• Dobré ráno. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som otvoril štvrtý rokovací deň 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Z obligátnych povinností dovoľte mi, aby som oznámil, že o ospravedlnenie na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali poslanci: podpredsedníčka Národnej rady Anna Belousovová, podpredseda Národnej rady Viliam Veteška. A na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Berényi.

    Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime teraz v zmysle dohodnutých úprav k

    správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2008.

    Správa má číslo parlamentnej tlače 967 a uvedie ju guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko. Pán guvernér, máte slovo.

  • Dobré ráno. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, dovoľte mi uviesť správu o výsledku hospodárenia Národnej banky za rok 2008, dovoľte mi, aby som vám v súlade so zákonom o Národnej banke Slovenska predložil správu o výsledku hospodárenia. Správa hodnotí výsledky hospodárenia banky za rok 2008, prezentuje správu nezávislého audítora a údaje účtovnej závierky k 31. 12. 2008.

    Hlavným cieľom Národnej banky Slovenska bolo a je udržiavanie cenovej stability. Za týmto účelom banka určovala menovú politiku, vydávala bankovky a mince, riadila, koordinovala a zabezpečovala peňažný obeh, platobný styk na zúčtovanie dát platobného styku, vykonávala dohľad nad bezpečným fungovaním finančného trhu.

    Národná banka podriaďovala hlavnému cieľu všetky svoje aktivity a obchody, a to aj za tú cenu, že pri tom nedosahovala zisk.

    V roku 2008 Národná banka plnila stanovené úlohy v oblastiach, ktoré súviseli s prípravou na vstup do eurozóny. V menovej oblasti zabezpečovala plnenie maastrichtských kritérií, koordinovala prípravu celého bankového systému na prechod na euro, zabezpečovala predzásobenie bánk eurovou hotovosťou. Okrem toho financovala informačnú kampaň v spolupráci s ministerstvom financií a vlastnú infokampaň. Netreba zdôrazňovať, že celé toto úsilie bolo zavŕšené úspešným vstupom do eurozóny 1. 1. 2009.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, považoval som za potrebné uviesť týchto niekoľko skutočností, ktoré významne ovplyvňovali hospodárenie Národnej banky Slovenska. Nakoľko ide o správu za predchádzajúci rok, budem ďalej hovoriť o najdôležitejších údajoch v slovenských korunách.

    Národná banka v roku 2008 vykázala celkovú stratu vo výške 37 mld. Sk. Celkové náklady dosiahli výšku 70,8 mld. Sk a celkové výnosy 33,8 mld. Sk. Strata vznikla najmä v dôsledku kurzových strát spôsobených posilňovaním kurzu slovenskej koruny od začiatku roku 2008 zo sterilizácie nadbytočnej likvidity domácich bánk, z mimoriadnych prevádzkových nákladov na zavedenie eura a z nákladov na razbu slovenských euromincí. Z výkonu menovej politiky, správy devízových rezerv a operácií s klientmi a medzibankového platobného styku dosiahla Národná banka stratu 33,6 mld. Sk. Z výkonu menovej politiky to bola strata v hodnote 16 mld. Sk. Náklady na výkon menovej politiky boli významne ovplyvnené sterilizáciou nadmernej likvidity bankového sektora. Zo správy devízových rezerv vykázala banka stratu 17,6 mld. Sk. Čistá kurzová strata, t. j. realizované kurzové zisky a straty z ukončených obchodov a nerealizované kurzové straty z ocenenia cudzej meny, dosiahla v roku 2008 35,1 mld. Sk, čo bolo v dôsledku posilňovania slovenskej koruny voči americkému doláru a euru. Dňa 8. 7. 2008 bol stanovený konverzný kurz na úrovni 30,126. Od tohto dátumu kurz osciloval okolo tejto hodnoty. Z emisie bankoviek obehových a pamätných mincí boli v roku 2008 vykázané čisté náklady vo výške 1,5 mld. Sk. Tieto náklady vznikli najmä zabezpečením razby takmer 469 mil. kusov prvých slovenských euromincí. Národná banka dlhodobo dôsledne sleduje prostriedky vynakladané na svoju prevádzku a bežný chod. Čisté náklady, t. j. náklady znížené o výnosy na zabezpečenie prevádzky a správy, v roku 2008 boli vykázané v objeme 1,8 mld. Sk. Medziročne oproti roku 2007 bol vykázaný nárast o 4 %. Tento bol ovplyvnený mimoriadnymi nákladmi spojenými s prípravou na prechod na euro, ktoré boli čerpané vo výške 190 mil. Sk. Predstavovali najmä náklady na propagáciu, propagačný materiál súvisiaci s infokampaňou, prostriedky na nákup techniky, na zabezpečenie bezpečných prevozov eurovej hotovosti poskytnuté ministerstvu vnútra formou daru a náklady na upgrade informačných systémov.

    Podľa ustanovenia § 38 ods. 2 zákona o Národnej banke Slovenska je výsledkom hospodárenia Národnej banky Slovenska za účtovné obdobie vytvorený zisk alebo strata. Národná banka používa vytvorený zisk na prídely do rezervného fondu a ďalších fondov a zostávajúci zisk odvádza do štátneho rozpočtu alebo na základe rozhodnutia vlády do štátnych finančných aktív. Stratu vytvorenú v účtovnom období môže Národná banka uhradiť z rezervného fondu alebo iných fondov. Strata, o ktorej banková rada rozhodne, že zostane neuhradená, sa prevedie do nasledujúceho účtovného obdobia. Ako som už uviedol, Národná banka Slovenska dosiahla za rok 2008 stratu 37 mld. Sk. V zmysle rozhodnutia bankovej rady bola strata za rok 2008 zahrnutá do strát minulých rokov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám navrhnúť, aby na základe predloženého materiálu môjho stručného zhodnotenia výsledkov Národnej banky Slovenska za rok 2008 a doloženej správy nezávislého audítora Národná rada zobrala na vedomie výsledky hospodárenia Národnej banky za rok 2008 tak, ako sú obsiahnuté v predloženom materiáli. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán guvernér, za uvedenie správy.

    Teraz prosím povereného člena z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Borisa Hradeckého, aby uviedol spravodajskú správu. Máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2008, ktorú rozhodnutím č. 1043 z 31. marca 2009 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v termíne do 9. apríla 2009.

    Správa bola predložená na základe § 38 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Uvedenú správu v stanovenom termíne prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 484 z 8. apríla 2009. Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2008 zobrať na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením č. 502 z 15. apríla 2009 schválil správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky k správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2008. Určil mňa, poslanca Borisa Hradeckého, za spravodajcu výboru. Výbor mi uložil predložiť a preniesť správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň navrhol Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Ivan Šramko správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, za uvedenie spravodajskej správy.

    Otváram rozpravu. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne, keďže písomnú prihlášku nemám. Neregistrujem žiadneho pána poslanca.

    Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nasleduje

    správa o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2008 (parlamentná tlač 986).

    A túto správu uvedie predseda Najvyššieho kontrolného úradu pán Ján Jasovský. Pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, správu o výsledkoch kontrolnej činnosti za rok 2008 predkladám Národnej rade v súlade s ústavou a zákonom o Najvyššom kontrolnom úrade.

    Tak ako je uvedené v predloženej správe, Najvyšší kontrolný úrad v roku 2008 pokračoval v rozvíjaní kontrolnej činnosti, ktorej výsledky potvrdili, že kontrolované subjekty ocenili predovšetkým poradenskú funkciu kontroly, ktorá je z hľadiska jej prínosu dôležitá pre skvalitnenie hospodárenia s verejnými financiami.

    K základnej charakteristike kontrolnej činnosti úradu realizovanej v roku 2008 chcem uviesť, že sme vykonali 78 kontrolných akcií v 343 subjektoch. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sme realizovali viac kontrol, ktoré mali tematický charakter. Najvyšší kontrolný úrad v nadväznosti na odporúčania poslancov Národnej rady, ktoré uplatnili v rámci prerokovania správy o výsledkoch kontrolnej činnosti za rok 2007, venoval osobitnú pozornosť aj výkonu kontroly plnenia opatrení prijatých na základe predchádzajúcich kontrol, čo sa prejavilo vo zvýšení počtu tohto druhu kontrol v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Po ôsmich kontrolných akciách sme uskutočnili aj v oblasti kontroly európskych fondov a tiež aj formou kontroly výkonnosti. V oblasti územnej samosprávy sme vykonali 19 plánovaných a 3 mimoriadne kontrolné akcie v 123 kontrolovaných subjektoch.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, k výsledkom kontroly, ktoré sú v zovšeobecnenej forme uvedené v predloženej správe, mi dovoľte, aby som sa zmienil o niektorých, ktoré považujeme za dôležité z celospoločenského hľadiska. Za najdôležitejšie považujeme už spomínané tematické kontrolné akcie, ktorých sme v roku 2008 vykonali až 31. Tieto kontroly boli zamerané na problematiku realizácie investičných akcií, poskytovania reštitučných náhrad, privatizácie štátneho podniku a rekonštrukcie čistiarní odpadových vôd a kanalizácie, poskytovania štátnej pomoci, financovania cestovného ruchu, zavedenia eura a podobne.

    Osobitne chcem spomenúť poznatky, ktoré boli zistené kontrolou prípravy a realizácie investičných akcií a stavieb, ktorá bola vykonaná v siedmich vybraných rozpočtových kapitolách na pätnástich vybraných stavbách. Táto kontrola poukázala na celkovo nesprávny postup obstarávateľov pri zabezpečení investičného procesu. Dalo by sa povedať, že bola oneskorene spracovávaná projektovaná dokumentácia, stavby boli nedostatočne pripravované na nedostatočnej odbornej úrovni a podobne. Vyskytovali sa takisto ďalšie problémy nedostatočného finančného zabezpečenia stavieb, predlžovania lehôt výstavby, čo v konečnom dôsledku sa prejavilo aj zvyšovaním nákladov na stavby.

    Nedostatky boli zisťované aj pri mimoriadnej kontrole dodržiavania zákonnosti, správnosti a preukázateľnosti postupu Slovenského pozemkového fondu.

    Takisto kontrolou hospodárenia s finančnými prostriedkami a majetkom štátu a Fondu národného majetku Slovenskej republiky v procese privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, ktorú sme vykonali na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, boli zistené mnohé problémy, o ktorých už ste boli informovaní.

    Nedostatky boli zistené aj v rámci kontroly systému poskytovania verejných prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v rámci štátnej pomoci v rezorte ministerstva pôdohospodárstva za roky 2005 a 2006, kde Najvyšší kontrolný úrad zistil systémové problémy, ktoré bolo potrebné riešiť.

    Zo strany kontrolovaných subjektov bola ocenená kontrola zabezpečenia a pripravenosti orgánov a inštitúcií verejnej správy na zavedenie eura v Slovenskej republike, ktorú sme do plánu kontrolnej činnosti zaradili z dôvodu mimoriadneho spoločenského a ekonomického významu zavedenia meny euro v Slovenskej republike.

    Tak ako je uvedené v časti 1. 2. 2 správy Najvyššieho kontrolného úradu, v roku 2008 sme vykonali aj šesť kontrolných akcií zameraných na realizáciu programov schválených zákonmi o štátnom rozpočte na príslušné roky, ktoré mali prevažne charakter kontrol výkonnosti, a tri kontrolné akcie výkonnosti, ktoré boli vykonané v oblasti obstarávania majetku, aktívnej politiky trhu práce a hospodárenia s komunálnym a drobným stavebným odpadom.

    V roku 2008 sme vykonali aj 20 kontrolných akcií zameraných na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, na hospodárenie s verejnými prostriedkami a nakladanie s majetkom. Týmito kontrolami boli podobne ako v predchádzajúcom období zisťované najčastejšie prípady nedodržiavania zákona o účtovníctve, zákona o správe majetku štátu, zákona o verejnom obstarávaní a príp. nehospodárneho a neefektívneho vynakladania verejných prostriedkov, resp. aj prípady porušovania finančnej disciplíny. Značná nehospodárnosť bola zistená napr. pri kontrole s majetkom štátu a úrovne prevodu vybraného majetku štátu v kapitole ministerstva obrany a podobne.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so závermi rokovaní predstaviteľov najvyšších kontrolných inštitúcií európskych štátov venoval Najvyšší kontrolný úrad aj v minulom roku pozornosť výkonu kontroly európskych fondov v záujme posilnenia zodpovednosti externej kontroly a zlepšenia finančného riadenia prostriedkov Európskeho spoločenstva.

    Kontrolou štrukturálnych fondov v programovom období rokov 2004 až 2006 a kontrolou projektov ISPA a Kohézneho fondu boli zisťované nedostatky v oblasti správnosti úpravy postupov upravujúcich implementačné procesy, dodržiavania lehôt pri spracúvaní žiadosti o platbu a nespoľahlivosť informačného a monitorovacieho systému.

    V rámci kontroly konečných prijímateľov a príjemcov pomoci boli zistené nedostatky v oblasti záložného práva, poisťovania majetku nadobudnutého v rámci projektov, pri predkladaní pravidelných hlásení o pláne platieb a vo vedení rozlíšeného účtovníctva a tak ďalej a tak ďalej.

    Okrem uvedených kontrol vykonal Najvyšší kontrolný úrad takisto v oblasti európskych fondov aj kontrolu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov pri nakladaní s verejnými prostriedkami poskytnutými na výstavbu a rekonštrukciu napr. čistiarní odpadových vôd a kanalizácií.

    To bola výdavková časť štátneho rozpočtu.

    V príjmovej časti verejného rozpočtu sme vykonali celkom 5 kontrolných akcií, ktoré boli zamerané na plnenie príjmov ekonomickej klasifikácie vo vybraných mestách a obciach a na plnenie daňových príjmov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za rok 2007.

    Kontrolou postupu daňových orgánov pri vyrubovacom konaní na dani z príjmu právnických a fyzických osôb s dôrazom na dodržiavanie lehoty na vyrubenie daní a sankcií bolo zistené, že neboli vyrubené sankčné úroky. Boli zistené príklady odkladania vyrubovania sankčného úroku, penále, ukladania pokút na dobu, kedy hrozila možnosť zániku ich vyrubenia. Bol zistený nesprávny výpočet zo sankčných úrokov a tak ďalej a tak ďalej.

    Kontrolou plnenia príjmov ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie podľa hlavných kategórií vo vybraných mestách a obciach, ktorá bola vykonaná v štrnástich obciach, bolo zistené, že 6 obcí napr. vydalo všeobecne záväzné nariadenia v rozpore so zákonom o miestnych daniach.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v roku 2008 sme venovali zvýšenú pozornosť aj kontrole v oblasti územnej samosprávy. Poznamenávam, že len na základe kontrolných akcií, ktoré sme v tejto oblasti vykonali, kontrolované subjekty alebo príslušné orgány prijali celkom 1 451 opatrení na odstránenie zistených nedostatkov.

    Urobili sme mnohé mimoriadne kontrolné akcie, ktoré boli zamerané tiež na plnenie opatrení prijatých na odstránenie nedostatkov, ktoré boli zistené kontrolou a podobne.

    V oblasti územnej samosprávy sú porušenia zákonov podobné ako v štátnej správe, porušovania zákonov o rozpočtových pravidlách, o účtovníctve, o majetku obcí, o obecnom zriadení a, samozrejme, o verejnom obstarávaní. Takmer vo všetkých kontrolovaných subjektoch sme zistili aj nedostatky v oblasti vykonávania inventarizácie majetku.

    Chcem zvýrazniť a zdôrazniť, že kontrolná činnosť úradu v samospráve sa ukazuje ako užitočná, opodstatnená, pretože musíme konštatovať, že výkon vnútorného kontrolného systému v samospráve nie je účinný.

    Venovali sme, tak ako som už v úvode spomenul, osobitnú pozornosť aj výkonu kontroly plnenia opatrení prijatých na základe predchádzajúcich kontrol.

    V pripomienkovom konaní, len taká malá poznámka, sme zaujali stanoviská k 661 návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov a návrhom zákonov.

    Pani poslankyne, páni poslanci, už len možno len jednou vetou, vykonávame naďalej funkciu vnútorného audítora v EUROSAI, boli sme zvolení na obdobie ďalších troch rokov, spolupracovali sme s orgánmi činnými v trestnom konaní, predložili sme viacero návrhov trestných oznámení na základe záverov našej kontrolnej činnosti, venovali sme pozornosť agende vybavovania podaní fyzických osôb a právnických osôb, skvalitňovali sme informovanosť verejnosti rôznymi našimi akciami, veľmi sme skvalitnili spoluprácu a zintenzívnili ju s najvyššími kontrolnými inštitúciami v zahraničí. Chcem ale povedať, že svoju účasť na medzinárodných aktivitách sme obmedzili na najvyššiu nevyhnutnú mieru.

    Možno dve vety už len k výdavkom. Skutočné výdavky sme čerpali na 98,8 %, úspora bola viac ako 2,5 mil. korún, príjmy rozpočtu 623 000 korún.

    A možno ešte k ľudským zdrojom poznamenám, že priemerný vek nášho Najvyššieho kontrolného úradu sa znížil na 44 rokov, čo súvisí so zriadením už všetkých ôsmich expozitúr. Poslednú otvárame, na ktorú vás pozývam, budúci utorok na budúci týždeň v Trnave.

    Možno už na záver úplne poznamenám, že v horizonte trojročného plánovacieho obdobia počítame s výkonom kontrolných akcií, ktoré budú orientované na problematiku systémových otázok hospodárenia s verejnými financiami a na otázky, ktoré súvisia s riešením problémov svetovej krízy. Budeme venovať takisto pozornosť na plnenie opatrení na základe predchádzajúcich kontrol. A viac ako 50 % svojej kapacity venujeme kontrole čerpania využívania prostriedkov z fondov Európskej únie.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vám poďakovať za pozornosť a dovoľujem si požiadať Národnú radu o prijatie tejto prednesenej správy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz prosím povereného člena výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Michala Lukšu, aby podal informáciu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o prerokovaní správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2008 (tlač 986).

    Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky výboru v termíne do 9. apríla 2009. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedenú správu v stanovenom termíne prerokoval Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 485 z 8. apríla 2009. Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2008 zobrať na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor uznesením č. 501 z 15. apríla 2009 schválil správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky k správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2008. Určil ma za spravodajcu výboru. Výbor mi uložil predložiť a poveril ma predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň navrhol Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vysloviť súhlas, aby predseda NKÚ Ján Jasovský správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Neregistrujem žiadneho pána poslanca. Preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Ďakujem, pán predseda, za uvedenie správy, ako aj pánovi spravodajcovi.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Stanislava Janiša a Jozefa Mikuša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2008 Z. z. o kolkových známkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 563/2008 Z. z.

    Parlamentná tlač tohto návrhu má číslo 1029. Návrh na pridelenie na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí predsedu č. 1029.

    Slovo má teraz pán poslanec Jozef Mikuš a tento poslanecký návrh zákona uvedie.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, od 1. augusta 2008 je účinný zákon č. 264/2008 Z. z. o kolkových známkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V zmysle tohto zákona sa distribútorom kolkových známok stala výhradne Slovenská pošta, akciová spoločnosť. V zmysle zákona mohol distribútor uzavrieť zmluvy o odbere kolkových známok s orgánmi, ktoré vyberajú poplatky kolkovými známkami. Po siedmich mesiacoch od nadobudnutia účinnosti zákona je však situácia taká, že príslušné orgány, medzi ktoré patria pracoviská polície, prokuratúry, súdnictva a katastra nehnuteľností, nedisponujú predajnými miestami pre poplatníkov na predaj kolkových známok a tí sú nútení kupovať tieto iba na pracoviskách Slovenskej pošty. Navrhnutá novela odstraňuje tento nedostatok a vracia sčasti situáciu do stavu spred augusta roku 2008, keď príslušné úrady zabezpečovali predaj kolkových známok na svojich pracoviskách.

    Jedným z hlavných dôvodov predkladateľov súčasnej platnej novely zákona bolo, že na trhu sa pohybovalo veľa falšovaných kolkových známok. Už vtedy som, keď sa preberala tam táto súčasná platná novela, kritizoval to, že som nevidel žiadnu analýzu o únikoch peňazí v prospech falšovateľov na úkor štátu. Preto sa mi zdá, že to bol len krycí manéver na to, aby predaj kolkových známok bol zverený iba pošte. Napokon, naša novela mieri k tomu, aby kolkové známky boli povinné predávať iba štátne inštitúcie a iba tie, ktoré ako platbu alebo platidlo používajú kolkové známky. Nepredpokladám, že by štátne inštitúcie a úrady falšovaním mali záujem okrádať štát. Zmyslom novely je občan, ktorý keď navštívi príslušný úrad, nájde na tomto úrade aj miesto, kde si potrebné kolky kúpi. Štát by mal pre občanov vytvárať také podmienky, aby im zľahčoval život, a nie im ho sťažoval. Úradník je tu pre občana, a nie občan pre úradníka. Nezmyslené šikanovanie ľudia pociťujú zvlášť citlivo dnes, keď hospodárska kríza siaha hlbšie do ich peňaženiek. Štát od nich vyžaduje nemalé poplatky a navyše ich pritom ešte zaťažuje aj zbytočným stresom a stratou času. Občania si zaslúžia pozornosť a ústretovosť, aby štátni úradníci sa stali ich pomocníkmi, a nie ich znepríjemňovateľmi života. Veď koniec koncov úradníci žijú z ich daní a z poplatkov vyberaných aj za príslušné kolky. A treba povedať, že kým platila bývalá novela, teda do roku 2008, tak tomu tak aj bolo.

    Domnievam sa, že v súčasnosti platný návrh novely bol krokom späť, naša novela mieri k tomu, aby bol čím skôr napravený, aby občanom sa uľahčil život pri kontakte s úradmi, kde ako platidlo sú používané kolkové známky. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, všetko.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za uvedenie poslaneckého návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Ivánovi Farkasovi. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Stanislava Janiša a Jozefa Mikuša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2008 Z. z. o kolkových známkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 563/2008 Z. z. (tlač 1029), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že pre predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a istým spôsobom napráva súčasnú prax.

    Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za spravodajskú správu.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám, pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne. Registrujem pána poslanca Janiša. Pokiaľ je to všetko, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Slovo má pán poslanec Janiš.

  • Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, pokúsim sa dve-tri také ľudské reči alebo slová k našej novele zákona o kolkoch.

    Nielen mňa, ale aj množstvo ľudí osobne kolky traumatizujú. A možno ani nechápu, prečo si štát necháva za svoje služby platiť takýmto zvláštnym spôsobom. Človek nebehá každý deň po úradoch. A často ani nevie, že na daný úkon mu treba kolok, a to vôbec už nevie, aký kolok. Koľkokrát človek si kupuje auto, aby si vybavil ŠPZ, koľkokrát ide na kataster, aby si vybavil list vlastníctva. To sú úkony, ktoré človek nepotrebuje často. A keď ich potrebuje, tak tá prvá cesta vedie na ten úrad. A na tom úrade sa dozvie, že potrebuje kolok. A ešte sa dozvie aj to, že dnes už na tom úrade ten kolok nedostane a dostane ho len na pošte a na tú potvoru tá pošta je vždy na opačnom konci mesta. Tak sa postaví do radu najskôr na úrad, potom sa postaví do radu na poštu, potom si kúpi kolok, vráti sa na úrad a môže začať vybavovať alebo môže vybaviť danú predmetnú vec.

    Ja si myslím a som presvedčený, že občan má právo od štátu požadovať služby za svoje dane, ktoré štátu platí, má právo požadovať od štátu služby, a nie zháňať kolky ako opica. Dostupnosť kolkov by mala byť totálnou samozrejmosťou, preto sa čudujem, že sa v apríli 2009 bavíme o dostupnosti kolkov na tých úradoch, kde kolkami treba platiť za služby štátu. Kolky sú určitý podľa mňa administratívny prežitok. Ale dobre, keď už ich máme ako platidlo, tak s nimi plaťme, ale tak musí byť úplne automatické pre každého jedného občana, že prídem na úrad, zistím, aký kolok mám a že kolok potrebujem, na tom úrade ho musím dostať kúpiť, zaplatím a z úradu odídem s využitou vecou, lebo viete si predstaviť, že nakúpite si tovar v jednej predajni, v jednom obchode a v druhom obchode, v druhej predajni si kúpite nejaký kolok, ktorým zaplatíte za tovar v tom prvom obchode. Takto presne to behá s kolkami. A táto naša novela nie je ani pravicová, ani ľavicová, nie je o ničom inom ako o normálnom stave vrátiť súčasný stav do stavu, ktorý bol pred, myslím, júlom alebo júnom minulého roku, že človek kúpil kolky na polícii, človek si kúpil kolky na katastri a všade, kde kolkami štát chcel platiť za svoje služby.

    Takže, kolegyne, kolegovia, ak by som prirovnal kolky k diaľničným známkam. Tak diaľničné známky, ktoré sú úplne v inom finančnom objeme ako kolky, dostaneme kúpiť doslovne aj v butiku, ale kolky dostaneme kúpiť len a len na monopolnej Slovenskej pošte. Toto je v normálnom svete nenormálne, a preto vráťme touto novelou ten normálny bežný život do normálnych koľají pre každého jedného občana, preto, lebo toto nie je ani o pravici, ani o ľavici, toto je o normálnosti pre občana. Ďakujem vám.

  • Ďakujem.

    Vážené kolegyne, kolegovia, s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Kahanec, pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Kahanec.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolega poslanec hovoril o tom, že občan má právo požadovať služby a dostupnosť kolkov. Ja s ním úplne súhlasím. A myslím si, že to, čo bolo povedané ešte na začiatku, že viac-menej je to iba nahrávanie zdrojov a príjmov pre monopolnú Slovenskú poštu, potvrdzuje aj predchádzajúca novela, ktorou sa novelizoval zákon o poštových službách, keď sme určitú časť zásielok vyhradili iba pre Slovenskú poštu. Už teraz okolo toho to nie je také celkom jednoduché. A zaujíma sa o to aj Európska komisia. A boli už vážne upozornenia, nie iba nejaké no, no, no. Takže myslím si, že toto tu len potvrdzuje, že nasilu chceme udržať niečo, čo je zo strany štátu držané pri živote, a ostatné veci, keď sa majú ponúknuť služby na inej úrovni a alternatívne služby, tak chceme potrieť. Myslím si, že toto nie je normálne prostredie pre konkurenčné podmienky pre jednotlivých poskytovateľov služieb. A myslím si, že aj toto opatrenie s kolkovými známkami prispieva práve k tomu, že likvidujeme normálne prostredie, ktoré by zabezpečovalo dostupné služby pre ľudí. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Janiš má slovo.

  • Ďakujem za slovo. Ja som naznačil, že niekto tu vybudoval pre Slovenskú poštu aj ďalší monopol, a to jediný monopol, že jedine Slovenská pošta môže predávať kolkové známky. Z vlastnej skúsenosti vám poviem, že je to totálny nezmysel. Ja som ako šéf mestského úradu zriadil v informačnej kancelárii predaj kolkov napriek tomu, že mestu sa neplatí kolkovými známkami, len preto, že v budove, ktorá patrila mestu a kde sídli mestský úrad, sídlili aj orgány štátne, ktoré vyžadovali platbu kolkami. Jednoducho som túto službu pre občanov zaviedol, aby neboli šikanovaní. Šlo to, bolo to normálne, ľudia si pochvaľovali, bola to normálna bežná vec, že v informačnej kancelárii dostali mimo iných služieb aj predaj štátnych kolkov. Nerozumel som tejto novele, ktorá v rámci prijatia eura sa tu nabalila, a rýchle, rýchle len Slovenská pošta. Je to obyčajné šikanovanie a naháňanie ľudí, skúsme to normálne vrátiť späť, nech tí ľudia nebehajú ako opice po kolkoch, nenadávajú a nestrácajú svoj čas, ktorý môžu venovať iným činnostiam. Nič iné ako šikana ľudí zo strany štátu a nič iné ako naháňanie monopolu a biznisu Slovenskej pošte, o ničom inom táto novela, ktorú ste si tu schválili, nie je.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko navrhovateľ. Ďakujem.

    Pán spravodajca? Nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudmily Muškovej a Štefana Zelníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Parlamentná tlač má číslo 1030, návrh na pridelenie na prerokovanie vo výboroch je v tlači 1030a.

    Slovo má pani poslankyňa Ľudmila Mušková a uvedie tento poslanecký návrh zákona.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám v krátkosti priblížila návrh novely zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Základným cieľom návrhu novely zákona je rozšíriť priestor pre kvalifikované zváženie rozhodnutia o postúpení lekárskeho zákroku, ktorý je v pôvodnej verzii zákona už definovaný.

    Je výsostným právom pacienta pred každým lekárskym zákrokom dostať od lekára informáciu, ktorá mu umožní kvalifikovane sa pre zákrok rozhodnúť. Zákon však predpokladá informáciu iba o možnostiach zdravotných rizík, ale neposkytuje priestor pre kvalifikované rozhodnutia, najmä poskytnutie alternatív pri takom špecifickom zákroku, ako je postúpenie interrupcie, kde sa rozhoduje o ľudskom živote niekedy viac. Návrh novely rozširuje kvalifikované poučenie ženy lekárom, ktorého cieľom je ponúknuť žene v ťažkej životnej situácii alternatívu k interrupcii. A žena má právo na výber z viacerých alternatív, teda sa nesmie žena ocitnúť v situácii, akoby viac nemala svoj život v rukách a neexistovalo pre ňu žiadne iné riešenie.

    Pri tomto svojom zdôvodňovaní sa odvolávam predovšetkým na rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý vo svojom rozhodnutí PL. ÚS 12/01-297 takéto kvalifikované poučenie, teda už s alternatívami, predpokladá. A vyjadril ho nasledovnou dikciou. Dovoľte, aby som zacitovala: „Toto poučenie je nesporne podávané aj s cieľom pôsobiť na tehotnú ženu, aby zvážila, či neodstúpi od svojho zámeru vykonať zákrok, čím sa zaisťuje nielen ochrana zdravia ženy, ale tiež ochrana nenarodeného ľudského života. Lekár je pritom zrejme najvhodnejšou osobou na realizáciu ochrany nenarodeného ľudského života a pre ingerenciu v unikátnom vzťahu medzi nasciturom a jeho matkou aj s ohľadom na text Hippokratovej prísahy, ktorú lekári tradične po tisícročia skladajú a ktorá zosobňuje základný medicínsky etický kódex, pričom z nej zjavne vyplýva zásadný etický nesúhlas lekárskeho stavu s prerušením tehotenstva. Po pohovore s lekárom musí žena trvať na zákroku (§ 7) a následne uhradiť poplatok v zmysle § 11 zákona o umelom prerušení tehotenstva.“ Toľko citát z výroku a rozhodnutia Ústavného súdu.

    V posledných rokoch prišlo k viacerým legislatívnym zmenám, napr. k zavedeniu utajených pôrodov, k zmene a zrýchleniu procesu osvojenia, ktorých cieľom bolo vytvoriť možnosť pre ženu v ťažkej sociálnej situácii, aby nemusela niesť bremeno výchovy dieťaťa. Rovnako mnohé mimovládne organizácie začali poskytovať konkrétnu materiálnu a psychologickú pomoc pre ženy, ktoré si zvolili pokračovanie tehotenstva.

    Cieľom návrhu novely je informovať ženu, ktorá žiada o vykonanie interrupcie, o alternatívach v prospech života nenarodeného dieťaťa.

    Táto novela zároveň zavádza aj 72-hodinovú lehotu, ktorá sa po poskytnutí kvalifikovaného poučenia vytvorí žene. Takýmto spôsobom sa vytvorí časový priestor na jej slobodné rozhodnutie. Bezpochyby je možné konštatovať, že dôležité rozhodnutia budú kvalifikovanejšie a slobodnejšie, ak nasledujú po určitom minimálnom čase reflexie, naviac v prípade, ak sú žene poskytnuté nové informácie.

    Tiež oproti doterajšej praxi sa zavádza povinnosť informovať rodiča, resp. právneho zástupcu, ak neplnoletá osoba požiada o interrupciu. A iba po jeho súhlase táto interrupcia môže byť vykonaná.

    Právo, tak ako aj umenie, náboženstvo, literatúra, história je súčasťou každej spoločnosti a prispieva k dnešnému aj budúcemu charakteru spoločnosti aj osobnosti. Právo vyjadruje, že určité hodnoty zaujímajú privilegované miesto v spoločnosti. Právo, ktoré vyjadruje, že interrupcie sú závažným morálnym problémom, má vhodnejší vplyv na správanie a názory ako právo, ktoré nepriznáva nenarodenému životu žiadnu hodnotu, pretože vízie, ktoré uplatňujeme v práve, prispievajú k tomu, čím sme ako spoločnosť.

    Na záver by som povedala len toľko, že dnes, keď informácie majú cenu zlata, keď sa informácii dožaduje každý občan v každej sfére života, bolo by nepochopiteľné upierať právo žene, aby v tak závažnej životnej situácii, v ktorej sa nachádza, keď sa rozhodne pre interrupciu, nedostala úplne plný súčet informácií, ktoré na toto rozhodnutie potrebuje. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú navrhol gestorský výbor, pre zdravotníctvo, pani poslankyni Darine Gabániovej, ktorá uvedie spravodajskú správu. Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudmily Muškovej a Štefana Zelníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1030). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Ako sa uvádza v dôvodovej správe návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorým je Slovenská republiky viazaná.

    Predložený návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Navrhovaná právna úprava nemá vplyv na výdavky z verejných financií. Návrh zákona nepredpokladá dopad na zamestnanosť, dopad na podnikateľské prostredie a vplyv na životné prostredie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcovi vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že v rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1033 z 30. marca 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenia žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Daniel Lipšic. Takže teraz má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh do parlamentu prichádza druhýkrát. Prvýkrát sme o ňom hlasovali v máji a o pár hlasov neprešiel. A preto som rád, že budeme mať šancu hlasovať dnes opätovne.

    Otázka interrupcií je otázka interpretácie hodnoty života. Ja nechcem dlho hovoriť o potrebe chrániť nevinný ľudský život v každom jeho štádiu, pretože tento zákon je podľa mojej mienky návrhom, ktorý by mal mať ambíciu a rozhodne má získať podporu naprieč politickým spektrom, pretože nie je ani ideologický. A jeho snahou je celkom niečo iné, jeho snahou je neobmedzovať nikoho slobodné rozhodnutie, ale práve naopak, umožniť kvalifikovanejšie rozhodnutie v tak ťažkej životnej situácii.

    Zhodneme sa asi na tom, že ľudia sa rozhodujú lepšie sami, ale musia mať dobré informácie, musia mať pravdivé a kvalifikované informácie. Cieľom tejto novely je poskytnúť žene, ktorá môže byť v ťažkej životnej situácii, práve kvalifikované informácie. Tieto informácie sú smerované na to, aby sa rozhodla radšej pre život, čo, si myslím, je správne. Štát nemá povinnosť byť v tejto veci neutrálny. Štát má právo povedať, že preferuje život, preferuje život pred ukončením života a ponúka pomocnú ruku. Ponúka možnosti utajených pôrodov, ponúka možnosti rýchlejšej adopcie, ponúka možnosť pomoci materiálnej, technickej, finančnej v čase gravidity, pretože sú naozaj rôzne životné situácie, ktoré niekedy žena musí zvažovať. Preto štát nemusí byť v tomto hodnotovo neutrálny, som o tom presvedčený. Podľa mojej mienky by právna úprava interrupcií mala odrážať našu pokoru o záhade vzniku života, náš súcit so ženami, ktoré môžu byť osamotené v ťažkej životnej kríze, ako aj náš inštinktívny nesúhlas s ukončením formy nevinného ľudského života, či ho nazveme plod, embryo, bábätko alebo nenarodené dieťa. V posledných rokoch, v rokoch 2002 až 2006, došlo práve k zavedeniu utajovaných pôrodov, rýchlejších adopcií, aby žena, ktorá je v ťažkej životnej situácii, nemusela znášať bremeno výchovy dieťaťa. Dnes máme počet žiadateľov o adopciu, ktorý výrazne prevyšuje počet detí, ktoré, je to taký škaredý právny termín, sú právne voľné na adopciu a mali by podľa mojej mienky dostať šancu.

    Táto úprava je akoby kompromisná. Povedal som, že nie je nijako radikálna ani nijako zakazujúca. Ale niekedy aj nie celkom jednoznačná právna norma môže vytvoriť v spoločnosti inú názorovú klímu. Kompromis v právnej úprave je dôležitý. Je dôležité, čo sa vkladá do ľudských myslí a do ľudských sŕdc.

    Mnohé, čo som chcel, už predo mnou povedala pani poslankyňa Mušková, tak sa zameriam na jednu moju osobnú skúsenosť. Keď som písal návrh novely zákona o informovanom súhlase koncom roku 2007, práve v ten deň som dostal jeden mail, kde mi jeden pán napísal: „Rád by som sa vám i ostatným zainteresovaným poďakoval za preferovanie inštitútu utajeného pôrodu. Vďaka nemu sme sa stali adoptívnymi rodičmi v úžasne krátkom čase a ústavná výchova bola relatívne krátka. Prajem vám do roku 2008 veľa Božieho požehnania a hojnosť milosti.“

    Práve tieto inštitúty, ktoré nikoho neobmedzovali, zachovávali slobodné rozhodnutie, napriek tomu zachránili možno stovky malých ľudských životov, o ktorých sa nepíše na stránkach našich novín. Sem-tam sa dozvieme niečo o inkubátoroch, ktoré boli v niektorých mestách zriadené. Ale to nie sú utajené pôrody, utajené pôrody prebiehajú v nemocniciach a našťastie nie sú v médiách, lebo sú utajené. A naozaj ženy môžu byť v ťažkej situácii na rozhodovanie pod tlakom okolností, pod tlakom svojej životnej situácie. Dovoľte mi prečítať vám jeden článok, ktorý bol uverejnený, myslím, v časopise Fórum života, ktorý poukazuje na to, že ženy tieto informácie o alternatíve k potratu nemajú. A podľa mňa je správne im ich poskytnúť. Budem teda tento článok citovať: „Rozhodla som sa reagovať na váš článok Áno pre život uverejnený v Katolíckych novinách. Denne ho čítam a plačem. Keby som ho bola čítala o dva dni skôr, nebola by som urobila ten hrozný čin, kvôli ktorému budem celý život trpieť.“ To bol článok ohľadne týchto alternatív. „Som slobodná, bývam v malej dedinke, kde sa všetci dobre poznáme. Nemohla som žiť v tomto prostredí slobodná a tehotná. Preto som si zvolila najľahšie a najhoršie riešenie. Keby som vedela o zariadeniach, o akých sa píše v článku, odišla by som z domu a dieťa v pokoji porodila tam. Chýbalo mi však slovo povzbudenia, rada, pomoc. Ani zdravotné sestry v nemocnici sa o tejto téme nezmienili, a pritom tam som mnou boli také mladučké dievčatá, ktoré rozhodne potrebovali rady do života. Ani ja nie som o nič lepšia, azda bol medzi nami rozdiel len v tom, že ja som si plne uvedomila, že som privolila k ukončeniu života nenarodeného dieťaťa. Je to čin, ktorý sa už nedá napraviť. Na moje prekvapenie celý proces v nemocnici od podania žiadosti až po vykonanie interrupcie bol veľmi rýchly, ako na bežiacom páse, nijaké otázky, odhovárania, žena žiadosť podpíše, zaplatí a o chvíľu je po všetkom. U nás je veľmi ľahké zbaviť sa dieťatka. Veľmi, veľmi ľutujem, že som ten článok nečítala skôr, všetko by bolo inak.“ Urobme všetko preto, aby to bolo inak, aby ženy mali tieto informácie. A potom sa rozhodnú lepšie, rozhodnú sa kvalifikovanejšie, správnejšie. Opakujem ešte raz, nikoho neobmedzujeme, snažíme sa dávať lepšie, kvalifikovanejšie informácie v prospech života.

    Som presvedčený o tom, že tento návrh zákona aj keď je podaný poslancami vládnej koalície, podporia všetci poslanci opozície, tak ako podporili rovnaký návrh v máji 2008.

    A chcem povedať jednu vec. Ak tento návrh zákona prejde a bude súčasťou nášho právneho poriadku, on nebude niesť meno žiadneho poslanca, ani moje, ani pani poslankyne Muškovej, on bude niesť meno všetkých tých nevinných detí, ktoré zachráni. A to by mal byť cieľ nás všetkých bez ohľadu na to, aké stranícke tričká nosíme, bez ohľadu, akú ideológiu vyznávame, aby sme posilnili v tejto krajine kultúru života a umožnili ženám v ťažkých životných situáciách sa rozumnejšie, kvalifikovanejšie rozhodnúť. Ja som presvedčený, že tento návrh získa podporu naprieč politickým spektrom. Ďakujem, pán predsedajúci.

  • Ďakujem.

    Teraz sa pýtam, vážené kolegyne a kolegovia, kto sa do rozpravy hlási ústne. Registrujem pani poslankyňu Kramplovú, pani poslankyňu Sabolovú, pána poslanca Zelníka. Ďakujem. Ak je to všetko uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A slovo má pani poslankyňa Kramplová.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh novely zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti je zákon, ktorý našťastie nič žene neprikazuje a nič žene nezakazuje. To si naozaj vysoko cením. A myslím si, že pokiaľ ide o agendu interrupcií, malo by to byť tak aj v budúcnosti.

    Pokiaľ ide o návrh zákona, plne sa stotožňujem s tým, že žena by mala byť dostatočne informovaná. A stretávam sa veľmi často s tým, že najmä ženám, ktoré buď nepracujú s počítačom, alebo majú nižšie vzdelanie, skutočne sa nedostáva dostatok informácií. A veľakrát ich rozhodnutie by bolo iné. Takže táto časť je naozaj nevyhnutná v našej spoločnosti a budem za tento návrh hlasovať.

    Rovnako pokladám za veľmi dôležité aj to, aby neplnoleté dievčatá potrebovali súhlas rodičov pri interrupciách. Keď je dieťa choré, veľakrát alebo často, vo väčšine prípadov rodičia sa oň strachujú, chodia, vyhľadávajú lekárov a snažia sa mu pomôcť. Veková hranica dievčat, ktoré začínajú sexuálne žiť, sa znižuje. Dnes už nie je vôbec nenormálne, že dievča 12-, 13-ročné musí ísť na interrupciu. V tomto prípade rodič by mal vedieť, že dievča podstupuje interrupciu, pretože bremeno ťarchy zodpovednosti za dieťa je na rodičoch do 18 rokov jeho života. Veľakrát práve rodina by vedela dieťaťu pomôcť aj v tejto chúlostivej situácii. A veľakrát práve rodičia by mohli byť veľkou oporou v tejto ťažkej situácii aj pre tak mladé dievča, ktoré si ešte nevie uvedomiť jednak dôsledky a jednak aj všetky negatíva, ktoré súvisia s interrupciou. Preto rovnako podporujem aj tento návrh, aj keď viem, že medzi určitou skupinou ľudí a aj tu poslancov tento návrh nie je priaznivo prijímaný. Predpokladám, že takýmto postojom je vhodné využiť aj vzťah rodiča a dieťaťa práve pre tú informovanosť, ktorú dieťa môže spoločne s rodičmi riešiť a ktorá naozaj môže potom zanechať buď pozitívne, alebo negatívne škvrny na celkovom vývoji mladého dievčaťa.

    Takže pokiaľ ide o zákon, plne s ním súhlasím a stotožňujem sa s obidvomi časťami toho návrh zákona.

    Ja by som však chcela využiť priestor pri predkladaní tohto návrhu zákona na to, aby som požiadala všetkých politikov a všetkých mužov, ktorí sa snažia neustále otvárať agendu interrupcií, aby to nechali na nás, na ženách. V našej spoločnosti je 52,6 % žien. Myslím si, že sme dostatočne znalé, dostatočne fundované na to, aby sme si vedeli o sebe rozhodnúť, aby sme za bremeno, ktoré nesieme na svojich pleciach v prípade interrupcie alebo v prípade nového života, plne si zodpovedali a boli sme tie, ktoré budú vedieť v tú pravú chvíľu sa rozhodnúť správne pri dostatku informácií, a pritom aby aj dieťa, ktoré privedieme na svet, malo dostatočné a vhodné podmienky na život.

    Pán poslanec Lipšic hovoril o traumách, ktoré žena prežíva. Ja som presvedčená, že nikdy ich nemôžete, pán poslanec, ohodnotiť a nikdy ich nemôžete poznať tak ako žena, ktorá stojí pred otázkou nového života alebo interrupcie. Aj prinesenie dieťaťa na svet a následná adopcia alebo utajený pôrod je takisto nesmierne veľká trauma pre ženu. Aj výčitky svedomia pre ženu v prípade adopcie sú rovnako veľké, ako aj pri rozhodnutí sa o interrupcii.

    Často sa stretávam s názorom, že muži by naozaj nemali tieto témy riešiť. A som presvedčená o tom, že skôr strácate, ako získavate. Som presvedčená o tom, že muži, ktorých je prevažná väčšina v rozhodovacích procesoch nielen nášho štátu, ale vo väčšine štátov, by sa mali snažiť o to, aby sa nefeminizovala chudoba práve v dnešnom období. Mali by sa starať o to, aby boli dostatočné podmienky na to, aby žena vždy mohla priviesť dieťa na svet a aby sa nemusela obávať o jeho výchovu, aby sa nemusela obávať o to, že ho nebude mať z čoho kŕmiť alebo že to dieťa bude strádať a nebude mať dostatočné podmienky pre život. Som presvedčená o tom, že ak by takéto podmienky boli, interrupcie by neboli absolútne žiadnou agendou pre politikov, interrupcie výrazným spôsobom by sa znížili a interrupcie by boli témou, o ktorej by sme ani tu už nemuseli rozprávať. Preto navrhujem, aby sa muži, ktorí sú v rozhodovacích procesoch, viac zaoberali sociálnym postavením žien, aby sa viac zaoberali tým, aby ženy neboli diskriminované pri ohodnotení v zamestnaniach, pretože tá priečka slovenská je nie veľmi lichotivá. A odporúčam, aby sa muži zaoberali aj tým, aby ženy neboli diskriminované, pokiaľ ide o uchádzanie sa o miesta, ktoré sú lepšie platené. V tomto prípade ani starostlivosť o dieťa by nebola prekážkou veľakrát pre rozhodnutie žien. Tu nehovorím už o týraní, pretože aj veľakrát týranie žien je dôsledkom určitého rozhodnutia ženy a rovnako veľakrát je dôsledkom toho, že sa žena rozhodne pre interrupciu. Takže som presvedčená, že tých tém, ktoré súvisia s riešením postavenia žien, s riešením zabezpečenia dostatočných a vhodných podmienok pre výchovu dieťaťa a privedenie dieťaťa na svet, je naozaj dosť. A budem osobne veľmi rada, keď ich budeme tu môcť ešte aj v tomto volebnom období riešiť. Ja verím, že väčšina mužov pochopila a zistila, že žena nie je hermafrodit. Ale, žiaľ, na riešenie tak háklivých vecí, ako sú interrupcie, zostáva väčšinou sama a bremeno nesie sama s plnou zodpovednosťou aj s dôsledkami pre jej zdravotný stav a jej psychický stav.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, verím, že tento návrh zákona získa podporu takmer všetkých poslancov a poslankýň, samozrejme, v parlamente dnes pri hlasovaní. A verím, že táto téma sa nebude otvárať viac v týchto laviciach, hlavne z úst mužskej populácie. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne sa prihlásili pán Peter Gabura, ďalej pán Daniel Lipšic, pán Stanislav Kahanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou na vystúpenie predrečníka.

    A slovo má pán poslanec Peter Gabura. Nech sa páči.

  • Pani kolegyňa, my hovoríme o živote a o smrti, my hovoríme o ochrane nenarodeného dieťaťa. A, Bohu vďaka, žena má právo rozhodnúť sa len do okamihu počatia. Akonáhle je dieťa splodené, je to nový život. A vy nemáte právo o tom rozhodovať. Je to boží dar, tak si uvedomte, čo rozprávate.

    A chcem vám povedať ešte jenu vec. Ja v tomto parlamente nebudem spokojný, kým legitímne vraždy nezastavíme. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou je pán poslanec Daniel Lipšic. Nech sa páči.

  • Pani poslankyňa, keďže budete hlasovať za, tak ja s vami nebudem zvlášť verejne polemizovať. Ale obávam sa, že niektoré vaše vyjadrenia išli trošku nad rámec. Poviem konkrétne v čom. Ako minister spravodlivosti som presadil utajené pôrody, rýchlejšie adopcie, zvýšenú ochranu žien pred týraním. Zmenili sme Trestný zákon, Trestný poriadok, Občiansky súdny poriadok. Za môjho pôsobenia vo funkcii sa niekoľkonásobne zvýšil počet osôb stíhaných pre domáce násilie. Čiže neviem celkom, ku komu boli vaše výhrady smerované. Pred rokom som napísal text novely, ktorú teraz predložila pani poslankyňa Mušková, ktorú idete podporiť, pretože nikoho neobmedzuje, ale práve naopak, umožňuje kvalifikovanejšie, lepšie rozhodnutie. Ja som vo svojom vystúpení nikoho nekritizoval, nikomu nedával, nepodsúval žiadne vyjadrenia. Ale poprosím vás, v tejto téme aby ste skôr vážili vaše slová a aby ste skôr sa zamerali na vecné otázky, a nie také sem-tam politikárčenie. To sa mi celkom nepáčilo v tejto téme.

  • Ďakujem.

    A teraz má slovo posledný s faktickou poznámkou prihlásený, pán poslanec Kahanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Kramplová, úplne súhlasím s tým, čo ste hovorili na začiatku. A takisto oceňujem, že v tomto zákone nie je žene nič prikazované ani zakazované a že sa to rieši práve takou vhodnou cestou, aby bola dostatočne informovaná, aby sa mohla dobre rozhodnúť. Už je otázka, či pri tomto rozhodovaní každý lekár dá tú najlepšiu radu alebo to najlepšie povzbudenie, čo má urobiť. Ale o tom nechcem diskutovať.

    Súhlasím aj s tým, že dieťa by malo mať vhodné a dostatočné podmienky pre život, že by ženy nemali byť diskriminované a že by mali mať aj starosť vtedy, keď zostávajú samy, ako ste spomínali. Ale aj práve vtedy by ich vlastní muži mali stáť pri nich, a nielen preto, aby rozhodli o tom, že čo urobí, ale aj preto, aby jej pomohli a povzbudili ju. A viem, o čom hovorím. So svojou manželkou sme vychovali päť detí a vychovávame päť detí, takže nie som teoretikom. Ale na druhej strane tá podmienka, že ak by dieťa malo dobré podmienky, takže už by bolo všetko vyriešené, to, si myslím, nezodpovedá skutočnosti. Pozrite si najrozvinutejšie krajiny, či tam nie sú interrupcie, a majú tie podmienky násobne lepšie ako my. A to už nehovorím o podmienkach voči nejakým nerozvinutým krajinám a voči krajinám, ktoré trú biedu a majú problém, čo dať do úst. Takže tie samotné podmienky, to nestačí. To ide o tú atmosféru v spoločnosti a o to, aby si ctila aj ústavu s tým, že každý ľudský život je hodný ochrany. A ak by táto atmosféra v spoločnosti bola podporovaná, tak si myslím, že aj tie rozhodovania by boli zodpovedné. Ďakujem.

  • Chcete reagovať? Skúste sa prihlásiť do faktickej poznámky. Reagovať teraz na faktické poznámky bude pani poslankyňa Kramplová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Som rada, že na moje vystúpenie zareagovali len muži. To je tiež znak čohosi. A musím vám povedať, vážení páni poslanci, že som svoje slová veľmi zvažovala. A veľmi som ich vážila, keď som ich rozprávala. Hovorila som ako žena a hovorila som takmer za väčšinu žien, pretože poznám ženy, čo prežívajú, a poznám, aké bremeno nesú. A chcem len zdôrazniť, že snáď môžeme mať aj my ženy svoj názor, aj ja ako poslankyňa, pretože žien v tejto spoločnosti je 52,6 %.

    A keď tu rozprávame o živote ako takom. Vám vôbec neprekáža, keď sa zabíjajú ženy a deti pri rôznych vojenských konfliktoch, keď sa cielene bombardujú oblasti, kde je civilné obyvateľstvo a najviac trpia ženy a deti, keď sa každým dňom feminizuje chudoba? To vám vôbec neprekáža? Prekáža vám agenda, na ktorej, si myslíte, získate body. Ste na omyle. Ale ďakujem, že ste si ma vypočuli.

  • Ďalej do rozpravy je pripravená pani poslankyňa Mária Sabolová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, neprihlásila som sa do faktickej poznámky, ale moje vystúpenie začnem vlastne faktickou poznámkou na pani kolegyňu a tým pádom sa tam pripoja aj ženy. Chcela by som povedať, že toto nie je len pre KDH, lebo KDH túto tému navrhuje. Tak ako sa vy mnohí, páni kolegovia poslanci z koalície aj z opozície, hlásite ku kresťanským hodnotám, tak takisto by to mali byť body pre každého jedného kresťana, ktorý sa označil za kresťana a sedí v tomto parlamente. To je jedna podmienka. Ale druhá podmienka alebo druhá odrážka je, nejde len o kresťanov, je to akýsi prirodzený zákon, však tu vzniká život a toto nie je len o kresťanstve a o náboženstve, toto je o živote.

    A chcem vám, pani kolegyňa, povedať, že toto nie je politická téma. Má niečo s politikou len preto, lebo Národná rada hlasuje o zákonoch. A keďže hlasuje o zákonoch, tak je to aj časť politiky, o ktorej tu musíme hovoriť. A stáva sa z nej politicko-vecná odborná téma, bohužiaľ, zatiaľ to vaše vystúpenie. Vďaka Bohu, že ste na začiatku povedali, že teda je to dobrý krok.

    A celá tá legislatíva, ktorá je tu navrhnutá či v predchádzajúcom, pred rokom poslancami KDH s pani Muškovou alebo dnes pani Muškovou v zákone o zdravotnej starostlivosti, je ponukou, je zodpovednosťou v ťažkej situácii rozhodovania sa, a tu si s vami dovolím opäť polemizovať, nielen pre ženy, je to ponuka pre muža a ženu sa rozhodovať v ťažkej životnej situácii. Ja nechcem, aby sme z toho urobili nejaký ženský problém. My môžeme diskutovať o probléme týraných žien, o probléme vo svete násilia na ženách a na deťoch, ale poďme diskutovať pri inej téme. Toto je problém ťaživej situácie dvoch ľudí, poväčšine, keď odmyslím možno ženy po znásilneniach alebo po nejakých trestných činoch. Ale je to ponuka pre dvoch ľudí, pre muža a ženu, ktorí sa rozhodujú v neľahkej situácii. A mnohokrát je práve podpora muža pri tomto rozhodovaní pre ženu, ktorá sa rozhoduje ísť na interrupciu, veľmi dôležitá. Niekedy stačí povedať: „Vieš, zvážme, skúsme rozmýšľať.“ A preto si myslím, že tá trojdňová lehota na to, aby bola poučená, dostala možnosti sa zamyslieť a vedela, kto jej môže pomôcť v tej situácii, ak si myslí, že nie sú schopní to dieťa vychovať, že ho posunie na adopciu, príp. že sa rozhodne ho kdesi pod srdcom vynosiť, je veľmi rozhodujúca, lebo toto je rozhodnutie o živote tých dvoch ľudí. Nehovorím o extrémnych prípadoch, keď tento zákon, tak ako je nastavený, hovorím, umožňuje podstúpiť interrupciu. A koľko konkrétnych prípadov poznáme, a vy určite vo svojom okolí, keď sa žena, možno v poslednej chvíli už u lekára alebo v čakárni u lekára, alebo po stretnutí na ceste na vykonanie interrupcie, stretla s ľuďmi, ktorí jej podali pomocnú ruku. Rozhodla sa neísť na tú interrupciu a stala sa z nej jedna šťastná žena.

    A dovolím si možno povedať, tak trochu na odľahčenie, bolo strašne veľa rôznych aj filmov a možno aj rôznych seriálov, kde to bolo skôr v minulosti nastavené, ako nemať dieťa. Myslím si, že dnes aj mnohé filmy sú už nastavené tak, že si začínajú uvedomovať, že tá krása toho života je oveľa väčšia ako to, že možno niekedy treba podstúpiť viac ťažkostí. Ja som tiež z päťdetnej rodiny. A nebolo to ľahké obdobie, päťdesiate roky. Čiže nie je najvážnejší problém dnešnej doby sociálna odkázanosť, ale vytvorenie vzťahových podmienok na to, aby sme si vedeli vzájomne pomôcť.

    Čiže toľko k takému úvodu.

    Ale nedá mi, aby som sa nedotkla aj vyjadrenia mediálneho Spoločnosti pre plánované rodičovstvo, ktoré reaguje na zákon pána poslanca Lipšica, nie na zákon pani poslankyne Muškovej, lebo zákon pani poslankyne Muškovej je zákon o zdravotnej starostlivosti. On tak možno nevyvoláva také otázky, pokiaľ tam nemáte jasne napísané zákon o prerušení tehotenstva, aj keď ide o ukončenie tehotenstva, pretože ak prejde tento zákon do druhého čítania, myslím si, že všetci budeme radi a nebude dôvod, aby sme diskutovali o tom druhom.

    Ale chcem sa vyjadriť k ich stanoviskám, keď hovoria, že návrh zákona, ktorý predkladá pán poslanec Lipšic, je, akoby zásah zavádzal podľa Spoločnosti pre plánované rodičovstvo do právneho a medicínskeho slovníka ideológiu, je ideologický. No myslím si, že snáď nie, toto nie je ideológia, toto je pomoc a toto je zodpovednosť.

    Namietajú posunutie vekovej hranice, o čom hovorila aj predrečníčka, na vekovú hranicu dospelosti, teda 18 rokov, čo, si myslím, je veľmi dobré. A budem rada, ak sa to potom aj do tohto zákona premietne, pretože vraj zvýšenie vekovej hranice, na ktorú je potrebný súhlas rodičov, na interrupciu, považujú za zhoršenie prístupu mladých žien k umelému prerušeniu tehotenstva, aspoň keby povedali k ukončeniu tehotenstva, a pripomínajú, že aj vek trestnoprávnej zodpovednosti je 14 rokov. No myslím si, že toto nemá žiadnu súvislosť. A ak my dnes nechceme viac pôsobiť na výchovu a vzdelávanie, aby sme práve tie nezdravé tendencie nízko vekových vzťahov a potom z toho plynúcich problémov riešili, tak si myslím, že toto nie je zhoršenie prístupu, toto je nezodpovednosť rodičov a toto je nezodpovednosť spoločnosti, ak nevytvára aj podmienky, aby tu bol aj istý tlak, aj istá represia.

    Spoločnosť pre plánované rodičovstvo vytýka novele, aj jednej, aj druhej tým pádom, že nimi formulovaný zákon by viedol k odhováraniu ženy lekárom od zákroku a toto by už bolo nad rámec slobodného rozhodovania ženy. A konštatujú, že zákon v súčasnom znení dostatočne zakotvuje povinnosť lekára, lebo to ostatné poučovanie o tom, kde by bolo možné sa dozvedieť o ďalších náležitostiach, už je nad rámec medicíny, nad rámec odbornej diskusie. No myslím si, že toto je tiež trošku povážlivé od ľudí, ktorí sú zdravotníci, pretože tá žena ak príde k zdravotníckemu pracovníkovi, sa stáva pacientom, akékoľvek poučenie, akékoľvek možnosti na to, aby mohla zvážiť, čo môže v budúcnosti priniesť takýto zákrok, si myslím, to je povinnosťou lekára, a nie niečím nad rámec, a nielen lekára, poviem, ale každého zdravotníckeho pracovníka. A preto si myslím, tak ako som na začiatku povedala, že to bráni právu slobodne sa rozhodnúť žene, je to právo obidvoch rodičov vstúpiť do procesu rozhodovania pri interrupciách.

    Ďalej namietajú, to som hovorila o tých podmienkach poučenia ženy, aj že ak ju budeme poúčať o tých možnostiach, ktoré dnes ponúkajú občianske združenia a cirkvi, že toto nepatrí k poslaniu lekára, pretože podľa nich sú väčšinou tieto inštitúcie spravidla nábožensky založené a môže to znamenať porušenie práva ženy na slobodu náboženstva. No poviem, tak toto už je trošku až „zvrátené“, pretože ak ja ponúkam pomocnú ruku, je jedno, či to bude cirkevná inštitúcia, občianska, štátna, akákoľvek. A to vám povedia práve tie ženy, ktoré tú pomocnú ruku dostali a nemuseli byť veriace, že im to pomohlo. A to sa ešte nestali na druhý deň veriace, ale cítili pomoc. Ako my chceme v tej občianskej spoločnosti fungovať, keď nebudeme podávať pomocnú ruku a budeme sa teraz rozdeľovať, že tí sú takí, tí sú onakí? Buď ide o život, alebo potom nejde o nič.

    Občianski aktivisti, neviem, kto je za nimi, hovoria a zavádzajú a napádajú pojem nenarodené dieťa. To je podľa nich v rozpore s medicínskymi a právnymi pojmami, ktoré hovoria o embryu a plode, čo je opäť nazvané ideologicky podmienený názor. A tu si dovolím zacitovať niekoľko takých krátkych odsekov z nášho právneho poriadku, kde ešte pri starom zákone o rodine v prípade oprávnených pochybností má počaté dieťa právo na to, aby bolo k nemu podľa zákona určené otcovstvo, kde sa dokonca hovorí, alebo hovorilo v zákone o rodine, k dieťaťu ešte nenarodenému, ale už počatému možno určiť otcovstvo súhlasným vyhlásením rodičov. Čiže už aj naše právne iné normy hovoria o tom, že podľa slovenského právneho poriadku má aj počaté dieťa spôsobilosť na práva, ak sa narodí živé, táto spôsobilosť je podmienená tým, že sa dieťa narodí živé a tak ďalej. Podľa slovenského právneho poriadku podmienená spôsobilosť na právo počatého dieťaťa umožňuje, aby sa na počaté dieťa hľadelo ako na dediča po poručiteľovi, ktorý zomrel v čase od počatia až do narodenia dieťaťa, v Občianskom zákonníku a tak ďalej. Čiže tu už idem možno hlbšie na koreň veci a hovorím o tom, že to počaté dieťa je život, ktorý treba chrániť, a tej matke, tým rodičom treba vytvoriť podmienky, aby sa rozhodli pre život, a nie pre smrť.

    A ešte možno jedna poznámka, ktorou chcem aj ukončiť, keď je tu námietka na 72-hodinovú lehotu, na trojdňovú lehotu čakaciu, ktorú je povinná žena vyčkať, keď prejde tento návrh zákona. A námietka spoločnosti pre plánované rodičovstvo je tá, že odkladanie zákroku znamená zvýšené riziko pre ženu a je proti všeobecnému konsenzu, ktorý hovorí, že ak sa žena na zákrok rozhodne, je vhodné ho vykonať čím skôr. No myslím si, že mnohé skúsenosti, tak ako som povedala aj na začiatku, práve tým, že tu bola šanca mať istú dobu na zamyslenie sa, možno aj na poskytnutie pomoci, vlastne vytvorili podmienky pre to, že si mnohé ženy rozhodnuté pre interrupciu to dieťa ponechali.

    Tu si myslím, že je viac dôvod na to, aby sme pozerali na výchovu, vzdelávanie, ponuku, komunikáciu. A práve vypichla som možná tieto pripomienky, ktoré zazneli v médiách, preto, že akonáhle príde zákon, ktorý je veľmi citlivý a môže vytvárať akési „ideologické“ pozadie, spúšťa sa tu strašne tvrdá občianska protikampaň. Mne sa zdá, že toto sú témy, na ktoré je dnes spoločnosť asi nepripravená a nie je nastavená, aby diskutovala.

    Ja si myslím, a na záver dve vety, kto si totiž neváži ľudský život od počatia, neváži si ani dôstojnosť dospelého človeka, pretože kultúra smrti charakteristická pre dnešnú dobu sa neprejavuje len na potratoch a eutanázii, kultúra smrti sa prejavuje aj na strate úcty človeka k človeku, vykorisťovaním, vydieraním, obchodovaním so ženami, obohacovaním sa na ujmu spoločnosti, nevrátením nespravodlivo nadobudnutého majetku, korupciou v súdnictve a mnohými inými prejavmi krivdy voči blížnemu. Nepociťujeme aj my dnes, že táto kultúra smrti, keď si nevážime život, vytvára v spoločnosti toto napätie, ktoré dennodenne pociťujeme?

    Ďakujem za to, že ste ma vypočuli. A budem veľmi rada, ak sa nám podarí legislatívu v tejto oblasti posunúť pomalými krokmi ďalej. Ona nič nezakazuje, ale vytvára podmienky a zodpovednosť pre každého z nás, aj pre mužov, aj pre ženy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Teraz dám slovo tým, ktorí sa prihlásili s faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Sabolovej. A to sú pán poslanec Peter Gabura, pán poslanec Milan Urbáni, pán poslanec Stanislav Kahanec a pán poslanec Daniel Lipšic. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Peter Gabura. Nech sa páči.

  • Dámy a páni, ja oceňujem vecný tón kolegyne Márie Sabolovej v rozprave a snáď by som ju doplnil len pár vetami, že dnešný deň, keď o tomto diskutujeme, práve v dnešný deň bude zabitých 45 detí chirurgickým potratom. A to máme dennodenne tento mlynček na Slovensku. Ja osobne som prežil tú skúsenosť s lekármi, že boli viac-menej naklonení ku kultúre smrti, že keď sme mali 3 deti, už nás presviedčali, že ďalšie aby sme nemali. Keď manželka mala problémy, tak ju presviedčali, aby ukončila tehotenstvo. Ale nebola snaha liečiť daný problém. Naopak, boli nabubrené reči priamo od lekárov, ktorí až strašili nás rodičov z toho, ako ťažko postihnuté a choré dieťa sa nám narodí. Ja by som chcel jednak upozorniť na to, že je potrebné, aby jednak aj lekári vážili slová, ktoré majú a ktorými nahrávajú potratárom.

    A chcel by som takisto apelovať, že toto dnes je skutočne dobrá vec, ktorá je v ponuke v parlamente, a toto dnes že by malo byť štartovným poľom pre budúcnosť, aby sme sa dopracovali k tomu, aby sme toto nezmyselné zabíjanie, nezmyselné psychologické obťažovanie ženy zastavili. Ja som otec a myslím si, že mám takisto právo hovoriť do života a mám právo takisto spolurozhodovať s manželkou o tom...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Milan Urbáni, pán predseda výboru.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Ako gynekológ vám musím povedať, že kedykoľvek vo štvrtom, piatom týždni diagnostikujem tehotenstvo, som strašne rád, že začína nový život. A nepoznám gynekológa, ktorý by nútil niekoho ísť na interrupciu. Ale sú situácie v živote, a preto aj ten zákon vznikol, začal sa liberalizovať pred 40 rokmi v rôznych krajinách, že boli kriminálne aborty a zomierali aj matky, nielen deti. Čiže ponechaním práva na rozhodnutie tých partnerov, či sú to manželia alebo partneri, nech sa rozhodnú oni. To im zobrať nemôžeme. A nikto rád nevykonáva interrupcie. Nepoznám takého človeka, nepoznám ženu, ktorá by s radosťou išla na interrupciu. Neurážajte, prosím vás, lekárov, že oni niekoho nútia niekde ísť. Neurážajte ani mňa. V živote som nepodpísal žiadosť na interrupciu hneď, keď prišla tá pacientka. Každý lekár zvažuje, doporučuje, robí alternatívy. Keď dáva alternatívy, to znamená, jedna z tých alternatív je aj upozornenie na možné následky, eventuálne aj negatívne. Čiže, prosím vás, neurážajte lekárov v tomto prípade.

    A na druhej strane čo na Slovensku mne chýba. A rád by som viacej počul od vás, čo tu predkladáte túto nezmyselnú vec, ktorú lekári praktizujú, že dajú čas na rozmyslenie, súhlasím s tým, že posunúť vek na 18 rokov by bolo lepšie, ale na druhej strane sa pýtam, čo robíme na Slovensku, aby sme nabádali mladých ľudí, aby sa stala móda, aby mali viacej detí, čo robíme v sociálnom zabezpečení a tak ďalej pre mladé rodiny. Tu je priestor, dámy a páni, spravme z toho módu, že chodiť s kočíkom po meste bude hrdosť a pýcha, ako bola dakedy.

  • Ďalej, pán poslanec Stanislav Kahanec, s faktickou poznámkou, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Sabolová hovorila, že toto nie je o bodoch. A ja s ňou plne súhlasím. Toto by nemalo byť o žiadnych bodoch, toto by malo byť predovšetkým o ochrane života a o šanci pre život. Keď má žena 72 hodín na rozmyslenie, nikto jej neberie žiadne rozhodnutie, má stále svoje rozhodnutie vo svojich rukách. Keď sa tento zákrok vykoná, už potom nie je nijaká možnosť rozhodnutia.

    Je pre mňa nepochopiteľné, ako aj spomínala pani kolegyňa poslankyňa, že spoločnosť, ktorá má v názve plánované rodičovstvo, to znamená, mala by sa zaoberať rodičovstvom a podporovať ho, mala také zvláštne stanovisko namiesto toho, aby podala ochrannú ruku, aby podala ochrannú ruku pre ochranu života. Veď predsa to prinesenie dieťaťa na svet by asi nemalo byť tou traumou, ktorá tu bola pred krátkym časom spomenutá. Koľko rodín by veľmi rado túto „traumu“ zažilo? Ale nemajú to šťastie, aby mohli byť takýmito rodičmi. A mohli by sme pomôcť práve týmto rodinám tým, že urýchlime adopciu a že tie deti, ktoré sa už z akýchkoľvek príčin nedostanú do svojej biologickej rodiny, budú mať šancu v inej rodine. Tak dajme šancu pre život tak, ako to hovorí aj naša ústava. Ďakujem pekne.

  • Ďalej s faktickou poznámkou, pán poslanec Daniel Lipšic, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, je mi ľúto, že zo strany niekoľkých poslancov sa táto diskusia uberá niekde úplne inde, pretože stále verím, že ten návrh zákona prejde. Ja som ho nenamietal ani jednou vetou. Práve naopak, oceňujem, že tento návrh, ktorý som do parlamentu pred rokom podal, si osvojili pán poslanec Zelník a pani poslankyňa Mušková. Oceňujem to. Ale bolo by fajn, keby vládni poslanci, ktorí to chcú podporiť, zvažovali, čo vlastne tým pádom hovoria. Všetko má nejaké hranice. Najviac by bolo fajn, keby ste si prečítali vlastne, o akom návrhu rokujeme, lebo aj pani poslankyňa Kramplová, aj pán poslanec Urbáni majú pocit, že v tomto návrhu sa rieši aj veková hranica, tak zatiaľ sa nerieši. Treba si to prečítať v princípe. Pani poslankyňa, obávam sa, že nie, navrhneme to doplniť zrejme v druhom čítaní, ale poprosím vás, keby ste si ten návrh zákona najskôr prečítali, oboznámili sa s jeho históriou a potom možno reagovali. Ešte raz, som vám vďačný, že budete hlasovať za, ale vážte aj to, čo hovoríte.

  • Ďakujem.

    Poprosím poslancov, ktorí telefonujú v rokovacej sále, keby tak urobili mimo rokovacej sály. Ďakujem pekne.

    Teraz pani poslankyňa Sabolová bude reagovať na faktické poznámky.

  • Ďakujem za slovo. Chcem zareagovať len ne jedného poslanca, ktorý opustil ale rokovaciu sálu, pána poslanca Urbániho.

    Pán poslanec, kde ste v mojom vystúpení počuli, že ja urážam lekárov, že nútia podstúpiť interrupciu? Toto je váš štýl politiky niekedy, páni poslanci, že prekrútite to, čo tu nebolo. Neviem, či ste tu sedeli na celé vystúpenie, ale myslím si, že áno, pán poslanec Urbáni.

    A že mali by sme niečo robiť pre deti. Vy ste vo vláde, vládnete, môžete vy robiť lepšie podmienky. A za našej vlády sme my pre deti urobili minimálne to, že pracujúci rodičia dostali odpočítateľné položky za svoje deti, a mnoho iných a ďalších krokov, ktoré tu nechcem vymenovávať.

    Pán poslanec Urbáni, len pre vás, keď ma niekde počúvate, chcem vám povedať, že som hovorila o tom, že tá námietka na 72-hodinovú lehotu je, že lekár, ako lekár poskytne pacientke informácie o jej štádiu tehotenstva, účele a rizikách alternatívy, takáto zo zákona povinná čakacia lehota môže pre ženy, ktoré zistili tehotenstvo ku koncu prvého trimestra, znamenať prekročenie lehoty 12 týždňov a tým stratu nároku na vykonanie umelého prerušenia tehotenstva, navyše, odkladanie zákroku znamená zvýšené riziko pre ženu a je proti všeobecnému konsenzu, neviem, proti akému konsenzu, ktorý hovorí, že ak sa žena pre zákrok rozhodne, je vhodné vykonať ho čím skôr. Neviem, o aký konsenzus ide, za koho oni hovoria, ale len toto som chcela zvýrazniť. Ja viem, že každý lekár, a vždy tvrdím, každý zdravotnícky pracovník chce pomôcť. A aj tie kauzy, ktoré dnes v zdravotníctve máme, žaloby na mnohých zdravotníckych pracovníkov sú možno niekedy nie celkom odôvodnené, lebo neverím, že niektorí zo zdravotníckych pracovníkov, lekárov chce pacienta poškodiť. To, že možno neurobí všetko a my mu dnes dávame tú povinnosť...

  • Vystúpenie prerušené časomierou.

  • Ďakujem.

    Len pre tých, ktorým nejako asi unikla niť, a teraz bez urážky, to som myslel veľmi úprimne, pani poslankyňa reagovala na faktické poznámky tých, ktorí na ňu reagovali, na jej vystúpenie, faktickými poznámkami.

    Takže teraz dávam slovo poslednému prihlásenému do rozpravy k tomuto návrhu zákona a to je pán poslanec Štefan Zelník. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené panie kolegyne, vážení kolegovia, aj keď pani poslankyňa Kramplová povedala, že by mužská časť populácie nemala k tomuto vystupovať, ja si myslím práve opak, že je to naozaj problém. Keď sa žena do takejto situácie dostane, tak ten muž alebo ten partner mal by stáť pri nej a mal by jej pomôcť pri jej slobodnom rozhodnutí, ale rozhodne mala by cítiť tú podporu.

    Každý lekár, každý zdravotnícky pracovník alebo aj každý občan, ktorý ak sa dostane do situácie, keď svojím konaním sa podieľa na záchrane ľudského života, je na tento skutok právom hrdý. A je to jedno, či sa to stane v nemocnici, na operačnej sále, na koronárnej jednotke, alebo sa to stane na ceste či pri autonehode, alebo pri inom nešťastí. Len málokto môže povedať: „Aj vďaka mne nevyhasol život.“

    Niekomu sa môže zdať, že predložený návrh zákona nič nerieši. Veď v praxi skutočne nie je možné urobiť výkon interrupcie tak, že príde žena a v ten deň, to nie je to isté, ako prísť na ošetrenie k zubárovi, sa urobí interrupcia. A teda dĺžka a čas predoperačného vyšetrenia naozaj niekedy je dlhší ako aj 72 hodín. Takisto existuje zo zákona aj povinnosť informovaného súhlasu, kde by lekár mal dotyčnú pacientku poučiť o všetkých možných rizikách a úskaliach. A predsa žena, ktorá stojí pred neľahkým rozhodnutím, nedostane alebo len málokedy dostane úplnú informáciu, informáciu napr. aj o tom, že ak nie je schopná sa o dieťa postarať, je možnosť utajeného pôrodu a že teda dieťa budú vychovávať v láske iní rodičia, ktorí napr. nemohli mať deti. Žena dostane informáciu aj o tom, že nie je sama a že jej môžu poradiť aj iné organizácie, ktoré sa týmto zaoberajú, pretože treba povedať, že nie všetky ženy majú podporu vo svojich rodinách. Preto tento návrh zákona má svoje opodstatnenie.

    Aj my podporou tohto zákona vytvoríme podmienky na lepšiu informovanosť a kvalifikovanejšie rozhodovanie ženy v jej neľahkej situácii. Aj vďaka tomu sa iste narodí viac zdravých detí. Ďakujem za podporu.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Zelník, ktorý je aj spolunavrhovateľom, bol posledný prihlásený do rozpravy.

    A vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú. Pýtam sa pani Muškovej ako navrhovateľky, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Áno, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento návrh zákona, ak ste si všimli, predkladáme spolu s pánom poslancom a zároveň lekárom Zelníkom. A som mu nesmierne vďačná, že do toho so mnou šiel, pretože aj vďaka informáciám z lekárskych kruhov sme dali niektoré veci, napr. čo sa týka tých neplnoletých osôb. A môžem povedať, že autorom bol aj pán poslanec Urbáni. Aby si nemohli bez vedomia rodičov neplnoleté dievčatá dať urobiť interrupciu, ale aby o tom právny zástupca mal informáciu, tak vďaka týmto informáciám z lekárskych kruhov tento zákon je teda rozšírený aj o tento paragraf.

    Nemyslela som si, že tento zákon vyvolá nejaké takéto rozpory a dokonca že sa na niektorých veciach nezhodneme, ale verila som, že je absolútne nekontroverzný, pretože kto by už upieral žene, ktorá je v ťažkej životnej situácii, komplexnú informáciu pre jej rozhodnutie, plnohodnotné rozhodnutie.

    Pani poslankyňa Kramplová má pravdu, mnohokrát sa žena rozhoduje v ťažkej finančnej situácii, keď má viac detí a pristúpi k takémuto kroku. A je veľmi potrebné, aby táto žena, a lekár doteraz nedával informácie o alternatívach, dával informácie o zdravotných rizikách, mala možnosť vedieť, že tu existuje pomoc, že sú tu ľudia, ktorí sú ochotní podať aj finančnú, aj inú pomoc.

    Takže tento zákon nie je o ničom inom, je to len zákon o tom, aby žena, ktorá sa ide rozhodnúť, mala celú komplexnú informáciu pre to, aby jej rozhodnutie bolo kvalifikované, a ide tu ešte aj o život, ako tu už bolo povedané.

    Verím, že tento nekontroverzný návrh, vážení kolegovia, podporíte. A vlastne pomôžete žene, aby sa mohla ozaj kvalifikovane rozhodnúť. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

  • Pani spravodajkyňa? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Chcem všetkých informovať, ktorí tu neboli v piatok pri skončení schôdze, že hlasovanie bude o 17.00 hodine.

    Takže teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zdenky Kramplovej a Ivana Vargu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 1031 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1034.

    Dávam teraz slovo poslankyni Zdenke Kramplovej, aby návrh zákona uviedla. Spravodajcom k tomuto návrhu zákona je potom pán poslanec Miroslav Jureňa. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, tento návrh novely zákona č. 18/1996 Z. z. predkladáme z dôvodu, že už viac ako rok sa tu diskutuje, čo s cenami potravín. Predpokladám, že mnohí z vás si pamätajú na situáciu z minulého roka, bolo to v januári, februári, keď sme konštatovali, že ceny potravín sa neúmerným spôsobom zvýšili. Hlavný dôvod vtedy bol, že sa zvýšili ceny pohonných hmôt, že sa zvýšili ceny pšenice, pretože bolo veľmi malé množstvo v zásobách, bola neúroda a podobne. Tých dôvodov, prečo sa ceny zvýšili, bolo veľmi veľa. Samozrejme, zobrali sme to ako fakt, v tom čase sme neboli v eurozóne a situácia bola trošku iná. No už aj v tom čase sa otvárala otázka zníženia DPH na potraviny ako taká najaktuálnejšia téma a taká najmenej bolestivá téma. Samozrejme, v tom období som si dala urobiť analýzu, čo by pre štátny rozpočet znamenalo zníženie DPH na potraviny. Tejto otázke podrobnejšie sa budem potom venovať v rozprave, aby som v rámci predkladania návrhu veľa podrobne nehovorila.

    V súčasnosti je situácia taká, že sa zmenila cena pšenice smerom dolu, zmenili sa ceny pohonných hmôt, zmenili sa ceny mnohých vstupov smerom dolu, ale potraviny sa keď nezvýšili, tak sa ani neznížili, zostali v podstate takmer na rovnakej hranici. Vychádzam z indexu spotrebiteľských cien podľa Štatistického úradu. Na základe toho sme sa ešte minulý rok začali zaoberať otázkou obchodných marží. Samozrejme, otázka obchodných marží je akoby veľkým tabu pre obchodníkov a veľmi ťažko sa dopracúvate k obchodným maržiam v obchodoch.

    Okrem toho vstupuje u nás na trh veľmi zaujímavá skutočnosť. A to je tá, že konkurencia medzi výrobcami potravín v podstate nie je konkurenciou medzi samotnými výrobcami, lebo konkurenciu určujú maloobchodné siete, ktoré diktujú, ktoré výrobky budú v maloobchodnej sieti a ktoré nebudú. To znamená, že spotrebiteľ neurčuje, čo si kúpi alebo si nekúpi, ale určuje to sortiment, ktorý zabezpečia obchodné siete.

    V tomto prostredí, ktoré momentálne u nás máme, si dovolím tvrdiť, že antimonopolná legislatíva je krátka na situáciu, ktorá vzniká aj v súvislosti s obchodnými sieťami. A to, že už minulom roku sa pripravil a odsúhlasil zákon o neprimeraných obchodných vzťahoch, bol to zákon č. 172/2008 Z. z., naznačovalo, že tu vo vzťahu odberateľ – dodávateľ – spotrebiteľ niečo nie je v poriadku. Samozrejme, tento zákon išiel po povrchu a neriešil a ani nerieši tú základnú záležitosť, ktorá sa týka cien potravín.

    Niektorí ekonómovia tvrdia, že zdravá konkurencia vyžaduje určitý stupeň regulácie zákonmi, lebo inak dochádza k presadzovaniu záujmov silnejších a bezohľadnejších na úkor tých slabších, a tým vzniká monopolizácia. Život ukázal, že zákony treba prispôsobovať podmienkam. A práve britský protimonopolný úrad na základe štúdií od roku 2006 vydal zaujímavý názor. Podľa nich dominantné postavenie vzniká už vtedy, keď niekto má objem na trhu viac ako 8 %. U nás maloobchodné siete majú podstatne vyššie percento na trhu, ako je 8 %.

    Pokiaľ ide o návrh zákona ako takého, vychádzali sme aj z toho, že na Slovensku alebo v slovenských podmienkach je zmluvná sloboda narušená. Veľakrát obchodné reťazce kričia, že treba mať zmluvnú slobodu. Ale tá zmluvná sloboda je len na strane odberateľov. Táto zmluvná sloboda neexistuje na strane dodávateľov. A preto je dôležité, aby aj tieto vzťahy boli riešené a boli riešené pre prospech spotrebiteľa.

    Regulovaná marža, tak ako sa navrhuje v návrhu zákona, je inštrument, ktorý obchodníci nemôžu obísť. V prípade, ak by sme v tejto situácii riešili zníženie DPH-čky, v podstate neexistuje žiaden mechanizmus na to, aby automaticky boli znížené ceny potravín a aby z tohto profitoval spotrebiteľ, a nie obchodník. Po prijatí takéhoto riešenia, to znamená po prijatí regulovanej obchodnej marže, je možné uvažovať aj o znížení DPH, pretože štát tu má zabezpečené, že skutočne znížením DPH-čky nie je možné ukrátiť spotrebiteľa. V podstate dnes je taká situácia, keď dodávatelia znížia cenu, za ktorú dodávajú určitý produkt, určitú potravinu do obchodných sietí, tak nie je automaticky znížená táto cena na pultoch. A vlastne toto v súčasnosti má riešiť tento predložený návrh zákona.

    Chcem vás poprosiť o to, aby ste pochopili tento návrh ako pomoc aj výrobcom a poľnohospodárom, aby mohli prežiť aj v období hospodárskej krízy, aby neprežívali a neprofitovali len obchodníci, ale aby konkrétnym riešením sme vedeli zabezpečiť, aby v období hospodárskej krízy a v trhovom prostredí vedeli prežiť aj potravinárske podniky a poľnohospodári, pretože ceny výrobcov podľa indexov sa znižujú, ale ceny spotrebiteľských cien buď sú rovnaké, alebo sa zvyšujú. Budem presne o číslach hovoriť v rozprave.

    Ďakujem za pozornosť a, vážený pán predsedajúci, hlásim sa aj do rozpravy.

  • Pán poslanec Lipšic, s procedurálnym? Tak skôr než dám slovo spravodajcovi, pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem. Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, ktorý som ešte chcel uviesť pri predchádzajúcom návrhu, keďže ďalším z bodov rokovaní je môj návrh novely interrupčného zákona, ktorý je obsahovo totožný s tým, čo sme prerokovali. A tam musím povedať, že aj tento návrh obsahuje to zvýšenie veku na 18 rokov rovnako ako ten môj. Tak navrhujem, keby sme o ňom mohli rokovať až po hlasovaní o 17.00 hodine, lebo v prípade, že by tento návrh prešiel, tak ja svoj návrh vezmem späť. Takže ak by bol všeobecný súhlas, že by sme to preložili až po hlasovaní, lebo ak tento návrh prejde, v čo pevne verím, tak by som svoj návrh vzal späť a nemuseli by sme o ňom rokovať.

  • Je to zrozumiteľné. Pýtam sa prítomných poslancov, či môžeme takýmto spôsobom postupovať. Považujem to za váš všeobecný súhlas. Ďakujem veľmi pekne.

    A teraz dávam slovo pánovi poslancovi Jureňovi, ktorý je spravodajcom k návrhu zákona, ktorý sme dostali pod tlačou 1031. Určil ho gestorský výbor, pre financie, rozpočet a menu. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslancov Zdenky Kramplovej a Ivana Vargu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov (tlač 1031), ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie 35. schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Slováci nakupujú v zahraničí, to je realita dnešných dní. A výsledok je ten, že sa nenapĺňa štátna kasa z pohľadu príjmov dane z pridanej hodnoty, a výsledok je ten, že slovenské subjekty podnikajúce v Slovenskej republike nemajú svoj výkon, nemajú ľudia prácu. Takže myslím si, že táto otázka je veľmi aktuálna a predmetný návrh poslancov Zdenky Kramplovej a Ivana Vargu môže byť nápomocný, a preto som si ho osvojil a podporujem ho.

    Pán predsedajúci, nech sa páči, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram teraz rozpravu. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne, pretože písomne som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy. Zaevidoval som prihlásenie do rozpravy pani navrhovateľky, pani poslankyne Kramplovej. Okrem nej sa nehlási nikto, a preto uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. A slovo dávam pani poslankyni Kramplovej. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, nechcela som dlho a podrobne hovoriť o niektorých zaujímavostiach, pokiaľ ide o vývoj cien, DPH-čky ap. na potravinovom trhu a z pohľadu poľnohospodárov, ale aj obchodníkov, preto mi dovoľte, aby som v podstate doplnila moje prvé vystúpenie o určité fakty.

    Na základe analýzy, ktorú sme robili minulý rok pri možnostiach zníženia DPH na potraviny, vyplynulo, že ak by štát znížil z 19 % na 15 % DPH-čku na potraviny, štátny rozpočet by prišiel približne o 150 mil. eur. Čo však je zaujímavé, že zníženie týchto výdavkov na potraviny by na osobu predstavovalo len 27 eur ročne. V prípade, že by sa DPH-čka znížila z 19 % na 10 %, príjmy štátneho rozpočtu by sa znížili asi o 330 mil. eur a zníženie výdavkov na potraviny na jednu osobu ročne by bolo 60 eur. Myslím, že táto otázka skutočne dnes nie je tá, ktorá by mala byť tou najaktuálnejšou pri zamýšľaní sa a hľadaní riešenia, čo urobiť a ako zastabilizovať ceny potravín, ktoré považujem za veľmi dôležité pre výživu občanov a pre potravinovú bezpečnosť Slovenskej republiky. Z toho dôvodu sme robili aj ďalšie analýzy a porovnávali sme minulý rok a tento rok, približne január, február, marec, pretože tam sa najviac zvýšili ceny potravín v minulom roku. A v tomto roku, ako počúvame aj z médií a ako aj registrujeme, je nižšia cena na určité druhy potravín, ale len na určité druhy, pretože v celkovom globále indexy cien potravín oproti roku 2008 zaznamenali za prvé dva mesiace index 101. To znamená, že ostatné druhy potravín buď sa zvyšujú, alebo stagnujú, ale obchodníci pracujú so znižovaním cien len tých druhov potravín, ktoré sú najviac sledované obchodnou inšpekciou, verejnosťou a médiami. Pre vašu informáciu, ceny výrobcov v porovnaní s minulým rokom klesli, index je 95,4. To znamená, že v tom prípade by mali klesnúť aj ceny spotrebiteľské na pultoch. Z poľnohospodárskych komodít pri živočíšnych komoditách index sa znížil na 62 v porovnaní s minulým rokom za rovnaké obdobie a pri rastlinných komoditách tento index je 88,8. Rovnako by sme mali na pultoch zaznamenať nižšie ceny, žiaľ, ich nezaznamenávame.

    Niekoľko ďalších informácií. V minulom roku cena pšenice bola o takomto čase 7 794 korún za tonu, dnes je 3 500. To znamená, že cena pšenice v porovnaní s minulým rokom sa znížila o 55 %. Robili sme si analýzu spotrebných cien chleba. Cena chleba sa zvýšila o 5 až 7 %. Pýtam sa, z akého dôvodu. Pretože sa zlacnila pšenica o 55 %, pretože sa zlacnili pohonné hmoty v priemere o 21 až 25 %, preto bolo nutné, aby sa cena chleba zvýšila o 5 až 7 %? Ďalší údaj je cena slnečnice. Minulý rok bola katastrofálna situácia, cena slnečnice sa vyšplhala na 13 360 korún. V súčasnosti je cena pšenice 8 154 korún. To znamená, že cena slnečnice sa znížila o 38 %. Ale verím, že nakupujete aj olej, liter oleja minulý rok stál 56 korún, slnečnicový olej, myslím, keď cena slnečnice bola o 38 % vyššia, ale dnes liter oleja v priemere podľa Štatistického úradu stojí 64 korún. To znamená, že cena slnečnice sa znížila o 35 %, ale cena slnečnicového oleja sa zvýšila o 13 %. Chcem sa spýtať, ako je to možné, kde je ten rozdiel a prečo poľnohospodári musia trpieť tým, že keď je nedostatok, majú problém, keď je dostatok, majú ešte väčší problém. Ale občan platí buď rovnakú cenu, alebo vyššiu cenu. Ešte uvediem jeden alebo dva údaje pri surovom mlieku. Cena sa znížila oproti minulému roku o 42 až 45 %, mohla by som rozvádzať ďalšie ceny, pri mlieku plnotučnom sa ale znížila cena len o 1,62 koruny. Čiže je ten nepomer tak strašne veľký, že to nás viedlo k tomu, aby sme rozmýšľali o možnostiach, ako pomôcť výrobcom potravinárskych výrobkov a ako pomôcť poľnohospodárom. Snažili sme sa získať informácie aj o ďalších výrobkoch. Napr. ceny kŕmnych zmesí klesli výrazným spôsobom. Napr. ceny kŕmnych zmesí pri hydine klesli o 31 %, ale ceny kurčiat klesli len o 4 %. Hovorila som o tom, že cena surového mlieka klesla takmer o 45 %, ale ceny masla klesli len o 7 %. Ceny kŕmnych zmesí pre hovädzí dobytok sa znížili o 35 %, ale cena hovädzieho zadného sa zvýšila o 2 %. Ako je to možné? Cena múky sa znížila o 5 %, ale pokles ceny pšenice bol o 30 %.

    Takže len sumár, index cien potravín oproti roku 2008, spotrebiteľských cien 101, index cien výrobcov 95,4, index cien poľnohospodárskych výrobkov živočíšnych 62 a rastlinných 88. Takto by som mohla pokračovať v ďalších komoditách.

    Rovnako je katastrofálna situácia napr. aj so zemiakmi. V minulom roku aj v predchádzajúcich obdobiach naši poľnohospodári vyrobili nadprodukciu zemiakov. Nikto ich nechcel brať alebo ich brali za veľmi nízku cenu. Čiže radšej ich zaorali. Následne potom nezasadili zemiaky, ale zemiaky sa začali dovážať za podstatne vyššiu cenu. A dnes, milé panie poslankyne a páni poslanci, dovážame z krajín Európskej únie až 97 % zemiakov, ktoré sú k nám dovezené. Čiže platíme za zemiaky, ktoré sa dopestujú v iných štátoch Európskej únie, a nie na Slovensku. Uvedomujem si aj to, že každý štát sa snaží riešiť túto situáciu podľa svojho, že každý štát hľadá riešenia, ale ja mám taký pocit, že my sa skôr zaoberáme tým, čo pomôže obchodu, ako tým, čo pomôže potravinárom a poľnohospodárom.

    Predpokladám, že mnohí z vás si spomínate, nedávno sme tu mali aj novelu zákona o liekoch, upravovali sme maržu na lieky. Chcem sa spýtať, prečo na lieky máme maržu presne stanovenú a prečo pri potravinách, ktoré sú pre všetkých občanov a ktoré sú nevyhnutnosťou pre zdravý vývin človeka, neuvažujeme, a už sme neuvažovali, aj s reguláciou marží. Chcem podotknúť, že tu nejde o reguláciu cien, tu ide o reguláciu trhových podmienok tak, aby boli prijateľné ako pre dodávateľov, tak aj pre odberateľov.

    Vážení kolegovia, upriamim ešte vašu pozornosť na výšku obratu maloobchodných prevádzok, pretože v návrhu zákona je stanovených 50 mil. eur ročne. Samozrejme, o tejto téme sa dá diskutovať. Prichádzajú mi podnety, aby táto hranica bola vyššia, aby bola napr. 100 mil. alebo 150 mil. eur. V prípade, že tento návrh bude v druhom čítaní, myslím si, že v rámci rokovaní vo výboroch bude možnosť prehodnotiť aj túto hranicu, ale dovolím si tvrdiť, že hranicu 20 % obchodnej marže by asi nebolo vhodné prehodnocovať, pretože táto marža by mala byť dostatočná na to, aby žili aj výrobcovia, a na to, aby žili aj obchodníci.

    Ešte prichádzajú rovnako aj určité podnety od odborníkov z praxe aj o tom, ako by mohol byť ešte tento návrh zákona vylepšený. Samozrejme, všetky rozumné návrhy budú len pozitívom pre návrh tohto zákona, ale nielen pre návrh zákona, ale hlavne pre potravinárov a poľnohospodárov.

    Na záver poviem jednu informáciu. V rámci Európskej únie potravinársky priemysel sa podieľa 13,4 % na celkovom obrate priemyslu. Rovnako zamestnanosť je v potravinárskom priemysle 13,6 %. Na Slovensku kedysi potravinárstvo tvorilo 10 % HDP, dnes tvorí len 2 %. Zamestnáva len 2,6 % obyvateľstva. A pritom máme tradíciu v potravinárskom priemysle, máme možnosť zamestnať ľudí v tomto priemysle a máme na to výborné podmienky. Preto by som vás chcela požiadať, aby ste podporili tento návrh novely zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách, aby sme mohli zlepšiť podmienky presadenia sa dodávateľa do lepších čísel, aby naši potravinári mohli vyrábať a aby obchodná marža sa stanovila len na potraviny, a nie na žiadne iné produkty. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, teraz vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani poslankyňa, chcete ešte zaujať stanovisko aj ako navrhovateľka? Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca? Nie. Ďakujem veľmi pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Pada na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Parlamentná tlač má číslo 1032. Návrh na pridelenie výborom je v rozhodnutí predsedu číslo 1035.

    Slovo má pán poslanec Martin Pado. Uvedie tento poslanecký návrh zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v oblasti evidencie vozidiel došlo k zavedeniu definovania postupu pri ohlasovaní vozidiel do zahraničia. Toto v minulosti nebolo. A vlastne zavedením tohto ustanovenia došlo k tomu, že dnes majiteľ vozidla nielen pojazdného, ale aj nepojazdného musí podľa § 119 tohto zákona vykonať nasledovné úkony. Po prvé, musí vozidlo pristaviť na kontrolu originality a, po druhé, musí požiadať kupujúceho, aby sa dostavil na odhlásenie alebo prihlásenie na dopravný inšpektorát v mieste evidencie vozidla. Ak je vozidlo pojazdné, nie je s tým žiaden problém. Vozidlo vodič pristaví na stanicu, urobí sa kontrola originality. A tým, že vozidlo je pojazdné, nie je zase problém na ktorékoľvek miesto ho doviesť. Horšie je to s vozidlom, ktoré je nepojazdné, ktoré je havarované. Na takéto vozidlo, samozrejme, je nutné zobrať teda odťahovú službu, vozidlo dať doviezť na miesto, kde sa vykonáva kontrola originality, a následne kontrolu originality vykonať a vozidlo znova, nie po vlastnej osi, ale odťahovou službou dať odviezť majiteľovi do trvalého bydliska. Kontrola originality nie je záležitosť, ktorá by trvala päť minút ani desať minút, je to komplikovaná záležitosť. A dĺžka alebo doba trvania takejto kontroly môže byť v trvaní až do dvoch hodín. A, samozrejme, nie je to ani lacná záležitosť. Nestojí to päť korún. Netvrdím, že je to nejako prehnane drahé. Takže zoberie sa odťahová služba, auto sa naloží, dovezie, prebieha kontrola, odťahová služba vás buď čaká, alebo príde opätovne a postupne to auto odvezie. Ak máte šťastie a nedošlo pri dopravnej nehode k porušeniu niektorých znakov, tak vám možno vystavia zápis „spôsobilé alebo dočasne spôsobilé“. V prípade, že dôjde k väčšiemu poškodeniu, je možné, že takýto zápis ani nezískate. No a tak teda všetky náklady, ktoré ste vynaložili, sú zbytočné, autíčko môžete dať naložiť opätovne na odťahovú službu a odvezie vám ho domov, no a uvidíme, čo bude teda ďalej.

    Okrem toho, čo som povedal, že teda súvisia s tým náklady na dopravenie vozidla na vykonanie kontroly originality, má to aj druhý aspekt. Ten druhý aspekt je ten, že môžete mať vozidlo, na opravu ktorého podľa vás sú vysoké náklady, pričom vy nemáte záujem dať to vozidlo opraviť, ale zase na druhej strane nie je to vrak, nie je to vozidlo, kde je taká škoda, aby to, povedzme, bolo zbytočné, ale je záujem toto vozidlo, povedzme, odkúpiť niekde zo zahraničia, pričom tým pádom vy by ste mohli prísť k väčším peniazom a zároveň by ste zo Slovenska odstránili jedno poškodené vozidlo. Avšak takýto postup predajcom a aj podnikateľom v tejto oblasti bráni. Druhá vec, ktorá je, to je otázka toho, že kupujúci sa musí dostaviť osobne na miesto odhlásenia alebo prihlásenia, teda na dopravný inšpektorát, ktorý je v mieste evidencie vozidla.

    Dámy a páni, môj návrh pozostáva z toho, aby pre odpredaj vozidla do zahraničia neboli potrebné ani kontrola originality a ani osobná účasť kupujúceho. Môj návrh hovorí o tom, že pre možnosť odpredaja vozidla je potrebné, aby držiteľ nepojazdného havarovaného vozidla prihláseného do evidencie predložil, po prvé, výpis z evidencie dopravných nehôd Policajného zboru Slovenskej republiky a, po druhé, výpis z registra kancelárie poisťovateľov podľa § 25 zákona 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení. Tieto dve tlačivá v podstate, dá sa povedať, zabezpečia, aby nedochádzalo k podvodom pri predaji týchto vozidiel.

    Iste, viem si predstaviť aj lepšie riešenie. To lepšie riešenie by bolo, povedzme, ak by na Slovensku fungovali mobilné stanice pre kontrolu originality a ak by boli zavedené, povedzme, aj dvojité ceny, aby za kontrolu takéhoto vozidla bola cena nižšia. V takom prípade by nebol problém, aby sa vykonávali tieto kontroly tak, ako je to navrhnuté v zákone.

    Takže, dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu tohto návrhu, pretože na jednej strane to možno zlepšuje podmienky pre podnikateľov a na druhej strane to umožňuje majiteľom takýchto poškodených vozidiel získať lepšie prostriedky na to, aby mohli svoje vozidlo vymeniť. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Jánovi Richterovi. A uvedie spravodajskú správu. Máte slovo, pán poslanec.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Pada na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 30. marca tohto roku č. 1035 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. A odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 10. júna tohto roku a gestorský výbor do 12. júna tohto roku.

    Pán podpredseda Národnej rady, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy som nedostal. Pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne. Neregistrujem žiadnu prihlášku, preto uzatváram možnosť podania ústnej prihlášky do rozpravy.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Ďakujem navrhovateľovi aj spravodajcovi.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať, vážené kolegyne, kolegovia, prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Magdy Košútovej a Viliama Jasaňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 11/2004 Z. z. o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov a služieb na účely obrany.

    Parlamentná tlač má číslo 1034. Návrh na pridelenie výborom má tlač 1036.

    Slovo má poslankyňa Magda Košútová a uvedie tento poslanecký návrh zákona.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu novely zákona č. 11/2004 Z. z. o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov a služieb na účely obrany je zjednodušenie výkonu štátnej správy v oblasti pôsobnosti Úradu pre obrannú štandardizáciu, kodifikáciu a štátne overovanie kvality.

    Dôvodom na vypracovanie návrhu zákona boli poznatky z aplikačnej praxe, ktoré poukázali na potrebu novelizácie a spresnenia niektorých ďalších ustanovení tohto zákona.

    Navrhované zmeny a doplnenia majú napomôcť, aby výrobky a služby využívané ozbrojenými silami Slovenskej republiky spĺňali podmienky interoperability s výrobkami a službami využívanými armádami členských štátov aliancie, aby bola používaná technika na zodpovedajúcej technickej úrovni a aby bolo logistické zabezpečenie realizované operatívne a efektívne.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, chcem vás požiadať o postúpenie predloženého návrhu novely zákona o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov aj služieb do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za uvedenie návrhu zákona.

    Teraz opäť dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Jánovi Richterovi. A uvedie spravodajskú správu. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda Národnej rady, pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Magdy Košútovej a Viliama Jasaňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 11/2004 Z. z. o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov a služieb na účely obrany. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 30. marca pod číslom 1036 podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 10. júna a gestorský výbor do 12. júna tohto roku.

    Pán podpredseda Národnej rady, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, za spravodajskú správu.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku do rozpravy nemám. Pýtam sa preto, kto sa hlási do rozpravy ústne. Neregistrujem žiadneho pána poslanca.

    Vyhlasujem preto všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Ďakujem navrhovateľke aj spravodajcovi.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz, vážené kolegyne, kolegovia, pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Tkáčovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

    Parlamentná tlač má číslo 1035, návrh na prerokovanie vo výboroch má tlač 1045.

    Slovo má pani poslankyňa a uvedie tento poslanecký návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pozdravujem aj našich vzácnych hostí hore na galérii, vitajte. Dámy poslankyne, páni poslanci, predložila som Národnej rade na posúdenie novelizáciu dvoch zákonov, a to zákona o ochrane prírody a v druhej časti môjho návrhu novelizáciu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Spoločným menovateľom navrhovaných zmien týchto zákonov je fakt, že súčasné znenie týchto zákonov poškodzuje záujmy Slovenska. Je v rozpore s Prístupovou zmluvou Slovenska k Európskym spoločenstvám a k Európskej únii, teda v rozpore s primárnym právom spoločenstiev. Ide o zrušenie účasti verejnosti pri posudzovaní vplyvov určitých projektov na životné prostredie. Konkrétne je hlavný rozpor s článkami 3 a 174 Zmluvy o Európskych spoločenstvách. Tento nesúlad vznikol predložením poslaneckej novely zákona o ochrane prírody v roku 2007 vládnymi poslancami. Ak členská krajina Európskych spoločenstiev koná tak, že to nie je v súlade s povinnosťami a záväzkami členského štátu, ktoré jej vyplývajú zo zmluvy, nastupuje inštitút žaloby o porušení zmluvy, kde oprávneným je Komisia alebo iný členský štát, ktorí sa domnievajú, že zmluva je porušovaná. Príslušný je síce Európsky súdny dvor, ale súdnemu konaniu po podaní žaloby predchádzajú vždy kroky, ktoré sa snažia danú situáciu zmierniť a mimosúdne vyriešiť.

    Aké sú teda kroky Komisie, ktoré hrozia aj Slovensku, pretože Komisia sa domnieva, že platnou legislatívou, zákonmi o ochrane prírody a o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sme v rozpore s povinnosťami a záväzkami, ktoré nám ako členskej krajine z tejto zmluvy vyplývajú. Komisia v prvom rade neformálne upozorní členský štát na rozpory a poskytne primeranú lehotu na nápravu. Je to také priateľské upozornenie: „Pozor, nie je to v poriadku, prosím vás, dajte to všetko do súladu.“ Toto sa na Slovensku stalo v roku 2007, keď bola prijatá napriek vetu pána prezidenta poslanecká novela zákona o ochrane prírody. Ak k náprave nedôjde, a na Slovensku k náprave nedošlo, Komisia zašle členskému štátu už formálne upozornenie. A je to také menej priateľské potľapkanie po pleci. Samotné formálne upozornenie (infringement) je odôvodneným stanoviskom, ktoré obsahuje rozhodujúce skutočnosti, ktorými daný členský štát porušuje zmluvu. Zároveň toto upozornenie obsahuje aj opatrenia, ktoré by krajina mala prijať, aby sa skončilo protiprávne konanie. Toto sa stalo Slovensku v októbri 2008. Obdržali sme toto formálne upozornenie, v ktorom Komisia žiada prijať legislatívu v oblasti prístupu verejnosti k rozhodovaniu a posudzovaniu vplyvov projektov na životné prostredie. Napriek tomu gestorské ministerstvo, ministerstvo životného prostredia, ani vládni poslanci zodpovední za tento zahanbujúci stav nekonali. A túto možnosť mali, pretože ministerstvo životného prostredia predložilo do Národnej rady novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ale bez týchto žiadaných ustanovení. Mimochodom, už táto vládna novela prešla do druhého čítania a keď dnes nebudem úspešná so svojím návrhom, tak v druhom čítaní predložím pozmeňujúce návrhy v rámci vládneho návrhu zákona. V prípade, ak členský štát ani po tomto formálnom upozornení neprijme nápravu, Komisia podá žalobu na Európsky súdny dvor. V tejto žalobe môže zároveň navrhnúť výšku paušálnej sumy alebo opakované penále, ktoré musí členský štát zaplatiť, ak rozsudku nevyhovie. Čiže okrem medzinárodnej hanby aj finančná pokuta a zároveň najhorším opatrením, ktoré môže Slovensko postihnúť, je to, že Komisia zastaví poskytovanie peňazí z fondov na projekty, ktoré podliehajú posudzovaniu vplyvu na životné prostredie. A to sú napr. projekty výstavby diaľnic alebo modernizácie Železníc. Odhadom ide zhruba o 4 mld. eur, čo je čiastka taká, ktorú si už ani sama neviem predstaviť, o ktorú by sme ochudobnili slovenskú krajinu, ak neprijmeme ustanovenia v zákonoch, ktoré od nás Európska únia žiada.

    Áno, Slovensku hrozí žaloba Komisie, pretože skupina vládnych poslancov v roku 2007 zrušila právo verejnosti zúčastniť sa posudzovania vplyvov projektov na životné prostredie, ako to žiada aj Aarhuský dohovor, ktorého je Európska únia signatárom. Dôsledky žaloby som už spomenula. V tom najhoršom môže dôjsť až k pozastaveniu čerpania eurofondov na výstavbu diaľnic či modernizáciu Železníc, pretože práve tieto projekty, kolegovia, kolegyne, sú posudzované z pohľadu vplyvu na životné prostredie.

    Ministerstvo životného prostredia ospravedlňuje meškanie s novelizáciou tým, že ide o veľmi komplikovaný a zložitý zákon, že treba zapracovať množstvo smerníc a nariadení a že preto si jeho príprava vyžaduje veľa času. Tento argument je pre mňa pochopiteľný, samozrejme, ale situáciu nerieši, preto prichádzam s novelou príslušných zákonov v oblasti účasti verejnosti a otváram cestu pre vládu, pre nás, pre parlament, ako presvedčiť Komisiu, že slovenská strana má záujem vzniknutú situáciu riešiť.

    Navrhujem zásadnú zmenu postavenia občianskych združení zo zúčastnenej osoby na účastníka konania, ktoré oprávňuje občanov obrátiť sa na súd, aby ako nezávislý arbiter posúdil, či je rozhodnutie správneho orgánu vo veci posúdenia vplyvu na životné prostredie v súlade so zákonom.

    Okrem tejto zásadnej zmeny navrhujem, ďalšie dva okruhy legislatívnych zmien.

    Po prvé, navrhujem upraviť ochranu mokradí na území nachádzajúcom sa v prvom až štvrtom stupni ochrany, ktoré bolo poslaneckou novelou v roku 2007 zo zákona o ochrane prírody vypustené, čím Slovensko porušuje svoj záväzok z čl. 4 Dohovoru o mokradiach, kde sa zaväzujeme podporovať zachovanie mokradí a vodného vtáctva a náležite sa postarať o ich ochranu. Podľa platného znenia zákona o ochrane prírody chránime mokrade iba v piatom stupni ochrany, čo je koniec koncov logickým dôsledkom absolútnej ochrany prírody v piatom stupni.

    A ďalšia úprava, ktorú navrhujem, je úprava ustanovení zákona o ochrane prírody vzťahujúca sa na lesné plány, pretože, opäť, poslaneckou novelou sa zaviedla výnimka pre lesné plány z ustanovení zákona o ochrane prírody. V takomto právnom stave chýba mechanizmus kontroly opatrení v lesoch, napr. pri používaní pesticídov. Určite sa nikto so mnou nebude hádať, že insekticídy, čo sú chemické prípravy na ničenie hmyzu, sú agresívne a invazívne chemické prostriedky, ktoré zabíjajú, ničia hmyz a zároveň ohrozujú iné organizmy, ktoré zasiahnu, a to vrátane ľudského. A preto podľa môjho názoru, musí ich aplikácia podliehať posúdeniu príslušného orgánu ochrany prírody, čo v predloženej novele navrhujem.

    Dámy a páni, ponúkam všetkým, ale najmä 79 vládnym poslancom, ktorí napriek nesúhlasu odbornej verejnosti, napriek nesúhlasu opozície, dokonca napriek vetu prezidenta Slovenskej republiky hlasovali v roku 2007 za zmenu zákona o ochrane prírody, ktorým ohrozili záujmy Slovenska, aby svoj omyl napravili a podporili ma pri tomto návrhu zákona. Kolegovia, vládni poslanci, máte veľmi dobrú príležitosť ukázať, že vám na občanoch Slovenska záleží, nielen rečami, ale aj skutkami. Zároveň môžeme spoločne poslať do Bruselu odkaz, že si svoje záväzky z medzinárodných zmlúv a dohovorov ctíme a ak pochybíme, sme pripravení svoje chyby uznať a napraviť. Ďakujem vám.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Pán poslanec Ľuboš Martinák má slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 387 z 31. marca 2009 ma určil za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Tkáčovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev, v práve Európskej únie upravená nie je.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. marca 2009 č. 1028 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne za spravodajskú správu. Vážené kolegyne, kolegovia, otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Opäť sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Neregistrujem žiadnu prihlášku. Preto uzatváram možnosť podať ústnu prihlášku do rozpravy.

    A vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Ďakujem navrhovateľke aj spravodajcovi.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca a Júliusa Brocku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač číslo 1036, návrh na pridelenie zákona výborom má č. 1046.

    Slovo má pán poslanec Martin Fronc a uvedie tento poslanecký návrh zákona.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v rámci štandardného záujmu o výchovu a vzdelanie v tejto snemovni bude aj môj príspevok, keďže vnímam, že vzdelanie je dlhodobo mimo záujmu, čo je mi ľúto, tak ja len krátko uvediem návrh tejto novely zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon).

    Keď sme v tejto snemovni prijímali školský zákon, tak sme upozorňovali na mnoho mín, ktoré obsahuje, a že jednoducho vyvolá množstvo problémov. Samozrejme, vládna koalícia nebola ochotná nič zmeniť, a tak sme na záver aspoň pýtali jedno, aby odsunula účinnosť tohto zákona o rok, to znamená k 1. septembru tohto roka. Žiaľbohu, nestalo sa a tie problémy vybuchujú.

    Nechcem hovoriť znova o učebniciach, o iných veciach, ale ten jeden problém najznámejší, ktorý sa veľmi citlivo dotkol pedagógov, študentov, žiakov a aj rodičov, to boli vysvedčenia. Jednoducho bol to škandál, ktorý, by som povedal, bol škandál par excellence. A dá sa tu učiť, ako dajú veci pokaziť. Na školách dnes nikto nevie, čo ako sa má robiť. Keď chodím a stretávam sa s pedagógmi, tak hovoria mi, že taký chaos ešte nezažili.

    A ja nemám v tejto chvíli snahu reparovať ten celý zákon, pretože si myslím, že sa to ani dobre nedá urobiť, chcem urobiť len jednu vec, ktorá dlhodobo je odskúšaná, ktorá vyvolala protesty rodičov, pedagógov, a týka sa známkovania prváčikov. Jednoducho v histórii známkovanie predmetov u prváčikov na polroka v tejto krajine nebolo, a preto vraciam sa k tomu, čo je osvedčené, s čím súhlasila pedagogická verejnosť, odborná verejnosť, rodičia, aby žiaci nultého, prípravného a prvého ročníka boli hodnotení len slovne.

    A to je celý obsah tejto novely. Čiže novela je veľmi krátka. A je to pre mňa znova taký skúšobný kameň, či vládna koalícia aj takúto drobnú zmenu, čo sa jej týka z pohľadu legislatívy, ale podstatnú, čo sa jej týka z pohľadu rodičov a žiakov, je ochotná podporiť. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Spravodajcom k vášmu návrhu je pani poslankyňa Rosová.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť ako spravodajcovi k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca a Júliusa Brocku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1036). Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystupujem teda k návrhu tohto zákona ako určená spravodajkyňa výborov Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport uznesením č. 157 zo 7. apríla 2009.

    Návrh zákona bol doručený poslancom ako parlamentná tlač č. 1036. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zaradil návrh zákona na program tejto schôdze v lehote určenej rokovacím poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1046 z 31. marca 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.

    Ďakujem, pán predseda. Skončila som spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu tohto zákona.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, kolegyne, kolegovia, či má niekto záujem vystúpiť v rozprave. Nech sa páči, pani poslankyňa Rosová. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, chcem vás len veľmi stručne poprosiť, v prípade ak nebudete mať vôľu podporiť komplexnejší návrh novely školského zákona, ktorý sme predložili s kolegom Ivančom, prosím, podporte aspoň túto čiastkovú zmenu. Je to zmena, ktorá povedie určite k lepšiemu, ktorá povedie k spokojnosti rodičov, k spokojnosti učiteľov, ale predovšetkým povedie k tomu, aby deti chodili do školy radšej. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Boli ste jediná v rozprave.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcete ešte, pán navrhovateľ? Nie.

    Takže ani vy, predpokladám, pani spravodajkyňa.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ešte predtým, kým budeme pokračovať v rokovaní o programe, vás chcem požiadať o súhlas so zmenou v programe, aby sme návrh pánov poslancov Tomáša Galbavého, Daniela Lipšica a Petra Miššíka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o rokovacom poriadku, prerokovali vo štvrtok po interpeláciách. Je všeobecný súhlas? Áno. Ďakujem vám pekne.

    Takže budeme teraz pokračovať prvým čítaním

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 1037.

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, dámy a páni, milí hostia, dovoľte mi, aby som vám predložil navrhovaný zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Ide o zmenu stravného pre živnostníkov. V súčasnosti práve táto skupina ľudí, ktorých je viac ako 400 000, pociťuje takmer dennodenne následky súčasnej ekonomickej krízy. A som presvedčený, že by nemali byť diskriminovaní živnostníci. Práve preto si dovoľujem navrhnúť túto novelu, keďže v súčasnosti vzniká diskriminácia tým, že ak živnostník svoju živnosť vykonáva po skončení pracovnej doby u zamestnávateľa, nemá nárok uplatňovať si výdavky na stravné ani v tom prípade, že následne po skončení pracovnej doby odpracuje ďalších päť a viac hodín, čo je doba, pri ktorej nárok na stravné za ostatných okolností vzniká.

    Táto navrhovaná právna úprava nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie.

    Návrh zákona je, prirodzene, v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, takisto medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Navrhujem, aby táto právna úprava nadobudla účinnosť od 1. septembra 2009. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Spravodajcom k vášmu návrhu je pán poslanec Mikuš. Poprosím ho, aby predniesol spravodajskú informáciu.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 1037, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky rokovacieho poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho pridelil na dnešné rokovanie schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vedného zastávam stanovisko, že predložený návrh rieši závažnú problematiku.

    Vážený pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či chce niekto využiť možnosť a vystúpiť v rozprave. Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem, páni.

    Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca na vydanie zákona o účasti fyzických osôb a právnických osôb pri príprave všeobecne záväzných právnych predpisov (zákon o účasti verejnosti v legislatívnom procese) a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči, máte slovo.

    Je tlač 1039.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, tento návrh zákona o účasti verejnosti v legislatívnom procese má za cieľ čiastočne vyrovnať šance verejnosti tak fyzických, ako aj právnických osôb pri ovplyvňovaní podoby navrhovaného právneho predpisu, a to na úrovni legislatívneho procesu v rámci vlády i Národnej rady.

    Návrh zákona umožňuje možnosť ovplyvnenia návrhu právneho predpisu v čase, keď sa pripravuje, ustanovuje spôsob, akým sa verejnosť môže zúčastniť pripomienkovania návrhu právneho predpisu, a tiež zabezpečuje, že sa pripomienky verejnosti dostanú k tým, ktorí o návrhoch týchto právnych predpisov budú rozhodovať. Vo vzťahu verejnosti ku tvorbe právnych predpisov môže zákon priniesť zlepšenie vo viacerých oblastiach.

    Jednou zo základných požiadaviek pri tvorbe právnych predpisov je požiadavka transparentnosti. Zainteresovanie verejnosti do tohto procesu prípravy môže posilniť legitimitu rozhodnutí orgánov verejnej moci, efektívnosť samotnej právnej regulácie a v neposlednom rade aj spoločenskú akceptáciu normy po jej schválení.

    Prínosom úpravy je aj tzv. notifikačný princíp, keďže každý návrh musí jeho predkladateľ počnúc vládou a končiac obcou zverejniť ešte predtým, ako sa ním bude zaoberať orgán, ktorý ho schvaľuje. Princíp výrazne posilňuje princíp právnej istoty občana.

    Návrh zákona o vstupe verejnosti do legislatívneho procesu môže v konečnom dôsledku prispieť k prijímaniu kvalitnejších právnych predpisov.

    Dámy a páni, navrhujem účinnosť tohto zákona od 1. septembra 2009 a dovoľujem si vás požiadať o podporu tejto zmeny. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec

    Pani poslankyňa Tóthová je určenou spravodajkyňou z gestorského, ústavnoprávneho, výboru.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený predseda Národnej rady, dovoľte, aby som úlohu, ktorá mi bola uložená uznesením ústavnoprávneho výboru z 31. marca 2009, splnila a predniesla spravodajskú správu k legislatívnemu návrhu pána poslanca Ivana Štefanca na vydanie zákona o účasti fyzických a právnických osôb pri príprave všeobecne záväzných právnych predpisov (tlač 1039). Podľa príslušných predpisov podávam túto spravodajskú informáciu.

    Konštatujem, že z formálnoprávnej stránky má predložený legislatívny návrh potrebné náležitosti.

    Z obsahu a z dôvodovej správy vyplýva vyhlásenie predkladateľa, že legislatívny návrh je v súlade s ústavou. A je tu aj predložené potvrdenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, že skutočne uvedená nenárokovateľnosť finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu je správna.

    Pripojená je aj doložka zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie. A vyplýva z nej, že problematika predloženého návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev.

    Predložený legislatívny návrh, ako už predkladateľ uviedol, má za cieľ zapojiť fyzické osoby alebo organizácie, t. j. právnické osoby, do legislatívneho procesu, aby vzniesli svoje pripomienky, námietky a podobne.

    Predložený legislatívny návrh upravuje základné pojmy, čo je pripomienkou, čo sa rozumie pod účasťou osoby. Ďalej uvádza, že v pripomienke musí byť zrejmé to, kto ju predkladá, a zverejnenie na internetových stránkach.

    V podstate by som uviedla, že veľa vecí v predloženom legislatívnom návrhu dnes už prakticky v praxi funguje, pretože návrhy zákonov prechádzajú pripomienkovým konaním. Už v čase, keď som robila ja predsedníčku Legislatívnej rady, boli legislatívne návrhy na pripomienkovanie rozposlané všetkým tým, ktorí boli uvedení v zozname, boli teda v registri adresátov, ako to predkladateľ navrhuje. Rozposielali sa. Bola lehota na zaslanie pripomienok. Bolo nutné vyhodnotiť pripomienky, ako to predkladateľ navrhuje. Písomne sa každá pripomienka musela zdôvodniť, kto pripomína, či bola prijatá, prečo nebola prijatá, a zároveň vyhodnotenie. V podstate tieto už v praxi uvedené, zabehané veci predkladateľ formuluje do svojho legislatívneho návrhu.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, samozrejme, ako vždy okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií a výboru pre európske záležitosti prerokovali predložený legislatívny návrh. Za gestorský výbor navrhujeme Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. A odporúčam, aby všetky výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 10. júna s tým, že gestorský výbor ho prerokuje 12. júna 2009.

    Pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ja som svoju spravodajskú správu ukončila, prosím, buďte tak dobrý, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám, takže sa pýtam, či chce niekto vystúpiť v rozprave. Nie.

    Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Prerušujem rokovanie programu 35. schôdze. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku a budeme pokračovať o 14.00 hodine. Dobrú chuť prajem.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Takže, vážené kolegyne, kolegovia, prajem príjemné popoludnie, budeme pokračovať v programe, tak ako ho máme schválený.

    Nasleduje teraz prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivána Farkasa, Józsefa Berényiho a Lászlóa Miklósa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona máte pod tlačou 1040 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1057.

    Teraz dávam slovo poslancovi Ivánovi Farkasovi, aby návrh zákona za skupinu poslancov uviedol. Spravodajcom je pán Ľuboš Martinák. Nech sa páči, pán poslanec, je tu priestor pre vaše úvodné slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, vážení kolegovia, dovoľte, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

    Článok I. Zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto:

    Prvý bod. V § 12 ods. 2 sa vypúšťa písmeno l).

    Druhý bod. V § 17 ods. 5 sa vypúšťa písmeno i).

    Tretí bod. V § 17 ods. 9 sa vypúšťa druhá veta.

    Štvrtý bod. V § 17 ods. 10 sa vypúšťa druhá veta.

    Piaty bod. Celý § 17a sa vypúšťa a súčasne sa vypúšťa odkaz 12a vrátane poznámky pod čiarou.

    Šiesty bod. Celý § 27a sa vypúšťa.

    Článok II. Zrušuje sa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 376/2008 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška odvodu a spôsob platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy.

    Článok III. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2009.

    Dôvodová správa.

    Úprava zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá ako dočasné opatrenie na zamedzenie dopadov hospodárskej krízy v regiónoch s vysokou bonitou poľnohospodárskej pôdy.

    Popri uskutočnených reformách od roku 2004 v hospodárskej a sociálnej oblasti malo na rozvoj podnikateľského a investičného prostredia značný vplyv aj štvorročné obdobie, keď bolo odnímanie poľnohospodárskej pôdy pre stavebné a iné nepoľnohospodárske zámery oslobodené od inštitútu odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy. Toto obdobie je hospodárskymi analytikmi považované za éru najintenzívnejšieho etablovania sa voľného kapitálu v menej rozvinutých regiónoch Slovenska. Bolo vytvorených desiatky tisíc nových pracovných miest a zabezpečené podmienky pre dlhodobý ekonomický rast.

    Dnes, v čase hospodárskej krízy, je oveľa dôležitejšie udržanie zamestnanosti a vytváranie pracovných miest ako v danom prechodnom období vzniknutý výpadok príjmov do príslušnej kapitoly štátneho rozpočtu.

    Treba si uvedomiť, že priepastné regionálne rozdiely najmä v čase krízy je možné riešiť len rozvojom zaostalých regiónov, investíciami na zelenej lúke a zvyšovaním zamestnanosti, pričom prvým krokom k úspechu je vytvorenie vhodných podmienok pre investorov. Je žiaduce, aby regióny mali rovnaké legislatívne podmienky pre investorov, aby sa tieto podmienky umelo nezdeformovali. Dôsledkom umelej deformácie pod pláštikom ochrany pôdohospodárskeho pôdneho fondu môže byť značný rozdiel vo finančnej náročnosti investície v závislosti od regiónu, v ktorom sa investícia etabluje. Žiaľ, vo väčšine okresov s vysokou bonitou poľnohospodárskej pôdy je vysoká miera nezamestnanosti, ktorá v dôsledku dopadov hospodárskej krízy rýchlym tempom ďalej rastie.

    Inštitút odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy nesťažuje len investície priemyselného charakteru. Mestá a obce so zámerom výstavby rodinných domov a bytov majú tieto svoje plány nesmierne sťažené, ak investorom na území obce je iný právny subjekt ako obec alebo mesto samotné.

    Predloženým návrhom zákona sa dočasne zabezpečí oslobodenie od odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy.

    Návrh zákona nezakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov, nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť a bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a súvisiacimi všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vláda vo svojom programovom vyhlásení deklaruje sociálnodemokratickú orientáciu. Najmä v čase krízy je prioritou vlády udržanie zamestnanosti a, pokiaľ je možné, vytváranie nových pracovných miest. V tomto sa zhodneme s vládou. Vláda to ale robí protekcionistickými, politicky motivovanými krokmi ako napr. úver Železničnej spoločnosti, Štátnym lesom, teda len vyvoleným. My to chceme riešiť transparentne, aby to bolo umožnené každému, kto splní objektívne kritériá. Preto chceme zrušiť poplatky za vyňatie poľnohospodárskej pôdy z pôdneho fondu, aby pod pláštikom ochrany pôdneho fondu nedošlo k deformácii trhu regiónov v súboji o investorov, ktorí chcú zainvestovať na zelenej lúke, ktorí chcú tým vytvárať pracovné miesta.

    Na predposlednej schôdzi Národnej rady sme sa zhodli s ministrom hospodárstva, že aj v podmienkach hospodárskej krízy existuje funkčný kapitál, ktorý chce vhodne investovať, len ho treba pritiahnuť, treba vytvoriť vhodné podmienky. A práve v tejto činnosti nechceme deformácie, deformácie na trhu regiónov v súboji o investorov. Prečo chcete odpísať regióny s vysokou bonitou pôdy, kde je vysoká nezamestnanosť a nezamestnanosť sa zvyšuje z tohto súboja uchádzania sa o vhodné investície, a teda vytvárania nových pracovných miest?

    Starosť o rurálny región, táto kompetencia, prosím, patrí do pôsobnosti ministerstva pôdohospodárstva, nespočíva len v ochrane pôdneho fondu, ide o komplexný problém udržateľného rozvoja regiónu, aby život na vidieku mal zmysel, aby rozvoj regiónov bol udržateľný, trvácny. Do tohto komplexu patrí udržanie a tvorba pracovných miest, krajinné plánovanie a regionálny rozvoj, tvorba ľudských zdrojov. A preto na vidiek, na rurálny región musíme hľadieť komplexne.

    Ako vyzerá fiškálny rozmer nášho návrhu, môžete sa spýtať. Ministerstvo financií sa vyjadrilo nasledovne: Z predmetného návrhu je zrejmé, navrhovaná právna úprava zakladá negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, úbytok príjmov, preto ministerstvo financií nemôže súhlasiť s návrhom. Aká je však skutočnosť, dámy a páni? Poplatky za vyňatie treba platiť od 1. 1. 2009. Ročný rozpočet príjmov za poplatky na ministerstve alebo v kapitole ministerstva pôdohospodárstva je vo výške 5 mil. eur, na základe zmlúv podpísaných dodnes by mal byť príjem vo výške 9 000 eur, pričom skutočne zaplatené poplatky boli dodnes vo výške 3 000 eur. Je to obrovský rozdiel, ak to porovnáme s návrhom rozpočtu na príjmovej stránke kapitoly ministerstva pôdohospodárstva.

    Dámy a páni, práve z uvedených dôvodov vás žiadam, aby ste podporili náš návrh. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, poslancovi Ľubošovi Martinákovi. Pán spravodajca, nech sa páči, je tu priestor pre vašu úvodnú spravodajskú informáciu.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody svojím uznesením č. 393 z 31. marca 2009 ma určil za spravodajcu k návrhu zákona poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivána Farkasa, Józsefa Berényiho a Lászlóa Miklósa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu a dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade vplyvu na štátny rozpočet.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, čo odôvodním v rozprave. Ak Národná rada Slovenskej republiky sa neuznesie na mojom odporúčaní, potom v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. marca 2009 č. 1057 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody. Odporúčam, aby uvedené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. A súčasne sa hlásim do rozpravy. Ďakujem.

  • Ďakujem. Taktiež zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a tak sa pýtam, kto okrem pána spravodajcu sa chce prihlásiť ústne. Takže jediný, poslanec László Miklós. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne

    A ako prvý v súlade s rokovacím poriadkom vystúpi pán spravodajca. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predloženým poslaneckým návrhom zákona sa oslobodzujú od odvodov, a to jednak za dočasné, ale aj za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy, dane. Navrhovateľ tu síce rozpráva o tom, že takto priláka nových investorov, hlavne na lepšie bonity pôdy, avšak s tým absolútne nesúhlasím. Prečo? Jednoducho preto, že naša vláda má dostatok prostriedkov a nástrojov, ako aj v terajšej, zložitej, ťažkej celosvetovej hospodárskej kríze týchto investorov motivovať. Veď je to napr. upúšťanie od daní, ktoré schvaľuje vláda Slovenskej republiky. A to je, myslím si, dostatočná motivácia na to, aby investor, ktorý má na to, investoval na území Slovenska, bez toho, aby sa šafárilo s poľnohospodárskou pôdou vyšších bonít.

    Všetci máte pred sebou vyjadrenie ministerstva financií, kde je konštatované, že navrhovaná právna úprava zakladá negatívny dopad na rozpočet verejnej správy. A my práve v súčasnej ťažkej hospodárskej situácii nemáme žiadne morálne právo prijímať zákony, ktoré by mali negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, na jej úbytok.

    To sú hlavné dôvody, prečo podávam procedurálny návrh, aby Národná rada sa uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa neprihlásil nikto, a preto teraz dávam slovo jedinému z pléna prihlásenému do rozpravy. A to je pán poslanec László Miklós.

    Pán navrhovateľ aj vy sa hlásite do rozpravy potom? Dobre.

    Takže teraz má slovo pán poslanec Miklós a potom ešte v rozprave vystúpi aj pán navrhovateľ. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ako sa pamätáte, keď tento zákon sme prerokovávali, keď bol prvýkrát podaný, tak sme boli proti tomuto. A rozprúdila sa tu debata. A hlavná argumentácia tohto zákona znela tak, že musíme si chrániť národné bohatstvo. Preto ja by som chcel s tým začať, asi ma nikto nebude obviňovať tým, že ja by som bol proti ochrane národného prírodného bohatstva a určite nie proti ochrane národného prírodného bohatstva v tom regióne, kde aj ja žijem a celý život som žil. Takže toto, dúfam, mi budete veriť.

    Dovoľte mi povedať štyri aspekty na podporu tohto návrhu a to je ekologický, pedologický, poľnohospodársko-produkčný a ekonomický. Možnože tie tri prvé vás nebudú príliš zaujímať, ale práve tie sú odpoveďou na to, nakoľko máme a ako máme chrániť národné prírodné bohatstvo.

    Tak ekologický. Nebudem príliš zabiehať do podrobností, aký má význam pôda, aký ekologický význam má pôda, obrovský, samozrejme, to vie aj pán navrhovateľ ako lesník. A veľmi dobre vie, ktoré lesy sú vyhlásené ako pôdoochranné, no tie lesy, kde je pôda veľmi plytká, kamenitá a je dôvod na obavu, že tá pôda sa zmyje. To znamená, že tá pôda je ohrozená a tú treba chrániť, kde je jej málo, kde je na zlom mieste, kde je ohrozená vodnou eróziou, kde je ohrozená veternou eróziou. To, samozrejme, nie je otázka, to nie je prípad pôd prvých štyroch bonitných tried, pretože tie sú dobré, tie sú hlboké, trošku sú ohrozené veternou eróziou, ale nie natoľko, že by sme na tom čokoľvek mali obmedzovať. To znamená, že tieto pôdy týmto spôsobom ohrozené celkom iste nie sú. Čiže ekologicky majú najväčší význam tie pôdy, ktoré pokrývajú skoro až kamene, ktoré nemajú vyvinutý C-horizont a tak ďalej, nechcem už viacej do ekológie zabiehať. Ekologický význam majú, znovu, nie pôdy prvých štyroch bonitných tried, ale možno 6., 7., 8. bonitná trieda.

    Čo sa týka pedologickej stránky, viac-menej to veľmi úzko súvisí s ekologickou stránkou. Zase, najvzácnejšie nerasty sú tie, ktorých je najmenej. Pravda, aj pôda je z hľadiska pedologického najvzácnejšia tam, kde je jej najmenej. A tam ju aj musíme chrániť. Súvisí to absolútne s ekologickou podstatou. Preto aj najväčšie pôdoochranné opatrenia, vážení kolegovia, sa nerobia na pôdach prvých štyroch bonitných tried, ale práve na tých horších bonitných triedach. Nehovorím, že netreba robiť rôzne opatrenia aj, povedzme, na hnedozemiach, ktoré sú už na menších sklonoch, alebo na luvizemiach, ale na akýchkoľvek týchto trošku aj lepších pôdach, ale najväčšie opatrenia treba robiť tam, kde sú svahy. A tých sa vlastne vyňatie netýka.

    Tretí aspekt je poľnohospodársko-produkčný. No, žiaľbohu, už dávno neplatí to, že tam je najväčšia produkcia, kde sú najlepšie pôdy a najlepšie klimatické podmienky, pretože v súčasnosti poľnohospodárska produkcia závisí predovšetkým od dotácií, od spôsobu obhospodarovania. A tu sa už tie rozdiely veruže strácajú, vo Fínsku sa vyrába pšenica aj kukurica, pretože je tam polnočné slnko, takže sú také kultivary, ktoré znášajú aj mrazy a tak ďalej. V Žiline sa pestuje takisto kukurica ako na Žitnom ostrove. Nehovorím, že prirodzená úrodnosť je rovnaká, ale tá produkcia je taká, ako som povedal, nezáleží úplne na tom, nevraviac o tom, že práve oblasti, kde sa nachádzajú v súčasnosti hodnotené prvé štyri bonitné triedy pôdy, podliehajú najviac klimatickým zmenám a otepľovaniu atmosféry, vysúšaniu a tak ďalej. Takže už naozaj to si môžeme pozrieť na mape, že nie tam sú najproduktívnejšie poľnohospodárske podniky, kde sú najlepšie pôdy, to už neplatí. Nakoniec, to môžeme zistiť aj na ekonomickej situácii obyvateľstva. Tí, ktorí majú žiť dobre len z pôdy, tak nežijú dobre len z pôdy, celkom iste nie.

    No a naposledy je tu ekonomická situácia. Tú viac-menej rozobral aj pán kolega Farkas, že naozaj to je obrovský rozdiel, či hektár pôdy bude stáť 1 mil. korún alebo 6 mil. korún. A to je absolútne odstrašujúce pre investorov. A ja musím povedať, pán predkladateľ, že jasnejší impulz na prekonávanie krízy, ako je toto, odpustiť odvody z pôdy nie na to, poplatky za vyňatie pôdy, ani nepoznám, pretože my máme predsa podporovať nie predovšetkým príjmy do štátneho rozpočtu, ktoré sa potom rozdajú, ale predovšetkým vytváranie pracovných miest, pričom to je cez investície. No škoda, že to nevymyslel niekto z koalície, možnože by sme boli úspešnejší. A ja by som bol aj tak rád, keby to bolo prišlo z koalície.

    Takže keď urobíme súhrn z tých štyroch bodov, čo som povedal. Tak všetky štyri body sú za to, aby tento návrh na novelu sme odsúhlasili. A znovu hovorím, že tých ja neviem dvetisíc, tritisíc, štyritisíc hektárov ornej pôdy kľudne oželieme z hľadiska poľnohospodárskej produkcie, z hľadiska ekologického úplne, z hľadiska pedologického úplne, bez akýchkoľvek problémov, a z hľadiska poľnohospodárskej produkcie takisto, ale to, čo môžeme získať na náraste počtu pracovných miest, to celkom iste nevyváži. Na druhej strane, aby som bol úplne úprimný, ani mne sa príliš nepáčia tie plechové krabice, ktoré sa stavajú. Ale tie sa mi nepáčia nielen na Žitnom ostrove alebo pri Galante, ale ani pri Žiline, ani nikde inde. A tam sa môžu stavať ďaleko lacnejšie, ako tu na dolniakoch. Takže toto je môj názor.

    Teraz neviem procedurálne, pán predseda, keďže spravodajca dal návrh, aby sa nepokračovalo, či má význam, aby som ja dával návrh, aby sa pokračovalo, v každom prípade vyslovím, že ja, samozrejme, som za to, aby sa pokračovalo, ale to bude asi jedno hlasovanie, buď pokračovať, alebo nepokračovať, ale v každom prípade ja som za to, aby sa pokračovalo, a dokonca som za to, aby sa táto novela schválila. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Sám ste si aj v súlade s rokovacím poriadkom odpovedali, takže v tejto chvíli nám je to všetkým jasné tu prítomným, s tým, že na vaše vystúpenie sa prihlásil s faktickou poznámkou pán spravodajca. Takže pán navrhovateľ ešte chvíľočku musíte poznať. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, pán poslanec László Miklós, si tu uvádzal nám príklady z pedológie, ktoré po odbornej stránke sú na vysokej úrovni. A vôbec nikto o tom nepochybuje. Ja ale pochybujem o tvojom ekonomickom rozbore. Ja neviem, či si úmyselne, ale, verím pevne, ako ťa poznám, že nie, možnože si zabudol jednu vec pripomenúť, že pri poľnohospodársky vysoko produkčných pôdach štát potrebuje oveľa menej investovať finančných prostriedkov formou dotácií než na pôdach podzolových a na pôdach, ktoré sú oveľa menej úrodné. Neviem, prečo si to nespomenul, keď tvrdíš že často na menej úrodných pôdach dosahujeme vyššie výnosy ako na úrodných pôdach. Predsa tie úrodné pôdy, černozeme, hlavne na južnom Slovensku majú vysoko produkčnú schopnosť bez toho, aby štát musel do nich investovať toľké finančné prostriedky. Veď my musíme sa správať skutočne ekonomicky, obrazne môžem povedať, za koľko vyrobíme jeden kilogram pšenice. Od toho sa odvíja ekonomika. Ak náklady prevyšujú tržby, tak niet sa o čom baviť.

    Ďalej, spomínaš vytváranie pracovných miest. Už som to jednoznačne tu spomenul, že náš štát, naša vláda má dostatok prostriedkov, ako aj za súčasnej ťažkej hospodárskej a finančnej situácie investora primäť k tomu, aby investoval na Slovensku. Je to forma daňových úľav, ale aj ostatné nástroje a prostriedky, ktoré ty takisto poznáš. Ďakujem za pozornosť.

  • Kolega Miklós teraz bude reagovať na pána spravodajcu, ktorý ho oslovil faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem aj za poznámku. A by som upresnil. Ja som nehovoril, že černozeme majú horšiu prirodzenú produkčnú schopnosť ako podzoly, samozrejme, nie. Ale ekonomika produkcie je taká, ako som hovoril. Totižto tá závisí v súčasnosti od dotácií. Štát neinvestuje, ale dotuje alebo rozdeľuje dotácie, ktoré dostávame z najrôznejších zdrojov, jednak zo štátneho rozpočtu, jednak z Európy. A teraz musíme si to povedať jasne. Tí, ktorí robia intenzívne poľnohospodárstvo, súčasne vyrábajú stratu, tí, ktorí robia mačinové hospodárstvo, vyrábajú zisk, pretože nič nemusia urobiť, len zmulčujú trávu, už majú z toho zisk. Čiže toto je skutočnosť. Čiže ja som povedal, že ekonomika tej výroby je iná, nie prirodzená produkčná schopnosť. No zase tu máme našich ekonómov, ktorí to vedia lepšie vysvetliť. Ale v súčasnosti tí, ktorí vyrábajú na najlepších pôdach a musia robiť intenzívne poľnohospodárstvo, tak majú veľké problémy. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    O slovo ešte v rámci rozpravy sa prihlásil pán navrhovateľ pán poslanec Farkas. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, vážení kolegovia, pán spravodajca hovoril o nástrojoch vlády na motiváciu investorov. Pán poslanec, je záhadné, že táto motivácia sa využíva len na Považí a v severných oblastiach Slovenska, či už ide o stimulácie na rozvoj dopravnej infraštruktúry alebo o stimulácie pre investorov, podnikateľov, ktorí vytvárajú pracovné miesta. Programové vyhlásenie vlády uvádza ako jeden z najpálčivejších problémov Slovenska značné regionálne rozdiely, výrazné rozdiely v životnej úrovni ľudí bývajúcich v rôznych regiónoch Slovenska. A tieto rozdiely sa ďalej, žiaľ, prehlbujú. A programové vyhlásenie vlády kodifikuje ako jeden z najväčších výziev pre vládu v tomto volebnom období toto zmierniť alebo riešiť. Ak sa neprijme náš návrh zákona, tieto regionálne rozdiely a disparity sa budú, žiaľ, prehlbovať. Pán poslanec, spýtajte sa primátorov, starostov žijúcich v tých oblastiach, kde je vysoká bonita pôdy, spýtajte sa ich, aký podiel z tej pôdy je neobrábaný a koľko stoviek, tisícok hektárov leží ľadom, lebo nie sú obrábané. A nie je záujem týmto zákonom riešiť práve tu pôdu, ktorá je vysoko hodnotná. A popritom, že je bonitná, má ideálnu polohu, ideálny prístup, a preto tam tí poľnohospodári aj aktívne pracujú a obrábajú tú pôdu. Ide o tie stovky a tisícky hektárov, ktoré ležia ľadom, ktoré nie sú obrábané, napriek tomu, že možno sú v tých oblastiach, v ktorých tí investori by mali záujem etablovať sa, investovať a vytvárať nové pracovné miesta. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    To bolo vystúpenie pána navrhovateľa v rozprave. S faktickými poznámkami sa nehlási nikto.

    V tejto chvíli uzatváram rozpravu.

    Predpokladám, pán navrhovateľ, vy už asi nechcete zaujať stanovisko?

    Pán spravodajca? Chcete. Tak poprosím ešte pána navrhovateľa, keby chvíľu vydržal. Pán spravodajca, máte priestor pred záverečným slovom.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, už ako som hovoril vo svojej rozprave, si vôbec nemyslím, že tento poslanecký návrh zákona vyrieši nezamestnanosť na Slovensku, ak upustíme od toho, aby za dočasné a trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy, a hlavne tých najvyšších bonít, sa neplatila žiadna daň. Veď už to hovorím druhýkrát, a vy to veľmi dobre viete, že naša vláda, náš štát má dostatok prostriedkov, ako motivovať investorov na to, aby sa u nás vo väčšej miere rozbehla výroba.

    Okrem toto dovolím si citovať z § 17a, ktorý navrhovateľ navrhuje zrušiť, Oslobodenie od odvodov, ktoré sleduje celospoločenský záujem a záujmy všetkých našich občanov: „Od odvodov sa oslobodzuje odňatie poľnohospodárskej pôdy pre stavby, zariadenia a opatrenia slúžiace na sprístupnenie a ochranu poľnohospodárskych pozemkov (napr. poľné cesty, protierózne, protipovodňové opatrenia), ďalej, na výstavbu diaľnic, ciest pre motorové vozidlá, ciest I. triedy, ďalej, výstavbu zariadení, na zabezpečenie úloh obrany štátu, ďalej, výsadbu rýchlorastúcich drevín na poľnohospodárskej pôde pre energetické účely.“ Je to nielen celospoločenský záujem, ale záujem aj verejný. To znamená, sú tu uvedené state, ktoré sú dôležité z oblasti verejného záujmu. Preto, myslím si, bolo by od nás nemorálne a neetické v tejto ťažkej dobe oslobodzovať od daní pri zabratí poľnohospodárskej pôdy práve na tých najvyšších bonitách. A preto som dal aj svoj procedurálny návrh. A ja pevne verím, že môj procedurálny návrh snemovňa Národnej rady Slovenskej republiky schváli. Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, hlasovať budeme o 17.00 hodine.

    A teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Bauera, Pavla Minárika, Vladimíra Palka a Františka Mikloška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1041, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 1050.

    Dávam teraz slovo poslancovi Rudolfovi Bauerovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Dámy a páni, budem stručný. Už v bode 32 na tomto rokovaní Národnej rady kolegovia poslanci z opozície pán Július Brocka, pán Ivan Mikloš, pani Klára Sárközy predložili tiež novelu Zákonníka práce s cieľom urobiť Zákonník práce viac flexibilným, aby viac prispieval k zlepšeniu podmienok na podnikanie, k zlepšeniu podmienok na vytvorenie nových pracovných miest a neohrozoval zamestnanosť na Slovensku.

    Predkladaná novela, ktorú vám predkladám za poslancov KDS, Konzervatívnych demokratov Slovenska, rieši iné paragrafy Zákonníka práce, ale s podobným cieľom, zvýšiť pružnosť Zákonníka práce, aby zamestnávatelia mohli ľahšie a pružnejšie reagovať v oblasti pracovných vzťahov. Navrhované paragrafy sú pre zvýšenie flexibility pracovných vzťahov špeciálne dôležité v čase prebiehajúcej finančnej a hospodárskej krízy.

    Chcem na úvod povedať, že mohol by som dlho argumentovať európskymi strategickými dokumentmi ako Lisabonská stratégia, Kokova správa alebo našimi slovenskými strategickými dokumentmi ako Stratégia rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 alebo stanoviskami predsedajúcich krajín Európskej únie, kde sa všade zdôrazňovala pružnosť, podčiarkovala pružnosť pracovnoprávnych vzťahov, zlepšenie prostredia pre podnikateľov, malé a stredné podnikania a podobne. Dalo by sa argumentovať dánskym konceptom flexicurity, ktorého zavedenie je odporúčaním pre všetky členské krajiny Európskej únie. Mohol by som spomenúť názory odbornej verejnosti, ako napr. pána Ľudovíta Ódora, člena Bankovej rady Národnej banky Slovenska, ktorý v poslednom rozhovore pred týždňom pre týždenník Týždeň viackrát zdôraznil potrebu flexibilnejšieho trhu práce. Alebo mohol by som spomenúť nezávislý Inštitút pre ekonomické a sociálne štúdie, ktorého odborné názory a vyjadrenia v čase prebiehajúcej krízy tiež zdôrazňujú nutnosť zmeny Zákonníka práce v prospech zvýšenia pružnosti pracovných vzťahov. Ale nebudem to robiť jednak kvôli permanentnej ignorancii koalície voči opozičným názorom a návrhom, ale tiež z dôvodu, že hlavným dôvodom pre predloženie tohto návrhu je prebiehajúca hospodárska kríza. A tu pokladáme doterajšie opatrenia slovenskej vlády na jej riešenie za nedostatočné, resp. niektoré aj kontraproduktívne. Požiadavka pružnosti trhu práce a podmienok pri zamestnávaní je počas finančnej a hospodárskej krízy ešte vypuklejšia, s ešte výraznejšími dopadmi na trh práce. Obmedzím sa preto len samotný návrh, ktorý predkladáme v prvom čítaní.

    S predchádzajúcim spomínaným poslaneckým návrhom sa prekrývame len pri liberalizácii termínovaných úväzkov, pričom nami navrhované riešenie rieši navyše aj opätovné umožnenie opakovaného uzatvárania pracovných vzťahov na dobu určitú. V čase krízy pri znižovaní počtu zákaziek je táto pružnosť jednoznačne v prospech vyššej zamestnanosti. Smernica Európskej komisie nešpecifikuje, koľkokrát je možné opakovane uzavrieť pracovný pomer na dobu určitú. Preto je tento návrh v súlade s relevantnou smernicou Európskej komisie.

    Ďalej navrhujeme flexibilnejšie, kratšie úväzky, zvýšiť objem hodín kratšieho pracovného času s voľnejšími podmienkami vzniku a ukončenia pracovného pomeru. Navrhujeme predĺžiť dobu kratšieho pracovného času z dnešných 15 hodín týždenne na pôvodných 20 hodín týždenne a ponechanie pôvodných 15 dní výpovednej lehoty namiesto dnešných 30 dní. Tento návrh je takisto v súlade s príslušnou smernicou Rady Európskej únie.

    Ďalším návrhom je spružnenie možného rozvrhnutia pracovného času. Novela rieši možný konflikt medzi zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov povinnosťou prerokovania zmien rozvrhnutia pracovného času. Súčasné ustanovenie zbytočne obmedzuje flexibilitu pracovných vzťahov, najmä v tých prevádzkach, v ktorých môže vznikať nárazová potreba výkonu práce pri väčších objednávkach.

    Novela rieši taktiež možný konflikt medzi zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov povinnosťou prerokovania zmien noriem spotreby práce s cieľom zabrániť zrušenie pracovných pozícií a udržať zamestnanosť.

    V novele ďalej navrhujeme zvýšiť objem hodín pracovnej pohotovosti zo súčasných najviac 100 hodín v kalendárnom roku na najviac 150 hodín v období dvanástich po sebe idúcich kalendárnych mesiacov.

    Posledným navrhovaným riešením je zrušenie extenzie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, čo, si myslíme, špeciálne v čase finančnej a hospodárskej krízy môže byť prekážkou udržania zamestnanosti, resp. tvorby nových pracovných miest, najmä u malých stredných podnikateľov. Extenzia kolektívnych zmlúv nie je povinná z pohľadu európskeho práva a nie je ani aplikovaná viacerými členskými krajinami Európskej únie.

    Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a v súlade s právom Európskych spoločenstiev.

    Predpokladáme, že návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na obyvateľov a na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb z dôvodu vyššej pravdepodobnosti udržania existujúcich pracovných miest. Návrh zákona bude mať taktiež pozitívny vplyv na verejné financie z dôvodu nevyplácania nezamestnaneckých dávok udržaných pracovných miest. Návrh zákona bude mať preto aj pozitívny vplyv na udržanie zamestnanosti občanov Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť a uchádzam sa spolu s mojimi kolegami Konzervatívnych demokratov Slovenska o vašu podporu tohto predloženého návrhu.

  • Ďakujem.

    A teraz dávam slovo pani poslankyni Kláre Sárközy, ktorú ako spravodajkyňu určil navrhnutý gestorský výbor, pre sociálne veci a bývanie, k tomuto návrhu zákona. Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené pani kolegyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Bauera, Pavla Minárika, Vladimíra Palka a Františka Mikloška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce a zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1050 z 31. marca 2009 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Flexibilita tvorby nových rizikových pracovných miest zvýši konkurencieschopnosť Slovenska. Vytváranie nových pracovných miest na dobu určitú s možnosťou opakovania a uzatvárania takýchto pracovných úväzkov a uzatvárania krátkych úväzkov na krátkodobé je toho nevyhnutnou podmienkou. K tomuto smeruje o. i. predložený návrh skupiny poslancov.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 77 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a bývanie a navrhujem termín pridelenia vo výboroch do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som. Môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Evidujem zatiaľ pána poslanca Jána Kvorku, pána poslanca Pavla Minárika. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A slovo má pán poslanec Ján Kvorka.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som zaujal stanovisko k predkladanému návrhu zákona pánov poslancov Rudolfa Bauera, Pavla Minárika, Vladimíra Palka a Františka Mikloška.

    V úvode sa stručne troška zmienim asi o obsahu a potom by som pristúpil konkrétne k navrhovaným zákonom, o ktorých tuná predkladateľ pán poslanec Bauer hovoril.

    Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, finančná a hospodárska kríza, ktorá bola tuná už spomínaná predkladateľom a ktorá v súčasnej dobe vo väčšej či menšej miere existuje vo všetkých štátoch sveta vrátane Slovenskej republiky vznikla zavinením bánk a podnikateľov. Tí svoju činnosť vykonávajú v prospech seba na základe neoliberálnych princípov trhovej ekonomiky. Došlo tu k výbuchu nahromadených protirečení predchádzajúceho cyklu výroby. V predchádzajúcich fázach hospodárskeho cyklu tí, ktorí vlastnia výrobné prostriedky, zastierali reálny pôvod svojho zisku a teraz sa snažia následky hospodárskej krízy preniesť na tých, ktorí ho vytvárali. Tvrdia, že zastavenie poklesu výroby, zamedzenie nezamestnanosti a vytvorenie predpokladov pre nasledujúce oživenie a rozmach je možné realizovať, len ak ľudia práce budú ochotní pracovať za nižšie mzdy, v horších pracovných podmienkach, ak sa dobrovoľne stanú šachovými figúrkami na trhu práce. Ochotní sú podeliť sa so ziskom len so špičkovým manažmentom, ktorý sú ochotní ešte aj v tomto ťažkom období nadštandardne odmeňovať. Pre vytvorenie predpokladov pre nasledujúce hospodárske oživenie a rozmach požadujú od štátu financie daňových poplatníkov a rôzne daňové a odvodové úľavy. V týchto intenciách je vypracovaný aj poslanecký návrh zákona, ktorý teraz prerokovávame.

    Zo sociálnodemokratického pohľadu vnímania týchto finančných a hospodárskych vzťahov je pre dnešnú vládnu koalíciu predložený návrh zákona absolútne neprijateľný. Okrem toho návrh zákona sa vo svojich ustanoveniach v podstate vracia k zneniu Zákonníka práce z čias, keď bol ministrom práce a sociálnych vecí v druhej Dzurindovej vláde Ľudovít Kaník. Takto mení aj ustanovenia o záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v zákone o kolektívnom vyjednávaní.

    Vychádzajúc z uvedeného nehumánneho vykorisťovateľského charakteru predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, navrhujem, aby poslanci Národnej rady zákon svojím hlasovaním odmietli a aby Národná rada Slovenskej republiky po vykonanom hlasovaní o ňom ďalej nerokovala.

    Teraz mi dovoľte, vážené kolegyne, kolegovia, aby som sa pristavil aj pri navrhovaných zmenách, ktoré tu boli prednesené, a aby som odôvodnil niektoré veci podľa názoru mňa samotného aj určitých odborníkov, s ktorými som túto problematiku konzultoval.

    K bodu 1. V § 48 odsek 2 znie: „Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť, predĺžiť a opätovne dohodnúť na celkovú dobu troch rokov, najdlhšie však na päť rokov, a to z dôvodov uvedených v odseku 4 a odseku 6.“ S týmto sa absolútne súhlasiť nedá, pretože navrhované riešenie je vecne nesprávne a alogické. V § 48 ods. 4 a 6 Zákonníka práce sa umožňuje uzatváranie pracovných pomerov bez obmedzenia, ak má zamestnávateľ na to vecný dôvod, je to odsek 4, alebo ide o určité skupiny zamestnancov (odsek 6). Navrhovaná úprava by neumožnila uzatvárať pracovné pomery na dobu určitú so zamestnancami z uvedených dôvodov a s uvedenými skupinami zamestnancov po uplynutí troch rokov, resp. po uplynutí piatich rokov.

    K bodu 2. V § 48 ods. 3 sa slovo „šiestich“ nahrádza slovom „troch“. Znížením ustanovenej doby zo šiestich mesiacov na tri mesiace, keď zamestnávateľ môže opätovne prijať zamestnanca do pracovného pomeru na určitú dobu bez toho, aby sa takto uzavretý pracovný pomer považoval za opätovne uzavretý pracovný pomer na dobu určitú, by výrazne poklesla úroveň ochrany zamestnanca a ostatné ustanovenia týkajúce sa ochrany zamestnanca pred opätovným uzatváraním pracovného pomeru na určitú dobu v § 48 Zákonníka práce zo strany zamestnávateľa by mali iba minimálny právny účinok a stratili by zmysel. Takáto právna úprava by zmarila účel samotného ustanovenia o pracovnoprávnych podmienkach zamestnanca, s ktorým zamestnávateľ uzatvára pracovný pomer na určitú dobu, vytvoriť rámec, ktorým by sa zamedzilo nezákonnému konaniu, ku ktorému dochádza, keď sa pracovné zmluvy na určitú dobu uzatvárajú v bezprostrednom slede. Navrhovanú úpravu považujeme za úpravu v rozpore s dobrými mravmi a tiež v rozpore so stanoviskami Európskej únie. Vyplýva z toho, že zásada nediskriminácie ustanovená v doložke prílohy smernice Rady Európskeho spoločenstva o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, sa žiada od členských štátov, aby zabezpečili, že vzhľadom na pracovnoprávne podmienky nesmú byť zamestnanci v pracovnom pomere na určitú dobu znevýhodňovaní voči porovnateľným stálym zamestnancom len preto, že majú uzatvorenú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah na určitú dobu, pokiaľ na odlišné zaobchádzanie neexistujú objektívne dôvody.

    K tomu bodu 3. V § 49 sa slová „pätnásť hodín“ nahrádzajú slovami „dvadsať hodín“ a slová „tridsať dní“ sa nahrádzajú slovami „pätnásť dní“. Takisto sa s touto navrhovanou právnou úpravou nedá súhlasiť, pretože by výrazne poklesla úroveň ochrany zamestnanca a ostatných ustanovení týkajúcich sa ochrany zamestnanca pri uzatváraní pracovného pomeru na kratší pracovný čas. Takáto úprava by vytvorila podmienky na rozdielne zaobchádzanie.

    K bodu 4. V § 86 sa vypúšťa odsek 2. V § 86 ods. 2 Zákonníka práce sú v súlade so smernicou Európskeho parlamentu o niektorých aspektoch organizácie pracovného času ustanovené pravidlá, ktoré má zamestnávateľ dodržať pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času na jednotlivé týždne. Je tu ustanovený maximálny rozsah denného pracovného času, ktorý nesmie prekročiť deväť hodín, a ustanovené štvortýždňové referenčné obdobie, za ktoré sa sleduje priemerný týždenný pracovný čas. Ide o štandardné rozvrhnutie pracovného času zabezpečujúce zamestnancovi základné istoty v pracovnom živote a nadväzne na to v rodinnom i spoločenskom živote.

    K bodom 5 a 6. Pri rozvrhnutí pracovného času nerovnomerne na jednotlivé týždne dochádza k výraznému zásahu do životného rytmu zamestnanca, jeho súkromného života a plnenia si rodinných povinností. Preto je v zákone daná možnosť zaviesť také rozvrhnutie pracovného času len po dohode so zástupcami zamestnancov alebo tam, kde títo nepôsobia priamo po dohode so zamestnancom. Súčasné znenie je v súlade so smernicami a o niektorých aspektoch organizácie pracovného času, keďže cieľom smernice je o. i. aj umožniť lepšie zosúladenie pracovného a rodinného života.

    K bodu 7, k tým sto hodinám v kalendárnom roku, kde sa nahrádzajú slovami „stopäťdesiat hodín v období dvanásť po sebe idúcich kalendárnych mesiacov“. Zákonník práce neobmedzuje rozsah pracovnej pohotovosti, ktorú zamestnávateľ so zamestnancom dohodne. Možnosť daná zamestnávateľovi v zákone jednostranne nariadiť zamestnancovi pracovnú pohotovosť v rozsahu sto hodín zvýhodňuje jednu stranu pracovnoprávneho vzťahu, a to zamestnávateľa. V zákone ustanovené limity sú primerané svojmu účelu, ktorým je ochrana zamestnanca.

    K bodu 8, kde v § 133 sa slovo „dohode“ nahrádza slovom „prerokovaní“ a časť vety za bodkočiarkou vrátane bodkočiarky sa vypúšťa. Súčasné znenie, podľa ktorého sa zavádzanie a zmeny noriem spotreby práce vykonávajú po dohode sociálnych partnerov s tým, že ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloženého návrhu, rozhodne o návrhu príslušný inšpektorát práce, bolo výsledkom konsenzu sociálnych partnerov, ktorým sa v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky zvýšila pôsobnosť odborovej organizácie v tejto oblasti.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, zaujal som stanoviská ku konkrétnym bodom. Z mojej strany je to asi všetko a na záver, ozaj, len chcem požiadať, aby sme ďalej po prerokovaní tohto zákona v prvom čítaní nerokovali. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán kolega, vnímam to ako váš procedurálny návrh?

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, tak to treba jasne povedať, či to žiadate. Pre budúcnosť, pán poslanec, treba iným spôsobom to uviesť.

  • Reakcia z pléna.

  • No viem. Tam treba uviesť, o čo žiadate presne v zmysle rokovacieho poriadku. Nesmiete sa hnevať na mňa.

    Teraz sa hlási do rozpravy pán poslanec Bauer. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kvorka, chcem vám poďakovať, že ste vystúpili k tomuto návrhu a zaujali ste stanovisko, lebo aj to bolo pre mňa prekvapenie. A chcem povedať, že naše videnie je teda diametrálne odlišné.

    Vy ste začali s tým, že finančná kríza vyplýva z neoliberálneho prístupu, ako tie banky a podnikatelia proste týmto prístupom to vlastne pokazili všetko a že z toho vznikla finančná kríza. Ja si myslím, že finančná kríza vznikla z iného dôvodu. Na začiatku bola práveže ľavicová idea, že každý má nárok na bývanie. A na základe toho politickým rozhodnutím boli dané právomoci tým najprv pološtátnym agentúram americkým, ktoré garantovali vlastne hypotéky, ktoré neboli kryté. Áno, to bolo na začiatku. Potom Wall Street a tie balíčky, to bolo až neskôr. Tam, samozrejme, dá sa diskutovať ďalej. A teraz požadujú financie a rôzne daňové úľavy. No však vaša vláda sa snaží vyhovieť týmto lobistickým skupinám. A proste akceptuje akože rôzne takéto návrhy, o ktorých ste hovorili ako o niečom neprijateľnom.

    Že návrh je nehumánne vykorisťovateľský návrh. Tak návrh, ktorý sa snaží nájsť v čase krízy ako keby rovnováhu medzi tou ochranou zamestnancov, čo súhlasím, že aj to je legitímne, to je v poriadku, ale aj možnosťami zamestnávateľov, je pre vás vykorisťovateľský návrh. Totiž pokiaľ zamestnávatelia dajú výpovede svojim zamestnancom z titulu toho, že vlastne, povedzme, klesá dopyt, nemajú zákazky a Zákonník práce ich núti rozmýšľať na polroka dopredu, my sa to snažíme, povedzme, zmeniť, že na dva mesiace, tak tým vlastne takýto návrh, aj keď vyzerá, že chráni zamestnávateľov, chráni v konečnom dôsledku aj zamestnancov. Čiže je tam rovnováha medzi týmito ako keby pohľadmi z pohľadu zamestnanca, z pohľadu zamestnávateľa.

    K jednotlivým bodom, ktoré ste komentovali.

    Že ten prvý návrh, vlastne reťazenie pracovných dohôd na dobu určitú neumožní opätovné uzavretie pracovného pomeru. Práveže keď sa to takto zliberalizuje, prečo by to nemalo umožniť pracovný pomer. S tým sa nedá súhlasiť.

    K tomu druhému. Argumentovali ste, že výrazne poklesne ochrana zamestnanca, ak miesto šiestich mesiacov tam budú tri mesiace. No ale na čo je ochrana zamestnanca, keď proste ten zamestnávateľ pod tlakom krízy je vlastne donútený mu dať výpoveď? No tak nie je lepšie teda, keď ten Zákonník práce je pružnejší, aby aj ten zamestnávateľ mal viacej miesta na to, aby, povedzme, mohol udržať tie pracovné miesta? Stále ste argumentovali, že dokonca je v rozpore s dobrými mravmi, keď miesto šiestich mesiacov tam budú tri mesiace. Tak to je teda absolútny nezmysel.

    V ďalšom bode ste argumentovali zase, že úroveň ochrany zamestnancov by poklesla. No ale zase sa pýtam, načo je vysoká úroveň ochrany zamestnanca, keď aj tak vlastne sa neudržia tie pracovné miesta, ten zamestnávateľ ich pri takýchto podmienkach nevie udržať. Tak nie je lepšie, keď je tá úroveň ochrany ako keby zdanlivo nižšia alebo proste je pružnejší ten Zákonník práce pre to, aby zamestnávateľ mohol udržať tie miesta? A tým pádom je tá ochrana zamestnanca de facto následne je vyššia ako pri súčasných podmienkach.

    Pri tej päťke, šestke ste argumentovali, že súčasné znenie je v súlade so smernicou. Ale ja hovorím, že aj navrhované znenie je v súlade so smernicou Európskej komisie. Ten návrh je v súlade so všetkými smernicami. Takisto máme na to odborné analýzy. Takže v tomto prípade, žiaľ, sa to nevylučuje.

    A v osmičke ste argumentovali, že to bolo vlastne na základe dohody, konsenzu sociálnych partnerov a zvýšila sa pôsobnosť odborových organizácií. No ale v prvom rade to bolo v čase pred hospodárskou krízou. A ja som vám v úvode tohto návrhu povedal, že vlastne našou motiváciou je reagovať na existenciu, na prebiehajúcu hospodársku a sociálnu krízu, že to je hlavná motivácia tohto návrhu, aby sa spružnil Zákonník práce, a tak vlastne následne sa udržali pracovné miesta v čase krízy. Načo je vám proste takýto konsenzus, keď vlastne dôsledkom proste súčasného znenia aj Zákonníka práce je, že vlastne zamestnávatelia nevedia udržať pracovné miesta? Tak darmo je vyššia pôsobnosť odborových organizácií. V konečnom dôsledku to pôsobí negatívne na počet pracovných miest a na celkovú zamestnanosť na Slovensku. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    To bolo vystúpenie navrhovateľa v rozprave. S faktickými poznámkami na jeho vystúpenie sa hlási pán poslanec Kvorka, pani poslankyňa Oľga Nachtmannová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A slovo má pán poslanec Ján Kvorka. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Zrejme viesť tuná voľajaký dialóg medzi nami dvomi z pohľadu toho, čo je dobré a čo je zlé, by bolo asi zbytočné. Ja si myslím, že v konečnom dôsledku o tom musí rozhodnúť samotná snemovňa, pretože váš pohľad, pán poslanec, na celú záležitosť a na predkladaný návrh aj so svojimi kolegami ste hneď v úvode otočili podľa vašej orientácie. A snažili ste sa to prispôsobiť na moju orientáciu, myslím politickú orientáciu. Hovorili ste na pohľady sprava alebo zľava. Čiže tuná si myslím, že nie je potrebné k tomu nič viac dodávať.

    A chcel by som ešte povedať k tomu vystúpeniu, že, samozrejme, aj to nasvedčuje o dobrovoľnosti alebo chuti prijatia zmeny alebo nechuti prijatia zmeny na základe toho, že ja som vo svojom vystúpení, kde som uviedol, že požadujem, aby sa o tomto návrhu zákona ďalej nepokračovalo, zabudol povedať, že je to procedurálny návrh pri dobrej vôli. A mohlo sa to kľudne spraviť v prvom rade z vašej strany ako predkladateľa. Myslím si, že nič by sa nebolo stalo takého svetoborného. Ale tuná je vidno už aj celkový ten váš prístup k danej problematike, ako to ide. A to je z mojej strany asi k tomu všetko.

  • Ďakujem.

    Prepáčte, ale teraz musím ako predsedajúci reagovať. Pán poslanec, nemusíte mi vytknúť alebo nemôžete mi nevytknúť, že by som niekedy z tohto miesta nemal veľkorysosť voči všetkým, ktorí tu o niečo požiadajú aj iným spôsobom, ako je náležité. Ale ak chcete, aby sa nepokračovalo v rokovaní, resp. ak máte iný návrh, ako aby sa návrh zákona schválil, tak máme na to § 73, ktorý hovorí o troch možnostiach, ako sa má Národná rada vysporiadať s tým alebo oným zákonom. Doposiaľ tu bola taká prax, že každý, kto mal takýto záujem, tak nielenže povie, aby sa nepokračovalo v rokovaní, ale aj povie paragraf. Ale tu nešlo o ten paragraf. Vy ste, a môžeme si dať spraviť prepis, vyzvali poslancov, aby nepokračovali v rokovaní. Ja som to vnímal ako rečnícku výzvu. Ale ak chceme, aby naozaj sa zabezpečilo hlasovanie o tom, či sa pokračuje alebo nepokračuje v rokovaní, predtým, ako sa zákon bude prijímať alebo neprijímať, tak na to máme naozaj v súlade s rokovacím poriadkom paragraf. Je to § 73 pri prvom čítaní, čo treba povedať. Ak by ste boli toto naznačili, tak by som bol ten, ktorý prvý by vás bol podporil. Verte mi. A musíme určité veci tuná zachovávať, lebo, hovorím, sú tam ešte ďalšie dve možnosti okrem toho, že sa nebude pokračovať v rokovaní. Ja myslím, že v tomto sa nemusíme upodozrievať, že by tu bol nejaký zlý úmysel zo strany predsedajúceho. Ďakujem za porozumenie.

    A teraz dávam slovo ďalšej prihlásenej s faktickou poznámkou. A to je pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, keby som sa bola včera vrátila z inej planéty a nežila na planéte Zem, tak vášmu úvodu vo vystúpení aj uverím, ale keďže sa ekonómii venujem ozaj už dlhé roky, tak vás musím vyviesť z omylu. To, čo ste hovorili o tom, kde vznikla kríza, prepáčte, to je úplný nezmysel. Viacerí renomovaní svetoví ekonómovia hovoria otvorene o tom, že postuláty neoliberalizmu padli. Veď už dávno na to upozorňoval Joseph Stiglitz. Je to nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, bývalý viceprezident Svetovej banky. Citovala som tu asi pred dvoma mesiacmi vyjadrenie profesora z Londýnskej univerzity, ktorý hovoril o tom, že Čína rastie na základe toho a práve na základe toho, že nerešpektuje každé druhé pravidlo neoliberalizmu. Prosím vás, neotáčajte to. Tézy, trh všetko vyrieši, štát vôbec nemá zasahovať do podnikateľského prostredia, skutočne nie sú pravdou, to by inak museli na planéte Zem žiť samí osvietení inteligenti. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S reakciou na faktické poznámky ešte sa hlási pán poslanec Bauer, ktorý vystúpil v rozprave.

  • Ďakujem pekne za obidve reakcie. Chcem pani poslankyni Nachtmannovej povedať, že je takisto viem vám citovať renomovaných ekonómov skupiny ekonómov napr. chicagskej školy, ktorá hovorí úplne niečo iné ako pán Stiglitz. Čiže keď vy citujete len z jednej strany, a tak to vyzerá, akože áno, celý svet, celá planéta sa na tom zhoduje, nie je to tak, proste sú ďalšie skupiny renomovaných ekonómov, ktoré hovoria niečo iné. A takisto keď ste študovali ekonómiu, tak viete z histórie, že aj po veľkej hospodárskej kríze, áno, keď tá ekonómia presadila väčšie ingerencie a zásahy štátu, tak sa ukázalo zhruba po tridsiatich rokoch, že tadiaľto cesta nevedie. Čiže mnohí ekonómovia aj toto pripomínali, aby sa neurobila rovnaká chyba, čo vyzerá, že tí, čo rozhodujú, už zabudli na to. Ale vy keď to prednášate a poznáte tú históriu, tak práve vy ste mohli mať objektívnejší pohľad a nielen proste takýto čisto ideologický. Ďakujem.

  • Teraz ako posledný vystúpi v rozprave pán poslanec Minárik. Má slovo.

  • Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, kebyže tak veľmi záleží na tom, ako to zamietnete, či to bude podľa § 73 ods. 3 písm. b), budem rozprávať tak dlho, dokedy zoženiete ministra, aby potom po uzatvorení rozpravy sa mohol prihlásiť, aby ju znova otvoril, aby ste sa mohli prihlásiť, aby ste to mohli povedať.

    Dámy a páni, ja sa neviem oháňať menami ani Stiglitzom, ani chicagskou školou. A nebudem sa ani vysmievať, keď niekto hovorí o Stiglitzovi, tak ako sa nám vysmievali, keď sme spomenuli pri inom návrhu, ktorý sme tuná predkladali pred štyrmi dňami, mená niekoľkých ústavných sudcov nemeckých.

    Pán Kvorka, dobre vám to napísali, teda nemyslím vecne, myslím z pohľadu štátneho jazyka, teda gramaticky, syntakticky, sémanticky. Len neviem, ako došli na to, že je to v rozpore s dobrými mravmi. Totiž hovoriť o takomto návrhu, ktorý je použitý v mnohých krajinách, že je v rozpore s dobrými mravmi, je veľmi silné vyjadrenie. Ja by som vedel povedať mnoho vecí, čo je príkro, príkro v rozpore s dobrými mravmi, kde to priam kričí, také nahradenie Januška Štefanovom. Alebo mlátenie potenciálnych rómskych mladistvých delikventov na policajnej stanici, alebo napr. špiniť dobré meno občana, tak ako sa to stalo v prípade Hedvigy Malinovej, to je v rozpore s dobrými mravmi. Ale podávať štandardný legislatívny návrh, ktorý sa uplatňuje v mnohých krajinách, to asi s dobrými mravmi nie je. Málo od toho chýbalo, aby som sa nahneval, ale vo vašom prípade ma takéto vyjadrenia už nevzrušujú. Chcem len podotknúť, že od štátu sme v tomto návrhu nič nežiadali, nieto ešte financie. A toto v tomto prípade a v takýchto prípadoch by to bolo strašne od nás, konzervatívnych demokratov, vzdialené. O mzdách ľudí práce sme nehovorili, len o potenciálnej práci pre ľudí bez práce sme hovorili v tomto návrhu zákona. A už vôbec sme nehorovali za akékoľvek, nieto ešte veľmi vysoké odmeňovanie manažmentov. Ani sme sa o tom nezmieňovali.

    Dámy a páni, kríza je tu na Slovensku tak ako na celom svete. Je hlboká a napriek chlácholeniam vlády spred pár mesiacov nás ani neobišla. Ani sa nám nevyhla, ani nás len tak zľahka nelizla, ale trafila nás naplno a dopadá na slovenskú ekonomiku veľmi tvrdo. Dopadá na ňu tvrdo hlavne z troch dôvodov. Naša ekonomika je malá, je otvorená a malý domáci trh je len doplnkom pre rozhodujúci podiel exportujúcej slovenskej ekonomiky. Kríza dopadla tvrdo na nemecké a, všeobecnejšie, na európske trhy, hlavný smer nášho exportu a po tretie a v neposlednom rade zasahuje nás takto tvrdo preto, lebo vláda sa k nej nepostavila čelom, nepostavila sa k nej chlapsky.

    Je isté, že ovplyvniť európsku ekonomiku alebo svetovú ekonomiku, na to nemáme. A o to smiešnejšie je, ak sa na tom ako napr. pri šrotovnom pokúšame, vraj zo solidarity. Vieme však ovplyvňovať naše prostredie. Čo v tom robíme a čo sa v tom robiť dá? Ovplyvňujeme, a to pomerne masívne, domácu spotrebu, zatiaľ je pre mňa otázkou, či súkromnú alebo verejnú, cez nástenkové tendre, dotujeme americké firmy cez emisné povolenky, sypeme zdroje do dlhodobo neefektívneho Carga, pripravujeme nový new deal širokorozchodnej a schvaľujeme sociálne podniky. Čo sa dá robiť? V prvom rade si treba uvedomiť našu pozíciu, našu silu a naše záujmy. A to všetko hovorí, že máme presadzovať v Európskej únii otvorené, konkurenčné prostredie, máme sa pozerať na to, čo robí svet, a poučiť sa z toho, lebo nie všetko, čo robí, je vždy to dobré, pravé orechové, vzhľadom na našu silu a veľkosť to my robiť nemôžeme.

    Európsky a americký prístup sú pri riešení tejto krízy v čomsi veľmi podobné, ale aj v čomsi veľmi rozdielne. Je tu kríza, pravdepodobne spôsobená spoločným, nezodpovedným prístupom politikov, finančných a priemyselných manažérov. A je to zároveň aj veľké lákadlo pre politikov, aby sa stali spasiteľmi a urobili veľké riešenie. A tak sa lejú v Amerike aj v Európe do ekonomiky obrovské zdroje, zdroje zatiaľ neexistujúce, zdroje budúce, zdroje daňových poplatníkov. Lejú sa tam dokonca v takej miere, že to nie sú len zdroje týchto daňových poplatníkov, ale aj zdroje budúcich a budúcich budúcich daňových poplatníkov. V tom sú si Európania a Američania veľmi podobní. Rozdiel je v dôraze na to, kam sa majú naliať. Američania viac lejú do finančného sektora a Európania chcú viacej regulovať. Ale to možno ani tak nehovorí o vôli týchto dvoch ekonomík čo chcú, ako skôr o tom, akú silu majú a aké zdroje vedia rýchlo zmobilizovať. A zdá sa, že Američania vedia mobilizovať podstatne viac. Európania keď nájdu zdroje, tak ich lejú viacej do priemyselných odvetví a podporujú viacej výrobu. To však tiež nehovorí o preferenciách, to skôr hovorí o tom, že kto sa kde viacej presadil. A tu si spomínam na Bastiatovu petíciu sviečkarov, ktorí písali petíciu vláde, že by chceli nariadenie, aby sa zatemnilo. Dnes sa nielen, prosím pekne, také petície píšu, dnes, sa zdá, takým petíciám aj vyhovuje. To, že Američania viacej podporujú finančný sektor, podľa mňa nehovorí nič iné, len že sviečkari v Amerike skôr sedia na Wall Street ako v Detroite. A to, že Európa viacej podporuje automobilový priemysel, hovorí, že Volkswagen je asi silnejší ako nemecké banky.

    Nikoho v takomto prípade ale nezaráža, že sa smejú primárne tí, ktorí zväčša ten problém spôsobili a ktorí sú schopní vlády presvedčiť, že by práve ich sektory mali vlády sanovať, napriek tomu, že pri svojom podnikaní potlačili z podnikania dve veľmi závažné a podstatné skutočnosti, to, že podnikanie má byť zodpovedné a že poistka proti nezodpovednému podnikaniu je práve riziko. Zdroje smerujú tam, kde problémy vznikli. A nikto sa nepýta na morálne príčiny, prečo to vzniklo. Dokedy je možné špičkovať výrobu a spotrebu vyrobeného aj za cenu zadlžovania? Dnes už nikto nevie povedať, že aspoň v čase krízy sa treba uskromniť a treba kumulovať zdroje na to, aby sa výroba dala znova naštartovať. Každý chce zdroje okamžite, hneď, od vlády, a to aj za cenu zadlženia. Čo robíme my v takomto prípade? No pozeráme sa von, pozeráme aj na tých Američanov, aj na Európanov. A pretože máme zasanovaný finančný sektor a ozdravené banky, americkou cestou, chvalabohu, nemusíme ísť, tak sa vyberáme európskou. Excelentný príklad je šrotovné, nemecký vynález a Frédéric Bastiat po druhý raz, dokonca zdokonalený. Nielenže máme byť spokojní s rozbitým pekárovým oknom, lebo sa tým vytvára pracovná príležitosť pre sklenára, my dneska za zdroje daňových poplatníkov najímame chlapcov, aby rozbehli sklenársky biznis, takže budú tým pekárom a nielen ním okná vytĺkať.

    Dámy a páni, čo môžeme v takejto situácii robiť my. Môžeme robiť niečo iné? Niektoré nástroje už v rukách nemáme, niektoré ešte máme. Napr. menové nástroje už nemáme, nemáme kurz, ktorý by nám rýchlo indikoval výkonnosť našej ekonomiky aj to, ako naša ekonomika stráca dych. Primárne sa to odráža v tom, že slovenskí daňoví poplatníci sanujú okolité krajiny nákupom až do hĺbky 30 – 40 kilometrov na ich území z hĺbky 30 – 40 kilometrov z nášho územia. Tá DPH-čka, ktorá je na tovaroch, ktoré sú dovezené takto cez hranice, tá ostane tam. Našim obchodníkom, našim poskytovateľom služieb, našim živnostníkom vďaka tomu, že nemáme kurzový mechanizmus, ostanú akurát tak oči pre slzy a v našom rozpočte rozpočtová diera.

    Ďalej, máme, síce obmedzené a, chvalabohu, maastrichtskými kritériami obmedzené, rozpočtové možnosti. Ako sa vieme pozrieť na tieto možnosti? Nuž, dámy a páni, pozrite sa, ako sa naložilo s návrhmi pánov kolegov poslancov Mikloša a Bauera pri schvaľovaní programu tejto schôdze. Bol taký radikálnejší návrh pána Mikloša, aby sme sa pozreli, ako treba prehodnotiť rozpočet, a aby potom padla správa v tomto parlamente. Dostal rýchlu odpoveď: Nie. Veľmi skromná, skôr, by som povedal, defenzívna požiadavka kolegu Bauera, aby sme dostali aspoň informáciu o tom, ako sa vyvíja rozpočet na príjmovej strane, na výdavkovej strane, dostal rovnaké nie. Zrejme to nie padlo radšej preto, lebo to asi nebude žiadna sláva, ani na tej príjmovej, ani na tej výdavkovej strane. Dane sa nebudú asi vyvíjať dobre a pri ochote šetriť a tak kompenzovať podporu Carga, kúpy Transpetrolu, výpadky z rôznych TIPOS-ov a nákupu log pre ministerstvá, z nečerpania eurofondov, z nápadov ako šrotovné, tak vlastne ani nevieme, skadiaľ sa to bude a ako sa to bude realizovať, jednoducho preto, lebo ste to zamietli.

    Medzi nami keď už sme pri tom šrotovnom. Len každé siedme auto kúpené na základe šrotovného bolo vyrobené na Slovensku. Inými slovami, ak si to prepočítame, tak vláda každé auto kúpené cez šrotovné zo slovenskej výroby podporila viacej ako 9 000 eur. To je dosť, to je, prosím pekne, 270 000 korún. A to mali byť kupované len malé autá a aj boli teda. Viem si predstaviť, že záujem vlády je, aby podporila výrobu. Ale za takúto cenu každého siedmeho auta, 15 %? To už neviem. A určite nemá byť záujem vlády, aby ktokoľvek v tejto krajine mal na úkor ostatných daňových poplatníkov nové auto.

    Aké ďalšie nástroje ešte máme. No máme dane. Máme priame dane a o sadzbe ešte môžeme dlho rozhodovať. Minulý týždeň ste rozhodli, že s daňami pracovať nebudeme. A akékoľvek zníženie daní a odvodov ste razantne zamietli. Daňový základ koľko ešte budeme mať, neviem. Ale s tým sa tiež asi nechce pracovať, pretože neboli ste schopní podporiť ani deklaráciu o daňovej zvrchovanosti a už vôbec nie tlak na vládu, aby harmonizáciu daňového základu brzdila. Dámy a páni, máte ešte chvíľu čas s daňovým základom, lebo ja tipujem, že to už dlho nepotrvá. Páni socialisti, niektorí ešte s horšou komunistickou minulosťou v Európskej komisii ako napr. komisár Kovács sa s agendou harmonizácie daňového základu veľmi rýchlo zrejme vysporiadajú hneď potom, ako demokratická Európa spacifikuje rebelujúce Írsko a v opakovanom referende Íri Lisabonskú zmluvu prijmú. Ale to vás zrejme netrápi, lebo naozaj s daňami pracovať nechcete.

    Nuž moc ďalších možností nám neostáva. Z účinných sa nám, konzervatívnym demokratom, zdala ešte možnosť zvýšiť flexibilitu trhu práce. Preto je tu ten návrh, ktorý práve prerokovávame. Je otázka, prečo sme predložili práve návrh na zmenu Zákonníka práce po tom, čo premiér dohodol s odborármi a vyhlásil nikdy a za žiadnu cenu. Nuž preto, lebo len nejaký týždeň po tom, čo padlo nikdy a za žiadnu cenu, sa Zákonník práce v tejto Národnej rade na minulej schôdzi menil novým článkom v druhom čítaní v nesúvisiacom zákone. Celé to poslancovi Madejovi od prečítania návrhu až po odhlasovanie netrvalo ani 40 minút. Tak sme si mysleli, že Zákonník práce je najmäkšia norma, s ktorou sa dá pracovať, a skúsili sme to cez ňu.

    K samotnej flexibilite. V úvodnom slove o tom kolega Bauer dlhšie hovoril, takže ja sa tomu už nebudem až tak rozsiahle venovať a v krátkosti poviem, že čo to tá flexibilita je. No flexibilita nahrádza istotu práce pre konkrétneho zamestnanca na konkrétnom mieste za istotu viac práce pre viac zamestnancov. A toto je určite verejný záujem aj záujem každého jedného človeka, ktorý sa chce živiť svojou vlastnou prácou. To by malo byť aj záujmom odborárov podľa môjho názoru a z nejakého pre mňa výsostne záhadného dôvodu to nie je. V každom prípade to musí byť záujem najmä v čase krízy zodpovednej vlády. Dnes je kríza, kríza hlboká, a zodpovednosť vlády je o to väčšia. Slovenská vláda totižto zodpovedá za rast nezamestnanosti u nás v tejto krajine, a tá už presiahla 10 %, a nie za to, aby sa firme Škoda Auto v čase krízy darilo. Aj jedno, i druhé je dnes skutočnosťou. Ďakujem pekne.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vystúpením pána poslanca Minárika sme vyčerpali čas určený na rozpravu, preto mi dovoľte, aby som vyhlásil všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chcem sa opýtať, či chce navrhovateľ zaujať stanovisko k rozprave. Ďakujem pekne.

    Pani spravodajkyňa? Áno. Máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Dovoľte mi najprv dve technické poznámky.

    Pán poslanec Kvorka, ja som vás počúvala ako spravodajkyňa. Vy ste fakt nedali procedurálny návrh, takže budeme hlasovať o mojom návrhu ako spravodajkyne, aby sa tento návrh zákona dostal do druhého čítania, ale veď karty sú rozdané, nemusíte mať strach, vieme, aký bude osud tohto zákona.

    Po druhé. Pán poslanec, boli sme v prvom čítaní. Prvé čítanie je všeobecná rozprava, keď hovoríme o tom, či budeme prerokovávať návrh zákona, či má politickú vôľu, aby sa to dostalo do druhého čítania. My sme to rozobrali paragrafovo. Ale nič proti tomu, samozrejme, vy ste vystupovali vo svojom mene, ale napriek tomu ste hovorili v množnom čísle. Povedali ste, že pre vládnu koalíciu je tento návrh zákona neprijateľný a čítali ste stanovisko ministerstva. Tak neviem, nepoznám stanovisko ostatných dvoch strán vládnej koalície. Oni sa k tomu nevyjadrili.

    A teraz pár poznámok k tomu, čo tu odznelo.

    Vy ste povedali a dozvedeli sme sa podľa vašej prvej vety, že finančnú a hospodársku krízu zavinili banky a podnikatelia. Tak už vieme na Slovensku, komu môžeme za to vďačiť. Takže to bolo dobré.

    Zákon nepozná pojem, aspoň doteraz som sa s tým nestretla, že navrhovaná novela, ktorú predkladá skupina poslancov, je v rozpore s dobrými mravmi. V zákone sa takéto niečo nepíše.

    Tento zákon o. i. mení aj zákon o kolektívnom vyjednávaní vyššieho stupňa. Vy ste, pán poslanec, povedali, že s týmto vôbec nie je problém, pretože sa na tom dohodla tripartita. No je problém, pretože tripartita sa na tom nemala kedy a ako dohodnúť, pretože tento pozmeňujúci návrh predložila na schôdzi tu v Národnej rade vaša poslankyňa. Nebolo to v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Takže tripartita sa k tejto kolektívnej zmluve vyššieho stupňa nemala kedy a kde vyjadriť. A o. i. vám len pripomínam, že práve táto novela je na Ústavnom súde vyše roka. Niekedy v januári alebo vo februári podala na Ústavný súd skupina poslancov tento návrh zákona.

    Či sa bude meniť Zákonník práce alebo nie. My sme boli svedkami tuším na februárovej schôdzi, že Zákonník práce sa dá meniť nepriamou novelou bez problémov. Ale ja vás upozorňujem, pán poslanec, že keď skôr nie, na sklonku jesene sa bude meniť Zákonník práce. A poviem aj prečo. Pretože doteraz len podnikatelia, živnostníci a Republiková únia zamestnávateľov hovorili o tom, že v súčasnej hospodárskej kríze, a treba povedať, že táto kríza na nás dolieha zo dňa na deň ťažšie, viď dnešné vyhlásenie alebo včerajšie, treba spraviť pracovný trh pružným. Ale minulý týždeň sa k nim pridala aj Asociácia zamestnávateľských zväzov. A táto asociácia doteraz s vládou celkom dobre vychádzala. Takže aj táto skupina zamestnávateľov cíti, že treba spružniť, treba sflexibilniť Zákonník práce, aby sme sa čím skôr vedeli vysporiadať s touto finančnou krízou, lebo môžete a môžeme chrániť zamestnancov, ja s tým žiaden problém nemám, ale, po prvé, musia byť niekde zamestnaní, aby sme ich mohli niekde brániť.

    Takže to boli moje poznámky. Takže počkáme si. Teraz idú eurovoľby, ale počkáme, ako to bude na sklonku jesene, keď sa bude pripravovať štátny rozpočet. A pevne verím, že aj niektoré body z tých, ktoré tu predkladá skupina poslancov, sa objavia v novele Zákonníka práce. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Samozrejme, nechcem komentovať vaše vystúpenie, len ako predsedajúci trošičku mám pocit, že polemika politická s poslancami z pozície spravodajcu nie je celkom namieste, to je úloha navrhovateľa. Ale tento neduh sa objavuje aj v iných prípadoch, teda podľa môjho osobného názoru. Takže bolo by možno dobré o tom niekedy na grémiu prehodiť niekoľko slov.

    Takže, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem navrhovateľovi aj spravodajkyni.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov.

    Parlamentná tlač má číslo 1043. Návrh na pridelenie výborom na prerokovanie má číslo 1058.

    Teraz má slovo pán poslanec Peter Gabura a uvedie tento poslanecký návrh.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, ak by som tomuto návrhu dal úvodnú vetu, tak je to zvýšená kontrola hospodárenia v samospráve. Taký by mal byť výsledok prijatia novely o priamej voľbe hlavného kontrolóra.

    Klientelizmus, korupcia a veriteľské záväzky sú hlavnými motivačnými dôvodmi pri zneužívaní nakladania s nehnuteľnými majetkom vo vlastníctve obecných, ale aj regionálnych samospráv. Predaje lukratívnych pozemkov či budov vo vlastníctve obecných, mestských alebo krajských samosprávnych úradov hlboko pod trhovú cenu sú terčom verejnej kritiky, avšak bez adekvátneho opravného prostriedku. Samosprávy miest a obcí často predávajú svoj majetok za veľmi čudných okolností. Netransparentné predaje občanov poburujú, lebo v lokalitách, v ktorých žijú, neraz strácajú veľmi cenný majetok, s ktorým sa často následne nakladá s podnikateľskou bezohľadnosťou. Počet sťažností občanov narastá. Kontrolné orgány tvrdia, že nemajú dostatok kompetencií, aby problémom predišli alebo ich následne efektívne riešili. Dokonca i zistenia NKÚ majú len nezáväzný, odporúčajúci charakter. Pritom priamej kontrole nakladania s majetkom samospráv sa bytostne bráni aj ich zastrešujúci orgán Združenie miest a obcí Slovenska. Len jeden z prípadov uvediem. Pri zámene pozemkov medzi samosprávou a podnikateľským subjektom poukazujú, že rozdiel v cene dosiahol až 200 mil. korún v neprospech samosprávy. Takáto situácia obyvateľov frustruje. A nečudo, že strácajú dôveru k právu, k orgánom, ktoré by ich mali chrániť. Napokon, zákon obciam ukladá, aby svoj majetok chránili, zveľaďovali, a nie pod cenu rozpredávali.

    V čom je teda zmena, ktorú ponúkam. Zopakujem súčasný status. Hlavného kontrolóra volí a odvoláva mestské zastupiteľstvo. Hlavný kontrolór je zamestnancom mesta. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa naň všetky práva a povinnosti ostatného vedúceho zamestnanca podľa osobitného predpisu. Hlavný kontrolór nesmie bez súhlasu mestského zastupiteľstva podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť. Kvalifikačným predpokladom na funkciu hlavného kontrolóra je ukončené minimálne úplné stredné vzdelanie. Hlavného kontrolóra volí mestské zastupiteľstvo na šesť rokov. Hlavnému kontrolórovi vzniká po zvolení nárok na uzavretie pracovnej zmluvy s mestom. Plat hlavného kontrolóra je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a koeficientu podľa počtu obyvateľov mesta, ktorý žije v meste. Mestské zastupiteľstvo môže hlavnému kontrolórovi, toto podčiarknem, schváliť mesačnú odmenu až do výšky 30 % z platu hlavného kontrolóra podľa uvedeného.

    Skutočnosť je taká, že podľa údajov ministerstva vnútra štvrtina miest kontrolórov ešte stále na Slovensku nie je obsadená. V obciach pod 5 000 obyvateľov v mnohých prípadoch je kontrolór zvolený ako spoločný pre viaceré obce. Preto moja ponuka je priama voľba občanmi v obciach nad 5 000 obyvateľov. Totiž vo veľa obciach nad 5 000 obyvateľov je zriadený úrad hlavného kontrolóra alebo, by som sa vyjadril presnejšie, kontrolný úrad. Priama voľba posilní postavenie hlavného kontrolóra. Pokladám za nesprávne a nesystémové, že kontrolóra si volia poslanci podľa vlastných kritérií, ktoré nemusia vyhovovať záujmom mesta. Preto navrhujem, aby v mestách a v obciach nad 5 000 obyvateľov hlavného kontrolóra nevolili poslanci v zastupiteľstvách ako doteraz, ale aby ho volili priamo občania súčasne s ostatnými volenými funkcionármi mesta či obce. Pravidlá pre voľbu sa navrhujú rovnaké ako pre voľbu starostu, primátora obce alebo mesta. Hlavný kontrolór volený priamo občanmi bude mať postavenie, ktoré nebude nijako závisieť od tých, ktorých kontroluje. Nazdávam sa preto, že takáto úprava výrazne posilní čistotu hospodárenia obcí a miest. Tak ako sa ukázalo, že priama voľba prezidenta Slovenskej republiky je dobrá pre našu vlasť, tak si myslím, že je dobré, ak o kontrole samosprávy bude rozhodovať občan v priamej voľbe, inými slovami, prehĺbime demokraciu.

    Ešte taká poznámočka pod čiaru. Pretože môj záujem nie je prezentovať seba alebo prezentovať nejakú tému, ktorá je nerealizovateľná, zaoberám sa dlhšie týmito okolnosťami, ktoré vznikajú v obecných a mestských zastupiteľstvách, spôsobom hospodárenia, spôsobom ututlávania, mám za to, aby sme sa v budúcnosti zaoberali aj tým, ako legislatívne upraviť, aby sme prezentovali rozpočty mesta priamo na internete v aktuálnej verzii tak, aby si každý občan mohol priamo nahliadnuť, aby videl okamžitý stav, ako sa narába s jeho majetkom, a to nielen jeho, ale i obecným a mestským majetkom. Vtedy môžeme povedať, že je tu snaha férovo hospodáriť. Ďakujem.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Pavlovi Gogovi. Má slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov (tlač 1043). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. marca 2009 č. 1058 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Registrujem pána poslanca Kvorku, pokiaľ nikto iný, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. A slovo odovzdávam pánovi poslancovi Kvorkovi. Pán poslanec, pokiaľ ste v rozprave, musíte vystupovať spoza rečníckeho pultu. Rokovací poriadok predpisuje, že v rozprave sa vystupuje pri rečníckom pulte.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán predkladateľ, dovoľte mi, aby som v krátkosti zaujal pár stanovísk k predkladanému návrhu, kde hlavným cieľom je zámer, aby v mestách a obciach a hlavne tam, kde je počet obyvateľov nad 5 000, ide tu aj o hlavné mesto Bratislavu, Košice, hlavného kontrolóra nevolili poslanci v zastupiteľstvách, tak ako to bolo doteraz, ale, hovoríte, aby hlavný kontrolór bol volený priamo občanmi (oprávnenými voličmi) súčasne s volenými funkcionármi obce či mesta.

    Na druhej strane som si vypočul vo vašom prednesení, kde ste hovorili, že každý občan má právo vedieť, ako sa nakladá s jeho majetkom, čo je, si myslím, záležitosť povinnosti hlavného kontrolóra. A tuná akosi nerozumiem tomu, či občania, ktorí sú v obci do 100 alebo 500, 1 000, 2 000, sú rozdielni ako občania, ktorí sú nad 5 000, pretože myslím si, že práca kontrolóra musí byť jednoznačne rovnaká. Kontrolór, ktorý je zvolený podľa platných zákonov, ktoré v Slovenskej republike platia, si musí vykonávať svoju prácu jednoducho v rámci zákonov. A tam nemôže byť rozdiel, či je tam 5 000 obyvateľov, viac obyvateľov alebo je tam do 5 000 obyvateľov. V tomto vidím akože dosť dôležitý problém, prečo by sa mala táto zmena rátať. Viem, že ste tu poukázali vo svojom príhovore trošička, že zrejme v mnohých tých menších obciach ten kontrolór pôsobí sám ako kontrolór a predkladá správy obecnému alebo mestskému zastupiteľstvu z toho, čo previedol ako sám, a že nad 5 000 obyvateľov tam zrejme ste smerovali aj svoju požiadavku. Už existuje aj voľajaký kontrolný úrad, ktorý má už voľajakých x, y zamestnancov, ktorí sa podieľajú na tejto práci.

    Ja, naopak, si myslím, že voľba hlavného kontrolóra v obciach aj mestách, tak ako je to doteraz, vyplýva z dvoch hlavných dôvodov. Prvý hlavný dôvod je ten, že jeho postavenie vzhľadom na povahu jeho činnosti malo by byť nezávislé, pretože je to kontrolór. A z toho dôvodu si myslím, že nestačí, aby kontrolór bol jednoducho vybraný. Ten človek, si myslím, v takomto prípade už by nemusel spĺňať tie podmienky, o ktoré nám tu ide. A druhý dôvod je to, že žiadny iný orgán, tak ako je to doteraz, je to práve zastupiteľstvo, nemôže takúto voľbu vykonať. Čiže je to obecné alebo mestské zastupiteľstvo, ktoré túto činnosť vykonáva.

    Skôr by som sa z tohto pohľadu, ak by sme už mali tuná robiť dajaké úpravy v tomto, zameral asi na to, že by bolo potrebné upraviť systém vnútornej kontroly v územnej samospráve. A potom by som pokladal za potrebné skôr sa zamerať na právomoci hlavného kontrolóra, ktoré by možnože bolo potrebné určitým spôsobom upraviť, upraviť povinnosti orgánov samosprávy po niektorých zisteniach hlavného kontrolóra, postavenie hlavného kontrolóra, na dodržanie povinnosti obci voči hlavnému kontrolórovi, a nie na osoby, ktoré sú ustanovené do funkcie.

    Čiže môj názor je ten, že prijatím takéhoto návrhu, aký vy predkladáte, som si ho preštudoval, by sa zaviedla voľajaká dvojkoľajnosť v samospráve s tým, že potom by mohlo vznikať, že v malých, v menších obciach, tak ako som tuná v úvode spomínal, by bol zaužívaný pôvodný systém alebo podľa zákona, ako je to dané. A ak by prešlo to, čo vy navrhujete, tak v tých obciach a mestách, ktoré sú nad 5 000 obyvateľov, by dochádzalo k tomu druhému spôsobu. Tak z tohto dôvodu si myslím, že voľba hlavného kontrolóra by mala byť jednotná, nezávisle od toho, či sa to bude týkať obce, ktorá má, tak ako som spomenul tuná, 100 obyvateľov alebo ich bude mať ja neviem 500, milión a tak ďalej a tak ďalej. Ďakujem za pozornosť.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, ešte pani poslankyňa Damborská ma informovala. Myslím, že to je relevantné, lebo hneď na začiatku vystúpenia pána poslanca, hovorí, jej nefungovalo zariadenie na prihlásenie sa do diskusie. Takže pevne verím, že so všeobecným súhlasom by som ešte dal slovo, aby vystúpila v rozprave aj pani poslankyňa Damborská. Ďakujem pekne, kolegovia. Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Veľmi pekne vám ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predkladateľ, milé kolegynky, kolegovia, nedá mi, aby som nezareagovala na návrh novely zákona o obecnom zriadení predložený pánom poslancom Gaburom.

    Počas pôsobnosti v Národnej rade Slovenskej republiky som dosť často v kontakte s predstaviteľmi miestnej a regionálnej územnej samosprávy. Vďaka tomu som sa oboznámila s fungovaním miest a obcí, ako aj ich orgánov. Vychádzajúc z týchto svojich poznatkov mám za to, že návrh zákona predložený pánom poslancom Gaburom nie je systémový a vnáša do spôsobu vzniku, trvania a aj zániku pracovného pomeru hlavných kontrolórov prinajmenšom chaos. Pán kolega pán poslanec Gabura vo svojom návrhu zákona totiž navrhuje, aby v mestách a v obciach nad 5 000 obyvateľov hlavného kontrolóra nevolili poslanci v zastupiteľstvách na šesť rokov ako doteraz, ale aby ho volili priamo občania súčasne s ostatnými verejnými funkcionármi mesta či obce, a to na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na štyri roky. Voľby hlavného kontrolóra by sa mali podľa predloženého návrhu v týchto obciach a mestách uskutočniť súčasne so všeobecnými voľbami do orgánov samosprávnych obcí. Na voľbu hlavného kontrolóra by sa mali použiť ustanovenia zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí platné pre voľbu starostu. Pýtam sa, či chceme túto pracovnú, zdôrazňujem slovo „pracovnú“, funkciu v niektorých obciach a mestách spolitizovať. V obciach pod 5 000 obyvateľov a v samosprávnych krajoch by totiž naďalej tak ako doteraz volili a odvolávali hlavného kontrolóra zastupiteľstvá, a to na dobu šesť rokov.

    Čiže pán poslanec Gabura z nejakého mne neznámeho dôvodu, ale síce zdôvodňoval pán poslanec svoje pohnútky, navrhuje zrušiť v niektorých obciach a mestách doposiaľ v zákone stanovené právo ich volených predstaviteľov, určiť predpoklady na vznik pracovného pomeru tohto nepochybne dôležitého vedúceho zamestnanca obce (napr. úroveň a zameranie vzdelania, prax z kontrolnej činnosti a podobne). V zákone o obecnom zriadení je totiž ako kvalifikačný predpoklad na funkciu hlavného kontrolóra stanovené ukončené minimálne úplne stredné odborné vzdelanie. Podotýkam, že práve potreba zodpovedajúcej vzdelanostnej úrovne hlavných kontrolórov, a tým vlastne zabezpečenie odborného výkonu tejto funkcie zo zákona boli v minulosti predmetom zložitých rokovaní.

    Okrem toho zákon o obecnom zriadení vyžaduje, aby bol súčasťou prihlášky kandidáta na funkciu hlavného kontrolóra aj výpis z registra trestov nie starší, ako to býva, ako tri mesiace, ktorým kandidát preukazuje svoju bezúhonnosť, čo považujem práve pri nezávislom výkone kontrolnej činnosti za nevyhnutný predpoklad. Na rozdiel od zákona o obecnom zriadení zákon o voľbách do orgánov samosprávy obcí, podľa ktorého by sa mali na základe predloženého návrhu pána poslanca Gaburu voliť hlavní kontrolóri v niektorých obciach a mestách, však túto podmienku nevyžaduje.

    Zastupiteľstvá tiež môžu podľa v súčasnosti platného zákona o obecnom zriadení uznesením stanoviť ďalšie predpoklady na výkon tejto zodpovednej funkcie, čo vo viacerých prípadoch, a to najmä v mestách, aj robia. Navrhovaná novela túto možnosť vylučuje. Podľa pána poslanca Gaburu návrh zákona reaguje na pravidlo, podľa ktorého si v obciach a v mestách určujú poslanci obecných, miestnych a mestských zastupiteľstiev aj orgán, ktorý ich činnosť kontroluje. Pán poslanec v dôvodovej správe argumentuje systémovo zlým pravidlom a konštatuje, že návrhom vytvára systémovo nezávislé postavenie tejto kontrolnej funkcie. Ja som však na druhej strane presvedčená, že vznik pracovného pomeru, odmeňovanie a aj úlohy hlavných kontrolórov obcí sú v platnej právnej úprave tak v podmienkach obcí, ako aj samosprávnych krajov ošetrené systémovo, dostatočne a nie je potrebné vnášať do nich zmeny navrhovaním dvojakého režimu vzniku, a tým aj zániku pracovného pomeru a už spomínaný chaos. Podotýkam, že hlavný kontrolór podľa súčasnej úpravy na obidvoch úrovniach územnej samosprávy vykonáva vnútornú kontrolu, t. j. kontrolu pre potreby orgánov obcí a samosprávnych krajov na rozdiel od Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktorý je podľa Ústavy Slovenskej republiky nezávislým orgánom kontroly hospodárenia obcí a samosprávnych krajov.

    Na výkon vnútornej kontroly určite nie je potrebné, aby bol hlavný kontrolór volený priamo obyvateľmi obce. Hlavný kontrolór nemá byť podľa môjho názoru ďalším obecným politikom. Má byť výlučne odborníkom pre potreby obce. Keďže návrh zákona nepožaduje aj zmenu rozsahu kontrolnej činnosti stanovenej v zákone o obecnom zriadení a hlavný kontrolór by aj naďalej mal byť zamestnancom obce, posilnenie postavenia hlavného kontrolóra, najmä jeho nezávislosti, by bolo len formálne, natíska sa otázka, prečo pán poslanec nemá ambíciu riešiť na rovnakých princípoch, t. j. priamou voľbou občanmi, voľbu kontrolórov v celom systéme vnútornej kontroly verejnej správy, ale len v ním vybraných subjektoch miestnej územnej samosprávy. Navrhovaná zmena by podľa mňa veci neprospela, ale spôsobila by len komplikácie a chaos.

    Hoci pán poslanec v dôvodovej správe uvádza, že navrhovaná zmena je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, nie som o tom úplne presvedčená. Podľa ústavy totiž orgánmi obce sú len obecné zastupiteľstvo a starosta. Na čo ma byť priama voľba hlavného kontrolóra obyvateľmi obce, keď hlavný kontrolór nemá byť orgánom obce?

    Návrh má aj ďalšie nedostatky, vecné aj formálne, o ktorých však v tomto štádiu legislatívneho procesu nebudeme hovoriť.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené argumenty nebudem hlasovať za predložený návrh pána poslanca Gaburu, nebudem hlasovať za jeho posunutie do druhého čítania a myslím si, že ani poslanecký klub Slovenskej národnej strany nepodporí tento návrh zákona do druhého čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Takže odzneli všetky vystúpenia poslancov v rozprave, takže dovoľte mi vyhlásiť všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Registrujem, že chce vystúpiť navrhovateľ so stanoviskom k rozprave. Máte slovo, pán navrhovateľ.

  • Hlasy z pléna.

  • Poprosím skôr sa prihlásiť, pozrel som sa na tabuľu, nesvietilo tam nič.

  • Hlasy z pléna.

  • Dobre. Tak sa ešte vrátime k tomu, ale poprosím naozaj sledovať viacej priebeh. A zjednoťme sa. S faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Bobrík, pani poslankyňa Smolková. Ešte niekto, prosím? Pokiaľ nikto, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Slovo má pán poslanec Bobrík.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci a pani kolegyňa, musím v tomto prípade veľmi súhlasiť s vaším vystúpením a podporiť vlastne ten váš názor, ktorý ste vyjadrili, a vlastne oponovať pánovi predkladateľovi v tom, že týmto by vytváral novú politickú funkciu, by som povedal, starosta je politická funkcia. A je to v priamej voľbe, a preto je aj v priamej voľbe. Takýto má tie oprávnenia ako správny orgán. A jednoducho je orgánom obce, ktorý má právo zasahovať do práva právom chránených záujmov občanov. Toto, takáto kompetencia tým, že by bol niekto v priamych voľbách volený, a pritom by bol zamestnancom obce, je také schizofrenické, by som povedal. Nechápem tam celkom tú podstatu tej priamej voľby potom v tomto prípade, že mu dávame takéto postavenie, takejto dôležitej funkcie. A pritom to nie je teda ani správny orgán, ani orgán obce alebo mesta.

    Je tu, samozrejme, tá problematika, ku ktorej ste aj vy vystúpili. Je to síce len nad 5 000 obyvateľov, ale potom je to nerovné postavenie vlastne, lebo dneska sa nám osvedčil v tých menších obciach naozaj ten spoločný kontrolór, ktorý je v jednotlivých menších obciach. A vlastne to potom postavenie je úplne iné toho kontrolóra ako potom kontrolóra v obciach nad 5 000.

    Preto myslím si, že ešte celkom nedozrel ten čas na to. A ani, myslím si, nie je to celkom dopracované tak, aby som mohol s tým súhlasiť. A podporujem kolegyňu. Ďakujem.

  • Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pani poslankyňa Monika Smolková. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ja chcem tiež v krátkosti podporiť vystúpenie pani poslankyne Damborskej. A chcem sa pripojiť hlavne v tom, že skutočne tento predložený návrh, pán predkladateľ, aj keď všetkými desiatimi súhlasím so zvýšenou kontrolou v samospráve, pretože máme osobnú zlú skúsenosť, je nesystémové riešenie aj v tom, že ono pokiaľ by tento návrh prešiel, by bolo potrebné vstúpiť aj do platových podmienok kontrolórov, pretože by boli plus ďalšie, ďalšie pracovné náležitosti, ktoré z toho vyplývajú. Takže možno pre budúcnosť, pokiaľ by sme chceli riešiť otázku kontrolórov v rámci samosprávy, tak to musíme riešiť systémovo a komplexne, nedá sa vytrhnúť jedna časť. Toľko som chcela povedať. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem teraz rozpravu za skončenú.

    A o slovo sa prihlásil pán navrhovateľ v záverečnom slove. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja považujem za úspech, že sa o tom vôbec diskutuje, pretože vždy na konci je práve spokojnosť občana, vždy na konci je čisté ekonomické prostredie v obciach a v samospráve.

    Pán kolega, ja by som tiež bol veľmi rád, keby sme toto mohlo uplatniť en bloc na všetkých kontrolórov, ale musíme brať do úvahy reálnu situáciu v súčasnosti a to je, že zhruba štvrtina miest kontrolórov nie je obsadená, dodnes nie je obsadená. A potom v skutku ten model vytvára, že jeden kontrolór spravuje viacero obcí, vytvára úplne iný prístup toho kontrolóra ku kontrole financií. Myslím, že je omnoho viac nezávislý, ako keď ten kontrolór priamo pochádza z toho mesta, ako keď je priamo osobne známy alebo viac-menej známy poslancom, ktorí ho volia.

    Problém je, čo sa týka odmeňovania? Však predsa keby bol zvolený kontrolór, tak sa nájde spôsob alebo je tam navrhnutý spôsob, ktorý prihliada na odmeňovanie, tak ako je odmeňovaný starosta a primátor. Tam nevidím žiaden problém.

    Problém ale v tejto chvíli vidím, že ZMOS vlastne sa vyjadril tak, že podporil, aby sme niečo robili v tomto. Totiž ZMOS permanentne bombarduje akúkoľvek zmenu, ktorá má byť prísnejšia na kontrolný mechanizmus. Ja som si pozorne prečítal, keď sa predkladal ústavný zákon, a to Najvyšší kontrolný úrad keď dostal kompetenciu, aj keď veľmi planú kompetenciu, kontrolovať obce a samosprávy. A ZMOS sa vždy bude brániť. A ja si myslím, že práve toto je dobrý signál, že takéto vyjadrenie ZMOS dal. To znamená, že sme na dobrej ceste.

    Chcem povedať, že dvojkoľajnosť sa tu nezavádza, pretože v tejto chvíli keď nazývate toto dvojkoľajnosťou, tak dvojkoľajnosť tu aj teraz funguje, ako sme spomenuli, menšie obce, viacero obcí robí jeden kontrolór a mestá už vzhľadom na obsah kontrol, vzhľadom na tú vyťaženosť majú zriadené už inštitúty kontrolórov.

    Takže ja si myslím, že skôr či neskôr dôjdeme k tomu, že tento spôsob je dobrý, že je potrebné, aby sme práve takýmto spôsobom vytvorili nezávislosť, väčšiu nezávislosť kontrolóra voči poslancom. Apropo, poslanci schvaľujú 30 % odmeny súčasnému kontrolórovi. Apropo, my kvalifikačné požiadavky na kontrolóra nemáme vytiahnuté tak, aby spĺňali kritériá dobrého kontrolóra, pretože požadujeme len úplné stredoškolské vzdelanie. A v hocijakej inštitúcii, hocikde je požadované minimálne vysokoškolské vzdelanie.

    Takže ja si myslím, že aj touto diskusiou sme načreli do mnohých problémov, ktorými sa práve dotýkame tohto prekrývania kontroly v samosprávach.

    Ja chcem ešte záverom poďakovať za diskusiu. Ja rozhodne budem naďalej s týmto pracovať. A ako som v úvode záverom povedal, hľadajme spoločne cestu ako spriehľadniť, ako vyčistiť všetky finančné toky tak, aby nebolo ani náznaku o tom, že nejaká skrytá alebo akákoľvek korupcia sa v tejto spoločnosti uplatňuje. Ďakujem.

  • Ďakujem za záverečné slovo.

    Pán spravodajca tiež chce využiť právo záverečného slova. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Tiež by som povedal, že to je zaujímavá diskusia ohľadom hlavného kontrolóra. Osobne si nepamätám na stretnutia so ZMOS-om, že by ZMOS nejakým spôsobom na stretnutiach s výborom pre verejnú správu a regionálny rozvoj tlačil na voľbu hlavného kontrolóra, so zvýšením právomocí hlavného kontrolóra, áno, s tým som sa stretol, ale s voľbou hlavného zatiaľ nie.

    Dá sa súhlasiť s mnohými argumentmi aj mojich koaličných partnerov, s tými súhlasím. Tiež si myslím, že nie je to systémové riešenie, pretože vstupom takéhoto subjektu do volieb v podstate ide o voľby so všetkým, čo k tomu patrí. To znamená, že si môže robiť aj volebnú kampaň, do nejakej výšky, určiť, kto ho bude nominovať a tak ďalej. Toto sú veci, ktoré nie sú zatiaľ absolútne doriešené.

    A čo sa týka akéhosi šafárenia na obciach, tak si myslím, že občania takisto, ako aj poslanci, majú právo hlavného kontrolóra kontrolovať, či urobil správne to, čo urobil, či tá kontrola bola v súlade so zákonom, či prešla a prebehla v poriadku.

    Takže nevidím tuná dôvod na to, aby táto voľba hlavného kontrolóra bola priamo z tohto pohľadu, čo som už naznačil. A, samozrejme, s tým súhlasím, čo tu kolegovia poslanci povedali. Zatiaľ ďakujem.

  • Ďakujem.

    To boli slová pána spravodajcu v záverečnom vystúpení, pri hodnotení rozpravy, teraz prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime k ďalšiemu bodu schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mojmíra Mamojku a Ľubomíra Petráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/ 2004 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 1044 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1059.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Mojmírovi Mamojkovi, predsedovi ústavnoprávneho výboru, aby návrh zákona uviedol. Pán predseda, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, páni, dovoľte, aby som stručne uviedol navrhovanú novelu. Všetci si pamätáme pred niekoľkými týždňami na energetickú, resp. plynovú krízu, nielen z takticko-strategického, ale aj hospodárskeho hľadiska.

    Návrh tejto nie veľkej, nie podstatnej ale nie nejako super zložitej novely je v podstate snaha do určitej miery dokompletizovať také všestranné a komplexné zaistenie energetickej bezpečnosti a v rámci nej aj bezpečnosti elektroenergetickej, a to vo všetkých jej takých každodenných prozaických úkonoch, ktoré sú vyžadované od subjektov realizujúcich všetky aktivity, ktoré sa viažu na túto oblasť, celý rad väčších, ale aj relatívne malých krokov, ktoré potom spolu vytvárajú komplex výroby a distribúcie, najmä elektrickej energie. Držiteľ povolenia v elektroenergetike totiž musí pri výkone svojej povolenej činnosti plniť všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona, vo väzbe na čo musí mať aj potrebné oprávnenia, ktorých využitie, samozrejme, len v rozsahu nevyhnutnom na plnenie svojich povinností a vo verejnom záujme podmieňuje naozaj komplexné a profesionálne napĺňanie predmetu činnosti nositeľa povolenia v tejto oblasti. Návrh zákona teda upravuje a racionalizuje riešenie niektorých problémov, nie všetkých, niektorých problémov, ktoré existujú pri budovaní energetických sietí.

    Navrhovaná právna úprava rozširuje rozsah oprávnení, ktorý je upravený v platnom znení zákona o energetike.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Zatiaľ toľko, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo Pavlovi Pavlisovi, ktorého ako spravodajcu určil navrhnutý gestorský výbor, pre hospodársku politiku. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku ma uznesením č. 494 z 2. apríla 2009 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mojmíra Mamojku a Ľubomíra Petráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1044. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej pätnásťdňovej lehote.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti.

    Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1059 z 31. marca 2009 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a preto sa pýtam, či je niekto z prítomných poslankýň a poslancov, kto sa chce prihlásiť ústne. Registrujem zatiaľ prihlášku pána poslanca Stanislava Kahanca ako jediného. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. A slovo má pán poslanec Stanislav Kahanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, pár slov k tejto novele. Je určite pochopiteľné, že keď sú špeciálne krízové situácie, že musia byť aj určité oprávnenia. A je určite samozrejmé, a myslím, že je tiež záujmom všetkých, aby bola všestranne zabezpečená energetická bezpečnosť. To je, myslím, nepochybné. Otázka je, akým spôsobom sa toto zabezpečuje. A už sme predtým mali iné zákony, ktoré takisto pre zabezpečenie bezpečnosti, si myslím, narúšali riadne fungovanie vzťahov a subjektov pôsobiacich v tejto oblasti. Týkalo sa to vtedy napr. regulácie plynových zásobníkov a podobne. A v tomto prípade sa chcem opýtať predkladateľov na pár vecí, ktoré sú v tejto krátkej novele zákona č. 656/2006 Z. z. o energetike.

    V bode 1 § 10 ods. 1 sa len mení formulácia a miesto slov „je oprávnený“ sa vkladajú slová „môže vo verejnom záujme“. To, že sa tam zdôrazňuje verejný záujem, je pre mňa pochopiteľné. Už nie celkom je pre mňa pochopiteľné, prečo sa tam píše slovo „môže“, x razy pri predkladaných zákonoch hovoríme o tom, že keď sa dáva iba možnosť, ktorá by mala byť v tomto prípade podľa mňa jasne špecifikovaná ako oprávnenie, tak slovo môže je možnosť, „urobí, neurobí, urobí Ferovi, neurobí Janovi“. Ja si myslím, že keď už chcete predložiť novelu a robiť niečo vo verejnom záujme, tak by tam podľa mňa v zmysle toho, čo predkladáte, patrili slová „je oprávnený vo verejnom záujme“. To len na margo toho, že sa tam používa slovo „môže“, ktoré podľa mňa v tomto prípade je nejednoznačné stanovenie pre držiteľa povolenia, a teda oprávnenej osoby.

    V ďalších odsekoch § 10, týka sa to ods. 1 písm. a) a ods. 1 písm. d), sa zasa v tomto návrhu uplatňuje zmena, že sa vypúšťajú slová „po predchádzajúcom súhlase vlastníka“. Tu sa chcem spýtať, ako bude zabezpečená ochrana vlastníckych práv, lebo asi to predchádzajúce znenie, keď uvádzalo tú formuláciu „po predchádzajúcom súhlase vlastníka nehnuteľnosti“, tak asi myslelo na to, aby boli chránené práva vlastníka nehnuteľnosti. Teraz sa v týchto dvoch písmenách tieto slová jednoducho vypúšťajú.

    V § 10 ods. 1 za písmeno d) sa zasa vkladá nové písmeno. A v tomto novom písmene chceme, aby mimo zastavaného územia obce rozhodol stavebný úrad, v akom rozsahu možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku. To zasa pripomína jednoznačne taký vstup, predtým sme mali iné zákonné normy, kde sa dovolil vstup a povinnosti boli stanovené, že až po kolaudácii stačí všetko vysporiadať a predtým sa môže kľudne vstúpiť na cudzí pozemok. To mi v tomto trošku pripomína v tom zmysle. Ja beriem, že treba to riešiť, ale zasa sa to stavia len do polohy, že stavebný úrad rozhodne a oprávnenia stavebníka automaticky vznikajú nadobudnutím právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ak by tieto úrady fungovali korektne a ak by sme mali nejaké jednotné pravidlo pri zabezpečovaní týchto vecí, možno by som to aj sa snažil pochopiť. Ale vzhľadom na doterajšie zmeny, ktoré sme tu predkladali a ktoré sa týkali práve vlastníckych práv, tak toto tu vo mne vyvoláva skôr pochybnosti, ako sa to bude naplňovať, už aj napr. v prípadoch, keď ide o pezinskú skládku alebo keď ide o problémy Trebišova, kde úrady rozhodli a nerozhodli až tak celkom korektne a bolo to previazané krížom-krážom. A myslím si, že to nebolo férové a vôbec sa nedbalo ani na záujmy občanov, ani na záujmy obce. A tu sa pre zmenu vstupuje do práv vlastníka nehnuteľností. To znamená, že ten vlastník bude ešte v horšom stave, ako tá obec. Predsa len tá obec má nejaké páky a predsa len za tú obec môžu prejaviť svoju vôľu aj občania napr. petíciou. Keď je sám vlastník, tak je postavený na milosť a nemilosť rozhodnutia práve týchto štátnych inštitúcií.

    Takže toto boli, myslím, také hlavné dôvody, ktoré mňa pri tejto predkladanej novele zákona o energetike upútali. A rád by som na tieto veci, pokiaľ je možné, dostal odpoveď. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa hlási pán poslanec Ľubomír Petrák zatiaľ ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, chcem vás uistiť, že v podstate nejde o žiaden útok na vlastnícke práva občanov. A vôbec sa to nedá porovnávať so skládkou alebo s nejakou inou stavbou. Elektroenergetické vedenia sú líniové stavby, ktoré sú dlhé niekoľko desiatok, v niektorých prípadoch aj stoviek kilometrov. Majú vytýčenú trasu na základe dlhoročných jednaní a štúdií pred ich realizáciou. A práve v procese stavebného konania alebo územného konania dochádza mnohokrát k obštrukcii minimálneho počtu ľudí, ktorí v podstate nemôžu zmeniť, a nedá sa to kvôli jednotlivému názoru zmeniť, trasu celej stavby. A preto je potrebné celý proces hlavne v období krízy nejakým spôsobom urýchliť. Absolútne nie sú dotknuté vlastnícke práva, kde práve, naopak, sa zdôrazňuje, tak ako je to dané v ústave, že všetky dotknutia vlastníckych práv budú len v súlade s ústavou, na základe zákona a za úhradu. My tam dokonca v tých ďalších paragrafoch zdôrazňujeme potrebu, že minimálna náhrada musí byť rovná alebo vyššia, ako určuje znalecký posudok. To znamená, že my skôr posúvame to ocenenie miery náhrady vyššie, ako to bolo zvyklosťou doteraz. To znamená, v žiadnom prípade nejde o dotknutie vlastníckych práv ľudí, ktorí vlastnia pozemky. A ešte okrem toho všetky tieto opatrenia sa týkajú diaľkových vedení, predovšetkým ktoré idú mimo zastavaného územia obce, to znamená, tak aby to niekomu nepostavili na stavebnú parcelu, do záhrady, pred rodinný dom. Proste všetky tieto veci sú v tomto návrhu zákona ošetrené. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, chcete reagovať? Poprosím tých, ktorí chcú sa prihlásiť s faktickou poznámkou, o trošku skôr aby tak urobili. Nech sa páči.

  • Samozrejme, chápem potrebu zabezpečiť tieto potrebné líniové stavby. A poznám prípady, keď zbytočne napr. stojí výstavba ciest alebo komunikácií v meste a podobne. Poznám to priamo z nášho mesta. Ale v týchto veciach musia platiť nejaké korektné pravidlá. Problém je skôr v tom, že doterajšia skúsenosť, tu v tejto Národnej rade, vo mne vyvoláva pochybnosti. Či už sme tu mali kyanidovú ťažbu, či sme tu mali Pezinok, či sme tu mali hocijaké iné veci, tak sme to riešili tak dookola, cez nejaké výnimky. A riešili sme to tak, že sme začali konať až vtedy, keď bol neskutočne veľký tlak zo strany občanov alebo zo strany médií a podobne. Toto vo mne skôr vyvoláva obavu. Ale uvidím a vypočujem si odpovede zo strany predkladateľa o chvíľu.

    Čo sa týka znaleckého posudku, no je samozrejmé, že aké by to už bolo pravidlo, keby bola náhrada menšia, ako určuje znalecký posudok. To, si myslím, je samozrejmé. Druhá vec je, ako bude vypracovaný ten znalecký posudok. Za to už dávam tri bodky.

    A takisto boli určité precedensy. Keď sme stavali napr. priemyselné parky, tak pri priemyselných parkoch vznikli nejaké precedensy. Teraz budeme robiť tieto stavby a jedni budú mať také podmienky, druhí budú mať onaké podmienky. O to mi ide, o tú nejednoznačnosť, ktorá platí pri týchto vzťahoch vo verejnom záujme voči občanom. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec bol jediný prihlásený do rozpravy, vyhlasujem v tejto chvíli rozpravu za skončenú.

    A o slovo na záver požiadal v rámci záverečného slova pán navrhovateľ. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Ja si vážim úprimne každý názor, ktorý odznie, naozaj. Ale predsa len dovoľte mi reagovať napriek tomuto, čo hovorím.

    Najsamprv len skôr legislatívnotechnická poznámočka s obsahovým tónom, nie podtónom, ale tónom. Pán kolega, my zdôrazňujeme v tom odseku 1 toho § 10, a to predtým nebolo, verejný záujem. My ho tam dávame. A to slovko „môže“ to je to isté ako slová „oprávnený je“, ide o tzv. dispozitívne pojmy. Keby tam nebolo slovo „môže“, to máte obdobu vyvlastňovacích zákonov obdobných predpisov. Keby tam nebolo slovo „môže“ alebo slová „oprávnený je“, to znamená, je to kogentné znenie a musí to vždy vyvlastniť alebo musí tak postupovať. To slovo „môže“ znamená možnosť, to je práveže zmiernenie toho istého rizika, ktoré vidíte. To je legislatívne vymakané tritisíc rokov, k tomu niet viac čo dodať, prosím vás pekne.

    Čo sa týka vlastníctva alebo verejného záujmu, ani vyvlastňovací zákon, ani zákon stavebný, o ktorom budeme zrejme ešte diskutovať, nemá toľko bŕzd, ako má táto novela. To je možné, čo aj pán poslanec Petrák povedal, len mimo extravilánu, nemôže dôjsť k porušeniu alebo k znehodnoteniu pozemkov zastavaných častí obcí aj mimo extravilánu, keby tam išla líniová stavba vysokého napätia, ale len vo verejnom záujme, len v nevyhnutnej miere, za náhradu a ešte po povolení stavebného úradu. Piaty brzdný mechanizmus, keby sa ten vlastník cítil dotknutý alebo mu bolo spôsobená škoda, je to tam zakotvené, dokonca môže žiadať náhradu škody alebo náhradu majetkovej ujmy. No viac mechanizmov sa vymyslieť nedá ani v najprávnejšom štáte sveta.

    A čo sa týka tých argumentov, tým končím, že máte pochybnosti o stavebnom úrade, máte pochybnosti o znalcovi, no tak sa právo tak tvoriť nedá. Rimania síce hovorili, dubitandum et omnium est, o všetkom pochybuj, ale v takom prípade by ste nemohli vyjsť ani na ulicu, že vám padne tehla na hlavu. Ja nemám rád kolektívnu vinu. Teraz budeme vychádzať z toho, že všetky stavebné úrady budú zlé, všetci znalci budú klamať. Však na to je zas mechanizmus. Keď ten znalec strelí od boku, tak bude kontrolný znalec a nemôžem teraz pochybovať o celej štátnej správe. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, máte aj vy záujem vystúpiť? Nie.

    Prerušujem rokovanie aj o tomto bode programu.

    A nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh ste dostali pod tlačou 1045. A návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1051.

    Teraz dávam slovo pani poslankyni Gibalovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh novely zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktorý predkladám na rokovanie tejto schôdze, odstraňuje zo zákona sporné ustanovenie § 2 ods. 9, ktoré bolo doň včlenené zákonom č. 267/2006 Z. z. zo dňa 19. apríla 2006. Podľa tohto ustanovenia sa obnovuje obec Ľubické Kúpele, ktorá zanikla pri zriadení Vojenského obvodu Javorina a vysťahovaní obyvateľov obce, určuje sa jej katastrálne územie a vlastníctvo obce a tiež spôsob zabezpečenia úloh obce v súvislosti s prípravou volieb obecného zastupiteľstva a starostu obce.

    Je zaujímavá genéza vzniku tohto ustanovenia. Paragraf 2 ods. 9 navrhol na rokovaní 60. schôdze Národnej rady dňa 16. marca 2006 pán poslanec Blajsko ako svoj pozmeňujúci návrh k tlači 1442 v druhom čítaní poslaneckého návrhu novely zákona o obecnom zriadení. Poslanec Blajsko vystúpil ako posledný ústne prihlásený do rozpravy. Jeho vystúpením bola rozprava uzatvorená. A pozmeňujúci návrh aj poslanecký návrh novely zákona bol schválený a vydaný v Zbierke zákonov. Domnievam sa, že pri hlasovaní o návrhu pána poslanca Blajska parlament nie celkom docenil dôsledky, ktoré z navrhnutého ustanovenia vyplývajú. Schválený zákon vrátil do parlamentu prezident Slovenskej republiky 4. apríla 2006 pre jeho rozpor s Ústavou Slovenskej republiky, ale Národná rada opäť tento zákon schválila. Po prelomení veta prezidenta Slovenskej republiky Národnou radou obdržal Ústavný súd Slovenskej republiky dve podania. Dňa 14. júna 2006 bol doručený návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na začatie konania o súlade ustanovení § 2 ods. 7, 8 a 9 a § 2a ods. 6 a 7 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. 267/2006 Z. z. A dňa 20. júna 2006 bol doručený návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania o súlade uvedených paragrafov s Ústavou Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky prijal návrh skupiny poslancov Národnej rady aj generálneho prokurátora na začatie konania uznesením č. 616 z roku 2006 Z. z. A rozhodol o pozastavení účinnosti napadnutých ustanovení zákona. Zdá sa, že zákon č. 267/2006 Z. z. je zrelý na Guinnessovu knihu rekordov, pretože na Ústavnom súde boli napadnuté všetky jeho ustanovenia a Ústavný súd rozhodol o pozastavení účinnosti všetkých napadnutých ustanovení. Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky sú v danom prípade splnené podmienky na pozastavenie účinnosti všetkých napadnutých ustanovení zákona o obecnom zriadení, pretože ich aplikáciou už pred rozhodnutím Ústavného súdu by mohlo dôjsť k vážnemu, nenapraviteľnému následku.

    Aké sú dôvody pre vypustenie práve § 2 ods. 9 a ponechanie ostatných napadnutých ustanovení v zákone o obecnom zriadení alebo v čom spočíva výnimočnosť tohto ustanovenia. Na rozdiel od všetkých ostatných napadnutých ustanovení, ktoré Ústavný súd spacifikoval pozastavením účinnosti, je ustanovenie § 2 ods. 9 problematické samotnou svojou existenciou, pretože je príčinou vážnych problémov aj v stave už pozastavenej účinnosti. A v tom práve spočíva jeho výnimočnosť a to je dôvod, prečo predkladám tento návrh zákona. Ústavný súd sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora, podľa ktorého aplikácia ustanovenia § 2 ods. 9, teda obnovenia obce Ľubické Kúpele, môže vyvolať nežiaduci, protiústavný precedens. Podanie skupiny poslancov Národnej rady a generálneho prokurátora teda obsahuje závažné argumenty, na základe ktorých sa Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol pozastaviť aj účinnosť § 2 ods. 9. Ale pozastavením účinnosti tohto sporného ustanovenia sa zároveň zablokoval proces rušenia Vojenského obvodu Javorina, tak ako je deklarovaný v uznesení vlády Slovenskej republiky č. 548 z 29. mája 2002. Bez konečného verdiktu Ústavného súdu nemôže ministerstvo obrany predložiť vláde Slovenskej republiky návrh nariadenia vlády o zrušení Vojenského obvodu Javorina. Dôvodom pre predloženie tohto návrhu novely zákona o obecnom zriadení, ktorým navrhujem vypustiť sporné ustanovenie § 2 ods. 9, je teda popri jeho potenciálnej neústavnosti aj riešenie už neudržateľného stavu, ktorý je dôsledkom doteraz neukončeného konania Ústavného súdu Slovenskej republiky v tejto veci, pretože ten doteraz o tomto nerozhodol. Namiesto pasívneho čakania na verdikt Ústavného súdu má Národná rada Slovenskej republiky možnosť napraviť pochybenie, ku ktorému došlo pri schvaľovaní zákona č. 267/2006 Z. z. tým spôsobom, že sporné ustanovenie zo zákona vypustí.

    Nechcem tu rozoberať argumenty, ktorými generálny prokurátor a skupina poslancov Národnej rady spochybňuje ústavnosť tohto ustanovenia, pretože sú vyčerpávajúcim spôsobom vysvetlené v podaniach na Ústavný súd. Skôr by som sa chcela zamerať na absurdné dôsledky aplikácie sporného ustanovenia zákona, ktoré je možné eliminovať veľmi jednoducho priamym zaangažovaním sa poslaneckého zboru.

    Na 32. schôdzi Národnej rady som interpelovala ministra obrany Jaroslava Bašku vo veci zablokovaného procesu rušenia Vojenského obvodu Javorina. Ten odpovedal na moju interpeláciu, pričom vysvetľuje dôvody a upozorňuje tiež na závažné dôsledky, ktoré vyplývajú z prípadnej aplikácie ustanovenia § 2 ods. 9 zákona o obecnom zriadení a ktoré majú priamo súvislosť s procesom rušenia Vojenského obvodu Javorina, ako je deklarovaný v uznesení vlády č. 548 z 29. mája 2002. Menovite aplikáciou sporného ustanovenia by do vlastníctva obce Ľubické Kúpele mali prejsť z majetku Slovenskej republiky nehnuteľnosti vyhlásené Ministerstvom obrany Slovenskej republiky za nadbytočné a tiež nehnuteľnosti, ku ktorým patrí ku dňu zrušenia Vojenského obvodu Javorina právo hospodárenia organizáciám v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva obrany. V ustanovení § 2 ods. 9 zákona však nie je bližšie špecifikované miesto, kde sa nachádzajú tieto predmetné nehnuteľnosti, prechádzajúce do vlastníctva obce Ľubické Kúpele. Z uvedeného dôvodu, a teraz naozaj prosím o vašu pozornosť, dňom zrušenia Vojenského obvodu Javorina prejdú z vlastníctva Slovenskej republiky do vlastníctva obce Ľubické Kúpele všetky nehnuteľnosti, ktoré sú na území Slovenskej republiky v správe ministerstva obrany, ktoré sú prebytočným majetkom, všetky nehnuteľnosti, ktoré sú v správe štátnych rozpočtových organizácií a štátnych príspevkových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva obrany, bez ohľadu na ich prebytočnosť. Obec Ľubické Kúpele, ktorá síce nemá obyvateľov, ale zdá sa, že má schopných lobistov, z ktorých by mal vzísť nový starosta, by sa tak z večera do rána stala široko ďaleko najbohatšou obcou.

    Ďalej uvádza minister obrany, že uvedené ustanovenie podstatne zasahuje aj do pripraveného návrhu rozdelenia územia rušeného vojenského obvodu do katastrálnych území susedných obcí, z ktorých bol vojenský obvod zriadený, a to v prospech obce Ľubické Kúpele, čo vylučuje súhlas okolitých obcí s takýmto nakladaním a rozdelením územia, a tým v konečnom dôsledku znemožňuje zrušenie Vojenského obvodu Javorina. Podľa ustanovenia § 2 ods. 9 by obec Ľubické Kúpele malo tvoriť aj historické územie okolitých obcí, najmä pôvodné územie obce Ľubica a obce Levoča. Je pochopiteľné, že s takýmto rozdelením územia obce nesúhlasia. A bez súhlasu všetkých príslušných obcí nemožno vojenský obvod podľa zákona č. 281/1997 Z. z. a zákona č. 222/1996 Z. z. zrušiť.

    Podľa stanoviska ministra obrany Slovenskej republiky pozastavenie účinnosti ustanovenia, sporného ustanovenia, zablokovalo proces rušenia Vojenského obvodu Javorina, ako je deklarovaný v uznesení vlády č. 548 z 29. mája 2002. Bez konečného verdiktu Ústavného súdu nemôže ministerstvo obrany predložiť vláde návrh nariadenia vlády o zrušení Vojenského obvodu Javorina.

    Toľkoto k stanovisku ministerstva obrany.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, popísaný problém je možné operatívne riešiť tým spôsobom, že Národná rada schváli predložený návrh novely zákona, ktorý predkladám, o obecnom zriadení. Prosím, aby ste zvážili uvedené skutočnosti a zohľadnili stanovisko vlády a Ministerstva obrany Slovenskej republiky a zohľadnili aj celospoločenský záujem na ukončení prípadu, ktorý o. i. spočíva aj vo veľmi významnej úspore prostriedkov vynakladaných každoročne na prevádzku Vojenského obvodu Javorina. Zrušením vojenského obvodu dôjde k priemernej ročnej úspore prostriedkov zo štátneho rozpočtu viac ako 1 mil. eur, čo sú každoročné náklady na starostlivosť o objekty, ktoré sú vo vlastníctve štátu, v správe ministerstva obrany, bez ohľadu na funkčnosť Vojenského obvodu Javorina. Vaše a naše spoločné rozhodnutie čakajú tisíce občanov, oprávnených osôb, ktoré si uplatnili nárok na vrátenie majetku z Vojenského obdobu Javorina a dúfajú v jeho skoré prinavrátenie. A umožní sa týmto schválením tejto novely to, aby okolité obce mohli po štrnástich rokoch od schválenia zákona č. 147/1995 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, spravovať svoj majetok bez obmedzení vyplývajúcich z uvaleného vecného bremena.

    Snažila som sa predstaviť vo svojom vystúpení ako predkladateľka a popísať, možno sa vám zdá, že nie je to stručné, ale naozaj je to stručné, popis a zrozumiteľný popis stavu, aký je s Vojenským obvodom Javorina. A možno pri tejto príležitosti mnohí z vás položia námietku, aby sme ponechali Ústavnému súdu priestor na konečné rozhodnutie. Ja sa priznám, že toto riešenie aj mne prišlo na um, keď sa na mňa obrátili mnohí, niektorí starostovia, urbariáty, fyzické osoby z obcí, ktoré sú vážne postihnuté odďaľovaním zrušenia vojenského obvodu, ktorý je už od 1. januára, ako všetci viete, 2006 nefunkčný. Z tohto dôvodu som sa celkom trikrát písomne obrátila na Ústavný súd s úmyslom zistiť aspoň približný termín jeho rozhodnutia.

    Chcela by som vás oboznámiť s obsahom korešpondencie s predsedníčkou Ústavného súdu JUDr. Ivettou Macejkovou. Na môj prvý list z decembra 2007 mi JUDr. Macejková oznámila, že pojednávanie Senátu Ústavného súdu v tejto veci sa uskutoční do konca roka 2008. Po roku som napísala druhý list. Chcela som vedieť, aký je súčasný stav vo veci a aký je predpokladaný termín vydania rozhodnutia Ústavného súdu. Pani predsedníčka Ústavného súdu mi odpovedala, že sudca spravodajca vo veci vedenej pod spisovou značkou PL. ÚS 18/8 ešte stále pripravuje podklady na ďalšie rozhodovanie v pléne a že koniec roka 2008 ako predpokladaný termín meritórneho rozhodnutia vo veci nebude dodržaný, pretože Ústavný súd Slovenskej republiky bude prednostne rozhodovať o nevybavených plenárnych veciach z rokov 2002 až 2005. Zároveň mi oznámila, že Ústavný súd má k 3. decembru 2008 celkove 35 997 podaní. Priznám sa, neviem, čo predstavuje toto číslo, znelo mi to dosť hrozivo. Táto odpoveď ma utvrdila v tom, že po 2,5-ročnom čakaní už nemá zmysel čakať dlhšie, keď záležitosť je možné riešiť jednoduchým spôsobom, a to iniciáciou v Národnej rade, čím sa zároveň odbremení Ústavný súd. Z môjho pohľadu som v tejto chvíli po odpovedi pani ministerky si povedala, že je rozhodnuté, kocky sú hodené. A tak som pripravila návrh novely o obecnom zriadení, o ktorom teraz chceme rokovať. A po tretíkrát som oslovila predsedníčku Ústavného súdu. Informovala som ju o obsahu odpovede ministra obrany Jaroslava Bašku na moju interpeláciu a požiadala som ju, aby pri určení termínu rokovania pléna Ústavného súdu zohľadnila aj ekonomický rozmer prípadu. Odpoveď predsedníčky Ústavného súdu z 8. apríla 2009 je dôvodom na mierny optimizmus. Totiž v ten istý deň, 8. apríla 2009, oslovila predsedníčka Ústavného súdu listom s prílohami aj predsedu Národnej rady a prostredníctvom neho všetkých 32 poslancov Národnej rady, ktorí podpísali podanie na Ústavný súd v roku 2006 v tejto veci. Sú medzi nimi opoziční, ale aj koaliční poslanci, napr. poslankyne Jana Laššáková, Renáta Zmajkovičová, poslanci Miroslav Číž, Marian Záhumenský, Róbert Madej, Maroš Kondrót, Ivan Varga a mnohí ďalší.

    Medzi prílohami odoslanými z Ústavného súdu sa nachádza mimoriadne dôležitý dokument. A je ním stanovisko vlády Slovenskej republiky zastúpenej ministrom spravodlivosti k podaniu skupiny poslancov a generálneho prokurátora v tejto veci. Stanovisko vlády pochádza z 12. januára 2007. A jeho obsahom je, že vláda Slovenskej republiky zastúpená ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky súhlasí s návrhom navrhovateľov na začatie konania o súlade ustanovení § 2 ods. 7, 8, 9 a § 2a ods. 6, 7 zákona Slovenskej národnej rady, vláda Slovenskej republiky zastúpená ministrom spravodlivosti navrhuje, aby Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní o návrhu vyniesol tento nález, že ustanovenia § 2 ods. 7, 8, 9 a § 2a ods. 6, 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, s čl. 2 ods. 2, s čl. 12 ods. 2 a tak ďalej Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 5 Európskej charty miestnej samosprávy.

    Vážené kolegyne a kolegovia poslanci, toto stanovisko vlády Slovenskej republiky, ktoré niektorí z vás dostali do lavíc, považujem za v tejto chvíli jednoznačné odporúčanie, ktoré je určené všetkým, ale najmä vám, koaliční poslanci, moji kolegovia, aby ste hlasovaním podporili môj návrh zákona. V priebehu tohto volebného obdobia Národnej rady nie je známy jediný prípad, keď opozičný poslanec doložil vlastný návrh novely zákona podporným stanoviskom ministra tejto vlády. Teraz nastal tento prípad a tento čas.

    Zoznámila som vás so stanoviskom ministerstva obrany z 10. marca 2009, so stanoviskom vlády Slovenskej republiky k tejto veci z 12. januára 2007, v ktorom sa konštatuje protiústavnosť ustanovenia § 2 ods. 9 zákona o obecnom zriadení, ktoré ja touto novelou chcem odstrániť. Chcem veriť, vážení kolegovia, že vaše hlasovanie o postúpení parlamentnej tlače 1045 do druhého čítania bude odrážať stanovisko ministerstva a vlády Slovenskej republiky a že bude zároveň znamenať prelom v doterajšej nedôstojnej praxi v tomto parlamente, keď za rozumné, užitočné a potrebné návrhy poslancov opozície nehlasujete a sú zmietnuté šmahom ruky zo stola.

    Prosím, zohľadnite pri svojom hlasovaní aj vážny fakt, že každý mesiac existencie nefunkčného Vojenského obvodu Javorina ochudobňuje daňových poplatníkov viac ako 2,5 mil. korún. A to je luxus, ktorý si v čase tejto krízy nemôžeme dovoliť.

    Ešte raz vás prosím o podporu tohto môjho návrhu. Pomôžeme tým nielen štátnej kase, ale mnohým tisícom občanov, ktorí čakajú na posunutie v tejto veci dopredu. A uchádzam sa o túto podporu vašu, koaliční poslanci, aj preto a posilnená preto, že mám tu odporúčanie jednak od ministra obrany a jednak od vlády Slovenskej republiky cez vyjadrenie pána ministra Harabina z roku 2007. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem navrhovateľke za uvedenie poslaneckého návrhu zákona.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Petrovi Dubravayovi. A prednesie spravodajskú správu k poslaneckému návrhu pani poslankyne Gibalovej.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 1045). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 35 schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. marca 2009 č. 1051 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Ak teda ešte môžem, vážené kolegyne, kolegovia, by sme vyriešili problém prihlásenia sa do rozpravy. Nemám žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne. Neregistrujem žiadneho pána poslanca do rozpravy.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Logicky pani navrhovateľka nebude zaujímať stanovisko k rozprave, ani pán spravodajca. Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážené kolegyne, kolegovia, uplynula 17.00 hodina, mali by sme pristúpiť k hlasovaniu, vzhľadom na to, že aj tento zákon posledný pravdepodobne bude predmetom hlasovania. Takže predsa len by som len tento raz vyhlásil dlhšiu prestávku na hlasovanie, 10 minút, po 10 minútach by sme sa zišli a by sme o 17.10 hodine pristúpili k hlasovaniu. Takže ak dovolíte vyhlasujem prestávku.

  • Prerušenie rokovania o 17.03 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 17.10 hodine.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, poprosím všetkých o trpezlivosť, ospravedlňujem predsedu za meškanie, ale zdržal sa trošku mimo parlamentu, má problém sa načas dostaviť. Takže by sme pristúpili k hlasovaniu. To bolo dôvodom toho krátkeho meškania.

    Poprosím teda všetkých, ktorí sa chcú zúčastniť hlasovania a sú ešte pred sálou, aby sa usadili v poslaneckých laviciach, aby sme mohli pristúpiť k štandardnému bodu, ktorý je po 17.00 hodine súčasťou programu.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zdá sa, že sme v dostatočnom počte, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Cibulkovej, Márie Sabolovej a Gyulu Bárdosa na vydania zákona o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky),

    tak ako je to uvedené v parlamentnej tlači 994.

    Spravodajcom je člen výboru pre hospodársku politiku pán poslanec Stanislav Kahanec. Prosím ho, aby viedol hlasovanie. Najprv budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku, pokiaľ také boli dané.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci za slovo. V rozprave vystúpili dvaja poslanci. Nepodali žiadne procedurálne návrhy. Takže dajte, prosím, pán predsedajúci, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 61 poslancov, proti 67 poslancov, zdržalo sa 11 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem, pán spravodajca.

    Teraz nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Ivanča a Tatiany Rosovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmena a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1027).

    Dávam slovo spravodajcovi z gestorského výboru, pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, poslancovi Froncovi a bude viesť hlasovanie. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, v rozprave nezaznel žiaden procedurálny návrh. Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré mám ako spravodajca poverený výborom, navrhujem, aby Národná rada sa uzniesla na tom, že predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 59 poslancov, proti 70 poslancov, zdržalo sa 12 poslancov.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili, teda Národná rada sa uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Ďalej budeme hlasovať v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zdenky Kramplovej a Ivana Vargu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (tlač 1028).

    Spravodajcom bude pán poslanec Ján Čech a bude hlasovanie uvádzať. Máte slovo, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 123 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa 16 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, druhé hlasovanie, pán poslanec.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený poslanecký návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody s tým, že určené výbory poslanecký návrh zákona prerokujú v termíne do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 134 poslancov, proti 1 poslanec, zdržali sa 4 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada pridelili návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ďakujem spravodajcovi.

    Nasleduje hlasovanie k návrhu uznesenia k

    správe o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2008 (tlač 967).

    Dávam slovo poverenému členovi z gestorského výboru, pre financie, rozpočet a menu, Borisovi Hradeckému, aby hlasovanie viedol.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 38 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov berie na vedomie správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2008.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 111 poslancov, zdržalo sa 27 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada schválila navrhnuté uznesenie k správe o výsledku hospodárenia Národnej banky za rok 2008.

    Ďakujem spravodajcovi.

    Teraz budeme hlasovať o návrhu uznesenia k

    správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2008 (tlač 986).

    Povereným členom gestorského výboru, pre financie, rozpočet a menu, je pán poslanec Michal Lukša. Má slovo a bude uvádzať hlasovanie.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2008 (tlač 986).

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 120 poslancov, zdržalo sa 19 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada schválila navrhnuté uznesenie k správe o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2008.

    Ďakujem spravodajcovi.

    Teraz pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Stanislava Janiša a Jozefa Mikuša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 264/2008 Z. z. o kolkových známkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 563/2008 Z. z.

    Je to tlač 1029.

    Slovo má pán poslanec Iván Farkas.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 61 poslancov, proti 30 poslancov, zdržalo sa 48 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem spravodajcovi.

    Teraz prosím poslankyňu, ktorú navrhol navrhnutý gestorský výbor, pre zdravotníctvo, pani poslankyňu Darinu Gabániovú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudmily Muškovej a Štefana Zelníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení neskorších predpisov (tlač 1030).

    Pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 84 poslancov, proti 3 poslanci, zdržalo sa 51 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Druhé hlasovanie, pani spravodajkyňa.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ďalej, aby za gestorský výbor určil hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. júna 2009 a gestorský výbor do 12. júna 2009.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 131 poslancov, zdržalo sa 7, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie.

    Ďakujem spravodajkyni.

    Teraz prosím spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Miroslava Jureňu, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zdenky Kramplovej a Ivana Vargu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov (tlač 1031).

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c), že tento návrh odporučí prerokovať v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa, prosím a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 85 poslancov, proti 3 poslanci, zdržalo sa 50 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Pán poslanec, druhé hlasovanie, nech sa páči.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideliť v druhom čítaní návrh nasledovným výborom: Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 10. júna a gestorský výbor do 12. júna 2009.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 126 poslancov, proti 4 poslanci, zdržalo sa 7 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, ako aj určila gestorský výbor a lehoty na prerokovanie výborom.

    Ďakujem pánovi spravodajcovi.

    Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Pada na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1032).

    Slovo má člen gestorského výboru, pre obranu a bezpečnosť, pán poslanec Ján Richter. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Pán podpredseda Národnej rady, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 72 poslancov, proti 3 poslanci, zdržalo sa 65 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Ďalej.

  • Pán podpredseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a výboru pre obranu a bezpečnosť, ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 10. júna a gestorskému výboru do 12. júna tohto roku. Prosím, dajte hlasovať.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za 107 poslancov, 2 proti, 30 sa zdržalo.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor, ako aj príslušné lehoty na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Magdy Košútovej a Viliama Jasaňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 11/2004 Z. z. o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov a služieb na účely obrany (tlač 1034).

    Opäť bude viesť hlasovanie pán poslanec Ján Richter z výboru pre obranu a bezpečnosť. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 85 poslancov, proti 20 poslancov, zdržalo sa 35 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Máte slovo.

  • Pán podpredseda Národnej rady, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a aby určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona do 10. júna 2009 a gestorskému výboru do 12. júna 2009. Prosím, dajte hlasovať.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 121 poslancov, proti 3 poslanci, zdržalo sa 16 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sme pridelili návrh výborom, určili gestorský výbor, ako aj lehoty na prerokovanie tohto návrhu.

    Ďakujem spravodajcovi.

    Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jarmily Tkáčovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (tlač 1035).

    Spravodajcom je člen výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody pán poslanec Ľuboš Martinák. Prosím vás, pán poslanec, aby ste hlasovanie uvádzali.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 62 poslancov, proti 63 poslancov, zdržalo sa 15 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem spravodajcovi.

    Teraz nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fronca a Júliusa Brocku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 243/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Parlamentná tlač má číslo 1036.

    Slovo má spravodajkyňa, ktorú navrhuje navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, mládež, vedu a šport, poslankyňa Tatiana Rosová. Má slovo a bude uvádzať hlasovanie.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o tom, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uzniesla na tom, že prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 59 poslancov, proti 62 poslancov, zdržalo sa 17 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem spravodajkyni.

    Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 1037).

    Spravodajcom bude poslanec Jozef Mikuš z výboru pre financie, rozpočet a menu. Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, že prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 61 poslancov, proti 28 poslancov, zdržalo sa 52 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem spravodajcovi.

    Teraz prosím určenú spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru pani poslankyňu Katarínu Tóthovú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca na vydanie zákona o účasti fyzických osôb a právnických osôb pri príprave všeobecne záväzných právnych predpisov (zákon o účasti verejnosti v legislatívnom procese) a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 1039).

    Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Prosím, aby ste dali hlasovať v zmysle rokovacieho poriadku, aby predložený legislatívny návrh pána poslanca Štefanca bol prerokovaný a predložený v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 59 poslancov, proti 57 poslancov, zdržalo sa 24 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem pani spravodajkyni.

    Teraz prosím spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody poslanca Ľuboša Martináka, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivána Farkasa, Józsefa Berényiho a Lászlóa Miklósa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Najskôr teda, pán poslanec, ako vždy budeme hlasovať o návrhoch podaných podľa § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku. Máte slovo.

  • Pán predsedajúci, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí podali dva procedurálne návrhy.

    Dajte hlasovať o mojom procedurálnom návrhu, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme o tomto návrhu, ktorý odznel v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 76 poslancov, proti 59 poslancov, zdržalo sa 5.

    Konštatujem, že tento návrh sme schválili, to znamená, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem spravodajcovi.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Rudolfa Bauera, Pavla Minárika, Vladimíra Palka a Františka Mikloška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (tlač 1041).

    Slovo má pani poslankyňa Klára Sárközy, ktorá bude viesť hlasovanie. Máte slovo, pani poslankyňa.

  • Vážený pán predsedajúci, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh novely zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujeme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 46 poslancov, proti 63 poslancov, zdržalo sa 29 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem spravodajkyni.

    Teraz budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Gaburu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov a zákon Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov (tlač 1043).

    Spravodajcom je člen navrhnutého gestorského výboru, pre verejnú správu a regionálny rozvoj pán poslanec Pavol Goga. Má slovo.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, nepodali žiadny procedurálny ani iný návrh, prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 19 poslancov, proti 33 poslancov, zdržalo sa 83 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem spravodajcovi.

    Teraz prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre hospodársku politiku, poslanca Pavla Pavlisa, aby viedol hlasovanie v prvom čítaní o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mojmíra Mamojku a Ľubomíra Petráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov (tlač 1044).

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, v rozprave vystúpil jeden poslanec, ktorý nepodal žiadny pozmeňujúci návrh, preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 140 poslancov, za návrh 80 poslancov, proti 13 poslancov, zdržalo sa 43 poslancov, nehlasovali 4.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Druhé hlasovanie. Máte slovo, pán spravodajca.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodársku politiku, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodársku politiku a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 10. júna 2009 a v gestorskom výbore do 12. júna 2009.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 117 poslancov, proti 1 poslanec, zdržalo sa 15, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila tento návrh výborom na prerokovanie, určila gestorský výbor, ako aj lehoty na prerokovanie tohto návrhu zákona.

    Ďakujem spravodajcovi.

    Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (tlač 1045).

    Spravodajcom je pán poslanec Peter Dubravay z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Má slovo.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. V rozprave nevystúpil nikto, nikto nepodal pozmeňujúce návrhy, preto prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh 63 poslancov, proti 5 poslancov, zdržalo sa 72 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďakujem spravodajcovi.

    Tým sme, vážené kolegyne, kolegovia, vyčerpali hlasovanie o návrhoch, ktoré boli prerokované.

    Teraz mi dovoľte, aby som vám oznámil, že predseda obdržal list od pána poslanca Ferdinanda Devínskeho, ktorý 20. apríla doručil list, v ktorom oznamuje, že sa vzdáva funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a tiež náhradníka Stálej delegácie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Prosím vás, aby Národná rada rozhodnutie pána poslanca zobrala na vedomie uznesením.

    Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k vzdaniu sa poslanca Ferdinanda Devínskeho funkcie predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky a náhradníka v Stálej delegácii Národnej rady Slovenskej republiky

    ste dostali ako tlač 1064.

    Takže ak dovolíte, pristúpime k hlasovaniu o tomto návrhu uznesenia. Prezentujme sa, prosím, a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 135 poslancov, proti 1 poslanec, zdržali sa 2, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada vzala na vedomie vzdanie sa poslanca Ferdinanda Devínskeho funkcie predsedu Výboru Národnej rady pre vzdelanie, mládež, vedu a šport a náhradníka Stálej delegácie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.

    Ďalej mi, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval, že predseda Národnej rady obdržal žiadosť ministra Vážneho, teda ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií, aby z dôvodov jeho pracovných povinností sa body 72 a 73, teda vládny návrh novely zákona o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov (tlač 886) a vládny návrh novely zákona o vnútrozemskej plavbe (tlač 887), prerokovali v stredu 22. apríla 2009 po bodoch 96 a 97, teda po bodoch, ktoré bude uvádzať pán minister Lajčák. Je, prosím, všeobecný súhlas? Ďakujem veľmi pekne.

    Takže o chvíľu vyhlásim krátku prestávku.

    Registrujem návrhy na procedurálne vystúpenia. Len v zmysle programu teda pokračujeme vzhľadom na to, že bol schválený návrh. Pána poslanca Lipšica sa chcem opýtať za týchto okolností, keďže teda návrh bol schválený, beriete späť návrh alebo chcete rokovať o vašom návrhu? Dobre, ďakujem pekne. Takže ideme ešte na procedurálne návrhy podľa toho, ako sú uvedené v poradí na tabuli.

    Slovo má pani poslankyňa Renáta Zmajkovičová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán predseda, dávam námietku na hlasovanie k tlači 1036, pretože mám podozrenie, že niekto hlasoval za poslankyňu Tatianu Rosovú, pretože spravodajkyňa nemala pri sebe hlasovaciu kartu a je vykázaná, že hlasovala za. Chcem, aby mandátový a imunitný výbor zasadol a aby sa zaoberal týmto prípadom.

  • No faktom je, že hlasovanie za poslanca považuje rokovací poriadok za veľmi vážny postup, ale predpokladám, že vlastné hlasovanie o zákone vzhľadom na výsledky hlasovania spochybňovať, nejde iba o to, preskúmať, či hlasovanie pani poslankyne Rosovej bolo v súlade s rokovacím poriadkom. Takže logicky musím odkázať, aby v zmysle podania, ktoré odznelo v sále, predseda mandátového a imunitného výboru začal konanie. Ďakujem pekne.

    Teraz má slovo pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte mi, aby som vás v mene výboru pre zdravotníctvo a Združenie astmatikov Slovenskej republiky pozval na podujatie, ktoré sa uskutoční zajtra v priestoroch Národnej rady Slovenskej republiky pri príležitosti Svetového dňa astmy a ponúkol vám možnosť vyšetrenia pľúcnych funkcií v zasadacej miestnosti výboru pre zdravotníctvo, to je miestnosť č. 143, zajtra 22. apríla od 9.30 do 14.00 hodiny pod odborným dohľadom pani MUDr. Kláry Kossárovej, prezidentky Združenia astmatikov, a pána prof. MUDr. Dušana Saláta. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Berieme na vedomie.

    Ešte prosím kľud, vážení páni poslanci, buďte takí láskaví, už nemáme toho veľa, ešte chvíľu poprosím o pozornosť.

    Slovo má pán poslanec Lipšic.

  • Pán predsedajúci, áno, keďže prešiel obsahovo rovnaký návrh pani poslankyne Muškovej a pána poslanca Zelníka, tak beriem svoj návrh späť.

  • Dobre, ďakujem pekne.

    Vážené kolegyne, kolegovia, vyčerpali sme program, ktorý bol určený pre čas, keď hlasujeme o prerokovaných bodoch programu.

    Dovoľte mi vyhlásiť teraz 5-minútovú prestávku s tým, že je známe, že predseda Národnej rady vyhlásil na 18.00 hodinu mimoriadnu schôdzu. Takže vyhlasujem 5-minútovú prestávku.

  • Prerušenie rokovania o 17.56 hodine.

  • Po prerušení rokovania 35. schôdze NR SR sa začalo rokovanie 36. schôdze NR SR.