrebné brať do úvahy práve preto, že ide o verejné financie.

    Ďalej. Podľa súčasne platného zákona o zdravotných poisťovniach sa v § 39 ods. 1 písm. g) uvádza, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zruší zdravotnej poisťovni povolenie, ak zdravotná poisťovňa použila prostriedky z majetku v rozpore s týmto zákonom. Ja navrhujem, aby sa slovo „majetok“ nahradilo slovami „verejného zdravotného poistenia“. To vlastne znamená, že zrušenie povolenia možno viazať len na podmienku, že zdravotná poisťovňa v rozpore so zákonom nakladá s prostriedkami verejného zdravotného poistenia, ktoré spravuje. Malo by to priniesť a mal by to byť motivujúci faktor pre efektívne hospodárenie zdravotných poisťovní, pretože v súčasnosti zdravotné poisťovne nepreukazujú platobnú schopnosť výškou svojho majetku.

    Ďalej podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotných poisťovniach platnosť povolenia zdravotnej poisťovne zaniká dňom zrušenia zdravotnej povinnosti z iného dôvodu ako pre zrušenie povolenia. Prax a minulý rok vlastne ukázali, že tento spôsob je netransparentný a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ťažko ovplyvňuje a je ťažko kontrolovateľný a v konečnom dôsledku vedie k ohrozeniu nakladania s verejnými financiami, čoho teda ukážkou bol zánik Európskej zdravotnej poisťovne.

    Všetky tieto potrebné zmeny treba naozaj uplatniť čo najskôr a práve preto aj z toho dôvodu, že je otvorený tento zákon v spoločnej správe predkladám tento pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 880, kde za čl. III návrhu sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie: Čl. IV. Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien sa dopĺňa takto: Po prvé. V § 11 ods. 1 písm. a) sa slovo „troch“ nahrádza slovom „dvoch“.

    Odôvodnenie. Ak úrad zistí závažný nedostatok v hospodárení zdravotnej poisťovne, je potrebné, aby ešte v danom kalendárnom roku stihol zrealizovať opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov a realizácia takéhoto opatrenia je časovo náročná, preto treba brať na to ohľad, najmä ak ide o verejné financie.

    Po druhé. V § 39 ods. 1 písm. g) sa slovo „majetku“ nahrádza slovami „verejného zdravotného poistenia“. Odôvodnenie. Zrušenie povolenia možno viazať len na podmienku, ak zdravotná poisťovňa v rozpore so zákonom nakladá s prostriedkami verejného zdravotného poistenia, ktoré spravuje. Ide o motivujúci faktor pre efektívne hospodárenie zdravotných poisťovní. V súčasnosti zdravotné poisťovne nepreukazujú platobnú schopnosť výškou svojho majetku. Následne na to bod 3. V § 40 ods. 1 sa vypúšťa písm. c). Doterajšie písm. d) a c) sa označujú ako písm. c) a d).

    Po štvrté. V § 40 ods. 2 sa slová „d) a e)“ nahrádzajú slovami „c) a d)“. V § 40 sa vypúšťajú odseky 3 a 4. Odôvodnenie. Prax ukázala v súvislosti so zánikom povolenia Európskej zdravotnej poisťovne, že tento spôsob je netransparentný, úradom ťažko ovplyvniteľný a kontrolovateľný a v konečnom dôsledku vedie k ohrozeniu nakladania s verejnými financiami. Nadväzuje na zmenu v čl. IV tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďalšie články v návrhu sa prečíslujú.

    Ďakujem za pozornosť, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Sabolová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Sabolová.

  • Krátko. Pán poslanec, my nedopĺňame spoločnú správu, dopĺňame zákon. To len, aby ste sa pre budúcnosť nevyjadrovali, že dopĺňate spoločnú správu. My môžeme v rozprave predniesť pozmeňujúce návrhy len k predloženému návrhu zákona.

    A ešte vás chcem upozorniť aj pre zápis, aby sa do budúcnosti nestalo. Nemôžete si skrátiť pozmeňujúci návrh, musíte prečítať všetky návrhy zákonov, v znení ktorých tá novela je. Hovorím to len pre budúcnosť, aby za ten pozmeňujúci návrh bolo možné hlasovať. Nepreskakujte to, radšej odôvodnenie nečítajte, lebo to nie je potrebné, to ste odôvodnili na začiatku, ale všetky tie návrhy musíte prečítať, ak chcete, aby ten pozmeňujúci návrh bol dobrý a aby ho bolo možné legislatívne spracovať aj v Národnej rade.

    A ešte jedna vecná pripomienka. Hovorili ste, že treba zaviesť do zákona jasnejšie pravidlá. Môže to byť aj tak, ale vyjadrila som svoj názor v rozprave, ale chcem vám povedať, že Úrad pre dohľad má dnes dosť kompetencií na to, aby mohol vo veci rozhodnúť a mohol rozhodnúť aj pri Európskej zdravotnej poisťovni. Ale to je len vec zodpovedných a kompetentných pracovníkov, ktorí by mali mať odvahu rozhodnúť v Úrade pre dohľad ako na nezávislom inštitúte pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý by nemal byť pod politickým vplyvom, ekonomickým vplyvom a pod rôznymi inými vplyvmi tak, ako to bolo pri Európskej zdravotnej poisťovni, a preto došlo k tomu pochybeniu. Má dosť kompetencií, len musí rozhodovať. Vy tu len chcete, aby bola ešte aj iná možnosť. V prípade, že dôjde k niečomu, tak sme sa poistili zákonom. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Máte slovo, pán minister.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja len štandardne telegraficky sa vyjadrím k jednotlivým námietkam.

    Ďakujem pekne za pozmeňujúci návrh ohľadne exekúcií, lebo naozaj ide len o prechodné obdobie do 31. 12., ktoré má korešpondovať práve s pripravovanou návratnou finančnou výpomocou. Čiže z tohto pohľadu si nemyslím, že by sa nemocnice teraz zadlžovali, keď vedia, že sa to skončí 31. 12. Myslím si, že takých manažérov nemáte ani vy, až tam ešte nejakých nominantov máte. Myslím si, že sa ešte nejakí nájdu.

    Pán poslanec Novotný, keď sme hovorili o subjektoch, ktoré môžu čerpať návratnú finančnú výpomoc. Sú tam vymenované aj všetky subjekty, ktoré ju teraz čerpať nemôžu. Inými subjektmi sú súkromné firmy, eseročky alebo akciové spoločnosti, ale tie aj teraz finančnú výpomoc z komerčných bánk aj iných subjektov môžu čerpať. Čiže preto tam neboli uvedené, lebo už v súčasnosti im to legislatíva umožňuje. Čiže naozaj sa to týka iba tých, ktorí doteraz nemohli, neopomenuli sme nikoho, sú tam neziskovky, sú tam obce, mestá, ale aj organizácie v zdravotníckej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva a hlavne neopakuje sa Veriteľ, ktorý bol naozaj vrcholne netransparentný a doteraz nad ním visí mnoho otáznikov. Je to robené pre všetkých a bude to návratná finančná výpomoc, čiže raz sa bude musieť vrátiť. To, že to dávame na ďalšiu vládu, možno je aj záväzok tejto vlády do budúcnosti, že si verí, že pokračovať bude aj naďalej.

    A čo sa týka toho zadlžovania zdravotníckych zariadení, určite už máte, je v pripomienkovom konaní informácia o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva. Nárast dlhu v roku 2006 bol 2,4 miliardy korún ešte približne, nárast dlhu v roku 2007 bol 1,4, hovorím o zariadeniach v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, a nárast dlhu v roku 2008 bol 50 miliónov Sk. Čiže kým v roku 2007 to bolo takmer 1,5 miliardy, teraz to bolo o 30-krát menej. Tak si myslím, že kto hovorí o míňaní prostriedkami, nech si prečíta správu o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva v organizáciách, ktoré sú riadené ministerstvom zdravotníctva a ten pokles nárastu je enormný. Takže naozaj už je načase skončiť s rečami o neschopných manažéroch, pretože sa to výrazne, výrazne zlepšilo.

    A už len krátku poznámku k tým LSPP. Vy ste LSPP, minister Zajac, ktorý bol podporovaný aj tebou, pán predseda Novotný, ste chceli LSPP úplne zrušiť. Takže my ich zachovávame, aj fungovať budú. No nezrušili ste ich vďaka jednému poslaneckému návrhu, takže naozaj sme radi, že sme celú reformu prežili, že stále môžeme poskytovať zdravotnú starostlivosť našim občanom. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pýtam sa spravodajcu, či chce využiť právo spravodajcu? Je 12.00 hodín. So všeobecným súhlasom by sme ukončili tento bod. Jednu, dve vety, máte slovo, pán poslanec.

  • Ja jednu, dve minúty, pán predsedajúci. V podstate povedal pán minister všetko, čo chcel povedať. Ja by som len odpovedal pánovi poslancovi Slafkovskému, aby sme si skutočne všimli klesajúcu tendenciu nárastu dlhu v zdravotníctve, ktorá je.

    Čo sa týka obvodného lekára, prečo poisťovňa musí podpísať a nemusí obvodný lekár podpísať. Samozrejme vysvetlil to aj pán predseda Novotný, že boli isté argumenty určitej rovnocennosti poisťovní a toho poistenca. Ja by som chcel povedať, že ak ste si všimli, diskutujúci z opozície málokedy, alebo málo povedali pacient, stále sa starajú o lekára, o poisťovňu, ale kde je pacient, tak to im nejako ušlo.

    Čo sa týka predaja poistného kmeňa. Toto je zásadná otázka. Pýtam sa, pani poslankyňa Sabolová. Súkromná poisťovňa si kúpila kmeň, čiže poistencov, čiže občanov? Občania do súkromnej poisťovne vstupujú každý rok v septembri, keď sa prehlasujú do jednotlivých poisťovní.

    Potom sa pýtam, pani poslankyňa, prečo poisťovňa pri vlastnom krachu, čiže zrušení spoločnosti chce predávať tento poistný kmeň, keďže ho nekúpila? Ide o to, tento poistný kmeň sa prevedie na poisťovňu so 100-percentnou účasťou štátu a v septembri opäť, ak sa to stane napríklad v máji, tak v septembri sa opäť občania rozhodnú, kam pôjdu. To by ste chceli povedať, že občan niekde vstúpi v zmysle zákona, štát prakticky cez odvody ho donúti niekde vstúpiť, lebo ten občan musí a my ho chceme predávať?

    No vysvetlite mi, ja by som bol veľmi rád, pani poslankyňa Sabolová, keďže dlhodobo kritizujete tieto veci, vystúpte raz a povedzte občanom Slovenskej republiky, prečo chcete predávať to, že oni vstúpili do nejakej poisťovne. Ako neklamte, však tak je to. Však vy bojujete, povedali ste, že pozmeňujúci návrh, ktorý zakazuje predaj poistného kmeňa, je zlý.

    Pána poslanca Slafkovského chápem. Ten hovorí vecné argumenty, ale vy tomu vôbec nerozumiete, len zavádzate občanov. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Predsa len mi dovoľte organizačne. Poprosím, aby sme využívali na politickú diskusiu predovšetkým rozpravu, a to poprosím všetkých poslancov. Myslím, že tak je to v súlade s rokovacím poriadkom, potom dochádza k nedorozumeniam. Veľmi pekne ďakujem. Prerušujem rokovanie do 14.00 hodiny. Od 14.00 hodiny pokračujeme opäť bodom programu, ktorý uvedie pán minister.

  • Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážení spravodajcovia, poprosím o pokoj. Prajem všetkým príjemné popoludnie, otváram popoludňajšie rokovanie Národnej rady s tým, že nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 461/2008 Z. z. a o zmene zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 927 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 927a. Opäť poprosím pána ministra zdravotníctva pána Richarda Rašiho, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Pán minister, nech sa páči.

  • Prajem príjemné slnečné popoludnie. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 461/2008 Z. z. a o zmene zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predkladá ako iniciatívny materiál ministerstva zdravotníctva.

    Cieľom navrhovaného právneho predpisu je odstránenie problémov vyplývajúcich z niektorých ustanovení zákona o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a zákona o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov.

    Na základe skúseností z bežnej praxe a tiež ide o aktualizáciu a spresnenie niektorých ustanovení na základe zmien vykonaných v legislatíve v poslednom období, uvedený právny predpis ukladá obci s najväčším počtom obyvateľov v aglomerácii vyhlásením orgánom samosprávneho kraja povinnosť zabezpečiť vypracovanie strategických hlukových máp pre územie aglomerácie. Zároveň sa náklady spojené s vypracovaním týchto máp presúvajú na obce.

    Tento návrh zákona predkladáme preto, lebo bolo problematické získanie prostriedkov pre rezort zdravotníctva na zabezpečenie týchto strategických hlukových máp a nakoľko obce majú možnosť vypracovávať a dávať si vypracovávať strategické a hlukové mapy a môžu čerpať na tieto účely eurofondy, preto túto skutočnosť a túto kompetenciu dávame obciam. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem a teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre zdravotníctvo pani poslankyni Darine Gabániovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 461/2008 Z. z. a o zmene zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 927), ďalej len gestorský výbor, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1340 z 11. marca 2009 po prerokovaní vládneho návrhu zákona v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený podľa § 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona dňa 31. marca 2009 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami uznesenie č. 585 z 31. marca 2009.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj prerokoval vládny návrh zákona dňa 15. apríla 2009. Výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a všetky spomenuté zákony dňa 7. apríla 2009 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami uznesenie č. 149 zo 7. apríla 2009.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 5 uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy nasledovne: o bodoch 1 a 2 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť, o bodoch 3 a 5 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť a o bode 4 hlasovať osobitne s návrhom gestorského výboru neschváliť.

    Po druhé. Poveril mňa spoločnú spravodajkyňu Darinu Gabániovú predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a návrhy v zmysle § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z.

    Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor č. 156 z 15. apríla 2009.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pardon, že som dostal písomnú prihlášku jedného pána poslanca, a to je pán poslanec Alexander Slafkovský. A po jeho vystúpení, kolegyne a kolegovia, potom sa budete hlásiť do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v krátkosti vystúpil k tomuto bodu nášho rokovania a predniesol jeden pozmeňujúci návrh, ktorý už myslím, že máte aj všetci v laviciach, ktorý sa dotýka dvoch vecí, a je to záležitosť merania hluku, hlukových strategických máp a akčných plánov ochrany pred hlukom aglomerácií.

    Ja som si to troška overoval, na ktoré mestá to dopadá v súčasnosti. Momentálne to dopadá na Bratislavu a Košice. Bratislava už takúto mapu má, Košice ešte takúto mapu nemajú. Košice to bude stáť okolo 1 milióna eur a postupne je predpoklad, že túto povinnosť budú mať prakticky aj iné menšie aglomerácie, nie tieto aglomerácie, ktoré majú až vyše 200-, 250-, 300-tisíc obyvateľov. Takže neviem, či sa potom pripravuje zmena zákona a vráti to zasa naspäť tak, aby to bolo povinnosťou štátneho rozpočtu, keďže je to jeden zo základných atribútov ochrany životného prostredia, ochrana pred hlukom. Tak ako to bolo doteraz, tie náklady spojené s financovaním hlukových máp a strategických máp na ochranu, teda strategických plánov ochrany pred hlukom financovalo ministerstvo zdravotníctva zo svojej kapitoly, pretože obce a samosprávne kraje boli považované za povinné zo zákona. Im to zákon č. 2/2005 umožňoval v § 11 požiadať o refundáciu takýchto nákladov a v návrhu zákona, ktorý máme predložený, je vlastne v bode č. 1 a v bode č. 7 sú obce ako oprávnené osoby z tohto vypustené a je aj zrušená povinnosť ministerstva zdravotníctva uhradiť náklady spojené s takouto mapou.

    Myslím si, že v krátkom čase to bude mať za povinnosť Žilina, Prešov, Nitra, všetky krajské mestá, že ich to zasiahne. V tomto smere si myslím, že hovoriť, že sa to teda má preplatiť z európskych fondov je síce svojím spôsobom ako jedna možnosť, ktorá je daná, ale nie je to pravidlo, nie je to povinnosť.

    Zasa na druhej strane máte povinnosť tú mapu urobiť. Takže ja by som skôr prijal to, keby tie prostriedky, ktoré sú dávané ako nepovinné, ale sú tam v tých európskych financiách, umožniť ich do grantového programu, či sú to rôzne typy, ktoré zdravotníctvo potrebuje, nechať prostriedky tam a to, čo je povinné pre všeobecný zdravotný prospech a ochranu prostredia obyvateľov nechať pod nákladmi ministerstva zdravotníctva.

    Čiže to je k bodu 1 a 2 toho môjho návrhu, kde navrhujem k čl. I vypustiť bod 1 a k čl. I vypustenie bodu 7. Potom v bode 3 navrhujem inú vec, ktorá je trošku z iného súdka, a preto budem aj navrhovať a poprosím pani spoločnú spravodajkyňu, aby potom dala hlasovať samostatne o bode 1 a 2 spolu a o bode 3 z môjho pozmeňujúceho návrhu samostatne.

    Totižto v tomto bode 3, o čo ide. V tomto bode 3 ide o to, že pokiaľ doteraz platná zákonná úprava hovorí, že všetky podnikateľské subjekty sú povinné raz do roka si nechať odmerať hladinu hluku, vibrácií a ultrazvuku tak, aby nedošlo k poškodzovaniu zdravia zamestnancov a pracovníkov.

    Ja som v prvom čítaní k tomu vystupoval tak rozsiahlejšie. Teraz sa ale obmedzím na to, že poviem, že je pravda, že dnes jedno takého meranie objednané v súkromnej firme, ktorá má všetky oprávnenia na to, stojí okolo 300 až 500 eur. Závisí podľa rozsahu. Nie je to malý peniaz. Viem si predstaviť, že drobného prevádzkara s opravou, ja neviem, bicyklov alebo niečo podobné, že ho to finančne zaťažuje, že to je náklad, ktorý by on nemusel mať.

    Preto navrhujem, aby sme do zákona v čl. II v § 27 ods. 1, ktorý sa odvoláva vlastne na zákon č. 355/2007, aby sme vložili v tom odseku za prvú vetu novú vetu, ktorá znie: „Prevádzkovateľ zdrojov hluku, infrahluku a vibrácií je povinný uhradiť obci náklady spojené s postupom podľa odseku 4, ak obec pri objektivizácii expozície obyvateľov a ich prostredia hlukom a vibráciami podľa odseku 4 zistí prekročenie prípustných hodnôt.“ To znamená, aby som to do ľudského jazyka preložil, že dnes má podľa zákona č. 355 a § 27 obec oprávnenie urobiť objektivizáciu hluku v prostredí.

    Týmto pozmeňujúcim návrhom navrhujem to, že ak by obec takúto objektivizáciu urobila a zistí, že došlo k prekročeniu hladiny zvuku, tak ten, kto hladinu zvuku prekročil, by mal za povinnosť obci toto meranie uhradiť. Ja si myslím, že to je vecná záležitosť, ktorú by samosprávy uvítali, uvítali by ju aj občania, pretože pokiaľ niekto ten hluk objektívne produkuje a dáme si to odmerať, tak ten, kto ten hluk produkuje je povinný aj zaplatiť náklady spojené s meraním.

    Tým pádom by sa zabránilo tomu, aby si niekto vymýšľal rôzne merania. Takže zostala by tam len tá možnosť, ktorá už je v zákone, že obec to môže objektivizovať, ale pokiaľ sa nameria objektívne prekročenie hladiny hluku, ten, kto hluk zapríčinil, tak ten to musí zaplatiť. Toľko z mojej strany.

    Takže ja by som ešte raz ten pozmeňujúci návrh prečítal bez zdôvodnení. Pozmeňujúci návrh poslanca Slafkovského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/2005 Z. z. a tak ďalej znie: Bod 1. K čl. I bodu 1 vypustiť bod 1. Bod 2. K čl. I bodu 7 vypustiť bod 7. Poprosím hlasovať o týchto dvoch bodoch spoločne. A samostatné hlasovanie k bodu 3 môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý znie: V čl. II v § 27 ods. 1 za prvú vetu sa vkladá nová veta, ktorá znie: „Prevádzkovateľ zdrojov hluku, infrazvuku a vibrácií je povinný uhradiť obci náklady spojené s postupom podľa odseku 4, ak obec pri objektivizácii expozícií obyvateľov a ich prostredia hlukom a vibráciám podľa odseku zistí prekročenie prípustných hodnôt.“ Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickou poznámkou na vaše vystúpenie sa prihlásil pán poslanec Štefan Zelník ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Slovo má pán poslanec Zelník.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem povedať, že s tou prvou časťou diskusného príspevku nemôžem súhlasiť, a to, aby si ministerstvo zdravotníctva malo vo svojej kapitole možnosť úhrady merania hluku pre mestá a obce.

    A poviem prečo. Musíme si raz zvyknúť na to, že zhadzovať všetko na štát, nech to zaplatí štát alebo štátny rozpočet. Štát je kto? Štát sme my. A štátny rozpočet sa tvorí z daní, priamych alebo nepriamych. Je zbytočné túto kompetenciu presúvať na ministerstvo zdravotníctva. Obec alebo to príslušné mesto z daní si môže vytvoriť túto rezervu. Myslím si, že to je podstatne spravodlivejšie, keď to platia tí, ktorých sa to priamo týka, ako by to mali v rámci solidarity platiť všetci občania. Navyše, ak v zákone sa hovorí ešte o tom, že túto povinnosť budú mať obce až do 30. júna 2012 a potom niektoré až do 18. júla 2013. Čiže je dostatočný časový priestor, aby sa na tento stav mohli pripraviť a nehovoriac ešte o tom, že práve tieto obce a mestá môžu využiť peniaze z eurofondov. Nevidím dôvod, prečo by sme mali zaťažovať s týmto štátny rozpočet.

    S tou druhou časťou, čo si hovoril, dá sa súhlasiť. Samozrejme, ak niekto vytvára hluk, tak prečo by on nemal znášať tieto náklady. Ďakujem.

  • Reagovať na faktickú poznámku pána poslanca Zelníka bude teraz rečník z rozpravy pán poslanec Alexander Slafkovský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja sa chcem vrátiť k tomu len v krátkosti. Tam je uložená zo zákona povinnosť obciam v aglomerácii mapu urobiť. Urobiť aj strategický plán. Čiže je to svojím spôsobom priamy prenos štátnych kompetencií na samosprávu. V memorande, ktoré vláda uzavrela so zástupcami ZMOS-u a Únie miest, je jasne napísané, že vláda nebude prenášať ďalšie kompetencie zo štátu na samosprávy. Takže odvolávaním sa na toto memorandu si myslím, že nie je správne prehadzovať finančnú ťarchu za spracovanie máp, teda hlukových máp na obce. Ďakujem.

  • Ďakujem. A teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Konštatujem, že som zaregistroval pána poslanca Zelníka, predpokladám, že raz, a pani poslankyňu Máriu Sabolovú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a slovo má pán poslanec Štefan Zelník. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, môj pozmeňujúci návrh je veľmi jednoduchý a týka sa hlavne istej pojmológie, ktorá sa využíva pri pomenovaní hlavný hygienik. Takýto názov sa používa, ale hlavný hygienik rezortu ministerstva obrany, hlavný hygienik ministerstva železníc a dopravy preto, aby nedochádzalo k mylným výkladom, kto je a kto nie je hlavný hygienik, pretože máme hlavného hygienika Slovenskej republiky. Navrhujem, aby sa títo pracovníci volali ako vedúci hygienik rezortu. Aby bolo jasne odlíšené, kto je hlavný hygienik Slovenskej republiky a aby bola jednoznačná subordinácia.

    Preto môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 461/2008 Z. z. a o zmene zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 927).

    K čl. II. V čl. II sa vkladá prvý bod, ktorý znie: Po prvé. V § 3 ods. 2 znie: „(2) Na zabezpečenie jednotného postupu orgánov verejného zdravotníctva po a ústredné orgány štátnej správy uvedené v ods. 1 písm. d) až f) a Slovenská informačná služba postupujú v úzkej súčinnosti s ministerstvom. Po b orgány verejného zdravotníctva uvedené v ods. 1 písm. d) až f) zriaďujú útvar, ktorý riadi a za jeho činnosť zodpovedá vedúci hygienik rezortu. Po c. Úrad verejného zdravotníctva informuje orgány verejného zdravotníctva uvedené v ods. 1 písm. d) až g) o nariadených opatreniach a vydaných odborných usmerneniach na úseku verejného zdravotníctva.“ Poznámka pod čiarou k odkazu znie: V § 6 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Doterajší text § 27 ods. 1 sa označuje ako bod 2.

    Zdôvodnenie. Každodenná prax, vykonávacie predpisy k zákonu i uznesenia vlády používajú pojem hlavný hygienik rezortu. Aby nedochádzalo k zámene pojmov hlavný hygienik a hlavný hygienik rezortu, zavádza sa pre osoby, ktoré riadia útvary podľa § 3 ods. 2 písm. b) v orgánoch verejného zdravotníctva uvedených v ods. 1 písm. d) až f) označenie vedúci hygienik rezortu.

    Po druhé. Za bod 2 sa vkladá tretí bod, ktorý znie: „(3). Paragraf 61 znie: Odborné činnosti pri plnení úloh orgánov verejného zdravotníctva môžu vykonávať len osoby s odbornou spôsobilosťou podľa osobitného predpisu. Ďalšie povinné vzdelávanie riadi ministerstvo prostredníctvom akreditovaných inštitúcií. Funkciu hlavného hygienika, vedúceho hygienika rezortu a regionálneho hygienika môže vykonávať len osoba so špecializáciou v špecializačnom odbore podľa osobitného predpisu.“

    Poznámka pod čiarou k odkazu 36 a 73 znie: 36. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 322/2006 Z. z. o spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov. 73. Príloha 1 kategória A písm. d) ods. 4, 9, 10, 11, 43 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 322/2006 Z. z.

    Vedúci hygienik rezortu riadi a zodpovedá za činnosť útvaru, ktorý plní úlohy orgánu verejného zdravotníctva. Na zabezpečenie jednotného postupu orgánov verejného zdravotníctva je potrebné, aby požiadavky na jeho odbornú spôsobilosť boli rovnaké ako na odbornú spôsobilosť hlavného hygienika a regionálneho hygienika. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie som nezaevidoval žiadnu prihlášku. Teraz dávam slovo pani Márii Sabolovej, ktorá je posledná prihlásená do rozpravy k tomuto návrhu zákona. Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem sa vyjadriť k jednej časti predloženej novely zákona a týka sa čl. II zákona o verejnom zdravotníctve.

    Dovolím si začať jedným vyhlásením občanov, odborníkov spôsobilých v oblasti merania a hodnotenia fyzikálnych faktorov prostredia. Odborníci, títo ľudia sa obrátili na mnohých poslancov v tejto Národnej rade a myslím si, že aj viacerí koaliční, aj opoziční sa tomu problému venovali.

    Odborníci na meranie fyzikálnych faktorov prostredia v súvislosti s prijatým zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane a podpore rozvoji verejného zdravia konštatujú, že zákon v dvoch paragrafoch a zákon v § 27 ods. 1 písm. b) je nevykonateľný a úplne zbytočne zaťažuje drvivú väčšinu fyzických osôb podnikateľov a právnických osôb. S týmto § 27 sa po ich pripomienkach vysporiadalo aj ministerstvo, a preto máme v návrhu zákona aj novelu v čl. II zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore rozvoja verejného zdravia.

    V druhej časti konštatujú, že povinná akreditácia na získanie osvedčenia o odbornej spôsobilosti na meranie fyzikálnych faktorov prostredia § 15 a § 16 sa do zákona dostala bez konzultácie s odbornou verejnosťou. Akreditácia ako proces nemá žiadny vplyv na odbornú úroveň merania fyzikálnych faktorov prostredia. Navyše v procese medzirezortného pripomienkového konania k zákonu bola povinná akreditácia zásadnou pripomienkou a bola odmietnutá.

    Tu chcem pripomenúť, že v roku 2007, keď sme tento návrh zákona dostali do Národnej rady ako jeden obrovský balík paragrafov, a myslím si, že vtedy veľmi málo ľudí venovalo tomu podrobnú povinnosť, a bol po dlhodobom pripomienkovom konaní ešte za bývalého ministrovania pána ministra Valentoviča, dostal sa na prerokovanie v Národnej rade ešte v apríli roku 2007 a v tlači 273 po pripomienkovom konaní bol návrh na prerokovanie v tejto časti, na ktorú odborníci upozorňujú, práve v pozícii to písmeno b) znelo, že povinnú akreditáciu si požadujú osvedčenie o akreditácii laboratórneho skúšania, tu bola bodkočiarka a bolo napísané: to neplatí, ak ide o zisťovanie fyzikálnych faktorov, pretože už tam bolo zjavné po pripomienkovom konaní, že povinná akreditácia nie je potrebná.

    Druhá vec týkajúca sa ešte tohto rokovania v období roku 2007 bola aj tá, že neexistuje smernica, ktorá by prikazovala, že je povinná akreditácia potrebná pre túto skupinu meračov fyzikálnych faktorov.

    Budem pokračovať ďalej. Budem mať svoje vystúpenie dlhšie a možno aspoň tých pár poslancov, ktorí si vypočujú logické argumenty odborníkov, nie poslankyne Sabolovej, ale argumenty odborníkov, ktorí sa k danej téme vyjadrili a postavili tri otázky ministerstvu zdravotníctva, ktoré mu zaslali ešte po tom, keď sa začala táto novela tvoriť, ešte v septembri minulého roku, kde sa pýtajú, a oficiálne, ale do dnešného dňa nedostali odpoveď, len sprostredkovane, a to, aký bol dôvod zavedenia povinnej akreditácie. Systém doteraz spoľahlivo fungoval a funguje aj naďalej na základe osvedčenia o odbornej spôsobilosti aj bez akreditácie.

    Druhá ich otázka znela, aký je prínos akreditácie pre meranie fyzikálnych faktorov prostredia? Tretia otázka. Prečo je Slovensko jediná krajina v Európe, kde sa požaduje povinná akreditácia na meranie fyzikálnych faktorov? Sme na tom tak ekonomicky dobre, že je u nás taká životná úroveň, aby sme zavádzali niečo, čo je nad rámec? A štvrtá otázka, to je ten § 27, kde sa hovorí o tej povinnosti na masovú povinnosť merania hluku. Táto otázka viac-menej bola zapracovaná do materiálov, a dokonca vo svojom vyhlásení, a materiály tvrdia, že na povinnej akreditácii merania fyzikálnych faktorov netrvá ani Slovenská národná akreditačná služba.

    A teraz odpoveď k jednotlivým otázkam a na záver aj pozmeňujúci návrh. Čiže otázka, aký bol dôvod zavedenia povinnej akreditácie, keď systém fungoval? Pod vyhlásením sú podpísaní prevažne odborníci, ktorí už majú založené firmy na základe osvedčení získaných podľa doterajších predpisov. Niektorí z nich úspešne pôsobia na trhu ako fyzické a právnické osoby už dlhé roky.

    Na ilustráciu možno uviesť, že v súčasnosti platné osvedčenia začali byť vydávané už v roku 2004, pričom mnohé firmy pôsobia v predmetnej oblasti už dávno predtým a nikdy v minulosti neboli zastrešené autoritou úradov verejného zdravotníctva. Mnohí z nich sú uznávaní odborníci v predmetnej oblasti a podieľajú sa na tvorbe legislatívnych noriem ako členovia Technickej normalizačnej komisie, prezentáciami na odborných seminároch, konzultáciami pri tvorbe nových predpisov.

    Výsledky meraní týchto firiem boli vždy doteraz akceptované regionálnymi hygienikmi pri preventívnej ochrane verejnosti aj bez povinnej akreditácie. Tvrdenie, že spoľahlivosť výsledkov nie je zabezpečená a kontrolovaná, ako sa dalo čítať v jednom materiáli z ministerstva, prípadne z Úradu verejného zdravotníctva, je zavádzajúce, voči firmám nekorektné, že spoľahlivosť výsledkov nie je zabezpečená a kontrolovaná. Všetci merači majú povinnosť pracovať podľa platných predpisov Slovenskej republiky, musia archivovať namerané hodnoty, každý protokol prichádza na regionálne úrady verejného zdravotníctva, kde je jeho obsah skontrolovaný a záverečný verdikt nad každým prípadom vynáša regionálny hygienik.

    Pri akejkoľvek pochybnosti hygienika o zrozumiteľnosti alebo nesprávnosti protokolu je oslovený merač, aby vysvetlil alebo doplnil svoju prácu. Tiež je tu možnosť jeho prácu skontrolovať regionálnym úradom verejného zdravotníctva, ktorý má svojich meračov, ale len po jednom na každom úrade a z nedostatkov vyvodiť závery. Otázky zámerného skresľovania výsledkov, ak sa také prípady vyskytujú, nevyrieši akreditácia, ale skôr súdy a odobratie oprávnení. Živnostník merač by sa v prípade skresľovania alebo akéhokoľvek ovplyvňovania výsledkov merania vystavil nebezpečenstvu, že by to malo preňho fatálne následky vzhľadom na to, že ručí na rozdiel od obchodných spoločností celým svojím majetkom.

    Možno teda zhrnúť. Systém kontroly fyzikálnych faktorov prostredia doteraz spoľahlivo fungoval a funguje na základe osvedčení odbornej spôsobilosti vydaných Úradom verejného zdravotníctva bez povinnej akreditácie a od roku 2007 sa neobjavili žiadne nové skutočnosti, ktoré by vyžadovali povinnú akreditáciu.

    Podľa teraz platného zákona č. 355 nemôže nelegálnym spôsobom vzniknúť žiadny nový meračský subjekt, pretože, ak by chcel začať pracovať legálnym spôsobom, musí mať najprv osvedčenie o odbornej spôsobilosti, na získanie ktorého podľa § 16 ods. 4 zákona vyžaduje osvedčenie o akreditácii. To však môže získať nový subjekt iba vtedy, keď sa môže preukázať výsledkami práce, že pracuje podľa pravidiel vyžadovaných na akreditáciu. Pracovať však môže, až keď získa osvedčenie o odbornej spôsobilosti. A tým je úplne jasné, že týmto spôsobom je obmedzená konkurenčnosť prostredia v službách, totiž doterajší držitelia osvedčenia odbornej spôsobilosti väčšinou pracujú v tomto odbore už dlhšiu dobu a majú odborné vedomosti aj skúsenosti na požadovanej úrovni. Každých päť rokov sa musia nechať preskúšať odbornou komisiou na Úrade verejného zdravotníctva, čo sa bez výhrad akceptuje.

    Rozhodujúcim a závažným dôvodom odmietnutia povinnosti akreditácie sú práve u živnostníkov finančné nároky na získanie akreditácie. Príprava na akreditáciu a spracovanie príslušných dokumentov, poplatky s tým spojené znamenajú investíciu na vstupe, keď ešte ten, kto začína merať, nemá ani vstupný kapitál, je cirka 10- až 15-tisíc eur a k tomu ďalšie každoročné náklady na odborný dohľad zo strany akreditačného orgánu SNAS a tiež pravidelné povinné reakreditácie. Náklady na reakreditáciu a dohľad zo strany SNAS sa v konečnom dôsledku premietnu do cien práce meračský subjektov, čo v konečnom dôsledku bude znamenať zvýšenie nákladov najmä malým a stredným podnikateľom povinných podľa zákona predkladať úradom výsledky meraní.

    Začínajúci subjekt v oblasti merania hluku potrebuje tiež základné meracie vybavenie, to je ďalších 15-, 20-tisíc eur, to však v prípade neočakávaného skončenia činnosti z rôznych dôvodov, aj zdravotných, môže odpredať a náklady na akreditáciu sa nikdy nevrátia.

    Na ďalšiu otázku, ktorou sa obrátili na ministerstvo, aký je prínos vlastne? Akreditácia je proces posúdenia odbornej spôsobilosti. Bola by som rada, keby sme počúvali, lebo asi dva mesiace na diskusiu nestačili. Bola by som rada, keby sme trošku vnímali a vedeli na to zareagovať. Akreditácia je proces posúdenia odbornej spôsobilosti vykonávať určitú činnosť. Rovnako tak Úrad verejného zdravotníctva zriaďuje komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti, vydáva osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa § 15 a toto osvedčenie je podmienkou na vykonávanie merania fyzikálnych faktorov pre potreby verejného zdravotníctva a z toho uvedeného vyplýva, že firma, ktorá chce vykonávať túto predmetnú činnosť, musí byť dvakrát osvedčená v tej istej veci.

    Tento postup je v rámci Európy a možno aj celého sveta veľmi nezvyčajný a podľa dostupných informácií v žiadnej z európskych krajín sa nepožaduje povinná akreditácia na meranie fyzikálnych faktorov, ako som hovorila na začiatku, že neexistuje smernica, ktorá toto ukladá Slovenskej republike alebo niektorej z európskych krajín ako povinnosť. Dotknem sa potom a informujem vás, ako v niektorých európskych krajinách táto akreditácia funguje. A tá povinná akreditácia, ktorú ani SNAS nevyžaduje, dáva otázku prečo, ak nemáme konkrétne porušenia zákona, nedôverujeme výsledkom, ktoré sa tu za tie roky, minimálne od roku 2004 a 2007, predkladajú.

    Rozsah požadovaných vedomostí pre skúšky odbornej spôsobilosti a podrobnosti o zriadení a činnosti komisie na preskúšanie odbornej spôsobilosti stanovuje ministerstvo zdravotníctva v zákone. Teda konštatovanie, že komisia Úradu verejného zdravotníctva nepreveruje všetko, čo je potrebné, je tak trochu zvláštne a pripomína gól do vlastnej bránky. Takisto je zvláštne delegovať niektoré činnosti na SNAS, ktoré už dnes robí Úrad verejného zdravotníctva a vlastne sa budú vzájomne dopĺňať. Je to nedôvera voči štátnym orgánom?

    Zárukám presnosti a správnosti výsledkov akreditované aj neakreditované firmy vykonávajú merania, kalibráciu prístrojov, spracovávajú protokoly o meraní podľa rovnakých metodických postupov. Sú to nariadenia vlády, vyhlášky, technické normy a každý merač má rovnakú povinnosť dať si overiť prístroje v zmysle zákona o metrológii v súvislosti s ďalšími predpismi.

    K neistotám merania vydal aj Úrad verejného zdravotníctva odborné usmernenie, pozri Vestník ministerstva zdravotníctva z roku 2007. Teda každý, kto vykonáva merania, je povinný si viesť merací denník, všetky skutočnosti súvisiace s meraniami evidovať, archivovať. Toto všetko je súčasť a podmienka na osvedčenie o odbornej spôsobilosti, a preto sú neoprávnené spochybňovania kvality a odbornej spôsobilosti týchto subjektov zo strany rezortu, prípadne Úradu verejného zdravotníctva.

    Dnešní merači sú ľudia s vysokoškolským vzdelaním, s praxou a bez záznamu v trestnom registri. A preto ich obviňovať zo zámerného skresľovania výsledkov a z neschopnosti napísať protokoly a kontrolovať si agendu je veľmi nekorektné a navyše, ako bolo už povedané, každý protokol prichádza na regionálny úrad verejného zdravotníctva, kde je skontrolovaný, je urobený záverečný verdikt, vynáša regionálny hygienik. A preto akreditácia a odborná spôsobilosť tak ako je uvedená v zákone v § 15 a § 16, je duplicitná a myslím si, že nič nové do kvality nepriniesla.

    Dotknem sa tretej otázky, a to je, prečo je Slovensko jediná krajina v Európe, ktorá požaduje povinnú akreditáciu? Ak reakcia rezortu na to, či Slovensko je, alebo nie je jediná krajina v Európe, ktorá požaduje akreditáciu na meranie fyzikálnych faktorov sa nepovažuje rezortom za relevantnú otázku a za dôležitú považujeme udržať úroveň a spoľahlivosť výsledkov objektivizácie fyzikálnych faktorov. No zdá sa mi to dosť nekorektná odpoveď, pretože vznik nových firiem na meranie fyzikálnych faktorov rozhodne na Slovensku nie je živelný. To, čo som už prečítala, čo všetko musia absolvovať. Veď osvedčenia, a tým aj možnosť podnikať v predmetnej veci vydáva Úrad verejného zdravotníctva a je to veľmi náročný proces pre každého, kto v tejto oblasti aj v širšej, nielen tých meraní fyzikálnych faktorov pracuje.

    Orgány verejného zdravotníctva vytvorili za posledných 15 rokov dobrý systém prípravy odborníkov. Na meračov sú kladené vysoké požiadavky, ako sme to počuli. Každý rok je niekoľkodňové školenie. Protokoly kontrolujú pracovníci z úradov verejného zdravotníctva. Meracie prístroje musia byť overované na metrologických pracoviskách a myslím si, že sme vychovali na Slovensku istú skupinu kvalitných, vrcholovo dobrých odborníkov.

    Názor, že je bezpečnejšie, aby na Slovensku bolo menej meračov, ale zato spoľahlivých a pravidelne kontrolovaných, má niekoľko významných slabín. Je to tiež rezortný názor z úradu.

    Osvedčenie o akreditácii nie je zárukou na zvýšenie kvality merania a hodnotenia hluku, infrazvuku a vibrácií. A odporúčame do pozornosti oficiálne materiály Slovenskej národnej akreditačnej služby pre oblasť hluku a vibrácií, kde sú uvedené niektoré veľmi zvláštne veci. Napríklad firmy sú akreditované do 130 decibelov a hodnota vrcholovej hladiny C akustického tlaku nad 130 decibelov nie je predmetom akreditovaných meraní. Čiže dolná akčná hodnota je, hodnoty vyššie nie, táto hodnota sa nedá akreditovane zmerať. Načo potom povinná akreditácia?

    Je tiež možné sa pozrieť do protokolov a porovnať kvalitu akreditovaných a neakreditovaných meračov a myslím si, že je to o ľuďoch a nie o tom, či pracovisko, respektíve jeden merač so svojimi prístrojmi potrebuje akreditáciu ako nejaké iné laboratórne pracoviská. Zrejme nie je k dispozícii žiadna analýza, ktorá by optimalizovala potrebný počet meračov. Je známe, že v súčasnosti sú meračské kapacity v niektorých regiónoch Slovenska nepostačujúce.

    My dnes týmto zákonom rozširujeme ešte potrebu a povinnosť robiť hlukové mapy. Tým pádom potrebujeme viac meračov, a tak si myslím, že systém, kde sa vylučujú dva potrebné faktory – akreditácia a odborná spôsobilosť, ktorá jedna bez druhej nejde a jedna bez druhej sa nedá získať, si myslím, že znižuje počet týchto meračov. A tým pádom nemôže vzniknúť žiadny nový subjekt, pretože prekážky sú na strane zákona č. 355. To je ten, ktorý máme dnes v článku dva. Zároveň sú to financie. Tí ľudia, ktorí to chcú, alebo chceli by aj akreditácie, nevedia tak rýchlo zohnať. Akreditačný proces trvá zhruba rok a nikto nemá záruku, že aj do roka bude mať akreditáciu pracoviska.

    A ešte jedna otázka bola na § 27. Krátko sa dotknem aj toho . V súčasnom období platné znenie zákona, chvalabohu, v tomto návrhu zákona, pokiaľ ho ešte nepokazíme nejakými pozmeňujúcimi návrhmi, bolo nevykonateľné a úplne zbytočne zaťažujúce drvivú väčšinu fyzických a právnických osôb. Treba povedať, že po zmene masovej povinnosti merať hluk, infrazvuk a vibráciu na normálnu, t. j. v odôvodnených prípadoch bude treba dostatok meračských kapacít, a tak ako som konštatovala, bude veľmi ťažké, aby tu mohli vzniknúť nové subjekty.

    Štát zavedením povinnej akreditácie sťažil vznik nových meračských kapacít. Dovolila by som si povedať, že ani nie tak štát, pretože po pripomienkovom konaní z rezortu zdravotníctva prišiel dobrý návrh do parlamentu, ale na základe nejakého rýchlo predloženého pozmeňujúceho návrhu v roku 2007 počas prerokovania zákona o ochrane zdravia sa dostal škriatok do návrhu zákona a vytvoril tak podmienky na to, aby sme sťažili vznik nových meračských kapacít.

    Na Slovensku meranie hluku a vibrácie zabezpečuje cca 50 firiem. Je viac firiem ako živnostníkov a možno tri alebo štyri právnické osoby. Každá firma je prevažne iba jeden pracovník a firmy s viacerými sú výnimkou. Už samo osebe hovorí, že ani preto ten akreditačný proces nie je nutný, lebo tam samotný živnostník či pracovník ručí celým svojím majetkom. Akreditácia je náročná finančne, ako som hovorila, o tisícoch eurách a bez finančnej analýzy, že firma na meranie fyzikálnych faktorov, ktorá vydá prostriedky na akreditáciu, nemala by mať problémy s návratnosťou tejto investície, sú veľmi nekorektné.

    Rezort zdravotníctva tvrdí, že nemá prostriedky na dohľad nad správnosťou merania firiem, pričom je zaujímavé, že má nemalé prostriedky na akreditáciu svojich subjektov Úradu verejného zdravotníctva – regionálnych úradov verejného zdravotníctva.

    Vláda Slovenskej republiky a Národná rada sa snažia znížiť dopad krízy na obyvateľstvo a na podnikateľskú sféru. My merači by sme veľmi privítali, keby nás kompetentné orgány v rámci protikrízových opatrení zbavili nezmyselných nákladov na povinnú akreditáciu. Ide len o pár možno rodín, pár živnostníkov, istý okruh, ale myslím si, že v čase krízy, ak začnú padať aj títo malí živnostníci, myslím si, že to nie je dobrá vizitka tejto vlády pre občanov tejto republiky. A keď by ma tak počúval pán kolega Valocký, aby vedel, že hovoríme o občanoch, o tých radových ľuďoch, ktorí vlastne na základe našich zlých návrhov sú postihnutí možno viac ako mnohí iní z funkcionárov alebo aj nás poslancov.

    Väčšina týchto firiem vznikla iba nedávno pri reorganizácii regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Mnohí ľudia, ktorí majú dnes tieto firmy sú bývalí pracovníci regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Čiže boli dobrými garantmi tejto služby aj v štátnej správe na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva a zrazu ich odbornosť je spochybňovaná.

    Nebudem čítať celý prehľad systému merania v iných krajinách. Môžem ho pridať k pozmeňujúcemu návrhu, ale v Českej republike bol podobný systém ako na Slovensku a vyžaduje sa buď autorizácia, na základe ktorej sa vydá osvedčenie o autorizácii, alebo akreditácia. Nie obidva súčasne a je podobný systém ako na Slovensku.

    V Rakúsku existuje niekoľko možností na to, aby mohli túto činnosť vykonávať. Sú to štyri odlišné alebo štyri rôzne možnosti, alebo potvrdenia, ale každý samostatne. Nie dva ani niekoľko dohromady. Sú to štyri samostatné zákony podľa ich právnych predpisov.

    V Nemecku je to tiež úplne iné. Vydáva sa tu povolenie tiež úradu pre životné prostredie pre jednotlivé spolkové krajiny, ale nikde sa nevyžaduje spojenie odbornej spôsobilosti a akreditácie. Aj vzhľadom na to asi, že v Európskej únii povinná akreditácia pre krajiny Európskej únie pre tento typ merania fyzikálnych faktorov nie je.

    A tak pozmeňujúci návrh, ktorý je veľmi jednoduchý a myslím si, že aj odôvodnenie k nemu len veľmi krátko prečítam. V čl. II sa dopĺňa nový bod, ktorý znie. Prvý bod, pretože je to § 16. V § 16 v ods. 4 bod b znie: „Osvedčenie o akreditácii laboratórneho skúšania; to neplatí, ak ide o získavanie fyzikálnych faktorov.“ Je to presné znenie návrhu, ktorý sme mali v parlamente po pripomienkovom konaní z ministerstva zdravotníctva 20. apríla 2007 z tlače 273 po pripomienkovom konaní a vyjadrení odborníkov. Odborná spôsobilosť sa vlastne priznáva fyzickej osobe na základe osvedčenia o akreditácii alebo akreditáciu môžu získať iba právnické fyzické osoby, ktoré majú príslušnú živnosť.

    Nebudem čítať odôvodnenie. Myslím si, že moje vystúpenie, ak len trochu niekto počúval, jasne hovorí, že sa vylučujú dve normy alebo dva paragrafy, ktoré dnes znemožňujú, poviem jednoducho, vstup nového subjektu, pretože ak nemá akreditáciu, nezíska odbornú spôsobilosť. Ak nemá odbornú spôsobilosť, nezíska akreditáciu. Ak pôjdu po piatich rokoch tí, ktorí nemajú akreditáciu, a som presvedčená, že ju netreba ako technik, a tu si myslím, že už som dostatočne kompetentná ako technik sa k tomu vyjadriť. Keď ju nebudú mať a po piatich rokoch pôjdu na preskúšanie, osvedčenie na odbornú spôsobilosť im Úrad verejného zdravotníctva nevydá.

    A moji kolegovia, bola by som veľmi rada, aby sme v tejto téme nechali opozično-koaličné zápasy. Ide o malú skupinu, ale ide o istú skupinu ľudí, ktorí sa rozhodli zobrať na seba zodpovednosť vytvoriť pracovné príležitosti, vytvoriť možno malý rodinný podnik a dať prácu niekoľkým ľuďom, ale nesťažujme ich nezmyselnými smernicami alebo nezmyselnými povinnými akreditáciami.

    A preto vás chcem poprosiť o podporu, aby sme sa vrátili k takému zneniu paragrafu, ktoré spracovalo ministerstvo zdravotníctva v roku 2007 a od roku 2007 sa nič v tejto oblasti nezmenilo. Ďakujem za pochopenie.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej sa prihlásili pán poslanec Jozef Halecký, ďalej Štefan Zelník, Petrák Ľubomír. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Slovo má pán poslanec Jozef Halecký. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. K vystúpeniu pani poslankyne Sabolovej chcel by som dodať, že myslím, že niet čo diskutovať o tom, že ochrana pred hlukom je veľmi dôležitá a prvoradá ako ochrana zdravia, pretože hluk zapríčiňuje nielen poškodenie sluchu alebo nejaký diskomfort bytový, alebo spoločenský, ale je aj príčinou mnohých vnútorných chorôb, nervových chorôb. Takže táto úloha je jasná a bezprostredná.

    Chápem, že náklady na akreditáciu, ale aj možno náklady na mestá, na obce sú riešené s určitou nespokojnosťou zainteresovaných strán, ale hodiť to na ministerstvo zdravotníctva nie je možné. Pretože vieme, aká je situácia v zdravotníctve a myslím si, že charakter tohto zákona vidím skôr v preventívnej oblasti. To znamená v takej oblasti, aby všetky technické, ale aj územnoplánovacie riešenia smerovali k tomu, aby sme v prevencii pri výstavbe ciest, železníc, závodov, sídlisk mysleli na hluk a vytvárali predpoklady na to, aby tam hluk nebol. To znamená, že ochrana zdravia je prvoradá a prostriedky a financie, ktoré na to budú venované, alebo budú musieť byť venované sú až druhoradé. Zdravie je vždy vec prvoradá. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Štefan Zelník. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som si dovolil trocha poopraviť kolegyňu v niektorých tvrdeniach, a to žiaden škriatok v roku 2007, ale povinná akreditácia bola zavedená do zákona Národnej rady č. 272/1994 už zákonom č. 290/1996 a, bohužiaľ, bola prerušená v roku 2005 do roku 2007.

    Čo sa týka toho tvrdenia, že záverečný verdikt nad každým prípadom vynáša regionálny hygienik, nie je to pravda. Žiaden predpis neukladá, ani neumožňuje regionálnemu hygienikovi ani iným pracovníkom regionálneho úradu verejného zdravotníctva vynášať verdikty nad obsahom alebo správnosťou výsledkov protokolu ani nad kvalitou práce. Každý pracovník na krajských regionálnych úradoch verejného zdravotníctva, ktorý vykonáva merania, je podľa práva odborne rovnocenný s akýmkoľvek súkromným subjektom vykonávajúcim meranie.

    Chcem povedať, že otázka akreditácie nie je nič iné, len vydanie povolenia podľa medzinárodnej normy 17025. To, čo sa vydáva v ostatných krajinách je presne podľa tejto normy. Chcem povedať, že koncom 90. rokov jednotlivé rezorty na Slovensku upustili od prevádzkovania vlastných kontrolných mechanizmov na kontrolu skúšobných a meracích laboratórií alebo skupín, ktoré pôsobia v ich rezortoch a prenechalo sa to na Slovenskú národno-kreditačnú službu, ktorá je nadrezortná a je zapojená do medzinárodného akreditačného systému. Jednotlivé rezorty si ponechali len dohľad nad odbornou spôsobilosťou osôb. Teda ja by som vôbec neznižoval nároky na požiadavky. Áno, súhlasím s tým, že ide o výšku poplatkov za akreditáciu, ale nevidím v tom žiaden problém, aby sme sa pozreli na poplatky, ktoré sa tam musia platiť a s tým urobili poriadok. Ale znižovať úroveň, ktorú zabezpečuje akreditácia, to by som neurobil. Ďakujem.

  • Posledným prihláseným s faktickou poznámkou je pán poslanec Ľubomír Petrák. Nech sa páči. Pánovi poslancovi svieti, ale nefunguje ten mikrofón. Skúste to opraviť. Nepočuť. Nie. Dajte mu, prosím vás, nový čas. Počuť?

  • Áno. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, ja som sa okolo tohto problému takisto pohyboval od prvého čítania o tomto návrhu zákona a musím povedať, že riešenie nie je také jednoduché. Ak navrhujete vypustiť alebo upraviť § 16 ods. 4 písm. b), musím povedať, že je tam nadväznosť aj na § 16 ods. 17 písm. f) a jednoducho len úprava ods. 4 písm. b) tento problém určite nevyrieši. Pravda ohľadne tohto problému je možno niekde uprostred, lebo na jednej strane nám ide o udržanie kvality merania a na druhej strane, tak ako povedal aj pán poslanec Zelník a povedali ste to koniec koncov vo svojom vystúpení aj vy, ide o objektivizáciu nákladov, ktoré majú vynaložiť tí, ktorí merajú na zabezpečenie akreditácie.

    Ja osobne si myslím, že v tomto smere budeme vyvíjať ďalšie iniciatívy a budeme hľadať cestu, aby sme objektivizovali tieto náklady a našli také znenie zákona, ktoré bude zabezpečovať kvalitu merania okruhom oprávnených osôb a na druhej strane, aby tie náklady na merania sa neúmerne nezvyšovali.

    Takže z tohto pohľadu musím povedať, že podľa môjho názoru čiastočne tento problém rieši návrh pána poslanca Zelníka, ktorý je uvedený v spoločnej správe pod bodom IV prvá časť tohto pozmeňujúceho návrhu, o ktorom gestorský výbor neodporučil hlasovať kladne, kde vyníma fyzikálne meranie pre bežné účely, ktoré sa netýkajú zdravia obyvateľov pod zákon o normalizácii a meraní. Čiže podľa nášho názoru čiastočným riešením je toto, ale pritom vyhlasujeme, že budeme na tomto probléme takisto pracovať, aby sme tento problém uspokojivo vyriešili. Ďakujem.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Sabolová s faktickou poznámkou.

  • Začnem od vás, pán kolega Petrák. No očakávam úspešné dovŕšenie tejto aktivity, lebo nič vám nebránilo po tých dvoch mesiacoch, ak si myslíte, že to je iné písmeno, ešte to tam doplniť. Čiže viete o probléme, ale ste sa o to v konkrétnom pozmeňujúcom návrhu nepričinili. A chcem len povedať, že SNAS pre akreditáciu, ktorý teda vydáva akreditačné podmienky, kontroluje tak správnosť záznamov, ale všetko ostatné, všetky ďalšie faktory, kontroly prístrojov a vyhodnocovania, toto sú všetky údaje, ktoré kontroluje Slovenský technický ústav, ktorý musí overovať tieto ich zariadenia, ako to pracuje, však sú základné normy vo vyhláškach.

    Čiže hľadáte argumenty na to, aby ste ospravedlnili neriešenie problému, ktorý je tu od septembra minulého roku a je mi úplne jasné, že návrh opozície prejsť nemôže, ani keby bol zlatými písmenami aj s tým vaším písmenom f) napísaný. Už to hovorím teraz tak dosť natvrdo, ale očakávam, že vám záleží minimálne na ľuďoch, ktorých sa to bezprostredne týka a skutočne budem veľmi vytrvalo sledovať aj ekonomické podmienky pre akreditáciu, ale hlavne by ma veľmi zaujímalo v odpovedi pána ministra, keby mi mohol citovať smernicu, ktorá ukladá Slovenskej republike a prípadne iným krajinám povinnú akreditáciu. Podľa môjho najlepšieho vedomia a svedomia taká smernica neexistuje a je to len a len...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, odzneli všetky vystúpenia v rozprave, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, vážený pán navrhovateľ aj pán minister, či chcete zaujať stanovisko k rozprave? Pán minister, prosím, ako navrhovateľ chcete zaujať stanovisko v rozprave? Máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja len pár viet. Hovorili sme o tom, že sa to týka naozaj iba niekoľkých subjektov. V súčasnosti je 18 akreditovaných už v Slovenskej republike a 61 má platnú spôsobilosť do rokov 2012 a 2013.

    A čo sa týka tej ceny, ktorá tu bola. Jednak akreditácia je podporovaná nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 765/2008 a má byť do konca rokov uzákonená na úrovni Európskej únie povinnosť pre všetky členské štáty a tá cena je v súčasnosti približne 2,5-tisíc eur, čiže nie 10- alebo 15-tisíc. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pýtam sa spravodajkyne, či chce zaujať stanovisko? Pani spravodajkyňa nie, takže ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pekne pani spravodajkyni. Pán minister ešte zostane, pretože ďalším bodom programu je

    návrh na voľbu člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    Návrh vlády má tlač č. 960, správa výboru pre zdravotníctvo 960a.

    Slovo má opäť pán minister Raši a uvedie tento návrh vlády.

  • Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, predkladám posledný návrh, ktorý zrejme nebude s vášnivou rozpravou.

    V zmysle zákona § 26 ods. 2 zákona č. 581 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov má Dozorná rada Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou päť členov. Sú to predseda, podpredseda a ďalší traja členovia dozornej rady.

    Podľa § 26 ods. 3 zákona členov dozornej rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády. Národnou radou Slovenskej republiky boli zvolení do funkcie štyria členovia.

    V súlade so zákonom predkladám Národnej rade Slovenskej republiky návrh na zostávajúceho člena dozornej rady doktora Imricha Hugyivára. Navrhovaný kandidát spĺňa všetky zákonom stanovené požiadavky na zvolenie za člena dozornej rady. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Teraz dávam slovo poverenému členovi z výboru pre zdravotníctvo poslancovi Jánovi Zvonárovi a prosím ho, aby podal správu o prerokovaní tohto návrhu vo výbore.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo sa oboznámil s predloženým návrhom a konštatoval, že navrhovaný kandidát spĺňa požiadavky podľa § 26 ods. 5 zákona č. 581/2004 Z. z.

    Výbor súhlasil s návrhom vlády a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých iných zákonov v znení neskorších predpisov, po prvé, zvoliť Imricha Hugyivára do funkcie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou; po druhé, podľa § 39 ods. 8 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vykonať hlasovanie o návrhu na voľbu člena dozornej rady verejne.

    Výbor poveril poslanca Jána Zvonára, aby predniesol správu o výsledku rokovania návrhu na voľbu člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Súčasťou správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na voľbu člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zvolila Imricha Hugyivára do funkcie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

    Pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne? Neregistrujem žiadneho pána poslanca, preto uzatváram možnosť podať ústnu prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, ďakujem vám pekne. Pán spravodajca, tiež ďakujem a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Takže po tomto veľkom bloku zdravotníckych zákonov dovoľte, aby sme pristúpili k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Kórejskou republikou o sociálnom zabezpečení.

    Návrh vlády má parlamentnú tlač č. 942, spoločná správa výborov má tlač č. 942a.

    Návrh vlády odôvodní pani ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny pani ministerka Viera Tomanová. Má slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť, že návrh Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Kórejskou republikou o sociálnom zabezpečení je prvým zmluvným dokumentom v tejto oblasti medzi našimi krajinami.

    Účelom tejto zmluvy je upraviť právne vzťahy v oblasti sociálneho zabezpečenia pre osoby, ktoré vykonávajú, alebo vykonávali zamestnanie na území zmluvných štátov. Kórejské spoločnosti zamestnávajú okrem značného počtu slovenských občanov aj 518 kórejských odborníkov, to je stav k 30. septembru 2008, ktorí sú sociálne poistení podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.

    Približne rovnaký počet slovenských občanov sa zaškoľuje na výkon špecifického zamestnania v Kórejskej republike. Potreba bilaterálnej zmluvy je odôvodnená aj tým, že kórejské právne predpisy neumožňujú vyplácať dôchodok do nezmluvného štátu. Slovenské právne predpisy zase neumožňujú priznanie dôchodku za obdobie poistenia, ktoré nezakladajú nárok na plný dôchodok v prípade, že neexistuje zmluvná úprava.

    Zmluva sa z hľadiska osobného rozsahu vzťahuje na všetky osoby, ktoré podliehajú právnym predpisom jedného zo zmluvných štátov, ako aj na iné osoby, ak tieto odvodzujú svoje práva od týchto osôb.

    Z hľadiska vecného rozsahu sa zmluva vzťahuje len na dávky dôchodkového poistenia. Vykonávanie tejto zmluvy nekladie zvýšené nároky na štátny rozpočet, nebude mať ekonomický, environmentálny vplyv a ani vplyv na zamestnanosť. Náklady na dávky dôchodkového poistenia budú hradené z rozpočtu Sociálnej poisťovne.

    Zmluva svojím obsahom a rozsahom je v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva. Záväzky pre obidva štáty sú rovnaké a vzájomne vyvážené. Deviateho februára 2009 bola v Bratislave zmluva podpísaná. Za slovenskú stranu som podpisovala ja a za kórejskú veľvyslanec Kórejskej republiky Yong-Kyu Park.

    Podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s prezidentskou zmluvou vyslovuje súhlas Národná rada Slovenskej republiky. Zároveň odporúčame Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, pretože priamo zakladá práva a povinnosti pre fyzické a právnické osoby.

    Ďakujem za pozornosť. Skončila som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem, pani ministerka, za uvedenie tohto návrhu. Teraz prosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci a bývanie pani poslankyňu Miladu Belásovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu. Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Kórejskom republikou o sociálnom zabezpečení vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Kórejskou republikou o sociálnom zabezpečení (tlač 942) podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného návrhu.

    Článok I. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 2. marca 2009 č. 987 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Článok II. Gestorský výbor nedostal v určenej lehote žiadne stanovisko poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh pridelený.

    Článok III. Vysloviť súhlas s návrhom odporučil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 1. apríla 2009 č. 238, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 1. apríla 2009 č. 607.

    Článok IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh prerokovali, nevyplývajú žiadne návrhy.

    Článok V. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Kórejskou republikou o sociálnom zabezpečení (tlač 942) vyjadrených v uzneseniach uvedených v tretej časti tejto spoločnej správy a stanoviska gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 88 ods. 2 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas a rozhodnúť, že Zmluva medzi Slovenskou republikou a Kórejskou republikou o sociálnom zabezpečení je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Článok VI. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov poslankyňu Miladu Belásovú, alternatívne Ľubicu Roškovú informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov, odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu spoločnej správy.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie z 15. apríla 2009 č. 244. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za spravodajskú správu k tomuto návrhu. Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne? Neregistrujem prihlášku žiadnej pani poslankyne, pána poslanca, preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pani ministerke aj pani spravodajkyni.

    Teraz, kolegovia, prejdeme k piatim bodom programu, v ktorých budeme prerokovávať návrhy, ktoré z poverenia vlády Slovenskej republiky v druhom čítaní odôvodní minister pôdohospodárstva pán Stanislav Becík. Prvý z týchto bodov programu je návrh, ktorým je

    vládny návrh zákona o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme pod parlamentnou tlačou č. 826 a spoločná správa výborov má číslo 826a.

    Pán minister, máte slovo a odôvodnite tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dobrý deň prajem. Vládny návrh zákona o poľovníctve bol prerokovaný vo všetkých určených výboroch, kde bola dosť rozsiahla diskusia, ktorá smerovala k hľadaniu optimálnych riešení problémových oblastí. Chcem vám touto cestou poďakovať za pripomienky, ktoré ešte vylepšujú navrhovanú právnu normu.

    Vzhľadom na to, že ide o zákon, ktorý sa týka takmer všetkých občanov a jeho prijatím sa dosiahne súlad s požiadavkami stanovenými v právnych predpisov Európskeho spoločenstva a zároveň sa vytvoria priaznivejšie podmienky na uplatňovanie ochrany voľne žijúcej zveri a výkonu práva poľovníctva v Slovenskej republike si vás dovoľujem požiadať o jeho prerokovanie a schválenie. Taktiež sa stotožňujem s návrhmi gestorského výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe výboru. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie tohto vládneho návrhu. Teraz dávam slovo spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Tiborovi Lebockému a bude informovať Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov a návrhoch a záverečných stanoviskách gestorského výboru. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Milé panie kolegyne poslankyne, vážení páni kolegovia poslanci, vážený pán minister, milí hostia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu k tlači 826a k vládnemu návrhu zákona o poľovníctve.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1237 zo 4. februára 2009 pridelila vládny návrh zákona o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 826) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

    Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Výbory Národnej rady, ktoré som pred chvíľou uviedol, prerokovali predložený vládny návrh zákona a všetky, tak ako som ich čítal, prijali stanoviská v tom zmysle, že odporúčajú tento vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami v znení, tak ako sú uvedené v časti IV predloženej spoločnej správy, ktorú vlastne všetci máte k dispozícii.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1, 2, 3, 5 až 21, 23 až 57, 59, 61 až 105, 107, 109, 111, 114 až 116, 118, 120, 122, 123, 125, 127, 128, 130, 132, 134, 135, 140, 142 s návrhom uvedené body schváliť. Zároveň máte v spoločnej správe uvedené aj body, ktoré odporúča gestorský výbor neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody č. 400 zo 14. apríla 2009. V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2, § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážený pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Za kluby sa písomne neprihlásil nikto. Písomne sa prihlásili títo poslanci v poradí, ako budem čítať – pán poslanec Záhumenský, pán poslanec Simon Zsolt a pán poslanec Gábor Gál. Takže pristúpime k ich vystúpeniam. Prvý má slovo pán poslanec Záhumenský, po ňom sa pripraví pán poslanec Zsolt.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vo svojom vystúpení k predkladanému návrhu zákona, ktorý je úplne nový zákon alebo úplne nová právna norma, hovorí o poľovníctve, kde poľovníctvo na Slovensku má svoje hlboké tradície a má svoje korene. Ak sa pozrieme do minulosti, bolo významnou súčasťou spoločenského a kultúrneho života. Často sa stáva v novodobých dejinách, že niektorí neprajníci poľovníctva nazývajú poľovníkov určitými krvavými zabijakmi zveri, kde si myslím, že vôbec nevedia, o čom vlastne poľovníctvo je.

    Poľovníctvo nielenže zachováva a stará sa o zver, stará sa o rozmnožovanie, chov, profilovú kvalitu, stará sa o podmienky. Pre zver poľovníci robia milióny hodín, brigádnických hodín, bezplatných hodín preto, aby vytvárali dobré podmienky pre zver, aby budovali kŕmidlá, napájadlá, aby budovali zariadenia pre zver, aby budovali ohryzové políčka, aby sa minimalizovali škody zverou, aby budovali ohryzové plochy, aby budovali remízky a tak ďalej.

    Toto všetko je len preto, že títo ľudia majú obrovskú úctu k prírode, majú vzťah k zveri a majú vzťah aj k nášmu Slovensku. Slovensko ako urbanizovaná krajina je jedna z mála, kde je veľmi dobrá symbióza medzi obydlím, kde ľudia žijú, a prírodou, lebo na Slovensku nemáme milióny hektárov neobývaných plôch. Prelínajú sa tu lesy, lúky, polia s urbanizovanými dedinami, mestami a medzi tým všetkým sa vytvárajú podmienky na to, aby tu zver mohla nielen žiť, ale aby sa mohla rozmnožovať a jej stavy mohli stúpať. Čiže toto všetko myslím si, že veľkou mierou je prácou mnohých ľudí, ktorí sa venujú práve poľovníctvu, a myslím si, že títo ľudia očakávajú, že príde nová právna úprava, ktorá zohľadní nové spoločenské pomery a práve táto právna úprava je pred nami.

    Poľovníctvo treba vnímať nielen ako zábavu a hoby širokej vrstvy obyvateľstva. Mnohí si myslia, že je to výdobytok pár ľudí ako pánske huncútstvo. Vôbec nie. Poľovníctvu sa venuje široká škála ľudí a myslím si, že málokto sa nájde aj tu v tejto sále, kto nemá v rodine poľovníka a človeka, ktorý má rád prírodu a rád chodí do prírody a rád sa stará a pozoruje zvieratá.

    Ale poľovníctvo má aj inú dimenziu. To je ekonomická dimenzia a vzhľadom na to, že Slovensko má skutočne obrovský potenciál na to, aby tu mohol vzniknúť jeden veľký turizmus, ktorý poľovníctvo poskytuje, tak treba vytvoriť aj legislatívne podmienky na to, aby táto náplň mohla byť a dať prácu mnohým ľuďom, ktorá, myslím si, že môže byť pre Slovensko veľmi potrebná, že dokáže zamestnať obrovské množstvo ľudí nielen v samotnom poľovníctve vo voľnej prírode, ale aj v umelých chovoch, v uznaných zverniciach, bažantniciach a podobne.

    Ak sa pozrieme na činnosť poľovníctva za posledné roky, povedzme od revolúcie, tak o tom, že poľovníci majú veľmi kladný vzťah k zveri a vytváraniu podmienok svedčia aj kmeňové stavy. V roku 1988, povedzme, srncov na Slovensku podľa jarného sčítania zveri bolo viac ako 60-tisíc kusov. V roku 2007 to bolo takmer 90-tisíc, čo je nárast o 30-tisíc kusov. U jelenej zveri z 30-tisíc na 41-tisíc kusov. Čiže nárast 11-tisíc kusov. U diviačej zveri nárast o 10-tisíc kusov. A u bažantov je to nárast až o 70-tisíc kusov, čo je spôsobené aj tým, že sa do veľkej miery rozmohol aj umelý chov bažantov.

    Jediný pokles, ktorý bol zaznamenaný, bol u jarabice, kde je oproti roku 1988 menej o 5-tisíc kusov, ale takisto sa množia spoločnosti, ktoré začínajú umelo odchovávať jarabice a aj zazverovať svoje poľovné revíry a zazverovať určité lokality.

    Ale Slovensko sa môže pýšiť aj iným prvenstvom. Vytvára veľmi dobré podmienky na to, aby tu mohli žiť aj chránené a vzácne živočíchy, o ktorých Slovensko nemá núdzu, ako je medveď hnedý, ako je vlk, ako je rys ostrovid. Ak sa pozrieme na okolité krajiny, ako je Poľsko, Česko, Maďarsko, Rakúsko, Nemecko, kde medveď takmer nežije a kde tieto krajiny majú takisto veľmi dobré podmienky na to a veľmi dobré biotrópy, aby tam medveď mohol byť. Bol vyhubený činnosťou ľudí, čo sa na Slovensku nestalo. A myslím si, že veľkú mieru na tom majú práve aj poľovníci a poľovnícke organizácie, ako aj Slovenský poľovnícky zväz, ktorý sa stará o to, aby z našich revírov tieto vzácne druhy nevymizli.

    Zákon č. 23/1962 je jeden z najstarších zákonov, ktorý snáď pôsobí v našej legislatíve a nie preto ho treba meniť, že je jeden z najstarších. Je dobré, ak zákony prežívajú svojou kvalitou, ale vieme dobre, že došlo k spoločensko-politickej zmene na Slovensku a z toho dôvodu tento zákon v žiadnom prípade nevyhovuje novým pomerom. A preto je očakávaná norma, ktorá je predložená.

    Najvážnejším nedostatkom starého zákona bola zastaranosť zákona z pohľadu prechodu užívacích vzťahov vo vzťahu vlastníctva po roku 1989. Aj keď zákon v roku 1993 reagoval na zmenu spoločenských pomerov tým, že priznal právo poľovníctva vlastníkov i poľovných pozemkov, napriek tomu malá novela zákona nevyriešila celý postup uznávania poľovných revírov na vlastnícke vzťahy a potom sa len analogicky robil odkaz na Občiansky zákonník.

    Nebol taktiež doriešený mechanizmus vytvorenia a schvaľovania uznanej zvernice už v uznaných poľovných revíroch. To je počas platnosti nájomných zmlúv o postúpení výkonu práva poľovníctva, čím vznikali oplotené územia v poľovných revíroch bez následného prebonitovania oplotených pozemkov a bez osobitného režimu hospodárenia, ako je sčítanie zveri, návrh plánu lovu, plnenie plánu lovu a tak ďalej. Len vyhláškou bola určená plánovacia jednotka, to je poľovná oblasť, čo sa však takmer vôbec nedodržiavalo zo strany štátnej správy. Čiže nebolo možné vykonávať veľkoplošné obhospodarovanie zveri, napríklad sčítanie zveri, návrh plánu lovu, lov a podobne.

    Malá novela v roku 1993 znamenala nové revírovanie, to je zmeny hraníc poľovných revírov v Slovenskej republike, čo spôsobilo veľkú neistotu pre dovtedajších užívateľov poľovných revírov, čoho dôsledkom bolo vystreľovanie zveri a jej úbytok, z čoho sa spamätávame takmer dodnes prostredníctvom zlej vekovej a pohlavnej štruktúry zveri a trofejovej kvality.

    Ak si pamätám, tak takmer všetky vlády sa pokúšali prijať novú právnu úpravu v oblasti poľovníctva, ani jednej sa to nepodarilo. Naposledy v roku 2003 za ministrovania pána Simona, kde cieľom jeho návrhu bolo komerčné využitie prirodzených obnoviteľných zdrojov skupinami najmajetnejších fyzických a právnických osôb bez ohľadu na slovenské poľovnícke tradície, etiku a kultúru a kultúrne dedičstvo všetkých občanov Slovenskej republiky.

    Proti tejto filozofii zákona sa postavil najmä Slovenský poľovnícky zväz, ktorý združuje viac ako 55-tisíc občanov a zorganizoval vtedy ako prejav nesúhlasu so snahou zaviesť obchodovanie s národným a prírodným bohatstvom petičnú akciu, na ktorej sa proti vládnemu návrhu zákona o poľovníctve podpísalo v priebehu troch mesiacov až 355-tisíc občanov. Ak na Slovensku registrujeme 55-tisíc poľovníkov, až 355-tisíc občanov sa postavilo proti takejto filozofii zákona, kde by boli odbúrané poľovnícke tradície a história a odkaz našich predkov. V dôsledku takéhoto spoločenského tlaku občanov bol nútený pán Simon tento návrh zákona o poľovníctve z legislatívneho procesu stiahnuť.

    Predkladaná právna úprava prešla veľmi širokou diskusiou. Treba sa poďakovať všetkým pracovníkom ministerstva pôdohospodárstva, pánovi ministrovi, pod ktorého záštitou sa tento zákon pripravoval, ale myslím si, že veľké poďakovanie patrí aj Slovenskému poľovníckemu zväzu a jej prezidentovi, nášmu kolegovi Tiborovi Lebockému, ktorý takisto venoval obrovské množstvo hodín tomu, aby táto pripravovaná norma, ktorá je dnes prerokovávaná, bola v maximálne možnej kvalite.

    Myslím si, že skutočne dosahuje veľmi dobrú kvalitu a verím, že v tejto Národnej rade prejde bez nejakých väčších problémov s hlasmi nielen koalície, ale aj opozície, lebo táto norma je nielen občanmi očakávaná, ale aj spĺňa všetky požiadavky kladené na modernú právnu úpravu, ktorú si slovenské poľovníctvo zaslúži.

    Navrhovaný zákon rešpektuje momentálny stav, to je uznané poľovné revíry a platné zmluvy o postúpení výkonu práva poľovníctva, čo je zárukou stability poľovníctva na Slovensku pre terajších užívateľov. Naďalej priznáva práva poľovníctva vlastníkov i poľovného pozemku, čím nie sú dotknuté vlastnícke práva k majetku.

    Vyrieši možnosť vytvoriť a uznať uznanú zvernicu počas platnosti nájomných zmlúv a následne reagovať na túto zmenu iným obhospodarovaním ako vo voľnom poľovnom revíri. Zavádza veľkoplošné obhospodarovanie zveri, to je v rámci chovateľských oblastí, čím dôjde k zreálneniu stavov poľovnej a vzácnej zveri, pretože na chovateľských radách a poradných zboroch budú popri zástupcoch štátnej správy prítomní aj užívatelia poľovných revírov.

    Určuje jednoznačný postup pri vytváraní uznávaných poľovných revírov na princípe väčšiny v rámci zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Zreálňuje cenu za nájom výkonu práva poľovníctva na princípe ponuky a dopytu. Vytvára jednotnú poľovnícku organizáciu, ktorá bude združovať všetky právnické a fyzické osoby vykonávajúce právo poľovníctva.

    Týmto bude zaručená stabilita poľovníctva na Slovensku, ľahšie presadzovanie poľovníckych záujmov doma a v zahraničí pred pseudoochranárskymi subjektmi a tiež bude zabezpečovať lepšiu reprezentáciu Slovenska v zahraničí, pretože organizácia bude zastrešovať všetkých poľovníkov v štáte. Kompetencie štátnej správy prejdú čiastočne na jednotnú poľovnícku organizáciu, čím sa posilní právomoc samosprávy.

    Napriek tomu, že bola široká diskusia k tejto právnej úprave, dovolím si predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý sa bude týkať zväčša dvoch častí, a jedna je, aby sa minimalizovali škody zveri, aby poľnohospodári alebo užívatelia poľovných pozemkov, či už poľnohospodári, alebo lesníci užšie spolupracovali s užívateľmi poľovných revírov a minimalizovali sa škody zverov a na zveri. To bude jedna časť pozmeňujúceho návrhu. A druhá hovorí o tom, aby nedošlo k likvidácii uznaných samostatných zverníc a bažantníc najmä v správe štátnych organizácií, ktoré poľnohospodársky alebo lesnícky neobhospodarujú viac ako 50 % plochy, ale súhlas vlastníka na to majú, aby mohli na ich poliach mať uznanú bažantnicu a uznanú zvernicu.

    Čiže môj pozmeňujúci návrh predkladám. Po prvé. V § 3 ods. 5 sa v tretej vete slová „najviac 10 %“ a nahrádzajú slovami „najviac jedna tretina“. Za účelom zaokrúhľovania hraníc poľovného revíru využitím pričlenených pozemkov je potrebné v záujme vylúčenia pravdepodobnosti narušenia súvislých poľovných pozemkov zväčšiť výmeru pričleňovaných pozemkov.

    Po druhé. V § 13 písm. c) na konci doplniť text „alebo na časti bažantnice“ (§ 7 ods. 2) „alebo zvernice“ (§ 6 ods. 1). Odôvodnenie. Zabrániť zániku väčšej časti uznaných bažantníc a zverníc najmä v správe a užívaní štátnych organizácií lesného hospodárstva, ktoré napriek súhlasu vlastníkov pozemkov nevykonávajú poľnohospodársku a lesnícku činnosť na viac ako 50 % výmery poľovného revíru.

    Po tretie. V § 25 sa dopĺňa nové písm. g), ktoré znie: „(g) Dohodnúť v zmluve (§ 13) s užívateľom poľovného revíru spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobených zverov a na zveri. Odôvodnenie. Povinnosť minimalizácie škôd spôsobených zverov a na zveri je v rámci určenia pravidiel transparentnosti nutné pre užívateľa poľovných pozemkov určiť zo zákona.

    Po štvrté. V § 26 ods. 1 písm. n), o) a p) sa označujú ako m), n) a o). Administratívna povinnosť vyplývajúca z pôvodného znenia písm. m) je v praxi ťažšie kontrolovateľná a vytvára priestor pre konanie s ťažko preukázateľnou podstatou naplnenia zákonom predpísanej povinnosti.

    V § 26 ods. 1 písm. l) sa na konci textu za čiarkou dopĺňa „a dohodnúť v zmluve (§ 13) s užívateľom poľovných pozemkov spôsob a formu minimalizácie škôd spôsobených zverou a na zveri. Povinnosť minimalizácie škôd spôsobených zverou a na zveri je v rámci určenia pravidiel transparentnosti nutné pre užívateľa poľovného revíru určiť zo zákona“.

    Po šieste. V § 65 ods. 3 písm. q), r), s) a t) sa vypúšťajú a označujú ako ods. 4, 5, 6 a 7 v nasledovných zneniach.

    Odsek 4. Zakazuje sa narúšať užívanie poľovného revíru správaním ohrozujúcim bezpečnosť osôb, majetku a životného prostredia zveri.

    Odsek 5. Zakazuje sa umiestňovať v poľovnom revíri zariadenia na odchyt dravcov bez platnej výnimky podľa osobitného predpisu, odkaz na bod 21.

    Odsek 6. Zakazuje sa budovať nadzemné pozorovacie zariadenia na pozorovanie a lov zveri vo vzdialenosti menšej ako 200 metrov od hraníc poľovného revíru alebo od hranice územia s piatym stupňom ochrany, odkaz na 36, alebo zóna A chráneného územia, odkaz na 37.

    Odsek 7. Zakazuje sa používanie oloveného streliva pri love vodného vtáctva v mokradiach, odkaz na 38. Ide o legislatívnotechnickú úpravu významného dôvodu znenia ods. 2 a zvýšenia bezpečnosti pri výkone práva poľovníctva v hraničných zónach poľovných revírov. Odseky 4 a 5 sa označujú ako ods. 8 a 9.

    Po siedme. V § 70 ods. 1 písm. a) sa slová „do piatich dní“ nahrádzajú slovami „do 15 dní“ a slová „najneskôr však do 15 dní“ nahrádzajú slovami „do dvoch mesiacov“. Ide o zreálnenie časových limitov pri uplatňovaní nárokov na škody spôsobené zverou.

    Po ôsme. V § 78 ods. 3 písm. a) sa za slová „užívateľ poľovného revíru“ vkladá slovo „úmyselne“. Vzhľadom na výšku sankcie je nevyhnutné preukázať užívateľovi poľovného revíru dlhodobý úmysel nekoncepčného hospodárenia.

    Po deviate. V § 78 sa v ods. 2 písm. c) vypúšťajú slová § 26 ods. 1 písm. m), zosúladenie s pozmeňujúcim návrhom pod poradovým číslom 3.

    Na to, aby sme mohli naďalej úspešne napredovať v poľovníckom obhospodarovaní zveri a krajiny je potrebné, aby štát využil na tento cieľ všetky svoje prostriedky. Jedným z tých prostriedkov je aj legislatívne zázemie, ktoré momentálne rezonuje v spoločnosti. Jeho základ chce postaviť na novom poľovníckom zákone, pretože momentálne platný zákon z roku 1962 je už prekonaný a nie je schopný reagovať na vývoj spoločenských pomerov.

    Novým zákonom sledujeme dosiahnuť trvalo udržateľné poľovníctvo, zachovanie druhovej početnosti poľovnej zveri, zabezpečenie vlastníckych práv, práv poľovníctva, stabilitu poľovných revírov, vytvorenie jednej poľovníckej organizácie na Slovensku, zreálnenie cien za nájom výkonu práva poľovníctva, veľkoplošné obhospodarovanie poľovných revírov a poľovnej zveri, kontrolu poľovníctva a mnohé iné dôležité zákonné rámce, ktoré zabezpečia, že zver bude naďalej trvalo obnoviteľným bohatstvom obhospodarovaná v symbióze predovšetkým s požiadavkami poľnohospodárskeho, lesníckeho a vodného využívania krajiny. Týmto chceme zabezpečiť, že Slovensko bude naďalej patriť medzi poľovnícke krajiny s veľmi vyspelou poľovníckou kultúrou, zvykmi a tradíciami.

    Vážené kolegyne a kolegovia, na základe uvedeného princípu rozvinutého v rámci množstva odborných diskusií vznikol návrh zákona, ktorý vytvára podmienky pre všetkých poľovníkov vrátane poľovníkov a lesníkov z povolania, aby prostredníctvom modernej poľnohospodárskej samosprávy komorového typu dlhodobo zveľaďovali slovenské poľovníctvo v súlade s ústavnými princípmi jasne definovanými záujmami štátu na základe pragmatického presadzovania priorít zainteresovanej väčšiny.

    Predložený návrh zákona je zákon o zveri a pre zver, zákon o princípoch hospodárenia s prírodným dedičstvom, zákon o zmene filozofie poľovníctva v zmenených spoločenských podmienkach kultúrnej krajiny charakterizovanej výrazne diverzifikovaným vlastníckym portfóliom. Som presvedčený, že po schválení v parlamente Slovenskej republiky vytvoríme možno nie dokonalý, ale určite právny rámec pre zachovanie poľovníctva ako významnej súčasti ochrany slovenského kultúrneho a prírodného dedičstva. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tkáčová a pán poslanec Gál. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, k vášmu vystúpeniu, k jeho obsahu sa nebudem vyjadrovať. Všetci vieme, aký vrelý vzťah máte k poľovníctvu. A všetci aj vieme, že pre odstrel toho kapitálneho jeleňa ste museli odísť z ministerstva z postu štátneho tajomníka.

    Chcem vás len upozorniť vo vašich pozmeňujúcich návrhoch, v bode 2 máte legislatívnotechnickú chybu. Tam si doplňte v § 13 ods. 1 a bod 5 vášho pozmeňujúceho návrhu sa bije s bodom 35 spoločnej správy gestorského výboru. Preto, ak máte záujem, aby prešla vaša úprava, je potrebné, aby niekto v rozprave vyňal bod 35 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ďakujem.

  • Teraz má slovo pán poslanec Gábor Gál.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Záhumenský, hovorili ste dosť rýchlo, bolo to dosť veľa, nie všetky návrhy sme postrehli, ktoré ste predniesli, ale ten predposledný § 78 ods. 3 písm. a), kde sa vkladá: „užíva poľovné hospodárstvo“ úmyselne. Tak potom ja navrhujem, aby sme celý tento bod a) vypustili, lebo takto to nemá význam. Ako je možné dokázať užívateľovi poľovného revíru, že úmyselne hospodári v poľovnom revíri tak, aby dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav zveri v predpísanom veku a pohlavnú štruktúru a tak ďalej. To vieme, že hospodári tak, že tento stav je narušený, že ten stav nie je zachovaný. To vieme. Keď to nerobí, tak robí nejakú chybu a má nastúpiť nejaká sankcia. Ale tu dokazovať úmysel, to je právnicky nemožné. Tento paragraf potom alebo táto norma bude obsolétna, to sa nedá potom vykonať.

  • Ďakujem pekne. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Gál, § 78 hovorí o tom, čo sa týka zlého hospodárenia v revíri je aj to, že neudržuje kmeňové stavy, ktoré má predpísané. Vieme dobre, že mnoho poľovných revírov najmä na nížinách, kde sú normované kmeňové stavy podstatne vyššie, ako sú skutočné kmeňové stavy, to sa týka zajaca, bažanta, jarabice a podobne, ktoré boli znížené aj, povedzme, vďaka veľkoplošnému hospodáreniu, je skutočnosť, že mnohé poľovné združenia, keby aj chceli udržať normované kmeňové stavy, museli by nakupovať obrovské množstvo zveri, na ktoré, samozrejme že nemajú peniaze. Museli by ich umelo zazverovať, a keďže nie sú v týchto podmienkach vytvorené dobré podmienky pre túto zver, aby sa udržali tie normované kmeňové stavy, tak by boli sankcionované až do výšky 15-tisíc eur.

    To znamená, že môj pozmeňujúci návrh hovorí o tom, že ak ktosi úmyselne znižuje kmeňové stavy, alebo tak hospodári, že dochádza k znižovaniu kmeňových stavov a nevytvára podmienky pre to, aby sa zveľaďovali stavy, aj keď nedosahuje úroveň normovaných, ak niekam napreduje, tak až vtedy môže byť sankcionovaný. Mohlo by to byť zneužívané na to, že mnohé poľovné združenia, ktoré nemajú kmeňové stavy, reálne ich nemajú napriek tomu, že robia všetko možné pre to, aby sa im zvýšili stavy najmä drobnej zveri, tak by boli sankcionovaní, preto je tam slovo úmyselne a ktosi, povedzme, nemá kmeňové stavy, vykonáva spoločné poľovačky, alebo poľuje na daný druh zveri a tak ďalej. Čiže z tohto dôvodu je tento pozmeňujúci návrh.

    Pani poslankyňa Tkáčová, že nerozumie poľovníctvu alebo naráža na nejakú poľovačku na jeleňa, ktorá bola v súlade s normami, ktoré prijala vaša vláda, tomu sa nečudujem. Vy ste narážali aj na kauzu tabak. A keď kauza tabak alebo súd jasne potvrdil, že som odstraňoval nezákonný stav navodený pánom Simonom, tak odvtedy ste s touto kauzou ticho.

  • Ďakujem pekne. Pokračujeme v rozprave poslancov, ktorí sú písomne prihlásení. Slovo má pán poslanec Zsolt Simon a pripraví sa, aj sa mu teda ospravedlňujem za polovicu mena, a potom sa pripraví pán poslanec Gábor Gál.

    Zs. Simon, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, neprihlásil som sa vo faktickej poznámke na kolegu Záhumenského, predrečníka, ale nedá mi, aby som sa teraz nevyjadril.

    Komerčné využitie poľovníctva asi je bežné, keď na Slovensku zákon, ktorý dnes ešte platí, podľa mňa, je protiústavný. Je protiústavný preto, lebo na celom území Slovenskej republiky ustanovuje primeranú náhradu vo výške cca 9 korún za jeden hektár. V Rakúsku je to vyše 1 000 korún, v Maďarsku je to bezmála 800 korún. V Českej republike tiež cca sa to pohybuje, zodpovedá zhruba 800 korunám a na Slovensku je to 9 korún.

    Ústava pritom hovorí, že obmedziť vlastnícke práva je možné len v obmedzenej miere a za primeranú náhradu. Obmedzená miera je celé územie republiky? Primeraná náhrada je 9 korún? Však je to výsmech vlastníctvu.

    Keď hovoríme o komerčnom využívaní poľovníctva, mnohé krajiny, mnohé regióny práve profitujú z toho, že môžu prepojiť poľovníctvo s turistikou, vidieckou turistikou a využívať pre svoj vlastný rozvoj. Ale pre vás komerčné využívanie je asi zlým príkladom. Pre vás je príkladom veľkopanská poľovačka, kde netreba platiť.

    Teraz k tomu, čo som pôvodne chcel k tomuto zákonu. Dnešný deň vnímam ako historický okamih, keďže zákon o poľovníctve platí už od roku 1962. Som presvedčený, že podľa toho, čo platí dnes je protiústavné, tak ako som to povedal. Nie je možné 20 rokov po revolúcii, aby vlastnícke práva boli obmedzené na celom území Slovenskej republiky a za zákonom stanovenú náhradu 9 korún.

    Ako minister pôdohospodárstva som mal skutočne snahu predložiť nový zákon, ale v tom období Slovenský poľovnícky zväz vehementne bojkotoval takýto proces, ktorý by bol orientovaný v prvom rade na vlastníka. Dnes, keď sa podmienky v Slovenskom poľovníckom zväze zmenili, došlo k personálnej zmene, máme tu nový zákon. Bezpochyby má tento zákon veľa pozitív, ale úprimne treba povedať, že takisto toľko, keď nie viac negatív.

    Dovoľte, aby som skôr povedal pár slov k filozofii celého zákona a k jednotlivým bodom, najskôr zhrnul celý zákon, ako ho vnímam. Tento zákon pre mňa javí znaky protiústavnosti v prípade možného obídenia vlastníka, ako aj protiústavný pri povinnom združovaní. Zriaďuje sa Slovenská poľovnícka komora, ktorá má kompetencie a funkcie verejnej správy, ale nie je súčasťou štátnej správy ani verejnej správy na úseku poľovníctva. Ustanovuje sa, že komora môže výlučne pripravovať poľovníkov aj vydávať poľovné lístky. Treba sa nad tým hlboko zamyslieť. Navyše je to prehustený zákon, ktorý príkazmi ukladá to, čo je v inej norme zakotvené, napríklad v zákone o zbraniach a strelive, v zákone o lesoch, v zákone o ochrane prírody či v zákone o Hasičskom zbore. Načo máme takýto široký zákon? Podľa čoho budú postupovať orgány či už v trestnom konaní, či orgány dohľadu? Nad týmto zákonom budú postupovať podľa zákona o lesoch? Budú postupovať podľa zákona o zbraniach a strelive? Alebo budú postupovať podľa zákona o poľovníctve? Osobne si myslím, že takýto postup vnáša chaos. Navyše je tento zákon v mnohých momentoch nevykonateľný.

    Teraz skúsim poukázať len na niektoré. V § 2 písm. f) znie, citujem: „Nepoľovnou plochou sú zastavané územia obce, zastavaný pozemok, cintorín, nádvoria, dvor, ihrisko, ohradená záhrada.“ Zopakujem „ohradená záhrada, ovocinárska lesná škôlka, vinica, sad, park, pozemok slúžiaci farmovému chovu zveri, dráha, diaľnica, cesty prvej, druhej a tretej triedy, letisko, prístav, ostatný oplotený pozemok“, opakujem, „ostatný oplotený pozemok, ak nie je zvernicou, iný pozemok podľa rozhodnutia obvodného lesného úradu“. Koniec citátu.

    Takáto definícia pojmov je nepresná. Keďže ohradenou záhradou alebo ohradenou plochou môže byť aj ohradený pozemok motúzom. Ja ohradím pozemok niekoľko sto hektárov motúzom. Je to ohradená plocha a nie je to poľovnou plochou. Takýto prístup a takáto diera pri zostavovaní poľovných revírov a zostavovaní celej koncepcie tohto zákona stavia tento zákon do polohy nevykonateľnosti.

    Uprostred vyznačiť dvojmetrový pás a je to ohradená plocha, pretože tento zákon ani žiadny iný zákon nedefinuje, čo sa počíta za ohradenú plochu. Ohradená plocha je pozemok ohradený elektrickým oplotkom? Elektrickým oplotkom typu pletivového ohradu? V mnohých územiach Slovenskej republiky je to bežné a to už budú nepoľovné plochy. Pretože to nie je zadefinované. V takomto prípade aká platí výmera poľovného revíru? Takto ohradená plocha je súčasťou poľovného revíru? Alebo nie je súčasťou poľovného revíru?

    Paragraf 4 ods. 4 písm. e) znie, citujem: „Notársku zápisnicu, ktorou bolo osvedčené zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov a ktorá obsahuje uznesenie o schválení žiadostí na uznaní poľovného revíru prijaté dvojtretinovou väčšinou vlastníkov poľovných pozemkov počítaných podľa výmery poľovných pozemkov, z ktorých má byť poľovný revír uznaným. Notárska zápisnica sa nevyžaduje, ak je vlastníkom poľovných pozemkov jediná osoba.“ Koniec citátu.

    Vážené dámy a páni kolegovia, takéto znenie sa javí, že podľa tohto zákona podľa mňa bude veľmi málo poľovných revírov uznaných. Prečo? Notárske osvedčenie zápisnice o zhromaždení vlastníkov je absolútne bežnou praxou. Ale pokiaľ ho máte urobiť v poľovnom revíri a v prípade 1 000- alebo 1 500-hektárového revíru, čo je bežná výmera na Slovensku, sa to týka 500 a viac vlastníkov. V mnohých prípadoch máme vlastníkov, ktorí majú 20 árov. Notár, aby mohol notársku zápisnicu osvedčiť, musí osvedčiť a overiť výmeru pozemkov, s ktorým vlastník prišiel na valné zhromaždenie. Dvojtretinová väčšina hlasov počítaná podľa výmery rozhoduje.

    To znamená, že pokiaľ chceme 500 vlastníkov prepočítať, tak sa to bude diať na futbalovom štadióne alebo zimnom štadióne, alebo v kultúrnom dome a bude to trvať niekoľko dní, pretože pochybujem, že existuje kapacita notára, ktorý v priebehu piatich hodín dokáže prekontrolovať listy vlastníctva, doklady o vlastníctve, lebo v mnohých prípadoch nemáme ešte ani registre obnovenej evidencie ukončené. Overiť veľkosť výmery pozemkov, s ktorým vlastník vstupuje na toto zhromaždenie a má právo hlasovať.

    Nie v jednom prípade je skutočnosťou na Slovensku, že na zdokladovaní jedného hektára výmery máte niekoľko desiatok listov vlastníctva. To ešte nehovorím o tom, že tam, kde listy vlastníctva nie sú, ale sú pozemkovoknižné vložky. V tej chvíli podľa mňa neexistuje človek, ktorý to vie dať dohromady, alebo bude pochybné, či v skutočnosti rozhodovala dvojtretinová väčšina vlastníkov. Práve z tohto dôvodu som poukázal na to, že môže dôjsť k obídeniu vlastníkov a porušovaniu ústavou garantovaných práv vlastníkov.

    Keďže takéto konanie môže a aj bude časovo dlhé, lesný úrad môže v zmysle § 4 ods. 6, citujem: „Ak vznikne počas konania o uznaní poľovného revíru, treba zabezpečiť ochranu poľovníctva alebo potreba zabezpečiť starostlivosť o zver, obvodný lesný úrad rozhodnutím poverí vykonaním ochrany poľovníctva a zabezpečí im starostlivosť o zver podľa § 24 ods. 1 a § 26 účastníka konania alebo inú organizáciu.“ Poveriť akúkoľvek inú poľovnícku organizáciu výkonom ochranných opatrení?

    Pýtam sa na čie náklady, pretože starostlivosť o zver je náklad. Treba prísť do revíru, treba doniesť krmivo, treba sa starať o zver, to sú náklady, pritom žiadny príjem alebo pozitívny prínos pre toho, kto to vykoná, neexistuje. V tej chvíli na čie náklady sa to bude diať? To preto, lebo sme zaviedli zdĺhavý proces schvaľovania poľovných revírov? Lesný úrad na náklady vlastníkov ešte nejakej inej spriaznenej duši pridelí poľovný revír na starostlivosť? Na monitoring zvierat na odstrel, to bude tam vykonávať niekto iný? Toto je kompetencia lesného úradu? Ja len upozorňujem na tieto skutočnosti, pretože tieto prípady skutočne nastanú.

    Teraz k § 13 ods. 1 písm. a) a písm. c). Užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou o užívaní poľovného revíru po a podľa návrhu, citujem, „ fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50 % výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru“. Tento zákon je skutočne úžasný. Rozdeľuje vlastníctvo. Ústava preňho je bezpredmetná, pretože vlastníctvo podľa ústavy nerozlišuje formu, či je to fyzická osoba, alebo právnická osoba. Keď vlastníkom bude už právnická osoba, toto právo mu nepatrí?

    Písmeno c). Právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50 % výmery poľovného revíru.

    Ďalšia perla. Ústava hovorí, že všetky právne formy podnikania sú si rovné. Tento zákon nám dáva jasný dôkaz o tom, že asi rovné nie sú, pretože fyzická osoba, ktorá podniká formou SHR už túto podmienku asi nebude môcť plniť. To znamená, že diskriminujeme vlastníkov, podnikateľov podľa formy jeho podnikania. Toto je v rozpore s čl. 20 ods. 1 „každý má právo vlastniť majetok, vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu“. Citoval som Ústavu Slovenskej republiky, ale tento zákon nereflektuje na základný kameň právneho štátu.

    Paragraf 24 ods. 4 znie, citujem: „Na žiadosť užívateľa poľovného revíru a odporúčaní obvodného lesného úradu vydá obec v čase hniezdenia, kladenia mláďat alebo z dôvodu ich ochrany všeobecne záväzným nariadením obmedzenie alebo zákaz vstupu do poľovného revíru alebo jeho časti. Oznámenie o zóne pokoja v poľovnom revíri, kde obmedzí alebo zakáže lov niektorých druhov zveri alebo všetkých druhov zveri, alebo zber lesných plodov tvoriacich potravu pre zver, ktorá sa v poľovnom revíri nachádza. Zákaz vstupu do zvernice alebo bažantnice, alebo ich častí nepovoleným osobám.“ Koniec citátu.

    Dámy a páni, opätovne odporúčam, otvorte si zákon, prečítajte si toto ustanovenie. Obmedziť vstup aj užívateľom, aj vlastníkom na vlastný pozemok, ktorý je poľovným pozemkom podľa tohto návrhu zákona je hrubé porušenie práv a navyše nie je známe za akú náhradu. Ústava Slovenskej republiky takéto obmedzenie asi nepripúšťa. Kto by dal súhlas na prenájom pozemku, keď spätne je možné práve jemu spôsobiť niekoľkonásobne vyššiu škodu.

    Napríklad poľnohospodár, keď potrebuje urobiť chemickú ochranu, bude mať zakázané vstúpiť na poľovné pozemky, ktorým je pole, jemu vzniknutá škoda čím bude uhradená? Ako je to možné urobiť? Pretože tento zákon nepamätá na výnimku na vlastníka, respektíve na užívateľa, ktorý tam nevstupuje svojvoľne, ale vstupuje za istým zámerom vykonávať to, čo vykonávať má. To znamená, starať o svoj majetok, ktorý nepostúpil nikomu inému, pretože postúpením výkonu práva poľovníctva ešte nepostúpil vlastnícke práva a ďalšie práva k tomu viazané. A takisto užívateľ, ktorý má prenajaté a platí za tieto pozemky, aby tam mohol hospodáriť, ale keď nebude môcť uplatniť postrekovanie, tak potom to nebude môcť vykonávať. Môže dôjsť dokonca aj k znehodnoteniu úrody za niekoľkotisícové škody.

    Proti poľnohospodárom je zameraný aj § 25. V § 25 je stanovená povinnosť užívateľa poľovného pozemku dbať pri obhospodarovaní poľovných pozemkov, ich ohradzovaní pri pastve, aby zver, ako aj ostatné živočíchy neboli zraňované alebo usmrcované a aby neboli poškodzované ich biotopy.

    Písmeno f). „Uhradiť užívateľom poľovného revíru škody spôsobené na zveri obhospodárením poľovného pozemku spôsobom, ktorý je v rozpore s týmto zákonom alebo všeobecne záväznými právnymi predpismi, alebo predpismi upravujúcimi používanie ochranných prostriedkov proti rastlinám alebo živočíšnym škodcom.“ Koniec citátu.

    Pán minister, dovoľte mi, aby som sa teraz opýtal priamo vás? Poznáte všetky ustanovenia uvedeného zákona? Však tento zákon je priamo zameraný proti poľnohospodárom. Toto ustanovenie nemá v takomto znení čo hľadať v tomto návrhu zákona. Pokiaľ chceme, aby užívateľ poľovného revíru dal súhlas na to, aby vznikol poľovný revír, takéto ustanovenie priamo bude brániť tomu, aby ktorýkoľvek užívateľ uzatvoril zmluvu, pretože žiadny z užívateľov nepôjde sám proti sebe. Upozorňujem na to len z toho dôvodu, že tento zákon sa stáva nevykonateľným.

    Paragraf 29 umožňuje obmedzenie osobnej slobody, pretože nazerať do batožinového priestoru auta majú iba v odôvodnených prípadoch policajti, teraz aj poľovná stráž. Kam chceme smerovať? Doteraz poľovná stráž mala právo zasiahnuť, mohla vyžiadať asistenciu polície, ale nazerať do auta, otvárať kufre, zobrať zbrane? Však na to, aby sa niekto stal policajtom, potrebuje nejaké vzdelanie, musí prejsť skúškami. Úroveň vzdelania, úroveň zodpovednosti, úroveň prístupu k lesnej stráži, poľovnej stráži je oveľa nižšia. Poľovná stráž môže zobrať zbraň? Môže otvoriť kufor? Asi to nie je najsprávnejším spôsobom, pretože toto sú totalitárne spôsoby. Poľovná stráž, keď zistí porušenie zákona, by mala zakázať ďalšie konanie a mala by privolať políciu na to, aby konala ďalej, ale oprávnenie, aby poľovná stráž brala zbraň, otvárala kufre áut, asi nie je tým správnym prístupom.

    Poľovnícka organizácia § 32, citujem: „Poľovnícka organizácia ods. 1. Na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá po a združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov a iné fyzické osoby za účelom ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, má sídlo na území Slovenskej republiky, je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a osobitnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.“

    Poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky. To znamená, že spoločnosť, právnická osoba, štátny podnik, ktorá je zriadená podľa osobitného zákona, nie podľa tohto zákona už vykonávať výkon práva poľovníctva nebude môcť? Príspevková organizácia Štátne lesy TANAP-u už poľovníctvo nebude môcť vykonávať, pretože nie je zriadená podľa tohto zákona? Akciové spoločnosti, fyzické osoby, ktoré podnikajú a majú v predmete činnosti, na tých sme asi pozabudli.

    Paragraf 41. Zriaďuje sa Slovenská poľovnícka komora, ktorá bude vykonávať skúšky uchádzačov o poľovný lístok, ako aj odbornú prípravu. To znamená, že odbornú prípravu už nebudú môcť robiť odborné lesné školy ani univerzita vo Zvolene? Toto naozaj chceme? Toto je cieľ? Komora na vydanie poľovných lístkov nie je pripravená, teraz ju ideme zriadiť, žiadne prechodné obdobie na to, kedy komora začne uplatňovať vydávanie poľovných lístkov, nie, nepamätáme na to. Pritom poľovný lístok je verejnou listinou.

    So správou verejnej listiny je spojený rad povinností, ktoré treba zabezpečiť, i ochranu, uchovávanie, formu vydávania a celý legislatívny proces. Žiadne prechodné obdobie. Nič, len zriadenie komory. No asi úplne takýmto spôsobom to nepôjde, lebo v deň, keď sa komora zriadi, keď budú schválené jeho inštitúcie, som presvedčený, že komora plne funkčná nemôže byť. To nehovorím, že do budúcnosti nemôže byť, len v tej chvíli nebude môcť a bude legislatívna diera.

    „Členom komory je podľa § 43 ods. 1 fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá sa podieľa na chove zveri, starostlivosti o zver a jej životné prostredie vrátane jej lovu.“ Koniec citátu. Takéto znenie zahŕňa aj osoby, ktoré sa venujú chovu zveri napríklad v zoologickej záhrade alebo farmoví chovatelia. Pýtam sa. Z akého dôvodu majú byť členom komory? Aké členské budú musieť platiť? To je len málo z tých otázok, ktoré sa vynárajú, ale tento zákon na to nepamätá.

    Zákon neustanovuje, čo v prípade, ak niekto má poľovný lístok a nebude chcieť byť členom komory. Preto sa pýtam. Príde o poľovný lístok? Nebude si ho môcť predĺžiť? Budú mu odopreté zákonom získané práva, pretože doterajší právny systém Slovenskej republiky im umožnil získať právo byť poľovníkom. V budúcom období toto právo im odmietnuté asi bude.

    V zákone § 51 ods. 4 písm. d) je ustanovené, že komora vydá poľovný lístok občanovi Slovenskej republiky, ak preukáže, že je členom komory. Takéto ustanovenie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, a to hneď dvakrát. Prvýkrát v čl. 19 ods. 3, ktorý znie: „Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromaždením.“ A druhýkrát v zmysle čl. 29 ods. 1, citujem: „Právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Slobodne povinnosťou tohto zákona 55-tisíc poľovníkov.“ Aj tých poľovníkov, ktorí sú už nečinní, ktorí už majú dneska viac ako 70 rokov, zbavíme ich poľovného lístka, lebo nebudú v komore? Alebo musia byť v komore? Treba sa nad tým zamyslieť.

    V tomto istom § 51 ods. 4 písm. a) je uvedené, že poľovný lístok môže získať osoba staršia ako 16 rokov. Opakujem, poľovný lístok môže získať osoba staršia ako 16 rokov, ale zákon o zbraniach a strelive č. 190/2003 ustanovuje, že najskôr je možné vydať zbrojný preukaz pre osobu staršiu ako 18 rokov. Snáď by sme to mali zosúladiť a dať do súladu, mať obmedzené alebo respektíve stanovené na 18 rokov aj v tomto prípade.

    Kompetencie lesného úradu sú v § 74 ods. 2 písm. l), navrhuje komore odobratie poľovného lístka podľa § 51.

    Vážený pán minister, aká je vymožiteľnosť tohto ustanovenia, ako je zabezpečená? Komora nie je povinná vyhovieť lesnému úradu. Komora nie je súčasťou štátnej správy, nie je súčasťou verejnej správy. Navyše lesný úrad prijme rozhodnutie voči jednému členovi z 55-tisíc. Čo v prípade, ak komora neodníme poľovný lístok? Je to nevykonateľné? Jednoducho mám pocit, že aj v tomto momente dochádza k chaosu.

    Ďalšia nejasnosť tohto zákona vzniká pri znení pozmeňujúceho návrhu pána poslanca Lebockého, bod spoločnej správy 84 v § 63 ods. 4, ktorý znie, citujem: „Ak dôjde k usmrteniu raticovej zveri alebo veľkej šelmy dopravným prostriedkom na nepoľovnej ploche a táto tvorí prekážku pre plynulosť cestnej premávky, usmrtenú zver odstráni správca komunikácie.“ Odstráni správca komunikácie. „Uloženie odstránenej zveri oznámi užívateľovi najbližšieho poľovného revíru.“ Koniec citátu. Podľa tohto znenia prekážku nemôže odstrániť ani vodič, ani polícia, iba správca komunikácie. V mnohých prípadoch správca komunikácie na to nie je pripravený. V mnohých prípadoch cez víkendy nemajú službu, potom zostane uprostred cesty? Takéto znenie, ktoré je presne stanovené, že len správca komunikácie, asi nie je najjednoznačnejšie.

    Ďalšie ustanovenie zamerané proti poľnohospodárom je v § 69 ods. 5. Paragraf 69 ods. 5. Vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov je povinný urobiť primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou, pričom však nesmie zver zraňovať. Za primerané opatrenie sa považuje najmä výsev odpútavacích plôch a výsadba ohryzových plôch. Ak vlastník alebo nájomca poľovných pozemkov takéto opatrenie neurobí, znáša škodu podľa miery jeho zavinenia.

    Vážený pán minister, poľnohospodári podpísali záver vo vzťahu k Pôdohospodárskej platobnej agentúre, ako budú využívať všetky plochy, ktoré sú zaregistrované podľa leteckého snímkovania v systéme LPIS. Odpútavacie plochy v rámci správnej farmárskej praxe chýbajú. Ich veľkosť, akým spôsobom, čo v tom prípade, pokiaľ práve tieto plochy budú spôsobovať škody z hľadiska prijímania dotácií vo vzťahu k poľnohospodárom. Potom by mal byť ošetrený takýto krok aj v zozname podmienok poskytovania dotačných titulov, pretože to môže mať spätne negatívny dopad na samotných farmárov.

    Čo ak takéto opatrenie ešte užívateľ aj urobí? Doteraz takéto plochy remízky boli povinnosťou samotných poľovníkov na iných pozemkoch. Dneska to má robiť samotný poľnohospodár? Môže byť, len potom si to musíme vyjasniť.

    Paragraf 70 ods. 1 znie: „Nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru si uplatní poškodený u užívateľa poľovného revíru pri škodách po a poľnohospodárskych pozemkov, poľných plodinách a poľnohospodárskych porastoch do piatich dní odo dňa, keď škodu zistil, najneskôr však do 15 dní odo dňa, keď škoda vznikla. Platenie náhrady je bezpredmetné podľa tohto znenia. Prečo? Každý deň bude poľnohospodár nahlasovať výšku škody? Náhrada podľa toho, koľko mu zviera práve dnes zožralo, alebo koľko práve diviaky vyrýpali? Pretože pokiaľ je to staršie ako 15 dní, už to nepatrí? To znamená, že každý deň bude musieť poľnohospodár chodiť a nahlasovať, pretože ináč príde o akúsi šancu o náhradu škody.

    Pán kolega, ja súhlasím, že sú pozmeňujúce návrhy, ale ja sa bavím o tom návrhu zákona, ktorý tu je a pozmeňujúce návrhy budem predkladať aj ja. Takže som presvedčený, že výsledný zákon bude trošku inakší, než je ten, ktorý máme dnes v tejto chvíli v laviciach.

    Z uvedeného dôvodu predkladám niekoľko pozmeňujúcich návrhov, a to bod 1. V § 13 ods. 1 písm. a) sa za slová „fyzickej osobe“ dopĺňajú „alebo právnickej osobe“. To je z toho dôvodu, aby prístup k forme vlastníctva, či je to fyzická, alebo právnická osoba bol zachovaný rovnakým spôsobom.

    V § 13 ods. 1 písm. c) sa na začiatok dopĺňajú slová „fyzická osoba podnikateľ alebo právnická osoba,“ pokračuje ďalej. „aj fyzická osoba podnikateľ a súkromne hospodáriaci roľník môže vykonávať poľnohospodársku alebo lesnú činnosť na 50 % výmery poľovného revíru.“

    Tretí bod. Paragraf 18 ods. 5 písm. e) navrhujem doplniť za slovo „ministerstvo“ slová „pôdohospodárstva Slovenskej republiky“. Legislatívna skratka sa uvádza aj nižšie v zákone, ale nebolo definované, že ide o ministerstvo pôdohospodárstva. Považujem takéto riešenie za povinnosť, nakoľko doteraz poľovnícke organizácie registrovalo ministerstvo vnútra, a keďže to odteraz má robiť ministerstvo pôdohospodárstva, tak by to malo byť jednoznačne explicitne uvedené v tomto zákone, že ministerstvo je chápané ministerstvo pôdohospodárstva.

    Štvrtý pozmeňujúci návrh. V § 24 ods. 7 sa za slová „nevzťahujú na“ vkladajú slová „vlastníka pozemkov užívateľa pozemkov a na“. Aj vlastník alebo užívateľ pozemkov by mal obmedzený vstup na pozemky a práve preto navrhujem, aby obec nemohla vydať zákaz, ktorý sa vzťahuje na užívateľa alebo priamo na vlastníka. Na ostatných áno.

    Piaty pozmeňujúci návrh. Paragraf 25 navrhujem úplne vypustiť. Povinnosti užívateľa poľovného pozemku majú byť stanovené v danej zmluve, a nie zákonom. Pokiaľ to zostane v zákone, nazdávam sa, že tento zákon bude ťažko vykonateľný.

    Šiesty. V § 51 ods. 4 písm. a) znie: „Dosiahla vek 18 rokov.“ Týka sa toho, že poľovný lístok môže dostať ten, ktorý má 16 rokov, navrhujem, aby to bolo v súlade s tým, keď osoba pri 18 rokoch má možnosť dostať zbrojný preukaz, aby to bolo priamo spojené.

    Siedmy pozmeňujúci návrh. V § 51 ods. 4 písm. d) navrhujem vypustiť, a to, že povinnosťou získania poľovného lístka nie je byť členom komory. Pritom upozorním na to, že osobne nesúhlasím s tým, aby komora výhradne robila skúšky a vydávala poľovné lístky, ale do tejto oblasti som pozmeňujúci návrh nedal, ale vzhľadom na to, aby aj iná osoba mohla získať na Slovensku poľovný lístok, lebo sa môže stať, že osoba zo zahraničia bude chcieť urobiť skúšky z poľovníctva na území Slovenskej republiky, poľovný lístok na území Slovenskej republiky môže dostať len vtedy, keď bude mať členskú prihlášku vyplnenú a zaplatený členský príspevok.

    Vážené kolegyne a kolegovia, dovolím si vás požiadať o podporu týchto pozmeňujúcich návrhov a žiadam, aby sa o každom bode hlasovalo jednotlivo. Zároveň žiadam o vyňatie bodu 84 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

    Dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec, s faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa prihlásili pán poslanec Marian Záhumenský, ďalej pán poslanec Ľuboš Martinák. Neevidujem ďalších poslancov, a preto uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má pán poslanec Záhumenský. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec Simon, jasne si preukázal, že si stále mýliš pojmy s dojmami. Celé tvoje vystúpenie bolo v pozícii demagógie a polodemagógie, tak ako si to neustále predvádzal počas svojho pôsobenie vo funkcii ministra. Máš dojemnú starostlivosť o vlastníkov a obchádzanie vlastníkov, k tej téme sa vyjadrím v ústnom vystúpení. Takisto k zdĺhavému schvaľovaniu revírov, to, čo si tu predvádzal tie polopravdy a nepravdy. Takisto tvoja obhajoba pytliactva, ktorá sa rozmáha, kde ľudia, ktorí sa starajú o zver a kŕmia ju a vytvárajú podmienky pre to, aby sa zveľaďovala, tak priťahuje aj pytliakov. A tvoje návrhy a tvoja rétorika hovorí o ich obhajobe.

    Ale čo ma najviac zaujalo na tvojom vystúpení, je dojemná starostlivosť o poľnohospodárov. Mal si možnosť štyri roky sa starať o poľnohospodárov a štyri roky si ignoroval požiadavky poľnohospodárov. Štyri roky si vytváral podmienky pre výrobu ničoho, štyri roky si likvidoval najmä produkčné oblasti, najmä intenzívne poľnohospodárstvo, ako bola živočíšna výroba, kde si dával len 6 % všetkých zdrojov do tohto sektora, zlikvidoval si ovocinárstvo, vinohradníctvo, kvetinárstvo, ktoré sa najmä vykonávalo v južných oblastiach Slovenska, Dunajska, teda Bratislavsko, Komárno a tak ďalej, kde má SMK najväčší potenciál svojich voličov a tvoja úloha vlastne bola ich zlikvidovať a za to chceš vlastne, aby ďalej podporovali. Čiže celé tvoje vystúpenie, ktoré bolo venované dneska ochrane poľnohospodárov, bolo trošku farizejské, lebo to, čo si predvádzal vo funkcii ministra, vôbec nehovorilo o tom, že ty sa vlastne o poľnohospodárov aj skutočne reálne zaujímaš. Ďakujem.

  • Ďalej vystúpi s faktickou poznámkou pán poslanec Ľuboš Martinák.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Pán poslanec Zsolt Simon, dotknem sa tu len dvoch oblastí tvojho vystúpenia. Spomínaš tu nejaké veľkopanské poľovačky, kde netreba platiť. Mňa udivuje, veď ty nemáš skutočné znalosti o navrhovanom zákone! Možnože vieš, alebo možnože nevieš, že o tom, ako a čo s poľovnými pozemkami jednoznačne rozhoduje vlastník, respektíve vlastníci, a to vytváraním zhromaždenia vlastníckych poľovných pozemkov. Veď práve preto, aby sa mohol ten vlastník čohosi pridržiavať, v spoločnej správe sme prijali aj návrh sadzobníka pre výpočet nájomného za poľovné pozemky pre hlavné druhy zveri, kde podľa jednotlivých chovných oblastí a na základe bonity a na základe početnosti zveri, ktoré sa zisťujú pri jarnom sčítaní zveri môže táto tabuľka pomôcť vlastníkovi pri určení sadzby za hektár. Takže absolútne nemáš pravdu to, čo si tu tvrdil.

    Ďalej sa zmienim o ďalšej citlivej otázke, a síce o poľovnej stráži. Čuduješ sa, že poľovná stráž bude mať právo dať si otvoriť auto? Veď to je normálne. Veď poľovná stráž je prísažná osoba, je to verejný činiteľ, naňho sa vzťahujú nielen práva, ale aj povinnosti v rámci Trestnoprávneho poriadku. Zrejme si si to, pán poslanec Simon, neuvedomil.

    O jedno by som ťa chcel požiadať, aby pri takom vážnom zákone, akým je zákon o poľovníctve, si sa konečne aspoň raz odosobnil a nebuď už žiarlivý na to, že za tvojej vlády, tvojho pôsobenia tento zákon napriek nadpolovičnej väčšiny parlamentu vám neprešiel asi...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Simon, poprosím, keby ste sa prihlásili, len reagovať, treba trojku zatlačiť, pán poslanec. Nech sa páči, máte to zapnuté.

    Zs. Simon, poslanec: Vážený pán kolega Martinák, asi ste nepochopili podstatu veľkopanskej poľovačky, ale som úplne odosobnený. Pretože aj ten sadzobník, ktorému som sa nevyhol vo svojom vystúpení, ukazuje na to, že to bude trojnásobná cena. Možno, že sa to bude pohybovať asi 50 korún za jeden hektár, ale zďaleka nebude dosahovať priemer okolitých štátov, to znamená, že je to opätovne v rozpore so záujmami vlastníkov.

    Pán kolega Záhumenský, úprimne ma udivuje, že vás ešte baví takmer po troch rokov vládnutia upozorňovať na to, že ešte stále je čo likvidovať v pôdohospodárstve. Podľa toho, čo ste povedali, by tu už nemalo nič byť. Už minister pôdohospodárstva by nemal sedieť pri pulte predkladateľa tohto návrhu zákona. Ale to, že mlieko padá, to, že stavy ošípaných rapídne klesajú, to je asi pre vás bezpredmetné. Ale toto nie je súčasťou a podmienkou alebo podstatou tohto návrhu zákona. Podstata tohto návrhu zákona je v tom, že právnická osoba podľa návrhu, ktorý bol predložený, len právnická osoba, ktorá užíva poľnohospodársku pôdu typu Agrokontrakt Mikuláš, môže zriadiť poľovný revír a ostatné nie. Fyzická osoba nie. Tak toto je podstata? Povedzme a nazvime veci, tak ako sú. Ďakujem.

  • Posledný prihlásený do rozpravy je pán poslanec Gábor Gál. Myslím posledný prihlásený písomne. Po jeho vystúpení a prípadných faktických poznámkach bude možné sa prihlásiť ústne. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení kolegovia poľovníci na balkóne, na úvod musím povedať, že niektoré moje vety a niektoré problematiky, ktoré tu predostriem, už povedal a zmienil sa o nich aj pán poslanec Simon, ale opakovanie je matkou múdrosti, takže sa do toho pustím.

    Musím hneď na začiatok sa vám priznať, že som od nového zákona čakal trošku viac. Očakával som väčšiu koncepčnú zmenu, rýchlejšie a jednoduchšie správne konanie a hlavne, čo som očakával a čo mi chýba v tomto zákone, to je duch modernosti.

    Keďže sám som poľovníkom, musím v zmysle čl. VI ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov oznámiť môj osobný záujem. Práve kvôli tomu nejdem do najmenších, konkrétne do najmenších detailov, ale nedá mi, aby som sa predsa len nevyjadril k tomuto návrhu zákona, ale nepodám pozmeňujúci návrh, lebo nechám to na vás navrhovateľa a koaličných poslancov. Lebo ako je to zvykom v novodobej histórii Národnej rady Slovenskej republiky, návrh opozičného poslanca šancu na úspech má minimálnu.

    Najprv k samotnému správnemu konaniu. Ak to prečíta laik, tak si povie, že konanie a uznanie poľovného revíru alebo o zmene hraníc poľovného revíru je v poriadku. Ale keď vychádzame zo slovenských reálií, hneď nám napadne rozmanitosť vlastníctva, ako asi nemá vo svete obdobu. Parcely v tvare úzkych slížov, špagiet, spoluvlastníctva vyjadrené v takých zlomkoch, že na to treba docentúru matematiky, aby sa človek v tom vyznal a hlavne neskutočný počet neidentifikovaných vlastníkov už celý zákon stavia do iného svetla. Áno, môžeme povedať, že sa dokončia ROEP-y, dokončia sa komasácie. Ale pýtam sa. Kedy? To je v nedohľadne. Už teraz máme s tým problémy. Ja súhlasím s pánom poslancom Simonom, že konania a uznanie poľovného revíru alebo konanie o zmene hraníc poľovného revíru sa ťahajú niekoľko rokov. Čiže vidím to veľmi pesimisticky.

    Čo sa týka jednotlivých vlastníkov, tak síce ich bude zastupovať, ako aj teraz Slovenský pozemkový fond, ale tiež sa tu vynára otázka, že ako. Ako bude zastupovať tých neznámych jednotlivých vlastníkov? Tak v minulosti, ako aj teraz sme svedkami toho, že Slovenský pozemkový fond politicky ovplyvňuje svoj súhlas s vytvorením poľovného revíru. Vieme uviesť prípad, keď Slovenský pozemkový fond dal súhlas k zmene hraníc alebo v niektorých prípadoch uznanie nového poľovného revíru, ale po zmene vlády teraz naposledy pán generálny riaditeľ Šebek tento súhlas stiahol na tlak politických špičiek.

    Čiže tento návrh zákona možný klientelizmus v tomto smere vôbec nerieši. Ani štátne vlastníctvo nie je správne doriešené. Síce podľa § 15 bude povinná verejná obchodná súťaž, ale formulácia hovorí o súťaži pri určení náhrady za užívanie poľovného revíru, a nie je na subjekt a cenu. Neviem, či táto formulácia je preto správna. A to sa uskutoční iba vtedy, ak štát bude mať vo vlastníctve viac ako dve tretiny celkovej výmery. Je tu obrovský priestor pre klientelizmus, ktorý sa v poľovníctve prejavuje. Robí sa to aj dneska, však vy samy koaličné strany máte navzájom medzi sebou s týmto problémy. Viem o nich a asi budú o tom vedieť aj médiá.

    Nedostatok je aj, čo sa týka poverenia starostlivosti o zver. Ak nie je uznaný poľovný revír alebo je tu konanie o zmenu hraníc poľovného revíru. Terajšia prax je taká, že za ten čas, kým nie je uznaný nejaký poľovný revír, alebo nie je ukončené konanie o zmene hraníc poľovného revíru, tak lesný úrad dočasne poverí nejakú poľovnícku organizáciu o starostlivosť o zver. Ale práve problém je, že sa to nedeje transparentne. Robí sa na základe klientelizmu, na základe doby priateľských vzťahov a tento zákon vôbec nerieši ani túto problematiku, čiže transparentnosť sa nezavádza, nie sú podľa mňa určené pravidlá, ako to má ísť.

    Ďalším nedostatkom zákona je to, že nereaguje na možnosti, ktoré nám vytvára poľovníctvo. Vidiecky turizmus spojený s poplatkovým odstrelom je významným zdrojom príjmov nie jednej krajiny. Slovensko má v tomto smere podľa mňa veľké možnosti. No, my sa toho vzdávame, ba týmto zákonom dokonca vytvárame prekážky. Pozrime sa len k našim najbližším južným susedom, ako u nich funguje ruka v ruke vidiecky turizmus a poplatky za odstrel zveri. Vytvára tisíce pracovných miest a prináša to nejeden forint do štátneho rozpočtu. Na čo narážam.

    Ako spomínal pán poslanec Simon, tiež to uviedol, ale ja to trošku rozviniem viac. Je to § 13 ods. 1, ktorý hovorí, že užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou o užívaní poľovného revíru po a fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50 % výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, po b poľovníckej organizácii podľa § 32, po c právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50 % výmery poľovného revíru a po d právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť.

    Zastavme sa pri tomto paragrafe. Čiže fyzická osoba, ktorá by sa chcela živiť vidieckym turizmom a poplatkovým odstrelom, nemôže sa uchádzať o poľovný revír, lebo nemôže byť užívateľom podľa tohto zákona, kým nevlastní sám viac ako 50 % výmery celkovej plochy poľovných pozemkov. Čiže ani v prípade, keď bude mať 50 %, ani vtedy sa nemôže o to uchádzať. Potrebuje viac ako 50 %. Ale naproti tomu právnická osoba, ktorá by sa chcela podnikateľsky zaoberať vidieckym turizmom alebo poplatkovým odstrelom môže byť užívateľom poľovného revíru, ak vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50 % výmery poľovného revíru. Čiže v prípade právnickej osoby vlastníctvo viac ako 50-percentnej výmery nie je potrebné. O čom hovorí naša ústava? Pán poslanec Simon to citoval. O rovnosti. Toto je taká zjavná diskriminácia ako Brno alebo Londýn. Tento paragraf má jasne zvýhodniť družstvá, bývalé JRD, družstvá, ktoré sa pretransformovali, alebo i štátne lesy.

    Vážené dámy, vážení páni, socializmus, aspoň podľa mojich vedomostí, sa v roku 1989 skončil. A preto si právom myslím, že táto zjavná diskriminácia zákona môže byť problematická. Nechám riešenie na vás, ale asi každý právnik, ktorý si to pozrie, tak dospeje k tomuto riešeniu alebo k takému názoru. Ale ani právnická osoba to nebude mať ľahké. Lebo kým nebude hospodáriť na 50 % či poľnohospodársky, alebo lesnícky, nemôže sa uchádzať o revír. Čiže nebudeme tu môcť mať špecializované spoločnosti alebo podnikateľov, ktorí sa budú starať o vidiecky turizmus, na ktoré bude napojené poľovníctvo.

    A, pán poslanec Záhumenský, vôbec nejde o to, aby poľovali tí bohatí, lebo tí bohatí poľujú aj teraz. Problém je, že z toho spoločnosť nemá osoh. Lebo sú priatelia klienti a tak ďalej a tak ďalej. Peniažky neputujú do štátneho rozpočtu, alebo do rozpočtu, alebo do príjmu štátnych lesov, ale niektorým ľuďom do vačku. A to je problém. To by sme mali odstrániť a vedeli by sme to odstrániť tak, že vytvoríme transparentné podnikateľské prostredie s tým samozrejme, že vlastník bude mať prednosť, tým samozrejme, že zachováme regionalizmus, povedzme, s tým, že poľovné revíry by sa rovnali s katastrálnymi územiami, alebo možností je veľa.

    Poľovníctvo nie je o tom, aby sme len bezhlavo strieľali, brali z toho len úžitky. Poľovníctvo je aj o starostlivosti o zver. A keďže nežijeme v časoch, keď sa bralo bezhlavo z JRD alebo zo štátneho majetku krmivo, koľko sa nám zachcelo, alebo hocičo, tak treba do poľovníctva aj niečo investovať, prinášať určité obete aj vo forme finančných výdavkov za krmivo, za zazverovanie, ako to chodí v celom civilizovanom svete.

    Preto hovorím, že ten váš pozmeňujúci návrh v § 78 ods. 3 písm. a) sa mi javí zlý, lebo nebudeme môcť sankcionovať ani tých, ktorí tieto svoje povinnosti neplnia a budú brať z poľovníctva len pre niektorých príjemnejšie, a to je bezhlavý odstrel.

    Ešte jedna vec ma troška trápi v tomto zákone, a to je § 80 ods. 9, v ktorom je navrhnutý nasledujúci text: „Občianske združenie registrované na výkon práva poľovníctva podľa osobitného predpisu,“ osobitný predpis je zákon č. 83/1990 Zb. o združení občanov, „je poľovníckou organizáciou podľa tohto zákona.“ Čiže týmto zákonom povieme, že občianske združenia, ktoré sú registrované na výkon práva poľovníctva, budú poľovníckou organizáciou podľa tohto zákona. No neviem, či každé takéto združenie sa bude chcieť stať poľovníckou organizáciou. Nie je vylúčené, že niektoré sa nebudú chcieť stať a potom nebudú poľovať. Ale, samozrejme, je to v zákone, pán poslanec, ale čo slobodné združovanie občanov. My im musíme vytvárať také právne prostredie práve tu v Národnej rade prijímaním zákonov, ktoré zachovajú práva každého občana. Aj toho, ktorý je v nejakom združení, ale my nemôžeme povedať, že ty si vstúpil do nejakého združenia za takého stavu a teraz povinne pôjdeš do iného stavu, do iného statusu. Treba na to myslieť. Bolo treba ten zákon troška rozvinúť právnicky do jemnejších sfér a jemnejšieho textu, ktorý by myslel aj na tieto úskalia.

    Hovorím ešte raz. Nedávam pozmeňujúci návrh. Nechám to na vás, ja som tieto svoje výhrady predniesol aj v ústavnoprávnom výbore, kde časť bola akceptovaná. Síce najprv bolo tvrdené, že nemám pravdu, ale predsa len vidím, že v spoločnej správe niektoré moje pripomienky predsa len boli zapracované. Takže dúfam, že moje slová si zoberiete k srdu a niečo s týmto zákonom urobíte. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa prihlásili pán poslanec Ľuboš Martinák. Evidujem ho ako jediného. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a slovo má pán poslanec Martinák, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega poslanec Gábor Gál, zmienim sa len o niektorých otázkach alebo problémoch, ktoré ste tu podľa vás citovali a podľa vás sú problematické. V jednom s vami súhlasím, že vlastníctvo na Slovensku je skutočne rozdrobené a je špecifické a sú tam aj veľmi drobní vlastníci. Keď ste aspoň raz prečítali znenie tohto zákona, aj kvôli tomu sa vlastne vytvára zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, aby aj ten drobný vlastník sa mohol pridať k susedným vlastníkom, aby spolu s nimi vytvoril zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov. Prečo? Predovšetkým preto, že aj on na základe výmery bude rozhodovať o takých vážnych záležitostiach komu, za akých podmienok práve to zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov dá do nájmu za účelom práva poľovníctva svoje pozemky do odborného poľovného hospodárenia. To je k tomu. Ďalej sa zmienim o tom, že ste tu spomenuli, že sa tu vytvárajú podmienky akéhosi bezhlavého strieľania zveri. Absolútne nie ste v obraze. Prečítajte si len, nič viac, len vymedzenie základných pojmov, a síce chov zveri, čo je to kniha návštev poľovného revíru, čo je to poľovnícke hospodárenie. Že je to súbor činností, ktoré sa vykonávajú za účelom ochrany, chovu, starostlivosti o zver a, samozrejme, aj lovu zveri. Lov zveri sa u nás tiež nevykonáva bezhlavo, ale na základe odsúhlaseného chovu a lovu zveri.

    A ešte jednu vec sa vás chcem spýtať. Už keď ste nevedeli kde kam, tak ste spomenuli, že už vám tam chýba duch modernosti. Tak sa pýtam aký?

  • Pán poslanec Gál, chcete reagovať na faktickú poznámku? Musíte zatlačiť trojku.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, z toho, či som čítal tento zákon, alebo nie, tak verte mi, že som to čítal nie raz, nemusíte ma týmto obviňovať. Nechápem vystúpenia takéhoto rázu, ale asi u vás v strane za to dostanete aj pochvalu.

    Ale čo sa týka tejto problematiky. Viete, ja sa vyjadrujem len k tým témam, ktorým troška rozumiem. Nevystupujem tu v pléne veľmi často, ale keď vystupujem, má to asi aj hlavu, aj pätu a nejdem do nejakých úskalí.

    Čo sa týka vlastníkov práve, pán kolega. V tom je problém, že áno, my tých vlastníkov máme niekde na liste vlastníctva, buď s poznámkou, že SPF, alebo na konci riadka je nejaký zlomok, ale práve títo vlastníci sa neprejavujú. Nezaujímajú sa o svoje vlastníctvo a ťažko ich dostať na nejakú schôdzu, ťažko od nich dostať, získať nejaký podpis, alebo keď podpíšu, tak podpíšu trom splnomocnencom, alebo trom spoločenstvám. Viete, keď už sa vyjadrujem k nejakej téme, tak treba poznať tú tému aj z praxe, nielen od poslaneckého stola.

  • Ďakujem. Vyčerpali sme vystúpenia v rozprave tí, ktorí sa prihlásili písomne a teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Ján Richter, pán poslanec Ľuboš Martinák, pán poslanec Ján Čech, pán poslanec Mikuláš Krajkovič, pán poslanec Marian Záhumenský. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, celkom päť pánov poslancov a slovo má pán poslanec Ján Richter. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľujem si predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento pozmeňujúci návrh sa týka plnenia čl. III tohto vládneho návrhu zákona, ktorým sa novelizuje aj zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Účelom tohto návrhu je oslobodiť prevádzkovateľov traktorov a pracovných strojov samohybných, povinne opatrených evidenčným číslom od platenia správneho poplatku za povolenie výnimky na jazdu týchto vozidiel po cestách prvej triedy. Vzhľadom na to, že v prípade prevádzky týchto vozidiel ide spravidla o výkon prác spojených so zabezpečovaním poľnohospodárskych výkonov, je potrebné, aby cena tejto práce, a tým i výsledných produktov, najmä potravín nebola nevyhnutne zvyšovaná o náklady spojené s úhradou tohto správneho poplatku.

    Konkrétne znenie doplňujúceho návrhu je nasledovné. V čl. III sa na konci dopĺňa bod 2, ktorý znie: Po druhé. VI v časti doprava za položku 64 sa dopĺňa oslobodením, ktoré znie: „Oslobodenie od poplatku podľa tejto položky je oslobodené povolenie výnimky na používanie ciest prvej triedy pre traktory a pracovné stroje samohybné, povinné opatrenie tabuľkou s evidenčným číslom.“ Odôvodnenie. Od dňa 1. 2. 2009 nadobudol účinnosť zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Podľa § 39 ods. 5 písm. a) traktory a pracovné stroje samohybné, povinne opatrené tabuľkou s evidenčným číslom môžu používať cesty prvej triedy. Z tohto zákonného ustanovenia podľa § 140 ods. 1 písm. a) povolenie výnimky podlieha správnemu poplatku podľa jej územného rozsahu od 15 do 30 eur. Vzhľadom na to v prípade prevádzky uvedených motorových vozidiel ide spravidla o výkon prác spojených so zabezpečením poľnohospodárskych výkonov. Je potrebné, aby táto cena práce, a tým aj výsledných produktov nebola nevyhnutne zvyšovaná z dôvodu platenia tohto správneho poplatku.

    Na záver chcem uviesť a ešte raz zopakovať, že zákon o poľovníctve otvára a novelizuje celkom prirodzene aj zákon o správnych poplatkoch, preto si dovoľujem predložiť tento doplňujúci návrh, aj keď si uvedomujem, že vecne s predloženým návrhom zákona nesúvisí. Zároveň vás chcem požiadať o jeho podporu, pretože som presvedčený, že pomôže poľnohospodárom vrátane nových malých roľníkov. Zároveň sa stotožňujem s účinnosťou tohto zákona alebo aj tohto doplnku od 1. júla 2009. Ďakujem za pochopenie.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Richtera sa prihlásila pani poslankyňa Jarmila Tkáčová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a slovo má teraz pani poslankyňa Tkáčová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Skutočne, pán kolega Richter, musím vysloviť ostrý protest proti tomu, akým spôsobom sa tu prekladajú pozmeňujúce návrhy. V zákone o poľovníctve my meníme správne poplatky vo vzťahoch k zákonu o cestnej premávke. No nehnevajte sa, je to veľká neúcta k legislatívnemu procesu a k slovenskému právnemu poriadku. Vnášate takto chaos, musím to povedať, ozaj taký chaos, že v tom sa už nevyzná ani ten diviak.

  • Pán Richter chce reagovať. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, chcem zvýrazniť jednu skutočnosť. Ja nenovelizujem cez poľovnícky zákon nový zákon. Ja len dávam doplnok k tomu zákonu, ktorý je prostredníctvom tohto zákona otvorený. To je úplne odlišné, ako ste vy naznačili. Ďakujem.

  • Ďalej sa vo vystúpení do rozpravy prihlásil pán poslanec Ľuboš Martinák.

    Pán poslanec, stihneme to za šesť minút? Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, tradícia poľovníctva na Slovensku, poľovnícka etika a kultúra boli vždy determinované legislatívnym rámcom upravujúcim hierarchiu priorít štátu v závislosti od etapy vývoja spoločnosti, úrovne poznania a stavu a vývoja početnosti poľovnej zveri.

    V rámci harmonizácie svojho právneho systému s právom Európskej únie prekonáva aj Slovenská republika obdobne ako krajiny strednej a východnej Európy pristupujúce do Európskeho spoločenstva typický proces aproximácie práva. Tento je objektívne najnáročnejší v tých odvetviach, ktoré sa vo svojej podstate v čase prístupových rokovaní a negociácií najvýznamnejšie líšia od stavu a vývoja rovnakých odvetví väčšiny zakladajúcich štátov.

    Medzi takéto odvetvia na Slovensku rozhodne patrilo poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, poľovníctvo a ochrana prírody. V podmienkach Slovenskej republiky sme boli svedkami postupu, keď možno aj v dôsledku platných ustanovení kompetenčného zákona prebehla transpozícia práva Európskej únie do národnej legislatívy niektorých príbuzných rezortov pomerne diskontinuálne.

    Legislatívny proces tvorby zákona o ochrane prírody a zákona o lesoch vrátane niektorých súvisiacich predpisov, ale najmä dlhodobú absenciu transformácie zákona o poľovníctve rozhodne nebolo možné najmä za spektra ich medzirezortnej koordinácie považovať za pozitívny jav.

    Z uvedených dôvodov vítam vládny návrh zákona o poľovníctve a považujem rozhodnutie o jeho zaradení do plánu legislatívnych úloh vlády za pragmatický krok, na ktorý poľovnícka prax čaká už minimálne takmer dve desaťročia.

    Vychádzajúc z dôsledkov uplatňovania v súčasnosti platného zákona v legislatívnej praxi je nový zákon sám osebe zásadným prínosom a nie je možné z jeho kontextu vytrhávať niektoré ustanovenia ako prioritné. Ide o kompaktnú právnu normu, ktorá je výsledkom odborných analýz, praktických skúseností a národných špecifík. Rieši cez inštitút zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov bez právnej subjektivity zásadnú otázku právne akceptovateľného prieniku uplatňovania vlastníckeho práva a rozhodovania oprávnenej väčšiny v podmienkach rozdrobeného vlastníctva poľovných pozemkov na Slovensku.

    Zákon rieši zásadne odlišným spôsobom aj opodstatnenosť a pravidlá fungovania jednotnej poľovníckej samosprávy na princípe spoločenskej objednávky vyplývajúcej z ústavných princípov starostlivosti o voľne žijúcu zver.

    Výsledkom množstva odborných diskusií je návrh zákona, ktorý vytvára podmienky pre všetkých poľovníkov vrátane poľovníkov z povolania prostredníctvom modernej poľovníckej samosprávy komorového typu zúčastňovať sa na zveľaďovaní slovenského poľovníctva v súlade s jasne definovanými záujmami štátu a na princípe presadzovania priorít zainteresovanej väčšiny.

    Dovoľte mi, vážené kolegyne, vážení kolegovia, konštatovať, že z aspektu oprávnených záujmov boli v gestorskom výbore prijaté z množstva pozmeňujúcich návrhov len tie, ktoré reprezentujú transparentný, jednotný a dostatočne kontrolovateľný systém. Verím, že odborná úroveň a pragmatický prístup väčšiny členov gestorského výboru je dostatočnou zárukou toho, že po dlhých rokoch éry nespočetných judikátov na uplatňovanie zákona o poľovníctve v praxi poskytneme pre nadchádzajúcu legislatívnu prax v tejto spoločensky, ekologicky i ekonomicky citlivej oblasti modernú a pragmatickú právnu normu.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa neprihlásil nikto. Naplnila sa nám 17.00 hodina. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že sú ešte prihlásení ďalší traja poslanci ústne. Potom nás očakáva ešte vystúpenie zrejme pána ministra aj pána navrhovateľa.

    Takže poprosím teraz všetkých, ktorí sa nachádzajú v budove Národnej rady, nech sa dostavia do sály, pretože budeme hlasovať o troch zákonoch, ktoré sme prebrali minulý týždeň a o štyroch, ktoré sme prebrali dnes od rána a o ďalších dvoch bodoch. Vyhlasujem päťminútovú prestávku a prosím všetkých, aby sa vrátili do rokovacej sály.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať, aby ste sa vrátili do rokovacej sály, aby sme mohli pokračovať v rokovaní.

    Vážené pani kolegyne, páni kolegovia, chcem vás požiadať všetkých vzhľadom na to, že nastúpili dvaja noví kolegovia a došlo k zmene v databáze, aby ste vybrali svoju kartu a opätovne sa zaregistrovali.

    Ešte skôr, ako budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním o prerokovaných bodoch programu, budeme hlasovať o návrhu na zmeny v zložení výborov Národnej rady a Stálej delegácie Národnej rady, ktoré sú nevyhnutné po nastúpení náhradníkov na uvoľnené mandáty. Tento návrh má tlač 1068 a bol vypracovaný na základe návrhu poslaneckého klubu Hnutia za demokratické Slovensko – Ľudová strana a Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu – Demokratická strana.

    Návrh je, aby pán poslanec Haľko bol zvolený za člena výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a pán poslanec Ján Golian za člena výboru pre sociálne veci a bývanie. Ďalej navrhujeme vymenovať pani poslankyňu Tatianu Rosovú za náhradnú členku Stálej delegácie Národnej rady v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.

    Dámy a páni, chce k týmto návrhom niekto zaujať stanovisko, alebo dať iný návrh, alebo vystúpiť v rozprave? Nie. Budeme hlasovať teraz o návrhu. Budeme hlasovať, keďže nebola námietka o všetkých troch návrhoch spoločne. Hlasujeme.

    Návrh uznesenia je tlač 1068 a obsahuje všetky tieto tri návrhy – zaradenie do výborov pánov poslancov, ktorí nastúpili, a takisto zaradenie za členku delegácie pani poslankyne Rosovej. A je to jedno uznesenie. Takže hlasujeme jedným hlasovaním. Takže hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 128 za, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili návrh na zmeny v zložení výborov a Stálej delegácie Národnej rady.

    Ešte vás chcem upozorniť, dámy a páni, že po odhlasovaní prerokovaných bodoch budeme tajne hlasovať o návrhu na nového podpredsedu Národnej rady, ako aj o návrhu nového predsedu výboru pre školstvo.

    Teraz poprosím pána predsedu výboru Mamojku, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon. Je to tlač 858.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som uviedol hlasovanie, ktoré sa týka novely Trestného zákona.

    V rozprave odznelo niekoľko príspevkov s tým, že akurát pán poslanec Gál navrhol pozmeňujúci návrh procedurálnej povahy, ktorej obsahom je, že navrhol vrátiť návrh zákona na dopracovanie predkladateľovi, takže najsamprv musíme hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu procedurálnej povahy.

  • Takže hlasujeme o tomto návrhu.

  • Pán poslanec navrhol, aby sa zákon vrátil na dopracovanie navrhovateľovi.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 54 za, 65 proti, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Ďalej, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy s tým, že po a spoločne hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 7 a 8 s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 79 za, 1 proti, 52 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Ďalej, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať spoločne o bodoch 4 a 6 spoločnej správy s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 79 za, 1 proti, 51 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Vzhľadom na to, že bol schválený bod 4 v predchádzajúcom hlasovaní, tak nehlasujeme o bode 5, pretože vecne súvisí s bodom 4. Ide o § 423.

    Takže vzhľadom na uvedené, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že návrh zákona sa postupuje do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 76 za, 8 proti, 47 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce v treťom čítaní niekto vystúpiť? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Pán predseda, vzhľadom na to, že sme v treťom čítaní, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 75 za, 11 proti, 42 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely Trestného zákona.

    Ďakujem pekne, pán predseda výboru.

    Pani poslankyňa Laššáková teraz v druhom čítaní uvedie hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii. Je to tlač 863.

  • Ďakujem pekne za slovo. V rozprave pán poslanec Mamojka predniesol jeden pozmeňujúci návrh. Budeme najskôr hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli zo spoločnej správy s tým, že gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 9, 10, 11 a 12 s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu.

  • Hlasujeme. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 77 za, 53 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Body sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bode 8 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 78 za, 54 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Aj bod 8 sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložil v rozprave pán poslanec Mamojka.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 77 za, 53 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Tento návrh pána poslanca Mamojku sme schválili.

  • Schválili sme pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy aj ten návrh, ktorý vyplynul z rozpravy. Prosím, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 79 za, 52 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Neprihlásil sa do nej nik, preto ju vyhlasujem za skončenú a budeme hlasovať.

  • Budeme hlasovať o zákone ako o celku vrátane pozmeňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 77 za, 1 proti, 53 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh novely zákona č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii.

    Pán poslanec Podmanický uvedie hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/20004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve. Je to tlač 889.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda. V rozprave vystúpili dve pani poslankyne. Obe žiadali vrátiť zákon navrhovateľovi na dopracovanie. Takže hlasujeme najskôr o ich návrhu vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 53 za, 75 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Teraz hlasujeme spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 97 za, 33 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Body sme schválili.

  • Nakoľko v rozprave neboli prednesené žiadne ďalšie pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, hlasujme teraz o posunutí návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 82 za, 51 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Teraz hlasujme, pán predseda, o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 84 za, 48 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty.

    Pán poslanec Senko v druhom čítaní uvedie hlasovanie o vládnom návrhu zákona o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty. Je to tlač 890.

  • V rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí predniesli pozmeňujúce návrhy. V rozprave bol však prednesený aj procedurálny návrh hlasovaním o bodoch zo spoločnej správy nasledovne: hlasovať samostatne o bodoch 1, 8, 13, 14 a 17 spoločne a hlasovať o ostatných bodoch zo spoločnej správy 2 až 7, 9 až 12, 15 a 16 spoločne. Nakoľko boli podané návrhy zo spoločnej správy a pozmeňujúce návrhy na dnešnom rokovaní, treba hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 108 za, 23 sa zdržalo.

    Máte súhlas, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Teraz budeme hlasovať o návrhoch výborov zo spoločnej správy.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhoch výborov zo spoločnej správy 1, 8, 13, 14 a 17 uvedených v spoločnej správe so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o uvedených bodoch zo spoločnej správy spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 31 za, 71 proti, 31 sa zdržalo.

    Tieto body sme neschválili.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o ostatných návrhoch výborov uvedených v spoločnej správe so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasujeme o všetkých ostatných bodoch zo spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 89 za, 43 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhoch podaných v rozprave.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o mojom pozmeňujúcom návrhu o všetkých bodoch spoločne.

  • Hlasujeme o návrhu pána spravodajcu, ktorý podal v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 79 za, 54 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslankýň Ágnes Biró a Magdalény Vášáryovej. Môžeme o obidvoch spoločne?

  • Hlasy v sále.

  • Ale o bodoch spoločne. Dobre. O obidvoch bodoch spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 49 za, 49 proti, 34 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy. Mám splnomocnenie gestorského výboru podať návrh, aby sme postúpili návrh zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 84 za, 48 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Neprihlásil sa nikto. Vyhlasujem ju za skončenú. Budeme hlasovať.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 84 za, 49 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh zákona o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty.

    Pani poslankyňa Biró teraz uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu. Je to tlač 891.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch uvedených v spoločnej správe výborov nasledovne.

    Po prvé, spoločne o bodoch 1 až 6, 8, 10 až 13 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných. Všetci boli za.

    Tieto body sme schválili.

  • Hlasujeme spoločne o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch spoločnej správy body č. 7 a 9 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 91 za, 3 proti, 39 sa zdržalo.

    Aj tieto body sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 107 za, 25 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať, pani poslankyňa.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s návrhom výboru uvedený vládny návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 108 za, 25 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona o ochrane pamiatkového fondu.

    Pán poslanec Valocký bude teraz uvádzať hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Je to tlač 880.

  • Vážený pán predseda, k predmetnému návrhu zákona vystúpilo šesť poslancov. Pán poslanec Novotný dal procedurálny návrh, aby sa nepokračovalo v rokovaní o návrhu zákona.

    Prosím, dajte o tomto procedurálnom návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 53 za, 78 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy 1, 3, 5, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 14, 15, 17, 18, 19, 21, 22, 25, 27 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 128 za, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Tieto body sme schválili.

  • Ďalej poprosím, dajte hlasovať o bodoch 16, 20, 24, 26 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 80 za, 3 proti, 50 sa zdržalo.

    Aj tieto body sme schválili.

  • O bode 2, ktorý vyňal na samostatné hlasovanie pán poslanec Simon s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bode 2. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 81 za, 43 proti, 9 sa zdržalo.

    Aj tento bod sme schválili.

  • Prosím, dajte hlasovať o bode 23 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bode 23 zo spoločnej správy. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 77 za, 53 sa zdržalo.

    Aj tento bod sme schválili.

  • O bodoch 4 a 6 spoločnej správy je bezpredmetné hlasovať, keďže sme schválili bod 3 a 5 a rovnako aj hlasovanie o bode č. 10 je bezpredmetné, keďže sme schválili bod 9 spoločnej správy. Ako spoločný spravodajca, pán predseda, podávam návrh na skrátenie lehoty na pristúpenie k hlasovaniu o návrhoch, ktoré odzneli dnes doobeda v rozprave.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o skrátení lehoty v zmysle § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 80 za, 26 proti, 25 sa zdržalo.

    Máte súhlas, pán spravodajca.

  • Ďalej dajte, pán predseda, hlasovať, prosím, o návrhoch z rozpravy. Prosím, dajte hlasovať o mojom návrhu č. 1.

  • Hlasy v sále.

  • Poprosím vás, páni kolegovia, poprosím vás, pán spravodajca, ešte raz zopakujte, o čom budeme hlasovať.

  • Budeme hlasovať o mojom návrhu č. 1, to je o prevode poistného kmeňa.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 67 za, 52 proti, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Ďalej dajte, pán predseda, prosím, hlasovať o mojom druhom návrhu, to je o exekúciách.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 78 za, 52 proti, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Aj tento návrh sme schválili.

  • Ďalej prosím, pán predseda, dajte hlasovať o poslaneckom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Novotného.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Novotného.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 52 za, 56 proti, 23 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • O návrhu pani poslankyne Sabolovej nie je možné hlasovať, pretože sa schválil bod č. 23 spoločnej správy.

    Ďalej, pán predseda, dajte hlasovať o poslaneckom návrhu pána poslanca Zvonára.

  • Hlasujeme o návrhu z rozpravy, ktorý podal pán poslanec Zvonár.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 79 za, 46 proti, 5 sa zdržali.

    Návrh pána poslanca Zvonára sme schválili.

  • Dajte, prosím, hlasovať o návrhu pána poslanca Bobríka.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 79 za, 45 proti, 7 sa zdržalo.

    Aj tento návrh sme schválili.

  • Keďže sme, pán predseda, hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 79 za, 49 proti, 3 sa zdržali.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Vyhlasujem ju za skončenú. Budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 79 za, 50 proti, 2 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

    Pani poslankyňa Gabániová uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku vo vonkajšom prostredí. Je to tlač 927.

    Máte slovo, pani spravodajkyňa.

  • Áno. Ďakujem. Pán predseda, keďže v rozprave vystúpili poslanci, ktorí podali pozmeňujúce návrhy, prosím, aby ste dali hlasovať podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku o skrátení lehoty a hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rámci dnešnej rozpravy. O skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 102 za, 28 sa zdržalo. Máte súhlas, môžeme hlasovať.

    Dámy a páni, poprosím vás o pozornosť.

  • Ďakujem. Pán predseda v zmysle § 80 ods. 2 zákona navrhujem takýto postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú súčasťou spoločnej správy. O bodoch 1 a 2 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 a 2. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 129 za, 2 sa zdržali.

    Tieto body sme schválili.

  • Ďakujem. O bodoch 3 a 5 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 1 za, 93 proti, 37 sa zdržalo.

    Tieto body sme neschválili.

  • O bode 4 hlasovať osobitne s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme o bode 4 spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 78 za, 53 sa zdržalo, 1nehlasoval.

    Bod 4 sme schválili.

  • Ďakujem. V rozprave v druhom čítaní vystúpil ako prvý poslanec Slafkovský a podal v rámci svojho vystúpenia tri pozmeňujúce návrhy a žiadal o nich hlasovať – prvý a druhý návrh spoločne. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhoch z rozpravy pána poslanca Slafkovského.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 56 za, 64 proti, 12 sa zdržalo.

    Tieto návrhy sme neschválili.

  • Ďakujem. Pán Slafkovský podal na osobitné hlasovanie bod č. 3, lenže keďže sme schválili štvrtý bod spoločnej správy, nemôžeme pri tejto novele zákona schváliť, respektíve hlasovať o bode 3 pána poslanca Slafkovského.

  • Dobre. Nenamieta pán poslanec, ideme ďalej.

  • Ak trvá na hlasovaní, tak môžeme hlasovať, ale...

  • Nie, ideme ďalej, nenamieta pán poslanec.

  • Ďakujem. Ako druhý vystúpil pán poslanec Zelník a podal dva pozmeňujúce návrhy. Prosím, budeme o nich hlasovať spoločne.

  • Hlasujeme o návrhoch, ktoré podal v rozprave pán poslanec Zelník.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 129 za, 2 sa zdržali.

    Tieto návrhy sme schválili.

  • Ďakujem. Ďalej vystúpila pani poslankyňa Sabolová a podala jeden pozmeňujúci návrh.

    Prosím, dajte o ňom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 51 za, 46 proti, 33 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o postúpení predloženého návrhu zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 78 za, 6 proti, 47 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Neprihlásil sa nik. Vyhlasujem ju za skončenú a záverečné hlasovanie.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o zákone ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 79 za, 22 proti, 30 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili novelu zákona č. 2/2005 Z. z. o posudzovaní a kontrole hluku.

    Pán poslanec Zvonár uvedie teraz hlasovanie o návrhu uznesenia návrhu na voľbu člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Je to tlač 960.

  • Pán predseda, podľa uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky bude hlasovať o návrhu na voľbu člena dozornej rady verejne.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 104 za, 1 proti, 9 sa zdržalo, 16 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili verejné hlasovanie.

    Uveďte, prosím vás, pán spravodajca, teraz obsah hlasovania, nomináciu.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o uznesení, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zvolila Imricha Hugyivára do funkcie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 99 za, 1 sa zdržal, 28 nehlasovalo.

    Konštatujem, že sme pána Hugyivára zvolili do funkcie člena Dozornej rady Úradu pre dohľad.

    Teraz pani poslankyňa Belásová uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Kórejskou republikou o sociálnom zabezpečení. Je to tlač 942.

  • Ďakujem za slovo. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Kórejskou republikou o sociálnom zabezpečení.

    „Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Kórejskou republikou o sociálnom zabezpečení vyslovuje súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Kórejskou republikou o sociálnom zabezpečení a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.“ Ďakujem.

  • Smiech v sále.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 124 za, 1 proti, 5 nehlasovali.

    Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou.

    Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body programu. Ešte tak, ako sme sa dohodli, pristúpime aj k tajným voľbám, a to voľbe podpredsedu Národnej rady a voľbe predsedu výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme vykonali túto voľbu naraz?

  • Všeobecný súhlas áno.

  • Takže pristúpime k rokovaniu o návrhu na voľbu podpredsedu Národnej rady. Poprosím vás, ešte chvíľočku mi venujte pozornosť. Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko navrhuje do funkcie podpredsedu Národnej rady zvoliť pána poslanca Tibora Cabaja. Máte to v tlači 1066. Podľa príslušného odseku ústavy Národná rada volí podpredsedov tajným hlasovaním. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce k tomuto návrhu niekto vystúpiť? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode.

    A teraz budeme pokračovať návrhom na voľbu predsedu výboru Národnej rady. Poslanci, členovia klubu za Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu – Demokratickú stranu navrhli za predsedníčku výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pani poslankyňu Tatianu Rosovú. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa chce niekto k tomuto návrhu vyjadriť? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. A teraz budeme hlasovať o obidvoch návrhoch.

    Dostanete, dámy a páni, dva samostatné volebné lístky na ktorých je potrebné označiť vašu voľbu. Poprosím skrutátorov, aby odvolili a pristúpime teraz k tajnému hlasovaniu.

    Ešte navrhujem, dámy a páni, aby sme vykonali tajnú voľbu a pokračovali v prerušenej rozprave počas času, keď budú skrutátori počítať výsledok tajnej voľby. Je všeobecný súhlas?

  • Všeobecný súhlas áno.

  • Ďakujem pekne. Takže poprosím vás, aby ste využili svoje volebné právo.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené kolegyne, kolegovia, je ešte niekto v sále, kto chce využiť možnosť zúčastniť sa tajného hlasovania? Poprosím všetkých, ktorí ešte nehlasovali, nech idú odhlasovať kvôli tomu, že skrutátori už potrebujú začať spočítavať hlasy.

    Pán poslanec Galbavý, prosím, telefonujte tichšie. Pán poslanec Galbavý, tichšie telefonujte, poprosím.

    Tak končím možnosť zúčastniť sa tajného hlasovania a po spočítaní hlasov nás potom, áno, vyhlasujem koniec tajného hlasovania. Prosím overovateľov, aby spočítali hlasy a vyhodnotili zápisnicu o výsledku tajného hlasovania a vyhlasujem teraz prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerokovaní vládneho návrhu zákona o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 826), spoločná správa výborov tlač 826a.

    Poprosím pána ministra pôdohospodárstva, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa a pána poslanca Tibora Lebockého, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu. Budeme pokračovať v rozprave vystúpením ústne prihlásených rečníkov. Slovo má pán poslanec Čech. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, napriek tomu, že návrh zákona bol pozmeňujúcimi návrhmi výrazne vylepšený v gestorskom výbore, dovolím si navrhnúť tri zmeny a doplnky, ktoré som postrehol pri implementácii gestorským výborom odporúčaných zmien do navrhovaného znenia zákona.

    Sú to nasledovné zmeny a doplnky. Po prvé. V § 24 ods. 5 sa slová „obvodným lesným úradom“ nahrádzajú slovom „obcou“. Ide o zosúladenie ods. 4 a 5, keď v ods. 4 je uvedené, že obmedzenia a zákazy vydáva obec, preto je potrebné zmeniť v ods. 5 subjekt, ktorého zákazy a obmedzenia užívateľ vyznačuje.

    Po druhé. V § 32 ods. 1 písm. a) sa pred slovo „združuje“ vkladajú slová „je neziskovou organizáciou, ktorá“. Doplnenie právnej formy organizácie, aby poľovnícke organizácie boli jednoznačne chápané ako organizácie, ktorých nezisková činnosť vyplýva z osobitného predpisu a nie sú preto platcami dane z príjmov podľa § 12 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

    Po tretie. V § 82 ods. 1 písm. k) znie: (k) Obsahu poľovného lístka žiadosti o vydanie alebo predĺženie platnosti poľovného lístka § 51 povolenia na lov zveri § 53.

    Do splnomocňovacích ustanovení sa dopĺňajú aj ustanovenia o podrobnostiach poľovného lístka. Dovoľujem si vás požiadať, vážené kolegyne, kolegovia, o podporu navrhovaných zmien. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Čecha nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Krajkovič a po ňom pán poslanec Záhumenský. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vo svojom vystúpení sa sústredím len na prednesenie mojich pozmeňujúcich návrhov, pretože časť vecí, ktoré som tu chcel povedať, už tu bolo povedané a iste sa k tomu potom vyjadrí v záverečnom slove či už pán prezident Slovenského poľovníckeho zväzu, prípadne pán minister. A tak mi dovoľte prečítať moje pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých predpisov (tlač 826).

    Navrhujem. Po prvé. V § 8 ods. 1 nahradiť slovo „15 dní“ slovom „30 dní“. Odôvodňujem to tým, že pri uznávaní väčšieho počtu poľovných revírov, respektíve ich zmien je 15-dňová lehota na zaradenie revíru do kvalitatívnej triedy pri súčasnom počte pracovníkov obvodných lesných úradov krátka a jej dodržanie je v tomto nereálne.

    Po druhé. V § 8 ods. 2 písm. a) sa slová „100 hektárov“ nahrádzajú slovami „10 % výmery poľovného revíru“. Odôvodňujem to týmto, že podielová charakteristika k výmere uznaného poľovného revíru lepšie vyjadruje vplyv zmenených prírodných podmienok k úživnosti revíru.

    Po tretie. V § 38 ods. 3 sa v prvej vete vypúšťajú slová „alebo nekoná podľa disciplinárneho poriadku“. Odôvodňujem to tým, že disciplinárne konanie patrí do pôsobnosti Slovenskej poľovníckej komory, a teda aj kontrola nad dodržiavaním disciplinárneho poriadku je v jej pôsobnosti.

    A po štvrté. V § 58 ods. 10 sa dopĺňa druhá veta, ktorá znie: „Osobe, ktorej bol poľovný lístok odňatý natrvalo, môže obvodný lesný úrad povoliť vykonanie skúšky podľa § 50 ods. 1 písm. a) najskôr po uplynutí 10 rokov.“ Odôvodňujem to tým, že antidiskriminačné opatrenie pre umožnenie návratu k výkonu tým, u ktorých je preukázateľný výchovný účinok udeleného trestu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, týmto vás žiadam o podporu mojich pozmeňujúcich návrhov. Žiadam, aby sa o nich hlasovalo spoločne a v kontexte týchto mojich návrhov aj o podporu poľovníckeho zákona ako celku. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Krajkoviča nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami a teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja budem krátky vo svojom vystúpení, skôr sa zameriam na dve faktické poznámky, ktoré reagovali na moje vystúpenie. A keďže dve minúty nestačia na to, aby som v plnej miere ozrejmil niektoré skutočnosti, ktoré tu v sále často zaznievajú, tak by som sa nevyjadroval k vecnej stránke návrhu zákona, lebo si myslím, že tento návrh zákona je urobený dobre, aj keď pán poslanec Gál napádal to, že výkon práv poľovníctva nejakým spôsobom je obmedzovaný vlastníkom. Nie, v plnom rozsahu je uznaný výkon práva poľovníctva pre vlastníkov. Aj otázka vytvárania revírov, kde vlastníci neprichádzajú o peniaze, ale vzhľadom na to, že vlastníctvo pozemkov je neuveriteľne rozdrobené, keďže sa u nás uplatňoval uhorský zákon dedenia pozemkov, tak treba nájsť formu reálneho spôsobu uzatvárania poľovných revírov bez toho, aby nájom za výkon práva poľovníctva nebol vlastníkovi priznaný.

    Ale často tu zaznievajú v sále veľkopanské poľovačky, tak si dovolím povedať pár viet aj k tejto téme. Narážajú hlavne opoziční poslanci ako pán Simon a pani Tkáčová a podobní na medializovanú poľovačku, ktorá bola v súlade s predpismi, ktoré boli prijaté za vlády pána Dzurindu a boli prijaté pánom Simonom.

    Na rozdiel od mnohých poľovačiek, ktoré sa realizovali počas minulého volebného obdobia presne na základe takéhoto istého pozvania, ale realizovali ich poslanci Národnej rady, môžem snáď, pán poslanec Hrušovský alebo Janko Pataky, ktorí sa zúčastnili takýchto poľovačiek, a mnohí ďalší bez toho, aby mali súhlas, alebo aj požiadala Národná rada ministerstvo pôdohospodárstva o to, aby im takáto poľovačka bola umožnená.

    Čiže ak niekde bol porušený zákon, bol porušený zákon práve tu a takéto pozvánky na poľovačky vydával zo svojho reprezentačného fondu riaditeľ pán Olajec, ktorý bol nominantom Strany maďarskej koalície a ktorý postupoval presne podľa nariadenia, ktoré prijal pán poslanec Simon s tým, že niektorí členovia alebo niektorí, ktorí prijali pozvanie na tieto poľovačky neboli úspešní.

    Rozdiel medzi tým, keď niekto prijal pozvanie na poľovačku a na poľovačke sa zúčastnil a nebol úspešný, a tým, ktorý na poľovačke takisto bol na pozvanie legitímne a bol úspešný, je len závisť. Nič iné nie je. Rozdiel je len závisť, či niekto má schopnosť alebo šťastie byť na poľovačke úspešný, alebo nie. Ale žiadny iný rozdiel v tom nevidím, takže vôbec si nemyslím, že pozvanie, ktoré som prijal ako štátny tajomník v zmysle nariadení, ktoré platili za celej Dzurindovej vlády a ktoré boli prijaté aj za Simona by boli nejakým spôsobom v rozpore so zákonom.

    Ale pozrime sa, akým spôsobom aj pán Simon uplatňoval veľkopanské poľovačky, povedzme, v Lesnom závode Košice, kde chodil na neevidované poľovačky. Kde poľoval, keď tam bol riaditeľ pán Jakab a keď ho tam často videli s puškou a keď chodil do revírov štátnych lesov. Samozrejmá vec bez evidencie a myslím si, že pokiaľ nie je dôkaz, tak nie je nič.

    Ale chcem povedať aj na argumentáciu toho, že treba ochraňovať vlastníkov, tak sa pozriem, akým spôsobom pán Simon ochraňoval vlastníkov počas svojho pôsobenia vo funkcii ministra. Vo funkcii ministra si priznal niekoľko poľovných revírov. Lepšie povedané, veľa poľovných revírov. Napríklad poľovný revír Padarovce. Výmera 3 886 hektárov, kde bola podpísaná nájomná zmluva so spoločnosťou bez právnej subjektivity, bez toho, aby všetci členovia spoločenstva splnomocnili niekoho na zastupovanie. A pozrime sa, aké platby platí táto spoločnosť, kde v Padarovciach poľuje brat pána bývalého ministra Július Simon a kde je otec, kde takisto tam poľuje v tomto revíri. Lesy tam majú 1 135 hektárov, nájom 19-tisíc korún. Slovenský pozemkový fond 1 600 hektárov, nájom 15-tisíc korún.

    Čiže myslím si, že mnohí slovenskí poľovníci by radi poľovali za takto nízke nájmy a ešte pritom navyše si priklepol pán minister v rozpore so zákonom a mnohé teda revíry boli následne rušené lesným úradom, pretože bol porušený zákon.

    Pozrime sa na poľovné revíry Skalica. Výmera 1 239 hektárov, užívateľ Agrotrade, konateľ pán Polónyi, ktorý je bratranec a krstný syn pána bývalého ministra a otec je tam poľovný hospodár.

    Poľovný revír Nemšiná. Výmera 2 784 hektárov. Užívateľ Barvyk, konateľ pán Polónyi, bratranec a krstný syn pána ministra. Nájomné zmluvy boli schválené za 12 dní. Nájomné zmluvy nie sú podpísané, opečiatkované prednostom úradu. Už pri schvaľovaní revíru vylúčili ako účastníkov konania obce. Napriek zrejmému vlastníctvu nebola žiadna verejná vyhláška. Na lesnom úrade nie je žiadny materiál z konania. Žiadne nájomné zmluvy, žiadne podklady o doručovaní, nie je tam proste nič. Takýto bol postup pána ministra vo funkcii a takto sa dôverne staral o ochranu vlastníckych práv a o ochranu poľovníkov.

    Neoznámili účastníkov konania, vlastníkov pozemkov, že uzatvárajú nájomné zmluvy. Nepodpísali s nimi nájomné zmluvy a všetku výmeru skryli pod lesy a pozemkový fond. Za aké nájmy? Lesy 700 hektárov za 8-tisíc korún. Slovenský pozemkový fond 1 500 hektárov za 13-tisíc korún. Perla, poľovný revír Červená Skala, výmera 4 700 hektárov, kde poľuje pán Cmorík s pánom Zsoltom Simonom. Pán Cmorík, ako vieme, bol generálny riaditeľ lesníckej sekcie za pôsobenia pána Simona. Výkon práva poľovníctva bol odpredaný tejto spoločnosti v posledný deň úradovania pána Simona vo funkcii ministra. Odstrel bol predaný za 61-tisíc korún. Na 4 700-hektárovom výmere bol odstrel predaný za 61-tisíc Sk.

    Takýto postup zaujímal pán minister Simon vo svojej funkcii a takto sa staral o vlastníkov a takto dojemne ochraňoval práva vlastníkov a štátu. Poľovný revír Drienok, výmera 2 131 hektárov. Zmluva o spoločnom výkone práv poľovníctva s Agrotrade Padarovce, konateľ pán Polóni. Spolupráca na odstrele jednej tretiny. Takisto prepojenie na bratranca a krstného syna. A mohol by som hovoriť o ďalších a ďalších, mnohých revíroch. Pán Simon, ktoré si dal. Poľovný revír Baglaš, Lučenec 2, Lovinobaňa a tak ďalej a tak ďalej. Veľmi veľa. Svojim kamarátom si rozdal revíry, veľmi veľa si prihral sám sebe a hovoríš tu o ochraňovaní vlastníckych práv, o ochraňovaní záujmu štátu, hovoríš tu o nájme za výkon práva poľovníctva, pritom sám si postupoval, tak ako si postupoval.

    Veľakrát si tlačil na prednostov lesných úradov, aby podpísali revír tomu alebo onomu a hrozil si im odvolaním z funkcie. Napríklad v Sobranciach, kde si tvrdo tlačil na prednostu lesného úradu, ak nepodpíše revír tvojmu kamarátovi. Čiže toto boli tvoje postupy. Tváriš sa, že zastupuješ zákon.

    To isté si hovoril v kauze tabak. Kauza tabak, prehral si ju na okresnom aj krajskom súde, kde súd jasne deklaroval, že zákon bol porušený tebou vydaným nariadením, kde nariadenie, ktoré prijal pán minister Jureňa odstránilo nezákonný stav a ochránilo ministerstvo a Slovenskú republiku pred možnými žalobami od tých, ktorí previedli a nadobudli kvótu nezákonnými spôsobmi. Ale už dneska o tom nehovoríš.

    Takisto pani poslankyňa Tkáčová, ktorá napádala tabak a ktorej som sa pýtal na jej vyjadrenia písomne, nenašla ani toľko odvahy, aby odpovedala, či jej vyjadrenie v médiách je autentické. Ani toľko slušnosti nemá, aby na list poslanca odpovedala listom alebo aspoň osobne.

    Čiže takýmto spôsobom vy chránite aj ústavnosť a takýmto spôsobom vystupujete a osočujete v Národnej rade, ale keď sa máte ospravedlniť, pán Simon, ako za tabak, kde máš rozhodnutie súdu, tak sa skrývaš, tak si myslíš, že sa nemusíš ospravedlňovať. Vypisuješ médiám listy, aby nič nezverejňovali. Toto je spôsob demokracie vnímanej Strany maďarskej koalície. V krátkosti ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Záhumenského nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú a chcem sa opýtať pána ministra ako navrhovateľa, či chce k nej zaujať stanovisko?

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Dámy, páni, je mi cťou, že ako minister pôdohospodárstva predkladám nový návrh zákona o poľovníctve. Tento zákon, ktorý predkladám, je podrobne preštudovaný, pretože bol veľmi dôsledne pripravený, a tento zákon, ktorý predkladám, tento návrh je naozaj v prospech 55-tisíc člennej rodiny poľovníkov, ale aj v prospech krajinotvorby, v prospech občanov Slovenskej republiky a je aj v prospech poľovnej zveri, ktorá sa v revíroch slovenských lesov a v slovenských poľnohospodárskych častiach nachádza.

    Treba v každom prípade povedať, že lesy a poľnohospodárstvo majú aj svoje spoločenské funkcie, ktoré si musíme skutočne vážiť a tieto spoločenské funkcie sú postavené aj na mimoprodukčných funkciách, kde takisto aj otázka poľovníctva patrí.

    Základom prosperujúcej spoločnosti je vždy voda, potraviny a energia. Myslím si, že v tomto prípade Slovensko má sa s čím pochváliť, aj keď v tom prvom prípade, skutočne sme takou, by som povedal, excelentnosťou.

    V tom druhom prípade k pôdohospodárstvu sa nebudem vracať, pretože tie experimenty, ktoré sme v poľnohospodárstve zažili, na tie doplácame dnes v pasívnom obchodnom salde, ale, samozrejme, otázka energie spojená aj s otázkou využitia prírody a krajiny má svoj významný efekt pri prijímaní a schvaľovaní tohto zákona o poľovníctve.

    Poľovníctvo nepoznám len z teórie. Poľovníctvo poznám z praxe, pretože som 12 rokov pôsobil ako poľovný hospodár v rokoch, keď poľovníctvo nebolo veľkoleposťou, keď poľovníctvo nebolo doménou tých, ktorí si mohli dovoliť terénne auto a ktorí si mohli dovoliť dobrú nočnú optiku, ale práve naopak, keď bolo treba v revíroch pracovať. Tým som chcel povedať, že ho nepoznám len z ministerskej stoličky, ale práve naopak.

    Treba povedať, že takou kultúrou krajiny, takou flórou a faunou, akou disponuje Slovensko, disponuje máloktorá z krajín v Európe. Treba povedať, že vo faune disponujeme od losa severského, ktorý migruje cez naše územie, až po dropa. To znamená, že všetky tieto druhy zveri, ktoré sú tu od južných až po škandinávske, majú svoje miesto v rámci biotopov vo flóre, ktorá je skutočne jedinečná a cenná. Preto mi dovoľte, aby som sa stotožnil s návrhmi pánov poslancov, ktoré podali v rozprave, a to konkrétne pán Záhumenský, pán Čech, pán Krajkovič, pán Richter a pán Martinák. S ich návrhmi súhlasím. S návrhom pána poslanca Simona súhlasím v bode 2 a v bode 4, s ostatnými návrhmi nesúhlasím. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spoločný spravodajca, žiadate si záverečné slovo? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, milá pani podpredsedníčka, teda predsedajúca. Dovoľte mi, milé kolegyne, vážení kolegovia, aby som sa stručne vyjadril k tomu, čo tu odznelo v rámci rozpravy k zákonu o poľovníctve. K tomu snáď na úvod treba plne jednoznačne povedať, že takisto ako pán poslanec Gál tu uviedol, že priznávam sa, že mám záujem na tom, aby to bol dobrý zákon, tak naozaj sa priznávam, je to úplne prirodzené, tak ako sa každý z nás poslancov určite priznáva k tomu, že ak pracuje na nejakom zákone, tak má v prvom rade záujem, aby bol dobrý. To úplne len tak na úvod.

    Inak musím povedať, pán poslanec Gál, neviem, či je tu, asi sa tu nenachádza, že som v podstate vôbec nerozumel, obsahovo som nedokázal nájsť to jadro tvojho vystúpenia, pretože si tam začal niečo rozprávať o transparentných podmienkach o tom, aby mal vlastník prednosť pri výkone práva poľovníctva. Však to v tom zákone je. Hovoril si o tom, aby bol zachovaný regionalizmus. Však to v tom zákone je. Všetko tam v podstate je a už úplne ako praktický poľovník ma pán poslanec Gál zabil tým, by som povedal, vytrvalým spochybňovaním významu pozmeňujúceho návrhu k § 78. Však ako právnik predsa musí vedieť, že aj keby sme tam slovo úmyselne neboli bývali doplnili, tak pri hrozbe sankcie 5- až 15-tisíc eur je úplne jasné, že sa takéto porušenie zákona, respektíve úmysel pri takomto porušení bude musieť jednoznačne preukázať. Takže absolútne tu nechápem tie niektoré jeho výrazy, ktoré tu boli uvedené.

    Čo sa týka aktívnej podpory zo strany vládnych, respektíve kolegov predovšetkým z vládnych strán. Tej aktívnej podpore sa chcem naozaj poďakovať, ale chcem sa poďakovať nielen aktívnej podpore, ale aj tichej podpore, pretože v tejto snemovni som cítil, že veľká väčšina prítomných poslancov aj z tejto strany pléna plne chápe, že je absolútne nevyhnutné, aby po toľkých rokoch, pripomeňme si, že hovoríme o zákone č. 23/1962 Zb., to znamená o zákone z minulého storočia, že absolútne je nevyhnutné, aby sa tento zákon nielen novelizoval, ale aby sa postavil úplne nový a na nových či už spoločenských, legislatívnych, ale aj odborných zákonoch.

    Prekvapil ma, samozrejme, ako to vždy on dokáže, a nielen mňa, ale mnohých ostatných svojím vystúpením pán poslanec Simon. Úplne je jednoznačné, že jeho vystúpenie bolo, tak ako vždy, typicky konfrontačné, plné invektív, hej. No a v konečnom dôsledku som sa nakoniec nedokázal ani zorientovať, o čo tu vlastne ide, pretože, pán poslanec Simon, ja by som sa rád spýtal, že koho vy vlastne teraz zastupujete. A ja som si myslel, že ako nezávislý poslanec budete pravdepodobne používať iný pojmový aparát. Však vy v podstate pochádzate z nášho rezortu, respektíve z rezortu pôdohospodárstva, kde odvetvie poľovníctva bezpochyby patrí a máte medzi poľovníkmi aj množstvo voličov.

    Čiže absolútne nechápem, ako ste mohli vystúpiť v tom duchu, v ktorom ste znovu vystúpili, a ak dovolíte, tak ja budem veľmi jednoducho charakterizovať tie také vaše typické rysy. Tie typické rysy vašich vystúpení spočívajú v tom, že operujete v podstate argumentmi, ktoré vyplývajú z totálne povrchného poznania zákonov a ešte povrchnejšieho poznania niektorých súvislostí. Ja vám to poviem potom o chvíľu aj na presných príkladoch.

    Absolútne nesledujete legislatívny proces. Však vy ste v podstate kritizovali aj tie časti paragrafovaného znenia zákona, o ktorých sme hovorili v gestorskom výbore a v konečnom dôsledku, ktoré ste navrhli a dokonca boli pretavené cez pozmeňujúce návrhy do pravdepodobne, ak teda sa nám podarí znenie zákona schváliť, tak aj teda do zákona, ktorý bude v budúcnosti platný.

    Okrem toho ste absolútnym majstrom na účelové vytrhávanie určitých vecí z kontextu a snažiť sa akýmsi populizmom poukázať na určité nedostatky. Typický príklad bol ten môj pozmeňujúci návrh, ktorý ste tu spomenuli, týkajúci sa riešenia manipulácie so zverou na cestách. Veď, pán poslanec, však vy dobre viete, ako znie ustanovenie o pytliactve, o skutkovej podstate trestného činu pytliactva. Týmto pozmeňujúcim návrhom sa zabezpečuje vlastne len to, aby cestári mohli bez porušenia zákona, bez toho, aby spáchali trestný čin pytliactva narábať so zverinou, respektíve so zverou, ktorá bola v dôsledku nejakej kolízie na líniových stavbách zrazená. To, čo majú robiť policajti a príslušníci, povedzme, Hasičského záchranného zboru, tak to rieši predsa úplne iný predpis, tak o čom to tu rozprávate, že máme nejakú snahu ešte komplikovať existujúci stav. Práve naopak, to, čo som spravil, vyplývalo úplne jednoznačne z potrieb legislatívnej praxe. Podobných príkladov by som tu mohol uviesť strašne veľa.

    Pán poslanec, prečítajte si, prosím vás pekne, § 6 ods. 1 katastrálneho zákona, aké motúzy, aké ohradzovanie motúzmi, však predsa v tomto zákone je úplne explicitne povedané, čo môže znamenať hranica určitého pozemku aj odlišný druh užívania, nie motúz. A vy to dobre viete, tak prečo to tu uvádzate a prečo sa snažíte populisticky na takýchto drobnostiach, ktoré sú riešené úplne excelentne v iných súvisiacich predpisoch, nejakým spôsobom na sebe upozorňovať.

    Poľovný lístok, prosím vás pekne, pán poslanec, však poľovník je poľovníkom nielen preto, aby mal zbraň, aby strieľal. Šestnásť rokov, čo ste tu kritizovali, že prečo nie od 18 rokov, keď zákon o zbraniach a strelive dovoľuje užívanie zbrane s druhom oprávnenia D, teda na poľovnícke účely od 18 rokov.

    Pán poslanec, ale my máme aj sokoliarov. A sokoliar takisto potrebuje byť úspešným absolventom, musí zložiť skúšku z poľovníctva, no a prečo by nemohol od 16 rokov vlastniť toho sokola, teda študenti na stredných odborných školách, na vysokých školách a podobne. Takže všetky tieto aktivity alebo teda tieto príklady zrejme úplne jednoznačne preukazujú to, že buď ste si svoje vystúpenie nepripravovali sám, alebo platí to, čo som povedal v úvode môjho vystúpenia.

    Otázka notárskej zápisnice, že notár tam bude musieť niekde na futbalovom ihrisku rokovať päť hodín s vlastníkmi. Ale veď tam je § 5 ods. 7, kde zhromaždenie vlastníkov si zvolí svojich oprávnených zástupcov. Ani len to ste si nepozreli, ale vytiahnete to tu a snažíte sa z toho urobiť šou na futbalovom ihrisku.

    Čo ma ale najviac prekvapilo, pán poslanec Simon, to je tá skutočnosť, že ste vystúpili s tým, že dokonca ste povedali, že v dvoch základných rysoch je porušená Ústava Slovenskej republiky, aj ste sa snažili nejakým spôsobom toto uviesť do tej pozície, ktorá vám vyhovuje. Znova sa vás spytujem, koho vy zastupuje, pán poslanec? Na príprave tohto zákona viac ako rok sa zúčastňovali všetky záujmové skupiny vrátane vlastníkov neštátnych poľovných pozemkov na jednej strane a vrátane najsilnejšej poľovníckej organizácie Slovenského poľovníckeho zväzu. Tak čo vy hovoríte o tom, že sú tu nejaké tie problémy z titulu toho, že protiústavne riešime problematiku vlastníkov pozemkov, protiústavne riešime problematiku povinného združovania sa. Však tí ľudia to takto chcú. Ja viem, že vaša predstava je nejaká iná a možno, keby ste ju uplatnili, tak znova tým vaším vlasteneckým prístupom dosiahnete len to, čo už tu naznačil neviem ktorý z našich poslancov vo svojom vystúpení, že keď ste sem prišli s nejakým návrhom, tak v priebehu šiestich týždňov bolo proti vám nie 56-tisíc poľovníkov, ale 350-tisíc občanov tohto štátu.

  • A úplne na záver, to si nedovolím, aby som to nepovedal, ma absolútne prekvapí to, že tu vystúpite s takým špeciálnym pojmovým aparátom teraz už ako nezávislý poslanec, čo mi je absolútne nepochopiteľné, ešte raz to opakujem. A na záver ani nieže by ste navrhli vrátiť zákon na prepracovanie alebo niečo iné, ale navrhnete sedem pozmeňujúcich návrhov. To znamená, že ak by sme vám schválili tých sedem pozmeňujúcich návrhov, tak neplatí to, čo ste povedali, že je protiústavný a tak ďalej a tak ďalej, vy jednoducho zaňho zahlasujete.

    Tak tu sa niekde začínajú tie problémy a tie rozdiely medzi nami, ktorí tento problém chceme vyriešiť skutočne v prospech slovenského poľovníctva, v prospech zveri, respektíve v prospech fauny a flóry slovenskej prírody, a rozdiely medzi vami, ktorý máte na to zjavne iný názor, ktorý vám, ak dovolíte, neberiem, ale vôbec s ním nesúhlasím.

    Napriek tomu, ako ste vystúpili, to je otázka možno formálna z aspektu vecnej stránky vašich pozmeňujúcich návrhoch, aby ste si uvedomili, že vás berieme ako nezávislého poslanca a skutočne vieme počúvať a vieme si niektoré veci pretaviť do iných súvislostí, pretože ešte raz opakujeme, zákon je otvorený a chceme, aby bol čo najlepší, tak tiež som presvedčený o tom, čo tu uviedol už pán minister Becík, že tie dva pozmeňujúce návrhy z toho súboru, ktoré ste tu poskytli, myslím, že to boli 2 a 4, tak tie stoja za zváženie.

    Týmto vám dávam najavo, že ani teraz, ani v budúcnosti naše postoje vo vzťahu k vám ako k nezávislému poslancovi nebudú také, ako sú vaše postoje už ako nezávislého poslanca vo vzťahu k nám, pretože nám ide o vec a vám ide o to, aby ste sa dostali do médií, na obrazovku a podobne. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a skôr, ako pristúpime alebo budeme pokračovať prerokovaním ďalšieho vládneho návrhu zákona, poprosím, keďže už máme výsledky tajnej voľby, poverenú overovateľku, ktorou je pani poslankyňa Mušková, aby oboznámila Národnú radu s výsledkami tajných volieb. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som predniesla zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa konalo dnes 28. apríla 2009.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 129 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 129 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky.

    Zo 129 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo nula neplatných. Zo 129 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Cabaja hlasovalo za 114 poslancov, proti 10 poslancov, zdržalo sa 5 poslancov.

    Podľa čl. 90 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na zvolenie podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov všetkých poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní Tibor Cabaj bol zvolený za podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Gratulujeme.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, za oboznámenie s výsledkami tajnej voľby. Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila poslanca Tibora Cabaja za podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Blahoželám k zvoleniu do funkcie pán podpredseda a súčasne vás prosím, aby ste zaujali miesto vyhradené pre vás. Nech sa páči. Pokračujte.

  • Dovoľte, aby som predniesla druhú zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, ktoré sa konalo tiež dnes.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 129 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 129 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky.

    Zo 129 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 7 neplatných. Zo 122 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport Tatianu Rosovú hlasovalo za 63 poslancov, proti 31 poslancov, zdržalo sa 28 poslancov.

    Podľa § 15 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na voľbu predsedu výboru Národnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní Tatiana Rosová nebola zvolená za predsedníčku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

    Ďakujem, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem. Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky nezvolila pani poslankyňu Tatianu Rosovú za predsedníčku Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Súčasne chcem oznámiť, že sa vykoná nová voľba, do ktorej je možné navrhnúť i nezvolenú kandidátku.

    Ďalej budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 872, spoločnú správu výborov máte ako tlač 872a. Opäť prosím pána ministra pôdohospodárstva pána Becíka, aby odôvodnil vládny návrh zákona. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, dámy poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona bol prerokovaný vo všetkých určených výboroch, kde bola dosť rozsiahla diskusia, ktorá smerovala k hľadaniu optimálnych riešení problémových oblastí.

    Chcem vám touto cestou poďakovať za pripomienky, ktoré ešte vylepšujú navrhovanú právnu normu. Prijatím navrhovaného zákona sa produkty ekologickej poľnohospodárskej výroby budú vyrábať v súlade s požiadavkami stanovenými podľa právneho rámca Európskeho spoločenstva.

    Vzhľadom na uvedenú skutočnosť dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a schválenie. Zároveň sa stotožňujem s návrhmi gestorského výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe výborov. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi predsedovi výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pánovi poslancov Jánovi Slabému, ktorý bude informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodní návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1238 zo 4. februára 2009 pridelila vládny návrh zákona o ekologickej poľnohospodárskej výbore na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Všetky výbory, ktoré zákon prerokovali s ním súhlasili a odporučili ho schváliť s pripomienkami. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený zaujali k nemu stanoviská, tak ako ich máte v časti IV spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 8 a 10 až 12 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. O bode č. 9 hlasovať s návrhom gestorského výboru tento bod neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených následne v rozprave.

    Skončil som, pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne? Ústne sa prihlásil pán poslanec László Miklós a pán poslanec Záhumenský. Končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Slovo má pán poslanec Miklós, po ňom pán poslanec Záhumenský. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, len veľmi krátko. Nemám žiaden problém s týmto zákonom až na jeden bod zo spoločnej správy. Totižto v našom výbore sa schválil bod 10, kde sa hovorí, že sa vypustí dolná hranica sadzby pokuty v prípade § 11 ods. 2. Dolná hranica tejto pokuty bola pôvodne 3-tisíc eur a mala byť udelená za klamlivú informáciu. Tým, že my rušíme tú spodnú hranicu, tak jednak ja mám stále problém s tým, keď sa ruší spodná hranica, lebo to znamená, že možno udeliť aj nulovú pokutu za delikt. Tu skôr by som bol za to, že sa musí zistiť, či bol delikt, alebo nebol delikt. Keď nebol, tak, samozrejme, netreba žiadnu pokutu, ale keď je delikt, tak nulová pokuta je, myslím si, že nesystémová. No ale tu sa hovorí, že keď použije klamlivú informáciu, to znamená, že nejaký producent alebo obchodník klame o tom, či je produkt ekologický, alebo neekologický. Tak ja si myslím, že nulová pokuta tu nemá čo hľadať. Preto ja žiadam, aby sa bod 10 vyňal na osobitné hlasovanie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Miklósa nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Záhumenský.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, predkladaný návrh zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe je národným predpisom upravujúcim systém ekologickej poľnohospodárskej výroby, ktoré si môže každý členský štát uplatniť podľa svojej predstavy, ale musí korešpondovať s pravidlami Európskej únie. Ekologické poľnohospodárstvo a výroba biopotravín je postavená na jasných pravidlách a princípoch, ktorých dodržiavanie garantuje štát.

    Európske nariadenie o ekologickom poľnohospodárstve jasne definujú, ako sa musia pestovať rastliny a chovať zvieratá, vyrábať potraviny a krmivá, aby sa mohli označiť ako ekologické. Všetky produkty vyrábané ekologickým spôsobom musia byť potom označené logom Európskej únie pre ekologické poľnohospodárstvo. Je taktiež povinné na tomto označení uvádzať názov alebo kód inšpekčných organizácií, ktoré vykonávajú inšpekcie a certifikácie ekologických výrobkov.

    Kontrolné organizácie, ktoré poverili rezort poľnohospodárstva, priamo na ekologických farmách kontrolujú dodržiavanie pravidiel, až potom môžu byť výrobky certifikované ako ekologické produkty. Certifikované biopotraviny pozná spotrebiteľ podľa národného loga ekokódu príslušnej kontrolnej organizácie. Takto označené organizácie spotrebiteľ v celej EÚ rozozná, že ide o ekologické potraviny.

    Zmyslom ekologického poľnohospodárstva je hospodáriť s trvalo udržateľným poľnohospodárstvom, t. j. pestovať a chovať zvieratá priaznivému životnému prostrediu. Mottom ekologických poľnohospodárov je zdravá pôda, zdravé rastliny a zvieratá, zdraví ľudia. Neustále narastá počet ekofarmárov nielen vo svete, ale aj na Slovensku, keď dneska je 72 % pôdy obrábaných ekologickým spôsobom, čiže šetrným voči životnému prostrediu.

    Kontrola ale je kľúčovým prvkom ekologickej poľnohospodárskej výroby, aby nemohlo dochádzať k falšovaniu alebo zavádzaniu, aby si bol občan stopercentne istý, že potraviny, ktoré sú označené ako eko, sú skutočne vyrobené biospôsobom a že neboli použité žiadne pesticídy, žiadne umelé hnojivá, všetko bolo na prírodnej báze.

    Preto je dôležitá kontrola a tá zaručuje občanom, že tieto potraviny, ktoré sú označené logom, skutočne boli aj takto vyrobené. Označovanie je veľmi dôležité. Slovenská republika používa grafický znak. Je použiteľný v zelenej a čierno-bielej farebnej verzii, sú súčasťou prílohy k zákonu.

    K tomuto označovaniu by som rád dal jeden pozmeňujúci návrh. Po prvé. V prílohe sa pripája tento text: „Pri čierno-bielej alebo jednofarebnej tlači je logo možné používať aj v inej farbe ako definovanej v pozitívnom alebo negatívnom variante. Podmienkou je dostatočný kontrast medzi pozadím a logom, čo zabezpečí čitateľnosť a viditeľnosť textu loga.“

    Odôvodnenie. Vzhľadom na to, že obalová technika a farebnosť vyhotovenia sa neustále zdokonaľujú, je potrebné ponechať možnosť používania iných farieb, ako len zelenej a tiež používanie negatívneho zobrazenia.

    Na záver by som chcel zdôrazniť, že ekologické poľnohospodárstvo nemá za cieľ vyrábať potraviny iba pre vyvolenú skupinu ľudí, ale aby sa stali dostupné pre široké vrstvy obyvateľstva. Taktiež považujem za dôležité, aby sa väčšina ekologicky vyrábaných potravín finalizovala na Slovensku, zásobovala domáci trh s vysokou pridanou hodnotou, ale aj vyvážala do zahraničia.

    Verím, že predložený návrh zákona pomôže ekologickým farmárom byť ešte úspešnejší a ich počet sa ešte viac rozrastie, lebo je to jedna z ciest, ako najmä malí farmári sa dokážu presadiť na nekompromisnom trhu potravín. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Záhumenského nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa faktickými poznámkami. Zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete ako navrhovateľ k nej zaujať stanovisko? Nie. Ďakujem. Pán spravodajca, takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Zároveň, keďže sa blíži 19.00 hodina, prerušujem aj rokovanie 35. schôdze Národnej rady do zajtra do 9.00 hodiny, kedy budeme pokračovať schváleným programom.

  • Prerušenie rokovania o 18.57 hodine.