• Prajem vám všetkým príjemný dobrý deň. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky pani Anna Belousovová, ďalej poslanci Národnej rady Slovenskej republiky pán Rudolf Bauer, pán Stanislav Kubánek, pán Ľuboš Micheľ, pán Rudolf Pučík, pán Ján Slota a pani Jarmila Tkáčová.

    Panie poslankyne, páni poslanci, predtým, ako budeme pokračovať v bodoch programu 35. schôdze, požiadam povereného overovateľa pána poslanca Pavla Džurinu, aby oznámil výsledky včerajších opakovaných tajných volieb.

    Najskôr prosím, pán poslanec, oznámte výsledok voľby kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, overovatelia ma poverili oznámiť výsledok tajného hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu, ktoré sa konalo 23. apríla 2009 opakovaná voľba.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na opakovanú voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 128 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 128 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na opakovanú voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu neodovzdalo nula poslancov hlasovacie lístky. Zo 128 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 18 neplatných a 110 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že po prvé.

    Za Štefana Abelovského hlasovalo za 66 poslancov, hlasovalo proti 21 poslancov, zdržalo sa hlasovania 23 poslancov.

    Za Janu Burešovú hlasovalo za 66 poslancov, hlasovalo proti 22 poslancov, zdržalo sa hlasovania 22 poslancov.

    Za Jána Havláta hlasovalo za 43 poslancov, proti 46 poslancov, zdržalo sa hlasovania 21 poslancov.

    Za Ľubomíra Hrežďoviča hlasovalo za 77 poslancov, proti 14 poslancov, zdržalo sa hlasovania 19 poslancov.

    Za Daniela Ilavského hlasovali za 3 poslanci, proti 63 poslancov, zdržalo sa 44 poslancov.

    Za Viliama Pohančeníka hlasovalo za 59 poslancov, hlasovalo proti 23 poslancov, zdržalo sa hlasovania 28 poslancov.

    Za Dušana Repáka hlasovali 2 poslanci, 61 hlasovalo proti, zdržalo sa hlasovania 47.

    Na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v opakovanej voľbe v tajnom hlasovaní boli za kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu zvolení Ľubomír Hrežďovič, Štefan Abelovský a Jana Burešová.

  • Ďakujem pekne. Čiže konštatujem, že Národná rada navrhuje Súdnej rade Slovenskej republiky Ľubomíra Hrežďoviča, Štefana Abelovského a Janu Burešovú za kandidátov na vymenovanie za sudcov disciplinárneho súdu.

    Pán poslanec, ďalej oznámte, prosím, výsledok voľby kandidátov na vymenovanie za člena Rady pre reguláciu. Nech sa páči.

  • Overovatelia ma poverili oznámiť výsledok tajného hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu na voľbu kandidátov na člena Rady pre reguláciu, ktoré sa konalo 23. apríla 2009 opakovaná voľba.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na opakovanú voľbu kandidátov na člena Rady pre reguláciu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 128 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 128 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na opakovanú voľbu kandidátov na člena Rady pre reguláciu nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 128 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 7 neplatných a 121 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za Jána Hijja hlasovalo 74 poslancov, proti 21 poslancov, zdržalo sa hlasovania 26 poslancov.

    Za Igora Masára hlasovalo 58 poslancov, proti 37 poslancov, zdržalo sa hlasovania 26 poslancov.

    Na voľbu kandidátov na člena Rady pre reguláciu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v opakovanej voľbe v tajnom hlasovaní bol za kandidáta na člena Rady pre reguláciu zvolený pán Ján Hijj.

  • Čiže konštatujem aj ja, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila Jána Hijja za kandidáta Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie za člena Rady pre reguláciu.

    A nakoniec, prosím, pán poslanec, oznámte výsledok voľby členov Správnej rady Ústavu pamäti národa. Nech sa páči.

  • Overovatelia ma poverili oznámiť výsledok tajného hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu na voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa, ktoré sa konalo 23. apríla 2009 opakovaná voľba.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na opakovanú voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 128 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 128 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na opakovanú voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 128 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 9 neplatných a 119 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za Igora Chovana hlasovalo 7 poslancov, proti 69 poslancov, zdržalo sa 43.

    Za Lászlóa Kovácsa hlasovalo 16 poslancov, proti 64 poslancov, zdržalo sa hlasovania 39 poslancov.

    Za Michala Krála hlasovalo 54 poslancov, proti hlasovalo 34 poslancov, zdržalo sa hlasovania 31 poslancov.

    Za Lenku Lubuškú hlasovalo 39 poslancov, proti 50 poslancov, zdržalo sa hlasovania 30 poslancov.

    Za Marcela Mojzeša hlasovalo za 0 poslancov, proti 68 poslancov, zdržalo sa hlasovania 51 poslancov.

    Za Ivana Mrvu hlasovalo 10 poslancov, 61 hlasovalo proti, 48 sa zdržalo hlasovania.

    Za Arpáda Tarnóczyho hlasovalo 73 poslancov, proti 19 poslancov, zdržalo sa hlasovania 27 poslancov.

    Na voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v opakovanej voľbe v tajnom hlasovaní bol za člena Správnej rady Ústavu pamäti národa zvolený pán Arpád Tarnóczy.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila v tajnom hlasovaní Arpáda Tarnóczyho za člena Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Pani poslankyne, páni poslanci a teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti v znení zákona č. 416/2001 Z. z.

    Návrh zákona ste dostali ako parlamentnú tlač č. 1051 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1067.

    Teraz dávam slovo poslancovi Dušanovi Jarjabkovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Príjemné dobré ráno. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, po veľkých témach, ako určite sú novelizácia ústavy alebo novelizácia rokovacieho poriadku, dovoľte mi, aby som predniesol v tejto chvíli určite nie spoločensky tak výsostne preferovanú tému, ale myslím si, že o to dôležitejšiu, lebo o to ľudskejšiu. Odhodlal som sa požiadať vás o podporu návrhu novelizácie zákona o divadelnej činnosti z jedného jediného dôvodu.

    Dámy a páni, nie je nás tu veľa, ktorí poznáme divadlo nielen z tej krásnej, vysvietenej a vyčačkanej strany určenej pre návštevníkov, ale i zozadu. Nejeden deň a týždeň, mesiac a rok som strávil v skúšobniach najrozličnejšej kvality, videl som, za akých podmienok pracujú okolo mňa členovia zboru, orchestra a poznám podmienky nielen v našom Národnom divadle, ale i v ostatných profesionálnych súboroch a v našich hudobných inštitúciách. Nie je to ani náhoda, ani objednané stanovisko, ak odborníci lekári porovnávajú podmienky práce divadelného umelca s podmienkami, aké majú pri svojej robote baníci. A nie je to ani stanovisko nové. Fungovalo práve na základe takýchto odborných expertíz a skúmaní riešení umožňujúcich v niektorých divadelných profesiách odchádzať pracovníkom do predčasného alebo výsluhového dôchodku.

    Podotýkam, že ide v prvom rade ani nie tak o globálne vzatého divadelného umelca, ale ide o tanečníka, respektíve člena alebo sólistu baletného súboru v prvom rade. O čo pri tom išlo? Jednoducho o prípady, keď sa enormná záťaž organizmu, napríklad baletného umelca, neprejavila zničujúco či už katastroficky, teda „vznikom nároku na invalidný dôchodok“, ale organizmus skrátka už prestane počúvať tak, aby tanečník, hudobník či iný umelec mohol podávať sústavne špičkové umelecké výkony. Do takéhoto postavenia sa môže dostať umelec okolo štyridsiatky či päťdesiatky, a ak dovtedy poznal iba tréning, odborné štúdium, predstavenia a skúšky, ocitá sa zrazu v situácii, že mu divadlo môže ešte tak ponúknuť funkciu vrátnika, upratovačky či uvádzačky alebo kulisára, čo sa bežne stáva, alebo odchod do evidencie úradu práce.

    Čo sa deje? Tým z vás, ktorí ste si nestihli prečítať novelizácie zákona a poznáte iba jeho, no, musím o tom hovoriť, takzvanú dezinterpretáciu z pera pána redaktora Krempaského v istom slovenskom denníku, aby som teda nikoho nemenoval zo SME, by som chcel zdôrazniť, že nejde o žiadnu rentu, nejde o príplatok, ale o nahradenie inštitútu, ktorý sme v našom právnom poriadku poznali do roku 2005 ako takzvaný predčasný dôchodok za výsluhu rokov.

    Onen neveľmi zorientovaný redaktor totiž akosi pozabudol, že ako predkladateľ návrhu nechcem odškodniť zničených umelcov, ako sa nazdal pán redaktor Krempaský, ale navrhujem odstrániť nedôslednosť architekta dôchodkovej reformy v roku 2005 pána exministra Kaníka, ktorý túto možnosť zrušil. Nechcem sa prieť o tom, či vedome, nevedome, proste stalo sa, je to istý lapsus v tomto právnom poriadku a v tejto chvíli nič iného nerobíme, iba daný stav, ktorý tuná kedysi bol, skutočne staviame späť z hlavy na nohy.

    Pán vtedajší minister si asi neuvedomil, že nový systém pripoistenia v treťom pilieri nabieha iba postupne a plne bude funkčný až v roku 2029. Preto sme v spolupráci s vedením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstva kultúry hľadali možnosť, ako riešiť situáciu tých umelcov, ktorí sa nie vlastnou vinou, ale pričinením politikov ocitli vo vzduchoprázdne. Na starý predčasný dôchodok nárok už nemajú a na nové pripoistenie nárok ešte nemajú.

    Povedzte sami, či má v takomto prípade miesto napríklad konštatovanie kompetentného úradu ministerstva kultúry, že v najbližších piatich rokoch možno predpokladať, že bude asi 30 umelcov, ktorí by sa o osobitný príspevok mohli uchádzať. O to ťažšie sa mi čítalo v danom denníku istým spôsobom nepochopenie celej problematiky, dokonca dávanie to do istého extrémneho postavenia, ako keby tu bola nejaká nová nároková čiastka, hoci tá skutočnosť naozaj aj z hľadiska tejto novely zákona je úplne iná.

    Takéto nepochopenie veci, ktoré som si mohol prečítať v tomto denníku, a hlavne teda reakcie naň spôsobilo a spôsobuje, to sú práve tie veci, ktoré spôsobujú šírenie nenávisti tam, kde nenávisť nikdy nebola, lebo vlastne sa stavajú proti sebe skupiny ľudí, ktorí predtým, ako si takýto článok prečítali, normálnym spôsobom komunikovali a nemali problém.

    Skutočne mi to bolo veľmi ľúto, a preto apelujem znova na pána redaktora, aby si tie veci prečítal a bol by som veľmi rád, keby sa špeciálne tanečníkom tento pán redaktor mohol ospravedlniť, lebo to naozaj vzbudilo veľké pobúrenie.

    Dámy a páni, uznali sme v minulosti, že v niektorých verejne exponovaných profesiách, napríklad pri obrane vlasti alebo pri zabezpečovaní poriadku a bezpečnosti obyvateľov, alebo najnovšie pri dobývaní nerastných surovín je človek vystavený neobyčajne náročným situáciám a zakotvili sme v našej legislatíve isté zvýhodňujúce opatrenia vrátane nároku na určitú finančnú kompenzáciu po odpracovaní istého času v takomto povolaní, respektíve v takomto prostredí. Asi nik sa nebude prieť, že tvorba divadelných inscenácií či interpretácia hudobných diel tiež patria k činnostiam, ktoré nevznikajú výlučne z osobného rozmaru každého z aktérov a že ide o diela, ktoré slúžia verejnosti.

    Preto navrhujem, aby sme prijali legislatívnu možnosť, opakujem, nie príkaz, ale možnosť riešiť v prípade, že divadelný alebo hudobný umelec, ale opakujem ešte raz, týka sa to prevažne tanečníkov, ale preto hovorím o divadelných a hudobných umelcoch, lebo otvárame zákon o divadelnej činnosti, je donútený zanechať svoje povolanie, ktorému sa venoval vo svojich najlepších rokoch, situáciu tak, že mu umožníme poberať výsluhový príspevok. Výška tohto príspevku navrhnutá na 50 % priemernej mesačnej mzdy dáva garancie, že nik sa nebude do takéhoto postavenia siliť, ale na druhej strane je to pre tých, ktorí sa hrou osudu v takomto postavení ocitnú, predsa len istým spôsobom dôstojné riešenie. Dodávam ešte, že toto riešenie sa rezort ministerstva kultúry rozhodol aj finančne zabezpečiť v rámci svojej kapitoly a nebude teda vyvolávať tlak na zvýšenie rozpočtu Sociálnej poisťovne.

    Dočítal som sa v internetovej diskusii návrhu, že podobnú možnosť by si zaslúžili aj ľudia vykonávajúci mnohé iné profesie. Súhlasím, že asi áno.

    Ale chcel by som vás upozorniť na jeden drobný rozdiel medzi človekom, ktorý sa stal napríklad tanečníkom, a človekom, ktorý sa stal povedzme učiteľom. Budúci pedagóg sa pre svoje povolanie rozhodol v maturitnom ročníku, teda zhruba ako 19-ročný mladý muž či žena. A ako 24-, 25-ročný ho začal aj vykonávať, ak sa medzitým počas štúdia nerozhodli títo ľudia uplatniť si svoje vedomosti a schopnosti nejako inak.

    Pre cestu tanečníka či hudobníka, ale ešte raz hovorím, špeciálne tanečníka však toto samotné rozhodnutie dozrelo a zrelo v situácii, ktorá umožňovala už iba isté radikálne riešenie v rámci danej možnosti preto, lebo títo ľudia sa vlastne nerozhodli sami. O týchto ľuďoch kedysi, keď mali 4, 5 rokov rozhodli rodičia ako o veľkých talentoch. Títo ľudia potom navštevovali vtedajšie ľudové školy umenia, neskôr konzervatóriá, eventuálne vysokú školu múzických umení. Pre tanečníkov to boli vtedy odbory choreografia tanca, respektíve pedagogika tanca a nič k tomu títo ľudia už neštudovali preto, lebo jednoducho 10 a viac hodín v rámci tohto štúdia trávili len v rámci svojho povolania. Tanečníci špeciálne 10, 11, 12 hodín denne. Títo ľudia po dosiahnutí veku 40, 42 rokov zrazu stratili schopnosť tancovať, jednoducho kĺby doslúžili, ale oni nespĺňajú podmienky invalidného dôchodku. To znamená, do toho invalidného dôchodku sa jednoducho nemôžu zaradiť iba tie točky štyri za sebou, batmany a neviem, čo všetko možné, vedeli by to povedať určite jednoduchšie tanečníci, už jednoducho nemôžu v tom divadle robiť.

    V 42 rokoch, v biologicky mladom veku v divadle končia a nevedia robiť nič iného. Robia zamestnanie, o ktorom nerozhodli sami a rozhodli kedysi ich rodičia a sú takpovediac na dlažbe. Je to skutočne pád z tých najvyšších umeleckých mét, pád do bezdomovcov. Títo ľudia sa potom, ako som už spomínal, zachraňujú kade-tade na vrátnici, a ak teda môžu čosi robiť, tak robia často prácu nekvalifikovanú, ak vôbec nejakú zoženú.

    Dámy a páni, do roku 2005 sme tu inštitút predčasného dôchodku za výsluhu rokov pre rizikové divadelné profesie mali. Nebol využívaný masovo, skôr ako posledné východisko pre tých, ktorí svoje fyziologické obmedzenie výkonu povolania nedokázali riešiť iným spôsobom.

    Pri reforme dôchodkového zabezpečenia zanikol s tým, že zabezpečenie pre takéto prípady sa bude riešiť cez tretí dôchodkový pilier, kde sa z príspevkov zamestnávateľa vygenerujú za roky aktívneho pôsobenia dostatočné zdroje. Ibaže tvorcovia reformy zabudli na umelcov, ktorí už v praxi pôsobia, ktorí nemajú pred sebou 20 či 30 rokov práce a šetrenia, ale už iba 2 či 5 rokov, za ktoré si v treťom pilieri nestihnú nasporiť v podstate nič. Preto som navrhol obmedziť účinnosť tohto zákona do roku 2029, v ktorom už prví umelci, ktorí by spĺňali nárok na príspevok, budú mať v treťom pilieri plnú výšku úspor.

    Dovoľujem si vás všetkých na záver požiadať o podporu predloženého návrhu na novelizáciu zákona č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 416/2001 Z. z. a v druhom čítaní som, samozrejme, prístupný návrhom na prípadné spresnenie či korekcie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá pánovi poslancovi Jánovi Senkovi, aby nám predniesol úvodnú spravodajskú informáciu. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady ako určený spravodajca podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti v znení zákona č. 416/2001 Z. z.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené zákonom o rokovacom poriadku v zmysle § 72 ods. 1, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa legislatívnych pravidiel v súlade s § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

    Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy, že všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie o dôvode potreby novej právnej úpravy, o finančnom dopade na verejné financie a zamestnanosť, podnikateľské prostredie a stav životného prostredia, že osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení, že návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 1. apríla 2009 č. 1067 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre kultúru a médiá.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.

    Vážený pán podpredseda, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu. Zároveň sa prihlasujem do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Vašu prihlášku do rozpravy evidujem, ale najskôr otváram rozpravu a dávam priestor teraz, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne, pretože písomnú prihlášku som žiadnu nedostal? Nikto. Takže ste jediný, pán spravodajca. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a nech sa páči, teraz máte priestor na vystúpenie v rozprave.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážené panie kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia, predmetný poslanecký návrh zákona reaguje na stav, ktorý nastal po prijatí dôchodkovej reformy v roku 2005 a dosť nepriaznivo sa dotkol sociálneho zabezpečenia umelcov v niektorých umeleckých profesiách. V profesiách, ktoré zabezpečujú aj rozvoj príslušných umeleckých žánrov na Slovensku a prispievajú aj k obohacovaniu kultúrnej aj umeleckej úrovne našej spoločnosti. Súhlasím s predmetným návrhom a o dôvodoch sa nebudem bližšie rozširovať. Myslím, že v dôvodovej správe k návrhu zákona sú dostatočne jasne zdôvodnené.

    Dotknem sa iného problému, ktorý by sa mal podľa môjho názoru v druhom čítaní doriešiť. V navrhovanom paragrafovom znení, konkrétne v § 11b v odsekoch 1 až 5 sa konkretizuje kto, za akých podmienok, ktoré umelecké profesie, v akej výške a z ktorých umeleckých inštitúcií majú nárok na osobitný príspevok. Nemám pripomienky ani k jednej z uvedených umeleckých inštitúcií a nárokovateľnosti či priznávaniu príspevku pre jej umelcov v príslušných umeleckých profesiách pri splnení podmienok.

    Medzi vymenovanými inštitúciami mi chýba jedno umelecké teleso, ktorého takmer šesťdesiatročná činnosť nielen na našej umeleckej scéne prispela k šíreniu nášho ľudového umenia v štylizovanej umeleckej podobe takmer na celom svete. Ide o Slovenský ľudový umelecký kolektív – SĽUK, ktorý je rozpočtovou organizáciou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. SĽUK, možno povedať, bol a je určite pojem na našej umeleckej scéne, pretože vytvoril a spropagoval originálne národné ľudové umenie počas svojej existencie, výsostne domácu slovenskú umeleckú tvorbu, ktorú dokázal s obrovským úspechom prezentovať na najprestížnejších pódiách sveta. Podotýkam, že na vysokej profesionálnej úrovni.

    Som si vedomý, akých máme doma vynikajúcich, fantastických umelcov aj v iných žánroch – operných spevákov, inštrumentalistov, choreografov, tanečníkov i vynikajúce orchestrálne telesá či dirigentov, ktorí sú tiež pozývaní do zahraničia. Vyhrávajú súťaže a dosahujú veľké úspechy. Ide však o úspechy s tvorbou, ktorá až na veľmi malé výnimky nie je primárne slovenská. SĽUK dokázal svojou kvalitou a originalitou slovenskú kultúru prezentovať vo svete tak, že publikum, kritici i medzinárodné agentúry ho zaraďovali či zaraďujú medzi najlepšie súbory na svete vo svojom odbore. Pre jeho činnosť je preto nanajvýš potrebné, aby takúto mimoriadne úspešnú formu národného umenia podporoval aj štát. Navyše, aby aj vytváral podmienky pre umelecky kvalitných a dlhodobo účinkujúcich členov umeleckého telesa. Podmienky, ktoré by im pomohli alebo mu pomohli v ich postproduktívnom živote. Naozaj sú členmi národnoreprezentatívneho umeleckého telesa. To ale neznamená, že nemám určité výhrady z hľadiska celkového umeleckého smerovania tohto kolektívu, ale to nie je predmetom dnešnej diskusie.

    Aj nedávno pri príležitosti 80. narodenín majstra Juraja Kubánka, ktorý sa výrazným spôsobom pričinil o založenie, umelecký rast a umelecké smerovanie SĽUK-u som pri rozhovore s ním cítil, že situácia sa dosť výrazným spôsobom dotkla aj umelcov, tanečníkov tohto kolektívu. Za súčasných podmienok sa nie veľmi darí stabilizácii tanečníkov v kolektíve aj tohto umeleckého telesa. Jej tanečníkov sa Kaníkova dôchodková reforma dotkla dosť zásadným spôsobom.

    Pôvodne mohli tanečníci po dvadsiatich rokoch kariéry v tomto telese dostávať dôchodkovú rentu. Tak ako predkladateľ uviedol vo svojom vystúpení, opotrebovanosť organizmu, jeho schopnosť naďalej podávať dlhodobejšie kvalitatívne hodnotný umelecký výkon po takmer dvadsiatich rokoch vrcholných umeleckých výkonov je obmedzená a fakticky nemožná. Títo tanečníci denne tancujú približne šesť hodín. Zvyčajne majú ukončené konzervatórium. Hoci zo strany zamestnávateľa sú vytvárané podmienky počas kariéry tanečníkov na zvyšovanie ich kvalifikácie formou externého štúdia, ďalšie uplatnenie v spoločnosti po dvadsiatich rokoch vrcholného tancovania je obmedzené. Aktívnejšie a adekvátnejšie zaradenie sa do pracovnej činnosti v spoločnosti je po ukončení ich aktívneho pôsobenia v tomto telese takmer obmedzené a problémové. Ich odmena za výkon počas kariéry nie je taká, aby si prostredníctvom úspor počas kariéry mohli ušetriť na ďalšie roky života tak, ako je to napríklad u vrcholových a možno aj výkonnostných športovcov, trebárs len v našich podmienkach.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, aj toto opatrenie v prospech tanečníkov tohto kolektívu vytvorí čiastočné podmienky, ktoré môžu pomôcť udržať tento umelecký kolektív pri živote aj v nasledujúcich rokoch. Prihováram sa za toto riešenie v prospech dlhoročných členov – tanečníkov SĽUK-u. Prihováram sa aj za tento predložený poslanecký návrh zákona a podporím jeho posunutie do druhého čítania. Súhlasím však s tým, že bude asi potrebné, aby sme pouvažovali o tom, či je potrebné riešiť aj ďalšie umelecké profesie tak, ako je to riešené v návrhu zákona v jeho § 11b odseku 2.

    Verím, že bude možnosť, aby sme našli vhodné riešenie aj po konzultáciách s Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky na zakomponovanie mnou načrtnutého problému do paragrafového znenia tohto zákona. A možno aj problém umelcov z iných umeleckých telies, ak sa v takto navrhnutom zákone neriešia a ich problémy nie sú do návrhu zahrnuté. Verím, že aj v záujme národnoreprezentatívneho charakteru činnosti dotknutých umelcov pôsobiacich v týchto umeleckých telesách sa nám podarí nájsť primerané riešenie, ktoré je cieľom predmetného návrhu zákona. Prosil by som o jeho podporu a ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán spravodajca bol jediný prihlásený do rozpravy. Skôr ako ukončím rozpravu, s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Ján Slabý. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, v plnom rozsahu podporujem tvoje vystúpenie a myšlienku o rozšírenie možnosti finančnej podpory aj iných umelcov. Viete, ja si totiž myslím, že nemôžeme hovoriť o niekom, že viac alebo menej odovzdáva. Každý, kto to robí profesionálne a z titulu práce, ktorú vykonával, má neskôr znemožnené pokračovať v tejto práci, mal by mať nejakú formu kompenzácie.

    Som veľmi rád, že si spomenul práve Slovenský ľudový umelecký kolektív. Zhodou okolností som pred veľmi krátkym časom mal dosť podrobný rozhovor na túto tému s pánom majstrom Kubánkom. Ver mi, že aj v druhej časti, teda v druhom čítaní sa budem snažiť prispieť pozmeňujúcimi návrhmi k tomu, aby sme ten okruh rozšírili tak, aby všetci, ktorí si to zaslúžia mali nejakú kompenzáciu. Ďakujem ti.

  • Ďakujem pekne. Predpokladám, pán spravodajca, že nebudete reagovať na faktickú poznámku. V záverečnom slove? Teda vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete využiť právo záverečného slova? Nech sa páči.

    Kolegovia, kolegyne, poprosím o pozornosť.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Chcem poďakovať aj pánovi poslancovi Senkovi, aj pánovi poslancovi Slabému. SĽUK asi vypadol pri prepise preto, lebo ide o inštitúcie, ktoré sú priamo zriadené ministerstvom kultúry. Mňa to tiež prekvapilo, keď som si to potom dodatočne prečítal, že tam SĽUK nie je.

    A chcel by som len jednu vec povedať, že ono tu v prvom rade ide aj o záchranu tanečného zamestnania alebo tanečného, alebo, ako to povedať, profesionálnejšie tanečného stavu, profesionálneho tanečného zamestnania, lebo to je zamestnanie: profesionálny tanečník. Všetky tie ostatné zamestnania v rámci umeleckých zamestnaní sú viac-menej riešené a spadajú vždy pod čosi. A to, ktoré sa ich týkajú v tomto návrhu zákona takým spôsobom, ako sa týkajú, je skutočne len preto, že to otvárame cez divadelný zákon preto, lebo cez iný zákon to nemôžeme otvoriť a museli by sme zaviesť úplne inú terminológiu.

    Ale logicky nikdy nemôžu byť vlastne tieto ustanovenia využité inými, ako sú tanečníci preto, lebo by boli pre nich nevýhodné. Nikto nie je v takom stave, ako je tanečník, že po dvadsiatich, po dvadsiatich dvoch rokoch odtancovania sa dostane do patovej situácie a v štyridsiatich dvoch rokoch nie je schopný prevádzať ďalšie zamestnanie, teda toto svoje zamestnanie a iné nevie a zostáva mu ešte strašne ďaleko do penzie a dostáva sa do situácie keď, no, čo už v štyridsiatich dvoch rokoch, a pritom je to mladý človek. Čiže toto je istý záchranný pás preto, lebo všade vo svete a v Európe je to riešené iným spôsobom.

    A ešte, keď môžem len jednu poznámku. V súčasnosti je stav taký, že vlastne naše školy, konzervatóriá tanečné vyrábajú tanečníkov pre všetky štáty v Európe a máloktorý z nich tu zostáva. Taká je situácia. A keď si pozriete, tie veľké tanečné súbory, teda Košice, Bratislava, Banská Bystrica, tak zrazu vidíte, že naši tanečníci sa vyskytujú dosť sporadicky v týchto súboroch. A je to rôznymi inými spôsobmi nahrádzané v rámci repertoáru.

    Ďakujem veľmi pekne. Ešte raz pekne prosím o podporu tohto zákona a v druhom čítaní sa budem tešiť na to, že budeme jednotlivé paragrafy precizovať. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ. Pán spravodajca nepotrebuje využiť právo záverečného slovo. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu a nasledujúcim bodom je prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh máte ako tlač 1053 a návrh na jeho pridelenie výborom je v rozhodnutí č. 1061.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Mariánovi Kovačócymu, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh novely zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, týkajúci sa vedenia evidencie priestupkov orgánmi, ktoré ich prejednávajú, má za cieľ jeho zosúladenie s ustanoveniami zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

    Orgány prejednávajúce priestupky spracúvajú osobné údaje osôb, ktoré sa konania o priestupkoch zúčastňujú v rôznom procesom postavení. Túto činnosť vykonávali aj pred prijatím zákona o ochrane osobných údajov. Ustanovenie § 8 ods. 3 zákona o ochrane osobných údajov splnomocňuje spracovať osobné údaje o porušení ustanovených predpisov trestného práva, priestupkového práva alebo občianskeho práva len tomu, komu to umožňuje osobitný zákon. Žiadne ustanovenie zákona o priestupkoch však doposiaľ nevymedzuje, že správne orgány na tomto úseku spracúvajú osobné údaje ani ich rozsah. Vzhľadom na uvedené je potrebné odstrániť uvedenú medzeru v zákone o priestupkoch.

    Ďalším dôvodom na navrhované doplnenie zákona o priestupkoch je skutočnosť, že s tým sa zabezpečí jednotná evidencia priestupkov orgánmi, ktoré ich prejednávajú. Táto evidencia je nevyhnutná predovšetkým na účely § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona. Podľa tohto ustanovenia sa dopustí trestného činu krádeže ten, kto si prisvojí cudziu vec s tým, že sa jej zmocní a bol za obdobný čin v predchádzajúcich 12 mesiacoch postihnutý.

    Podľa § 128 ods. 5 Trestného zákona sa na jeho účely postihnutým obdobný trestný čin rozumie ten, komu bola za obdobný čin uložená sankcia alebo iné opatrenie za priestupok alebo iný obdobný delikt. Evidencia je potrebná aj na účely iných orgánov, napríklad pre orgány sociálnoprávnej ochrany mladistvých, a má význam i pre správne orgány prejednávajúce priestupky. Je to napríklad na nazeranie na osobu páchateľa.

    Evidenciu priestupkov je potrebné budovať v súlade so stratégiou informatizácie spoločnosti v podmienkach Slovenskej republiky, ktorá je zameraná i na informatizáciu verejnej správy. Zefektívnenie verejnej správy prostredníctvom moderných technológií a metód je považované za jednu z rozhodujúcich súčastí štátnej informačnej politiky.

    V súčasnej dobe požadujú rôzne štátne orgány, ktorým to ustanovuje osobitný predpis, od orgánov prejednávajúcich presné informácie z tejto oblasti, pričom výmena týchto informácií prebieha v listovej forme.

    Zavedenie evidencie priestupkov v elektronickej forme pre všetky správne orgány, ktoré ich prejednávajú, by prispelo k zjednodušeniu a urýchleniu výmeny informácií a prípadne i k ich úspore finančných nákladov odbúraním poštových prepravných nákladov. Pri súčasnom rozvoji informačno-komunikačných technológií je nevyhnutné budovať aj informačné systémy verejnej správy, ktoré sledujú rast jej účinnosti a efektívnosti.

    Realizácia novely zákona o priestupkoch nebude mať dopad na verejné rozpočty v prípade, že správne orgány na evidovanie priestupkov využijú svoje existujúce programové vybavenie. Návrh neprináša nároky na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie, tvorbu pracovných miest ani na životné prostredie.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Súlad s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie je úplný.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, verím, že podporíte predmetnú novelu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, jeho predsedovi pánovi poslancovi Tiborovi Cabajovi.

    Nech sa páči, pán poslanec, úvodná spravodajská informácia.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval, že v zmysle § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (tlač 1053).

    Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. marca 2009 č. 1061 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.

    Skončil som, pán predsedajúci, prosím, keby ste otvorili rozpravu.

  • Nech sa páči, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som k tomuto návrhu zákona nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto z prítomných kolegýň a kolegov sa chce prihlásiť ústne? Neevidujem žiadneho poslanca ani poslankyňu. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu s tým, že hlasovať budeme o 11.00 hodine.

    Teraz by som poprosil, pretože viem, že je v parlamente už pán minister Počiatek, keby sa dostavil do rokovacej sály. Ah, fajn. Takže podľa schváleného programu pokračujeme v rokovaní Národnej rady dvomi návrhmi, ktoré bude z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladať minister financií Ján Počiatek. Najskôr pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o finančnom sprostredkovaní a o finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento vládny návrh má parlamentnú tlač 885 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 885a.

    Pán minister, poprosím vás teraz o odôvodnenie vládneho návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, cieľom navrhovanej právnej úpravy je odstrániť rozdielnosť právnej úpravy finančného sprostredkovania a finančného poradenstva, ktorá existuje v platných právnych predpisoch pre jednotlivé sektory finančného trhu a zároveň pokryť aj tie oblasti trhu, ktoré neboli regulované vôbec. Je to však nevyhnuté a odôvodnené špecifickými podmienkami konkrétnych oblastí finančného trhu alebo odôvodnené existenciou právnej úpravy. V súlade s právom Európskych spoločenstiev sú prvky osobitnej právnej úpravy v návrhu zákona zachované.

    Hlavným zámerom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečenie ekvivalentnej ochrany spotrebiteľa pri vstupe do zmluvných vzťahov, na základe ktorých sú poskytované finančné služby. Navrhovaná právna úprava má dosah na celý finančný trh a určuje spoločné princípy ochrany spotrebiteľa vo všetkých sektoroch finančného trhu. Ide o zabezpečenie primeranej ochrany klientov, najmä tých, ktorí sú ovplyvniteľní a zraniteľní a ich vedomosti a znalosti o fungovaní finančného trhu nie sú dostatočné na to, aby mohli prijímať dostatočne kvalifikované rozhodnutia.

    Návrh zákona upravuje definície finančného sprostredkovania a finančného poradenstva. Napriek tomu, že obsah týchto činností sa v mnohom prekrýva, účel, pre ktorý sa tieto činnosti vykonávajú, sa výrazne líši. Cieľom finančného sprostredkovania je zabezpečiť distribúciu finančných služieb klientom, poskytovanie informácií, analýz, odborných stanovísk a odporúčaní, ktoré sa týkajú ponúkaných finančných služieb.

    Naopak, finančné poradenstvo sa vykonáva za účelom poskytnutia informácií, odborných stanovísk alebo osobných odporúčaní, kde spotrebiteľ by mal obsiahnuť dostatočné množstvo informácií na to, aby mohol vykonať zodpovedné rozhodnutie o vstupe do zmluvného vzťahu s finančnou inštitúciou. Zároveň tieto informácie, nestranné analýzy, odborné stanoviská, osobné odporúčania nevychádzajú z obmedzenej ponuky finančných služieb.

    Návrh zákona stanovuje podmienky udelenia povolenia na vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta a povolenia na vykonávanie činnosti finančného poradcu. Zavádza sa tiež jednotný register osôb, ktoré môžu vykonávať sprostredkovateľskú činnosť a poradenskú činnosť. Táto jednotná registrácia, ktorú vedie Národná banka Slovenska, umožní klientom jednoducho si overiť, či osoba disponuje požadovaným povolením.

    Upravujú sa taktiež organizačné požiadavky a všeobecné pravidlá osôb vykonávajúcich finančné sprostredkovanie alebo finančné poradenstvo tak, aby bola zabezpečená odborná starostlivosť v záujme klienta. Taktiež sa ustanovuje predmet a rozsah dohľadu nad činnosťou finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov, ktorý je tiež v kompetencii Národnej banky Slovenska.

    Do návrhu zákona boli zapracované aj skúsenosti a podnety získané od organizácií zastupujúcich spotrebiteľov a ostatných vecne príslušných inštitúcií.

    Súčasne navrhovaná právna úprava vyvolá potrebu opätovnej notifikácie smerníc Európskeho parlamentu a Rady, a to smernice 2002/92/ES z 9. decembra 2002 o sprostredkovaní poistenia a smernice 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister. A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Borisovi Hradeckému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca výborov predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1299 z 11. februára 2009 pridelila vládny návrh zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.

    Po prvé. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po druhé. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynulo 27 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto. O bodoch spoločnej správy 1 až 27 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 499 z 15. apríla 2009.

    Spoločného spravodajcu výborov poveril výbor predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po skončení rozpravy k nemu.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Ani pri tomto zákone som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, a preto sa pýtam, kto sa chce prihlásiť ústne? Konštatujem, že nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem týmto rozpravu za skončenú a súčasne prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým a tretím čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Vietnamskej socialistickej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov.

    Návrh vlády je pod tlačou 910 a spoločná správa, ktorú ste dostali do lavíc, je ako tlač 910a.

    Návrh vlády odôvodní takisto pán minister Počiatek, ktorého prosím, aby sa ujal slova. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, predkladám na rokovanie návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Vietnamskej socialistickej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovému úniku v odbore daní z príjmov a rozhodnutie o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Zmluva bola schválená vládou Slovenskej republiky 22. októbra 2008 uznesením č. 763 a podpísaná pri príležitosti oficiálnej návštevy predsedu vlády Slovenskej republiky vo Vietname 27. októbra 2008. Zmluva nevyžaduje zmeny v Právnom poriadku Slovenskej republiky a netýka sa záväzkov vyplývajúcich z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Uzavretie zmluvy nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet ani na verejné financie. Rozvojom slovensko-vietnamských hospodárskych vzťahov na základe tejto zmluvy sa predpokladá pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a tiež aj na tvorbu pracovných miest. Zmluva neukladá žiadne nové daňové povinnosti, ktoré by presahovali rámec vymedzený vnútroštátnymi predpismi Slovenskej republiky.

    Predkladaná zmluva je podľa svojho obsahu medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy čl. 7. ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má charakter prezidentskej zmluvy. Ďakujem za pozornosť, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za uvedenie tejto medzinárodnej zmluvy. Teraz prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Jozefa Mikuša, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca výborov Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky vás informoval o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Vietnamskej socialistickej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňového úniku v odbore daní z príjmov, ktorú máme pod tlačou 910.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uvedenou zmluvou v stanovenom termíne.

    K predmetnej zmluve zaujali výbory stanovisko s odporúčaním pre Národnú radu Slovenskej republiky vysloviť súhlas a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi. Zároveň ma určil ako spoločného spravodajcu výborov a poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh na uznesenie Národnej rady je súčasťou a prílohou spoločnej správy.

    Ďakujem pekne, pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za uvedenie spravodajskej správy. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne? Neregistrujem žiadnu prihlášku, takže, vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh má parlamentnú tlač č. 878 a spoločná správa výborov má č. 878a. Poprosím teraz podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby tento vládny návrh zákona odôvodnil. Máte slovo, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženej novely zákona o ochrane pred požiarmi je najmä podrobnejšie upraviť práva a povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi pre právnické osoby a fyzické osoby.

    Špecifikujú sa povinnosti vlastníkov bytových domov, spoločenstiev, vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, respektíve správcov bytového domu. Upravujú sa taktiež povinnosti pre vlastníkov správcov a obhospodarovateľov lesa.

    Novela ďalej rozširuje okruh osôb, ktorým možno vydať osvedčenie o odbornej spôsobilosti, a to na základe absolvovania strednej školy s odborným vzdelaním v oblasti požiarnej ochrany alebo na základe toho, že fyzická osoba pôsobila v Hasičskom a záchrannom zbore.

    Návrh zákona tiež navrhuje upraviť niektoré ustanovenia, ktorých zmeny vyplynuli z aplikácie zákona o ochrane pred požiarmi v praxi, ako aj spresniť znenie niektorých splnomocňovacích ustanovení na vydanie vykonávacích predpisov.

    Novela bola prerokovaná v určených výboroch, z ktorých vzišli štyri pripomienky, ktoré tak ako to navrhuje gestorský výbor odporúčam schváliť.

    Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, na záver si dovoľujem požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, za uvedenie tohto vládneho návrhu zákona. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Vladimírovi Matejičkovi a bude informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodní návrh aj stanoviská gestorského výboru. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, vážený pán minister, predkladám vám v druhom čítaní spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač č. 878.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1233 zo 4. februára 2009 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami uvedenými v bodoch 1 až 4 spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 38 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 235 na svojej 56. schôdzi.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte k tomuto bodu rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za spravodajskú správu. Otváram rozpravu, písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne? Neregistrujem žiadneho pána poslanca, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem navrhovateľovi v tejto časti aj spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pánovi spravodajcovi ďakujem.

    Teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 892. Spoločná správa výborov má č. 892a.

    Pán podpredseda vlády, máte opäť slovo, odôvodnite aj tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, podnetom na novelizáciu zákona o ochrane svedka bola skutočnosť, že niektoré jeho ustanovenia sa po takmer desaťročnej účinnosti zákona ukázali ako prekonané.

    Predložený návrh spresňuje podmienky začatia a vykonávania programu ochrany, opätovného predkladania návrhov komisií na zaradenie do tohto programu alebo na vykonávanie neodkladných opatrení, ako aj dôvody zániku tohto programu. Zmenou ustanovení o odstúpení od ochrannej dohody dochádza k sprehľadneniu procesu ukončenia vykonávania programu ochrany. Odstúpiť od ochrannej dohody môže chránený svedok alebo o odstúpení od nej môže z taxatívne uvedených dôvodov rozhodnúť komisia.

    Predložený návrh rozširuje možnosť odstúpenia od ochrannej dohody rozhodnutím komisie z dôvodu, ak svedok úmyselne zamlčal skutočnosti, ktoré mali podstatný význam pre jeho zaradenie do programu ochrany svedka. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predložená novela má predovšetkým zefektívniť proces ochrany svedka, preto si vás dovoľujem požiadať o jej schválenie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády aj pán minister a teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť pánovi poslancovi Mariánovi Kovačócymu a bude informovať Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodní návrh a stanoviská gestorského výboru. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som prečítal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Bod 1. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1234 zo dňa 4. februára 2009 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.

    Bod 2. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Po tretie. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť.

    Bod 4. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rady Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v prvom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 236 na svojej 56. schôdzi.

    Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu k tomuto vládnemu návrhu zákona. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, kto sa do rozpravy hlási ústne? Neregistrujem žiadnu ústnu prihlášku, takže uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem navrhovateľovi a ďakujem aj spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač č. 858. Spoločná správa výborov má č. 858a.

    Tento návrh odôvodní podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky Štefan Harabin. Má slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení Trestný zákon ministerstvo spravodlivosti predložilo do legislatívneho procesu ako iniciatívny materiál.

    Účelom je upraviť problematiku extrémizmu, ktorá bola pripravená už v rámci návrhu veľkej novelizácie Trestného zákona k rokovaniu, ktoré prerušila vláda 9. apríla 2008 práve v súvislosti s prebiehajúcim konaním na Ústavnom súde o existencii a neexistencii a ústavnosti Špeciálneho súdu.

    Naliehavosť potreby zmeny dotknutých ustanovení vyplýva z gradácie násilných aktov spojených aj s trestnou činnosťou, ku ktorým dochádza v súčasnosti vo zvýšenej miere a za okolností, ktoré v predchádzajúcich obdobiach nenastali alebo nastali len v menšej intenzite.

    Ide najmä o výtržnícke správanie sa skupín divákov na športových podujatiach, ktoré je spojené s prejavovaním názorov, respektíve s propagáciou hnutí smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd osôb, taktiež o podnecovaní k násiliu alebo nenávisti z dôvodov rasy, farby pleti alebo národa, verejné ospravedlňovanie genocídy, zločinov proti ľudskosti alebo vojnových zločinov, respektíve ich verejné popieranie alebo vážne zľahčovanie bez ohľadu na to, či ide o holokaust, alebo akékoľvek iné obdobné činy. Pokiaľ mohli byť aj doposiaľ niektoré z týchto konaní považované za trestné činy, postih sa sprísňuje.

    Konkrétne návrh zmeny a doplnenia Trestného zákona zahŕňa definíciu extrémistickej skupiny, extrémistického materiálu, osobitného extrémistického motívu, definíciu trestných činov extrémizmu ich výpočtom a súvislosťou s extrémistickým motívom, úpravy v skutkových podstatách trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a výtržníctva a v dotknutých skutkových podstatách XII. hlavy osobitnej časti v § 421 a § 424 a prijatie nových skutkových podstát v tejto hlave v § 422 až § 422c a § 424a.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto vládneho návrhu zákona. Spoločná správa výborov Národnej rady k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (tlač 858a) obsahuje pozmeňujúce návrhy.

    Osvojujem si pozmeňujúce návrhy, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť. Ide o pozmeňujúce návrhy v bodoch 1 a 4 a 6 až 8 spoločnej správy výborov. Pozmeňujúci návrh pod bodom 5 odporúčam zhodne s gestorským výborom neschváliť, nakoľko koliduje s pozmeňujúcim návrhom v bode 4, ktorý bol schválený ústavnoprávnym výborom.

    Vo vzťahu k popieračom holokaustu ešte jedna myšlienka. Je to mimoriadne dôležité, že sprísňujeme postih a tiež aj rozširujeme postih práve v súvislosti s tým, že moji dvaja predchodcovia rozvíjali diskusiu v tom smere, aby sa vypustila trestná zodpovednosť popieračov holokaustu. A keď berieme do úvahy medzinárodnopolitickú situáciu v súvislosti s antisemitizmom, tak táto naša legislatívna reakcia je mimoriadne dôležitá a je aj signálom smerom do zahraničia. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister, za uvedenie tohto vládneho návrhu zákona. Teraz dávam slovo predsedovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Mojmírovi Mamojkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby zároveň odôvodnil stanovisko a návrhy gestorského výboru. Máte slovo, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som prezentoval spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov v druhom čítaní.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 4. februára 2009 č. 1235 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný zákon na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný zákon odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, a to uznesením č. 599 z 31. marca 2009. Ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 234 z 2. apríla 2009 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, a to uznesením č. 187 zo 7. apríla 2009.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplynulo osem pozmeňujúcich návrhov. Predpokladám, že všetci ich máte pred sebou, takže je ich pomerne dosť. Sú pomerne detailnej, vecnej i formálnoprávnej povahy, takže vzhľadom na to, že ich máte, nebudem ich tu podrobne prezentovať s tým, že gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne.

    Po a spoločne o bodoch 1, 2, 3, 7, 8 s návrhom gestorského výboru schváliť. Po b spoločne o bodoch 4 a 6 s návrhom gestorského výboru schváliť. Osobitne o bode 5 s návrhom gestorského výboru neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný zákon podľa ustanovení § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný zákon schváliť v znení schválených pozmeňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo 14. apríla 2009, a to č. 617. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa ustanovenia § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Otváram rozpravu. Za kluby sa do rozpravy písomne neprihlásil nikto. Písomne sa ale do rozpravy prihlásil pán poslanec Rydlo, takže má teraz slovo. Pýtam sa ešte, prosím? Po jeho vystúpení dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

  • Ctený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister a podpredseda vlády, ctený pán navrhovateľ, respektíve spravodajca, prepáčte, slávna snemovňa, od chvíle, čo 4. februára Národná rada Slovenskej republiky rozhodla vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z., čiže Trestný zákon v znení neskorších predpisov posunúť do druhého čítania, hlasovalo vtedy 137 prítomných poslancov, 79 z nich bolo za, väčšina koalície, 57 sa zdržalo, prevažne opozícia, a len 1 poslanec bol proti – Peter Miššík z SDKÚ. Jediný opozičný poslanec, ktorý hlasoval za prerokovanie novely v druhom čítaní bol József Berényi z SMK, som dostal nespočetné množstvo nelichotivých hlasov našich spoluobčanov, a nielen svojich voličov. Považujem za otázku svedomia tlmočiť tomuto zákonodarnému zboru tieto kritické hlasy, ktoré vyjadrujú ako určité obavy vzdelaného občana, tak potvrdzujú určitý odstup medzi administráciou a administrovanými.

    Táto novela považuje za trestný čin § 422 prechovávanie akéhokoľvek materiálu, ktorý bude označený za extrémistický, ale kto ho za taký označí a na základe čoho, to už nie je presne definované. Čo to môže byť. Môžu to byť veci, ktoré človek zdedil, darovali mu, podhodili mu. Takto môžu byť označené diela klasikov ako Marcus Tullius Cicero, Marcus Aurelius, Victor Hugo, Fjodor Michajlovič Dostojevský, Božena Němcová, Šándor Petöfi, Ján či Pablo Neruda, Martin Rázus či Andrej Žarnov, alebo náš súčasník Štefan Moravčík. Aj Ľudovít Štúr, lebo bol proti uhorskej vláde a orientoval sa na Rusko. A čo Ind Salman Rushdie? Jeho „Satanské verše“ sú extrémistický materiál? Hudba, cédečko v cudzej reči, ktorej občan ani nemusí rozumieť, sú extrémistický materiál? Tiež to môžu byť skladby autorov populárnej hudby. Za extrémistickú skupinu môže takto byť označená napríklad skupina Beatles preto, lebo John Lennon svojho času vyhlásil, že je populárnejší ako Ježiš Kristus, alebo preto, lebo Beatles skomponovali pieseň Back in the U. S. S. R., podobne skupina Rolling Stones, Led Zeppelin a iní. Ale aj skladatelia klasickej hudby, napríklad Giuseppe Verdi či Richard Wagner môžu byť vyhlásení za extrémistov. A čo ak sa niekto zaujíma o určité historické obdobie, pripravuje sa na nejaké štúdium a tak ďalej.

    Novela sa vzťahuje na prechovávanie dokumentov v akejkoľvek forme (tlačovej, elektronickej, zvukovej, obrazovej), pričom tieto dokumenty môžu byť aj dodatočne označené za extrémistické. Ak si na Slovensko niekto prinesie knihu o revízii Trianonu, ktorá je v Maďarsku legálna, na Slovensku bude považovaná za extrémistickú? Extrémistom sa môže stať a byť súdený človek, ktorý má knihu, časopisy, cédečko, ktoré budú označené za extrémistické, ale inak je to človek bezúhonný, ktorý nešíri nenávisť a nemá ani úmysel šíriť takéto médiá? Takto sa vládnuca moc veľmi jednoduchým spôsobom môže zbavovať politických oponentov! To tu už bolo takmer polstoročia, hlas v šedivej, potom v červenej réžii. Ďakujem, nie.

    Slávna snemovňa, novela je tendenčná – ak expressis verbis potiera propagáciu čiernej či šedivej totality, vonkoncom sa nezmieňuje o potieraní propagácie červenej totality.

    Už na prvý pohľad je zrejmé, že vláda touto novelou robí nadprácu tak z hľadiska vnútroštátneho, ako aj medzinárodného práva, pričom obe tieto oblasti práva nie sú v nej dostatočne rozlíšené. Pod rúškom boja proti extrémizmu zavádza a vymedzuje názorový delikt tak široko, že to zaváňa, prepáčte, novou totalitou.

    Novela predpokladá v malej Slovenskej republike masový výskyt takých javov ako xenofóbia, nenávisť, rasizmus a podobne, ktoré javy sú typické pre vyspelejšie národy a veľké štáty priťahujúce imigrantov alebo sú známe ideológiami, ktoré sú v základe takýchto javov. Z novších i starších slovenských dejín vieme, že tieto javy u nás mali a majú prevažne exogénny pôvod. Tiež nie je dnes žiaden problém taký rasovo motivovaný incident vyvolať či zinscenovať umelo. A na druhej strane výskyt podobných javov ide ruka v ruke s krízou autority, neporiadkom, anarchiou, nedôveryhodnosťou či poddimenzovanosťou polície a tak ďalej.

    Ide ďalej o javy, ktoré sú už v podstate pokryté jestvujúcim právnym poriadkom nášho štátu, len ho treba dodržiavať a uplatňovať na celom území Slovenskej republiky. Napríklad všetky prejavy hrubej neslušnosti či výtržnosti uvedené v § 364 ods. 1 písm. a) až e) sú už uvedené v doterajšom Trestnom zákonníku či v iných našich zákonoch. Mám na mysli inkorporované dohovory Rady Európy, ktorá sa v návrhu zákona, na rozdiel od Európskej únie, nespomína: Európsky dohovor o potlačovaní terorizmu č. 552/1992 Zb., Európsky dohovor o násilí a neviazanosti divákov počas športových podujatí, a najmä na futbalových zápasoch č. 295/1993 Z. z., Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania č. 26/1995 Z. z., Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín č. 160/1998 Z. z. A Európska komisia na boj proti rasizmu a intolerancii vyhodnocuje pravidelne národné i medzinárodné opatrenia v tejto oblasti. Adresovala či už ona, alebo Výbor ministrov Rady Európy nejaké odporúčania či uznesenia Slovenskej republike v tomto zmysle? V dôvodovej správe nie je o tom reč.

    Ak novela Trestného zákona neprehlbuje rozdelenie spoločnosti, komu je určená? Bude sa vzťahovať aj na protištátne aktivity niektorých politikov Strany maďarskej koalície a ich predchodcov? Umožní postihnúť slovenských členov Fóra poslancov takzvanej karpatskej kotliny? Možno o tom pochybovať, keďže sa proti nim nič nepodniklo ani podľa doterajšieho Trestného zákonníka. Pritom informácie o tom, koľkokrát prekročili hranicu, kde boli, čoho sa zúčastnili, čo povedali nechýbajú.

    Bude sa vzťahovať aj na slovenský národ očierňujúce výroky – Slováci sú rasisti, antisemiti, fašisti a podobne – niektorých slovenských intelektuálov? Sú tiež takéto výroky v súlade s inak vynikajúcimi slovensko-izraelskými vzťahmi?

    Ak by tento vládny návrh bol myslený ako nasledovaniahodný príklad pre okolité štáty, najmä Maďarsko, je to iluzórne, ba nebezpečne iluzórne: represívne zložky by museli bojovať na dvoch frontoch, zatiaľ čo radikálne hnutia v okolitých štátoch budú prekvitať.

    Slávna snemovňa, Peter Minár vo svojom článku Extrémizmus považuje novelu Trestného zákona za kontroverznú, pretože pod zámienkou „boja proti extrémizmu“ ešte viac obmedzuje slobodu občanov.

    Okrem iného sa snaží zavádzať nové definície, ktoré majú uľahčiť trestanie extrémizmu, či navrhuje sprísnenie trestov pre popieračov šoa.

    Dovoľte mi tuná krátku odbočku. Podľa slovenského biblistu svetovej povesti Jozefa Heribana, ktorého sme včera pochovali v Šelpiciach, vo vzťahu k vyvražďovaniu Židov je primeranejšie používať hebrejský termín šoa, pretože sémanticky lepšie vyjadruje skutkovú podstatu. Novohebrejské slovo šoa (zničenie, záhuba) je špeciálny, nezameniteľný a nespochybniteľný výraz znamenajúci zničenie, holokaust Židov vo zvláštnych vyhladzovacích táboroch prostredníctvom plynu a spaľovacích pecí počas nacistického režimu nemeckej Tretej ríše. Od roku 1951 si Štát Izrael pripamätúva 27. nisan ako Yôm ha–šô´ah ako Deň šoa, smútočný deň obetí nacistického kynoženia Židov. Inštitút Yad wa–Šem, založený v roku 1953 v Jeruzaleme, sa venuje výskumu a dokumentácii šoa. V širšom medzinárodnom meradle výraz šoa použil prakticky ako prvý až Claude Lanzmann, a to vo svojom monumentálnom a jedinečnom filmovom dokumente z roku 1985 Shoah o nacistickom vyvražďovaní Židov. Možno vyjadriť želanie, aby sa aj v slovenčine zaužíval jednoznačný termín šoa namiesto zaužívaného, avšak sémanticky nie celkom presného anglicizmu holocaust.

    Anglicizmus holocaust sa síce zaužíval ako termín na vyjadrenie určujúce vykynoženie Židov vo vyhladzovacích táboroch počas nacistického režimu Tretej nemeckej ríše, podstatné meno holokaust však pochádza z gréčtiny. Je zloženinou slova holos, značiace úplne alebo celkom, a slova kaustos, značiace spálený, úplne zhorený, vzťahujúce sa na posvätnú obetu. Znamená starozákonnú obetu, ktorá na oltári „vznáša sa v ohni“ a je spopolnená do tla. Takto sa označovalo obetovanie zvierat alebo jedla, patriace vo svojej celosti Bohu, ktorému sa týmto najvýraznejším spôsobom prejavovala poklona, oddanosť, vyjadrenie, závislosť. Zákon, čo určoval pravidlá holokaustov a obrady, čo sa na ne vzťahovali, podrobne určuje prvá kapitola tretej knihy Mojžišovej Leviticus. Úplné spálenie obeti, celopal, Všemohúci prijímal so zaľúbením, čo dokazuje viackrát opakovaný výraz vzťahujúci sa na jednotlivé holokausty považované za „zápalnú obetu príjemnej vône pre Pána“ (Leviticus 1, 9, 13, 17).

    No ale najvážnejší zásah do slobody občanov však predstavuje absurdne koncipovaný trestný čin prechovávania extrémistických materiálov, ktorý možno zneužiť doslova proti komukoľvek. Celkovo je tento návrh zákona koncipovaný tak nešikovne, že sa nepozdáva nielen pravici, ale ani ľavici, obávajú sa ho totiž aj živly živiace sa lovom údajných extrémistov.

    Novela definuje, že pod extrémistickou skupinou sa rozumie spolčenie najmenej troch osôb na účely spáchania trestného činu extrémizmu. Trestný čin extrémizmu je definovaný tak, že sú vymenované jednotlivé už existujúce trestné činy a tie sú označené za trestné činy extrémizmu, napríklad popieranie šoa, podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných ľudských práv a slobôd. Samotný pojem extrémizmus však nikde nie je definovaný.

    Pod extrémistickým materiálom zase treba chápať napríklad písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhodnotenie textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov, či programov, alebo ideológií skupín a hnutí, ktoré smerujú k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd. Trestné pritom je už čo i len prechovávanie týchto takzvaných extrémistických materiálov. Trestá sa odňatím slobody až na dva roky. Avšak extrémistickým materiálom je len taký materiál, ktorý sa „vyrába, rozširuje, uvádza do obehu, robí verejne prístupným alebo prechováva v úmysle podnecovať nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie“.

    Týmto sa snažil zákonodarca odfiltrovať prípady napríklad vojenských historikov a zberateľov od skutočných extrémistov. Avšak je to opäť podľa mňa určitý diletantizmus.

    Slávna snemovňa, predstavte si následnú situáciu: objednáte si cez internet knihu zo zahraničia, ktorá je svojím obsahom kontroverzná, napríklad z oblasti historického revizionizmu. Ako máte vedieť, či bola „vytvorená s účelom podnecovať nenávisť“, keď nemáte ani potuchy o okolnostiach jej výroby a kupujete ju ako koncový zákazník? Tým skôr, že „vytvorená s účelom šíriť nenávisť“ nie je objektívna skutočnosť, ale vec interpretácie súdu a vzhľadom na úroveň súdnictva na Slovensku sa môže líšiť od miesta k miestu a od sudcu k sudcovi.

    Každopádne nepomôže vám, že ku kúpe knihy vás doviedol len úprimný záujem a v žiadnom prípade ňou nemáte za cieľ šíriť nenávisť, pretože na to, aby sa materiál stal extrémistickým, stačí, aby bol len za týmto účelom vyrobený a nie za takýmto účelom ho používate vy. Z Trestného zákona teda explicitne vyplýva, že odsúdený na väzenie môže byť aj človek, ktorý nešíri nenávisť, nemal za cieľ ju šíriť, a to dokonca, aj ak tieto skutočnosti dokáže.

    Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu uvádza, že prechovávanie extrémistického materiálu je úmyselný trestný čin, ktorý v rámci subjektívnej stránky vyžaduje „minimálne uzrozumenie s tým, že páchateľ vyrába, rozširuje alebo prechováva materiály, ktoré sú extrémistickými materiálmi v zmysle legálnej definície podľa citovaného ustanovenia“. Zákon však neobsahuje žiadne korešpondujúce ustanovenia. Súd sa síce pri výklade zákona môže inšpirovať dôvodovou správou a často tak robí, samotný zákon však neobsahuje takúto brzdu, a teda aj za neúmyselné držanie extrémistického materiálu môže človek ísť do väzenia.

    Toto ustanovenie je teda zneužiteľné proti komukoľvek, kedykoľvek a kdekoľvek. Nie je problém hocikomu spraviť domovú prehliadku, nastrčiť mu počas nej nejaký leták, odznak alebo brožúru, a následne ho zavrieť za prechovávanie. Podobné kľučky sa používajú napríklad pri díleroch drog, ktorí sú takí šikovní, že im nevedia nič dokázať. Tu by ale išlo o likvidáciu politických oponentov, čím by sa režim stal totalitným.

    V každom prípade je choré, že vôbec môžete byť poslaný do väzenia, aj keď ste nikomu nespôsobili žiadnu škodu: len za to, že máte doma nejaké dokumenty, vlajky či oblečenie, odznaky a podobne. Potom sa rovno môže postaviť mimo zákona aj prechovávanie kuchynských nožov, keďže tie môžu spôsobiť a spôsobujú oveľa viac zranení a úmrtí než sto portrétov diktátorov, ktorých krásne znázornil vo svojom nezabudnuteľnom filme Charles Chaplin.

    Pán minister, chcete sprísniť trest, ktorý by vôbec nemal existovať?

    Návrh ministerstva spravodlivosti taktiež navrhuje sprísniť a rozšíriť trest pre páchateľov, ktorí popierajú šoa. Dôvodom je, že nie je možné hanobiť pamiatku zosnulých v koncentračných táboroch. Ale čo napríklad niektorí proizraelskí blogeri, ktorí hanobili pamiatku zosnulých z masakry v palestínskej Qane? Ich choré a odporné výplody vtedy zverejnil aj denník SME. Má život Araba menšiu cenu ako život Žida? Okrem toho je rozdiel niečo hanobiť a popierať existenciu niečoho.

    Niekto môže ľutovať všetkých Židov, ktorých nacisti zabili, ale čo ak na základe vlastného výskumu dospeje úprimne, hoci aj trebárs nesprávne k záveru, že v Majdanku Židov systematicky nezabíjali?

    Kde je hranica medzi popieraním a diskusiou? Prax zo zahraničia nám ukazuje, že sa medzi týmito pojmami vôbec nerozlišuje, keďže každé „popretie“ šoa sa porovnáva s propagáciou nacizmu. V tejto súvislosti je zaujímavé, že takzvaný „otec revizionizmu“ Paul Rassinier bol sám väzňom koncentračného tábora a bol bojovníkom francúzskeho protinacistického odboja.

    Iste, diskutovanie o týchto záležitostiach môže byť pre niekoho traumatické, rovnako ako keď niekto spochybňuje existenciu Ježiša Krista, čo môže pohoršovať tradičného kresťana alebo zosmiešňovanie proroka Mohameda uráža mohamedánov. To však nie je dôvod, aby sa o tom v demokratickej spoločnosti nediskutovalo a tobôž nie možno z tohto dôvodu posielať ľudí do väzenia a robiť záznamy v trestnom registri! Ak niekto demagogicky zneužíva šoa na šírenie svojej propagandy, treba tu kontrovať konkrétnymi argumentmi, a nie v zákone definovať, navyše absolútne nedostačujúcim spôsobom, ktoré teórie sú prípustné a ktoré nie a navyše postihovať aj tých, ktorí v rámci seriózneho výskumu prídu ku (pre niekoho) kontroverzným názorom.

    V dôvodovej správe k zákonu zákonodarca spomína a snaží sa argumentovať budúcim záväzkom Slovenskej republiky „postihovať verejné ospravedlňovanie, popieranie a vážne zľahčovanie nielen šoa, ale aj všetkých genocíd, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov ustanovených Rímskym štatútom Medzinárodného trestného tribunálu a Chartou medzinárodného vojenského tribunálu zriadeného s Londýnskou dohodou 8. augusta 1845 a nielen 1845, ako je v papieroch napísané. V budúcnosti teda môžeme očakávať zavedenie ďalších skutkových podstát, zakazujúcich popieranie ďalších vojnových zločinov, genocíd a zločinov proti ľudskosti. Ak by takýto vývoj pokračoval, vzhľadom na charakter ľudských dejín hrozí, že čoskoro už historici nebudú mať o čom diskutovať.

    Práve tu by sa mali masmédiá, strážne psy slobody a demokracie, ozvať a vyvinúť na našu vládu, na našu opozíciu, na našu koalíciu aj na parlament silný náklad. Zatiaľ sú však akosi ticho.

    Slávna snemovňa, záverom jedna zásadná reflexia. Budú historické tézy určené zákonom?

    Takto napísal 7. júla 2007 jeden zo svojich redakčných článkov vari najprestížnejší časopis katolíckeho sveta La Civilta Cattolica, ktorý ešte roku 1850 založili v Neapole talianski jezuiti.

    Píšu v ňom o návrhu nemeckej ministerky spravodlivosti Brigity Zypriesovej, členky sociálnodemokratickej strany, aby sa vo všetkých štátoch Európskej únie uplatňovala taká legislatíva proti popieraniu šoa, aká platí v Nemecku. Pochopiteľne tento návrh vyvolal dlhé diskusie. Tento návrh, ako si pán minister bude určite pamätať, bol predstavený na stretnutí ministrov spravodlivosti v Drážďanoch 14. až 16. januára 2007 a okrem iných taliansky minister spravodlivosti Clemente Mastella ho privítal. Zároveň oznámil, že na nasledujúcom zasadnutí talianskej vlády 29. januára na Deň pamäti predloží návrh zákona proti popieraniu šoa. Podľa Mastellu hlavným cieľom takéhoto opatrenia je potlačiť každý „výbuch antisemitizmu“ a toto opatrenie má predovšetkým „zásadný význam pre všetky menšiny. Ak niekto popiera, že tie fakty sa stali, znamená to, že to, čo bolo zdokumentované, by nebola pravda. Je to teda priestupok proti pamäti a dejinám.“

    Smernica Rady ministrov spravodlivosti Európskej únie z 19. apríla 2006 stanovuje, že tí, čo „verejne nabádajú k násiliu a k rasovej nenávisti“ alebo „verejne obhajujú, popierajú alebo vulgárne banalizujú genocídy, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny“ budú potrestaní jedným až tromi rokmi odňatia slobody. Text sa teda neodvoláva na žiadny konkrétny prípad a členským štátom necháva istý priestor na voľné zváženie, ako ho aplikovať.

    Iniciatívu talianskej vlády síce niektorí tamojší intelektuáli a predstavitelia židovských obcí prijali pozitívne, iní ju však tvrdo kritizovali. 23. januára nie tohto roku sa vo viacerých denníkoch objavil „Manifest proti popieraniu slobody v historickom výskume“, ktorý vypracovali Marcello Flores, Simon Levis Sullam a Enzo Traverso a podpísalo ho viac ako 200 historikov a novinárov rôzneho ideologického zamerania. Autori manifestu vyjadrili znepokojenie nad faktom, že taký vážny a znepokojujúci problém, ako je stupňujúce sa šírenie antisemitizmu a historických pseudoprávd popierania šoa alebo znižovanie jeho významu medzi mládežou sa bude riešiť cez súdnu prax a pod hrozbou odsúdenia a odňatia slobody. Manifest uvádza, že celkom nedávno začali popieranie šoa príliš propagovať médiá, čo spôsobilo, že isté skupiny začali tento trend imitovať. „Ide o nevyhnutný kultúrny zápas, výchovnú prax a morálne napätie potrebné na to, aby spoločenské svedomie a etická uvedomelosť obsiahli historickú pravdu o šoa. Podľa nás je nanajvýš nebezpečné toto všetko nahrádzať riešením založeným na hrozbe zákona,“ píšu. Autori tohto manifestu uvádzajú niekoľko dôvodov, prečo by sa to nemalo stať.

    Predovšetkým by to poskytlo popieračom šoa príležitosť, aby sa pasovali za obhajcov slobody vyjadrovania – jedným zo základných práv modernej demokracie a jedným z najvýznamnejších výdobytkov na politicko-kultúrnom poli. Okrem toho by sa stanovila „štátna pravda o faktoch dejinnej minulosti“, čo by mohlo odňať legitimitu práve tým pravdám, ktoré chceme ochraňovať alebo podporovať. Podľa nás totiž historická pravda „pod záštitou“ alebo takpovediac „legálna“ či „oficiálna“ historická pravda je akási pseudopravda v tom zmysle, že sa neopiera o autoritu výskumu a o svoju schopnosť pravdivo osvetliť aj nedávnu minulosť, ale o autoritatívnu a nivelizujúcu silu zákona. Skutočný historický výskum však potrebuje predovšetkým slobodu vyjadrovania a prísnu metodiku, ktorá sa nebojí konfrontácie. Spomenutý manifest sa dotýka aj myšlienok, o ktorých sa v historických kruhoch hojne diskutuje: ide o „jedinečnosť šoa“. Podľa nej je šoa zvláštna, jedinečná udalosť, ktorú nemožno konfrontovať so žiadnou inou dejinnou udalosťou, a tým pádom sa dostáva „mimo histórie alebo na vrchol pomyselnej klasifikácie absolútneho zla v súčasnom svete“.

    Podľa niektorých historikov je síce takéto stanovisko pochopiteľné a sčasti s ním možno aj súhlasiť, no nestačí na to, aby zabránilo potrebe zákona, ktorý má aj odňatím slobody trestať popieranie šoa a iných veľkých genocíd, ktoré sa udiali v minulom storočí. K tejto téme treba uviesť, že francúzske Národné zhromaždenie prednedávnom schválilo zákon o trestaní popierania arménskej genocídy. Vyslúžil si kritiku niektorých intelektuálov, ktorí neveria v účinnosť podobných opatrení, a takisto vyvolal živý protest tureckej vlády. Podľa „nového filozofa“ Bernarda-Henriho Lévyho takýto typ legislatívy neobmedzuje historický výskum, ale nečestnú prácu popieračov šoa: „Práve oni prostredníctvom falzifikácie a absurdít zastierajú stopy a komplikujú veci.“ Tento francúzsky intelektuál tvrdí, že často používaným strašiakom na boj proti takémuto typu zásahu je znásobenie podobnej legislatívy, čiže zákonov, ktoré stanovujú štátnu pravdu. Tí, ktorí sú proti takýmto opatreniam, hovoria: Kam by sme to došli? Keď už teda zavádzame také zákony, prečo zároveň neschváliť aj zákon o kolonializme, o Vendée, o Svätobartolomejskej noci, o Mohamedových karikatúrach, o hrešení? Píše v Corriere della Sera z 19. januára 2007. Pokračujem: Nesmerujeme náhodou k politickej korektnosti, ktorá zakazuje vyjadrovanie názorov, ktoré nie sú v súlade s normou? Nejdeme v ústrety desiatkam či stovkám zákonov o pamäti, ktoré budú mať jediný dopad – a to ten, že priestor diskurzu a myslenia sa posunie do súdnej oblasti?

    Lévy píše, že takéto otázky sú na prvý pohľad rozumné, ale v skutočnosti zachádzajú za hranice problému, a to z dvoch dôvodov. Predovšetkým by nešlo o zákony o pamäti, ktoré sú niekedy diskutabilné a nie vždy účinné, ak majú vytvoriť isté zmýšľanie alebo zdieľanú historickú kultúru. Po druhé, takýto typ opatrenia by sa výlučne týkal iba genocíd, a genocída sa udiala „trikrát, štyrikrát, maximálne päťkrát, ak pripočítame Rwandu, Kambodžu a Darfúr“. Toto stanovisko síce spomína veľmi dôležité problémy, ale zdá sa byť trocha generické. Kto totiž rozhoduje o tom, že masaker alebo etnické čistky boli, či neboli genocídou? Má v tejto oblasti rozhodnúť národný parlament sám za seba, alebo sa má pridŕžať deklarácií a rozsudkov, ktoré vydávajú medzinárodné organizácie? Ďalej si môžeme položiť otázku, či okrem Dohovoru o predchádzaní a potláčaní genocíd z roku 1948 existuje dostatočne špecifická norma, ktorá by bola aj odolná proti politickej inštrumentalizácii takejto citlivej problematiky. Je lepšie vydávať zákony ohľadom jednotlivých aktov genocídy podľa francúzskeho modelu, alebo vydávať všeobecné zákony, aby sa predchádzalo takémuto typu zločinu, a bol odsúdený a potrestaný? Spomenuté problémy sú veľmi závažné a riešenie nie je na dosah ruky.

    Vráťme sa však k historickej debate, ktorú vyvolala iniciatíva talianskeho ministra spravodlivosti Clementa Mastellu. Ktosi v nej zdôraznil, že opatrenie tohto rázu by sa nemalo obmedzovať iba na trestanie popierania šoa ako deklarovanej a militantnej formy antisemitizmu, a teda zastaviť sa iba pri právno-formálnom akte. Okrem toho by sa zákon mal presne zmieňovať o zodpovednosti najprv monarchisticko-fašistického štátu a potom aj Talianskej sociálnej republiky, takzvanej Republiky zo Saló, ktorú nesú za prenasledovanie a vyhladzovanie talianskych Židov: „V tomto prípade aj právna norma prispeje k tomu, aby si táto krajina viac uvedomila vlastnú historickú zodpovednosť. Tá sa príliš často zahaľovala do závoja mlčania,“ napísal Mantelli v denníku La Stampa 26. januára 2007. Podľa iných pozorovateľov by sa takéto opatrenie okrem toho aj vhodne začlenilo do nového kurzu komunitárnej politiky Európskej únie. Prednedávnom sa Únia otvorila smerom na východ, teda k nám, a prijala nové členské štáty, kde má antisemitizmus dávne korene a v ktorých na rozdiel od západoeurópskych krajín neprebehla dostatočne pozorná historická reflexia týchto tém. V diskusii zaznelo, že by bolo vhodné, aby všetky európske štáty mali legislatívu, ktorá by čelila nebezpečenstvu popierania holokaustu alebo znižovania jeho významu. Týmto spôsobom by sa bojovalo proti antisemitizmu a bol by to významný krok k európskej identite, založenej na zdieľaných hodnotách. Jej neprítomnosť sa doteraz opodstatnene kritizuje. O to viac, že aj na medzinárodnej úrovni dosiahlo popieranie šoa hodnotu politickej propagandy, a to tak, že sa stal akousi pravdou alebo štátnou doktrínou. Európa je miestom, kde došlo ku šoa. Ak nevyšle silný a jasný signál ohľadom tejto veci, štáty, ktoré popierajú šoa, si to môžu vysvetliť ako znak slabosti a rozkolu. To nepriamo vyvolá agresívny postoj k Židom a k Izraelskému štátu zvlášť, ktorý by podľa týchto štátov mal zmiznúť z mapy sveta.

    V Európe stanovuje trestnosť popierania holokaustu mnoho legislatívnych aktov. Zákon Gayssot z 13. júla 1999 vo Francúzsku trestá odňatím slobody až jeden rok (alebo pokutou 45 000 eur )osoby, ktoré písomne alebo ústne na verejných miestach popreli existenciu jedného zo zločinov proti ľudskosti, ako ich definuje štatút Medzinárodného vojenského súdneho dvora v Norimbergu. Týchto zločinov sa môže dopustiť buď organizácia, ktorá bola vyhlásená za zločinnú na základe článku 9 toho istého štatútu, alebo osoba, ktorú francúzsky alebo medzinárodný súd uznal za vinnú z týchto zločinov. Francúzske Národné zhromaždenie 12. októbra 2006 rozšírilo aplikáciu trestných úprav na tých, ktorí popierajú existenciu arménskej genocídy. V španielskom právnom systéme je popieranie genocídy trestné podľa čl. 607, posledná odrážka Trestného zákonníka. Jedným až dvoma rokmi odňatia slobody trestá tých, čo šíria myšlienky alebo doktríny popierajúce alebo ospravedlňujúce zločiny genocídy, alebo sa snažia rehabilitovať režimy či inštitúcie, ktoré uplatňovali praktiky genocídy.

    Zvláštny význam na tomto poli má legislatíva, ktorú prijalo Rakúsko a Nemecko. Týka sa špecificky šoa a prísne odsudzuje tých, ktorí sa pokúšajú negovať historickú pravdu. Táto legislatíva zodpovedá predovšetkým tomu, že oba národy pocítili potrebu očistiť si pamäť a odpútať sa od nedávnej minulosti, keďže v oboch nemecky hovoriacich národoch sa zrodil a rozvíjal národný socializmus. Oba boli hlavnými protagonistami, aj keď nie jedinými, v udalostiach, ktoré boli označené dychtením po moci a absolútnym zlom.

    Do rakúskeho právneho poriadku sa zákon o popieraní a znižovaní významu národnosocialistických genocíd dostal 26. januára 1992. Na základe tejto úpravy hrozí trest odňatia slobody vo výške päť až desať rokov tomu, kto popiera, silne minimalizuje, schvaľuje alebo sa snaží ospravedlniť genocídu Židov a iné zločiny národného socializmu. Ak ide o prípady s priťažujúcimi okolnosťami, trest môže byť až dvadsať rokov. Ako je známe, tento zákon bol uplatnený v prípade historika Davida Irvinga, ktorý v tejto krajine pred šestnástimi rokmi šíril popieračské tézy ohľadom šoa. V súčasnosti si Irving trest už odpykal (v skutočnosti mu časť trestu odpustili, keďže bol odsúdený na tri roky odňatia slobody); zdá sa, že aj poopravil niektoré zo svojich radikálnych stanovísk, ktoré obhajoval v minulosti. Pre mnohých antisemitov sa však stal ikonou a mučeníkom slobody názoru a myslenia. Čo sa týka nemeckého právneho poriadku, popieranie genocíd trestá paragraf 130.3 tamojšieho Trestného zákonníka. Trestom do výšky piatich rokov odňatia slobody alebo vysokou pokutou trestá tých, ktorí na verejnosti alebo na schôdzi schvaľujú, popierajú a minimalizujú fakty, ku ktorým došlo počas obdobia národného socializmu a ktoré spadajú do skutkovej povahy genocídy, ako to stanovuje medzinárodné právo.

  • Prepáčte, pán poslanec, len chcem sa opýtať, ešte máte...

  • Ešte mám na tri minúty a skončím.

  • Tak s vaším súhlasom ešte a s tradíciou, ktorá tu je, ešte tri minúty a potom budeme hlasovať.

  • Návrh zákona v oblasti zločinov proti ľudskosti a obhajovanie týchto zločinov, ktorý nedávno schválila talianska vláda, nemá za vzor rakúsko-nemeckú legislatívu v oblasti popierania šoa. Legislatíva k tejto závažnej problematike, ktorá bola schválená v Taliansku, sa blíži k portugalskej, španielskej a švajčiarskej legislatíve: podľa La Civilta Cattolica prišla vo vhodnom momente a je vyvážená. V každom prípade je vhodnejšia ako legislatíva, ktorú prijali v iných krajinách. Ak sa v daných krajinách bude takáto legislatíva presne uplatňovať, existuje nebezpečenstvo, že splodí nových pseudošampiónov slobody v historickom bádaní, ako to bolo v prípade Irvinga. Okrem toho sa tak splní cieľ hry megalomanských popieračov šoa, a na verejnú (niekedy aj svetovú) scénu sa tak dostanú tézy, ktoré by v historických kruhoch nemali inak žiadnu vážnosť a dôležitosť.

    Ak chceme legálne bojovať proti antisemitizmu a iným druhom diskriminácie z „rasových, etnických, národných a náboženských dôvodov“, postačujú úpravy v duchu zákona, o ktorom sme sa zmienili. Tento zákon postihuje podobné trestné činy dosť tvrdými trestami. A preto sa zdá prijímanie nových opatrení proti popieraniu šoa a podobných skutkov nanajvýš neužitočné a aj kontraproduktívne. Proti popieraniu šoa treba predovšetkým bojovať zbraňami historického výskumu, ktoré majú najväčšiu moc a vedia presvedčiť. Je potrebné proti nemu bojovať aj slobodnou diskusiou v školských triedach, na univerzitách, v novinách, a nie na policajných staniciach a na súdoch. Bývalý minister spravodlivosti Indie Soli Sorabjee k tejto téme povedal: „Skúsenosť nás učí, že trestné normy, ktoré zakazujú nabádanie k rasovej a náboženskej nenávisti, vyvolávajú neznášanlivosť, rozkoly a zasahujú do slobody vyjadrovania. V súčasnosti nepotrebujeme represívne zákony, ale väčšiu slobodu slova, aby sme bojovali proti fanatizmu a šírili toleranciu.“

    Slávna snemovňa, na koniec citujem eminentného amerického historika Tony Judta, špecializujúceho sa na dejiny Európy, profesora na univerzite v New Yorku, pochádzajúceho z Veľkej Británie a samého židovského pôvodu, ktorý vo svojej prednáške v Brémach pri preberaní Ceny Hannah Arendtovej povedal: Príliš veľa šoa zabíja šoa, teda príliš veľa holokaustu zabíja holokaust.

    Nuž neviem, či predkladaný vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov je službou alebo medveďou službou šľachetnému cieľu, ktorému má slúžiť.

    Slávna snemovňa, Abusus non tollit usum. Vďačím sa Vám za pozornosť, ktorú ste venovali týmto mojim slovám – čo sa vám páčilo, povedzte iným, čo sa vám nepáčilo, povedzte mne. Skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktické poznámky na vaše vystúpenie páni poslanci Mikloško a Gabániová. Navrhujem, aby odzneli ešte faktické poznámky a potom budeme hlasovať.

    Takže, nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Pán predseda, v zmysle toho, čo povedal pán poslanec Rydlo, chcem by som položiť otázky pánovi ministrovi spravodlivosti. Pán poslanec Rydlo sa totiž zabudol opýtať, prečo v tomto zákone nie je ako trestné popieranie zločinov komunizmu? Sto miliónov obetí komunizmu, to neboli ľudia? Genocída v Kambodži, to neboli ľudia, ktorých tam vyvraždili? Alebo niekto o tom chce pochybovať? Zločiny neľudské v sovietskych gulagoch. To neboli ľudia, ktorí tam zamŕzali zaživa? Alebo len Námestie nebeského mieru v Pekingu. To neboli ľudia, ktorých tam rozšliapali tie tanky? Alebo dokonca len politickí väzni na Kube. To nie sú ľudia, ktorí tam hnijú medzi potkanmi?

    Spôsob, ktorým svet mlčí pri zločinoch komunizmu na celom svete nemá obdoby. A je veľmi trápne, že Slovenská republiky po 40 rokoch komunizmu, po tom, čo tuná naozaj boli politickí väzni popravení a zastrelení na hranici, že rovnako sa pridáva k tomuto hanebnému svetovému mlčaniu o zločinoch komunizmu a popieranie takýchto zločinov nie je vôbec trestné. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán poslanec, vaše vystúpenie bolo v podstate úvahou a otvorilo taký široký pohľad na hodnotenie toho, čoho ste sa chceli dotknúť, že sa toho môže každý zachytiť a môže to rozdebatovávať, z ktorého zorného uhla chce. Ja, samozrejme, súhlasím, že na akademickej pôde a vo vedeckých dišputách, a zvlášť odhaľovaním historickej pravdy, ktorá v podstate je tendenciou v každej spoločnosti ju nejakým spôsobom tendenčne meniť a využívať a zneužívať, teda pri odhaľovaní historickej pravdy som za to, aby vedecké dišputy neboli zneužívané médiami, aby ostali vo vedeckých kruhoch.

    A ďalej si myslím, že tak ako na akademickú pôdu nepatrí politika, tak nepatrí to, aby sa čokoľvek použité v súvislostiach vytrhávalo z kontextu a nás vysokoškolských učiteľov niekto začal perzekvovať za to, že používame historicky vtedy používané výrazy v snahe o to, aby mal študent, ktorý je znalý problematiky a vzdelávaný aj vo filozofii a rozširoval sa mu obzor pohľadu, aby vedel zhodnotiť všetky skutočnosti, tak aby takémuto študentovi boli historické pravdy a historické pramene sprístupňované v holej podobe. A aby to niekto nezobral osobne a nezačal tým preplieskávať v médiách nás vysokoškolských učiteľov. Ďakujem.

  • Pán poslanec Rydlo, chcete reagovať?

  • Nie. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Poprosím vás, dámy a páni, aby ste sa všetci vrátili do rokovacej sály a budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu. Pre pána podpredsedu dajte náhradnú kartu. Využijem ešte tento čas na to, aby som vás informoval o niektorých skutočnostiach formálne napriek tomu, že predpokladám, že všetci to viete.

    Musím skonštatovať vzdanie sa mandátu pani poslankyne Radičovej. Včera mi doručila písomne žiadosť alebo svoje vzdanie sa mandátu.

    Chcem vás informovať, že včera sme sa v grémiu dohodli, že nástup náhradníkov aj za zosnulého pána podpredsedu Vetešku, aj za pani poslankyňu Radičovú vykonáme v utorok o 11.00 hodine.

    Takisto sme hovorili s kolegami z klubu SDKÚ – DS, že pokiaľ mi klub navrhne nového predsedu výboru, tak môžeme potom v utorok po 11.00 hodine po hlasovaní alebo pri hlasovaní urobiť potom aj zmenu na čele výboru pre školstvo. Takže toľko k informáciám.

    Ešte snáď najmä pre nezávislých poslancov, ktorí nemajú svoje zastúpenie. V grémiu sme včera dohodli postup a určité organizačné zabezpečenie pohrebu pána podpredsedu Vetešku.

    Ešte raz zopakujem pre tých, ktorí majú záujem zúčastniť sa tohto pohrebu v Púchove. Chcem ich požiadať, aby to oznámili môjmu sekretariátu, pretože vzhľadom na organizáciu pohrebu potrebujeme oznámiť počty poslankýň a poslancov, ktorí sa pohrebu zúčastnia. Takisto kto má záujem o dopravu z Bratislavy alebo nejakú inú formu pomoci z protokolu Národnej rady požiadam, aby ste to oznámili môjmu sekretariátu.

    Ďakujem pekne a teraz poprosím pána poslanca Senka, aby uvádzal hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Národnej rady Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/1997 Z. z. o divadelnej činnosti. Je to tlač 1051.

  • V rozprave nebol predložený žiaden procedurálny návrh. Preto vás prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že sa Národná rada uzniesla prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 110 za, 17 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre kultúru a médiá a ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním výbor pre kultúru a médiá a že výbory prerokujú návrh zákona v lehote do 10. júna 2009 a gestorský výboru do 12. júna 2009.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 122 za, 6 sa zdržali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pán predseda výboru Cabaj uvedie teraz v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Kovačócyho na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Je to tlač 1053.

  • Pán predseda, prosím, keby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uzniesla prerokovať tento návrh v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu postúpiť zákon do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 98 za, 1 proti, 32 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte ďalej hlasovať, že v súlade s vaším rozhodnutím bude tento návrh pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Zároveň, aby sme týmto hlasovaním určili Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský. Výbory by prerokovali tento návrh do 10. júna a gestorský do 12. júna.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 123 za, 10 sa zdržali.

    Návrh sme pridelili výborom a odsúhlasili lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Hradecký uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 885.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, v rozprave k predmetnému návrhu zákona nevystúpil nikto a nebol podaný žiadny pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Dajte preto, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 až 27 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 27 zo spoločnej správy. Odporučenie gestorského výboru je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 78 za, 54 sa zdržalo.

    Tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Sme v treťom čítaní. Otvorte, prosím, rozpravu, pán predseda.

  • Najprv budeme hlasovať o tom, že prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 82 za, 50 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Teraz sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Neprihlásil sa do nej nikto. Preto ju vyhlasujem za skončenú a budeme hlasovať.

  • Na základe splnomocnenia gestorským výborom dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku ihneď s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 78 za, 55 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh zákona o finančnom sprostredkovaní.

    Pán poslanec Mikuš bude uvádzať hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady so Zmluvou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Vietnamskej socialistickej republiky o zamedzení dvojitého zdanenia. Tlač 910.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte hlasovať o uznesení, ktoré je prílohou spoločnej správy 910a s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 128 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Vyslovili sme súhlas s uvedenou medzinárodnou zmluvou.

    Pán poslanec Matejička teraz v druhom čítaní uvedie hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov. Je to tlač 878.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, budeme teda hlasovať o bodoch spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 4 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1 až 4. Odporučenie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 124 za, 5 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o všetkých bodoch spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že prerokúvaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 130 za, 2 sa zdržali.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy, preto ju vyhlasujem za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona schvaľuje.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 123 za, 7 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona o ochrane pred požiarmi.

    Pán poslanec Kovačócy uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka. Je to tlač 892.

  • Vážený pán predseda, vzhľadom na to, že neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, taktiež nikto nevystúpil v rozprave, nachádzame sa v treťom čítaní. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 96 za, 36 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka.

    Odhlasovali sme prerokované body. Chcem vás ešte požiadať, dámy a páni, o súhlas s tým, aby sme o bodoch 78 až 82, čo sú návrhy, ktoré má odôvodniť pán minister pôdohospodárstva Stanislav Becík, rokovali až v utorok vzhľadom na neprítomnosť pána ministra, ktorý ma a túto zmenu požiadal. Je všeobecný súhlas?

  • Všeobecný súhlas – áno.

  • Ďakujem pekne. Budeme pokračovať po krátkej prestávke v rokovaní. Ešte program. Budeme rokovať, ako je obvyklé, a začneme v utorok o 9.00 hodine ráno pokračovaním programu 35. schôdze.

    Ešte pani predsedníčka výboru Zmajkovičová.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, chcela by som upozorniť členov mandátového a imunitného výboru, že rokovanie výboru bude v utorok 28. apríla o 8.45 hodine v zasadačke mandátového a imunitného výboru. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Budeme pokračovať o 11.30 hodine v rokovaní programu.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Prerušili sme pred hlasovaním rozpravu v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 300 o Trestnom zákone po vystúpení pána poslanca Rydla, ktorý bol písomne prihlásený. Pýtam sa teraz, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Končím možnosť sa prihlásiť. Ako jediný pán poslanec Lipšic. Ešte predtým chcem požiadať pána navrhovateľa. Gábor? Aj pán poslanec Gál ešte do rozpravy. Pán podpredseda vlády, poprosím aj pána predsedu ústavnoprávneho výboru, aby ako spravodajca zaujali svoje miesto.

    Pán poslanec Lipšic, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi niekoľko poznámok k návrhu novely, ktorá sa prevažne týka alebo takmer výlučne postihu extrémizmu. Budem sa snažiť byť vecný, aj keď predpokladám, že reakcia vecná nebude, ale ja sa budem snažiť držať vecnej roviny.

    Po prvé. Pred niekoľkými mesiacmi, keď vznikol problém medzi Slovenskom a Maďarskom, predseda vlády nám oznámil, že na Slovensku na rozdiel od Maďarska je veľmi prísna legislatíva v oblasti postihu extrémizmu a že tí, čo by mali zmeniť svoju legislatívu, sú práve Maďari.

    Preto som s prekvapením zaznamenal, že aj vláda Slovenskej republiky napriek tomu, že tvrdila niečo iné, zrazu predložila tento návrh.

    Prečítal som si nedávno, že súd v Trebišove odsúdil maďarského extrémistu za 48 hodín v takzvanom superrýchlom konaní, ktoré sme v roku 2006 zaviedli, keď na zhromaždení občanov pred kaštieľom Rákocyovcov vybral z osobného auta zástavu s nápisom Národná stráž a rozvinul ju.

    Ja som sa pýtal na rokovaní ústavnoprávneho výboru vládnych poslancov, či by vedeli identifikovať nejaký skutok, ktorý sa na Slovensku reálne stal, ktorý by nebolo možné postihnúť už podľa platnej legislatívy. Inými slovami, k novele by sa malo pristúpiť vtedy, keby sme videli nejaký skutok, ktorý nevieme postihnúť, lebo je nejaká medzera v práve a potrebujeme ho postihnúť. Ja som sa o žiadnom takom skutku nedozvedel, a preto považujem tento návrh skôr za akúsi formu propagandy, aby sme vedeli pri rokovaniach s inými štátmi hovoriť. Pozrite sa, my sme tiež pritvrdili, aj keď mi nie je zrejmé prečo.

    Pred pár dňami som sa dočítal, že polícia začala trestné stíhanie za protirómske plagáty v Rožňave už podľa platnej legislatívy, ktorá podľa mojej mienky už dnes obmedzuje slobodu prejavu. Začala ho za plagáty, ktoré zneli, že treba „nahlas povedať to, čo si všetci len šuškajú, a to, že mladí ľudia z Novohradu, Malohontu a Gemeru majú problémy s rómskou komunitou. Celí užasnutí sledujeme dianie okolo nás tých zbabelých dospelých rozumných ľudí, tie bez hanby klamúce televízie, tie podivné hodnoty šíriace rádiá, časopisy“. Autori vyzývajú občanov na týchto plagátoch, aby „skúsili večer prejsť po obci ako Rimavská Seč, Lekier, Jelšava, Dobšiná v dňoch po dostaní sociálnych dávok, ale len na vlastné riziko. Štatistika o ich kriminalite, samozrejme, neexistuje, pýtame sa prečo“.

    No tento plagát podľa mňa je pomerne hlúpy, možno, že je extrémistický, ale my budeme, a už dnes to robíme, stíhať ľudí, ktorí sa opýtajú na štatistiky o rómskej kriminalite? To bude trestný čin, alebo má to byť trestný čin? Ideme podľa mojej mienky priďaleko. A to už hovorím o platnej legislatíve, ktorá sa týmto návrhom pritvrdzuje, podľa ktorej už prechovávanie, výroba a distribúcia extrémistických materiálov bude na úrovni výroby, prechovávania a distribúcie detskej pornografie. Podľa vlády je rozširovanie extrémistických názorov rovnako nebezpečné ako rozširovanie detskej pornografie. Také isté trestné sadzby. Je to proporcionálne? Je to správne?

    A teraz sa dotknem dvoch vecí. Jednak slobody prejavu a potom jednej osobitnej veci v tomto návrhu Trestného zákona, a to je návrh, aby sa postihovalo takzvané hanobenie štátnych symbolov. Najskôr chcem povedať, že najdôležitejšou slobodou v ústavnom systéme každého demokratického štátu je sloboda prejavu. Bez slobody prejavu niet diskusie a bez diskusie niet demokracie. Bez slobody prejavu sú ohrozené všetky základné práva a slobody. Právomoc obmedziť slobodu prejavu na základe argumentu, že pravda ešte neprevládla, má jeden vážny nedostatok. Implikuje právomoc vysloviť, kde sa pravda nachádza.

    Uvedený argument je navyše v rozpore so základným predpokladom slobody prejavu. Dospelí ľudia by mali mať právo dospieť k akýmkoľvek názorom, o ktorých môže byť presvedčený v slobodnej diskusii.

    Samozrejme, sú aj formy prejavu, ktoré idú za hranice. Otázka je, kde je tá hranica. To znamená, kde by mala spočívať hranica medzi ústavne konformným prejavom, ktorý je chránený slobodou prejavu, a prejavom, ktorému ústava žiadnu ochranu neposkytuje. Je zrejmé, že výrok skinheda pred skupinou Rómov – „poďme ich zlynčovať“ –chránený slobodou prejavu nie je.

    Rozdiel medzi ústavou chráneným a nechráneným výrokom teda musí spočívať v rozdiele medzi vyslovením myšlienky a podnecovaním ku konaniu. Výrok tohto skinheda je podnecovaním ku konaniu. Je to povel, nie je to vyslovenie myšlienky. Uznávam, že v mnohých konkrétnych prípadoch je a bude ťažké nájsť tenkú deliacu čiaru medzi vyslovením myšlienky a iniciovaním protiprávneho alebo násilného konania. Ale na hľadanie tejto tenkej čiary by sme nemali rezignovať a posunúť tú čiaru o dva metre vedľa a kriminalizovať aj čisto vyslovenie myšlienky, ktoré k žiadnemu protiprávnemu konaniu nenavádza.

    V opačnom prípade priznáme štátu prostredníctvom zákona právomoc rozhodovať o tom, ktoré názory sú zlé a ktoré zlé názory môže štát zakázať vysloviť. Teraz hovorím napríklad o tom, že názory, ktoré podporujú rasovú znášanlivosť sú chránené slobodou prejavu, ale názory opačné už ústavou chránené nie sú.

    V jednom zo svojich známych rozhodnutí Najvyšší súd Spojených štátov amerických uviedol. „Zápasy o násilné zjednotenie názorov v prospech konkrétneho cieľa, ktorý bol považovaný za nevyhnutný, boli vedené mnohými dobrými, ale aj zlými mužmi. Tí, ktorí začnú s násilnou elimináciou odlišných názorov, veľmi rýchlo skončia pri eliminácii tých, ktorí tieto názory vyslovujú. Snaha o násilné zjednotenie názorov však docieli iba jednotu cintorína.“

    Dovoľte mi teraz vyjadriť sa k osobitnej téme popierania zločinov proti ľudskosti a hovorím to s pomerne veľkou vážnosťou a možno s väčšou slobodou ako ostatní aj preto, že časť rodiny mojej starej mamy zahynula v koncentračných táboroch.

    Tento návrh pritom nezakazuje holokaust, spochybňovanie holokaustu to už zakázané je, ale rozširuje to na ďalšie spochybňovanie zločinov, ale len tých, ktoré boli vyslovené medzinárodnými súdmi. Teda napríklad spochybňovanie zločinov komunizmu bude povolené. To je vždy problém, že tá selekcia názorov, ktorých spochybňovanie je zakázané a povolené, je svojvoľná. Prečo je spochybňovanie zločinov nacizmu trestne stíhateľné a spochybňovanie zločinov iného režimu je dovolené? Proste prečo sa niekomu v diskusii predpisujú pravidlá voľného štýlu a inému pravidlá grécko-rímskeho zápasenia? To podľa mojej mienky nie je správne, to je vždy problém, keď sa štát rozhodne do toho vstúpiť.

    Minulý rok iránsky prezident Ahmadínedžád zorganizoval konferenciu, ktorej cieľom bolo spochybnenie holokaustu. V Turecku je trestným činom vyjadrenie názoru o tom, že bola genocída Arménov. Irán a Turecko vytvorili z pravdy buď trestný čin, alebo maškarádu. A potom je tu opačný postoj. Mnohé štáty vrátane Slovenska kriminalizujú spochybňovanie holokaustu. Vo Francúzsku bol nedávno prijatý zákon, ktorý kriminalizuje spochybňovanie genocídy Arménov.

    Štáty, ktoré zakazujú takéto zjavné klamstvá, lebo spochybňovanie holokaustu aj genocídy Arménov je zjavné klamstvo, degradujú hodnoty pravdy rovnako ako tie, ktoré vyhlasujú lož za svoju národnú politiku. Jediná cesta, v ktorej môže pravda presvedčiť, je diskusia. Tvrdenie a protitvrdenie. To je jediná cesta, ako je možné preukázať, že extrémisti v Iráne a v Turecku sú tým, čo so sú. Šarlatánmi a klamármi.

    Štát, ktorý proces diskusie uzavrie aj v prípade zjavných vecí, ako bol holokaust alebo arménska genocída, devalvuje hodnotu pravdy rovnako ako jeho oponenti. Pretože vo svojom zápale priznáva sebe, teda politikom a štátnej moci autoritu, ktorá môže spočívať len v priestore individuálneho názoru a presvedčenia. Samozrejme, pravda existuje. Preto sú tí, ktorí popierajú holokaust bláznami a klamármi. Ale z rovnakého dôvodu nemôže existovať nič také ako oficiálna pravda. Pravda vynucovaná, presadzovaná a sankcionovaná mocou štátu. Pravda je nad politikou a politiku posudzuje. Preto politika nemá autoritu ju vyhlasovať. Oficiálna pravda je contradictio in adjecto.

    Dovoľte mi vyjadriť sa k osobitnej časti alebo k osobitnému návrhu v bode 8 návrhu novely, ktorého cieľom je postihovať ako trestný čin výtržníctva prípady hanobenia štátneho symbolu a dôvodová správa uvádza napríklad prípady pálenia štátnej vlajky. Ale ubezpečujem vás, že aj iné prípady by asi boli trestným činom. Napríklad takáto karikatúra by bola po schválení novely Trestného zákona trestným činom, lebo hanobí štátny znak. Je to hrubé znevažovanie štátneho znaku a podľa novely Trestného zákona by to mal byť trestný čin.

    Teraz pálenie vlajky. Musím povedať, že nemám veľké sympatie k tým, ktorí pália vlajky. Všelijakí dlhovlasí, bradatí, v sandáloch, anarchisti. Keby to bolo na mne, ja ich zatvorím. Ale našťastie to na mne nie je, ani na nás to nie je, lebo ústava hovorí, že máme slobodu prejavu. A žiaľ, niektorí ľudia prejavujú slobodu prejavu aj názorom, ktorý je veľmi emotívny, ktorý je podľa mojej mienky neslušný a vulgárny o to viac, že znevažuje vlajky mnohých štátov, pod ktorými v mnohých vojnách položili životy ľudia za slobodu.

    Teraz tento návrh bude sankcionovať aj pálenie iných štátnych vlajok. Napríklad aj americkej alebo ruskej, alebo izraelskej. Ak si pamätáte, keď tu bol prezident Bush, tak bol problém v tom, keď sa na námestí, kde mal prejav, pálila americká vlajka a polícia zasiahla. Ja som vtedy ešte ako minister spravodlivosti protestoval, a bol som vo vláde, pretože si myslím, že pálenie vlajky, žiaľ, je chránené slobodou prejavu. Keď niekto páli vlajku, robí to preto, že chce niečo povedať. Nejaký názor, že nesúhlasí s politikou danej vlády kvôli niečomu, s čím nemusíme súhlasiť, ale opakujem ešte raz, sloboda prejavu znamená, že sú chránené aj prejavy, s ktorými nesúhlasíme, nielen tie, ktoré prijímame pozitívne. A práve táto časť novely Trestného zákona podľa mojej mienky ide ďaleko za hranice toho, kde ústava dovoľuje zasiahnuť do slobody prejavu.

    Vrátim sa k úvodu. Novely by sme mali prijímať vtedy, keď existuje reálna hrozba, že nevieme postihnúť skutky, ktoré by sme postihnúť chceli. Ja sa znovu pýtam. Aký konkrétny skutok sa vyskytol v posledných mesiacoch, ktorý by slovenská legislatíva nevedela postihnúť? Pretože som spomínal príklady z Trebišova, z Rožňavy, z východného Slovenska, kde sa mi zdá, že už dnes ideme ďaleko pri postihovaní extrémistických prejavov. Je to podľa mojej mienky šikmá plocha, lebo ak raz priznáme štátu právomoc rozhodnúť, ktoré názory sú dobré a ktoré sú zlé, kde táto právomoc skončí? Ak raz začne táto právomoc, nemá kde podľa mojej mienky skončiť. Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie, pán poslanec, páni poslanci Mikloško, Rydlo, Palko, Horváth. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Mikloško.

  • V súvislosti s vystúpením pána poslanca Lipšica sa znovu pýtam pána ministra, prečo nie sú v tomto zákone rovnako vymenované zločiny komunizmu, ktorých zamlčovanie alebo popieranie by bolo trestné. Znovu opakujem, že Sovietsky zväz v Stalinovej ére, Čína, Kambodža, Vietnam, aj keď Vietnam, samozrejme, bol v komplikovanej situácii vo vojne, a rovnako Kuba dnes, kedy svet žije v úplnom pokoji, Severná Kórea, to všetko sú zločiny, ktoré sa dotýkajú ľudí. A ak si niekto myslí, že toto nie sú ľudia, že ľudia sú len tí, ktorých sa zastane svet na nejakých konferenciách, tak je to veľký omyl.

    Znovu sa pýtam, prečo vláda Slovenskej republiky nezahrnuje do týchto extrémistických zločinov popieranie aj týchto zločinov komunizmu? Opakujem, sto miliónov obetí len zavraždených. V tom nie sú obete, ktoré by boli strávili desiatky rokov vo väzení, teda desiatky, pokiaľ ide o jednotlivých ľudí.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja mám len krátku poznámku. Chcem povedať toľko, čo napísal jeden taliansky žurnalista na adresu šoa. Že šoa sa sakralizuje a na jej základoch vzniká taká laická teodícia, ktorá spočíva v tom, že si pripomíname absolútne zlo, aby sme sa presvedčili, že náš systém zosobňuje absolútne dobro. Fakt, že mnohé štáty prijali zákony na boj proti popieraniu šoa, sa istým spôsobom začleňuje do tohto projektu sakralizácie historického faktu, ktorý je prežívaný ako zakladajúca udalosť. V tomto ohľade je tento projekt poznačený paradoxom: V Spojených štátoch amerických bolo založené Federálne múzeum šoa venované tragédii, ktorá sa zavŕšila v Európe, kým pre dve základné udalosti americkej histórie – genocídu indiánov a otroctvo černochov nič podobné neexistuje. A kým sa v roku 1995 slávnostne otváralo múzeum, teda Múzeum šoa, americká federálna pošta vydala známku, ktorá oslavovala atómové bombardovanie Hirošimy a Nagasaki ako šťastnú udalosť, ktorá skončila druhú svetovú vojnu.

    Skrátka a jasne, chcem povedať, že toto uvažovanie v našom parlamente nemá v žiadnom prípade za cieľ obmedziť diskutovanie o eticko-historickom dopade šoa. Ten zostáva jednou zo základných udalostí spoločnej historickej kultúry všetkých európskych krajín. Chcem len zdôrazniť riziko, že exces pamäti sa môže stať pascou pre tých, čo pracujú za mier a prekonávajú antagonizmy a strach z minulosti aj z tej nedávnej.

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem za slovo. Prejav, vystúpenie kolegu Lipšica bolo veľmi zaujímavé a musím povedať, že aj kvalifikované. V jednej veci si dovolím upozorniť na trošku chúlostivosť výkladu slobody prejavu, v súvislosti napríklad s pálením vlajky.

    Sloboda prejavu podľa môjho názoru je slobodou hľadania pravdy bez hrozby nejakého potrestania. Hľadania pravdy a vyslovovania aj názorov, ktoré sa môžu ukázať ako mylné. Toto považujem za slobodu prejavu. Otázkou je, či má byť súčasťou slobody prejavu aj akékoľvek ďalšie prídavné správanie, ktorým sprevádzame to hľadanie pravdy a vyslovovanie svojich názorov. Podľa mňa je otázne, či, povedzme, spálenie vlajky má byť, alebo či to máme považovať za súčasť slobody prejavu.

    Ja som za to, aby každý mal právo kritizovať akúkoľvek vládu. Neviem, či má mať garantované, že môže konať spôsobom, ktorý nesleduje vyslovovanie pravdy, ale ktorý sleduje vyvolanie istých negatívnych emócií a ktorý sleduje, že niekto bude zraňovaný, emocionálne zraňovaný. Lebo ak takto budeme vykladať slobodu prejavu, potom je otázka, že či nesmieme byť uzmierený aj s ešte ďaleko chúlostivejšími vecami, ako je, povedzme, bohorúhačstvo, že potom je správne alebo legálne, aj keď budú ponižované náboženské symboly. V tomto vediem s kolegom Lipšicom spor už dlho. Nebohý sudca Rehnquist, ktorého si obaja vážime, sudca Najvyššieho súdu USA bol v tomto na mojej strane.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán kolega Lipšic, dovolím si hlboko nesúhlasiť s vaším názorom. Ak hovoríme o prejave, ktorý môžeme nazvať povelom na útok voči niekomu z dôvodov rasizmu alebo z nejakých iných pohnútok. Myslím si, že aj keď niekto iba vyjadrí názor, že si myslí a že je presvedčený, že je menejhodnotný a menejcenný nejaký iný človek z dôvodu farby pleti alebo iných svojich názorov a presvedčenia je odsúdeniahodný. Často sa stáva, že súčasťou takéhoto názoru a takto vyjadreného názoru je aj vyjadrenie prejavu, že takýmto ľuďom netreba niečo dopriať. Napríklad sociálne zabezpečenie rovnaké, ako tí iní dostávajú v spoločnosti, alebo že sa treba k nim inak správať. Že ich treba izolovať v nejakom gete, alebo že nejaké iné opatrenia by si vedel predstaviť ako dobré riešenie situácie. Pritom takto vyjadrený názor nemusí byť povelom, ktorý je adresovaný niekomu konkrétnemu s tým, že sa určí subjekt, ktorý má byť terčom takéhoto správania. Čiže nie je tam charakteristika povelu.

    A ja si myslím, že aj takto vyjadrený názor, ktorý vy hovoríte, že by bolo správne, aby sa mohol slobodne prejavovať, ja si myslím, že takto vyjadrený názor je odsúdeniahodný názor. A že spoločnosť, ak má byť vyspelá kultúrna spoločnosť, tak by mala odmietať aj takéto prejavy presvedčenia alebo názorov. A myslím si, že je správne postupovať týmto alebo podobným spôsobom, ako som ho naznačil, a práve z toho dôvodu si dovolím odmietať ten názor, ktorý ste pred chvíľou prezentovali.

  • Pán poslanec Lipšic, vaša reakcia.

  • No, najskôr k páleniu vlajky. Pálenie vlajky je len prejav. To znamená, niekto tým chcel povedať, odkomunikovať nejakú myšlienku. To nie je nič iné. Základ toho konania je prejav. A sloboda prejavu chráni nielen obsah prejavu, ale aj formu prejavu. Keď niekto môže povedať, že vláda je zlá a mala by odísť, môže to povedať aj trošku akoby expresívnejšie, čo by som nerád tuná v parlamente skúšal. Ale aj emotívna forma prejavu, tá formálna je chránená slobodou prejavu. A samozrejme, že prejav vyvoláva negatívne reakcie a aj zraňuje. Keď niekto spochybňuje holokaust, zraňuje.

    Ale aj v politike mnohé prejavy zraňujú. Ak by to malo byť deliace meradlo, že či nejaký prejav zraňuje, alebo nie, tak by sme so slobodou prejavu skončili. Rehnquist bol v menšine, k pánovi poslancovi Palkovi.

    A k tým náboženským symbolom. V Taliansku bol prípad Oriany Fallaci, ktorá napísala text, knihu, ktorá sa dotkla islamskej komunity a bola za to trestne stíhaná. Proste ten problém je. Zadefinujte mi inú hranicu. Ja hovorím, že tá hranica je medzi vyslovením myšlienky a podnecovaním k protiprávnemu konaniu. Vy hovoríte, že kde je hranica? Kde sa zhodne parlament, že v nejakom okamihu sa nám zdá nejaký prejav neprípustný? Čiže dnes to už bol holokaust, teraz to bude ešte Bosna, o rok to budú komunistické zločiny. Kde skončíme, ak raz začneme? Kde vidíte vy tú hranicu? V momentálnej väčšine v parlamente? Lebo to nie je principiálna hranica medzi tým, čo chránené je a nie je. A ja sa sústavne pýtam. Povedzte mi inú teóriu, ktorá je konzistentná a principiálna okrem tej, že to, čo sa zhodneme teraz, že má byť zakázané, bude zakázané. Ale obávam sa, že naša ústava vyžaduje o niečo viacej. A moje dôkazné bremeno je len povedať, že teda iná, zatiaľ lepšia principiálna teória, neviem, či zaznela.

  • Pán poslanec Gál do rozpravy.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sa ospravedlňujem, ale nepodarilo sa mi vytlačiť tie myšlienky, ktoré mám uvedené v mojom počítači. Predtým, ako sa pustím do toho, nášmu predrečníkovi Danielovi Lipšicovi chcem povedať, že právo na slobodu prejavu ako všetko právo sa končí tam, kde sa začína právo iných. Keď už zachádzam do právnej integrity nejakého iného človeka, nejakého iného subjektu, tam sa už moje práva končia.

    K tejto navrhovanej novele Trestného zákona. No, je to veľmi ťažký oriešok, je to tvrdý oriešok, lebo ideme zadefinovať pojmy, na ktorých nie je ustálená ani celá Európska únia. Síce sú rámcové dohovory, ale keďže ide o veľmi ťažkú problematiku, o pojmovo ťažko zadefinované veci, tak dodnes nie je v tomto súlad v celej Európskej únii. A, bohužiaľ, nevyhli sme sa tomu problému ani my, ani navrhovateľ, keď nám predložil takýto návrh novely Trestného zákona.

    Definovanie extrémistických materiálov. Návrh novely Trestného zákona vychádza síce z medzinárodných dohovorov a smerníc Európskej únie, z ktorých vyplývajú záväzky Slovenskej republiky voči Európskej únii, ale podľa mojej mienky sa táto novela nesprávne transponuje.

    Dodatkový protokol k Dohovoru o počítačovej kriminalite týkajúcej sa kriminalizácie činnosti rasistickej a xenofóbnej povahy spáchaných prostredníctvom počítačových systémov, a to tým, že síce implementuje článok 2 dodatku – definíciu rasistický a xenofóbny materiál, avšak medzi tento zaraďuje ďalšie druhy materiálov. V súhrne ich všetky nazýva pojmom extrémistický materiál. Ako je aj v § 130 ods. 8 návrhu zákona. Tým dochádza k nepresnostiam, že každý materiál je zároveň aj extrémistický.

    Pojem extrémistický materiál teda navrhujem nahradiť pojmom, ale keďže ide o taký vážny zásah aj do tejto novely, že nepredložím vlastný pozmeňujúci návrh, lebo to treba v súlade aj s dohodou, s navrhovateľom. Čiže extrémistický materiál by sa podľa mojej mienky dal nahradiť a bolo by to presnejšie rasistickým a xenofóbnym materiálom alebo materiálom smerujúcim k potlačeniu základných ľudských práv a slobôd.

    Je podľa mňa aj samotný extrémizmus ako trestný čin nesprávne sformulovaný, lebo nie každý rasovo motivovaný trestný čin je extrémistický. Podľa navrhovanej novely však bude extrémista každý, aj klasický rasista, ktorý nie je príslušníkom alebo podporovateľom nejakej neonacistickej skupiny, povedzme verbálne zaútočí na niekoho, ktorý má inú národnosť alebo inú etnicitu.

    Čiže hovorím, nie každý rasista alebo človek, ktorý má takéto prejavy, je zároveň extrémistom. Do extrémizmu sa nedajú zahrnúť všetky trestné činy, ktoré spadajú pod skutkové podstaty vymenované v navrhovanom § 140a. Hoci ich páchateľmi môžu byť aj extrémisti. Napríklad, ak v reštaurácii nejaký čašník odmietne obslúžiť Maďara a ešte mu aj vynadá, to neznamená, že tento človek je extrémista. Áno, za určitých okolností je vinný z priestupku, zo spáchania priestupku alebo aj iných trestných činov, povedzme hanobenia národa, rasy a presvedčenia, ale neznamená, že tento človek zároveň spácha aj trestný čin extrémizmu. Lebo to je teraz takto navrhnuté.

    Keď vychádzame z toho, že čo je to extrémizmus, tak odborná verejnosť rozpráva o rôznom type extrémizmu. Ide o smer, ktorý sa snaží zmeniť majoritne uznávaný politický systém a jeho predsavzatia neváhajú siahnuť po radikálnych alebo násilných prostriedkoch. Delí sa na pravicový, kde patrí nacionalizmus, neofašizmus a neonacizmus, ľavicový, kde sa radí komunizmus a ekoextrémizmus, a náboženský extrémizmus, ktorý je odlišný od politického extrémizmu. A práve to je problém. Čiže extrémizmov je veľa. Ja som ich vymenoval podľa právnej teórie. Ale my teraz zahŕňame do trestného činu extrémizmu len extrémizmus, ktorý má rasový podtón. A to nie je správne.

    Takto majú extrémizmus v trestnom práve kodifikovaný len v Ruskej federácii a, bohužiaľ, musím povedať, že často sa to zneužíva proti politickým oponentom vládnucej garnitúry.

    Keď už sa bavíme konkrétne o tejto novele, tak je ešte ten jeden závažný nedostatok, a to je duplicita trestných činov, a to je § 424a ods. 1 písm. c) a § 423. Citujem § 423 z platného znenia hanobenie národa, rasy a presvedčenia. Odsek 1. „Kto verejne hanobí po a niektoré národy, jeho jazyk a niektorú rasu alebo etnickú skupinu, alebo po b skupinu osôb pre jeho vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.“

    Paragraf 424a ods. 1 písm. c) navrhovaného znenia hovorí, že „kto verejne hanobí jednotlivca alebo skupinu osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre hanobenie z predchádzajúcich dôvodov, potrestá sa odňatím slobody na jeden až tri roky“. No neviem. Ten dotyčný orgán, ktorý bude aplikovať tento zákon, ktorý paragraf potom vyberie. Lebo tu sú aj trestné sadzby rôzne. Vidím, že v spoločnej správe už nejaké riešenie je, ale tiež nepovažujem za najlepšie.

    Tiež je ten problém, čo sa týka definície. V návrh zákona sa používa slovné spojenie pôvod rodu, ale u nás je rod zadefinovaný už v právnom poriadku, hlavne v antidiskriminančnom zákone ako rod uvádza pohlavie. Neviem, či to nebude trošku zmätočné, lebo keď vychádzame z anglického slova descent, ktorý je v tom rámcovom dohovore, či by nebol lepší pojem rodový pôvod. Lebo takto definovať pojem, ktorý už v nejakom inom zákone je, nevytvára takú najlepšiu právnu istotu, čo sa týka aplikácie zákona.

    Ja beriem, že ministerstvo spravodlivosti chce riešiť problém, ktorý je v celej Európe problematický a nevedia si s tým rady ani štáty, ktoré majú viac skúseností s extrémizmom, majú viac rozvinutý právny systém, ale nemyslím si, že keď ten problém nevieme vyriešiť, tak navrhneme hneď jednoduché riešenie, dáme to také problematické do Trestného zákona, že to je správny prístup.

    Preto navrhujem, aby tento návrh zákona bol vrátený navrhovateľovi na prepracovanie, lebo zavádzame do Trestného zákona problematické definície, problematické pojmy a uznávam navrhovateľovi, že sa pustil do veľkej práce, ale podľa mňa to nie je dostatočne spravené. Tu ostalo ešte veľa nezodpovedaných otázok a chaos zaviesť do Trestného zákona asi nie je cieľom navrhovateľa. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami registrujem pána poslanca Lipšica. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Lipšic.

  • Ja by som zareagoval na tú časť prejavu, kde pán poslanec Gál hovoril, že sloboda sa končí, kde sa začína sloboda niekoho iného. No, naša ústava umožňuje obmedziť slobodu prejavu z viacerých dôvodov. Jednak je to ochrana práv a slobôd iných, ale ústavných práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok, ochrana verejného zdravia a mravnosti.

    To znamená, nikto nemôže prísť realizovať slobodu prejavu do vašej obývačky, lebo tam by porušil vaše ústavné právo na domovú slobodu, vlastnícke právo, ale žiadne ústavné právo na prejav, ktorý vám nespôsobuje emotívnu ujmu neexistuje. Inak by naozaj mnohé prejavy museli byť zakázané aj v tejto snemovni, musím povedať. Veď tu už boli pokusy vniesť do Trestného zákona aj zákaz prejavov, ktoré hanobia iného pre politické presvedčenie. Preto na to upozorňujem, že to je strašne taká šmýkačka, proste je to veľmi šikmý povrch, ktorý sa, keď to budeme rozširovať neustále, o chvíľku bude trestné hanobiť niekoho pre politické presvedčenie, pretože je proste smerák, házedesák, kádehák, to je jedno. Proste, kde skončíme? A na túto plochu sme sa už dostali dávnejšie a poďme z nej preč. Nerozširujme ju ďalej.

  • Pán poslanec Gál s reakciou na faktickú poznámku. Má slovo.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Lipšic, treba vychádzať z pojmu hanobenie. Čo je to hanobenie? To je už taký zásah do práv iných, ktorý za určitých dôvodov v spoločnosti už musí byť stíhateľný.

    Nemyslím si, že osvienčimská lož má vypadnúť z nášho Trestného zákona, lebo národ, ktorý sa nepoučí z chýb z minulosti, je náchylný asi tieto chyby zopakovať. A práve genocída sa začala z toho, že tu bola taká sloboda prejavu, také hanobenie a také prístupy do práv iných, kde už spoločnosť nevedela povedať zásadné nie, lebo neboli na to páky.

  • Vystúpenie pána poslanca Gála bolo posledného rečníka riadne prihláseného do rozpravy. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce zaujať k rozprave stanovisko minister? Áno? Záver, rozprava je skončená. Takže, pán minister, chcete vystúpiť so záverečným stanoviskom? Máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy a páni poslanci, skutočne budem úplne vecný a zároveň stručný. Môžem skumulovať výhrady pána profesora Rydla a poslanca Gála vo vzťahu k navrhovanej norme asi do jednej mojej reakcie, pretože vyslovujú obavu zo simulovaných a modelovaných skutkových okolností, ktoré môžu nastať a ktoré môžu podľa nich privodiť určité riziká. No riziká boli, budú a aj sú vždy.

    Tu si treba v tejto spojitosti uvedomiť, že my novelizujeme hmotnoprávne ustanovenie a v súvislosti s novelizáciou hmotnoprávneho ustanovenia rozoberať otázky procesnoprávne, pokiaľ ide o predmet dokazovania viažuci sa na subjekt, subjektívnu stránku trestného činu, objekt a objektívnu stránku trestného činu nie je celkom priliehavé. Čiže subjektívna stránka vrátane motívu je vždy počas vyšetrovania vrátane pojednávania na súde veľmi citlivo dokazovaná a preukazovaná a bez tejto subjektívnej stránky alebo pri absencii subjektívnej stránky nemožno vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť.

    Pánu poslancovi Mikloškovi, ktorý má dvakrát vyzval, iba toľko. Oproti doterajšej úprave v § 422 ods. 2 nie je v navrhovanom znení 424a bod 20 explicitne uvedený pojem holokaust. Navrhované ustanovenie 424a však pokrýva verejné ospravedlňovanie, verejné popieranie alebo vážne zľahčovanie ako holokaustu, tak aj iných podobných zločinov proti ľudskosti, respektíve genocídu a zvyšuje trestnosť zvýšenej spodnej hranice trestnej sadzby. Čiže tu pokrývame všetko vrátane napríklad arménskej genocídy. Hovoríme genocíde. Pokiaľ by išlo o genocídu, tak akákoľvek genocída, pán poslanec, akákoľvek...

  • Hlas zo sály.

  • Prosím v nedialógovej forme záverečné vystúpenie pána ministra.

  • Takže to je tá moja reakcia na vaše dvojité vystúpenie. Pokiaľ ide o vystúpenia pánov poslancov Lipšica a pána poslanca Palka. V žiadnom prípade si nedovolím robiť arbitra v ich názorovej konfrontácii na interpretáciu slobody prejavu. Rozhodne, ale prikláňam sa osobne k verzii pána poslanca Palka. Som proti absolutizácii slobody prejavu, ktorá je asi veľmi módna v interpretácii v Spojených štátoch amerických.

    Viete, ja som toho názoru, že Amerika nezažila koncentráky, nezažila vraždenie detí, žien, starcov, proste nezažila plynové komory, nezažila nacizmus, tak u nich absolutizácia slobody prejavu sa viaže aj k týmto prejavom.

    Pán poslanec, ja som vám neskákal do reči. Mne americký výklad práva jednoducho na našu tradíciu, tradíciu slovenskú vôbec nie je blízky. Viete, na rozdiel od toho, čo som pred chvíľou povedal, v Amerike je trestné, keď sa krivo pozriete na ženu a vás obvinia hneď z trestnej zodpovednosti za sexizmus. Mne prenášanie morských rýb na Štrbské pleso nie je blízke. Čiže k vašej argumentácii iba toľko.

    Ja, pán poslanec Lišpic, sa nečudujem, že vy ste proti tejto novele. Vy ste už v roku 2001 začali pod teoretickým špekulovaním s iniciatívami a s úvahami na vypustenie holokaustu a popieračov holokaustu a trestnej zodpovednosti popieračov holokaustu z Trestného zákona. Takže v roku 2001, ja sa nečudujem, že teraz ste proti tejto novele, keď my sprísňujeme tento postih a dokonca rozširujeme tento postih.

    Ešte jedna poznámka k poslancovi Gálovi. Ja som mal na návšteve možno mesiac pred Vianocami Tibora Draskovicsa, ministra spravodlivosti Maďarska a rozoberali sme aj túto novelu, lebo tá už bola v behu, už prešla vládou a môžem vám povedať, že jeho názor bol pozitívny. Dokonca sme tam rozoberali aj nálezy maďarského Ústavného súdu, ktorý sa prikláňa k absolutizácii slobody prejavu. A práve minister Draskovics sám hovoril, že bude hľadať legislatívne riešenia, aby sa aj na ich legislatívnej maďarskej scéne sprísnil postih extrémizmu a prejavov neonacizmu a fašizmu. Takže ja iba toľko. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán minister. Teraz má slovo spravodajca, predseda ústavnoprávneho výboru Mojmír Mamojka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Nechcem zbytočne zdržiavať, ale nedá mi, samozrejme, neozvať sa, lebo diskusia je veľmi zaujímavá. Právne a nielen právne, pretože tu odzneli viaceré názory, skôr už ani nie tak právnej, ale filozofickej povahy. K tým, ak dovolíte, niekoľko myšlienok, čo odzneli zo strany kolegov.

    Štát. Však štát nebude nikdy iné vymedzenie pojmové, lebo povedať pojem definícia v humanitných vedách je prisilné. To možno platí v matematike. Tam dvakrát dva je väčšinou štyri a bude asi, ale v humanitných vedách štát bol odjakživa a vždy bude forma politicko-ekonomickej organizácie spoločnosti, či sa nám to páči, alebo nie. A preto je štát štátom, že vládne formou prijímania právnych predpisov a zákonov. Štát je, samozrejme, reprezentovaný subjektom, subjektívnymi ľuďmi, ktorí majú právo na názor, a štát má právo určiť hranicu, kde sa sloboda začína, kde sa končí. Filozoficky a právne a kde isté konanie za určitou hranicou slobody už podlieha právnej sankcii.

    My sme trošku, vážení kolegovia, oslobodili právo od etiky, od obsahu etiky. V každom práve je obsah etiky. Niekde menej, niekde viac. A keď je v normálnom právnom štáte v obsahu zákona a každého právneho predpisu aj určitá dávka etiky, môžeme diskutovať o tom, koľko viac, menej, ale je.

    Tak predsa forma prejavu slobody má mať značný etický podtext, preto Obchodný zákonník má princíp poctivého obchodného styku. Preto Občiansky zákonník má zásady občianskeho spolužitia, slušnosti, korektnosti a podobne a my sme aj v ústavnoprávnom výbore už o tom polemizovali. Pán poslanec Lipšic tiež dal príklad, že pálenie vlajky je tiež prejav slobody.

    Ale tak ako už bolo povedané, ja poviem príklad filozoficko-právny alebo právny. Vlastnícke právo je absolútne právo, najtradičnejší ekonomicko-právny inštitút a hlavne právny. Hovoríme, že pôsobí erga omnes voči všetkým, ale nie je absolútne ako žiadne právo, pretože aj právo vlastníka je obmedzené právom iného vlastníka.

    Takže ja sa domnievam, keď vychádzame z nutného obsahu etiky v práve, tak nemôžem názorovú slobodu prejavovať napríklad aj pálením vlajky, ktorá je jedným zo štátnych symbolov. To môžem povedať extrémne a nesúhlasím s názorom niekoho, nevravím z nás, suseda, kolegu, právnika. Tak ho nakopnem do niektorej časti tela, ktorá sa nachádza vzadu pod chrbtom a poviem, no prepáč, prejavujem slobodu týmto spôsobom.

    No tak, ale pardon, okrem toho sú to vyslovene právne aspekty, do toho nechcem, ale mal by som hlavne do toho chuť zabŕdnuť. Však je tu, čo aj pán minister spomínal, nejaký objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka, nejaká spoločenská nebezpečnosť a iné aspekty, ktoré predsa určujú, či je konanie trestným činom, alebo nie.

    A ešte jedna myšlienka. Ja som neraz povedal, že nemám rád romanticky nadčasové právne predpisy. Aj v dobrej snahe, kde niekedy právo vydáva istý ekonomicko-spoločenský stav za reálny, hoci je romanticky nadčasový ten predpis a ľahko sa právom trebárs nastolí situácia, ktorá v reálnej spoločnosti neexistuje.

    Ale reálne nadčasové právo byť musí. A to hovorili múdrejší ako my a skúsenejší, dovolím si tvrdiť, že to, čo je v práve navyše, ja som to už tu raz povedal, to neškodí. Ak je v práve navyše hlúposť, tak to škodí. Ale ak tam je nejaký dobrý úmysel, možno navyše v dnešnej etape, tak neškodí. A všetci vieme, že dnešné javy extrémizmu či na športových podujatiach, či kultúrnych podujatiach, ja sa nechcem báť pustiť deti alebo dúfam raz vnukov na diskotéku, že mi ich donesú nohami dopredu.

    To znamená, ak je právo reálne nadčasové a preventívnosť sankčným spôsobom chce postihnúť konania, ktoré, žiaľ, sa objavujú a zintenzívňujú sa, tak to predsa nemôže škodiť.

    A po ďalšie. Žiadny právny predpis nie je dogma. Ak sa ukáže Trestný zákon v určitých pasážach, že je neefektívny alebo zbytočný, ja budem prvý, ktorý zdvihnem ruku za novelu, pretože budem šťastný, ak v Trestnom zákone budú musieť byť takéto trestné činy. Pretože asi to bude svedčiť o tom, že spoločnosť sa upokojuje a tieto problémy miznú. Ale zatiaľ, žiaľ, nemiznú, ony sa množia. A ak právo chce fungovať preventívne, v tomto prípade aj preventívno-sankčným spôsobom, ja sa domnievam, že princíp je správny. A opakujem, nie je to dogma, ak čas ukáže, že treba tento zákon modifikovať, alebo vypustiť tieto skutkové podstaty, ja budem len rád. Zatiaľ, žiaľ, taká etapa nie je. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi podpredsedovi, ale hlavne spravodajcovi, pretože pán podpredseda ešte zostane, pretože nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač č. 863, spoločná správa výborov ako tlač 863a.

    Máte slovo, pán podpredseda, a odôvodnite tento vládny návrh zákona.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady sa po prerokovaní v pridelených výboroch predkladá návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii.

    Účelom návrhu zákona je reagovať na požiadavky aplikačnej praxe v snahe odstrániť nedostatky a nepresnosti platnej právnej úpravy, najmä ju doplniť o chýbajúcu úpravu voľby predsedu rady prostredníctvom jej členov.

    Ďalším cieľom návrhu zákona je doplniť, respektíve aktualizovať zákonnú právnu úpravu najmä v oblasti pôsobnosti jednotlivých orgánov Justičnej akadémie, spôsobu ich kreovania. Taktiež zloženia pedagogického zboru a skúšobných komisií v Justičnej akadémii, a to v snahe vytvoriť všetky predpoklady pre riadne a efektívne fungovanie tejto inštitúcie tak, aby Justičná akadémia mohla plniť zákonom uložené úlohy a povinnosti v oblasti vzdelávania.

    V rámci úpravy pedagogického zboru sa upúšťa od doterajšieho delenia členov tohto zboru na stálych a externých vyučujúcich a zavádza sa ich členenie na vedúcich katedier a externých členov, pričom vedúcimi katedier budú môcť byť aj iné osoby ako sudcovia a prokurátori.

    V predkladanej novele zákona sa súčasne upravuje aj právna úprava vykonávania justičných skúšok vyššími súdnymi úradníkmi.

    Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

    Predkladaný návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Návrh nepredpokladá finančný, ekonomický a environmentálny vplyv a ani vplyv na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Návrh zákona bol vládou schválený 24. novembra 2008.

    Stanovisko k spoločnej správe. Predkladateľ súhlasí so všetkými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v IV. časti spoločnej správy výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 863).

    Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru poslankyni Janke Laššákovej a bude informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodní stanovisko a návrhy gestorského výboru. Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pán minister a podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som ako poverená spravodajkyňa predniesla spoločnú správu alebo informovala Národnú radu o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máte ako tlač 863.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k uvedenému vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 4. februára 2009 č. 1236 pridelila vládny návrh zákona ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 598 z 31. marca tohto roku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Z uznesenia výborov vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Pán minister sa vyjadril, že so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi súhlasí.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uznesenia uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 14. apríla 2009 pod č. 616. Týmto uznesením ma zároveň výbor poveril ako spravodajkyňu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, 83 ods. 4, 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.

    Prosím, pán podpredseda, otvorte rozpravu k predloženému návrhu zákona.

  • Ďakujem, pani poslankyňa, otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám, pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne? Registrujem pána poslanca Mamojku. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pán poslanec alebo predseda ústavnoprávneho výboru Mamojka.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi prezentovať jeden viac-menej legislatívnotechnický drobný, ale nutný pozmeňujúci návrh, a to bod 3 znie. V § 3 ods. 5 sa „slovo štyri“ nahrádza „slovom päť“ a vypúšťajú sa slová písm. a). Ide o legislatívnotechnickú úpravu, ako som predoslal, pretože sa viaže na pozmeňujúce návrhy v spoločnej správe, konkrétne bod 4 spoločnej správy. Je totiž potrebné prečíslovať vnútorný odkaz na príslušné ustanovenie. Zároveň je potrebné prečíslovať potom aj príslušné odseky. Opakujem, ide o legislatívnotechnickú úpravu, ale keby tam nebola, tak by mal aj možno istý vecný negatívny dopad. Ďakujem pekne všetko.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko, pán minister? Nie. Pani spravodajkyňa, chce zaujať stanovisko? Nie. Ďakujem pánovi navrhovateľovi aj spravodajkyni a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz ešte v poslednej polhodine budeme pokračovať druhým čítaním, pardon. Bol tu návrh z rôznych dôvodov, aby sme prehodili vládny návrh zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty s vládnym návrhom zákona o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty. Je, prosím, súhlas? Požiadal o to spravodajca pán poslanec Podmanický. Je všeobecný súhlas?

  • Všeobecný súhlas áno.

  • Ďakujem pekne.

    Takže, pán minister, ak môžem poprosiť, žeby ste v obrátenom poradí predniesli tie návrhy. Ďakujem pekne. Máte slovo.

  • Teda prepáč, pán minister. Pre záznam musím uviesť názov zákona, takže budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty a o doplnení zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 889). Spoločná správa výborov 889a.

    Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo a za možnosť predložiť vládny návrh zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty.

    Dôvodmi predloženého návrhu zákona sú, alebo je ním potreba vytvorenia nového právneho a legislatívneho rámca pre zlepšenie podmienok ochrany hnuteľného kultúrneho dedičstva a mobility predmetov kultúrnej hodnoty v súlade s procesom harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.

    Cieľom návrhu zákona je upraviť podmienky trvalého vývozu a dočasného vývozu predmetu kultúrnej hodnoty z územia Slovenskej republiky v rámci colného územia Európskeho spoločenstva. Ďalej niektoré podmienky vývozu predmetov kultúrnej hodnoty z colného územia spoločenstva podľa nariadenia Rady o vývoze tovaru kultúrneho charakteru, podmienky poskytovania dotácie zo štátneho rozpočtu na náhradu škody vzniknutej pri dočasnom dovoze predmetu kultúrnej hodnoty vysokej vedeckej, historickej, kultúrnej alebo umeleckej hodnoty na účely prezentácie na území Slovenskej republiky. Zákaz dovozu predmetov kultúrnej hodnoty na území Slovenskej republiky, ktoré sú chránené podľa právneho poriadku iného štátu bez súhlasu príslušného orgánu tohto štátu, ak je zaručená vzájomnosť.

    Ďalej ak je zrejmé, že ide o predmet, ktorý bol nezákonne vyvezený z územia štátu jeho pôvodu, z tretieho štátu, alebo ak je zrejmé, že ide o odcudzený predmet.

    Ďalej vedenie evidencie predmetu kultúrnej hodnoty vo vlastníctve alebo v držbe predajcu predmetu kultúrnej hodnoty zámermi identifikovať predmety kultúrnej hodnoty a obmedziť pohyb tých predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré boli nezákonne vyvezené zo štátu pôvodu alebo z tretieho štátu, alebo pochádzajú z trestnej činnosti, výkon kontroly vykonávaný ministerstvom kultúry a Colným úradom a napokon sankčné postihy za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá pánovi poslancovi Jánovi Podmanickému a bude informovať Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodní stanoviská a návrhy gestorského výboru. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada slovenskej republiky uznesením č. 1246 zo 4. februára 2009 pridelila vládny návrh zákona o podmienkach vývozu a dovozu predmetu kultúrnej hodnoty na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona odporučili schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 588 z 31. marca 2009, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 473 z 8. apríla 2009 a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá uznesením č. 185 zo 7. apríla 2009.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou predloženej spoločnej správy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona schváliť.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v štvrtej časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne s návrhom schváliť.

    Gestorský výbor určil poslanca Jána Podmanického za spoločného spravodajcu výborov a poveril ho, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá č. 197 z 15. apríla 2009.

    Pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku.

    Pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne? Registrujem pani poslankyňu Biró a pani poslankyňu Vášáryovú. Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

    Slovo má pani poslankyňa Biró. Pripraví sa pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem za slovo. Milé kolegyne, kolegovia, vládny návrh zákona podľa dôvodovej správy má za cieľ prispieť k zlepšeniu podmienok ochrany hnuteľného kultúrneho dedičstva a mobility predmetov kultúrnej hodnoty v súlade s procesom harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Je to citát z dôvodovej správy.

    Ja chcem v úvode podčiarknuť a pripomenúť, alebo aj zdôrazniť vám, že tento konkrétny návrh zákona sa nevzťahuje na národné kultúrne pamiatky, nevzťahuje sa ani na zbierkové predmety a ani na archívne dokumenty, ktorých vývoz a dovoz riešia osobitné právne predpisy.

    Návrh zákona rieši ochranu a mobilitu tých predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré sú v majetku súkromných, fyzických či právnických osôb. Avšak návrh zákona v tej podobe, akú ju máme pred sebou, a som o tom presvedčená, že napriek dobrému úmyslu predkladateľa, predkladateľom vytýčené ciele nielenže nenaplní, ale skôr mobilitu byrokratickými prekážkami skomplikuje a namiesto ochrany prispeje k nelegálnemu vývozu predmetov kultúrnej hodnoty.

    Určite si pamätáte, že sme uvítali voľný pohyb pracovných síl a služieb a tovaru. Dokonca je to prioritou tejto vlády. Nájdete to v programovom vyhlásení v časti hospodárska politika. Oslávili sme symbolickým rozpílením hraničnej závory vstup do schengenského priestoru, do Európy bez hraníc a stali sme sa tak aj slovami pána premiéra „občanmi Európy, Európskej únie prvej kategórie“.

    Preto nevidím dôvod na to, aby sme boli úzkostlivo ustráchaní a aby nám sloboda naháňala strach. A predsa, keď čítam niektoré návrhy zákonov, mám pocit, ako keby za „bezpečným žitím“ medzi prísne kontrolovanými hranicami sme mali akúsi nostalgiu.

    Voľný pohyb pracovných síl, služieb a tovaru je realitou dnešných dní a či chceme, alebo nechceme aj umenie, t. j. predmety kultúrnej hodnoty, ktorým sú v tomto prípade obrazy, maľby, kresby, grafika, sochy, umelecké remeslo, starožitnosti, to znamená nábytok, koberce, hračky, keramické výrobky a tak ďalej sú tovarom a ich obchodnú hodnotu na trhu určuje aj ich umelecká hodnota.

    Pre nás je dôležité, aby sme namiesto nastoľovania a riešenia fiktívnych problémov riešili vývoz predmetov kultúrnej hodnoty za jasných podmienok prehľadnými pravidlami, odhadom reálnej situácie a vedomím, že vývozom kvalitného diela Slovensko nielen stráca, ale aj získava.

    Nie zbytočné prekážky, ale len jasné pravidlá môžu zabrániť bezbrehému výpredaju cennejších predmetov, súčasne zlepšíme podmienky ich ochrany i mobility.

    Prečo to hovorím. Hovorím to preto, lebo podľa dogmy tohto návrhu zákona sa môže vyviezť špičkový Bazovský z roku 1959, ale priemerná práca toho istého autora z jeho vyslovene krízových štyridsiatych rokov už nie.

    Totiž v návrhu zákona je smerodajný len rok, teda kedy vznikol ten predmet. A je to stanovené, že keď vznikne pred päťdesiatimi rokmi, tak ten vývoz by sa nemal povoliť, alebo sa teda povoľuje len v určitých prípadoch.

    Takže sú vytýčené dva ciele, ku ktorým sa chcem vrátiť, to je mobilita a ochrana. Ak sa majú zlepšiť podmienky mobility predmetu kultúrnej hodnoty, zákon by mal v zásade podľa môjho názoru riešiť dva okruhy problémov, a to, po prvé, vývoz predmetov kultúrnej hodnoty do zahraničia v súvislosti s trvalým vysťahovaním ich majiteľov, respektíve, povedzme, dedičov týchto majiteľov žijúcich v zahraničí.

    A, po druhé, vývoz predmetov kultúrnej hodnoty do zahraničia v súvislosti s ich odpredajom, teda vývoz súvisiaci s ich obchodným uplatnením, a to zahraničným subjektom, teda kupcom do krajiny jeho bydliska, a slovenským subjektom, predajcom za účelom obchodného uplatnenia na zahraničnom trhu.

    Návrh zákona tieto okruhy problémov explicitne nerieši, skôr vývoz zbytočne komplikuje ročnou opciou štátu, t. j. dvanásťmesačným čakaním na to, či predmet kultúrnej hodnoty sa stane, alebo nestane zbierkovým predmetom.

    Chcem ešte raz povedať, že to naozaj nie sú predmety, ktoré by boli vyhlásené za národné kultúrne pamiatky, za zbierkové predmety a archívne dokumenty. Hovoríme o tých predmetoch kultúrnej hodnoty, ktoré sú majetkom súkromných, fyzických či právnických osôb. Takže takáto dlhá blokácia v právnych systémoch v susedných štátoch, tiež členských štátov Európskych spoločenstiev a Európskej únie sa nenachádza.

    Nie je ani vo vládnom návrhu zákona o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty, je to tlač 890, o ktorom budeme hovoriť, pričom v tomto zákone, teda v zákone o múzeách a galériách ide o povolenie trvalého vývozu už zbierkového predmetu, ktorý je majetkom štátu. Je to v § 17. Povolenie vydáva taktiež ministerstvo a stačí mu na to deväťdesiat dní, aby o tom rozhodlo.

    Ak je teda možné zriecť sa zbierkového predmetu a povoliť jeho trvalý vývoz v lehote deväťdesiatich dní, je možné rozhodnúť aj v opačnom garde aj o tom, či predmet kultúrnej hodnoty súkromného majiteľa sa stane alebo nestane zbierkovým predmetom, t. j., či chce štát blokovaný predmet odkúpiť, alebo nie. Veď sa môže stať, že túto dvanásťmesačnú neistotu nebude môcť podstúpiť majiteľ, a preto zvolí práve to, čomu chceme zabrániť. A zvolí nelegálny vývoz. Ten obraz, ktorý je rodinným dedičstvom, komodu či stolík si naloží do auta a jednoducho prevezie.

    Dávam preto na zváženie pánovi ministrovi, či skrátenie ročnej lehoty na deväťdesiat dní, t. j. na tri mesiace, čo nie je v rozpore s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie a súčasne je to aj v súlade so štandardným rytmom zasadnutí nákupných komisií ústredných galérií a múzeí, neprispelo by k dosiahnutiu toho vytýčeného cieľa.

    Druhým cieľom, ktorý je v dôvodovej správe uvedený, je ochrana. Pre ochranu predmetov kultúrnej hodnoty je dôležité to, aby pred trvalým vývozom bol odborne, to chcem podčiarknuť, naozaj výsostne odborne posúdený. Podľa návrhu zákona žiadosti posudzuje komisia pracujúca na pôde alebo pri ministerstve kultúry.

    Nie sú mi známe kritériá, podľa ktorých posudzujú žiadosti ani odbornosť členov komisie, ale pri možnej rôznorodosti predkladaných predmetov, čo sú od obrazov cez nábytok, textílie, hračky, hodinky, keramika a všeličo ešte ďalšie, vyžadujú sa skutočne špecializované znalosti, čo jedna ústredná komisia, a to pri všetkej úcte, skutočne všetkej úcte tým ľuďom, ktorí v nej pracujú, ťažko môže zvládnuť.

    Preto si myslím, že delegovanie právomoci a zriadenie komisií pre povoľovanie vývozu výtvarných diel na pôde ústredne riadených galérií a múzeí, podobne ako je to v českej alebo v maďarskej legislatíve, by bolo dobrým riešením a naozaj zárukou zlepšenia ochrany hnuteľného kultúrneho dedičstva.

    Komisie na pôde galérií a múzeí by posudzovali žiadosti podľa svojej vedeckej zbierkotvornej špecifikácie a mohli by prizývať na zasadnutie komisie vlastných odborných špecialistov, pričom kontrolná funkcia štátu, ministerstva by mohla byť uchovaná rozličnými spôsobmi. Napríklad predkladaním zápisníc zo zasadnutia komisie na schválenie, účasťou zástupcu ministerstva, ja neviem aj ďalšími spôsobmi. Práca týchto komisií by bola podľa mojej mienky aj promptnejšia a pre žiadateľa dostupnejšia.

    A na záver dovoľte mi, pán minister, ešte podotknúť, že mi chýbajú v zákone aj nejaké kritériá na posudzovanie žiadosti o vývoz do zahraničia. Veď návrh zákona stanovuje len jedno mechanické kritérium alebo len mechanické kritérium, či vec je, alebo nie je staršia ako 50 rokov.

    Podľa môjho názoru je dôležitejšie zvažovať žiadosti o vývoz zo zreteľa poznania celkového diela toho ktorého autora, jeho zastúpenia v štátnych zbierkach, dostupnosti na domácom trhu a podobne. Konkrétne by som tieto kritériá dala do štyroch kategórií alebo typu.

    Po prvé, proveniencia diela, teda či pochádza, alebo nepochádza z územia Slovenska, historickej hodnoty diela, teda jeho významu v špecifickom kultúrnom kontexte Slovenska, kategorizácie diela z hľadiska jeho umeleckej, historickej a výtvarnej hodnoty podobnou metodikou, ako je zaužívaná pri odbornej katalogizácii zbierkových predmetov galérií a múzeí a naposledy umeleckých a výtvarných kvalít diela zo zreteľa celkovej tvorby jeho autora a v súvislostiach jeho zastúpenia v štátnych zbierkach.

    Z týchto dôvodov, ktoré som uviedla, a ak naozaj naším cieľom a zámerom je dosiahnuť tieto dva vytýčené ciele, teda mobilitu a ochranu so všetkým ostatným súhlasím a vítam, že tieto veci riešime, nemám voči nim žiadne výhrady, ale tieto dve veci považujem naozaj za veľmi dôležité práve preto, aby sme ochránili veci, ktoré sú pre nás dôležité, aby sme vrátili tento zákon navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Vášáryová.

  • Dobrý deň. Ďakujem, pán predsedajúc. Dobrý deň, pán minister. Chcem menovite snáď osloviť kolegov, ktorí tu ešte zostali. Ja by som sa pridala k pani poslankyni Biró veľmi krátko.

    Už v prvom čítaní som upozornila na problém tohto zákona v tom, že odsúva občana, jeho práva a potreby na úplne spodnú priečku svojich priorít. Občan nemá podľa tohto zákona možnosť získať jasné pravidlá o tom, ako môže nakladať so svojím súkromným majetkom. Bohužiaľ, táto zásadná chyba, pán minister, sa nedá opraviť nejakým pozmeňujúcim návrhom, lebo ona je hlboko zakotvená v hodnotovom rámci, v ktorom vznikal tento návrh zákona.

    Je to vlastne v predstave ľudí ministerstva kultúry, ako má fungovať naša spoločnosť. Preto sa nedá do tohto zákona vpašovať pozmeňujúci návrh o právach občanov. Ale jedným z najväčších problémov zákona (a ja doplním pani poslankyňu Biró, tento problém bude hodný novely zákona, lebo predpokladám, že koalícia zdvihne ruky za čokoľvek), že z hľadiska ochrany kultúrneho dedičstva pri vývoze sú prísnejšie podmienky stanovené pre vývoz predmetov kultúrnej hodnoty na územie iného členského štátu Európskej únie než pre vývoz mimo územia EÚ. Znovu som si to pozrela, konzultovala som s právnikmi, je to tak.

    Ide o neporovnateľne väčší okruh predmetov kultúrneho charakteru, ktoré si vyžadujú povolenie pri vývoze v rámci EÚ ako mimo EÚ. Ja len dúfam, že to nebol zámer tohto zákona.

    Odvolávanie sa na nariadenie Rady Európskych hospodárskych spoločenstiev č. 3911/1992 je falošné. Pretože priamo toto nariadenie obsahuje, pán minister, v čl. 2 ods. 4 ustanovenie, kde sa uvádza, že „vývoz kultúrneho tovaru, ktorý tvorí kultúrne bohatstvo príslušného členského štátu“, to citujem, „si členský štát môže regulovať národnou legislatívou“. A z tohto ustanovenia ministerstvo kultúry pre mňa z nepochopiteľných dôvodov rezignovalo. Máme tak podľa mňa v tomto zákone legislatívnu dieru, vďaka ktorej sa neposilňuje, ale práve naopak, znižuje miera ochrany predmetov kultúrnej hodnoty pri ich vývoze mimo územia Európskej únie, a to aj v porovnaní v súčasnosti s platnou právnou úpravou.

    Dúfam, že táto legislatívna diera sa stala len v dôsledku nedostatočného zváženia obsahu zákona a že sa za ním neskrýva nejaké úmyselné konanie. Ja som to považovala predtým, než budeme hlasovať o tomto zákone, dať váženým poslankyniam a poslancom na vedomie, aby si boli vedomí, o čom hlasujú, aby potom nehovorili, že netušili.

    A pre túto zásadnú chybu sa pripájam k návrhu pani poslankyne Ágnes Biró, aby tento nepochybne potrebný zákon bol vrátený na dopracovanie aj na odstránenie tejto legislatívnej diery. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko k rozprave pán minister? Má slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ďakujem za príspevky v rozprave. Chcem povedať, že aj tento, aj nasledujúce dva návrhy zákonov sú naozaj výsostne odborné. Niet v nich žiadnych skrytých úmyslov, z môjho pohľadu v nich niet ani žiadnej politiky.

    Tieto návrhy boli pripravované odborníkmi nielen na ministerstve kultúry, ale aj s tými odborníkmi, ktorých sa dotýka tento zákon, tieto zákony priamo v praxi. A ja sa nechcem hrať na väčšieho odborníka, ako sú oni, ale dovolím si povedať, že ja ich naozaj neupodozrievam z toho, že by návrhom tohto zákona chceli skomplikovať mobilitu predmetov kultúrnej hodnoty, alebo že by chceli prispieť k nelegálnemu vývozu.

    Hovorím to naozaj vo viere v ich odbornosť a fakt si to myslím, preto mi dovoľte, keďže neboli v tejto chvíli podané ďalšie nejaké pozmeňujúce návrhy, bolo povedané, že niečo dať na zváženie, ale v tejto chvíli, okrem teda, samozrejme, aj toho, že stiahnuť zákon, ale na druhej strane som aj počul, či už chtiac, alebo nechtiac aj to, že je tento zákon potrebný, samozrejme, ako každý zákon je aj novelizovateľný. Ale trvám na tom, že si nemyslím, že tento návrh skomplikuje mobilitu predmetov kultúrnej hodnoty, alebo, nedajbože, že by prispel k nelegálnemu vývozu.

    Takže mi dovoľte len povedať, že ja ako minister odporúčam schváliť tie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v IV. časti spoločnej správy výborov Národnej rady. Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Teraz máme ešte dva návrhy zákonov. Pokiaľ bude rozprava, pravdepodobne neukončíme. Začneme ešte, pán minister?

    Vážení kolegovia, hlavne teda, takže máme ešte osem minút. Nasledujúcim bodom programu bude druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Parlamentná tlač tohto návrhu zákona je 890, spoločná správa výborov má č. 890a.

    Pán minister, máte teda opäť slovo a odôvodnite tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vzhľadom teda na to, že sme v druhom čítaní, dovoľte mi krátky úvod. Sú tu najmä tí poslanci, ktorí vedia, o čo ide.

    Vládny návrh zákona o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty. Jeho cieľom je skvalitniť legislatívne podmienky na realizáciu stratégie rozvoja múzeí a galérií v Slovenskej republike do roku 2011, upraviť podmienky na registráciu múzeí a galérií ako inštitúcií zriaďovaných a zakladaných na profesionálnu záchranu, ochranu a prezentáciu zbierkových predmetov ako súčasti kultúrneho dedičstva, upraviť nadobúdanie hnuteľných archeologických nálezov múzeami zriadenými orgánmi verejnej správy.

    V súlade s prerokovávanou novelou zákona o ochrane pamiatkového fondu kodifikovať povinnosti múzeí a galérií pri elektronizácii údajov a digitalizácii zbierkových predmetov a pri budovaní centrálnej evidencie zbierkových predmetov vytváraných Slovenským národným múzeom a Slovenskou národnou galériou. Jednoznačne definovať základné odborné činnosti, ktoré sú múzeá a galérie povinné vykonávať pri profesionalizácii svojej činnosti s cieľom nadobúdať, ochraňovať a prezentovať zbierkové predmety. Upraviť povinnosti pri evidencii predmetov kultúrnej hodnoty pre orgány verejnej správy a nimi zriaďované organizácie s cieľom zabezpečiť ich ochranu a trvalé zachovanie. Definovať výkon kontroly a štátneho odborného dohľadu pri zabezpečovaní, nadobúdaní a ochrany a prezentácii zbierkových predmetov a upraviť sankčné postihy za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Spoločným spravodajcom z výboru pre kultúru a médiá je pán poslanec Ján Senko. Má slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás oboznámiť so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý je zverejnený pod tlačou č. 890 v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade predmetnú spoločnú správu v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1245 zo 4. februára 2009 pridelila vládny návrh zákona o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 589 z 31. marca 2009 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 184 zo 7. apríla 2009. Článok IV spoločnej správy obsahuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy z výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný návrh prerokovali.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy k tomuto vládnemu návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona schváliť.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne s návrhom schváliť.

    Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril, aby som podal správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 80, § 83, § 84 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 196 z 15. apríla 2009.

    Pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa prihlasujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy? Registrujem pani poslankyňu Vášáryovú do rozpravy. Ešte niekto iný, prosím? Ďakujem pekne. Takže vzhľadom na to, že požiadal spravodajca v zmysle rokovacieho poriadku o právo vystúpiť, má slovo, po ňom vystúpi pani poslankyňa Vášáryová.

    Faktom je, že je 12.59 hodín, a faktom je, že je ešte ďalší zákon. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, s vaším súhlasom by sme to urobili tak, že by som teraz prerušil rokovanie o tomto bode programu s tým, že po pokračovaní o prerušenom zákone vystúpi najprv pán poslanec Senko a po ňom pani poslankyňa Vášáryová.

    Všetkým ďakujem, ktorí vytrvali. Aj pánovi ministrovi, aj vám, vážení kolegovia. Príjemný víkend a teším sa v utorok o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 13.00 hodine.