• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Ľuboš Micheľ, pán poslanec Tibor Mikuš, pán poslanec Ján Slota a pani poslankyňa Jarmila Tkáčová.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, skôr ako budeme pokračovať v rokovaní, prosím poverenú overovateľku pani poslankyňu Annu Szögedi, aby oboznámila Národnú radu s výsledkami včerajších tajných volieb.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som vás oboznámila s výsledkami včerajších tajných volieb. Zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu špeciálneho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry generálneho prokurátora Slovenskej republiky, ktoré sa konalo 22. apríla 2009.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu špeciálneho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 139 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 139 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu špeciálneho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry generálneho prokurátora Slovenskej republiky 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky.

    Zo 139 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 5 neplatných a 134 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:

    - za Dušana Kováčika hlasovalo 117 poslancov, proti hlasovalo 11 poslancov, zdržalo sa hlasovania 6 poslancov,

    - za Petra Šufliarskeho hlasovalo 15 poslancov, proti 63, hlasovania sa zdržalo 56 poslancov.

    Na voľbu špeciálneho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry generálneho prokurátora Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za špeciálneho prokurátora zvolený Dušan Kováčik.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila v tajnom hlasovaní Dušana Kováčika do funkcie špeciálneho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

    Teraz prosím, oznámte výsledok voľby kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu.

    Nech sa páči.

  • Zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu, ktoré sa konalo 22. apríla 2009.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 139 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 139 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 139 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 25 neplatných a 114 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:

    - za Janu Burešovú hlasovalo 62 poslancov, proti 25, hlasovania sa zdržalo 27 poslancov,

    - za Ľubomíra Hrežďoviča hlasovalo 61 poslancov, proti 25 poslancov, zdržalo sa 28 poslancov,

    - za Štefana Abelovskeho hlasovalo 51 poslancov, proti 40 poslancov, hlasovania sa zdržali 23,

    - za Jána Havláta hlasovalo 68 poslancov, proti 22 poslancov, zdržalo sa hlasovania 24 poslancov,

    - za Daniela Ilavského hlasovalo za 0 poslancov, proti 66 poslancov, zdržalo sa hlasovania 48 poslancov.

    - za Viliama Pohančeníka hlasovalo 60 poslancov, proti 27 poslancov, hlasovania sa zdržalo 27 poslancov,

    - za Dušana Repáka hlasovali 4 poslanci, proti 65 poslancov, hlasovania sa zdržalo 45 poslancov.

    Na voľbu kandidátov na sudcov Disciplinárneho súdu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol z kandidátov na sudcov Disciplinárneho súdu zvolený ani jeden z kandidátov.

    Nakoľko nebol zvolený žiaden z kandidátov, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú tí, ktorí boli navrhnutí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že Národná rada nezvolila ani jedného z navrhnutých kandidátov na vymenovanie za sudcov Disciplinárneho súdu, a preto sa vykoná opakovaná voľba.

    Teraz vás prosím, oznámte, pani overovateľka, výsledky voľby kandidátov na vymenovanie za člena Rady pre reguláciu.

  • Zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na člena Rady pre reguláciu, ktoré sa konalo 22. apríla 2009.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na člena Rady pre reguláciu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 139 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 139 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na člena Rady pre reguláciu 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 139 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 3 neplatné a 136 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:

    - za Augustína Arnolda hlasovalo 72 poslancov, proti 32, zdržalo sa hlasovania 32 poslancov,

    - za Jána Hijja hlasovalo 67 poslancov, proti 36 poslancov, zdržalo sa hlasovania 33 poslancov,

    - za Igora Masára hlasovalo 54 poslancov, proti 51 poslancov, zdržalo sa hlasovania 31 poslancov.

    Na voľbu kandidátov na člena Rady pre reguláciu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za kandidáta na člena Rady pre reguláciu zvolený Augustín Arnold.

    Nakoľko nebol zvolený potrebný počet kandidátov, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú nezvolení kandidáti, sú to Ján Hijj a Igor Masár.

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky zvolila Augustína Arnolda za kandidáta Národnej rady Slovenskej republiky na vymenovanie za člena Rady pre reguláciu.

    Vykoná sa opakovaná voľba.

    A nakoniec oznámte, prosím, výsledok voľby členov Správnej a Dozornej rady Ústavu pamäti národa.

  • Ďakujem. Zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa. Voľby sa konali 22. apríla 2009.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov správnej rady Ústavu pamäti národa bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 139 hlasovacích lístkov. Teda na voľbe bolo prítomných 139 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 139 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 17 neplatných a 122 platných:

    - za Igora Chovana hlasovalo 7 poslancov, proti 68 poslancov, hlasovania sa zdržalo 47 poslancov,

    - za Lászlóa Kovácsa hlasovalo 43 poslancov, proti bolo 47 poslancov, hlasovania sa zdržalo 32 poslancov,

    - za Michala Krála hlasovalo 61 poslancov, proti 32 poslancov, hlasovania sa zdržalo 29 poslancov,

    - za Lenku Lubuškú hlasovalo 47 poslancov, proti 46 poslancov, hlasovania sa zdržalo 29 poslancov,

    - za Marcela Mojzeša hlasovali 2 poslanci, proti 69 poslancov, hlasovania sa zdržalo 51 poslancov,

    - za Ivana Mrvu hlasovalo 5 poslancov, proti 65, hlasovania sa zdržalo 52 poslancov,

    - za Arpáda Tarnóczyho hlasovalo 64 poslancov, proti 30 poslancov, hlasovania sa zdržalo 28 poslancov.

    Na voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol za členov Správnej rady Ústavu pamäti národa zvolený ani jeden z kandidátov. Nakoľko nebol zvolený žiaden z členov Správnej rady, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú všetci kandidáti.

  • Ďakujem.

    Konštatujem, že v tajnom hlasovaní nebol ani jeden z navrhnutých kandidátov zvolený za člena Správnej rady Ústavu pamäti národa a že za členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa boli zvolení Juraj Hamuľák a Ladislav Bukovszky.

    Ďalej konštatujem, že sa vykoná opakovaná voľba členov Správnej rady. Ďakujem, pani poslankyňa.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, podľa schváleného programu pristúpime teraz k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 876, spoločnú správu výborov máte ako tlač 876a. Prosím podpredsedu vlády a zároveň ministra školstva Slovenskej republiky pána Jána Mikolaja, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie...

  • Poslankyňa A. Szögedi zo sály: Neodznela zápisnica, iba bolo konštatované – Dozorná rada Ústavu pamäti národa.

  • Čiže, ak dovolíte, vrátime sa ešte k výsledkom tajného hlasovania. Poprosím pani overovateľku, aby prečítala výsledky voľby. Pani overovateľka, nech sa páči.

  • Ďakujem. Zápisnica o tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa, ktoré sa konalo taktiež 22. apríla 2009.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 139 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 139 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa 0 poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky. Zo 139 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 12 neplatných a 127 platných.

    Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že:

    - za Miloša Baču hlasovalo 0 poslancov, proti 77 poslancov, zdržalo sa hlasovania 50 poslancov,

    - za Ladislava Bukovszkeho hlasovalo 72 poslancov, proti 35 poslancov, hlasovania sa zdržalo 20 poslancov,

    - za Juraja Hamuľáka hlasovalo 75 poslancov, proti 29 poslancov, hlasovania sa zdržalo 23 poslancov,

    - za Terezu Holecovú hlasovalo 14 poslancov, proti 69, hlasovania sa zdržalo 44 poslancov,

    - za Ivetu Hurnú hlasovalo 32 poslancov, proti 58 poslancov, hlasovania sa zdržalo 37 poslancov,

    - za Marcela Pecníka hlasovalo 0 poslancov, proti 79 poslancov, hlasovania sa zdržalo 48 poslancov,

    - za Gabrielu Smolíkovú hlasovalo 49 poslancov, proti 52, hlasovania sa zdržalo 26 poslancov.

    Na voľbu členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli za členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa zvolení: Juraj Hamuľák a Ladislav Bukovszky.

    Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem, pani overovateľka.

    Konštatujem, že v tajnom hlasovaní nebol ani jeden z navrhnutých kandidátov zvolený za člena Správnej rady.

    Za členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa boli zvolení Juraj Hamuľák a Ladislav Bukovszky.

    Konštatujem tiež, že sa vykoná opakovaná voľba člena Správnej rady.

    A teraz pristúpime, tak ako som uviedla, k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov,

    parlamentná tlač 876, spoločná správa výborov, tlač 876a.

    Slovo má minister školstva Slovenskej republiky a podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Ján Mikolaj.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil na posúdenie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

    Účelom návrhu novely zákona č. 597/2003 Z. z. je najmä doplnenie ďalšieho zdroja financovania škôl, príspevok od zamestnávateľov a zamestnávateľských zväzov. Spresňuje sa účel použitia normatívnych finančných prostriedkov tak, že školy budú môcť použiť finančné prostriedky na mzdy a platy, vrátane poistného a príspevku zamestnávateľa do poisťovní, ďalej na prevádzku, modernizáciu učebných pomôcok, špeciálnych učebných pomôcok a kompenzačných pomôcok a riešenia havarijných situácií v komplexe, čo platí už aj v súčasnosti. Spresňuje sa účel použitia finančných prostriedkov od rodičov v neštátnych školách. Finančné prostriedky sa budú môcť použiť na rovnaký účel ako normatívne finančné prostriedky. Ostatné zdroje financovania školy budú môcť použiť na rozvoj.

    Ďalej, zavádza sa možnosť poskytnúť príspevok na výstavbu, prístavbu, modernizáciu a rekonštrukciu školských objektov na základe žiadosti zriaďovateľa, okrem súkromných zriaďovateľov škôl, ktorých majetok je ich vlastný alebo vo vlastníctve. Finančné prostriedky na tento účel sa pridelia podľa počtu žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, počtu žiakov so zdravotným znevýhodnením a podľa naliehavosti výstavby, prístavby, modernizácie a rekonštrukcie školských objektov. Navrhuje sa, aby ministerstvo poskytovalo finančné prostriedky samosprávnym krajom priamo, nie prostredníctvom krajských školských úradov. Umožňuje sa krajským školským úradom vykonávať dohľad nad dodržiavaním zákona č. 597/2003 Z. z. Ukladá sa povinnosť zriaďovateľovi súkromnej školy prerokovať výšku príspevku od rodičov na čiastočnú úhradu nákladov, príspevku na výchovu a vzdelávanie z radov školy riaditeľom školy. Ukladá sa povinnosť riaditeľovi súkromnej školy poskytnúť informácie zákonným zástupcom žiakov súkromných škôl o účele použitia finančných prostriedkov na výchovu a vzdelávanie prijatých od zákonných zástupcov žiakov.

    Vážená pani podpredsedníčka, ďakujem za možnosť predniesť úvodné slovo.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport pani poslankyni Monike Smolkovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, vážení prítomní, dovoľte mi, aby som ako spoločná spravodajkyňa výborov predniesla spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 4. februára 2009 č. 1243 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

    Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

    Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Vládny návrh zákona výbory odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky schváliť, a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 593 z 31. marca 2009, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 475 z 8. apríla 2009, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 262 z 2. apríla 2009 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 151 zo 7. apríla 2009.

    Z uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých znenie máte uvedené spolu s ich odôvodnením k nim v časti IV spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch spoločne a návrhy uvedené v bodoch 1 až 5 v IV. časti spoločnej správy schváliť.

    Ďalej gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, tlač 876, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Súčasne vás informujem, že spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport z 15. apríla 2009 č. uznesenia 159. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku rokovania výborov, o stanovisku a návrhu gestorského výboru a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončila som a prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Ivančo, ktorému teraz odovzdávam slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, ďakujem pekne za slovo.

    Vážený pán minister a podpredseda vlády, vážená pani spravodajkyňa, pardon, keď som vás videl tak ma nejako zatiahlo. Pardon. To bol kompliment.

    A dovolím si predniesť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o financovaní základných, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Myslím si, že netreba už k tomu príliš rozsiahlu rozpravu. My aj ako klub SDKÚ – DS ústami mojimi a ústami pani poslankyne Rosovej sme sa vyjadrili k predloženej norme. Myslíme si, že norma je napísaná tak, že je hodná pozornosti a prípadnej podpory.

    Ja osobne by som sa chcel povenovať jedinému, jednému bodu a to je bodu 4 návrhu, ktorým sa spresňuje účel použitia finančných prostriedkov poskytnutých školám, štátnym materským školám a štátnym školským zariadeniam s tým, že dôvodová správa uvádza presné slovo „spresňuje sa“. Pravdepodobne predkladatelia poňali presné vymedzenie, že na účely miezd, na účely nákupu učebných pomôcok, nákupu kompenzačných pomôcok by bolo aj v poriadku, len mne sa nepáčia, preto to vo svojom pozmeňujúcom návrhu aj navrhujem, že z textúry § 2 ods. 3 vypadli slová výchovno-vzdelávací proces a rozvoj. Znamená to inak to, že z prostriedkov kapitoly ministerstva školstva z prostriedkov štátneho rozpočtu, ktoré sú uvedené pod § 2 ods. 1 písm. a), by nebolo možné podľa prísneho výkladu financovať vo všeobecnosti výchovno-vzdelávací proces a rozvoj. Mojím pozmeňujúcim návrhom tam vsúvam, opakujem, len slovné spojenie „výchovno-vzdelávací proces a rozvoj“, pretože v odvolávke alebo v ďalšom ustanovení návrh hovorí, že rozvoj by bol financovaný len ako doplnkový zdroj z príspevkov, z toho nového príspevku zamestnávateľa a zamestnávateľských zväzov, z príspevku rodičov a z príspevkov zriaďovateľov, teda miest, obcí a samosprávnych krajov. Som presvedčený, keďže hovoríme o štátnych školách ešte, tak je dôležité, aby aj v texte zákona bola možnosť financovať vo všeobecnosti výchovno-vzdelávací proces a rozvoj aj z prostriedkov kapitoly ministerstva školstva, z prostriedkov štátneho rozpočtu priamo, teda nielen cez prostriedky, ktoré idú na samosprávne kraje a na obce.

    Takže môj pozmeňujúci návrh presne znie: „V predkladanom vládnom návrhu zákona navrhujem vykonať túto zmenu:

    Bod 1: „V čl. 1 v bode 4 sa v § 2 ods. 3 za slová „na financovanie“ vkladajú slová „výchovno-vzdelávacieho procesu, rozvoja“.“.“

    Odôvodnenie. Navrhovanou zmenou sa umožní, aby školy mohli použiť prostriedky štátneho rozpočtu pridelené z kapitoly ministerstva školstva podľa § 4 a 5 zákona na financovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a rozvoja. Keďže zmenami v § 2 navrhnutými v nových odsekoch 4 a 6 by štátne školy mohli na výchovno-vzdelávací proces a rozvoj použiť len prostriedky vymedzené v § 2 ods. 1 a, podotýkam, písm. b) až i) ako doplnkový zdroj a pritom prostriedky štátneho rozpočtu sú vymedzené v § 2 ods. 1 písm. a). Takže to je môj pozmeňujúci návrh, pani spravodajkyňa, nech sa páči.

    Verím, že poslanci koalície a, samozrejme, opozície zvážia tento môj pozmeňujúci návrh a táto technická úprava podľa mňa by mohla prejsť do znenia zákona.

    Čo sa týka všeobecnej diskusie k zákonu, očakávame síce pozmeňujúce návrhy, ale také, ktoré zásadne nezmenia to, čo je v zákone, a preto SDKÚ – DS je rozhodnutá zatiaľ, lebo hovorím, očakávame pozmeňujúce návrhy, zatiaľ tento zákon podporiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Ivanča nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A otváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy. Ústne sa do rozpravy prihlásili pán poslanec Švidroň, pani poslankyňa Mušková, pán poslanec Szigeti, pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Tarčák, pán poslanec Fronc. Ak je to všetko, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Švidroň, nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ctení hostia, do rozpravy som sa prihlásil s jedným pozmeňujúcim návrhom, ktorý smeruje k financovaniu cirkevného regionálneho školstva. Toto školstvo má svoje spoločenské opodstatnenie a svoje špecifiká, a preto som bol vedený týmto zámerom.

    Takže pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov, tlač 876:

    A. „Za čl. 1 sa vkladá nový článok 2, ktorý znie: „Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 365/2004, zákona 564/2004, zákona 5/2005 a zákona č. 475/2005, ďalej zákona 279/2006 a zákona 689/2006, zákona 245/2008, zákona 462/2008 sa mení a dopĺňa takto:

    1. Za § 37a sa vkladá § 37b, ktorý znie: § 37b: „Podrobnosti financovania cirkevných základných umeleckých škôl, súkromných základných umeleckých škôl, cirkevných jazykových škôl, súkromných jazykových škôl, cirkevných materských škôl, súkromných materských škôl, cirkevných školských zariadení a súkromných škôl ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením vlády. Doterajší článok 2 sa označuje ako článok 3.“.“

    Odôvodnenie: navrhuje sa, aby vláda Slovenskej republiky na návrh ministerstva financií určila podrobnosti financovania neštátnych základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl a školských zariadení prostredníctvom nariadenia vlády.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Švidroňa nie sú. Uzatváram možnosť podania faktických poznámok a slovo má ďalej pani poslankyňa Mušková, po nej sa pripraví pán poslanec Szigeti.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená Národná rada, vážený pán minister, môj pozmeňujúci návrh, s ktorým vystupujem, zdôvodňujem nasledovne. Navrhujem v ňom podrobnejšie pravidlá financovania neštátnych školských zariadení, tak by som to veľmi stručne povedala.

    Čo sa týka mechanizmov a fungovania financií obehu medzi obcami a medzi samosprávnymi krajmi a týmito zariadeniami, dovoľte mi, aby som v predložila nasledovné.

    Za čl. 1 sa vkladá nový čl. 2, ktorý znie: „Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 365/2004, zákona 564/2004, zákona č. 5/2005, zákona č. 475/2005, zákona č. 279/2006, zákona č. 689/2006, zákona č. 245/2008 a zákona č. 462/2008 sa mení takto:

    1. V § 6 sa ods. 12 dopĺňa písmenami c) až g), ktoré znejú:

    „c) poskytuje každoročne zriaďovateľom podľa písm. b) finančné prostriedky na kalendárny rok podľa:

    1. počtu žiakov základných umeleckých škôl, poslucháčov jazykových škôl a detí materských škôl a školských zariadení podľa stavu k 15. septembru predchádzajúceho kalendárneho roka, v školských zariadeniach výchovného poradenstva, prevencie podľa počtu evidovaných detí za uplynulý školský rok, v špeciálnych výchovných zariadeniach, materských školách pri zdravotníckych zariadeniach a v školských kluboch detí pri zdravotníckych zariadeniach podľa skutočného priemerného denného počtu detí za uplynulý školský rok a v zariadeniach školského stravovania podľa počtu všetkých žiakov školy,“ a pokračuje sa, samozrejme,

    2. výšky dotácie na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy i dieťa materskej školy a dieťa školského zariadenia na príslušný kalendárny rok;

    d) určí výšku dotácie na prevádzku a mzdy na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy a dieťa školského zariadenia na príslušný kalendárny rok všeobecne záväzným nariadením,

    e) oznámi zriaďovateľom podľa písm. b) výšku dotácie na kalendárny rok najneskôr do 30 pracovných dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte,

    f) poskytuje každoročne zriaďovateľom podľa písm. b) finančné prostriedky na kalendárny rok podľa osobitného predpisu,

    g) v období rokov 2010 a 2011 poskytne na žiaka cirkevnej základnej umeleckej školy, poslucháča cirkevnej jazykovej školy, dieťa cirkevnej materskej školy a dieťa cirkevného školského zariadenia dotáciu vo výške najmenej 88 % dotácie na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy a materskej školy a dieťa školského zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce.

    Poznámky pod čiarou k odkazom k 3d) a 3s) znejú:

    „3d) § 6 zákona Slovenskej Národnej rady č. 369/1990 v znení neskorších predpisov. 30e) zákon č. 291/2008 o štátnej pokladnici.“.“

    Druhý bod v mojom pozmeňujúcom návrhu znie: „V § 9 ods. 12 sa dopĺňa písm. c) až g), ktoré znejú:

    c) poskytne každoročne zriaďovateľom podľa písm. b) finančné prostriedky na kalendárny rok podľa:

    1. počtu žiakov základných umeleckých škôl, poslucháčov jazykových škôl a detí školských zariadení podľa stavu k 15. septembru“, je to to isté, len to je pre VÚC, čo som čítala, „predchádzajúceho kalendárneho roka školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie podľa počtu evidovaných detí za uplynulý školský rok v špeciálnych výchovných zariadeniach podľa skutočného priemerného denného počtu detí za uplynulý školský rok a v zariadeniach školského stravovania podľa počtu všetkých detí školy a

    2. výšky dotácie na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy a dieťa školského zariadenia na príslušný kalendárny rok;

    d) určí výšku dotácie na prevádzku základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy a dieťa školského zariadenia na príslušný kalendárny rok všeobecne záväzným nariadením,

    e) oznámi zriaďovateľom podľa písm. b) výšku dotácie na kalendárny rok najneskôr do 30 pracovných dní po nadobudnutí zákona o štátnom rozpočte,

    f) poskytuje každoročne zriaďovateľom podľa písm. b) finančné prostriedky na kalendárny rok podľa osobitného predpisu,

    g) obdobie rokov 2010 a 2011 poskytne na žiaka cirkevnej základnej umeleckej školy, poslucháča cirkevnej jazykovej školy a dieťa cirkevnej umeleckej, cirkevného školského zariadenia dotáciu vo výške najmenej 88 % dotácií na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy a dieťa školského zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávneho kraja.“.“

    Pod čiarou odkaz 30f) znie: „Zákon č. 302/2001 v neskorších predpisov“.

    Odôvodnenie som podstate povedala vo svojom úvode.

    A ešte ďalší článok b). K čl. 3: „V čl. 3 sa za slová čl. 1 vkladajú slová „a prvého a druhého bodu čl. 2.“.“

    Odôvodnenie. Účinnosť 1. a 2. bodu sa navrhuje od 1. januára 2010, pretože doteraz mechanizmus funguje.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyni Muškovej nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Szigeti a po ňom sa pripraví pani poslankyňa Nachtmannová.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, na rozdiel od mojich predrečníkov nebudem mať žiadne pozmeňujúce návrhy k predmetnému vládnemu návrhu zákona, ale dovoľte mi položiť rečnícku otázku.

    Prečo je vlastne potrebná novelizácia zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov? Prečo je potrebná a s čím asi súvisí?

    Samozrejme, že táto novelizácia obsahuje skutočne také prvky, také paragrafy, ktoré je nutné jednoznačne uskutočniť.

    Ale dovoľte mi pár pripomienok, s čím asi súvisia mnohé ďalšie ustanovenia a časti novelizácie tohto zákona. Hneď novelizácia zákona sa začína tým, že ministerstvo školstva bude mať právo prideľovať finančné prostriedky na výstavbu a prístavbu škôl. Všetci sa pamätáme, že vlani v máji sme prijali nový školský zákon, v ktorom sme zmenili maximálne počty detí a žiakov v materských školách a školách. Všetci sme boli radi v tej dobe, aj ja som bol za prijatie tohto paragrafu, pretože z pohľadu kvality a efektivity vyučovacieho procesu je určite lepším riešením mať v triede menej žiakov ako viac. Len od tej doby máme aj na Slovensku isté problémy ekonomické, finančné a tak ďalej. Aj keď platí trojročné prechodné obdobie, mnohé obce a mestá majú priestorové problémy na školách. Pretože jednoznačne chcú dodržať dikciu tohto zákona. Práve z toho dôvodu je potrebné, aby ministerstvo školstva, vlastne štát sa postaral o to, aby mohli školy fungovať a postupovať v zmysle prijatého nového školského zákona, a preto je potrebné zabezpečiť aj prístavby a výstavby nových školských budov. Lenže ako som spomínal, situácia z pohľadu financovania a verejných zdrojov je kritická a vážna, aj keď si uvedomujem, že tá časť alebo tento paragraf vstúpi do platnosti až od 1. januára, ale pýtam sa vás, či by nebolo v tomto prípade šťastnejším riešením možno prijať novelu školského zákona a odložiť to naznačené znižovanie počtov detí a žiakov v našich školách vzhľadom na finančnú situáciu.

    Ďalšia časť tejto novelizácie zákona súvisí so zavedením ďalšieho zdroja financovania a to je príspevok od zamestnávateľov a zamestnávateľských zväzov. V podstave zavedieme niečo a dávame do zákona, čo dosiaľ v praxi bežne fungovalo, nikomu to neprekážalo. Uvedomujem si skutočnosť, že o pár minút budeme rokovať o novom zákone o odbornom vzdelávaní a príprave. Z pohľadu tohto zákona toto ustanovenie je potrebné, len neviem a nemôžem sa stotožniť a súhlasiť s tou časťou zákona, kde v rôznych ekonomických a finančných dopadoch je uvedená veta, že tento zákon nebude mať dopad na podnikateľské prostredie. Pokiaľ zavedieme v rámci viaczdrojového financovania ďalší možný zdroj financovania, ktorým majú byť príspevky od zamestnávateľov a zamestnávateľských zväzov, tak si neviem predstaviť, že toto ustanovenie zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie v tejto krajine. Určite to bude mať vplyv na podnikateľské prostredie, pretože tieto príspevky budú dávať podnikatelia, aj keď to nebude ich povinnosťou, bude to len na základe ich dobrej vôle, ale predsa bude mať určite vplyv na podnikateľské prostredie, pretože tieto finančné prostriedky, ak sa rozhodne zamestnávateľ alebo podnikateľ dať nejakej odbornej škole, tak tie peniaze mu zrejme budú chýbať.

    Čo sa týka ostatných ustanovení, čiastočne sa dá pozitívne, možno z iného pohľadu negatívne hodnotiť tie upresnenia a sprísnenia, ktoré sa týkajú financovania, hospodárenia súkromných, predovšetkým súkromných škôl. Mali by ste mať rovnaký meter na všetky typy škôl, pretože z pohľadu zriaďovateľa máme plurálny školský systém. Áno, na jednej strene sa dá pozitívne hodnotiť, že zriaďovateľ by mal prerokovať s riaditeľom školy a s radou školy výšku školného a tiež si myslím, že je pozitívne, aby zákonný zástupca, resp. rodič mal informácie o tom, na čo používa súkromná škola prostriedky, ktoré získa ako školné.

    Ako veľmi pozitívny krok hodnotím a priznám sa, že aj v tej dobe, keď som pôsobil na ministerstve ako štátny tajomník a krátku dobu ako minister, som bol toho názoru, že finančné toky by mali byť urýchlené a zmenené z pohľadu financovania škôl a školských zariadení, ktoré je v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov, považujem za zbytočný medzičlánok krajské školské úrady. To znamená, že tento krok hodnotím jednoznačne pozitívne.

    Ostatné zmeny, ktoré sa nachádzajú v druhej alebo poslednej časti novelizácie zákona, považujem za rôzne upresnenia a korekcie z predchádzajúceho obdobia, k čomu som vystupoval aj v našom výbore, školskom, trošku kriticky a myslím si, že nie je dobré, keď sa tak často novelizuje taký dôležitý zákon o financovaní, ako sa to robí v súčasnosti a myslím si, že prístup odborníkov z ministerstva školstva by mohol byť lepší a zodpovednejší. Pretože ja to vnímam tak, že to, čo zanedbali a nenavrhli v predchádzajúcich novelách presne, teraz to korigujú a upresňujú.

    Je pozitívne, že dopravné, teda náklady na dopravu žiaka do školy z miesta bydliska sa spresňujú a upresňujú správnym smerom, aby štát nemusel hradiť dopravné aj za tie dni, keď žiak nie je v škole z rôznych dôvodov.

    To, čo sa mi nepáči, sú sankcie. Pomaly v zákone o financovaní škôl a školských zariadení budeme mať trinásť rôznych sankcií. Ako nové sankcie sa zavedú za to, že škola svoj školský vzdelávací program nebude mať v súlade so štátnym vzdelávacím programom alebo aj iné. Myslím si že skôr by bolo potrebné komunikovať a poradiť školám aj v prípade možnosti sankcií za to, že škola neposkytuje včas informácie. Ja si uvedomujem, že je potrebné vyzbierať databázu začiatkom školského roku v septembri, ale nemyslím si, že by bolo potrebné až do takej miery zaviesť sankcie.

    Ja mám iný názor, čo sa týka dohľadu nad dodržiavaním zákona o financovaní, ktoré dosiaľ vykonávalo ministerstvo školstva. Zrejme krajské školské úrady majú voľné personálne kapacity, čo je naznačené aj v dôvodovej správe. Za poskytnutie nesprávnych údajov vo výsledkoch hospodárenia považujem za príliš vysokú pokutu až do výšky 33 193 eur.

    No, a dovoľte mi niekoľko myšlienok aj k spoločnej správe, pretože, bohužiaľ, je to zvykom v tejto Národnej rade, aby sme nepriamym spôsobom novelizovali aj iné zákony.

    V spoločnej správe sú uvedené návrhy na novelizácie zákona č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve. Myslím si, že tento zákon vôbec nesúvisí so zákonom o financovaní a nemali by sme pristupovať k takým praktikám, že cez konkrétny zákon otvárame ďalšie zákony. Veď tá časť, ktorá je novelizovaná nepriamo o školských radách, bola novelizovaná tiež v máji s novým školským zákonom. Takže nevidím opodstatnenie tej časti, ktorá je tam uvedená, pretože z májovej novely jednoznačne vyplýva, akými ďalšími členmi sú školské rady doplnené v prípade voľby riaditeľa školy alebo školského zariadenia. To znamená, myslím si, že by sme sa mali vyvarovať pred takýmito praktikami a nerobme to v budúcnosti.

    Celkovo si myslím, že v niektorých paragrafoch zákon má skutočne svoje opodstatnenie. Niektoré časti, myslím si, že ministerstvo školstva by mohlo riešiť aj iným spôsobom. Mám na mysli predovšetkým tú skutočnosť, že nás čakajú ťažké dni. Pravdepodobne sa otvorí aj rozpočet, možno rozpočet na ďalší rok nebude taký štedrý ako na tento rok a obávam sa, že možno ani v rezerve kapitoly ministerstva školstva nebudú finančné prostriedky na výstavby a prístavby nových školských budov.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Szigetiho – pán poslanec Švidroň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Pán poslanec, ja chcem upozorniť na jednu nezrovnalosť vo vašom texte. Keď ste najprv povedali, že ministerstvo školstva dáva do zákona niečo, čo tu už dlhšiu dobu fungovalo, tak potom v druhej časti, kde ste hovorili, že dôvodová správa obsahuje ustanovenie o tom, že to nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, tak to je zjavný rozpor, lebo sa fakultatívnym ustanovením zákona len dáva do zákona podľa vašich slov to, čo bolo. Takže, potom skutočne ten vplyv na podnikateľské prostredie sa nemení. Ďakujem.

  • Chcete reagovať, pán poslanec Szigeti, na faktickú poznámku? Nie, ďakujem.

    Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Nachtmannová a po nej sa pripraví pán poslanec Tarčák.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesla môj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

    Bod A: „Za článok I sa vkladá nový článok II, ktorý znie: „Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 564/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 475/2005 Z. z., zákona č. 279/2006 Z. z., zákona č. 689/2006 Z. z., zákona č. 245/2008 Z. z. a zákona č. 462/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: Prvý bod: § 10 sa dopĺňa odsekom 18, ktorý znie: „Krajský školský úrad sa vyjadruje k zaradeniu školy, v ktorej vzdelávanie sa považuje za sústavnú prípravu na povolenie (poznámka pod čiarou 41b), do siete vo svojej územnej pôsobnosti podľa § 115, pardon, podľa § 15, ak nie je zriaďovateľom školy podľa potrieb na trhu práce.

    Poznámka pod čiarou k odkazu 41b) znie: „41b) § 27 odsek 3 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.“

    Druhý bod pozmeňujúceho návrhu: „V § 14 ods. 6 písm. b) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú tieto slová: „pri svojom rozhodovaní o zmenách v sieti prihliada na vyjadrenie príslušného krajského školského úradu“.“

    Tretí bod pozmeňujúceho návrhu: „V § 16 sa ods. 1 dopĺňa písm. o) ktoré znie: „vyjadrenie príslušného krajského školského úradu, ak ide o školy, v ktorých vzdelávanie sa považuje za sústavnú prípravu na povolenie, ak nie je zriaďovateľom“.“

    Bod 4: „Za § 35 sa vkladá § 35a, ktorý znie: § 35a ods.1: „Školy a školské zariadenia, ktoré sú zaradené do siete, majú povinnosť pri ročných zisťovaniach poskytnúť ministerstvu prostredníctvom krajských školských úradov do 20. septembra pre riadiacu a kontrolnú činnosť údaje podľa stavu k 15. septembru začínajúceho školského roka, ktoré sa týkajú najmä počtu tried, učiteľov a zamestnancov a ich kvalifikácie, vekovej štruktúry detí a žiakov v členení podľa vyučovacieho jazyka, študijného odboru a učebného odboru, kapacít a tržieb školských jedální a školských internátov o počte stravníkov a ubytovaných. Podrobnosti o požadovaných údajoch a forme ich poskytnutia oznámi ministerstvo školám a školským zariadeniam každoročne do 31. augusta.“.“

    Druhý odsek: „(2) Zriaďovatelia škôl a školských zariadení, ktoré sú zaradené do siete, majú povinnosť pri štvrťročných zisťovaniach poskytnúť ministerstvu prostredníctvom krajských školských úradov do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho štvrťroka pre riadiacu a kontrolnú činnosť údaje za kalendárny štvrťrok týkajúce sa najmä počtu zamestnancov, vyplatených mzdových prostriedkov, čerpanie prostriedkov zo štátneho rozpočtu a z mimorozpočtových zdrojov. Podrobnosti o požadovaných údajoch a forme ich poskytnutia oznámi ministerstvo zriaďovateľom škôl a školských zariadení každoročne do 31. januára.“.“

    Piaty bod: „V § 37 a) sa ods. 5 sa dopĺňa písm. c), ktoré znie: „písm. c): Od 100 eur do 3 000 eur zriaďovateľovi, ktorý údaje podľa § 35 a) neposkytol alebo poskytol nepravdivé údaje“.“

    Šiesty bod: „Za § 39 a) sa vkladá § 39 b), ktorý znie: „§ 39 b): Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2009. O žiadostiach o zaradenie do siete alebo vyradenie zo siete, ktoré boli podané a o ktorých sa právoplatne nerozhodlo do dňa účinnosti tohto zákona, sa rozhoduje podľa doterajších predpisov. Doterajší čl. 2 sa označí ako čl. 3.“.“

    Odôvodnenie môjho pozmeňujúceho návrhu. K bodom 1, 2, 3, 6 navrhuje sa, aby krajský školský úrad sa vyjadroval k zaradeniu školy, ktorej vzdelávanie sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie. Krajský školský úrad sa vyjadrí k zaradeniu školy do siete vo svojej územnej pôsobnosti podľa potrieb trhu práce.

    Odôvodnenie k bodom 4 a 5. Z dôvodu preradenia niektorých ročných a štvrťročných štatistických zisťovaní z programu štátnych štatistických zisťovaní na roky 2009 až 2011 medzi administratívne zdroje údajov ministerstva bolo potrebné zákonom stanoviť povinnosť školám a školským zariadeniam poskytnúť ministerstvu prostredníctvom krajských školských úradov údaje potrebné pre jeho riadiacu, kontrolnú a rozhodovaciu činnosť. Zároveň sa navrhuje za nesplnenie povinnosti poskytnúť požadované údaje alebo poskytnutie nepravdivých údajov pre kontrolnú a riadiacu činnosť ministerstva pokuta zriaďovateľovi školy a školského zariadenia v rozmedzí od 100 eur do 3 000 eur.

    Ďakujem za pozornosť. Skončila som.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Nachtmannovej – pán poslanec Fronc, pani poslankyňa Rosová a pán poslanec Szigeti. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Fronc, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pani kolegyňa Nachtmannová, po prednesení vášho návrhu, ja si myslím, že legislatívcom zostanú len oči pre plač, pretože vy znova novelizujete iný zákon. Pri prerokovaní zákona o financovaní novelizujete zákon o školskej správe a samospráve. To nie je po prvýkrát. Tým vyrábate vyslovený právny guláš. A chcem upozorniť aj pána ministra, že... Pán minister, asi nemá záujem, ale aj tak to poviem. Tu sú body, ktoré novelizujete, ktoré sú v spoločnej správe v zákone o odbornom vzdelávaní takisto menené, tak som zvedavý, ako sa s tým legislatívne vysporiadate potom pri prerokovaní toho druhého zákona a jeho schvaľovaní. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Ďalej pán poslanec Szigeti, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. V podstate kolega Fronc povedal všetko, čo som chcel aj ja. A nie náhodou som vo svojom vystúpení upozornil aj pána ministra, aj vás všetkých, že proste robíme také veci, ktoré by sme nemali. Aj pani poslankyňa Nachtmannová, keď pristúpila k mikrofónu, tak začala hovoriť o tom, že má pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení a tento návrh je úplne o niečom inom.

    Ale čo sa týka toho návrhu, podstaty veci, nemyslím si, že je dobré, že tá cesta, ktorú sme nastúpili pred niekoľkými rokmi, ktorá jednoznačne znamenala decentralizáciu riadenia, je negovaná a vraciame sa k etatistickým pohľadom v oblasti riadenia. Nemyslím si, že kompetencie krajských školských úradov by mali byť rozšírené do takej miery, že by sa mali vyjadrovať k zaradeniu škôl, hlavne, keď nie sú zriaďovateľmi týchto škôl. Školy zaraďuje a vyraďuje ministerstvo školstva, v podstate minister školstva. Nemyslím si, že je potrebný nejaký ďalší filter, nejaké ďalšie kádrovanie na úrovni krajských školských úradov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Váhala som, že sa vzdám mojej faktickej poznámky preto, lebo kolegovia povedali to, čo som chcela povedať. Ale predsa len dopĺňam ešte aspoň jedno odporúčanie pani poslankyni: Keby podala procedurálny návrh, aby sa o bodoch 4 a 5 jej pozmeňujúceho návrhu hlasovalo osobitne. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Nachtmannová, chcete reagovať na faktické? Nie.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Tarčák. Po ňom sa pripraví pán poslanec Fronc.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, milé dámy, vážení pán, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh, ktorý znie: „Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie: „Zákon č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 365/2004, zákona č. 564/2004 Z. z., zákona č. 5/2005 Z. z., zákona č. 475/2005 Z. z., zákona č. 279/2006 Z. z., zákona č. 689/2006 Z. z., zákona č. 245/2008 Z. z. a zákona č. 462/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    § 14 sa dopĺňa odsekmi 8 až 10, ktorý znie:

    „(8) Ministerstvo môže poskytnúť prostredníctvom krajského školského úradu štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti príspevok na činnosti súvisiace so zabezpečovaním úloh a činností v oblasti školstva, mládeže a telesnej kultúry.“

    „(9) Príspevok podľa ods. 8 na príslušný kalendárny rok sa môže poskytnúť na žiadosť zriaďovateľa školy podľa počtu žiakov škôl, v ktorých vzdelávanie sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti podľa stavu k 15. septembru predchádzajúceho kalendárneho roka a výšky ročného príspevku na žiaka.“

    „(10) Výška ročného príspevku na žiaka sa určí ako podiel objemu finančných prostriedkov poskytnutých obciam v predchádzajúcom kalendárnom roku na činnosti súvisiace so zabezpečovaním úloh a činností v oblasti školstva, mládeže a telesnej kultúry uvedené v § 7 o počte žiakov základných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí podľa stavu k 15. septembru predchádzajúceho kalendárneho roka.“.“

    Doterajší čl. II sa označuje ako III.

    Krátke odôvodnenie. Nevidím najmenší dôvod, že by sa mal rozdiel robiť v tom, či ten žiačik študuje v takej alebo onakej škole, keď si plní svoje ústavné právo a štát by mu mal garantovať to, čo mu z ústavy patrí.

    Ďakujem za pozornosť a ďakujem za vašu podporu.

  • Ďakujem, pán poslanec. S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa neprihlásil nikto.

    A posledným prihláseným do rozpravy je pán poslanec Martin Fronc. Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, moje vystúpenie zhrniem do troch poznámok.

    Po prvé chcem povedať, že návrh zákona v tej podobe, ako bol predložený, o pozmeňujúcich návrhoch sa musíme ešte poradiť, ale v tej podobe ako bol predložený, aj prípadne s pozmeňujúcimi návrhmi, podporíme, nie preto, že by sme nemali voči tomu výhrady, ale si myslíme, že je to predsa len čosi lepšie ako súčasné znenie. Ale nemôžem si neodpustiť povedať niekoľko poznámok.

    Keď ste pri nástupe do vlády v roku 2006 novelizovali tento zákon a mimochodom chcem povedať, že toto už je deviata novela, tak sme vás upozorňovali, že tá novela poškodzuje neštátne školstvo, že je dokonca v rozpore s tzv. prezidentskou zmluvou, ktorá bola uzavretá so Svätou stolicou a ktorá je nad zákonmi a jednoducho istým spôsobom ste obmedzili financovanie neštátneho školstva a najmä cirkevného školstva. Dnes niektoré veci sa vracajú späť, ale, viete, to je asi tak, ako keď niekomu vezmete na dva roky auto, potom mu ho trochu poškodené vrátite a tvárite sa ešte, že máte, neviem aké zásluhy.

    A druhá moja poznámka sa týka pozmeňujúcich návrhov, ktoré už zazneli a ktoré zazneli už vo výbore a vo výbore boli odsúhlasenia, ktoré predložila kolegyňa Smolková. Musím povedať, že tie návrhy vracajú možnosti, čo sa týka kapitálových výdavkov a dokonca v niektorých veciach ešte aj umožňujú financovanie dopravného pre neštátne školstvo, konkrétne pre cirkevné školy. Viete, musím povedať, že znova som pocítil, ako pravdivé je to staré latinské príslovie – si duo faciunt idem, no est idem, keď dvaja robia to isté, tak to nie je to isté.

    V minulom volebnom období váš expert pre školstvo a zástupca v tejto Národnej rade so železnou pravidelnosťou ma napádal a kritizoval ako ministra len pre cirkevné školstvo a dokonca to bol aj jeden z argumentov, ktorý použil pri návrhu na moje odvolanie, tak teraz si kladiem otázku, či vás náhodou nenavrhne na vylúčenie zo strany SMER, pretože vy zachádzate ešte ďalej.

    Ale platí to, čo som povedal. Podporíme tento návrh zákona. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána Fronca sa neprihlásil nikto. Bol posledný prihlásený do rozpravy.

    Preto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko v záverečnom slove. Nech sa páči, pán minister.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, poslanci, na úvod by som sa chcel poďakovať za korektnú diskusiu, aj za to, že ako sa zdá, v konečnom dôsledku by ste všetci mohli podporiť tento pripravovaný zákon. Ale pokúsim sa vysvetliť výhrady a pripomienky, ktoré k zákonu máte.

    K pánu poslancovi Szigetimu. To znižovanie počtu žiakov, viete, to netreba, hádam, rozdiskutovať. Vyšlo to zdola. Žiadna reforma alebo žiadne zvýšenie kvality bez zníženia počtu žiakov sa robiť nedá. Dali sme trojročné prechodné obdobie, aby sa samospráva, ktorá je zriaďovateľom škôl, na toto mohla prichystať. V minulom roku bolo vyčlenených takmer 300 miliónov Sk a v tomto roku je takisto vyčlenených 300 miliónov Sk, ktoré sú vyhradené na to, aby sa pomohlo tým školám – malotriedky a tak ďalej –, kde majú takéto problémy. Čiže, finančné prostriedky na to sú zabezpečené.

    Pokiaľ ide o príspevky od zamestnávateľov do vzdelávania, však to chceme. To je cieľ. My by sme boli oveľa radšej, keby išli príspevky do vzdelávania ako do reklám. Keď si zoberiete, koľko miliárd slovenských korún ide do reklám, možno, že to je 6 – 7 miliárd korún, tak by sme boli oveľa radšej, keby šli cez vzdelávanie, povedzme, aj tieto príspevky. Čiže, robí sa všetko pre to, aby sme uľahčili cestu podnikateľskému sektoru dostať príspevky do škôl, do vzdelávania, mimoriadne dôležité pri odbornom školstve a toto je aj vo vzťahu k odbornému školstvu, pretože zákon o financovaní súvisí so všetkým. Každá zmena sa dotýka peňazí, čiže preto musel byť ten zákon, ale tentoraz je jeho novela, kde sme sa snažili už dostať naozaj všetko, aby veci mohli byť uzavreté.

    Pokiaľ ide o súkromné školy, no, veď áno, cieľom zákona je, aby financovanie bolo rovnaké. To sme tam natvrdo napísali, že príspevky, ktoré dostávajú od zákonných rodičov, nie iných, musia byť použité iba na to, na čo je normatív, aby to bolo naozaj rovnaké, aby to išlo na výchovu a vzdelávanie, a nie, povedzme, na výstavbu bytov, na čo sme prišli, že aj to sa deje o jedno poschodie vyššie atď., atď. Nechcem to rozvíjať. Čiže zrovnoprávňujeme financovanie zo štátnych zdrojov a z tých zdrojov, ktoré sa vyberú od zákonných zástupcov detí.

    Sankcie – bez sankcie, bez kontroly žiadne riadenie nie je, to viete. Sankcie sme dali najmä z dôvodu súkromných škôl, pretože nemáme dosah, keď je s. r. o., my nemáme žiaden dosah, ako sa s tými prostriedkami, ktoré my do tej školy dáme, vlastne narába. Možno, že vieme získať daňové priznanie, to je všetko. Ale nevieme skontrolovať. Čiže aj preto sankcia. Keď je sankcia, už sa môžeme ísť pozrieť, ako sa s tými prostriedkami hospodári.

    Pokiaľ ide o pani poslankyňu Nachtmannovú a to, čo tam navrhuje. Veď krajské školské úrady sme zvažovali, či ich zrušiť, či nie, ešte vy sami ste mi v osobných rozhovoroch aj s pánom poslancov Froncom radili, aby som ich nechal, lebo sú predĺženou rukou štátu, ministerstva školstva. No, ale keď sa rokuje o zaraďovaní škôl, kto vie lepšie posúdiť, ako ten, kto v tom teréne pracuje? My od zeleného stola na ministerstve? Čiže sa vyjadrujú, dávajú stanovisko. Oni mi ho dávajú aj dnes, ja si ho pýtam, len je to neoficiálne a niekedy ho aj naša sekcia zakomponuje, niekedy ho nezakomponuje. Ale oni vedia najlepšie, čo sa v tom regióne deje a či tá škola – lebo sú tam aj súkromné školy, aj cirkevné školy, aj materské školy pomaly –, tak ide o to, či je, alebo nie je, či spĺňa podmienky, vie najlepšie posúdiť krajský školský úrad. Keď už to tam máme, tak prečo by túto činnosť vykonávať nemohol? Nie schvaľuje, vyjadruje sa nám k tej žiadosti. Čiže, ja to beriem ako ďalší informačný zdroj. Nič iné. Neschvaľuje, len sa vyjadruje.

    Pán poslanec Fronc, áno, máte pravdu s touto novelou, do tejto novely by sme naozaj chceli dať všetko. Každú zmenu, ktorú urobíme, tak musíme upraviť aj v zákone o financovaní, pretože bez peňazí v podstate žiadna zmena nie je.

    A pokiaľ ide o cirkevné školy, cirkevné neštátne, my sme to rozdelili na cirkevné a súkromné školské zariadenia, umelecké školy. V zákone bolo trojročné prechodné obdobie, aby sme pomohli ten systém naštartovať. Vy ste to dali na Ústavný súd. Ústavný súd sa priklonil k nám. No, ale už je prvé stanovisko. Je hotové, aspoň ja viem – to je jedno – no, ale zdá sa, že pokiaľ moje informácie, ktoré mám, že sa ukázalo, ale to je jedno. Teraz sme dali len jednu vec do zákona a je to dohoda aj ZMOS-u, aj cirkví, že bude nariadenie vlády, ktoré rozpíše tieto finančné prostriedky a nariadenie vlády musí byť zo zákona. To je všetko, čo sme spravili. A bude na nariadení vlády koľko, komu, čo.

    To, čo dala pani poslankyňa Mušková, to len viac rozpisuje, ako by to nariadenie vlády malo vyzerať.

    To, čo dal pán poslanec Švidroň, hovorí, že musí byť nariadenie vlády, ktoré, teda niektoré ZMOS-u, ktoré samospráva má a je v tom aj tzv. milionárska daň, aby nešli do iných sektorov, ale aby šli priamo do sektoru školstva. A na to vy ako, páni poslanci, právo máte.

    Chcel by som sa ešte raz poďakovať za podporu, ktorú ste tomuto zákonu vyslovili a dúfam, že to tak aj v skutočnosti bude.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Chcem sa spýtať, pani poslankyňa. Nie, nechcete využiť právo záverečného slova, preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh ste dostali ako tlač 936 a informáciu máte ako tlač 936a.

    Pán minister a podpredseda vlády, nech sa páči, odôvodnite aj tento vládny návrh zákona.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil návrh zákona o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Zákon o stimuloch popri zákone č. 172/2005 o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja v znení neskorších predpisov dotvorí konštrukciu celkových možností podpory vedy a techniky Slovenskej republiky, keď poskytne možnosť, aby aj podnikatelia žiadali o podporu z prostriedkov štátneho rozpočtu na nimi vykonávaný výskum, aby bol vývoj bez vopred vyhlásenej súťaže. To je hlavný zmysel celého tohto zákona.

    Konkrétne návrh zákona o stimuloch vytvorí priestor pre poskytovanie štátnej pomoci pre výskum a vývoj vykonávaný podnikateľmi, označenej ako dotácia zo štátneho rozpočtu, súčasne pre získanie daňovej úľavy pre podnikateľa, ktorý túto štátnu pomoc získa. Táto úľava bude do výšky dane pripadajúcej na pomernú časť základu dane z príjmu podnikateľa. Pomerná časť základu dane z príjmu sa vypočíta tak, že základ dane z príjmu podnikateľa v danom finančnom roku sa vynásobí koeficientom, ktorý sa vypočíta ako podiel vlastných nákladov podnikateľa a súčtu nákladov z vlastných prostriedkov podnikateľa a dotácie zo štátneho rozpočtu, čo v podstate znamená, že ide o dynamický vzorec, ktorý umožní vyššiu dotáciu v úmere alebo vo funkcii na vlastné spolufinancovanie daného podnikateľského projektu. Stimuly budú podnikateľovi poskytnuté za podmienky, že vytvorí alebo rozšíri pracovisko výskumu a vývoja.

    Na základe tohto zákona bude môcť podnikateľ, ktorého sme v zmysle smerníc Európskej únie, na ktorú tento zákon nadväzuje a konkrétne ide o Rámec spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum a vývoj a inovácie, ktorý bol vydaný v úradnom vestníku Európskej únie pod č. 2006/C 323 01 a Nariadenie Komisie Európskeho spoločenstva č. 800/2008 zo 6. augusta a o vyhlásení určitých druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88. Na základe toho sú rozdelení podnikatelia na mikro, malých a stredných, stredných a veľkých podnikateľov podľa toho, ako sú zapísaní v Obchodnom registri a môžu podľa vlastného uváženia a potreby požiadať o dotáciu na podporu základného výskumu alebo aplikovaného výskumu, alebo experimentálneho vývoja, vypracovanie štúdie uskutočniteľnosti projektu, zabezpečenie ochrany priemyselného vlastníctva alebo dočasné zapožičanie vysokokvalifikovaného zamestnanca výskumu a vývoja a úľavu na dani z príjmu.

    Zákon definuje opäť v súlade so smernicami Európskej únie maximálnu výšku stimulov, ktorá sa pohybuje od 7,5 milióna eur na 1 projekt až po 20 miliónov eur.

    Ďalej zákon definuje spolufinancovanie. V zákone sa hovorí o intenzite dotácie, opäť od experimentálneho vývoja, kde sú tie možnosti od 25 až po 40 %, cez aplikovaný výskum až po základný výskum, kde je možná dotácia zo štátu až 100 % výšky oprávnených nákladov. Je možné zvýšené spolufinancovanie a to v prípade, že sa spolupracuje s niektorým iným, menším podnikateľom alebo ide o cezhraničnú spoluprácu, alebo sa spolupracuje s organizáciou výskumu a vývoja, ako sú vysoké školy, niektorý z ústavov Slovenskej akadémie vied, poprípade rezortným výskumným ústavom a podobne.

    Úľava na dani, ako som povedal, sa vypočíta podľa veľkosti spolufinancovania projektu ako zvyšujúca sa funkcia. V zákone sú definované aj minimálne výšky celkových oprávnených nákladov pre projekt. Pre mikropodnikateľa, malopodnikateľa je to 0,25 milióna eur, pre veľkopodnikateľa je to 1 milión eur. Ďalej sú definované minimálne výšky oprávnených nákladov. Je definovaný aj proces rozhodovania alebo proces o tom, ako sa jednotlivé projekty posudzujú. Chcel by som povedať, že nejde o grantovú schému, ide o individuálne posúdenie jednotlivých návrhov projektov. Prevzal sa mechanizmus, ktorý funguje pre Agentúru pre výskum a vývoj s tým, že sa odtiaľ museli rozlíšiť odlišnosti, ktoré agentúra má a ktoré sú nastavené na posudzovanie súťaživosti jednotlivých projektov navzájom medzi sebou, čo v tomto prípade nie je možné, ale sú takisto dvaja nezávislí, anonymní posudzovatelia, takisto je ako na PVS zriadená komisia, kde budú zástupcovia zamestnávateľských zväzov, podnikateľského sektora, všetkých stavovských organizácií a na základe toho a rozhodnutia komisie riaditeľ agentúry, alebo v tomto prípade minister školstva, rozhodnú o dotácii.

    Nad 2 milióny eur musí ísť schvaľovanie do vlády, čo je zhruba 60 miliónov korún. Ak to porovnám so schvaľovacím procesom, ktorý je v rámci kapitálových výdavkov na vysoké školy, minister môže rozhodovať až do 100 miliónov Sk, nad 100 miliónov Sk sa musí ísť do vlády, čiže znížili sme hranicu takmer na 60 %, čo je v kompetencii ministra a čo je v kompetencii vlády.

    Dôležité je aj to, že dotácia bude podnikateľom poskytnutá na základe kapitoly ministerstva školstva. Čiže na rozdiel od podobného zákona, ktorý sa týka inovácií, kde ministerstvo hospodárstva nemá vlastné finančné prostriedky, a preto s každým návrhom musí ísť do vlády, tu sa rozhoduje z prostriedkov, ktoré sú v kapitole ministerstva školstva.

    Vážený pán podpredseda, môžem ešte pokračovať.

  • So smiechom.

  • Ospravedlňujem sa ctenej snemovni, ale riešili sme problematiku pozmeňujúcich návrhov k predchádzajúcemu zákonu, pán minister, z vašej dielne. Ďakujem pekne za úvodné slovo.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pánovi poslancovi Valentínovi Švidroňovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, vážení prítomní, minister školstva náležite a podrobne odôvodnil návrh zákona, preto mi dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca výborov podal informáciu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 936, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 11. marca 2009 č. 1341 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

    Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, iné výbory o tomto návrhu zákona nerokovali. Takisto gestorský výbor do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    K návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky o prijatých uzneseniach rokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením 595 z 31. marca 2009, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením 476 z 8. apríla, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku uznesením 486 z 2. apríla, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením 153 zo 7. apríla odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh schváliť.

    Ďalej si vás dovoľujem informovať, že z uznesení jednotlivých výborov vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých znenie je uvedené spolu s ich odôvodnením v časti IV informácie, tlače 936.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor rokoval 15. apríla 2009 o návrhu spoločnej správy výborov o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní s odporúčaním vládny návrh zákona schváliť. Gestorský výbor neprijal uznesenie o odporúčaní schváliť vládny návrh zákona a spoločnú správu výborov, nakoľko návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Podľa § 80 ods. 2 citovaného zákona, ak gestorský výbor neschváli spoločnú správu, podáva spoločný spravodajca len informáciu o výsledkoch prerokovania vo výboroch a predkladá ďalší návrh na postup. Vzhľadom na uznesenie výborov, ktoré návrh zákona prerokovali a ktoré odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky po rozprave rozhodla o jednotlivých podaných návrhoch, o návrhu zákona ako celku.

    Ako spoločný spravodajca navrhujem hlasovať o návrhoch uvedených v časti IV informácie nasledovne: o bodoch 1 až 8 a 10 až 19 spoločne a o bodoch 9 a 20 zvlášť o každom bode.

    Ďakujem a prosím, vážený pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu o návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram týmto rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy dostal písomnú prihlášku jednej kolegyne poslankyne, pani Tatiany Rosovej. Keď skončí jej vystúpenie v rozprave, tak bude možné sa prihlásiť do rozpravy potom aj ústne.

    Pani kolegyňa, nech sa páči, máte slovo v rozprave.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, pán minister školstva, vážené kolegyne, milí kolegovia, rokujeme o zákone, ktorý by už podľa názvu mal každý z nás privítať. Konečne tu máme riešenie ako podporiť súkromné firmy, aby vďaka štátnej pomoci aj na Slovensku rozvíjali svoje výskumné a vývojové aktivity. Takže výborne. A po druhé je to z dielne ministerstva školstva nie celkom obvyklé taký zákon, ktorý naozaj z formálnej stránky spĺňa náročné kritériá. Je to zákon, ktorý nerieši zbytočne to, čo zákon riešiť nemá. Je to zákon, kde ťažko nájsť nejaké formálne lapsusy. Takže žiadne školácke chyby.

    Aj keď formálne chyby sa tomuto zákonu vytknúť nedajú, je tu predsa len viacero bodov, ktoré sa mu vytknúť dajú. Ja sa ospravedlňujem, že budem hovoriť dlhšie, ale práve preto, že je to zákon, ktorý považujeme naozaj za dôležitý, a za zákon, ktorý rieši podstatnú problematiku výskumu a vývoja, myslím si, že je za hodno diskutovať o ňom. Preto lebo istotne táto norma nie je definitívne riešenie.

    Takže po prvé. V zdôvodňovaní zákona sa pán minister veľmi často odvoláva na Lisabonskú stratégiu. Ja tvrdím, že toto dovolávanie nie je na mieste. Tento zákon, aby sa napĺňal, určite zvýši objem, ktorý pôjde zo štátneho rozpočtu na vedu a výskum. Ale na druhej strane, domnievam sa, že nijako významne nezmení pomer medzi štátnymi a súkromnými zdrojmi, čo je vlastne jedným z hlavných cieľov Lisabonskej stratégie. Jednoducho povedané, súkromným firmám dávame podporu v konkrétnom objeme, pričom ale ich záväzky nie sú vyjadrené žiadnym finančným objemom, aspoň nie v zákone. A už vôbec nie záväzkom investovať dve tretiny z celkového objemu na projekt tak, ako je to cieľom Lisabonskej stratégie. Domnievam sa, že omnoho bližšie pravde by bolo, keby sme hovorili, že je to zákon, ktorý podporí konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, ale nehovorme o Lisabonskej stratégii. Na jej naplnenie budeme musieť ešte prijať iné opatrenia.

    Po druhé, áno, určite je správne budovať konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky na vzdelanosti. V tom sa zhodneme. Ale práve preto by ministerstvo školstva malo naplniť svoju prvoradú úlohu v tejto oblasti. A tou je podľa môjho presvedčenia vytvárať podmienky pre kvalitnú vedu a výskum tam, kde vznikajú základné vedecké poznatky, tam, kde sa generujú vedecký a výskumný potenciál našej krajiny. No a tým miestom sú predovšetkým univerzity. Kým v tejto úlohe vytvárania podmienok pre kvalitnú vedu a výskum hlboko zaostávame, kým nie sme schopní vytvoriť stimulujúce prostredie pre kvalitné vzdelávanie na univerzitách, dovtedy by prioritou malo byť práve toto. Pretože pomerne zbytočne budeme stimulovať súkromné firmy k výskumu a vývoju, kým pre ne nebudeme vychovávať kvalitných výskumníkov.

    No, navyše desaťročia už preverili pravdu, ktorú v svojej správe pre prezidenta Roosevelta zvestoval v roku 1945 vedec, ktorého rozhodne nemožno podozrievať z nejakého akademizmu. Vannevar Bush, človek, pod kontrolou ktorého boli najvýznamnejšie spojenecké výskumné projekty druhej svetovej vojny, veľmi aplikované projekty. V tej citovanej správe uvádza: „Najdôležitejšou cestou, ako môže vláda podporiť priemyselný“, teda naším slovníkom aplikovaný výskum, „je zvýšiť prílev nových vedeckých poznatkov podporou základného výskumu.“ Berme si túto pravdu k srdcu.

    Po tretie. Ak má aplikovaný výskum realizovaný v spolupráci so súkromným kapitálom naozaj prispieť ku konkurencieschopnosti Slovenska, mal by sledovať jasnú a konkrétnu stratégiu. Teda skôr, než sa rozhodneme podporovať výskum a vývoj, bolo by podľa mojej mienky potrebné rozhodnúť sa, aký výskum a vývoj to má byť. Rozhodnúť sa nie však na ministerstve, ale v spolupráci domácich aj zahraničných špičkových odborných kapacít. Vytypovať konkrétne oblasti výskumu a vývoja, ktoré majú byť strategicky pre Slovensko prioritou či už z hľadiska svetových trendov, z hľadiska našich kapacít a potenciálu, jednoducho zo všetkých strategických hľadísk. Pretože, ak budeme financovať po troške všetko, napokon z hľadiska konkurencieschopnosti z toho nebude nič.

    Takže to boli výhrady k takým, dá sa povedať, filozofickým východiskám zákona. Ale vidím riziká aj v jeho realizačnej koncepcii. Pokiaľ teda ide o tieto riziká, po prvé mám dojem, že sa v zákone miešajú dva princípy dotácie alebo štátnej podpory. Na to, aby sme čosi podporovali alebo stimulovali z verejných zdrojov, sú, myslím, možné dva typy procedúry – pokiaľ hovorím len o transparentných a legálnych procedúrach. Na jednej strane je to princíp súťaže, ak chcete, grantov. V takom prípade, povedzme, ako to býva na základe výziev, sa umožní uchádzačom v konkrétnej lehote predložiť žiadosti, no a tie sa na základe jasne určených kritérií a stupníc vyhodnotia. Prostriedky sa pridelia tým najlepším podľa poradia a, samozrejme, aj podľa výšky prerozdeľovaného balíka.

    Na druhej strane oproti tomu stojí iný princíp, princíp nárokovateľnosti. V takom prípade sa stanovia striktné a tvrdé kritériá. Ale každý, kto ich splní, má na podporu nárok. Na to je, samozrejme, potrebné kvalifikovane odhadnúť, na aký balík máme reálne potenciál. Chcem len povedať, že ak pán minister často hovorí o podobnosti tohto návrhu zákona s investičnými stimulmi, tak myslím, že by bolo za hodno tú podobnosť aplikovať aj tu, pretože cieľom investičných stimulov bolo dopracovať sa k čo najjasnejšiemu princípu nárokovateľnosti. V tomto zákone sa však neuplatňuje ani jeden z týchto princípov, čiže ani čistá súťaž, ani nárokovateľnosť. Kto teda dostane stimuly? Nuž, podľa tohto návrhu ten, kto podľa posudkov splní kritériá a navyše, ešte sa zapáči, povedzme, ministrovi alebo vláde. No a ten, kto nedostane, môžem povedať, že ten si ozaj môže pískať, pretože podľa tohto návrhu sa nemôže ani odvolať.

    Po druhé v zákone pri posudzovaní žiadostí sa navrhuje postupovať podľa pravidiel APVV, ako sme to počuli aj v predkladacej správe. No a, myslím, že by bolo logické, aby tým, kto podľa týchto pravidiel postupuje, bola práve APVV, teda Agentúra na podporu výskumu a vývoja. V tomto návrhu to tak nie je. Rozhodovať má ministerstvo školstva. Čiže rozhodovať nemajú experti, ale úradníci. Zdá sa mi to nelogické tým skôr, že odborné tímy v rámci APVV rozhodujú o podstatne nižších sumách, rádovo nižších sumách. Vyzerá to tak, ako keby nám šlo o transparentnosť, korektnosť a nezávislosť, povedzme, pri projektoch do 200 000 eur, ale projekty do 2 miliónov už môžu byť v rukách nie nezávislej agentúry, ale ministerstva. Obávam sa, že výsledkom v takomto prípade by mohlo byť, že stimul nedostane ten najlepší, ani nie každý, kto splnil kritériá, ale ten, kto si to bude vedieť vybaviť.

    Tretia výhrada alebo poznámka ku koncepčnému riešeniu zákona. Bude to pomaly rok, čo vláda s pomerne veľkou slávou reinkarnovala projekt Minerva s názvom Modernizačný program Slovensko 21. No a v krátkodobých opatreniach tohto projektu pod číslom 2 nájdeme záväzok: „Zvýšenie podielu špičkových zahraničných expertov ako hodnotiteľov podávaných projektov vo verejných grantových schémach.“ A odôvodnenie? „Projektovo-aktívna časť vedeckej komunity je relatívne málo početná a vedci sa navzájom poznajú, čo často devalvuje hodnotiaci proces a neprispieva k zvyšovaniu kvalitatívnej úrovne vedy na Slovensku.“ Veľmi presné. Lenže v rozpore s tým sa v predloženom návrhu zákona hovorí, že posudky majú vypracovať „slovenskí alebo zahraniční odborníci“, teda nie slovenskí a, ale slovenskí alebo zahraniční odborníci. Znamená to, že zahraniční odborníci posudzovať môžu, ale nemusia.

    V súlade s týmito výhradami predkladám môj pozmeňujúci návrh, ktorý znie: Bod 1: „V § 3 ods. 4 písm. a) znie: písm. a): „Agentúra na podporu výskumu a vývoja, ak ide o stimuly podľa odseku 1 písm. a).“.“

    Odôvodnenie. Navrhuje sa, aby poskytovateľom stimulov podľa § 3 ods. 1 písm. a) bola APVV, a nie ministerstvo školstva.

    Bod 2: „V § 6 ods. 1 znie: „(1) Žiadateľ o stimuly predloží Agentúre na podporu výskumu a vývoja žiadosť o stimuly pred začatím práce na projekte podľa § 2 písm. b) až f) v dvoch listinných vyhotoveniach a v elektronickej forme.“.“

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu so zmenou § 3 ods. 2 písm. a).

    Bod 3: „V § 7 ods. 1 znie: „(1) Agentúra na podporu výskumu a vývoja posúdi úplnosť žiadosti o stimuly a zabezpečí dva odborné posudky, zamerané na posúdenie splnenia podmienok podľa § 4, vypracované slovenskými a zahraničnými odborníkmi do troch mesiacov od doručenia žiadosti o stimuly.“.“

    Odôvodnenie. Jednak ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu so zmenou § 3 ods. 4 písm. a) a jednak sa zavádza povinnosť vypracovať posudok ako slovenskými, tak aj zahraničnými odborníkmi.

    Bod 4: „V § 7 v ods. 2, 4, 5, 6, 7, 8 a 10 sa slová „ministerstvo školstva“ nahrádzajú slovami „Agentúra na podporu výskumu a vývoja“.“

    Odôvodnenie. Je to legislatívnotechnická úprava súvisiaca so zmenou § 3 ods. 4 písm. a).

    „V § 7 sa ods. 9 vypúšťa.“ Ďalšie odseky sa adekvátne prečíslujú.

    Odôvodnenie. Žiadateľovi sa touto úpravou nebráni odvolať sa proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o stimuly podľa odsekov 5, 6 a 8.

    A bod 6: „V § 10 sa v ods.1 slová „ministerstvo školstva“ nahrádzajú slovami „Agentúra na podporu výskumu a vývoja“.“

    Ide o legislatívnotechnickú úpravu súvisiacu so zmenou § 3 ods. 4 písm. a).

    Zároveň by som chcela dať procedurálny návrh, aby sa o bodoch informácie z výboru č. 6, 7, 8 a 11 hlasovalo osobitne.

    Týmto pozmeňujúcim návrhom by som chcela preniesť zodpovednosť za poskytnutie stimulu na Agentúru na podporu výskumu a vývoja, pričom ale zodpovednosť za kontrolu priebehu projektu ponechávam na ministerstve školstva. Zároveň sa ukladá, aby jeden z posudkov musel byť vypracovaný zahraničným odborníkom. Ak som hovorila, že ide o zákon prepracovaný, ten zákon sa odvoláva na pravidlá, nielen pravidlá APVV, ale aj na pravidlá stanovené Európskou komisiou, ktoré sú naozaj veľmi jasné a veľmi rigidne. To znamená, že v zásade rozhodovanie APVV má veľmi jasne vymedzený rámec, nie je tu veľký priestor, až na to, že myslím si, že takáto úprava odstráni pochybnosti o objektívnosti rozhodovania a o jej nezávislosti.

    No, hovorila som o výhradách, ktoré som sformulovala do pozmeňujúceho návrhu, ale nie je to, myslím, celkom všetko, čo sa dá predkladanému návrhu zákona vyčítať, o čom by bolo dobré uvažovať. Myslím, že polemické je aj to, že sa v poskytovaní stimulov tento návrh zákona uberá dvomi smermi. Na jednej strane je to priama podpora a na druhej strane je to cesta daňových úľav. Pritom ale aj medzinárodné analýzy jasne ukazujú, ktorá z týchto dvoch ciest je efektívnejšia. Je to cesta priamej podpory. Krajiny, ktoré sú v podiele súkromných investícií vo vede a výskume na špičke a ktorým by sme sa isto chceli podobať, konkrétne napríklad Fínsko, vôbec nástroj daňových úľav na tento účel nepoužívajú. A zároveň z pohľadu daňovej reformy, o ktorej úspešnosti nepochybuje ani súčasná vláda, ide o deformáciu daňového prostredia. Pretože práve rôzne úľavy na daniach sú cestou k zneprehľadeniu daňového systému a cestou k rôznym typom daňových optimalizácií, alebo, inak povedané, obchádzania daňových povinností.

    Ešte si dovolím poslednú poznámku. Ide o zákon, ktorý je úzko prepojený s európskou legislatívou, čo hovorím na jeho chválu. Ako schéma štátnej pomoci musí rešpektovať nariadenie komisie o vyhlásení určitých druhov kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom alebo aj rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie.

    Pán minister, ja mám ten druhý dokument pri sebe v slovenskom preklade. Teda údajne v slovenskom preklade, pretože myslím, že s takým prekladom by neobstál ani maturant. My v tejto snemovni ochraňujeme jazyk zákonom, ale v oficiálnych dokumentoch ho nechávame mrzačiť. Ale podstatné nie je ani tak, že sa neslovenský slovosled veľmi nedobre číta a nelahodí oku ani uchu, podstatné je, že znižuje zrozumiteľnosť tejto normy a nielen tejto. Dovolila som si túto poznámku nie kvôli konkrétnemu dokumentu, ale preto, lebo sa čoraz častejšie stretávam s tým, že práve nekvalitné preklady bruselských noriem zapríčiňujú niektoré byrokratické absurdnosti. Ja si myslím, že aj toto je dobrý dôkaz, že anglická gramotnosť sa naozaj stane postupne jednou z dôležitých kompetencií, tak ako je dnes, povedzme, počítačová gramotnosť a že ten návrh, aby bola angličtina povinný jeden z dvoch cudzích jazykov, ale povinný, nie je od veci. Aby sme neboli odkázaní na nekvalitné preklady, ktoré nás stoja milióny, aby sme si vedeli overiť, ako sa veci majú aj priamo.

    No a celkom na záver. Pán minister, povedzme si pravdu. Zaoberáme sa zákonom, ktorý môžeme síce vychváliť, ale budeme naň mať? V dohľadnom čase, keď sa rúca rozpočet, keď sú prognózy, žiaľbohu, stále tmavšie? Ja sa obávam, že jednoducho naň nebudú peniaze. A pritom ale nedokážeme využívať tie peniaze, ktoré k dispozícii máme. Mám na mysli peniaze z európskych fondov. Správa o ich čerpaní je naozaj smutné čítanie. Takže, myslím si, že energia vkladaná do tohto úsilia vytvoriť zákon na stimuly, či už zo strany súkromného sektora alebo ministerstva, by bola určite v tejto chvíli efektívnejšie využitá pri riešení tohto problému.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na vystúpenie pani Rosovej sa neprihlásil nikto. Skôr ako dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy k tomuto návrhu zákona ústne, tak chcem poprosiť o chvíľu pozornosti.

    Ctené kolegyne a kolegovia, jednu informáciu mám pre vás. Dohodli sme sa aj s predsedom parlamentu, že vzhľadom na skutočnosť, že je zastavená doprava medzi Trnavou a Bratislavou a je veľa poslancov, ktorí sú v zápche a nemôžu sa dostaviť na hlasovanie a je to zo všetkých poslaneckých klubov, pretože sme prebrali dosiaľ iba jeden bod a predpokladá sa, že ešte aj tu bude rozprava pokračovať, tak hlasovanie o tlači 876 sa preloží na 17.00 hodinu s tým, že nebudeme o 11.00 hodine hlasovať. Ďakujem vám za porozumenie a ak môžete, oznámte to aj svojim kolegom, ktorí prípadne by riskovali v tej dopravnej situácii, ktorá je dnes v Bratislave, to, aby sa dostali načas, napriek tomu, že to viac-menej nie je možné. Takže hlasovanie o 11.00 hodine nebude a bude hlasovanie až o 17.00 hodine. Ďakujem pekne.

    A teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Evidujem prihlášky pánov poslancov – Martin Fronc, Peter Dubravay, pani Tatiana Rosová. Čiže traja. Uzatváram možnosť prihlásiť sa k tomuto vládnemu návrhu zákona ústne.

    A slovo má teraz v rozprave pán poslanec Martin Fronc, nech sa páči.

    Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím o pokoj v rokovacej sále, čiže pokračujeme bez prestávky na hlasovanie až do 12.00 hodiny. Všetkých, ktorí si majú čo povedať a netýka sa to tohto zákona, nech tak urobia mimo rokovacej sály. Ďakujem za porozumenie.

    Slovo má pán poslanec Fronc, prvý prihlásený do rozpravy ústne.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, kládol som si otázku, prečo teraz rokujeme vlastne o takomto návrhu zákona. Zákona, ktorý, ako tu už aj moja predchodkyňa hovorila, je nie pokrytý...

  • Ruch v sále.

  • Pán poslanec, ja vás vyruším. Poprosím vás, kolegyne, kolegovia, naozaj sa nedá rokovať v takomto prostredí. Poprosím tých, ktorí si chcú niečo povedať, nech tak urobia mimo rokovacej sály. Skúste byť aspoň trošku tolerantní voči tomu, kto vám chce povedať svoj názor v rozprave. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Takže ešte raz. Kládol som si otázku, prečo rokujeme o tomto návrhu zákona, ktorý hovorí o prerozdeľovaní finančných prostriedkov a tak, ako aj povedala moja predchodkyňa, finančne to vôbec nie je pokryté. Hovorí o virtuálnych finančných prostriedkoch. No, potom som sa pozrel do programového vyhlásenia vlády. V programovom vyhlásení vlády je veda, výskum jedna z mála oblastí, kde je absolútne natvrdo napísané, že vláda dá 0,8 % z hrubého domáceho produktu. 0,8 % z hrubého domáceho produktu pre vedu a výskum je asi 600 mil. eur. Pre lepšiu predstavivosť to bude nejakých 17 až 18 mld. v našej bývalej mene, v slovenských korunách. A pán minister vám iste potom povie, koľko v skutočnosti v súčasnosti ide na vedu a výskum.

    A druhá vec je, predpokladám, že sa bude odvolávať na čerpanie z európskych fondov. Len teraz prišla oficiálna správa o čerpaní z fondov daná ministrom financií a tam v čerpaní z fondov ministerstvo školstva sa pohybuje v desatinách percent, v desatinách z prostriedkov, ktoré boli pridelené. Obávam sa, že sa to tak skoro nezmení. Čiže, kládol som si naozaj takúto otázku. No pochopil som, že to je proces, ktorý vynašiel už dávno kedysi jeden šľachtic, knieža Potemkin. Staval „potemkinove dediny“ a tu takisto ideme urobiť niečo podobné.

    Druhá moja poznámka sa týka spôsobov prerozdeľovania. Ja viem, že ministerstvo školstva má v podstate menej možností ako niektoré iné ministerstvá, ale tu, tak ako sú nastavené tie pravidlá, začínam mať pocit, že sa buduje nový peňazovod. Pán minister, rozhodovať o 2 mil. eur, čo je, aby som to zase pripomenul, 60 mil. Sk a nenechať to naozaj na inštitúciu, ktorá je nezávislá, tak ako to fungovalo pri iných prostriedkoch, ktoré prerozdeľuje Agentúra na podporu vedy a výskumu, pokladám minimálne za vyrábanie si vlastných problémov a v budúcnosti veľmi ľahko vznikne podozrenie niečoho, čo nie je v súlade s transparentnosťou. Nemyslím si, že to potrebujete, pán minister. A toto si myslím, že je zlé. Súčasne chcem povedať, že napriek tomu, že sme upozorňovali pri rozdeľovaní prostriedkov cez APVV, že je dôležité, aby tam boli aj zahraniční posudzovatelia, napriek tomu, že vláda prijala tzv. modernizačný program, kde je explicitne napísané, že takto to má byť a myslím si, že aj pri prerozdeľovaní týchto prostriedkov pre stimuly by to takto malo byť, zatiaľ sa nič nezmenilo aj napriek tomu, že keď bol pán premiér na rokovaní výboru pre európske záležitosti, som ho na to upozornil a on povedal, že bude súlad tohto modernizačného programu so zákonmi, to znamená, aj s tým, že zahraniční posudzovatelia nebudú len možní, ale povinní.

    A moja tretia poznámka sa týka, pán minister, úľavy na daniach. Ja by som si naozaj prial, aby bola cesta, ktorá pomôže vede aj tadiaľto, ale neviem, či ten zákon poriadne čítalo ministerstvo financií. Veľmi ma prekvapuje tento krok, pretože, ak prejdú úľavy na daniach, ja sa pýtam a celkom prirodzene predpokladám, že o mesiac tu budeme mať kultúru, ktorá sa bude rovnako dožadovať, zdravotníctvo a mnoho ďalších oblastí. Jednoducho je to, ak to prejde, precedens, ktorý rozbije daňový systém. A ak toto ministerstvo financií, v tomto smere neviním vás, vy sa celkom prirodzene snažíte nájsť spôsob ako získať peniaze, ak s týmto ministerstvo financií súhlasí, tak musím povedať, že vyvoláva to vo mne čosi, ako keby som sa pohyboval ako Alenka v ríši divov.

    A moja posledná poznámka je už len taká trošku úsmevná. Povedal som ju aj na výbore, ktorý prerokoval tento návrh zákona. Ak, prosím vás, v dôvodovej správe sú prideľované prostriedky aj v roku 2012 v mene, ktorá už dávno neexistuje, len v slovenských korunách, no tak si myslím, že je to znak toho, že tento zákon aj táto dôvodová správa neboli vcelku zodpovedne pripravené, pretože nedá sa vyhovárať, že zákon sa pripravoval, keď ešte platila slovenská mena. Nedá sa, prosím vás, na to vyhovárať, pretože už vtedy bola povinnosť minimálne uvádzať aj v eurách, aj v slovenských korunách.

    Pán minister, musím povedať, že už informáciu, ktorú mal pán spravodajca a nemal hovoriť o žiadnych odporúčaniach, keď tak, len o svojich a nie z výborov, svedčí o tom, že v tejto forme tento zákon nemôžeme podporiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. S faktickými poznámkami na pána poslanca Fronca sa nehlási nikto. Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Peter Dubravay.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyhlásil som tu asi pred desiatimi minútami, že hlasovanie o 11.00 hodine nebude, pretože sú nejaké dopravné problémy medzi Bratislavou a Trnavou, resp. Trnavou a Bratislavou, tak poprosím, aby ste zachovali pokoj v rokovacej sále. O tom jedinom bode, ktorý sme dosiaľ prerokovali, budeme hlasovať o 17.00 hodine spolu s ostatnými bodmi, ktoré prerokujeme do 17.00 hodiny.

    Poprosím ešte raz o pokoj v rokovacej sále a slovo má pán poslanec Peter Dubravay. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, schému poskytovania stimulov pre výskum a vývoj, vykonaný podnikateľmi podľa návrhu zákona o stimuloch možno prirovnať k poskytovaniu investičnej pomoci prostredníctvom zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č. 561/2007 Z. z. však neumožňuje poskytovať investičnú pomoc pre výskum a vývoj. Pred existenciou zákona č. 561/2007 Z. z. boli poskytované tzv. investičné stimuly v zmysle zákona o investičných stimuloch, ktoré ponúkali výhodné podmienky pre príchod zahraničných firiem na územie Slovenska, ale nepodmieňovali poskytnutie týchto stimulov tým, aby zahraničná firma bola povinná zriadiť si na území Slovenska pracovisko výskumu a vývoja. Takýmto spôsobom sa na území Slovenska etablovali veľké firmy ako napríklad U. S. Steel, Volkswagen, Kia a ďalšie, ale bez povinnosti budovať si vlastnú infraštruktúru výskumu a vývoja. Zahraničné firmy etablované takýmto spôsobom na Slovensku si zadávali objednávky z oblasti výskumu a vývoja vo svojej domovskej krajine. V súvislosti s týmto je potrebné uviesť, že práve návrh zákona o stimuloch umožní aj týmto zahraničným firmám, už niekoľko rokov pôsobiacich na Slovensku, požiadať o stimuly pre výskum a vývoj, ktorých dôsledkom bude vytvorenie vlastnej infraštruktúry výskumu a vývoja.

    Zároveň je potrebné uviesť, že poskytovanie stimulov bude prístupné nielen pre podnikateľov zo zahraničia, ale aj pre domácich slovenských podnikateľov, ktorí po prvýkrát v histórii Slovenska budú mať rovnaké podmienky, umožňujúce uchádzať sa o stimuly zo štátneho rozpočtu, a to o stimuly pre výskum a vývoj, ktorý je bez námietok základným rozvojovým faktorom hospodárstva.

    Na základe každoročných porovnávaní výstupov výskumu a vývoja v Slovenskej republike s výstupmi ostatných krajín Európskej únie a sveta možno konštatovať, že produkciou žiadostí o európske patenty, pardon, sa zaraďujeme na posledné miesta. Len pre zaujímavosť, Spojené štáty – 117 žiadostí, Japonsko – 174, Fínsko – 317, Rakúsko – 138, Holandsko – 450, Nemecko – 301, Dánsko – 231, naproti tomu Slovensko – 4 žiadosti. Sme teda na úrovni Poľska, ktoré podalo 3 žiadosti, Maďarska, ktoré podalo 9, Českej republiky – 8, ale aj tak sme ešte o niekoľko za nimi. Znamená to, že organizácie výskumu a vývoja v Slovenskej republike, ktorých kapacity výskumu a vývoja sú podľa štatistických údajov za rok 2006 koncentrované hlavne v sektore vysokých škôl, cca 8 137 človekorokov, v štátnom sektore výskumu a vývoja, vrátane Slovenskej akadémie vied 3 732 človekorokov a v podnikateľskom sektore výskumu a vývoja sú len vo výške 3 144 človekorokov. Produkujú také výsledky v oblasti výskumu a vývoja, ktoré sú len minimálne aplikovateľné v praxi. Na vysvetlenie treba povedať, že, povedzme, v sektore vysokých škôl je takýchto, povedzme, 12 tisíc, ale sú niektorí na čiastočný úväzok na 2 hodiny, na 3 hodiny a prepočtom 40 hodín mesačne vychádza číslo 8 137.

    Možno teda povedať, že sektor vysokých škôl a štátne sektory výskumu a vývoja sa len v minimálnej miere zameriavajú na riešenie takých problémov výskumu a vývoja, ktorých výsledky sú určené pre využitie v praxi či už výrobnej alebo v službách. Návrh zákona o stimuloch pomôže zlepšiť situáciu podnikateľov, kedy na základe poskytnutých stimulov môžu situáciu získavania výsledkov výskumu a vývoja aplikovateľných v praxi zlepšiť tým, že si vytvoria pracovisko výskumu a vývoja, ak ho ešte nemajú, alebo rozšíria už existujúce pracovisko, a tak si môžu doslova ušiť výsledky výskumu a vývoja podľa svojej miery.

    Samozrejme, že štát bude tieto stimuly poskytovať len za splnenia v návrhu zákona stanovených podmienok a za účasti ich vlastných zdrojov, ktorá je povinná pre vytvorenie alebo rozšírenie pracoviska výskumu a vývoja a tiež je povinná pre poskytovanie stimulov na projekty aplikovaného výskumu, experimentálneho vývoja, projekty zapožičiavania vysoko kvalifikovaných zamestnancov výskumu a vývoja.

    Teda možno povedať, že poskytovanie stimulov bude pôsobiť ako faktor motivujúci, zvyšovať investície podnikateľskej sféry do výskumu a vývoja, čo je aj cieľom Lisabonskej stratégie. Stimuly tiež zlepšia mobilitu zamestnancov výskumu a vývoja v rámci rôznych sektorov, čo im otvorí priestor pre rozširovanie skúseností a zvyšovanie kvalifikovanosti.

    Podnikateľom sa tak otvárajú možnosti, aby svoj rozvoj zakladali na takýchto rozvojových faktoroch, akými sú výskum a vývoj. V tom sú teda, tak ako som menoval, priority predstavovaného zákona, a preto je potrebné ho v plnej vážnosti podporiť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Pani poslankyňa Rosová – do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Ja som už k návrhu tohto zákona vystúpila, milé pani kolegyne, kolegovia, pán minister, v rozprave ako písomne prihlásená, ale predsa len som sa prihlásila ešte raz, pretože som sa dozvedela, že k môjmu pozmeňujúcemu návrhu existuje technická pripomienka zo strany ministerstva a bola by som veľmi nerada, keby pozmeňujúci návrh, ktorý podľa mojej mienky rieši veľmi podstatnú záležitosť – to, kto bude rozhodovať, a to, aby rozhodovanie bolo podľa možností transparentné a nezávislé –, neprešiel iba kvôli nejakému technickému problému. Preto som pripravila pozmeňujúci návrh, ktorý by to mal riešiť.

    Ide o to, že, samozrejme, ak zákonom o stimuloch dávame kompetenciu mojím pozmeňujúcim návrhom Agentúre na podporu výskumu a vývoja, je potrebné ošetriť aj zákon, ktorým je zakladaná táto agentúra, ktorý stanovuje jej kompetencie.

    Takže ten pozmeňujúci návrh znie:

    1. bod: Návrh zákona znie: „O stimuloch pre výskum a vývoj o doplnení zákona 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 233/2008 Z. z.“

    A 2. bod: „V § 12 ods. 2 sa vkladá písmeno, ktoré znie: „d) štátnej pomoci podľa zákona, ktorého číslo zatiaľ nepoznáme, o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.“.“

    Teda mení sa tým zákon o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja s tým, že návrh rieši postavenie a úlohy Agentúry na podporu výskumu a vývoja tak, aby bola spôsobilá poskytovať štátnu pomoc formou stimulov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, rozprávajte.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na úvod by som chcel vyjadriť určité potešenie nad tým, že súhlasíte s princípom zákona ako-takého a že je dobré, že takýto zákon je vypracovaný a predložený do Národnej rady. Dá sa povedať, že výhrady, ktoré máte, sú skôr, aspoň podľa môjho názoru, sú nie výhrady, ktoré by boli k filozofii alebo k štruktúre celého zákona, ale k jednotlivým technikám vykonávania tohto zákona.

    Ale predsa len niekoľko poznámok aj ku konštrukcii, ktorú tu predniesla pani poslankyňa Rosová. Hovorí, že tento zákon nemôže vyplývať z Lisabonskej stratégie. Ale ja tvrdím, že, naopak, môže a musí vyplývať z Lisabonskej stratégie, kde sa hovorí, že dve tretiny investícií do výskumu musí ísť zo súkromného sektora. Ale my sme doteraz nemali žiadnu právnu úpravu, ktorá by umožňovala súkromnému sektoru financovať vedu a výskum s pomocou štátu alebo, povedzme, s niektorými daňovými úľavami. Doteraz takáto právna úprava na Slovensku nebola, preto sme pripravili zákon, ktorý tu je.

    Samozrejme, ak pomôžeme podnikateľskému sektoru tým, že budeme spolufinancovať ich podnikateľské projekty na vede a výskume štátnou dotáciou, presne tak ako to vaša vláda robila pri dotáciách na výrobu a sú úspešné projekty, ako je KIA alebo Peugeot, kde išli stimuly podnikateľom. A my k tomu pridávame, že nielen na výrobu, ale aj na výskum a vývoj, čo je mimoriadne pozitívne a čo odpovedá aj súčasnej dobe. Čiže, rozširujeme to, čo ste zhruba už mali pripravené aj vy. Je škoda, že ste to neurobili vy vtedy, poviem otvorene, lebo keby ste dali KII alebo Peugeotu povinnosť priniesť so sebou aj vedeckovýskumnú základňu, tak sa nehovorí, že tu máme montážne haly a veda a výskum sa robí v Nemecku alebo niekde inde.

    Takže, toľko k filozofii zákona. Že sú riziká? No tak, samozrejme, s každým zákonom sú nejaké riziká. Hovorí sa o rizikách, že tento zákon, ktorý hovorí naozaj o investičných stimuloch, je pravdou, že to nie je čistá súťaž, to nie je grantová schéma. Aj v zákone je jasne napísané, že individuálne môže podnikateľ požiadať o stimul s tým, že sám je rozhodnutý vložiť svoje investičné prostriedky na vedu a výskum a žiada pomoc štátu. No prečo by štát nepomohol, pokiaľ ide o vyššiu pridanú hodnotu našej výroby? Nie je dôvod.

    Naopak, si myslím, že keď nebudeme pomáhať a nebudeme štátu vytvárať podmienky, aby podporoval nielen výrobu – to, čo sa dialo doteraz –, ale aj aplikovaný výskum, experimentálny vývoj, tak toto je jediná cesta dopredu. A keď raz tie automobilky odídu a ony odídu za pätnásť, dvadsať rokov určite odídu, aby namiesto nich tu bola nejaká sofistikovanejšia výroba s nižšou pridanou hodnotou. A to je cieľom tohto zákona. Čiže, nejde o grantovú schému, nejde o čistú súťaž. Takisto nemôže to byť automaticky nárokovateľné. Veď niekto musí posúdiť, či tu nejde o nejakú špekuláciu alebo niečo podobné. Čiže, musí byť každý projekt predsa posúdený. Vy dokonca voláte po posúdení, ktoré existuje pri grantových schémach v rámci Agentúry pre výskum a vývoj. Čiže, nemôže byť automaticky nárokovateľný. To je nezmysel. Takže, ani toto tam nepatrí. Ale je to individuálne posúdenie. A poviem otvorene, presne také, ako vy ste urobili pri KII alebo pri Peugeote, kde sa individuálne posudzoval ten-ktorý projekt a boli tam aj daňové úľavy, pán poslanec, t. j. boli daňové úľavy. Daňové prázdniny boli veľmi veľké, aj dodnes sú ešte z toho vyplývajúce.

    Pokiaľ ide o samotnú procedúru, ktorú nám povedala pani poslankyňa ako-takú najdôležitejšiu, keď to správne odhadnem v tej jej časti, vy tvrdíte, aby sme preniesli, alebo, aby sme to rovno dali na Agentúru pre výskum a vývoj. Len treba domyslieť aj veci, ktoré z toho vyplývajú. To je agentúra pre grantové schémy, pre súťaže. Ale aký tam je systém? Ja tvrdím, že ten systém sme celý prebrali, pokiaľ sa prebrať dal. Sú dvaja nezávislí hodnotitelia. Súhlasím s tým, že jeden musí byť zo zahraničia, ale na APVV sú obrovské problémy. Keby ste si urobili prieskum na APVV, zistili by ste, že sa veľmi ťažko zháňajú zahraniční oponenti, lebo po prvé za také malé peniaze ako my na to máme vyčlenené, nám to robiť neprídu. A po druhé je to pre nich zbytočne náročné. Ani tomu tak celkom nerozumejú, prečo by každý projekt mal byť posudzovaný zahraničným oponentom na úkor slovenského. Ale povedzme, ten predpis tam je a musia to tak robiť. Čiže, súhlasíme s tým, že tých dvoch oponentov, z tých dvoch musí byť jeden zo zahraničia, a výnos, ktorý zákon predpisuje, ten výnos toto ustanovenie tam zakomponované už má. Potom rozhoduje v APVV komisia. No ale kto menuje komisiu? Predseda APVV alebo riaditeľ APVV? To znamená, že teraz to dáme všetko do rúk predsedovi APVV, aby on vymenoval komisiu, ktorá posúdi ten-ktorý projekt? Ale my máme aj iné grantové schémy, ako je VEGA a KEGA, kde tiež má svoje pravidlá a ktorá nejakým spôsobom funguje. Teraz sme dokonca dali aj vyššie právomoci tomu predsedníctvu a prišla obrovská kritika z Univerzity Komenského na to, ako nám pracuje VEGA a KEGA. Nesúhlasia s tým, čo ľudia, ktorí sú tam, za pravidlá zaviedli.

    Takže, tiež nechcem na seba zobrať zbytočnú zodpovednosť. Prečo by som mal? Čiže náš návrh je taký, že musia byť dvaja nezávislí oponenti, z toho jeden musí byť zo zahraničia a rozhodnúť musí komisia. Súhlasím aj s tým, že to rozhodnutie komisie bude záväzné pre ministra. A v komisii musí byť, aj s tým súhlasím, nech je väčšina členov tak, ako je to pri VEGA, KEGA aj APVV, nech je väčšina členov komisie zo stavovských organizácií, z profesijných združení, ako je Asociácia zamestnávateľských zväzov a tak ďalej, a tak ďalej. Nie je s tým žiaden problém. Ale to musí byť súčasťou výnosu, pretože tento zákon predpokladá výnos.

    Pokiaľ ide o finančné prostriedky, tak, samozrejme, že každý štát má svoje limity. My v štátnom rozpočte na vedu máme vyčlenených zhruba 1,7 mld. slovenských korún. Tu predpokladáme, že okolo 600 až 800 miliónov slovenských korún by mohlo ísť, pretože zákon bude platiť zhruba od pol roka, na tieto stimuly. Uvidíme, aký bude záujem, pretože ten záujem z hľadiska spolufinancovania je dosť ťažký. Ale všetko to vyplýva z tých európskych dokumentov, pretože pre 99 predpisov nám dávajú európske smernice. Čiže, aj minimálna čiastka, aj spoluúčasť je veľmi veľká. A keby išlo o 300-miliónový projekt, tak 200 miliónov musí dať samotný podnikateľ na vedu, výskum. No kto dnes dá? My sme už podobné grantové schémy na APVV mali. Boli veľmi neúspešné. Skončili fiaskom. Len traja sa nám prihlásili na takýto spoločný projekt, len traja.

    Čiže, APVV už má podobné schémy. A tam to, dovolím si povedať, aj na to, čo oni robia, aj funguje. Tu ide o väčšie projekty, kde je väčšia zodpovednosť, aj ministra, oveľa väčšia. A budú individuálne posudzované a nad 60 miliónov korún, pretože pri kapitáloch na vysoké školy má minister kompetencie až do 100 miliónov korún, tu sme šli iba na úroveň 60 miliónov korún, čiže 60 % z toho, čo minister môže rozhodovať. Poznáte to, obidvaja ste boli ministrami. Pri kapitáloch na vysoké školy dostanú milión korún, bez problémov. A tu sme dali šesťdesiat na šesťdesiat do vlády, aby sme zas do vlády nechodili s každým projektom. Ale ja som aj zato. Kľudne, nech vláda schváli každý projekt, ktorý je v týchto stimuloch. Nevidím v tom skutočne žiaden problém.

    Pokiaľ ide o ďalšie financie, pani poslankyňa, naznačili ste tu, aj pán poslanec Fronc, že Národný strategický referenčný rámec, tak len pre osvieženie pamäti, veď staré programovacie obdobie 2004 – 2006, koncom roka 2006, kedy skončilo celé obdobie, Martin, bolo 2,5 percenta vyčerpaných. Ale za vašej vlády, za vašej vlády na konci obdobia, dnes sme na začiatku obdobia. Na konci obdobia bolo 2,5 percenta vyčerpaných zo všetkých peňazí, dnes je 93. Staré obdobie hovorím. Staré obdobie. Bolo 2,5 na konci. My sme na začiatku. A opäť v minulom roku, viete, koľko bolo uzavretých kontraktov na ministerstve školstva? Za 12 miliárd, za 12 miliárd v minulom roku len tým, že je vzdelávanie šesť rokov, no tak ono aj šesť rokov musí trpieť, prebiehať. A ešte nie sú ukončené výberové konania, ale kontrakty sú uzavreté, čiže na 12 miliónov. A v tomto roku uzavrieme na 18 miliárd, v tomto roku, čiže sa dostávame na úroveň 60 %. A ešte máme ďalšie dva roky len to základné obdobie. Fantastické výsledky! A vy poviete, ako to, že sa od začiatku nečerpá, keď vzdelávanie je na šesť rokov a musí sa v prvom roku urobiť výberové konanie na to, kto vlastne bude vzdelávať. Takže treba sa pozerať na veci reálne. Nikto nepredpokladá, že také vyčerpanie bude. Za dva roky končíme. Ale, samozrejme, že vzdelávať sa musí celé obdobie plus dva alebo tri roky.

    Takže toľko. Spojil som obidve vaše pripomienky, pretože ste hovorili o tom, aké sú financie, aké je čerpanie fondov. Výnos predpíše celú techniku a úľava na dani je limitovaná.

    Ja som strašne rád, že sa podarilo vybaviť úľavu na dani. Nebolo to jednoduché riešenie. Ale páni podnikatelia povedali, no prečo by ste nám nedali úľavu na dani, keď investujeme naše finančné prostriedky na vedu a výskum? Je limitovaná, je dynamická a je závislá od spolufinancovania podnikateľského sektora. Kto dá viac, kto viac investuje, tak má úľavu. Ale je limitovaná výškou jeho oprávnených nákladov. Tam to končí.

    Takže, ja si myslím, že to je vynikajúci úspech, ktorý sa nám podarilo dosiahnuť a to sú možnosti pre podnikateľov, ktoré tu z hľadiska vedy, výskumu nikdy neboli a podľa môjho názoru je to správne a dobré.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 877.

    Pán podpredseda vlády a minister školstva pán Mikolaj odôvodní vládny návrh.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predniesol návrh zákona o odborom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh právneho predpisu nadväzuje na zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon.

    Cieľom predloženej právnej úpravy je vytvoriť funkčný systém koordinácie odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce prostredníctvom zriadenia tzv. Rady vlády Slovenskej republiky pre odborné vzdelávanie a prípravu, ďalej krajských rád pre odborné vzdelávanie a prípravu a systému sektorových rád pre odborné vzdelávanie a prípravu.

    Zákon ďalej stanovuje práva a povinnosti všetkých účastníkov systému odborného vzdelávania a prípravy. Ďalej vytvára motivujúci priestor pre vstup zamestnávateľom a zamestnávateľských zväzov do odborného vzdelávania a prípravy a opäť pre vstup súkromného investičného kapitálu do odborného vzdelávania a prípravy. Vstup zamestnávateľov a zamestnávateľských zväzov do odborného vzdelávania a prípravy je v návrhu zákona riešený prostredníctvom plánovania vzdelávacích potrieb trhu práce spoluúčasťou pri tvorbe nového obsahu vzdelávania a pri inovácii existujúceho obsahu vzdelávania, spoluúčasťou na realizácii odborného vzdelávania a prípravy a podielu na hodnotení kvality odborného vzdelávania a prípravy v rámci ukončovania štúdia na stredných školách.

    Návrh zákona vytvára podmienky pre využívanie daňových stimulov pre zamestnávateľa vo vzťahu k odbornému vzdelávaniu alebo príprave na stredných odborných školách a školských zariadeniach. Daňové stimuly sú zamerané na zohľadnenie výdavkov zamestnávateľov, ktoré preukázateľne vynaložia do oblasti odborného vzdelávania a prípravy v stredných odborných školách a školských zariadeniach. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Návrh zákona bude mať vplyv na štátny rozpočet. Návrh zákona predpokladá pozitívny dopad na zamestnanosť a podnikateľské prostredie a nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie.

    Pán predseda, ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Pani poslankyňa Nachtmannová je určenou spravodajkyňou z výboru pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, dovoľte mi, aby som ako spoločná spravodajkyňa výborov podala informáciu o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 877, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 4. februára 2009 č. 1244 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

    Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport.

    Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh zákona výbory vo svojich uzneseniach odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky schváliť, a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 594 z 31. marca 2009, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 477 z 8. apríla 2009, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 373 z 30. marca 2009, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 261 z 2. apríla 2009, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 236 z 1. apríla 2009 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 152 zo 7. apríla 2009.

    Ďalej si vás dovoľujem informovať, že z uznesení jednotlivých výborov vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktorých znenie je uvedené spolu s ich odôvodnením v IV. časti informácie, tlač 877a.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport ako gestorský výbor rokoval 15. apríla 2009 o návrhu spoločnej správy výborov o výsledkoch prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní s odporúčaním vládny návrh zákona schváliť. Gestorský výbor neprijal uznesenie o odporúčaní schváliť vládny návrh zákona a spoločnú správu výborov, nakoľko návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Podľa § 80 ods. 2 citovaného zákona, ak gestorský výbor neschválil spoločnú správu, podáva spoločný spravodajca len informáciu o výsledkoch rokovania výborov a predkladá návrh na ďalší postup. Vzhľadom na uznesenia výborov, ktoré návrh zákona prerokovali a ktoré odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky po rozprave rozhodla o jednotlivých podaných návrhoch k návrhu zákona a o návrhu ako o celku. Ako spoločná spravodajkyňa navrhujem spoločne hlasovať o návrhoch v bodoch: 1, 2, 3, 4, 6, 7, 9, 10, 11, 12, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21 a 22 a ďalej navrhujem spoločne hlasovať o návrhoch v bodoch 5, 8, 13 a 23.

    Ďakujem a prosím, vážený pán predseda, otvorte rozpravu o návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku od pána poslanca Szigetiho za klub Strany maďarskej koalície, a potom ešte sa písomne prihlásila pani poslankyňa Rosová a pán poslanec Dubravay.

    Takže, pán poslanec Szigeti.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, vážená pani kolegyňa spravodajkyňa, dovoľte mi vyjadriť sa k prerokúvanému návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave.

    Prerokúvaný vládny návrh zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa nezaoberá problematikou odborného vzdelávania a prípravy v širšom zmysle slova, ale, žiaľ, chápe túto problematiku len ako súčasť nášho regionálneho školstva a predovšetkým upravuje podmienky na zabezpečenie odborného vzdelávania a prípravy žiakov v inštitucionálnej forme na našich stredných odborných školách, strediskách praktického vyučovania, na školských hospodárstvách, strediskách odbornej praxe, na pracovisku praktického vyučovania, na pracovisku inej fyzickej a právnickej osoby. Všade vo svete sa chápe táto problematika ako súčasť celoživotného vzdelávania, aj, samozrejme, ako súčasť vzdelávania dospelých, veď v 21. storočí ľudia musia byť pripravení a flexibilne prispôsobiví na zmenu povolania možno aj viackrát vo svojom živote. Práve preto považujem za veľký nedostatok návrhu zákona, že nevníma odborné vzdelávanie a prípravu zo spomínaného širšieho pohľadu.

    Návrh zákona čiastočne konzervuje dosiaľ bežne používanú prax v oblasti postavenia a úloh orgánov štátnej správy, samosprávy, zamestnávateľov a zamestnancov, ale aj finančné a hmotné zabezpečenie žiakov, čo doteraz bolo riešené nižšou právnou normou, vyhláškami a smernicami. Aj keď je pravda, že prijatím nového školského zákona tieto vyhlášky a smernice prestali byť v platnosti.

    Najväčším prínosom návrhu zákona je posilnenie právomocí, teda podľa môjho názoru, posilnenie právomocí stavovských organizácií, rôznych komôr a profesijných organizácií, ako aj návrh na vytvorenie fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy. Napriek tomu, že kompetencie stavovských organizácií budú posilnené a prijatie kvalitného zákona o odbornom vzdelávaní a príprave by malo byť aj ich záujmom, s ľútosťou musím skonštatovať, že počas prerokúvania návrhu zákona v príslušnom výbore žiadna z týchto komôr neprejavila záujem a ani sa nezúčastnili na rokovaní výboru. Je to veľká škoda a považujem to za nedostatočný prístup zo strany našich rôznych hospodárskych či poľnohospodárskych, alebo živnostenských komôr.

    Vytvorenie fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy by mohlo dodať potrebné impulzy na skvalitnenie tohto druhu vzdelávania, ale obávam sa, že za zákonom navrhnutých podmienok fond nebude mať dostatok finančných prostriedkov a nebude účinný. Myslím si, že subjekty koordinácie odborného vzdelávania a prípravy na celoštátnej a regionálnej úrovni sú celkom dobre premyslené. Domnievam sa však, že okruh ministerstiev by bolo treba rozšíriť minimálne o ministerstvo životného prostredia a na celoštátnej úrovni tam pre mňa stále chýbajú predstavitelia rodičovských rád, resp. predstavitelia rodičov a na regionálnej úrovni územná školská rada. Je síce pravda, že medzi pozmeňujúcimi návrhmi sú naznačené tieto zmeny, dúfam, že sa prijmú aj tieto pozmeňujúce návrhy. Je otázne, či stačí raz za 4 roky upravovať odvetvovú koncepciu odborného vzdelávania a prípravy žiakov pre výkon povolania a odborných činností. Myslím si, že v odôvodniteľných prípadoch táto inovácia by mohla byť aj častejšia.

    Žiaľ, nedá sa súhlasiť s výlučnou kompetenciu samosprávneho kraja v oblasti predkladania návrhov na zaradenie nového študijného odboru alebo učebného odboru do sústavy odborov vzdelávania alebo návrhom na vyjadrenie existujúcich študijných alebo učebných odborov zo sústavy odborov vzdelávania. Veď na území toho-ktorého samosprávneho kraja existujú, alebo môžu existovať aj cirkevné, aj súkromné školy a ich zriaďovatelia by mali mať podobné kompetencie ako samosprávne kraje. Určovanie počtu tried prvého ročníka stredných odborných škôl pre nasledujúce prijímacie konanie o možnosť vyjadriť sa zriaďovateľom stredných škôl vo svojej územnej pôsobnosti k počtu tried prvého ročníka všetkých stredných škôl pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku, považujem za prvok centralizácie a za návrat do minulosti. Žiaľ, predložený návrh zákona jednoznačne svedčí aj o tom, že sa štát chce zbavovať svojich povinností a hlavne zodpovednosti, pretože sa spolieha len na dobrú vôľu a ústretovosť zamestnávateľov, podnikateľov a stavovských organizácií pri vytváraní podmienok a poskytovaní materiálno-technického zabezpečenia pre praktické vyučovanie. V § 5 sú vymenované kompetencie stavovských organizácií a profesijných organizácií, na ktoré by bolo vhodné z ministerstva školstva prideliť aj finančné prostriedky na plnenie týchto, podľa môjho názoru náročných úloh.

    Dovoľte mi niekoľko pripomienok k finančnému a hmotnému zabezpečeniu. Keď hovorím o finančnom a hmotnom zabezpečení, takéto niečo existovalo aj v predchádzajúcom období, samozrejme, že nie je to riešené v žiadnom zákone a je dobré, že sme to dali do tohto zákona. Poskytnutie finančného zabezpečenia je možnosťou, nie povinnosťou, avšak myslím si, že odmena za produktívnu prácu je povinnosťou. V zákone, v úvodnej časti je uvedené aj poskytnutie hmotného zabezpečenia ako možnosť, následne v ďalších odsekoch sa hovorí už ako o povinnosti. Jednoznačne by to mala byť povinnosť. Vzhľadom na to, že motivačné štipendiá sa žiakovi uhrádzajú z prostriedkov fyzickej osoby alebo právnickej osoby, pre ktorú sa žiak pripravuje na povolanie, nemali by sme limitovať maximálnu výšku. V zákone je návrh, aby to nemohlo byť viac ako 65 % životného minima. Myslím si, že sú to finančné prostriedky podnikateľov, fyzických a právnických osôb, a pokiaľ daná fyzická alebo právnická osoba na to má dostatok finančných prostriedkov, nech je to jeho záležitosťou, akým spôsobom mieni motivovať žiaka strednej odbornej školy. Veď ako hovorím, nie sú to verejné prostriedky, nech je to rozhodnutie tej-ktorej fyzickej osoby. Len sa obávam, že nebudeme mať a nenájdeme v každom regióne, hlavne tam, kde sociálne postavenie alebo ekonomická situácia je slabšia, dostatok podnikateľov, dostatok fyzických a právnických osôb, ktorí budú ochotní podporovať odborné vzdelávanie a prípravu takouto formou či formou poskytovania finančného zabezpečenia – motivačným štipendiom alebo inou formou. Čo sa týka hmotného zabezpečenia, situácia je podobná s predchádzajúcou. Znova je to len možnosť a podobne je to na dobrej vôli a ústretovosti podnikateľov, resp. fyzických a právnických osôb.

    Najväčším problémom návrhu zákona je to, že Fond rozvoja odborného vzdelávania sa zriaďuje ako neštátny účelový fond, do ktorého štát cez štátny rozpočet nemôže prispievať a finančným zdrojom fondu nemôžu byť ani prostriedky z fondov Európskej únie. Zavedenie nového zdroja možného príspevku do fondu vo forme oprávneného prijímateľa podielu zaplatenej dane na osobitné účely v súlade s § 50 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ďalej rôzne dary a príspevky od tuzemských a zahraničných právnických a fyzických osôb, príspevky od zamestnávateľov, zamestnávateľských organizácií, ktoré sú dobrovoľné – a toto by som chcel podčiarknuť, že všetko je na báze dobrovoľnosti – v podstate nedokáže naplniť fond finančnými prostriedkami a nedokáže zabezpečiť svoje poslanie. Pravdepodobne preto fond bude prázdny alebo poloprázdny, lebo bude mať málo finančných zdrojov.

    Totiž je racionálnym riešením zo strany podnikateľov, aby si vybrali vo svojom regióne konkrétnu strednú odbornú školu, ktorú klasickým a tradičným spôsobom môžu podporovať. Bude to cielené, budú mať jednoznačne spätnú väzbu, akým spôsobom tá podpora bola používaná. Ale zákonom navrhovaná forma vlastne znamená toľko, že do spoločnej pokladnice nasypeme finančné prostriedky z jednotlivých regiónov a nie je garancia, že z tejto spoločnej pokladnice sa dostane podpora aj do konkrétneho regiónu, pretože finančné prostriedky z fondu sú nenárokovateľné a je to na rozhodnutí fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy.

    Celá filozofia zákona sa príliš spolieha na zamestnávateľov, na stavovské organizácie. Chýba jednoznačne hlavne finančný vklad štátu do skvalitnenia odborného vzdelávania a prípravy, a preto osobne neočakávam po prijatí zákona zásadné pozitívne zmeny a skvalitňovanie úrovne odborného vzdelávania a prípravy na Slovensku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalšia je do rozpravy písomne prihlásená pani poslankyňa Rosová.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som už v prvom čítaní vyjadrila vcelku kladné hodnotenie tohto návrhu zákona. Myslím si, že je to zákon, ktorý je potrebný a je škoda, že sme ho nemali v tých časoch, kedy sa stávalo hlavnou brzdou ekonomického rozvoja to, že máme nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Pretože naozaj je to zákon skôr do dobrého počasia, ale tak, či tak aj dnes má svoj zmysel. To, či všetky jeho ustanovenia naplnia svoje ciele, ukáže prax. Myslím si, že niektoré dobré nápady a opravy sú aj v pozmeňujúcich návrhoch, o ktorých budeme hlasovať.

    Ale prečo si myslím, že tento zákon je principiálne správny? Preto, lebo napĺňa predstavu o odborom vzdelávaní, ktorú sme aj my sformulovali v našom programe a to je predstava, že za vzdelanie je zodpovedný iste štát, ale pokiaľ ide o výcvik, stále väčšia miera zodpovednosti by mala byť prenášaná na podnikateľské subjekty. To, čo je ďalej pozitívne, je, že sa aj takouto legislatívnou formou do celého procesu omnoho viac a záväznejšie vťahujú aj regióny, teda regionálne samosprávy.

    No napriek tejto podpore mám jednu zásadnú výhradu. Týka sa toho, o čom hovoril už aj môj predrečník, a to je neštátny fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy, ktorý sa týmto zákonom zakladá. Ja som presvedčená, že ak má takýto fond existovať, nie je dôvod zakladať ho zákonom. Myslím si, že ak má existovať a ak má efektívne fungovať, tak ho môžu zamestnávateľské subjekty založiť pokojne aj bez zákona. A prečo si myslím, že tak by to bolo efektívnejšie? Preto, lebo ak budú niesť zodpovednosť za financovanie aj prevádzkových nákladov, platu riaditeľa, zamestnancov fondu, ako zakladatelia budú sa musieť starať o to, aby tento fond reálne mal aj nejaké svoje príjmy. A aj o to, či a ako efektívne plní svoje poslanie. No, ale navyše, myslím si, že zamestnávatelia by ochotnejšie združovali svoje prostriedky, keby nešlo o takýto celoplošný fond, ale keby šlo o fondy založené na stavovskej odvetvovej báze.

    Čo vlastne znamená, keď vytvoríme takýto fond zo zákona? Znamená to na jednej strane, že nemáme žiadnu garanciu, že do tohto fondu budú plynúť nejaké zdroje. Na druhej strane to ale znamená záväzok financovať alebo odmeňovať riaditeľa fondu a jeho zamestnancov podľa zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme, teda, ak tomu správne rozumiem, z verejných zdrojov. Ja si myslím, že to nie je dobrý obchod, fond, ktorý môže byť prázdny a ktorého riaditeľa a zamestnancov budeme platiť zo štátu.

    Preto predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh.

    Bod 1: „V čl. 1 § 1 sa vypúšťa písm. d).“

    Odôvodnenie. Nie je dôvod, aby bol týmto zákonom upravovaný fond rozvoja odborného vzdelávania a prípravy, ďalej fond. Má ísť o neštátny fond, ktorého zdroje nie sú naviazané na štátny rozpočet.

    2. bod: „V čl. 1 sa vypúšťajú § 14 až § 22.“

    Odôvodnenie. Zrušujú sa ustanovenia, ktorými sa zriaďuje a upravuje neštátny fond odborného vzdelávania a prípravy. Financujúce subjekty môžu fond s rovnakým účelom zriadiť aj bez predpokladanej legislatívnej úpravy. Naopak, zakotvenie fondu rozvoja odborného vzdelávania v navrhovanom zákone zužuje možnosti takéhoto fondu a znižuje tým motiváciu financujúcich subjektov prispievať do nich. Napriek tomu, že výšku zdrojov financovania fondu nie je možné predpokladať, ukladá návrh zákona odmeňovať riaditeľa fondu a jeho zamestnancov podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    3. bod: „V čl. 8 sa vypúšťa 6. bod.“

    Odôvodnenie. Legislatívnotechnická úprava v nadväznosti na body 1 a 2.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Posledný je písomne prihlásený pán poslanec Dubravay.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, reagujem krátko, stručne, aby sme to časovo stihli. Ako bývalý učiteľ na odbornej škole, funkcionár školský, som rád, že uvedený zákon sa objavil, pretože nedostatok kvalifikovaných pracovných síl, ktoré terajší priemysel pociťuje, je dôsledok likvidácie odborných škôl, dôsledok miešania stredných odborných škôl a obchodných akadémií a rôznych školských hybridov, čo, samozrejme, nemalo nikdy nič spoločné s trhom práce.

    Prečo tento zákon má svoj význam a je dôležitý v danej dobe, vymenoval veľmi presne minister školstva. Ja len na záver chcem zdôrazniť a to som rád, že táto informácia sa mi dostala, že zákon bol pripravovaný zodpovedne, v širokom kontexte a v spolupráci v prvom rade s odborníkmi. Pripravovala ho pracovná skupina na tvorbu návrhu zákona na svojich zasadnutiach 28. augusta 2008, 8. septembra 2008, 16. až 18. septembra 2008, 11. novembra 2008. Členmi pracovnej skupiny boli delegovaní zástupcovia, to je to dôležité, Slovenská obchodná a priemyselná komora, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Slovenská živnostenská komora, Slovenská lesnícka komora, Americká obchodná komora, Republiková únia zamestnancov, Klub 500, Združenie automobilového priemyslu Slovenska, Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska, Železiarne Podbrezová, U. S. Steel, Košice, Tatravagónka, Poprad, Bratislavský samosprávny kraj, Nitriansky samosprávny kraj, Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, Konfederácia odborových zväzov a ďalší.

    Pri tvorbe návrhu zákona sa priebežne konali konzultácie s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v dňoch 10. 9. 2008, 16. 9. 2008, Ministerstvom financií Slovenskej republiky, ministerstvom hospodárstva, ministerstvom pôdohospodárstva a Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou.

    Návrh zákona bol predložený na verejnú diskusiu, ktorá sa uskutočnila vo forme odborného seminára 1. októbra 2008 vo veľkej kongresovej sále Správy účelových zariadení, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, Združení automobilového priemyslu, odborný seminár Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory a ďalšie. Čiže, je to dôkaz o tom, že zákon bol pripravovaný zodpovedne a s plnou vážnosťou.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Boli ste posledný písomne prihlásený.

    Pýtam sa, či chce ešte niekto vystúpiť v rozprave. Pán poslanec Goga, končím možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som niekoľkými slovami aj ja prispel k tomuto zákonu o odbornom vzdelávaní. Keďže mám aj pomerne málo času na to, aby sme potom uzatvorili tento zákon, mi dovoľte podporiť ho v každom prípade, pretože si myslím, že je to zákon, ktorý hovorí o tom, že proces odborného vzdelávania potrebuje a zaslúži si mať perspektívu a svoju budúcnosť. Už to nie je len záležitosť vzdelávacieho systému, ale v ďalšom období to bude aj jedna z najvýznamnejších podmienok ekonomickej a sociálnej prosperity Slovenskej republiky.

    Reagoval by som aj na niektoré informácie, čo tu padli v písomných rozpravách a to v súvislosti s tým, že aby sa viacej zamestnávatelia zaoberali odborným vzdelávaním. Je to dobré. To takisto podporujem aj ja, aby vo väčšej miere vstúpili do vzdelávacieho procesu odborného vzdelávania, pretože prinášajú nielen modernú technológiu, ale aj financie do jednotlivých odborov v rámci odborných škôl. A takisto podporujem aj to, aby regionálne školstvo si v oveľa väčšej miere dalo pozor na to, aké školy v rámci svojich regiónov vytvára a podporuje.

    Chcem povedať toľko, že tento zákon je moderným zákonom a jeho prijatím si opäť osvojíme klasické hodnoty odborného vzdelávania. A chcem povedať aj to, že odborné vzdelávanie v tomto zákone má plnú podporu alebo vychádza aj z mnohých programov Európskej únie, ktoré podporujú odborné vzdelávanie a má tam silnú podporu.

    Samozrejme, mnohé veci tu boli povedané, s nimi súhlasím. Ale chcem na záver povedať iba toľko, že odborné vzdelávanie na Slovensku je potrebné podporiť aj v súvislosti s tým, že nám chýba veľmi veľa odborníkov v priemyselnej sfére, od remeselníkov, cez krajčírky a mnohé ďalšie odvetvia.

    Na záver teda ešte raz chcem podporiť tento zákon, pretože si myslím, že je potrebný aj v tejto situácii, ktorá momentálne je.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Pani spravodajkyňa, v rozprave chcete vystúpiť? Nech sa páči, v rozprave.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, nebudem veľmi dlhá, pretože ozaj čas je krátky.

    Ako tu zaznelo z úst viacerých rečníkov a práve preto nebudem veľa hovoriť, pretože sa všetci zhodneme, explicitne a implicitne tu bola vyjadrená podpora tomuto návrhu zákona.

    Ja si dovolím predniesť jeden malý pozmeňujúci návrh: „V čl. 1 § 17 sa vypúšťa ods. 5. Poznámka pod čiarou k odkazu 31 sa vypúšťa.“

    Odôvodnenie. Podrobnosti o činnosti fondu a jeho organizácie, vrátane odmeňovania riaditeľa a ostatných zamestnancov fondu rozvoja odborného vzdelávania a prípravy upraví štatút fondu. Takže týmto pádom vyriešime aj problém, ktorý tu predostrela pani poslankyňa Rosová so zákonom č. 553 o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri prácach vo verejnom záujme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som sa takisto poďakovať za korektnú rozpravu, niektorým pripomienkam, najmä pána poslanca Szigetiho.

    Hneď na úvod by som chcel pripomenúť, že zákon nie je, tento zákon nie je o získaní prostriedkov do odborného školstva. To bol ten o tých stimuloch. Ten bol na to, aby sme viac peňazí získali. Tento zákon je o tom, aby odborné školstvo odpovedalo na potreby a požiadavky praxe. Aby sme nevyučovali ľudí, ktorí skončia na úradoch práce. Čiže cieľom zákona je, aby finančné prostriedky, ktoré do odborného školstva idú, boli efektívne využité, pretože analýzy a výstupy sú iné.

    Po druhé sú tu niektoré tradičné remeslá, ktoré by asi nebolo dobré, keby opäť kvôli nejakým len, povedzme, trhovým princípom nám vypadli zo systému. Ale ako zabezpečiť, aby požiadavky praxe boli zabezpečené? Ako zabezpečiť, aby niektorí zriaďovatelia nevypisovali také študijné programy, ktoré nikto nepotrebuje? No jedine tým, že nám to povedia tí, čo sú dole v tej praxi. A preto sme vytvorili taký mechanizmus, aby o tých peniazoch, ktoré dnes rozdeľuje štát, rozhodovali oni dole. Čiže regióny, aj u vás na juhu. Prečo by sa malo, ja neviem, zo severu rozhodovať, ktorý odborný vzdelávací program vznikne v Komárne? Ani minister za zeleným stolom. Preto dávame, preto posúvame celé kompetencie, preto vytvárame aj národný poradný odbor, poradný orgán, aj sektorové poradné orgány, ale aj regionálne, ktoré budú definovať a, samozrejme, že v tých regiónoch budú zástupcovia zamestnávateľov, ktorí si budú definovať, čo potrebujú a čo nepotrebujú.

    Bolo veľa sťažností aj z KIE, aj z ďalších spoločností, že nevytvárame, nevychovávame takých odborných pracovníkov, akých potrebuje súčasný trh. Takže v poriadku, vytvorili sme systém, vytvorili sme mechanizmus, aby si títo ľudia mohli nadefinovať, čo vlastne potrebujú a na tom celom je v podstate tento zákon vytvorený. Bolo, verte mi, desiatky, možno stovky rokovaní. Preto neboli na výbore, lebo si myslím, že vychádzali aj z toho, že boli presvedčení, že vyrokované to je, pretože boli a ja som osobne bol možno na desiatich, pätnástich stretnutiach s podnikateľmi, so zamestnávateľmi a s ďalšími, ktorí tieto veci zabezpečujú. Fond chceli oni. Hovoria, zriaďte predsa len nejaký fond, kde my dáme peniaze, pretože bez toho by ten fond mohol byť už aj dnes. Ale doteraz žiadny fond nevznikol. Tak sme povedali, dobre, skúsime to my zorganizovať, vy si tam budete dávať peniaze, vy budete rozhodovať o tých peniazoch.

    A poslanecký návrh, ktorý dala pani poslankyňa Nachtmannová, hovorí aj o financovaní, že aj fond bude hovoriť o tom, ako budú financovaní. Ale my tomu dáme tú štábnu kultúru, nech je prehľad, kto, kde a akým spôsobom pomôže odbornému školstvu z hľadiska tých 2 % daní pomoci. Čiže, dávame do toho len taký poriadok, aby mali istotu a, samozrejme, všetko bude zariadené. Ale dôležité je to, že oni si sami budú rozhodovať o tých prostriedkoch, ktoré tam vložia.

    K pani poslankyni Rosovej to isté. Fond je dobrovoľný. No a, samozrejme, že – a to bola, ak si pamätáte, pán poslanec Szigeti, – to bola aj požiadavka opozície, aby sme tam nedávali štátne peniaze. Aby náhodou to nebol nejaký kanál, prostredníctvom ktorého by štátne peniaze mohli ísť niekde inde. Pretože pre alokáciu štátnych peňazí platia osobitné pravidlá. Toto je len pre podporu podnikateľského sektora, tento fond.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Pani spravodajkyňa, chcete aj vy niečo k rozprave? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Prerušujem rokovanie obedňajšou prestávkou. Budeme pokračovať o 14.00 hodine pravidelným bodom hodina otázok a potom interpelácie poslancov na členov vlády. O 17.00 hodine budeme hlasovať o prerokovaných bodoch a po odhlasovaní prerokovaných bodov uskutočníme opakovanú tajnú voľbu.

    Takže, ďakujem pekne a dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Šiesty deň rokovania

    35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme popoludní pokračovať v rokovaní programu 35. schôdze pravidelným bodom

    hodina otázok,

    ktorý otváram. Chcem požiadať členov vlády, aby zostali na rokovaní Národnej rady aj potom, ako zodpovedajú na otázky položené poslancami, pretože bude nasledovať bod písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov a za tým interpelácie poslancov.

    Včera do 12.00 hodiny, tak ako káže zákon o rokovacom poriadku, predložili poslanci 31 otázok na predsedu vlády a 28 otázok na členov vlády. Overovatelia vyžrebovali poradie, podľa ktorého bude najprv odpovedať vo vymedzenom 15-minútovom čase pán premiér a potom ďalší členovia vlády.

    Poprosím teraz pána premiéra, aby nás informoval, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomný je z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty minister výstavby a regionálneho rozvoja. Zastupuje ho minister pôdohospodárstva pán Becík. Zo zdravotných dôvodov je neprítomný minister životného prostredia. Zastupuje ho minister pôdohospodárstva. Ďalej bude z dôvodu prác na PPP projektoch neprítomný minister dopravy, pôšt a telekomunikácií. Zastupuje ho minister hospodárstva pán Jahnátek. A na zahraničnej pracovnej ceste je minister obrany. Zastupuje ho podpredseda vlády a minister vnútra pán Kaliňák. A otázky neboli postavené na podpredsedu vlády a ministra školstva pána Mikolaja.

  • Ďakujem pekne, pán premiér. Máte teraz 15 minút, počas ktorých môžete odpovedať na otázky.

    Prvá bola vyžrebovaná otázka pána poslanca Gogu, ktorá znie

  • Je tu pán poslanec? Áno, je tu.

  • : „Vážený pán premiér, globálna kríza zasiahla takmer celú ekonomiku sveta. Je na mieste hovoriť o opozičných návrhoch na zníženie dane z príjmov?“

    Nech sa páči, odpovedajte.

  • Ďakujem za otázku, pán poslanec. Dovoľte mi na úvod povedať, že naozaj vzniká paradoxná situácia, pretože tí, ktorí tvrdili, že nastavili najlepší daňový systém na svete, pokiaľ ide o 19-percentnú daň z príjmu, pokiaľ ide o 19-percentnú DPH, tak tí istí ľudia dnes prichádzajú a tvrdia, že tento systém treba zmeniť. Tým vlastne priznávajú, že daňový systém nastavili zle, pretože naozaj spôsobuje obrovské ťažkosti. Poviem to, pán poslanec, veľmi jednoducho, pretože tu nejde iba o znižovanie dane z príjmu, ale počúvame aj návrhy na zníženie DPH a počúvame aj návrhy na zníženie spotrebných daní z pohonných hmôt.

    Buďme teda veľmi presní. Ak predchádzajúca vláda osemkrát zvýšila spotrebnú daň na pohonné hmoty a táto vláda sa tejto dane ani nedotkla, my sme ju ani raz nezvýšili a prichádzajú teraz s návrhom, aby sme znížili túto spotrebnú daň a tak spôsobili výpadok v štátnom rozpočte napríklad pri nafte asi 4 mld. korún, tak odpovedám, áno, budem presadzovať zavedenie nižšej spotrebnej dane za pohonné látky, bude tak robiť celá vláda Slovenskej republiky za podmienky, že nám niekto povie, ako tento výpadok nahradíme v štátnom rozpočte. Ja mám návrh. Prijmime zákon, v ktorom na jednej strane znížime spotrebnú daň na pohonné hmoty, na naftu, ale v tom istom zákone bude napísané, že vyrubíme dodatočnú daň bankám za historicky najvyšší zisk v roku 2008 v tej istej výške, ako bude výpadok v štátnom rozpočte.

    Nemôže fungovať systém tak, že my budeme stále len znižovať príjmy v štátnom rozpočte a potom, keď sa pýtame, ale odkadiaľ na to zoberieme, tak nám odpovedajú, veď škrtajte ľuďom, škrtajte sociálne dávky. My sa ale nedotkneme ani predčasných dôchodkov, nedotkneme sa ani príspevku pri narodení prvého dieťaťa, nedotkneme sa ani vianočných príspevkov, ani iných oblastí, ktoré sú nastavené, pretože máme jasný cieľ. Kríza na Slovensku nesmie znižovať sociálny štandard ľudí. Preto, ak nás niekto dnes poučuje, teda ľudia, ktorí tvrdili, že postavili najlepší systém na svete, aby sme začali znižovať niektoré dane, odpovedáme, áno, za podmienky, že zoberieme najbohatším – bankám, sprivatizovaným podnikom, tam sú obrovské finančné prostriedky, za týchto podmienok vláda Slovenskej republiky je kedykoľvek pripravená ísť do tohto súboja.

  • Pokiaľ ide o samotný návrh opozície na znižovanie daní, dovoľte mi, aby som hneď na úvod spomenul jedno francúzske príslovie, ktoré hovorí, že nemôže byť učiteľom spevu ten, kto pozná iba jednu pieseň. Prečo to hovorím? Mám k tomu, samozrejme, viac dôvodov. Opozícia mi totiž so svojimi návrhmi na zníženie dane z príjmov z doterajších 19 na 16 %, či návrhmi na zníženie odvodu pripadá, akoby nič iné nepoznala. Ale hlavne sa priznáva, že zle nastavila daňový systém v rokoch, kedy ho považovala za najlepší na svete. Omieľa tieto návrhy donekonečna pri každej príležitosti a nechce pripustiť to, čo hovoria nielen mnohí naši, ale aj zahraniční odborníci, že v čase, kedy svetová hospodárska kríza ešte neukázala všetky svoje negatíva a hĺbku, by celoplošné zníženie daňového zaťaženia bolo veľmi zlým riešením. Takýto postup odmietla aj Európska komisia, aj OECD, aj Medzinárodný menový fond, ktorý potvrdil, že to nie je cesta na potlačenie krízy. V súčasnosti žiadna krajina Európskej únie neprichádza so zásadnými zmenami v daňovom systéme a realizujú sa práve cielené a dočasné opatrenia, ktoré sme robili aj my. Pre otvorenú, proexportne orientovanú ekonomiku, akou je naša, navyše závislou od vývoja v iných krajinách, by takéto unáhlené a krátkodobé riešenia mali katastrofické dopady na štátny rozpočet.

    Zaujímavé je, nikto to nerobí v takom rozsahu, ako navrhuje naša opozícia. Je iné znížiť daň z 32 na 31 % a iné je znížiť daň z 19 na 16 %. Ale všetci sú hlúpi, len niekto tu sa stavia do pozície, že tak ako to hovorí opozícia, je to najsprávnejšie riešenie, ktoré nám má pomôcť. Opozícia tvrdí, že znížením priamych daní sa dodatočné príjmy ľudí odrazia v podpore domáceho dopytu. Pýtam sa však, kde na to prišli. Akú majú k tomu analýzu? Kto im to povedal? Jednoducho sú to len akési odhady opozičných predstaviteľov a expertov, predovšetkým tých 20-ročných, ktorí sa často prezentujú ako rôzni analytici v prospech rôznych zahraničných bánk. Je naivné sa domnievať, že vyššie príjmové skupiny, resp. podnikatelia by po znížení priamej dane začali rozširovať výrobu a prijímať nových zamestnancov. Naopak, reálne je to, že by v čase globálnej krízy použili tieto zdroje len na zabezpečenie si existujúcich vlastných kapacít. Tiež zamestnanci, ak sa majú horšie, nerozhadzujú peniaze, ale snažia sa šetriť. Preto to, čo navrhuje opozícia, je deštrukčné a pomáha to len najbohatším v tejto krajine a túto politiku vláda Slovenskej republiky odmieta.

  • Výška výberu dane z príjmov obyvateľstva predstavuje relatívne malú sumu, a to je asi 100 až 170 mld. eur. Zníženie výšky dane o niekoľko percent znamená pre zárobkovo činných úsporu fakticky iba v rozsahu niekoľko sto miliónov slovenských korún. To je celý príspevok, ktorý by takéto zníženie urobilo. Preto sa pýtam, ako ho zabezpečí zvýšenie domáceho dopytu suma 140 alebo 150 mil. korún. To je jednoducho čosi, čo je absolútne zanedbateľné. Pokiaľ by došlo k výraznejšiemu redukovaniu dane z príjmov, vyžadovalo by si to zníženie výšky sadzby dane v podstatne väčšom rozsahu ako len o niekoľko percent, ako to navrhuje opozícia. Ale aj to by v žiadnom prípade neriešilo problém hospodárskej krízy. Okrem toho nezabúdajme, že výber dane z príjmov fyzických osôb je súčasťou podielových daní, ktoré sa rozdeľujú v prospech samospráv. A akékoľvek zníženie výberu dane sa prejaví na výraznom zmenšení príjmov municipalít na všetkých úrovniach.

    Kým z hľadiska príjmov štátneho rozpočtu sú dopady zmien sadzby dane zanedbateľné, z hľadiska výšky príjmov samospráv pôsobia vyslovene deštruktívne a negatívne, jednoducho to nie je možné urobiť a nikto to nerobí. Mám taký pocit, že sa iba politicky zneužíva kríza na to, aby sa opäť prichádzalo s návrhmi, ktoré akože navodzujú atmosféru, že tu je niekto, kto chce podporovať za každú cenu podnikateľskú sféru.

    Poviem to aj inak. Ak nám stále tvrdia znižovať dane, tak potom poďme do extrému. Povedzme, že daň z príjmu právnických osôb bude 5 % a že daň z príjmu fyzických osôb bude 5 %, ale potom si ľudia budú všetko platiť. Prídeš k lekárovi, zaplať si. Prídeš do školy, zaplať si. Pôjdeš nejakú inú verejnú službu využiť, zaplať si. Ale toto nie je sociálny štát.

    My sme sa nedotkli daňovej reformy preto, lebo sme za kontinuitu. Nechceli sme meniť každú chvíľu pravidlá hry, ktoré boli nastavené, hoci sme mali veľký problém s rovnou daňou a urobili sme zásahy len do DPH, kde sme zaviedli 10-percentnú sadzbu DPH na lieky, zdravotnícke pomôcky a na knihy. Takýto postup, samozrejme, považujem za správny. Ale dnes mnohí uvažujú o zvyšovaní daní, mnohí hovoria o väčšej progresivite, o väčšej solidarite, pokiaľ ide o daňové zaťaženie. Bol by som rád, keby sme vstupovali veľmi racionálne do týchto diskusií, pretože, ak sa začne používať tento bezbrehý populizmus pri návrhoch na znižovanie daní a odvodov, nikam sa nedostaneme.

    Pokiaľ ide o alternatívu, ktorú sme schválili v parlamente v rámci tretieho balíka protikrízových opatrení, je to zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane a posilnenie zamestnaneckej prémie formou doplatku zo strany štátu, tak toto sú opatrenia, ktoré sú presne nastavené a ktoré sa dotýkajú 61 % zárobkovo činných ľudí, ale nie tých, čo zarábajú od 60 tisíc korún hore. Áno, je pravda, že príjem zamestnancov, ktorí zarábajú nad 60 tisíc do 90 tisíc korún, v dôsledku zaokrúhlenia parametrov v legislatíve mierne poklesne. Ale v tom je tá spravodlivosť. Kto zarába veľmi veľa, musí platiť viacej do toho spoločného ako ten, kto zarába menej. To je solidárny princíp, ktorý platí všade na svete, preto tieto cielené opatrenia, ktoré boli urobené, sú naozaj veľmi, veľmi správne.

    Chcem pripomenúť aj to, že návrhy na znižovanie daní a odvodov nezískali žiadnu podporu ani v Rade pre hospodársku krízu, kde sedia sociálni partneri a ďalší predstavitelia zamestnancov, predstavitelia zamestnávateľov a to len naznačuje, že ide skôr o politikárčenie ako o reálne prístupy.

    Čo sa týka úpravy sadzby dane z príjmov právnických osôb o niekoľko percent, to by paradoxne neriešilo situáciu podnikovej sféry, ale mohlo by to významne zasiahnuť príjmy štátneho rozpočtu, ako som už uviedol. Problém je totiž v tom, že úprava dane z príjmu pre právnickú osobu o jedno alebo dve percentá nemá relevantný vplyv na hospodárenie podnikateľských subjektov, ale spôsobuje katastrofické problémy vo fiškálnej oblasti. Je tu veľká nerovnováha a niekedy mám pocit, že to je cieľom týchto návrhov – spôsobiť deštrukciu, pokaziť veci tak, ako sa len dajú, pretože kríza je jediná, a oni to dobre vedia, páni v opozícii, ktorá môže poraziť súčasnú vládnu koalíciu.

    Vážené dámy a páni, pokiaľ ide o daň z pridanej hodnoty, tu som už povedal, že sme urobili rozhodnutia v prospech liekov, zdravotníckych pomôcok a učebníc. Ak nám to umožní finančná situácia, treba, samozrejme, hovoriť aj o ďalšom znižovaní DPH. Ale ak to dnes navrhuje opozícia, podnikatelia a ďalší, priznávajú, že daňový systém bol zle nastavený, bol nedobre nastavený. My však súčasne hovoríme to, že dobre, znižujme DPH, ale pýtam sa, kde zoberieme peniaze, ktoré tým stratíme. Ja ponúkam, ako som už uviedol, dodatočné zdanenie komerčných bánk, dodatočné zdanenie sprivatizovaných firiem. Iná cesta neexistuje.

    My popri tom budeme, samozrejme, ďalej škrtať vládnu spotrebu. Po 10 mld. korún, ktoré už boli vyškrtané, sme pripravení urobiť ďalšie vážne opatrenia. Ak to bude nevyhnutné a budeme potrebovať ďalšie zdroje, bude musieť minister financií dať pokyn na ďalšie plošné škrtanie výdavkov. Ale pred všetkými, ako sme tu, opakujem, nie na úkor ľudí. Ľudia si veľa vytrpeli od roku 1989, pokiaľ ide o sociálnu a životnú úroveň a my nevidíme žiadny dôvod, prečo by mali niesť zodpovednosť za niečo, čo nespôsobili. Preto je prvoradou úlohou tejto vlády zagarantovať ľuďom, že do poslednej chvíle, tak ako to bude možné, budeme robiť všetko pre to, že ich životný, sociálny a pracovnoprávny štandard zostane nedotknutý. Inak, samozrejme, by sme išli proti svojmu vlastnému programu.

  • Pokiaľ ide o odvody, my sme predsa urobili už niekoľko opatrení. Chcem pripomenúť, že sme odtrhli výšku odvodov pre živnostníkov od minimálnej mzdy, pretože sa sťažovali živnostníci, že rast minimálnej mzdy im spôsobuje nárast odvodov a minimálna mzda je kategória, ktorá je určovaná buď vládou, alebo inými faktormi. Je to odtrhnuté. Dnes sa odvody živnostníkov určujú percentom z priemerného zárobku v národnom hospodárstve, čo živnostníci prijali.

    Pokiaľ ide o odvody do rezervného fondu solidarity pre živnostníkov, takisto boli mierne znížené. Ale chcem sa spýtať pánov z opozície, že keď opäť navrhujú znižovanie odvodov, aké riešenie ponúkajú tomuto štátu na vykrývanie deficitu, ktorý spôsobuje II. pilier. Ak platíme zo štátnych prostriedkov 26 mld. korún každý rok, aby sme vykryli deficit v Sociálnej poisťovni spôsobený tým, že je tu II. pilier, tak zníženie odvodov by znamenalo prehĺbenie tohto deficitu o podstatne väčšiu sumu. Pýtam sa odkadiaľ? Popritom navrhujete znižovanie dane z príjmu, navrhujete znižovanie DPH, navrhujete znižovanie spotrebných daní. Takto nemôže fungovať systém, že sa stále navrhuje brať, brať, brať a súčasne niekde potom aj dávať. Preto sme za normálnu komunikáciu, sme za korektné racionálne riešenia, ale nie za návrhy, ktoré, opakujem, sú proti tejto krajine, pretože znamenajú len a len deštrukciu toho najhrubšieho zrna.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán premiér.

    Chcete položiť, pán poslanec, doplňujúcu otázku? Nie.

    Takže, pán premiér, poprosím vás o odpoveď na druhú otázku od pána poslanca Martináka: „Vážený pán premiér, môžeme konštatovať, že verejnosť pozitívne hodnotí prijatie tzv. šrotovného. Ako hodnotí jeho prínosy vláda SR?“

  • To je ten istý príklad. Všetci nám ďakujú a hovoria, pán poslanec, Slovensko bolo solidárne. Prijalo rozhodnutie, ktoré bolo dôležité pre európsky automobilový priemysel, ktorý na Slovensku je v takom rozsahu, v akom je a treba aj povedať, že to, čo sme dosiahli v súvislosti s Volkswagenom a s veľkou investíciou, je veľkým úspechom v tomto období.

  • Všetci tvrdia, že je to úspech. Tie dve vlny boli naozaj úspechom. Títo páni tvrdia, že to je hlúposť. To znamená, všetci sú hlúpi na svete. Všetky krajiny Európskej únie, ktoré zaviedli šrotovné, ktoré chcú byť solidárne, všetci sú hlúpi. Len tu je veľká múdrosť, ktorá tvrdí, vyhodené peniaze. Nie, bol to úspech nielen z hľadiska nášho príspevku k podpore automobilového priemyslu. Bol to jasný prejav solidarity Slovenska a ukázali sme sa ako zodpovedná európska krajina. Ale treba povedať aj to, že pokiaľ ide o šrotovné, tak analýzy ukazujú, že by malo byť finančne samonosné, pretože pokiaľ ide o DPH a ďalšie poplatky, tak by to malo vykryť všetky náklady, ktoré boli spojené so šrotovným. Takže šrotovné je veľký úspech a môžu o tom opozičníci rozprávať, čo chcú.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán premiér, váš čas bol naplnený. Odpovedali ste počas viac ako 15 minút. Ďakujem vám pekne.

    Budeme teraz pokračovať odpoveďami na otázky, ktoré boli vyžrebované na členov vlády.

    Ako prvá bola vyžrebovaná otázka pána poslanca Lebockého na pána ministra pôdohospodárstva Stanislava Becíka: „Vážený pán minister, 14. apríla Európska komisia rozhodnutím uzavrela prípad konania voči SR vo veci lesohospodárskych aktivít vo Vysokých Tatrách. V tejto súvislosti sa chcem spýtať, či váš rezort bude iniciovať konanie o zodpovednosti za stav ohrozenia slovenských lesov v dôsledku obmedzovania výkonu obranných opatrení po vetrovej kalamite?“

    Ešte kým odpoviete, dovoľte mi, aby som privítal na balkóne študentov gymnázia z Topoľčian, ktorí sledujú dnešnú hodinu otázok.

  • Pán minister, môžete odpovedať.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Lebocký, podľa môjho názoru je v danej veci potrebné rozlišovať daný problém v troch rovinách, a to, ako uvádzate – stav ohrozenia lesov, následne vzniknuté majetkové škody na lesnom majetku a environmentálne škody na lesných ekosystémoch. Súčasný stav v oblasti, ktorá bola predmetom formálneho oznámenia o začatí konania voči Slovenskej republike a preskúmania zo strany Európskej komisie, je potrebné posúdiť komplexne zo strany odbornej lesníckej a environmentálnej stránky a zároveň zo stránky právnej.

    Z hľadiska posúdenia zodpovednosti za vzniknutý stav je potom potrebné zohľadňovať trestnoprávnu rovinu, či konaním alebo nekonaním príslušných fyzických alebo právnických osôb, prípadne štátnych orgánov došlo k naplneniu skutkovej podstaty niektorého z trestných činov, priestupkov alebo iných správnych deliktov a zároveň občianskoprávnu rovinu, teda možnú mieru zodpovednosti, úmyselnosť alebo podobne.

    Pokiaľ ide o problematiku majetkových škôd vzniknutých znemožnením vykonávania opatrení na ochranu lesa, tieto si môžu vymáhať len vlastníci lesných pozemkov, pričom upozorňujem, že v prípade lesných pozemkov vo vlastníctve štátu práva vlastníka vykonáva správca, to je v tomto konkrétnom prípade Štátne lesy Tatranského národného parku. Problematika environmentálnych škôd, teda škôd na prírodných hodnotách patrí do pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

    Z uvedených skutočností je zrejmé, že ide o zložitý právny problém, ktorému bude Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky venovať patričnú pozornosť a podrobne sa ním zaoberať. Taktiež vytvorí podmienky, aby v rámci svojich kompetencií pomohlo pri riešení tohto problému aj vlastníkom lesných pozemkov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, je nespochybniteľné, že boli spôsobené obrovské vyčísliteľné hospodárske škody a nevyčísliteľné škody environmentálne alebo ekologické. Moja doplňujúca otázka znie: Ste k dnešnému dňu informovaný o tom, že by už v tejto veci bolo podané trestné oznámenie či už na známeho, alebo neznámeho páchateľa prostredníctvom štátneho podniku Tatranského národného parku, Lesy TANAP-u?

  • Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • Ďakujem. Zatiaľ sa tak nestalo, aj keď treba povedať, že od kalamity, ktorá bola 19. novembra, ubehlo 803 dní, dokedy štátna ochrana prírody dala súhlas na to, aby sa mohol vykonať prvý zákrok.

  • Všetko, pán minister? Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Tibor Bastrnák. Otázku položil ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, boli realizované nejaké jednania za účelom výmeny skúseností s okolitými krajinami – novými členmi EÚ vo veci zmiernenia dopadu svetovej finančnej krízy?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, pán poslanec, globálna hospodárska finančná kríza, jej príčiny, príčiny jej vzniku, opatrenia na jej prekonanie a všetky otázky týkajúce sa zmiernenia jej dopadu sú súčasťou programu pravidelných mesačných stretnutí ministrov financií, nielen v Rade pre európske hospodárske a finančné záležitosti, čo je Rada ECOFIN, ale aj v euroskupine v rámci Rady ECOFIN, kde sa Slovensko, ako viete, stalo plnohodnotným členom od 1. januára, ako pozorovateľ bolo už od jesene minulého roku.

    Na týchto stretnutiach sa ministri financií vo veľmi neformálnej atmosfére okrem iného informujú a vymieňajú si navzájom skúsenosti a opatrenia, ktoré prijali jednotlivé členské krajiny na zmiernenie dopadov hospodárskej a finančnej krízy. Tieto diskusie sa neuskutočňujú len na ministerskej úrovni, ale aj na zasadnutiach Výboru pre hospodársku politiku, Hospodárskeho a finančného výboru za účasti zástupcov ministerstva financií.

    Ďalej je predmetom týchto diskusií prijímanie riešení a záverov k dokumentom, ktoré súvisia so súčasnou krízou, napríklad ako bol dokument Plán hospodárskej obnovy Európy, kde bolo úlohou ministrov financií nájsť spôsob zabezpečenia financovania celého objemu 5 mld. eur z rozpočtu Európskej únie na schválené projekty. Len pripomeniem, že Slovenská republika využije finančnú pomoc na projekt plynového pripojenia Veľký Krtíš – Maďarsko v objeme 30 mil. eur, na plynové prepojenie s Poľskom 20 mil. eur a na podporu technickej infraštruktúry na reverzný tok plynu s Rakúskom a Českou republikou, celkovo je na projekt vyčlenených 80 mil. eur.

    Ďalej tieto rady pripravujú návrhy riešení na prekonanie globálnej krízy, ktoré sa následne predkladajú na schválenie najvyšším predstaviteľom členských krajín. Na marcovom summite Európskej rady napríklad bolo prijaté zvýšenie záchranného balíka pre členské krajiny, ktoré majú problémy s platobnou bilanciou, ako aj ďalšie iné.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Iván Farkas. Otázku položil opäť ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: „Pán minister, kedy pripravíte revidovaný návrh štátneho rozpočtu na rok 2009, aby ho mohol premiér predložiť do NR SR na schválenie, z dôvodu značnej zmeny pilierov štátneho rozpočtu – odhadu zmeny HDP, ako aj miery nezamestnanosti?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážené dámy, vážení páni, pán poslanec, ministerstvo financií v súvislosti so vznikom finančno-hospodárskej krízy uskutočnilo niekoľko aktualizácií prognózy makroekonomického vývoja na roky 2010 – 2012, kde už došlo k prvej revízii odhadu rastu HDP aj na rok 2009. Na základe poslednej aktualizácie prognózy makroekonomického vývoja ekonomiky na roky 2010 – 2012 došlo k revízii odhadu HDP aj na rok 2009, pričom bol zatiaľ kvantifikovaný jeho pokles o 2,3 mld. eur. Posledný oficiálny predpoklad týkajúci sa reálneho rastu ekonomiky v roku 2009 predstavuje 2,4 % HDP, ako iste viete. Prognóza makroekonomického vývoja bude predmetom aktualizácií aj naďalej, avšak pre potreby monitorovania vývoja verejných financií v roku 2009, ako aj pre účely zostavenia návrhu rozpočtov na roky 2010 – 2012 bude kľúčová prognóza, ktorá sa očakáva začiatkom júna tohto roku. Tento termín vychádza totižto zo skutočnosti, že práve začiatkom mája budú k dispozícii prvé reálne, skutočne overené dáta za I. kvartál tohto roku, ktoré slúžia ako údajová základňa pre letnú makroekonomickú prognózu s odhadom až do konca roka. Na základe týchto údajov budú, samozrejme, prijaté opatrenia obsahujúce potrebné vstupy do schváleného rozpočtu na rok 2009. Pri takej dôležitej otázke, akou je otvorenie schváleného zákona o štátnom rozpočte, by bolo nezodpovedné unáhliť sa pri prijímaní rozhodnutí, ktoré boli vykonané na báze nie úplne relevantných údajov o skutočnom vývoji ekonomiky a najmä verejných financií. To však neznamená, že by vláda zatiaľ nereagovala na meniace sa podmienky v rámci nástrojov, ktoré má k dispozícii. Dôkazom toho je aj vládou schválený návrh na realokáciu výdavkov štátneho rozpočtu v objeme 332 mil. eur na podporu ekonomického rastu a udržanie zamestnanosti. Ako bolo avizované, prikročíme aj k ďalším realokáciam alebo škrtaniam v jednotlivých rozpočtových kapitolách.

    Do predloženia novely o štátnom rozpočte na rok 2009 bude ministerstvo financií, ako aj vláda pozorne monitorovať a hodnotiť vývoj rozpočtového hospodárenia tak, aby bolo možné včas prijať adekvátne opatrenia.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. No, odhady meníte pomerne často, ale platný je ten rozpočet, ktorý bol schválený začiatkom decembra vlaňajšieho roka. Zmyslom predloženia revidovaného návrhu rozpočtu je, aby ste sa priznali, že vám padá rozpočet, že je zlý stav verejných financií a že je katastrofálny stav štátnych aktív a vy, pán minister, zrejme čakáte na nejaký zázrak, na nejakú božiu pomoc.

    Druhým zmyslom je, aby ste paralelne s revíziou príjmov, príjmovej stránky revidovali aj výdavkovú stránku rozpočtu, aby ste začali vlastne šetriť. Pán minister, vaša neochota náhodou nepramení z politických dôvodov z toho, že sa zvolebnieva, že budú čoskoro voľby do Európskeho parlamentu, na jeseň budú voľby do regionálnych samospráv a vy náhodou nemáte záujem predložiť revidovaný štátny rozpočet až po týchto voľbách?

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán minister, odpovedajte.

  • No určite nie. Vy ste ma asi nepočúvali v celej tej odpovedi. Vy ste si tu teraz urobili svoje politické entrée, ale to s tým naozaj vôbec nesúvisí. Asi ste nepočúvali, že som hovoril o tom, že my môžeme prognózovať niečo naozaj kvalitne až na báze kvalitných údajov, ktoré dnes ešte nemáme. Samozrejme, že máme rôzne interné analýzy, ale tie sú ešte nie podložené úplne dátami, ktorými by sme v tento moment mohli disponovať. Akonáhle ich budeme mať, tak túto novú prognózu vygenerujeme s tým, že nebudeme predsa rozpočet otvárať niekoľkokrát za rok. Tá revízia je podľa mňa prípustná maximálne raz a to je tak v polovici roka, kde zaktualizujeme všetko, čo potrebné je a vôbec nijako to nesúvisí s termínom akýchkoľvek volieb, to s tým nijako priamo nesúvisí.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďalšiu otázku položil pán poslanec Tibor Bastrnák. Otázku položil podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny pánovi Dušanovi Čaplovičovi. Otázka znie: „Vážený pán podpredseda, s ktorými inštitúciami spolupracujete pri zmapovaní špecifických problémov a požiadaviek rómskej menšiny?“

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Vážený pán poslanec, ako som vás v marci tohto roku vo svojej odpovedi na vašu interpeláciu informoval, koncepčné riešenie záležitostí týkajúcich sa príslušníkov rómskej národnostnej menšiny považuje vláda Slovenskej republiky za jednu z priorít svojej politiky. Cieľom zlepšenia životných podmienok príslušníkov rómskej národnostnej menšiny a najmä ich sociálnej inklúzie do väčšinovej spoločnosti so zachovaním národnostnej identity, na čo sa v minulosti zabúdalo, sa v súčasnosti na území Slovenskej republiky realizuje viacero strategických koncepcií a projektov v oblasti vzdelávania, bývania, zamestnania a zdravia. V súčasnosti sa Slovenská republika intenzívne pripravuje na prevzatie predsedníctva v Dekáde začleňovania rómskej populácie na roky 2005 – 2015. Nebudem teraz rozoberať dekádu, ale chcem vás informovať, že v období od 1. júla 2009 do 30. júna 2010 Slovensko bude predsedajúcim štátom a otvoríme túto dekádu na Spiši a budeme, samozrejme, v rámci toho spolupracovať aj s výborom pre ľudské práva, národnostné menšiny a práva žien a, samozrejme, aj s inými inštitúciami, ktoré v tejto oblasti majú čo urobiť. Osobitne do tejto prípravy je vytvorená pracovná skupina dekády, ktorej predsedám osobne a ktorá pozostáva zo zástupcov štátnych orgánov, ako aj z predstaviteľov tretieho sektora. Táto pracovná skupina pravidelne zasadá na Úrade vlády Slovenskej republiky a intenzívne sa venuje príprave prevzatia predsedníctva, samozrejme, aj s definovaním jednotlivých úloh a prirodzene aj sprievodných podujatí.

    V nadväznosti na vami položenú otázku mi dovoľte ešte uviesť, že požiadavky príslušníkov národnostných menšín žijúcich na území Slovenskej republiky sú intenzívne diskutované v rámci zasadnutia Rady vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny a etnické skupiny a najbližšie zasadnutie tejto rady vlády bude 5. mája tohto roku. So zástupcami tretieho sektora intenzívne spolupracujem v rámci Rady vlády Slovenskej republiky pre mimovládne neziskové organizácie. Najbližšie zasadnutie, pravidelné bude teraz budúci týždeň 28. apríla.

    Na tomto mieste by som chcel vyzdvihnúť spoluprácu s tretím sektorom aj pri minuloročnej novelizácii tzv. antidiskriminačného zákona, v rámci ktorej na činnosti pracovnej skupiny predmetného zákona aktívne participovali aj zástupcovia mimovládnych organizácií, osobitne reprezentujúci hromadnú pripomienku, ktorá bola z veľkej časti aj pri príprave tejto novely akceptovaná. V súčasnosti sa efektívne rozvíja spolupráca so zástupcami mimovládnych organizácii v rámci Akčného plánu predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Chcem povedať, že po nástupe tejto vlády sa finančné zdroje, ktoré idú do akčného plánu, výrazne zvýšili. Kým do roku 2006 to bolo vo výške 3 mil. korún, teraz je to vo výške 9 mil. Sk, teda v prepočte prirodzene aj na eurá.

    Ďalej, samozrejme, pripravuje sa materiál do vlády. Bude informovaný aj výbor Národnej rady v tejto oblasti k tomuto akčnému plánu aj výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnostné menšiny a práva žien.

    Nezanedbateľnou je aj oblasť spolupráce so zahraničnými mimovládnymi organizáciami, s ktorými rokujem a veľmi často, to by som chcel podčiarknuť, u mňa majú dvere otvorené pri riešení otázok týkajúcich sa príslušníkov rómskej národnostnej menšiny, konkrétne Amnesty International a ďalšie organizácie, s ktorými v tejto oblasti veľmi často komunikujeme.

    Veľmi dobrá spolupráca je so samosprávnymi krajmi, vyššími územnými celkami, najmä tými špecifickými, to je košický, prešovský a banskobystrický a dnes už aj nitriansky, predovšetkým ďalej s obcami a mestami prostredníctvom Združenia miest a obcí Slovenska a Úniou miest a obcí Slovenska. Z mimovládnych organizácií by som na tomto miestne menoval najmä Nadáciu Milana Šimečku a Rómsky vzdelávací fond, s ktorými je veľmi aktívna spolupráca, i keď sa niekedy nezhodneme, ale komunikujeme a na niektoré problémy nachádzame spoločné riešenia. Ďalej je to vynikajúca spolupráca s Vysokou školou sociálnej práce a zdravotníctva sv. Alžbety. Viete veľmi dobre, že už teraz sú v druhom ročníku mladí Rómovia, ktorí absolvujú bakalárske štúdium v Košiciach v oblasti zdravotníctva, čo v minulosti nebolo, aj vďaka tejto vysokej škole. Ďalej s Univerzitou Konštantína Filozofa a Ústavom romologických štúdií, ale aj napríklad z oblasti kultúry Slovenského národného múzea, najmä pri zrodení prvého Rómskeho múzea v Slovenskej republike, teraz nedávno otvoreného v Martine.

    Dovolím si vás na záver uistiť, že Vláda Slovenskej republiky považuje tretí sektor za dôležitý spoločenský pilier a súčasť slobodnej občianskej spoločnosti. Mimovládne organizácie sa špecializujú a významne napomáhajú šíreniu hodnôt tolerancie, multikulturalizmu či viackultúrnosti, medzikultúrnosti a nediskriminácie spoločnosti. Vyššie uvádzaný a spomínaný Akčný plán predchádzania všetkým formám diskriminácie sa v priebehu realizácie osvedčil aj ako vhodný nástroj na zabezpečenie spolupráce práve v oblasti mimovládnych organizácií so štátnymi orgánmi tak, aby bol sledovaný cieľ predchádzania diskriminácie, xenofóbie, rasizmu, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie komplexne napĺňaný kooperatívnou formou, podčiarkujem, všetkých prvokov občianskej spoločnosti. Som presvedčený, že túto efektívnu spoluprácu je možné rozšíriť aj na ďalšie oblasti. Ale keď ste sa pýtali na otázku postavenia rómskej národnostnej menšiny a vo vzťahu k rómskej národnostnej menšine, tak podčiarkujem zvlášť, v tejto oblasti tá spolupráca je dobrá.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Tibor Lebocký. Otázku položil ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky pánovi Jánovi Chrbetovi, za ktorého bude odpovedať pán minister Stanislav Becík. Otázka znie: „Vážený pán minister, 14. apríla Európska komisia rozhodnutím uzavrela prípad konania voči SR vo veci lesohospodárskych aktivít vo Vysokých Tatrách. Ako hodnotí túto skutočnosť váš rezort?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem za slovo.

    Vážená pani podpredsedníčka, dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec Lebocký, prípad rezonoval v slovenskej verejnosti pod pojmom kauza Tichá a Kôprová dolina. O kauzu prejavili výnimočnú pozornosť predovšetkým slovenské médiá. Na jar v roku 2007 o vývoji v danej veci v priebehu asi dvoch mesiacov informovali televízie v hlavných spravodajských reláciách denne.

    Podstata problému spočívala v tom, že dňa 19. novembra 2004 postihla najmä Vysoké Tatry víchrica, ktorá tu spôsobila polom na približne 13-tisícoch hektárov lesných porastov. Medzi postihnutými lokalitami sa ocitla aj spodná časť národného parku Tichá dolina a Kôprová dolina. Polom tu postihol 80 ha porastu. Paradoxne potom v Tichej a Kôprovej doline nepostihol ich ekologicky cenné časti, ale iba 80 ha rovnovekého a rovnorodého porastu smreka obyčajného vo veku asi 60 rokov. Smreky boli nie tatranského, alebo alpského pôvodu a teda s nevhodnými ekologickými vlastnosťami, čiže náchylné na polom. Taký porast v skutočnosti biotopom európskeho významu nie je. Naši predchodcovia tento poznatok pri konzultáciách s Európskou komisiou nevyužili, a tak sa konanie Európskej komisie č. 2006/4717 v danej veci pretiahlo od 27. 6. 2007 až do 14. 4. 2009, teda takmer 2 roky. Kvôli nečinnosti našich predchodcov sa podkôrnik mohol rozšíriť hore oboma dolinami a v súčasnosti už ohrozuje dve najcennejšie lokality, pralesovité porasty pod pásmom kosodreviny. Okrem našich predchodcov majú najväčší podiel viny na vývoji situácie v prvom rade príslušné mimovládne organizácie, ktoré podnet do Európskej komisie dávali. Prípad bol pre nás veľkým poučením a vyvodením dôsledkov predovšetkým pri príprave nových predpisov, napríklad návrh zákona o ochrane prírody a krajiny, aby sa opakovaniu podobného prípadu predišlo.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položil poslanec Tibor Bastrnák. Otázku položil ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: „Podľa vašich odhadov približne koľko rokov stratí naše hospodárstvo „vďaka“ tejto kríze, kým znova dosiahne tempo rastu z minulých rokov?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, pán poslanec, roky 2006 až 2008 boli obdobím bezprecedentného mimoriadneho rastu, ktorý bol najmä výsledkom priaznivého vonkajšieho prostredia. Avšak už počas tohto obdobia sa predpokladalo postupné spomalenie ekonomiky v nasledujúcich rokoch.

    Ak si spomenieme, tak najoptimistickejšia prognóza ministerstva financií z júna 2008 predpokladala rast ekonomiky v roku 2011 na úrovni 5,8 %. Po doznení krízy, ktoré sa očakáva v rokoch 2011 až 2012, je možné odhadovať rast ekonomiky opäť na úrovni okolo 5 %. Všetko sú to však predpoklady a odhady, ktoré v tomto momente nie je možné potvrdiť a nikto naozaj presne nevie, čo sa v budúcnosti udeje, preto odpovedať presne na to, koľko sme stratili, je dnes ťažké.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Klára Sárközy. Otázku položila ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pánovi Ľubomírovi Vážnemu, za ktorého bude odpovedať pán minister hospodárstva Jahnátek. Otázka znie: „Vážený pán minister, myslíte si, že aktuálna situácia v železničnej spoločnosti Cargo Slovakia, kde prebiehajú nútené dvojtýždňové dovolenky pre zamestnancov a rokovania o skrátení ich pracovného času, naozaj a dostatočne zdôvodňujú vládnu pôžičku pre túto spoločnosť vo výške 165 mil. eur, ktorá má slúžiť práve na udržanie zamestnanosti?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne za slovo.

    Vážená pani poslankyňa, ja môžem len prečítať odpoveď. Takže, ak dovolíte, v dôsledku zníženia prepravných výkonov ako priameho následku hospodárskej krízy spoločnosť Cargo naštartovala rad opatrení na zmiernenie dopadov krízy. V personálnej oblasti došlo po šesťmesačnom kolektívnom vyjednávaní k dohode s 9 odborovými centrálami pôsobiacimi v spoločnosti Cargo na znení podnikovej kolektívnej zmluvy pre rok 2009. S cieľom dosiahnuť optimálne výsledky hospodárenia a zníženia dopadu krízy na zamestnancov spoločnosti sa zamestnávateľ zaviazal, že zabezpečí zachovanie mzdovej úrovne z roku 2008. Odborové centrály súhlasili s prekážkami v práci na strane zamestnávateľa, ktoré vyplývajú z poklesu výkonov a s opatreniami spoločnosti vo forme celozávodnej dovolenky a náhrady mzdy vo výške 70 % pri skrátení pracovného týždňa. Prioritou spoločnosti naďalej zostáva udržanie zamestnanosti a životnej úrovne jej zamestnancov v interakcii s produktivitou práce i s pomocou poskytnutej návratnej finančnej pomoci.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Chcem sa len poďakovať pánovi ministrovi. Doplňujúcu otázku nepoložím, pretože nie je rezortný minister. Ďakujem pekne.

  • Ďalšiu otázku položil pán poslanec Branislav Bačík. Otázku položil pani ministerke práce, sociálnych vecí a rodiny pani Viere Tomanovej. Otázka znie: „Vážená pani ministerka, čo je obsahom návrhu Národného programu SR k Európskemu roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu?“

    Nech sa páči, pani ministerka, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za otázku a dovoľte mi odpovedať. Európska komisia v decembri roku 2007 vyhlásila rok 2010 za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Kampaň v roku 2010 má za cieľ opätovne potvrdiť záväzok Európskej únie – rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť odstránenie chudoby a osloviť občanov Európskej únie a všetky zainteresované strany z verejnej, sociálnej a hospodárskej oblasti.

    Jeho štyri špecifické ciele sú:

    - uznanie práva ľudí žijúcich v chudobe a v sociálnom vylúčení na dôstojný život a na plnohodnotnú úlohu v spoločnosti,

    - zodpovednosť v posilnení a zdôraznení zodpovednosti každého jednotlivca v súvislosti s riešením otázok chudoby a marginalizácie,

    - súdržnejšia spoločnosť, kde nikto nepochybuje o tom, že spoločnosť ako celok má prospech z odstránenia chudoby,

    - záväzok všetkých zúčastnených, pretože skutočný pokrok si vyžaduje dlhodobú snahu, ktorá zahŕňa všetky úrovne riadenia.

    Európska komisia na realizáciu týchto cieľov vypracovala strategický dokument, rámcový dokument s prioritami a usmerneniami, v zmysle ktorých členské štáty vypracujú v spolupráci so zainteresovanými organizáciami svoje národné programy a to v súlade s národnými stratégiami sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia. Materiál obsahuje aj vytýčenie úloh, ktoré treba splniť v rámci prípravy a realizácie roka boja proti chudobe na vnútroštátnej, regionálnej i na miestnej úrovni, komunikačnú stratégiu a opatrenia na vykonávanie činnosti, samozrejme, aj orientačný rozpočet a mechanizmy monitorovania a hodnotenia.

    Návrh Národného programu Slovenskej republiky k Európskemu roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu má dve plánované etapy, a to koncepčnú a realizačnú. V prvej etape sa nepredpokladá dopad na verejné financie, v druhej samotnej realizačnej etape sa predpokladá spolufinancovanie zo strany Slovenskej republiky, pričom maximálna výška podpory je vo výške 176 894 eur a minimálna podpora je vo výške 120 000 eur. Návrh Národného programu Slovenskej republiky k Európskemu roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu bol zverejnený 15. apríla na portáli právnych predpisov.

    Ďakujem, skončila som, pani predsedajúca.

  • Ďakujem. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie.

    Ďalšiu otázku položil opäť pán poslanec Branislav Bačík. Otázku položil ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky pánovi Ľubomírovi Jahnátkovi. Otázka znie: „Vážený pán minister, čo je obsahom a zámerom spusteného programu vyššieho využitia biomasy a slnečnej energie v domácnostiach v SR?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, program vyššieho využitia biomasy a slnečnej energie v domácnostiach vypracovalo ministerstvo hospodárstva so zámerom postupne napĺňať ciele stratégie vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie v oblasti výroby tepla z biomasy a slnečnej energie. Program je zameraný na podporu zariadení, ako sú kotol na biomasu a slnečné kolektory, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energie pri vykurovaní a ohreve vody v rodinných a bytových domoch.

    Výška dotácie je pre jednotlivé zariadenia a typy obytných objektov rôzna. Pre slnečné kolektory umiestnené na rodinných domoch do plochy kolektora 8 m2 je výška dotácie určená na 100 eur za m2 inštalovanej plochy slnečného kolektora. Za každý ďalší m2 nad 8 m2 je určená na 50 eur za m2 inštalovanej plochy slnečného kolektora.

    Pre slnečné kolektory umiestnené na bytových domoch je výška dotácie určená na 100 eur za m2 inštalovanej plochy slnečného kolektora, pričom každý byt v bytovom dome môže dostať dotáciu maximálne na plochu 3 m2 slnečného kolektora.

    Výška dotácie pre kotly na biomasu v rodinných domoch je určená na 25 % z ceny kotla, pričom maximálna výška dotácie na kotol je 830 eur. Inštalované zariadenia musia spĺňať určité technické parametre. Pre slnečné kolektory je takýmto parametrom certifikát Solar Keymark a od budúceho roku k nemu pribudne aj posudzovanie minimálneho energetického zisku. Pri kotloch pre biomasu budú podporené len tie, ktoré budú spĺňať technické parametre a environmentálne požiadavky.

    Týmto programom ministerstvo hospodárstva zabezpečí aj významný stimul pre podnikateľov, ktorí budú inštalovať tieto zariadenia. Realizáciou uvedeného programu sa zvýši využívanie obnoviteľných zdrojov energie v Slovenskej republike a súčasne sa zabezpečí efektívny spôsob krytia energetických potrieb domácností. Predpokladáme, že dotáciou 8 mil. eur sa podporí cca 15 tisíc domácností. Inštalácia zariadení v celkovej sume 32 mil. eur vytvorí približne 300 nových pracovných miest v oblasti inštalácie slnečných kolektorov a približne 50 nových pracovných miest v oblasti inštalácie kotlov na biomasu.

    Všetky informácie o tomto programe, ako aj náležitosti, žiadosti sú uvedené na internetovej stránke ministerstva hospodárstva, resp. Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, za slovo.

    Pán minister, veľmi pekne ďakujem za vašu odpoveď. Pevne verím, že ten program, ktorý realizovalo ministerstvo hospodárstva, veľmi ocenia všetky domácnosti na území Slovenskej republiky. A tá moja doplňujúca otázka bola tá, kde sa tí občania dostanú k týmto informáciám, resp. kde môžu svoje žiadosti adresovať. Ešte raz pekne ďakujem.

  • Čiže ešte raz opakujem, je to na internetovej stránke ministerstva, implementačného orgánu, ktorým je Slovenská inovačná a energetická agentúra. A môžem vám, pán poslanec, povedať, že je obrovský záujem, je to niekoľko stoviek žiadostí, ktoré prichádzajú každý deň na Slovenskú inovačnú a energetickú agentúru. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Mária Sabolová. Otázku položila ministrovi zdravotníctva Slovenskej republiky pánovi Richardovi Rašimu. Otázka znie: „Lehota návratnosti – cca 15 rokov – pôžičky na oddlženie zdravotníckych zariadení sa vám nezdá pridlhá?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, kolegovia, dámy a páni, uznesením vlády Slovenskej republiky č. 938 zo 17. decembra 2008 bola schválená Koncepcia systému riešenia vonkajšej a vnútornej zadlženosti zdravotníckych zariadení v strednodobom horizonte. V rámci tejto koncepcie boli navrhnuté tri alternatívy riešenia zadlženosti, a bolo odporučené riešiť zadlženosť prvou alternatívou, t. j. návratnou finančnou výpomocou. Pri návrhu tejto alternatívy sme vychádzali z doterajších finančných výsledkov zdravotníckych zariadení, ktorých sa koncepcia týka. Návratnosť v priebehu pätnástich rokov s možnosťou odkladu splácania o dva roky bola navrhnutá z dôvodu finančnej výkonnosti zdravotníckych zariadení a z hľadiska, aby splácanie návratnej finančnej výpomoci neohrozilo kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

    Vážená pani poslankyňa, na vašu otázku, či sa mi lehota pôžičky nezdá pridlhá, odpovedám nie.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán minister, súhlasím s vami, že je dnes potrebné a nutné pomôcť zdravotníckym zariadeniam, aby ak sa stanú zariadeniami s vyrovnanými rozpočtami, nebudú zadlžené, budú môcť čerpať aj iné zdroje. Len sa mi zdá dlhá lehota 15 rokov na vrátenie tejto pôžičky, preklenutie niekoľkých volebných období a zmenou niekoľkých možno legislatívnych noriem a tým pádom, ako keby to bola nie pôžička, ale vklad štátu väčšinou do štátnych zariadení. Preto sa vás pýtam, či by nebolo vhodné, aby zariadenia, ktoré túto pôžičku využijú, začali postupne v nejakých už možno malých splátkach sa podieľať na tej spoluzodpovednosti za tú pôžičku. Ja viem, že sa to nedá naraz splatiť, sú to veľké peniaze, ale myslím si, že povedať do 15 rokov, to je tak, ako keby – možno však sa už toho ani nedožijeme. Preto si myslím, či by nebolo vhodné v podmienkach, ktoré budete dávať týmto zariadeniam, uviesť, aby sa začala tá splátka v nejakých malých, aby tá zodpovednosť na poskytovateľoch alebo zdravotníckych zariadeniach – nemocniciach bola.

  • Práve filozofia návratnej finančnej výpomoci bola urobená presne na tom, aby sa raz musela splatiť, čiže, aby neviedla, aby bola aj motivačným charakterom. Tých 15 rokov nebolo vybratých preto, že si myslím, že 15 rokov ešte vydržím, ale práve kvôli tomu, že keď si pozriete vývoj zadlženosti zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, tak v roku 2006 to bolo 2,4 mld. nárast dlhu, v roku 2007 to bolo 1,4 mld. nárast dlhu, v roku 2008 to bolo 59 mil. korún. Hovorím ešte v korunách, bolo to pred 1. 1. 2009. Aj kvôli tomu predpokladáme, že na to, aby zdravotnícke zariadenia urobili vyrovnaný rozpočet a boli schopné splácať, to znamená, aby získali viacej prostriedkov, potrebujeme ešte minimálne rok a dva. Okrem toho treba rátať aj s tým, že zdravotnícke zariadenia musia vytvárať rezervu na novú obnovu prístrojového parku, na nové metódy, operačné techniky a liečebné metódy, čiže preto je tam tá doba dvoch rokoch, aby sa trošku „spamätali“, dokázali robiť rozvoj a potom okrem toho všetkého dokázali ešte aj začať splácať. Preto tá doba dvoch rokov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Bauer. Otázku položil ministrovi financií Slovenskej republiky pánovi Jánovi Počiatkovi. Otázka znie: „Pán minister, ako chcete zabrániť rozvratu verejných financií?“

    Nech sa páči, pán minister, odpovedajte a oznámte ukončenie odpovede.

  • Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, pán poslanec, rozvrat verejných financií predstavuje určite vážnu situáciu v krajine. Otázka však nekonkretizuje, čo mal pýtajúci sa na mysli, keďže verejné financie sú veľmi široký pojem a ako iste vie, skladá sa z viacerých subjektov, ktorých hospodárenie je nakoniec vyhodnocované. Ministerstvo financií zatiaľ nemá informácie o tom, že by hospodárenie územnej samosprávy, t. j. obcí a vyšších územných celkov alebo iných zložiek verejnej správy bolo, alebo, resp. smerovalo k rozvratu. Rovnako v prípade verejnoprávnych médií sa situácia nijako mimoriadne nevymyká trendom z minulosti. To isté platí pre štátne fondy, verejné vysoké školy, Fond národného majetku a iné inštitúcie. O čom môžeme hovoriť, je plnenie daňových príjmov štátneho rozpočtu a plnenie príjmov odvodov v prípade Sociálnej poisťovne či zdravotných poisťovní. Samozrejme, že aktuálna makroekonomická situácia má vplyv na príjmovú stránku týchto subjektov, čo vôbec nikto nepopiera a nespochybňuje. Rovnako by sa deficit verejných financií ako percentuálny podiel na HDP zvyšoval vplyvom reálneho vývoja ukazovateľa rastu ekonomiky bez akýchkoľvek zásahov zo strany vlády. Hovoriť však o rozvrate verejných financií považujem v tomto momente za úplne nekorektné.

    Ministerstvo financií bude naďalej aktualizovať prognózy makroekonomického vývoja, avšak pre potreby monitorovania vývoja verejných financií v roku 2009, ako aj pre účely zostavenia návrhu rozpočtov na roky 2010 až 2012 bude kľúčová prognóza očakávaná začiatkom júna tohto roku. Tento termín vychádza zo skutočnosti, že práve začiatkom mája budú k dispozícii prvé skutočné údaje za I. kvartál tohto roku, ktoré slúžia ako údajová základňa pre letnú makroekonomickú prognózu. Na základe týchto nových údajov budú, samozrejme, prijaté opatrenia obsahujúce potrebné vstupy do schváleného rozpočtu na rok 2009 tak, aby došlo ku korekcii negatívnych vplyvov, alebo povedané v terminológii pýtajúceho sa, zabráneniu rozvratu verejných financií.

    Pri takej dôležitej otázke, akou je otvorenie schváleného zákona o štátnom rozpočte, by bolo nezodpovedné unáhliť sa pri prijímaní rozhodnutí najmä v čase, keď ešte nemáme dostatok relevantných údajov. To však neznamená, že by vláda zatiaľ nereagovala na meniace sa podmienky v rámci nástrojov, ktoré má k dispozícii. Dôkazom toho je aj vládou schválený návrh na realokáciu výdavkov štátneho rozpočtu v objeme 332 mil. eur, ktoré boli realokované na podporu ekonomického rastu a udržanie zamestnanosti v súlade s plánom obnovy prijatej na úrovni Európskej komisie.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, máte právo položiť doplňujúcu otázku. Uplatňujete si toto právo? Zapnite, prosím, mikrofón pánovi poslancovi. Máte dve minúty.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, moja otázka vznikla z toho, že na začiatku tejto schôdze boli tri návrhy zo strany opozície, aby ste podali, minimálne, aby ste podali informáciu o tom, ako sa vyvíjajú príjmy v štátnom rozpočte a čo chcete urobiť s výdavkami a myslím si, to, že koaliční poslanci neodsúhlasili ani jeden z týchto návrhov, je nekorektný prístup, pretože vy nemáte čo skrývať a určite nechceme od vás údaje, ktoré ešte nemáte alebo na ktoré, povedzme, je potrebné viacej času. Ale chceli sme údaje takého typu, ktoré máte za prvé mesiace, musíte predsa sledovať, ako sa vyvíjajú príjmy a toto môžete otvoriť a vy máte povinnosť to otvoriť pred poslaneckou snemovňou. To, že ste tak neurobili, je nekorektné a z toho vznikla moja otázka. Pretože vy nemôžete hrať so zatvorenými kartami, pretože je to aj poslanecká zodpovednosť za to, ako sa vyvíja štátny rozpočet a za rozhodnutia, ktoré vy robíte a ktoré ovplyvňujú verejné financie celkove. Mestá a obce, takmer všetky mestá a obce už majú prijaté opatrenia a korigujú svoje rozpočty. Štátny rozpočet má na to ďalší polrok alebo koľko? Preto vznikla moja otázka, ale ďakujem, že ste jej venovali aspoň pár minútovú odpoveď.

  • Pán minister, prosím, máte priestor na odpoveď.

  • I keď nebola zjavne v tomto vašom poslednom vstupe položená žiadna konkrétna otázka, napriek tomu zareagujem. Všetky dáta, ktorými ministerstvo financií disponuje, sú verejne prístupné a nič neutajujeme, čiže všetky relevantné prognózy, výpočty, analýzy, ktoré máme, sú k dispozícii všetkým. Momentálne, ako som už x-krát opakoval, my nemáme tú voľnosť ako ľubovoľný bankový analytik, ktorý si môže vymyslieť číslo, aké chce a podloží to svojimi dátami, akými má, ale zostavovanie rozpočtu a všetky následné dokumenty, ktorých je kvantum, ktoré jednak musíme predkladať medzinárodným inštitúciám, ale fungujú aj pre zostavenie rozpočtu, čo je zákon, my nemôžeme generovať na základe nejakých náhodných informácií, ktoré sú.

    Ako som hovoril, k revízii rozpočtu určite príde a všetky kroky, ktoré doteraz vláda mohla urobiť v rámci vývoja v súčasnej situácii, vieme, sme aj urobili, takže nie je úplne tiež korektné tváriť sa tu, že vláda nič nerobí, čo sa veľmi často zo strany opozície spomína. Robíme naozaj veľa. Ako viete, Rada pre hospodársku krízu pravidelne zasadá. Synchronizujeme sa aj s inými členskými krajinami, počúvame veľmi pozorne, čo komisia odporúča, aké sú skúsenosti iných krajín s opatreniami, ktoré sa prijímajú. Všetko toto sa u nás implementuje. Čiže, mám pocit, že sa z tohto robí trošku umelá bublina.

    Nikto tu netvrdí zo strany vlády, že by sa tie podmienky oproti východiskám, ako bol zostavovaný rozpočet, nezhoršili. A, samozrejme, že to budeme reflektovať v revidovanom rozpočte. Ale treba si tiež uvedomiť, že Slovensko ako otvorená ekonomika je, samozrejme, životne závislá od zahraničného dopytu, ktorý dnes neexistuje. Čiže je to kríza, ktorá naozaj prišla, krízou zahraničného dopytu. Tie kolabujúce ekonomiky celosvetovo a naozaj krajiny, väčšina krajín je v oveľa väčších problémoch, ako je Slovensko. Ako tu aj bola otázka položená v reflexii na nejaký rozvrat verejných financií, to by som sa chcel spýtať, čo ste tým presne mysleli. Pretože naše verejné financie vôbec v žiadnom rozvrate nie sú. Sú niektoré krajiny, ktoré už dnes narážajú na problém ako ufinancovať tie problémy, ktoré majú. A to je už naozaj zásadný problém...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim schôdze.

  • Posledné dve vety, pán minister, uplynul čas.

  • ,.. ktorý možno aj vyriešiť nebudú schopní. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Vážené kolegyne, kolegovia, čas určený na hodinu otázok uplynul. Končím tento bod programu.

    Ďakujem, samozrejme, predsedovi vlády, aj členom vlády za účasť na tomto bode programu.

    Viete, že pokiaľ chceme pokračovať v ďalšom programe, je potrebné prepnúť technické zariadenie, takže mi dovoľte vyhlásiť trojminútovú prestávku. Po nej budeme pokračovať riadnymi bodmi programu. V danom prípade to budú písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov Národnej rady podané do 20. februára. Samozrejme, v zmysle rokovacieho poriadku je prítomnosť členov vlády na tomto bode programu povinná.

    Ďakujem.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Žiadam vás, vážené kolegyne, kolegovia, o príchod naspäť do rokovacej sály, budeme pokračovať ďalšími dvomi bodmi.

    Jednak bodom

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 20. februára 2009,

    tlač 959, a následne potom bodom interpelácie poslancov.

    Poprosím aj členov vlády, pokiaľ sa nachádzajú niekde mimo rokovacej sály, aby v rámci možností sa dostavili do rokovacej sály.

    V tejto súvislosti mi ešte dovoľte, aby som z dôvodu prehľadnosti poprosil poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 959 nachádza. Takže dovoľte mi, aby som otvoril rozpravu.

    Informujem vás, že do rozpravy sa prihlásila písomne iba pani poslankyňa Gibalová.

    Takže má slovo na svoje vystúpenie, potom dám možnosť prihlásiť sa do tohto bodu ústne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, poprosila by som ich o pozornosť, ak sa to len trošku dá. Na schôdzi Národnej rady som interpelovala dvoch pánov ministrov, pána ministra Bašku a pani ministerku Tomanovú.

    Chcem sa obom poďakovať za odpovede na interpelácie. Chcem sa poďakovať pánu ministrovi Baškovi za interpeláciu, ktorá bola veľmi pre mňa dobrá, priaznivá, pretože veľmi dobre kvantifikoval to, čo som očakávala a bol to veľmi dobrý podklad pre kvantifikáciu dopadov pri predkladaní novely zákona o obecnom zriadení, ktorou som chcela urýchliť zrušenie Vojenského obvodu Javorina, žiaľ, koalícia nemala pre toto pochopenie. Je to materiál, ktorý bude aktuálny aj ďalej. Preto som zaň vďačná.

    Chcela by som reagovať aj na odpoveď na interpeláciu, ktorú mi poslala pani ministerka Tomanová a tam sa už nemôžem nijako pochvalne vyjadriť. Skôr som pri čítaní tejto interpelácie nevedela, či mám plakať, alebo sa mám smiať. Pretože v tom čase, keď som pracovala na príprave vlastného návrhu novely zákona o sociálnom poistení a na výpočte ekonomických dopadov navrhovaných zmien na hospodárenie základného fondu poistenia v nezamestnanosti Sociálnej poisťovne, práve v tom čase som potrebovala reálny odhad nákladov vyplývajúcich z týchto mojich navrhovaných zmien zákona a chcela som ich použiť ako aktualizované informácie z dôveryhodného zdroja.

    Po preštudovaní odpovede som veľmi rýchlo pochopila, že mám v ruke, žiaľ, bezcenný zdrap papiera. V rukách som držala dôkaz toho, že v pani ministerke Tomanovej pretrváva aj 10. marca 2009 idylka z obdobia rozkvetu hospodárstva. Podľa odpovede, pani ministerka, z 10. marca 2009 príjmy fondu určeného na financovanie z nezamestnaných...

  • Ruch v pléne.

  • Ja počkám. Pán podpredseda, až pani ministerka bude pozorne počúvať, uráža ma to. Podľa odpovede...

  • Vystúpenie prerušené podpredsedom NR SR.

  • Nemôžem fakt primať, aby vás niekto počúval, môžem sa ale pokúsiť o to, aby bol poriadok v sále, o to sa pokúšam. Poprosím, všetkých prosím, aby sme dodržiavali zásady jednak rokovacieho poriedku a jednak, samozrejme, aj etiky.

  • Ďakujem vám, pán podpredseda.

    Podľa vašej odpovede, pani ministerka, z 10. marca 2009 príjmy fondu určeného na financovanie nezamestnaných budú v rokoch 2009 až 2012 stúpať v priemere o 6 % ročne a stúpať bude aj počet zamestnancov, aj vymeriavací základ poistencov, no a priemerný počet poberateľov dávky v nezamestnanosti bude, akože ináč, klesať z 2 000, 7 000 v roku 2009 na 25 300 roku 2012. Pritom už v januári 2009 bolo 32 524 poberateľov dávky v nezamestnanosti a vo februári ich počet stúpol takmer na 38 900. To znamená, že za jeden, jediný mesiac stúpol počet poberateľov dávky o 6 300 osôb.

    Okrem toho, pani ministerka, vôbec ste sa neunúvali odpovedať na posledný bod mojej interpelácie, teda: Aký je odhad počtu evidovaných nezamestnaných v rokoch 2009 až 2012? Musím skonštatovať, že ja sa hanbím sama za takúto odpoveď na interpeláciu. Nie som s ňou spokojná, ale, samozrejme, po skúsenostiach, ktoré mám v tejto snemovni, nebudem dávať hlasovať o tom, že nie som spokojná s interpeláciou, pretože keby som dala hlasovať aj o tom, že dnes je 23. apríla štvrtok, tak koaliční poslanci to na vedomie nezoberú.

    Opäť vyjadrujem svoju nespokojnosť s odpoveďou a odporúčam vám, pani ministerka, aby ste sa s plnou vážnosťou venovali tomu, že počet nezamestnaných enormne stúpa.

    Ďakujem, skončila som.

  • Ďakujem, beriem na vedomie. Vážené kolegyne, kolegovia, teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy k tomu bodu, teda k bodu písomné odpovede členov vlády na interpelácie písomne podané do 20. februára 2009, tlač 959, hlási do rozpravy ústne.

    Neregistrujem žiadneho pána poslanca, ktorý by sa hlásil do rozpravy ústne. Ďakujem pekne. Uzatváram rozpravu.

    Pýtam sa teraz členov vlády, či sa k vystúpeniam poslancov chce vyjadriť niektorý člen vlády. Neregistrujem žiadnu prihlášku.

    Vyhlasujem preto rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode a hlasovať o uznesení budeme v rámci ďalších hlasovaní.

    Teraz otváram bod

    interpelácie poslancov.

    Do tohto bodu máme prihlásených písomne viac poslancov. Prvá je pani poslankyňa Gibalová, potom je pani poslankyňa Sabolová, pani poslankyňa Vášáryová, pán poslanec Štefanec.

    Takže, teraz má slovo opäť pani poslankyňa Gibalová, pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pani ministerka, moja interpelácia opäť smeruje na pani ministerku Tomanovú.

    Vážená pani ministerka, v súvislosti s uplatňovaním zákona č. 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov vás žiadam o poskytnutie nasledujúcich údajov.

    Aký bol celkový počet poberateľov príspevku na opatrovanie, nie počet vyplatených dávok v roku 2008 a v jednotlivých mesiacoch prvého štvrťroka 2009?

    Aká bola priemerná výška peňažného príspevku na opatrovanie v roku 2008 a aký bol celkový objem prostriedkov vyplatených v mesiacoch december 2008, január, február a marec 2009?

    Prosím uviesť jednotlivo za každý mesiac.

    Aký bol počet osôb poberajúcich v roku 2008 a v prvom štvrťroku 2009 peňažný príspevok na opatrovanie, ktorým bol tento príspevok krátený z dôvodu prekročenia zákonom určených limitov výšky príjmu?

    Aká bola priemerná výška krátenia peňažného príspevku týmto osobám na opatrovanie v mesiacoch január až marec 2009?

    Na základe ktorých ďalších ustanovení zákonov, okrem ustanovení § 19 ods. 12 a ods. 14 zákona č. 447/2008 je od 1. 1. 2009 krátený peňažný príspevok na opatrovanie?

    Aký je odhad ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na potrebu navýšenia objemu prostriedkov potrebných na financovanie peňažného príspevku na opatrovanie v prípade zrušenia § 19 ods. 12 zákona č. 447/2008 Z. z.?

    Ďakujem za pozornosť a teším sa na odpoveď.

  • Ďakujem.

    Teraz má slovo pani poslankyňa Sabolová, pripraví sa pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, kolegyne, vážení neprítomní ministri a prítomná pani ministerka, chcem sa vyjadriť v tejto časti rokovania Národnej rady v interpeláciách k dvom témam.

    Moje prvá interpelácia smeruje na pána ministra zdravotníctva, ktorého interpelujem vo veci rozhodnutia príkazu riaditeľa Fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava o zasielanie všetkých vzoriek zo všetkých kliník v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda na bioptické vyšetrenia v novovzniknutej súkromnej neštátnej patológii Histopatológia, s. r. o.

    Po lustrácii v Obchodnom registri som zistila, že táto spoločnosť má sídlo na Antolskej, teda priamo v Nemocnici sv. Cyrila a Metoda.

    Pán minister, ako doteraz fungovalo bioptické vyšetrovanie vzoriek? Pán minister, ktoré zariadenia, štátne, či neštátne, vykonávali vyšetrenia týchto vzoriek?

    Histopatológia, s. r. o. bola vybraná na základe výberového konania alebo ponúka také nízke ceny za vyšetrenia, že to viedlo riaditeľa Fakultnej nemocnice Ing. Vaďuru k vydaniu príkazu zo dňa 22. apríla 2009, teda včera, pre Nemocnicu sv. Cyrila a Metoda, kde odporúča, čítam priamo z príkazu, „spolupracovať pri spracovávaní vzoriek výlučne so spoločnosťou Histopatológia, s. r. o. Toto nariedenie sa týka vzoriek odobratých od poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Dnešným dňom 21. apríla sa prestávajú odovzdávať vzorky na spracovanie od poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne spoločnosti Alfa Medical.

    Zástupca riaditeľa MUDr. Sýkora urobí nevyhnutné organizačné opatrenia, aby nedochádzalo k nedorozumeniam a aby odovzdávanie a preberanie vzoriek bolo jednoznačné, adresné, kontrolovateľné a v súlade s týmto rozhodnutím, čiže výlučne pre Histopatológiu. S týmto rozhodnutím musia byť oboznámení všetci vedúci pracovníci dotknutých medicínskych odborov.“

    Pre mňa je aj ďalšia skutočnosť veľkou otázkou. Pre novovzniknutý subjekt, kedy nie je dostatok zdrojov v zdravotnom poistení a uzatvárame zmluvy s neštátnym subjektom. „Podpísanie zmluvy medzi Spoločnou zdravotnou poisťovňou a spoločnosťou Histopatológia, s. r. o. očakávame tento týždeň, ostatné zdravotné poisťovne, okrem Zdravotnej poisťovne Dôvera by zmluvu mali podpísať do konca mesiaca. Dovtedy akékoľvek spracovanie mimo rámca uzatvorenej zmluvy ide na ťarchu dodávateľa Histopatológia, s. r. o.“

    Vážený pán minister, opätovne sa pýtam, bola Histopatológia, s. r. o. ako novovzniknutý neštátny subjekt vybratá na základe výberového konania za takú výhodnú cenu pre nemocnice s účasťou štátu?

    Moja druhá interpelácia smeruje na pána predsedu vlády, nakoľko nemôžem interpelovať priamo pani predsedníčku Štatistického úradu.

    Vážený pán premiér, interpelujem vás otázkou, aké dôvody vedú predsedníčku Štatistického úradu na zrušenie Ústavu pre výskum verejnej mienky a tým sa zdá, že aj zamedzenie možnosti vykonávať prieskumy verejnej mienky v rôznych oblastiach?

    Ústav pre výskum verejnej mienky je organizačným útvarom Štatistického úradu, ktorý sa podieľal na výskume napríklad aj takýchto otázok: Ochrana osobných údajov v informačných systémoch z pohľadu občanov. Je to správa z prieskumu verejnej mienky. Názory občanov na zavedenie spoločnej meny euro v novembri 2008. Tiež informatívna správa z prieskumu verejnej mienky atď. Dalo by sa to na stránke Štatistického úradu načítať.

    Z verejných informácií som sa dozvedela, že predsedníčka Štatistického úradu pani Benkovičová k 1. máju 2009 ruší Ústav pre výskum verejnej mienky, odvolávajúc sa na Európsky parlament a jeho nariadenie, na základe ktorého sa rozhodla ústav zrušiť. Podľa nej vraj Brusel namieta, že na Slovensku sa ešte vykonávajú prieskumy o politických otázkach. Môžem súhlasiť, že prieskumy o politických stranách sa v krajinách Európskej únie nevykonávajú, len na Slovensku. Ale to neznamená, že nám Brusel nariadil zrušenie Ústavu pre výskum verejnej mienky. Na základe preštudovaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 223/2009 z 11. marca 2009 som sa s takýmto zákazom nestretla.

    Vážený pán premiér, ako sa bude naďalej podieľať Štatistický úrad na prieskumoch verejnej mienky v Slovenskej republike pri rôznych vážnych otázkach, ak zrušíme Ústav pre prieskum verejnej mienky? Je to vec organizačnej zmeny a tým výmeny ľudí alebo je to zámer úplne zrušiť akékoľvek prieskumy?

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Teraz vystúpi v rozprave pani poslankyňa Vášáryová, pripraví sa pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem interpelovať ministra kultúry Slovenskej republiky Marka Maďariča v tejto otázke.

    Vážený pán minister, kedy sa začnú sanačné práce v budove Reduty, pretože jej porušená statika si vyžaduje okamžitý zásah? Kedy predložíte reálny rozpočet na rekonštrukciu Reduty tak, aby ste mohli vybrať vo verejnom obstarávaní firmu, ktorá bude Redutu prestavovať? Tieto otázky a odpovede na ne sú dnes kľúčové preto, aby sme dokázali odhadnúť ciele ministerstva kultúry v kauze rekonštrukcie Reduty, ktorá sa nepochopiteľne odkladá už dva a pol roka. V tomto probléme totiž nejde len o sídlo Slovenskej filharmónie, ale aj o Slovenské národné divadlo a jeho repertoár. Presťahovaním Slovenskej filharmónie do sídla Slovenského národného divadla sa mení radikálne schopnosť divadla pôsobiť efektívne v budove starej opery. Vzhľadom na to, že nevieme, v akom stave sú verejné financie Slovenskej republiky, je otázne, z čoho mieni Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky financovať dvojnásobne zvýšený rozpočet na rekonštrukciu Reduty. Vypratanie Reduty bez reálneho výhľadového plánu obnovy a termínu návratu Slovenskej filharmónie do svojho sídla môže ohroziť jedinú európsky známu koncertnú sálu na Slovensku.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne. Ako posledný písomne prihlásený... Pani Tóthová – procedurálny návrh, to je omyl. Takže poprosím pána Štefanca ako posledného písomne prihláseného. Potom dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.

    Dámy a páni, vo svojej interpelácii sa obraciam na ministra školstva pána Jána Mikolaja.

    Vážený pán minister školstva, chcem vás interpelovať ohľadom zloženia slovenského olympijského top tímu pre Olympijské hry v Londýne v roku 2012. Žiadam vás o vyjadrenie, prečo do tohto top tímu nebola zaradená, napriek splneniu potrebných kritérií, tenistka Dominika Cibulková.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Takže toto boli písomne prihlásení poslanci. Ďakujem.

    Teraz sa, vážené poslankyne a poslanci, pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne v bode interpelácie. Pani poslankyňa Tóthová. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Pado, registrujem. Ešte niekto, prosím? Ďakujem pekne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do bodu interpelácie.

    Slovo má pani poslankyňa Tóthová. Potom po nej sa pripraví pán poslanec Pado.

  • Vážený pán predsedajúci, ospravedlňujem sa za malé zmeškanie. Ak dovolíte, interpelovala by som pána ministra spravodlivosti Štefana Harabina.

    Vážený pán minister, obracajú sa na mňa ako podpredsedníčku ústavnoprávneho výboru mnohí občania s rôznymi právnymi otázkami, s rôznymi prieťahmi v súdnom konaní. Tieto otázky vybavujeme tak, ako sa zvyknú už po dlhé roky vybavovať. Ale jeden prípad ma mimoriadne zaujal. Je to prípad inžiniera J. T., samozrejme, v interpelácii je rozpísané meno, vo veci neplnenia povinnosti sudcu Okresného súdu v Žiline, ktorý nevytýčil pojednávanie vo veci v zákonnej lehote tak, ako to ukladá Občiansky súdny poriadok. Ide o vytýčenie pojednávania vo veci výživného. Doteraz som sa viac-menej vždy angažovala vo výživnom v prospech matiek, ktoré sa starali o deti. Tentoraz, skutočne, ide o prípad otca a jeho určenia výživného.

    Vážený pán minister, ja v interpelácii bližšie rozpisujem celý prípad. Gro problému je však v tom, že od 4. 12. 2007 doteraz nebolo vytýčené pojednávanie vo veci samej, t. j. vo veci výživného, napriek tomu, že podľa § 176 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku vo veci starostlivosti o maloletých musí súd rozhodnúť bez zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania. Teda nielen začať, ale rozhodnúť vo veci.

    Vážený pán minister, vopred vám ďakujem za vašu odpoveď.

    Ďalej si dovolím interpelovať pána ministra zdravotníctva. Obrátili sa na mňa viacerí občania, diabetici, taká skupinka diabetikov ohľadne výroby, resp. zapísania do prírodných zdrojov, prepáčte, ja to prečítam, pretože je to trošku špecifická otázka. Teda tí občania majú skúsenosti s liečivami na báze stevizoid a rebaudiozid E-960 s otázkou, prečo v Slovenskej republike nepatrí táto látka medzi potravinové články, keďže v bežnej distribúcii ju nedostať. Podľa ich názoru by bolo účelné, aby si popri syntetických sladidlách mohli obstarať aj sladidlo z prírodných zdrojov, poprípade potraviny vyrobené takýmto sladidlom z prírodných zdrojov.

    Po preštudovaní problematiky sme v mojej kancelárii zistili, že na báze rastliny stévia sa u nás už niekoľko rokov predávajú liečivá a liečebné čaje. Ako sladidlo je zaradené medzi potravinové doplnky v Japonsku, Švajčiarsku, v Kanade, v Austrálii a v USA, pretože toto sladidlo vyrábané z tých rastlín, ktoré som tu už čítala, je tristokrát sladšie ako sacharóza.

    Dodávam, že hlavný hygienik Slovenskej republiky povolil výrobu sladidla zo stévie pre diabetikov pod názvom Cukrasal ešte v roku 2002.

    Najnovšie výskumy a štúdie, ktoré previedla v roku 2006 Svetová zdravotnícka organizácia, odporúčajú túto prírodnú látku predávať aj ako potravinový doplnok. A práve ide o to a predmetom interpelácie je, či a z akých dôvodov táto látka nie je zapísaná medzi potravinové články, potravinové doplnky v Slovenskej republike?

    Vážený pán minister, vopred vám srdečne ďakujem za vašu odpoveď.

    Pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, ja som skončila, kolegom a kolegyniam ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Ako posledný v tomto bode vystúpi pán poslanec Pado. Má slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem interpelovať ministra vnútra Roberta Kaliňáka v súvislosti s udalosťou, ktorá sa stala na košickej policajnej stanici 21. marca tohto roku.

    Na úvod musím povedať, že deväť policajtov, ktorí sa zúčastnili na tomto týraní maloletých a mladistvých rómskych chlapcov, už bolo postavených mimo služby a sedem bolo prepustených. To však, dúfam, že nielen podľa mňa, ale verím, že aj podľa ministra vnútra by nemalo byť to posledné, čo sa v súvislosti s týmto prípadom udeje.

    Vážený pán minister vnútra, vy ste v jednom zo svojich vyjadrení povedali, že nadriadení majú nielen vydávať rozkazy, ale sa aj zaujímať o situáciu podriadených. Som presvedčený, pán minister, že toto vaše tvrdenie sa nevzťahuje len na nadriadených v postavení od šéfa obvodného oddelenia nižšie. Verím, že toto vyjadrenie platí aj pre vás a tiež pre najvyšších policajných funkcionárov.

    Po Polomke v roku 2006 ste od januára 2007 zaviedli psychotesty pre elitné jednotky každé tri roky plus podľa potreby detektor lži. V roku 2008 ste, pán minister, povedali, že problém je s kapacitným zabezpečením častejších psychotestov pre všetkých policajtov. A rok 2009 minister Kaliňák a jeho vyjadrenie: „Všetci policajti sa psychotestom podrobia každých päť rokov.“ Pán minister, teraz to už kapacitne pôjde? Pýtam sa, prečo to nešlo vlani. Prečo to nešlo predvlani? Aké kroky, pán minister, ste urobili na to, aby sa dnes podarili zabezpečiť pravidelné päťročné psychodiagnostické testy pre všetkých policajtov? Čo všetko treba, pán minister, aby ste urobili kroky, ktoré sú potrebné, na ktoré ste upozorňovali? Musí sa to vždy stať na základe takýchto škandalóznych prípadov, ako je terajšie týranie maloletých a mladistvých, prípad hrubého porušovania základných ľudských práv, prípad zneužitia právomoci verejného činiteľa?

    Ešte v roku 2006 26. 11. ste na adresu návrhu na zavedenie opakovaných psychotestov v kadencii maximálne 4 roky povedali nasledovné: „Ak je to návrh, ktorý situáciu zlepší, potom tento návrh prevezmeme.“

    Pán minister, tento návrh v roku 2006 nebol dobrý? Bol zlý? Nemal za cieľ zlepšiť situáciu? Vy teraz viac ako dva roky od tohto termínu chcete zaviesť do života podobný návrh, pravda, kadencia sa zo 4 rokov vo vašom návrhu zvyšuje na 5 rokov. Mimochodom, pán minister, na výbore pre ľudské práva po tom, čo ste navrhli sprísnenie psychodiagnostických testov pre policajtov, aby sa neopakovali prípady ako týranie rómskych chlapcov v Košiciach, ste kritizovali poslancov Národnej rady za SDKÚ – DS, že neprišli na rokovanie výboru pre ľudské práva, ktorý to riešil. Napriek tomu, že poslanci za SDKÚ – DS nie sú členmi tohto výboru. Pán minister, možno by bolo vhodnejšie, keby ste svoju pozornosť nevenovali tomu, kde sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za SDKÚ – DS a upriamili vašu pozornosť na to, čo sa deje v Policajnom zbore a na to, kto, kedy a akú zodpovednosť nesie za to, čo sa udeje v rezorte ministerstva vnútra a v Policajnom zbore Slovenskej republiky.

    Pán minister, pýtam sa vás, aké ste prijali rozhodnutia v personálnej oblasti po tom, čo sa udialo v Polomke, po totálne zbabranom prípade Hedvigy Malinovej, po zlyhaní v prípade kauzy Valko – Rehák, po škandále so zákrokom pani Bali Marzec, po neopodstatnených zásahoch v Nitre a v Trnave, po prípade Červenka, prípade riaditeľa Policajného zboru v Žiline a teraz v Košiciach?

    Pán minister, všetko toto boli naozaj individuálne zlyhania? Aj ten posledný prípad, keď sa na ňom zúčastnilo 7 páchateľov? Aj toto posudzujete ako individuálne zlyhanie? Kedy sa to stane, pán minister, systémovou chybou? Až vtedy, keď sa v takýchto prípadoch objaví minimálne 50 príslušníkov Policajného zboru? A na to, aby niesol zodpovednosť prezident Policajného zboru, musí byť iniciátorom viceprezident? Kedy to bude systémové zlyhanie, pán minister?

    Moja posledná otázka, pán minister, znie: Kedy toho všetkého už bude dosť na to, aby ste vy a prezident Policajného zboru prevzali na seba ten diel zodpovednosti, ktorý vám prináleží.

    Ďakujem pekne za pozornosť a vám, pán minister, za odpoveď.

  • Ďakujem pekne.

    Pýtam sa teraz členov vlády, či niektorí nechcú odpovedať na interpelácie poslancov ihneď. Pokiaľ tak nie je, dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, aby som vyhlásil tento bod programu, teda bod interpelácie poslancov za skončený.

    Ďakujem členom vlády za prítomnosť, tým, ktorí tu sú, samozrejme, predovšetkým.

    A my budeme, vážené kolegyne, kolegovia, pokračovať v popoludňajšom rokovaní šiesteho dňa 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prvým čítaním o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého...

  • Nezrozumiteľné hlasy z pléna.

  • ... Áno, ak je to tak, dobre, takže...

    Ak je to tak, pokračujeme prerušeným bodom programu, ktorým je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Slovo má pán poslanec Palko, teda nemá slovo, ale prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, rovnako ako pána poslanca Petra Miššíka, aby zaujal miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu...

  • Hlasy z pléna.

  • Nezrozumiteľné hlasy z pléna.

  • Tak poprosím, pán spravodajca, ešte spravodajskú správu, potom otvoríme všeobecnú rozpravu. Máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 31. marca 2009 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie Ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení návrhu ústavného zákona.

    Doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti uvedené v článku 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie, ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora a Európskych spoločenstiev alebo súdu 1. stupňa Európskych spoločenstiev.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1062 z 31. marca 2009 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, zahraničného výboru, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.

    Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.

    Pán podpredseda, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne za spravodajskú správu.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku nemám, preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Ak by to bolo možné, takže poprosím, že by sa páni poslanci, keďže nevidím, mohlo dôjsť k technickej chybe, ale nevidím tu nejakú prihlášku, takže registrujem pána poslanca Bauera, nejde to pánovi Minárikovi, takže tomu ešte keby ste to nejako zaregistrovali, ak sa to dá nejako technicky. Ďakujem. Ešte niekto prosím?

    Ak je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Bauer, pripraví sa pán poslanec Minárik.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Chcem povedať, že som sa prihlásil riadne písomne ešte včera štandardným spôsobom.

    Dámy a páni, teší ma veľký záujem koaličných poslancov o tento bod. Chcem povedať, že proces integrácie Európskej únie je podľa niektorých historikov postavený na princípe, ktorý nazývajú Monetovou metódou alebo slovom po francúzsky engrenage. Jean Monet je tu spomínaný preto, lebo celý život presadzoval integráciu Európy a aj sa mu to darilo a pretože podľa týchto historikov spolu s Paulom Henri Spakom majú takisto veľkú zásluhu na vzniku a vývoji Európskeho spoločenstva ako kresťanskí demokrati Konrád Adenauer, otec Európy Robert Schumann, či Alcide De Gasperi. Slovo engrenage je francúzskeho pôvodu a znamená ozubené súkolie.

    Tento princíp, na ktorom je postavený proces integrácie Európskej únie, táto tzv. Monetova metóda sa uplatňuje pomocou troch stratégií. Využívaním zákonodarných právomocí obsiahnutých v základných zmluvách, vyvíjaním tlaku na vlády členských krajín na prenos pôsobnosti na európsku úroveň aj v ďalších oblastiach a rozširovaním spoločenstva. Proces integrácie Európskej únie je podľa tohto pohľadu skokovitý a jednotlivým skokom ako Rímska zmluva, Zmluva z Nice, Maastrichtská zmluva alebo Európska ústavná zmluva či Lisabonská zmluva predchádza vždy nejaká problémová, či až krízová situácia. Skok pri Európskej ústavnej zmluve sa nepodaril. Dve krajiny, Francúzsko a Holandsko sa v referendách vyjadrili proti jej prijatiu.

    To, že sa v demokratických referendách vyjadrili desiatky miliónov obyvateľov dvoch zakladajúcich členov, ale zástancom integrácie nebránilo pripraviť ďalší skok k integrácii, Lisabonskú zmluvu. Lisabonskú zmluvu skoro nikto nečítal. Lisabonská zmluva je ale na 95 % identická s Európskou ústavnou zmluvou, ako to potvrdil aj jej autor Valéry Giscard d´Estaing, ale to sa už zabudlo. V Lisabonskej zmluve bolo urobených zopár kozmetických úprav oproti predchádzajúcej ústavnej zmluve. Napríklad Charta základných práv sa z II. hlavy ústavnej zmluvy dostala do prílohy Lisabonskej zmluvy. Je rovnako právne záväzná, ale niektorých to zmiatlo. To, čo je ale zvlášť dôležité v Lisabonskej zmluve, je klauzula passarelle, ktorá konečne nedovolí bežným ľuďom viac do európskeho projektu hovoriť. Tomu ale rozumie málokto. Len na pripomenutie klauzula passarelle alebo aj tzv. eskalátorová či v preklade výťahová klauzula, poskytuje šéfom štátov a vlád, teda národným exekutívam, nie národným parlamentom, právo, aby sa právomoci Európskej únie, pre ktoré platí požiadavka jednomyseľnosti, zmenili na právomoci, aké je možné vykonávať na základe väčšinových hlasovaní. Inými slovami, exekutíva je zmocnená, aby svojvoľne a bez nutnosti získať súhlas národného parlamentu, menila medzinárodnoprávnu zmluvu, ktorá má pre každý členský štát fundamentálny význam.

    Charta základných práv zasa zavádza riskantné neodskúšané nové ľudské práva a nie je už postavená na prirodzenom práve, tak ako Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1950. Obrovský rozdiel je napríklad v základnom práve na založenie manželstva a rodiny. Oddelením práva na manželstvo a práva na založenie si rodiny charta umožňuje omnoho širší výklad manželstva, nielen ako posvätný zväzok muža a ženy. Opýtajte sa pani Pietruchovej.

    Dámy a páni, Európska únia je projekt, ktorý má obrovské pozitíva – sloboda pohybu ľudí, kapitálu, služieb, informácií, pokojné spolunažívanie krajín členov Európskeho domu. Voči súčasnému vývoju Európskej únie však existujú aj výhrady. Hlavnými výhradami voči európskemu projektu sú nedostatok demokracie, netransparentná plazivá centralizácia a z nej vyplývajúce oslabovanie suverenity národných štátov.

    Pokiaľ ide o demokraciu, centrálnu rolu v Európskej únii stále zohráva Rada ministrov. Tým, že je zložená na jednej strane z rezortných ministrov členských štátov, teda zo zástupcov exekutívy, na druhej strane však stojí formálne vedľa Európskeho parlamentu, no de facto pred ním ako časťou európskej legislatívy má akési postavenie uprostred. Dôležité európske legislatívne funkcie vykonávajú v protiklade k všetkým princípom deľby moci členovia exekutívy. Toto bolo možné, možno prijateľné v počiatočnej fáze európskej integrácie, keď išlo najmä o odbúravanie prekážok obchodu. Dnes má však Brusel v zásadnej miere regulačné kompetencie. Práve preto je súčasné postavenie Rady ministrov veľmi problematické. Ústavné kompetencie štátnych orgánov v členských štátoch, najmä národných parlamentov, sú vystavené substancionálnemu procesu vyprázdňovania. A to platí aj napriek tomu, že Lisabonská zmluva čiastočne posilňuje postavenie Európskeho parlamentu.

    A ako je to so suverenitou členských štátov? Podľa už staršej analýzy, v ktorej nemecké spolkové ministerstvo spravodlivosti v rámci obdobia rokov 1998 – 2004 porovnalo počet právnych aktov Spolkovej republiky Nemecko s počtom právnych aktov Európskej únie, 84 % z nich pochádzalo už v tom období z Bruselu, len 16 % bolo originálnych z Berlína. Ak sa pozrieme na zákony, ktoré sa v posledných rokoch schvaľovali tu, v Národnej rade, takisto vysoká väčšina predložených vládnych návrhov bola predložená na základe prijatých smerníc Európskej komisie.

    Čo sa týka druhej hlavnej výhrady centralizácie, príkladom môže byť to, čo sa v Bruseli nazýva „hra za čiarou“. Nejaké národné ministerstvo, napríklad francúzske ministerstvo životného prostredia, ktoré nie je schopné nejaký regulačný návrh presadiť na národnej úrovni, pretože napríklad francúzsky minister práce tomu kladie odpor alebo by to v parlamente nemalo šancu, povzbudí diskrétne príslušný generálny direktoriát v Európskej komisii, aby takýto návrh vypracovalo pre celú Európsku úniu. V Bruseli sa to zväčša stretne s výraznou ochotou. Návrh Európskej únie potom prejde obvyklou procedúrou. Na konci o tom rozhoduje Rada ministrov, kde však sedia obyčajne zástupcovia toho ministerstva, ktoré daný návrh podnietilo a príslušní ministri z iných štátov, teda napríklad 27 ministrov životného prostredia. Iné ministerstvá či parlamenty v členských štátoch nie sú ani približne vtiahnuté do rozhodovacieho procesu, ako je to samozrejmosťou pri právnych aktoch na národnej úrovni a ako to predpisujú ústavy členských štátov. Mnohé z toho, čo sa nedá presadiť na národnej úrovni, sa takto okľukou cez Brusel presadí, teraz však už pre celú Európu. Dôsledkom je pokračujúca centralizácia, na počiatku ktorej stáli partikulárne národné záujmy.

    Dámy a páni, v histórii Slovenska zostane zapísané, že práve za vlády súčasných opozičných strán, vrátane poslancov Konzervatívnych demokratov Slovenska sa Slovensko stalo členom Európskej únie. Udialo sa to za pomoci mimoriadneho úsilia, ktoré bolo potrebné vynaložiť na zvrátenie vtedy nepriaznivého postavenia Slovenska, do ktorého ho dostala vláda Vladimíra Mečiara, v ktorej bolo aj HZDS, aj SNS, súčasné koaličné strany. Práve preto, že dnes sme plnoprávnym členom Európskej únie, je aj našou povinnosťou sledovať integračný vývoj a vyjadrovať sa k nemu. Chceme zabezpečiť všetky pozitíva, výhody, ktoré projekt Európskej únie priniesol. Preto, ak vidíme nezdravú plazivú centralizáciu, obchádzanie demokratických mechanizmov a podceňovanie ľudí, tak sme povinní sa ozvať.

    Aby nedochádzalo k neželanému presunu právomocí z národných na európsku úroveň, Roman Herzog už dávnejšie navrhol vytvoriť konečný katalóg kompetencií, ktorý by presne vymedzoval pôsobnosť Európskej únie a jej členských štátov. Toto ale ústavný konvent odmietol. Preto navrhujeme povinné referendum a ústavný zákon pri každom presune pôsobností z národnej úrovne Slovenska na európsku úroveň. Tým bude najširším demokratickým mechanizmom zaistené, že integračný proces Európskej únie a jej ďalšia neželaná centralizácia nebude pokračovať obchádzaním ľudí a bez ich vedomia. Únia má patriť všetkým jej obyvateľom a pôsobnosť má byť rozdelená medzi národnú a európsku úroveň na základe princípu subsidiarity, to znamená, že to, čo je možné riešiť na národnej úrovni, tak nech tam aj zostane a to, čo je lepšie riešiť na úrovni európskej a je to pre všetkých lepšie a všetci s tým súhlasia, sa bude riešiť na tejto úrovni. Len tak môže byť projekt únie zavŕšený a Európska únia sa stane plnohodnotným svetovým hráčom.

    Ako jeden z predkladateľov ústavného zákona Konzervatívnych demokratov Slovenska sa uchádzam o vašu podporu tohto zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Bauera nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Minárik, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladáme návrh, prichádzame s ponukou, ktorá by paradoxne mohla v hlasovaní spojiť tých, čo chceli zachovať Česko-Slovensko, resp. podmieňovali jeho rozdelenie referendom, a tých, čo chceli samostatné Slovensko za každú cenu.

    Prečo sa vraciam pri tejto novele pred rok ´93? Lebo sme vo veľmi podobnej situácii. Aj dnes sa naša štátnosť pomaly, nebadane rozkladá, eroduje a to za výdatnej podpory politikov a bez skutočnej diskusie o budúcnosti vedenej s tými a medzi tými, ktorých sa to bezprostredne dotýka, teda s občanmi. Nechcime znovu doviesť krajinu do stavu, keď procesy budú tak ďaleko, že pýtať sa na mienku občanov v referende bude už neskoro.

    Čo by teda malo viesť dve v úvode spomenuté skupiny k podpore nášho návrhu? Prví by mali ukázať, že záujem nechať rozhodovať ľudí o tom, kto bude nositeľom štátnej suverenity, bol úprimný a nepoužívali ho len účelovo na retardáciu pohybu a na udržiavanie štátu podľa vlastnej predstavy.

    Dámy a páni, dnes, keď na národnej úrovni napríklad podľa Romana Herzoga sa rozhoduje menej ako 10 % legislatívy, je naozaj na mieste otázka, či EÚ už nie je štát eo ipso, či národné štáty a teda aj Slovensko už štátom vlastne ani nie je. A každý jeden prenos kompetencií, každé jedno zúženie práva veta národných štátov nás k istote, že EÚ štátom je, posúva. Inými slovami, tento parlament sa pomaly posúva k stavu, že to bude vlastne len akési VÚC-kárske zastupiteľstvo, a to zastupiteľstvo, ktoré nebude rozhodovať o vlastných veciach, ale bude povinné robiť transpozíciu európskych noriem.

    EÚ štát, áno, to je legitímna predstava a túžba mnohých, teda najmä mnohých politikov. Je však legitímne, aby sa o tom, či sa táto predstava naplní, rozhodovalo na národných štátoch a rozhodovalo sa s tými, ktorí budú niesť dôsledky takéhoto rozhodnutia, a to sú občania. Máme, máte obrovskú príležitosť chrániť slovenskú štátnosť, tí, ktorí ju chceli za každú cenu, aj my, ktorí sme ju chceli vždy a chceme ju aj dnes.

  • Reakcia z pléna.

  • Nebol si ticho, Tomáš, a keď sa ti zdá, že som povedal nepravdu, tak mi to potom povedz vo faktickej poznámke.

    Dámy a páni, občania sú určite konzervatívnejší a opatrnejší a vedia, že vlastne všetky dôsledky dopadnú na nich, ako aktivistickí politici v otázke prenosu kompetencií a neustále sa zrýchľujúcej integrácie Európskej únie. Ukazuje sa to bez rozdielu na všetky referendá, ktoré sa v tejto otázke v Európe uskutočnili. A je jedno, či to bolo veľké Francúzsko, stredné Holandsko alebo veľmi malé Írsko. A pritom napríklad Írsko je všeobecne pokladané najmä v etických otázkach za veľmi, veľmi konzervatívnu krajinu. Pozrime sa, akú majú legislatívu napríklad v potratoch.

    A na druhej strane Holandsko je iný extrém. Je to bezpochyby asi jedna z najliberálnejších krajín, ktoré v Európskej únii sú. Preto týmito troma „nie“ a nerešpektovaním týchto troch „nie“ politici idú svojou cestou, nerešpektujúc názory svojich občanov. Dokonca tak ďaleko idú, že vo Francúzsku a v Holandsku im právo rozhodovať v referende zobrali, aby sa náhodou ich občania znovu nepomýlili. A na malé Írsko veľké krajiny veľmi tvrdo tlačia a na druhej strane ho uplácajú, napríklad výnimkami.

    Ja sa pýtam: Francúzsko, ktoré sa hrdí tým, že je motorom európskej integrácie, sú to francúzski občania, ktorí sú tým motorom alebo francúzski politici? My máme na rozdiel od Francúzska, Holandska, ale aj iných krajín Európskej únie na západ od nás svoju nezameniteľnú, neopakovateľnú a neoceniteľnú skúsenosť, skúsenosť 40 rokov totality, kedy občan nemohol rozhodnúť nič, vôbec nič, dokonca ani to, či pôjde nevoliť totalitných predstaviteľov. Je to strašne drahá skúsenosť a bolo by trestuhodné ju nezužitkovať. My s takouto skúsenosťou by sme mali byť schopní ukázať aj tým, v úvodzovkách, „rozvinutým západným demokraciám“, že vôľa občanov je vo všetkých otázkach sveta a v najzávažnejších otázkach, ktoré sa rozhodujú prakticky nezvratne alebo na veľmi dlhú dobu, sme ochotní túto vôľu rešpektovať a nielen ju rešpektovať, ale aj skúmať, aká tá vôľa je, aby sme vedeli, čo rešpektovať máme a čo rešpektovať chceme. A k tomu smeruje tento návrh zákona.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Minárika – pán poslanec Mikloško. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Mikloško, máte slovo.

  • Je dobré si pripomenúť, kam vlastne smeruje slovenský parlamentarizmus. Je dobré, že pán poslanec povedal, že už v súčasnom Nemecku, ktoré je veľmocou európskou, sa za posledných neviem koľko rokov od 98. roku, 84 % zákonov rozhodovalo v Bruseli a iba 16 % sa rozhodovalo v Nemecku. Niečo podobné je aj na Slovensku. A niečo podobné bude čím ďalej na Slovensku viac. A tie sprievodné znaky môžeme už vidieť. Proste dnes už neexistuje skoro žiadna diskusia, polemika a zápas o zákonoch v slovenskom parlamente, nejakým spôsobom je to len implementácia. Dnes už je stále menej a menej schôdzí a paradoxne, že po 20. rokoch komunizmu sa pomalinky vraciame, vraciame tam, kde to bolo za komunizmu so slovenským parlamentom, že bolo len jarné a jesenné zasadnutie slovenského parlamentu. Až na to, našťastie, že dnes tí poslanci predsa sú trošku lepšie postavení, ako boli postavení poslanci za komunizmu. Ale k tomuto smerujeme, jarné a jesenné, kedy sa bude dvakrát hlasovať a dvíhať ruky o tom, čo rozhodla, teraz nie Moskva, ale Brusel, ale, samozrejme, Brusel a Moskvu nechcem v žiadnom prípade porovnávať.

    A to znamená, že politický zápas v slovenskom parlamente pôjde iným smerom. Nebude to o zákonoch, bude to o nacionálnych otázkach, bude to o rozkrádaní eurofondov, bude to o takýchto záležitostiach. Čiže bude sa to presúvať všetko do výkonnej moci, kde sa bude nejakým spôsobom rozdeľovať koláč. Ja len teda pripomínam, že týmto smerom pôjdeme, ak si neponecháme aspoň trošku suverenity tejto krajiny, aby okrem vlajky, štátnych znakov, prezidenta a národného mužstva...

  • Ukončenie vystúpenia časomieru.

  • Pán poslanec Minárik, chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie? Ďakujem. Takže vyčerpali sme vystúpenia všetkých prihlásených rečníkov do rozpravy. Vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či chce k nej zaujať stanovisko. Nech sa páči.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je to taký paradox, že debata napríklad o tom, či poslanec Rafaj podpísal poslanca Slotu, tá vie na celé hodiny rozbúriť hladinu v slovenskom parlamente a tne sa tu do živého, rieši sa tento vskutku závažný morálny, politický a iný problém. Debata, či jedna poslankyňa stlačila tlačidlo miesto druhej poslankyne, to rozprúdi krv v žilách slovenským médiám, aj poslancom a dlhé hodiny sa o tom diskutuje v kuloároch, chatuje sa na internete atď. To sú naozaj veľké, veľké veci, veľké prelomové udalosti. Debata o tom, či náhodou pred rokom v apríli 2008 ústavná väčšina poslancov slovenského parlamentu neodhlasovala, nepodpísala zánik slovenskej štátnosti, taká debata v podstate ani nevznikne, a keď sa o takú debatu, my, Konzervatívni demokrati Slovenska pokúšame, tak reakciou z pléna je akurát jedno zjojknutie jedného poslanca SDKÚ. To sú také tie paradoxy.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby sme pripomenuli, aby celé KDS pripomenulo, že proces schvaľovania Lisabonskej zmluvy je vlastne opačný, reverzný proces, ako bol ten, ktorý tu prebiehal v rokoch 1990 až 1992. Vtedy prebiehal proces, kedy Slovenská republika získavala právomoci od česko-slovenskej federácie. Začalo to ústavným zákonom ešte na jeseň 1990, pokračovalo to potom až vznikom samostatnej Slovenskej republiky. Každý, kto mal vtedy voči tomu nejaké pripomienky, kto hovoril o tom, že mohlo by to spôsobiť nejaké problémy, prinajmenšom dočasné a, samozrejme, aj spôsobilo, pretože Slovensko sa dostalo po niekoľkých rokoch do dosť ťažkej izolácie, každý bol označovaný za protislovenský živel, atď. Pripomínam, že tí istí politici, ktorí takto častovali takýmito nálepkami niektorých kolegov, tak teraz vlastne konajú opak toho, čo konali v období 1990 až 1992 a svojím hlasovaním a, zdôrazňujem, bolo to pred rokom v apríli 2008, prispeli tým, že hlasovali za Lisabonskú zmluvu, k tomu, že sa prechádza od štátnosti členských krajín k štátnosti európskej. Už teraz by som prirovnal kompetencie, ktoré Slovenská republika má v Európskej únii k podobným, ako boli tie, ktoré Slovenská republika mala v česko-slovenskej federácii. Až na to, že samozrejme, v Európskej únii, ktorá má 450 mil. obyvateľov, tá sila Slovenska je podstatne, podstatne menšia.

    Kolega Mikloško už správne pripomenul, koľko legislatívy, ktorá sa tu schvaľuje, ktorá sa schvaľuje v tomto parlamente, ktorá sa schvaľuje formou vyhlášok na ministerstvách, je iba implementáciou už platných noriem, ktoré sa schválili úplne inde mimo Slovenska, v inštitúciách Európskej únie. Vlastne, keď sa to tak vezme, mohol by som osloviť toto auditórium, vážené panie implementátorky, vážení páni implementátori, lebo bolo by to pravdivé, implementujeme a implementujeme, ale úcta k slovenskej štátnosti a úcta ku kolegom mi v tom bráni a teda budem sa snažiť naďalej vás oslovovať, pani poslankyne, páni poslanci, aj keď už ide možno o určitý anachronizmus.

    Nuž teda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh, ktorý tu ponúkame, ktorý navrhujeme, je istá snaha zabrániť najhoršiemu. Možno, aj keď je to už málo pravdepodobné, ale možno nedôjde k platnosti Lisabonskej zmluvy, ak účinnosť Lisabonskej zmluvy v Európskej únii, aj keď tomu dávam veľmi malé percento, stále platí, že Írsko odmietlo v referende tento konštrukt, presne tak ako ho odmietli pod iným názvom, ústavná zmluva, iné národy, Francúzi a Holanďania. Ak by teda Lisabonská zmluva nenadobudla účinnosť, tak potom my ponúkame ako riešenie to, aby sa odstránil ten demokratický deficit v Európskej únie a v jeho členských krajinách, aby sa konečne občania vyjadrovali a rozhodovali o tom, či to, čo nám ponúkajú európske elity, je jediná možné cesta vývoja, ďalšieho vývoja v Európskej únii. Čo je zlé na tom, aby sa o každej takej závažnej zmene primárneho európskeho práva, ako je zmena zmlúv, zmena základných zmlúv, čo je na tom zlé, aby sa o tomto rozhodovalo v referende u nás, v Slovenskej republike?

    Vážené panie poslankyne, prosím, zvážte argumenty, ktoré sme vám predostreli a ešte raz na záver vás poprosím o podporu nášho návrhu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Tomáša Galbavého, Daniela Lipšica a Petra Miššíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentu tlač 1038.

    Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí č. 1048.

    Nech sa páči, pán poslanec Galbavý, máte slovo, môžete uviesť návrh zákona.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ctené kolegyne, kolegovia, vážení implementaristi, dovoľte, aby som vás informoval o návrhu zákona. Ako iste dobre viete všetci, s pánom poslancom Miššíkom, s pánom poslancom Lipšicom sme vypracovali novelu rokovacieho poriadku. Je to novela veľmi citlivá. Zároveň chcem povedať, že ma veľmi mrzí, že je tu tak málo poslancov, lebo táto novela sa predovšetkým vzťahuje na naše právomoci. Hovorí o legislatívnej procedúre, ale isteže, okrem toho, že adresátom tejto právnej normy sú poslanci, strašne záleží na tom, ako táto novela dopadne, pretože v konečnom dôsledku prijímanie zákonov, celý právny systém má veľmi významný celospoločenský dosah. Preto mi dovoľte, dámy a páni, aby som prešiel k podstate a povedal vám, čo je cieľom, čo je podstatou nášho návrhu zákona.

    1. Zavádzame nové pravidlo, ktoré považujeme za fundamentálne pravidlo. Toto pravidlo vyjadruje požiadavku na pánov poslancov, ctené panie poslankyne, aby mali právomoc podávať také pozmeňujúce návrhy v pléne alebo vo výboroch, ktoré majú vecný súvis s prerokúvaným zákonom. Uvediem príklad. Vám nakoniec nemusím do detailov vysvetľovať, sme zákonodarcovia, takže vieme, o čo ide, ale napriek tomu našej verejnosti sa pokúsim bližšie priblížiť náš zámer. Napríklad uvediem, pokiaľ budeme v pléne rokovať o zákone, o novele o bankách, tak poslanec, ktorý má právo, toto právo absolútne nechceme obmedziť, môže predložiť či už na výbore alebo v pléne pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka zákona o bankách, resp. môže podať pozmeňujúci návrh, ktorý vecne súvisí s týmto zákonom.

    Čo týmto sledujeme alebo, resp. čo je naším cieľom? Dámy a páni, naším cieľom je odstrániť nežiaducu prax, kedy v rámci legislatívneho procesu, každý z nás, nehovorím, že len koaliční, alebo opoziční, opakujem, každý z nás, môže, má na to na základe rokovacieho poriadku plnú kompetenciu, podať pozmeňujúci návrh. Bohužiaľ, sme svedkami toho a budete prekvapení, teraz si nasypem popol na hlavu, robí sa to od roku 1993. Robili ste to vy, robili sme to my, skrátka robiť sa to bude dovtedy, dokiaľ to bude umožňovať rokovací poriadok. Nechcem zavádzať do tejto témy politiku. Z poslancov sa niekedy vďaka tomu, že majú túto právomoc a v druhom čítaní pozmeňujú a novelizujú iné zákony, ktoré nemajú absolútne nič spoločné s prerokovaným zákonom, musím to povedať, stávajú z nás pašeráci, ktorí niekedy načierno sa snažia v druhom čítaní novelizovať zákony, o ktorých nemáme ani potuchy, o ich obsahu. Z tohto procesu je vylúčená verejnosť. Nečudujem sa, že takéto pozmeňujúce návrhy dostali ľudový názov prílepky.

    Ctené kolegyne, kolegovia, som o tom presvedčený, že takáto prax je nežiaduca pri tvorbe slovenského právneho systému. Je absolútne nežiaduca a škodlivá. My predkladatelia sme presvedčení, že takáto prax je v rozpore so základnými princípmi právneho štátu. Jedným z tých najdôležitejších princípov právneho štátu je právna istota. Ako iste dobre viete, čo si vyžaduje právna istota? Prehľadnú legislatívu, zrozumiteľné zákony, princíp predvídateľnosti, princíp transparentnosti.

    Ctené kolegyne, kolegovia, vysvetlite si to, ako chceme, alebo ako chcete vy, nie je možné, aby sme pri tvorbe zákonov vylúčili z tohto legislatívneho procesu verejnosť. To považujem za veľmi vážny prehrešok. Tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré som nazval tzv. prílepky, vnášajú do tvorby zákonov chaos. Ako chceme od občanov, aby rešpektovali zákon, aby poznali svoje práva a povinnosti, aby dokázali svoje práva obhájiť, keď zákony v niektorých prípadoch, nehovorím, že všetkých a paušálne, keď zákony tvoríme ťažko zrozumiteľné? Predsa zákon musí byť pre každého čitateľný, pre každého rovnako dostupný, celá kompletná úprava, jeho platné znenie aj bez moderných informačných technológií musí byť prístupná každému, aj tomu jednoduchému občanovi na vidieku. Pre fungovanie právneho štátu je nevyhnuté, aby občania vedeli, aby sa vedeli v zákonoch orientovať. V opačnom prípade nie je možné uplatňovať právnu zásadu, neznalosť zákona neospravedlňuje. Zopakujem opäť. Musíme prijímať zákony zrozumiteľné. Prijímanie každého zákona musí byť výsledkom diskusie vedenej na verejnosti, vedenej naprieč politickým spektrom. Každý z nás, kto má záujem, musí dostať príležitosť oboznámiť sa, čo je podstatou, čo je obsahom a čo je cieľom navrhovanej právnej normy.

    Vidím tu ešte jeden ďalší problém. Nepovažujem za správne, ak tzv. prílepok, pozmeňujúci návrh, ktorý novelizuje iný zákon, sa dostal na úroveň poslaneckých návrhov s tým rozdielom, že pozmeňujúci návrh, ktorý cez jeden zákon kľudne môže novelizovať iné zákony, nepotrebuje spĺňať kritériá, aké potrebujú spĺňať novely zákonov. Nemusia sa k pozmeňujúcemu návrhu vyjadriť kompetentné inštitúcie: vláda, legislatívny odbor, verejnosť nemá potuchy, adresáti práva detto. To je obrovské riziko. Často sa tento inštitút zneužíva na presadenie lobistických záujmov. To je vážny problém.

    Ctené kolegyne, kolegovia, na záver poviem len jednu vetu. Súčasný stav nie je v súlade s princípmi právneho štátu. Ohrozuje právnu istotu. Tvoríme zákony vďaka inštitútu a právomoci pozmeňovákov, ktoré sú niekedy v rozpore so zásadou verejnosti. Sú v rozpore s princípom transparentnosti, dostupnosti, predvídateľnosti. Sú svojím spôsobom nespravodlivé. Čo sa stane, ak raz prijmete a schválite opozičný návrh, ktorý vyrieši tento problém, ktorý sa tu ťahá od roku 1993? Veľmi vás prosím, snažil som sa poskytnúť a ponúknuť vám argumenty, ktoré nemajú politický náboj. Sú výsostne v našej kompetencii, vyriešme tento neskutočný problém.

    Viete dobre, že aj na tejto schôdzi prezident Slovenskej republiky vrátil poslaneckú novelu o cenných papieroch. Jeho hlavný dôvod – je neprípustné, aby sa jedným zákonom novelizovali iné zákony, ktoré nemajú s tým vecný súvis. Ako chceme od jednoduchého človeka v tejto spoločnosti, aby hľadal napríklad pravidlá cestnej premávky v zákone o poľovníctve? Veď to je chaos. To je nezmysel, ktorý máme v rukách a môžeme ho odstrániť. A argument, ktorý som už počul, že potrebujeme tento nástroj v čase krízy, aby naša práca bola flexibilnejšia, je naozaj neopodstatnený. Vláda má skrátené legislatívne konanie. Predseda vlády zavolá predsedovi parlamentu, potrebujem, aby si zvolal schôdzu, máme tu problémy, ktoré musíme nevyhnutne vyriešiť, máte možnosť vyriešiť ich v skrátenom legislatívnom konaní. Za 48 hodín je po probléme a sami dobre viete, keď naozaj tieto problémy sú vážne a pomáhajú nám všetkým, kedykoľvek sa môžete obrátiť na hlasy opozície, vždy ich dostanete.

    Ctené kolegyne, kolegovia, ešte raz ďakujem, že ste si ma vypočuli a obraciam sa na vás s prosbou, podporte túto novelu. Nepozerajte sa na to, že je to opozičný návrh, pomôže riešiť a prispeje k čistote legislatívy, legislatívneho procesu a k tvorbe zákonov.

    Veľmi pekne ďakujem.

  • Ďakujem.

    Navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor určil ako spravodajcu k tomuto návrhu zákona pána poslanca Jaroslava Pašku, ktorému dávam slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, ctení hostia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 31. marca 2009 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého, Daniela Lipšica a Petra Miššíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 1038.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z jej obsahu možno usudzovať, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Z Doložky finančných, ekonomických, environmentálnych vplyvov a vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie a vyjadrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky vyplýva, že navrhovaný právny predpis nemá vplyv na verejné financie, obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry, životné prostredie, ani na zamestnanosť.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie. Súčasne treba povedať, že tento návrh, ak by bol prijatý, obmedzí práva poslancov podávať pozmeňujúce návrhy tak, ako sú upravené v súčasnosti a bude ich regulovať nad úroveň zaužívanú v tomto období. Z toho pohľadu je zrejmé, že treba zvažovať ako pri hlasovaní, tak aj pri ďalšom postupe k tomuto zákonu, ako budeme s týmto zákonom nakladať. Napriek tomu si myslím, že je dobré prerokovať uvedený návrh v druhom čítaní, a preto ako spravodajca navrhujem v zmysle oprávnení, ktoré mi vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. marca 2009 č. 1048 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.

    Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Ústne sa prihlásil do rozpravy pán poslanec Gál, pán poslanec Miššík. Ešte niekto má záujem? Ak nie, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Slovo má pán poslanec Gál. Nech sa páči.

  • Pani podpredsedníčka, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, je nás strašne veľa, predsa len mi nedá, aby som túto síce krátku novelu, ale o to dôležitejšiu, nekomentoval, a to komentoval veľmi pozitívne. Už v minulom volebnom období, keď sme prerokúvali v druhom čítaní veľkú novelu rokovacieho poriadku, to bol jeden bod, ktorý som síce osobne navrhoval, ale ústavnoprávny výbor jednohlasne prijal do spoločnej správy práve kvôli tomu, že sa tu nejako prebujarila zákonodarná činnosť, ktorá práve nesúvisela s pôvodným návrhom zákona.

    Boli sme vo vládnej koalícii a priznávam, že pri niektorých zákonoch sme k tomuto nešťastnému kroku pristúpili aj my. Ale keď už to začalo byť pravidlom, tak sme vedeli povedať zásadné nie. Keď bol prerokovaný zákon o Horskej službe, kde niektorí chceli prepašovať zákon ako časť novely zákona o cestnej premávke, tak sme povedali nie, a to neprešlo. Áno, kolovali tu vtipy, že policajt zastaví nejakého vodiča a bude ho pokutovať v mene zákona o Horskej službe. Bolo to tu. Ale vedeli sme povedať nie a vôbec sa už potom v tejto praxi nepokračovalo. Napriek tomu ten rokovák nebol prijatý, neprešiel kvôli niečomu inému, ale bola všeobecná zhoda, že tieto nepriame novely sú veľmi škodlivé pre právny poriadok.

    Bohužiaľ, v tomto volebnom období nová vládna koalícia si tieto nepriame novely veľmi obľúbila a obľubuje ich hlavne kvôli tomu, aby obišla medzirezortné konanie, obišla aj nejakú širšiu diskusiu o návrhoch, ktoré sa takto prepašovávali do nášho právneho poriadku. Ja som nesmierne šťastný, že aj pán prezident prišiel k tomu právnemu záveru, že tieto nepriame novely nie sú v súlade s našou ústavou, a to s článkom o právnej istote. Nesúhlasím s pánom spravodajcom, že táto novela by obmedzovala práva poslancov predkladať návrhy zákonov. Keď chcem dať nejaký návrh zákona, prosím pekne, tam je legislatívna iniciatíva, môžem podať návrh zákona. Prerokúva sa to v príslušných výboroch, vyjadrí sa k tomu vláda a presne v troch čítaniach to prejde, ako má byť.

    Keď mám nejakú novelu, ktorá sa týka toho zákona, ktorý sa prerokúva, mám nejaký doplňujúci a pozmeňujúci návrh, tak na to máme druhé čítanie. Na to máme výbory. Bol by som rád, kebyže táto novela prejde, očistí sa tým právny poriadok a vrátime sa k tej praxi, ktorá tu bola zaužívaná, ako sa robia zákony. Máme tu aj na to príručku, tvorba, ale sú tu Legislatívne pravidlá tvorby zákonov.

    Ďakujem pekne za slovo, skončil som.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Gála – pán poslanec Jarjabek a pán poslanec Minárik. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Jarjabek, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Myslím si, že viem obsahovo, o čo predkladateľom ide a nech by mali stokrát pravdu, ja mám len jednu, jedinú otázku. Ja neviem, keď dáme preč tie zlé úmysly o obchádzaní zákona, o obchádzaní ústavy, o istej skrátenej forme takéhoto spôsobu podávania rôznych noviel, ja mám skutočne len jednu otázku pri tomto návrhu. Kto bude ten, kto posúdi, či daná problematika, ktorá sa predkladá, súvisí alebo čiastočne súvisí, alebo nesúvisí s daným zákonom? Akým spôsobom toto chcete právne ošetriť? Preto lebo si myslím, že nie vždy sa to celkom konkrétne dá bez toho, aby sme si istým spôsobom veci nevysvetlili a možno nejakou skrytou formou daná problematika súvisí s daným zákonom, hoci to na prvý pohľad tak nevyzerá. Kto bude ten, kto rozhodne o tom, že, áno, nesúvisí, bodka. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Minárik – faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, chcel by som sa vyjadriť k tej pochvale pána prezidenta a jeho právneho názoru, keď nám vrátil novelu práve z toho dôvodu, teda ten zákon nám vrátil z toho dôvodu, ktorý chce práve navrhovaná novela odstrániť. Aj ja by som bol šťastný, kebyže tak prezident robí v každom rovnakom prípade. Kebyže to robí systematicky, a nie selektívne, pretože takýchto prípadov bolo -x- a vrátenie bolo jedno, jediné.

  • Pán poslanec Gál, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Jarjabek, sú tu možnosti, sú tu inštitucionálne možnosti ako do toho zasiahnuť, ako to posúdiť, zdá sa. A v sporných prípadoch sa dá vždy zvolať ústavnoprávny výbor, ktorý je výborom, ktorý takéto otázky môže posudzovať. Predseda Národnej rady, aj predsedajúci vždy má možnosť prerušiť schôdzu alebo prerušiť rokovanie o tomto bode, a môže sa kľudne zísť, ako v nejednom prípade môže sa zísť ústavnoprávny výbor.

    Pán poslanec Minárik, plne s vami súhlasím. Ale dúfam, že po tomto poslednom prípade už pán prezident bude postupovať zásadovo a v každom prípade, keď sa takáto nepriama novela vyskytne, bude nám vracať zákony. Ja si myslím, že nič iné mu ani nezostáva, keď chce byť zásadový a chce sa držať toho svojho právneho názoru, ktorý nám vyslovil v tomto poslednom vrátenom zákone. Ďakujem.

  • Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Miššík. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Myslím si, že táto téma je veľmi, veľmi dôležitá aj vzhľadom na to, čo bolo pred chvíľkou, ten bod predtým, tak ja zacitujem čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá je zákonom zákonov, a tam sa hovorí, že Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a, prosím pekne, právny štát. O zvrchovanosti a podmienkach zvrchovanosti sa tu hovorilo pred chvíľou. Kolegovia z KDS to tu naznačovali. Ja budem hovoriť o tom, čo je to pre mňa právny štát. Právny štát pre mňa a pre obyčajného občana a normálneho človeka je to, že rozumiem zákonom, ktoré sú prijímané. To je presne to, o čom hovoril pán poslanec Galbavý v jeho reči. Dokonca by som dnes povedal, že by mohol byť aj doktor práv po dnešnom vystúpení.

  • Smiech a potlesk v rokovacej sále.

  • Ale druhá vec, ktorú chcem povedať, je tá, že nepodceňujme návrhy noviel, návrhy, zmeny rokovacieho poriadku len preto, že niekto má vytvorenú nejakú komisiu. Nechcel som to načať. Myslím si, že sme poslanci na to, aby sme si rozumeli.

    A ešte ak dovolíte, veľmi stručne poviem moju pripomienku na to, čo tu povedal Dušan Jarjabek, že kto povie, či to súvisí, alebo nesúvisí. Dušan, vážne, to je vážna otázka. Kto povie, či vecne súvisí ten pozmeňujúci návrh s tým, čo chceme, alebo nechceme. No, Dušan, zdravý rozum. My ho asi všetci máme a mali by sme ho aj používať.

    Ďakujem vám pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Miššíka – pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Jarjabek, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Na pána poslanca Miššíka v zmysle toho, čo povedal. No, ja sa práve toho bojím, pán poslanec Peter. Peter, ja sa práve toho bojím. Ty hovoríš, že, áno, každý máme zdravý rozum, len ten zdravý rozum každého z nás má trošku iné korekcie. Nazvime to tak slušne. A ja som naozaj nedostal presnú, absolútne pragmatickú odpoveď na tú moju prvú otázku, čo som hovoril. Lebo ak zase hovoríme o ústavnoprávnom výbore, ak zase hovoríme aj v zmysle toho, čo si ty povedal, o tom zdravom rozume, no tak v ústavnoprávnom výbore je zase nejaká väčšina a ja sa bojím len jednej veci, aby tá väčšina, povedzme, politicky neznehodnotila tú samotnú profesijnú problematiku, o ktorej určite v týchto zákonoch pôjde. Čiže, ak o tom bude musieť rozhodovať ústavnoprávny výbor, veď koľkokrát sa stalo, že ústavnoprávny výbor zasadol, ústavnoprávny výbor rozhodol. Všetci sme to akceptovali, no, ale zároveň sme všetci mali pochybnosti, či správne. A tohto sa ja bojím, aby sa, povedzme, nedali zneužiť tieto veci, lebo neexistuje taxatívne presné ohodnotenie tejto problematiky, či súvisí, alebo nesúvisí, aby som sa vrátil k tomu, čo som hovoril, či súvisí, alebo nesúvisí daná problematika so zákonom, v ktorom sa podáva v rámci novelizácie. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Miššík bude reagovať na faktickú poznámku. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. No, myslím si, že pán poslanec Jarjabek niečo naznačil. Ale musím povedať, že my sa stále snažíme, keď niečo nechceme schváliť, hľadať nejaké neuveriteľné výmysly, ktoré vôbec netreba hľadať. To je také jednoduché ako facka. Vecne, vecná súvislosť, ja neviem, pečiem múku, tak tam je múka. Nie? O čom sa bavíme? O čom sa bavíme? Prečo to chceme sťažovať? A, Dušan, prepáč, ale ak hovoríme o tom, že ústavnoprávny výbor podáva nejaké stanoviská k niektorým veciam, je to opreté o jeden paragraf, ale my sme si z toho dnes urobili modlu v tomto parlamente a, žiaľ, sa to politicky zneužíva. Naozaj sa to politicky zneužíva. To sa mi vôbec nepáči. Pretože, my práve chceme urobiť to, že zákon, tento rokovací poriadok povie, akým spôsobom možno podávať návrhy v druhom čítaní vo výboroch alebo tu, v pléne vecne súvisiace. To je najpodstatnejšia vec, čo tu doteraz naozaj nezaznelo. A bude to napísané v zákone, nie v legislatívnych pravidlách, ktoré, žiaľ, sú nižšej právnej sily ako zákon. A keď som citoval ústavu, tak tá ústava jasne hovorí, že sme demokratický a právny štát. A o to nám všetkým asi ide, nie? O to nám všetkým ide.

    Ďakujem pekne. Dúfam, že to podporíš.

  • Ďakujem. Vyčerpali sme vystúpenia všetkých prihlásených rečníkov. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ chce zaujať stanovisko. Nech sa páči.

  • Iste, ja len veľmi stručne. Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Dušan, pokúsim sa ti teda odpovedať na legitímnu otázku. Isteže, kto posúdi vecný súvis. No, nechcem byť uštipačný. Už na úvod som povedal, že pán prezident mal v parlamente, vrátil zákon, v ktorom namietal, že v zákone, v novele zákona o cenných papieroch bol novelizovaný zákon o Environmentálnom fonde. Dušan, ty si zahlasoval, odmietol si pripomienku pána prezidenta, čiže si aj našiel recept a potvrdil si, že zákon o cenných papieroch má vecný súvis so zákonom o Environmentálnom fonde. Ty si posúdil, prepáč, ty si svojím hlasovaním potvrdil, že tu vidíš vecný súvis napríklad. Ale isteže, teraz som to chcel nadľahčiť.

    V každom demokratickom parlamente je garantom všetkých návrhov, ktoré majú označenie pozmeňujúce, predseda parlamentu. Predsa on dostane na stôl každý pozmeňujúci návrh a je na ňom, aby ho posúdil. Keď vzniknú disproporcie a rôzne názory alebo niečo iné, no tak zasadne ústavnoprávny výbor. Ale, Dušan, isteže sme svedkami toho od roku 1993, a opäť opakujem, neboli ste to len vy, boli sme to aj my. Robíme to, pretože nám to rokovací poriadok umožňuje. A poukazujem na to, že to vnáša do legislatívy chaos, že je to škodlivé.

    Vždy sme sa vedeli dohodnúť. Predsa vieme, že ak budeme novelizovať cez zákon o cestnej premávke zákon o chove včiel, tak isteže tam nevidím žiadny súvis. Však to je na prvý, niekedy sú na prvý pohľad jasné príbehy, ktoré môžeme rozlíšiť. Isteže, môžeme sa dostať niekedy do názorových konfliktov, ale na to máme inštitúty, ktoré môžu legitímne zasadnúť a tento problém vyriešiť.

    A k otázke obmedzenia právomocí. Áno, priznávam, poslancom novelou zákona o rokovacom poriadku sa obmedzí do určitej miery právomoc, ktorá neprispievala k čistote legislatívy, v žiadnom prípade nie. Poslanci naďalej budú môcť podávať pozmeňujúce a doplňujúce návrhy vo výboroch. Budú ich môcť prednášať v poslaneckej snemovni, ale len také pozmeňujúce návrhy, ktoré vecne súvisia s prerokúvanou problematikou. Zabezpečíme to, že zákony budú zrozumiteľné. Umožníme občanom, aby zákony čítali a aby sa jednoducho mohla uplatňovať zásada, neznalosť zákona neospravedlňuje. To sú úplne jasné argumenty. Opäť apelujem na vás, aby ste ich prijali a vyriešime problém do budúcnosti.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Veľmi stručne. Ja som odporučil uvedený návrh na prerokovanie do druhého čítania napriek tomu, že si myslím, že tento problém sa rieši v súčasnom rokovacom poriadku dostatočne. Pretože pán predkladateľ, ako aj kolegovia, ktorí v rozprave vystúpili, pozabudli na skutočnosť, že súčasný rokovací poriadok umožňuje predkladateľovi, aby odmietol hlasovanie o pozmeňujúcom návrhu, ktorý nie je predložený v súvislosti so zákonom. V prípade, že sú pochybnosti, tak o tom môže rozhodnúť Národná rada. A ak by Národná rada mala pochybnosti, že pozmeňujúci návrh nesúvisí so zákonom, ktorý je predložený, tak Národná rada, samozrejme, môže hlasovaním tento návrh odmietnuť.

    Takže niekoľko stupňov ochrany pred mechanizmom, ktorý navrhujete riešiť. Myslím si, že naozaj nie je potrebné kvôli tomu odnímať práva poslancom, ako tu už bolo povedané, pretože poslanci majú nielen právo predložiť návrh zákona, ale majú právo aj podávať pozmeňujúce návrhy k akémukoľvek zákonu. Z tohto pohľadu, si myslím, že je potrebné o tomto diskutovať. Ale tak, ako to bolo prezentované predkladateľom, to nie je celkom pravda.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A zároveň, keďže o chvíľočku bude 17.00 hodina a budeme hlasovať, do 17.00 hodiny vyhlasujem prestávku. Poprosím všetkých pánov poslancov a všetky pani poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní programu 35. schôdze hlasovaním o prerokovaných bodoch. Chcem vás len informovať, že po odhlasovaní prerokovaných bodov uskutočníme opakovanú tajnú voľbu, takže vás poprosím, aby ste potom neopustili rokovaciu sálu.

    Poprosím teraz pána poslanca Pavlisa, aby v druhom čítaní uviedol hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Keďže v rozprave nevystúpil nikto z poslancov, prosím, aby ste dali hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 až 11 s odporúčaním schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 101 bolo za, 32 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Tieto body sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 82 za, 53 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Páni poslanci Nagy a Fedor – do rozpravy? Nie, predpokladám, že to je omyl. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať, pán spravodajca.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 85 za, 3 proti, 50 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe.

    Pani poslankyňa Smolková v druhom čítaní uvedie hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 876.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili 7 poslanci, z ktorých 5 poslanci podali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. V rozprave neboli podané žiadne procedurálne návrhy v súlade s § 83 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Preto najprv budeme hlasovať o návrhoch, ktoré sú uvedené v IV. časti spoločnej správy. V rozprave nikto nežiadal ich vyňatie na osobitné hlasovanie. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o týchto pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch spoločne a návrhy uvedené v bodoch 1 až 5 v IV. časti spoločnej správy schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 115 za, 23 proti, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili.

    Pani spravodajkyňa, ďalej.

  • Teraz pristúpime k návrhom, ktoré boli dnes podané v rozprave. Ako spoločná spravodajkyňa podávam návrh na skrátenie lehoty na pristúpenie k hlasovaniu o návrhoch, ktoré odzneli dnes doobeda v rozprave. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, za 117, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Máte súhlas, pani spravodajkyňa, môžeme hlasovať o návrhoch.

  • Prvý pozmeňujúci návrh v rozprave podal pán poslanec Ivančo. Prosím, pán predseda, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Ivanča v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 59 za, 3 proti, 77 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Ďalej v rozprave ako druhý vystúpil pán poslanec Švidroň a podal doplňujúci návrh. Pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Švidroňa z rozpravy.

  • Hlasovnaie.

  • 139 prítomných, 80 za, 9 proti, 50 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

  • Ako tretia v rozprave vystúpila pani poslankyňa Mušková. Pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Muškovej.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 73 za, 2 proti, 63 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

  • Ďalej s doplňujúcim návrhom vystúpila pani poslankyňa Nachtmannová. Pán predseda, budeme najprv hlasovať o jej pozmeňujúcich návrhoch v bodoch 1, 2, 3 a 6 spoločne.

  • Hlasujeme o bodoch 1, 2, 3 a 6 z návrhu pani poslankyne Nachtmannovej.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 79 za, 16 proti, 40 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Tieto návrhy sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch 4 a 5.

  • Hlasujeme o bodoch 4 a 5 z návrhu pani poslankyne Nachtmannovej.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 78 za, 9 proti, 49 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Aj tieto návrhy sme schválili.

  • Posledný v rozprave vystúpil pán poslanec Tarčák. Pán predseda, dajte hlasovať o jeho návrhu.

  • Hlasujeme o návrhu pána poslanca Tarčáka.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 135 za, 3 zdržali, 1 nehlasoval.

    Aj tento návrh sme schválili.

  • Keďže sme v druhom čítaní schválili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ako spoločný spravodajca predkladám návrh na pristúpenie k tretiemu čítaniu ihneď. Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 94 za, 46 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto využiť možnosť a vystúpiť. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o návrhu ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 87 bolo za, 46 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že sme schválili návrh novely zákona č. 597 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.

    Teraz v druhom čítaní odhlasujeme vládny návrh zákona o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595 o dani z príjmov, je to tlač 936.

    Pán poslanec Švidroň bude uvádzať hlasovanie.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

  • Vážení členovia predsedníctva, pán predseda, vážený pán podpredseda vlády a minister školstva, vážené poslankyne, poslanci, v rozprave vystúpili traja poslanci: pani Rosová dvakrát, pán Fronc a pán Dubravay. Iba pani poslankyňa Rosová podala 2 pozmeňujúce návrhy a doplňujúce návrhy. V rozprave neboli podané žiadne procedurálne návrhy v súlade s § 83 ods. 1 rokovacieho poriadku. Ako spoločný spravodajca som podal informáciu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch. V súlade s § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku Národnej rady pristúpime k hlasovaniu o návrhoch, ktoré sú uvedené v časti IV.

    Ďalej ako spoločný spravodajca som navrhoval hlasovať o bodoch 1 až 8 a 10 až 19 spoločne, a osobitne o bodoch 9 a 20 z informácie bez odporúčania ako o nich hlasovať v súlade s rokovacím poriadkom. Pani poslankyňa Rosová v rozprave požiadala o vyňatie na osobitné hlasovanie návrhy v bodoch 6, 7 a 8 a 11 informácie. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhoch bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 10, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19 uvedených v časti IV informácie.

  • Hlasujeme o bodoch z informácie tak, ako ich uviedol spravodajca.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 117 bolo za, 22 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o bodoch, o ktorých žiadala hlasovať osobitne pani poslankyňa Rosová a to o bodoch 6, 7, 8 a 11 a to spoločne. Spoločne o týchto vyňatých bodoch.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 81 bolo za, 57 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Aj tieto body sme schválili.

  • Teraz konštatujem, keďže sme schválili bod 8, je bezpredmetné hlasovať o bode 9, lebo vecne ide o to isté a taktiež, keď sme schválili 17, 18 a 19 tieto body, je bezpredmetné a vylúčené hlasovať o bode 20. Takže, tým sme rozhodli o všetkých návrhoch uznesení výborov, ktoré sú obsiahnuté v informácii.

    Pristúpime k návrhom podaným v rozprave. Ako spoločný spravodajca dávam návrh na skrátenie lehoty k návrhom, ktoré odzneli dnes dopoludnia.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 117 bolo za, 23 sa zdržalo.

    Máme súhlas, môžeme hlasovať.

  • Prvý návrh podala pani poslankyňa Rosová, ako svoj prvý z týchto dvoch návrhov, máte ho pred sebou a žiadala o jej návrhoch hlasovať ako o celku, o všetkých jej návrhoch.

    Keďže sme ale schválili predchádzajúce body z informácie, je bezpredmetné hlasovať o bode 4 a 5, takže budeme hlasovať iba o bodoch 1, 2, 3 a 6.

  • Námietka – pani poslankyňa? Poprosím vás po hlasovaní – procedurálny, takže hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 56 za, 45 proti, 37 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme neschválili.

  • Pani poslankyňa Rosová podala aj druhý návrh, avšak tento nepodala písomne, nie je možné o ňom hlasovať, lebo nespĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku. Tým sme hlasovali o všetkých podaných návrhoch z informácie, ako aj z rozpravy. Sme v druhom čítaní, predkladám návrh na pristúpenie k tretiemu čítaniu ihneď. Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 81 za, 1 proti, 58 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Opýtam sa, či sa niekto chce prihlásiť. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Budeme hlasovať, pán spravodajca.

  • Na záver, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu ako o celku bez odporúčania gestorského výboru.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 80 za, 60 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona o stimuloch pre výskum a vývoj a doplnenie zákona č. 595 o dani z príjmov.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

    je to tlač 877 a hlasovanie v druhom čítaní uvedie pani poslankyňa Oľga Nachtamannová.

  • V rozprave vystúpili 5 poslanci, z ktorých 2 poslanci podali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. V rozprave neboli podané žiadne procedurálne návrhy v súlade s § 83 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spoločná spravodajkyňa som podala informáciu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch. V súlade s § 83 ods. 3 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky pristúpime k hlasovaniu o návrhoch, ktoré sú uvedené v IV. časti informácie. Navrhla som hlasovať spoločne o bodoch, o návrhoch v bodoch 1, 2, 3, 4, 6, 7, 9, 10, 11, 12, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22 a spoločne hlasovať o návrhoch v bodoch 5, 8, 13 a 23 z informácie. Pristúpime k hlasovaniu. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať spoločne o návrhoch v bodoch informácia a to 1, 2, 3, 4, 6, 7, 9, 10, 11, 12, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21 a 22 tak, ako som ich uviedla vo svojom vystúpení.

  • Hlasujeme o bodoch spoločne, ktoré uviedla pani spravodajkyňa z informácie.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 96 za, 3 proti, 41 sa zdržalo.

    Tieto body z informácie sme schválili.

  • Keďže sme schválili bod 4 z informácie, je vylúčené hlasovanie o návrhu v bode 5. Zostáva nám teda hlasovať o bodoch 8, 13 a 23 s návrhom hlasovať o nich spoločne. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o týchto návrhoch spoločne tak, ako som to navrhla.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 4 za, 67 proti, 68 sa zdržalo.

    Tieto body sme neschválili.

  • Tým sme rozhodli o všetkých návrhoch, ktoré sú obsiahnuté v informácii. Pristúpime k hlasovaniu o návrhoch podaných v rozprave, najskôr však podávam návrh na skrátenie lehoty na pristúpenie k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy, ktoré odzneli dnes doobeda. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o skrátení lehoty.

  • Hlasujeme o návrhu skrátiť lehotu na prerokovanie návrhov z rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 108 za, 1 proti, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Máme súhlas, budeme hlasovať.

  • V rozprave prvý návrh podala pani poslankyňa Rosová, ktorý obsahuje 3 body. Nežiadala o nich hlasovať osobitne. Budeme teda hlasovať o návrhu pani poslankyne Rosovej o všetkých bodoch spoločne.

  • Hlasujeme o návrhu pani poslankyne Rosovej, o troch bodoch jej návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 54 za, 59 proti, 25 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Ako posledná som v rozprave vystúpila ja, podala som pozmeňujúci návrh, ktorý máte rozdaný pred sebou. Prosím, pán predseda, dajte o ňom hlasovať.

  • Hlasujeme o návrhu pani spravodajkyne, ktorý podala v rozprave. Hlasujeme o troch bodoch.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 84 za, 52 sa zdržalo.

    Návrh pani poslankyne sme schválili.

  • Tým sme hlasovali o všetkých podaných návrhoch z informácie, ako aj z rozpravy. Keďže sme v druhom čítaní schválili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ako spoločná spravodajkyňa predkladám návrh na pristúpenie k tretiemu čítaniu ihneď. Prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 104 za, 34 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Dajte, prosím, pán predseda, hlasovať o návrhu ako o celku.

  • Ešte sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave v rámci tretieho čítania. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a až teraz budeme, pani spravodajkyňa, hlasovať o návrhu ako o celku. Takže hlasujeme v treťom čítaní o návrhu ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 107 za, 30 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili vlády návrh zákona o odbornom vzdelávaní a príprave.

    Budeme teraz hlasovať o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady, je to tlač 959.

  • Hlasovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 20. februára 2009.

  • Poprosím vás, aby sme hlasovali o uznesení, ktorým berieme na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie, ktoré páni poslanci písomne podali predsedovi do 20. februára 2009.

    Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 81 za, 50 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Zobrali sme na vedomie písomné odpovede členov vlády.

    Poprosím pána poslanca Miššíka, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Palka, Mikloška, Minárika a Bauera na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, je to tlač 1050.

    Máte slovo, pán spravodajca.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 21 bolo za, 44 proti, 72 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Pán poslanec Jaroslav Paška uvedie teraz v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Galbavého, Lipšica a Miššíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Je to tlač 1038.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Galbavého, Daniela Lipšica a Petra Miššíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prorokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 59 za, 12 proti, 68 sa zdržalo.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body programu a pristúpime teraz k

    opakovanej tajnej voľbe štyroch kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu, kandidátov na člena Rady pre reguláciu.

    Je možné zvoliť aj obidvoch kandidátov a

    dvoch členov Správnej rady Ústavu pamäti národa.

    Pre vašu informáciu uvádzam, že ak v tejto voľbe nebude zvolený potrebný počet, vykoná sa nová voľba s novými návrhmi.

    Za základe uznesenia ústavnoprávneho výboru sú z novej voľby na sudcov disciplinárneho súdu vylúčení kandidáti, o ktorých sa hlasovalo v prvom kole.

    Poprosím teraz všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie a pristúpime k tajnému hlasovaniu.

    Dámy a páni, ja vás chcem opäť požiadať, aby ste venovali pozornosť vyplneniu hlasovacích lístkov. Aj včerajšia voľba bola neúspešná z dôvodu, že sa opäť objavilo veľké množstvo neplatných hlasovacích lístkov.

    Je potrebné u každého kandidáta označiť vašu voľbu, či za, či sa zdržiavate, alebo proti. Ak tak neurobíte, je tento lístok neplatný.

    Poprosím teraz, aby ste využili svoje právo volili.

    Ešte chcem poprosiť, dámy a páni, chcem požiadať členov grémia, aby sme sa stretli, ale v malej zasadačke v trakte predsedu, keďže v obvyklej miestnosti, kde obvykle rokujeme, budú prebiehať tajné voľby. Rád by som s vami prebral niektoré náležitosti.

    Takže, poprosím členov grémia, aby odvolili a aby sme sa stretli v malej zasadačke.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vám opýtal, či každý pán poslanec využil svoje právo hlasovať.

    Pokiaľ áno, tak v takom prípade vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené a prosím overovateľov, aby sa ujali funkcie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom na situáciu a rôzne kontexty, pravdepodobne už by dnešné rokovanie nebolo efektívne, tak mi dovoľte, aby som prerušil rokovanie a pokračujeme zajtra o 9.00 hodine. Pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 17.57 hodine.