• Dobré ráno prajem všetkým prítomným. Poprosím, aby sme sa upokojili v rokovacej sále. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, kolegovia a kolegyne, môžem poprosiť o pozornosť? Ďakujem pekne.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadal pán poslanec Ľuboš Micheľ.

    Pani poslankyne, páni poslanci, teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 1046 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1060.

    Dávam teraz slovo poslankyni Monike Gibalovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa.

    Spravodajcom k tomuto zákonu je pán poslanec Ján Kvorka.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, dovoľte mi na úvod byť osobná a osobne, keďže začínam ako prvá dnes ráno, týmto spôsobom vyjadriť svoju hlbokú účasť pozostalým za nášho kolegu nebohého pána poslanca Vetešku, podpredsedu parlamentu.

    Teraz mi dovoľte, dámy a páni, aby som predložila návrh zákona o sociálnom poistení. Návrh zákona je pod parlamentnou tlačou 1046. Tento návrh novely zákona o sociálnom poistení som predložila 23. októbra 2008 na 28. schôdzi Národnej rady v čase, keď sme možno ešte ani netušili, že kríza šíriaca sa zo Spojených štátov postihne aj nás. S určitosťou môžem povedať na úvod, že keby bol býval akceptovaný v tejto snemovni tento môj návrh novely zákona, určite by sa nezamestnaným lepšie žilo a určite by nás za to boli pochválili.

    Návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorý predkladám, tentoraz je naozaj, naozaj relevantnou reakciou na prehlbujúcu sa hospodársku krízu, dramatický počet nezamestnaných a skutočnosť, že pre potreby nezamestnaných sa doteraz využíva len 20 % prostriedkov odvádzaných zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti. Ten, ako je veľmi dobre známe, je vysoko prebytkový a bolo by nielen potrebné, užitočné, ale aj slušné voči tým, ktorí ho vytvárajú roky počas svojho aktívneho pracovného života, aby sa používal na ten účel, na ktorý je určený, a teda na istú kompenzáciu pre tých, ktorí stratia prácu. Z tohto hľadiska považujem tento môj návrh novely zákona za rýdzo systémovú zmenu.

    Prirodzene, že pri predkladaní novely zákona je potrebné poznať aj východiskové údaje pre výpočet finančného dopadu navrhovaných zmien a z tohto dôvodu pri príprave na túto novelu som požiadala na 32. schôdzi Národnej rady pani ministerku práce, sociálnych vecí a rodiny Vieru Tomanovú o poskytnutie aktualizovaných údajov ministerstva o odhade počtu nezamestnaných, odhade počtu poberateľov dávok v nezamestnanosti a prognóze hospodárenia základného fondu poistenia v nezamestnanosti. Žiadala som to v horizonte do roku 2012 a na moje veľké prekvapenie odpoveď z marca 2009 bola odpoveďou neaktuálnou, odpoveďou z tučných rokov. Pani ministerka ešte pred mesiacom...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pani kolegyňa. Vážené kolegyne, kolegovia, je nás tu málo. Poprosím, ak si máte naozaj potrebu povedať niečo, čo nesúvisí s predkladaným návrhom zákona, tak si to povedzte mimo sály. Ďakujem za porozumenie.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Pani ministerka ešte pred mesiacom predpokladala a svojím podpisom nám v odpovedi na moju interpeláciu potvrdila, že počet poberateľov dávky bude do roku 2012 plynule klesať a príjmy Sociálnej poisťovne do fondu poistenia v nezamestnanosti budú stúpať o 6 % za rok.

    O prognóze vývoja nezamestnanosti na tento rok v odpovedi na moju interpeláciu od pani ministerky nebola ani zmienka. To je buď dôkaz tvrdého zimného spánku, alebo absolútnej ignorancie reality na ministerstve práce, alebo ignorancie práce poslancov. Nezostáva mi iná možnosť, ako použiť pre kalkuláciu dopadov pri mojom návrhu tie údaje, ktoré sú známe z rozpočtu Sociálnej poisťovne.

    Po prvom prekvapení v odpovedi pani ministerky prišlo, nasledovalo druhé prekvapenie, keď ministerstvo financií vo svojom hodnotení doložky finančných vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie tohto návrhu zákona konštatovalo, že podklady, na základe ktorých je vypracovaná, sú zastarané a nezohľadňujú aktuálny vývoj. Sekcia rozpočtovej politiky považuje kvantifikácie uvedené v doložke za nedostatočné, pretože nebol zohľadnený súčasný vývoj v oblasti nezamestnanosti pod vplyvom globálnej krízy, ani nárast počtu nezamestnaných. Toto považujem za prejav schizofrénie, alebo radšej kocúrkovo v podaní ústredných orgánov štátnej správy. Odporúčam pracovníkom ministerstva financií, aby svoje výhrady tlmočili ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny a potom svojmu šéfovi, ktorý by mal vydať pokyn, aby slúžili ostatným ministerstvám za príklad tým, že predložia revidovaný štátny rozpočet na zvyšok roka 2009. Tak ako sme to žiadali v tejto snemovni, tak ako sme to žiadali, aby pán generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne pripravil podklady pre revidovaný rozpočet Sociálnej poisťovne. A veľmi sa teším na čoskoro prichádzajúcu správu do výboru pre sociálne veci a rodinu, ktorá na môj návrh vo výbore prešla a ktorou sme žiadali pána generálneho riaditeľa o informáciu o aktuálnom stave vývoja príjmov a výdavkov v Sociálnej poisťovni.

    I keď vývoj nezamestnanosti je na Slovensku pomerne ostro sledovaný, nezaškodí si ho pripomenúť v názornej forme – a teraz by som poprosila technikov, aby ma zapli na monitor. Aj keď písmenká sú nečitateľné, ale myslím, že graf je zrejmý a budem sa snažiť ho komentovať tak, aby ste mali z toho úžitok.

    Na tomto prvom grafe, ktorý uverejnil aj denník Sme v utorok, sú zobrazené zmeny miery evidovanej nezamestnanosti za január 2006 až marec 2009. Nezamestnanosť plynule klesala až do októbra 2008, samozrejme, s výnimkou sezónnych výkyvov v zimnom období. Od novembra minulého roka nezamestnanosť prudko rastie a zatiaľ nepoznať náznaky zmiernenia jej rastu.

    Zaujímavejší je diagram znázorňujúci dynamické zmeny vývoja nezamestnanosti, ako sa menili mesiac po mesiaci. Znázorňuje medzimesačné rozdiely miery evidovanej nezamestnanosti. Modré stĺpčeky orientované od stredovej čiary diagramu nadol znamenajú pokles nezamestnanosti v mesiacoch idúcich po sebe. Červené stĺpce smerujúce od stredovej časti nahor predstavujú vzrast miery evidovanej nezamestnanosti. Oblasť diagramu znázorňujúca tempo rastu nezamestnanosti od novembra 2008 doteraz nemá obdobu a nepotrebuje ani komentár. Je preto na pováženie, že ani takýto dynamický vývoj neprebudil ministerstvá a vládu z hybernácie.

    Predložený návrh zákona, návrh zákona, ktorý predkladám, sa opiera o niekoľko kľúčových predpokladov. Prvým, ako vidíte na ďalšom grafickom znázornení, je skutočnosť, že základný fond poistenia v nezamestnanosti je od roku 2005 vysoko prebytkový a mal by byť prebytkový aj v čase globálnej krízy, teda v nasledujúcich troch rokoch, a pokiaľ nedôjde ku zmene legislatívy, buď zmenou výšky odvodov, alebo štedrejším rozdeľovaním dávok, bude prebytkový až do roku 2012. Ako vyplýva z tohto grafu, objem prostriedkov, ktoré sa vo fonde sústredili v rokoch 2008 – 2012 vo forme poistného, je to ten fialový stĺpček, je podstatne vyšší ako objem prostriedkov, ktoré sa v jednotlivých rokoch vyplatili z fondu, to sú tie žlté stĺpce, teda vo forme dávok v nezamestnanosti. Chcem zdôrazniť skutočnosť, že v rokoch 2009 až 2012 predpokladá Sociálna poisťovňa vo svojom rozpočte vyplatiť vo forme dávky v nezamestnanosti 20 % prostriedkov fondu a zvyšok sa teda plánuje použiť, ako je známe, na krytie základného fondu dôchodkového poistenia.

    Druhým dôležitým predpokladom je poznať počet osôb, ktoré čerpajú dávky z prostriedkov vo forme dávok v nezamestnanosti. V rokoch 2004 až 2008, ako vidieť z grafu, počet poberateľov dávok poklesol o niečo viac, teda v 2008, o niečo viac ako jednu tretinu v porovnaní s rokom 2004. Je úplne nepochybné z aktuálnej situácie, ktorú prežívame, že počet poberateľov dávok v najbližších rokoch bude rásť.

    Tretím predpokladom je poznať vekové zastúpenie poberateľov dávok v nezamestnanosti. Graf, tento koláč, bol zhotovený na základe odpovede na moju interpeláciu o počte a vekovej štruktúre poberateľov dávky v nezamestnanosti po spriemerovaní rokov 2004 až 2007. Tu je vidieť, že približne 20,4 % poberateľov dávky je vo veku 50 až 57 rokov, 5,3 % osôb sú 58-roční a starší. Teda 50 až 57 rokov, to je ten svetlý maslový koláč a ten modrý, najmenší, to sú tí, ktorí sú 58-roční a viac. Celkove by sa teda môj návrh predĺžiť obdobie, ktorý budem ďalej komentovať, vyplácania dávky v nezamestnanosti zo 6 na 9 mesiacov, resp. 12 mesiacov, dotkol jednej štvrtiny všetkých poberateľov dávok, čo si dovolím povedať, že je to nepatrné.

    Domnievam sa, že nastal čas byť všímavejší voči nezamestnaným a poskytnúť im väčší kus z tohto koláča, ktorý spoločne vytvárali pre horšie časy, keď boli zamestnaní. Toto všetko je možné uskutočniť úpravou ustanovení zákona o sociálnom poistení v znení môjho predkladaného návrhu novely. Teraz ho chcem, túto novelu, v jednotlivých paragrafoch predstaviť.

    Prvou navrhovanou zmenou je úprava dĺžky obdobia poberania dávky v nezamestnanosti v závislosti od veku poistenca. Pre poistencov vo veku 50 až 57 rokov vrátane navrhujem predĺžiť obdobie poskytovania dávky v nezamestnanosti zo 6 na 9 mesiacov a po dovŕšení 58. roku na 12 mesiacov. Už v októbri pri prvom predkladaní novely zákona som sa zmienila o porovnávacej štúdii, ktorú na moje požiadanie vypracoval Parlamentný inštitút Národnej rady. Podľa tejto štúdie diferencovanie dĺžky obdobia vyplácania dávky v nezamestnanosti v závislosti od veku osoby sa uplatňuje v Taliansku, Českej republike, Švajčiarsku a považujem to za veľmi korektné voči osobám, ktoré majú dôchodkový vek na dohľad.

    Druhou navrhovanou zmenou je úprava výšky dávky v nezamestnanosti od dĺžky poberania dávky. Navrhujem zvýšiť pre všetkých poistencov dávku z 50 na 60 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch mesiacov obdobia nezamestnanosti. Po uplynutí troch mesiacov sa dávka znižuje na 50 % denného vymeriavacieho základu. Toto opatrenie má zmierniť nepriaznivé dôsledky straty príjmu v prvých troch mesiacoch a zároveň motivovať nezamestnaného nájsť si prácu počas ďalších troch mesiacov, teda v období poberania relatívne vyššej dávky. V hodnotení krajín EÚ podľa výšky dávky v nezamestnanosti nás spomínaná štúdia Parlamentného inštitútu zaraďuje na predposledné až posledné miesto spomedzi šestnástich krajín Únie. Domnievam sa, že máme na viac. Postupné znižovanie dávky v nezamestnanosti ako motivačný prvok je zavedené v Španielsku, Taliansku, Holandsku, Česku a Slovinsku.

    Treťou navrhovanou zmenou je zmiernenie podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti tak, že sa skráti dĺžka obdobia poistenia v nezamestnanosti z najmenej troch rokov v posledných štyroch rokoch na najmenej osemnásť mesiacov v posledných troch rokoch. Navrhovaná zmena zohľadňuje najmä vznik a zánik podnikateľských subjektov, vývoj na trhu práce a trend, ktorý núti pracujúce osoby často meniť zamestnanie bez časovej nadväznosti, ktoré nezamestnaným sťažujú splnenie dnes platnej podmienky vzniku nároku na dávku. Úpravou týchto časových intervalov sa zároveň odstráni odlišný prístup ku skupine poistencov zaradených do evidencie uchádzačov o zamestnanie po skončení výkonu činností zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú a skupine osôb dobrovoľne poistených v nezamestnanosti.

    Na otázku, aké sú podmienky vzniku národu na dávku v nezamestnanosti v krajinách Európskej únie, odkazujem opäť záujemcov na Parlamentný inštitút, z tejto informácie vyplýva, že spomedzi trinástich krajín Únie, ktoré štúdia uvádza, má Slovenská republika suverénne najprísnejšie podmienky na získanie nároku na dávku v nezamestnanosti. A toto je najlepšie vidieť na tomto grafe, kde sú zobrazené podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti v trinástich krajinách Únie. Každý bod v diagrame predstavuje jeden štát Únie. Na zvislej osi je zobrazená minimálna dĺžka poistenia v rokoch a na vodorovnej osi je celková dĺžka rozhodujúceho obdobia v rokoch. Čím dlhšia doba poistenia sa vyžaduje v tom-ktorom štáte ako podmienka na získanie nároku na dávku, tým vyššie sa nachádza bod v diagrame. Slovensko predstavuje modrý trojuholník so súradnicami tri až štyri roky, teda podmienka byť poistený minimálne tri roky v posledných štyroch rokoch.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, poprosím vás o chvíľu strpenia. Máme na balkóne parlamentu vzácnu návštevu. Dovoľte, aby som na pôde Národnej rady Slovenskej republiky privítal delegáciu predstaviteľov macedónskeho parlamentu, ktorú vedie jeho podpredsedníčka pani Svetlana Jakimovska a podpredseda pán Jani Makraduli.

  • Delegácia poslancov prišla spolu s predstaviteľmi medzinárodných a mimovládnych organizácií pôsobiacich v Macedónsku a s predstaviteľmi švajčiarskej Agentúry pre rozvoj a spoluprácu do Bratislavy na študijnú návštevu zameranú na budovanie parlamentného inštitútu ako centra nezávislého parlamentného výskum. Velcome our gests, velcome to Slovakia and to Slovak Parliament.

    Ďakujem pekne za porozumenie a teraz môžete pokračovať.

  • Ďakujem pekne.

    Teda zmiernenie podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti podľa môjho návrhu predstavuje čierny trojuholník so súradnicami – pokúsim sa šípkou tam dostať – 1,5 a 3 roky. Ako vidieť z grafu, aj po prijatí môjho návrhu by Slovensko malo jednu z najtvrdších podmienok vzniku nároku na dávku spomedzi hodnotených krajín. Predpokladám, že prijatím tohto bodu návrhu novely zákona sa rozšíri okruh poistencov, ktorým vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti cirka o jednu štvrtinu.

    Pokiaľ ide o zvýšenie nákladov vo fonde v dôsledku prijatia tohto návrhu, považujem za potrebné zdôrazniť, že zvýšené dávky, uvedené v dôvodovej správe, sú spojené so znížením výdavkov z kapitoly ministerstva práce. Totiž v skupine poistencov, ktorým v dôsledku prijatia tohto návrhu vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti, je značný počet osôb, ktoré by za súčasného stavu poberali dávku v hmotnej núdzi alebo inú sociálnu dávku. Zvýšenie výdavkov pre tieto osoby je teda nerozlučne spojené so zvyšovaním výdavkov na iné formy sociálnych dávok, ktoré by sa ináč vyplácali tejto skupine osôb.

    Štvrtá navrhovaná zmena skracuje dĺžku rozhodujúceho obdobia, z ktorého sa určuje výška denného vymeriavacieho základu nezamestnaného na 18 mesiacov. Dôvodom tejto úpravy je snaha obmedziť pokles reálnej výšky dávky, ktorý je tým markantnejší, čím dlhšie obdobie sa zohľadňuje pri určovaní výšky denného vymeriavacieho základu nezamestnanej osoby.

    Na záver by som chcela vyčísliť celkový finančný efekt navrhovanej novely o sociálnom poistení. Na tomto grafe čísla v jednotlivých stĺpcoch predstavujú percentuálny podiel prostriedkov fondu. Stĺpce zelené predstavujú zvýšenie nákladov na dávky v nezamestnanosti v rokoch 2009 až 2012 po prijatí mojej novely zákona. Bordová farba predstavuje presun prostriedkov z fondu poistenia v nezamestnanosti do fondu dôchodkového poistenia, teda krytie deficitu dôchodkového poistenia. A žltá farba znamená plánované výdavky fondu na dávky v nezamestnanosti. Z tohto grafu je zrejmé, že celkové náklady fondu na dávky v nezamestnanosti z 20 % stúpnu približne na 35 %. To ale znamená, že vždy, teda aj naďalej sa dve tretiny fondu použijú na krytie deficitu, teda použijú sa nie tam, kde patria, teda nezamestnaným.

    Vážené poslankyne, poslanci, kolegovia, tento návrh považujem za skúsenosťami overený, potrebný a užitočný model financovania nezamestnaných. Prekvapuje ma iba, i keď za vlády tejto koalície nie je núdza o prekvapenia, že k mlčiacej väčšine sa zaraďuje aj Konfederácia odborových zväzov, hoci práve odbory by sa mali biť za práva týchto osôb, aj zamestnaných, aj tých, ktorí o prácu prídu.

    Mlčanie odborárskych bosov je o to prekvapujúcejšie, že 13. marca 2009 som listom oslovila prezidenta Konfederácie odborových zväzov Miroslava Gazdíka, kde som ho informovala o svojich plánoch a na predchádzajúcich i nasledujúcich aktivitách v Národnej rade, ktorými sa chcem snažiť docieliť zmenu a pomoc nezamestnaným. Požiadala som ho o vyjadrenie jeho názoru a zásadného postoja k tejto legislatívnej iniciatíve. Pán Gazdík, žiaľ, nepovažoval za potrebné mi ani odpovedať. Možno preto, že by si mohol niekto jeho súhlas vysvetľovať ako prejav nelojality alebo, nedajbože, nesúhlasu. Ešte šťastie, že o tom nevedia všetci členovia odborov.

    Zároveň ale čakám, akým spôsobom bude riešiť tento problém nezamestnaných pani ministerka Tomanová. A opieram sa o jej prísľub, na ktorý som nezabudla, z októbra 2008, vtedy, keď parlament odmietol moju novelu zákona, a vtedy, keď sme iba tušili alebo netušili, ako rýchlo sa stanú zo zamestnaných mnohí nezamestnaní. Vtedy pani ministerka prisľúbila, že sa tomuto problému bude venovať, a dovoľte, odcitujem jej slová: „Vzhľadom na to, že je kríza a bude narastať počet nezamestnaných, bude potrebné týchto ľudí zabezpečiť. Určite pripravíme právnu novelu, ktorá bude týchto ľudí lepšie zabezpečovať ako súčasné dávky v nezamestnanosti.“

    To mi dáva trošku nádeje, že budete zhovievaví voči nezamestnaným, vážení páni a dámy z vládnej koalície, a posuniete tento môj návrh novely do druhého čítania, kde potom môžeme o tom diskutovať, aj o parametroch, a môžete si ho osvojiť a konečne sa rozhodnime, pretože táto skupina ľudí, nezamestnaní, mám pocit, že o túto skupinu ľudí nie je veľká starosť ani signál tejto starostlivosti ani z tejto snemovne.

    Ďakujem vám pekne za vypočutie.

  • Ďakujem pekne, pani navrhovateľka. Taktiež vás požiadam, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pánovi poslancovi Jánovi Kvorkovi, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1060 z 31. marca 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Návrh novely zákona o sociálnom poistení zmierňuje podmienky vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, upravuje dĺžku obdobia poberania dávky v nezamestnanosti, upravuje výšku dávky v nezamestnanosti a zavádza rovnaký prístup aj ku skupine poistencov zaradených do evidencie uchádzačov o zamestnanie a skracuje dĺžku rozhodujúceho obdobia, z ktorého sa určuje denný vymeriavací základ poistenca.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 10. júna 2009 a gestorský výbor v termíne do 12. júna 2009.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som svoju informáciu, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    A teraz otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto z prítomných kolegýň a kolegov prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Mária Sabolová ako jediná. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo dávam pani poslankyni Sabolovej.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, nechcem konkrétne sa vyjadrovať, kolegyňa z poslaneckého klubu KDH veľmi jednoznačne a veľmi jasne a na grafoch veľmi viditeľne popísala skutočnosť, ktorá od posledného obdobia, kedy prišla s novelou o sociálnom poistení v novembri, ešte výraznejšie na grafoch poukázala, aký je stav s financiami. A preto by bolo vhodné a očakávala som, že pri takom vážnom návrhu, ktorým sa bude zaoberať aj hospodárska rada vlády teraz pre hospodársku krízu, sa vyjadrí ministerka, prípadne dostaneme stanovisko, prípadne nejaký odborník z vládnej koalície, ktorý by takýto návrh, ktorý o chvíľočku zrejme uzrie svetlo sveta v nejakom vládnom návrhu zákona o novele o sociálnom poistení, by vyjadril svoj názor.

    Mrzí ma, že pre riešenie slovenskej situácie alebo situácie na Slovensku v rámci hospodárskej krízy vládna koalícia mlčí pri takých vážnych zákonoch, ktoré sú tu predložené z lavíc poslancov opozície. Zdá sa mi a, bohužiaľ, mne ako dlhoročnému poslancovi, ako keby táto vládna koalícia nemala záujem o nič, už len prežiť do konca volebného obdobia. Mrzí ma to a očakávala by som stanovisko pani ministerky, ktorá prísľub na prehodnotenie celej situácie dala alebo vyjadrila sa, a očakávala by som vyjadrenie aj vládnej koalície. Keďže nebolo možné reagovať vo faktickej poznámke, musela som využiť túto možnosť z rozpravy. Teším sa na názor pani poslankyne Vaľovej.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásili dvaja poslanci: pani poslankyňa Jana Vaľová a pán poslanec Ján Senko. Uzatváram možnosť reagovať s faktickou poznámkou.

    Slovo má pani poslankyňa Jana Vaľová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pani kolegyňa, keďže ste sa tešili, ja s vami len budem súhlasiť, pretože Rada pre hospodársku krízu a pani ministerka určite k tomu zaujme stanovisko. Nikde nie je povedané, že pani ministerka musí byť prítomná, ak sa zákony robia iba čiastkové alebo ak ich predkladajú opoziční poslanci, takže... A tým, že ste to povedali, že tá Rada pre hospodársku krízu sa bude týmto zaoberať, máte tam svojich zástupcov, máte tam svojich zástupcov, sú tam zamestnávatelia, zamestnanci, je tam tripartita. Čiže určite vznikne takýto návrh, ktorý bude konsenzom pre celú spoločnosť a ktorý bude prijateľný aj pre zamestnancov, aj pre zamestnávateľov. A myslím si, že práve preto nie je vhodné takto čiastkovo riešiť iba niektoré veci v určitých zákonoch, ako sa to deje tuná v tejto snemovni, a preto skutočne s vami súhlasím. Veľmi sa teším a som rada, že Rada pre hospodársku krízu sa bude týmto zaoberať a vlastne prijme návrh zákona a taký systémový krok, aký bude potrebný, aký bude dobrý pre zamestnávateľov, zamestnancov, opakujem, pretože je tam tripartita, máte tam svojich zástupcov, sú tam zamestnávatelia, odbory, vlastne zastúpenie širokého spektra časti odborníkov.

    Takže aj z tohto dôvodu si myslím, že je predčasné sa vyjadrovať k takýmto čiastkovým návrhom, ako sa podávajú momentálne, ako povedala pani kolegyňa. A počkajme si na to, na čom sa zhodne v konsenze celé spektrum odborníkov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz z faktickou poznámkou pán poslanec Ján Senko, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, ja si nemyslím, že vládna koalícia mlčí, že vláda sa nezaoberá dopadmi hospodárskej a finančnej krízy. Nie je to tak. Sama dobre o tom viete, pretože už v septembri vláda konala. Aj tu na pôde parlamentu sme na základe vládnej iniciatívy reagovali na vzniknutú situáciu aj v súvislosti s ochranou vkladov na účtoch v bankách. Sama dobre o tom zrejme viete. A postupne vláda prijímala ďalšie opatrenia, ktoré boli v jej kompetencii a ktorými mohla zmierniť dopady hospodárskej krízy na Slovensku.

    Je dosť smutné, že v každom vystúpení, nielen vy, ale mnohí ďalší opoziční poslanci, zneužívate hospodársku krízu na vytĺkanie politického kapitálu. A to je naozaj veľmi smutné.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky sa teraz prihlásila pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

  • Dve poznámky k obidvom pánom poslancom. Žiadny politický kapitál. Opozícia predložila jeden dobrý návrh teraz v podaní pani poslankyne Gibalovej, kde ste na grafoch mohli vidieť, ako sa hrozivo mení situácia pri nezamestnanosti na Slovensku. Žiaden politický kapitál, vážne upozornenie na stav, ktorý tu je. Ja sa pýtam na názor koalície v Národnej rade, pretože mesiac máme tento návrh zákona v parlamente, je možné sa k nemu vyjadriť. Mňa by zaujímal váš názor, ako vy vnímate zákon o sociálnom poistení v tejto oblasti?

    A druhá poznámka k pani poslankyni Vaľovej. Máme veľmi jednoduchú matematiku. Jeden zástupca opozície je v Rade pre hospodársku krízu, čiže nie zástupcov, máme zástupcu. Chcem povedať, že mesiac, to, čo som aj povedala, je tu zákon. Ja neočakávam, že sa musí ministerka vyjadriť, ale pri takom vážnom zákone by sa mala vyjadriť. A to nie sú čiastkové návrhy, vy robíte presne toto isté.

    O chvíľu budeme v druhom čítaní prerokovávať zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, v ktorom ideme s novelou zákona o sociálnom poistení, kde ideme robiť generálny pardon na odpustenie penále, kde pobočky budú môcť odpúšťať penále subjektom, ktoré nemajú zaplatené v Sociálnej poisťovni penále. Bude to veľmi zakryté v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Nejde o zdravotnícke zariadenie, ide o všetky subjekty. Toto je lepšia cesta, keď skryjete do zákonov, jedného zákona o poskytovateľoch ďalších šesť zákonov – o exekúciách, o zdravotnom poistení, o poisťovniach, o sociálnom poistení? No toto sa mi nezdá dobrá cesta, pani poslankyňa. Čiže nie čiastkové. Toto je vážna norma, ktorú predkladá opozícia, a vy mlčíte.

  • Pani poslankyňa bola jediná v rozprave. Uzatváram v tejto chvíli... Chcete, pani...

  • Reakcia poslankyne.

  • V rozprave? V záverečnom. Takže uzatváram rozpravu.

    A teraz požiadala o slovo v záverečnom slove pani navrhovateľka, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, pán spravodajca, dámy a páni, ja budem len krátko reagovať. Ja som sa snažila pripraviť veľmi exaktne na základe tých parametrov, ktoré som dostala od pani ministerky, síce ministerstvom financií priamo bola kritizovaná ona, pretože ministerstvo financií, ako som spomenula, v predkladaní konštatovalo, že údaje, z ktorých som vychádzala, sú neaktuálne. Ja som vychádzala z tých, ktoré mi dala pani ministerka k dispozícii, a teda z tých, ktoré sú oficiálne známe.

    Snažila som sa pripraviť tento návrh novely tak, aby som vás presvedčila číslami o tom, že je nanajvýš akútne, ak nie už po hodine dvanástej, prijať takú právnu normu, ktorá by pomohla nezamestnaným. A ja sa veľmi, veľmi čudujem, že tvrdošijne zastávate takýto populistický názor aj vy, pani poslankyňa Vaľová. Pretože ja som tu nepovedala ani nevyžadujem prítomnosť pani ministerky pri predkladaní môjho poslaneckého návrhu, mohla by tu byť, ale ja to nevyžadujem, ja som len chcela na to upozorniť, že už od októbra opakovane – opakovane – chcem pomôcť nezamestnaným, opakovane vás o tom presviedčam na základe relevantných údajov. Dokonca odborári opakovane žiadajú poberanie podpory v nezamestnanosti, teda predkladajú podobný návrh alebo uvažujú predložiť podobný návrh, ako som ja predložila, a sami konštatujú, odborári, že stále čakáme na oficiálne stanovisko rezortu práce. Momentálne sa robia analýzy, nuž keď tieto podklady, ktoré mám od pani ministerky, sú relevantné podklady, tak ja si myslím, že dnes som vám tu predložila veľmi presnú a podrobnú a odbornú analýzu. Môžete konať okamžite, neviem, na čo čakáte. Kým sa zhodne celé spektrum? Aká bude situácia s nezamestnanými? Bude hrozivá. Kým sa zhodne celé spektrum, máme teraz 10,33-percentnú nezamestnanosť, ktorá bude stúpať. To je dokedy, kým sa zhodne celé spektrum?

    Ja vyzývam pani ministerku, aby naozaj niečo v tomto urobila. Politický kapitál tu nikto nevytĺka. Politický kapitál by sme možno mohli vytĺkať vtedy, keby sme mali 7-percentnú nezamestnanosť, ale je 10,33-percentná nezamestnanosť a bude stúpať.

    Ja som vyčerpávajúcim spôsobom poukázala na to, čo hrozí, a dala som ponuku, čo môžeme veľmi rýchlo urobiť bez toho, aby sme sa museli obávať, že z fondu nezamestnanosti zásadným spôsobom odíde veľmi veľa prostriedkov. Opakujem, z 20 % prostriedkov, ktoré sú určené, teda z 20 % prostriedkov z celkového počtu fondu mojím návrhom tieto prostriedky sa zvýšia na 35 % prostriedkov použitých pre nezamestnaných.

    No a nemôžem si naozaj v tejto chvíli odpustiť na základe toho, čo som si tu vypočula, že táto sociálna vláda neprijatím tohto môjho návrhu zákona a neochotou vôbec o ňom diskutovať aj cez ústa vás, pani poslankyňa Vaľová, dáva zásadnú facku všetkým nezamestnaným.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kvorka, chcete využiť právo záverečného slova? Áno? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Prednesený návrh novely zákona pani poslankyne Gibalovej o sociálnom poistení by som zhrnul tak do takých piatich hlavných bodov, kde v prvom hovorí o zmiernení podmienok vzniku na dávku v nezamestnanosti tým, že upravuje dĺžku obdobia poistenia v nezamestnanosti z minimálne troch rokov v posledných štyroch rokoch na minimálne 18 mesiacov v posledných troch rokoch. V druhom bode upravuje dĺžku obdobia poberania dávky v nezamestnanosti v závislosti od veku poistenca. Ďalej upravuje výšku dávky v nezamestnanosti v závislosti od dĺžky poberania dávky, kde dávka v nezamestnanosti sa zvyšuje pre všetkých poistencov z 50 % na 60 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch mesiacov obdobia nezamestnanosti. Zavádza rovnaký prístup aj ku skupine poistencov zaradených do evidencie uchádzačov o zamestnanie po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú a k osobám dobrovoľne poisteným v nezamestnanosti, pre ktoré je v súčasnosti dĺžka podporného obdobia štyri mesiace. No a nakoniec skracuje dĺžku rozhodujúceho obdobia, z ktorého sa určuje denný vymeriavací základ poistenca.

    Podľa tohto odôvodnenia pani poslankyne Gibalovej sa zrejme predloženým návrhom sleduje zlepšenie podmienok na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti, ktoré je potrebné pre zvýšenú mobilitu pracovnej sily a trendu častej zmeny zamestnania pracujúcich osôb. Skrátenie podmienky trvania poistenia zo štyroch rokov na tri roky na priznanie dávky v nezamestnanosti v spojitosti s predĺžením podporného obdobia dávky v nezamestnanosti a vyššou mierou náhrady počas prvých troch rokov, mesiacov podporného obdobia spôsobí dodatočnú finančnú záťaž v základnom fonde poistenia v nezamestnanosti spravovanou Sociálnou poisťovňou – a to je už problém.

    Za problematické je potrebné považovať aj časť poslaneckého návrhu, ktorá rozdeľuje poskytovanie dávky v nezamestnanosti počas podporného obdobia do dvoch súm podľa veku poistenca, a to vzhľadom na existenciu doplatku sumy dávky v nezamestnanosti podľa § 105 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Kde ako príklad môžem uviesť, ak poistenec dovŕši 55 rokov, vznikne otázka, v akej sume sa doplatí dávka v nezamestnanosti a za aké podporné obdobie.

    Z pohľadu potreby zmien v podmienkach nároku na dávku v nezamestnanosti aj vzhľadom na súčasný nárast evidovanej nezamestnanosti je možné považovať iba v rámci systémových zmien realizovaných v celom systéme sociálneho poistenia cielene zameraných na komplexné riešenie sociálneho postavenia poistencov. Z tohto dôvodu neodmietam diskusiu a návrhy smerujúce do oblasti poistenia v nezamestnanosti, ale na ich kvantifikáciu a prípadné zavedenie je potrebné nazerať systémovo z pohľadu komplexného hospodárenia Sociálnej poisťovne, a nie parciálne.

    Veľmi dôležité a potrebné je v tomto prípade povedať, že, samozrejme, k tomuto sa vyjadrovalo aj Ministerstvo financií Slovenskej republiky, kde v nadväznosti na žiadosť pani poslankyne Gibalovej vypracovalo stanovisko, pri ktorom je potrebné spomenúť, že sekcia rozpočtovej politiky ministerstva financií s predloženým predmetným návrhom má k predloženému predmetu návrhu pripomienky. Sekcia rozpočtovej politiky považuje v doložke, ktoré boli uvedené, predložené, za nedostatočné, chýbajúce dôležité vstupné údaje, ktoré sa tam nenachádzajú. V nadväznosti na uvedené veci, ktoré som tu spomenul, uvádzam, že vplyv predloženého návrhu nie je finančne zabezpečený v rámci schváleného rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011 ani v rámci schváleného rozpočtu Sociálnej poisťovne.

    A tuná, si myslím, je najväčší problém predloženého návrhu pani poslankyne Gibalovej.

    Všetci dobre vieme, že ten graf, ktorý tuná bol pani poslankyňou ukázaný nám všetkým, a k tomuto grafu zaujala vo svojom vystúpení pohľad aj pani poslankyňa Sabolová, nám každému je jasné, že ten trend je stúpajúci. To sme pekne videli aj na grafe, aj to pociťujeme, lenže na druhej strane je potrebné si položiť aj otázku, že prečo to tak je a kto nesie za to vinu, že to tak je. Samozrejme, že je potrebné hľadať určité nápravy v rámci vnútornej oblasti, čiže v rámci nášho štátu, ale nemôžeme postupovať spôsobom takým, pokiaľ to nemáme kryté finančnými prostriedkami, že budeme požadovať veci pre nezamestnaných, ktoré nie sme schopní splniť. To nemôžeme v žiadnom prípade na takéto dačo dosahovať.

    A čo sa týka ešte pohľadu pani ministerky, pokiaľ ja poznám pani ministerku práce, sociálnych vecí, je to človek, ktorý, si myslím, by dal nielen nám stopäťdesiatim tuná, v tejto plenárnej miestnosti, ale myslím si, že všetkým tým, ktorí to potrebujú v rámci Slovenskej republiky, aj desaťkrát viac, ako si zasluhujú alebo ako im určuje zákon. Čiže pani ministerku by som z tohto pohľadu, ktorý tu bol nanesený, úplne z tohto vynechal a myslím si, že by som sa mal na ňu dívať práve opačne.

    Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz mal nasledovať v prvom čítaní návrh poslancov Viliama Novotného, pána Slafkovského a pána Markoviča na vydanie novely zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach. Dostali ste ho ako tlač 1047. Navrhovatelia však tento návrh včera 21. apríla 2009 vzali späť.

    A preto pokračujeme v rokovaní Národnej rady ďalším bodom programu, ktorým je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Ivanča a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 1048. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1065.

    Dávam teraz slovo poslankyni Lucii Žitňanskej, aby návrh zákona uviedla, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladáme spolu s kolegom Ivančom za SDKÚ – Demokratickú stranu poslanecký návrh novely zákona o eurofondoch, ktorého cieľom je vniesť viac svetla do rozhodovania a používania eurofondov. Cieľom je vytvoriť lepší priestor na verejnú kontrolu rozhodovania a používania eurofondov.

    Možno sa môže zdať v tejto situácii pri tom stave čerpania, aký môžeme dnes sledovať, absurdné, že sa chceme rozprávať o kontrole eurofondov a sprísnení pravidiel verejnej kontroly eurofondov v situácii, keď ako môžeme vidieť, sa čerpá predovšetkým na technickú pomoc, logá a snáď sociálne podniky. Ale my si myslíme, že to nie je absurdné, že to má zmysel, pretože nie je jedno, kde tie peniaze, ktoré sa čerpajú, skončia. Nehovoriac o tom, že dá sa očakávať, keď v tomto volebnom období sa tie prostriedky zazmluvnia, že snáď sa v budúcnosti budú čerpať aj vo väčších rozsahoch.

    Ja si dovolím poukázať na dnešný právny stav, pretože okrem súčasnej právnej úpravy zákona, ktorý navrhujeme novelizovať, stále platí uznesenie vlády č. 797/2004, ktorým ešte predchádzajúca vláda schválila opatrenia pred netransparentnosťou, zneužívaním a konfliktom záujmov vo vzťahu k rozhodovaniu o využívaní fondov Európskej únie v Slovenskej republike. Mnohé z toho, čo navrhujeme s pánom poslancom Ivančom, je obsahom tohto uznesenia vlády. Problém je, že ako vyplýva z monitoringu, ktorý robili mimovládne organizácie, toto uznesenie vlády jednotlivé ministerstvá dôsledne nedodržiavajú. Niektorí vo väčšej miere, niektorí ho nedodržiavajú vôbec. Pritom je z praxe úplne zrejmé a koniec koncov tým najkrajším príkladom je napríklad aj nástenkový tender, že verejná kontrola je naozaj jeden z najúčinnejších prostriedkov kontroly a z najúčinnejších prostriedkov predchádzania korupcie a klientelizmu.

    Preto, aby sme vytvorili priestor na lepšiu verejnú kontrolu procesov rozhodovania a využívania skoro 13 mld. eur, ktoré budú v tomto programovacom období k dispozícii, navrhujeme tieto opatrenia:

    V prvom rade navrhujeme, aby zoznam členov, zápisnice a materiály z monitorovacieho výboru boli zverejnené. Nie je dôvod, prečo by sme nemali poznať, kto monitoruje a o čom sa monitorovací výbor rozpráva a aké závery prijíma.

    Ďalej navrhujeme, aby sa zvýšil rozsah údajov, ktoré majú byť zverejňované z rozhodnutí o použití eurofondov. Dnes je určitá škála údajov, ktorá je zverejňovaná. My si myslíme, že je nedostatočná. Predovšetkým považujeme za dôležité, aby bolo verejne známe hodnotenie projektov, to znamená, aby sme vedeli, prečo prostriedky získal práve ten projekt a nie iný projekt. Myslíme si, že by mali byť zverejňované práve kvôli kontrole aj základné údaje o projektoch, ktoré boli zamietnuté a na ktoré peniaze neboli pridelené. V neposlednom rade si myslíme, že hodnotenie by mal poznať aj neúspešný uchádzač, pretože pokiaľ toto hodnotenie nepozná, nemôže sa prípadne ani úspešne brániť a navrhovať preskúmanie rozhodnutí.

    Za veľmi dôležité považujem spresnenie právnej úpravy postupu konania o zaujatosti. Navrhujeme konkrétne lehoty, v ktorých sa má o zaujatosti člena rozhodovacieho orgánu rozhodnúť. A čo je dôležité, nie sme v situácii, že pokiaľ pravidlá konfliktu záujmu sú porušené, neexistuje žiadna sankcia. Preto navrhujeme, ak sa zistí, že o projekte bolo rozhodnuté v orgáne, v komisii, ktorej účastníkmi, ktorí participovali na rozhodnutí, boli ľudia, ktorí boli v konflikte záujmov, aby tento projekt prešiel ešte raz hodnotením. A zároveň navrhujeme, aby zo strany štátnych zamestnancov porušenie pravidiel konfliktu záujmov bolo považované za závažné porušenie služobnej disciplíny.

    Cieľom je, ako som povedala na úvod, viac transparentnosti, viac svetla do rozhodovania a používania eurofondov, pretože naozaj verejná kontrola je tým najlepším nástrojom, ako zabezpečiť lepšiu kontrolu eurofondov a ako predchádzať korupcii a klientelizmu pri rozhodovaní a používaní eurofondov.

    Preto vás prosím o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Teraz dávam slovo spravodajcovi, pardon, navrhovateľke.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Pavlovi Gogovi, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pani poslankyňa navrhovateľka, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Ivanča a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva (tlač 1048). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh spĺňa z formálno-právnej stránky všetky náležitosti § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. apríla 2009 pod č. 1065 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.

    Pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jedinú písomnú prihlášku. Písomne sa prihlásil pán poslanec Ivančo, ktorému teraz dávam slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pani kolegyňa, pán spravodajca, ako spolupredkladateľ predloženého návrhu si dovolím povedať pár osobných pohľadov na nami spracovanú a predloženú, návrh nami spracovaný a predložený právnej normy.

    Dámy a páni, sme v dvoch tretinách volebného obdobia, pre ktoré je charakteristická diskusia o čerpaní prostriedkov Európskej únie v programovacom období 2007 – 2013, ako už spomínala pani kolegyňa, ide o sumu 13 mld. eur, čo nie je malá suma na to, aby táto diskusia bola aj zmysluplná. Žiaľ, v tejto diskusii pomerne často reflektujú problémy netransparentnosti a klientelizmu. Vyplýva to, samozrejme, aj z toho, čo uviedla pani kolegyňa Žitňanská, že vláda, členovia, jednotlivé ministerstvá a orgány štátnej správy tie, ktoré majú zodpovednosť za riadenie eurofondov, nedodržiavajú predmetné a citované ustanovenia z uznesenia vlády Slovenskej republiky. Som presvedčený, že v súčasnej nežičlivej situácii, myslím na ekonomickú situáciu, je potrebné si uvedomiť, že zdroje z eurofondov môžu tvoriť jednu kľúčovú, aj keď treba povedať, z môjho pohľadu dočasnú pridanú hodnotu pre zníženie dopadov krízy pre udržanie trhu práce, pre zvýšenie vnútorného dopytu, ak, samozrejme, bude dodržaná a splnená podmienka, že eurofondy sa nerozkradnú a nerozlejú len v rukách blízkych koaličných rodín.

    Je nevyhnutné, dámy a páni, zaoberať sa vážne tým, aby vzniklo čo najmenej podozrení a určite aj čo najmenej zistení z nekalého čerpania eurofondov. Každá chyba, podozrenie alebo zlyhanie podobné tomu, ktoré sme mali na programe včera, a to je nástenkový tender Operačný program Technická pomoc, môže znamenať nielen neefektívne a neúčelné vynaloženie prostriedkov, ale môže aj vážne ohroziť a jednoducho dokonca zmraziť čerpanie eurofondov a zdroje Únie pre Slovenskú republiku.

    Keď som sa pripravoval na dnešné rokovanie, tak som si pozrel, dámy a páni, aj volebné programy. Len pre zaujímavosť odcitujem z časti volebného programu Slovenskej národnej strany. Samozrejme, máte eurofondy pod palcom, tak, samozrejme, váš program je najzaujímavejší v tomto. „V legislatívnej, hospodárskej oblasti sa budeme zameriavať predovšetkým na zápas proti zbytočnej byrokracii, korupcii, klientelizmu a zneužívaniu politickej a hospodárskej moci pre úzko skupinové záujmy.“ Toľko citát z volebného programu Slovenskej národnej strany. Najsilnejšia vládna strana, strana predsedu vlády, strana SMER, jej volebný program obsahuje niekoľko odporúčaní týkajúcich sa zvýšenia „transparentnosti pri nakladaní s eurofondami a zvýšení“, to chcem zvlášť upozorniť, „informovanosti o nakladaní s eurofondami a štátnymi dotáciami“.

    Citoval som z volebných programov preto, pretože presne o tomto, presne o tomto, a to hovorím špeciálne pre členov Slovenskej národnej strany, ale aj pre členov strany SMER – SD, že špeciálne pre nich to hovorím preto, lebo presne o tomto, ako som už povedal, hovorí aj nami predložený návrh.

    Navrhujeme hovoriť o tom, že ak máme vážny záujem na znižovaní rizika korupcie a klientelizmu, ak máme vážny záujem, dámy a páni, na zvýšení transparentnosti, tak sa každý z vás, a minimálne z členov týchto dvoch vládnych strán, prihlási k nami predloženému návrhu ako k nástroju k zvýšeniu transparentnosti a informovanosti, presne tak, ako to máte uvedené vo svojich volebných programoch. My sa zameriavame aj na proces hodnotenia projektov, ktorý pokladáme v našom návrhu za jeden z preventívnych nástrojov, pretože prevencia je jeden z najúčinnejších prostriedkov boja proti klientelizmu. A to nehovoríme len my, hovoria to všeobecné monitoringy mimovládnych organizácií a občianskych združení.

    Treba povedať, že v súčasnej dobe je povinnosť zverejňovať len tri informácie a to je organizácia alebo obchodné meno subjektu, ktorý prijíma peniaze, názov projektu a suma, ktorá bola projektom pridelená. Navrhujeme v našom návrhu monitorovanie prostredia prideľovania eurofondov cez zverejňovanie správ výboru, zverejňovanie zloženia riadiacich orgánov, stanovenie podmienok pre štatutárny orgán riadiaceho orgánu pre preskúmanie rozhodnutia a spolu so zmenami – osobitne chcem zdôrazniť v § 31 – zverejňovanie, dámy a páni, elementárnych informácií o schválených a neschválených žiadostiach. Myslíme si, že takisto je potrebné zverejňovať hodnotenia a jasné ukazovatele splnenia cieľov projektu. Nemenej dôležité sú navrhované ustanovenia týkajúce sa zaujatosti členov riadiacich orgánov.

    Návrh je dobrou cestou k vynútiteľnosti, k jasným pravidlám, k zlepšeniu prístupu k informáciám v procese vyhodnocovania európskych projektov, a tým podľa nás k zníženiu rizika zneužívania eurofondov, čo je, chcem veriť, dámy a páni, vážnym záujmom tak poslancov opozície, ako aj poslancov vládnej koalície.

    Z týchto dôvodov vás spolu s pani kolegyňou Žitňanskou žiadam a prosím o podporu nami predloženého návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Ivanča – pani poslankyňa Belásová, pán poslanec Bauer. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Slovo má pani poslankyňa Belásová.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec, prosím vás, nesnažte sa s nami manipulovať a vydierať nás naším vlastným volebným programom. Myslím si, že ten mechanizmus kontroly je dostatočne nastavený a je dostatočne transparentný. To, že vy máte možno nejaké iné postupy, aby ste dosiahli určitý cieľ, ktorý máme ako, samozrejme, rovnaký, no každý máme svoje postupy na dosiahnutie svojho cieľa. A myslím si, že – teda opakujem – je dobre a transparentne nastavený. Koniec koncov ani Európska únia nemala k takýmto nastaveným mechanizmom výhrady, doteraz. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem podporiť návrh, ktorý predložili kolegovia poslanci. Myslím si, že jednak je správny čas na to, aby sa aj zákonom zužovali podmienky pre netransparentné jednanie pri eurofondoch. A jednak môžeme vidieť, že vlastne stále sa vláda odvoláva, že všetko je v poriadku aj pri nástenkovom tendri, lebo zákon porušený nebol. Tak naozaj je tu silný dôvod na to, ako spresňovať zákon, ako zužovať priestor pre netransparentnosť, pre to, aby tieto fondy a verejné prostriedky, aby boli využívané efektívne, spravodlivo.

    Chcem povedať, že transparentnosť je jeden zo základných princípov dobrého spravovania a je potrebné stále dozerať na to, aby verejné konanie a verejné financie boli transparentne prerozdeľované. Nemá sa čo báť ten, čo nemá čo skrývať, a preto je úplne namieste, aby pri týchto procedúrach bol zverejňovaný či zoznam členov rozhodovacích komisií, alebo aj zápisnice z týchto komisií, podrobné zdôvodnenie rozhodnutí, prečo niektoré boli vybraté projekty, niektoré neboli, pretože to často chýba a vedie k tomu, že mnohí sú znechutení. Mnohé poznám školy, ktoré už nechcú nič počuť o eurofondoch, nehlásia sa ani do súťaže, nehovorím o súkromných firmách, ktoré majú veľmi zlé skúsenosti. Čiže je to, je to úplne namieste. A chcem povedať, že podporíme aj s kolegami, konzervatívnymi demokratmi, tento zákon.

  • Ďakujem. Pán poslanec Ivančo, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Chcem sa poďakovať kolegom za reakcie, kolegovi Bauerovi aj za deklarovanú podporu nami predloženého návrhu.

    Ale k pani kolegyni Belásovej. Pani kolegyňa, žiadne vydieranie, žiadne vydieranie, to by sme si nedovolili. Tak silné koaličné strany, ako je SMER a SNS, vydierať, zvlášť keď sme v postavení opozície. My len, alebo ja osobne som vám len odcitoval časť volebného programu, vášho volebného programu. To, čo vám vadilo v roku 2006, keď ste vstupovali do predvolebnej kampane, je zaujímavé, že vám nevadí teraz. Je jasné, pani kolegyňa, že sa niektoré pravidlá už aj zmenili pod tlakom káuz, ktoré vznikli už za vašej vlády. A to ešte vám chcem pripomenúť, pani kolegyňa, budete sa veľmi hnevať, že Únia a tí, ktorí rozhodujú o eurofondoch v Bruseli, ešte nemohla vyjadriť všetky svoje výhrady, pretože títo ľudia nevedeli o tom, že celý jeden Operačný program, v našom prípade Technická pomoc v hodnote 3,6 mld., dokážete verejné obstarávanie urobiť cez jednu korkovú nástenku v rozsahu jedného metra štvorcového. To znamená, pani kolegyňa, že až teraz prídu razantnejšie opatrenia zo strany Únie, pretože to skutočne je nonsens, to, čo bolo v súvislosti s nástenkovým tendrom. A myslím si, že Brusel sa na základe tejto megakauzy v Slovenskej republike poučí a sám bude tlačiť na prísnejšie pravidlá. A ja len dúfam ako občan Slovenskej republiky, že váš bývalý minister Janušek spolu s nastúpivším pánom Štefanovom, ich práca nebude znamenať zmrazenie eurofondov. Ja v to dúfam, pani kolegyňa.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Ivančo bol jediný, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ústne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Kubovič. Ak je to všetko, uzatváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Pán poslanec Kubovič, máte slovo.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo. Vidím, že toto vyvolalo živú diskusiu, čítanie volebných programov strany SNS a strany SMER. Ale nadviažem aj ja na to, vlastne čo pán poslanec Ivančo začal.

    Hovorili sme a aj pani predkladateľka, pani Žitňanská, hovorila o tom, že cieľom tejto novely je vniesť viac svetla do rozhodovania a používania eurofondov a ja si myslím po posledných skúsenostiach, ktoré tu zažívame na tejto schôdzi alebo počas tejto schôdze, že by bolo dobré vniesť aj viac svetla do čerpania eurofondov. Pretože v úvode tejto schôdze, ako dobre viete, a ukázalo sa aj neskôr, začína to byť ďaleko viac diskutovanejšou témou, že ako sa nám darí, resp. nedarí aj v čerpaní eurofondov, teda už nehovoriac o tom, že treba zlepšiť aj transparentnosť. Možno práve keď som si vypočul tie časti volebného programu dvoch najsilnejších koaličných strán, možno práve to slabé čerpanie je práve preto, že majú problém s hľadaním transparentnejších metód, ako jednoducho urobiť čerpanie transparentnejšie, a preto možno aj ten proces je pomalší. No tak moja odpoveď je, páni koaliční poslanci, máte tu ponuku z opozície, ako to urobiť, aby ste naozaj konečne tie eurofondy mohli začať čerpať.

    Na poslednej schôdzi v úvode schôdze som dával návrh na to, aby Národná rada uznesením zaviazala vládu predložiť správu o čerpaní eurofondov za obdobie, programovacie obdobie 2007 až 2013. Dôvod je jednoduchý. Dôvod je veľmi jednoduchý, a to v tom, že tak ako sme boli aj svedkami na hodine otázok, jednoducho tie informácie sú vždy len kusé a potom niektorí poslanci si vysvetľujú, že tie informácie, ktoré zaznejú a vychádzajú zo správ, ktoré sú predkladané do vlády, tie, ktoré poskytujeme my, a iné poskytuje pán, alebo čiastkové poskytuje predseda vlády, potom to hodnotia tak, že my dezinformujeme občanov. Toto bol tiež jeden z dôvodov, prečo sme v úvode schôdze predkladali návrh, aby sme dostali ucelenú správu nielen o čerpaní vybraných operačných programov, tak ako to bolo prezentované, ale aby sme mali celkový prehľad o čerpaní eurofondov, ktorých nie je v tom programovacom období, v ktorom sme, naozaj málo. Takže ja si myslím, že ak tento zákon, ktorý je dobrý, prejde do druhého čítania, bude dôležité, aby sme sa popasovali aj s otázkou, ako zaviazať vládu, aby tieto dezinformácie boli riešené tým, že budeme pravidelne dostávať správu o čerpaní eurofondov za toto obdobie, aby k takýmto veciam nedochádzalo.

    Dovolím si v tejto chvíli, keď hovoríme o eurofondoch, poznamenať aj poznámku, pretože pán poslanec Bačík mňa a pána poslanca Kukana pri hodine otázok, keď odpovedal premiér, obvinil, že sme odišli zo sály, pretože sme neuniesli ťarchu, dá sa povedať, krásnych čísiel, ktoré tu boli zo strany premiéra prezentované. No ale môžem vám povedať, že keď sme my v čase odchádzali, tak pán premiér mal za sebou viac ako päť minút príhovoru a ani jedno číslo nepovedal. Takže odchádzali sme preto, že hovoril, ako je to uňho zvykom, od veci.

    A keď sa vrátim k tej veci, k tým číslam, ktoré on povedal, nepopieram a my sme to aj verejne priznali, že tie čísla boli správne, ale zabudol povedať čísla napr. o čerpaní operačného programu, ktorý sa týka cestnej infraštruktúry, kde Slovenská republika má k dispozícii 1,14 mld. eur, čo je viac ako 30 mld. Sk, a nepovedal, že koľko je zakontrahovaných a koľko je čerpaných. Viete koľko je? Čistá nula. Čistá nula, páni poslanci. A myslíte si, že to je namieste? Namieste, keď podpisujeme dnes zmluvy na PPP projekty na budovanie infraštruktúry na Slovensku, ktoré sú o niekoľko miliárd korún predražené, dokonca pán minister Vážny hovorí o tom, že má problémy zohnať úvery na to, aby takéto komunikácie mohli vlastne tieto byť zahájené a byť budované? Ja sa pýtam, načo máme operačný program z eurofondov, keď jednoducho ho vôbec nevyužívame? Hľadať odpoveď asi treba niekde inde. Nenašiel sa správny záujemca, ktorý by do portfólia našich koaličných partnerov zapadal, aby mu takýto projekt vedeli vypísať. V tom je celý problém. A preto trvám na tom, že všetky body, ktoré sa týkajú transparentného nakladania, ktorý naši poslanci dnes predkladajú, majú jasné svoje opodstatnenie, akurát nezapadajú do názorov a konštelácie, ktoré sa dejú okolo eurofondov.

    A aby som nespomínal len jeden program, aby som opäť pánom poslancom nebol obvinený, že hovorím len o jednom, pomôžem si ďalším operačným programom, kde na železničnú infraštruktúru je k dispozícii 0,9 mld. eur, teda 30 mld. korún. Viete koľko je kontrahovaných? Nula. Opäť nula. A opäť máme prezentovaný úžasný projekt slovenskej vlády, ktorý hovorí o budovaní a štúdiách na novú trať, širokorozchodnú, z Čiernej nad Tisou do susedného Rakúska. Ja sa pýtam, to my takýmto spôsobom ideme a chceme naozaj využívať eurofondy? Toto je naša predstava? Nie sú eurofondy k dispozícii na to, aby sa pomáhalo obciam, regiónom a Slovensku? Aby občania videli prínos zo 440 mld. korún, ktoré boli vyrokované pri vstupe Slovenska do Európskej únie?

    Pre mňa je hrozivá vec, keď si spomeniem, ako koaliční poslanci stále prezentujú a hovoria o tom, aká bola Dzurindova vláda zlá. Bola zlá? Aj to, že im dokázala vyrokovať 13 mld. eur, teda 400 mld. Sk, ktorými dnes môžu jednoducho disponovať a ktoré môžu využívať pre rozvoj Slovenska a pre občanov Slovenskej republiky? Pozrime sa, ako s tým nakladajú? A trvám na tom, že jednoducho to čerpanie nie je ani transparentné, ale nie je ani účelové.

    A ešte jedno číslo pre pána poslanca Bačíka. Pán poslanec, pán premiér hovoril o percentách zazmluvnenosti. Ale to percento čerpania je 0,39, 0,39 % zo zdrojov, ktoré máme k dispozícii, a je to po dva a pol roku vášho vládnutia.

    Vy veľmi radi robíte porovnania s predchádzajúcou vládou, tak dovoľte aj mne, aby som aj ja jedno také porovnanie na záver tohto vystúpenia urobil. V predchádzajúcom programovacom období v rámci čerpania eurofondov v rokoch 2004 až 2006, teda plus dva roky, keď zoberieme, pretože ešte to obdobie M plus dva, teraz je síce M plus tri, mala vláda k dispozícii, prerátam to na slovenské koruny, aby sa to lepšie porovnávalo s terajšími aktuálnymi číslami, k dispozícii na toto programové obdobie bolo 12,412 mld. slovenských korún. Po dva a pol roku vládnutia vtedajšej vlády k 31. 12. 2005 bolo reálne čerpanie, podotýkam čerpanie, nie zazmluvnenie, 6,718 mld. slovenských korún.

    Ja plne rozumiem tomu, že prišla nová vláda, potrebovala sa zorientovať, potrebovala urobiť jednoducho možno aj svoje ďalšie opatrenia, ktoré si chcela urobiť v Národnom strategickom a referenčnom rámci, trvalo to síce rok, ale spravila to, a keď beriem do úvahy aj to, že by som si vedel predstaviť, že to čerpanie po dva a pol roku tohto nového programovacieho obdobia by bolo niekde na úrovni tej predchádzajúcej vlády, aj to som ochotný akceptovať. Ale viete, aká je realita? Realita je, že po dva a pol roku čerpania, teda takého istého obdobia, t. j. k 30. 12. 2008, reálne čerpanie z eurofondov predstavovalo 1,000062 mld. slovenských korún. Dámy a páni, koľkokrát je to menej? Je to 6,5-krát menej. Jednoducho si dovolím trvať na tvrdení, že táto vláda s eurofondami nie je schopná nakladať a robí to 6,5-krát pomalšie ako predchádzajúca vláda, a preto určite slová o alarmujúcom stave sú celkom určite namieste a je potrebné, aby vláda začala konať a prestala špekulovať.

    Posledná poznámka v rámci môjho vystúpenia bude k tomu, čo som aj spomínal, že trvalo rok tejto vláde, kým sa dohodla na tom, ako bude upratovať Národný strategický referenčný rámec, a trvalo jej rok na to, ako si rozdelila v rámci rezortov kompetencie, pod koho gesciu bude ktorý operačný program jednoducho spadať. Tá diskusia, samozrejme, bola o tom, ktorá politická strana bude mať nad ktorými finančnými balíkmi, dá sa povedať, svoju kontrolu. Prečo to hovorím? Hovorím to preto, lebo súčasťou v tom období bola aj veľká požiadavka regiónov, a teda predsedov vyšších územných celkov, dokonca kde dnešná koalícia má jasnú väčšinu, bol záujem, aby sa na tomto čerpaní mohli podieľať takým spôsobom, aby im boli alokované finančné prostriedky na daný operačný program s tým, že oni majú jednoducho k dispozícii také aparáty, ktoré dokážu dodržať všetky nadstavené podmienky pre čerpanie eurofondov, a vedia lepšie povedať, čo daný región potrebuje. Celkom určite táto predstava sa dá dať aj do súladu s predstavou o vyrovnávaní regionálnych rozdielov, pretože tomu regiónu, ktorý to viac potrebuje a ktorý je zaostalejší napríklad v infraštruktúre, by sa mohlo prideliť viac peňazí a podobne. Ale jednoducho to do, dá sa povedať, rozdelenia moci, ktoré nastalo pri eurofondoch, nezapadalo, a preto k tomu nedošlo. Som presvedčený, že po prijatí tejto novely zákona by sa aj tu asi malo prehodnotiť stanovisko vlády, a nevidím žiadny dôvod, aby po schválení tejto novely nemohlo k takýmto čerpaniam na úrovni regiónov, teda vyšších územných celkov, dochádzať.

    Dovoľte mi teda na záver povedať, že plne podporujem tento návrh poslancov, pani poslankyne Žitňanskej a pána poslanca Ivanča, pretože som presvedčený, že môže aj zrýchliť čerpanie eurofondov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Kuboviča – pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán poslanec Ivančo sa ešte hlásil. Ešte niekto má záujem? Nie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

  • Ďakujem. Pán poslanec, chcem sa k tým oslavným vetám Dzurindovej vlády, ako to fantasticky fungovalo s tým čerpaním. Ja som na výbore pre európske záležitosti uviedla na základe materiálov, ktoré som dostala od pána profesora Húsku a ktorý prepočítal, teraz vám presne nepoviem, o aké sumy išlo, ale začiatkom druhej Dzurindovej vlády bol rok, kedy ste menej čerpali, ako Slovenská republika platila do európskej centrály, do ich rozdeľovacieho systému, to je pravda. To je prvá pripomienka.

    Samozrejme, súhlasím s vami, že treba zintenzívniť čerpanie eurofondov, o tom nie je diskusia a to musí byť každému zrejmé. Pretože len tí, ktorí nevedia správne hospodáriť, nevyčerpajú to, čo sa ponúka. Ale chcem mať pripomienku k vášmu vystúpeniu aj Ivanča, keď ste viackrát zdôrazňovali, ako treba, citujem, „viac svetla do prideľovania eurofondov“. Pán poslanec, kde bolo toto vaše želanie, keď ešte za vašej vlády sme spolu s pánom poslancom Madejom predložili legislatívny návrh, ktorý mal niektoré prvky dnes predloženého legislatívneho návrhu a vašich želaní, a vy ste jednoznačne zmietli zo stola? Bola to novela zákona...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Ivančo – faktická poznámka.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega Kubovič, ja keď som počúval vaše vystúpenie, keď som aj tak mimovoľne sledoval tváre našich koaličných kolegov, tak chcem vyjadriť nádej, že nielen vaše, ale aj moje vystúpenie a vystúpenie pani kolegyne Žitňanskej, ako aj celý návrh nevyvolá ďalšiu tlačovú konferenciu v zostave takej, ako sme videli včera, kde budeme obvinení z klamstiev, poloprávd, rozbíjania koalície a dokonca protištátnej činnosti slovenskej opozície, tak ako to bolo, ako som už uviedol včera, len preto, že ministerstvo životného prostredia predalo teplý vzduch síce asi v súlade so zákonom, ale za veľmi smiešnu cenu firme, ktorá vznikla pár dní pred touto transakciou. A ja chcem v tejto súvislosti povedať, že podobná situácia je práve aj pri spravovaní eurofondov, pretože aj tu vznikajú zo dňa na deň firmy a ich emisári navštevujú starostov, navštevujú firmy a pod zámienkou toho, že majú výborné kontakty na členov vládnej koalície, tak ponúkajú spracovanie projektov. Musím povedať, že za veľmi neprimeraných podmienok a veľmi neprimeraných náhrad, a to chcem zdôrazniť, chvália sa doslova tým, že poznajú nielen predsedov vládnych strán, ale aj poslancov vládnej koalície. A práve a práve tento náš návrh, tento náš návrh má znížiť riziko takýchto pokútnych ponúk a pokútnych projektov pri prideľovaní eurofondov.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán poslanec Kubovič, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Tóthová, ja som nepovedal, že to bolo fantastické čerpanie, ja som len povedal, že to bolo čerpanie 6,5-krát rýchlejšie. Takže to je veľký rozdiel. Vy ste mi povedali, že ste porovnali číslo, ktoré ročne platíme do Európskej únie a ktoré dokázala Dzurindova vláda za rok vyčerpať. No ja môžem na to len povedať, že ja som také porovnanie nerobil, ale celkom rád ho teraz spravím, lebo keď vidím, že po dva a pol roku vtedy Dzurindova vláda vedela čerpať 6,5 alebo 6,7 mld. a táto vláda jednu miliardu, tak to číslo bude pre túto vládu ešte ďaleko katastrofickejšie. Takže jednoducho stačí sa na tieto čísla pozrieť, pretože si nemyslím, že teraz platíme do Európskej únie menej, ako sme platili predtým.

    A k tej tretej vašej takej poznámke, že vtedy ste predkladali návrh s pánom poslancom Madejom. No pani poslankyňa Žitňanská tu v úvode hovorila o uznesení vlády č. 797/2004 a ja mám za to, že väčšina z tých vecí, ktoré ste vy predkladali, určite boli v tomto uznesení vlády.

    No a posledná taká poznámka, ktorá sa nesie v atmosfére toho, čo sa tu vždy v parlamente deje, no veď prečo by sme mali prijímať opozičný návrh tak, ako to vy robíte? Veď vy ste ešte ani jeden náš návrh neprijali.

    K pánovi Ivančovi. Pán Ivančo, klamstvá by neboli, stačí, aby Národná rada dostala konečne, sa do Národnej rady dostala správa o čerpaní eurofondov po dva a pol roku, a myslím si, že budeme vidieť naozaj reálne čísla, pretože dúfam, že tie čísla budú naozaj reálne, ktoré nám sem budú predložené.

  • Ďakujem. Vyčerpali sme vystúpenia všetkých prihlásených rečníkov, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať pani navrhovateľky, či chce zaujať stanovisko.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, len jednou vetou na záver. Chcem sa vopred poďakovať všetkým poslancom, ktorí podporia tento návrh novely, a tým podporia to, aby bolo viacej transparentnosti, to znamená viacej svetla v rozhodovaní a používaní eurofondov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som na záver predsa tiež asi dve vety povedal. Keď sme pred časom schvaľovali tento zákon o pomoci z Európskeho spoločenstva, tak sme pani Žitňanskej schválili práve jeden pozmeňujúci návrh, ktorý bol kvôli transparentnosti daný do tohto zákona, vsunutý koalične aj opozične. Tie návrhy, ktoré sú podané dnes, myslím si, že nejaké veľké hodnoty z hľadiska tej transparentnosti neprinášajú, pretože boli neschválené vtedy.

    A na margo pána Ivanča. Vcelku ma teší, že číta náš volebný program. Chcem povedať toľko, že my máme svoj volebný program daný v programovom vyhlásení vlády. A keďže vy ste sa stotožnili s týmto návrhom, s naším volebným programom, tak dupľujete vlastne volebný program náš. A stačí, keď podporíte programové vyhlásenie vlády v tomto.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 1049. Návrh na pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1066.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská, máte slovo a uveďte návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, ja začnem tým, čím som začala na tejto schôdzi už raz, keď pán minister Harabin predkladal na tejto schôdzi do prvého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa menia justičné zákony. A povedala som, že si myslím, že dnes stojíme na križovatke pre justíciu, a opakujem to, áno, myslím si, že dnes naozaj stojíme na križovatke pre justíciu. Pretože som presvedčená o tom, a toto nie je osobné ani politické, ale to je vecné a vyplýva to z návrhov, ktoré pán minister Harabin predkladá. Pán minister Harabin ako minister dlhodobo pracuje na tom, aby skoncentroval moc v súdnictve, teraz pre zmenu nie do rúk ministra, ale teraz do rúk predsedu Súdnej rady a zároveň potichu pracuje na tom, aby to bol on, ktorý túto moc koncentrovať bude. Ja si myslím, že to treba takto na rovinu povedať, pretože je to tak.

    A považujem to za situáciu, ktorá je veľmi nebezpečná pre demokraciu tejto krajiny a ja by som bola veľmi nerada, keby v situácii, keď samozrejme a prirodzene všetci sme koncentrovaní na to, aby sme riešili dopady hospodárskej krízy, sme zabúdali na rezorty, ktoré zdanlivo nesúvisia s tým, ako sa v budúcnosti budeme mať. Ale z hospodárskej krízy môžeme vyjsť ako porazení alebo ako víťazi. Ale ako víťazi z nej vyjdeme len vtedy, keď zároveň budeme myslieť aj na to, ako bude vyzerať vymožiteľnosť práva, či bude justícia nezávislá a či budú fungovať všetky demokratické inštitúcie.

    Vrátim sa ešte raz k tomu návrhu zákona, ktorý predkladala na tejto schôdzi vláda ústami ministra Harabina, ale vrátim sa aj k 1. januáru tohto roku, pretože od 1. januára tohto roku platia novely justičných zákonov, ktoré posilnili právomoci ministra spravodlivosti voči súdom. Tri mesiace od účinnosti týchto zmien sme schvaľovali v prvom čítaní novelu justičných zákonov, ktoré, naopak, všetku túto moc presúvajú na Súdnu radu a predsedu Najvyššieho súdu. Moc, ktorá sa koncentruje a ktorú skoncentrovali za tejto vlády vládne návrhy zákonov do ministra Harabina dnes na pozícii ministra spravodlivosti, teraz kompletne sa presúvajú na Súdnu radu a predsedu Najvyššieho sudu. Preto v tom vidím koncentráciu moci a nevidím v tom garancie nezávislosti justície tak, ako sa tieto novely zvyknú predkladať na verejnosti a v tomto pléne. Nevidím v tom garancie nezávislosti justície preto, pretože nezávislosť justície je o oddelení justičnej moci od moci výkonnej a moci zákonodarnej, ale je aj o balanse týchto troch mocí. Ale zároveň nezávislosť justície neznamená nekontrolovateľnosť justície. A hlavne si treba uvedomiť, že nezávislosť justície nie je hodnota sama osebe, ale nezávislosť justície má slúžiť a garantovať to, aby súdy nestranne rozhodovali. Pokiaľ budeme mať v justícii centrum moci, ktoré bude môcť justíciu ovládať, nemáme garantované nestranné rozhodovanie.

    V návrhoch, ktoré predkladá dnes vláda a ktoré naozaj považujem za škodlivé pre justičný systém práve z tých dôvodov, ktoré som hovorila, budú znamenať totálne uzatvorenie justície. Sudcovia budú rozhodovať sami o sebe, o tom, koho medzi seba prijmú, o tom, koho potrestajú a kto bude postupovať v kariérnom raste v rámci justičného systému.

    Preto dnes navrhujem úplne inú novelu zákona, a to novelu, ktorá má tento uzatvorený justičný systém otvoriť. To, čo chcem docieliť naším návrhom zákona, je, aby sa do súdov, na súdy dostala občianska kontrola. Chceme dosiahnuť otvorenie justície občianskej kontrole pri justičných skúškach, pri výberových konaniach na miesta sudcov na všetkých stupňoch a v rozhodovaní disciplinárnych senátov. Výchova nových sudcov, výber nových sudcov, vzdelávanie sudcov, kariérny rast sudcov, ako aj disciplinárne konania sa dnes vo veľkej miere odohrávajú v rámci súdneho systému. A to, čo navrhuje vláda, bude znamenať, že výber, vzdelávanie sudcov, kariérny rast a ich disciplinárny postih sa nebude len vo veľkej miere diať v uzatvorenom kruhu, ale bude sa diať len v tomto uzatvorenom kruhu justičného systému. A ja som presvedčená, že každý takto uzatvorený systém stráca akúkoľvek schopnosť sebareflexie.

    A môžeme vidieť aj konkrétne príklady. Aj ja dostávam listy, aj ja dostávam listy aj z justície a z tých listov vyplýva rodinkárstvo, protekcionizmu pri prijímaní justičných čakateľov, pri prijímaní nových sudcov. Môžeme spomenúť len prípad Krajského súdu v Košiciach a obvodných súdov v rámci kraja Košice, kde prakticky celá rodina predsedu súdu je zamestnaná v tej jednej súdnej budove, kde tieto štyri súdy sedia. Je to poburujúce a práve preto, aby takto vyberaní ľudia, ktorí potom ostanú na celý život v systéme justície, nemohli brániť tomu, aby sa mohli do systému dostať aj noví ľudia, ktorí prejdú riadnymi výberovými konaniami.

    Navrhujeme, aby každé miesto sudcu muselo byť obsadené výberovým konaním aj vtedy, keď sa na toto miesto uchádza justičný čakateľ. Ďalej navrhujeme, aby justičné skúšky boli verejné. Ďalej navrhujeme, aby výberové konania na miesto sudcov boli verejné.

    Je to nič viac a nič menej, len otvorenie justície občianskej kontrole.

    V poslednom čase sme však svedkami aj iných vecí, a to sme svedkami toho, že sú trestaní sudcovia, ktorých verejnosť vníma ako čestných, to znamená takých, ktorých potrebujeme pre nachádzanie spravodlivosti. Tí, čo trestajú, sú súčasťou uzavretého systému Súdnej rady a disciplinárnych senátov. Ide o uzatvorený okruch právnikov, ktorí sú vyberaní na určené obdobie sudcami, vládou, vrátane ministra, Národnou radou a prezidentom. Ale dnes je vopred známe, kto bude trestať, ak sa v danom období dá podnet. Myslím si, že publikované prípady disciplinárnych konaní svedčia o tom, že dnes je tu priestor na to, aby disciplinárne konania boli zneužívané práve na trestanie nepohodlných sudcov.

    Preto navrhujeme, aby v disciplinárnych senátoch mohli sedieť aj neprávnici, a preto navrhujeme, aby sa disciplinárne senáty tvorili ad hoc pre každý konkrétny disciplinárny prípad náhodným výberom tak, aby sa nemohlo stať to, čo dnes, že vopred je známe, kto v danom prípade bude rozhodovať.

    Na záver mi dovoľte poznámku. Som naozaj presvedčená, že teraz medzi touto schôdzou a nadchádzajúcou schôdzou naozaj rozhodujeme na dlhé obdobie o budúcnosti justície v tejto krajine a o tom, či pôjde naozaj o justíciu nezávislú a či naozaj budú vytvorené predpoklady pre nestranné rozhodovanie. Preto vás prosím, podporte návrh, ktorý chce otvoriť justíciu občianskej kontrole, ktorý chce verejné justičné skúšky, ktorý chce výborové konania na miesta sudcov, ktorý chce verejné výberové konania na miesta sudcov, občiansku kontrolu do disciplinárnych senátov a náhodné kreovanie disciplinárnych senátov pre jednotlivý prípad. Naozaj návrhy, ktoré prichádzajú dnes z vlády, chcú koncentrovať moc a uzatvoriť justičný systém. To, čo my chceme, je pustiť na súdy občiansku kontrolu. A ja prosím a apelujem, aby ste tento návrh podporili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani navrhovateľka.

    Teraz má slovo spravodajkyňa, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pani poslankyňa Katarína Tóthová, nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani predkladateľka, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aby som si splnila svoju povinnosť, keďže som rozhodnutím ústavnoprávneho výboru z 31. marca bola určená za spravodajkyňu k legislatívnemu návrhu pani poslankyne, a to k doplneniu zákona o súdoch a prísediacich.

    Chcem povedať, že v parlamente sme mali ešte jeden takýto legislatívny návrh, bola to tlač 1014. Samozrejme, neprerokovávalo sa to spolu z toho dôvodu, že opozícia si želela, aby v prvom čítaní išli rokovania tak, ako boli podané podateľni podľa toho postupu.

    Ďalej dovoľte, aby som konštatovala, že teraz prerokovávaný návrh spĺňa formálno-právne náležitosti, ktoré má spĺňať, a že z predkladaného legislatívneho návrhu je zrejmý účel, ktorý chce predkladateľka dosiahnuť, resp. ktoré už uviedla aj vo svojom pôvodnom vystúpení, aj keď musím konštatovať, že viac sa zamerala na inú otázku, iný legislatívny návrh v tom vystúpení, ako na vlastnú podstatu predloženého návrhu – bližšie v diskusii.

    Ďalej konštatujem, že ministerstvo financií, tak ako predkladateľka, konštatovalo, že predložený legislatívny návrh nebude mať dopad na rozpočet verejných financií a že je doložka priložená tak, ako podľa príslušných usmernení má mať všetky náležitosti.

    Ďalej chcem odporučiť, aby predložený legislatívny návrh bol prerokovaný v druhom čítaní tak, že v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady bol prerokovaný v ústavnoprávnom výbore a výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore, ktorým mal by byť ústavnoprávny výbor, aby sa tak stalo do 12. júna 2009.

    Pán predseda, pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa teda, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Ústne sa prihlásila pani poslankyňa Tóthová.

    Ešte niekto má záujem? Ak nie, končím možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy.

    Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som nadviazala na vystúpenie úvodné, teda na otázky, keďže boli v úvodnom vystúpení pani poslankyne uvádzané a ktoré nie sú predmetom právnej regulácie tohto legislatívneho návrhu, aby som aj ja sa vyjadrila k otázkam, ktoré nie sú predmetom tejto právnej regulácie, ale boli uvedené v úvodnom vystúpení.

    Pani predkladateľka sa viac zamerala na vôbec iný legislatívny návrh, to je vládny návrh, ktorý predložil pán minister Harabin, a kritizovala právnu situáciu, ktorá má nastať po vládnom návrhu, ktorý bude predložený, a uviedla len toľko k predloženému legislatívnemu návrhu, že vlastne otvára uzavretý kruh justície.

    Ak dovolíte, ja s týmto jej názorom vonkoncom, ale vonkoncom nemôžem súhlasiť. A to z toho dôvodu, že nie je pravda, vyberiem si len disciplinárne konanie, že toto by bolo uzavreté v dusnom kruhu súdnictva. Hneď zdôvodním prečo.

    Nuž, pani predkladateľka, vy ste si nepovšimli platnú právnu úpravu, že do disciplinárneho senátu môžeme nielen sudcov navrhovať, ale aj právnikov z iných oblastí ako z justície? Platná právna úprava jasne uvádza, že disciplinárne senáty netvoria súdnictvo ako také, teda nie je v dusnom okruhu súdnictva, ale členov disciplinárneho senátu volí parlament. To je jasný dôkaz, že to nie je v dusnom okruhu. Ďalej, že tie disciplinárne...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pani poslankyňa, prepáčte, je 11.00 hodín. Chcem sa spýtať, máte vystúpenie nadlho?

  • Trošku dlhšie, ale uzavriem len túto myšlienku, čo budú dve vety.

    Že disciplinárne senáty môžu byť členovia nesudcovia. Veď vy ste, pani poslankyňa, členkou ústavnoprávneho výboru, kde sme prerokovávali návrhy, a aj členovia ústavnoprávneho výboru mohli dať návrhy z nesudcov. Teda vôbec nechápem, ako je možné tvrdiť, a nesúhlasím s tým, že ide tu o uzavretý systém.

    Sľúbila som, že uzavriem myšlienku, budem pokračovať po hlasovaní. Zatiaľ ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej bude nasledovať hlasovanie. Čiže vyhlasujem krátku trojminútovú prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta. Ešte predtým, ako pristúpime k otvoreniu druhého rokovacieho dňa prerušenej 36. schôdze, vás chcem predovšetkým tých, ktorí ste včera neboli večer v rokovacej sále, požiadať, aby sme venovali spomienku nášmu priateľovi, kolegovi, podpredsedovi Národnej rady Vilovi Veteškovi minútou ticha.

  • Minúta ticha.

  • Prerušenie rokovania 35. schôdze NR SR o 11.02 hodine.

  • Po prerušení rokovania 35. schôdze NR SR pokračovalo rokovanie 36. schôdze NR SR.

  • Po skončení rokovania 36. schôdze NR SR pokračovalo rokovanie 35. schôdze NR SR o 11.12 hodine.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch 35. schôdze. Poprosím vás o pozornosť.

    V prvom čítaní teraz pán poslanec Kvorka bude uvádzať hlasovanie o návrhu pani poslankyne Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je to tlač 1046.

  • Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 1046.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Nebol podaný žiaden pozmeňujúci návrh, preto vás prosím, dajte hlasovať o postúpení a prerokovaní návrhu zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu postúpiť zákon do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 62 za, 18 proti, 64 sa zdržalo.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní v druhom čítaní o tomto návrhu.

    Pán poslanec Goga uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Jaroslava Ivanča a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 528 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, je to tlač 1048.

    Máte slovo, pán spravodajca.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Ivanča a Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, tlač 1048.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí nepodali žiadny pozmeňujúci návrh, a preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 63 za, 30 proti, 52 sa zdržalo.

    Konštatujem, že ani o tomto návrhu nebudeme rokovať v druhom čítaní.

    Odhlasovali sme prerokované dva body programu 35. schôdze. Vyhlasujem krátku prestávku, trojminútovú, a po nej budeme pokračovať v programe 35. schôdze.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1049).

    Poprosím teraz pani poslankyňu Katarínu Tóthovú, aby dokončila svoje vystúpenie ako spravodajkyňa k tomuto návrhu zákona. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Dovoľte, aby som pokračovala v mojom vystúpení a síce som namietala, že by bola skutočnosť taká, akú pani poslankyňa tu prezentovala pri svojom úvodnom vystúpení, že justícia je takmer hermeticky uzavretá v rámci justície, a poukázala som na to, že to nie je pravda. Pretože povedala, že disciplinárne senáty, vyberanie za sudcov aj riadiace orgány sú výlučne v rámci sudcov kreované a tvorené. Ja si myslím, že je len vecou parlamentu a členov parlamentu, aby navrhovali viacej za sudcov disciplinárneho senátu aj nesudcov. Veď nielen zákon, ale aj pravidlá voľby, ktoré vypracoval parlament, jasne uvádzajú, že ako kandidát môže byť navrhnutý nielen sudca, ale aj nesudca s právnickým vzdelaním.

    Pani poslankyňa, ja vám veľmi jednoznačne kladiem otázku, na ktorú, prosím, odpovedzte mi, či ste si nevšimli, že to je už dnes platný právny stav. Lebo váš záver, že justícia je hermeticky uzavretá a že chcete vniesť prvok, aby neboli tam v disciplinárnych senátoch aj iní než nesudcovia, svedčí o tom, že vy si neuvedomujete súčasný platný právny stav. A ja vás ubezpečujem, že ten právny stav je taký a je len na nás poslancoch, aby sme súčasnú platnú právnu úpravu využili a viacej navrhovali právnikov s príslušnými vekovými podmienkami a ďalšími, ktorí budú súčasťou disciplinárnych senátov. Čiže dnešné právo nám plne umožňuje, aby tam neboli len sudcovia, ale boli tam aj výlučne nesudcovia. Taký je právny stav. Čiže dnes disciplinárny senát za súčasného platného právneho stavu sa môže skladať výlučne z nesudcov. A to znamená, že je výslovne otvorený systém.

    Ďalej, riadiaci orgán, nesúhlasím, že sa dusí výslovne v sudcovskom zložení. Súdna rada predsa je tak kreovaná, že parlament môže voliť troch. A môžu to byť nesudcovia. Vláda môže navrhnúť troch a môžu to byť nesudcovia. Prezident môže menovať troch a môžu to byť nesudcovia. Nuž nechápem, kde z tohto môže vyplývať záver, že je hermeticky uzavreté na sudcov.

    Pani poslankyňa, veľmi nerada, ale musím jednoznačne konštatovať, že to, čo ste uviedli, nie je pravda. To nie je pravda. Čiže už dnes systém otvára možnosť, aby do týchto orgánov sa dostali nesudcovia. Ak je z 19 členov, pardon, z 18 členov 9 členov možná alternatíva podľa platného právneho stavu, že 9 členov Súdnej rady môžu byť nesudcovia, vôbec nesúhlasím s tým, že je to hermeticky uzavreté. Záleží, ako to naplníme. Čiže nehovorte, že tu vytvárame stav, že sa presúva kompetencia na Súdnu radu, ktorá je hermeticky, teda bude riadiť hermeticky uzavretá, kreovaná sudcami. Nie je to pravda.

    A pokiaľ poznám správu Európskej únie, hodnotiacu správu justície, pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, práve tam sa poukazovalo na široké oprávnenia ministerstva spravodlivosti a ministra spravodlivosti na kreáciu a že má veľký vplyv na súdnictvo a v tejto správe sa požadovalo, aby na Slovensku nastala náprava. Dneska sa predkladá legislatívny návrh, ktorý vláda predložila, ktorým sa vyhovuje tejto požiadavke, a vy to kritizujete ako monokraciu súdnictva. No vôbec s vami nesúhlasím.

    Taktiež nesúhlasím s tým, čo bolo pri predchádzajúcom legislatívnom návrhu pani poslankyne Žitňanskej uvedené, že vôbec sme neprijali návrhy opozície. Ako členka ústavnoprávneho výboru môžem jednoznačne potvrdiť, že práve návrhy pani poslankyne Žitňanskej v ústavnoprávnom výbore žnú neraz plnú podporu. Snáď nemôžete povedať, pani poslankyňa, že vaše niekedy až dlhé návrhy, ktoré predkladáte v ústavnoprávnom výbore ako opozičná poslankyňa, že nie sú prijaté. Tak prečo tu zazneli v predchádzajúcom návrhu od pána poslanca, ktorý vystúpil, myslím, Ivanča, ktorý vystúpil v rozprave, že nie sú návrhy opozície prijímané? Sú, ak sú kvalitné, dobre zdôvodnené a tie v ústavnoprávnom výbore, pani poslankyňa Žitňanská, také návrhy...

  • Reakcia z pléna.

  • No tak nehovorte, že sú vždycky odmietané. To nie je pravda. To vy ste povedali, že sú jednoznačne odmietané. A ja to práve na predkladateľke, pri ktorej ste to uviedli, a mohla by som to aj na iných návrhoch, ale na predkladateľke, pri ktorej ste to uviedli, dokumentujem, že veľký počet, takmer 90 %, sú kvalitné návrhy a sú prijímané v ústavnoprávnom výbore. A pani poslankyňa to môže jedine potvrdiť. No, bolo to k inému zákonu, ale bolo to povedané všeobecne. A teraz je znovu váš legislatívny návrh, znovu je to pri vašom návrhu uvádzané, a preto uvádzam príklad vašich návrhov v ústavnoprávnom výbore a je to prijímané všeobecne a veľký počet.

    Ďalej by som teda chcela povedať, že vaša veta, som si ju poznačila, že „sudcov trestajú len sudcovia“, nie je pravda, pretože je tam široko otvorená možnosť pre prvok mimo súdnictva. A keď ste spomenuli, že aké je to negatívne, že dnes sa trestajú sudcovia a že je to zásah do súdnej moci, tak kladiem jednoznačnú otázku: Je pozastavenie výkonu sudcu v súvislosti s dopravnou nehodou pod vplyvom alkoholu a vážneho ublíženia na zdraví, to je zásah do nezávislosti rozhodovania súdnictva? Takéto trestanie? Alebo disciplinárny zásah proti sudcovi, ktorý rok a pol po vynesení rozhodnutia neurobil písomnú formu rozhodnutia, hoci zákon jasne hovorí, že takúto povinnosť má – písomne vyhotoviť rozhodnutie do 30 dní. Je to jeho zákonná povinnosť. Nemáte pocit, že sudcovia musia svoje zákonné povinnosti taktiež dodržiavať? A že takéto disciplinárne stíhanie nie je zásahom do nezávislosti súdnictva? Sudca je nezávislý pri rozhodovaní, pri subsumovaní prípadu, ale nie je nezávislý pri plnení svojich zákonných povinností. A na to práve upriamujú pozornosť občania, že tuto vznikajú prípady, kedy si sudcovia neplnia svoje zákonné povinnosti. A ja dávam občanom plne za pravdu, že aj sudcovia si musia plniť svoje zákonné povinnosti. A to nie je zásah do nezávislosti súdnictva. Takže nesúhlasím ani s týmto vaším stanoviskom, ktoré ste pri predkladaní zákona uviedli.

    Ďalej mám otázku: Ako si predstavujete výberové konanie verejne otvoriť? Predsa na miesto sudcu sa môžu prihlásiť len čakatelia. A myslíte, že by mali sa prihlasovať aj sudcovia z iných súdov?

  • Reakcia z pléna.

  • A ako tam má byť verejnosť? (Reakcia z pléna.) No veď prihlasovať príde verejnosť, keď sa bude súdny čakateľ prihlasovať?

  • Reakcia z pléna.

  • No veď výberové, vždycky sa vyberá. Vždy sa vyberá z čakateľov. Každý, kto sa hlási na funkciu sudcu, musí splniť zákonné predpoklady. A keď nemyslíte, že by sa mohli sudcovia z iných súdov prihlasovať, tak sa môžu prihlasovať len čakatelia, pretože to je jedna z podmienok, aby mal čakateľskú skúšku.

    Keď hovoríte, že to nie je pravda, vyargumentujte si to, pretože vo vašom vystúpení ste to nevyargumentovali a ste povedali, že výberové konanie sa uskutočňuje len v rámci súdneho systému. No áno, čakatelia sú už pripravovaní v rámci súdneho systému. Chcete dať návrh, aby mohol sa každý právnik za sudcu, to navrhujete, aby sa mohol každý právnik na sudcu prihlásiť? No to je výborné! Totiž mal by každý, kto sa prihlasuje, prejsť určitým výcvikom. Prejsť určitým výcvikom. Advokátom sa môže stať len ten, kto prejde advokátskou skúškou, exekútorom sa môže stať len ten, kto prejde exekútorskou skúškou. A sudca je, myslím, ešte špecifický, musí byť viac pripravený, teda musí prejsť skúškou čakateľskou. Bez skúšky? Právnika, ktorý neprešiel, nebol pripravený na tak dôležitú úlohu, aby do konca života mohol vykonávať túto funkciu, ten má prejsť bez skúšky? Keď advokát musí mať skúšku, exekútor musí mať skúšku, ja si myslím, že aj adept, ktorý sa prihlasuje, že chce sa stať sudcom, musí predtým urobiť nejakú skúšku. Aj u lekárov je to tak. Primárom, zodpovedným odborníkom a tak ďalej, musia prejsť rôznymi atestačnými skúškami. Je to logické aj u sudcov. Čakateľ musí skúšobne urobiť pár súdnych pojednávaní, lebo nestačí byť dobrým právnikom, treba vedieť aj posúdiť a viesť konanie a aj to sa treba naučiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Tóthovej – pán poslanec Miššík, pán poslanec Slafkovský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec Miššík, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážená pani kolegyňa, vážená pani profesorka, vážená pani podpredsedníčka ústavnoprávneho výboru, pozorne som vás počúval... (Reakcia z pléna). To som povedal ako prvé, ako prvé, ako prvé. To, čo chcem povedať, sú dva body k vášmu vystúpeniu.

    Ten prvý je ten, že verte tomu, že pozná pani poslankyňa Žitňanská veľmi dobre platné právne predpisy v tejto krajine, poznám ich dokonca aj ja a práve z tohto dôvodu sme aj navrhovali nesudcov na disciplinárne súdy, ktorých budeme o chvíľočku voliť. Je tam sedem návrhov, z ktorých som jeden ja predkladal a predkladám ho na známeho a dobrého advokáta Jána Havláta. Takže my si svoje povinnosti plníme. Za HZDS váš predseda navrhuje dokonca, zdá sa mi, že až troch ľudí. Takže my to všetko poznáme.

    Ale druhá poznámka je dôležitejšia. A to je poznámka ohľadom kontroly pri výberových konaniach akéhokoľvek charakteru a špeciálne v justícii. Myslené tým je len to, aby bola verejnosť prítomná, keď niekto tieto skúšky robí, pani profesorka. O toto ide. Aby nemohli nastať veci, že dopredu je niekto určený, že ty to budeš a je to vybavené, a nikto ani len nevie, že či ten zo seba dostal dve vety, keď ho niekto vyberá. O tomto to je. Preto chceme, aby bola všade verejná kontrola. A myslím si, že to je dobré riešenie, a verím tomu, že aj vy ho podporíte.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Slafkovský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja som pôvodne nechcel reagovať, ale keď ste, pani kolegyňa, hovorili o tom, že ako sú prijímané opozičné návrhy, tak svojím spôsobom ste mali tak pravdu tak troška právnicky, že stopercentne nie sú zamietnuté všetky. Ale prijaté boli možno štyri za celého dva a pol roka. Tak mi pritom napadlo, čo som počul v jednom filme, kde otec hovoril svojej dcére, keď sa rozhodovala, či má byť právničkou, alebo nie, hovoril, že „moja milá, pamätaj si, pokiaľ bude v pekle jedno voľné miesto, žiadny právnik sa do neba nedostane“.

  • Pani poslankyňa Tóthová, chcete reagovať na faktické poznámky? Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja chcem poďakovať pánu poslancovi Slafkovskému za – podľa mňa – milý vtip, lebo aj zo seba si musíme vedieť spraviť humor, zo seba právnikov.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, zo seba právnikov. Ja to beriem, rokovania ráno od deviatej večer do siedmej sú ťažká psychická záťaž, keď sa ozaj chce človek sústrediť a trošku oživenia vždycky je dobré, to je po prvé.

    Pánu poslancovi Miššíkovi. Vy ste hovorili, že kontroly pri výberovom konaní do disciplinárnych senátov. Do disciplinárnych senátov, uviedli ste disciplinárne senáty, že ste navrhli pána poslanca Havláta. Ako si predstavujete verejnú kontrolu znásobiť v parlamente, kde proste volíme do disciplinárnych senátov? Je tu prítomnosť voľná, na balkóne môžu byť. Ak budeme o chvíľu voliť a omladina, ktorá tam sedí – áno, zakývali mi, kývam im ja –, ostanú tu, robia verejnú kontrolu. Je hlasovanie tajné. Áno. Ako spravia kontrolu tajného hlasovania?

  • Reakcia z pléna.

  • Aj na justičných čakateľov. No zrejme sa prihlásia a robia písomné testy. Robia písomné testy a písomný test je dôkazom, do ktorého sa môžete ísť pozrieť ako poslanec. Tam sú materiály, to nielenže príde a tie body, bodujú sa, to robí komisia. Takže ja neviem, či postavíme otvorené dvere a dáme testy na stôl k vrátnici a budú môcť ísť si pozrieť. (Reakcia z pléna.) Alebo na nástenku, keď hovoríte. Čiže tam...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalej sa o slovo prihlásila v rámci rozpravy predkladateľka zákona pani poslankyňa Žitňanská. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, som veľmi rada, že k tomuto bodu je rozprava, pretože myslím si, že justícia si zaslúži, aby sme sa o nej rozprávali. Budem reagovať bod po bode na to, čo ste hovorili, pani poslankyňa. Možnože je to aj mojou chybou, že som nie dostatočne vysvetlila každý bod môjho návrhu, preto tak urobím teraz. Ale pôjdem bod po bode.

    Najskôr k niektorým slovám, ktoré ste použili vy, ale ja som ich nepoužila. Ale myslím si, že ste ich použili dobre. Ja som nepoužila slovo „dusno“ v justícii. Vy ste to slovo použili a ja si myslím, že áno, v justícii je dnes dusno, pani poslankyňa.

  • Reakcia z pléna.

  • Poznám, poznám dnešný právny stav a poznám aj to, čo sa navrhuje vo vládnom návrhu zákona a práve to, čo sa navrhuje vo vládnom návrhu zákona, ma oprávňuje k tomu, aby som povedala, že kruh, uzatvorený kruh justície sa uzatvára.

    Ja som nepoužívala slová sudcovia a nesudcovia, ale naschvál hovorím o justičnom systéme, do ktorého zahŕňam aj advokátov, prokurátorov a iných právnikov. Preto, keď v týchto grémiách sú len ľudia s takto široko poňatého v mojom ponímaní justičného systému, čiže len právnici, ktorí sa v rámci tohto justičného systému pohybujú, tvrdím dnes po skúsenosti, ktorú máme so Súdnou radou a disciplinárnymi senátmi, že ten kruh sa stále viac a viac uzatvára.

    A čo chcem povedať ďalej, po vládnom návrhu novely ten kruh sa uzatvorí úplne, pretože všetky kompetencie budú na Súdnej rade, ktorá je kreovaná tak, ako ste povedali. Ale zároveň treba povedať, že polovica – a súčasťou tej polovice členov Súdnej rady je predseda Najvyššieho súdu – sú sudcovia zo zákona. Tí musia byť, pretože to je osem členov, ktorí sú volení sudcami, a jeden predseda Najvyššieho súdu. Polovica Súdnej rady sú sudcovia, čo znamená pri väčšinovom rozhodovaní Súdnej rady to, s čím nesúhlasia sudcovia v Súdnej rade, cez Súdnu radu neprejde. Čiže ovládajú Súdnu radu sudcovia, pani poslankyňa, a za tým si stojím.

    To, čo ja navrhujem, to, čo ja navrhujem do disciplinárnych senátov a myslím si, že by to bolo dobré aj do Súdnej rady, ale to chce novelu ústavy, preto som to zatiaľ nenavrhla, je, aby tam boli nielen nesudcovia, ale aj neprávnici. Pretože si myslím, pretože si myslím, že sú otázky a najmä morálno-etického charakteru, ktoré vedia posúdiť aj neprávnici. Som presvedčená, že to nemusia právnici, naopak, si myslím, že morálno-etické otázky môžu dokonca lepšie posúdiť ľudia, ktorí s právom nikdy nemali nič do činenia.

    K samotnému návrhu mojej novely zákona. Áno, navrhujem, aby na každé sudcovské miesto muselo byť vypísané výberové konanie tak, ako to bolo za predchádzajúceho obdobia, pretože dnes sa zmenil právny stav za tejto vlády tak, že pokiaľ sa uchádza o miesto justičný čakateľ, nemusí byť vypísané výberové konanie. Áno, myslím si, že na každé sudcovské miesto by malo byť vypísané výberové konanie, do ktorého sa môže prihlásiť každý právnik, ktorý spĺňa zákonom stanovené náležitosti. A zákon predsa vyžaduje, aby sa mohol uchádzať len taký právnik, ktorý má niektorú z predpísaných skúšok. To znamená: buď justičnú, alebo advokátsku. To znamená, nie je pravda, že navrhujem, aby sa mohol bez skúšky právnik uchádzať do výberového konania. Každý, ktorý spĺňa zákonom stanovené kritériá. Ja si totiž nemyslím, že je výhrou pre súdnictvo, pokiaľ sa budú na miesta sudcov dostávať len justiční čakatelia, ktorí sú vychovaní v systéme. Pretože áno, ja rozumiem tomu argumentu, že sudca musí vedieť aj rozhodovať, čiže nielen poznať právo, čiže musí poznať aj techniku rozhodovania, ale sú iné možnosti, ako to zabezpečiť. To nemusí byť len justičný čakateľ. Môže každý novoprijatý sudca, ktorý prichádza nie z miesta justičného čakateľa, prejsť polročnou praxou alebo prejsť konkrétnym cyklom v justičnej akadémii. Sú to veci, ktoré sú riešiteľné.

    Čo ja v dnešnom systéme považujem za nebezpečné, keď dnešní sudcovia v systéme, ktorý funguje tak, ako funguje, si budú vychovávať svojich nástupcov a nikto iný tam nebudem môcť vstúpiť. To považujem za nebezpečné. Pretože potom v tomto nie celkom dobrom stave justície si vychovávame justičných čakateľov na svoj obraz a naozaj ten kruh sa absolútne uzatvára. Myslím si, že pre systém je dobré, keď doň vstupujú aj ľudia zvonku, so skúsenosťou zvonku, nielen so skúsenosťou, keď zo školy prišiel na súd a nič iné nepoznal. Je to moje hlboké presvedčenie. Pričom nepodceňujem, pritom naozaj nepodceňujem to, že súdiť treba vedieť, že to nie je len o ovládaní práva.

    Výberové konanie a justičné skúšky navrhujem, aby boli verejné. Áno, aby tam mohla prísť verejnosť, aby keď tých ľudí skúšajú, aby tam mohli prísť ľudia a pozrieť sa, čo sa pýtajú budúcich sudcov ich kolegovia. Ako odpovedajú budúci sudcovia na otázky, ktoré im kladú ich kolegovia. A keď hovoríte o tých testoch. Napríklad navrhujem, nech sa testy losujú. Nech zabránime tomu a tým podozreniam, že možno niektorí z uchádzačov testy poznali vopred. A to sa človek dozvie. Viete, ešte máme kolegov, ktorí z justície napríklad odišli, pretože už sa na to nemôžu pozerať.

    Preto si myslím, že verejné justičné skúšky a verejné výberové konania by v tomto smere boli krokom vpred, aby sa naozaj zabránilo rodinkárstvu pri prijímaní na súdy, či už na miesta justičných čakateľov, alebo na miesta sudcov. Čiže o tom je to, čo navrhujem, a to otvorenie justície občianskej kontrole.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej – páni poslankyňa Tóthová. Ešte niekto má záujem? Ak nie, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Tóthová, máte slovo.

  • Ďakujem. Veľmi krátku faktickú poznámku. Je pekný nosný slogan „otvorenie justície občianskej kontrole“. To je veľmi pekný slogan, ale ak chcete skutočne niečo zlepšiť, tak nie každého, aby sa prihlásil do výberu sudcu, ale nech sa každý môže prihlásiť do výberu čakateľov. Áno, prečo nie?! S tým by som súhlasila. Nech sa idú prihlásiť za čakateľov, ktokoľvek, ale už tam nech je tá voľnosť. Ale už potom tí čakatelia musia byť vychovávaní, pretože nemôžeme právnika – exekučná skúška alebo notárska, alebo advokátska? Ja napríklad ako docent a profesor môžem ísť za advokáta bez skúšky. A to by znamenalo, a to môžu všetci učitelia Právnickej fakulty – a tých je na Slovensku veľký počet, docentov a profesorov. A tým pádom by som mohla ísť súdiť? Vážení, možno legislatívu viem robiť, možno prednášať svoj odbor, ktorým sa zaoberám 40 rokov, viem, ale súdiť by mi to mohlo robiť problém. Pretože napríklad nie som vycvičená v procese, nie som vycvičená na niektoré postupy, ktoré majú byť. Takže nesúhlasím.

    Nesúhlasím, myslím, že čakatelia musia existovať ako lievik, ktorý chrlí potenciálnych sudcov, nie každý čakateľ uspeje, ale ak chcete otvorenosť, príďte s legislatívnym návrhom – otvorenosť do skupiny čakateľov, a nechcite, aby akýkoľvek právnik, akýkoľvek, sa mohol prihlásiť. Lebo vy ste povedali...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Žitňanská – reakcia na faktickú poznámku.

  • Áno, ja som povedala nie akýkoľvek právnik, ale právnik, ktorý spĺňa zákonné predpoklady, to znamená, má príslušnú skúšku. Ja ju nemám, pani profesorka, preto aj keď som zapísaný advokát, nemohla by som byť sudca, pretože nie advokácia je aprobácia na to byť sudcom, ale mať príslušnú skúšku. To je dnešný právny stav. Myslím, že tuto nie sme vôbec v žiadnej polemike.

    Ale ja vám dám inú protiotázku. Prečo by naozaj dobrý odborník, známy odborník, možno profesor práva, nemohol ísť ako skúsený 50-ročný človek, povedzme ísť sa uchádzať o miesto sudcu na Najvyššom súde do správneho senátu? Prečo nechceme mať najkvalifikovanejších z právnikov na Najvyššom súde? Veď toto je cesta. Čo z nich chcete spraviť najskôr čakateľov? Však to je absurdné!

    Ďakujem pekne.

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Prepáčte. Vyčerpali sme vystúpenia všetkých rečníkov. Vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete zaujať k nej stanovisko? Nech sa páči. Nechcete zaujať stanovisko? Pani spravodajkyňa takisto nie, pochopila som. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Palka, Františka Mikloška, Pavla Minárika a Rudolfa Bauera na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 1050. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 1062.

    Slovo má pán poslanec Vladimír Palko, ktorý tento návrh ústavného zákona uvedie. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím o chvíľku pozornosti aj vážených kolegov z SDKÚ.

    Panie poslankyne, páni poslanci, v súvislosti s vývojom Európskej únie sa stále častejšie poukazuje na tzv. demokratický deficit, čiže na nedostatok demokracie v Európskej únii. Tento nedostatok demokracie sa prejavuje tak, že právne záväzne dokumenty, ktoré sa prijímajú na úrovni Európskej únie, sú schvaľované spôsobom málo prehľadným a v podstate skrytým pred zrakmi občanov členských štátov Európskej únie. Parlamenty členských štátov, ktoré sú pod lepšou kontrolou občanov ako inštitúcie EÚ, platí to aj o našom slovenskom parlamente, sa stávajú viac-menej prevodovými zariadeniami automaticky a priamo prenášajúcimi právne normy EÚ do zákonodarstva členských štátov. Ešte raz zdôrazňujem, platí to aj pre slovenský parlament. Koľkokrát sme hlasovali o zákonoch a ani sme si neuvedomovali, že iba automaticky prevádzame už právne záväzné zákonodarstvo EÚ do slovenského právneho systému.

    Čo je príčina tohto stavu? Jednou z príčin tohto stavu je aj neúmerne a zbytočne veľké množstvo kompetencií, ktoré boli prenesené alebo sa v súčasnosti prenášajú napríklad v procese schvaľovania Lisabonskej zmluvy z členských štátov na úroveň Európskej únie. Tento prenos kompetencií sa vykonáva poväčšine bez priameho súhlasu občanov. Situáciu ešte viac zhoršuje zvláštna prax upúšťania od schvaľovania zmien zmlúv o Európskej únii referendom. Po skúsenostiach s referendami vo Francúzsku a Holandsku v roku 2005, v ktorých občania odmietli Ústavnú zmluvu Európskej únie, tieto krajiny upustili od referenda o Lisabonskej zmluve. Pritom Lisabonská zmluva je obsahovo de facto totožná s odmietnutou Ústavnou zmluvou.

    Tento nedostatok demokracie sa prehlbuje i tiež veľmi zvláštnou a neblahou praxou opakovania referenda o tej istej zmluve v prípade, že na prvýkrát občania niektorého štátu zmluvu odmietnu. To sa v minulosti stalo v Írsku, ktorého občania odmietli v referende tzv. Zmluvu z Nice. Referendum po obrovskom tlaku na Írsko, tlaku z celej Európskej únie, sa opakovalo a na druhýkrát bola zmluva schválená.

    Ďalším prípadom je referendum o Lisabonskej zmluve konané v Írsku v roku 2008. Po odmietnutí zmluvy írskymi občanmi opätovne dochádza k tlaku na Írsko a Írov, aby sa referendum opakovalo. Z toho vyplýva oprávnene veľmi silný dojem, že občania v Európskej únii o ničom nerozhodujú, že musia hlasovať dovtedy, kým nepovedia áno. Ak hrozí, že by nepovedali, tak potom radšej nech nerozhodujú vôbec.

    Takisto proces schvaľovania Lisabonskej zmluvy v Slovenskej republike prešiel bez akejkoľvek hlbšej spoločenskej diskusie. Pritom sa jedná o prenos veľkého množstva kompetencií zo Slovenskej republiky na Európsku úniu a výrazne sa oslabuje právo veta členských štátov, a teda aj právo veta Slovenska. Rozsiahly prenos kompetencií na Európsku úniu vyvoláva vážne otázky, či nedochádza k zániku štátnosti členských krajín a k vytvoreniu superštátu, ktorým je Európska únia, a či sa to všetko nedeje bez vedomia občanov členských krajín. Túto otázku riešia ústavné súdy členských krajín. Mnoho ústavných právnikov a mnoho politikov EÚ sa prikláňa k názoru, že sa nachádzame práve v prechodnom období od štátnosti členských krajín k štátnosti európskej. V mnohých krajinách EÚ táto otázka vedie k nedôvere k inštitúciám EÚ a k vzniku hnutí proti nedemokratickej mašinérii Európskej únie.

    V Slovenskej republike je zatiaľ takýto proces iba v začiatkoch, ale je vhodné reagovať v predstihu. Správnou reakciou je vtiahnutie občanov Slovenskej republiky do schvaľovacieho procesu ďalších zásadných zmien v Európskej únii, najmä do procesu schvaľovania zmien základných zmlúv o Európskej únii. V takejto situácii je namieste požiadavka, aby o každom ďalšom prenesení kompetencií zo Slovenskej republiky na Európsku úniu, o každom prenesení kompetencií formou zmien základných zmlúv o Európskej únii, aby rozhodovali priamo občana v referende.

    A preto navrhujeme zmenu Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorej sa každý prenos kompetencií zo Slovenskej republiky na Európsku úniu, každý prenos, ktorý sa deje formou zmien základných zmlúv o Európskej únii, aby bol schválený ústavným zákonom potvrdeným v referende.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o podporu tohto návrhu a ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Keďže máme presne 12.00 hodín, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny. Potom podľa schváleného programu a dohody budeme pokračovať bodmi, ktoré má pán minister Lajčák, ktoré sa týkajú zahraničnej politiky, a potom bodmi pána ministra Vážneho.

  • Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Príjemné popoludnie, vážené kolegyne, kolegovia, poprosím, aby ste tí, ktorí sa chcete zúčastniť rokovania k nasledujúcemu bodu programu, zaujali miesto v poslaneckých laviciach.

    Takže v popoludňajšom čítaní by sme mali pokračovať rokovaním o

    Správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2008 (tlač 977)

    a ďalší bod programu, ako máte uvedený, je

    Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2009 (tlač 978).

    Vzhľadom na to, že ide o oba body, ktoré súvisia, na návrh spravodajcov by som si dovolil odporučiť, aby pán minister v jednom úvodnom slove uviedol obidva materiály, potom by zaujali stanovisko k jednému aj druhému spravodajcovi s tým, že otvoril by som rozpravu spoločnú k obom bodom programu. Pokiaľ je všeobecný súhlas, veľmi pekne ďakujem. Registrujem ho, takže v tomto zmysle by sme pristúpili k rokovaniu.

    Teraz poprosím pána ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky Miroslava Lajčáka, aby uviedol obidva materiály, teda Správu o plnení zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2008 a Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2009. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predstupujem pred vás, aby som uviedol dva základné dokumenty, ktoré ministerstvo zahraničných vecí spracúva každoročne so zámerom vyhodnotiť zahraničnopolitické pôsobenie Slovenskej republiky v minulom roku, ako aj naplánovať nové ciele a aktivity na ďalšie jednoročné obdobie.

    Na príprave oboch materiálov sa podieľali i ostatné rezorty a obsahujú tak aj ich zásadné stanoviská. Vláda Slovenskej republiky obidva materiály prerokovala a schválila 4. marca tohto roku. Ako iste viete, materiály boli prerokované aj vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, vo výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, ako aj vo výbore pre zahraničnú politiku. Obsah materiálov je štruktúrovaný podľa priorít definovaných v stratégii ministerstva zahraničných vecí, ktorá sa volá Úspešné Slovensko v bezpečnom svete.

    V hodnotení zahraničnej politiky Slovenskej republiky za rok 2008 konštatujeme, že jasnými postojmi, hodnotovo kompatibilnými s európskymi i euroatlantickými, Slovensko dokáže v medzinárodnom prostredí presadzovať svoje záujmy aj iniciatívne nastoľovať vlastné témy.

    V roku 2008 sa nám darilo zahraničnopolitické ciele našej krajiny uspokojivo napĺňať. Naše aktivity v oblasti európskych záležitostí, transatlantickej spolupráce, v oblasti bezpečnosti, ale i v otázkach ľudských práv, hospodárskej spolupráce i rozvojovej pomoci posilnili postavenie Slovenska.

    Práca rezortu zahraničia napomohla úspešnému zavŕšeniu zapojenia Slovenska do všetkých integračných štruktúr Európskej únie. Dnes sme plnoprávni i plnohodnotní členovia schengenského priestoru i eurozóny.

    Som taktiež presvedčený, že sa podarilo zlepšiť aj konzulárne služby pre slovenských občanov v zahraničí.

    Čo nás čaká práve v prebiehajúcom roku. Sme svedkami kombinácie viacerých kritických faktorov a negatívnych procesov na globálnej medzinárodnej scéne. Slovensko nie je od nich uchránené. To naznačuje, že tento rok bude z hľadiska zahraničnej politiky Slovenskej republiky veľmi dynamický a presadzovanie našich záujmov vo svete bude ešte náročnejšie. V prvom rade sa budeme vyrovnávať s dopadmi svetovej finančnej a hospodárskej krízy a minimalizovať tieto dopady na našich občanov. K tomu môže výrazne prispieť aktívna, cielená a predvídavá zahraničná politika, najmä prostredníctvom koordinácie opatrení v rámci Európskej únie a eurozóny, ale aj v rámci posilňovania ekonomickej dimenzie našej diplomacie. Pritom nám vôbec nejde o prenos kompetencií medzi jednotlivými rezortmi vlády, ale o výrazné zlepšenie ich súčinnosti a dosahovanie vyššieho synergického efektu pri presadzovaní záujmov štátu.

    I v tomto roku sa zameriame na rozvoj dobrých susedských vzťahov v spolupráci v rámci vyšehradskej skupiny a celkové posilňovanie stability stredoeurópskeho priestoru. Aj pri tom však musíme brať do úvahy dopady svetovej ekonomickej krízy na náš región a pripraviť sa aj na možný nárast nestability či eventuálny nárast extrémizmu spojeného s ťaživou sociálnou situáciou v našom okolí.

    Napriek zložitostiam terajšieho medzinárodného vývoja Slovensko nemá dôvod zásadne meniť svoje zahraničnopolitické priority. Sme úspešná a moderná krajina, ktorá bude sebavedomo rozvíjať priateľskú, partnerskú spoluprácu v našom regióne i mimo neho.

    Chceme rozvinúť intenzívny spojenecký dialóg s novou vládou Spojených štátov amerických a podporíme snahy o posilnenie transatlantickej väzby a spolupráce Spojených štátov amerických s Európskou úniou.

    Vo vzťahu k Ruskej federácii budeme vychádzať zo skutočností, že Ruská federácia je strategickým partnerom Európskej únie aj Severoatlantickej aliancie, pričom v bilaterálnom dialógu položíme dôraz na otázky ekonomickej spolupráce a rozvoja.

    Nechceme, prirodzene, zanedbať ani regióny nášho doterajšieho prioritného záujmu, západný Balkán a východnú Európu. Slovensko sa chce aktívne zapojiť do európskeho projektu Východného partnerstva, ktorý predstavuje ďalší nástroj na posilnenie väzieb tohto nášho susedného regiónu s Európou.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v závere môjho preslovu oceniť dobrú koordináciu zahraničnopolitických aktivít Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta republiky, vlády Slovenskej republiky a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Aj vďaka vašim medzinárodným aktivitám je Slovensko v zahraničných vzťahoch vnímané ako korektný a spoľahlivý partner s principiálnymi postojmi, ako spojenec a obhajca záujmov svojich občanov. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán minister, ďakujem za predloženie oboch materiálov.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu zo zahraničného výboru Juraja Horvátha, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch. Vzhľadom na to, že pán Horváth je spravodajcom k obom materiálom, poprosím ho, aby uviedol spravodajskú správu k obom materiálom naraz. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, prosím, dovoľte mi predniesť obidve spoločné správy o prerokovaní.

    Teda najprv bude Správa o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2008, tak ako bola prerokovaná vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2008 (tlač 977) pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1008 z 18. marca 2009 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory, ktorým bol materiál pridelený, prerokovali tento v určenej lehote.

    Výbor pre európske záležitosti uznesením z 26. marca 2009 č. 274, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením zo 7. apríla 2009 č. 189 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 14. apríla 2009 č. 146 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie túto Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2008.

    A gestorský výbor na základe výsledku rokovania výborov a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie túto Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2008.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o plnení úloh zahraničnej politiky v roku 2008 vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 151 zo 14. apríla 2009. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.

    Teraz mi, prosím, pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte predniesť druhú z týchto dvoch správ a to je spoločná správa k Zameraniu zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2009 (tlač 978), ktoré pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1008 zo dňa 18. marca 2009 na prerokovanie rovnako výboru pre európske záležitosti, výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil rovnako Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory, ktorým materiál bol pridelený, prerokovali tento v určenej lehote.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti uznesením z 26. marca 2009 č. 275, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením zo 7. apríla 2009 č. 190 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 14. apríla 2009 č. 147 odporúčajú Národnej rade zobrať na vedomie Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2009.

    Gestorský výbor na základe výsledkov rokovania výborov a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2009.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania Zamerania zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2009 vo výboroch Národnej rady (tlač 978a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 152 dňa 14. apríla 2009. Týmto uznesením má výbor zároveň poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu aj v tejto konkrétnej veci.

    Pán predsedajúci, ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu pre obidva materiály.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, za uvedenie spravodajských správ k obom materiálom.

    Teraz otváram rozpravu. Chcem vás informovať, že som dostal prihlášky do rozpravy v mene poslaneckého klubu. Hlásia sa v mene poslaneckého klubu SDKÚ pán poslanec Eduard Kukan, v mene poslaneckého klubu KDH pán poslanec Martin Fronc, a to k správe o plnení úloh zahraničnej politiky. A k zameraniu zahraničnej politiky za poslanecký klub SDKÚ je prihlásený pán poslanec Eduard Kukan. Pán poslanec Kukan, vo svojom vystúpení ste schopný zaujať stanovisko k obidvom materiálom alebo chcete dve vystúpenia? Ďakujem veľmi pekne.

    Takže vystúpi pán poslanec Eduard Kukan. Po ňom vystúpi pán poslanec Martin Fronc z poslaneckého klubu KDH. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, máme pred sebou dva materiály z ministerstva zahraničných vecí, ktoré prerokúvame každý rok. A sú to takpovediac povinné cviky, ktoré ministerstvo zahraničných vecí musí urobiť tu na pôde parlamentu spolu s nami poslancami.

    Pán minister, chcem oceniť vaše vystúpenie, stručné, k veci, pozitívne. Možnože budem hovoriť dlhšie ako vy, ale to iba preto, že máme zriedkavú príležitosť diskutovať o takých dôležitých otázkach. A preto by som glosoval niektoré pasáže z obidvoch materiálov. No obsah a štruktúra týchto materiálov sú dané ich obsahovým zameraním, a preto ťažko nejakým spôsobom tieto veci inovovať. Chcem oceniť, že tieto dva materiály sú predsa len trochu iné ako tie, čo sme tu prerokúvali dva predchádzajúce roky, lebo tie pasáže, niektoré, sú formulované presnejšie a podľa mňa aj pravdivejšie. Ja by som ako príklad uviedol jeden, i keď by takých príkladov bolo viac. V tomto materiáli sa hovorí o jednej otázke, o ktorej sme hovorili pri rokovaní o rozpočte, konkrétne o kapitole ministerstva zahraničných vecí, keď sme sa kriticky vyjadrovali k tomu, že financovanie kapitoly do určitej miery je postavené aj na, neviem či to je presné, na fiktívnych zdrojoch. Mám na mysli to, že ak sa podarí dobre urobiť zámena našej budovy zastupiteľského úradu v Moskve, tak zo získaných prostriedkov bude veľmi výrazne financovaná kapitola, čo si želáme, aby to dopadlo takto dobre. Ak sa to nepodarí, tak to financovanie kapitoly bude náročné. V tomto materiáli je veta, ja ju budem citovať: „Veľké riziko môže predstavovať viazanie časti výdavkov v prípade, že nebudú naplnené plánované príjmy vyplývajúce zo zámeny majetku štátu v správe MZV Slovenskej republiky (budova zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Moskve).“ No v minuloročných materiáloch by ste takéto konštatovanie nenašli. Keď sme o tom hovorili v dobrom a pozitívne, bývalý šéf rezortu s takou suverénnosťou, priamo rambovskou, odmietal všetky takéto kritické poznámky, že ministerstvo zahraničných vecí má všetko pod kontrolou a všetko je v poriadku. Oceňujem tento váš realistický a normálny prístup. Viac príkladov nechcem citovať, ale našli by sa aj ďalšie.

    Chcem takisto pozitívne hovoriť o tom, že niektoré pasáže sú formulované veľmi dobre, presne, tie pasáže, ktoré hovoria o hodnotovom zameraní slovenskej zahraničnej politiky, ktoré hovoria o definícii národných záujmov Slovenskej republiky a podobne.

    Pokiaľ ide ešte o ten materiál, ktorý hodnotí minuloročné úspechy alebo výsledky našej zahraničnej politiky, tu by som predsa len odcitoval, nebudem sa snažiť viac razy, pána premiéra, pretože tento materiál hovorí o tom, aj si myslím objektívne, o všetkých tých normálnych výsledkoch, ktoré sme dosiahli v rôznych oblastiach zahraničnej politiky, že sme ich splnili úspešne. Vlani, niekedy v lete, pán premiér pri návšteve ministerstva zahraničných vecí povedal: „Zdá sa mi však, že po splnení principiálnych cieľov (Európska únia, NATO, Schengen, Lisabon a teraz aj euro) ako keby sa stratila určitá dynamika našej zahraničnej politiky, a preto sme diskutovali na tému, čo by malo byť takým podstatným motívom zahraničnej politiky v najbližšom období. A pravdepodobne sa zhodujeme na tom, že by to mala byť ekonomická dimenzia zahraničnej politiky, na ktorú ako keby sme nemali čas.“ A ešte jeden citát. Pán minister, toto sa vás nedotýka, ale pretože to bolo tak veľmi jasne sformulované, mňa to vtedy zaujalo a rozčúlilo, preto si to dovolím odcitovať: „Je zjavné, že zodpovednosť prevzali na seba len vládne strany, kým opozičné strany odmietajú byť súčasťou celospoločenského a politického konsenzu. Je to nová kvalitatívna situácia. My to berieme na vedomie. A ja som v tomto duchu požiadal ministra zahraničných vecí aj vedenie ministerstva zahraničných vecí, aby na túto situáciu primerane reagovali.“ To sú veľmi vážne slová. A ja by som sa iba chcel opýtať, pán minister, keď ste preberali papiere od odchádzajúceho ministra, či ste našli taký dokument, ktorý teda má riešiť situáciu, keď opozícia rezignovala na zodpovednosť a záujmy Slovenskej republiky, a v tejto novej situácii čo teda za filozofiu alebo koncept toho vedenia ministerstva vymyslelo alebo či sa na to podarilo úspešne zabudnúť, čo by asi bolo lepšie.

  • A teraz pár poznámok.

    Spojené štáty americké. Myslím si, že táto pasáž je formulovaná lepšie ako v predchádzajúcich dokumentoch, správnejšie aj zaradenie na prvé miesto, myslím si, zodpovedá objektívne požiadavkám Slovenskej republiky. Zameranie píše, že, znovu citujem, „vhodnou príležitosťou pre definovanie aktuálnej agendy nášho dialógu a posilnenie spolupráce bude nástup novej administratívy USA, ktorá deklaruje záujem o posilnenie komunikácie so spojencami a kľúčovými partnermi v záujme riešenia súčasných globálnych i regionálnych bezpečnostných a rozvojových výziev“. No nová administratíva už nastúpila v januári. A myslím si, že naozaj je najvyšší čas, aby sme si teda definovali takúto aktuálnu agendu nášho dialógu a posilnenej spolupráce. Viem, pán minister, že máte ísť do Spojených štátov na návštevu, kde sa stretnete so svojou partnerkou americkou. A určite to bude dobrá príležitosť, aby ste si povedali, čo treba na túto záležitosť. A, iba taká skromná tichá poznámka, vari by už bolo načase, aby aj pán premiér pri plánovaní svojich zahraničných ciest sa zamyslel nad tým, či by nebolo dobré navštíviť Biely dom a amerického prezidenta. Myslím si, že by to rozhodne neuškodilo našim vzťahom a budúcej spolupráci so Spojenými štátmi.

    Rusko. Pravdou je, že vlani sme väčšinou počúvali o ruských záujmoch v našich vzťahoch s Ruskou federáciou. Príkladov je viac ako dosť, od protiraketovej obrany v Česku a Poľsku, od hodnotenia rusko-gruzínskej vojny, pohľadu na príčiny a vinníkov plynovej krízy, širokorozchodnej a podobne. Ja si myslím, že dnes je situácia taká, že slovensko-ruské vzťahy majú trochu vychýlené kyvadlo. Je čas vrátiť ho naspäť, je čas, aby sme s Ruskom hovorili tak, ako treba, teda s poctivým úmyslom o dobré vzťahy, ale s jasnosťou a predovšetkým s čitateľnou obhajobou našich vlastných záujmov. Veď Rusko robí to isté. To je normálne. A je čas, aby aj my s Ruskom sme hovorili o našich slovenských záujmoch.

    K Ukrajine iba jedna veta. Plynová kríza, myslím si, nejakým spôsobom trošku rozhádzala naše normálne vzťahy s touto krajinou v nepriaznivom slova zmysle. Je to náš najväčší sused, veľká európska krajina s obrovským potenciálom, keď sa jej podarí vyriešiť vnútroštátne problémy. A v našom záujme by malo byť, aby sme aj naďalej udržovali pozitívne vzťahy s touto krajinou.

    Maďarsko. Dovoľte trošku viac, aby som povedal. Slovensko-maďarské vzťahy v minulom roku charakterizovala akási prebytočná neuróza, ktorá špičkovala napätie, nedorozumenia a prilievala olej do ohňa nenávisti a vášní extrémistom. Keby sa koncom roku neuskutočnila celá séria bilaterálnych stretnutí, na ktorých sa obe strany dohodli a hasili, čo mohli, mohli by sme povedať, že agendu slovensko-maďarských vzťahov na oboch stranách Dunaja kuli hlavne nacionalisti a vlády sa viac či menej nemo prizerali. Slovensko nepotrebuje silné slová, Slovensko potrebuje jasné slová. Slovensko nepotrebuje šíriť obavy z maďarských chúťok, nech by boli akékoľvek. Slovensko nepotrebuje nálepkovať jedného z kandidátov na prezidenta, že je promaďarský, že dokonca podporuje autonómiu, hoci sa takéto tvrdenia neopierajú o fakty. Slovensko je neveľká, ale silná krajina. Dokázali sme si poradiť s krajanským zákonom. Presvedčili sme nie silou slov, ale váhou našich argumentov. A toto potrebujeme v našich vzťahoch ako soľ. Nebudeme silní neracionálnymi obavami, ktoré si vytvoríme z Maďarska a z Maďarov, budeme silní vtedy, keď budeme dôsledne definovať slovenský záujem, nebudeme čakať, či podporovať provokačné alebo jedovaté podnety z Budapešti, keď ukážeme jasnú politiku, ktorá sa napriek všetkým bremenám z minulosti dokáže oprieť o to, že sme a budeme dlhé stáročia susedmi, ktorí chcú dobre vychádzať, ktorí vidia svoje vzťahy širšie, než ich vidia radikáli na oboch stranách Dunaja. Skrátka, nesmieme dovoliť to, že ten, kto viac kričí, má aj pravdu.

    Pán minister, ja oceňujem, akým spôsobom ste pristúpili k slovensko-maďarským vzťahom hneď po nástupe do funkcie ministra, že ste priniesli určitý pokoj a rozvahu. A cením si o to viac to, že ste trošku tie veci postavili z hlavy na nohy, pretože zdôrazňujete vo svojich vystúpeniach, a myslím si, že je to veľmi správne, Základnú zmluvu medzi Maďarskou republikou a Slovenskom. To je dokument, ktorý tu máme na to a ktorý pamätá na všetky veci, pri ktorých sme sa tak zbytočne vzrušovali a hádali. Naozaj nepotrebujeme vymýšľať nejaké historické dokumenty o zmierení a podobné veci, o ktorých začal hovoriť minister Kubiš s Kingou Gönczovou po nástupe do funkcií. Na všetko toto pamätá základná zmluva. Keď ju budeme dodržiavať a využívať všetky jej mechanizmy, ktoré má, tak sa vyhneme zbytočnému vyostrovaniu napätia. Takže oceňujem tento tón a bol by som veľmi rád, keby sa pokračovalo v tom aj v budúcnosti.

    O európskych fondoch nebudem hovoriť. O tom sa dlho hovorilo už dnes.

    Len jednou vetou k českému predsedníctvu v Európskej únii, predsedníctvu krajiny, s ktorou, ako hovorí zameranie, máme historické väzby, tradične silné partnerské vzťahy, ako aj rozsiahly prienik našich záujmov. Možnože sme mohli byť takí trochu aktívnejší v spolupráci s českým predsedníctvom, keď už oni sami, chudáci, nemali dostatok stability a podpory doma, tak ich viac podporiť aj zo Slovenska ako takej krajiny, ktorá vždy chcela mať privilegované vzťahy s Čechmi.

    Západný Balkán. Áno, ten je dlhodobou prioritou slovenskej zahraničnej politiky. V minulosti sme sa veľmi výrazne zasadili za to, aby Európska únia začala prístupové rokovania s Chorvátskom, pred tromi dňami dostal bývalý predseda vlády SR najvyššie štátne vyznamenanie Chorvátskej republiky, ktorí si to pamätajú. Kto sa zaujíma o zahraničnú politiku, nemôže nevidieť, že pokrok v prístupových rozhovoroch Chorvátska sa komplikuje nie nedostatkom politickej vôle prijímať opatrenia a rozhodnutia, priblížiť Chorvátsko k európskemu acquis, ale nedoriešenými bilaterálnymi otázkami. Mám na mysli najmä tie, ktoré sa dotýkajú Chorvátska, tak aj jeho suseda Slovinska. My nie sme sudcovia, nemôžeme a nechceme sa súdiť, či pravda leží viac na slovinskej strane alebo na chorvátskej strane, ale isté je iba to, že uprostred leží problém, ako aj to, že obe krajiny sú našimi priateľmi a partnermi a spojencami v NATO. Slovinsko je navyše aj naším spolučlenom v Európskej únii. Je namieste, aby negociáciou v kapitolách neboli blokované nedoriešenými bilaterálnymi otázkami iného charakteru než tie, ktoré má tá či oná kapitola. Ak Slovensko dokázalo hľadať podporu pre Chorvátsko pred piatimi rokmi, niet dôvodu na to, aby Slovensko aj dnes nastoľovalo pravdivé otázky, ale hľadalo vhodnú pôdu pre ich riešenia.

    No to asi už radšej všetko nechcem obsiahnuť, všetky tieto veci, a na záver budem ešte, pán minister, osobný. V jednom rozhovore pre televíziu pán premiér v dobrej viere povedal vášmu predchodcovi, že, pán minister, vy ste taký zjav v zahraničnej politike, že ja som rád, že vás mám vo vláde a že dúfam, že budúci minister zahraničných vecí bude takýto pozitívny zjav. Neviem, či ste taký zjav, ako je váš predchodca, hádam ani netreba, ale chcem povedať iba to, že my sme radi, že v kresle ministra zahraničných vecí sedí človek, ktorý je nielen dostatočne zručný v zahraničnopolitických otázkach, aby vedel vyhladiť vrásky na tvári pána premiéra, ale aby hlavne vedel presne definovať slovenské záujmy, aby vedel hľadať podporu pre ne doma, v radoch koalície aj opozície, v radoch vládnych aj mimovládnych, aby mal jasno v hodnotách a aby ich vždy chránil. Je to, pán minister, ťažká a náročná výzva, ale taká je doba. Vy ste túto výzvu prijali, ja som rád. A chcel by som vás ubezpečiť, že si myslím, že ju dokážete zvládnuť čestne a statočne, a ubezpečiť vás o tom, že s kolegami vám budeme pri tom drukovať a naozaj želať všetko dobré. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Ak dovolíte, malú osobnú poznámku. Skutočne to bolo nádherne skĺbené, tá schopnosť jasne demonštrovaná. Ďakujem pekne.

    S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Juraj Horváth, pán poslanec Miššík, pán poslanec Halecký, pán poslanec Kubovič. Ešte niekto iný, prosím? Pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Horváth.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Kukan, len k jednému momentu vášho prejavu sa vyjadrím, a to k tomu, kde ste vyjadrili vy počudovanie alebo pozastavenie sa nad premiérovým výrokom o zodpovednosti koaličných strán a o nedostatku pripájania sa opozičných strán a prihlásenia sa k zodpovednosti za zahraničnú politiku. Myslím, že vy sám veľmi dobre viete, čo bol dôvod toho. A ja to teda poviem za vás, keď ste to vy neuviedli. Samozrejme, jedným z hlavných dôvodov bola Lisabonská zmluva, ktorú sme museli ratifikovať v našom parlamente a ktorú opozičné strany odmietali ratifikovať vrátane strany, v ktorej ste členom a nielen členom, ale významným hráčom. Lisabonská zmluva bola práve tým dôvodom. Lisabonská zmluva bolo to dôležité, na ktoré čakala celá Európa, ktorým sa zaoberajú všetky členské štáty Európskej únie. A rovnako zvedavým a naliehavým pohľadom očakávala a dívala sa na nás Európa aj pri ratifikácii Lisabonskej zmluvy v našom parlamente. A vieme veľmi dobre, to, čo ste teda vy nepovedali, že opozičné strany odmietli túto zmluvu, odmietli sa k nej prihlásiť, k hodnotám Lisabonu, k zahraničnej... Pani kolegyňa Vášáryová, veľmi dobre sa bavíte, ja viem, že toto je pre vás úsmevné a že to neberiete vážne, ale dovoľte mi pokračovať ďalej. Lisabonská zmluva bola práve tým dôvodom, pre ktorý toto premiér povedal.

  • Ďakujem pekne. Teraz má slovo pán poslanec Peter Miššík.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Som veľmi rád, že môžem hovoriť po predrečníkovi, na ktorého reagovať nemôžem ani nebudem, a preto budem veľmi stručný. Pán exminister, veľmi pekne ďakujem, že som si mohol vypočuť naozaj exaktné veci. A naozaj to bol brilantný výkon. O to viac ma to teší, že celé Slovensko vie, že ste lídrom na kandidátke do volieb do Európskeho parlamentu. A je samozrejmé, že tam budete. A ja verím, že tam budú najmenej piati naši ľudia. Ďakujem pekne.

  • Teraz má slovo pán poslanec Jozef Halecký.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. K vystúpeniu pána poslanca Kukana chcel by som ja pripomenúť, že z môjho pohľadu, takého sekundárneho, pretože dominantným mojím záujmom je oblasť sociálnej politiky a zdravotníctva, ja však na rozdiel od vás vidím, že je dosť výrazná a akcentovaná priorita ekonomická aj u pána ministra a ministerstva, ale aj otázka susedských vzťahov, hlavne so zdôraznením vzťahov s Maďarskou republikou. Ale takisto považujem za dostatočne vyvážený aj priestor medzi Západom a Východom. Ja by som videl ako potvrdenie správneho nástupu nového ministra už aj pozvánku, pokiaľ je to pravda, do Spojených štátov amerických, nielen osobnú, ale aj celého ministerstva a, dá sa povedať, aj vlády.

    Ale ja chcem sa zamerať na iné otázky, ktoré mňa hlavne v tej zahraničnej politike, praktickej, viacej zaujímajú. A chcel by som pripomenúť, že je dôležité, aby sa venovala pozornosť vzťahom s Ukrajinou, som z východného Slovenska, takže viem, čo to znamená v bezprostrednom kontakte, hlavne otázkam vízovej politiky, dlhého čakania na hraničných priechodoch a hlavne vzťahu pohraničnej, vlastne colnej služby vo vzťahu k našim občanom, príp. možnože aj opačne. Tam sú javy, ktoré sú nezdravé a neprospievajú rozvoju týchto vzťahov.

    Chcem ešte poprosiť aj pána ministra, pokiaľ bude na rokovaniach aj s Ukrajinou, aj s Poľskom alebo aj s Maďarskom, aby sa preberali aj otázky mimoekonomické, to znamená aj otázky napr. kúpeľnej liečby v našich zariadeniach týchto občanov, ale aj liečby či chirurgickej, či v oblasti plastickej chirurgie občanov...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem pekne. Teraz má slovo pán poslanec Pavol Kubovič.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja by som v prvom rade, samozrejme, chcel oceniť vystúpenie nášho kolegu Eduarda Kukana, bolo to brilantné, ako sme vždy uňho zvyknutý z pohľadu zahraničnej politiky, ale zároveň by som rád pritom, keď spomínal a oceňoval aj materiál, ktorý dneska prerokovávame, že je lepšie spracovaný ako v minulosti, chcel podotknúť v jeho neskromnosti, že vlastne poznámky, ktoré spomínal, ktoré zmenili, dá sa povedať, tú stať venovanú vzťahom so Spojenými štátmi a takisto triezvejší popis so vzťahmi s Ruskom, boli práve jeho minuloročné pripomienky pri prerokovávaní tohto materiálu.

    Druhá vec, v materiáli sa hovorí, a to je to, čo mi tam chýba na jasnejšie dovysvetlenie, a chcem sa spýtať aj kolegu Kukana, čo si o tom myslí, a to sú dva pojmy, ekonomická dimenzia zahraničnej politiky, naozaj v tom materiáli by som si predstavoval viacej informácií, aká je predstava ministerstva zahraničných vecí, a takisto je spomínaný materiál, ktorý aj v úvodnej reči pán minister nazval, a neviem presne, o aký materiál ide, lebo som ho nemal možnosť čítať, Úspešné Slovensko v bezpečnom svete. Chýbajú mi informácie v tomto materiáli, ktoré hovoria o tom, čo tieto dva materiály obsahujú.

    A posledná poznámka. Pán Kukan spomenul a hovoril o tom, že je potrebné, aby vlastne sme vystupovali jednotne, predpokladám, nielen koalícia, ale aj opozícia v zahraničnej politike, čo je veľmi dôležité na pohľad na Slovensko. Ale celkom určite je to aj dôležité, aby tak konal aj minister zahraničných vecí a predseda vlády. Pán minister, ja vám v tom prajem veľa úspechov a pevne verím, že v budúcom roku to hodnotenie bude lepšie ako v predchádzajúcom.

  • Ďakujem pekne. S reakciou na faktické poznámky má slovo pán poslanec Kukan.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Naozaj iba stručne.

    K pánovi Horváthovi. O tejto otázke sme mnohokrát hovorili a asi si nebudeme rozumieť. Ja by som v živote nemohol hlasovať proti Lisabonskej zmluve, to si hádam ani nepredstavujete. Bola to konkrétna politická situácia na Slovensku. Vy si dobre pamätáte, o čom to bolo. A ja som citoval pána premiéra, lebo to je veľmi vážne politické vyhlásenie o tom, že opozícia rezignovala na obranu slovenských záujmov v zahraničí. A takéto vysvetlenie toho vyhlásenia by som neprijal.

    Kolegovi Miššíkovi ďakujem za sofistikovaný, jemne humorný politický marketing mojej osoby.

    Pánovi Haleckému by som chcel povedať, áno, to je fakt, že aj tú ekonomickú dimenziu zahraničnej politiky som v tej rýchlosti už nestačil povedať. Ja plne chápem, že úlohou ministerstva v tejto situácii je, aj na základe pokynu premiéra, takisto sa zapojiť do úsilia o to, aby každý rezort sa snažil pracovať na tom, aby sa zmiernili dopady negatívnej hospodárskej, svetovej a finančnej krízy, ani ministerstvo zahraničných vecí nemôže stáť stranou, len si myslím, že tie úlohy by mali byť definované veľmi konkrétne a kontrolovateľne a že by mala byť dosiahnutá dohoda s ministerstvom hospodárstva. Som skeptický, lebo v minulosti sa nikdy nepodarilo dosiahnuť normálnu dohodu, prinajlepšom boli rozpačité také pocity z toho.

    Takže to odpovedám aj pánovi kolegovi Kubovičovi o ekonomickej dimenzii. Myslím, že tam sa zásadné veci, v tom materiáli, hovoria. Ale keď chceme zmysluplne túto aktivitu robiť, tak naozaj si najprv treba veľmi presne vyjasniť, definovať formy, aby to bola úloha nie iba deklaratívna, ale aby bola konkrétna a dala sa potom vyhodnotiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja. Pokračujeme v rozprave.

    Teraz vystúpi za poslanecký klub KDH pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja si dovolím mať niekoľko poznámok.

    Prvá poznámka je toho typu, že musím konštatovať, že vážnosť zahraničnej politiky sa už dostala nad úroveň alebo pomaly pod úroveň vážnosti vzdelávania a zákonov o vzdelávaní v tejto Národnej rade, podľa účasti a reakcií, ktoré tuná vnímam. A moje poznámky, ktoré chcem uviesť k predmetným dokumentom, som zoradil do takej postupnosti, od tých menej závažných k tým vážnejším. A posledná bude skôr otázka, možno aj trošku výzva. Prvá moja poznámka sa týka toho, že musím povedať, že mnohé pasáže sú si podobné ako vajce vajcu. Ja si dovolím citovať napr. zo správy z roku 2006: „Na pôde aliancie sa Slovenská republika zasadzovala za posilňovanie transatlantickej väzby. Na pôde aliancie Slovenská republika presadzovala pozíciu podporujúcu a posilňujúcu transatlantickú väzbu.“ To je zo súčasnej správy za rok 2008. Chcem povedať, že niektoré doslova vety a pasáže sú takisto skoro rovnaké. Samozrejme, môžete namietať, že svedčí to o stabilite zahraničnej politiky. A stabilita zahraničnej politiky je dôležitá. Ja by som len rád pritom poznamenal, že potom tá informatívna hodnota materiálu je predsa len nie až taká vysoká.

    Druhá poznámka sa týka toho, že sa tu hovorilo o úspechoch. Ja nechcem popierať, že niektoré významné úspechy Slovensko má, ale zase predsa len by som rád upozornil na niektoré veci. Napr. ja odcitujem zo správy, teda z roku 2006: „Slovenská republika sa v roku 2006 intenzívne zúčastňovala na diskusiách venovaných problematike európskej energetickej politiky vrátane jej vonkajších aspektov. Cieľom energetickej politiky EÚ je vytvoriť účinnú politiku Spoločenstva založenú na jednotnom prístupe členských štátov a vyváženom plnení troch úloh, ktorými sú zabezpečenie dodávok energie, konkrétne, schopnosť a trvalá udržateľnosť.“ Rok 2009 nám o tomto úspechu aj úspechu celej Európskej únie, myslím, dostatočne povedal. Netreba ďalší komentár.

    Tretia moja poznámka sa týka ekonomického rozmeru zahraničnej politiky. Hovorí o tom často pán premiér, hovoria o tom mnohí. Mám pocit, že sa to pomaly stáva mantra. Pán minister, ja by som len rád povedal, že vnímam, že aj ekonomický rozmer zahraničnej politiky je dôležitý, ale nemyslím si, že toto je hlavná úloha zahraničnej politiky. Hlavná úloha, a vy ste to, nakoniec, spomínali, aj ju aj tam vnímam, je o vytváraní pozícií Slovenska na medzinárodnej scéne a o budovaní dobrých vzťahov. Dobre vzťahy pomohli Slovensku pri urýchlenom vstupe do Európskej únie, keď sme meškali, dobré vzťahy Chorvátska pomohli v tom, ako tu spomínal kolega Kukan, že Dzurindova vláda sa výrazne zasadila za pomoc Chorvátsku v integračnom procese. A keď už hovoríme o tom, keby nie tie dobré vzťahy a Slovensko by sa bolo omeškalo vo vstupe do Európskej únie, tak situácia ekonomicky a ekonomický rozmer zahraničnej politiky by bol asi vyzeral tak, ako je možno v Bulharsku alebo v niektorých iných krajinách. Takže chcem vás poprosiť, pán minister, aby ste jednoducho sa nedali vcelku zviesť, tak ako to zaznieva od pána premiéra, že ten ekonomický rozmer zahraničnej politiky, to je to pomaly jediné.

    Ďalšia moja poznámka patrí nášmu, ako ste to aj vy menovali, strategickému partnerovi Európskej únie Ruskej federácii. Ja si myslím, že je načase trošku o veci otvorenejšie hovoriť, tak ako hovoria naši partneri a predstavitelia napr. v Čechách. Hovoria veľmi jasne nielen o infiltrácii ruských tajných služieb, ale aj o tom, že jednoducho ruskí politici sa nevzdali svojho záujmu o sféru vplyvu. A ten záujem je, samozrejme, aj o Slovensko.

    Ďalšia moja poznámka sa týka podpory demokracie a rozvojových krajín. Ja by som vás chcel, pán minister, len poprosiť, aby túto aktivitu ste naozaj uplatňovali, a to podľa možností aj vo väčšej miere, pretože naozaj to sú veci, ktoré je potrebné robiť. A treba aj pamätať, čo sa týka podpory rozvojových krajín, že aj my keď sme boli v ťažkej situácii, sme dostali pomoc. A veľmi nám pomohla.

    A teraz to, čo pokladám za najdôležitejšie, pretože vnímam síce zahraničnú politiku a môžeme hovoriť o tom, čo sa deje vo Venezuele alebo aký máme vzťah k Hugovi Chávezovi, to najpodstatnejšie je pre Slovensko jeho postavenie a vzťah v rámci Európskej únie. A mám pocit, že Slovensko sa často v tejto veci správa skôr tak intuitívne a ad hoc. Keď sme vstupovali do Európskej únie, tak kdesi sme cítili, že tam je prosperita, tam je istá bezpečnosť, a preto sme boli často za. Ale čo mi chýba naozaj, to je v tomto smere takpovediac zahraničnopolitická doktrína, ktorej neexistenciu som vnímal práve pri schvaľovaní Lisabonskej zmluvy. Viete, ja som si pozrel napr. materiál, ktorý má Veľká Británia. A na základe takejto doktríny mala veľmi jasne vymedzené pozície, čo bude presadzovať a s čím súhlasiť nebude. Slovensko toto nemá. A to pokladám za chybu. Celkom iste Európska únia podľa môjho presvedčenia nám zabezpečila ekonomickú prosperitu a to, čo pokladám za najdôležitejšie, aj politickú stabilitu a bezpečnosť, tak ako to dnes zhodou okolností aj čítam vo vyjadrení českého premiéra Topolánka, ktorý dokonca povedal, že je ochotný mať aj istú obmedzenú suverenitu vo svojej krajine, ale byť súčasťou projektu NATO a Európskej únie je preňho oveľa dôležitejšie. Ale Európska únia v tejto chvíli, pán premiér, stojí takpovediac na rázcestí jedných, ktorí vidia, že ak chce byť Európa, Európska únia globálnym hráčom, že to musí dospieť aj do nejakej konfederácie, iných, ktorí hovoria, že dnes už je toho priveľa a priveľa kompetencií prebrala Európska únia a že viac-menej stačí, čo tu bolo na počiatku, to znamená isté ekonomické spoločenstvo. A kde je Slovensko, znie moja otázka, aký je náš v tejto veci postoj. Chceme byť objektom, chceme účinne zasahovať, alebo len subjektom, ktorý je v tomto smere ťahaný, tak ako sa tá situácia v Európskej únii bude vyvíjať? A to pokladám za podstatné. A myslím si, že, pán minister, i keď je to skôr úloha vlády, vytvoriť takýto dialóg, predsa len motorom takéhoto dialógu by malo byť ministerstvo zahraničia a vy. A v tomto smere vás chcem o to požiadať, pretože mám v tej súvislosti ešte drobnú poznámku. Viete, ja som to veľmi pocítil pri schvaľovaní Lisabonskej zmluvy, keď sme tu prišli s návrhom. A som predkladal návrh, aby sme aspoň, čo sa týka kultúrnych a etických otázok, urobili jednostranné vyhlásenie, tak ako to urobili Poliaci, ako to urobilo Írsko, že toto je výlučne suverénna kompetencia každej členskej krajiny. No my sme nič také schopní neboli urobiť. A myslím si, že to bolo aj z toho dôvodu, že niektorí potrebujú, aby takáto doktrína nielen existovala, ale aby na základe toho mohli potom vychádzať aj ich politické postoje, pretože ich samostatné postoje asi nemožno očakávať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpili páni poslanci prihlásení písomne do rozpravy, otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Registrujem pána poslanca Mikloška, pani poslankyňu Vášáryovú, pána poslanca Lipšica. Ešte niekto, prosím, sa hlási do rozpravy? Pokiaľ nie, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Slovo má pán poslanec Mikloško, pripraví sa pani poslankyňa Vášáryová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, v prvom rade dovoľte, aby som vám zablahoželal k vymenovaniu za ministra a zaželal vám veľa úspechov.

    Dámy a páni, v 20 storočí komunistické režimy vo svete znamenali 100 miliónov priamych obetí, to znamená 100 miliónov zavraždených ľudí. Okrem tohto boli desiatky miliónov ľudí, ktorí boli zatknutí, bez súdov strávili dlhé roky vo väzení, v gulagoch na Sibíri a podobne. Vďaka Pánu Bohu, v novembri 1989 tento režim vo veľkej časti sveta padol, vďaka Pánu Bohu sme aj my do tohto, kde komunizmus padol, proste nejakým spôsobom zapadli. Dnes, 20 rokov po páde komunizmu je komunistický režim ešte tvrdou realitou v štyroch krajinách sveta. Sú to Čínska republika, Severokórejská republika a Vietnam, teda tieto ázijské krajiny a potom jedna kresťanská krajina. A to je Kuba. Hovoriť o nejakej politike ľudských práv, hovoriť o nejakom politickom ťažení voči tak veľkým krajinám, ako je Čína, Vietnam a Severná Kórea nie asi jednoduché. A po tejto stránke by som sa nejako neodvážil z tohto miesta niečo povedať. Ale myslím si, že Kuba ako posledný, a teda ironicky teraz povedané, ostrov slobody, tak ako ho nazýval Fidel Castro, by mala byť v záujme našej starostlivosti, mala by byť v záujme našej pozornosti. Hovorím to o to viac, že v súčasnosti aj Spojené štáty na čele s administratívou alebo teda na čele s prezidentom Obamom a, bohužiaľ, aj Európska únia naprosto zvoľnili svoj prístup k problémom, ktoré na Kube existujú. A z tohto dôvodu si myslím, že my ako krajina, ktorá zažila komunizmus, my ako krajina, kde sú ľudia, ktorí do dnešného dňa môžu dosvedčiť, čo to znamená, že aspoň tí ľudia, ktorí bojujú o slobodu za ľudské práva, nejakým spôsobom vedia, že vo svete sa o nich hovorí a myslí na nich. Z toho dôvodu si myslím, že aj Slovensko, táto malá krajina by mala nejakým spôsobom prejavovať stále záujem o to, čo sa na Kube s ľudskými právami robí. A preto dovoľte, pán minister a ctená snemovňa, aby som navrhol nasledovné uznesenie: „1. Národná rada Slovenskej republiky vyzýva Ministerstvo zahraničia Slovenskej republiky, aby venovalo zvýšenú starostlivosť dodržiavaniu ľudských práv na Kube, 2. Národná rada Slovenskej republiky žiada Ministerstvo zahraničia Slovenskej republiky, aby podalo informáciu v Národnej rade Slovenskej republiky o stave dodržiavania ľudských práv na Kube vrátane zoznamu politických väzňov na Kube.“ To je celé moje uznesenie a odovzdávam ho.

    A ešte by som len jednu malú poznámku chcel povedať k diskusii, ktorá tu vznikla akoby pomimo tejto správy o Lisabonskej zmluvy. Tu, pán kolega, tak ako by ste sa trošku počudovali nad tým, že niekto si dovolil hlasovať proti Lisabonskej zmluve, pán exminister Kukan a významný diplomat povedal, že by si nikdy nedovolil hlasovať proti Lisabonskej zmluve. Ja som si dovolil s naprostým pokojom v duši hlasovať proti Lisabonskej zmluve a necítim sa byť o nič menší vlastenec ako, povedzme, niektorí kolegovia z SNS, na vás nemyslím, pán kolega, ktorí hlasovali za Lisabonskú zmluvu. Čiže prosím, aby sme naučili žiť v demokracii, kde každý poslanec má svoje právo hlasovať, tak ako si myslí, kde má právo podľa svedomia sa vyjadriť, navyše v tak vážnej veci, ako je Lisabonská zmluva, ktorá, ako uvidíte, o pol roka, tri štvrte roka naozaj zmení tvár Európy a zmení aj jej vnútorné fungovanie a štruktúry. Takže prosím, aby sme v tomto smere nerobili nekalkulovali s ľuďmi podľa toho, ako to bolo v časoch ešte zvrchovanosti, že kto hlasoval za zvrchovanosť a proti zvrchovanosti. Teraz už toto je pasé, teraz je zas Lisabonská zmluva, buďme slobodní, hlasujme podľa svojho svedomia a čas overí každého náš postoj. Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Minárik, Horváth, pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Minárik.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán Mikloško, dovoľte, aby som povedal, že ste opätovne vystúpili veľmi kompetentne a kultivovane. Je vidieť, že máte obrovskú erudíciu, ale to je všeobecne známe, kto by v tomto parlamente mohol tak kompetentne vystúpiť ku problematike komunizmu vo svete ako vy. A to, samozrejme, hovorím hlavne s dôrazom na to, že ste päťka na našej kandidátnej listine, teda listiny KDS do volieb do Európskeho parlamentu.

  • Ďakujem. Pán poslanec Mikloško, k tej Lisabonskej zmluve sa mi žiada uviesť po vašich slovách toľko, že váš predrečník pán poslanec Kukan sa pozastavil nad tým, že premiér sa v minulosti vyjadroval k odmietaniu zodpovednosti opozície za zahraničnú politiku. A na to ja som uviedol, že jedným z tých hlavných dôvodov bola Lisabonská zmluva. To znamená, že skutočne som sa nesnažil teraz hodnotiť, kto je aký podľa toho, aký postoj zaujal k Lisabonskej zmluve. Ale teraz už po vašich slovách si dovolím teda povedať o slovíčko viac. Celkom určite je pravda, že vy ste nepodporili Lisabonskú zmluvu a verejne to poviete. Pretože to je vaše presvedčenie, tak to poviete a ja to rešpektujem a do istej miery si to aj vážim. Nie všetci však v tejto sále postupujú takto ako vy, to znamená, nepodporili Lisabonskú zmluvu, ale tvrdia niečo iné ako vy. To znamená, že tvrdia že ich presvedčenie je podporiť Lisabonskú zmluvu. To je zásadný rozpor v ich tvrdení. A toto je to, na čo som chcel poukázať, pretože najmä SDKÚ bola lídrom v tomto parlamente pri ťažení proti podpore Lisabonskej zmluvy v čase, keď sa prerokovávala Lisabonská zmluva a išlo o dosiahnutie ratifikácie Lisabonskej zmluvy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mikloško má slovo.

  • Ja len stručne. Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Minárikovi za to, že ocenil moju kompetenciu pri vystúpení a ocenil kompetenciu aj vzhľadom na to, že som ako päťka v našich voľbách do europarlamentu. Chcem len podotknúť, že ak ja takto kompetentný som päťka, o čo kompetentnejší sú tí, ktorí sú predo mnou. A najmä mám na mysli našu jednotku, Vladimíra Palka, ktorú dávam do pozornosti.

    A pokiaľ ide o Lisabonskú zmluvu, pán kolega Horváth, ďakujem za ocenenie.

  • Ďakujem. Teraz vystúpi pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová, pripraví sa pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dovoľte, aby som vás aj ja s radosťou privítala v našej poslaneckej snemovni. Vážení hostia vážené kolegyne, kolegovia, len aby som trošku uviedla veci ma mieru, vážený pán spravodajca, povedzte to úplne jasne, koaliční poslanci zahlasovali za nedemokratický, škandalózny tlačový zákon. To bola príčina. Prosím, aby ste to už konečne zobrali na vedomie. My sme vás chceli donútiť, aby ste nekazili imidž Slovenska škandalóznym, nedemokratickým tlačovým zákonom. Inak, samozrejme, my sme nehlasovali proti Lisabonskej zmluve, my sme sa nezúčastnili na protest proti tomuto škandalóznemu zákonu hlasovania, raz a navždy, prosím.

  • Dovoľte teda k hodnoteniu zahraničnej politiky v roku 2008 a výhľadom na rok 2009.

    Ako povedal pán bývalý minister Kukan, ide o štandardnú prácu. A ak má naša zahraničná politika nejaké problémy, v tomto materiáli to nie je a ani to nemá prečo byť, ja to neočakávam, hoci vo výhľade na rok 2009 by sme sa mali pozastaviť na tom, že ak nemáme vôbec žiaden rozpočet reálny dnes pre Slovenskú republiku a fungovanie všetkých ministerstiev a inštitúcií, nevieme, ako a čo bude môcť byť v zahraničnej politike financované a ktoré úrady budú môcť byť otvorené a ktoré udržané a ktoré nie.

    Druhá vec, ako to vlastne skončila tá severo-juho-východo-západná zahraničná politika vlády Roberta Fica. Skončila, ticho a nenápadne. A ja nemám vôbec, pán minister, v úmysle to rozvirovať, pretože to, že tieto predstavy skončili ticho a nenápadne, je v prospech Slovenskej republiky.

    Na čom je založená dôvera našich občanov, aspoň teda časti občanov, že dnešná zahraničná politika Slovenskej republiky je zmysluplná, logická a neohrozuje budúcnosť našich detí? Na informáciách. A tak si položme otázku, aké informácie dostávame o našej zahraničnej politike. O rokovaniach premiéra Slovenskej republiky okrem fráz nevieme nič, len nič nehovoriace slová. Pán premiér nechodí do debát, napr. s pánom Kukanom alebo s niektorými inými skutočnými expertmi na zahraničnú politiku, aby sme sa dozvedeli viac, ako a kam smeruje naša zahraničná politika. A keď už to nevieme celkom ani my, ktorí sa zahraničnou politiku roky zaoberáme, čo asi vedia občania, ktorí sú v podstate dnes odkázaní len na jednotlivé výkriky niektorých hláv v koalícii, ako o tom pred dvoma týždňami veľmi rozhnevane napísal Rudolf Chmel?

    Vy ste sám, pán minister, označili rok 2008 za rok ako posledný rok, ktorý dokončil staré plány a staré projekty. Vstúpili sme do Schengenu a prijali euro. A zároveň každý dobrý hospodár zakladá hneď v tomto momente nové smery a tendencie. A ja sa celkom oprávnene pýtam, kde sú. Aká je postavenie Slovenska dnes medzi našimi hlavnými spojencami? Čo presadzujeme dnes v Európskej únii a v NATO? Ako sme zužitkovali naše postavenie v Bezpečnostnej rade OSN a kroky, ktoré sme tam podnikali? Pre mňa v tomto zmysle rok 2008 je príkladom, ako by sme nemali už nikdy viacej robiť zahraničnú politiku v Slovenskej republike. Prečo? Treba priznať, vážení priatelia, priateľky, že ťažko sa udržuje pre ministerstvo zahraničných vecí jednotná a zmysluplná zahraničná politika, ak vnútropolitické trenice alebo agresívne výkriky prekračujúce hranice našej krajiny sú v evidentnom protiklade s proklamovanými a aj kultivovanými hodnotami, dlhodobo kultivovanými hodnotami našej zahraničnej politiky, kultivovanými aj ministerstvom zahraničných vecí. Starosť o slušnú a vypočítateľnú zahraničnú politiku je základnou povinnosťou všetkých civilizovaných štátov alebo tých, ktoré aspoň na to ašpirujú, aby boli civilizované.

    Dovoľte, aby som definovala jeden výrok dnes už zosnulého, bohužiaľ, poľského významného ministra zahraničných Stefana Mellera: „Stačí zle definovať jeden z hlavných cieľov, a to buď z nevedomosti, alebo z neodbornosti, alebo iných, skôr nejakých emocionálnych príčin, aby sa automaticky menili aj ostatné ciele a aj už dosiahnuté méty. Preto vyváženie proporcií zahraničnej politiky je najdôležitejšou úlohou jej tvorcov, každé radikálne posunutie v sebe obsahuje hrozbu radikálnej zmeny všetkých ostatných činiteľov, automaticky.“ A pritom sme neustále podrobovaní analýzam našich spojencov, ktorých diplomati veľmi usilovne pracujú a denne informujú o všetkom, čo sa tu deje. To je základný problém našej zahraničnej politiky aj pre rok 2009. Už predsa neexistujú jednoznačné bilaterálne vzťahy. Všetko je premiešané s našimi záväzkami so spojencami, či už v NATO alebo v Európskej únii, alebo aj v OSN, čo znamená veľmi nebezpečnú možnosť získať, ale aj stratiť vážnosť pre celý štát v jednom jedinom posunutí. A toho by sme si mali byť všetci vedomí, veď nechceme od nikoho, aby som si pomohla citátom z Kostrovej básne Obzory jasné. Z tohto miesta treba ale upozorniť na nebezpečenstvá, ktoré vyplývajú z pokusov uplatňovať na Slovensku nebezpečnú historickú politiku. Konfrontačná politika, ktorá preskočí hranice nášho štátu, otvára totiž ring. A výsledok zápasu sa nedá predvídať, ani to, koľko nás to bude stáť, ani to, ako dlho bude trvať súboj.

    Historická politika, ktorá využíva predsudky, staré krivdy a mýty na mobilizáciu priaznivcov, samozrejme, nie je náš vynález. V Maďarsku kraľuje v niektorých politických stranách vlastne stále už od premiéra Antala, a v Poľsku nabrala na obrátkach, keď sa moci ujali bratia Kaczynskí. Tento typ politiky ale presadzujú zásadne a výlučne ultrapravicové formácie. Máme my vládu, ktorá nesie nálepku ultrapravicových formácií? Samozrejme, do historickej politiky siahajú aj vždy všetky populistické formácie, a to všetkých smerov, nech sa deklarujú akokoľvek. Historická politika je veľmi lákavá. Ak neviete poriadne po anglicky alebo ani poriadne po slovensky, je fantastické v zahraničnej politike sa zaháňať sekerou. Hneď máte pocit, že sa vás tí druhí boja a uhýbajú. A v zdvorilom diplomatickom prostredí vám často nedajú ani najavo, že rúbete do vzduchu alebo že rúbete práve novo vysadené stromčeky, ktoré by mali priniesť ovocie pre našu vlastnú vlasť, pre Slovensko. „Historická politika,“ citujem Stefana Mellera, „je založená na márnivosti a predčasnej pýche.“ Hovorí: „Nacionalisti sa tak radi prezerajú v zrkadle. Organizujú tak radi politické inscenizácie rôznych osláv, niekedy priam historicky protichodných.“ Uvedomte si, že ak budeme oslavovať Svätopluka na tom koni, že budeme oslavovať niekoho, kto vyhnal Metodových žiakov. Toto historické bezvedomie by sme si už raz mohli uvedomiť. Historická politika totiž mení aj veľmi výrazne jazyk, jazyk nielen politických elít, ale aj médií a tým pádom aj občanov. Zahraničná politika je predstavovaná vnútri krajiny ako feuerwerk, teda ohňostroj úspechov a víťazstiev. A čo môže byť výsledok? Manipulovaná národná história opierajúca sa na selektívnej pamäti, ktorá vystupuje dokonca ako náhrada určitého náboženstva a u niektorých citlivejších jedincov aj vyvoláva ošiaľ mesianizmu. Pre zahraničie sa organizujú výstavy potemkinovských fasád a nakoniec zostaneme všetci bez skutočnej pamäte.

    Za posledných 20 rokov niektorých z nás skutočne zaskočil pluralizmus vízií a historických symbolov, lebo už nie triedny vrah, ale ideologický protivník je patrónom rôznych osláv pod egidou historickej politiky. A odtiaľ je už len jeden krok k sladkému uvažovaniu o historickom revanši. Tak príťažlivo to znie. Snaha o objektívne vnímanie našej histórie a úsilie o mierové spolužitie s našimi susedmi a spojencami je odhodená ako slabosť a rozvaha je považovaná za nepotrebný balast. A pritom historická pamäť, kultivovaná historická pamäť by dnes mala slúžiť na vyrovnanie sa s krivdami, či už s tými skutočnými alebo domnelými. Mala by byť korunovaná snahou o spoločný jazyk, ktorý by nám spolu s našimi spojencami a susedmi umožnil prežiť život bez hrozby konfrontácie, po ktorej duša populistov a nacionalistov tak piští, bez vytvárania atmosféry strachu, ktorá ruší akýkoľvek pocit zodpovednosti, naopak, ktorá stvára možnosť mnohým ľuďom cítiť sa nezodpovednými. Posledné príklady na európskom kontinente môžeme ešte stále nachádzať na západnom Balkáne. Ako napísal Rudolf Chmel, dovoľte, aby som ho ešte raz citovala, „v prealkoholizovanej nacionalistickej hlave sa strach môže stať symptómom osobnej zvrhlosti, ale vo svete racionálnom je tragický“. Preto musíme nájsť spôsob, pán minister, ako viacej komunikovať s občanmi o svete, ktorý je okolo nás, a priblížiť im nebezpečné a hrozivé problémy, ktoré sa zdajú tak vzdialené a v skutočnosti ovplyvňujú naše životy dnes a denne, a to jazykom, ktorý bude blízky jednotlivej súkromnej ľudskej skúsenosti priemerného občana Slovenska.

    Čo v tejto oblasti teda mieni robiť, robí a bude robiť ministerstvo zahraničných vecí, považujem za kľúčové. V tomto sa musíme správať ako deti, ktoré nás neustále obťažujú svojimi neustálymi otázkami prečo. Nemôžeme sa uspokojiť s tým, že si dovolíme odpovedať, „spoliehajte sa na nás, verte nám“, pretože sa snažíme predstierať, že sme odborníci. To nemôžeme dopustiť. Sme povinní odpovedať na všetky otázky zahraničnej politiky čo najzodpovednejšie a najzrozumiteľnejšie. V slobodnej spoločnosti iná možnosť nie je ako kladenie a odpovedanie otázok. Dnes položená naivná otázka v oblasti zahraničnej politiky môže zajtra zmeniť kroky, ktoré nám zachránia úspory, prácu a možnože aj život. Náš demokratický režim a príslušnosť k Európskej únii nám umožňuje, aby naším cieľom uchovávania a kultivovania našej historickej pamäti bolo zmierenie sa so všetkými, s ktorými sme mali problémy v minulosti, v mene obrany toho, čo sme dosiahli naším víťazstvom nad komunizmom v roku 1989. Ako povedal už dnes zosnulý minister zahraničných vecí Bronislaw Geremek, aj víťazstvo treba stráviť. Vniesli sme do jazyka našej novej zahraničnej politiky dostatočne nové pojmy, ktoré sa v posledných rokoch objavili v medzinárodných súvislostiach? Napr. o práve na humanitárnu ingerenciu nediskutujeme. Ani o multilateralizme nehovoríme. A čo si predstavujeme pod pojmom solidarity? Sme radi, keď sme objektom solidarity našich spojencov, ale dokážeme byť solidárni s druhými? A napriek nástupu prvkov cynickej reál politiky v niektorých krajinách okolo nás, ktoré sa zdajú byť založené na chladných krátkodobých kalkuláciách, budeme my schopní udržať si presvedčenie o zmysluplnosti solidarity ponad ideologické rozdiely v mene slobody a ľudských práv? Budeme schopní zlúčiť dve tradície, ktoré na Slovensku máme, tradíciu ustrašenosti a neviery vo vlastné sily, akýsi tento náš starobylý kultúrny kód, a potrebnú tradíciu pragmatického uvažovania a najmä zbavenia sa naivity?

    A dovoľte ešte pár poznámok na záver. Transatlantické spojenectvo dnes v sebe skrýva tajomstvo skorého východu z krízy a z recesie, ktorou sme dnes postihnutí. Ale nie som si istá, či si to uvedomujú všetci decidenti v zahraničnej politike, že nie na východe od našich hraníc, ale na západe leží vylúštenie záhady hospodárskej recesie. Ako sa staviame k pochybnostiam ďalšieho rozšírenia NATO i EÚ? Vôbec sme nezareagovali na vyhlásenie ministra obrany Francúzskej republiky Morina, ktorý vyhlásil, že s Ruskom musíme konzultovať otázky ďalšieho rozširovania NATO. Tvárime sa, že tieto otázky pre nás neexistujú. Dnes stojíme aj na hrane nového otvorenia hry. Aspoň to tak vyzerá v EÚ, v NATO, v transatlantických vzťahoch, v boji s recesiou. To nás negatívne ovplyvní aj v zahraničnej politike. A kľúčové tu zostanú debaty o našej bezpečnosti a ako sa budeme do nej zapájať do týchto debát a čo z toho vyjde pre nás. Uznávam, že rozprávky potrebujú deti. A dospelí potrebujú pravdu, pravdu, ktorá nás zbaví rétoriky politických hochštaplerov, ktorí by sa chceli pasovať do všelijakých úloh. Založiť zahraničnú politiku na nenávisti je nebezpečné, lebo tí druhí vedia nenávidieť lepšie ako my. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa prihlásili pán poslanec Juraj Horváth, ďalej, Milan Urbáni, Ján Senko, Zdenka Kramplová, Oľga Nachtmannová, Emil Vestenický, Boris Zala, celkom siedmi. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Juraj Horváth, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani kolegyňa, je úžasné počúvať, ako idete snemovňu poúčať o multilateralizme, teda o tom, čo presadzuje napr. politická strana Smer. A bolo to v jednotlivých obdobiach, v jednotlivých kauzách, ktoré sa odohrávali v podobe vážnych udalostí a dramatických udalostí na medzinárodnej scéne, keď časť politického spektra, do ktorého spadá aj Smer, volala po multilateralizme prostredníctvom Organizácie Spojených národov.

    Rovnako žasnem nad tým, ako hodnotíte zahraničnú politiku vcelku. Myslím, že nemám toľko času, aby som to teraz rozobral.

    A musím sa vrátiť aj k vášmu úvodu, k obsahu vášho úvodu a dokonca aj k forme, ktorú ste použili. A to znamená návrat znovu k tej Lisabonskej zmluve. Mali sme možnosť si tu vypočuť pred chvíľkou ten politický marketing, tak ako ho kolega Kukan nazval, a preto musím reagovať a musím povedať, že áno, napr. vy alebo aj politická strana SDKÚ, ktorej ste členkou, ste zaujali postoj odmietavý k Lisabonskej zmluve, to znamená antieurópsky postoj, v tom čase, keď sa ratifikovala Lisabonská zmluva v slovenskom parlamente. Vyjadrili ste svoj negatívny postoj, a teda absenciu podpory Lisabonskej zmluvy, na ktorú čaká celá Európa, ktorá rozpráva stále o Írsku, dlhé roky, o Českej republike a o iných štátoch. Tu ste zaujali antieurópsky postoj, odmietavý postoj. Zároveň jedným dychom hovoríte o politickom marketingu a o tom, ako veľmi sa chcete dostať do Európskeho parlamentu, ako by ste radi obsadili čo najviac kresiel...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Milan Urbáni.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som rád povedal, že ministerstvo zahraničných vecí, ako i slovenská politika stojí pevne na proeurópskej a protransatlantickej pozícii. Takisto ministerstvo zahraničných vecí koordinuje súčinnosť Slovenska s rôznymi zahraničnými a svetovými inštitúciami. Rozbehla sa, chvalabohu, aj hospodárska diplomacia, čo treba hodnotiť pozitívne.

    Pani poslankyňa, keď hovoríte o solidarite a multilateralizme, ja myslím, že Slovensko napĺňa všetky tieto pojmy v každodennej práci v zahraničnej politike. Pevne stojí a podporuje rozširovanie Európskej únie, sú to konkrétne činnosti, ktoré vyvíja cez ministerstvo zahraničných vecí a koordinuje ich cez iné inštitúcie, prístupové rokovania a pomoc krajinám, ktoré chcú pristúpiť do Európskej únie, či sa to týka Chorvátska, Macedónska a Srbska, ako i susedské vzťahy s Ukrajinou. V postoji ku Kosovu a Gruzínsku, myslím, sme mali jasný postoj pevný a vyhranený. A treba to hodnotiť veľmi pozitívne. Ja hodnotím prácu ministerstva zahraničných vecí a spoluprácu s ním aj ako predseda výboru za veľmi dobrú. Ďakujem pekne.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Senko s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa, história si zapamätá, že poslanci SDKÚ a konkrétne aj vy ako osoba, ako poslankyňa Vášáryová ste nehlasovali za prijatie Lisabonskej zmluvy. Taká je pravda. To nie je rozprávka, to je realita. Podmienky pre prijatie nejakého zákona tak, ako ste to uviedli vo svojom vystúpení a ako ste to realizovali ako strana v praxi, nie sú ničím iným ako vydieraním. Vydieranie do demokratickej spoločnosti nepatrí. Nechcem konkretizovať, pre ktoré skupiny obyvateľstva je vydieranie charakteristické. História, tak ako zaznamená, že ste nehlasovali za Lisabonskú zmluvu, si zapamätá takisto, ako si zapamätala to, či niekto nejaký záznam alebo výzvu podpísal alebo nepodpísal, hlasoval alebo nehlasoval za seba alebo inú osobu. Aj to je historická pamäť.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Zdenka Kramplová vo faktickej poznámke. Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, ja sa už teraz cítim tu v tejto snemovni ako na volebnom mítingu opozičných politických strán. To je jedna poznámka.

    Druhá poznámka. Lepšie vám svedčí, keď sa sústreďujete pri svojom vystúpení na obsah ako na formu. Myslím si, že to, čo vám niekto napísal, nebolo to, čo ste cítili, ale tým, čím ste chceli zaujať pri tomto svojom vystúpení.

    Tretia poznámka. Predpokladala som, keď ste sa prihlásili do diskusie, že budete hovoriť o oficiálnej rozvojovej pomoci, príp. o humanitárnej pomoci, ktorej je venovaná v obidvoch materiáloch pomerne významná časť. Je to vaša blízka téma. Myslím si, že k tomu by bolo dosť čo dodať. My sme si tieto veci vykonzultovali aj s pánom ministrom, aj s ostatnými členmi výboru na zahraničnom výbore. Myslím si, že tu je cesta, kde budeme musieť spolupracovať oveľa intenzívnejšie s ministerstvom zahraničných vecí. A myslím si, že toto je to správne, čo v oblasti zahraničnej politiky chceme posúvať tiež dopredu.

    A oceňujem to, že váš kolega pán poslanec Kukan úplne, úplne inak hodnotil zahraničnú politiku a bolo to fundované a odborné hodnotenie zahraničnej politiky. Ďakujem.

  • Teraz má slovo pani poslankyňa Oľga Nachtmannová s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, o našu pamäť nemusíte mať starosti. Pamäť nám práveže veľmi dobre slúži. Sú tu iní, ktorí podpísali určité dokumenty, viď napr. antichartu, a teraz si už nič o tom nepamätajú, ba práve naopak, sú medzi prvými v honoch na čarodejnice, a tým si budujú vlastnú kariéru.

  • Pán poslanec Emil Vestenický, nech sa páči.

  • Vážená pani poslankyňa, veľmi pozorne som si vypočul vaše vystúpenie a nedá mi nekonštatovať, že hovoríte s podivuhodným dôrazom na spôsoby, na formy, na postupy. Myslím si, že je to veľmi zvláštna metóda, ako skresliť, opakujem, skresliť obsah reality. Sústreďujete sa a uprednostňujete akostné prídavné mená, dokonca aj tam, kde používate podstatné mená, napr. ako nacionalisti, ustrašenosť alebo dokonca orientácia, je dominujúci dehonestujúci zmysel prívlastku. Usudzujem z priebežných pozorovaní, že rada tvoríte modelovacie projekty typu, čo by bolo, keby sa dalo. Ale vychádzajúc z toho možno by bolo nemenej zaujímavé a užitočné, a teda aj účelnejšie viacej sebakriticky sa zaoberať cieľmi a výsledkami, ktoré by naozaj boli dosiahnuté spôsobmi a cestami, ktoré vy uprednostňujete alebo aspoň prezentujete, a to nevynímajúc následky, ktoré ako zárodky nových udalostí by z nich vyplynuli, no, a, samozrejme, to všetko s vnesením primeranej osobnej zodpovednosti za vami naprojektovanú budúcnosť.

    Pán minister, nateraz stojím za vami. Ďakujem.

  • Pán poslanec Boris Zala s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi dve poznámky k vystúpeniu pani poslankyne Vášáryovej. Nebudem sa dotýkať školometského spôsobu, ktorým nám tu prednáša ale otázky.

    Je veľmi podivuhodné, ako sa stala pani poslankyňa zástankyňou multilateralizmu alebo nám ho teraz predhadzuje po ôsmich rokoch probushovského unilateralizmu veľmi jednoznačného, ktorý som aj ja osobne, ale aj moji kolegovia zo Smeru kritizoval práve od roku 2001, a to veľmi, veľmi stabilne.

    Druhá otázka je veľmi pozoruhodná a to je otázka vzťahu Ruska a NATO, téma, ktorou sme reagovali, aj ja osobne, na problematiku radarových systémov a protiraketových systémov v Česku a Poľsku, kde som pred piatimi rokmi jednoznačne tvrdil, že treba tieto systémy vtiahnuť do NATO a zároveň vtiahnuť do tohto riešenia aj Rusko, aby sa vytvoril systém celkovej bezpečnosti v rámci Európy a opačne, aby sa nevytváral systém podozrievania a provokovania iných krajín. Bol som osobne poslankyňou Vášáryovou za toto kritizovaný.

    Ale uvádzam to len ako znaky niečoho iného, podstatnejšieho. My máme svoj vlastný rozum a uvažujeme svojím vlastným rozumom už najmenej osem rokov. Vlastný rozum je skutočne znakom slobodného človeka a aj osvieteného človeka. Vy len kopírujete a napodobňujete. Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktické poznámky sa teraz prihlásila pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ak dovolíte, nebudem reagovať na ľudí, ktorí hovorili o niečom, čo som vôbec nepovedala, to by bola predsa len škoda času.

    Ale, pani Kramplová, čo keby ste išli so mnou do nejakej debaty o zahraničnej politike? Potom by sa ukázalo, čo kto z nás vie, kto si čo píše. Veď to je jednoduché.

    A, pán Horváth, vy ste povedali, že žasnete. Ja vám môžem len jedine jedno odporúčať: Žasnite ďalej.

    A, pán Senko, áno, všetko bude zaznamenané, aj to, kto čo ukradol, aj to, kto čo neukradol, to všetko zostane v historickej pamäti, máte pravdu, a hlavne to, kto čo ukradol. Môžem vám to dokázať.

    A, pán Zala, ja som veľmi rada, že ste nakoniec prišli na túto debatu. Vaše miesto bolo veľmi dlho prázdne, aj keď vystupoval pán minister. Predsa ste len predseda zahraničného výboru a vaša absencia na takejto dôležitej debate mi pripadala nezmyselná. Ale vy ste vôbec nereagovali, vy ste vôbec nevystupovali. Vašou povinnosťou je obhajovať zahraničnú politiku vašej vlády. A vy sa obmedzíte na obyčajnú...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán Zala, poprosím, aby ste neskákali do reči vystupujúcej poslankyni.

  • ... faktickú poznámku? Vás sa týka teda tým pádom tá časť môjho prejavu, ktorú ste si zrejme nevšimli, a síce tá, že my nevieme, my nemáme informácie, naši občania nemajú informácie o zámeroch, čo chcete robiť s našou zahraničnou politikou. Bolo vašou povinnosťou ako politika vystúpiť a doplniť pána ministra. Ja si myslím, že toto nie je zodpovedný prístup vás ako predsedu zahraničného výboru, to znamená...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Teraz je prihlásený do rozpravy pán poslanec Daniel Lipšic. Po jeho vystúpení a prípadných faktických poznámkach sa hlási ešte do rozpravy pán spravodajca. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, ja budem mať skôr niekoľko otázok na pána ministra k dokumentom, ktoré predniesol v parlamente, ale začnem reakciou na pána spravodajcu, ktorí nám tu porozprával, že tí, ktorí sú proti Lisabonskej zmluve, sú antieurópski. Pán spravodajca, vy ste si to možno nevšimli, ale Brusel nie je Moskva. Jediná krajina, ktorá umožnila svojím občanom sa slobodne rozhodnúť, bolo Írsko. Lisabonskú zmluvu Írsko odmietlo. Postoj občanov v Írsku vy vnímate, že to sú antieurópania? Dávajte si pozor na svoje vyjadrenia. My sme v slobodnej krajine, budeme v slobodnej krajine. Ja som bol za vstup do Európskej únie a som proti Lisabonskej zmluve, lebo ju považujem za dokument, ktorý oslabí právo občanov rozhodovať o veciach verejných a posilní právo byrokracie, nikým nevolenej, nikým nekontrolovanej, nikomu nezodpovednej. Takže vás poprosím, aby ste zvažovali svoje vyjadrenia a neverklíkovali len to, čo vám napíšu v straníckej centrále. Toľko k vám.

    Teraz niekoľko otázok k samotným dokumentom.

    Slovensko je malá krajina. Nebude nikdy nejaký veľký hráč v zahraničnej politike. Ale mali by sme mať jednak svoje priority pomerne obmedzené našou veľkosťou a potom, samozrejme, by sme mali akcentovať témy, ktoré sú vo výsostnom záujme Slovenskej republiky. Prvá z nich alebo jedna z nich je téma energetickej bezpečnosti. Kvôli tomu, že Slovensko nemá diverzifikované zdroje plynu, ropy, jadrového paliva koniec koncov, prišlo v januári ku kríze, ktorá ťažko poškodila slovenský priemysel. Pád slovenského priemyslu a produkcie v slovenskom priemysle bol najvyšší zo všetkých krajín Vyšehradskej štvorky. Kvôli tomuto problému ľudia na Slovensku prichádzajú o prácu. A teraz som ďaleko od toho, aby som ja vinil vládu z niečoho, či terajšiu alebo bývalú, lebo sa snažím nehľadať vinníka, ale nachádzať riešenie. A moja otázka na vás je, aké riešenie v tejto oblasti chce podporovať vláda. To je veľmi dôležité, práve preto, pretože predstavme si takúto situáciu. Kríza, dúfajme, v nejakom čase skončí. Keď sa bude znovu rozbiehať ekonomika, priemysel, budú prichádzať nové investície, investori budú, samozrejme, zvažovať veľmi zodpovedne, kam svoje investície umiestnia, či do krajiny, kde hrozí každý rok v januári výpadok plynu alebo ropy, alebo niečoho iného, alebo do krajiny, kde takýto výpadok nehrozí. Preto považujem za, áno, národno-štátny záujem Slovenska, našej ekonomiky, aby sme mali diverzifikované zdroje. A je to záujem, na ktorom sa pravdepodobne zhodneme všetci. Ale, samozrejme, je tu exekutíva, ktorá musí v tomto byť jednak iniciatívna a jednak potom ten záujem realizovať. Iný aspekt poviem. Ruský kapitál nedávno prenikol do MOL-u v Maďarsku. Aké je stanovisko našej vlády k tomu, pretože vieme, aké je vlastnícke prepojenie MOL-u a Slovnaftu. Boli konzultácie na túto tému s vládami v Budapešti, Prahe, Varšave? Jednoducho zdá sa mi, ako by v tomto vláda bola málo dôrazná. A opakujem, ide o tému, ktorá nie je o multilateralizme, bilateralizme, nikto nevie celkom, ani čo to je, ale ktorá...

  • Hlas v pléne.

  • , vy, samozrejme, viete o tom všetko, pán spravodajca, ale tak, ... sa týka pracujúcich ľudí na Slovensku. Je to téma energetickej bezpečnosti. A preto sa mi zdá, že to by mal byť dôraz, na ktorom by sme sa mali zhodnúť.

    Druhá téma. Zdá sa mi, že naša zahraničná politika trošku jednostranne posilňuje vzťahy s Ruskom. Jednak ústami premiéra Fica sa opakovane hlási k ruským stanoviskám, v celom rade otázok európskej bezpečnosti. Naposledy to bolo po summite Európskej únie a Spojených štátov. Moja otázka teda znie, či je posilňovanie väzby na Rusko strategickým zámerom vlády a aké vidí ministerstvo zahraničných vecí strategické zámery Ruska voči malým krajinám strednej Európy, v čom bude pre nás dôležitejším partnerom Rusko ako naši západní spojenci.

    Tretia moja otázka sa týka slovenských priorít v Európskej únii na rok 2009. Moje pozorovanie je, môžem sa, samozrejme, mýliť, že Slovensko je pri presadzovaní svojich záujmov v Európskej únii veľmi pasívne. Vlastne čo príde z Komisie, to odklepneme, v princípe. Moja skúsenosť v exekutíve bola trochu iná. A pomerne tvrdo sme obhajovali v oblasti, keď môžem hovoriť za vnútro a spravodlivosť, veci, ktoré boli pre nás dôležité na úrovni rokovaní Rady ministrov. Teraz sa mi zdá, že v zásade Slovensko nič nenamieta, všetko mu vyhovuje a vlastne prechádza to bez nejakých zásadných pripomienok. Čiže z dokumentu mi nie je zrejmé, aké by mali byť naše priority v tomto roku v Európskej únii.

    A posledná poznámka sa týka už veci, o ktorej hovoril pán poslanec Mikloško, pretože som presvedčený o tom, že keďže sme malou krajinou, musíme mať málo pomerne priorít. Ale jednou z nich by malo byť, a Slovensko tam môže zohrávať kľúčovú úlohu, pomôcť disentu v krajinách, ktoré sú neslobodné. V minulých rokoch to patrilo k takému hodnotovému základu slovenskej zahraničnej politiky. A v minulých rokoch sme to dokazovali aj v praxi. Preto sa chcem opýtať, čo mieni ministerstvo zahraničných vecí vykonať tohto roku na pomoc disidentom v takých destináciách, kde sa pred tým Slovenská republika angažovala pomerne aktívne, to znamená, aké majú inštrukcie napr. naše veľvyslanectvá v Havane alebo v Minsku. Chcem povedať, že považujem to za dôležité z jedného pohľadu. Keď Slovensko, vtedy Česko-Slovensko, bolo neslobodnou krajinou, tak sa snažili aj nášmu disentu na Slovensku pomáhať krajiny západnej Európy. Stretávali sa s našimi disidentmi, keď prišli z nich na návštevu do Bratislavy a tak podobne. Preto si myslím, že máme akýsi morálny záväzok týmto spôsobom pôsobiť vo vzťahu k tým krajinám a disidentom v tých krajinách, ktoré nemali to šťastie, že sa dočkali zatiaľ slobody. A najmä hovorím o Bielorusku a hovorím o Kube. A boli to konkrétne aktivity aj exekutívy, ale aj poslancov parlamentu v tejto otázke. A zdá sa mi, že napriek tomu, že ten dokument sa k tomu hlási, tak v praktickej realizácii sa v tom až tak veľmi nepokračuje. A preto by som sa chcel opýtať teda, akým smerom chce v tomto ministerstvo zahraničných vecí ďalej pôsobiť.

    To sú moje niekoľké konkrétne otázky. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie, pán poslanec, sa prihlásili pán František Mikloško a Magdaléna Vášáryová, Vladimír Jánoš, Miroslav Číž, Pavol Kubovič, celkom 5 poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    A slovo má teraz pán poslanec František Mikloško. Nech sa páči.

  • Ja by som chcel nadviazať na tú prvú časť vystúpenia pána poslanca Lipšica, kde sa dotkol znovu toho podľa mňa veľmi nešťastného vyjadrenia pána spravodajcu Horvátha. Pán poslanec Lipšic, bolo možné ešte dodať, že z 27 krajín Európskej únie zatiaľ 4 krajiny nemajú ukončený ratifikačný proces s Lisabonskou zmluvou. Írsko to zamietlo, Čechy čaká ešte hlasovanie v senáte v máji a potom podpis prezidenta, v Poľsku prezidentom a v Nemecku v prvej snemovni to bolo odsúhlasené. A myslím, že teraz je to na ústavnom súde a čaká to na hlasovanie druhej snemovne. Ak sa mýlim, tak sa ospravedlňujem. Ale v 23 krajinách, v 23 parlamentoch to bolo schválené. A ja sa pýtam, pán poslanec, teda Lipšic, a teda nepriamo a rovno aj pán poslanec Horváth, či viete mi povedať jeden parlament, kde to odsúhlasili všetci poslanci, to znamená, že hlasovali 100-percentne, aby nikto z nich nemohol byť obvinený, že hlasoval protieurópsky. No keby takéto niečo zaznelo na pôde Európy alebo v európskych krajinách, tak sa každý vysmeje. No proste tvrdiť, že kto hlasuje ináč pri Lisabonskej zmluve, tak hlasuje protieurópsky, je skutočne na smiech. No tak dávajme si pozor na takéto vyjadrenia, lebo až priveľmi zaváňajú dobou, keď tu bol komunizmus a tak ďalej a tak ďalej, keď sa vyžadoval jednotný názor. Proste neexistuje jednotný názor v demokracii a je to dobre, chvála Pánu Bohu. Ďakujem.

  • Hlas z pléna.

  • Poprosím, pán kolega, prihláste sa s faktickou poznámkou. Naozaj prosím o pokoj. Teraz má slovo pani Magdaléna Vášáryová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som chcela reagovať na tú časť...

  • Reakcia z pléna.

  • ... vystúpenia pána poslanca Lipšica, ktorá sa týkala napr. energetiky, diverzifikácie, našej energetickej bezpečnosti. To je to, keď ja som hovorila trošku abstraktnejšie, možno pre niektorých tu v sále, o nevyváženosti proporcií v našej zahraničnej politike. A tým to pre tých, ktorí to nechápu alebo nechcú to chápať, poviem úplne na rovinu. Ide o to, že zahraničná politika Ficovej vlády voči Ruskej federácii postráda proporcionalitu. O to ide. A toto bolo treba obhajovať, pán Zala, tu. Ja viem, že napísať si reč je proste práca, dobre. Možno pani Kramplová to mohla obhajovať, alebo niekto z vás. Nikto z vás nevystupuje...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pani poslankyňa, treba reagovať na pána Lipšica.

  • ... všetci dávate len faktické poznámky, lebo to si netreba pripravovať.

    Proporcia v zahraničnej politike a to, čo som tam povedala, možno to nebolo tak jasne pre niektorých čitateľné, to, že sa nemení radikálne proporčnosť zahraničnej politiky, pretože to je veľmi nebezpečné. A snažila som sa poukázať, ako táto disproporčnosť môže byť nebezpečná pre záujem Slovenskej republiky. To bol ten hlavný bod môjho vystúpenia. Neproporčnosť našej politiky voči Ruskej federácii je nebezpečie, ktoré nám hrozí. A pán poslanec Lipšic na to poukázal v oblasti energetiky.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Jánoš. Nech sa páči. Zapnite, prosím vás, pána poslanca Jánoša. Pán poslanec, skúste vytiahnuť kartu. No už je to v poriadku. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Čo sa týka stanoviska pána spravodajcu pána poslanca Horvátha, ešte raz by som zopakoval, čo zopakoval aj predrečník, 23 krajín ratifikovalo Lisabonskú zmluvu. Ja neviem, čo povedal zlé. Prečo obviňujete pána spravodajcu ako pán Lipšic. Tu ste hovorili, aby si dával pozor na slovo, aby vážil slová. No ja si skôr myslím naopak, vy by ste mali vážiť slová. A poviem aj prečo. Pretože naviažem na to, čo ste povedali, vláda by mala hovoriť o nejakej strategickej energetickej bezpečnosti Slovenska. Ak by ste pozorne sledovali to, čím sa zaoberá vláda Slovenskej republiky, tak by ste zistili, že v júli roku 2008, minulého roku, prijala vláda Slovenskej republiky dokument Stratégia energetickej bezpečnosti Slovenska, pán Lipšic. A zaoberá sa jednotlivými vecami, jednotlivými konkrétnymi vecami v rámci tejto stratégie a bezpečnosti, energetickej bezpečnosti Slovenska. Takže rozprávate naprázdno. Treba si overiť fakty a potom niečo hovorte.

    A keď sa tak zaujímate o energetickú bezpečnosť Slovenska, veľmi sa mi to páči teraz, no škoda, že to nebolo vo vašom volebnom období, keď ste boli vo vláde a keď ste tak veľkodušne predávali tie strategické podniky, ako bol SPP, ako boli Slovenské elektrárne, rozvodová sústava. Veď to boli a to sú strategické podniky Slovenska. Toto ste predali, pán Lipšic, ja nehovorím, že konkrétne vy ste to predali, ale za vašej vlády to bolo. Takže ma veľmi teší vaša zainteresovanosť o stratégiu energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán podpredseda pán Miroslav Číž. Nech sa páči.

  • Pán kolega Lipšic, napriek tomu, že nie som rád, keď musím reagovať na vaše vystúpenie, ale zaregistroval to nezávisle aj pán kolega, váš tón, akým sa osopujete na spravodajcu, je mimoriadne nevhodný, a pokiaľ je to možné v kľude, by som vás poprosil, keby ste vážili v parlamente slová a rešpektovali právo pána spravodajcu vysloviť názor. A osopujte sa mimo sály, vtedy je to pravdepodobne akceptovateľnejšie. Len si nájdite prostredie, ktoré má takéto spôsoby rado.

    Ale, samozrejme, aj vecne by som chcel niečo povedať. Politika Európskej únie a Rusko a Slovensko, proporcovanosť, neproporcionalita, no v KDH bola jedna osobnosť. Ján Čarnogurský sa volal. Obávam sa, že hodnotovo, pán Lipšic, ešte dlho budeme musieť čítať knihy, aby ste ho dobehli. Problém je, že je tuším šéfom Spoločnosti rusko-slovenskej. A myslím si, že aj keď s mnohými vecami možno polemizovať, tak že hodnotovo to, čo hovorí, stojí za úvahu, za počúvanie a mimoriadne minimálne je to inšpiratívne. Tie vaše jednostranné nezmyselné a pravidelne točiace sa šípky vývoja, tie sú nedefinovateľné. A polemizovať ani komunikovať sa s tým teda svojím spôsobom ani nedá.

    Referendum a vy osobne. Pokiaľ si pamätám NATO a Slovensko, pamätám si, ja mám dlhú pamäť, pán Lipšic, čo všetko ste tu navyprávali buď tu, alebo v médiách o tom, či je potrebné alebo nie je potrebné referendum. Pamätám si aj na situáciu v parlamente, a možno aj niektorí iní páni poslanci si pamätajú, keď teda sme sa krvopotne dostali k referendu k vstupu do Európskej únie, kde, mimochodom, aj z radov KDH zaznievali hlasy: „Ale veď keď tí občania povedia nie, nie je to až taký veľký problém, veď je to len odporúčacie referendum, ale veď my potom môžeme v hlasovaní v parlamente rozhodnúť.“ Všetka česť predsedovi vtedajšieho parlamentu pánovi Hrušovskému, ktorý v konečnom dôsledku potom sa priklonil k interpretácii...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Pán poslanec Pavol Kubovič, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán poslanec Lipšic, položili ste konkrétne otázky pánovi ministrovi. Neboli ste prvý v rozprave, už viacej vystupujúcich položilo konkrétne otázky, na ktoré všetci vystupujúci očakávajú odpovede od nového pána ministra. Ja pevne verím, že nový pán minister prekročí tieň svojho predchodcu a že na tejto pôde vystúpi v rozprave, a nie v záverečnej reči, aby sme minimálne na tie odpovede, ktoré nám dá, mohli aspoň reagovať vo faktických poznámkach. A som strašne zvedavý, či to naozaj dokáže. Ak áno, mňa by to veľmi potešilo a bolo by to minimálne niečo iné, ako sa deje, pán Lipšic, aj na zahraničnom výbore, kde predseda zahraničného výboru pripúšťa len tzv. jednosmerné reakcie a už nám absolútne nepripustí ani, aby sme reagovali na odpovede, ktoré dostaneme, dokonca na výbore. Takže ja pevne verím, že nastanú príchodom nového ministra nové časy a že budeme môcť v zahraničnej politike viesť aj konzultácie a nielen si vypočúvať názory jednej strany bez toho, aby sme mohli reagovať. Takže pevne ako vy, tak aj ja očakávam odpovede na otázky, ktoré ste položili, pán Lipšic.

  • Reagovať na rečníkov, ktorí vystúpili vo faktických poznámkach, teraz bude pán poslanec Daniel Lipšic.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Najskôr na pána poslanca Jánoša. Pokiaľ ste si nevšimli, pán spravodajca označil postoj, keď niekto nie je za Lisabonskú zmluvu, za antieurópsky. To je problém podľa mojej mienky. Urobil to nie raz, urobil to dvakrát, potom trikrát. A keďže v trestnom práve platí trikrát a dosť, tak som už zareagovať musel. Už stačilo proste.

    K oblasti strategickej, teda energetickej bezpečnosti, pán poslanec Jánoš. Po prvé si myslím, že analýza, o ktorej vy hovoríte, ktorá bola prijatá v lete 2008, asi veľmi nereaguje na plynovú krízu v januári 2009. Že? Čiže asi to je trošku neaktuálne. Po druhé, čo ma zaujíma, to ani nie sú až také analýzy, ale skôr skutky. Ja sa vás opýtam. Budeme stavať nové bloky v Mochovciach. Bude to urobené tak, aby mohli mať jadrové palivo aj odinakiaľ ako z Ruska? To je konkrétna otázka, na ktorú asi neviete dať odpoveď. Ale to je podľa mojej mienky problém, o ktorom by sme mali hovoriť, aby sme neboli aj v jadrovom palive závislí stopercentne od Ruska, napr. keď budujeme niečo nové, už to staré asi nezmeníme.

    K pánovi poslancovi Čížovi, ktorý vždy začne na mňa reagovať tým, že on už teda nechce, ale proste musí. Pán poslanec, odporúčam vám, proste ak nechcete, nesiľte sa do toho, nereagujte. Neviem, či máte nejaké nutkanie vždy pribehnúť, reagovať. Proste, nesiľte sa do toho, buďte v tomto slobodný.

  • Teraz sa prihlásil do rozpravy pán minister. Má prednosť v súlade s rokovacím poriadkom. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ešte si len zvykám na rokovací poriadok, takže ja som trpezlivo čakal, kedy budem vyzvaný, aby som zareagoval. Tí, čo ma poznáte, tak viete, že som zástancom komunikácie, ktorá by mala byť podľa môjho presvedčenia priama, férová a k veci. Zaregistroval som značnú časť príspevkov, ktorá sa netýka zahraničnej politiky. Ak dovolíte, ja vo svojej odpovedi si uchovám svoje portfólio ministra zahraničných vecí a budem reagovať na zahraničnopolitickú agendu.

    Pán poslanec Kukan oceňujúce materiály sú presnejšie a pravdivejšie. Vážime si túto poslaneckú snemovňu, nemáme pred vami čo skrývať, budeme s vami komunikovať otvorene a férovo aj do budúcnosti. Ak vnímame isté riziká rozpočtu, naplnenia jeho príjmovej stránky, tak to predsa nebudeme skrývať pred poslancami Národnej rady. V čom sú riziká? V tom, že máme nejaké ciele, máme nejaké ambície, ktoré nezávisia iba od nás, a priorita priorít je, že všetko sa musí udiať v súlade so zákonom.

    Citovali ste návštevu pána predsedu vlády Roberta Fica na ministerstve zahraničných vecí v lete minulého roku. Hovoril o potrebe ekonomizácie zahraničnej služby. Tu by som povedal, priority sa nemenia, ale, samozrejme, život nám mení ich poradie. V tom čase nikto nehovoril a nepredpokladal takúto rozsiahlu finančnú a hospodársku krízu, akej dnes čelíme. A, pochopiteľne, toto je téma, na ktorú musí zareagovať aj ministerstvo zahraničných vecí.

    Takisto ťažko mi je sa vyjadrovať k niečomu, čoho som nebol súčasťou, keď ste, pán poslanec, citovali pána premiéra, že opozícia rezignovala na zodpovednosť za zahraničnú politiku. Ja takisto, ako to tu už zaznelo, vychádzam z toho, že pán predseda vlády reagoval na negatívne stanovisko opozičných strán k hlasovaniu o Lisabonskej zmluve a k jej schváleniu v parlamente Slovenskej republiky. Ja som v tom čase bol špeciálnym predstaviteľom Európskej únie, svojím spôsobom európskych úradníkom, chodil som do Bruselu často a viem, ako tento postoj bol vnímaný v európskych štruktúrach. A bol vnímaný s veľkou ustarostenosťou a s nepochopením. A ja som bol často kontaktovaný predstaviteľmi Európskej únie s prosbou, aby som vysvetlil, o čo slovenskej opozícii ide a či si neuvedomujú, ako ohrozujú takúto zásadnú tému životného významu pre Európsku úniu, ako je Lisabonská zmluva. Ja som si vtedy tento postoj opozičných strán vyhodnotil ako chybný a ako nezodpovedný, ktorý Slovensku ubližoval. A na tomto hodnotení nemám dôvod nič meniť ani k dnešnému dňu.

    Pokiaľ ide o vzťahy so Spojenými štátmi, hovorili ste, že treba definovať agendu vzťahov. Ako dobre viete, nová americká administratíva sa ešte stále iba formuje, ľudia na vyšších stredných pozíciách ešte stále prechádzajú procesom schvaľovania. Ale chcel by som pripomenúť, že 5. apríla sa v Prahe uskutočnil veľmi dobrý summit Európskej únie a Spojených štátov, ktorý nám umožnil zadefinovať si spoločnú agendu a naše názory. A ja v najbližších dňoch, v priebehu najbližších dvoch týždňov, nechcem hovoriť o tom dátumu, začiatkom mája mám pozvanie do Washingtonu na rokovanie s mojou partnerkou, kde budeme definovať agendu našich bilaterálnych vzťahov. Súčasťou normálnych vzťahov je, samozrejme, aj komunikácia na najvyššej politickej úrovni, do ktorej patrí aj návšteva predsedu vlády. A to je niečo, s čím pracujeme.

    Pokiaľ ide o vzťahy s Ruskou federáciou, hovoríte, že máme hovoriť jasne a otvorene. To vždy bola pozícia vlády Slovenskej republiky, odideologizovať vzťahy, nazývať veci pravými menami, nehanbiť sa povedať, kde súhlasíme a kde nesúhlasíme. A chcem vám dať do pozornosti to, že v tomto duchu sa menia aj pozície Európskej únie, Severoatlantickej aliancie, ale koniec koncov to sú aj tóny, ktoré prichádzajú od novej americkej administratívy. Nemusím vám pripomínať vyhlásenie viceprezidenta Joe Bidena na mníchovskej konferencii, ktorý hovoril, že je potrebné stlačiť reset button vo vzťahu s Ruskou federáciou. Dávam vám do odporúčania závery poslednej Európskej rady a takisto závery summitu NATO, ktoré definujú, ako by mala vyzerať komunikácia s Ruskou federáciou, na ministerskej schôdzi Severoatlantickej aliancie sme prijali rozhodnutie obnoviť komunikáciu s Ruskou federáciou, bolo vyhodnotené to zastavenie komunikácie ako chybné, a práve na základe toho, čo bola vždy pozícia vlády Slovenskej republiky, normálna, vecná, konkrétna komunikácia.

    Pokiaľ ide o vzťahy k Ukrajine, hovoríte, pán poslanec, že pozitívne vzťahy sú v našom záujme. A ja s vami plne súhlasím. A poviem, it takes two to tango, neboli sme to my, kto v januári odstúpil od svojich záväzkov, neboli sme to my, ktorí neplnili to, k čomu sa zaviazali, napriek tomu sa nič nemení na tom, že Ukrajina je náš sused, je náš najväčší sused, že jej stabilita je v našom záujme, nemení sa nič na našej podpore euroatlantického smerovania Ukrajiny do tej miery, do akej si to prajú občania Ukrajiny.

    Pokiaľ ide o vzťahy s Maďarskou republikou, dávam do pozornosti vyjadrenie nového maďarského ministra zahraničných vecí na túto adresu, treba tieto vzťahy vnímať v ich celej šírke a komplexnosti, nezakrývajme si oči pred problémami, ale riešme ich s chladnou hlavou. Ja som sa doposiaľ stretol dvakrát s bývalou ministerkou Kingou Göncz a v pondelok mám stretnutie s novým maďarským ministrom zahraničných vecí.

    Pán poslanec, vyjadrili ste prianie, aby sme viac podporovali české predsedníctvo. Vám nemusím vysvetľovať, že diplomacia nie je iba to, o čom sa číta na titulných stránkach novín. A rád vás ubezpečujem, že sme mali veľmi úzku komunikáciu s českým predsedníctvom, celý rad tém sme nastoľovali v úzkej koordinácii s českým predsedníctvom. A vzhľadom na to, že priority českého predsedníctva nám boli veľmi blízke, nerobilo nám to žiaden problém. Takže môžem vás naozaj o tomto ubezpečiť aj môžete si to overiť aj na českej strane.

    Pokiaľ ide o Chorvátsko, Slovenská republika podporovala a kontinuálne podporuje integráciu Chorvátska aj do NATO, ktorá sa úspešne zavŕšila, aj do Európskej únie. Chorvátsko má uzavretých sedem kapitol, otvorených dvadsať dva, ale dnes stojí kvôli dvom problémom. Jeden je nedoriešený bilaterálny spor so Slovinskom. Obidve strany sporu, aj Slovinsko, aj Chorvátsko, sú pre nás blízke a priateľské krajiny. Európsku úniu v tomto spore zastupuje Olli Rehn, ktorý nás požiadal, aby sme rešpektovali jeho úlohu, aby sme podľa možností podporovali, čo aj robíme. Ja som v pravidelnom kontakte so všetkými aktérmi tohto sporu a snažím sa využívať aj svoju pozíciu v tom, aby sa podarilo oddeliť tento spor od samotných prístupových rokovaní a aby teda Chorvátsko mohlo napredovať smerom k členstvu v Európskej únii. Chcem ale povedať, že je tu ešte jeden problém. A to je problém, ktorý sa vynoril nedávno. A to je nedostatočná spolupráca s haagskym tribunálom. Minulý týždeň sme mali na návšteve hlavného prokurátora haagskeho tribunálu Sergea Brammertza a ten problém je vážny. Takže Slovenská republika sa snaží poskytovať svoje dobré služby v súlade s úlohou, ktorú zohrávame, a v súlade s vnímaním, aké máme.

    Pán poslanec Halecký ocenil ekonomickú dimenziu diplomacie, za čo ďakujem. Naše vzťahy s Ukrajinou, ale aj naše vzťahy s Poľskom, ktoré sú naše susedné krajiny, do značnej miery, samozrejme, vnímame cez prizmu záujmov občanov, predovšetkým občanov, ktorí žijú v prihraničných oblastiach. Moja návšteva vo Varšave minulý týždeň bola do značnej miery orientovaná na to, aby sme využívali európske prostriedky, európske fondy na presadzovanie spoločných projektov, ktorých cieľom je zlepšiť infraštruktúru, zlepšiť komunikáciu, zlepšiť životné podmienky v pohraničných oblastiach. A pokiaľ ide o Ukrajinu, pochopiteľne, témy, ako sú vízum a cezhraničná spolupráca, sú veľmi vysoko na zozname našich priorít.

    Pán poslanec Kubovič, hovorili ste, že neviete, čo je do za dokument, ktorý som citoval, Úspešné Slovensko v bezpečnom svete. To je stratégia ministerstva zahraničných vecí, ktorá je prístupná na webovej stránke ministerstva zahraničných vecí. Má päť kapitol, ktorých názvy sú: Slovensko v bezpečnom demokratickom svete, Prosperujúce Slovensko, Trvalo udržateľný rozvoj, Záujmy Slovenska v efektívnej Európskej únii, Služba občanom a Slovensko otvorené svetu, Moderná slovenská diplomacia. Nech sa páči, môžete si to tam vyhľadať a radi sa s vami porozprávame o ktoromkoľvek bode tohto dokumentu.

    Pokiaľ ide o to, že ekonomická dimenzia zahraničnej služby nie je dostatočne odrazená v tomto dokumente. Viete, ten dokument má tiež svoj život, svoj vývoj, vypracovanie, schválenie ministerstvom zahraničných vecí, medzirezortné pripomienkové konanie, schválenie vo vláde, výbory Národnej rady. To znamená, tá intenzita tohto problému v čase vypracovania tohto dokumentu bola iná, než je dnes, ale snažíme sa to kompenzovať tým, že o tejto téme hovorím v mojom úvodnom slove, že som o tom hovoril vo výboroch, že o tom hovorím vo všetkých našich verejných vystúpeniach, že k tomu sme usporiadali špeciálnu konferenciu a jednoducho že demonštrujeme, že je to pre nás jedna z priorít.

    Pán poslanec Kukan potom hovoril o svojom skepticizme k dohode s ministerstvom hospodárstva. Dňa 17. marca sme spoločne s ministrom Jahnátkom usporiadali konferenciu Zvýšenie súčinnosti v oblasti vonkajších ekonomických vzťahov pri prekonávaní dôsledkov hospodárskej a finančnej krízy na Slovensku. Zhodli sme sa na tom, že to kľúčové slovo je synergia a že kríza by mala byť aj príležitosťou, aby sme zhodnotili naše zahraničnopolitické pôsobenie a aby sme naozaj využili potenciál každého hráča, každého aktéra v tejto oblasti. A konferencia nebola nejakým jednorazovým hodením kameňa do vody. Vypracovali sme na to následne materiál Koncept ekonomickej dimenzie diplomacie, ktorý je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Do 30. júna bude schválený vo vláde. A ja verím, že tento pojem, ktorý už roky rokúce cirkuluje, sa nám podarí naplniť reálnym a realistickým obsahom.

    Pán poslanec Fronc, mnohé pasáže sú si podobné ako vajce vajcu. No, chvalabohu, pán poslanec, keby sme mali každý rok predkladať zásadne nový materiál, tak ťažko by sme mohli hovoriť o kontinuite, o stabilite slovenskej zahraničnej politiky, chvalabohu, že v tých kľúčových východiskách, ktorými sú naše členstvo v Európskej únii, v Severoatlantickej aliancii, si môžeme dovoliť konštatovať to, čo sme konštatovali v roku 2006, pretože naše strategické priority od nástupu tejto vlády sa nemenia.

    Pýtate sa, či je ekonomická dimenzia diplomacie mantra, a hovoríte že to nie je hlavná úloha zahraničnej politiky. Ja si neviem predstaviť, ako by ministerstvo zahraničných vecí v tejto dobe mohlo byť imúnne voči problému, ktorým žije celá spoločnosť a ktorému venuje absolútnu väčšinu svojho času vláda Slovenskej republiky. Ministerstvo zahraničných vecí má čím prispieť k debate o odstraňovaní alebo aspoň zmierňovaní dopadov ekonomickej krízy. Máme náš potenciál ľudský, máme 59 zastupiteľských úradov, 9 generálnych konzulátov, 7 stálych misií, máme kontakty, máme znalosť prostredia. To všetko dávame k dispozícii pri spoločnom úsilí o to, aby dopady krízy na občanov Slovenskej republiky boli čo najnižšie.

    Chcel by som upozorniť, že značná časť riešení pre krajiny, ktoré sú členmi Európskej únie, sa dnes hľadá v prostredí Európskej únie. Preto je jasná inštrukcia našim diplomatom v Bruseli, aby sme neboli iba pasívnymi účastníkmi alebo monitormi týchto riešení, ale aby sme tam presadzovali naše záujmy. O tom, ako ich presadzujem, budem hovoriť o chvíľočku.

    Hovoríte, pán poslanec, že treba hovoriť jasnejšie vo vzťahu k Ruskej federácii. Ja veľmi rád aj z tejto tribúny hovorím, že Slovenská republika vo svojom vzťahu k Ruskej federácii netrpí komplexmi a nerobí z bilaterálnych otázok celoeurópsky problém, ako to robia niektoré iné krajiny. A môžem vám povedať aj to, že Európska únia toto oceňuje. My sa nemáme za čo hanbiť, nemáme čo skrývať vo vzťahu k Ruskej federácii ani vo vzťahu k žiadnej inej krajine, môžeme hovoriť nahlas a jasne to, čo si myslíme, pretože sme presvedčení, že to, čo si myslíme, a to, čo robíme, je správne.

    Pokiaľ ide o pomoc rozvojovým krajinám, tu sa nemusíte obávať. Ja som veľmi šťastný, že rozpočet na rozvojovú pomoc v tomto roku je o 40 % vyšší, ako bol rozpočet v minulom roku. Robíme všetko pre to, aby sme tento rozpočet bez ohľadu na rozpočtové škrty udržali, pretože sme si vedomí presne toho, že solidarita znamená dostávať, keď nám je ťažko, a dávať, keď si to môžeme dovoliť. A, našťastie, je Slovensko dnes v situácii, keď je na strane tých, ktorí dávajú.

    Hovoríte, že chýba zahraničnopolitická doktrína, že ju nemáme. Nemôžem s tým súhlasiť. V prvom rade máme programové vyhlásenie vlády, máme stratégiu ministerstva zahraničných vecí a máme koniec koncov tieto dva materiály, ktoré kontinuálne hodnotia naše výsledky a naše zámery. Môžete si porovnať naše priority, môžete si porovnať, s čím sme do tohto roku šli, a o rok sa môžete na to pozrieť, akým spôsobom sa nám to podarilo naplniť. Takže nemôžem naozaj súhlasiť s tým, že by Slovensko nemalo zahraničnopolitickú doktrínu. Má ju a má ju veľmi jasnú a jej dvoma základnými piliermi, obsahovými aj hodnotovými, je naše členstvo v Európskej únii a v Severoatlantickej aliancii. Spoločná zahraničná bezpečnostná politika Európskej únie, to je priestor, ktorý definuje aj východiská zahraničnej politiky Slovenskej republiky. A môžete mať istotu, že v žiadnej otázke Slovenská republika nemá problém byť súčasťou zahraničnej politiky, ktorú aj aktívne spolu formulujeme.

    Hovoríte, že ste mali záujem o vyhlásenie ku kultúrnym a etickým otázkam v súvislosti s prípravou európskej ústavy alebo ústavnej zmluvy. Ja to beriem ako názor jednej politickej strany, ktorý nezískal väčšinu v parlamente.

    Pán poslanec Mikloško, môžem vás ubezpečiť, že venujeme pozornosť, samozrejme, krajinám, ktoré z hľadiska Európskej únie majú nedemokratické režimy. Sme súčasťou úsilia Európskej únie aj pomoci Európskej únie. Napr. v Havane máme už roky internetovú miestnosť, pretože všetci dobre vieme, že prístup k informáciám je jeden z dôležitých predpokladov toho, aby ľudia si vytvorili vlastný názor na veci.

    Pokiaľ ide o váš návrh uznesenia. Všetky body, ktoré sú v ňom obsiahnuté, sú už obsiahnuté aj v dokumentoch Európskej únie, za ktoré hlasovala Slovenská republika, ktoré sú pre nás aj záväzné. Z tohto hľadiska ich vnímam ako do značnej miery duplicitné. Ale nemám s tým najmenší problém.

    Pán poslanec Lipšic, z vašich otázok cítim nedostatok informácií o činnosti ministerstva zahraničných vecí a rád vás privítam na pôde ministerstva, aby ste sa presvedčili o tom, že naozaj vaše pocity sú do značnej miery zavádzajúce.

    Pokiaľ ide o energetickú bezpečnosť, vláda Slovenskej republiky podporuje diverzifikáciu zdrojov a diverzifikáciu trás prepravných. A myslím, že po januárovej kríze je absolútne jasné všetkým, prečo je to dôležité. A nielen podporujeme, ale aj aktívne pracujeme. Napr. v rámci záverečného dokumentu zasadania Európskej rady, ktoré sa konalo 19. a 20. marca v Bruseli, Slovenská republika presadila projekt plynovodu Veľký Krtíš – Balassaqyarmat v objeme 30 mil. eur, ktorý znamená prepojenie našej siete s Maďarskou republikou. Zaslúžili sme sa o zabezpečenie reverzného toku plynu pre prípad krátkodobých výpadkov plynu, kde máme dva projekty, prepojenie našej siete s Rakúskom a s Českou republikou. A rovnako tak sme presadili projekt plynového prepojenia s Poľskou republikou v objeme 20 mil. eur. To sú všetko konkrétne veci. Dňa 8. mája sa zúčastníme v Prahe stretnutia na tému južného koridoru, v rámci ktorého bude diskusia aj o projekte Nabucco, kde Slovenská republika je, samozrejme, súčasťou debaty a diskusie.

    Hovoríte, že naša diplomacia jednostranne posilňuje vzťahy s Ruskou federáciou. To hovorila aj pani poslankyňa Vášáryová. Ja mám opačný pocit. Ja mám pocit na základe mojich poznatkov a mojej účasti na medzinárodných fórach, že náš nezakomplexovaný a racionálny postoj čoraz viac sa odráža aj v pozícii veľkých svetových hráčov. A ešte raz pripomeniem vyhlásenie viceprezidenta Bidena o potrebe redefinovať vzťahy s Ruskou federáciou. A ešte raz vám pripomeniem, prečítajte si záverečný dokument summitu NATO z predminulého týždňa a summitu Európskej únie. Presne sa hovorí o tom, o čom som ja hovoril pred chvíľou.

    Potom hovoríte, že Slovenská republika je v Európskej únii pasívna, nepresadzujeme svoje návrhy. Nič nie je ďalej od pravdy, aj tie projekty ekonomické, o ktorých som pred chvíľou hovoril, sú jasným dôkazom. Nechcem hovoriť o tom tu a zaťažovať snemovňu množstvom návrhov, ale môžeme sa o tom porozprávať samostatne, ktoré Slovensko presadzuje pri formulovaní zahraničnopolitických stanovísk Európskej únie, aj ja osobne, aj napr. vo vzťahu k západnému Balkánu, ktoré sú brané do pozornosti. Všade tam, kde máme svoj názor a vieme si ho obhájiť, sú naše názory brané do úvahy. Nezamieňajme si to s prázdnym exhibicionizmom a s túžbou byť za každú cenu inými a stavať sa proti konsenzu len preto, aby sme sami sebe dokázali, že si to môžeme dovoliť. Našťastie, Slovensko takéto nie je, lebo, našťastie, nie sme zakomplexovaní.

    Ako pomáha disidentom Slovenská republika. Ešte raz, naša oficiálna pozícia je pozícia, ktorá je definovaná spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou Európskej únie. Zároveň Slovenská republika má viac rokov úspešne presadzovaný model komunikácie a spolupráce medzi ministerstvom zahraničných vecí a nevládnymi organizáciami, ktoré majú svoje páky, svoje možnosti, svoj vplyv. A jedným unikátom našej zahraničnej služby bola vždy dobrá komunikácia týchto dvoch partnerov tak, aby každý využíval tie nástroje, ktoré má k dispozícii. Na to môžeme byť oprávnene hrdí a na tom sa nič nezmenilo.

    Pani poslankyňa Vášáryová, pri všetkej úcte, ak hovorím pánovi Lipšicovi, že má málo informácií, ja keď som vás počúval, som mal pocit, že my nežijeme v rovnakej krajine a možno ani na rovnakej planéte. Vy ste povedali, že my nemáme transparentnú zahraničnú politiku. Ja už neviem, čo ešte sa dá urobiť, aby bola transparentnejšia. Ja som sa s tým nikdy nestretol, že akákoľvek informácia bola pred kýmkoľvek nejakým spôsobom schovaná.

    Vy hovoríte, že nemáme rozpočet. To je pre mňa tiež nová informácia. Ja pokiaľ viem ako minister zahraničných vecí, ja mám rozpočet 114 439 421 eur na tento rok. S týmto rozpočtom žijem, máme rozpočet na každý aspekt činnosti ministerstva zahraničných vecí a fungujeme. Nie je nám ľahko, ale nie je ľahko žiadnemu rezortu tejto vlády, nie je ľahko žiadnemu občanovi tohto štátu. Musíme bojovať s krízou, ale fungujeme tak, aby sme nesiahli na žiadnu z politických aktivít či už ministerstva ani na žiadnu z kľúčových aktivít.

    Ak hovoríte, ako skončila politika vlády na štyri svetové strany, a hovoríte, skončila ticho a nenápadne, ja vám poviem, naopak, ona naberá na šírke. Uvedomte si, kde bola pozícia Európskej únie vo vzťahu k Bielorusku, vo vzťahu ku Kube, aká bola reakcia na návštevu predsedu vlády v Líbyi a kto medzitým Líbyu navštívil. Uvedomte si, kde bol minulý týždeň prezident Obama, uvedomte si pozíciu Spojených štátov k radaru, k Ruskej federácii, k Latinskej Amerike. Čiže opak je pravdou, chvalabohu.

    Ešte rád by som jeden citát uviedol, vy ste ich mali niekoľko. Poradca prezidenta Spojených štátov pre otázky národnej bezpečnosti povedal: „Východiskom zahraničnej politiky tejto vlády Spojených štátov musí byť to, že budeme vnímať svet taký, aký je, nie taký, aký bol kedysi, alebo taký, aký by sme si ho priali vidieť.“ A to je ten výrazný pokrok smerom k realizmu. Budujme našu zahraničnú politiku na svete, aký je, a nie na svete, aký by sme si ho priali vidieť. Odstúpme od čierno-bieleho ideologizovaného videnia a stavajme našu politiku na hodnotách, ktoré vyplývajú z nášho členstva v Európskej únii a v NATO a tvrdo bojujme za záujmy Slovenskej republiky, všetci. A v tom je zodpovednosť každého z nás a každého z vás rovnaká, opozičných poslancov rovnako ako poslancov vládnej koalície. Nie som si istý, že sme si toho vždy všetci vedomí.

  • A pýtali ste sa, aké je postavenie Slovenskej republiky v Európskej únii a v NATO. A ja vám odpovedám s radosťou, je veľmi dobré. Slovenská republika je v Európskej únii a v NATO vnímaná ako racionálny predvídateľný, spoľahlivý partner, a preto sme rešpektovaní, a preto je naša váha proporčne väčšia, než by bolo matematické prepočítanie nášho GDP alebo nášho počtu obyvateľov, alebo nášho územia, práve preto, že sme konštruktívni a že sme predvídateľní. A to vám hovorím ako človek, ktorý niekoľko rokov pôsobil na tej druhej strane ako predstaviteľ Európskej únie, a že sa so mnou rozprávali ako so svojím človekom, a nie ako s predstaviteľom Slovenskej republiky a že sa so mnou rozprávali otvorenejšie. Prečítajte si interview nového maďarského ministra zahraničných vecí, ktorý povedal: „Na rozdiel od Maďarska Slovensko je vnímané v Európskej únii ako úspešná a stabilná európska krajina.“ To povedal nový maďarský minister zahraničných vecí. To by mohlo presvedčiť aj tých, ktorí to nechcú počuť od slovenského ministra zahraničných vecí. Takže sme v Európe vnímaní ako úspešná a stabilná krajina, takí aj sme, a preto by bolo načase, aby sme sa takto začali vnímať aj my sami. Bolo by dobré, aby pri všetkých debatách, či na pôde parlamentu alebo v médiách, nikto neprekročil jednu červenú čiaru. A tá červená čiara sa volá záujmy Slovenskej republiky. A v tom nám všetkým prajem veľa úspechov.

    Ďakujem pekne.

  • Pán minister, ďakujem vám za vaše vystúpenie v rozprave. Myslím to veľmi úprimne, lebo nemám možnosť túto vetu často povedať.

    V tejto chvíli dávam slovo tým, ktorí sa prihlásili s faktickými poznámkami na vaše vystúpenie. A to je pán poslanec Vladimír Palko, Rudolf Bauer, František Mikloško, Eduard Kukan, Pavol Kubovič, Jozef Halecký, Daniel Lipšic, Magdaléna Vášáryová. Páni technici, je to posledná? Áno? Takže celkom osem poslancov a poslankýň sa hlási.

    Slovo má pán poslanec Vladimír Palko. Uzatvoril som tým, samozrejme, možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, musím povedať, že na to, že ste nový, tak ste na krídlach veľmi vysoko vzlietli. Niekedy som mal pocit, že vy čoskoro opustíte náš planetárny systém.

    Chcel by som vás poprosiť, samozrejme, ak vás to zaujíma, pán minister, pochopiteľne, až by vás to zaujímalo, pán minister, o určitú zdržanlivosť pri hodnotení toho, že hlasovať proti Lisabonskej zmluve je postoj nešťastný, dokonca nezodpovedný. Viete, ja neviem, čo je zodpovedné na tom, podporiť, aby rozhodovacie kompetencie v mnohých oblastiach odišli zo Slovenska na orgány Európskej únie. Vôbec neviem, čo je zodpovedné na tom, keď mali sme právo veta, a teraz ho nemáme a môžu nás prehlasovať vo významných veciach Francúzi s Nemcami, ak si ešte pár iných malých krajín nájdu. A už vôbec neviem, čo je na hlasovaní proti Lisabonskej zmluve tým pádom raz protislovenské, ako hovorí váš predseda vlády, raz protieurópske, ako hovorí pán spravodajca.

    Rád by som pripomenul, že Lisabonskú zmluvu odmietli nieže politici parlamentov, ale celé národy Európy. Odmietli ju Íri pod názvom ústavná zmluva, ju odmietli pred tromi rokmi Francúzi, odmietli ju Holanďania. Neviem, či tieto celé národy sú tiež protieurópske.

    Viete, ja by som rád analyzoval tento jazyk antieurópskosti tak, že proste v tejto chvíli tu vládnu ľudia, ktorí, povedzme to úprimne, väčšinou sú komunisti, vždycky vedeli robiť politiku zahraničnú iba tak, že hľadali nejaké veľké zahraničné mocenské centrum, predtým to bola Moskva, teraz to je Brusel. Nebyť ľudí, ako je Mikloško, ktorý nepodporil Lisabonskú zmluvu, obávam sa, že by ste ešte sa orientovali na tú Moskvu.

  • S faktickou poznámkou je teraz prihlásený pán poslanec Rudolf Bauer. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, tiež chcem reagovať na tú vetu, ktorú ste povedali o Lisabonskej zmluve. A pokiaľ ste to mysleli vážne, tak ako ste to povedali, že to bol chybný postoj opozície, tak potom musím povedať, že povesť, ktorá vás predchádzala pred príchodom do ministerskej pozície, bola omnoho lepšia ako to, čo ste tu predviedli.

    Povedali ste na záver, že svet treba vidieť taký, aký je, a nie taký, aký by sme si ho priali vidieť. No ale čo znamenajú dve neúspešné referendá pri európskej ústavnej zmluve a následný proces prepisovania európskej ústavnej zmluvy na Lisabonskú zmluvu, ktorá je minimálne z 95 % rovnaká ako predchádzajúca zmluva. A to je podľa hodnotenia autora tejto zmluvy Valéryho Giscarda d’Estainga. A čo znamená nútenie Írska do opakovaného referenda, to je presne to, čo hovoríte, svet vidieť taký, aký je, a nie taký, aký by sme si ho priali vidieť. Toto nám vadí na celom tom procese integračnom, to nám vadí, že sa obchádzajú ľudia, že sa takto plazivo centralizuje Európska únia. To je podľa nášho videnia v rozpore so záujmami Slovenska ako mladej krajiny, obchádzanie ľudí, obchádzanie referenda. Keď sa neprijala európska ústavná zmluva, nič sa nestalo. Aké bolo strašenie z Bruselu, že svet sa zborí? Proste na základe toho, čo je dneska ako dané, aké sú podmienky, úplne stačia a nevidíme dôvod, prečo je potrebné takýmto spôsobom, nedemokratickým spôsobom, pokračovať v integračnom procese, preto si myslím, že vaše hodnotenie, pokiaľ ide o postoj k Lisabonskej zmluve, je netolerantné a na poste ministra nie je akceptovateľné.

  • Teraz s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec František Mikloško.

  • Pán minister, ja cítim potrebu takisto zareagovať na vaše slová. A vy ste doslova povedali, že vy si myslíte, že hlasovanie opozície v prípade Lisabonskej zmluvy bol chybný a nezodpovedný prístup. Pán minister, vy ste to povedali ale v kontexte toho, že pán premiér Fico nás nazval protislovenskými, a do určitej miery aj diskusie, ktorú tuná vyvolal pán poslanec Horváth, keď hovoril, že sme protieurópski. Pán minister, v takomto kontexte povedať, že hlasovanie opozície alebo vôbec hlasovanie poslancov v parlamentnej demokracii je chybné a nezodpovedné, prepáčte, to je ideologické posudzovanie. A teraz nechcem povedať, aké je, to je ale ideologické posúvanie. To je niečo, čo sa vymyká tomu, že poslanci majú právo zaujať svoj názor a že boli na to na štyri roky zvolení občanmi. Proste to, na čom sa tu táto snemovňa dohodne, to platí. A ak ideologicky to posudzujete, že to je chybné a nezodpovedné, tak prosím, vážte slová, 20 rokov sme po páde komunizmu.

    A v jednej veci by som vás rád...

  • Ruch v sále.

  • Ale prosil by som pána predsedu výboru, že mal možnosť vystúpiť. Pán predseda výboru Zala...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán kolega Zala, prosím, chce pán Mikloško reagovať na ministra.

  • Pán kolega Zala, mal si možnosť vystúpiť v rozprave, teraz reagujem na pána ministra. Však keď môžeš minútu vydržať, tak vydrž ešte. Pán minister, chcem vás v dobrom teraz upozorniť. Vy ste ohľadne Kuby povedali, že tam máme internetovú knižnicu, ste krátko vo funkcii, nemôžete to vedieť, bola tam, zrušili ju. Boli tam nejaké problémy. Pozrite sa na to. Ja si myslím, že tento malý prínos pre demokraciu na Kube by sme mohli urobiť, internetovú knižnicu, bolo by to dobré, keď ste to spomenuli, znovu zaviesť.

  • Teraz s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Eduard Kukan. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, tri poznámky. Tou prvou oceňujeme, že ste vystúpili v rozprave, nie často sa to tu stáva. Zvyčajne keď členovia vlády prezentujú nejaké materiály, tak vystúpia v záverečnom slove. A tam už nie je možné na ich vystúpenie reagovať. Vieme, že ste milovník dialógu. A preto to oceňujeme, že videli ste aj veľký záujem zareagovať na vaše vystúpenie.

    K Rusku. Súhlasím s vami o dôležitosti spolupráce Európskej únie s Ruskou federáciou. Je to veľká krajina, silná krajina. Tam, kde je možné ju zapojiť konštruktívne do riešenia medzinárodných konfliktov, treba to využívať. No americká administratíva k tomu pristupuje. Samozrejme, sú určité limity na túto spoluprácu tak, aby bola partnerská a rovnocenná. Trvám na tom, čo som povedal, že v našej budúcej spolupráci by sme my mali viac hovoriť o záujmoch Slovenska. To je, myslím si, absolútne v poriadku, aby sme netlmočili ruské stanoviská, tak ako to bolo v minulosti. Veď oni sú veľká krajina, vedia sa dostatočne obhájiť sami. Takže tu keď chceme robiť nejaké im dobré služby, tak sú to skôr služby medvedie, to, čo robil niekedy v minulosti náš pán premiér.

    Ukrajina. Trošku inak sa na to pozerám, pán minister. Vy ste hovorili, že nie sme my boli prví, ktorí to začali. No podľa môjho názoru, pokiaľ ide o plynovú krízu, my sme mali podpísané zmluvy s Ruskou federáciou a my ako zmluvná strana sme plnili všetky ich podmienky a požiadavky a keď mala ruská strana problémy, tak si to mala riešiť. Ale veľmi obratnou politikou naozaj zaplietla do toho Ukrajinu a my sme im na to tak trošku naskočili.

    Oceňujem vaše slová o tom, že koalícia a opozícia by mali viesť dialóg, sme na to pripravení...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Pavol Kubovič. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán minister, aj ja som rád, že ste prekročili tieň svojho predchodcu, ktorý naozaj za celé obdobie ani raz nevystúpil v diskusii. Dovoľte mi však dve poznámky.

    Prvá poznámka je k tej ekonomickej dimenzii zahraničnej politiky. Sám ste povedali vo vašej odpovedi, že demonštrujete, že je to vaša priorita. Demonštrujete to všade, kde vystupujete, kde chodíte. Ale ja by som bol rád, aby sme začali hovoriť o nejakých merateľných ukazovateľoch, aby sme vedeli, či sa vám podarilo zvýšiť obchodný obrat s danou krajinou alebo niečo podobné. Jednoducho len demonštrovať, no tak to mi pripadá také prázdne, ktoré sa nedá merať, ktoré sa nedá zhodnotiť. A naozaj ani nevieme posúdiť, či to robíte správnym smerom. Myslím to úplne objektívne. A veľmi rád by som sa dožil, aby sme našli nejaké spoločné ukazovatele.

    Druhá vec, ktorá vyplýva z toho, čo som spomínal už v úvode mojej faktické poznámky. Ja som prechádzajúcemu ministrovi pánovi Kubišovi položil otázku, či sa cíti vo funkcii ministra zahraničných vecí byť politikom alebo diplomatom. On mi za celé dva roky na túto otázku nikdy neodpovedal. Vždy hovoril o tom, že on sa cíti byť vždy expertom na zahraničnú politiku. Ja v tejto chvíli vidím, že máme za ministra zahraničných vecí už človeka, ktorý minimálne sa stavia do úlohy politika. Mňa to teší, lebo môžeme viesť vecné diskusie. Takže prajem vám veľa úspechov.

  • Ďalej s faktickou poznámkou, pán poslanec Jozef Halecký, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Ja by som chcel k vášmu vystúpeniu, pán minister, sa ešte opýtať predsa len tou otázkou, ktorá rezonuje, a to je Lisabonská zmluva, či by ste uviedli ešte niektoré ďalšie fakty, prečo hlasovanie alebo postoj opozície bol chybný a nezodpovedný.

    Niektoré ešte ďalšie body.

    Chcem vám vysloviť poďakovanie a chcem vás poprosiť, aby ste sa poďakovali vašim pracovníkom na veľvyslanectvách v jednotlivých krajinách. Ja môžem len za seba povedať, v Dánsku a vo Francúzsku je vysoko profesionálny prístup. S veľkým záujmom pracovníci prijímajú poslancov, venujú sa im maximálne. Myslím si, že je málo takých rezortov, ktoré môžu vykazovať také výsledky ako vaše tie vysunuté pracoviská.

    Chcem sa vás ešte predsa len opýtať aj na bod, či národnosti, ktoré žijú na Slovensku, myslím mimo tej exponovanej maďarskej, majú nejaké požiadavky na ministerstvo zahraničných vecí, či sú z nich niektoré splniteľné alebo niektoré, ktoré sú praktické, ktoré ste realizovali.

    A v neposlednom rade sa ospravedlňujem, že sa pýtam na otázku, ale často zaznieva dole medzi bežnými ľuďmi, ale už rezonovala aj tu v parlamente, to je princíp slovanstva alebo fenomén slovanstva v zahraničnej politike, či je zbytočný, nadbytočný, nepotrebný, viem, že rasa, národnosť a tak ďalej nemajú hrať tú rozhodujúcu alebo hlavnú úlohu v týchto otázkach, ale predsa len je to anachronizmus, vec nepotrebná, alebo aký je váš názor na túto otázku. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Daniel Lipšic.

  • Ďakujem. Pán minister, dve poznámky k vášmu vystúpeniu.

    Najskôr k energetickej bezpečnosti. Vy ste spomínali tuná analýzu, ktorú má ministerstvo vypracované. Pri všetkej úcte, januárová plynová kríza zmenila paradigmu. To znamená, odvolávať sa na to, že či ministerstvo má analýzy spracované, je trošku slabé a nielen vo veci trás, ale aj zdrojov. Moja otázka je: Uvažuje sa v rokovaní, ktoré musí trvať niekoľko rokov, o dodávkach napr. nórskeho plynu, uvažuje sa, už som sa pýtal pána poslanca Jánoša, o tom, aby nové bloky v elektrárni v Mochovciach, mohli byť spustené aj na iné ako ruské jadrové palivo? To sú konkrétne veci, mať analýzy v červených doskách, fajn, fajn, ale ja tomu moc neverím. A teraz to nemyslím len v oblasti zahraničnej politiky, ale aj v iných oblastiach. Európska únia alebo chodiť na konferenciu k Nabuccu, však to je fajn, to je povinná jazda, ale povinná jazda v tejto situácii je málo, podľa mňa sakramentsky málo.

    Európska únia. Ja som sa nepýtal na priority v oblasti zahraničnej politiky EÚ, ale všeobecne, proste kde Slovenská republika formuluje svoje stanoviská pri návrhoch smerníc, rámcových rozhodnutí. Obávam sa, že takmer žiadne nie sú. Pri Lisabonskej zmluve koniec, koncov mnohé krajiny si vyrokovali určité výnimky. Vstupovali priamo do textu. My sme vstupovali do textu ústavnej zmluvy a niečo sme aj presadili, nie veľa, mohli sme viac presadiť, ale niečo sme presadili. Tu sme boli úplne pasívni, nič. Berieme to so všetkým, čo príde.

    K Lisabonskej zmluve samotnej jedna poznámka. Tým, že je to rovnaký variant ako ústavná zmluva, ktorú občania v slobodných krajinách odmietli, sa Európska únia rozhodla pripraviť Lisabonskú zmluvu, na ktorú sa občanov už pýtať nebude. A pritom je to práve zmluva, ktorá má odstraňovať demokratický deficit Európskej únie. To je pokrytectvo ako remeň podľa mojej mienky.

  • Posledná s faktickou poznámkou prihlásená je pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem, pán minister, za reakciu na moje vystúpenie. Rozmýšľam odvtedy celý čas, či som ja na Venuši alebo na Marse alebo či sa líšime v morálnom hodnotení. To by ma veľmi, veľmi bolelo, keby sme boli v tomto zmysle na dvoch odlišných svetoch.

    A ja som veľmi rada, že máte pocit hrdosti a že máte taký pocit, že sme akceptovaní. Ja by som si vás len dovolila upozorniť, že dve strany vládnej koalície nemajú priestor na dialóg na európskej pôde. Ako viete, Slovenská národná strana a HZDS nie sú v štruktúrach, ktoré by ovplyvňovali európsku debatu. A nakoniec aj strana Smer je len stále kandidátom na členstvo v Socialistickej internacionále. Takže ja si nemyslím, že by to bola veľmi ideálna situácia, ale oceňujem, že si to myslíte.

    Škoda, že nevystúpil nikto z vašich koaličných kolegov, aby vás trošku podporil, pretože takto ste vo svojom vystúpení veľmi osamelý, hoci oceňujem, že vôbec diskutujete s nami. Dúfam, že to tak bude stále.

    Ja dúfam len, že profesionáli, ktorí pracujú na ministerstve zahraničných vecí a boli aj vaši, aj moji kolegovia, nebudú musieť obhajovať v budúcnosti hlúposti. Veľmi si to prajem, nezaslúžia si to.

    A dúfam, že sa vám podarí na dôležité miesta diplomatických postov posielať profesionálov, a nie amatérov. Budeme to veľmi pozorne sledovať. Nakoniec, chystajú sa niektoré vyslania. Takže to nám potvrdí vašu pozíciu hneď.

    A normálna a vecná komunikácia s...

  • Prerušenie vystúpenia časomierou.

  • Ďakujem. Pán minister, máte teraz priestor, že by ste reagovali na faktické poznámky. Máte dve minúty v súlade s rokovacím poriadkom. Ak by ste to nestihli, samozrejme, sa potom môžete ešte prihlásiť znova do rozpravy.

    Nech sa páči.

  • Zase sa učím. Ja rešpektujem názor každého z vás aj každej politickej strany. Ja ho nehodnotím. Ja na to nemám právo. Ja som povedal, ako komentovali v Bruseli a v európskych štruktúrach tú situáciu na Slovensku v tom čase.

    A, po druhé, môj názor. Ja som hrdý Slovák. A som šťastný, že sme v Európskej únii. A som presvedčený, že potrebujeme Lisabonskú zmluvu na to, aby sme sa posunuli ďalej, potrebujeme, aby Európska únia bola naozaj globálny hráč. Súčasný aranžmán nám to v zásade nedovoľuje. To je to, čo som povedal. Ja naozaj som nikoho nekritizoval, lebo rešpektujem právo na slobodný názor, tak ako predpokladám, že vy rešpektujete právo na môj názor na Lisabonskú zmluvu. Takže výsledky ekonomickej dimenzie budeme jednoznačne demonštrovať, lebo s tým sme do toho vstúpili. To nie je vypúšťanie nejakej dymovej clony, prebral som rezort koncom januára a som pripravený znášať zodpovednosť za všetko.

    Politik alebo diplomat. Ja som strávil viac než polovicu svojho aktívneho života v zahraničí, vďaka tomu mám možnosť vidieť Slovensko zvonku a vnímam, že si nedostatočne vážime všetko to, čo sme dosiahli. Proste sú krajiny, ktoré sú ďaleko za nami a vedia, že je moment, keď každá sranda končí, a ten moment sa volá záujem štátu. U nás nie vždy toto cítim. A chcem poprosiť všetkých, aby sme si tohto boli vedomí, naše hodnotové princípy vyplývajú z toho, že sme sa jednoznačne s radosťou stali členmi Európskej únie a NATO, že sme hrdí, že sme úspešní členovia, že sa hlásime k všetkých dokumentom a že takýmto spôsobom vystupujeme. O tomto predsa nemáme žiadnu pochybnosť.

    A téma pána poslanca Lipšica je, samozrejme, vy to dobre viete, omnoho širšia než na ministerstvo zahraničných vecí, my sme komunikačný nástroj toho, čo odhlasuje tento parlament, o čom rozhodne vláda.

    Takže ja vám prajem všetkým veľa múdrych rozhodnutí v tom, aby sme mali jasné inštrukcie zo strany poslancov, zo strany parlamentu, ktoré bude mať náš rezort presadzovať, a teším sa na ďalšie debaty s vami do budúcnosti.

    Ďakujem.

  • Ešte raz, pán minister, ďakujem. O slovo v rozprave sa prihlásil ešte pán spravodajca.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, dovoľte mi pár poznámok ešte na záver tejto témy, pretože mal som toho viac pripraveného, ale odznelo tu už viacej z toho, čo som mienil povedať.

    V prvom rade, pán minister, ďakujem za to a oceňujem to, že v materiáli, o ktorom rokujeme, sú vyjadrené tzv. kritické faktory, ktoré môžu zásadným spôsobom ovplyvňovať medzinárodné prostredie a zahraničnú politiku v roku 2009. Zámerne to hovorím, pretože sa týmto dotýkam aj slov predrečníkov v diskusii, ktorá tu už odznela. Medzi tie faktory, ako je vyjadrené v tom materiáli, a stotožňujem sa s tými kritériami, patrí, samozrejme, fakt, že je tu finančná kríza a že je potrebné brať vážne do úvahy dopady finančnej krízy na reorganizáciu, na novú štruktúru medzinárodných organizácií. Toto je jeden vážny faktor. Druhý faktor je určite ten, že je tu nová administratíva v Spojených štátoch amerických, ktorá zásadným spôsobom, ako sme už toho svedkami, prináša nové faktory do medzinárodného prostredia a avizuje, že príde s ďalšími krokmi. Toto je druhý vážny faktor. A rovnako na tento faktor sa viaže aj faktor snahy Ruskej federácie uchádzať sa o efektívnejšie pôsobenie a zapájanie sa do medzinárodných vzťahov hlavne najmä v oblasti bezpečnostnej architektúry. Toto sú faktory, ktoré vážne ovplyvňujú všetko to, čo sa bude diať a čoho budeme svedkami a do čoho, verím, budeme môcť nejakou svojou mierou sa zapájať.

    Dovoľte mi vrátiť sa znovu k téme, ktorá tu odznela.

    Slovensko, a treba to nahlas skonštatovať, vo svojej zahraničnej politike či už realizovanej na úrovni ministerstva zahraničných vecí, premiéra alebo iných ústavných činiteľov zvládlo vstup do Schengenu, zvládlo nakoniec Lisabonskú zmluvu a zvládlo úspešne aj vstup do eurozóny. Toto sú tri faktory v rámci európskej dimenzie, ktoré považujem za mimoriadne dôležité, faktory, ktoré treba oceniť. Ale keďže už hovoríme o tej Lisabonskej zmluve a keďže tu už prebehla nejaká diskusia, tak musím znovu zareagovať. Treba veľmi jasne, veľmi otvorene a bez nejakých obáv z toho, že budem ja alebo bude niekto iný v diskusii obviňovaný, povedať a pomenovať to, že Lisabonská zmluva, po prvé, je veľmi dôležitý dokument, mimoriadne dôležitá tehla v tej štruktúre, v tej stavbe Európskej únie. Myslím, že si to všetci uvedomujeme. Druhý faktor, ktorý treba spomenúť, je, že na Slovensku počas ratifikačného procesu napriek rétorike, ktorú sme mali možnosť počuť v médiách, v rokovacej sále, iba jedna politická strana tvrdila, že nepodporí Lisabonskú zmluvu, a tak aj urobila, iba jedna. Tá druhá opozičná strana, SDKÚ, ktorá tvrdila, že je za Lisabonskú zmluvu, že ju podporuje, že podporuje aj jej význam, hodnoty, poslanie, tak ako sme to teraz počuli, tak tá istá politická strana nepodporila v ratifikačnom procese Lisabonskú zmluvu. Tu je rozpor medzi konaním a rétorikou, na rozdiel od zoskupenia, ktoré reprezentuje Ferko Mikloško, príp. iní moji kolegovia. Toto je zásadný rozpor a na ten som upozornil a o tomto bola tá diskusia. V tomto spočíva celé čaro zahraničnej politiky SDKÚ. Lisabonská zmluva je to, na čo sa Európska únia díva veľmi dlho, čo pripravuje dlhé roky. Bol to ťažký proces. Vieme to veľmi dobre všetci. Vieme dobre, že ešte, presne tak ako to kolegovia povedali, nie je ukončený ten proces. Je to veľmi namáhavé, zložité, komplikované. A tu na Slovensku sme ústami SDKÚ povedali, že nie, že nepodporíme tento dokument, napriek avizovanému pozitívnemu postoju k tomu.

    A teraz mi dovoľte ešte jednu malú poznámku, pretože som bol ja zrovna tým terčom kolegu Lipšica. Ja nemám problém pomenúvať takto veci. A zároveň ale musím konštatovať, že teda kolega Lipšic svoj postoj a svoje hodnotenie mojich slov vyjadril spôsobom, ktorý už naznačoval istú nervozitu, minimálne teda nervozitu. Neplačem nad tým. Je to normálne. Patrí do tejto snemovne. Ale, prosím, dovoľte mi pripomenúť jednu vec. Ja si tiež vyhradzujem a naozaj vážne si vyhradzujem právo na slobodný prejav. Rovnako mám nejaké svoje presvedčenie, svoj názor, svoj postoj, ktorý som ochotný a bez obáv ochotný povedať nahlas na takomto rokovaní. A nie som zaťažený ani komunistami, komunistickým režimom, ani nijakými inými ideológiami. Nie som zakomplexovaný z minulosti, nemám tiky, keď mám povedať niečo nahlas. No nie, no jednoducho ja to poviem nahlas. A práve preto mi pripadá až ako úsmevná tá reakcia, ktorú som si potom vypočul. A myslím, že môžem hovoriť aj za svojich kolegov, že takto uvažujú a takto postupujú. Ale za seba celkom určite to hovorím. A vyprosujem si nejaké nálepkovanie a pripisovanie nejakej afinity k Moskve alebo k Bruselu, alebo niečo také. No nie, jednoducho rokujeme a hovorím svoj názor.

    Prosím, dovoľte mi povedať ešte zopár poznámok k materiálom, o ktorých rokujeme a ktoré pán minister predložil na naše rokovanie. Dovoľte mi zároveň oceniť, že tieto materiály sú dobré, sú hodné toho, aby sme sa pozitívne na ne dívali a v hlasovaní ich podporili. Rovnako mi dovoľte vyjadriť, pán minister, ocenenie za to, že ministerstvo zahraničných vecí prijalo dokument Strednodobá stratégia oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2009 až 2013, pretože táto téma je moderným inštrumentom, moderným nástrojom v rukách ministerstva zahraničných vecí, tak ako aj v iných štátoch. A som rád, vítam to, že je to aj na Slovensku a že dokonca Slovensko sa dostalo vo svojej snahe tak ďaleko, že je prijímateľom pochvál aj zo zahraničia na margo snahy, ktorú vyvíja ministerstvo zahraničných vecí v tejto oblasti. Celkom určite je to ale téma, ktorá je komplikovaná, ktorú treba prezentovať, pán minister, aj poslancom, aj obyvateľstvu tejto krajiny, pretože táto téma nie je tak stará, tak tradičná v našich zemepisných šírkach, aby sme ju už poznali dokonale. Prosím, podporte tiež tú snahu publikovať a medializovať a prezentovať pozitívne tento inštrument.

    Dovoľte mi zastaviť sa nachvíľočku pri téme, ktorou sú susedné krajiny, ktoré sú, samozrejme, charakterizované v týchto materiáloch. Slovensko sa ocitlo nie vlastnou vinou, ale ocitlo sa, v regióne medzi susednými krajinami, v ktorých na rozdiel od Slovenska nemôžme hovoriť o politickej stabilite ani o ekonomickej stabilite. Pokiaľ ide o Českú republiku, hovorím skôr o tej politickej nestabilite. Pokiaľ ide o Ukrajinu, hovorím o komplikovanom vývoji vo vzťahoch medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktoré nesvedčia o politickej stabilite na Ukrajine, pričom táto krajina nie je, samozrejme, ako vieme, členom Európskej únie, ale pritom je to mohutná krajina, ktorá má veľký potenciál a na ktorej nám z mnohých dôvodov záleží.

    A rovnako je tu tretia krajina, susedná krajina, čo už je teda početne dosť krajín susedných, ktoré majú problémy, a to Maďarská republika, ktorá má politickú a ekonomickú nestabilitu, čo je vážny faktor. Všetci dobre vieme, že otázka susedných krajín je existenčne dôležitá pre každú krajinu. A teda ak hovoríme o Maďarskej republike, kde sme svedkami vývoja takého, aký je, treba skonštatovať, že oceňujem, pán minister, vaše vyjadrenie, ktoré ste mali pred chvíľou, že s Maďarskou republikou treba rokovať aj popri vážnych veciach, vážnych témach s chladnou hlavou a že tak mienite robiť. Toto oceňujem. A myslím, že toto bude prinášať plody práce aj po tom, čo dialóg medzi Slovenskou a Maďarskou republikou sa nevyhnutne musel preniesť do roviny medziparlamentného dialógu, keď jednotlivé výbory rokovali vzájomne. A budem rád, keď sa tento dialóg znovu dostane na úrovni exekutívnej do štandardných polôh, tak ako sme na to zvyknutí. A verím, že aj využijete zároveň, samozrejme, ten mechanizmus z bilaterálnej zmluvy, ktorú máme s Maďarskou republikou. Považujem to za veľmi dôležité, pretože v každom prípade, nech je to kdekoľvek na svete, ale aj v týchto končinách, kombinácia politickej a ekonomickej nestability vždy v susedných vzťahoch vytvára zvýšené politické riziká. Práve preto o tom hovorím a ďakujem pekne za vaše vyjadrenie, pán minister.

    Rovnako mi dovoľte pripomenúť a oceniť to, že sa v materiáli, myslím si, zrozumiteľným spôsobom sformulovala myšlienka snahy Slovenskej republiky, a teda aj ministerstva zahraničných vecí vyvíjať maximálne intenzívny spojenecký dialóg s novou americkou administratívou, ktorá sa formuje a ktorej formovanie pomaly končí a ktorá už rozbehla prvé kroky na medzinárodnom poli. Tento spojenecký dialóg je mimoriadne dôležitý. Je to dialóg s najsilnejším, najvplyvnejším, najmocnejším hráčom v medzinárodných vzťahoch. Takže ďakujem pekne, že sa to tam ocitlo a ocitlo v tejto formulácii, ako to tam je vyjadrené.

    Možno ešte malá poznámka. Dovolím si odkázať moju kolegyňu pani Vášáryovú príp. aj na rozhovor so mnou alebo rozhovor s inými ľuďmi o tom, v akom postavení je strana Smer – sociálna demokracia v medzinárodných štruktúrach. To, čo povedala pani kolegyňa, nie je pravda.

  • Ruch v sále.

  • Ak ju to tak veľmi zaujíma, tak je užitočné si to naštudovať.

    Pán predsedajúci, ďakujem pekne za príležitosť hovoriť. Pán minister, ďakujem pekne za materiály, ktoré koalícia určite podporí. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, ďakujem aj vám za vaše vystúpenie v rozprave.

    Na vaše vystúpenie sa prihlásil s faktickou poznámkou jediný poslanec, pán poslanec László Nagy. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, využijem príležitosť na to, nadväzujúc na pána poslanca Horvátha, keď hovoril o rozvojovej pomoci, a by som povedal jednu pripomienku. Mňa tiež veľmi teší, že rozvojová pomoc už existuje v plánoch ministerstva zahraničných vecí ako koncepčná záležitosť. Avšak treba povedať, že čo sa týka volúmenu, čo sa týka rozsahu rozvojovej pomoci, finančnej pomoci, hlboko zaostávame za našimi predsavzatiami, ktoré sme si dali pred nejakým rokom alebo nejakými rokmi.

    Druhá pripomienka je však ešte závažnejšia k rozvojovej pomoci. Slovenská republika v krátkej minulosti získala veľmi dobré meno práve v oblasti rozvojovej pomoci, keď pomáhala pri rozvoji demokracie a ľudských práv v krajinách neslobody a podporovala tamojšie demokratické sily, aby vytvorili demokraticky fungujúci systém. Dnes vidíme aj v správe, ale aj v predsavzatiach ministerstva, že takýto druh rozvojovej pomoci, čo by pomáhalo rozvíjať demokratické režimy, demokratické systémy v zahraničí, dostáva sa akosi na vedľajšiu koľaj, na okraj. Rád by som povedal toľko k tomu, čo som povedal v úvode, že bola to veľká devíza pre Slovenskú republiku a bola to veľká pomoc aj pre tie krajiny. Rád by som upozornil pána ministra, sám to dobre vie, z vlastnej skúsenosti, čo to znamená na Balkáne. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán spravodajca už nepotrebuje reagovať, pretože aj pán minister, aj pán spravodajca boli poslední, ktorí sa prihlásili do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister mi už avizoval, že už v záverečnom slove nemá potrebu vystúpiť. Chcem sa opýtať pána spravodajcu, pán spravodajca, chcete ešte vystúpiť? Nie.

    Prerušujem rokovanie o týchto bodoch programu s tým, že hlasovať budeme o 17.00 hodine.

    A teraz pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v znení zákona č. 653/2007 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Dostali ste tento vládny návrh ako tlač 886 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 886a.

    Pán minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Ľubomír Vážny, nech sa páči, je tu priestor na vaše odôvodnenie zákona.

    Pán minister zahraničných vecí, ďakujem pekne za váš úvodný vstup do parlamentu.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na dnešné rokovanie Národnej rady predkladám v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v znení zákona č. 653/2007 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Hlavný dôvod predloženia návrhu zákona spočíva v tom, že je potrebné naďalej pokračovať v procese harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov s právom Európskej únie a zvyšovať bezpečnosť cestnej premávky.

    Návrh zákona v porovnaní s doterajšou právnou úpravou najmä novo ustanovuje požiadavky, ktoré musí splniť fyzická osoba alebo právnická osoba, ak požaduje registráciu ako školiace stredisko na vykonávanie kurzov základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku vodičov. Ďalej, ustanovuje požiadavky na vzdelanie lektorov, prostredníctvom ktorých školiace stredisko zabezpečí vykonávanie kurzov základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku. Ďalej, ustanovuje technické požiadavky na špeciálne autocvičisko, na ktorom by sa mali uskutočňovať praktické jazdy v rámci pravidelného výcviku vodičov, ustanovuje podmienky na vykonanie skúšky po skončení kurzov základnej kvalifikácie, novo upravuje jednotný vzor kvalifikačnej karty vodiča, obsahuje viaceré legislatívnotechnické a ďalšie úpravy, ktorých potrebu si vyžiadala súčasná aplikačná prax v niektorých ustanoveniach zákonov.

    Obsah zákona je v súlade s prioritami a cieľmi hospodárskej politiky vlády a smeruje k zvýšeniu bezpečnosti v cestnej premávke.

    Návrh nebude mať dopad na zamestnanosť, nezvýši počet pracovných miest v podnikovej sfére a bude mať nepriamo pozitívny vplyv na životné prostredie.

    S pozmeňujúcimi a doplňujúcimi pripomienkami k návrhu zákona, ktoré boli uplatnené na rokovaniach výborov Národnej rady Slovenskej republiky a v gestorskom výbore, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, ako predkladateľ súhlasím.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, týmto vás žiadam o podporu a schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodársku politiku pánovi poslancovi Pavlovi Prokopovičovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v znení zákona č. 653/2007 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní. Je to tlač 886.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor k uvedenému vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením zo 4. februára 2009 č. 1248 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v znení zákona č. 653/2007 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na prerokovanie v druhom čítaní vo výboroch do 8. apríla 2009 a v gestorskom výbore do 14. apríla 2009 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre hospodársku politiku.

    Konštatujem, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

    Vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 31. marca 2009 č. 586, výbor pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením z 8. apríla 2009 č. 472 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku svojím uznesením z 2. apríla 2009 pod č. 483.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sme dostali v dostatočnom predstihu do lavíc. Je to celkovo 11 pozmeňujúcich návrhov, ktoré predložil výbor pre hospodárstvo a výbor pre financie, rozpočet a menu. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch všetkých spolu, teda o bodoch 1 až 11 spoločne s odporúčaním schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v znení zákona č. 653/2007 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Konštatujem, že spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú prednášam, teda spoločná správa o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením vo výbore z 15. apríla 2009 pod č. 496. Týmto uznesením výbor zároveň poveril aj mňa ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, predniesol som svoje vystúpenie v druhom čítaní, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram, samozrejme, rozpravu. Týmto konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa chce do rozpravy prihlásiť ústne. Pán poslanec Kahanec ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec, stihneme to za 4 minúty? Nech sa páči. Pán poslanec Kahanec má zrejme kratšie vystúpenie, takže nech sa páči.

  • Ja to veľmi rýchlo stihnem. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, chcem povedať len pár slov k tomu zákonu, ktorý je teraz pripravený.

    Myslím si, že určite je potrebné zabezpečiť požiadavky na základnú kvalifikáciu, pravidelný výcvik vodičov a zabezpečiť aj dostatočný štandard vodičov, ktorí predovšetkým túto prácu vykonávajú ako svoju profesiu, a že treba prebrať aj niektoré ustanovenia, normy a vlastne veci, aby bola kompatibilita s európskym právom. Akurát stále vlastne naháňame pri týchto zákonoch niečo, čo nestíhame len pred úplne krátkym časom. Preto sa len chcem spýtať, prečo sme pred krátkym časom, keď sme schvaľovali zákon o cestnej premávke, nemohli dať tieto požiadavky, ktoré sa týkajú výberu elektronického mýta, už rovno do tohto zákona, do zákona o cestnej premávke, ktorý bol len pred úplne krátkym časom v tomto roku schválený s tým, že sme s ním mali aj iné problémy. A teraz opäť, akože dávame nepriamu novelu do iného zákona. Tu, v tomto prípade je pozitívne aspoň to, že sa to týka, jedno aj druhé, cestnej premávky. Ale vlastne ten systém nepriamych noviel stále pokračuje. Ja si pamätám obdobie minulé, keď sme prijímali oveľa viac zákonov a ani zďaleka nebolo toľko nepriamych novelizácií ako teraz, keď vlastne aj zasadáme oveľa menej, aj prijímame oveľa menej zákonov a stále naháňame na poslednú chvíľu nejaké nepriame novely v iných zákonoch. Ja chápem, že to treba urobiť, len by sme mali na to dohliadať trošku aj pri vlastnej tvorbe zákonov, ktoré idú pár mesiacov po sebe. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Kahanca sa neprihlásil nikto. Uzatváram rozpravu k tomuto bodu.

    Pýtam sa, pán minister, chcete reagovať?

  • Ja len stručne. Tá nepriama novela bola na základe podnetu poslancov z jedného z výborov čiže nie na základe podnetu predkladateľa. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán spravodajca nechce reagovať. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Chcem vás teraz požiadať, vážené kolegyne, kolegovia, či by sme ešte nestihli jeden bod, pretože zajtra ráno sú školské zákony a pán minister je údajne na ceste mimo.

  • Reakcia pléna.

  • Nie je súhlas. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je súhlas, vyhlasujem teraz prestávku do 17.05 hodiny a budeme potom hlasovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v programe 35. schôdze, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta.

    Chcem vás informovať o tom, ako budú vyzerať nasledujúce minúty. Budeme hlasovať o dvoch prerokovaných bodoch. Potom vás chcem požiadať, aby sme prerokovali v druhom čítaní tlač 887, čo je vládny návrh zákona o vnútrozemskej plavbe, ktorý mal byť dnes podľa schváleného programu prerokovaný. A po tomto bode, kde nepredpokladám dlhé rokovanie, by sme vykonali 5 tajných volieb, tak ako sme sa dohodli. Takže budeme teraz hlasovať.

    Chcem vás ešte informovať dámy a páni, že pán predseda klubu poslancov za Stranu maďarskej koalície pán Gyula Bárdos ma informoval, že páni poslanci Béla Bugár, László Nagy a Gábor Gál sa dnešným dňom vzdali členstva v poslaneckom klube Strany maďarskej koalície.

  • Chcem teraz poprosiť spravodajkyňu pani poslankyňu Tóthovú, ktorá je ako určený spravodajcu ústavnoprávneho výboru kompetentná, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Dámy a páni, poprosím vás o pozornosť, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

    Ešte predtým, ako budeme hlasovať, vás požiadam, aby ste vytiahli svoje hlasovacie karty a opätovne sa zaregistrovali.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky plním si svoju spravodajskú funkciu. Oznamujem, že v rozprave k predloženému legislatívnemu návrhu vystúpila len jedna poslankyňa. V rozprave neboli podané žiadne procedurálne návrhy, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že by predložený legislatívny návrh bol postúpený do druhého čítania.

  • Hlasujeme o návrhu postúpiť návrh zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 60 bolo za, 35 proti, 37 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Pán poslanec Horváth teraz uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    Správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2008, je to tlač 977.

  • Vážený pán predseda, obidva materiály boli prerokované, aj správa o plnení úloh zahraničnej politiky aj zameranie zahraničnej politiky na rok 2009 a rozprava bola zlúčená.

    Najprv mi, prosím, dovoľte dať hlasovať, vážený pán predseda, o Správe o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2008. V rozprave vystúpilo 7 poslancov, z ktorých nepodal ani jeden pozmeňujúci návrh. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o plnení úloh zahraničnej politiky Slovenskej republiky v roku 2008.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 80 bolo za, 59 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme schválili návrh uznesenia.

    Ešte vás poprosím, pán spravodajca, aby sme hlasovali aj o návrhu uznesenia k

    Zameraniu zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2009, je to tlač 978.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať s tým, že, pre informáciu, v rozprave vystúpilo 7 poslancov, z ktorých kolega poslanec František Mikloško podal návrh na prijatie uznesenia, ktorý má dva body, ale pre krátkosť času technicky nebolo možné spracovať tento materiál v písomnej podobe a distribuovať ho medzi pánov poslancov. Takže môžem prečítať a prečítam teda návrh uznesenia, ktorý predložil pán poslanec František Mikloško. Návrh jeho uznesenia znie: „1. Národná rada Slovenskej republiky vyzýva Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, aby venovalo zvýšenú starostlivosť dodržovaniu ľudských práv na Kube, 2. Národná rada Slovenskej republiky žiada Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, aby podalo informáciu v Národnej rade Slovenskej republiky o stave dodržiavania ľudských práv na Kube vrátane zoznamu politických väzňov na Kube.“ Toľko návrh pána poslanca Františka Mikloška. Pán predseda, prosím, dajme hlasovať o tomto návrhu pána poslanca Mikloška.

  • Pán spravodajca, nie je obvyklé hlasovať o materiáloch, ktoré neboli distribuované, ale budeme hlasovať, dobre, keďže je to váš návrh, pokiaľ nie je námietka, tak budeme hlasovať. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 60 bolo za, 25 proti, 49 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

    Ďalej, pán spravodajca, poďme k uzneseniu.

  • A teraz, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Zameranie zahraničnej politiky Slovenskej republiky na rok 2009.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 79 bolo za, 3 proti, 55 sa zdržalo.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Poprosím teraz pána poslanca Prokopoviča, aby uviedol v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v znení zákona č. 653/2007 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 886.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, konštatujem, že v rozprave vystúpil jeden pán poslanec, ktorý však nepredložil žiadny pozmeňujúci návrh, teda pristúpime teraz k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy, tak ako som avizoval vo svojom vystúpení, ako to máte aj v spoločnej správe, ktorú ste dostali. Máme tam jedenásť pozmeňujúcich návrhov. Teda na základe tejto správy navrhujem hlasovať spoločne o bodoch 1 až 11 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Takže hlasujeme o bodoch 1 až 11 zo spoločnej správy. Návrh je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 116 bolo za, 22 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Body 1 až 11 sme schválili.

  • Ďakujem. Keďže to boli všetky pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy, iné neboli, mám splnomocnenie gestorského výboru, aby som odporučil hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasujeme o návrhu prerokovať návrh zákona v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 81 za, 58 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili, sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať, pán spravodajca, o návrhu ako o celku.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasujeme o návrhu zákona ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 79 bolo za, 1 proti, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona novely zákona č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácie a pravidelnom výcviku niektorých vodičov.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body programu, chcem vás ešte požiadať o súhlas so zmenou programu. Pán minister zdravotníctva, vzhľadom na svoje pracovné povinnosti ma požiadal, aby sme body 74 až 76, sú to parlamentné tlače 880, 927 a 960, prerokovali v utorok 28. apríla od 9.00 hodiny. Je všeobecný súhlas?

  • Reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Takže teraz, tak ako som vás požiadal, budeme pokračovať v druhom čítaní prerokúvaním

    vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 887.

    Pán minister dopravy pán Ľubomír Vážny uvedie tento vládny návrh zákona. Po prerokovaní tohto bodu vás požiadam, aby sme vykonali tajnú voľbu. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám už citovaný návrh zákona z poverenia vlády Slovenskej republiky.

    Vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 14. januára 2009 a prijala k nemu uznesenie č. 9.

    Nevyhnutnosť novelizácie tohto návrhu zákona o vnútrozemskej plavbe vyplýva z potreby implementácie právnych aktov Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky a taktiež z aplikačnej praxe.

    Predkladaným návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky preberajú aj niektoré ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/87/ES z 12. decembra 2006, ktorou sa stanovujú technické požiadavky na plavidlá vnútrozemskej plavby a ktorou sa zrušuje smernica Rady 82/714/EHS v platnom znení.

    Vládnym návrhom zákona sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia zákona, ktorých zmenu si vyžiadala aplikačná prax.

    Navrhovaná právna úprava má za cieľ dosiahnuť lepšiu vymožiteľnosť práva rozšírením ukladania pokút a sankcií a dosiahnuť kompatibilitu právneho poriadku Slovenskej republiky s právom Európskej únie v oblasti vnútrozemskej vodnej dopravy.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Navrhovaný zákon bude mať v malom rozsahu pozitívny dopad na štátny rozpočet. Návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť ani na podnikateľské prostredie.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v spoločnej správe k návrhu zákona odporúčam schváliť.

    Dovoľujem si vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, požiadať o prijatie predloženého vládneho návrh zákona a o jeho schválenie a postúpenie do ďalšieho konania. Ďakujem za pozornosť a skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Poprosím pán poslanca Pavlisa, ktorý je určený spravodajca z výboru pre hospodársku politiku, aby nás informoval o výsledku rokovania vo výboroch.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte mi, aby ako spoločný spravodajca som predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 887), v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1249 zo 4. februára 2009 pridelila vládny návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre hospodársku politiku.

    Vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a výbor pre hospodársku politiku.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte predložené alebo uvedené v spoločnej správe.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či má niekto, dámy a páni, záujem vystúpiť v rozprave. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. A prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme o ňom hlasovať zajtra o 11.00 hodine.

    Dámy a páni, tak ako sme si schválili, budeme teraz hlasovať v tajných voľbách o špeciálnom prokurátorovi, o kandidátoch na sudcov disciplinárneho súdu, o kandidátoch na člena Rady pre reguláciu a o členoch Správnej rady a Dozornej rady Ústavu pamäti národa.

    Chcem vás, dámy a páni, informovať, že prebehnú tajné voľby. A vzhľadom na to, že ide o niekoľko druhov volieb, nebudeme už dnes pokračovať a ďalším programom budeme pokračovať až zajtra 9.00 hodine. To znamená, tajné voľby sú dnes poslednými bodmi programu, ktoré budeme prerokovávať.

    Takže pristúpime k rokovaniu o

    návrhu na voľbu do funkcie špeciálneho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, je to tlač 996.

    Poprosím pána generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, aby uviedol návrh. Je tu pán generálny prokurátor? Poprosím pána generálneho prokurátora, aby uviedol návrh na voľbu. Pán generálny prokurátor.

  • Ruch v sále.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, po dohode s generálnym prokurátorom návrh na voľbu do funkcie špeciálneho prokurátora uvedie predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky pán Mojmír Mamojka. Nech sa páči, pán predseda, uveďte, prosím, návrh. Poprosím potom pána poslanca Pašku, aby sa pripravil ako spravodajca. Pán predseda, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Dovoľte, aby som predniesol predmetný návrh.

    Zákonom č. 458/2000 Z. z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Úrad špeciálnej prokuratúry, a to od 1. septembra 2003. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. v znení zákona č. 458/2003 Z. z. Úrad špeciálnej prokuratúry je osobitnou súčasťou Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky. Na čele Úradu špeciálnej prokuratúry je špeciálny prokurátor, prostredníctvom ktorého generálny prokurátor Slovenskej republiky riadi činnosť Úradu špeciálnej prokuratúry. Špeciálny prokurátor riadi a kontroluje činnosť prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry a ostatných osôb určených na plnenie úloh Úradu špeciálnej prokuratúry.

    Podľa § 24a ods. 1 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 458/2003 Z. z. špeciálneho prokurátora volí do funkcie Národná rada Slovenskej republiky na návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na základe výberového konania. Funkčné obdobie špeciálneho prokurátora je päť rokov. Za špeciálneho prokurátora môže byť zvolený iba prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktorý má platné osvedčenie Národného bezpečnostného úradu na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 920 z 12. mája 2004 zvolila JUDr. Dušana Kováčika do funkcie špeciálneho prokurátora. Oprávnenie vykonávať funkciu špeciálneho prokurátora zanikne 31. augustom 2009.

    Výberové konanie na funkciu špeciálneho prokurátora bolo vyhlásené 20. novembra 2008. V určenej lehote sa prihlásili štyria uchádzači. Výberové konanie sa uskutočnilo 25. februára 2009. Výberová komisia dospela k záveru, že jeden z uchádzačov nespĺňa odborné predpoklady na výkon funkcie špeciálneho prokurátora a odporučila generálnemu prokurátorovi poradie troch uchádzačov na výber. Generálny prokurátor rešpektoval poradie uchádzačov určené komisiou a na voľbu do Národnej rady Slovenskej republiky navrhol prvých dvoch.

    Kandidáti navrhnutí generálnym prokurátorom Slovenskej republiky na voľbu do funkcie špeciálneho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry spĺňajú zákonom ustanovené podmienky na výkon tejto funkcie.

    Základné údaje o kandidátoch sú uvedené v predloženom návrhu na voľbu a v životopise. Materiál obsahuje súhlasy kandidátov s návrhom na voľbu.

    Materiál obsahuje takisto osobné údaje a z tohto dôvodu sa jeho časť nesprístupňuje s poukazom na zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

    Ide, vážené dámy a páni, o dvoch kandidátov. Je to JUDr. Dušan Kováčik, terajší špeciálny prokurátor. A ďalším uchádzačom je pán Mgr. Peter Šufliarsky. Všetky identifikačné dáta, údaje máte všetci pred sebou. Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Paška je určeným spravodajcom. Poprosím ho o informáciu.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, ctení hostia, na čele Úradu špeciálnej prokuratúry je špeciálny prokurátor, ktorého volí do funkcie Národná rada Slovenskej republiky na návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na základe výberového konania.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky sa návrhom generálneho prokurátora na voľbu do funkcie špeciálneho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (tlač 996) zaoberal na 77. schôdzi 1. apríla 2009. Uznesením č. 613 konštatoval, že návrh bol predložený v súlade so zákonom č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 458/2003 Z. z. a navrhnutí kandidáti JUDr. Dušan Kováčik a Mgr. Peter Šufliarsky spĺňajú podmienky ustanovené v § 24a ods. 1 a § 24b ods. 1 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení zákona č. 458/2003 Z. z.

    Ústavnoprávny výbor citovaným uznesením zároveň odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vykonať voľbu do funkcie špeciálneho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky tajným hlasovaním a podľa platného volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov nasledovne.

    Z navrhnutých kandidátov bude do funkcie špeciálneho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zvolený ten kandidát, za ktorého hlasovala nadpolovičná väčšina prítomných poslancov.

    Ak ani jeden z navrhnutých kandidátov nebude do funkcie špeciálneho prokurátora v Úrade špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zvolený, uskutoční sa opakovaná voľba. Do opakovanej voľby postupujú obaja nezvolení kandidáti.

    Ak ani v opakovanej voľbe nebude špeciálny prokurátor zvolený, uskutoční sa nová voľba na základe nového návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky a na základe nového výberového konania.

    V novej voľbe nemožno navrhnúť kandidáta, ktorý nebol zvolený do funkcie špeciálneho prokurátora bezprostredne v predchádzajúcej voľbe.

    Podľa ustanovenia čl. 16 ods. 2 volebného poriadku odporúčaný postup platí pri každej novej voľbe.

    Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Teraz poprosím pána poslanca Babiča, aby uviedol

    návrh na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu, je to tlač 1010.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, podľa ustanovenia § 119 ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich Súdna rada volí sudcov disciplinárneho súdu a primeraný počet náhradníkov z kandidátov navrhnutých sudcovskými radami, ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky a Národnou radou Slovenskej republiky. Všetky oprávnené subjekty predkladajú dvojnásobný počet kandidátov na počet sudcov disciplinárneho súdu.

    Dve členky disciplinárneho súdu sa vo funkcii sudcu disciplinárneho súdu vzdali. Súdna rada Slovenskej republiky požiadala o navrhnutie štyroch kandidátov.

    Za kandidáta môže byť podľa ustanovenia § 119 ods. 4 a ods. 6 citovaného zákona zvolený sudca alebo iná osoba.

    Predseda Národnej rady vyzval poslancov a výbory, aby v termíne do 30. marca 2009 predložili príslušné návrhy Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    V určenom termíne oprávnené subjekty predložili sedem návrhov.

    Ústavnoprávny výbor na 78. schôdzi 14. marca 2009 návrhy prerokoval. Uznesením č. 618 konštatoval, že navrhnutí (pán Štefan Abelovský, Anna Burešová, Ľubomír Hrežďovič, Ján Havlát, Daniel Ilavský, Viliam Pohančeník, Dušan Repák) spĺňajú podmienky ustanovené zákonom. Odporučil vykonať akt voľby tajným hlasovaním podľa platného volebného poriadku nasledovne.

    Zvolení sú štyria kandidáti, ktorí získali nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov. Ak títo štyria nebudú zvolení, vykoná sa opakovaná voľba na tej istej schôdzi.

    Do opakovanej voľby postupujú nezvolení kandidáti s najvyšším počtom hlasov, a to dvojnásobok, ako treba zvoliť. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci nezvolení kandidáti, ktorí majú rovnaký počet hlasov.

    Ak ani v opakovanej voľbe nebudú štyria kandidáti zvolení, vykoná sa na ďalšej schôdzi Národnej rady nová voľba. Pri novej voľbe sú vylúčení kandidáti, o ktorých sa hlasovalo v predchádzajúcom kole volieb.

    Pán predseda, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Teraz poprosím pána predsedu výboru pre hospodársku politiku pána poslanca Kondróta, aby uviedol

    návrh na voľbu kandidátov na člena Rady pre reguláciu, je to tlač 1011.

    Pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, dňa 23. mája 2009 sa končí funkčné obdobie JUDr. Ing. Jána Hijja, člena Rady pre reguláciu, ktorého na návrh Národnej rady Slovenskej republiky vymenoval prezident Slovenskej republiky na obdobie dvoch rokov. Podľa zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov na uvoľnené miesto člena Rady pre reguláciu navrhuje nových kandidátov (minimálne dvoch na jedno miesto) ten navrhovateľ, ktorý navrhol člena, ktorému členstvo zaniklo, teda Národná rada.

    Návrh na vymenovanie nového člena Rady pre reguláciu predloží prezidentovi Slovenskej republiky do dvoch mesiacov odo dňa, keď zaniklo členstvo doterajšieho člena. Z uvedeného dôvodu je potrebné vykonať voľbu kandidátov na člena Rady pre reguláciu.

    Za člena rady môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý spĺňa citovaným zákonom ustanovené podmienky.

    Na základe listu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku zo dňa 24. februára 2009 adresovaného predsedom klubov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky boli predložené tri návrhy.

    Výbor tieto návrhy prerokoval na svojej 69. schôdzi 2. apríla 2009 a konštatoval, že navrhnutí Ing. Augustín Arnold, JUDr. Ing. Ján Hijj a Ing. Igor Masár spĺňajú predpoklady ustanovené v § 9 ods. 2, 3, 5, 7 a 8 predmetného zákona. Odporučil vykonať akt voľby podľa Volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov, schváleného uznesením Národnej rady Slovenskej republiky zo 6. septembra 2006 č. 61 a v súlade s ním navrhol ďalší postup.

    Ak nebude zvolený požadovaný počet kandidátov (teda aspoň dvaja kandidáti) podľa čl. 15 ods. 2 volebného poriadku, je potrebné vykonať opakovanú voľbu. Do opakovanej voľby postupujú nezvolení kandidáti.

    Ak ani v opakovanej voľbe nebude zvolený požadovaný počet kandidátov (teda aspoň dvaja), je potrebné vykonať novú voľbu podľa čl. 16 volebného poriadku na ďalšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Do novej voľby postupujú nezvolení kandidáti, o ktorých sa hlasovalo v predchádzajúcom kole volieb a novonavrhnutí kandidáti.

    Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán predseda výboru.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem pekne.

    Pán predseda výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pán poslanec Nagy uvedie teraz

    návrh na voľbu členov Správnej rady Ústavu pamäti národa a Dozornej rady Ústavu pamäti národa (tlač 1012).

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som z poverenia Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien predložil návrh na voľbu členov Správnej rady a Dozornej rady Ústavu pamäti národa v súlade s § 12 a § 14 zákona č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa.

    V zmysle týchto ustanovení Národná rada volí šesť členov správnej rady a dozornej rady na šesťročné funkčné obdobie na návrh určeného výboru. Národná rada svojím uznesením č. 32 rozhodla o tom, že týmto určeným výborom bude Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

    Ako predseda určeného výboru som stanovil lehotu na podanie návrhov na kandidátov do 20. marca 2009. Do tejto lehoty bolo výboru doručených šesť návrhov na členov správnej rady a šesť návrhov na členov dozornej rady. Po lehote boli doručené návrhy poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany.

    Výbor sa na svojej 46. schôdzi hlasovaním rozhodol akceptovať aj tieto návrhy, a tým v tlači 1012 je uvedených spolu sedem kandidátov na členov Správnej rady a sedem kandidátov na členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa.

    Výbor zároveň svojím uznesením č. 194 konštatoval, že všetci kandidáti spĺňajú podmienku bezúhonnosti podľa § 11 zákona o pamäti národa. Preto odporúča Národnej rade zvoliť dvoch členov Správnej rady a dvoch členov Dozornej rady Ústavu pamäti národa z kandidátov uvedených v tlači 1012 na šesťročné funkčné obdobie v tajnej voľbe.

    Na záver si ešte dovoľujem doplniť jeden chýbajúci údaj o kandidátke na členku dozornej rady ústavu Terézii Holecovej. Menovaná je v súčasnosti zamestnankyňou Ústavu pamäti národa ako vedúca pre ekonomiku a správu a uchádza sa o členstvo dozornej rady tohto istého ústavu.

    Vážený pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda výboru.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Dámy a páni, poďme teraz hlasovať tajne o všetkých prerokovaných návrhoch, tak ako odzneli. V prípade neúspešnej voľby sa vykoná opakovaná voľba, tak ako to uviedli navrhovatelia. Hlasovanie vykonáme na osobitných hlasovacích lístkoch.

    Chcem pripomenúť, že voľbu vyjadríte tak, že na hlasovacom lístku pri každom mene označíte svoj postoj a na každom hlasovacom lístku máte uvedené, pri koľkých kandidátoch môžete označiť alternatívu „za“. Pripomínam to len preto, že sa nám opakovane vyskytuje väčší počet neplatných hlasovacích lístkov aj kvôli nepozornosti pri označovaní. Hlasovací lístok je neplatný, ak pri niektorom mene nie je voľba označená.

    Poprosím teraz všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie, a poprosím ich, aby odhlasovali ako prví.

    Takže, nech sa páči, poďme tajne hlasovať o návrhoch, ktoré zazneli v pléne.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím o chvíľu pozornosti.

    Pýtam sa, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, či každý poslanec využil svoje právo hlasovať. Keďže nevidím, že by niekto nevyužil svoje právo, dovoľte mi, aby som vyhlásil tajné hlasovanie za skončené.

    A prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie. Zároveň vyhlasujem prestávku.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do zajtra do 9.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.